• Pekné popoludnie. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 30. schôdze Národnej rady. Zvolal som ju na základe požiadavky skupiny 30 poslancov.

    Poprosím vás o prezentáciu.

  • Prezentácia.

  • 118 prítomných.

    Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.

    Overovateľmi na tejto 30. schôdzi bude pani poslankyňa Ľubica Rošková a pán poslanec Jozef Mikloško. Ich náhradníkmi sú pani poslankyňa Anna Vitteková a pán poslanec Gabriel Csicsai. O ospravedlnenie požiadal pán József Nagy, pán poslanec József Nagy, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste.

    Skupina poslancov, ktorá požiadala o zvolanie tejto schôdze, navrhuje prerokovať jeden bod, je uvedený v pozvánke, je to tlač 866, návrh na prijatie uznesenia Národnej rady k postupu vlády pri rokovaní o Vyrozumení verejného ochrancu práv o nesúhlase so stanoviskom Ministerstva vnútra k porušeniu základných práv a slobôd fyzických osôb, ku ktorému došlo policajným zásahom vykonaným dňom 19. 6. 2013 v rómskej osade v Moldave nad Bodvou a s nesúhlasom s neprijatím opatrení na ochranu základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri vykonávaní policajných zásahov a s nevyvodením dôsledkov za porušenie práva.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k postupu vlády pri rokovaní o Vyrozumení verejného ochrancu práv o nesúhlase so stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky k porušeniu základných práv a slobôd fyzických osôb, ku ktorému došlo policajným zásahom vykonaným dňom 19. 6. 2013 v rómskej osade v Moldave nad Bodvou a s nesúhlasom s neprijatím opatrení na ochranu základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri vykonávaní policajných zásahov a s nevyvodením dôsledkov za porušenie práva, tlač 866.

  • Tento návrh skupiny poslancov som pridelil na prerokovanie výboru pre ľudské práva a takisto som požiadal vládu Slovenskej republiky, aby zaujala stanovisko.

    Budeme teraz hlasovať o návrhu programu 30. schôdze.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 131 bolo za, 1 nehlasoval.

    Schválili sme program 30. schôdze.

    Pristúpime teraz k jeho prerokovaniu.

    Poprosím pána predsedu výboru Rudolfa Chmela, aby uviedol za skupinu poslancov návrh.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, nie som vyšetrovateľ, nie som minister vnútra, nie som policajný prezident, nie som sudca a nie som ani obeť policajného zásahu. Som, ako uviedol pán predseda Národnej rady, predseda výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Som človek, ktorý sa, pokiaľ možno, počas celého svojho života aspoň snažil nejak nezatvárať oči pred krivdami, pred svojvôľou moci a jej nástrahami, nevdojak som celý život stál vlastne na strane tých zraniteľnejších, slabých a aj tých, ktorí boli neraz bití.

    Ľudské práva a obzvlášť práva ľudí, ktorí sú v menšine, nie sú téma, vari uznáte, ktorá by žičila popularite či nebodaj rastu preferencií. Dá sa povedať, že skôr naopak. Aj preto by som sa však rád zameral na ľudskoprávny rozmer dôvodu, prečo sme požiadali o zvolanie tejto mimoriadnej schôdze.

    Základom elementárnej slušnosti je vypočuť si protinázor, protistranu. Nemusím súhlasiť, môžem však diskutovať. Lebo "demokracia je diskusia", ako hovoril už Masaryk, ale bol to tiež on, ktorý hovoril, že "rozčúlenie nie je program".

    V demokratickom štáte je mimoriadne nebezpečným precedensom, ak si vládna moc nevypočuje tých, ktorých úlohou je kontrolovať ju, keď nerešpektuje ústavou definované inštitúcie. Verejná ochrankyňa práv je ústavou zriadená funkcia, má kompetencie, ktoré napĺňa, a som presvedčený, že dňa 8. januára 2014, keď jej bolo odopreté či neumožnené vyjadriť sa k materiálu, ktorý predložila na rokovanie vlády, boli degradované základné demokratické princípy, na ktorých stavia nielen Slovenská republika, ale aj celá moderná, civilizovaná Európa.

    Samozrejme, možno poukázať na to, že vláda nie je povinná dať verejnej ochrankyni slovo na zasadnutí vlády. Áno, rokovací poriadok to len umožňuje, neprikazuje. Spravidla však tak z podstaty slušnosti predsedajúci urobí a obzvlášť, ak ide o prerokovanie materiálu, ktorý obsahuje návrhy preventívnych opatrení na zlepšenie vymožiteľnosti práv občanov.

    Ombudsmanka v zmysle zákona o verejnom ochrancovi práv podľa § 19 ods. 3, ktorý hovorí, že ak verejný ochranca práv nesúhlasí so stanoviskom orgánu verejnej správy alebo ak prijaté opatrenia považuje za nedostatočné, vyrozumie o tom orgán nadriadený orgánu verejnej správy, proti ktorému podnet smeruje, a ak takého orgánu niet, vládu Slovenskej republiky.

    Teda v zmysle tohto paragrafu sa ombudsmanka obrátila na vládu, tak ako jej to umožňuje citovaný zákon. Keďže sa predtým obrátila na Policajné prezídium, 22. augusta minulého roku, opakujem, 22. augusta, a následne na ministerstvo vnútra 28. októbra, opakujem, 28. októbra, ako na nadriadený orgán a nepovažovala ich odpovede za dostačujúce, tento materiál mala vláda riadne prerokovať.

    Prezídium Policajného zboru verejnej ochrankyni práv listom zo dňa 17. septembra 2013 oznámilo stanovisko, že výsledky vybavenia podnetu vzali na vedomie a do legislatívneho procesu pripravuje novelu zákona o Policajnom zbore, ktorej predmetom budú aj ustanovenia o dokumentovaní policajných akcií. Ombudsmanka považovala toto stanovisko za vágne a nedostačujúce s tým, že opatrenia neboli prijaté.

    Preto sa ďalej Kancelária verejnej ochrankyne práv obrátila na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré sa v liste zo dňa 9. decembra 2013 odvolalo na výsledky sekcie kontroly inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá žiadne porušenia zákona nezistila, a teda žiadne opatrenia prijímať nebude.

    Inštitút ombudsmana, dámy a páni, bol zriadený na obhajobu práv a slobôd občanov Slovenskej republiky, ak vidí neprávosť zo strany štátnej moci, je povinný zasiahnuť. Vláda svojím prístupom k moci ukázala, že o vypočutie správy ombudsmanky, ktorá nie je totožná s verziou ministra vnútra, resp. inšpekcie ministra vnútra, nemá záujem.

    Vyvstáva otázka, prečo vláda a minister vnútra osobitne reagujú takto podráždene. Veď podľa slov ministra Kaliňáka a záverov inšpekcie ministerstva vnútra, ktorá zásah z 19. júna 2013 v Moldave nad Bodvou vyšetrovala, bol tento zásah primeraný, správny a namieste.

    Pre policajný zásah v Moldave nad Bodvou sa začne trestné stíhanie. Prešovský prokurátor po preskúmaní spisového materiálu o policajnej akcii z 19. júna 2013 v osade v Moldave nad Bodvou vydal pokyn na začatie trestného stíhania vo veci podozrenia zo spáchania trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa, ublíženia na zdraví a porušovania domovej slobody. Podľa posledných informácií je spis už na stole banskobystrickej prokuratúry.

    Takže zrejme celkom v poriadku to nebude. Inšpekcia ministerstva vnútra podlieha priamo ministrovi, o nestrannosti tak len ťažko možno uvažovať, pričom inšpekcia vychádzala iba z výsluchov polície, samotné obete vypočuté neboli. Nikoho sa na nič nepýtali, citujem: "Koho chytili, toho zmlátili, vytiahli ma z domu, nadávali mi, že nech teraz zavolám do Bruselu svojich kamarátov. Bili ma hlava-nehlava," opísal verziu tejto razie Milan Hudák, miestny obyvateľ a dobrovoľník mimovládnej organizácie ETP Slovensko.

    Trestné oznámenie bolo podané 17. júla na inšpekciu ministerstva vnútra, doložené aj lekárskymi správami, podávali ho z poradne pre občianske a ľudské práva. Vyšetrovateľ toto oznámenie zamietol, zbitého Róma dodnes nikto nevypočul. Jeho prípad má dnes na stole košická krajská prokuratúra.

    Tento prípad je, dámy a páni, o to smutnejší, že práve v tejto osade pôsobí od roku 2007 mimovládna organizácia ETP Slovensko, ktorá tu dlhodobo vykonáva projekty majúce za cieľ týchto ľudí integrovať. V inkriminovaný večer dokonca, 15. júna 2013, bol záverečnou oslavou projektu "Čistota okolo nás" v rámci vzdelávacieho programu Romanet.

    Opakujem, nie som sudca ani policajt, ale každý, kto si pozrie fotky či videozáznamy obetí, musí uznať, že zásah bol brutálny, bití - podľa dostupných videovýpovedí - boli deti, ženy aj muži. Viditeľné sú otlačky po obuškoch, nikto nemôže naozaj uveriť tomu, že títo ľudia si to vymysleli.

    Zásah desiatok policajtov či kukláčov mal charakter policajnej akcie po hľadanom teroristovi či masovom vrahovi, alebo organizovanej drogovej mafii. Doteraz minister vnútra nebol schopný jasne odpovedať, čo bolo dôvodom razie takéhoto brutálneho charakteru.

    Už len mimochodom pripomínam, že zásah nadobudol medzinárodný rozmer a o prípad sa okamžite zaujímal vysoký komisár OSN pre ľudské práva či Úrad organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe OBSE a prípad naďalej riešia.

    Nemožno to preto odbaviť len denuncovaním mimovládnych organizácií či opozície, ktoré údajne dehonestujú políciu chrániacu slušných občanov a teraz nebodaj aj degradovaním správy ombudsmanky.

    Nikto netvrdí, že polícia nemá vykonávať svoju činnosť v rámci zákona. Nikto z nás nikdy netvrdil, keď chytili členov organizovanej mafie alebo vrahov, že by s nimi mali zaobchádzať v rukavičkách. Každý takýto zásah si, naopak, zaslúži uznanie, pretože členovia Policajného zboru konajú neraz v takýchto prípadoch priamo s nasadením života. Ale bolo to treba aj v tomto prípade?

    Preto rozhodne odmietam tvrdenia o tom, ako my dehonestujeme činnosť polície. Je to zavádzajúce a odvádzajúce od merita veci.

    Celková spoločenská klíma voči menšinám, čo si budeme, dámy a páni, navrávať, nie je u nás pozitívna, skôr naopak. Preto je nesmierne dôležité, ako my verejne činní ľudia, politici, k tejto situácii sa postavíme. Či budeme problémové a problematicky aj konfliktné situácie posudzovať z hľadiska momentálnych volebných preferencií a zabudneme na zdravý rozum a udržateľnosť politických rozhodnutí pre obyvateľstvo, inak povedané, či sa budeme viezť na vlne populizmu, ktorý našu spoločnosť môže naďalej iba radikalizovať. Ak pripustíme akceptovanie spoločenskej klímy charakterizovanej eskaláciou nenávisti, intolerancie, vášní, ktoré neponúkajú riešenia za dobrú vec, ale najmä proti všetkému a proti všetkým, ktorí sú iní, ktorí sú slabší, na ktorých útočiť je pomerne jednoduché, ktorí sú v menšine ideovej, etnickej či inej, tak vstúpime na ihrisko, kde nemôžeme zvíťaziť, nech už sme politici vládni alebo opoziční.

    Kým totiž protestné hlasy v 90. rokoch boli netolerantné, možno nacionalistické či sociálnopopulistické, dnes sme účastníkmi reality, v ktorej začínajú víťaziť postavy, ktorým otvorene ide o zničenie liberálnej demokracie, parlamentarizmu, ako ho poznáme dnes, o zničenie univerzálneho konceptu ľudských práv, ktorý fašisti pochovali ako prvý.

    Otázkou pre nás politikov, a opakujem, je jedno, či vo vláde, alebo v opozícii, je, či sa chceme pozerať na svoj vlastný zánik a naďalej populisticky ponúkať riešenia, ktoré nielenže sú v konflikte so základnými hodnotami dôstojnosti a práv, na ktorých táto spoločnosť od roku 1989 stojí, ale zároveň sú populisticky krátkozraké a ekonomicky neudržateľné. Potrebujeme však štátnikov, nie populistov. Štátnikov, ktorí si uvedomia relatívnu váhu svojej momentálnej popularity a začnú hovoriť ľuďom nie to, čo chcú počuť podľa výskumov verejnej mienky, ale to, čo počuť musia. Takisto treba občanom povedať, že rýchle riešenia neexistujú a musíme platiť za desaťročia nečinnosti a ignorácie problémov vzdelávania a regionálneho rozvoja. Na tejto ignorácii máme totiž podiel všetci bez výnimky.

    A to najhlavnejšie, musíme ľuďom povedať, že riešenia existujú, musíme sa len štátnicky rozhodnúť, že nebudeme pokračovať v populistickom ťažení vybudovanom na frustrácii voličov. Ak chceme zanechať demokraciu na Slovensku svojim potomkom, musíme si uvedomiť kľúčový fakt. S extrémizmom nemôžeme zvíťaziť tak, že sa vyberieme jeho smerom.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci strany SMER - sociálna demokracia, napriek viacnásobným snahám opozície o zaradenie materiálu "Mimoriadna správa verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním niektorých orgánov" ste odmietli o tomto bode rokovať. Tá správa okrem iného reflektuje alarmujúcu skutočnosť aj o pretrvávajúcej segregácii detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Je to problém, ktorý trvá roky, a je to možno prvýkrát, kedy verejná ochrankyňa práv na základe svojich kompetencií jasne poukazuje na segregáciu detí v školskom systéme.

    V správe, v ktorej monitorovala 21 základných škôl, navrhuje niekoľko opatrení, ktoré odporúča prijať s cieľom zabráneniu ďalšej segregácie rómskych detí. Vládna väčšina však o nich odmieta čo i len diskutovať.

    Nebáli by ste sa, ale možno aj nemali by sme sa báť o spomínaných témach diskutovať práve na pôde parlamentu, keď už o nich vláda nechcela ani počuť. Možno by sme sa mohli vrátiť k politickej kultúre, ktorá práve pri takých univerzálnych témach, ako predstavujú ľudské práva, si možno žiada prístup, ktorý nenadbieha populizmu a lákavým rasistickým, xenofóbnym chúťkam, lacno ohlupujúcim neraz aj väčšinu.

    Preto sa nazdávam, že ak verejná ochrankyňa práv si robí svoju prácu podľa zákona a zasadzuje sa za práva občanov, a je jedno, akej pleti, národnosti, náboženstva či inej identity, to v žiadnom prípade nie je politikárčenie. Ak vláda pristupuje k inštitútu verejnej ochrankyne práv a priori s takýmto postojom, je to okrem iného aj veľmi zlý signál pre občanov štátu, nehovoriac už o tom, že v zmysle zákona majú byť inštitútu ombudsmana všetky štátne orgány súčinné. Aj preto si myslím, že je opodstatnený návrh uznesenia skupiny poslancov, ktorý by som si vám dovolil prečítať.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k postupu vlády Slovenskej republiky pri rokovaní o Vyrozumení verejného ochranu práv o nesúhlase so stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky k porušeniu základných práv a slobôd fyzických osôb, ku ktorému došlo policajným zásahom vykonaným 19. 6. 2013 v rómskej osade v Moldave nad Bodvou a s nesúhlasom s neprijatím opatrení na ochranu základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri vykonávaní policajných zásahov a s nevyvodením dôsledkov za porušenie práva.

    Národná rada Slovenskej republiky

    A. vyjadruje vážne znepokojnenie

    po prvé nad postupom vlády Slovenskej republiky na jej rokovaní dňa 8. 1. 2014 pri prerokovávaní Vyrozumenia verejného ochrancu práv o nesúhlase so stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky k porušeniu základných práv a slobôd fyzických osôb, ku ktorému došlo policajným zásahom vykonaným 19. 6. 2013 v rómskej osade Budulovská v Moldave nad Bodvou a vyrozumenia o nesúhlase s neprijatím opatrení na ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri vykonávaní policajných zásahov a osôb, ktoré polícia predviedla na policajné oddelenia, a s nevyvodením dôsledkov za porušenie práva;

    B. navrhuje predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky

    po prvé prerokovať mimoriadnu správu verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním niektorých orgánov zo dňa 16. 8. 2013 (tlač 675) na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky;

    C. žiada vládu Slovenskej republiky

    a) uložiť ministrovi vnútra prijať opatrenia na zabezpečenie ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri vykonávaní policajných akcií,

    b) uspokojivo vyriešiť umiestnenie Úradu verejného ochrancu práv vo voľných priestoroch patriacich ústredným orgánom štátnej správy.

    Dámy a páni, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ak nebudeme my viesť dialóg o ľudských právach, mohlo by sa stať, že to za nás vezmú, ako za posledné storočie prinajmenšom už dvakrát, tí druhí. Nesmieme to dopustiť, nech už sa blížia akékoľvek voľby. Lebo pripomínam znova, s extrémizmom nemôžete zvíťaziť tak, že sa vyberiete jeho smerom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Poprosím teraz pani poslankyňu Luciu Nicholsonovú, ktorá je určenou spravodajkyňou z výboru pre ľudské práva.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi podať informáciu o rokovaní gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 24. januára 2014 č. 863 prerokoval návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia k postupu vlády Slovenskej republiky pri rokovaní o Vyrozumení verejného ochrancu práv o nesúlade(nesúhlase) so stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky k porušovaniu(porušeniu) základných práv a slobôd fyzických osôb, ku ktorému došlo policajným zásahom vykonaným dňa 19. 6. 2013 v rómskej osade v Moldave nad Bodvou a s nesúhlasom s neprijatím opatrení na ochranu základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri vykonávaní policajných zásahov a s nevyvodením dôsledkov za porušenie práva, ktorý pripravila skupina poslancov a máte ho uvedený v tlači pod číslom 866.

    Výbor o tom rokoval dnes na svojej 31. schôdzi. Výbor neprijal uznesenie, nakoľko predložený návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Mám písomné prihlášky: za klub OĽaNO pán poslanec Pollák, za klub SDKÚ - DS pán poslanec Martin Fedor, za klub KDH pán poslanec Pavol Hrušovský. A potom ešte písomne prejavili záujem o vystúpenie pani poslankyňa Lucia Žitňanská, pán poslanec Jozef Mikloško, pán poslanec Alojz Hlina a pán poslanec Ivan Štefanec.

    Ešte pred tým, ako dám slovo pánovi poslancovi Pollákovi, požiadal o slovo podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, aby predniesol stanovisko, ktoré zaujala vláda.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v úvode tejto mimoriadnej schôdze pripomenul, prečo tu vlastne sme.

    Kým sa dostanem k správe ombudsmanky a veciam, ktoré kritizuje, kde dáva policajtom vinu bez súdu, bez dôkazov, dovoľte mi malú sondu do toho, akým spôsobom tu na tému diskutujeme.

    Pred chvíľou sme počuli príhovor pána poslanca Chmela a myslím, že aj predsedu výboru, ktorý hovoril o veciach, o problémoch s vylúčenými spoločenstvami, o problémoch v rómskych osadách, a mal som chvíľu pocit, že je ako celoživotným bojovníkom v tejto otázke a má prvýkrát možnosť v tejto otázke aj zaujať relevantné stanovisko.

    Osobitne sa mi páčili tie vyjadrenia, ktoré hovorili o tom, že je vždy na strane tých zraniteľnejších, čo v prípade ľudí v okolí rómskych osád je veľmi relatívny pojem, kto je v okolí rómskych osád ten zraniteľnejší a kto je konfrontovaný s neustálym porušovaním zákona a neustálym páchaním trestnej činnosti. Je to naozaj relatívny pojem.

    Rovnako tak si ale musíme pripomenúť, že pán predseda bol predsa dva roky podpredsedom vlády pre ľudské práva a menšiny. A v tom období sme takýto razantný boj nikto z nás nezaznamenali. Hovoril teda o tej neuspokojivej situácii ako o výsledku svojej práce? Bola to vlastne sebakritika, ten úvod? Asi áno.

    Netreba ale rovnako tak zabúdať, že pán poslanec Chmel a pán predseda výboru bol i súčasťou vlády v roku 2002 až 2006 ako jej minister, ako člen vlády. V tom čase, kedy prvýkrát od roku ´89 nasadila vláda proti Rómom a v rómskej osade v Trebišove armádu. Kde vtedy...

  • Kde vtedy boli všetky vzletné slová? Kde bol vtedy presvedčený boj za práva tých zraniteľných, keď sám s takýmto postupom zjavne súhlasil? A on vie veľmi dobre, že tú otázku, s touto otázkou nie je konfrontovaný prvýkrát. A zatiaľ som nepočul, že by sa s ňou vysporiadal.

    Keďže tu máme takúto situáciu, preto mi aj všetky tie slová pripadajú povrchné, pán predseda. Pripadajú mi proste povrchné v tom, že zvnútra, keď človek naozaj niečomu verí a bojuje za to pravidelne, identicky, nemôže v niektorých situáciách práve preto, že je členom vlády, v týchto svojich presvedčeniach zlyhať a byť ticho. Ale nepamätám si, a lustroval som to niekoľkokrát, túto vašu reakciu som nikde nikdy nezachytil. A teda stávate sa súčasťou politiky a politikárčenia v oblasti situácií, kedy polícia pátra, zakročuje voči páchateľom, a nie preto, že sú z osady alebo mimo osady, sú z väčšinového, majoritného, minoritného spoločenstva, pretože v tomto prípade naozaj rozdiely robiť nesmie. A s tým s vami úplne súhlasím.

    Poďme teda ale k samotnej situácii, o ktorej diskutujeme, a určite o tom bude ešte priestor hovoriť vo viacerých prípadoch.

    A vrátim sa k tomu, ako ombudsmanka v mnohých prípadoch, aj v tejto správe, nahradila orgány činné v trestnom konaní, nahradila súdy Slovenskej republiky a odsúdila všetkých policajtov za to, že pri preventívnej akcii, pátracej akcii s kódovým označením 100, porušili práva, a teda vlastne majú byť potrestaní.

    Dovoľte mi aj takú malú sondu do toho, ako polícia pristupuje k občanom zo sociálne vylúčených skupín, aká je zložitá spolupráca s nimi pri odhaľovaní trestnej činnosti. Pretože si myslím, že niektorí ľudia si samotnú situáciu a s čím sú policajti každodenne konfrontovaní, a nielen policajti, ale aj slušní obyvatelia na východe Slovenska, nevedia si to od stolov v Bratislave ani predstaviť.

    Rád by som vám ukázal také malé video, ktoré je zostrihom napríklad aj policajných akcií K100, ktorých sme robili niekoľko desiatok v uplynulom období. A nielen my. Akcie K100 v podstate vykonávala aj predchádzajúca vláda, aj vláda pred tým, pretože ich považujeme za mimoriadne účinné, a o tom svedčia aj ďalšie výsledky a štatistiky, ktoré vám budem hovoriť.

    Toto video vlastne pochádza z viacerých lokalít, nielen z Budulovskej a z Drieňovca, tam to je predovšetkým tá prvá časť, záver je aj zo Spišskej Novej Vsi a mnohých iných lokalít.

    Policajti v týchto lokalitách dennodenne riešia majetkovú kriminalitu, sťažnosti, priestupky, sťažnosti väčšinového obyvateľstva na svojich spoluobčanov, nielen Rómov, ale aj Rómov.

  • Reakcie z pléna.

  • Rozumiem, že niektorým poslancom sa môj názor nepáči, ale to je vzorom toho, že je demokracia, že môžte pripustiť, že aj ostatní ten názor si v kľude vypočujú. Každý máme v tomto prípade rovnaké práva.

  • Reakcie z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás. Nie raz, nie dvakrát tu boli použité technické prostriedky. Poprosím.

  • Ale keď mi to chcete zakázať, ja ten zákaz, samozrejme, akceptujem, pán poslanec.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán podpredseda, pán podpredseda vlády, nediskutujte s poslancami. Nech sa páči, pokračujte vo svojom stanovisku.

  • Reakcie z pléna.

  • Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR

  • Premietanie videozáznamov z preventívnych akcií polície. Minister vnútra sporadicky komentuje videozáznamy.

  • Postup pri akciách je vždy identický, vždy rovnaký a veľmi veľa závisí, samozrejme, od prístupu jednotlivých ľudí...

  • Zvyšok vety ministrovho komentára zanikol vo zvuku videozáznamu.

  • Strih na ďalšiu preventívnu akciu polície.

  • Strih na ďalšie tri preventívne akcie polície.

  • Ruch v sále.

  • Vážené dámy a páni, myslím si, že chcel som vám naznačiť, a ja verím, že mám právo tiež mať nejaký demokratický názor a hovoriť svoj názor a ukázať vám vlastne dve stránky, ktoré, ktoré hovoria o pokojnejšej atmosfére, hovoria o atmosfére, ktorá nie vždy býva pokojnejšia a ktorú vlastne pravidelne sú policajti, ale aj ľudia, ktorí žijú v okolí osád, pravidelne konfrontovaní.

    Preventívnych policajných akcií, ako bola tá v Moldave, sa ročne robí niekoľko desiatok. Počas vlaňajška sme ich po celom Slovensku vykonali vyše 200. Nikdy sa nestali terčom kritiky, až do prípadu v Moldave, najmä preto, že práve tieto lokality za posledné roky zaznamenali pokles kriminality, zaznamenali v mnohých oblastiach aj vďaka týmto akciách zásadné zvýšenie objasnenosti niektorých trestných činov.

    Čo bolo jej dôvodom? Podľa správy ombudsmanky dôvod na policajnú akciu v Moldave neexistoval. Napriek tomu, že dobre vedela, že v meste sa zhoršila bezpečnostná situácia. Rovnako o tom, rokovalo o tom aj mestské zastupiteľstvo. Zo štatistík mestskej a štátnej polície vyplynulo, že k najproblémovejším lokalitám v Moldave nad Bodvou patrí práve ulica Budulovská a Drieňovec. V posledných týždňoch tu došlo k nárastu kriminality krádeží a sťažností obyvateľov na agresívnych obyvateľov zo sociálne vyčlenených skupín. Na drobné krádeže, na ktoré boli využívané maloleté deti, a teda nie trestne zodpovedné osoby, ktoré sa sťažovali na tieto veci aj dva obchodné reťazce v meste.

    Zaujímavým príbehom je aj príbeh, ktorý sa stal v obci Richnava neďaleko Krompách, kde polícia robila pátraciu akciu a obyvatelia úplne presne nevedeli v tej chvíli, prečo prišli, a jedna z obyvateliek hneď priskočila k policajtom a hovorí, že "to spáchal môj syn". Bolo to prvýkrát v histórii, kedy sme mali páchateľa skôr, ako sme sa dozvedeli o trestnom čine. Mala totiž pocit, že ideme vyšetrovať vylomenie alebo vykradnutie predajne v tejto obci, akurát že vtedy ešte žiadna nahlásená nebola, keďže majiteľ zrejme toto vylomenie ešte nenašiel. Ale už sme mali páchateľa, pričom sme ešte nemali trestný čin. A prvé, čo bolo, čo povedala vlastne aj matka, že teda to bol jej 10- alebo 12-ročný syn.

    Poďme však k číslam, reálnym číslam.

    V roku 2013 mala polícia 409 výjazdov do osady Budulovská a Drieňovec. Z toho jasne vyplýva, že policajti sú v oboch osadách každý deň. A to nielen kvôli priestupkom, krádežiam, majetkovej kriminalite, ale aj preto, aby počas vyplácania sociálnych dávok dozerali na poriadok v osade, kde dochádza ku konfliktom medzi rómskymi rodinami, čo sme mali možnosť tiež vidieť.

    Napriek tomu sa niektorí aktivisti, ale aj samotná ombudsmanka vo svojej správe snažia vykresliť osadu na Budulovskej ulici ako pomaly bezproblémovú komunitu. Počul som od pána predsedu výboru, že občianske združenie tam pôsobí od roku 2007. Ak po šiestich rokoch je toto ten výsledok, nemožno hovoriť úplne o úspechu v tomto prípade.

    Dňa do 19. júna 2013 tu polícia evidovala celkom 382 - 382 - bezpečnostných incidentov, teda trestných činov a priestupkov, teda 2 na deň do 19. júna. Dva denne. Každý deň boli obyvatelia Moldavy nad Bodvou konfrontovaní s trestným činom alebo priestupkom.

    Kto je teda tá zraniteľnejšia časť v tomto prípade? Koho je teda potrebné chrániť a pred kým a pred čím?

    Konkrétne sa teda bavíme o 171 trestných činoch a 211 priestupkoch, teda veciach pri drobných krádežiach, kde hodnota materiálu ukradnutého nenadobudla hodnotu, ktorá je nevyhnutná pre spáchanie trestného činu. Tých 171 trestných činov v prvom polroku bolo o 50 viac ako rok predtým, čiže platí, že sa kriminalita naozaj zásadne zvýšila. Za celý rok 2013 bolo v Moldave 385 trestných činov. Takmer všetky súviseli s obyvateľmi na Budulovskej a v Drieňovci.

    Podľa evidencie trvale prihlásených občanov v rómskej osade Budulov žije 735 obyvateľov a ďalších asi 700 žije v nelegálnych chatrčiach a v dreveniciach. Ide o ľudí, ktorí pochádzajú z iných obcí a v Budulove nie sú prihlásení. Ale zo 735, ktorí sú prihlásení na trvalý pobyt v Budulove, je 192 trestne zodpovedných osôb mužského pohlavia. Z týchto 192 osôb ma 115 osôb kriminálnu minulosť, teda 60 %. Dokopy spáchali 675 trestných činov a sú medzi nimi naozaj rekordéri.

    U Gejzu M., ktorý má 52, spáchal 28 trestných činov, nás to nemusí úplne prekvapiť. Ale u 22-ročného Filipa T. je pre mňa prekvapujúca informácia o 42 trestných činoch. 17-ročný Roman B. 25 trestných činov. U zvyšných obyvateľov, ktorí žijú v osade bez prihlásenia, nie je možné, keďže nemáme ani presné údaje o osobách, o ich bydliskách a menách, stotožniť práve preto, že takmer polovica obyvateľov osady Budulovská je bez prihlásenia, tak pravidelné stotožňovanie osôb práve cestou pátracích akcií je nevyhnutné, aby sme dosahovali aspoň základnú - základnú - objasnenosť trestnej činnosti, ktorá sa odohráva v Moldave nad Bodvou.

    Ak hovoríme o Moldave a týchto dvoch obciach, dvoch osadách, hovoríme o veľkej časti, veľkej časti obcí práve v Košickom, Prešovskom, Banskobystrickom kraji.

    Cieľom preventívnej policajnej akcie bolo pátrať po osobách, ktoré boli podozrivé zo spáchania trestnej činnosti po veciach, ktoré pochádzali z krádeží, alebo po osobách, ktoré mali byť dodané do výkonu trestu. Preto boli po príchode policajtov všetky osoby vyzvané, aby sa preukázali občianskym preukazom, tak ako sa to robí vždy, a ako vyplýva z výpovedí policajtov, niektorí z Rómov boli pod vplyvom alkoholu a agresívni a odmietli uposlúchnuť výzvy zasahujúcich policajtov. Naopak, vulgárne im nadávali a púšťali sa aj do fyzických útokov, proti ktorým boli použité donucovacie prostriedky.

    Z videa ste mali možnosť vidieť, že naozaj policajti majú zvýšený prah tolerancie voči rôznym a ten zákrok neprichádza po prvej nadávke ani po prvej strkanici.

    Asi mi všetci dáte za pravdu, že ak by chcel niekto z tejto akcie vytĺkať politický kapitál, bola by to asi najväčšia rómska strana, ktorá by si takto veľmi ľahko mohla naháňať svojich voličov. Opak je však pravdou. Rómska iniciatíva Slovenska sa od začiatku postavila na stranu polície. Dovoľte, aby som zacitoval z ich stanoviska:

    "Rómska iniciatíva Slovenska vyzýva verejnú ochrankyňu práv Janu Dubovcovú, aby zbytočne nemrhala svoj pracovný čas s údajným porušovaním práv v Moldave nad Bodvou."

    Ako ďalej informoval predseda RIS Václav Kappel:

    "Iniciatíva je presvedčená, že policajti chránili samých seba pred útokmi Rómov, ktorí im nevhodne nadávali a použili proti nim kamene či palice. Sme presvedčení, že pani Dubovcová má skreslené informácie zo strany Rómov a mimovládnych organizácií, a taktiež máme informácie o tom, že policajti dostali pár úderov od Rómov."

    Kappel zároveň dodal, že "RIS verí, že vôbec nejde o Rómov, ale o politiku, ktorá má určité pozadie na to, ako znevážiť prácu ochrancov zákona.

    Na základe informácií veríme, že v Moldave nad Bodvou nebol porušený zákon a samotná polícia postupovala v súlade s ním. Preto Rómska iniciatíva Slovenska Janu Dubovcovú vyzýva, aby sa s nimi pre udalosti v Moldave nad Bodvou stretla. Predpokladáme, že stretnutie celú udalosť ozrejmí a prehodnotí jej tvrdenia."

    Informáciu o tom, či k takému stretnutiu prišlo, či vyhovela pani ombudsmanka, som doteraz nedostal.

    "Rómska iniciatíva Slovenska po rôznych medializovaných polopravdách v rómskej osade Moldava nad Bodvou zaujíma stanovisko, ktoré odsúhlasilo predsedníctvo RIS. Rómska iniciatíva Slovenska má informáciu o celom incidente a nie je pravdou, čo tvrdia niektoré mimovládne organizácie, že polícia zasahovala neprimerane. Pravdou je, že niektorí Rómovia zneužili situáciu po príchode polície a vyvolali rozruch v osade a samotní osadníci začali napádať políciu slovne, ale aj fyzicky.

    Rómska iniciatíva Slovenska verí, že sa nerobia žiadne privilégiá pri zásahu polície. Je tu zákon, ktorý musíme rešpektovať bez ohľadu na farbu pleti alebo náboženského vyznania. Zákon je jednofarebný pre každého občana Slovenskej republiky. RIS je presvedčená, že polícia zasahovala v Moldave nad Bodvou rovnako, ako aj v Šarišských Michaľanoch, bez porušenia zákona."

    Ten, kto však, koniec citátu, ten, kto však chce z akcie v Moldave nad Bodvou robiť politiku a o čom som jej aj niekoľkokrát, čo som niekoľkokrát vyčítal pani ombudsmanke, si už počas prerokovania správy na výbore pre ľudské práva alebo aj pri našej spoločnej korešpondencii túto aktivitu predovšetkým prejavuje pani ombudsmanka.

    My sme vedeli na druhý deň, keď občianska organizácia EPT nám povedala, že jedna z jej čelných predstaviteliek má manžela v Bruseli, a teda že z toho budeme mať problém, pretože oni budú informovať Brusel. Rovnako tak požiadali o stretnutie s ministerstvom vnútra. Napriek týmto veciam, že vlastne od začiatku boli hyperbolizované všetky veci, bolo 80 zranených, boli útoky na ženy a deti, všetky tieto veci, ktoré sa nepotvrdili, a už sa v správe ombudsmanky ani nenachádzajú, boli presne tie, ktoré podávali ďalej. Napriek tomu sa predstavitelia ministerstva vnútra veľmi promptne stretli so zástupcami EPT.

    Rovnako tak nie je pravda, pán predseda, že vláda nemala záujem počúvať a diskutovať, pretože určite si spomínate, že sme spolu sedeli vedľa seba na výbore pre ľudské práva, kde sme sedeli, neviem odhadnúť presne ten čas, ale určite to bolo viac ako hodinu, a diskutovali sme o tejto správe. Bol som prítomný, neodmietol som prísť. Neomietol som o tejto téme diskutovať. Snaha obviniť vládu z toho, že nechce diskutovať na túto tému, je falošná, pán predseda. A čudujem sa, že vy, človek s takými skúsenosťami, sa k tomuto znížite. A určite nemôžete poprieť, že sme tam spolu sedeli a diskutovali.

  • Problém, ktorý sa tu snažíte nastoliť v súvislosti s ombudsmankou a samotnou vládou ako kolektívnym orgánom, to už je vec procesná. Vec, ktorá, naozaj môžme do určitej miery tolerovať prekračovanie zákona zo strany ombudsmanky, ale nemôžeme to robiť neustále.

    Pani ombudsmanka sa vo svojom konaní rozhodne neriadila vlastným zákonom č. 564/2001, ktorý upravuje rozsah a pôsobnosť verejného ochrancu práv. V zákone sa hovorí jasne, na čo má právo ombudsman a nie ním poverené osoby.

    § 3 ods. 2 hovorí o jeho pôsobnosti, citujem: „Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na Národnú radu Slovenskej republiky, prezidenta, vládu Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad a na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov.“

    Zopakujem ešte raz, „na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov“.

    Napriek tomu pani Dubovcová poslala 16. júla tohto roku dvoch ľudí, ktorí sa dožadovali nahliadnutia do otvoreného spisu sekcie kontroly inšpekčnej služby. Pracovníkom kontroly SIS sa pritom nepreukázali žiadnym poverením a preukazom, a keď im odmietol vyhovieť, začali sa mu vyhrážať tým, že ho vyzlečú z uniformy, že oni si na ňu posvietia a že teda oni to ešte dajú do poriadku, pretože oni sa nevláčili z Bratislavy, aby obišli naprázdno.

    O tomto ich konaní je, samozrejme, spísaných niekoľko úradných záznamov. Pani Bachová a pán Čitbaj vysvetľovali jednotlivým pracovníkom a vyšetrovateľom, že oni to majú dohodnuté s nadriadeným, že majú im okamžite odovzdať spis, že majú všetko predložiť. Napriek tomu, že žiadna dohoda s nadriadeným nebola, a napriek tomu, že im dôsledne vysvetľovali, že nemôžu nepovolaným osobám ukazovať spis, dochádzalo k týmto konfliktom.

    Na túto situáciu som ombudsmanku, samozrejme, upozornil. Povedala, že také sa nič nestalo. Napriek tomu sme sa snažili pani ombudsmanke vyhovieť a tie informácie, ktoré sme mohli, hlavne dokumenty, ktoré ich zaujímali, pretože po našom osobnom telefonáte, čiže ešte raz sa k tomu vrátim, nie neochote komunikovať, nie vyhovárať, nie arogancii moci, nie ničomu, ale po našom osobnom telefonáte mi pani ombudsmanka na rozdiel od jej pracovníkov vysvetlila presne, o ktoré dokumenty by mala záujem, a zhoda okolností, ani jeden z nich sa v spise nenachádzal. Boli to úplne iné dokumenty, takže teraz neviem, čo sa presne stalo a čo presne títo dvaja pracovníci ombudsmana žiadali. To, čo chcela ombudsmanka odo mňa počas nášho telefonického rozhovoru, boli veci, ktoré boli voľne dostupné, a keby si ich pýtali páni, určite ich dostanú. Je to problém.

    Na základe týchto dokumentov následne spísala správu, ktorá bola prerokovaná aj na výbore pre ľudské práva za účasti vlády, za účasti predstaviteľa vlády pre to zodpovedným. Prijal som pozvanie, bol som tam a zodpovedne som si všetky veci vypočul a diskutoval som. Preto určite dnes budeme počuť ešte v mnohých obmenách, ako ignorujeme, ako nepočúvame pani ombudsmanku, ako s ňou nediskutujeme.

    V každom prípade myslím, že toto je dôkazom toho, že diskutujeme. Ak si chcete zatvárať oči pred reálnou pravdou, potom, samozrejme, už nejde o realitu, už nejde o pravdu, už ide o politiku, už chcete robiť politiku, a to z toho všetko, čo som počul od ľudí, ktorým nevadilo, keď vojsko nastúpilo v niekoľko stovkách do osady. To vám nikomu neprekážalo. Všetci, čo sedíte v opozícii, vtedy ste boli súčasťou, mnohí z vás nie, vtedy to problém nebol.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, máte krátku pamäť, keď na mňa kričíte. Samotné rabovačky vybavili ešte policajti. Ešte policajti. Armáda bola nasadená potom. No.

    Ja chápem, že sa, a viete, to je presne ten problém, ja chápem, viete, vy najviac voláte po demokracii, najviac voláte po tom, aby mohli byť uplatnené všetky názory, ale akonáhle hovoríme niečo, čo vám nesedí do vašich kariet a čo sa vám nepáči, ste strašne nervózni, vykrikujete počas príhovoru, furt niečo skáčete, to je presne ten problém.

  • Keď pánovi predsedovi dôjdu argumenty, hovorí, že, no dobre, zákon to síce nehovorí, ale buďme slušní, alebo že sme podráždení, že naše reakcie sú podráždené. Rôzne prídavné mená k tejto reakcii sú. Ale faktom zostáva, že nemám pocit, že my sme podráždení. Mám pocit z toho, že vykrikujete počas prejavu, lebo pán Hlina demonštratívne opustil túto sálu na chvíľu, že nedokázal byť konfrontovaný aj s iným názorom ako svojím.

    Jednoducho to sú veci, že dovoľte, keď chcete vy hovoriť svoje názory, aj my môžme.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem pekne, ale som rád, že mi to potvrdzujete, pani poslankyne.

  • Čiže čo je základný problém? Čo je základný problém tej správy a v čom bolo postavenie a stanovisko vlády správne?

    Čiže pani ombudsmanka sa dostala ku všetkým dokumentom, na základe ktorých spísala správu a navrhuje niektoré opatrenia. Svojimi podnetmi a žiadosťami sa neobrátila na nadriadenú inštitúciu, ktorá vlastne vykonávala tie opatrenia v Moldave, ktorým je Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, lebo jej v skutočnosti nešlo o riešenie situácie. Jej v skutočnosti išlo, aby z toho mohla urobiť politiku, preto sa súčasne obracala na Prezídium Policajného zboru a na ministerstvo vnútra.

    Z môjho pohľadu dve hlavné veci boli opatrenia, ktoré ombudsmanka navrhovala, aby sme zabezpečili kamerové záznamy pre všetky akcie povinne a kamerové záznamy v celách, kde bývajú predvedené podozrivé osoby.

    Ako ste mali možnosť vidieť, tak v niektorých akciách, samozrejme, kamery sú a mali ste možnosť, aj preto som bol rád, že to môžme pustiť, ste videli, aký úzky záber vám kamera poskytuje. Napriek tomu, že na tej akcii, ktoré ste videli, bolo niekoľko desiatok policajtov, viac ako troch-štyroch ste ani nezaznamenali. Aj preto, že je to veľmi náročné.

    My sme povedali, áno, kde to môžme robiť, skúšame a robíme. Dokonca mávame 3-4 kamery, ale problém je v tom, že nikdy nezachytí celý proces a v momente, keď tam celý proces nie je, pretože to nie je hokejový zápas, kde môžete nadstaviť 8 kamier a máte prehľad úplne o celom dianí na ľade, aj to niekedy sa niečo vymkne, že tam nie je. Buď je obvinená polícia z toho, že vystrihla nejaký záznam alebo niečo zamlčala, alebo niečo ukryla, to, čo štandardne býva v rámci politických bojov používané.

    Preto sme urobili, ale okamžite, práve na základe tejto správy, ktorú ombudsmanka predložila, novelu zákona o Policajnom zbore, ktorá za chvíľku bude aj v parlamente, ktorá práve vyhovuje týmto jej dvom podnetom.

    Ak teda sme rešpektovali, že sa neobrátila na krajské riaditeľstvo, na ktoré sa podľa zákona obrátiť mala, lebo to je nadriadený orgán, a v prípade, že by jej krajské riaditeľstvo nevyhovelo, by sa mala obrátiť na Prezídium, potom na ministerstvo vnútra.

    Problém je však v tom, že to je jedno, že vynechala tie kroky, veď to nevadí, veď to je také malé porušenie zákona. V záujme súboja so SMER-om a politikou, ktorú z toho chceme urobiť, to sa môže, to sa nepočíta, tam sa odvoláva pán predseda na slušnosť. Veď to nevadí, stačí byť slušný. Ale v ústave je napísané to, čo vy hovoríte, demokratické, že každý orgán má konať podľa toho, čo má v zákone napísané, a ona jednoznačne koná nad rámec. Jej pracovníci konali nad rámec, ale z toho nechcem viniť ju, lebo to nebola ona osobne.

    Po diskusii s ňou na telefón si vypýtala iné veci, ako chceli jej pracovníci. Jej pracovníci ju mohli oklamať. Môže byť. Vôbec by som ju z toho neobviňoval.

    Faktom však zostáva, že my sme splnili tie požiadavky, ktoré dala, čiže nebol dôvod na to, lebo nedá sa urobiť nejaké rozhodnutie ministra, ktoré je slabšie, a právna norma ako zákon, pretože zákon musí tieto veci upraviť, čiže má nejaký legislatívny proces, keďže sme povedali jasne, že sme to zapracovali. A dokonca v odpovedi prezidenta Policajného zboru túto vec citoval pán predseda, teda sme vyhoveli tým požiadavkám.

    Veci, ktoré žiadala v otázke potrestania, to je vec, ktorá ale neprináleží jej, ale súdu. My môžme konať, ak súd rozhodne alebo prokuratúra, ktorá vec prešetruje, zistí, že boli porušené zákony, a dá celú vec na súd a súd rozhodne o potrestaní tých, ktorí mohli spáchať trestný čin, tak potom v poriadku, môže sa trestať, ale v našom prípade na toto, samozrejme, nebolo právo.

    Čiže z môjho pohľadu si myslím, že sme splnili všetky tie očakávania, ktoré ombudsmanka mala, a práve preto vláda nemala dôvod, aby rokovala o správe, ktorá ignoruje, že medzičasom vláda cestou ministerstva vnútra vyhovela jej požiadavkám a práve to spravilo z tejto témy politiku.

    Chvíľu som uvažoval, prečo, potom som si spomenul, že vlastne pani ombudsmanka tu predsa sedávala v radoch SDKÚ ako poslankyňa za SDKÚ, preto je to politika. Pretože SDKÚ sa nesnažilo nájsť nestraníka. Ale práve teraz vidíme, ako práve cez ombudsmana robí práve politickú hru, ktorú dnes tu všetci vidíme.

  • Neviem o tom, že by pani ombudsmanka sa zaoberala práve právami, ktoré sú pravidelne poškodzované denne.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale veď také nič som nepovedal, pani poslankyňa. Povedal som niečo také? Výborne. Bola vo vašom klube? Bola. Veď ja som také nič nepovedal. Dobre. To je úplne zbytočné vlastne na tieto veci reagovať. Zachovajme si teda, samozrejme...

  • Reakcie z pléna.

  • Povedal som, že bola poslankyňou za SDKÚ a to je pravda. Bola poslankyňou za nejakú inú stranu? Prosím?

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa, o toto sa s vami môžem teraz staviť a som zvedavý, či sa verejne ospravedlníte za to, že to, čo hovoríte teraz, nie je pravda. Pozrite si záznam z toho, čo som povedal. Viem veľmi presne, čo som hovoril.

    Práve preto hovorím a chápem, že táto vaša obranná nervozita vyplýva práve z toho, že toto je presným prepojením politickým. To je proste politickým prepojením.

  • Dobre, ale dostaňme sa ešte k reálnym veciam, o ktorých tu stále hovoríme, a preto mňa iba zaráža, že pani ombudsmanka sa nikdy nezaujímala práve o práva, ktoré boli v Moldave nad Bodvou a v ostatných obciach ohrozované denne. Denne. Tam tieto veci neriešila. Majoritná spoločnosť ju nezajíma vôbec. To je pre mňa problém.

  • My riešime zákon naozaj bez ohľadu na farbu pleti. To nie je podstatné. Podstatné je, aby všetci dodržovali zákon, a keď ho porušia, aby boli postihnutí.

    Dokončím už iba s tým, že táto novela zákona už je v rámci ministerstva pripravená. O potrebe kamerových záznamov nakoniec hovoril aj splnomocnenec vlády pán Pollák a takisto verím, že skúsim urobiť všetko, aby technicky to bolo možné, pojať čo najväčší počet záberu alebo akcií, ktoré sa budú dať. Ale ja si osobne myslím, že je to trochu technický problém, ale verím, že to zvládneme.

    Dovoľte mi, aby som, v tej správe predsa len niektoré veci napriek tomu, že mnoho vecí z tej správy odstránila, ostali správy, časti, kde pani ombudsmanka hrubo zavádzala. Pani ombudsmanka tvrdí, že jednak že polícia sa jej pripomienkou nezaoberá, to bola jedna vec, čo som spomínal, ale rovnako tak tvrdí, že polícia potrebovala povolenia, keď vstúpila do obydlí.

    Prvá vec je, že polícia do obydlia ani raz nevstúpila v zmysle toho, čo ona hovorila. Jediný prípad, ktorý sa stal, jediný prípad, ktorý sa stal, to nie je ten medializovaný v prípade, keď ich vyzval občan, že keď si chcú niečo skontrolovať, tak majú si skontrolovať dnu, ale to nebol ten prípad, ktorý bol medializovaný. Za žiadnych iných vstupy do obydlia neboli, napriek tomu môže polícia vstupovať do obydlia tak podľa policajného zákona, ako aj podľa Trestného zákona pri splnení určitých kritérií, či už pre udržanie verejného poriadku, jedna z podmienok, alebo pátranie po páchateľoch trestnej činnosti.

    Rovnako tak ombudsmanka vo svojej správe tvrdí, že polícia neprimerane dlho, hodiny, držala predvedených na policajnom oddelení. Pravdou je, že na políciu bolo predvedených 15 osôb, a dovoľte, aby som teraz prečítal úradný záznam, pretože pri obmedzení slobody sa musia počítať minúty. Čiže odpoveď na to, že boli držaní niekoľko hodín: Ladislav H. 50 minút, osoby, u ktorých bola skúmaná totožnosť, Karol H. 50 minút, Patrik Mata 55, pardon, Štefan H. 30 minút, Štefan M. 50 minút, Milan H. 15 minút, Július H. 30 minút, Filip B. 30 minút.

    To je prvých osem. Ďalší štyria neboli predvedení, ale zaistení. U ďalších troch boli buď vznesené obvinenia, alebo prejednaný priestupok.

    Čiže opätovne správa zavádza reálne oproti faktickej skutočnosti a je otázka – prečo?

    Prečo vlastne je záujem neuvádzať pravdivé udalosti? Prečo je záujem hyperbolizovať veci, ktoré sa dejú?

    A opäť sme pri jednoduchej odpovedi. Politika. Snaha robiť z toho politický kapitál.

    Prečo sa niekto ministerstvu vnútra vyhráža, že bude o tom informovať svojich príbuzných v Bruseli? Čo s tým v podstate, je tam nejaký orgán činný v trestnom konaní, ktorý môže niečo prešetriť? V čom je teda ten problém? Alebo je to zlomenie pýchy v tom, že práve tie niektoré incidenty vyplývali z osláv, ktoré boli o tretej ráno organizované práve mimovládnou organizáciou, a že si majoritná spoločnosť dovolila sťažovať sa na rušenie nočného kľudu?

  • Reakcia z pléna.

  • O tretej ráno, pani poslankyňa, ale to netvrdíme my, to tvrdí mestská polícia. Pani poslankyňa...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím, pani poslankyne, nie je tu debatný krúžok. A, pán minister, ja vás poprosím, nereagujte.

  • ... buď budete počúvať, čo hovorím, alebo sa nebudete hrať s iPadom a potom môžte reagovať, alebo teda naozaj, lebo hovoríte o niečom inom. Ja som povedal jasne, že v čom bol problém, prečo bolo nevyhnutné sa začať vyhrážať Bruselom, či proste niekto mal s tým osobný problém.

    Počty zranených, to bola druhá téma, ktorá sa tu často hovorí. Celej akcii v Moldave nad Bodvou neprospela, samozrejme, ani počiatočná hyperbolizácia problému. Prvé informácie od obyvateľov z osady aktivistov a o správe, ktorú aktivisti urobili hneď na druhý deň, bolo, že tam bolo 80 zranených. Ani jedna z tých správ sa nepotvrdila.

    Ombudsmanka nedôveruje ani lekárskym správam, ktoré jasne hovorili o tom, že donucovacie prostriedky boli použité voči ôsmim mužom, ani ženám, ani deťom, a ich zranenia nevyžadovali ošetrenie. To znamená, ich druh zranenia bol taký, aby ďalšie ošetrenie nebolo nevyhnutné.

    Myslím si, že spochybňovanie záveru privolaného nezávislého lekára, pretože to nie je ani súčasťou ministerstva vnútra, ani ničoho iného, a je zodpovedný za svoje rozhodnutia, ktoré urobí, práve naznačuje ten problém, že nehodí sa, nehodia sa fakty a skutočnosti o pátracej akcii v Budulovskej k tomu, aký bol cieľ tejto správy. Je evidentné, že pointa bola napísaná dopredu a zvyšok tam už len dopĺňam tak, aby som z toho mohol urobiť adekvátnu policajnú ukážku.

    Takisto hovorí správa, že neboli vypátrané žiadne osoby ani veci z krádeží a že polícia, policajná akcia bola zameraná len na čistú represiu. Faktom zostáva, že práve na základe informácií získaných aj z tejto akcie bolo dodatočne objasnených 15 trestných činov, ktoré boli v šetrení, a práve väčšina z tých obyvateľov pochádza buď z Budulovskej, alebo z Drieňovca, alebo z Moldavy nad Bodvou.

    Ešte raz by som sa pristavil pri jednej skutočnosti, na ktorú zabúdame, lebo sa často hovorí o desiatkach policajtov, či 50, či 60. Faktom zostáva, že sme si, to treba spojiť s tým, že po prvé je to, patrí to medzi menšie policajné akcie z pohľadu počtu a hlavne je to 60 policajtov kontra 1 400 obyvateľov. Len aby sme vedeli ten pomer. Keby sa nám zdalo, že to proste bola nejaká presilovka alebo niečo podobné, čo sa tu snažila pani ombudsmanka tiež naznačiť.

    Poďme k tým 15 trestným činom. Po akcii K100 z 19. júna minulého roku boli objasnené tieto trestné činy:

    - vlámanie do Zberných surovín v Moldave nad Bodvou: Roland Ž., Patrik N., Martin G., všetci bytom Budulovská 32, Budulovská 30 a Budulovská, neoznačená chatrč,

    - vlámanie do Pohostinstva u Jána v Moldave nad Bodvou: Ondrej H., Drieňovec,

    - vlámanie do Zberných surovín: Štefan B. a Robert H., jeden Budulovská 30, druhý Budulovská bez popisného čísla,

    - vlámanie do firmy Autostarko v Moldave nad Bodvou: Robert H., Budulovská bez čísla, Štefan H., Budulovská 26, Roman D., Budulovská 30, Dávid H., Budulovská 26,

    - vlámanie do Zberných surovín, upozorňujem, že sú tam troje zberných surovín, oni v jedných vykradnú a potom to odnášajú do iných (zasmiatie sa v sále): Emil H., Budulovská 30, Attila R., Budulovská 30,

    - vlámanie do Zberných surovín: Štefan B., Budulovská 30, Marián R., Budulovská 32, Roman D., Budulovská 30,

    - vlámanie do Zberných surovín, opäť: David H., Budulovská 26, Leonard Ž., Budulovská 46,

    - vlámanie do Zberných surovín v Moldave nad Bodvou: Štefan H., Budulovská 26,

    - opäť Zberné suroviny: Štefan B., Budulovská 30, Marián R., Budulovská 32, Roman D., Budulovská 30,

    - krádež z dvora rodinného domu v Záhradnej: Vladimír L., Vodná 22, Moldava nad Bodvou, Milan H., Vodná 77, Moldava nad Bodvou,

    - vlámanie do Zberných surovín v Moldave: Ronald Ž., Budulovská bez čísla,

    - vlámanie do obytného domu na Hviezdoslavovej ulici: Imrich H., Budulovská 30, Karol M., Budulovská 32, Richard Ž., Budulovská bez čísla,

    - vlámanie do skladu na Bartošovej: Augustín H., Dalibor R., Arnold R., všetci bytom Bartošova,

    - krádeže radiátorov na sídlisku z bloku v Moldave: René G., Vodná 72, Ferdinand, pardon,

    - to je krádež peňazí z reštaurácie Ferdinand v Moldave: Ronald Ž., bytom Budulovská bez čísla.

    Toto sú trestné činy objasnené práve na základe pátracej akcie K100 v Moldave nad Bodvou v dvoch osadách: Budulovská a Drieňovec.

    Ešte raz sa k tomu vrátim, vážené dámy a páni, nikto z aktivistov, ani pani ombudsmanka sa nezastala práv ľudí, ktorí sú dennodenne terorizovaní niektorými z členov sociálne vylúčených skupín buď v Drieňovci, alebo na Budulovskej. Na týchto ľudí, ktorí sú práve bezbranní, pán predseda, a ktorých, by som tiež čakal, že sa občas zastavíte a opýtate sa ich na to, aký majú názor.

    Kto z vás, ktorí dnes zvolávate túto schôdzu, bol rozprávať s obyvateľmi Moldavy nad Bodvou? Kto bol s nimi hovoriť po tom, ako to tam bolo napríklad mesiac po pátracej akcii, ako sa situácia vyvíjala? Či sú proti tomu, aby tieto akcie prebiehali, alebo nie? Či sa vďaka nim dostáva Moldava nad Bodvou v rámci máp kriminality na 68 % objasnenosti, čiže nadpriemer, čo je nadpriemer v rámci Slovenska. Nikto.

  • Reakcia z pléna.

  • Po akcii, pýtam sa, pán poslanec. Čiže boli proti tomu, áno? No tak vidíte, že neboli. Tak chápem. Pretože ja som s nimi hovoril, a niekoľkokrát.

  • Ďakujem pekne, že ste mi dali za pravdu, veľmi si to vážim, že máte tú odvahu a povedať naozaj pravdu.

    Takisto platí, že problém je aj v samotnej medializácii. Určite si budete všetci pamätať minimálne 3-4 reportáže z Jelšavy, ako sa ľudia boja chodiť po ulici, ako sa boja ísť po piatej hodine. A práve opatrenia, ktoré súvisia s tými akciami, ktoré teraz kritizujete, páni poslanci, práve tieto lúpežné prepadnutia napríklad v minulom roku znížili. Máme naozaj zásadný počet úbytku, predtým sme sa zameriavali na dennú kriminalitu v oblasti vykrádania chát. Tam sme dosiahli až 45-percentný pokles, čo je veľký úspech. Teraz sme sa zameriavali práve na lúpeže, takisto poklesli.

    To sú výsledky, ktoré robíme, ale, samozrejme, to najväčšie riziko, ktoré teraz hrozí, je, že, samozrejme, treba útočiť na policajtov, treba ich vyhlasovať za odľudov a neviem koho, akým spôsobom si dovoľujú pýtať doklady od bezbranných a zraniteľných obyvateľov. Ale potom na konci dňa z nich urobíte alibistov, ktorí práve vtedy, kedy budú môcť zasiahnuť, nezasiahnu, nebudú brániť práva tých, ktoré sú poškodzované, lebo sa budú báť, či ich niekto za to nenapadne.

    Vrátim sa ešte raz k tomu, aby som považoval túto schôdzu na záver za úplne úprimnú, musel by som naozaj to počuť z úst ľudí, ktorí ani raz neobišli príležitosť, aby takéto veci kritizovali.

    Ak pán minister, bývalý, bez problémov prešiel nasadenie armády proti Rómom v 2004, nepamätám si ani veľké veci, ktoré súviseli s ďalšími udalosťami, a pamätám si konkrétne jedno podozrenie z bitky rómskych detí, ktoré takisto ušlo pozornosti aj vám, aj pani ombudsmanke. Ja chápem prečo, bol rok 2011, rozumiem.

    To sú ale všetko veci, ktoré naznačujú, že túto schôdzu nemyslíte vážne, vy ju myslíte iba ako politický útok, potom s vami súhlasím. Je dôležité, aby sme politicky bojovali, pretože každý stojíme na inej strane tábora. Vy pravdepodobne dnes na strane tých, ktorí zákon porušujú. My sa snažíme podporovať, chrániť tých, ktorí sú práve tými, čo porušujú zákon, ohrozovaní.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu vlády sa prihlásili páni poslanci s faktickými poznámkami. Poprosím vás, kto je posledný? Pán Podmanický. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Posledný je pán Viskupič. Celkom je prihlásených 21 pánov poslancov. Posledný je pán poslanec Viskupič, pán poslanec Jasaň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Už nebudeme.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrnčiar, procedurálny návrh.

  • Vážená pani podpredsedníčka, mám procedurálny návrh, že tak presne, takisto ako by sa mal dodržiavať zákon bez ohľadu na farbu pleti, tak vás žiadam, aby sa oddnes dodržiavali pravidlá pre všetkých poslancov bez ohľadu na to, za akú politickú stranu tu sedia. Pretože 18. 12. 2012 ste mi práve vy, pani podpredsedníčka, znemožnili vykonávať slobodne môj mandát, pretože ste mi zobrali slovo...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • ... v rozprave, pretože som chcel premietnuť krátke trojminútové video, video. Takže procedurálny návrh, aby platili pravidlá pre všetkých rovnako bez ohľadu na politickú príslušnosť. Znemožnili ste mi...

  • ... premietnuť video, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, poprosím vás, poprosím vás, nediskutujte.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič, poprosím vás, pánovi poslancovi Matovičovi dajte čas.

  • Ja to mám minútu štyridsať, to mi stačí.

  • Dajte čas pánovi poslancovi Matovičovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Čiže skúsim parafrázovať pána ministra, predvolebná kampaň Robert K.

    Pán minister, to video mi trošičku pripomenulo časy takpovediac dávno minulé, ale napriek tomu, že si myslím, chcete aj úprimne riešiť, čo je rómsky problém, mám pocit, že ste vôbec nepochopili dôvod zvolania tejto schôdze.

    Dôvodom zvolania tejto schôdze nie je to, či má ombudsmanka názor na zásah v Moldave biely či čierny, ale to, prečo ste jej ho nedovolili na vláde vysloviť.

    Citujem vás, pán minister, z tohto vašeho vystúpenia pred chvíľou, kde ste povedali, citujem: „Je prejavom demokracie, že každý má právo vyjadriť svoj názor.“ Pani ombudsmanke ste toto právo upreli, čo mi pripomína inú vašu citáciu v tomto vašom vystúpení, kde zase citujem: „Nedokázali ste byť konfrontovaní s iným názorom ako svojím.“

    A k osade Budulovská chcem sa len opýtať, prečo ukazujete záznam z kamier z iných zásahov v tejto osade a akosi záhadne chýba záznam z predmetného dňa? Nemáte pocit, že ak by ste policajtom vtedy kamery dali k dispozícii, nemuseli byť vystavení žiadnemu ani len podozreniu?

  • Ďakujem. Pán minister, ono je nepochybné, že k zásahu v Moldave, že tento zásah bol neštandardný, brutálny a javí sa teda, že bol neprimeraný. Zranenia na telách obyvateľov osady to dokazujú.

    Ak existujú pochybnosti a navyše tieto pochybnosti má verejná ochrankyňa práv volená v parlamente, mala by byť vypočutá, pretože ona nemá len právo tieto práva chrániť, ale má aj povinnosť poukázať na nedodržiavanie práv.

    Ona sa pokúšala zasiahnuť v rámci svojich kompetencií, a to práve tou správou, ktorú sa vám pokúšala predložiť.

    Vy tvrdíte, že postupovala procesne zle, a to nielen preto, že § 3 zákona o verejnej ochrankyni práv hovorí o nejakej pôsobnosti, ja vám pripomínam, že hovorí o pôsobnosti, kde ona môže vykonávať svoju kompetenciu kontrolovať, či sa dodržiavajú práva, to znamená aj vláda. To znamená, nevzťahuje sa to na to, kde sa môže obrátiť. Ale hlavne ústava, ktorú ste, pán minister, sa zaviazal dodržiavať, ktorá v čl. 151a hovorí v poslednej vete, citujem: „Všetky orgány verejnej moci" - všetky orgány verejnej moci - "poskytujú verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť.“ Vy ste túto súčinnosť neposkytli a neukázali ste nič iné iba aroganciu moci.

  • Pán minister, ste nepoučiteľný populista. Táto schôdza nie je o rómskej kriminalite. Ak niekto spácha kriminálny čin, polícia musí konať. Tak ako by mala konať v prípade neonacistov v Nitre.

    Ale táto schôdza nie je ani o správe pani ombudsmanky. To, čo ste tu predviedli, to ste mali urobiť na vláde, ale tam ste ju arogantne odmietli.

    Táto schôdza je o tom, že úrad ombudsmana alebo ombudsmanky kontroluje, chráni ľudské práva. A čo sú ľudské práva? Ľudské práva sú základným ústavným atribútom demokracie. Prečítajte si čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky, hneď to pochopíte, možno. Práve ľudské práva a dodržiavanie ľudských práv nás chráni, všetkých nás, bez rozdielu na farbu, na národnosť, nás musí chrániť pred svojvôľou štátnych orgánov. Takto by ste mali konať aj vtedy, keď ste obvinili napríklad Hedvigu Malinovú.

    Úrad ombudsmanky kontroluje dodržiavanie ľudských práv. Pán minister, vy ste inštitút, to znamená úrad ombudsmanky, fakticky ste odmietli, odmietli ste základné ľudské práva, odmietli ste to, čo nám môže spôsobiť, že v budúcnosti nebudeme o tom hovoriť, že či polícia koná proti Rómom, alebo proti neviem komu, ale či sa máme báť polície vôbec, či tu bude strach v tomto štáte. A ak kriminalitu spácha Róm, musíte proti nemu konať, ale ak kriminalitu spácha Neróm, takisto musíte proti nemu konať, o tom niet pochýb.

  • Ďakujem veľmi pekne. Skúsim viac povedať v mojom príspevku, ale zásadne sa vyhradzujem voči tomu, ako ste to chceli nastaviť. A vyzerá, sa vám to aj komunikačne podarí, že tu stoja ochrancovia Gejzu T. a Ondreja H. a tu sú bojovníci proti Gejzovi T. a Ondrejovi H. To vôbec takto otázka nestojí, prosím vás. To bolo dosť, podpásovka.

    A zase, pán minister, nekorektné, jak to povedať tak, aby som sa zmestil. Toto nie je schôdza o Ondrejovi H., ktorý spáchal, vykradol niekomu chatku. Toto naozaj nie je o tom, schôdza. To je schôdza o tom, že sú vážne podozrenia, že to nezvládate.

    Prosím vás pekne, na jednej strane v Nitre máte gaunerov, ktorých ste potrebovali tri mesiace, článok SME stačil na to, že by ste ich zavreli, to je znova prehnaná reakcia. Tri mesiace ste čakali, po článku SME ste ich zavreli. Vy posilňujete, vy ste živnou pôdou, vy ste a naozaj my vás potrebujeme zastaviť, lebo vy vašou neschopnosťou a to, ako to robíte, pokazíte strašne veľa. My vás potrebujeme zastaviť, nezvládate to.

    A my máme právo k tomu vystúpiť. A ja si dokonca, ja sám si myslím, že mám právo k tomu vystúpiť, mňa nikto za nikoho označiť nemôže. Vaše ministerstvo, váš rómsky vyšetrovateľ, mňa na základe výpovede vreckový zlodej obvinil z rasizmu. Ja viem, o čom to je. Mňa zachránila lekárska správa, že predložil rebrá úplne niekoho iného. Ja viem, čo dokáže váš systém. Ja viem, čo dokáže váš systém, a práve preto je potrebné, keď sú akékoľvek signály, že niečo u vás doma nefunguje, v tej polícii, a je jedno, či tam, či tam, tak stojí za to o tom rozprávať.

    O tom to je. Nie, či my tu obhajujeme Gejzu H., Ondreja T., určite nie.

  • Ďakujem pekne. Správa ombudsmanky je z môjho pohľadu, a to hovorím z pohľadu primátora, kde sa nachádza najväčšie rómske sídlisko na Slovensku, bohužiaľ, odborne insuficientná. A bola robená od zeleného stola a pani ombudsmanka neprišla robiť výkon do terénu, kde by sa dozvedela pravdivé informácie.

    Myslím si, že každý súhlasí, že zákony musia platiť pre všetkých a to je absolútny a elementárny predpoklad toho, aby sa Rómovia alebo marginalizované skupiny vedeli integrovať do spoločnosti. A kým nebudú dodržiavať zákony, tak majoritné obyvateľstvo ich jednoducho medzi seba neprijme a to viete všetci. A na to, aby zákony dodržiavali, musia aj tí, ktorí to nerobia, musia vidieť, že keď ich dodržiavať nebudú, tak budú potrestaní. A keby sa voči ľuďom, ktorí vedome porušujú zákony, nezasiahlo, tak ani tí ostatní by nemali pozitívny či negatívny príklad toho, že zákony sa dodržiavať musia.

    Takže môžte rozprávať čokoľvek a čím ďalej od východného Slovenska alebo od obcí, ktoré majú problémy, ste, tak tým budete múdrejší. Naozaj, v Bratislave všetci máte riešenie na to, ako to robiť treba, ale príďte na východ, príďte do terénu. My spolupracujeme s každým, spolupracujeme so splnomocnencom, ale pokiaľ naozaj nebude každý dodržiavať zákony, či majoritný, či minoritný, alebo marginalizovaný, nebude môcť byť integrovaný a spoločnosťou prijatý.

    Ďakujem pekne.

  • Presne som čakal, že to bude tak, ako pán minister to predviedol, že sa pokúsi postaviť túto schôdzu, postaviť do tej polohy, že vy ste ochrancovia slušných ľudí, ktorí dodržiavajú zákon, a my sa snažíme hájiť tých, ktorí ho porušujú. Ale táto schôdza vôbec o tom nie je, ako tu už povedali mnohí predrečníci, to vôbec nie je o tom, či ten zásah bol, alebo nebol adekvátny, či polícia spravila to, alebo ono, ale o tom, že vy ste odmietli vypočuť ombudsmanku.

    A prečo je to dôležité? Ombudsman má za úlohu dávať ľuďom istotu, dôveru, garancie, že sa majú ku komu dovolať, keď majú pocit, že ich práva sú obmedzované alebo porušované. A až potom sa bude rozhodovať, či sú, alebo nie sú. Vy ste odmietli vypočuť tento názor. Ombudsmanka nemusí mať pravdu, ale vy máte povinnosť s ňou diskutovať, vy máte povinnosť s ňou viesť ten dialóg a obhájiť sa.

    Presne som vedel, že budete spomínať vojenský zásah alebo zásah armády v Trebišove. Bol som minister práce a sociálnych vecí a sociálna reforma bola zámienkou na to, že sa začali rabovať samoobsluhy, začali sa rabovať predajne potravín. A my sme práve neváhali použiť tvrdé prostriedky a aj povolať armádu, aby sme nastolili poriadok. Ja viem, že sú niekedy nutné tvrdé zásahy voči tým, ktorí zákon porušujú, ale nikdy sme sa nebáli čeliť akýmkoľvek otázkam, akýmkoľvek diskusiám. A mnohokrát ja osobne som bol napádaný zo strán či už mimovládnych organizácií, alebo kdekoho za tie veci, ktoré smerovali k tomu, aby sme nastavili systém poriadne.

    Ale keď vy vravíte, že hájite práva slušných ľudí, budem o tom hovoriť vo svojom príspevku, prečo odmietate zákony, ktoré nastolia taký právny stav, aby k takýmto veciam nedochádzalo?

  • Ďakujem pekne. Pán minister, vypočul som si váš prejav a mal som zmiešaný pocit. Nevedel som, či sú to vaše osobné postoje, alebo postoje tejto vlády k prerokovanému materiálu. Pretože keď ste išli vystúpiť, tak bolo povedané, že prednesiete stanovisko vlády. Neskôr sa to zdalo, že prednášate svoj osobný postoj a pocit akejsi dotknutej osoby.

    Pán minister, treba si uvedomiť, vy ste orgán, ústredný orgán štátnej správy a vy by ste mali dodržiavať zákony a Ústavu Slovenskej republiky, a nie odmietať diskutovať s verejným ochrancom ľudských práv, keď má návrhy, ako riešiť. A práve preto...

  • Ruch v sále.

  • Páni kolegovia, prosím vás, takto nemôžem...

  • Zasmiatie sa rečníka. Reakcie z pléna.

  • Ale je faktom, že ako ústredný orgán štátnej správy ste viazaný zákonmi. Kým občania tejto krajiny môžu robiť to, čo im zákon nezakazuje, vy môžte robiť len to, čo zákon vám prikazuje. A medzi tými zákonmi je aj povinnosť diskutovať a riešiť veci s verejnou ochrankyňou práv. Vy chcete zaviesť túto diskusiu na dobrých a zlých, ale ja vám garantujem, že odmietnutie postoja verejnej ochrankyne práv, ombudsmanky, je tým zlým krokom zo strany SMER-u a zlým krokom voči demokracii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, snažili ste sa vo svojom vystúpení argumentovať zásahom, policajným zásahom, ktorý sa uskutočnil 19. 6. 2013 v Moldave. Táto schôdza bola zvolaná na základe rokovania, alebo preto, ako rokovala vláda 8. januára 2014 tu v Bratislave. Aj v návrhu uznesenia sa píše, že Národná rada vyjadruje vážne znepokojenie nad postupom vlády Slovenskej republiky, nie nad zásahom. My neriešime dnes zásah, ale to, ako sa vláda vysporiadala s príchodom pani ombudsmanky.

    Som rád, že vy ste mali možnosť tu v rozprave vystúpiť, žiaľ, pani ombudsmanke na vláde ste túto možnosť nedali. Navyše vy ste mali možnosť použiť videozáznam, opozičný poslanec tu v parlamente túto možnosť nemá, použiť videozáznam nemôže, minister vlády môže. Škoda, že ste nepriniesli videozáznam zo zasadnutia vlády, ako ste sa s pani ombudsmankou vysporiadali.

    Hovorili ste o pripomienkach v správe, veď ste ich mohli v diskusii povedať priamo pani ombudsmanke na vláde. O tom je táto schôdza, ako vláda Slovenskej republiky pristupuje a je ochotná diskutovať. Parlament zatiaľ hej, na vláde, žiaľ, už ochota diskutovať s tým, čo sa vláde nepáči, nie je. A preto je táto schôdza zvolaná, o tom chceme s vami diskutovať.

  • Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán minister, áno, táto schôdza bola zvolaná kvôli niečomu inému, ale keď už ste tému posunuli, tak potom by som si naozaj poprosila premietnuť ešte dve videá, jedno z toho konkrétneho zásahu, o ktorom ste hovorili, a druhé, to z Nitry, ako tí extrémisti skopali tých mladíkov, čo nebolo tri mesiace vyšetrené.

    A možno ešte jednu poznámku k celému tomu vášmu vystúpeniu. Veľmi škodíte polícii. Vy si myslíte, že ju chránite, ale vy jej škodíte, pretože potrebujeme, aby ľudia dôverovali polícii, a keď kryjete aj prešľapy, tak v skutočnosti polícii škodíte. A robíte to opakovane a pomaly začínate byť zrelý na odvolanie práve kvôli tomuto.

  • Pán poslanec Novotný. Nie je prítom... Aha, nech sa páči, som zabudla, že ste predseda výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som sledoval vystúpenie pána ministra Kaliňáka k mimoriadnej schôdzi, keď sme riešili kauzu, že vrtuľníky 5 dní nelietali, záchranárske vrtuľníky k pacientom, a dnes som sledoval jeho vystúpenie v mene vlády aj k tejto schôdzi. Musím povedať, že marketingová schéma pána ministra Kaliňáka ku každej schôdzi je rovnaká. Má tri body: dehonestácia predkladateľa, obvinenie opozície z politikárčenia, zdravice spriatelených organizácií. Takže tento postup bol zachovaný aj teraz. Najprv sme počuli, že pán predseda výboru Chmel nie je morálne spôsobilý na to, aby chránil ľudské práva, pretože nevzniesol svoj hlas v roku 2004, keď polícia a armáda zasiahla v Trebišove.

    Vážený pán minister vnútra, tam organizované skupiny rabovali mesto, ohrozovali majetok, životy a zdravie občanov a štát v takej chvíli musí konať a konal správne. Rád by som povedal, že obviňovanie opozície z politikárčenia a zdravice od spriatelenej organizácie boli úplne zbytočné, dokonca aj to video, ktoré ste premietli, bolo zbytočné, aj keď poviem, že nevadí, že ste ho premietli, ja som východniar, možno pre mnohých kolegov, ktorí žijú v Bratislave alebo na západe Slovenska, to bolo zaujímavé, ako to tam vyzerá. Aj ja som tu už neraz rečnil aj o ochrane práv ľudí, ktorí žijú v bezprostrednej blízkosti rómskej osady, naposledy som hovoril o problémoch v Sačurove. Takže možno to bolo poučné.

    Ale dnes tu nesedíme preto, vážený pán minister vnútra, dnes tu sedíme preto, lebo policajti brutálne zbili Rómov v rómskej osade v Moldave nad Bodvou a inšpekcia ministerstva vnútra povedala, že to bolo v poriadku. Ombudsmanka má iný názor a vy to ignorujete...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, opakovane ste boli nejakým spôsobom napádaný s tým, že ste nekomunikovali s ombudsmankou a v podstate tento problém ste ani neoddiskutovali.

    Ale to vôbec nie je pravda! Pretože ak som presný, tak 27. augusta 2013 zasadal náš ľudskoprávny výbor, kde ste boli účastný, mali ste možnosť vystúpiť, navyše vedľa vás sedela pani ombudsmanka, ktorá takisto mala možnosť vystúpiť, a vzájomne ste diskutovali. Čo je dôležité, bol účastný aj splnomocnenec vlády pre rómske otázky pán Pollák. A navyše tento výbor, zasadnutie tohto výboru bolo verejné, to znamená, bola prítomná aj verejnosť, boli prítomné mimovládky, boli prítomné médiá.

    Takže o čo tu opozícii ide? Neviem.

    Tento problém bol opakovane diskutovaný, dokonca odzneli konkrétnosti aj zo správy pani ombudsmanky, kde som sa aj ja mal možnosť opýtať, ako to bolo s tými zranenými, kde v prvej správe uvádzala 80 a na základe lekárskych, lekárskych preverení a lekárskych správ objektívnych lekárov tam boli iba štyria ľudia, ktorí nejavili ani známky nejakých vážnych poranení.

    Takže ako je to s tou správou pani ombudsmanky? Možno na toto by ste vedeli, páni z opozície, odpovedať, či bola pravdivá, či bola zavádzajúca a či ju bolo potrebné prepracovať do konečnej fázy.

    No a v závere snáď by som povedal ešte jednu vec, že pred týmto výborom bol 3. júla výbor, kde mal možnosť vystúpiť k tejto problematike policajný prezident pán Gašpar, ktorý sa tiež podrobne venoval tomuto zásahu, spomínanému, v Moldave na Bodvou.

    No a úplne v závere, myslím si, že to stanovisko a ten postoj bol jednoznačný. Ide tu jednoznačne o politikárčenie a vytĺkanie politického kapitálu z vecí, z ktorých sa vy radujete. Ale nemali by ste sa radovať. Pretože polícia je tu na to, aby chránila slušných ľudí, a nezasahujme jej do jej práce. Samozrejme, kontrola je namieste, ale...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Ruch v sále.

  • Páni poslanci, nediskutujte.

    Nech sa páči, pán poslanec Chmel, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja, ani vo sne ma nenapadne, pán minister, aby som skĺzol do osobnej roviny, ale keď klamete, musím reagovať.

    Samozrejme, vy hovoríte, že klamárkou je pani ombudsmanka, ja by som mohol využiť sto faktických poznámok, aby som vyvrátil vaše klamstvá. Ale keď zasahujete trošku do mojej osobnej integrity a takpovediac môjho osobného príbehu, ktorý sa s vaším príbehom v živote nestretol, tak vás môžem ubezpečiť, že ja sa tejto problematike venujem už viac ako 20 rokov v mimovládnych organizáciách, čo vám možno ušlo, lebo v tom čase vy ste, pravdaže, mali iné aktivity.

    Takže to len na okraj toho, že ja sa nemienim pretekať s vami v súťaži o to, kto je väčší demagóg, či kto je väčší rasista, lebo takáto súťaž, samozrejme, by bola pre mňa, prirodzene, veľmi, veľmi nevýhodná. Takže len potiaľ, pokiaľ ide o môj osobný príbeh, všetko ostatné si myslím, že sa takpovediac dostalo aj vašou zásluhou z vecnej roviny do úplne politickej roviny a politikárskej roviny. Takže v tomto zmysle už asi moja nádej na nejaký kultúrny dialóg politický, ktorú som v sebe ešte možno na niekoľko promile či percent prechovával, tak sa vlastne ukázala beznádejná.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, bolo vám tu povedané vo viacerých vystúpeniach, že v podstate podstatou slušnosti je umožniť vyjadriť sa.

    No, začnem asi tým, že rokovací poriadok vlády Slovenskej republiky, podobne ako je to aj pri rokováku Národnej rady Slovenskej republiky, hovorí o tom, že na základe hlasovania možno rozhodnúť, či sa teda niekomu udelí slovo, alebo nie. No a tu chcem poukázať na jeden prípad, konkrétne 10. august 2010.

    Vážená opozícia, teda signatári tejto schôdze, skúste sa zamyslieť, ako ste sa zachovali 10. augusta 2010. Priblížim: 42 z vás bolo proti tomu, aby tu jedna osoba vystúpila v tomto pléne, a 32 sa zdržalo, čím de facto tiež predsedovi Najvyššieho súdu znemožnili ste vystúpiť v pléne Národnej rade.

  • Výkriky z pléna.

  • Vstup predsedajúcej do prejavu rečníka.

  • Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Páni poslanci.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci! Páni poslanci, poprosím vás!

  • ... poukazujem iba na to, že je jedno, že či vám je tá osoba sympatická, alebo nie, jednoducho je to raz predstaviteľ súdnej moci a slušnosť dovoľovala alebo kázala mu umožniť vystúpenie. Čiže ten, kto hlasoval proti jeho vystúpeniu alebo sa zdržal, podľa môjho názoru by sa mal zamyslieť nad tým, či v tejto schôdzi má vôbec vystupovať na tému, či sa umožnilo ombudsmanke vystúpiť, alebo nie.

    Čiže znova poukazujem na to, najskôr sa zamyslíte, ako ste hlasovali pri predsedovi Najvyššieho súdu a predstaviteľovi súdnej moci (vstup predsedajúcej do prejavu rečníka), ktorou on chcel poukázať iba o vývoji v justícii na Slovensku.

  • Páni poslanci, nevykrikujte, poprosím vás. Ale.

    Ešte? Skončili ste, pán poslanec?

  • Ruch v sále.

  • Reakcie z pléna.

  • Fakt toto vôbec nie je kultúrne, čo predvádzate.

    Pani poslankyňa Janíková, nech sa páči.

  • Ja by som chcela pripomenúť, že naozaj táto celá aféra sa hlavne dotkla policajtov. A ja ako občan, nie ako politik, ja sa chcem poďakovať policajtom za to, že chránia občanov, či už na jednej strane barikády, alebo na druhej, ale sú tu na to, aby chránili. Aby chránili tých obyvateľov, ktorí sú pri týchto rómskych osadách, ale napríklad aby aj chránili, ako to bolo v Partizánskom, kde bolo nasadených 400 policajtov a kde bol pochod za slušných ľudí a bolo tam 4 200 obyvateľov, ktorí išli na túto osadu, ktorú máme takú problematickú.

    Takže neberme tu teraz, naozaj, títo policajti, ja im verím, majú ťažkú robotu, ale toto, čo sa tu deje, ako je to hanba aj nás, aj občanov, že, a hanba pani ombudsmanky, a poviem to otvorene a doporučujem jej, aby išla do terénu.

    Minulý rok sa tu sťažovala vo svojej správe, aký má drahý nájom. Ja jej doporučujem, aby išla na voľáky mesiac, dva mesiace na východ, nech si pobehá Slovensko, aby videla, akí občania sú tam v týchto osadách. A, naozaj, trestný čin, raz je trestný čin, treba ho vyšetriť.

    Neviem, čo by ste tu robili, keby nebola objasnenosť? Tak ministra by ste tu povesili.

    A chcem poprosiť, pani ombudsmanka, dúfam, že si vstúpi trošku do svedomia, ja si myslím, že v demokratickej spoločnosti má byť ombudsman nestranný, má mať fakty, má, nemôže rozhodovať bez súdu, bez faktov a nemôže niekoho, s prepáčením, znevážiť celý Policajný zbor bez faktov.

    A toto by som chcela poprosiť, naozaj, že pani ombudsmanka by si mala vstúpiť do svedomia, čo vyvolala. Lebo vyvolávajú sa tu vášne a vyvoláva sa tu niečo, čo by nemalo byť.

  • Pán poslanec Škripek, nech sa páči. Nie je prítomný v rokovacej sále pán poslanec Škripek.

  • Ruch v sále.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Milí kolegovia, kolegyne, ja by som naozaj chcela, aby sme si v prvom rade povedali, o čom je táto schôdza. Lebo pred chvíľou nás tu všetci presviedčate, že nie je o tom, čo ste napísali. A vy ste napísali a) vyjadruje vážne znepokojenie v rómskej osade Budulovská ulica v Moldave nad Bodvou, aký bol zásah. Potom ste napísali, že c) žiada vládu Slovenskej republiky o zabezpečenie ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri vykonávaní policajných akcií.

    Tak teraz nás tu presviedčate, že táto schôdza o tom nie je, že je o niečom úplne inom, že je to o rómskej problematike. Ja si myslím, že je o zásahu. Potom pred chvíľou do toho zamotáte erotiku a vyprávate tu a smejete sa tu vo veľkom, tak vy naozaj neviete, o čom je tá schôdza! A my to berieme, že čo ste napísali, tak takto sme sa k tejto schôdzi vlastne postavili.

    A ďalšiu vec, čo chcem povedať, naozaj súhlasím s kolegyňou, aj keď nemám reagovať na predrečníčku pani Janíkovú, ale spýtam sa, koľkí z vás z týchto lavíc ste skutočne boli niekedy, kedy ten dav bol rozvášnený, koľkí ste boli na mieste toho policajta? Ktorý nevie, či tam má do činenia s ľuďmi, ktorí sú pod vplyvom drog, pod vplyvom alkoholu, a ktorý má v sekunde vyhodnotiť, či správne zasiahol v tú sekundu, či správne zasiahol, ak je pod takým psychickým tlakom a vypätím a chráni životy svojich a životy ďalších občanov. Koľkí ste tam boli?!

    No mnohí len sedíte v týchto laviciach, v živote ste možno niektorí neboli v rómskej osade. A hráme sa tu, ako keby to bol futbalový zápas, a všetci po futbale vieme, kto mal dať gól, ako to mal urobiť.

    Vážení, v prvom rade sa malo povedať, že ďakujeme policajtom, že naozaj chránia naše životy a že sa starajú na východe o tých, ktorí sú ohrození, a je to jedno, či sú to Rómovia, Nerómovia, ktokoľvek. Takže táto schôdza je o tom.

  • Reakcia z pléna.

  • Reaguje na rečníka.

    Nech sa páči, páni poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, máte pravdu, že iniciátorom tejto schôdze ide o politiku, nie o pravdu, nie o spravodlivosť pre tých najzraniteľnejších, ako to v úvode prezentoval zástupca navrhovateľov.

    Na základe vlastnej skúsenosti z pôdy Rady Európy, kde bola zaslaná ešte v septembri minulého roka tendenčná a maximálne neobjektívna správa o udalostiach v Moldave nad Bodvou, v duchu hesla „čím horšie pre vládu Roberta Fica, tým lepšie pre nás“ viacerí predstavitelia opozície úplne zabúdajú na pravdu a záujmy slušných občanov Slovenska a tu mám na mysli všetky entity.

    Ďakujem.

  • V teórii argumentácie existuje jedna veľmi vážna chyba, ktorá sa učí už teda na základnej škole, a to je tzv. straw man fallacy, kde človek si najprv vybuduje niečo, čo je úplne mimo, mimo toho, čo tvrdí jeho oponent, a potom namiesto toho, aby vyvracal argumenty oponenta, tak strieľa šípy do toho, do toho vybudovaného panáka, ktorého si tam sám postavil.

    A presne to urobil pán minister. On najprv celú tému otočil na to, že nám tu išiel vymenuvávať všetkých možných občanov rómskej národnosti, ktorí kedy spáchali nejaký trestný čin, a potom obvinil opozíciu z toho, že sa ide stavať na ich stranu.

    Ale o tom to vôbec nie je! Je to o tom, že polícia má v prvom rade chrániť všetkých občanov a polícia má v prvom rade konať len v rámci svojich vlastných kompetencií. A aj keď robí pátračku, aj keď robí čokoľvek, tak tie kompetencie nemá prekračovať. A ak je podozrenie, že to urobila, tak minister vnútra má byť prvý nastúpený a počúvať, čo sa vlastne stalo, a vyvracať tieto podozrenia, nie postaviť sa na jednu stranu.

    Lenže pre pána ministra je už príznačné, že on vždycky potrebuje najprv ukázať prstom na toho akože nepriateľa na druhej strane a potom z toho vytĺkať politický kapitál.

    Je veľmi nešťastné, že sa to robí, keď sa už hovorí o najzraniteľnejších, tak naozaj je len málo zraniteľnejších ľudí ako ľudia, ktorí žijú v rómskych osadách. Napriek tomu, že ich život môže byť spojený s kriminalitou, napriek tomu, že ich život môže byť problémový zároveň, z pohľadu teda majoritnej spoločnosti, zároveň je len málo ľudí, ktorí sú zraniteľnejší v tomto štáte ako oni. A zneužívať to na svoju politickú propagáciu je čisté svinstvo.

  • Pán poslanec Podmanický, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že každý čo len trocha súci pozorovateľ vidí, že celá táto schôdza je naozaj úplne zbytočná, napokon potvrdili to aj predkladatelia a navrhovatelia tejto schôdze, ktorí v odôvodnení uviedli dva pomerne chabé dôvody, a musím povedať, že tak slabý návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze si ani nepamätám.

    V podstate navrhovatelia hovoria o dvoch dôvodoch, prvým je, že ombudsmanka nedostala slovo na vláde. Podľa zákona o verejnom ochrancovi práv pôsobnosť "verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na vládu Slovenskej republiky", nebol porušený rokovací poriadok vlády, nebola porušená Ústava Slovenskej republiky, neexistuje právny nárok na to, aby ombudsmanka vystupovala na vláde, napriek tomu jej bod bol zaradený, správa bola zaradená, prijalo sa uznesenie a dokonca prijali sa všetky jej odporúčania, konkrétne, že zásahy v osadách sa budú kamerovať. Čiže neexistuje dôvod tento prvý.

    Druhý dôvod bol neprimeranosť policajného zásahu v Moldave nad Bodvou. Samotné vystúpenie pána ministra jasne ukázalo, že celé toto divadlo je založené na množstve protichodných informácií, ktoré sa prezentovali v médiách. Napokon je tu vyšetrovanie krajskej prokuratúry, to ukáže, či bol primeraný, alebo bol neprimeraný.

    Ja si však myslím bez ohľadu na tento konkrétny zásah, že práca policajtov v týchto osadách by mala byť mimoriadne odmeňovaná. Ja nezávidím tým policajtom, ktorí slúžia v týchto častiach Slovenska, je to práca mimoriadne ťažká, mimoriadne zodpovedná, nechcel by som ju robiť za žiadne peniaze na svete, a preto títo policajti si zaslúžia skôr úctu. Áno, ak niekto sa správal neprimerane, nech je potrestaný, ale v zásade patrí úcta tým policajtom, ktorí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Ďakujem. Pán minister, ja si myslím, že tu teraz prebieha, nejak nad nami tu lietajú argumenty medzi vašou stranou a zvolávateľmi z Ľudovej platformy, a stotožňujem sa s jedným z tých dôvodov zvolania, že mal by platiť, a myslím, že táto schôdza je o rovnakom metri a mal by platiť rovnaký meter či už na opozičných poslancov, či už na ombudsmana, ktorý by chcel vládu informovať, a možno aj keď tvrdíte, že nie je zákonný dôvod, tak minimálne slušnosť, vecnosť by mala veliť, že by mohol dostať na vláde priestor.

    Čo má ale z vášho vystúpenia viacej zarazilo a viacerí poslanci z vašej strany to kritizovali alebo nejakým spôsobom sa dotkli témy, že by sme sa mali zastávať alebo nezastávať Policajného zboru, že by mala byť nejaká istota. Tuším kolegyňa Vaľová vám odkazovala to, že kto z nás stál pred rozvášneným davom, kedy policajt naozaj potrebuje mať istotu, či zasahuje na základe a podľa zákona, alebo nie.

    A ja si myslím, že takisto ako viacerí, že nerobíte dobre a škodíte polícii, pretože keď musí policajt použiť donucovacie prostriedky, nemôže vo svojom rozmýšľaní ani na sekundu sa mu tam zjaviť, zastane alebo nezastane sa ma Kaliňák. Je toto najväčší problém, ktorý vidím, ktorý ste aj tu povedali, pretože týmto škodíte polícii. A ja si myslím, že policajt má rozmýšľať nad tým, či koná, alebo nekoná zákonne, a tú istotu by sme mu mali dať nastavením pravidiel. A toto je podľa mňa, áno, policajti potrebujú aj v týchto vypätých situáciách mať istotu a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Jasaň. Pán poslanec Pollák, len vám chcem oznámiť, že sa o slovo prihlásila pani spravodajkyňa, takže sa nemusíte pripravovať na vystúpenie hneď teraz.

    Nech sa páči, pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne. Ja sa dotknem tej časti, kde ste v zdôvodnení zvolania dnešnej schôdze hovorili alebo napísali, že "napriek závažným skutočnostiam nasvedčujúcim tomu" a tak ďalej atď.

    Ja som rád, pán minister, že práve toto ste vo svojom vystúpení vyvrátili tým, že ste o tom diskutovali viackrát na výbore s pani ombudsmankou a že diskutoval o tom aj policajný prezident. Je predsa úplne zbytočné robiť hystériu, tak ako sa to dnes robí, bez toho, že by sme poznali výsledok vyšetrovania.

    Nečudujem sa, že vláda konala tak, ako konala, keď nemala dôvod nejakým spôsobom sa zaoberať týmto problémom, kým nie sú jasné výsledky konania tých policajtov, o ktorých mimochodom ja vôbec nepochybujem, že boli správne.

    Viete, tu mnohokrát odznelo aj v minulosti, si pamätám Šarišské Michaľany, kde tu išla prestrelka z týchto lavíc, ale nikto sa tam nebol pozrieť. Ja som sa bol pozrieť. A bol som tam aj teraz vo štvrtok, piatok. Bol som v Moldave, v Drieňovci a mám tam kamarátov, lebo tam som študoval. A prvá otázka bola, že: "A prečo tu nikto neprišiel zo strany tých, čo kritizujú, sa nás opýtať, ako my tu žijeme?" Ja sa stretávam v Drieňovci so spolužiakmi a oni, prvá otázka znie, že: "A o čo budete robiť s niektorými tými občanmi? Veď tu sa už pomaly nedá žiť."

    Viete, o tom je aj zásah policajtov, ktorí prídu a chránia tých, ktorí tam chcú žiť tak, ako sa žiť má.

    A preto vás chcem poprosiť, počkajte na vyšetrenie celého toho kvázi incidentu, a keď bude na stole, potom sa k tomu určite vyjadrí aj minister, aj vláda a možno aj my. Ale dopredu niečo bez poznania konkrétnych faktov hovoriť, že toto bolo zlé a takto sa to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán minister, chcete reagovať na faktické? Áno. Poprosím vás, zapnite pána ministra.

  • Samozrejme, nemôžem v dvoch minútach stihnúť reagovať na všetkých 27 kolegov.

    Chcem povedať, že, áno, vždy máte plné slová demokracie, vždy máte plné slová slušnosti, ostatných vecí, ale v tomto prípade naozaj bez súdu, bez všetkého odsúdila pani ombudsmanka policajtov. Odsúdila ich. Povedala, že sú vinní. Ale to vám nikomu nevadí, pochopiteľne. Vtedy už netreba demokraciu, vtedy už stačí iba názor a ten je proste platný.

    A nie je pravda, čo tu všetci spomínate, že sme nediskutovali s pani ombudsmankou! Presedel som celý výbor. Diskutoval som s ňou tam, telefonoval som s ňou, keď mala problém, že mala problém nedostať sa k nejakým informáciám. Zabezpečil som, aby mala všetky k dispozícii. Dopisovali sme si viackrát. Diskutovali sme s ňou o tom.

    Nie je pravda, že s ňou zástupcovia vlády nediskutovali! V tomto prípade aj pani ombudsmanka je orgán, ktorý je povinný dodržiavať ústavu a konať len na základe zákona, a v tomto prípade proste nekonala. Nekonala na základe zákona. Tým je celá vec proste vybavená.

    Nie je pravda, že kryjeme policajtov. Minulý rok sme prepustili 64 pre porušenie pravidiel alebo zákona.

    Takisto si pamätáte na postoj náš v prípade Luníku IX a malých chlapcov, ktorí boli perzekvovaní priamo na policajnej stanici, aj našu razantnú a jasnú reakciu.

    My vieme, kedy máme šancu a môžme reagovať, kedy vieme, že sú nezvratné dôkazy o tom, že je problém a kedy nie.

    Naozaj, keď neurobia nič zlé, budem za nimi stáť a je to moja úloha. Pretože vy z toho robíte politiku, tak ja som váš partner na to, aby sme diskutovali. A nemôžete si brať do úst, samozrejme, políciu.

    V Jarovniciach, kde sme tú situáciu veľmi podrobne robili, za posledné tri roky klesla trestná činnosť o 20 %. To sú konkrétne výsledky aj v prítomnosti.

    Počas poslednej vlády Mikuláša Dzurindu bolo 16 policajných špecialistov, teraz je ich viac ako 230. Aj to má svoje výsledky, ktoré prináša zníženú kriminalitu. Toto sú všetko veci, ktoré sa dejú pravidelne a stabilne.

    A to isté platí aj v Nitre. Nemôžete kritizovať policajtov za to, že chceli urobiť prísnejšiu kvalifikáciu. Mohli to odfláknuť priestupkom alebo jednoduchým ublížením na zdraví, ale chceli mať, aby mohli stíhať ťažkú ujmu. Práve preto sa robili znalecké posudky, na ktoré sa nejaký čas čaká. Na Kurimany sme čakali 14 mesiacov. To sú veci, ktoré...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Teraz dávam slovo pani spravodajkyni. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne a sa ospravedlňujem teda všetkým kolegom, ktorých som týmto odsunula, hlavne pánovi splnomocnencovi. Ja budem hovoriť celkom krátko.

    Ja to spravodajcujem, tento bod, a niekedy mám, chvíľami mám pocit, že spravodajcujem úplne inú schôdzu, lebo sme sa už ako posunuli ku kriminalite v rómskych osadách.

    Ja musím hneď na úvod povedať, že tak ako aj vy, ja som nebola pri zásahu v Moldave nad Bodvou a ja preto neviem s istotou povedať, kto v tomto prípade klame a kto by mal skončiť po tom, čo sa tam udialo, v base. Ja si myslím, že s úplnou istotou to nevie povedať nikto z nás. Ruku na srdce.

    Ale, pán minister, vy ste hovorili o tom, akú kriminálnu minulosť majú ľudia alebo niektorí ľudia z Budulovskej. Ja to nejdem nijako spochybňovať. Všetci vieme o tom, že v rómskych osadách aj kvôli tomu alebo práve kvôli tomu, že tam je obrovská koncentrácia chudoby, sa vyskytuje aj drobná kriminalita. Ale chcem pripomenúť napríklad obchod s emisiami alebo nástenkový tender a chcela by som to odvážiť na miskách váh, že koľko nás stojí tá kriminalita, o ktorej hovoril pán minister, a koľko nás stojí jeden podvod s emisiami.

  • A teraz úplne k veci. Podľa mojich informácií trvala tá akcia v Moldave nad Bodvou pol hodiny. V osade bolo vtedy 700 osôb a ani jedna z hľadaných osôb nebola vypátraná. Dovoľte mi, aby som vám o tej akcii povedala niečo viacej. Poslúžia mi na to podklady, alebo teda správa ombudsmanky.

    "Na plánovanej pátracej akcii sa zúčastnilo 63 policajtov poriadkovej, dopravnej a kriminálnej polície, ktorí sa dopravili na miesto akcie na 23 autách. Samotná akcia trvala tridsať minút. Policajti predviedli na oddelenie 15 osôb z osady, po ktorých ale nebolo vyhlásené pátranie, a ani jednu osobu, po ktorej bolo pátranie vyhlásené, nevypátrali. Napriek tomu po skončení pátracej akcie ju policajti hodnotili ako úspešnú, ako akciu, ktorá splnila svoj účel."

    Ako môže byť takáto pátracia akcia vyhlásená za úspešnú, keď nenájdete ani jednu z tých osôb, ktoré ste tam išli hľadať?

    Predstavte si situáciu, že za tridsať minút 63 policajtov skontrolovalo totožnosť 700 osôb. Ja si to neviem predstaviť. Ja si myslím, že od začiatku nešlo tým policajtom o to, aby prišli do osady a kontrolovali totožnosť. Tobôž nie takým spôsobom, ako nám to predviedol pán minister na tom videozázname. Ja vám k tomu poviem len toľko, že veľmi nedávno, niekoľko týždňov dozadu, zasahovala polícia v centre mesta v budove, v ktorej bývam, v obytnom dome, a môžem vám povedať, že ani od bielych svedkov si nepýtali tak slušne preukazy totožnosti, ako nám pán minister prezentoval na tom videu. To je čistý marketingový ťah.

    "Policajti uviedli," píše sa ďalej v správe ombudsmanky, "že pri vykonávaní policajnej akcie nevstupovali do obydlí obyvateľov osady."

    Ja som videla ten videozáznam, ktorý distribuovala tá NGO-vka ETP Slovensko, ktorú poznám. Neviem, koľko poslancov to dostalo. Ja som si to pozrela úplne celé a musím povedať, že ja neviem, či je to vykonštruované, alebo nie, ale to boli zábery, ktoré ma vážne znepokojili. Tam boli evidentne obydlia zničené nejakým zásahom. Neviem, či policajným. Boli tam dobití muži evidentne po zásahu obuškom. Ja nie som expert, ale musím povedať, že to bolo, to bolo absolútne zrejmé z tých záberov. Boli tam dobité deti a boli tam dobité ženy. Toto všetko som na vlastné oči videla z toho videozáznamu.

    A pýtam sa, že či by správny minister vnútra, ktorému sa dostane takýto materiál, nemal okamžite spustiť vyšetrovanie. Lebo keď on si je istý, že policajti, tak ako to niekoľkokrát verejne vyhlásil, nekonali v nesúlade so zákonom a celá pátracia akcia bola v poriadku, tak by som bola prvá, ktorá by som nariadila vyšetrovanie, aby som očistila tých mojich vlastných. Neurobil to tak.

    Celé mesiace sa nedialo absolútne nič. Samozrejme, ak opomeniem ten fakt, že vyšetrovania sa nezávisle ujala nezávislá inšpekcia, ktorá priamo spadá pod ministra vnútra, a tá bez toho, aby vypočula kohokoľvek z tej osady, uzavrela vyšetrovanie s tým, že tá pátracia akcia bola úplne v poriadku. Neviem si predstaviť objektívne vyšetrovanie bez toho, aby som vypočula druhú stranu. A keby som bola ministrom vnútra, veľmi by mi záležalo na tom, aby takéto vyšetrovanie viedol nezávislý orgán, aby to nemohlo byť natoľko spochybňované, ako je to spochybňované dnes. Pretože dnes o verdikte inšpekcie vnútra v súvislosti so zásahom v Moldave nad Bodvou pochybuje asi každý so zdravým rozumom.

    Takže celé mesiace sa nedialo absolútne nič, napriek teda znepokojujúcim informáciám v médiách. Nerozumiem, čo robili policajti, a nerozumiem, čo robila prokuratúra. Prečo už len na základe medializovaných informácií nespustila vyšetrovanie? Vyšetrovanie neznamená, že policajti pochybili. Spustiť vyšetrovanie znamená dopátrať sa pravdy, či pochybili alebo či nepochybili.

    Teraz sa začalo stíhať vo veci a ja mám pocit, že nielen tak pre nič za nič, ale nechcem byť tu v Národnej rade za nejakého tragéda, dosť, že som za tragéda vo vlastnej strane, ale musím povedať, že chcem vidieť toho nezávislého vyšetrovateľa a chcem vidieť toho nezávislého prokurátora, ktorý po tom ako šéf, minister vnútra, niekoľkokrát povie v médiách, že akcia bola v poriadku, chcem vidieť toho nezávislého vyšetrovateľa, ktorý sa dopátra k inému verdiktu.

    Ako tu sa toľkokrát v tejto veci predikovalo, a nie zo strany ombudsmanky, ale práve zo strany ministra vnútra, že sa veľmi obávam toho, nakoľko bude týmito predikciami pošramotené to nezávislé vyšetrovanie zásahu v Moldave nad Bodvou. Pevne verím, že sa takýto vyšetrovateľ a takýto prokurátor na Slovensku nájde.

    Ešte mám dve také mini poznámky teda k tomu, čo nám tu prezentoval pán minister. No, ja mám pocit, že to bola naozaj ukážka toho, ako by sa policajti teda pri tých zásahoch mali správať. Obávam sa, že tomu tak vždy nie je. Ale zarazilo ma skôr to, že keď ombudsmanka po zisteniach, čo sa dialo pri zásahu v Moldave nad Bodvou, vydala odporúčanie, aby sa teda všetky takéto policajné zásahy nahrávali na kamery, tak som zaregistrovala, že ten argument bol jediný, nie sú na to peniaze a polícia nie je vybavená takýmito kamerami. No zrejme je.

    Keď pán minister teraz prišiel so zostrihom z toľkých akcií, že tam vidíme dvoch ľudí na prechádzke v lese so sekerou a to im stojí za to, aby to nakrútili, aby to zostrihali a priniesli sem do Národnej rady, tak sa mi to zdá byť teda veľmi zvláštne hlavne v tej súvislosti, že prečo potom bol taký problém prijať to odporúčanie ombudsmanky, ktoré by nás mohlo niekam posunúť. A zaujímavé teda je, a to odznelo aj vo faktických, že mali sme tu zábery teda z rôznych akcií, z rôznych zásahov polícií, ale ten jeden, ten, kvôli ktorému sme tu dnes, ten tam chýba. A ja sa pýtam – prečo?

    A neobstojí ten fakt, o ktorom tu hovoril pán minister, že pamätáte si, keď sme v roku 2011 tam vyšetrovali a nakoniec teda aj postihli policajtov, ktorí fackali malých rómskych chlapcov? No na ozrejmenie pamäte, jeden z tých policajtov si to celé nahrával na mobilný telefón a bolo to práve o tom, že to uniklo z toho mobilného telefónu, lebo pravdepodobne si to šeroval s priateľmi, a na základe toho vôbec začali médiá o tomto incidente písať. Takže je veľká škoda, že sa v Moldave nad Bodvou nenašiel žiaden policajt, ktorý by si to nahral na mobilný telefón.

    A úplne na záver. Rómska iniciatíva Slovenska, ako pri všetkej úcte, pán minister, ja neviem, čo za to dostali, že vás podporili. Ja vám poviem, ako čo ja som s nimi zažila. Keď som sa dostala do funkcie, tak mi zaklopali na dvere a teraz ako prišli, že sú dve možnosti, buď ich zamestnám ako svojich poradcov a potom ma budú chrániť a budú ma chrániť pred úplne všetkými, ktorí by mi chceli robiť zle. A verím, že by mi potom napísali aj takýto list, nech by som sa dopustila čohokoľvek. Alebo je druhá možnosť, že keď ich teda ako nebudem potrebovať ako poradcov, lebo oni sú, samozrejme, tí najlepší poradcovia, stačí 2 000 mesačne, tak mi budú škodiť a budú organizovať protesty po celom Slovensku za odvolanie štátnej tajomníčky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Takže asi toľko k Rómskej iniciatíve Slovenska. Samozrejme, takýchto iniciatív, aj rómskych, máme na Slovensku oveľa viacej.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Jánoš.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka výboru, neviem, či ste boli 27. augusta, alebo nie, nie som si už teraz presne istý, na tom výbore, mám skôr pocit, že áno, ale z toho vášho vystúpenia skôr teda si myslím, že nie. Pretože, ja neviem, ten výbor trval cez tri hodiny a možnosť vystúpenia jak ministra, tak aj pani Dubovcovej, pani ombudsmanky, tam bol dostatočný. Dokonca tam boli, ako som už spomenul v prvom príspevku, aj verejnosť a, samozrejme, médiá.

    Ale nie o tom som chcel hovoriť. Spomínali ste, že teda zadržaní a že tá akcia sa minula účinku. To nie je pravda. Bolo tu spomenuté aj v tej správe, aj v správe inšpekcie, ale aj v správe nakoniec pani ombudsmanky, že bolo zadržaných a predvedených 15 osôb a z tých 15 osôb po legitimácii a overení údajov boli 4 osoby zadržané z podozrenia zo spáchania trestného činu, po ktorých predtým bolo vyhlásené pátranie. Takže to nie je pravda, čo ste uvádzali.

    A ja konkrétne som sa zameral na zranených, pretože myslím si, že čo sa týka zranených, a ten prvotný údaj, ktorý bol, ktorý sa pohyboval pri čísle 80, kde figurovali dokonca aj maloleté deti, ktoré boli údajne zranené. Preveroval som si túto správu a nielen zo správy inšpekcie, ale preveroval som si túto, tieto údaje aj zo strany nezávislých lekárov. To nie je pravda, čo uvádzala pani Dubovcová. A toto je fakt, toto je skutočnosť. Žiadnych 80 zranených, dokonca ani dieťa, žiadne dieťa nebolo zranené po tomto útoku.

    Takže o čo tu ide, ja sa pýtam? O čo tu komu ide?

    Ďakujem pekne.

  • Lucia, som rád, že si postavila tú tému naspäť na nohy, tam, kde patrí, pretože treba jednoznačne hovoriť o veciach tak, ako komplexne sú. Nie tak, aby sa nutne stále rozdeľovala spoločnosť, že toto sme my a to sú oni. Lebo v zásade tu je iba my.

    A tá situácia, ako ju dnes na Slovensku vidíme, nie je vôbec šťastná. Akceptácia takej tej ľudáckej rétoriky, ktorá patrí naozaj k tomu najhoršiemu, čo Slováci vo svojej DNA majú, zo dňa na deň rastie. To, čo ešte pred piatimi alebo šiestimi rokmi bolo považované za extrémizmus, je dnes považované za prejav slušných ľudí a otvorená propagácia neonacistických hnutí začína byť vnímaná ako prejav protestu proti súčasnému establishmentu. Toto je mimoriadne nebezpečná situácia a práve príhovormi, ako mal dneska pán minister vnútra, kde sa asi snaží práve z tej narastajúcej skupiny neoľudácky zmýšľajúcich Slovákov si niečo utrhnúť pre svoje vlastné volebné preferencie, je len prilievaním oleja do ohňa.

    Ak by sme mali sa správať zodpovedne, tak by sme mali asi hovoriť naprieč politickým spektrom jedno. Je zodpovednosťou naozaj všetkých, ktorí doteraz vládli alebo rozhodovali o tejto krajine, ako vyzerá, a aj to, ako vyzerajú rómske osady. A je zodpovednosťou nás všetkých, ktorí tú zodpovednosť máme teraz, aby sme to riešili, a nie rozdeľovať sa na my a oni.

  • Pani predsedajúca, ja teda som nepodpísal návrh na zvolanie schôdze, ani som nehlasoval za program schôdze na rozdiel od nielen časti opozície, ale všetkých poslancov SMER-u.

    Aký bol dôvod, že prvý raz SMER schválil program mimoriadnej schôdze? Zrazu. Iné mimoriadne schôdze okrem odvolávania ministrov nikdy nemali schválený program. No ten dôvod je prostý. Proste rómska problematika a najmä nástup pána Kotlebu začína brať preferencie SMER-u a idú prezidentské voľby.

    Teraz či v tejto situácii bol dobrý úsudok tú schôdzu vôbec zvolávať, o tom ja trošku pochybujem, ale samozrejme, že z hľadiska politiky to vládna, vládna strana perfektne, perfektne využila a dneska, žiaľ, tá téma je a aj to, že sa diskutuje tu, o tom, či zásah bol, alebo nebol adekvátny, napriek tomu, že to vyšetruje krajská prokuratúra a nie je to vec, ktorú by mal vyšetrovať parlament. A, áno, aj vďaka tomu sa dnes nehovorí o emisiách a nástenkovom tendre a koniec koncov o zásahu v Nitre alebo nezásahu, kde nás minister vnútra presviedča, že oni čakali štyri mesiace s obvinením, lebo išlo o vec právnej kvalifikácie, čo podľa mňa prvák na práve vie, že je ale absolútna somarina. Lebo nie je problém začať trestné stíhanie, vzniesť obvinenie a potom následne prekvalifikovať na závažnejší trestný čin, keď je skutok totožný. Povedať, že polícia niekoho nemôže obviniť, lebo váha, či išlo o vraždu, alebo úkladnú vraždu, tak bude dokazovať štyri mesiace, aby pod, to je, to je proste taká, taká blbosť. A musím povedať, že, áno, tým sa budeme zaoberať na výbore pre obranu a bezpečnosť, lebo išlo o napadnutie slušných, poctivých ľudí a je to na kamerách a páchatelia sú známi. Ale teraz dávať takto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Nicholsonová, dovoľte, aby som vás upozornil na jeden prípad, že niečo obdobné, ale nie možno tak mediálne pertraktované, ste mali aj v čase vašej vlády, keď ste boli štátna tajomníčka, konkrétne 20. december 2011, kedy televízia JOJ poukázala na päť mladých rómskych detí, ktoré boli teda zbité na okresnom riaditeľstve, bolo to, v podstate išlo o mladistvých v obci, teda o osoby z obce Brezina. A udialo sa to v oblasti Košíc. Dá sa povedať, a moji kolegovia poslanci, keďže ja som vtedy v parlamente nebol, proste plne akceptovali vysvetlenie krajskej, teda hovorkyne Krajského riaditeľstva Policajného zboru, že údajne obvinenie, že deti boli bité obuškom po hlave a po kolenách, len aby sa priznali, zo strany policajtov, bolo odstúpené na inšpekciu a inšpekcia to vyhodnotila, že proste nie je to pravda, alebo nič také sa nestalo. My sme to plne akceptovali, teda strana SMER, a nikto z toho nevytĺkal politický kapitál.

    Dokonca paradoxne v tom čase už bola za zvolenú, bola zvolená za ombudsmanku aj pani Dubovcová, ktorá bola zvolená 13. decembra, keďže incident sa udial už 20., teda potom následne o sedem dní, a funkčné obdobie jej začalo plynúť síce od marca 2012, ale dá sa povedať, v tom čase, keď sa stal tento incident, tiež na to nepoukazovala a plne akceptovala vysvetlenie inšpekcie.

    Preto sa pýtam, prečo sa teraz neakceptuje vysvetlenie inšpekcie ministerstva vnútra, ktorá to prešetrila? A prečo vlastne v tom čase nikto sa z vás tomu nevenoval, čo ste boli vo vláde, a teraz sa venujete niečomu, čo inšpekcia podobne vyhodnotila, že je to v súlade, alebo postup bol v súlade so zákonom?

    Toľko z mojej strany.

  • Reakcia na faktické poznámky nie je.

    Teraz o slovo požiadal pán poslanec Frešo ako navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja myslím, že zvolanie dnešnej mimoriadnej schôdze je, samozrejme, namieste, lebo, áno, jedná sa o, aj o agresora, aj o obeť, aj o politizáciu. Ale dovolil by som si naozaj to podať z toho pohľadu, ako to nie že vidí opozícia, ale ako je to voči radovým občanom. A pomenujme to úplne pravými menami.

    Máme tu agresora, to je v tomto prípade vláda, jej premiér, strana SMER, ktorá tu má 83 poslankýň, poslancov.

  • Reakcia z pléna.

  • Agresora, nie som agresor, ja pomenúvam ten problém, agresora, ktorý normálne napadol slušných občanov, zatiaľ verbálne, resp. jedným gestom, a to tým, že keď si tam zavolá pani ombudsmanku, ktorá zastupuje slušných a poškodených občanov, tak jej zavrel ústa. To je agresívne konanie a to je skutočne niečo, čo si zaslúži prísť sem na pôdu Národnej rady. Je to agresívne gesto. Keby to bolo opačne, páni tuto z koalície, alebo respektíve zo SMER-u, určite by ste to tak hodnotili. Ja rozumiem, že pre vás to možno je politické, to znamená, že keď vyhrávame, tak to nie je agresia, a keď prehrávame, tak to agresia je. Ale ono to agresiou bezpochyby je. Je to gesto, ktoré je veľmi agresívne voči ľuďom, ktorí sa môžu cítiť poškodení a ohrození v tejto spoločnosti, lebo im dávame najavo, že úrad ombudsmana, to znamená, to miesto, kde sa majú dovolať svojich práv, je niečo, čomu sa dá zavrieť ústa rovno na vláde. To je vaša vizitka a je to agresívna vizitka strany SMER.

    Úrad ombudsmana je niečo, čo vzniklo po revolúcii. Ja si pamätám bývalého československého prezidenta Havla, ktorý o tom často rozprával, že musí existovať nejaké miesto, kde sa človek dovolá spravodlivosti, kde ho vypočujú, a tak ten úrad postupne vznikol a, samozrejme, aj tu na Slovensku. Má to istú tradíciu, v Čechách možno trochu hlbšiu, boli tam veľmi, veľmi niektorí aj takí, povedal by som, ombudsmani, ktorí mali obrovské slovo v spoločnosti. Bolo to vždy miesto, kde sa človek voči štátnej moci mohol dovolať svojej pravdy, svojho vypočutia, kde sa ho ombudsman zastal.

    Toto gesto agresívne jeho vážnosť znižuje, nepochybne znižuje. Mimochodom, zdôvodnenie, ktoré tu povedal minister vnútra a kde proste označil ombudsmana za nekompetentného a nesprávne konajúceho a protiprávne a tak ďalej atď., tu na pôde Národnej rady je pokračovaním tejto agresie. Je to normálna agresia voči úradu ombudsmana.

    Čiže obeťou neni ombudsmanka, ale obeťou sú všetci tí, ktorí by sa sťažovali u ombudsmanky teraz alebo v minulosti, alebo aj v budúcnosti, lebo vedia, že ten ich hlas môže byť a s veľkou pravdepodobnosťou aj potlačený bude.

    Považujem to za mimoriadne zlé, lebo úlohou ombudsmana je dozerať na ľudské práva. Všetci to vieme. A keď zatvárame ústa tomu, kto má dozerať na ľudské práva, tak je to útok na ľudské práva ako také. Tu by sa mali cítiť ohrození nielen všetci tí ľudia, ktorí sú v našej republike, ale koniec koncov, dámy a páni zo SMER-u, aj vy. Aj vy, lebo možno vás neochráni to, že ste členmi nejakej politickej strany, a možno to tak nebude naveky, že tu budete mať väčšinu. Bohužiaľ, aj vaši voliči môžu byť napadnutí nejakou brutalitou úradov, nejakou nespravodlivosťou a tiež sa môžu chcieť obrátiť na niekoho, myslím, že by úrad ombudsmana mal túto vážnosť mať.

    Toto bolo mimoriadne zlé gesto zo strany vlády, zo strany premiéra, ergo kandidáta na prezidenta, ktorý týmto ukázal, akým spôsobom bude fungovať v budúcnosti, či už v kampani, alebo po nej.

    A prečo hovorím o tom, že to je politizácia? No tak máte väčšinu, 83, 83 poslankýň, poslancov, máte v tejto krajine skoro všetko. Tie nezávislé orgány, ktoré by mohli nejakým spôsobom dozerať na vašu moc, rozumej generálny prokurátor, no tak ten, ktorý je legálne zvolený, toho nevymenuje prezident, a vy okamžite dávate svojho spolužiaka, rozumej národný kontrolný úrad nezvolíte, ja neviem, už ixtýkrát v tajnej voľbe, ktorú súrne, nutne potrebujete, nezvolíte kandidáta. A teraz je na rade ombudsmanka, keďže nie je z tej správnej strany, rozumej vašej, no tak ju treba ponížiť rovno na vláde. Ja som presvedčený, že táto spoločnosť, rozumej Slovensko, by mala byť demokratická, slobodná. A tam vždy, tam vždy platí, že keď je nejaké podozrenie z toho, že sila bola použitá neprimerane, že došlo k tomu, že boli použité neprimerané prostriedky, no tak ten, kto sa zastáva týchto ľudí, by mal jeho hlas byť vypočutý, v tomto prípade ombudsmanky.

    Ja súhlasím s tým, že tá debata by mala byť vedená aj o tých faktoch. Konkrétne o jednom zásahu, možno o tých ďalších. Ale, nech sa páči, zavoláme sem ombudsmanku a rozprávajme o tom tu, na pôde Národnej rady. Potom nech príde pán minister vnútra a potom môžme o tom debatovať alebo sledovať aj tú debatu medzi nimi dvoma.

    Ja len upozorním, že strana SMER síce možno menej hlasno a agresívne, ale rovnako razantne odmietla správu ombudsmanky tu, na pôde Národnej rady, opakovane. Čiže keď sem chcela niečo priniesť, aj sem na pôdu Národnej rady, no tak to bolo odmietnuté, jej správy, jednoducho sme to nemohli prediskutovať tu v pléne, a to z vôle vás, vážení kolegovia, kolegyne, kolegovia zo SMER-u.

    Áno, je to politizácia, lebo keby to bol "váš" ombudsman, tak nie je žiaden problém. Keďže ten ombudsman nie je na vás závislý a dokonca by teoreticky mohol kritizovať vaše konanie alebo konanie vašich ministrov, no tak tu nedostane vypočutia ani len so správou ohľadne, ohľadne detí, ktorú sa tu pokúšala pani ombudsmanka opakovane, opakovane predniesť.

    Som presvedčený, že práve takáto polarizácia a politizácia spoločnosti potom nahráva tomu, že sa tu cítia dobre tí, ktorých sa väčšina spoločnosti obáva, rozumej extrémisti. Lebo cítia, že tu nefungujú štandardné inštitúcie, že ľudia, keď budú mať pocit, že sú nespravodlivo potláčaní, že sa im deje nejaká nespravodlivosť, sa nebudú mať kde dovolať práva.

    Je to skutočne také zarážajúce, že sme si pozreli rôzne typy videí, ale video z tejto konkrétnej akcie, o ktorej tu bola reč, sme si nepozreli. Mimochodom, nepozreli sme si ani video zo streľby na študentov, ktorí boli v aute. Zrazu sa stratilo. Je to také zvláštne, vždy sa strácajú tie videá, ktoré by mohli byť rizikové. Je to skutočne fakt. A potom existuje video z Nitry, ktoré zázrakom, na druhý deň padnú prvé obvinenia, keď sa to video pozrie v novinách. Len skutočne človek, ktorý by nedbal na takú nejakú osobnú integritu, na nejakú základnú česť, môže tvrdiť, že to bolo všetko v poriadku, náhodou sa objavilo video, náhodou berú do väzby páchateľov. Ale do väzby páchateľov mali zobrať deň po tom, alebo hneď vtedy, keď ich identifikovali, aby nemohli pokračovať v trestnom čine. Tak to jednoducho je napísané a myslené v Trestnom zákonníku. Inými slovami, aby napríklad nedochádzalo k ďalším bitkám, a nie až vtedy, keď sa na to pozrú novinárky, novinári.

    Je strašne dôležité pre nás, aby sme práve pri podobných gestách, tí, čo sú demokraticky a slobodne zmýšľajúci poslanci Národnej rady, nastavili tomu zrkadlo. Lebo skutočne nariekať nad tým, že extrémizmus rastie, no rastie preto, lebo vidia agresivitu aj u predstaviteľov vládnej moci. Vidia, že sa správajú agresívne. Skutočne. To je agresívny akt. Zatvoriť ústa žene, zatvoriť ústa ombudsmanke je agresívny akt. To jednoducho nedá sa od toho odísť nikam nabok. Je to niečo, čo keď sa pozriete, tak nechceli by ste, aby vaše deti žili v takej krajine.

    Ja rozumiem, že väčšinou u tej konkrétnej strany je to v poriadku, len hovorím, že pre všetkých slušných ľudí tu na Slovensku to v poriadku nie je.

    Mimoriadne dôležité je, aby sa tí, ktorí sú demokraticky a slobodne zmýšľajúci, vzopreli tomuto. Preto bola iniciovaná táto schôdza. Neobstoja všelijaké tie dôvody, že slabo zdôvodnená a že je pred kampaňou, dokonca ani zo strany opozície, prepáčte mi za ten výraz, rôzne špekulácie a taktizovanie, že či sa to malo robiť vtedy, alebo potom. Vždy, keď sa deje akt agresie voči ľudským právam, je povinnosťou poslankyne a poslanca, koniec koncov slušného politika vstať a zastať sa tých slabých. A toto je takýto akt.

    Chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, my už máme, samozrejme, skúsenosť, kedy aj tu na pôde Národnej rady a vôbec v celej verejnosti sa podobným spôsobom správalo voči inštitúcii. Bol to Michal Kováč ako prezident Slovenskej republiky. Len si spomeňte, aj jemu krátili rozpočet, aj jemu robili rôzne príkoria. Dokonca mu uniesli syna. To bolo v čase mečiarizmu.

    Čo myslíte, čo sa deje pani ombudsmanke? Zavrie ústa na vláde, neustále má problémy so svojím sídlom, má problémy s rozpočtom. Všetko signály, že nie je z tej správnej strany. V skutočnosti všetko signály, ktoré smerujú k tomu, že, páni a dámy zo SMER-u, potrebujete mať úplne všetko a je to skutočný akt agresie. To znamená, nijakému inému vášmu nominantovi sa to nedeje. A keď to málo, čo má v podstate alebo nie mimo vášho dosahu, no tak snažíte sa, čo je mimo vášho dosahu, tak sa to snažíte dosiahnuť.

    Je obzvlášť zarmucujúce, a treba si to otvorene povedať, že aj varujúce pre celú spoločnosť, že toto je politika, ktorú reálne SMER presadzuje. To nie je o rečiach, to sú holé skutky. A som presvedčený, že aj táto schôdza Národnej rady akokoľvek, dámy a páni zo SMER-u, budete hlasovať, je krokom k obrane demokracie na Slovensku, lebo ľudia v skutočnosti nechcú zažívať ani kontakt s extrémizmom, lebo vedia, že skôr či neskôr sa obráti voči nim. Nechcú zažívať ani kontakt s vládou jednej strany, lebo vedia, že skôr či neskôr sa to obráti voči nim. Ľudia chcú žiť v slobodnej spoločnosti. Na to verím a som presvedčený, že týmto si svoju povinnosť poslankyne, poslanci z opozície plnia, že o tom hovoria tu, na pôde Národnej rady, kde to patrí, a že o tom budú hovoriť aj pri verejnosti a že vám zároveň aj oznamujú, že kedykoľvek siahnete na ľudské práva, kedykoľvek sa budete správať agresívne voči orgánom, ktoré tu majú dozerať na zákonnosť a dodržiavanie ľudských práv, tak jednoducho budete s tým konfrontovaní.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Faič, procedurálny? Faktická?

    Takže poprosím, pán poslanec Faič, a poprosím dve minúty.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, keď začneš rozlišovať, obvinil si nás z nejakého aktu agresivity alebo agresie, keď začneš rozlišovať, aký je rozdiel medzi ústavným a zákonným postupom, čo sa týka procedúry vo vzťahu k agresii, tak, samozrejme, tým pádom budú aj hodnovernejšie tvoje názory.

    A keďže si tak agresívne, ja to musím povedať celkom otvorene, mňa sa to dotklo, keď si v úvode povedal, že sme agresori, 83 poslancov SMER-u. Keď sa budeš venovať témam, ktoré zaujímajú slovenskú spoločnosť, verím, že raz budeš aj ty veliť osemdesiattrojke v parlamente.

    Ďakujem.

  • Myslím, že pán poslanec Frešo veľmi dobre vystihol podstatu tejto schôdze. To je naozaj obrana ústavného inštitútu, ktorý má ochraňovať ľudské práva, ktorý má dozerať na to, či sú rešpektované. Tu nie je hodnotenie jednej konkrétnej akcie, ale boj proti zneváženiu tejto inštitúcie. Pretože keď pripustíme spochybnenie tejto inštitúcie ako takej, tak jednoducho radikálne znižujeme jej vážnosť do budúcna. A to je tá podstata veci.

    V tom vnímaní sveta zo strany poslancov SMER-u a SMER-u ako takej, je, žiaľbohu, zakotvené delenie na my a oni. Vy sa stále pozeráte na veci: naše zákony, to sú tie dobré, smerácke, a všetko, čo ide z opozície, zlé. A potom si tu pozeráte videá alebo pozeráme všetci videá, aká je katastrofálna situácia v teréne. Ale tá katastrofálna situácia je práve preto, že neriešite problémy, práve preto, že odmietate riešiť problémy, že odmietate dobré návrhy zákonov, ktoré by odstránili príčiny, ktoré vedú k takýmto javom. Niekoľko tých zákonov som podal v tejto Národnej rade, a podrobne sa tomu budem venovať vo svojom vystúpení, a vy miesto siatia nejakej zmysluplnej, zmysluplnej plodiny, takto sejete bodliaky, ktoré potom vyrastú a zanešvária nám krajinu.

    A navyše znevažujete inštitúty ústavnej demokracie. A v tom je ten problém. Demokracia znamená počúvať. Demokracia znamená diskutovať. Nemusí to by diskusia len s tým, ktorý má rovnaký názor. Ale keď niečo urobím, tak aj schopnosť stáť si za svojím a obhájiť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Poliačik. Nie je v sále.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Frešo, musím uznať, že bolo to čisto iba politické vystúpenie. Politické preto, lebo v podstate obvinili ste nás, že sme urobili agresívne gesto, alebo vláda urobila agresívne gesto tým, že umlčala pani ombudsmanku, lebo nie je naša a že sa jej nedovolilo vystúpiť.

    No, hovorím, znova to zopakujem, rokovací poriadok hovorí o umožnení udeliť slovo. A tu tým, že jej nebolo udelené slovo, ale bola vypočutá na iných fórach, podľa môjho názoru nedošlo vôbec k žiadnemu poníženiu.

    Uznávam jednu vec, že pani ombudsmanka je ústavný orgán. Jej kompetencie sú zakotvené v ústave. Je to podobné ako pri predsedovi Súdnej rady, ktorého kompetencie sú taktiež zakotvené v ústave. A čo je paradox, že to isté sa udialo toho 10. augusta 2010. Mne je jedno, že kto je na čele Súdnej rady, ide o predstaviteľa ústavného orgánu, tiež nebol váš a tu na pôde parlamentu mu nebolo umožnené vystúpenie taktiež k vymožiteľnosti práva.

    Ale viete, čo je ešte veľký paradox? Že práve o tom, či sa mu umožní vystúpiť, alebo nie, hlasovala aj pani, v tom čase pani poslankyňa, Dubovcová, ktorá nezahlasovala za, čiže mu neumožnila vystúpiť. Čiže tu je ten paradox, čo sa stal potom o rok a pol, že to isté sa udialo pani poslankyni, teda terajšej už ombudsmanke, ktorú si na druhej strane ako odborníčku vážim.

    Čiže nehovorte o agresívnych gestách, keď v podstate sa udialo niečo 10. augusta 2010, lebo niekto nebol váš, a potom sa niečo obdobné na základe možnosti, či sa dá vystúpiť, alebo nie, udialo potom v roku 2013.

    No a keď už hovoríme o agresívnych gestách, tak podľa mňa agresívnym gestom bol práve 11. júl 2012, keď ste s pánom poslancom Kaníkom vystúpili v rómskej osade, že chcete búrať čierne stavby a nastoliť tak zákon. To bolo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem kolegovi Frešovi za vystúpenie a chcem nadviazať v tom zmysle na jeho vystúpenie, že práve ombudsman je to miesto, akási posledná inštancia, kde sa ľudia, inštitúcie môžu sťažovať vo svojich podnetoch proti porušeniu ľudských práv. Ak ombudsmanke príde takýto podnet, ona je povinná konať. Jej prišli dva podnety v súvislosti so spomenutým zákrokom polície.

    A k tomu politikárčeniu alebo politike, o ktorej hovoril môj predrečník, si dovolím zacitovať dva citáty pani Dubovcovej.

    Ten prvý citát: "Nerozumiem, prečo by štát, keď už viackrát čelil takýmto podozreniam, nemá mať najlepší záujem na tom, aby odstránil pochybnosti."

    A druhý citát: "Nenavrhovala som žiadne stínanie hláv, nehovorila som, ako kto je a kto nie je zodpovedný, ja som iba žiadala, aby štát prijal také opatrenia, aby podobné akcie sa vykonávali tak, aby bol o nich kamerový záznam."

    Takže o akom, o akej politike a politikárčení hovoríme?

    Myslím si, že práve vláda prejavila tú aroganciu, keď nechcela hovoriť o tých záveroch, ktoré pani ombudsmanka vo svojich vystúpeniach a vo svojej správe dala. Prečo nemohla hovoriť na vláde a diskutovať? Je to trošku iný príklad, o ktorom hovorí pán kolega Martvoň. Myslím si, že vláda sa zachovala veľmi necitlivo a veľmi neslušne jednak k osobe aj vzhľadom k tomu, že je to žena, ale hlavne k úradu. V tom podporujem to, čo hovoril môj predrečník kolega Frešo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. No myslím, že to je úplne zrejmé, že podľa skutkov človek pozná, akým spôsobom a s akými ľuďmi má do činenia, nie podľa rečí.

    Ja som presvedčený o tom, že takéto zatváranie hovorcov ľudských práv patrí niekde do komunizmu, do histórie, nie do súčasnosti, a som naozaj presvedčený, že to je aktom agresie. Som presvedčený, že o tom treba takto rozprávať, lebo je to signál pre všetkých tých, ktorí by sa v budúcnosti chceli sťažovať, že sa nedovolajú svojho práva a to ohrozuje všetkých ľudí v našej krajine a, samozrejme, hlavne ich ľudské práva.

    Rovnako som presvedčený, že dovolávať sa toho, čo bolo v histórii, ako hovoril pán poslanec Martvoň, je úplná hlúposť. Úplná hlúposť. Treba si vytiahnuť latku, posúvať ju, latku, a nie stále sa vykrúcať a vyhovárať. Jednoducho aj platí jedna vec, ten, kto je silný a má veľa hlasov, v tomto prípade 83, to ste vy, si vždy výhovorku nájde. Vždy! To nie je žiadne umenie vykrúcať sa. Agresor má vždy dosť dobrých dôvodov, prečo je agresívny.

    A skutočne tie triviálne požiadavky na to, aby bol kamerový záznam aj z akcie alebo aby bol kamerový záznam z toho, keď sú ľudia zadržaní, čož je úplne bežné vo vyspelom svete, a, áno, zvyšuje to istotu v to, že sú nie, nie je zneužívaná vládna moc, je niečo úplne samozrejmé, o čom sa ani nemusíme diskutovať, že niekto, kto toto donesie na vládu, by mal byť vypočutý.

    Som presvedčený ale o niečom podstatne vážnejšom. Keď premiér Fico a koniec koncov jeho skoro nástupca pán Kaliňák toto ospravedlnil, takúto agresiu, tak je to obrovský signál pre ľudí v celej krajine. Áno, takto môže naša krajina vyzerať v budúcnosti. A, áno, tí, čo sa bojíte extrémizmu, bojíte sa oprávnene. Nebude mať kto zasiahnuť, lebo sa budú venovať tomu, aby držali svoju vlastnú moc tak, ako voči obyčajnej žene pani ombudsmanke Dubovcovej. Hanba!

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Pollák za klub, poslanecký klub OĽaNO, nech sa páči.

  • Rečník po príchode k rečníckemu pultu položil naň helmu s kamerou.

  • Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, ak by sme, ak by v Moldave policajti mali namontované na svojej výstroji takéto, takúto kameru, tak dnes by sme tu zbytočne nesedeli. Dnes by sme mohli rozprávať o dôležitých iných veciach, ktoré trápia našu krajinu. Keby v Moldave nad Bodvou vtedy, keď zasahovali policajti na Slovensku, platila legislatíva, ktorá by zaviedla povinnosť policajtom používať pri zásahoch špeciálnych jednotiek kamerový systém alebo vyhotoviť zvukový alebo obrazový záznam, dnes by sme tu nesedeli.

    Dámy a páni, dnes hovoríme o citlivej téme v čase, kedy extrémizmus dáva niekoľko faciek našej krajine a výsledky volieb v Banskej Bystrici sú toho príkladom, ale aj nedávny incident v Nitre je toho príkladom. Slovensko dostáva niekoľko faciek od extrémizmu, alebo prostredníctvom extrémizmu, a ja by som bol veľmi rád, keby sme všetci v tejto situácii vážili slová, ktoré používame, aby sme týmito slovami v podstate nespôsobili ešte väčší problém. Aby sme týmito slovami neprispeli k ďalšej radikalizácii na Slovensku.

    Ja si uvedomujem to, že som jediný Róm v tomto parlamente, aspoň neviem o tom, že by tu bol nejaký ďalší iný, nikto sa k tomu nepriznal, možnože tu je ďalší Róm, ale aj cez to všetko, že som Róm, sa snažím byť objektívny aj v tomto prípade. Tak ako aj pán predseda výboru pre ľudské práva, pán Chmel, povedal, ani ja nie som sudca, ani vyšetrovateľ a nesnažím sa byť sudcom teda v tejto kauze, ani vyšetrovateľom, avšak mojou povinnosťou ako teda splnomocnenca pre rómske komunity bolo urobiť všetko pre to, aby sa tento incident čo najskôr vyšetril a objektívne teda zhodnotil.

    My sme urobili zopár krokov, či už teda vyzvali sme hneď po incidente ministra vnútra listom, aby teda celú situáciu vlastne objasnil, vyzvali sme alebo požiadali inšpekciu ministerstva vnútra, aby v tejto kauze v podstate zaujala stanovisko, a taktiež v podstate po tom, ako sa to dostalo na Generálnu prokuratúru, tak sme boli orgánom, ktorý bol súčinný v podstate v tom, aby Generálna prokuratúra mala čo najobjektívnejšie informácie o celej tejto kauze. Poskytli sme Generálnej prokuratúre všetky informácie, ktorými sme disponovali.

    Ja som hneď po incidente v podstate navštívil Moldavu nad Bodvou, stretol som sa s mnohými ľuďmi, stretol som sa aj so samotnými Rómami, stretol som sa aj s náčelníkom mestskej polície, ktorý je mimochodom môj žiak z vysokej školy. Cez to všetko nedokážem stále teda povedať, že som, nechcem byť sudcom v tejto kauze, a preto teda aj moje stanovisko bolo také, aké bolo. Máme dva pohľady na to, čo sa udialo v Moldave nad Bodvou. Máme pohľad mimovládnych organizácií a Rómov, ktorí hovoria, že zásah policajtov bol neadekvátny, a máme teda pohľad polície, ktorá tvrdí, že zásah bol primeraný a adekvátny.

    Aby sme predišli tomu, toto je jediná cesta (rečník sa dotkol rukou helmy s kamerou), nestojí toto tak veľa peňazí, fakt to nestojí tak veľa peňazí. Toto používajú všetky demokratické krajiny. To my nebudeme prvá krajina, ktorá to začne používať. To stačí namontovať takúto malú kameru na výstroji policajtov a budeme mať o problém menej.

    Takéto zásahy v podstate sa môžu stať nielen voči Rómom, môžu sa stať kdekoľvek. Ak chceme ochrániť políciu, ale aj tých, voči ktorým tento zásah v podstate je vedený, nič nám iné neostáva, len to, že investujeme pár stotisíc, možno to bude stáť menej ako pár stotisíc, možno to bude stáť iba 100-tisíc euro, ak by sme chceli vybaviť 300 policajtov, ak tá kamera bude stáť 300 euro, tak to nebude stáť ani 100-tisíc euro na to, aby sme vybavili 300 policajtov. To nie je tak veľa peňazí.

    My dnes sa bavíme v podstate o veci bez toho, aby sme teda zároveň povedali, že tento zákon je nevyhnutnou súčasťou na to, aby sme predišli takýmto ďalším pochybnostiam.

    Ja som hneď po incidente navrhol v podstate zopár opatrení, ktoré majú zabrániť v podstate takýmto pochybnostiam, ako som už spomínal, kamerový alebo obrazový záznam je, alebo zvukový záznam je nevyhnutnou súčasťou v podstate na to, aby sme predišli takýmto pochybnostiam. Samozrejme, ja som tiež hovoril o tom, že je potrebné urobiť všetko pre to, aby, ak polícia pri takýchto zásahoch v podstate zakročuje, aby použila jazyk, ktorému budú tí ľudia, voči ktorým tento zásah je určený, rozumieť.

    Mohlo sa v Moldave kľudne stať to, že polícia rozdávala príkazy, ktorým Rómovia nerozumeli. Aj to sa mohlo stať. Ja chápem, že policajti majú jasné pravidlá, ako majú zakročovať v prípade, že ak ľudia neuposlúchnu príkazy. Tomu chápem. Len mohla nastať situácia, že tí Rómovia týmto príkazom nerozumeli. To sa mohlo stať. A tomu musíme predísť. Preto je veľmi dôležité, aby polícia pri takýchto zákrokoch používala jazyk, ktorému budú ľudia rozumieť.

    Zároveň som hovoril taktiež o opatrení, ktorý by v podstate, ktorý súvisí s tým, aby bolo viac Rómov v Policajnom zbore. Pán minister veľmi dobre hovoril o tom, že policajní špecialisti sú kľúčovou teda jednotkou, alebo teda zložkou polície na to, aby jednak sme predišli rôznym, rôznej kriminalite, ktorá je páchaná touto komunitou, ale zároveň v podstate títo policajní špecialisti nám dávajú informácie alebo Policajnému zboru dávajú informácie, ktoré sú potrebné na objasnenie v podstate rôznych prípadov.

    Riešenie je fakt veľmi jednoduché. Veľmi jednoduché a nie je tak drahé, aj keď teda sa spomína, že je to veľmi drahé. Nie je to drahé riešenie, stačí pripevniť takúto kameru na výstroj a môžme teda bez problémov čakať na to, že policajti, ak pochybia, tak budeme mať dôkaz o tom, že pochybili.

    Ja nie som proti tomu, aby polícia zasahovala v osadách. Ak sú tam zločinci, nech zasahujú. Ak polícia má zasiahnuť voči akémukoľvek zločincovi, či už je to v osade, alebo aj tu v parlamente by mohli už zakročiť niektorí policajti, nech zakročia. Len nech robia svoju prácu zákonne, lebo zákon platí tak pre Róma, ako aj pre policajta. Ak takýto zvukový alebo obrazový záznam sa bude vyhotovovať, už som spomínal, ochráni samotného policajta, ktorý možno v niektorých prípadoch zvažuje, že či náhodou nebude inšpekčnou nejakou službou alebo teda oddelením postihnutý za svoj zákrok. Takýto systém monitorovací ochráni samotnú políciu a vzbudí väčšiu dôveru ľudí voči tomuto Policajnému zboru.

    Ja verím, že nadišiel čas, a som rád, že pán minister povedal, že nový zákon o Policajnom zbore bude obsahovať toto opatrenie na to, aby sme túto legislatívu pripravili, a teda aj prijali, pretože nerád by som sa dožil toho, aby sme zase teda zvolávali mimoriadnu schôdzu k takémuto podobnému zásahu, nech už je vedený voči akejkoľvek skupine obyvateľstva, či už je vedený voči Rómom, alebo ktorémukoľvek inému občanovi tejto krajiny.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami osem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Pollák, absolútne s vami súhlasím, že vyhotovenie obrazového aj zvukového záznamu je nutné. Chráni policajtov, samozrejme.

    A to je zaujímavé, že na našom výbore pre ľudské práva a menšiny prezident Policajného zboru to aj sľúbil, však aj vy ste tam boli. No ale následne na to v jednej televíznej relácii pán minister povedal, že to nie je možné. Predsa ten policajt musí byť minimálne o meter vyšší, teda v tej výške, aby všetko mohol snímať.

    Som rád, že ste to ukázali, že to nie je potrebné, lebo to nebude mať jeden policajt, ktorého vraj podľa ministra treba aj chrániť, ale to bude mať každý, alebo aspoň by mal mať. Dúfam, že toto bude v tom zákone.

    S jednou vecou ale nesúhlasím. Prepáčte, že to takto hovorím, vy ste totiž tvrdili, že ak by takýto kamerový systém bol, tak by sme tu dnes nemali mimoriadnu schôdzu. Tú mimoriadnu schôdzu nemáme vyslovene kvôli tomu, že čo sa stalo alebo čo sa nestalo v Moldave nad Bodvou. Tú mimoriadnu schôdzu máme preto, lebo vláda, ale takisto aj minister vnútra odmietli pani ombudsmanku vypočuť. Arogantne sa správali voči jednej inštitúcii. Tá inštitúcia fakticky má kontrolovať dodržiavanie ľudských práv. To nie je o Rómoch. To je práve o arogancii vlády voči jednej inštitúcii, ktorá v každej demokratickej krajine musí mať veľmi pevné svoje miesto. O tomto je dnešná schôdza.

  • Ďakujem pekne. Áno, presne o tom je dnešná schôdza a o tom, ako sa správa vláda k iným ústavným inštitúciám.

    Ale jednu poznámku musím povedať, pán splnomocnenec vlády, a síce ja neviem, na začiatku rozpravy k tomuto bodu som si to pozrela, nejaké kamerové záznamy. Nepredpokladám, že by mi to minister vnútra ukazoval, záznamy, ktoré boli vykonané alebo urobené nelegálne. Ergo tie kamery proste môžu byť zákonom, či bude prijatý, alebo nebude prijatý. No tak teraz naraz sme objavili riešenie, naraz sme sa na ňom všetci zhodli, to je skvelé, a vyhovárame sa na to, že potrebujeme zákon. No zjavne na to ten zákon nepotrebujeme, pretože nám to dnes minister vnútra ukázal.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Pollák, myslím si, že bolo to konštruktívne vystúpenie aj s názornou ukážkou. Plne s vami súhlasím, že tie kamery, kebyže majú všetci policajti takto na tých helmách, ako ste povedali, by dali na to iný obraz. Situácia sa vyvíja, proste objavilo sa to ako nedostatok, myslím si, že ministerstvo vnútra promptne zareagovalo a ohlásilo, že proste bude v tejto veci novela zákona o Policajnom zbore. A myslím si, že do budúcnosti budú veci jasnejšie a korektnejšie pre aj opozíciu, keď tých kamerových záznamov nebude jeden, ale bude ich povedzme 63. Samozrejme, vyvíjame sa.

    Čo sa týka ale jednej veci, tak nesúhlasím s vami, že mohol tu nastať alebo že problém je v tom, že nemuseli tomu príslušníci teda, alebo obyvatelia tejto osady rozumieť, tým pokynom policajta. No, poviem to takto, ani v Maďarsku alebo na Ukrajine, keď policajt dáva pokyny, tak sa nepýta, či im niekto rozumie, alebo nie, proste dáva pokyny. A keď im niekto nerozumie, tak sa ozve, že tým pokynom nerozumie. Čiže tento argument, že tam mohlo dôjsť k nejakému nedorozumeniu, že by nerozumeli policajtom, podľa mňa na území Slovenska neobstojí, pokiaľ, samozrejme, ten občan sa neozve, že nerozumie tej reči, v ktorej sú dávané pokyny.

    Čiže s druhou časťou vášho vystúpenia nesúhlasím, ale s tou prvou časťou, bola, myslím si, veľmi konštruktívna a spoločne hľadať riešenia, na to sme tu a myslím si, že to bolo dobré vystúpenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán splnomocnenec, viackrát ste zdôraznili, že mali by sme mať rovnaký meter na rómske a nerómske etnikum. Ja vás ubezpečujem, že naozaj my to vieme a my ho máme.

    Čo mi najviac vadilo vo vašom vystúpení, bola miera akéhosi alibizmu, ktorý vyústil do toho, že ste spomenuli, že niektorí Rómovia nemuseli rozumieť reči policajtov. Ja si myslím, že každý občan Slovenskej republiky by nemal mať problém rozumieť jazykom slovenským. Ak to tak nie je, tak prichádzame k inému problému, a to je školstvo a možno ďalšie veci s tým súvisiace.

    A nemyslím si, že helma s tou kamerou by vyriešila prapôvodný, príčinu toho, prečo táto schôdza, táto mimoriadna schôdza Národnej rady Slovenskej republiky beží. Ale o tom by som mohol hovoriť oveľa viacej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, cením si slová a názor, ktorý ste vyslovili v tej svojej prvej časti vystúpenia. Myslím si, že nevyriešené veci, neobjasnené veci, vyslovované polopravdy či nepravdy a ich zneužívanie na politikárčenie, práve tie prispievajú k radikalizácii spoločnosti, o ktorej ste aj vy hovorili.

    Zrejme aj mnohí z poslancov, ktorí nežijú v sídlach s bezprostredným osídlením neprispôsobeného obyvateľstva, nevedia, o čom súčasná situácia v týchto sídlach je. A práve preto treba veľmi citlivo zvažovať aj také situácie, aká sa stala možno v Moldave nad Bodvou, a všetkých zásahov Policajného zboru, ktoré idú v prospech vyriešenia trestnej činnosti.

    Ľudia už majú dosť problémov s tzv. malou kriminalitou. Dosť majú už problémov s neprispôsobivým obyvateľstvom a spôsobom ich života, ktorý zasahuje do ich bezprostredného života.

    A práve táto schôdza a to, od čoho sa vy chcete dištancovať a dostať to do úplne inej polohy, a síce do polohy, že sa tu zneužíva postavenie ombudsmanky, nie je pravdivé, pretože v návrhu, aj v návrhu na uznesenie, aj v tom, prečo ste zvolali schôdzu, sa hovorí, že došlo k porušeniu základných práv a slobôd fyzických osôb, a síce policajným...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Peter, myslím, že si to vystihol s tou prilbou a s tou kamerou, pretože naozaj ja si myslím, že keby každý policajt zasahujúci mal či už na helme, alebo niekde inde na tele pripnutú takúto kameru, tak by sme tu naozaj dneska nemuseli sedieť, pretože pokiaľ by boli nejaké pochybnosti, všetko by si vyjasnila ombudsmanka buď priamo s ministrom, alebo s kompetentnými ľuďmi a nemusela by sa dovolávať vypočutia na vláde, a tým pádom by sme tu ani my potom nemuseli sedieť, že ju vláda odmietla, pretože by boli veci ľahko dokázateľné, ľahko pozerateľné. Avšak tuná sú pochybnosti o tom, či naozaj sa teda niečo dialo v súlade so zákonom, alebo nie. Preto došlo k sporu ombudsmanky a ministra, ktorý to nevie zatiaľ zrejme vyvrátiť.

    Ale tuná táto schôdza je o tom, že tá ombudsmanka sa nedovolala na vláde svojho slova, a preto si nemohli niektoré veci určite dotiahnuť do konca.

    Čo sa týka tých policajtov s tými kamerami, myslím si, že to je do budúcnosti veľmi dobré riešenie, pretože teraz sa pri zásahoch tiež používa kamera, ale len jedna, ktorú drží policajt v ruke. Tým pádom je policajt, dá sa povedať, bezbranný alebo v podstate nezasahuje, len natáča. To môže robiť aj hocikto iný, nemusí to byť vycvičený policajt. Ale pokiaľ bude mať kameru na hlave alebo niekde inde, tak môže byť plnohodnotnou súčasťou zasahujúcej jednotky. Takže do budúcnosti treba určite pouvažovať nad tým, aby tieto kamery boli nainštalované a boli zadovážené.

    Údajne sa to nedá, že nie sú na to finančné prostriedky. No určite sa nájde možno niečo z rezervy predsedu vlády. A toto by boli určite zmysluplnejšie vynaložené finančné prostriedky.

  • Peter, presne toto si na tebe vážim, že v situácii, akej si bol po tom, jak si sa dozvedel možno teda o zásahu v Moldave, tak si reagoval podľa mňa s chladnou hlavou. Nedal si prednosť tomu, že teda si, pochádzaš z tohto etnika, nesnažil si sa akýmkoľvek spôsobom uprednostniť ľudí, ktorí sú rovnakej národnosti ako ty, ale snažil si sa hľadať pravdu a od začiatku si tvrdil, že sudcom jednoducho nemieniš byť, lebo si tam nebol, a hneď v tom momente si ponúkol vlastne riešenie, že jediné riešenie je to, ktoré používa polícia v Spojených štátoch, v mnohých demokratických štátoch, dajme každému policajtovi kameru na jeho prilbu a pri zásahu tým pádom bude mať naozaj podrobný dôverný obraz toho, ako zásah prebiehal.

    Od začiatku to tvrdíš, zo začiatku som videl, že ťa spochybňovali, niektorí vysmievali a tvrdili teda, že to nie je možné, lebo čo tam dáme, koľkých kameramanov. Ale my nechceme o tom, aby policajti nosili desaťkilové kamery v rukách. Nie, nech to majú na prilbe. Je to kamerka, ktorá má nejakých necelých sto gramov, za 300 eur, veľa značiek takýchto už existuje. Navrhol si konštruktívne riešenie, naďalej si za ním stojíš.

    Dnes z vystúpenia ministra už som tak nejako badal, že zrejme sa to dostane do novely zákona o Policajnom zbore. Tým pádom super. Nakoniec, keď presadíš dobré, rozumné riešenia, aby sme predišli takýmto pochybnostiam, tak to je fajn a dosiahneme presne to, čo tvrdíš, že nie, že budeme chrániť iba tých ľudím, voči ktorým bude polícia zasahovať, ale budeme chrániť aj policajtov samých. Lebo neverím tomu, že policajti chcú byť akýmkoľvek spôsobom, aj malým, malým, malým kúštikom podozriví z niečoho, že niekde nepostupovali tak, ako by postupovať mohli.

    Čiže tvoje riešenie, ktoré teda od začiatku navrhuješ a ktoré si následne osvojila aj ombudsmanka, ochráni aj policajtov, aj tých, voči ktorým zasahujú.

  • Ďakujem. Podobne ako spomínal Igor, ja som myslel na teba, keď myslím, že to bolo mesiac alebo dva dozadu, kedy prebehlo aj našou tlačou riešenie, myslím, že bolo z Londýna alebo z Anglicka, kedy tí povestní bobíci anglickí viac-menej dostali túto povinnosť nosiť kameru na svojej výstroji alebo čiapkach, či prilbách.

    A skutočne si myslím, že tie prvotné reakcie nervózneho ministra, ktorý hovoril, že nechce, aby bolo viacej kamerujúcich, ako zasahujúcich, si ponúkol riešenie, ktoré je elegantné. Toľko kamerujúcich, koľko zasahujúcich, je to súčasť výstroja, nie je to žiadna novinka nejaká technologická, pretože nahrávacie zariadenia a podobne, doba sa vyvíja a technický svet ponúka lacné, efektívne a dobré riešenie.

    Pre mňa má aj ten rozmer, ktorý si spomínal, veľký význam, a to je, že situácia sa v spoločnosti radikalizuje a naozaj budeme potrebovať policajtov, ktorým nebude viesť ruky žiadny minister, ktorí potrebujú istotu pri svojich zásahoch. A tým, že ich zásahy budú presne vedieť obhájiť, čo robili, bude našťastie mimo vôle a nejakej dobrej vôle alebo nevôle ministra, tak je to dobré. Budeme potrebovať policajtov, ktorí budú odvážni pri svojich činoch a v mnohých okamihoch sa na nich budeme musieť spoliehať, a preto je dobré, že ich bude chrániť ad 1 zákon, ad 2 to, že budeme presne vedieť, ako zasiahli v situáciách, kedy ich zásahy boli potrebné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Je, samozrejme, aj súčasná legislatíva teda dáva možnosť využiť vlastne videokameru na zhotovenie takéhoto záznamu, len ja nehovorím teda o možnosti, ale o povinnosti, aby teda polícia v určitých situáciách povinne zaznamenávala v podstate dianie proti, ktoré teda vlastne realizuje proti nejakým ľuďom, proti ktorým teda zasahuje.

    Dovoľte mi v podstate na záver povedať to, že polícia, samozrejme, zvládla niekoľko veľmi dobrých zásahov voči extrémistom, je potrebné teda hovoriť aj o tom, že áno, že polícia má za sebou niekoľko dobrých zásahov. A máme jeden prípad, cez ktorý teda dnes chceme hodnotiť políciu.

    Avšak iba zase zdôrazním, ak nechceme teda zase padnúť do takejto situácie, vyhotovenie akéhokoľvek záznamu, či už zvukového, alebo teda obrazového, je nevyhnutnou súčasťou na to, aby polícia v podstate mala väčšiu dôveru v spoločnosti, ako ju má doteraz.

  • V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadala teraz podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová, nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, bavíme sa tu od druhej vlastne jednak o tom zákroku, ktorý sa konal alebo uskutočnil v Moldave, rozmýšľame nad jeho agresiou a zároveň to hlavné, kvôli čomu teda bola schôdza zvolaná, je možno vyjadrenie neúcty k postu ombudsmanky.

    Keď som rozmýšľala o tejto kauze, to druhé som si dala ako to hlavné, čo mi vadí na tomto celom probléme, keďže, rovnako ako aj mnohí ostatní povedali, nie sme schopní možno teraz celkom racionálne zhodnotiť to, čo sa stalo, aj keď indície na to existujú. Veľmi rada si počkám na vyhodnotenie celej kauzy skutočne orgánmi, ktoré sú za to zodpovedné.

    Funkciu ombudsmana zriadil švédsky kráľ v roku 1713, aby ho poveril dohľadom nad správaním kráľovských úradníkov. Tento inštitút neskôr prevzali štáty po celom svete a dnes existuje v sedemdesiatich krajinách, monarchiách i republikách. Samozrejme, konkrétne úlohy verejného ochrancu práv, jeho pôsobnosť a ďalšie súvislosti definuje zákon o verejnom ochrancovi práv. Jeho úlohou je podľa tohto zákona právna ochrana fyzických osôb i právnických osôb. Zdá sa mi však dôležité poukázať práve na ten prapôvodný zámer švédskeho kráľa - dohľad nad správaním kráľovských úradníkov.

    Dnes síce kráľa nemáme a v zmysle ústavy štátna moc pochádza od občanov. My nemáme kráľovských, ale štátnych úradníkov, a tými sú aj členovia vlády. Podľa pôvodných zámerov by nad ich správaním mal mať dohľad ombudsman.

    Verejná ochrankyňa práv v duchu tradície ombudsmanského úradu a, pochopiteľne, tiež v zmysle zákona o verejnom ochrancovi práv nechcela nič iné, len povedať štátnym úradníkom, že jej zistenia ju priviedli k názoru, že nekonali správne, a chcela im to povedať priamo a rovno, lebo len to je spôsob, akým sa dajú riešiť problémy, pravdaže, iba ak ich riešiť chceme.

    Premiér a jeho vláda ukázali, že verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová im nestojí za pozornosť, neobstojí tunák informácia ministra Kaliňáka o ochote diskutovať, a nie je hodná ich milostivého prijatia. Dovoľujem si upozorniť vás, ctihodní štátni úradníci, na nevhodnosť vášho správania a na to, že ste ním neurazili iba ombudsmanku Janu Dubovcovú, ženu, ale urazili ste tých, od ktorých pochádza vaša moc. Urazili ste občanov, ktorým ste zodpovední. To ich ste odmietli a nimi pohŕdate, preto očakávam vaše ospravedlnenie. Toto som uviedla aj vo svojom tlačovom vyjadrení, ktoré, keď som sa dopočula o tom, akým spôsobom ste sa zachovali, akým spôsobom sa zachovali štátni úradníci na Úrade vlády, prišlo mi z toho trošku nevoľno.

    Už dlhší čas vnímam napätie medzi súčasnou vládou, vládnou stranou SMER – SD a verejnou ochrankyňou práv Janou Dubovcovou, čo sa prejavuje nekorektnosťou v jednaní s ňou samotnou a zároveň aj úradom, ktorý reprezentuje. Verejný ochranca práv je ústavný činiteľ a bola zvolená Národnou radou. Všetci ústavní činitelia sú povinní rešpektovať sa a v súlade so svojimi kompetenciami konať, vzájomne komunikovať a spolupracovať. Spôsob, akým jednáte vy s Janou Dubovcovou, dôležitou ústavnou činiteľkou, ktorej úlohou je ochrániť základné práva a slobody občanov pred konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy, je viac ako ponižujúci. A neviem si predstaviť, že by sa podobným spôsobom k správe verejného ochrancu práv obdobne postavila vláda niektorého iného demokratického štátu.

    Kabinet odignoroval informácie zo správy o zásahu polície v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou a minister Kaliňák nazval ombudsmanku klamárkou. Obávam sa, že po zverejnení informácie o začatí trestného stíhania vo veci podozrenia zo spáchania trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa, ublížení na zdraví a porušovania domovej slobody si myslím, že je namieste, aby sa pán minister vnútra za svoje nevhodné správanie ospravedlnil.

    Vládna strana SMER – SD si zakladá na budovaní imidžu slušnej a sociálnej strany, tak nech sa podľa toho aj chová.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti by si funkcia verejného ochrancu a aktivity, ktoré vykonáva, zaslúžila viac pozornosti a podpory, a to najmä od ústavných orgánov i odbornej verejnosti.

    Možno nepriamo však s touto témou súvisí aj ďalšie pokračovanie môjho príspevku, alebo možno moja včerajšia snaha. Včera som sa snažila zaradiť do programu 29. schôdze nový bod, informáciu ministra vnútra Kaliňáka o riešení a stave radikalizácie spoločnosti, narastanie extrémizmu a fašizmu. Je faktom a mám pocit, že dennodenne sa o tom presviedčame, že ľudia vo vízii naštartovania riešenia nahromadených problémov siahajú po interpretácii najjednoduchších riešení, ktoré často nie sú síce realizovateľné, ale, bohužiaľ, ponúkané najmä takými združeniami a skupinami, ktoré v zdravej, demokratickej spoločnosti by už boli pod drobnohľadom a pri prvej príležitosti ich konania proti demokratických princípom, napr. násilníckym, by bola ich činnosť ukončená.

    Narážam nielen na včerajší prieskum verejnej mienky, ten možno viacerí z vás berú s nadhľadom, ale i na mlátenie zahraničných dobrovoľníkov v Banskej Štiavnici, smrť Daniela Tupého v Bratislave pred mnohými rokmi, ale i Moldavu a určite i mlátenie študentov v Nitre, ktoré tu takisto bolo viackrát spomínané, kde vyšetrovanie sa podľa informácií blíži ku koncu. Korunou môže byť však i prípad Hedvigy Malinovej. Biľag z tohto procesu zostane na Slovensku veľmi dlho a nič pozitívne nám to určite neprinesie.

    Chcem poukázať na to, že sa až príliš zahrávame s otvoreným ohňom, s neriešením narastajúcej chuti niektorých po násilí, bitkách, extrémizme. Príliš sme podcenili náznaky, ktoré sa ukazujú už niekoľko rokov. Preto ma zaujíma, v akom stave sú riešenia. Nepotrebujem správu o stave, chcem počuť informácie o riešeniach. Aké zmeny zákona pripravujete, ako zabezpečujete výchovu mladých v týchto témach.

    Predpredvčerom sme si pripomenuli deň holokaustu, niečo, čo má byť pre nás mementom, a deň na to sa objaví v médiách video, brutálne video, ako skupina nápadne podobne vyzerajúcich mužov brutálne dokope niekoľko ľudí, ako brutálne jeden z nich vypáli zaucho žene, ktorá sa zastala mladíka na zemi. Sama som matkou troch detí a nechcem, aby som žila v strachu, že toto kedykoľvek zažijú. Takýto pohľad sa mi skutočne nepáči. Nepáči sa mi, že hocikto je schopný prísť do krčmy a rozbiť popolníkom niekomu hlavu len preto, že sa mu nepáči pohľad naňho.

    Vysporiadať sa s týmto problémom znamená uchopiť túto „genocídu“ a nedopustiť šírenie podobných myšlienok, myšlienok násilia. A toto sa nedeje, skôr mám pocit, že neriešením priam jasných prípadov ukazujeme na neschopnosť nielen polície, prokuratúry, ale i súdov.

    Vy úradníci, naši štátni úradníci, namiesto súčinnosti s verejnou ochrankyňou práv hráte politické hry také, ktoré vyčítate opozícii. O mesiac máme prezidentské voľby, zatiaľ najsilnejší kandidát, ktorý zároveň vedie Slovenskú republiku, Robert Fico a jeho druhý najvyšší muž mlčia, ich vládni poslanci ich kryjú v nekonaní. Pán Fico vo svojej kampani neustále hovorí o tom, akým je on zjednocovacím prvkom. Aký zjednocujúci prvok Slovákov však mal na mysli? Ten, o ktorom rozprával už počas kampane do VÚC v Trnave? Neboli aj tieto reči podnecovaním a vyhrocovaním vzťahov Slovák – Maďar?

    Pán premiér, veď vy ste nechali už podpísaný bianko šek práve takýmto extrémistickým skupinám ľudí. Tým, že sa roky aktívne nepristupuje k priamemu postupu proti násilníckemu správaniu, vytvárate podhubie na ďalšie posmeľovanie podobných aktivít. Pred trištvrte rokom Banská Štiavnica, pred štvrťrokom Nitra. Žiadne rázne zakročenie polície, kriminálky ani prokuratúry. To akoby ste nechali odkaz, je to v pohode. Za takéto konanie sa vám v podstate nič moc nestane.

    Preto by som chcela tu a teraz povedať, že už všetkého stačilo. Ako jedno z riešení som pripravila návrh zákona, ktorý zavedie zvláštny trestný čin pre skupiny násilníkov, ktoré sa združujú za účelom týrania nevinných ľudí. Takýmto násilníkom bude hroziť zostrený trest. Tým pádom rodičia už nebudú musieť žiť v strachu o zdravie svojich detí a obávať sa, že páchatelia budú skoro prepustení na slobodu.

    Pripravené znenie zákona dávam ostatným politickým stranách na diskusiu, aby sme našli spoločné riešenie, spoločné riešenie pre nás všetkých. Pozývam teda všetky kluby a, samozrejme, aj pánov ministrov Kaliňáka i Boreca, ktorí, verím, že budú prví, ktorí prijmú našu ponuku na zmenu.

    Zopakujem už len na záver, že strana SMER – SD si zakladá na budovaní imidžu slušnej a sociálnej strany, tak aj vás, páni poslanci, prosím, že držte sa toho a robte všetko, aby to tak bolo.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Kaník.

  • No úplne súhlasím s tým, že je to politické, táto schôdza, a predovšetkým politické zo strany poslancov SMER-u. Pretože hrajú takú hru, že využijeme túto tému a teraz sa postavíme do úlohy tých, ktorí idú ráznymi opatreniami a tvrdou rukou bojovať voči neprispôsobivým občanom, aby sme zastavili odlev našich voličov smerom k Ľudovej strane Naše Slovensko, ktorý sa dnes masívne deje.

    A tak zaujímavé na tom je tá obrovská a strašná miera pokrytectva, ktorá tu zaznieva. Pán Martvoň, pán Senko, brutálne pokrytectvo. Keď dneska obrat o 180 stupňov, vy idete hovoriť, ako sa nedá žiť v blízkosti osád, kde žijú neprispôsobiví občania. A keď vám to tu niekoľko už rokov otrieskavam o hlavu, tak ste doteraz hovorili, že nie, že ako si môžem dovoliť vôbec niečo také povedať, že takáto situácia tu existuje. A bez zaváhania všetky zákony, ktoré smerovali k napraveniu tohto stavu, ste zhadzovali a zhadzujete zo stola. Vy ste vytvorili inkubátor, inkubátor na to, aby takáto situácia tu nastala. Aby sa naozaj dostala niekde na hranu možnosti riešenia, na hranu, kde len malá iskierka stačí, aby vybuchlo násilie. A teraz sa tu chcete tváriť ako veľkí ochrancovia a veľkí bojovníci proti tomuto stavu, ktorý ste vytvorili. Ja sa len pozastavujem nad tou obrovskou mierou pokrytectva, ktoré tu predvádzate.

  • Robert Fico v tých svojich kortešačkových videách, čo vešia s pánom ministrom kultúry na internet, rozprával v jednom z nich o tom, že aká je strašne potrebná stabilita a aby si všetky štátne orgány medzi sebou rozumeli a nerobili si medzi sebou zle. Len to je trošku nepochopenie, nepochopenie demokracie. Ono totižto, ony tie orgány by si mali medzi sebou rozumieť, spolupracovať bez ohľadu na to, kto nominoval takéhoto človeka do toho úradu a kto ho tam zvolil. Ja som si stopercentne istý, že ak by tu bol ombudsman alebo ombudsmanka, ktorí by boli zvolení ako nominanti strany SMER, tak neexistuje prekážka, ktorú by nemohli prekonať a dostať sa na Úrad vlády, že by boli krásne spoločné tlačovky premiéra s ministrom vnútra a rozprávali by presne to, čo by im spin doktori strany SMER napísali.

    To má byť tá stabilita a to má byť tá jednota, že strana SMER ovládne každú jednu stoličku, lebo okrem svojich vlastných ľudí nie je schopná sa rozprávať a dohodnúť s nikým. Toto ale nie je demokracia a právny štát, toto je totalita a toto je presne smer, ktorým sa tento SMER hýbe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka Jurinová, chcel by som na vás zareagovať teda, keďže ste sa dali, alebo teda dali ste sa do tej právnej roviny trochu, alebo z väčšej časti.

    V prvom rade v podstate chcem poukázať na to, že tu asi došlo k nejakému nedorozumeniu, lebo podľa môjho názoru vláda postupovala v tomto prípade dokonca nad rámec tým, že vôbec hlasovali o tom udelení slova ako takého. Nakoľko v zmysle zákona o verejnom ochrancovi práv v rámci postupov pri vybavovaní podnetu, či už je to teda postup podľa § 17, 19 alebo 20, je zakotvené, že ak ombudsman zistí pri činnosti orgánu nejaké pochybenie, závisí, o aké pochybenie teda ide, tak, samozrejme, oznámi to príslušnému správnemu orgánu. V tomto prípade, keď išlo o políciu, tak tým príslušným správnym orgánom malo byť buď krajské riaditeľstvo Policajného zboru, alebo Prezídium Policajného zboru.

    No a ďalej je tam uvedené v zákone, že pokiaľ teda verejný ochranca práv považuje vykonané opatrenia za nedostatočné alebo povedzme ak tie prijaté opatrenia alebo odpoveď považuje za nestatočnú, tak môže sa obrátiť na nadriadený správny orgán. V tomto prípade nadriadeným orgánom bolo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, čo sa aj tak stalo.

    To, že sa pani ombudsmanka, ktorú, znova podotýkam, si vážim, lebo fakt je odborníčka v oblasti ľudských práv, že sa obrátila priamo na vládu, tak podľa môjho názoru išlo iba o možno pochybenie výkladu toho zákona ako takého. Lebo možnosť obrátiť sa ombudsmanovi na vládu dáva zákon iba v prípade vtedy, ak voči príslušnému orgánu, voči ktorému sa obrátila, nie je s ním spokojná a neexistuje nadriadený správny orgán, až vtedy môže ísť na vládu. Lenže voči polícii alebo teda polícia, či už krajské riaditeľstvo Policajného zboru, alebo Prezídium, má nadriadený správny orgán, ktorým je ministerstvo. Čiže...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím, poprosím, páni poslanci, páni poslanci. Pán poslanec Martvoň, pani poslankyňa Žitňanská, tu nie je dialóg, dajte...

  • Môžem dostať dve minúty, lebo už mám jeden a trištvrte.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, ja vás neukrátim ani o 15 minút, ani o minútu.

    Huba Mikuláš, poslanec NR SR

    Stačí o 15 sekúnd.

  • Takže, takže ja viem, že o 15 sekúnd. Nech sa páči. Nech sa páči. Dajte, prosím vás, čas pánovi poslancovi Hubovi.

    Huba Mikuláš, poslanec NR SR

    Ďakujem pekne za slovo. V prvom rade ti chcem poďakovať, pani podpredsedníčka, milá Erika, za tvoj ľudský, múdry a nebojím sa povedať, že štátnický príspevok do tejto diskusie. Môžte sa smiať, ale hovorím to s plným vedomím toho, čo som povedal.

    No a teraz si dovolím pár slov na tému vzťahu racionalita verzus emocionalita v správaní sa spoločnosti a v riadení spoločnosti. Ja nechcem strašiť a pripomínať 30. roky minulého storočia v Nemecku, ale mnohé aj u nás, na Slovensku, nasvedčuje tomu, že časy sa zhoršujú, radikalizujú a ten nárast násilia v spoločnosti začína byť znepokojujúci. A jedným zo sprievodných znakov takéhoto negatívneho vývoja je postupná prevaha emocionálneho správania nad racionálnym. Emócie majú v našom živote zmysel a často sú aj pozitívne. Ale na to, aby sme dokázali účinne čeliť tomu, čo nám tu stále viac hrozí a pred čím by sme si naozaj nemali zatvárať oči, potrebujeme čo najviac racionality.

    No a namiesto toho sme v tejto kauze, a nielen v tejto kauze, zo strany vlády Slovenskej republiky svedkami veľmi emocionálneho prístupu, snahy ponížiť osobu i úrad ombudsmanky a, samozrejme, aj opozíciu, to už patrí k veci, ako sa hovorí, a toto rozhodne nie je prístup, ktorý je akýmsi správnym vodítkom a východisko z tejto situácie.

    Takže by som apeloval na vládu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Ja som v tom tvojom prejave našiel dva alebo tri body, ktoré, ktoré by som chcel ešte možno nejakým spôsobom skomentovať, a to je, že, áno, pred trištvrte rokom sme interpelovali spolu pána ministra vnútra kvôli Banskej Štiavnici. Áno, je tu kauza, ktorá sa rieši teraz, lebo neviem čo, možno tvoje vloženie sa do toho, možno novinový článok. Ale Nitra sa odrazu dá riešiť. A mám pocit, že minister ako keby, už to tu párkrát aj odznelo, si spal na vavrínoch a nerobí a škodí Policajnému zboru.

    Myslím si, že je obludné to, čo počúvam teraz po chodbách parlamentu, a to je to, že táto schôdza v podstate pomohla iba ministrovi, pretože mohol ukázať to, akým spôsobom je treba jednať s tými, ktorí sú neprispôsobiví, a má teraz dostatočný priestor na to, aby sa zastal policajtov, aby sa zastal toho, akým spôsobom bolo prikročené a že je dobré, že niekto teda dostal po držke a my by sme mali sklopiť chvost a nejak sa v tomto neangažovať.

    Je to obludné. Je to obludné, akým spôsobom sa môže parlamentná debata zvrtnúť a čo a kde sa vytvára priestor pre posúvanie nejakých messageov. Obludné je to, že v prezidentskej kampani, ktorá aj týmto vystúpením beží, kde je obsiahnuté to, že by orgány v tomto štáte mali spolu spolupracovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem všetkým, ktorí okomentovali tento môj príspevok. Mne sa žiada len povedať, že som presvedčená o tom, že došlo k totálnemu poníženiu úradu ombudsmanky, verejnej ochrankyne práv.

    Aj v príspevku som povedala, že už dlhodobo vidno ten stav takého podceňovania nielen jej osoby, ale aj samotného úradu. Ako mne je až veľmi nepríjemné može práve preto, že je na tomto poste žena, ako sa ku nej chováte. Ale to súvisí možnože naozaj s celkovým nastavením vaším, našich kolegov inak z vládnej strany. A je mi to dosť ľúto.

    V žiadnom prípade, zopakujem, že si nedovolím hodnotiť ten zákrok, pretože podrobnosti nepoznám. Nemala som čas sa s ním zoznámiť tak, aby som sa k tomu relevantne vyjadrila. Ale každopádne to, čo nasledovalo po tom možnože zastavení sa nad postom ombudsmanky, je tá druhá polovička, čo ste može nazvali, pán kolega Martvoň, že právničinou, do ktorej sa takisto síce až tak nevyznám, ale myslím si, že v tomto smere je potrebné urobiť naozaj veľký krok a nastaviť ten Trestný zákon tak, aby boli postihnuteľné aj skupiny, ktoré sa práve nenazývajú ako extrémistické skupiny.

    To týmto, čo som povedala, aj chcem urobiť. Naozaj pozývam na diskusiu všetky politické strany. Je to možnože výmysel, ktorý spoločnými silami vieme dotiahnuť do konca tak, aby sa naozaj naše deti nemuseli báť sedieť v krčme. Tým nechcem povedať, že chceme, aby sedeli v krčme, určite nie, ale aby sa nebáli vôbec chodiť po uliciach. Keď som sa rozprávala s mojou kamarátkou, ktorá žije v Bratislave, povedala, že v štrnástich mala obdobie, kedy dostávala na držku bežne počas chôdze po ulici. Tak hádam toto nechceme, by sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • V rozprave vystúpi za poslanecký klub SDKÚ - DS pán poslanec Fedor, nech sa páči.

  • Po tri a pol hodinách diskusie podnetnej, samozrejme, ďakujem, pani predsedajúca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, moje vystúpenie budem orientovať na to, ako niektorým situáciám predchádzať, lebo keď sa niektoré situácie stanú, pravda sa už hľadá ťažko a dobré riešenia neexistujú.

    Niekde máme vážny problém, keď sa do sporu dostanú verejná ochrankyňa práv a minister vnútra a keď pritom padajú jednak urážlivé, jednak vážne obvinenia a pre verejnosť možno aj neoveriteľné tvrdenia, ktoré sú navzájom v rozpore. Nehovorím iba o spôsoboch, akými vláda vykázala pani ombudsmanku z rokovania vlády aj s jej správou. Aj toto samo osebe je, samozrejme, vážna vec a vláda by sa mala podľa môjho názoru aspoň ospravedlniť pani ombudsmanke, ale aj poslancom parlamentu, ktorí ju zvolili do funkcie. Aký návod dostávajú ľudia, keď sa takto voči sebe správajú dve ústavné inštitúcie?

    Chcem ale hovoriť predovšetkým o podstate sporu, o zásahu polície v Moldave, o pochybnostiach, ktoré vzbudil, a protichodných hodnoteniach, ktoré vyvolal. Bolo len otázkou času, kedy sa takto stretneme, kedy sa budeme aj tu, na parlamentnej pôde, zaoberať nejakým policajným zásahom, ktorého zákonnosť alebo adekvátnosť bola vzápätí spochybnená, lebo, bohužiaľ, nejde o ojedinelý jav.

    My tu nemáme možnosti ani právo posúdiť, ktorý policajný zásah bol alebo nebol adekvátny, ale si myslím, že dokážeme posúdiť, kde ide len o nejaké rečičky a kde sa javia dôvody na pochybnosti opodstatnené. Občania sú s tým konfrontovaní pomerne často. Auto s mladými ľuďmi odstavené políciou na diaľnici, streľba, neadekvátna osobná prehliadka mladej ženy, naokolo hotové policajné manévre. Všetko spolu trochu priveľa, dokonca aj keby bol taký zásah opodstatnený. Ale nebol. Tí mladí ľudia nič nezákonné neurobili, ani nebol dôvod ich z toho podozrievať. Ale v skutočnosti vraj nikto pri zásahu nepochybil. Nepochopiteľne agresívny výsluh novinárky v súvislosti s jej písaním o Vojenskom spravodajstve. Muž obviňuje políciu, že ho zbili a neoprávnene poslali na psychiatriu. Posledný zásah, resp. nezásah v Nitre. To je len niekoľko prípadov, ktoré zachytili médiá v posledných mesiacoch, niektorým z nich sme sa venovali aj my poslanci. Preverovala ich policajná inšpekcia a žiadne pochybenia polície sa oficiálne nenašli.

    Lenže, bohužiaľ, pochybnosti zostali. V niektorých prípadoch sa ani nečudujem. Myslím si, že by sa nemal čudovať ani minister vnútra. Radšej by mal hľadať dôvody, prečo ľudia neveria, prečo pochybujú. A mal by to byť aj záujem samotnej polície. Lebo ani nové autá, ani nové pištole, ani nič podobné nezvýši autoritu a efektívnosť polície tak, ako keď ľudia polícii dôverujú a keď sú na jej strane.

    Ale aby sme toto dosiahli, pochybenia a pochybnosti musia byť vždy riadne a nestranne vyšetrené. Dnes, žiaľ, neexistuje taká autorita, ktorej by ľudia dôverovali. Myslím ale, že existuje jedno dobré riešenie, vytvorenie samostatnej silnej a kompetenciami vybavenej inšpekcie. Táto bude vyčlenená spod priameho dohľadu a riadenia ministra vnútra. Treba vytvoriť autoritu, ktorej nestrannosti budú môcť občania uveriť. Lebo tí, ktorí sú preverovaní, a tí, ktorí preverujú, nebudú mať rovnakého politického šéfa. A to sa netýka len pána ministra osobne, ale každého ministra vnútra.

    Generálna inšpekcia bezpečnostných zborov bude tak preverovať podozrenia nielen voči polícii, ale pod jej záber by spadali aj príslušníci iných represívnych zložiek. Som presvedčený, že do veľkej miery máme tu systémový problém alebo, ak chcete, nedostatok, ktorý spôsobuje, že možné pochybenia príslušníkov polície nedokáže nikto objektívne vyšetriť či preveriť.

    Dôvera občanov v nestranné vyšetrenia prípadov pochybení policajtov nemôže narásť, ak minister vnútra zadá smerovanie vyšetrovania hneď na úvod, ešte pred samotným šetrením inšpekcie, ktorá je priamo podriadená - komu asi? - práve ministrovi vnútra.

    Niekde zrejme máme systémový problém. A azda každý z nás už narazil na neúplné, nepresvedčivé alebo laxné preverovania policajných prešľapov. A toto potom, bohužiaľ, vrhá tieň aj na incidenty, v ktorých polícia nepochybila. Opravme teda chybu v systéme, že neexistuje nezávislá a všeobecne rešpektovaná autorita v oblasti, kde ju veľmi potrebujeme pri kontrole a vyšetrovaní podozrení a pochybení príslušníkov našich bezpečnostných zborov vrátane polície.

    Pani ombudsmanka akokoľvek dobre odvádza svoju prácu, nemôže suplovať prácu kontrolných orgánov v takom širokom meradle. Je chvályhodné, keď upozorní na vykričané prípady a navrhuje dokonca riešenia. A za to jej paradoxne sa dostáva urážok a zhadzovania. Pravda je, že pani ombudsmanka spolu s jej inštitúciou ostáva azda poslednou nezávislou inštitúciou, ktorú táto vládna moc ešte neprevalcovala.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pri všetkých týchto rečiach, ktoré tu počúvame, by sme si mali uvedomiť, že Slovenská republika má jeden z najvyšších počtov policajtov v porovnaní so štátmi OECD. My máme skoro najviac policajtov. Čo to znamená? Je snáď kriminalita na Slovensku taká vysoká? Vôbec nie. Vôbec nie. Kriminalita na Slovensku, tak ako aj v ostatných krajinách, sociológovia sa nevedia zhodnúť na tom, prečo stále klesá. Ale my máme stále viacej a viacej policajných represívnych zložiek. O tom sa tu vôbec nehovorí.

    Prečo to máme? Čo, čo robia tak naši občania, že musíme mať najviac policajtov medzi kultivovanými demokratickými štátmi?

  • No, ja si nemyslím, pán Fedor, aj keď sa mi páčil váš príspevok, že tejto situácii a zmierneniu napätia, eliminácii radikalizmu pomôže nová inštitúcia.

    Slovensko sa vyznačuje nadmieru prebujnelým aparátom. My tu naozaj máme zriadené kontrolné orgány, kontrolu pre kontrolu, inšpekciu pre inšpekciu. Ja si myslím, že toto nám naozaj nepomôže. Skôr nám pomôže to, že sa každý pozrie sám do svojho svedomia a tí, ktorí vyvolávajú toto napätie, takto vnímam aj kauzu, ktorá je predmetom dnešnej schôdze.

    Ja tu vidím chybu na obidvoch stranách. Ak si tí, ktorí vyvolávajú toto napätie, sú lační, hladní po agresii, ak si vstúpia do svedomia a začnú rozmýšľať nad tým, ako rešpektovať slobodu a práva, právo na slobodu voči sebe navzájom. Naozaj v tejto spoločnosti, v našej spoločnosti cítiť čoraz väčšiu demoralizáciu, čoraz väčšiu nečinnosť poverených kompetentných orgánov a čoraz menšiu slušnosť a rešpekt na kompetentných miestach.

  • Pán poslanec Fedor, s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem za príspevok. Len v stručnosti. My chceme mať policajtov, chceme mať efektívny aj represívny aparát. Ale tento musí byť dôsledne kontrolovaný, aby boli nastavené mechanizmy následnej kontroly tak, aby práve príslušníci týchto represívnych orgánov nemohli konať svojvoľne. A keď nejaké podozrenia vzniknú, aby bolo zaručené, že tieto podozrenia budú riadne a nestranne vyšetrené.

    Pani poslankyni Mezenskej chcem len povedať toľko, že nie, nejednalo by sa o novú inštitúciu. Nie, ja nie som prívrženec nových inštitúcií. Išlo by o reorganizovanie toho, ako to funguje, resp. nefunguje v súčasnosti, keď vidíme, že inšpekcia ministra vnútra podlieha priamo ministrovi vnútra. Takže kontrolovaní, alebo tí, ktorí majú byť kontrolovaní, podliehajú priamo tomu, ktorý zamestnáva tých, ktorí sú kontrolóri. Jednoducho tam je priama podriadenosť. Takže ja som za vytvorenie, vytiahnutie tejto inšpekcie spod právomoci ministra vnútra a to by bola podľa môjho názoru efektívne zorganizovaná kontrolná inštitúcia, ktorá môže fungovať.

    Pretože, žiaľ, len na odvolávanie sa na svedomie nám nepomôže. Máme zákony, ktoré treba riadne kontrolovať. Máme políciu, ktorú treba ale riadne kontrolovať.

  • Poprosím pána poslanca Pavla Hrušovského, ktorý za klub KDH prednáša, teda nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja krátko zaujal stanovisko k prerokovávanému bodu programu, ktorý skupina poslancov navrhla, a pán predseda zvolal rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Priznám sa vám, že keď s touto iniciatívou moji kolegovia prišli za mnou a prečítal som si návrh, tak mal som isté obavy o to, že či je to vhodné, aby sme vnášali túto ťažkú a náročnú politiku do Národnej rady a takto nepripravení sa pokúsili veľmi otvorene, ale aj pravdivo ten problém pomenovať. Ale povedal som si, áno, asi je to treba aj v súvislosti s tým, čo sa stalo v Moldave nad Bodvou. A bol som s tým veľmi podrobne oboznámený, lebo som aj členom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, kde, tak ako spomenul pán predseda, sme mali možnosť niekoľkokrát otvorene o tom diskutovať, vypočuť si aj zástupcov Policajného zboru, zástupcov občianskych iniciatív, občanov Moldavy nad Bodvou, ale aj poškodených Rómov.

    Keď sme návrh podali, neveril som, že tá schôdza bude. Keď som sa ale dozvedel, že tá schôdza bude, zrazu mi tam začalo niečo vadiť. Prečo vlastne ste, páni zo SMER-u, súhlasili s tým, že ako prvá schôdza v tomto volebnom období iniciovaná poslancami opozície bude schválená a program bude prerokovaný?

    Pochopil som to vtedy, keď pán podpredseda vlády a minister vnútra vystúpil. Vystúpil a chcel nás rozdeliť medzi dva tábory. Tí, ktorí hájime práva tých, voči ktorým je väčšina nahnevaná, lebo však to sú takí darmožráči, ktorým je treba len naložiť, ktorých je treba len kritizovať a už nech sa oni postarajú sami o seba. A tá obava sa naplnila po tom, keď pán minister vystúpil, že akú hru vlastne a kde nás chcete zatlačiť.

    Priatelia, vôbec to nie je o tom. Naozaj, to vôbec nie je o tom. A keď som sa pripravoval na vystúpenie, viacerí kolegovia ma upozornili: "Prosím ťa, nevystúp, lebo ti to poškodí." Nie, priatelia, tu nemôže byť obava ani strach. Tu ma k tomuto vystúpeniu nútila povinnosť.

    A prečo asi tá vláda odmietla prerokovať správu verejnej ochrankyne ľudských práv za jej prítomnosti? Nuž potvrdzuje asi aj to, že v roku 2011, 23. februára, sme schvaľovali veľkú novelu Ústavy Slovenskej republiky, pri schvaľovaní ktorej sme schválili nový článok a zriadili ústavnú funkciu verejného ochrancu ľudských práv. Vtedy poslanec Národnej rady, pán poslanec Fico, priatelia, za túto novelu ústavy nehlasoval.

  • Rečník zobral do rúk papier s veľkosťou A4 a ukázal ho plénu.

  • Tak asi mal dôvod aj teraz, keď jemu už vtedy možno táto funkcia prekážala, aby sa vôbec takýmto nejakým problémom vláda Slovenskej republiky zaoberala preto, lebo to nebolo rozhodnutie pána ministra Kaliňáka.

    V tejto vláde, v tejto krajine, v tejto koalícii, pokiaľ vám nedá súhlas váš predseda, priatelia, vy neurobíte nič. Takto to je. Žiaľbohu, takto prerastá strana so štátom a takto sa prejavuje. Politika znesie aj tvrdé termíny. Nakoniec ich spomenul aj pán minister, arogancia moci a opojenosť mocou.

    My sme tu nemuseli dnes sa trápiť s týmto problémom, keby ste v decembri minulého roku na návrh predsedu výboru alebo kolegyne Žitňanskej správu Jany Dubovcovej boli zaradili na rokovanie Národnej rady. To tu nemuselo byť, tento cirkus, ktorého sme tu svedkami. Naozaj nie. My sme sa tu pokojne za prítomnosti verejnej ochrankyne ľudských práv mohli týmto problémom zaoberať. Nie vyšetrovať. Na to sú iné orgány, ktoré ja rešpektujem a ktorým dôverujem a verím, že budú nezávislé pri vyšetrovaní aj tohoto závažného porušenia zo zneužitia práva alebo porušenia práva.

    Keď sa ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky dopustí porušenia zákona, tak spácha priestupok alebo trestný čin. Priatelia, ak sa ale porušenia práva dopustí štátny orgán, tak končí právny štát. A ja mám obavu, že tu v tomto bode sa niekde aktuálne nachádzame.

    To nie je o tom, či verejná ochrankyňa ľudských práv má, alebo nemá zákonné alebo ústavné právo sa zúčastňovať na rokovaní vlády. Je tu istá úcta, ktorá by mala byť medzi jednotlivými ústavnými orgánmi rešpektovaná, že sa minimálne vypočujeme. Že ak ide o tak vážny problém, akého sme svedkami a ktorý prerokovávame aj teraz, čo vadilo vláde, aby tá Dubovcová tam vystúpila a svoje stanovisko predniesla? Len ak to nebolo stanovisko také, aké ste chceli alebo aké vládna koalícia chcela mať, no tak potom sa prejavila moc, sila, nie rozum a úcta k inému ústavnému činiteľovi Slovenskej republiky.

    Preto, priatelia, obávam sa o rozklad základného fungovania mocenských a ústavných orgánov v Slovenskej republike. A nehnevajte sa na mňa, ale musím sa ešte vrátiť k obdobiu, kedy to začalo. A my sme si na to, alebo pomaly si na to zvykáme ako na nejaký normálny stav. Začalo to vtedy, keď sme zvolili kandidáta na generálneho prokurátora a prezident Slovenskej republiky odmietol tohoto riadne zvoleného kandidáta za generálneho prokurátora vymenovať. Vtedy to začalo.

  • A potom ste si, samozrejme, trúfli aj vy. Keď si môže dovoliť prezident, prečo by sme si nemohli dovoliť aj my cez premiéra na vláde? A už nehovoriac o tom, že aj tu v parlamente.

    Preto som spomenul, že to už tu dávno mohlo byť za nami a nemuseli sme sa tu dnes jeden druhého podozrievať, kto je väčší alebo menší zástanca slobody, ľudských práv a tak ďalej a tak ďalej.

    Čo ma ale mrzí z toho, čo sme dnes počuli aj z úst zástupcu vlády, priatelia, to je zneistenie občanov Slovenskej republiky o nestrannosti vykonávania Úradu verejného ochrancu ľudských práv. Lebo viackrát tu zaznelo, že my to politicky zneužívame, že verejná ochrankyňa ľudských práv je politická nominantka opozície. Je to hlúposť, priatelia. Ani predtým ombudsman, ktorý bol zvolený vtedy ako poslanec za HZDS, pán Kandráč, nepovažoval som ho nikdy za straníckeho nominanta. A rovnako za stranícku nominantku nepovažujem ani terajšiu verejnú ochrankyňu ľudských práv a ju si vážim aj ako človeka.

    Dámy a páni, ona bola sudkyňou Slovenskej republiky. U koho viacej, ak nie od nej, čakám nezávislý postoj, jej nezávislý názor aj na takúto vec, ako sú ľudské práva. Preto ako vráťme sa do reality. Vráťme sa k tomu, k čomu vlastne sme túto schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky zvolali.

    Zvolali sme ju preto, lebo vy nerešpektujete, odmietate a arogantne sa správate voči iným ústavným orgánom Slovenskej republiky. O tomto sa rozprávajme. O ničom inom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je šesť faktických poznámok, sedem faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Hrušovský, ja nebudem hodnotiť štátnicky alebo štátnickosť tohto prejavu, ale som v Jiříkovom videní, ako hovoria bratia Česi.

    Tak vlastne SMER je problémový v tom, že schôdzu, ktorú ste zvolali, že ju schválil.

    Vzápätí som sa dozvedel, že, a to hodnotím pozitívne, že je Národná rada absolútne nepripravená prispieť ničím k zložitému a veľmi zložitému javu, ktorý na Slovensku je.

    Ak sme chceli byť zdržanliví a vo verejnosti asi sme vedeli, že nenájdeme, a už v prostredí parlamentu vôbec nie, riešenia, že naozaj je to tvrdá mravenčia každodenná práca, postupné zlepšovanie prostredia, ale hľadanie, hľadanie východísk zo závažného civilizačného stretu. Máme tu skupinu obyvateľstva, ktorí žijú v iných civilizačných formách ako my. Formálne právo zlyháva. Narážajú na toto po celom svete. Jak vyzerajú Spojené štáty? Detroit vyprázdnený, celé veľké oblasti miest, do ktorých nemôžu vstúpiť policajti! O toto tu ide?! A ten mechanizmus hľadania a toho stretu formálneho práva a toho nájsť, vytvoriť elementárne podmienky pre napríklad obyvateľstvo, ktoré žije v tom dotknutom území a ktoré sa dostáva do neriešiteľných vecí, ktorí nemajú peniaze.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže, vážený pán kolega, obávam sa, že celé toto vystúpenie smeruje len práve k tej politizácii, od ktorej si sa dištancoval. Nie je to tak. Je to čisto politické. Pani ombudsmanka, bohužiaľ, hľadá strety s vládou, nie riešenia problémov.

  • Reakcie z pléna.

  • Hľadá strety s vládou, vyrába tie problémy a organizuje ich. A v tom je ten zásadný problém.

    Vytvorili sme vám priestor, aby ste presvedčili verejnosť, že to je nejako inak. Len obávam sa, že tento typ organizácie diskusie na túto tému veci ale absolútne nepomôže. Naopak, problém zhorší.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hrušovský, chápem, že ste v predvolebnom období na post prezidenta Slovenskej republiky a využívate tento priestor a dnes ste to vlastne elegantne predostreli poslancom Národnej rady. Snažíte sa do spoločnosti vniesť nejakú takú informáciu, že sa tu búra nejaká ústavnosť a právnosť niektorých štátnych orgánov a vy ako prezident, vy to napravíte a spravíte tu poriadok.

    Ale takto to vôbec nie je, pretože vy ste zároveň aj členom ľudskoprávneho výboru. Tvrdíte, že pani ombudsmanka nemala priestor. Ja to budem donekonečna a dokedy neskončí táto schôdza, budem opakovať, že to nie je pravda. Je to lož, je to zavádzanie!

    Pani ombudsmanka mala priestor dostatočný, neobmedzený na ľudskoprávnom výbore. Kde inde by mala komunikovať? Podľa môjho názoru to je tá pravá pôda, kde mala komunikovať a kde aj mala priestor vytvorený na to, aby odkomunikovala svoje postoje, svoje názory. Ešte raz opakujem, bola zoči-voči ministrovi vnútra. Čo sa tu snažíte vniesť? Ako ja nechápem.

    Vymkla sa vám táto schôdza z rúk, to chápem, pretože sa to otočilo úplne proti vám. To ste nečakali, hej. A snažíte sa teraz vniesť do spoločnosti niečo iné. Ale tak to nie je, pán Hrušovský. Nie je to tak. Smejete sa, smejete sa. Presne, presne tak.

    Ešte raz. Mala dostatočný priestor a vystúpila na našom výbore. Boli ste účastný aj vy, pán Hrušovský. Tak neviem, prečo zavádzate spoločnosť dnes spred Národnej rady?

    Ďakujem pekne.

  • Ruch v sále.

  • Pán Hrušovský, som zvyknutý na váš korektný prístup. Ale miešať pri tejto otázke voľbu prokurátora, ktorú ste mohli ľavou zadnou zvládnuť, pokiaľ by ste sa boli medzi sebou dohodli ako bývalá koalícia. Tak by som poprosil, keby ste...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, ja vám neskáčem do reči. To je jedna vec.

    Pokiaľ sa týka rómskej problematiky a pokiaľ sa týka správy pani ombudsmanky, mala možnosť to vysvetliť a boli na výbore minimálne dvakrát rokovania za prítomnosti ministra vnútra, za prítomnosti policajného prezidenta. Keby tá správa bola objektívna, pretože rómska problematika na Slovensku je veľmi zložitá, ani jedna vláda na Slovensku nevenovala jej dostatočnej pozornosti. Čiže tá problematika prerastá do takých rozmerov, že slovenský občan už, samozrejmá vec, musí byť napálený. A napálený, to svedčí aj o tom, že prečo sa dostal Kotleba v tom kraji za župana. Zvážte veškerú záležitosť...

  • Reakcia z pléna.

  • Pani Vášáryová, ja by som vás poprosil, nikdy som vám neskákal do reči.

    Takže nevyhovárať sa na to. Táto problematika je ďaleko širšia a treba ju celkom ináč riešiť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Hrušovskému za to, že hovoril o pani ombudsmanke tak, ako hovoril.

    Podľa môjho názoru sme na Slovensku v tomto úrade ešte nemali takú kompetentnú osobu, aká je súčasná ombudsmanka. Ja osobne si myslím teda, že s nástupom pani Dubovcovej sa ukázalo, prečo je dôležité mať inštitút ombudsmana na Slovensku, prečo je dôležité, aby ombudsman zastrešoval a dozeral na to, ako sa dodržiavajú u nás ľudské práva. A z mojej strany jej za to určite patrí obdiv a vďaka. Škoda len teda, že to úplne nechápe a nedoceňuje vláda Slovenskej republiky.

    A nedá mi nezareagovať ešte na to, čo tu odznelo vo faktických. Že ja som celkom rada, že máme túto schôdzu, lebo konečne sa teda ozývajú aj takí kolegovia zo SMER-u, ktorí tu dva roky spali.

    Ďakujem.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán podpredseda Figeľ, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem poďakovať kolegovi Paľovi Hrušovskému, že poukázal práve na to, prečo sme dali podpisy a zvolali túto schôdzu. Nie kvôli samotnej akcii, tú musia posúdiť kompetentní v zmysle či trestnoprávnych, alebo iných súvislostí, ale kvôli štýlu alebo vzťahu medzi ústavnými orgánmi, čo už je aj naša zodpovednosť, lebo sme parlamentnou demokraciou.

    Ak to prezidentovi nevadí, pretože on je zodpovedný za chod ústavných orgánov, a ani sa neozval, tak my sme sa ozvali. Pretože ak je jeden z takýchto predstaviteľov nevypočutý ani slovom na úrovni vlády Slovenskej republiky, je to arogancia moci, je to proti politickej kultúre, je to istá forma ignorancie, ktorá vedie k intolerancii, a potom už nasledujú len radikálne alebo extrémne pohľady a postoje. A toto treba zastaviť. Toto nie je cesta pre Slovensko.

    A preto návrh, páni kolegovia, dámy, je o tom, aby sa o tom rokovalo na pôde parlamentu, keď na úrovni vlády nie je možné, a prijali sa aj súvislosti, ktoré sú v samotnom návrhu uznesenia. Tam bude možné vyjadriť postoje nielen vo faktických, ale hlavne v hlasovaní.

    Ja teda chcem len oceniť tú líniu, ktorá je podstatná. My neriešime obsah, ale formu a vzťah medzi ústavnými orgánmi, pretože to nie je dôstojné Slovenskej republiky, ak sa hlásime k základným hodnotám a k demokracii európskeho typu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán kolega Hrušovský, ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Ja som z tvojho vystúpenia zobral asi to jadro a som rád, že si poukázal na to, že dnes sme tu preto, lebo najväčší problém súčasnosti v tejto krajine je asi skutočnosť, že vládne politická strana SMER v samovláde so svojimi finančnými skupinami v koalícii. Urobia len to, čo pre nich je dobré. Nemajú vnútorného partnera, s ktorým by viedli diskusiu.

    SMER dnes funguje tak, že Robert Fico rozkáže a ono sa to udeje. Robert Fico nechcel, aby sme diskutovali o tejto problematike s ombudsmankou tu na pôde Národnej rady tak ako si na to poukázal. Nechcel, aby sa o tejto téme diskutovalo na pôde vlády, kde tiež je priestor na to, aby sa diskutovalo. Arogantne, bezočivo ju odmietli. Zaradili materiál do programu vlády a následne jej neumožnili vystúpiť a povedať svoje argumenty. To sa v demokratickej spoločnosti nerobí.

    Ale táto vláda a Robert Fico deklaruje aj iné veci. Na konci prvej Ficovej vlády Robert Fico bol takto malinký, aj s celým SMER-om, keď sme menili zákon kvôli 113-tisíc občanom, ktorí podpísali, že nechcú ťažbu uránu na Jahodnej, nechcú geologický prieskum. Ten proces sa zastavil. V druhej Ficovej vláde opäť nepozeráme na to, že ľudia v Košiciach taktiež nechcú geologický prieskum, nechcú tam ťažbu uránu, vyjadrujú sa negatívne na základe zákona, ktorý sme zmenili, a minister tejto vlády s úsmevom na tvári povolí pokračovanie ťažby... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Výkrik v sále: "Neklam! Ako Košičan ti to hovorím.")

  • Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem. Chcel by som povedať, že v jednom tom bode, ktorý, ktorý si presne povedal, ja už som ho tu raz hovoril, že sú, sú niektoré veci, ktoré sa dostávajú do Národnej rady a sú obludné.

    Je podľa mňa absolútne obludné, že musíš zvažovať presne to, čo si zvažoval a si to pomenoval, myslím, slovami: „Nechoď vystupovať, lebo ti to poškodí.“ Toto je asi najhorší signál, ktorý teraz toto plénum a táto Národná rada vydáva do spoločnosti, pretože ľudia, ktorí sa chcú a môžu postaviť na ochranu ľudských práv, zvažujú alebo môžu zvažovať, či im to poškodí.

    Ja oceňujem ten prístup, že nakoniec si povedal, že toto nie je teraz podstatné a nie je podstatné, že túto schôdzu schválil SMER na to, aby mohol minister Kaliňák vystúpiť a porúvať sa o percentá, ktoré im kradne Kotleba, a dať tu presne nastaviť mechanizmus tejto schôdze tak, aby sme sa o tom bavili, a ty si napriek tomu povedal, že nie. Podstata je inde. Niekto tu je arogantný, nechcel vypočuť ochrancu ľudských práv, a preto je dobré, aby toto plénum sa zaoberalo. Sú aj riešenia, kolega z klubu povedal, že toto sa dá riešiť úplne jednoducho bez nároku na veľké finančné prostriedky, a preto odvaha, kedy jej ju treba prejaviť, ja v tomto prípade oceňujem.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem pekne. Páni kolegovia, nikto z nás nie je taký, s prepáčením, hlúpy, aby túto ťažkú a silnú emočnú politiku zneužíval na svoje či už osobné, alebo stranícke ciele.

    Pán kolega Jánoš, tebe to hovorím, nevystúpil som preto, že kandidujem na prezidenta Slovenskej republiky. Vystúpil som preto, lebo cítim, že ten štát začína pokrivkávať. Ako vy to tak necítite?

    Sila zastupiteľskej demokracie je v tom, že v týchto vážnych politikách dokážeme diskutovať bez ohľadu na opozíciu, koalíciu, bez ohľadu na to, či súhlasíš, alebo nesúhlasíš s mojím názorom. V tom je sila demokracie.

    Keby bola vláda alebo plénum tejto Národnej rady preto, lebo spomínaš, o všetko som vedel. Áno, ja áno, ale moji kolegovia, ktorí nie sú členmi výboru pre ľudské práva, rovnako chceli mať takú istú informáciu ako ja, preto sme ten bod chceli zaradiť na decembrovú schôdzu. Mohlo to byť tu prerokované. Vy ste to odmietli.

    Po druhé, pán kolega Muňko, nikto doteraz, žiadny ústavný orgán Slovenskej republiky nespochybnil, že voľba kandidáta na generálneho prokurátora bola v rozpore so zákonom. Nikto. Ak niekto sa postavil proti nám všetkým a odmietol rešpektovať naše slobodné rozhodnutie, bol v tejto chvíli Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej republiky. Je tomu tak.

    Takže o tomto treba diskutovať preto, lebo ak pustíme opraty z rúk ešte viac, kone sa rozbehnú tak, že nás to všetkých zmárni, priatelia, a toto hádam nechceme.

  • V rozprave vystúpi pani poslankyňa Žitňanská Lucia, nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca, a teda osobitne by som chcela poďakovať aj pánovi poslancovi Čížovi, že mi láskavo vytvoril priestor.

    Pán predseda, kolegyne, kolegovia, táto debata začala emotívne a potom sme sa dostali do takej, označím to, ako keby poloodborno-korektnej roviny a dokonca v tejto debate odzneli aj veľmi často poznámky, aby ako keby sa tá téma nepolitizovala. A ja cítim potrebu na to zareagovať, pretože znovu musím pripomenúť, že toto je parlament Slovenskej republiky, 150 poslancov zvolených občanmi Slovenskej republiky, ktorí boli zvolení na to, aby robili politické rozhodnutia. Čiže my tu robíme politiku a je to naša práca, aby sme tu robili politiku. A prvý, kto tu dnes robil naozaj politiku, bol predsa podpredseda vlády Robert Kaliňák. Lebo však o čo išlo dnes na začiatku tejto schôdze?

    Včera vyšiel prieskum, Kotlebovi rastú preferencie, no tak podpredseda vlády dal politický prejav a tým odštartovala táto schôdza. A dal veľmi populistický politický prejav, veľmi populistický politický prejav. A je mi ľúto, pán podpredseda vlády a minister vnútra tu momentálne nie je, ale ja by som mu chcela povedať, že žiaden minister vnútra, ani minister vnútra Kaliňák, nikdy nebude môcť urobiť také opatrenia, aké dokáže Kotleba sľúbiť. A preto je to chyba...

  • Preto je to chyba, keď v tejto téme pristupujeme takto. Pretože to je presne tá chyba, o ktorej hovoril predseda výboru Rudolf Chmel, keď povedal, že nad extrémizmom sa nedá zvíťaziť s tým, že sa vydáte tým istým smerom. A túto chybu urobil dnes na začiatku podpredseda vlády Kaliňák.

    Možno ešte jednu poznámku. Áno, táto debata je politická, pretože my hľadáme politické riešenie. My tu dnes nehľadáme pravdu, my tu dnes neskúmame, čo sa stalo v Moldave. Na to sú iní, aby vyskúmali, čo sa stalo v Moldave. My sme tu dnes preto, aby sme diskutovali a hľadali riešenie, ako nastaviť systém a vzťahy medzi najvyššími ústavnými orgánmi a ostatnými štátnymi orgánmi, aby nemohlo dôjsť k pochybnostiam o tom, že všetci konajú v súlade so zákonom, a ak náhodou nie, existujú mechanizmy na nápravu. To je naša rola, o tom sa rozprávame, a na túto rolu, proste absolútne túto rolu odignorovala vláda, keď sa odmietla rozprávať o správe ombudsmanky, ktorá v tej správe nerobila nič iné, iba upozornila na systémové problémy a navrhla riešenia pre prípad, keď vzniknú pochybnosti, aby sme tú situáciu vedeli riešiť a pochybnosti vyvrátiť.

    Takže tá debata sa vedie podľa mojej mienky nesprávnym, nesprávnym smerom. To je moja reflexia na tú debatu, ktorá tu už prebehla, a musím povedať, že za toto obdobie sa mi to už stalo opakovane, že sa tu na pôde Národnej rady hlásim k tomu, že, áno, som politik, ktorý tu robí politiku. Pretože nejak sa nám tu rozmohlo, že ako keby to bolo niečo veľmi škaredé a fuj, a keď sa začneme tváriť, že tu vedieme odborné debaty, že vtedy sme o niečo lepší. Nie sme, robme si svoju robotu podľa mojej mienky. Inak aj Robert Kaliňák si ju dnes robil, akurát že si ju robil zle.

    Ja sa pokúsim pozrieť na ten problém, o ktorom dnes hovoríme, z troch pohľadov. Samozrejme, dotknem sa aj otázky správania sa vládnej moci k ombudsmanke, ale hlavne budem chcieť hovoriť o tom, aký signál vyslali najvyššie ústavné orgány k radikalizujúcej sa spoločnosti, a v krátkosti sa dotknem toho, čo som dnes už spomenula, a síce, že minister vnútra nám v tejto pozícii zlyháva.

    Dámy a páni, ombudsmanka Dubovcová si poctivo a dôsledne robila svoju prácu. Obrátili sa na ňu dotknutí občania, vykonala šetrenie, zistila v rámci svojej kompetencie nezrovnalosti, napísala správu a požiadala kompetentných o prijatie opatrení. Kompetentní nereagovali náležite, konkrétne hovorím o Prezídiu Policajného zboru. Obrátila sa na ministra vnútra, nereagoval podľa jej mienky náležite, vyšší nadriadený orgán neexistuje, tým je len vláda, preto sa v súlade so zákonom obrátila na vládu. Konala v súlade so zákonom a na rozdiel od tých, ktorí ju z toho obvinili, neklamala.

    Ombudsman, ombudsmanka si svojich klientov nevyberá, oni prídu. Obracajú sa na ňu všetci tí, ktorí majú pocit, že boli porušené ich práva a nemôžu sa domôcť nápravy alebo sa nedomohli nikde inde nápravy. To znamená, oni prídu, a to je jedno, raz sú to Rómovia, raz je to niekto iný. A ombudsmanka je povinná konať. Aj koná.

    Je to dnes asi posledný človek vo verejnej funkcii, ktorého nenominovala táto vláda, a tak premiér Fico aj minister Kaliňák a s ním aj celá mrčiaca vláda vrátane ministra zahraničných vecí, ktorý má na starosti aj agendu ľudských práv, ako keby zacítili príležitosť ukázať tu, kto je tu v tejto krajine naozaj pánom.

    Ja musím povedať, že nie. Ak to bolo ich cieľom, tak neponížili ombudsmanku Dubovcovú a asi ani ten úrad, ale v zásade ponížili tých, ktorých zastupuje, pretože sa odvrátili od ľudí, ktorí sa obrátili v bezmoci na verejnú ochrankyňu práv. A zároveň tým aj ukázali, že to je vlastne podstata vládnutia tejto vlády: namyslenosť, bohorovnosť, arogancia, pocit nedotknuteľnosti. A to je to, o čom by sme mali dnes rozprávať.

    K tej druhej, druhému okruhu, o ktorom chcem ohovoriť, tak ja musím spojiť dva prípady, aby sme si nejak zásadne dokázali uvedomiť, s akou nebezpečnou hrou sa tu vlastne hrá. A spojím prípady policajného zásahu v Moldave nad Bodvou a zásah tých skínov, alebo čo to boli, v Nitre. Pretože spolu to dáva komplexný obraz. Aby som to zhrnula.

    Plánovaná pátracia akcia v Moldave, v rámci ktorej 60 kukláčov nenašlo ani hľadané osoby, ani hľadané veci, skončila po použití donucovacích prostriedkov predvedením, ja neviem, viac ako 10 občanov na policajnú stanicu, aby sa preverila ich totožnosť, a dvomi ľuďmi vo väzbe, z ktorých jeden bol mentálne postihnutý. Na to inak pán minister vnútra zabudol, že ho tam trošku dlhšie zabudli v tej väzbe, kým sa nespamätal prokurátor. A podľa všetkých dostupných informácií dnes z tej akcie je výsledok: jeden priestupok sa šetrí. To sú dostupné informácie.

    A potom tu máme vyšetrovanie toho, čoho sa dopustili tí, ktorých sme videli na videu, na stránkach tlače, ktorí boli nahratí a identifikovaní pri tom, keď brutálne zbili a dokopali občanov v Nitre, a vidíme, že to trvá viac ako tri mesiace, kým sa s týmto prípadom niečo naozaj začalo diať. Pretože dovčera nebol nikto zadržaný, nikto obvinený a nikto nie je vo väzbe. Dnes, po tom, čo ten prípad bol zverejnený spolu s tým videom, máme obvineného, ale kým to nebolo zverejnené, nič z tohto sa nestalo.

    Spájam nespojiteľné? Som presvedčená o tom, že nie. Pretože čo je toto za signál? Je to totiž signál, že polícia chráni selektívne a že vládna moc takýto prístup toleruje a v horšom prípade kryje.

    Naša spoločnosť sa radikalizuje a naozaj sme svedkami rastúcej podpory extrémizmu. Terčom útokov extrémistov nie sú len Rómovia, ale hocikto, kto svojím zjavom alebo správaním sa prieči ich predstave o fungovaní sveta. Ak vládna reprezentácia aj naďalej ukazuje, že sú kategórie občanov, ktorých si nie je schopná vypočuť, nie to ešte prípadné porušenie ich práv riešiť, dáva tým zároveň signál práve extrémistom, že sa nemusia obávať zobrať spravodlivosť do vlastných rúk.

    Keď sa dnes niekto zastane Róma, stráca politické body, pretože vzorom, ako ich získať, je dneska Kotleba. Povedať, že ľudské práva znamená vlastne vyslúžiť si nálepku - minule mi niekto napísal - pseudohumanistu, prípadne kaviarenského intelektuála. To mi dnes píšu na Facebooku ľudia. Takže to som si nevymyslela, tieto pojmy. Aj pán minister vnútra tu hovoril dnes o nejakých tých, čo sedia za stolom v Bratislave.

    Takže, dámy a páni, som pseudohumanista, som kaviarenský intelektuál z Bratislavy. Ak je toto nálepka pre človeka, ktorý vníma svet cez dodržiavanie základných ľudských práv, hrdo sa k tejto nálepke hlásim.

    Môžme si, samozrejme, spytovať svedomie, kto môže za tento stav, v akom je dnes naša krajina, a musíme si aj potom úprimne povedať, že zlyhali elity vrátane politických a s veľkou pravdepodobnosťou naprieč v poslednom období.

    Ale zároveň, dámy a páni, ste 21 mesiacov, ak dobre počítam, pri vláde, to je skoro dva roky, takže dnes nesiete najväčšiu zodpovednosť za vývoj krajiny vy, pretože vy vládnete. Či chcete, alebo nechcete, nesiete zodpovednosť za ekonomiku, nesiete zodpovednosť za vymáhateľnosť práva, ale nesiete zodpovednosť aj za mentálny stav tejto krajiny. A to je možno to najdôležitejšie do budúcnosti.

    Ak použijeme neúmernú a pochybnú silu na tých, ktorí sa nedokážu brániť a podporu nenájdu ani v spoločnosti, tak potom mlčky sledujeme, ako skupiny holohlavých indivíduí, inak nápadne sa podobajúcich svojou vizážou na tých chlapcov, ktorí strážia v tričku Banskobystrický samosprávny kraj, tak potom kam sme sa to dostali? Pred kým, a musím sa to pýtať, títo chlapci strážia Banskobystrický kraj, keď zasadá zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja? Pred nejakým zlým študentom, takým nejakým podobným, ako bol v Nitre, že možno donesie nejakú petíciu pánovi Kotlebovi?

    Takže prizeráme sa demonštrácii sily a potom sa nemôžeme čudovať, keď tu nemáme dôveru, základnú dôveru v inštitúcie tohto štátu, keď tolerujeme, ako sa demonštruje sila proti Rómom v osade, študentom v aute na diaľnici. To znamená proti tým, ktorí sa nemôžu brániť. A to je podľa mojej mienky veľmi nebezpečný signál, ktorý dávame do spoločnosti.

    A pár slov možno k tomu, v akom stave je naša polícia. Pretože to je veľmi vážna vec. Polícia potrebuje, aby sme jej mohli dôverovať. A ja som hlboko presvedčená, že si to naša polícia aj zaslúži. Ale zároveň, tak ako som to už dnes povedala, myslím si, že minister vnútra robí našej polícii medvediu službu, pretože chráni svojich policajtov aj vtedy, keď to nie je namieste. Za políciou treba stáť, ale ten, kto je za políciu zodpovedný, teda minister vnútra, musí dokázať vyvodiť zodpovednosť vtedy, keď polícia urobí chybu, lebo len vtedy dokážeme všetci polícii aj dôverovať. To je proste základný princíp demokratického štátu.

    A preto podporujem, koniec koncov my sme to aj spolu už predkladali, ten návrh, s pánom poslancom Fedorom, to, aby prácu polície nekontrolovala polícia, ale aby vznikla nezávislá inštitúcia, ktorá bude kontrolovať všetky ozbrojené zložky v tomto štáte. Pretože, jednoducho, ako môže inšpekcia posúdiť nezávislé zlyhanie polície, keď deň po zákroku samotný minister vnútra tento zákrok odobrí a povie, že bolo všetko v poriadku?

    Považujem to za veľmi dôležité a mali by sme to urobiť čím skôr. Skôr než bude neskoro, skôr než sa rozšíria rady tých, ktorých polícia neochránila alebo, naopak, priamo prispela k ich perzekúcii, či už omylom, alebo vedome. Či u študentov na diaľnici, návštevníkov kaviarne v Nitre, Hedvigu Malinovú alebo Rómov z Moldavy nad Bodvou.

    Dámy a páni, ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Viskupič, ja už som uzatvorila možnosť.

    Pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne. Odpustite mi, vážená kolegyňa, ale musím ja zareagovať na to, čo sme počuli.

    Hovorili sme o tom, že teda táto schôdza, jej zmyslom je to, že máme analyzovať teda existujúci stav, vôbec stav spoločnosti v tejto súvislosti a že teda výsledkom tejto práce nášho parlamentu bude výstup nejaký, ktorý by mal zlepšiť situáciu. Ja som vás veľmi pozorne počúval ako a ja som tie komponenty tam nenašiel v tom vašom vystúpení. To, že vy ste teda hrdá na to, že budete chrániť teda predovšetkým akože bité menšiny, ak som tomu dobre rozumel, to beriem na vedomie. Len to asi nerieši ten celkový kontext problému, v ktorom sa pohybujeme.

    Dosť dlho ste hovorila o pani Dubovcovej. No tak máte k nej osobný vzťah. Rozumiem tomu, že ste vystúpila, len aj teda že, len pani Dubovcová bola zvolená na poslednej schôdzi, pomaly, ak si dobre pamätám, z predchádzajúcej vlády a následne tá vláda skončila. Ten problém toho podozrenia z politizácie sme cítili, ale sme dúfali, že predsa len pri tom vlastnom výkone bude skôr ten nezávislý a celospoločenský rozmer dominovať pri výkone tejto funkcie. Obávam sa, že v danom prípade vidíme dramaticky skôr pokus o konflikt s vládou.

    Viete, odznelo tu totiž z úst podpredsedu vlády tvrdenie, že porušila kompetencie, prekročila kompetencie, ktoré má, a nepostupovala v zmysle kompetenčného zákona, ktorý upravuje jej právomoci. Čakal som analýzu, že vyvrátite toto tvrdenie ministra, toho ste sa ani nedotkli, pani kolegyňa.

    Takže za týchto okolností potom skôr sa zamýšľame nad tým, že problém neprispôsobivých občanov, problém sociálnych nepokojov, ktorými sme vystavení a budeme vystavení do budúcnosti, a tie riziká sa pravdepodobne zvyšujú, som presvedčený, že vyžaduje dramaticky iný spôsob uvažovania a dramaticky iný typ spôsobu spolupráce.

    Mne dovoľte môj osobný pocit, že takú nepripravenú opozíciu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Ďakujem pekne, ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.

    Pani poslankyňa, vy ste sa niekoľkokrát dotkli pána župana Kotlebu. Dotkli ste sa jeho rastúcich preferencií. Pýtali ste sa - prečo? Obrátili ste sa do pléna. No, myslím si, že túto otázku by ste si v prvom rade mali dať vy ako predstaviteľka pravice. Veď povedzme si otvorene, na Slovensku pravica de facto neexistuje. Koho vytesňuje pán Kotleba svojimi preferenciami? Máte pocit...

  • Reakcie z pléna.

  • Máte pocit, že SMER-u klesajú preferencie?

    Kde je dneska pravica? Kde je dneska SDKÚ? Kde sú dneska pravicové hodnoty, o ktorých ste hovorili, resp. nehovorili? Alebo koho sú to hodnoty? Vaše? Alebo pravice? Kto ešte za vami stojí?

    Pán Kotleba jednoducho sa postavil na miesto, kde kedysi stála pravica. Jednoducho z toho dôvodu, že pravica dnes absolútne prestala existovať. Sypte si popol na vlastnú hlavu, hľadajte chyby vo vašich radoch, a nie v takýchto prejavoch. Skutočne, nehnevajte sa, koho zastupujete v tejto chvíli?

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pani poslankyňa Žitňanská to pomenovala veľmi, veľmi presne, najmä čo sa týka selektívnej ochrany polície a aj čo sa týka arogancie moci.

    Keď hovoríme o selektívnej ochrane, chcem pripomenúť takisto prípady polície, ktoré nepridali na vážnosti, serióznosti a hodnovernosti tejto inštitúcie. Spomínajme najmä na nevyšetrenú kauzu tunelovania vojenskej tajnej služby alebo medzinárodný škandál s bombou na letisku v batožine nič netušiaceho cestujúceho, alebo aj neprimeraný zásah polície proti demonštrantom počas návštevy čínskeho prezidenta. Práve nepotrestanie týchto zásahov znížilo dôveryhodnosť takej dôležitej inštitúcie, ako je polícia.

    A čo sa týka arogancie moci, myslím, že to pomenovanie bolo takisto veľmi, veľmi presné, lebo tých prejavov bolo neskutočne veľa. Už mnohí predrečníci hovorili o tom, že sa to týkalo vymenovania nového generálneho prokurátora, ktorý bol, mimochodom, spolužiakom prezidentského kandidáta Roberta F., alebo ďalej obsadenia Úradu pre verejné obstarávanie, alebo neobsadenia šéfa Najvyššieho kontrolného úradu a v neposlednom rade sme to zažili aj pri debate o rozpočte, kedy počas celého týždňa si pán premiér, súčasný prezidentský kandidát, nenašiel ani len minútu, aby sa zúčastnil debaty o najdôležitejšom zákone roka.

    To, čo dnes zažívame s tým, že vláda odmietla verejnú ochrankyňu práv, aby vôbec mohla informovať na jej zasadaní, je len ďalší z mnohých prejavov arogancie moci dnešnej vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, vy ste povedali ako prvá a upozornili ste na to, že 21 mesiacov tu niekto nesie zodpovednosť. A nielen 21 mesiacov, ale pán Kaliňák je ministrom vnútra už skoro šiesty rok. Ja som sa čudovala, že tu robil zo seba nejakú obeť, ale nikto sa ho nespýtal, preboha, ale vy ste šesť rokov ministrom vnútra, čo teda s tým robíte?! Čo s tým robíte? Komu chcete dať tú zodpovednosť za to, že tá situácia vyzerá tak? Komu? Pani Dubovcovej? Pani Dubovcová je za to zodpovedná alebo vy? Šesť rokov minister vnútra.

    My máme tú smolu, že HZDS zvolilo za prvého ombudsmana, a to je vždy veľmi dôležité, kto začne prvý, zvolilo pána Kandráča a SMER ho potvrdil znovu vo funkcii. Kto z vás za neho hlasoval? Ale to bol len poštový úrad. Vy nie ste zvyknutí na to, čo v skutočnosti znamená úrad ombudsmana. Kto bol Motejl, kto bol Varvařovský, kto bola Heide Schmidt v Rakúsku? Vy to neviete. Ja sa vám nečudujem, že teraz, keď vidíte, a máme skutočne normálnu ombudsmanku, aká je bežná vo všetkých krajinách, normálnych, kultúrnych, tak ste z toho na "vetvi". Ale to je len preto, lebo ste mali a podporovali ste ombudsmana, ktorý tu nikdy v živote nesedel, ktorý nikdy v živote sa o nič nezaujímal a len odovzdával listy a sťažnosti na ďalšie úrady a zmenil ombudsmanský úrad na poštový úrad.

    A čo sa týka Moldavy...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, priznám sa, nepáči sa mi, že naznačujete, že by SMER a táto vláda nedostatočne konala voči pravicovému extrémizmu a že zneužívate prípad Nitry. Ja keď som to video videl, ja som bol naozaj šokovaný a zdesený. Neviem ako vy, ale ja som strávil mladosť tým, že ma naháňali skinheadi bežne, lebo som mal dlhšie vlasy. Málokto na Slovensku tak nenávidí neonacistov a skinheadov ako ja. Hneď som sa snažil kontaktovať aj ministerstvo vnútra, aj pána Kaliňáka a on potvrdil, že polícia konala a že, naopak, chcela pritvrdiť stíhanie týchto pánov, a preto to tak dlho trvalo. Čiže vlastne to bola len snaha byť čo najtvrdší voči neonacistom.

    Takže keď toto teraz zneužívate, obávam sa, že to je čistá politikárčina. A my, naopak, bojujeme proti extrémizmu. A ja urobím všetko pre to, aby sme bojovali proti extrémizmu, na rozdiel od strany, ktorej ste boli donedávna členkou.

    Viete, strana, ktorá posielala počas svojej vlády armádu na Rómov, strana, ktorej predstaviteľ Kaník sa nedokázal postaviť za pána Maňku, keď išlo proti, keď sa išlo proti Kotlebovi. To je naozaj faux pas. Alebo strana, ktorá robila tlačovku pred rómskou osadou. To je ten príklad, ktorý si máme brať? Ja toto považujem za niečo fašizoidné a toto je niečo nebezpečné.

    A ja ako politik SMER-u nemám problém sa prihlásiť k ľudským právam. Sú pre mňa prioritou. Ako politik SMER-u nemám problém sa kedykoľvek zastať Róma. Ako politik SMER-u nemám problém kedykoľvek povedať, že som antifašista a že Kotlebu považujem za fašistického magora, ktorý patrí do basy. Nemám s tým problém.

    Povedzte to vy, povedzte to, nech to povie Kaník, nech to povie Frešo. Toto je problém pre vás, pani kolegyňa.

    Ja si myslím, že váš problém je v tom, že vaša vlastná strana sa fašizovala, to bol ten problém, pre ktorý ste podľa mňa vystúpili. Ale neviňte teraz SMER z toho, že by málo bojoval proti extrémizmu. To určite nie je pravda!

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán Blaha, ako ste správne povedali, ja som si svoj problém vyriešila, vy ešte možno vyriešte problém ministra vnútra.

    A malú poznámku na margo kolegu Jarjabka. Ja neviem, či ste si to nevšimli, ale s pánom Kotlebom prehral váš podpredseda Maňka, len aby sme si to pripomenuli.

    A pánovi poslancovi Čížovi, ale to tu odznievalo častejšie, tak tomu poviem viac. Vy zjavne proste stále máte problém s tou nezávislosťou Jany Dubovcovej. Pretože vy ju potrebujete spochybňovať, lebo v skutočnosti máte problém s tým, že ona sa chová nezávislo. Chová sa nezávislo. A ja to nemôžem nedať do vzťahu k tomu, že nedokážete zvoliť kandidáta opozície na pozíciu šéfa NKÚ, pretože ešte vám opozícia nedala toho vhodného kandidáta, ktorý by zodpovedal vašim kritériám, pretože podľa vašej predstavy je to, aby to bol nejaký odskúšaný politik alebo politický nominant, o ktorom už vieme, ako sa bude správať. A u Jany Dubovcovej neviete, ako sa bude správať, pretože sa bude správať vždycky podľa zákona, a nie podľa vašich predstáv.

    Ďakujem pekne.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené panie podpredsedníčky Národnej rady, vážení kolegovia, kolegyne, spravodajcovia, už sa veľa povedalo, ale dovoľte po škrkaní môjho prejavu, aby som sa neopakoval, povedať tiež pár slov k tejto téme.

    Veď ja si myslím, že problematika Rómov nielen nám, ale aj celej Európe prerastá hlavou. Rómovia nemajú mať menej práv ako ostatní občania, ale ani viac. Temer po dvoch rokoch tejto vlády sa skôr situácia zhoršuje, si myslím, chýbajú rozvojové programy pre výchovu a vzdelávanie Rómov, ich nezamestnanosť, sociálne otázky, ich kriminalitu.

    Totalitný systém v minulosti Rómom rozbil ich rodové štruktúry, chcel ich asimilovať v panelákoch. Po 89´. sa však ich život skomplikoval, v trhovej ekonomike majú mnohí existenčné problémy, sú nevzdelaní, nezamestnaní, žijú v stálom nedostatku so snahou o prežitie. A tých, čo sa chcú zaintegrovať do spoločnosti, neni ich veľa, majú pocit stálej diskriminácie.

    Na druhej strane mnohí Rómovia poznajú len svoje práva, nie povinnosti. Často zdôrazňujeme ich neprispôsobivosť, kriminalitu, nezodpovedný prístup k výchove, zneužívanie sociálnych dávok na úkor detí, ktoré plnia detské domovy, veď je ich až 90 % smerom na východ. Nechcem hovoriť o riešeniach, je to zložitá téma, ale iste bolo dobré si o tom tu niekedy podebatovať. Niečo o tom viem, proste problematika Rómov sa ma dotýka cez mnohých mojich priateľov aj rodinu.

    Nezdá sa mi celkom, že by kamery na helmách vyriešili tento problém celkom, ten je omnoho, omnoho komplikovanejší.

    Samozrejme, treba sa zastať pani ombudsmanky, je to inštitút, ktorý je v celej Európe dôležitý. Troška začalo, začal pri poslednej správe nešťastne. Pamätám si na správu 2012, ktorá tu urobila virvar diskusiu, Národná rada ju vrátila na prepracovanie, všetko v poriadku, ale o pár mesiacov si pani ombudsmanka povedala, že správu neprepracuje a nevráti ju už Národnej rade. To sa mi nezdalo vtedy celkom múdre a myslím si, že toto, čo pokračuje, je troška dôsledkom aj tohoto.

    Na druhej strane mám veľa otázok na dnešnú vládu, no. Prečo správu, aj na parlament, prečo správu ombudsmanky z augusta 2013 nedali vtedy do pléna? Na to nikto ešte neodpovedal. Ona má právo predložiť správu, aj mimoriadnu, do Národnej rady, prakticky sme sa o nej nedozvedeli, až teraz sme zistili, že je ako pri zozname dodaných dokumentov. Bola to správa širšia, pre vás, aj príloha, časť sa týkala vzdelávania rómskych detí, ich hendikepov, čo je tiež dôležité. Druhá sa týkala Moldavy, aj keď jej hlavné jadro bolo vlastne, že išlo o nedotknuteľnosť obydlia a že policajti nemali na to patričné povolenia. Minister tu tvrdil, že obydlí sa tí policajti nedotkli.

    Ja si myslím, že vláda aj ministerstvo vnútra by malo byť skoro vďačné každému, kto aj ombudsmanke, keď ju upozornia na nejaké problémy, a nie sa hneď uraziť a nejakým spôsobom ignorovať.

    Neviem celkom, prečo vláda neotvorila rozpravu, mohla byť veľmi krátka. Keď to už dala do programu, tak to mohlo trvať pár minút, no. Mohla to dať ako perolák, mohlo to byť ako v rôznom a vtedy vôbec v tom nemusela rozprávať.

    To jej vytýkajú, že sa obrátila na Prezídium policajných zborov a bez toho, že by čakala a dočkala sa odpovede, hneď sa súčasne obrátila na ministerstvo vnútra. To je taký dôvod, by som povedal, byrokratický, neni žiadny priestupok, čiže to pri troška empatii sa dalo tomu prepáčiť. Teda ja postoj vlády pokladám za neempatický a nedemokratický, najmä keď sa jedná o vážnom probléme, jako je rómsky problém, ktorý je dlho tikajúcou bombou a to vláda si iste uvedomuje.

    Mne sa zdá, že čo sa týka sídla ombudsmanky, no, už 10 rokov pán Kandráč, z ktorého sa teraz vykľulo, že vlastne bol aj predseda ZO KSS na (zasmiatie sa rečníka), ale to už nechcem spomínať, na Univerzite Komenského, Právnickej fakulte svojho času, tiež platil 10 rokov ťažké peniaze súkromnej firme za sídlo tamojšie, no. Za ten čas sa už, a vtedy to nikomu nevadilo, teraz to vadí a, samozrejme, ten úrad by mal byť v nejakých iných priestoroch, lacnejších, potom nebude musieť ombudsmanka hovoriť, že vlastne celý jej rozpočet ide skoro na sídlo. Asi, bohužiaľ, je to aj pravda.

    K polícii pár slov. Iste, že to polícia nemá u nás ľahké, ja by som povedal, že som na jej strane. Ja som sa naučil v Taliansku, že policajti sa tam starajú o našu bezpečnosť, majú ľudia celkom iný vzťah k nim. Ľudia vedia, že sú tu nato, a teda ich svojím spôsobom majú radi, takých karabinierov, to je pojem. Len my máme ešte z komunizmu pretrvávajúce, že tu sme my a tu sú oni. A toto pretrváva a to by sa malo nejakým spôsobom zmeniť. Taliani majú Dni policajtov, časopisy pre občanov všelijaké a mnohé, mnohé veci, kde sa stretá polícia priblížiť k ľuďom a vysvetliť, že sú tu pre nich.

    Ja som tu minule stretol, včera, stretol na exkurzii takých mladých policajtov z Policajnej akadémie, zo tridsiatich šikovných ľudí, aj muži, aj ženy tam boli, sympatickí mladí ľudia. Ja verím, že táto nová generácia a už aj dneska dnešná generácia bude mať väčšiu empatiu, psychologické znalosti, širšie vzdelanie, aby vedela rozlíšiť, kto je narkoman a vrah a kto je človek, ktorý z technických dôvodov nejako porušuje zákon, a podľa toho sa aj k nemu chovala.

    No, niekde sa hovorí, že ministerstvo vnútra k tomu dalo stanovisko, a teda aj vláda hovorí, že ono by to stanovisko malo byť správne a konečné. No, o tom si troška dovoľujem pochybovať. Pamätám sa na poslanca Hlinu, keď ho zmlátili ako psa, poslanca, celé Slovensko to videlo na videu, v podstate za nič, postavil sa extrémistom, ktorého stačilo izolovať a prepustiť ich ďalej a bolo po všetkom. A oni ho tam bili ako naozaj malého, nechcem povedať koho. A na moju interpeláciu pán minister povedal, že to bolo úplne v zmysle zákona v poriadku. Odvtedy viem, že to, že ministerstvo vnútra možno dá aj stanovisko, ktoré nie je v poriadku. No poslancov sa nemláti.

    A tu je aj mnoho iných podobných prípadov, však to často vídame, že proste policajt nejakým spôsobom, iste to má ťažké, ale prekročil určitú hranicu. No, nehovorím o Hedvige Malinovej, 7 rokov už hľadajú vyriešenie tohto prípadu. Ale aj včera som videl na internete, 100-tisíc ľudí to videlo podľa mňa, jako na Slovensku chytajú Róma.

  • Povedané so smiechom.

  • Pozrite si to, 6-minútové video, celý svet sa na tom smeje. Takého mladého nejakého ucháňa tam, chcú mu zviazať ruky, ujde im a tak ďalej, no proste cirkus Humberto, no. To kopanie do tých bielych v Nitre v októbri a teraz na základe videa v SME-čke sa začne o tom vyprávať, je tiež, sa mi zdá, zvláštne. A to už tu niekto aj spomínal.

    Tak ešte by som tu mal mať siedmy bod a ten som niekde stratil. A, tu je.

    Proste chcem zdôrazniť, že SMER je tu legálne, ale zvolilo ho 20 % oprávnených voličov, a teda nemôže mať všetko vo svojich rukách, no. Má sedem kontrolných úradov, tak nemôže mať všetko. Chýba im určitá empatia a určitá veľkorysosť voči porazeným. Čiže to sa im určite nevyplatí, to vy za chvíľu začnete sami vidieť, a teda aj tých 80 % ostatných má nejakým spôsobom právo, aby sa bral do úvahy ich názor.

    Ľudské práva, no. To, že tu niekedy takto postupujeme, že vlastne aj, aj správa ministra pre ľudské práva zodpovedného vlastne dávala priority rôznym veciam. Nechcem tu spomínať, vracať sa k tomu, ale to naozaj nahráva tým, čo kričia: "Vrátiť moc občanom, chceme priamu demokraciu, sme proti všetkým stranám" a tak ďalej atď. To nahráva extrémistom a je to celoeurópska tendencia a môže sa naozaj nám nevyplatiť aj pri voľbách do Európskeho parlamentu, keď sa tam mnohí alebo omnoho viac dostane extrémistov ako doteraz.

    Posledný bod, ja by som chcel navrhnúť do uznesenia aj toto, že raz by sme sa naozaj mali v parlamente za rok pozhovárať aj o ľudských právach všeobecne, tak jak sú v ústave, tak jak sú v listine ľudských práv. No a teraz iba o rodovej rovnosti sa tu zvykne správa preberať, ombudsmanky, teraz už aj tá dlho nie, asi zo známych dôvodov už teraz.

    Ja by som povedal, že dávam návrh do uznesenia, aby podpredseda vlády zodpovedný pre ľudské práva raz ročne do marca, teda pardon, do marca roku, ktorý prebieha, predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o dodržaní ľudských práv na Slovensku za predchádzajúci rok.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť aj prihlásiť sa.

    A teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Hlina, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ja som, keď som bol vyzvaný, aby som pridal podpis na zvolanie tejto schôdze, upozornil na určité rizikové, ktoré môže hroziť vzhľadom k tomu, že vieme, kde žijeme, akými nositeľmi tradícií sme. Upozornil som na riziko to, že sa nám môže stať, že budeme fejsovaní alebo konfrontovaní s pokusom to hodiť na nás, že sme tú ochrancovia Ondreja T. a neviem Ivana B. z osady niekde, ani neviem, kde poriadne, hej. Presne to sa udialo, ale napriek tomu som podpísal, hej, lebo je to dôležité, ale presne to sa udialo. Ale to, akým spôsobom sa to udialo, má znova čoraz viac sklamáva, lebo to nemalo už ani nie že so štátnictvom nič, to už nemalo pomaly s politikou nič. Viete, púšťať tu nejaké videá, to na You Tube, viete, koľko máte videí? Môžte púšťať od rána do večera, nemusíte vyliezť z domu mesiac, môžte si púšťať všelijaké videá a smiať sa na nich a chichi, chacha. Môžete v štvorke v krčme, môžete sa tam navzájom, že, pozri, jak to je. A tu to malo náznak toho to nejak a niektoré reakcie vás, tie úsmevy, ale nesklamali tie persóny, ktoré sa presne tie usmiali ako v štvorke, presne tie, ktoré som si myslel, že sa usmejú. Ale to nie je to, čo by mal byť parlament.

    A naozaj som, teda nehovorím, že som bol nejak, mal nejaké naivné predstavy, ale ten proces čoraz hlbšieho sklamávania posilňuje aj ten prejav, ktorý tu mal pán predseda. Proste to bolo slabé, to bolo akože na pulze dňa, vieme, o čo ide, a bolo to, viete, Kennedy napísal takú knihu, že "Portréty odvahy", ja som tu už o tom hovoril a spomínal tam príbehy niektorých senátorov, ktorí proste boli schopní vystúpiť pred senátom alebo pred Kongresom, alebo proste tam, kde bolo treba, a hovoriť o zrušení otroctva vtedy, keď sa to zle počúvalo, a proste prišli dokonca o kamarátov, v rodine si narobili rozbroje, a napriek tomu to urobili, lebo cítili, že to je, že to je správne. Viete, že to je, a on ich spomenul v tej knihe a boli to nejak. No Kennedy, keby chudák žil, nenapísal by o Kaliňákovi do knihy o "Portrétoch odvahy", určite vám garantujem. Lebo to bolo tak lacné, tak populistické, tak slabé, akého sme hodní len my. A tie vaše potlesky, tie vaše úškrny na tých úbohých videách sú toho dôkazom, že je to tak.

    A bojím sa toho, že to bude čoraz horšie, že my nájdeme toho nepriateľa, lebo my potrebujeme nepriateľa, a my ho nájdeme a nájdeme ho v tých osadách možno. A keď nie v osadách, keď už tam narobíme poriadok, tak potom ho nájdete niekde inde, a nájdete ho, niekto bude na vine.

    Toto, vážení, nemá s politikou nič spoločné, to je štvorka, to je čistá štvorka. To, čo tu bolo teraz predvedené, to, že ste nám tu po dvoch rokoch schválili mimoriadku, dobre ste vedeli, prečo chcete schváliť túto mimoriadku, dobre ste vedeli, to bolo pri tej vašej komunikačnej schopnosti a pri určitej, a nerád to hovorím, plytkosti vnímania našich občanov niektorých, problému, nakoniec to ustojíte a vyhráte a budeme mať pocit a ešte si aj poviete niekedy, potom večer si poviete, ale sme im dali, ale sme, a budete mať pocit, že jak ste to ustáli, dokonca jak ste nad nami vyhrali. Ale nevyhrali ste. Ste prehrali do budúcna, všetci sme prehrali do budúcna, lebo posilňujeme niečo hrozné, čo tu vzniká, to posilňujeme aj týmto lacným, úbohým spôsobom.

    Od vás pramení, u vás pramení z tej arogancie, už to tu bolo spomínané. Prosím vás, čo bolo na tom, že by tá ombudsmanka tam u vás, v tej vláde, vtedy vystúpila? No koľko by tam bola? Päť minút, sedem? No komu by z tej slávy spadlo? Komu? Povedzte mi, komu, by stratil, ja neviem, tú aureolu toho imperátora? Prišiel by o ňu? Jeden, druhý, ten, čo kandiduje, ten, čo ním bude, prišiel by o ňu? To je tá veľkosť? To je tá veľkosť ako tých Nitrančanov, ktorý natiahol tej žene, to je presne tá veľkosť? To je tá, že máte, neviete to, nevedia to tí vaši. Ale nie...

    Vážení, skúsim to ináč ešte povedať, ak bola tendencia to postaviť tak, že opozícia zvolala schôdzu kvôli tomu, že chce chrániť Rómov v osadách a ste nám to naložili, lebo vy, nie, vy chcete chrániť tých ľudí, ktorí sú okolo osád, jaj, prípadne jak to niekto pozerá, prosím vás, nie je to pravda, fakt tomu neverte. Ja viem, že to láka tomu veriť, že niekedy aj si tak, že nie je to naozaj pravda.

    Riešenie nie je v tom, či pošlete 63 policajtov na 22 autách alebo ako, ale riešenie je v tom, ale ani nie je v tom, jako tu zvykne byť 20 rokov, že pojedáte chlebíčky na všelijakých konferenciách. Riešenie je v tom, že sa k tým problémom postavíte čelom, že pripravíte zákony, ktoré to v určitom horizonte budú riešiť. To nebude zo dňa na deň, od toho zo dňa sú už iní, už sú v Bystrici, ktorí povedia, že zo dňa na deň. Ale my sme tu od toho, aby sme prijímali riešenia, zákonné riešenia, skutočné riešenia, v ktorých určitých horizontoch, niektoré v krátkodobom, niektoré v dlhodobom, ale budú v konečnom dôsledku predstavovať riešenie. Nie je riešenie 23 áut a 63, či koľko, policajtov. Nie je.

    A to chcem tým občanom povedať, vážení, SMER dokonale, hlboko, s radosťou absolútne ignoruje akýkoľvek návrh, ktorý je v dôvodovke, má napísané, častokrát opatrne, častokrát menej opatrne, že chce riešiť nejakú situáciu, úplne s ľahkosťou to ignoruje. Udržiava ten stav, ktorý tam je a ktorý, vy si myslíte, že to udržíte tými 23 autami a 63 policajtmi? Neudržíte. Nie je to pravda, vôbec to nie je pravda, vôbec toto nie je príbeh hrdinského Roberta Kaliňáka a jeho policajtov, ktorí išli vyriešiť situáciu do rómskej osady. Vôbec to tým....

    Tá ombudsmanka, viete, vzťah aj vôbec k ľudským právam a vôbec k tomu úradu, to je dokumentované, ja mám dvojročnú skúsenosť. Vždycky, keď je správa ombudsmanky, tu nikto nie je. Nikto. Poväčšine to vyjde na piatok, tá správa, úplne, neviem ešte, minule som, myslím, to aj hovoril, že koľko nás tu bolo, patrí na obidve strany, to je, aj to je výrazom toho vzťahu, že formálne. Ale ďalším výrazom toho, že čo pre nás tá ombudsmanka znamená alebo neznamená, je aj to, že desať či dvanásť rokov je to úrad, ktorý bol v zásade na Slovensku vytvorený kvôli tomu, aby mal Moric nájomné. To nebol úrad, ktorý bol vytvorený na to, aby sa ľudia mali kde dovolať, keď majú pocit, že už sa nemajú kde dovolať, tak sa dovolajú a pokúsia sa dovolať ombudsmanky. My sme vytvorili úrad kvôli tomu, aby Moric mal nájomné. Myslím, že okolo 120 mil. starých korún sme zaplatili pánovi Moricovi za jeho škaredú budovu niekde v Ružinove, mizernú, škaredú budovu, tam mu platí 120 mil., ľudia, predstavte si tie obrovské peniaze. Kvôli tomu sme vytvorili úrad ombudsmana.

    Tu sa minule sťažovala, že nemajú na telefón, že nemajú na benzín. Úrad ombudsmana sme vytvorili na to, aby ochraňoval ľudské práva. A nie sú to o nič menšie, o nič väčšie ľudské práva a jej pochybnosť o tom, či boli, alebo neboli porušené aj v tej rómskej osade. Toto skúsme pochopiť. Lebo teraz sú to možno, alebo sú, alebo nie sú ľudské práva niekoho v rómskej dedine, za chvíľku to budú práva tých hipsterov v Nitre, ktorí by sa asi neboli dovolali akejkoľvek pravdy, keby to nebolo na SME-čku. A potom to koho práva budú? Možno aj vaše, vážení, a vašich detí, vašich vnukov. To nie je tak, že teraz nás sa to netýka, to nie je pravda, to má tenziu rásť. Neverte tomu, že tam to skončí, i keď sa to možno takto zdá, politicky je to dobré. Nehrajte, nehrajme tento zápas. Naozaj.

    K tomu súvisu, ono už tu bol spomínaný, jak sa hovorí, že všetko so všetkým súvisí a naozaj to všetko so všetkým súvisí. Tieto akože príbehy riešení, príbehy chlapských rozhodnutí, odvážnych, rozhodných plnení, to ste mali svedkami byť toho, ľudia, ktorí sú nositeľmi tých ideí v tom videu včerajšom či predvčerajšom. To je cesta? To je cesta, ktorou sa chcete vydať? Nie je pravda, čo dneska Fico, pán premiér, zverejnil, že oni čakali, kým nazbierajú dôkazy. Tam sa čakalo, kým to upadne. A keby to SME-čko nebolo dalo, vám garantujem, že tam nikdy nebolo nič. To je klamstvo, ktoré znova tu chce niekto podsunúť, to je klamstvo, ktoré chce znova tu niekto podsunúť. Tam sa nečakalo na, lebo to sa mohlo, asi pán Lipšic to vie lepšie, správne, a možno aj povie, že prekvalifikovať, ak chceli prekvalifikovať. Nie, tam sa čakalo na to, že to malo zapadnúť prachom. Tam sa...

  • Ruch v sále.

  • A to je podľa mňa, ak by vás to prípadne niekoho vyrušilo, tak nech vás to vyruší, lebo keď vás nevyrušia Rómovia niekde z tej osady v tej Moldave, keď vás možno nevyrušia alebo možno niektorých z vás vyrušia nejakí hipsteri v Nitre, alebo študenti v Nitre, alebo, hej, tak vás možno, kto vás ešte vyruší, že kde sa to má, u koho sa to má stať, aby vás to vyrušilo, že či s tým nie je niečo v poriadku, že či tá polícia možno nekoná celkom tak, ako má, jak som v mojej faktickej hovoril reakciu pána Kaliňáka. V tom je ten problém, že polícia nemá rozlišovať, či je to tam, alebo tam, či je to u toho, alebo u toho, i keď to láka. Nemôže. Lebo nemôžte výsledok očakávať podľa toho, že komu sa to stalo a kde sa to stalo a za koho vlády sa to stalo. Takto, ja viem, že to láka, ja viem, že to pokúša, bude pokúšať. A nás by to malo vyrušovať, nás by to malo vyrušovať. Ale, viete, kedy by nás to vyrušovalo? Pokiaľ by sme boli nositeľmi tradície, hlbokej tradície, pokiaľ by sme boli, že sme si toho vedomí, že teda máme to v sebe, že máme vnútorný pocit, že nespravodlivosť a neviem čo, že nás to vyruší. A je jedno, či je to Róm, je jedno, či je to taký.

    Ja ešte poviem možno úplne zlú myšlienku, nenáležitú, ale znova, zlé riešenie zlého konania, že ak tri mesiace nekonali, tak včera ich pozatvárali. A myslíte si, že to je správne riešenie? Za štandardných okolností, prečo by ich mali zavrieť? Včera ich zavreli, to je presne voda na mlyn toho, že proste budete posilňovať to vedomie tej nespravodlivosti. To je politická objednávka, včerajšie zatknutie a danie do väzby v tomto prípade je nič a nič a len politická objednávka. A takto budeme čakať? Takto budeme čakať, že akýkoľvek spor, keď pustí SME-čko na videu alebo dajú do prílohy, tak vtedy začne polícia konať?! Že to bude, tak potom aká hrubá bude tá príloha? Celé zle! Už keď ste to robili zle, že ste tri mesiace čakali, už ste, to čo, včera niekto vyštartoval...

    Tie chyby nás prídu na veľa, na to upozorňujem, a polícia nemôže takýmto spôsobom pracovať a nemôže vysielať tieto signály.

    Ja som si pomenil, lebo som to avizoval, že aj v mojej nejakej činnosti som zažil všeličo, aj v kontakte s políciou, že sme mali ľudí, ktorí nám rozbili bar a mali pocit, že môžu nám za bieleho dňa rozbiť bar. A tri roky ma presviedčali od polície ľudia, od prokuratúry, že či som si to s niekým nepomýlil, lebo oni fakt si môžu dovoliť rozbiť bar za denného svetla. Toto je cesta? A to boli vaši. A zažil som si, aj to preto hovorím, že ja v tomto hľadám to, čo je našou úlohou, byť spravodliví, vnímať to spravodlivo, zažil som si aj to, kde vreckoví zlodeji povedali, že som ich zbil, bol som obvinený z rasizmu, z ublíženia na zdraví. Z celého som bol zvedavý, bolo mi povedané, keď sa dvaja dohodnú, zničia ti život. Jedinou záchranou bolo, že sa pomýlili a boli tak hamižní a chceli vytrieskať neviem koľko peňazí zo mňa, že vymenili, proste dali rebrá do lekárskej správy, ktoré som údajne niekomu polámal, a tie rebrá boli od úplne iného chlapa, to nemohlo sedieť.

    Viete, ja vnímam, že čo sa dá a čo sa nedá od polície, a preto by sme mali byť mimoriadne senzitívni, že či niekomu dovolíme, alebo vytvoríme ten priestor, že v tomto prípade to nevadí, v tomto to vadí, že tá spravodlivosť je, či má niekto telefón na Kaliňáka, alebo nemá telefón niekto na Kaliňáka. Tá spravodlivosť musí byť absolútna. A dokonalá. Aj v prípade Ondreja T. a ja neviem koho, Juraja H. z tej osady, i keď to neradi počúvame. Ja viem, že sa viezť na tej vlne toho bijstva tu bude ešte moderné, koľkí z vás tomu podľahnú a máte k tomu blízko. Viete prečo?

    Tuná kolega Blaha, dve základné emócie v politike: závisť a nenávisť. Na závisti postavili agendu komunisti a na nenávisti fašisti. To sú dve základné emócie, na ktoré každý hlupák postaví svoju stranu a agendu a vytrieskajú na desať a viac percent, bez problémov, na závisti a nenávisti, dve základné emócie, všímajte si. Kolega sa neštíti, ale u neho by mohla byť skôr závisť ako u socialistu, ale on povie, že on nenávidí. Vy nemôžte, to je presne tá emócia, ktorá tu je nenáležitá, nenávidím niekoho. Vy nemali by ste ako politik niekoho nenávidieť. Mali by ste sa vedieť odosobniť od takej silnej emócie, či niekoho nenávidieť, lebo môžte nenávidieť aj Poliačka. To je, vy by ste mali chcieť byť spravodlivý. Mali by ste chcieť, aby to fungovalo, k tomu je pomôcka, tým skončím, nebudem vás obťažovať, taký žalm a ten pomáha: "Som starec, bol som mladík, ale nevidel som spravodlivého opusteného a jeho deti žobrať o chlieb." Viete, tak sa nebojte byť spravodlivý, lebo už starý žalm už dávno, dávno sa vedelo, že v konečnom dôsledku to nemusí byť až také zlé a nemusí vám to ublížiť, lebo by ste nemali zostať opustený a vaše deti by nemuseli žobrať o chlieb.

    Ak by sme mali hľadať, a tu by sme mali a malo by byť aj cieľom týchto sedení, že nejaké riešenie, ak by som ho ja mohol navrhnúť, prosím vás pekne, vláda alebo čo ste tam, kde ste, čo ste, už dokampaňujte, už dorobte. Je to tak veľa, tú Dubovcovú dať niekde, kde nemusí tomu Moricovi platiť? Je to tak veľa? To chcem apelovať. To by mala byť možno taká spoločná výzva, že dajte ju, preboha, niekde, nech už nemusí platiť tomu Moricovi, platiť to nájomné, nech jej zostane o pár korún naviac a tie môže venovať ľudskoprávnej agende, kvôli čomu bola vytvorená.

    A keď vy nemáte, a predpokladám, že vláda nebude mať pocit, že sa treba niekomu ospravedlniť a prípadne že vrátiť, i keď sa to nedá, ale že tak ako zahrať to nejako ináč, že nech to predsa len príde povedať, to neurobíte, lebo však by vám padol hrebienok, tak aspoň povedzte, že tie návrhy budete sa snažiť nejakým spôsobom realizovať.

    A to, čo teda neurobíte, tak ja urobím a ja sa poďakujem pani Dubovcovej, že sa venuje tomu, čomu sa má venovať, a venuje sa napriek tomu, že jej nezostávajú peniaze, to znamená, venuje sa ľudskoprávnej agende. V tomto konkrétnom prípade problému, ktorý sa stal v rómskej osade, pri ktorom niektorí z nás vypíname, lebo tam asi ľudskoprávna agenda neexistuje, ale že sa jej vôbec venuje a verím, že sa jej bude venovať aj do budúcna, že nestratí tú energiu, kým tam je. Lebo zdá sa, že to budeme potrebovať, a čoraz viac.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega, už viackrát som počul citovať knihu "Profily odvahy" od Johna Fitzgeralda Kennedyho, je to síce trošku bokom od témy, ale "Profily odvahy", dobrá kniha, ktorá získala Pulitzerovu cenu, čo je asi pre novinárov obdoba Nobelovej ceny, bola napísaná niekým iným. V skutočnosti ju napísal Sorensen a je to snáď jedna z prvých ukážok toho, ako sa vyrába PR a imidž politika. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som chcel nadviazať na pána poslanca Hlinu, ktorý spomínal tú Nitru, lebo tu sme počuli také dosť absurdné nápady a reprodukujú ich aj niektorí poslanci potom vládnej strany, že v Nitre preto nebolo vznesené obvinenie, lebo polícia chcela čo najprísnejšie.

    Ja by som odporúčal tým poslancom, ktorí to tu rozprávajú, aby minimálne to možno s ktorýmkoľvek nejakým trestným právnikom len na telefón skonzultovali, lebo to je, samozrejme, aby sa nestrápňovali úplne, úplne, najmä tí, čo si potrpia na tom, že majú takú nejakú intelektuálnu výbavu. Lebo proste právna kvalifikácia nie je podstatná, alebo teda nie je, môže sa meniť, ako sa nám vlastne dokazovanie vyvíja, ak je zrejmé, že išlo o trestný čin aj menšej závažnosti, kedykoľvek v budúcnosti skutok je zachovaný, sa právna kvalifikácia môže zmeniť, upraviť, tam to nie je, tam nie je problém žiaden a robí sa to často, frekventovane, pravidelne. Čiže štyri mesiace čakať na obvinenie z tohoto dôvodu je proste nezmysel. A kto to vypúšťa von, by mal sa zamyslieť nad tým, čo vypúšťa, to je také moje drobné odporúčanie.

    Naviac nikto v tejto sále neverí asi tomu, že úplne náhodou po štyroch mesiacoch jeden deň po tom, ako to zverejnil denník SME, zrazu už dôkazná situácia bola presne v tom stave, že sa vznieslo obvinenie.

    A druhá poznámka moja je, že je naozaj potom trošku už také silové riešenie, asi telefonát odniekiaľ prišiel, keď po štyroch mesiacoch okrem vznesenia obvinenia príde aj návrh na vzatie do väzby. Aké dôvody väzby tam už sú? Kolúzna, úteková - po štyroch mesiacoch? A to je náhoda. Tomu, myslím, že neveria ani poslanci, ktorí sa nehrdia tým, že sú intelektuáli.

  • Pán kolega Hlina, vy tu rozvíjate akúsi takú nitriansku konšpiráciu, akože všetko sa to chcelo ututlať a policajti nechceli nič vyšetrovať a potom došlo SME a sa to hneď vyšetrilo. Čiže tri mesiace sa nič nedialo, žiadne dôkazy neboli, úplne nič a potom za 24 hodín sa všetky dôkazy našli. Ako tomu naozaj veríte, hej?!

    To je ako, to keby ste poslali do nejakých konšpiračných plátkov, ja neviem do Zem a vek, tak by vám to nezožrali, lebo to je tak postavené na vode, to nemá ani základnú logiku.

    Za 24 hodín neviete vzniesť obvinenie, čiže, pán kolega Lipšic, opäť intelektuálne ste nám to predviedli. Za 24 hodín neviete vzniesť, potrebujete mať dôkazy a tie dôkazy sa očividne zbierali. Čiže nikto to neututlával a nejak vám ten príbeh konšpiračný nesedí. Ja inak mimoriadne nemám rád konšpiračné teórie a čudujem sa vám, že takéto niečo dávate do obehu.

    Druhá vec. Ja vám neberiem, že vy ste antifašista, pán kolega Hlina, ja som vás stretol aj na marcovej blokáde fašistov, boli sme tam spolu a bol tam aj primátor Ftáčnik aj ďalší predstavitelia židovskej obce a tak ďalej, v poriadku.

    Viete, kde je ten rozdiel? Rozdiel je, že jedna skupina, drvivá väčšina, vyjadrovala svoje morálne posolstvo a v kľude, civilizovane demonštrovali. Pán primátor Ftáčnik, bol som tam ja, boli tam viacerí kolegovia, či už zľava, či už sprava. A potom tam bol jeden človek, ktorý to celé iba zneužil na politický marketing, to ste boli vy a to robí dneska celá opozícia. To je ten rozdiel. Celú problematiku antifašizmu, kde sme na jednej lodi, vy sa snažíte len spolitikárčiť a v tomto sa my nikdy nezhodneme.

    Lebo ja som ochotný sa s vami spojiť proti fašistom s pravicou, s akoukoľvek, okrem tej extrémnej, naprieč ľavicovým spektrom s kýmkoľvek. Fašizmus je náš spoločný nepriateľ. To naozaj nie je problém. Ale vy túto dohodu kvázi alebo tento národný front, ktorý by sme mohli vytvoriť, porušujete takýmito schôdzami. Toto sa mi nepáči.

    A vy sem vnášate tú nenávisť, pán kolega Hlina. Vy mi nehovorte o nenávisti. Vy ste napadli, inzultovali kolegu, to je nenávisť.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem pekne, ja len tri poznámky. Už ste prestali, kolegovia, vykrikovať, fajn.

    Pán kolega, ak by ste boli dobre počúvali pána ministra, tak vy ste boli pochopili, že to video malo za cieľ ukázať, že žiadna kamera, žiadna kamera ani v rukách, ani na helme, nikde, nepreukáže všetko to, čo sa pri zásahu deje. A verte, že kamerovému systému dobre rozumiem, pretože už veľa rokov som sa tým živil, takže viem, čo dokáže.

    To malo za cieľ ukázať, a to aj povedal, nech je kamera kdekoľvek, nezachytí všetko. A keď tam máte 30, 40, 25 policajtov, a vy čo, budete skúmať každý jeden záber, ktorý je na tej kamere? To sa nedá, ale dobre.

    Ďalej, tvrdíte veci mnohokrát, a aj teraz ste tvrdili, ktoré neviete dokázať. Vy jednoducho rozprávate o mnohých veciach, ktorým niekedy ani veľmi nerozumiete a možnože vám to niekto podstrčil alebo povedal, a navyše si myslíte, že to, čo vy tvrdíte, je len to najsprávnejšie, len vy máte tú absolútnu pravdu a to ostatné, to nie je nepodstatné.

    Závisť a nenávisť, tu s vami trošku súhlasím. A viete prečo? Lebo v tomto volebnom období tá nenávisť je tu mnohokrát aj z vašej strany a mnohokrát aj niektorých vašich kolegov z opozície evidentná. Vy jednoducho SMER nenávidíte a hovoríte a robíte všetko preto, aby ste tú nenávisť dostali aj medzi ostatných ľudí. A to sa nepáči naozaj ani mne.

    Viete, a ľudskoprávnu agendu, to je tak zložitý problém a tak ľahko zneužiteľný, ako to urobila europoslankyňa za KDH, ktorá povedala, že preto Šatan nebol nominovaný a boli porušené jeho ľudské práva. Veď to je choré! Dajte si radšej pozor, kedy a ako...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Lojzko, v mnohých vystúpeniach si nás kritizoval, že nepodporíme opozičné návrhy, a keď sa stane, že ich podporíme, tak ako je dnešná schôdza alebo včerajšie návrhy, ktoré boli schválené a boli aj z radov opozície, opäť kritika.

    Ty si, Alojz, vôbec neuvedomuješ, že dnes táto schôdza bola kvôli tomu zvolaná, aby bola vlastne zneužitá a aby platforma mohla dnešné stretnutie použiť na to, aby sa mohli zviditeľniť a svojho kandidáta, lebo je volebná kampaň. A pani ombudsmanka má, nech sa to akokoľvek vezme, mala na sebe politické tričko, ktoré v podstate káže to, aby konala tak, ako jej platforma a i dnes, aké pokyny jej dá.

    A to, že politici ako sme tu, v Národnej rade, všetci musíme mať zodpovednosť a musíme riešiť rómsku otázku a zodpovedne, to je, naozaj máme na tričku, ak sa nám to nepodarí a v čo najkratšom čase a dobe, tak môže byť neskoro.

    Takže, Lojzko, aj ty musíš pozerať aj na dnešné stretnutie nielen z toho, že máš voči určitým ľuďom a je z tvojho rozprávania cítiť, akým spôsobom možno máš nenávisť voči pánovi ministrovi, lebo to sa dalo cítiť ako z tvojej rozpravy, aspoň ja som to tak vycítil. A teraz to beriem, že nie ako politik za stranu SMER, ale ako človek, ktorý tu počúva celý čas.

  • V zásade som nechcel, ale posledné, lebo, vážení kolegovia, ja naozaj chcem ubezpečiť, že aj pred vstupom do parlamentu a aj teraz v parlamente, fakt ubezpečujem, ja som oprostený dvoch základných emócií bežne sa vyskytujúcich v slovenskej spoločnosti: závisti a nenávisti. Čestné slovo. Čestné slovo chlapa, keď to tak môžem povedať, že stojí to určitý tréning a dá sa to naučiť. Dá sa naučiť, zožiera vás to, keď nenávidíte, zožiera vás to, keď závidíte, dá sa to naučiť, proste sa z toho vyviazať. Nenechať sa opantať s tým pocitom, lebo vám to viaže kapacitu, ničí vám to tvorivosť, je to dosť obmedzujúce. Odporúčam, prípadne, kto má záujem, môžem poradiť ako. Ale čestné slovo, vás ubezpečujem, že netrpím ani závisťou, ani nenávisťou. Čestné slovo.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zajtra budeme pokračovať v mimoriadnej schôdzi o 9.00 hod.

    Želám vám ešte pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.