• Dobré ráno, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 3. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci: Ľubomír Galko, Ján Hudacký, Branislav Škripek, Ľubomír Vážny, Renáta Zmajkovičová. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Juraj Droba.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej zlúčenej rozprave v prvom čítaní o dvoch návrhoch poslancov Lucie Nicholsonovej a Jozefa Mihála na vydanie zákona o príspevku na bývanie (tlač 86) a o hmotnej núdzi (tlač 88).

    Prosím poslankyňu Luciu Nicholsonovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre sociálne veci, poslanca Júliusa Brocku alebo jeho zástupcu, takže pani Moniku Gibalovú, aby zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy sú ústne prihlásení poslanci: Igor Matovič, Alojz Hlina, Viera Tomanová, Jozef Mihál a Erika Jurinová.

    Takže pán poslanec Matovič sa nenachádza v miestnosti, stráca poradie.

    Pán Hlina sa nenachádza v miestnosti, stráca poradie.

    Pani Tomanová sa nenachádza v miestnosti.

    Pán Jozef Mihál sa nenachádza.

  • Ja som tu, ale nemôžem vystúpiť, keďže ma nemá kto zastúpiť.

    Takže, tak aj mňa presuňte na záver, lebo nemám tu žiadnych iných.

    Takže dávame slovo pánovi poslancovi Matovičovi.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie NICHOLSONOVEJ a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona o príspevku na bývanie, tlač 86

    a rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie NICHOLSONOVEJ a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona o hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 88.

  • Takže dobré ráno, pani predsedajúca. Milé dámy, milí páni, nejako sa mi nepodarilo prehodiť svoje vystúpenie, ale tak dobre. Chcel som vlastne k tomuto návrhu zákona vystúpiť v tom duchu, že každopádne rieši veľmi zásadný problém, ktorý Slovensko má, a to je hlavne zneužívanie sociálnych dávok.

    Naši starí rodičia, rodičia, vždy hovorili, že koláče nie sú bez práce, a táto stará ľudová múdrosť, alebo na túto starú ľudovú múdrosť sme akosi pozabudli. A možno to práve, taký ten zásadný zlom nastal po revolúcii, kedy vlastne sme vstúpili, alebo začali sme zrazu budovať kapitalizmus a vtedy, keď začali fabriky prepúšťať zamestnancov, tak nejako tak prirodzene sa rozhodovali, alebo možno tá biela väčšina rozhodla, že v prvom rade budú prepúšťaní Rómovia, keď teda nebudem chodiť okolo toho ako okolo horúcej kaše.

    Tým, že pre týchto Rómov sme nemali prácu, tak sme chceli, aby bol s nimi kľud. Začali, vymysleli sme systém sociálnych dávok a dávali sme im dávky miesto toho, aby sme sa snažili pre nich nájsť prácu. A takto ten systém sme pomaličky, v úvodzovkách, "zdokonaľovali", až nakoniec naozaj prišlo k takým absurdnostiam, že dnes platíme sociálne dávky za to, že dieťa z osady chodí do povinnej školskej dochádzky, čo je naozaj už zvrátenosť. Čiže odmeňujeme ľudí za to, že robia to, čo by mali robiť, a to, čo vlastne väčšinová spoločnosť úplne prirodzene robí.

    Svojím spôsobom tento návrh zákona je, alebo tieto návrhy zákonov sú pre mňa takým určitým zadosťučinením vo vzťahu k strane, k SaS a k Lucii Nichlsonovej, lebo svojho času som napísal práve článok, a bolo to pred voľbami 2010 a volal sa "Koláče bez práce", kde som popisoval stav, v akom dlhodobo sa ľudia v osadách nachádzajú, a kde som hovoril o tom, že teda ten problém mali by sme riešiť a nemali by sme si pred ním zakrývať oči.

    Vtedy Lucia to brala odo mňa pomaly ako rasizmus. Ja som na druhej strane videl v tom, nič iné, iba pomenovanie problému. Takisto, keď som potom viacejkrát sa bavil s predstaviteľmi SaS, tými vrcholovejšími, o odvodovom bonuse, tak nedokázal som ich nejako presvedčiť o tom, že koláče by nemali byť bez práce, kde vyslovene v návrhu odvodového bonusu Richard Sulík prezentoval, že bude mať každý občan Slovenskej republiky, ak by ten návrh prešiel, vlastne nárok na bezpodmienečný základný príjem. To znamená, že bez akýchkoľvek podmienok, či ten človek chce robiť, alebo nechce robiť, nech sa rozhodne žiť akokoľvek, tak jednoducho mal by nárok na nejaký základný príjem alebo teda ten odvodový bonus.

    Myslím si, že taký systém by mohol fungovať, ale v spoločnosti, ktorá je viac-menej homogénna, kde jednoducho nie je nejaká výrazná skupina ľudí, ktorá je odučená pracovať. Hovorím práve o ľuďoch v osadách. A nehovorím to s tým, že títo ľudia sú v prvom rade zato vinní, že sú odučení pracovať, ale v prvom rade sú vinní politici, a dnes sme politici všetci, čo sa aj v tejto miestnosti nachádzame, lebo politici určujú systém a stanovujú pravidlá, ako má sociálny systém fungovať.

    Keď zvyknem hovoriť o rómskom probléme, tak, a keď sa stretnem zvyčajne trebárs so študentami na nejakej debate, tak sa rozohnia a všetci hovoria o tom, ako sú tí cigáni v osadách zlí, ako nepracujú, ako my všetci na nich doplácame, ale moja ženička ma svojho času naučila, že keď na niekoho ukazuješ prstom, tak vlastne zároveň na seba ukazuješ tromi. A to si myslím, že je veľmi výstižné v tomto prípade, keď hovoríme, ktorýkoľvek politik ak hovorí o rómskom probléme, lebo, alebo aj ľudia na ulici. Lebo, áno, títo ľudia sa správajú, ako sa správajú, ale ľudia vo voľbách majú možnosť voliť si politické strany alebo hnutia, ktoré ten problém naozaj by úprimne riešili, a pravdepodobne si také nevolili. A takisto politici sú zase zodpovední, aby nezneužívali otázku a situáciu v rómskych osadách iba pred voľbami, ale aby ju naozaj aj po voľbách riešili.

    Bohužiaľ, za tých dvadsaťdva rokov takáto situácia na Slovensku nenastala. Politikov osady zaujímajú pred voľbami, po voľbách skapal pes a nejakým spôsobom zase treba naďalej tú situáciu udržiavať a nič, problém vlastne v skutočnosti sa nerieši.

    Dobre, boli tu lastovičky alebo také pokusy, kde trebárs Ľudovít Kaník, teda ktorý tu nebol, keď bol ministrom, tak prišiel alebo pristúpil k nejakému zásadnému obmedzeniu sociálnych dávok, ale tam mi zas chýbal ten cit a také priznanie si aj vlastnej viny, že prísť teraz do osád a povedať: Nebudete mať dávky, kým nebudete mať prácu alebo kým nebudete pracovať, je práve to, že ukazujeme iba tým jedným prstom, a na tie tri, ktoré ukazujú na nás samých, zabúdame.

    Asi nie je úplne spravodlivé prísť s návrhom a povedať, že kto nebude mať, kto nebude pracovať v aktivačných prácach, tak automaticky bude mať krátené, krátené sociálne dávky ako. Dnes prichádzajú navrhovatelia tohto zákona, lebo pravdepodobne mnohí z týchto ľudí, ktorí tie aktivačné práce, ktorých by sa to dotklo, tak by aj tie aktivačné práce chceli, ale jednoducho nie sú k dispozícii.

    Zároveň uznávam, a teda myslím, že Lucia to aj tak spomenula v nejakej reakcii na rozpravu, že hovorila, že sú otvorení zmene takéhoto nejakého pravidla alebo teda zmene zákona, alebo navrhovaného zákona v druhom čítaní, aby sa tam takéto pravidlo nejaké zakomponovalo, že ľudia, ktorí by aj mali záujem, ale, bohužiaľ, nie sú k dispozícii tie aktivačné práce, tak by naďalej sociálne dávky vyplácané mali.

    Toto som považoval za taký najväčší alebo považujem za najväčší hendikep predloženého zákona, že nemali by sme teraz odrazu viniť iba tých ľudí, ktorí fungujú podľa systému, ktorý politici nadstavili, z toho, že vlastne tak fungujú. Nie, my keď zmeníme pravidlá a do budúcna povieme, že odteraz začnú platiť pravidlá také a také, a nebudeme trestať ľudí zato, že doteraz fungovali podľa pravidiel, ktoré boli, tak potom to bude riešenie spravodlivé.

    Každopádne problém nepracujúcich, niekoľko desiatok tisíc ľudí, či už v osadách, ale aj mimo osád, lebo zase by sme nemali ten problém zužovať iba na rómsky problém, je veľký problém, lebo, a najväčší problém sú práve deti, ktoré v takýchto, by som povedal, v takom tom nemotivačnom prostredí vyrastajú. Lebo ak raz dieťa vyrastá v prostredí, kde naozaj sa naučí odmalička, že koláče nie sú za prácu, alebo peniaze nie sú za prácu, ale peniaze sú na pošte, tak veľmi ťažko potom to dieťa naučíme inému pohľadu na svet a veľmi ťažko mu budeme vysvetľovať, že má zmysel chodiť do práce, do školy, aby malo dieťa dobrú, alebo aby mal v budúcnosti ten človek dobrú prácu, aby potom zarobil v tej práce peniaze. Jednoducho je to niečo, je to pojem nepoznaný. A ak my dlhodobo nechávame a dlhodobo sme nechali ľudí, hlavne teda v osadách, bez práce, bez toho, aby sme ten problém riešili, a zalepovali sme si oči tým, že sme iba vymýšľali iné sociálne dávky, až ako som teda spomenul napríklad ten zvrátený, že už platíme dávky za to, že niekto chodí do normálnej povinnej školskej dochádzky, čo je doslova podľa mňa zvrátenosť, tak ten problém sme neriešili. Čiže ak ten problém riešiť, tak v prvom rade hlavne kvôli tým deťom, ktoré v takomto prostredí vyrastajú, lebo ak ich odmalička, ak im vštepíme, že peniaze nie sú, alebo koláče nie sú za prácu, ale koláče sú na pošte, tak potom môžme robiť internátne školy, môžme robiť čokoľvek, jednoducho už nezmeníme niečo, čo takýmto spôsobom pomaly do génov zapíšeme.

    Čo ma však trochu mrzí, aj teda som to postrehol z tej predošlej diskusie na, k tomuto zákonu, je taká, taká určitá nevraživosť medzi možno predkladateľmi zákona a medzi predstaviteľmi zo strany SMER. Ja si myslím, že toto je naozaj tak zásadný problém, že by sme sa mali na neho pozrieť politicky prierezovo a mali by sem si všetci sadnúť za stôl a všetci hľadať riešenia. A pevne verím, že nakoniec by sme sa dohodli vlastne, že by sme uznali, že de facto to, čo predkladajú teraz oni, len možno trošku v ružovom, že vlastne vieme s tým súhlasiť všetci naprieč politickým spektrom. A teraz odsúvať to, alebo odbiť, odbiť zo strany SMER tento návrh iba preto, lebo to predložili SaS-kári, ktorí predtým trebárs mali v moci ministerstvo práce, sociálnych vecí a mohli ten problém riešiť, tak pripadá mi také detinské. Jednoducho, zbytočne možno o pol roka, možno o rok neskôr budeme riešiť veľmi zásadný problém, ktorý Slovensko má, a táto strata času ma tu mrzí. Naozaj, keď môžem vás poprosiť, ale možno už kocky sú hodené a príkazy sú dané, ale ak by ste dokázali zvrátiť svoj postoj trebárs aj k tomuto návrhu zákona, ja by som bol vcelku rád. Nieže vcelku, ale veľmi rád. A práve kvôli tým deťom možno v tých osadách, ktoré by možno skorej sa začali učiť, že, že nič nie je zadarmo a že čokoľvek, čo oco alebo mama donesú domov, tak je zaslúžené a nie je to iba tak. Čiže ak sa dá, chcel by som vás len poprosiť, aby ste prehodnotili postoj a aby sme posunuli ten návrh do druhého čítania a v druhom čítaní urobili možno aj zásadné zmeny, ale ak môžu platiť, neviem, odkedy navrhujete, od 1. septembra? Od 1. septembra alebo od 1. januára tie zmeny môžu platiť a nemusí to byť zbytočne o rok neskôr. A nemusí tam zostať, možno väčšinu môžme v tom návrhu zmeniť, ale verím naozaj, že na tých zásadných opatreniach, zásadných zmenách z toho návrhu by sme sa dokázali zhodnúť.

    Taktiež by som bol veľmi rád, ak by sme popri tomto probléme riešili problém, ktorý trošku súvisí s predošlou témou, ktorá sa minulý týždeň tu pretriasala. Myslím, že v stredu alebo vo štvrtok, a to boli rozvody, ktoré vlastne strana SaS chcela tak nejak zjednodušiť. Ale popri tej diskusii tu padli slová o tom, že áno, my vlastne motivujeme ľudí, ktorí sú aj v manželstve, aby sa rozviedli, lebo ak raz títo ľudia sa rozvedú a odrazu budú nie spoločne posudzované osoby v domácnosti, ale budú samostatne posudzované osoby z pohľadu sociálnych dávok, tak odrazu budú mať v rodine viacej peňazí. V rodine už síce papierovo rozvedenej, ale budú mať viacej peňazí, ako mali predtým, kým boli ako manželia. Takisto opačne, ten súčasný systém, kedy spoločne posudzujeme osoby, tak odrádza od toho, aby ľudia, ktorí práve sa nachádzajú alebo žijú tak z ruky do úst, alebo sú v tej sfére chudoby na Slovensku, tak aby, ktorí, alebo ešte inak povedané, ktorí prepočítavajú každú jednu, každú jednu korunu, každé jedno euro, tak týchto ľudí, títo ľudia veľmi dobre vedia a poradia im to aj teda ostatní, že nie je vhodné, aby vstupovali do nejakého manželského zväzku, lebo vtedy budú mať menej peňazí. A toto považujem za obrovskú zvrátenosť v sociálnych dávkach, kde vlastne my v momente, jak dvaja ľudia sa rozhodnú žiť spoločne v domácnosti, v legálnom zväzku, tak, alebo teda v manželstve, tak automaticky majú menej peňazí zo sociálnych dávok ako dovtedy, alebo v porovnaní s tým, keď v tej istej domácnosti žijú, ale bez nejakého uzavretého legálneho zväzku.

    Jednoducho to je zvrátenosť a potom sa nečudujme, že sa nám málo manželstiev uzatvára a že nám stúpa počet rozvodov, percentuálny počet rozvodov.

    Čiže popri riešení toho, čo riešite v zákone, by som očakával aj riešenie tejto otázky. A myslím si, že bolo by spravodlivé, aby človek, každý jeden, ktorý sa nachádza v hmotnej núdzi, aby mal rovnakú dávku bez ohľadu na to, s kým vlastne v tej domácnosti žije. Možno na prvý pohľad zvrátené, lebo si povieme, že teda však vlastne logicky, keď chcú žiť dvaja spolu, tak potom majú menšie výdavky, ale keďže nám to spôsobuje problém práve v tom, že ľudia sa, zo špekulatívnych dôvodov trebárs, nevstupujú do vzťahu manželského, alebo zo špekulatívnych dôvodov sa rozvedú, aby mali väčšie dávky, tak mali by sme to zmeniť. Možno sa niekomu zdá, že je zvrátené, že niekto by skrz pár eur sa rozvádzal, alebo kvôli tomu by nevstúpil do vzťahu manželského, ale pri, pri ľuďoch, ktorí žijú naozaj z ruky do úst, aj týchto málo peňazí hrá veľmi dôležitú rolu. A čo je najpodstatnejšie, čo by som chcel povedať, je to, že ak chceme tento problém riešiť v osadách, ak chceme problém riešiť aj mimo osád, v rodinách, ktoré sú v hmotnej núdzi, a možno niekedy teda aj v neprispôsobivých, či v osadách alebo mimo osád, rodinách, tak v prvom rade by sme sa mali pozrieť na samých seba. Aj dnes, keď sa tu tak letmo rozhliadnem, tak je nás tu asi dvadsať a veľmi ťažko dnes bude niekto argumentovať s tým, že sedí v kancelárii a pozerá tento záznam z televízie. Keď sa pozriete teraz do garáže, koľko nás tu je dnes v pléne, v pondelok ráno, tak garáž je, myslím si, veľmi dobrým, veľmi dobrou dochádzkovou knihou. A tam by sme videli, že je tam poloprázdno alebo možno štvrtinovo prázdno a v tom prípade.

    A tuto si myslím, že mali by sme začať od seba. Ak chceme hovoriť niekomu, že sa nemá, že koláče nebudú bez práce, tak mali by sme si aj sami sebe povedať, že koláče nesmú byť bez práce. Mali by sme začať chodiť do tohoto pléna poctivo, pravidelne a možno, ak by sme zmenili iba systém hlasovania, že by sme hlasovali po každom jednom prednesenom návrhu a po ukončení každej jednej rozpravy, tak by sme nevedeli kalkulovať s tým, že kedy treba do roboty chodiť a kedy netreba do roboty chodiť. Jednoducho museli by sme tu sedieť na zadku, kým by sa návrh neprerokoval, a predpokladám a mám taký pocit, že by to prospelo kvalite prerokovaného zákona, lebo bolo by nás tu viacej, viacej by nám záležalo na tom, aby sme zákon, alebo aby sme ho poznali, aby rýchlejšie možno tá diskusia ubehla, čiže by sme sa vyvarovali možno takých zbytočných vsuviek, teatrálnych, ktoré tu niekedy teda sú, a teraz, každopádne by to prospelo kvalite prerokovávaných zákonov.

    Čiže ak nechceme, aby sa ľudia na Slovensku správali ako v osade, my by sme nemali sa správať ako v osade, a keď nechceme, aby ľudia v osadách nemali koláče bez práce, tak predtým by sme mali byť my vzorom a my by sme mali si vstúpiť do svedomia a mali by byť tieto ľavice plné a mali by sme my ukázať, že už nechceme dostávať koláče bez práce. Kým to neurobíme, tak nemôžme ukazovať na osady prstom, ale musíme v prvom rade ukázať na seba a uznať, že my v slovenskom parlamente sme de facto v osade.

    A tie pravidlá si nadstavujeme sami. Tu je rozdiel voči tomu, ako sa správajú ľudia, ktorým nastavujeme pravidlá my, politici, a medzi tým, ako sa správame my, politici, ktorí si sami sebe nadstavujú pravidlá. Že ukazovať na prsty, alebo ukazovať prstom na ľudí, ktorí fungujú podľa našich pravidiel, je zvrátené, odsudzovať ich zato, že fungujú podľa našich pravidiel, a neodsudzovať v tom istom čase samých seba, ktorým si, sami sebe určujeme, my, rokovacím poriadkom pravidlá.

    Čiže ešte raz, čo sa týka k samotnému návrhu. Úmysel si myslím, že dobrý, cieľ správny, možno sú tam chyby, ktoré treba, nieže možno, sú tam chyby, ktoré treba odstrániť, hlavne tie, že naozaj, aby ľudia, tí, ktorí nemajú prístup ani k aktivačným prácam, alebo jednoducho nemajú prístup k práci, by nemali byť potrestaní odrazu novým systémom iba preto, lebo žijú v Rimavskej Sobote, kde je pomaly 40-percentná nezamestnanosť. Jednoducho v takomto prostredí je zúfalosť vlastne byť nezamestnaný, lebo tie pracovné miesta tam nie sú. Ak si niekto vie predstaviť v tejto sále, že odrazu starostovia v okrese Rimavská Sobota vymyslia 20 tisíc aktivačných miest v aktivačných prácach, tak je hlupák, lebo jednoducho, nevie si predstaviť ani, čo to vlastne znamená. Jednoducho sa to nedá. Čiže ono, keď chceme takúto zásadnú vec urobiť, tak buď nejaké prechodné obdobia, alebo naozaj teda v tom, v tom prostredí, kde aktivačné práce nie sú k dispozícii, ľudí za to trestať nemôžeme, ak ich nedostanú.

    Samozrejme, ak aktivačné práce budú niekomu ponúknuté, a ten ich odmietne, alebo ak niekto pôjde do práce a na tretí deň ožratý bude vyhodený z tej práce, tak takýto človek by automaticky mal byť postihnutý a mali by sme sa k nemu stavať ako k človeku, ktorý sa dobrovoľne stal vyvrheľom spoločnosti. Čiže možno by mal dostať to jedno teplé jedlo denne a nič viac, ale ľudia, ktorí budú mať záujem o aktivačné práce, a nedostanú ich k dispozícii, tak by na to nikdy doplatiť nemali.

    Každopádne, ešte raz keď poviem, kvitujem posun v myslení strany SaS, ktorá svojím odvodovým bonusom chcela presadiť myšlienku, že ktokoľvek, či chce robiť, alebo nechce robiť, bude mať nárok na odvodový bonus, čo považujem za veľmi škodlivé, ak by sme aplikovali na Slovensku v tomto duchu, čiže kvitujem posun k tomu, že musí byť vždy zásluhovosť pri sociálnych dávkach, a ja osobne by som tento návrh chcel podporiť s tým, že očakávam diskusiu do druhého kola a tajne verím, že aj strana SMER si uvedomí, že je lepšie posunúť ten návrh teraz do druhého čítania, jako prísť za rok de facto s tým istým len v ružovom.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Na jeho vystúpenie päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Prihlásení sú pán Pollák, Huba, Bagačka, Jasaň, Lucia Nicholsonová.

    Nech sa páči, pán Peter Pollák.

  • Ďakujem pekne. Igor, ja ti veľmi pekne ďakujem za ten príspevok, za objektívny pohľad na rómsku problematiku a na objektívny pohľad aj na predkladaný návrh zákona. Taktiež v podstate sa stotožňujem s myšlienkou, ktorú strana SaS v tomto zákone uplatnila. Myslím si, že je načase, aby sme uplatnili systém zásluhovosti, ja by som ešte ďalej možno pokračoval a ten systém trošku, ten sociálny ešte prepojil na páchanie priestupkov možno.

    Rómska problematika na Slovensku narástla do obludných rozmerov, avšak nemyslím si, že tento zákon, tento návrh zákona rómsku problematiku posunie ďalej. A vôbec si nemyslím, že tento zákon vyrieši problémy, ktoré sa vyskytujú v rómskych komunitách, a ešte raz zdôrazňujem, s myšlienkou však plne súhlasím.

    Áno, aj v rómskych osadách nájdeme ľudí, ktorí zneužívajú sociálny systém, a je načase v podstate urobiť ten sociálny systém tak, aby nebol zneužívaný niektorými ľuďmi, nielen teda, ktorí teda žijú v rómskych osadách, ale aj inde, v iných lokalitách na Slovensku. Avšak to, čo povedal Igor, ak podmienime tú zásluhovosť na aktivačné práce a možnosť aktivačných prác v súčasnosti nie je dostačujúca, ak čo by len dvaja, traja ľudia na Slovensku nemali možnosť ísť na túto činnosť, tak je tento zákon v podstate nejakým spôsobom diskriminačný voči tým, ktorí na tento pracovný trh alebo na aktivačné práce sa nedostanú.

    Ak by sa dnes polovica ľudí, napríklad nezamestnaných, chcela zúčastniť aktivačných prác, som si istý, že nemá možnosť ako zúčastniť sa týchto prác. Populistické, nesystematické riešenia nie sú cestou. Cestou sú komplexné, premyslené a systematické riešenia a ja budem veľmi rád, ak táto myšlienka bude uplatnená v budúcnosti v sociálnom systéme, lebo ju potrebujeme.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Mikuláš Huba.

  • Ďakujem pekne. Dobré ráno. Tiež sa mi páči filozofia tohto zákona a možno z 95 percent aj znenie návrhu tohto zákona. V podstate tie pozitíva sa tu už vymenovali viackrát v tejto rozprave, ja by som chcel poukázať na určitý multiplikačný efekt, o ktorom sa možno menej hovorilo a doplniť možno ešte nejaké pozitíva, ktoré v tomto návrhu vidím. Hovorilo sa tu o tom, že tu máme obrovské množstvo na Slovensku práce, ktorú je treba urobiť, a nemá ju kto urobiť. Na druhej strane, rastúci počet nezamestnaných, alebo dlhodobo vysoký počet nezamestnaných, čiže túto anomáliu tento zákon by pomohol zmierniť. Hovorilo sa, že smeruje proti rovnostárstvu v odmeňovaní, čiže automaticky, by som povedal, proti jednej z veľkých, jednému z veľkých zdrojov demoralizácie v našej spoločnosti. Menej sa možno zdôrazňovalo, že pôsobí, alebo má potenciál pôsobiť, takpovediac socializačne, teda, že bude vracať do postihnutých komunít aj tento prvok, ja neviem, spolupráce, obnovia sa pracovné návyky a podobne, čo je naozaj jeden z najkatastrofálnejších trendov: táto dlhodobá strata pracovných návykov, a vôbec zmyslu pre to, že máme nejako spolu participovať na spoločnom diele, ktoré sa z týchto postihnutých komunít vytráca. Slabiny vidím v dvoch veciach. Kolega Matovič spomínal tú jednu, že naozaj môže dôjsť k prípadom, že tie postihnuté osoby, alebo dotknuté osoby budú postihnuté bez vlastnej viny. Jednoducho nebudú schopné nájsť tú prácu, na ktorú sa tento zákon viaže, a nebude to z ich viny. Tak toto by sme mali nejakým opatrením v tom zákone, možno v druhom čítaní, ošetriť.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Pán Michal Bagačka.

  • Ďakujem. V podstate s tým, čo povedal pán Matovič, s drvivou väčšinou súhlasím. Ale znova sme to len skonštatovali, to, čo konštatujeme mnohé, mnohé roky. A vždy po nejakom tom období, možno aj volebnom, povieme, že už je to tak na hrane, že o chvíľu sa nám to všetko zrúti. A naozaj, tá situácia, však všetci dobre vieme, je z roka na rok menej udržateľná. A vládne aj taká skepsa aj medzi ľuďmi voči tomuto problému. Kde, kedy, keď sa spýtate niekoho, ako riešiť problém napríklad aj neprispôsobivých občanov alebo rómskych občanov, tak povedia, že to už ani Pán Boh nevyrieši. Jednoducho, jednoducho tak, tak sa mnohí k tomu aj stavajú, a preto aj toto si myslím, že tak ako sa pri mnohých otázkach vieme mnohé strany alebo väčšina strán dať dokopy, keď ide o niečo veľmi dôležité, tak aj toto by malo byť možná konsenzom nejakého širšieho spektra strán. A bez toho, či sú opozičné alebo, alebo koaličné. Čo sa týka aktivačných, ja som z Rimavskej Soboty, z okresu Rimavská Sobota, z mesta Hnúšťa. My, ako v rámci nášho okresu starostovia vytvorili, respektíve suplujú mnohokrát podnikateľskú sféru, štát. Niekoľko tisíc aktivačných alebo menších obecných prác. Mnohokrát je to, tie aktivačné, tam je to trošku limitované finančnými prostriedkami z úradu práce. Tie menšie, obecné, zase tam nemôžme my dostať aspoň na tie, na to náradie, na tie rukavice, na to poistenie nejaké finančné prostriedky. Ale, ale tam si zas zaslúžia starostovia veľké ďakujem pri vytváraní týchto.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ja nebudem opakovať to pozitívne, čo hovoril pán kolega Matovič, ale dotknem sa len niektorých vecí, ktoré mne osobne prekážajú, a hlavne prečo nemôžem podporiť tento zákon. A to je hlavne to, že tieto návrhy zákonov neriešia tento problém systematicky. Alebo systémovo, by som lepšie povedal. Chýba mi tu diskusia, diskusia s tými, ktorých sa to bezprostredne dotýka. A to sú napríklad obce, v blízkosti ktorých žijú títo chudobní hlavne v týchto osadách. Chýba mi diskusia s tými, ktorých sa to bezprostredne dotýka. Veď sú tam ľudia, ktorí, ako pán Pollák, ktorí sa v problematike vyznajú. Tak ich zapojme do toho. A pán kolega, kocky sú hodené. Naozaj sú hodené, že tento problém treba riešiť, ale tak ako som to už raz povedal, že príkazy nie sú dané. A nám obzvlášť nie. Zvlášť preto, že máme veľmi veľa starostov, primátorov, v blízkosti ktorých žijú títo chudobní ľudia. A nemôžem reagovať na kolegu Bagačku, ale poviem to tak, že najprv ľuďom ponúknime prácu. A keď ju majú, a ju odmietnu, súhlasím s tým, že ich treba sankcionovať. S tým absolútne súhlasím. Aktivačné práce sú také zaklínadlo, ale ja poznám x obcí, ktoré by tie aktivačné práve aj chceli, aj by vedeli, ale nemajú na to. A jednoducho, sa to jednoducho takto robiť nedá. Preto by som odporúčal, aby ste tieto návrhy možno stiahli a pustili to na väčšiu, širšiu diskusiu a potom sa môžeme zapojiť možno aj my ostatní do toho a komplexnejšie.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pani Lucia Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za tvoje vystúpenie, Igor. Ja sa tam s veľa vecami stotožňujem. Chcem povedať k tomu, čo si hovoril o mne, že mi vtedy vadil ten obsah koláča bez práce. Mne nevadil obsah. Mne vadila forma vtedy. To bolo jediné, čo som namietala. Ale určite nie obsah, lebo my sme mali reformu dávok v hmotnej núdzi aj v našom prvom volebnom programe v roku 2010, do ktorých si vlastne išiel s nami. Čo sa týka toho pozmeňováku, ktorý si spomínal. Ja mám naozaj informácie z ministerstva práce, kde oni sa stotožnili vlastne s tým návrhom ako takým. Jediná vec, ktorú chcú dať navyše do vládneho návrhu zákona, je práve tento pozmeňovák. Ale presne ako si ty hovoril, ja si myslím, že na to je priestor v druhom čítaní. Úplne zbytočne budeme čakať na vládny návrh zákona, ktorý bude vlastne kopírovať to, čo sme im nechali v treťom šuflíku zhora v mojom stole. Ešte k tým aktivačným prácam. To súvisí vlastne s týmto pozmeňovákom. Chcem povedať, že tým, že celé tie aktivačné práce by mali koordinovať úrady práce, ktoré majú väčšiu regionálnu pôsobnosť, vlastne štát si týmto priznáva zodpovednosť za organizovanie tých aktivačných prác. Takže napríklad bude možné, aby jedna obec zamestnávala ľudí na aktivačných prácach z druhej obce, čo sa teraz nedialo. Tam jednoducho nebola žiadna kooperácia. Ja si viem predstaviť, že v obci ako napríklad Lomnička, kde majú, naozaj, že tá Lomnička je len o ľuďoch, ktorí sú závislí na dávkach v hmotnej núdzi, tak veľmi ťažko by sa tam vo vnútri obce vytváralo toľko aktivačných prác. Ale bude možné ich rozptýliť proste v rámci regiónu. A to je asi všetko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Reakcia na faktické poznámky, Igor Matovič.

  • Peter, takto cez tri stoličky ti chcem iba odkázať, že naozaj si, som bol zvedavý vlastne, že potom, jak som sa vnútorne, alebo sme sa odhodlali, že dáme na zvoliteľné miesto Róma do parlamentu a pokúsime sa prelomiť to tabu, aby tu konečne bol Róm v parlamente, tak som bol zvedavý, že jak sa toho tak chopíš. A čo si na tebe najviac vážim, tak je to, že sa vôbec nebojíš prísť do osady a povedať: Už nemôže byť nič zadarmo. A toto si myslím, že je veľmi cenné, ktoré by sme mali využiť všetci v tejto sále a všetky politické strany, že jednoducho máme tu človeka, ktorý sa nebojí pozerať na riešenie tohto problému spravodlivo. Čo si myslím, že je základný predpoklad alebo parameter, ktorý by sme mali pri riešení akéhokoľvek a hlavne tohoto problému uplatniť. Pán Bagačka, hovoríte, že áno, že znova sme len pomenovali alebo skonštatovali situáciu a že medzi ľuďmi vládne skepsa. No, práve to je to, že ja nechcem, aby sme pomenovávali stále dokolečka situáciu. Je tu dnes návrh, aj keď neni z našej dielne, a nemusím vôbec držať nejako stranu, alebo nadŕžať strane SaS, ale obsahová náplň toho, toho návrhu je správna. Ten úmysel je správny. A keď ešte aj platí to, čo Lucia hovorila, že ministerstvo de facto chce tam iba maličkosť nejakú zmeniť a predložiť to isté, len možno o pol roka, o rok neskôr, tak je veľký hriech podľa mňa, aby sme neposunuli ten návrh do druhého čítania a nepokúsili sa čím skorej nadstaviť spravodlivé podmienky, aby, aby sme problém riešili. Samozrejme, že to ten problém nevyrieši, ale je to jedna, jeden dielčí krok, ktorý nám pomôže problém riešiť. Pán Jasaň, hovoríte chýbajúca diskusia. Áno, môžme spraviť. Ja neviem, môžme posunúť návrh na koniec tejto schôdze, alebo môžme využiť ten mesiac, ktorý budeme, alebo dva mesiace do druhého čítania na diskusiu. A verím tomu, že behom toho leta by sme dosť vyriešili.

  • Ďakujem pekne. Ďalší prihlásený do rozpravy, Alojz Hlina. Nie je tu. Takže, už sa viac nebude môcť hlásiť, pretože už raz stratil poradie.

    Nasleduje pani poslankyňa Tomanová.

    Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi stručne sa vyjadrím k predloženým návrhom zákonov, a to k návrhu na vydanie zákona o hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona o príspevku na bývanie. Aj to len k zásadným trom nedostatkom, ktoré, pre ktoré nemôže byť tento návrh schválený. Dovolím si pripomenúť, že ide o návrh, ktorý bol v rámci legislatívneho konania a procesu stiahnutý pre zásadný nesúhlas, najmä z dôvodov objektívnej nedostupnosti príležitostí na aktiváciu, a to pri posudzovaní nároku na motivačnú časť dávky. A to tak v časti účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce pre dospelých, ale súčasne aj v časti motivačnej dávky pre deti v predškolských zariadeniach a komunitných centrách, ktorých je v súčasnosti veľký nedostatok. Nie je možné postaviť podmienku v zákone, ktorá nie je rovnako dostupná pre všetkých občanov, čím boli porušené Ústavou Slovenskej republiky garantované práva občanom. Ďalším zásadným nedostatkom tohto návrhu je opätovné porušenie Ústavy Slovenskej republiky, Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv, konkretizovaných v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, kde každému občanovi v hmotnej núdzi je garantované právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Zákon by mal definovať základné životné podmienky. Toto platilo naposledy v zákone č.195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, ktorý, myslím, že to bolo v článku, v § 2 v ods. 2, ktorý definoval základné životné podmienky ako jedno teplé jedlo denne, nevyhnuté ošatenie a prístrešie. Kaníkov zákon o pomoci v hmotnej núdzi, teda 599/2003 Z. z. jednoznačne vypustil definíciu základných životných podmienok, ale v § 19 v ods. 2 bolo jednoznačne obsiahnuté, že ak obec zabezpečuje vecnú pomoc v hmotnej núdzi, tak musí poskytnúť jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Analogicky, vychádzajúc z tohto ustanovenia, bolo možné zovšeobecniť, že toto sú tie základné životné podmienky garantované v čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Aj keď ich zabezpečenie je ďaleko finančne náročnejšie ako dávka a príspevky k dávke v hmotnej núdzi. Naviac, sumu životného minima bolo potrebné prehodnocovať zhruba každých päť rokov. Od 1. januára tohto roku mal byť, mala byť stanovená nová výška, suma, a to v zmysle štatisticko-normatívneho modelu. Čo sa nestalo. A preto aj posudzovanie hmotnej núdze podľa tohto inštitútu už nezodpovedá pomoci, ktorá by garantovala základné životné podmienky. Zdôrazním iba, že aj mnou uvádzaný rozpor s Ústavou Slovenskej republiky bol opakovane uplatňovaný v rámci pripomienkového konania k tomuto zákonu, a nebol odstránený. V tejto súvislosti, už som to raz povedala na adresu pani Nicholsonovej, neviem, či ide skutočne o nevedomosť, alebo či je to hlúposť, ale vložiť mi do úst, že o jednom jedle denne hovorila Tomanová, a potom odcitovať o jednom teplom jedle denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie, musím povedať, že toto sú dva absolútne odlišné momenty. Pretože, pokiaľ ja hovorím o jednom jedle denne, o nevyhnutnom ošatení, o prístreší, tak dá sa povedať, že preberám definíciu z predchádzajúcich rokov. Tá je ďaleko širšia ako jedno jedlo. Najskôr to bolo jedno jedlo a môžem to vytiahnuť aj z rôznych tlačových besied, kde o tom hovorila pani Nicholsonová. Potom hovorila o jednom jedle, už nie teplom, a potom dokonca aj o polievke. Takže neviem si predstaviť a moja reakcia na to bola, že si neviem predstaviť novorodenca, dieťa predškolského veku, dieťa v batolivom veku, predškolského veku ani školského veku o jednom jedle denne bez ošatenia pod holým nebom. Takže myslím si, že toto je skutočne neprijateľné. Naviac, ani tento predložený zákon negarantuje jedno zo základných ľudských práv, čo i len v rozsahu prístrešia, a hovorí iba o jednom jedle denne a hovorí o ošatení. Ale nehovorí o bývaní. A keď hovoríme o bývaní, bývanie je jedno z najzákladnejších ľudských a sociálnych práv. Takže toto je druhý dôvod, veľmi zásadný, pre ktorý takto prijatý zákon, takto pripravený zákon nemôže byť prijatý. Pokiaľ ide, pokiaľ ide o ďalšiu časť, ktorá sa dotýka teda hmotnej núdze a pre ktorú tento návrh nie je možné podporiť, je aj skutočnosť, že sa výrazne znižuje základná dávka. Napríklad u jednotlivca je to zo súčasných 62,5 eura na 37, 97 eura a u jedna plus jedna dokonca je to zo 119,1 na 55,28 eura. To je viac ako 50 percent. Prosím, nehovorím o sumách životného minima účinného od 1. 7., hovorím do 30.9., tie nové sa mi nechcelo nejakým spôsob doťahovať, ale aj tieto, tieto sú, stačia. V tejto, pretože, keby sme dosadili novú sumu, tak je ten rozdiel ešte výraznejší. V tejto súvislosti by bolo korektné informovať aj o skutočnosti, že ministerstvo práce spolupracovalo so Svetovou bankou práve pri príprave zákona o pomoci v hmotnej núdzi, o hmotnej núdzi a záverečná štúdia jednoznačne konštatuje, že výška dávky v hmotnej núdzi je u nás veľmi nízka a patrí medzi najnižšie v rámci členských štátov Európskej únie. Priemerná výška dávky plus príspevkov je 125,9 eura pre poberateľa mesačne. To je menej ako polovica zo sumy, ktorú môže jednotlivec minimálnou mzdou zarobiť po odpracovaní štyridsiatich hodín týždenne. To znamená, že pracovať sa oplatí, lebo výška dávky nie je dostatočne vysoká nato, aby uspokojila jednotlivca s pracovnou schopnosťou a odradila ho pracovať naviac, že v prípade vykonávania závislej práce sa z príjmu tohto občana odpočítava 25 percent, a vlastne u dôchodcov, ktorým vznikol nárok na dôchodok po odpracovaní dvadsiatich piatich rokov, sa za každý ďalší rok odpočítava ďalšie percento z jeho dôchodku. Čiže dá sa povedať, že určitým spôsobom pomáhame aj tým dôchodcom, ktorí napríklad odišli do dôchodku pred rokom 1988, má odpracovaných 40 rokov a jeho dôchodok je 200 eur. Pri odpočítaní, keď má odpracovaných 40 rokov, za každý rok mu odpočítavame jedno percento z jeho príjmu, z jeho dôchodku odpočítame tým pádom 40 percent, čo sa rovná 80 eur, 200 eur mínus 80 eur je 120 eur a dopĺňam ho do dávky 189,9 eura, to jest 69,9 eur. To znamená, že jeho príjem vytiahnem z 200 eur na 269,9 aj, aj deväťdesiat centov. Ak by sme stanovili v takomto prípade pre takéhoto človeka minimálny dôchodok na úrovni 220 alebo 230 eur, ako to predstavoval pán Mihál, tak by sme takéhoto človeka ukrátili o 49, dnes už je to, keď je životné minimum 194 eur, tak je to dokonca o 73 eur. A to je suma výrazne vyššia a zato, že títo ľudia vlastne a starí ľudia si svoje dôchodky zaslúžia, pretože v priemere do 31. decembra roku 2003 mali všetci odpracovaných v priemere 43,8 roka, to znamená 43,8 roka platili do systému a platili dane a prispievali takto na dôchodkový systém. A v tejto súvislosti si treba uvedomiť aj to, že sú to ľudia, ktorí dnes majú viac ako 80 rokov a sú plne odkázaní na pomoc tejto spoločnosti. Čiže to znamená, že je potrebné zohľadňovať aj zásluhovosť týchto ľudí a je potrebné im pomôcť akýmkoľvek spôsobom.

    V predloženom materiáli je treba povedať, že navrhujete neprihliadať na 35 percent zo závislej činnosti a 50 percent zo sumy starobných a iných dôchodkových dávok. Ja sa k tomu absolútne hlásim, pretože, keď som hovorila 40 celé, 43,8 roka mali starí ľudia odpracované, muži mali okolo tých, až do 50 rokov, čiže, a ženy okolo tých 38 rokov, dá sa povedať, že už ten priemer je asi taký, ako som hovorila. Čiže aj tých 50 percent odpočítateľnou položkou zo, teda z príjmu a z ich dôchodku, to je jedno, či sa jedná o dôchodok starobný, predčasný starobný alebo sa jedná dokonca o sociálny dôchodok, ak bol priznaný invalidovi z mladosti, pretože nemal odpracované roky, iba v jednom prípade nie, a to vtedy, keď sociálny dôchodok dostal človek, ktorý nepracoval celý život, a v šesťdesiatich, keď dovŕšil 65 rokov, tak mu bol priznaný, priznaný sociálny dôchodok. Čiže ja by som sa aj, aj by som to pripustila, ale na druhej strane si zase myslím, že nie je namieste to, aby takýmto spôsobom paušálne sme zvýhodňovali tých, ktorí neplatili do systému a neplatili dlhé roky, alebo nikdy nepracovali, a teraz odrazu im jednoznačne pridáme, tak ako tým, ktorí vlastne pracovali. A to je skutočne, myslím si, otázka na zváženie a aj vyšpecifikovanie a dá sa to, samozrejme, bližšie určiť a pomôcť. Toto, o ktorých, tieto pripomienky, ktoré som predniesla, tak hovorím skutočne len o tých zásadných, a napriek tým, že sa tu vznáša obrovská chvála zo strany súčasnej opozície, tvrdím, že tak závažné pripomienky ako som povedala, ktoré sú v rozpore s ústavou, ma oprávňujú na to, aby som podala návrh nepokračovať ďalej v prerokúvaní tohto zákona, a to v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku. Toľko asi k tomuto.

    Nedá mi však, aby som sa nevyjadrila k niektorým pripomienkam diskutujúcich. Napríklad pán Kaník na rozdiel, a nie je tu, je mi to veľmi ľúto, ale na rozdiel od neho perfektne ovládam nielen podmienky, ktoré som menila ja, ale perfektne ovládam aj zákon o pomoci v hmotnej núdzi, a nielen právne predpisy vo forme zákonov, ale aj, dá sa povedať, výnos, ktorý bol pripravený pani doktorkou Botošovou a ktorá jednoznačne, a na základe toho, že som si to dokonca aj odkontrolovala, nehovorí o paušálnom priznávaní, ale hovoril, tento výnos, o prehodnocovaní každého polroka a povinnosti zlepšovania si detí učebného výsledku. Tento tlak, ktorý bol kladený na pedagógov, aby jednak boli, dá sa povedať, zaťažovaní prácou naviac preto, aby hodnotili aj tieto otázky dotýkajúce sa pomoci v hmotnej núdzi tým rodičom, ktoré a pri, poskytovania im akéhosi štipendia za dobrý prospech, a naviac nezhodnocovali možnosť toho, aby sme si uvedomili, že nie každé dieťa si dokáže každý polrok o pol stupňa vylepšiť svoju známku. A ešte ďalšia vec. Tento výnos pána Kaníka sa netýkal detí, a to detí v špeciálnych školách, a netýkal sa, samozrejme, tým pádom detí so zdravotným postihnutím, ktoré sa nedokážu, ktorí si nedokážu zlepšovať teda svoj prospech. Takže bola by som veľmi rada, keby, mám ďalšie pripomienky, ale keďže tu pán poslanec Kaník nie je, nechcem k tomu hovoriť, pretože on je skutočne človek, ktorý s plechovou tvárou sa dokáže vyjadriť k hocičomu, hocikedy a hocijako, a vôbec mu nevadí, že klame alebo zavádza občana. Ja si pamätám jednu reláciu pána Krajcera hneď po schválení zákona o pomoci v hmotnej núdzi v roku 2004, kde z pléna položil starší pán otázku, prečo jeho dieťa, ktoré je do 25 rokov, sa započítava spolu s ním. A on mu bleskovo odpovedal, že to je len zlý výklad úradníkov. Nie. Dieťa do 25 rokov sa započíta a dokonca pri prijatí tohto zákona to bolo aj dieťa, ktoré malo vlastný invalidný dôchodok, lebo sa jednalo o invalida z mladosti, a nebolo výnimkou, keď takéto dieťa živilo nielen otca a matku zo svojho invalidného dôchodku, ale aj svojich súrodencov. Takéto reakcie boli aj na pána ministra Richtera v relácii O 5 minút dvanásť a podobne, kde nemal problém okamžite, okamžite zareagovať a vec, a takým spôsobom, čo nie je pravda a nie je to v zákone. Chcem veriť, že išlo uňho skôr o nevedomosť, a nie o klamstvo. Ale všetky obhajujúce reči úžasnému a vynikajúcemu nastaveniu druhého piliera potvrdzujú iba jedno, že obhajuje niečo, čo je neobhájiteľné v podobe jeho nastavenia, že ide o obchod tohto tisícročia a ľudia si o tomto, sa o tomto postupne presvedčia sami, pretože sa blíži pomaličky termín, kedy sporitelia budú, by mali mať vyplácané dôchodky z tohto systému.

    Pokiaľ ide o pani Nicholsonovú, dokážem iba zdôrazniť, že upratovať nástroj aktívnej politiky trhu práce po Tomanovej skutočne nie je potrebné. Zákon, tak ako bol schválený v roku 2004, bol rozšírený o ďalšie opatrenia, čím širší vejár nástrojov na, na, na aktívnu politiku trhu práce, tým väčšiu časť ľudí vieme poriešiť. Musím úprimne povedať, že kým nám sa darilo znižovať mieru nezamestnanosti napriek tomu, že nás zastihol rok 2009, kedy tie dopady krízy boli veľké a prepúšťali sme ľudí. V rámci Európskeho sociálneho fondu sme vytvorili 73 tisíc pracovných miest a podporili sme viac ako 83 tisíc pracovných miest, ktoré sme udržali. Bol prijatý jeden vynikajúci nástroj, ktorý ste vy vôbec nevyužívali a ktorý bol odkonzultovaný, a jednalo sa o lokálne zamestnávanie, to jest 9 mesiacov práca, plus platenie odvodov. Teda bola to práca na dobu určitú s podporou 80 percent z prostriedkov štátu a ESF. Bolo to najlacnejšie vytváranie pracovných miest. Toto ste ubrzdili, išli ste cez opatrenie, ktoré ste nastavovali. Áno, ja to beriem, samozrejme, protipovodňové opatrenia, ale tak ako ste ich nastavili a tak ako ste ich využívali, určite nie je v súlade a bude to mať dohru aj zo strany Európskej komisie, ako sa zatiaľ zdá.

    Pokiaľ ide o aktívnu politiku trhu práce, pretože zákon o hmotnej núdzi, ktorý tu je predložený, predpokladal, že by sa malo vytvoriť asi 170 tisíc pracovných príležitostí v rámci aktivácií, ktoré nie sú zabezpečené. Ja by som len pripomenula, odkedy ste nastúpili do vlády, od, tak vám neustále stúpala miera nezamestnanosti. Nepripravili ste žiadne opatrenie. Vedeli ste, že v septembri vám prídu ďalší absolventi, vedeli ste, že budete prepúšťať železničiarov. Dokonca ste sa vyjadrovali, a pani premiérka garantovala, že ani jeden železničiar neodíde, aby nebol preškolený. Nič také ste nepripravili a dá sa povedať, že ste dohromady ani peniaze poriadne nečerpali. Čiže z môjho pohľadu len toľko.

    Ešte na adresu pána Mihála, ktorý taktiež nemá problém povedať, ako pri zákone o sociálnych službách mi bolo z tohto miesta povedané, že Tomanová chce, aby ľudia, ktorí majú dôchodok 360 eur, aby neplatili za sociálne služby. Nie. Tomanová menila iba ochranu rodinných príslušníkov, ktorú ste si vy dovolili predložiť ako váš pozmeňovací návrh. Samozrejme, je to dobrý pozmeňovací návrh, ale okrem tohto pozmeňujúceho návrhu je tam potrebné doplniť ďalšie tak, aby boli podstatné. Taktiež prosím, aby ste si neprivlastňovali svoj, neprivlastňovali materiály, ktoré boli vypracované, či už je to stratégia všeobecného povinného dôchodkového systému Slovenskej republiky alebo analýza dlhodobej.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Jurinová,, Erika, podpredsedníčka NR SR

    Poprosím vás rozprávať k téme. Prepáčte.

  • Prosím? Ale ja rozprávam k téme.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Jurinová,, Erika, podpredsedníčka NR SR

    K zákonu o hmotnej núdzi.

  • Pani Jurinová, odzneli tu aj druhý pilier aj všetko. Zaujímavé, že pán Kaník sa k nemu mohol vyjadriť, a ja nie? Prepáčte.

    A ja by som len pripomenula, že nepokračujete, pán, nepokračuje súčasná vláda vo vašich krokoch, ale pokračuje v materiáloch, ktoré boli za mňa vypracované.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci: Nicholsonová, Mihál, Pollák, Hraško, Hlina. Piati. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa. Už ste tam.

    Takže nech sa páči, Lucia Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, ja chcem pripomenúť pani poslankyni Tomanovej, že nie je to moja hlúposť, keď som hovorila o tom, že jedno teplé jedlo denne ste vniesli do 599 zákona vy. Môžem vám aj povedať, kedy sa tak presne stalo. Bol to 10. september 2008. Novelizovali ste na základe vášho návrhu zákon č. 599 o pomoci v hmotnej núdzi, kde sa v § 1 na konci pripojila veta: "Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie." Dôvod, prečo ja v hmotnej núdzi neriešim prístrešie, pani Tomanová, je, že predkladáme samostatný návrh zákona o príspevku na bývanie. To ste si asi zabudli všimnúť, počas vášho bačovania na ministerstve, samozrejme, to prístrešie bolo riešené cez príspevok na bývanie, ktorý bol súčasťou dávky v hmotnej núdzi, takže nie je to moja hlúposť. Snáď ste to pochopili z toho, ako som vám to vysvetlila.

    A chcem povedať, že vy sa zastávate ľudí. Ja som hovorila, že nie každý poberateľ dávky v hmotnej núdzi zneužíva ten sociálny systém. Povedala som presne, ktoré sú to tie kategórie ľudí, ktorí zneužívajú ten sociálny systém. Vy neustále tu mávate tým, že proste majú málo peňazí a podobne. Ja vám prečítam jeden citát od pána kňaza, ktorý prežil celý život medzi Rómami: "Tvrdiť, že kradnem od hladu a klásť si pod koženú bundu alkohol a cigarety, tak tomu môže uveriť iba dezorientovaný masochista platený za svoje postoje z eurofondov." Toľko k vám, pani Tomanová.

    Ďakujem.

  • Ja by som len rád dal na pravú mieru tie čísla alebo tie počty nezamestnaných, ktoré nám na Slovensku pribudli za vlády Roberta Fica, ktoré za prvej vlády a ktoré pribudli za vlády pani Ivety Radičovej. Takže od začiatku krízy, to znamená od roku 2008 do polovice roku 2010, kedy sa vláda zmenila, za prvej vlády Roberta Fica pribudlo 140 tisíc nezamestnaných ľudí. Počas jeden a pol roka trvajúcej vlády Ivety Radičovej pribudlo 30 tisíc nezamestnaných ľudí, čiže štyrikrát menej. Pokiaľ ide o počet zamestnaných ľudí, počas vlády Roberta Fica od roku 2008 do polovice roku 2010 sa celkový počet zamestnaných znížil o 115 tisíc ľudí. Počas vlády Ivety Radičovej sa počet zamestnaných zvýšil o 50 tisíc ľudí. To sú čísla zo štatistík. A ďalej, pani poslankyňa, nesúhlasíte s naším návrhom. Ja sa teším, čo, aká bude vaša reakcia, keď sem príde vládny návrh zákona, ktorý sem nepochybne príde, veď je pripravený. A keď si pán minister s pánmi štátnymi tajomníkmi nájdu čas, tak ho určite predložia. Vy ste napríklad povedali v tejto snemovni 9. 9. 2011 na adresu našich zmien v dôchodkoch toto: "Zásadne nesúhlasíme s navrhnutou zmenou valorizácie dôchodkových dávok. Zmena valorizačného mechanizmu dôchodkových dávok povedie k ďalšiemu znižovaniu dôchodkov." Presne tu istú valorizáciu dôchodkov tu budeme mať na ďalšej schôdzi o tri týždne. Ďalej ste povedali: "Nemôžeme nesúhlasiť ani s novým spôsobom určovania dôchodkového veku, ktorý zavedie sústavné zvyšovanie dôchodkového veku." O tri týždne tu máme zákon z dielne pána ministra Richtera, ktorým sa urobí presne tá istá úprava, s ktorou ste vy pred.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ste povedali, že opozícia chváli tento návrh. Ja sa stotožňujem iba s myšlienkou tohto návrhu. Nestotožňujem sa so spôsobom realizácie tejto myšlienky, čo však neznamená, že táto myšlienka nemôže byť rozvinutá do lepšej, dokonalejšej podoby, ktorú možno by sme mohli zvládnuť. A ja si myslím, že takýto návrh zatiaľ, ten, ktorý je na stole, aj keď ešte raz hovorím, myšlienka je v pohode, nerieši závislosť na sociálnom systéme. V každom prípade, ja mám tiež zásadné pripomienky voči tomuto návrhu, lebo, samozrejme, ako dokázal by som si predstaviť oveľa komplexnejšiu úpravu sociálneho systému a možno trošku systémovo lepšie nastaviť ten sociálny systém tak, aby bol vhodný pre Slovensko, a zároveň nestotožňujem sa v podstate s názorom, že trestať ľudí, ktorí sa nedostali na pracovný trh, je v poriadku, ale stotožňujem sa s názorom, že trestať ľudí, ktorí sa nechcú dostať na pracovný trh. S týmto, pod týmto sa dokážem podpísať úplne v pohode.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani Tomanová, vyslovene, už som sa teda chcel viackrát vyjadriť ku tejto problematike, a vyslovene mi lezie na nervy to, ako si vyhadzujete na oči, ktorá vláda čo spravila a ktorá čo nespravila. Každá máte na tričku svoje maslo alebo na hlave. A vyslovene nič sa s tým nevyriešilo. To znamená, že preto tu sedíme dnes my, noví poslanci, aby sa niečo pohlo dopredu. Vo svojom prejave ste nepovedali nič konštruktívneho, ako by sa dala táto situácia zlepšiť, alebo akými krokmi to napraviť. Vláda už teda pripravuje nejaké návrhy zákona, som zvedavý, čo potom budete hovoriť, pretože ten zákon bude mať podobné znenie, respektíve podobné myšlienky vnesené. Takže potom vám to nebude vadiť, či ako? Takže pokiaľ to pripraví niekto iný, tak je to zle, pokiaľ to pripravíte vy, tak je to úplne super, špičkové. No a pokiaľ viem, tak sa tu rieši zneužívanie systému, ktoré ste vy doteraz nevedeli poriadne vyriešiť. Tak prečo teraz kritizujete? Skúste dať konštruktívne návrhy, skúste konštruktívne k tomuto pristupovať a potom to bude niečo, o čom môžete začať rozprávať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Škoda, je mi ľúto, že som prišiel o poradie. Som to nejakým nedopatrením. Ale dobre, rešpektujem, lebo chcel som k tejto téme vystúpiť. No a keďže som chcel, tak verím teda, že sa znova otvorí. A to, čo pani Tomanová povedala, nemám pocit, že bolo to, čo by sa očakávalo. To znamená, že niekto zo SMER-u príde a tento návrh rozcupuje na márne kúsky. A povie teda, že, že to je o ničom a že je niečo úplne iné a je to ďaleko lepšie. Tento pocit z toho nemám, a preto teda, že chcem k tejto téme vystúpiť, lebo ma zaujíma, tak chcem poprosiť vládny SMER, i keď ich je tu málo, ale teda aj hlavne povereného ministra, aby do septembra predložil, lebo to je riešením, že keď teda toto neni dobré, tak my máme niečo lepšie, tak treba sem s tým ísť. A čo najskôr. Tak ho vyzývam, aby do septembra predložil novelu týkajúcu sa týchto záležitostí, týchto záležitostí, ktoré túto krajinu ohromným spôsobom trápia, a nechcem, aby to bolo pochopené zle, v prípade, že do septembra takáto novela nebude predložená, tak zvážim, aké možnosti pre mňa, bývalého aktivistu, sú na to, aby som upozorňoval, že je čas sa k týmto problémom vrátiť a hľadať riešenia. Lebo, hold, riešenia sa nejakým spôsobom hľadajú a neignorujú. To, čo tu bolo v piatok, to, čo je tu dneska, je ohromná ignorácia celého problému. Už som to včera nazval hanba, už sa mi to nechce ani opakovať. Takže znova len opakujem, do septembra by som bol rád, keby vláda predložila, keď tento návrh je zlý, predložila dobrý návrh, rád sa k nemu vyjadrím.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tomanová vždy nezabudne napadnúť druhý pilier. Tak až je to obchod storočia, tak je to obchod storočia pre občanov tejto krajiny. Pre 1,5 mil. sporiteľov, ale aj pre tých ostatných. Pretože bez neho by dôchodkový systém skolaboval omnoho rýchlejšie. Vďaka nemu už dnes majú ľudia na svojich súkromných účtoch 5 mld. eur, ktoré by tam nikdy inak nemali a ktoré im budú pomáhať v starobe, a vy im to chcete vziať. A chcete to nahradiť prísľubom prvého piliera, tak poviem len jeden vzťah. Dnes na jedného dôchodcu pripadá šesť aktívnych ľudí alebo ľudí v aktívnom veku. Za dvadsať rokov to bude pomer skoro jedna k jednej. Na jedného dôchodcu jeden až dvaja ľudia v aktívnom veku. To aj malé dieťa vie, že takýto systém nemôže fungovať. Že nebude mať v živote nikdy dosť peňazí na to, aby dôchodky zaplatil. Vy ženiete ľudí, ktorí sú dnes mladší ako 50 rokov, do absolútne nezabezpečenej situácie v dôchodku. Vy ich vlastne obetúvate preto, aby ste zohnali pár peňazí dnes. A vy ste vtlačili sociálnemu systému svoju pečať, keď ste bola ministerka, za štyri roky, tak ja ju trošku na niektorých prípadoch pomenujem. Deti dostávajú, ktoré sú z rodín sociálne odkázaných, 17-20 eur len zato, že chodia do školy. Napriek tomu, že máme povinnú školskú dochádzku. Žena, ktorá je tehotná, len zato, že otehotnie, a zato, že je sociálne odkázaná, dostane 13,50. Dostávajú príspevok na zdravotnú starostlivosť, aj keď na to už neni žiadne opodstatnenie. A toto spôsobilo to, že pracovať sa prestalo oplatiť týmto skupinám ľudí. Pretože dostávajú sociálne dávky, to isté, čo by získali prácou.

  • S reakciou na faktické poznámky.

    Pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, pani Nicholsonová, dokázali ste, že skutočne neviete rozlíšiť o základnú podmienku zabezpečenie bývania, aj keď v rozsahu prístrešia, a niečo iné je príspevok na bývanie ako na udržanie si bývania. Takže prosím, keby ste sa venovali tomu a pracovali s tým, čo viete, a nie tomu, čomu nerozumiete.

    Pokiaľ ide o nezamestnanosť a mieru nezamestnanosti, viete, ja si pamätám, pán Mihál, veľmi dobre, keď bol prijatý zákon o službách zamestnanosti s účinnosťou od 1. februára 2004, kedy miera nezamestnanosti sa pohybovala na úrovni viac ako 20 percent priemerná a kedy sa rozpisovali z ministerstva práce pod vedením pána Kaníka percentá, koľko ľudí je potrebné vyradiť pre nespoluprácu. Najnižšia miera nezamestnanosti bola dosiahnutá za našej vlády v auguste a v septembri 2008, kedy sme išli na 7,34 percenta. Samozrejme, prišla kríza a kríza toto všetko zhoršila, ale keď sme odchádzali, od februára sme začali klesať s mierou nezamestnanosti. Vaším nástupom ste iba stúpali. Nepripravili ste žiadne opatrenia, ktoré sa týkali toho, aby ste pomohli absolventom a ďalším. Nechcem to rozoberať.

    Pokiaľ ide, pán Pollák, veľmi pekne ďakujem za vyjadrenie. Aj pánovi Hlinovi. A ja viem, že dá sa urobiť v hmotnej núdzi, a treba do toho zainteresovať veľmi spoluúčinne a súčinne spolupracovať s obcami, pretože majú veľmi dobré informácie o tom, ktorí ľudia dochádzajú za prácou, aby forma, hmotná núdza nebola posudzovaná formálne. Vieme si vyžiadať aj perfektné stanoviská pri spolupráci a možno odovzdaní niektorých kompetencií obciam, vieme teda aj tu sprísniť podmienky.

    Pán Kaník, na vašu adresu. Za vašej novely a vašej novely a vášho, novely zákona vznikli sociálne nepokoje. Boli tu rabovačky. Ľudia nedokázali prežiť a bolo potrebné pomôcť predovšetkým ľuďom s deťmi.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Dávam slovo pánovi poslancovi Mihálovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, a zároveň prajem všetkým prítomným dobrý deň. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si nadviazať na svoj prvý príspevok z rozpravy ešte z piatka a rád by som, samozrejme, využil priestor aj na reakcie, na to, čo zaznelo v rozprave k dvojičke nových zákonov. Zákona o hmotnej núdzi a zákona o príspevku na bývanie. Pripomeniem ešte raz. To, čo je veľmi dôležité, a to, čo trápi ľudí na Slovensku. Boli sme cez víkend na Spiši. Tam, opakujem, nehovorím nič nového, ale tam sa nám to znovu a znovu potvrdilo. Ľudia na Slovensku majú vážne problémy a ozdravný balíček, takzvaný ozdravný balíček, ktorý pripravuje vláda Roberta Fica a ktorý sa postupne bude dostávať aj na rokovanie tejto snemovne, ľudí dosť vystrašil. Lebo, nebudem hovoriť nič nové, idú sa zvyšovať dane, idú sa zvyšovať odvody, idú sa zavádzať nové dane. A dokonca aj takých ľudí, ktorí teda podľa rétoriky pána premiéra nemali byť nejakým spôsobom, pretože zarábajú veľmi málo, aj takí budú platiť vyššie odvody. A teraz myslím dohodárov. Dohodárov, ktorí sú radi, že si zarobia aspoň pán euro na dohody o pracovnej činnosti, brigádnickej práci študentov alebo dohody o vykonaní práce. Tak niektorí z nich budú platiť 13-percentné odvody rovnako ako zamestnanci a ich zamestnávatelia budú platiť 35 percent, tak ako za zamestnancov v riadnom pracovnom pomere, čiže zamestnávanie týchto ľudí sa veľmi predraží, prakticky o tretinu, a zároveň im aj hmatateľným spôsobom klesne čistý príjem. Čiže tí ľudia, ktorí sa snažia, ktorí sú pracovití, ktorí sa snažia uživiť svojou prácou, budú potrestaní, a tí ľudia, aj keď možno niektorí z nich chápu so škrípajúcimi zubami, že tento štát potrebuje riešiť deficity a súčasný premiér to nie je schopný riešiť nijako inak, ale oprávnene kladú otázku, kam tie ich dane idú? Komu tie dane idú? No, teraz nebudem hovoriť o eurovale a o španielskych bankách, ale vrátim sa k tomu, že máme tu veľký počet ľudí, ktorí žijú zo sociálnych dávok. Mnoho z nich je naozaj v ťažkej životnej situácii, ale, žiaľ, je medzi nimi aj mnoho takých, ktorí systém zneužívajú, pretože je nastavený príliš rozšafne, a to chceme touto dvojicou zákonov zmeniť. Prišiel mi od nejakého človeka taký mail na internet, cez internet, samozrejme, píšu mi taký vtip, že novinár sa pýta občana, ktorý evidentne nikde nepracuje a žije zo sociálnych dávok, hoci je plný sily, v mladom veku. Novinár sa ho pýta: Čo hovoríte na to zvyšovanie daní? A on s úsmevom odpovedá: Myslím, že nám to bude stačiť. Vážení priatelia. Takýto stav, ktorý je na Slovensku a ktorý bude ešte vlastne horší voči tým, ktorí pracujú, predsa nemôže zostať bez našej pozornosti. Na ministerstve práce sme počas našej krátkej éry celý rok, ak nie viac, tvrdo pracovali s veľkou skupinou odborníkov ministerstva, s ľuďmi, ktorí sú z externého prostredia, s expertami ZMOS-u napríklad, s neziskovými mimovládnymi organizáciami na tom, aby sme pripravili dva podstatné zákony. Zákon o hmotnej núdzi, zákon o príspevku na bývanie. Ten návrh alebo dá dvojica návrhov má za cieľ riešiť kumulujúce sa problémy v oblasti sociálnej. Tak, aby sme nikoho nepoškodili, tak, aby sme pridali tým ľuďom, ktorí sú v ťažkej situácii a ktorí chcú a môžu pracovať, aby sme nepoškodili tých, ktorí sú v zlej sociálnej situácii a z objektívnych dôvodov pracovať nemôžu preto, lebo sú už v dôchodkovom veku, preto, lebo sú občanmi s ťažším zdravotným postihnutím, ale zároveň, aby sme týmito novými zákonmi eliminovali možnosti, možnosti zneužívania nášho sociálneho systému, o ktorom, každý kto má trošku aspoň hlavu otvorenú, dobre vie, a najlepšie to vedia práve tí, ktorí to zneužívanie, ktorých sa to zneužívanie na ich vlastnej koži týka. Opakujem znovu. Nesmieme strácať čas. Čas je veľmi vzácny, zvlášť v situácii, v akej sme v súčasnosti. Ja chápem, že nové vedenie ministerstva má spústu iných problémov. Rieši sa teda ozdravný balíček. Rieši sa reforma prvého piliera. Hoci s tým nesúhlasím, ale vedenie ministerstva je, samozrejme, má plné ruky práce s deštrukciou druhého piliera. To všetko vrcholných predstaviteľov bohate vyťažuje. Je pripravená novela Zákonníka práce. Nesúhlasím s ňou, ale robí sa na tom, čiže vedúci predstavitelia, pán minister, páni štátni tajomníci, chápem to. Majú iné priority zrejme, nemajú toľko času, k tejto téme sa chcú vrátiť až v budúcom roku. Ale čo urobia? Urobia presne to isté, predložia do tohto parlamentu presne tie dva návrhy, o ktorých tu dnes rokujeme. Možno tam budú parametricky nejaké drobné zmeny. Možno aj na základe tejto diskusie sa umelo niečo vyfabrikuje, aby to bolo iné, ale iné to nebude. Vo svojej podstate to určite iné nebude, pretože iné to byť nemôže. Tí experti na ministerstve sú stále tí istí, vďakabohu. Naozaj, minister ich nevymenil, sú tam, sú plní energie, sú plní elánu a boli by radi, keby to, čo pripravili, šlo čo najrýchlejšie von. Ľudia, ktorí sú na úradoch práce, ktorí to budú aplikovať do praxe, sú presne tí istí, s ktorými sme diskutovali rok. Ľudia v mimovládnych organizáciách, ľudia zo ZMOS-u, z vyšších územných celkov sú presne tí samí, s ktorými sme tento balík chystali vyše roka. Na tomto sa nezmení nič. Ak sa tu mienime hrať na pravých, ľavých a ľudovejších a neviemakých, tak to je. Čo si o nás ľudia pomyslia? Že tento parlament je bábkové divadlo. Všetko je pripravené. Treba to spustiť. Môžme sa, samozrejme, baviť v rámci druhého čítania, vylaďovať niektoré veci. Ja keď som v tejto diskusii zachytil niečo, čo malo istý, istý zmysel ako podnet do druhého čítania, tak to bola otázka toho, či je naozaj tej práce dosť. Či naozaj vieme ponúknuť približne 120 možno tisícom ľuďom, ktorí by tú prácu mali mať zabezpečenú, tie miesta vo verejnoprospešnej oblasti. Aj v tejto diskusii, tí, ktorí sú z terénu, ktorí nesedia 20 rokov v týchto parlamentných laviciach, ale ktorí sem prišli z reálneho života, ako napríklad pán Huba, potvrdili, že tej práce je naozaj veľa. Pán Huba konkrétne, veľmi korektne, a ja s ním plne súhlasím, uviedol, že pokiaľ ide o lesy, tak tam to čistenie lesov je jasná, jasná téma, jasná príležitosť na to, aby sme dali týmto ľuďom takúto jednoduchú prácu, aby sme ich naučili pracovať, aby sme v nich oživili pracovné návyky. My sme za našej éry spustili program protipovodňových opatrení. Môžte si hovoriť, čo chcete, ale jedna vec je jasná. Takýmto spôsobom našlo prácu 10 tisíc predtým nezamestnaných ľudí. Starostovia, primátori, pán Bagačka, potvrdíte to, myslím, férovo, že toto bola pre tých ľudí možnosť, ako si môžu zarobiť, akým spôsobom sa zapoja do pracovnej aktivity. Tí ľudia to brali s nadšením a veľmi chcem na tomto mieste zdôrazniť, že tá práca bola zmysluplná, tých ľudí tešilo, že po nich niečo zostane, že to nebolo prekladanie jednej kôpky špiny na druhú a späť, ale že keď odchádzali večer domov, tak sa za seba obzreli a videli tam, že tam pribudla tá nová hrádzka, že sa ten tok potoka alebo riečky vyčistil. A zažili, že aj keď boli tie dažde, povodne menšie, tak sa ich obci nič nestalo, že skutočne to dalo zmysel. Čiže takejto práce je dosť. Veď to sa tu nemusíme presviedčať. Ak by na to prišlo, ak by predsa len bola určitá nedôvera, či to štátna správa, lebo to bude úlohou štátnej správy, nie starostov, či to štátna správa nezorganizuje, tak môžme sa, samozrejme, v druhom čítaní baviť o tom, že istý nejaký posun, nejaké prechodné obdobie tam vložme, ale nesmie to byť za nejako príliš veľa, pretože potom sa stratí zmysel všetkých tých navrhovaných opatrení. Priatelia, nehľadajme dôvody, prečo sa to nedá. To nie je cesta. Dajme hlavy dokopy a urobme to tak, aby sa to urobiť dalo. Tí, ktorí platia dane, sa na nás pozerajú a pýtajú sa, kedy sa konečne urobí so sociálnym systémom poriadok. Zdôrazňujem, nebavme sa o tom, že zo 63 eur bude 38. To sa bude týkať len tých, ktorí sa práci jednoznačne vyhýbajú. Všetci ostatní, tí, ktorí nemôžu objektívne pracovať, napríklad ženy s malými deťmi, osamelé matky alebo dôchodcovia, tí dostanú ten nový ochranný príspevok. Neprídu skrátka, ale tí, ktorí sú, ako som už hovoril na začiatku, mladí, plní sily, a to ja sa teraz nebavím, pán Pollák, o Rómoch, ja teraz hovorím napríklad o absolventoch rôznych našich úžasných vysokých škôl, ktorí skončia tú školu a zistia, že dobre im je pri mamičke, ktorá sa o nich postará, a tých 63 eur, tak to je také príjemné vreckové. Bavíme sa o takejto skupine napríklad ľudí, pretože tá správa Svetovej banky hovorí napríklad o nich. To sú skutočne, to sú desaťtisíce ľudí, ktorí takýmto spôsobom zneužívajú sociálny systém. Dobre, tak tým dáme teda menej. Je tu snáď niekto, kto s takýmto riešením nesúhlasí? Bavme sa o tých detailoch v druhom čítaní. Poprosím vás teda na záver, pri zdravom rozume, verte, tie návrhy sú pripravené dostatočne zodpovedne s dostatočnou diskusiou. Nie každý si ju všimol, tú diskusiu, možno máte iné záujmy. Nie každý je odborník na sociálnu oblasť, respektíve ho to nezaujíma, ale tu tá diskusia prebiehala. Môže prebiehať na pôde parlamentu ešte ďalší mesiac, ale nestrácajme čas, urobme spolu niečo pre Slovensko.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Pán poslanec Fecko a pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Fecko, nech sa páči.

  • Ďakujem. Áno, pán Mihál, ako ste hovorili, je to o čase a je to o jednotnom, by som povedal, že cieli, ktorý by sa mal dosiahnuť. Ja, samozrejme, v tejto oblasti nie som doma, ale začínam sa v nej tiež trošku zorientovávať, a musím povedať, že ma trošku zaskočilo, keď som sa dozvedel, že prakticky práce nie je možné dávať v danom katastrálnom území, že to bolo iba, dajme tomu, v zastavanej časti obce. Ja som to bral proste, veď predsa tie lesy, poľnohospodárska pôda, to je mimo intravilánu. To znamená, keď mi niekto povie, že nie je, ako povedal aj pán Huba aj pán Mičovský, je tam práce habadej, len teraz je otázka, aby to niekto, mal kto zorganizovať, aby mal tam kto nad nimi stáť. Lebo viete ako, bez kontroly nie sú žiadne výsledky, takže predpokladám, že všetky tie novely a všetky tie iniciatívy, ktoré pôjdu v tejto časti, povedia, že v tom území, kde sa vlastne môže ísť. A ja by som bol najradšej, keby sme mohli ísť aj do lesov aj do poľnohospodárskej pôdy. To znamená, hovorme o vodných tokoch, hovorme o výrube, o ochranných nejakých opatreniach, všetko sa dá. To znamená, že pri minimálnych nákladoch tá hrubá práca, nemusí byť neviemako vyškolený človek, a prakticky môže ísť na to, lenže aby tam bola tá kontrola. Takže dúfam, že štát bude mať tú silu, aby prijímal aj súkromne hospodáriacich roľníkov, aj lesy štátu, aj ja neviem aké VÚC-ky, čo majú v správe jednotlivé, či už povodia alebo nejaké tie územia, kde vlastne tie práce budú môcť byť aktivizované. To znamená, toto je u mňa reálny výstup, ktorý mal byť na katastrálnom území. To je jedno, či v Lomničke alebo kde, pretože aj tam sa dá nájsť pre tisíce ľudí kopu práce.

    Ďakujem. Toľko z mojej strany.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, kolegyne, pozorne som počúval tuná tú rozpravu a teraz chcem reagovať tu na pána Mihála. Zhodne aj ja sa stotožňujem s tým, že zavádzať odvody z dohôd o pracovnej, o vykonaní prác a zaťažiť to ešte trinástimi percentami, nie je to najšťastnejšie riešenie. Aj celkové zaťaženia, zvyšovania daní, sú tie ohlasy ľudí negatívne, nie pozitívne. Aj v minulosti je to osvedčené tak, ak treba naplniť štátnu pokladnicu. Naopak, treba ísť opačným trendom, znižovať dane. Ja viem, že sa to ľahko hovorí z pozície opozičného poslanca, ale skutočne, treba byť veľmi, veľmi citlivý v týchto otázkach. Páčilo sa mi tiež aj to, ako tu bola spomenutá skupina absolventov škôl nachádzajúcich sa na úradoch práce v evidencii. Je to naozaj taký novodobý fenomén, kedy vlastne mladí ľudia nechcú pracovať, hej. A tu treba naozaj veľmi citlivo diferencovať medzi tými ľuďmi, ktorí chcú pracovať a ktorí nechcú pracovať. To určite áno. Ja by som dal ale však na zváženie, aj čo sa týka aktivačných prác. Zamyslieť sa nad aktívnymi opatreniami trhu práce, a to je naozaj na ministerstve. Ja si myslím, že za posledné, možno aj 10 rokov, stále je to slabé, je to neefektívne. Ja tu nebudem hovoriť o konkrétnych vládach. Čo sa týka aktivácie ľudí, či v obciach, v intraviláne alebo extraviláne. Pred ôsmimi rokmi v našom okrese sme, myslím, že na Slovensku, najviac aktivovali ľudí. Boli to práve práce, ktoré sa realizovali aj pri čistení lesa a podobne. Tej práce je naozaj dosť, ale zamyslieť sa nad tým systémom. Ministerstvo je nato, aby vytvorilo tento systém.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Fecko, o tom je práve tá zmena, aby sa aktivačné práce neobmedzovali len na okruh obce a na aktivitu starostu, ale aby tú príležitosť využiť verejnoprospešné práce mali aj iné organizácie, napríklad štátny podnik Štátne lesy. Neviem, možno, že som to nepovedal presne, aby mohli využívať dokonca aj podnikateľské subjekty v prísne určených okruhoch, aby tam nešlo o nedovolenú konkurenciu, tieto verejnoprospešné aktivity. A áno, aj v poľnohospodárstve, veď keď sa prejdeme po regiónoch južného, východného Slovenska, tak tam vidíme veľmi veľa zanedbaných tých poľnohospodárskych budov alebo pôdy, kde sa môžu v rámci tých rekultivácii využiť nezamestnaní.

    A k pánovi Kuffovi. Nechcem teda, aby to vyznelo ako pingpong, ale v tom pozitívnom slova zmysle, ale skutočne, veď keď si zoberiete, že niekto pracuje na dohodu a zarobí povedzme 250 eur, a je rád, že má aspoň takýto príjem. Ak mu odtiaľ zoberieme 30 - 40 eur na odvodoch a bude mať, nie 250, ale len 210 príjem, a bohvieako to dopadne, či vôbec ten príjem bude mať, či ten zamestnávateľ ho zamestná, keď zamestnávateľ bude musieť z dvestopäťdesiatich eur odvádzať 80 eur na odvodoch ďalších. Takže tam práve hrozí, že tie nožnice medzi príjmom za prácu na dohodu a výškou príjmu z dávky sa nám zatvoria, a ľudia si veľmi ľahko spočítajú, že sa im skrátka neoplatí pracovať. Keď sa nezmení, veď to práve hovorím, keď sa neurobí zmena aj v systéme sociálnych dávok a keď sa naopak nasadia tvrdé odvody z dohôd, tak ešte viac sa neoplatí pracovať na Slovensku, ako je to doteraz. Čiže robme s tým niečo. Absolventi, aj na nich sa pamätá napríklad tým, že budú mať ponuku administratívnych prác alebo pri organizácii verejnoprospešných aktivít. Čiže kto chce, aj z nich, sa dokáže zamestnať a nemusí to byť práca v lese.

  • Odovzdávam teraz slovo pani podpredsedníčke Jurinovej, ktorá je posledne prihlásená do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si aj ja veľmi krátko, možnože to bude aj menej ako tri minúty, povedať niečo k tomuto zákonu, k týmto dvom novelám predkladaným našimi kolegami. Myslím si, že naozaj vládne veľký strach v spoločnosti z otvorenia tejto témy, a takisto si myslím, že aj minulá vláda mala veľkú ambíciu tým, že začala o tejto téme nielen diskutovať, ale aj predložila návrh, ktorý nakoniec naozaj bol stiahnutý. Už o tých dôvodoch asi netreba viacej rozprávať. Bolo to tu naznačené, bol to vlastne nesúhlas pani premiérky. Každopádne si myslím, že filozofiu, s ktorou išli v tomto zákone, treba ďalej rozvíjať. Je veľká pravdepodobnosť, že zákon neprejde. Podľa vyjadrení kolegov zo SMER-u je to viac ako pravdepodobné, čo ma na jednej strane mrzí, na druhej strane naozaj, vytvára to priestor na to, že všetky pripomienky, ktoré aj vzniesla pani exministerka Tomanová aj kolegovia niektorí zo SMER-u, určite zapracujú do tohto zákona. V to budeme veriť a v to budeme dúfať. Ale vráťme sa naozaj k tej filozofii, ktorá, si myslím, že je skutočne veľmi dobrá a otvára takú Pandorinu skrinku, ktorú sa bojíme riešiť. Všetci to chcú riešiť, hovorí sa o tom, ale keď má prísť už na to lámanie chleba, tak každý má z toho strach, lebo naozaj, začneme siahať tým, ktorí sú zvyknutí na istoty, začneme im siahať na tie istoty, a toho sa boja všetci. Pani ministerka Tomanová, exministerka hovorila, že štát má garantovať, alebo v ústave máme, v ústave je napísané, že štát garantuje základné životné podmienky. Samozrejme, a myslím si, že aj zavedením tohoto zákona tie, tie garancie zostanú. Akurát rozdiel je v tom, že štát bude garantovať tú nejakú sumu, ktorá človeku prináleží, ale je naviazaná zároveň na nejakú jeho aktiváciu. Je zaviazaná na jeho aspoň čiastočnú motiváciu prispieť k tomu, aby mi štát dal nejakú dávku. V tomto si myslím, že je to nóvum, ktoré naozaj treba podporiť, a treba sa o to ďalej snažiť, keď aj tento zákon neprejde. Vieme, že súčasný systém je príliš zložitý, príliš neadresný, a nie je schopné často odkontrolovať, tak ako aj pán, pán Mihál hovoril, že veľakrát tie dávky aj ľudia vedia, že sú zneužívané, ale, bohužiaľ, aparát, štátny aparát, úrady práce nemajú dostatočné kontrolné mechanizmy, možnože je to len v tom, že majú málo ľudí, že nestíhajú kontrolovať všetkých poberateľov dávok. Takže v tomto prípade si opäť myslím, že je veľmi dobré, dobrý spôsob, ktorý navrhujú, rozdeliť tú dávku na dve časti. Na dávku, ktorú naozaj štát garantuje, aj keď v nižšej sume, plus dávku, ktorú si môže tou svojou motiváciou pridať.

    Takže tento nový zákon rieši zneužívanie dávok. Rieši aktivácie, ktoré sú v oveľa širšom okruhu činností, rieši aktivácie bez časového obmedzenia, to bolo tiež veľmi často vytýkané, rieši súbeh dávky a práce, čo je veľmi dôležité, a pomaličky rieši vrátenie pracovných návykov ľuďom, ktorí tieto dávky poberajú. Je to naozaj v malej miere, ale predsa len je to takých päť-šesť bodov, ktoré stoja za to, aby sa nad tým naozaj ľudia, aby sme sa nad tým zamýšľali, a toto by mohol byť hlavne ten taký hlavný motivátor, prečo by sme zákon mali podporiť. Ako veľkú nevýhodu, to takisto tuná už bolo, to nebudem dlho o tom hovoriť, vidím strach z toho, že nebudeme schopní organizovať aktivačné činnosti. Aktivačné činnosti sú vhodené, alebo budú mať na starosti úrady práce, ktoré budú, ktoré by mali práce koordinovať. V tomto si stále myslím, že v tomto by mohol nastať najväčší problém, aj keď viem, že sú tam koordinátori, budú mať takisto príspevok na koordinačnú činnosť, ale každopádne v tomto vidím také veľké riziko, že projekt by mohol naraziť. A už iba na záver, myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme naozaj pokračovali v tom, čo započala minulá vláda, teraz predkladateľmi Luciou Nicholsonovou a Jozefom Mihálom, možno ak zákon neprejde súčasnou, aby sme naozaj z pasívne, z pasívnych občanov, občanov, ktorí čakajú a natŕčajú ruku, kedy už teda môžu dávku dostať, na aktívnych, aby si časti dávky zaslúžili. Takže ja, aj keď mám určité výhrady k tomuto zákonu, určite teraz podporím, aby zákon prešiel do druhého čítania, a tam by sme mohli nájsť priestor na debatu o vylepšovaní.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky sa s faktickou poznámkou prihlásili dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Fecko, máte slovo.

  • Ďakujem. Áno, Erika, sto percent s tebou súhlasím, že bude to o tých koordinátoroch, a ja hovorím o zodpovedných koordinátoroch, ktorí to musia zvládnuť, lebo ináč my si tu môžme maľovať, čo chceme, je to o tej kontrole stále, a to je jedno, či sme v Národnej rade, alebo sme, kopeme kanály, alebo čistíme lesy. Toľko z mojej strany.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne aj ja za slovo. V týchto príspevkoch viacerých sa objavilo to slovo aktivačné práce, celkove slovo aktivácia, áno, len zas, aby sme si nemysleli, že aktivačné práce teraz nám nejak vyriešia celý trh, lebo niekedy mám taký pocit, že niektoré príspevky sa v tom, v tom nesú. Aktivačné práce aj v rámci obcí, alebo menšie obecné práce, ktoré tiež v rámci tohto využívame aj, aj v samospráve, sú len takou časťou, mali by byť len takzvaným tým, nejakým tým prechodným schodíkom do nejakého normálneho pracovného pomeru. Ale keďže pracovné miesta nepribúdajú, takže my vlastne tie aktivačné práce tlačíme každý polrok dopredu, tých záujemcov, samozrejme, je, ale zas treba si uvedomiť, že za desať hodín týždenne tí ľudia nemôžu urobiť nejakú strašne duchaplnú prácu, môžu, môžu hrabať, môžu pokosiť, môžu pozametať, a tiež je to limitované, samozrejme, aj tými financiami, čo som povedal, ale aj, ale aj množstvom tých ľudí, hej. Že, že v tej obci trebárs je, alebo konkrétne poviem na, na naše mesto, máme dvesto ľudí, hej, päťdesiat aktivačných, stopäťdesiat obecných, kde vieme si to rozložiť, ale musí byť tá, samozrejme, tá kontrola cez technické služby, čo zase menšie obce majú obrovský problém zabezpečiť koordináciu a, samozrejme, hlavne zaplatiť tohto koordinátora, aby mohol trebárs dávať pozor na, na týchto aktivačných. A potom to všetko mnohokrát zostáva na samotného starostu, ktorý, ktorý nevie, kde rýchle skočiť, a potom niektoré práce sa vykonávajú dobre a niektoré potom možno aj kúštik krívajú.

  • S reakciou na faktické poznámky, pani podpredsedníčka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za pripomienky. Určite najväčšia časť padne naozaj na samosprávy, bohužiaľ, ale zasa, myslím, že to Lucia spomínala vo svojom príspevku, že tak ako existujú starostovia, ktorí už teraz naozaj aktívne pristupujú k týmto činnostiam, proste nikto nezagarantuje, že tí ľudia budú využívať všetky nástroje, ktoré im bude zákon ponúkať. Ešte mi napadlo k tej aktivácii, ako ste hovorili, aktiváciu budú mať teraz, budú mať možnosť vykonávať dvadsať hodín týždenne a naozaj, samospráva má možnosť zobrať si aj príspevok na aktivačnú, na koordináciu tejto činnosti. V tom je veľká výhoda, takisto aj pracovné pomôcky sa budú dať z tohoto zabezpečovať, ale ešte ste spomenuli, že nie je to, že je to len dočasná záležitosť. Máte pravdu, je to dočasná záležitosť a toto je presne to, čo som zabudla spomenúť v tom svojom príspevku, že kedy sa začne riešiť, ale to už asi je otázka naozaj na túto vládu, že kedy sa začne riešiť aj naozaj ten medzitrh práce, do ktorého by naozaj títo ľudia po aktivačných prácach mohli vstúpiť.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k obidvom bodom programu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Kýve hlavou, že áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja tu vidím už chronicky známe tváre, strašne sa vám vopred ospravedlňujem, ak budem hovoriť niečo, čo ste už počuli, lebo pri prerokúvaní týchto dvoch návrhov zákonov tu sedia, mám pocit, stále tí istí. Je mi úprimne ľúto, že to neprilákalo väčšiu pozornosť našich kolegov.

    Na úvod by som chcela povedať zopár vecí. Nie každý poberateľ dávky v hmotnej núdzi v tejto krajine zneužíva sociálny systém a zneužíva systém pomoci v hmotnej núdzi. Nie je to tak. Nie každý poberateľ dávky v hmotnej núdzi je Róm a nie každý Róm je poberateľ dávky v hmotnej núdzi. To je podľa mňa dôležité povedať, lebo my tak oscilujeme veľmi medzi tým, či sa rozprávať o pomoci v hmotnej núdzi, miešame do toho takzvaný ten rómsky problém, myslím si, že tým pomerne dosť možno aj urážame tých Rómov, ktorí sú integrovaní, ktorí sú častokrát vzdelaní. Poznám Rómov, ktorí majú dve vysoké školy a nie sú odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi v tejto krajine. Povedzme si teda, kto sú tí, ktorých potrebujeme zo systému nejakým spôsobom vypudiť, pretože zneužívajú systém pomoci v hmotnej núdzi na Slovensku. Ja som to už spomínala, sú to tí, ktorí sú častokrát bohatí, sú to podnikatelia, ktorí sa dobrovoľne uvrhnú do hmotnej núdze po formálnej stránke, pretože napríklad sú dlžní tomuto štátu peniaze, prevažne cez sociálne poistenie. Oni sa zbavia formálne majetku, zbavia sa príjmu, uvrhnú sa do hmotnej núdze a ulakomia sa na tú základnú dávku v hmotnej núdzi, ktorú berú od štátu, rovnako ako berú napríklad aj príspevok na bývanie. To je jedna kategória ľudí.

    Tá druhá kategória ľudí, to sú, to sú ľudia, ktorí ten systém zneužívajú, lebo my sme im dovolili, aby ten systém zneužívali, a oni ho zneužívajú vyslovene z takého pudu sebazáchovy. To sú ľudia zo sociálne vylúčených spoločenstiev. Hovoríme v prevažnej miere o miestach, kde je koncentrovaná chudoba, a koncentrovaná chudoba na Slovensku je v prevažnej miere v rómskych osadách. Tak to je. Nie oni sú ale vinníci, vinníci sú tí všetci, ktorí kedysi dávno ten sociálny systém nejako nastavili, a vinníkmi sme my všetci, ktorí sme až doposiaľ nenašli odvahu na to, aby sme ten sociálny systém nejakým spôsobom zmenili. My sme z tých ľudí urobili doslova žobrákov, ktorí raz za mesiac vystrú ruku a štát im do nej vloží peniaze bez ohľadu na to, že by od nich niečo, niečo očakával, akúkoľvek protihodnotu. My sme tí, ktorí sme vinní za rôzne aj iné vtipy, o ktorých hovoril pán Mihál. Ja som chodila po rómskych osadách, a keď sme mali takú debatu, že čo si myslia o gadžoch, tak takmer jednoznačne tam zaznievalo, že gadžovia sú na robotu. Tak to je. Ale to nie oni sú vinní za tento stav, vinní sme naozaj my všetci. Ja si myslím, že asi viete, že, že ten problém, my hovoríme teraz o ňom vo vzťahu k dospelým, ktorí už sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi, ale ten problém sa bezprostredne týka detí, ktoré vyrastajú v tých osadách.

    Ten problém sa, ja už som to raz prirovnala k tej snehovej gule, a tak to naozaj je, nabaľuje a nabaľuje sa obrovskou rýchlosťou, tie deti nemajú žiadne pozitívne príklady hodné nasledovania. Prečo očakávame od toho dieťaťa z osady, že príde do školy a bude akýmkoľvek spôsobom pracovať na tom, aby dosahovalo dobré výsledky? Ono nemá prečo, ono nemá ten vzor, ono si myslí, že stačí si urobiť zopár tried, častokrát na špeciálnej základnej škole, tá realita je taká, že šestnásťroční nám vychádzajú zo 6. ročníka špeciálnej základnej školy a nevedia sa ani podpísať, a im to neprekáža. Prečo by im to malo prekážať? Štát sa pýta, či si výdobytkom špeciálnej základnej školy, či vieš písať, čítať, či chceš pre tento štát vytvárať nejaké hodnoty, keď im mesiac čo mesiac dávame peniaze? Nepýta. Prečo by malo, kde je motivácia toho dieťaťa, aby sa nejako vymanilo z toho začarovaného kruhu? Tá motivácia neexistuje. Ja si myslím, že pozitívna diskriminácia je niečo, o čom nech sa pokojne ďalej baví Brusel. My by sme sa na tú vec mali začať pozerať veľmi, veľmi racionálnym spôsobom a mali by sme sa prestať hrať na pozitívnu diskrimináciu.

    My by sme mali nabrať odvahu na to, aby sme urobili rez tam, kde to všetko kedysi dávno pred rokmi začalo. A to je ten náš sociálny systém. Ono to bude šoková terapia, ale ja si myslím, že pomôže. Iným spôsobom sa nedopracujeme k tomu, aby ľudia, ktorí sú dnes pasívni, a štát ich za túto pasivitu odmeňuje, aby sa prebrali k akejkoľvek forme aktivity. Tak ako nemáme čo vyčítať ľuďom, ktorí žijú v miestach s koncentrovanou chudobou a zneužívajú tento sociálny systém, tak by sme nemali vyčítať ani jeden druhému podľa mňa, pretože tí pred nami, čo tu sedeli, stopäťdesiati, sú takisto vinní, ako my, stopäťdesiati, ktorí tu sedíme teraz, vinní sú poslanci výboru pre sociálne veci, vinní sú všetci ministri a všetci štátni tajomníci, ktorí len sedeli a 20 rokov rozprávali o tom, o čom tu rozprávam aj ja teraz. Každý z nás podľa mňa mohol urobiť viac, ten čas sa nedá vrátiť, ale dnes vieme, že tá situácia je obrovsky napätá. Tu si hádžu teraz medzi sebou horúci zemiak o tom druhom dôchodkovom pilieri, ako to nastaviť, ako to nenastaviť, ako to vidíte vy, ktorí ste prosociálne orientovaní, ako to vidíme my, ktorí sme pravicovo orientovaní, dobre. Na všetky tieto hrátky okolo druhého piliera je čas. Ale keď hovoríme o rómskych osadách, keď hovoríme o sociálne vylúčených spoločenstvách, keď hovoríme o tej tretej generácií, ktorá tam vyrastá bez akýchkoľvek pracovných návykov, keď hovoríme o tých deťoch, ktoré nemajú pozitívne príklady hodné nasledovania, tak myslím, že každému z nás je zrejmé, alebo by malo byť zrejmé, že my už tu čas nemáme.

    My musíme konať veľmi rýchlo. To je odpoveď na vaše otázky, prečo si nepočkáme na vládny návrh zákona. No, nepočkáme, pretože táto situácia už nemá odklad. Neviem, ako vy, kolegovia, ale ja som bombardovaná takmer každý deň e-mailami a listami od ľudí, ktorí žijú v bezprostrednej blízkosti rómskych osád a už naozaj nevedia, čo ďalej. A ja teraz nehovorím, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi zázračne vyrieši všetky ich problémy. Samozrejme, že nie. Ale je to prvý krok a je to základný krok k tomu, aby sa tá situácia meniť začala. Ja som bola možno prvý politik, ktorý, som prišla do, do, do osád, ktoré boli zrazu oddelené nejakým vysokým múrom, a ja vám poviem úprimne, že ja som bola nainfikovaná takým tým ľudskoprávnym ako, asi by som to mala proste odmietnuť, asi by som mala používať nejaké veľké kvetnaté slová, aby som to nejakým veľmi inteligentným spôsobom okomentovala. Ja som stratila reč. Ja keď som počúvala argumenty tých, ktorí ten múr postavili, stratila som reč. Bola by som veľký pokrytec, keby som spoza toho môjho pekného stola v Bratislave im išla rozdávať nejaké rozumy. Cítila som sa byť pred nimi vinná. To nie oni postavili ten múr, to ja, ktorá som v tom čase mala tie kompetencie na to, aby som to zmenila, som to proste nedokázala. Nedokázala som zmeniť tú situáciu tak, aby tam oni ten múr nemuseli postaviť, tak si postavili múr. Ak im to vyriešilo len časť problémov, ak im to pomohlo k tomu, že Rómovia z osád už nechodili, s prepáčením, močiť na ich novopostavený dom, tak nech si tam tie múry stavajú, a ja nemám žiadne morálne práva na to, aby som ich za to kritizovala. Taká je realita. A aj to ma doviedlo k tomu, aby som napriek tomu, čo si všetci o tom myslíte, predložila tento návrh zákona, ja viem, že to majú v pláne legislatívnych úloh, ja to viem, ale dočkáme sa toho o rok, dočkáme sa toho o rok a pol? Veď máte štyri roky. Ako dlho budeme čakať? Je pre vás jednoduché, pre vás prosociálnych prísť so zákonom, ktorý sprísňuje, veľmi radikálnym spôsobom sprísňuje poberanie dávok v hmotnej núdzi? Tak to nechajte urobiť nás, tak to proste len podporte, nech to ide do druhého čítania, privítam akékoľvek racionálne návrhy, akékoľvek pozmeňováky, ale nenechajte to, s prepáčením, zakapať len preto, že ste z nejakého iného politického spektra, to je hlúposť. Preto to na Slovensku vyzerá tak, ako to vyzerá, pretože my proste sme politicky totálne nekultúrni, a je úplne jedno, či to je SDKÚ alebo SMER. Prídeme a začíname stavať nanovo a potom príde niekto ďalší a zrúca to, čo bolo postavené, a začína stavať nanovo. To je odpoveď na otázku všetkým tým ľuďom, že prečo to tí politici neriešia. Nuž, pre toto, lebo hráme svoje sprosté politické etudy a je nám v tom momente úplne jedno, ako žijú ľudia, ktorí sa napríklad nachádzajú v blízkosti rómskych osád.

    To, že chceme sprísňovať to poberanie dávok v hmotnej núdzi, povedal to pán Huba a ja som strašne vďačná za to, že to povedal, lebo veľmi málo to tu zaznieva. Pre mňa to je prostriedok sociálnej inklúzie, neznášam inak to slovné spojenie, lebo takmer nikto tomu nerozumie, kto by tomu rozumieť mal, že čo to je tá sociálna inklúzia. Ale ja tým sledujem to, že to dieťa sa ráno zobudí a matka a otec aspoň trikrát za týždeň budú musieť zdvihnúť svoj urodzený zadok a ísť a chytiť tú lopatu do rúk a proste vykonať aspoň niečo. Budú robiť aspoň niečo za to, čo im štát dáva. Jednoducho v tomto bude tá zásluhovosť a v tomto bude tá férovosť a v tomto sa dokáže obohatiť aj štát, pretože tí ľudia zrazu budú vytvárať hodnoty pre štát, ktorý ich živí. Nehovoriac o tom, že tým sledujem aj to, že statusovo tí ľudia možno budú niekam napredovať, možno budú, pretože keď urobia niečo zmysluplné v rámci aktivačných prác, tak ja si myslím, že aj tá spoločnosť na nich začne nazerať inak, len im dajme zmysluplnú aktivizačnú činnosť.

    Ja by som vám chcela prečítať zopár viet, ktoré mi prišli mailom od pána farára z Lomničky. Ja si toho človeka veľmi vážim, to je jedna z tých obcí, o ktorých som hovorila v mojom predošlom vystúpení v piatok, keď tu už nesedel takmer nikto, a vtedy som hovorila o tom, že tam, kde zlyháva štát, čo bezpochyby zlyháva, tam kde zlyháva samospráva, tak v prevažnej miere musím povedať, že je to cirkev, ktorá robí niečo so sociálne vylúčenými spoločenstvami. Lomnička je toho perfektným príkladom, pretože tam samospráva zlyháva v absolútne plnej miere. Pán farár to napísal krátko potom, ako dostali sociálne dávky. Deti nechodia poriadne do školy, lebo veria, že sa im niečo ujde pri prílišnej jednorazovej štedrosti rodičov a niečo im kúpia, kým ostatok prepijú. Rodičia pijú doma a deti vonku, nemá ich kto kontrolovať. Sami vidíte, páni poslanci, že situácia sa vyhrocuje čím ďalej, tým viac. Musí sa začať robiť aspoň po troške poriadok, lebo ináč sa to nezvládne. Tá troška, tá troška je určite aj náš návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi a návrh zákona o príspevku na bývanie. Pán farár cituje ďalšieho farára, ktorý drvivú väčšinu svojho života prežil medzi Rómami, je to pán Jozef Krišanda, ktorý hovorí: "Dávať im peniaze je nezodpovednosť a potvrdzuje to iba kozmické teórie o existencii čiernej diery, v ktorej sa stratia všetky materiálne hodnoty." Chýba nám tu prísna kontrola pohybu sociálnych dávok. Nie je predsa normálne, aby deti chodili vyhladovené preto, že rodičia nevedia, čo s alkoholom. Takisto nemôže nemocnica živiť podvyživené deti len preto, že rodičia všetko prepili a do podpory je ešte ďaleko. Kto by však zo sociálnych pracovníkov chcel riskovať nepríjemný slovný stret či dokonca bitku, keby sa niekomu odvážil siahnuť na sociálne dávky? Preto to musí urobiť štát, pre toto musíme nabrať odvahu, aby sme kryli aj takých ľudí, ktorí chcú, ale majú obmedzený mantinel možností, ako narábať s týmito ľuďmi. Pán farár píše o tom, že verí, že sa mu podarí čo najskôr presadiť pokus s e-pay kartami. Iste to nevyrieši všetko, ale je nádej, že aspoň niečo vyrieši. Predpokladám, že nemusím začať hovoriť, že o čom mal byť náš projekt e-pay kariet, ktorý sme chceli naštartovať na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Je mi veľmi ľúto, že súčasné vedenie ten, ten projekt zastavilo, pretože ten projekt, tak ako bol nastavený, bol konzultovaný práve s terénom, bol konzultovaný s ľuďmi, ako je pán farár z Lomničky a s ďalšími, ktorí chcú bojovať proti úžere, pretože momentálne napriek tomu, že úžera, tak ako všetko v tých našich zákonoch, máme fantasticky napísané zákony, ale platia iba na papieri, pretože ich vymožiteľnosť je nulová, tak v týchto našich zákonoch úžera, samozrejme, je postavená mimo zákon, akurát, že ten úžerník je v prvom rade chránený tými, na ktorých cudzopasí. Pretože v konečnom dôsledku to nie je štát, v konečnom dôsledku to nie je samospráva, ale v konečnom dôsledku je to ten úžerník, kto im podvrhne suchý krajec chleba, keď už sú na tom tie deti tak zle, že tri dni nemajú čo do úst. V konečnom dôsledku, paradoxne ten, čo na nich najviac zarába, je ten, čo im nakoniec na sklonku týždňa krátko pred dávkami zachráni život. Takže je mi veľmi ľúto, že, že projekt e-pay kariet súčasné vedenie ministerstva zastavilo, ale zase na druhej strane, a to je odpoveď na faktickú pána poslanca Číža, ktorý tu dnes, ktorý tu dnes nie je, on sa pýtal, že čo sme presadili my a čo pre nás zostalo, čo po nás zostalo. Tak v prvom rade boli to tie e-pay karty, ale v druhom rade to bol zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách. Ten zákon som napísala do programu strany Sloboda a Solidarita, keď sme išli do volieb, pretože som si myslela, že by to mohlo fungovať, že by to mohlo fungovať lepšie, ako všetky tie stratégie a deklarácie, ktoré sme prijímali, a koncepcie, ktoré prijímala každá jedna vláda, každá tá koncepcia bola iná, žiadnu sa nepodarilo naplniť, pretože my sme z toho mali všetci, respektíve ministerstvá, ktoré to mali vykonávať, mali z toho trhací kalendár. Tak mi napadlo, že možno by bolo dobré, keby to bolo v zákone. Predsa len ten zákon sa neplní ťažšie, ako nejaká koncepcia alebo stratégia. Začali sme na tom pracovať, bol to, keďže to bol zákon veľmi ojedinelý svojho druhu, on, tomu musel predchádzať legislatívny zámer, takže sme začali pracovať na legislatívnom zámere, a tam boli všetky tie veci, na ktorých sa podľa mňa zhodneme, alebo aspoň s drvivou väčšinou. Minimálne tá povinná predškolská výchova, my vieme, že nemôžme prísť a proste celoplošne prikázať, že všetky deti choďte do škôlky. Nie, ale vieme to urobiť pre istú kategóriu ľudí, ktorá to potrebuje. Tie deti potrebujú sedieť od troch rokov v tých škôlkach, v šiestich, keď prichádzajú do nultého ročníka, je už neskoro. Tam je tak strašne veľa zanedbaného, že ten stav sa už nedá napraviť.

    Takže v zákone o sociálne vylúčených spoločenstvách, ktorý mal koncepčne riešiť vlastne život v sociálne vylúčených spoločenstvách od kolísky až po hrob, sme riešili okrem iného povinnú predškolskú výchovu, okrem iného sme tam riešili, čo sa týka zdravia, aj dobrovoľné sterilizácie. Tie dobrovoľné sterilizácie sme riešili nie preto, aby sme tým ženám, ktoré majú desať, jedenásť detí a ani nevedia, kde ich majú, lebo každé je v inom detskom domove, nie preto, aby sme im uškodili, ale preto, aby sme im pomohli, to po prvé. A po druhé, aby sme naplnili to, v čom sa Slovensko zaviazalo v rámci medzinárodných dohovorov. My sme sa v rámci medzinárodných dohovorov okrem iného zaviazali k tomu, že umožníme prístup k službám reprodukčného zdravia pre všetkých, bez rozdielu na to, z akej sociálnej vrstvy pochádzajú. Ja som chodila po tých osadách a rozprávala som sa s tými ženami, za mnohé jeden, jeden prípad. Daniela, ktorá mala štrnásť detí, štrnásť detí, asi tri sa jej krčili na dlážke a ostatné mala v detskom domove a s ďalším bola tehotná. Ja som sa jej pýtala, že či ju baví mať toľko detí a byť neschopnou sa o nich postarať. Ona mi hovorí: "Mňa to nebaví, ale ja proste neviem, čo mám robiť, pretože nepoznám žiadnu formu ochrany, a jednoducho ja som tehotná takmer každý rok." Tak som sa jej pýtala, že keby mala tú možnosť podstúpiť dobrovoľnú sterilizáciu, či by ju podstúpila, inak bola to, bola to žena, ktorá sama prišla z detského domova a bola vyučenou šičkou. Naozaj sa s ňou dalo celkom lucidne porozprávať, a ona hovorí, že by to privítala. Neviem, že nakoľko teda pochopila celý ten kontext, ale nebolo to jedno stretnutie takéhoto druhu. Absolvovala som ich niekoľko a tie ženy skutočne vítali možnosť, že by mohli ísť na dobrovoľnú sterilizáciu podmienenú, samozrejme, informovaným súhlasom, ktorý sa dá zabezpečiť. A ja teraz chápem, že každý máme nejakú svoju ideológiu, nejaký svoj "izmus" a ten nám dovoľuje alebo nedovoľuje na toto pozerať racionálne. Úplne chápem, že mnohí z vás to odmietnu proste z presvedčenia, kvôli náboženskému presvedčeniu a podobne, rozumiem tomu. Ja tým iba chcem povedať, že existuje veľmi široké penzum možností a že my by sme sa mali začať pozerať na, na problém, ktorý so sebou prináša koncentrovaná chudoba v rómskych osadách veľmi racionálnym spôsobom, lebo inak sa nikam nepohneme.

    Takže keď sa pán Číž pýtal, že čo sme presadili, tak ja som celkom hrdá na to, že sme vypracovali ten legislatívny zámer k sociálne vylúčeným spoločenstvám, ktorý obsahuje strašne veľa vecí. Rieši aj zamestnanosť, rieši sociálne bývanie, rieši zdravie, nielen vo vzťahu, samozrejme, k dobrovoľným sterilizáciám, rieši vzdelávanie detí, nielen v predškolskom zariadení, ale napríklad aj obrovský problém, ktorému čelíme, že väčšina tých rómskych detí naozaj je vzdelávaná na, na špeciálnych základných školách. A my takto produkujeme zástup tých, ktorí v šestnástich idú na úrad práce a do konca života sú vlastne odkázaní na, na pomoc od štátu. A som veľmi rada, tak ako, tak ako ma mrzí, že ministerstvo zastavilo projekt e-pay kariet, som naopak veľmi rada a som veľmi prekvapená, že si adoptovali za svoje vlastne myšlienku zákona sociálne vylúčených spoločenstiev, že našli tú odvahu to dať do, do plánu legislatívnych úloh, a veľmi sa teším na to, že v paragrafovej úprave sa možno čoskoro budeme týmto zákonom zaoberať.

    Pán poslanec Jasaň hovoril, že nemôže podporiť zákon o pomoci v hmotnej núdzi a zákon o príspevku na bývanie kvôli tomu, že to nie je komplexné, a kvôli tomu, že mu tam chýba dialóg s obcami. Opak je pravdou, my sme vyslovene koncipovali ten návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi aj príspevku na bývanie na základe spolupráce so starostami a primátormi obcí a miest, tých obcí a miest, ktoré čelia tomuto problému, ktoré sú na východnom Slovensku. Ja som absolvovala, to boli desiatky stretnutí, kde sme sa rozprávali, ja neviem, bolo nás tam sto, bolo nás tam osemdesiat, so starostami a primátormi, a všetky ich požiadavky, všetky ich pripomienky prešli do návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Naozaj, my sme so ZMOS-om išli bez akýchkoľvek rozporov, oni sa, samozrejme, úplne najviac obávali organizovania aktivačných prác, a preto sme, sme to navrhli tak, že vlastne zodpovednosť za organizáciu aktivačných prác preberie štát prostredníctvom úradov práce, ale rozumiem tým z vás, ktorí ste napríklad starostovia, ste primátori a máte stále nejaké obavy, pretože úplne férovo to priznávam, že bez toho, aby bola aktívna samospráva, ten systém aktivačných prác zlyhá tak či onak, nech už to bude koordinovať ktokoľvek.

    Pán poslanec Jasaň ale hovoril o tom, že je nekomplexný, že, že mu chýba tá komplexnosť. Áno, áno, to tiež férovo priznávam, že komplexné by to bolo vtedy, keby sme predložili komplet celú novelu zákona č. 5 o službách v zamestnanosti, ale chcem vám všetkým povedať, že tak ako som nechala zákon, návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi a príspevku na bývanie v treťom šuflíku odspodu, tak medzi týmito návrhmi zákona, možnože v inom šuflíku, leží aj komplexná novela zákona o službách v zamestnanosti. Súčasnému vedeniu stačí len načrieť a vytiahnuť ju. A tá plne korešponduje s tým, čo navrhujeme v pomoci v hmotnej núdzi, zavádzame tam medzitrh práce, aj to tu veľmi racionálne tiež odznelo, že, že bolo by dobré, keby tam bolo povedané nielen to A, že aktivačné služby, ale kam tí ľudia potom pôjdu, a ja hovorím, že by mali ísť na medzitrh práce. Bolo by absolútne skvelé, keby ministerstvo prišlo s týmto návrhom. Keď nie, tak zase to bude forma možnože nejakej poslaneckej iniciatívy. Uvidíme, ako dopadne tento návrh.

    Ja keď som vstupovala do politiky, mne mnohí z vás, ktorí tu sedíte už dlhšie, tak mnohí z vás mi tak priateľsky hovorili, že nechoď do tej rómskej témy, že to je, to je téma, ktorá je proste ťažká, na tom si nenaženieš žiadne politické body, pretože to sú všetko riešenia, ktoré si vyžadujú beh na dlhú trať. Evidentne som nejaké body nazbierala, pretože som bola zvolená opätovne do Národnej rady Slovenskej republiky, ale môžem vám povedať, že úplne čisto, úprimne nie som na to nijakým spôsobom hrdá, lebo faktom je, že veľa vecí bolo rozbehnutých, veľa vecí bolo pripravených, ale veľmi málo sa nám podarilo presadiť. To je, to je pravda. Keby som mohla ten čas vrátiť späť, tak by som oveľa viacej robila tie konkrétne kroky, vtedy sme mali na to hlasy aj v zákonodarnom zbore. Oveľa viac by som robila a snažila sa presadiť tie konkrétne kroky a oveľa menej by som o tom rozprávala. Ja mám pocit, že viacerým z nás tak možno, alebo z nás, z vás, lebo mne to nevyhovuje, ale chcem povedať, že politikom možnože niekedy aj vyhovuje to, čo, to, čo je v tých hladových dolinách, to, čo je v tých rómskych osadách, lebo aspoň majú o čom rozprávať. A v konečnom dôsledku tá politika asi je o tých hereckých etudách, ten, tá, tá pamäť toho voliča je proste strašne krátka a vždy sa nejakým dobrým vystúpením dostatočne emočne nabitým dá napraviť veľa z toho, čo sme v tých konkrétnych veciach pokazili.

    A ale ja by som vás všetkých chcela poprosiť, že keby sme v súvislosti naozaj s tou koncentrovanou chudobou, prestali, prestali rozprávať, lebo tá situácia je už tak strašne vážna, že ten pomyselný kotol vrie. A ja si neviem predstaviť, že aké obrovské budú tie dôsledky. Samozrejme, že môžme sa postaviť k tomu aj tak, že my tie dôsledky nebudeme až tak veľmi znášať, pretože my tu zostaneme v suchu parlamentu minimálne počas týchto štyroch rokov, ale tie dôsledky znášajú úplne každý deň, tie dôsledky našej nečinnosti znášajú úplne každý deň tí ľudia, ktorí bývajú v blízkosti tých rómskych osád, a oni od nás naozaj očakávajú, že niečo urobíme. Tak by som vás chcela strašne pekne poprosiť, aby ste podporili tie návrhy zákonov, návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, návrh zákona o príspevku na bývanie, aby sme sa vedeli tým ľuďom pozrieť do očí. V opačnom prípade, keď opäť budete hlasovať len podľa toho, že v akej strane sedíte, tak ja potom vyzývam všetkých tých občanov, ktorých sa to bezprostredne dotýka, aby sa na vás s dôverou obrátili, a fakt by som potom chcela počuť tie argumenty, ktoré im budete dávať, aby ste vysvetlili, prečo bolo také ťažké zmačknúť ten gombík za.

    Ešte pár slov. Pán poslanec Číž keď vystúpil s tou faktickou, hovoril aj o tom, že keď to teda nezvládame, keď sme tu teda takí ako neschopní, tak že by sme mali požiadať o pomoc Brusel. No, ja som veľa chodila do Bruselu a musím povedať, že veľa sme diskutovali na tému napríklad rómsky problém, ale ja som tam nič racionálne nepočula. Pretože Brusel nazerá na riešenie takzvanej rómskej otázky čisto z toho ľudskoprávneho aspektu, ktorý nás nijakým spôsobom neposunie dopredu. Racionálne je podľa mňa pozrieť sa na tento problém zo sociálno-ekonomického aspektu a ten nám hovorí toto. Ekonomická aktivita na obyvateľa je u priemerného príslušníka majority 12 661 eur ročne, čo je na úrovni 25 percent najbohatších krajín sveta. Priemerná ekonomická aktivita Róma je 1 400 eur ročne, čo je na úrovni 25 percent najchudobnejších krajín sveta. Výpadok na HDP z dôvodu vylúčenia Rómov z trhu práce sa odhaduje na cirka 4,4 percenta HDP, 3,1 mld. eur. Toto sú čísla, ktoré nepustia, toto sú čísla, ktoré by sme mali mať na zreteli vždy, keď hovoríme o riešení takzvaného rómskeho problému. A ja verím, že ich budete mať na zreteli aj vtedy, keď budete hlasovať a posúvať do druhého čítania návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi a príspevku na bývanie, ktorý nechce nič iné, len prebrať tých ľudí k aktivite.

    Ďakujem pekne.

  • Chce sa vyjadriť v rozprave spravodajca?

    Áno, nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni. Celá táto dlhá diskusia, a dobrá podľa mňa, diskusia k návrhom prerokovaných zákonov svedčí o tom, že prideľovanie a skúmanie adresnosti dáviek v hmotnej núdzi je dlhodobo neuralgickým bodom. Ak štát dlhodobo podporuje tých, ktorí nepotrebujú pomoc, vzniká, ako to vyjadril, myslím, v rozprave pán poslanec Kaník, závislosť na dávkach. Samozrejme, že redukcia takejto závislosti je dosť bolestivá pre všetkých aktérov a z tejto diskusie vyplýva, že najväčšou prekážkou pre nápravu nedobrého systému dávok v hmotnej núdzi je najmä strach politikov. Jedni sa boja zo straty popularity, z populizmu a iní zas z obavy zo zlej, nedostatočnej alebo zámerne škodlivej interpretácie, ktorá sa ľahko môže stať obsahom získavania politických bodov protivníka. A tak vajatáme medzi dvoma extrémami dávať a dávať a mať pokoj a extrémom sekať.

    Všetci vieme, že dávky v hmotnej núdzi sa zneužívajú až špekulatívnym spôsobom, a niektorí poberatelia, niektorí poberatelia sa až obdivuhodne plasticky vedia zorientovať vo svojich nárokoch. Niektoré, niektorí ani špekulovať nemusia, spomínal sa tu príspevok za dochádzku do školy. Je to exemplárny prípad a príklad zlého populistického a nespravodlivého návrhu a veľmi dobre si na to pamätám, kedy sa prijímal, pretože pri jeho prijímaní som podávala kvalifikovaný pozmeňujúci návrh, ktorého obsahom bolo práve snaha zmeniť filozofiu príspevku a zaviesť motivačné hľadisko viazané na prospech. Samozrejme, že takýto návrh neprešiel.

    Všeobecne by mali byť podporovaní formou dávok v hmotnej núdzi tí, ktorí to naozaj potrebujú, alebo tí, ktorí sa neúspešne a preukázateľne snažia dostať sa z hmotnej núdzi. Musíme mať ale odvahu povedať, že je tu skupina občanov, ktorých vôbec nevieme motivovať, ani podmienkami stanovenými v zákone, ani vyčlenenými prostriedkami z eurofondov, ani inými sľúbenými výhodami. Nepomáhajú nám ani bezduché semináre a konferencie, ktoré sú pripravované zo štedrých príspevkov sponzorov, aby sa sponzorské peniaze presunuli na iných sponzorov a pribudla kolónka pre štatistiku vykazovaných aktivít v takzvanej rómskej otázke. Som presvedčená, že tu dosiahneme želaný výsledok v kontexte, možno v horizonte dvadsať rokov len v kombinácii dobrej legislatívy a dobrej podporovanej činnosti. Som veľmi rada a kvitujem, že pani predkladateľka v súvislosti s rómskou otázkou ocenila prácu cirkví a jej jednotlivcov aj v konkrétnom prípade, v Lomničke, kde aj ja často chodievam a poznám tu situáciu v tejto rómskej dedine, by sa dalo povedať.

    Nedá sa tu nespomenúť aj požiadavka tých nadšencov, ktorú som ja už v spomínanom materiáli sociálne vylúčených spoločenstiev preformulovala do tohto nedošlého návrhu o vylúčených spoločenstvách ako pripomienku, ktorej podstata je, aby zákon zadefinoval formalizovaných komunitných pracovníkov žijúcich priamo v lokalite sociálneho vylúčenstva a pôsobiacich v tomto spoločenstve ako zamestnancov vo verejnom záujme, ktorí by boli financovaní z verejných zdrojov. Je to konkrétny návod a konkrétny príklad vychádzajúci už aj z praxe a z dobrých výsledkov, že toto by mohlo rómskym komunitám v kombinácii s dobrou legislatívou aj v kontexte s dávkou v hmotnej núdzi pomôcť. Náplňou práce týchto pracovníkov vo verejnom záujme by bolo pomôcť jednotlivým členom orientovať sa v socializačnom procese, najprv v komunite samotnej a postupnými krokmi integrovať všeľudské, spoločenské, morálne normy a vzorce správania sa, ktoré kultivujú členov vylúčeného spoločenstva a sú základným predpokladom trvalého a postupného zlepšovania ich sociálnej situácie. Podmienkou pre získanie takétoho štatútu zamestnanca vo verejnom záujme by musel byť preukázateľne trvalý alebo prechodný pobyt v tejto komunite. Štatút zamestnanca vo verejnom záujme táto osoba by stratila v okamihu, keby sa odsťahovala z lokality sociálne vylúčeného spoločenstva, alebo zmenou na komunitného pracovníka dochádzajúceho do sociálne vylúčeného spoločenstva externe.

    Pri pripomienkovom konaní o sociálne vylúčených spoločenstvách som tento, túto pripomienku podala, tento konkrétny návrh a pripojilo sa k tomuto môjmu návrhu 1800 ľudí, ktorí podporili takúto pripomienku, ale túto pripomienku ministerstvo práce v rozporovom konaní neakceptovalo aj z nejakých technických dôvodov, ale aj preto, že argumentovalo, že tento rozpor sa považuje za odstránený tým, že národný projekt Komunitné centrá neuvažuje o rozšírení pôsobnosti na zabezpečenie bývania pre zamestnancov, ktorí zdieľajú život s komunitami. Ja neviem, nakoľko pani predkladateľka ako štátna tajomníčka bola informovaná o detailoch toho pripomienkového konania, ale tu vzniklo také jemné zavádzanie ministerských úradníkov preto, že, a to zdôrazňujem aj teraz, že o zabezpečení bývania v mojom návrhu nebola ani žiadna zmienka, dokonca ironickými poznámkami mi bolo dané najavo, že snáď chcem nejak pre, pre cirkev zabezpečovať nejaké bývanie. Bol to hlboký, hlboký omyl a zavádzanie, ja som hovorila o zabezpečení štatútu takýchto ľudí v zaradení do, ako zamestnancov vo verejnom záujme a odôvodňovala som to tým, že osoby, ktoré sa rozhodli nie iba externe dochádzať za prácou do komunitného centra, alebo prísť tam len na nejakú exkurziu v gumených čižmách, v rukavičkách a potom si utrieť ruky a odísť, ale tí, ktorí sa rozhodli v tomto spoločenstve aj žiť, sprevádzať jednotlivcov aj celú komunitu, aby tí boli zaradení ako zamestnanci vo verejnom záujme, pretože zo skúseností aj z tejto obce Lomničky viem, že tí, ktorí sa, tam žijú a starajú sa o tú komunitu, nato, aby mohli prežiť, najprv musia v svojom civilnom zamestnaní pracovať na seba osem hodín a ďalších, do dvadsaťštyri hodín, musí, pracujú pre tú komunitu. Preto som mala takýto úmysel, ktorý ma nenapadol len tak, ale vychádzal z konkrétnej praxe, a myslím si, že toto by bol spôsob, ako urobiť návrh komplexnejší aj v interakcii na zákon o hmotnej núdzi, príspevok na bývanie a potom môžme hovoriť o komplexnosti, ale je tu snaha, tak, tak treba to oceniť.

    Mimochodom, som mala výhrady v tomto návrhu k vylúčeným spoločenstvám na opatrenia sociálnej inklúzie, časť Zdravotná starostlivosť a životné prostredie práve pre dôvody, ktoré tu už pomenovala aj pani predkladateľka, ale to je, to je na inú diskusiu.

    Ak príde tento návrh do parlamentu, opäť sa budem uchádzať o podporu aj vás všetkých, aby takýto návrh, ktorý som už raz pripomienkovala, bol zapracovaný do tohto materiálu, a som presvedčená, Lomnička je toho príkladom, že takýmito krokmi dokážeme v horizonte možno dvadsať rokov, lebo naozaj je to beh na dlhé trate, v kombinácii s inými normami docieliť to, že pomaly sa tieto komunity budú, budú pretvárať, aj keď časť, ako je aj v majoritnej spoločnosti, časť ľudí nebude nikdy akceptovať nejaké formálne normy. Potom, preto o tom hovorím, možno sa to až tak netýka priamo tohto navrhovaného zákona o hmotnej núdzi, ale z diskusie to všetko vyplynulo, aj tá diskusia hovorí o tom, že toto je najbolestivejšie miesto, miesto aj, aj v tomto zákone.

    Predkladaný zákon o hmotnej núdzi podporím. Bola by som rada, keby tento zákon prešiel, pretože mám nádej, že by pokračovala odborná diskusia aj vo výboroch aj v pléne, že by sme dokázali z oboch strán tohto spektra zákon pripomienkovať a vylepšiť. Ja si myslím a som presvedčená, že keď tento zákon neprejde, a prejde vládny návrh zákona, tak bude skoro identický, bude mať akurát zmenu formou zmeny, ktoré vyjadrila pani exministerka Tomanová v tých troch, v týchto troch bodoch, a preto nepovažujem za racionálne, aby sme odkladali prerokovanie a prijatie tohto zákona.

    Samozrejme, že vnímam to, že je absolútne neštandardné, ale nie neprípustné, ale zatiaľ neštandardné v tejto snemovni, že by poslanci individuálne predkladali tak rozsiahly zákon. Za tie volebné obdobia, ktoré som tu ja, sa tak nestalo, ale je to logické, že to vyplýva z toho, že ten zákon sa pripravoval za predchádzajúcej vlády, a teda tu, to, to bola objednávka v dobrom, dobrom slova zmysle, koalícia, konkrétne teda pani štátnej tajomníčky. A nedá sa tomu vyčítať, tomu zákonu, že by bol legislatívno-technicky zle pripravený, pretože na ňom pracovalo množstvo odborníkov z danej problematiky, množstvo legislatívcov, odkomunikoval sa, bol pripomienkovaný a nakoniec sa stiahol, čiže je to úplne, úplne legitímne, že taký návrh zákona sa podáva a prerokúva, a ešte raz vás prosím, vážení kolegovia zo SMER-u, podporme ten návrh zákona, ja sama som pripravená podať k nemu niektoré drobné pozmeňujúce návrhy. Ušetríme čas a môžte čas a energiu venovať ďalším zákonom, ktoré sú dôležité a ktoré, na ktoré čakajú obyvatelia tejto krajiny.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu pánov poslancov Pavla Freša a Jozefa Mikuša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Je to tlač 89.

    Nech sa páči, Jožko, ty, pán poslanec Mikuš uvedie návrh zákona.

    (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla FREŠA a Jozefa MIKUŠA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 89.)

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil návrh novely zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, takzvaný stavebný zákon.

    Podstatou navrhovanej novely je, aby sa zadefinovali ostatné, takzvané ostatné inžinierske stavby, ktoré v danom navrhovanom zákone sú skládky nebezpečného odpadu a veľké skládky odpadov, buď ktoré majú kapacitu väčšiu ako 10 ton denne, alebo ich celková kapacita je väčšia ako 25 tisíc ton. S kolegom Frešom navrhujeme, aby pre umiestnenie takto zadefinovaných stavieb bolo nevyhnutné súhlasné stanovisko obce, v ktorej sa daná stavba nachádza, a príslušného samosprávneho kraja, v ktorom sa nachádza príslušná obec.

    Ide totiž o to, že obec ako orgán, ako stavebný orgán, ktorý vykonáva presunutú kompetenciu zo štátu, musí riešiť takéto stavby, ale ako samosprávny subjekt v prípade, že konanie o umiestnení takejto stavby preberá štátny orgán, sa nemôže vyjadriť. Sme presvedčení o tom, že občania prostredníctvom svojich zástupcov majú právo sa vyjadrovať k otázkam, ktoré súvisia s ich kvalitou života, a nehovoriac o kvalite životného prostredia.

    Avšak v súčasnom platnom zákone je možnosť, ak nie je riešené územie, v ktorom chce investor, konkrétny investor navrhnúť stavbu, ktorá je zadefinovaná v návrhu zákonov ako ostatné inžinierske stavby, stačí, aby sa dohodol investor so štátnym úradníkom, ktorý môže prevziať konanie v prípade, že nie je v územnom konaní príslušný, príslušný pozemok. A sme toho názoru, čoho je dôkazom aj navrhnutá novela, že treba posilniť demokraciu na lokálnej úrovni a dať možnosť občanom príslušnej obce a príslušného samosprávneho kraja sa k problému vyjadriť.

    Okrem toho takéto stavby sa väčšinou realizujú za veľkej podpory buď fondov európskych spoločenstiev alebo štátneho rozpočtu a sme presvedčení, že obec, ktorá je zodpovedná za uskladnenie, odvoz a likvidáciu odpadu v prípade, že bude môcť sa zúčastniť akéhokoľvek konania pre umiestnenie a územné konanie príslušných stavieb, zvýšime efektívne využívanie takýchto prostriedkov na príslušné stavby, respektíve zefektívneniu budovania skládok na Slovensku. Návrh novely je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nemá vplyv na rozpočet verejnej správy.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Martinák je určeným spravodajcom z gestorského výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 11 z 12. júna 2012 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Freša a Jozefa Mikuša na vydanie zákona, ktorým sa mení a doplní zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2012 č. 75 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Pán poslanec Frešo. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ctená verejnosť, tento návrh zákona, ktorý máte pred sebou, obsahuje v sebe jednoduchú a logickú myšlienku, ktorá bola inšpirovaná, ja sa tým netajím, práve tými prípadmi ako je Pezinská skládka, kedy pomocou rôznych právnych kľučiek, kedy pomocou možno nedokonalosti legislatívy, kedy pomocou možno nejasných uznesení aj samosprávnych orgánov sa darí robiť to, čo by sa v tejto krajine nikdy nemalo stať. A to je, že proti vôli občanov budujete veľkú skládku úplne tesne v blízkosti toho, kde oni žijú so svojimi deťmi, a samozrejme, rozšírili sme tieto prípady aj na skládky nebezpečného odpadu a podotýkam, že sa jedná len o prípady veľkých nadregionálnych skládok. O tom hovoril pán poslanec Mikuš, kedy hovoril tie tonáže, ktoré to musí spĺňať, respektíve nebezpečnosť tej skládky alebo skládky nebezpečného odpadu ako takej.

    Pre mňa je veľmi dôležité, aby sme dali priechod tomu, čo je taká základná spravodlivosť. A základnou spravodlivosťou je, že keď ľudia nechcú mať obavy o svoje zdravie, keď nechcú mať obavy o životné prostredie okolo seba, tak majú právo povedať nie. A povinnosť tieto strachy ľuďom vyhovoriť, presvedčiť ich, získať na svoju stranu, leží na strane investora, lomeno podnikateľa, ktorý chce takýmto spôsobom podnikať, fungovať, existovať, preto sme tam dali dva také brzdné prvky, jeden je povinný súhlas zastupiteľstva príslušnej obce a druhý je povinný súhlas zastupiteľstva príslušnej župy. To znamená, všetky ostatné mechanizmy, ktoré pozná stavebný zákon, všetky ostatné veci ohľadne územného plánu, ohľadne štandardných konaní budú zachované, ale pribúda tam táto povinnosť presvedčiť priamo volených zástupcov ľudí o tom, že skládka nebezpečného odpadu alebo veľká nadregionálna skládka je dostatočne bezpečná a nijakým spôsobom neohrozí priamo ľudí v území. Dáva to zbraň do rúk ľuďom, v tomto prípade obyčajným ľuďom, ktorí žijú priamo v dotknutej lokalite, aby sa mohli brániť zoči voči veľkým investorom, ktorí častokrát veľmi bezohľadne vysvetľujú tým ľuďom, že napriek tomu, že to nechcú, napriek tomu, že je to v totálnej blízkosti ich obydlí, tak vlastne nemajú právo do toho nič hovoriť. Vnímam to ako fundamentálny prvok demokracie a znova použijem ten výraz, základnej spravodlivosti, že nemôžete pár metrov od obydlí ľudí budovať niečo, čo je, jednoducho ohrozuje ich zdravie, alebo len pomyselne vzbudzuje v tých ľuďoch hrôzu. Nebudem naťahovať čas v rozprave pripomínaním si prípadu pezinskej skládky, ktorá bola pár sto metrov od centra a pres to všetko boli presviedčaní ľudia, že vlastne nemajú právo sa k tomu vyjadriť. Investor tam robil rôzne legálne a možno že aj nelegálne triky nato, aby sa dostal do situácie, že bude môcť prevádzkovať túto veľkú skládku. Ale som vnútorne presvedčený, že ak chceme byť demokrati, ak chceme dostať to, čo sme tu sľúbili na ústavu, že sa budeme riadiť týmito zákonmi, ale aj duchom, ktorý vlastne demokratický je, tak dajme do rúk ľuďom veľmi silnú zbraň, aby mohli efektívne vyjednávať zoči voči takýmto investorom a podnikateľom, aby naozaj bolo ich prostredie bezpečné. Ja len pripomeniem, že sú krajiny ako Švajčiarsko, Rakúsko, kde je úplne bežné, že ľudia sa vyjadrujú k tomu, keď sa jedná o podobné stavby, a dokonca je ich vyjadrenie záväzné. ................ znamená, že poďme cestou viacej demokracie, poďme cestou toho, že ten, kto chce podnikať s nebezpečnou skládkou, musí presvedčiť ľudí, a podriaďme tomu aj naše rozmýšľanie.

    Chcem vás veľmi pekne poprosiť o to, aby sme dokázali, možno po 22 rokoch, čo máme slobodu, dôverovať vlastným občanom, že si vedia vybrať, kde chcú skládku, kde ju nechcú, že si vedia vybrať, či chcú skládku nebezpečného odpadu vo svojej blízkosti alebo nechcú, respektíve, že si vedia vybrať a vedia urobiť si názor, či predmetná stavba je pre nich dostatočne bezpečná, alebo sa cítia istým spôsobom ohrození. Majú na to právo, keďže tam chcú vychovať svoje deti v tomto území, majú právo cítiť sa bezpečne, majú právo necítiť sa ohrození a majú právo vedieť, že majú v rukách nástroj, ktorým môžu ovplyvniť podobné stavby. V praxi to znamená, že žiaden investor nebude môcť viacej fungovať tak, že proti vôli ľudí v území bude budovať podobnú stavbu. Bude sa musieť po slovensky s nimi dohodnúť a je to na ňom, aký bude šikovný, ale tým pádom aj získajú vysoký rešpekt naši vlastní občania, ktorí budú koniec koncov prostredníctvom priamo volených zástupcov o tom rokovať.

    Na záver mi dovoľte len dve poznámky k takým známym námietkam. Tou prvou je, že ako potom budeme vôbec skládky na našom území robiť? No, ja vás ubezpečujem, že len v Bratislavskej župe máme dve skládky, ktoré sú vítané obcami. To znamená - skládka Dubová a skládka Zohor. Obe obce z toho veľmi slušne žijú a nie je s tým vážnejší problém a opakovane, dokonca niektoré rozširujú tieto skládky, a opakovane napriek tomu, že mnohí nesúhlasia s tými skládkami, tam volia do zastupiteľstva ľudí, ktorí toto podporujú. Podobný prípad, pokiaľ si dobre pamätám, je aj v skalickom okrese. Čiže existujú praktické príklady, kedy ľudia naozaj tieto skládky používajú, alebo respektíve obce ich povoľujú a využívajú ako zdroj svojich príjmov.

    Tá druhá námietka je taká, že sa hovorí, že vlastne dobre, ale potom niektoré napríklad spaľovne nebezpečného odpadu alebo niečo podobného nikdy nebude. No, odpoveď je taká, že pokiaľ sa investori na Slovensku budú správať tak, akoby boli v nejakej banánovej republike, že nebudú s ľuďmi diskutovať, tak si myslím, že radšej nech nie sú takí investori u nás. Nech sú takí, ktorí ľudí vedia presvedčiť o tom, že predmetná vec je bezpečná, že tam môžu bez obáv vychovávať svoje deti, a je to jednoducho na strane tých investorov. Keď vo Švajčiarsku, v Rakúsku, museli by to urobiť tiež. Prečo by mali u nás investovať s tým, že nedodržia štandardy, ktoré sú v bežnom svete normálne? Ja nenavrhujem žiadne referendum, ja nenavrhujem žiadne takéto radikálne kroky, ja len vás chcem poprosiť, vážené kolegyne poslankyne a vážení kolegovia poslanci, dajme do rúk ľuďom dôveru, respektíve ich priamo voleným zástupcom, aby mohli priamo posúdiť takéto projekty tak, aby sme primäli všetkých investorov, všetkých, ktorí chcú v tejto oblasti podnikať, aby brali aspoň tú štipku základného ohľadu na ľudí, ktorí žijú v území. Myslím si, že sa nám to oplatí z hľadiska dôvery v celkový náš systém, že my preukážme dôveru zoči-voči našim občanom, že im dávame do rúk takýto nástroj, a oni nám to potom vrátia v dôvere, bez ohľadu na to, ktorá strana bude víťazná, v naše inštitúcie, že chránime ich zdravie, zdravie ich detí, chránime ich záujem. Je to naša povinnosť, ja to poviem úplne otvorene, v tomto parlamente prešli stovky zákonov, ktoré tú alebo onú lobistickú skupinu zvýhodňujú, ale chceme, aby aspoň pár zákonov prešlo v prospech ľudí v území, možno sa vám zdajú príliš slabí, ale mne sa zdajú, že keď sme im to sľúbili a keď sme sa nimi nechali zvoliť, ako veľmi, veľmi našu silnú povinnosť im túto dôveru vrátiť a umožniť im, aby žili v zdravom prostredí, aby s nimi každý investor musel jednať ako s rovnými, aby ich rešpektoval, a ten signál môžme vydať práve týmto zákonom práve dnes.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami páni poslanci Nagy, Mičovský, Lebocký, pani poslankyňa Šedivcová, pán poslanec Hraško a pán poslanec Jasaň. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Nagy.

  • Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, ja by som chcel vyjadriť podporu k tomuto zámeru, veľmi krátko by som povedal, že prečo.

    Po prvé, podporujem zinštitucionalizovanie názoru obyvateľov cez zastupiteľskú demokraciu, čo vlastne predpokladá tento zákon. Ja si myslím, že bude to oveľa, oveľa demokratickejší spôsob, ako využívať rôzne petície a rôzne nátlakové akcie, demonštrácie či referendá, pokiaľ ľudia môžu ovplyvniť takéto dianie vo svojej obci alebo vo svojom meste prostredníctvom zastupiteľskej demokracie. Ešte tam stále ostáva potom možnosť ostatných nátlakových akcií. Ja len chcem povedať, že podporujem aj zámer, aby investori boli pod prirodzeným tlakom, presvedčiť obyvateľov, že predmetná vec je bezpečná. Ja si myslím, jednoducho v podnikaní v tomto smere by malo byť toľko rezervy, aby vedeli zainteresovať, tak ako tu boli tie príklady povedané, zainteresovať, a nie ignorovať obyvateľstvo dotknutých obcí. A tým pádom nevytvárať často aj potom, umelo vytvorené a nereálne pocity hrozby len kvôli tomu, lebo nevznikla dohoda na začiatku.

    A na záver chcem povedať, že podporujem aj to, že takýto administratívny tlak sa bude vytvárať voči vzniku nových skládok. Pripravovaný nový zákon o odpadoch v zmysle európskej smernice určuje veľmi prísne hierarchiu nakladania s odpadmi, kde skládkovanie je na poslednom mieste. To znamená, mali by sme rôznymi aj takýmito nástrojmi docieliť to, aby sa hľadali iné, jednoduchšie cesty k nakladaniu odpadmi, napríklad aj v spaľovni. A musím povedať, že aj na to by malo platiť, že by sa mali tí občania vyjadriť, či tá spaľovňa má tam byť alebo nie.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ako už hovorí filozof, všetko, čo je, bolo už, všetko, čo bude, bolo už tiež. Ja som sa minulý týždeň prešiel svojím milovaným Podpoľaním a stretol som sa tam s ľuďmi, ktorí bojujú proti ťažbe zlata. A tu mi napadla veľmi silná analógia. Oni totižto sú, ani keby boli o krôčik ďalej, existuje v banskom zákone už doložka, ktorá hovorí o tom, že je povinnosť banského iniciátora, dobyvateľa, vopred si vyžiadať súhlas obyvateľov k tomu, aby bolo vôbec možné s takouto činnosťou začať. A hoci sú niečo vpredu, zaujímavé, pozrime sa, je tam už silná iniciatíva lobistických záujmových skupín, myslím, že banskej komory, ale možno že nie, aby som im nekrivdil, niekto iný aj môže byť za tým, že takúto doložku treba z banského zákona vylúčiť, pretože jednoducho občan nedokáže posúdiť výhodnosť takéhoto zámeru a môže poškodiť svoje územie aj svoju krajinu. No, som presvedčený, presvedčený v súlade s tým, čo navrhovatelia tohto zákona navrhujú, že je to nedôvera voči občanovi absolútne nemiestna a že je určite potrebné, aby občan mal možnosť v takomto prípade sa vyjadriť. A preto, použijúc túto analógiu s banským zákonom, ktorý v tejto chvíli, samozrejme, nie je na programe nášho rokovania, chcem jednoznačne povedať, že je správne, že takáto iniciatíva prišla, a že je správne, že občania budú mať možnosť legitímnym spôsobom pripomienkovať, a keď to bude teda podľa ich názoru nutné, aj zastaviť aktivity, ktoré by na územie, ktoré musia denne cítiť, mať vo svojej blízkosti a proste žiť v ňom, aby ho mohli ochrániť pred takýmito skládkami alebo takýmito vplyvmi. Samozrejme, že tá povinnosť, že ich treba presvedčiť legitímnymi argumentami a logikou veci, je správna, nech sa teda ukáže pravda a nie nátlak jednostranný, ktorý by mohol v takomto prípade bez takejto doložky ako navrhujete.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda. Pán poslanec Frešo, veľmi sa mi páčilo to tvoje vystúpenie, najmä v jednej pasáži a jednej etape, keď si sa pozrel na tú tabuľu a videl si, že kto je prihlásený ešte s faktickými poznámkami, a okamžite si začal odpovedať aj na potenciálne možné pripomienky alebo alternatívne posudzovania tohto problému. No, chcem k tomu povedať asi toľko, že v tomto prípade a tobôž v tomto čase, teraz, v prvom čítaní, nemusíš mať žiadne obavy, že by mala byť nejaká snaha, povedzme aj zo strany SMER-u - sociálna demokracia tento zákon nejakým spôsobom atakovať. Je úplne jednoznačné, že tá požiadavka, ktorú navrhovatelia vo forme tohto zákona predkladajú, reprezentuje práva a právom chránené záujmy obyvateľstva. A najmä v prípade, vy ste to nazvali inžinierske stavby, ale ja to nazývam skôr ekologické alebo environmentálne stavby, pretože z ich používania a užívania vyplýva aj určité enviromentálne a veľmi nezanedbateľné ekologické riziko. Takže v tejto etape som presvedčený o tom, že v každom prípade je potrebné tento zákon pustiť do druhého čítania, názor aj nášho klubu, pán predseda parlamentu je tu medzi nami, pani predsedníčka klubu nie, bol taký, že zámer predkladateľov je treba oceniť, a v každom prípade s riešením a vylepšením posudzovania tohto problému v praxi, najmä v rozhodovacej praxi samospráv je treba pre budúcnosť počítať a dotiahnuť to do takého stavu, aby samosprávy a predovšetkým obyvatelia mali z toho všeobecný prospech.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ja ako poslankyňa mestského zastupiteľstva sa tiež chcem stotožniť s týmto návrhom, pretože naozaj častokrát sa stretávame, že rôzne veľmi silné skupiny presadzujú rôzne investície v našich regiónoch a poslanci samosprávy nemajú právo sa k tomuto vyjadriť. Častokrát sa vlastne upustí od týchto investičných veľkých stavieb len pod nejakými nátlakovými akciami a je správne, že sa budú môcť aj starostovia, primátori a poslanci, župní, ale aj obecní a mestskí, k tomu mať možnosť vyjadriť, pretože životné prostredie čím ďalej je veľmi pálčivou témou, ktorá sa nás všetkých dotýka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Myslím si, že nie je problém stotožniť sa s takýmto návrhom, pretože všetci cítime, že takéto niečo treba, aby bolo ošetrené v zákone. A keď niekto hovorí, že veď predsa ako takú dôveru ľudia majú tým, že si zvolili svoj poslanecký zbor, majú svojho starostu a tak ďalej, ale, žiaľ, prax nám ukazuje, že mnohokrát práve tieto oblasti sú obchádzané a snažia sa skutočne lobisti presadiť si niekedy také maniere, ktoré nie sú v súlade s bežnou praxou, a preto si myslím, že je namieste príprava alebo teda podanie takéhoto návrhu na zmenu zákona. Ale chcem ešte upozorniť na jednu vec, ja som sa v piatok dozvedel, že ministerstvo hospodárstva pripravuje úplne nový stavebný zákon, zum Grund, od základu, a že či ste už rozprávali s vládnucou stranou o tejto problematike, že či tam, alebo teda, aby ste zahrnuli túto problematiku aj do toho nového zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja mám len také, takú otázku, pretože zámer je jasný aj mne a zrejme ho podporím. Čo sa stane, keď obec odsúhlasí, a župa neodsúhlasí? Vysvetlíte mi to. Už sa to stalo. Petržalskí poslanci niečo odsúhlasili, a mestskí to zmenili. Čo budete, ako budete v tom prípade konať? Mne, podľa mňa by stačilo len vyjadrenie obce.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pôjdem od konca. Pán poslanec Jasaň, teda logika, prečo tam je daná župa, je tá, aby niekto na konci svojho katastra v tesnom susedstve inej obce neurobil niečo vlastne proti vôli, čo by, čo by naozaj poškodilo iné obce. V pôvodnom návrhu, a to hovorím, aj pán poslanec Mičovský, keď vznikal ten zákon proti kyanidovej ťažbe, tiež som tu sedel v tomto parlamente a vyšlo to z nášho výboru, takým istým konsenzom bola taká logika, že aj susedné obce s tým musia súhlasiť, to sa zdalo príliš tvrdé, preto sme tam dali župu ako takú, ktorá môže korigovať, keď niekto vlastne využije tú vec, že jeho kataster končí v tesnej blízkosti inej obce, a ktorá by bola ďaleko viacej poškodená s takouto skládkou. Preto je tam aj súhlas župy. Samozrejme, pokiaľ jeden z tých orgánov nesúhlasí, tak ten investor alebo ten, kto ten zámer predkladá, si nesplnil svoju povinnosť a musí sa o to pokúšať dovtedy, kým sa mu to podarí, alebo to musí vzdať, tento investičný zámer. Tá logika, prečo možno niektorí lobisti napádajú ten banský zákon je, že jednoducho nemajú dostatok argumentov, ktorými by presvedčili tých občanov. Chyba nie je na strane občanov, že sú zle informovaní. Chyba je na strane pochybných investorov, ktorí nie sú ochotní rešpektovať, že naši ľudia nie sú žiadni druhotriedni občania banánovej republiky. Jednoducho to, čo by si nedovolili vo Švajčiarsku, v Rakúsku, si nebudú dovoľovať ani na Slovensku. O tom je tento zákon, že im dáme jasne signál, že podobne typ, v úvodzovkách, "podnikania" na úkor hrozby zdravia voči našim deťom sa u nás robiť nebude. O tom je tento zákon. Budú si musieť po dvadsiatich rokoch zvyknúť, že nestačí si najať iba šikovného právnika a vybabrať so stavebným zákonom, ale že treba naozaj presvedčiť ľudí.

    Ja viem, že je to ťažké, ale komu sa to nepáči, ten tu so zdravím našich detí kšeftovať nebude. O tom je aj tento zákon, a preto prosím o to, aby sme to posunuli do druhého čítania a na, jednoducho zdvihli tú latku po dvadsiatich dvoch rokoch v prospech ľudí.

    Ďakujem pekne.

  • Končím rozpravu.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči, vyjadrite sa.

  • Ďakujem pekne. Najskôr sa chcem poďakovať za všetkých, ktorí vystupovali, hlavne teda tým, ktorí teda vo faktickej poznámke. Chcem povedať, že navrhnutá novela sa týka len tých prípadov, keď nie je príslušný priestor alebo príslušné územie riešené v územnom pláne. Územný plán vždy riešia obce. Samozrejme, v súčinnosti so župou. Ale investori využívajú práve to, aby územný plán a tým pádom umiestnenie stavby išlo ľahšou cestou cez štátny orgán, cez stavebný úrad. Poviem to tak, využívajú tú rýchlejšiu cestu schválenia cez územia, ktoré nie sú zahrnuté v už schválenom územnom pláne. Ak sa prijme navrhovaná novela, tak si myslím, že bude úplne jedno pre investora, či pôjde cez stavebný orgán a bude jednoducho urgovať rýchlosť, kedy môže stavebný orgán prevziať na seba, teda stavebný úrad, pardon, môže na seba prevziať tú kompetenciu riešenia územného konania. Keď je k tomu nevyhnutý súhlas obce, tak mu bude úplne jedno - tomu investorovi - či pôjde cez územný plán, ktorý bude riešiť obec alebo stavebný úrad. A tu je dôsledok tej novely, že ona je síce obsahom veľmi krátka, ale svojím dosahom obrovská. Pretože nič nesmie prejsť bez toho, aby v danom území z nášho pohľadu - tak si ctíme subsidiaritu a aj lokálnu demokraciu zdola - tak jednoducho by nič nemalo prejsť, čo nie je v súlade s platným stanoviskom obce. A najväčší paradox je, čo som spomínal vo svojom úvodnom slove, že obec musí fungovať aj v tom prípade, keď územné konanie rieši stavebný úrad, musí riešiť v rámci stavebného konania ako príslušný orgán, ale nemôže sa ako obec v zastúpení svojich občanov k tomu vlastne vyjadriť, respektíve jej názor nebude braný do úvahy. Čiže veľmi pekne ďakujem za podporné stanovisko. Verím tomu, že v druhom čítaní si to môžeme ešte svojím spôsobom upraviť.

    A na margo pána Lebockého, pána poslanca Lebockého, prečo sme to nazvali inžinierskymi stavbami. Ja v čase už podania návrhu, zverejnenia návrhu som dostal niekoľko mailov a musím povedať aj kompetentných ľudí, ktorí pracujú v štátnej správe dlhodobo a majú konkrétne problémy, aby sme rozšírili tie stavby aj o niektoré veľké investičné celky. Je to na druhé čítanie. Sme otvorení týmto návrhom, preto sme to ani nenazvali ekologické stavby. To len na vysvetlenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu pánov poslancov Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona č. 597 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Je to tlač 90.

    Poprosím teraz pána poslanca Fronca, aby uviedol za navrhovateľov tento návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina FRONCA, Pavla HRUŠOVSKÉHO a Pavla ABRHANA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, tlač 90.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pri tom zvyku, ktorý tu je, že každý vystupuje aspoň pol hodiny, tak potrebujem sa zmestiť do len desiatich minút, ale pokúsim sa tak urobiť.

    Je to malá novela zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Prečo k tej novele pristupujem? Predsa len myslím, že treba povedať pár slov aj z minulosti financovania škôl a školských zariadení. V 1998, keď som sa stal štátnym tajomníkom na ministerstve školstva, medziiným som s hrôzou zistil, že rozdiely vo financovaní škôl sú nielen medzi školami, pre ktoré niektorí si dokázali vhodným lobingom, keď to veľmi slušne nazvem, získať prostriedky z toho balíka cez príslušné školské, vtedy okresné úrady, ale aj medzi regiónmi, a tak bola štatistika, ktorá hovorila, že v okrese Kežmarku na hlavu žiaka pripadalo sedemtisíc vtedy ešte korún. V Prešove to bolo, v meste, trinásť, v Bratislave dvadsaťtri.

    Ja si myslím, že na také rozdiely nebol dôvod, a preto bola snaha ako nastaviť istým spôsobom pravidlá, pretože dovtedy to bolo vyslovene od buka do buka. Bol zákon o financovaní urobený, istý pokus. Aj prijatý za ministrovania Milana Ftáčnika, ale problém skutočne neriešil. Myslím si, že to, čo ako naozaj pohlo, to bolo to zavedenie normatívneho financovania. A dve veci sú tam dôležité, že nastolil istú spravodlivosť a jednoducho pravidlá, ale transparentné pravidlá, ktoré boli vždy potom aj detailne zverejňované, len mimochodom, asi šesťdesiat údajov bolo spojených s každou školou, na základe ktorých dostávala výslednú sumu peňazí. Ja som vtedy odmietol spôsob, ktorý už nebohý štátny tajomník Tóth chcel, aby to bolo formou poukazu, ktorý žiak donesie do školy, pretože takto to nefunguje, tí, ktorí vedia, že financovanie škôl je predsa rôzne pre gymnázium a iné je pre strednú odbornú školu, viditeľné rôzne náklady, nehovoriac o tom, že trebárs na energie sú rôzne v Hurbanove a trebárs v Lomnici. Všetky tieto veci do istej miery bola snaha zakomponovať a vznikol normatívny spôsob financovania.

    Ale musím povedať, že zákon, ktorý vstupuje do desiateho roka života, čo, myslím si, že na Slovensku je vcelku dlhá životnosť zákona, i keď s istými úpravami, sa dostal do situácie, že ľudia ho zneužívajú, jednoducho takto to funguje na Slovensku. Treba to otvorene povedať, že dokážu každý systém, každé pravidlo využívať. A žiaľbohu, musím povedať, že aj zneužívať. Na Slovensku si dovolím povedať, že to je pomaly národný šport, ako obicyklovať pravidlá, obísť myšlienku ducha a hľadať niečo iné. A tu mi nedá, aby som nepovedal aspoň jeden prípad, čo bola tiež dobrá vec, že koeficient pre integrované deti bol 2,5 oproti bežnému koeficientu normatívu na žiaka, a to znamenalo, samozrejme, že prinášali viac peňazí. Kontrolou sme zistili, samozrejme, že si niektorí začali navyšovať integrované deti. A robilo to, niekde desať žiakov robilo pol milióna korún, ale to ešte nebol ten hlavný problém. Hlavný problém bol v tom, že začali integrovať deti aj tie, ktoré naozaj potrebujú špeciálnu starostlivosť, len preto, že to prinášalo peniaze, a to už som pokladal za trošku naozaj nevhodné.

    Mal som tento úvod preto, aby som povedal o tejto malej novele to, čo ma k nej vedie. Mimochodom, som ju už, obdobnú novelu som predkladal pred pár rokmi, žiaľbohu, neprešla. Je to o tom, aby sme motivovali školy ku kvalite, aby sa nestalo to, že mnohé školy dnes berú žiaka - doniesol nám peniaze a nech je akýkoľvek. Tým, samozrejme, klesá kvalita. V návrhu zákona je to, aby na základe celoštátnych meraní, len na základe celoštátnych, a nie na základe nejakých miestnych hodnotení známok a podobne, mohli školy dostať istý bonus, v rámci normatívu za to, že odvádzajú dobrú prácu, že majú kvalitných žiakov a že majú aj kvalitné výsledky. Celoštátne merania sú napríklad testy maturitné alebo monitor a podobne. Čiže len na základe takýchto vecí by mohli dostávať finančné prostriedky navyše. Ja si myslím, že minimálne časť škôl by to motivovalo k tomu, aby zobrali menší počet žiakov, ale kvalitných, a dosahovali kvalitné výsledky. To je to, čo mnohí hovoria, že dnes sú školy, ktoré na gymnázium sú schopné zobrať, obrazne povedané, aj stolovú nohu. Čiže toto je jednoduchá idea, motivovať školy ku kvalite. Je to o mojom presvedčení aj o filozofii, že je lepšie, podstatne lepšie je nájsť motiváciu správať sa zodpovedne, ako dávať, povedal by som, tvrdé reštrikčné opatrenia.

    Viete, v dvetisíc šiestom, keď som odišiel ako minister, keď som odstúpil, a musím povedať, že vtedy sa udialo hodnotenie, že korupcia výrazne klesla v rezorte školstva. Nie žiadnymi reštrikčnými opatreniami, ale práve preto, že tie školy získali motiváciu, žiak sa stal nositeľom finančných prostriedkov a nebolo v záujme školy odmietnuť ho a povedať si, keď, tak čosi zaplatíte, rodičia alebo podobne, ale bolo v záujme ho prijať. No, len vravím, že všetko ako časom sa dá pokaziť, takže chcem, aby sa to celkom nepokazilo, a preto je tu tento návrh, ktorý dávam spolu s kolegami, malej novely zákona o financovaní škôl a školských zariadení. A ešte niekoľko krátkych poznámok.

    Ja neverím, že známky žiakov na školách budú to, čo bude motivovať. Práve naopak. Ak o kvalite má hovoriť známkovanie v školách, tak výsledok bude častokrát, že sa jednoducho posunie známkovanie pre mnohé deti vplyvných rodičov, aby mali také, že sa dostanú na školu. Ja v túto cestu neverím a myslím si, že tá skôr zníži objektívnosť a povedie znova k istej korupcii pri prijímaní na stredné školy.

    Posledná vec, posledná poznámka. Ono vás zarazilo, ale ja som tam dal, aj keď som to nemusel dať, pretože dá sa to urobiť aj za peniaze, ktoré rezort školstva má. Dal som tam aj finančné náklady, ktoré som odhadol na čiastku 20 mil. eur. Poviete si, že to je veľa. No, ja by som rád povedal, že to nie je ani 10 percent z toho, čo dostávajú školy, ani 5 percent z toho, čo dostávajú z normatívov školy, to je približne jedno percento. Približne jedno percento, jedno percento na zvýšenie kvality nie je veľa a poviem, ja neverím na reformy, ktoré sa zavedú bez finančných prostriedkov.

    Pán minister Mikolaj spustil reformu jazykov. Ja som ho vtedy upozorňoval, že to asi nebude dobré. Formálne, na papieri je to rozbehnuté, aj to istým spôsobom funguje. Ako, nechcem sa k tomu teraz detailne vracať, ale viem, že keď ja som fungoval ako minister, v Čechách spustili takúto reformu. Vtedy bola ministerkou za sociálnu demokraciu pani Buzková, pani Buzková mi vtedy hovorila, že: "Viete, ja som "vydržkovala" dve miliardy českých korún na takúto reformu," a potom mi povedala, "ale potrebovali by sme ešte ďalšie dve miliardy, aby sme urobili naozaj reformu jazykov."

    Ja si myslím, že ak by sme mali postupovať seriózne a chceme nejaké zmeny robiť, tak vždy je to potrebné pokryť aj finančne.

    A to je dôvod, prečo som tam uviedol s tým, že pre budúci rok, pre tento rok, samozrejme, to nemá žiaden vplyv na štátny rozpočet. Aj preto je navrhovaná účinnosť zákona až od 1. januára budúceho roka.

    Toľko na úvod, kolegyne, kolegovia, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pani poslankyňa Horváthová je určený spravodajca. Poprosím ju ešte, aby informovala o návrhu. Prosím? Nie, to je pán navrhovateľ.

    Potom, keď bude rozprava, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní a členovia vlády a ďalší prítomní. Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov (tlač 90) ako určená spravodajkyňa Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 17 z 12. júna 2012 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 76 z 1. júna 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku od pána poslanca Vašečku.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, pretože je 12.02 hod., je obedňajšia prestávka.

    O 14.00 hodine budeme pokračovať rozpravou, kde najprv vystúpi pán poslanec Vašečka, ktorý je písomne prihlásený, a potom dám možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    Dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať po obedňajšej prestávke rokovaním o prerušenom bode.

    Pán poslanec Vašečka bol prihlásený písomne do rozpravy k návrhu pána poslanca Fronca. Poprosím ho, aby zaujal miesto navrhovateľa, pani poslankyňa Horváthová ako spravodajca.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Kolegovia, kolegyne, príjemné popoludnie prajem, vítam vás. Ja by som chcel k tomuto návrhu možno zopár slov ako učiteľ z praxe, z gymnázia. Jedna vec je istá, že školstvo potrebuje kvalitu. My máme povinnú školskú dochádzku a nepotrebujeme riešiť to, či deti sú v škole, alebo nie sú v škole, teda u niektorých individuálne, bohužiaľ, áno, ale všeobecne nie. Ale potrebujeme riešiť kvalitu a tú kvalitu potrebujeme aj oceniť, potrebujeme k nej motivovať, a to aj finančne. Z tohto dôvodu teda tento návrh vítam ako niečo, čo môže byť ocenením kvality a motivovaním ku kvalite v školstve, a to z dvojakých, z dvojakých smerov. Jednak tým, že ak škola chce dosahovať výsledky, tak potrebuje mať jednak kvalitných učiteľov a jednak potrebuje na prijímačkách prijímať kvalitných žiakov. Samozrejme, ak hovoríme o najlepších školách, tak vo veľkej časti to budú napríklad práve gymnáziá, ale aj iné odborné školy.

    A ak si chce škola udržať, získať a udržať kvalitných pedagógov, tak v rámci toho školstva predsa aj malá finančná výhoda môže pomôcť. A z praxe viem, že u mnohých učiteľov možno len nejaký malý príplatok navyše považovali ani nie tak za nejakú finančnú výhodu, ako skôr ocenenie toho, že niekto si ich prácu váži, má o nich záujem, a boli ochotní zabojovať, aj keď celkovo tá konečná suma nebola nejaká vysoká, ale v porovnaní medzi jednotlivými školami to nie je zanedbateľné.

    Ďalšia vec je, že keď je financovanie nastavené na kvantitu, tak je pochopiteľné, že školstvo sa snaží, alebo školy sa snažia získať žiakov, aby mali ten počet, aby naplnili triedy. Ja by som povedal taký príklad z nášho gymnázia v Žiline, kde sme niekoľko rokov, možno tri roky, mali taký trend, že nám klesal počet prihlásených študentov. Za tým bol, samozrejme, komplex určitých vplyvov, ale jedným z nich bolo aj to, že začali vznikať ďalšie gymnáziá a mnohé gymnáziá otvárali viaceré triedy. A takisto, že sa znižovali požiadavky. Už sa nerobili prijímačky skoro na žiadnej škole, mohli teda prísť a u nás sa viedla v pedagogickom zbore taká veľká debata o tom, že či by sme aj my nemali naozaj znížiť tie veci. Načo robíme prijímacie pohovory, veď tým si len odplašíme žiakov. A niektorí kolegovia sa začali tak existenčne obávať, že znížia sa úväzky, a teda niekoho bude treba prepustiť, prípadne síce úväzky zostanú, ale tých žiakov bude, povedzme namiesto 30 v triede bude 20, a tým pádom tá suma bude nižšia a ešte aj to, čo zostalo, tak bude osekané.

    Vtedy, myslím, že správne vedenie školy povedalo: Nie, my chceme byť kvalitná škola, výberová škola, vydržme a postupne sa to zlepšilo a dnes si môžme naozaj vyberať z dosť veľkého počtu prihlásených študentov. Treba však vedieť, že niekedy netreba naozaj vystavovať, a nezaslúži si to ten učiteľský zbor, vystavovať tých učiteľov takému pokušeniu aj niekoľko rokov, takej existenčnej neistote, že hoci sa teda snažia, tak akoby vyjdú na posmech, že iné školy, kde sa dá dostať ľahšie, tie si naberú ten počet. Takže nie celkom ten spôsob vždy zabezpečil kvalitu. Preto si myslím, že toto by mohlo vniesť, a chcem teda povedať, že ten návrh zákona podporím.

    Chcem sa však vyjadriť trocha aj kriticky, že, myslím si, že toto riešenie je také, také nekomplexné, nazvem to, že sa vlastne zmení v tom zákone 597 len jedna časť. Navyše viem, že v júlovej schôdzi bude ďalšia novela tohto zákona. Tak by som sa chcel aj opýtať možno pána poslanca Fronca, že či nejak komunikovali s ministerstvom o tom, že by sa tieto veci dali nejak zlúčiť. Lebo mne naozaj prekáža, že sa tie veci tak nejak rozčleňujú, rozsekávajú na kúsky a že na jednej schôdzi raz novelizujeme ten zákon, potom na ďalšej znova sa ho pokúšame novelizovať, že by som sa prihováral za to, aby zvlášť v školstve bola taká väčšia komplexnosť, a radšej, aby sa počkalo.

    Napríklad my sme boli s kolegami poslancami v piatok na ministerstve školstva, sme rozprávali s pánom štátnym tajomníkom a s generálnym riaditeľom sekcie regionálneho školstva o týchto veciach. Vymenili sme si názory, tak by som sa chcel opýtať aj pána Fronca, že či aj v tomto smere niečo podnikli a aký bol výsledok, že aká je relevantnosť teda tohto návrhu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky páni poslanci: Viskupič, pani poslankyňa Obrimčáková, Nachtmannová, pán Poliačik a Bagačka. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán Viskupič.

  • Ďakujem. Ja by som chcel, keďže som záveru toho celkom nerozumel. Richard, pýtal si sa na možnú podporu tohoto zákona, a že či nie je, alebo tejto novely zákona, a či nie je trošička mierne populistický v tej miere, že chce riešiť niečo, čo by sa dalo riešiť komplexnejšie? Iba na to odpoveď.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Obrimčáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja takisto dávam za pravdu pánovi poslancovi Vašečkovi. Na jednej strane chápem predkladateľov, že chcú zvýšiť finančné ohodnotenie škôl a motivovať školy. No na druhej strane, ak hovoríme o kvalite výučby, mali by sme mať jasno v tom, ako túto kvalitu budeme objektívne a na všetkých typoch škôl merať. Teda moja výhrada je naozaj spojená so spravodlivým a systémovým financovaním škôl a školských zariadení. Napríklad, ako majú vnímať predložený návrh školy, na ktorých sa neuskutočňuje monitorovanie? Tie, keďže sa na nich neuskutočňuje toto meranie, tak sa nikdy nebudú môcť dočkať na zaradenie medzi kvalitné školy a tým aj prípadného zvýšenia finančného ohodnotenia na základe ich dobrých výchovno-vzdelávacích výsledkov? Veď nehovoríme len o gymnáziách. Hovoríme napríklad o školách, stredných školách s dvojročným a trojročným študijným programom, ale aj o malotriednych školách. Predpokladám, že tie tiež chcú byť vo svojej kategórii škôl zaradené medzi kvalitné.

    Nestotožňujem sa teda s názorom, že by sme ich mali z tohto procesu vylúčiť. To by bolo nespravodlivé nielen voči pedagógom, ale predovšetkým voči samotným deťom a žiakom, ktorým zvýšením normatívu môžeme ponúknuť kvalitnejšie podmienky na vzdelávanie, a to nielen personálne, ale aj materiálno-technické. Nuž, zastávam názor, že všetky školy by mali dostať šancu byť objektívne ohodnotené za kvalitný výchovno-vzdelávací program, ale v mnohých prípadoch aj za ich náročnú prácu s ťažšie vzdelávateľnými žiakmi.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Vašečka, plasticky ste na základe vlastnej skúsenosti načrtli, čo prinieslo normatívne financovanie v školstve.

    Rozprávala som sa s mnohými pedagógmi z praxe, sama som pedagóg, a prišli sme k jednoznačnému záveru, ja som tento záver prezentovala aj v rokoch 2006-2010, kedy mnohí mi tento názor zazlievali, a ten záver je jednoznačný, normatív je jednou z príčin úpadku úrovne školstva.

    Návrh pána poslanca Fronca, Hrušovského, Abrhana problém úpadku kvality vzdelávania nerieši, veď normatív, tak ako je nastavený, zostáva. A nabaľuje sa nám tu ďalší prvok, ktorý môže ďalej devalvovať vzdelávanie. Keďže školy budú vedieť, že závisia od výsledku testovania, k čomu to povedie? Či už to bude externá maturita alebo Monitor 9, školy sa začnú orientovať na predmety, ktoré budú testované. A ostatné predmety, ich úroveň sa môže znižovať.

    Normatív, ako bol nastavený, proste evidentne nič pozitívne nepriniesol. Ja viem, že budete oponovať, budete hovoriť, že mal svoje ratio, ja si myslím, že od samého začiatku, to bolo veľmi zle nastavené. Jediným riešením je také, aby normatív bol nahradený financovaním optimálnej naplnenosti školy. Je to najperspektívnejší spôsob, ktorý zabezpečí výraznú úsporu financií, a zároveň celoplošne zvýši kvalitu vzdelávania.

    Každá takto dotovaná škola by sa zaradila do tabuliek podľa priestorových možností, optimálneho počtu žiakov na zabezpečenie štátneho a školského vzdelávacieho programu výkonov, podľa počtu pedagógov a podľa počtu nepedagogických servisných zamestnancov. Toto predkladám ako možnosť a určite o nej budem ďalej hovoriť.

  • Ďakujem, pán predseda. Súhlasím s tebou, Richard, v tom, že vyzdvihnutie kvality škôl je namieste, ale osobne považujem tento návrh za akýsi štek dobrým smerom, že v podstate hovorí o tom, čo by sme mali oceniť, ale veľmi málo a nekomplexne hovorí o tom, ako by sme to mali dosiahnuť.

    Ja už som to v tomto pléne povedal niekoľkokrát a zopakujem to znovu, hodnotenie kvality škôl potrebuje najprv svoju samostatnú vlastnú metodológiu a musí byť tak externé ako interné. K hodnoteniu kvality škôl musíme jednoznačne prirátať vzájomné hodnotenie učiteľov, hodnotenie manažmentu ich škôl, hodnotenie žiakov, ktoré sa týka učiteľov a takisto rodičov, ktorí by mali byť do toho procesu zakomponovaní.

    Až potom, keď budeme mať komplexný obraz jednak o výuke, o inovatívnych prístupoch k výuke a o tom, ako túto výuku vnímajú učitelia, žiaci a manažment školy, až potom môžme nejakým spôsobom výsledok takéhoto hodnotenia zarátavať do normatívu a takým spôsobom zvyšovať, zlepšovať podmienky kvalitnejších škôl na trhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Niečo už bolo povedané. Samozrejme, môžme súhlasiť, tiež ako pedagóg môžem súhlasiť s tým, že školstvo potrebuje viac financií. Samozrejme, takisto súhlasím aj s pánom Poliačikom aj s vami v tom zmysle, že ja pokiaľ by som chcel podporiť tento zákon, ja by som musel už poznať aj tie kritériá, aspoň základy tých kritérií, podľa ktorých by sa tie, tie školy hodnotili, lebo sami vieme dobre, aká je citlivá otázka sortírovať školy ako také.

    To znamená, tiež by, tiež by som podporil tu otázku, teda či predkladateľ konzultoval aj s ministerstvom niečo také, pretože pokiaľ, pokiaľ nie, tak potom mi to skôr pripadá len tak, že v noci sa zobudím a čo keby som dal takýto návrh.

    Pán Vašečka povedal, že je to nekoncepčné, tiež si myslím.

    Pán Poliačik povedal, že je to nejaký štek.

    No a v tomto, v tomto momente mne, tiež by som nejak tak povedal tretiu vec, že to je skôr taký, v tomto momente výkrik do tmy.

    A čo sa týka normatívu, súhlasím s pani poslankyňou Nachtmannovou, že to je už v tomto momente, možno na začiatku, ale pri tomto počte žiakov, je to, je to prežitok a nemal ratio.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Vašečka, nech sa páči, s reakciou.

  • Ďakujem veľmi pekne, aj všetkým reagujúcim. Ja by som možno pripomenul, nepovedal som, že nekoncepčné, povedal som, že nekomplexné. To mi totižto prekáža všeobecne pri školstve, že sa niekedy robia také nástrely, také pokusy, len ono to vyvoláva potom v praxi, v priebehu toho výchovno-vzdelávacieho procesu veľké komplikácie.

    To znamená, že opakujem, chválim dobrý úmysel a snahu o kvalitu, ale mám, mám taký pocit, že teda buď to nie je dotiahnuté do konca, alebo je to naozaj taký pokus možno ukázať dobrú snahu a nejak si možno na tom nejak prihriať polievočku, neviem, hej. Čiže skúsme naozaj v tom školstve bez ohľadu na to, kde sme, riešiť to koncepčne a komplexne.

    A pani Nachtmannová čo hovorila, tam by, myslím, že s vaším návrhom tiež vznikli dosť problémy ohľadom súkromných škôl a cirkevných škôl. Čiže toto je vec, ktorú treba rozdebatovať a urobiť naozaj poriadne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Poliačik. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Budem hovoriť len v krátkosti, ale nemohol som si pomôcť. Oceňujem, oceňujem akúkoľvek zmienku o zarátaní kvality do hodnotenia škôl a do systému ich financovania. Čím viacej kvality zaradíme medzi parametre, na základe ktorých sú školy platené, tým lepšie bude možné na trhu so vzdelávaním rozoznať dobré od zlého. A to dobré podporiť.

    Preto považujem ten návrh, ktorý máme teraz na stole, za cestu dobrým smerom, ale pri tom kombajne, ktorý sa na školstvo chystá v nasledujúcich mesiacoch z rúk ministerstva školstva, sa obávam, že aj keby, aj keby tento návrh prešiel, pán kolega, tak nám hrozí veľmi ťažký normalizačný valec v nasledujúcich mesiacoch, ktorý, bohužiaľ, aj keby tento návrh prešiel, tak jeho účinok zrejme zneutralizuje.

    Porozprávajme sa teda o tom, že čo by, čo v tom školstve naozaj potrebujeme, a možnože sa to donesie aj do uší pána ministra. Rozpráva nám tu už nejaký ten týždeň o fínskom modeli, tak si pozrime, že čo by vlastne v tom školstve sme aj podľa fínskeho modelu mali mať. A na základe toho sa pozrime na to, že čo by sme mali v školách hodnotiť.

    Nesúhlasím s pani kolegyňou v tom, že, že normatívne financovanie škôl je zlé. Normatívne financovanie škôl je dobré za predpokladu, že je dobre nastavené, ale to nastavenie, ktoré máme, to určite zlé je. Pretože nijakým spôsobom nerozlišuje kvalitu od nekvality a nedáva priestor na to, aby kvalita bola zvýhodnená.

    Určite nie som priateľom rozhodovania od zeleného stola. A to, čo ste vy, pani kolegyňa, spomínali, mi ho tak trošku pripomína, lebo ja neviem, na základe akých kritérií a kto by mal posudzovať, že ktorá škola potrebuje koľko miest, akým spôsobom budeme vyhodnocovať to ideálne naplnenie. A skôr mi to pripomína také nejaké centrálne plánovanie, a nie súťaž rôznych prístupov ku vzdelávaniu, z ktorej by malo prirodzeným spôsobom vyjsť to najkvalitnejšie ako to, čo máme podporiť a nejakým spôsobom aj finančne ohodnotiť.

    Ja skôr presadzujem normatívne financovanie, v ktorom by boli ale všetky prvky zahrnuté spolu. To znamená, to, čo teraz dávame v jednotlivých chlievikoch cez sto rôznych príspevkov na kúrenie, na kapitálové výdavky a tak ďalej, zhrnúť do jedného normatívu, ktorý bude na hlavu dieťaťa, ale tento normatív nedať škole, ale dať ho buď študentovi samotnému, alebo jeho zákonnému zástupcovi.

    A takýto normatív, v podstate sumu peňazí, ktorá má pokryť náklady na vzdelanie jedného dieťaťa, potom bude môcť každý rodič, zákonný zástupca, dať do rúk škole, ktorá, ktorá potom má to jeho dieťa vychovávať. A takýto normatív, určite uznáte, že by splnil tie kritériá, že podporuje kvalitu, ale tá kvalita nebude vyhodnocovaná centrálne štátom, ale bude to kvalita, ktorú vyhodnotí zákonný zástupca každého dieťaťa individuálne.

    Teda naspäť k návrhu. Hodnotím ho ako, ako pripomienku toho, že na kvalitu máme myslieť, ale určite by som očakával skôr koncepčnejšiu prácu zo strany ministerstva, ale obávam sa, že sa jej tak skoro nedočkáme.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky, pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Matovič, pani poslankyňa Nachtmannová a pán poslanec Martvoň a Bagačka. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela nadviazať, reagovať teda na pána poslanca Poliačika, ja súhlasím tiež, že normatívne financovanie neznamená, alebo nezapríčinilo úpadok úrovne školstva, pretože aj ten model fínskeho školstva, alebo tak ako to funguje vo Fínsku, je postavený na normatívnom financovaní. Čiže nie je problém v tom, že je to normatív, je problém v jeho výške, podľa mňa je nízky tento normatív. A je problém možno aj v tom, o ktorom sa môžeme baviť, že akým spôsobom nastaviť to financovanie aj normatívmi tak, aby bola nejaká hranica odkedy, dajme tomu, pre toho riaditeľa už to nebude také výhodné, prijímať toľko žiakov, ale sú situácie, kedy proste riaditeľ potrebuje ešte prijať jedného, dvoch žiakov, preto si myslím, že nejaký strop fixne tam dávať asi nie je namieste, ale skôr možno cez znižovanie toho normatívu potom vlastne demotivovať riaditeľov, aby naozaj tie, tie triedy praskali vo švíkoch.

    A tiež chcem povedať, že som presvedčená o tom, že len keď budeme merať kvalitu, môžme skvalitniť aj celkové štúdium aj celkové školstvo, ale nielen teda externe, ale aj interne. Je dôležité hovoriť o pridanej hodnote škôl, a teda, čo dokážu deti naučiť, aby to neboli len merania nejakých výstupných testov, ale aj to, že aké pokroky urobia tie-ktoré deti, pretože naozaj, sú školy, kde sú deti možno zo znevýhodneného prostredia, ktoré nikdy neurobia tie záverečné testy tak, ako niekde dajme tomu vo veľkom meste. Čiže treba brať zreteľ aj na tieto skutočnosti.

    A je veľmi dôležité aj interné hodnotenie, ako už aj pán kolega Poliačik spomínal, čo si myslia žiaci, učitelia, pedagógovia, nepedagogickí zamestnanci, aké sú vzťahy na tej škole. A toto všetko vlastne by sa malo pri tej komplexnej, pri tom komplexnom hodnotení brať do úvahy a podľa toho nastavovať tie financie. A nielen teda, hovorím, podľa toho externého merania, ktoré nakoniec môže viesť aj k tomu, že žiaci budú len vedení k tomu, aby vedeli vyplniť nejaký záverečný test, ale to nebude znamenať, že budú mať viacej zručností.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Poliačik, tiež si myslím, že teda je to krok správnym smerom, ale podľa mňa iba tak na prvý pohľad. Lebo dať podmienky také, že tie školy, ktoré budú mať kvalitných žiakov, tak, a ktorí vlastne uspejú v nejakých testoch, tak tie budú odmeňované. A tie, ktoré nebudú mať, tak tie nebudú odmeňované, tak na prvý pohľad sa natíska tak z helikoptéry, že áno, vyriešili sme problém, odmeňujeme kvalitu. Figu borovú odmeňujeme kvalitu.

    Do elitných škôl sa nám prihlásia elitní žiaci, elitní absolventi základných škôl a prirodzene budú mať lepšie výsledky ako tí ostatní. Čiže tento návrh absolútne nerieši pohľad na pridanú hodnotu, ktorú dá učiteľ žiakovi. Ak my by sme merali to, že aký žiak prichádza na školu a aký odchádza, a pozerali by sme podľa tohto rozdielu, čo ten učiteľ bol schopný dať žiakovi, tak potom áno. Potom odmeňujeme naozaj tú pridanú hodnotu, ktorú učiteľ dal žiakovi.

    Takto by boli zbytočne ukrivdení tí učitelia, ktorí dostávajú omnoho nekvalitnejších žiakov do svojich tried, a možno z nich vybičujú a urobia priemerných žiakov, ale možno sa narobia omnoho viacej ako tí učitelia, ktorí dostanú elitných žiakov a urobia z nich elitných žiakov na výstupe. Čiže tá pridaná hodnota by tam bola menšia. Čiže toto mi práve pri tomto chýba. Jednoducho je to návrh od pása, od stola, len aby bol urobený.

    Napíšem na papier nejakých 20 mil. eur dopad na štátny rozpočet bez toho, aby som si to zrátal. Fakt by ma zaujímalo, ako ste sa k tomuto číslu dopracovali, lebo keď poviete, že necháte na ministerstve, aby nastavilo kritériá, tak vlastne vy neviete vôbec základňu, z ktorej vychádzate. Jednoducho dáte tam 20 mil., lebo ste si to včera vycucali z prsta.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Poliačik, prosím vás pekne, o čom to hovoríte, aký normalizačný valec? Ak sa budeme snažiť zvrátiť upadajúce školstvo, vy to nazývate takýmto pejoratívnym výrazom? Snáď ide o to, že všetci spoločne sa musíme snažiť, veď všetci sme mali vo volebných programoch niečo o vzdelanostnej ekonomike, o vzdelanostnej spoločnosti. Ak budú zlé základy, a tým je práve regionálne školstvo, tak ako to máme budovať? V roku 2003 sa urobili zásadné zmeny v školstve bez serióznej analýzy kvalitatívnych dopadov. Doteraz takáto analýza urobená nie je. Ľudia z praxe, ja viem, že vy ste tiež pedagóg, neviem, koľko ste debatovali s pedagógmi, ktorí 20, 30 rokov pôsobia, ktorí môžu porovnávať, a povedia vám. Ja som sa skutočne, môžem povedať v 99 percentách prípadov rozhovorov s pedagógmi stretla s tým, že normatív považujú za základ znižovania kvality vzdelávania. Od toho roku 2003 skutočne tá úroveň vzdelávania ide dole.

    Ak je žiak nositeľom peňazí, z psychologických i logických dôvodov musí takéto financovanie skôr či neskôr priniesť úpadok. Hovoríte o tom, že rodič má hodnotiť kvalitu vzdelávania. Ale v návrhu, v zdôvodnení sa hovorí, že by malo ísť o objektívne kritériá hodnotenia kvality. Rodič je vždy len a len subjekt, aké potom objektívne hodnotenia? Myslím si proste, že tento návrh zákona nie je opodstatnený, neprinesie zmenu, práve naopak, opäť zdôrazním, môže spôsobiť ďalšiu devalváciu úrovne školstva.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Poliačik, no je to, bolo to zaujímavé odborné vystúpenie, ale dovolím si kriticky na to povedať to, že tento systém bol nastavený aj za pána Jurzycu, čiže to sa týka aj pána docenta Fronca, tento systém bol nastavený aj za pána ministra Jurzycu, a nič ste s tým, keď ste boli v parlamente, a teda vo vláde, neurobili. Teraz, keď ste v opozícii, tak to snažíte sa zmeniť. Tak pýtam sa, tie dva roky ste to čo, iba testovali, že teda ako to bude fungovať, alebo teda vám vyhovoval ten systém, teraz zrazu nevyhovuje? Určite sa zjednotíme na tom, že s tým normatívnym financovaním treba niečo robiť, možno nastaviť nejako kritériá, ale zasa nie tak, ako to povedal aj predtým pán poslanec Matovič, že jednoducho časť škôl potom bude zvýhodnená, lebo má výborných študentov, a časť škôl, kde sú povedzme študenti rómskej menšiny, alebo sú to študenti, ktorí sú z okrajových častí Slovenska, kde popri štúdiu ešte doma pomáhajú a nemajú toľko času sa učiť, by potom tie školy mali problém prežiť. Čiže môj názor je taký, tie kritéria treba nastaviť objektívne a nie len na základe toho, že akí sú výborní študenti, alebo interne ako to pedagógovia hodnotia. Čiže určite treba niečo robiť s tým normatívnym financovaním, treba to nejako nastaviť, ale nie tým spôsobom, ako to tu bolo povedané.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som sa kus aj pousmial, lebo až teraz som sa v diskusii dozvedel, že ste učiteľ. Moja prvá otázka chcela znieť v tom zmysle, že či teda ste učiteľ, som čakal, že poviete, že nie. A bol by som potom povedal: Aha, tak chápem celkové to vystúpenie. Spomínali ste, čo sa týka kombajnu, ja si myslím, že mnoho, mnoho škôl a mnoho učiteľov čaká na takýto kombajn, aby sme, aby sme to rozbité školstvo slovenské dali trošku do nejakého normálu a dali mu nejaké normálne pravidlá, a myslím si, že aj naši kolegovia učitelia už nečakajú, alebo, alebo majú dosť množstva všelijakých experimentov a chcú, skôr by som povedal, taký pokoj pri práci a skôr riešiť také problémy, ako sme napríklad mnohí z nás čítali od učiteliek, ktoré napísali list z Dobšinej, a vieme, že takýchto situácií je množstvo, množstvo po našej krajine, takže ja si myslím, že taký kombajn, by bolo veľmi dobre, keby prišiel a spravil by poriadok v rámci nášho školstva. A dal, dal to do nie, do nejakého, striktných pravidiel, ale určite nie takých širokých, ako sú v tomto momente.

  • Kolegovia zo SMER-u neviem, či počúvajú napríklad štátneho tajomníka, keď rozpráva, ale ja si myslím, že ak používa rétoriku, v ktorej hovorí o nedostatkoch kádrov na Slovensku, tak normalizačný valec je celkom dobrá rétorika, ktorá by sa mala odraziť naspäť. Ja nemám nič proti, proti nastaveniu dobrých pravidiel. Určite, odkedy sedím v tomto parlamente, hovorím presne o tom istom, potrebujeme dobré pravidlá, ale dobré pravidlá také, ktoré, po prvé, nechávajú slobodu v rukách učiteľov, aby mohli učiť takým spôsobom, aký sami uznajú za najlepší. To je prvá vec. Druhá, pravidlá financovania také, aby neboli zvýhodňovaní alebo znevýhodňovaní niektorí zriaďovatelia. To znamená rovnaké pravidlá pre verejné školy, súkromné školy, cirkevné školy takým spôsobom, aby nebola diskriminácia dieťaťa na základe zriaďovateľa školy, do ktorej chodí. A po tretie, pravidlá, ktoré jednoznačne potrestajú porušovanie tých predchádzajúcich dvoch. To znamená, že ak niekto nevie poriadne hospodáriť s peniazmi, alebo neučí takým spôsobom, ako si štát predstavuje, tak by tam mala byť nie trest, ale, ale doporučenie alebo odporučenie, akým spôsobom má toto všetko urobiť. Ja som nehovoril vo svojom príhovore v prospech návrhu, ktorý máme na stole. Ten som zhodnotil a povedal som, že áno, spomenúť si na kvalitu je dobré, ale treba to spraviť koncepčne, ale hlavne som sa venoval tomu, že ako by to koncepčné malo vyzerať. A podľa mňa by to malo vyzerať tak, že o výchove svojich detí a vzdelávaní svojich detí by mali rozhodovať hlavne rodičia a nemal by to robiť centrálne štát.

  • Ďakujem pekne. Končím rozpravu. Pán poslanec Poliačik bol jediný ústne prihlásený.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem všetkým kolegom za ich vyjadrenie. Dovolím si na niektoré vystúpenia reagovať. Rovnakým spôsobom, samozrejme. Tam, kde je hrubé vrece, je aj hrubá záplata.

    Pán kolega Vašečka, hovoríte o ambícii na komplexné riešenie a súhlasíte. A ja myslím, že je to tak, že ku kvalite treba motivovať. Ja som presvedčený, že áno, treba motivovať, a poviem, že ja nie som za cestu, ktorá sa teraz rysuje a ktorá má znaky parného valca, ako povedal kolega Poliačik, s tým súhlasím, má prvé znaky parného valca. Som presvedčený, že sa musíme riadiť motiváciou, že to je lepšia cesta. Dovolím si urobiť ako tiež pedagóg, a tým poznačený, prirovnanie, pretože keď niekto si postaví ideu, že bude zlo likvidovať, to je tak ako keď si postaví záhradník, že najprv zlikviduje burinu a potom začne sadiť ušľachtilé rastliny. No, tak skončí tak, že keď príde na koniec záhrady, mu už na začiatku záhrady burina znova vyrastie, ale treba sadiť ušľachtilé rastliny a pomáhať im rásť, a pritom likvidovať tú burinu, likvidovať zlo a potom, samozrejme, keď tie rastliny podrastú, tak sami sa dokážu brániť, a toto je krok k tomu. To je krok k tomu, nehovorím, že komplexný, a teraz aj na to, že či ministerstvo a tak ďalej, aj čo hovorila kolegyňa Obrimčáková, no, ja som túto podobu zákona podal, keď ste boli, pani kolegyňa, štátnou tajomníčkou. Sú to už roky. Nič sa, nič sa zatiaľ nepohlo, ani malý krôčik. A z toho pohľadu si myslím, že aspoň krôčik je viac ako nič. Lebo problém stále viac nám narastá. Viete, to je štandardný spôsob, ako niektoré veci odbiť, že komplexné riešenie a viac treba. No, tak ja si pamätám veľmi dobre pôsobenie vášho bývalého kolegu, keď bol minister a ja jeho štátny tajomník, tak keď vznikol problém, tiež mal takú dobrú metódu. Odborníci, komplexné riešenie, komisia. Pán kolega Bagačka, komisia, komisia, to bolo kanalizovanie problému. Riešila, hádala sa, riešila, nič nevyriešila. Ja si myslím, že konkrétne kroky, aj keď malé, sú cestou.

    Niektoré veci, musím povedať, že ste nie celkom pozorne čítali ten zákon, pretože ja nehovorím, a v tom sa stotožňujem s vami, kolegyňa Obrimčáková, lebo ja tam len príkladmo uvádzam, v dôvodovej správe, monitor a testovanie, tie maturitné testy ako príklady celoštátneho merania, ale zákon hovorí, že musí to byť celoštátne. A takisto ja pokladám za dôležité, aby to urobilo ministerstvo školstva, lebo detaily, kritériá a tak ďalej, preto tam v zákone je, že ministerstvo školstva urobí všeobecný záväzný predpis, a tam by bola tá diskusia o tom, že či také alebo onaké kritérium tam má byť. Tam by sme sa mohli o tom sporiť, takže ja dúfam, že ministerstvo také niečo urobí, a keby nič iného, lebo cítim, že to hodíte do koša, keď len to bude inšpirovať ministerstvo a že sa čosi pohne, chvalabohu, Pán Boh zaplať.

    Pani kolegyňa Nachtmannová, viete, vy hodíte balvan bez akýchkoľvek argumentov a končíte tým. Ja vám môžem povedať, že analýzy financovania normatívom boli urobené nezávislými inštitúciami, môžete si ich pozrieť. Tak to je, viac nebudem komentovať.

    No, nechcem byť zlý, pán kolega Bagačka, vy ste podľa všetkého teda takisto pedagóg. Ja to nerobím tak, že sa v noci zobudím a niečo napíšem, to bola podpásovka. Ale ja sa vás opýtam, keďže predpokladám, že už nie ste najmladší, ste dlhodobo pedagógom, boli ste pedagógom aj predtým, keď nebolo normatívne financovanie, pred dvetisíc tretím rokom. Akým spôsobom išli peniaze? Pamätáte sa, čo to bolo? Veď to bola darebnosť, korupcia. Povedal som, jemne som to povedal, že to bol lobing, ale to, čo sa dialo, akým spôsobom dostávali peniaze na školy, bola jedna katastrofa. A za tým si stojím a predpokladám, že ak chcete byť objektívny, že je to tak.

    Má kolega Poliačik pravdu, ja si nemyslím, že toto vyrieši komplexne ako kvalitu a že ku kvalite a hľadaniu cesty, ako podporiť kvalitu, musíme ísť, samozrejme, oveľa v širšom smere. To je pravda, je to krok. Podľa mňa, po rokoch keď to spí, nič sa nedeje, je to jeden z krokov.

    Pán kolega Matovič, ja sa snažím nereagovať na vás celý čas, ale vy si to ani neprečítate a nepočujete, čo som povedal. Ja som tých 20 mil. tuná odôvodnil, ako to vzniklo, prečo, 10 percent najlepších škôl, percento z toho, čo dostávajú na normatívy. Ja som to nehodil odboka, len obávam sa, že vyhovoríte všetkému, že ste tu jeden stratený génius. Je mi to ľúto, že len jeden takýto geniálny človek prišiel a všetko vie, všetkému rozumie. No, tak keď si to myslíte, pokračujte naďalej v tomto, ja vám v tom brániť určite nebudem, takže to je k niektorým tým poznámkam.

    A na záver, viete, ten problém, kolega keby ešte chvíľku počkal zo SaS-ky, nie, nie, nie, pretože myslím si, že napriek mnohým iným pohľadom sa zhodneme, a čo pokladám za podstatné v tom celom, je filozofia. Filozofia, ku ktorej smeruje novela zákona, teraz pripravená, o financovaní, ktorá podľa mňa tak nastavenými kritériami podľa známok len vytvorí priestor pre korupciu, nič nezlepší, ale to je pre mňa hrozné, pretože ja verím v to, že kľúčová je sloboda vzdelávacej cesty. A toto vlastne chceme, to, čo sa ide udiať, čo chceme urobiť. Chceme urobiť jednotnú školu presne takým istým spôsobom, ako pred rokom 1989. A s týmto, ja si vážim pána ministra, v mnohých veciach máme podobné názory, ale filozoficky sa zásadne rozchádzame. Jednotná škola, to nie je budúcnosť slovenskej vzdelávacej sústavy, to je cesta do hrobu.

    Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán poslanec Podmanický uvedie v prvom čítaní svoj návrh na vydanie zákona č. 39 o veterinárnej starostlivosti. Je to tlač 92. Je tu pán poslanec Podmanický?

    Chvíľočku počkáme, videl som tu pred chvíľočkou pána poslanca. Poprosím pána poslanca, ak je niekde na pôde Národnej rady, aby prišiel, ak nie, vidím tu pána poslanca Kaníka. Súhlasíte, pán poslanec, aby sme preskočili tento bod a mohli by ste uviesť svoj návrh?

    Takže vás poprosím, budeme pokračovať návrhom pánov poslancov Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na.

    Ospravedlňujem sa.

    Pán poslanec, poprosím vás, aby ste uviedli svoj návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána PODMANICKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 92.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladaný návrh zákona reaguje na problém, ktorý sa v posledných mesiacoch začína čoraz častejšie objavovať v našich obciach a mestách, a tým problémom je snaha niektorých, väčšinou bohatších a vplyvnejších ľudí chovať nebezpečné zvieratá ako napríklad levy, tigre a ďalšie druhy nebezpečných živočíchov. Bohužiaľ, ľudia, ktorých sa priamo dotýka tento chov nebezpečných zvierat, nemajú možnosti a šance brániť sa proti tomu, alebo nejakým spôsobom zapojiť sa do rozhodovania o tom, či v ich blízkosti a v blízkosti ich obydlí bude môcť byť povolený chov takýchto nebezpečných zvierat. Z tohto dôvodu navrhujem v predkladanom zákone, aby v prípade záujmu o chov nebezpečných zvierat, tak ako sú vymenované v textovej časti zákona, aby chov takýchto zvierat podliehal súhlasu miestne príslušného obecného zastupiteľstva. Inými slovami, obec sa vyjadruje k určitým činnostiam, či už podnikateľským alebo iným, ktoré významným spôsobom zasahujú do života občanov. A domnievam sa, že je vhodné, lebo chov nebezpečných zvierat je činnosť, ktorá by mala spadať pod rozhodovanie obecného zastupiteľstva. Poslanci obecného zastupiteľstva, ktorí zastupujú svojich spoluobčanov, sú kompetentní na to, aby v zbore, v zastupiteľstve rozhodli, či v danej lokalite je vhodné chovať nebezpečné zvieratá, alebo nie. Myslím si, že je to návrh zákona, ktorý je všeobecne prospešný a má určité logické ratio, a preto vás chcem, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Zaujmite miesto, pán poslanec, pre navrhovateľa. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Tiborovi Lebockému.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ma svojím uznesením č. 12 z 12. júna 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2012 č. 78 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Poznamenávam, že som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Hlina. Ešte predtým, ako vám dám slovo, chcem vás informovať, že pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium na 16.45 hod.. Zopakujem, o 16.45 hod. poslanecké grémium. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, a dovoľte na začiatok uviesť, aby som nebol, ako tu pán Fronc spomínal, že mudrujem do všetkého, aj do tých volieb sudcov, ale do tohto trošku, tak tomu rozumiem a dokonca som to aj študoval, síce nedoštudoval, v Nitre, ale študoval. A čiže chovateľstvu sa trochu rozumiem. V tomto návrhu zákona identifikujem určité riziká, ktoré môžu nastať. Relatívne akceptujem to odôvodnenie, ktoré tu je. Na druhej strane však všetci vieme, v akej krajine žijeme. Identifikujem riziká, že môže dôjsť k takému čiastočnému, a možno aj k obštrukciám alebo nejakým takým vracaním si loptičiek zo strany samosprávy. Ale netvrdím, že hneď a absolútne. Čiže to, to treba len veľmi, veľmi opatrne vyhodnocovať. Každopádne, keď teda je tento návrh pripravený na úspech a na to, že prejde, tak by som si dovolil, keď otvárame, keď ho otvárame a keď v dôvodovej správe bolo uvedené to, čo bolo uvedené, ho doplniť. V dôvodovej správe je napísané, že ktorých živočíchov sa to týka, tam mačkovité šelmy a nespomeniem si hneď všetko, medveďovité, tigre a neviem čo. A ja by som doplnil vzhľadom na okolnosti, ktoré sú. Ja viem, že sa možno teraz na chvíľku zarazíte, ale, žiaľ, asi inú možnosť nemáme. Ja by som odporučil do toho vložiť aj druhy ako Rattus rattus a Rattus norvegicus. To je potkan a krysa. My naozaj sa stretávame v tejto krajine relatívne často s tým, že niekto si zo svojho dvora spraví chovnú stanicu a samosprávy sú častokrát úplne bezmocné voči tomu, že akým spôsobom to riešiť. Viem, že na ten prvý pohľad sa to môže zdať až absurdné, avšak absurdné je aj si urobiť z dvora chovnú stanicu. Čiže je to len reakcia na to, že aký stav nastal. Asi jeden zo spôsobov môže byť aj to, tá bezradnosť, lebo na to, namodelujem na jednom konkrétnom prípade, napríklad na Malackách, keď pán Dobrovodský, my sme tam vtedy dávali taký plašič. To funguje iba určitú chvíľku. Potom to už nefunguje. Ale absolútna bezradnosť z toho, že vlastne sused si vedľa z dvora spraví chovnú stanicu a vy, vy nemáte možnosť sa brániť, a zdá sa, že ani samospráva, má obmedzené možnosti, že ako, ako tento stav riešiť. Hej, čiže keď teraz by sme definovali, že tieto dva druhy, že sú tiež nebezpečné, a boli by v tejto kategórii, že sú nebezpečné a niekto by sa zaoberal ich chovom. I keď v tomto prípade to naozaj znie absurdne. Ale však absurdné je chovať aj tigra na Slovensku svojím spôsobom určite, určitým. A mohli by sme definovať, samozrejme, pre potreby vyhlášky bude potrebné definovať, čo už je chov a čo je bežný výskyt. Tak potom tým pádom, keď nezíska povolenie, čo predpokladám, že chovateľ nezíska povolenie na chov potkanov, hej, tak potom tá samospráva získava aj určité možnosti, ako sa ďalej a účinnejšie brániť voči tomu, aby tento chov potkanov v danej, v danom priestore prebiehal. Či už s možnosťou nejakých. Neviem, jak to presne rieši ten existujúci zákon vo výške pokút, rozsahu pokút a následnej možnosti ich vymôcť, to znamená exekuovať. Čiže dávame do ruky aj samosprávam určitú zbraň. Nie hromadného ničenia, ale čiastočnej pomoci, aj susedom, v tom, že budú mať o niečo viac v tej výbave, ako riešiť to, že niekto si spraví zo svojho dvora chovnú stanicu. Takže moje, môj návrh bude v tom, že sa teda pokúsim na rokovanie výboru príslušného proste doručiť nejaký návrh a verím teda, že sa budú týmto prípadne zodpovedne zaoberať. Lebo naozaj tá situácia, nielen v Malackách, ale aj na veľa iných miest dozrela do, do až úplne obludných rozmerov a nájde sa aj spôsob, aby to teda sedelo aj významovo aj formálne a aby aj ten jazyk bol jasný a čistý, tak ako zákony majú byť. A výsledkom bolo to, že, že naozaj, že sa ľudia vedia účinne brániť, tak ako sa vedia. Toto poskytuje zbraň, že keď má niekto niekomu revať celý deň, rev, tiger pri uchu zo susednej záhrady, hej, tak bude sa mať možnosť brániť, keď si niekto spraví chovnú stanicu zo svojho dvora, potkanov. Hej, čiže toto vcelku môže byť, môže byť pomocou a možno ten výskyt bude aj častejší. Čiže ten účel toho zákona, lebo toto je tiež, predpokladám, že problém. Ale neviem, ten rozsah asi nebude až taký veľký, ako, ako je rozsah toho, že niekto si z dvoch nebezpečných druhov, lebo však hádam sa nebudeme sporiť o tom, že či druhy ako potkan a krysa v tom veľkom rozsahu sú alebo nie sú nebezpečným druhom živočícha z pohľadu epidemiologického, z pohľadu aj dokonca priameho ohrozenia života. Takže predpokladám a dúfam, že, že bude vôľa nejakým spôsobom to, keď otvárame tento zákon o veterinárnej starostlivosti, do toho zapracovať. Keď sa to podarí, budem rád. A myslím si, že nie ja, lebo ja, chvalabohu, s tým problém nemám. Akože by som v susedstve mal chovateľa potkanov, ale, ale predkladám to a hovorím to práve kvôli tým ľuďom, ktorí s tým naozaj majú obrovské problémy.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou jeden pán poslanec, pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Ja len som chcel doplniť, že ten návrh zákona ráta, že tuná je, ak ide o zariadenie chovného zariadenia na chov alebo držanie nebezpečných živočíchov spadajúcich do triedy cicavce. To znamená, že nielen chov, ale aj držanie týchto živočíchov. Neviem, ja keď som sa tak nad tým zase zamyslel, hej. Možno je to tak na zváženie, že čo všetko ešte patrí k tým nebezpečným živočíchom, snáď sú tu ešte aj iné živočíšne druhy, kde sa stáva takmer ako módou. Dnes už pomaly by sme aj v obývačke slona asi chovali. Ja neviem teraz, či by bol nebezpečný, alebo nebol nebezpečný. A tiež patrí medzi cicavce. Ale takisto aj možné plazy a chrobáky a rôzne takéto živočíchy, ktoré sa tu exoticky dovážajú, a možno susedia sa pretekajú jedni pred druhými. Potom to kdesi voľne sa púšťa aj do prírody. Veľakrát o tom ani nevieme. Nerád by som sa s tým stretol kdesi v lese. Ten je schopný prežiť. Možno tie živočíšne druhy ako sú chrobáky, keď je dobrá zima, mínus 30, tak zamrznú. Ale veľakrát, naozaj, voľne do prírody sa púšťajú tieto živočíšne druhy a takisto aj, toto nie je tu v tom návrhu zákona, ale rovnako aj ryby takisto z akvárií a púšťajú sa do riek, do potokov, čo nie sú naše živočíšne druhy. Je to čosi úplne cudzie. Teda v zásade návrh zákona vítam, že čosi také je tu, len snáď by som ešte navrhovateľovi odporúčal zamyslieť sa ešte aj na tých ďalších možných rizikách, ktoré tu sú ešte aj pri tých ďalších živočíšnych druhoch. Ja len toľko na doplnenie.

    Ďakujem.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko? Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja v zásade súhlasím s týmito návrhmi a názormi, ktoré zazneli v rozprave. Len ten pôvodný zámer návrhu zákona bolo ochrana pred nebezpečnými živočíchmi, ktoré ohrozujú život. Poviem príklad. Susedia v blízkosti takéhoto chovného zariadenia, kde sú nebezpečné zvieratá ako napríklad tigre alebo levy, tak pochopiteľne sa boja pomaly chodiť na ulicu, boja sa pustiť deti na ulicu, pretože je tu stále riziko, že môže ujsť takéto zviera a môže ohroziť na živote alebo na zdraví tých ľudí, ktorí bývajú v blízkosti. Čiže to sú nebezpečné živočíchy, ktoré doslova ohrozujú život a zdravie. To, čo spomínal pán poslanec Hlina alebo pán poslanec Kuffa, sú skôr, tak by som povedal, obťažujúce živočíchy, ale nemám problém, aby sme možno v druhom čítaní skúsili po dohode s odborníkmi, s veterinármi, zaradiť aj tento okruh, ale musí to byť v duchu určitej systematiky aj terminológie. Čiže v zásade súhlasím, ale hľadajme spôsob ako. Chcem povedať aj to, že v prípade obťažujúcich zvierat existuje paragraf o susedských sporoch v Občianskom zákonníku, ktorý umožňuje riešiť takéto problémy ako susedské spory. Čiže nie som si celkom istý, že či zaradiť tento okruh ďalších živočíchov do tohto zákona. Ale som pripravený na to, aby sme o tom diskutovali a našli nejaké vhodné riešenie. Napadá ma aj také možno úsmevné riešenie, že by sme nebezpečné živočíchy typu tigre a levy povolili alebo prikázali chovať tým, ktorí majú tie potkany, a tým pádom by to tie levy a tigre vyriešili a potom by, potom by sme mali po probléme. Ale to naozaj som len úsmevne chcel povedať. Takže som pripravený, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby sme v druhom čítaní na základe aj určitých odborných argumentov zapracovali všetky relevantné pripomienky.

    Ďakujem pekne.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pokračujeme v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 93. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 79. Teraz dávam slovo poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, blízkou debatou alebo podobnou debatou sa táto snemovňa zaoberala donedávna. Len pred chvíľou sme skončili veľmi rozsiahlu a obšírnu diskusiu, ktorá k problému, ktorého riešením sa zaoberá aj tento predložený, predkladaný návrh zákona. Je to jednoducho preto tak, lebo máme zle nastavený sociálny systém. Sociálny systém, ktorý vedie ľudí k takému spôsobu života, správania, ktorý je zlý. Pre nich samotných veľmi škodlivý a pre krajinu, všetkých ostatných obyvateľov takisto veľmi škodlivý.

    Cieľom návrhu zákona je preto zvýšiť motiváciu, nájsť a udržať si zamestnanie, a to aj v nižšie platených pozíciách, a zároveň odstrániť negatívnu motiváciu u sociálne vylúčených skupín obyvateľstva, zabezpečovať a zvyšovať si svoj príjem prostredníctvom sociálnych dávok, ktoré sú viazané na počet detí. V čl. I sa zavádza kritérium, ktorým sa posudzuje aktivita rodičov pri snahe hľadať a udržať si prácu, alebo študovať s cieľom pripraviť sa na výkon budúceho povolania. Počas štvorročného obdobia pred vznikom nároku na dávku sa požaduje, aby aspoň jeden z rodičov bol nemocensky poistený. To znamená zamestnaný aspoň 270 dní, alebo aspoň dve tretiny z tohto času, to znamená, 180 dní bol zamestnaný a zvyšných 90 dní vykonával aktivačnú činnosť. Za rovnakú aktivitu ako je práca, sa považuje aj štúdium na vysokej škole, rovnako aj absolvovanie vysokej školy v prvom alebo druhom stupni, alebo strednej školy v sledovanom období.

    V prípade ak rodina, ktorá žiada o rodičovský príspevok, nespĺňa tieto kritériá, znižuje sa výška rodičovského príspevku o 50 percent. Následne sa výška rodičovského príspevku môže kedykoľvek zvýšiť na plnú výšku, ak aj počas poberania rodičovského príspevku rodina žiadateľa splní kritériá. Do obdobia 270 dní sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia, ktoré sa započítava na účely materského.

    V článku rímska. Návrh zákona bude mať priaznivý dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené dámy, vážení páni, prijatím tohto návrhu zákona nastavíme systém takým spôsobom, aby tí, ktorí sa snažia získať prácu a zabezpečiť pre svoju rodinu príjem z pracovnej činnosti, boli aj hmotne aj ekonomicky na tom citeľne lepšie ako tí, ktorí tak nerobia, ako tí, ktorí fungujú len na systéme nastavenej dlane. Pretože škodlivosť tohto správania nespočíva len v tom, že niekto nehľadá prácu, nechce nájsť prácu a spolieha sa len na príjem zo sociálnych dávok. Škodlivosť tohto pôsobenia je veľmi veľká aj v tom, že tento spôsob života je, sa stáva potom vzorom, tento zlý spôsob života, sa stáva vzorom pre nasledujúce generácie detí, ktoré sa rodia do týchto rodín len ako, alebo z veľkej časti ako zdroj príjmu cez sociálne dávky, nasávajú od ranného detstva tento spôsob života, tento model života ako svoje, svoj vzor, ktorý potom recyklujú a opakujú. A takýmto spôsobom sa nám rapídne rozrastá to negatívne, čo sa tu mnohokrát kritizovalo a ktoré občania vnímajú a vidia najmä v tých regiónoch, ktoré sú veľmi silne poznačené takýmito, výskytom takýchto spoločenstiev. Ten negatívny dopad spočíva aj v tom, že všade existujú, samozrejme, aj pozitívne príklady aj ľudia, ktorí takto nechcú žiť, aj keď sa narodia do takéhoto prostredia. Ale práve takíto ľudia, ktorí by radi žili iným spôsobom života, sú vystavovaní dennodenne veľkému psychickému tlaku a tlaku okolia a prostredia, ktorí, ktorí ich spochybňujú až zosmiešňujú len zato, že uprednostňujú získavanie si prostriedkov prácou a nie len prostredníctvom sociálnych dávok. Súčasne nastavený sociálny systém je nastavený tak, že príjem z celého sumáru rôznych typov sociálnych dávok vytvára dohromady príjem, ktorý je veľmi blízky príjmu, ktorý získava rodina, pokiaľ jej jeden z členov pracuje v málokvalifikovaných činnostiach, spravidla manuálnych, čo je normálne a typické pre nízkokvalifikovanú pracovnú silu, s ktorou, o ktorej v tomto prípade spravidla hovoríme.

    Dostávame sa tak do začarovaného kruhu. Aj pokiaľ človek už nechce takýmto životom žiť alebo vôbec nechce, dennodenne sa dostáva pod tlak svojho okolia, ktoré ho práve nabáda, aby žil takým spôsobom života a ktoré mu na ekonomických argumentov preukazuje, že je nerozumné, pokiaľ robí inak, pokiaľ ráno vstáva do práce, cestuje, tvrdo pracuje, poobede alebo večer sa vracia k svojej rodine, zatiaľ čo všetci ostatní tak robiť nemusia. Keď chceme tieto veci zmeniť, musíme zmeniť veľa vecí, ale môžme začať aj s jednoduchými a rýchlymi riešeniami, a toto je, tento návrh zákona, tento návrh novely zákona je takým riešením. Aj ten, ku ktorému sa dostaneme za chvíľu ďalej. Takže, vážené dámy, vážení páni, odložme ideologické okuliare, odložme kvázi humanistické postoje, pretože tento problém je vážny, treba ho riešiť a jeho odkladanie znamená pre túto krajinu stále rastúce škody a veľký neriešený problém, ktorý sa v blízkej budúcnosti môže stať takmer neriešiteľným.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Kaníkovi. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľa. Dávam, dávam slovo spravodajcovi, ktorým je skrz gestorský výbor pre sociálne veci navrhnutý pán poslanec, určený pán poslanec Viliam Jasaň.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, máte to ako tlač 93, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 10 z 12. júna 2012 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 79 z 1. júna 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 32 dní od rozhodnutia prerokovať návrh v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, a to od pána poslanca Jozefa Mihála. Dávam mu týmto slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, kolegovia, len krátko poviem k tomuto návrhu zákona. Podporujem ho a podľa mojich informácií ho podporujú aj moji kolegovia z poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita. Keby som mal hovoriť o dôvodoch, tak by som v podstate mal zopakovať gro mojich vystúpení, ktoré som tu mal pri zákone o hmotnej núdzi, ktorý sme predložili Národnej rade spolu s kolegyňou Luciou Nicholsonovou. Takže len, len veľmi stručne. V situácii, kedy Slovensko má problém s deficitom verejných financií, po prvé. Po druhé, v situácii takej akejsi morálnej, kedy sa tí, ktorí sú pracovití, ktorí sú šikovní, ktorým sa nelení pracovať, majú podľa takzvaného ozdravného balíčka platiť vyššie dane, majú platiť vyššie odvody, majú platiť registračné poplatky, keď si kúpia novú oktáviu, tak je dosť nemysliteľné, aby sme bez povšimnutia nechali ľudí, ktorí sa len vezú, ktorí sa istým spôsobom priživujú na našom relatívne štedro nastavenom sociálnom systéme, z pohľadu toho, na čo Slovensko má, a preto je potrebné, ak sa nezamyslela vláda nad týmto rozmerom našej spoločnosti, aby sme sa zamysleli my ako zákonodarný zbor. Preto opakujem, podporujem návrh, podľa ktorého tí občania, tie rodiny, ktoré, tak ako to tu bolo zdôvodnené predkladateľom, v podstate za tie posledné štyri roky dozadu nič pozitívne pre spoločnosť nevykonali, ani neštudujú, ani sa nesnažia zlepšiť do budúcnosti postavenie seba, svojej rodiny tak, aby im tento štát nebol ochotný vyplácať na ich pomery skutočne nadštandardne vysoký rodičovský príspevok. Tu len poviem, že ak sa zákon dostane do druhého čítania, v čo verím, tak budeme iniciovať pozmeňovací návrh, pretože si myslíme, že tomuto návrhu chýba ešte trošku jeden rozmer, a to, ako sa hovorí, prečo deti rodia deti? Prečo by sme mali podporovať to, že sa maloletým matkám častokrát vo veku 14-15 rokov rodia deti? V zákone v súčasnom znení nájdete v § 3 v ods. 9 okruh oprávnených osôb, ktorým sa priznáva rodičovský príspevok. V tom ods. 9 nájdete, že nárok na rodičovský príspevok nevzniká maloletému rodičovi. Čiže tam už máme uvedené, že nárok na rodičovský príspevok vôbec, ani euro, ani cent, nevzniká maloletému rodičovi, ale pozor, pokračuje to ďalej, ktorý nemá priznané rodičovské práva a povinnosti podľa osobitného predpisu. Čo to v praxi znamená? V praxi to znamená, že keď sa pätnásťročnej dievčine narodí dieťa a súd jej podľa osobitného predpisu prizná tie rodičovské práva a povinnosti, čo sa v praxi, žiaľ, žiaľ, deje, tak aj tá pätnásťročná dievčina, napriek tomu, že je teda maloletá, má priznaný rodičovský príspevok. Čiže účel, ktorý tam zákonodarca dal niekedy pred dvoma, troma rokmi, bolo to v podstate za prvej Ficovej vlády, účel sa stráca. Preto budeme navrhovať, aby sa ten, tá časť vety za tou čiarkou vyhodila preč a aby sa teda jednoznačne povedalo, že nárok na rodičovský príspevok vôbec nie je, ak ide o maloletého rodiča. Bodka.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca je faktická poznámka? Dve. Teda končím možnosť.

    Pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Mihál aj pán kolega Kaník. Vy píšete, že cieľom tohto zákona je nájsť a udržať si prácu. Tak chcem vám pripomenúť, že v regiónoch a v okresoch Košického a Prešovského kraja je pojem nájsť a udržať si prácu abstraktným pojmom nielen pre marginalizované skupiny obyvateľstva, ale mnohokrát aj pre bežnú produktívnu triedu. Mám ja za to, a mám obavu, že týmito kritériami, ktoré ste vy tu uviedli, by ste tú sociálnu sieť len tak rozšírili a pritvrdili, že by na to doplatili tí najslabší.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

  • Chcem sa zapojiť do tejto diskusie, a to z dôvodu toho, že ak ma pamäť neklame, na rokovania chodím, tak takýto návrh zákona bol predložený asi pol roka naspäť, a nebol schválený vtedajšou vládnou koalíciou a takisto ju inicioval pán Kaník. Čiže keď to nevyšlo na prvý pokus a vládli ste vy, tak teraz skúšate druhýkrát, keď vládne sociálna demokracia. A znova tu hrozí krátenie rodičovských príspevkov na 50 percent. Tak či si sľubujete naozaj, že toto obmedzenie vám prejde na druhý pokus?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou na faktické, pán poslanec Mihál.

  • Pán Brixi, pán kolega, neviem, kto vám tak posiela také cenné rady, ale že ho pozdravujem a poprosím, aby ten váš poradca si pozornejšie pozrel návrh zákona, ktorý predkladá pán poslanec Kaník s ďalšími poslancami, pretože v tomto návrhu je aj ustanovenie, podľa ktorého to, ten plný rodičovský príspevok bude mať osoba, ktorá vykonáva aktivačné práce. Čiže nám všetkým je jasné, že nájsť si prácu v súčasnej dobe, najmä v regiónoch východného a južného Slovenska, je veľmi ťažké, ale prosím, nespájajme tieto dva problémy, ktoré spolu nemajú priamy súvis. Aj osoba, ktorá nemá stále zamestnanie, ale ktorá sa aktívne zúčastňuje aktivačných prác, bude mať nárok na plný rodičovský príspevok podľa návrhu zákona skupiny poslancov, tak ako bol predložený. Čiže treba zachovať kľud a pozornejšie si prečítať návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa teraz spýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústnou procedúrou? Fíha. Šiesti páni poslanci. Uzatváram túto možnosť a udeľujem týmto slovo pánovi poslancovi Podmanickému. Teda prihlásení sú páni Podmanický, Pollák, Novotný, Matovič, Hlina a Jasaň.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako nás vyzýval pán poslanec Kaník, aby sme neboli ideologickí, ale vecní, a ja sa pokúsim byť vecný. Čo sa týka cieľov predkladaného návrhu zákona, tak ja si myslím, že v zásade s tým môžeme súhlasiť, tak ako píšu predkladatelia, že cieľom návrhu zákona je zvýšiť motiváciu nájsť si a udržať zamestnanie aj v nižšie platených pozíciách a zároveň odstrániť negatívnu motiváciu u sociálne vylúčených skupín obyvateľstva, zabezpečovať a zvyšovať si svoj príjem prostredníctvom sociálnych dávok viazaných na počet detí. Tak ja si myslím, že tento cieľ je správny a v zásade na tomto sa zhodneme. Čo sa týka samotného riešenia ako tento cieľ dosiahnuť, tak tu mám určité praktické výhrady, ktoré vnímam aj ako človek z praxe, ako starosta obce. Navrhovatelia stanovili štyri skupiny alebo štyri kritériá, z ktorých keď bude aspoň jedno splnené, tak bude nárok na plnú dávku rodičovského príspevku. Prvá skupina sú ľudia, ktorí študujú na vysokej škole v sledovanom období. V zásade táto skupina má moc vo svojich rukách, aby urobila všetko preto, aby sa na vysokú školu dostala a aby študovala, čiže ak má na to tie určité genetické danosti a predispozície, tak je schopná táto osoba študovať na vysokej škole a vlastnou aktivitou vykonávať niečo, čo pán poslanec Kaník nazval, že je prospešné pre našu spoločnosť, a tu by som súhlasil. Druhá skupina je absolvovanie vysokej školy alebo strednej školy v rozhodujúcom období, teda posledné štyri roky. Táto skupina je v podstate, tak ako prvá, objektívne dosiahnuteľná a takisto si myslím, že ako kritérium to obstojí. Potom sú ale ďalšie dve kritériá, ktoré, si myslím, že nemajú možnosť ľudia objektívne získať. Tretie kritérium je, že poberateľ tejto dávky rodičovskej je nemocensky poistený aspoň 270 dní, to znamená, že v posledných štyroch rokoch bol aspoň 270 dní zamestnaný. A tu vzniká naozaj objektívny problém, že môže byť rodina, môže byť človek, ktorý má záujem pracovať, hľadá si prácu, ale nie je schopný sa zamestnať 270 dní za štyri roky. Verte mi, že poznám množstvo ľudí, ktorí aj v tom okolí, v ktorom žijem, a to môžem povedať, že nepatríme medzi najchudobnejší región, ako tomu bolo v minulosti, tak sú ľudia, ktorí si nedokážu nájsť prácu, hoci ju hľadajú. Čiže pomáhajú si rozličnými brigádami, pomáhajú si tak, ako to dokážu, ale nedokážu si nájsť stabilný pracovný pomer, z ktorého by mali 270 dní platené nemocenské. Čiže táto skupina by bola naozaj veľmi nespravodlivo obratá o to, aby dostala plnú dávku rodičovského príspevku. Pokiaľ my nedokážeme pre týchto ľudí vytvoriť podmienky, aby sa mohli objektívne zamestnať, teda tí, ktorí chcú sa zamestnať, pokiaľ nedostanú možnosť sa zamestnať, myslím si, že by bolo nespravodlivé, aby sme im siahali na dávky. A potom je tu štvrtá skupina, zamestnaní aspoň 180 dní, plus 90 dní aktivačná činnosť. Je to taká kombinácia toho prvého a aktivačnej činnosti. No, problém aktivačnej práce je podobný, že sú ľudia, ktorí majú záujem o aktivačnú prácu, ale nie sú im vytvorené podmienky na to, aby na aktivačnú prácu nastúpili, pretože obce ani samosprávne kraje nie sú povinné vytvárať aktivačné miesta, nie sú povinné, a preto môžu naozaj vznikať veľké skupiny ľudí, ktorí by mali záujem aktivačne sa zúčastňovať na aktivačných prácach, ale nemajú na to objektívne vytvorené podmienky. Čiže ak spoločnosť nevytvorí podmienky pre aktivačnú činnosť, tak nemôžeme viazať, viazať na to 50-percentné zníženie rodičovského príspevku. Osobne si myslím, že najsprávnejšia cesta, okrem tých, okrem vzdelania, je hľadať spôsoby, ako ľudia, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, nemôžu si nájsť prácu, ako budú mať objektívny prístup k aktivačným prácam. A vtedy, áno, vtedy môžeme na to naviazať rodičovskú dávku, respektíve zníženie rodičovskej dávky, ale môžeme sa baviť potom aj o ďalších dávkach. Čiže ak vytvoríme ľuďom priestor na to, aby mali objektívne možnosti získať, či už aktivačnú prácu, alebo zamestnanie, tak áno, vtedy môžeme ich sankcionovať. Ak to odmietnu a nebudú mať záujem. Takže z tohto dôvodu ja nemôžem tento návrh zákona podporiť a v podstate rovnaká argumentácia sa týka aj toho ďalšieho návrhu zákona, ktorý je opäť viazaný na podobné skupiny, ktoré, podľa môjho názoru, ak by sme akceptovali, tak by to bolo veľmi, myslím si, že bolo by to značne sociálne nespravodlivé. Rezervy treba, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, hľadať u tých bohatých, ktorí sú v zoznamoch sociálnych. Ja som bol veľmi prekvapený, keď som videl zoznam žiadateľov, uchádzačov o zamestnanie. Naozaj, ako starosta obce som sa k tomu dostal, a keďže poznám ľudí zo svojho okolia, tak som naozaj veľmi prekvapený, že sa tam mnohokrát objavili deti bohatých podnikateľov, ktorí zamestnávajú v obci desiatky ľudí, ale syn podnikateľa bol evidovaný na úrade práce, aby úrad práce za neho platil odvody. Čiže možno by sme sa mali baviť o zverejňovaní všetkých sociálnych dávok, aby sme vedeli, kto ich dostáva, a možno by sme videli, že netreba hľadať, alebo netreba brať tie dávky tým najchudobnejším, ale videli by sme, že možno je tam desať, pätnásť percent špekulantov, ktorí na to naozaj nie sú odkázaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca s faktickou, pán Mihál.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán kolega. Hovorili ste o tom vo vašom príspevku, že nezamestnaní si ťažko vedia nájsť prácu v niektorých regiónoch, a preto by tento zákon pre nich bol nespravodlivý. Pretože oni za tú situáciu nemôžu. No, ja poviem jednu vec v kontexte súčasnej situácie znova a znova. Lebo treba to vedieť v súvislostiach. Vaša vláda pripravuje zavedenie odvodov na nemocenské poistenie aj z práce na dohodu. Má sa tak stať od 1. októbra, respektíve od 1. januára 2013. To znamená, že veľa tých ľudí, ktorí majú práve problém zamestnať sa v trvalých pracovných pomeroch na pracovné zmluvy, ale zamestnávajú sa len na takéto príležitostné brigády, na dohody, tak tá situácia vďaka výbornému vládnemu návrhu, aby sa platili odvody aj z dohôd, získajú právo na rodičovský príspevok. Takže celkom to do seba bude zapadať a fungovať. Ďalej, keď ste hovorili o tom, že problém je zohnať miesto na aktivačných prácach, prosím, spomeňte si, pred chvíľkou sme tu diskutovali o našom návrhu zákona o hmotnej núdzi, kde sme hovorili, kde predkladáme, aby štát niesol zodpovednosť a povinnosť za to, aby sa tie aktivačné práce, respektíve verejnoprospešné práce vytvárali. Takže netreba mať obavy, ak sa prijmú zákony v komplexe aj vďaka tomu vášmu nešťastnému zvyšovaniu alebo zavádzaniu odvodov z dohôd, tak to, čo predložil pán poslanec Kaník, bude celkom dobre fungovať.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Podmanický, hovorili ste o tom, že obce a mestá dnes nemajú možnosť, nemajú povinnosť organizovať aktivačné práce. Tak ja vás tiež vyzývam, že aby ste podporili ten náš návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, kde vlastne štát preberie zodpovednosť za organizovanie aktivačných prác, a ja si myslím, že by to celkom dobre mohlo fungovať. A to, čo ste hovorili, že poznáte veľmi veľa ľudí, ktorí si napriek snahe nevedia nájsť prácu, z ktorej by teda platili tie odvody, ako predpokladá návrh pána Kaníka. Ja si myslím, že problém je aj v čiernej práci. My máme pomerne veľa poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Keď prídete medzi nich na miesta, kde sú koncentrovaní poberatelia dávok v hmotnej núdzi, nenájdete tam príliš veľa dospelých počas dňa a všetci vám zhodne povedia, že teda chodia po fuškách. Pracujú jednoducho načierno. Tak si myslím, že možnože taký celkom pekný side effect toho, čo navrhuje pán Kaník, by mohol byť aj ten, že si rozmyslia pre budúcnosť, že či budú alebo nebudú pracovať načierno.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Mihál, vážená pani poslankyňa Nicholsonová, vy sa snažíte postaviť tieto návrhy do nejakej kontradikcie s vládnymi návrhmi, ale tu nikto nepovedal, že mnohé návrhy, s ktorými prichádzate, že sú všetky a priori zlé. Ja s mnohými vecami, o ktorých hovoríte, pretože uznávam, že máte skúsenosti z riadenia rezortu, ja mnohé tieto návrhy uznávam. Takisto ako uznávam aj mnohé návrhy pána poslanca Kaníka, len sa mi zdá, že nemôžeme komplexné riešenie naskladať tak, že vy navrhnete jeden zákon, ktorý je odtrhnutý od druhého zákona, ktorý navrhne pán poslanec Kaník, pani poslankyňa Nicholsonová navrhne tretí zákon a potom sa tvárite, že to všetko spolu pasuje. Možno myšlienkovo to pasuje, ale technicky a formálne a legislatívno-technicky, to vznikne z toho taký problém, že ja si myslím, že toto nie je cesta takto pripravovať zákony v tak zložitej oblasti, ako je táto oblasť. Naopak, myslím si, že vláda vytvorila priestor v Rade pre solidaritu a rozvoj, kde sú zástupcovia všetkých spoločenských, sociálnych skupín, ktoré prezentujú tieto názory, o ktorých hovoríte vy. A myslím si, že vláda viackrát deklarovala, že je tu snaha nájsť spoločné riešenie, ktoré bude akceptovateľné čo najväčším počtom sociálnych partnerov. Takže myslím si, že také komplexné riešenia, ako navrhujete vy vo svojich zákonoch, alebo ako navrhuje pán poslanec Kaník s kolegami, nie je priestorom pre poslancov, ale pre vládu. Neverím tomu, že poslanci svojím poslaneckým návrhom dokážu komplexne upraviť tak zložitú oblasť, ktorá, ktorou sociálna oblasť je. Napokon dôveru dostala táto vláda a verte, že táto vláda vyrieši ten problém naozaj komplexne.

  • Ďakujem pekne.

    O vystúpenie v rozprave požiadal navrhovateľ, dávam mu týmto slovo.

  • Požiadal som o vystúpenie preto, aby som šetril čas pri ďalších predpokladaných reakciách a vystúpeniach, pretože pán poslanec Podmanický udal istý tón, a ja chcem predísť tomu, aby sa neopakovali argumenty, ktoré vyplývajú asi z nesprávneho pochopenia, čo je tu napísané. Tak chcem uviesť veci na pravú mieru, aby sme sa nebavili zbytočne o veciach, ktoré sú ináč. Preto som sa prihlásil do rozpravy. Ospravedlňujem sa preto za to. Poďme k argumentom, naozaj, odpútajme sa od takých tých fráz a sociálne a tak, lebo toto, čo dnes máme, nie je sociálne, ten stav, ktorý je, je antisociálny. Veď sa choďte pozrieť, choďte sa pozrieť do ktorejkoľvek z tých osád, choďte sa pozrieť na východné Slovensko a mi povedzte, že či to je výsledok sociálneho zákona alebo sociálne orientovaných zákonov. To sú antivýsledky a to treba zmeniť. Veď si to už naozaj priznajme.

    Pre pána poslanca Podmanického. Nie je to tak, že ten človek, ktorý žiada o príspevok, musí mať odpracovaných 270 dní. Je tam zdôraznené aspoň jeden z rodičov, to znamená otec alebo matka. Nie ten, kto žiada o príspevok. Tak to je v súčasnej legislatíve o rodičovskom príspevku. Toto je významná zmena. Takisto vôbec neplatí, ako by mohlo, ten dojem mohol byť vyvolaný, že to má byť nejaké stále zamestnanie. Vôbec nie stále zamestnanie. Môže to byť tu mesiac, tam dva mesiace a tam týždeň a potom ďalších 6 týždňov. To znamená aj príležitostné zamestnania. My sme mysleli na to, že tá situácia je ťažká a že sa ani nedá naivisticky očakávať, že zrazu tí ľudia sa zamestnajú v nejakom štandardnom zamestnaní len tak, z večera na ráno. Ale tak ako bolo povedané, čo nakoniec sám pán poslanec povedal, keď hovoril o svojich skúsenostiach, že tí ľudia, ktorí majú problémy nájsť si prácu, tak si pomáhajú brigádami, príležitostnou prácou, prácou na dohodu. Áno, na toto je tu myslené. Veď z každej z týchto činností, a to už tento návrh predpokladá zamýšľanú zmenu právneho stavu, sa bude odvádzať nemocenské, preto je to o nemocenskom. Takže aj príležitostné práce, aj brigáda, aj práca na dohodu, aj samozrejme, podnikanie živnostnícke a všetky aktivity, akákoľvek aktivita sa zahŕňa do tohto kritéria, ale oddeľuje sa naozaj zrno od pliev. Tí, ktorí chcú a majú snahu, tak tí tú prácu, aspoň príležitostnú, nájdu. Za štyri roky zdôrazňujem. Súčasné platné kritérium hovorí o troch rokoch. Toto je štyri roky. A ja som už mnohokrát aj z tejto, z tohto miesta aj v iných diskusných reláciách vždycky vyzýval, a znova zopakujem tú výzvu, panie poslankyne, páni poslanci, až poznáte rodinu, ktorá je naozaj rodina, ktorá sa dobre chce starať o svoje deti a usiluje sa nájsť si prácu a žije takým spôsobom života, ktorý potvrdzuje tieto predpoklady, a nevie si ani jeden z jej členov, ani otec ani matka, za štyri roky nájsť ani 180 dní, to už sa posúvam k tomu ďalšiemu kritériu, a 90 dní doplniť aktivačnými prácami, tak rád by som, keby ste ten príklad konkretizovali a uviedli. Ja zájdem na návštevu do tej rodiny, ja sa rád oboznámim s tou situáciou. Mnohokrát som túto výzvu predložil, zatiaľ sa mi pozitívna odpoveď nedostala. Možno nebolo počuť, neviem, ale budem čakať, pretože je strašne ľahké povedať, že nemôžme si to dovoliť, lebo dopadlo by to na tých najslabších. Tak, áno, tí, ktorí celý život žijú zo sociálnych dávok a nič iné ani neplánujú robiť, ťažko ich považovať za silných, ale je toto správny spôsob života, ktorý majú tí, ktorí pracujú, financovať? Veď vláda berie cez dane, zvýšené odvody a cez zníženie úspor peniaze tým, ktorí pracujú. Ale len tým, žiadnym bohatým, bežným ľuďom, ktorí každodenne vstávajú, chodia do práce a zarábajú od minimálnej mzdy. Tak tým sa môže zobrať. Tým sa môžu znižovať príjmy, ale tým, ktorí nepracujú, a mnohí sa na to ani nechystajú, tak na tých sa nesmie siahnuť. To prečo? Že sú to voliči SMER-u alebo pre aký dôvod? Tak ja som rád, že teda to tak nie je, ale tak dobre, ja som rád, keď to tak nie je, ale prečo? Povedzte mi, prečo sa nemôže siahnuť na tých, ktorí nechcú prispievať tejto spoločnosti svojim daňami a odvodmi, tým, ktorí sa nechcú starať poriadne o svoje rodiny, tí, ktorí žijú tak, ako nie je správne. Správne, tuná nám poslanec povedal, lebo sme ich tak naučili, a čo ich tak naučilo? Tento systém, ktorý tento návrh zákona chce zmeniť. Tento systém ich to naučil a bude ich to učiť stále ďalej a ten počet ľudí sa bude stále viac rozširovať, keď ho nezmeníme. Tak na čo sa tu hráme? Koho záujmy zastupujeme? Kto chce brániť a hájiť tento stav, ktorý každý odsudzuje? Ktorý každý považuje, každý normálny človek považuje za zlý a škodlivý? Nielen pre celú krajinu, ale aj pre tých samotných ľudí, ktorí dnes tak žijú. Aktivačné práce aj preto dneska sú nie v takej optimálnej pozícii. Teraz sa ospravedlňujem, že musím byť osobný, ale si pamätám, ako pani budúca ministerka Tomanová v tom čase počas celej volebnej kampane označovala aktivačné práce za nútené práce, ktoré zlá pravicová vláda uvalila na úbohých občanov a potom nastalo osekávanie postupné. Treba sa vrátiť k tomu, čo bolo na začiatku. Bolo aj dostatok možností, pretože kto iný, ak nie samosprávy majú záujem na tom, aby mali pokosené, upratané, opravené, vymaľované ploty, zábradlia a množstvo iných prác, ktorých je všade dosť. Práce je všade dosť. A vtedy bolo aj peniaze na pracovné pomôcky, aj na malú mechanizáciu, aj peniaze na organizátorov a koordinátorov týchto prác. Tam dajme tie peniaze. Neni to omnoho účelnejšie a lepšie, ako ich dávať za to, že 14-ročné dieťa začne rodiť deti? Toto máme podporovať, toto máme financovať? To sa vám páči? Mne sa to teda nepáči. Takže netvárme sa, netvárme sa, ako keby ste vy boli v opozícii, teraz sa otáčam na poslancov SMER-u, pretože vaša rétorika je, ako keby ja som bol predstaviteľ vlády, ktorý prednáša nejaký vládny návrh zákona, ktorý chce riešiť situáciu, a vy ako opozícia mu odporujete. Ale veď na vás je teraz tá zodpovednosť a ja teda chcem vidieť ako zabezpečíte z pozície vlády, lebo vy máte tú zodpovednosť, že každý bude mať prístup k práci kvalitnej a stálej, ako každý bude môcť sa zapojiť do aktivačných prác. No, ako to chcete urobiť? Hovoríte, že nemôžeme predsa nikoho nútiť, keď štát nezabezpečí. Štát ste teraz vy, vy máte vládu. Ako to chcete urobiť, aby každý zrazu bol zamestnaný? Aby každý mal aktivačné práce? No, to som strašne zvedavý. Lebo si to treba uvedomiť, že už nie som ja vláda a vy opozícia, vy ste vláda, ja som opozícia. A my vám pomáhame teraz, keď prichádzame s takýmto návrhom riešenia, pretože riešia závažné problémy obyvateľov Slovenska. Nie našich voličov, všetkých voličov všetkých strán. Nehovoriac o tom, že to zefektívňuje vynakladanie verejných prostriedkov a šetrí peniaze, ktoré sa dnes vynakladajú hlúpo a nerozumne a škodlivo a nesociálne. A keď teda sa o sociálnosti bavíme, tak si treba uvedomiť, že súčasný stav je veľmi nesociálny, pretože naozaj deformuje správanie ľudí a robí z obrovských skupín ľudí absolútne spoločenstvá, ktoré upadajú z roka na rok viac a viac. Práve vďaka tomu, že sme ich na to naučili a naučil ich na to tento systém. Nikto iný ako my to nezmeníme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca s faktickou, pán poslanec Podmanický, nech sa páči.

  • Pán poslanec, mrzí ma, že ste nás vyzývali na vecnú rovinu diskusie, a prepáčte, ale skĺzli ste k frázam a k politike. Delenie sociálnych prípadov na voličov SMER-u a nevoličov SMER-u, no, tak to už je teda argument jak, jak hrom, naozaj. A keď teda nemáte argumenty, tak som si všimol, že zas to používate, že vy ste to nesprávne pochopili. Aj nás ste teda označili, že sme nesprávne pochopili váš návrh, návrh zákona. Ja budem vecný a dokážem vám, že sme to správne pochopili. Ten argument o tom, že aspoň, že ste zmenili, že z poberateľa len na jedného, že aspoň jeden z rodičov musí spĺňať tie podmienky. Ale veď to nič nerieši na podstate veci. Keď nevytvoríme objektívne predpoklady k tomu, aby si ľudia našli prácu na 180 dní aspoň, a nevytvoríme objektívne predpoklady na to, aby mohli byť aktivačne zamestnaní, no, tak jednoducho nemôžeme ich za to sankcionovať. To, jednoducho to je naozaj sociálne nespravodlivé. Potom ste argumentovali tým, že, že vlastne dá sa to zamestnanie, tých 180 alebo 270 dní zabezpečiť, že tu týždeň, tam týždeň. No, tak to som teda nevidel, že by niekto sa na týždeň do pracovného pomeru zamestnal u jedného zamestnávateľa, potom 2 týždne by hľadal inú prácu, potom by sa u ďalšieho zamestnávateľa na týždeň zamestnal. Jednoducho takto to nefunguje, pán poslanec, a dobre to viete. Čiže ani tento argument neobstojí. Potom ste hovorili, že ste počítali už s novou právnou úpravou, ktorú pripravuje ministerstvo. No, tak to je obrovská odvaha, taký závažný zásah do sociálneho systému naviazať na právnu úpravu, ktorú ste ešte nevideli a nečítali. Prepáčte, tak to je vrchol nezodpovednosti, ak ste to mysleli vážne, tieto slová. Potom ste hovorili, a to už tie ďalšie argumenty vidím, že z časového hľadiska nestihnem odpovedať, ale pozývam vás troška do praxe, pán poslanec, nielen teória.

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou pán poslanec Kaník, nech sa páči.

  • Pán poslanec, vy ste starosta obce, tak začnem tým, že zopakujem tú výzvu. Veď vy poznáte svojich obyvateľov, tak až máte vo svojej obci takú rodinu, ktorá za štyri roky ani, ani jeden z jej členov rodiny sa nedokázal zamestnať ani na 270, ani priebežne alebo postupne na 270 dní, veľmi rád sa s ňou zoznámim. Je to teraz na vás, ako loptička je na vašej strane, pán poslanec a starosta, lebo vy určite veľmi dobre poznáte svojich obyvateľov, a určite taký prípad tam máte, keď tak zápalisto diskutujete, že to nemôžeme, tak až taký je, tak veľmi rád sa naozaj s ním oboznámim. A keď hovorím o tom, že je to aj príležitostná práca, áno, na tom trvám, zahŕňa sa do toho aj práca na dohodu aj brigáda, takže to môže byť aj na dva týždne aj sezónne práce, mesiac či dva, dohromady je dôležité, tak je ten zákon postavený. A sme v prvom čítaní, no, až vidíte na ňom niektoré veci, ktoré sú technicky nedotiahnuté, no tak v druhom čítaní máme príležitosť vylepšiť to, aby to bolo tak, aby to tým ľuďom umožnilo. Ale vráťme sa naozaj k tým skutočným reálnym argumentom, lebo choďte sa spýtať tých ľudí, čo žijú tam, kde sa stretávajú s týmto problémom, čo vám na to povedia. Ja by som bol strašne rád, keby ste počuli, tak ako oni vidia skutočnosť, s ktorou sa musia dennodenne stretávať.

  • Ďakujem pekne, ďalším rečníkom v rozprave je pán poslanec Peter Pollák.

    Nech sa páči.

    Kľud, páni kolegovia.

  • Pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte aj môj pohľad na tento návrh zákona. Chcel som, Ľudo, ťa pochváliť tým, že si neklesol tak hlboko a že si nepoužil v podstate tie etnické argumenty, ktoré mi strašne vadia pri, pri prednese akýchkoľvek zákonov, ktoré súvisia s reformou sociálneho systému. Ráno hlboko klesli podľa mňa SaS-kári, ktorí vehementne použili tieto etnické argumenty. Aj keď pri ich prípade som taktiež súhlasil, páčila sa mi myšlienka, aj keď teda tá myšlienka nebola pretavená do lepšieho, možno komplexnejšieho a systematického riešenia, ktoré teda, ktoré mohli lepšie zapracovať vo svojom návrhu zákona. Chcel som ťa fakt pochváliť, ale aj ty si klesol, ale nie tak hlboko ako SaS-kári. Nezdá sa mi, že tento zákon je spravodlivý, nezdá sa mi, že akceptuje objektívne šance ľudí, ktorí napríklad sú z východného Slovenska, a vôbec to nemusia byť Rómovia. Vážne si myslím to, že tento zákon sa dotkne aj ľudí, Nerómov, ktorým sa počas štyroch rokov nepodarilo dostať na trh práce. Vážne si to myslím, som z východného Slovenska, vážne a úprimne hovorím zo svojej skúsenosti a som o tom presvedčený, že v tejto skupine ľudí, ktorých postihne tento zákon, sa nájdu ľudia, ktorí nie sú etnický príslušník rómskej menšiny.

    A ja súhlasím s tým, že systém je neudržateľný, nespravodlivý, zneužívajú ho v podstate ľudia, sú to tak Rómovia, ako aj Nerómovia, ktorí zneužívajú tento systém, avšak odsudzujem akékoľvek etnické argumenty, odsudzujem argumenty typu Rómovia zneužívajú systém. Rómovia nie sú na vine, že zneužívajú ten systém, už to tu odznelo, ak chceme niekoho haniť, tak haňme tých, ktorí ten systém vytvorili a ktorí teda ten systém nespravodlivo postavili, a je v súčasnosti platný. Nehaňme, Rómovia vôbec za nič nemôžu, Rómovia tu nesedeli v parlamente a akékoľvek používanie týchto etnických argumentov zbytočne dáva tromfy do rúk radikálnym skupinám a zbytočne ich my nejakým spôsobom legalizujeme. A vážne, ešte raz zdôrazňujem, si myslím, že tento zákon postihne rodiny, ktoré sa na trh práce chceli dostať, avšak systém alebo spoločnosť, alebo my všetci sme im neumožnili na trh práce sa dostať. A budú potrestaní, nie za to, že, alebo tento zákon v podstate trestá ľudí, ktorí sa na trh práce nedostali.

    Netrestá ľudí za to, že nechcú sa dostať na trh práce, ale trestá ľudí, že jednoducho sa na trh práce nedostali. A neskúma tento zákon, že či sa nedostali na trh práce aj napríklad z toho dôvodu, že tú šancu na východnom Slovensku mnohé rodiny nemali. Ale som si stopercentne istý, že aj medzi Rómami by sa strašne veľa rodín chcelo zamestnať, avšak tú šancu nedostali. A, bohužiaľ, tento zákon v podstate postihne aj týchto ľudí, ktorí možno sa snažia, ale na trh práce sa nedostanú. Je najjednoduchšie urobiť to, že prijať v podstate nejakú plošnú, plošnú legislatívu, plošnú reformu, ktorá sa dotkne všetkých rodín, to je najjednoduchší spôsob, to, o čom ja rozprávam, ak máme medzi ľuďmi na Slovensku rodiny, ktoré zneužívajú sociálny systém, tak ich identifikujme. A nie je to problém, identifikovať týchto, tieto rodiny. A týchto trestajme. Ak nájdeme aj v rómskych komunitách, a mne je to úplne jedno, či to bude v rómskych komunitách alebo niekde úplne inde, ak nájdeme rodiny, ktoré zneužívajú sociálny systém, tak ich identifikujme a trestajme. A nebudú dostávať peniaze, ale budú dostávať neviem čo, pôjdu na obed, pošleme ich na obed, alebo dáme ich do ubytovne, alebo čokoľvek iné, len nie je možné paušálne prijať a trestať všetkých ľudí, lebo ešte raz opakujem, nie všetci mali objektívne, objektívne šance dostať sa napríklad na trh práce a z tohto dôvodu tento zákon vlastne postihne aj ich.

    Avšak súhlasím s tým, s myšlienkou, ktorú, s ktorou prišiel poslanec Kaník, áno, my musíme reformovať sociálny systém, lebo je neudržateľný, a máme tu ľudí, ktorí tento systém v podstate obchádzajú, alebo zneužívajú v neprospech svojich detí. A navyše, tento návrh má aj, aj ďalšiu medzeru. A tá medzera spočíva v tom, ľudia, ktorí aspoň trošku poznajú zákon o hmotnej núdzi, tak vedia, že rodina je spoločne posudzovaná. Akýkoľvek príjem v rodine je spoločne posudzovaný. Čiže ak matka poberá rodičovský príspevok a otec napríklad poberá dávku v hmotnej núdzi, tak ak my znížime rodičovský príspevok, automaticky otec, ktorý poberá pre rodinu dávku v hmotnej núdzi, tak tú dávku štát im zvýši. Síce možno o trošku menej, ako je to teraz, ale aj tak im zvýši. Čiže tu uberieme, rodičovský príspevok uberieme, ale automaticky sa zvýši suma z dávky v hmotnej núdzi. Takže tam tiež vidím medzeru, ktorá sa dá zneužiť, alebo jednoducho veľa peňazí zase neušetríme. Len nejakým spôsobom skomplikujeme život napríklad ľuďom v rómskych osadách. Počul som tu aj ráno, aj teraz som tu počul argumenty v súvislosti s Rómami, že nič pozitívne mnohí ľudia z rómskych komunít pre túto spoločnosť nespravili. Ja som si istý, že mnohí Rómovia pre túto spoločnosť urobili strašne veľa, len si to nedokážeme, alebo nedokážeme ich vidieť, tieto dobré alebo mnohé pozitívne veci, ktoré sa udiali na Slovensku.

    Nepozerajme na Rómov očami predsudkov a stereotypov, sú tu aj iné teda pohľady, ktoré zatiaľ si mnohí nejakým spôsobom nepripúšťajú, aby sa, aby sa pozerali na Rómov ináč ako cestou predsudkov a stereotypov. Aj zneužívanie sociálnych dávok je iba blbý predsudok a stereotyp v súvislosti s rómskou komunitou, ešte raz opakujem, Rómovia nevytvorili tento systém, ak chceme na niekoho nadávať, tak nadávajme na tých ľudí, ktorí vytvorili tento systém. Nie na Rómov. Padol tu aj taký názor, že rezervy treba hľadať u bohatých, súhlasím s tým, mnoho bohatých ľudí zneužíva sociálny systém, a nie sú tak pranierovaní ako Rómovia v sociálnom systéme. Tam vidím obrovské rezervy, ktoré by sa mohli ušetriť v štátnom rozpočte. A taktiež, ešte raz opakujem, vidím obrovské rezervy v rodinách, ktoré zneužívajú náš sociálny systém, a mne je to úplne jedno, či to budú rómske alebo nerómske, nepozerajme na to cestou etnicity. Toto nie je dobrá cesta. Dajme na stôl odborné argumenty a nechajme si ten populizmus možno tesne pred voľbami, keď tu na to, ten populizmus stále teda používať na to, aby ste získali hlasy, a nedokážete sa dostať do parlamentu ináč ako cestou populizmu, tak si to nechajte pred voľbami. Teraz, teraz nie je čas na to, aby sme sa bavili o populistických návrhoch, bavme sa odborne. A zatiaľ som tú odbornosť ani ráno, ani dnes veľmi nezaregistroval.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Tvrdé slová na záver. A ja som iba chcel jeden, jeden malý moment, ktorý som si aj zvykol používať, a to je slová zneužívať a využívať. Čiže myslím si, že asi si mal na mysli, že využívajú systém, a nie zneužívajú, lebo systém aj tuná predkladatelia, aj tak nastavoval niekto iný. A ak nie sú mimo práva, tak si myslím, že ho využívajú, i keď v mnohých ľuďoch práve to, tie zle nastavené parametre spôsobujú problémy, a možnože práve aj s týmto sa mýliš ty.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič.

  • Peter, presne ten, ten záver bol dobrý, že ak nedokážete žiť bez populizmu, tak si ho odložte až pred voľby, a teraz mu dajte pokoj ako, to sa mi páčilo. Ale zdieľam ten tvoj názor a myslím si, že veľmi dobre si to vystihol, a určite by som to nekázal povedať lepšie. Hlavne tá paušalizácia mi tam, mi tam vadí, že všetkých ideme teraz hodiť do jedného mecha, a síce naoko máme medzi nimi nejaké kritériá, ktoré by mali tých ľudí rozlíšiť, ale v prostredí, kde si prácu nenájde ani biely, a ja teraz to poviem takto, aj keď teda chcel, chcel by si, aby sme hovorili inak, tak veľmi ťažko očakávať od Róma, aby si tú prácu našiel. Takže tá paušalizácia, bohužiaľ, alebo inak povedané, taká neľudskosť tam trošičku v tom návrhu zákona je.

  • Ďakujem pekne. Ďalším prihláseným v rozprave je pán poslanec Viliam Novotný.

    Týmto mu udeľujem slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som zareagoval ako spolupredkladateľ na predložený návrh zákona, povedal niekoľko možno myšlienok, ktorou, ktorými posuniem túto diskusiu ďalej, a ak budem reagovať aj na niektoré vyjadrenia z rozpravy, ktorá plynie do týchto chvíľ, tak nech je mi to dovolené ako spolupredkladateľovi, reagovať na tieto vyjadrenia. Nechcel som zdržiavať čas zbytočne faktickými poznámkami, keď mám teda priestor na vystúpenie. Naozaj, tento návrh zákona aj ten ďalší, ktorý po ňom prerokujeme, sa snaží riešiť situáciu v sociálne vylúčených skupinách, ktorú všetci pozorujeme. Všetci ju vidíme, možno kolega Kaník, kolega Frešo a ja sme mali tú odvahu aj v tomto novom funkčnom období otvoriť túto tému konkrétnym návrhom zákona. A chcem povedať, že sme pripravení na túto diskusiu, aj na vecné pripomienky, aj na zmeny tohto zákona v druhom čítaní, keď budú niektoré konkrétne návrhy, ktoré tento zákon vylepšia. Každopádne ale nemôžme privierať oči nad skutočnosťou, že plodenie, rodenie detí sa stalo zárobkovou činnosťou pre veľkú skupinu ľudí, ktorých označujeme za sociálne vylúčených. A nemôžme zatvárať oči ani pred tým, že deti majú deti. A tento jav sa stáva v týchto sociálne vylúčených skupinách bežnou praxou, skôr je výnimkou, že tomu tak nie je.

    Pán poslanec Pollák, skôr ako by aj mňa možno obvinil z toho, že mám nejaké predsudky, chcem otvorene povedať, že žijem na východnom Slovensku, celý život žijem na východnom Slovensku a chodím veľmi často okolo rómskych osád a nemám voči týmto ľuďom dešpekt, som lekár. Veľa im som pomohol v bolesti v chorobe. Nemám absolútne žiadne predsudky, rasové, etnické, vidím ale to, že tá situácia tam nie je dobrá. Zo zdravotno-sociálneho pohľadu nie je dobrá v týchto rómskych osadách a potrebujeme nejaké riešenia. Toto je pokus, je zlý, dajte iný pokus, dajte iný konkrétny návrh, poďme o ňom diskutovať. Tento návrh zákona, prosím, vnímajte ako snahu riešiť tento problém, keď rodenie detí je zaujímavejšou zárobkovou činnosťou, ako hľadanie si práce. Naozaj, v týchto skupinách ľudí sa pracovať neoplatí. Ten, kto pracuje, poznáme tie príbehy, že ten, kto pracuje, skôr je na smiech pre tých ostatných, pretože tí ostatní sa vedia dostať k lepším peniazom ako ten, ktorý chodí do práce a nájde si prácu. To nie je dobrý jav, je tu systémová chyba. Veľmi jednoducho si ju pomenujme, nie je predsa normálne, ak máte šikovného zvárača v súkromnej firme a ten vám príde povedať, že dáva výpoveď, a na otázku prečo odchádza, odpovedá, lebo jediný z tej skupiny ľudí chodí ráno do práce a všetci sa mu smejú. Konkrétny príklad živnostníka, môžem ho pomenovať, ktorý mi tento príbeh porozprával, to je zlé. Toto nie je dobré, my tých ostatných musíme motivovať, aby si prácu hľadali. Ja si uvedomujem aj to, čo povedal pán poslanec Brixi, tiež žije na východnom Slovensku, je problém s prácou. Raz som o tom rozprával v Trebišove a prihlásila sa veľmi šarmantná dáma v najlepších rokoch a povedala: "Máte svätú pravdu, pán poslanec, ja tú prácu hľadám, pomôžte mi ju nájsť." A je priestor v aktivačných prácach a prídeme s takýmito návrhmi, je priestor v aktivačných prácach, lebo naozaj nájsť inú prácu v niektorých regiónoch Slovenska, hlavne na východnom Slovensku, je obrovský problém, ktorí tam žijeme, to vidíme. Ale to nič nemení na podstate, že tento návrh zákona má motivovať ľudí študovať, chodiť do školy, chodiť na aktivačné práce a snažiť sa vykonávať aktivačné práce, alebo hľadať si prácu, hoci na dohodu, hoci brigádnickú, hoci len na určitý čas, ale byť motivovaný hľadať si prácu, niečo robiť, nie doma počítať, ako je výhodné mať koľko detí, aby bola efektivita zo sociálneho systému čo najvyššia. Ktorí sme praxovali občas vo východoslovenských pôrodniciach, alebo máme kolegov, ktorí v nich pracujú, túto otázku mnohokrát od žien z týchto sociálne vylúčených skupín budete počuť, keď sa vás opýtajú, pán doktor, to koľko detí musím mať na takú a takú cieľovú sumu? Opýtajte sa tých lekárov, donesiem vám ho tu, spýtajte sa ho, konkrétne z nemocnice z Krompách. Čiže viete, ako môžme sa tváriť, že tento problém neexistuje a nechajme ho ďalej narastať, alebo poďme hľadať riešenia, nie silové, nie agresívne, nie proti deťom, nie proti týmto ľuďom, ale také, ktoré budú motivovať dospelých, tých, ktorí chcú založiť rodinu a mať deti, študovať a pracovať, hľadať si aspoň prácu, snažiť sa hľadať si túto prácu. Chcem hneď povedať, že som veriaci človek a mnohopočetné rodiny nie sú niečím zlým, ale sú žiaducim v našej spoločnosti. Ja mám tri deti a bývam so susedmi, kde majú všetci jedno alebo dve deti. A väčšinou moju ženu prekvapia otázkou, že to ako vlastne my sme prišli k takému veľkému množstvu detí, to ako vlastne žijeme s toľkými deťmi. Skúste si zaplatiť dovolenku, máte problém, dva plus dva je žiaduce číslo, traja je problém, skúste dať tri detské sedačky na zadné sedadlo. A ja tieto problémy poznám. Naša spoločnosť sa nastavila na model dva plus dva, to je tak správne, dvaja rodičia, jedno, dve deti, stačí. Nie, keď tak sledujem zámery našich kolegov z najsilnejšej strany v tomto parlamente, priam budeme nutne potrebovať mnohopočetné rodiny, keď budeme chcieť ufinancovať sociálny dôchodkový systém z prvého piliera. Kolega Uhliarik tiež prikyvuje. Prečo to hovorím? Môj otec pochádza z rodiny, kde bolo päť detí, a moja babička z rodiny, kde bolo jedenásť detí. Môj otec od šestnástich rokov pracoval a popri práci skončil strednú školu a študoval vysokú školu. Ani ich nenapadlo v tej rodine počítať sociálne dávky, bolo úplne normálne, že prácou musíme uživiť deti. No, len iste, keď je systém nastavený tak, že je výhodnejšie poberať dávky ako pracovať, že z dávok získate viac ako z práce, tak to fungovať nikdy nebude. A o tom je tento návrh zákona.

    O to viac si dovolím ešte na jednu citlivú oblasť možno poukázať, a nech je mi vopred odpustené, keď to bude znieť tak trošku neotesane. Ale predstava o tom, že tie peniaze naozaj sa dostanú k tým najslabším prostredníctvom týchto rodičovských príspevkov, že naozaj to tí rodičia v týchto sociálne vylúčených skupinách použijú na výchovu detí, na nákup školských pomôcok, na nákup kozmetických prípravkov, liekov, na nákup lepšej stravy, je dosť iluzórna. Mnohokrát, žiaľ, tieto peniaze skončia ako lepší príjem pre rodičov v alkohole a cigaretách a, žiaľ, často končia v rukách úžerníkov. Čiže predstava, že týmito peniazmi pomáhame práve tým deťom a my teraz tým deťom chceme zobrať peniaze, je veľmi iluzórna a veľmi diskutabilná.

    Zopakujem ešte raz, návrh tohto zákona je o tom, aby motivoval ľudí, ktorí si chcú založiť rodinu, ktorí majú rodinu, ktorí chcú mať veľa detí, aby pracovať a študovať sa oplatilo. Rád by som zareagoval aj na vystúpenie pána poslanca Mihála a na jeho pripomienku o osemnástich rokoch, veľmi jednoducho to, to skrátim, dostal som veľa mailov a veľa návrhov presne rovnakého znenia, ako ste vy povedali v ostatných týždňoch alebo dňoch po podaní tohto návrhu zákona. Myslím si, že je to naozaj inšpiratívny návrh, treba o tom diskutovať, ako by to vyzeralo, keby sme naozaj explicitne napísali do zákona, že naším záujmom je, aby príspevky dostávali rodičia, ktorí obidvaja majú 18 rokov. Vtedy je, myslím, čas zakladať rodinu a starať sa o svoju rodinu.

    Otvorí to ale mnoho iných otáznikov, a nechcem teraz o tom do detailu hovoriť. Pán poslanec Bublavý hovoril o tom, že prečo to predkladáme teraz, prečo sme to nepredkladali v minulosti alebo, respektíve, keď sme to predkladali, pán poslanec Kaník to predkladal aj v predchádzajúcom období, to nezískalo podporu. Chcem na záver možno povedať, že, pán poslanec, nezískalo to podporu, lebo tá diskusia bola veľmi podobná ako teraz. A zrejme veľmi podobná ako bude aj k ďalšiemu návrhu zákona. Chcem ale povedať, že to budeme predkladať vždy znovu a znovu a budeme o tom diskutovať a budeme na tento problém upozorňovať, pretože taká základná, logická spravodlivosť v tejto spoločnosti by mala existovať. Malo by napríklad platiť to, že nebude mať vyšší dôchodok ten, kto nikdy nepracoval. Dnes, keď chodíte medzi ľudí, tak budete počuť, že odpracovali desať, dvadsať, tridsať rokov, a tí, ktorí nikdy nepracovali, keďže sa im dôchodok počíta z priemernej mzdy, ho majú vyšší. To je spravodlivé? To je sociálna spravodlivosť? Malo by platiť v tejto spoločnosti, že pracovať sa oplatí, lebo dnes platí hlavne v týchto sociálne vylúčených skupinách, že pracovať sa neoplatí, lebo dávky znamenajú lepší príjem. Nemalo by platiť, že študovať sa neoplatí, lebo keď študujem, nakoniec aj tak skončím na tých istých rovnakých dávkach, ako keď neštudujem, tak načo chodiť do školy? Nemalo by platiť, že stačí mať veľa detí, lebo oni znamenajú lepší príjem, ale už ďalej neplatí, že sa treba o nich aj poriadne starať, lebo predpokladám, že to nie je naším záujmom. A určite by nemalo platiť, a o tom je aj tento návrh zákona, že je lepšie mať deti ako pracovať, lebo keď máte deti, a nepracujete, ste na tom sociálne lepšie, ako keď pracujete, lebo vtedy sa dokonca neviete ani takto postarať o svoje deti.

    Dámy a páni, toľko som chcel povedať a teším sa na vaše faktické poznámky, ktorých, ako vidím, pribúda.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati páni poslanci. Pán poslanec Pollák, Jasaň, Podmanický, Mihál a Bublavý. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Pollák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný, ja vám s radosťou odporučím nejakú základnú literatúru o chudobe, aby ste si to prečítali, naštudovali, lebo to, čo ste rozprávali, nebolo objektívne. Rómovia nemajú veľa detí kvôli tomu, že sú Rómovia. Rómovia majú veľa detí kvôli tomu, lebo sú chudobní. Chudoba totižto má svoje znaky a jeden zo znakov chudoby je mnohopočetnosť detí. To je jedno, v akej rodine, či je to americká, alebo indiánska, alebo rómska. Kľudne vám takúto literatúru poskytnem, ak ju nemáte. A hovorili ste, že vašou ambíciou je urobiť všetko pre to, aby bol dostatok alebo naučiť ľudí, z rómskych komunít napríklad, robiť na aktivačných prácach. Ja si myslím, že je toto nesmelá a nie celkom korektná ambícia vo vzťahu k našej pozícii. Našou ambíciou má, má byť to, aby sme týchto ľudí dostali na trh práce, až vtedy začne Slovensko pociťovať nejaký efekt z riešenia tejto problematiky. A hovorili ste o tom, že tento návrh zákona rieši napríklad aj úžeru, čo si vôbec nemyslím. Tí ľudia dostanú síce menej peňazí, ale predsa len dostanú, a úžerníci sa, ak budú chcieť, tak k tým peniazom dostanú. Vôbec si nemyslím, že tento zákon nakoniec rieši zneužívanie finančnej pomoci štátu rodinám, lebo oni tú finančnú pomoc v hotovosti dostanú nakoniec. Ak niektorá z rodín sa rozhodne zneužiť tieto finančné prostriedky, tak ich zneužije. Ak bude chcieť nakúpiť alkohol, tak nakúpi. Čiže tento váš návrh vôbec toto nerieši, o čom ste rozprávali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. No, strašné, ale len jednu poznámku. Vážený pán kolega, ak mi zaručíte, že prijatím tohto zákona, tak ako ste tvrdili, už deti nebudú rodiť deti, tak ja vám ho podporím.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec, všimol som si to aj vo vašom vystúpení aj vo vystúpení pána poslanca Kaníka, že veľmi ľahko a veľmi šikovne zamieňate motiváciu hľadať prácu s reálnym výsledkom, teda že si ten človek našiel prácu a 270 dní odpracoval. Váš návrh zákona nehovorí, že dávku, plnú dávku dostane ten, kto si hľadal prácu. Váš návrh zákona hovorí, že dávku dostane ten, kto 270 pracoval. Čiže vy ste sa tvárili, že chcete odmeniť tých ľudí, ktorí si hľadajú prácu, ale reálne odmeňujete len tých, ktorí si tú prácu našli. A ja znova opakujem, že pokiaľ nevytvoríme podmienky na to, aby si ľudia, ktorí hľadajú prácu, tú prácu aj našli, tak ich nemôžeme za to sankcionovať. No a mimochodom, ste hovorili, že ako keby my zo SMER-u sme chceli ten problém riešiť väčším počtom detí, no, tak áno, trafili ste klinec po hlavičke, však najväčší problém, ktorý dnes Európa má, je práve pokles demografie, to je aj problém dôchodkov, to je aj problém základných škôl, to je obrovský problém. A musím teda sebakriticky povedať, že tento problém musíme riešiť od seba, teda aj ja.

  • Pán poslanec Novotný vo svojom príhovore povedal jednu z tých, v podstate spomenul jednu z tých fám, ktorá sa úspešne šíri po Slovensku, čiže rád by som to dal na pravú mieru. Ak niekto počas svojho života nepracoval, tak nemá vymeraný dôchodok z priemernej mzdy, je to fáma. Prvou podmienkou na to, aby niekto dôchodok mal vôbec priznaný je, že musel odpracovať, alebo presnejšie povedané, mal aspoň 15 rokov dôchodkového postenia. Čiže ak niekto celý svoj život prebufetil, tak dôchodok jednoducho nedostane. Možno sa to trošku zamieňa s tým, že ak žena má dieťa, tak až pokiaľ to dieťa nemá päť rokov a stará sa tá žena oň, tak má poistenie od štátu, je poistenkyňou štátu, vtedy za ňu štát platí dôchodkové poistenie, čiže bežia jej tie odpracované roky, aj keď v skutočnosti odpracované nie sú, a vtedy za ňu štát platí zo 60 percent priemernej mzdy. V každom prípade ale je asi nereálne si myslieť, že akákoľvek žena v tomto štáte, nech je taká alebo onaká, by dokázala od osemnástich do šesťdesiatich dvoch rokov vychovávať dieťa, to sa jednoducho z biologických dôvodov nejak dosť dobre nedá. Čiže takto, takto získaných rokov dôchodkového poistenia môže byť v praxi možno 20 alebo 25 a kto má trošku matematiku v krvi, tak si spočíta, že potom ten dôchodok nie je nejakých 400 eur, ktorý by bol z priemernej mzdy, ale vychádza na úrovni nejakých 240 eur. Tam sa skôr zamieňa to, že sú určití naši občania, ktorí sú takzvane invalidi z mladosti, čo si vedia šikovne vybaviť, a je tam aj problém týchto rodičovských príspevkov. A pokiaľ ide o tých invalidov z mladosti, tak si dovolím tejto ctenej snemovni na budúcu schôdzu predložiť istý návrh, ktorý by to mohol čiastočne riešiť.

    Ďakujem.

  • Ja chcem len zareagovať na pána kolegu Novotného v tom, že v niektorých rodinách alebo v komunitách ak niekto pracuje, tak je na smiech. Viete ale, prečo to hlavne je? Z dôvodu toho, že ak niekto chodí do práce, tak tí ostatní členovia rodiny sú vyhodení z áčka na úradoch práce, kde sú posudzované enko, áčko, a nemôžu byť aktivizovaní. Čiže tým pádom tí ostatní sa nemôžu zapojiť do aktivizačných prác na obci. A tým pádom majú väčší únik finančných zdrojov, aby sa zapojili do aktivizačných prác, ako keď ten len jeden chodí do práce a pracuje. Aj tu by sme mali urobiť poriadok s legislatívou, lebo tým pádom odnaučujeme tých ľudí, aby sa normálnym spôsobom, ak v danej lokalite práca je, aby sa zamestnali. Ja len toľko.

  • Chcete reagovať na faktické? Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali a diskutovali o tomto probléme, a naozaj sa ani netvárim, ani nechcem tváriť, že mám patent na rozum. Rozumiem tomu, čo povedal pán poslanec Pollák, a verte mi, že som čítal niekoľko štúdií aj veľmi zaujímavých knižiek o tejto problematike. Naozaj to sedí, že chudobnejšia komunita ako keby viedla k tomu, že je tam viacej detí. Je to dlhodobo pozorované, nielen u sociálne vylúčených skupín v súčasnosti, ale aj v minulosti. Ten príklad je úplne namieste. A nemáme ambíciu riešiť týmto návrhom zákona úžeru. To sedí, ani nie o tom je tento návrh zákona, ale o tom, aby sa pracovať oplatilo, aby sa študovať oplatilo.

    Čiže je to skôr motivačný návrh zákona. A neviem sľúbiť ani to, čo odo mňa pýtal pán poslanec Jasaň. Naozaj to neviem sľúbiť, lebo na to by sme museli ísť s komplexom návrhov zákonov. To nemá ambíciu tento zákon riešiť. Naozaj, ambíciou tohto návrhu zákona je riešiť to, aby sa pracovať oplatilo, aby sme motivovali túto sociálnu skupinu. Takže rozumiem tejto otázke, ale neviem to sľúbiť.

    Rozumiem aj tomu, čo povedal pán poslanec Podmanický aj pán poslanec Bublavý. Chcem len povedať pánovi poslancovi Mihálovi na tú jeho poznámku, že naozaj sa ale v praxi stretávate s tým, tí ľudia to veľmi nerozlišujú, že vám povedia, že táto pani nikdy nepracovala, a má 240 euro. A ja som pracovala 20 rokov a mám 190 euro. Tak ako je to možné? A veľmi ťažko sa na to odpovedá. Tento problém považujem za nespravodlivý. A to, čo chceme riešiť týmto návrhom zákona, je pomoc riešiť sociálnu nespravodlivosť, že vyšší dôchodok má ten, kto nepracoval, že pracovať sa neoplatí, lebo dávky sú vyššie, že študovať sa neoplatí, lebo potom máte rovnaké dávky, že stačí mať deti, lebo znamenajú príjem a netreba sa o nich ani veľmi starať. A že je lepšie mať deti, ako pracovať, lebo znamená. (Prerušenie vystúpenia časomerom).

  • Pán poslanec Matovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, trošku tá debata sa prelína s tou doobedňajšou, ale tak skúsim povedať to, čo som možno nepovedal. Možno úplne na začiatok, že je veľkou výzvou pre všetkých nás a úlohou pre všetkých nás, aby sme naučili všetky deti na Slovensku, či biele, čierne, červené, farebné, akékoľvek, že peniaze nie sú na pošte, ale peniaze sú za prácu. Bohužiaľ, dnes veľká skupina slovenských detí má doma taký príklad, že peniaze sú na pošte, a my všetci sme za to zodpovední, alebo politici, ktorí doteraz ten systém nadstavovali. Toto zaznelo už z viacerých úst, myslím, že Peter to povedal naposledy, že nie tí ľudia zneužívajú systém, ale hrajú podľa pravidiel, ktoré my sme nadstavili, alebo politici pred nami nadstavili. Možno paradoxne, a niektorí si to možno ani neuvedomujeme, ale práve naučiť tieto deti a všetky deti a hlavne teda tie deti, ktoré ten pozitívny vzor dnes nemajú doma, že sa oplatí chodiť do školy, že sa oplatí pracovať a za prácu sú peniaze alebo peniaze sú za prácu, a nie na pošte, je jednou možno z mála nádejí, ako udržať sociálny systém na Slovensku. Lebo práve možno ten priemer ľudí, ktorí tuto v tejto sále sú, keď raz za, možno za dvadsať, tridsať rokov budeme na dôchodku, tak budeme s nádejou pozerať práve na tieto deti, že či už pracujú na naše dôchodky. A z tohto pohľadu je to aj to, čo tento návrh zákona by chcel nejak tak nepriamo riešiť, tak je to aj riešenie v podstate takej udržateľnosti sociálneho systému. To nie je teraz, že ideme silou mocou robiť nejaký nepriateľský krok voči rodinám, ktoré žijú zo sociálnych dávok, ale to je o tom, že chceme nadstaviť tú základnú spravodlivosť medzi všetkými rodinami, medzi deťmi v jednej rodine, a aby sme navzájom vedeli, že keď niekto pracuje, má, keď niekto nepracuje, alebo nechce pracovať, tak nemá. A tu je možno aj trošku rozdiel alebo teda podstatný moment, ktorý by som tomuto návrhu vyčítal, a to, čo som sa teraz ja tak trošku pomýlil. Keď niekto nepracuje, alebo keď niekto nechce pracovať. Lebo je veľký rozdiel medzi tým, keď niekto pracovať chce, a nemôže, z objektívnych dôvodov nemôže, lebo, bohužiaľ, žije v meste, v okrese, kde je 30-, 35-, 40-percentná nezamestnanosť, a niekto druhý, kto jednoducho pracovať nechce. A možno aj robotu nejakú má a za dva dni sa ožerie v práci a šéf ho vyhodí a znova potom funguje pár rokov na sociálnych dávkach.

    A tuto je problém a tu sa zhodujem s Petrom Pollákom, že kde by sme, alebo ten, ten problém by, že ten problém by sme mali riešiť trošku inak. Nie tým, že budeme paušalizovať a všetkých hodíme do jedného vreca a urobíme rýchle riešenie od pásu. Pekný jednoduchý návrh zákona spravíme a umyjeme si ruky ako Pilát a problém sme vyriešili, ale že budeme pekne vyberať, takto identifikovať tuná, Lojzo Hlina nepracuje, nebude mať, tam ďalší, nepracuje, nebude mať. A vyberieme si jednoducho tých ľudí, ktorí.

  • Neberieš to osobne. Že vyberieme a budeme identifikovať tých ľudí, ktorí nepracujú, ktorí porušujú zákony, ktorí páchajú priestupky, páchajú trestné činy, a týmto povieme, okej, vy, tým, že nepracujete, páchate priestupky, páchate trestné činy, vlastne stávate sa, dobrovoľne sa identifikujete ako vyvrheli spoločnosti a takisto spoločnosť bude pozerať na vás, čiže bude sa na vás pozerať ako na vyvrheľov spoločnosti, a tak k vám bude pristupovať. A možno potom to dopadne o tom jednom teplom jedle denne a tí ľudia pravdepodobne potom zistia, že keď odrazu miesto toho, aby dostali peniaze niekam na ruku na pošte a mohli si kúpiť alkohol, cigaretky alebo čokoľvek iné, odrazu dostanú lístok niekam do jedálne v strede obce, kde budú môcť ísť na obed, a nič viac, nebude čučo, nebude ostatné. Toto by pravdepodobne pôsobilo výchovne, ale teraz urobiť, po prvé, teda hodiť všetkých do jedného vreca, aj keď sú tam, uznávam, nejaké tie rozlišujúce kritériá, že či tí ľudia v minulosti robili alebo nerobili, ale problém tej paušalizácie nastáva práve tým, že my dnes ideme pozerať, ako sa tí ľudia správali za posledné štyri roky. To je tak asi, jak keby, že dnes povie niekto Ľudovi Kaníkovi, že všetci poslanci, ktorí štyri roky posledné bývali v Banskej Štiavnici, budú mať o polovičku nižší plat, tak pravdepodobne by to nebolo spravodlivé a Ľudo by povedal, že jako, tak ako kebyže ja viem o tom dopredu, tak sa presťahujem do Bratislavy. Ale nie, tým čo navrhujete, robíte presne toto. Spätne hovoríte, za štyri roky ako ste sa správali, na základe toho dnes budete dostávať peniaze zo sociálneho systému. Podľa mňa jednoducho je z tohto pohľadu návrh zákona retroaktívny, lebo na základe predošlého správania sa ľudí, kedy sa oni správali podľa pravidiel, ktoré boli vtedy nadstavené a ktoré boli vtedy platné, tak teraz my spätne v podstate meníme ako keby že pravidlá a posudzujeme ten ich postoj k životu za predošlé štyri roky a na základe neho im budeme meniť budúcnosť. Nie je to fér. Ľudo, pochopil si cez ten príklad cez Banskú Štiavnicu, že?

    Ako alternatíva sa mi, ale, samozrejme, tým nehovorím to, že ten návrh zákona alebo ten úmysel je zlý. Ako ja osobne ako, ten, ten návrh aj podporím do prvého čítania, len toto hovorím, že tu, tuná je, myslím si, že chyba. A ak by, samozrejme, zostal v tej podobe, v akej je, tak v druhom čítaní by som ho nepodporil. A ak by teda náhodou, záleží to od SMER-u, ak by sa ten návrh dostal do druhého čítania, tak tam by som práve očakával túto zmenu urobiť, čiže urobiť teraz hrubú čiaru. Teraz spraviť a povedať, že dobre, momentom prijatia zákona začíname posudzovať váš prístup k životu, váš prístup k práci a od toho bude záležať to, aké dávky budete dostávať. Možno by to nemohlo byť potom o tom, že posledné štyri roky, možno by sme sa bavili o tom, že či za ten rok aktuálny odpracoval aspoň nejaké tri mesiace, možno trošku teda iné kritérium, ale každopádne by sme sa nesprávali voči ľuďom nespravodlivo a retroaktívne.

    Zaznelo tu, myslím si, že od Jozefa Mihála, že vlastne je tam alternatíva, že tí ľudia môžu robiť aktivačné práce. Nie je to úplne alternatíva, je to iba časť z tých 270 dní. Tuším iba 90 dní môžu robiť aktivačné práce, ale 180 dní musia mať reálne odpracovaných. A fakt by som chcel vidieť Jozefa Mihála, možno on je snaživý, a teda tam by, tam by tú prácu získal. Ale v tej Rimavskej Sobote, že či by sa mu podarilo získať aspoň tých 180 dní práce za tie štyri roky. Jednoducho v prostredí, v ktorom práca nie je pre bielych, a v tomto, Peter, neni si tu, ale odpusti mi trošku aj teda takúto rétoriku, keď v prostredí, kde stojí kilometer šóra bielych ľudí na, alebo väčšinovej spoločnosti na to pracovné miesto a ďalšie dva kilometre Rómov, tak v takomto prostredí si veľmi ťažko môžme povedať, že teda, že človek si musí nájsť prácu aspoň raz za štyri roky na, vlastne na ten jeden rok.

    Taktiež trošku, čo tam vidím, problém zákona, ktorý, ak by sa náhodou dostal do druhého čítania, tak by som navrhoval riešiť, tak je veľmi jednoduché obchádzanie toho zákona, aby to nebol zákon iba pre zákon a potom sa nám stane to, že vlastne všetci ľudia, ktorí budú chcieť získať plnú výšku rodičovského príspevku, urobia si veľmi jednoduchú dohodu so sumou jedno euro na mesiac a vlastne splnia podmienku, ktorú tento zákon kladie. Čiže ak budú mať títo ľudia vlastne dohodu na 180 dní práce, to je približne, či 270 dní práce, to je približne jeden rok, čiže ak budú mať dohodu na 12 eur, na 12 mesiacov dokopy, čiže 12 mesiacov po jednom eure, tak vlastne splnili podmienku na to, aby mali plný rodičovský príspevok. Veľmi jednoducho obíditeľný, obíditeľná podmienka v zákone, čiže tam by som navrhoval, ak by teda to náhodou prešlo, aby sa nepozeralo na počet odpracovaných dní, ale na trebárs sumu odvedených odvodov do sociálnej, zdravotnej poisťovne napríklad.

    Čiže každopádne súhlasím s ideou, že hľadajme spravodlivosť aj v sociálnych dávkach, aby to nebolo o tom, jako to je normálne v živote, jak to je medzi kolegami, kamarátmi, možno aj medzi poslaneckými asistentami, že jeden pracuje a má málo, a druhý nepracuje a má dvakrát viac. Jednoducho toto by tu nemalo byť, lebo potom automaticky to zožiera tú spoločnosť zvnútra. Nemalo by tu byť, ak, ak vieme, že dvadsať rokov ten problém sa neriešil, nemali by sme ho ďalej udržiavať tým, že problém riešiť nebudeme, a budeme to iba odsúvať a možno výhovorkami, lebo teraz to predkladá Ľudo Kaník. Čiže ja by som bol veľmi rád, ak by sme ten návrh posunuli do druhého čítania, ale teda v druhom čítaní tieto chyby, ktoré som niektoré spomínal, napravili. Lebo je veľmi dôležité aj pre tie samotné rodiny, aby sa otcovia a matky stali pozitívnym príkladom pre svoje deti. Lebo keď nebudú, tak vlastne zničí to aj samotné tie deti. Čiže dnes, a preto sa aj nebojím za ten návrh postaviť, lebo to je v dobro tých ľudí, ktorí dnes možno cítia, že to je vlastne útok voči nim. Nie, nie je. Jednoducho je to hľadanie základnej miery spravodlivosti medzi ľuďmi, ktorí čerpajú peniaze zo sociálneho systému, a hľadanie spravodlivosti nikdy žiadnej spoločnosti ublížiť nemôže.

    Taktiež by som sa chcel ohradiť trošku voči argumentu pána Novotného, kde trošku sa čudujem, že ako lekár použije argument. Áno, taká rodička sa pýta pôrodníka, koľko detí musí mať, aby mala také a také sociálne dávky. Doneste mi ju sem. Ja nikdy, aj teraz s Lojzom ideme cez prázdniny do osád a ideme si spraviť také tour po štyroch problematických osadách a jednej nejakej vzorovej, lebo vraj aj také existujú, ale chceme ich vidieť. Ale nikdy sa nepozerám na túto problematiku s nejakými takýmito predsudkami. Jozef Mihál pred chvíľkou tiež tu spomenul nejaké klišé, ktoré sa šíri, a takú, takú fámu o tom, jak ľudia, ktorí nerobia, majú rovnaké dôchodky, alebo vyššie ako tí, čo robia. Ale nemali by sme z pozície poslancov podporovať takéto, by som povedal, zvrátené prúpovídky, ktoré niekto šíri. Neverím tomu, neverím tomu, naozaj, že pri, keď si reálne pozriete, o koľko sa vám zvýši dávka pri jednom dieťati, že sa nájde matka, ktorá by rodila deti kvôli dávkam. Možno v tomto sa, v názore, nezhodujem napríklad s Alojzom Hlinom, ale však on bude mať vystúpenie, tak možno spomenie svoj pohľad, ale jednoducho, naozaj si myslím, že počet detí v osadách nie je dôsledkom nastavenia sociálneho systému, ale dôsledkom chudoby, v prvom rade tých ľudí.

    Ako sám som rozmýšľal veľakrát, v čom to je, prečo, prečo chudobní ľudia majú zvyčajne veľa detí a prečo tí bohatší odrazu majú menej, menej, menej, menej. Možno je to v rebríčku hodnôt, že možno tí bohatší vidia a že chcú, tým, že majú veľa, chcú mať ešte viac a vlastne nechcú si ukrajovať zo svojho komfortu. A možno tým chudobným nezostáva nič iné, keďže to bohatstvo iné nemajú, nejaké to materiálne, tak sa tešia práve z tých detí. A tie deti sú pre nich nejaká tá radosť v živote, to, čo ich napĺňa. Aj keď možno chudobné, špinavé, zababrané od blata a zavšivavené, ale jednoducho, možno je to ich radosť, ktorá ich napĺňa. Tým pádom by som tu tento argument nepoužíval. To, čo som povedal na začiatok, každopádne, tento problém ak vyriešime, pomôžeme si veľmi v riešení a udržateľnosti sociálneho systému na Slovensku. Veľmi peknú prácu v tejto otázke napísal človek, ktorý tu už nie je medzi nami. Nieže zomrel, ale odišiel z tejto poslaneckej snemovne, Tóno Marcinčin, robil prácu, v ktorej práve identifikoval, čo by sme mohli získať tým, ak by sme práve začlenili ľudí, ktorí dlhodobo na Slovensku nepracujú a ktorých sme my, politici, naučili nepracovať. Čo by sme mohli získať ako Slovensko, ako spoločnosť tým, že by sme ich začlenili do pracovného procesu? Odporúčam každému si prečítať a možno o to viac budeme chcieť takéto a podobné návrhy podporiť.

    Čiže ešte raz, ja váš návrh, alebo tvoj, Ľudo, vítam, ale považujem tam, alebo neidentifikujem tam dva problémy. Jedno to, že zachádzame do minulosti, čiže meníme v podstate spätne pravidlá ľuďom, čiže posudzujeme, ako žili v roku 2008, a to sme im v roku 2008 nepovedali, že to niekedy posudzovať budeme, čiže to vidím ako problém. A druhý problém to, že sa to dá veľmi ľahko obísť jednou dohodou na dvanásť mesiacov po jednom eure aj po jednom cente, čiže za veľmi malý peniaz symbolická jedna dohoda, automaticky ten človek splní podmienky na to, aby sa ho to vlastne vôbec nedotklo, a vtedy by bol ten zákon úplne bezzubý. Ale teda bol by som rád, ak by návrh bol posunutý do druhého čítania, a to je všetko.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati páni poslanci, pán poslanec Kaník, Mihál, Frešo, Viskupič a Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Kaník, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja vítam, že tu zaznelo, že podporiť tento návrh je dobré v prvom čítaní, pretože ako každý zákon v druhom čítaní, samozrejme, že je možné ho ešte vylepšiť a doladiť. A tie výhrady, ktoré boli spomenuté, sú absolútne jednoducho prekonateľné. Nemusíme teraz vo faktickej popisovať ako, ale sú. Takže to si viem predstaviť bez akýchkoľvek problémov. Tu naozaj ide o to, že či sa chce s tým problémom niečo robiť alebo nie. Pretože keď sa chce, tak sa dá. Keď sa nechce, výhovoriek je vždycky milión, prečo sa to nedá.

    Len ešte poznámka k tým sociálnym dávkam, no, tu nejde len o túto sociálnu dávku, tých sociálnych dávok je celý rad. Už sme ich tu dneska spomínali v inej rozprave, a keď sa napočítajú, tak naozaj to potom funguje tak, že počet detí zabezpečuje istý objem príjmu cez sociálne dávky, ktorý sa veľmi blíži k príjmu z bežnej takej nie kvalifikovanej práce, a to je problém.

  • Ďakujem za slovo. Moja reakcia na pána Matoviča, na tú Rimavskú Sobotu. Ja mám teda pred sebou štatistiky nezamestnanosti, štatistiky uchádzačov o zamestnanie z okresu Rimavská Sobota, sú celkom dosť aktuálne. No a z nich vyplýva, že ak máme v okrese Rimavská Sobota, čo je teda veľmi škaredý údaj, 14 tisíc uchádzačov o zamestnanie, ktorí prácu nemajú, tak viac ako polovicu z nich tvoria uchádzači bez vzdelania alebo so základným vzdelaním. Vysokoškoláci, tých je len 270, ktorí prácu nemajú. Čiže tu vlastne na tom "krásnom", v úvodzovkách, príklade okresu Rimavská Sobota vidíme, že je tu dosť silná korelácia, alebo po slovensky väzba, medzi vzdelaním a šancou nájsť si zamestnanie, nájsť si prácu.

    A práve preto je dobré v predkladanom návrhu zákona, že sa pamätá aj na tých, ktorí študujú, respektíve študovali na vysokej alebo strednej škole, a je tam veľmi nízka pravdepodobnosť alebo nižšia pravdepodobnosť, aby si človek, ktorý má strednú školu, ktorý má maturitu, nenašiel zamestnanie. Aj v tých ťažších regiónoch si zamestnanie vie nájsť ľahšie, respektíve vie začať podnikať, ak má trošku šikovné ruky, hlavu, takže to sa dá. Netreba zase, tak ako som hovoril pred pár hodinami, hľadať príčiny, prečo zákon nepodporiť, ale práve naopak, a druhé čítanie je tu nato, aby sme prípadne spoločnými silami možno urobili niektoré zlepšenia.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený poslanec, pán Matovič, ja chcem veľmi oceniť to, že túto debatu vedieme v pomerne kultivovanom, kultivovanom tóne, a to znamená, ideme po probléme viacej ako po nejakom povrchu. Ja takisto oceňujem to, že tie veci, ktoré ste vymenovali, sa dajú odstrániť riadnou debatou v druhom čítaní. To si myslím, že by malo byť istým štandardom aj v rámci tejto Národnej rady, že keď sú problémy, ktoré sú pálčivé, a tam prechádzam k tomu výrazu základná spravodlivosť, ktoré sú pálčivé v spoločnosti, že o nich dokážeme rozprávať racionálne, a tak máme šancu racionálne riešenie priniesť. Ja rozumiem tomu, že tu máme aj parlamentnú väčšinu, ktorú musíme presvedčiť, ale presvedčíme ju vtedy, keď tlak verejnosti podporujúci naše riešenia bude dostatočne silný. Tam by mala celá naša debata aj o tomto zákone viesť.

    Dve poznámky. Jedna ku výrazu základná spravodlivosť. Tu treba brať aj ohľad na tých nielen, ktorí tie dávky poberajú, ale tentokrát aj na tých, ktorí tie dávky platia. To znamená, máme tu obrovskú komunitu ľudí, ktorí čelia v tejto chvíli kríze, čelia tomu, že im bude odoberané v rámci konsolidačného balíčku a budú musieť tieto dávky platiť. Nemôžeme sa dlhšie k miliónom týchto ľudí správať tak, že je to ich psia povinnosť platiť a nepozerať sa, kam tieto dávky dávajú. Čiže v tom vidím tiež istú základnú spravodlivosť, aby sme sa pozerali na tých, ktorí platia.

    A druhá vec, ktorá súvisí s tou takou pomyslenou retroaktivitou, ja mám jedinú obavu, ale rád si tú debatu nechám do druhého čítania, že keď ten problém znova odložíme, povedzme o štyri roky, že povieme, že o štyri roky to vyhodnotíme, že tá situácia už bude tak napätá z hľadiska financií, že budeme musieť prijímať ďaleko radikálnejšie riešenia. Čiže možno naozaj nájsť kritérium, ktoré môžeme uplatniť teraz, ako hľadať kritérium, ktoré budeme musieť naňho roky čakať.

  • Ďakujem. Ja sa chcem tiež pripojiť, že tuto, tento zámer a túto novelu mám ambíciu v prvom čítaní posunúť ďalej. I keď sme ako na klube, takisto v diskusiách rozoberali ten moment možného zneužitia. Aj keď nie som veľmi znalý vo všetkých možných obchádzaniach zákona, tak to jednoduché obídenie na základe jednoeurových zmlúv počas dvanástich mesiacov je reálne riziko. A súhlasím aj s tou argumentáciou, že sa to dá poriešiť v druhom čítaní. Mám ešte jeden, jeden moment, keďže k tomuto návrhu zákona sa veľmi nevyjadrujú poslanci vládnej strany, tak začínam byť trošička skeptický, či sa vôbec budeme baviť v druhom čítaní o ňom, i keď si myslím, že tento návrh problémov viac rieši, ako nerieši, a bolo by dobré, aby sa možno aj vyjadrili v rozprave k tomu, že akým spôsobom obrovský problém, ktorý ma tu, ktorý tu rastie, a niektorí poslanci opozície sa ho snažia riešiť, aké majú oni predstavy k tomuto a prečo zase mlčia.

  • Ďakujem pekne za slovo. Sľubujem pánovi poslancovi Matovičovi, že vo všetkých svojich ďalších rečníckych vystúpeniach na podobnú problematiku sa vystríham toho, aby som šíril nejaké fámy, a teda som rád, že pán poslanec sa chystá pozrieť do niektorých tých najvychytenejších inkriminovaných oblastí, kde žije pohromade veľa ľudí, ktorí sú zo sociálne vylúčených skupín. Chcem len povedať, že ja tam žijem a rozprávam sa s ľuďmi, veľa chodím po východnom Slovensku, ktorí ma poznajú, veľmi rád som v teréne a tie príbehy poznám. Bol som aj v takých osadách, kde možno zamieri počas svojich letných potuliek pán poslanec, či už v Žehre, v Kecerovciach alebo v Bystranoch. Niekedy sa treba naozaj porozprávať aj s lekármi aj s poštármi a tú otázku, ktorú som ja povedal, že otázka na výšku sociálnej dávky vo vzťahu k, povedzme k počtu detí, veľmi často dostávajú a veľmi často o tom rozprávajú.

    Ja som si všimol, viete, ja som neurochirurg, veľmi častý jav, že keď pooperujete pacienta, ktorý má prácu, tak jeho prvá otázka je, ako rýchlo sa vie dostať späť do pracovného procesu. Pooperujete pacienta, ktorý nechce mať prácu, ani si ju nehľadá, jeho jediná otázka po operácii je, že čo ešte treba urobiť, aby mal invalidný dôchodok. A my to žijeme v praxi. Tieto príbehy rozprávajú ľudia, rozprávajú lekári, rozprávajú sestry, rozprávajú poštári, rozprávajú sociálni pracovníci, rozprávajú starostovia, rozprávajú ľudia v obciach, kde je veľká skupina sociálne vylúčených obyvateľov. Treba sa tam ísť pozrieť a porozprávať sa s nimi a možno prídete aj na nové nápady a nové myšlienky.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Frešo, hovorili ste o tom, že teda základnú spravodlivosť alebo tú mieru spravodlivosti by sme mali hľadať aj voči tým, ktorí tieto dávky platia. Však, samozrejme, tak som to myslel. Čiže my keď hľadáme spravodlivosť spoločnosti, tak tá spoločnosť sa skladá z ľudí, ktorí dnes na dávky pracujú a ktorí tie dávky poberajú, takže myslel som to, samozrejme, medzi týmito dvomi skupinami ľudí. Čiže aby ľudia, tá väčšinová možno spoločnosť alebo pracujúca spoločnosť netrpela pocitom, že na niekoho dopláca. Aby ale teda vedeli, že keď niekto nedodržuje, nespráva sa ako plnohodnotný člen spoločnosti, tak tá spoločnosť ho nejakým spôsobom trestá.

    Keď hovoríte o tom, že teda tou kvázi retroaktivitou, na ktorú som upozornil, že vlastne, ak by sme teda dosiahli to, že odsunieme riešenie toho problému možno o štyri roky, takže vlastne potom by už ten problém bol príliš veľký a treba radšej teraz už začať ho riešiť a vlastne byť retroaktívny, tak dovolím si nesúhlasiť. Nikdy nesmieme byť retroaktívni, nikdy by sme nemali meniť pravidlá dozadu. Ak ľudia pred tromi, štyrmi rokmi nevedeli o tom, že raz ich pracovná aktivita bude nejakým spôsobom v budúcnosti posudzovaná, tak nie je správne dnes ju posudzovať. Ale nič nám nebráni v tom, aby sme dnes urobili čiaru a možno za pol roka už posudzovali ten prvý polrok, ktorý by sme, by sme urobili, a v tom prvom polroku už môžeme vyhodnocovať možno, či z toho prvého polroka aspoň mesiac pracoval niekto. Čiže možno, okej, za pol roka už môžeme byť nie retroaktívni, ale budeme spravodliví.

    A pán poslanec Novotný, aby sme sa potom pochopili ako, my nejdeme do osád s Alojzom, že ideme ľutovať Rómov v osadách, že chúďatká, jako tam žijú. Nie. V prvom rade ideme s posolstvom, že skončili časy, že niečo, alebo že koláče budú bez práce. A chceme to povedať z očí do očí týmto ľuďom a vôbec sa toho.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Jedna technická poznámka ešte o, chcem pripomenúť členom poslaneckého grémia, že o 16.45 hodine predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium.

    Chcem sa opýtať, pán predkladateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave, aké je teda vaše? Nie.

    Pán spravodajca? Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená podpredsedníčka, ja budem stručný. Pôvodne som chcel vystúpiť, ale veľmi veľa myšlienok odznelo od zástupcov alebo od poslancov, ktorí sedia tu, v tomto strede. Ja si len dovolím prízvukovať niektoré veci, ktoré si myslím, že prízvukovať treba, pretože ja som aj v minulom volebnom období na túto tému vystúpil, a dokonca som ten návrh zákona, ktorý vtedy predkladali kolegovci Kaník, Kužma, Krnáč, Horváth, dokonca som ho nazval, že má nádych, nádych rasizmu, teraz to nepoužijem, ale napriek tomu si myslím, že bolo tam veľmi veľa takých prvkov, o ktorých by sa to dalo povedať.

    Ja, samozrejme, som si tiež vedomý a nezakrývam si ani ja, ani moji kolegovia zo SMER-u oči nad tým, že ten systém nie je dobrý. Ale ten systém sa nedá meniť dielčím, že raz tento zákon, raz tento, raz tento. Buď ho budem chcieť meniť od začiatku tak, aby to pocítili už deti, lebo vlastne o ne ide aj v tomto zákone, aby naozaj, tak ako hovorím, že aby sa deti nenaučili, že peniaze sú na pošte, ale že peniaze si treba odpracovať. Ale kolega Novotný, pochádzam odtiaľ ako on, kúsok odtiaľ, a ja si pamätám ešte, keď môj nebohý otec postavil škôlku pre rómske deti v osade Jasove, ako to tam vyzeralo vtedy a ako to vyzerá teraz. Otázka je, prečo?

    Vtedy tí Rómovia mohli robiť. Robili v Sandriku, v železiarňach, v strojárňach, na družstvách, v lese. Teraz nemajú kde robiť a vyrástla naozaj generácia, ktorá nepoznala prácu a nepozná prácu. Napriek tomu aj z tej osady vyšli ľudia, ktorí sú vzdelaní, ktorí našli svoj spôsob života iný a naším spoločným cieľom by malo byť, aby týmto deťom sme našli taký spôsob, aby žili ináč, než žili ich rodičia.

    Veľa sa tu hovorilo aj o tom liste, ktorý napísali tie dve učiteľky z Dobšinej. No, ony popísali stav, ktorý je, a myslím si, že každému z nás je ten stav relatívne jasný. Ale tých desať strán treba tvrdo analyzovať a hľadať východiská, pretože to sa nedá represiou vyriešiť problém, ktorý existuje. Ja si osobne nemyslím, že akákoľvek represia niečo rieši. Možno dočasne. Ale ona to nemôže vyriešiť, problém, ktorý sa tu nahromadil za niekoľko rokov. A v tomto zákone mi vadí, tak ako aj predtým, je tu retroaktivita. Idete spätne, dozadu, a to sa mi, to sa mi veľmi nepáči.

    Ešte k tomu listu. Ja si tiež pomôžem jedným citátom, ktorý som našiel v jedných novinách, a myslím si, že on plne vystihuje ten problém, o ktorom sme sa tu dnes bavili, aj včera, teda včera, dnes doobeda, že ani jedna z dávok nie je iba pre Rómov. Sú to cielené dávky na chudobné rodiny a medzi ich prijímateľmi sú majoritné, ale aj rómske rodiny. To by sme mali mať všetci na pozornosti. A zároveň, ak ich niektorí rodičia zneužívajú, tak to nie je predsa vina tých detí. Tie deti naozaj za to nemôžu, tie deti sa nepýtali na svet, tie deti sa jednoducho na svet dostali a našou povinnosťou spoločnou je im vytvoriť podmienky, tak ako som spomínal, aby žili iným životom.

    Viete, niekedy v minulosti sa hovorilo, že kto nepracuje, nech neje. Po prečítaní tohto návrhu zákona by som to rozšíril, že kto nepracuje, nech nejedia jeho deti. Znova je to len o deťoch. Prečo nehľadáme možnosť, aby sme identifikovali, kto zneužíva tento sociálny systém, tieto rodičovské príspevky? V minulom volebnom období som povedal, že nájdite, navrhnite spôsob, aby sa tie, ten rodičovský príspevok používal naozaj na to, čo deti potrebujú. Pre tie deti, aby sa im kúpilo oblečenie, aby sa im kúpilo zabezpečenie, a ja neviem, čo všetko k tomu potrebujú. Jednoducho to tu nie je. Ja viem, že, že nie je to vec jednoduchá, ale to sa mi zdá schodnejšia cesta. A vzhľadom k tomu, že sú v tom regióne, kde som, si myslím osobne, že by bolo oveľa lepšie, keby sme vytvárali, alebo spoločnosť dokázala vytvoriť také podmienky, aby tí ľudia mali možnosť pracovať. A keď tú prácu odmietne, prosím, potom ho sankcionujme, dali sme ti šancu pracovať, ponúkli sme ti prácu, pomohli sme ti ju nájsť, jednoducho si odmietol, tak potom nemáš nárok. Nemám proti tomu nič. Bolo tu spomínané aj odvody z dohodárov. Neodpustím si jednu poznámku, lebo pán poslanec Mihál to aj vo svojom vystúpení hovoril, vy hovoríte A a ja vám poviem B. Viete, ako sa dohody zneužívajú niektorými zamestnávateľmi? Že 8 hodín alebo 10 hodín pracuje ako pomocný robotník na stavbe a vo večerných nočných hodinách ako brigádnik, teda na dohodu trebárs stráži stavbu, alebo robí niečo iné. Alebo niektorí zamestnávatelia dajú zamestnancom, tak si odrobil fond pracovnej doby, plus odpracuješ zákonom povolené nadčasy, a keď chceš robiť navyše, tak ti urobíme dohodu na iný obsah práce, ktorú ale ten potrebuje. Čiže takto si oni šetria peniažky a na to, na to iné mohli by prijať nových, nových zamestnancov, nových pracovníkov. Čiže naozaj my sme majstri športu, v mnohých veciach to, ten systém, ktorý existuje, využívať, zneužívať, neviem, ktorý výraz je lepší. A ja si osobne myslím a som presvedčený, že súčasné ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny určite komplexne predloží návrh na zmenu tohto systému, aj keď viem, a nie som naivný, že to nevyrieši. Jednoducho to nevyrieši. Ale riešiť to takto postupne sa mi tiež nezdá.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Chcem vás len informovať, že spravodajca vystúpil v rozprave ako spravodajca a nie je možné naňho reagovať faktickými poznámkami.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokoch opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 94, návrh na jeho pridelenie výborom, na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 80.

    Teraz dávam slovo poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán predkladateľ.

  • Ďakujem. Tak sa budem snažiť byť kratší teraz, keďže tento návrh zákona stojí na tých istých postulátoch, aj keď rieši inú dávku, ale veľmi podobnú a blízku, a preto logicky sa snaží zaviesť to isté kritérium do tohto zákona.

    Tento návrh novely zákona zavádza kritérium pre posudzovanie nároku na priznanie príplatku k príspevku pri narodení prvého, druhého a tretieho dieťaťa. Navrhovaným kritériom je podmienka, aby aspoň jeden z rodičov počas posledných štyroch rokov, ktoré predchádzajú vzniku nároku na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, bol nemocensky poistený, to znamená pracoval súhrnne aspoň 270 dní, alebo v kombinácii 190 dní a 90 dní aktivačnej činnosti, alebo sa pripravoval na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, alebo sa stal absolventom vysokej školy alebo strednej školy. Pri posudzovaní kritérií pre vznik nároku sa prihliada aj na prípadnú invaliditu rodičov v závislosti od výšky, mieru, poklesu vykonávať pracovnú činnosť.

    Tento návrh zákona má opäť, samozrejme, priaznivý dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá negatívny vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, ani na životné prostredie a je v súlade s našimi zákonmi, ústavou aj medzinárodnými zmluvami. Tento návrh zákona, takisto aj ako ten predchádzajúci, sa snaží naprávať zdeformovaný a nefunkčný sociálny systém. A teraz si pomôžem aj tým, čo už odznelo v predchádzajúcej debate a nadviažem na to. Od roku '89 sa rôzne vlády rôznym spôsobom snažili riešiť systém ako tých ľudí, ktorí hľadajú prácu, strácajú prácu, zaradiť do sociálneho systému, ako ich motivovať. A nie, nestojíme na zelenej lúke. To je poznámka voči tým, ktorí, viacerí, ktorí tu hovorili niečo v tom zmysle. Neposudzujme ľudí podľa toho, či majú prácu, ale podľa toho, či ju hľadajú. Nuž, tak ja len chcem pripomenúť tým, ktorí si to možno nevšimli, alebo v tom čase možno nemali styk s ľuďmi, ktorí hľadajú prácu, či už ako podnikatelia alebo inak, že takýto systém tu ešte donedávna bol. Systém, ktorý ešte pretrváva vo svojom, už ale nie v takej dominantnej podobe, dodnes. Že ľudia chodia s papierikmi a pýtajú si pečiatku, že dajte mi pečiatku, že ma nepotrebujete do práce. A tým sa preukazuje, že ten človek prácu hľadal a tým vlastne on spĺňa to, čo od neho sociálny systém žiadal a dnes do istej miery stále žiada. A teraz sa pýtam, myslíte si, že to je účinné? Že to je efektívne? Takéto, musím to otvorene povedať, idealistické prístupy sú nefunkčné. My môžme takto idealisticky si navrhnúť čokoľvek, jak budeme posudzovať snahu človeka v hľadaní práce. Výsledkom bude takýto byrokratický nezmysel, ktorý nikam nepovedie. Vy môžte len jednu vec spraviť, že proste nastavíte princípy. Aj v tomto, aby sme sa neopakovali, v tomto potom v rozprave, áno, uznávam ten argument, že viem si predstaviť, že v druhom čítaní bude návrh zákona upravený tak, že nie štyri roky dozadu, ale postupne sa tie štyri roky naplnia, až kým tie štyri roky uplynú. A že prvý rok to bude 270 dní deleno štyrmi, čo je presne 67 a pol, ale tak nech sú to dva mesiace. To znamená 60 dní na prvý rok. Na druhý rok to už môže byť o ďalšie dva mesiace viac a takto sa postupne môžme dostať až k tým štyrom rokom bez toho, aby sme boli retroaktívni. Všetko je riešiteľné. To je naozaj vec veľmi jednoduchých doplnkov, ktoré sa v druhom čítaní dajú urobiť, ale dôležité je uvedomenie si problému, a to, že ten problém treba riešiť.

    Mnohí z poslancov povedali, pán Jasaň práve prichádza, ktorý posledný to hovoril, že treba identifikovať tých, čo zneužívajú ten sociálny systém. No, tak máme a skoro 200 tisíc ľudí, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi rôzneho typu v sociálnom systéme, a tak si skúste uvedomiť, vážené panie poslankyne a páni poslanci, koľko by sme museli pracovných síl úradných zapojiť do toho, aby pomaly každá rodina mala svojho nejakého kontrolóra, či zneužívajú alebo nezneužívajú, a potom aby individuálne riešili alebo navrhovali riešenia, opatrenia, ako s tým. Koľko by si to vyžiadalo verejných prostriedkov na platy týchto ľudí, aké zložité by tie systémy museli byť, aby mohli fungovať, a výsledkom by bolo, že aj tak by nefungovali. Bolo by to akurát semenisko ďalšej korupcie, subjektívnych prístupov, zneužívaní postavenia ľudí, ktorí by toto riešili, nie všetkých, samozrejme, ale určite by sa také prípady našli, proste čím komplikovanejšie, tým horšie. Takže tieto dobre znejúce, ale skutočne naozaj len idealisticky postavené riešenia nikdy nebudú fungovať. Tento systém alebo systém, ktorý stojí na týchto pilieroch, fungoval. Nebolo to tak dávno. Keď som bol minister, ja som takýto systém zaviedol. Systém, ktorý naozaj znamenal, že ten, kto pracoval, mal viac. Systém, kde sa oplatilo pracovať. Systém fungoval tri roky, to je naozaj veľmi krátka doba, alebo štyri roky, pardon, štyri roky, čo je krátka doba na to, aby bolo absolútne zjavné, čo dlhodobo priniesol, ale priniesol napríklad aj to, že pôrodnosť práve v týchto problémových spoločenstvách začala stagnovať a klesať. A to fungoval len štyri roky. Takže tu si naozaj treba uvedomiť, že dobré riešenia sú jednoduché riešenia, a sú riešenia, ktoré vôbec nie sú sankčné, ako tu tiež zaznelo, ale sú to riešenia, ktoré sú postavené na ekonomickej motivácii a na tom, že ten, kto sa snaží a pracuje, tak od spoločnosti dostáva viac ako ten, kto tak nerobí. Pokiaľ tieto kritériá nezavedieme všade, kde sa len dá, budeme vždy narážať na problémy zneužívania, obchádzania rozmáhajúcej sa pasivity a ďalších negatívnych súvislostí.

    Takže toľko moje úvodné slovo, ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto pre navrhovateľa.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Mihálovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokoch opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, ako tlač 94, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 10 z 12. júna 2012 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 80 z 1. júna 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Cieľom návrhu podľa dôvodovej správy je zaviesť kritérium pre posudzovanie nároku na priznanie príplatku k príspevku pri narodení prvého, druhého a tretieho dieťaťa. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 32 dní od rozhodnutia prerokovať návrh v druhom čítaní.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Zaujmite miesto, pán poslanec, pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Alojza Hlinu z Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Na ako dlho máte, pán poslanec, vystúpenie? Takže, nech sa páči, dávam vám slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení páni kolegovia, k tejto téme, príplatok k príspevku k narodeniu dieťaťa, ako sami uznáte, už ten názov je absurdný, príplatok k príspevku k narodeniu dieťaťa. Fakt na úrovni, do hitparády kľudne zaradiť ako jeden z možných adeptov na víťazstvo. Je to suma niekde na úrovni 670 euro. Ja tomu hovorím, že toto sú, vážení, diabolské peniaze, možno žiadne iné peniaze nespôsobili toľko zla a utrpenia v spoločnosti ako tieto peniaze. Aj ráno sa tu hovorilo, že niekde deti ako hladujú, ako trpia, nuž, čiastočne tomuto pomáha aj tento nešťastný príplatok k príspevku. Deti sa totižto stali tovarom. Dieťa je plod lásky a nedá mi, aby som si neodpustil, možno pre liberálov je dieťa vtedy, keď sa spermia spojí s vajíčkom, ale stále si myslím, že dieťa je plodom lásky, a stupídnymi rozhodnutiami politikov sa však dieťa stalo tovarom. A treba povedať druhú vec, maternica výrobným prostriedkom.

    Ja viem, sú to hrozné slová. Ja pred voľbami som rozdal fakt na tisíce materiálov s heslom - maternica nie je výrobný prostriedok. Viem, že za takého vyjadrenie by ma možno pred dekádou, pred desiatimi rokmi niektoré ľudskoprávne organizácie naťahovali, možno aj zažalovali za neviem čo možné a všetko. Ale opakujem, maternica nie je výrobný prostriedok a spoločnosť, ktorá to dopustí, je nehumánna a ešte kopu iných a ďalších príplatkov by sa dalo dodať. Tieto soft návrhy SDKÚ sú len takým ľahkým ohmatnutím témy. Slovensko potrebuje skutočné riešenia. Slovensko potrebuje definovať svoju sociálnu politiku. Musí definovať, koľko detí chce podporiť a je schopné podporiť. Dve deti, tri deti. Takto to stojí. Otázka stojí dve alebo tri. Takto, nijako ináč. Stratégia Slovenska v zákonodarnej iniciatíve musí byť v zmysle stratégie - maternica nie je výrobným prostriedkom. Kľudne to pre potreby verejnosti môžme nazvať nejakým menej expresívnym výrazom. Kľudne, tu všelijaké názvy zazneli, môžme to nazvať sociálna politika štátu v rodičovstve. Kľudne, mne to je úplne jedno, ale stratégia musí byť taká. Môžeme sa tu hrať na neviem koho, ale ak chceme byť zodpovední, musíme byť zodpovední.

    Trošku ma zaráža takéto aj farizejstvo tuná z SDKÚ, teraz sa tu hrá na riešiteľa, dokonca až mierneho bojovníka v tejto téme, ale mne nedá, aby som si neodpustil pána Kužmu. Nuž, ja, ja keby som, vy vravíte, že tam bývate, ja tam nebývam, ale ja keby som tam býval a som, neviem koľko období bol pán Kužma poslanec a z toho vládnym poslancom, a po tejto ére si objedná 500 bilbordov na východnom Slovensku s fotkou rómskej osady a napíše - poriadok, alebo niečo také, nuž, by som sa hanbil, lebo ja by som sa hanbil, že som teda bol tam, mal som možnosť, dokonca som určitý čas vládol a po tom všetkom som schopný si objednať 500 bilbordov a hovoriť na seba, že pozrite, aký som neschopný, kam sme to dopracovali? Aj tento návrh, čo tuná teraz riešime, aj ten pred ním, je takým bojazlivým bezpohlavným štuchnutím. Navrhuje, je kryptované, je kryptované to, že na koho je fokusovaný, a je fokusovaný na jednu sociálnu skupinu, všetci vieme, ktorú. Je bezpohlavný preto, že SDKÚ dobre vie, že v osadách ich nebudú voliť. SDKÚ sa však bojí predložiť návrh, že hlúpy, nezodpovedný príplatok k príspevku treba zrušiť. To sa bojí, ale ja vám poviem, vážení poslanci, či už vládnete alebo nevládnete, alebo ste vládli, Slovensko nezvládne tento príspevok k príplatku, alebo jak sa to volá, alebo doplatok k príspevku, platiť naďalej, tak ako doteraz. Určite to nezvládne v tejto podobe pre tri deti. Nezvládne to preto, lebo to priamo zaťažuje rozpočet, a nezvládne to preto, lebo to robí z maternice výrobný prostriedok, čo sociálny systém tejto krajiny v dohľadnej dobe, opakujem, v dohľadnej dobe, zruinuje.

    Doplatok k príspevku musíme, musíte zrušiť. Zrušiť, a čo najskôr. A je jedno, či niekto robil päť dní, sto dní, tristo dní, to je úplne jedno.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec, prepáčte, chcem sa opýtať, je 17.06 hodín. Máte ešte?

  • Končím. Slovensko musí tento zvrátený príplatok zrušiť. Maximálne, čo môžme ešte v tejto dobe možno urobiť, je udržať ho v podobe pre jedno dieťa, ale určite nie v tej podobe, ako je platný doteraz, to znamená pre druhé a tretie dieťa, ale to by chcelo asi trošku odvahy, však? Tu sa v tejto sále zvykne apelovať na deti, vnukov kvôli v zásade nepodstatným veciam, ak by som ja mal byť patetický, čo nechcem byť, tak možno pre túto tému by som aj trošku mohol, mohol byť. Slovensko je naozaj na tom zle. Rozprávame o probléme, ktorý môže rozvrátiť celý sociálny systém. SDKÚ tu predkladá také softové návrhy, ktoré neprejdú. SDKÚ problém zatiaľ ignoruje. Zopakujem výzvu, čo som dal aj ráno, výzvu pre pána ministra sociálnych vecí a rodiny, pána Richtera, že v prípade, že odignorujeme návrhy SaS a SDKÚ, okej, môže byť, ale treba dať ľuďom alternatívu. Čakajú a čakajú netrpezlivo, očakávam, že do septembrovej schôdze ministerstvo predloží do tohto pléna návrhy, v ktorých bude jasne identifikovateľné, že sa týmto problémom venuje a chce venovať. V prípade, že nie, urobím, čo sa bude dať, nato, aby sa tlak zintenzívnil, nato, aby sme si uvedomili tú absolútnu skutočnosť, že je čas to riešiť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pán poslanec, Faktické poznámky. Pán poslanec Matovič, Martvoň, Novotný, končím možnosť sa prihlásiť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme, dámy a páni, hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále.

    Poprosím teraz pána poslanca Róberta Madeja, aby uvádzal v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Igora Matoviča a Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústava, je to tlač 78.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora MATOVIČA, Jozefa VISKUPIČA a Miroslava KADÚCA na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 78.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave nepredniesol nikto žiaden procedurálny návrh. Prosím teda, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 25 za, 84 proti, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Nebudeme pokračovať ďalej v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Brocka uvedie teraz hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Lucie Nicholsonovej a Jozefa Mihála na vydanie zákona o príspevku na bývanie, je to tlač pod č. 86.

    Pani poslankyňa Gibalová bude uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o postúpení tohto návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 54 za, 78 proti, 5 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili. Nebudeme pokračovať.

    Uvediete, pani poslankyňa, aj druhý návrh, pani poslankyne Nicholsonovej a pána poslanca Mihála na vydanie zákona o hmotnej núdzi, tlač 88.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie NICHOLSONOVEJ a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona o hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 88.

  • Ďakujem pekne. Z rozpravy pri tomto návrhu zákona, vyplynul jeden návrh. Pani poslankyňa Tomanová dala návrh v zmysle rokovacieho poriadku nepokračovať v prerokovaní zákona, preto, prosím, pán predseda, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 79 za, 57 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili a nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Martinák uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Pavla Freša a Jozefa Mikuša na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa a mení stavebný zákon, je to tlač 89.

    (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla FREŠA a Jozefa MIKUŠA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 89.)

  • Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Frešo, ktorý však nepodal žiaden procedurálny ani pozmeňujúci návrh, a preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 134 za, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, všetci boli za.

    Návrhy sme schválili.

    Pani poslankyňa Horváthová uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Fronca, Hrušovského, Abrhana na vydanie zákona č. 597 o financovaní základných a stredných škôl, tlač 90.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina FRONCA, Pavla HRUŠOVSKÉHO a Pavla ABRHANA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, tlač 90.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí nepodali žiadny návrh. V súlade s mojím odporúčaním, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 58 za, 77 proti, 2 sa zdržali.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Tibor Lebocký uvedie hlasovanie o návrhu pána poslanca Jána Podmanického na vydanie zákona o veterinárnej starostlivosti, tlač 92.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána PODMANICKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 92.

  • Pán predseda, vo všeobecnej rozprave vystúpil jeden pán poslanec, pán poslanec Hlina, nepodal však žiadny pozmeňujúci ani procedurálny návrh.

    Prosím vás teda, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 108 za, 24 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila Národná rada Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Dajte hlasovať, prosím.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 135 bolo za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Jasaň uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Kaníka, Freša a Novotného na vydanie zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, tlač 93.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta KANÍKA, Pavla FREŠA a Viliama NOVOTNÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 93.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpilo šesť poslancov, nepodali žiaden konkrétny návrh. Preto dajte hlasovať o tom, že, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 43 za, 78 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Mihál uvedie teraz, aha, pardon, je to, pardon, ospravedlňujem sa, je to bod, ktorý ešte nebol prerokovaný, je prerušená rozprava.

    Ešte predtým, ako pristúpime k tajnému hlasovaniu, chcem vás informovať, že gestorský výbor pre ľudské práva, ktorý opätovne rokoval o návrhu na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa, bola to tlač 103, odporúča odložiť hlasovanie o tomto návrhu na ďalšiu riadnu schôdzu.

    Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Ešte vás chcem požiadať o jednu zmenu programu. Vzhľadom na to, že pán navrhovateľ, pán poslanec Beblavý, je ospravedlnený zo zajtrajšieho rokovacieho dňa, navrhujem, aby sme bod, jeho poslanecký návrh, ktorý je pod tlačou 96, a je to zákon o bankách, prerokovali hneď potom, ako ukončíme tajné hlasovanie.

    Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Potom budeme pokračovať v prerušenej rozprave o návrhu, ktorý máme prerušený.

    Ďakujem pekne.

    Prikročíme teraz k

    voľbe člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska, je to tlač 44.

    Poprosím, aby každý vyjadril svoju vôľu. Pristúpime, poprosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie, a pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania.

    Po vyhlásení výsledkov budeme pokračovať podľa programu.

    Zajtra, ešte vás chcem informovať, dámy a páni, že na poslaneckom grémiu sme sa dohodli, dnes budeme pokračovať v rokovaní do 19.00 hodiny, zajtra budeme pokračovať rokovaním o programe schôdze od 9.00 hodiny ráno s tým, že hlasovanie bude až o 17.00 hodine. Pokiaľ by priebeh rokovania o programe schôdze bol rýchlejší, budeme hlasovať na základe toho, ako sa bude vyvíjať rozprava.

    Ďakujem pekne.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené dámy poslankyne a páni poslanci, prebieha proces hlasovania. Chcem sa spýtať, či každý poslanec, poslankyňa využil svoje právo hlasovať?

    Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené a prosím overovateľov, aby sa ujali ďalšej funkcie sčítavania a v tejto chvíli vyhlasujem prestávku v rokovaní. To je rýchle, lebo to je strojové sčítavanie, desať minút možno.

    Ďakujem.

  • Po skončení aktu tajného hlasovania. Spracúvanie výsledkov tajného hlasovania.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené poslankyne a vážení poslanci, pokračujeme v rokovaní. Je 18.00 hodín. Prosím poverenú overovateľku, aby oznámila výsledky tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska.

  • Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska, ktoré sa konalo 2. júla 2012. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 12 neplatných a 18 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za

    - Bohumila Bobockého: hlasovalo za 2 poslanci, hlasovalo proti 85, zdržalo sa hlasovania 31,

    - Jaroslav Buček: hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 87, zdržalo sa hlasovania 31,

    - Dušan Davidov: hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 87, zdržalo sa hlasovania 31 poslancov,

    - Ján Dianiška: hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 86, zdržalo sa hlasovania 32 poslancov,

    - Vladimír Dobrovič: 0 poslancov hlasovalo za, hlasovalo proti 87, 31 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - Martin Kákoš: hlasovalo za 74 poslancov, hlasovalo proti 24, zdržalo sa hlasovania 20 poslancov,

    - Ľubomír Lintner: hlasovalo za 1 poslanec, hlasovalo proti 84 a zdržalo sa hlasovania 33 poslancov,

    - Oľga Pohánková: hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 87, zdržalo za hlasovania 31 poslancov,

    - Viliam Raček: hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 85, zdržalo sa hlasovania 33 poslancov,

    - Ivana Zelizňáková: hlasovalo za 35 poslancov, hlasovalo proti 66, zdržalo sa hlasovania 17 poslancov.

    Na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska zvolený Martin Kákoš.

    Overovatelia poverujú svojho člena Ľubicu Roškovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Ľubici Roškovej.

    Na základe prečítanej zápisnice konštatujem, že Národná zvolila Martina Kákoša za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska zastupujúceho oblasť televízneho vysielania na funkčné obdobie do 10. februára 2017.

    Ctené dámy poslankyne a páni poslanci, na základe odsúhlasenej zmeny programu pristúpime teraz k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh je uvedený ako tlač č. 96, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 82.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Miroslavovi Beblavému, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi v prvom rade poďakovať vám za umožnenie zmeny programu a dovolím si pristúpiť k samotnému návrhu. Tento návrh pokračuje v tendencii, ktorú sme spoločne započali už v minulom roku, a to je v snahe posilniť konkurenciu na trhu hypotekárnych úverov.

    Táto konkurencia v praxi funguje primárne cez možnosť toho, kto hypotekárny úver má, ho predčasne splatiť a zobrať si následne podobný úver z inej banky za výhodnejších podmienok. Tento tlak, toto vytvára tlak na banky, aby poskytovali čo najvýhodnejšie podmienky, ktoré zodpovedajú momentálnej trhovej situácii. Problémom však bolo v minulosti a stále aj v nej je, v nejakej miere, že, samozrejme, banky majú záujem si klienta udržať a toto mu znemožniť, samozrejme, legálnymi prostriedkami. A využívajú na to, využívali na to práve rôzne poplatky za predčasné splatenie, ktorými sa snažili takýto postup znevýhodniť. Minulý rok sme prijali zákon, ktorý za určitých okolností zilegálnil alebo teda robil nezákonným vyberanie takýchto poplatkov. V tomto návrhu to posúvame ďalej a snažíme sa reagovať aj na podnety z praxe, ktoré od účinnosti tohto zákona vznikli. Konkrétne robíme nasledovné veci.

    Prvá vec, ktorá, ktorá sa tam navrhuje, je, aby bolo možné takto predčasne splatiť nielen celý hypotekárny úver, ale aj časť. Druhý bod, ktorý je tam obsiahnutý, vychádza z poznatkov z praxe, kde my sme uložili banke, aby dva mesiace pred zmenou fixácie úrokovej sadzby upovedomila klienta o možnosti o tejto zmene a tým mu aj vytvorila možnosť to splatiť. Niektoré banky však následne majú veľmi skrátenú lehotu na podávanie takýchto žiadostí, preto navrhujem, aby banky museli dať dva mesiace klientom a tým pádom, ak chcú, aby predložil v určitom bode takúto žiadosť, tak im zaslali informáciu dva mesiace pred tým.

    Zároveň, keďže mnoho bánk ani klientov neinformuje o týchto možnostiach, tak dávam povinnosť v tomto liste aj klienta o možnosti bez poplatkov, pokút a iných nákladov predčasne hypotéku splatiť, aby to tam uvedené bolo, a takisto zavádzame, spresňujeme stransparentnenie úrokových sadzieb medzi bankami pre účely posilnenia konkurencie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľa. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorým je pán poslanec Ivan Mikloš, určený navrhnutým gestorským výborom pre financie a rozpočet.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o bankách.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že tento návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o cieli a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 1. júna 2012 podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku, aby návrh prerokovali nasledovné výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram teda všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa spýtať, či sa niekto hlási do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Myslím, že netreba ani nič dodať zo strany navrhovateľa a spravodajcu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne a páni poslanci, v rokovaní pokračujeme prerušenou alebo v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa. Je to tlač číslo 94.

    Nie som si istý, že sú nablízku predkladateľ a spravodajca, pán poslanec Kaník, respektíve pán poslanec Mihál. A fajn. Prerušili sme rokovanie v čase, keď sa s faktickými poznámkami viacerí kolegovia prihlásili na, v reakcii na vystúpenie pána poslanca Hlinu, boli to Matovič, Martvoň a Novotný, pridal s k nim aj pán poslanec Kuffa.

    Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými a zároveň dávam slovo, nech sa páči, pánovi Matovičovi.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta KANÍKA, Pavla FREŠA a Viliama NOVOTNÉHO na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, tlač 94.

  • Alojz, pardon, Alojz, dovolím si nesúhlasiť alebo teda nezdieľať tvoj názor, aby sa zrušil príspevok pri narodení dieťaťa alebo príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, lebo si myslím, že také niečo by sme mohli urobiť niekde, kde rodiny majú zabezpečené základné životné potreby a môžu bez problémov si dovoliť to, aby matka odišla z práce a išla na materskú. Tým, že tento príspevok na Slovensku zavedený je, tak ja si práve myslím, že je to dobre, že dodáva trošičku istotu žene v čase, kedy stráca vlastne jeden príjem a začína sa venovať dieťaťu, tak pomáha jej, aby sa nejakým spôsobom finančne s touto situáciou tá rodina vysporiadala. Čiže obávam sa, že úplným zrušením toho príplatku pri narodení dieťaťa, príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa by sme so špinavou vodou z vaničky vyliali aj bábätko a ten dobrý úmysel, ktorý týmto riešime.

    Taktiež si myslím, že sa na ten problém treba pozerať aj v kontexte s tým, že Slovensko má druhú najnižšiu natalitu alebo teda pôrodnosť zo všetkých európskych krajín a demotivovať ženy vlastne a možno hádzať im trošku polená pod nohy takýmto návrhom by nás mohlo posunúť na špičku, ale odzadu.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, musím na vás taktiež reagovať. Ja som, ja som toho názoru, že príspevok na druhé a tretie dieťa môže byť odôvodnený a potrebný hlavne v oblastiach, kde treba zvýšiť natalitu. Myslím si, že mnohé rodiny alebo mnohým rodinám, ktoré v podstate majú dve alebo tri deti, práve ten príspevok zvykne aj pomôcť. Samozrejme, je úsmevné, keď s takýmto návrhom prichádza pravicová strana, ktorá dva roky, keď bola pri moci, tak to vôbec neriešila. No, ale chcem na vás ešte reagovať, na to, že čo ste povedali, že maternica nemôže byť výrobným prostriedkom.

    No, dovolím si vás poopraviť a nesúhlasiť s vami. Mimo Európy, napríklad v Spojených štátoch amerických, existuje inštitút náhradného materstva, ktorý spočíva asi v tom, že žena vynosí pre iných cudzie dieťa z umelého oplodnenia. Čiže v tomto prípade, dovolím si poznamenať, že aj maternica môže byť výrobným prostriedkom. Zatiaľ je to mimo Európy, ale je otázka času, kedy sa to objaví aj v Európe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný. Nie je tu.

    Tak pán poslanec Kuffa.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za udelenie slova. Ja som na kolegu Doda Hlinu chcel podobne takto reagovať, ako predchádzajúci rečník, že naozaj maternica môže byť tým výrobným prostriedkom, presne, čo tu pred chvíľou odznelo. Žiaľ, hej, stáva sa to predmetom dokonca obchodu, kde sa prenajímajú tie maternice. Nakoľko to už odznelo tu trikrát, tak som si dovolil aj ja sa prihlásiť tu a reagovať na to. Veľmi pekne to bolo spomenuté, že dieťa je predovšetkým plodom lásky. Nemala by to byť len motivácia, že či ten príspevok bude taký alebo onaký, bez ohľadu na to. Ale takisto mladej začínajúcej rodine aj tento príspevok, myslím si, že sa zíde. A vnímam ho teda ako vhodný a dobrý. Tiež tak veľmi odvážne tu bolo spomenuté, že život začína splynutím dvoch pohlavných buniek. Smiali sme sa teda nad tým viacerí, alebo takto, ale de facto naozaj je tomu tak, ako to tu bolo povedané. Je to veľmi vážna téma. Určite nie je to cez tú faktickú poznámku, že by sme o tom tu takto diskutovali. Aj keď viacerí sa nad tým len teda pousmiali. Ale naozaj, naozaj je to tak, ako to bolo povedané. Zvýšiť natalitu a pôrodnosť len cez nejaké tieto príspevky, myslím si, že tiež je to nie dostatočné. Určite je to vo výchove už našich detí, aby boli ochotné prijať deti. Mať otvorené srdce pre prijatie dieťaťa bez ohľadu na to, že či ja dostanem 680 eur alebo 1 000 eur. Nemôžeme hodnotu dieťaťa merať výškou a váhou peňazí.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za faktické poznámky. Chcem sa spýtať, či sa ešte niekto chce prihlásiť do rozpravy, ktorá prebieha ústne? Jeden poslanec. Končím možnosť prihlásenia sa.

    Pán poslanec Igor Matovič, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, dámy a páni, budem stručný, lebo sa v podstate téma zase, znova opakuje. Čiže to isté mi vadí pri tomto návrhu zákona. Takto. Najprv, teší ma, samozrejme, úmysel, že ako zase hľadať nejakú tú mieru spravodlivosti a hľadať vlastne spravodlivosť. Vadí mi tam zase, znova paušalizácia, že dávame všetkých vlastne do nejakého jedného vreca. Tá, de facto to, že ideme retroaktívne dozadu, že pozeráme na predošlé štyri roky. To, čo vlastne, argumenty, ktoré boli spomenuté pri tom predošlom zákone. Že ako, ak takto nadstavíme odteraz podmienky do budúcna, že odteraz ľudia budú vedieť, ak takto budete pracovať alebo nebudete pracovať, tak toto vás v budúcnosti za to čaká, tak, a tak sa to prejaví na príspevku pri narodení, na príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa, tak to bude fér. Nebolo by fér teraz spätne, keďže tí ľudia nevedeli o tých podmienkach, spätne ich za to dnes nejako trestať. Samozrejme, súhlasím s tým, že bolo by ideálne a bol by to krásny svet, ak by sa nám všetky deti rodili iba z lásky. Ale v situácii, kedy mnohé rodiny nevedia ako vyžiť, žijú z rúk do úst a v tejto situácii, keď my chceme, aby tieto rodiny mali deti, aj tie rodiny samé chcú deti, tak si myslím, že príspevok pri narodení dieťaťa je aspoň čiastočná motivácia alebo čiastočné odškodnenie, alebo čiastočná pomoc za to, že tieto rodiny sa vzdávajú určitého komfortu tým, že vlastne matka, keďže chlapi zatiaľ deti nerodia, odchádza z práce.

    To je všetko.

  • Ďakujem pekne. To bol posledný vystupujúci v rozprave. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Len krátko zareagujem na to zásadnejšie, čo tu teraz bolo povedané. Najprv začnem, tuto Lojzo Hlina ako hovoril o tom, že najlepšie by to bolo, alebo že sa to bude musieť zrušiť. No, aj toto je jeden z možných prístupov. Je to taký tvrdý prístup, hej, že to je zlá dávka a priori a treba ju zrušiť a škrtnúť. Názor, samozrejme. Každý môžeme mať svoj názor. Ja si myslím, že je lepšie zauvažovať tak, že naozaj do všetkých týchto príspevkov zo strany štátu, ktorí majú nejaký účel, budeme vkladať nejaké kritériá, ktoré zapríčinili, že nie paušalizujeme, ako hovorí Igor Matovič. Igor! Nepočúva teraz, zarozprávaný, že nie paušalizujeme. Teraz sú tie ženy paušalizované. Teraz sú všetky v jednom vreci. Týmito návrhmi, ktoré, samozrejme, môžu sa ešte dotvárať a mašličkovať a detailizovať, práve nastáva situácia, že už nie sú v jednom vreci. Tí ľudia, tie rodiny, že medzi nimi štát rozlišuje. A že aj spoločnosť potom medzi nimi rozlišuje, že tí, ktorí sa starajú, ktorí robia to, čo robí väčšina ľudí v tom pozitívnom slova zmysle, tak tí pocítia silnejšiu starostlivosť zo strany štátu. A preto ja by som zostal pri tomto návrhu, že tým matkám, ktoré pracujú, ktoré, alebo rodinám, ktoré pracujú a starajú sa, tým ponechať, ale tým, ktoré nie, tak tým nedávať. A to potom mení správanie sa ľudí. Tam, tam ja hľadám tú logiku, alebo to ma viedlo k takémuto návrhu. To neni škrtanie nejaké jednoduché, že škrtáme, škrtáme, škrtáme. To je vnesenie do toho nejakej myšlienky. Nejakého systému, ktorý k niečomu má smerovať. A ja by som toto isté napríklad, to už ako tak len dopredu poviem, toto, podobná myšlienka, nevravím, že totožné z hľadiska dôb a podmienok, ale sa dá vložiť aj do toho, ako odlíšiť tých, ktorí získajú, získajú príspevok od štátu na svoje dôchodkové zabezpečenie a ktorí pracujú a ktorí nepracujú. Ktorí majú tie získané roky len za výchovu detí a ktorí majú výchovu detí, a ešte aj pracovali. Aj tam sa to dá vložiť. Do všetkých možných alternatív sa to dá vložiť a výsledkom vždy je, že rodina, ktorá sa snaží pracovať a pracuje, sa má lepšie. Čo viac by sme mohli si želať? Toto je cesta, po ktorej treba ísť. A ja myslím, že by sme sa po nej mali vydať, pretože ak sa nevydáme, tak to bude zlé. A ja sa teda strašne teším, keď tento návrh, keď, keď by tento návrh neprešiel, ja o pol roka prídem znova s obdobným návrhom, vylepšeným možno o to, čo som tu počul, pripomienky. Ale ja som strašne zvedavý zo strany vládnych poslancov, čo príde z vašej strany. Pretože znova zopakujem, to je vaša zodpovednosť teraz. Vy musíte premýšľať nad tým, ako to urobiť tak, aby to fungovalo dobre. A keď nie, keď to nespravíte, tak aj zodpovednosť za to, že to nespravíte, bude na vašich pleciach.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Možno neuveríte, ale keď trošku popátrate napríklad na internete, vážení kolegovia, tak zistíte, že pôrodnosť na Slovensku sa za posledné dva roky zvyšuje. Je to fakt. Môžme sa pýtať, môžme skúmať, čim to je. Ale je to fakt. Skutočne, na Slovensku sa momentálne rodí okolo sedemdesiattisíc detí ročne a je to o pätnásť, o dvadsaťtisíc viac detí, ako to bolo pred dvoma, troma rokmi. Skutočne, je to tak. Môj názor je taký, že peniaze by nemali byť dôvodom, prečo majú ľudia deti, ale na druhej strane, peniaze, ich nedostatok, by nemal byť ani dôvodom, prečo ľudia nerodia deti. Treba to vidieť aj naopak. A treba to vidieť z pohľadu rodín, kde matka - žena pracuje a ktorá tým, že má dieťa, môže prísť o celkom zaujímavý príjem. Môže mať problémy, pokiaľ ide o jej pracovnú kariéru.

    A návrh pána kolegu. Ja viem ako, zamerali ste sa aj v rozprave na to, aj vo faktických pripomienkach na to, že kritizujete, prečo berieme niekomu peniaze? Tak áno, tento návrh má možno takýto charakter, ale pán poslanec Martvoň tu spomenul vo faktickej poznámke, že čo sme ako pravicová vláda za tie dva roky urobili? No, tak pre občerstvenie pamäti, ktorú niektorí už rýchlo stratili, pripomeniem, že sme za tie dva roky zvýšili materskú z 55 percent na 65 percent hrubej mzdy a že sme ju predĺžili zo 6,5 mesiaca na 8 mesiacov. Takže ak tu pán kolega Kaník rieši problém tých, ktorí by sociálne dávky možno nemali brať také štedré, ak nepracovali za štyri roky dozadu, tak to je jedna vec, ale druhá vec je, že sa nám skutočne podarilo za ten rok a pol zvýšiť pracujúcim ženám materskú v prepočte o 18 percent a predĺžiť o jeden a pol mesiaca. Aby bolo jasné, o čom hovorím, tak vám to poviem na príklade. Mám to v rodine, viem, o čom hovorím. Žena, ktorá sa snaží, ktorá je úspešná a kde teda jej pracovná kariéra dobre napreduje a zarába nadpriemerný zárobok a má teda dilemu, či ide na tú materskú. Tak doteraz mala materskú, teda respektíve pred nástupom vlády Ivety Radičovej mala materskú 650 eur mesačne, tá maximálna materská po dobu 6,5 mesiaca. Teraz je maximálna materská 760 eur mesačne a je osem mesiacov. Ak si to pozorne spočítate, zistíte, že takáto žena má počas materskej o 1 700 eur viac. Takže toto sme napríklad urobili počas našej rok a pol trvajúcej pravicovej vlády pre tie matky, ktoré pracujú a kde odchodom na materstvo tá žena prichádza o príjem a rodina takisto o významnú časť príjmu. Takže takýmto rodinám sme nepochybne pomohli. Je jasné, že tento proces je nekonečný a že vždy treba hľadať riešenia, aby sme pomohli pracujúcim rodinám. Rodinám, kde otec aj matka pracujú a kde je vždy dilema, či teda si môžu dovoliť ďalšie dieťa, prídu o príjmy a tak ďalej. Chceli sme pokračovať v predlžovaní a zvyšovaní materskej. Je to na vašej vláde, či budete v týchto ambíciách pokračovať. Veľmi sa teším na vaše návrhy. A pretože som pesimista, obávam sa, že žiadne neprídu, tak ak nie na budúcu, no, tak na tú ďalšiu schôdzu si určite ja osobne, síce v pozícii opozičného poslanca, ale dovolím si predložiť svoj návrh zákona, nebudem ho zatiaľ konkretizovať, ktorým chcem pomôcť pracujúcim rodinám pri výchove detí. Jednoduchým a relatívne z pohľadu nášho štátneho rozpočtu lacným spôsobom. Pretože nie je to len o materskej, nie je to len o rodičovskom príspevku, ale je to aj o ďalšej pomoci rodinám, keď to dieťa je malé a žena sa rozhoduje, kedy a ako sa vráti späť do zamestnania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne spravodajcovi, takisto aj navrhovateľovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Alojza Hlinu a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh má číslo tlače 95.

    Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 81.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby tento návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, dovoľte mi po prvýkrát uviesť môj spoločný legislatívny návrh, ktorý zjednodušene môžeme nazvať aj poklopový. Reaguje na aktuálnu situáciu, ktorá vlastne nastala. Ona je teda dlhodobá, ale teraz sa verejnosť s ňou konfrontuje relatívne intenzívne, vzhľadom aj na tragické skutočnosti, ktoré nastali. Žiaľ, dopracovali sme sa tam, kde sme sa dopracovali, že miznú už aj také veci ako poklopy z kanálov, čo by nikto nikdy predtým nepredpokladal. Takisto ako miznú dvere z trafostaníc, ktoré tiež by sme niekedy, ani nás vo sne nenapadlo, že aj také môžu miznúť. Oni miznú preto, že sú z tvrdého a ťažkého plechu a vážia dosť. Čiže reagujeme na aktuálne, aktuálnu situáciu, ktorá nastala. Zákonodarca nerátal s takouto skutočnosťou, avšak to ešte neznamená, že keď taká nastane, že nemôžme operatívne reagovať. Náš trestný zákonník, len trošku na okraj uvádzam, ráta s niečím takým, dokonca je to exaktne uvedené ako ochranou podmorských káblov. Samozrejme, toto vyplýva aj z nejakých určitých medzinárodných záväzkov, ktoré hovoria, že sme povinní ich teda chrániť. I keď, ako iste viete, sme suchozemskou krajinou. Takže nebude vôbec neadekvátne, keď zareagujeme na to, že, že miznú veci, ktoré som spomínal, a zareagujeme aj zákonodarnou iniciatívou. Pri hľadaní toho spôsobu ako, sme rozmýšľali viacerými cestami, ale zdá sa, že naj takým elegantnejším spôsobom ako to zohľadniť, je to, že sa relatívne jednoducho doplní do znenia ustanovení, čo máte v tlači toho paragrafu to, že existujúca právna úprava pozná niečo také, že úmyselne poškodíte verejnoprospešné zariadenie, a my tam dopĺňame, neviem, či to budem citovať doslovne, že "a urobí ho životu nebezpečným". Len ako významovo poviem, že je to to, že policajti, my sme to konzultovali aj s prokurátormi, policajtami, v zásade vy keď zoberiete, keď už zostanem v príklade toho poklopu, vy keď zoberiete poklop, tak nemôžte uplatniť paragraf, myslím, 286 je to, to je poškodzovanie verejnoprospešného zariadenia, lebo to zariadenie, tá kanalizácia funguje. Ono v zásade ten, že ho zoberiete, poklop vplyv na tú funkčnosť kanalizácie nemá, čiže nedá sa to aplikovať, čiže zostane to celé v polohe len priestupku. To znamená hodnoty toho, toho poklopu a čo častokrát, ja vám to potom aj tu poviem, že čo som si dal vypracovať správy, že jak sa to vyhodnocuje na 80 až 90 percent ako priestupok.

    Takže keď táto zmena prejde a stotožníme sa s ňou, tak vlastne už bude možné posúdiť túto krádež, lebo tým vlastne urobíte takéto zariadenie životunebezpečným, čo sa teda, žiaľ, aj stalo. Ten veľmi konkrétny prípad toho malého dievčatka v prípade kanalizácie, ale môže nastať aj, aj v tom, že trebárs tie dvere z trafostaníc, keď miznú a zmiznú, tak vy vlastne tú trafostanicu urobíte prístupnú, a tiež je teda riziko, že niekto do tej trafostanice môže vojsť a je tam, dôjde k ohrozeniu, ohrozeniu zdravia.

    Ja teda právnik nie som, ale, čiže toto je to základné, ako sme to poňali. Prípadne ak v tom, ak sa nám to podarí a zareagujeme a posunieme toto do druhého čítania, ja som pripravený, samozrejme, a veľmi intenzívne hľadať prípadne aj ďalšie vylepšenia toho, aby sme naozaj obsiahli to, čo, to, čo chceme riešiť. Ja ešte poviem len takú vec, a by, bolo by mi to ľúto, keby som to nespomenul, lebo naozaj musím oceniť, že zodpovedne pristúpili k tomu tí, ktorých som o to žiadal. Ja som si dal ako podkladové materiály k týmto veciam vypracovať niečo také, že policajný zbor, že koľko oni evidujú v tejto oblasti, ako, ako mapujú túto situáciu. Ja len poviem tak, že v dvetisíc ôsmom bola prijatá novela zákona o odpadoch, ktorá mala v zásade, aj ambícia tam bola, že zohľadniť tie skutočnosti, že, že tieto veci nastávajú, a teda moja otázka bola, že od tej účinnosti tohto zákona, že koľko, koľko bolo hlásených teda podozrení a podaní z, či z fyzických, alebo právnických osôb, alebo samosprávy na policajný zbor. Tak len takú jednu informáciu, nebudem zdržiavať, 508 podaní bolo v období, teda doteraz, to sú nejaké tri roky, čiže 508 podaní, čo ergo neznamená, že toľko tých krádeží bolo. Tých krádeží bolo, samozrejme, rádovo viac, nie každý to hlásil, ale čo je smutným údajom, že keď teda by sme zostali v tom, že cirka 500 tých podaní bolo. Ono to skončilo len v tom zbernom dvore, hej, a teraz si zoberte, že z pohľadu zo zberných dvorov bolo len 11 oznámení na podozrivé konanie. Čiže, samozrejme, to nesedí úplne v absolútnom vyjadrení, ale, čiže len 2 percentá uvedomelých prevádzkovateľov zberných dvorov, keď to trošku, trošku zjednoduším. Čiže keď budeme analyzovať, že ako, ako komplexne vnímať celý tento problém, nemôžme zostať len pri tejto novelizácii Trestného zákona, lebo tá to rieši len čiastočne, ale my môžme potom prípadne, ja mám aj zámer potom na ďalšej schôdze otvoriť zákon o odpadoch, hlavne z toho pohľadu, aby bolo možné riešiť trebárs aj takú zložitú situáciu, ako je Luník. Ale v rámci toho môžme aj doplniť niektoré ustanovenia, ktoré pomôžu tomu, že, že proste tá spoločenská, občianska uvedomelosť alebo tá akceptácia toho, že síce sa tvárim, že, že, že to, ale tvárim sa zároveň, že nevidím a nepočujem. Čiže keď mi niekto donesie poklop, tak ho vykúpim, žiaľ, tu je. Zároveň ešte keby sme hľadali aj, aj trošku iných, že kto čiastočne nesie podiel viny na tom, že veci sa stávajú a že končia tragicky, môžme čiastočne povedať, že aj ministerstvo životného prostredia vypracovalo, znova musím oceniť, veľmi komplexnú a dôkladnú správu od účinnosti novely, že, že koľko kontrol vykonala a ako dopadli, ale znova tie výsledky vám poviem, že sú z môjho pohľadu trochu smutné. Znova za obdobie tých cirka troch rokov Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá je orgánom, ktorá má právo vykonávať tieto kontroly, ich vykonala 174, čo pri jednoduchom prepočte znamená, že cirka päť kontrol mesačne v rámci celého Slovenska. Môžme spoločne uvažovať, či veľa alebo málo. Ja si myslím, že málo. Ale o niečo smutnejšie je to zistenie, že, že zistili porušenie len pri deviatich kontrolách. Takže to tiež mi príde vzhľadom na tie skutočnosti, ktoré vieme a ktoré odzneli aj, aj v tlači aj médiách, že koľko ich chýba, ako nie celkom dôsledná a dôkladná práca. Čiže znova asi nás čaká aj, aj na tomto poli, keď chceme byť naozaj že dôkladní a dôslední a chceme mať výsledky, lebo to verejnosť presvedčí najviac. Viete, takých kopu jalových rečí, z toho sa, ako sa hovorí, nikto nenaje, ale výsledky sú dôležité. Čiže ak podporíte a pomôžete posunúť tento náš legislatívny návrh do druhého čítania, vyriešime len určitú časť. K tomu ešte doplním, že verte alebo neverte tomu, že keď ten signál bude taký, že za jednoduchými slovami, zato, že keď niekto čmajzne ten poklop, tak už pôjde na dva roky do, do toho výchovného zariadenia, tak ten podvodnícky internet je, pracuje rýchlosťou optokáblov. To znamená, tá informácia sa strašne rýchlo rozšíri medzi týmito ľuďmi, ktorí sa tým, v úvodzovkách, "živia", a verme tomu, že, že ich konanie sa tomu prispôsobí a povedia, však to sa neoplatí riskovať. Ale vyriešime len určitý diel toho a v tej druhej fáze sa, budeme sa musieť vrátiť k tomu, čo som spomínal, to znamená k zberným dvorom a že ako, či existujúca úprava je dostatočná, ako to je upravené. Tak som zatiaľ chcel povedať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľa. Gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, navrhol za spravodajkyňu pani poslankyňu Luciu Žitňanskú. Dávam jej teraz slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 13. júna 2012 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Alojza Hlinu a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predkladaný návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami.

    Návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, ani informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti k návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu nie je upravená v práve Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného, navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby som nezmiatla snemovňu pri hlasovaní, aj keď mám iný názor, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2012 č. 81 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajkyňu.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa spýtať na ústnu možnosť. Ešte niekto? Pani poslankyňa Grečková a pán poslanec Susko. Uzatváram možnosť prihlásenia sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Grečková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak akosi nepriamo som aj pánom navrhovateľom bola vyzvaná, aby som sa k tomu vyjadrila, aj keď nie menovite, pretože ja so svojím kolegom, poslancom Jankom Babičom, sme v roku 2008 podávali zmieňovanú novelu návrhu zákona o odpadoch. Vlastne sme vtedy tiež boli motivovaní rozmáhajúcimi sa krádežami poklopov. Tie poklopy rezonujú najviac, ale nešlo len o poklopy, ale šlo aj o zabezpečovacie zariadenia, poľnohospodárske zariadenia, zariadenia telekomunikačné, na železniciach a mnohé ďalšie. Tiež sme vlastne zareagovali na tú situáciu, keďže sme obidvaja východniari, že tá situácia je veľmi vážna, a venovali sme tomu zákonu niekoľko mesiacov. Nie je to také jednoduché, ako sa to na prvý pohľad zdá. Konzultovali sme to takisto aj s právnikmi, konzultovali sme to so Slovenskou inšpekciou životného prostredia, konzultovali sme to s výkupcami odpadov a hľadali sme nejaké zmysluplné riešenie, aby sme zabránili takým tragédiám, ktorá sa napríklad stala nedávno.

    Keď sme posudzovali, kde hľadať tú zodpovednosť a kde zabezpečiť lepšiu vymožiteľnosť práva a kde hľadať tú zodpovednosť, tak nám z toho vyšiel opačný postoj. Ľudia, ktorí kradnú tie poklopy, majú to právne povedomie nízke. Jednoducho predpokladám, že nečítajú Zbierku zákonov, nesledujú legislatívny proces a netušia, že im, aký postih im za to hrozí, či my ho zvýšime, alebo znížime. Vedia, že sa to nemá, ale vedia, že nemajú kradnúť, ale dĺžka postihu asi nie je to, čo, čo by ich prinútilo nekradnúť. Na druhej strane tu máme výkupcov odpadu, podnikateľov. Ľudia, ktorí veľmi presne vedia, že to vykúpiť nemajú. A na základe týchto našich konzultácií sme došli k tomu, že sprísnime túto časť zákona. Je mi veľmi ľúto, že hoci tento zákon platí od 1. 1., nedôsledne sa dodržiava, pretože tam sme, a to za chvíľu poviem, poskytli aj obciam aj občanom dostatok možností na to, aby sme, no, keď nepoviem, že zamedzili, tak určite znížili počet takýchto prípadov.

    Prvé, čo sme urobili, spresnili sme požiadavku jednoznačného preukázania totožnosti predávajúceho pri výkupe akéhokoľvek kovového odpadu a odpadu z farebných kovov. To znamená, že nestačí teraz len prísť a povedať nejaké meno a nejaké priezvisko. Musí sa predložiť doklad totožnosti - občiansky preukaz. A takisto musí totožnosť preukázať aj právnická osoba v podobe zastupujúcej osoby. Teda už ten človek nemôže byť anonymný.

    Druhú vec, ktorú sme tam dali, že pokiaľ ide o odpad z farebných kovov a pokiaľ ide o tie inkriminujúce veci, o ktorých hovoríme, teda o poklopy, dopravné značky, telekomunikačné zariadenia a všetky tieto zariadenia, ktoré, keď sa ukradnú, môžu ohrozovať ľudské životy. A aj časti, ktoré ich pripomínajú, že sú z týchto zariadení, teda nestačí ten poklop rozbiť, zničiť. Je predsa jasné, že ten kúsok je z poklopu alebo z dopravnej značky, tak vlastne tento výkupca nemôže vykúpiť. Môže ich vykúpiť len od tých osôb, ktorí, ktorí, ktoré sa tým zaoberajú, ktorým na nejakom zmluvnom podklade s týmito zariadeniami pracujú. To znamená dopravný podnik, obec a podobne. Pokiaľ také niečo je mu donesené, okrem prísnej evidencie musí urobiť aj fotodokumentáciu. Samozrejme, sme došli k záveru, že nemusí len toto stačiť. Sprísnili sa dosť vážne aj pokuty. Tá pokuta je v súčasnosti od 7 do 16 tis. eur, pritom, keď dva razy sa zistí takéto porušenie, takáto pokuta, na tri roky môže byť takémuto výkupcovi odňaté právo vykupovať a znovu požiadať môže až po tých troch rokoch.

    V čom ja som videla závažný problém, že to nefunguje tak, ako má. Musím, bohužiaľ, povedať, že obce si stále neuvedomujú svoju zodpovednosť pri tom, že prenášajú vykupovanie odpadu na iné osoby. Lebo za spracovanie, za zber komunálneho odpadu je zodpovedná obec. Tá môže túto svoju povinnosť preniesť na iné osoby, teda sú to títo výkupcovia toho odpadu a uzatvára s nimi zmluvu. Tá zmluva dáva obci veľké právomoci a v tom čase, v dvetisíc ôsmom roku podľa môjho zistenia mnohé obce, bohužiaľ, a mnohí starostovia o tom ani nevedeli. Ja keby som takto len mala citovať zo zákona: "Obec je oprávnená žiadať, ako nakladá s týmto komunálnym odpadom, má právo do tej zmluvy dať požiadavku získavania všetkých potrebných informácií. Ten kto vykupuje odpad je povinný na vyžiadanie obce poskytnúť pravdivé úplné informácie súvisiace s nakladaním a s výkupom odpadu." A tak ďalej, je, je to celé paragrafové znenie, ktorým vás pre krátkosť času nechcem ani otravovať. To znamená, že obec má páky na to, keď sa starosta sťažuje, že mi tu nejaký v obci vykupuje takéto niečo, má páku na to, aby s takýmto, s takouto firmou, ktorá to vykupuje, zrušil tú zmluvu. To je jednoznačne právomoc obce. Lebo bez tejto zmluvy takýto výkupca nemôže existovať. Ďalší problém, na ktorý sme tam narazili, bolo, že oznamovanie takýchto prípadov bolo veľmi zložité. Buď sa to nahlásilo na políciu, a tu, tu som chcela kolegovi povedať, že nie všetky prípady sa musia nahlásiť na políciu. Tá druhá možnosť bola, keď výkupca také niečo vykúpil, oznámiť to Slovenskej inšpekcii životného prostredia alebo Obvodnému úradu životného prostredia. No nie v každej obci je ten obvodný úrad, ani slovenská inšpekcia. Niektorí možno ľudia ani nevedia, áno, chcem pokračovať. Práve preto, že, že ani nevedia, že, že to môžu nahlásiť, tak sme zjednodušili tento proces, aby to nemuseli tí občania Slovenskej inšpekcii životného prostredia a Obvodnému úradu životného prostredia, aby to dokonca nemuseli písomne, ale môžu to oznámiť ústne na obci. Teda tým sa oznamovacia povinnosť toho občana skončí a obec už preberá tie ďalšie, tú ďalšiu komunikačnú zodpovednosť za to, aby sa to oznámenie dostalo tam, kde treba. To znamená, sú tu, je to vlastne niekoľko kanálov, kde občania môžu takúto vec nahlasovať, a keď to spojíme s tou zmluvou, ktorú obec uzatvára s tým, kto za ňu ten výkup toho odpadu robí, tak si myslím, že tie právomoci sú pomerne veľké aj v spojitosti s tými pokutami, a je mi ľúto, naozaj, že sa v tej plnej miere nevyužívajú. Prečo si nemyslím, že zvýšenie tej trestnej sadzby bude tým, čo zamedzí týmto krádežiam. Nie je to tak dávno, čo, čo takisto stúpol počet havárii pod vplyvom alkoholu, a dobre viete, že v noveli sa, myslím, prijala tá novela tiež trestného zákona, že pokiaľ vodič nafúka viac ako jedno promile, tak sa to stáva trestným činom. S prekvapením som zistila, že absolútne to neznamenalo to, že sa počet takýchto nafúkaní alebo takéhoto už teraz trestného, že sa počet takýchto trestných činov znížil. Ako, mám pred sebou štatistiku, tak od vlaňajšieho novembra, keď tento zákon vstúpil do platnosti, chytili 2 821 opitých vodičov a ich počet, čo je horšie, stále narastá z mesiaca na mesiac. Ja nepochybujem, že aj vtedy to bolo prijaté s dobrým úmyslom. Pretože asi, asi každého z nás zatrasie, že na opitého vodiča väčšinou doplatí nevinná posádka v aute, kde, kde sú tí ľudia triezvi a kde jazdia podľa predpisov. Tu takisto si myslím, že je dobrý úmysel, pretože tá tragédia, ktorá sa stala, je hrozná. Ale zároveň nielen tento prípad, ktorý som teraz uviedla, čo sa týka alkoholu, ale myslím si, že tu by bol účinok podobný. Že tá represia, to vchádzanie, hoci nie som právnik, myslím si, že nesystémové vchádzanie do Trestného zákona nie je tým najúčinnejším opatrením, ktoré by mohlo zamedziť takýmto krádežiam. Som presvedčená, že na strane tejto novely, ktorú sme s kolegom predkladali, je dostatok možností, ale chýba tam tá, tá osveta. Bohužiaľ, sa nedostala dostatočne do povedomia tá novela, čo mňa úplne prekvapilo, keď som si teraz otvorila na internete zákon o odpadoch. Tak v tom prvom aktualizovanom znení ani na internete nebola zaradená. Dala som si tu námahu, pred pár týždňami vyšiel v Korzári článok, kde som sa takto osvetovo snažila pripomenúť starostom, že sú tu tie, tie možnosti, aj občania aj starostovia ich môžu využívať. A som presvedčená, že zase aj tí občania, ktorí kradnú tieto zariadenia. On, on nebude vedieť, akú má sadzbu. Ale keď príde do výkupne a výkupca mu povie, toto neberiem, tak myslím si, že toto sa rozšíri. Že toto neberme, toto neberme, tie poklopy, lebo nám to v tej výkupni nevezmú. Oni to nechcú vykupovať. Ale keď sa mu povie, že bude za to sadzba rok, dva alebo tri. Neviem, či, či toto zrovna vôbec budú vedieť, že aká je, aká je sadzba. Ale keď raz výkupca, ktorý má to právne povedomie, má zodpovednosť, to nevykúpi, tak ako to nesmie teraz vykúpiť, nemalo, nemalo by sa stať, že by sme zažívali také tragické prípady, ako, ako sa stali. A ako chápem, že to evokuje v človeku hľadať spôsob, ako, ako tomu zabrániť, ale niekedy možno naozaj stačí využiť to, čo máme. My sme to vtedy robili s tým istým motívom, aj keď vtedy sa našťastie žiadna takáto tragédia nestala, ale, ale mám ten názor, že Trestný zákon je nejaký celok ucelený, kde by nesystémové prvky asi mohli skôr poškodiť, ako, ako že by sme mohli dospieť k tomu, že by to malo nejaký účinný efekt tam, kde by sme potrebovali. Preto ja si myslím a dávam procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní ďalej o tomto zákone.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pani poslankyne faktické poznámky. Končím možnosť prihlásenia.

    Pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, mám za to, že bez ohľadu na to, kto tento zákon v minulosti predložil, ho predkladá, asi prakticky život na Slovensku ukázal, že riešiť takéto krádeže je asi legislatívne nutné a v prípade, že sa tento návrh zákona dostane do druhého čítania, mám k nemu zopár technických pripomienok. A teda, či teda trestná sadzba, ktorá je uvedená pri danom trestnom čine nie je trošku vysoká, či je preukázanie teda trestného činu jednoduché, lebo však keď už ten človek ten poklop ukradne, príde s tým do výkupu, tak ako bude mu vyšetrovateľ dokazovať, že ten poklop ukradol, ale ho nenašiel na ulici a nenaložil s ním tak, ako s ním naložil. A v tejto súvislosti si kladiem aj otázku, či by nebolo vhodnejšie riešiť takéto tresty alternatívnym spôsobom, a teda vykonávaním nejakých verejnoprospešných prác v súbehu s podmienečným trestom na území obce, v ktorej bol samotný poklop odcudzený.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Krádež je na Slovensku skutočne vážny fenomén, teda nielen pre občanov, ale hlavne všetkých tých, ktorí majú svoj majetok svojím spôsobom nie zavretý v nejakej dielni, to sú aj poľnohospodári, ktorí donekonečna bojujú s tým, že im všetko, čo je možné na poli, tak sa odcudzuje. Ja som sa s kolegyňou Grečkovou podieľal na tej novele toho zákona vo vzťahu hlavne k poľnohospodárom, aby nemohli kradnúť tie závlahové detaily a podobné veci, ktoré sa nachádzajú, ale myslím si, že tento fenomén stále pokračuje a je napriek tomu málo účinný, lebo sociálne neprispôsobiví občania jednoducho neustále kradnú a vážnym spôsobom ohrozujú nielen všeobecne prospešné zariadenia, ale aj ostatný majetok. A myslím si, že riešením je, aby sme prísnejšie riešili alebo definovali zodpovednosť výkupcu. Ak nebude dopyt, nebude ponuka. Tam to začína a končí. A jednoducho, skôr treba ešte prísnejšie definovať, že komunálny odpad môžu odovzdávať všetci, ale akonáhle sa jedná o špeciálny odpad, či sú to poklopy, či sú to elektrické zariadenia, či sú to motory, alebo niečo podobné, buď má predmet podnikania v danej činnosti a je to jeho potom, jeho odpad, alebo musí preukázať, akým spôsobom nadobudol tento odpad. A akonáhle výkupca bez takéhoto preukázania, že s takýmto tovarom buď právnická, alebo fyzická osoba nakladá, a vykúpi taký odpad, tak musí sa preniesť nejakým spôsobom právna zodpovednosť aj trestná zodpovednosť na výkupcu. Tam musíme hľadať kľúč k tomu, ak chceme byť účinní, musíme viac zapojiť do toho, do zodpovednosti výkupcov. Výkupca veľmi dobre vie, čo je kradnuté. Oni 90 percent prípadov vedia, čo je ukradnuté, ale tým, že sa, že sú vlastne svojím spôsobom nepostihnuteľní, aj keď tam majú určité povinnosti dokumentačné, tak to nestačí na to a nezabraňuje to tým krádežiam, ktoré sa tu dejú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalší s faktickou je pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Grečková, ste povedali, že zákon o odpadoch túto problematiku rieši, respektíve, že prax je dostatočná. Podľa mňa prax ukázala, že úprava je nedostatočná a že ľudia naozaj bez ostychu poklopy kradnú. To je možno prvá poznámka. Druhá. Tento návrh nerieši iba poklopy. Tu si naozaj treba uvedomiť, pretože tento návrh rieši aj iné zariadenia a časti zariadení, ktorých odcudzením alebo znefunkčnením môžu spôsobiť škodu na zdraví, ohrození života alebo škodu na majetku. A riešia, ja vám prečítam zopár príkladov, alebo čo hovorí Trestný zákon, o ktoré verejnoprospešné zariadenia môže ísť. Môže ísť o verejné telekomunikačné zariadenie, verejná poštová sieť, ochrana zariadenia proti úniku znečisťujúcich látok, energetické zariadenie alebo verejný vodovod, verejné ochranné zariadenie proti požiaru. A tak ďalej, a tak ďalej. A posledné písmeno, podobné všeobecné prospešné zariadenie. Kam vlastne môžme zaradiť naozaj široký diapazón rôznych zariadení, ktoré nemusia spadať medzi odpady? To znamená, tento zákon o odpadoch nemá alebo nezahŕňa, nemá takú pôsobnosť, ktorá by postihla aj niečo iné, ako sú odpady, inými slovami, podobné všeobecne prospešné zariadenie môže byť aj niečo iné ako odpad.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. V podstate súhlasím s tým všetkým, čo tu bolo povedané, že vzhľadom na tú situáciu a vzhľadom na to, čo sa stalo, treba túto situáciu riešiť, lebo nie je normálne, že ľudia zomierajú len kvôli tomu, že niekto kradne poklopy. Na druhej strane v podstate, myslím si, že tento zákon má veľa úskalí a nedostatkov, hlavne problematicky vidím paragraf navrhovaný, teda nové znenie § 288, ktoré v podstate poukazuje na nedbanlivosť a ohrozenie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, alebo ho urobí neupotrebiteľným, všeobecne toto prospešné zariadenie, alebo jeho časť, a vydá tým, hlavne teda ten cudzí majetok do nebezpečenstva škody. Práve teda tú časť tohto ustanovenia, ktorá sa týka časti tohto všeobecne prospešného zariadenia a vydania iného majetku do nebezpečenstva škody, vidím dosť problematickú. V zmysle judikatúry budem napríklad rozhodnutie súdu, najvyššieho súdu, teda 20/1988 Zb. alebo 24/1991 Zb. poukazuje na to, že všeobecne prospešným zariadením sú aj lampy verejného osvetlenia alebo telefónny automat. Čiže ak by niekto rozbil teda časť lampy, čo sa bežne stáva, a tým teda je veľká šanca, že cudzí majetok sa uvedie do nebezpečenstva škody, tak môže vyfasovať dva až päť rokov. Taktiež pri telefónnom automate sa to môže dostať do tejto roviny. Dovolím si poukázať na to, že čo sa týka tej hodnoty poklopu, tak bežne sa predáva 20 - 30 eur na internete, čo som si zistil. Je to príliš nízka suma, ale problém vidím ešte v tom, že v dôvodovej správe okrem poklopov sa uvádzajú aj kryty energetických zariadení. A tam vidím problém práve v tom, že čo v prípade, keď ten kryt energetického zariadenia alebo elektrického zariadenia odstráni zamestnanec elektrárne alebo oprávnená osoba, a povedzme za ten čas, kým ho stihne vymeniť.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalším s faktickou je pán poslanec Matovič.

  • Budem pokračovať to, čo skončil pán poslanec Martvoň. Tiež som bol teraz cez víkend vo Východnej na festivale, kde sa pohybovalo pár tisíc ľudí. Bola nejaká rozvodná skriňa, alebo ako sa to nazýva, obrovské káble, hrubé jak ruka, štyri farby nejaké, nerozumiem presne tomu, ale každopádne, ten kryt tam nebol. A som sa čudoval. Neviem, či to bolo pod elektrikou alebo nie, ale teda bol to, myslím si, že ten človek, ktorý to odtiaľ ukradol, zobral, alebo čokoľvek spravil, spáchal podľa mňa taký nejaký trestný čin všeobecného ohrozenia.

    Pani poslankyňa Grečková, povedali ste, že vzhľadom na to, že poklopy kradnú ľudia nevzdelaní, ktorí nerozumejú zákonom, nemá zmysel, aby sme sprísňovali zákon, ktorý by ich trestal. Alebo trestal prísnejšie ako doteraz. Podľa vašej logiky by sa zákony teda mali vzťahovať len na ľudí vzdelaných, ak tomu dobre chápem. A nezdá sa vám, že práve takýto ústretový prístup voči nevzdelaným, alebo skorej asociálom v tomto prípade, spôsobil aj tento problém, ktorý sa tu predkladatelia tohto zákona teraz snažia riešiť? Práve to, že my rozlišujeme medzi ľuďmi, ktorí zákon chápu a ktorí nechápu, a že teraz od ľudí, ktorí ho chápu, tak od nich, tí majú aj práva aj povinnosti, a tí, ktorí ho nechápu, tí majú iba práva. Práve to spôsobuje to, že tu ľudia niektorí beztrestne kradnú kanály a druhé potom malé deti nevinné do nich padajú a rodičia sú z toho smutní. Takže skúsme sa pozerať na to bez nejakej politickej optiky a riešme problém. Určite treba zvýšiť trest aj pre tých ľudí bez ohľadu na to, či rozumejú zákonu, alebo nerozumejú, pre tých, ktorí zákony, či zákony, kanály kradnú.

  • Ďakujem pekne. Máme ešte dvoch v rozprave. Pán predkladateľ a pán Susko. Keďže je po devätnástej hodine, chcem sa spýtať, či je vôľa, aby sme to dokončili?

  • Kladná reakcia z pléna.

  • Áno.

    Nech sa páči, pán predkladateľ Hlina.

  • Vážený pán podpredseda, ja len kratučko. Teda, aby som nezabudol. Trošku ma prekvapilo, pani Grečková, lebo ja som si pozeral tú novelu. Nebudem ju hodnotiť nejak, ale možno keby som si dal väčšiu robotu, tak by som vám to možno zhodnotil tak, že nič v zlom, že nebola až taká dobrá. Hej, čiže po tých troch rokoch sme zistili, že nič. Dokonca by som povedal, že zo skúsenosti môžme povedať, že ak sú v meste tri výkupne, v jednej je poctivý, kde fotí a zbiera údaje a neviem čo, a v tých ďalších dvoch majú k tomu taký laxnejší a vlažnejší prístup, čo sa stane. Takže ono, keby som trošku pritiahol za vlasy, tak poviem, týmto vaším návrhom ste vlastne aj trošku poškodili to podnikateľské prostredie, lebo stáva sa to, že ten, kto pristupuje k tomu zodpovedne, hej, tak ten chudák, k nemu chodia menej nosiť tie veci, hej. A k tým, ktorí na to nejakým spôsobom, proste to nevyžadujú, tak tí majú, tí majú nápor. Takže viete, povedzme tak, po troch rokoch môžme, diplomaticky povedané, tú vašu novelu zhodnotiť ako novelu zákona o odpadoch, kde sú veľké rezervy, a ja som to tu takto povedal a je čas sa možno k tomu vrátiť a jak sa hovorí, vytuningovať to alebo vyšperkovať to tak, aby to bolo dobré. Lenže vy ste mi dali koberec proste na tú moju. Čiže ja by som navrhoval taký celkom iný prístup, skúsme sa po troch rokoch prípadne znova vrátiť, keby toto prešlo, a môžme porovnávať výsledky, hej. Takže, viete, to je taký férovejší prístup. Čiže to som chcel k tomu povedať.

    Potom som tam chcel ešte povedať, pán Martvoň, že niektoré tie veci, nie celkom dobre som si to poznačil, ale my hovoríme o tom, telefónna búdka, proste keď urobíte ju životunebezpečnou tým, že keď rozbijete tú telefónnu búdku, to je znova, že tá výkladová prax ja neviem, aká bude, hovorím, tu nie som, ale životunebezpečnou urobíte kanalizáciu, keď zdvihnete poklop, to zase, znova bude asi výklad toho, ale do toho ja sa nechcem, do týchto ťažkých právnických debát púšťať. Znova, dobrým úmyslom bolo operatívne riešiť to, čo nastalo. Myslím si, že aj ľudia to vnímajú, že tu je strašne dlhý dobeh toho, že identifikujeme nejaký problém, a kým nájdeme naň riešenie, tak už ten problém je tak veľký, že sa už nedá ani poriadne, poriadne riešiť. Viete, čiže aby sme my, kým prijmeme neviem akú tridsiatu piatu novelizáciu zákona o odpadoch, ešte aby nejaký ten odpad, nejaký prikrytý, vôbec bol, hej. Čiže áno, môžme sa sporiť, že či áno, a ja som to uviedol v tej úvodnej reči, že, že vidím rezervy v novelizácii zákona o odpade, ale ja vidím aj rezervy v tom, že aká sme my spoločnosť. To znamená to, čo som vám ukazoval, že tá novela hovorila o tom, že kto môže poukazovať. No, no, žiaľ poukázal, jedno oznámenie bolo. Hej, jedno oznámenie, čiže môžme z toho odvodiť, že aký je záujem ľudí o veci verejné, ako im záleží na tom. Hej, čiže viete, potom môžme hovoriť, nakoľko tá vaša novela bola úspešná v tom, že vy ste to teda očakávali, ale tie očakávania sa nenaplnili. A teraz čo? Naspäť všetci pôjdeme do škôl a budeme sa učiť ako hlásiť poklopy? Takže, ale hovorím, ja nechcem podrobiť kritike váš návrh, toto ma trošku zarazilo, že ste vy to, vy to takto postavili. To som chcel.

    Ďakujem zatiaľ.

  • Ďakujem pekne. Na rečníka s faktickými traja - dvaja poslanci, jedna poslankyňa.

    Nech sa páči, pán Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, nemôžem s vami absolútne súhlasiť, že tá novela nepriniesla nič, lebo to, že sa identifikuje odovzdávateľ odpadu, vážnym spôsobom napomáha odhaľovaniu páchateľov trestných činov. A môžem sám z vlastnej praxe povedať, že ak sa príde na krádež nejakých motorov alebo zálohových detailov, alebo niečo podobné, a tie sa nájdu vo výkupni, ako sa z veľkej časti nachádzajú v tých výkupniach, tak sa dá v drvivej väčšine nájsť, kto to bol, je tam jeho občiansky preukaz, je to zdokumentované, je tam fotodokumentácia. Toto všetko napomáha k tomu, aby sa zistilo potom, kto tento čin spáchal, kdežto pred touto novelou to vôbec nebolo možné. Vôbec nebolo možné zistiť, kto to vlastne bol, výkupca sa tváril, že to vykúpil. On tam mal nejaký nečitateľný podpis na ukradnutý občiansky preukaz a podobne, a podobne. Čiže, čiže táto novela posunula riešenie tohto prípadu ďalej a myslím si, že hlavne k identifikácii páchateľa, ale nerieši problém krádeží. To znamená, že ja sa prikláňam k tomu, aby sa sprísnili sadzby alebo aby sa aj sprísnili tresty. Lenže treba dať pozor na to, aby sme v rámci Trestného zákona nedošli k tomu, že za ukradnutie poklopu bude väčšia trestná sadzba ako pri trestnom čine vraždy. Čiže to treba tiež brať do nejakej roviny, ale skutočne si myslím, že jediná účinná, účinné liečenie tohto problému na Slovensku bude, ak ďaleko tvrdšie zainteresujeme aj v trestnej zodpovednosti výkupcov. Výkupcovia sú zdrojom k tomu, že jednoducho oni vedia, čo je kradnuté, a jednoducho ich treba brať na zodpovednosť, aby nevykupovali, tam treba definovať, kto môže odovzdať, aký komunálny odpad môže odovzdať. A keď toto doriešime, tak myslím si, že tento problém posunieme ďalej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pani Lea Grečková.

  • Pán predsedajúci, nedali ste mi možnosť reagovať na faktické, takže ja chcem teraz predovšetkým reagovať.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Figeľ, Ján, podpredseda NR SR

    To sa treba prihlásiť. Na to je právo.

    Nech sa páči.

  • Na faktické. Ja by som chcela k tomu, čo tu bolo na moje vystúpenie. Pán predkladateľ, hovorili ste, že ten chudák, ktorý poctivo fotí, je chudák, lebo menej zarobí. No, on nie je chudák, on to nemá vykupovať, takže keď to berieme tak, že je chudák, lebo dodržuje zákon, a tí, čo nedodržujú, nie je chudák. Asi sme sa nepochopili. Určite nenaplnilo to, táto novela, ktorú sme dávali, naše očakávanie, ale ja si myslím, že ani vaša nenaplní. Asi nám tam treba hľadať iné spôsoby, pretože to sprísnenie trestnej sadzby je pre mňa problematické. A myslím si, že aj pre právnikov.

    Pán poslanec Matovič, nepoužila som, môžte si pustiť záznam, "nevzdelaní ľudia" alebo niečo podobné. Povedala som, že ľudia, ktorí kradnú tieto poklopy a tieto zariadenia, sú ľudia, ktorí majú nízke právne povedomie, a že keď sme hľadali, kde tú vymožiteľnosť toho práva nájsť, kde účinnejšie zasiahnuť, aby sme zabránili nešťastiam, tak sa nám, tak nám z toho vyšlo, že radšej u tých výkupcov, ktorí to majú ako predmet podnikania a ktorí, ktorých vieme viac postihnúť. Nehovorila som o nevzdelaných ani takýchto ľuďoch. A vôbec to nemá politickú optiku. Ja sa pamätám, keď som predkladala ten zákon, tak som práve požiadala, aby tam nebola použitá žiadna politická optika. Toto nemá s politikou nič spoločné. Je to vážna vec a ja len proste vidím v tom, v tej zmene Trestného zákona problém systémový a problém taký, ako tu už hovoril aj kolega Martvoň.

    Pán poslanec Kadúc. Iné zariadenia, ktoré ste spomínali, rieši aj tento zákon, keby ste si prečítali, dopĺňali sme to tam, takže je tam dostatočne široká škála tých zariadení, ktoré by mohli, mohli ohroziť ľudí. Pán poslanec.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Ešte faktická, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. V podstate ja, aby som teda jasne zadefinoval svoj postoj, chcem povedať to, že plne súhlasím s tým, že nejako by mal byť postihnutý ten, čo kradne tie poklopy, ale zároveň aj ten, čo ich vykupuje. Takto súhlasím aj s mojimi kolegami, čo povedali. Na druhej strane, fakt si dovolím upozorniť, že niektoré tie ustanovenia vami navrhovanej právnej úpravy sú veľmi vágne alebo veľmi všeobecné. Ako to, že cudzí majetok sa vydá do nebezpečenstva škody, to znamená, že nie, že je spôsobená škoda. Vydá sa iba do nebezpečenstva škody. Tá škoda dokonca nie je ani klasifikovaná, ani presne určená. Škoda môže byť dokonca jedno euro v tomto prípade, ako je to tu uvedené. Určite by nebola dobrá filozofia zákona asi v tom zmysle, že budeme napríklad trestať vodárov alebo zamestnancov povodí riek zato, že je niekde zákaz kúpať sa, a napriek tomu sa tam niekto aj tak ide kúpať a utopí sa. To isté je to prirovnanie, ale to isté môže nastať pri tých energetických alebo pri tých elektrických zariadeniach. Však na každom tom elektrickom zariadení je uvedené, že je to pod vysokým napätím, a keď chýba ten, niekto ukradne ten kryt a chýba tam ten kryt, tak hádam nepôjdem sa tam chytať sa tých káblov, či teda sú fakt pod tým vysokým napätím, keď je to tam napísané, čiže my nemôžeme riešiť niečo také, že fakt, čo je všeobecne známe, že je to životu nebezpečné, a niekto to predsa tam pôjde sa toho dotknúť, alebo kúpať sa niekde, alebo ja neviem, niečo obdobné. Zato, že zomrie, že mu chýbalo to elementárne povedzme povedomie. No a fakt, tie všeobecne prospešné zariadenia sú príliš široký pojem, kde sa viete dostať do roviny trestného činu podľa vami navrhovaného § 288 aj pri rozbití lampy verejného osvetlenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, posledný v diskusii, vo všeobecnej rozprave, pán Susko. Prosím o pokoj v sále.

    Nech sa páči, dokončíme to.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, poslankyne, poslanci, ja sa budem snažiť vzhľadom na hodinu už byť veľmi krátky. Treba však povedať, alebo treba oceniť tú snahu riešiť tento problém. Na druhej strane však treba si povedať aj z hľadiska formálnoprávneho, ako sa tento problém navrhuje riešiť a že zrejme nejdeme úplne správnou cestou. A zdôvodním, prečo si myslím, že nejdeme správnou cestou. V trestnom práve a osobitne teda v Trestnom zákone existuje nejaká určitá systematika toho Trestného zákona, kde v druhej časti Trestného zákona, v osobitnej časti, máme jednotlivé hlavy trestných činov, ktoré upravujú jednotlivé objekty trestných činov, teda chránené spoločenské vzťahy. Čiže máme tu napríklad trestný čin proti životu a zdraviu, trestný čin proti rodine a mládeži, trestné činy proti majetku a tak ďalej, až prídeme k šiestej hlave - Trestné činy všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu, medzi ktoré je navrhovaná aj táto právna úprava, ktorú teda navrhovateľ navrhuje, a to teda do skutkovej podstaty alebo so skutkovou podstatou poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia. Prosím vás pekne, treba sa v prvom rade pozrieť alebo zamyslieť nad tým, čo táto skupina "Trestných činov všeobecne nebezpečných" znamená. Charakteristickým znakom "Trestných činov všeobecne nebezpečných a proti životnému prostrediu" je, že zahŕňajú také konania, s ktorými je alebo často býva spojené nebezpečenstvo pre život a zdravie viacerých ľudí, alebo nebezpečenstvo škody veľkého rozsahu pre cudzí majetok. Pričom primárnym objektom tejto hlavy osobitnej časti Trestného zákona je všeobecná bezpečnosť z hľadiska ochrany celospoločenských záujmov. Pokiaľ si pozrieme ustálenú judikatúru, tak zistíme, že takýmto konaním by malo byť vystavených minimálne sedem osôb, jedným konaním. Sedem osôb asi naraz do toho kanála spadnúť nemôže. Osobitne, osobitne v tej skutkovej podstate poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecného prospešného zariadenia ide o ohrozovací trestný čin, kde musí za také konanie páchateľa, z ktorého hrozí bezprostredné nebezpečenstvo poruchy v prevádzke všeobecne prospešného zariadenia, a takýmto konaním musí byť vystavených do ohrozenia viacero ľudí súčasne. Keď hovoríme napríklad o tom verejnom vodovode, tak má sa na mysli, pokiaľ sa vykoná také poškodenie alebo ohrozenie toho všeobecne prospešného zariadenia, ktoré môže povedzme otráviť tú vodu, a tým vystaviť takúto skupinu ľudí do, do nebezpečenstva. Myslím si, že táto skutková, alebo toto, čo chceme riešiť, vôbec nepatrí do tejto skupiny trestných činov. Podľa dôvodovej správy, ktorú predkladateľ uvádza, sa píše: "Podľa platnej právnej úpravy nie sú v Trestnom zákone dostatočne presne definované niektoré špecifické konania alebo činy, v ktorých dôsledku vzniká, respektíve môže vzniknúť ujma na zdraví alebo majetku." Ochrana života, zdravia alebo majetku jednotlivcov sú chránené však v iných hlavách osobitnej časti Trestného zákona. Napríklad v trestných činoch proti majetku alebo proti životu a zdraviu. Čiže k sledovaniu cieľu by preto navrhovatelia podľa môjho názoru mali dospieť novelou trestných činov obsiahnutých v iných hlavách osobitnej časti Trestného zákona, nie všeobecne nebezpečných. Na druhej strane si však vo všeobecnosti treba položiť otázku, či pri rešpektovaní základnej zásady trestného práva, a to je subsidiarita trestnej represie, je takáto kriminalizácia potrebná a či pre postih uvádzaných konaní nepostačuje aj súčasná právna úprava a jej lepšia aplikácia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na rečníka dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán Hraško.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, vy ste tam hovorili o siedmich ľuďoch, že nemôžu naraz spadnúť do kanála. To určite nie, ale môže tam zbehnúť kolesom pri rýchlosti 90 km hocijaký autobus alebo iný dopravný prostriedok, ktorý môže usmrtiť ďaleko viacej. Takže toto bol taký dosť hlúpy príklad, ktorý ste uviedli. Do trestných činov spadlo požitie alkoholu nad jedno promile. Prepáčte, ale nerozumiem tomu, že čím ohrozil ten, kto si sadol za volant, ešte si len sadol, ešte nikoho neohrozil, ten, kto má nad jedno promile, a predsa je to trestným činom. Tak potom aká je tu paralela akože, nerozumiem, čomu nerozumiete vy, pretože ak niekto má nad jedno promile, už je potenciálne nebezpečný. To znamená, že týmto zákonom sa riešila prevencia. Prečo nemôžeme takúto prevenciu riešiť tým, že ukradnutie poklopu alebo rozvodnej skrine, poklopu elektrického rozvodu bude takisto trestným činom a môže pôsobiť skoro preventívne. Pochybujem, že sa potom budú kradnúť vo väčšom množstve tieto poklopy alebo zariadenia, ktoré skutočne môžu byť nebezpečné. Ono zatiaľ to možno nedokážete pochopiť, kým by sa to nestalo trebárs vašim deťom alebo vašim vnukom. Potom by ste to možno chápali z toho iného pohľadu. Takže tieto vaše argumenty sú dosť v rozpore s tým, čo už je prijaté a čo už funguje.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalší je pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem za slovo. Viem o tej judikatúre, že je to najmenej sedem, sedem ľudí, sedem osôb, a práve preto sme túto vec spolu s pánom Henom konzultovali na viacerých inštitúciách, jednak s vyšetrovateľmi, jednak na generálnej prokuratúre a jednak aj s niektorými sudcami. A títo samí potvrdili, že takáto úprava je naozaj žiaduca. To je možno prvá poznámka. A druhá, vy si myslíte, to, čo hovoril pán Matovič, že na tej Východnej, ak energetickému zriadeniu chýba kryt, nemôže to ohroziť menej ako sedem osôb? Podľa mňa dokonca omnoho, omnoho viacej ako sedem osôb sa môže, môže byť ohrozených takýmto, takýmto spôsobom. Ešte by som pripomenul, že ten zákon o odpadoch rieši hlavne kovové odpady. Pripomínam, že kryt energetického zariadenia môže byť aj z plastu alebo iného materiálu, nie kovového. Čiže zákon o odpadoch túto vec nerieši.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Plne s vami, pán kolega Susko, súhlasím, skutočne je treba povedať, že do ktorého paragrafu, ak to chcete dávať do Trestného zákona, ho vlastne zaradiť. Ja chcem len povedať, že keď sme riešili kedysi farmársky zákon, keď sa kradla kukurica vo veľkom z poľa a zemiaky a neviem, čo všetko možné, tak sa do trestného činu krádeže pridal ďalší bod - déčko. Kto takýto trestný čin spácha na poľnohospodárskom alebo lesnom pozemku, tak sa dopúšťa trestného činu. Môžem povedať opäť z praxe, že to malo veľmi výchovný účinok najmä pre majoritné obyvateľstvo, a je určitá úzka skupina neprispôsobivých ľudí, ktorí sa týmto nebudú riadiť nikdy, a myslím si, že ak chceme uvažovať o trestnom čine aj za delikty takéhoto charakteru, ktorý má nižšiu hodnotu, ako je povedzme minimálna mzda, tak treba to skôr zaradiť do trestného činu krádeže a definovať to pod určitú sadzbu v tom, ak takýto čin spácha na verejnoprospešnom zariadení. Myslím si, že tá klasifikácia trestného činu, aj keď nie som trestný právnik, určite s kolegom Suskom súhlasím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou pán poslanec Susko.

  • Ďakujem pekne, nebudem reagovať na každého osobitne, ja netvrdím že takéto konanie nemôže byť v Trestnom zákone definované ako trestný čin. Ja som len hovoril, že kategória trestných činov všeobecne nebezpečných je, ich objektom je niečo úplne iné ako to, čo sa snažíme upraviť, a preto, ak takéto, takýto návrh prejde aj do druhého čítania, určite predložíme pozmeňovacie návrhy, aby to bolo v inej hlave Trestného zákona. Pretože ten Trestný zákon má nejakú svoju systematiku a asi by sme nemali takýmito zásahmi z neho robiť nejaký, nejaký šalát.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ? Ďakujem. Pani spravodajkyňa? Oceňujem.

  • Vy áno? No, fajn.

    Tak vám všetkým tiež ďakujem za trpezlivosť a pracovitosť.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a, samozrejme, aj dnešné rokovanie, rokovací deň ukončujem.

    Pokračujeme ráno bodom č. 44 o 9.00 hodine.

    Pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.19 hodine.