• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Stanislav Kubánek, pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová. Na dopoludňajšom rokovaní o ospravedlnenie účasti požiadali poslanci Dušan Galis, Jozef Mihál. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec József Nagy.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k postupu vlády Slovenskej republiky pri rokovaní o Vyrozumení verejného ochrancu práv o nesúhlase so stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky k porušeniu základných práv a slobôd fyzických osôb, ku ktorému došlo policajným zásahom vykonaným dňa 19. 6. 2013 v rómskej osade v Moldave nad Bodvou a s nesúhlasom s neprijatím opatrení na ochranu základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri vykonávaní policajných zásahov a s nevyvodením dôsledkov za porušenie práva (tlač 866).

    Prosím poslanca Rudolfa Chmela, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslankyňu Luciu Nicholsonovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy je ešte písomne prihlásený poslanec Ivan Štefanec, ktorému hneď odovzdávam slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa na uvedenú tému zopár základnými poznámkami, pretože aj na základe včera prebiehajúcej rozpravy je evidentné, že mnoho ľudí nemá základné informácie o pozícii ombudsmana. Je pomerne ľahké sa dozvedieť z verejne prístupných informácií, že táto pozícia existuje viac než tristo rokov. Už v roku 1713 sa švédsky kráľ rozhodol zriadiť pozíciu verejného ochrancu práv. A odvtedy sa táto tradícia budovala najmä v Európe. Každá krajina Európskej únie si váži svojich občanov. Každá krajina Európskej únie zriadila inštitúciu verejného ochrancu práv. Tak je tomu aj na Slovensku. A chcel by som pripomenúť najmä v tomto prípade poslancom vládnej strany, že ombudsman nie je podriadený vláde. Nezávislá inštitúcia znamená nezávislosť v tom, že inštitúcia nie je podriadená vláde. Teda ani pani Dubovcová, ktorá si zodpovedne vykonáva svoj mandát, nie je podriadená vláde. Naproti tomu vláda sa správa macošsky až arogantne k tejto inštitúcii. A z verejne prístupných zdrojov nepoznáme prípad, keď vláda v akejkoľvek krajine Európskej únie odmietla rokovať o správe verejného ochrancu práv. Je to nielen arogancia voči tejto inštitúcii, ale keďže táto inštitúcia zastupuje práva občanov, je to arogancia voči právam občanov a je to arogancia voči občanom ako takým.

    Dovolím si povedať jedno prirovnanie. Kým vláda 8. januára 2014 odmietla rokovať o správe verejného ochrancu práv pri tzv. vyrozumení o nesúhlase so stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, dva mesiace predtým, presne 6. januára 2013 zaradila na svoj bod rokovanie s názvom informácia o stave rokovaní k návrhu na úpravu nariadenia Európskeho parlamentu. Dámy a páni, viete, kto ho predkladal? Poslankyňa Európskeho parlamentu pani Monika Beňová-Flašíková, ktorá bola v tom čase kandidátkou na župana. Zrejme nie je náhoda, že v ten deň bol posledný deň volebnej kampane do volieb vyšších územných celkov. Hovorím to preto, aby sme si uvedomili ten kontrast. Vláda odmietne rokovať o správe verejného ochrancu práv, ale dva mesiace predtým si zavolá europoslankyňu, ktorá kandiduje na župana, v posledný deň župnej kampane a rokuje o bezvýznamnom bode, ktorý ani pani europoslankyňa nemôže ovplyvniť, pretože všetky informácie sú verejne známe, všetky informácie boli dovtedy poskytnuté a, samozrejme, na tú tému existoval spoločný konsenzus medzi všetkými politickými stranami a medzi všetkými europoslancami, ktorí zastupujú Slovensko v Európskom parlamente. Je evidentné, že vláda na jednej strane ignoruje občanov, ale na druhej strane robí kampaň svojim blízkym. A nebolo tomu tak len v tomto prípade, bolo tomu tak napríklad v mnohých prípadoch aj pri výjazdových rokovaniach vlády napríklad v Trenčíne na podporu kandidáta na miestneho župana za stranu SMER a v mnohých ďalších iných. Koniec koncov vláda sa celé volebné obdobie správa ako keby bola v kampani. Vieme prečo, lebo má na čele prezidentského kandidáta a aj súčasné obdobie využíva ako obdobie pre kampaň svojho prezidentského kandidáta. Na druhej strane v tomto kontrastnom porovnávaní trpia občania, ktorým sa nielen zhoršuje životná situácia, ale sa zhoršuje postavenie aj cez ignoráciu demokratických inštitúcií, akou je ignorácia verejného ochrancu práv. Považujem to za ďalší prejav arogancie moci, ktorej svedkami sme boli v tejto snemovni mnohokrát.

    Po voľbách tá arogancia začala tým, že sa nerešpektovalo dovtedy neformálne pravidlo, ktoré rešpektovala takmer každá vláda. A to je obsadenie šéfa Úradu pre verejné obstarávanie z pozície opozície. Vieme, že súčasná vláda sa bojí kontroly, že sa snaží kŕčovite udržať svoju moc, a preto znásilnila aj tento post tak, že ho neponúkla opozícii, ale že si ho obsadila svojím nominantom. Ďalším prípadom bolo obsadenie pozície šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý nemáme obsadený doteraz. Vieme prečo, je to až trápne vyhováranie sa pri mnohých, mnohých opakovaných pokusoch, keď opozícia predkladala viacerých kandidátov a vládna väčšina ich neschválila, pretože im akosi nevyhovujú. Je to ďalším z prejavov arogancie moci, pretože každá slušná demokratická vláda rešpektuje rozloženie moci a rešpektuje aj kontrolu svojho postavenia. Evidentne táto vláda sa tak nespráva. Ďalším príkladom môže byť generálny prokurátor a situácia okolo vymenovania generálneho prokurátora, ktorý bol legitímne zvolený, žiaľ, nevymenovaný súčasným prezidentom. Vieme, ako to dopadlo. Súčasná vláda na čele s prezidentským kandidátom pánom Robertom Ficom si do pozície generálneho prokurátora zvolila nového človeka, mimochodom, spolužiaka predsedu vlády a prezidentského kandidáta. No a za všetky prejavy arogancie moci musím spomenúť aj situáciu okolo prejednávania najdôležitejšieho zákona roka, okolo zákona o štátnom rozpočte, ktorý sme prejednávali týždeň, dámy a páni, v tejto snemovni. Za celý týždeň neprišiel ani na jednu minútu predseda vlády podporiť svojho ministra financií, aby sa tento zákon schválil. Považujem to v tomto prípade nielen za ignoráciu celej snemovne pri vyjadrení nedôvery svojmu ministrovi a svojim poslancom, ale za ignoráciu vôbec celého parlamentného rokovania, celého parlamentu ako takého, pretože takisto to bol nebývalý a dovtedy prvý jav. Súvisí to takisto s týmto odmietnutím verejného ochrancu práv na rokovaní vlády, pretože takisto to bola novinka, ktorú doteraz nepoznáme. A je to ďalší v rade z dôkazov, o ktorých som sa zmienil, ktorými vláda sa správa arogantne a ignoruje občanov Slovenskej republiky.

    Súčasná vláda, dámy a páni, hovorí o tom, že buduje sociálny štát. Dovoľte mi uviesť zopár údajov, ktoré dokazujú, že tomu tak nie je. Kým na sociálnu ochranu sa vydáva niečo cez 12 % domáceho produktu, v Európskej únii je tento priemer 20 %. Pritom na výdavky na bezpečnosť idú omnoho vyššie percentá, ako je tomu priemer Únie. Dokonca sa zvyšujú, kým v minulom roku išlo z koláča celkového štátneho rozpočtu, z jeho výdavkov na bezpečnosť 5,09 %, tento rok je to 5,27. Pritom priemer Únie je 3,88. Evidentne teda vláda, ktorá tvrdí, že nemá zdroje, a vieme, že je to aj vlastnou vinou, ich nedáva na pomoc občanom, nedáva vôbec na sociálnu ochranu, ale dáva ich na represívne zložky. U nás počet policajtov je jeden z najvyšších v Európskej únii a tento rok vláda tabuľkovo zvyšuje počet policajtov o 1 800 osôb. Nebuduje teda sociálny štát, buduje policajný štát. Svedčí o tom napríklad aj macošský prístup k nezávislým inštitúciám, napríklad aj k inštitútu ombudsmana, ktorého rozpočet išiel dole o 7 300 eur v tomto roku. A, ako som už spomínal, vláda, samozrejme, nemá v láske nezávislé inštitúcie. Ale najmä tento až likvidačný postoj k pozícii verejného ochrancu práv je naozaj zarážajúci. Mimochodom, včera, zaznamenali to viacerí kolegovia, sa stala zaujímavá vec, že kým zo všetkých iných serverov a všetkých sietí fungovala stránka verejného ochrancu práv, tak zo stránky Národnej rady sa k tomu nedalo dostať. Neviem, aký bol dôvod, ale takisto to nepovažujem za náhodu v kontexte všetkých týchto informácií, s ktorými sme konfrontovaní.

    Aké je riešenie, dámy a páni? Najmä v súvislosti s krokmi orgánov činných v trestnom konaní a najmä v súvislosti s krokmi polície, ktoré nás znepokojujú, je riešenie nezávislá kontrola, viackrát to naši kolegovia navrhovali, hovoril o tom opakovane aj kolega Martin Fedor, riešením je len a len nezávislá inšpekcia, ktorá bude nezávislá od ministerstva vnútra. Nezávislá, to znamená, že bude nepodriadená ministerstvu vnútra. Mala by prešetrovať prešľapy policajtov, justičnej stráže a colníkov. No a, samozrejme, riešením je aj konečne rešpektovanie pozície verejného ochrancu práv, pretože ten, kto rešpektuje túto pozíciu, rešpektuje aj práva občanov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky.

    Boli ste posledný, ktorý ste boli prihlásený do rozpravy písomne. Dávam možnosť teraz prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sú prihlásení páni poslanci Zsolt Simon, Štefan Kuffa, Alojz Hlina, Dušan Muňko, Ján Mičovský, Daniel Lipšic, Martin Poliačik.

    Nech sa páči, dávam slovo prvému prihlásenému do rozpravy, pánovi Zsoltovi Simonovi.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, prerokovávame bod, ktorý je veľmi citlivý. Verejná ochrankyňa práv má dozerať na práva a zákonnosť v tejto krajine a chrániť záujem tých najslabších. Verejná ochrankyňa práv nemôže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie žiadneho orgánu. Môže príslušný orgán upozorniť, že jeho rozhodnutie alebo konanie je nesprávne alebo je neúčinné. Je realizátorom tzv. nežného práva, v rámci ktorého svojou autoritou a apeláciou na príslušné orgány zabezpečuje výkon svojej moci a pôsobnosti.

    Verejná ochrankyňa práv aj v tomto prípade sa obrátila najskôr na políciu, na samotného ministra a ministerstvo vnútra. A až ako poslednú inštanciu si zvolila obrátiť sa na vládu. Treba povedať, že vláda rokuje v zbore. Pokiaľ ako dvojnásobný minister si spomínam, a dneska ráno som si to skontroloval, rokovací poriadok vlády (čl. I ods. 2) znie: „Schôdzu vlády zvoláva a vedie predseda vlády.“ Ten, ktorý schôdzu zvolá, určuje jej program, ktorý navrhuje. Robert Fico bol tým, ktorý zvolal rokovanie vlády a zaradil bod pani Dubovcovej o kontrole policajných zásahov a vyvodení zodpovednosti za raziu. Premiér Robert Fico však nedovolil pani ombudsmanke na vláde vystúpiť. Z rokovacieho poriadku vlády jednoznačne vyplýva, že nemusel Robert Fico tento materiál a požiadavku pani Dubovcovej vôbec zaradiť. Prečo si to trúfam povedať? Zákon o veterinárnej starostlivosti z dielne ministra pôdohospodárstva je medzi nezaradenými materiálmi od júna či júla minulého roku. Tento materiál predseda vlády neuznal za potrebné zaradiť. Z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je niekoľko mesiacov, skoro dva mesiace materiál nezaradený na vláde, pretože Robert Fico uznal, že týmto materiálom sa nechce zaoberať. Takže Robert Fico mal možnosť ako inteligentný a slušný človek, vážiaci si názor ombudsmanky odmietnuť zaradenie tohto materiálu. Pokiaľ to tak ale tak neurobil a zradil do programu vlády bod navrhovaný pani ombudsmankou a vláda tento program schválila, od tej chvíle ani Robert Fico, ani minister vnútra pán Kaliňák nemajú právo jej nedať slovo, pretože ako vypracovateľka a predkladateľka materiálu má právo svoj materiál, keď bol zaradený do programu rokovania, predniesť. Arogancia moci z dielne Roberta Fica a ministra vnútra sa prejavila v prvom rade v tom, že keď nemuseli zaradiť, zaradili materiál, pozvali si pani ombudsmanku na rokovanie vlády a potom jej nedali priestor, aby vlastný materiál, ktorý pripravila, s ktorým oni súhlasili, že bude zaradený do programu, nedali jej priestor na to, aby si to mohla obhájiť. Toto s demokraciou a s normálnym postupom v tejto krajine nemá nič spoločné. Keď kolegovia zo strany SMER sa pýtajú, prečo je táto mimoriadna schôdza, tak v prvom rade je to preto, lebo je opojenosť mocou a aroganciou, ktorou vládne SMER, že si pozve ombudsmanku, keď ju pozvať nemusí, zaradí to do programu a potom jej povie, že nemôže prehovoriť, a začne ju tam poučovať.

    Aký signál Robert Fico, ten najslávnejší človek, ktorý sa uchádza o hlasy občanov tejto krajiny, poslal týmto krokom občanom tejto krajiny? Poslal im odkaz v mojom čítaní, že: „Ľudia nemáte sa kde obrátiť. Môžete sa obrátiť ako kedysi na Ústredný výbor Komunistickej strany, dnes to pomaly bude ústredný výbor strany SMER, pretože aj keď sa obrátite na ombudsmanku, ktorá má chrániť tých, ktorí sú najviac zraniteľní, ani ona nebude vypočutá na vláde.“ Takto sa s inštitúciou, zámerne nehovorím jej meno, inštitúciou, ktorú ona reprezentuje, nezachádza. Táto inštitúcia bola zriadená Ústavou Slovenskej republiky. Konanie vlády je podkopávanie Ústavy Slovenskej republiky, a to tým najhorším zrnom, ktoré si môžeme predstaviť, keď vláda vysiela signál, že tí, ktorí sú na to odkázaní, tí v tejto krajine nebudú vypočutí, nemajú najmenší nárok a najmenšiu šancu na nápravu.

    Teraz dovoľte, aby som sa vyjadril k včerajšiemu vystúpeniu ministra vnútra za týmto rečníckym pultom. Minister vnútra za týmto rečníckym pultom sa snažil postaviť otázku do polohy kolektívnej viny. Kolektívne dáva všetkých Rómov do jedného vreca a hovoríme, že sú zlí. Keď v tejto krajine uplatňovali princíp kolektívnej viny, stále to dopadlo zle. Preto si myslím, že postup vlády, postup ministra vnútra, kde každého jedného Róma dáva do toho istého vreca, je zlý. Nechcem tu chrániť žiadneho zločinca, žiadneho kriminálnika a žiadneho človeka, ktorý porušuje zákony tejto krajiny, ale treba rázne odmietnuť postoj, že každý je zlý len preto, lebo patrí k rómskemu etniku alebo k inému etniku.

    Kolegovia a kolegyne zo strany SMER, robíte veľkú chybu, že trpíte takýto postup od ministra vašej vlastnej vlády a takýto postup od vlády Slovenskej republiky, keď vláda vysiela signál, že dovtedy, kým sa verejnosť nedozvie o útokoch neonacistov v Nitre, dovtedy neonacistom žiadny trest nehrozí. Keď sa to zverejní, tak vtedy s tým začneme niečo robiť. Cítil som morálnu potrebu nielen ako poslanec Národnej rady a občan tejto krajiny, ale v prvom rade ako rodič tu vystúpiť, pretože, keď som videl tie záznamy z Nitry, tak je to veľmi smutné, pretože môže nastať situácia, že to bude moje dieťa, vaše alebo niekoho z vašich blízkych, ktoré neonacisti napadnú a zbijú. Keď je možné v tejto krajine po siedmich rokoch na základe zdravotného vyšetrenia od doktora, ktorý pacientku nikdy v živote osobne nevidel, stanoviť, že ona porušila zákon, mám na mysli prípad Hedvigy Malinovej, tak jednoznačne je v tejto krajine niečo choré.

    Vláda Roberta Fica vysiela signál, že do tých, ktorí sú slabí a zraniteľní, si môže každý kopnúť. Je to veľmi zlý signál. Vláda a politická strana SMER v prvom rade, pretože vy tu vládnete už takmer dva roky, vysielate týmto krokom signál, že znevažujete pozíciu verejnej ochrankyne práv občanom, tým, ktorí majú sklony ako v Nitre, neonacistom, že si môžu robiť, čo chcú, pretože ich konanie, kým sa to nespublikuje, nebude potrestané. Je to veľmi zlé.

    Pán Kaliňák sa tu snažil včera vo svojom vystúpení postaviť všetkých Rómov za zlých vo svojom úrade, pričom jeho vláda, kde sedí, vymenovala za splnomocnenca pre rómske otázky Róma, nášho kolegu pána Polláka. Ja si ho vysoko vážim. A jeho aj ďalších podobných by sme mali ukazovať, že existuje ten vzor, a nemali hádzať ich všetkých do jedného vreca. Kolegyne, kolegovia, aj mne vadí, keď povedia, že v parlamente poslanci sa ožierajú. Uráža ma to preto, lebo nikto z vás ani z novinárov v tejto budove mňa za tých 12 rokov, čo som poslancom, čo som zastával funkciu ministra, nevidel opitého alebo podnapitého. A sme tu takí viacerí. Ale iných zase tu bolo takých vidno. Preto treba pomenovať, kto je ten zlý. Keď pán Kaliňák donesie sem a nám premietne film, kde máme možnosť vidieť zásahy z iných rómskych osád, o to viac nadobúdam dojem, že záznamy z Moldavy nie sú náhodou nevyhotovené. Keď to mohli urobiť inde, pýtam sa, prečo to tam neurobili. Pýtam sa, keď tam ich napadli a vtrhli do domov bez patričného povolenia od súdu, prečo to urobili. Nie sú v tom len Rómovia z osady, zajtra v tom môžete byť vy, môže byť ktorýkoľvek iný občan tejto krajiny. Prečo takto chceme postupovať? Ľudia majú mať dôveru v inštitúciách, ako aj v polícii, aj v súdoch, aj vo vláde, aj v parlamente. Vystúpenie ministra vnútra pre mňa bolo o to zarážajúcejšie, že síce kľudným tónom, ale arogantne poukazoval na to, že polícia mala právo takto konať. Občania nemajú právo protestovať voči konaniu polície. Ale pritom keď som si na minulej schôdzi vypočul kolegu Galka a sám som si to začal preverovať, keď v polícii sú ľudia s pochybnou minulosťou na základe výnimky, ktorú udelil samotný minister Kaliňák, tak si kladiem otázku, jednoduchý občan keď toto vidí, akú môže mať dôveru v inštitúcii, ako je polícia, ktorá má v motte „pomáhať a chrániť“? No veľmi slabú. Poviem vám prípad z Rimavskej Soboty. Polícia naháňala páchateľa, ktorý sa vkrádal do bytov. V radoch polície sa ukázal jeden takýto človek a každý občan na celej ulici, kde polícia hľadala, zatvoril dvere a povedal, že nechce vpustiť políciu blízko svojho obydlia. A ja to plne chápem, pretože keď sa tam nachádzajú takíto ľudia, tak čo má robiť ten občan?

    A práve preto považujem za nesmierne zlé, keď v Národnej rade, kolegovia, ste odmietli prerokovať správu od pani Dubovcovej, verejnej ochrankyne práv, aby sme diskutovali na tejto pôde, a ona si zvolila ďalšiu inštanciu, ktorú jej zákon dáva, a z toho materiálu explicitne vyplýva, že nechcela kontrolovať, ani kritizovať činnosť vlády Slovenskej republiky, mala záujem poukázať na pochybenia orgánov verejnej moci a ústredných orgánov štátnej správy. A na to má plné právo z ústavy a zákonov, ktoré na to túto inštitúciu splnomocňujú. Práve preto považujem za nesmierne zlý krok prejav arogancie, keď Robert Fico jej materiál zaradil na rokovanie vlády, keď nemusel tak učiniť nemusel, pozvali si ju tam, schválili programu a potom ako predkladateľke neumožnili jej vystúpiť a obhájiť a predniesť svoj vlastný materiál. Toto je najhorší odkaz, ktorý vláda kedy poslala svojim občanom. A ja dúfam, že občania pomaly, ale isto začnú otvárať svoje oči a podľa toho budú aj konať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Muňko.

  • Pán poslanec, pani ombudsmanka bola dvakrát na výbore. Dvakrát predniesla svoju správu. Všetky veci mala možnosť vysvetliť, mala vysvetlené. Ja sa pýtam, lebo miešate hrušky s jablkami, nie je pani ombudsmanka náhodou ombudsmankou aj tých ľudí, ktorí znášajú ujmu z týchto trestných činov, nie je náhodou ombudsmankou každého poctivého občana Slovenska, z ktorého daní a odvodov takíto ľudia žijú, nie je náhodou ombudsmankou aj tých policajtov, na ktorých títo Rómovia útočia pri plnení si služobných povinností, čo ste urobili na ich ochranu alebo čo sme urobili na ich ochranu? Potom si povedzme na tejto schôdzi, ako treba vôbec riešiť rómsku problematiku.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, klamete, keď hovoríte, že minister dal všetkých Rómov do jedného vreca. Ja som počul pozorne jeho vystúpenie a nikde som to nezachytil. On poukázal na tých, ktorí porušujú zákon.

    Na základe vášho vystúpenia a ak by som použil váš pohľad na ministrovo vystúpenie, by som mohol povedať, že vy ste teraz na základe nejakých zlých skúseností niektorými jednotlivcami v polícii hodili všetkých policajtov do jedného vreca. To nie je pravda.

    A, viete, ja mám rád také veci, ktoré si preverím alebo poznám. A ja som cez Vianoce, aj tento týždeň, v štvrtok, v piatok bol v Moldave, bol som v Drienovci za kamarátmi, za priateľmi a skúste sa ísť tam pozrieť pred obchodný dom TESCO, to je blízko Budulovskej, ako niektorí jednotlivci z týchto radov ohrozujú obyvateľov, občanov, ktorí tam idú nakupovať. Mne sa to tiež stalo osobne. Viete, to nestačí ísť medzi Rómov do Jasova poschodovým autobusom tesne pred voľbami a ísť ich naháňať do košiara, voličov strany MOST – HÍD, ako som sa osobne o tom presvedčil, keď som tam bol. Viete, choďte do prírody na tvár miesta, choďte sa tam pozrieť. A ja by som sa možno opýtal ochrancov, vy ste poľnohospodár, voda patrí do vášho portfólia, ako je znečistená rieka Bodva, ktorá ide od Medzeva cez Jasov, Moldavu, tým, že sú tam skládky. Strašné, strašne to tam vyzerá. Čo ste urobili s tým vy, keď ste boli minister pôdohospodárstva? Prišli ste s nejakým návrhom? Nekydajte. Včera som sa tu vyjadril na adresu nenávisti a z vášho vystúpenia priam sršala.

  • Ja by som možno trošku nadviazal. Po prvé, samozrejme, akákoľvek paušalizácia je zlá, aj vo vzťahu k polícii. To, či je jednotlivec v polícii, o ktorom hovoril pán poslanec Simon, či tam mal byť prijatý alebo nie, je jedna vec. Ale druhá vec je, že by som bol nerád, keby v snemovni sa evokovala nálada alebo pocit, že polícia prekračuje svoje právomoci, treba ju ešte prísnejšie kontrolovať, lebo potom, musím povedať, že polícia bude menej schopná v ťažkých situáciách zasahovať.

    Na druhej strane musím povedať, že tento prípad preveruje krajská prokuratúra. Čiže nie je mi zrejmé ani z jednej, ani z druhej strany, prečo sa k tomu skutku až tak veľmi vyjadrujeme, keď zrejme informácie úplne presné nemáme a prokuratúra je mimo rezortu vnútra. Čiže aj tí, čo obhajujú ten zákrok, aj tí, čo ho kritizujú, si myslím, by mali počkať.

    Ale napadlo ma, keď už aj pán poslanec Muňko vystúpil, kolegovia, a minister vnútra tu je pre koho, je tu aj pre tých, ktorí boli bití v Nitre, mladých ľudí, ženu, ktorá bola brutálne dobitá? Ja k tomu vystúpim dnes.

    K tomu, čo predvádza zatiaľ minister vnútra. Áno, stane sa chyba, môže byť, že zlyhá okresný riaditeľ v Nitre neviem, ale obhajovať to, že to je správne, lebo chceli prísnejšiu kvalifikáciu, tak debilne, musím povedať, obhajovať nečinnosť polície, to som v živote nezažil. A budem o tom podrobne hovoriť v mojom vystúpení.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Zsolt Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Jasaň, snáď v tej vláde, v ktorej som sedel do roku 2012, sme doniesli niekoľko takých opatrení, kde sme pre takýchto ľudí dávali prácu, prácu na čistenie drobných vodných tokov, kde boli zamestnané tisíce ľudí, ktorú vláda Roberta Fica, teda vaša vláda zrušila, neuplatňujete ju. To je toľko k tým čistým vodným tokom a problémom okolo toho.

    Ja som nesmierne rád, že viacerí ste na mňa reagovali a že ste si všimli to, kvôli čomu som chcel vystúpiť.

    Paušalizácia ani Rómov, ani vytváranie kolektívnej viny alebo kolektívnej zodpovednosti nie je dobré. To znamená, keď to chceme riešiť, tak musíme potrestať tých, ktorí sú zlí, a chrániť tých, ktorí sú na to odkázaní. Ombudsmanka je tu preto, aby chránila tých, ktorí sú najviac zraniteľní a najviac odkázaní. A už ako na poslednú inštanciu sa k nej obrátia. Je tu zriadená z ústavy. A vy ste ju nepripustili k tomu, aby povedala svoje. Nehovorím o tom, že nebola na výbore. Na výbore bola. Ale na vládu Robert Fico, zaradiť jej program nemusel, takisto ako nezaradil program ministra Jahnátka od leta minulého roka do dnešného dňa na rokovanie, takisto ako cez niekoľko zasadnutí vlády nezaradil materiál z ÚRSO, lebo ho nemusel zaradiť, lebo ten, ktorý zvoláva schôdzu, ten o tom rozhoduje. On si ju tam pozval a potom jej ukázal, čo je to opojenosť mocou a arogancia moci a zneužívanie svojej verejnej...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz poprosím o slovo pána poslanca Kuffu. Nech sa páči, máte slovo v rozprave.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k tejto téme povedať.

    To, že je ombudsman možno v nejakom rozpore s pánom ministrom, respektíve s vládou, nepovažoval by som za nič výnimočné. Však je to normálne. Ja tiež keby som bol ministrom akéhokoľvek rezortu, tak vždycky by som sa zastával toho svojho rezortu a, samozrejme, aj svojich kolegov, pokiaľ by nerobili čosi zlé a to, čo je v rozpore so zákonom. To musí mať mieru. Ono aj ten trest v živote človeka má svoj význam, má svoj zmysel. Oslobodzuje to človeka, lebo veľakrát tou výčitkou svedomia, ktorá ho sprevádza jeho životom, tak v podstate aj prijíma tú skutočnosť, že spoločnosť isté delikty trestá. Ono tuná keď by sme teraz hovorili, že všetci policajti sú zlí a všetci Rómovia sú zlí, tak ako ste tu niektorí naznačili, tak to naozaj nemôžeme tak urobiť. Ale ak by sme možno chceli to tak deliť, tak sú ľudia dobrí a zlí. Najlepšie by bolo ľudí nedeliť na takýchto ľudí, lebo každý človek má ľudskú dôstojnosť a každý človek si zaslúži túto ľudskú dôstojnosť. Veľakrát pri páchaní toho násilia obeťou je ako ten násilník, tak aj tá obeť. Vždycky obidvaja sa stávajú zároveň týmito obeťami. Samozrejme, to, čo sa stalo v Nitre nie tak dávno, a tie útoky, ktoré tam boli, a tú agresivitu, treba to naozaj potrestať. Treba to potrestať tak, aby sa to neopakovalo. A jednoducho nemôže tu byť žiadna rasová motivácia, lebo veľakrát ani to nemá zmysel. A jednoducho sú ľudia, ktorí sú agresívni. Ak sú takí ľudia v našej spoločnosti, jednoducho treba ich izolovať, treba ich potrestať, vždycky, to je jedno, na ktorom tábore sú. Ja môžem za seba povedať aj takú vec, som tiež aj z oblasti, kde je vysoký počet Rómov. A môžem povedať zodpovedne, že aj medzi tými Rómami sú rovnako dobrí, čestní, charakterní ľudia, poctiví, ktorí sa usilujú o konanie dobra, ale sú aj takí, ktorí páchajú kriminalitu. Aby to zase nebolo tak pri tých zásahoch, keď polícia zasahuje, no tak budeme v bielych rukavičkách konať, lebo sú to Rómovia? Nemôže to tak byť. Bez ohľadu na to, či sú to Rómovia alebo Nerómovia, jednoducho ak robia zle, polícia je na to, aby zasahovala, ale v duchu toho sloganu, ktorý majú napísaný policajti na svojich autách, neviem, či majú to aj inde napísané, „pomáhať a chrániť“. To je hlboká myšlienka. Pomáhať druhým, tu sme mali včera v podstate tie dobrovoľnícke hasičské zbory, a zároveň aj ich chrániť, to je úlohou polície. Ja keď sa obrátim na políciu aj s akoukoľvek inou pomocou, a to môžem sa ocitnúť v cudzom meste, v ktorom sa neviem zorientovať, a obrátim sa s tým na toho policajta, tak mám to očakávanie, že mi pomôže. Dokonca keď sa aj pomýlim a som šofér a vojdem do nesprávnej tej uličky a proste je tam jednosmerka alebo čosi také, myslím si, že v tej ľudskej rovine aj ten policajt ak je normálny, tak to zakceptuje. Je iné, ak ja som v prostredí, ktoré poznám, a je to domáce prostredie, a zámerne zneužijem takúto vec a vojdem do toho zákazu. Samozrejme, potom nasleduje ten trest. Ale pri tej polícii, keď je to „pomáhať a chrániť", tak v podstate aj tá forma ústneho napomenutia je spôsob, ktorý v podstate môže policajt využiť pri tejto chvíli. Ono je to veľakrát asi ako so svetlom. Svetlo dobrá gazdiná alebo gazda tak nestrčí pod mericu alebo nestrčí pod posteľ. Svetlo je to, ktoré dáva jasno v tej miestnosti. A keď úplne zhasne to svetlo, či už tá lampa alebo to svietidlo v dnešnej dobe, to je tá žiarovka, tak nastáva aj v tej rodine ticho, veľakrát aj ten strach. A stačí zapáliť jednu malú sviečočku, aj celá rodina sa zhŕkne okolo toho malého svetielka. Štát a predstavitelia štátu, to sme aj my a rovnako aj ministri a vláda, majú byť tým svetielkom. Majú vnášať tu to svetlo, svetlo poznania a naozaj byť spravodliví, spravodlivý je byť, hovorím, dobrý otec. Ten je taký, ktorý aj svoje deti potrestá. Nie za všetko ich chváli a všetko im toleruje. Ale ak robíš čosi zlé, tak nasleduje trest.

    Tej polícii sa trošku dotknem tiež, lebo aj ja mám s ňou skúsenosť takisto aj pozitívnu, aj negatívnu. A včera to tuná bolo povedané, že pri tých zásahoch má to byť snímané cez tie kamery, kamerový systém, ktorý by mali na tých prilbách, aby tí policajti zasahovali a bolo to všetko zdokumentované, aby nezneužívali svoje právomoci. No mám skúsenosť aj takú, že medzi policajtmi sú aj takíto ľudia, ktorí zneužívajú svoje právomoci, hrubým spôsobom. Zažili sme to aj my, aj ja, na vlastnej koži, či to bolo na ceste pri, dá sa povedať, takej šikane, keď policajti si neoprávnene čosi vyžadovali. Človek keď spácha ten dopravný priestupok alebo urobí ten priestupok, tak, prosím, nasleduje tuná to priznanie. Ale naozaj nemusíte mať to vedomie cez to všetko, že ho spáchate. Ale toto bol prípad, pri ktorom som si ešte uvedomil, že som neurobil žiaden dopravný priestupok, a cez to všetko som bol šikanovaný.

    Jednu skúsenosť chcem tak spomenúť. Nebudem ju bližšie uvádzať. Ale ten kamerový systém bol navrhovaný na tých prilbách policajtov pri tých jednotlivých zásahoch, ktoré tuná sú, a mali sme to opakovane, a potom sa vedie polemika, či sú alebo nie sú primerané, a ja ešte by som navrhoval jeden kamerový systém a ďalšiu vec, pán minister tuná nie je, a by to mohlo byť aj hodné zamyslenia, rovnako polícia a vyšetrovatelia keď vedú ten vyšetrovateľský proces, aby aj to bolo natáčané na kameru. Mal som informácie také, keď sa páchalo násilie na tých ľuďoch, ktorí boli vyšetrovaní, zo strany polície, či to boli už verbálne útoky, psychický nátlak alebo dokonca fyzický kontakt. Ja teraz nechcem podľa toho posúdiť, že polícia je teraz všetka taká, určite nie, lebo bol som v situáciách takých, keď naozaj polícia bola práve tá, ktorá mi pomohla, veľmi aktívne. A som im za to veľmi vďačný.

    Tuná, samozrejme, je viac emócií a do všetkého sa vnáša politika, učím sa to aj ja už pochopiť, takmer po dvoch rokoch v Národnej rade. A niekedy človek žasne, že aj téma, ktorá je, by som povedal, veľakrát taká čistá, nadpolitická, sa spolitizuje. To je zase vec, ktorá mne sa osobne nepáči, keď spolitizúvame veci a neriešime ten skutkový problém alebo ten skutočný problém. Tradícia verejného ochrancu ľudských práv, ombudsmana, je tuná vyše tristoročná. Aj za tých 300 rokov aj v iných krajinách Európy určite tí ombudsmani sa dostali do konfliktu so svojím panovníkom, lebo oni na jednej strane ochraňovali tie ľudské práva a zase panovník chránil zase svoju krajinu a zas mal iný pohľad na to. To, že dochádza aj tuná k výmene názorov a možno takému sa zaiskreniu, dovolil by som si povedať, je len čosi prirodzené.

    Na záver spomeniem len takú krátku príhodu, ktorej som bol svedkom. Zvyknem cestovať vlakom, keď cestujem z parlamentu, nie stále, ale raz za čas. A bola to už neskorá hodina, keď som sedel vo vlaku, takom už lokálnom, osobnom vlaku, a v Huncovciach vystupovala, postavila sa skupina Rómov predtým, než sme vošli na tú zastávku, a nastal veľký hluk vo vlaku, krik, lomoz a odrazu tí Rómovia vyskočili von. Do toho za tým dievča vyskočilo. A teraz aj patričné sprievodné, verbálne prejavy tam boli. Potom taká rozčúlená sa vrátila, musím povedať, aj nadávala. Teda som sa jej pýtal, čo sa stalo, pričom ona povedala, že tí Rómovia jej ukradli ruksak, že cestuje zo školy domov a oni jej ukradli ruksak. A pýtal som sa je: „Máš ten ruksak?“ Ona povedala, že áno, že im ho vytrhla. Ja som bol vtedy tak skutočne rozrušený a tak zároveň nahnevaný, ja som bol v stave, že zastavím aj ten vlak a zavolám políciu, jednoducho aby sa tento problém riešil. Takže zase sú tie skúsenosti rôzne. A sú aj Rómovia takí, ktorí vám oveľa ochotnejšie a skôr dokážu pomôcť ako možno majoritná skupina ľudí, ktorá tuná je. Ale aby sme tak nechodili aj okolo tejto národnosti teraz, že sú to Rómovia, v bielych rukaviciach a teraz sa báli zasiahnuť, keď robia zle, poviem, každý občan tejto republiky je povinný sa podriadiť Ústave Slovenskej republiky a zákonom tejto našej krajiny. A pre toho, kto to nerešpektuje, jednoducho nasleduje trest. Ale to platí pre nás všetkých, rovnako ako pre poslancov Národnej rady, tak aj pre prezidenta alebo vládu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie chce reagovať jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Ja by som len chcel upozorniť ctených kolegov aj predrečníka, že tomu, že poslanci strany SMER hrajú pokryteckú hru a chcú otočiť túto schôdzu na niečo úplne iné, ako to je, rozumiem. Je to politika, bránia sa tomu, tak sa snažia vytvoriť dojem, že to je schôdza o Rómoch, o zásahu voči nim, či bol dobrý, zlý alebo aký. Toto nie je o tom, páni poslanci, predovšetkým z opozície. Nesadajte im na lep, na takýto lep, aby otočili pred verejnosťou, o čom je táto schôdza. Táto schôdza je o znevážení inštitúcie ombudsmana, o tom, že vláda ju chcela potupiť a ukázať jej, že keď sa odváži kritizovať, a je jedno, koho kritizuje, tak s ňou zatočia. O tom, a nie o Rómoch je táto schôdza. Takže nesadnite im, preboha, na ten lep, pretože zajtra si prečítate v novinách, že bránil SMER slušných občanov a opozícia kriminálnikov. Tak až chcete s nimi takúto hru hrať, tak nebuďte naivní. Táto schôdza je o ombudsmanke a o tom, že táto inštitúcia má mať vážnosť a úctu, pretože ombudsman nemusí mať pravdu, ale má mať právo obhajovať a presadzovať a kontrolovať všetky orgány. A tá pravda, kto ju má, sa má ukázať v otvorenej diskusii. Tak to má byť. A tak to nebolo. A táto vláda to tak nechce. A preto sme zvolali túto schôdzu.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kuffa.

  • Áno, pani ombudsmanka by mala mať to patričné postavenie, ktoré jej patrí, aj ten rešpekt, aj tú úctu, ktorá jej patrí. Ja keď si tak spomínam, pred trištvrte rokom tuším tu bola, keď predkladala tú správu, alebo to už je rok, možno aj, keď tuná bola. A okrem iného pani ombudsmanka povedala takúto vec: „Ja som v podstate bezdomovkyňa, ja nemám priestory, kde by som mohla si zložiť veci a hlavu.“ Keď ma počuje pani ombudsmanka, ja som ochotný sa zrieknuť svojej kancelárie v prospech nej na západnej terase, ak si myslí, že by jej to pomohlo a mohla by mať tú kanceláriu. Ja neviem, či je to možné tuná takto ponúknuť takýto priestor. Ale ak stále by mala mať tento priestor, teda ho potrebuje a potrebuje znížiť tam tie náklady, ja som ochotný sa zrieknuť tej kancelárie v prospech nej. Ďakujem.

  • Teraz poprosím pána poslanca Hlinu do rozpravy. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne. Ako sa hovorí, keď má byť video, tak nech je poriadne. Tak keď ste včera nám púšťali video, tak dovoľte, aby som vám aj ja pustil jedno pekné video, ktoré nám krásne zadokumentuje, ako by povedali bratia Česi, oč tady kráčí, hej, aby sme to teda vedeli presne. Poprosím kolegov technikov, aby mi prípadne s tým pomohli.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprípade, pán kolega, keby ste začali a v rámci času...

  • Ruch v sále.

  • O chvíľočku to bude. A bude to stáť za to, lebo naozaj je to dôležité, lebo aj Komenský onehdy povedal: „Škola hrou alebo cez viaceré zmysly lepšie vnímame realitu.“ Tak vám chcem pomôcť. Ale vlastne aj ľuďom chcem pomôcť vlastne, aby cez realitu v obraze vedeli vnímať, o čom sa my tu rozprávame, lebo tu už hovorené slovo nestačí, naozaj. A je potrebné si pomôcť aj takýmito buď audiom alebo videom

  • Reakcia z pléna.

  • , no, kolega, pomôžte mi, videovizuálnymi záznamami. To pomôže naozaj nadokumentovať, aká hra sa s nami hrá a čo nám tu niekto predstavuje. Niekto má tendenciu nám to tu predstaviť, že sa tu jedná pomaly o nejaký hrdinský boj a presne to riziko, ktoré tu hrozilo. A ja som aj upozorňoval, že bude pokus to stočiť na to, že tu hrdinsky SMER bráni ľudí pred Rómami a neschopná opozícia proste ochraňuje Rómov. To vôbec nie je pravda, vážení. V konečnom dôsledku vôbec nejde o to, v konečnom dôsledku ide tak ako vždycky o peniaze. A to vám chcem zadokumentovať týmto videom. A presne to video to krásne, ale úplne malebne dokáže. Ja som vystúpil včera, vôbec som nemal záujem dneska vystúpiť, ale prišlo mi jedno video, ktoré vám musím pustiť. To tak sa malo stať, lebo to video hovorí, o čo ide. Takže ten mýtus, ktorý vy máte tendenciu nám tu predstaviť, a možno aj vy ho budete do externého prostredia prezentovať, možno aj nejakých novinárov na to namotáte, že je to tak, sa pokúsim rozbiť jedným videom, aby som vám zadokumentoval, že, vážení, nejde o to, ide o peniaze, koniec koncov tak ako vždy a špeciálne vo vašom prípade ešte o niečo viac.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale, pán kolega, vy máte času dosť.

  • Vyhlasujem teda kratučkú prestávku, mohla som to urobiť na začiatku tohto vystúpenia, ale takže nasleduje krátka prestávka, kým sa to podarí naštartovať.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ja som dobre pripravený, len...

  • Reakcie z pléna.

  • Hlas z pléna.

  • Ale, pani kolegyňa, technika nie je kalkulačka, prosím vás. Vy tu blokujete, vy tu ešte fungujete na exploreli...

  • Prosím, aby ste nekričali, je vyhlásená krátka prestávka, do 10.00 hodiny je krátka prestávka.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja to mám pripravené, len to nefunguje, nie je to zharmonizované.

  • Takže môžeme pokračovať, je koniec prestávky.

  • Dobre, vážení, takže sa vrátime naspäť. Áno, kolega potvrdil, môj notebook nie je kompatibilný s týmto. Možno viem, prečo nie je kompatibilný. Takže naozaj by som bol rád, keby ste ma tu neosočovali, či niečo viem alebo neviem.

    Vážení, takže vrátim sa k tomu, prečo je potrebné si pustiť toto video, ale nie pre vás. Pre vás nemá význam vôbec nič. To má význam pustiť pre ľudí, lebo koniec koncov tí ľudia to uvidia. A uvidia, zač je toho loket, o čo tak tuná v skutočnosti ide. Vy ste mali, vážení kolegovia, 7. 12. snem v Nitre. To bolo slávy, čo. A by ste neverili, kto tam všetko dal zdravicu, čo, vám, ktorí ste tam boli. Však? Tam bolo slávy. No pozrime sa, prosím vás, keby ste mali trošku slušnosti v sebe...

  • Ja by som ešte najskôr poprosila pána kolegu o súvislosť s dnešnou témou.

  • Prosím, aby ste to aj dali najavo, aby nevznikali dohady zbytočné.

  • Hlasy z pléna.

  • Keď budete hľadať súvis, tak vystupujúci pán je pán Víťazoslav Moric.

  • Premietanie videozáznamu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Na vašom sneme predniesol zdravicu, vážení kolegovia: „Vážim si toho slovenského podnikateľa, ktorý neuteká zo Slovenska, ale naopak...“ Víťazoslav Moric, vážení, vás pozdravil na vašom sneme v Nitre. Vtedy, keď ste už šetrili, keď už ombudsmanka sa sťažovala všelikade, vás prišiel pozdraviť Víťazoslav Moric, ten Víťazoslav Moric, ktorý od tohto štátu dostal 90 mil. za nájom jeho tak mizerných kancelárií, ten Víťazoslav Moric, vážení. O to ide v tejto veci. Ako môžete po tomto prejave, ktorý vám pustím, Viťkovi zobrať jeho kancelárie? Má Viťko, aký Róm, kde Róm, čo Róm, kancelárie, ako si to tá Dubovcová mohla dovoliť, nejaké kancelárie, vymeniť kancelárie. Viťko keď vás pozdravil, 90 miliónov dostal, ešte ďalšie mu treba. Ako by ste mu to mohli urobiť, vážení? A počúvajte, čo vám povedal. Ja vám to potom poviem aj spomalene, čo vlastne povedal, lebo tu my takto žijeme, vážení. To nie je Sudán, to nie Čad, to nie je rovníková Afrika, ale Slovensko.

  • Premietanie videozáznamu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Tomu sa budete čudovať: „Zo Slovenska kapitál vyváža a podniká v zahraničí. A nakoniec mi dovoľte, kvalifikovaní ľudia..." Toto vám pustím ešte raz, počúvajte: „Týmto som sa ja osobne riadil vždy pri svojom podnikaní. Toto je aj najvyšší princíp rozumného podnikateľa. A vážme si preto každého slovenského podnikateľa, ktorý neuteká zo Slovenska, ale, naopak, zo Slovenska kapitál vyváža a podniká v zahraničí." Prosím vás pekne, zo Slovenska vyváža kapitál, rozumiete tomu? Ja som v Číne prežil roky. V Číne komunisti povedali, aby im doniesli kapitál. Vás pozdraví váš Viťko a povie vám, že jeho vzorom je ten, kto vyváža kapitál. A ako ste mu tlieskali, vážení? Prosím vás, on zastupoval Asociáciu zamestnávateľských zväzov, to koho tam máte? Veď to nie je normálne, to je sen.

  • Hlas z pléna.

  • Však to je sen, vážení. Čiže ide o toho, kto vyváža kapitál z tejto krajiny. Tomu by jeden neuveril. Prosím vás, sa nečudujme, že tu takto žijeme. Však vy vlastne za to nemôžete, kolegovia, keď ste takto vymasírovaní, keď ste povinní takéto hlúposti počúvať.

  • Premietanie videozáznamu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • „A nakoniec mi dovoľte ešte povedať toto. Príhovor hosťa by mal niečo povedať, nemal by povedať hocičo. Musí z neho vyžarovať optimizmus, mal by mať myšlienku, ale nemal by mať dekadentnú ideu. Veľmi dôležité je, aby príhovor hosťa bol krátky. Veľmi som sa snažil, aby sa mi to podarilo. Želám vám všetkým, osobitne tebe, pán premiér, všetkým vedúcim pracovníkom SMER-u, všetkým vám, delegátom, všetkým hosťom šťastlivé a radostné prežitie sviatkov a veľa zdravia vám a vašim rodinám. Ďakujem."

    Vážení, to budete musieť vydržať, to za to stojí. Ja vám to teraz poviem pomaly, čo vám tento Viťko tam povedal. Občania, počúvajte dobre, akú zdravicu predniesol na predvianočnom sneme strany SMER Viťko, ktorý išiel zabojovať v kuloároch, aby mu tú Dubovcovú stade neposlali preč, lebo 90 miliónov je síce dosť, ale ešte stále málo, keď on vyváža kapitál. Rozumiete tomu, lebo on vyváža kapitál, treba vyviezť kapitál a zamestnávať ľudí vonku, veď to by moja dcéra štrnásťročná nepovedala. To by nepovedal ani odborár, ktorý je úplne urvaný z reality, alebo niekto, kto tomu absolútne nerozumie. Vážení, Víťazoslav Moric vám na vašom sneme povedal, teda hovoril tie klišé, ktoré každý pozná, že kapitál sú ľudia a toto je najvyšší princíp rozumného podnikania. A teraz počúvajte. Vážme si preto každého slovenského podnikateľa, ktorý neuteká zo Slovenska, ale, naopak, zo Slovenska kapitál vyváža a podniká v zahraničí. Presne, vážení, to je princíp ľudí, ktorí stoja za vami, tých oligarchov (Bahamy, Kajmanie ostrovy, neviem kde). To sú presne tí ľudia. Z tejto biedy vyderiete peniaze a vyveziete ich von. A oni vám to ešte na tom sneme povedia a vy im za to zatlieskate. To je presne ten princíp týchto vašich podnikateľov, ktorým vy kryjete chrbát, on to povedal a vy ste mu zatlieskali. Presne o to ide, z tejto biedy vytrieskať peniaze. A to robíte. To tí vaši robia. On vám to povedal. A vy ste sa nezačudovali. Pogrcal by som sa tam, prosím vás.

    A nakoniec mi dovoľte ešte povedať toto. Príhovor hosťa by mal niečo povedať. Nemal by povedať hocičo. No Dostojevskij je oproti tomu šuviks. Musí z neho vyžarovať optimizmus. Mal by mať myšlienku. A nemal by mať dekadentnú ideu. No takúto naskladať, to je znakom. Hovorím, kde sme boli doteraz, že sme ho neobjavili. Veľmi dôležité je, aby príhovor hosťa bol krátky. Veľmi som sa snažil, aby sa mi to podarilo. Želám vám všetkým a tebe, pán premiér, osobitne, všetkým vedúcim pracovníkom strany SMER, všetkým vám delegátom, teda aj pánovi, vypadlo mi to meno, z Nitry, ktorý tam tiež určite bol a tešil sa, že tam bol, a tiež určite tlieskal a silno tlieskal, šťastné a radostné prežitie sviatkov, veľa zdravia vám a vašim rodinám.

    Vážení, v prípade ombudsmanky ide o toto, o peniaze. Dubovcová platí 73 %, bežné výdaje 260 tisíc eur ročne, Víťazoslavovi Moricovi. O to ide v tomto prípade. A Víťazoslav Moric vám prišiel podať zdravicu, tresol hlúposť. Keby tá Asociácia zamestnávateľských zväzov za niečo stála, tak by ho vykopli zajtra. Ale oni to neurobia. Oni ho tam budú mať. Ako môže jeden podnikateľ na sneme vládnucej strany povedať, že ten je podnikateľ, ktorý vyvezie z tejto krajiny kapitál? A nikoho to tam nezarazilo. Ja tomu nerozumiem. Preboha, kde to žijeme? Veď to si nedovolia ani v tej rovníkovej Afrike. Ja tomu nerozumiem.

  • Reakcia z pléna.

  • Vy tomu nerozumiete, kolegyňa. Prosím vás, tomu vo vašom svete nerozumiete. Rozumiete tomu? Najlepší tam mal Machyna, prosím vás, príhovor, presne ešte aký taký, prosím vás, zo všetkých tých, čo tam boli. Vážení, vy za to fakt nemôžete. Ide tu len a len o prachsprosté peniaze. A je vám úplne jedno kdečo. Použijete tu Kaliňáka, Fica. Môžete sa hanbiť celí, koľkí ste.

    Pustím vám to ešte raz, lebo vy si to sami nepustíte.

  • Premietanie videozáznamu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • „Kvalifikovaní ľudia, týmto som sa ja osobne riadil vždy pri svojom podnikaní, toto je aj najvyšší princíp rozumného podnikateľa. A vážme si preto každého slovenského podnikateľa, ktorý neuteká zo Slovenska, ale, naopak, zo Slovenska kapitál vyváža a podniká v zahraničí. A nakoniec mi dovoľte ešte povedať toto: Príhovor hosťa by mal niečo povedať, nemal by povedať hocičo, musí z neho vyžarovať optimizmus, mal by mať myšlienku, ale nemal by mať dekadentnú ideu. Veľmi dôležité je, aby príhovor hosťa bol krátky. Veľmi som sa snažil, aby sa mi to podarilo. Želám vám všetkým, osobitne tebe, pán premiér, všetkým vedúcim pracovníkom SMER-u, všetkým vám delegátom, všetkým hosťom šťastlivé a radostné prežitie sviatkov a veľa zdravia vám a vašim rodinám. Ďakujem."

    A ďakujem, že mi nezrušíte zmluvu s ombudsmankou. To tam nezaznelo, ale v kuloároch to bolo, vážení. A to je tá bieda, títo ľudia aj Moric rozhoduje o tejto krajine. Prosím vás ešte, on je v tej asociácii. To je bieda, to je strach našich detí, našich vnukov, čo sa stane, keď to takto bude fungovať. Z toho ide strach, vážení. A vy ste boli toho účastní na tom sneme. Ako by ste mohli po takom príhovore zrušiť Víťazoslavovi Moricovi zmluvu? Ako by ste to mohli urobiť? To sa nedá proste. Nie je vám z toho zle? Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca. Je ich šesť. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, presne ste pomenovali, o čo vám na tejto schôdzi ide. Vám vôbec nejde o postavenie pani ombudsmanky alebo to, čo sa snažíte navodiť, že vám ide o to, že jej nebolo umožnené vystúpiť na vláde, ale vám ide o to, aby ste spolitizovali tento problém. A sami ste z toho šokovaní, že sme pristúpili na to, aby táto schôdza bola, lebo nikto z vás nepočítal s tým, že táto schôdza bude, budete len politikárčiť a využívať v predvolebnej kampani tento problém. V x vašich vystúpeniach odznelo nie o postoji k pani ombudsmanke, ale o zásahu polície vo vzťahu k študentom, k problému v Nitre, k nevymenovaniu pána Čentéša a všetko možné a nakoniec teraz sme videli nejaký záznam zo snemu strany SMER, kde chcete škandalizovať a navodiť nejakú atmosféru, čo sa vám nepodarilo. A ste z toho nervózny. Asociácia zamestnávateľských zväzov vždy bola pravicová.

    A pokiaľ viem, tak pani ombudsmanka sedí tam už veľmi dlho alebo ombudsman sedí dlho v tej budove. Ja nepoznám osobne pána Morica a je mi úplne jedno, či to je jeho budova alebo nie je to jeho budova. Ale čo urobila Dzurindova vláda? Veď tam sedela za Dzurindovej vlády. Teraz ste si všimli, že pani ombudsmanka sedí v nejakých priestoroch? Odkedy je tá zmluva platná? Nie náhodou za celý čas Dzurindovej vlády sedel ombudsman v tejto budove? Prečo ste to nezrušili?

  • Takže myslím si a ďakujem vám pekne, pán Hlina, že ste presne povedali, o čo vám v tejto schôdzi ide. Nejde vám o ombudsmanku. Ale keďže ombudsmanka je členka SDKÚ a nezvolila si predchádzajúca vláda nezávislého ombudsmana, ale politického nominanta, poslanca za SDKÚ, tak potrebuje splácať politický kapitál. A to je to, že potrebuje navodiť atmosféru, aby ste mohli útočiť na stranu SMER. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Lojzo, ja len pre záznam musím povedať tomuto pánovi Víťazoslavovi Moricovi, ktorý mne teda spôsobil neuveriteľné vrásky na čele, a je to bývalý predseda politickej strany SLNKO, ktorá nemala záujem sa zúčastniť politickej súťaže v roku 2012 do parlamentných volieb, čuduj sa svete, začiatkom novembra 2011 premenoval svoju stranu Obyčajných ľudí. Zákerne a úmyselne zneužil označenie, ktoré používali štyria pôvodní Obyčajní ľudia, aby im znemožnil kandidovať do parlamentu. Páni a dámy, toto je spôsob, ktorým konajú vaši lídri. Je to naozaj smutné a podľa mňa to nemá nič s demokraciou.

  • Ďakujem za slovo. Ja možno troška inak budem reagovať. Pán kolega, evidentne tomu skutočne nerozumiete. Vy všetko strašne zjednodušujete bez toho, aby ste si naštudovali aspoň základy z jednotlivej problematiky. Svojho času ste tu vykrikovali, ako vás vyviedli z Rady Európy, z Bruselu. Ja som vám vtedy hovorila, Rada Európy v živote nesídlila v Bruseli, sídli v Štrasburgu, vždy tam bola, aj bude. Medzi štyrmi očami ste mi povedali, keď som vám to vysvetľovala: „Jáj.“ To isté je teraz v ekonómii. Prosím vás, naštudujte si základy ekonómie, keď tu chcete niečo prezentovať, naštudujte si, čo sú to inputové položky, kde vstupuje finančný kapitál, kde vstupuje pracovná sila a teda ľudské zdroje, kde vstupuje pôda, zariadenia a tak ďalej a následne outputové položky. Takže rozmeníme si na drobné, čo zaznelo v neustále opakovanom príhovore. Zaznelo to, že aj keď kapitál v týchto položkách sa vyváža von, je to veľmi dobré. To znamená, že zakladajú sa dcérske spoločnosti, ale matka zostáva na Slovensku, zisk plynie na Slovensko. Je lepšie, keď sem príde kapitál. Ja sa práveže...

  • Výkriky poslanca Hlinu.

  • Pán kolega, nekričte na mňa, ja som bola ticho, tak, prosím vás,...

  • Reakcia poslanca Hlinu.

  • Neustále výkriky poslanca Hlinu.

  • Prosím vás pekne, prepáčte, ale ja som...

  • Pán poslanec, reagujte vo faktickej.

    Nachtmannová Oľga, poslankyňa NR SR

    Vy evidentne nerozumiete základným pojmom. Neobstáli by ste ani v prvom ročníku pravdepodobne na obchodnej akadémii. Vy ma tu, prosím vás, nepoučujte. Ešte raz, naštudujte si, čo to je inputová a outputová položka. Vám sa asi páči, že sem vyvezú z vášho podania kapitál zahraničné firmy, drancujú tuná a potom si celý zisk odvezú do svojej matky. Toto asi vám vyhovuje. A keď to je opačne, veď si zoberte, čo robí napríklad firma CHEMOSVIT Svit, koľko má dcér mimo. Nie je to dobré, že sa rozvíja podnikanie našich firiem aj v zahraničí?

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán kolega Hlina, ja už som zvyknutý na tieto vaše výkriky, ale plne sa stotožňujem s tým, čo povedala Oľga Nachtmannová. To sú triviálne veci a vy z toho robíte tu divadlo, zdržujete toto rokovanie. Prečo by sme my mali toto stále trpieť?

    Okrem toho, pán Hlina, netreba nám dokumentovať, čo bolo na našom sneme. Ja som dokonca mal tú česť, že som sedel v čestnom predsedníctve. A tvrdo sa ohradzujem, aby ste takýmto nevyberaným spôsobom sa dotýkali našej strany. Odvyknite si konečne od toho. Ďakujem.

  • Tak mne sa napríklad to video strašne, Lojzo, páčilo. Ako kolegyňa ti prajem, aby si aj ty v budúcnosti so svojou novou stranou mal veľa takýchto snemov. A som zvedavá na tvojich hostí, na tvojich členov, na tvoju členskú základňu a na to, koľko tvoja strana vydrží. Ja ti to len prajem. Ale naozaj je úbohé natierať sa a dávať sem dokumentácie. Ja sa teším na to fakt, kedy uvidíme tvoj snem, tvojich členov, ľudí, ktorí sú za tebou a kedy uvidíme aj tvojich hostí a tie príhovory. Všetko.

  • Ďakujem za slovo. No ja som sa tak nad tým zamyslel. Myslím si, že v tej rokovacej sále našej už nestačí to hovorené slovo, lebo musíme tu videá púšťať. Dovolím si povedať, že toto vystúpenie nebolo v súlade s rokovacím poriadkom, lebo teraz ja mám na koho reagovať? Na Víťazoslava Morica, ktorý tam uvádza tie dekadentské idey? Alebo dekadentné myšlienky Dodove teraz mám rozoberať? Čo mám rozoberať teraz? Ja som na to už upozorňoval. A nesúhlasím s tým, keď, tak potom to zmeňme v rokovacom poriadku. V ňom § 27 ods. 7 hovorí: „Rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri ktorom môže použiť poznámky.“ Ak teda budeme aj do budúcna používať tú videotechniku, prosím, môžeme tak robiť, ale nech to dáme do rokovacieho poriadku. Môže sa tu stať, že sa tu pustí celovečerný film. A ja najbližšie pustím vám tu trojhodinový film a ešte to aj zopakujem aj trikrát. Tak jednoducho myslím si, že aj toto treba rešpektovať, aby sme aj tak vzájomne mali úctu voči sebe. Tak môžu byť tu aj plamenisté tieto reči, ale tak urážať by sme sa nemuseli. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Kolega Kuffa, z úcty k tvojmu predchádzajúcemu pôsobeniu nebudem na teba reagovať, ale škoda, že si nebol taký hrdina pri Kaliňákovi.

    Ale čo uviesť, aby to vôbec malo zmysel, lebo toto nemá zmysel. Ono to má zmysel pre tých ľudí. Ak nejakí študenti ekonómie sú, a ešte sú, ešte teda ich neučia, že nie sú tam iba takí, ako sedia vo vašich radoch. Tí učia, myslím, právo. Verím, že pani Nachtmannová nepôjde učiť ekonómiu na ekonomickú. Prosím vás, nedopusťme to, lebo ja viem, že to hrozí, že teoreticky by mohla ísť tam učiť, ale majme nejakú sebareflexiu, že kvôli tým deťom to neurobme. Naozaj, môžete to politicky vyhodnotiť, že to je správne, však je možno dobrá aj výplata, aj status, len kvôli tým deťom, aby sa nezosmiešňovali, keď pôjdu do sveta a začnú rozprávať takéto bludy.

    Viete, vážení kolegovia, ak povie na sneme vládnucej strany pozvaný hosť, že je dobrý ten podnikateľ, ktorý vyváža kapitál zo Slovenska a podniká v zahraničí

  • S úsmevom povedané.

  • , no niekde sa stala chyba. No už proste je to tak. Už s tým nič neurobíte.

    Pán Daniš, ja viem, že vy to prežívate tak osobne, že ste boli v čestnej lóži, však ja vám to prajem, trebárs. Len, prosím vás, ja viem, že vy by ste sa možno nerozpakovali proste toho Hlinu škripnúť o niečo viac, aby sa do tej vašej strany SMER nenavážal. Ja viem, že to niekedy tak fungovalo, aby sa niekto do tej vašej strany SMER nenavážal. Len, prosím vás, dneska je rok 2014, ešte ako-tak to tu funguje. Prosím vás, neskúšajte to, z úcty k vášmu veku proste, viete, snažte sa proste si to nepokaziť, tak to poviem. Dobre? Ako to ešte ináč povedať? Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Muňko. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, téma dnešnej mimoriadnej schôdze, policajný zásah proti neprispôsobivým Rómom, celková rómska otázka, je veľmi citlivá a vo verejnosti vyvoláva veľké emócie. Nie je to len preto, že ju nedokázala vyriešiť ani jedna vláda, ani jeden splnomocnenec vlády, ale preto, že doteraz sme nenašli ani len zhodu na tom, ako tento problém treba riešiť.

    Viem, že táto schôdza bola zvolaná a predpokladali ste, že strana SMER ju neodsúhlasí. No dostali ste sa, samozrejmá vec, do závozu. A neviete, ako teraz z toho vyjsť. Diskusiou, ktorá sa tu dneska zvrhla a ktorú pozerať z hľadiska rómskej problematiky bude celé Slovensko, poukazujete na jeden prípad, ktorý sa stal v rómskej osade, pričom podobný prípad alebo zásah, aký bol v rómskej osade, sa stal v Malackách. Ako sme vyriešili problém rodiny Dobrovodských v Malackách, problém kradnutia dreva v Slovenskom raji, iných chránených oblastiach, lesoch? Kriminalita Rómov stúpa.

    Problémy rómskeho etnika sú citlivé najmä kvôli tomu, že prekračujú hranice trpezlivosti slušných ľudí. Myslím tým poctivých ľudí na Slovensku, ktorí platia dane, odvody denne, vstávajú do práce a ťahajú túto ekonomiku, pričom doplácajú na toto neprispôsobivé etnikum, z ktorého 90 % žije zo sociálnych dávok, kriminálnej činnosti, ako sú krádeže, úžera, zneužívanie mladistvých na kriminálnu činnosť a podobné veci. Poctiví ľudia už majú jednoducho dosť rečí o tom, ako treba urobiť poriadok. Oni ten poriadok už žiadajú. Majú už dosť toho, že príslušníci spomínaného etnika namiesto práce najlepšie ovládajú svoje ľudské práva a sú doslova vyškolení na zneužívanie sociálnych dávok a sú takmer pri každej kriminálnej činnosti. Ak im niekto niečo vyčíta alebo nebodaj siahne na túto ich zárobkovú činnosť, dokážu z tohto vyrobiť škandál o porušovaní ľudských práv za pomoci aktivistov, teda aj za účinnej asistencie ombudsmanky, treba povedať, za výdatnej pomoci tiež aj podpory médií. Takže povedzme otvorene, rómskej otázky sa bojíme, pretože ak sa spomenú Rómovia a problémy spojené výlučne s týmto etnikom, hneď je to považované za rasizmus, segregáciu, za neznášanlivosť a podobne. Kam sme sa týmto prístupom dostali? Povedzme si to otvorene, keď niekto siahne na Róma, hneď sa skúma, či neboli porušené jeho práva. Mimovládne organizácie bijú na poplach v tom prípade. Aj ombudsmanka, ba neraz dokonca aj Európska únia posielajú nóty, problém sa medializuje, jednoducho je hneď z toho škandál. Ale prečo tí istí ľudia nerobia škandál z toho, že niekto sa zaženie na policajta sekerou, hádže po ňom tehly, keď vytiahne pištoľ alebo nôž, keď skupina rómskych výrastkov okráda alebo prepadne študentku alebo dôchodcu večer v prostriedku mestskej hromadnej dopravy alebo dokonca u nich doma. Pozrite si každý deň v televízii, ako to prebieha, tie zábery, ktoré sú, a to, čo dneska rómske etnikum pácha.

    Povedzme si otvorene, že dnes už začína byť situácia neúnosná. Z tohto pohľadu je diskusia o tomto probléme užitočná, len by sa mala aj z radov opozície uberať iným smerom. Rómovia sú v situácii, keď už nemajú čo stratiť, nemožno ich pokutovať, lebo nemajú na zaplatenie pokuty, nemožno ich vychovávať, lebo sú nevychovateľní. A tak upadáme do akejsi letargie voči nim, pritom úmerne tomu rastie aj odvaha Rómov. Stúpa ich sebavedomie, a tým aj počet trestných činov spáchaných z ich radov.

    Pri tempe...

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Poliačik, budete môcť reagovať vo faktickej.

  • Pri tempe prírastku Rómov, pretože ich hlavná zárobková činnosť je plodiť deti, sa z tejto veci stáva neriešiteľný problém, ktorý nás dobehne už v blízkej budúcnosti. V roku 2013 podľa Atlasu rómskych komunít žilo na Slovensku 402 tisíc Rómov. Tvorili tak 7,45 % z celkového počtu obyvateľstva. Pri priemernom tempe ich prírastku budeme mať onedlho naozaj vážny problém. Tých problémov bude hneď niekoľko. Spomeniem z nich dva najdôležitejšie, po prvé, aby sme ustrážili ich kriminalitu, a, po druhé, aby sme ich uživili.

    Ako som už spomenul, všeobecne je považované za rasizmus, keby sa sledovali štatistiky podľa etnického pôvodu žiadateľa o dávku. To nie je možné. Ale keď si spojíme niektoré fakty, a majú veľmi výpovednú hodnotu, je náhodou, že z celkového počtu 11 800 doteraz priznaných invalidných dôchodkov z mladosti sú najväčšie počty tam, kde je najvyšší podiel rómskeho obyvateľstva, teda v Banskobystrickom a v Košickom a v Prešovskom kraji.

    Dnes sme tu kvôli jednému policajnému zásahu, vážení páni aj verejná ochrankyňa práv. Keď som sa oboznámil s okolnosťami tohto zásahu, môžem povedať len to, že sa vám čudujem, na základe výpovedí ľudí, ktorých predviedla polícia kvôli podozreniu z trestnej činnosti, ľudí, ktorí robili podvečer zásah. Pri výtržnostiach sa postavili na ich stranu. A verejne ste obvinili políciu z neadekvátneho zásahu. Budete tvrdiť, že nemala povolenie na prehliadku, na vstup do ich obydlí, že mala akciu natáčať na kameru a podobné nezmysly. Čo by ešte mala polícia robiť, aby boli podozriví z trestnej činnosti spokojní s jej zásahom? Vy si pravdepodobne neuvedomujete vážnosť vášho úradu, keď ho takto obraciate v prospech kriminálnikov. Myslím si, že spokojný so zásahom by nemal byť kriminálnik, ale okolie, ktoré polícia svojím zásahom ochraňuje.

    Pripomeniem vám niekoľko verejne známych faktov. Minulý rok mali policajti výjazdov do osady Budulovská 237 a do Drienovca 171. Boli tam nielen pre majetkovú kriminalitu, priestupky, ale aj preto, aby počas vyplácania dávok riešili susedské spory v osade Budulovská, kde žije na malom priestore 1 400 Rómov. Bez ich asistencie tam nejdú ani zdravotníci. Priemer trestnej činnosti obyvateľov tejto osady je niekoľkonásobne vyšší ako jej priemer za celé Slovensko. Zo 404 obyvateľov prihlásených na Budulovskej č. 26, 28, 30, 32 je 112 trestne zodpovedných za spáchané činy, z nich je 64 osôb s kriminálnou minulosťou a dokopy spáchali 493 trestných činov. Myslím si, že obete týchto trestných činov majú iný názor na zaobchádzanie s nimi ako vy.

    Podľa mojich informácií po júnovej policajnej akcii v Moldave došlo k objasneniu 15 trestných činov krádeže vlámaním, ktoré priamo súviseli so získanými informáciami. To je dostatočné odôvodnenie tohto policajného zásahu a jeho razancie. Tým sa potvrdila opodstatnenosť nasadenej sily a prostriedkov, teda vami spomínaných kukláčov, psov. Alebo čakáte, že Rómovia z tejto osady sa sami prídu priznať na políciu?

    Skúsme sa pozrieť na vec aj očami polície, ako sú jej príslušníci chránení, aké postavenie majú v spoločnosti. Na jednej strane ich vždy voláme na to, aby nám pomohli a chránili nás v krízových situáciách. Ale na druhej strane slovo osoby podozrivej z páchania trestnej činnosti má v médiách, u ombudsmanky, občianskych aktivistov väčšiu váhu ako slovo policajta. To je predsa nenormálne.

    Aké postavenie má minister vnútra, keď povie, že priebeh akcie bol jasný, štandardný, prečo by sme mu nemali veriť? Tomuto prípadu uškodilo zásadné zveličenie sťažností do zahraničia, snaha o vytĺkanie politického kapitálu proti ministrovi vnútra. Informácia o sedemdesiatich zrazených a zranených deťoch, to všetko boli jednostranné, teatrálne podané a mediálne zveličované informácie obrátené proti polícii. Prečo aktivistov a ombudsmanku netrápi tehla v policajnom aute, absencia elementárnej slušnosti rešpektu voči príslušníkom. Minister vnútra robí svoju prácu dobre. Polícia nasadzuje do okresov s najvyššou kriminalitou stovky nových policajtov. Po celom Slovensku je ich takmer o 900 viac ako pred rokom. To sú slušní ľudia a oceňujeme ich. Ako som už povedal, práve to by malo byť hlavným kritériom hodnotenia polície, predchádzať kriminalite a chrániť slušných ľudí. Malo by byť políciu vidieť v uliciach a cítiť jej prítomnosť. Za to by sme mali byť ministrovi vnútra povďační.

    Vážená pani ombudsmanka, v diskusii na TA trojke ste dňa 8. januára uviedli, že policajnému zásahu nepredchádzalo nič, čo by si ho vyžiadalo. Vám nestačí spomínaná štatistika? Zopakujem ju. Vlani mali policajti výjazdov tam 236, 171 do Drienovca. To je 400 výjazdov za jeden rok na dvoch miestach v tesnej blízkosti Moldavy, resp. v Moldave. To je viac ako jeden výjazd denne. A to hovorím o štatistikách štátnej polície, nie mestskej.

    Ďalšou udalosťou, ktorá policajnému zásahu predchádzala, bola manifestácia drzosti a odporu, ktorú demonštrovala miestna komunita deň pred zásahom. Najskôr neposlúchla hliadku mestskej polície, nestíšila hlučnú zábavu a neskôr pri príchode štátnej polície došlo k útoku kameňmi na hliadku aj zo strany malých detí. Zo strany vašich prenasledovaných klientov vy vychádzate len z tvrdení časti obyvateľov Moldavy nad Bodvou. Vy ste predsa boli sudkyňou, najlepšie viete, že na základe popisu udalostí jednej strany konfliktu nemôžete robiť závery. Ak ste to v tomto prípade urobili, tak v tom vidím politikárčenie a zneužívanie vášho úradu na politické ciele. To je zároveň odpoveď na otázku, prečo váš postoj označil minister vnútra za politikárčenie.

    V spomenutej relácii ste sa pohoršovali nad tým, že niektoré osoby predvolané za účelom overovania ich totožnosti strávili na policajnej stanici päť hodín. Viete, čo sa počas tých päť hodín dialo, keď poukazujete na to, že tam boli dlho? Alebo podľa vás mali policajti preventívne viniť a mali mať výčitky svedomia, že si robili svoju prácu? Podľa vás by overovanie totožnosti malo trvať len niekoľko minút, určite máte pravdu, ale iba v prípade slušného človeka, ktorý s políciou spolupracuje. Netýka sa to niekoľkokrát trestaných ľudí, podozrivých v ďalších trestných činoch, o ktorých pochybujem, že majú občianske preukazy so sebou, ak vôbec ich majú.

    Ako som spomenul, že k útoku na policajtov došlo aj zo strany malých neplnoletých detí, len pripomeniem ten fakt, že Rómovia v osadách často používajú práve svoje deti na páchanie trestnej činnosti. Má to pre nich tú výhodu, že nie sú trestne zodpovední. V tom je vidieť sofistikovaný prístup Rómov k páchaniu trestnej činnosti.

    Treba pripomenúť aj to, že deti podobných osád nechodia do školy, sú zanedbávané mentálne a fyzicky, sú špinavé, chýbajú im základné hygienické návyky a podobne. Ale ich rodičia všetky sociálne dávky na ne berú. Prečo vás to, páni opoziční poslanci, netrápi. Boli ste osem rokov vo vláde, mali ste možnosť zmeniť niektoré veci.

    Pripomínam tiež, že tento problém prerastá do neúmernej šírky.

    Ak sa ešte vrátim k zásahu v Moldave, kde som si hľadal analógiu prípadov z minulosti, našiel som podobný opis aj z Huncoviec v roku 2007. Podobný policajný zásah vyvolal búrku nevôle u mnohých Rómov. Niektorí z nich sa nemohli zmieriť s tým, ako policajti postupovali, ale iná časť Rómov osady hovorila, že policajti si len robia svoju robotu. Ale ich hlasy ako vždy akosi zaniknú. Policajná hliadka v tomto prípade dorazila do osady na troch autách, aby spacifikovala muža, ktorý nožom útočil na svoju družku. Následne agresivita Rómov vyústila až do útoku na políciu, davu približne 200 osadníkov s kameňmi a palicami na uniformovaných mužov. Jeden z policajtov preto použil varovné výstrely, padlo ich šesť, čo na chvíľu miestnych zastrašilo. Potom sa policajtom podarilo z osady ujsť.

    Alebo ďalší prípad. Rómovia, ktorí v máji 2011 zaútočili v krčme na dôchodcov v Diakovciach, vyviazli iba s podmienkou. Na slobode sa ocitol aj 15-ročný chlapec, ktorý vytiahol pištoľ na policajta.

    A môžem vám vymenovať ďalšie prípady, ktoré sa stali a ktoré etnikum väčšinové musí znášať.

    Tieto prípady, ktorých by som mohol uviesť oveľa viac, opisujú podmienky, v akých pracujú policajti na východnom Slovensku. Sú terénne riešení, riešia veci priamo na mieste, nie zo svojich kancelárií. Podobný dešpekt v polícii zo strany Rómov je dennodennou realitou a nie je predsa normálne, aby policajti utekali pred násilníkmi, a nie je predsa normálne zastávať sa tých, ktorí páchajú trestnú činnosť.

    Zaujíma vás názor nerómskeho obyvateľstva v Moldave na spomínaný zásah? Tam ste ho nikde neuviedli. Nejde tu zo strany Rómov len o priame fyzické útoky, lebo kriminalita nemá hraníc. Spomeniem napríklad krádeže lesov. Zlodeji dreva spôsobili vlani len v Tatranskom národnom parku a v Pieninskom národnom parku škodu za 25 tisíc eur. A páchateľmi sú najčastejšie obyvatelia podtatranských rómskych osád.

    Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, na jednej strane chcete od policajtov, aby ľuďom pomáhali v kritických situáciách, kde často rozhodujú sekundy, no súčasne im chcete ruky zväzovať novými povinnosťami. To nemá logiku. Ako môže efektívne zasahovať policajt, ktorý už sa bude báť podozrenia, že prekročil svoje právomoci len preto, že to bude tvrdiť osoba, proti ktorej zasahuje? Prečo sa má policajt neustále obraňovať a dokazovať, že konal svoju povinnosť len preto, že nejaký kriminálnik, podozrivá osoba niečo vymyslí? Práve v tomto sú Rómovia veľmi teatrálni, povedal by som, až živočíšni, čo im dodáva vierohodnosť.

    A, pani ombudsmanka, hádam len nechcete mi nahovoriť, že niekoľko modrín, ktoré po zásahu v Moldave Rómovia ukázali, je dôkaz o brutalite policajného zásahu. Tvrdíte, že policajti použili psy, kukláčov. Ale nebolo to kvôli kriminálnemu prostrediu, do ktorého išli? Nemohlo to byť aj kvôli tomu, že sa príslušníci pri zásahu mohli obávať o svoj život? Ako som už uviedol, kriminálne pozadie oboch osád, ako aj udalosti predchádzajúce jednoznačne odôvodnili použitie takejto sily.

    Isteže, policajnú silu nemožno zneužívať. Keď som sa oboznámil s nástrojmi, ktoré chránia občanov pred zneužívaním právomoci verejného činiteľa z radov polície, či už ide o zákon samotný alebo možnosti inšpekcie, dospel som k jednoznačnému záveru, že tieto zákonné ochranné nástroje sú úplne dostačujúce. Zavádzať tam ďalšie nové a komplikovanejšie je podľa môjho názoru neadekvátne.

    Vážení kolegovia z opozície, bez dôkazov kritizujete políciu, že v Moldave zasiahla tvrdo. Pritom keď ste boli vy pri moci, ste sa sami presvedčili o tom, že akákoľvek benevolencia voči výtržníkom, narušiteľom verejného poriadku nikam nevedie.

    Pripomeniem vám, ako sa váš bývalý minister vnútra pán Lipšic veľmi silno angažoval v známom prípade rodiny Dobrovodského v Malackách, ktorý tam žije v susedstve neprispôsobivých Rómov. Osobne navštívil miesto konfliktu, dôsledne pred kamerami zbieral politické body. Výsledok toho je, že malackí Rómovia sa smejú, žijú si bezstarostný život ďalej, rodina Dobrovodských je psychicky na dne. To je len jedna názorná ukážka protikladu veľkých a prázdnych gest jedného z vás, opozície, dámy a páni. Je to príklad zlyhania ministra vnútra, polície pod jeho vedením.

    Je to aj otázka na vás, pani Dubovcová, prečo ste sa neangažovali rovnako aktívne aj v tomto prípade aj v prospech rodiny Dobrovodských. Prepáčte, nepostrehol som vašu účasť v tomto prípade.

    Pani Dubovcová, vážení kolegovia z opozície, v súvislosti s dnešnou témou mimoriadnej schôdze treba pripomenúť aj návrh, ktorý ste podali na Ústavný súd. Týka sa zákona, ktorý prikazuje poberateľom sociálnych dávok odpracovať istý počet hodín na verejnoprospešných prácach. Kto sú väčšinou poberatelia týchto dávok? Práve takíto ľudia, proti ktorým zasahovala polícia v Moldave, práve takí ľudia, ktorí sa živia trestnou činnosťou a zneužívaním týchto dávok. Pýtam sa, čo je v rozpore s ľudskými právami či ich porušovaním, keď chceme, aby za peniaze, ktoré dostanú, vyvinuli určitú aktivitu a tiež aby sa aspoň naučili trochu robiť, pretože nemajú na to žiaden návyk. Na jednej strane to znamená, že nebudú mať miesto na páchanie trestnej činnosti. Okrem toho veď takíto profesionálni poberatelia sociálnych dávok úplne strácajú pracovné návyky. Netvrdím, že týmto ich prevychováme, ale aspoň im tak ukážeme, že nič nie je zadarmo. A to je dôležitý predovšetkým etický moment, ktorý by bol aspoň čiastočne postavený na jednu úroveň s pracujúcimi občanmi. Veď aj pre slušného človeka, ktorý pracuje a dostáva peniaze za odvedenú prácu, za istý výkon, ten princíp platí. Tak prečo by rovnaký princíp nemohol platiť pre všetkých občanov aj pre neprispôsobivých obyvateľov rómskych osád? Pritom netvrdím, že všetci, ktorí dnes nemajú prácu, nechcú pracovať, sú kriminálnici. Ale v prípade takýchto poberateľov sociálnych dávok, ktorí na čas z objektívnych dôvodov prišli o prácu, by verejnoprospešné práce znamenali zachovanie pracovných návykov a do budúcnosti by ich z hľadiska trhu urobili použiteľnejšími.

    Ešte jedna myšlienka, ktorá úzko súvisí s dnes diskutovanou témou. Podľa posledného prieskumu verejnej mienky by sme si pomaly mali zvykať, že v ďalšom funkčnom období tu bude sedieť so svojimi kamarátmi aj pán Kotleba. Nie je náhoda, že sa radikálni politici presadili práve v Banskobystrickom kraji? Z celkového počtu 516 obcí je až 51 %, v ktorých žije rómska komunita. Výsledok župných volieb teda odzrkadľuje obavy poctivých občanov. Musím konštatovať, že podobné aktivity, ako je nedôvera v políciu po zásahu v Moldave alebo akou je táto mimoriadna schôdza, pánovi Kotlebovi a jemu podobným otvárajú dvere do parlamentu. Opýtajte sa tých ľudí, ktorí žijú v susedstve týchto osád, ako sú spokojní s policajnou ochranou. Opýtajte sa ich na názor na zásah v Moldave. Odpoveď vám dali práve župné voľby v Banskobystrickom kraji a z témy dnešnej schôdze si zapamätajte akurát to, že tu asi nemáme čo robiť, keď riešime to, aby ťažko neprispôsobiví občania boli poprosení, či policajti vstúpiť k nim domov môžu alebo nie, či policajti pri raziách v ich osadách na sebe kamery mať mali alebo nie, či divné indivíduá boli na policajnej stanici v primeranom čase alebo či to nepovažovali za neadekvátne dlho. Jednoducho povedané, poctiví ľudia tohto štátu sa už cítia byť ohrozovaní. Rovnako sú unavení aj z toho, že musia živiť skupinu neprispôsobivých občanov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, by som tu mohol zosumarizovať svoje vystúpenie. Problémom, ktorým sa zaoberáme, považujem mimoriadnu schôdzu za výsmech slušných ľudí, za vytĺkanie politického kapitálu a za náš premrhaný čas. Bol by som rád, keby politické spektrum naprieč si sadlo a začalo riešiť rómsku problematiku. Rómsku problematiku nevyrieši ani ombudsmanka, nevyrieši ju ani minister vnútra. Musíme ju vyriešiť všetci. Ja by som sa z tohto miesta chcel poďakovať všetkým pracovníkom polície, záchranárom, požiarnikom, tretiemu sektoru, cirkvi a každému, kto prichádza s rómskym etnikom do činnosti a kto s nimi prežíva, pretože tá situácia je absolútne nehorázna a treba, aby sme zaujali my ako poslanci k tomu stanovisko, ale nevytĺkali tu dneska politický kapitál. Pani ombudsmanka mala možnosť vysvetliť celú záležitosť a postaviť objektívnu správu o etnickom probléme rómskom, ktorý na Slovensku je. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási štrnásť poslancov, ako posledný pán poslanec Hlina. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Pán poslanec Poliačik.

  • No, pán Muňko, Kotlebu už nie je potrebné mať v tomto parlamente, lebo otvorený rasista práve dorozprával. To bolo najhnusnejšie rasistické vyjadrenie názoru, aké som počul za celý čas, čo sedím v tejto snemovni, a to aj keď zarátam vyjadrenia predstaviteľov SNS, ktorí tu sedeli predtým. Hovoriť o celom jednom etniku a obviňovať ho zo sofistikovaného ich páchania kriminality, tak to je, nehnevajte sa, naozaj slovník, za ktorý by sa akýkoľvek skín na ulici nemusel hanbiť. To, čo ste tu teraz predviedli, keby ste neboli chránený poslaneckou imunitou, je na paragraf. Toto by bolo na trestné stíhanie. A hovoríte to vy, ktorý ste ešte za svojho prvého pôsobenia v Sociálnej poisťovni. Riaditeľ Sociálnej poisťovne sa postaví pred celé Slovensko a bude tu rozdeľovať ľudí na slušných a Rómov? Vám nie je hanba? Toto je slovník tridsiateho deviateho roku v Nemecku. Tu už akože sa nebavíme o fazuľkách, tu už sa bavíme o tom, že vy ste si dovolili občanov Slovenska, rovnoprávnych so všetkými ostatnými, všetkých hodiť do jedného vreca a nazvať ich kriminálnikmi. To je čistá hanba. A to ste vy, ktorý ste zabránili občanom na Slovensku doplatiť si svoje podlžnosti voči Sociálnej poisťovni ešte za vášho prvého pôsobenia a predali ste záväzky týchto ľudí tretím osobám, ktorí už nikdy neboli schopní si doplatiť záväzky voči Sociálnej poisťovni. A ukáže sa im to na dôchodkoch, ukáže sa im to na akýchkoľvek peniazoch, ktoré by od štátu mali dostávať. To ste vy, ktorý má uzavreté, zabetónované zmluvy na letenky s Národnou radou, na ktorých prerába celý štát? Že vám nie je hanba? Choďte domov a už nikdy sa sem nevráťte.

  • Pán Muňko, ja len dúfam, že pred vstupom do tejto rokovacej sály ste si stihli vymeniť tie kanady za nejaké slušivé poltopánky. Ja by som od vás veľmi chcela, aby ste sa pozreli do očí napríklad Petrovi Pollákovi a odrecitovali ešte raz to, čo vám niekto napísal. Skúste to, lebo vy ste nepoužívali žiaden iný termín, iba generalizujúco ste hovorili o Rómoch.

    Podľa mňa vám slúži na takú miernu ochranu to, že podľa mňa neviete čítať s porozumením, lebo keby ste to vedeli, tak to, čo vám ten niekto napísal, tak tu nedokážete odrecitovať za tým kecpultom, lebo to bola brutálna hanba.

    Pán Muňko, ja sa vás opýtam, ako vy hlasujete za všetky tie návrhy zákonov, ktoré sem prinášame, ktoré sem prinášam ja, ktoré sem prináša Kaník, ktoré sem prinášajú ďalší kolegovia a ktoré majú reálne vyriešiť reálne problémy sociálne vylúčených spoločenstiev, o ktorých ste rozprávali? Ako ste za ne hlasovali? Pri všetkých ste boli proti nim. Vy ste jeden nechutný pokrytec.

    A ešte niečo vám poviem. Vy rozprávate o Rómoch? Vy si tie nevymáchané ústa obtierate o Rómov ako takých? Tak ja vám pripomeniem niečo. Taký bordel, ako vy ste narobili v Sociálnej poisťovni, neurobili ani Rómovia v Letanovciach. Ten bordel po vás Lopatka upratoval rok a pol. A nedokázal ho upratať. Môžete sa hanbiť.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, poukázali ste na to, že pani ombudsmanke Dubovcovej, ochrankyne ľudských práv, vôbec nešlo o riešenie problémov rómskeho etnika, ale išlo jej o to, aby splatila svoj politický dlh politickým stranám, ktoré ju dostali do pozície ombudsmanky. Už som to povedal v prvom vystúpení, že ako politická nominantka ďakuje SDKÚ, ktorej bola poslankyňou, za to, že dneska je ombudsmankou, a neváhala porušiť zákon na to, aby akože vyvodila konflikt medzi ochrancom ľudských práv a vládou, že jej čosi neumožní. A vôbec sa tu nebavíme o tom, teda ako to vysvetlil podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák, že vlastne porušila zákon. A keby postupovala podľa zákona, tak nikto by jej v ničom nebránil. Čiže toto je prvý problém.

    Druhý problém je, že zásah v Moldave nebol proti Rómom. Zásah v Moldave bol proti neprispôsobivým občanom, proti ťažko neprispôsobivým občanom. A ja si myslím, že výkonná zložka moci tohto štátu, a to je polícia, a s tým, myslím, každý súhlasí, musí mať právo na to, aby dokázala nastoliť poriadok a dokázala zabezpečiť podmienky pre slušný život, pokojný život pre slušných občanov. A myslím si, že tých, ktorí mali možnosť mať za susedov neprispôsobivých občanov, a ja by som mohol hovoriť zo svojej skúsenosti, čo to znamená, to znamená, že ľudia sa boja vychádzať, ľudia sú terorizovaní, a nepočul som ani jedenkrát ochrankyňu ľudských práv, že by v nejakom vystúpení, v nejakej správe poukázala na to, že občania, ktorí sú slušní, chodia do práce, platia dane a práve tie dane sú aj používané na vyplácanie sociálnych dávok pre neprispôsobivých občanov, tak nechráni. A mňa mrzí to, že v jej správach sa neobjavuje to, že chce chrániť slušných ľudí, ale to, že sa stavia do pozície a vytvára takzvaný konflikt medzi jej úradom a vládou, aby sme to mohli...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Muňko pokračoval v tom divadle, ktoré sa tu počnúc vystúpením ministra Kaliňáka začalo hrať. A to je divadlo, ktoré má vytvoriť dojem, že tu riešime nejaký rómsky problém. Tak znova zopakujem, my tu riešime touto schôdzou problém znevažovania úradu ombudsmanky. A všetky tieto pokusy otáčať to naruby zo strany poslancov strany SMER sú falošné, pokrytecké a pokrytecké aj v celom tom vystúpení, ktoré naozaj išlo nad rámec všetkého normálneho, čo sa tu môže a čo slušní ľudia môžu povedať, naozaj extrémne pokrytectvo.

    Viackrát sa tu spomínalo, a to aj vo vystúpení ministra Kaliňáka, aj tu, že maloleté deti páchajú často kriminalitu. Ako ste hlasovali, keď som navrhoval opakovane, aby sa preniesla zodpovednosť za páchanie priestupkovej činnosti maloletých na ich rodičov? Všetci ste boli proti návrhu. A mali ste plné ústa rečí o tom, aké to je nesociálne. A ako ste hlasovali, keď som navrhoval, aby sme zastavili rozširovanie nelegálnych chatrčí, nelegálnych obydlí na cudzích pozemkoch? Samozrejme, hlasovali ste proti návrhu. A je tu plná huba, musím to tak povedať, sociálnych rečí. Vy vytvárate od roku 2006 svojou konkrétnou sociálnou politikou inkubátor sociálneho príživníctva tých skupín, alebo tých konkrétnych ľudí, ktorí tak chcú robiť, a vytvárate inkubátor nekontrolovanej a nepotrestateľnej kriminality. A keď sa tu predložia zákony, ktoré tomu majú zabrániť, vy sa postavíte proti nim. A potom pokrytecky, keď si myslíte, že to je efektívne a že vám to prinesie body, zo strachu, aby vám to nezobrala nejaká extrémistická strana, tak sa začnete stavať ešte väčšími, ale len rečami, samozrejme, extrémistami, aby ste znova oblbli tých ľudí, aby ste znova vytvorili dojem, že vy sa nebojíte. Vy ten problém vytvárate, vy ho živíte. A potom sa na ňom priživujete.

  • Ďakujem pekne. Je mi, pán poslanec, veľmi ľúto, že ste sa nechali nahovoriť na takéhoto štatistu. Nerobili ste nič iné, len štatistu, ktorý mal nachystané úžasné vety, ktoré, myslím, ani vám, keby ste vedeli, čo čítate, nešli z úst. Začala som rozmýšľať o tom, či možno nepouvažujete nad tým, že by ste sa prihlásili na konkurz na podpredsedu vlády pre antiľudské práva. V úplnej vážnosti to hovorím. Možnože by vám to išlo lepšie ako Generálne riaditeľstvo v Sociálnej poisťovni.

    Povedali ste kopu slov, spŕšku slov, ktorá podľa mňa ani nie je hodna toho, aby sa ďalej o tom rozprávalo. Je to podľa mňa veľká hanba sociálnej strany SMER, sociálnodemokratickej strany SMER. Verím, že keď si to teraz v tichosti sám v lavici prečítate, poviete si, že asi to bola sprostosť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, aj vy nepochybujete a pripúšťate, že neprispôsobiví občania z radov Rómov sú problémom. Oni vytvárajú problém aj svojej komunite, pretože väčšina Rómov odsudzuje ich správanie. A ako väčšinové obyvateľstvo v Moldave nad Bodvou, ale nielen tam si má pomôcť proti občanom, ktorí ich terorizujú dlhodobo? Prečo pani ombudsmanka, ale ani aktivisti a novinári nekonali tak razantne, keď sa problém týka väčšinového obyvateľstva? Ja si Rómov vážim, nemám s nimi žiadny problém, ale prekážajú mi Rómovia, ktorí sú neprispôsobiví, ktorí neustále porušujú zákon. A je nutné to riešiť. Kde sú práva ľudí, ktorí žijú v tesnej blízkosti neprispôsobivých ľudí? Čo títo ľudia nemajú právo na život bez strachu o seba, o svoju rodinu, o svoj majetok? U týchto ľudí sú evidentne porušované ľudské práva a polícia ochraňuje práve tých, ktorým je ubližované. Nebude sa polícia obávať zasiahnuť proti akejkoľvek nekalej činnosti razantnejšie, pretože sa bude obávať kritiky a budú považovaní za vinných za to, že chránia ľudské práva občanov, ktorým je ubližované? Ako môže niekto vysloviť súd nad policajtmi, nad ich neprimeraným zásahom, keď sme tam neboli? Počkajme si na vyšetrovanie a neobviňujme políciu, ktorá je denne konfrontovaná s realitou rómskych osád, akú si občania Bratislavy nevedia ani predstaviť. Treba poďakovať policajtom, ktorí chránia tých, ktorým je ubližované. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa dotknem tej časti, kolega Muňko, kde si hovoril o rómskej problematike. Ja viem, že pravda sa ťažko počúva, ale naozaj my túto problematiku, ktorá sa týka rómskej komunity, musíme raz vyriešiť a riešiť čo najskôr. Ja sa snažím tam, kde pôsobím, dávať prácu týmto ľuďom, aby dennodenne mali čo robiť. A zveľaďujeme obec. A myslím si, že keď samosprávy budú zodpovedne pristupovať k tomu, tak dokážeme dať prácu týmto ľuďom, ktorí ťažko si nájdu na plný úväzok prácu, hlavne kvôli tomu, že rodičia nevedia vychovávať tieto deti. A my, politici, musíme všetko urobiť pre to, aby sme túto problematiku vyriešili raz a navždy a bez nejakého politikárčenia.

  • Ďakujem pekne za slovo. Zareagujem len celkom stručne a na jedinú vec, ktorá tu odznela a ktorá ani nie je v kontexte tejto rozpravy úplne podstatná, ale mňa dlhodobo irituje, lebo je prejavom hlbokého pokrytectva a nespravodlivosti. Spomínalo sa tu okrem iného nelegálne rúbanie stromov Rómami v národných parkoch, konkrétne v Tatrách. Viem, že k nemu dochádza. A nijako ma to neteší. Na druhej strane nemôžeme mlčať o tom, a o tom sa tu dosť zásadne mlčí, že nepomerne väčšie škody a nezvratnejšie škody na prírode národných parkov a na prírode špeciálne Tatier pácha napríklad finančná skupina J&T s podporou tejto vlády a páchala dlhodobo priemyselná produkcia za komunistického režimu, ktorá zdevastovala lesy našich národných parkov nepomerne viac ako tieto často spomínané výruby, pri ktorých, opäť podotýkam, bolo by dobré, keby sme našli riešenie, aby k nim nedochádzalo.

    Ja viem, že by sa tu žiadalo reagovať na iné nehorázne tvrdenia predrečníka, ale to našťastie urobili a verím, že to ešte urobia moji kolegovia a kolegyne lepšie, ako by som to urobil ja. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Muňko, vy ste mi včera avizovali, že dáte nejaký taký prejav k zásadnému riešeniu rómskej otázky, tak som počúval, čo poviete.

    Musím povedať, že otázka kriminality akejkoľvek, bielej, čiernej, zelenej, je vždy problém. A to bolo za našej vlády, nie za vašej, upozorňujem vás, sa práve v lokalitách, kde je vyššia kriminalita, teda najmä na východnom Slovensku, asi strojnásobil počet policajtov v pohotovostných motorizovaných jednotkách, zriadili sa osobitné skupiny mimo krajských miest, konkrétne v Krompachoch, v Poprade, v Michalovciach, vo Vranove, práve kvôli riešeniu kriminality.

    Ale spomenuli ste aj prípad pána Dobrovodského, ktorému minister vnútra rozhodol, že nebude ani kamera na ulici Družstevnej v Malackách, ani hliadka. A teraz nepýtajte sa ani mňa, ani pána Kaliňáka, kedy sa pánovi Dobrovodskému lepšie žilo, opýtajte sa na to jeho, on tam žije, zistíte, čo vám povie, lebo to povedal verejne. Povie vám on osobne, ako sa mu zhoršila situácia po tom, keď bola odmontovaná kamera za ministra Kaliňáka, nie je tam hliadka, opýtajte sa jeho na to.

    A vyprosím si, pán poslanec Muňko, aby ste si o mňa v takomto prípade vo svojom vystúpení obtierali svoje ústa. Ja som proti kriminalite akejkoľvek, neprispôsobivých, aj Rómov, aj bielych, potom ešte aj bielych golierov. Preto vás žiadam, aby ste takéto vystúpenie vo vzťahu ku mne už nezopakovali radšej.

  • My tu primárne nerokujeme o zásahu v Moldave nad Bodvou. Pán Muňko a páni poslanci a tiež médiá, ktoré celkom úmyselne a neúmyselne ja neviem prebrali to, že tu rokujeme o tomto, vlastne my tu rokujeme o tom, že parlamentom zvolenú, v ústave ukotvenú funkciu ombudsmanky vláda odmietla vypočuť. To je neskutočná arogancia moci. Toto by sa stávať naozaj nemalo.

    Druhá myšlienka. Pán Muňko, tieto xenofóbne myšlienky voči všetkým našim spoluobčanom a to, že to rešpektujú niektorí vaši lídri vrátane premiéra, je hodné ďalšej mimoriadnej schôdze. Len sa obávam, že to bude opäť zneužitie na kampaň. Preto si myslím, že bez ohľadu na to, či tá schôdza príde teraz alebo až po prezidentskej kampani, tá schôdza tu skôr či neskôr ku xenofóbnym myšlienkam určite bude.

  • Ďakujem. Pán Muňko, odznelo tu niekoľkokrát, aby ste si uvedomili jednu a zásadnú vec, že nikdy a naozaj nikdy nemôže žiadny minister alebo slušný človek urobiť to, čo dokáže Kotleba sľúbiť. Ste sa vydali kam, na aké preteky, prosím vás, s takýmito prejavmi. Odznelo to tu viackrát, že nič horšie v tejto sieni zákonnosti ešte nebolo počuť. Proste to vyzerá, ako keby jeden z vás dostal úlohu, že teraz sa nebudeme pretvarovať, teraz to proste povieme tak, ako si to myslíme, nech to urobí čokoľvek. Je jasné, že tretinu voličov extrémistických strán tvoria bývalí voliči strany SMER. Ale nechoďte touto cestou, lebo myslím si, že robíte celej tejto spoločnosti zle. Kde je teraz pán Blaha? Však skúste sa poradiť s kolegom, ktorý včera tu rozprával o tom, ako sa má pristupovať k ľudom či k sociálne slabým alebo vylúčeným a ako on bojuje proti všetkým prejavom neofašizmu. Vy ste dali jeden veľký neofašistický prejav. Veď niekto tu spomenul, že keby ste neboli k výrokom chránený imunitou, tak toto je naozaj na trestné stíhanie. Veď to sa nedalo počúvať. Toto nie je o polícii a Rómoch a nejakých iných, toto je proste o vašom mentálnom svete. Kde je? A ešte si zoberiete za rukojemníka Dobrovodského. Čo ste za tie dva roky urobili pre Dobrovodského? Odmontovali ste mu kameru a včera mne vypisoval do facebookoch, ako sa jeho situácia nerieši. Vy tu už druhý rok idete vládnuť, tak láskavo spravte teda poriadok a nemajte tu rétorické cvičenia, ktoré sa podobajú neofašistom. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ono tá rómska problematika je veľmi citlivá. A akoby sme sa jej veľakrát aj naozaj báli. Celkovo vo všeobecnosti poviem, že veľmi ťažko sa pomáha ľuďom a zvlášť Rómom. Máme skúsenosti s tým aj ja osobne, ale aj brat. Uvediem taký príklad, keď Maroš staval domy pre Rómov v Huncovciach, tie, ktoré boli rovnako spomínané v predchádzajúcom prejave. Ak tam doviezli stavebný materiál, Rómovia tí, pre ktorých mal byť postavený ten domček, tak ukradli mu cement.

  • Reakcia z pléna.

  • No nie som rasista, lebo toto je skúsenosť. No a to poviem smelo, lebo to je takáto skúsenosť môjho brata, ktorý pomáhal týmto ľudom. No, samozrejme, jeho neodradilo to, že oni ukradli ten cement. Pomáhal im ďalej a boli situácie aj také, keď museli naskakovať do áut a museli utekať odtiaľ. Ale reálne môžete sa ísť pozrieť do tej osady. Za pomoci v spolupráci s Rómami brat Maroš postavil tam nádherné domy. Sú farebne vymaľované. A tie chatrče, ktoré tam boli primitívne, sú zbúrané. Tam stoja fyzicky, môžete sa ísť na to pozrieť. Farár to robil na vlastné náklady. Ale o tej rómskej problematike treba hovoriť, nemusíme tu zase tak zveličovať mnohé tie veci.

    A keď hovoríme a mnohí ľudia a v kuloároch potom rozprávajú, že naozaj je zneužívaný tento sociálny systém, treba robiť všetko pre to, aby nebol zneužívaný bez ohľadu na to, či už sú to Rómovia alebo Nerómovia, tak celkovo aby ten systém nebol zneužívaný. Veľakrát sú to marginalizované skupiny a sú to nerómske skupiny, ktoré zneužívajú tento sociálny systém.

    A to, deti že sú zneužívané na tú kriminálnu činnosť práve v rómskom etniku, je pravda. Je to skúsenosť moja osobná. My keď sme pri povodniach pomáhali Rómom, mňa napadli bieli ľudia otázkou: „Prečo pomáhate len Cigánom?“ Toto boli reakcie ľudí.

  • Ďakujem pekne. Ja som včera v rozprave vás všetkých poprosil, aby ste vážili slová, ktoré k tejto citlivej téme budete používať. Som výrazne sklamaný vlastne z tejto diskusie, pretože tieto slová prispeli k radikalizácii vlastne nášho spoločného Slovenska, opakujem, spoločného Slovenska. Zločincov nájdete aj v osade, zločincov, som presvedčený, nájdete aj v tomto parlamente a je mi jedno, kto je zločincom, je to stále zločinec a proti nemu treba zasiahnuť. Nie je možné v podstate zvýrazňovať, že v osadách sú všetci zločinci, pretože Rómovia nikdy neboli homogénnou skupinou, neboli ňou v minulosti, nie sú ňou ani teraz a nebudú ňou ani v budúcnosti. Ak hovoríte o rómskej komunite ako o celku, tak ma to uráža, pretože ja nie som žiadny zločinec. Myslím si, že mali by sme vecne diskutovať a nemali by sme urážať akúkoľvek komunitu, nie je to vhodné. A verím, že všetci si uvedomujeme citlivú tému, ktorú dnes preberáme natoľko, že našou diskusiou teda neprispejeme ešte k väčšej radikalizácii. Ešte raz vás teda opätovne všetkých prosím, aby ste vážili slová, ktoré môžu vlastne vyústiť do ešte väčšej radikalizácie nášho spoločného Slovenska. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Už pri vystúpení pána Kaliňáka som povedal, že sa výrazne ohradzujem proti tomu, aká je tendencia alebo aký je marketingový plán zvrtnúť a skrútiť túto schôdzu. To, čo začal Kaliňák, dokončil Muňko. Prosím vás, toto nie je ten príbeh. Toto je príbeh o tom, že Dubovcová si dovolila chcieť zmeniť kancelárie, si dovolila chcieť bývať alebo úradovať niekde, kde nemusí za to platiť. To je o peniazoch. Neprijímajme toto, nepúšťajme sa do týchto vôd, v ktorých neviete plávať, Muňko ešte ani neskočil a už bol utopený. Prosím vás pekne, toto je príbeh o peniazoch, o hnusných, špinavých peniazoch, o ktoré vám ide, o ktoré ide Moricovi, aby ich úrad ombudsmana platil ďalej (sedem a pol milióna korún). A máme jedno, ako rukojemníka koho k tomu urobíte. Je to hnusný, špinavý príbeh o peniazoch, o peniazoch pre Morica (možno nejaká provízia pre niekoho), o slávnostnom sneme. Je to o tom, prosím vás. Povedzte ľudom pravdu. Posledný a tretíkrát to poviem: Ľudia, neverte tomu, čo sa vám tu teraz podsúva, toto je úplne o niečom inom, hnusný, špinavý príbeh o peniazoch pre konkrétnych ľudí z verejných zdrojov.

  • S reakciou pán poslanec Muňko, nech sa páči.

  • Páni poslanci som rád, že som vám mohol povedať skutkovú podstatu, ako to vyzerá. A každého z vás pozývam na týždeň bývania, kde vedľa vám prenajmem to, kde býva neprispôsobivé etnikum. A po týždni mi potom poviete k tomu, čo som tu povedal, čo na tom nie je pravda. Ale nemusíte tam ani týždeň vydržať. Možno tam vydržíte podaktorí jeden deň. Ďakujem.

  • Procedurálny pán poslanec Podmanický, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Chcem oznámiť členom sociálneho výbore, že zvolávam zasadnutie výboru o 12.00 hodine do zasadačky výboru, pozvánka bola doručená aj písomne, ale pre istotu ešte túto informáciu chcem odovzdať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, v rozprave vystúpi pán poslanec Mičovský. Máte slovo.

  • Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, hostia, možno trocha netradičný začiatok uvediem. Asi poznáte obraz mladého Doriana Graya, ktorý postupne začína nadobúdať z mladíckej tváre tvár ohavného zlého starca. Tento príbeh napokon nie tak dávno pripomenula humenská rodáčka pani Čekovská, skladateľka, asi celkom úspešnou operou. Ale hovorím o tom preto, lebo myslím si, že Oscar Wilde sa ani tak nemýlil a nemal to úplne akosi z ríše fantázie, keď vychádzal z toho, že naše životy majú schopnosť sa postupne, ako prichádzajú roky, vpisovať do našich tvárí. Je to zaujímavé. A nie je to určite štatisticky vždy tak, ale istá korelácia tam bude. A ja to pripomínam kvôli tomu, že aj keď to nie je argument, ktorý by táto snemovňa mohla brať do úvahy ako vážny, vždy keď som mal tú česť rokovať s pani Dubovcovou, keď som mal možnosť sledovať jej verbálne aj mimoverbálne prejavy, mal som pocit, že hovorím s človekom hlboko empatickým, schopným súcitu, schopným odosobniť sa a zamýšľania sa nad tým, čo treba urobiť pre tých, komu slúži. Toľko na úvod.

    A teraz k podstate tejto našej mimoriadnej schôdze.

    Ja som presvedčený, že došlo tu k nejakému zásadnému nepochopeniu. Ale všetko má svoju cenu a možno aj toto nepochopenie sa dostane do koncovky, ktorá bude pre naše rokovanie užitočná, ale predsa len my tu predsa hovoríme o tej základnej veci, že ústavní činitelia majú voči sebe prejavovať istú úctu. A tu sa stalo práve to, čo sa stať nemalo, že ústavný činiteľ, ktorý má názov ochranca verejných práv, nebol inými ústavnými činiteľmi vypočutý. Možno to bolo z hľadiska zákona v poriadku. Ja sa však spytujem, či to je v poriadku z hľadiska toho, čo máme sledovať pri svojich službách pre tento štát, lebo ústavná funkcia je službou a to, čo sa udialo práve v súvislosti s tým, že vysoký ústavný činiteľ nebol vypočutý inými vysokými ústavnými činiteľmi, sa mi zdá ako veľká, zásadná a nepochopiteľná chyba. Nuž čo by sa bolo stalo, keby bol bývala ombudsmanka pani Dubovcová vypočutá? Vôbec nič sa nemuselo zmeniť na rozhodnutí vlády a jej prístupe k problému, ktorý nanášala. Ale bol by to prejav úplne základnej elementárnej úcty, nie k pani Dubovcovej, tú možno ozaj členovia vlády Slovenskej republiky, ktorí toho času vykonávajú túto službu, nemusia mať v úcte. Pani Janu Dubovcovú predstavitelia vlády môžu mať úprimne neradi, dokonca môžu k nej prechovávať pocity, o ktorých si myslia, že sú oprávnené hlbokej neúcty. Ale to, čo si nemôžu dovoliť, alebo by si dovoliť nemali, je, aby prechovávali pocity hlbokej neúcty k funkcií, ktorú ona zastáva. A práve to je tá podstata nášho rokovania, že takéto niečo sa stalo. A je to určite prejav toho, že potom občan, ktorý má pocit, a má mať ten pocit, že ombudsman je tu pre neho a pre zastávanie jeho práv, je vládou znevažovaný. Nuž je to škoda. A myslím si, že toto vláda už z hľadiska džentlmenstva, z hľadiska slušnosti k žene, z hľadiska slušnosti ku kolegovi ústavnému činiteľovi si mohla odpustiť. Ja si myslím, že keby to bola zvážila, tak by bola tak aj konala. Aj keď máme veľa poradcov, dopúšťame sa chýb.

    A ja som hovoril aj o tom, že tieto naše rokovacie hodiny možno budú mať aj nejaké iné vyústenie v podobe nechceného, ale celkom zaujímavého výsledku. Ja ten výsledok cítim v tom, že v mnohých prejavoch, ktoré tu za posledné hodiny dnes aj včera odzneli, môžeme hľadať spoločného menovateľa, v tom, že nad našou krajinou sa naozaj stmieva, vôbec nie kvôli pravici, ľavici, vôbec nie kvôli tomu, že máme problém teraz lokalizovaný v Moldave nad Bodvou, ale kvôli tomu, že tu vznikajú situácie, ktoré vypúšťajú z Pandorinej skrinky hnedý dym. Je to cítiť z rôznych kontextov. A v tomto ohľade by som veľmi prosil, veľmi vážne, aby sa táto snemovňa nezaoberala nepodstatnými vecami preto, že to je možno osud tých, ktorí chcú príliš veľa hovoriť, a potom uniká podstata, a prosil, aby sme možno zmiernili svoje vyjadrenia v rôznych širokých súvislostiach a zamerali sa na to, čo je dôležité, pričom dôležité je to, že tá atmosféra naozaj hustne a v súvislosti s ombudsmankou je to nepochopiteľné, pretože je to osoba, ktorá má zo zákona povinnosť dbať na to, aby tá atmosféra taká hustá predsa len nebola. Naozaj necítime, že to, čo sa deje za bránami parlamentu, nie je obyčajné, normálne a bežné? Necítime to, že tých prípadov voľáko pribúda? A ak to aj cítime, robíme dobre, že sa tu navzájom prestreľujeme bez ohľadu na to, či tie prípady prichádzajú sprava či zľava? Raz sú to daňové úrady. Potom sú to sitká. Potom sú to prípady s rôznymi nástenkami. Potom sú to rôzne podivné tendre. Potom sú to rôzni učitelia, ktorí prehovoria, sú vyhadzovaní zo školy ako pán učiteľ Žarnay v Košiciach, keď hovoril o tom, čo sa udialo neférové na jeho škole. Potom je to kontrolórka, ktorá si dovolí po tridsaťročnej službe povedať, že tender za 700 tisíc je zmanipulovaný, a my ju prepúšťame. Potom je tu novinárka, ktorá poukáže na divné nákupy lekárskych prístrojov. Aj ju šéf považuje za nadbytočnú vzápätí. Potom je to pani lekárka, ktorá povie, že ten záznam nebol v poriadku, keď ho niekto zmazal. A my ju ponížime a preradíme. Necítite, že to sú drobnú stopy, ktoré idú veľmi zlým smerom? Naozaj, a opakujem to, nie je dôležité, kto ako sa na tom podieľal, pretože to je história, možno o tom pomlčí, ale vyústi to do toho, že Kotlebovcov a im podobných, strašne nebezpečných ľudí bude pribúdať, nie tu, sa bojíte, že ich tu bude pribúdať nejaké to percento podľa prieskumov, ale ich bude pribúdať v celej spoločnosti. A vôbec nikto sa nebude spytovať, koľko smerákov, koľko Obyčajných, koľko SDKÚ členov sa na tom podieľalo. Ale otázka bude znieť, prečo ste nekonali vtedy, keď ste cítili, že atmosféra tu hustne. A len taký maličký apendix bude ten, že zástupkyňa verejných práv chcela prehovoriť a ktosi jej povedal neslušne: „Mlč.“ Je možné ju umlčať pri jednom aj pri druhom, aj pri treťom rokovaní vlády, ale verte, že to umlčiavanie nebude možné tolerovať donekonečna, pretože miesto pani ombudsmanky potom prehovoria druhí. Ja sa veľmi obávam, že nevyužívame jednu z posledných šancí, ktorú tu máme. Možno tempo historického vývoja bude rýchlejšie ako si myslíme, lebo mnohí sme si zvykli na to, že všetko ide akosi tak pomaly. Aj možno tí, ktorí ste tu 20 rokov, tak už máte pocit, že veď napokon zažili sme tu kadečo a vždy to išlo ako keby smerom, ktorý sa dal považovať za primeraný. My históriu nemáme ešte za sebou. My naozaj sa môžeme dostať k tomu, že vôbec tieto prestrelky nebudú dôležité a že dôležitá bude základná elementárna bezpečnosť, slušnosť a pocity ohrozenia občanov. Ja si myslím, keď to tu tak často zaznievalo, že práve v Kotlebovi je istá šanca. Naozaj môže to byť v konečnom dôsledku paradoxne dobrá správa pre Slovensko, ale len v tom prípade, ak sa spamätáme, ak prestaneme robiť také nehoráznosti, že budeme sa tu baviť o tom, že ombudsmanka nemá prehovoriť, keď o to požiada, keď budeme tu zosmiešňovať a doslova vymýšľať rôzne argumenty o tom, že niekde v Nitre nám holohlaví ľudia bijú ľudí na ulici a my sa domnievame, že to je len dôsledok toho, že sa to poctivo vyšetruje, takže nech trocha pobehajú po tých uliciach. Okrem toho posledná správa práve z posledných minút je, že už boli prepustení po zadržaní. Ja viem nie sme tu odborníci, vyšetrovatelia. A preto možno ani neskúmajme ani Moldavu, ani Nitru, ale skúmajme svoje svedomia, či naozaj konáme dobre, keď hľadanie dôležitých práv pre občanov Slovenska, pre budúcnosť Slovenska nahrádzame tým, že sa tuná dohadujeme o nepodstatných, nedôležitých veciach, ktoré sa nám zosypú na hlavu, že sa zosmiešňujeme, že zosmiešňujeme tých pár ľudí, čo dokážu otvoriť ústa a povedať „takto nie“. Ako je možné, že členovia vlády nevedia povedať, áno, je to chyba, je to zlé, keď taký Žarnay vyletel. A ja sa postarám o to, aby sa vrátil. Pán minister mi to sľúbil, že sa tak stane. Čakám na to. Kontrolórka, čo poukáže na tender za 700 tisíc, vyletí z roboty po 28-ročnej praxi. Veď to nie sú prípady veľké. Veď to sú len zrniečka toho, čo sa tu deje. Kto z vás by si dovolil povedať, že keď zhasnú kamery a svetlá a keď rozprávame úprimne a naozaj tak, ako si o tom myslíme, že to tak je, tak nepriznávame, že v tejto krajine je strašne veľa zla? Keď dohovoríte s vyšetrovateľom, keď zavrie spis a prejde do neoficiálnej reči, tak povie, je to tu strašné. Policajti môžu milovať svojho pána ministra, ale to ešte neznamená, že necítia, že to, čo sa deje v tokoch vyšetrovania, je zlé.

    Ale, dobre, odbočil som, nechcem sa púšťať do tejto debaty. Chcel som vás len veľmi úprimne a veľmi dôrazne poprosiť, aby sme si uvedomili, že možno ten Kotleba je ozaj posledná šanca na to, aby sme pochopili, že tadiaľto cesta nejde a že ak neodblokujeme ľudský hnev v tom slova zmysle, že ukážeme, že vieme ho počúvať a vieme reagovať na tie veci, ktoré vyplývajú z hlbokej nespokojnosti ľudí s tým, čo sa deje, tak možno to ešte zachránime, lebo naozaj história neskončila a naozaj sme pri dverách čohosi, do čoho celkom dobre nedovidíme, čo je za nimi, a preto si myslím, že je naša mimoriadna schôdza, ktorá je venovaná verejnej ochrankyni práv, ktorá sa toho času volá doktorka Jana Dubovcová, a nabudúce sa možno bude volať inak, to nie je dôležité, ako sa volá, dôležité je to, že tú funkciu máme a že je istým symbolom funkčným, a ona dokázala, že ním chce byť, aby sme jej my z tejto snemovne vyslali jedno veľké slovíčko „prepáčte“, aby sme sa jej ospravedlnili. Veď my sme tu tí, čo máme kontrolovať výkonnú moc. Zdá sa, že nás nepočúva. Zdá sa, že nie sme dobrí nadriadení tejto vláde. Zdá sa, že pri tom špekulujeme. Myslíme si, že robíme dobre pre tých, ktorí nás sem dostali, ale nás sem nedostali politické centrály, nás sem dostali ľudia. Tak by som veľmi prosil, aby sme toto ospravedlnenie pani Dubovcovej poslali. Ja ako jedna stopäťdesiatina siene zákonnosti, ktorá má túto zákonnú úlohu, sa jej za to, čo jej vyrobila a vyparatila vláda tou neúctivosťou, ospravedlňujem

  • Reakcia predkladateľa.

  • , alebo, áno, ďakujem pekne pánovi predkladateľovi, možno aj za to, že sme boli tak neúctiví, a to je veľmi dobrá poznámka, ďakujem, pán poslanec Hrušovský, že sme nedokázali nie vláda naša podriadená, ale my, ktorí sme nad ňou, tiež mať toľko slušnosti politickej, ľudskosti a empatie, že sme jej túto správu neumožnili tu predniesť. Takže, prepáčte, pani ombudsmanka, ja chcem veriť, že mimoriadna schôdza nebola zbytočná a že to, čo urobiť máme a budeme musieť, aj čestne urobíme, pretože v opačnom prípade naše mandáty sú len prázdnym obsahom. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia piati poslanci, pán poslanec Bugár, Mezenská, Záhumenský, Martvoň a Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, veľakrát ste hovorili tak, dá sa povedať, všeobecne. Hovorili ste napríklad to, že je to neúcta k úradu ombudsmanky, že ktosi ju umlčal. Treba ale povedať, že ju umlčal nie ktosi, ale Robert Fico a vláda Roberta Fica.

    Spomenuli ste napríklad Nitru a zároveň ste hovorili aj o tom, že nad našou krajinou sa stmieva. Viete, v čom je tu problém? Včera ste mohli počuť aj v tejto sále od pána ministra Kaliňáka alebo aj v jednej televíznej relácii, keď otvorene hovoril, že napríklad v Nitre tých páchateľov neonacistov oni nemohli hneď zaistiť, potrebovali 4 mesiace na to, aby polícia pripravila, dá sa povedať, dôkazový materiál, aby tí ľudia boli tvrdo potrestaní. Výsledok dnešný toho viete, aký je? Boli prepustení. To znamená, že tí, ktorých zbili, tí znovu sa musia báť. Dennodenne ich môžu vidieť, samozrejme, na uliciach a budú sa báť. Toto je výsledok, toto je to stmievanie sa nad našou krajinou, keď už teda vás môžem takto citovať, že minister vnútra klame, zavádza, nekoná štyri mesiace a potom rýchlo, rýchlo na základe aj mediálnych výstupov niečo urobí a, samozrejme, prokurátor na to povie, že to nestačí, a prepustí páchateľov, ktorí sú natočení na videokamerách. Existuje záznam a ani toto nestačí? Takže tá naša krajina, keď už teda znovu vás môžem takto chytiť za slovo, preto upadá, lebo máme takúto vládu a takého ministra vnútra.

  • Pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

  • Tak ako počúvam rozpravu k tým udalostiam, ktoré sa odohrali v Moldave, nedá mi, aby som sa spolu s vami nezamyslela nad tým a nevyslovila takú tú reflexiu nad tým, aký je zmysel vlastne tejto celej dvojdňovej rozpravy, ak nevieme nájsť spoločné riešenia. Opäť mám pocit, že je to komunikácia hluchého a slepého. Tých, čo volajú po eliminácii napätia, eskalácii akéhokoľvek prejavu násilia nemá kto počúvať. Ak tento parlament nebude schopný mať zmysluplné rozpravy, ktorých záverom bude hľadané riešenie, obávam sa toho, že tak to vytvára živnú pôdu len preto, aby toto napätie a prejavy násilia v spoločnosti ďalej len eskalovali. Je mi smutno počas toho, ako počúvam túto rozpravu, že parlament v tejto skladbe nevie nájsť riešenie, pýtam sa, kedy sa konečne zamyslíme nad východiskom a nejakým záverom z tejto debaty, kedy dospejeme do toho štádia, že kedy tých, čo volajú oprávnene aj na základe podkladov po tom, aby sa eliminovalo toto násilie, kedy tých, čo po tom volajú, druhá strana vypočuje. Bez toho táto rozprava pre mňa nemá žiaden zmysel. Aké bude východisko z tejto dvojdňovej rozpravy? Kedy sa začneme baviť o riešení a náprave nežiaduceho stavu. Napätie, ktorého sme svedkami, a tie prejavy sú naozaj častejšie, nepotrebuje nikto v tejto spoločnosti.

  • Pán poslanec Záhumenský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Mičovský, prosím vás, nezavádzajte verejnosť, neklamte ľudí. Nikto neumlčal pani ombudsmanku. Ona má plné právo rozprávať všade, kde len chce, či do médií, môže predkladať správy. Ani raz ste nepovedali, že nepostupovala podľa zákona. A nikoho z vás opozície nezaujíma, že mala snahu vytvoriť konflikt, aby ste mohli zvolať tú schôdzu, pričom ste nepočítali s tým, že bude.

    Povedali ste, že Kotlebovcov bude pribúdať. Bojím sa, že áno, ak nevybavíme policajtov dostatočnými právomocami, aby boli schopní uchrániť slušných ľudí od neprispôsobivých občanov, aby mali toľko právomocí a nebáli sa zasiahnuť a zasiahnuť aj razantne, aby ochránili práva slušných ľudí. A myslím si, že ochranca ľudských práv musí chrániť práva v prvom rade slušných ľudí, aj keď má chrániť všetkých občanov. Ale nemôžeme to postaviť do roviny, že neprispôsobiví majú viacej práv, pretože si môžu dovoliť viacej, majú priestupkovú imunitu, lebo sú sociálne odkázaní a tak ďalej a tak ďalej.

    Problém rómskej komunity je špecifický a určite sa tomu treba venovať, ale nemyslím si, že zásah v Moldave bol proti Rómom. A znovu opakujem, nebol proti Rómom, bol proti ťažko neprispôsobivým občanom. Akurát bol politicky zneužitý pani ombudsmankou. Tak, prosím vás, nezavádzajte, že bola umlčaná. Ona nebola umlčaná, len mala snahu vytvoriť konflikt, ale nepostupovala podľa zákona. Keby bola postupovala podľa zákona, tak je jej umožnené vystúpiť kdekoľvek. A nemyslím si, že jej vystúpenie na Úrade vlády alebo na vláde by tento problém vyriešilo, lebo problém neprispôsobivých občanov je problém celej spoločnosti, sú frustrovaní občania z toho, myslím si, že polícia nemá dosť právomocí, aby konala. A treba sa zamyslieť nad tým, či netreba vytvoriť polícii väčšie právomoci, jasné kompetencie, aby mohla razantne zasahovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, dá sa s tebou v mnohom súhlasiť, samozrejme, a zdieľam tvoj názor. A tiež si myslím, že ide tu aj o ten úrad, ktorý ombudsmanka zastupuje. A znovu sa mi potvrdzuje, že znovu politikárčime. Bolo to aj včera spomínané z opozičných lavíc, že pokiaľ by tam bol ich nominant, tak asi ten úrad by ináč bol vnímaný. A z toho mi je zle. Myslím si, že stále by nám malo ísť o tú rozumnú vec pre všetkých našich ľudí a hlavne o riešenie problémov, ktoré nastoľuje dennodenný chod života na Slovensku. Tak som si povedal, ten chod dejín sa môže na Slovensku veľmi zrýchliť, že nebudeme ani stíhať pozerať sa, čo sa to tam deje. A myslím si, že nastal čas, aby konkrétne riešenia, ako aj tu kolegyňa Mezenská spomínala, vyšli aj z tohto parlamentu. Žiaľ, vyzerá to tak, že farizejstvo, dôkladnosť, neúprimnosť sa u nás v politike rozmohli do neúmernej miery. A z toho mám hrôzu, žiaľ, mám hrôzu. Ďakujem.

  • Keď chcete reagovať, treba sa včas prihlásiť, pán poslanec. Nech sa páči, reagujte.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Mrzí ma, že som nenašiel vhodnejšie slová, pretože ja som sa nechcel pustiť do toho, kto kde kedy čo komu zakázal. To bol iba dôsledok. Ja som chcel ukázať a poukázať a poprosiť, aby sme konečne urobili isté pokánie zľava, sprava a povedali si, ak sme toho schopní, ak to ozaj myslíme úprimne, že musíme odblokovať mechanizmy, ktoré ľuďom ukážu, že tento štát môže fungovať spravodlivo, že môžeme tých, ktorí dokážu vybočiť z radu a povedať, že tadiaľto cesta nevedie, aj vypočuť, aj uznať ich pravdu. Padni komu, padni, nech to stojí, čo to stojí, spytujem sa, prečo to nevieme urobiť. Bojím sa, že môže byť odpoveď aj taká, že by sme to aj chceli, ale nemôžeme urobiť, pretože domino efekt by mohol nastať priveľký, ale vari to nebude až tak zlé. Takže veľmi pekne prosím, aby sme nechápali diskusiu o pani ombudsmanke s tým, do akej miery ona využila či nevyužila alebo porušila zákon, ale aby sme ju chápali ako symbol, že ak takýto vysoký ústavný predstaviteľ nebude mať právo kdekoľvek otvorene rozprávať so svojimi kolegami ústavnými, činiteľmi o vážnych problémoch, tak potom šanca, že by sme tie mechanizmy dokázali oživiť tak, aby krajina fungovala spravodlivo, sa bude blížiť k nule. O toto mi išlo. Ďakujem.

  • Pán poslanec Fecko má procedurálny návrh, zrejme chce zvolať výbor. Takže, nech sa páči, keďže sme nehlasovali, pán poslanec.

  • Ruch v sále.

  • Pán kolega, dovolíte? Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcel by som pripomenúť členom výboru, hoci ich nevidím tu veľa, dneska máme zvolaný výbor na 12.15 hodinu vo zvyčajnej miestnosti, č. 71. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som sa, keď už táto schôdza prebieha, chcel vyjadriť k trom veciam, jednak k tomu, ako vláda naložila s verejnou ochrankyňou práv, potom k otázke vôbec kriminality aj neprispôsobivých občanov akejkoľvek farby pleti a potom k situácii v Nitre, pretože sa mi zdá, že aj to je vážny problém, ktorý, žiaľ, zatiaľ hrubým zavádzaním ministra vnútra a policajného prezidenta si vyžaduje našu pozornosť, lebo netreba ísť len do Moldavy nad Bodvou, treba ísť aj tam, ale aj do Nitry a pýtať sa ľudí, ktorí poctivo podnikajú, slušne žijú, platia dane a necítia sa bezpečne. A budem hovoriť aj niektoré konkrétne informácie z Nitry.

    Najskôr možno predsa len, keď viacerí poslanci aj opozície, ale aj koalície tvrdia, že táto schôdza sa neuberá dobrým smerom, ja som za program schôdze nehlasoval. A bolo zrejmé, už keď ju opozícia zvolávala, že po prvýkrát pravdepodobne v histórii minimálne tohto volebného obdobia vládni poslanci za program schôdze zahlasujú na žiadosť ministra vnútra alebo premiéra práve kvôli tomu, že po voľbách do VÚC je zrejmé, že časť hlasov, ktoré dostávajú extrémisti, a nehovorím to ani s radosťou, sú hlasy bývalých voličov strany SMER. Vôbec nemusíme ísť k prieskumom, veď v Banskej Bystrici dostal váš kandidát v druhom kole menej hlasov pri vyššej účasti voličov asi o 5 % ako v kole prvom, na to nemusí byť nikto nositeľ Nobelovej ceny za matematiku, aby vedel, odkiaľ tie hlasy asi prišli. A preto bolo zrejmé, že keďže takáto ponuka príde, a sem-tam sa stáva, že nahrávka na smeč preskočí na druhú stranu siete, že ju ten súper využije. Preto bolo otázne, či tá nahrávka bola dobre mierená. Podľa mojej mienky nebola dobre mierená a nebol to úplne dobrý úsudok, takúto schôdzu zvolávať, ale je zvolaná.

    Najskôr by som sa teda vyjadril, po prvé k tomu, akým spôsobom vláda naložila so správou verejnej ochrankyne práv. A nebudem sa vyjadrovať k meritu tej správy, ale k tomu, že sa mi zdá byť to takou červenou niťou, ktorá sa tak tiahne fungovaním dnešnej vlády a premiéra Fica, že jediná inštitúcia, ktorá nie je pod zodpovednosťou a kde nemá SMER svojich nominantov, lebo ich má vo všetkých inštitúciách v princípe, aj na NKÚ, aj na Generálnej prokuratúre, aj na Najvyššom súde, aj na Ústavnom súde, je verejný ochranca práv. A ja poznám Janu Dubovcovú. A napriek tomu, že mám v mnohých veciach veľmi odlišné názory od nej, a bola moja bývalá kolegyňa na ministerstve spravodlivosti, tak ju považujem za čestnú a odvážnu ženu, bývalú sudkyňu, ktorá ako jedna z mála v justícii bola ochotná a schopná nielen hovoriť, ale aj konať v probléme korupcie v súdnictve, za čo bola v tom čase pomerne tvrdo perzekvovaná vaším súčasným nominantom na Najvyššom súde. Čiže považujem ju za odvážnu a čestnú. A s takými ľuďmi podľa mojej mienky je potrebné minimálne komunikovať slušne. Dokazovať si na vláde, ktorú vedie predseda vlády, a on udáva slovo, v spoločnosti štrnástich mužov, že kto má pravdu a kto porušil zákon a či môže alebo nemôže vystúpiť voči tejto žene, považujem nielenže za prejav nejakej sily, ale aj takých nejakých komplexov, malichernosti a zakomplexovanosti, lebo aj premiér, ktorý vedie vládu a ktorý môže tým pádom kohokoľvek na tej vláde, ak ste niekedy boli prítomní, viete to, odpáliť alebo neodpáliť, nie kvôli tomu, že by mal pravdu, ale kvôli tomu, že dáva slovo. A preto si myslím, že to, čo urobila vláda a predseda vlády voči verejnej ochrankyni práv, bolo aj ľudsky zbabelé voči žene, nebolo to ani veľmi džentlmenské, ale teda ani veľmi mužské, lebo bolo to zbabelé a minimálne teda muži by nemali byť zbabelí. A vláda sa takto prejavila, žiaľ.

    Druhá moja poznámka sa týka rómskej kriminality, ak chcete, respektíve kriminality osôb, ktoré sú sociálne neprispôsobivé, kde, áno, väčšina má tmavšiu farbu pleti nie len, ale väčšina ju má. A to je vážny problém. To som nezľahčoval. A ja si nemyslím, že je našou úlohou riešiť, či zásah v Moldave bol alebo nebol oprávnený. Koniec koncov to vyšetruje krajská prokuratúra, to znamená, je to inštitúcia mimo rezortu vnútra a ja by som počkal na jej závery. Samozrejme, polícia nemôže ani voči osobám, ktoré sú na periférii spoločnosti, používať prostriedky, ktoré sú nezákonné, lebo však oni sa možnože nemôžu brániť. To je vylúčené. Na druhej strane, samozrejme, sa policajt nemôže báť zasiahnuť aj tvrdo zasiahnuť voči osobám, ktoré páchajú trestnú činnosť. A, žiaľ, na Slovensku z rôznych príčin polícia aj kvôli tomu, že možnože má slabú podporu a je stále, sústavne niekedy napádaná, sa niekedy bojí zasiahnuť, aj keď na to má zákonný dôvod a bolo by to správne. Predsa nie je normálne, aby často pri nejakej naozaj krčmovej bitke sa privolávala špeciálna jednotka, lebo sa bežné hliadky obávajú fyzického stretu, aby potom nemali problémy ho následne vysvetľovať. Ten problém je komplexnejší, samozrejme, ale aj to je jedna z príčin, pre ktorú možno polícia nemá taký rešpekt, akoby ho mohla a mala mať. A teraz to sa týka mimo politických strán nás všetkých.

    Za našej vlády, za vlády Ivety Radičovej, sme zmapovali oblasti na Slovensku, kde je vyššia miera kriminality majetkovej, ale aj násilnej. A boli to lokality v troch krajoch, v Prešovskom, v Košickom a v Banskobystrickom. Boli to, áno, aj lokality, kde sa nachádzajú segregované osady. A tam boli výrazne posilnené policajné jednotky, špeciálne jednotky, pohotovostné motorizované jednotky, ktoré, ako viete, kto sa trošku vyzná vo fungovaní polície, boli dovtedy výlučne v krajských mestách. A v týchto troch krajoch sme ich rady rozšírili, dokonca trojnásobne niekde, aby mohli mať svoje jednotky a mohli byť umiestnené v ďalších lokalitách kraja, už som spomínal, v Krompachoch, Michalovciach, pri Vranove, v Nižnom Hrabovci, v Poprade, to znamená miesta, kde je zvýšená kriminalita. Ja som v tom čase bol kritizovaný aj tretím sektorom alebo jeho časťou za to, že chcem riešiť rómsky problém represívne. Ja som neriešil rómsky problém, ja som bol minister vnútra, ja som riešil bezpečnostný problém. A mne je úplne jedno, kto pácha trestnú činnosť, ten, kto ju pácha, akú má farbu pleti. Pokiaľ ju niekto spácha, tak polícia musí zasiahnuť a justícia musí konať. A preto si myslím, že nebolo celkom rozumné o tejto veci rokovať v pléne Národnej rady. A myslím si, že ten pocit už má dnes zjavne skoro každý v Národnej rade.

    Ale keďže hovorím, že by nemala byť represia voči kriminalite farboslepá, tak sa vyjadrím aj k situácii, ktorá sa stala v Nitre. A vyjadrím sa k nej najmä preto, že minister vnútra, a je mi to veľmi ľúto, a policajný prezident v tejto veci tak hrubo zavádza a klame, že sa mi zdá, že boli presiahnuté všetky nejaké rozumné hranice tolerancie. Totižto, samozrejme, Policajný zbor je veľmi rozsiahly. Má cez 20 tisíc príslušníkov. Nie je celkom pravda, že by Slovensko malo na počet obyvateľov najviac policajtov, lebo vždy je to v štatistike. Sú krajiny, ktoré majú časť polície pod rezortom obrany, sú to Francúzsko, Španielsko, Taliansko, nechcem ísť do podrobností, nie je to ani téma dňa. Ale stane sa niekedy nejaký problém a to policajný prezident prizná, minister to prizná, áno, ideme to riešiť, proste musíme vyvodiť nejaké konzekvencie, aj personálne, fajn, ideme ďalej. Ale ak zavádza a klame, tak sa mi zdá, že potom zdroj na odvolanie nie je len okresný riaditeľ alebo krajský riaditeľ, ale aj niektorí ďalší funkcionári. A poviem teda, o čo v tomto incidente ide. Je to incident, ktorý sa udial v októbri v Nitre, kde bezbranných slušných ľudí surovo, hrubo napadli prívrženci pravicového extrémizmu. V prvom rade je z informácií, ktoré máme verejne dostupné, zrejmé, že mestská polícia...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, až vás môžem poprosiť, rokujeme o niečom inom, držte sa, prosím vás, programu.

  • Ja viem, pani podpredsedníčka, z tohto miesta aj minister vnútra rozprával čokoľvek. Pán poslanec Muňko rozprával čokoľvek, takže by som vás poprosil, keby som mohol pokračovať...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Mojou povinnosťou je vás upozorniť na to, tak vás poprosím, aby ste dodržiavali rokovací poriadok.

  • Ďakujem za upozornenie. Čiže z informácií, ktoré máme, je zrejmé, že mestská polícia po incidente zadržala páchateľov a predviedla ich na oddelenie štátnej polície. Z toho vyplýva, že štátna polícia mala ihneď informáciu o existencii kamerového záznamu a páchateľov nemuseli vôbec stotožňovať, keďže boli zadržaní. V princípe na obvinenie páchateľov nebolo potrebné nič viac, iba vypočuť svedkov z baru, zabezpečiť kamerový záznam, tento si vyhodnotiť a, samozrejme, poslať zranených k lekárovi. Na základe toho, že už vtedy bolo zrejmé, podľa informácií, ktoré boli zverejnené, že jeden z nich mal otras mozgu, zlomený nos a poškodenú rohovku, už len za tejto dôkaznej situácie bolo potrebné okamžite vniesť obvinenie a skutok kvalifikovať minimálne ako trestný čin výtržníctva v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví, samozrejme, všetko formou spolupáchateľstva. Následne mali byť zisťované dôvody väzby. A ak by zistili policajné orgány, že páchatelia už boli trestne stíhaní, tak by bolo ich povinnosťou dať podnet prokuratúre, navrhnúť väzbu a predložiť spis s podnetom na väzbu prokurátorovi. Ak by policajti v ten večer už nič iné nespravili, tak to spraviť mali a museli, aby sa mohlo vôbec začať polemizovať o tom, či niečo zanedbali alebo nie. Musím povedať, že ak toto nespravili, je to fatálne pochybenie príslušných policajných funkcionárov v Nitre, fatálne pochybenie, keď to obhajuje minister vnútra, aj ministra vnútra.

    Minister vnútra argumentuje tým, že polícia čakala na znalecký posudok, aby mohla obviniť páchateľov z prísnejšej kvalifikácie. Tento argument je absurdný a je úplne zjavnou lžou. Totižto, nechcem ísť do nejakých trestnoprávnych pojednaní tuná, ak by následne polícia prišla k záveru, že sa jednalo o pokus spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví alebo že sú tam ďalšie kvalifikačné predpoklady, kedykoľvek mohol byť skutok prekvalifikovaný, čo je úplne štandardná, bežná rutinná vec v tisícoch trestných vecí.

    Teraz si predstavte, že je nejaký prípad nejakého usmrtenia, zjavne možno úmyselného niekde doma a polícia hneď nevie predtým, ako vykoná možno ďalšie dokazovanie, aká je to kvalifikácia, či išlo len o ublíženie na zdraví s následkom smrti, či išlo o vraždu, či išlo o úkladnú vraždu, a povedať, že dovtedy neobviní známeho páchateľa, pokiaľ nebude ustálená stopercentne právna kvalifikácia, je nezmysel, z ktorého by vyletel na trestnom práve študent právnickej fakulty. Súd koniec koncov keď o veci koná na základe obžaloby, môže vec prekvalifikovať, aj prísnejšie, to sa deje bežne, štandardne.

    Tvrdiť, že štyri mesiace neboli známi páchatelia obvinení kvôli znaleckému posudku v situácii, keď bolo zrejmé, že boli minimálne dva trestné činy spáchané, je absurdné a neprijateľné, neprijateľné. Ak to obhajuje minister vnútra a premiér tiež verejne, tak buď sú odborne nespôsobilí na výkon svojej funkcie, alebo celkom úmyselne klamú, aby vyšli z toho škandálu akoby bez nejakej väčšej ujmy.

    Chcem vás upozorniť, vážení kolegovia, že podľa Trestného poriadku je potrebné v prípade, že sú známi páchatelia, vzniesť obvinenie, citujem, bez meškania, okamžite, nie po štyroch mesiacoch.

    Naviac, aj ďalší beh udalostí ukazuje, že následné riešenie po tom, ako zverejnili médiá tento incident, bolo čisto silové a návrh na vzatie do väzby ani prokurátor neakceptoval. A priznám sa osobne, že sa tomu veľmi nedivím. Čím zdôvodníte, by som sa rád opýtal kolegov znalých v trestnom práve, väzbu po štyroch mesiacoch, že bude kolúzna väzba, však svedkov mohli ovplyvniť za štyri mesiace, že budú v trestnej činnosti pokračovať, veď to mohli robiť doteraz, že utečú, ale bol proste veľký škandál, tak proste bolo treba sa ukázať, práveže ideme tvrdo a teraz aj väzbu navrhneme, po štyroch mesiacoch, keď boli známi páchatelia? To si robíte srandu? Ale, ešte raz, keby minister vnútra povedal, je to problém, musíme to riešiť, ideme, okresný riaditeľ, čo sa udialo, chyba, neakceptovateľné. Ale týmto dávate signál aj voči tým funkcionárom Policajného zboru, ktorí nie sú spôsobilí vykonávať svoje funkcie, alebo možno pán okresný riaditeľ bol vtedy na poľovačke, neviem, že si môžu robiť v princípe, čo chcú, že aj za zjavné pochybenia, za ktoré nie je minister zodpovedný, netvrdím, za zjavné pochybenia nebude nikto niesť zodpovednosť a budú sa vymýšľať čo najabsurdnejšie zdôvodnenia, ako ten škandál nejakým spôsobom ututlať.

    Nikto z nás neverí tomu, že k obvineniu a zatknutiu prišlo náhodou jeden deň po tom, ako celý incident zverejnil denník SME. To považujem za neprijateľné. Považujem za neprijateľnú majetkovú trestnú činnosť osôb, ktoré sú v segregovaných osadách, ale aj násilnú trestnú činnosť všelijakých testosterónových blbečkov. Rovnako ohrozujú pocit bezpečia normálnych slušných ľudí.

    Ja nechcem podceňovať to, v akej situácii žijú ľudia v blízkosti segregovaných osád. Žijú vo veľmi ťažkej situácii, ktorú si mnohí z nás nevieme predstaviť. Tretí sektor niekedy podľa mňa tiež si ju nevie predstaviť. Keď ste vystavení majetkovej trestnej činnosti raz, dvakrát za rok, nech, ale ste jej vystavení každý deň, je to vážny problém. Čiže tá empatia voči poškodeným akoukoľvek trestnou činnosťou je namieste tak v tej Moldave nad Bodvou, aj v tej Nitre, kde boli bezbranní ľudia (Ako som ja videl na tej kamere, na tom zázname, jedna z tých osôb bola žena, mladá žena.), ktorí boli surovo bití, kopaní do hlavy na ulici a štyri mesiace sa nedialo nič. A keby minister prišiel a povedal, je to problém, ideme to riešiť, je to fajn, ale keď to obhajuje, že to bolo s cieľom zabezpečiť prísne potrestanie, tak je to, nehnevajte sa, absolútne kocúrkovo.

    Tvrdiť, že v princípe polícia nemohla vedieť, či nešlo o priestupok, tak to už považujem za frašku. Pre každého, kto videl ten záznam, je evidentné, že išlo o minimálne dva trestné činy, bez debaty. Keď niekoho na verejne prístupnom mieste napadne skupina skinhedov a kope ho do hlavy, to je podľa nejakého odborníka na trestné právo potenciálne priestupok? To je akože taká bežná strkanica? Čiže otázka vôbec je, či to môžeme kvalifikovať ako trestný čin.

    A obávam sa, že takéto posolstvá do verejnosti, ale aj do vnútra polície ohrozujú bezpečnosť slušných ľudí v tejto krajine. A ak to minister vnútra a váš premiér obhajuje, tak si myslím, že aj oni sa na tom spolupodieľajú, že ohrozujú bezpečnosť slušných ľudí v tejto krajine.

    Ja budem hovoriť na výbore, ktorý máme zvolaný na utorok, o ďalších konkrétnostiach tohto škandalózneho príbehu v Nitre, lebo poškodených, pokiaľ sú poškodení akýmikoľvek trestnými činmi, tak je potrebné chrániť, nie takýmito absurdnými vyjadreniami ponižovať a ohrozovať bezpečie ďalších.

    Čiže, pani predsedajúca, myslím si, že keďže hovoríme na tejto schôdzi celkovo o kriminalite a hovoria o tom mnohí vaši poslanci, koniec koncov minister vnútra tu mal včera plamenný prejav, ktorý s radosťou využil, keďže dostal nahrávku na smeč, tak si myslím, že je povinnosťou hovoriť aj o ďalších formách kriminality, kde sú postihnutí a poškodení bežní ľudia, a nie celebrity, a kde, žiaľ, sa zatiaľ, sú aj príbehy, nemohli oprieť o podporu, nielen miestnej polície, ktorá možno v tomto prípade zlyhala, to sa môže stať, ale ani najvyššieho nadradeného funkcionára, ani ministra vnútra a ani premiéra, ktorí tento škandalózny postup ohrozujúci bezpečnosť na Slovensku, verejne vytrvalo, ale veľmi primitívne a hlúpo obhajujú. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia šiesti poslanci, pán poslanec Záhumenský, pani poslankyňa Žitňanská, Hlina, Martvoň, Vašečka a Simon. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic musím plne súhlasiť s vaším výrokom a dovolím si ho odcitovať: „Je úplne jedno, kto pácha trestnú činnosť, akú má farbu pleti, polícia musí aj tak zasiahnuť.“ Ja sa chcem spýtať, akú má šancu slušný človek alebo občan tejto krajiny, ak sa ocitne v jeho okolí alebo obydlí neprispôsobivá skupina občanov? Ja vám vymenujem jeho možnosti, po prvé, buď ten svoj dom predá a odsťahuje sa odtiaľ, predá ho za smiešnu cenu, lebo stráca hodnotu, alebo ten dom, kde sa prisťahovali neprispôsobiví občania, odkúpi za nehoráznu sumu, ktorá nemá nič spoločné s trhovou cenou, alebo mu praskne v hlave a urobí to, čo urobil Harman, keď vystrieľal neprispôsobivých občanov, čo sa môže stať, keby to niekto zažil, že žije roky terorizovaný neprispôsobivými občanmi, sa nečudujem, že niekomu prasknú nervy, alebo spácha samovraždu, alebo žije peklo na zemi. To sú možnosti slušného občana. Alebo je tu piata možnosť, že príde štát a jeho výkonná zložka moci, a to je, polícia a zabezpečí jeho ústavné právo na pokojný život. A ja si myslím, že toto je tá možnosť, ktorú musí vykonať zložka moci aj štát, aj vláda, aj všetci, aj Národná rada, podporovať to. A musíme spraviť všetko pre to, aby výkonná zložka moci mohla zasiahnuť.

    Súhlasím s vami, s ďalšou vetou, polícia sa nemôže báť zasiahnuť, aj keď na to má dôvod. Ja sa pýtam, čo táto schôdza priniesla? Nepriniesla ďalšiu neistotu do radov policajtov, ktorí sú nasadení v ťažkom prostredí vo veľkej skupine neprispôsobivých občanov a majú zasiahnuť? To neurobí to, že bude veľmi oveľa viacej zvažovať, či môžu zasiahnuť, aj keď je na to pádny dôvod, že sú napádaní, palicami, kameňmi a že sa budú báť zasiahnuť, lebo Národná rada ich bude kritizovať? Nespôsobili sme práve tento krok, kde polícia má ukázať svoju silu a že má nastoliť poriadok, že to bude ešte väčší problém? Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja nadviažem na to, čo hovoril pán poslanec Lipšic, a zopakujem v zásade to, čo som povedala aj včera, že sa mi začína javiť, že minister vnútra začína byť naozaj zrelý na odvolanie, pretože niektorými svojimi počinmi vlastne škodí polícii, pretože ja súhlasím s tým, že, áno, my potrebujeme, aby ľudia mohli dôverovať polícii, aby jej dôverovali, to, samozrejme vyžaduje, aby minister vnútra stál za políciou, ale zároveň to vyžaduje, aby, keď sa stane chyba, prešľap, konal a vyvodil zodpovednosť, pretože v opačnom prípade tá dôvera voči justícii tu nebude. A pokiaľ chráni minister vnútra aj prešľapy polície, no tak potom jej škodí, nedá sa nič robiť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len tak rozmýšľať skúsim nahlas v reakcii na tú poslednú časť tej Nitry, koľko policajtov povedalo tým chlapcom, tým fešákom, keby tam tá blbá kamera nebola. Ja si dovolím trúfnuť povedať, že to tam zaznelo. Otázka stojí, u koľkých a ako vysoko to tam bolo. Ja si myslím, že keby existovala nejaká svedecká výpoveď tých účastníkov z toho baru, tak sa tým ani nikto nezaoberá. To, že tam tá blbá kamera bola, nechávalo ľudí v takom určitom strehu, čo s tým. To, že tam tá blbá kamera sa zverejnila na SME, tak to bol už průser. To, ako spanikárili, to, čo urobili, to bolo presne to, čo v konečnom dôsledku len posilní vedomie. Ak môžete nakrajovať niečo úplne zlé alebo ak si dáte do Ottůvho slovníka „policajný průser“, no tak tam kľudne dajte tento prípad. Kľudne ho tam dajte, normálne ho rozpíšte celý. Čiže môžete stropiť totálny průser aj s tým koncom. Tá spanikárená reakcia polície, tá väzba, potom na druhý deň vonku z väzby, to je celé zlé. Ak niečo môže byť zlé, tak toto je zlé. Viete, hovorím to preto, aby sme my nakoniec neskončili v tom, že nie policajti budú mať na helmách kamery, aby sme my neskončili nakoniec v tom, že ľudia budú mať prilby a na nich kamery a odporúčanie bude: „Všetko si filmujte a pošlite to do SME.“ Totiž, viete, pokiaľ sa začne zaoberať prípadom polícia vtedy, keď to bude v SME, tak navrhnem, nech tam je príloha, príloha Odkazy pre políciu. Bojím sa, že keď to pôjde, tak ako to ide, tá príloha bude veľmi hrubá. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, musím uznať, ste človek, ktorý je odborník a ktorý vie aj politicky vystúpiť s tým, že spojí korektne a veľmi šikovne odborné veci s politickými vecami. Toto bolo názorným príkladom takéhoto podľa mňa výborného vystúpenia, lebo fakt ste odborník, ale všimol som si tu zopár takých drobností, na ktoré chcem reagovať.

    Jedna vec je, s tým budem plne s vami aj súhlasiť, že ide zbytočnú schôdzu. Plne ste to povedali, dúfam, že si to aj kolegovia z opozície poznačili.

    Druhá vec, na ktorú ste poukázali odborne, podľa mňa správne, je, že uznali ste, že bolo ťažké po štyroch mesiacoch nájsť nejaký dôvod väzby, že aj vy chápete toho prokurátora, že teda musel postupovať tak, ako postupoval. No ja si myslím, že najskôr by som asi vyčkal, ako prebehne prešetrenie postupu prokurátora zo strany Generálnej prokuratúry, kde pán generálny prokurátor už aj dnes avizoval, že si teda pozrie ten postup toho prokurátora, nakoniec, aby to nebolo tak, že ten prokurátor pochybil alebo bol nejako prepojený s niekým. Nejdem nikomu škodiť, samozrejme, môže to ešte nejako inak vyjsť.

    Čo je ale dôležité, to je to, že myslím si, že každý zo strany SMER, i keď sa to tu snažíte nejakým spôsobom všetci z opozície teraz dávať do inej roviny, odsudzuje útok v Nitre. Nikto zo strany SMER nepovedal, že to schvaľuje. Každý z nás je proti takýmto útokom. A priznám sa, nikto nevedel z nás, čo sme tu v parlamente, ani vy ste to nevedeli, dovolím si povedať, pokiaľ denník SME nevyšiel s tým, že takýto útok sa odohral. Ale každý z nás to odsudzuje.

    Čo je ale dôležité, a tým chcem zareagovať. Vy ste spomínali, že v podstate pán minister Kaliňák povedal, že však mohlo ísť o priestupok v tomto, a preto sa čakalo. No je tu znova jedna taká drobnosť, hovorili ste v jednotnom čísle. Nevšimli ste si, že tam bolo okolo osem útočníkov a každý z tých útočníkov útočil v inej miere a v inom rozsahu. U niekoho z tých útočníkov to bolo v rozsahu priestupku, niektorý z tých útokov bol v rozsahu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Hlasy z pléna.

  • Budete reagovať, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem. Keď počúvam tieto veci, tak mi prichádzajú na um dve slová: zodpovednosť a česť. Veľmi často tu znie obvykle „prevziať zodpovednosť, zobrať na seba nejakú zodpovednosť“, a to nie preto, že ma niekto k tomu dotlačí, alebo niekto má väčšinu hlasov, môže ma odvolať, ale preto, že mám nejakú vnútornú česť. Ja teraz netvrdím, že to má byť minister vnútra. Ale snáď to má byť možno niekto z Policajného zboru alebo z iných zložiek činných v tom trestnom konaní. Obvykle vidíme to, že padajú hlavy. A mám taký pocit, že u nás je stále boj o to, aby tie hlavy zostali na svojich miestach, lebo ich niekto potrebuje, proste my tam túto hlavu potrebujeme. A preto nemožno urobiť to gesto, ktoré by posilnilo aj vnímanie čestnosti, zodpovednosti v našej krajine, tým, že niekto to prevezme. A možno nebude nakoniec ani formálne obvinený. A je to obvyklé aj v iných krajinách, že odstúpi niekto, kto nie je už úplne dokonca usvedčený. Ale je tam určitá zodpovednosť. A udržuje sa tým politická kultúra. Keď som počúval tieto slová, toto mi chodilo po rozume. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Lipšic, plne s vami súhlasím a musím povedať, že aj Nitra, aj Moldava nad Bodvou je dôkazom o nutnosti verejnej kontroly nad štátnou mocou. To, či túto kontrolu vykonáva ombudsmanka a snaží sa poukázať na niektoré neduhy a snaží sa navrhovať riešenia a je odmietaná z vlády alebo či túto verejnú kontrolu vykonávajú médiá, je to stále jedno, pretože je to stále verejná kontrola nad parlamentom, nad vládou, nad zákonnou mocou a nad výkonnými zložkami tejto vlády a tejto krajiny. Bez tejto verejnej kontroly, som presvedčený, by neexistovalo dnes riešenie problému z Nitry, pretože to sa dalo do médií. A práve preto aj vedenie parlamentu by si malo premyslieť obmedzenie verejnej kontroly tu v tejto budove. Ako môžeme očakávať, že vonku ľudia majú mať prístup k verejnej kontrole, keď v tomto parlamente vedenie chce obmedziť kontrolu od médií. Výbory máme verejné aj rokovacia sála na balkóne je verejná. Tak potom kde je problém? Bojíme sa verejnej kontroly aj tu v parlamente? Potom čo očakávame, ako budú sa večne riešiť? Pán kolega, aj toto sú otázky, nad ktorými sa SMER musí zamyslieť, pretože prioritne zodpovednosť za radikalizáciu v tejto krajine nesie ten, kto vládne. A v tejto krajine už takmer dva roky vládne SMER sám so sebou a so svojimi finančnými skupinami.

  • Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Ja som sa zamýšľal nad tým, kvôli čomu tá schôdza je. Teda je najmä kvôli dvom veciam, kvôli tomu, že bola zvolaná skupinou poslancov, potom kvôli tomu, že väčšina v parlamente schválila jej program. Teda ja som ju ani nezvolával, ani som nehlasoval za jej program. Myslím, že poslanci strany SMER hlasovali za program tejto schôdze. Čiže myslím si, že by sa mali pýtať sami seba, prečo tá schôdza je.

    Ale k pánovi poslancovi Martvoňovi.

    Myslím si, že skutočnosť v Nitre je dosť zrejmá, lebo ak by polícia vzniesla obvinenie a prokurátor by ho zrušil, ako predčasne vydané napríklad, tak by bolo zrejmé, kde je chyba. Ale aj teraz je zrejmé, kde je chyba, a nebolo vznesené obvinenie políciou vôbec. Vzniesť ho je kompetencia, samozrejme, vyšetrovateľov alebo povereného policajta.

    Pán poslanec, ja som bol ministrom vnútra a vždy keď som mal pocit, že polícia nepochybila a je neoprávnene napádaná, tak som sa vždy aj napriek mediálnej veľkej kritike polície vždy zastal, vždy, ale zase na druhej strane, keď je úplne evidentné, že došlo k pochybeniu, tak sa mi nezdá byť ani správne, ani čestné to za každých okolností betónovať. A toto je ten prípad podľa mojej mienky.

    Hovoríte o kvalifikácii, že bolo ich tam viac. Po prvé, je zrejmé z toho záznamu, kto z tých útočníkov ako pôsobil. Po druhé, konali podľa mojej mienky v spolupáchateľstve. Keď niekto ide vylúpiť banku a stráži niekto len v aute a druhý pri dverách, ďalší sú v banke so strelnými zbraňami, všetkých obvinia z lúpeže spolupáchateľstvom. Ale, keby nič, tak výtržníctvo spáchali určite všetci. V tom sa zhodneme určite. Ani jeden z nich nespáchal priestupok, to je evidentné. A preto sa mi zdá, že je to, ako obhajovať neobhájiteľné v takejto situácii. A hrozilo naozaj ťažké ublíženie na zdraví bezúhonným osobám. Tento postup obhajovať sa mi proste nezdá byť fér a zdá sa mi už vôbec nie správny.

  • Panie poslankyne, páni poslanci je 12.00 hodín, prerušujem rokovanie, budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine vystúpením pána poslanca Poliačika.

    Dneska nie je hodina otázok a odpovedí vzhľadom na to, že je mimoriadna schôdza. V zmysle rokovacieho poriadku budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine. Prajem vám všetkým dobrú chuť a stretneme sa o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave o návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady k postupu vlády pri rokovaní o Vyrozumení verejného ochrancu práv o nesúhlase so stanoviskom ministerstva vnútra k porušeniu základných práv a slobôd.

    Pán predseda výboru Rudolf Chmel už zaujal miesto určené pre navrhovateľov aj pani spravodajkyňa Lucia Nicholsonová je tiež na mieste určenom pre spravodajcov.

    Do rozpravy je ešte ústne prihlásený poslanec Martin Poliačik, ktorému teraz dávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec, vidím, že aj vy máte pripravené video. Takže nech sa páči.

  • Nie, má ho pripravené pán Chmel. Ďakujem, pani podpredsedníčka. Tiež som nebol jedným zo signatárov tejto schôdze, ale vítam, že sa vytvoril priestor na to, aby sme hovorili o ochrane ľudských práv na Slovensku. Situácia je totiž taká, že práve tí, ktorí by mali byť v strede záujmu kohokoľvek, kto sa chce zaoberať ochranou ľudských práv, sa zo dňa na deň stávajú ohrozenejšími a zraniteľnejšími a je to z viacerých dôvodov, ten prvý objektívny dôvod, ekonomická situácia vždy spoločnosti vedie k tomu, že zraniteľnejšie skupiny obyvateľstva sú prvé, ktorým sa zhoršujú podmienky, a prvé pociťujú to, že ekonomika jednoducho nestíha. Potom tu ale máme ďalšie. Jednou takouto vlastnosťou slovenského systému alebo systému slovenskej spoločnosti je pomalý prístup orgánov činných v trestnom konaní. Hlavne keď sa bavíme o obetiach násilia, o obetiach domáceho násilia, ženách, deťoch, vďaka tomu, že často policajti berú toto násilie na ľahkú váhu, že nie sú vytvorené podmienky na to, aby tieto obete mohli vypovedať, aby boli ochránené, sa ich situácia zhoršuje.

    Na Slovensko mala prísť ratifikácia Dohovoru o ochrane detí aj žien pred sexuálnym vykorisťovaním a násilím, bohužiaľ, práve vďaka tomu, že čokoľvek, čo má prísť a vniesť nejaké pravidlá do toho, ako štát má vstupovať do toho, keď už sa niekto za dverami svojho vlastného domu správa za prijateľnými hranicami, vznikol pre mňa nepochopiteľný tlak práve od ľudí, ktorí majú plné ústa lásky k blížnemu. A tento dohovor bol stiahnutý a nebol posunutý Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako som povedal včera, ďalšia vec, ktorá na Slovensku utešene rastie, a príkladom toho bol príhovor pána Muňka pred prestávkou, je akceptácia extrémistického myslenia na Slovensku. To, čo ešte pred piatimi alebo šiestimi rokmi bolo považované za neprijateľné, sa dneska považuje za prejav toho, že sa zrazu veci pomenúvajú pravým menom, za prejav toho, že je odpor voči súčasnému politickému zriadeniu, ale to, že za týmito maskami sa stále viacej schovávajú otvorené prejavy neznášanlivosti voči menšinám založeným na etnickej príslušnosti, menšinám založeným na národnostnej príslušnosti alebo menšinám založeným aj na príslušnosti k inej sexuálnej orientácii, prehliadame.

    Musím povedať, že vec, s ktorou som sa doteraz počas mojej krátkej politickej kariéry nestretol a s ktorou sa stretávam pomerne častejšie, pomerne často v týchto dňoch, je, že na Slovensku narastá strach. A to nie je dobré. Povedzme si úprimne, kým sme boli v situácii, že sme si tu medzi sebou vykrikovali, že zľava doprava sme boli označovaní za darvinistov a neoliberálov a my sme zase kričali niečo možno o boľševikoch a internacionále, tak to bolo v zásade v poriadku, lebo sme vedeli, že vo väčšine prípadov, keď sa stretneme niekde na ulici, tak možno po sebe pokričíme tieto heslá ale tým to skončí. Ale dnes sme v situácii inej. Dnes sme v situácii takej, že reálne presadzovanie fašistických a nacistických ideológií na Slovensku už má konkrétnych nositeľov. A ja vám môžem povedať, že mnohí aj z mojich priateľov už strácajú vôľu otvorene to pomenovať, lebo vedia, že za týmito skupinami ľudí sú presne podobné skupinky a tlupy, ako sme videli na videu z Nitry, že sú to organizované skupiny, ozbrojené minimálne nestrelnými zbraňami, ale vôbec by som sa nečudoval, keby tam boli aj strelné zbrane, že sú to skupiny ľudí, ktoré majú pomerne významné zastúpenie aj v silových zložkách, a, bohužiaľ, sú na Slovensku aj ľudia, ktorí sa z uniformy policajta večer prezliekajú do uniformy Slovenskej pospolitosti. Aj takí na Slovensku žijú. A to, že nám tento vyslovene násilnícky mor prerastá spoločnosťou, je niečo, čo by malo podľa mňa zmazať čiaru medzi akoukoľvek, akoukoľvek ideologickou diskusiou v Národnej rade Slovenskej republiky, pretože nech už máme voči sebe čokoľvek, nárast ideológie smerujúcej k potláčaniu základných ľudských práv by mal podľa mňa každý poslanec tohto parlamentu považovať za niečo, čo je za čiarou jeho akceptácie.

    Teraz sa nám tu ale zlieva niekoľko prúdov, ktoré ten strach, naopak, posilňujú. Z nich ten prvý som už pomenoval. Je to nárast extrémistických hnutí, ten druhý je narastajúca frustrácia slovenských obyvateľov z toho, že reálne existujú problémy v slovenskej spoločnosti, ktoré neboli riešené. Ale nie sú to problémy, ktoré by mohli tak primitívne pomenované, ako to urobil kolega Muňko. Sú to problémy, ktoré siahajú hlbšie. Siahajú k tomu, že sme dovolili vznik komunít, ktoré naozaj trpia extrémnou chudobou, že extrémne chudobní ľudia nemajú inú šancu a možnosť, ako riešiť svoj každodenný život. A podľa mňa je naozaj nedorozumením hovoriť o týchto ľuďoch ako neprispôsobivých občanoch. Podľa mňa nikto prispôsobivejší na Slovensku nie je ako oni. Oni sa dokonale prispôsobili systému, do ktorého nemohli zasiahnuť a ktorý nemohli ovplyvniť, akým spôsobom bol budovaný. Ten bol budovaný tu v tejto sále. Tu boli schválené zákony, ktorým sa oni prispôsobili. Tu boli budované štruktúry, ktorých fungovaniu sa oni prispôsobili. A tu bol nastavený celý ich svet. Oni do nastavenia svojho vlastného sveta mohli povedať len veľmi malé minimum. A ja, samozrejme, som za to, aby zodpovednosť každého jedného občana Slovenskej republiky za jeho život bola na jeho pleciach. Ale to môže byť reálne až vo chvíli, keď má občan reálnu možnosť študovať, vzdelávať sa, pracovať a vystúpiť zo začarovaného kruhu, v ktorom sa pohybuje dnes. A to mu nepomôžeme tým, že aj tých slušných, aj tých, ktorí sa snažia, aj pracovníkov, ktorí v teréne s nimi pracujú, všetkých hodíme do jedného vreca a nazveme ich asociálmi, neprispôsobivými a nazveme ich proste rómskym problémom. Toto je iba zbytočné vytváranie spoločenskej bariéry, kde my ako nadradení si akože hovoríme, že my sme tí, ktorí tu diktujeme pravidlá, a oni, tí zlí, na druhej strane sa nám musia prispôsobiť. Nie, žiadne oni tu neexistuje. Sme tu len my, občania Slovenskej republiky, ktorí za posledných dvadsaťpäť rokov svojou voľbou v každých voľbách, svojou podporou svojich politických reprezentantov, svojím vyjadrovaním občianskeho postoja sme nechali, aby sa situácia dostala až sem. Nemá význam teraz ukazovať na druhú stranu toho plota alebo toho múru. Tam sa prispôsobili najlepšie, ako vedeli. A ak s tým chceme niečo urobiť musíme nastaviť systém, v ktorom keď sa prispôsobia, tak to bude sledovať verejný záujem a spoločenské dobro.

    Jedným z článkov budovania tohto nového systému je brať vážne ľudí, ktorí hovoria o porušovaní ľudských práv na Slovensku. A jedným z takýchto ľudí je aj ombudsmanka Jana Dubovcová. Ja neviem, kde je pravda, ja neviem, kto koho zbil, ja neviem, čo sa predtým stalo, ale to, čo viem, je, že chýba vôľa, aby to niekto vysvetlil. To, čo viem, je, že svet nie je čierno-biely. Aj v tej Moldave existujú nejaké aktivity nejakých neziskových združení. Aj tam sú ľudia, ktorí sa snažia kultivovať to prostredie a vyťahovať z toho nešťastného začarovaného kruhu čo najviac mladých ľudí, čo najviac detí a pracovať s nimi. Viem, že aj obyvatelia Moldavy vedia, na ktorého obyvateľa osady si majú dávať pozor a ktorý obyvateľ, naopak, je často ochotný prísť a pomôcť, keď treba niečo spraviť. Taká je realita. Je to zmiešané. A ak chceme dosiahnuť reálnu politickú zmenu, tak musíme si začať všímať práve tých, ktorí zákon dodržujú, musíme si všímať práve tých, ktorí investujú do svojho vzdelávania, a takým pomáhať, nech sú vo svojej vlastnej komunite vzorom a nech na nich sa dá potom ukázať prstom, že to ide.

    Obávam sa, že ak spoločenská diskusia bude pokračovať tým spôsobom, ako ju vidíme dnes, tak sa dočkáme situácie, keď už úplne ľudia, ktorí majú možnosť prispievať k riešeniu nastavovaním pravidiel a zákonov, stratia situáciu z vlastnej kontroly. A ak s tým chceme niečo urobiť, tak prvým krokom musí byť tu medzi nami spoločenská dohoda a prierezová dohoda, ku ktorej povieme v zásade tri veci.

    Tá prvá vec je, že problém je komplexný a neexistujú jednoduché riešenia a akékoľvek návrhy jednoduchých riešení, ktoré prichádzajú práve zo strany podporovateľov extrémistických hnutí, odsúdime.

    Druhou vecou bude priznanie, že riešenie vyžaduje veľmi veľa energie a veľmi veľa peňazí a keď ich neinvestujeme, tak jednoducho sa nedokážeme pohnúť z miesta, a že tie peniaze treba investovať napríklad do toho, aby vzdelávanie detí z rómskych osád začalo vyzerať inak, aby sme nieže prispôsobovali ich pri vstupe do školského systému našim požiadavkám, ale aby sme prispôsobili školu, do ktorej oni idú v situácii, v ktorej žijú. Keď sa pozriete na materské centrum už celoslovensky známych učiteliek z Dobšinej, ktoré vybudovali čisto zo súkromných peňazí bez akejkoľvek podpory štátu, tak uvidíte deti, ktoré prídu, pozdravia, umyté, slušné celý deň pracujú. A nie je to kvôli tomu, že by to boli iné deti. Je to kvôli tomu, že bolo pre ne vytvorené prostredie a špeciálny prístup, vďaka ktorému sa dokázali zaradiť, dokázali v sebe nájsť potenciál a ten potenciál rozvíjajú. Toto by malo byť v každej osade.

    My sme prišli už v roku 2010 s koncepciou tzv. komunitných centier, ktoré mali práve vytvárať ten spoločný bod, v ktorom sa mala stretať majoritná spoločnosť s obyvateľmi rómskych osád, komunitných centier, v ktorých by jednak pracovali terénni pracovníci s dospelými obyvateľmi osady, ale ktoré by v prvom rade slúžili na to, aby deti už vo veku od troch rokov získavali základné návyky hygienické, spoločenské, keď prichádzajú do škôl do prvého ročníka, prišli pripravené. Tieto komunitné centrá mali slúžiť tiež na to, že keď už deti vo veku šiestich rokov idú do školy a vracajú sa naspäť, tak nezapadnú naspäť do tej mizérie života v osade, aj keď je to možno mizéria iba z nášho uhla pohľadu, ale tam by si robili svoje domáce úlohy, tam by sa zúčastňovali krúžkov. A bolo by to miesto, v ktorom by sa majorita s obyvateľmi osady stretávala. Tieto komunitné centrá doteraz nestoja. Hovorí sa o internátnych školách napriek tomu, že je to model, ktorý v niekoľkých krajinách vyšiel ako neúspešný, hlavne kvôli tomu, že to vytvorilo úplne stratenú generáciu. A deti, ktoré z týchto internátnych škôl vyšli, už nepatrili ani do komunity, z ktorej vzišli, ale nedokázali sa zaradiť ani do majoritnej spoločnosti. Práve komunitné centrum, ktoré by stálo medzi majoritnou spoločnosťou a osadou, dokáže vytvoriť ten bod, v ktorom sa stretnú, dokáže vytvoriť priestor na vzdelávanie, dokáže vytvoriť priestor na osvetu pre dospelých obyvateľov tej osady a dokáže vytvoriť priestor, na ktorom sa tí ľudia, ktorí majú vôľu aj na jednej, aj na druhej strane, dokážu stretnúť a zhodnúť na spoločných cieľoch.

    Ak sa máme dostať z nelichotivej situácie, ktorú máme dnes, ja som presvedčený o tom, že reči o nás a nich musia prestať. Akokoľvek môžu prinášať politické body. Akokoľvek to môže byť lákavé, je to cesta do pekla. A je to cesta do takého pekla, v ktorom prvé obete budú práve najzraniteľnejší ľudia, ktorí u nás žijú.

    Často tu počuť z úst ľudí, ktorí akože žijú pri tom, že poďte si to vyskúšať, poďte si tam žiť, poďte žiť vedľa tej osady. Ja hovorím, dobre, skúste prejsť z toho vášho miesta, kde žijete, a žite v tej osade polroka. Skúste žiť s vedomím, že každú korunu, ktorú zaplatíte, okamžite zoberie exekútor, pretože máte dlžobu. Skúste žiť s vedomím, že ak máte na krku exekútora, tak každá jedna koruna, ktorú dostanete zo sociálnych dávok, ide úžerníkovi, lebo ten vám dal na jedlo za posledný mesiac. Skúste žiť s vedomím, že vaše deti budú už pri vstupe do školy označené ako postihnuté a šanca na ich vzdelávanie bude nižšia ako ktoréhokoľvek iného dieťaťa, ktoré do tej školy príde. Skúste žiť s vedomím, že keď budete hľadať prácu a do telefónu sa predstavíte ako Ján Horváth, tak vám povedia, príďte na pohovor, ale keď vás uvidia vo dverách a zbadajú farbu vašej pokožky, tak vás otočia s tým, že miesto už je obsadené. Ak sa náhodou predstavíte do telefónu ako Lakatoš, potom vás otočia už tam. Toto je reálna situácia tých ľudí, o ktorých máme hovoriť ako o najzraniteľnejšej skupine obyvateľstva, ktorá je úplne vydaná v šanc tomu, čo s ňou budú robiť pravidlá, ktoré tu nastavujeme, a ľudia, ktorým my dávame kompetencie.

    Nejdem sa zastávať nikoho, kto pácha akýkoľvek priestupok, prečin, zločin. Som za to, aby pravidlá naozaj platili pre každého. Zároveň však odmietam, aby sme možno aj na základe štatistiky, ktorá tu bola prezentovaná o tom, že v komunitách s vysokým percentom rómskeho obyvateľstva je tá kriminalita možno vyššia, aj keď drobná, hodili všetkých do jedného vreca a išli ich riešiť ako problém, lebo tým zbavujeme sami seba zodpovednosti a tvárime sa, že to s nami nič nemá, čo je, myslím, práve v tejto sále úplne mylný pohľad.

    Je na nás, či dokážeme prekonať dlhými rokmi budované predsudky, ktoré, bohužiaľ, sú v slovenskej spoločnosti zakorenené hlboko, či dokážeme bojovať so svojou vlastnou neoľudáckou a ľudáckou DNA, ktorá je súčasťou slovenskej mentality, pričom nikdy z nej nič dobré nevzišlo, je na nás, či dokážeme prekročiť svoje vlastné tiene. Ak to dokážeme, tak stále vidím šancu na to, že sa dokážeme pohnúť z miesta.

    Ak dokážeme rozprávať s ľuďmi, ako je Jana Dubovcová, keď upozorní na to, že niekde sa pácha neprávie a že niekto možno prekročil svoje vlastné kompetencie alebo ak zasiahol, tak zasiahol tvrdšie než mal, ak budeme spravodliví rovnako k tým, ktorí tam zasahujú, aj k tým, ktorí majú byť predmetom takéhoto zásahu, ak budeme vždy sa snažiť ľudské práva neoddeľovať od konkrétneho jedinca, ale budeme na každého pozerať rovnako, máme šancu sa dostať z toho problému, ktorý máme dnes, ak nie, tak sa obávam, že za nás tento problém čoskoro začnú čoraz viacej riešiť holohlaví chlapci v bomberách. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlásia páni poslanci Hraško, Mičovský a Jasaň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Martin, vykreslil si naozaj situáciu zoširoka. A ja som sa schválne nezapájal do rozpravy, aby na mňa nemohli reagovať vládni poslanci zase zavádzaním reči niekde úplne inde. Mne z toho vyplýva len jedno a to, čo si aj hovoril, SMER sa bojí. Vždy keď sa SMER bojí, nemá záujem o diskusiu, lebo by sa na niečo mohlo prísť.

    Táto schôdza je o tom, že ombudsmanka nedostala relevantné odpovede na svoje otázky, preto sa ich dožadovala až na vláde. Jej tam nebolo umožnené vystúpiť. A toto je problém, problém tejto vlády, že nezvláda niektoré riadiace procesy. Táto schôdza bola o tom, že postup vlády bol zlý, že ombudsmanka nebola vypočutá, lebo jedna akcia vyvolala podozrenia. Táto schôdza nebola o akcii v Moldave, či inde ako sa to snažili vládni poslanci aj minister Kaliňák zaviesť. Zavádzajú, zavádzajú od témy. Táto schôdza bola o tom, že vláda nekonala tak, ako by konať mala. To nebolo o Moldave nad Bodvou, to nebolo o Rómoch, to nebolo o neonacistoch, to nebolo o zločincoch, o tých dobrých, o policajtoch, to bolo o tom, že táto vláda nezvláda svoje kompetencie. Neumožnila ombudsmanke vystúpiť, lebo sa nedožiadala svojich odpovedí, respektíve odpovedí na svoje otázky. Takže toto je problém. A o tomto bola celá schôdza, aj keď sa mnohí naozaj snažili zaviesť reči niekde, choďte si to vyskúšať. Ja som tam bol. Vyše roka som robil na Luníku IX. Viem presne, tam čo sa dialo a ako sa dialo. Ale kľudne choďte si to vyskúšať aj iní.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem pekne aj pánovi poslancovi Poliačikovi, hovoril mi zo srdca. Bolo to presné, bolo to trefné, ale najmä bolo to veľmi potrebné. Cítil som z tvojho vystúpenia, že hľadáš riešenia, že dokonca voláš po tom, aby sme tie veci, ktoré si dokážeme odpustiť, tie pokrikovačky, tie výčitky, ktoré možno majú svoju politickú silu a istý význam v istých situáciách, teraz, keď ide do tuhého, si odpustili, niečo na spôsob starého Ríma, keď bolo zle, tak aj tá demokracia musela ustúpiť. Nechcem volať po ústupe demokracie, chcem volať po ústupe tých vecí, ktoré sem nepatria, v záujme toho, aby sme sily sústredili presne tam, kde si to naznačil. A dal si v závere niekoľko otázok, ak dokážeme nájsť spoločnú reč, ak dokážeme povýšiť niektoré princípy nad ostatné, ja by som chcel, aby aj odpoveď tu zaznela. My to, Martin, musíme dokázať. V opačnom prípade naozaj sa minieme toho, čo je naša prvá a svätá povinnosť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, oceňujem vecný tón vášho vystúpenia a súhlasím, že na riešenie týchto problémov treba spoločenskú dohodu, len ma mrzí, že tu v sále teraz si vás nevypočuli a nesedia tí, ktorí túto schôdzu iniciovali, pretože ťažko hovoriť o spoločenskej dohode, keď tu okrem pár z KDH a strany MOST – HÍD a OĽaNO ostatní nesedia. Je mi to ľúto.

    A súhlasím s tým, že máte pravdu aj v tom, a zrejme to aj táto neúčasť týchto ľudí potvrdzuje, že táto diskusia a nielen táto diskusia, ale aj táto schôdza nevedie k ničomu. Naozaj by sme si mali možno niekde spolu sadnúť a hľadať spoločne to riešenie, ale bez toho, že by sme si navzájom vytýkali veci, za ktoré tí, čo tu sedia, už ani nemôžu, lebo ten prvotný problém je niekde na začiatku po nežnej revolúcii, keď naozaj tá chudoba prišla na Slovensko medzi túto skupinu ľudí a nikto im ruku pomocnú nepodal. Ďakujem.

  • Ja tiež oceňujem tvoj príspevok odtiaľ potiaľ. Škoda, že to bol príspevok, ktorý bol posledný. A kvôli nemu sme vlastne nemali dneska tu celú vládu. A mohli by sme dávať otázky, ktoré sme dali. A aj moje boli celkom dobre vylosované, môžeme zase pol roka čakať. Mohli sme to tak zriediť, aby sme o dvanástej skončili. To je výčitka voči opozícii. No musíme nabudúce všetko zopakovať.

    Chcem pripomenúť, že teda téma nebola Rómovia, aj tú treba tu raz otvoriť, predebatovať, je to milión parametrický problém. Ty si o nej dosť veľa hovoril. A ja by som mohol o nej hovoriť, ale som to radšej iba načrtol, lebo je to naozaj problém nie náš, ale celej Európy. Schôdza bola skôr o násilí, o Nitre, o tom, že zmlátili bezdôvodne Hlinu, o metódach kukláčov, ktoré sú niekedy veľmi, veľmi tvrdé, mám na to príklady, a sú nepostihnuteľní, a tak ďalej, o postoji v dedine, kde sa dvakrát denne stávajú trestné činy.

    Takisto sa mi nepáči, že začnú sa tu spomínať nejaké ľudácke DNA, mentality Slovákov a tak ďalej. No je to fanta, je to chiméra. Ja sa nemusím ako starý človek pýtať nikoho ani teba, či to obdobie spomenúť môžem alebo nemôžem. To obdobie malo svoje zápory, iste mnohé, ale malo aj svoje klady. A bolo to v našej histórii. A teda nemôžeme to vymazať alebo sa tváriť, že nebolo.

    Ja myslím, že hlavný problém je nedostatok morálky, nedostatok kultúry, nedostatok výchovy, nedostatok hlásenia sa k určitým hodnotám. Tá veta, že ak Boh neexistuje, tak všetko je dovolené, platí. A nad tým by si sa mohol aj ty troška viac zamyslieť. Ďakujem.

  • Jožko, z úcty k veku nebudem reagovať na to, čo si povedal na konci svojho príspevku. Svoj názor si, ak dovolíš, ponechám.

    A k pánovi Jasaňovi. Vítam tú podanú ruku, zvlášť od vás, lebo my už sme si povedali niekoľkokrát svoje v tomto pléne. Takže beriem to vážne. Ja viem, že vy ste niekoľko rokov sa venovali reálnej sociálnej práci. A pri pohľade na tento problém nemám problém odložiť politické spory bokom a reálne hľadať riešenia. Budem iba nerád, ak to ostane v rovine dohody možno nás dvoch alebo nás zopár a nepremietne sa to do reálnych hlasovaní, lebo návrhy, ktoré môžu reálne zlepšiť situáciu v oblasti, o ktorej som hovoril, pravidelne do Národnej rady prichádzajú. A pravidelne sú odmietané na základe toho, kto s nimi prišiel. A ja sa pýtam, či máme ešte stále ten luxus toho času, aby sme mohli o dobrých návrhoch rozhodovať na základe toho, kto ich priniesol, a nie na základe toho, čo budú znamenať v realite.

    A zopakujem ešte raz to, čo som povedal. Ak si nevstúpime do svedomia všetci, ako tu sme, a nezačneme hľadať spoločne riešenie, tak už veľmi skoro môže prísť čas, keď sa len budeme pozerať na to, ako to riešenie za nás hľadá v uliciach a na poliach okolo osád niekto iný. A to je niečo, čoho by som sa veľmi nerád dožil. Ďakujem.

  • V súlade s rokovacím poriadkom o slovo požiadala podpredsedníčka Národnej rady Jana Laššáková. Nech sa páči, pani podpredsedníčka, dávam vám slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem predložiť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k postupu vlády Slovenskej republiky pri rokovaní o Vyrozumení verejného ochrancu práv o nesúhlase so stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky k porušeniu základných práv a slobôd fyzických osôb, ku ktorému došlo policajným zásahom vykonaným dňa 19. 6. 2013 v rómskej osade v Moldave nad Bodvou a s nesúhlasom s neprijatím opatrení na ochranu základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri vykonávaní policajných zásahov a s nevyvodením dôsledkov za porušenie práva, ktorý máme ako tlač 866.

    Národná rada Slovenskej republiky A. vyjadruje vážne znepokojenie z pokusov o zneužite témy policajného zásahu vykonaného 19. júna 2013 v rómskej osade v Moldave nad Bodvou na vytváranie protirómskych a protipolicajných nálad v spoločnosti; B. berie na vedomie a) uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 18 z 8. januára 2014 k Vyrozumeniu verejného ochrancu práv o nesúhlase so stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky k porušeniu základných práv a slobôd fyzických osôb, ku ktorému došlo policajným zásahom vykonaným 19. 6. 2013 v rómskej osade Budulovská v Moldave nad Bodvou a o nesúhlase s neprijatím opatrení na ochranu základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri vykonávaní policajných zásahov a osôb, ktoré polícia predviedla na policajné oddelenie, a s nevyvodením dôsledkov za porušenie práva, b) plánovaný návrh novelizácie predpisov upravujúcich vykonanie zásahov silami Policajného zboru, c) zavedenie vyhotovenia obrazových záznamov zásahov vykonávaných silami Policajného zboru; C. odporúča generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky zabezpečiť nezávislé a objektívne vyšetrenie policajného zásahu vykonaného 19. júna 2013 v rómskej osade v Moldave nad Bodvou.

    Krátko odôvodním svoj návrh uznesenia. Z návrhu skupiny poslancov vyplýva, že sa dostatočne neoboznámili s prijatým uznesením vlády č. 18 z 8. januára 2014. V citovanom uznesení vláda zdôraznila, že aj verejný ochranca práv pri vybavovaní podnetu je povinný postupovať v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Rozsah a spôsob, ktorým sa verejný ochranca práv ako nezávislý orgán podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu, upravuje zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv. Podľa § 17 ods. 5 zákona ak orgán verejnej správy nevyhovie žiadosti verejného ochrancu práv, verejný ochranca práv oznámi túto skutočnosť jeho nadriadenému orgánu a, ak takéhoto niet, vláde Slovenskej republiky. Prezídium Policajného zboru má nadriadený orgán, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V uvedenom prípade nie je možné použiť postup, pri ktorom neexistuje nadriadený orgán verejnej správy. A preto by nastupovala vláda Slovenskej republiky. Uvedenú skutočnosť však verejná ochrankyňa práv vyvolala vedome tým, že v konaní poňala dve inštitúcie ako jednu inštitúciu, a to Prezídium Policajného zboru a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pričom zo zákona o Policajnom zbore je zrejmý jednoznačný vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Nesprávnym postupom verejná ochrankyňa práv protiprávne a umelo chcela zatiahnuť vládu do vybavovania podnetu a spolitizovať celú záležitosť. Vláda Slovenskej republiky aj napriek tomu dňa 8. januára 2014 prerokovala Vyrozumenie verejného ochrancu práv a prijala k nemu uznesenie č. 18 z roku 2014. Týmto uznesením vláda Slovenskej republiky vyjadrila vážne znepokojenie zo snáh o politické a mediálne zneužitie témy policajného zásahu vykonaného 19. júna 2013 v rómskej osade v Moldave nad Bodvou, v jej časti Budulovská na vytváranie protirómskych a protipolicajných nálad v spoločnosti. Odporučila verejnému ochrancovi práv pri vybavovaní podnetu dodržiavať čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a dôsledne postupovať podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov. Súčasne odporučila generálnemu prokurátorovi zabezpečiť nezávislé a objektívne vyšetrenie policajného zásahu vykonaného 19. júna 2013 v rómskej osade v Moldave nad Bodvou, v jej časti Budulovská.

    Podstatou môjho predloženého uznesenia je vyjadriť stotožnenie sa s postupom vlády Slovenskej republiky, ktorý vyjadrila vo svojom uznesení č. 18 z roku 2014.

    Ďakujem pekne za pozornosť a prosím o podporu predloženého návrhu uznesenia.

  • S faktickými poznámkami sa hlási šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Tak po tých mayovkách to je, čo sme to čítavali niekedy, a hawk, tak to je niečo dobré, poviem, dohovoril som.

  • S úsmevom povedané.

  • Vážení, verím, že toto uznesenie zapadne prachom, lebo tam je jeho miesto. To zbytočné bolo čítať. Pre korektnosť, pre záznam treba povedať, ombudsmanka si dovolila namietať, že je zbytočné platiť drahé kancelárie, to si chúďa dovolila. Dali ste jej príučku, presne tak, ako tí gauneri v Nitre. Tam jej fyzicky strelili, vy ste jej symbolicky strelili po tvári. O to ide. Dovolila si namietať, že platiť z verejných zdrojov také obrovské peniaze súkromnej osobe s politickým krytím je nenáležité, tak ste jej to naložili. U nás nebol úrad ombudsmana zvyknutý na to, aby chránil ľudské práva, ale kvôli tomu, aby platil Moricovi nájomné. Preto bol u nás stvorený úrad ombudsmana.

    K celej tejto diskusii, k tomu záznamu poviem, SMER je falošný ako trúba. Teraz tu bude, doteraz tu bol a odteraz tu bude aj na tejto schôdzi, na tej ďalšej budú návrhy, ktoré sa snažia riešiť situáciu, na ktorej ste vy, napadá ma expresívny výraz, ale zdržím sa ho, hrozným spôsobom parazitovali. Viete, čo urobíte? Nič. Odignorujete to. Budete sa tváriť, že neexistuje, tak ako úžerníci pre vás neexistovali, kým nenatočili Česi film, kým sme my neurobili cirkus. Presne to robíte, čakáte, kým to bude tak veľké, potom budete hľadať toho, kto je na vine.

    Ja viem, že skrz vašu komunikačnú zručnosť, trebárs aj cez pána Maďariča sa vám to darí, ale neviete o dni, neviete o hodine, kedy to už prestane fungovať. A raz to prestane fungovať. Ja viem, že sa vám dobre robí v tejto krajine, kde je tá plytkosť vnímania taká, aká je. Ale raz dôjdete aj vy na kraj a tam už...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, no musím povedať, že prekvapilo ma takéto uznesenie. Považujem to len za jeden z ďalších dôkazov toho, že na Slovensku asi nemáme už parlamentnú demokraciu, lebo v parlamentnej demokracii vláda podlieha parlamentu. Robert Fico vo vláde rozkázal, keď niečo prijal, že v parlamente to máte potvrdiť. O tom znie toto uznesenie. Ja hlboko vyjadrujem znepokojenie nad tým, aby parlament vyjadril vážne znepokojenie nad pokusmi o zneužitie témy policajného zásahu vykonaného 19. júna 2013. Prečo ste tam nenapísali „aj nekonanie polície v Nitre voči neonacistom“? Nie je to úplne čierno-biele.

    A otvoriť tú diskusiu? Áno, ale nie tak, že Robert Fico zavelí a parlament sklopí hlavu. Toto sa raz strane SMER setsakramentsky vypomstí.

  • Ja by som sa chcel spýtať, že a ku ktorej schôdzi je toto uznesenie, lebo ja mám pocit, že táto schôdza bola o niečom úplne inom, ako o tom, čo toto uznesenie hovorí. Ja neviem o tom, že by táto schôdza bola o nejakom policajnom zásahu a o jeho vyhodnocovaní. Táto schôdza bola predsa, už som to povedal x-krát, o tom, ako ste pozametali s ombudsmanom, ako ste si ním vytreli, viete čo. A sa to jednoducho nesmie, pretože ombudsman je ústavná inštitúcia a vláda s ním má komunikovať bez ohľadu na to, či s ním súhlasí alebo nesúhlasí. O tomto bola tá schôdza, že vy hráte to divadlo, aby ste ľudí ako vždy obalamutili, oklamali a vytvorili pocit, že tu riešil niekto, či mali alebo nemali policajti robiť to alebo ono. No táto schôdza o tom nebola. Takže až chcete takéto uznesenie prijať, mali by ste zvolať osobitnú schôdzu, ktorá by mala za cieľ hodnotiť policajné zákroky alebo čo len chcete. Ale taká schôdza ešte neprebehla, pokiaľ ja viem. Táto schôdza bola úplne o niečom inom. A preto toto uznesenie strieľa úplne niekde inde, ako bol obsah tejto schôdze.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, a oslovujem vás, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Laššáková. Ja si myslím tak ľudsky, že vám tie slová nemohli ísť ľahko, keď ste čítali uznesenie, z úst, pretože ste museli cítiť, že vy ste naozaj rozprávali to, čo ústavný činiteľ v tejto situácii po tom dvojdňovom rokovaní by povedať nemal. Ja si myslím, že keď dnes večer si pôjdete ľahnúť do postele a budete robiť rekapituláciu dňa, tak pripustíte, že to možno nebol váš dobrý deň.

    Viete, možno v tom uznesení sú technické veci, ktoré sú nespochybniteľné. Možno sú celkom presné, ja nedokážem vám v tej záplave slov teraz povedať, čo dobré a čo dobré nie je. Ale viete, čo ste urobili, pani podpredsedníčka? Vy ste ten maličký vlások tej nádeje, ktorá sa tu začala vytvárať, aj možnože dal tomu peknú bodku pán poslanec Poliačik, to volanie po tom, že musíme zmeniť rétoriku, že musím sa snažiť o niečo iné, že tá úbohá, primitívna politická prestrelka musí prestať, vy ste toto jedným vrzom týmto čítaním uznesenia zhodili dole. Vy ste potvrdili, že proste ste nepoučiteľní, že vy nepočúvate, čo sa tu rozpráva. Ja viem, máte veľké skúsenosti, ale v tejto chvíli sú vám na škodu. Bolo by veľmi dobré, keby ste dali stranou tie roky, čo ste tu odsedeli, a keby ste počúvali veci, ktoré mali zasiahnuť nie vaše politické zmýšľanie, ale vaše ľudské srdce. A to sa nepodarilo. A to mi je ľúto.

  • Mne je tiež veľmi ľúto, že práve vy ste sa nechali zapredať na túto službu, pani kolegyňa z ľudskoprávneho výboru. Ja si myslím, že celá táto schôdza bola len ďalším premysleným marketingovým ťahom vládnej koalície štátostrany. A týmto návrhom uznesenia ste tomu len zasadili korunu. Po tom, čo ste tu teraz navrhli, ja sa vôbec nebudem čudovať, keď navrhnete na ďalšej schôdzi uznesenie o tom, ako želáte šťastie Kotlebovi a veľa síl tým neonacistom z Nitry. A pritom je to celé len o tom, o tom jednom prieskume, že viac ako 20 % vašich voličov v skutočnosti sympatizuje s Kotlebom. A toto by mali ľudia vedieť.

  • Táto schôdza bola o tom, že vláda odmietla vypočuť ombudsmanku, pre záznam, vy skutočne máte moc to uznesenie zmeniť a tak aj robíte. Vyhrali ste voľby, je to akceptovateľné, ale ja som aj tak šokovaný, s akou suverénnosťou to robíte. Dovoľte mi, prosím, naozaj v dobrom pripomenúť, čo sa stalo pred pár mesiacmi vo voľbách do vyššieho územného celku v Banskej Bystrici. Boli ste suverénni a neohrození a dopadlo to tak, ako to dopadlo. Ja vás naozaj žiadam, spomeňte si na to, čo sa stalo, ak ste konali podobne, ako konáte teraz, suverénne a neohrozene.

  • Teraz požiadal o slovo predseda Národnej rady Pavol Paška. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Pekné popoludnie, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zdanlivo to vyznie nelogicky, čo poviem, ale dôvod, prečo som si vlastne zobral slovo, je nespokojnosť samého so sebou, keďže včera podvečer po tom, ako som pozorne sledoval rozpravu k predmetu schôdze, ktorú zvolali opoziční poslanci, už som sa fakt pri vystúpení pána poslanca Simona neudržal a zakričal som naňho: „Klameš!" Ja sa chcem ospravedlniť nielen jemu, ale aj vám všetkým za túto emóciu, ktorá sa už nedala udržať, ale bolo to také symptomatické a desivé, na čo sa zmenila opäť takzvaná mimoriadna a dôležitá schôdza, ktorú zvolali opoziční poslanci, niektorí opoziční poslanci. A je to dobrý dôkaz, práve tie slová, ktoré narozprával pán poslanec Simon, ako niekedy naozaj aj vážny predmet, akým bezpochyby sú ľudské práva, sa dá zneužiť v tom politickom zápase na trápne predstavenie agresívnej komunikácie, nadávok a znevažovania politického oponenta, v danom prípade vládnej strany SMER – sociálna demokracia.

    Pán poslanec Simon, a teraz sa ospravedlňujem, budem poslancom strany SMER – sociálna demokracia a Košičanom, ako si môžeš dovoliť tak bezostyšne klamať o uráne v Košiciach, ty, po ktorom, keď si pôsobil ako minister za maďarskú stranu, zostala spálená slovenská zem, ty, ktorému sme zabránili

  • minútu pred dvanástou, aby si neobral Slovensko o klenot vinárstva, tokajskú oblasť

  • , ty, ktorý si zanechal po sebe spúšť, a ty, ktorý veľmi dobre vieš, že žiadny predstaviteľ strany SMER – sociálna demokracia nikdy či na miestnej úrovni alebo na regionálnej úrovni, ale aj na najvyššej exekutívnej úrovni nepodporil žiadnu ťažbu uránu. A ty tu bezostyšne v tom svojom pláne, ako osočovať a útočiť na SMER – sociálnu demokraciu, kľudne povieš, že minister životného prostredia podpísal ťažbu uránu.

    Existujú tri uznesenia miestneho, mestského zastupiteľstva, ktoré zakazujú ťažbu, existuje uznesenie regionálneho, VÚC-karskeho zastupiteľstva, že zakazuje ťažbu, existuje memorandum, ktoré podpisujú všetci starostovia príslušných obcí, že žiadna ťažba uránu nebude, a to, čo musel podpísať minister životného prostredia, je výsledkom podpisu vášho bývalého ministra životného prostredia z roku 2005. A to je geologický prieskum, z nepodpísania ktorého by plynuli dvadsaťmiliónové škody pre Slovenskú republiku.

    A ty máš tú drzosť v tom kontexte, keď využívaš schôdzu na to, nie aby si hovoril o ľudských právach, nie aby sme sa dozvedeli o tvojich postojoch k problematike, ale na to, len aby si osočoval, urážal a útočil. Preto som považoval za potrebné ako Košičan sa ostro ohradiť proti týmto klamstvám. Ale je to skutočne, ako som povedal, symptomatické, o čom bola táto schôdza. A ja som s údivom počúval niektorých aj opozičných poslancov, ktorí otvorene priznali, že však oni vlastne ani nevedia, na čo tá schôdza je a že však oni si mysleli, že my to ani neumožníme a že oni vlastne teraz musia nahradiť ten program a každý tu vystupuje agresívne, útočí, uráža, proste klišé, na ktoré sme zvyknutí už dlhé obdobie.

    Prepáčte, ale musel som to povedať.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Pán navrhovateľ. A myslím to plne vážne. Pozorne som sledoval vystúpenia, pán poslanec a pán predseda výboru bol ostatný, ktorý ako navrhovateľ vecne uchopil naozaj návrh, ktorý mal riešiť aj otázku alebo mal vytvoriť diskusný priestor na ľudské práva, na to, či teda zásah taký bol alebo nebol, čo a ako s tým. A potom už všetko išlo zase v starých koľajach. Môžeme, samozrejme, mať na to názor všetko. Ale znovu to zopakujem, predseda výboru ako navrhovateľ korektne naexponoval problém, používajúc terminológiu, ktorá prislúchala k predmetu tejto schôdze. A potom už to bola lavína invektív, urážok a typických označovaní od agresorov, a neviem, čo všetko sme v strane SMER – sociálna demokracia, od lídra počnúc až po poslankyne a poslancov.

    A využijem tento priestor. Už mám na stole dva ďalšie návrhy. Z trinástich schôdzí sa uskutočnilo sedem. Sedemkrát ste mali možnosť, kolegyne, kolegovia z opozície, riadne rokovať o predmete návrhu, ktorý ste dali. Ale toto má byť výsledok, čo ste tu predvádzali dva dni? Čo sme sa dozvedeli? Aké riešenie?

    Preto veľmi tri jednoduché odkazy.

    Jeden odkaz k príslušníkom Policajného zboru. Chcem ubezpečiť všetkých príslušníkov Policajného zboru, nakoniec to vo svojom vystúpení zdôraznil aj minister vnútra Robert Kaliňák, že Národná rada Slovenskej republiky bude vždy stáť na strane ochrancov zákona, bezpečnosti, zdravia a majetku ľudí a že či už oprávnene alebo neoprávnene ktokoľvek, a nech je to aj vznešený inštitút ombudsmana, bude chcieť alternovať inštitúcie, ktoré sú z ústavy a zákona príslušné hodnotiť a zaujímať stanovisko a trestať, tak to nedovolíme, a že za ich veľmi ťažkú robotu ich vždy budeme kryť a držať im chrbát a jediné inštitúcie, ktoré tu môžu zaujať stanovisko, budú inšpekcia ministerstva vnútra, orgány prokuratúry a súdy Slovenskej republiky

  • , bez ohľadu na to, či to chce alebo nechce niekto zneužívať na politické ciele.

    Ten druhý odkaz pôjde pani ombudsmanke Dubovcovej.

    Pán Hlina, trikrát som rokoval s pani Dubovcovou, ktorá je nespokojná so sídlom, s financovaním ombudsmana. Povedal som, fajn, bolo by vhodné a výhodné, ak by tento inštitút veľmi naozaj vzácny a výnimočný, ktorý je všade súčasťou ústavného systému, pôsobil mimo Bratislavy.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán Hlina, dali sme ponuku, keďže v rámci reformy verejnej správy štát začína disponovať čoraz väčším počtom budov, aby, a povedzte mi, čo na tom nie je logické, aby bolo sídlo ombudsmana v Banskej Bystrici, v centre, v srdci Slovenska, odkiaľ môže či už ombudsmanka alebo aj pracovníci jej úradu naozaj dostupnosťou pôsobiť po celom Slovensku. „Nie.“ A viete prečo?

  • A teraz to naozaj neberiem ako útok a tak, aby to nevyznelo pejoratívne, celý ansámbel, všetci spolupracovníci, tá stranícka bunka SDKÚ – DS, a asi to viete na rozdiel od nás, tí, ktorí musíme permanentne pendlovať medzi východom a západom alebo stredom a západom Slovenska, sú tí, pre ktorých je nepredstaviteľné, že by mali odísť z Bratislavy. Žiadny pán Móric, žiadna budova, žiadne to, čo ste tu narozprávali, v tom nie je. Jednoducho neprijala túto ponuku a odmietla to. Preto ten môj odkaz je.

    A aj vzhľadom na to, že som zistil, že prejavila významný záujem o problematiku vzťahov neprispôsobivých obyvateľov k spoluobčanom, najmä v oblastiach s vysokou koncentráciou týchto obyvateľov, čo pravdepodobne nikto nepoprie, že je u nás na východe, využijem všetky kompetencie, aby sme zmenili zákon tak, aby sídlo pôsobenia ombudsmana bolo v priestore, ktorý je blízky z hľadiska problematiky a riešenia týchto vzťahov. Je to obvyklé aj v Českej republike. A navrhnem, aby bolo sídlo ombudsmana v mieste sídla Ústavného súdu, teda na východe.

  • Nepochybujem, že na rozdiel od riešenia týchto problémov, od stola v Bratislave či už ombudsmanka alebo pracovníci jej kancelárie budú mať možnosť byť konfrontovaní a veľmi podrobne sa oboznámiť s tým, o čom hovoril aj pán minister Kaliňák, keď hovoril napríklad o 480 incidentoch, o dvoch denne, troch denne trestných činoch, priestupkoch ľudí, ktorí dennodenne sú konfrontovaní s touto problematikou.

    Využijem to pri najbližšej príležitosti a už v marci predložím návrh novely zákona tak, aby sme, samozrejme, zabezpečili, aby ste nemuseli, pán Hlina, stále hovoriť o budove niekoho, aby bolo dôstojné sídlo ombudsmana na východe, v sídle Ústavného súdu, je to priam ústavná súvislosť. A tak predpokladám, že bude môcť úrad ombudsmana oveľa dôslednejšie a precíznejšie sa zaoberať touto problematikou.

    A ten tretí odkaz je občanom na Slovensku. Bez ohľadu na to politikárčenie, manipulovanie, deformácie, ktoré sme tu počuli, ich chcem ubezpečiť, že Policajný zbor a represívne orgány štátu všade tam, kde dôjde k ohrozeniu zdravia, majetku občanov Slovenskej republiky, zasiahnu v rámci zákona, ale veľmi razantne. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlási 17 poslancov. Posledný prihlásený s faktickou poznámkou je pán poslanec Blaha. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Simon.

  • Pán predseda Národnej rady, som nesmierne rád, že ste vystúpili a vniesli ste opäť vášeň do Národnej rady. Pri svojom vystúpení som sa snažil poukázať na to, ako postupuje vládna strana, ktorá je opojená mocou, že neberie ohľad na názory občanov. Bez ohľadu na to, či sa to páči vašim kolegom z Košíc, je faktom, že minister Žiga keď nemusel tak urobiť, možnože za hrozbu 20 miliónov eur podpísal predĺženie geologického prieskumu uránu. Ale ja veci vnímam v kontexte.

    Minister hospodárstva s materskou spoločnosťou, ktorá vykonáva geologický prieskum na Jahodnej, podpísal memorandum o porozumení a spolupráci v energetickom sektore. Minister hospodárstva vlády Roberta Fica podpísal takéto memorandum. Keď to niekto vníma, že nie je to krok, ktorým sa približuje Jahodná k ťažbe uránu, tak nech si to myslí, ale iný názor majú občania a ja tiež. Práve preto môj názor a vystúpenie bolo v kontexte k tomuto materiálu. Tak ako ste arogantne odmietli Dubovcovú, že vláda a Robert Fico na rokovanie ju nemuseli pozvať, nemuseli zaradiť príslušný materiál, zaradili ste ho a potom ste jej nedali priestor svoj vlastný materiál obhájiť. Takto isto sa staviate k občanom aj z Košíc, aj k tým 113 000 ľuďom, ktorí podpísali petíciu za to, aby tam ťažba nebola. A vy pokračujete každým dňom bližšie a bližšie k tej ťažbe, či sa vám to páči alebo nie. Toto je vaša skutočná tvár. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Nedávno som čítal knihu, v ktorej sa opisovala analýza istého diplomatického textu ľuďmi, ktorí tak obrazne vedia čítať medzi riadkami, čo vlastne ten diplomat povedal. A zhrnutie celej tej reči bolo, že povedal veľmi peknými uhladenými slovami: „Alebo nám to dáte dobrovoľne, alebo to z vás vymlátime.“ Myslím si, že odborníci na takúto komunikáciu budú mať čo robiť aj s prejavom pána predsedu. Ale myslím, že nebola zameraná pre týchto odborníkov, ale pre voličov. Tak okrem toho, že sme sa dozvedeli na tejto schôdzi, že máte záujem o voličov pána Kotlebu, tak sme sa dozvedeli na základe útoku na pána Simona, že máte záujem aj o nacionalistických voličov, poťažmo voličov SNS.

    A ďalšia vec. Ak sa niekto ozve, tak veľmi ľahko ho môžeme prešikovať na druhý koniec republiky, aby videl, že neradno sa vzpínať.

    Všetky tie tajné zákutia asi budú vedieť rozlíšiť len odborníci, ale je mi veľmi ľúto, že takýmto spôsobom predseda tejto Národnej rady vstupuje do diskusie.

  • No ja začnem tak pekne, ako začal pán predseda Paška. Chcel by som oceniť SMER za to, že nabral odvahu a pustil túto schôdzu, že prebehla, aj keď, samozrejme, prebehla len preto, lebo ju chcel využiť na svoj dobrý marketing. A celý čas od vystúpenia ministra vnútra až po záverečnú tuto reč pána predsedu Pašku to bolo len čistý marketing včítane toho navrhnutého uznesenia, prekrútenia.

    Ale hneď to využijem, že tak ako povedal pán predseda Paška, už sú ďalšie dve schôdze na stole, tak dúfam, že aj tie prebehnú, že nepustíte do gatí, páni poslanci zo strany SMER, že nezaleziete do diery, aj keď sa bude debatovať o tom, kto si rozdelil 46 miliónov z emisií, a že národu poviete, kde sa tie peniaze podeli a na koho účty išli, lebo vy tie informácie máte od Švajčiarov. A dúfam, že vtedy budete takí hrdinovia, ako ste dnes pri prekrúcaní témy tejto schôdze, ktorá sa práve končí.

    A to, čo je nesporne vidieť, je prudko rastúca nervozita. Sme v kampani pred prezidentskými voľbami a je vidieť, s akou nervozitou na čokoľvek, čo by mohlo hodiť tieň na SMER, teda na vášho kandidáta pána Fica, sa prudko a agresívne reaguje, ako to práve predviedol pán predseda Paška. Čiže vidno, že máte obavy, máte strach a že všetko je ovplyvnené týmito prezidentskými voľbami.

    Nuž a len chcem pripomenúť pánu Paškovi, že pani Dubovcová nemohla odmietnuť ponuku byť v Bystrici, pretože ona o tom nerozhoduje, keďže zákon ukladá alebo hovorí, kde je sídlo ombudsmana, čiže treba zmeniť zákon, aj ja som za Banskú Bystricu, vrele to podporím, ale príďte s tým návrhom sem a ja budem hlasovať za návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda parlamentu, naozaj s tým uránom v Košiciach to bolo tak a je dôležité to opäť počuť. V roku 2005 človek nasadený vami, pán poslanec Simon, podpísal prieskum uránu, prieskum v lokalite Jahodná. Keby to nepodpísal, nikdy by sa ten prieskum nezačal a nikdy by sa žiadne uznesenia k tomu nemuseli prijímať. Na môj návrh sme v Košiciach prijali uznesenie mestského zastupiteľstva, kde sa vyjadrujeme proti ťažbe uránu, ale prieskum, ktorý, ešte raz, v roku 2005 váš minister podpísal, prebieha. Keby ho nepodpísal, nikdy k tomu nedôjde. Čiže beriete za to priamu politickú zodpovednosť.

    Čo sa týka druhej časti, teda merita tejto schôdze, súhlasím s tým, že políciu si budeme a musíme chrániť práve preto, aby, keď to budeme potrebovať, polícia chránila nás. A verím, že v tomto sa všetci zhodneme.

    A dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj k...

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem, že ma neprerušujete. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj k sídlu ombudsmanky. Pani ombudsmanku si do Košíc veľmi radi vezmeme, myslím si, že problém rómskej problematiky by mala do slova aj do písmena precítiť, ale nemyslím si, že najvhodnejšie miesto na tento úrad je miesto Ústavného súdu. Myslím si, že nájdeme mnoho výrazne lepších aj pozitívnejších, aj typickejších miest práve na to, aby výkon nerobila od stola v Bratislave, ale naozaj aby písala o tom, čo v skutočnosti pozná, lebo tá jej správa je absolútne insuficientná. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Už druhýkrát je insuficientná, to, čo ja neviem povedať, ale však ja som sa nikdy nepasoval za múdreho. Mne tie scenáre v zásade vychádzajú. A to, čo som tu cítil, tú tenziu, teda to hľadanie ide, nastupujete, teda pán Paška, vy teda ako Košičan. Ono tu bude zaznievať to vy teda ako Košičan. A vy s tou vašou klikou teda počúvajte. Ale skôr počúvajte, vážení Košičania, ono v tých Košiciach, v tej Jahodnej sa ten urán ťažiť bude. Vy budete svietiť ako baterky, ale už tam pán Paška ani pán Žiga dávno bývať nebude. To vám garantujem tak, ako Detvania sa budú triasť o to, či sa bude triasť tá ich hora alebo nebude sa triasť ich tá hora. Viete prečo? Lebo ak na niečo SMER počúva, tak počúva na šušťanie peňazí. Vážení, a tam šuští tak, že to počuť až sem. Čiže budete svietiť, nemusíte svietiť po uliciach, na Hlavnom už môžete vypnúť mestské osvetlenie, tak budete ožiarení. Vaši tam už nebudú aj z mestského parku pôjdu. A bude sa tam ťažiť. A viete prečo? A viete, ako to odkomunikujú? Pán Maďarič to nahodí, ako to majú pustiť, lebo Dzurinda funguje a ešte vyzerá, že ešte chvíľku vydrží. So systémom „lebo Dzurinda a my nič“ ešte chvíľku vydržíte.

    Vážení, ešte k tej ďalšej veci. Celé je to o tom, o tom, o tom, o tom, že si to dovolila. A vy sa hráte na toho, kto dáva ponuky, ktoré sa neodmietajú. Tak dobre, tak sa jej vypomstite, pokorte tú ženu načisto, dajte ju do tých Košíc.

    Ale keď už hovoríte, pán Raši, o tých typických priestoroch, o ktorých vy viete v Košiciach. Ja viem o jednom takom. Keď už v Košiciach môžete mať v mestskom parku vilu, tak tam, prosím vás, niekde spravte aj úrad toho ombudsmana. Dobre? V tom mestskom parku, v ktorom už nemohlo byť nič, ktorý sa zatvára, tak tam niekde, v tom typicky priestore košickom, tak ako to tu bolo chápané...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Záhumenský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán predseda, chcem ti veľmi pekne poďakovať za to, že si odhalil pravú tvár poslanca Simona. Po ňom skutočne zostala spálená zem v tom najcitlivejšom sektore, ako je poľnohospodárstvo a vidiek. A, ctené kolegyne, kolegovia z opozície, to nie je hodnotenie strany SMER. Ale jeho bývalí kolegovia z SMK povedali, že napáchal viac škody ako druhá svetová vojna. To znamená, že tento človek skutočne by mal zvážiť akúkoľvek kritiku či už vo vzťahu k poľnohospodárstvu alebo k akejkoľvek inej téme. A byť ním, tak ani tak nevystupujem. No a chcem poďakovať, pán predseda, aj za tie tri odkazy, plne sa s nimi stotožňujem. Ďakujem pekne.

  • Tak ešte raz. Dôvodom tejto schôdze je to, že vláda, ktorú má parlament kontrolovať, ignorovala vystúpenie ombudsmanky. Mala ju v zmysle čl. 151a ods. 1 poslednej vety vypočuť, mala jej poskytnúť súčinnosť, neurobila to, ignorovala aj ústavu.

    Pán predseda Paška, ja naozaj skladám poklonu pred tým, ako ste to geniálne marketingovo otočili, to je neuveriteľné, ale ja ešte raz k tomu, čo som povedal v predchádzajúcej faktickej, v dobrom vám pripomínam to, čo sa stalo v Banskobystrickom vyššom územnom celku tým, že ste konali podobne suverénne. Dajte si na to, prosím, pozor pre nás všetkých, je to vaša zodpovednosť, ak sa toto stane opäť a celom území Slovenska. Dajte, prosím, pozor.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda Národnej rady, ak teda už hovoríme o uráne, tak, prepáčte, musím citovať zo 14. 12. 2012, keď pán minister váš Malatinský podpísal memorandum s materskou spoločnosťou, ktorá vykonáva geologický prieskum, o spolupráci. Takže vy môžete hocičo hovoriť, urán máte vy na hlave ako maslo. Viete, hovoríte o tom a vyjadrujete podporu, že policajtov vždy budete podporovať. To je len slovné vyjadrenie. Ja som osobne svedčil v prospech policajta, ktorého napadli občania. A ja som bol svedok toho. Takže treba skutky, a nie rečičky. Táto schôdza dnes nie je ani o policajtoch, nie je ani o Rómoch, ale je o arogancii vlády.

    Hovoríte, že bola možnosť, pani ombudsmanka napríklad na výbore mohla vystúpiť. Vaša vláda nedovolila jej vystúpiť, ponížila ju. Vaši poslanci tu v Národnej rade nedovolili tú správu zaradiť, tak o čom hovoríte? Aspoň neklamte.

    Viete, zas na druhej strane musím aj to povedať, že na rozdiel od pána ministra Kaliňáka dnes ste pochválili napríklad pána predsedu ľudskoprávneho výboru pána Chmela, že zvolil dobrý postup na výbore a tak ďalej. Včera váš stranícky podpredseda, podpredseda vlády a minister vnútra Kaliňák, ho dourážal. Dourážal človeka, ktorý urobil toľko pre Slovensko, že pán Kaliňák keď ešte bude ďalších sto rokov žiť, ani desatinu nestihne z toho. Takže sa hanbite za to.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda Paška, ja som sa vrátil minulý týždeň z východného Slovenska, bol som tam na tri dni. Bol som prekvapený, že zrovna na mňa sa obrátili aktivisti a členovia niekoľkých občianskych združení ohľadne tejto ťažby uránu. Skôr by som predpokladal, že sa teda obrátia na vás a na pána Rašiho, ale, dobre, ja som si ich vypočul. A musím potvrdiť to, čo tu hovoria moji kolegovia, to memorandu o porozumení je problém. To je problém, ktorý títo aktivisti a ľudia, tých 130 tisíc alebo koľko ľudí, ktorí to podpísali, vnímajú ako obrovské nebezpečenstvo. A keď teda máme chápať toto vaše verejné vystúpenie ako verejný prísľub toho, že ten urán sa tam nikdy ťažiť nebude, tak zrušte, nech tam Malatinský zruší to memorandum, lebo to memorandum je o ničom. A ja som presvedčený, že tým, že ho zrušíte, ukážete aj tým občanom východu a Košíc špeciálne dobrú vôľu a to, že to myslíte vážne.

    Chcel by som vás požiadať, aby policajti nekonali razantne v rámci zákona tak ako doteraz, pretože všetci dobre vieme, že štyri mesiace nerobili nič v tej Nitre. Tí vagabundi si chodili voľne po svete a keby sa neboli médiá do toho obuli, tak dodnes si po svete voľne chodia. A mimo iného už sú vonku dnes zasa. Takto postupuje razantne polícia. A takto postupuje razantne prokuratúra.

    A poslednú vec si neodpustím. Chcel by som oceniť to, že človeka, ktorý sa vám postaví, zosmiešnite a pošlete na druhý koniec republiky. Nabudúce by ste ho mohli poslať rovno na Ukrajinu. Pán predseda Paška, toto bolo od vás úbohé. Toto bolo úbohé. Ďakujem pekne.

  • Chcem zdôrazniť, že tu vôbec nebol priestor pre nejakú diskusiu hlbšiu, o ľudských právach. Takýto priestor tu už dlho chýba. Dnešná téma schôdze bola celkom iná. A ja si myslím, že tu by sa malo raz hovoriť o dodržiavaní ľudských práv na Slovensku. Jedna vec sú kolektívy, tak ako je to v ústave, ako to je v listine. Na to priestor tu stále nie je. Rodová rovnosť a správa ombudsmanky je málo na to. Ja som navrhol, aby Národná rada odporúčala podpredsedovovi vlády a ministrovi zahraničných vecí, aby predložil každoročne do marca správu o dodržiavaní ľudských práv v Slovenskej republike za predchádzajúci rok. Až by som mohol požiadať, tak ako D vo vašom uznesení by bol aj tento bod. To nie je opozično-koaličný bod, to je bod, aby sa o tomto hovorilo seriózne raz v parlamente.

    Druhá poznámka je, že tá budova za pána Kandráča tiež stála 0,25 mil. eur ročne a vtedy to nikomu desať rokov nevadilo.

  • Slabý potlesk.

  • Neviem, kto tlieska teraz akurát, ale pani ombudsmanka je suverénna osoba, čo vlastne mohla a má nájsť tu v Bratislave nejakú budovu. Už, myslím, dávno to mohla urobiť. Neviem, prečo to neurobila. Omnoho lacnejších je tu veľa vládnych budov, z ktorých v jednej by ona mohla byť.

    A, po tretie, mimoriadna schôdza. Samozrejme, ja som nepodpísal a nesúhlasím, aby sme odvolali predsedu parlamentu, ale aj mňa zaujíma, kde išlo tých 47 mil. eur zo Švajčiarska. Proste to je téma, ktorá skôr či neskôr pretečie. A bude z toho omnoho väčší škandál. Čiže o tom sa musíme povyprávať. Keď niekto ukradne sto obálok alebo kukuricu, tak ide do basy. A keď niekto získal 47 mil. zo Švajčiarska, tak nastalo tichučko už niekoľko rokov a teraz dva roky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, pán predseda, v súvislosti s vaším prejavom by som mal otázku na vtedy pani predsedajúcu Zmajkovičovú, ako to, že vás nenapomenula ako rečníka, že ste nediskutovali k veci, pritom predchádzajúcich rečníkov bez problémov napomínala, že nedebatujú k veci. By ma zaujímalo, čo má spoločné košický urán s nerokovaním vlády s ombudsmankou. Nič. Takže opäť predsedajúca nekonala tak, ako mala konať, ale bude tu rozprávať, že ideme v medziach.

    Hovorili ste o tom, o čom táto schôdza je. Ale len vy ste zavádzali, teda vaši poslanci zavádzali debatu úplne iným smerom, tým vaším. Opäť je to ten váš sprostý marketing. Táto schôdza, už sme hovorili o tom viackrát, ja som to aj vo svojej faktickej poznámke povedal, je o tom, že vláda zlyháva, vláda si robí, čo chce, vláda nevypočula ombudsmanku. O tom bola táto diskusia, o tom bola táto schôdza. Vy stále hovoríte len o zásahu od vášho ministra až cez poslancov. Nikto tu zásah nerieši. Alebo teda nemal sa riešiť. Ja som ho tiež neriešil. To bolo o tom, že vláda zlyhala.

    A aké je riešenie? Ste hovorili aj o tom, aby sme dali riešenie. Je veľmi jednoduché. Ak vláda zlyháva, treba, aby odstúpila, veľmi jednoduché riešenie.

  • Smiech v sále.

  • To, by som povedal, je na smiech, áno, smejte sa, výborne, páni poslanci. A to isté platí aj o vašich mandátoch, pretože nerobí nielen vláda v prospech občanov Slovenska, to isté nerobíte ani vy tými vašimi zákonmi. Vy si to stále nedáte povedať. Ale však nebojte sa, ako sa hovorí, príde na psa mráz.

    No a ešte by ma zaujímala jedna vec, pán predseda, dotkli ste sa programu ESO. Nemal by byť vlastne o šetrení tento program? Totiž ste hovorili, že štát disponuje väčším počtom budov. To je tiež zaujímavé. A bude ma to zaujímať. A budem sa na to pýtať aj pána ministra Kaliňáka. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nicholsonová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. No ja som to povedala v tej mojej predošlej faktickej, a zopakujem to, že celá táto schôdza sa nejako vymkla, ide o čistý marketing, ale nefunguje evidentne úplne na každého, lebo niekde tam za tými obrazovkami sedí skupina ľudí a pozerá v priamom prenose to, čo sa tu deje, a napísali mi. „To je neuveriteľné ozaj, čo už dáva ten Paška, to už zostáva rozum stáť, ťažký mečiarizmus sa vracia." A ja som mala ten istý pocit, keď som jednak počúvala pána predsedu parlamentu a jednak vnímala vás, kolegovia, teda zo strany SMER, lebo ešte aj profesionáli keď dávajú takéto vystúpenia, majú veľké publikum, potrebujú roztlieskavačov. Ale vy ich nepotrebujete, vás ako keby jedna mater mala, presne viete, na čo zareagovať a ako zareagovať.

  • Super.

    A ešte posledná poznámka k tomu mečiarizmu. Mne to tiež pripomína tie časy minulé, už len z toho dôvodu, že máte tu pani Dubovcovú, ktorá sa nezľakla a postavila sa a ozvala sa a aká je vaša reakcia. Vaša reakcia je, že ju odšupujete na východ. A nejde o to, vy keby ste mohli, tak ju odšupujete na Sibír. To je na tom to najhoršie.

  • Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, ja si vyprosím, aby ste takýmto spôsobom hovorili a komunikovali s inou ústavnou inštitúciou, pretože tu nejde o to, kto je Jana Dubovcová a kto ju kedy zvolil. Ale vy takýmto spôsobom komunikujete s inou ústavnou inštitúciou. A to si vyprosím.

    A rovnako si vyprosím, aby ste takýmto spôsobom komunikovali s nami ako poslancami, ktorí majú presne taký istý mandát ako vy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, chcem sa prihlásiť k hodnoteniu diskusie, predovšetkým tej časti o farizejstve. Viete, nepochybne je nepríjemné počúvať, vidieť a vedieť, že v Nitre skupina extrémistov na niekoho fyzicky zaútočila. Ale, vážené kolegyne, kolegovia, my máme prípad v našom parlamente, že niekto na niekoho fyzicky zaútočil, a to spôsobom, ktorý charakterizuje trestný čin. Prebehol niekto pol parlamentu na to, aby sa mohol vrhnúť na kolegu a zvrhnúť ho. Ako ste sa ako opozícia správali k celému tomuto momentu? Účelovo a farizejsky.

    Druhý moment. Pán Mičovský,...

  • Výkriky v sále.

  • Vypočujte ma troška, vážení kolegovia z OĽaNO. Pán Mičovský, chcem vás označiť za farizeja. A viete prečo? Počul som tú vašu kandidátku na prezidentku pani poslankyňu Mezenskú, ako čítala list, ako všetci máme odstúpiť a keď neodstúpime, ako nás všetkých treba povešať na kandelábre. Kde bola vaša etika vtedy? Je to trestný čin ako vyšitý, len identita, voči ktorej, a imunita, voči ktorej tam bojujete, ju zachránila pred trestným stíhaním, ak toto nechceme náhodou spraviť, že to má byť štandardom správania sa v tomto štáte.

  • Kde beriete právo na tieto etické tirády, ktoré tu máte. Vyčistite si poriadok a konečne sa začnite správať ako ľudia, ktorí rešpektujú elementárny rokovací poriadok a pravidlá komunikácie medzi normálnymi ľuďmi.

  • Ďakujem pekne. Takisto by som rád ocenil prejav pána predsedu, najmä tú časť, keď hovoril o tom, že tá diskusia naozaj začala a bola ponúknutá pánom kolegom Chmelom v tej ľudskoprávnej rovine, naozaj tam, kde to patrí. To znamená, spoločne poďme bojovať proti neonacizmu, proti rasizmu. To je náš naozaj spoločný nepriateľ. A potom sa to začalo deliť, lebo ste nás začali obviňovať nezmyslami, konšpiračnými teóriami, cez Nitru, potom urán a tak ďalej Čiže ja som veľmi rád, že pán predseda poukázal na tú demagógiu. A toto naozaj by tu nemalo byť, lebo problém rastúceho neonacizmu a fašizácie spoločnosti, na to ste upozornili viacerí kolegovia či už zo strany SMER alebo aj z opozície, to je problém celej Európy. Vidíme to vo Francúzsku, v Grécku ešte ďaleko horšie ako na Slovensku a tam sa dokážu porozprávať či už strany ľavicové alebo pravicové o spoločnom zápase proti extrémizmu. Ale tu je ten problém, že toto vy, žiaľ, nedokážete. A vašou odpoveďou na toto je spochybňovanie práce polície. To je tragédia, naozaj. Polícia je tu na to, aby chránila práve. A vy ponúkate rozklad štátu tým, že spochybňujete políciu práve v boji proti extrémizmu. Čiže toto naozaj nie je tá správna cesta. A nemôžete byť žalobcovia, sudcovia a kati zároveň vy ani pani Dubovcová, aj keď si vážim funkciu ombudsmanky.

    A myslím si, nápad premiestniť úrad ombudsmana na východ Slovenska ako to môžete zosmiešňovať? Ako to môžete prirovnať k Sibíri a podobne? To je tak, ako keď vás počúvajú ľudia z východu, tak musia byť naozaj urazení z toho, ako slovenská pravica znevažuje východ Slovenska. Tam je naozaj miesto, kde by mohla ľudské problémy aj tie problémy, o ktorých ste hovorili, naozaj výsostne riešiť. Zoberte si Českú republiku, kde sídli ombudsman? V Brne. Čiže toto je veľmi dobrý nápad. A oceňujem, že pán predseda Národnej rady s ním prišiel. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Paška, nech sa páči.

  • Len jedna veľmi krátka reakcia. Naozaj si dovolím ohradiť sa za tie formulácie o smiešnom východe a žití na východe ako o treste. A, pán poslanec Galko, viete, no s tým neurobíte nič. A žijú tam státisíce ľudí. A vážte slová, ktoré hovoríte nielen vy, ale aj niektorí vaši kolegovia. Jednoducho je to Slovensko ako všade inde. A nič na tomto návrhu nevidím zlé naozaj. A zdôrazním to. Som presvedčený, keďže sa stala z tejto problematiky tak vážna téma, že bolo potrebné zvolať mimoriadnu schôdzu, ktorá sa točila práve o otázke návrhov, riešenia problematiky medziľudských vzťahov z pohľadu postavenia minorít a majorít, a či chcete alebo nechcete, tá koncentrácia je práve v týchto oblastiach Slovenska, čo je na tom zosmiešňujúce a znevažujúce, prísť s návrhom, aby človek, ktorý to má z ústavy a má sa priam zaoberať, a je to jeho predmet, takýmito problémami, sídlil v centre diania a jednoducho mal blízko a prežil na vlastnej koži, aby jeho interpretácie alebo dezinterpretácie neboli nejakým subjektívnym súhrnom politického želania v politickom boji, ale aby jednoducho videl, čo to je, tam žiť, a čo to je, byť dennodenne konfrontovaný s touto problematikou. Takže budem rád, ak sa ospravedlníte ľuďom na východe, že žijú smiešny život v smiešnej časti Slovenska.

  • V súlade s rokovacím poriadkom o slovo požiadal minister kultúry Marek Maďarič. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka.

  • Hlas z pléna.

  • Rozprava ešte trvá, pán poslanec, boli ste chvíľku vonku, asi ste to nezbadali.

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, bol som už svedkom viacerých mimoriadnych schôdzí bez ohľadu na to, či sme boli v opozícii my alebo bol v opozícii niekto iný. Vzhľadom na to, že po tejto schôdzi ide môj bod, tak som musel... No jednoducho som túto celú schôdzu v podstate pozeral, počúval a s toľkou mierou nenávisti a arogancie zo strany opozície som sa ešte v tomto parlamente nestretol. To vám musím teda povedať. A to je jeden z dôvodov, prečo teraz vystupujem.

    Túto schôdzu zvolala opozícia, to znamená, že táto schôdza nemohla byť marketingovým zámerom strany SMER. Bola od počiatku marketingovým zámerom opozície. Ale celkom im to nevyšlo. Aj im samotným sa vymkla z rúk. Myslím, že keď s odstupom času sa nad tým zamyslia, tak si uvedomia, ako to prehnali, akou mierou nenávisti a urážok sa obrátili na vás aj na iných tu neprítomných predstaviteľov strany SMER, na voličov strany SMER a na veľmi širokú slovenskú verejnosť.

    Myslím si, že veľkej časti opozície je ombudsmanka Dubovcová hlboko ľahostajná, česť výnimkám. To, čo je im však sväté, je každá príležitosť, kedy si môžu kopnúť do strany SMER.

  • A čím je to silnejšie, čím je to hlasnejšie, tým si viac myslia, že im viac narastú svaly, nebodaj preferencie alebo niektorým aj nádej v ich kandidatúre do rôznych orgánov alebo inštitúcií, na ktoré sa chystajú. Na toto všetko im je dokonca dnes dobrý aj Kotleba a extrémizmus.

    A ja si myslím, že extrémisti už dnes sedia v parlamente, tak ako som túto schôdzu počúval. Títo extrémisti sú najmä viacerí z poslancov OĽaNO a sú viacerí z poslancov SaS a niektorí nezaradení. Ich extrémizmus, to je extrémna arogancia, to sú extrémne, doslova niekedy osobné urážky, ktoré si tu vypočuli mnohí poslanci strany SMER. Niekedy už len naozaj z hľadiska veku si to mohli niektorí poslanci opozície odpustiť. A naozaj je to extrémna nenávisť, ktorú rozsievate medzi obyvateľstvom Slovenska a ktorá sa vám vráti, pretože vôbec ste sa nestarali o ombudsmanku, starali ste sa len o sebe počas tejto schôdze, o to, aby ste sa ukázali v priamom prenose alebo v zázname televízie. To je podstata tejto schôdze, to je váš marketingový zámer.

  • A je mi ľúto, že bývalý minister kultúry a podpredseda vlády je na čele tejto vlčej svorky opozície. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána ministra je trinásť faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Viskupič s faktickou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ešte, pán poslanec Senko?

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre. Takže pätnásty je pán poslanec Senko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, oceňujem kultúrny prejav bez nejakého zvyšovania hlasu a bez emócií. Len pár poznámok by som si dovolil povedať.

    Čo sa týka toho vášho kopania do strany SMER, o ktorom ste rozprávali, tak to by bolo skutočne na diskusiu. Ale vy ako marketingový mág strany SMER, ktorý ste tu boli spomínaný, tak by ste mali dať v prvom rade pozor na to, aby ste ten SMER nekopal sám do seba, aby si nekopal do kolena sám, pretože to sa udialo zrovna pred chvíľou, keď jednoznačne pán predseda Národnej rady uletel, hej, posmešne sa tu vyjadril o tom, že presťahuje ombudsmanku na východ, niekoľkokrát to zopakoval absolútne v jasnom kontexte a potom vo faktickej pripomienke úplne sprosto klamal. Hovoril, že ja som rozprával o nejakom smiešnom východe, a ja neviem čo. A tým sa snažil nejakým spôsobom len zakryť tú svoju fatálnu politickú chybu, ktorú urobil. O tom je ten marketing.

    A pokiaľ hovoríte o strane SaS a hovoríte o nejakej prehnanej arogancii, tak práve toto bolo z jeho strany mimoriadne arogantné. A očakávam, že sa mi ospravedlní za to, že ma obvinil za výroky, ktoré som nepovedal. Potom môžete rozprávať niektorým našim poslancom o nejakej arogancii.

    Ešte jeden príklad by som chcel spomenúť. Nebolo to tak dávno, čo váš poslanec, dovolím si povedať, o generáciu mladší nazval nášho kandidáta na prezidenta, teraz už bývalého, Petra Osuského parlamentným šašom. A vy nám tu chcete kázať o nejakej arogancii alebo o nejakých urážkach? Pán minister, pozametajte si pred vlastným prahom a radšej si to skôr rozmyslite, keď idete niečo takéto povedať a idete niekoho z takýchto vecí obviňovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, prepáčte, vy ste tu neboli včera. Tak musím to trošku povedať, ale na začiatok hneď si vyprosiť to, že my kopeme do strany SMER. Práve včera pán Chmel, ako predseda výboru, predložil vôbec dôvody, prečo táto schôdza, tak ani nespomenul poslancov strany SMER, že by do nich kopol. Hovoril o jednej skutočnosti, vláda akým arogantným spôsobom zamedzila možnosť, aby predstaviteľka jednej inštitúcie, ktorá má chrániť ľudské práva, podala svoju správu. S tou správou vy nemusíte súhlasiť, to berieme. Môžete mať absolútne iný názor. Ale vypočuť si ju treba. Ja som to počul pred chvíľočkou aj od pána predsedu Národnej rady, ktorý hovoril o policajtoch, hovoril o Rómoch, ale táto schôdza nie je, ani o policajtoch ani o Rómoch. Chceme poukázať na to, že ľudské práva a ombudsmanka nemá chrániť len policajtov, len Rómov, ale všetkých. Ak zbadá niekde, že je problém s ľudskými právami, musí na to upozorniť, to je jej úloha.

    A, viete, ak niekto menil túto schôdzu a arogantným spôsobom sa snažil vysvetliť nevysvetliteľné, to sme neboli my.

    A, prepáčte, ak niekto tu klamal, tak klamal, samozrejme, minister vnútra, či tu, či v prípade Hedvigy, či v prípade napríklad pánov skinhedov z Nitry. Tvrdil, že polícia potrebovala štyri mesiace na to, aby to zdokumentovala, aby tí ľudia boli zavretí. Výsledok? Výsledok je žalostný. Prepáčte hovoríme tu o tom, o ľudských právach.

  • Pán minister, na vás, ale nielen na vás sa veľmi dobre hodí také porekadlo, že zlodej kričí, chyťte zlodeja. Vždy keď u vás rastie nervozita, keď cítite, že sa všetko nevyvíja podľa vašich predstáv, tak začnete obviňovať, útočiť a to, čo vy radi robíte, hádžete na svojich oponentov. Celá táto schôdza sa niesla v tomto duchu. Všetci sa snažili prekrútiť jej obsah, vnútiť nám svoj plán, ktorý má vyústiť do prijatia, prijme a vyústi to prijatie toho uznesenia, ktoré prečítala pani Laššáková, čo je úplne o inom, ako bola táto téma. A chceli ste zakryť to, že jednoducho nám vadí, ako ste pozametali s predstaviteľkou a so samotnou inštitúciou, ktorá bola postavená na to, aby diskutovala, mala právo diskutovať a vyjadrovať svoje názory. Tak ste to potrebovali prekrútiť na niečo iné, ale každým jedným vystúpením, aj tým vaším, ktoré je mimo plánu, je čoraz zjavnejšie, že vaša nervozita stúpa, vaša neistota stúpa.

    O tom, že ste dostali a vašim poslancom dali pokyny, ako majú rozprávať, v akom tóne majú viesť túto diskusiu, na aké pudy voličské sa majú zamerať a akých voličov majú opäť lákať do svojho košiara, toto je. A celé je to o prezidentských voľbách, o tom, že sa bojíte, že sa to nevyvíja tak, aby ste boli radi, ako by sa to vyvinúť malo, bodka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Na odľahčenie možno sa mi chce povedať, že to bol včera minister Kaliňák, dnes predseda Paška, teraz minister Maďarič, keď ja už sa cítim ako na predvolebnom sneme strany SMER v kampani o predsedu strany SMER v budúcnosti. Ale keď ste tak pekne hovorili o predsedovi výboru pre ľudské práva, tak ja si tu dovolím odcitovať z jeho prejavu jednu vetu, a ja si myslím, že je veľmi dôležitá: „Nad extrémizmom sa nedá zvíťaziť tým, že sa vydáte jeho smerom.“ A ja si myslím, že na tejto schôdzi si to mnohí neuvedomili a hlavne si to neuvedomili minister vnútra a poslanci strany SMER. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, včera som bol na jednej diskusii so študentmi o extrémizme. Bola v Univerzitnej knižnici tu v Bratislave. A boli tam predstavitelia spoločenského života. Okrem iného na tej diskusii opakovane odznelo aj to, že je veľmi nebezpečné, keď sa niektoré pojmy ako pravicový extrémizmus, extrémizmus, populizmus, demagógia používajú nenáležite a označujú sa tým politickí oponenti alebo súperi, lebo tým dochádza k relativizácii týchto pojmov.

    Pán minister, extrémizmus je zaujímanie postojov namierených proti demokratickému zriadeniu s cieľom nahradiť ho iným nedemokratickým zriadením. Preto si myslím, že z vašich úst označovať kolegov poslancov z OĽaNO a SaS extrémistami je odpútanie pozornosti od reálnych extrémistov, ktorých v tejto krajine máme.

    Vedie to k relativizácii pojmu extrémizmus o to viac, že je to povedané z úst člena vlády Slovenskej republiky, teda nielen tak z úst hocikoho, kto tomu nerozumie. Preto si myslím, pán minister, že takýmito vážnymi obvineniami a slovami by sme nemali len tak ledabolo šermovať.

    Chcel by som vám na záver povedať, že táto schôdza ale nebola zvolaná o extrémizme, my sme na začiatku schôdze chceli, aby pán minister vnútra predložil správu o opatreniach proti nastupujúcemu extrémizmu. Za to kolegovia zo strany SMER nezahlasovali. Táto schôdza bola zvolaná preto, lebo SMER arogantne odignoroval ombudsmanku, ktorá poukázala na porušenie ľudských práv, a teraz SMER odpútava pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, treba zopakovať, vláda a predseda vlády stanovuje program vlády. Predseda vlády Robert Fico zaradil do programu bod pani Dubovcovej, verejnej ochrankyne práv. Pozvali ste ju tam, odsúhlasili ste tento program a potom ste jej nedali priestor na to, aby vystupovala. Arogantne ste tak prejavili moc. Je štandardné pre politickú stranu SMER takto sa zachovať. Ja chápem, ste opojení, vládnete sami, môžete si dovoliť všetko. Demokracia je o tom, že vypočujete aj názor menšiny. Keď niekto je zodpovedný za rast arogancie, extrémizmus v tejto krajiny, tak určite je to vláda. Ja vám len pripomínam, že vládnete v tejto krajine štandardne na spôsob strany SMER už takmer dva roky. To znamená, že za rast extrémizmu v tejto krajiny nesiete plnú mieru zodpovednosti. Ďakujem.

  • Pán minister, musím povedať, že ste ma prekvapili. Ako minister kultúry ako sa cítite, povedzte mi, ak ste počúvali prejav vášho straníckeho kolegu a riaditeľa Sociálnej poisťovne, lebo to bol objektívne jeden z najrasistickejších prejavov, ktoré odzneli v tejto sále za posledné štyri roky. Keď si to prehráte, keď sa na to pozriete, tak to je niečo, čo normálny sociálny demokrat v Európe by takéhoto človeka mal palicou vyhnať z vlastnej strany, lebo tam nemá čo robiť. A vy mne budete vyčítať, že som to pomenoval a že som mu to vykričal? To má byť kultúra na Slovenku, že takýchto ľudí budeme nechávať verejne rozprávať bez akejkoľvek odozvy? Toto je stanovisko ministra kultúry a ideológa strany SMER, ktorý riadi jej kampaň na prezidenta pre všetkých občanov tohto štátu? Toto je vaše stanovisko? Som hlboko sklamaný, lebo váš pán kolega Blaha aspoň dokáže povedať, že s takým niečím nesúhlasí, odsudzuje to a nemalo by to na Slovensku byť. Možno nepôjde do priamej konfrontácie so straníckym kolegom, ale aspoň to pomenuje. Ale to, že vy to budete otáčať a nás nazývať extrémistami, tak to je hlboko aj pod vašu úroveň.

    A neviem, či ste počuli môj prejav, ale išiel som presne proti tomu, čo ste hovorili. Hovoril som, zabudnime na rozdiely, je to tak veľký problém, že s ním musíme bojovať spolu. Kde ste boli vtedy, keď som to povedal, a na čo vlastne reagujete? Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja mám pána Maďariča aj za človeka z kumštu. A v zásade tak narýchlo som tuná rozmýšľal. Také tri kategórie by sme mohli spomenúť. Sú to ľudia kumštu bez talentu, schopní slúžiť aj Borgiovcom, aby vôbec prežili. Potom sú to ľudia s talentom slúžiacim Borgiovcom, lebo chcú, aby po nich niečo zostalo. A potom sú to ale ľudia kumštu, ktorí sú hrdí a nepotrebujú slúžiť Borgiovcom ani nikomu inému. A bez ohľadu na to, či veríte alebo nie, stále ešte zatiaľ vás mám za tú tretiu, v tej tretej skupine pre mňa ste. Ale v zásade, aj kolega ma predbehol, ak ste hovorili, že ste počúvali, naozaj tu zaznel jeden prejav historického významu, ale myslím to s totálnym dešpektom a ironicky. A ja viem, že teraz asi z politických dôvodov to nemôžete povedať. Mňa by ľudsky zaujímalo, môžeme si to potom niekedy povedať, či to svojmu kolegovi poviete, že to prehnal. To by ma naozaj pre túto chvíľu zaujímalo, lebo fakt a skutočne prehnal.

    A len drobná poznámka nakoniec, ak sa teda idete vypomstiť tej ombudsmanke a bude v tých Košiciach. A viete, kde budú tie stránky čakať? V družnom tanci v mestskom parku. Ja to zabezpečím. Ja som už zabezpečil ľudí, ktorí sa prišli pozrieť na konské pólo v Liptovskom Hrádku. A ja zabezpečím veľkú skupinu sťažovateľov a budú v družnom tanci a speve čakať na prijatie v novozriadenom sídle ombudsmana v mestskom parku, dva dni, tri dni, uvidíme. Teším sa na to.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, myslím si, že to bolo veľmi dobré vystúpenie. Správne ste poukázali na to.

    Ale hlavne chcem s vami súhlasiť, že opozícia zneužila inštitút ombudsmanky. Prečo?

  • Výkriky a potlesk v sále.

  • Páni poslanci, ale, poprosím vás, páni poslanci, no.

  • Pán Hlina, ďakujem. Už za vlády terajšej opozície bola pani ombudsmanka zvolená. Nepohli pre ňu ani prstom.

  • Reakcie poslanca Hlinu.

  • Môžem poprosiť znova o čas, lebo pán Hlina zabudol, že nie je doma na ranči?

  • Reakcie poslanca Hlinu.

  • Tak toto je kultúra, chcete povedať, pán poslanec? Ale čo tlieskate? Tlieska sa na konci.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Poprosím vás, dajte pánovi poslancovi znova čas. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dobre. Chcem znova poukázať na to, že ten inštitút pani ombudsmanky bol zneužitý.

    A je paradox, že pani ombudsmanka bola zvolená, vážená opozícia, za vašej vlády. Za ten čas, kým ste boli ešte vo vláde, ste jej nijako nepomohli.

    No ale to, čo je ešte zaujímavejšie, je, že ešte aj v súčasnosti má vaša, dá sa povedať, jedna strana, teda SDKÚ svojho župana tu v Bratislave. Za vyše dvoch rokov pán župan nebol schopný, keď teda chcete tak veľmi pomôcť pani ombudsmanke, nájsť miesto tu v Bratislave pri toľkých budovách, čo má. Minimálne jej mohol dať aspoň bezplatne nejaké priestory na župe. Nestalo sa to. Doteraz sa to nestalo. Čiže nekritizujte vládu. Máte župana tu v Bratislave, ktorý je veľmi šikovný a vplyvný. Doteraz jej nenašiel priestor. Čiže na toto chcem poukázať. Pozrite sa do vlastných radov a neotáčajte témy, poprosím.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Nepáči sa mi akákoľvek forma násilia. Myslím si, že aj dnes na dnešnom rokovaní v podstate takéto formy agresivity sa prejavili v tom verbálnom prejave. Ráno mi dal kolega otázku, čo je dôležitejšie, či je to slovo alebo skutok, čo z toho má väčšiu váhu Zamyslel som sa nad tým. Áno, zavádza to človeka tak, že povie, že je to ten skutok. Pôvod si poznáš, strom, ale aj to slovo má veľkú silu a veľkú váhu. Slovo ako ťa vie povzbudiť, vyliečiť, dokáže ťa rovnako aj zabiť.

    Ja si neviem predstaviť a padli tu také slová, ale nebola to kolegyňa Mezenská, ja som ju aspoň teda takto nepočul takúto výzvu dať, ale bol to kolega, kto to povedal, nebudem ho tuná spomínať, že si vie predstaviť, že by odvisli niektorí tu v tomto parlamente. Ja takto vyhlasujem, že ja si to neviem predstaviť, aby ktokoľvek z mojich kolegov z tohto parlamentu odvisol. Neželám to nikomu. A keby to bol môj aj najväčší nepriateľ, tak mu to zo srdca neželám. Želať niekomu smrť je to, čo je čosi najhoršie. Ja sa starám o zomierajúcich, tak voľačo by som vedel o tej smrti hovoriť. Možnože raz príde na to príležitosť, keď bude o tom reč.

    K tej ombudsmanke ja by som sa toľko vyjadril, ja si viem predstaviť, ako pán predseda tu povedal, že by bolo to sídlo v Košiciach. Aj východ Slovenska je Slovenskom. A ja vás tam všetkých srdečne pozývam, je to nádherný kus krajiny, našej krajiny. Všetkých vás tam srdečne pozývam.

  • No a ešte, nestihnem to, Karol Borgia, to bol právnik Alexandra VI., bol svätým, bol z jezuitov.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, upozornili ste na príčiny extrémizmu a príčiny aj pravicového extrémizmu. Hovorili ste o politických príčinách, ktoré tu naozaj existujú. A to si povedzme na rovinu. Páni kolegovia, to vy ste naozaj prišli s tým, že ste tu politických oponentov, ktorí majú iný názor, označovali za boľševikov. To je váš slovník. Čiže tuto vznikali tie prvé lastovičky. Alebo ste sem priniesli ako komparz na balkón kriminálnikov. To urobili kolegovia, myslím, z OĽaNO. Alebo pán kolega Hlina tu mlátil kolegu zo samej lásky, predpokladám, že, takže tiež v tom asi bola nejaká nenávisť. To všetko sú naozaj politické príčiny extrémizmu, ktoré môžu ľudia ako vzory si prenášať, nehovoriac o tej nevraživosti, živelnej nevraživosti voči Robertovi Ficovi, ktorú v celej spoločnosti živíte ale teda nielen vy, ale aj denník, nebudem hovoriť, ktorý denník a ktoré denníky to sú. Ale očividne tu tá nevraživosť funguje vďaka vám. A to je práve to, čo dáva práve nástroje extrémizmu. To sú tie politické príčiny.

    Ale ešte ďaleko silnejšie príčiny sú sociálne príčiny. O tom to je. Ale za vašej vlády, vy ste tu zlikvidovali sociálny štát. Vy ste tu veľmi silne, by som povedal, budovali taký ten trhový darvinizmus: Bojujme o život každý, super, nespolupracujme, ale súťažme. Ale potom keď takáto situácia nastane, tak potom to vytvára zopár víťazov, ale masy porazených. A tie masy porazených sú dneska frustrované. A potom z toho, samozrejme, veľmi ľahko vznikne pravicový extrémizmus. Čiže to je tá moja interpretácia. Vďaka tej vašej neoliberálnej politike, veľmi protrhovej, vzniká dneska práve kultúra tohto neonacizmu.

    A tretia, kultúrna príčina. Vy ste desolidarizovali slovenskú spoločnosť. Individualizovali ste ju: Každý sa staraj o seba a v každom inom vnímaj nepriateľa. Práve tam vzniká pravicový extrémizmus, kolegovia.

    Ale nechajme to tak. Dneska tu ten problém je, poďme proti nemu spoločne bojovať, tak spoločne, ako to dokázali socialisti vo Francúzsku, keď podporili Jacquesa Chiraca, pravičiara v prezidentských voľbách, lebo stál proti Le Penovi, proti fašistovi. Prečo toto nedokázal spraviť Kaník, to mi povedzte. Prečo?

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán minister Maďarič, ja som si vás vážil a chcem si vás vážiť naďalej. A keď som nevystupoval, tak predsa v tejto chvíli mám potrebu reagovať.

    Áno, zazneli za tieto vypäté dva dni niektoré nevhodné vyjadrenia zo strany opozície, ale nie celej opozície. Zazneli tu nevhodné vyjadrenia z vládnej strany, ale nie celej vládnej strany.

    A ak vystúpil spravodajca kolega Chmel, vo veľmi kultivovanom prejave hovoril v prvom rade o tom, ako sa zaobchádzalo s verejnom ochrankyňou práv, ktorá je ústavný orgán a ktorá musí prichádzať do stretu s inými orgánmi. To je jednoducho plnenie jej pracovnej povinnosti. A bol to kultivovaný prejav, a preto ma mrzí vaše vyjadrenie, že váš predchodca minister kultúry je na čele vlčej svorky. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja som už avizoval, že si myslím, že parlament by sa nemal zaoberať konkrétnymi policajnými zásahmi, najmä v situácii, keď neexistujú relevantné dôkazy, čo nie je prípad Moldavy nad Bodvou. V Nitre to je, samozrejme, žiaľ, iné, musím povedať, lebo tam dôkazy sú.

    Ale k tomu, čo hovoril aj pán poslanec Blaha, pán minister kultúry, ja si tu v blahej pamäti pamätám rôzne označovania ešte Dzurindových vlád za krajne pravicové, zdravotnícke reformy a vtedajšieho ministra v porovnávaní s Mengelem. Vtedy tu ešte pán poslanec Blaha nebol. Ale fascinuje ma, akým spôsobom ľahko zabúdate na absurdné, extrémistické vyjadrenia vašich poslancov, možno dnešných ministrov, a pamätáte si len označenia z tej druhej strany, teda veľmi selektívne, musím povedať, veľmi selektívne.

    Druhá poznámka, pán minister. Nenávisť je zlá vlastnosť. A myslím si, že zožiera nakoniec toho, kto ju vyznáva, kto ju uplatňuje, čiže je to na toho škodu. A potom je ešte jedna vlastnosť, ktorá možnože nemá celkom taký zhubný účinok od začiatku. A to je pomsta. Ja si myslím, že keby vznikol inštitút ombudsmana v Košiciach bolo by to fajn, Košice sú súčasťou Slovenska. Ale ak po šiestich rokoch vašej vlády, keď ste nepresunuli sídlo ombudsmana do Košíc, ho presuniete práve vtedy, keď je vo funkcii ombudsmana bývalý opozičný politik, práve vtedy, keď sa ozve voči vláde, či to je oprávnené alebo nie, to je druhá vec, tak to nie je nič iné ako pomsta. A hovorí sa, že pomsta býva sladká. Ale upozorňujem vás, keď niekto príliš dlho pije kalich pomsty, tak na spodku ten kalich je hodne horký.

  • Ďakujem. Mal som možnosť rozmýšľať, lebo vy ste prišli, pán minister, s takým prejavom v polohe sklamaného politika. Neviem či tie vyjadrenia teda išli cez politické spektrum alebo iba na jeho jednu časť. Ale naozaj vás viacerí kolegovia upozornili, že niektoré slová, ak sú užívané nad mieru, devalvujú. Naviezli ste sa do jedného parlamentného klubu a jednej politickej strany. A označili ste, ak si to dobre pamätám, niektorých členov za extrémistov. A dovoľte mi povedať, že toto je podľa mňa z úst ministra kultúry vzhľadom na to, ako vás ja doteraz sledujem a vnímam, minimálne profesionálny omyl. Alebo dúfam, že k tomuto ešte niečo poviete, lebo môžem povedať, že, áno, Jano Mičovský extrémne bojuje proti korupcii alebo Peťo Pollák sa extrémne snaží riešiť rómsky problém, ale robiť a nálepkovať proste ľudí z nejakej generálnej pozície slovami neštandardný extrémista alebo neviem, kam sa to až bude uberať, je podľa mňa zvrátené. A chcem sa teda vás opýtať so všetkou vážnosťou, či štatistické čísla, ktoré tu vyťahoval pán Muňko, váš kolega, vás nechávajú chladnými, štatistické čísla, ktoré sa snažil pod kolektívnou vinou navliecť jednej skupine obyvateľstva. A naozaj, súhlasím s tým, že takto interpretovaná štatistika nie je nič iné ako neofašistický prístup ku kolektívnej vine jedného...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Áno, pán minister, v priebehu tejto schôdze sa ozývali rôzne názory o tom, o čom mala byť vlastne táto schôdza, že táto schôdza nemala byť o zásahu policajtov v Moldave nad Bodvou. Ja si nebudem vymýšľať, preto by som rád pripomenul poslancom opozície, o čom táto schôdza ozaj mala byť, pretože to svojimi podpismi potvrdili a zdôvodnili aj v návrhu tejto schôdze. Takže poslanci Národnej rady Slovenskej republiky uvádzajú, že jediným bodom rokovania tejto schôdze bude návrh na prijatie uznesenia Národnej rady atď. k porušovaniu základných práv a slobôd fyzických osôb, ku ktorému došlo policajným zásahom vykonaných dňa 19. 6. 2013 v rómskej osade v Moldave nad Bodvou a s nesúhlasom atď., atď. Takže nešlo tu vôbec o pani ombudsmanku, nešlo tu vôbec o riešenie jej priestoru, ako sa to snažil pán Hlina nejakým spôsobom nadniesť. Ale ozaj tu išlo o to, či ten zákrok v Moldave nad Bodvou bol primeraný alebo nebol primeraný. A pán minister, podpredseda vlády sa vo svojom úvodnom vystúpení snažil dokázať ctenému plénu, že zásah v tejto osade bol primeraný. Toľko k obsahu tejto schôdze.

  • Pán minister chce reagovať. Poprosím vás, zapnite pána ministra na faktické poznámky.

  • Ak som spomenul pána poslanca Chmela, tak to bolo zámerne. Chcel som tým veľmi jasne odlíšiť tú časť opozície, ktorú si vážim a ktorú ak aj kritizuje, hoci aj emotívne, nad jej kritikou sa vždy zamýšľam, od tej časti opozície, ktorú, či sa vám to páči alebo nie, považujem za predvoj extrémistov, ktorí stoja pred bránami.

    A vecne. Ak by pani ombudsmanka Dubovcová nepochybila v procese, bola by na vláde vypočutá. Ona si tú chybu ani nepriznala. Ona si ju nepriznala a opozícia to zneužila. A to bola, samozrejme, zámienka na túto schôdzu, ktorá bola zo strany opozície zneužitá. Ale presne, ako povedal pán poslanec Lipšic, tá nenávisť sa vždy obracia proti tomu, kto tú nenávisť rozsieva.

  • V súlade s rokovacím poriadkom o slovo požiadal pán podpredseda Národnej rady Figeľ. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, pán minister, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, nechcem už veľa pridávať, lebo veľa bolo povedané včera aj dnes, možno nie všetko v tej línii, ktorá by sa žiadala na parlamentnú pôdu. Ale toto je výsostný orgán alebo inštitúcia, kde treba rokovať o zákonoch, o inštitúciách, o vzťahoch medzi ústavnými orgánmi. A nám bolo skôr ľúto, že ústavný orgán, ktorý je vytvorený práve na to, aby sa verejne zastával práv, nie je na vláde vypočutý. Toto bol moment teraz z januára, nie predtým, na ktorý sme chceli reagovať a vytvoriť priestor, ktorý nebol vytvorený na vláde, ktorá je tomuto parlamentu podriadená.

    Pán Senko, to, čo hovoríte? Kto porušil alebo neporušil zákon, to posúdi kompetentný orgán, v tejto chvíli krajská prokuratúra. A som presvedčený, že treba veľa v tejto agende riešiť tak, aby to tu nebolo nálepkované alebo rozlišované nejako podľa farieb, ale podľa práva, spravodlivosti a toho, čo znamená ochranu ľudskej dôstojnosti.

    Chcem tiež veľmi rázne odmietnuť také ľahké a politologické a ideologické nálepkovanie, ktoré tu hlavne mladý kolega pán Blaha udeľuje všetkým, kedykoľvek treba, označí. Vy viete, že Mussolini bol členom Socialistickej internacionály? Vy viete, že nacizmus bol národný socializmus? To, čo potrebujeme, je zodpovednosť verzus nezodpovednosť, lebo to nálepkovanie nielenže je krivé, ale zaslepuje. Viesť zodpovedný dialóg, hľadať zodpovedné riešenia, vyvodzovať zodpovednosť, o tých príkladoch z minulosti by sa dalo hovoriť veľa, ale toto by som rád apeloval ako starší na tých, ktorí radi krabičkujú, kádrujú, zadeľujú tých starších alebo ľudí vedľa seba.

    Každá vláda, každá väčšina potrebuje kontrolu, serióznu, konštruktívnu opozíciu, ak nie, tak to je totalita, totalita väčšiny, ktorá nemá rada svetlo, ktorá nemá rada tých, čo jej zavadzajú vo výkone moci. A moc má hľadať pravdu. Iba moc nestačí, lebo keď sa to oddelí, je zle. A preto keď dva dni sa diskutuje a hľadá úprimne, tak sa aj niečo nájde. A ja som rád, že výsledkom aj tohto rokovania je možno väčší tlak na to, aby sa prijali účinné opatrenia, z ktorých aj tak tu budeme mnohé prerokúvať, už či vo forme novely zákonov alebo zákona o Policajnom zbore alebo nových opatrení na to, aby sa robili záznamy. Dnes, keď je techniky toľko, že je všemohúca pomaly, o tom, ako prebiehajú zásahy a zákroky voči občanom slobodnej demokratickej Slovenskej republiky, je to veľmi, veľmi dôležité pre pravdu, lebo pravda je základ aj pre spravodlivosť, nie pre oslabovanie alebo ploché kritizovanie Policajného zboru. Nie je ľahké a jednoduché byť dnes policajtom. Beží kultúra práv, každý chce mať práva, málokto chce mať povinnosti. Ak nebude rovnováha, nebude z toho ani jedno, pretože právo si žiada povinnú stranu alebo stránku alebo toho, kto ho garantuje. Starosta? Štát? Samospráva? Ale niekto musí aj povinnosti garantovať, aby práva sa mohli napĺňať.

    Tú schôdzu sme zvolali preto, lebo arogancia nikam nevedie. Vy ste odmietli správu ombudsmanky v minulom roku, lebo nebola dosť dobrá. Vy ste odmietli zaradiť bod do programu schôdze. A preto sme sa uchýlili k ústavnému nástroju, ktorým je zvolanie osobitnej schôdze. Veď na to je parlament. On tu nie je mašinka alebo mašinéria, ktorá je riadená z vlády. Vláda dala tak málo bodov na tento program, že, žiaľ, žiaľ, som si dovolil povedať, že do volieb prezidenta sa bude hlavne svietiť a kúriť, lebo všetko ostatné ide teraz bokom. My sme zvolali schôdzu, lebo na vláde 8. januára nedostala slovo predstaviteľka ústavnej inštitúcie, žena. A to je arogancia. Odmietate uznesenie, prijmete iné. Ale ak to poslúžilo na dobro dialógu, a odmietam tiež obvinenia alebo až vulgárne niektoré nálepkovanie, ak to pomôže vytvoriť vyšší tlak na serióznosť, zákonnosť či postupu polície alebo prokuratúry alebo konania každého občana či v osade alebo v meste, tak to poslúži na dobro.

    Chcem za KDH poďakovať, že sme dokázali o niektorých témach napriek emóciám diskutovať a že s týmto úsilím ak budeme aj v druhom polčase pokračovať, tak Slovensko sa môže nadýchnuť aj väčšej kultúry dialógu, aj väčšej zákonnosti a spravodlivosti. Ľudia si to zaslúžia. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu sa hlásia traja páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega Figeľ, vyprosím si tú trápnu prízemnú historickú odbočku k Mussolinimu, ktorou ste sa snažili akoby naznačiť, že by bolo nejaké spojenie medzi socialistickou ideológiou a fašizmom. Preboha, pán kolega, viete, kto išiel prvý do koncentrákov za Hitlera a Mussoliniho? Sociálni demokrati, komunisti, odborári, tí išli do koncentrákov, nie pravicové strany, títo. Takže aké spojenia? Mimochodom, o Mussolinim sa veľmi pochvalne vyjadroval aj Winston Churchill svojho času. To znamená, že aj on je fašista? Alebo to sú čo za skratky? Absolútne insitné. Samozrejme, Mussolini bol šéfredaktor Avanti, v poriadku. Ale rozišiel sa so socialistami a potom pozatváral jedného po druhom, Antonia Gramsciho a tak ďalej. Však trošičku naštudujte si tú históriu alebo tieto veci.

    A inak, mimochodom, tak vám to poviem naspäť. Slovenský štát poslal 60 tisíc Židov do koncentrákov, kto bol na jeho čele? Kňaz žeby?

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, no vystúpili ste s vystúpením, v ktorom ste sa snažili nám predniesť, ako úprimne chcete pomôcť pani ombudsmanke a ako vás to trápi, ako sa zvrhla táto schôdza. No chcem sa teda k tej vašej úprimnosti taktiež úprimne spýtať, prečo sa neporozprávate s vaším starostom miestnej časti Ružinov za KDH, či nevie dať k dispozícii nejaké priestory bezplatne, prečo sa neporozprávate so starostkou mestskej časti Staré Mesto za SDKÚ, či jej nevie dať nejaké priestory k dispozícii bezplatne napríklad alebo aj za nájom, prečo sa neporozprávate s bratislavským županom pánom Frešom, čo má veľkú budovu alebo aj iné budovy, či jej nevie nájsť nejaký priestor aj za nájom tu v Bratislave. Vy sa všetci ozývate a chcete chrániť pani ombudsmanku, ktorú si vážim, len v prípade, keď vám to vyhovuje a politicky to chcete zneužiť. Je to jedine vtedy. Keď ste jej mohli reálne pomôcť, už vyše dvoch rokov, nepohli ste doteraz ani prstom. Čiže popýtajte sa vašich kolegov na to. Inak fakt doteraz som si vás vážil, ale myslím si, že po tomto vystúpení stávate sa už iba viac politikom ako človekom, ktorý spája. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ono je naozaj pravdou to, že každá vláda potrebuje kontrolu, bez ohľadu na to či je ľavicová alebo pravicová, aby mala spätnú väzbu. Ja som ráno, keď som vystúpil v rámci rozpravy, to tiež tak podobne prirovnal k takémuto svetlu. Rozumný človek a gazdiná nestrčí svetlo pod mericu či pod posteľ, ale položí ju na stôl. Alebo kedysi naši otcovia zavesili si tú lampu pod strop, pod drevený strop. A tak bola osvetlená celá miestnosť.

    Myslím si, že tá spätná väzba aj cez tie opozičné názory ak sa vzájomne dokážeme počúvať, môže byť veľkým prínosom. Ale ak sa budeme vzájomne urážať cez rôzne tieto invektívy, tak myslím si, že veľmi ťažko sa pohneme ďalej. Naozaj žije sa doba tá, ktorá sa len odvoláva: „Ja mám právo, ja chcem mať také práva.“ Ale rovnako sa tu ohýna aj slovo sloboda. Nemôže byť chápané bezbreho ani právo, ani tvoje právo, ani tvoja sloboda. Ale musí mať ľavú a pravú stranu, ľavý a pravý mantinel. Ak je bezbrehé takéto chápanie, potom to vyúsťuje práve do rôznych foriem extrémizmu. Rovnako treba sa správať zodpovedne aj vtedy, aj keď si pri moci, a to o to viac, keď máš reálne tú moc v rukách, pretože tú zodpovednosť máš oveľa väčšiu ako možno ten človek, ktorého ty riadiš. My, poslanci Národnej rady, sme tí, ktorí riadime v podstate celú túto našu krajinu skrze zákony, ktoré tuná prijímame. Náš hlas či za návrh alebo proti návrhu rozhoduje o tisíckach a miliónoch ľudí v našej krajine. Tak musíme byť v tom veľmi obozretní a opatrní.

  • S reakciou pán podpredseda. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Táto téma nie je o budove, o rozpočte alebo o nejakých technických záležitostiach, ale o úcte k právu, k ústavným inštitúciám, o kultúre dialógu, o kultúre politiky.

    Pán kolega Martvoň, charakter človeka je reprezentovaný aj tým, s kým sa priatelí, alebo tým spoločenstvom, ktorého je súčasťou, ale aj tým, komu je oponentom alebo kto mu oponuje. Iba toľko na vašu, skôr tupú poznámku na konci. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcete zaujať, pán poslanec, ako navrhovateľ stanovisko k rozprave?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Poprosil by som vás, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, o inštaláciu videoprojekcie, keďže chcem uviesť krátky dvojminútový videošot. A sľubujem vám, že nejde o zábery z kongresu strany SMER, ale ide o, ako sa tomu za mojich mladých čias pekne hovorilo, kultúrnu vložku. Keďže tu je aj pán minister kultúry a je to v jeho oblasti najbližšie, tak som si dovolil vybrať jeden krátky šot, poprosím techniku keby ho spustila. Ďakujem pekne.

  • Premietanie videozáznamu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, dámy a páni, chcel som vám týmto krátkym videošotom priblížiť jeden ľudský príbeh. Pani kolegyňa Lucia Nicholsonová si isto pamätá ako nezisková organizácia ETP Slovensko prezentovala v januári 2011 inovatívne prístupy pri začleňovaní sociálne vylúčených komunít s názvom Premosťovanie sociálne vylúčených komunít – zmena je možná. Túto prezentáciu som vtedy zaštiťoval ako podpredseda vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v spolupráci s vtedajšou pani štátnou tajomníčkou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorou bola práve kolegyňa Nicholsonová, ako aj v spolupráci s Úradom splnomocnenca vlády pre rómske komunity, Nadáciou Friedrich-Ebert-Stiftung Slovensko, Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského a neziskovou organizáciou Equity. Prečo to hovorím? Súčasťou tohto podujatia bolo aj krátke vystúpenie Divadla z chatrče z Moldavy nad Bodvou. Viete si azda predstaviť, že to bola celkom neštandardná situácia, keď vtedajšia premiérka vlády Slovenskej republiky poskytla hercom z osady žltý salónik Úradu vlády, salónik, kde sa zväčša prijímajú návštevy na najvyššej domácej či medzinárodnej úrovni. Ten salónik poskytla hercom, aby sa mohli prezliecť do kostýmov, a s, prirodzene, s nejakým malým pohostením. O to zvláštnejšie bolo, keď ľudia, ktorí žijú pre nás v nepredstaviteľných podmienkach, tak povediac subsaharskej Afriky, následne vystúpili v Zrkadlovej sále Úradu vlády. Situácia teda je to viac ako neobvyklá.

    A teraz teda prestrih. Dvaja Rómovia z osady, Milan H. a Štefan M. boli ochotní svedčiť o tom, ako prežili policajný zásah v onú stredu 16. júna 2013 v Moldave nad Bodvou, o tom, ako boli počas tejto pátracej akcie takzvanej mlátení. Milan H. pracuje ako dobrovoľník v Komunitnom centre v Moldave a je zároveň hercom toho Divadla z chatrče, kde sme ho mohli aj vidieť. A hral teda aj v onen inkriminovaný deň, 19. januára 2011, na Úrade vlády. Práve tento Milan H. chcel prehovoriť spolu s ďalšími účastníkmi na zasadaní výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny dňa 27. augusta 2013, keďže predmetom rokovania boli práve inkriminované dokumenty, o ktorých sme tu aj dva dni hovorili. Členovia výboru za vládnu stranu odhlasovali, že týmto svedkom sa slovo na rokovaní výboru neudelí. Hovorím to preto, že, ako sa hovorilo za starého režimu, čím viac nesúhlasia fakty so skutočnosťou, tým je to horšie pre fakty.

    Často sa v našej dvojdňovej rozprave hovorilo, že táto rozprava je politická. To teda znamená, že keď je politická, tak asi nie je vecná, teda je asi nesprávna, akoby sa tieto dve roviny navzájom vylučovali, ale nedokážem si predstaviť debatu, rozpravu v parlamente inú ako politickú. Môžete povedať žiaľ, ale ak by mala byť vecná rozprava a rozpravy v parlamente, tak by to možno malo jedno pozitívum, zasadali by sme tu oveľa kratšie.

    Ak sa ešte môžem k vecnej stránke prihovoriť, tak možno by som sa prihovoril za to, že do nami navrhovaného uznesenia by bolo dobré inkorporovať pozmeňujúci návrh, respektíve návrh pána poslanca Jozefa Mikloška, ktorý hovorí o tom, že raz do roka v marci by mal podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí predniesť správu o stave ľudských práv v Slovenskej republike. To je, myslím si, vec, ktorá je takpovediac politicky neutrálna a veľmi korektná. Takže by sa nad ňou bolo možné zamyslieť.

    Ak sa tu často hovorilo o tom, že je debata, rozprava politická, tak sa často tiež opakovalo, že verejná ochrankyňa práv mala možnosť vysvetliť všetko na zasadnutí výboru, Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, na ktorom ju okrem iného pán minister vnútra obvinil z klamstva, čo potom ešte neraz vo svojich vystúpeniach zopakoval, a že teda bola prostredníctvom ministra vnútra vlastne s celou vládou. Na výbore, na ktorom návrh na rozpravu o mimoriadnej správe verejnej ochrankyne práv o posunutí jej správy do pléna parlamentu, tento návrh vládna väčšina prirodzene zamietla. Takže takto to bolo s možnosťou dať priestor pre prezentáciu správy verejnej ochrankyne práv vo vláde. Bola s ministrom vnútra či v telefonickom kontakte alebo, ako vyplynulo i z jeho prejavu včera, teda na zasadnutí výboru. Ale pravdepodobne málokto môže uznať, že toto môže suplovať priamy kontakt ombudsmanky s vládou.

    Ale keď som už pri tom výbore a klamstvách, tak dovoľte mi predsa len uviesť, že pán minister vnútra pol roka rozprával obľúbený príbeh o sekere zaťatej v Drienovci, hoci často miešal Drienovec s Budulovskou, teda o sekere zaťatej do policajta, presnejšie do prsta policajta asi. Vo včerajšom expozé tento obľúbený príbeh prvý raz vynechal. Pravdepodobne mal na to dobrý dôvod, len nám ho neoznámil. Dovoľte mi preto uviesť, že prvostupňový rozsudok Okresného súdu v Rožňave z 8. januára 2014 vo veci útoku policajtov v Drienovci, teda údajného útoku na policajtov v Drienovci, považoval výpovede policajtov v časti útoku sekerou za rozporuplné a spôsob, akým sa sekera mala dostať do domu, za veľmi nepravdepodobný. Súd teda viac-menej povedal, že si pravdepodobne tento útok vymysleli policajti, teda presne tí policajti, ktorí tvrdia, že v Moldave bolo všetko v poriadku a ktorých vraj podľa ministra vnútra nie je možné, citát, „dať na jednu úroveň s Rómami“. Toľko nateraz teda k historke o sekere. Nebol by som ju spomínal, ale stala sa tak notoricky známou a tak takpovediac prezentuje časť, teda celok celej tejto kauzy, že ju treba aspoň do tejto miery trošku korigovať.

    Ale naspäť k meritu. Ja nechápem, nech robím, čo robím, averziu vládnej väčšiny voči verejnej ochrankyni práv. Nechápem, prečo si ju vybrala za svojho nepriateľa. A, ak dovolíte, silne mi to pripomína vzťah Mečiarovej vlády k prezidentovi Kováčovi. Takýto vzťah k ústavnému inštitútu ochraňujúceho občana pred zvoľou verejných orgánov nie je svedectvom veľkej politickej kultúry a je prinajmenšom veľmi zlým odkazom občanom o tom, že ich práva obhajuje zrejme zlý verejný ochranca práv.

    Odzneli tu za tie dva dni názory od, zjednodušene povedané, antifašistických, antirasistických názorov až po rasistické, fašistické. Nie som sudca, ktorý by tu teraz súdil, iba asi nechápem to, čo som nedávno ešte trošku chápal. Chápal som ako-tak, že sa dnešná vládna väčšina pokúsila, vcelku, treba povedať, úspešne o, jemne povedané, integráciu voličov Slovenskej národnej strany a Hnutia za demokratické Slovensko, respektíve inkorporáciu. Ako už hovorieval starý Bismarck, čo nemožno zakázať, to treba viesť. Dobre, integrovali ste elektorát nastavený skôr populisticky a extrémisticky, ale v prípade otvorených rasistov, fašistov, xenofóbov by som už nabádal k väčšej obozretnosti, aj principiálnosti. Tých už dúfam nechcete viesť, ak tomu dobre rozumiem.

    Takže už len moje citované memento poslednýkrát. S extrémizmom, rasizmom, fašizmom nemôžete zvíťaziť, keď sa vyberiete jeho smerom. Na tom by sme sa vari napriek všetkým straníckym odlišnostiam mohli dohodnúť. Ďakujem pekne.

  • Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Ja som chcela pôvodne hovoriť dlhšie, ale po takom krásnom prejave mi to príde úplne zbytočné.

    Len jedna malá poznámka. Cez túto kauzu sa stalo Slovensko zase veľmi negatívne slávne. Píše o nás včerajšie vydanie The Economist, ktoré obletelo celý svet, čítajú to ľudia v lietadle a všade. Tí, čo vedia po anglicky, tak budú vedieť, hovorí sa tam o Slovensku, hovorí sa tam o zásahu v Moldave nad Bodvou, hovorí sa tam o arogancii štátu strany voči ombudsmanke, hovorí sa tam o tom, ako jej nedovolili prehovoriť na vláde s jej poznatkami zo zásahu, hovorí sa tam o tom, ako tento zásah vyšetrovala inšpekcia, ktorá nie je nezávislá, ale priamo zodpovedá ministrovi vnútra, hovorí sa tam o tejto vláde, ktorá vraj nemá záujem vyšetriť zásah v Moldave nad Bodvou, a píšu tam dokonca aj o tom, že namiesto toho, aby to vyšetrili, tak chcú účelovo zmeniť sídlo ombudsmanky a že znižujú jej rozpočet tak, že nemá z čoho platiť svojich ľudí a musí sa rozhodnúť, či zaplatí človeka alebo kúpi si záchodový papier.

    A len také upozornenie na záver. Táto schôdza sa koná presne v deň, keď sa podarilo dostať teda na slobodu tým neonacistom z Nitry. A keď sa tu všetko poskladá to, čo sa tu udialo a povedalo, tak myslím si, že to vytvára mozaiku, kvôli ktorej, a to je fakt, slušní ľudia opúšťajú túto krajinu. Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, teraz budeme pokračovať hlasovaním a vyhlasujem teraz 5-minútovú prestávku a budem vás potom ešte informovať, ako budeme pokračovať.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o ďalšom priebehu rokovania. Prerušili sme rokovanie 30. schôdze. Otvorím rokovanie programu 29. schôdze, v ktorej máme na 16.30 hodinu podľa pôvodne schváleného programu zaradený bod návrh na kandidátov Rady TASR, teda budeme pokračovať v programe 29. schôdze, ktorú o 17.00 hodine prerušíme. A potom budeme hlasovať o návrhoch uznesení z 30. schôdze. A po ukončení 30. schôdze budeme potom hlasovať o prerokovaných bodoch 29. schôdze. Po odhlasovaní prerokovaných bodov uskutočníme tajnú voľbu predsedu telekomunikačného úradu a členov Správnej rady TASR. A potom budeme pokračovať v rokovaní programu 29. schôdze.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, celkom nerozumiem tomu, lebo mimoriadnu schôdzu sme prerušiť nemohli, a preto neboli otázky, a teraz naraz ju prerušujeme...

  • Je to návrh procedurálny, aby sme hlasovali, by sme naraz o 17.00 hlasovali. Takže je to návrh. Dobre, pýtam sa, je všeobecný súhlas, aby sme postupovali týmto spôsobom?

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Nie, dobre. Takže poprosím všetkých, aby zaujali miesto.

    Dávam návrh, aby sme ukončili 30. schôdzu hlasovaním o navrhnutých uzneseniach o 17.00 hodine.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 73 za, 23 proti, 17 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Vyhlasujem prestávku do 17.00 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 30. schôdze hlasovaním o návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady.

    Poprosím pani poslankyňu Nicholsonovú, aby ako spravodajca uvádzala hlasovanie.

  • Ďakujem. Pán predseda, v rozprave vystúpilo 18 poslancov, z ktorých pán poslanec Mikloško podal doplňujúci návrh k pôvodnému uzneseniu, ktoré je v tlači 866, a pani podpredsedníčka parlamentu predložila alternatívny návrh uznesenia Národnej rady.

    Dajte, prosím, najprv hlasovať o doplňujúcom návrhu pána poslanca Jozefa Mikloška, ktorý máte rozdaný v laviciach. Ide o doplnenie uznesenia, o nový bod D.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 50 za, 1 proti, 79 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia k postupu vlády Slovenskej republiky pri rokovaní o Vyrozumení verejného ochrancu práv o nesúhlase so stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky k porušeniu základných práv a slobôd fyzických osôb, ku ktorému došlo policajným zásahom vykonaným dňa 19. 6. 2013 v rómskej osade v Moldave nad Bodvou a s nesúhlasom s neprijatím opatrení na ochranu základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri vykonávaní policajných zásahov a s nevyvodením dôsledkov za porušenie práva, ktorý pripravila skupina poslancov. A máte ho uvedený v tlači 866.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 50 za, 7 proti, 74 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Vážený pán predseda, teraz, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predložila pani podpredsedníčka Laššáková. A tiež ho máte v laviciach.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 84 za, 37 proti, 3 sa zdržali, 8 nehlasovalo.

    Schválili sme návrh uznesenia.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem 30. schôdzu za skončenú.

    Vyhlasujem krátku prestávku, aby technika mohla nastaviť systém pre 29. schôdzu. Poprosím potom technikov. A budeme potom pokračovať po schválení zmeny programu 29. schôdze, keďže na 16.30 hodinu sme mali stanovený bod programu, a to je prerokovanie bodu o voľbe kandidátov do Správnej rady TASR, aby sme najprv otvorili tento bod, prerokovali ho a po jeho skončení hlasovali o prerokovaných bodoch 29. schôdze a potom vykonali tajnú voľbu kandidáta na post predsedu nového telekomunikačného úradu a takisto aj o kandidátoch alebo o členoch Správnej rady TASR.

  • Rokovanie 30. schôdze NR SR sa skončilo o 17.05 hodine.

  • Po skončení rokovania 30. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 29. schôdze NR SR.