• Pekné popoludnie, dámy a páni. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás o zaujatie svojich miest.

  • Ruch v sále.

  • Vítam vás opäť tu v rokovacej sále Národnej rady Slovenskej republiky. Otváram rokovanie 33. schôdze, poprosím vás o prezentáciu, aby sme zistili uznášaniaschopnosť.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 12 za, 4 sa zdržali.

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon, to sa nehlasovalo, to sa pripravujem na to, aby to prebiehalo tak ako zvyčajne.

  • Povedané so smiechom.

  • Skonštatujem, že sme uznášaniaschopní. Ospravedlňujem sa za tento drobný lapsus.

    Na tejto schôdzi budú overovateľmi pani poslankyňa Anna Vitteková a pán poslanec Gabriel Csicsai, ich náhradníkmi budú páni poslanci Pavol Goga a Branislav Škripek.

    O ospravedlnenie požiadala pani poslankyňa Janka Vaľová a na zahraničnej pracovnej ceste sú páni poslanci Miroslav Číž a pán poslanec Ľudovít Kaník.

    Dostali ste do lavíc návrh programu. Chcem vás len informovať, že na rozdiel od predbežného návrhu, ktorý sme prejednali na poslaneckom grémiu, som zaradil ako prvý bod 33. schôdze tak, ako o tom prebiehala dlhšie už debata na mimoriadnom zahraničnom výbore a potom aj na riadnom zasadnutí zahraničného výboru vo štvrtok, návrh vyhlásenia, ktorý je výsledkom spoločného prijatého uznesenia rokovania zahraničného výboru, takže začneme 33. schôdzu témou, ktorá je aktuálna, to je návrh uznesenia k vyhláseniu Národnej rady.

    Poprosím vás teraz, dámy a páni, o vaše návrhy na zmenu alebo doplnenie programu.

    Pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pekné poludnie, vážené kolegyne, vážení kolegovia.

    Pán predseda, dávam návrh na to, aby bod č. 23 z toho pôvodného programu, to znamená návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona (tlač č. 921) bol presunutý na ďalšiu schôdzu. To zdôvodnenie je úplne jednoduché, tento návrh očividne slúži ako podpora predvolebnej kampane Roberta Fica pred druhým kolom a mám za to, aby táto Národná rada sa podobným spôsobom nezapájala do predvolebnej kampane v prezidentských voľbách Roberta Fica, a chcem dať o tom hlasovať, aby sme tento bod presunuli na budúcu schôdzu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ja len pre krátke upresnenie. V tom návrhu programu je návrh na spojenie rozpravy, pretože na poslaneckom grémiu sme sa bavili, keďže išlo o identický alebo podobný návrh ústavného zákona aj zo strany opozície a niektoré časti sú súčasťou tohto návrhu, takže tie dva body sú za sebou a je návrh na zlúčenie rozpravy.

    Pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, na stretnutí 18. 2. tohto roku ste, teda po stretnutí ste prisľúbili, dali ste chlapské slovo, že aby sme vyvrátili všetky pochybnosti o tom, že ten návrh, bod 24, je politikum, že ho dáte na koniec schôdze alebo dáte ho po skončení volebnej kampane alebo volieb. Preto vás poprosím, aby ste to slovo dodržali a vyvrátili akékoľvek pochybnosti o tom, že ide o politickú tému a politický biznis, a tento bod dali na koniec schôdze alebo na koniec... Alebo dali na inú schôdzu.

  • Pán poslanec, všetky návrhy, ktoré prerokovávame, sú politické. Čiže návrh je preložiť na koniec schôdze v rámci zmeny programu, áno?

    Pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pripomenula vláde Slovenskej republiky jej povinnosť predložiť do Národnej rady správu o plnení Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky tak, ako to vyplýva z uznesenia Národnej rady č. 1989/2002 bod B. Túto správu štruktúrovanú podľa jednotlivých rezortov má vláda v zmysle citovaného uznesenia predkladať do Národnej rady vždy do 31. marca.

    Zdôvodnenie tohto návrhu:

    Aj keď ide o zdanlivo samozrejmú povinnosť vlády, ktorá vyplýva z platného uznesenia Národnej rady, dôvodom, pre ktorý predkladám tento návrh, je to, že napríklad v minulom roku si vláda túto povinnosť nesplnila, takže ju za takú samozrejmosť zrejme nepovažuje. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda, ale je ešte len 18. marca, takže všelijak to je.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, dobrý deň všetkým.

    Navrhujem, aby sa náš parlament uzniesol o tom, že prosí pána prezidenta Ivana Gašparoviča, prezidenta Slovenskej republiky, aby svoju správu o stave republiky predniesol najneskôr v termíne do 28. marca tohto roku.

    Odôvodnenie:

    Pán prezident nepredniesol správu o stave republiky od februára 2009 a bolo by veľmi šťastné a vhodné, aby sa tak stalo práve teraz, v období pred druhým kolom prezidentských volieb, aby občania sa mohli zodpovedne rozhodnúť pri svojej voľbe, aby poznali stav republiky a aby teda vedeli zvážiť všetky argumenty, ktoré im bude potrebné vedieť pri zodpovednej voľbe novej hlavy štátu. Ďakujem.

  • Pán poslanec Hraško, ja len, pán poslanec, náš vzťah k pánovi prezidentovi nie je zaväzujúci, záväzný, takže on, jeho právo je vystúpiť alebo nevystúpiť.

  • Reakcia z pléna.

  • V poriadku.

    Pán poslanec, pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Žiadam vás o zaradenie nasledovného bodu programu:

    Správa ministra školstva, vedy, výskumu a športu o aktuálnom stave centier voľného času, teda zmeny počtu týchto inštitúcií a počtu žiakov v nich.

    Odôvodnenie:

    Pred rokom pri schvaľovaní zákona o zmene financovania centier voľného času bola avizovaná analýza skutkového stavu po ročnej zmene, po financovaní alebo teda po zmene financovania týchto inštitúcií a zatiaľ takáto správa nebola predložená ani len výboru pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport. Takže bolo by dobré, keby pán minister predniesol tu v Národnej rade. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, navrhujem spojiť rozpravy k dvom bodom programu, bod 21 a 22. U obidvoch sa jedná o návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady SR s prijatím Dodatku Rímskeho štatútu k Medzinárodnému trestnému súdu. V 21 ide k zločinu, agresie (tlač 863) a v 22 ide o prijatie dodatku trestného súdu, rozmýšľam, no proste tiež ide o jeden krátky dodatok. Sú to - ten istý rímsky súd, v zahraničnom výbore sme to prebrali spolu a bolo to veľmi efektívne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dávam návrh, aby minister životného prostredia Slovenskej republiky predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave prác a dôvodoch predĺženia lehoty na geologický prieskum uránovo-molybdénových rúr v košickej lokalite Jahodná. Odôvodnenie:

    Téma zámeru ťažby trápi občanov Košíc a okolia. Títo občania sa pred časom vyjadrili v petícii, do ktorého sa zapojilo viac ako 110-tisíc občanov daného regiónu a územia Slovenskej republiky. Mám za to, že majú právo sa dozvedieť o skutočných dôvodoch predloženia a práce na projekte ťažba uránu na Jahodnej. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, dávam návrh programu, aby minister spravodlivosti, pán Tomáš Borec predložil poslancom, ale aj ľuďom tejto krajiny správu o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a enormného nárastu exekučných konaní. Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka Národnej rady Jurinová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. 27. 2. 2014 bola doručená do Národnej rady Slovenskej republiky správa o činnosti verejnej ochrankyne práv. Pýtam sa preto alebo teda žiadam o zaradenie tohto bodu medzi body tejto schôdze a pýtam, že či naozaj nebol dôvod na to, že nebola zaradená tá správa už na tú schôdzu, ten, že čakáte, kedy už bude presunuté sídlo do Košíc, a vtedy bude mať ombudsmanka sťažený prístup do Bratislavy. Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Pani podpredsedníčka, zákon hovorí, že predkladá verejný ochranca práv správu za uplynulý rok, do konca prvého štvrťroku bola predložená a v zmysle našich vnútorných mechanizmov som to pridelil výboru, a keď to výbory prerokujú, tak to, samozrejme, v zmysle zákona zaradím na rokovanie schôdze.

    Pán poslanec Matovič.

  • Pán predseda, žiadam o presunutie bodov 62 a 63 za bod 28 a jeden dôvod je ten, že vlastne všetky návrhy od 24 do 28 navrhujú ústavnú zmenu, takže aby vlastne všetky návrhy, ktoré riešia ústavu, sa mohli presunúť dokopy, a druhý dôvod je ten, že tento návrh rieši právomoci alebo z jednoznačnej právomoci prezidenta, a keďže sme pred druhým kolom volieb a dnes nikto nevie, kto bude v skutočnosti prezidentom, myslím si, že bolo by fér, aby budúci prezident, či už jeden, alebo druhý, dopredu vedel, či bude mať imunitu prezidentskú a aké právomoci pri vymenovávaní bude mať.

  • Ďakujem pekne. Budeme teraz hlasovať o návrhoch.

    Budeme hlasovať, pán poslanec Frešo dal návrh o presunutie bodu 23 na ďalšiu schôdzu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 49 za, 87 proti, 5 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Kadúc žiada tento bod preložiť na koniec schôdze.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 48 za, 87 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán predseda výboru Huba žiada vládu o predloženie správy o plnení Národnej stratégie rozvoja do 31. marca tak, ako to vyplýva z uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 57 za, 69 proti, 13 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Pán predseda, chcem vás ubezpečiť, že keďže máme platné uznesenie, budem komunikovať s vládou, aby sme mali tento materiál k dispozícii.

    Pán poslanec Mičovský žiada, aby pán prezident predniesol správu o stave republiky najneskoršie do 28. marca.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 23 za, 3 proti, 100 sa zdržalo, 12 nehlasovalo.

    Ale, samozrejme, pán poslanec, ak pán prezident prejaví záujem vystúpiť v Národnej rade, keďže má na to právo, môže tak učiniť kedykoľvek.

    Pán poslanec Hraško žiada od ministra školstva správu o aktuálnom stave fungovania centier voľného času.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 60 za, 14 proti, 68 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Mikloško navrhuje spojiť rozpravu pri bodoch 21 a 22.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 135 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Simon žiada od ministra životného prostredia správu o..., teraz, pán poslanec, o.... To je to predloženie alebo teda umožnenie ukončenia geologického prieskumu?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 53 za, 3 proti, 80 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Hlina žiada od pána ministra spravodlivosti správu o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností na Slovensku.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 138 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pani podpredsedníčka Jurinová, neviem, o čom by sme hlasovali, odpovedal som. Ten postup je v súlade so zákonom.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Matovič žiada, aby sme body 62, 63 zaradili za bod 28.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 138 bolo za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Odhlasovali sme všetky návrhy na doplnenie a zmenu programu, budeme hlasovať teraz o

    návrhu programu 33. schôdze ako celku s prijatými zmenami.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 93 za, 4 proti, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme program 33. schôdze.

    Chcem vás ešte, dámy a páni, upozorniť, že hlasovať budeme tak ako obvykle, vždy o 11.00 hodine dopoludnia a o 17.00 hodine popoludní, ak Národná rada nerozhodne na niečí návrh inak.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o programe, prvým bodom programu je

    Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k situácii na Ukrajine.

    Je to tlač pod číslom 950.

    Poprosím pána predsedu zahraničného výboru, pána Františka Šebeja, aby uviedol tento návrh.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod dovoľte mi informovať vás, že návrh vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k situácii na Ukrajine, ktorý máte pred sebou, vychádza z textu, ktorý na svojej 44. schôdzi uznesením č. 88 zo dňa 13. marca 2014 schválil aj Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Spoločné rokovanie zahraničného výboru s predstaviteľmi vlády a s ďalšími poslancami sa uskutočnilo tri dni predtým, 10. marca, ale na tomto rokovaní sa neprijalo uznesenie, pretože nebolo, nebolo pripravené v textovej podobe. Text vyhlásenia bol pripravený aj v súčinnosti s ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí a výnimočná situácia je v tom, že vlastne sa na ňom, sme sa na ňom zhodli naprieč politickým spektrom.

    Dovoľte teraz, aby som pre poriadok, hoci ho máte na stole, to vyhlásenie prečítal:

    "Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k situácii na Ukrajine

    Národná rada Slovenskej republiky

    - podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. Vyjadruje solidaritu s ľudom a vládou Ukrajiny;

    - odsudzuje porušenie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie voči územnej celistvosti a nezávislosti Ukrajiny, predovšetkým Charty OSN, Helsinského záverečného aktu OBSE, Zmluvy o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou z roku 1997, ako aj záväzkov Ruskej federácie vyplývajúcich z Memoranda o zárukách bezpečnosti v súvislosti s pristúpením Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní z roku 1994;"...

  • Ruch v sále. Odmlčanie sa rečníka.

  • Krátka pauza. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ďakujem pekne. Pardon. Nech sa páči, pán predseda.

  • Kolegovia, ja som prerušil moje čítanie, lebo toto je vážna vec a naozaj neviem, čo máte omnoho vážnejšieho v tomto momente, prepáčte!

    "... - oceňuje zdržanlivý postoj a úsilie ukrajinskej vlády o stabilizáciu situácie na Ukrajine;

    - podporuje vyslanie medzinárodnej pozorovateľskej misie na Krym a na východnú Ukrajinu a víta snahu medzinárodného spoločenstva o sprostredkovanie priamych rokovaní medzi vládami Ruskej federácie a Ukrajiny;

    - podporuje demokratické premeny a európske smerovanie Ukrajiny odrážajúce suverénnu vôľu jej obyvateľov;

    - podporuje politické pridružovanie a ekonomickú integráciu Európskej únie a Ukrajiny, ako aj úsilie Európskej únie o stabilizáciu Ukrajiny, ktorého výrazom je aj navrhovaný komplexný balíček investičnej a finančnej pomoci Ukrajine, ako aj aktívnu úlohu Európskej únie pri rokovaní s medzinárodnými inštitúciami o pomoci Ukrajine;"

    A ten posledný bod pribudol po, už po rokovaní zahraničného výboru ako reakcia na nedeľňajšie referendum. Ten bod, ktorý pribudol, je tento:

    "- neuznáva referendum o pričlenení Krymu k Ruskej federácii, pretože sa uskutočnilo v rozpore s ústavou Ukrajiny. Slovenská republika považuje toto referendum za neplatné."

    Ďakujem, dámy a páni, za pozornosť a poprosím vás o podporu tohto vyhlásenia.

  • Ďakujem pekne, pán predseda zahraničného výboru.

    Otváram rozpravu. Mám prihlášky písomné za kluby: SDKÚ - DS pán poslanec Štefanec, za klub MOST - HÍD pán predseda zahraničného výboru pán poslanec Šebej a ešte mám písomnú prihlášku od pána poslanca Mikloška.

    Takže, pán predseda výboru, chcete využiť svoju možnosť a vystúpiť ako prvý, pred pánom poslancom Štefancom? Nie.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda aj pani podpredsedníčka, ctené kolegyne, vážení kolegovia, pán predseda výboru, vážení hostia, dovoľte mi, aby som za náš klub SDKÚ - Demokratickej strany sa vyjadril k tomuto bodu, ktorý považujem v súčasnej situácii naozaj za veľmi, veľmi dôležitý. Teší ma, že sa dostal na program Národnej rady a že ním začíname toto rokovanie pléna, pretože som sa už dlhodobo snažil o to, aby Národná rada zaujala stanovisko k tak vážnemu problému, ako je situácia na Ukrajine. Mnohé parlamenty v Európskej únii už na túto tému diskutovali. Ja som najskôr inicioval výbor pre európske záležitosti, ktorý až po 11 dňoch bol zvolaný na túto tému od mojej iniciatívy, následne niekoľkokrát sedel zahraničný výbor a chcem oceniť aj aktivitu a snahu predsedu zahraničného výboru, ďalších poslancov, pána poslanca Dzurindu aj ďalších všetkých členov naprieč politickému spektru, najmä zo zahraničného výboru, že sa tejto téme venovali. Pretože, ako som už spomínal, výbor pre európske záležitosti, ktorý má kompetenciu zaviazať vládu, aby dodržiavala toto stanovisko, tak bol veľmi, veľmi pasívny vinou svojho predsedu a sedel len jedenkrát. Treba povedať ale pre korektnosť, že sedíme zajtra, pretože vo štvrtok bude premiérska rada a určite táto téma bude na pretrase, pretože téma Ukrajiny momentálne hýbe Európskou úniou aj svetom. Hýbe úplne oprávnene, pretože, obávam sa, dámy a páni, práve po dnešnom prejave Vladimíra Putina v Štátnej dume, že svet je na pokraji ďalšej studenej vojny. Situácia naozaj nie je jednoduchá, pretože kedy, ak nie teraz, by sme mali zaujať stanovisko ako slovenský parlament k tejto téme.

    Ak hovoríme, že zahraničná politika má byť hodnotová, teraz práve je tá príležitosť, aby sme sa opreli o hodnoty, aby sme vyjadrili svoje stanovisko ku kľúčovej téme dnešného, dnešnej svetovej politiky. A týka sa veľmi, veľmi Slovenska, pretože sa týka nášho najväčšieho suseda. Predovšetkým, si myslím, že by sme mali pomenovať skutočnosti pravými menami, takými, aké sú. Agresia zostane agresiou, okupácia okupáciou. To, čo sa deje momentálne na Kryme po zložitom vnútropolitickom vývoji na Ukrajine, tak je jednoznačne akt ruskej agresie, je akt porušenia medzinárodného práva, je akt, ktorý narúša stabilitu v medzinárodných vzťahoch, vôbec v zahraničnej politike, na svete, je akt, ktorý ohrozuje bezpečnosť na celom európskom kontinente.

    Dovoľte mi pripomenúť, že naša vláda bola dlho veľmi, veľmi váhavá. Keď sa rozhodovalo o tom, či ešte exprezident Janukovyč na Ukrajine sa rozhodne alebo nerozhodne podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou, tak premiér Fico doslova povedal, že ho vie pochopiť, pretože záleží od toho, kto dá viac, či Rusko, alebo Európska únia. Je, dovolím si povedať, hanebné, ak premiér Slovenskej republiky zvažuje takto a nehovorí o základných hodnotách v zahraničnej politike a vôbec v politike ako takej. Pán premiér Fico po tom, čo exprezident Janukovyč odmietol podpísať asociačnú dohodu, doslova povedal, že Európska únia je do seba zamilovaná, čiže postavil sa na stranu exprezidenta Janukovyča. Opäť ďalšie faux pas. Tých faux pas bolo viacero, pretože slovenská reakcia bola váhavá, nebola jednoznačná.

    Dlho sme sa snažili, od začiatku tejto krízy sme pomenovali veci pravými menami a SDKÚ - Demokratická strana bola ako prvá, ktorá pomenovala veci pravými menami, a snažili sme sa, aby sme presadili toto stanovisko aj ako stanovisko Slovenskej republiky. Aj, treba povedať, aj vplyvom, vplyvom ďalších kolegov z ďalších politických strán sa to našťastie podarilo a veľmi vítam návrh vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k situácii na Ukrajine, tak ako bolo nám doručené do lavíc, ako ho predložil Zahraničný výbor Národnej rady.

    K situácii na Ukrajine treba povedať jedno, jeden dôležitý fakt, ktorý sa často opomína, a to je skutočnosť, že stále platia dohody, ktoré sa porušujú. Stále platí medzinárodné právo, ktoré sa porušuje. Zvlášť dôležitá je Budapeštianska zmluva z roku 1994, podľa ktorej sa síce Ukrajina zbavila dobrovoľne jadrových zbraní, a následne za garanciu svojej územnej celistvosti zo strany Európskej únie, zo strany Spojených štátov amerických aj zo strany Ruska. Všetky tieto mocnosti garantovali Ukrajine územnú celistvosť. A v súčasnosti práve táto územná celistvosť je porušená zo strany ruského agresora. Je to treba pomenovať presne tak, ako to je, pretože práve tu je ten základný princíp, tu je tá základná hodnota, o ktorú sa musíme oprieť, nielen dodržiavanie pravidiel, dodržiavanie medzinárodného práva, ale dodržiavanie územnej celistvosti jednotlivých suverénnych štátov.

    Dámy a páni, ak nebudeme dodržiavať tento princíp, tak to môže byť veľmi, veľmi nebezpečné. Môže to viesť ku vojnovým konfliktom, ktorý si nikto z nás, verím, neželá. Preto je potrebné využiť všetky spôsoby demokratickou a diplomatickou cestou, aby sme sa vyhli násiliu, vyhli ozbrojenému konfliktu. Chcem preto aj z tohto miesta oceniť zdržanlivosť ukrajinských predstaviteľov, ktorí dávajú prednosť všetkými mierovými a diplomatickými spôsobmi, aby presadili svoje názory, a skutočne svojou zdržanlivosťou zatiaľ dosahujú, že ten, tá, tá iskrička ešte vojnového konfliktu zatiaľ sa nerozhorela, čo je, čo je v tejto situácii kľúčové, a na tom nám, verím, záleží úprimne všetkým.

    Aktivity SDKÚ - Demokratickej strany na..., od začiatku na Ukrajine boli pomerne činorodé. Najskôr sme začali po tom, ako sa situácia začala komplikovať a začala byť zložitejšou, sme začali robiť aktívne zbierky na pomoc ľuďom, ktorí demonštrovali za svoje názory na ukrajinských uliciach, ktorí hovorili svoje názory pod vlajkou Európskej únie, ktorí bojovali za slobodu a demokraciu. Naši mladí z Novej generácie zorganizovali túto zbierku, ktorú sme boli, aj ja som osobne bol doručiť výsledky zbierky, humanitárnej zbierky priamo na Ukrajine ľuďom, ktorí ju potrebujú. Iniciovali sme potom takisto zdravotnícke ošetrenie ľudí, ktorí boli zranení v týchto nepokojoch, a obrátil som sa aj na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby Slovensko prijalo v rámci možností ľudí, ktorí potrebujú lekárske ošetrenie, aj do svojich medicínskych zariadení.

    Z tohto miesta musím oceniť aj postoj ministra Lajčáka, pretože táto žiadosť bola vyslyšaná, dokonca hneď nasledujúci deň. Pán minister ju predložil na Bezpečnostnej rade štátu a deklaroval ju ako stanovisko vlády, čo ma osobne naozaj teší, a dokonca musím povedať, aj keď sme na tému Ukrajiny mali s pánom ministrom pomerne iskrivú debatu na pôde eurovýboru, musím povedať, že keď som sa obrátil na neho, pretože sa na mňa obrátili aj slovenskí, aj ukrajinskí občania so žiadosťou o pomoc postihnutým, zraneným ľuďom, tak ministerstvo zahraničných vecí konalo naozaj veľmi promptne aj minister Lajčák, aj jeho pracovníci konali naozaj veľmi, veľmi promptne a snažili sa vyjsť v ústrety, v čom, vo všetkom, čo bolo v ich silách. Takže odkedy, odkedy slovenská diplomacia sa priklonila k európskemu stanovisku, čo síce, treba povedať, trošku trvalo, lebo najmä Poliaci a Česi boli veľmi, veľmi promptní a veľmi jasní. Slovenská exekutíva dlho váhala, ale odkedy sa pripojila, tak treba povedať, že, že akcie a taká aj ochota zo strany ministerstva zahraničných vecí, tak naozaj tam bola, a myslím si, že bola aj účinná, čo, čo treba korektne oceniť.

    Dovoľte mi ale povedať aj stanovisko k tomu, čo neoceňujem. Neoceňujem výroky niektorých vrcholných politických predstaviteľov, dokonca europoslancov a ľudí, ktorí kandidujú do Európskeho parlamentu, ktorí sa vyjadrujú hanlivo na tému Ukrajiny, hanlivo na tému referenda na Kryme, ktorí dokonca hovoria o tom, že tí, čo spochybňujú referendum, ilegálne referendum, ktoré sa uskutočňuje pod hlavňami zbraní, by sa mali niekomu ospravedlniť.

    Dámy a páni, autorkou tohto výroku je pani Monika Flašíková-Beňová. Ten výrok pochádza zo včera a považujem ho za škandalózny nielen preto, že je v rozpore s oficiálnou politikou slovenskej vlády, v rozpore so spoločnou zahraničnou politikou Európskej únie, ale predovšetkým, že je v rozpore so zásadnými pravidlami slušnosti, v rozpore so zásadnými hodnotami, ktoré by mala zahraničná politika a slovenskí ústavní činitelia a slovenskí reprezentanti aj na európskej pôde dodržiavať. Myslím si, že takýto výrok si zaslúži v prvom rade ospravedlnenie zo strany pani europoslankyne a na druhej strane aj akciu zo strany predsedu vlády. Pán predseda Fico ešte včera pri predstavovaní svojej eurokandidátky povedal, že SMER kandiduje ľudí, ktorí budú brániť národnoštátne záujmy Slovenska, ktorí budú komunikovať s vládou, parlamentom, prezidentom a budú sa snažiť presadzovať slovenské záujmy a slovenské postoje. Tento rozpor pani, tento výrok pani Moniky Flašíkovej-Beňovej je v zásadnom rozpore s týmto stanoviskom, ak to pán premiér Fico myslí vážne, že ozaj chce nominovať ľudí, ktorí hája národnoštátne záujmy, tak môže urobiť len jediné, môže urobiť to, že stiahne pani Moniku Flašíkovú-Beňovú z kandidátky do europarlamentu, pretože jej výroky sú hanebné a jej výroky zatieňujú všetko to, čo urobila slovenská diplomacia a slovenskí predstavitelia v tomto ohľade a v tejto oblasti k situácii na Ukrajine.

    Chcem povedať na záver, že, ešte raz, že naozaj oceňujem toto vyhlásenie zahraničného výboru, a treba povedať veľmi jasne, že Slovenská republika podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, odsudzuje ruskú agresiu, odsudzuje ruskú okupáciu. Oceňujeme zdržanlivý postup najmä ukrajinských predstaviteľov a, samozrejme, neuznávame separatistické referendum o pričlenení Krymu k Ruskej federácii, pretože sa uskutočnilo v rozpore, v jasnom rozpore s ústavou Ukrajiny. Preto SDKÚ - Demokratická strana zahlasuje za toto vyhlásenie, a naozaj som rád, že sme sa k tomuto bodu dopracovali na schôdzi Národnej rady. Verím, že toto vyhlásenie prejde, keďže prešlo na zahraničnom výbore naprieč politickým spektrom, a že konečne Slovenská republika bude mať jasné stanovisko ku kľúčovému problému súčasnej zahraničnej politiky, ku kľúčovému problému, ktorý dnes hýbe svetom. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem veľmi pekne. A chcel by som oceniť aj podčiarknuť jasnosť vyjadrení pána kolegu Ivana Štefanca, ktorý sa, myslím, k problému Ukrajiny, ale aj k problému toho, aké Slovensko zaujímalo ambivalentné, nejasné, nerozhodné postoje, vyjadril veľmi jasne. Rád by som možno podčiarkol tri také základné myšlienky z toho, čo povedal.

    Agresia je agresia, dámy a páni, môžme ju zabaliť do akéhokoľvek pekného šatu, ale to, čo urobilo Rusko na Kryme, nie je nič iné ako vojenská agresia. Medzinárodné právo je hrubo porušené a treba to takto pomenovať. Medzinárodné právo, tak ako sa formovalo od versaillských zmlúv a ako sa formovalo Postupimským mierom, bolo hrubo porušené zo strany Ruska, a je teda logické, že referendum, ktoré prebehlo na Kryme, nemôže byť platné, pretože bolo porušené medzinárodné právo a boli porušené zákony zvrchovaného štátu Ukrajiny.

    Rád by som záverom v druhej časti mojej faktickej poznámky povedal len toľko, aby sme si možno viacej pripomenuli alebo precítili to, čo sa dnes na Kryme deje, že to poznáme z našich dejín. Pán Putin sa správa ako Stalin v '45. Najprv oslobodil Podkarpatskú Rus a potom sa mu stamať nechcelo odísť so svojimi tankami. Zorganizoval referendum, v rámci ktorého Rusíni na Podkarpatí povedali, že chcú žiť v Sovietskom zväze, a medzinárodné spoločenstvo to v tej chvíli ticho tolerovalo.

    To isté sa v súčasnosti, dámy a páni, deje na Kryme. Putin sa chová presne tak ako Stalin v '45. v Podkarpatskej Rusi. Jediný rozdiel je ten, že zatiaľ tam ešte nie je vojna. Vtedy v '45. bola Európa po jednej strašnej vojne. Dúfajme, že teraz sa podarí jej predísť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som rád doplnil pána poslanca Štefanca v tej časti, kde hovoril o pani Flašíkovej a jej výrokoch, ktorými, o ktorých hovorí, že rešpektuje demokraciu, že rešpektuje referendum na Kryme.

    Myslím si, že práve takéto schvaľovanie ilegálneho referenda, práve takéto nahrávanie tým, ktorí robili agresiu zoči-voči Krymu, tak naozaj dochádza k tomu, že je to v prudkom rozpore s politikou Európskej únie a koniec koncov všetkých našich spojencov.

    A myslím si, že nielen pán premiér, ale napríklad aj líder kandidátky pán Šefčovič by mali zabrať a urobiť si poriadok na tejto svojej kandidátke, lebo nie je možné, aby jeden dosluhujúci eurokomisár, ktorý dnes alebo včera odhlasuje za seba to, že teda tvrdý postoj voči agresii, zároveň má dvojku na kandidátke niekoho, kto povie, že rešpektuje výsledky, a ešte sa čuduje, prečo ostatní demokratickí ľudia nechápu, o čo v tomto prípade na Kryme ide.

    Čiže myslím si, že to už nie je len vecou pána premiéra, ktorý je v prezidentskej kampani a dáva najavo, že nie veľmi dobre chápe medzinárodnú politiku, ale že je to aj vecou pána lídra Šefčoviča, ktorý dokazuje, že ako eurobyrokrat nevie si urobiť poriadok ani so svojím najbližším okolím, a to považujem za obrovskú, obrovskú chybu.

  • Pán poslanec Štefanec, reakcia.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, ďakujem veľmi pekne aj kolegom za pripomienky a doplnenie. Áno, je to skutočne tak, že ilegálne referendum na Kryme pod hlavňami zbraní treba jednoznačne odsúdiť. A to odsúdenie si zaslúži nielen z hľadiska predsedu vlády, aj z hľadiska lídra na eurokandidátke. Je to spoluzodpovednosť. Súhlasím s kolegami, tak ako to formulovali.

    Na doplnenie chcem uviesť, že napr. v Sevastopole vykazujú účasť na referende 123 %. To svedčí za všetko, tento údaj, o tom, že naozaj referendum predsa nemôžeme uznať. Ale zásadný rozpor je v tom, že bolo v nesúlade a v hlbokom rozpore s ústavou Ukrajiny.

    Takisto chcem podporiť to, čo hovorili kolegovia, že treba pomenovať veci pravými menami. Naozaj agresia zostane agresiou, okupácia okupáciou a zdá sa, že čas ide, ale prostriedky a spôsoby zostávajú. Tak ako v roku 1968, tak aj teraz po takmer 45 rokoch na Kryme podstata zostáva rovnaká. Podstata je agresia, podstata je invázia na cudzie územie, podstata je okupácia tohto územia. Je to neakceptovateľné a treba to odsúdiť od základu, pretože takéto kroky, takéto, takéto hrubé porušovanie medzinárodného práva nemajú v súčasnom svete čo robiť, len eskalujú napätie, zhoršujú stabilitu v medzinárodnej politike a najmä ohrozujú bezpečnosť, bezpečnosť ľudí na celom svete, nielen na Slovensku, ale bezpečnosť naozaj na celom európskom kontinente.

    Takže naozaj tá situácia je vážna a som rád, že budeme môcť podporiť uznesenie, ktoré je takto naformulované. Ďakujem.

  • Pán predseda zahraničného výboru za klub MOST - HÍD, pán poslanec Šebej.

  • Ďakujem, pán predseda. Kolegovia, kolegyne, dámy a páni, ja sa na rozdiel od mojich predrečníkov nebudem venovať tomu, čo hovoria alebo nehovoria slovenskí politici, hoci by sa to dalo komentovať, ale chcem sa venovať tomu, čo v tomto okamihu považujem za strašne dôležité. Chcem sa venovať komentovaniu toho, čo sa vlastne na východ od nás deje a ako to interpretovať, pretože si myslím, že to je dôležité aj pre nás, pre našu bezpečnosť.

    Chcem sa k vám prihovoriť ako jeden z toho menšieho počtu ľudí, ktorí sa zobudili 21. augusta 1968, a keď vyšli z domu, uvideli ruské tanky. Tie ruské tanky boli neoznačené. Mali cez seba iba taký biely pruh. Prišli ako banditi a prišli v takej presile, že ani keby naša armáda bola chcela vzdorovať, bolo by to úplne márne. Prišli v obrovskej presile a prišli zo všetkých strán a prišli v noci. A údajne tiež prišli chrániť záujmy nie ruskej menšiny v tomto prípade, ale ruského impéria skrytého pod hlavičkou socializmus.

  • Reakcia z pléna.

  • A tiež boli pozvaní.

    Považujem za potrebné povedať, že sledujúc to, čo sa deje na východ od nás, tak sa mi ten pocit z 21. augusta 1968 vrátil. Vrátil sa mi v plnej sile, pretože je dôkazom toho (ruch v sále), je dôkazom toho, že...

  • Reakcie z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím ochranu, aby zabezpečila kľud na balkóne, lebo ho nechám vyprázdniť.

  • Reakcie z pléna. Krátka pauza.

  • To, čo sa deje, je dôkazom toho, že presne to impérium, ktoré následne okupovalo našu krajinu viac ako 20 rokov, je naspäť, už sa nevolá Sovietsky zväz, ale to impérium je naspäť. Jeho podstata je naspäť. To nie je len to, že sa Putinovo Rusko vrátilo k hymne Sovietskeho zväzu, to je len drobný znak toho všetkého. To je to, že je to nové Rusko, ktoré sa prihlásilo kompletne k celej svojej - aj tej najtemnejšej - minulosti. Úplne k tej najtemnejšej. Je to Rusko, ktoré znovu pohŕdavo hovorí o hodnotách, podľa ktorých žijeme. Je to Rusko, ktoré sa vysmieva z rečí liberálov o slobode. Je to Rusko, ktoré si osobuje právu mať hranice tam, kam siahajú jeho ambície. Chcem vám pripomenúť, že je to Rusko, to isté Rusko, ktoré pred šiestimi rokmi napadlo Gruzínsko a ktoré si prisvojilo fakticky územia Abcházska a Južného Osetska. Tiež sa nič nestalo. Je to Rusko, ktoré už vyše 20 rokov kontroluje územie Podnesterska. A ja sa k tomu Podnestersku hneď vrátim. Je tam, samozrejme, aj ruská armáda, ktorá "stráži" sklady zbraní, ktoré sú tam ešte z čias Sovietskeho zväzu.

    Najnovší vývoj teda je taký, že už aj v Podnestersku sa ozvali hlasy, že by chceli byť súčasťou Ruskej federácie, a mnohé naznačuje tomu, že Ruská federácia a Vladimír Putin to budú počúvať s pripraveným sluchom, by som povedal, a s veľkou ochotou. No lenže ako môže mať krajina niekde exteritoriálne, mimo svojho územia, územie, s ktorým nemá pozemné spojenie? No tak potom bude pravdepodobne potrebné aj vytvoriť územné spojenie. Územné spojenie s Transdnesterskom alebo s Podnesterskom je južné územie Ukrajiny. To, kde je Odesa. A ak má byť pozemné spojenie s týmto priestorom, týka sa to, samozrejme, aj západnej Ukrajiny, týka sa to Donecka, možno územia okolo Charkova.

    Ja si myslím, že môžeme mať úplne oprávnene obavy, že územné ambície Ruska Krymom nekončia. Myslím, že máme dôvod sa obávať, že všetky tie praktiky, ktoré už v minulosti v iných dejinných okamihoch sme videli ako obhajobu svojej národnej menšiny, videli sme Hitlerovo Nemecko, ktoré prišlo na územie Československa zastať sa nemeckej menšiny v Sudetách, mohol by som pokračovať, ale nebudem. Poviem len toľko, že toto nie je okamih reagovať váhavo, bojazlivo a s veľkou mierou opatrnosti. Chcem vám povedať, že zoči-voči prebudenému ruskému imperializmu alebo teda snahe obnoviť impérium s úplne inou ideológiou, ako je, ako je sloboda a demokracia, v podstate nejakou novou verziou temného národného boľševizmu či čoho, kde nie je miesto pre individuálne slobody, kde nie je miesto pre slobodu slova a tlače, kde nie je miesto pre politické slobody, tak s takýmto prebudeným impériom máme teraz dočinenia.

    A poviem ešte prečo, prečo okrem toho, že sa odvolávame na ukrajinskú ústavu, nie je možné akceptovať výsledky referenda na Kryme. Jednoducho preto, že všetky správy spravodajcov, ktorí boli priamo tam, hovoria, že Ukrajinci, teda národnosťou Ukrajinci, Rusi, ktorí mali iný názor, nechceli sa pripojiť k Putinovmu Rusku - a Krymskí Tatári - jednoducho boli umlčaní. Boli umlčaní násilím a hrubo.

    Referendum, ktoré sa uskutoční pod hlavňami samopalov a tankov, na ktoré dávajú pozor vojaci susedného štátu bez označenia, ktorí tam prišli ako okupanti, ako banditi, tak ako tie ruské tanky v '68. k nám, také referendum jednoducho nemôže byť platné, pretože aj keby hneď boli pravdivé tie výsledky - čo je ale teda dosť absurdná predstava, že 97 % ľudí kdekoľvek, v ktorejkoľvek krajine, si želá to isté v ten istý okamih, to je absurdné, jednoducho, nepredstaviteľné -, ale aj keby to bolo hneď platné, tak sa to neuskutočnilo za slobodných podmienok. Čiže nielen preto, že to referendum je v rozpore s ukrajinskou ústavou, ale aj preto, za akých okolností k nemu prišlo. To bolo referendum pod hlavňami zbraní. Také referendum nemôže byť platné.

    Chcem pripomenúť, že ruské menšiny nežijú len na Ukrajine. Ruské menšiny žijú aj v pobaltských krajinách. Chcem vám pripomenúť, že pobaltské krajiny Stalin obsadil v roku 1940 a začal tým, že vyviezol z Litvy, z Lotyšska a Estónska do gulagu, do koncentračných táborov prakticky celú pobaltskú inteligenciu a veľkú časť z nej povraždil. A potom tam nasťahoval, samozrejme, s vojenskými posádkami etnických Rusov. Ich potomkovia tam teraz žijú a majú právo tam žiť. Ale tiež by mohol ruský režim povedať, že prichádza chrániť práva ruských menšín v pobaltských krajinách. Chcem vám pripomenúť, že pobaltské krajiny sú súčasťou Severoatlantického paktu a že Severoatlantický pakt, teda Severoatlantická aliancia je povinná chrániť územnú integritu pobaltských krajín, svojich členských krajín.

    Stojíme úplne na pokraji veľmi vážneho konfliktu, ktorý môže znamenať svetovú katastrofu. A stojíme na tom pokraji preto, že Ruská federácia sa rozhodla, že dosť bolo rešpektovania pravidiel, dosť bolo rešpektovania medzinárodného práva a dosť bolo akéhokoľvek rešpektu k demokracii a k slobode a chce tento svoj svet rozšíriť aj za hranice toho, kde sa nachádza teraz. Existuje na to veľa dôkazov. Jeden z tých je pokus prepísať vlastnú históriu. Každý kto pozeral, kto sa chce dozvedieť niečo o podstate toho, čo teraz vládne v Rusku, stačilo pozerať otvárací ceremoniál olympiády v Soči. Tam ste mohli vidieť prepísanú históriu. Obdobia toho najtemnejšieho teroru, keď v bývalom Sovietskom zväze bolo zavraždených alebo umučených hladom v gulagoch okolo 20 miliónov ľudí, sú tam podávané v tom ceremoniáli ako obdobia budovateľského nadšenia. O obetiach ani stopa. Aj z toho, ako interpretuje svoju históriu krajina, je možné odvodiť, o aký režim sa jedná. Ja v tom vidím obnovenie toho temného režimu z minulosti.

    Dámy a páni, toto je okamih, keď nemôžeme byť ticho. Nemusíme hystericky kričať. Podľa môjho názoru, toto vyhlásenie, ktoré, dúfam, že prijmeme, je text, ktorý nepoužíva zbytočne silné prívlastky, iba konštatuje náš postoj k tejto veci a konštatuje ho s dostatočnou mierou jasnosti.

    Ešte pre jednu vec nesmieme v tomto okamihu mlčať. A tou je to, že, zdá sa, že Európa síce prijíma vyhlásenia, ale v skutočnosti nie je celkom dobre pripravená reagovať. Keď sa začali baviť európski ministri zahraničných vecí o vážnych sankciách, myslím, nie o tom, že nedovolia pricestovať zopár Rusom, ktorí ani len kontá nemajú v západných krajinách, ale o vážnych sankciách, napríklad o obmedzení obchodu so zbraňami, o ekonomických sankciách, tak zrazu Laurent Fabius, minister zahraničných vecí Francúzska, bol proti, pretože Francúzsko má, ja neviem, dvojmiliardový kontrakt na dodávku dvoch vojnových lodí pre Ruskú federáciu. A to je príliš dobrý kšeft! Tak keď Európa a hlavní hráči v Európe nie sú schopní zoči-voči zjavnému ohrozeniu vzdať sa svojich kšeftov, tak na tom nie sme dobre. A nesmieme byť ale ticho. Musíme povedať svoje slovo jasne. A dúfam, že sa k tomuto typu odvahy prepracuje postupne Európska únia ako celok.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky páni poslanci: Osuský, Huba, Štefanec, Frešo a Mičovský. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne. Kolega Šebej správne hovoril o prebudenom impériu. Nám, tým menším v bývalej sfére záujmov, treba vedieť, s kým máme do činenia. A taký príznačný bol ten nadpis, ktorý bolo vidieť na jednej z farebných fotografií z dnešného Krymu, s textom: "Kde my, tam Rossija." Kde sme my, tam je Rusko. No. Treba povedať, že referendum a udalosti okolo, vojská bez výsostných znakov a podobne svoje historické pendanty majú. Ku cti Adolfa Hitlera môžme povedať, že do Rakúska vtrhol Wehrmacht celkom otvorene s výsostnými znakmi Wehrmachtu. Ku cti krymských organizátorov treba zase povedať, že zlomili Hitlerov rekord, lebo Hitler medzi vpádom a posvätením referendom pod sloganom "Am neunzehnten April dem Führer Dein Ja" (pozn. red.: správne má byť Am zehnten April...), teda v daného apríla vodcovi tvoje áno, v ktorom bolo 98 % - veľmi podobné číslo - Rakúšanov nadšených z Tretej ríše. To všetko sa stalo až za 21 dní po vpáde, teda krymskí majstri to zvládli rýchlejšie.

    Treba povedať, že Rusko je jediné impérium, ktoré neustupuje z dobytého a ukoristeného. Neviem, ako spomínal kolega Šebej Pobaltie, či si niekto vie predstaviť estónskeho, litevského alebo lotyšského Gándhího? Vie si predstaviť niekto Gándhího v stalinskom režime, že by mohol 30 rokov bojovať a potom dôjsť k nezávislej Indii? Bolo to možné len preto, lebo proti nemu stáli džentlmeni, ktorí ho síce občas väznili, ale ktorí ho nechali žiť a zvíťaziť.

  • Krátka pauza.

  • Zapnite pána predsedu výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Som rád, že pán predseda zahraničného výboru Šebej spomenul historickú analógiu, august '68. Okrajovo sa zmienil aj o inej udalosti, ja by som sa jej dotkol trošku podrobnejšie, lebo tá analógia je aj v rokoch '38 a '39 minulého storočia smutne známa Mníchovská dohoda a následné okyptenie Československa o značnú časť jeho dovtedy zvrchovaného územia. Ako obyvatelia krajiny s takouto, dokonca opakovanou historickou skúsenosťou by sme mali byť prví, ktorí budeme kričať, prejavovať solidaritu, upozorňovať, apelovať a podobne. Tak isto by sme mali byť prví, kto budeme na základe týchto skúseností z rokov '38, '39 a '68 upozorňovať aj našich partnerov v Európskej únii, čo je povinnosťou Európy v tejto chvíli. Som presvedčený o tom, ak namiesto toho budeme vyčkávať, kľučkovať a taktizovať, tak potom tie straty, ktoré budú následkom takéhoto postoja, budú oveľa väčšie ako prípadné, napr. ekonomické výhody. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Šebej spomenul analogickú situáciu v Podnestersku a ďalších krajinách. Ja si tiež myslím, že práve benevolencia veľkej časti svetových krajín k situácii v Podnestersku, Osetsku, Južnom Osetsku, Abcházku posilnila ruské chúťky na ďalšiu agresiu. A preto je o to dôležitejšie teraz povedať jasné nie ruskej agresii a ruskej rozpínavosti. Lebo čo bude nasledovať potom? Charkov? Rostov? Kam sa budú hýbať ďalej na západ ruské vojská, ak im teraz jasne nepovieme, že nie? A riešením môže byť len návrat do pôvodného stavu a len návrat k dodržiavaniu medzinárodného práva aj zo strany, zo strany Ruska.

    Včera som mal možnosť debatovať pred stredoškolákmi aj na túto tému s ďalšími kandidátmi na europoslancov a šokovalo ma, že ďalšia kandidátka na kandidačnej listine SMER-u sa vyjadrila, že no, ale veď to je v poriadku, že tam Rusi prišli na Krym, veď oni ich tam pozvali tí občania. Tak som jej pripomenul, že aj v 68. mali sovietske vojská pozývací list. Aj v tomto je to analogická situácia.

    O to je dôležitejšie, kolegyne, kolegovia, aby sme si tú situáciu vyjasnili na pôde Národnej rady, aby Národná rada prijala veľmi jasné stanovisko, aby k takýmto demagógiám a dezinformáciám nedochádzalo aj z úst ďalších popredných predstaviteľov Slovenskej republiky. Jednoznačne okupácia zostane okupáciou, agresia agresiou a bez toho, že by sme pomenovali tieto fakty, tak sa ďalej neposunieme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Šebej, no povedal si to úplne presne tak, ako to cíti nielen tvoja generácia, ale koniec koncov naša generácia. Ja som donekonečna počúval ako tínedžer o tom, ako v roku '68 ľudia boli prekvapení, bezradní a cítili sa zradení.

    Bohužiaľ, máme takú situáciu, že sa ten dej znova opakuje. A ak nechceme urobiť chybu našich predchodcov, tak musíme byť jasní, zrozumiteľní.

    Ja by som tu chcel ešte poukázať na jeden moment, ktorý tu bol, a často sa naňho zabúda. To bola plynová kríza v roku 2009. To bola plynová kríza, to znamená, čas, kedy Ukrajina bola pod obrovským, obrovským tlakom zo strany Rusov, a vtedy premiér Fico a dnešný kandidát na prezidenta robil doslova kolenačkovú politiku a podrážal Ukrajinu. Treba si to otvorene povedať. Nijak sa jej nezastal, nijak sa nezastal premiérky Tymošenkovej. Ako je to jednoducho holý fakt. Nemôžeme túto chybu zopakovať, lebo to len povzbudzuje k ďalším a ďalším krokom. A ja chcem poukázať aj na to, že tieto naše debaty a vyhlásenia nie sú proti ruskému ľudu, proti ľuďom, ktorí žijú v Rusku. Sú jednoducho proti veľmocenským chúťkam, ktoré sa tu opakovane dejú, proti režimom, ktoré nemajú radi slobodu a demokraciu. A my, keď máme radi svoju slobodu a demokraciu, keď ju milujeme, tak sa jej musíme zastať. Nemôžeme tam uhýbať a až by som priam povedal, že tam ani neexistuje niečo ako neutrálny postoj. Inými slovami, v takejto situácii rozprávať o vyvezených kiach do Ruska je totálna hlúposť. Je to totálna hlúposť. Buď sa zastaneme vlastnej slobody a demokracie zoči-voči agresii, ktorá sa deje nášmu susedovi, alebo potom, keď sa nám bude diať takáto agresia, sa nás už nezastane nikto.

    A ja som veľmi rád, že takéto vyhlásenie slovenský parlament je schopný prijať, aj keď, bohužiaľ, si myslím, že dosť, dosť neskoro.

  • Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. A ďakujem aj váženému predsedovi poslancovi Šebejovi za jeho názor, ktorý, si myslím, že by mohol dostať punc všeobecnej platnosti toho, čo cítime, a ja pociťujem istý smútok z toho, že, cítim to aj tu v snemovni, cítim to aj v spoločnosti, že my sa nevieme ani v takejto jednoznačnej podľa mňa veci zosúladiť, zjednotiť a je tu neuveriteľný rozpor v nazeraní na to, čo sa deje na Ukrajine, a to ma šokuje. Veľmi pekne ste spomenuli niektoré historické asociácie, aj keď ste ich nedopovedali, ale fakt je ten, že keď sa pozrieme na to, že ak sa raz Európa rozladí tým spôsobom, že sa začnú spochybňovať hranice, že sa začne bojovať za to, aby sme pomohli územným menšinám, ktoré sú odtrhnuté od svojho materského štátu hranicami, otvoríme Pandorinu skrinku a spustíme proces, ktorý nebude mať konca. Je 21. storočie. Tieto veci by mali byť jasne odsúdené. Argumentácia, veď čo teraz hovoríte na Rusov, veď Američania robia to isté. Možno niekedy robia to isté, ale teraz je tu na stole Ukrajina, agresia voči územiu Ukrajiny. Aké pochybnosti v tomto smere máme právo my teraz vznášať? Nerozumiem. V 21. storočí sa pozrime možno na príklad severských štátov. Pozrime sa na menšinu švédsku vo Fínsku. Viete si predstaviť, že by tu teraz Švédi chceli pomôcť svojej menšine na území Fínska? Kde sú oni vo svojom kultúrnom ponímaní hraníc národností a spolunažívania? 21. storočie je v Škandinávii a 19., imperialistické v Rusku. A my máme problém tu jasne posúdiť túto situáciu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Šebej. Nech sa páči.

  • Kolegovia, naozaj vám ďakujem za reakciu, ale, ale posledný rečník ma inšpiroval k jednej poznámke.

    Kolegovia, povedal to aj americký minister zahraničných vecí John Kerry, že takto sa nesprávame predsa v 21. storočí. A to je hrozne naivné. Prečo si máme myslieť, že 21. storočie je storočím, v ktorom žijú zo svojej podstate iní ľudia ako v 17. a 16., 15. alebo v 20. storočí? Veď preto som si dovolil vysloviť všetky tie varovania, že ja neverím na to, že 21. storočie znamená automaticky zlepšenie ľudského pokolenia. No neznamená, preto si treba dávať pozor.

    Ďakujem za pozornosť.

  • V súlade s rokovacím, v súlade s rokovacím poriadkom o slovo požiadal podpredseda Národnej rady pán Ján Figeľ. Nech sa páči, pán podpredseda máte slovo.

  • Ďakujem, ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka, ctené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia. Ja som niektoré z myšlienok, ktoré by som rád zdieľal, vyjadril na tom rozšírenom, otvorenom rokovaní zahraničného výboru 10. marca. Považoval som aj samotný námet, ktorý sa stáva postupne realitou, za veľmi dôležitý, aby to, čo sa deje v susednom štáte, najväčšom, dôležitom, každý je dôležitý, ale nehovoriť o Ukrajine na pléne a neprijať stanovisko, ktoré by mohlo byť vyjadrením za republiku, za suseda, za člena Európskej únie, člena medzinárodnej organizácie včítane Severoatlantickej aliancie, by bolo našou chybou, veľkou slabinou, priam nezodpovednosťou voči susedovi, voči ľuďom a, samozrejme, aj ďalším našim partnerom, s ktorými zdieľame osudy.

    Ak sme to dokázali v prípade takých konfliktov alebo miest, ktoré sú ďalej, a predsa sú blízko - ako na Balkáne alebo v prípade Kosova -, tak o to viac plénum Národnej rady by malo byť zrelé na prijatie spoločného dôrazného konštruktívneho stanoviska, aby bolo jasné, kde stojí Slovensko, a či a ako sa na neho môže Ukrajina z hľadiska svojich vzťahov v budúcnosti, perspektívy opierať a spoliehať. Potrebujeme reálnu solidaritu, nielen nejakú politologickú alebo technickú, ale skutočnú, ktorú ľudia cítia. Hovorím to preto, lebo je 100 rokov od času, keď možno nenápadne alebo nečakane, ale predsa začalo storočie vojen v Európe. Prvá svetová, potom pauza, revanš, ešte väčšia druhá a potom tretia studená svetová vojna. Dnes sa to hlavne mladším zdá ako samozrejmosť, ale mier v Európe samozrejmosťou nebol, nie je a nikdy nebude.

    To, že na takmer 70 rokov sa dá rátať mierové obdobie a spoločenstvo na Západe, nie je ani naša realita a už vôbec nie Ukrajincov alebo Východoeurópanov. Spomínam to preto, lebo celé je to o na jednej strane európskej Ukrajine, teraz nemyslím kultúru alebo geografiu, ale základné hodnoty, pravidlá, inštitúcie, ktoré takéto spolužitie, spoločenstvo, spolupatričnosť reprezentujú, ako sloboda, demokracia, vláda práva. To, čo my máme, aj keď nie ideálne alebo s mnohými chybami, je iným upierané. Nie je to samozrejmé a ide o univerzálne hodnoty. Ľudia na Ukrajine by sa nám pri debatách o kríze, o problémoch s nami hneď vymenili, pretože to je neporovnateľné.

    Druhou líniou je iná geopolitika istého euroázijského priestoru, ktorý je tiež mocenský, kde vidíme významné a konfliktné vojenské a vojnové posuny hraníc, dominancie nad územiami, invázie, agresie, iné geopolitické záujmy. A som presvedčený, že v tomto zápase medzi univerzálnymi hodnotami a robustnou, priam brutálnou silou máme stáť na tej správnej strane.

    Ten zápas bude pokračovať, je celosvetový a stále sa aktualizuje a to nehovorím preto, aby sme teraz nejak filozoficky a globálne rozprávali, ale je tu konflikt, problém v susednom štáte a nás sa to týka. Tie témy okolo bezpečnosti, migrácie, hraníc, ekonomiky, energetiky aj boli, aj sú a verím, že budú pomenované tak, aby Slovensko hájilo svoje prirodzené, každodenné aj strategické záujmy a zámery. Ale na druhej strane by sme mali vedieť využiť svoju polohu, svoju blízkosť, už či kultúrnu, alebo mentálnu, komunikačnú, práve preto, lebo to Ukrajine môže napomáhať v ďalších týždňoch a mesiacoch aj rokoch. Máme veľa skúseností. Slovenská cesta bola pre mnohých zaujímavá, inšpirujúca a je úspešná, napriek všetkým slabinám alebo zlyhaniam je to cesta, ktorá môže poslúžiť aj iným ako príklad. Máme diplomaciu a politiku, ktorá môže napomáhať pri všetkých významných rokovaniach o tom, ako ďalej na Ukrajine včítane menšinovej politiky, resp. toho, čo je dnes citované aj vo vyhlásení zahraničného výboru.

    Priatelia, cena za nerozšírenie Európskej únie alebo zastavenie toho procesu je oveľa vyššia než cena, ktorú do istej miery už aj my ako 28 zdieľame preto, lebo ani Balkán, ani východná Európa nemá lepšiu alternatívu ako spoločný priestor, kde platia mierové pravidlá a právo. Tá únava, laxnosť alebo odklad procesov je veľmi drahý aj pre nás, a preto to pripomínam, lebo Slovensko dnes má vplyv na proces rozširovania v regióne východu, východnej Európy viac ako kedykoľvek predtým. Mali by sme byť jasnými advokátmi týchto procesov v záujme aj svojom, nielen dotknutých krajín. To vyhlásenie sme podporovali, formovali spolu a som presvedčený, že reflektuje dôležité súčasti situácie a východísk alebo riešenia.

    Ale dovolím si predsa len na záver pár slov navrhnúť, lebo som možno s vami viacerými sledoval teraz o 12.00 hod. prejav prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina. Bol to zaujímavý prejav, svojím podaním impozantný, slávnostný, ale aj robustný, silný, odhodlaný. Hovoril o mnohých súvislostiach historických aj aktuálnych, o Kryme a Sevastopole, ktorý ma osobitný status, z čoho bolo evidentné, že ide aj o mocenský a výrazne mocenský a bezpečnostný záujem Ruska, keď hovoril o tom, aby do Sevastopola NATO prišlo k nám, nie my k nim do Sevastopola, kde je ruská flotila v Čiernom mori.

    Ale dve veci ma zaujali ako nepravdivé, ako posunuté a skôr zneužité, lebo to tak nebolo. Zjednotenie Nemecka, ktoré je dôležité pre pamäť a pre históriu a súčasnosť, lebo zjednotenie Berlína a zjednotenie Nemecka je predpokladom zjednotenia Európy, dokonca si dovolím povedať, že aj možno ďalších rozdelených miest a krajín, napr. Nikózie a Cypru. Zjednotenie Nemecka nenastalo obsadením východného územia západnými mocnosťami. To, ako sa dejú procesy na Kryme, nie je v zhode s tým, čo sa dialo pri zjednotení Berlína a zjednotení Nemecka. To je veľká nepresnosť alebo úmysel porovnávať neporovnateľné.

    A druhý veľmi zlý príklad je porovnávať rozpad Juhoslávie a rozpad Sovietskeho zväzu. Tragický, dramatický, krvavý rozpad Juhoslávie je veľkou cenou za to, čo sa tam naakumulovalo a zároveň pretavilo z režimu komunistického do nacionalistického, a tie konflikty boli veľmi drahé. Prirovnávať rozpad Juhoslávie s rozpadom Sovietskeho zväzu neobstojí hlavne preto, lebo od rozpadu Sovietskeho zväzu Ruská federácia ako suverénny, slobodný a verím, že v tých rokoch zodpovedný štát, konala tak, že v '94. garantovala územnú celistvosť a všetky ďalšie súvislosti pri procese likvidácie jadrových zbraní v Európe. Ukrajina pristúpila na tento dohovor, na túto zmluvu veľmi vážnu, veľmi citlivú po studenej vojne s garanciami od Spojených štátov amerických, od Veľkej Británie a Ruskej federácie. Rusko garantovalo územnú celistvosť, nie nejaké budúce obsadzovanie a referendovanie. Nemám nič proti referendám, ale keď sa obsadí vojensky územie a potom organizuje rýchlo referendum, to nebýva európsky štýl. To patrí trošku inde do histórie než v 21. storočí.

    V '97. roku Ruská federácia ako suverénny európsky štát podpísala Zmluvu o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou, ktorej súčasťou sú všetky tieto garancie, rešpektovanie medzinárodného práva, suverenity, územnej celistvosti, nezávislosti Ukrajiny, Charty OSN. To čo boli za zmluvy? To už neplatia alebo len niekedy, alebo podľa období prezidentov? Pacta sunt servanda, to platilo a bolo dobre. Keď to neplatí, je zle. Pripomínam to preto, lebo to, čo sa dialo následne od minulého mesiaca pri obsadzovaní Krymu a teraz s referendom, nie je v súlade s medzinárodným právom, nie je to porovnateľné so zjednocovaním ani Nemecka, ani s vývojom, ktorý bol citovaný. Preto je to, čo sa deje s územím Ukrajiny, anexiou, anexiou, lebo je to použitie sily a v rozpore s medzinárodným právom, pričlenenie územia za mohutnej vojenskej prítomnosti na dotknutom území.

    Nechcem tým spochybňovať ani vôľu, ani blízkosť, ale ak by takýto proces mal byť legitímnym, pravidelným, no tak to bude iné 21. storočie, než by sme chceli. Predstavte si takéto scenáre tu v regióne strednej, východnej, juhovýchodnej Európy. Skúsme trošku modelovať. Predtým zmluvy, garancie, nikdy, veríme - ale potom iné scenáre. A už sa nájdu herci, už sa nájdu všelijakí kváziprezidenti alebo prezidenti naozaj, ale negarantujúci, nie statoční, skôr skorumpovaní a defraudujúci záujmy svojej vlastnej krajiny. Preto navrhujem k vyhláseniu, s ktorým Kresťanskodemokratické hnutie súhlasí, záverečných pár slov. Tieto slová znejú a tým aj celý proces za anexiu územia Ukrajiny, teda posledná veta by znela:

    "Slovenská republika považuje toto referendum za neplatné a tým aj celý proces za anexiu územia Ukrajiny."

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu s faktickou poznámkou dvaja páni poslanci, pani poslankyňa Vášáryová a pán poslanec Érsek. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.

  • Chcela by som vás ešte doplniť, pán poslanec, pretože aj ja som sa pozerala na víťaznú reč pred pozvanými poslancami a rôznymi VIP-ákmi Putina. Putin doslovne povedal: "Krym bol vždy Rusko a Rusko bolo vždy pre Krym. To je naša kultúra a naša národná hrdosť."

    To znamená, že vraciame sa znovu k Blut und Boden filozofii a vraciame sa znovu do 20. storočia, do nacionalistických vyhlásení, a to je to, čo ma na tom najviac desí, na tej dnešnej reči Putina. Teraz je už len otázka, čo bude chcieť Putin ďalej, lebo predsa sa nemôže takto zastaviť. Dnes je v Rusku okrem pár svetlých ľudí, všetci sú nadšení, ako bude Rusko znovu veľké, aké imperialistické bude a hlavne ako sa ho všetci budú znovu báť. Veď o to ide! Čo bude chcieť, koridor do Kaliningradskej oblasti cez štát NATO, to znamená Litvu? Alebo čo ešte bude, do akej konfrontácie sa bude posúvať?

    A to sú tie otázky, o ktorých my tu musíme hovoriť, pretože my musíme mať, my musíme mať zhodu, politický konsenzus medzi všetkými dôležitými silami a osobnosťami Slovenska, aby sme vedeli, aký, akým spôsobom sa postavíme voči týmto ďalším výbojom.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som doplnil, a moja reakcia bude o tom, že ak to vyzerá aj u nás, musíme si dávať na to pozor a záleží mi na tom z dôvodu, keď včera pani europoslankyňa Beňová-Flašíková povedala, že bolo platné referendum, čiže vôľa ľudu, treba ho rešpektovať.

    Vážená Národná rada, ak bolo platné referendum na Slovensku - taká malá vec ohľadom obce Tešedíkovo, Pered -, a treba ho rešpektovať. Keď už ideme týmto smerom, tak by si vláda mala uvedomiť, že aj to bolo jedno platné referendum, ktoré doma nevieme spraviť tak, ako by malo byť. Ďakujem.

  • S reakciou pán podpredseda Figeľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja som skôr úmyselne pripomenul rok 1914, lebo už je veľmi dávno, málokto žije, kto vtedy žil, a chcem tým len povedať, že pritom to storočie bolo plné násilia, totality, ideológií. A teraz je 2014, to nie je symbolika, to je o tom, že aj toto storočie potrebuje nejaké ukotvenie v hodnotách, v pravidlách, inak sa môže zvrhnúť! A náš hlas, náš postoj je súčasťou hľadania alebo odpovede, to nie sú len nejaké márne debaty, a preto som presvedčený, že keď parlament Slovenskej republiky, malého, ale dôležitého demokratického štátu, povie pre pamäť a pre súčasnosť toto posolstvo, tak tým pripomína, že ako Európa svojím spôsobom doplatila na nezodpovednosť, na nacionalizmus, na rôzne pokušenia moci pred 100 rokmi, ktoré nedávno sme skončili, a teraz snáď to 21. storočie bude iné. Bude iné, ak bude viac solidarity a viac ľudskosti. O jednom je náš vzťah každodenný, empatia, sympatia, reálna solidarita a to druhé je o práve, ktoré ak dominuje nad silou, tak sa slabí, malí, menším, chudobnejším môže dariť. Ak bude sila dominovať, to bude zase ťažké, ba konfliktné storočie. Teraz o toto ide aj v Ukrajine.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, máte slovo. Po vystúpení pána poslanca Mikloška dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte pár slov ako člen zahraničného výboru, pričom moje slová, si myslím, že nebudú celkom politicky korektné, ale na to som si už zvykol. Niekto tu povedal, že hrozí studená vojna. Ja by som tak povedal, že bodaj by len tá hrozila, a nie aj nejaká nestudená.

    Samozrejme, budem za toto uznesenie hlasovať tak, ako som to urobil aj v zahraničnom výbore. Aj keď aj v zahraničnom výbore som navrhol, by som bol navrhol aj snáď niečo viac, ale tam sme sa vlastne nakoniec dohodli, že necháme to tak, ako to bolo navrhnuté. Na druhej strane treba oceniť aj zahraničný výbor, aj ministerstvo zahraničia za opakované rozpravy k tejto téme, ktorá napríklad bude zajtra pokračovať, o 9.00 hod. ráno tu príde veľká delegácia ukrajinských poslancov rôznych úrovní, s ktorou budeme mať, dúfam, dobrú debatu. Isteže všetci ste tam vítaní, aj keď to bude v miestnosti č. 30, kde asi sa veľa ľudí nezmestí.

    Dovoľte pár poznámok k uzneseniu a vôbec k situácii na Ukrajine, pretože jedna zo základných, že to malo byť trolinka skôr celé. Tu bolo pokusov viac urobiť rozpravu na tú tému, keď ešte sa nerinčalo zbraňami, ale vtedy sme to odsúvali a čas sme na to nemali. Ďalej sú tu mnohé také, by som povedal, nezodpovedané otázky, ktoré hovoria o tom, že tá vina skutočne není taká, že bipolárna, že len jeden áno, druhý nie, že je to tak rozprestrené medzi viacerých účastníkov tohto konfliktu. Neviem si predstaviť, aby Rusko a Ukrajina, krajiny, ktoré majú svoju históriu, blízkosť jazykovú, orientáciu náboženskú, kultúru a tak ďalej, naraz takto na seba začali, by som povedal, havkať a vyhrážať sa zbraňami. Čiže je za tým aj niečo iné.

    Otázky by som dal najprv na Ukrajinu, až dovolíte, no. Aj bola reč o tom aj na zahraničnom výbore, takže až niektorú myšlienku svojich kolegov som si dovolil použiť, tak, prepáčte, ale sú to aj moje myšlienky, no. To objavenie sa tých nacistických znakov a vyhlásení, napr. tej organizácie Pravý sektor, je prekvapujúce a môže to ľudí, nielen na Ukrajine, zneistiť a podráždiť. Ten schválený jazykový zákon bol vyslovenou provokáciou voči Rusom, keď bolo tam mnoho iných problémov ekonomických a bohvieakých v takomto porevolučnom čase a oni teda s najmenším, Strana regiónov zrazu schvália, bác, jazykový zákon. Majdan.

  • Reakcia z pléna.

  • Možnože to bol aj niekto iný, no môžeš ma doplniť, teda mne sa zdá, že Strana regiónov tam mala väčšinu, ale proste prešiel jazykový zákon, ktorý bol naozaj provokáciou. Hovorilo sa: "Majdan povedal, Majdan navrhol, Majdan zakázal, Majdan, Majdan..." No nebolo to nikdy poriadne jasné, že kto je to vlastne ten Majdan, iste to boli ľudia, ktorí tam dlhé mesiace na tej zime sedeli alebo protestovali, ale naraz sa zistilo, že z budov patriacich Majdanu boli snajperi, ktorí strieľali do obidvoch strán. To by bola, to je kľúčová záležitosť, to by som sa rád dozvedel, že kto bol za tými snajpermi, kto si ich objednal, prípadne zaplatil, no. Aj na Ukrajine mnohých hnevá, že je tam veľa oligarchov, mnohí nie sú ukrajinského pôvodu, multimilionári, ktoré svoje peniažky vyvážajú von alebo do daňových rajov a nenechávajú ich doma. Toto, myslím, že nie je len prípad Ukrajiny, ale v mnohých aj v médiách, aj z iných správ som zachytil, že toto tiež mnohých ľudí tam hnevá. No a ďalej, isteže po demokratických voľbách bude mandát vlády jasný. To, že niekto spochybňoval tento mandát vlády, celkom sa tomu nemožno diviť, aj keď v revolučných časoch býva to aj takto. Len potom tá orientácia tej vlády je diskutabilná v niektorých bodoch, o ktorých som už hovoril.

    Úloha Spojených štátov, USA, je tiež nezanedbateľná určite, napríklad v našom dokumente o nich absolútne nič nehovoríme, ťažko to tam dať, ale rýchla ponuka Medzinárodného menového fondu, že vám pomôže vo vašich štrukturálnych reformách, bola viac ako podozrivá, a keď ten slávny telefonát, kde pani poradkyňa ministra zahraničných vecí, tuším sa volá Nulan alebo Mulan, Mulan je, myslím si, nejaká hrdinka z nejakého filmu, ale teraz už presne neviem, že. Indiánka to bola, ale Nuland, nie tá...

  • Reakcia z pléna.

  • Pocahontas, éj, toto sme už ďaleko. Proste pani Nuland odporučila veľvyslancovi Ameriky v Ukrajine, kto by mohol byť premiérom a kto nemôže byť premiérom, čo sa vzápätí stalo. Nehovoriac o tom, že urazila celú Európsku úniu a včítane, teda včítane i nás. Iste si pamätáte prípad Kosova, keď zástupca Spojených štátov odporučil parlamentu Kosova esemeskou, kto má byť prezidentom Kosova, bolo to v mnohých médiách kosovských, čo sa hneď aj vzápätí stalo, a neskôr ho Ústavný súd odvolal, ale to možnože z iných dôvodov, ale proste to bolo veľmi, veľmi zvláštne.

    Európska únia. Samozrejme, my sme Európska únia, čiže to hovorím aj za nás, keď Putin navrhoval v minulosti poradu Európska únia - Putin - Ukrajina, tak vtedy na to Európska únia nemala čas. To, myslím, že bola chyba, tam sa dalo mnohému predísť. Takisto peniaze najprv dal Putin a až potom naraz mala aj Európska únia na podporu reforiem svoje peniaze. Veľmi podobné tým, ktoré dal a potom stiahol Putin.

    Toto je tiež vážna námietka, že keď európske krajiny viaceré - a to je len iba 5 a Slovensko je medzi nimi - neuznalo Kosovo, oni uznali Kosovo, ale keď je podobná situácia na Kryme, tam sú proti. Čiže ten rozpor Kosovo a Krym by si mali oni jasne uvedomiť. Slovensko je proti aj tomu, aj tomu, aj robí dobre.

    Európska únia. Sankcie. No, je to také plesknutie do vody, si myslím, lebo vlastne to, že niekomu zakážu vycestovať, alebo to, že na obchodnej úrovni zmrazia nejaké tieto alebo obchod obmedzia, sa skôr inde vyplatí, lebo videli ste štatistiky, že je rozdiel asi 100 mld. euro v prospech Ruska, a nehovorím, že to isté aj Rusi môžu spraviť na strane svojej, ako sa už aj vyhrážajú.

    No a teraz poďme ešte k Rusku, to je už posledný akťor v tomto. To, že sa stáva veľmocou, že rastie, že má svoje zdroje, nie malé, že Európa závisí aj od jeho plynu, že má atómové zbrane, to je fakt, a teda niektorí sú na základe toho aj znervóznení. Na druhej strane tak, ako budeme schvaľovať v rímskom teraz, či to je agresia, v tom rímskom štatúte, onedlho, možno ešte aj dnes, tak to naozaj sa plne hodí na to, čo, čo Rusko spravilo momentálne na Kryme. Možno aj, ešte aj horšie a je to, samozrejme, podobné k téme, to isté ako rok 1968. Aj tam to bolo treba dlho pripravovať. Ja som sa tu rozprával s diplomatmi ruskými, tí vylučovali niečo takéto. O pár dní sa to stalo. Tvrdiť potom, že sa jednalo o krymskú domobranu, je skutočne trápne až, by som povedal, drzé. Možnože Putin mal počkať na demokratické voľby, keď mal aj oprávnené námietky, ja som už hovoril voči legitimite terajšej ukrajinskej vlády. Vlastne to bude za dva mesiace. Mnohí hovorili aj predtým, že pre Ukrajinu není buď - alebo, Európska únia - Rusko, ale aj - aj. Aj Európska únia, aj Rusko. Ukrajina je mostom medzi práve Európskou úniou a Ruskom a nemôže sa prikloniť len k jednému alebo k druhému. Určite ho Európska únia, Ukrajinu, ešte dlho medzi seba za plnohodnotného člena neprijme a vlastne v tej asociačnej dohode určite by išlo najmä o voľný obchod, čo by nemuselo Ukrajine len prispieť.

    Ja osobne verím teda záverom, že nakoniec na Ukrajine vyhrá zdravý rozum a že tam zavládne mier, aj keď niektoré veci, sa mi zdá, už sú nevratné, a tu vidím aj určitú dôležitosť Slovenska aj jeho diplomacie, ktoré pozná mentalitu obidvoch týchto krajín a určite nebude podozrievané z nejakých veľmocenských záujmov, čiže slovenská diplomacia, tak ako sa napr. deje už dlhé roky na Cypre medzi gréckymi, gréckou a tureckou stranou, by mohla byť aj tuná naozaj takýmto nejakým jazýčkom.

    No a posledná poznámka je k tomu uzneseniu. Keď čítame to, tretí, tretí odtrh zhora, tak tam je napísané, že Národná rada podporuje demokratické premeny a európske smerovanie Ukrajiny odrážajúce suverénnu vôľu jej obyvateľov. Viem, čo tým myslíme, ale určite na Ukrajine nie sú všetci, otázka, čo je väčšina orientovaná na európske smerovanie Ukrajiny. Čiže ja som to povedal aj na zahraničnom výbore, tam ma ubezpečili, že to myslia ináč, ale ja by som to videl a navrhujem, aby to bolo takto, že:

    "... podporuje demokratické premeny a európske smerovanie Ukrajiny s ohľadom na suverénnu vôľu jej obyvateľov vyjadrenú vo voľbách".

    Tieto "s ohľadom na" a "vyjadrenú vo voľbách" by som tam dal, lebo nepredpisujme Ukrajine, jaká je jej suverénna voľba, a netvárme sa, že naozaj je úplne jasné, že všetci chcú ísť hneď do Európskej únie alebo podpísať asociačnú dohodu, no však to bol jeden z hlavných problémov, ktoré tam medzi východom a západom vznikol.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Fronc... Chcete faktickú? Nie. Tak páni poslanci Šebej, pani poslankyňa Gabániová, pán poslanec Kéry. Končím možnosť prihlásiť sa sa faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Šebej, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán kolega Mikloško, ja len jednu vec sa pokúsim uviesť na správnu mieru.

    Povedali ste, že to nie je dobré, že Rusko a Ukrajina začali navzájom na seba havkať a hroziť si zbraňami. Preboha, kedy Ukrajina havkala na Rusko a hrozila zbraňami? To je len rečnícka otázka. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Mikloško, som veľmi rada, že boli povedané tie slová, ktoré ste vy tlmočili. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Takisto sa pripájam k tým, ktorí súhlasia s pánom poslancom Mikloškom vo viacerých bodoch. Napríklad aj v tom, že mne vadí na tom, že tú ukrajinskú novú vládu považujeme za úplne legitímnu, ja s tým úplne celkom nesúhlasím do tej miery, že pod akým tlakom bola aj tá Strana regiónov, vonku čakal rozzúrený dav, oni keby hlasovali inak, tak ja sa obávam, ako by to s nimi dopadlo.

    Ďalšia vec, ktorá ma trošku znepokojuje, je, že do popredia na Ukrajine prichádzajú myšlienky súvisiace s neofašizmom, nacizmom, to nie je len strana Tretí sektor (pozn. red.: správne má byť Pravý sektor) pána Jaroša, to je napríklad aj pána Ťahneboka, ktorý je výraznou persónou ukrajinskej opozície. Ak sa nemýlim, tak jeho strana Sloboda a takisto jeho minulosť je naozaj spätá s myšlienkami, ktoré sa hlásia k neonacizmu, dokonca, sa nebojím povedať názor, že až k fašizmu. Trošku ma mrzí, že nikto z predrečníkov nehovorí podľa mňa o jednom kľúčovom bode, a to je, určite si pamätáte, že to napätie, ktoré eskalovalo, sa naozaj podarilo nejakým spôsobom upokojiť zásluhou niektorých ministrov zahraničných vecí, ktorí vlastne dojednali dohodu medzi opozíciou na jednej strane a prezidentom Janukovyčom, lenže táto dohoda nikdy nezačala platiť. Pýtam sa - a možno aj vás, pán predseda zahraničného výboru Šebej, možno aj ostatných -, že čo si myslíte, prečo, lebo podľa mňa toto je kľúčový moment. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Mikloško. Nech sa páči.

  • Len krátko. Na Ukrajine sa rinčí zbraňami, Rusi majú aj atómové zbrane, bojím sa, že tam môže dôjsť k veľmi vážnemu konfliktu, zbytočnému, diplomaciou, dialógom a rozhovormi sa určite to dá odtlačiť. Na druhej strane zrejme Putin čaká na vládu, ktorú on uzná, ktorá vyjde z volieb. Na Ukrajine sa hovorilo o všeobecnej mobilizácie, tie, niektoré tie násilia na tom Majdane bolo dobre vidieť. Neviem, či ste videli to video, keď Majdan veľmi tvrdo útočil aj zbraňami, aj reťazami, aj kameňmi, aj neviem, tyčami na policajtov, ktorí mlčky stáli, čiže toho násilia tam bolo veľa a vidíte, že aj napríklad Donecko a ďalej pokračuje, za to môžme ďakovať, že tu máme vlastne dobrý hokej teraz. Peniaze zvonku na podporu tam išli, o tom sa dobre vie, o tom je veľa dokumentov, že tam išli zvonku na podporu, aby sa táto situácia polarizovala. Takže máš pravdu, pán, máte pravdu, pán predseda, keď si mi aj ty vykal. Rusko naozaj je podstatne agresívnejšie v tomto smere, ale tieto nacistické až fašistické, by som povedal, výroky a reprezentácie na strane Ukrajiny tiež sú veľmi nebezpečné.

  • Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia páni poslanci Fronc, áno? Pán poslanec Fronc, pán poslanec Kuffa a pán poslanec Kollár, pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Blanár, pani poslankyňa Ritomská. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc, máte slovo.

  • Reakcia z pléna.

  • Á, vy sa hlásite, takže poprosím vás, nech sa páči, pán predseda výboru a pán predkladateľ, máte slovo, máte prednosť.

  • Ďakujem, rozhodol som sa využiť svoje právo vystúpiť po druhý raz ako, ako predkladateľ. Toto je užitočná debata bezpochyby a niektoré veci treba komentovať.

    Kolegovia, obidvaja ste spomenuli neonacistov, fašistov na Ukrajine. Samozrejme, že tam sú. Vieme, samozrejme, Pravý sektor, to sú otvorení nacisti, antisemiti a skutočne nijako ináč sa nedajú popísať ani opísať, ani nazvať. Aj strana Sloboda spomínaného Olega Ťahnyboka nie je nič, čo by sa dalo nazvať demokraciu vyznávajúci politický subjekt. Už len to, že jej stranou sa, jej členom sa možno stať, len keď je človek etnický Ukrajinec, tak niečo, niečo o tom vypovedá. Pretože ako sa možno narodiť s predpokladmi pre členstvo v strane, že áno? Ale, ale treba povedať jednu ďalšiu vec, tieto strany - a uvidíte po voľbách na Ukrajine - rozhodne nie sú dominujúcimi silami na Ukrajine, rozhodne nie. A Strana regiónov je strana, ktorá je najsilnejšia, a teda tá pôvodná, tá Janukovyčova strana, to je strana, ktorá je najsilnejšia na východe a juhu Ukrajiny. Tam má, tam je dominantné voličstvo a tam je z veľkej časti aj ruskojazyčné voličstvo, ale nie je stopercentne.

    Stranu regiónov napríklad z tých či oných dôvodov volili väčšinou aj Rusíni na Podkarpatskej Rusi, mimochodom. A ja som presvedčený, že, že voľby ukážu, že to nie je pravda, že Ukrajina je dominovaná nacistami. Nie je to pravda, je to hlúpa propaganda.

    Ale treba povedať aj ďalšiu vec, čiste štatisticky, keď sa pozriete, kde je naozaj veľa neonacistov, tak Rusko nieže za Ukrajinou nezaostáva, Rusko je na tom ďaleko horšie v mnohých ohľadoch. Ako môj kolega bývalý z časopisu Andrej Bán, redaktor, povedal, že na Ukrajine niečo také nevidel, ale otvorene pred policajtmi hajlovať heil Hitler videl v Moskve neonacistov. Nie je možné vyčítať jednej strane niečo, čo nevidíte na strane druhej. Ideológ Euroázijskej únie Alexander Dugin sa k fašizmu otvorene hlási, dokonca o tom napísal knihu. Je to veľmi vplyvný politológ, ktorý má prístup priamo k Vladimírovi Putinovi podľa všetkého. Takže keď používate slovo fašizmus, nacizmus, treba si uvedomiť, že s kým a s čím a kde máme dočinenia. Neonacisti nakoniec sú na všetkých možných miestach. Máme ich tu, jeden je županom v Banskej Bystrici. Čo sme objavili? Máme ich u našich južných susedov, máme ich vo Francúzsku, máme ich, hocikde sa len rozhliadnete po Európe, všade. Dokonca aj v Spojených štátoch amerických, a nie málo. To nie je žiadne špecifikum Ukrajiny, toto si treba povedať. A, samozrejme, máte pravdu vo všetkom, čo si o nich myslíte, pán kolega Kéry. Len ich treba vidieť aj inde, ale ja som chcel niečo iného povedať, s čím kolegovia neprišli.

    Čelíme zjavne nejakému, nejakej historickej hrozbe, pretože sa porušujú medzinárodné normy a porušujú sa spôsobom, ktorý si hľadá etnické a národné zdôvodnenia a používa všetky možné triky, ktoré tu už boli predtým. Používa absolútne lživú a bezuzdnú propagandu goebbelsovského typu. Mám na mysli ruské médiá. Používa úplne lživú argumentáciu na všetky strany. Dokonca hovorili, že Rusi boli vystavení, etnickí Rusi, nejakému ohrozeniu na Kryme. Preboha, veď tam je to absolútne väčšinové obyvateľstvo, ktorému nikto, špeciálne na Kryme, nikto neubližoval. Sevastopol je skoro čisto ruské mesto. Kto by si tam trúfol ubližovať Rusom, preboha? To skôr oni sa nechovali vždy veľmi ohľaduplne, napr. ku Krymským Tatárom. Ale to je nepodstatné, lebo ani tým v danej chvíli nikto neubližoval.

    Čo s tým? Čomu to vlastne čelíme a kde sú zdroje našej slabosti zoči-voči tomuto nebezpečiu? Ja ich vidím prinajmenej niekoľko. Najdôležitejší ten zdroj našej slabosti je naša stopercentná - v danej chvíli - závislosť na dovoze ruských energetických surovín. Ona, síce už dokážeme diverzifikovať trochu, dokážeme, máme spätný chod a tak ďalej, ale, ale ešte stále sme závislí. Európa závisí na ruských dovozoch plynu 30 percentami. Kedykoľvek to môže zmeniť, pretože stačí zvýšiť ťažbu, ja neviem, stačí, stačí načať konečne náleziská bridlicového plynu, či už vo Francúzsku, alebo najmä v Poľsku a v Británii, a tej závislosti sa dá zbaviť.

    Tú druhú, ten druhý zdroj slabosti v danej chvíli vidím v tom, že Európa učičíkaná jednak americkým ochranným dáždnikom a jednak proste tým, tou, tou ilúziou, že vlastne však 21. storočie už budú všetci priatelia, a že hrozby skončili a že studená vojna sa už nikdy nevráti, a v podstate odzbrojila. V podstate odzbrojila a my s ňou. Ja som naprosto presvedčený, že máme dobrú armádu, ale maličkú a podfinancovanú. Najvyšší čas, aby sme my, Poliaci - a tí to už robia, mimochodom, Estónci, Litovci, Lotyši, Maďari, všetci, ktorí sme, prepytujem, hraničné štáty európskeho priestoru a NATO, aby sme prehodnotili svoj vzťah k financovaniu našich obranných rozpočtov. My jednoducho sa aj správame ako vyplašené myši, keď vieme, že vlastne sa nevieme brániť. A teraz my - myslím Európania, nie my Slováci - my nemáme silu na nejakú pevnejšiu reakciu, lebo Európa už nemá ani zuby, ani svaly. Alebo teda hrozne otupené a hrozne ochabnuté.

    Ďalší zdroj potenciálnej slabosti vidím v niečom, s čím nemusíte súhlasiť, ale, prosím, verte mi. Prinajhoršom si zaobstarajte knižku o Gazprome, ktorú napísali dvaja ruskí špecialisti o svojej vlastnej štátnej firme. Ruské veľké štátne firmy ako Gazprom, Rosatom a podobne nikdy nevyhľadávajú veľké investície v zahraničí čiste z obchodných dôvodov. Z čisto z obchodných dôvodov, prosím, verte mi, to mi hovoria všetci, ktorí sa vyznajú v energetike, je investícia do jadrovej elektrárne projekt, ktorý sa nie je schopný zaplatiť pri, pri súčasných cenách energie. Nie je. Takže, samozrejme, že sú tu ale firmy, ktoré nemusia, keďže sú štátne. V Spojených štátoch už vám žiadna firma nebude ochotná postaviť jadrovú elektráreň v danej chvíli. Pretože tam firmy musia hľadieť na to, aby sa im peniaze vrátili, ale veľké štátne firmy nemusia na to hľadieť. Tie veľké štátne firmy, špeciálne ruské sú vždy používané aj ako politický nástroj, geopolitický nástroj, nástroj vytvorenia vplyvu a závislosti. Takže je načase, aby sme okrem obranných rozpočtov prehodnotili aj projekty, v ktorých v tej či onej podobe sa Rusko načahuje zo svojho teritória von, a nie sú to, nie sú to snahy motivované ekonomickými záujmami. Ja mám na mysli Rosatom, ja mám na mysli napríklad projekt širokorozchodnej, to je ekonomický nezmysel v každom ohľade. Tých analýz, prečo je to nezmysel, je veľa, ale toto je debata o niečom inom. A mohol by som menovať ďalší projekt, ktorý, chvalabohu, sa nejde uskutočniť ako nejaký hub proste niekde pri letisku Kuchyňa a podobne.

    A chcem vám povedať, že okrem toho, čo som tu už spomenul, čelíme, sme síce členovia Severoatlantickej aliancie a mohli by sme si myslieť, že my sme tu pekne v závetrí, že čo už, no tak tá východná Ukrajina, nech sa už tam udeje čokoľvek, nás chráni dáždnik. Dáždnik predovšetkým ani nie tak našich západných spojencov európskych, pretože, pretože síce majú ozbrojené sily, ktoré sú schopné to či ono, ale predovšetkým Spojených štátov amerických. No lenže na čele Spojených štátov amerických stojí prezident a administratíva, ktorá zjavne nie je, nepatrí k tým, ktoré by boli príliš ochotné reagovať nejakým muskulárnym spôsobom alebo naozaj dôveryhodným spôsobom na všetko, na všetky hrozby.

    Veď podľa mňa jeden z dôvodov, pre ktoré sa Vladimír Putin rozhodol, že môže beztrestne siahnuť na cudzie teritórium, hoci ho obývajú Rusi, ale cudzie teritórium de iure, je to, že prestal si, prestal veriť, že americký prezident všetky tie red lines, deadlines a step over lines, proste všetky tie čiary, za ktoré Spojené štáty nedovolia, aby niekto prekročil, že to nemusí brať vážne, lebo sa nikdy nič nestalo. Bola tuná červená čiara v Sýrii, bola prekročená a nestalo sa vôbec nič, iba Amerika otvorila dvere dokorán Rusku, ktoré prvý raz po 20 rokoch sa stalo vážnym geopolitickým hráčom na Blízkom východe. Rusku to nemožno mať za zlé, Rusko vždy malo zahraničnú politiku a bezpečnostnú politiku takú, že sa snažilo byť hráčom. Tradične, stáročia ruské politické myslenie je, geopolitické myslenie je také, že potrebuje medzi, medzi jadrom domoviny a hranicou, potrebuje mať priestor, potrebuje mať hĺbku aj na úkor susedných národov. To má svoje korene, zbytočne, zbytočne sa teraz o tom baviť, ale chcem doplniť, že popri zjavnej európskej slabosti, máme ešte aj situáciu skomplikovanú tým, že náš americký spojenec v danom okamihu nejaví príliš veľkú ochotu reagovať silou na silu.

    Takže, kolegovia, kolegyne, toto som považoval za potrebné dodať k tomu, čo už som povedal, a teším sa na vašu ďalšiu diskusiu.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Kéry, Vášáryová a Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kéry.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, som rád, že ste zdvihol hodenú pomyselnú rukavicu a naozaj mali ste veľmi objektívne vystúpenie. Ja by som sa ešte vrátil k tomu, čo ste povedali, a nie celkom ja súhlasím s týmto názorom o tom, že, ja vám dávam za pravdu o tom, že nacionalistické názory, fašistické, sú aj vo vyspelých štátoch Európskej únie, zoberme si Francúzsko, zoberme si Nemecko, sú aj na Slovensku, ale je tu jeden veľký rozdiel. Ani v jednej tejto mnou spomenutej krajiny nie sú súčasťou vlády a na Ukrajine sú súčasťou vlády. Pani poslankyňa Vášáryová sa zasmiala, keď ste spomenuli Kotlebu, dobre, Kotleba je župan, zvolili ho ľudia, ale mali by sme sa zamyslieť, čia je to chyba. Je to chyba nás ľavicovej časti politického spektra a takisto vás pravicovej časti politického spektra a mali sme naozaj vyvinúť v budúcnosti úsilie, aby sa takáto chyba nezopakovala.

    Čo sa týka ďalšej vašej poznámky o médiách, mne sa zdá, že niekedy, opoziční poslanci, nemáte rovnaký meter na to, čo je ruské, čo je americké, ja teraz absolútne nechcem zastávať a nedávať sa do roly zástancu ruskej politiky, ale mne sa veľakrát, sa mi zdá, že je to úplne jedno, či sú to americké médiá, ruské, majú jeden jediný cieľ, robiť propagandu. Možnože americké médiá to robia demokratickejšou formou a sofistikovanejšou formou, ale cieľ majú jeden jediný a spoločný.

    A čo sa týka Kosova a Krymu, vláda Slovenskej republiky aj my sme konzistentní v tomto. Myslím si, že niekto iný by, nie je konzistentný vo svojich vyjadreniach. Niekomu Kosovo vtedy vyhovovalo, ale teraz už Krym, viete, niektorí opoziční poslanci sa dostávajú do disproporcie.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za vaše druhé vystúpenie, pán poslanec, teda, pán predseda. Čo tu ešte nebolo spomenuté a čo by som rada dodala, pred nami stojí výzva nového definovania euroatlantického partnerstva.

    Táto celá situácia nás vlastne vháňa do tejto, do tohto nového definovania, do nového predefinovania úlohy NATO. My ako proste člen NATO budeme sa musieť toho veľmi aktívne zúčastniť. Dnes je Joe Biden v Poľsku a zajtra bude na Litve, sem nepríde, no ale bude u našich severných susedov. Všetky tieto rozhovory smerujú k tomu, že sa budeme musieť zamyslieť nad týmto novým definovaním a musíme si aj uvedomiť, že máme nezhody vo Vyšehradskej štvorke. Všimnite si, ako mlčí Maďarsko, všimnite si, ako svojím spôsobom mlčí Česká republika, čiže ale tam už zároveň vyzvali niektorí politici, vplyvní politici na predefinovanie vlastne, kto dostavia Temelín a podobne. My túto debatu budeme musieť tiež začať.

    Všade vo svetových novinách sa dnes skloňuje jedna otázka: Hrozí nám nová Jalta? Hrozí nová Jalta, to znamená prerozdelenie sveta po 60 rokoch, lebo Bezpečnostná rada OSN je stále ešte postavená na výsledku 2. svetovej vojny. Putin počíta s tým, že sa teraz prerozdelí vlastne táto, táto Bezpečnostná rada alebo akoby som, nová Bezpečnostná rada, a on k tomu smeruje. Uvidíme, ale som rada, že aj teraz tu o tejto, o týchto otázkach diskutujeme.

  • Pán kolega, pán predseda Šebej, chcem sa ti veľmi pekne poďakovať za toto vystúpenie, tá jasnosť, zrozumiteľnosť, ale aj odvaha, s akou si pomenoval súčasnú slabosť Európskej únie, alebo keď chceme, západnej Európy, do ktorej patríme aj my, a slabosť Spojených štátov amerických, bola až úchvatná, tá odvaha si naozaj zaslúži úctu a poklonu. Mrzí ma, že táto diskusia je naozaj tak málo sledovaná aj médiami, aj kolegami poslancami.

    Dovolím si k tomu len niekoľko poznámok. Tá moja prvá poznámka je, že, som o tom presvedčený, že Krym bol prehratý v Sýrii. Po Sýrii pochopil Putin, že USA na čele s pánom Obamom zďaleka nie je taká sila a nemá takú odvahu, ako tomu bolo v minulosti. Putin sa naozaj chová ako impérium, to, čo si ty aj naznačil vo svojom vystúpení, že Rusko bolo impérium už od stredoveku a vlastne to, tá, tá rozpínavosť Ruska je daná geneticky alebo historicky v ruskom národe. Aj preto si v súčasnosti dovolil porušiť hranice zvrchovanej krajiny, medzinárodne uznanej krajiny, dovolil si porušiť medzinárodné právo a využiť svoju menšinu a Európska únia je tak slabá, že dokáže len diskutovať, aj to sa veľmi bojí, aby presne formulovala jednotlivé vety. Trošku mi to, dnes už sme tu hovorili o rôznych historických paralelách, ja pripomeniem ešte jednu, ktorá sa bezprostredne dotýka Československa, aj Nemecko chcelo chrániť svoje menšiny v Československu a Veľká Británia a Francúzsko v Mníchove kapitulovali a prizerali sa tomu, ako Nemecko rozoberá versaillský mierový systém.

    Obávam sa, že niečo podobné sa v súčasnosti začalo na Kryme.

  • S reakciou pán poslanec Šebej. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán kolega Kéry, s tými médiami, ono je to tak, že ja som čítal niekoľko veľmi podrobných analýz ruských médií a z nich mi to vyplynulo, naozaj.

    Ale ja si neodpustím, pani kolegyňa Vášáryová, budem chvíľočku zlomyseľný, ale nie voči vám, ale voči tým, ktorí sa pýtajú, či hrozí nová Jalta. No ja sa obávam, že nehrozí. Viete, čo k nej chýba? Winston Churchill a Franklin Delano Roosevelt.

  • Smiech v sále.

  • A, pán kolega Novotný, súhlasím.

  • Nech sa páči, pán poslanec Fronc, ktorý je prihlásený do rozpravy, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Moje vystúpenie nebude dlhé. Po prvé by som rád poznamenal, že už predtým výbor pre európske záležitosti prijal stanovisko k situácii na Ukrajine, ktoré je v zmysle ústavy záväzným pre vládu a ministra zahraničných vecí. Samozrejme, medzitým ten vývoj pokročil ďalej a toto stanovisko, ktoré je teraz prijímané v rozprave, má, samozrejme, vážny deklaratívny charakter. Ja si myslím, že je dobré, ale rád by som mal k tomu pár poznámok.

    Prvá je, viete, často tu hovoríme o odvahe, ale tá odvaha, treba si uvedomiť, že je vždy spojená aj s čímsi iným, a treba si uvedomiť, že musíme byť pripravení za tú odvahu niekedy aj platiť, doslova. A preto chcem aj položiť pár otázok, ktoré bezprostredne sa vzťahujú k situácii na Ukrajine a o ktorých by som rád vedel trochu viac, ako sa vláda na túto situáciu chystá.

    V samotnom vyhlásení spoločne vlastne oceňujeme, že zatiaľ Ukrajina má zdržanlivý postoj, že teda v rozprave aj vyplynulo z rozpravy a zaznelo tuná, že tá povestná iskrička ku konfliktu kdesi tlie a stačí veľmi málo, a preto prvá moja otázka je, ako je Slovensko pripravené chrániť spoločnú hranicu, ktorú má s Ukrajinou.

    Druhá sa týka toho, že pokiaľ toto bude ďalej eskalovať, tak s veľkou pravdepodobnosťou sa môžeme ocitnúť v situácii obdobnej, v akej sa nachádza Taliansko a ktorej nerozumieme častokrát, keď majú problémy s utečencami, a môže sa tuná pohnúť prúd ľudí smerujúcich na Slovensko. Ako sme na to pripravení? Máme aspoň aké-také pripravené utečenecké tábory pre týchto ľudí? Pretože pekne a deklaratórne znie, že sme sa rozhodli pomôcť, 20 miest, 20 miest sme vyčlenili, pokiaľ si pamätám, čo povedal pán minister zahraničia, chvalabohu, akurát to je tak jedno miesto na 2 mil. obyvateľov Ukrajiny. A keď sa začne valiť prúd odtiaľ ľudí, tak to bude o niečom inom. Hovorí sa tu o sankciách z jednej strany a kontrasankciách, a tak by som sa rád opýtal, ako sme pripravení chrániť majetok slovenských občanov, ktorí ho majú nie na území Ukrajiny len, ale na území Ruskej federácie, či sú to už investície a podobne.

    A posledná, podľa mňa s týmto súvisiaca veľmi vážna otázka je, ak k týmto sankciám a protisankciám dôjde, celkom iste to bude mať valný dopad na hospodárstvo Slovenska a aj o týchto veciach treba hovoriť, treba mať predstavu. To sa netýka len plynu alebo podobne, tie hospodárske dopady už dneska existujú. Rozprávali mi ľudia, ktorí pôsobia v automobilovom priemysle, na Ukrajinu sa vyvážali autá, dnes tam nemajú žiadne obchody a podobne. Pri sankciách to bude oveľa horšie.

    Ja si myslím, že keď by takáto situácia nastala, je neskoro o tom hovoriť, že Slovensko by malo byť aspoň akú-takú predstavu, čo v týchto situáciách bude robiť, a to je takisto spojené s tým vyhlásením. Vyhlásenie, tak ako zaznelo, podporujem, nakoniec hovorím, že ten výbor pre európske záležitosti jemnejšou formou už čosi schválil, ale takisto si myslím, že treba hľadať odpovede na otázky, ktoré som tuná predniesol.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.

    Ďalší, ktorý v rozprave vystúpi, je pán poslanec Kuffa. Nech sa páči, máte, pán poslanec, slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ alebo spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k problému na Ukrajine. Veď ja som sa ho tak čiastočne dotkol, keď tu pán minister predkladal správu o zahraničnej politike, a ja budem mať taký trochu iný názor, ako tuná väčšinou zaznieval z úst mojich kolegov, nemusíte s ním súhlasiť a ja tak hneď aj v úvode chcem povedať, že ja toto vyhlásenie a to uznesenie, ktoré tuná máme ako v laviciach, a prípadne aj s tým pozmeňujúcim návrhom, ja to nepodporím, ja sa zdržím pri tomto hlasovaní, nepodporím toto uznesenie, ktoré tuná máme na stole.

    Dôvod je taký prozaický. Som priateľom rovnako Ukrajincov, tak ako aj Rusov a takisto som to pozoroval, to dianie, čo sa deje jednak aj na Ukrajine, aj na Rusku, a za celý ten čas, ktorý tuná je. Áno, tak ako to tu zaznelo. Neskoro trošku rozprávame o tom. Prečo sme neodsúdili to násilie, ktoré sa páchalo v uliciach Ukrajiny, Majdan? Tak jak ste to spomenuli, kto to je? Kto sú to títo ľudia? Kto sú títo ľudia? Ja som sa stretol s Ukrajincami priamo z Kyjeva, nie, nechcem povedať, že mali všetci ako jednotný ako názor, ale bol ten názor ako rôzny. Teda bol aj za, aj bol proti a ja som sa pýtal takisto, že kto to je ten Majdan. Prezident Ukrajinskej republiky, ktorý bol riadne zvolený ako ľuďmi, kde je teraz? Jak to, že už nie je? To tak spochybňujeme? To takisto, keby tak aj u nás, si to prenesme trošku aj k nám na Slovensko, teraz ulica tak zvrhla nášho prezidenta a teraz odrazu ho nemáme? Kdesi ho zatlačíme do kúta, do Rakúska ujde? Kam ujde? Do Česka? Hej, tak ja keď som aj tak pozeral, tuná to tak aj odznelo, teraz si zoberte, pán Šebej, že keď máte syna a je policajt a teraz tak stál v tom kordóne. Neviem, ja som to videl len sprostredkovane, dneska tie médiá to prenesú a sú to aj súkromné tie kamery, aj všelijako, ale tá agresivita zo strany tých demonštrujúcich, tak ja nemôžem povedať, že to bolo pokojné tam, keď tí, čo bili po hlavách tých policajtov, ktorí stáli, kladivami po nohách a hádzali zápalné fľaše im do hlavy. Ja si to neviem predstaviť, že by tam stál môj syn a dostal by takto, hej, a zhorel by tam na tom námestí. Tie obete boli aj na jednej, aj na druhej strane. Toto trebalo odsúdiť. Tuná sa to malo riešiť pokojnou formou. Formou dialógu. To by som bral. Ale teraz zastávať sa jednoznačne teraz na jednu stranu, lebo, lebo Majdan povedal to, Majdan prijal to a teraz takto tuná, stále tuná to počúvame. V podstate aj médiá, ako by som tak to vnímal, tak akoby tak jednostranne to podávali a už nepočúvame tú druhú stranu. Krym do roku 1954 bol ruským. Patril Rusku a teraz je tam, tam nie je menšina na tom Kryme, ale tam je väčšina tých ľudí. A v tom referende, keď sa teda rozhodli títo občania, že chcú patriť ku Rusku, však ešte duma rozhodne a Rusko rozhodne, že či teda ten Krym prijme alebo neprijme, lebo môže ho ešte aj neprijať, no tak potom, no darmo sa smeješ, ale tu (reakcia z pléna), tu je potom aj taká situácia, že Rusi, čo si teraz nechajú tam americké základne, aby tam postavili na Kryme. Americké základne? Áno, tá studená vojna je vždycky lepšou alternatívou jak horúca tá vojna. Pán Šebej, a naozaj tu rinčia zbrane aj na jednej, aj na druhej strane. Keď tuná bola výzva mobilizovať 40-tisíc záložníkov, tak to naozaj sa schyľuje k tej vojne. Ja som zvedavý, aké miesto zaujme naozaj naša vláda a naša armáda. Ak bude tuná hlasovanie v Národnej rade, že či áno, alebo nie, ja budem hlasovať proti. Neviem si predstaviť, že by sme bojovali proti Rusom. Ja si to neviem predstaviť a tie stíhačky MiG-y, tak tie sa zdvihli aj na poľskej strane, aj tuná na našej strane. To sú také hrozby. To je presne studená vojna. Keď ja som bol na vojenčine, najväčším nepriateľom pre nás bolo západné impérium. To boli Američania. To sme každý deň čakali, že bude atómová vojna. Jadrová vojna, jadrový konflikt. Každý deň sme tu boli na to pripravení. Tak som bol cvičený. Odrazu sú to naši najväčší, najväčší priatelia.

    Chcem poukázať aj na americkú administratívu. Ja sa pýtam, prečo sme neodsúdili aj Ameriku, keď, ja neviem, sa správala ako agresívne voči Kuvajtu, voči Iránu? Však iránskeho prezidenta obesili. Tak jaké, jaké sú to spôsoby? Je to normálne? Ja to nepovažujem, že to je... (reakcie z pléna), no tak tam však Američania napadli Irán. Či Irak? Irak, pardon, Irak.

  • Reakcie z pléna.

  • A inak Kuvajt bol, bol takým istým, Afganistan, hej, keď bola, keď bol konflikt v Rwande, tam nebola ropa ani diamanty, tak tam nikto nemal záujem žiaden. Nikto nič nemal žiaden záujem. Čo medzinárodné spoločenstvo v tejto veci urobilo? Bola to bezvýznamná krajina v Afrike. Nikto nič v tej veci neurobil. Najviac ľudí tam zahynulo. Viac ako v druhej svetovej vojne. Behom mesiaca zahynulo tam milión, vyše milióna ľudí. Nikto nič nepovedal. Nikto absolútne nič. Teraz by sme sa tuná takto rozhorčovali a stavali sa tuná na jednu stranu. Ja sa tiež pýtam, čo je ten Majdan, kto je ten Majdan a kde je Janukovyč. To už není prezident? Teraz odrazu tak. Na jednej strane hovoríme, že pod samopalmi hlasovali v krymskom parlamente, ja som počul, že takisto aj v ukrajinskom, v Kyjeve takto hlasovali takisto. Tak sa súkali ústavné zákony z rukáva. Keby tu nás obsadili takisto samopalníci našu Národnú radu, tak takisto zo strachu koľkí by sme boli hrdinovia, jak by sme hlasovali? Menila by sa ústava ľavá-dve, ľavá-dve a teraz sa odvolávame, že aké to je demokratické, aké to. Keď tu bol v júli minister zahraničných vecí Ukrajiny, bol som na tomto stretnutí. Boli sme dvaja za opozíciu, dvaja za koalíciu. Keď padla otázka taká, že akým smerom sa bude uberať Ukrajina, a tu to padlo. Doposiaľ tá Európska únia nemala záujem sa stretnúť s Ruskom, s Ukrajinou. Prečo sme nerokovali? Ale teraz, keď už horí, naozaj horí na námestiach, tak to už je potom naozaj veľmi zlé a minister, mne sa veľmi páčilo, ako pekne na to odpovedal minister zahraničných vecí Ukrajiny, a on povedal takto: "My sa nebránime Európskej únii, ale ani nebudeme nadbiehať. Ak budeme vstupovať do Európskej únie, ako dôstojný partner." Presne o to ide.

    A prvé, čo bolo po tej streľbe štvrtkovej, ktorá bola na Ukrajine, tak Európska únia aké veľké vyhlásenia, koľko miliárd eur poskytne Ukrajine, 11 miliárd eur! To už sme sa vtedy veľmi rýchlo ako ponáhľali.

    Ukrajinu, Ukrajina má túto skúsenosť. V druhej svetovej vojne neukradli jej územie ako také, ale v druhej svetovej vojne nemecké vojská boli tie, ktoré kradli zem, úrodnú pôdu z Ukrajiny. A boli to celé vlaky, ktoré boli expedované do, do Nemecka. Má túto skúsenosť a tu je takisto, tá Ukrajina má jednak ten potenciál, ktorý je aj ľudský potenciál, a rovnako je to aj to územie. A je tu mocenský zápas a to si treba naozaj uvedomiť. Tu je mocenský zápas Ruska a takisto aj administratívy USA. Jedna aj druhá strana takisto má veľký záujem. V Čiernom mori je čiernomorská flotila, ktorú majú, má ruská strana. No by som sa veľmi čudoval, že by ten Krym len takto ako tá ruská strana pustila. Veľmi by som sa čudoval a to, to, že Rusko takto reaguje, no tak to, je to aj zo strategického hľadiska, to si treba jednoducho priznať, že je to aj tak.

    Nesúhlasím s takýmito názormi, že Rusko označovať, že je to prebudené impérium. Nesúhlasím s týmto a ja si to neviem ani predstaviť, že by sme bojovali proti Rusom. Naša slovenská armáda, že by sme sa postavili proti Rusom. Na čiu stranu sa tuná postavíme? Neviem si ani predstaviť tú skutočnosť, že by bojovala ukrajinská armáda a ruská armáda proti sebe. Ja budem stále ten, ktorý bude vyzývať ku riešeniu konfliktu formou dialógu, nie zbraňami, ktoré naozaj tuná rinčia, tak ako to kolega Mikloško tuná spomenul - a ja to vnímam - ako takú, takú veľkú hrozbu. Ak, ak to naozaj vybuchne, ako sme my na to pripravení, na tých utečencov, na tých ľudí?

    Kolegovia, sa vás opýtam a ja som tiež z východného Slovenska, koľkí sme pripravení na to, aby sme prijali možno utečencov do svojich vlastných príbytkov? Naša krajina není na to pripravená. Dvadsať miesť? To je to je jedno miesto pre dva milióny Ukrajincov? Nie sme na to pripravení, ja si to ani neviem predstaviť, preto by som poprosil, aby sme naozaj hľadali tuná riešenie formou dialógu a aby sme tuná naozaj sa vyvarovali takýchto rôznych vyhlásení, hej, a ktoré by naozaj podnecovali k tomu, aby rinčali zbrane. Ak si myslíme, že nás nejaký dáždnik ochráni, tak to si ja vôbec nemyslím, lebo ten dáždnik nám spadne rovno na našu hlavu, rovno na našu hlavu nám, nám padne. Nebude to ten dáždnik, ktorý by bol, na ktorý by som sa ja spoliehal. Neviem si to ani predstaviť, že by nastal takýto konflikt tuná medzi Ukrajinou a Ruskom a že by sa tuná vojská NATO do toho zamiešali. Neviem si to ani reálne predstaviť a ja túto formu naozaj odmietam.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca dve, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Novotný.

  • Tak teda ja sa nepovažujem za odborníka na medzinárodné vzťahy ani na vojnové agresie, ale niečo už mám z histórie aj z medzinárodných vzťahov načítané, vždy ma to zaujímalo a vždy sa rád k takejto problematike vrátim, ale musím ti povedať, Štefan, že tvoje dnešné vystúpenie bolo úplne mimo.

    To, čo si predvádzal v úvodnej časti, by sa dalo nazvať tak jednoducho takým primitívnym antiamerikanizmom. Za všetko je vinná Amerika, dokonca ona napadla aj Kuvajt, keď som dobre počul. Nie, to najprv Saddám Husajn ako diktátor napadol zvrchovaný štát Kuvajt a Spojené štáty pomohli oslobodiť zvrchovaný štát Kuvajt podľa medzinárodného práva. Môžeš nemať rád Ameriku, ale nemýľme si teda agresora a krajinu, ktorá je obeťou, a takisto by si si to nemal mýliť v tejto chvíli.

    Vieš, z medzinárodného práva, z pohľadu medzinárodného práva, z úplných základov napríklad povedať, že keďže tam žijú Rusi, a oni v referende rozhodli, tak to je tým pádom v poriadku, to znamená, voľná paralela, dnes som ich už niekoľko použil, to znamená, ak sa zorganizuje referendum na Žitnom ostrove a väčšina obyvateľov rozhodne, že chce ísť do Maďarska, budeme to rešpektovať? Je to v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, v súlade s medzinárodným právom, v súlade so zvrchovanosťou tohto štátu a s našimi hranicami? Veď si poslancom slovenského parlamentu. To nemyslíš vážne takúto vetu, ktorú si povedal.

    Ty si mýliš Euromajdan a to, čo sa dialo ako vnútorný problém Ukrajiny, a ospravedlňuješ tým, čo sa dialo na Majdane, ruskú agresiu? To znamená, keď bola Nežná revolúcia na Slovensku, Sovieti nás mohli prísť oslobodiť alebo Rusi? Alebo nemecká armáda tu mohla prísť urobiť poriadok z tohto pohľadu? Si úplne mimo, Štefan, nehnevaj sa.

  • Pán kolega Kuffa, neviem, asi, asi obývame dva rôzne svety alebo suma mojich vedomostí sa nezhoduje so sumou vašich vedomostí. Skutočne. Ja viem, každý má právo vystúpiť k čomukoľvek, ale, ale bolo by fajn, keby, keby sa v slovenskom parlamente udomácnil zvyk vystupovať iba k tomu, o čom mám aspoň nejaké vedomosti. Ďakujem.

  • Ten Kuvajt, pán kolega, ktorý ste spomínal, áno, Američania sa tam veľmi rýchle ponáhľali, pretože tam bola ropa. Ale ja som spomenul okrem iného aj Rwandu, kde zomrelo milión ľudí behom jedného mesiaca. Kto išiel na pomoc tejto africkej krajine, kto išiel? Nikto, nikto, milión ľudí tam zomrelo a to o tom mlčíme. A keď takisto tuná boli vyhrážky zo strany americkej administratívy vo vzťahu ako k Sýrii, kde sme protestovali proti tomu? Tiež sa schyľovalo k tej vojne. Američania alebo americké vojská alebo americká administratíva, tá môže, ale akonáhle je to ruská strana, tak na to tuná máme aj mimoriadnu schôdzu pomaly aj Národnej rady a to hneď aj odsudzujeme. Prečo sme neodsúdili aj tú druhú stranu? Takisto je tá agresivita aj na tej druhej strane a ja túto agresivitu odmietam. Jednoducho nemôžem to, sa s tým stotožniť a nemusíš súhlasiť s mojím názorom. Nemusíš s mojím názorom súhlasiť, ja ti ho nevnucujem. Ale jednoducho ja som takto vnútorne, som presvedčený, ja si neviem, ešte raz to zopakujem, predstaviť, aby naša armáda stála zoči-voči, voči ruskej armáde, a že bol by to nepriateľ a reálne by sme tuná strieľali vzájomne do seba, zabíjali sa, a keď si to prirovnal, tú Nežnú revolúciu, to je na míle vzdialené. Vilo, to je na míle vzdialené. Tuná v Nežnej revolúcii, tuná nepadali mŕtvoly. Nevraždili sa ľudia. Prečo sme to neodsúdili to násilie? Aj na jednej, aj na druhej strane. Tu sme potom len sledovali, že snajperi kohosi strieľali, strieľali aj do jednej, aj do druhej strany. Ani nevieme, kto to bol. Kto to bol? Ale tam reálne zahynulo vyše sto ľudí. Vyše sto ľudí tam zahynulo. K čomu to viedlo? Toto neni cesta, to, to som o tom vnútorne presvedčený, že toto nie je cesta. Aj v Kyjeve parlament, ktorý hlasoval a menil ústavu Ukrajiny, bolo to pod nátlakom a násilím.

  • Ďalším ústne prihláseným do rozpravy pán poslanec Kollár. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda výboru zahraničného, dámy a páni, nadviažem na poslednú vetu kolegu Františka Šebeja, ktorý povedal, že pri každom vystúpení by sme mali mať na pamäti aspoň nejaké základné elementárne penzum vedomostí o prerokovávanej téme. Chcem dopredu predoslať, že keďže sa skôr cítim odborníkom na financie, štátny rozpočet a všetko, čo súvisí s peniazmi a s Európskou úniou, tak nepôjdem do nejakej podrobnej vážnej štátnickej diskusie na tému Ukrajina, ale dovoľte mi, aby som sa podelil predsa len s vami o pár autentických pocitov, vnemov, ktoré som zažil pred siedmimi týždňami priamo na tom Majdane v dobe, keď slovenská diplomacia ešte len vajatala, či prijme nejaké stanovisko, neprijme, ktorým smerom sa bude vyvíjať nejaká základná kľúčová pozícia Slovenskej republiky voči dianiu na Ukrajine.

    Chcem povedať poznámku číslo jedna bez toho, aby som, opakovane to zdôrazňujem, šiel do nejakých veľkých detailov. Agresia bola, je a vždy zostane agresiou, o tom niet najmenších pochýb. Možno ste počuli niektorí z vás aj vyjadrenie českého ministra zahraničných vecí Ľubomíra Zaorálka na túto tému, keď povedal, že po 12. marci 1938 po anšluse, tomu sa hovorilo "Anschluss Österreichs", teda anexia Rakúska Nemeckou ríšou nacistickou, celá Európa bola ubezpečovaná o tom, že a už bude pokoj, ako hovoria Česi, už "bude líp", už nastane rovnováha mocenská. No ale ja tvrdím, že keď agresor urobí jednu takúto anexiu a anektuje ľubovolné územie, zvrchované územie suverénneho iného štátu, tak netreba byť nejakým veľkým snílkom a domnievať sa, že nebudú nasledovať anexie ďalšie. No a po 12. marci '38 prišiel 30. september '38, čiže niekoľko málo mesiacov uplynulo a mali sme tu druhý anšlus, tentokrát v podobe Mníchovskej zmluvy, kedy Československo odstúpilo pohraničné územie Nemecku, Sudety predovšetkým. A opäť uplynulo niekoľko málo mesiacov a mali sme tu 23. august 1939, známy pakt Molotov - Ribbentrop, síce všetci ho poznáme z učebníc dejepisu ako vzájomný pakt o neútočení, ktorý podpísal vtedajší minister zahraničných vecí Molotov a jeho proťajšok Ribbentrop, a málo sa pripomína stále dookola, pretože je potrebné to pripomínať, že tento pakt Molotov - Ribbentrop obsahoval aj v tej dobe utajený protokol o teritoriálnom rozdelení, teraz počúvajme ten - aj kolega Kuffa - ten výpočet krajín, ktoré sa vlastne rozdelili medzi sféry vplyvu Nemecka a Ruska, išlo o: Rumunsko, Poľsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Fínsko. Dosť ponaučení z histórie, aby sme potvrdili tú tézu číslo 1, že agresia bola, je a zostane agresiou. Na to netreba ísť do nejakých veľkých detailov, aj keď myslím, že všetci podporujeme v tejto miestnosti, aby sa vyšetrilo, kto strieľal, na koho strieľal, snajperi na strechách, peniaze odtiaľ - odtiaľ, kto bol dobrý, kto bol zlý, ale opakujem, do tejto témy teraz nejdem, ja sa vyjadrujem, ja sa vyjadrujem o anexii zvrchovaného územia iného štátu mocnosťou inou, toto je proste agresia a treba to pomenovať úplne, úplne nahlas.

    Teraz, ak dovolíte, k spomínanej návšteve spred siedmich týždňov. Bolo to, opakujem ešte raz, v okamihu, keď na Slovensku naša diplomacia ešte stále len hovorila o tom, že nevieme, čakáme, uvidíme, počkáme, lebo však sme koniec koncov aj členským štátom Európskej únie a musíme počkať, kým Európska únia samotná sformuje nejaké spoločné stanovisko k tejto téme, tak sme sa rozhodli s kolegom Lipšicom a Drobom, že pôjdeme sa na ten Majdan pozrieť priamo. Nie preto, aby sme to politicky zneužívali a možno ste si všimli, že sedem týždňov po návrate som na túto tému nijako nikde neprehovoril. Áno, mali sme len krátku tlačovú konferenciu, kde sme len povedali, s čím sme sa tam stretli, nič viac, nebolo to nikdy nikým zneužívané na nejaké domáce, domáce agendy, ale keďže je dnes na stole už spomínané uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Ukrajine, tak naozaj nemám žiadne iné ambície, len sa podeliť s vami, keďže, ak ma pamäť neklame, a myslím, že o tom písal naposledy aj pán Duleba, tak boli sme tam zo slovenských politikov priamo na tom Majdane naozaj jediní traja. Chcem povedať, že stretli sme sa a diskutovali sme dve hodiny so šéfom strany UDAR Vitalij Kličkom, rokovali sme aj s viacerými poslancami Batkyvčiny a už vtedy, podčiarkujem, takmer pred dvoma mesiacmi nám Vitalij Kličko povedal nasledovné.

    Žiadal nás, aby sme tlmočili po návrate domov, aby Slovensko ako členská krajiny Európskej únie pôsobila tým smerom, aby Európska únia čo najskôr prijala sankcie voči - vtedy ešte, podotýkam, bol stále pri moci Janukovyč a v princípe vládna Strana regiónov, tu a tam podporovaná miestnymi komunistami v parlamente. Zaznievali hlasy od poslancov Batkyvčiny, že viete, aká bola priemerná cena jedného poslaneckého hlasu ukrajinského parlamentu. To bolo vtedy, keď Janukovyč prijímal tie zákony, že nesmiete chodiť v maskách na Majdan a podobné ďalšie a ďalšie, tak tá informácia odznela, že od jedného do troch miliónov amerických dolárov - cena jedného poslaneckého hlasu. Tak boli dramatické udalosti vtedy v ukrajinskom parlamente. A Vitalij Kličko sám hovoril o tom, aby neboli uvalené také tie všeobecné sankcie na Ukrajinu, na ktoré koniec koncov tu a tam doplatia obidve strany, ale čo je najpodstatnejšie, spravidla na takéto všeobecné globálne sankcie vždy doplatí aj samotný ľud Ukrajiny, čiže 46 miliónov Ukrajincov. Sám Kličko hovoril o tom, že ak sankcie, tak selektívne, to znamená, namierené proti konkrétnym, konkrétnym činovníkom, alebo ako ich nazvať, ľuďom, či už to boli prokurátori takí-onakí z ministerstva tohto, vnútra, onakého, proste ktorí priamo mali, povedal by som, svoj podpis vlastnými rukami pod udalosťami, ktoré tam prebiehali. Pokiaľ viem, tak definitívne, nech ma pán predseda zahraničného výboru opraví, definitívne ujednanie alebo zhoda Európskej únie, teda aké sankcie, aká štruktúra a voči ktorým osobám, myslím, že to padlo v týchto dňoch niekedy, ak sa domnievam, práve po referende na Kryme, práve dnes alebo včera.

    Čiže čo chcem povedať, poznámka číslo 2, dva mesiace dozadu čelní predstavitelia vtedajšej ukrajinskej opozície, strany Batkyvčina - myslím si, otčina v preklade alebo vlasť - a UDAR žiadali selektívne sankcie Európskej únie, trvalo takmer dva mesiace, kým v zhode k nejakému stanovisku, ktoré by bolo unisono stanoviskom členských krajín celej Európskej 28, sa vôbec dopracovali. Ďalej Kličko potvrdil, že opozícia v tej dobe, keď sme tam boli, opakujem, stále vládol Janukovyč, Strana regiónov, že opozícia nemá situáciu na Majdane pod kontrolou. A to, čo tu odznieva, áno, môžem potvrdiť z autentickej skúsenosti z Kyjeva spred siedmich týždňov, je to pravda, že na Majdane pôsobilo niekoľko, možno niekoľko desiatok rôznych skupín, to nebola len, len že Sloboda a ďalšie, ako tu hovoril kolega Šebej, strany, ktoré boli, áno, nacionalistické, ultrapravicové, radikálne, šovinistické, také, onaké až po banderovcov, ale naozaj to bola veľmi nepriehľadná situácia, kedy sa vymkla spod kontroly, podčiarkujem, aj vtedajšej oficiálnej vládnej moci Janukovyča, ale aj pravici. Čo bolo pre mňa veľmi, veľmi veľké nóvum a zaujímavým zistením, že Majdan bol skutočne Euromajdanom alebo bol vyvolaný nepodpísaním asociačnej dohody zo strany Janukovyča iba prvé dva týždne a tie udalosti tam prepukli, dámy a páni, na prelome novembra a decembra uplynulého roka. Čiže netvárme sa, že Ukrajina ako téma je tu na stole 5, 6, 7 týždňov. Prvýkrát násilnosti prepukli naozaj začiatkom decembra. Z diskusie s poslancami a poslankyňami Batkyvčiny a UDAR-u sme sa dozvedeli, že ten Majdan bol o Euromajdane, teda o nepodpísaní asociačnej dohody medzi Janukovyčom a Európskou úniou naozaj prvé dva-tri týždne.

    Viete, o čom bol v ďalších nastupujúcich, nasledujúcich týždňoch Majdan? Bol o tom, že v istom okamihu sa ulica vzoprela režimu, ktorý na Ukrajine vládol. A keby sa možno urobilo priame referendum priamo na Majdane, ja som tam stretával ľudí, ktorí mali plynové masky, plechové prilby z druhej svetovej vojny a také 40-centimetrové drevené bejzbalky a chodili sme pomedzi tých ľudí, a to už bolo po tom, čo boli prvé štyri obete, prví štyria ľudia boli zastrelení asi, myslím, štyri-päť dní pred naším príchodom, čiže tá situácia na Majdane skutočne vrela a vtedy som si uvedomil, že naozaj Majdan sa vymkol spod kontroly ako opozícii, tak aj vtedajším oficiálnym vládnym štruktúram, to je holý fakt, ale ešte ďalej to poznanie postúpilo, keď sme sa dozvedeli, že o nepodpísaní asociačnej dohody to bolo prvé dva-tri týždne. Celý ten zvyšok už bol Majdan skôr o tom, že do, v istom okamihu vy, keď takpovediac necháte obyvateľstvo, majoritnú časť obyvateľstva na pokraji hladu, a tu si treba nahlas povedať, v akej ekonomickej úrovni a v životnej úrovni sa nachádza predovšetkým západná časť Ukrajiny, teda tá, ktorá s nami susedí, tak v istom okamihu tí ľudia si povedia, dosť a ideme do ulíc, čiže tu sa nám trošku miešajú dve témy. Aj naša propaganda stále dookola tvrdí, že to je o nepodpísaní asociačnej dohody. Ale neviem to percentuálne vyčísliť a nepôjdem do nejakých špekulácií, ale s určitosťou viem z rozhovorov s poslankyňami a poslancami spomínaných dvoch strán, UDAR a Batkyvčina, ktorí nám potvrdili, že to už bolo po tom závere práve o tom, že národ sa vzoprel režimu, ktorý na Ukrajine panoval. A na vlastnej koži, doprial by som to každému, možno budete súhlasiť so mnou, že raz videné, mám na mysli raz videné na mieste, je stokrát lepšie ako počuté alebo čítané niekde v novinách, na internete, videné v televízii, ale treba ísť tam na miesto toho činu a skutočne myslím si, že každý z nás by mal zimomriavky na celom tele, ako v istom okamihu môže skončiť ľubovolná krajina na svete, Slovensko nevynímajúc, ak donekonečna bude ožobračovať vlastný národ, ak doženie situáciu do takej krajnosti, že sa ocitne obrovská časť obyvateľstva naozaj na hranici prežitia. To už potom nikto nehľadí na nič - či Amerika, či Rusko, či Putin, alebo Obama - vtedy národ jednoducho vyjde do ulíc a neželajme si, možno si aj kolega Šebej bude pamätať jednu dobrú analýzu, myslím, že ju napísal Ján Strasser v SME-čku pred týždňom, keď napísal, že aj Slovensko môže mať svoj Majdan. Nechcem túto tézu a myšlienku rozvíjať ďalej.

    Tretie celkom zaujímavé zistenie bolo, počas tých rokovaní s Vitalij Kličkom, keď nám hovoril, a teraz sa budem krátko venovať ekonomickým témam, keď nám hovoril o tom, že áno, ako prvá prišla s ponukou na finančnú pomoc, keďže Ukrajina sa nachádza na pokraji ekonomického kolapsu, ak nie už za ním, teda de facto skolabovala ukrajinská ekonomika ako prví - taký pekný český výraz - "pospěchali" na pomoc: Čína. Ponúkli 13 mld., amerických miliárd, ale viete, čo si za to vypýtali? Do zálohy ukrajinskú černozem a vedia Číňania presne, o čom hovoria. Poviem len jedno heslo, Ukrajina ako obilnica Európy je schopná zásobiť obilím možno celý kontinent. Druhý v poradí - a podčiarkujem, stále vtedy vládol Janukovyčov režim - druhý v poradí s pomocou, ale s ponukou prišiel prezident Putin, suma plus-mínus podobná, 13 mld. amerických dolárov, no len vtedy Janukovyč zobral taký kus zamasteného papiera, na ktorý napísal, miliardu dáme armáde, miliardu dáme polícii, tomu, tomu, tomu a zabudol na tú pravú stranu, pretože ekonomika je vždy o ľavej a pravej strane: má dať - dal, čiže aktíva - pasíva, zabudol na tú pravú stranu napísať, odkiaľ v budúcnosti skolabovaná ukrajinská ekonomika vezme zdroje na splátku takéhoto úveru, pretože to nikdy zo strany žiadnej, podotýkam, veriteľskej nie je charita, vždy je to len finančná pomoc, no a potom prišla tretia ponuka na záchranu ukrajinskej ekonomiky a tá bola smerovaná zo strany Medzinárodného menového fondu a Európskej únie.

    Chcem povedať, že tuto kolega, myslím, Fronc spomínal, na výbore pre európske záležitosti sme mali túto tému prerokovávanú, kde došiel podpredseda vlády pán minister zahraničných vecí pán Lajčák a mňa vtedy trošku zamrzelo, že, že predsa len v dobe, keď už to na Ukrajine vrelo a vrelo to naozaj tak, že to bolo už neúnosné, tak ešte stále nebolo počuť žiaden hlas z úst slovenských diplomatov alebo teda ľudí, ktorí za tento rezort zodpovedajú, čiže hovorím teraz o ministrovi Lajčákovi. To bolo v okamihu, keď už na Ukrajinu chodil úplne nahlas minister zahraničných vecí Francúzska, ale ozýval sa a priamo tam bol na návšteve aj tuto zo severu minister zahraničných vecí Poľska Sikorski, počuli sme nejaké hlasy od Ľubomíra Zaorálka z Čiech a vtedy sme počúvali od nášho premiéra Roberta Fica, citujem: "O Ukrajine máme príliš málo informácií." Prišlo mi to skutočne nepochopiteľné, pretože počas tých dvoch dní v Kyjeve sme sa stretli aj s veľvyslancom Slovenskej republiky na Ukrajine pánom Siváčkom, a musím povedať pre objektivitu, že venoval nám asi hodinu svojho času a mali sme úplne objektívny rozhovor, ako on ako náš veľvyslanec v Kyjeve, vníma túto situáciu. Opäť jedna zaujímavosť z tohto rozhovoru, informoval nás o tom, že myslím, že druhý alebo tretí tajomník nášho veľvyslanectva v Kyjeve bol pozvaný v ten deň na koberček na ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny, že čo tam robia poslanci, podotýkam, suverénneho, ešte stále zvrchovaného štátu Slovenskej republiky. Čiže asi takto fungovali inštitúcie, ktoré boli pod kontrolou Janukovyča a Strany regiónov. Ale ešte raz pre objektivitu, stretnutie s ním bolo veľmi, veľmi poučné a veľmi prebiehalo naozaj v tom informatívnom duchu, v snahe, aby nás pán veľvyslanec informoval, ako on vníma priamo opäť ako človek z miesta činu dianie na Ukrajine.

    Dovoľte mi na záver, ešte by som chcel doplniť, doplniť kolegu predsedu zahraničného výboru pána Šebeja v jednej veci.

    Vy ste tu, pán kolega, hovorili o tom, že Európa de facto odzbrojila, teraz to skracujem a trošku parafrázujem, lebo sa príliš spoľahla na ten americký dáždnik, a v princípe ste volali po zvýšení výdavkov na obranu. Ste to adresovali, myslím, že nielen Slovenskej republike, ale že s podporným argumentom, že tak sa deje aj v susedných krajinách na čele teda s Poľskom. Ja by som chcel dve poznámky k tomuto povedať. Po prvé, nedá mi ako ekonómovi trošku k tejto téze, k tomu vášmu volaniu po zvýšení výdavkov na obranu dať možno jeden, možno dva, možno až tri otázniky v duchu, ale to je dobre mienená poznámka, postreh, že či sa nám to páči, alebo nie, tak Slovenská republika jednoducho v danú chvíľu, nehovorím, že v strednodobom horizonte, ale v danú chvíľu na toto zdroje nemá.

    Poznámka druhá k tejto téme a podstatne dôležitejšia. Tá prvá bola naozaj len tak na okraj, že nestačí len povedať, na čo všetko peniaze potrebujeme, ale treba tu a tam povedať aj, odkiaľ tie zdroje vezmeme. Ale na strane druhej poznámka podstatne dôležitejšia opäť k tomu tvrdeniu, že Európa odzbrojila, lebo sa spoľahla na americký dáždnik, a že teraz aj keby chcela napínať svaly, tak nemôže. Myslím si, že podstatne významnejším argumentom pre toto tvrdenie, s ktorým koniec koncov ja s vami súhlasím, je niečo úplne iné. Tu by pripomenul tú historickú vetu, ktorú všetci poznáte, Who do I call when I want to call Europe povedal, povedala legenda svetovej diplomacie Henry Kissinger. Toto platí plus-mínus dodnes. Koho mám zavolať, ak chcem telefonovať do Európy? Európa nemá dodnes sformovanú úplne jasnú, podotýkam, spoločnú, jednotnú, nazvime to akokoľvek, pozíciu a Ukrajina to - myslím pozíciu v zahraničnej politike ako takej - a príklad Ukrajiny a téma Ukrajiny to len odkryla v plnej nahote.

    Dovoľte mi v tejto súvislosti zacitovať Maroša Šefčoviča, podpredsedu Európskej komisie, ľudovo povedané, Barossovu dvojku. Ten povedal približne pred rokom, to bolo 26. apríla 2013, že zahraničná politika Európskej únie má, citujem: "za podmienky trvalej postupnej optimalizácie potenciál dať pádnu odpoveď na preslávenú otázku legendy svetovej diplomacie Henryho Kissingera", teda komu mám zavolať, ak chcem volať do Európy. No, mám vážne obavy, že tá znôžka takých tých slov, ktoré akokoľvek sú politicky korektné, ale predsa len, keď sa pozriete na reakčnú schopnosť Európskej únie, nebola schopná ani tri mesiace po vypuknutí konfliktu na Ukrajine prísť Európska únia s nejakým jednotným stanoviskom, pozíciou, postojom. A tu a tam sme boli skôr svedkami, že podstatne akcieschopnejšie boli tie "actions", ktoré podnikali tie kroky, ktoré podnikali, či už to bol Sikorski alebo minister zahraničných vecí Francúzska a ďalší. Tie boli podstatne efektívnejšie a účinnejšie a stále sa vyčkávalo, v princípe až referendum na Kryme muselo to obnažiť v plnej, v plnej kráse.

    Takže nechcem ísť teraz do, ako som na úvod sľúbil, do nejakého politického zneužívania nášho dvojdňového pobytu na Majdane, ale dovoľte mi ešte na záver jednu poznámku. Tiež ma zamrazilo, niekto tu obhajoval Stranu regiónov a Janukovyča a podobne, že je všetko OK. Zamrazilo ma, keď sme zistili, že to, čomu sa hovorí v Bratislave Primaciálny palác, alebo budova, kde sídli mestský úrad, takýto mestský palác je aj v Kyjeve niekoľko rokov prázdny, opustený, niekoľko rokov bez primátora. Keď sme sa pýtali Vitalija Klička, "whats happens", ako čo sa stalo, že Kyjev nemá primátora, tak viete, aká bola odpoveď? Lebo Strana regiónov a Janukovyč prišli k záveru, že vládna strana nemá dostatočne silného kandidáta na primátora Kyjeva, no tak ukrajinský parlament nevypísal primátorské voľby. Viete si toto predstaviť v civilizovanom štáte, v civilizovanej krajine? Preto podotýkam, že Majdan bol Euromajdanom niekoľko málo týždňov na prelome novembra a decembra. Celý ten zvyšok tam vo väčšej a väčšej miere, to, čo sa dialo na Majdane, prevažoval dôvod, príčina, ako som hovoril pred chvíľou, jednoducho národ sa vzoprel režimu Janukovyča.

    Takže je mi ľúto potom, keď počúvam, musím to povedať úplne v posledných vetách, keď počúvam vyhlásenia zo včerajška, z dneška pani europoslankyne a súčasne kandidátky na europoslankyňu na ďalšie päťročné obdobie, vyhlásenia o tom, že referendum na Kryme je v princípe OK a že to len celý svet nechápe, ale však je to v princípe dobre. A tým sa vrátim k tej mojej prvej vete, že agresia bola, je a zostane vždy len a len agresiou.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami dvaja, traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Kuffa.

  • Ja som sa nestretol síce s Vitalijom Kličkom ako ty, pán kolega, ale s ministrom zahraničných vecí a znova to tak pripomeniem. Mne sa to veľmi páčilo, keď minister zahraničných vecí Ukrajiny povedal, že Ukrajina, ak teda bude vstupovať do Európskej únie, tak ako dôstojný partner, a nie ako prívesok. A to je presne o tom, ako si to spomenul v tom kontexte.

    A tých 13 mld. dolárov, ktoré Čína v podstate si chce kúpiť časť Ukrajiny, áno, tú úrodnú pôdu, tam je ten boj. To nebude do budúcna ropa, ktorá bude rozhodujúca, ale to bude práve pôda. Aj ja som chodil presne v tom istom čase do školy ako ty. Ukrajina, a to sme sa učili v škole, je obilnicou Európy. A myslím, že je dodnes a je to strategická vec. Je to strategická záležitosť. Takisto aj Európska únia sa veľmi rýchlo ponáhľala a prvé, čo bolo, keď sa to už všetko prelomilo, však sme mali odsúdiť tie násilia, ktoré sa tam páchali. Takto bolo 11 mld. eur, že poskytne pôžičku takisto Európska únia. Tu je len pretláčanie sa týchto mocenských ambícií, že kto si kúpi túto Ukrajinu a na ktorú stranu ju strhne. Nacionalizmus na Ukrajine treba odsúdiť. Majdan bol extrémizmom v priamom prenose, tak sme to mali možnosť vidieť. Chodil si medzi týmito ľuďmi s bejzbalovými palicami, tak ako si to povedal. Podľa teba to bolo v poriadku, to bolo dobre, jak tĺkli tam tých policajtov reťazou, bejzbalovými palicami? A oni len stáli. Kladivami im bili po nohách, tak jak mali štíty. Keby si tam mal svojho syna, aby mu tak hodili zápalnú fľašu do hlavy s benzínom, aby zhorel, to by si bol spokojný, pán kolega? To treba odsúdiť. A to sme mali odsúdiť už hneď na začiatku. Takto kľudne chladnokrvne to budeme tuná vychvaľovať, že čo to bolo, jaký Euromajdan. Treba to odsúdiť. Bolo to násilie v priamom prenose, ktoré sa tuná páchalo. A jednoducho s tým dáždnikom neoperujte. Ten by nám padol rovno na hlavu, lebo jedna aj druhá strana...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Trpezlivosť, pán kolega Kollár. Konštatovali ste, že teda, že, že kde je to telefónne číslo, ktoré, ktoré chcel mať Henry Kissinger v Európskej únii. Ja som pani Ashton počul samu na seba povedať nasledovný vtip, že:

    Sedí v oválnej pracovni americký prezident, vtedy ešte s ministerkou zahraničných vecí pani Clintonovou, a bavia sa:

    "Konečne máme v Európe to telefónne číslo, je to pani Ashtonová, zavolajme jej."

    Tak vytočili to číslo, na druhej strane sa ozvalo: "Pani Ashtonová", a hovorí:

    "Tu je ministerka zahraničných vecí Európskej únie. Keď chcete poznať nemeckú pozíciu stlačte jednotku, keď chcete poznať francúzsku pozíciu stlačte dvojku..." a tak ďalej.

  • Dovolím si pripomenúť váženým kolegom z opozície, ktorí netrpezlivo očakávali rokovanie o Ukrajine a dokonca rozmýšľali nad tým, žeby bola mimoriadne schôdza kvôli Ukrajine zvolaná, že sála, ktorá, a časť, kde sedáva opozícia, je skoro prázdna. A chcem povedať, že česť výnimkám, si vážim, ktorí sme tu. Ale naozaj tak vážna téma a opozícia čakala netrpezlivo na to, že začneme rokovať o Ukrajine, a vidíte, záujem nie je. Chcem kolegovi Kollárovi pripomenúť, lebo tu spomínal slovenský Majdan. Ja si myslím, že porovnávať životnú úroveň na Slovensku s ukrajinskou, to je na dlhé hony. Myslím si, že vpredu, že životná úroveň je u nás veľmi slušná.

    A naši diplomati, kde ste kritizoval, že nie nejakým spôsobom, že sa vám zdalo, že neskoro reagovali. Ja si myslím, že naši diplomati vystupovali tak, ako diplomacia má. Rozvážne, zodpovedne. A takisto aj náš pán premiér Robert Fico.

  • S reakciou pán poslanec Kollár. Poprosím, ale dve minúty pánovi poslancovi Kollárovi. Stlačili ste procedurálny návrh, s faktickou.

  • Ďakujem veľmi pekne. Takže už bežia dve minúty. Dve krátke poznámky. Pán kolega Bublavý, také slabé, ja to volám, že fatamorgána, viete, také, také chabé utešovanie, samoutešovanie samého seba, že Slovensku nehrozí slovenský Majdan, lebo životná úroveň je vyššia ako na Ukrajine.

    Viete, keby som parafrázoval tento váš výrok, dal by sa parafrázovať slovami, že ešte je čo kradnúť, že na Slovensku. Ja len, ja len hovorím, že nechcime, nechcime sa dožiť, aby raz aj Slovensko malo svoj Majdan. Nechcime sa toho dožiť. Ja som na tom Majdane bol, treba to vidieť v priamom prenose tam na mieste činu. A hovorím ešte raz, že to bolo o Euromajdane prvých pár týždňov. Potom už bolo o niečom úplne inom, keď sa ulica, keď sa ľudia Ukrajiny vzopreli voči režimu, ktorý tam panoval. A mám obavy, že Slovensko sa tu a tam, raz rýchlejšie, raz pomalšie vyberá, pokiaľ ide o režim, podobným smerom.

    A na kolegu Šebeja. Áno, ten vtip poznám, stlačte jednotku, stlačte dvojku. Je to naozaj dobrý fór, ale koniec koncov sú aj vtipy, po ktorých sa takpovediac plače cez slzy. A ten vtip by bol naozaj vynikajúci, keby v skoncentrovanej podobe nevyjadroval, bohužiaľ, stále aktuálnu situáciu. Mám na mysli schopnosť Európskej únie sformovať jednotnú pozíciu, a nielen pokiaľ ide o prípad Ukrajiny. Ďakujem pekne.

  • V rozprave vystúpi teraz pán poslanec Blanár. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ja chápem, že vystúpenie na tému Ukrajina prináša priestor aj na určitý sarkazmus a možno aj na vtipkovanie, ale ja si myslím, že by sme sa mali vrátiť k obsahu a k tomu, čo sme chceli a čo chceme povedať vyhlásením, ktoré máme pred sebou, pretože situácia, ktorú preberáme a snažíme sa alebo snažíte sa ju popísať každý podľa toho, ako ju vnímate, je v každom prípade situáciou, ktorá je nešťastnou situáciou. Nepovedal som určite nič prevratné, ale vyjadruje to minimálne vážnosť tej situácie, ktorá tam nastala. A hocikto sa bude stavať teraz na jednu stranu alebo na tú druhú stranu úplne jasne, vyhranene, si myslím, že tiež asi nie celkom si uvedomuje význam toho slova, o ktorom hovorím.

    Preto aj my sme v zahraničnom výbore - a môžem to povedať aj priamo - ja som bol ten, ktorý som ako prvý inicioval, že treba, aby sme už aj teraz si prebrali pozíciu na zahraničnom výbore, poznajúc to, čo naša diplomacia podstúpila, a zanalyzovať to, aby sme naozaj prijali k tomu nejaké jasné posolstvo, ktoré zodpovedá Slovenskej republike, demokratickému štátu ako členovi Európskej únie. Vtedy dokonca silila taká myšlienka opozície, ktorá zaznievala aj v médiách a je tu cítiť rovnako alebo bola cítiť, pretože dnes tá časť poslancov, ktorá práve teraz tu nie je, to hovorila, že je potrebné k tomu zvolať aj samostatné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Ja sa domnievam, že už dnešné rokovanie ukázalo jednoznačne, že išlo len o politikárčenie zo strany tých, ktorí o tom hovorili, pretože keby im na tom záležalo, tak by tu boli a možno by formulovali tie svoje postoje k tomuto uzneseniu trošku jasnejšie. My v zahraničnom výbore sme to prebrali a myslím si, že sme sa pragmaticky, a to je to najdôležitejšie, dokázali zhodnúť na vyhlásení, ktoré vieme uchopiť a ktoré pomenováva aspoň sčasti to, čo sa deje na Ukrajine, a vyjadruje postoje aj Európskej únie, pretože vychádza naše uznesenie aj zo záverov rokovania Európskej rady. A či už tu bude pán Kollár alebo niekto ďalší hovoriť, že neskoro sme zareagovali alebo že Európska únia nevie zareagovať, kto je ten, kto to zmeria. Asi možno tí, ktorí o tom hovoria. Že nebola dostatočne európska diplomacia akčná, ale zasa druhým dychom sa priznáva, že bol tam minister zahraničných vecí Sikorski a minister zahraničných vecí Francúzska. Áno, to je pravda, veď to sú všetko ministri, ktorí s Európskou úniou nemajú nič spoločné. Teraz som aj ja trošku sarkastický. A verte mi, že komunikácia medzi Sikorskim a ministrom zahraničných vecí Francúzska a predstaviteľom Európskej komisie prebiehala, keď tam boli. Ale dá sa to aj tak postaviť do tej pozície, ako ste to postavili vy, ale nerieši to situáciu. Iba sa tu používali veľmi silné slová od pána Štefanca o tom, ako premiér, ako ministri a tak ďalej. Áno, dá sa z toho vytĺkať politický kapitál, ale neviem, že či v tomto vám uveria občania Slovenskej republiky.

    Buďme pragmatickí a snažme sa na veci pozerať chladnou hlavou. Tak ako to robí, podľa môjho názoru a presvedčenia, pragmaticky a s chladnou hlavou, s vysokou profesionalitou aj naše ministerstvo zahraničných vecí. A ďalej aj ministri, ktorí urobili už mnoho krokov, ktoré možno ani neboli medializované, ale veľmi intenzívne sa zaoberajú prípadnými dopadmi, ak by sa situácia radikalizovala v Ukrajine. Spomeniem ministra vnútra, ktorý veľmi promptne navštívil našu východnú hranicu a informoval sa o tom, čo sa tam deje. Ale to stále všetko beží na pozadí, dokonca zasadala Bezpečnostná rada. To tu nikto nespomenul. Len sa povedalo, že akosi Slovensko reagovalo trošku neskôr. Ja si myslím, že slovenská diplomacia zastáva naozaj profesionálny prístup a veľmi triezvy, pretože akékoľvek eskalovanie čo i len diplomatického prístupu k tejto téme je len prilievanie oleja do ohňa.

    Pán Frešo rovnako spomínal, že Slovenská republika sa nechala počuť veľmi neskoro. Opäť len môžem zopakovať, kto je ten, ktorý to zmeria, že čo je neskoro, čo je zavčasu. Keby možno zaznelo nejaké vyjadrenie, ktoré by bolo veľmi zavčasu. Prosto, toto nie je to, čo chceme povedať aj naším vyjadrením, ale naším vyjadrením je práve uznesenie, ktoré sa, má snahu, aby pomenovávalo aspoň, ako by som povedal, tak čo najobjektívnejšie situácie, situáciu, ktorá tam nastala, a nie úplne jednostranne. A ja by som sa práve sa dotkol tých jednotlivých častí, ktoré o tom jasne hovoria.

    Podporuje sa suverenita územnej celistvosti Ukrajiny v uznesení? Podporuje.

    Vyjadruje sa solidarita s ľuďmi a vládou Ukrajiny? Vyjadruje sa. Akokoľvek tu pri mnohých príhovoroch to bolo naznačované, spochybňované.

    Odsudzuje sa porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie voči územnej celistvosti a nezávislosti Ukrajiny, predovšetkým porušením Charty OSN, Záverečného aktu OBSE, ale aj vzájomnej dohody, bilaterálnej, medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou? Je to tu. Prečo toľko tých kvetnatých rečí okolo toho, keď tu je to všetko uvedené?

    Ďalšie odporúčanie, ktoré je tam vložené, práve vychádza zo stanoviska a myslím si, že triezveho, pretože ani pre Európsku úniu, pre nás všetkých to nie je jednoduché. Vychádza toto stanovisko zo záverov Európskej rady, ktorá podľa môjho názoru veľmi jasne pomenovala aj to, čo sa viac či menej jedna alebo druhá strana sa snažila pomenovať. Všetci chceme predovšetkým, aby aj na ukrajinskej strane bola legitímna reprezentácia. A tá reprezentácia legitímna môže byť iba vtedy, keď vzíde zo skutočných demokratických volieb, a to všetci vieme, že dnes to nie je úplne tak. Ale aj vieme, prečo to viac či menej bolo spôsobené. A toto odporúčanie jasne hovorí, ešte raz, vážené kolegyne, kolegovia, vám ho prečítam: "- odporúča v súlade so závermi Európskej rady, aby ukrajinské orgány prostredníctvom všeobecného procesu pokračovali vo svojom úsilí zabezpečiť slobodné, spravodlivé prezidentské a parlamentné voľby, pokročiť v ústavnej reforme" - vieme, že aké boli zmeny s ústavou robené - "a vyšetriť všetky akty násilia a očakáva od všetkých ukrajinských orgánov zabezpečiť úplné zabezpečenie úplnej ochrany práv všetkých občanov vrátane osôb patriacich k národnostným, etnickým a jazykovým menšinám s využitím odbornej expertízy Rady Európy a OBSE." Veď tam sme všade aj my členmi. Dokonca v OBSE sme mali aj najvyššieho predstaviteľa a myslím si, že to je organizácia, kde Slovensko zanechalo, by som povedal, hlbokú stopu a je tam veľmi cítiť. A tu sa na to odvolávame a jasne hovoríme aj o tom, že to, čo ukrajinský parlament v úvodzovkách, ktorý vzišiel z tých pohybov, ktoré boli na Majdane, že prijal zákon o zrušení používania jazykov národnostných menšín, to bolo nešťastie. A myslím si, že aj vďaka, to je teraz moje vysvetlenie, lebo nemám to úplne overené, aj pôsobením Európskej únie a možno aj ďalších, ktorí sa tam zúčastnili, Sikorskeho, že doteraz to úradujúci alebo presnejšie zastupujúci prezident nepodpísal, lebo to bolo absolútne nešťastie. Čiže plodili sa chyby, ale tu to... (reakcia z pléna), Turčynov. Tuto ale jasné stanovisko dávame k tomu, že pre nás je dôležité, aby to boli legitímne orgány, ktoré vzídu z volieb, aby tie prijímali rozhodnutia za Ukrajinu. A to si myslím, že si všetci želáme čím skôr. Ja si dokonca myslím, že aj ponuka Európskej únie na nejaké pristúpenie k asociačnej dohode vstupu do Európskej únie by bola pred týmito voľbami úplne predčasná a možno nie celkom dobrá, pretože nikto z nás dnes nevie povedať, aj keď pán predseda Šebej si myslí stopercentne, že tie nacionalistické a fašistické skupiny, ktoré tam dnes nejako sú zastúpené, že nie sú väčšinové, ale nikto nevie, či sa nedostanú do tej vlády, a preto treba byť naozaj pragmatickí a opatrní. To táto časť uznesenia, podľa môjho názoru, jasne o tom hovorí. Nikto si neprajeme, aby tie voľby dopadli horšie, ako si predstavujeme, aby tam predovšetkým demokratické sily zvíťazili. Je tam ocenenie zdržanlivého postoja, takisto, myslím si, že veľmi uvážlivé, rozumné konštatovanie. Potom je tam podporovanie, vyslanie: "- podporuje vyslanie medzinárodnej pozorovacej misie na Krym a na východnú Ukrajinu, víta snahu medzinárodného spoločenstva..." Tu pripomeniem, že je práve jeden z tých, ktorý bol aj aktívne za túto pozorovaciu misiu, bol práve náš minister zahraničných vecí pán Lajčák.

    Ďalšou časťou je: "- podporuje demokratické premeny a európske smerovanie Ukrajiny odrážajúce suverénnu vôľu jej obyvateľov". Tu mi dovoľte, aby som odpovedal, aj keďže som bol spoluvytvárateľom tohoto uznesenia na pozmeňujúci návrh, ktorý tu predkladal pán kolega Mikloško, ktorý sa odvolával, že by tam mali byť voľby uvedené. Ale keď si v kontexte zoberieme to uznesenie, tak my už o tom, o tých voľbách hovoríme predtým. Čiže toto, prirodzene, vlastne nadväzuje na ten bod, ktorý som uviedol predtým, ako záver Európskej rady, kde sa hovorí o demokratických voľbách prezidenta a parlamentných voľbách, čiže už nie je potrebné, aby sme tu zdôrazňovali parlamentné voľby, lebo je tu len vyjadrenie suverénnej vôle, a tá suverénna vôľa je vyjadrená práve vo voľbách.

    No a potom sú tam ďalšie konštatovania, ktoré zároveň dnes na zasadnutí zahraničného výboru sme doplnili, poznajúc aj výsledky referenda, ktoré sa uskutočnili po našom prvom zasadnutí zahraničného výboru. Čiže reflektujeme aj na výsledok referenda, kde konštatujeme úplne jasne, že toto referendum je v rozpore s ukrajinskou ústavou. To je fakt, ktorý dnes vieme pomenovať, jasne sme ho pomenovali, je to tu uvedené a tým aj Slovenská republika toto referendum pokladá za neplatné.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ja som predsa len ešte raz sa vrátil k tomu, čo na úvod predseda zahraničného výboru pán Šebej prečítal, ale ja som to chcel zdôrazniť, aby sme sa vrátili k tej téme toho uznesenia, lebo tam všetko je dostatočne pomenované v rovine, ktorú dnes vieme aj my pomenovať, a chcem aj touto cestou poďakovať našej diplomacii, ministrovi zahraničných vecí, ale aj postojom premiéra, že naozaj zdržanlivo, veľmi vecne, pragmaticky sa pristupuje k tejto téme a že sa aj koordinuje spoločne s Európskou úniou, lebo neustále dochádza k zasadnutiam, pretože toto je ten zodpovedný prístup, ktorý potrebujeme v tomto okamihu zachovať, a akékoľvek predbiehanie sa, že kto skôr, čo neskôr, je len falošné, by som povedal, bitie sa do pŕs, pretože tá situácia si nevyžaduje predovšetkým rýchle alebo pomalé vyjadrenia, ale predovšetkým presné, jasné a pragmatické, a poznajúc naozaj výsledky tých najnovších informácií, ktoré máme k dispozícii alebo ktoré majú k dispozícii aj čelní predstavitelia Európskej únie, lebo my dnes formulujeme aj tieto naše stanoviská aj ako členovia Európskej únie tak, ako to robili ministri zahraničných vecí Poľskej republiky a Francúzskej republiky.

    Takže ja by som vás chcel poprosiť, lebo zatiaľ som zachytil dve doplňujúce, dva doplňujúce návrhy k tomuto vyhláseniu, ja by som vás chcel poprosiť o podporu tohoto návrhu, ktorý, si myslím, že najlepšie bez akýchkoľvek zbytočných prívlastkov vyjadruje súčasnú situáciu, ktorú vieme naozaj zodpovedne pomenovať.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujeme, pán poslanec. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Šebej.

  • Ja len pánovi podpredsedovi Blanárovi jednu poznámku. Ja, naopak, ja, ja súhlasím s tým, že všetky asociačné podpisovania asociačných dohôd a tak ďalej môžu prísť až vtedy, keď tá situácia na Ukrajine sa ustáli na tom, že kto je vlastne tá nová legitímna reprezentácia krajiny potvrdená voľbami. A až na základe toho, že kto vlastne bude viesť Ukrajinu, do akej miery bude Ukrajina skutočne slobodná a demokratická, môže rozhodnúť o tom, že či Ukrajina spĺňa alebo nespĺňa kritériá na, na podpis povedzme asociačnej dohody. To je asi celý môj komentár. To je všetko, ďakujem.

  • Ďakujem. Poprosím poslednú prihlásenú rečníčku do rozpravy, pani poslankyňu Máriu Ritomskú.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadrila ako členka zahraničného výboru k situácii na Ukrajine a k nášmu vyhláseniu, ktoré máme dnes prijímať. Je to veľmi dôležité, hlavne aby aj naši občania poznali, o čom teda naši poslanci hlasujú.

    Vrátim sa teda ešte späť k situácii, ktorá sa diala na Ukrajine v čase, kedy bolo to také autentické, a to bol deň 20. február 2014. V tom čase sa vyjadril poslanec Vadim Kolesničenko, poslanec hornej komory, Rady regiónov, parlamentu Ukrajiny asi takto: "Majdanovci mali zbrane ako prví. Strieľali do neozbrojených policajtov. S takými zvermi odmietam zasadať v parlamente. Títo zvrhlí, zvrhlí sociopati nesú osobnú zodpovednosť za to, čo ako zvery rozdali ľuďom zbrane. Túto zver treba súdiť, a nie s nimi rokovať. Turčynov a zver okolo neho, inak ich ani neviem nazvať, presne bez cenzúry takto to napíšem, ako to hovorím, oni začali bratovražednú vojnu, Kličko a Turčynov. Dnes, teda 20. februára, som chcel ísť na Námestie nezávislosti, kde stál a formoval sa sevastopolský Berkut. Oni mi v priebehu 40 minút oznámili, že po nich strieľali zo samopalov a šesť príslušníkov Berkut bolo ťažko zranených. Pýtali sa ma, prečo Berkut-y nedostali od vlády zbrane. Ako dlho sa tam mali udržať bez zbraní? Koľko ešte ich malo byť zabitých? Kedy sa to má skončiť? A ten pederas nám ešte povie, že ich ostreľujú snajperi. Rozprávajú rozprávky o tom, že v kabinete ministrov sedia snajperi, a vysielajú to aj na Piatom kanáli. Kto strieľal z konzervatória na príslušníkov bezpečnosti, ktorí nemali ani nepriestrelné vesty? Nemali také vesty, lebo ich poslali do zamestnania, aby zabránili masovým nepokojom podľa platných zákonov a predpisov. Tí zradcovia, resp. euromajdanci stále kohosi obviňujú, kričia, že krvavý režim, a pritom sú to oni sami, čo sú za toto zodpovední, lebo zabíjajú. Tie zvery strieľajú do svojich. Je to pochopiteľné. Prečo? Asi preto, aby vyvolali konflikt, aby položili počiatok rozpadu Ukrajiny. Teraz musíme dobre uvažovať, lebo ide o ľudské životy. Nič na Ukrajine nebude dobré, ak sa títo vlastizradcovia budú ukrývať za poslanecké mandáty. Takí ako Kličko a Jaceňuk, obaja sú rovnaké zvery. Dostali v Nemecku súhlas na rozpútanie bratovražednej vojny. Všetci sa umývajú v krvi."

    Toto svedectvo bolo zo dňa 20. februára 2014 a my vieme, že do konca toho dňa zomrelo zbytočne priveľa Ukrajincov na obidvoch stranách ukrajinskej občianskej vojny. Nazývajme veci presne - to bola a možno ešte trvá - ukrajinská občianska vojna. Toto svedectvo je súčasťou videa uloženého na mnohých portáloch internetu a každý, kto pozná súčasné problémy, pozná aj toto video.

    Nebudem tu opakovať fakty, ktoré ste tu spomenuli predo mnou, ale sústredím sa predovšetkým na pohľad trošku z historického hľadiska, a to prvý pohľad na Ukrajinu a Krym musí byť právne historický a druhý, pre nás dôležitejší, je nevyhnutý pohľad ekonomicko-geopolitický. Rada by som zdôraznila dva pragmatické argumenty k danému problému dnešnej Ukrajiny. Právne historický. Akisto vieme, že Krym patril odjakživa slovanským kmeňom a prvé historické pramene hovoria o Skýtoch. Ako isto všetci vieme aj to, čo znamenal pojem Kyjevská Rus. Posledné viac ako dve desaťročia patril Krym vyslovene veľkému Rusku. Vieme, čo to je. Ale málokto vie, že po druhej svetovej vojne došlo k akejsi vnútornej reorganizácii Sovietskeho zväzu, počas ktorej Chruščov doslova protiústavne súhlasil s nakreslením Krymu k mape Ukrajiny. Vtedy to akože nič neznamenalo, ale bolo to protiústavné. Porovnajme dnešnú demokraticky a referendom vyjadrenú vôľu obyvateľov Krymu. Chcú patriť tam, kam patrili dlhšie ako 200 rokov, a vyjadrili to v referende. Kto má právo im v tom zabrániť? Dávam otázku, kto má právo zabrániť krymským v ich referende vyjadrenej vôli.

    Pripomeniem aj jednu nedávnu hanbu našich politikov. Ak sa pozrieme na Kosovo, tak sa musíme hanbiť, že sme USA politike dovolili tzv. humanitárne bombardovať našich vlastných, Slovanov, len aby sa presadila geopolitická expanzia USA prostredníctvom islamských teroristov. A výsledok? Terorista Hashim Thaci sa bozkáva s americkými diplomatmi a uniká haagskemu tribunálu, lebo je prezidentom Kosova. Toto máme odsúhlasiť aj pre Ukrajinu? Tento istý model? Nemáme hanbu nazývať sa demokratickým, nemáme hanbu nazývať tento proces demokratickým? Je to, musíme si povedať pravdu, je to medzištátne teroristický proces, ktorým bola zvrhnutá legitímna vláda a legitímny prezident Ukrajiny.

    Druhý aspekt je ekonomicko-geopolitický. Keď vznikali vášne okolo pripojenia Ukrajiny k Európskej únii, prečo sa nikto nepýtal Ukrajincov to, čo sa Európska únia zo zákona mala opýtať. Pripomeniem zákon a slušnosť. Ak si niekto chce požičať v banke peniaze, vložia jeho identifikačné údaje do bunkovej informačnej siete. Získajú čistý prehľad o jeho podlžnostiach. Prvá vec, ktorú sa pýtajú, je, ako to všetko chcete zaplatiť. Ukrajiny, resp. ukrajinských euromajdancov sa nikto neopýtal na serióznosť ich túžob. Pani Ashtonová v tomto prípade zlyhala a zlyhali všetci europolitici, ktorí slepo podporovali euromajdanské protesty. Pripusťme, že časť Ukrajiny sa pridá k Európskej únii. Pýtam sa, kto to zaplatí. Kto bude platiť vyššie dane, aby Ukrajina mohla byť členským štátom Európskej únie? Opovážim sa tvrdiť, že ani jeden z vás, páni politici, to nebude, ale zaplatia to najchudobnejší občania Slovenska rovným dielom s najchudobnejšími občanmi Európskej únie.

    Vážení, počúvajte hlas slovenského ľudu! Všetci jasne kričia, ruky preč od Ukrajiny, ruky preč od Ruska! Slovensko musí vyjadriť svoju neutralitu k ukrajinsko-ruským otázkam. Slovensko musí nechať jednať Rusko, aj keby Rusko malo obsadiť celú Ukrajinu, a preto vlastne ja, tak ako kolega Kuffa sa vyjadril, ja sa takisto v tomto vyhlásení budem zdržiavať. Môj hlas bude, teda že sa zdržím. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Presne tak, na chudobe sa najlepšie zarába. A to ja vnímam takto aj Ukrajinu. Tak ako to Mária tu pred chvíľou tu povedala a to mne, to tak veľmi pripadá potom také, možnože to preženiem, ale akoby také úžernícke. Poskytnem ti úver, ktorý viem už dopredu, že ty nebudeš schopný splatiť. Celé je to o tom, kúpiť si tú Ukrajinu, hej, a takto ju pritlačiť, ako pokorne na kolená ich tlačiť. Presne tak. A treba mať tie oči otvorené. Kolega, keď pred chvíľou, keď rozprával, to mu nevadilo, že chodil pomedzi ľudí, ktorí mali bejzbalové palice? Presne tak, ten Majdan bol plný násilia a agresivity. To treba odsúdiť. Nevadilo nám to? Vtedy sme neodsúdili, hlasovali sme aj za to, aj ten prelet, ktorý bol nad našou krajinou, Kosovo sa bombardovalo a Juhoslávia, ten konflikt, ktorý tam bol, na Balkáne, bol hrozný. Pamätám si to ešte dodnes, keď americké vojská tie bomby, ktoré mali v stíhačkách a nestihli zbombardovať Juhosláviu, vyhádzali to do Stredozemného mora. Zo Stredozemného mora americké vojská si urobili smetisko. Hnusné smetisko si z toho zrobili. Talianski rybári keď namiesto rýb vylovili bomby v sieťach, sťažovali sa. Vtedy nadporučík alebo poručík, hovorca americkej armády to kritizoval a hovoril, že premiéra talianskej krajiny, myslím, zahraničných vecí, a ho kritizoval, že čo si to dovoľuje ako povedať. No dostal po, po frňáku. Samozrejme, sa ozvali Taliani, teda poriadne sa doňho ozuli, že čo si dovoľuje kritizovať člena vlády nejaký hovorca americkej armády. To nikomu nevadilo, že smetisko si robili zo Stredozemného mora. To je tá skutočná realita. Ak chceme, páni, odsudzovať agresiu, treba ju vidieť aj na druhej strane. Administratíva...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Týmto sme vyčerpali všetkých prihlásených. Uzatváram rozpravu.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán predkladateľ. Nech sa páči.

  • Kolegovia, konštatujem, že som, že sme dostali aj na stôl pred seba dva pozmeňovacie návrhy. Jeden predložil pán podpredseda Národnej rady Ján Figeľ a chce, aby sme na záver textu, tam, kde sa píše, že Slovenská republika považuje toto referendum za neplatné, na konci textu doplnili: "a tým aj celý proces za anexiu územia Ukrajiny". Čiže by tá celá záverečná veta znela podľa tohto návrhu: "Slovenská republika považuje toto referendum za neplatné a tým aj celý proces za anexiu územia Ukrajiny." Ja sa k tomu prikláňam, ale budeme o tom hlasovať.

    Ten druhý návrh je návrh na doplnenie textu vyhlásenia a Jozef Mikloško v ňom navrhuje doplniť takúto vetu: "Podporuje...", teda Národná rada, hej? "Podporuje demokratické premeny a európske smerovanie Ukrajiny s ohľadom na suverénnu vôľu jej obyvateľov vyjadrenú vo voľbách." Ja to nepovažujem za niečo v zásade zlé, ale považujem to za redundantné. To je inou formou povedané inde v texte, ja sa k tomuto návrhu neprikláňam.

    No a dovoľte ešte, aby som stručne zhrnul celú debatu. Zaznelo tu veľa vecí a zaznelo tu aj veľa, odpustite, ale hrozných nezmyslov motivovaných všetkými možnými odpadkami, ktoré možno vyloviť na internete. Toto do normálnej zahranično-politickej debaty v Národnej rade Slovenskej republiky podľa mňa nepatrí, nebudem adresný, ale toto bol môj dojem. Inak v zásade som rád, že sa naprieč politickým spektrom v Národnej rade zhodneme vo všetkých zásadných veciach, a dúfam, že toto vyhlásenie prijmeme veľkou väčšinou parlamentu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi predsedovi výboru. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 890, návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 896.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Predkladaným vládnym návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/35/EU z 21. novembra 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/106/ES o minimálnej úrovni prípravy námorníkov a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/38/EU z 12. augusta 2013, ktorou sa mení smernica 2009/16/ES o štátnej prístavnej kontrole.

    Vládnym návrhom zákona sa menia a dopĺňajú aj ďalšie ustanovenia, ktorých zmenu si vyžiadala aplikačná prax.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Andrejovi Kolesíkovi.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 890).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 písm. c), ods. 3 písm. c), pardon, rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. februára 2014 č. 896 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory:

    - ústavnoprávny výbor a

    - výbor pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu.

    Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, za klub KDH je prihlásený pán poslanec Pavol Zajac. Týmto mu dávam slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, najprv som si myslel, že k tomuto návrhu zákona, ktorý sa dotýka námornej plavby, jachtičiek, že to príde predniesť tu pán minister hospodárstva pán Malatinský, on je známy svojím, svojím koníčkom v týchto jachtách, potom som si ale uvedomil, že to je správne, že to predniesol pán minister Počiatek, veď aj on je známy tým, že bol v Monaku počas Formuly 1 na jachte J&T tesne predtým, kým sa určil výmenný kurz Slovenskej koruny k euru, takže jeho vzťah k jachtám a ľuďom, ktorí vlastnia jachty, k oligarchom je blízky a je to v poriadku, že ho, tento zákon doniesol on.

    Dámy a páni, tak ako to tu pán minister predniesol, je to transpozícia smernice Európskej únie so všetkými pozitívnymi, ale aj negatívnymi prvkami, ktoré prináša pozitívum, je to, že prináša sa väčší poriadok, definujú sa jednotlivé pojmy, definuje sa, kto akú odbornú spôsobilosť musí mať, kto aký denník musí viesť, v akých jazykoch to musí viesť. Negatívum je to, že prinesie to tým, ktorých sa to bude dotýkať, viacej byrokracie ako doteraz. Ale keďže, ako aj v dôvodovej správe sa píše, že dotýka sa to len veľmi úzkej skupiny občanov Slovenska, tento zákon, tak nemám obavu, že by odrazu všetci malí a strední podnikatelia, živnostníci, tí, ktorí nie sú vyplácaní na našich diaľniciach hlavnými dodávateľmi, aby mali problémy s jachtami. Tí teda rozhodne nemajú problémy s jachtami, lebo žiadne jachty nevlastnia. Nevedia, za čo majú zaplatiť nakúpený materiál, nevedia, za čo majú vyplatiť, z čoho majú vyplatiť mzdy a odvody do Sociálnej - a zdravotnej - poisťovne. Takže naozaj dotýka sa to úzkej skupiny ľudí, biznismenov, oligarchov, J&T, pána Flašíka a ďalších, ktorí vlastnia tieto jachtičky, a tých sa dotýka tento zákon. Aj v dôvodovej správe sa píše prínos pre štátny rozpočet, tuším, že na úrovni tisíc eur, zanedbateľný z pohľadu štátneho rozpočtu. A všetky nariadenia, ako čo sa má udiať v súvislosti s odbornou spôsobilosťou a ďalšími predpismi, by boli v poriadku a vyzerá, že to je naozaj transpozícia Európskej únie.

    Ale narazil som na jeden veľmi závažný bod a o tom vás chcem informovať kolegov poslancov, občanov Slovenska, médiá, aby som upozornil na tento bod, ktorý je z môjho pohľadu neprijateľný. A to je bod 12, ktorý sa dotýka § 9, ods. 1, na konci sa pripája táto veta, citujem:

    "Na sprístupňovanie údajov z námorného registra sa nevzťahuje osobitný predpis. Odkaz 1be)." Zvláštne, ale idete ďalej, keď to normálne čítate, prečítate si v dôvodovej správe k tomu bodu: "Vzhľadom na charakter registra sa vylučuje pôsobnosť zákona 211/2000 Z. z."

    A to už ma teda vyrušilo! Dámy a páni, všetci dobre viete, že to je dobre známa 211, zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Z akého dôvodu tieto informácie z toho registra nemajú byť prístupné verejnosti, občanom Slovenska, novinárom, koho tu ideme utajovať? A prečo? Prečo nemajú mať možnosť občania Slovenska dozvedieť sa z tohto registra, kto vlastní ktorú jachtičku. To páni z J&T a ďalší biznismeni si to neprajú? Alebo chcete mi povedať, že si to nepraje Európska únia? Ja nemám tak dopodrobna naštudovanú smernicu Európskej únie, ale som stopercentne presvedčený, že toto nie je v intenciách toho, aké smernice pripravuje Európska únia. Určite Európska únia sa nebojí transparentnosti. A nevidím dôvod na to, aby občania aj prostredníctvom médií sa nemali dozvedieť tieto informácie z tohto registra. A pripomína mi to aj snahu kolegu Alojza Hlinu, ktorý svojho času sa snažil alebo ešte snaží, on ma potom možno opraví, aby takisto register hausbótov na Slovensku, tých menších lodí, obytných lodí bol prístupný občanom. Ale tu sa jedná o oveľa väčšie námorné jachtičky, a preto, pán minister, tento jeden bod, bod 12, robí z toho zákona paškvil. Výsmech Európskej únie, ale aj občanom Slovenska. A preto za klub KDH, ako my na východe hovoríme, že "sorry", ale toto nemôžme podporiť.

    Odporúčame ministrovi, ale aj vám, pán minister, aby ste sa viacej venovali veciam, ktoré bezprostredne súvisia s každodenným životom občanov Slovenska. Kde je diaľnica D1 v Košiciach? Mala byť podľa vášho premiéra v roku 2010! V posledných mesiacoch ani vôbec nepočujem, ani len možnosť, kedy, v ktorom roku by to mohlo byť dokončené. Láskavo venujte sa týmto problémom, ktoré trápia občanov, ktorí spôsobujú, že v týchto regiónoch je vysoká nezamestnanosť a nezakrývajte, nezakrývajte sa transpozíciou európskej smernice v tom, že si tam napytlíkujete jeden bod, ktorý nedáva možnosť občanom Slovenska, aby sa dozvedeli z tohto registra informácie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne.

    Nikto nevyužil možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Nedá mi nezareagovať na pána Zajaca, lebo to už je naozaj veľmi ďaleko, kam vy ste to dotiahli. Toto hodnotím ako jedno najprimitívnejšie vystúpenie, aké ste zatiaľ mali, ale už si na to zvykám, že to je už u vás úplne obvyklá vec. Ani sa nečudujem, že vás ani vo vlastnom kraji nevolili. Proste to, vy, toto musia mať všetci tento názor, vy už ste sa podľa mňa zbláznili. Navyše je mi úplne jasné, že vy ani nepoznáte kompetenčný zákon. Kto má predkladať túto legislatívu, keď nie ja podľa kompetenčného zákona? Toto nespadá pod ministerstvo hospodárstva. A navyše je to naozaj technická údržba. Čiže vy naozaj sa snažíte využiť každú šancu, ako očierňovať túto vládu. A toto vystúpenie a si to aj prehrajte, fakt je to veľmi už úbohé, akým spôsobom vy vystupujete.

    Asi toľko. Vďaka.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, máte záujem sa vyjadriť? Nemá. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 884, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 888.

    Nech sa páči, pani ministerka Zvolenská, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 884.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh zákona, predmetom ktorého je niekoľko bodov, a to transpozície smerníc Európskej únie a riešenie nektorých aplikačných problémov vyplývajúcich z praxe.

    V rámci transpozície smerníc sa nachádza v tomto návrhu úprava v súvislosti s informačnými postupmi na výmenu ľudských orgánov určených na transplantáciu medzi členskými štátmi,

    úprava takisto v súvislosti s automatickým uznávaním dokladov o špecializácii lekárov a zubných lekárov vyplývajúcich zo smernice Európskej únie o uznávaní odborných kvalifikácií, a to z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky do Európskej únie.

    V rámci riešenia niektorých problémov aplikačnej praxe v tomto návrhu zákona sa nachádza definovanie ambulancií špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorým zosúlaďujeme ich názvy a vôbec ich definovanie s výnosom o materiálno-technickom a personálnom vybavení týchto ambulancií. Zároveň sú tu aj ustanovenia povinností zdravotníckemu pracovníkovi podrobiť sa opakovanému posúdeniu zdravotnej spôsobilosti. Jedná sa o prípady v praxi, kedy ide o zdravotníckeho pracovníka, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, na základe licencie, živnostenského oprávnenia alebo ktorý je spoločníkom v obchodnej spoločnosti, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, a v tejto zdravotnú starostlivosť poskytuje a to, táto povinnosť sa deje na základe podnetu osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, jej zákonného zástupcu alebo úradu pre dohľad, prípadne komory príslušnej na vedenie registra zdravotníckych pracovníkov u poskytovateľa špecializovanej zdravotnej starostlivosti, ktorého určí orgán príslušný na vydanie povolenia.

    Takisto sa dopĺňajú určité povinnosti vzdelávacej ustanovizne, kde sa jedná o právo zrušenia osvedčenia o akreditácii, ak táto ustanovizeň umožní zdravotníckemu pracovníkovi vykonať záverečnú skúšku bez absolvovania príslušného vzdelávania. Upravuje sa aj poplatok za vedenie registra v komore.

    Takisto sa upravujú aj nové povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a súvisiace pokuty za ich porušenie, a to najmä v dvoch prípadoch. Pri poskytovateľoch ústavnej zdravotnej starostlivosti, a to v prípade narodenia dieťaťa, kedy sa odosiela lekárska prepúšťacia správa dieťaťu prepusteného z ústavnej zdravotnej starostlivosti do domáceho prostredia určenému všeobecnému lekárovi, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast. Takisto je tu povinnosť oznámiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny svojvoľné opustenie zdravotníckeho zariadenia matkou po pôrode bez dieťaťa alebo aj s dieťaťom, ale bez súhlasu poskytovateľa, oznamovať údaje o potenciálnom darcovi orgánov určených na transplantáciu transplantačnej organizácii. Prvé dve povinnosti reagujú práve na potrebu skutočne väčšieho dozoru a ingerencie štátu v prípadoch detí, aby ten dohľad bol kontinuálny a aby nám tzv. nevypadávali zo systému skutočne v žiadnej etape svojho života.

    Na základe tohto sa aj poskytovateľovi všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast určuje povinnosť oznámiť úradu práce sociálnych vecí a rodiny prípadné znemožnenie vykonania preventívnej prehliadky dieťaťa v domácom prostredí. Ako ďalšie sa upravuje aj dočasná pracovná neschopnosť bezprostredne súvisiaca s poskytovaním zdravotnej starostlivosti osobe, ktorej zdravotný stav túto dočasnú pracovnú neschopnosť vyžaduje. Zosúlaďuje sa tiež zoznam prioritných chorôb uvedených v prílohe 3 zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti vzhľadom na zmenu zoznamu chorôb podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb.

    Takisto sa upravuje nová forma poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorou je ošetrovateľská starostlivosť v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zo zdrojov verejného zdravotného poistenia bude možné uhrádzať vybraných 9 zdravotných výkonov určených pre sestru a navrhuje sa výkon kontrolnej činnosti zdravotnou poisťovňou v súvislosti s uhrádzaním týchto výkonov nad správnym poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, bude dohliadať úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu predloženého vládneho návrhu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Jozefovi Valockému.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v zmysle rokovacieho poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 578 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 884.

    Na základe uvedeného zákona, pardon, na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právnymi predpismi Európskej únie.

    Prijatie navrhovaného zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie. Bude mať pozitívne sociálne vplyvy. Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 888 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku za klub SDKÚ - DS sa prihlásil pán poslanec Viliam Novotný, ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Alojz Hlina.

    Dávam slovo prvému prihlásenému rečníkovi pánovi Viliamovi Novotnému.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní k predmetnému vládnemu návrhu zákona, ktorý sa zvykne označovať aj ako veľká zdravotnícka novela, lebo je to pomerne rozsiahla novela, ktorá otvára hneď niekoľko zdravotníckych zákonov. Pani ministerka, myslím, že popísala, prečo je táto novela dnes v Národnej rade, čomu sa venuje a čo mení, a možno len naozaj veľmi krátko by som sa zastavil pri tých ustanoveniach, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe, a len ich telegraficky spomenul pre poriadok, že teda hovoríme o veľkej zdravotníckej novele, tak hovorme o zdravotníckych zákonoch, ale tomu, čomu sa hlavne budem chcieť venovať v závere svojho vystúpenia, je dlhodobá starostlivosť a problematika dlhodobej starostlivosti, v ktorej táto novela robí významný krok vpred, to treba naozaj povedať aj podčiarknuť, ale naďalej nedorieši veci tak, ako by sme si to všetci priali k všeobecnej spokojnosti ľudí, ktorí sú odkázaní na sociálne, ale aj zdravotné služby v zariadeniach sociálnych služieb.

    Čiže predmetný vládny návrh zákona otvára zákon 578 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, upravuje podmienky fungovania špecializovaných ambulancií, upravuje podmienky fungovania súkromných ambulantných lekárov, ale aj povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

    Otvára zákon 576 o zdravotnej starostlivosti, kde rieši proces vystavovania dočasnej práceneschopnosti, myslím, že tiež aktuálny problém, s ktorým sa stretávame v aplikačnej praxi, výmenu informácií pri cezhraničnej transplantácii orgánov, teda pri posune orgánov cez hranice jednotlivých krajín.

    Otvára zákon 577 o rozsahu zdravotnej starostlivosti, tam dochádza k aktualizácii zoznamu prioritných chorôb v zmysle schválenej aktualizácie medzinárodnej klasifikácie chorôb, ale v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti, a tu prvýkrát trošku zvýšim hlas, pretože na to chcem upozorniť, sa rieši aj zoznam zdravotných výkonov v zariadeniach sociálnej starostlivosti, ktoré majú byť uhrádzané z verejného zdravotného poistenia, o tom budem neskôr viacej hovoriť.

    Takisto sa novelizuje zákon 581 o zdravotných poisťovniach, kde sa upravuje uzatváranie zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a zariadeniami sociálnych služieb alebo so sociálnymi zariadeniami. Otvára sa aj zákon 383 o príspevku pri narodení dieťaťa, kde je podľa mňa, veľmi logický návrh, veľmi jednoduchý návrh, že keď matka ujde, veľmi to ľudovo poviem, keď matka ujde z pôrodnice, tak nemá nárok na tento príspevok, čo môžme len kvitovať, pretože tento problém sa často vyskytuje v našich nemocniciach, hlavne na východe republiky, kde potom vlastne to dieťa chvíľu je, je ako keby bez svojich zákonných zástupcov a nie vždy sa potom podarí tú matku aj nájsť, musím konštatovať, ale otvára sa v rámci tejto novely aj zákon o sociálnych službách a o sociálnej ochrane detí, čiže naozaj z tohto pohľadu tu nájdete všehochuť, trošku je ťažké sa zorientovať v tomto návrhu zákona, ale treba povedať, že mnohé z týchto zmien vyplývajú naozaj z aplikačnej praxe a v praxi by mohli aj dobre fungovať.

    To ale, čomu sa chcem venovať a na čo chcem upozorniť svojím vystúpením, je, že táto novela mala ambíciu a má ambíciu, keď to dobre čítam, zabezpečiť dlhodobú zdravotnú starostlivosť pre klientov v sociálnych zariadeniach. Vy sa iste pamätáte, keď sme na jeseň minulého roku tu s pánom ministrom Richterom dosť veľa diskutovali v snemovni o novele zákona o sociálnych službách, a vtedy som opakovane aj deklaroval, že kým nedôjde k dohode medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvom zdravotníctva na tom, ktoré zdravotnícke výkony, ktoré ošetrovateľské výkony je možné poskytovať v zariadeniach sociálnych služieb a ako budú tieto výkony zaplatené a, naopak, ja by som pokračoval ďalej, aké opatrovateľské výkony dnes poskytujeme v zdravotníckych zariadeniach, za ktoré by naozaj malo byť zaplatené, dovtedy budeme tu mať jeden problém, ktorý sa volá dlhodobá starostlivosť, je to prevzatý výraz, long-term care sa to označuje v svetovej literatúre, alebo keď chcete, sociálna medicína, to je také bližšie, lebo to vymyslel Vavro Šrobár niekedy. Proste nazvime si to, ako chceme, my tu máme pacientov, ktorí sú od pondelka do piatku pacientmi v zdravotníckom zariadení, od soboty do ďalšieho piatku klientmi v zariadení sociálnych služieb či po novom prijímateľmi sociálnych služieb, tak sa správne volajú a potom znovu ich na chvíľu idú do nemocnice, a kým sú v sociálnom zariadení, tak všetko, čo tam dostanú, za nich zaplatíme zo sociálnych fondov a v okamihu, keď sú v zdravotníckom zariadení, tak je to doména verejného zdravotného poistenia. Treba povedať, že tento problém sa tu latentne nesie niekoľkými vládami, každá vláda nejak niečo priložila k dielu, priložila ruku k dielu, čiže teraz by sme bez toho, aby sme nejak robili veľkú politiku kolo toho, je tu problém, ktorý na Slovensku poznáme a ktorý sa postupne snažíme riešiť niekedy od roku 2004. Čiže nejaké desaťročie tu prichádzajú nejaké zmeny v zákonoch.

    Preto bola táto novela z môjho pohľadu očakávanou, bol som veľmi zvedavý, ako sa s tým ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s ministerstvom práce sociálnych vecí vysporiada, a musím povedať úprimne a čestne, že sa veci posúvajú dopredu. Posúvajú sa dopredu výrazným spôsobom, významným spôsobom, predovšetkým tým, že jasne, tento návrh zákona jasne definuje poskytovanie dlhodobej zdravotnej starostlivosti, t. j. ošetrovateľskej starostlivosti indikovanej všeobecným lekárom jak v zákone o poskytovateľoch, tak v zákone o zdravotnej starostlivosti, v zákone o rozsahu, ale aj v zákone o sociálnych službách a dokonca aj v zákone o zdravotných poisťovniach.

    Zákon o rozsahu, teda novela 577, ktorá je obsiahnutá v tejto novele, definuje, že na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádzajú zdravotné výkony ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa prílohy. Čiže je to do určitej miery krok vpred voči tomu, čo máme dnes zadefinované v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, že v sociálnych zariadeniach je možné poskytovať zdravotnú starostlivosť. To sme tam napísali ešte niekedy v 2004. roku. Čiže tu bola možnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť v zmysle zákona o zdravotnej starostlivosti a o poskytovateľoch, musíte splniť podmienky, nejdem to tu teraz zbytočne rozoberať do detailov, ale je, bola tu takáto možnosť, ale nič viac. Bola tu len takáto možnosť. Táto novela ide ďalej, lebo hovorí, že na základe verejného zdravotného poistenia, čiže z verejného zdravotného poistenia je plne uhrádzaná ošetrovateľská zdravotná starostlivosť, indikovaná všeobecným lekárom v zariadeniach sociálnych služieb.

    Ďalej, tak ako tu už bolo dnes spomenuté, príloha č. 7 zákona o rozsahu definuje deväť zdravotných výkonov ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré môžu byť poskytované v sociálnom zariadení. Vždy môžme diskutovať, či ich nemalo byť šesť alebo, naopak, dvadsaťosem. Táto diskusia tu bude vždy. Viete, to je akože otvorená téma, čiže ako opozičný by som teraz mal povedať pani ministerke, že je to málo, ale ja som rád, že tam sú tieto výkony, lebo aspoň vieme, o čom sa rozprávame. Hovoríme o podávaní injekcií, hovoríme o podávaní infúzií, hovoríme o starostlivosti o sondu a výživu pacienta cez sondu, hovoríme o starostlivosti a dýchaní pacienta cez kanylu, hovoríme o ošetrovaní rán a hovoríme o ošetrovaní preležanín. O tom veľmi jednoducho, aby som nepoužíval odborné výrazy, to je, ktorí máme rodinných príslušníkov alebo známych v takýchto sociálnych zariadeniach, tak zrejme viete, aké problémy sú práve s takýmito zdravotníckymi výkonmi a úkonmi, ktoré je potrebné urobiť.

    V zákone o sociálnych službách sa ďalej definujú podmienky a základné materiálno-technické vybavenie poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti. No, potiaľ som pani ministerku pochválil, teraz by som mal povedať, čo sa mi nepáči alebo čo nie je doriešené a čo potrebujeme doriešiť, a chcem byť veľmi konštruktívny a ponúkam nápady, pohľady, pozmeňovacie návrhy v druhom čítaní. Mne to je úplne jedno, keď si to osvojí ministerstvo zdravotníctva, budem len rád, ktoré by mohli vylepšiť problém, ktorý s takto zadefinovanou novelou nastane v praxi.

    Ten problém číslo jedna je o tom, že táto novela novelizuje aj zákon o zdravotnej starostlivosti, kde sa hovorí, že ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb osobám, ktorým sa poskytujú sociálne služby, osobám, ktorým sa poskytujú sociálne služby v týchto zariadeniach, poskytujú zamestnanci zariadenia sociálnych služieb, ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania. No dnes sme v praxi často svedkami toho, že zdravotnú starostlivosť ošetrovateľskú v zariadení sociálnych služieb zabezpečí agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti alebo nejaký iný poskytovateľ. Nebudem to teraz ďalej rozoberať, nechcem robiť reklamu iným poskytovateľom. Ale takto zadefinovaná podmienka na ošetrovateľské výkony v zariadení sociálnych služieb logicky evokuje, že musia tam byť kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci, pretože títo zdravotnícki pracovníci musia spĺňať podmienky a, pozor, musia byť zamestnancami tohto sociálneho zariadenia. V tejto chvíli by som ešte bol možno aj ochotný nejak pristúpiť na kompromis, že dobre, skúsme to v tých veľkých sociálnych zariadeniach, kde aj dnes pracujú zdravotné sestry, sú zamestnané, ale voláme ich sociálne sestry a platíme ich len ako sociálne sestry, pretože vlastne nemôžu poskytovať zdravotnú starostlivosť, ktorú poskytujú. Ten problém ale nastáva pri ďalšej formulácii a to je pri novele zákona o zdravotných poisťovniach, kde je, prosím, napísané, že zdravotná poisťovňa môže uzatvárať zmluvy o poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti so zariadením sociálnych služieb a so zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, § 7a. No a tu je celý kameň úrazu. To znamená, na jednej strane hovorím novela o tom, že v sociálnom zariadení môže zamestnanec tohto sociálneho zariadenia, ktoré, ktorý spĺňa podmienky ako zdravotnícky pracovník poskytovať ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť. Hovorí o tom, že lekár, všeobecný lekár indikuje túto ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť. Hovorí o tom, že táto zdravotná starostlivosť ošetrovateľská je plne uhrádzaná z verejného zdravotného poistenia, ale zdravotná poisťovňa môže uzatvoriť zmluvu so zariadením sociálnych služieb, teda aj nemusí. Posunuli sme sa výrazne vpred, ale stále neriešime zásadný problém. Máme klienta v zariadení sociálnych služieb, je v nejakom stupni sociálnej odkázanosti, ale zároveň potrebuje aj ošetrovateľskú starostlivosť. Jeho sociálne zariadenie, kde je sestrička, ktorá by mu to vedela poskytovať a ošetrovať jeho ranu, jeho preležaninu, nemá zmluvu so zdravotnou poisťovňou a sme tam, kde ste teraz. Síce podmienky pekné, ale neprichádzajú peniaze za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

    Ja si uvedomujem, že nie je to jednoduché napísať do zákona. A boli by sme veľkí populisti, keby som teraz povedal pani ministerke, že stačí vymeniť slovo "môže" uzavrieť zmluvu za slovo "musí" uzatvoriť zmluvu. Nemôžme predsa zákonom prikazovať zdravotnej poisťovni, s kým má a s kým nemá uzatvoriť zmluvu. Zdravotná poisťovňa uzatvára, kontrahuje zmluvy na základe reálnej potreby zdravotnej starostlivosti, na základe ich finančných prostriedkov. Čiže, samozrejme, vzniká tu vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v tomto prípade medzi sociálnym zariadením, kde je poskytovaná zdravotná starostlivosť. Problém ale je, že keď to necháme takto zadefinované, môže sa stať, že rukojemníkom celého tohto systému bude ten klient v sociálnom zariadení, ten prijímateľ služby. On sa totižto dostane situácie, že si nie veľmi vie vybrať svojho poskytovateľa. Viete, ak nemocnica, ak ambulancia špecialistu nemá zmluvu so zdravotnou poisťovňou, kde ste poistený, tak vy máte slobodný výber lekára a vyberiete si iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý túto zmluvu má. O tom je selektívny kontrakting, uzatváranie zmlúv. Na tom to je postavené. Avšak môže si tento klient v sociálnom zariadení, ktorý je vo vysokom alebo vyššom stupni odkázanosti, väčšinou sú to títo klienti, môže si slobodne vybrať iného?

  • Ruch v sále.

  • On je predsa odkázaný, on tam leží na tej posteli, on celý život platil zdravotné poistenie a dnes je odkázaný prijímať nielen sociálnu opateru, ale zároveň prijímať aj ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť. Stáva sa rukojemníkom, je odkázaný na to, či jeho zdravotné, či jeho sociálne zariadenie má alebo nemá zmluvu so zdravotnou poisťovňou.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pán kolega, iba sa chcem spýtať, že vzhľadom k tomu, že už je 17.00 hodina, takže prerušujete svoje, svoju rozpravu a budete pokračovať po hlasovaní. Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem krátku prestávku do hlasovania.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie. Dámy a páni, poprosím vás o registráciu v hlasovacom zariadení, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Poprosím pána predsedu zahraničného výboru, pána poslanca Šebeja, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia.

    Pán poslanec Mičovský, procedurálny návrh?

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dnes sme tu pomerne dlho rozprávali o Ukrajine a Rusku a ja by som chcel upozorniť v tejto súvislosti na meno človeka, ktorý práve na území Ukrajiny v roku 1943 urobil kroky, ktoré významným spôsobom vstúpili do histórie našej krajiny. Ide o meno generála Karola Schwarza, ktorý v roku 1943 prešiel so skupinou tisícky svojich vojakov k Červenej armáde, aby oddiaľ začala pozoruhodná cesta 2. československej paradesantnej brigády cez Duklu, Povstanie až k slobode.

  • Ruch v sále.

  • Ja si myslím, že meno pána generála Schwarza môže aj dnes slúžiť ako príklad správneho rozhodnutia vo chvíľach, keď sa lámu osudy jednotlivca, ale i národov. Keďže generál Karol Schwarz práve 1. marca tohto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcie z pléna.

  • Dámy a páni, nastal technický problém s hlasovacím zariadením. Technici, päť minút? Päť minút prestávka.

  • Krátka pauza. Reakcia z pléna.

  • Prepáčte, pán predseda, ale zariadenie vykazuje dvojitú registráciu niektorých karát. Pán poslanec Uhliarik to vie potvrdiť, takže aby, je to technický problém.

    Potrebujeme reštartovať systém a...

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím, kolegyne, kolegovia, aby ste opakovane sa registrovali v hlasovacom zariadení. Môžeme?

    Pán predseda, nech sa páči.

  • Hlasovanie o vyhlásení Národnej rady Slovenskej republiky k situácii na Ukrajine, tlač 950.

  • Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, v rozprave zazneli k nášmu vyhláseniu dva pozmeňujúce návrhy.

    Jeden podal pán podpredseda Národnej rady Figeľ, ktorý navrhuje na konci textu vyhlásenia k záverečnej vete doplniť: "a tým aj celý proces za anexiu územia Ukrajiny". A ak by sme to prijali, záverečná veta vyhlásenia by znela: "Slovenská republika považuje toto referendum za neplatné" - a teraz je ten dôvetok - "a tým aj celý proces za anexiu územia Ukrajiny". Ja som sa s týmto návrhom stotožnil, ale je na vás, ako budete o tom hlasovať.

    Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasujeme o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 53 za, 56 proti, 15 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

  • Ďakujem. Druhý pozmeňovací návrh podal pán kolega Jozef Mikloško a ten chce, aby sme do textu doplnili: "podporuje demokratické premeny a európske smerovanie Ukrajiny s ohľadom na suverénnu vôľu jej obyvateľov vyjadrenú vo voľbách".

    S týmto návrhom som sa ja ako predkladateľ nestotožnil, lebo ho považujem za redundantný, je to obsiahnuté v texte inde, ale poprosím, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 20 za, 64 proti, 46 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem, pán predseda. Teraz, prosím, dajte hlasovať o vyhlásení v takom znení, v akom ho poslanci dostali predložené zo zahraničného výboru.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 122 za, 6 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili navrhované uznesenie.

    Ďakujem vám pekne, pán predseda.

  • Pán poslanec Kolesík uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 435 o námornej plavbe, je to tlač 890.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 890.

  • Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, ale nepredložil žiaden návrh.

    Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 79 za, 1 proti, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:

    - ústavnoprávnemu výboru a

    - výboru pre hospodárske záležitosti;

    a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti;

    a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 126 bolo za, 6 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Ďakujem, odhlasovali sme jediné dva prerokované body. Budeme...

    Ešte pán poslanec Mičovský? Procedurálny návrh?

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dovolím ešte raz zopakovať svoj návrh, aby si Národná rada Slovenskej republiky minútou ticha uctila pamiatku generála Karola Schwarza, čestného predsedu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ktorý sa vrátil natrvalo k svojim spolubojovníkom práve 1. marca tohto roku. Myslím si, že práve dnes, keď hovoríme o Ukrajine, treba si pripomenúť, že tento človek vykonal veľký krok, ktorý sa dostal do pamiatky nášho národa tým, že vykonal kroky, ktoré viedli cez vytvorenie 2. československej paradesantnej brigády, cez Duklu, cez Povstanie až k slobode tejto krajiny. A myslím si, že je dobré si pripomínať mená týchto ľudí, ktorí ukázali, že vo chvíľach, keď sa jedná o osudové zlomy človeka alebo národa, vedia sa zachovať tak, ako je potrebné sa zachovať. Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás, dámy a páni, o...

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem pekne. Krátka prestávka do 17.20 hodiny a budeme pokračovať v rokovaní.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave ďalej.

    Pán spravodajca, poprosím vás, zaujmite svoje miesto. Poprosím pani ministerku zdravotníctva, aby zaujala svoje miesto, a v rozprave bude pokračovať pán poslanec Novotný. A vás, kolegyne, kolegovia, poprosím, kto potrebuje si vybavovať nejaké záležitosti, aby ste nevyrušovali pána poslanca v rozprave. Vybavte si to vonku. Pani ministerka zdravotníctva, poprosím vás. Až vám to nevadí, že tu nie je pani ministerka...

  • Reakcia z pléna.

  • Takže nech sa páči, pán poslanec Novotný, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, tak rád by som pokračoval teda tam, kde som skončil pred hlasovaním. Hovorili sme o dlhodobej starostlivosti, hovorili sme o tom, že prijímateľ sociálnych služieb, teda klient v sociálnom zariadení, ktorý potrebuje túto ošetrovateľskú starostlivosť, je trochu iný ako bežný pacient. Pacient si totižto vie vybrať zdravotnú starostlivosť a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, keď má, keď nemá jeho poisťovňa zmluvu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, tak jednoducho pôjde do iného, k inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, do iného zdravotníckeho zariadenia, aby dostal túto zdravotnú starostlivosť. V prípade ľudí, ktorí sú vo vysokom stupni odkázanosti v zariadení sociálnych služieb to zjavne nie je možné. Oni proste dostanú tú ošetrovateľskú starostlivosť v tomto sociálnom zariadení a to, či bude alebo nebude za ňu zaplatené, závisí od toho, či sa zdravotná poisťovňa dohodne s daným sociálnym zariadením, či vznikne medzi nimi zmluvný vzťah.

  • Ruch v sále.

  • Ja si myslím, že táto formulácia, nechcem ísť do nejakých vážnych ústavných súvislostí, ale myslím si, že do určitej miery naďalej ohrozuje ústavné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť z verejného zdravotného poistenia pre týchto klientov sociálnych zariadení. Oni budú naďalej v situácii, že sú rukojemníkmi tohto celého systému, ktorý sa nastaví po tejto novelizácii.

    Ja by som preto rád prišiel s nejakými návrhmi a ponúkam ich a myslím si, že to celé, čo by sme mali začať robiť, je trošku zmeniť fungovanie tohto systému. Často je to o tom, že inštitucionalizujeme fungovanie jak zdravotníckych, tak sociálnych zariadení, ale aj pozície zdravotných poisťovní. Skôr by som sa na to pozrel z pohľadu toho klienta, ktorý potrebuje danú službu v sociálnom zariadení. Navrhujem preto, aby on bol nositeľom tej služby a tých peňazí, ktoré prídu zo zdravotnej poisťovne. A je vlastne úplne jedno, v ktorom sociálnom zariadení sa bude nachádzať. Ak je tá služba indikovaná, ak je, praktický lekár indikuje takúto ošetrovateľskú starostlivosť, a tak za takouto ošetrovateľskou starostlivosťou musia ísť aj peniaze.

    Nehovoríme o malom objeme peňazí, reálne sa to týka podľa odhadov, ktoré máme k dispozícii, 34-tisíc klientov zariadení sociálnych služieb, pri ktorých alebo pre ktorých sa vykoná 100-tisíc ošetrovateľských úkonov, a ten odhad ministerstva zdravotníctva je 2,6 mil. eur ročne, čo teda nie je málo peňazí ani pre zdravotné poisťovne, ale nie je to málo peňazí ani pre sociálne zariadenia.

    Záverom mi teda dovoľte konštatovať to, že tento proces, o ktorom som hovoril na začiatku, proces postupného presadzovania dlhodobej starostlivosti v našej legislatíve tu máme 10 rokov. V 2004. roku sa podarilo do zákona o poskytovateľoch zadefinovať, že v sociálnom zariadení je možné poskytovať zdravotnú starostlivosť. Treba povedať, že žiaľ, zákon o sociálnych službách počas prvej Ficovej vlády, počas pani ministerky Tomanovej, neriešil túto problematiku dlhodobej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. Za vlády Ivety Radičovej sa znovu urobil prvý významný krok, teda umožnili, založili sa alebo položili sa základy a podmienky, za akých možno v sociálnych zariadeniach poskytovať zdravotnú starostlivosť. Po dvoch rokoch diskusií prichádza dnes ministerstvo zdravotníctva po nejakom polroku od novelizácie zákona o sociálnych službách s ďalším posúvaním v zmysle takom, že sú jasne zadefinované výkony ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré na základe indikácie lekára môžu byť poskytnuté v sociálnom zariadení zdravotníckym pracovníkom zamestnaným v tomto zariadení. Problém je, že naďalej neriešime zásadnú otázku, na ktorej stojí a padá celá táto problematika, a to je, aby za klientom prišli aj peniaze zo zdravotnej poisťovne. Ak tú službu dostane, ak tá služba je poskytnutá kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom v sociálnom zariadení, ak je indikovaná a pacient je poistencom danej, v tomto prípade klient je poistencom danej zdravotnej poisťovne, tak jednoducho musia za ním prísť aj tieto peniaze. Riešenie budeme musieť hľadať, ja prídem aj s konkrétnymi návrhmi v druhom čítaní. Ale bol by som hlavne rád - prvé čítanie o filozofii zákona -, aby sme pochopili problém, ktorý tu máme, aby sme pochopili problém, že kým nevyriešime nárokovateľnosť peňazí za poskytnutú službu, tak reálne nevyriešime znovu nič. Budeme mať nejaké indikácie, budeme mať nejaký vybudovaný systém, ale to, či prídu alebo neprídu do daného sociálneho zariadenia peniaze na poskytnutú ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť, bude na vzťahu dvoch inštitúcií. Nie na tom, ako kvalitne je táto služba poskytnutá. Nie na tom, či pacient to potrebuje alebo nepotrebuje.

    Takže, dámy a páni, myslím si, že je v záujme aj ministerstva práce, sociálnych vecí, aj ministerstva zdravotníctva, ale aj nás všetkých, ktorých buď rodinní príslušníci a známi potrebujú dlhodobú starostlivosť, alebo možno raz ju aj my budeme potrebovať, túto dlhodobú starostlivosť, keď sa toho dožijeme, aby ten zákon nebol len na papieri, aby to nebola len teória, ako by to malo fungovať, ale aby aj v praxi naozaj fungoval a aby zdravotná starostlivosť, ktorá je poskytnutá odkázanému klientovi v zariadení sociálnych služieb, bola aj reálne zaplatená.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pani poslankyňa Gibalová, pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja sa pokúsim v mojom krátkom vystúpení poukázať na to, že nie všetky ošetrovateľské výkony vo všetkých zariadeniach sociálnych služieb sú uhrádzané zo zdrojov rezortu sociálneho. A najmä ide mi o to, že niektoré sociálne zariadenia, ktoré ja poznám a ktoré v tomto, v tejto problematike fungujú ako naozaj pilotné projekty alebo projekty veľmi ukážkové, z ktorých by sa dalo poučiť, tieto využívajú na vykazovanie výkonov ošetrovateľskej starostlivosti ADOS-ky. Ja tento, túto časť tejto novely zákona chápem ako také politické gesto, ako vzájomnú dohodu pani ministerky s pánom ministrom práce.

    Ale ja si nemyslím, a poviem to aj vo svojom vystúpení, že aj keď to nie je tak náročné na financovanie, že je to správna cesta. Ja to považujem za prvok navyše, pretože si myslím, že dobre fungujúce ADOS-ky, ktorých je, mimochodom, a pani ministerka to bude vedieť najlepšie, možno o 20 % viac v tej minimálnej sieti, ako by ich malo byť, vedia zabezpečiť tieto výkony špičkovými prostriedkami, špičkovým personálnym zabezpečením a naozaj to funguje. Ja to bližšie popíšem vo svojom vystúpení aj poviem konkrétne veci k tomuto. Čiže ja by som nešla touto cestou. Ja si myslím, že diskusia, keby sme išli touto cestou, že by to bolo aj lacnejšie, neboli to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, áno, dlhodobá starostlivosť v našich zariadeniach je obrovským problémom. Avšak ono to nie len v tých sociálnych, ale aj v tých zdravotníckych, je to veľmi tak sa to prelínajúce sa a veľmi často v praxi, v reálnom živote dochádza k tomu, kedy tí ľudia, ktorí sú odkázaní aj na tú sociálnu, aj na tú zdravotnú starostlivosť, tak sú stále tak akoby pingpongovaní raz do jedného zariadenia, potom naspäť do druhého. To je ešte ten lepší "prípad", poviem, hej, aj keď je to veľmi stresujúce pre tých ľudí. Ale najhorší prípad je potom ten a to je tá fáza, nechcem povedať záverečná alebo pred nejakým tým záverom, kedy už toho pacienta nikto nechce. Sociálne zariadenie povie, že oni ho nezvládajú, lebo sú tam zdravotnícke výkony takého charakteru, že jednoducho to nezvládajú ani personálne, ani materiálne, ani technicky. A zdravotnícke zariadenie povie, u nás nemôže byť, lebo máme limity a v podstate neni to pacient, nie je možné, aby dlhodobejšie sa tuná zdržiaval.

    Toto je veľmi vážny problém a veľmi ťažký a bolo by dobre sa nad tým naozaj veľmi vážne zamyslieť, aby títo pacienti neboli odmietaní. To odmietanie v tej záverečnej fáze je to najhoršie, čo môže byť. Všetci tí, ktorí ste, a keď ste zdraví a ste zažili vo svojom živote to odmietanie, aké je to veľmi bolestivé a aké je to ťažké. Ak ste v chorobe, nevyliečiteľne chorí, ťažko chorí a zomierajúci a ak máš takýto problém a si odmietaný, tak je to traumatizujúce pre tých ľudí. Veľakrát tí ľudia zomierajú na to, že my ich odmietame.

    Čo sa týka matiek a to povinné nahlasovanie, no, kedysi sa deti, nestihnem to povedať, rodili v domácnosti. Ja by som nedával také postihy pre tie matky. Rómska populácia je práve príznačná tým, že opúšťa. Nemocnica nemôže byť väznicou. Nedokončím...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

  • Súhlasím s tým a myslím, že pán poslanec Kuffa to ako človek, ktorý je z praxe a ktorý to vidí každý deň, veľmi dobre opísal. Veľmi citlivo si to nazval, že odmietanie toho pacienta. Áno, mnohokrát sa dostávame do situácie u týchto pacientov v ťažkom stupni sociálnej odkázanosti, ktorí majú vážne zdravotné problémy, že v podstate, jednoducho to poviem, tak po chirurgicky, nevieme, kde, čo s tým pacientom, kde ho vlastne máme dať. V sociálnom zariadení ho nechcú už prijať nazad, lebo nevedia mu poskytnúť náležitú opateru a ošetrovateľskú starostlivosť, a v zdravotníckom zariadení jednoznačne takýto pacient už ďalej nemá čo robiť. Nie je potrebné mu poskytovať na akútnom lôžku zdravotnú starostlivosť a tie príbehy sú naozaj mnohokrát strastiplné a veľmi nedôstojné z hľadiska toho človeka, ktorý celý život prispieval aj do jedného, aj do druhého, aj do tretieho fondu v tejto krajine.

    Čo sa týka pani poslankyne Gibalovej, chcem povedať, že áno, toto je veľmi dobré riešenie. Ja som ho aj naznačil. Nechcel som ísť už do riešení. O tom je viac druhé čítanie. Buďme vo filozofickej rovine. Mnohokrát to zariadenia sociálnych služieb dnes suplujú ADOS-kou a robia to dobre. Preto si aj ja osobne myslím, že striktne napísať do zákona, že to musia byť zamestnanci sociálneho zariadenia, nemyslím si, že je nevyhnutné. Skôr by to mal byť poskytovateľ, ktorý má zmluvu so zdravotnou poisťovňou, pretože náš problém je, aby tá služba, zdravotnícka služba, ktorú klient dostane, pacient, klient, teraz je jedno, či je v jednom alebo v druhom zariadení, bola aj reálne zaplatená. Takže z tohto pohľadu tomu rozumiem. Mnohé sociálne zariadenia si dokonca zriadili vlastné ADOS-ky.

    Ale rozumiem aj tomu, čo chce pani ministerka, že dnes máme v sociálnych zariadeniach veľa zdravotných sestier, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť polonačierno, buďme úprimní, ale hlavne za ňu nie je zaplatené. Čiže tu by sme mali nájsť možno nejaký liberálnejší konsenzus, kto môže a kto nemôže poskytovať.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

    Po vystúpení pána poslanca dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka a vážené, vážené kolegyne, kolegovia, k predkladanému návrhu je, ako už aj bolo povedané, je tam toho dosť. Dotýka sa to viacerého. Ja sa sústredím na dve veci. Jednu len tak zľahka spomeniem a druhú sa pokúsim trošku rozviesť.

    Čo sa týka toho prvého, tak to je možné aj uviesť tak, že je to dobrá správa, a potom príde zlá správa. Dobrou správou relatívne je z týchto dvoch vecí, je tá prvá, kde poviem, že to, čo sme koniec koncov už aj niekde videli po televíziách, že bola teda nejaká, teda obvodná lekárka, ktorá bola fakt v hlbokom stave opitosti, a aj taká bezradnosť tých ľudí, lebo to, myslím, sa opakovalo, že ešte znova úraduje a neviem čo. Áno, vyhodnocuje zákonodarný zbor aj skutočnosti, ktoré nastali. To znamená, tak jako v právnickom zbore, tak aj v lekárskom zbore už asi, zdá sa, nie sú len ľudia, ktorí boli považovaní tak jak na takej starej dedine alebo v takom malom mestečku. Čiže už je tam, sa zjaví aj možno, aj štatisticky je to prirodzené, pri tom množstve niekto, kto nerobí zrovna česť a slávu tomuto stavu, a zákon to nevedel, zdá sa, z aplikácie postihnúť. Doteraz to riešil len zákon tak, že ten, kto chcel vykonávať tú prax, bol povinný sa podrobiť tej zdravotnej prehliadke, a už nehovoril potom nič iné. A už potom len, teda v priebehu, on vykonávať tú prax mohol roky, veď alkoholikom sa nestanete za týždeň, to je pravda, ale za tých nejakých 20-30 rokov sa kľudne stanete aj alkoholikom, aj abstinentom, aj znova alkoholikom. Takže je dobré, že sa to vyhodnocuje a nezostaneme v tom móde, ktorý platí doteraz, to znamená, že teraz bude, bol povinný sa podriadiť opätovnému opakovanému zdravotnému vyšetreniu po dosiahnutí, teda ak sa nemýlim, v 65 alebo 60 rokov opakovane. Teraz nám zákonodarný zbor, teda ministerstvo pripravilo vzhľadom na, asi aj operatívne vyhodnotilo, že to, čo teda sa v tých ambulanciách stáva, že je možné, a to chcem ľuďom povedať, lebo ja stále už len zostanem v tom móde, že pre nich to má význam.

    Takže ľudia, ak by nejak ste náhodou mali u seba doma, vo vašom regióne, rajóne lekára, ktorý zjavne si to pomýlil s niečím iným a už mal byť dávno niekde inde, tak máte možnosť, že nemusíte čakať, kým bude mať 65 alebo kým sa stane tragédia, je možné tento nový zákon, ak prejde, a vyzerá, že prejde, však tu prejde všetko, čo donesú od pani Zvolenskej. A toto kľudne môže. S týmto som sa, by som sa aj stotožnil. Budete mať tú možnosť, že môžte ako pacient nahlásiť túto určitú skutočnosť tomu orgánu dozoru, a orgán dozoru, sa mu vkladá možnosť vyzvať toho pracovníka, aby sa podrobil opakovanej skúške na vyšetrenie zdravotného stavu. Dobre to hovorím? No. Čiže to je, myslím si, že vcelku dobrá správa. Takže, vážení občania, nie nejak samoúčelne, ale verím, že už máte aj prípady, kde to už dávno malo byť. Tak teraz budete mať tú možnosť, že môžte vyzvať orgán, orgán dozoru, teda ten príslušný orgán tak, aby podrobil. A, samozrejme, máte aj spätný, môžte skontrolovať, že prečo nepodrobil, ak mal a vaše podanie bolo objektívne, nebolo len nejaké zlostné, plné blenu za to, že vám nepredpísal Celaskon šumivý, ale Celaskon iba v tabletke. Takže toto je dobrá správa.

    Druhá správa je, samozrejme, zlá. Ono by to neboli zákony z ministerstva zdravotníctva, keby sme to nemuseli jedným dychom dodať. Čakal som, ako bude uvedený. Ale nebol uvedený ako jeden zákon z rómskej reformy. Lebo toto, tento zákon a jeden by nepovedal, ale je to zákon rómskej reformy. Tu mali byť jak vrabce nasadaní všetci títo dychovkári, ktorí prezentovali rómsku reformu pomaly za zvukov dychovky. Pán Kaliňák mal sedieť, pán Richter a všetci títo, čo akože to riešia, že majú, predstavujú ďalší zákon z rómskej reformy. Nuž ale čo by ale jeden nechcel, že podľa mňa došlo k základnému nepochopeniu, a to ma zaujíma ako princíp, filozoficky, že, že v čom ideme teda robiť tú rómsku reformu, lebo poviem, prečo to vidím ako problém.

    V rámci tejto novely sa novelizujú aj ustanovenia v zákone, ktorý teda neni váš, ale vy ho novelizujete a je to zákon o tom príspevku, nešťastnom, diabolských peniazoch. To sú diabolské peniaze, zákon o príspevku pri narodení dieťaťa. Je to tu. Týmto zákonom ho novelizujeme, vkladáme tam nové ustanovenie, ktoré podľa mňa možno aj vyjadruje to, že ako pristupujete k rómskej reforme. Úplne absurdne a zle. Doteraz platilo, že ak opustila matka svoje dieťa z pôrodnice, tak nedostala vyplatený tento príspevok. Hej, zákon hovoril, že, citujem, a budem pre túto chvíľu aj citovať, nerád to robím, lebo nechcem sa pomýliť, čiže: "po pôrode opustila zdravotnícke zariadenie bez súhlasu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti". Doteraz platilo to, dal som si s tým prácu, ale som otvorenej mysle, že, prípadne ma opravte, ale z aplikácií mi bolo povedané, že tie úradníčky, ktoré to spracovávajú, že, áno, že im to potom tá nemocnica, na matriku to niekde donesú, oni to uložia. Častokrát tí ľudia, tie matky, i keď v tomto sa mi to tam ťažko dáva to slovo matky, s tým chcú vybabrať, že čakajú na určitý čas, že či sa na to nezabudne, a prídu si pýtať ten príspevok, ale je im povedané, že tie panie, ktoré, im na tom záleží, to majú vedľa na stole, že im to zavadzia, že nemôžte, lebo ste opustili bez súhlasu.

  • Ruch v sále.

  • Čiže aby, ak by som vás mohol poprosiť, ja nič v zlom, ja teraz rozprávam k ľudom, ktorí si platia chod tohto parlamentu, majú plné právo teda ma počuť a ja zase mám právo, keď už som tu bol zvolený, aby mi to bolo umožnené v takej forme, aby som nebol rušený. Čiže ak vás, z kolegiality a z takého, ja naozaj, aj keď ste, niekto iný reční, ja si to nedovolím ani, už nehovorím, že sa zdvihnúť v polke, že čo je výrazom určitej neúcty, ale aj poprosím, naozaj že nechajte ma to dohovoriť, keď vás to nebaví, verím, že takých je vás tu veľa, to je úplne v poriadku, netrpím tým, len ma tu nechajte dohovoriť, lebo ja hovorím pre ľudí a hovorím im vážnu vec. Hovorím vážnu vec, lebo ak terajší zákon hovoril, že matka, ktorá opustí svoje dieťa zo zdravotníckeho zariadenia bez súhlasu, tak nedostane ten príspevok, čiže bolo to podmienené súhlasom, to znamená, niekto musel dať súhlas.

    A teraz čo robíte? Robíte to, že píšete: "po pôrode opustila zdravotnícke zariadenie spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením osobitného predpisu o prepustení z ústavnej starostlivosti" - pod čiarou 8a. Osem a pod čiarou hovorí, že porušením toho je, že kedy, teda je, že kedy vás prepúšťajú z tej ústavnej starostlivosti a čo je potom ergo porušenie. Čiže vás môžu prepustiť z ústavnej starostlivosti z troch príčin: po pominutí dôvodov, pri preložení alebo na vlastnú žiadosť. Čiže teraz mi dávate, teraz dávate do zákona, že ako to zjednodušiť, chcem to zjednodušiť, nechcem byť moc právnický, čiže ak doteraz bolo možné to, len súhlas, a ja verím, že sa možno niekde aj našiel ten doktor, ktorý povedal, že ja som s tým súhlasil, a možno si niekto dodatočne ten súhlas vybavil. Dneska to úplne zjednodušujete. Čiže pán Novotný, nie, čo ste vy hovorili, že s tým treba súhlasiť. Práve naopak, zhoršuje sa to, zjednodušuje sa to, to znamená, pre tie matky - ťažko sa mi tam to slovo dáva - pre tie matky, ktoré nechajú tie deti, tak pre nich to zjednodušujete, lebo už nepotrebujú súhlas toho zdravotníckeho zariadenia, ale nemôžu opustiť ústavnú starostlivosť v rozpore s kódexom. V rozpore s kódexom by to urobili vtedy... Kedy? Keby si nevypýtali súhlas, no tak oni si ho vypýtajú, však to im niekto poradí. Nieže súhlas, keby si, keby to neoznámili, že na vlastnú žiadosť. Keď oznámi, že odchádza na vlastnú žiadosť, tak nemôže ten lekár, tá nemocnica nemôže absolútne nič, ona neporuší ten kódex, ergo dostane tých 850 euro alebo koľko to je. Tak mi, prosím vás, niekto povedzte, toto je tá rómska reforma? Povedzte mi, že či toto je ten smer, ktorým vy chcete ísť. Ja nebudem tu hovoriť, čo som nie raz, nie dvakrát, nie trikrát hovoril, že to sú diablove peniaze, že kvôli tým peniazom sa rodia deti. Teraz som sa už dočítal iné štatistiky, prosím vás, nieže... Už by ste neverili, že Nigéria a Ghana a neviem aké krajiny, už pôrodnosť klesá. Jedine kde stúpa a bude stúpať, budú naše rómske osady. Čiže už ani to nebude platiť. Už, už ja neviem, čo chcete rukolapnejšie doložiť ako dôkaz neschopnosti sociálnej politiky. Ja neviem, čo vás ešte má presvedčiť, nech sa páči, ale bude to ťažké.

    Ale teraz v čom vychádzate v ústrety? Teraz to zjednodušujete, čiže matka - stále sa mi to tam ťažko vkladá -, keď opustí to dieťa, tak jej nemôže už nikto nič. Nikto nič jej už nemôže, lebo ona povie, že ona hovorila, že išla na vlastnú žiadosť, no a čo. Ona išla na vlastnú, čiže nešla v rozpore, čiže dostane tie peniaze. Prosím vás, je toto rómska reforma? Občania, vás sa pýtam, lebo sú tu matky, ktoré vedia opustiť svoje deti. A ešte tieto matky si potom vedia prísť vypýtať tých 850 euro. Doteraz tam bola určitá štrapácia, teraz už nebude. Čiže čo chcete povstať, tak dobre, tak rómske alebo, pardon, hocijaké matky, keby ste prípadne chceli opustiť svoje dieťa v nemocnici, lebo, ja neviem, hrá dobrá "didžina" a vy ste zrovna rodili vo štvrtok a v piatok je dobrá diskotéka, alebo ja neviem, preháňam, hyperbolizujem, ale nechápem, lebo ono je to už absurdné, že vôbec to riešime. To už je signálom toho, ale však vieme, že ľudia sú takí, akí sú. Tak už keď to riešime, tak ako to chceme uchopiť? Takýmto spôsobom? Že to zjednodušíme, že áno, však odíď, no a čo, potom si príď, zatiaľ ho nakŕmime, nachováme, ja neviem, nerozumiem tomu, že... To, to ste vedeli? Alebo to vám niekto tak povedal? Alebo ja by som chcel naozaj vedieť, že či toto je rómska reforma.

    A, občania, aj vy sa pýtajte, že či toto je rómska reforma, i keď musím byť opatrný, len jemne našľapovať, lebo určite to nemôžme len hovoriť, že, že, že sa to týka, ale súvisí to, ja viem, že tie prípady sú, len v inom, nemôžme to nikdy a ja budem posledný, ktorý to zgeneralizuje, že sa to týka len niekoho, určite to nikdy ja nepoviem, ale štatisticky, žiaľ, je to veľavýznamné v tom, v tej polohe, čiže súvisí to, súvisí to s tým. A podľa mňa občania v tejto krajiny majú právo vedieť, že či týmto smerom ideme uchopiť túto reformu, že matka, ktorá opustí svoje dieťa, v zásade nebude konfrontovaná s nejakým morálnym odsúdením, tuná už vôbec nie, ale alebo, alebo ani možno v komunite, ja neviem, to už nikto ani nepočúva, ale nejaký slabý dosah, teda nejaká slabá ingerencia štátu, že na to mohlo mať vplyv, alebo niekoho ten strach, že počkám tam, už aj o tú chcete prísť, že aj tej sa štát vzdáva. Tak mi povedzte, či toto je, či toto je tá rómska reforma, či toto je spôsob, ako to chcete vyriešiť, lebo hovorím, už Afrika je na zostupe s pôrodnosťou.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Martvoň, pán poslanec Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Hlina, no mne nedalo nevystúpiť, keď som si vás teraz vypočul. Vy ste to úplne zgeneralizovali. Len pre vašu informáciu a pre informáciu všetkých občanov, nie, toto určite nie je rómska reforma. Rómsku reformu, pokiaľ ste si to nevšimli, rieši rezort Ministerstvo vnútra. To je prvý moment.

    Druhý moment, zdá sa mi veľmi úsmevné, na rozdiel v podstate od vás, vyzývali ste, aby sme vás nechávali teda dohovoriť, to sa aj stalo. Len chcem sa spýtať, budete sa aj vy takto správať, že necháte dohovoriť ostatných kolegov? Ja si dobre pamätám, ako ste ma tu napadli, keď mi ešte svietil mikrofón počas faktickej poznámky. Vy, žiaľbohu, nemáte právo vyzývať na to, aby vás niekto nechal dohovoriť, i keď sme vás nechali korektne dohovoriť. Vy prvý porušujete to, k čomu vyzývate. Toľko z mojej strany.

  • Ďakujem pekne. K pánovi poslancovi Hlinovi, keďže ma menoval, že teda som pochválil toto opatrenie, tak možno len niekoľko krátkych myšlienok.

    Ešte raz si to preštudujem a nemám patent na rozum, či to funguje v praxi dobre, alebo nie, lebo myslím, že pán poslanec upozorňoval na to, že by to mohlo mať úskalie, a ja som v prvom čítaní, tak ako sa patrí, hovoril len o filozofii. A mne sa filozofia novelizácie zákona 383 o príspevku pri narodení dieťaťa, tak ako je navrhnutá, páči. Hovorí o tom, že keď matka ujde z pôrodnice, nemá nárok na príspevok pri narodení dieťaťa. Ja nie som priateľom len represívnych opatrení, ja som priateľom skôr motivácie. My sme aj vo volebnom programe mali také opatrenia, že plná výška sociálnych dávok bude vtedy, keď matka absolvuje všetky preventívne prehliadky a povinné očkovania s dieťaťom. Čiže nejakým spôsobom by som skôr motivoval k tomu a buďme úprimní, hovoríme o komunite ľudí, kde tento finančný motív, či je to etické, morálne, správne, je veľmi silný, a minimálne bude vedieť táto mladá, väčšinou rómska žena, ktorá rodí, že jednoducho, keď odíde na tú diskotéku, ako ste to vy pomenovali, alebo proste ju to prestane baviť a vráti sa až o 10 dní pre svoje dieťa, tak príde o významný finančný obnos pre jej rodinu, príspevok pri narodení dieťaťa. Čiže ja sa držím len tejto filozofickej roviny, ktorá je navrhnutá, ktorej rozumiem a ktorú viem podporiť. Samozrejme, si pozriem zákonite detaily, o ktorých ste vy hovorili, pán poslanec, a ak to treba ešte nejak upresniť, tak na to je, myslím si, druhé čítanie, ako by vytvorené a zrodené. Ďakujem pekne.

  • S reakciou pán poslanec Hlina. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Budem reagovať iba na druhého rečníka.

    Pán kolega, keďže ste od nás, tak budem mierny. Dobre?

  • Povedané so smiechom.

  • Keď, keby by ste boli, sedeli na druhej strane, tak by som bol trošku ostrejší, lebo naozaj to treba pozrieť v tom kontexte. Existujúci zákon hovorí, že sa príplatok nevyplatí vtedy, keď je maloletá - ale to môžte nahradiť výhradným určením rodičovstva - alebo opustí zdravotnícke zariadenie bez súhlasu, už teraz to tam je. Čiže to neni niečo, že teraz na to prišli. Teraz to menia, že namiesto bez súhlasu zdravotníckeho zariadenia v rozpore s prepúšťacím, s protokolom o prepustení. A s rozporom ste, v zásade sa nemáte ako dostať do rozporu s prepustením, lebo vy môžte povedať, že teda aj keby ste to direkt nepovedali, tak môžte povedať, áno, povedal som to vrátnikovi, že chcem ísť na vlastnú žiadosť, čiže aplikačne vlastne nebude existovať dôvod. Ak doteraz existoval a možno sa to nejako vybavovalo, ja neviem, tak teraz už nebude existovať dôvod. Čiže ona kľudne na diskotéku pôjde a kľudne sa po tých 10 dňoch vráti a nikto jej, tie baby nešťastné, keď vidia to, čo mi dneska hovorili, že tie príbehy, aké sú, tak nebudú môcť povedať, že nemajú na to nárok, budú mať na to nárok, čiže to podľa mňa nie je správna cesta.

    Na to som chcel upozorniť, na to upozorňujem špeciálne občanov tejto krajiny, že chráňte si svoje verejné zdroje, to nie sú zdroje pána Richtera, pána Kaliňáka alebo pani Zvolenskej, to neni sú zdroje ani SMER-u. To sú zdroje, ktoré vydáva tento štát preto, aby proste riešil nejakú sociálnu politiku. Rieši ju zle. Ja vám to už sa snažím dokázať rok a celý tento rok sa budem tomu venovať hlboko. Minulý rok som zasvätil úžerníkom, tento rok sa idem venovať tomu. A verte tomu, že vám to budem, obrazne povedané, oplieskávať o hlavu stále a neustále, lebo dávate krásne zámienky. Úplne krásne zámienky. Nechápem, prečo donesiete sem takúto hlúposť, absolútnu hlúposť, lebo tá sa nedá zdôvodniť! Ďakujem.

  • Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia pani poslankyňa Gibalová, pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem pekne, vážené dámy a páni, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k tejto novele zákona, ale naozaj netrúfam si ja hodnotiť ako celok túto novelu, ale vybrala som si práve to, čo už odznelo na začiatku tejto rozpravy, a síce zdravotnícke úkony alebo ošetrovateľské úkony v zariadeniach sociálnych služieb.

    Tá dlhodobá snaha zamestnankýň alebo zamestnancov v zariadení sociálnych služieb poskytovať zdravotnú starostlivosť v rámci momentálne ustanoveného rozsahu ošetrovateľských výkonov bude pravdepodobne naplnená aj prijatím tohto predmetného návrhu zákona. Ja už som to povedala vo faktickej poznámke, že ja v tejto jednej časti, ostatné nehodnotím, to považujem za politické gesto. V tom najlepšom slova zmysle to považujem za politické gesto, za tú dohodu medzi vami, pani ministerka, a pánom ministrom Richterom, pretože bol tu taký výtlak alebo bol tu, bola tu taká požiadavka zo strán zamestnankýň zariadení sociálnych služieb. Neviem si celkom, ako to už bolo tu povedané a naznačil pán kolega Novotný, nie som, nie je mi celkom jasná vykonateľnosť takéhoto ustanovenia, keďže sociálne služby sa realizujú v zariadení sociálnych služieb, a nie v zdravotníckych zariadeniach. Neviem si dosť dobre predstaviť ani mechanizmus, ktorý prinúti zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvu so zariadením sociálnych služieb na tieto výkony. Ak by sa malo postupovať tak, ako som zachytila v niektorých vyjadreniach pána ministra Richtera, že bude sa snažiť ovplyvniť aj pani ministerku, aby ona ovplyvnila poisťovňu, aby také zmluvy uzavrela, no, myslím si, že to by bola veľká nespravodlivosť, dokonca si myslím, že by to bola príležitosť ku korupcii, a dokonca si myslím, že by to mohlo byť považované aj za narušovanie hospodárskej súťaže. Je verejne známe, že dobre fungujúce zdravotnícke zariadenia nedokážu vyrokovať so zdravotnými poisťovňami také zmluvy, ktoré by pokryli požadované aj reálne vykonané objemy výkonov. Som presvedčená, že, aj keď sa to mnohým zamestnancom sociálnych zariadení nebude páčiť, myslím si, že takýto návrh - a sme v prvom čítaní, áno, hovoríme o filozofii tohto návrhu -, že takýto návrh nie je správnou cestou. Ja si myslím, že nie je tento návrh efektívny, nie je efektívny vo vzťahu k verejným financiám, ale nie je správny vo svojej filozofii, pretože naozaj máme agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Môžme polemizovať, aké sú, ale zase nemôžme všetky odpísať, že nie sú dobré alebo nie sú odborné alebo že sú zlé. Máme ich. Máme ich možno nad priemer toho, ako si predstavujeme, ako vyžaduje minimálna sieť, ale máme také agentúry, ktoré sú veľmi odborne uspôsobené svojimi, svojím personálnym zázemím, svojím vybavením, a konkrétne poznám Agentúru domácej ošetrovateľskej starostlivosti v Poprade, kde som si vyžiadala konkrétne čísla a informácie, a táto agentúra v pohode chodí robiť výkony do zariadení sociálnych služieb a funguje to. Preto si myslím, že ak chceme nastaviť systém efektívne, tak by sme nemuseli vymýšľať ďalšie mechanizmy, ako zabezpečiť tie výkony v tých sociálnych službách.

    Ja som sa rozprávala aj so zamestnancami sociálnych zariadení a tie argumentovali najmä tým, že cítia veľkú absenciu legitimity vykonávania niektorých úkonov. To chápem. Medzi úkonmi, ktoré by oni nemali robiť, ale mali by ich robiť zdravotnícki pracovníci, napr. podávanie liekov, tak mi to bolo povedané. Zámerne hovorím o takomto, spomínam tento, tento úkon. Keď som zisťovala v agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ako napríklad uzatvárajú oni zmluvu, zmluvy s poisťovňami na základe odporúčania lekára, tak som tam napríklad našla, čo ma zaujalo, taký výkon v agentúre, ako je pichanie, aplikácia inzulínu, a bola som prekvapená, že revízny lekár v zdravotnej poisťovni odsúhlasil aplikáciu inzulínu napríklad len na dobu troch dní. A myslí sa tým to, to som sa pýtala, nechala som sa poučiť, že ten chorý človek a tá rodina sa majú naučiť, ako ten inzulín pichať, aplikovať. Rovnako v zariadení sociálnych služieb sú diabetici, ktorí si inzulín pichajú sami, alebo im ich pichajú napríklad príbuzní, alebo im ich pichajú zamestnanci. Čiže nerozumiem tomu, kde je problém, aby zamestnanci zariadení sociálnych služieb napríklad nemohli podávať lieky, keď v mnohých prípadoch si tie lieky podávajú alebo užívajú aj sami klienti a keď je klient, pacient po prepustení z nemocnice v agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti, tak tí príbuzní a tí, ktorí sa o oňho starajú za pomoci napríklad aj ADOS-ky istý čas, tak tie lieky aplikujú oni.

    Čiže ja chápem sestry v zariadeniach sociálnych služieb, že ktoré majú zdravotnícke vzdelanie, tak mi to pripadá, taká bola požiadavka, chcú mať aj status zdravotníckeho pracovníka. Ja možno budem teraz trošku uštipačná, ale sestra, ktorá chce byť zdravotná sestra, má priestor pracovať v zdravotníckom zariadení. Sociálne zariadenie nie je zdravotnícke zariadenie, a preto ja si myslím, že redukcia ADOS-iek, komplexný audit ADOS-iek, možno úprava minimálnej siete ADOS-iek a spružnenie systému, aby odborné výkony ošetrovateľské chodili robiť do zariadení aj ADOS-ky, že by bola lepšia cesta, ako by bol systém aj efektívnejší. Určite, že ulkusy, dekubity, rozpady rán po operáciách, diabetické nohy, amputácie, tracheotómie, sondy, infúzie, rehydratačná liečba onkologických pacientov, odbery, rehabilitácia a ďalšie, áno, toto robia agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti a to všetko sa naozaj dá robiť aj touto formou, analgetická liečba, podávanie morfia a opiátov.

    Pri zoznamovaní sa s touto problematikou som zistila, že viac ako 80 % výkonov v zariadení sociálnych služieb je opatrovateľských. To znamená, že, samozrejme, nechcem prejudikovať nejaké zľahčovanie alebo upodozrievať dopredu, že tieto výkony sú žiadané preto, aby sa umelo nastavili výkony, ako je ošetrovateľská hygiena, polohovanie, ale upozorňujem na to, že aj to sa môže stať v zariadeniach sociálnych služieb a považujem to za veľké plytvanie. Keby som mala porovnať napríklad - a pani ministerka to veľmi dobre pozná, pretože manažovala zdravotnú poisťovňu - tak napríklad reálne v jednej agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti mesačný limit pobočky je 3 700 eur. Reálne uznané výkony celkom vrátane nadlimitných, konkrétne zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, je 5 250 eur mesačne. Čiže už tam je vidieť tú disproporciu medzi požiadavkou, medzi predpisom, ordináciou a medzi dohodnutým objemom a medzi reálne vykonanými a zoškrtanými výkonmi poisťovňou. Čiže neviem si predstaviť, ak my nedokážeme zaplatiť alebo pokryť tie požiadavky limitov, nazvime to, tých dobrých, poctivých, zdravých ADOS-iek, ako poisťovne budú uzatvárať zmluvy so zariadeniami sociálnych služieb. Naozaj to považujem, možno je to tvrdé, ale to považujem za plytvanie peniazmi a považujem to za veľmi neefektívny prístup. Toto je moja predstava. Si myslím, že toto je čas a miesto, kedy treba hovoriť o filozofii tohto prístupu. Ja viem, že to nezmením ani že vy, pani ministerka, sa nerozhodnete, že to bude ináč, ale vidím v tomto ustanovení tejto novely velikánske medzery a myslím si, že prax mi dá za pravdu, že to bude veľmi, veľmi ťažko vykonateľné. Lebo neviem si predstaviť, akým mechanizmom sa budú tie výkony alebo tie zmluvy na výkony s poisťovňami uzatvárať. Navyše, navyše tie zdroje, ktoré nepokrývajú tie objemy v ADOS-kách, sú oveľa náročnejšie na financie. Tam sú financie na mzdy. Tam sú financie na pohonné látky. Taká jedna dobre fungujúca ADOS-ka napríklad najazdí ročne 64-tisíc kilometrov v okruhu cca 40 km, teda vo svojom rajóne.

    Čiže ja naozaj nevidím dôvod, aby sme zavádzali ďalší, ďalší takýto duálny systém týchto služieb v zariadení sociálnych služieb, a prihováram sa za to, aby teda ste to zvážili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pani poslankyne Gibalovej je jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, Viliam Novotný.

  • Súhlasím s pani poslankyňou Gibalovou, že ak má táto novela síce posunúť problematiku dlhodobej starostlivosti dopredu, ja si stále myslím, že kráčame smerom k rozvinutiu naozaj k fungujúcej dlhodobej zdravotnej starostlivosti na Slovensku, ale má byť len formálnou novelou, ktorá bude na papieri, lebo v praxi nakoniec dôjde k minimálnej miere k zmluvám medzi zdravotnými poisťovňami a zariadeniami sociálnych služieb, tak sa tu zbytočne trápime.

    Nie to je cieľom ani tejto snemovne a verím, že ani vlády Slovenskej republiky. Rozumiem aj tomu, čo povedala pani poslankyňa Gibalová, ona to hovorila aj vo faktickej poznámke na mňa, že dnes to vlastne poskytujú agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Dokonca mám aj vedomosť o tom, že mnohé sociálne zariadenia si vytvorili takéto agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti a musím sám za seba povedať, že ja by som bol v tomto menej konzervatívny a menej obmedzujúci ako ministerstvo zdravotníctva, viac liberálnejší. V princípe je jedno, kto poskytne túto ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. Môžu to byť zamestnanci, ktorí spĺňajú podmienky na zdravotníckeho pracovníka v zmysle platnej legislatívy, môže to byť vonkajšia agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti, môže to byť vlastná agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Dokonca by to mohla byť aj licencovaná sestra, čo sme zaviedli do legislatívy ešte v 2004. roku, ako samostatný zdravotnícky pracovník, ktorý bude mať zmluvu o výkone práce so sociálnym zariadením. Problém ale je to, čo neriešime, aby peniaze išli za klientom. Ak tá služba bude - a je jedno, kým poskytnutá - musí byť za ňu zaplatené, lebo ináč sa daný klient dostáva do situácie, že je porušené jeho ústavné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť.

  • Ďakujem pekne. S reakciou Monika Gibalová.

  • Ja by som veľmi krátko chcela reagovať. Áno, vidím problém v tej ceste tých peňazí za tým klientom, resp. pacientom alebo pacientom - klientom, ale vidím tu ďalší problém, ktorý som v rozprave opomenula, že mám taký pocit, že práve preto, že je to taká ústretová dohoda ministerstva jedného, druhého voči zdravotným sestrám v zariadeniach sociálnych služieb, ja môžem iba tušiť ďalší dôvod a to je možno otázka na pani ministerku, lebo ona viac so sestrami hovorila a rokovala, či náhodou to nie je tak, že tie zariadenia sociálnych služieb sa vehementne bránia tomu, aby tie agentúry alebo licencované sestry externe prichádzali do tých zariadení. Ja mám dojem, že aj toto je jeden dôvod, prečo je taký tlak na to, aby sa zazmluvňovali sociálne zariadenia so zdravotnými poisťovňami, a opakujem, stále to považujem za plytvanie peniazmi a dvojitý systém.

    Ďakujem.

  • Posledným rečníkom prihláseným do rozpravy je Štefan Kuffa. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, pán kolega z výboru, vážený pán podpredseda Národnej rady, dovoľte mi niekoľko slov, kolegyne, kolegovia. Ja tak také dva pohľady, nestihol som to v tej faktickej poznámke, reagovať na kolegu, čo sa týka tých pôrodov, tak poviem to teraz v krátko ako v rozprave a takisto aj k tej dlhodobej starostlivosti v našich zdravotníckych zariadeniach, ktoré vnímam ako veľkým problémom z dlhodobého hľadiska, stále si dovolím povedať, že nie je riešený.

    Uvediem taký príklad v úvode, keď nadviažem na to, čo kolegovia rozprávali v tých faktických, aby peniaze išli za klientom, aby peniaze teda išli za pacientom. V Českej republike to naozaj majú tak, že pacient, či sa nachádza v zdravotníckom zariadení alebo sociálnom zariadení, ak dostáva či už dôchodok, alebo sociálnu dávku, tak tie peniaze naozaj dostáva to zariadenie, hej, keď je to na vykrytie tých služieb, či už zdravotníckych, alebo sociálnych, tak jednoducho sú k dispozícii konkrétne tomu zariadeniu, kde aktuálne sa ten pacient nachádza. U nás zatiaľ to stále takto neni poriešené.

    Čo sa týka tej dlhodobej starostlivosti, však na Slovensku máme v nemocniciach, tak sa aj volajú, tie ODCH-áčka, sú to oddelenia dlhodobo chorých. Ale veľakrát nesú tieto oddelenia len v tom názve, že sú oddelenia pre dlhodobo chorých. Reálne ten pobyt je tam týchto pacientov, oni to veľakrát potrebujú aj dlhšie, ale je tri týždne. A na tomto oddelení je im oznamované, že pacient už nemôže byť dlhšie ako tie tri týždne, a veľakrát, ja to hovorím teraz z vlastnej skúsenosti, pacient, ktorý prichádza na to ODCH-áčko či už z interného, z ARA alebo z akéhokoľvek iného oddelenia, teda nie je spôsobilý ísť domov, tak ho dávajú na doliečenie. Tak veľakrát tento pacient, ktorý tam prichádza, a po tých troch týždňoch, keď má odísť z tohto oddelenia, tak je ešte v oveľa vážnejšom a ťažšom stave, ako keď tam prišiel. Ja sa pýtam a kladiem si dlhodobo tú otázku, načo máme potom tieto oddelenia dlhodobo chorých, hej, a tak je to odvodené, hej, že je to oddelenie, ktoré sa stará o dlhodobo chorých pacientov.

    Veľmi častým zjavom je práve takýto fenomén, ktorý, vnímam to tiež ako dlhodobo a to je ten, že práve na týchto oddeleniach častokrát pacienti prichádzajú, prídu aj v ťažkom stave alebo aj výrazne sa zhoršia aj tam a je to miesto, kde v podstate títo pacienti dožívajú, zomierajú, a veľmi častý zjav je to. Keby sme si to štatisticky ako-tak vyhodnocovali, a teraz ak by mali byť aj platby nastavené podľa toho, že či teda oni doliečili toho pacienta, alebo zomrel, no tak koľko tých peňazí by dostalo? To nie je teraz tak, že pacient môže tam byť len tri týždne, hej, a teraz do tých troch týždňov alebo sa musíš vyliečiť, alebo zomrieť, hej. Častokrát je to v takej situácii postavené a ten pacient po tých troch týždňoch, keď je ešte v oveľa ťažšom stave a s dekubitmi, s preležaninami, a teraz v takom ťažkom stave tohoto pacienta posielajú späť do domáceho zariadenia, kde veľakrát táto rodina nedokáže zvládať toho pacienta, či už personálne, odborne, technicky, a cez to všetko toho pacienta jednoducho pošlú ho preč.

    A ten lepší prípad je taký, kedy ešte sa ocitne ten pacient kdesi na inom oddelení, ale jednoducho je to problém, lebo tu sú limity na tých pacientov, a keď si ten pacient to vyčerpá skrze tú príslušnú zdravotnú poisťovňu, v ktorej je poistený, tak toho pacienta obyčajne nikto nikde nechce. Ja pracujem aj, som riaditeľom v hospicovom zariadení, tak v podstate veľakrát takíto pacienti, ktorých nikto nikde nechce, tak to už sú v podstate pacienti, ktorí končia veľakrát na hospici. Áno, hospic je miestom, kde sa majú vytvárať zase dôstojné podmienky pre každého človeka, nielen starého človeka, ako častokrát je táto predstava ale zomierajúceho človeka. To môže byť mladý človek, dieťa a podobne. Ale aby to bolo dôstojné miesto toho odchodu z tohto sveta. Častokrát to pingpongovanie ako tých ľudí je tak traumatizujúce pre týchto samotných pacientov, že oni sú úplne v totálnom strese a sú vystresovaní, keď prešli niekoľko oddelení. A nakoniec keď sa ocitajú v rukách možno teda aj u nás ako na hospici, tak si vydýchnu, že konečne majú taký božský kľud a pokoj. No a častokrát pri tom pokoji a v tom pokoji aj dodýchavajú, aj zomierajú títo pacienti.

    Čo sa týka tých pôrodov, možno tých výhrad, ja som to nestihol ako povedať, ale áno, dotýka sa to práve tejto rómskej populácie. Ja som tiež z východného Slovenska, však nebudem to nejak tak ani skrývať a bol som tiež aj častým aj svedkom toho alebo sa dozvedel, že práve rómska matka bola tá, ktorá opúšťala toto dieťa.

    No ja by som, ak dovolíte, pani ministerka, tak skôr by som asi sa orientoval v tejto oblasti ako možnože a ja to s nejakou rómskou reformou alebo proste, ako vyriešiť tento problém. A je to možné, ak je to možné v Rakúsku a v susedných ako krajinách, aby, vytvoriť tieto podmienky, aby tieto ženy mohli rodiť doma. A teraz keď ujde, tak kam ujde? Ona nemá kde tá matka ujsť. Stále len zostane ako doma, a keby aj ušla, tak v podstate zostáva v tej istej rodine aj to dieťa, je tam otec a širšia komunita. Dodo, so mnou nesúhlasíš, však nemusíš so mnou súhlasiť, ale to patrí k tej rómskej komunite, možno tomu ťažšie rozumieš, možnože nie, možnože mi to čosi povieš ako iné, ale my žijeme v tomto regióne, kde títo Rómovia sú, a to patrí, v tzv. úvodzovkách to poviem, také, ako veľakrát také ich kultúre, hej, že v podstate ona uteká za manželom, za rodinou takáto matka. Ale vytvoriť tieto podmienky, aby mohli rodiť tie matky doma. A dovolím si aj nesúhlasiť s názorom takým, že nejak to prirovnávať k tomu. Ja som to rozprával, poviem to znova, že 850 eur je motiváciou na výrobu detí. Deti sa nevyrábajú, a aby sme nerozprávali to v takej dehonestujúcej rovine, že práve tie peniaze, a či tisíc eur alebo 8-tisíc eur bude motiváciou na to, ako robiť deti. Dieťa sa nedá vyrobiť, Dodo, lebo keby ty si vedel, čo do toho dieťaťa dá, tak si ho vyrobíš, to dieťa, kdekoľvek. Ale to dieťa nie je možné vyrobiť. Dieťa sa splodí a malo by byť plodom lásky, hej, však myslím si, že nemusím to nejak veľmi výrazne však ako zdôrazňovať. Ale myslím si, že ak by tieto matky mali vytvorené podmienky na to, aby mohli rodiť doma, tak ja si to viem predstaviť. Kedysi sa bežne deti narodili doma.

    Zas na druhej strane, ja napríklad zastávam iný postoj ako voči tomu, prečo by takáto matka mala byť ako postihovaná, hej, preto, že ušla možno z tej nemocnice aj z tej, aj s tým dieťaťom, keď hovorím, že to patrí k tej jej kultúre. Vypadla mi teraz pointa, čo som chcel ešte tým povedať, hej, že v druhom čítaní to dopoviem. Hej, tá sociálna medicína, tak ako to spomínal kolega, Vavro Šrobár, áno, tá je ešte dodnes stále nevyriešená a to takisto tá starostlivosť o tých pacientov, či už v domácom prostredí, alebo v sociálnych zariadeniach a domovoch dôchodcov, resp. v zdravotníckych zariadeniach, je to stále ako bolestivý problém a prehadzujeme si to ako taký horúci zemiak, naozaj je to veľmi dôležité, aby sme túto vec vyriešili a aby sme týchto pacientov predovšetkým neodmietali.

    Áno, spomenul som si. Jednu vec ako chcem veľmi dôležitú povedať, aby pacient nestal sa rukojemníkom zdravotníckeho zariadenia. A toto, si myslím, že by bol tiež takýto jeden, jeden z prípadov. A veľmi častým javom je to, kedy v podstate veľakrát tí samotní pacienti a samotná tá rodina a príbuzní, keď ten pacient nemôže rozhodnúť ako ďalej, tak v podstate sú zavádzaní a mnohokrát sú držaní v týchto zariadeniach cez to všetko, že by chceli ísť trebárs možno domov alebo do nejakého iného zariadenia. Tá, veľakrát tá informácia sa nepodáva pravdivá, resp. komplexná, samotný pacient a samotní príbuzní týchto pacientov veľakrát nepoznajú svoje práva. A to je to, najhoršia vec, ktorá sa môže človeku stať, ak sa stávaš rukojemníkom zdravotníckeho zariadenia, to nie sú väzenské nemocnice. Aj tá matka aby mala slobodnú voľbu, keď teda chce to dieťa porodiť doma, tak vytvoríte jej tie podmienky na to, aby mohla porodiť, a odbúral by sa tento problém.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Kuffu je jedna faktická.

    Nech sa páči, Alojz Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Od toho je parlament parlamentom, od toho sa liala krv, aby vznikli a aby mohli zaznieť rôzne názory, čiže ja som ten, kto to rešpektuje, i keď s mnohými musím niekedy fakt ale hrozne si hrýzť do jazyka. Prosím vás pekne a, pán kolega predrečník, viete, ja som bol v ten istý deň, to bola, myslím, premiéra, keď púšťali ten film o práci vášho brata, ktorú treba, a ja ju obdivujem, ale prosím vás, ja som aj po zhliadnutí toho filmu si povedal, že OK, ale to je ad hoc, to je proste jeden človek, ktorý cítil v sebe to Božie poslanie, tomu sa treba len tešiť, ale to nie sú riešenia. Ale to chcem tým povedať, chcem tým povedať, že ja som bol prvý, ktorý sa išiel pozrieť na ten film, otvorene ho vyhodnocujem. Podľa mňa nikto ani nevie, že taká knižka vznikla, ale veľmi dobrá knižka bola napísaná jednému človeku, ktorý bol západonemecký novinár, venoval sa tej téme, veľmi dobrá, mapuje celú problematiku rómskych komunít v rámci Európy. Proste venujem sa tomu aj odborne, to znamená neustrnul som na nejakom bode, v nejakej floskule, v nejakom stereotype a teraz z toho neviem vyjsť. A milujem aj tieto konštatovania, typu: "nežiješ tam, tak nevieš". Možno práve preto, že tam nežijem, tak viem si to pozrieť z vrtuľníka, lebo to tiež niekedy pomáha, keď nevieš, keď si moc informovaný v nejakom probléme, tak pomôže, keď vzlietneš ako keby, ale nie tak ako vaša kolegyňa, ale tak, ako sa to hovorí, že vrtuľníkový pohľad, to znamená, že vyjdeš nad problém a pozrieš si ho v tom, v komplexnosti.

    A to chcem hovoriť, vážení kolegovia, my môžme fandiť tvojmu bratovi, nech sa mu darí, ale my potrebujeme prijímať riešenia, ktoré to budú riešiť. Lebo tvoj brat, keby bol neviem koľko, tak ten problém nevyriešia. Na to ja upozorňujem a chcem na to upozorniť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja som ťa, Dodo, nechcel uraziť, nežiješ, tak nevieš, ale ono je to, keď človek je konfrontovaný s týmito problémami dennodenne a takmer stále a žijeme jedni vedľa druhých, tak myslím si, že aspoň o voľačo lepšie rozumieme tejto mentalite. Manželka pracuje dlhodobo aj s touto rómskou komunitou a častokrát sa rozprávame o tom, a aj som ju sprevádzal v tých osadách rómskych, keď poskytovala tú zdravotnú starostlivosť. Tú zdravotnú starostlivosť pediatra, nie je také jednoduché ju poskytnúť. Častokrát a v minulosti a nie tak dávnej to bolo poskytované v takých obyčajných primitívnych podmienkach, v chatrčiach. Ja sa pýtam možno vás Bratislavčanov tuná, ktorý lekár tuná bratislavský alebo možno z Trnavy, alebo z nejakého veľkého mesta šiel by do rómskej osady a ordinoval by v takej primitívnej chatrči? Veľakrát tento pediater nemá inú šancu, inú voľbu, ak chce mať postarané o tieto deti v tejto komunite a vo svojej spádovke, tak musí prijať aj, aj takéto podmienky. Rovnako to tak súvisí aj s tým, ako si spomenul brata Maroša, áno, on nedáva návod na to, ako celoplošne riešiť tento problém, on ukázal len možno takú dielčiu cestičku, malú ako pomoc tej najbližšej komunite, ktorá je pod nosom, ktorú máš pred sebou. Všetkým ľuďom nepomôžeš, to je, samozrejme, celý svet nespasíš. Ale aspoň tým, ktorí bezprostredne sú v tvojom okolí, myslím si, že môžeš vynaložiť to maximálne úsilie, aby si takýmto ľuďom mohol pomôcť. Ospravedlňujem sa ti, ak som sa ťa nejak dotkol v tom, že nežiješ, tak nevieš, nemyslel som to tak, možno až tak doslovne a tak úplne ako vážne. Ale tú rómsku komunitu a žiť v tej bezprostrednej blízkosti je to úplne autenticky iné ako len...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcem sa spýtať pani ministerky, či sa chce vyjadriť k priebehu obsahu. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na pokročilú dobu a na to, že bude možné ešte o tom diskutovať aj v druhom čítaní, aj na výboroch, dovoľte mi veľmi stručne len k vybraným problémom, ktoré tu boli vypichnuté, zaujať nejaké len základné stanovisko.

    Najviac tu bolo pertraktovaný, pertraktované, nový prístup k 9 tzv., k 9 výkonom, ktoré by mali byť hradené z verejného zdravotného poistenia, ak budú poskytované v zariadeniach sociálnych služieb. Musím povedať, že s mnohými vystúpeniami, a práve pokiaľ ich počúvame všetky spolu, presne v ich kompilácii vzniká ten výsledok, ktorý sme predložili. A to, že základný systém súčasného poskytovania zdravotnej starostlivosti - ja si dovolím používať slovo pacient, pretože hovoríme síce o klientoch, ale hovoríme o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, čiže hovoríme o tej časti ich života, kedy sa stávajú pacientami - je založený pôvodne na základných princípoch skutočne spolupráce sociálnych služieb s domovmi ošetrovateľských služieb, ktoré sú ústavnými zdravotníckymi zariadeniami a sú hradené z verejného zdravotného poistenia, a takisto, áno, s agentúrami domácej ošetrovateľskej služby. Táto spolupráca chce byť nie suplovaná alebo duplicitná predloženým návrhom deviatich výkonov, ale práve naopak, doplnená. Práve preto sme vybrali len toto, úzke špecifikované výkony, ktoré sú indikované všeobecným lekárom, pretože robíme to nie, ako tu niekoľkokrát odznelo, pre sestry alebo nejakých iných zamestnancov. Robíme pre tých pacientov, kde jednou z vecí je aj priblíženie vlastne všeobecného lekára, ktorý ich má v starostlivosti, aj keď sú klientmi tohto zariadenia, priblíženia sa k nim, indikovania zdravotnej starostlivosti a tým aj zabezpečenie bezpečnosti vykonávania. Zdravotný personál okrem lekára nemôže rozhodnúť o tom, akú zdravotnú starostlivosť dostávajú, a práve preto tu musí byť táto úzka spolupráca vo vybranej skupine, kedy sa to javí efektívnym, a vôbec to nevylučuje aj spoluprácu týchto zariadení, prípadne tak, ako bývajú, naozaj ako to pani poslankyňa aj pán poslanec spomenuli, že samotné tie zariadenia si budujú tie ADOS-y, pretože základným je rovnaký prístup všetkých pacientov. Títo pacienti, ktorí sú v zariadeniach sociálnych služieb, sú na tom úplne rovnako ako tí, ktorí ležia v domovoch ošetrovateľskej starostlivosti, i tí, ktorí sú doma, sú opatrovaní svojimi príbuznými a sú doplňované i tieto služby práve tzv. ADOS-ami. Sú porovnateľní aj v tej zúženej možnosti výberu, pretože všetci títo ľudia skutočne sú, sú väčšinou pripútaní k danému miestu a sú odkázaní na túto pomoc.

    Rovnako však musím povedať, že aj všetci títo poskytovatelia zdravotnej starostlivosti majú právo o rovnakú možnosť sa uchádzať o úhradu z verejného zdravotného poistenia. Ako by sme tu zabudli dnes, že celý náš systém, ako bol nastavený, môžeme s ním súhlasiť alebo nesúhlasiť, ale v tejto chvíli tak nastavený skutočne už dlhodobo je, je založený na dobrovoľnosti teda zmluvného vzťahu. Je založený na základnom zmluvnom vzťahu medzi poisťovňou a poskytovateľom všetkých, všetkých segmentov okrem absolútne toho základu, ktorý štát garantuje, čiže váš všeobecný lekár, všeobecný lekár pre deti, lekáreň, ktorá vám vydáva lieky, je teda v inom režime, pretože je, je špecifická, a záchranná zdravotná služba. Takže toto sú jediní, ktorí zo systému dostávajú povinne peniaze, pretože je to ten prvý najbližší styk, to, čo vám štát garantuje, že vždy nájdete svojho lekára. Je to lekár, ktorý vás nemôže odmietnuť, je to váš lekár. Všetci ostatní, ktorí poskytujú, sú na báze jednotnej aj rovnoprávnosti, a teda na zmluvnej voľnosti. Nebolo by správne, aby zariadenia sociálnych služieb mali iné podmienky, ako majú agentúry ošetrovateľskej starostlivosti a ako majú domy ošetrovateľskej služby, ktoré okrem toho, že takisto sa musia voľne uchádzať, navyše musia spĺňať veľmi prísne materiálno-technické a personálne náležitosti.

    A tu sme pri základnej veci: bezpečnosť pacienta. Jedna vec je možnosť poskytovania alebo subjektívneho pocitu, že viem poskytovať zdravotnú starostlivosť, druhá vec je, že my sme povinní garantovať, že všetci klienti, aj klienti z domov (povedané so smiechom), teda zariadení sociálnych služieb, prepáčte, dostanú naozaj bezpečnú a kvalitnú starostlivosť. Práve preto sme vybrali len výkony, ktoré indikuje lekár ako riadny poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. A tu by znova bolo diskriminačné, keby dvaja zavedení poskytovatelia - domovy ošetrovateľských služieb a ADOS-ky - mali prísnejšie pravidlá, a pritom mali menej nároku na peniaze z verejného zdravotného poistenia. Takže takto, ako je to v súčasnej dobe nastavené, ako nastavujeme vlastne platby (reakcia ministra) pozitívne k sociálnym veciam, a nielen preto, že pán minister je fešák, tak skutočne je to doplnok. Tá spolupráca medzi ADOS-mi, medzi, medzi domovmi ošetrovateľskej služby a zariadeniami sociálnej starostlivosti musí spolupracovať a tá je pilierom a môžeme ju dopĺňať benefitmi, ale vždy garantovanými vecne a personálne. Základ je, že to, čo hradíme z verejného zdravotného poistenia na základe zákona, je aj bezpečné, že garantujeme, že to robí ten, kto to robiť vie, v prostredí, v ktorom mu to umožňuje. Takže tu máme dva aspekty, prečo môže a nemusí a prečo deväť výkonov a prečo skutočne som pokyvovala hlavou, keď som hovorila, že áno, budúcnosť je v tejto spolupráci.

    Bola tu otvorená ešte problematika, problematika, ktorou sa snažíme zabezpečiť, aby skutočne deti požívali ochranu štátu, pretože je správne, požívajú ju aj pred narodením a musia ju požívať počas celého svojho života až do dospelosti, kedy sa stanú teda občanmi a sú schopní si svoje práva a povinnosti zabezpečovať sami, a to je práve tá jedna vec, ktorá, ktorú sa snažíme zabezpečiť, aby dieťa takzvane nevypadlo zo systému po tom, ako sa z pôrodnice prenáša do domácnosti a do ošetrovania ambulantného lekára. Je tam tá jedna časť, a to oznamovanie vlastne odborom sociálnych služieb, kde jednoznačne my nemôžeme povedať, že pokiaľ príde k nejakej takejto kolíznej situácii, že z toho nutne musí byť negatívny dôsledok nejakej perzekúcie, ale je to podnet, aby sme to dieťa išli pozrieť a skutočne sa presvedčili ako štát, že je v poriadku, že je naozaj tam, kde má byť, vo vyhovujúcich podmienkach.

    Takisto aj naviazanie, ktoré tu otvoril pán poslanec a ktoré sme modifikovali, výplaty príspevku, reaguje aj práve aj na tú obavu, my sme mali hromadnú vlastne aj pripomienku matiek, ktorú sme síce neakceptovali, pretože si myslíme, že ten záujem dieťaťa je dôležitý a že sa tým neobmedzuje záujem matky, a to je kódex hlavne odkázaný na pominutie dôvodu. Čiže tam je podstatné, podstatná je náležitosť, že pri informácii na sociálku, tá matka naozaj nie je väzňom, zdravotnícke zariadenie je garantom zdravotnej starostlivosti, ale musíme reagovať aj na obavu, kedy ona môže prísť aj, nikto nemôžeme ručiť, pretože aj lekár je skutočne len subjektný človek, že príde k nejakej nezrovnalosti. Pokiaľ matka preukáže, že pominuli dôvody a nebol dôvod, aby sa tam zdržiavala, a dieťa je riadne zdravé, absolvovalo preventívnu prehliadku a je v poriadku, čiže je tam tá možnosť sa možno tomuto aj brániť. Čiže základom toho odkazu je pominutie, pretože je to isté, zdravotnícke zariadenie nemá dôvod nedať súhlas na opustenie, pokiaľ pominuli dôvody, prečo tam boli vlastne, prečo teda bol ten pobyt nutný.

    Pevne verím, že, že takýmto spôsobom sa nám podarí vykryť vlastne túto jedinú medzeru, ktorú sme mali, pretože v prípade, že rodičia odchádzali, neprišlo k žiadnemu hláseniu o narodení dieťaťa do žiadnej inštitúcie, ktorá by vedela ďalej zabezpečiť, že dieťa pobýva v riadnych podmienkach. Takže možnože naozaj len veľmi stručne takto k tým základným bodom, ktoré boli otvorené. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chcete? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, dámy a páni, budeme - ďakujem, pani ministerka, pán spravodajca - budeme teraz pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Tento návrh zákona má tlač číslo 895 a návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 893.

    Teraz prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

    Pán Švejna, vy potom asi. Až príde čas.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa predkladá ako iniciatívny návrh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    Návrh zákona prináša komplexnú právnu úpravu výplaty dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia s predpokladanou výplatou prvých dôchodkov z druhého piliera k 1. januáru budúceho roku. Verím, že všetci, ako sme tu, a to bez ohľadu na stranícke tričko, zhodne sa zhodneme v tom, že spustenie výplaty dôchodkov z druhého piliera je našou spoločnou zodpovednosťou. Vzhľadom na závažnosť uvedenej problematiky bola za účelom prípravy tzv. anuitnej novely zriadená nadrezortná expertná pracovná skupina a riadiaci výbor zložený zo zástupcov Sociálnej poisťovne, Národnej banky Slovenska, Konfederácie odborových zväzov, poisťovní a dôchodkových správcovských spoločností, Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, Štátnej pokladnice, akademickej obce a v neposlednom rade z ministerstva financií a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Výsledkom uvedenej spolupráce bol vecný návrh novely zákona, následne pretavený do podoby legislatívneho textu, ktorý máte dnes pred sebou.

    Pri príprave anuitnej novely sme kládli dôraz na niekoľko dôležitých aspektov. Naším cieľom bolo navrhnúť systém tak, aby bol čo možno najviac proklientsky a aby sme sporiteľom poskytli čo možno najvyšší komfort pri procese žiadania o dôchodok z druhého piliera.

    Predložená novela znižuje administratívnu záťaž pre sporiteľa a rovnako znižuje informačnú asymetriu medzi poskytovateľmi dôchodkov na jednej strane a sporiteľom na strane druhej. Veľký dôraz sme kládli na vytvorenie transparentného a konkurenčného prostredia a tým aj vytvorenia predpokladov pre vyššie dôchodky vyplácané z druhého piliera. To všetko, samozrejme, so zreteľom na udržateľnosť verejných financií. V centre všetkého stojí centrálny informačný ponukový systém, ktorého vznik sa v anuite, v anuitnej novele navrhuje. Prostredníctvom tohto systému sa bude manažovať celý proces žiadania o dôchodok z druhého piliera, ako i proces predloženia ponúk dôchodkov zo strany poisťovní. Zriaďovateľom, ako i správcom tohto informačného systému bude Sociálna poisťovňa. Subjektmi, ktoré na tento systém budú napojené, budú najmä poisťovne ponúkajúce výplatu dôchodkov z druhého piliera, ale i dôchodkové správcovské spoločnosti.

    Komunikácia súvisiaca s procesom výplaty druhopilierových dôchodkov medzi uvedenými subjektmi bude prebiehať primárne prostredníctvom tohto systému. Navrhovaný proces umožní sporiteľovi získať všetky ponuky od všetkých poisťovní na jednom mieste.

    Ako som už naznačil, dôchodky z druhého piliera budú vyplácať primárne poisťovne, pretože len poisťovne dokážu v komerčnej sfére zabezpečiť výplatu doživotného dôchodku a s tým spojené krytie rizika dlhovekosti. Doživotný dôchodok prináša jeho poberateľovi istotu, že bez ohľadu na to, či mu bude dopriate užívať si zaslúžený odpočinok 10, 20 alebo 30 rokov, poisťovňa mu bude garantovať výplatu dôchodku v dohodnutej výške, pokým bude žiť.

    Vzhľadom na to, že naším primárnym cieľom bolo poskytnúť sporiteľovi zabezpečenie počas jeho staroby, to je nielen pri odchode na dôchodok, je výplata prostredníctvom doživotného dôchodku preferovanou formou tejto novely. Okrem doživotného dôchodku sa dôchodky z druhého piliera budú vyplácať aj formou dočasného dôchodku ponúknutého poisťovňami, ako i formou programového výberu ponúkaného dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami. Tieto formy dôchodkov budú určené primárne dvom okruhom spotrebiteľov.

    Tou prvou je skupina sporiteľov, ktorých výška doživotne vyplácaných dôchodkov - v úhrne samozrejmá vec, že z prvého aj druhého piliera a dôchodkov vyplácaných zo systému sociálneho zabezpečenia silových zložiek -, pokiaľ by sa jednalo o takýto prípad, bude minimálne vo výške 4-násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

    Druhým okruhom osôb, ktorým budú tieto dočasné formy výplaty určené, budú sporitelia, ktorých výška nasporenej sumy nebude postačovať na zabezpečenie výplaty doživotných dôchodkov. Takýmto sporiteľom sa bude vyplácať dôchodok dočasne formou dočasného dôchodku, prípadne programového výberu, avšak striktne v regulovanom režime vo výške mediánu minimálnych doživotných dôchodkov vyplácaných poisťovňami z druhého piliera.

    V predkladanej novele myslíme i na tých, čo stratili prácu a v preddôchodkovom veku, tých, ktorých postihla prípadne invalidita, teda všetkých tých, ktorí by z uvedených dôvodov mali len malú šancu naplniť v súčasnom zákone danú podmienku vyplácania starobného dôchodku, ktorou je minimálna doba sporenia v druhom pilieri - počet desiatich rokov.

    Vzhľadom na to, že zákon stanovuje maximálny vek, do ktorého možno do druhého piliera vstúpiť, to je 35 rokov veku, považujeme v kontexte uvedeného podmienku minimálnej doby sporenia skôr za kontraproduktívnu, a preto ju v novele vypúšťame. Podmienka dosiahnutia dôchodkového veku pre možnosť výplatu starobného dôchodku zostáva v zákone zachovaná.

    V krátkosti času, ktorý k dispozícii v úvodnom slove mám, nemožno menovať všetky zmeny a prínosy predkladanej anuitnej novely, nedá mi však nespomenúť aspoň možnosť voľby medzi doživotným dôchodkom v konštantnej výške a dôchodkom, ktorý sa bude každoročne zvyšovať o vopred dohodnuté percento. Sporiteľ bude mať rovnako na výber medzi doživotným dôchodkom a pozostalostným krytím v dĺžke jedného alebo dvoch rokov a doživotným dôchodkom bez pozostalostného krytia. Sporiteľ takto získa možnosť, pôsobil, prispôsobiť si dôchodok vyplácaný z druhého piliera svojím individuálnym potrebám.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, verím, že som vás tak možno v krátkom úvodnom vstupe do anuitnej novely patrične zaujal, ale ubezpečujem vás, že o návrhu novely zákona sme pripravení diskutovať aj medzi prvým a druhým čítaním.

    Dámy a páni, ďakujem za pozornosť a uchádzam sa o podporu v prvom čítaní novely tohto zákona. Skončil som.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo pánovi spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Viliamovi Jasaňovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky...

  • Ruch v sále a zaznievanie gongu.

  • Figeľ Ján, podpredseda NR SR

    Nech sa páči, pokračujte.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony - máte to tlač 895 - a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 893 z 27. februára 2014 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona zdôvodnil navrhovateľ.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady,

    - Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a

    - Výboru Národnej rady pre sociálne veci.

    Za gestorský výbor odporúčam Výbor národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal štyri prihlášky alebo štyri mená, na zozname za klub MOST pán Ivan Švejna, OĽaNO Erika Jurinová a KDH Július Brocka, samostatne Jozef Mihál.

    Takže teraz prišiel váš čas, pán kolega Švejna, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte sa mne vyjadriť k tomuto návrhu zákona. Mám teda tú česť, že urobím ten pomyselný výkop diskusií. Možno by som ešte povedal, že, teda dúfam, že tí, ktorí sa venujú tejto oblasti a sú prítomní v sále, tak spozornejú, aby vypočuli si moje teda komentáre, resp. výhrady a, samozrejme, ten, k tomu, k tomu aj vystúpenie je určené aj ľuďom, ktorí sú v druhom pilieri, čo znamená, k dnešnému dátu je to skoro vyše 1 370 000 ľudí a v tomto druhom pilieri je približne 5,7 mld. eur.

    Ja možno na začiatok poviem, teda aby som vás zaujal, jednu takú vetu, ktorú potom poviem aj nakoniec, a tá veta znie, že ja považujem tento zákon za doteraz najhorší zákon, ktorý predstavilo ministerstvo práce, a navrhnem ho stiahnuť a dopracovať. Takže ale kým prídeme k tejto mojej záverečnej vete, ktorú som teda vyslovil ako prvú, chcem povedať jednu vec, že vôbec mi nejde o to, za akúkoľvek cenu kritizovať pána ministra, dokonca si dovolím netradične ho aj pochváliť ešte predtým, ako ho budem kritizovať. Napríklad ho pochválim za niektoré zmeny v prvom pilieri. Ja si myslím, s tým som sa stotožnil a som veľmi rád, že ste presadili, alebo teda čo sa týka odchodu do dôchodku, čo sa týka valorizácie, ja dúfam, teda že aj čo najskôr sa budem baviť o základnom dôchodku alebo minimálnom dôchodku, ktorý považujem za veľmi potrebný a už dávno tu mal byť. Ale poďme teda k tomu, k tomu druhému pilieru, resp. k tomuto zákonu. Ja ho považujem za veľmi dôležitý, pretože to dôchodkové sporenie v podstate malo byť už dávno zadefinované ako každá minca, to znamená, že dve strany. To znamená, že už dávno sme mali mať polovicu pravidla, to znamená, akým spôsobom si šetríme, koľko a tak ďalej, u koho, a druhá polovica pravidla, že akým spôsobom a aké pravidlá budú k vyplácaniu peňazí. Takže tak, ako som povedal, že každá minca proste má dve strany, tak každý ten, ktorý si, ktorý sa rozhodoval alebo, alebo je v tom druhom pilieri, tak by mal mať tieto informácie. A ja osobne som veľmi sklamaný, pretože za tých dlhých jedenásť rokov a teraz to môžem povedať v podstate na každého ministra, že mal už dávno predložiť, predložiť túto novelu, tzv. anuitnú, resp. ja budem radšej stále hovoriť o spôsobe alebo pravidlách vyplácania dôchodkov, pretože to vôbec neni ťažká práca a vôbec netrebalo čakať alebo neuznávam tú výhovorku, však tá výplata tých dôchodkov z toho druhého piliera bude až o desať rokov. Proste to neakceptujem, pretože aj počas tých desiatich rokov ľudia vstupovali či už povinne, či už dobrovoľne, to je jedno, ale ten spôsob výplaty mal byť už dávno známy a zdôrazňujem, že to vôbec nebola ťažká práca, pretože jednoducho už sú systémy, ktoré majú zadefinované, akým spôsobom sa vyplácajú. Takže som rád, že nakoniec niečo je. Niečo je na stole, ale na druhej strane som s tým veľmi nespokojný.

    Predtým ešte, ako sa vyjadrím k tej novele, dovoľte mi, pretože je to veľmi dôležité, povedať genézu tvorby druhého dôchodkového piliera. Je to aj pre tých, ktorí sa pred tými desiatimi rokmi o túto tému nezaujímali, a dovoľte mi aj do ďalších diskusií, pretože predpokladám, že ja vystúpim teda minimálne ešte v ústnej a ešte v prvom čítaní. Takže pokúsim sa vyvrátiť aj zopár mýtov, ktoré proste bežne, bežne sú medzi ľuďmi, aj keď teda neni tu pán Kaník, ktorý teda sa považuje za otca tejto reformy alebo tohto druhého dôchodkového piliera. Dovoľte mi zopakovať tú genézu.

    Prvýkrát na Slovensku s kapitalizačným pilierom alebo so spôsobom kapitalizácie prišiel pán minister Magvaši, ktorý bol vtedy za SDĽ, a navrhol do vlády návrh dôchodkovej reformy, ktorý hovorí o kapitalizácii. Teda o tom, že časť z tých peňazí, ktoré odvádzame do Sociálnej poisťovne, sa nemajú priamo rozdeliť, ale časť z nich sa má takzvane kapitalizovať. Tento návrh, ktorý bol pod, predložený pred koncom prvej Dzurindovej vlády, hovorím, že návrh, to vôbec nebol nejaký legislatívny, však neobsahoval strašne veľa vecí a bol zlý, hej, pretože v tom jeho návrhu sa nehovorilo o tom, že tie peniaze by boli v osobnom vlastníctve, hovorilo sa o tom, že vlastne tie peniaze bude rozdeľovať alebo vyberať investície tzv. investičný výbor, to tak by som povedal, že proste ľudia, ktorí by boli definovaní politickými stranami a, samozrejme, to percento, ktoré malo by prispievať do druhého piliera, bolo, teda do kapitalizačného piliera, bolo podstatne nižšie. Musím povedať, že, a je to veľmi dôležité, aj keď sa to zdá, že aby som nešiel od Adama, ale je to veľmi dôležité kvôli pochopeniu, že či ten názor, že druhý pilier je ľavicový - pravicový alebo aký vlastne je alebo že či to je reformný - nereformný. Musím povedať to, že v tom období to odporúčala, trojpilierový systém, Svetová banka a susedné krajiny, teda konkrétne Poľsko a Maďarsko už zaviedli v tom období druhý pilier. Irónia osudu, ale v skutočnosti pravdou je, že aj v Poľsku, aj v Maďarsku, teda v susedných krajinách zaviedli, zaviedli tento druhý pilier ľavicové vlády. A zase irónia je, že tzv. pravicové vlády, hej, aj v Poľsku, aj v Maďarsku začali totálne meniť tento druhý pilier. V Maďarsku ho zlikvidovali a v Poľsku ho tak vykastrovali, že jednoducho už v podstate nemá nejaký veľký význam. Radikálne znížili odvody a teraz dokonca aj donútili tie tzv. DSS-ky odovzdať, v úvodzovkách, odovzdať štátne dlhopisy štátu, aby štát to nemusel preplácať. Takže ten, tá diskusia okolo toho druhého piliera začala prebiehať práve vtedy, keď, keď, keď prišiel teda ten návrh pána Magvašiho, a ja som sa vtedy venoval ako odborne dôchodkom, takže mal som tú česť sa rozprávať s mnohými ľuďmi, ktorí to robili, tieto reformy, bol som v mnohých krajinách, kde zavádzali druhý pilier, a na vlastné oči som si to pozrel a, samozrejme, že, že jednoducho mal som nejaký, nejaký, nejaký názor na to, ako to má fungovať, a vtedy ešte, vlastne pred, predtým, ako prišli sme k tomu druhému pilieru, tak sme robili rôzne konferencie a sme pozývali aj odborníkov na túto témy, tému, medzi ktorými bol aj teda José Piňera, ktorý vlastne bol autorom tohto druhého piliera v Čile. V podstate preto to spomínam, lebo vlastne tam je ten, bol prvýkrát, prvýkrát zavedený druhý pilier a najdlhšie zo všetkých krajín funguje s nejakými obmenami, hej, plus-mínus. S rôznymi variáciami takéto niečo funguje v približne tridsiatich krajinách sveta. A, mimochodom, len tak na obveselenie, že Piňera vlastne je bratom prezidenta Sebastiana Piňeru, ktorý, ktorý teda bol prezidentom, mimochodom, nezávislý prezident, a ktorý teraz už nekandidoval, pretože čilská ústava nedovoľuje dvakrát za sebou kandidovať niekomu, ale je veľmi populárny, populárny človek. To je ten, ktorému Klaus, akože od ktorého si požičal pero. Po, po ustanovení druhej Dzurindovej vlády som sa stal generálnym riaditeľom sekcie, ktorá mala na starosti, na starosti teda sociálny systém, de facto dôchodkovú reformu. Bol som tam necelých 5 mesiacov a za tých 5 mesiacov som teda mal na starosti a som pripravil predpoklady a legislatívny zámer na vytvorenie druhého piliera, zdôrazňujem, za 5 mesiacov, avšak potom, potom teda mal som odborné iné názory na to, ako majú fungovať dôchodky, mal som teda pocit, že tá dohoda bola na niečom inom, ale to teraz ako neriešim, pretože ja som vždycky zastával to, že prvý pilier má v prvom rade byť solidárny, s určitou mierou zásluhovosti a druhý pilier zásluhový, avšak dôchodková reforma, tzv. dôchodková reforma sa uberala iným smerom a, mimochodom, len tak už len retrospektívne poviem, že áno, mal som pravdu, že jednoducho keď som bol zásadne proti rozdeleniu dôchodcov medzi tzv. starodôchodcov a novodôchodcov, že to bol fatálny, teda osudový omyl a urobilo sa tam viacej chýb, ale jednoducho ale faktom zostáva to, že nemal som za to politickú zodpovednosť, niekto iný, takže jednoducho jediné riešenie bolo rezignovať, ale nechcem teraz veľmi podrobne akože riešiť, ja len hovorím to, že, že aj v tých odborných názoroch na to, ako mal fungovať dôchodkový systém, tam viacejkrát zásadne je iný odlišný názor ako od kolegov z opozície niektorých, hej, samozrejme.

    Samá tá, samo to fungovanie toho druhého piliera už od začiatku sprevádzala také, také zvláštne informácie, kde sa tvrdilo, že ľudia si šetria na pol, že deväť, na 9 %, ono toto nikdy nebolo, hej, bolo to marketingovo povedané, pretože v skutočnosti bol vytvorený fond solidarity alebo rezervný fond, ak chcete, ktorý proste tvorí 4,75 % a ktorý ide vyslovene na dôchodky. Takže ono to nikdy nebolo, že fifty-fifty, hej. Plus, samozrejme, tak, ako mi aj potvrdil riaditeľ Sociálnej poisťovne, z nej ešte na dôchodky ich sa prelievajú peniaze aj z iných fondov, takže ten pomer ako ani nikdy v skutočnosti nebol. Dovoľte mi teda, to je len taký krátky úvod, úvod do toho, ako sa to vytváralo, s tým, že veľmi skoro na toto vytvorenie, či už, či už tie príčiny boli také či onaké, ale jednoducho strana SMER, vtedy opozičná strana SMER, veľmi kritizovala a dokonca poviem, akože otvorene za ten, za ten čas, ktorý vlastne je de facto 10 rokov, teda od fungovania toho prvého, druhého piliera alebo už to bude za chvíľu 10 rokov, tak bolo niekoľko útokov na, musím to povedať ako tvrdo, útokov, pretože ja, akože keď konštruktívne niekto kritizuje alebo má nejaký pohľad, tak s tým nemám problém, ale jednoducho veľakrát sa teda, samozrejme, sa s tým nestotožnila s druhým pilierom a odvtedy za tých desať alebo skoro desať rokov bol trikrát otvorený, to znamená, trikrát, keď strana SMER bola u moci, tak trikrát sa snažila presvedčiť ľudí, aby zmenili svoj názor. V prvej vláde Ficovej stále bola hrozba, že zníži z 9 na 6 %, ale nakoniec sa to neudialo, teraz, viete, hneď po prevzatí strana SMER znížila z 9 % príspevkovej sadzby na, na systém, keď je 4 % teraz a od roku 2017 do roku 2025 sa to dvíha na štvrť percenta, to je súčasný momentálny stav. Ja nechám to na vyhodnotenie ľudí, že čo sa týka tohto zníženia, zníženia príspevkov, pretože faktom zostáva to, že pán premiér pár dní pred voľbami sľuboval verejne, že nezníži príspevky, takisto minister financií. A na všetkých konferenciách, ktorých som sa zúčastnil, kde boli zástupcovia strany SMER, tak tvrdili, teraz hovorím o odborných, že strana SMER sa nechystá znížiť príspevky do druhého piliera. Naopak, napríklad ja som si vážil vtedy, keď povedala strana SMER, že proste zruší rovnú daň, niežeby som s tým súhlasil, ale proste podľa mňa to bolo otvorené, čestné rovno povedať, že zruší, a proste tí ľudia sa mohli, mohli rozhodnúť. Tá zvláštna diskusia alebo ja by som to ani nenazval diskusia, ale prebiehala aj v tomto období a ja, mne nedá nespomenúť niektoré veci, tak napríklad ako pán premiér Fico tuná mal takú tabuľku, kde tvrdil, že ako ľudia doplácajú na druhý pilier, kde mal napísané, ako sa prvý pilier zhodnocuje a ako sa druhý pilier znehodnocuje, mával tu s tým, ja som trošku inteligentne, proste prostredníctvom guvernéra NBS, ktorému som položil otázku, či sa dá porovnávať prvý a druhý pilier, zhodnotenie, tak guvernér, ktorý tu bol, tak povedal, že sa to nedá. To znamená, ja som chcel, aby to bolo počuť od guvernéra, od človeka, ktorý má na starosť reguláciu druhého piliera...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, dámy a páni, udrela 19.00 hodina, myslím, že aj vaše vystúpenie je v jadre, resp. v hrubom strede dobre rozbehnutého, ale s čerstvými silami ho budete môcť zajtra dokončiť.

    Takže prerušujem rozpravu a budeme v nej pokračovať zajtra po tom, čo úvodnými bodmi budú agendy, body z ministerstva obrany. Takže potom budeme pokračovať.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, ráno sú body 10 a 11, ak sa nemýlim, ministra obrany a potom budeme, áno, pokračovať prerušenou rozpravou o tomto bude.

    Ďakujem všetkým. Pekný večer. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.