• Príjemné dobré ráno, vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dní o ospravedlnenie požiadali páni poslanci: Igor Matovič, Vladislav Petráš, Svetlana Pavlovičová, Branislav Škripek, Ivan Varga. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslankyne Eva Horváthová a Magdaléna Vášáryová.

    Pristúpime k prvému čítaniu návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je pod tlačou 910, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 916.

    Dávam slovo poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, predkladám takú komplexnú novelu zákona o hmotnej núdzi a ďalších štyroch zákonov, ktorú by sme pokojne mohli pracovne nazvať "malá rómska reforma", pretože sa dotýka tých najvypuklejších negatívnych javov, ktorá má za cieľ, alebo mala za cieľ riešiť tá avizovaná rómska reforma, ktorá pred dvoma rokmi bola odprezentovaná pánom splnomocnencom vlády. Ale nejak zatiaľ ten reálny výstup nám chýba. Takže v duchu tých predchádzajúcich aktivít a snáh, ktoré som tu mnohokrát predkladal, ktorým bolo často vyčítané, že treba komplexný prístup, že riešenie daného problému, ktoré práve je na stole, je len čiastkové, čo bola pravda a nikdy sa to ani nesnažilo vyzerať ako nie čiastkové, ale každé komplexné riešenie sa skladá z množstva čiastkových problémov a až vtedy je to komplex. Dá sa to riešiť postupne, jeden zákon za druhým, dá sa to dať do jedného balíka.

    Teraz máme pred sebou jeden balík, ktorý môžme kľudne označiť ako relatívne veľmi komplexný. Určite je množstvo, množstvo otázok a problémov, ktoré by ešte bolo treba doplniť, ktoré znamenajú, že ešte aj toto by sa dalo. Ale to samozrejme pri tak širokom probléme, ako je sociálna situácia najzaostalejšej časti obyvateľstva, segregovaných komunít, tej časti populácie, ktorá žije v rómskych osadách, to je naozaj veľmi zložitá a veľká problematika, takže na nej bude vždy čo robiť. Zasahuje od sociálnej oblasti, cez bezpečnosť, spravodlivosť až po vzdelanie, školstvo a ďalšie oblasti.

    Táto časť sa zaoberá, ako som povedal, tými najvypuklejšími problematickými oblasťami a prijatie týchto zmien by znamenalo, že sa veľa, veľa v tejto oblasti zmení k lepšiemu. Zmení sa spôsob nazerania danej časti obyvateľstva na život, zmenila by sa motivácia týchto ľudí k prístupu k svojmu spôsobu života a následne z toho aj spôsob života, ktorý dneska prevláda.

    Cieľom tohto návrhu je zmeniť pravidlá poskytovania dávky v hmotnej núdzi, to je tá prvá časť, prvá oblasť, ktorá sa novelizuje tak, aby sa viac podporovali pracujúce rodiny. To znamená tie, kde aspoň jeden z rodičov pracuje a aby tak im štát výrazne pomáhal dopĺňaním príjmu cez dávku v hmotnej núdzi, zabezpečil im primeraný životný štandard a logicky z toho vyplývajúca, aby sa zvýšila motivácia pracovať. Tento cieľ by sa dosiahol tak, že až 40 % z príjmu zo závislej činnosti a materského, oproti súčasným 25 %, by sa nezapočítaval do príjmu na účely poskytnutia dávky v hmotnej núdzi. Zvýšením príjmu prostredníctvom doplatku v časti dávky v hmotnej núdzi sa zvýši príjem jednotlivým rodinám, ktorých príjem je blízky minimálnej mzde, ale aj vyššej mzde, pretože ten doplatok cez dávku v hmotnej núdzi by sa rastúcim príjmom znižoval, ale zanikal by až niekde v blízkosti 400-eurového príjmu. To znamená, dosiahol by, zasiahol by aj rodiny, ktoré majú vyššiu mzdu ako minimálnu mzdu a zvyšok, samozrejme, by ich čistý príjem.

    Novela nastavuje systém tak, aby rodina, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, mala výraznejšie vyšší príjem, ako rodina, ktorá žije len zo sociálnych dávok. Aby sme tento cieľ dosiahli a zvýraznili, je potrebné novelizovať ale aj ďalšie zákony. Tým ďalším krokom je upraviť poskytovanie príspevku na povinnú školskú dochádzku. Už na základe názvu "povinná školská dochádzka" je zrejmé, že jej plnenie je povinnosťou každého dieťaťa, ktorá je daná ústavou, ktorá v čl. 42 ods. 1 v druhej vete uvádza: "Školská dochádza je povinná. Jej dĺžku a vekovú hranicu stanoví zákon.". Preto navrhujeme zmeniť podmienky tohto príspevku tak, aby sme odstránili súčasný protiústavný charakter nastavenia tejto dávky, kde sa v časti obyvateľstva za povinnosť danú ústavu štát odmeňuje sociálnou dávkou, to znamená, platí za ňu a časť za to nedostáva nič. Napriek tomu, že si túto povinnosť plní. Keby sme chceli dať do súladu tento, túto dávku s ústavou, tak buď ju musíme zrušiť, alebo ju začať vyplácať absolútne všetkým deťom bez akéhokoľvek rozdielu, pretože je to všeobecná povinnosť.

    Nárok na tento príspevok nevzniká deťom, pardon, v súčasnosti im preto navrhujeme zmeniť podmienky poskytovania tohto príspevku tak, aby zahŕňali motivačný prvok, to je, aby výška príspevku bola odstupňovaná podľa priemeru známok a aby to nebol príspevok za školskú dochádzku, ale aby to bolo motivačné štipendium, kde sa podporuje, kde sa podporujú dobré výsledky. A v prípade, ak je výsledok zlý, ak priemer známok je zlý, nárok na príspevok nebude vznikať. Zároveň tento príspevok by nebol aplikovaný v špeciálnych výchovných zariadeniach, keďže ide o motivačný príspevok. Špeciálne výchovné zariadenia sú vyňaté z tohto príspevku z dôvodu aplikácie v praxi, kde sa ukázalo, že pri zavedení týchto, týchto štipendií bol tlak na to, aby boli deti presúvané do špeciálnych škôl, pretože tam sú mäkšie kritériá a dobrí alebo lepšie známky sa dochádzajú podstatne ľahšie, čo však ale nie je cieľom, pretože nechceme, nechceme, aby boli známky síce lepšie, ale znalosti porovnateľné s normálnymi školami výrazne horšie a tým pádom by to absolútne nespĺňalo účel.

    V tej ďalšej časti, v čl. II, to sú tie ďalšie opatrenia v ďalších zákonoch, je cieľom návrhu zvýšiť motiváciu, nájsť a udržať si zamestnanie tým spôsobom, že aj v rodičovskom príspevku sa podstatne viac posilní príjmová situácia pracujúcich rodín. S týmto cieľom teda navrhujeme zvýšiť rodičovský príspevok pre pracujúce rodiny na 220 eur. To je takmer o 20 eur zvýšenie rodičovského príspevku oproti súčasnému stavu, ale zdôrazňujem, pre pracujúce rodiny. To znamená pre rodiny, kde aspoň jeden z rodičov za skúmané obdobie predchádzajúce vzniku nároku na tento príspevok štyri roky, pracoval aspoň 270 dní, alebo aspoň dve tretiny z tohto času, to znamená 180 dní bol zamestnaný a zvyšných 90 dní vykonával aktivačnú činnosť. V prípade, že rodina, ktorá žiada o rodičovský príspevok, nespĺňa tieto kritériá, by sa dávka, rodičovský príspevok by sa znížil o 50 %.

    V čl. III sa navrhuje zmena v príspevku pri narodení dieťaťa, to známe, ako kolega Hlina často hovorí, kočíkovné. Navrhujeme opäť s rovnakým cieľom, aby sme viac podporili pracujúce rodiny oproti tým rodinám, ktoré žijú plánovane a trvalo len zo sociálnych dávok. Navrhujeme zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa na 900 eur pre pracujúce rodiny. To znamená, opäť pre rodinu, kde aspoň jeden z rodičov za predchádzajúce obdobie štyroch rokov pracoval alebo študoval 270 dní, alebo dve tretiny času tohto pracoval a 90 dní sa zúčastňoval aktivačnej činnosti.

    Tak, tu máme, pardon, v ďalšom článku, čl. IV navrhujeme zmeny, ktoré sa dotýkajú zasa iných negatívnych javov vyplývajúcich zo spôsobu života, ktorý vyplýva z trvalého zdroja obživy prostredníctvom len sociálnych dávok, a to je priestupková imunita, ktorá je dnes faktickým javom. Osoby, ktoré sú poberateľmi sociálnej dávky, požívajú faktickú priestupkovú imunitu, to znamená dochádza k netrestanému páchaniu priestupkov rôzneho typu, čo nesmierne komplikuje bezpečnostnú situáciu v okolí týchto komunít, o čom sme svedkami takmer denne a dozvedáme sa to, keď nie z priamych zážitkov, tak cez médiá. Táto priestupková a aj trestná činnosť sa stupňuje a nadobúda naozaj nebezpečné rozmery.

    Cieľom návrhu je zmeniť tento stav tým, že sa zavedie trest odpracovania priestupku v takomto prípade prostredníctvom verejných prác v rámci malých obecných služieb a zároveň sa rieši priestupková zodpovednosť maloletých páchateľov, ktorí pri dnešnom právnom stave sú absolútne nepostihnuteľní, čo opäť vedie k tomu, že sčasti sú zneužívaní na páchanie trestnej činnosti a sčasti vlastne zlým príkladom strhávaní k takémuto konaniu. A opäť táto, táto negatívna protispoločenská činnosť sa rozmáha, rastie. Môžem spomenúť len medializované a známe útoky na prestarnutých občanov maloletými páchateľmi, kde títo maloletí páchatelia spôsobili vážne zdravotné poškodenia a následky a zároveň došlo k páchaniu až trestnej činnosti.

    Predmetom tejto novely je prenesenie zodpovednosti za spáchanie takýchto priestupkov na rodičov daných páchateľov, ktorí opäť by spadali potom pod povinnosť odpracovať si trest za tieto priestupky, ktoré spáchajú.

    No a posledným bodom navrhovanej novely, piatou časťou je zamedzenie rozširovaniu čiernych stavieb budovaných na cudzích pozemkoch, čo je opäť masový jav súvisiaci so spôsobom života v týchto komunitách, spôsobom života pri zabezpečovaní si príjmu len sociálnymi dávkami, kde bez akýchkoľvek obmedzení a zodpovednosti k svojmu okoliu dochádza k budovaniu stavieb na či už súkromných alebo obecných pozemkoch, čo je veľmi negatívne a zlé.

    Cieľom tejto novely je zastaviť budovanie nových stavieb, pretože pokiaľ stále sa budeme prizerať, ako temer denne pribúdajú desiatky a desiatky takýchto stavieb, tak každým dňom si sťažujeme riešenie tohto problému do budúcna. Už za desiatky rokov, pretože tento problém vznikol, začal vznikať niekedy v roku, až sa nemýlim, 48 alebo 49, alebo 50, kedy z našej legislatívy, československej legislatívy vtedy, zásahom komunistických vodcov a legislatívcov vypadlo staré pravidlo, ktoré je súčasťou právneho systému všetkých štandardných, štandardných legislatívnych úprav, všetkých európskych krajín, ktoré majú pôvod v rímskom práve a ktoré hovorí o tom, že to čo je postavené na pozemku, patrí majiteľovi pozemku. Je to rímska zásada, ktorá hovorí, že vrch prevažuje nad nadstavbou a táto rímska stará právna zásada zabezpečuje, pokiaľ je v právnom systéme zakotvená, že de facto takýto problém masového budovania čiernych stavieb na cudzích pozemkoch ani nemôže vzniknúť, pretože akonáhle niekto postaví na cudzom pozemku stavbu, tak tá stavba patrí tomu, koho je pozemok, a preto takúto aktivitu nevykonáva, pretože je nezmyselná. Pretože, žiaľbohu, po puči vo februári 48 nová moc potrebovala absolútne ignorovať vlastnícke práva, vylúčila túto zásadu z právneho poriadku, a to spôsobilo ten, ten masový, masové vybudovanie celých kolónií alebo celých osád, ktoré dnes sú na cudzích pozemkoch.

    Tento problém je veľký, nedá sa vyriešiť len tak lusknutím prsta, ale tým prvým krokom na to, aby sme ho mohli vyriešiť, je zastaviť rozširovanie a pokračovanie tohto trendu. Pokiaľ ste to ešte nezachytili, tak len spomeniem, že táto zásada sa ide vrátiť do nášho právneho poriadku, až sa nemýlim od budúceho roku podľa legislatívneho plánu ministerstva spravodlivosti, čo je veľmi správne. Je len veľmi smutné, že až 20 rokov po revolúcii v 1989 sa táto zásada vracia. Už tu mala byť dávno zakomponovaná znova do nášho právneho poriadku a mali by sme o množstvo problémov menej. No ale darmo plakať nad rozliatym mliekom, treba riešiť problémy, ktoré sú pred nami.

    Takže predmetom riešenia tohto problému je, aby sa zjednodušilo odstraňovanie takýchto stavieb, ktoré po účinnosti tohto zákona začnú vznikať, aby sa mohli odstrániť úplne v zárodku, a aby tento zákon tým pádom pôsobil preventívne, aby majiteľ pozemku mal navrch a aby na základe jeho oznámenia stavebný úrad konal okamžite bez možnosti zvažovania, či áno alebo nie, vydal rozhodnutie o odstránení takejto stavby a aby táto stavba bola na, z úradnej moci odstránená okamžite a tým pádom by došlo k zastaveniu takýchto, budovania takýchto stavieb, pretože skôr, než by sa dokončili prípravné práce alebo, alebo základy takejto stavby, už by došlo k jej likvidácii a každý stavebník, až ho môžme takýmto vôbec označiť takýmto slovom, by si po pár skúsenostiach veľmi rýchlo uvedomil, že takéto konanie je absolútne nezmyselné a nevedie k žiadnym, nevedie k cieľu, ktorý on vykonáva, to znamená zhotoviť nejaké obydlie, stavbu alebo, alebo niečo podobné na cudzom pozemku.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, keď si dáme dohromady všetky tieto zmeny predovšetkým v tej prvej časti, ktoré menia finančné, príjmové situácie, došlo by k výraznému posunu oproti súčasnému stavu smerom k výraznej, výraznému vylepšeniu príjmovej situácie pracujúcich rodín. Ja v rozprave ešte vystúpim a môžem vás oboznámiť s konkrétnymi číslami prepočítané na konkrétne modelové rodiny s jedným, s dvoma, s tromi a tak ďalej deťmi, aby ste videli, ako sa mení tá príjmová situácia v prospech tých rodín, kde aspoň jeden z rodičov pracuje. A toto je vec, ktorú je naozaj potrebné urobiť. Toto by zmenilo nazeranie týchto skupín na život, nazeranie na to, akým spôsobom sa človek má živiť, že to nie sú deti, ktoré pribúdajú do rodiny, ktoré zabezpečujú cez štátne príspevky príjmy, ale že to musí byť práca, a to aj práca okolo minimálnej mzdy a výrazne by to zmenilo aj správanie, ktoré z takéhoto spôsobu života vychádza a ktoré negatívne ovplyvňuje svoje okolie.

    Do tohto okruhu by sme kľudne mohli zaradiť aj ten zákon, ktorý sme včera neschválili. To je zákon, ktorý riešil, alebo teda napomáhal regulácii, regulácii počtov, počtu detí v rodine, ale tento zákon sme už neschválili, takže môžme sa k nemu vrátiť až po šiestich mesiacoch. Ale myslím si, že to je komplex problémov, ktorý sa jeden s druhým vzájomne prepletá a dopĺňa a vytvára komplexný celok.

    Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu zákona.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Jozefovi Mihálovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 910, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 101 z 18. marca 2014 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 916 z 3. marca 2014 navrhol prideliť tento návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že menovaný návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.

    S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, ďakujem. Skončil som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Do rozpravy ústne sa hlásia páni poslanci Viliam Novotný, Alojz Hlina a Jozef Mihál. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som k predmetnému návrhu zákona, poslaneckému, ktorý predkladáme s kolegom Ľudom Kaníkom, povedal svoj postoj a možno aj tie jednotlivé opatrenia, ktoré pán spolunavrhovateľ Kaník na úvod pri predkladaní tohto návrhu zákona povedal, tak dokreslil, alebo viac vysvetlil, priblížil, ako by to v praxi malo fungovať.

    Hneď na úvod by som rád povedal, že tento návrh zákona prináša aj niektoré nové prvky, ale prináša aj riešenia, ktoré opakovane v tomto funkčnom období predkladáme spolu s kolegom Kaníkom v pléne Národnej rady. Viem, že správna otázka by možno bola, že prečo to robíme, keď to raz niektoré opatrenie Národná rada odmietla, tak prečo prichádzame znovu s tým istým istým opatrením v nejakej inej novele zákona? Tá odpoveď je veľmi jednoduchá. Ak by Národná rada medzitým prijala nejaké iné dobré opatrenie, ktoré by riešilo tento problém, tak by sme s kolegom Kaníkom usúdili, že teda je zbytočné prichádzať s týmito opatreniami.

    Faktom ale je, že v marci bol polčas vládnutia vlády Roberta Fica. Pomaly sa blíži aj polčas splnomocnenca vlády pre rómsku problematiku a musím povedať, že trošku mi chýbajú riešenia. Nechcem byť kritický. Ja teraz nechcem vyvaliť problémy na niekoho druhého. To nie je fér. Trošku mi chýbajú tie riešenia. Zákon o hmotnej núdzi, ktorý tu bo schválený z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, zatiaľ v praxi nefunguje. Veľmi dobre to viete. Starostovia to vedia najlepšie. Možno v tých veľkých aglomeráciách, veľkých dedinách, kde je povedzme nad dve tisíc obyvateľov, prípadne v malých mestách, kde nie je až taká ale početná rómska komunita, kde je ten problém najvypuklejší, ako tak ešte funguje pravidlo, že teda na plnú výšku dávky v hmotnej núdzi je potrebné odpracovať nejaký objem verejnoprospešných, aktivačných, malých obecných prác, malých obecných služieb. Faktom ale je, že úrady práce, sociálnych vecí a rodiny len teraz koordinujú s jednotlivými starostami po mikroregiónoch, ako by to nejak malo začať pomaly v tom lete fungovať. A nastáva obrovské množstvo aplikačných problémov. Teraz keby som chcel byť prorokom, tak poviem, že veď ja som vám to hovoril. Ale vôbec ma to neteší. To nás nemá čo na tom potešiť, pretože ten problém, ktorý tu existuje, valíme pred sebou.

    Čiže do tejto novely zákona sme spolu s kolegom navrhovateľom dali tie riešenia, ktoré poznáte, možno trošku upravené v niektorých momentoch, ktoré skomentujem, preto, lebo si myslíme a sme o tom presvedčení, že tieto riešenia, ak by boli schválené Národnou radou a ak by prišli do aplikačnej praxe, vedeli by výrazne napomôcť problému, ktorý voláme problém marginalizovaných skupín, ktorý ja zjednodušujem, že je to problém rómskych osád. Je to problém rómskych osád. Pomenujme problém tak, ako je. Je to problém predovšetkým týchto komunít, ktoré žijú na nejakej kope, kde vzniká veľmi zaujímavá sociálna mikroklíma, kde vzniká nielen segregácia a stigmatizácia týchto ľudí, ale aj určitá getoizácia týchto ľudí, kde sa oni začnú správať určitým špecifickým spôsobom. A našou povinnosťou je podľa mňa nastaviť legislatívu tak, aby sme týchto ľudí z tej pasce chudoby, ale aj z pasce tohto geta, tejto osady ťahali vonku. Ako?

    Môžme o tom veľa rečniť a organizovať konferencie, ale myslím si, že to, čo je dôležité je, aby sme zaviedli nejaké základné pravidlá. Tie tri pravidlá, o ktorých hovoríme opakovane v pléne Národnej rady, zopakujem.

    To prvé pravidlo je, že musíme nastaviť celý systém sociálnych dávok tak, aby sa pracovať oplatilo. Pracovať sa musí oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky, ako špekulovať so sociálnymi dávkami. Teda počítať, že koľko ešte vieme získať z ktorej sociálnej dávky pre mnohopočetnú rodinu tak, že vlastne sa pracovať ani neoplatí. Bohužiaľ, náš systém je stále nastavený tak, že pracovať sa hlavne týmto nízkopríjmovým, nízko kvalifikovaným skupinám jednoducho neoplatí, keď majú veľa detí. Neoplatí sa im pracovať, pretože rozdiel v príjme je dokonca negatívny v prípade, ak idú do práce.

    To druhé pravidlo, ktoré razíme a myslím si, že v právnom štáte vlastne to ani nie je nič mimoriadne, to je napísané priamo v ústave, zákony platia pre všetkých rovnako. Zákon platí pre všetkých rovnako. Tu nemôžu existovať výnimky a chudoba, alebo znevýhodnené prostredie nemôže byť ospravedlnením na porušovanie zákona. Zákon nesmie byť prísny. Zákon musí byť výchovný a niečo také aj navrhujeme v tejto našej novele. Aj tento rozmer zákona chceme podčiarknuť. Ale na druhej strane nemôžme tolerovať situáciu, dámy a páni, aby zákony neplatili pre všetkých rovnako, aby tu existovala nejaká skupina ľudí, ktorá má nejakú výnimku.

    A to tretie pravidlo, ktoré nie je obsiahnuté ale v tejto novele, čestne to priznávam, nie je obsiahnuté, ale o ktorom radi hovoríme, je, že musí byť práca pre tieto nízkopríjmové skupiny. Pretože my jedinú možnosť práce, ktorú dnes vieme ponúknuť pre tieto nízkopríjmové skupiny, sú aktivačné práce, malé obecné služby. To je vlastne jediné, čo dnes k dispozícii máme, hlavne v tých ťažkých regiónoch Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja, kde je najväčšia koncentrácia týchto rómskych osád. Budem to hovoriť veľmi jednoducho. Kde proste aj kolegovia mnohí popisujete tento problém, ktorý tam existuje. Problém je ten, že viete, ako ľahko mi tu spoza tejto tribúny v Národnej rade povedať, že teda treba vytvárať pracovné príležitosti. Tam nemajú pracovné príležitosti ani príslušníci majoritného obyvateľstva.

    Dnes sme svedkami v Prešovskom a Košickom kraji veľkého vysťahovalectva za prácou. Odchádzajú predovšetkým mladí ľudia. Vytvárajú komunity východniarov. Nedávno som bol vo Veľkej Británii. Tak tam máte akože pocit, že ste na Zemplíne v niektorých mestách. Toľko tam je východniarov, mladých ľudí vo veku od 20 do 35 rokov, ktorí jednoducho sa nevedia uchytiť v okrese Michalovce, v okrese Sobrance, v okrese Trebišov. A skúste sa pozrieť, ja som tak uviedol tri s takou veľmi vypuklou problematikou a skúste sa tak pozrieť, aká bola napríklad volebná účasť práve v Prešovskom a Košickom kraji. Nehovorím o výsledkoch, o volebnej účasti. Najnižšia. Ľudí to nebaví. Tí neveria, že im vieme nejak pomôcť.

    Čiže tento problém je veľký. Na druhej strane musím v tejto chvíli povedať, že opoziční poslanci nemáme žiadne prostriedky a nástroje na vytváranie pracovných príležitostí. To, čo vieme urobiť a čo robíme, je, že navrhujeme znižovanie daní, že navrhujeme znižovanie odvodov, že chceme pomáhať, že prichádzame s týmito návrhmi, ale páky na to, aby sa vytvárali pracovné príležitosti, aby prišli investície na východ Slovenska, aby sa dobudovala infraštruktúra, v rozhodujúcej miere má v rukách vláda Slovenskej republiky. Vždy mala a vždy bude. Vláda je tá, ktorá má byť motorom ekonomiky, ktorá má kormidlovať ekonomiku tak, aby sa pracovné príležitosti vytvárali.

    Prejdem veľmi rýchlo jednotlivé opatrenia aj s takým možno konkrétnejším dôvetkom k tomu, čo povedal môj spolunavrhovateľ.

    K článku 1 by som rád povedal, že vychádza z tohto postulátu číslo jedna riešenia rómskej problematiky alebo problematiky rómskych osád, ktorú som už povedal. Pracovať sa jednoducho musí oplatiť viac, ako špekulovať so sociálnymi dávkami. V prvej časti v bode jedna riešime problém, ktorý je vypuklý. Tak si predstavte, budem veľmi konkrétny, rodinu, otec s mamou, štyri deti. Otec dostane pracovnú príležitosť na východe Slovenska bežne niečo nad minimálnu mzdu. Tam nie sú lepšie pracovné príležitosti pre nízko kvalifikovaných ľudí, alebo ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní. Ale on mal šťastie. On si naozaj našiel prácu, kde bude zarábať trošku viac ako minimálna mzda. Začnú doma počítať a zistia, že prídu o celú pomoc dávok v hmotnej núdzi, o celú sociálnu zábezpeku. Získajú jednu minimálnu mzdu, ale prídu o všetky sociálne dávky a výhody, na ktoré majú nárok. Vďaka tomu, že sú obaja dlhodobo nezamestnaní a vedia tým pádom dostávať tieto sociálne dávky, aj dávku v hmotnej núdzi. Výsledkom je, že takýto človek do práce nenastúpi.

    Hovoril som vám už ten prípad a zopakujem ho znovu. Kežmarská nemocnica, pán riaditeľ mi ho rozprával. Dve veľmi sympatické ženy zo znevýhodneného rómskeho prostredia, ktoré nastúpili v rámci aktivačných prác k nemu. Robili upratovačky. Veľká spokojnosť bola s ich prácou, tak sa rozhodol riaditeľ, že im teda ponúkne pracovné zmluvy na minimálnu mzdu. A obe tieto dámy povedali. Jedna, že potrebuje mať plat 560 a druhá že nejakých 680 euro. A na logickú otázku pána riaditeľa, že no, nevtipkujte, to sú platy sestier s vysokou školou v tomto zdravotníckom zariadení, oni povedali, že oni majú tak veľa detí a budú musieť dochádzať do práce, že im sa za menej peňazí neoplatí, lebo vlastne prerobia na tom v celkovom príjme svojej rodiny.

    Tento návrh, ktorý dávame, je veľmi jednoduchý. Hovorí o tom, že dávka v hmotnej núdzi by nemala slúžiť len pre tých, ktorí nevykonávajú žiadnu aktivitu a nepracujú, ale dávka v hmotnej núdzi by mala byť práve pomocou pre takú rodinu, ktorá je aktívna, chce pracovať. Dokonca si jeden z jej členov aj nájde nejakú pracovnú príležitosť a v tej chvíli by sociálny systém sa k tomu nemal postaviť tak, že prídu o dávky v hmotnej núdzi. Práve naopak. Tá dávka v hmotnej núdzi by mala v takomto prípade na hranici byť stimulujúcou a stabilizujúcou v zmysle, aby tá rodina po tom, čo si jeden jej člen nájde prácu, mala lepší príjem, ako predtým, keď bola na sociálnych dávkach.

    Trošku to možno aj mení tú filozofiu, ale významnou mierou nie je, pretože celá zmena je len v tom, že dnes pri posudzovaní nároku na dávku v hmotnej núdzi sa nezapočítava 25 % príjmu zo závislej činnosti, respektíve materského. Návrh je, aby sa nezapočítavalo 40 %. To znamená logicky, ľudia v tejto hraničnej situácii zarábajúci minimálnu mzdu, jeden z rodičov v mnohopočetnej rodine s mnohými deťmi, by tým pádom mohli ešte mať nárok na túto dávku v hmotnej núdzi. Niečo podobné je aj v zákone o hmotnej núdzi. Ten motivujúci prvok vo výške 60 euro, keď si nájde prácu dlhodobo nezamestnaný, čiže nie je to nič mimoriadne.

    Nie je to žiadne nové opatrenie. Je to len zvýšenie tej časti príjmu zo závislej činnosti, ktorá sa nebude započítavať pri nároku na dávku v hmotnej núdzi. Myslím si, že veľmi jednoduché, elegantné opatrenie, ktoré som ilustroval na konkrétnom prípade. To, že pracovať sa oplatí, musí platiť pre príslušníkov rómskej komunity, ale aj príslušníkov marginalizovaných skupín. Už od detstva k tomu treba ľudí vychovávať. Škola je tá inštitúcia, kde ľudia získajú významnú časť svojej výchovy a príbeh učiteliek z Dobšinej, ktorých list rezonoval na Slovensku pred minulými prázdninami školskými, je príbehom toho, kde učiteľky napriek tomu, že v škole v Dobšinej robia, čo vedia a robia veľmi dobrú robotu, napriek tomu majú obrovský problém s tým, aby vedeli niečo vôbec rómske deti naučiť. Tie deti prichádzajú neuveriteľne zanedbané z neuveriteľne sociálne zanedbaného prostredia.

    Sme mali s Ľudom Kaníkom možnosť prejsť sa po tej ulici, odkiaľ tie deti prichádzajú priamo do školy. Je to ulica, ktorá vedie k školskej bráne, stojí to za to, naozaj to stojí za to, to vidieť. Ale nemyslím to akože spôsobom Safari, ako to robia niektorí naši kolegovia, že teda sa tam odfotografovať a dať si to na Facebook, ale skúsiť to zvážiť, že ak z takéhoto, ako to nazvať, domu, brlohu, prichádza ráno dieťa hladné, špinavé, neučesané, zanedbané do školy, že aký asi môže podať výkon, keď v škole nikto nepožaduje od tohto dieťaťa výkon a nikto nepožaduje od rodičov tohto dieťaťa to, aby to dieťa bolo upravené, učesané, aby malo nejaké školské pomôcky.

    Ten problém nastal v tom, že keď druhá Dzurindova vláda nastavovala nejaké parametre a nastavila veľa sociálnych parametrov, napríklad príspevok za školskú dochádzku alebo známe korunové obedy, vždy tam bol motivačný prvok. Vždy tam bol motivačný prvok aj pre rodičov, aby mali záujem posielať svoje dieťa do školy, ale aj pre tie deti, aby mali záujem dosahovať nejaký výkon. Tá motivácia je jednoduchá. Príspevok za školskú dochádzku dostane ten, kto chodí do školy a kto má nejaký prospech.

    Žiaľ, prvá vláda Roberta Fica určite v dobrej sociálnej pohnútke tento motivačný prvok z tohto zákona vypustila. Výsledok toho celého je, že v princípe tomu dieťaťu stačí občas prísť do školy, naozaj občas. Dokonca to pani učiteľky popisovali spôsobom, že on prichádza vlastne už len hodinu pred obedom, aby ten obed dostal a jeho príchod do školy je skôr rušivý, pretože príde v tak zanedbanom stave, bez školských pomôcok, tak rozjarený, že vyrušuje vyučovací proces, teda vyrušuje aj tie deti, ktoré sa aj niečo chcú v tej škole naučiť.

    Navrhujeme veľmi jednoduchý model, jednoducho žiadne neospravedlnené vyučovacie hodiny. Základ, aby sa niečo dieťa naučilo, je, aby v tej škole vôbec bolo. Keď už sa aj neučí, aspoň aby prišlo do tej školy a ten druhý prvok je možno trošku prísny, o tom môžme diskutovať, ale, ale to už je len čísielko, ktoré môžme nastaviť, mal by byť prospech do dva a pol. Prospech do dva a pol na plnú výšku tohto príspevku za školskú dochádzku je dostatočne motivujúcim, aby aj ten rodič dohliadol na to, že ak chce tieto finančné prostriedky získať k svojim dávkam sociálnym, ktoré poberá, tak to dieťa musí chodiť do tej školy a musí sem-tam sa aj teda nejak aktívne v tej škole prejaviť a učiť sa. Myslím si, že je to záujmom nás všetkých, pretože inač môžme krasorečniť v tejto smenovni, koľko len chceme o tom, aký dôraz chceme klásť na vzdelávanie, ako je dôležité vzdelávanie, lebo jedine vzdelávanie dokáže zvýšiť sociálnu úroveň tejto rómskej komunity, ktorá žije v osadách. No, ale ako ich chcete prinútiť sa učiť, aby som to povedal. Čím to chcete urobiť? Dobrým slovom? Motiváciou? Áno, má to veľkú, veľkú úlohu a veľký význam, ale myslím si, že tá motivácia prostredníctvom sociálnej dávky, kde bude požadovaný určitý výsledok, je dôležitá.

    Tam dokonca narážame aj na ten problém, ktorý pomenoval pán spolunavrhovateľ, viete, lebo ak je príspevok za školskú dochádzku vyplácaný len za to, že občas dieťa príde do školy, pričom povinná školská dochádzka vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, no tak dajte príspevok za školskú dochádzku aj mojim trom deťom, však aj oni chodia do školy, sú učesaní, najedení, nemajú vymeškané hodiny a celkom sa aj učia. A ja prečo nedostanem? Lebo ja to nepotrebujem? No počkajte, to, ale to nie je sociálna dávka, že ja nie som v hmotnej núdzi. To nie je dávka v hmotnej núdzi, to je dávka za školskú dochádzku. No tak potom motivujme všetkých, aby svoje deti posielali do školy a plnili ústavný zákon. Pretože dávka za, alebo príspevok na školskú dochádzku bol vymyslený preto, aby tieto deti zo znevýhodneného prostredia mohli chodiť do školy, boli učesané, najedené, umyté a mali školské pomôcky. Nie sú učesané, nie sú umyté, nie sú najedené a nemajú školské pomôcky. Čiže to nefunguje, tak musíme nájsť nejaký model, ako zmeníme túto dávku, aby splnila svoj účel, to je celé riešenie, ktoré predkladáme.

    Potom prichádzajú novely zákona o rodičovskom príspevku a novela zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí. Veľmi jednoduchá filozofia. Prvé pravidlo, ktoré prináša táto novela, je, že mal by byť nejaký strop, do kedy, do koľkých detí bude rodičovský príspevok a do koľkých detí bude príspevok pri narodení dieťaťa. To je podľa mňa pomerne logické, že príspevok pri narodení dieťaťa na prvé, druhé, tretie dieťa a rodičovský príspevok do štyroch detí. Teraz mi logicky môžte povedať otázku, prečo nie na piate dieťa, to je logická otázka, ale niekde ten strop by bolo vhodné a záhodné stanoviť z jednoduchého dôvodu, pretože či sa nám to páči, a diskutovali sme o tom minulý piatok, alebo nepáči, pôrodnosť hlavne v tých, v tomto znevýhodnenom prostredí, kde sa neoplatí pracovať, sa stala určitým efektívnym nástrojom na získavanie sociálnych dávok.

    Čiže tu by mala byť určitá hranica stanovená, ale recipročne tieto novely zvyšujú aj príspevok pri narodení dieťaťa, aj rodičovský príspevok. Rodičovský príspevok zo 199 euro na 220 a príspevok pri narodení dieťaťa z 830 na 900 euro. Čiže áno, nech je to viac peňazí, ale nech plnia svoj účel. A to, že táto sociálna dávka by takisto mala mať v sebe nejakú zasluhovosť, je zabezpečené opatrením, ktoré poznáte, ktoré opakovane prekladáme, a to, že aspoň jeden z rodičov, ak chcú mať plnú výšku príspevku pri narodení dieťaťa a rodičovského príspevku, musí za ostatné 4 roky odpracovať alebo študovať 270 dní. To je podľa mňa pomerne logické opatrenie. Rodinu by si mali zakladať ľudia, ktorí chcú pracovať, vedia pracovať a majú záujem prácou uživiť svoje deti.

    Dámy a páni, my sa všetci takto správame, ktorí sme v tejto miestnosti a uisťujem vás, že sa takto správa 99 % majoritného obyvateľstva v tejto krajine. Jednoducho chceme pracovať a našou prácou chceme živiť naše deti, tak sa správajú aj tí východniari, ktorí sa už museli za prácou vysťahovať do západnej Európy. Aj tí odišli preto, lebo si chcú založiť rodinu, chcú si postaviť domček, chcú si zrekonštruovať to bývanie, ktoré doma majú a nemajú na to možnosť zarobiť prostriedky, ale všetci rozprávajú o tom, že sa chcú vrátiť domov a chcú si založiť rodinu a chcú ju živiť svojimi rukami, svojou prácou, svojím umom. Myslím si, že je to niečo úplne prirodzené v našej spoločnosti, tak sa správame a tento model by mal byť aplikovaný a aplikovateľný aj pre znevýhodnené prostredie, aj pre marginalizované skupiny, aj pre rómske osady. Tá podmienka je veľmi mäkká, jednoducho za 4 roky uvedomujeme si, že je problém, že je tam dlhodobá nezamestnanosť, ale jeden z dvoch rodičov za 4 roky by mohol odpracovať 270 dní alebo 270 dní študovať, chodiť niekde do školy, na to, aby ak si založí rodinu, bol predpoklad, že bude mať záujem túto rodinu živiť svojou prácou a svojimi rukami a svojím umom a že nezakladá túto rodinu len preto a nechce mať deti len preto, že výraznou mierou špekuluje so sociálnymi dávkami a s výškou týchto sociálnych dávok.

    Čiže toľko k týmto opatreniam, ktoré, o ktorých sme opakovane diskutovali. Myslím, že viac ani netreba a potom prichádzajú ďalšie novelizačné články, ktoré predkladáme v tomto návrhu zákona, ktoré sa držia druhého pravidla, ktoré som na úvod svojho vystúpenia spomínal, a pravidlá, že zákon platí pre všetkých rovnako. Ja som už rozprával v tomto pléne príbeh z obce Sačurov. Viem, že minule bola veľmi populárna, pretože sa venovali problematike v obci Sačurov aj na špeciálnom výbore, teda na našom výbore, ktorý máme v Národnej rade, pretože vzniká tam veľmi nebezpečná a výbušná situácia medzi majoritným obyvateľstvom a Rómami v rómskej osade, ktorá je v bezprostrednom kontakte s majoritným obyvateľstvom, v postate na jednej ulici prechádzate okolo domov, kde niekde tú hranicu viete nakresliť, medzi rómskou komunitou a majoritným obyvateľstvom. Tá situácia je tam veľmi výbušná. Dochádza tam pravidelne k priestupkom, dochádza tam pravidelne k porušovaniu zákona a policajti sú bezmocní.

    Jediné riešenie, keď som tam bol, o ktoré, dá sa povedať, sa snažia policajti a snaží sa starosta, je, aby policajnú stanicu preniesol bližšie k tej rómskej komunite, lebo už len ten samotný a k potravinám, ktoré tam sú, lebo už len tá samotná blízkosť mužov zákona v uniformách do určitej miery brzdí kriminálnu a priestupkovú činnosť rómskej komunity. Ten zážitok s pánom, ktorý má rodinný dom, starým dôchodcom, ktorý má rodinný dom v bezprostrednom kontakte s chatrčami, ktoré sú čiernymi stavbami na obecnom pozemku, bol naozaj tristný, kde nám rozprával to, ako mu hádžu kamene na strechu, ako mu rozbíjajú okná, ako pokojne vo vidný deň prejdú cez plot a oberajú mu v záhrade a on sa bojí vyjsť, lebo lebo keď vyjde, tak mu hrubo nadávajú, hádžu po ňom kamene, on sa bojí o zdravie a prosil ma o pomoc, ktorú mu ako poslanec Národnej rady veľmi neviem ponúknuť. To ale, čo viem, je, neviem ho ochrániť. Ochrániť ho môžu jedine policajti.

    To, čo ja ale viem urobiť, je, aby sme sa snažili riešiť to, že policajt je bezmocný. Riešiť to, že policajt prichytí dvanásťročné tri deti pri kradnutí v potravinách a nevie s nimi urobiť nič, nič, dokopy nič. Zavolá ich na policajnú stanicu, zavolá rodiča, ten zalomí rukami, lebo povie, čo mám s ním robiť, no vidíte, aký je, čo mám s ním ja robiť? No a tým je to vybavené. On spíše nejaký zápis a odloží ho. Nič s ním neurobí. On s ním nič neurobí, aj keď má sedemnnásť rokov a spácha priestupok, pretože keďže je len dávka hmotnej núdzi, tak nevie na nich siahnuť. Ja viem, bol schválený zákon o hmotnej núdzi, ktorý umožňuje exukuovať aj dávky v hmotnej núdzi. Druhá vec je, že bude ho riešiť Ústavný súd, do akej miery je to vôbec možné takto realizovať, pretože ten dôvod je jednoduchý. Dávky hmotnej núdzi sú vždy posudzované pre celú rodinu. Čiže zas na druhej strane, keď sme šiesti v jednej rodine a môj brat je gauner, ktorý stále pácha priestupkovú činnosť, tak prečo by mali zobrať aj moje dávky v hmotnej núdzi? Počkajte, tak to robí môj brat, nie ja. O to, to je ten problém novely zákona o hmotnej núdzi, ktorú sme schválili v Národnej rade, ktorú predkladala vláda, pán minister Richter.

    Čiže prichádzame s nejakými riešeniami, berte ich ako riešenie, ktoré by mohli prakticky fungovať a určite majú nejaké riziká. To prvé riešenie je, že osoby, za osoby do 15 rokov, teda za maloletých, budú niesť plnú právnu zodpovednosť ich rodičia. To znamená, za priestupky, ktoré spáchajú maloleté osoby do 15 rokov, nesú zodpovednosť ich rodičia. Rodič má vedieť, kde je jeho dieťa a čo robí jeho dieťa. Mnohokrát sme, žiaľ, v tejto komunite svedkami aj toho, že tieto deti sú motivované dospelými členmi komunity, aj vlastnými rodičmi k páchaniu priestupkovej činnosti, pretože veľmi dobre vedia dospelí, že sú za to nepotrestateľní, že majú imunitu, keď chcete to škaredé slovo, ktoré sme, proti ktorému tak veľmi všetci bojujeme v Národnej rade. Oni majú imunitu, že s nimi nič neurobíte, každý deň môže ukradnúť jeden bicykel. Nič s ním neurobíte.

    My si myslíme, že tú zodpovednosť by za nich mali mať rodičia a druhá vec je, znovu si myslím, že trest má byť aj výchovný. Siahať na sociálne dávky, viem si to predstaviť, ale je to veľmi komplikované a veľmi problematické, preto navrhujeme alternatívne riešenie, aby sa to prostredníctvom malých obecných služieb dalo odpracovať. Ak sa to neodpracuje, ak nenastúpi dotyčný, dospelý na malé obecné služby, tak sa ten trest zvýši. Ak sa zvýši dvakrát a dvakrát odmietne nastúpiť, v tom prípade je to považované za trestný čin vyhýbania sa splneniu trestu za priestupok alebo odpracovania tohto priestupku.

    Ja viem, že to má možno úzke miesto, ktoré budete namietať, že teda dobre, ale máme problém zabezpečiť hlavne v obciach s veľkou rómskou komunitou a s veľkým počtom nezamestnaných prácu prostredníctvom malých obecných služieb pre všetkých aj dnes. Veď ten problém, s tým som začínal, o tom som hovoril.

    Na druhej strane ale nemôžme tolerovať skutočnosť, že tu existuje priestupková imunita pre ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia, lebo zákon platí pre všetkých rovnako a opakujem, keď som prvýkrát rozprával o Sačurove, tak to bolo vo fáze upozornenia na bezpečnostné riziko, aby som použil moderné výrazy. Dnes hovorím o tom v situácií, keď sa už brannobezpečnostný výbor parlamentu zaoberal situáciou v Sačurove, pretože tam už dochádza k priamym fyzickým kontaktom a k obrovskému napätiu medzi majoritným obyvateľstvom a rómskou komunitou. Čiže diskutujme o tom ďalší rok a dôjde tam k niečomu, že sa jedni aj druhí začnú ozbrojovať. Ako nechcem strašiť. Choďte sa pozrieť, čo sa deje v niektorých zmiešaných obciach v Maďarsku, kde jedna aj druhá strana si postavila domobranu. Doslova domobranu.

    Čiže myslím si, že nepoďme do tejto roviny, ale riešme problém. Ponúkame konkrétne riešenia, a to, že zákon platí pre všetkých rovnako, ponúkame aj v poslednom novelizačnom článku, kde prichádza novela stavebného zákona. Ľudo Kaník ju, myslím, veľmi vyčerpávajúco vysvetlil. Ja k tomu poviem len toľko, že skúste si predstaviť vašu záhradu alebo záhradu vášho rodinného príslušníka, brata, mamy, otca, neviem koho, kde jedno ráno prídem ja, konkrétne ja, s drevami, s plechmi, ktoré pozbieram v širokom okolí a postavím si v strede vašej záhrady chatrč. Budem tam chodiť na víkendy a vy s tým nemôžte urobiť nič. Tak to funguje na Slovensku, no neurobíte s tým nič. Dokonca musíte aj chrániť moje obydlie. Je to obydlie.

    Dámy a páni, myslím si, že použil som extrémny prípad, ale na tom je vždy najlepšie ilustrovať túto problematiku. To, čo chcem povedať, je, že prinášame určité riešenie, ktoré tu bolo viackrát predstavené na to, ako by mal stavebný úrad postupovať a chrániť práva majiteľa tohto pozemku s tým, že existujú tam lehoty na to, aby tieto čierne stavby boli odstránené. To, čo ale chcem hneď teraz povedať jedným dychom, je, nejdeme búrať rómske osady. Tento zákon nie je o búraní rómskych osád. Zopakujem ešte raz. Žiadnu dnes stojacu chatrč v rómskej osade ani Kaník, ani ja, ani Frešo buldozérom búrať nejdeme. Tento zákon to neumožňuje, ak bude takto schválený. Hovorí o tom, aby ak po vzniku účinnosti tohto zákona niekto postavil novú chatrč, mohli sme postupovať v zmysle novej legislatívy tak, aby stavebný úrad, keď vydal rozhodnutie, mal majiteľ tejto chatrče 30 dní na jej odstránenie. V prípade, že to neurobí, tak urobí stavebný úrad. V prípade, že stavebný úrad nekoná, platil penále pre majiteľa pozemku. Čiže hovoríme o budúcich čiernych stavbách, ktoré vzniknú po dátume účinnosti tohto zákona.

    Chcel som to tak podčiarknuť preto, aby sa to nezjednodušilo do toho, že niekto ide niečo zbúrať. Ten problém, ktorý tu máme, že od čias socializmu vznikli na ničích pozemkoch v tom čase alebo veľmi vágne definovaných pozemkoch veľké aglomerácie čiernych stavieb a dnes tento problém tu existuje, s tým sa budeme musieť boriť. S tým sa budeme musieť boriť, tam budem veľmi opatrný, čo donesie novela stavebného zákona, ktorú pripravuje vláda Slovenskej republiky, pretože tá, tá paradoxne bude už skôr o buldozéri, keď som dobre rozumel pánovi štátnemu tajomníkovi Palkovi, dobre hovorím, štátny tajomník? Áno. Ktorý vysvetľoval to, ako to má fungovať, lebo ten bude o tom, že sa bude môcť odstrániť aj stará čierna stavba. Tento návrh je len o tom, aby majiteľ pozemku mal po schválení tejto novely ochranu pred tým, keď na jeho pozemku niekto postaví čiernu stavbu, aby stavebný úrad hlavne bol povinný konať. On by totižto mohol konať aj dnes podľa platnej legislatívy, len viete všetci krčia plecami a nikomu sa nechce riešiť tento problém, takže všetci nad tým, ako by som povedal, prižmúria oči a nechcú tento problém riešiť.

    Dámy a páni, toľko predkladaná novela, poslanecká novela zákona, ktorá by, myslím, mohla výrazným spôsobom pomôcť k riešeniu problematiky, ktorú máme. Na záver mi dovoľte povedať, že mohla by pomôcť, ale túto problematiku stále nevyrieši. Nevyrieši ju, pretože riešenie tejto problematiky je nesmierne komplikovaný sociálny, ekonomický, ale aj etický problém vyplývajúci aj z toho, že príslušníci rómskej komunity majú trošku iné stereotypy správania. Tieto stereotypy správania treba poznať, aby sme mohli diskutovať o tom, aké riešenia by mohli v tejto komunite naozaj pomôcť. Potrebujeme opatrenia v oblasti školstva, potrebujeme opatrenia v oblasti sociálnych vecí. Potrebujeme vytvárať pracovné príležitosti pre týchto ľudí, pretože, keď ich nebudeme vytvárať, môžme krasorečniť o tom, že pracovať sa oplatí viac, ako poberať sociálne dávky. Musíme nastavovať motivátory, musíme pracovať na desegregácii, degetoizácii, destigmatizácii tejto komunity tak, ako o tom hovoril vládny materiál, ktorý pripravila vláda Ivety Radičovej.

    Čaká nás veľmi veľa roboty, len, len nesúhlasím s tým, aby riešenia, ktoré tu prinášame, či už my z opozície alebo vláda Slovenskej republiky boli odmietnuté floskulou, že nie je to komplexné. Viete, ako sa je slon? Ako treba zjesť slona? No po porciách, po častiach. Začnime to riešiť, lebo prípad Sačurova je pre mňa ukážkou toho, že keď pred rokom som hovoril o tom, aká je tam situácia, tak som strašil. Napísali mi na facebooku, že mám hnedý jazyk. Neviem síce prečo, mám červený, ale tak som rozumel tejto narážke. Som strašil. Dnes to rieši branno-bezpečnostný výbor. O rok, čo budeme robiť? Posielať ťažkoodencov? Dámy a páni, potrebujeme riešenia. Jednu skupinu, podľa mňa, veľmi efektívnych riešení dnes ponúkame na tejto schôdzi a ja verím, že si získajú vašu pozornosť a získajú si podporu tejto snemovne.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Kaník, podpredsedníčka Jurinová, Viskupič, Kuffa, Mičovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Chcel by som sa poďakovať kolegovi Novotnému za veľmi dobrý a výstižný a vyčerpávajúci príspevok k tejto novele. By som ešte rozvinul tú myšlienku, ktorá sa dotýkala možnosti exekvovať dávku, ktorá bola zavedená poslednou novelou, ale ktorá stále nie je aplikovaná a tým pádom je neúčinná a poukázal na ich ďalšiu slabosť. Tu je možné exekvovať len dávku, ktorá sa vzťahuje k tomu, kto ten priestupok spácha. To znamená, vníma sa tá základná dávka 60 euro a ani tu nemožno samozrejme exekvovať celú, len jej malú časť. Z logiky vyplýva, že jeden priestupok skonzumuje celú možnosť exekúcie takejto dávky a ďalší priestupok už nebude z čoho exekvovať. To znamená, sme opäť v tom istom stave, v ktorom sme dnes, že existuje faktická priestupková imunita. Akurát dôjde k tomu, že tomu danému človeku sa ešte niečo zoberie z toho príjmu a keďže vie, že aj tak ďalšie priestupky nebudú trestané, tak pravdepodobne bude ešte viac posmelený do páchania priestupkovej alebo trestnej činnosti a povie, že ani inú možnosť nemal. Omnoho účinnejšie je zaviesť to, čo je stále možné vykonávať, tresty, ktoré sú aplikovateľné a ktoré majú aj výchovný účinok. Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som možnože ocenila to, že vašou snahou naozaj bolo naznačiť motiváciu ľudí, ktorí by mali žiadať o akýkoľvek príspevok. To je veľké pozitívum tohoto návrhu. Z väčšej časti s tými návrhmi aj súhlasím, ale čo ma veľmi vyrušuje, tak to je v článku II alebo článok II, kde okrem toho, že nadväzujete motivačnú alebo motiváciu pri poskytnutí materského a rodičovského príspevku, mne vyslovene vadí, že tam, že rodičovský príspevok obmedzujete na štyri deti. Ako mne príde, že v tomto prípade ste sa rozhodli, že proste aj rodičov, ktorí si plnia svoje povinnosti, idete postaviť do pozície, že bude z vás ešte chudobnejšia rodina. Čiže namiesto toho, že sa idete starať o viac detí, budete, bohužiaľ, chudobnejší. To sa mi nezdá správne a rovnako nevidím, alebo teda beriem motiváciu v tom duchu, keď sa bavíme o poskytovaní ústavného práva na vzdelanie, chápem, že neberiete ako správne, že by mali byť odmeňovaní za to, že si plnia svoju ústavnú povinnosť, toto je samozrejmé, ale nevidím možnože ako najlepšie riešenie dať motiváciu do snahy žiakov mať čo najlepšie výsledky. Alebo v normálnej spoločnosti by som to prijala, ale ako motiváciu pre najmä naozaj, keď to zameriam na rómsku populáciu, tak podľa mňa výsledok nebude taký, ako očakávame. Takže nepáči sa mi ani ten spôsob, ktorý je nastavený teraz - všetkým rovnako, ale rovnako nemyslím si, že bude mať dostatočnú ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Novotný, ja ťa nebudem obviňovať z hnedého jazyka a myslím si, že neprichádza vôbec k strašeniu. Ja som to ani minule nevnímal, ako nejaké strašenie, len mal by som možno dve poznámky. Jeden taký základný omyl, ktorý v tej diskusii často zaznieva, je spracovaná štúdia, ktorú dal spracovať Peťo Polák ohľadom vzniku a historického momentu, kedy sa tie, ako ty si volal, aglomerácie, čiže tie osady vznikali. A toto nie je problém socializmu, to je problém ďaleko skôr, od Márie Terézie a podobne, kde samotní možno vajdovia alebo nejakí komunitní šéfovia týchto komunít vlastnia dokonca certifikáty, ktoré im umožňujú sa na týchto územiach historicky usádzať. Čo ale nie je celkom podstata, ja obdivujem často rečníkov, ktorí dokážu, tak ako ty, rečniť do prázdneho pléna a skôr ma tak, ako bolo na začiatku uvádzané kolegom Kaníkom, že sa jedná o malú rómsku reformu a podobne. Ja si myslím, že sa veľmi nejedná vzhľadom na to, ako má táto téma podporu aj v tejto snemovni v zmysle účasti. Myslím si, že je to obrovský problém v spoločnosti a poslanci by si minimálne, môžme sa sporiť o tých argumentoch, ale poďme sa sporiť o tých riešeniach, ale akonáhle nenastáva diskusia, tak myslím, že sa nepohneme a ja mám pocit, že ten záujem je vždycky len nejakým spôsobom jednostranný. Dokonca toto je asi vyhodnocované ako nejaká opozičná téma, možno povinná jazda a myslím si, že je to škoda. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. No, kolegovia, čo predkladajú návrh zákona, sú tu veci, s ktorými súhlasím, vnútorne sa stotožňujem, ale sú aj také pasáže, voči ktorým mám výhrady. Ja som tu už ich aj spomínal pred tým časom aj v rámci rozpravy. Samozrejme nie je spravodlivé to, ak si ktosi plní ústavnú povinnosť a je za to odmeňovaný. Dokonca ten systém je nastavený tak, že dnes mnohí ľudia si neplnia ani tú ústavnú povinnosť a cez to všetko dostávajú tú odmenu. S tým treba urobiť poriadok, s tým súhlasím naozaj, že je to spravodlivé jednoducho.

    Tie čierne stavby a práve u rómskej populácie sú obrovským problémom. Ja viem, že aj odstraňovanie tých čiernych stavieb, no možnože budú ľudia, ktorí by tlieskali, ale treba nájsť tú formu takú, aby naozaj sme z chudobných ľudí neurobili ešte chudobnejších ľudí. Títo, tak ako to spomínal kolega teda v tej predchádzajúcej, že naozaj je to tak, to vnímanie toho vlastníckeho práva akosi sa vytratilo. Je to už, v podstate aj dá sa povedať, cez jednu generáciu alebo až dve generácie a jednoducho táto komunita nerozmýšľa nad tým, že či stavia na cudzom pozemku alebo na svojom pozemku. Áno, to rímske právo hovorí čosi úplne iné, ale čierne stavby, že by sme vyriešili ich samotnou likvidáciou, treba sa nad tým naozaj zamyslieť, že aj keď je jednoduchý príbytok a niekomu ho zlikvidovať, tiež to nie je ako spravodlivá vec. Dať tú náhradu, hľadať riešenie. Oceňujem to, že naozaj sa hľadá to riešenie a trestanie za priestupky pre tých maloletých. Je to bolestivý problém, ale dovolím si zase nesúhlasiť s tým, aby to bolo riešené formou verejno-prospešných prác skrze ich rodičov, lebo potrestať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Vážna téma. Kultivovaný prejav. Akurát tá snemovňa, ten pohľad, ja teda obdivujem pána poslanca, že dokáže takto presvedčivo ozaj rozprávať do prázdnej snemovne. Napadla ma zlomyseľná poznámka, že ak nie je záujem o túto tému, tak to vlastne znamená, že to nie je dôležitá téma, že bolo by ju treba asi posunúť do výborov. To je len také pripomenutie na margo včerajšieho vystúpenia pani poslankyne Košútovej, že teda je nám nie treba robiť hystériu okolo takýchto vecí, ktoré nie je o nich záujem, tak nech idú do výborov. To jen úplne postačujúce. Tým chcem len dokumentovať, že ako málo záujmu prejavujeme o takéto témy, ktoré sa nás týkajú, či chceme alebo nechceme, všetkých a týkajú sa nás viac, ako si myslíme.

    A k samotnému príspevku pána poslanca Novotného, ma celkom zaujalo viacero bodov a jedna technická otázka k tým osadám, k tým chatrčiam. Páči sa mi citlivý prístup, že teda žiadne búranie sa tu už nenavrhuje, pretože či to chceme, alebo nechceme, legálne, nelegálne, rómski občania nepôjdu bývať do lesa alebo do zemlaniek, keď im to zbúrame, to by nebolo naozaj riešenie. Takže možno ten status quo nájsť čiaru, keď už by ďalšie osady nemali, ďalšie chatrče nemali pribúdať, sa mi celkom pozdáva. Možno je to otázka len, ako zistiť ten stav, že teda k tomu bodu nula koľko ich kde máme, čo to budeme robiť satelitnými snímkami, alebo sa bude robiť nejaká evidencia? Mám taký pocit, že tie osady sú natoľko zložité a neprehľadné, že nejak postrehnúť, že nám nejaká stavba pribudla, môže byť veľký problém. Takže tam by som možno, že je to len technický detail, ale veľmi správne tú tému ste uchopili, takže vedieť sa potom aj zamyslieť nad tým, ako ten bod nula zistíme, za ktorým by už teda nemali pribúdať ďalšie osady.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Idem odzadu a v takto rýchlom tempe, lebo tých reakcií bolo celkom dosť. Tá moja prvá poznámka je, naozaj aj mňa trošku mrzí, že o tom diskutuje viac-menej len opozícia, ako povedal aj pán poslanec Viskupič. Trochu ma to mrzí, ale myslím si, že tento problém nie je ani opozičný ani vládny, tento je problém Slovenska, ktorý potrebujeme riešiť. Žiadne búrania, ako povedal pán poslanec Mičovský. Naozaj hovoríme o tom, že tento zákon bude platiť pre nové čierne stavby po dni účinnosti tohto zákona, umožní len stavebnému úradu postupovať v zmysle legislatívy.

    K pánovi poslancovi Viskupičovi len jeden dôvetok, že áno, je pravda, že rómske osady tu vznikajú od Márie Terézie. Treba ale povedať, že výrazne ich vzniku napomohli komunisti v 50. rokoch, keď prijali zákon o zastavení kočovania a jednoducho z vozov zobrali kolesá, aby som bol ľudový a tým pádom i usadili rómsku komunitu, ktorá má kočovanie v sebe. To je práve to, čo som povedal, že je to určitý stereotyp ich správania počas uplynulých storočí.

    Súhlasím s pani podpredsedníčkou Jurinovou a dávam jej džentlmenskú ponuku, že keď podporí tento návrh zákona, tak v druhom čítaní ak budeme, tak kľudne tie štyri deti na získanie rodičovského príspevku môžme dať vonku a rodičovský príspevok môže byť pre všetky deti, ale tá motivácia odpracovať 270 dní za ostatné štyri roky aspoň u jedného rodiča je veľmi potrebná podľa môjho názoru.

    A posledná poznámka k Ľudovi Kaníkovi, len tak pre ilustráciu naozaj, vykonateľnosť exekúcie sociálnych dávok pri opakovaných priestupkoch je nevykonateľná. Tak si predstavte tri priestupky po 200 euro, to je 600 euro za každý 50 eur bloková pokuta, to je 750 euro, zo 62 euro bude 750 euro koľko rokov splácať v akej splátke? To je nevykonateľné prakticky.

    Ďakujem pekne.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, nie prvýkrát, nie posledný krát sa budeme venovať tejto téme a ja sa jej budem venovať. Len rozmýšľam, že aby to nebolo také samoúčelné, že ako to uchopiť a mať na konci výsledok. Lebo napríklad, ja som sa naschvál včera pozeral, 26. 3. 2013 som prvýkrát vystúpil, začal tu robiť cirkus, že predseda Paška robí reklamu na TA3 a vedľa neho idú úžerníci, vtedy sme začali procesy o úžerníkoch, spali sme, neviem čo, banery vešali, presne po roku sa niečo podarilo. A ja som rád, keď je na konci výsledok, viete také samoúčelné drísty, žvásty, pardon za výraz, tu takých je veľa, čo by len krútili, motali a tým, a ospravedlňovali samých seba, že prečo tu sedia. Len naozaj poďme robiť tak, aby bol na konci výsledok a rozmýšľam, že ako to uchopiť, ako uchopiť aj toto, na konci, aby sme sa tu znova ale neskonštatovali, že je to síce problém, ale názory máme rôzne, čiže nakoniec z toho nič nebude. Prosím vás, veď ja to tu vidím, tuná, my sme politici, kolegyňu trápi štyri deti, päť detí, či štyri deti. Ja viem, že na tom sa tu vieme zastaviť, viete.

    Ja vám to poviem na inom príklade. Rozprával som sa o kočíkovnom s jedným človekom, ktorý ženil syna. A teraz sme hovorili, že teda je to veľký problém a ja vravím, že ja si myslím, že keby sme dajme tomu, že znížili, alebo zrušili kočíkovné, tak by sa to v niečom zlepšilo. A on hovorí, áno, áno, to je pravda. Ale ja mu hovorím, no ale dobre, ale aj tvoj syn by nedostal kočíkovné. Jaj, tak to nie. Rozumiete a to je presne ten problém. Ale viete, my sa týmto ľuďom nečudujme dole, že oni to takto vnímajú, ale my sme, preboha, poslanci, politici, rozumiete? To je niečo úplne iné, úplne iná kvalita by mala z toho ísť, úplne iný mentálny obsah by sme my vedeli mať schopnosť v sebe koncentrovať, nieže či pani Jurinová štyri deti alebo päť detí. V tejto chvíli je to vec, ja viem, že na tom sa tu vieme zastaviť a celý rómsky problém, kým nám to nezoberie Európska únia, že to vyrieši za nás alebo NATO, alebo neviem kto, tak my sa tu budeme, že či štyri deti alebo päť detí, preboha. Rozumiete?

    Rozmýšľam procesne, ako ísť k tomu, ani nie obsahovo, lebo však každý tu má nejaké penzum svojich návrhov a predstáv, že ako, ale procesne, lebo ani toto nefunguje. Ja, ja, ja, ja. Viete, my, ja som, ja normálne tu, keby sa dalo registrovať rómsky problém, keby sa dala registrovať rómska reforma, vám garantujem, že Matovič si ju prihlási. Rozumiete, že to je, takto to naozaj nefunguje, prosím vás. To sa nedá urobiť z obrovského problému, čo ťaží našu spoločnosť, agendu. Tam musí byť, tá prapohnútka musí byť v tom, že si to uvedomujeme, že sme tak veľkí mentálne, nechcem povedať vysokí, ale veľkí, že aj za cenu miernych strát, aj za cenu určitých problémov, možno nie každý nás bude milovať niekde. Viete, ja to poviem takým, čo Števo Kuffa počúva. Ježiš Kristus aký bol a koľko mal nepriateľov? Nedá sa v politike robiť tak, že robíte, že ste za pekného stále. No naozaj sa to nedá. A procesne aj tento problém uchopiť my musíme asi tak, že nie ja, ja, ja, lebo tu to nefunguje, prosím vás.

    My to budeme musieť uchopiť tak, že na konci, ak skutočne chceme mať výsledok, tak budeme musieť nájsť, z nás tí, čo sú veľkí, nie tých, čo tu trápia hlúposti, cez politické spektrum, cez nejakú komisiu, ktorá pripraví určité návrhy a bude džentlmenská dohoda, džentlmenská dohoda, že nikto si následne nebude z toho robiť kapitál. Že tu bude potom za múdreho, za pekného a že on chcel ešte viac, alebo on chcel menej, lebo takí tu sem-tam zaznejú, ale tých, tých, vlastne ten ich hlások bude len maličkým hláskom. Už to nebude hlasom, ktorý bude relevantný hlas. A to je, procesne podľa mňa by sme mali asi ísť k tomu tak.

    A potom plňme tú nádobu, keď už si zadefinujeme, že čo to má byť. Lebo ja ináč nevidím cestu, ja naozaj nevidím cestu, ako z tohto. Tu niekto vyhral voľby s veľkou väčšinou, má veľkú možnosť niečo s tým urobiť a vidíte, ako sa toho bojí. Nechce sa toho chytiť. Prosím vás, celá rómska reforma ohlasovaná s dychovkovou, veď to malo byť, to malo byť niečo úžasné, to mal byť "world cup", to malo byť každý týždeň niečo, nie? Že ako to začalo? Každý týždeň budeme ohlasovať, (povedané so smiechom) úbohé, smiešne a nič, nič.

    Ja som aj, a urobíme takú akciu, že pochovávanie rómskej reformy. Len viete, v zásade nechcem byť, aby to nebolo pochopené zle, že čo, ako môžte pochovať niečo, čo sa v zásade ani nenarodilo. Keď to bol potrat, ale niekto povie, môžte pochovať aj nenarodené dieťa, dobre, aj toto by sa, a toto ani nebolo narodené dieťa, to bolo falošné tehotenstvo od začiatku. To bolo falošné tehotenstvo od začiatku. To bolo, ja neviem, čo to bolo. Pardon, tu kolega ma dopĺňa. To bola marketingová záležitosť, ktorá vlastne mala ľudí presvedčiť, že konečne došiel "mešiaché " a vyrieši to. Ja som jedného "mešiaché" videl v Lučenci či v Luníku, keď sme chodili. Ten "mešiaché" chodil po Luníku a hovoril, ja vám zapnem elektriku, ja vám toto. A ja vravím, preboha, neblázni, čo im to rozprávaš? Nie, ja to vybavím. Ja už som jedného "mešiaché" zažil, prosím vás. On sa z toho nespamätal a pokračoval ďalej. Takto to naozaj nevyriešime, naozaj to takto nevyriešime.

    Už sa nemusíme rozprávať o tom, že je to zlé, preboha, tak to hádam už uznáme. A ja pre istotu zopakujem aj tú pôrodnosť, nemám tu tie krajiny, ale je ich, afrických desať vám garantujem, prvých, kde je najvyššia pôrodnosť. Ale najvyššia pôrodnosť nie je tam, toto tie štatistiky všelijakých agentúr, spravodajských služieb, čo si robia oni tú, oni evidujú pôrodnosť v afrických krajinách, ale nevedia o našej Lomničke, nevedia o Rakúsoch, nevedia o Jarovniciach. Teda nefiguruje to tam, ale oni už asi aj vedia. A najvyššia pôrodnosť je tam, čo vás má viac presvedčiť, že stereotyp, na ktorom ste dve dekády existovali, že mnohodetnosť je prejavom chudoby, čo vás má viacej presvedčiť, že sa niekde stala chyba? Že niekde k tomu budeme musieť pristúpiť trochu ináč, ako sme doteraz pristupovali a jedli tie chlebíčky, však koniec-koncov neboli zlé.

    Prosím vás, opusťme ten stereotyp a hľadajme iné riešenia. Toto je vec, ktorú ja pre túto, do tej nádoby, keď si povieme, že ideme ju robiť, do tej nádoby len toto dávam ako podnet a poďme o tom rozprávať s ľuďmi, s ktorými sa dá o tom rozprávať, ktorí idú po výsledku, nie o tom, či ich zvolia, či ešte alebo neviem čo, či prví vykríknu pri sklenenom stolíku, že oni, ja, ja, ja alebo, ale ľudí, ktorých to trápi, že takto, ako je to nastavené, je to neudržateľné. S tými ľuďmi má význam sa stretnúť, komunikovať, pripraviť návrhy zákonov, vyextrahovať z toho, čo tu bolo, kde je v čase a v priestore, doniesť to sem a povedať, je to prierezová záležitosť. Nikto si na tom nebude vytĺkať kapitál, lebo si to uvedomujeme. Tu zaznejú zopár hlasov, tu pišťavých zaznie jak medzi dverami, to všetko vydržíme, ale veľkí politici povedia, áno, na konci sme našli niečo, čo tú situáciu, ktorá sa rúti do záhuby do katastrofy, nastavili sme určité, určité parametre k tomu.

    Toto je procesne podľa mňa vec, tam vidím, že sa môžme dopracovať. Tam môžme rozprávať o návrhoch pána kolegu, o návrhoch druhého pána kolegu, tam môžme vo vnútri s ľuďmi, ktorí majú nie toto, ale ľudia, ktorí majú to, ľudia, ktorí dokážu vzlietnuť nad problém, ten vrtuľníkový efekt tomu dopriať, tými, s týmito ľuďmi. Nie ukotvených vo svojich stereotypoch a neopustia a nepustia a nepustia. Jedine, čo pustí, keď ich nezvolia. To takto naozaj, vážení, nefunguje. Ja normálne žasnem, tu žasnem, že ako, ako keď vy nechcete výsledok, vy nechcete mať na konci výsledok. Vy chcete mať len nejakú tlačovú správu v SITE, že áno, on sa borí s rómskym problémom, prosím vás. Zmyslom nie je mať tlačovú správu v SITE, že niekto navrhuje zákony, ale zmyslom je navrhnúť a prijať také zákony, ktoré tomu pomôžu. Nie? Prípadne ma len opravte, ale ja, ja si myslím tak, že to je. Ešte aby sme nedopracovali k tomu, že si ho vlastne hýčkame, ten problém, lebo však budeme mať o čom krútiť a motať. Takto, ako je to teraz nastavené, je to neudržateľné. Absolútne neudržateľné.

    Asi nemá k tomu zmysel pre túto chvíľu naozaj viac hovoriť, ani nie k tej obsahovej, s vecami, nebudem ich vyhodnocovať práve preto, čo som povedal, hej, skôr si myslím, že je cesta definovať procesnú záležitosť, ako sa k tomu dopracovať tak, aby sme to na konci mali výsledok. Len mám určitú obavu, lebo tu bolo spomenuté, že branno-bezpečnostný výbor to rieši. Nerieši, prosím vás, branno-bezpečnostný výbor bol dvakrát odložený kvôli tomu, že náš minister neprišiel. Teda respektíve raz neprišiel a raz prišiel a odišiel, lebo ho čakal nejaký úradník. Čiže parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť, to znamená jemu príslušný si ho zavolá na mimoriadnu schôdzu, na pôdu parlamentu v otázke tak dôležitej, ako je bezpečnostná situácia ľudí vo vybraných oblastiach Slovenska, on príde venuje sa jednému, keď máme prejsť k tomuto bodu sa zdvihne a odíde a povie, že ide lebo ide na stretnutie s prezidentom s OLAF-u. Možno je to super človek, ja prezidenta OLAF-u nepoznám, ale z nášho pohľadu je to úradník. Čiže náš minister odignoroval svoj výbor, členov svojho výboru, lebo išiel na obed, to bolo v čase obedu, na obed s úradníkom. Taký je prístup celej, takže tu mám tiež určitú obavu z toho, že ako, ako to zvládneme, respektíve nezvládneme.

    Teraz je zvolaný a nedokončený jeden mimoriadny branno-bezpečnostný výbor kvôli situácii vo vybraných oblastiach. A keď to takto necháme a tým skončím, vážení, tak my môžme zasadať v tom branno-bezpečnostnom výbore stále a nonstop. My môžme mať permanentne otvorenú tú tému, permanentne môžme mať otvorenú, ale budeme vkladať do toho, že čo nové sa udialo a aké ad hoc riešenie, lebo to sú všetko ad hoc riešenia. Čo v Sačurove? No dobre, no tak o dvoch policajtov budú dlhšie vonku, chudáci. Ja neviem, to sú všetko ad hoc riešenia, to nie sú riešenia systémové. Tak nerobme tak, aby sme, branno-bezpečnostný výbor musel zasadať stále.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Senko.

  • Pán poslanec, máme tu splnomocnenca pre riešenie problémov v rómskych otázkach. Myslím si, že je to človek, s ktorým sa dá rozprávať, je to človek z opozičného zoskupenia. Myslím si, že aj vláda v súvislosti s tým, že mu dala dôveru, pristupovala s tým, že je to človek, ktorý sa tejto problematike rozumie a že bude prichádzať s návrhmi a riešeniami. Zároveň sme boli toho názoru, že sa ozaj nebude politicky zneužívať tento problém a že sa ozaj budú hľadať čo najracionálnejšie opatrenia k tomu, aby sa tento neľahký problém, s ktorým ozaj žije celá spoločnosť, riešil. Takže z našej strany určite neprichádza k tomu, aby sa s týmto problémom riešili nejaké pokútne politické záujmy, ale je to z našej strany snaha, aby prostredníctvom človeka, ktorý by mal asi čo najoptimálnejšie vedieť a poznať problematiku, prichádzal s riešeniami, nachádzal ich a verím, že aj vy v opozičnom tábore vzhľadom na to, že je to človek z opozičného tábora, mu budete nápomocní a budete s ním spolupracovať. Takže, ozaj je tu človek, ktorý môže vyvolať diskusiu a môžete s ním diskutovať.

  • Ďakujem za slovo. No súčasné nastavenie nespravodlivého sociálneho systému, no, to nie je dobrá vizitka nás všetkých, darmo sa tu budeme vyhovárať na možno opozičných, koaličných. Avšak nad jednou vecou som sa tiež tak zamyslel. Odznelo tu už to viackrát v pléne Národnej rady a mnohodetnosť je prejavom chudoby. Teraz neviem, pán kolega, či si to myslel ironicky, alebo úplne vážne, ale nemusí to byť, hej. To, že v niektorých komunitách sa to takto prejavuje, tak to neznamená, že mnohodetnosť je prejavom chudoby. Naopak, veľakrát môže byť mnohodetnosť prejavom bohatstva, aj keď nemusíš s tým súhlasiť, ale myslím si, že to veľakrát tak môže byť. A definovanie tej chudoby, myslím si, že by sa vzniesla veľká ako polemika, že čo je v podstate chudoba. Ty môžeš byť bohatý, možno nemáš ani jedno dieťa, alebo len jedno dieťa, ale chýba ti šťastie. A veľakrát možno tých ľudí, ktorých charakterizujeme, že sú chudobní, žijú pod hranicou životného minima, v biede, ale nechýba im šťastie. To sú silné paradoxy života, ktoré v podstate každodenný život prináša.

    Samozrejme, sú tu dobré návrhy v tom návrhu zákona, ja som to spomenul, neprihlásil som sa, žiaľ, do rozpravy, v tej krátkej poznámke človek to nepovie, ale tá priestupková imunita, že tuná je, ja s ňou nesúhlasím, len nie je to správne, nie je to dobré, aj mňa to veľakrát hnevá, lebo keď rómsky chlapec a pýta sa ho redaktor, dobre sa ti kopalo do toho starčeka? A on povie, že dobre. No, ale nič, nijaký trest nenasleduje, tak pred kamerami ho zoberiem, dám ho do polepšovne. Dám ho do polepšovne a bude otec, matka vrieskať a jednoducho, nevieš si ty s ním poradiť, tak jednoducho nastupuje represia. Ale tuná trestať rodičov prácou, veď oni nerobia ani na verejno-prospešných prácach...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja by som sa chcel poďakovať pánovi poslancovi Hlinovi za jeho vystúpenie. Väčšinou, keď vystúpi, tak mám voči niektorým pasážam jeho vystúpenia nejaké výhrady, ale dnes s ním musím na 100 % súhlasiť. Naozaj je to tak, že táto téma sa stala do určitej miery aj nejakým marketingovým produktom, ako každý si chce prisvojiť, ako to rieši, ako dáva nejaké návrhy, ako o tom diskutuje. Ten popis pána poslanca, ako teda začala rómska reforma, ako to bolo na verejnosti predovšetkým komunikované zo strany pána ministra vnútra, predovšetkým musím povedať, naozaj bol viac-menej marketingový ťah aj vzhľadom na to, že to, čo sa zatiaľ po dvoch rokoch podarilo, je novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá v praxi funguje veľmi problematicky.

    Musím povedať, že ja chcem byť v tejto veci otvorený a my keď dávame návrhy zákonov, samozrejme aj nás môžete obviniť z marketingu, ale pozrite sa na balkón, koľko je tu novinárov. Keď zvoláme tlačovku s Ľudovítom Kaníkom a hovoríme o tomto probléme, už to novinárov nezaujíma, lebo niečo nové by sme mali na tej tlačovke urobiť, niečo škandalózne, niečo bulvárne, niečo vzrušujúce. Ale nič nové, škandalózne, bulvárne, ani vzrušujúce nemáme, dokonca ani stála diskusia nepomáha riešeniu tohto problému. Pomôže len to, čo povedal Lojzo Hlina, keď od ľava doprava, od stredu, hore, aj dole, aj doľava, aj doprava si povieme, že tu máme problém a začneme ho riešiť a budeme prijímať riešenia, ktoré vôbec nebudú populárne a vôbec nám neprinesú politické body, ale sú to riešenia, ktoré musíme začať prijímať v tejto chvíli. Diskutovať o tom môžeme, ale v tom prípade, ak to skončí prijatím konkrétneho riešenia. Zatiaľ sa to, bohužiaľ, veľmi nedeje.

  • Ďakujem pekne. Ja len také poznámky, že naozaj, teda ľudia, viete, týchto, takých tu je veľa, čo by urobili, keby. To milujem, že čo by som ja, keby. Viete, umenie možného je urobiť z toho, čo sa dá, hej, že z toho upliesť niečo. Tak povedzme si, po výsledkoch poďme. Rómska reforma tak veľkolepo ohlásená má po polčase, presne, ako kolega Novotný povedal, jeden zákon, ktorý je problematický, ktorý je na ústavnom súde, ktovie, kde mu je koniec. Nuž to je výsledok, tak to treba pekne, exaktne ľuďom povedať, hej?.

    A na kolegu Štefana Kuffu, ja som to nepovedal, 20 rokov hltajú chlebíčky po konferenciách a hovoria, že mnohodetnosť je prejavom chudoby a tým pádom je to akože vybavené. To znamená, že keď je 15 detí a narodených do blata, ja to znova poviem, ja viem, že to nemáš rád, tak to je po tých konferenciách, tu po Bratislave, tam jedia chlebíček, drží pohárik vína a hovorí, to je prejavom chudoby, to nie je, to je prejavom chudoby. Čiže pre nich je to akože vybavené. To je formulka, magická formulka, ktorá to akože uzavrie, tú tému. Je to prejavom chudoby, nuž čo s tým?

    Toto ja, práve naopak, ja hovorím, opusťme toto, čo sa neprepotvrdilo, ba práve sa vyvracia. Nie je to, hej? Je to problém niekde inde a nebudem ho tu teraz pomenovávať, ale už to neplatí. Keby som mal tú možnosť, tak im dám slanej vody, Šaraticu by som im dal piť na tých konferenciách, lebo už by ich to prestalo baviť a chlebíček dostanú iba vtedy, keď konečne začnú sa tomu pozerať ináč, refrešujú tie stanoviská, ktorými 20 rokov žijú a stále to funguje.

  • V zmysle rokovacieho poriadku dávam slovo poslancovi Kaníkovi. Nech sa páči.

  • Aby toho nebolo veľa, tak pár reakcií, lebo potom v tom záverečnom by to naozaj bolo príliš asi veľa. Začnem od konca, od Lojza Hlinu. No, EÚ za nás nič nevyrieši a v tejto oblasti už vonkoncom nie, to si musíme vyriešiť sami a každý, kto sa vyhovára na EÚ, lebo také tu často zaznieva, tak sa len vyhovára. Je to plne v našich rukách, nikoho sa nemusíme pýtať a všetky aj nástroje nielen máme, ale aj vieme, čo treba urobiť, len to treba urobiť jednoducho.

    Povedal si, že to, že je to zlé, to vieme všetci, no to je veľký pokrok, že už nikto nespochybňuje, že to naozaj je zlé, to ešte nedávno nebola vôbec pravda. Ešte nedávno, keď som prichádzal s týmito vecami, tak som sa stretával s tým, čo to tu vymýšľam, čo to tu za kotlebovčiny riešim, aký populizmus tu chcem, ako chcem zarobiť na rómskej téme, veď to vôbec nie je problém. Takže dnes, keď už sa aspoň pochopilo, že to je vážny problém, na ktorý ja poukazujem, odkedy som sa politikou začal zaoberať, tak to je dosť veľký pokrok, ale stálo to teda roky driny a roky znášania obvinení zo všetkého možného a odvádzania pozornosti od podstaty problému.

    Dúfam, že nebolo myslené na mňa a kolegu, že nechceme výsledok, pretože ja som človek, ktorý je človekom činu a preto prichádzam s týmito návrhmi, pretože chcem, aby sme sa niekam posunuli. Preto vytváram ten tlak, preto som dvakrát inicioval zvolanie mimoriadneho sociálneho výboru, ktorý aj včera sa stretol a budeme sa tou témou zaoberať na riadnom zasadnutí. Pretože to jednoducho nemôžeme ignorovať. Ten problém naozaj tu rastie a ja mu, ako keď nič iné nemám, inú možnosť ako opozičný poslanec, no tak budem vytrvalo ako tá voda, stále na tú skalu kvapkať, kým tú dieru neurobím aj do tej skaly, aj keď sa tá skala zdá zdanlivo pevná.

    Teraz k pár takým konkrétnym veciam, čo kolegovia tu hovorili. Erika Jurinová dve veci spomínala. Obmedzenie rodičovského príspevku na štyri deti, áno, tam tak, ako Vilo Novotný povedal, keby toto malo byť prekážkou, tak v tom druhom čítaní sa určite nebudeme brániť, aby sme v tejto oblasti zmäkčili tento návrh a odstránili, ale zároveň poviem, prečo, prečo to tam je. To nie je len tak vycucané z prsta, samoúčelné. Vedia kolegovia poslanci a panie poslankyne, že dávka v hmotnej núdzi je postavená na filozofii, že s počtom členov rodiny sa dvíha, ale len po počet detí štyri a že piate, šieste, siedme, ôsme, ixté dieťa, keď pribudne do rodiny, tak dávka v hmotnej núdzi je presne taká istá, ako na štyri deti? Ty vieš, ale či to vedia kolegovia?

    To je filozofia, ktorá tu bola zavedená, keď som bol ja ministrom a tiež to bolo vtedy šokujúce. Vtedy, keď sme s tým prišli, keby sme nemali vládnu väčšinu, tak to neprejde ani náhodou, pretože dovtedy čo dieťa, to ďalší príspevok, to zvýšenie príspevku a samozrejme to potom vytvára ten balvan, ktorým výsledkom je naozaj riešenie cez počet detí zabezpečovať si príjem. Toto je len spojenie tej filozofie a zosúladenie filozofie, že áno podporme deti rôznymi prostriedkami. Podporujme ale predovšetkým pracujúcu rodinu cez rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa. Tam zvýšme, tam kľudne zvýšme a možnože ešte viac môžeme zvýšiť, ako je v tomto návrhu, pretože tie zdroje na zvýšenie tých prostriedkov pre pracujúce rodiny nebude stáť štátny rozpočet v súčasnom rozložení ani korunu, pretože to poskytne práve to, že sa nebude dávať tam, kde to nemá efekt, ale kde to má negatívne efekty.

    Ale chápem, že ako niektoré veci jednoducho veľmi pomaly idú a ťažko a súhlasím ale zároveň aj s Lojzom Hlinom pri takýchto vážnych témach nemôžeme byť za pekných za každú cenu. Musíme vedieť aj povedať, že niektoré veci zabolia, lebo aj lekár, keď lieči, tak nám nedáva cukríky, ale mnohokrát horké pilulky, mnohokrát musí rezať, aby zachránil organizmus, zachránil, odstránil chorobu a nastolil znova zdravie. Ale dobre, toto nie je problém, na ktorom by sa to malo zlámať, len vysvetľujem ten spôsob úvahy a myslenia, ktorý k tomu vedie.

    Príspevok za školskú dochádzku, druhý bod, ktorý si spomínala. Znova musím len pripomenúť, že príspevok za školskú dochádzku tu nebol odjakživa. Ja som spôsobil, že ten príspevok sa tu objavil, ale nie ako príspevok za školskú dochádzku, ale ako prospechové štipendium. Takto to vzniklo a takto to bolo, tak ako to navrhujem v tom zákone, že to bol príspevok pre dobrých žiakov, aby sme podporili tých dobrých žiakov, aby sme im pomohli vymaniť sa z toho prostredia, pretože vzdelanie, na tom sa zhodneme asi, je základom pre to, aby človek nezapadol znova v tej osade a v tom blate, ako hovorí Lojzo Hlina. Ale, keď chceme, aby to vzdelanie začalo mať cenu a hodnotu v prostredí, kde sociálne dávky sa minú do troch dní a veľká časť z nich skončí na nejaký "mulatšág", tak tam jednoducho to vzdelanie musíme ukázať, že má cenu od samého malička a fungovalo to, to vôbec nebol problém, že či by to nefungovalo. My už máme reálnu skúsenosť. Tu neexperimentujeme. Experiment je negatívny a zlý experiment je zmena príspevku, zmena prospechového štipendia na príspevok za školskú dochádzku. Výsledkom je to, že dieťa sa ukáže v škole, robí tam zle, pácha priestupky de facto, narušuje školský proces. Výsledkom potom je, že väčšinové obyvateľstvo dáva preč deti zo školy, aj keď z vlastnej dediny do susednej dediny a dochádza nám k prirodzene vznikajúcej segregácii. To je výsledkom práve takýchto, takýchto opatrení, ktoré samozrejme vyzerajú strašne pekne na prvý pohľad, lebo cieľom nebolo nič iné, len dať tým ľuďom viac peňazí a len zámienku.

    Nájdime zámienku, ako tým ľuďom dať viac peňazí, povedala si pani ministerka Tomanová, keď bola v úrade. A dala im to takto a výsledok je ten, ktorý hovorím, že máme už pomaly len rómske školy a v susednej, dvadsať kilometrov alebo pätnásť kilometrov dochádzajú tie deti z danej dediny inde, lebo rodičia ich tam dávajú. A riešenia ľudskoprávnych organizácii, že vznikajú špeciálne triedy, oddelené a tak ďalej, to je následkom týchto kvázi humanistických riešení. Preto sú to kvázi humanisti, ktorí takéto riešenia presadzujú, pretože škodia. Nie sú humanisti, lebo škodia v konečnom dôsledku svojimi opatreniami konečnému riešeniu.

    Jožo Viskupič tu spomínal ten problém vzniku rómskych osád. Áno, je historický, ale to, čo on spomínal, tá história - Mária Terézia a tak ďalej, ja to poznám. Ale vtedy dostali normálne od miestnej autority, že tu sa usaďte, tu, za dedinou, za obcou. Boli nariadenia, že musia byť, neviem koľko stoviek metrov za obývaným územím. Áno, to bola snaha o segregáciu, ale bolo im vymedzené územie. To, čo je problém, je ten, ktorý som ja spomínal, a to, že z právneho poriadku vypadlo to, že pozemok vlastníka, stavba na pozemku vlastníka patrí vlastníkovi pozemku, ktorý prirodzene v práve zabezpečuje, že sa nestavajú potom stavby na cudzích pozemkoch.

    Tak ako pán Mičovský povedal, nikdy nebolo predmetom tohto návrhu zákona, ako odkedy sa objavil na scéne už pred vyše dvoma rokmi, búranie rómskych osád. Ale vždy zastavenie toho, aby sa nám nekontrolovane rozširovali, tak ako je to stále, aj teraz v tomto zákone, pretože to je vždy prvý krok, ktorý, bez ktorého sa to nedá.

    Pán Senko spomínal, že jak tu treba tie riešenia prinášať. No veď, my by sme boli radi, keby prichádzali, ale kde sú? Máte osemdesiattričlennú väčšinu. Máte vládu, máte ministra Kaliňáka, ktorý to zobral pod svoje krídla. Kde sú tie zákony? Kde je tá rómska reforma? Tuto, nechcem ja teraz hádzať vinu na plecia splnomocnenca, že z opozičného zoskupenia, ale veď on nič nemôže urobiť, čo mu úradníci nedovolia. Veď on je podriadený ministra Kaliňáka. Rovno poviem, že sa mu čudujem, že znáša útrpne túto pozíciu, pretože môže si on myslieť čokoľvek, úradníci rozhodnú o tom, čo áno, čo nie a čo príde a čo nepríde. A neprišlo nič. Tento problém, všetci vravíte, že áno, tu problém je a vám dva roky je málo na to, aby ste aspoň s niečím prišli? Okrem toho jedného problematického zákona? No nehnevajte sa, to je nedostatočné.

    A ja súhlasím s tým, poďme to riešiť nepoliticky. Preto tie výbory, preto som sa, sa snažím aj o prácu vo výbore. Nech to predloží výbor. Nech to podpíšu opoziční poslanci. Ale prestaňme sa už hrať na nejaké, že tu sa tvárime len na nejaké riešenie. My tie riešenia chceme. Lebo je to vážny problém, ktorý nás zvalcuje bez ohľadu na politickú príslušnosť a poviem to aktuálne k dnešnému dňu. Veď vám vystavujú voliči vizitku. A voliči to nakoniec vyhodnotia. Si myslíte, že tá sobota, tá drvivá prehra nebola aj tým, že neriešite tieto problémy? Že ľudia čakali tie istoty, ktoré ste sľubovali a to, že aha, príde ten silný Fico a všetko vyrieši? A kde sú tie riešenia? Nikde. A preto to je tak a to sa bude len zhoršovať, až sa nechopíte rozumu. Veď ja vám radím, ako, ako sa dostať z tej blamáže, do ktorej sa nečinnosťou ponárate stále hlbšie a hlbšie. Tak skúsme v mene dobrých riešení sa spoločne na to pozrieť. Lebo niektoré veci naozaj, mohol by som sa tešiť z toho politicky, ale nechcem sa, chcem, aby sme veci riešili.

    A posledná moja poznámka patrí tuto kolegovi Kuffovi, ktorý má svoj pohľad na vec, ktorým v mnohom častokrát nesúvisí. Môžeš na mňa faktickou reagovať. Toto je možné. Ale moja otázka je, na všetkom, čo sa tu prinesie, môžme nájsť, čo je zlé. Aké máš riešenia? Aké máš riešenia? Takých, čo povedia, toto neni dobré, toto neni dobré, to sa mi nepáči. Takých tu navozíme na vozoch. Ale prines riešenia. Alternatívne riešenia. Nielen na všetkom nachádzať nedostatky. Áno, všetko má svoje nedostatky. Nič nie je dokonalé. Ale chcem vidieť riešenia. Keď riešenia nie sú, tak potom, (reakcia z pléna) na to nepotrebuješ byť, pán poslanec, ministrom. Na to môžeš podať poslanecký návrh zákona, spojiť sa s kolegami, vypracovať ho spolu. To, že kritizujeme, áno, ale len to? Len torpédovať snahy iných? Len ich spochybňovať a nepriniesť ani jedno konštruktívne riešenie, ktoré daný problém rieši? To je, nehnevaj sa, príliš málo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No je to, toto, tento problém, ktorý riešime, je veľký, máme ho tu dvadsať rokov a naozaj, nenašli sa riešenia, ktoré by, ktoré by mu pomohli. Spomínal si tu, aj teda predrečník pred tebou spomínal jeden zákon, hmotná núdza, ktorá, ktorý je kontroverzný a možnože len sme sa všetci nádejali, že naštartuje tie zmeny, ktoré stále my ešte nevidíme. Ale je pravda, že sa to všetko rodí veľmi pomaly.

    Teraz cez víkend som bola na východe, v jednej dedinke, som bola prekvapená, že krásne upravená dedina. Väčšinou som videla bielych ľudí a potom som sa dozvedela, že sú tam, je tam aj taká rómska časť dediny a povedali mi, že vlastne to, že majú krásne upravenú dedinu, vďačia eurofondom, ktoré mali, ktoré boli určené na riešenie rómskej problematiky. Takže dvadsať rokov, pokiaľ takýmto spôsobom riešime rómsku otázku, tak sa nečudujme, že sme tam, kde sme.

    Ale vrátila by som sa k zákonu o hmotnej núdzi alebo k zákonu, ktorý tuná predkladáš. Vrátim sa znova k tomu počtu detí. Ako chápem iniciatívu, ktorú si dal, aj ako som, zopakujem to, čo som povedala, že tie motivačné prvky sú potrebné a nutné. Ale nechápem, že prečo, prečo chceš postihovať naozaj deti, mnohodetné rodiny, pretože do tej chudoby sa budú ešte viac potápať. Hej, že nie sú, nejak to nekorešponduje s tým, čo si hovoril, že poďme im pomáhať práve tou aktiváciou. Takže napríklad, prečo si to neriešil tak, že teda pri viacerých deťoch by musel opäť podložiť nejakú aktiváciu jeden z rodičov. Akože len nadviazať to na podobný princíp, ako si mal pri príspevku pri narodení dieťaťa a takto podobne. Stojím si za tým, že tie štyri deti a aj to aj v tom zákone o hmotnej núdzi, kde sa hovorí, že naozaj tá hmotná...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja skúsim to dopovedať, čo kolegyňa nedopovedala. Naozaj, tuná, aby neboli diskriminované tie rodiny, ktoré sa rozhodnú mať viac detí. To by som nevnímal ako spravodlivú vec, ten rodičovský príspevok. Ale poviem to. Bol si ministrom a spomenul si tu práve tú dávku v hmotnej núdzi, že to si presadil len po tú hranicu štyroch detí. A ako minister si to predkladal, ty to vieš veľmi dobre, ak si vo výkonnej zložke, tak ty máš v podstate to v pracovnej náplni, aj povinnosti predkladať tieto návrhy a ich aj presadzovať. Ako opozičný poslanec vieš veľmi dobre, ani tento návrh zákona ti neprejde. Ale ja doceňujem tú snahu, samozrejme poukazujem na tie veci, ktoré tuná momentálne ako nesedia a nesúhlasím s nimi.

    Pozri sa, dávka v hmotnej núdzi po hranicu tých štyroch detí a tu bolo to sledované tiež, aby tá pôrodnosť možno bola nižšia, aj tá chudoba a podobne. Nedosiahol sa ten očakávaný efekt. Znížila sa pôrodnosť? Protirečíš si, respektíve tuná aj kolegovia, ktorí tuná spomínajú, že je to najvyššia pôrodnosť v rómskych osadách Rakúsy, Lomnička a Jarovnice a podobne, ktoré som tuná počúval a nedosiahol sa ten efekt. Navyše, čo mi veľmi ako vadí pri týchto návrhoch zákona, že veľakrát je tam taký akoby podtext, hej, taký rasistický a toto, toto není ako, myslím si, že dobrá vec.

    A rómsky problém, ako si to v úvode začal ako hovoriť, no je to predovšetkým problém chudoby, problém ľudskej dôstojnosti a chudobu odstránime tak a ľudskú dôstojnosť vrátime týmto ľuďom skrze prácu. Aby sme im dali prácu, aby tí ľudia mohli pracovať a myslím si, že veľmi veľa vecí sa vyrieši. Ak si myslíme, že toto sú návrhy zákonov, ktoré vyriešia chudobu a zníži sa pôrodnosť, dovolím si povedať, že to nie je tá správna cesta a že sa mýlime a nie sme na tej správnej ceste. Sú tuná riešenia, no...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Napriek tomu, že implementácia novely zákona o hmotnej núdzi v podstate nejde podľa predstáv, ale dúfam, že máme po voľbách, tak konečne teda ten zákon sa bude aj reálne teda v praxi napĺňať. Myslím si, že keďže som bol jeden z tých spoluautorov tohto zákona, že je to zatiaľ najtvrdší v podstate zákon o hmotnej núdzi, ktorý sa teda v podstate pripravil a bol schválený v tomto parlamente.

    Čo sa týka v podstate nejakých krokov, ktoré sa podarilo mne urobiť, samozrejme, ja som možno urobil na začiatku chybu, že viac sme teda, som sa nechal dotlačiť k tomu marketingu, ale ja sa nehanbím za to, čo som spravil. Tritisíc rómskych detí v stodesiatich materských školách je, je to, čo sa nepodarilo v podstate za dlhé roky urobiť, za dvadsať rokov určite nie. Stodvadsať komunitných centier, ktoré sa podarilo postaviť, alebo ktoré tam momentálne staviame, to nie je o tom, že sme dlhé roky hovorili o komunitných centrách, dnes už ich, teda tie komunitné centrá staviame.

    Program zdravotných asistentov, ktorý sme spustili, to je program, ktorý sme nanovo postavili a dnes funguje. Rómske občianske hliadky, ktoré práve majú zamedziť teda nejakým aktivitám alebo kriminalite, či už vo vnútri rómskej komunity alebo mimo rómskej komunity, je program, ktorý je odskúšaný tak na Slovensku, ako aj v zahraničí. A program, ktorý spočíva v tom, že nebudeme odovzdávať nikomu nič zadarmo v tejto krajine a to je to ten program svojpomocnej výstavby, je príkladom toho, ako sa to má robiť.

    Populizmus nepatrí vlastne v riešení rómskej problematiky a oceňujem práve vytrvalý a konštruktívny prístup Ľuda Kaníka a teda aj jeho kolegov, ktorí prednášajú v podstate dobré návrhy a za väčšinu z nich budem aj hlasovať. Samozrejme niektoré veci, ktoré už spomínala Erika Jurinová, nie sú ani mne teda, podľa mňa teda vhodné. Ale napriek tomu oceňujem jeho prístup, fakt sú to veľmi dobré návrhy, ktoré aj podporím.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja som vo svojom príspevku reagoval na príspevok pána Hlinu a bolo to trošku v iných súvislostiach vzhľadom na to, tak jemne poviem, prekrútili ste moje slová tak, aby ste ich dostali do úplne inej polohy. Ja som reagoval na to, že pán poslanec Hlina tu hovoril niečo také, aby sa opozícia spojila, hľadala spoločne riešenia na tomto poli, aby si našla nejakého hovorcu. Na to som povedal, že je tu poslanec z opozičného tábora, je dokonca splnomocnencom vlády pre riešenie tejto problematiky a môžte s ním kedykoľvek hovoriť. Ja neviem, prečo jeho služby nevyužívate a prečo prostredníctvom jeho tiež tu aj na parlamentnej pôde neriešite veci.

    Som rád, že konečne tu pán splnomocnenec aj teraz pred chvíľou povedal, že čo sa robí na poli problémov s rómskym obyvateľstvom a bolo by asi potrebné, aby častejšie vystupoval a svoju prácu obhajoval a nie aby mlčal tam, kde mlčať nemá.

    A čo sa týka prezidentských volieb. Presne to sa začína robiť, čo sme očakávali, že si chcete prisvojiť výsledok, ktorý vám vôbec neprislúcha. Ak je tomu tak, tak nech budúci prezident povie, že je občanom všetkých ľudí a nie zlepenca, ktorý hovorí o tom, že jeho zásluhou sa stal prezidentom. Vôbec to nie je pravda a SMER si obhájil svoju pozíciu, pretože tých 40 %, ktoré mal aj v predchádzajúcich voľbách, má naďalej, zatiaľ čo vy nie. Bohužiaľ, je to tak. Predeľte si možno osemnástimi stranami, ktorých vás je v súčasnom období v opozícii a zistíte, že pre každú z vás je necelých 5 %, že by ste sa možno nedostali ani do parlamentu. Jediný, ktorý možno vyhral, je pán Lipšic, ktorý od začiatku stál za pánom Kiskom.

  • Ďakujem, pán Senko. Nám neprislúcha určite prezidentské víťazstvo, ale vám plnou mierou prislúcha drvivá prehra, ktorú ste utŕžili v týchto voľbách. S pánom poslancom Pollákom riešime veci a teraz, po hlasovaní sa ideme práve stretnúť na odbornej debate o tomto návrhu zákona a o tom, čo dobré, čo je dobré, čo nie.

    Erika Jurinová, mne sa nepáči, poviem otvorene, tá floskula, ktorú som mnohokrát už ako vysvetlil, že je nepravdivá. Dvadsať rokov sa tu nič neurobilo. Dvadsať rokov tu máme problém. No neni to pravda. Bolo tu obdobie, kedy sme s tým problémom vážne niečo robili a vážne veci zmenili a vážne veci začali fungovať. Pred desiatimi rokmi, keď som bol minister.

    A kolegovi Kuffovi hneď odpoviem, áno, vtedy sa znížila pôrodnosť aj v rómskych osadách, začala stagnovať, pretože ten systém bol prestavený. Už nebol nastavený tak, že prostredníctvom detí a rastu počtu detí sa dá zabezpečovať príjem do rodiny, ale prostredníctvom práce a pracovať sa oplatilo. A preto viem, že to má výsledky, to, čo hovorím tu a že to má zmysel, že to nie je teória.

    Keď hovoríme o tom, že dajme im prácu, hovoríte vôbec s tými ľuďmi, aká je reálna situácia? Ja som v Bystrickom kraji prešiel naozaj také množstvo dedín a mne desiatky, stovky ľudí povedalo, my by sme mohli pracovať, aj tam je práca za minimálnu mzdu, alebo je blízko, ale mne sa to neoplatí. A v tom je problém. Nie v tom, že sa tu nedá nájsť práca žiadna. Lacná, nízka sa dá nájsť a, žiaľbohu, človek, ktorý nemá ani základnú školu skončenú, nebude mať šancu pracovať za 2 000 euro. Ale jednoducho neoplatí sa im pri súčasnom nastavení sociálneho systému a to je zmyslom týchto zmien. Kým si to neuvedomíme, tak tu budeme len mlátiť prázdnu slamu.

  • Pán poslanec Mihál, v rozprave, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca, dovoľte teda aj mne, aby som povedal svoj názor k predloženému balíku zákonov, ktorý predložili kolegovia Kaník a Novotný. Ale najprv všeobecne.

    Páni kolegovia sa snažia riešiť problém ľudí, ktorí žijú najmä v rómskych osadách. Aj tá rétorika, ktorá tu vládne počas dvojhodiny, dve hodiny trvajúcej rozpravy, je o Rómoch, Rómoch, Rómoch, osady, rómska reforma, rómsky splnomocnenec, čo sa robí, čo sa nerobí. No môj názor je taký, teda mám už tiež nejakú malú politickú skúsenosť, že rómska reforma je niečo, do čoho sa v zásade nikomu veľmi nechce a marketingovo orientovaná strana SMER, ktorá svoju politiku robí podľa toho, čo jej ukáže akurát aktuálny interný prieskum verejnej mienky, sa do toho jednoducho hrnúť nebude, pretože tie prieskumy aj ukazujú, že radšej od toho ruky preč.

    Čiže na jednej strane sa tu pred dvoma rokmi slávnostne povedalo, že ako bude SMER riešiť 20 rokov neriešené problémy, stanovil sa splnomocnenec vlády zo strany opozície, takže s veľkou slávou sa tu niečo oznámilo, ale po dvoch rokoch, naozaj keby nebolo toho mravenčieho úsilia Petra Polláka ako rómskeho splnomocnenca, ktorý robí, čo môže z hľadiska daného zadefinovania, tak by sa neurobilo prakticky, prakticky vôbec nič.

    Ja som rád, že som počul tú informáciu o materských školách, o komunitných centrách, o zdravotných asistentoch. Sú to veci, ktoré sme tak trošku sa snažili naštartovať aj my, ale ten čas nebol a koalícia bola taká, aká bola. Takže to, že sa darí postupne nadväzovať (zaznievanie gongu) a konkretizovať tieto predstavy, to je výborná správa pre mňa, ďakujem za ňu, a teda ďakujem za tú prácu, ale pokiaľ ide o tie systémové zmeny, tak sa jednoducho nekonajú.

    Hovoríme tu o prezidentských voľbách, sú to teda náznaky, podpichovanie, kto čo v prezidentských voľbách a ako. Pozrite, my sme mali našich ľudí, kolegyňa Lucia Nicholsonová, kolega Martin Poliačik boli priamo v teréne, sedeli vo volebnej komisii v "smutne" známej dedine Jarovnice, kde je, ja teda neviem, či hovorím presné číslo, údajne päťtisíc voličov, Rómov plus-mínus, dokonca vraj sedemtisíc a priamo v teréne, priamo v teréne videli, ako to, ako to teda beží, pokiaľ ide o veľmi dôležitý demokratický akt, pokiaľ ide o právo občana voliť. Ja mám skrátka taký pocit, že niekomu tu veľmi vyhovuje stav taký, aký je, pretože tu skrátka je zásobník, doslova zásobník 100, 200 možno 300-tisíc rómskych hlasov, hlasov ľudí, ktorí žijú v osadách a niekomu veľmi vyhovuje, aby títo ľudia boli v takom stave, v akom sú, v stave negramotnosti, v stave zanedbanosti, v stave odkázania na almužnu v podobe kupčenia s hlasmi, či už ten hlas má päť, hodnotu 5 eur, alebo 15 eur, to je prašť ako uhoď, skrátka sú tu politické sily, ktorým veľmi dobre vyhovuje, že tá situácia je taká, aká je, lebo keď treba, tak vieme kam, za kým treba ísť...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, prepáčte, je jedenásť hodín, budeme pokračovať hlasovaním.

  • ... a tie rómske hlasy si jednoducho kúpiť.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, máme prerokovaný jeden bod.

    Pán poslanec Zajac.

  • Vážený pán predseda, v súlade s § 95 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov beriem späť predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 892. Tento, novela Trestného zákona pojednávala o trestnom čine sťahovania tachometrov. Viacerí poslanci SMER-u v rozprave naznačili, že sa im takýto návrh zákona páči a prípadne by si ho vedeli predstaviť podporiť, ale zatiaľ všeobecná dohoda na podpore tohto návrhu zákona nie je. V mene tých 130-tisíc poškodených a oklamaných občanov Slovenska, ktorí si takýto automobil kúpia, máme záujem ďalej rokovať o podpore tohto návrhu zákona.

  • Dobre, pán navrhovateľ, beriem na vedomie.

    Pán poslanec Kuffa.

  • Pán predseda, dovoľte mi poďakovať za včerajšie hlasovanie všetkým našim dámam tuná v parlamente, keď sme hlasovali k zákonu o rozsahu zdravotnej starostlivosti o vnútromaternicových telieskách a ani jedna dáma z celého parlamentu nepodporila tento návrh zákona. Chcem úprimne poďakovať a vysloviť slová vďaky všetkým dámam, až na jednu, ktorá bola predkladateľkou, to bola Eva Horváthová, ale všetky dámy zahlasovali v podstate proti návrhu tohto zákona. Ďakujem.

  • Pán poslanec, pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ako zástupca predkladateľov vás chcem informovať, že pokiaľ ide o body 69 až bod 76, deväť návrhov zákonov, ktoré sme predložili, tak, keďže ešte neboli dokončené rokovania s ministerstvami príslušnými o týchto zákonoch, chceli by sme navrhnúť presunutie týchto bodov na najbližšiu schôdzu, tak ako to aj pani poslankyňa Nicholsonová urobila vo svojom bode. Tak som sa len chcel informovať, či to stačí takto ústne, alebo treba to doručiť, aj písomnú žiadosť vám. Ďakujem veľmi pekne.

  • Podávate to v mene navrhovateľov, máte súhlas troch klubov?

  • Reakcia z pléna.

  • Áno. Dobre, (hlasy v sále) takže ešte raz a pre upresnenie, dobre? Čiže tlače budem hovoriť, aby, pozrite si, pán poslanec, čiže 926, (reakcia z pléna) 925, čiže od bodu 68, 925, 926, 928, 929, 930 a 931. Áno? Aj 927?

  • Reakcia z pléna.

  • Aj 932, 933, dobre, čiže to je až po bod 76, dobre? Podľa schváleného programu. Dobre, takže na ďalšiu schôdzu. Dobre, ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne, to nebude procedurálny návrh. Ja sa chcem len poďakovať pánovi poslancovi Kuffovi rovnako, ako on ďakoval dámam tuto v sále za to, že mu naozaj tak veľmi leží na srdci, aby sa čo najviac detí v rómskych osadách rodilo do chudoby, poprípade končilo v latrínach a pozývam ho na takú spoločnú exkurziu po rómskych osadách, aby sme si pozreli, že ako sa tým deťom, na ktorých vám tak veľmi záleží, ako sa im vodí v tých rómskych osadách, pán Kuffa. A ešte také želanie na záver, že ja som bola na filme vášho brata "Všetky moje deti" a strašne som si na chvíľu želala, aby ste sa vymenili. Ďakujem.

  • Ja vás poprosím, dámy páni, do budúcnosti nezneužívajme procedurálne návrhy a na to je rozprava a môžte faktickými poznámkami reagovať, alebo sa prihlásiť do rozpravy a vyjadriť svoj názor úplne otvorene a očakávať aj reakciu. Keďže nemáme o čom hlasovať vzhľadom na to, že pán poslanec Zajac stiahol na, pán poslanec Kuffa, už poprosím vás, ako.

    Takže budeme pokračovať v rokovaní programu 33. schôdze.

    Procedurálny návrh pán poslanec? Poprosím vás, naozaj, pán poslanec, môžte využiť v kontexte situáciu v rozprave a zareagovať na to.

    Pán predseda výboru Huba, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Len chcem pripomenúť členom a členkám výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že mimoriadna schôdza výboru sa koná dnes o dvanástej v zasadačke výboru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, ešte pred tým, než začneme rokovať, privítam študentky a študentov strednej odbornej školy z Holíča. Vitajte.

  • Budeme pokračovať. Ešte pán poslanec Mihál do rozpravy, nech sa páči. Poprosím navrhovateľa a spravodajcu, aby zaujali miesto. Pán poslanec Mihál, vy ste aj spravodajca, takže.

    Pán poslanec, ja navrhujem krátku prestávku, pretože pravdepodobne nebude vytvorený normálny priestor, takže krátka trojminútová prestávka. Poprosím vás, dámy a páni, budeme pokračovať v rozprave. Prepáčte, pán poslanec, ale to nemá zmysel.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať. Poprosím vás o pozornosť. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Zaznievanie gongu.

  • Pán poslanec Mihál do rozpravy.

  • Ďakujem, pán predseda. Ak sa teda môžem ujať znova slova a pokračovať vo svojom príspevku, ktorý skončil pred hlasovaním, ešte raz chcem zopakovať to, čo som hovoril pred jedenástou. Mne sa tak zdá, že niektorým politickým silám vyhovuje, že je tu skupina dvesto - tristotisíc občanov, ktorí majú volebné právo, ale jednoducho nevedia, čo s ním majú robiť a treba im v určitých vhodných chvíľach pomôcť našuškaním a možno aj finančnou sociálnou výpomocou v hodnote päť až pätnásť eur a máme takto zabezpečenú, niektorí, volebnú podporu. Čiže prečo by sme robili úprimne nejakú rómsku reformu, ktorá by, nebodaj, dokázala tento negatívny stav, ktorý je tu dvadsať rokov a ktorý sa občas viac, občas menej zneužíva, prečo by sme mali úprimný záujem na tomto niečo zmeniť, keď to istým politickým silám dobre vyhovuje?

    Takže po dvoch rokoch vlády Roberta Fica tu máme, tu máme stav, kedy máme, pokiaľ ja viem, neviem, či sa ten počet zmenil, okolo 700 prevažne rómskych, v drvivej väčšine, 800 dokonca, pán splnomocnenec mi pomohol, ďakujem, 800 osád prevažne rómskych, kde žijú ľudia vo veľmi ťažkej sociálnej situácii. Máme tu stav, kedy sú desaťtisíce ľudí negramotných, nevedia čítať, nevedia písať, ale majú volebné právo, pretože ich nikto nezbavil svojprávnosti a potom sa dejú také scénky, ako sa diali v Jarovniciach počas volebnej soboty, kedy k voľbám prišla pani, ktorú tam doslova nejako dotlačili, nejaká slepá, alebo aká bola, vyslovene tak zdravotne duševne postihnutá, že až strach a hrôza, ktorá niekoľko rokov nevyšla z domu, ale dala si tú námahu, všetka česť, a prišla voliť. Nevedela čo, ako, ale prišla voliť. Boli tam také prípady, kedy po vysypaní obálok a pri sčítavaní hlasov sa zistilo, že nejaký volič zakrúžkoval, hádajte koho. Pána Fica? Pána Kisku? Nie. Ten volič zakrúžkoval volebnú pečiatku pri tej svojej negramotnosti. Ďalší volič zakrúžkoval dátum na tom volebnom lístku, čiže neoznačil nieže krížikom alebo krúžkom zvoleného kandidáta, ale zakrúžkoval dátum vo svojej negramotnosti. Takíto ľudia majú volebné právo, ale nie o tom chcem hovoriť.

    Chcem hovoriť o tom, že to je všetko výsledkom toho, že dlhé roky sa tu nerieši situácia v rómskych osadách, nerieši sa ani komplexne, ani čiastočne. To, čo sme my za vlády Ivety Radičovej sa pokúšali naštartovať, po tom roku jednoducho muselo prestať. Žiaľ, mrzí ma to veľmi, že sme nemohli dokončiť prácu. Sčasti na túto prácu nadväzuje pán Pollák ako rómsky splnomocnenec, za čo ešte raz mu vyslovujem svoju vďaku, ale systémové, systémové zmeny po dvoch rokoch vlády Roberta Fica tu jednoducho nevidíme. Máme tu síce zákon o hmotnej núdzi, ktorý je veľmi problematický a sám som inicioval podanie na Ústavný súd a tak sa aj stalo. Ústavný súd o tomto zákone bude, dúfam, čo najskôr rokovať a zaujme stanovisko.

    A potom tu máme Ľuda Kaníka, ktorý z pohľadu opozície robí naozaj mravčiu prácu a neustále sa snaží nosiť do parlamentu návrhy, ktorými aspoň čiastočne chce zmeniť túto situáciu a najmä motivovať, motivovať, tieto jeho návrhy sú s cieľom motivovať ľudí, ktorí zneužívajú sociálny systém, aby tak nerobili, aby si našli prácu, ak teda tú prácu si nájsť môžu, pretože kto chce, tak tie možnosti má, keď už nie vo svojej dedinke, tak možno tým, že bude ochotný cestovať za prácou niekoľko kilometrov, resp. prijať aj prácu, ktorú by niekto možno považoval za podradnú. A tieto návrhy majú teda motivačný charakter, čo ja rešpektujem, môžem mať menšie či väčšie výhrady, ale tento balík zákonov určite v prvom čítaní podporím. A bol by som rád, keby som nezostal sám s niekoľkými kolegami z opozície, ale keby sa k tomu pridali aj poslanci, ktorí tu majú väčšinu, aby sa v druhom čítaní rozpútala slušná diskusia.

    Mrzí ma napríklad, že pokiaľ ide o ten priestor na diskusiu na výbore pre sociálne veci, kde bolo už dvakrát mimoriadne rokovanie výboru, tak poslanci za stranu SMER jednoducho neprišli. Neprišli. Neviem prečo, ale napríklad včera okrem pána predsedu tam nebol žiadny ďalší z ďalších šiestich poslancov za stranu SMER. Nechápem prečo? To vás ten problém nezaujíma? To od toho dávate ruky preč? Jednoducho svojím spôsobom to potvrdzuje moje slová, že nemáte úprimný záujem riešiť tieto problémy a je otázka prečo? Skúste zareagovať a povedať, prečo ste neboli včera na tom mimoriadnom výbore? Prečo vás tieto problémy zrejme vôbec netrápia? Prečo to nechávate tak? Máte vynikajúcu šancu, máte 83 poslancov a keď k tomu pripočítame či už všetkých alebo aspoň časť poslancov minimálne za klub OĽaNO, tak svojím spôsobom máte v tejto veci pravdepodobne ústavnú väčšinu. Máte vynikajúcu možnosť na to, aby ste odviedli kus dobrej práce a pohli túto republiku v týchto problémoch niekde pozitívne ďalej. Veď urobte to. Urobte to. Možnože vy, tak ako tu sedíte, už nikdy túto možnosť mať nebudete a potom budete ľutovať, tak ako ľutujem ja, že som mal priestor iba rok na slušnú robotu, ale ten rok bol málo. Vy máte tie roky štyri. Využite to. Urobte niečo pre Slovensko. Urobte niečo pre tých ľudí. Urobte niečo aj pre ostatných, aby neukazovali prstom na tristo - štyristotisíc ľudí, ktorí žijú v osadách a o ktorých si tí ostatní hovoria, že zneužívajú sociálny systém.

    Pokiaľ ide o samotný priebeh diskusie a samotný návrh balíka zákonov, rozpútal sa tu spor, či majú byť tie sociálne dávky, keď to zjednodušene poviem, poskytované pri rodine do štyroch detí alebo aj pri väčšom počte detí. Môj názor má dve roviny. Ten, tá, keď budem hovoriť priamo k tomuto akémusi sporu štyri deti alebo viac detí. Môj názor je taký, že ak sa bavíme v takejto rovine, tak sociálne výhody, sociálne dávky by mali byť skutočne limitované počtom detí, či už štyri alebo päť, to je otázka už naozaj detailnej diskusie. Ale ten strop z hľadiska počtu detí by tam mal byť. Ale tie výhody pre viacdetné rodiny by mali byť potom nahradené výhodami daňovými.

    To znamená, keď si predstavíme rodinu Štefana Kuffu, ktorý má, pokiaľ dobre viem, sedem detí? Čiže je pravdepodobne otec s najväčšou rodinou v tomto parlamente. Tak v jeho prípade by tá potenciálna sociálna výpomoc končila pri štyroch deťoch, ale keďže Štefan je človek pracovitý, pracuje, zarába, možno niekto povie, že čo to už len je za zarábanie sedieť v Národnej rade, ale aj to je práca nepochybne, tak mal by daňové výhody. Tie by boli silnejšie pri tom piatom, šiestom, siedmom alebo, ja neviem, deviatom dieťati.

    Čiže môj názor je taký, nahradiť tú sociálnu výpomoc daňovou výhodou. Veď si zoberme daňový bonus. Čo to je? Či tých dvadsaťpäť eur alebo dvadsať eur človek dostane v podobe prídavku na dieťa alebo prepočítane cez rodičovský príspevok, alebo cez vyšší daňový bonus, veď to tomu človeku je jedno, akú to má nálepku. Ale nie je to jedno z hľadiska filozofie. Pretože ak teda máme viacčlennú rodinu, viac detí, tá matka je doma, to je jasné, stará sa o deti, či už tie deti sú malé, či už sú trošku väčšie, je tých detí skrátka veľa. To je úplne normálne, že tá matka nepracuje v takejto situácii, že dala prednosť rodine pred kariérou a podobne. Ale ten otec, ten predsa tú rodinu živí. Ten má častokrát aj dve zamestnania, aby tú rodinu uživil. Tak pomôžme im tým, že tomu otcovi dáme vyššiu daňovú výhodu napríklad cez vyšší daňový bonus alebo cez nejaké odpočítateľné položky. To už je technika. Čiže môj názor je taký - sociálnu pomoc stopnime pri určitom počte detí, ale nahraďme ju potom pri viacdetných rodinách väčšími daňovými, príp. odvodovými, to je jedno, úľavami, aby v prípade, že skutočne je to taký model, ktorý chceme podporiť, lebo ten otec naozaj pracuje a nepozerá tam na ženu niekde z útrob tej chatrče, ale chodí do roboty, aby takýmto spôsobom bola tá rodina podporená.

    Ale tá druhá rovina, o ktorej chcem hovoriť, je trošku z väčšieho nadhľadu. Tu sa sporíme o takéto detaily: má byť rodičovský príspevok seknutý na polovicu? Má byť ten súbeh mzdy a dávky nastavený tak, že sa započíta, resp. nezapočíta 25 % alebo 40 % príjmu? Mimochodom, keď sme už pri tom, tak Ľudo, navrhuješ, aby sa nezapočítavalo 40 % príjmu zo závislej činnosti. Ja si nepomôžem, stále sa tu zabúda na živnostníkov. Máme tu, máme tu plus-mínus dvesto až tristotisíc naozaj aktívne pracujúcich živnostníkov, ktorým, pre ktorých je tá živnosť spôsob obživy a na tých sa stále zabúda, aj v tomto zákone.

    Ja som to kritizoval, keď tu bol pán minister Richter, niečo sa mi podarilo. Ale keď je tu už otvorená táto téma a aké percento príjmu sa nemá započítať pre posudzovanie nároku na hmotnú núdzu, na dávku v hmotnej núdzi a priznáme zamestnancovi, respektíve chceme mu odpustiť započítanie 40 %, a čo živnostníci? Hlavne na východe mnoho ľudí pracuje na živnosť. Zarobí 300, 400 eur čistého a on je v tom systéme posudzovaný tak, že celý ten jeho príjem sa zoberie do úvahy. Žiadne odpustenie nejakých 25 či dokonca 40 % sa v jeho prípade nekoná. Čiže z tohto pohľadu je ten živnostník zase diskriminovaný. Ja sa pýtam, prečo? To je občan druhej kategórie? Čiže, keď tu hľadáme spôsoby súbehu dávky a príjmu za prácu, tak prosím, nezabúdajme na tých 200, 300-tisíc živnostníkov, ktorí sú v tomto negatívne diskriminovaní, pretože pri posudzovaní nároku na dávku v hmotnej núdzi, on a jeho rodina, sa mu započítava celý príjem.

    Pokiaľ ide o rodičovský príspevok, znížiť a podobne, no, môj názor, tam sa nezhodneme na 100 %, ako diskutujeme o tom už v podstate štyri roky, nezhodujeme sa. Ale hovorím, tak ako som spomínal pred piatimi minútami, ja tento návrh podporím do diskusie v druhom čítaní. Môj názor je taký, že by sa malo pokračovať zvyšovaním a predlžovaním materskej. Čiže ženy, ktoré pred tehotenstvom, predtým ako mali rodinu, pracovali, by mali byť zvýhodnené vyššou, ešte vyššou a ešte dlhšou materskou, než je teraz a rodičovský príspevok nechajme na pokoji, tak ako je. To je štátna sociálna dávka. Tam ja necítim potrebu to nejako rozdeľovať, deliť nejakým zásluhovým spôsobom. Tú zásluhovosť premietnime do materskej. Ak raz nejaká Rómka nepracovala, ak raz v pätnástich rokoch porodila dieťa, tak nebude mať nárok na materskú, na rozdiel od ženy, ktorá pracovala a ktorá tú materskú, ak by sa presadilo to, čo tu teraz hovorím, mala, povedzme, celý jeden rok a mala ju vo výške predchádzajúceho čistého príjmu. To by bola reálna pomoc pre ženy, ktoré si zakladajú rodiny s tým, že predtým pracovali.

    A túto reálnu pomoc som ja, ako minister, to sa mi podarilo, v rámci tých časových možností aj presadiť, ak si spomínate. Materská bola pôvodne poskytovaná počas doby 28 týždňov vo výške 50 % z predošlej hrubej mzdy. Predĺžilo sa to o osem týždňov, na 37 týždňov a zvýšilo z 55 na 65 % predošlej hrubej mzdy. Čiže tá materská sa aj predĺžila, aj zvýšila a myslím si, že tak to je správne a tak by sa v tomto malo pokračovať, kolegyne a kolegovia za stranu SMER.

    Čiže toto sú moje parciálne výhrady, ale na záver poviem, že ak sa tu máme baviť o spravodlivom sociálnom systéme o spravodlivom daňovom odvodovom systéme a tak, aby to všetko fungovalo, aby to bolo kompatibilné, aby to bolo spravodlivé, aby to pomohlo ľuďom, ktorí sú sociálne odkázaní, ktorí sú naozaj objektívne v ťažkej situácii a aby to motivovalo tých, ktorí pracujú, pracovať a nie zneužívať sociálne dávky, tak sa poďme baviť o odvodovom bonuse. Odvodový bonus je sociálno-daňovo odvodový systém, ktorý všetky tieto požiadavky spĺňa. Čiže komplexné riešenie, pokiaľ ide o tento aspekt riešenia aj tzv. rómskej reformy je diskusia a zavedenie odvodového bonusu.

  • Faktické poznámky, piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Mihál, mňa trošku zaujala tá časť vášho vystúpenia, kde ste hovorili ohľadom volebného práva, že v podstate Rómovia nevedia, čo majú robiť s volebným právom a v podstate ste tam trošku namietali tú ich negramotnosť. No, ja si myslím, že pod domnienkou negramotnosti a argumentu negramotnosti ako takého ste vaším vystúpením, podľa môjho názoru, SaS-ku doviedli názorovo do stredoveku, lebo len v stredovekom Uhorsku bola gramotnosť problémom alebo prekážkou volebného práva, kde občania, ktorí nevedeli po maďarsky slovom alebo písmom, tak nemohli voliť. To bolo len v Uhorsku, čiže, taký je asi váš názor.

    Na druhej strane ste nás kritizovali, že čo robila, teda čo robil SMER v rómskej otázke, no ale tiež sa pýtam, čo robila SaS-ka dva roky v rómskej otázke, keď sa nič neurobilo. Ako, jedna vec je kritizovať, druhá vec je prichádzať, alebo riešiť niečo, keď ste pri moci priamo ako takí. To, čo ste spomínali, to krúžkovanie iných častí volebného lístka, no, vás nenapadlo, že to mohlo byť vyjadrením nespokojnosti tých voličov proste s obidvoma kandidátmi? No, mohlo to byť. Krúžkovali teda, čo ich napadlo. No ale, čo chcem v prvom rade povedať, je, právo voliť je základným právom demokracie ako takej. Pokiaľ sa strana SaS tvári ako demokratickou stranou, nemôže nijakým spôsobom obmedzovať volebné právo. A myslím si, že SaS je tá posledná, čo by mala niečo spomínať ohľadom gramotnosti, lebo len vy ste mali ministra obrany, ktorý bol predtým riaditeľom supermarketu a štátnu tajomníčku na ministerstve práce a sociálnych vecí so strednou školou. Tak toľko trošku k vášmu vystúpeniu.

  • Ďakujem pekne. Na úvod teda chcem povedať, že som rád, že ste ocenili v podstate to moje snaženie a napriek teda mnohým bariéram, ale podarilo sa urobiť kus dobrej roboty. Zároveň teda je potrebné povedať to, že pokračovali sme vlastne vo veciach, ktoré ste naštartovali vy a je, je úplne jedno, kto naštartuje, alebo kto realizuje proste dobré veci. Dobré je, že v podstate sa pokračuje vo veciach, ktoré sú správne.

    Ku kupovaniu hlasov chcem povedať to, že ja som privítal v podstate to, že vaši dvaja odvážni členovia vášho klubu išli teda konečne z politiky, ako jediní v podstate pozrieť, ako to prebieha vo volebných komisiách. A som rád, že aj vy bojujete proti kupovaniu hlasov. Je podlé v podstate od akéhokoľvek kandidáta, ktorý sa snaží získať v podstate verejnú pozíciu na základe nelegálneho, protizákonného teda vedenia kampane. A teda veľmi rád som, že teda vaši členovia vášho klubu teda, sa pripojili k tomuto boju a išli do volebnej komisie.

    Tak ako aj pán Martvoň povedal, mám však výhrady k akémukoľvek obmedzeniu volebného práva a myslím si, že to je nebezpečné. Lebo ak pristúpime k akémukoľvek obmedzeniu volebného práva ktorejkoľvek skupiny na základe nejakých kritérií, tak potom neskončíme tam a pôjdeme ďalej. Čiže, vytvárame iba predpoklady potom na to, aby sme to obmedzenie volebného práva použili aj na iné skupiny obyvateľstva ako len na dnes, teda aj predmetom vašej diskusie boli negramotní ľudia. Čiže som proti akémukoľvek obmedzeniu volebného práva.

  • Ďakujem pekne za vystúpenie, ktoré mal Jožko Mihál v pléne a rád by som k tomu povedal aj niekoľko poznámok. Absolútne súhlasím s tým, aby sme miesto vyplácania sociálnych dávok od určitého počtu detí prešli radšej na model daňového bonusu, aby som to zjednodušil, daňového zvýhodnenia. Myslím si, že tá hranica by mohla byť pri štyroch deťoch. Čiže sociálne dávky na tri deti a potom daňové zvýhodnenie, čo je zároveň motivujúce aj pre pracujúce rodiny, ale je to motivujúce aj z pohľadu toho, že pracovať sa musí oplatiť a nešpekulovať so sociálnymi dávkami.

    Čo sa týka materského, absolútne s tým súhlasíme, je veľmi dobré, že sa nám to podarilo počas tej krátkej vlády Ivety Radičovej predĺžiť z 28 na 36 týždňov a z 50 % na 65 %. Ten cieľ, ktorý sme my onehdy mali vo volebnom programe v roku 2010, je podľa mňa niečo, čo by sme sa mali dlhodobo snažiť dosiahnuť, aby materské bolo v priebehu celého roka vo výške mzdy, s ktorou žena išla na materské. A tieto opatrenia, aj to prvé aj to druhé, by som nenazval, ani v podstate v súvislosti s rómskou reformou ani nespomínal. Toto je klasická prorodinná politika. Ja si myslím, že rodine nepomôže to, že to napíšeme do ústavy, aj keď je to veľmi dôležité rodine pomôcť, že keď budeme naozaj prijímať také opatrenia, aby pracujúci ľudia mali záujem mať tri, štyri, päť detí. Dnes nemajú, lebo je to pre nich jednoducho aj ekonomicky nevýhodné mať viac ako dve deti. Mám tri, mohol by som o tom chvíľu rozprávať, prečo je s tým ekonomický problém.

    Na záver, krátka poznámka k volebnému právu. Myslím si, že obmedzovať volebné právo je protiústavné a s tým by bol vždy problém. Skôr by som ale diskutoval o tom, aké kvalifikačné predpoklady by mal spĺňať taký starosta. Ten by už čítať, písať a mať skončenú strednú školu mohol, keď mu prenášame kompetencie zo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Určite súhlasím s tým, aby sme do toho zahrnuli aj živnostníkov z hľadiska príjmu, bezpochyby, druhé čítanie na to určite by bolo dobrou príležitosťou. S materským a jeho potrebou zvyšovania tiež absolútne súhlasím. Kolega Novotný to veľmi pekne teraz popísal. Len upozorňujem na to, že prečo rodičovský príspevok je predmetom tej debaty stále. Materské sa vzťahuje len na ženu a ženu, ktorá pracovala alebo nepracovala. Ale ja sa tu pozerám na rodinu ako takú. A pokiaľ muž pracoval, ale žena nepracovala, už žiadne materské nedostane a v tom prípade, napriek tomu je potrebné, podľa mňa, rozlíšiť tie rodiny, kde pracuje aspoň jeden z rodičov, to znamená manžel, lebo sa správa zodpovedne, a takej rodine poskytnúť vyššiu podporu, ako tam, kde nepracuje nikto a nikdy nepracoval a pracovať ani neplánuje. V tom je zmysel vniesť zásluhovosť aj do rodičovského príspevku a absolútne súhlasím s tým, že daňový bonus je ten správny nástroj, ktorým by sme mali podporiť viacdetné rodiny. Ja len pripomeniem, že daňový bonus som zaviedol ja, ako minister, a som rád, že naozaj sa to ukázalo ako ten najlepší prorodinný nástroj v rodinnej politike. A to, čo sa na sociálnej dávke zníži, povedzme nad počet štyri deti, nech sa dá tým rodinám, ktoré pracujú cez daňový bonus a omnoho výraznejšou formou. Tam by som určite to plne podporil a to by bola tá správna cesta, lebo to vedie k tomu, aby ľudia pracovali, aby sme ich motivovali k práci a k pozitívnemu vzťahu k životu a k spoločnosti.

  • Pán kolega, už toľko ťa vychvaľujeme, aby si potom veľmi nespyšnel, lebo aj ja ťa chcem pochváliť a doceniť aj tú skutočnosť, že si takto pekne aj povedal o mnohopočetných rodinách a to nepozerať sa cez prizmu tak, že mnohopočetné rodiny kde sú, tak musia byť asociálne a proste problémové a podobne. Tak, ako si to, áno, toto je jedna z ciest, to je úplne super, ten daňový bonus, alebo nejaké daňové zvýhodnenie, odpočítateľné položky. Ja dokonca ako otec veľkej rodiny, som otcom ôsmich detí, sedem máme žijúcich, tak ja by som nemal napríklad problém aj s tým, že by vôbec som nedostával ten príspevok a že by som mal len tie odpočítateľné položky, už od prvého dieťaťa. Úplne v pohode. Áno, toto by bola motivácia. Veď to rozprávame, už to vyznieva ako taká fráza, ale ona celkom tak nie je, aby sa ľuďom oplatilo pracovať.

    Ale keď sociálny systém, ale ten je dlhodobo tuná nastavený, vyše dvadsať rokov. My sme naučili ľudí nepracovať. A teraz by sme odrazu chceli, a možno práve aj tie komunity segregované, aby odrazu pracovali. Oni svojich rodičov nevideli pracovať, stratili pracovné návyky. Ťažko sa vracať ako naspäť. Ich zmyslom je veľakrát skončiť základnú školu aj to len vychodiť ledabolo a potom ísť na úrad práce a brať, ja neviem, podporu alebo sociálne dávky. A to nie je cesta, ale motivovať tých ľudí. A naozaj aj to je veľmi dôležité a to si pekne povedal, ženu aj materstvo doceniť. Ale doceniť nielen ako finančne, ale aj spoločensky, to je veľmi dôležitá vec.

    No a taká krátka poznámka, Rómovia či vedia, nevedia naložiť s volebným právom, je to veľký problém. Tí Rómovia veľakrát naozaj nevedia, že ako naložiť a je to problém toho kupovania tých hlasov a manipulácie s touto komunitou. A to je jedno, či to boli teraz prezidentské voľby, budú eurovoľby, ktorékoľvek voľby. Veľmi často sa manipuluje a práve s touto komunitou, no...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vaša reakcia, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem kolegom, ktorí ocenili ten môj akýsi pracovný návrh na to, aby sa systém sociálnych dávok preklopil skôr do daňových zvýhodnení, daňových bonusov pre pracujúceho rodiča. Som rád, že takéto naťuknutie hneď našlo ako pozitívnu odozvu vo vašich radoch. No a veľkú časť diskusie vo faktických poznámkach zabralo, zabralo to, čo som ja hovoril, že boli voliť negramotní. Pozor! Ja nehovorím o tom, že negramotným treba zobrať volebné právo. A pozor! My už máme dnes zadefinované vo volebných zákonoch, že voliť nemôže ten, kto je nesvojprávny. Čiže máte tu ľudí, ktorí nemajú volebné právo, pretože sú nesvojprávni a má to zrejme nejaký dôvod. Ja sa necítim byť mega odborník na tieto veci, ale taký stav tu už je.

    A k tým negramotným. Nemyslím si, že by negramotný nemal mať volebné právo. Ak negramotný je svojprávny, to znamená, je skrátka duševne schopný niesť zodpovednosť za to, čo robí a mať naozaj priznané tieto práva, tak nech volí. Ale nech volí tak, ako negramotný, aby nezakrúžkoval tú pečiatku alebo dátum namiesto správneho kandidáta, ale nech volí za asistencie svojho nejakého pomocníka pod dohľadom povedzme dvoch delegovaných členov volebnej komisie, aby to volebné jeho právo nebolo zmanipulované. Čiže treba nájsť vo volebnom zákone takú modifikáciu, také doplnenie pre, z hľadiska praktickej skúsenosti, pokiaľ ide o takýchto ľudí, aby im volebné právo zostalo, ale aby si ho uplatnili naozaj svojou slobodnou vôľou a aby nebolo možné ich voličský hlas zmanipulovať tak, ako sa to zrejme deje v doterajších, či už prezidentských alebo iných voľbách.

  • Pán poslanec bol ostatný v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca, chcete ešte k rozprave niečo? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať návrhom pánov poslancov Viliama Novotného a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona č. 580 o zdravotnom poistení. Je to tlač 914. Poprosím pána poslanca Viliama Novotného, aby uviedol návrh.

  • Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 914.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil poslanecký návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Dámy a páni, od 1. januára 2013 sa za príjem zo závislej činnosti podľa zákona č. 598/2003 Z. z. o dani z príjmov považuje aj odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára. Táto zmena v praxi spôsobila nemalé komplikácie, keďže okrem povinnosti uhradiť daň priniesla aj povinnosť zaplatiť z týchto odmien poistné na zdravotné poistenie. Samosprávy tak musia na jeden deň konania volieb nahlasovať do zdravotných poisťovní desaťtisíce členov volebných komisií a zároveň ich deň po voľbách zo zdravotných poisťovní odhlásiť.

    Tento problém sa naplno prejavil prvýkrát na jeseň minulého roku, keď sa uskutočnili voľby do samosprávnych krajov, kedy kvôli poistnému vo výške 1,58 eur, čiže jeden člen okrskovej volebnej komisie zaplatí zo svojho príjmu zdravotnej poisťovni euro päťdesiatosem, boli samosprávy po celom Slovensku zavalené úplne zbytočnou administratívou. V tomto roku je ten problém ešte vypuklejší, keďže máme štyri volebné dni.

    Predpokladaná novela preto navrhuje vyňať odmeny za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum z príjmov zo závislej činnosti, z ktorých je potrebné platiť poistné na zdravotné poistenie. Zjednotil by sa tým výber poistného do zdravotných poisťovní s výberom odvodov sociálneho poistenia, keďže za členov volebných komisií sa už v súčasnosti neplatia odvody do sociálneho poistenia.

    Navrhovaná zmena by teda zásadne znížila administratívne zaťaženie samospráv, keďže samosprávy nebudú nútené vypĺňať desaťtisíce prihlášok a odhlášok do zdravotného poistenia pre členov volebných komisií. Zároveň znižuje administratívne zaťaženie zdravotných poisťovní, ktoré nebudú musieť spracovávať desaťtisíce prihlášok a odhlášok pre každý kus pre euro päťdesiatosem. Samozrejme, zvýši sa tým aj odmena členov volebných komisií, o to 1,58 eur im zostane trošku vyššia odmena za ich prácu, čo samozrejme má pozitívny vplyv pre, sociálny vplyv pre týchto členov volebných komisií. Samozrejme, je dôležité posúdiť aj dopad na verejné financie, ktorý tu je nejaký, ale to porovnanie s administratívnymi nákladmi vychádza s objemom peňazí, ktoré ide do zdravotných poisťovní zo strany štátu, vychádza ako veľmi malý, až zanedbateľný dopad na verejné financie.

    Napríklad v roku 2012, tento rok mám spracovaný, nemám samozrejme spracované ešte prezidentské voľby, neviem dnes povedať, koľko bolo členov okrskových komisií na celom Slovensku. Ale to, čo mám spracované, je rok 2012, kedy sa uskutočnili posledné parlamentné voľby. Ak by vtedy už tento zákon bol platil, keďže platí až od 1. januára 2013, tak dopad by vyzeral takto: v roku 2012 v parlamentných voľbách bolo 69 283 členov volebných komisií, čo by znamenalo 138 566 administratívnych úkonov na strane samospráv, prihlásenie, odhlásenie, ale aj na strane troch zdravotných poisťovní, čiže prihlásenie, odhlásenie, spojených s vyše osemtisíc vykonaných platieb zo strany samosprávy kvôli cca 384-tis. eurám. Tu si treba uvedomiť, že tých 384-tis. eur je súčet toho poistného, čo zaplatí člen okrskovej komisie za ten jeden deň, keď bol v tej komisii, čo je 1,58 eur krát 69 283 členov okrskových komisií. Vychádza to na približne, zaokrúhľujem 110-tis. eur, ale samozrejme, treba si uvedomiť, že v zmysle zákona o zdravotnom poistení 4 % poistného platí poistenec zo svojej činnosti a 10 % zaplatí zamestnávateľ. V tejto chvíli je zamestnávateľom samospráva, čiže tá za každého člena volebnej komisie zaplatí jednorazovo 3 eurá 95 centov, to znamená, dokopy je to 273-tis. zhruba eur, dokopy je to teda odhadom tých 384-tis. eur zaokrúhlene.

    Tu si ale treba uvedomiť, že v tejto chvíli, samozrejme beriem pripomienku, že 400-tis. eur bezmála je už veľa peňazí. Tu si ale treba uvedomiť ďalší paradox, že vlastne finančné prostriedky, ktoré zaplatí do zdravotného poistenia samospráva, tieto finančné prostriedky štát komplikovaným systémom prostredníctvom okresných úradov uhrádza samosprávam len preto, aby boli naspäť zaplatené do systému verejného zdravotného poistenia. Z pohľadu platieb štátu do systému verejného zdravotného poistenia ide pritom o zanedbateľné finančné prostriedky, lebo si uvedomme, prosím, že štát platí za takzvaných poistencov štátu ročne z verejných zdrojov, teda zo štátneho rozpočtu, 1,2 mld. eur. Čiže tieto finančné prostriedky predstavujú z tohto objemu tri desatiny promile, čiže 0,03 %.

    Keď by sme mali záujem, ja som to nenavrhol do tohto návrhu zákona, ale ak by sme mali záujem kompenzovať tieto finančné prostriedky a teda zachovať tieto zdroje pre zdravotníctvo, bolo by to možné napríklad navýšením platby za poistencov štátu o 0,01 percentuálneho bodu. Čiže ak by sme platbu za poistencov štátu zo 4 % zvýšili na 4,001 %, teda o jednu stotinu percenta, o jednu tisícinu percenta, o jednu stotinu promile, tak by tieto finančné prostriedky priamo štát poukázal do fondov zdravotných poistení a nemusel by to komplikovaným spôsobom cez obvodné úrady, cez samosprávy posielať naspäť.

    Myslím si, že náklady na túto celú mašinériu, ktorú je potrebné pre jeden deň volieb vykonať pre odvody do zdravotného poistenia, administratívne náklady samosprávy, ktoré nemáme vyčíslené, lebo bola by to veľmi náročná robota teda požiadať všetky samosprávy, koľko s tým majú nákladov. Ale administratívne náklady zdravotných poisťovní približne vyrovnávajú konečný zisk, ktorý zdravotné poisťovne z toho majú a zbytočne komplikujú predovšetkým prácu samospráve.

    Ja som túto novelu pripravil aj preto, lebo som bol oslovený v priebehu januára, keď som navštívil mnohých starostov v košickom kraji, úradníkmi, úradníčkami na obecných úradoch, kde je väčšinou jedna úradníčka mnohokrát na polovičný úväzok v tých malých obciach, ktorá, ktoré doslova boli nešťastné tým, že sú zavalené obrovským množstvom zbytočných administratívnych úkonov vo vzťahu k zdravotným poisťovniam, ale aj tým napríklad prípady, že teda dotyčná pani chodí na prácu, ktorá bola vo volebnej komisii, do Rakúska, má rakúsku zdravotnú poisťovňu, čiže museli ju, urobiť nahlášku do rakúskej zdravotnej poisťovne, ktorá im teda odpísala, že to 1,58 euro od nich naozaj nechce. Teraz vlastne ale okresný úrad poslal tých 3,95. Teraz treba dobropisovať naspäť tých 3,95, že vlastne to nemajú kde poukázať. Proste obrovská mašinéria pre veľmi malý objem peňazí, ktoré omnoho elegantnejšie, ak to štát chce kompenzovať zdravotným poisťovniam, dokáže riešiť tým, že zvýši platbu štátu za svojich poistencov o jednu stotinu promile voči tomu, čo v súčasnosti platí.

    Dámy a páni, tento poslanecký návrh nemá významný vplyv na rozpočet verejnej správy, ako som aj, myslím, veľmi podrobne vysvetlil, keďže napriek zanedbateľnému zníženiu príjmov zdravotných poisťovní zároveň prináša administratívne a transakčné úspory pre samosprávy a zdravotné poisťovne. Návrh zákona má mierne pozitívny sociálny vplyv, keďže mierne zvyšuje čistú odmenu členov volebných komisií. Návrh zákona nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi v Európskej únii.

    Na záver mi ešte dovoľte, dámy a páni, povedať, že navrhujem spolu s kolegom Kaníkom, aby tento zákon nadobudol účinnosť už dňom vyhlásenia, čo vzhľadom na to, že sme teraz v prvom čítaní a druhé čítanie bude na nasledujúcej schôdzi, mohli stihnúť tak, aby bol účinný už v deň konania volieb do Európskeho parlamentu, 24. mája, aby sme tým samosprávam čím skôr vedeli pomôcť s týmito zbytočnými administratívnymi úkonmi. Ide naozaj o technické riešenie, preto vás, dámy a páni, chcem poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Štefanovi Kuffovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, dovoľte mi v prvom čítaní vystúpiť ako spravodajca k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    V súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

  • Mimo mikrofónu sa spravodajca obrátil na predkladateľa: Ešte raz to prečítam?

  • Viliama Novotného a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač č. 914.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Ako uvádza dôvodová správa, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právnymi predpismi Európskej únie. Predložený návrh nemá významný vplyv na rozpočet verejnej správy. Má pozitívny dopad na sociálne vplyvy a nemá vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií.

    Dovoľte mi niekoľko slov. Tuná by som tak chcel ako len povedať tak krátku myšlienku, že predmetný návrh zákona je logický a vychádza z reálnej praxe a z tých skúseností, ktoré tuná sú. Už to číslo si presne nepamätám, je to vyše 138-tisíc administratívnych výkonov, neviem, 138-tisíc 500 aj niečo, hej, čo je veľmi veľa a to je úplne absurdné, aby tí ľudia, ktorí sú členmi volebných komisií, respektíve pri petíciách keby to bolo, takže sa nemusia prihlasovať a odhlasovať do tých zdravotných poisťovní. Áno, aj keď je tam vyše 300, okolo 348-tisíc eur príjmom zdravotnej poisťovne, ale v tých percentách keby sme to navýšili, je to vlastne len jedna tisícina, keby sa navýšila, tak to asi má takýto dopad na zdravotné poisťovne, to bolo štyri celé, nula celá, nula jedna percenta. Takže myslím si, že tento návrh zákona je dobrý, aj keď málinko má nejaký ten dopad na ten rozpočet, ale ak by sme celkom tak mali s tým problém, tak o tú tisícinu keď sa to navýši, tak to v podstate tým zdravotným poisťovniam by nechýbalo, ale čo je vysoké pozitívum, tak to je tá administratíva, že jeden deň sa prihlasujú títo poistenci do zdravotnej poisťovne a druhý deň sa musia odhlasovať. Takže ja tento návrh zákona aj podporím.

    Vychádzajúc z opatrení, (pozn. red.: správne znenie je "Vychádzajúc z oprávnení") ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 922 z 3. marca 2014 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte čítanie a tú mládež hore na balkóne tam pozdravujem.

  • Dobre, pozdravujem mládež na balkóne aj ja. Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcu. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne? Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Mihál. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec, budete mať dlhšie ako dve minúty? Dobre. Takže nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dobrý návrh. Dobrý návrh, dobre vyargumentovaný, pekné čísla sme počuli, ale ja vám poviem niečo ešte lepšie, ak si môžem dovoliť takto začať. Ja by som navrhoval zrušiť, teda takto, ja by som navrhoval zmenu v zákone o dani z príjmu a to tak, že tento príjem by bol od dane oslobodený. Ak by bol tento príjem od dane oslobodený, tak tým pádom automaticky by nepodliehal ani povinnosti na sociálne poistenie, ktoré sa neplatí už ani dnes, čo je dobré a nepodliehal by ani povinnosti, pokiaľ ide o zdravotné poistenie a nepodliehal by ani daňovým povinnostiam, pretože ako ste, pán spravodajca, pán navrhovateľ, výstižne spočítali, je to 138-tisíc úkonov, ktoré spočívajú z toho, že tých 70-tisíc ľudí musí ten obecný úrad prihlásiť, odhlásiť zo zdravotnej poisťovne, lenže zabudli ste na to, respektíve neviem, akým spôsobom ste uvažovali, keď ste toto pripravovali, zabudli ste na to, že sú tu teda daňové povinnosti dnes a tá mzdová účtovníčka na obecnom úrade, ktorá tiež niekedy nevie, kde jej hlava stojí, práve teraz, kedy sa robí ročné zúčtovanie dane, musí za týchto ľudí, za tých členov volebných komisií, musí im poslať potvrdenie o príjme, čiže musí vytlačiť jednu A4 a poslať im to, doporučená pošta, to je, neviem, či 60 centov sa dneska platí alebo koľko, sa musí, čo musí poslať tomu členovi komisie, aby mu to došlo a po druhé, musí ho zapísať do hlásenia na daňový úrad. Čiže musí urobiť dva ďalšie administratívne úkony, ktoré dokonca aj niečo stoja na tom poštovnom.

    Čiže keby sa znížil tento príspevok tak, aby v čistom zostal rovnaký pre toho člena volebnej komisie a keby sa v zákone o dani z príjmov povedalo, že tento príspevok je od dane oslobodený, tak tým pádom máme vybavené aj zdravotné poistenie a nebude s tým spojená naozaj žiadna iná administratíva ako to, že tomu človeku tie peniaze treba vyplatiť, čomu sa skrátka vyhnúť nedá, keďže tie peniaze teda naozaj má dostať. Čiže toto by som navrhoval ja.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami páni poslanci Kuffa a Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Dokončíme už tento bod. Budete mať ešte záverečné slovo? Nie, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Usmieval som sa popod nos, lebo aj mňa to inak napadlo, hej, jednoducho oslobodiť to od dane a vec je vyriešená a pre tých členov volebných komisií o tú čiastku v podstate znížiť tú odmenu a nebude to mať nijaký negatívny dopad na štátny rozpočet, ani na nikoho. Ono je to také brilantné, jednoduché riešenie. V podstate o túto čiastku len tú odmenu znížiť a myslím si, že nemusíme sa tu nejako o tom baviť. Ale treba mať ako aj v tom parlamente vôľu na to, aby sme to prijali. Dáva to logiku, je to jednoduché a je to dobré. Prikláňam sa teda aj za tento názor. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Mihálovi. Presne tak sme začali uvažovať, keď sme pripravovali túto novelu. Áno, toto riešenie by bolo najelegantnejšie a máme to vyriešené celé a ušetríme množstvo administratívnych úkonov a hlavne nákladov s týmito administratívnymi úkonmi, ako ste správne poznamenali. Priznám sa, že nakoniec som išiel do tej jednoduchšej verzie novely zákona o zdravotnom poistení, aby som aspoň čiastočne odbremenil tých úradníkov na obecných úradoch, aj z tohto dôvodu, že tam sa mi tá platba zdala naozaj absurdná. Ja tu mám pred sebou výplatnú pásku jedného člena okrskovej volebnej komisie. Tak v hrubom, hrubá mzda je 39,58 eur, preddavok na daň je 7,22 eur, ale tá platba do zdravotného poistenia je 1,58 eur. A tam sa mi to zdalo naozaj absurdné, aby sme urobili pri 69-tisíc členoch okrskových komisií v nejakých voľbách 69-tisíc prihlášok a odhlášok pre 1,58 eur, čo mu strhneme. Pri 7,22 eur už som narazil trošku na to, že ak by sme to riešili takto, tak očakávam, že tam by sa ma už naozaj pýtali na to, či ten dopad na verejné financie je kompenzovaný ušetrením administratívnych nákladov. Takže to ma nakoniec zabrzdilo a riešim len zdravotné poistenie a odvody do zdravotného poistenia, ale súhlasím s tým, že ak by táto novela takto nebola úspešná, tá ďalšia by mohla byť podaná v tejto verzii. Takže stopercentný súhlas, ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ avizoval, že nechce zaujať stanovisko, obdobne ani pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Prajem vám všetkým dobrú chuť, (reakcia z pléna: aj my vám) pekné, peknú prestávku a budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Richarda Vašečku, Eriky Jurinovej, Branislava Škripeka a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov o 14.00 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie, kolegyne, kolegovia, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní desiateho dňa 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prvým čítaním o návrhu poslancov Richarda Vašečku, Eriky Jurinovej, Branislava Škripeka a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 875, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 878.

    Dávam slovo pani podpredsedníčke Erike Jurinovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku, Eriky Jurinovej, Branislava Škripeka a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 875.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Vážená kolegyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa snažíme upraviť Zákonník práce. Ide o veľmi jednoduchú a krátku novelu, ktorej hlavným cieľom je zrovnoprávniť postavenie odborných zamestnancov v rámci škôl. Vieme, že existujú na školách pedagogickí i nepedagogickí zamestnanci, podotýkam a upresňujem a teda podčiarkujem, že nejde o neodborných zamestnancov alebo nepedagogických zamestnancov, ale máme snahu zrovnoprávniť v počte, v dĺžke dovolenky odborných zamestnancov škôl. Jedná sa teda, keby som mala byť konkrétna, jedná sa najmä o psychológov, školských psychológov, školských logopédov, špeciálnych pedagógov, školských liečebných pedagógov, terénnych špeciálnych pedagógov, liečebných pedagógov, sociálnych pedagógov, ktorí sú už v súčasnej dobe potrební na školách, pretože vieme, že školy sa potýkajú s rôznymi problémami, či už, alebo teda žiaci škôl sa potýkajú s rôznymi problémami, ktoré sa snažia už učitelia, ale aj títo odborní zamestnanci škôl podchytiť v čo najskoršom veku. Takže tá požiadavka na odborných zamestnancov škôl rastie, neustále rastie.

    Aby som vysvetlila situáciu, vieme, že každý učiteľ má zo zákona dĺžku dovolenky stanovenú na osem týždňov a jedine títo odborní zamestnanci, ktorých som citovala, alebo vymenovávala, sú vzhľadom na to, že neboli zaradení v tomto zákone ako pedagogickí zamestnanci, tak sú povinní dodržiavať dovolenku tak, ako im to Zákonník práce umožňuje, ale treba podotknúť, že to nekorešponduje s chodom školy. Preto vidíme aj, už tento, tento návrh zákona sme už predkladali raz a vidíme pozitívny účinok, ktorý to malo aj na samotné ministerstvo. Pán minister sa k tomu postavil pozitívne, nie v tom duchu, že upravil zákon, ale po rokovaní so školskými odbormi upravili na tento rok kolektívnu zmluvu, v ktorej túto dĺžku dovolenky upravujú práve aj pre odborných zamestnancov podobne ako pre ostatných pedagogických zamestnancov. Takže v tomto vidím veľké pozitívum.

    Jediný možno, že ten hlavný dôvod, prečo sme sa rozhodli ísť opäť s touto zákonnou alebo legislatívnou úpravou, je, aby mali aj títo odborní zamestnanci istotu. Istotu, že keď sa, ja neviem, niečo stane medzi odborármi a vládou, ja neviem, vznikne nejaké napätie, aby opäť nemuseli byť konfrontovaní s tým, že budú musieť sa tváriť cez prázdniny, že pracujú. To som možnože ešte na začiatku neuviedla dostatočne, že samotní odborní zamestnanci nemajú problém s tým, že si musia čerpať dovolenku tak, ako zamestnanci v iných oblastiach. Jediný problém je, že tí ich klienti, ktorí počas školského roku sú k dispozícii, väčšinou cez prázdniny odmietajú spolupracovať, pretože naozaj deti, rodičia sa snažia svoje deti zabezpečiť na prázdniny tak, že ten dosah školy na nich je veľmi malý, veľmi nízky.

    Kolega, ktorý teda by bol veľmi rád, keby mohol túto novelu zákona predstaviť, by vám aj porozprával, ako sa stretol so zástupcami školských odborov a našli zhodu v tom spôsobe riešenia, kedy je naozaj podporovaný školskými odbormi a by vám aj možnože lepšie vedel vysvetliť, akým spôsobom alebo ako pozitívne vníma tento problém aj ministerstvo. Možnože ak sa, ak by sa, ak by sme vás dostatočne nepresvedčili k tomu, aby ste nám podporili, podporili túto novelu zákona, opäť je to taká výzva na ministerstvo, aby tento problém neriešilo ročne, v ročnej dĺžke alebo v ročnej, proste ročne, každý rok, ale aby sa snažilo tento problém vyriešiť plošne aj do budúcna. Prosím vás teda preto o podporu uvedeného návrhu zákona.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pani predkladateľka, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Richarda Vašečku, Eriky Jurinovej, Branislava Škripeka a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov ako spravodajca určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci uznesením č. 101 z 18. marca a podal spravodajskú informáciu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 878 z 18. februára 2014 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave k podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej Slovenskej republiky, prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Avizuje pán Vašečka, ako jeden predkladateľ, že sa hlási do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán predkladateľ.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel len zhrnúť takú možno genézu toho, ako sa to vyvíja a zdá sa mi to dobré. Takže ešte raz ďakujem za slovo. Minulý rok, keď sme predkladali tento návrh zákona, bola za tým iniciatíva Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy, takisto aj asociácia týchto odborných zamestnancov sa k tomu vyjadrovala. Zákon bol zobratý pozitívne, rozprával som s pánom ministrom školstva, ten takisto s pánom ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože sa to týka Zákonníka práce. Tiež som hovoril s predsedom výboru pre sociálne veci a všetci hovorili, že toto je dobrý návrh zákona. Z nejakých dôvodov snáď preto, že to bol opozičný návrh, tento návrh neprešiel ale hlasovaním. Čo sa ale stalo, že v tomto roku v roku 2014 vlastne táto vec je ošetrená na tento jeden rok, nie síce zákonom, ona nie legislatívne ale odborársky je vyjednaná v tej kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, čo tiež naznačuje, že súčasné vedenie ministerstva je za a súhlasí s takýmto postupom. Takže som rád, že sme sa posunuli zase o ďalší krok a že je načase to, aby sme túto vec zakotvili aj do legislatívy, pretože je naozaj spravodlivá, je dobrá, je prospešná pre prácu a výkon týchto odborných zamestnancov škôl a školských zariadení.

    Ja by som možno chcel pripomenúť, aby náhodou nedošlo k omylu, týka sa to podľa zákona č. 317/2009 Z. z. len kategórie odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, ako napríklad psychológ, školský psychológ, školský logopéd, špeciálny pedagóg, školský špeciálny pedagóg, terénny špeciálny pedagóg a tak ďalej, ktorí sú pri kontinuálnom vzdelávaní a odmeňovaní priradení k pedagogickým zamestnancom. Čiže netýka sa to nepedagogických zamestnancov, ako sú napríklad kuchári, školník, upratovačky, len tých odborných zamestnancov. Tiež sa to týka vlastne tých, ktorí pracujú v školskom prostredí, teda v prostredí, ktoré sa naozaj cez tie prázdniny vyľudní a kde oni potom aj z hľadiska napríklad zabezpečenia objektu v prípade, že ide o vianočné prázdniny z hľadiska kúrenia vlastne vytvárajú problém riaditeľovi školy, keďže tú dovolenku nemajú. Tento rok sa to vyriešilo rokovaním s odborármi, boli by sme radi, keby tie ďalšie roky bez ohľadu na to, kto bude minister, aká bude vláda, bola táto spravodlivá vec vyriešená zákonom.

    Takže prosím o podporu a ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

  • Hlas z pléna.

  • Aha, dobre.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ospravedlňujem sa, že som nemala kartu. Ja si myslím, že je to veľmi dobrý krok dopredu. Pracovala som a pracujem v týchto zariadeniach, viem, o čom hovoríte a viem, ako je to s odbornými pracovníkmi, psychológmi, liečebnými pedagógmi, školskými, špeciálnymi pedagógmi priamo na školách. Ale chcem sa len spýtať, že ako to potom bude doriešené, lebo narážame na druhý problém, ktorý vzniká pri poradniach, špeciálno-pedagogických poradniach, odborných poradniach, psychologických poradniach a tých iných ďalších, ktoré takisto počas tých prázdnin majú problém s tým, aby mali tú klientelu tých svojich žiakov a problémových rodičov s deťmi, lebo tí práve v tomto období obdobne, ako je to na škole, ani počas prázdninového obdobia, kedy sa vlastne najviac práce by sa dalo urobiť tej inej, nechodia a nemajú záujem o tú spoluprácu. Či ste rokovali aj s týmito pracovníkmi, alebo aj či sú perspektívne zahrnutí do tohto procesu aj pracovníci odborní, pracovníci nepedagogickí, práce, pracujúci práve v poradniach. Ďakujem veľmi pekne ešte raz.

  • Reakcia na faktickú poznámku, pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za vecnú otázku. Tak ako je daný návrh zákona, ktorý teda bol prerokovaný aj s odborovým zväzom, tak sa týka o zamestnancov škôl a školských zariadení. Čiže netýka sa to napríklad zdravotníckych zariadení alebo iných zariadení, len tých, ktoré sú v tom školskom prostredí, teda tí, ktorí vykonávajú prácu na pracovisku príbuznú s tými pedagogickými zamestnancami. Teda pokiaľ viem, tak je tam, je tam tento rozdiel, lebo zariadenia, ktoré nie sú školského charakteru, tak tam ani ten problém s tou dovolenkou adekvátnou s tými pedagogickými zamestnancami nie je. Takže ešte raz a citujem aj z toho znenia, aj z tej dôvodovej správy: "ide o kategóriu odborných zamestnancov škôl a školských zariadení". Toľko, ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca rovnako nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Mali by sme pokračovať, aj budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Juraja Drobu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 915, návrh na jeho pridelenie na jeho prerokovanie výborom je v rozhodnutí 906.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Jurajovi Drobovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 915.

  • Vážená pani predsedajúca, ctení kolegovia, chcel by som týmto požiadať o preloženie tohto bodu programu na nasledujúcu schôdzu. Keďže návrh ešte dopracovávam a snažím sa preňho získať podporu tak, aby prešiel. Ďakujem. Čiže sťahujem ho.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • To znamená, sťahujete za všetkých predkladateľov, aj písomne to bude podané.

  • Ďakujeme pekne. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 912, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 940.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ, pán poslanec Daniel Lipšic, uveďte svoj návrh.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 912.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh má za cieľ doplniť takzvanú monopolnú daň alebo špeciálny odvod o ďalší subjekt, ktorým je prevádzkovateľ elektronického diaľničného mýta. Dnes cez spoločnosť SkyToll, ktorá, ako vieme, v tendri dala najvyššiu ponuku, napriek tomu za prvej vlády Roberta Fica bola, bola vybraná a podľa môjho názoru, nášho názoru tuneluje verejné financie z toho pohľadu, že príjem, ktorý mal štát z diaľničných známok v minulosti, má dnes rovnako z elektronického mýta, ale obrovské zisky z toho má spoločnosť, ktorá ponúkla štátu najnevýhodnejšiu cenu. Ale to je za nami.

    Vláda Roberta Fica tvrdí, že nemá rada monopoly, ale SkyToll je monopol, úplne evidentne monopol. Nikto iný nemôže vyberať elektronické mýto, len SkyToll. SkyToll funguje v režime monopolu. Pán premiér má rád ten príklad s tou kačkou, že keď niečo kváka ako kačka, pláva ako kačka, chodí ako kačka, je to kačka. SkyToll funguje v režime bez konkurencie, je to monopol, ale nepodlieha vyššiemu zdaňovaniu, vyššiemu odvodu z dôvodov, o ktorých sa môžeme domnievať, možno je to monopol, ktorý je vláde Roberta Fica blízky kvôli prepojeniu na jednu z finančných skupín. Ale je to nespravodlivé, aby SkyToll mal obrovské zisky, obrovské príjmy, štát minimálne príjmy a nepodliehal dokonca ani osobitnej sadzbe, ako podliehajú iné monopoly.

    Čiže tento návrh novely zákona zaraďuje aj SkyToll, teda prevádzkovateľa elektronického mýta pod režim odvodu monopolného, zároveň diferencuje prirodzené monopoly od ďalších regulovaných subjektov a zvyšuje tú monopolnú daň. To je v poriadku, podľa mojej mienky, lebo podnikať v prípade, keď niekto je monopol, to nie je žiadna veľká dráma. To vie asi každý, to vie každý. Preto je absolútne legitímne, aby monopoly podliehali nielen príslušnej regulácii, ale aj vyššiemu zdaňovaniu alebo odvodom.

    Tento návrh novely zákona je však komplexnejší. Tento návrh, tým že zvyšuje príjmy štátneho rozpočtu pri monopoloch, tak na druhej strane sa snaží znížiť daň z príjmu tým subjektom, ktoré reálne podnikajú v konkurenčnom prostredí a navrhuje návrat k úspešnému inštitútu rovnej dane, ktorá sa na Slovensku osvedčila ako funkčný nástroj rozvoja podnikania a zlepšovania životnej úrovne, keď bola zavedená v roku 2004. Ak by tento návrh zákona bol prijatý, tak od 1. júla tohto roku vznikne jednotná základná sadzba dane z príjmov na úrovni 19 % pre fyzické a právnické osoby, teda aj korporátna daň, pričom sadzba DPH sa podľa platnej legislatívy zníži na 19-percentnú úroveň od 1. januára budúceho roku.

    Návrh zákona po týchto úpravách, že na jednej strane zvýši príjem, lebo zvyšuje dane, na strane druhej znižuje dane, bude mať pozitívny dopad na verejné financie. V celkovej bilancii zlepšený výber daní v sume 189 mil. eur a zvýšený výber osobitného odvodu regulovaných subjektov, čo je predmetom tohto návrhu, v sume približne 135 mil. eur, by bol použitý na zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb o tri percentuálne body na spomínaných 19 %, čo by v prepočte znamenalo výpadok 171 mil. eur, ale kompenzovaný tým zvýšeným príjmom.

    Tento návrh zákona by teda mal pozitívny a priaznivý vplyv na obyvateľov, zamestnanosť a celkový stav ekonomiky, pretože by prispel k znovuvytvoreniu rovnej dane, k podstatnému oživeniu ekonomiky, k zníženiu nezamestnanosti a z toho rezultujúcim rastom príjmov domácností, ale aj by zlepšil, a poviem aj v čom, životné prostredie po odstránení škôd v mestách a obciach, na dopravnej infraštruktúre, ako aj majetku občanov, a to od zavedenia elektronického mýta. Ako viete, od zavedenia mýta mnohé kamióny prechádzali cez komunikácie II. a III. triedy. Návrh je, aby tá zvýšená monopolná daň bola použitá na opravu ciest. Tam, kde boli zničené po zavedení elektronického mýta práve tým, že sa kamióny snažili vyhnúť spoplatneným cestám, diaľniciam, rýchlostným komunikáciám a cestám I. triedy. To znamená, že by to výrazne zvýšilo kvalitu života ľudí, ktorí v týchto lokalitách žijú, ktorí tam majú rozbité cesty a niekto iný, nejaké firmy, ktoré majú následne, následne svoj domicil na Cypre, na tom ryžujú obrovské stovky miliónov.

    Takže, keďže vláda dávnejšie verbálne deklaruje tvrdý boj proti monopolom a ja by som to tak povedal, v dobrej viere dúfajúc, že len zabudla na to, že aj prevádzkovateľ elektronického mýta SkyToll je monopol, tak predpokladám, že kvôli zvýšenému a lepšiemu výberu daní a odvodov tento návrh by mal nájsť podporu aj u vládnej, u vládnej strany. Ak by nenašiel, tak jediné rozumné vysvetlenie, podľa mojej mienky je, že tento monopol prevádzkovateľ elektronického mýta a finančná skupina s ním spojená je tak previazaná s vládou, že to nie je možné urobiť. A napriek tomu, že nemám ilúzie o fungovaní tejto vlády, o tom, akým spôsobom ju ovládajú finančné skupiny, tak aj toto hlasovanie bude jedným z malých kamienkov do mozaiky toho, ako reálne vláda funguje, kto reálne vládne, kto vládu reálne ovláda a či vláda naozaj len nevykonáva ako dobrí lokaji rozhodnutia finančných skupín.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Jozefovi Kollárovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi uviesť, ako spravodajca som si osvojil nasledovné stanovisko. Konštatujem, že uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze. Ako spravodajca si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona a rieši závažnú problematiku, aj rovnako tak zrejmý aj jej účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a všetkými ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Po rozprave odporučím, aby predmetný návrh podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku vzala, prerokovala Národná rada v druhom čítaní. A rovnako, aby prerokovali predmetný návrh aj tieto výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Zároveň odporúčam, aby výbory, uvedené, návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Do rozpravy je prihlásený jeden pán poslanec, pán poslanec Zajac. Uzatváram možnosť prihlásiť sa a zároveň mu dávam slovo. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán navrhovateľ, pán spravodajca, dámy a páni, nedá mi, aby som sa k tejto téme nevyjadril, lebo k téme elektronického výberu mýta a firmy SkyToll som sa tu niekoľkokrát vyjadroval veľmi kriticky, naposledy pri odvolávaní premiéra Roberta Fica.

    Zopakujme si základné údaje, ako firma SkyToll prišla k zákazke na elektronický výber mýta. Prvá vláda Roberta Fica v roku 2009 túto firmu SkyToll vybrala v súťaži, keď troch lacnejších uchádzačov vyradila zo súťaže a zostal tento jediný uchádzač, firma SkyToll. Myslím si, že sa jednalo o čiastku 850 mil. eur. Rozdiel medzi najlacnejšou ponukou, ktorá bola vyradená a touto ponukou bolo 200 mil. eur. Pre tých, ktorí ešte rozmýšľajú v slovenských korunách, to bol rozdiel 6 mld. slovenských korún. Preto som to tu niekoľkokrát označil za biznis desaťročia.

    Dámy a páni, v tomto roku SkyToll cez, alebo štát pomocou elektronického výberu mýta vyberie od nákladných dopravcov čiastku okolo 150 mil. eur, ale náklady v tomto roku, náklady NDS voči SkyToll-u, to znamená štátu, občanov Slovenska voči SkyToll-u je na úrovni 100 mil. eur. Sto miliónov eur sú náklady, splátka pre SkyToll. Mimochodom, tá sa navýšila v tomto roku o 20 mil. eur. Minulého roku sme zaplatili 80 miliónov, toho roku zaplatíme 100 miliónov. Áno, rozšírili sa cesty I. triedy, ktoré sú monitorované, monitorujú sa cesty II., III. triedy. Keď som sa niekoľkokrát ministra dopravy Počiatka pýtal, koľko to tento štát bude stáť, neodpovedal mi. Niekoľkokrát som sa, až konečne na hodine otázok, keď už sa nemohol tejto odpovedi vyhnúť, tak sa dopracoval, tuším, k nejakej čiastke 4,5 milióna. Kolegovi Hlinovi už ale odpovedal, že to bude navýšenie na úrovni 13 miliónov, lebo medzi tým to aj firma SkyToll priznala, že to bude navýšenie na úrovni okolo 13 miliónov. A čuduj sa svete, v štátnom rozpočte je to navýšenie o 20 miliónov.

    Preto súhlasím s navrhovateľmi, že jedná sa o monopolné postavenie. Naozaj, firma nemá konkurenciu, nikto druhý nevyberá elektronické mýto, ani nemá vlastne šancu vyberať. A preto, aj keď nie som zástanca zvyšovania daní, ale keď sa tu jedná o tak evidentný monopol, o evidentný biznis desaťročia, ktorú urobila prvá vláda Roberta Fica, ktorý bol zabetónovaný nepriestrelnou zmluvou, ktorá sa nedala ani počas vlády Ivety Radičovej zrušiť, pretože túto zmluvu si samozrejme písala firma SkyToll a najlepší právnici, akých mala, tak preto súhlasím s týmto návrhom a aby takýto monopol bol dneska zdanený navýšenou čiastkou. Takto by do štátneho rozpočtu prišli ďalšie finančné prostriedky, ktoré by sa mohli využiť aj na opravu ciest II., III. triedy.

    Rád by som sa ale vyjadril aj k tomu, keďže poznám situáciu aj tu v Národnej rade, ale hlavne vzťah vlády Roberta Fica ku firme SkyToll, predpokladám, že tento návrh zákona nebude schválený, lebo vláda Roberta Fica je veľmi úzko previazaná s firmou SkyToll. Dovoľte mi ešte jednu poznámku, aby bolo jasné, že tento biznis desaťročia, to elektronický výber mýta nie je spojený len s firmou SkyToll. Okolo tejto firmy sú ďalšie firmy, ktoré na niekoľko desiatok rokov majú zabezpečený biznis okolo toho elektronického mýta. A to je ďalší nezávislý znalec, nezávislý znalec firma Logica, ktorej takisto platíme niekoľko stotisíc eur ročne a takisto na firme NDS je od začiatku, odkedy sa len spustila súťaž do dneska, poradca, tá firma sa volá Process Management, títo si takisto fakturujú každý mesiac čiastku vo výške 40 až 60, 70, 80- tisíc eur mesačne.

    Keď tu hovoríme o stámiliónoch eur, tak sa zdá, že tak 40-tisíc, 50-tisíc mesačne, skúste si to vynásobiť krát 12 mesiacov, vynásobte si to krát štyri roky a prídete zase ku miliónom eur. Takže nielen firma SkyToll, ale aj ďalšie firmy, ktoré sú spojené s elektronickým mýtom, vyciciavajú štátny rozpočet o ďalšie milióny eur a preto oprávnene hovorím, že to je biznis desaťročia a súhlasím s týmto návrhom zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie bude reagovať faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Hej, toto je super podnikanie, len vyberať peniaze a rátať, koľko na tom účte. Ja by som mal také, ja podporím tento návrh zákona, určite áno. Ja by som mal ešte také, možno sa usmejete, riešenie. Máme aj ekonóma, aj právnika. Ja by som elektronické mýto zrušil. Úplne zrušiť na celom Slovensku, zrušiť mýto, nech je to bez mýta. Poplatky sú za diaľnice. Myslím, že to dostatočne postačuje. Mali by sme vyriešený aj problém, II. a III. triedu ciest, ktoré sú naozaj v dezolátnom stave.

    Na východe Slovenska, to keď by ste po niektorých cestách jazdili, to je hotový tankodrom. To je samá diera, samé prepadlisko, sa to nedá ani obísť. Sú úseky cesty, ktoré najlepšie sa im vyhnúť a vôbec po nich nejsť. Sú totálne v dezolátnom stave.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktickú poznámku, pán poslanec Zajac, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán kolega. No, je to takto v tej zmluve ešte, že samozrejme, nás to napadlo zrušiť takúto zmluvu počas vlády Ivety Radičovej. Zmluva je zabetónovaná týmto spôsobom, že áno, štát môže zrušiť túto zmluvu, ale celých 850 mil. eur by tejto firme musela zaplatiť. A bolo to nepriestrelné. Čiže zrušiť nie je problém, alebo štát môže prebrať celú tú technológiu na seba, ale tie peniaze komplet aj s penálmi by tejto firme musela zaplatiť.

    Čo sa týka elektronického mýta, samotný systém výberu elektronického mýta nie je zlý, veď ako aj iné krajiny v Európskej únii používajú tento elektronický výber mýta, dokonca naša technológia je veľmi kvalitná, moderná. Minule tu bola návšteva z francúzskeho parlamentu, ktorí sa zaujímali o tento náš elektronický výber mýta. Problém je v tom, že bola od začiatku neskutočne predražená. Aj keď sme to posudzovali s tým, čo nám hovorili Francúzi, koľko to bude stáť vo Francúzsku, tak to porovnanie vychádzalo, že na Slovensku je elektronický výber mýta neskutočne predražený od samotného začiatku. V tom je celý problém. A ak by bolo to vysúťažené za iné ceny, tak elektronický výber mýta je v podstate dobrý a prinášal by oveľa väčší efekt pre tento štát.

  • Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ sa chce vyjadriť.

    Máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Veľmi stručne aj na reakciu na pána poslanca Zajaca a pána poslanca Kuffu, ale možnože aj na niektorých, apel na niektorých vládnych poslancov. Elektronické mýto asi je, je ako systém, ktorý funguje vo väčšine krajín v zásade správny. Problém je, že u nás, ako mnohé veci, sa naozaj vybral v tom tendri najdrahší. Najdrahšia ponuka previazaná na finančnú skupinu konkrétnu, ktorá je blízka tejto vláde, je blízka konkrétnym ministrom, tá to vyhrala. Veď to bol jeden z najväčších škandálov prvej Ficovej vlády.

    Robert Fico hovorí, že má rád finančné skupiny ako koza nôž. Ale všetky veľké biznisy idú finančným skupinám. Z toho niekedy je človeku zle. Robert Fico zahájil boj proti monopolom, ale zabudol, že prevádzkovať elektronické mýto je tiež monopol. Ten tam zrazu chýba. Tam ako monopoly sú iné, ale tuná. Čiže je to naozaj absurdná situácia, kedy, kedy štát z toho má absolútne minimálny prínos a najväčší prínos má z toho súkromná spoločnosť.

    Štát vybral, len na porovnanie, na diaľničných známkach pred zavedením elektronického mýta rovnakú sumu, ako dnes po odpočítaní toho, čo dáme SkyTollu, štát má a ryžuje na tom v obrovských množstvách len súkromná spoločnosť. Približne to poviem z hlavy, že v minulosti mal štát z diaľničných známok, lebo však aj tam bola nejaká, nejaká, nejaká časť, keď sa predávali, nejaká marža, ale dajme tomu, že 90 % z toho, čo predal na diaľničných známkach, bol príjem štátu. Teraz z toho mýta má tretinu štát? Tretinu? To je biznis, to je biznis, ale nie v prospech štátu a ľudí, ale v prospech konkrétnej finančnej skupiny. To je úplne choré.

  • Ďakujem. Nie, to už bolo záverečné slovo. Takže, chce sa pán spravodajca vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Moniky Gibalovej, Pavla Abrhana, Martina Fronca a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 913, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 921.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, uveďte vlastný návrh.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Abrhana, Martina Fronca a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, tlač 913.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte, aby som uviedla za skupinu predkladateľov Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského, Pavla Abrhana a Martina Fronca návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním, o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

    Vážení prítomní, tento návrh zákona KDH predkladá už opakovane v tomto volebnom období. Konkrétne sme ho predkladali na októbrovej schôdzi v roku 2012. Boli sme veľmi potešení, že bol schválený do druhého čítania a nasledoval potom proces komunikácie s Ústavným súdom a odborná diskusia. Po prerokovaní návrhu v druhom čítaní v máji roku 2013 sme boli sklamaní jeho odmietnutím. Domnievame sa ale, že dozrel čas odkrojiť z bochníka privilégií, ktoré Ústavný súd má a ktoré, žiaľ, využíva niekedy neštandardným spôsobom, strkaním hlavy do piesku a nevšímavosťou voči právam dotknutých v podaniach.

    Z vyššie uvedených dôvodov sme sa rozhodli podať návrh novely zákona opätovne, opakovane. Podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v prípade, ak Ústavný súd príjme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa článku 125 ods. 1 ústavy môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich časti, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ľudské práva, základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Ústavný súd môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka konania, pričom návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti, ktoré poukazujú, že, a preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Podľa platnej právnej úpravy o tomto návrhu rozhodne Ústavný súd bez zbytočného odkladu. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhoduje o niektorých návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení so značným časovým oneskorením.

    Dovoľte mi, aby som uviedla aspoň niektoré štatistiky podania rozhodovaní, ktoré som čerpala z oficiálnej stránky Ústavného súdu. Tak napríklad podanie pod spisovou značkou PLÚS 15/06, ktoré podal 13. 9. 2006 generálny prokurátor a tiež uplatnil návrh na pozastavenie účinnosti. Išlo o zákon o strelných zbraniach a strelive. O tomto pozastavení účinnosti bolo rozhodnuté o 223 dní. Ďalej, generálny prokurátor v októbri roku 2006 podal ďalší návrh. Bolo to o obecnom zriadení, kde opäť navrhuje aj pozastavenie účinnosti. Ústavnému súdu rozhodnutie o tom, či pozastaví alebo nepozastaví účinnosť, trvalo 118 dní. Ďalej, generálny prokurátor opäť podal na Ústavný súd v júni 2006, kde napadol zákon o ochrane prírody a krajiny. Tam to Ústavnému súdu trvalo 370 dní. Ďalej, skupina poslancov v roku 2007 podala návrh alebo podnet na preskúmanie o súlade s ústavou zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Tam to trvalo 263 dní, kým súd rozhodol o návrhu na pozastavenie účinnosti. Ďalej to bolo v roku 2007, generálny prokurátor v novembri podal podanie pri, o súlade v súvislosti so zákonom o cenách. Tam to trvalo Ústavnému súdu 225 dní. Ďalej súdy dali v roku 2008 v januári zákon o strelných zbraniach a strelive. Tiež podanie na pozastavenie účinnosti a rozhodovanie trvalo 469 dní. Ďalšie podanie bol zákon o sociálnom poistení. Skupina poslancov v auguste 2008, 242 dní. Ďalej kolektívne vyjednávanie v roku 2008, 92 dní. Skupina poslancov v roku 2009, zákon o sociálnych službách, 142 dní. Zaujímavé je podanie skupiny poslancov, kde bolo tiež navrhnuté pozastavenie účinnosti a týkalo sa zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v prípade niektorých stavieb diaľnic. Tam rozhodovanie o pozastavení účinnosti trvalo 661 dní. Sociálne poistenie z júna 2011, tam rozhodnutie o pozastavení účinnosti 120 dní. Potom september 2011 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov 235 dní. Daň z príjmov 11/2011, 193 dní. O štátnej pomoci v roku 2011 z decembra, rozhodovanie o pozastavenie účinnosti trvalo 227 dní. Z novembra 2012 je ďalšie konanie a pozastavenie účinnosti trvalo 254 dní.

    Podotýkam, že vo všetkých prípadoch, kde je podaný návrh na preskúmanie súladu s ústavou a zároveň sa navrhuje pozastavenie účinnosti, takýto návrh musí obsahovať presnú konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočností, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Zo všetkých týchto štatistík, na ktoré som poukázala, len v jednom prípade Ústavný súd zastavil konanie pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Čiže všetky ostatné podania spĺňali zákonom predpísané náležitosti.

    Z tohto, z tejto krátkej a stručnej štatistiky je vidieť, že táto novela zákona, ktorú predkladáme, má svoje opodstatnenie a preto sme sa rozhodli, že navrhneme zmenu, aby Ústavný súd Slovenskej republiky mal povinnosť rozhodnúť o návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení v lehote do 90 dní od začatia konania o súlade právnych predpisov podľa článku 125 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tento návrh zohľadňuje aj prípady, v ktorých začal Ústavný súd konanie do 1. júla 2014, pretože navrhujeme účinnosť od 1. júla 2014. V týchto prípadoch začne plynúť 90-dňová lehota dňom účinnosti novely bez ohľadu na skutočný termín začatia konania pred Ústavným súdom.

    Chcela by som povedať, že tento návrh zákona, upozorniť, keď si prečítate doložku alebo vyjadrenie ministerstva financií, nemá žiadne nároky na štátny rozpočet. Ale nielen preto chcem poprosiť a obraciam sa, aj keď nie prítomných, ale verím, že počúvajúcich poslancov SMER-u, aby, a prosím ich, aby podporili tento návrh zákona, pretože si myslíme, že tento návrh zákona je dobrý. Pomôže spružniť rozhodovanie Ústavného súdu a ak by ste mali výhrady alebo nejaké pripomienky vecné, legislatívne, podporte ho, prosím, do druhého čítania a v druhom čítaní opäť bude priestor na odbornú diskusiu o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Gáborovi Gálovi.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 921 z 3. marca 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa ustanoviť lehotu 90 dní odo dňa začatia konania pre rozhodnutie Ústavného súdu o návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí alebo ustanovení v konaní o súlade právnych predpisov.

    Pani poslankyňa Gibalová ako navrhovateľka to mala pripravené veľmi dobre, by som povedal, že nie je čo doplniť. Vytiahla aj štatistiku, kde nám ozrejmila, že aké sú lehoty, v koľkých prípadoch vlastne nedošlo k pozastaveniu účinnosti zákona. Ja len pripomeniem dve také témy. Ešte prízvukujem. Ona ich asi v tých svojich štatistikách uviedla. Jednak to bol zákon o vyvlastňovaní, kde došlo k vyhláseniu tej spornej úpravy ako za neústavnú a pritom už mohli prebehnúť vyvlastnenia v rozpore s ústavou, na ktoré sme vtedy poukázali. Bohužiaľ, Ústavnému súdu trvalo rok a pol, kým sa pohlo a rozhodlo o veci.

    A druhá vec je zákon o štátnom občianstve, kde dennodenne nejaký ten občan Slovenskej republiky prichádza o svoje štátne občianstvo kvôli tomu, lebo v 2010 SMER, SNS a HZDS potrebovali si posilniť svoje postavenie pred voľbami parlamentnými a dodnes na to doplácajú občania. Ústavný súd nepozastavil účinnosť toho zákona, aj keď bolo to navrhnuté. Je tu obrovské právne vákuum, lebo podľa nášho názoru, ten zákon je v rozpore s ústavou. Občania sú poškodení s tým, že strácajú slovenské štátne občianstvo, nemajú voličské právo a Ústavný súd nepozastavil ani účinnosť tohto zákona. A jednak hlavne, že nerozhodol. Nerozhodol napriek tomu, že na 26. februára odročil vyhlásenie svojho rozhodnutia v tejto veci, ktoré potom odročil a odvtedy je ticho. Asi kvôli parlamentným voľbám, ale už je po parlamentných voľbách. Takže dúfam, že sa aj tohto rozhodnutia dočkáme. Nebolo by, to rozhodnutie by nebolo také bolestivé, že sa to odkladá, kebyže je pozastavená účinnosť toho zákona, preto veľmi vítam tento návrh poslancov KDH a predovšetkým aktivitu pani poslankyne.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu, hlási sa pán poslanec, pán poslanec Mikloško, mal problém so zariadením. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a dávam zároveň priestor pánovi poslancovi Mikloškovi.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, tak ja dovolím si povedať pár slov, najmä keď ma tu bude náš predseda klubu počúvať. Za tento zákon mu ďakujem, aj ostatným. Je dobrý, treba ho podporiť, je to jednoduchý a zrozumiteľný zákon, ktorý každý pochopí. Naozaj tie časy dané Ústavnému súdu na riešenie boli dlhé, absurdné a sú aj dlhé a tých 90 dní aspoň na to, keď sa jedná o pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, je absolútne nutný. Nemôžme čakať polroka, rok na to, aby sa nejaký predpis, ktorý už platí, pozastavil, keď Ústavný súd rozhodne, že je v nesúlade s našou ústavou. Za 90 dní sa dá naozaj veľa rozhodnúť, iste tých sudcov nie je tam veľa, ale iste majú svojich poradcov a najmä v jednoduchých prípadoch, keď sa dá odpovedať áno - nie, 90 dní je bohate na to, aby sa to stalo.

    Zaujímavé ovšem je to, a na to by som chcel povedať, že za prvé, že Ústavný súd je svojim spôsobom dnes spolitizovaný, ten človek je toho, ten človek je toho a tak ďalej, to keď pozriete napríklad na Ameriku, alebo pozriete na Nemecko, tak skutočne sú to organizácie nedotknuteľné, neovplyvniteľné, ktoré sú niekde ďaleko, vysoko a rozhodujú veľmi rýchlo a veľmi promptne. Čiže toto určite by sa malo v budúcnosti zmeniť. Pamätáte sa ešte za vlády pána Mečiara v 1994-1998, keď jeho vláda ignorovala 10, 12 rozhodnutí Ústavného súdu, čo bolo absurdné, proste ignoroval to, ale zaujímavé je to, že vlastne dnes, keď sa v niečom rozhodne, tak vlastne môže sa aj nič nezmeniť. A to sa veľmi často stáva. Čiže v tomto smere neviem, ako by sa dalo dosiahnuť to, že keď Ústavný súd nejakým spôsobom rozhodne, tak naozaj tie ministerstvá, alebo vláda musí im vyhovieť a dať taký návrh zákona alebo smernice, alebo predpisu, ktorý naozaj dáva zadosť tomu rozhodnutiu Ústavného súdu.

    Ja poviem taký jeden príklad, ktorý poznám náhodou. Napríklad v ústave nie je napísané, že komunálne voľby určuje, kto môže voliť nejaký iný zákon. Chýba tam veta: "podrobnosti stanoví zákon". A čo sa potom stáva a stalo, že pár dní pred voľbami sa v nejakej dedinke, mestečku prihlási 100, 150 cudzích ľudí, z ktorých si vyvolia starostu, ktorý ovplyvní celé dianie napríklad v Demänovskej doline a keď sa tam všeličo sprivatizuje a zbúra a postaví a ešte skôr, ako sa to stane, vlastne to odsúhlasia a potom sa vyparia, odídu, odhlásia sa z pevného, z trvalého bydliska a všetko ide ďalej.

    Tak dal som napríklad interpeláciu na pána ministra vnútra v tomto smere, najmä v súvislosti s tou Demänovskou dolinou a interpelácia bola, by som povedal, nechcem povedať, že šlendriánsky, ale neodpovedal mi na moju otázku. A zato to spomínam v súvislosti s Ústavným súdom, že som si potom zohnal to rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré bolo 41-stranové, veľmi precízne vysvetlenie, prečo tie voľby, napríklad to bolo v 2006, ale aj ďalšie voľby boli podobné v tejto doline boli, prečo zrušili voľby komunálne a zneplatnili a museli sa opakovať, ale v súvislosti s tým, že aj ústava sa má zmeniť, aby v tom paragrafe v ústave boli tie tri slová, že "podrobnosti stanoví zákon", podrobnosti stanoví zákon, to už tam niekto nedal, čiže stále je to možné. Čiže keď budú komunálne voľby, týždeň pred voľbami sa môžte hocikde prihlásiť masove, odvoliť si, dať tam svojho starostu a potom sa odhlásiť masove za tri dni a nič sa nestane.

    Čiže takýto je momentálny stav, no. Iste aj Ústavný súd musí na svojej, na svojom renomé pracovať, chodia chýry. Tak pamätajme na prípad Čentéša, ktorý donekonečna sa preťahoval, ochrana života donekonečna a zlé jazyky hovoria a ja verím, že to je tak, že plénum sa dá zvolať iba vtedy, keď je jasné, že aký, aký bude záver, pretože ten záver môže niekomu vadiť a niekomu byť dobrý. Tak toto som už povedal, nie celkom politicky korektne, ale ten krok, aby sa stanovilo 90 dní na to, aj spätne od 30. júna je veľmi rozumný, jednoduchý a naozaj posilní naše právne vedomie a právnu istotu. Takže vrele odporúčam to schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie nechcel nikto reagovať faktickou poznámkou. Či chce pani poslankyňa?

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Bola som, ďakujem pekne. Ďakujem, pán kolega Mikloško, ale chcela by som zopakovať, že predmetom tohto návrhu nášho nie je určovať lehotu rozhodnutia vo veci ako takej, ale rozhodnutie o návrhu účastníkov konania o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov. Ani na um by mi neprišlo, alebo by nám neprišlo, dávať Ústavnému súdu lehoty na rozhodovanie o veci ako, ako takej. No a čo sa týka toho odpolitizovania Ústavného súdu, ako ste vy naznačili alebo "politických rozhodnutí". No môžnože aj táto lehota, tých 90 dní, tá povinnosť do 90 dní rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, by trošku aj pomohla, ak sú takéto úvahy alebo náznaky, že také niečo sa môže na Ústavnom súde stať teraz alebo kedykoľvek v budúcnosti.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Jozefa Kollára na vydanie zákona o informáciách v záležitostiach Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 916, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 917.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Kollárovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára na vydanie zákona o informáciách v záležitostiach Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 916.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Dámy a páni, predkladám na rokovanie tejto schôdze Národnej rady zákon o informáciách v záležitostiach Európskej únie. Ľudovo povedané, alebo skratkovite povedané, Euro info zákon. Poviem na úvod hneď v prvej vete, že som sa nechal inšpirovať presne takýmto zákonom, ktorý schválili naši susedia v Rakúsku, tam ho aj dokonca priamo tak volajú, že Euro informations gesetz, čiže tiež Euro info zákon. A veľmi stručne, čo by takýto zákon mohol a mal obsahovať a potom, potom v rozprave uvediem podrobnejšie vecné dôvody a argumenty, prečo aj práve Slovenská republika by takúto legislatívu čo najskôr, podotýkam, si zaslúžila mať v celej plejáde vlastných domácich legislatívnych noriem.

    Takýto zákon ukladá povinnosť vzniku informačnej databázy práve pre záležitosti týkajúce sa Európskej únie. Vzniká takýmto zákonom povinnosť štátnym orgánom, ústredným orgánom štátnej správy, ale aj iným organizáciám, ktoré sú v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy alebo organizáciám, ktoré priamo vypracovávajú, prerokovávajú a predkladajú dokumenty a stanoviská k záležitostiam Európskej únie, aby tieto inštitúcie mali povinnosť do takejto informačnej databázy prispievať. Takáto databáza by bola vedená v elektronickej forme a rovnako zákon presne vymedzuje aj povinné náležitosti dokumentov a informácií, ktoré jednotlivé inštitúcie by do takejto databázy zasielali.

    Nepôjdem do technických detailov, tie nie sú dôležité, poviem len jednu vetu na túto adresu, prevádzku takejto databázy, ktorá by mala charakter verejného portálu, by zabezpečovala priamo kancelária Národnej rady Slovenskej republiky. Je to presne analógia, tak ako to majú riešené naši susedia, susedia v Rakúsku. A posledná v tomto úvodnom slove ešte kľúčová vec. Takáto databáza by bola charakteru verejného portálu a prístupná všetkým, podotýkam, všetkým právnickým aj fyzickým osobám.

    Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Martinovi Chrenovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k predloženému návrhu zákona poslanca Národnej rady Jozefa Kollára. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku preto podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený predkladateľom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledujúce výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Zároveň odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, držím tomuto veľmi dobrému návrhu zákona palce a otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Kollár. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tak ako som avizoval v úvodnom odôvodnení tohto predloženého návrhu zákona, chcel by som predsa len sa chvíľu povenovať takým odborným, podčiarkujem, rýdzo odborným argumentom a dôvodom, ktoré ma viedli k predloženiu tohto zákona, ktorý sa na prvé počutie, na prvé prečítanie môže javiť akože, však v princípe o nič nejde, zriadime si nejakú databázu a však nenásobí, nedelí.

    Takže treba si celkom nahlas povedať, že Európska únia už dnes výrazným spôsobom ovplyvňuje životy všetkých ľudí na Slovensku a to nehovoríme teraz o podnikateľskom prostredí, o právnických osobách, ale skutočne všetkých občanov Slovenska a bude ich ovplyvňovať v najbližšom období stále viac a viac. Je takou všeobecne rozšírenou informáciou, ktorá hovorí o tom, že niekto uvádza 75, niekto 85 %, úplne jedno, kde sa pohybujeme, či k tej spodnej alebo hornej hranici intervalu. Proste radovo okolo 80 % legislatívy, ktorú síce de iure schvaľujeme a prijímame tu, na tomto hradnom kopci, v Národnej rade, v národnom parlamente, ale táto legislatíva pochádza z prostredia a z dielne európskych inštitúcií.

    Dostávame sa častokrát až do absurdného stavu, kedy, a toto je, bohužiaľ, všeobecným konštatovaním týkajúcim sa všetkých poslancov tohto zboru a všetkých vlád, ktoré tu boli od nášho vstupu do Európskej únie v roku 2004, že dochádza k takémuto, k takémuto postupu, kedy sa snažíme byť ako keby pápežskejší ako pápež. Častokrát odvolávajúc sa na transpozíciu akejsi európskej smernice, normy, nariadenia, keď ju transponujeme do národnej legislatívy, tak postupujeme častokrát ešte ďalej, ako je tá obligátorná proste časť alebo tá nevyhnutnosť, teda tá časť, ktorú potrebujeme prevziať.

    Typickým príkladom a škoda, že tu nie je v sále teraz aj náš bývalý kolega z bývalej vlády Zsolt Simon, takým úplne typickým príkladom bolo napríklad čipovanie psov. Keď sa s tým návrhom prišlo prvýkrát do parlamentu, tak sme opäť niekde čítali, lebo transpozícia európskych smerníc. Tak sa začali na Slovensku čipovať psy. Neviem dokonca, či nie aj mačky, nie som znalý, aj mačky, výborne, Martin, ďakujem, aj druhý Martin ďakujem, a nebola to lacná záležitosť. Myslím, že také jedno čipovanie vyšlo 20 - 30 eur. Nechcem teraz vôbec tu dávať nejaké konšpiračné teórie o tom, či si to vylobovala veterinárna loby na Slovensku alebo ktokoľvek iný. Dosť na tom, že s odstupom istého času sme zase počúvali iné argumenty o tom, že to vôbec nebola obligatórna náležitosť, teda niečo, čomu hovoria Angličania "must", proste niečo, čo sme museli urobiť pri prevzatí európskych smerníc a nariadení a takto by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej a mám vážne obavy, že častokrát sa tak deje aj úplne vedome, kedy v snahe prepašovať do národnej legislatívy niečo, čo sa prisnilo predkladateľovi, tak niet lepšej a jednoduchšej a rýchlejšej, častokrát rýchlejšej cesty, ako sa odvolať na transpozíciu nejakej európskej smernice a pramálo poslancov z tejto snemovne si dá tú prácu a námahu, aby išli proste riadok po riadku a slovíčko po slovíčku a testovali, či naozaj je to tak, alebo je to len nejaká naša snaha byť pápežskejší ako pápež. Či už vedomá alebo nevedomá. Opäť nenásobí, nedelí.

    Čiže to je poznámka číslo jedna, ktorá zdôvodňuje prečo takýto zákon potrebuje, euro info zákon potrebuje Slovenská republika naozaj veľmi, veľmi vážne a už včera na prijatie takéhoto zákona bolo neskoro.

    Druhá poznámka, ktorá pôjde o jednu úroveň z tých konkrétnych úrovní, ako som spomínal čipovanie psov a mačiek, o jednu úroveň vyššie alebo už úplne na tú najvyššiu úroveň a to je to, čo počúvame častokrát a veľmi frekventovanejšie, či už doma alebo v zahraničí, slovné spojenie sa volá deficit demokracie. Už sa pomaličky začína udomácňovať toto slovné spojenie aj v našom slovníku, už nie len politickom, ale pomaličky to presakuje, chvalabohu, aj do množín alebo do skupín tej laickej, laickejšej verejnosti a právom sme častokrát dopytovaní alebo teda sú adresované otázky aj na nás, ako si predstavujete v praxi odstraňovať deficit demokracie? Oni tieto deficity existujú ako na nadnárodnej úrovni, tak aj doma na národných úrovniach.

    Nechcem o tom hovoriť veľmi podrobne a veľmi zoširoka. Pravdou je, že na nadnárodnej úrovni taký najčitateľnejší deficit demokracie je, keď pred summitom hláv štátov sa koná nejaký mini, mini summit dvoch ľudí, dvoch hláv. V minulosti známy "merkozy" ako Merkelová a Sarkozy, teraz aktualizovaný "merkollan" ako Merkelová - Hollande a častokrát na tomto mini summite sa prijme nejaká architektúra, základná architektúra riešenia problému, lebo horí, lebo horia finančné trhy a potom na tom veľkom dvadsať osmičkovom summite sa politicky, podčiarkujem, schváli táto architektúra. To je politický záväzok zdvihnutím ruky našej v minulosti premiérky, teraz premiéra na takomto summite 28 hláv štátov Slovenská republika preberá na seba politický záväzok. Keď to príde na rozhodovacie úrovne do národných parlamentov, tak už nemôžte na dokumente zmeniť nič, ani čiarku, ani bodku, ani mäkčeň, ani písmeno s odôvodnením, lebo sme v minulosti na summite hláv štátov prijali politický záväzok napríklad, že vstúpime do európskej bankovej únie.

    Dámy a páni, ak na konci leta, začiatkom jesene dostaneme do Národnej rady na ratifikáciu práve zmluvu o bankovej únii, vám garantujem, že nebude možné už na tomto dokumente meniť absolútne, ale absolútne nič. Je tu jeden vysvetľujúci argument, ktorý hovorí o tom, že zdanlivo má svoje ratio. Hovorí o tom, že ak by sa tak stalo, ak by ľubovoľný národný parlament chcel v dokumentoch čokoľvek meniť, tak tie krajiny, v ktorých už ratifikačné procesy prebehli, by museli ratifikovať tie dokumenty opäť a že by sme sa dostali do akéhosi nikde nekončiaceho začarovaného kruhu, alebo ak chcete, špirály. No len položme si potom otázku naozaj, či takéto procedúry schvaľovacie majú akúkoľvek politickú, demokratickú legitimitu. Moja odpoveď je, že nie, nemajú.

    O to dôležitejšie je mať takýto zákon, takýto euro info zákon, do ktorého by putovali v čo najkratšej možnej lehote nielen tie normy, smernice, nariadenia, ktoré sú dnes účinné, ktoré sú schválené, ktoré platia, ale aj tie, ktoré sú v procese svojho vzniku. Prebiehajú k nim nejaké diskusie, nejaké stanoviská sú vypracovávané. Rovnako tak napríklad programy zasadnutí kľúčových európskych inštitúcií až po Európsku radu. Rovnako tak všetky dokumenty našich rezortných koordinačných skupín, ktoré vznikli na jednotlivých rezortoch na Slovensku. Rovnako tak stanoviská vlády Slovenskej republiky, aby sa nikdy neopakovala situácia, ktorú pozná aj tuto kolegynka Mezenská z výboru pre európske záležitosti, kedy častokrát príde premiér do výboru pre európske záležitosti si vypýtať mandát, ktorým výbor pre európske záležitosti schvaľuje stanovisko, pozíciu Slovenskej republiky, ktorou je potom, touto pozíciou náš premiér na spomínanom summite hláv štátov viazaný. Častokrát sa stáva, že sa tak deje niekoľko málo hodín pred odletom samotného premiéra do Bruselu na summit. Dokonca nie sú zriedkavé ani prípady, kedy dostávame niektoré z takýchto informácii ex post. Lebo opäť, lebo finančné trhy, lebo niečo horelo tu a tam, španielske banky tu a tam, dve najväčšie cyperské banky tu a tam Grécko a podobne. Tak sa častokrát stane, že ex post dostane výbor pre európske záležitosti informáciu o konaní takej, onakej Európskej rady alebo akýchkoľvek iných kľúčových inventov a mítingov v Bruseli.

    To znamená, vrátim sa k tej otázke, ako riešiť tento deficit demokracie na nadnárodnej a na národných úrovniach, kde začať vlastne odmotávať to klbko. Toto je úplne prvý nevyhnutný, aj keď ešte nie je postačujúci krok. Je to nevyhnutná minimálna podmienka k tomu, aby vznikol na Slovensku register alebo informačná databáza, ktorá by mala charakter verejného portálu a opakujem, bola by otvorená pre všetky právnické a fyzické osoby. Nepôjdem teraz opäť do technických detailov, ako by mala vyzerať, ako by tam mali byť informácie triedené, štrukturované, ako by mali byť nastavené filtre, ako by sa mohli jednotlivé skupiny ľudí, mimovládky, ale hovorím, ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky do takejto databázy dostať a hlavne sa v takejto databáze veľmi rýchlo vedieť zorientovať.

    Ďalším veľmi dôležitým argumentom pre prijatie takéhoto zákona je opäť slovné spojenie, ktoré by som nazval informačná asymetria. Vysvetlím, čo pod tým treba chápať. Informačná asymetria, na strane jednej 500 miliónov ľudí v Európskej únii a na strane druhej ten objem a to penzum informácií, ktorými disponujú tí "decision maker-i" alebo tí, ktorí prijímajú kľúčové rozhodnutia, ktoré podmienia skutočne kvalitu života mnohých generácií, ktoré prídu po nás a ešte by som pokračoval ďalej. Na konci je to skupina subjektov pohybujúcich sa za oponou. To znamená, to sú už tie nie oficiálne stretnutia a mnoho kľúčových vecí, ktoré sa odohrávajú, ešte raz opakujem za oponou. Takže máme tu dočinenia s nejakými troma množinami, na strane jednej tá najväčšia množina a tá, na ktorej by malo záležať najviac, to je tých 500 miliónov obyvateľov Európskej únie. Potom máme tých kľúčových hráčov, ktorí prijímajú rozhodnutia a nakoniec ešte to, čo sa odohráva za pomyslenou oponou. Tomuto celému dnes vojvodí alebo dominuje informačná asymetria.

    Prečo o tom hovorím? Ak máte dočinenia s neinformovaným voličom, tak je vlastne víťazstvo isté, pretože neinformovaný volič je ovca. Neinformovaný volič proste a tým "decision maker-om" to vyhovuje, pretože neinformovaný volič sa bude vždy pohybovať doľava, doprava, rýchlejšie, pomalšie, tak, ako si to budú lídri nad tou množinou 500 miliónov obyvateľov želať. Čím sa viac budú zatvárať nožnice v rámci tejto informačnej asymetrie, tým samozrejme bude zložitejší proces aj prijímania rozhodnutí, s tým súhlasím, bude rovnako zložitejšie ovládať "ten pohyb" doprava, doľava, rýchlejšie, pomalšie, tých 500 miliónov ľudí, ale verte mi, že z dlhodobého hľadiska čím skôr odstránime informačnú asymetriu, tým budeme z dlhodobého hľadiska úspešnejší, pretože hodnoty Európskej únie sa budú stále viac a viac dostávať dovnútra, poviem to teraz takou nad sádzkou, do sŕdc všetkých občanov. Európska únia sa začne vlastne otvárať ľuďom, nebude niekde uzatvorená v nejakých skleníkových budovách a v sklenených inštitúciách, nebude v tej situácii, v akej je dnes, kedy sa úplne nahlas ostatné dva - tri roky hovorí o deficitoch demokracie. Nebude žiť Európska únia v strachu pred nejakým nástupom radikalizmu, euro pesimizmu a neviem akých radikálnych ultrapravicových síl a podobne, ale z dlhodobého hľadiska, opakujem, čím skôr dokážeme informačné deficity a informačné asymetrie riešiť a tie nožnice zatvárať, tým to bude systém z dlhodobého hľadiska funkčnejší a udržateľnejší.

    Na záver mi dovoľte sa zdôveriť s jednou skúsenosťou, aj dobrou aj menej dobrou, ktorú by som nazval príbeh ministerstva zahraničných vecí. Ako káže slušnosť, ale aj snaha, aby takýto návrh mal podporu vládnych poslancov, tak som kontaktoval pána ministra zahraničných vecí pána Lajčáka, aby som ho informoval osobne o zámere predložiť takýto návrh a ako, ešte raz, som pred chvíľočkou povedal, áno, bol som vedený aj snahou získať podporu pre takýto návrh.

    Tá dobrá skúsenosť bola v tom, že k stretnutiu skutočne na pôde ministerstva zahraničných vecí došlo, síce nie priamo s pánom ministrom, keďže vtedy niekde kulminovala situácia okolo Ukrajiny, tak chápal som jeho pracovnú zaneprázdnenosť, ale dal mi k dispozícii pána štátneho tajomníka Javorčíka. To stretnutie bolo naozaj v dobrej atmosfére, nieslo sa len vo vecnom duchu a vo vecnej rovine, ale tak či tak musím konštatovať, a teraz sa dostávam k tým skúsenostiam menej pozitívnym, aby som sa vyjadril diplomatickou rečou, keďže hovoríme o Zamini, o ministerstve zahraničných vecí, tou menej pozitívnou skúsenosťou bolo, že tak či tak tento návrh prijalo ministerstvo vlažne s odôvodnením, a to už býva pomaly pravidlom, my máme podobný a lepší, čo na tom, že tento predložený návrh je predkladaný v podobe zákona.

    To, čím disponuje dnes ministerstvo zahraničných vecí nie je ničím iným, ako vyhláškou, ako zámerom, ktorým sa napĺňa nejaká drobná malá časť uznesenia vlády ešte z roku 2013 a čo na tom, že v navrhovanom riešení ministerstva zahraničných vecí sa predpokladá, že dôjde k implementácii informačného systému, počúvajme dobre, po 1. januári 2016. Asi netreba siahodlho teraz argumentovať a zdôvodňovať, že Európska únia a eurozóna o dva roky, o dva a pol roka už bude vyzerať úplne inak, ako vyzerá dnes. A my máme v príslušnom rezortnom ministerstve, teda na ministerstve zahraničných vecí plán, nejaký "timeming", že po 1. januári 2016, lebo vtedy bude Slovenská republika predsedať Európskej únii.

    A čo bolo úplne komickým zistením, keď teda sme sa pozreli, ako nám dnes fungujú tzv. rezortné koordinačné skupiny, ktoré sú zriadené de iure na všetkých rezortoch, na všetkých ministerstvách a pozreli sme sa trochu, ako to funguje, aké informácie dnes poskytujú jednotlivé rezorte, keďže nemáme centralizovanú informačnú databázu a tieto veci sú roztrúsené po jednotlivých rezortoch. Tak napríklad na stránke ministerstva financií sme našli niečo o rezortnej koordinačnej skupine, a teraz počúvajme dobre, posledná aktualizovaná informácia, to hovorím o stránke "minfinu" je tam na tom webe z 19. septembra 2008, počujete dobre, z 19. septembra 2008. Tak nechcime teraz tvrdiť, že máme niečo, čo funguje, nepotrebujeme nič nové, nepotrebujeme prijímať žiaden euro info zákon a spoliehame sa na to, že po 1. januári 2016 bude mať rezort ministerstva zahraničných vecí implementovanú nejakú novú informačnú databázu, nejaký nový informačný portál.

    Naši susedia v Rakúsku dokázali vo veľmi krátkej dobe, ktorá sa počítala na, na jednotky mesiacov, tri, štyri, päť, šesť mesiacov dokázali po prijatí takéhoto "euro informationsgesetz" implementovať všetky náležitosti zákona. Kto číta v nemčine, choďte sa pozrieť na stránku Bundestagu rakúskeho, choďte sa pozrieť, ako to tam funguje. Ja sa pýtam, prečo na Slovensku nemáme konečne odvahu, to, čo sme tu počúvali opakovane mnohokrát ostatné dva - tri roky, nasledovať to Nemecko? Držme sa toho Nemecka, držme sa toho Rakúska, to ste tu počúvali z úst mnohých rečníkov. Veď sme v nejakom exkluzívnom klube.

    Tak ja teda tvrdím, držme sa ich, aj toho Nemecka aj toho Rakúska, ale naozaj vo všetkom, aj v tých veciach, kde oni majú odvahu zatvárať nožnice, zmenšovať tú informačnú asymetriu a poskytnúť ako odbornej, tak aj laickej verejnosti čo najväčší objem informácií. Skúsme sa trochu všetci vymaniť z takého toho stalinistického strachu, že držme ľudí neinformovaných, lebo neinformovaný volič je ovca a neinformovaná ovca sa veľmi ľahko ovláda a manipuluje. Z krátkodobého hľadiska je to úspech manipulátorov, z dlhodobého hľadiska je to smrť nás všetkých, zoskupenie Európskej únie nevynímajúc.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Kadúc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán Kollár, ja by som vám chcel touto cestou poďakovať a aj bez toho, aby som vás počúval, tak za ten návrh som bol pripravený hlasovať. Teraz zaňho budem hlasovať s úplne čistým svedomím a veľmi zodpovedne. Ale čo vám chcem povedať, je, že mi je veľmi ľúto, že sme to možno počúvali iba my, časť opozície, ktorá v zásade sa zhodujeme v tom, že je to potrebné a nepočúvali to vládni poslanci. Preto, aj keď nemyslím si, že je to úplný štandard, ale na vašom mieste by som zvážil využitie inštitútu späťvzatia tohto návrhu a opätovného predloženia, prípadne presunutia na ďalšiu schôdzu, aby sme si to mohli zopakovať. Myslím si, že je to veľmi potrebné, aby sme takúto tému a takúto dôležitú vec tu mali, aby bola vypočutá viacerými, ako je to torzo kolegov, ktoré tu je.

  • S reakciou pán poslanec Kollár. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne kolegovi Kadúcovi za to, čo uviedol vo svojej faktickej poznámke a budem, budem sa touto myšlienkou zapodievať. Myslím, že je čas vlastne do aktu hlasovania to späťvzatie. Trošku mám obavy z dvoch vecí. Tá prvá vec sa týka toho, že, že nechodil som osobne hľadať podporu s každým individuálnym z 83 poslancov, myslím, že to by boli, sa tomu hovorí tak odľahčene, prázdne kilometre. Keď chlap naháňa ženu a nakoniec ju nedobehne, tak povie, že to boli prázdne kilometre. Trošku odľahčím situáciu. Ale, ale čo som považoval za slušné a vhodné, a to som urobil a som to, myslím, aj v mojom vystúpení vyzdvihol v pozitívnom slova zmysle, a to bolo práve rokovanie na pôde ministerstva zahraničných vecí.

    To bolo naozaj vo vecnej rovine, o argumentoch, o faktoch. Bohužiaľ, opäť s tou koncovkou, že my také máme, teraz to zjednodušujem trochu, splošťujem. Máme niečo podobné, čo na tom, že to má byť realizácia nejakého drobného malého uznesenia alebo časti uznesenia vlády, že to bude po roku, po 1. januára 2016, čo na tom, že sa nepredpokladá otvorenie tej databázy všetkým občanom fyzickým a právnickým osobám, a to je vlastne tá druhá pochybnosť, o ktorej hovorím, že keď vezmem tento návrh späť a zopakuje sa situácia na nastávajúcej schôdzi, či sa nezopakuje vo všetkom. To znamená, neposunie sa to stanovisko Zamini ani o krôčik ďalej a opäť si o mesiac takto zarečním do očí šiestich vládnych poslancov. Mám vážne obavy, že sa to zopakuje úplne vo všetkom, tá situácia. Ale určite aj bilaterálne som pripravený s vami o tom diskutovať a pôjdem naozaj cestou, ktorá bude čo najprospešnejšia veci.

    Takže ešte raz ďakujem za vašu faktickú.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Miroslava Kadúca a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 917, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 918.

    Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 917.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol návrh zákona, ktorý predkladám spolu s Martinom Chrenom a začal nasledovne. Nežijeme v Nemecku, v Nemecku, kde platia obchodné zvyklosti, kedy nedodržanie záväzku z obchodného vzťahu znamená úplne samozrejmý a samovoľný zánik spoločnosti. Nepotrebujú na to pravidlá, slovo chlapa, slovo podnikateľa tam je veľmi dôležité, až tak, že ak ho nedodržíte, nikto s vami v budúcnosti nebude obchodovať.

    Na Slovensku je to práve naopak, tu ak porušíte svoj záväzok uhradiť nejakú pohľadávku, nič sa vám nestane a ste "vysmátý". Ste vytešený, máte peniaze, nič sa nedeje, nikoho to nebolí, iba toho, komu tie peniaze budú chýbať. Slovenská republika sa potýka s katastrofálnou vymožiteľnosťou práva, s byrokratickými nezmyslami a s veľmi nízkou dôveryhodnosťou v podnikateľských vzťahoch.

    Vytratila sa tá dôvera, ktorá je podľa mňa nevyhnutná pre kvalitné obchodovanie, myslím, nemyslím ten, ten biznis v tom zmysle, ako ho tu možno, neviem, ale to normálne zrelé podnikanie, aj kedy niekto niečo pre niekoho spraví, tesár, murár alebo stavbár. To tu už nie je. Už si ľudia, niektorí si dávajú veľký pozor, s kým budú obchodovať.

    A práve toto my sa, práve tento veľmi zlý stav sa my s pánom Chrenom pokúšame napraviť a to dvomi nástrojmi. Tým prvým je sprísnenie zodpovednosti vlastníkov spoločnosti s ručením obmedzeným a tým druhým nástrojom je, sú jednoeurové eseročky. Ja sa budem venovať hlavne, hlavne tomu ručeniu spoločníkov, pretože to považujem za celkom zásadné pre tie negatíva, ktoré som pomenoval a pán Chren, predpokladám, že sa bude venovať hlavne tej jednoeurovej eseročke. Ono dnes už je úplne bežné, že sa stretávame bez, s nevymoženými pohľadávkami, s pohľadávkami, ktoré vymáhate od spoločností, ktoré sú prevedené na biele kone, resp. mŕtvymi spoločnosťami, ktoré nemajú žiadny majetok, ktoré sú vytunelované. Je to naozaj bežné, dámy a páni, toto nie je nič, nič nezvyčajné a my sa, my preto nič nerobíme, aby sa stalo, aby tu bol opak.

    Jeden kolega vzadu v salóniku mi povedal, že je dobré, aby tu bola spätná móda, kedy platiť sa oplatí, žiaľ, nie je to móda, mala by to byť samozrejmosť, ale stále ten trend je taký, aký je, že záväzky sa neplatia a nikomu to v zásade nevadí a štát sa na to iba pozerá. To, že je to problém, bolo, sme tu mali aj včera pánov z KDH, ktorí nám predložili zákon o ochrane subdodávateľov. Myšlienka veľmi dobrá, ja som bol pripravený za ňu zahlasovať, ale ten zákon bol, ja neviem, prečo stiahnutý, podľa mňa obrovská škoda. Ale aj toto dokazuje, že subdodávatelia, hlavne v tomto prípade tí malí dodávatelia, majú, majú obrovský problém vymôcť svoje pohľadávky. A to nehovorím o kauze Doprastav, hej? Čiže, tá vymožiteľnosť, čo my chceme naozaj prispieť k rapídne k vyššej vymožiteľnosti tých drobných pohľadávok, je u nás naozaj na nízkej úrovni.

    Tým, že niekto nemôže vymôcť tú pohľadávku, nastáva aj to, že dostáva sa do druhotnej platobnej neschopnosti. Opäť celkom bežná vec a my sa na to pozeráme. Druhotná platobná neschopnosť má okrem iného za následok to, že títo ľudia nezaplatia ďalším svojim dodávateľom, nezaplatia zamestnancom, preto ich buď prepúšťajú, alebo inak určite naberajú nových. Má to určitý vplyv na zamestnanosť to, že máme takú vymožiteľnosť práva, akú máme. Ono dnes platí, že ten malý podnikateľ alebo malý živnostník pri nevymožiteľných pohľadávkach alebo pri obchodnom vzťahu, ak má šťastie, dostane zaplatené aspoň svoje náklady. Ak má menšie šťastie, dostane aspoň nejakú zálohu a nie je výnimkou, že nedostane zaplatené absolútne nič.

    Tie problémy sú tu a týkajú sa naozaj širokého záberu podnikateľov. My tu máme plus-mínus 300-tisíc živnostníkov, 200-tisíc spoločností, ktorých sa to týka, ktorí sa často dostávajú do pozície tých zraniteľných, ktorým by sme naozaj mali ako štát pomôcť, pretože to liberálne podnikateľské prostredie, ktoré tu máme, je, zdá sa, až príliš liberálne. Tá nezodpovednosť konateľov a aj spoločníkov, hovorím o praktickej nezodpovednosti, pretože právna zodpovednosť konateľov tu je, ale môžem vám povedať zo svojej praxe, že nepoznám ani jeden prípad, kedy by bol konateľ, konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným zaviazaný na náhradu škody spoločnosti. Aj keď tá zodpovednosť v zákone je, prakticky súdy rozhodujú tak, že túto zodpovednosť, tú povinnosť nahradiť škodu, ich neodsudzujú. Preto hovorím, my tu máme praktickú nezodpovednosť konateľov aj spoločníkov. Možno by som to nemal hovoriť, ale taká je situácia. A mali by s tým niečo robiť.

    To riešenie je naozaj jednoduché, aj keď je právne teoreticky možno neštandardné a predpokladám, že pani kolegyňa Žitňanská príde s tým, že je to kapitálová spoločnosť a ručí majetkom. Áno, ja s tým budem súhlasiť, ale my sa nemôžeme pozerať na to, ako tieto kapitálové spoločnosti nefungujú. Oni musia začať fungovať aj na báze hmotnej zodpovednosti za svoje záväzky. A bohužiaľ, kto iný, keď nie vlastníci majú byť zodpovední pri riadení svojej firmy. Majú to byť práve spoločníci. My sa vlastne touto zmenou pokúšame, je to vlastne istým spôsobom aj napĺňanie programového vyhlásenia vlády, a to je boj, boj s podvodmi. Prevody na biele kone. To je opäť úplne bežná vec a my sa na to prizeráme, pretože dnes, keď ten biely kôň sa dostane do spoločnosti, zodpovedá bez ohľadu na to, kedy tam vstúpil. My čo zavádzame, je zodpovednosť spoločníka za dlhy v čase, kedy vznikli. To znamená, že už sa nezbaví svojej zodpovednosti tým, že prevedie svoj obchodný podiel na bieleho koňa alebo dôchodcu, bezdomovca, kohokoľvek iného, tá zodpovednosť bude stále na tom vlastníkovi, stále na tom, kto častokrát dojednával podmienky s obchodným partnerom, prípadne so štátom. Čiže obmedzia sa špekulatívne obchody. Ďalší veľmi pozitívny dôsledok.

    Osobne si myslím, že táto veľmi malá, čo sa týka legislatívnej techniky zmena môže pomôcť tomu, čoby malo byť chrbtovou kosťou zdravého hospodárstva a to sú tí malí a strední podnikatelia. Ja viem o tom, že táto novela bude mať, aj má niektorých neprajníkov, ale je tu veľmi veľa podnikateľov, odkiaľ vlastne prišiel tento podnet na tento zákon, ktorý si toto, alebo takúto novelu, takúto úpravu vyžadujú a želajú. Je to pre nich častokrát na päťtisícovej pohľadávke, ako hovoríme o štandardných spoločnostiach, závisí chod malej spoločnosti, ktorá má dvoch, troch zamestnancov.

    Taká je dnes situácia a my sa nemôžeme tomu prizerať a týmto, páni a dámy, chcem vás poprosiť o podporu a čakám diskusiu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Pán navrhovateľ zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Lucii Žitňanskej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 918 z 3. marca 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je zavedenie novej koncepcie podnikania, a to pre spoločnosti s ručením obmedzeným.

    Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 918. Pani predsedajúca, poprosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej si ja dovolím hlásiť ako prvá.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku od pána poslanca Martina Chrena, ktorý je aj predkladateľ, ale prihlásila sa aj pani spravodajkyňa, takže súhlasíte?

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, tá novela, ktorú predkladajú kolegovia, novela Obchodného zákonníka, je naozaj veľmi jednoduchá, pretože na jednej strane umožňuje jednoeurovú spoločnosť s ručením obmedzeným. V zásade tam sa asi zhodneme, že to je niečo, čo do nášho právneho poriadku už by postupne patriť malo, ale zároveň zavádza ručenie spoločníka a spoločnosti s ručením obmedzeným za záväzky, ktoré vznikli počas jeho účasti v spoločnosti do výšky 5-tis. eur s tým, že pokiaľ je výška základného imania zapísaného v obchodnom registri vyššia ako 5-tis. eur, ručí spoločník za záväzky podľa prvej vety do výšky tohto zapísaného základného imania. To znamená najmenej 5-tis. eur, keď je vyššie základné imanie, tak viac, keď je viac spoločníkov, tak sa to ručenie medzi nich delí v pomere zodpovedajúcej výške ich vkladov.

    Nesúhlasím v tejto časti s novelou Obchodného zákonníka a nesúhlasím s ňou preto, pretože popiera princíp spoločnosti s ručením obmedzeným ako kapitálovej spoločnosti a popiera deľbu zodpovednosti za obchodné vedenie a konanie v mene spoločnosti s ručením obmedzeným.

    Nesúhlasím s ňou preto, pretože zmyslom spoločnosti s ručením obmedzeným, ako kapitálovej spoločnosti je práve to, aby akonáhle splatím vklad do obchodnej spoločnosti, som nemusela práveže ručiť za záväzky spoločnosti, ale spoločnosť ako taká zodpovedá za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom. My, a to má svoj zmysel, má to svoj zmysel a celá spoločnosť s ručením obmedzeným ako zásadne umelý právny konštrukt, ktorý v Európe, lebo to je viac-menej nemecko-rakúsky koncept, ten, ktorý my poznáme, ako spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá vznikla ako umelý konštrukt, právny konštrukt, na rozdiel od akciovej spoločnosti, ktorý má viac ako tisícročnú genézu, ak nie viac, ako umelý konštrukt, ktorý má umožniť malé a stredné podnikanie s obmedzením rizika pre samotných spoločníkov, ktorí do toho podnikania idú.

    A ja viem, že podnikanie so sebou nesie riziko a to podnikanie môže vyjsť a to podnikanie nemusí vyjsť. Pokiaľ podnikanie nie je úspešné, tak máme tu inštitúty, ktoré majú riešiť tú situáciu a to sú inštitúty bankrotového práva. A samozrejme máme tu aj situácie, zatiaľ hovorím v rovine, že všetci sú dobromyseľní, nikto nie je podvodník a nechce podvádzať a samozrejme máme aj situácie, že proste máme na trhu podvodníkov a takých, ktorí chcú v zásade pred záväzkami utiecť. A to je otázka porušenia povinnosti v tej spoločnosti ako takej, ale vždy a primárne povinnosti, porušenia povinnosti toho, kto je zodpovedný za to obchodné vedenie, kto robí reálne rozhodnutia v danej spoločnosti a to je v spoločnosti s ručením obmedzeným konateľ. Zároveň platí, že za určitých okolností musíme rešpektovať aj tú reálnu situáciu, že aj keď de facto tie úkony robí konateľ, tak ten, kto de facto rozhoduje, je majoritný spoločník, alebo skupina majoritných spoločníkov, ktorí sú z tejto zodpovednosti vyňatí.

    Právne poriadky sa snažia práve s touto situáciou nedobromyseľných konateľov, spoločníkov, nejakým spôsobom vysporiadať. A snažia sa s ňou vysporiadať takým spôsobom, aby pre prípad, že naozaj dôjde ku konaniu, ktoré vedie k ukracovaniu veriteľov, k úmyselnému ukracovaniu veriteľov, k úmyselnému odvádzaniu majetku a ponechaniu záväzkov v danej spoločnosti. Čiže k úmyselnému privedeniu k bankrotu danej spoločnosti, ku konaniu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi za istých okolností, za takýchto okolností sankcionovať buď tých konateľov, alebo v hraničných situáciách dokonca aj spoločníkov.

    Hovoríme o presahu ako keby toho ručenia na spoločníka, dokonca aj v spoločnosti, kde spoločníci neručia za záväzky spoločnosti. Sú na to celé teórie, v Nemecku sú na to súdne rozhodnutia, ale opakujem, sú to situácie, kde sa, ktoré sú šité na mieru naozaj podvodného konania, konania v rozpore so zákonom, keď ten konateľ alebo spoločník koná v rozpore so zákonom v úmysle poškodiť tú tretiu stranu. A tam si za istých okolností ten presah toho ručenia na spoločníka ako takého, ako sankčný mechanizmus viem predstaviť. A my sme o tom už na ústavnoprávnom výbore hovorili, ja som jeden návrh predložila, aj tak si myslím, že aj ten bol priodvážny.

    Ale pokiaľ to ručenie stiahneme plošne, tak my sa zbavíme benefitu toho, čo nám tá spoločnosť s ručením obmedzeným má priniesť a síce to, aby ľudia v tej oblasti malého a stredného podnikania naozaj mohli pôsobiť a nebáli sa na ten trh vstúpiť. Inými slovami, nemajú byť sankcionovaní za neúspešné podnikanie, ale sankcionované má byť úmyselné veriteľov poškodzujúce konanie. A to je veľký rozdiel a keď túto hranicu a tento rozdiel, tento návrh zákona nerobí, keď tú hranicu prekročíme alebo neustrážime, tak potom v zásade sankcionujeme aj tým, ktorým podnikanie nevyšlo. A my proste nemôžeme vychádzať z toho, že každé podnikanie vyjde.

    Ja si pamätám štatistiky z minulosti a to boli štatistiky Spojených štátov, hej, kde proste naozaj ten vstup na trh veľmi nejakým spôsobom to funguje. Normálny štandard je, že z desiatich podnikateľských aktivít, jedna uspeje na trhu, ale to je normálne, ale my potrebujeme, aby ich desať prišlo na trh, aby tá jedna uspela. A my nemôžeme sankcionovať tých deviatich za to, že neuspeli, pokiaľ to robili poctivo. My potrebujeme sankcionovať tých nepoctivých. Toto zachytáva všetkých a preto sa mi to nepáči a preto za tento návrh zákona ani nebudem hlasovať.

    Povedala som zároveň, že ja súhlasím s jednoosobovou spoločnosťou s ručením obmedzeným a chápem, že predkladatelia ako keby mali potrebu kompenzovať to, že teda nepôjdu peniaze dnu, tak to musíme nejako kompenzovať. Upriamujem pozornosť možno na nemecký vzor, kde proste už bol ten konzervativizmus kontinentálnej Európy, aj pokiaľ ide o spoločnosti s ručením obmedzeným nejakým spôsobom nalomený a tam napríklad tú zábezpeku voči veriteľom sa snažili kompenzovať takým spôsobom, že dobre, môže vzniknúť jednoeurová GMBH, ale zisk si môžu, ale zisk si môžu spoločníci začať vyplácať až keď ten kapitál narastie nad nejakú sumu hej, nemôžu si ho brať proste hneď. Čiže sú rôzne mechanizmy, ako kompenzovať to, že na začiatku tam pôjde len jedno euro.

    Takže s jednoeurovou s. r. o. ja súhlasím, za istých okolnosti asi by sme sa museli trošku viac rozprávať, čo tu treba doplniť, ale hovorím s tým ručením minimálne 5-tis. eur pre spoločníka a viac, ak je základné imanie vyššie, hovorím, s tým mám problém, pretože tak, ako je to nastavené, sankcionuje rovnako poctivých aj nepoctivých, čo môže naozaj spôsobiť to, že ten záujem chcieť vstúpiť na trh a chcieť podnikať môže len komplikovať, aj keď to zdanlivo vyzerá tak, že nemusím dať dopredu päťtisíc, ale to je len, to je naozaj len veľmi zdanlivé, lebo to ručenie, to vás drží počas celej doby existencie tej spoločnosti. Môže vás zachytiť aj v situácii dočasného nedostatku keš a už môže ísť na toho spoločníka ten veriteľ bez toho, aby využil iné mechanizmy, alebo pokúšal sa o iný splátkový kalendár, atď., čiže opakujem, som za istý, možno aj presah ručenia na spoločníka v prípade nepoctivého podnikania a dá sa to definovať niekde, môžeme sa inšpirovať zahraničím, ale nie som za to, aby boli rovnako sankcionovaní aj tí poctiví a aby sme tým odrádzali ako keby od tých, ktorí sa chcú pustiť do niečoho tak ťažkého, ako je začatie podnikania. Preto nepodporím tento návrh novely Obchodného zákonníka.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani spravodajkyne s faktickými poznámkami pán poslanec Osuský a pán poslanec Kadúc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne. Ako právny laik sa vždy rád zúčastňujem ako poslucháč takýchto rozpráv, keď si kolegovia právnici vymieňajú názor na to, čo je v súlade s úmyslom zákonodarcu zakladajúceho inštitúciu s. r. o.. Ako lekár a laik sa tak nad tým zamýšľam, že plastický chirurg, ktorý skrášľuje novodobé celebrity, by sa mal stať samojedinou eseročkou, pretože v tomto prípade pri interpretácii pani poslankyne Žitňanskej by mu máločo hrozilo v prípade, že zmrští dizajn novodobej celebrity alebo jej poprsie, pretože presne vzaté, takmer nijaký z tých lekárov to neurobí v zlom úmysle. Dá sa povedať, že každý chce, aby to dobre dopadlo z obidvoch zúčastnených, pacient i lekár a samozrejme, že by sa mu ten zlý úmysel nedal dokázať. Výnimka snáď by bola v prípade, keby sa navodil, navodil by si stav opojenia a v ňom by nelegeártis postupoval. Samozrejme, že v medicíne, ktorá je zložitá, všeličo všelijako môže dopadnúť, ale samozrejme, v tom prípade by žaloby na miliónové odškodné asi ťažko prechádzali, pretože by ručil len do nejakej výšky alebo dokonca do žiadnej, pretože to neurobil úmyselne a samozrejme by ho mohlo povzbudzovať, každého smelo pristupovať k pacientovi bez obáv, lebo však ono to občas nevyjde. No samozrejme je to tak aj v tom biznise, vychádzať by to malo.

  • Ďakujem. Len len v krátkosti. Ja sa potom ešte raz vyjadrím. Ono ten, ja rozumiem princípu kapitálovej spoločnosti, princípu obchodného vedenia, to je všetko fajn, len pracujem s premisou, že prevažná časť spoločnosti s ručením obmedzeným nefunguje úplne v poriadku. Aj z toho dôvodu, že tu nemáme hmotnú zodpovednosť alebo vymožiteľnosť záväzkov týchto spoločností. Preto si myslím, že akékoľvek princípy musia ísť v tejto chvíli, v tejto chvíli bokom, pokiaľ nebude, pokiaľ tie princípy, o ktorých vy hovoríte, nebudú v praxi fungovať. A ak ma vyvediete z omylu, že to, že to naozaj funguje, že funguje zodpovednosť konateľa, potom, potom naozaj budem uvažovať nad tým, že ten návrh je zlý. Ja tvrdím, že ten návrh je dobrý, pretože na súčasnú situáciu je potrebný. Dnes vy si od spoločnosti s ručením obmedzeným, ak spoločník a konateľ bude chcieť, nikdy nevymôžete nič a ten človek bude beztrestný dokonca. To je ten problém.

  • S reakciou pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči.

  • Snáď len jednu poznámku. Ten rozdiel je markantný, lebo právnická osoba nemôže operovať.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie. Nie. Myslím si, že sú iné mechanizmy, sú iné mechanizmy, kolega, ktoré nepochybne u nás nefungujú a ja dlhodobo varujem pred tým, my máme jeden obrovský problém. Nefunguje vymožiteľnosť práva, pretože nefungujú inštitúcie vymožiteľnosti práva. Na jednej strane hovoríme o exekútoroch, ktorí idú po, jak pán Hlina rád hovorí, po nejakých babičkách, dôchodkyniach, ale dlho im trvajú mnohokrát, kým sa vrhnú na nejakú exekúciu podnikateľskej pohľadávky, možno a možno preto, že to leží niekoľko mesiacov na súdoch a máme nefungujúce súdy. Žiadne opatrenie, ktoré sa bude snažiť nahrádzať to, že nefungujú inštitúcie, nebude v konečnom dôsledku fungovať, pretože má negatívne efekty, o ktorých som hovorila a v horšom a v konečnom dôsledku to celé prostredie zhorší. Neexistujú skratky v tomto prípade, existuje len riešiť to, čo riešiť máme a to sú inštitúcie.

  • Nech sa páči, pán poslanec Chren, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte mi veľmi pokorne sa ako ekonómovi zapojiť do tejto právnickej debaty. Nech sú mi moje dva semestre práva pomocou. Avšak budem sa snažiť venovať hlavne argumentom z toho pohľadu ekonómie. Aj keď si myslím, že ekonómia a právo majú mnoho spoločného a že možno najväčšou slabinou napríklad aj na našich školách, tak ekonomických, aj právnických je, že ekonómovia, aspoň národohospodári študujú príliš málo práva a že právnici, ktorí sú často tými legislátormi a tvoria legislatívu, sa venujú príliš málo ekonómii.

    Návrh zákona, ktorý predkladáme má naozaj štyri také hlavné časti. Tri sú dôležité, jedna je dôležitá menej. Prvá časť je zavedenie jednoeurovej eseročky, čiže spoločnosti s ručením obmedzeným, kde by základné imanie malo minimálnu hodnotu jedno euro. Jedno euro preto, lebo je výrazne jednoduchšie znížiť základné imanie na jedno euro, než kompletne prekopávať všetky právne predpisy na Slovensku, v ktorých je základné imanie spomínané alebo uvedené a znížiť ho priamo na nulu. Je to riešenie, ktoré je pomerne bežné.

    Od 1. januára platí v obdobnej forme už aj v Českej republike, kde je minimálne základné imanie spoločnosti s. r. o. stanovené na jednu korunu českú. Je mnoho ďalších európskych krajín, ale aj krajín vo svete, kde základné imanie vo výške jedného eura, dolára alebo ekvivalentu v danej mene funguje. Dokonca pani spravodajkyňa si možno bude pamätať, že ešte v čase, keď pôsobila ako ministerka spravodlivosti a ja som pôsobil na ministerstve hospodárstva, sme mali na túto tému rokovanie v rámci projektu Singapur a plánovali sme sa v podstate venovať tomuto bodu a ešte teda za čias minulej vlády.

    Dôležité je to aj z takého možno trošku pohľadu imidžu Slovenskej republiky, práve založenie spoločnosti s r. o. jednou osobou, aj vrátane jeho nákladov, je jedným z kritérií, zo základných kritérií, ktoré používa Svetová banka vo svojom modeli hodnotenia kvality podnikateľského prostredia Doing Business, to je ten známy rebríček Svetovej banky, kde ak okolité krajiny majú základné imanie na úrovni jedného eura a Slovensko by ho malo už len na úrovni napríklad dvoch eur, tak sa posunieme v tomto rebríčku za tie ostatné krajiny, ktoré sú priateľskejšie a kde sa firma zakladá úplne jednoduchšie.

    Pozrime sa na to ale aj z pohľadu praxe. Teória a v podstate Obchodný zákonník dnes hovoria, že pri zakladaní spoločnosti s s. r. o., s. r. o. sa má postupovať následne. Ten, kto chce založiť spoločnosť s. r. o., prinesie nejakú hodnotu vo výške najmenej 5-tis. eur, či už je to hotovosť alebo nejaký iný, iná forma vkladu a ktoré tvorí základné imanie spoločnosti a týmto tá obchodná spoločnosť ručí. To je však len teória. Napriek tomu, že súčasná vláda skomplikovala zakladanie spoločností - s. r. o., pretože vyžaduje pri založení vložiť tých 5 000 eur na bankový účet a predložiť takýto výpis z bankového účtu daňovému úradu, stále je to v realite a v prípade drvivej väčšiny spoločnosti len fikcia. Tak ako donedávna stačilo vložiť 5 000 eur len fiktívne, podpísaním príjmového pokladničného dokladu a tie peniaze ste vôbec nemuseli mať a v skutočnom majetku spoločnosti s. r. o. sa nikdy neobjavili, tak dnes stačí požičať si týchto 5 000 eur, vložiť ich na jeden deň do banky, preukázať sa výpisom z bankového účtu a hneď ich na druhý deň môžete vybrať a zase v eseročke nemusia ich, nemusí byť ani koruna, ani euro, ani cent, čiže žiaden reálny majetok, ktorým by táto spoločnosť s. r. o. ručila.

    Preto je samotný inštitút základného imania v krajine, kde to funguje takto, ako som práve opísal, v podstate zbytočný, vôbec nie je nevyhnutný a naozaj môžeme úroveň základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným, tak ako to urobili už aj v Českej republike, znížiť na to jedno euro. Na tomto si myslím, že by sa dala nájsť aj celková dohoda.

    Na druhej strane my sme sa snažili riešiť v tomto našom návrhu zákona aj ďalší problém a uznávam, že to riešenie je minimálne dobrou zámienkou na diskusiu medzi ľuďmi, ktorí sa v tejto oblasti pohybujú. A to sú tak právnici v oblasti teórie obchodného práva, ako aj skutoční podnikatelia. A napríklad aj každý podnikateľ, ktorí zažil druhotnú platobnú neschopnosť a respektíve situáciu, keď riadne dodal svoj tovar, alebo vykonal svoju službu a jeho odberateľ mu jednoducho nezaplatil a svojich peňazí sa od tohto odberateľa, ktorý podnikal vo forme s. r. o. nikdy nedočkal.

    Preto sme sa inšpirovali analýzou Podnikateľskej aliancie Slovenska, na ktorej spolupracovalo niekoľko expertov. Táto analýza sa volá Podvody v biznise a možnosti zamedzenia nekalého podnikania. Bola publikovaná v roku 2011 a medzi jej hlavné odporúčania patrí nasledovné, citujem: "Zavedenie povinnosti spoločníka vždy ručiť za záväzky spoločnosti aspoň do výšky svojho vkladu do základného imania spoločnosti. Táto povinnosť by mala vo vzťahu k nesplateným záväzkom spoločnosti zaväzovať i spoločníka, za ktorého spoločníctva tieto záväzky vznikli.".

    O čo ide? Tu sú dve základné, dva ďalšie, dve základné veci, ktoré navrhujeme v našom návrhu zákona. Znižujeme minimálne základné imanie spoločnosti s. r. o. na jedno euro. Tým v podstate naprávame súčasný nezmyselný stav, ktorý núti v podstate mnohých, ktorí chcú začať podnikať, podvádzať a tváriť sa, že tých 5 000 eur tam vložili. Odstraňujeme túto nevyhnutnosť. Odstraňujeme aj tú byrokratickú požiadavku, ktorá komplikuje zakladanie firmy, hlavne pre mladých začínajúcich podnikateľov, že si niekde tých 5 000 eur na jeden deň musia požičať, vložiť ich do banky, aby sa preukázali daňovému úradu a druhý deň vrátiť. Mimochodom dovoľte mi poznamenať, že bavili sme sa o tomto s mojím kolegom Jurajom Miškovom, ktorý bol dlhé roky zakladateľom a majiteľom najväčšej a najúspešnejšej reklamnej agentúry na Slovensku, ktorú v deväťdesiatych rokoch keď zakladal, predal svoje auto, aby získal 100 000 korún, aby mohol založiť eseročku, túto reklamnú agentúru, ktorá dnes zamestnáva desiatky ľudí. A keby ste od neho vyžadovali 5 000 eur a nie ekvivalent 3 000 eur, tak by tú firmu zrejme nikdy nezaložil. Základné imanie je naozaj prekážkou pri štarte podnikania a preto má zmysel ho čo najviac odstrániť, odstrániť ho ako prekážku.

    Čo však robiť proti tým nekalým podnikateľom, ktorí by si založili jednoeurovú eseročku a pani spravodajkyňa to veľmi dobre pomenovala, s úmyslom zlého, nečestného konania odobrať tovar, nezaplatiť faktúru, prepísať ju na bieleho koňa a zmiznúť. A tu práve prichádza analýza Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorá navrhuje zaviesť ručenie spoločníka v obmedzenej miere. Stále je to spoločnosť s ručením obmedzeným. To ručenie je stále obmedzené. My nehovoríme, že spoločník má ručiť celým svojím majetkom tak, ako je to v prípade živnosti a živnostníka, ktorý naozaj ručí celým svojím majetkom. My hovoríme, že spoločník má ručiť do výšky zapísaného základného imania najmenej 5 000 eur, čo je rovnaká suma, akú sme doteraz od neho požadovali zložiť v keši. V hotovosti. Hovoríme, nemusíš už vložiť tie peniaze v hotovosti, ale rátaj s tým, že keď ideš do podnikania spoločnosti s ručením obmedzeným, budeš ručiť svojím majetkom do tej výšky, ktorú si dodnes musel vkladať v hotovosti.

    Súhlasím s tým, že je to mimoriadne riešenie a s veľkým porozumením som aj v predchádzajúcich dňoch počúval aj vystúpenia pani spravodajkyne k situácii v justícii týkajúcej sa zmeny ústavy a vôbec všeobecne zlepšenia situácie v oblasti právneho štátu a vymáhateľnosti práva na Slovensku, kde jednoducho vzhľadom na súčasnú situáciu a na mnohé nefungujúce právne situácie aj pani spravodajkyňa často argumentovala, že je potrebné prijímať mimoriadne opatrenia, pretože inak ten gordický uzol nedokážeme rozseknúť. A zároveň súhlasím s tým, že budem veľmi rád, keď tento náš návrh vyvolá odbornú diskusii a polemiku. Ja som si tiež nie istý úplne tým, ako je dnes v návrhu zákona napísané, že keď niekto založí spoločnosť s. r. o. a stanoví základné imanie vo výške 5 mil. eur a tých 5 mil. eur tam aj vloží v hotovosti, že by ešte v rovnakej výške mal aj ručiť svojím vlastným majetkom.

    Ono sa tomu dá krásne, dá sa to obísť, pretože on môže to svoje základné imanie v súlade s našim návrhom zákona znížiť na jedno euro, tých zvyšných 4 999 999 tam vložiť ako pôžičku a už bude jeho ručenie obmedzené len na 5 000, pričom stále riskuje tie svoje prostriedky. A toto je vec, kde sa dá naozaj, kde sa dá naozaj o návrhu zákona diskutovať a kde sme prístupné k pozmeňujúcim návrhom, aby napríklad to ručenie spoločníka bolo limitované nielen minimálnou, ale aj maximálnou výškou 5 000 eur. Čo je pointa? Pointa, ktorú chceme dosiahnuť, je, aby keď bude jednoeurová eseročka a niekto svojím konaním spôsobí škodu niekomu inému, napríklad svojmu dodávateľovi, aby ho to aspoň trošku bolelo. Aby ho to nebolelo len to jedno euro. Aby ho to bolelo aspoň tých 5 000 eur.

    A zároveň druhý dôležitý aspekt nášho návrhu, aby mu nepomohlo zabrániť tej bolesti tým, že prevedie svoju firmu na bieleho koňa a preto hovoríme, že by spoločník mal do tej stanovenej výšky obmedzenej stále, pretože ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, čiže tá výška toho ručenia spoločníka je obmedzená, ručiť aj za záväzky, ktoré vznikli počas doby jeho spoločníctva. Čiže dostanem faktúru, nezaplatím ju, prepíšem firmu na bieleho koňa, nezbaví ma to toho ručenia do tej výšky najmenej 5 000 eur. Nepomôže mi prepísať firmu na bieleho koňa niekde v Hornej, Dolnej, kto, od ktorého to, ktorý má už na sebe takýchto firiem napísaných 500 a nikto od neho nikdy žiadne peniaze nedostane.

    To je pointou tohto návrhu. Súhlasím, že je to možno čiastočne mimoriadne opatrenie, nie v oblasti jednoeurovej eseročky, ale v oblasti tej výšky ručenia spoločníctva, spoločníka svojím majetkom, kde prelamujeme určitú bariéru. Súhlasím, že by sme sa mohli zhodnúť na nejakom inom kompromisnom riešení, napríklad, aby to ručenie bolo presne 5 000 eur. Nie najmenej 5 000 eur, nie najviac 5 000 eur, alebo teda najviac, presne 5 000 eur. A určite by to bolo lepšie než súčasný stav a určite by to do oveľa väčšej miery rešpektovalo aj tie odporúčania a auditu Podnikateľskej aliancie Slovenska.

    Avšak je to aspoň nejaký krok proti rozrastajúcemu sa národnému športu, ktorým je neplatenie faktúr, ktorý spôsobuje druhotnú platobnú neschopnosť, ktorá je dnes jednou z najväčšej, najdôležitejších príčin predlžovania slovenských firiem a problémov finančných, do ktorých sa dostávajú. A je to mimoriadne opatrenie, pretože keby na Slovensku naozaj fungoval systém, na ktorý máme právne inštitúty, ale v realite funguje veľmi slabo. Systém napríklad konkurzu, systém jednoducho súdnych konaní, kde keď nezaplatím faktúru, tak súdne prebehne v nejakom rozumnom čase, no povedzme, nech je to rok, možno aj dva roky, ale nie päť rokov, nie desať rokov so všetkými stupňami odvolávania, kde sa jednoducho systém, kde sa jednoducho normálne oplatí dovolávať sa svojich vlastných práv.

    A k tomu, aby sme dosiahli takúto zmenu, budeme musieť toho urobiť strašne veľa. A ja si veľmi vážim a oceňujem návrhy pani spravodajkyne v tejto oblasti na zlepšenie právneho štátu na Slovensku, s ktorými prichádza a patria medzi tie najlepšie, ktoré sa kedy objavujú v tejto snemovni. To by nám však nemalo brániť hľadať aspoň dočasné riešenia, nehovorím, že úplne v tom znení, ako sme navrhli, môžeme v tom druhom čítaní meniť, ale riešenia, ktoré nám aspoň čiastočne pomôžu zamedziť tým najpálčivejším problémom, ktoré dnes na Slovensku podnikatelia v oblasti druhotnej platobnej neschopnosti, v oblasti neplatenia faktúr zažívajú.

    Toľko zatiaľ z mojej strany, ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky tri. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pani poslankyňa Žitňanská Lucia.

  • Nemáme vôbec žiadny rozpor, pokiaľ ide o jednoeurovú spoločnosť s ručením obmedzeným a v tom materiáli mali sme dokonca tri varianty riešenia a jeden bol odporúčaný ako najvhodnejší a, no, nestihli sme. A k tejto druhej téme, no ste sa predsa len posunuli v tom uvažovaní a keď už, tak možno tam nejaké ďalšie námety do uvažovania a síce, viažete to na vznik náväzku, tak vám dávam do uvažovania, keď s tou témou chcete ďalej pracovať, prečo na vznik záväzku, prečo nie na splatnosť záväzku, lebo tá splatnosť môže byť posunutá aj o rok, o dva a tie lehoty, viete, ako mať zmluvu, môžem mať splátky, môžem mať, neviem čo, normálne predám eseročku, proste niekto sa toho ujme, začne sa tam chovať, ako, čo ja po roku? Viete, nemám ani šancu už medzičasom ovplyvniť, čo tí noví majitelia s tým robia a podobne.

    Čiže tých otáznikov v tomto riešení vidím naozaj, vidím naozaj viac, a preto priznám sa, že by som bola veľmi, veľmi opatrná. Ale v čom sa možno zhodneme, tak možno ponúkam spoluprácu, poďme zatlačiť na toho ministra spravodlivosti, že keď konečne začne fungovať ten elektronický systém, my sme to naozaj mali nastavené tak, že do toho konca roku 2013 sa predpokladalo, že tie plaťáky budú skrátka právoplatné do 30 dní. Keď budú doručované do tých elektronických schránok, čo proste v Čechách funguje a jeden obrovský balík máme odvalené, pretože tie päť, neviem koľko ročné spory, to sú samozrejme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne, ja sa prihlásim aj do rozpravy, i keď som neplánoval. Lebo takto, toto je jeden z klasických návrhov zákona, chvalabohu, že to nie je zákon, že to v princípe, že s vaničkou vylejete aj dieťa. A ja sa, teda oceňujem pani kolegyňu Žitňanskú, že sa nedala naladiť na tú vlnu božích bojovníkov, ktorí teraz sa zrazu spamätali, ak idú ochraňovať živnostníkov z Oravy, kde boli doteraz? Vám sa čudujem, pán kolega, vám sa čudujem, lebo vy tomu trošku rozumiete, že ste sa podpísali pod taký návrh a kolegovi z OĽaNO sa nečudujem, lebo to je klasický návrh z dielne OĽaNO, ale niečo viac o tom poviem v rozprave.

  • Ďakujem za slovo. No vyrečnili sa právnici, aj ekonómovia, možno aj lesníci dačo stihnú ešte povedať, ale nebude to možno úplne teória, ale skôr kus praxe. Jedna spomienka, ktorá jednoducho mi musela prísť na um, keď som vás počúval a týka sa jedného človeka, ktorého meno keby som vyslovil, lebo bol to svojho času známy politik, tak by ste to meno poznali, ale nemá význam, aby som bol až tak konkrétny, ale fakt je ten, že ten človek pred tým, ako sa stal významným politikom, bol aj podnikateľom, možno nie až tak významným a vyrobil nejaké dlhy. A potom, keď sa stal tým politikom, tak jedna z významných firiem patrila do jeho rezortu. A div sa svet, vznikla veľmi vážna polemika o jeho oprávnenosti vôbec stáť politicky nad takouto firmou a mať možnosť do nej vstupovať a jedna z argumentačných rovín, tá najsilnejšia bola tá, že on jednoducho v čase, keď ten dlh vznikol, síce ten záväzok, ktorý bol nesplatený, bol spoločníkom, ale potom to predal, takže čo vlastne sa od neho chce, aby on zodpovedal za veci, ktoré už nemohol nijakým spôsobom ovplyvňovať, hoci pravda bola taká, že dlh vznikol v tom čase.

    Takže ak by sme použili toto znenie, ktoré tu predkladatelia navrhujú, tak jednoznačne v tom čase by mohla prísť krásna odpoveď tomu politikovi, že sa nemôže vyviniť a že vlastne je aj právne zodpovedný. Takže chcem len poukázať na takúto aj politickú rovinu. Možno to nie je typický príklad, ale nemohol som si naň nespomenúť, že v prípade, že by táto zmena, ktorá sa mi celkom pozdáva, platila, tak argumentačná obrana toho významného politika by bola postavená na vode. Takto mal vlastne svoju pravdu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Chren s reakciou na faktickú.

  • Ďakujem, ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. K pani kolegyni Žitňanskej, samozrejme, že si uvedomujeme, že existujú tak splatiteľné, ako aj nesplatiteľné záväzky. Existujú záväzky ako napríklad bankové úvery, ktoré majú pevne daný splátkový kalendár a pred predajom firmy sa ich jednoducho nedá jednorazovo zbaviť.

    Na druhej strane sám podnikám a z vlastnej skúsenosti viem, že dnes na Slovensku neexistuje banka, ktorá by vám ako firme, eseročke, poskytla bankový úver bez toho, aby sám spoločník nevystavil bianko zmenku, ktorou ho ručí, zmenku na vlastné meno. Čiže v prípade hlavne týchto nesplatiteľných záväzkov vo forme lízingov alebo bankových úverov, už de facto osobné ručenie spoločníka existuje, pretože si ho žiadajú samotné banky. No a samozrejme v kúpno-predajnej zmluve pri predaji obchodného podielu spoločnosti s. r. o. sa dá upraviť, že novo nadobúdateľ preberá aj so súhlasom finančnej inštitúcie, ktorá takýto nesplatiteľný záväzok voči danej obchodnej spoločnosti má a takže sa vlastne súčasný spoločník vyviaže z tohto ustanovenia.

    Čo sa týka Lojza Hlinu, ďakujem aj za tento príspevok. No ja nie som prekvapený, pretože v drvivej väčšine eseročiek v podstate navrhujeme to, že dnes, ak dodržíš zákon, tak musíš zložiť 5 000 eur. My hovoríme, nemusíš zložiť 5 000 eur, ale ručíš do tejto sumy, ktorú, ak by si chcel dodržať zákon, tak či tak musíš mať. Čiže ešte ťa zbavujeme tej kapitálovej prekážky. Na súčasnom podnikateľskom prostredí sa nič nezhoršuje, naopak znižuje sa kapitálová náročnosť. A uvidím, do akého tónu bude ladený ten tvoj príspevok. Sám za seba hovorím, že ak hovoríme o tej výške ručenia spoločníka, ktoré je navrhnuté, tak tam ja som pripravený diskutovať o tom, že nechajme to na tých 5 000 eur, ale nech to je cítiť.

  • V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadala pani spravodajkyňa, potom navrhovateľ.

  • Začína ma baviť táto diskusia, tak začnem klásť ďalšie otázky. Napríklad otázky, ako dlho bude trvať to ručenie? Rok, dva, tri, štyri? Odkedy som možno už dávno nie spoločník a koľko spoločníkov sa medzičasom v tej spoločnosti s ručením obmedzeným môže vystriedať a ja som nemala vôbec žiadnu možnosť ovplyvniť tie ďalšie transakcie a či to získa v piatom kole slušný spoločník alebo neslušný spoločník.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale to súvisí.

    Predstavte si, že ste spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným a predáte obchodný podiel podľa vášho návrhu zákona za záväzky, ktoré vznikli v čase vášho pôsobenia v tej eseročke, ručíte, predali ste obchodný podiel, ten ďalší nadobúdateľ obchodného podielu znovu predá ten obchodný podiel a medzičasom tam môže byť piaty spoločník, ktorý sa ukáže možno ako gauner. Rozumiete? Vy nechávate toho pôvodného spoločníka ručiť za niečo, čo nemôže ovplyvniť. Lebo to je, akože to môže byť normálne fungujúca obchodná spoločnosť a vy v nej predáte ten svoj obchodný podiel a ten záväzok je splatný o rok a medzičasom je tam piaty spoločník, ktorý sa začne správať ako gauner, čiže v zásade nechávate ho ručiť za, za niečo, čo ani nemôže ovplyvniť, pretože kým som v tej spoločnosti s ručením obmedzeným, tak nejakým spôsobom zodpovedám ako keby, čo sa v tej spoločnosti deje. Keď z nej odídem, tak vy ma necháte zodpovednú aj za to, čo sa v nej udeje za pôsobnosti úplne, áno, za pôsobnosti úplne iných ľudí, áno, rozumiete, o čom hovorím?

    Ja len pridávam otázky, ja som už nejaké položila a teda, keď sa tomu vážne venujeme a je to otvorená diskusia, tak ja vám do tej diskusie pridávam ďalšie otázky, že koľko prevodov musí prejsť, aby ja som sa toho zbavila, keď už to nemôžem ovplyvniť, ten chod tej firmy do budúcnosti. Napríklad otázka, alebo koľko času musí uplynúť, aby som sa zbavila tej zodpovednosti a priznám sa, ani to, čo to je vlastne to ručenie do tých 5 000 eur samozrejme, kedy sa mi vyčerpá, aj to je pre mňa inak otázka, pretože ja samozrejme môžem splatiť dlh za spoločnosť s ručením obmedzeným, potom mám nejaký regresný nárok voči spoločnosti, tá mi to vráti, rotujem v tom, alebo raz zaplatím 5 000 eur, jeden veriteľ je sanovaný a ostatní si môžu utrieť labu, čiže v zásade mi to nerieši systém, ale možno mi to vyrieši toho prvého veriteľa, ktorý proste bude mať to šťastie, že bude prvý a bude ručiť.

    Čiže ja len kladiem ako do poradia otázky, som rada, že budú na zázname a keď sa o tom budeme možno ďalej rozprávať, tak to bude fajn.

    Možno pánovi kolegovi Mičovskému, to sú dva subjekty. A z toho musíme vychádzať, o tom to je. Tá spoločnosť s ručením obmedzeným je právnická osoba. Samostatný právnický subjekt, ktorý má svoju vlastnú právnu zodpovednosť. Ručenie to je ten tretí, ktorý pre prípad nespôsobilosti splácať záväzky nastupuje. Zabezpečuje vlastne ten záväzok a ja ho nemôžem brať v a priori ako vinného. Rozumiete? Vy hovoríte vinný a ja stále sa vraciam k tomu, že vinný je ten, ktorý poruší zákon, ale nie ten, ktorý zákon neporuší. Preto vnímam to ako veľké riziko a možno ešte jednu poznámku.

    Upozorňujem na, dávam do pozornosti aj, okrem iného, smernicu o jedno osobových spoločnostiach s ručením obmedzeným, kde tiež z tej intencie vyplýva ten záujem podporovať malé a stredné podnikanie aj tým, že sa umožňuje obmedziť riziko alebo zodpovednosť za podnikanie na majetok vložený do podnikania a v tej smernici sa aj výslovne hovorí, že štáty majú na výber v zásade. Môžu to urobiť dvojakým spôsobom, môžu to urobiť takým spôsobom, že umožnia fyzickým osobám, podnikateľom ako keby oddeliť majetok určený na podnikanie a svoj osobný súkromný majetok, kde tá zodpovednosť vyplývajúca z podnikania postihuje len majetok, ktorý je určený na podnikanie.

    Systémy, ktoré toto nepoznajú a Slovensko to nepozná, tak pre tie je napríklad určený práve ten model jednoosobej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá umožňuje práve to, že to riziko, s ktorým idete do podnikania, obmedzíte na majetok, ktorý vložíte do tej spoločnosti s ručením obmedzeným. A samozrejme každý, kto obchoduje s jednoosobovou spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá má jedno euro základného imania a zatiaľ nemá žiadnu účtovnú závierku a nič iné sa o nej neviete dočítať, tak asi s ňou obchodujete inak, ako s tou, ktorá možno má iné základné imanie, ktorá zverejňuje o seba čísla a viete sa pozrieť na jej finančné zdravie.

    Čiže je to trošku aj o tej druhej strane v rámci tých obchodných vzťahov, s kým obchodujem a s kým neobchodujem. Ale to je trošku aj na tú tému, kde ja som sa potom už nezapojila do debaty, ale ja som s vami súhlasila s touto tézou, že musíme vychovávať aj trošku tých spotrebiteľov, že musia byť za seba zodpovední, že? Dobre.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Niekoľko bodov mi napadá tak v rýchlosti. Pozrime sa teda na tú paradigmu. Paradigma prvá je, že dnes pri rozbehu s. r. o. treba voliť päťtisíc eur. My hovoríme, netreba vložiť nič, aby sa uľahčilo podnikanie, ale rátaj s tým, že budeš s majetkom do takejto miery ručiť. A čiže v podstate pre drvivú väčšinu podnikateľov s. r. o., ktorí by si znížili a toto je tiež vec, ktorú technicky môžme riešiť, základné imanie na jedno euro, sa v oblasti ručenia nezmení nič. My sme si študovali aj tú smernicu o jednoosobovom podnikaní. Ideme teda nad rámec toho odporúčania, že treba oddeliť majetok. My hovoríme, nemusíme ani oddeľovať majetok. Ručenie obmedzujeme. Netreba ten majetok do samostatnej spoločnosti vložiť. Je to jednoducho implicitné ručenie spoločníkom.

    Čo sa týka dĺžky záväzkov, my to viažeme ku dňu vzniku záväzku. Som presvedčený, že pri všetkých vyšších záväzkoch vo forme úverov, lízingov a podobne s dlhšou dobou splatnosti, aj tak pri prevode obchodného podielu je potrebné si to ošetrovať s tým veriteľom, pretože tam sa často práve na osobu spoločníka, či už cez nejaké ručenie úveru a podobne naňho takýto záväzok viaže. Dnes je trend v Európskej únii zavádzať povinnosť platiť faktúry do tridsať dní. Čiže pri bežných záväzkoch aj z obchodného styku, čoskoro to príde aj na Slovensko, drvivá väčšina takých tých bežných záväzkov v podstate by mala zaniknúť do tridsiatich dní. Navyše v podstate sa nebránime tomu, aby v prevodnej zmluve si ten predajca zabezpečil od kupujúceho záväzok, že všetky záväzky uhradí. Ale zase možno ho to bude motivovať zodpovednejšie aj rozmýšľať, že komu tú firmu predáva, pretože do tých päťtisíc eur, čo je minimálna suma, stále bude zodpovedať sám a až potom by si to od toho novo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. No, my sa tu nebavíme ani tak o tých, ktorí vedia, ako obchodovať a tých, ktorí vedia inštitútmi práva zabezpečiť svoje záväzky tak, aby neboli zodpovední. Bavíme sa o tých malých a stredných, ktorí na toto napríklad nemajú príležitosť a častokrát nemajú ani peniaze na to zaplatiť si niekoho, kto mu to vysvetlí, ako by mal tie záväzky zabezpečiť. Ale len treba dávať pozor na to, samozrejme, s kým podnikáte, ale niekedy na to nie je naozaj časový priestor zistiť si o tom obchodnom partnerovi úplne všetko, čo potrebujete. A to hovorím teraz o vzťahu dodávateľ - odberateľ. Ale rovnako to platí, ako ste hovorili, pri spoločnom ručení, spoločne a nerozdielne v rámci spoločnosti, čo sa týka spoločníkov. Ja viem, že je to ťažko predvídateľné, ale ja, aj v rámci spoločnosti, vnútri si vieme upraviť tie vzťahy tak, aby sa oni dohodli na tom, kto do akej výšky ručí. Čiže je to všetko možné spraviť, ale zároveň hovorím, že treba si dávať pozor, s kým ideme obchodovať. Táto téza, podľa mňa, je dobrá, že byť obozretnejší a predsa len platí aj to, aj tá podnikateľská obozretnosť. Ale vrátim späť na úvod faktickej, že chceme pomôcť práve tým malým a stredným, ktorí na toto nemajú priestor zisťovať a riešiť takéto otázky.

  • Ďakujem pekne. Nadviažem. Uznávam, že slovo vinný bolo nenáležité, ale teda zodpovedný. Tá zodpovednosť mi jednoducho tam pasuje. Veď spoločník, aj keď ste ho teda postavili do roviny kohosi, kto nie je právnym subjektom, je tam na to, aby zo svojho podielu, ktorý do toho vložil, mal aj nejaký profit, pokiaľ tá eseročka bude profitovať. A tak si myslím, že slovo zodpovednosť je neodstrániteľné v tejto súvislosti, ktorú tu teraz v rámci diskusie pripomínate. Akurát tiež je to vec posunu v myslení, určite ak by boli tie záväzky presahujúce ďaleko, teda obdobie pôsobenia spoločníka v danej eseročke, tak asi je správne, aby sme to stiahli len k tomu obdobiu, pokiaľ teda on bol spoločníkom a ten záväzok bol ešte v rámci tejto doby splatný.

    Ak sú to záväzky, ktoré boli úplne právne posunuté do obdobia, keď on už nebol spoločníkom, tak je samozrejmé, že nemohol ovplyvniť, ako tá firma bude podnikať a čo všetko vyparatí dobrého, zlého a možnože z toho dôvodu teda ten záväzok v dobrej viere prijatý nebude už možné byť, aby bol splatený.

    Takže ak by sme sa zhodli na tom, že záväzok, ktorý je ešte v období splatný, keď bol spoločník prítomný de iure v tejto spoločnosti, tak si myslím, že odňať od neho túto zodpovednosť už bez ohľadu na to, či by to bol prípad toho politika alebo kohokoľvek iného, je asi nesprávne. Naopak, je správne ju ponechať.

  • Teraz pán navrhovateľ, pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem. V prvom rade, ja sa teším tejto diskusii, že je tu a že vyzerá tu, že tu ešte bude a dúfam, že bude vecná tá diskusia a zabudneme na niektoré emócie. Ja sa pokúsim byť vo vecnej rovine celý čas a doplniť, čo som zabudol vo faktickej. Na to, čo sa pýtate, pani spravodajkyňa, existujú odpovede.

    Ako dlho bude trvať ručenie? No presne tak dlho, ako trvá dnes ručenie za nesplatené vklady. Ten princíp sa nemení. Je to stále akcesorický záväzok, resp. subsidiárny akcesorický tak dlho, ako trvá záväzok, hej? My nemeníme to, čo už je teraz platné, resp. ten princíp, na ktorom to je založené, my ho iba rozširujeme. Tie lehoty, ktoré sú teraz, budú platiť aj potom. Veď už dnes ručí spoločník do výšky svojho nesplateného vkladu. Tie isté princípy, čo sa týka dĺžky ručenia, ostávajú zachované. To sa nemení.

    Treba ešte povedať, že prečo sme nezvolili cestu splatných záväzkov, ale cestu vzniku záväzku. Práve preto, lebo keď ten človek odtiaľ odíde, tá splatnosť môže nastať až po tom, ako odišiel. Ale ten záväzok vtedy, kedy vznikol, kedy tam ten človek bol, vtedy je ten moment pre nás dôležitý, aby sa nemohol toho záväzku zbaviť prevodom na bieleho koňa. To je práve, ale súhlasím. Je to na diskusiu, na diskusiu, či je to vznik záväzku alebo splatnosť záväzku. Ja stále som presvedčený o tom, že je dobrá cesta ísť cestou vzniku záväzku, nie splatnosti. So splatnosťou vieme hýbať.

    Ďalej. Ako som povedal, tie princípy kapitálových spoločností sú nám samozrejmé a z toho, čo hovoríte vy, je zrejmé, že niekde to funguje aj inak, čo je dobré. A my máme takú možno jednoduchšiu úpravu, čo je chyba a sa nám to vypomstilo tým, že podľa mňa naozaj prevažná časť podnikateľov a prevažná časť podnikateľov trpí na to, akú máme právnu úpravu. To je chyba, ktorú musíme podľa mňa vyriešiť. Podľa mňa právna úprava má reagovať na spoločenskú situáciu a na obchodnú situáciu, na tovarovo výmenné vzťahy. O tomto to je. A naša právna úprava, podľa mňa, je nedostatočná, resp. podľa nás obidvoch a preto to chceme riešiť.

    Ste povedali, že za istých okolností si viete predstaviť presah na majetok vlastníka, a to je, ak tam bude nejaké úmyselné zavinenie, úmyselné, resp. úmyselné konanie toho ukrátiť, či už veriteľa alebo. To je všetko super. Funguje to, myslím, že v USA, kedy vy môžte vlastne ten "corporate veil" dvihnúť a ísť po spoločníkoch. Ale opäť narážame na, súhlasím s tým, na inštitúcie, ktoré neriešia tieto problémy a kedy súdy fungujú pomaly. A to ja vám dám úplne konkrétny príklad. Zároveň nadviažem na to, čo ste povedali, čo sa týka bankrotu, že máme tu inštitúcie alebo inštitúty bankrotového práva.

    No predstavte si situáciu, kedy jednoosobová eseročka, pardon, s jedným spoločníkom, ktorý je iný, ako je konateľ, vytvorí záväzok a tento záväzok je iba jeden, ktorý má, zároveň už nemá majetok. Tento záväzok rozporu je na súde a čuduj sa svetu, nekoná konateľ, ale dal plnomocenstvo spoločníkovi. Nedal ho úplne v celom rozsahu ako generálne plnomocenstvo, dal ho v rozsahu iba zastupovania konania, konania za spoločnosť v istej miere, dal tam nejaké výluky a dokonca ten spoločník chodí na pojednávania. My vieme, resp. ako veriteľ vieme, že táto spoločnosť dostane v budúcnosti peniaze, ale teraz sa bráni celkom účelovo. Časť peňazí už vytunelovala, žiaľ, podľa právneho poriadku legálne, ale my to musíme žalovať. A ten človek to nechce previesť. Nedá to do bankrotu, lebo očakáva od istého tretieho subjektu peniaze. A my dokonca ani predbežným opatrením nevieme určiť, kedy budú tie peniaze a aké to budú peniaze. Ale vieme, že budú. Preto to drží nad vodou, preto to nedá do bankrotu. Na konci sa stane to, že my ten súd vyhráme, ale tých peňazí sa nedomôžeme. Ten tretí subjekt dá tie peniaze bokom, alebo dá ich iným spôsobom, aby neboli posunuté len do majetku spoločnosti. Toto je úplne reálna situácia, ktorá tu je a my ju nevieme našimi právnymi inštitútmi, ktoré teraz platia, postihnúť.

    Fakt je to podľa mňa zodpovednosť konateľa dneska na Slovensku, bohužiaľ, fakticky neplatí. Je nadstavená v § 135a dobre, resp. veľmi pekne, ale ja nepoznám súdne rozhodnutie, ktoré by zaviazalo konateľa zaplatiť náhradu škody spoločnosti. Ja, opravte ma, ak také existuje, ja si ho pýtam na každom súde, na ktorom som, či máte, ja fakt som zvedavý. Nie je. Dneska sú konatelia, bohužiaľ, bohužiaľ, sú kvázi nezodpovední hmotne. Preto ideme cestou spoločníka, aby aj ten spoločník, lebo je to práve spoločník, ktorý môže požadovať od konateľa, aj spoločník za spoločnosť, náhradu škody. Spoločník je častokrát veľmi, veľmi ľahostajný k takýmto záväzkom alebo k takejto zodpovednosti, pretože vidí, že nemá šancu to vymôcť, tak čo bude robiť? A potom tak aj vyzerá obchodné vedenie. Ono súhlasím s tým, že je to ťažký problém. Nie je to úplne ľahké. Ale toto je cesta, ktorou, ja si myslím, že je správna, že mali by sme ísť cestou hmotnej zodpovednosti aj vlastníkov.

    Pán poslanec Chren hovorí, že vieme diskutovať o tej výške. Vieme o nej diskutovať, ale sú tam isté úskalia, aj isté výhody. Napríklad, čo sa týka výhod, ak budem vstupovať do väčšieho obchodného vzťahu, ja, povedzme, že budem ten investor, tak vyberiem si takého obchodného partnera, ktorý má základné imanie také, aká je výška nášho vzájomného obchodného vzťahu. To znamená, bude to výška stotisíc eur, tak ja poviem, beriem si iba takého, takého obchodného partnera, ktorý mi vie ručiť za tie záväzky nejakým spôsobom. A to ručenie je práve ten spoločník. Aj toto je možno cesta.

    Čo sa týka toho vkladu. Jasné, podnikateľ dáva vklad do spoločnosti, ale opäť, ono je tu niečo ako národný šport, alebo v médiách sa častejšie hovorí o tom, ako bola spoločnosť vytunelovaná, ako o tom, ako bola spoločnosť zaviazaná na zodpovednosť a ako vyplatila skutočne škodu, ktorú spôsobila. Tie spoločnosti sa dnes dajú legálne tunelovať. Alebo majú také dôsledky, ako je pojem tunelovania, a to mi je strašne ľúto, pretože tí spoločníci sa beztrestne vedia zbaviť záväzkov.

    Ono, tým by som to ukončil, že ono teória a tie princípy sú naozaj fajn, ale zhodneme sa asi, že pokiaľ tieto princípy nefungujú, alebo ich výhody neprevažujú nad tým, aby sme mali vyššiu vymožiteľnosť práva a lepšie obchodné vzťahy, vtedy princípy musíme, obrazne povedané, prekročiť svoj tieň. A čo ja tvrdím, a naozaj vyveďte ma z omylu, zatiaľ sa mi nezdalo, že by ma niekto vyviedol z omylu, že dnes tu tie obchodné vzťahy nefungujú na tom poctivom obchode, kedy slovo podnikateľa zaplatím ti, znamená stopercentnú istotu - zaplatím ti.

  • S faktickými poznámkami. Pani spravodajkyňa, nie?

    Otváram teraz ústnu rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Pán poslanec Hlina, Gábor Gál. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ani som netušil, že také niečo tu prišlo. A to som obišiel. Dovoľte povedať, Jano Ľupták je späť. Nech mu jeho dôchodok ľahký. On, chudáčisko, sa v tom teda nejako moc nevyznal. Možno, keby sa v tom vyznal, tak to donesie. Ale možno ani by to nedoniesol. A budem pokračovať v tom, čo som hovoril, prosím vás pekne, skúsme ešte tak, aby to moc teda, aby z týchto dverí to vôbec nevyšlo. Viete, že keby sa to nejaká americká komora dozvedela, alebo nejaké, niekto, že čo doniesla, aký návrh, parlamentná strana, tak normálne to bude poplach, to bude poplach. Lebo to nie je, že niekde Jána Ľuptáka to napadlo. Hej?

  • Reakcia z pléna.

  • To je utajený režim, presne. Toto by sme mali riešiť v utajenom režime, že vôbec, teda my rešpektujeme právo voliča zvoliť si teda, koho chce a oni predložia, čo chcú, ale v záujme ochrany a národnej bezpečnosti sme to utajili. No, fakt. Prosím vás pekne.

    Viete, všetci vieme, o čom je reč. KDH doniesli podľa mňa dobrý návrh, vyzerá, že sa ide o tom rozprávať, hej, že ako riešiť niektoré skutočnosti? Ja tu za chvíľku budem hovoriť o tridsaťdňových splatnostiach, podľa mňa tiež vec do diskusie. Tuná sa chlapci, mozgový trust OĽaNO zamyslel, aj my, aj my potrebujeme chytiť vlnu, tak doniesli Ľuptákovčinu par excellence. Par excellence a oni to ešte aj predajú tak akože, ako oni boží bojovníci nastúpili do prvej lainy a idú to všetko zachrániť a títo nechápaví a Hlina im to neschválili. Lenže nám na tejto krajine, vážení, záleží, preboha. To nemyslíte vážne. Ja len dúfam, prosím vás, tam sú kolegyne z Plusky, nedávajte z toho nič, fakt nič, nechajte to. Toto si my vydiskutujeme vo vnútri, tuná si to vydiskutujeme.

    Vecne, naozaj, pani Žitňanská, ja som bol zvedavý, že čo povie. Naozaj, snažila sa. Pán Chren zistil, pod čo sa podpísal.

  • Povedané so smiechom.

  • Tak to v poslednej chvíli zachraňoval, hej, že, viete, dá sa s tým súhlasiť, že má to trošku, má to zabolieť, má to zabolieť. Áno, poďme o tom rozprávať. Ale preboha, nerobme to, že ak je niečo spoločnosť s ručením obmedzeným, však to ste nevymysleli vy, pán kolega. To je vo svete. Viete, aké slušné firmy sú tiež v statuse spoločnosti s ručením obmedzeným? Na akej, z akej premisy vychádzate? Ak je niečo spoločnosť s ručením obmedzeným, tak vy, keď chcete urobiť spoločnosť s ručením obmedzeným a doplnkovým osobným ručením, tak zmeňte Obchodný zákon, alebo ja neviem, či sa to vôbec dá, však zodpovedne k tomu pristúpte. Veď to má toľko náležitostí.

    Ja neviem, na akom príklade vám to povedať, aká je to absurdita. Viete, že tu máte ľudí, ktorí, lebo, ja viem, že triedny nepriateľ je podnikateľ tu, to, tomu ja rozumiem, ale nič v zlom, že Churchill to povedal, že kto ťahá káru. Viete. Teraz, dobre, tak mladý človek vymyslí nejaký "start up", niečo vymyslí, krásnu myšlienku a potrebuje predať ten podiel. Prosím vás, kto kúpi podiel v "start upe", nejakom, nášho, vášho syna, tu kolegovia od vás. Hej? Trebárs keby ste, vám bol tento návrh blízky. Tak vám poviem, že v čom je absurdný. Zuckerberg, alebo kto by kúpil niekde na Slovensku podiel v "start upe" nejakej spoločnosti, v ktorej by musel za ten podiel okrem toho, že ho kúpi, ešte by musel ručiť za dlhy vo výške svojho podielu? Však to je nonsens. To je, hovorím, že to sa nedá ani vysvetliť. To fakt, nechajme v tom režime, že tu akože bol to pokus, no však treba oceniť aj snahu. To je v poriadku. Hej? Ale nevyšlo to. Ja, ja, možno aj verím, že teda, že nebolo to, čo som to hovoril, že ste potrebovali chytiť vlnu, že vám skutočne, ale toto naozaj nie je cesta, preboha. To je vec, ktorá presne, že s vaničkou vylejeme aj dieťa. To je naozaj, takto veci nemôžu fungovať. Ak je to raz spoločnosť s ručením obmedzeným, tak je to spoločnosť s ručením obmedzeným. A dobre, rozprávajme o symbolickom štipnutí. To, čo vy chcete tým postihnúť, to nepostihnete.

    Len ja vám poviem, budem hovoriť, keď budem predstavovať ten môj, môj návrh zákona. Kde je aj zodpovednosť toho človeka? No, keď vidíte niekde eseročku, ktorá sedí, je tam taký divný pánko, majú takú divnú schránku, majú, nič dokopy nemajú, no tak asi mu nedodáte tovar za 30 000 euro. Nie? Asi mu nedodáte tovar za 30 000 euro. Len ja vám poviem, že čo je bezcharakterné a čo je zákerné a o tom budem rozprávať, že tuná niekto zneužíval dôveru a hovorme o znižovaní dôvery, ale to je úplne iný level, že niekto, tie štátne veľké giganty zneužívali dôveru tých chudákov, ktorí robili pre nich pol roka zadarmo, lebo však robia, oni robili pre štát. To bolo zákerné. A teraz sa budú reštrukturalizovať, budú sa, neviem čo, a tí chlapci, áno, ten živnostník z Oravy zostane bez peňazí a o tom budem ja rozprávať v mojom príspevku. To je ten problém. To bol niekto zákerný, že využil, zneužil, použil štát, použil neviem čo, že pozrite, však my sme veľkí, tu nám pol roka robte. Normálny živnostník, zásada u stavbárov je, robí sa do výšky poskytnutej zálohy. Kto to nevie, nech nepodniká, prosím vás, špeciálne v stavebníctve. Robí sa do výšky poskytnutej zálohy. Ale u tých chudákov, a nebudem menovať tie firmy, tam im niekto povedal, nebojte sa, nebojte sa, štát to zaplatí. Lenže pravdou je, že tie peniažky, kým sa porozdeľovali tam, kde mali, tak na tých biedakov nezostalo. Veď nerobte extrém typu tohto.

    Tu poďme riešiť, poďme vyzvať tých ľudí, poďme im nájsť tie peniaze. Poďme nájsť tie peniaze, ktoré sa cestou potratili. Ony tie peniaze niekde sú. O tom budeme rozprávať a mali by sme sa rozprávať. Kde sa tie peniaze stratili? A poďme ich nájsť. Poďme zaklopať tým ľuďom, poďme im zaklopať. Pozor, pozor, tu je Fero z Podzámku, Jano zo Sniny, ja neviem skade a nemajú čo jesť. Tak sme prišli pre peniaze, toto, na toto ma nahovoríte. Ale nenahovoríte ma na niečo, za čo by som sa musel hanbiť. Preboha, pán kolega.

    Viete, naozaj v dobrom. Odtiaľ potiaľ, ako sa hovorí, dobre? Argument chcete počuť? A o čom som teraz hovoril, preboha?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nemá význam, pokiaľ chcete odo mňa argument po tom všetkom, čo som povedal, tak to naozaj nemá význam. Dobre? Nechajme to tak. Ono to neprejde, nie preto, že tu niekto by sa nad tým zamýšľal, že či je to dobré, alebo zlé, to neprejde, pretože politicky, chvalabohu, pre tento prípad. Mne je to ľúto, že vy nechápete. Ak je raz spoločnosť s ručením obmedzeným, tak je spoločnosť s ručením obmedzeným. Ak je nejaký iný status, tak je iný status. Keď chcete redefinovať, tak sa takto meňte. Celé zle, celé zle.

    Únikový modul hľadal pán Chren v tom a to je to, o čom by sa dalo rozprávať, o čom by sa dalo rozprávať, že aby to zabolelo, aby to zabolelo a nieže sa bude niekto vyškierať, lebo ja poznám tie prípady, že sa niekto vyškiera niekomu. Nič nemám. To áno, to je to. O tom poďme rozprávať. Ale ja nemyslím, že to je cesta cez, tak ako ste to navrhli, lebo keby to náhodou niekto preložil, a to už ani nieže Americkej obchodnej komore, aj Čínskej obchodnej komore, aj Čínskej obchodnej komore, tak sa chytajú za hlavu.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážený pán kolega. Paradoxne, možno budete prekvapený, s mnohým z toho, čo ste povedali, môžem súhlasiť. Teda až na ten, až na ten úvod, ktorý, si myslím, že človeku, ktorý, ktorému záleží na tejto krajine, tak ne, nebude zneužívať parlament na takéto teátro a na takéto kolotočiarske výstupy. Avšak kolega Kadúc má pravdu, keď sa vás pýtal na ten konkrétny argument. Aký, aký je jeden konkrétny argument? Komu by sa týmto poškodilo? Každá jedna spoločnosť by mala napríklad možnosť znížiť svoje základné imanie na jedno euro a implicitne ručiť, teda len do výšky 5 000 eur majetkami spoločníkov, hoci dnes má základné imanie v akejkoľvek vyššej výške. Poďme sa baviť, či je to technicky správne riešenie alebo nie. Ale nikto by nemal povinnosť ručiť do nejakej neobmedzenej alebo obrovskej výšky, na základe tohto predloženého návrhu zákona.

    To, o čo nám ide a čo by tento zákon jednoznačne docielil stopercentne, je práve to, čo ste nazvali, že aby to zabolelo. Jediný príklad, ktorý zaznel vo vašom vystúpení a to bol príklad toho mladého človeka, ktorý ide na Slovensku založiť nový facebook, no, problém je, že drvivá väčšina mladých ľudí by dnes, keď musia základné imanie vo výške 5 000 eur vložiť v hotovosti, si tú spoločnosť ani nezaloží, lebo 5 000 eur je dnes, možno budete prekvapený, možno kolegovia zo SMER-u budú prekvapení ešte viac, ale 5 000 eur je dosť veľa peňazí pre mladého začínajúceho podnikateľa. A preto nemá na výber a keď chce, tak si môže maximálne tam založiť živnosť, kde aj tak ručí celým svojím majetkom, čo my sme, v žiadnom prípade v tejto našej novele nenavrhovali.

    Absolútne súhlasím s tým, čo ste povedali na adresu veľkých stavebných firiem a že toto je vec, na ktorej sa treba zamyslieť. Tridsaťdňová splatnosť faktúr, čo mimochodom nie je váš výmysel, už to vychádza z európskych smerníc a budeme mať povinnosť to implementovať, je jedným z možných riešení. Spýtam sa, čo keď ja nechcem mať tridsaťdňovú splatnosť faktúr, prečo mi to chcete zakázať? Ale viete, aj vyriešiť tento problém, to zase nie je len prísť a ukradnúť Doprastavu vlajku, to treba...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. V zmysle zákona musím vyhlásiť, že som v konflikte záujmov, som advokát a zastupujem aj klientov, ktorých sa to môže dotýkať a poviem veci, ktoré sa dotýkajú mojich klientov.

    Prvá vec. Pán poslanec Kadúc aj Chren povedali, že zjednoduší sa podnikanie. Ale my tu máme iks-možností, ako začnem podnikať. Nemusím hneď založiť kapitálovú spoločnosť. Nech si ten začínajúci podnikateľ vyberie inú formu podnikania. Kapitálová spoločnosť je o tom, že sa vloží určitý kapitál na začiatku, ktoré, ten kapitál je aj nejaký smerodajný pre obchodných partnerov tej právnickej osoby. A vlastne základné imanie má vplyv aj na posudzovanie zadlženosti tej ktorej firmy, to má vplyv na možnosť vyhlásenia konkurzu. Čiže to, to idete do takých vzťahov, ktoré teraz ani neviem od tohto stola posúdiť. A hovorím, že netreba ísť, keď niekto nemá 5 000 eur, nemusí ísť do, do eseročky, má inú možnosť, vybrať si inú formu podnikania.

    Veľmi silným argumentom z vašich úst je, že sa zlepší vymožiteľnosť práva. To sa nezlepší. Zlepšilo by sa hlavne v prípade, že súdne konania by sa zrýchlili a hlavne kebyže sa aplikuje u nás právo poctivý obchodný styk pred zmluvnými dojednaniami v štýle, že niekto niekoho do niečoho nanúti. Proste súdy by mali aplikovať to, že aký je ten poctivý obchodný styk a keď nie je, tak by tej zmluve nemali prisúdiť nijakú právnu ochranu.

  • Ďakujem pekne. Pán Hlina, no, vy ste v jednej časti svojho vystúpenia povedali, že povedzme si to takto v súkromí, tak utajene a povedzte to tuto, za týmto pultíkom, čiže verejne. Ako také bolo aj celé vaše vystúpenie, povrchné a zavádzajúce. A to je tá škoda, ja som, však s vami sa dá diskutovať.

    Tak vám to vysvetlím, tie argumenty, ktoré ste použili. To ručenie bude iba za záväzky, ktoré vzniknú v čase, kedy tam bude ten spoločník, iba v tom čase. Nie potom. Keď vzniknú potom, už za to neručí. Čiže ten moment je dôležitý. To je ten kľúč.

    Spoločnosť s ručením obmedzeným to bude aj naďalej. Stále to, stále mi, to nie je neobmedzené ručenie, to je ručenie do výšky zapísaného základného imania. Čiže stále je to obmedzené. Nemení sa, nemení sa koncept. Už dnes spoločník ručí do výšky nesplatených vkladov. Už dnes to je platné. Čiže aj to je hlúposť podľa vás? To je dneska platné, do výšky nesplatených vkladov.

    A čo sa týka facebooku a pána toho Zuckerberga, či ako sa volá. Pozrite, toto sú také spoločnosti, kde vy si viete, viete si veľmi peknými právnymi inštitútmi obísť ručenia a obísť všetko, čo sa dá. Viete sa zabezpečiť tak, aby ste neboli týmto postihnuteľní. My sa tu pokúšame postihnúť práve tých malých a stredných, nie miliardárov a milionárov. A Americká obchodná komora, pán kolega Hlina, tento návrh je inšpirovaný aj z americkej úpravy. Len tak mimochodom.

  • Pán poslanec Gál, nevystúpi v rozprave. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

  • Hlasy a šum v sále.

  • Ďakujem veľmi pekne. Teda ja už tak kľudnejšie. Pán kolega, asi ste mysleli smernicu o boji proti oneskoreným platbám, ale tá už dávno bola. My sme už implementovali a typicky, nášsky, slovensky, bezzubo. A o tom budem ja hovoriť. Viete, prípadne si to pozrite, dobre? O tom, teraz my máme 60 dní a my ideme definovať 30, ale skutočných, nie 60 akože. Neviem, čo ešte teda k tomu povedať. Naozaj by sme to už mohli rýchlo skončiť. Hej? Berme to ako pokus o vôľu niečo pomôcť, pridajme sa, hľadajme riešenie, ako tým ľuďom, ktorých oklamali, zaviedli a teraz majú slzy na krajíčku a ja som ich videl, ako im pomôcť, ale naozaj. Ale prosím vás, nehľadajme z extrému do extrému. Nechoďme z extrému do extrému.

    Ja by som, pán kolega, vám vedel povedať, že v čom je argument, ale príklad, veď vy sa možno aj stretávate s ľuďmi, ktorí boli ďalej ako v Pezinku, tak im povedzte, že teda, takéto nejaké ustanovenie tuná my chystáme a že čo vám na to povedia. No vy už teraz viete, čo vám na to povedia, že to je absolútny neštandard. Čiže už sa k tomu nevracajme, už to, už to nejakým spôsobom skončime. Berme to ako pokus, ktorý v zásade nevyšiel, ale to ešte ergo neznamená, že nemáme hľadať riešenia. Tie riešenia na to sú. Skutočne sú a netreba sa vzdať. Lebo niekedy mám pocit, že ako keby sme sa vzdali, že nefunguje to, čo má fungovať, čo kolegyňa Žitňanská hovorí, lebo keby fungovalo to, čo má fungovať, tak by takýto, žiaľ, nechcem dávať mu prívlastok, aký návrh sem neprišiel, no ale to ešte neznamená, že sa nepokúsime to zmeniť a nejako korigovať. Ale nemôžete argumentačne sa vy baviť tak, pán kolega, že vzhľadom na to, že vy viete, že to nefunguje, tak predkladáte návrh, ktorý, nepovedali ste to, ale polka z predkladateľov si to myslí, že je pritiahnutý za vlasy, tak preto ho tu dáme. No takto naozaj legislatívna práca nemôže fungovať.

    Ďakujem.

  • V tejto chvíli vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán poslanec Kadúc ako navrhovateľ, záverečné slovo?

  • Reakcia z pléna.

  • Nie? Pani spravodajkyňa? Pani poslankyňa Žitňanská, chcete? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Národnej rady Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z. Návrh zákona má parlamentnú tlač 924, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 926.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Osuskému, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z., tlač 924.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa, nechcem si osobovať nejaké právo rozhodovať o čase, kedy mám začať vystupovať, ale neviem, či je celkom na mieste, aby som tak robil štyri minúty pred časom určeným na hlasovanie.

    Zmajkovičová Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, ak máte viac ako štyri minúty, takže.

  • Takže v tejto chvíli prerušujem rokovanie o tomto bode a budeme pokračovať o 17.00 hodine hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Kaník. Určite nechcete stiahnuť návrh zákona.

  • Ďakujem, pán predseda. Rokovali sme o návrhu zákona, ktorý sme tu doobeda prerokovávali s pánom vládnym splnomocnencom pre rómsku reformu následne po prerokovaní a našli sme naozaj v mnohých, mnohých bodoch priesečníky záujmov, aj kompromisné riešenia, ktoré by sme mohli zapracovať do tohto zákona a znova ho predložiť. Takže z toho titulu, aby sme ho dopracovali a aby sme ho mohli predložiť (smiech a ruch v sále) aj s nádejou na veľmi širokú podporu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška Pavol, predseda NR SR

    Dámy a páni, poprosím vás.

  • Prosím o stiahnutie tlače 910, to je poradové číslo 54 z rokovania.

  • Hlasy v sále.

  • Paška Pavol, predseda NR SR

    Som za, dámy a páni.

  • Je zaujímavé, keď sa rodí možnosť...

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Privítam širšiu politickú dohodu.

  • ...sa dohodnúť, tak časť kolegov namieta.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Aj ja sťahujem predmetný návrh zákona o informáciách v záležitosti Európskej únie, tlač deväťsto, 916.

  • Ďakujem pekne. A podobne, ako kolega predo mnou, ja s kolegom Chrenom sťahujeme tlač 917, keďže sa tu rozprúdila diskusia a tie nápady niektoré vyzerajú byť dobré a týmto aj verejne chcem, (smiech v sále) týmto aj verejne chcem vyzvať možno kolegu Hlinu, pani Žitňanskú, prípadne Gábora Gála do 20. 4. my očakávame vaše nápady, kľudne ich zapracujeme.

  • Ja len tak chcem povedať teda, kolegovia, tá móda, zdá sa, že naberá na obrátkach. Ja len vám chcem povedať, že čo sa mňa týka, tak ja dám o niektorých hlasovať, niektoré stiahnem, ale vždycky dva nové pridám. Čiže doporučujem, (smiech v sále) viete, lebo niekedy mám pocit, že niekto to robí, len aby to vyzeralo, že niečo robí. Takže buďme korektní aspoň v tom, naozaj ja to robím, keď si to niekto odsleduje, niektoré dám, niektoré stiahnem a pridám vždycky niečo nové, novú agendu. Dobre? Čiže možno aj to by sme sa, keď ste sa inšpirovali sťahovaním, tak sa prípadne inšpirujte aj touto technikou. Ďakujem.

  • Dobre, dámy a páni, opakovanie je matka múdrosti. V tomto parlamente nie vždy to platí, ale poďme hlasovať o tom, čo sme prerokovali. Žiaľ, nevieme s tým nič robiť. Vy, čo ste tu dlhšie, poznáte môj názor. Je to prax, ktorá je dlhodobo predmetom našich rozhovorov o tom, či sa to dá upraviť alebo nie, ale je to právo každého z poslancov prísť s legislatívnou iniciatívou. Takže asi sa tomu nevyhneme.

    Poďme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Poprosím pána poslanca Kuffu, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Novotného a Kaníka na vydanie zákona č. 580 o zdravotnom poistení. Je to tlač 914.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 914.

  • Ďakujem za slovo. Ešteže je aj o čom hlasovať. Dúfam, že kolegovia si to nerozmyslia, kým to prečítam, no a nakoľko je to taký jednoduchý návrh zákona, tak odporúčam to aj posunúť do druhého čítania.

  • Zaznievanie gongu.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom,...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška Pavol, predseda NR SR

    Poprosím vás, dámy a páni, o pozornosť.

  • ... aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 49 za, 5 proti, 73 sa zdržalo.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Kaník uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Vašečku, Škripeka a poslankýň, pani podpredsedníčky Jurinovej a pani poslankyne Horváthovej na vydanie zákona Zákonník práce, tlač 875.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku, Eriky Jurinovej, Branislava Škripeka a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 875.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, hops, pardon.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Ja už som to včera povedal, že ja budem rád, keď v súlade s mojím rozhodnutím budete hlasovať, (povedané so smiechom) ale...

  • Dajte, prosím, hlasovať o tom, že postúpime tento návrh do druhého čítania.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 50 bolo za, 11 proti, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Kollár uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Lipšica na vydanie zákona č. 235 o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. Je to tlač 911.

  • Pozn. red.: správne má byť "Je to tlač 912.".

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o

    osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 912.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c ) zákona o rokovacom poriadku prerokuje predmetný návrh v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 46 bolo za, 65 proti, 18 sa zdržalo.

    Ani tento návrh nezískal podporu.

    Pán poslanec Gábor Gál uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pani poslankyne Gibalovej a pánov poslancov Abrhana, Fronca a Hrušovského na vydanie zákona č. 38 o organizácii Ústavného súdu. Je to tlač 913.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Abrhana, Martina Fronca a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, tlač 913.

  • Ďakujem, pán predseda, poprosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 113 bolo za, 13 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

    Ešte jedno hlasovanie, pán poslanec.

  • Pán predseda, prosím dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby ako gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 128 za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Odhlasovali sme, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prerokované body.

    Ešte chcem navrhnúť jednu zmenu v programe, a to, aby sme schválený bod programu č. 88, ktorým je návrh na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, je to tlač 945, prerokovali zajtra o 9.00 hodine ráno s tým, že voľba sa uskutoční po hlasovaní o 17. hodine. Hlasujeme.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie o návrhu na zmenu programu schôdze.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 91 za, 13 proti, 21 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Schválili sme túto zmenu programu.

    Poprosím, aby ráno o deviatej potom spravodajca bol pripravený a samotnú voľbu uskutočníme potom po 17.00 hodine, keď odhlasujeme prerokované body.

    Vyhlasujem krátku prestávku do 17.17 hodiny a potom budeme pokračovať v rokovaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, tí, ktorí nechcete zostať na rokovaní pri návrhu poslanca Národnej rady Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z., aby ste opustili snemovňu a ja teraz poprosím pána poslanca Petra Osuského, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z., tlač 924.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Evakuácia sály nepokračuje dostatočne rýchlym tempom, aby sme dosiahli zvyčajný počet 20 účastníkov, ale ja napriek tomu neohrozene vystupujem s návrhom zákona, ktorý je reakciou na stav fungovania štátu, na stav fungovania jeho verejnej správy a na pocit, ktorý tento stav zanecháva v občanoch.

    Tento zákon, ktorého novelu predkladám, je zákonom o sťažnostiach. Milan Šútovec kedysi bol povedal v blahej pamäti, že tento štát treba nanovo založiť. No tento štát nanovo nezaložíme, ale je nepochybne dobré, aby ľudia, ktorí vidia, čo všetko v krajine nefunguje, neboli zákonnou normou odsúvaní do štádia rezignácie a beznádeje. To, čo predkladám, je novela zákona, ktorá sa pokúša o nie síce medicínske naplnenie pojmu "restitutio ad integrum", teda obnovenie do pôvodného stavu, ale ktorý sa pokúša vrátiť zákon o sťažnostiach do podoby na tri štvrte cestu k jeho verzii z roku 2010. Ten bol totižto v roku 2012 novelizovaný a bol novelizovaný neprajne k sťažujúcim sa občanom.

    Aj keď mám len dermatologické vzdelanie, s veľkým záujmom som v štvrtom a piatom ročníku navštevoval prednášky psychiatrie profesora Guensbergera, slávneho psychiatra bratislavského a tak mi doteraz v pamäti ostalo niečo o tom, že medzi nami žijú kverulanti, že medzi nami žijú sudiči, že medzi nami proste žijú ľudia, pre ktorých je sťažovanie niečím ako osobným hobby, v niektorom prípade až patologickou posadlosťou. Napriek tomu sa domnievam, že v zásade sú občania ochotní sťažovať sa vtedy, ak už prekročí pocit krivdy istú medzu. A domnievam sa, že odhliadnuc od zmienenej skupiny, ktorú som pred chvíľkou popísal, sa sťažujú skôr občania, ktorým záleží na fungovaní spoločnosti a i na fungovaní jej verejnej správy. Tým, že tretí rok pôsobím ako vicestarosta mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, tak viem, že verejná správa, i keď koná v dobrom úmysle, dopúšťa sa omylov a chýb, úradníci sa dopúšťajú nedbanlivostí, ak nehovorím o niečom horšom, a občania majú podľa mňa nezadateľné a sväté právo v demokracii brániť svoju pravdu a takou základnou možnosťou je sťažnosť.

    Myslím si, že novela v roku 2012 prijatá parlamentom toto občanom výrazne sťažila. Hodila im predovšetkým časovými, termínovými limitmi pod nohy klady, brvná, ktoré by ich zrejme mali odradiť od zdvihnutia svojho hlasu za vec, o ktorej si myslia, že nebola dobre riešená a dobre zo strany verejnej správy naplnená. Vo väčšine bodov, o ktorých budem hovoriť a ktoré sú predložené v novele, sa jedná o zmeny termínov, zmeny trvaní, zmeny času, pretože pri novele došlo veľmi často k viac než zdvojnásobeniu času, počas ktorého má občan frustrovaný zlým výkonom alebo nekonaním verejnej správy čakať s nádejou alebo s rastúcou frustráciou na svoju pravdu.

    A tak sa postupne, doložím na príkladoch, vo svojej novele snažím vracať tie časy, tie termíny, tie lehoty k tomu, aby občan nemal pocit, že priam zo zákona jeho žiadosť má zapadať prachom. Miestoprísažne prehlasujem, že tento návrh nestiahnem ani teraz, ani zajtra, ani inokedy. Nie je to mojím zvykom. Nebudem si robiť ilúzie o tom, že by som mohol osobným kontaktom s tým či oným poslancom opozície či koalície vyrokovať zdarný osud svojej novely zákona. Od pamätného prísľubu ministra vnútra, ako chápe väčšinu mojich bodov v zákone o ohlasovacej povinnosti, ktorý bol potom samozrejme v hlasovaní zmietnutý, som stratil akékoľvek ilúzie, že má zmysel s kýmkoľvek o čomkoľvek hovoriť. Nie.

    Ten zákon predkladám tak, ako je, v pevnom presvedčení, že je to nestranícky zákon, pretože nefungujúca verejná správa nie je výsadou žiadnej jednej politickej strany. V jednom meste je verejná správa politicky krytá jednou koalíciou, v inom meste inou koalíciou a nespokojnými občanmi môžu byť voliči ktorejkoľvek politickej strany. Nedá sa mi teda podsunúť, že tento zákon ošetruje záujem akéhosi zoskupenia občanov akejsi politickej orientácie. Nemyslím si teda, že mám reálny dôvod rokovať s vládnucou stranou alebo s kýmkoľvek iným, pretože v tomto zákone sa má občanovi uľahčiť a hádam trošku rozsvietiť na konci tunela svetlo nádeje, že sa dočká v reálnom čase vybavenia svojej sťažnosti.

    Takou ukážkou toho, ako je ten zákon nastavený negatívne, je hneď prvý bod, ktorý chcem novelizovať, keď sa totiž lehota, počas ktorej úradník, ktorý dostane sťažnosť, má posúdiť, že sa nejedná o sťažnosť, resp. že ten, to vyjadrenie občana nie je z hľadiska zákona o sťažnosti takým, ktoré napĺňa charakter sťažnosti, tak sa navrhuje skrátenie tohto posúdenia z tridsiatich pracovných dní na desať pracovných dní. Skúsený pracovník, ktorý má na starosti oddelenie sťažností, predsa nepotrebuje tridsať pracovných dní, to znamená reálne štyridsaťpäť kalendárnych dní, aby pochopil, že tento text nie je zákonom naplnená sťažnosť. Domnievam sa, že lehota desať pracovných dní je dostačujúca na to, aby sa takáto nesťažnosť podaná ako sťažnosť ako taká oklasifikovala. Podotýkam, že podľa predchádzajúcej úpravy bola doba na vrátenie takéhoto zákona päť kalendárnych dní. Tá novela z roku 2012 to zmenila na tridsať pracovných dní. Teda z piatich dní sa stalo štyridsaťpäť dní a po štyridsiatichpiatich dňoch sa netrpezlivý občan dozvie, že jeho žiadosť nebola posúdená ako sťažnosť. No to je hádam dosť a myslím si, že tých desať pracovných dní je skutočne bohate cez hlavu.

    V bode 2 navrhujem skrátiť základnú lehotu na vybavenie sťažnosti zo šesťdesiatich pracovných dní na tridsať pracovných dní. Sťažnosť, ktorá sa má vybavovať šesťdesiat pracovných dní, čo je reálne v kalendárnom rozsahu deväťdesiat kalendárnych dní, je hádam "zu viele". Domnievam sa, že tri kalendárne mesiace sú neprimerane dlhá lehota, vzhľadom k účelu zákona o sťažnostiach a k účinnej ochrane práv a právom chránených záujmov sťažovateľa. Ak sa vy na niečo oprávnene sťažujete a máte zo zákona čakať deväťdesiat kalendárnych dní, než sa uráči úrad, verejná správa dať vám odpoveď, tak to je pomerne kocúrkovský stav zákona.

    V bode 3. Súčasné znenie zákona umožňuje predĺžiť tú základnú lehotu, o ktorej som teraz hovoril, na vybavenie sťažnosti o ďalších tridsať pracovných dní. To už je teda deväťdesiat pracovných dní. Deväťdesiat pracovných dní je takmer päť kalendárnych mesiacov. Päť kalendárnych mesiacov má čakať občan na vybavenie svojej sťažnosti, ak je vraj komplikovaná. Podľa predchádzajúcej úpravy bolo možné po predĺžení, aby vybavenie sťažnosti trvalo dva, najviac tri kalendárne mesiace. Teraz momentálne sme na piatich. Neviem si predstaviť, ako sa napĺňa zmysel nápravy veci verejných sťažnosťou, ak sa päť mesiacov takmer čaká na láskavú odpoveď tých, ktorí očividne pochybili.

    Vzhľadom na to, že tá lehota a že to predĺženie o ďalších tridsať dní sa nemôže diať len na základe konštatovania náročnosti prešetrenia sťažnosti, pre ktorú sa nedá vybaviť v zákonnej lehote, žiadame, aby sa odôvodňovalo nielen samotné predĺženie lehoty, ale aj jeho nevyhnutnosť. Teda, aby bol úradník povinný vyargumentovať akýmsi spôsobom, prečo na to potrebuje takmer päť mesiacov, aby to nebola jeho panská vôľa, a ty občan, čakaj a obrastaj zo severu machom, aby indiáni vedeli, z ktorej strany je sever.

    Ďalej navrhujeme urobiť jedno opatrenie, počas ktorého neplynie lehota na vybavenie sťažnosti počas poskytovania spolupráce sťažovateľom. Tu ide o to, že ak je sťažovateľ vyzvaný, aby doplnil sťažnosť, aby vyjasnil nejaký bod v nej, tak vlastne ak ten sťažovateľ bez meškania, resp. v štandardnej lehote do desiatich pracovných dní doplní svoj podnet, aby uľahčil posudzujúcemu úradníkovi prácu, nemá sa pozastavovať lehota iba v prípade samozrejme, že by sťažovateľ nesplnil svoju povinnosť, na ktorú bol vyzvaný a v tom prípade, samozrejme, keďže nespolupracuje, stráca čas, ale bude sa strácať aj jeho čas. To znamená, ale až vtedy, keď sám neprejaví tendenciu spolupracovať s úradom.

    Ďalším bodom je otázka vybavovania opakovaných sťažností. Ak sa občan opakovane sťažuje z dôvodu, ktorý považuje za primeraný, na rovnakú problematiku, na tú istú vec, nie je celkom reálne, ako je súčasný stav v zákone, že na odpoveď na túto sťažnosť je presne rovnaká doba limitovaná, ako na tú istú predchádzajúcu. Zdá sa nedôvodné, aby vec, ktorá už raz bola preskúmavaná, sa mala znova skúmať presne takú istú dlhú dobu.

    Preto si dovolím navrhnúť, aby na vybavenie opakovanej sťažnosti občana bola lehota tridsať pracovných dní bez možnosti jej predĺženia, ako pri nových sťažnostiach, kde táto možnosť je. Zároveň navrhujem, aby sa určilo, že ak sťažnosť iného sťažovateľa v tej istej veci úrad už vybavil, alebo orgán verejnej správy, teda ju vlastne nemusí prešetrovať, len siahne do archívu, a to isté zdôvodnenie alebo vybavenie poskytne druhému sťažujúcemu, aby na to mal desať pracovných dní. Na akt vytiahnutia odpovede a informovania sťažovateľa je toto lehota, podľa mňa, bohato dostačujúca.

    Pokiaľ ide o predposledný bod, v ňom ošetrujem skutočnosť, že ak zákon vstúpi do platnosti, o čom si ilúziu nerobím, ale každopádne v rámci neretroaktivity by všetky sťažnosti podané až do dňa účinnosti zákona boli posudzované i časovými limitmi v zmysle doteraz platného stavu zákona a až tie žiadosti, ktoré by boli podané po dni účinnosti zákona, by sa pri limitoch časových riadili predloženou novelou.

    Zároveň navrhujem určiť účinnosť zákona. Zákon mení lehoty na vybavovanie sťažností. Vzhľadom k predpokladanému termínu schválenia zákona, ak by sa tak stalo a jeho zverejnenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa stanovuje približne dvojmesačná legisvakančná doba, ktorá by mala byť dostatočná pre prípravu orgánov verejnej správy na vybavovanie sťažností v nových skrátených lehotách.

    Chcel by som povedať, že tak ako pri niektorých iných zákonoch si niekto môže povedať, no on je v exekutíve verejnej správy, šije na seba bič. Áno, i v podmienkach mestskej časti Bratislava - Staré mesto máme niekedy problém s chronickými vyžadovateľmi informácií, máme problém i s chronickými sťažovateľmi, ktorým vadí napríklad hladina hluku, ktorá drvivej väčšine ostatných nevadí. Ale v demokracii je verejná správa na to, aby sa zaoberala podnetmi svojich občanov a aby akýmsi spôsobom hľadela i z týchto podnetov hľadať inšpiráciu pre svoje lepšie fungovanie. A domnievam sa, že to, aby mal občan pocit, že jeho sťažnosť nezapadá prachom v štvrtom šuplíku úradníckeho stola, ale že na ňu dostáva odpoveď čím skôr a čím kvalifikovanejšiu, je jedna, možno nie hlavná, ale jedna z ciest, ktorá môže zlepšiť to, čo kedysi Václav Havel pred rokmi nazval "blbou náladou společnosti".

    Lebo nemienim tu rozoberať voľbu prezidenta z pohľadu toho, koho bola víťazstvom a koho bola prehrou. Ale to, že tendencia občanov odmietať politikov, odmietať to, čo by malo v demokracii byť jej nedeliteľnou súčasťou, a to keď hovorím o politikoch, myslím tým i politikov na nižších úrovniach i na úrovniach komunálnych, je výsledkom istého pocitu, ktorý fungovanie veľkej politiky a i úradov a verejnej správy v občanovi zanecháva. Ja si nemyslím, že cesta vedie v tom, že budeme za ruku, v putách odvádzať občanov k urne, aby si povinne napĺňali svoje právo voliť.

    Ale ak máme možnosť urobiť krok, ktorý tak, ako tento zákon neznamená nijaký náklad pre ministerstvo financií a je tiež v súlade s ústavou. A neznamená nijaké iné ohrozenie ničoho, len zlepšenie pocitu občana, že sa o jeho podnet niekto stará v čase rozumnejšom, ako je teraz v zákone, tak si myslím, že to je cesta dobrým smerom a samozrejme aj keď, ako vravím, tento zákon nestiahnem, pretože tak, ako za červenej totality písali literáti do šuplíka v nádeji, že raz príde čas, keď tie básne, divadelné hry alebo romány vyjdú, tak i zákonotvorba opozície v tomto volebnom období je samozrejme písaním do šuplíka, ale treba to tak brať, pretože príde možno, vlastne iste, deň, kde sa ten šuplík bude dať otvoriť, a tieto zákony stiahnuté, či nestiahnuté, sa budú môcť prijať. Čím neskôr to bude, tým horšie pre nás, ktorí sme volení zástupcovia občanov na všetkých možných úrovniach.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, poslancovi Zoltánovi Danišovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia navrhnutého gestorského výboru, teda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 ods. 1, podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z.

    Konštatujem, že návrh zákona bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, t. j. 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Podľa vyjadrenia navrhovateľa problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, preto sa stupeň zlučiteľnosti nevyjadruje. Návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 926 z 3. marca 2014 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor, v lehote do 30, respektíve 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem ju zároveň za skončenú. Chcem sa spýtať, pán poslanec Osuský, ešte? Nie, ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Návrh ústavného zákona má parlamentnú tlač 934. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 931.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. Poprosím pána poslanca.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, tlač 934.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Jozefa Viskupiča, ale keďže tu nie je pán poslanec, takže nebudem o tomto zákone dávať.

    A nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Eriky Jurinovej a Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 871, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 874.

    Dávam slovo poslankyni Eriky Jurinovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 871.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť krátku novelu rokovacieho poriadku, ktorá tu už bola pred pol rokom zhruba. Pojednáva sa v nej o možnosti alebo teda o tom, aby sme do rokovacieho poriadku zahrnuli právo na predloženie mimoriadnej správy, ale nielen na predloženie, to právo tunak máme, ale aby bola každá správa, ktorá príde od ústavného činiteľa, prerokovaná aj v Národnej rade. Pretože sa nám zdá dosť nedôstojné, aby sme ústavných činiteľov odpoklonkovali takou veľmi zjednodušenou procedúrou, že urobil si si svoju robotu možno navyše, ale bohužiaľ, bohužiaľ, my ti ju v Národnej rade neprerokujeme.

    Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je taxatívne ustanoviť povinnosť prerokovať správu alebo mimoriadnu správu predloženú Národnej rade ústavnými činiteľmi, ktorými môžu byť napríklad verejný ochranca práv, predseda vlády Slovenskej republiky alebo prezident Slovenskej republiky, ako aj spresniť, že sa takáto správa berie na vedomie. Súčasne sa navrhuje, aby verejný ochranca práv mal možnosť zúčastňovať sa schôdzí Národnej rady.

    Ústavní činitelia majú v slovenskom právnom poriadku výsostné postavenie, keďže ich postavenie a právomoci sú zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky. Je potrebné vytvoriť taký právny rámec, aby nemohlo dôjsť k situáciám, že správa od prezidenta republiky, predsedu vlády, členov vlády, predsedu Ústavného súdu, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora alebo verejného ochrancu práv poukazujúca napríklad na možné porušovanie základných ľudských práv a slobôd alebo na iné zásadné spoločenské problémy, doručená do Národnej rady nebude vôbec na jej schôdzi prerokovaná, alebo bude vrátená na dopracovanie. Tieto správy totiž často poukazujú na najzávažnejšie problémy tejto krajiny, ku ktorým nepochybne patrí aj podozrenie z porušovania základných práv a slobôd a sú to práve poslanci a iní ústavní činitelia, ktorí by mali priamo na pôde zákonodarného zboru o týchto problémoch diskutovať, zaoberať sa nimi a navrhovať riešenia, ktoré by sa premietli aj do ich prípadnej budúcej legislatívnej aktivity.

    Preto by som vás prosila, páni poslanci, aby ste sa, aby ste uvažovali opäť nad týmto návrhom zákona a postavili sa k nemu pozitívne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Miroslavovi Kadúcovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predkladateľka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda zároveň vo svojom rozhodnutí č. 874 z 11. februára tohto roku navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa ustanoviť povinnosť prerokovať správu alebo mimoriadnu správu predloženú Národnej rade niektorými ústavnými činiteľmi, ako aj spresniť, že takáto správa sa berie na vedomie. Súčasne sa navrhuje, aby verejný ochranca práv mal právo zúčastňovať sa schôdzí Národnej rady.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 874.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pani podpredsedníčka, nie slovo, ani pán spravodajca, predpokladám. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 883. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 882.

    Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhuposlanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 883.

  • Ďakujem veľmi pekne. Takže, pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predniesol návrh zákona, ktorým sa mení rokovací poriadok Národnej rady.

    Viac ako samotný návrh zákona by bolo asi lepšie povedať, ako vznikol tento návrh zákona. Keď si, keď sa vrátime späť asi o pol roka, kedy vznikla potreba parlamentnej stráže, alebo boli tu tendencie zaviesť parlamentnú stráž, na poslaneckom grémiu bolo predložených niekoľko návrhov zákona, návrhov na zmenu rokovacieho poriadku, kde sa to netýkalo iba parlamentnej stráže, ale viacerých úprav rokovacieho poriadku, pretože obsahuje nedostatky, obsahuje medzery, obsahuje chyby, obsahuje neaktuálnu úpravu a tým, že nakoniec nevznikla politická dohoda na úpravách tak parlamentnej stráže, ako aj iných naozaj potrebných úprav, ostali nepovšimnuté aj úpravy, ktoré boli potrebné a ktoré mali rokovací poriadok vylepšiť a očistiť, takzvane purifikovať. Čiže toto, táto novela je predovšetkým purifikačný právny akt.

    Okrem iným zmien sa v tejto novele nachádza aj to, čo bolo tiež na grémiu, a to je, aby sa za urážku poslanca v tejto sále, alebo za nejaké tvrdšie vyjadrenie bola, bol tento poslanec postihnutý sankciou, ktorú mu udelí mandátový a imunitný výbor, alebo môže udeliť mandátový a imunitný výbor. V čase, kedy tiež mám pocit, že niektorí poslanci majú tendenciu skôr urážať, ako vecne diskutovať, myslím si, že je na mieste otvoriť tému funkčnosti a sfunkčnenia mandátového a imunitného výboru, ktorý by mal postihovať vulgarizmy a neprimerané urážky a to až do výšky alebo do nejakej pokuty.

    V súčasnosti je to 5-tisíc korún, čo je asi 165 euro, čo nie je až tak bolestivé, ako by si, nechcem byť ten sudca, ale ako by si možno v niektorých prípadoch niektorí zaslúžili. Preto okrem toho, že niektoré veci purifikujeme, alebo čistíme a upravujeme rokovací poriadok naozaj nevinnými zmenami, ktoré majú skôr pomôcť, zavádzajú sa aj pokuty do výšky platu poslanca v prípade, ak ten poslanec urazí druhého poslanca na cti.

    Čiže týmto vás poprosím o podporu tohto návrhu zákona.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Martinovi Poliačikovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 882 z 24. februára 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby toto prerokovanie stihol do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa vypustenie obsolentných ustanovení, respektíve zosúladenie ustanovení s ústavou, ako aj zvýšenie pokuty, ktorú možno udeliť poslancovi za disciplinárne previnenie. Možnosť vlastnej úvahy vynechám.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 882.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak a ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu zároveň skončenú, ktorá žiadna nebola a predpokladám, že pán navrhovateľ, chcete ešte pár slov?

    Nech sa páči.

  • Ja len pár slov naozaj pre záznam. Toto, aby som, no, autorský zákon sa na toto nevzťahuje. Nie som autorom alebo tým prvým autorom tohto návrhu zákona. Prvý, kto ho predložil verejnosti, bol pán predseda Paška, respektíve poslanecké grémium, čiže to len, aby ste sa nebáli, vládni poslanci, je to návrh, ktorý prišiel od čelných predstaviteľov vás, čiže ten návrh je dobrý, ale keďže nebol podaný, tak ja som si dovolil to trošku uľahčiť, zjednodušiť. Čiže podávam ho, to čo ste chceli sami, sami navrhnúť. Je to v prospech rokovacieho poriadku a ešte raz, čo je dôležité, je to váš návrh. Čiže, myslím si, že ak je to váš návrh, tak asi zaňho budete hlasovať. Dobre hovorím? Ďakujem pekne.

  • Reakcia spravodajcu: Nie, ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Miroslava Kadúca, Petra Polláka, Štefana Kuffu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona má parlamentnú tlač 937. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 948.

    Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca, Petra Polláka a Štefana Kuffu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 937.

  • Ďakujem pekne ešte raz, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil opäť jeden z tých návrhov zákonov, ktoré môžu pomôcť slabším a môžu mať naozaj reálny efekt. Ono týka sa hazardu a je to pomerne citlivá téma, pretože na jednej strane sú tí, ktorí hrajú a hrajú dobrovoľne, to sa zhodneme, ale na druhej strane sú aj tí, ktorí prevádzkujú automaty a v istej miere je to podnikateľská činnosť, ktorá má svoje opodstatnenie. Poviem to tak, ako to je, ale zároveň sa stáva to, že do herní sa dostávajú ľudia, ktorí tam nepatria. To sú hlavne ľudia, ktorí sú gambleri, ktorí poberajú sociálne dávky, voči ktorým sú vedené exekúcie.

    To znamená, že hazard na Slovensku ničí životy mnohých ľudí. A čo je horšie, životy rodín a ich detí. Je zvrátené, ak sa my všetci skladáme na pomoc tým najchudobnejším, podporujeme ich vyplácanie sociálnych dávok a oni tieto dávky prehrajú v automatoch. To je úplný nezmysel, to správne slovo "zvrátené" sa sem naozaj hodí. Nepovažujeme ako predkladatelia, t. j. ja, Peter Pollák a ani Štefan Kuffa a predpokladám, že nikto v našom klube, za správne ani morálne, aby takéto niečo sa dialo ďalej.

    Z toho dôvodu sme pripravili návrh zákona, ktorý bráni poberateľom sociálnych dávok, aby tieto dávky prehrali v automatoch. Ukladá prevádzkovateľovi herne overiť si totožnosť človeka, ktorý sa chystá hrať, a ak sa tento človek nachádza v evidencii poberateľov sociálnych dávok, nemôže byť pustený do herne. Ak bude vpustený, dostane prevádzkovateľ celkom oprávnene sankciu, ktorá už je tu teraz, sankciu za porušenie zákona o hazardných hrách, alebo čo je celkom zaujímavá úprava prevzatá z Rakúska, vráti sa tomu hráčovi vklad. Ak bude hrať poberateľ sociálnych dávok v herni a tieto dávky prehrá a prevádzkovateľ ho tam vpustil, hráč môže žiadať o vrátenie vkladu.

    Sa to zdá trošku zvláštne, ale keď si zoberieme tú samoreguláciu, prevádzkovateľ takýchto ľudí nebude vpúšťať do herní. Pretože, ak ich tam vpustí a dobre vieme, že nikto nebude šťastný, ak voľačo prehrá, to právo tu bude na strane toho, ktorý tam tie peniaze prehrá. Dôsledok dlhodobých, dôsledok bude ten, že sa zamedzí hraniu hráčov, ktorí poberajú sociálne dávky.

    Treba povedať, že tento návrh sa týka aj nielen poberateľov sociálnych dávok, ale aj ľudí, ktorí majú dlh na zdravotnom poistení. Sú voči nim vedené exekúcie za dane, clá. My sme si vedomí a už sme sa aj stretli s nevôľou herní, ale sme na to pripravení, pretože máme aj informácie od herní, ktoré hovoria, že už to tam dávno funguje. Už dávno funguje legitimizácia alebo legitimácia občianskym preukazom a bez toho vás do slušnej herne nepustia. Ale stretávam sa najmä na strednom a východnom Slovensku, že práve ľudia, tí poberatelia sociálnych dávok takto vedia zruinovať nielen seba, tým že prehrajú tie dávky, vedia zruinovať nielen seba, ale aj svoju rodinu. A preto myslím si, že je správne, aby sme tomuto zabránili, aby takíto ľudia neprehrávali tie peniaze, ktoré sú určené primárne ich rodinám, tomu, aby prežili, tomu, aby bola zabezpečená ich hmotná núdza.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet poslancovi Igorovi Matovičovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Miroslava Kadúca, Petra Polláka a Štefana Kuffu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 397, ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 33., čiže dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní. A po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 948 z 3. marca 2014 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet, ústavnoprávny a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku za poslanecký klub OĽaNO Peter Pollák.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, dnes máme stav, na ktorý teda všetci pozeráme slepo nejako a bránime sa v podstate nejakým krokom, kedy na jednej strane pomáhame tým najchudobnejším, na druhej strane nechávame týchto najchudobnejších minúť svoje peniaze, ktorými sme v podstate im pomohli na to, aby pokryli svoje základné životné potreby, na to, aby sa niektorí prevádzkovatelia herní obohatili.

    Hazard na Slovensku ničí životy mnohých ľudí a čo je horšie, aj životy ich rodín a ich detí. Je zvrátené, ak my všetci sa skladáme na pomoc tým najchudobnejším, podporujeme ich vyplácaním sociálnych dávok a oni tie peniaze napchajú do hracích automatov. Nepovažujeme to za správne, ani za morálne. Z tohto dôvodu sme pripravili návrh zákona, ktorý bráni poberateľom dávok utrácať ich na hazard, ukladá prevádzkovateľovi herní overiť si na základe občianskeho preukazu, či hráč nie je v databáze ľudí, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi. A ak je, nemôže mu dovoliť prevádzkovateľ herní hrať. Ak mu dovolí prevádzkovateľ herne hrať a poberateľ sociálnych dávok prehrá, tak ten poberateľ sociálnych dávok môže teda žalovať prevádzkovateľa herní za to, že mu dovolil hrať a môže teda vymáhať od neho tú, tú čiastku, ktorú ten hazardných hráč, v tomto prípade sociálne odkázaný človek prehrá.

    Tak ako aj kolega Kadúc povedal, určite sa stretneme s obrovskou nevôľou prevádzkovateľov herní pri teda našom návrhu, pretože predovšetkým ide o ich zárobok. Nám však ide o to, aby títo ľudia, ktorí, ktorým sme na jednej strane pomohli, aby naozaj tie peniaze, na ktoré sa skladáme my na to, aby sme týmto najbiednejším pomohli, využili na to, na čo majú. Aby sa nestalo potom skutočnosťou to, že ich deti vlastne chodia do kontajnerov hľadať potravu, pretože ich rodičia, ich rodičom sme dovolili minúť peniaze na hracie automaty. Je to od nás nezodpovedné.

    Nemôžme sa donekonečna slepo prizerať na problém, ktorý tu je. Nemôžme sa prizerať na hladujúce deti, nemôžme sa pozerať na nemohúcne ženy, ako muži aj z osád prehrávajú obrovské množstvo peňazí, ktoré, na ktoré sa skladáme my všetci.

    Všetci sa skladáme v podstate do solidárneho systému a aby sme týmto ľuďom pomohli, ale nezabraňujeme tým týmto najchudobnejším v podstate naozaj využívať túto pomoc, ktorou prostredníctvom našej solidarity vlastne im dávame na to, na čo majú. Nemôžme v podstate tieto peniaze, na ktoré sa skladáme my, venovať ako zisk pre prevádzkovateľa herní. Je to od nás nezodpovedné. Preto sme presvedčení, že tento návrh zákona nájde širokú podporu naprieč politickým spektrom a pôjde do druhého čítania.

    Keď tu všetci v tomto parlamente deklarujú ochranu rodiny, tak toto je riešenie, ako prispieva, ktoré prispieva k ochrane tých najohrozenejších. A v malých obciach nie je ani potrebné pripojenie na internet pri tomto návrhu zákona. Ľudia tam nežijú v anonymite, poznajú sa a nie je problém overiť si cez obecný úrad, kto poberá dávky v hmotnej núdzi a tých ľudí na automaty jednoducho nepustiť.

    Je neakceptovateľné na jednej strane pomáhať sociálne odkázaným a pritom im vlastne dovoľujeme minúť sociálne dávky v hazardných hrách. Ruinuje to rodiny, deti chodia do kontajnerov, lebo rodič minul peniaze určené na základné živobytie. Dôsledky prehliadania tohto problému sú potom obrovské.

    Ja verím, že tento návrh nájde širokú podporu v tomto parlamente, pretože nemôžme si dovoliť hazardovať v podstate s chudobou, nemôžme si dovoliť v podstate míňať verné zdroje na zisky prevádzkovateľa herní. Áno, uznávam to, že nejaký druh hazardu nech tu na Slovensku je, ale nech je pre tých bohatých, nech je pre tých, ktorí zarábajú peniaze. Nemôžu v podstate hazardovať ľudia, ktorí majú existenčné problémy. A my, zodpovední za túto krajinu, nemôžme dovoliť v podstate, aby tieto peniaze končili ako zisk pre ľudí, ktorí tento hazard vlastne naďalej prevádzkujú.

    Ešte raz zdôrazňujem. Ja nie som teda proti hazardu, nech hazard naďalej má teda svoje miesto v tejto krajine, ale majme ho pod kontrolou. Zatiaľ ten hazard pod kontrolou nemáme. Hazard využívajú ľudia, ktorí na to nemajú. Ľudia, ktorí majú existenčné problémy. My musíme zamedziť v podstate týmto ľuďom, aby tieto hazardné hry oni nehrali.

    Zároveň musíme urobiť všetko pre to, aby ľudia práve, ktorí majú exekúcie, ktorí dlžia vlastne štátu alebo štátnym inštitúciám, alebo komukoľvek inému, nešli hrať automaty. Ani oni by nemali hrať automaty. Najprv nech si vysporiadajú svoje záväzky, až potom následne môžu hrať nejaký hazard. Verím, že nájdeme dostatok politickej vôle, aby sme tento zákon posunuli do druhého čítania. A v prípade, že nájdeme nejaké nedostatky v druhom teda čítaní, tento zákon opravili a následne teda posunuli do tretieho čítania.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pán poslanca s faktickými poznámkami pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ja keby som si vypočula ten návrh, tak som bola úplne rozhodnutá, že zahlasujem, pretože ja som možno jedna z mála tých, ktorá hazard v meste zrušila, teda zrušili poslanci. Viete, čo sa potom stalo? Stalo sa to, že ma prokurátor napadol päťkrát a povedal, že som porušila ústavu, lebo zákon, ktorý tu bol z dielne KDH, bol veľmi zlý, pretože zakazoval ústavné právo na podnikanie. Bohužiaľ, teraz máme na stole podobný zákon, kde zbytočne ma niekto bude presviedčať, lebo vy poviete, že si má podnikateľ overiť, kto berie dávku. No nemôže si overiť, pretože vy nemôžte zverejňovať, nemôžte, iba obci. A obec to nemôže zverejniť ďalej. Ja nemôžem zverejniť ani dlžníkov na internete, pretože ma niekto zažaluje, lebo sú to osobné údaje.

    Ak mi donesiete súhlas z prokuratúry, že prokuratúra bude s týmto súhlasiť, nemôžte hovoriť, že vy v tomto zákone to zmeníte. Ako pán Kadúc mi pred chvíľou sa snažil v dobrom vysvetliť, že on to zmení a ja mám možnosť potom to zverejniť. Nie, pretože to isté urobilo KDH, že povedalo, že môžu obce a mestá zakázať podnikanie, my sme to urobili a ja som mala toľko na prokuratúre, ja som mala, päťkrát ma prokurátor napadol, pretože povedali, že sme týmto zákonom porušili ústavu. Ja som sa ťažko vyhla, ťažko.

    Ak hovoríme o niečom, viete, keď sme zrušili hazard, tak v meste mi zostali kasína. Obvinili ma mestskí poslanci, že ja mám záujem na kasínach. Ani v jednom som v živote nemala podiel, ani nemám. Len vám chcem jedno povedať. V tom kasíne dávate otlačok prsta. V tom kasíne sa musí každý zaevidovať, ak chcete za bohatých. Každý jeden sa musí zaevidovať. A urobili to Česi, urobili to Maďari zákonom. Ale nemôžme toto urobiť, čo chcete vy, pretože naozaj nemôžte zverejňovať osobné údaje. Ak mi donesiete súhlas z prokuratúry, tak vám uverím, že to nie je zákon pre zákon a že to nie je zákon, že nás ľudia nenapadnú na, že majú právo na osobné údaje cez ústavu. Pretože naozaj tu robíme zákony, aby sme sa zviditeľnili pred kamerami a potom majú s tým obce...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel veľmi kladne a pozitívne ohodnotiť tento poslanecký návrh, aj slová pána splnomocnenca vlády a poslanca Polláka, ktoré tu povedal. Uvedomujem si, že v praxi to nebude také jednoduché zaviesť, ako je to jednoduché možno napísať do toho zákona. Na druhej strane si uvedomujem aj to, že som z politickej strany, ktorá vždy vyznávala a podporovala slobodu podnikania, ale existujú určité oblasti, v ktorých podnikáme, kde štát má právo a dokonca má povinnosť robiť určité obmedzenia. Tak takisto nemôžte voľne podnikať s predajom alkoholických nápojov, ani s predajom tabaku, nemôžte voľne predávať lieky, lebo na to sú určené špecializované predajne, ani zbrane. A ja si myslím, že hracie automaty a hazard je to isté, pretože vedie k závislosti. Je to droga. Je to naozaj droga, ktorá vedie k takým istým závislostiam, ako používanie heroínu alebo kokaínu. Čiže z tohto pohľadu s tým súhlasím.

    Na druhej strane si treba uvedomiť aj tú skutočnosť, že hracie automaty, hlavne na začiatku, boli veľmi zaujímavým daňovým príjmom. Daň z týchto hracích automatov pre samosprávy. Mnohé samosprávy získavali zaujímavé finančné prostriedky prostredníctvom nich. Napriek tomu sme mali odvahu v minulosti postupne obmedzovať ich rozšírenie aj takým spôsobom, že musia byť v špeciálne na to oddelenej miestnosti. Nemôžu stáť len tak pri barovom pulte, kde nahádže niekto vydané peniaze, aby to nezvádzalo k tomuto hraniu. Myslím si, že tento krok je rozumný, je krok k ďalšiemu sprísňovaniu. Tak ako je trendom v celej Európe sprísňovať prístup k tabaku, k fajčeniu, sprísňovať prístup k alkoholu, sprísňovať prístup k drogám a zvyšovať trestné sadzby, myslím si, že takisto by sme sa mali postaviť k hazardu. Takže ja tento poslanecký návrh podporím aj s kolegami z SDKÚ-DS, aj keď upozorňujem na to, že bude okolo neho ešte veľká diskusia.

  • S reakciou pán poslanec Pollák. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja si uvedomujem, že implementácia toho zákona bude veľmi náročná a že teda bude si vyžadovať v podstate implementácia zákona napríklad prístup k osobným údajom. Napriek tomu, ak hodnotím prínos tohto zákona, tak má obrovský prínos pre túto krajinu. To nemá prínos iba pre samotných ľudí, ktorí ten hazard vlastne využívajú, ale má prínos vlastne pre celú krajinu. Preto buďto sa slepo naďalej budeme prizerať na to, ako mnohí nezodpovední ľudia sociálne odkázaní hrajú hazard a tým teda odovzdávajú našu solidaritu nejakým podnikateľom, ktorí získavajú v podstate na chudobe, alebo s tým niečo urobíme? Ja si myslím, že aj prekážky, o ktorých hovorila poslankyňa Vaľová, sa dajú prekonať v druhom čítaní a dokážeme teda nájsť vhodný návrh zákona, ktorý by mohol slúžiť pre túto krajinu.

  • Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Matovič, pán poslanec Kuffa. Ale predtým ešte dám slovo predkladateľovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ja ďakujem opäť za rozprúdenú diskusiu a rád by som vysvetlil, aby sme možno ďalej diskutovali, že ono tie problémy nie je treba teraz prekonávať, pretože tie problémy sú tam neni. Ja vám poviem kvôli čomu.

    Po prvé. Ak som správne pochopil pani Vaľovú, hlavný problém je ochrana osobných údajov. Áno? No, keď si zoberiete, vy nemôžte používať osobné údaje neoprávnene a to je stanovené právnym predpisom, všeobecne záväzným predpisom, zákonom. Ak prejde táto úprava, bude to rovnako zákon. Rovnaká právna sila. Vy to oprávnenie dostanete z tohto zákona. Uvedomujem si, že je to citlivé, ale to oprávnenie tu bude.

    Druhá vec, veľmi dôležitá. Ten register už existuje. Register poberateľov sociálnych dávok už existuje. Čo je ale problém, čo rieši aj tento zákon, je, že nie je centralizovaný v jednej inštitúcii, ale na obvodných oddeleniach, na tých miestnych, na miestnej štátnej správe, čo sa týka úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Čiže tam už existuje ten register a je prístupný. A čo je dôležitejšie teraz? Je dôležitejšie to, či budeme chrániť osobné údaje alebo budeme sledovať nakladanie s verejnými prostriedkami a s ich účelovým využitím? Myslím si, že tu ten rozpor ani morálny nie je. Treba sledovať, ako sa nakladá s verejnými prostriedkami aj možno cez nabúranie citlivých údajov, ale treba si uvedomiť ešte jednu dôležitú vec. My alebo návrh zákona ráta so stotožnením osoby, ktorá ide hrať. Verejný register pokojne môže obsahovať iba číslo občianskeho preukazu, nič iné, žiadne meno, žiadne priezvisko, číslo občianskeho preukazu. To znamená, príde človek do herne, dá občiansky preukaz. Občiansky preukaz stotožní ten človek, ktorý prevádzkuje herňu s tým, čo je v registri, kde bude, môže byť iba číslo občianskeho preukazu, nie meno, nie priezvisko. Číslo občianskeho preukazu. Máte odstránený ten problém, o ktorom hovoríte. Ak teda vidíte ďalej problém, diskutujme o ňom. Fakt, veľmi rád. Lebo tento zákon, si myslím, že je dôležitý. Mali by sme sa preniesť cez to, čo hovoríte, cez argumenty, ktoré podľa mňa už teraz sú prekonané.

  • S faktickými poznámkami pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Matovič, pán poslanec Pollák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz hovorím, že možno boli tri mestá, štyri na Slovensku, ktoré zrušili hazard. Medzi nimi bolo Humenné. A myslím si, že si prežili aj poslanci u nás. Ešte raz hovorím, toľko protestov prokuratúry, čo sme my dostali a koľko som musela s tým sa s právnikmi zaoberať, tak to je neuveriteľné. Tak vám chcem povedať, že oceňujem, pán Kadúc, vašu improvizáciu, že už nie sme pri mene, už sme pri čísle občianskeho preukazu. Ale ešte raz hovorím. Viete, my to tu nevyriešime, lebo ani vy nie ste právnik, ani pán Matovič nie je právnik, ani ja nie som právnik...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Kadúc je právnik.

    Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR

    Híí, Ježíš, tak sa ospravedlňujem. Tak sa ospravedlňujem. Nemusím vedieť každého poslanca, prosím?

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Dobre, dobre, nech sa páči.

    Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR

    Kto, čo je. Ale chcela by som povedať, pán Kadúc je právnik, tak o to viac ma potom pochopí, ak je právnik. Ak donesiete súhlas prokuratúry, ak naozaj zmeníte, lebo však vy nemôžte povedať, že tí, čo poberajú dávku, tak ich označíme. Tí, čo nepoberajú dávku, tí budú chodiť neoznačení. Tí, čo poberajú sociálne alebo dôchodkové, tí nemusia byť označení, iba tí, čo poberajú dávky. Ja nie som, ja naozaj nie som za to. Naozaj, ja by som veľmi rada, aby sme to vyriešili, len urobme to tak, aby starosta a primátor nemal také problémy, ako sme mali my v Humennom. Pretože viete, kde je veľká koncentrácia tých automatov, tí ľudia majú obrovské peniaze, ktorí stoja za tými automatmi. Ja som to prežila. A keď zažalujú mesto a obec, tak si neviete predstaviť, čo to bude stáť peňazí. A mne sa to stalo, keď mi prokurátor písal päťkrát, že porušujeme ústavu, keď som musela najať tých najlepších právnikov, aby som sa vyhla súdom s týmito firmami. Lebo veď práve tam, ja presne poviem, v Humennom vyberú možno viacej peňazí ako v Martine. Som si tým istá, lebo je tam väčšia nezamestnanosť. Ja to podporujem. Len to vyriešte, nech dá prokuratúra súhlas alebo tieto dotknuté orgány k tomuto zákonu a ja potom naozaj zahlasujem.

  • Miro, by sa chcelo dodať iba to, že tak ako si povedal, akože tam, kde je vôľa, je cesta. Alebo povedal si to inými slovami. Čiže naozaj, keď tu je nejaký zádrheľ, niekomu niečo vadí, má strach z toho, že ho prokurátor bude niekde lynčovať a obviňovať z porušenia ústavy, tak od toho je priestor medzi prvým, druhým čítaním a bez problémov sa cesta dá nájsť. Ale keď tá vôľa nebude, tak cesta sa hľadať nebude a zabije to SMER v prvom čítaní. Takže uvidíme, či SMER má vôľu niečo riešiť s automatmi.

  • Som presvedčený a keby sme si položili v podstate dve otázky alebo v podstate dve možnosti, že čo je pre nás dôležitejšie, či už teda prístup k osobným údajom ľudí, ktorí, na ktorých teda príjem sa skladáme my všetci, alebo teda, že či, alebo nakladanie s verejnými zdrojmi, tak to nakladanie s verejnými zdrojmi v podstate je pre mňa oveľa dôležitejšie. Ak bráni v podstate nejaké rozhodnutie prokuratúry k tomu, aby tento zákon bol prijatý, však my sme tu na to, aby sme opravili to rozhodnutie prokuratúry. Tam my presne povieme, čo prokuratúra má teda, alebo napravíme v podstate ten zákon tak, aby prokuratúra povedala, že je to v súlade vlastne s právnym poriadkom tejto krajiny. Čiže nemyslím si, že táto filozofia, ak teda je podporovaná, by mala brániť, by jej mali brániť nejaké prekážky. Ak sme schopní tie prekážky odbúrať, tak myslím si, že urobíme veľký kus práce.

  • S reakciou pán poslanec Kadúc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, ja budem reagovať najmä na pani Vaľovú, že je možné, že som nebol v tomto smere úplne zrozumiteľný. Tak to skúsim povedať ešte raz. Inak, chcem vás pochváliť, že vy, keď ste bojovali s tým hazardom, to bolo fakt odvážne. A to je dobre. Tá vôľa, keď tu bude, my vieme to možno upravovať, ale ja si nemyslím, že je to potrebné. A to je to, čo som vám hovoril, že jednak nestotožňujme obec so štátnym orgánom, ktorý bude viesť tú evidenciu. To nie je to isté. To oprávnenie na spracovanie takýchto údajov tu bude. Treba si uvedomiť, že ide o verejné prostriedky, verejné prostriedky. Každý má právo vedieť, kde a ako sa tie verejné prostriedky používajú a preto je to právo zverejniť, že kto ich poberá. Ak vám vadí meno a priezvisko, dobre, ale zákon hovorí, teraz navrhnutý, overí jej totožnosť na základe občianskeho preukazu. Ešte raz. Evidencia môže pokojne byť. Je to na tom, kto bude poskytovať tie údaje, že tam bude iba číslo občianskeho preukazu. Nič iné. Čiže aj keby tam bolo meno a priezvisko, okej, nech je tam rozpor. Ale ak tam je číslo občianskeho preukazu, ten rozpor tam nie je.

  • Nech sa páči, pán poslanec Matovič, máte slovo.

  • Pani predsedajúca, kolegyne, či kolegyňa, kolegyne a kolegovia, chcel som k tomuto návrhu alebo aj vystúpením podporiť návrh svojich kolegov, lebo myslím si, že naozaj rieši závažný problém. Včera tento parlament svojou väčšinou schválil zmeny, ktoré myslím si, že boli veľmi na prospech veci a myslím konkrétne úžernícke pôžičky od nebankoviek. Čiže myslím si, urobil sa dosť veľký krok, alebo vy, väčšina v tomto pléne, urobili ste veľký krok k tomu, aby sme jeden problém chudobných ľudí čiastočne vyriešili. Určite nie komplet, ale čiastočne áno. A dnes, ak by ste tento návrh zákona pri zajtrajšom hlasovaní posunuli do druhého čítania, myslím si, že vydali by sme sa znova na cestu, aby sme vyriešili ďalší veľký problém chudobných ľudí.

    Bolo mi sympatické na tom, teda keď vystúpil Peter, ktorý, si myslím, že môže najkompetentnejšie hovoriť za ľudí v osadách, akým spôsobom títo ľudia žijú a čo prežívajú. Ale ja viem, ako nikdy som nebol závislý na hazarde, možno na čokoláde áno, a to aj asi viacerí, a možno aj pani Vaľová. Ale viem, čo to je, jednoducho keď mám už iba chuť iba na tú čokoládu. Aké to je ťažké odolať, keď jednoducho som závislý. A takisto si potom viem predstaviť možno prenesene, ako to je ťažké odolať človeku, ktorý si myslí, že z biedy sa dostane tým, že hodí nejakých pár drobných do automatu a bude mať o trochu viacej ako málo. Prehrá a potom zase si myslí, že však teda hodím, teraz to už vyjde. Potom zase vyhrá. A jednoducho dostane sa do toho obrovského kolotoča.

    Chalani, keď prezentovali návrh tohto zákona na tlačovke, mali tu kňaza, kapucína, vlastne mnícha, ktorý je už rok kňazom, ktorý sám vypovedal na tlačovej konferencii, ako náhodne sa k nemu dostali, celkom mi to bolo sympatické, že ho teda na túto tlačovku zavolali. Ale teda on hovoril svoj vlastný osobný príbeh, kde osem rokov bol ťažko, ťažko závislý na hazarde, kde hovoril o tom, že rodina sa za neho hanbila. On už nechcel ubližovať rodine, nechcel robiť zlé meno, lebo všade si požičiaval peniaze, mal obrovské dlhy, myslím, že okolo sedemsto či osemstotisíc korún niekedy v polke deväťdesiatych rokov, čo bola teda dosť poriadna suma. Takže už potom, aby sa za neho rodina nemusela hanbiť, aby on nerobil rodine zle, tak bol ochotný ísť aj dvesto kilometrov ďaleko od svojho bydliska, len aby si mohol zahrať. Jednoducho dostal sa do kolotoča, ktorý nie je dobrý.

    A nejde iba o to, že títo ľudia minú niečo, čo vlastne patrilo možno im, alebo ich deťom a potom ich deti musia chodiť niekde po smetných košoch a hľadať, čo zostane niečo na jedenie tým druhým, ktorí možno závislí na hazarde nie sú. Ale ide o to, že keď sa človek raz do toho kolotoča dostane, tak je to presne takisto, ako keď je niekto závislý na drogách. Jednoducho urobí všetko pre to, aby tú ďalšiu drogu si mohol kúpiť. Jednoducho urobí všetko pre to, aby získal znova peniaze, aby mohol si kúpiť drogu a v tomto prípade, aby ich znova mohol hodiť do toho automatu. A to, že urobí všetko pre to, znamená, áno, to je podhubie pre kriminalitu, pre malú, drobnú priestupkovú možno kriminalitu, ale aj pre trestné činy, ktoré potom na základe tohto vznikajú.

    Vieme, že kedy tedy sa dočítame v médiách, že za dvadsať korún niekedy, teraz možno za päť eur niekde niekoho niekto zapichol, lebo jednoducho bol závislý, či na automatoch, či na drogách, heroíne, neviem čom, nejakých iných drogách. Každopádne závislosť robí z ľudí zvieratá a myslím si, že štát, ktorý dovolí, aby niečo, čo vlastne by mohol mať pod kontrolou a iba kvôli tomu, že si povie, že však my sme liberáli, my sme voľnomyšlienkári, nech každý si tu slobodne podniká a nech si podniká aj na tom, že ničí osudy iných rodín, iných ľudí, tak takýto štát sa nemôže nazývať skutočným štátom.

    Vy, kolegovia zo SMER-u, máte v názve sociálna demokracia. Ja vám to rád pripomínam. Ja som si neštudoval politologické nejaké príručky, ale ako ja vnímam sociálnu demokraciu, mali by to byť ľudia, ktorým záleží na osude slabých, chorých, utláčaných a možno ľudí, ktorí sa nemajú úplne pod kontrolou. A to si myslím, že sú, áno, to sú aj ľudia, ktorí sú zatlačení hlboko, ďaleko do kúta, ktorí sú prinútení žiť z pár korún sociálnej dávky a ktorí v tej chudobe si myslia, že najlepšia cesta z chudoby je to, že tieto peniaze vrazia do automatov a nejakým spôsobom takto sa z tej chudoby dostanú. Ja si myslím, že ak ste naozaj sociálni demokrati srdcom, tak v tom prípade sa týchto ľudí zastanete a urobíte niečo, akým spôsobom ich ochránite de facto, áno, pred sebou samými, aby nepodľahli svojej vlastnej závislosti a nestali sa iba prostriedkom pre ľudí, ktorí bohatnú na osudoch takýchto zúfalých ľudí.

    Pani kolegyňa Vaľová, ja som tiež registroval, že v Humennom ste robili iniciatívu za zákaz hazardu a bolo mi to sympatické, len teraz mi trošku chýba, že po tom, ako tu vlastne ste zmenili zákon, áno, chápem, asi preto, lebo teda prokuratúra vám vyčítala a zmenili ste zákon tak, ako ste ho zmenili a vlastne sme vrátili späť hazard do pôvodného stavu. Čiže nehľadáte teraz, vy poslanci SMER-u, ktorým teda na veci, predpokladám, že záleží, nehľadáte cestu, ako tú situáciu zmeniť a možno trošku viacej energie a zbytočne venujete kritike návrhov od ľudí, ktorí sa tú situáciu zmeniť snažia.

    Ja si myslím, že keď vám naozaj na veci záleží, sadnete si s predkladateľmi a budete hľadať cestu a dupľom, keď vy osobne ste toho osobným príkladom. Čiže keď ste raz niečo proti hazardu v Humennom robili, asi ste vedeli, prečo s ním, jednoducho proti nemu bojujete a predpokladám, že sa vám nezmenila motivácia, že rovnako hazard odsudzujete a tým pádom predpokladám, že proti nemu budete bojovať.

    Kebyže tu je Tóno Martvoň, ja by som sa ho tu rád opýtal jednu vec, ktorá sa pošuškáva, že vlastne ten predošlý návrh zákona zo strany SMER-u bol zmenený preto, lebo jeho asistent podniká s automatmi v Dolnom Kubíne. Ja neviem, či to je pravda, vy to asi lepšie viete a vy sa to môžete opýtať na klube. Ale ak by to bola naozaj pravda, že jeden asistent poslanca z vládnej strany SMER podniká s automatmi a vy vlastne robíte kroky, ktoré ste, posledný krok váš bol taký, že ste, áno, zlepšili ste priechodnosť automatov, alebo lepšie povedané, ochránili ste automaty, aby nemohli byť zakázané, tak bolo by to zvrátené. Čiže ja aj týmto smerom alebo týmto spôsobom adresujem otázku na vášho kolegu, že či jeho asistent naozaj podniká s automatmi, či jeho asistent naozaj žije na tom, že ožobračuje chudobných ľudí, ktorí sú závislí na hracích automatoch. Ak to je pravda, je vašou morálnou povinnosťou vyriešiť tento konflikt záujmov a urobiť všetko pre to, aby ste automaty akýmkoľvek spôsobom zo Slovenska vykynožili.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán poslanec, dve veci aby sme si na začiatku ozrejmili. To, čo je diskusia, neznamená, že je kritika. My diskutujeme. Prečo nás obviňujete, že kritizujeme len? Závislá som ešte na ničom nebola, ani na čokoláde, aj to aby občania vedeli. Čiže to sú dve veci, ktoré si ozrejmím, kým vám dám faktickú poznámku. Chcem vám niečo povedať ešte raz. To, že ste ma kritizovali, pán Matovič, a vy hlavne, všade, aj vo svojich novinách, že sedím s jedným zadkom na dvoch stoličkách, mne dáva oproti vám, oproti vám iný pohľad na vec, pretože vy urobíte zákon a niekto ho bude vykonávať, buď v obci, v meste, lebo vy teraz hovoríte, že obec môže mať zverejnené údaje a čakáte, že obec ich môže dať podnikateľovi, alebo štátna správa. Ale niekto za to bude niesť zodpovednosť. Čiže skúste ešte raz, nikto vás nekritizuje, len donesie naozaj, ja som ináč ani za ten zákon nehlasovala, ktorý sme mali o hazarde, pretože jednak musím povedať, že sme tam znížili na petíciu, ale aj napriek tomu by som možno ešte hľadala iné riešenie.

    Ale nevidím, a povedala som to aj nášmu pánu ministrovi, že by som hľadala pri zákaze hazardu iné riešenie, nie petíciu, aj keď predtým bolo vyššie kvórum, ale samozrejme, ako ste povedali, dala pripomienku prokuratúra. Skúste naozaj doniesť buď z prokuratúry alebo z ministerstva, že to, čo navrhujete, je správne. Ja chodím do rómskych osád, ja mám sama osadu, kde mám 1 500 Rómov, teraz zoberiem o necelý mesiac 100 Rómov na obecné verejné služby, lebo u mňa boli na úrade a povedali mi, že chcú pracovať. Budem sa snažiť a snažia sa ich pracovníci učiť hospodáriť, ale naozaj vás prosím, skúsme sa zamyslieť. Nie, ako pán Kaník povedal, že zbúrajme chatrče, alebo zbúrajme čierne stavby, ale nepovedal, že B v tom zákone je, že ich zbúra obec na svoje náklady na súkromných pozemkoch. A to je to B, ktoré vy nikdy nepoviete, len to A. Nie v zlom. Naozaj urobte aj B a ja za to naozaj zahlasujem. Doneste potvrdenie, že to bude korektné voči všetkým...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Matovič. Nech sa páči.

  • Kolegyňa Vaľová, o tom, na koľkých stoličkách sedíte, nechcem o tom debatovať, však to si môžme mimo, ale beriem vás za slovo, doneste, to znamená ale, dajte nám priestor medzi prvým a druhým čítaním. Skúste preukázať dobrú vôľu, posuňte ten návrh do druhého čítania a zabite ho, keď uznáte za vhodné, keď nedonesieme vám niečo, tak ho zabite v druhom čítaní. Ale keď považujete za dôležité riešiť problém chudobných ľudí, ktorých zdierajú, podľa mňa, kvázi podnikatelia, lebo ja nedokážem povedať takému človeku, že je podnikateľ, ktorý žije z chudoby a zo závislosti nejakých druhých ľudí a vlastne z nešťastia niekoho iného, tak keď vám na tomto riešení problému záleží, posuňte návrh do druhého čítania a verím, že cesta sa nájde. Myslím si, že dokážete mať vplyv, ste bola, myslím, že štátna tajomníčka na Ministerstve práce, sociálnych vecí, takže mali by ste mať v týchto otázkach vplyv na, vo vašom klube poslaneckom, takže dúfam, že urobíte trošičku prácu v prospech chudobných a závislých ľudí. Na vašom klube, myslím.

  • Pani poslankyňa nebola štátnou tajomníčkou, takže. Bola stále, už tretie volebné obdobie je poslankyňou Národnej rady.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Janka, keď nebola štátnou tajomníčkou, ešte ňou môže stále byť, však je to stále aktuálne, keď je tuná. Ale ja som sa chcel dotknúť možno takej časti tuná v tom návrhu zákona. Chcem poukázať práve na taký paradox a možno takú skutočnosť, že trošku s Petrom sa budeme odchyľovať od toho, že v podstate ono ten hazard môže byť v takých špecifických prípadoch práve zakázaný aj pre tých bohatých. Ono to neznamená, že keď je človek bohatý, tak môže už ten hazard akosi aplikovať, hej? No, keď si bohatý a môžeš mať dneska naozaj veľmi veľa tých peňazí, veľmi veľa eur a čím máš viac, tým viac môžeš aj zároveň ako prehrať a práve tuná v návrhu zákona: "Hazardnej hry uvedenej v § 3 ods. 2 písm. b) a d), sa môže zúčastniť iba osoba, ktorá po e) nie je v čase začiatku hazardnej hry evidovaná ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo väčšinový spoločník obchodnej spoločnosti, voči ktorému sa vedie exekúcia, výživné, dane, pokuty, poplatky, clá alebo pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie, sociálne poistenie alebo pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie na webovom sídle podľa osobitného predpisu.". Teda môže to byť aj štatutárny orgán, alebo, alebo štatutárny orgán obchodnej spoločnosti alebo väčšinový spoločník. Takže ten hazard, ten sa naozaj môže dotýkať nás úplne všetkých.

    Myslím si, že všetci máme nejakú takú skúsenosť aj vo svojom širšom okolí. Veľakrát, častokrát je to aj v rodinách, kde sú ľudia závislí na hazarde. No byť závislý na čokoláde je určite menším problémom, ako byť závislý na hazarde, alkohole, drogách. To je obrovský problém, pretože hazard ničí tvoje zdravie, tvoj život a tvoju vlastnú rodinu. Tá čokoláda ti len prospeje, kakao je zdravé.

    Ja by som chcel pri tejto príležitosti v podstate aj kolegov všetkých vyzvať k tomu a zároveň aj poprosiť, aby tento návrh zákona prešiel do druhého čítania. Ak budú tu kritické pripomienky, alebo proste sú výhrady voči návrhu zákona a tie problémy, ktoré kolegyňa Vaľová spomína tuná aj s tou prokuratúrou, myslím si, že môžme ten zákon vylepšiť do druhého čítania. Zase, aby sme tuná operovali prokuratúrou, akoby, mne to tak vyznelo, že tá prokuratúra akoby bola potom nad parlamentom. Potom na čo je parlament? Však parlament prijíma zákony. Ak my prijmeme dobrý, vhodný zákon, myslím si, že nebude problém ani s prokuratúrou.

    V podstate tuná obmedzuje, tento návrh zákona obmedzuje skupinu ľudí, ktorí v podstate k tomu hazardu sa nedostanú. Paradoxom našej krajiny práve je to, ale však myslím si, že nielen našej, že práve na hazarde najviac sa zúčastňujú ľudia, tí, ktorí sú chudobní, ktorí nemajú peniaze. Čím je chudobnejší, tak tým viac možno je zúčastnený práve na tom hazarde. Prečo? Lebo má takú naivnú predstavu o tom, že práve hazard mu pomôže sa dostať z krajnej núdze alebo z tej chudoby. No všetkým tým, ktorí si myslia, že pri tých hracích automatoch alebo možno v kasínach, že vyhrajú a zbohatnú, nie je to tak. Všetky tie hracie automaty sú nastavené tak, že viac ako 90 % ty prehráš. Nejaké percento tam je samozrejme aj výhry, lebo je to psychologický moment, kedy možno niekto vyhrá, teší sa, má vplyv ako na to okolie. Pochváli sa v tom okolí a môžu v podstate robiť takú reklamu hazardu aj vo svojom okolí.

    Naozaj ľudia, tí, ktorí sú veľmi závislí, mal som možnosť si vypočuť taký skutočný príbeh tiež matky, matky rodiny, ktorá dovárala obed, som to spomínal, ale matka ktorá bola závislá na hracích automatoch. Žili z podpory, veľmi chudobne a ledva dovarila tento obed a utekala k hracím automatom, lebo má to proste veľkú silu. Ono je to tak v tom hazarde, aj keď sa to tak nezdá, ja mám tiež s tým skúsenosť, aj vo svojom okolí, dokonca v širšom kontexte aj rodinnom, kedy tí ľudia sa dostávajú do úzkych a v podstate sú zadĺžení, lebo oni si aj požičiavajú na to, aby mohli hrať a veľakrát končí to suicídiom, sebevražednými skutkami a úmyslami.

    K tej kritike chcem len povedať toľko, myslím si, že nikto sa tuná nehnevá na to, že ktosi kohosi kritizuje, lebo kritika, to je objektívne zhodnocovanie skutočnosti. To znamená, že zhodnocujem jak klady a nedostatky. Ak je tá kritika objektívna, myslím si, že nikto sa na to nebude hnevať. Všetkých, ako ste tuná, ale aj tí, ktorí nie ste, tak prosím, aj vyzývam, aby ste zahlasovali za návrh zákona a posunuli sme tento návrh zákona do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán spravodajca mali by ste sedieť počas celého prerokovania návrhu zákona na mieste spravodajcu. Tak to kážu pravidlá. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Pán poslanec Kadúc, nech sa páči.

  • Ja len fakt krátko. Myslím, že sa zhodneme na tom, že regulácia hazardu je potrebná a mali by sme spraviť všetko pre to, aby sme zamedzili tým, ktorí poberajú sociálne dávky, tým, ktorí majú, tým, voči ktorým je vedená exekúcia za dlhy voči štátu, dane, clá, zdravotné poistenie, že by nemali čo robiť v herniach. My sme tu dali spôsob, ktorým, ktorý je pre nás, alebo podľa nás ten najlepší možný. Ak ktokoľvek iný nájde v tejto miestnosti lepší spôsob, okamžite za neho zahlasujem. Argumenty, ktoré tu boli vznesené, čo sa týka osobných údajov, sa na prvý pohľad javia ako oprávnené, ale myslím si, že nie sú. Je určite prioritnejšie chrániť verejné zdroje, ako hovoriť o tom, že ideme zverejňovať osobné údaje bez oprávnenia, čo nie je pravda, pretože ak zverejníme osobné údaje, ak zverejníme osobné údaje, bude to oprávnené a pripomínam, že kľudne, a bude ich zverejňovať Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ústredie, žiadny miestny orgán, ktorý inak už teraz ich eviduje, len tak mimochodom, kľudne môžme evidovať iba, alebo zverejňovať iba občiansky preukaz, totožný občiansky preukaz, nič iné, nič iné. Čiže ten dotyk na osobné údaje alebo na citlivé údaje je minimálny. Nepotrebujem k tomu ani stanovisko ministerstva, ani stanovisko prokuratúry. Ja sa o to budem zaujímať živo, že či to je treba, resp. či mi niekto také niečo dá, ale ja už teraz hovorím, že určite nie. Nebude treba žiadny súhlas, ministerstvo, prokuratúra, nie je treba na to, aby takýto zákon bol platný, účinný a aby na základe neho vznikali škody alebo čokoľvek iné. Ten záujem je prioritnejší. Takže len toľko a budem naozaj rád za to, ak tento návrh posunieme do druhého čítania a budeme o ňom ďalej diskutovať, vlastne tak, ako by sme mali, na to je to druhé čítanie. Aj keď si myslím, že ten návrh zákona je v tejto podobe, je dobrý a vykonateľný.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ak ako spravodajca by som mal zhodnotiť rozpravu, tak myslím si, že rozprava bola plodná, obsažná a dostatočne vysvetľujúca. Neviem teda, či tu bolo spomenuté to, že tu niekto nevymýšľa koleso. Obdobný systém, ako navrhujú vlastne navrhovatelia, funguje vo vedľajšom štáte, z ktorého si berieme vzor, čiže v Rakúskej republike, kde rovnaký systém, ako teda navrhovatelia navrhujú, funguje dlhé roky a veľmi úspešne, takže nemusíme sa báť, že niečo, niekto prichádza s nejakým výmyslom vymysleným niekde od stola. Stačí sa pozrieť za hranice, ten problém takýmto spôsobom riešia. Bol by som veľmi rád, ak by ten návrh prešiel do druhého čítania.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 938. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 933.

    Dávam slovo poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 938.

  • Vážená, (odkašľal si), pardon, vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona o obecnom zriadení. V zásade je veľmi jednoduchý, my len do existujúceho zákona dopĺňame jednoznačne slovne expressis verbis, či ako sa to hovorí právnicky, uvádzame, že obyvateľ obce má právo, vždy právo na vyhotovenie zvukového alebo zvukovo-obrazového záznamu z danej schôdze, pokiaľ nie je neverejná. A kedy je neverejná, to zase už zákon pozná a rozlišuje.

    Prečo, možno otázka na mieste. Existujú aj rozhodnutia súdov, dokonca Ústavného súdu, ktoré hovoria, že si môžu vyhotovovať záznamy, avšak z praxe máme podnety, kde častokrát možno vedome, možno nevedome aj zneužívajúc určitú neznalosť ľudí alebo konkrétneho občana sú v tomto ich práve obmedzovaní, hej? Čiže ten daný obyvateľ, namodelujem situáciu, ktorá môže nastať. Príde na mestské alebo miestne, obecné zastupiteľstvo, prerokováva sa nejaká záležitosť, ktorá ho významným spôsobom zaujíma, okrem toho, že tam chce vystúpiť, čo mu musí podľa rokovacieho poriadku, tak si chce aj vyhotoviť záznam. Tam samozrejme sa vzbúria nejakí poslanci, aj starosta, povedia mu, že nemôže natáčať a on možno znalý, neznalý tých pomerov povie, dobre, tak schová tú kameru, hej? Potom mu niekto poradí, ale však ty si mohol natáčať, lebo na to už existujú rozhodnutia súdov. On sa môže následne ísť a sťažovať a neviem, čo všetko možné urobí, chudáčisko, ale na čo by to robil, ale keby, hej? A príde mu rozhodnutie, že mohol daný moment natáčať, len mu to už je nanič platné, hej?

    Keď my to uvedieme expressis verbis do zákona, to znamená, že aj keby ten daný človek nemal tú znalosť toho zákona, že nie priamo, aj vie, že je to v zákone, že môže, tak už si tí, lebo starosta musí vedieť, starostu to neospravedlňuje a starosta musí vedieť, že mu to nemôže zakázať. Čo znamená, že ak by mu to zakázal, tak už sa jednoznačne dopúšťa porušenia zákona. Takže už by sme sa vyhli nejakým takým okolnostiam, ktoré, žiaľ, existujú. Nie vždy sa tí daní zástupcovia obcí a miest sú ochotní podrobiť a uznať tú skutočnosť, že sú zástupcami toho daného mesta, obce a ľudia majú právo si z toho vyhotoviť záznam. Čiže vzhľadom aj na skúsenosti, ktoré sú, je dobré, keď to tam bude. Je to veľmi nevinná, nevinná novela. Nehovorím to prvýkrát, kto to tu hovorí a verím, že nebude problém, že ju prípadne podporíte.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Igorovi Hraškovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som prečítal spravodajskú informáciu. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 938). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete ešte niečo dodať? Nie. Pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Alojza Přidala, Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 939, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 934.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Alojzovi Přidalovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec a chcem sa ešte opýtať, kto bude spravodajcom? Lebo mal byť spravodajcom Juraj Miškov a nevidím ho tu. Lebo je to z hospodárskeho výboru návrh zákona.

  • No nevidím tu žiadneho člena hospodárskeho výboru. Skúsme prerušiť. Ja skúsim zavolať pánovi Mikušovi, že...

  • Ani, nevidím tu ani, ale, ale Jožo Mikuš, poslanec, dobre.

  • Jožko, prosím ťa, budeš taký láskavý?

  • Dobre, dobre, úplne skvelé. Takže nech sa páči, pán poslanec Přidal, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Přidala a Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 939.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti uviedol návrh zákona alebo novely zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon predkladáme dvaja, teda ja spoločne s pánom kolegom Hlinom. Chcem celkom otvorene povedať, že jednoducho autor tejto iniciatívy a tohto zákona je pán kolega Hlina. A ja som si osvojil tento jeho návrh, stotožnil som sa s ním, keď na jednej z predchádzajúcich schôdzí prišiel s pozmeňujúcim návrhom, ktorý tvorí prakticky gro tohto zákona.

    Chcem povedať, že tento predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení už citovaný zákon prakticky zohľadňuje poslednú novelu zákona o vnútrozemskej plavbe a hlavne prijaté ustanovenie § 23 ods. 4 zákona, v zmysle ktorého sa ustanovilo, že k žiadosti o vydanie rozhodnutia státia plávajúceho zariadenia ten žiadateľ predloží súhlasy od štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy ustanovené zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a tiež správcu vodného toku, ktorý podľa zákona o vodách a tiež o zmene zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch v znení neskorších predpisov plní rôzne činnosti v záujme zachovania všetkých funkcií vodného toku, správca vodného toku v zmysle teda platnej legislatívy, v zmysle § 35 ods. 7 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov.

    Máme za to, že takáto právna úprava, ktorá je teraz platná, je nedostatočná, pretože nezohľadňuje sa tu stanovisko obce. Lepšie povedané, sme presvedčení, že obec by mala vydať súhlas alebo nesúhlas, teda tá obec, v ktorej katastrálnom území bude stáť plávajúce zariadenie. Na základe uvedeného navrhujeme sprísnenie právnej úpravy v tom smere, že k žiadosti o povolenie státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave bude nevyhnutné priložiť novú, ďalšiu prílohu a to súhlas obce, v ktorej katastrálnom území bude stáť plávajúce zariadenie. To predmetné doplnenie vyžadovania preukázania súhlasu obce s povolením státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave v zmysle ustanovenia § 23 ods. 3 zákona považujeme za zvýšenie garancie ochrany verejného záujmu pri rozhodovaní o žiadosti o povolenie státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo prístave zo strany dopravného úradu alebo príslušného správneho orgánu v tomto procese.

    Veľmi jednoducho by som chcel teda ešte raz zopakovať, že máme za to, že mala by to byť obec, ktorá by mala byť tiež jedným zo subjektov a možnože práve tým rozhodujúcim a mala by vydať súhlas o tom, že v jej katastri bude stáť nejaký hausbót alebo plávajúce zariadenie, keď už nie pre iné, tak napríklad preto, aby vedela teda koľko tých hausbótov tam je, čo tí ľudia robia napríklad s komunálnym odpadom, alebo majú nejaké biologické potreby, ako je toto riešené, alebo aj pre prípad nejakej živelnej pohromy, mimoriadnej udalosti, poprípade havárie.

    Tento zákon alebo táto naša novela je veľmi jednoduchá. Nie je v tom žiadne politikum a ja verím, že teda i poslanci SMER-u, keď majú len trošku dobrej vôle, tak tento návrh zákona podporia. Chcem povedať, že návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a je aj v súlade s právom Európskej únie. V konečnom dôsledku, ten predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, nebude mať žiadne negatívne sociálne vplyvy, ani nebude mať nepriaznivý dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť, tvorbu pracovných síl, ani na podnikateľské prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

    Pani podpredsedníčka, ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem pekne. Poprosím Vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Mikušovi Jozefovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Přidala a Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 939. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou návrhu je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. marca 2014 č. 934 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Evidujem pána poslanca Hlinu. Pán poslanec, chcem sa vás opýtať, do piatich minút skončíte?

    Áno, nech sa páči, poďte.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, áno, nechcel som začínať nový zákon, chcem teda využiť ešte túto krátku chvíľu a tak, aby sme to stihli a aj teda upozorniť na zajtrajšok, zajtrajšok, dopredkladáme, dopredkladám ostatné zákony, aj dôležité zákony a jeden zákon mimoriadne dôležitý aj aktuálny o splatnostiach.

    K tomuto ale chcem povedať, všetko bolo v zásade povedané, neviem, či má celkom zmysel sa, nechcem dokazovať chybu, lebo to nie vždy teda sa oplatí, ale keby som chcel byť protivný, tak by sme interpelovali ministra Počiatka v jednej veci. A znova, keby to niekoho zaujímalo, tak zistí, že ako vôbec taký papier z ministerstva mohol prísť, hej, ten papier má veľmi nízku právnu úroveň. Nuž, čiže zostaňme len v tej polohe, v ktorej bol tento zákon uvedený a naozaj, podľa mňa je namieste, aby obec, v ktorej katastri bude umiestnené také plavidlo, viete, keby to bol nejaký člnok, hej, ale dobre vieme, čo nám vzniklo v Jaroveckom ramene, to sú Benátky a ešte úplne gýčové Benátky a tam tá možnosť to ovplyvniť bola, bola nulová.

    Čiže, tomuto sa dá predísť aj takýmto spôsobom, obzvlášť keď samé ministerstvo uznalo, že tam mali rezervu a samé ministerstvo, keď predkladalo novelu zákona o vnútrozemskej plavbe, tak vložilo do ustanovení, že k umiestneniu plavidla sa vyjadruje orgán ochrany prírody, čo je na mieste a treba oceniť, hej, tak, keď to uznalo, tak kľudne tam má byť aj obec, lebo obec plní činnosti, ktoré tu kolega spolupredkladateľ spomínal a ktoré sú úplne na mieste.

    Neskončím tým obligátnym, že veríme, (povedané so smiechom) veríme, čomu veríme, uvidíme a zajtra budeme pokračovať.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Fecko. Presne to skončíme do 19.00 hodiny.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že tvoje slová povedali to, čo som chcel aj ja povedať. A pýtam sa, prečo ešte obec doteraz nebola účastníkom konania? Myslím, že nie je veľa obcí na Slovensku, ktoré by mali takýto problém, že by až takúto nejakú dopravu mali vodnú v svojom katastrálnom území a myslím si, že obec by mala byť tým prvým účastníkom, čo sa v jej území robí. A to je jedno, či má tam vodnú nejakú cestu, alebo nemá, pretože je to o samospráve a bude taká, akú si ju tá obec pustí alebo nepustí do svojho katastrálneho územia.

    Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prajem vám krásny večer, zajtra o 9.00 h budeme (reakcia z pléna) a vidíte, chcete záverečné slovo? Nechcete, ja som vedela, že nie. Takže prerušujem rokovanie. Prajem vám pekný večer a zajtra o 9.00 h začíname rokovanie bodom tak, ako sme si ho schválili a to je voľbou členov Ústavného súdu.

  • Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.