• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 3. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni požiadali o ospravedlnenie páni poslanci Ivan Mikloš, Martin Poliačik, Zsolt Simon, Branislav Škripek. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Mikuláš Dzurinda.

    Kolegyne, kolegovia, včera sme vykonali tajné hlasovanie. Teraz prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledky tajného hlasovania najskôr o

    návrhu na voľbu členov Súdnej rady Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vitteková.

  • Dobrý deň, vážení kolegovia, pani podpredsedníčka, zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Súdnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 28. júna 2012.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Súdnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 119 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 119 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Súdnej rady Slovenskej republiky žiaden z poslancov neodovzdal hlasovací lístok a zo 119 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 8 neplatných a 111 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za Jozefa Maruščáka hlasovalo 77 poslancov, proti bolo 10, zdržalo sa hlasovania 24,

    - za Petra Rajňáka hlasovali 4 poslanci, proti bolo 72 poslancov, zdržalo sa hlasovania 35 poslancov,

    - za Alenu Šiškovú hlasovalo 80 poslancov, proti bolo 9, zdržalo sa hlasovania 22.

    Na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatovali, že v tajnom hlasovaní boli za členov Súdnej rady Slovenskej republiky zvolení Alena Šišková a Jozef Maruščák.

    Ďakujem.

  • Pozn. red.: Národná rada Slovenskej republiky zvolila Alenu Šiškovú a Jozefa Maruščáka za členov Súdnej rady Slovenskej republiky.

  • Pokračujeme v oznámení výsledkov tajného hlasovania o

    návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov.

    Nech sa páči, pani overovateľka, máte slovo.

  • Ďakujem. O výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov, ktoré sa konalo 28. júna 2012.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 119 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 119 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov žiaden z poslancov neodovzdal hlasovací lístok a zo 119 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 10 neplatných a 109 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za Helenu Dobosovú hlasovalo 87 poslancov, proti bolo 5, zdržalo sa hlasovania 17,

    - za Branislava Fridricha hlasovalo 79 poslancov, hlasovalo proti 7 poslancov, zdržalo sa hlasovania 23,

    - za Milana Fuleca bolo 80 poslancov, proti bolo 7, zdržalo sa hlasovania 22,

    - za Borisa Gerberyho bolo 79 poslancov, proti bolo 8, zdržalo sa hlasovania 22,

    - za Romana Hargaša bolo 79 poslancov, proti 9, zdržalo sa hlasovania 21,

    - za Martina Hermanovského bolo 80 poslancov, proti bolo 9, zdržalo sa hlasovania 20,

    - za Luciu Kurilovskú bolo 82 poslancov, proti 7, zdržalo sa 20,

    - za Lenku Pavlovičovú bolo 81 poslancov, proti bolo 8, zdržalo sa hlasovania 20,

    - za Bernarda Pekára bolo 81 poslancov, hlasovalo proti 8, zdržalo sa hlasovania 20,

    - za Miroslava Slašťana bolo 81 poslancov, proti 8, zdržalo sa hlasovania 20,

    - za Mareka Števčeka bolo 83 poslancov, proti 7, zdržalo sa hlasovania 19 a

    - za Teréziu Triznovú bolo 82 poslancov, hlasovalo proti 7 poslancov, zdržalo sa hlasovania 20.

    Na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatovali, že v tajnom hlasovaní boli za členov disciplinárnych senátov zvolení Helena Dobosová, Marek Števček, Lucia Kurilovská, Terézia Triznová, Lenka Pavlovičová, Bernard Pekár, Miroslav Slašťan, Milan Fulec, Martin Hermanovský, Branislav Fridrich, Boris Gerbery, Roman Hargaš.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani overovateľka.

    Konštatujem, že Národná rada navrhuje Súdnej rade na členov disciplinárnych senátov kandidátov tak, ako ich uviedla overovateľka.

    Teraz prosím oznámenie výsledkov tajného hlasovania o

    návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov.

    Nech sa páči, pán poslanec Goga.

  • Ďakujem za slovo. Dobrý deň prajem. Dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov, ktoré sa konalo 28. júna 2012.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 119 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 119 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky, z nich bolo 7 neplatných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za Andreja Bartakoviča hlasovalo za 83 poslancov, proti 7 poslancov, zdržalo sa 22 poslancov,

    - za Miroslava Maďara hlasovalo za 84 poslancov, proti 8 poslancov, zdržalo sa 20 poslancov.

    Na voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že za kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov boli zvolení Andrej Bartakovič a Miroslav Maďar.

    Zároveň ma overovatelia poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem, pán overovateľ.

    Takže konštatujem, že Národná rada zvolila Andreja Bartakoviča a Miroslava Maďara za kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov.

    Nakoniec prosím, pán overovateľ, oznámenie výsledkov tajného hlasovania o

    návrhu na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte mi prečítať zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré sa konalo 28. júna 2012.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 118 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 118 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie 2 poslanci neodovzdali hlasovacie lístky. Zo 116 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 0 neplatných.

    Zo 116 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Zity Táborskej za predsedníčku Úradu pre verejné obstarávanie hlasovalo za 87 poslancov, proti 11 poslancov, zdržalo sa hlasovania 18 poslancov.

    Na schválenie návrhu na voľbu predsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za predsedníčku Úradu pre verejné obstarávanie zvolená Zita Táborská.

    Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

    Skončil som, pani podpredsedníčka. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán overovateľ.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila Zitu Táborskú za predsedníčku Úradu pre verejné obstarávanie.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov NR SR Igora Matoviča, Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 78. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 60.

    Teraz dávam slovo pánovi Igorovi Matovičovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Milé dámy, milí páni, ako vidím, dneska tu máme full house, a keďže ani nebude hlasovanie, takže asi v takomto stave to bude celý deň. Takže privítam osobne dvoch poslancov KDH, dvoch poslancov SaS, jedného poslanca MOST-u, nula poslancov SDKÚ, raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, osem poslancov SMER-u a o nás teda nehovorím, lebo teda je to náš návrh, takže to by zase asi nebolo úplne spravodlivé. To ako tak trošku v kontexte s tým, čo včera Alojz Hlina hovoril, že možno tak z úcty k ostatným návrhom a vzájomne by sme si mohli preukazovať aspoň akú-takú úctu v tom, že pri predkladaní návrhov by tu bolo aspoň aké-také zastúpenie jednotlivých poslaneckých klubov.

    Čo navrhujeme v tomto zákone, tak je v podstate veľmi, veľmi malá zmena, ale myslím si, že s veľmi výrazným dopadom na spoločnosť. Keď si ho prečítate, ten návrh, tak je to vlastne iba jedna veta, ktorá namiesto súčasného znenia hovorí, že výsledky referenda sú platné, ak bolo prijaté, alebo teda ak sa zúčastnilo referenda aspoň 50 % oprávnených voličov, čiže približne 2,2 mil. ľudí, tak my navrhujeme, aby výsledky referenda boli platné, platné, ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.

    Čiže bez ohľadu na to, koľko ľudí sa zúčastní daného referenda. Inak teoreticky, keď to preženiem, ak sa zúčastní jeden človek referenda, ak ten jeden človek hlasoval za, tak vlastne výsledky sú platné, ak sa zúčastnia traja, dvaja hlasovali za, tak výsledky sú platné. Už teraz vidím tuná od kolegu zo SMER-u, jak kýva s hlavou, že teda aký to je nonsens, ale zamyslime sa sami nad sebou. Pri voľbách, ak by prišiel jeden človek k voľbám, rovnako výsledky by boli platné. Pri voľbách, ak by prišli traja, rovnako výsledky by boli platné.

    Čo hovorí v tejto veci ústava alebo v otázke možno referenda ústava? Tak rovno v čl. 2 ods. 1 ústavy naša slovenská ústava hovorí, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom volených zástupcov, čiže de facto napríklad nás, alebo priamo. Najsilnejší nástroj priamej demokracie je práve referendum. Čiže ústava dáva tieto dve možnosti výkonu moci občanov na jednu roveň: buď prostredníctvom volených zástupcov, alebo priamo. Avšak tá istá ústava alebo, alebo tá istá ústava nestava podmienky vykonania volieb na roveň s podmienkami vykonania referenda. Pri voľbách nevyžaduje žiadnu minimálnu účasť, pri referende áno.

    Čiže inak možno na prvý pohľad, keď si prečítame čl. 2 ústavy, tak si myslíme, že sme demokratická krajina, a keď si prečítame ostatné ustanovenia ústavy a zistíme, že ako je rovná priama demokracia s tou sprostredkovanou prostredníctvom volených zástupcov, tak zistíme, že sme pro forma demokracia. Áno, na papieri ľudia môžu si vykonávať moc tak aj tak, ale v skutočnosti, reálne iba cez voľby. Iba vtedy, kedy ľudia volia politikov, vtedy im žiadnu laťku nekladieme, vtedy sme spokojní, keď prídu naozaj aj dvaja, traja, jeden, vtedy bez problémov výsledky volieb sú platné. Ale ak ľudia raz majú rozhodnúť v referende, v tom nástroji priamej demokracie, vtedy im odrazu povieme, že nie, musí vás prísť minimálne 2,2 mil. a až vtedy budeme prihliadať na názor, ktorý ste vyslovili v tom referende. Dovtedy nás to vôbec nezaujíma.

    Posledné referendum bolo pred rokom a pol a vieme aj vtedy, že teda približne milión ľudí vyslovilo nejaký názor a aj teda ľudia v tejto sále zákonnosti, ako hovorí Janko Mičovský, úplne ignorovali tie výsledky referenda práve preto, lebo jednoducho neboli platné, iba milión ľudí povedalo názor, to nás nezaujíma. Ale ak pri komunálnych, VÚC-karských voľbách, do Europarlamentu alebo do Národnej rady, ak by sa zúčastnilo - a aj sa zúčastňuje - na niektorých z nich výrazne menej ľudí ako ten milión, tak vtedy hovoríme, áno, výsledky sú platné. Čiže vtedy, kedy ľudia volia nás, vtedy, kedy ľudia volia politikov, vtedy, kedy vlastne máme z toho výhody či plat, pozíciu alebo príjem pre politickú stranu, vtedy akceptujeme akúkoľvek účasť, hlavne, že ste nás volili. Vtedy, keď si ľudia môžu priamo rozhodnúť, vtedy im hovoríme nie; 2,2 mil. dovtedy pre nás neexistujete.

    A toto nie je fér. Podľa môjho názoru to nie je ani v súlade s ústavou, lebo ak raz ústava dáva túto možnosť ľuďom, že buď si zvoľte zástupcov, alebo si priamo spravujte v niektorých veciach, otázkach krajinu, tak mali by sme pravdepodobne aj tie podmienky jedného aj druhého približne vyrovnať a nie jedny urobiť de facto nerealizovateľné.

    Nechcem tým dopredu prejudikovať, že niekto mal na začiatku, keď písal ústavu, zlý úmysel. V čase, kedy ústava bola písaná, bol zvyk chodiť na voľby v omnoho väčšom počte ako dnes. Vtedy tie účasti sa pohybovali okolo 80-90 % a vtedy možno aj tá podmienka 50 % účasti na referende bola ako-tak, povedzme si, možno objektívne nadstavená a nikto si z toho nerobil veľkú hlavu, možno nikto ani nepredpokladal, že by sa zúčastnilo menej ako 50 % ľudí. Avšak postupom času ľudia si nejak tak odvykli chodiť na voľby a trošku menej sa zaujímajú o veci verejné a možno aj práve naším pričinením, že sme ľuďom už sedem razy dokázali, že nám nezáleží na ich hlase a že ich stresujeme s nejakou takouto laťkou, že ktorú musia preskočiť, kedy ich musí prísť aspoň 2,2 mil., dovtedy nás názor ľudí nezaujíma.

    A miesto toho, čo na jednej strane mnohí potom prezentujeme, že ako nám záleží na ľuďoch, ako by mali sa ľudia viacej zaujímať o veci verejné, tak vlastne budujeme v nich skepsu, že nemá zmysel sa zaujímať o veci verejné, lebo vlastne tak či tak cez to referendum my si ten svoj názor nepresadíme a našou povinnosťou ako občanov je pekne poslušne raz za štyri roky prísť k voľbám, pekne poslušne odhlasovať si za tú svoju politickú stranu a potom sa už spoľahnúť na tých svojich volených zástupcov a politikom sa do roboty nestarať. Toto budujeme postupne v tých ľuďoch. Naozaj, sedem razy sme im dali s kladivom po hlave a povedali sme im, nie, až keď vás bude 2,2 mil. Jeden jedinýkrát sa nám to podarilo, že prišlo toľko ľudí k voľbám alebo k referendu, pardon, a to bolo teda referendum v roku 2003 o pristúpení do Európskej únie a to bolo veľmi, veľmi tesné. A teda reči sa vedú také hocijaké o tej účasti, ako bola generovaná, ale ako to nechcem spochybňovať.

    Každopádne pri, vtedy pri snahe všetkých politických strán vysvetliť ľuďom, že je to dôležité, príďte k referendu, nakoniec to dopadlo tak, že iba 52 % ľudí, čiže tesne, tesne to referendum bolo platné. Sami si vieme predstaviť, že teda bol by asi trošku problém, ak by vtedy platné nebolo a dnes možno by sme neboli v Európskej únii, že možno tí ľudia by sa, že by sa to možno trošku inak vyvinulo.

    V tomto teda vidím najväčší problém, že vlastne my politici, ktorí nadstavujeme pravidlá, alebo teda tí politici pred dvadsiatimi rokmi, ktorí písali ústavu, nadstavili pravidlá tak, že neurobili voľby a referendum ako rovnocenné dva nástroje na spravovanie vecí verejných. Nehovorím teda, samozrejme, uznávam, sme parlamentná demokracia, sme zastupiteľská demokracia, čiže prioritne by, by to malo teda fungovať tak, že ľudia prídu k voľbám, zvolia si svojich zástupcov, či na komunálnej rovine, alebo teda na parlamentnej, a títo ľudia potom za ľudí rozhodujú v tých veciach a poveria ich vlastne spravovaním tých vecí verejných. Avšak stane sa v priebehu volebného obdobia, aj teda na tej celoštátnej úrovni, že odrazu sa možno politici zopsujú, niektorí, možno aj tí, ktorých ľudia volili, alebo nastane situácia napríklad, aká teraz nastala k pristúpeniu do eurovalu alebo podobne, nastane nejaký historický zlom, vtedy možno parlament alebo tá skupina ľudí v tom parlamente sa buď nechce, nemôže, nevie nejakým spôsobom vyjadriť k nejakej otázke a vtedy je dobre aj v tom medziobdobí, v štvorročnom, medzi parlamentnými voľbami, aby ľudia mali možnosť vyjadriť nejaký ten svoj názor.

    Preto naschvál hovorím, že vyjadriť názor, lebo naozaj sa vedú na Slovensku aj polemiky o tom, že či vlastne teda referendum je, je záväzné, keďže ústava na jednej strane hovorí, že poslanec vždy hlasuje podľa svojho svedomia a presvedčenia a nepodlieha žiadnym príkazom, a na druhej strane ústava zase hovorí o tom, že vlastne parlament by mal prijať výsledky referenda ako zákon, čiže de facto zaväzuje poslanca, aby hlasoval v súlade s výsledkom referenda. Ale to nechám na právne polemiky, ale každopádne si teda myslím, že by bolo spravodlivé, aby ľudia mali možnosť a aby aj možno nad politikmi stále trošičku visel taký Damoklov meč, že v momente, kedy sa politici nevedia zhodnúť, kedy sa nechcú vyjadriť k nejakej otázke, možno aj otázka tej trestnoprávnej imunity, ktorú dnes vlastne by sme, či v pondelok vlastne by sme mali definitívne zrušiť, že toto bola otázka, že ak by ľudia mali naozaj reálnu možnosť mať v rukách reálnu možnosť urobiť referendum, tak tú trestnoprávnu imunitu dávno by zrušili. Sami si možno odpovedajme na otázku teda, že či je nebezpečné, že ľudia by rozhodovali teda o referende.

    A pozrime sa na niektoré referendá, teda ktoré na Slovensku boli, a možno niektoré z nich, ak by naozaj boli platné, tak by pre Slovensko asi to bolo dobré. Ale ako k tomu sa vrátim trošku neskôr.

    Čiže na jednej strane hovoríme, na voľby, ľudia, v pohode príďte aj jeden, keď nás zvolíte, odpustíme vám, že ste prišli aj jeden, výsledky sú platné, hlavne že my sme zvolení a naše politické strany majú peniaze. Pri referende, ľudia, nie, musíte prísť 2,2 mil., až vtedy nás váš názor zaujíma. A mne to naozaj potom pripadá také hranie sa na demokraciu, hranie sa na grantov voči ľuďom a hranie sa na to, že teda ľuďom sme dali k dispozícii silný nástroj, majú v rukách referendum. Možno tak obrazne povedané, sebe sme si dali také poriadne husacie stehno a ľuďom sme dali takú ohlodanú kosť.

    Čiže najväčšie výhody z toho, aby referendum sme urobili naozaj taký, taký reálne použiteľný nástroj v našej demokracii, vidím v tom, že v prvom rade by to bolo spravodlivé. Spravodlivé voči ľuďom, ktorým by sme nie iba hovorili, ako nám záleží na ich názore, ale v skutočnosti by sme im dali do ruky nástroj, ako by mohli ten nástroj alebo teda reálne použiteľný nástroj, ako by si mohli kedy-tedy ten svoj názor vyjadriť.

    Po druhé by to bolo naplnenie litery ústavy, kedy teda, kde ktorá to, čo som citoval, ktorá hovorí o tom teda, že ľudia si vykonávajú moc prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo. Čiže nemali by sme sa pozerať tuná v tomto prípade, ako tá ústava je v podstate v tomto prípade napísaná v poriadku, ako tá litera zákona je dobrá, ale ten duch, aj ten duch zákona bol, si myslím, že správny, že teda chcel dať ľuďom túto možnosť, ale postupom času, keďže tie volebné účasti klesajú, záujem ľudí o veci verejné možno teda klesá, aj teda naším pričinením, tak tá bariéra, tá 50-percentná laťka sa stáva neprekonateľná a mali by sme v tomto prípade ju napraviť.

    Ďalší moment, ktorý by, ktorý teda považujem za veľkú výhodu pri tom, ak by sme referendum sfunkčnili, tak je to, že by sme naozaj ľudí burcovali k záujmu o veci verejné. Lebo dnešný stav, kedy oni vedia, že tak či tak si nepomôžeme v tom referende, tak či tak nebude platné, lebo všetky ostatné predošlé boli neplatné, okrem teda toho jedného spomenutého, tak vlastne ľudí ubíja. Inak povedané, my politici ľuďom obúvame televízne papučky, ľudia, pekne seďte doma, nechoďte na referendum, ale inokedy hovoríme, ako nám strašne záleží na ich hlase, na ich názore. Tým, že by sme inštitút referenda sfunkčnili, ľuďom televízne papučky vyzujeme a povieme im, choďte tam do volebnej alebo referendovej miestnosti a choďte vyjadriť svoj názor. Bolo by to veľmi prospešné nato, aby sme vyburcovali ľudí k záujmu o veci verejné.

    Možno by som teraz prebral také tie výhovorky, nazývam to teda na rovinu výhovorky, niekto tomu bude hovoriť dôvody, prečo, prečo nie a prečo by to bolo nebezpečné. Prečo by bolo nebezpečné, aby odrazu ľudia mohli používať referendum naozaj a nie iba na papieri.

    Nasurovo povedané, ten názor tak niektorí teda politici prezentujú, že ľudia sú v podstate v tomto takí hlúpi, ako hovorím to na surovo, inak sa to dá povedať tak, že vlastne ľudia sú málo informovaní. Čiže budú mať nejakú, budú trpeť nejakou nízkou informovanosťou v tej danej otázke, takže nevedia kompetentne rozhodnúť. Dobre. V tomto prípade naozaj ten príklad, bolo by dobré, ak by svojho času tuším Ľupták, alebo kto to organizoval, prešlo alebo neprešlo referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov? Možno sa opýtam poslancov SMER-u. Bolo by to dobré, ak by vtedy to referendum prešlo? Ja v tomto zdieľam váš názor, že bolo by to dobré, aby vtedy to referendum prešlo a aby sme dnes ešte stále SPP a tie energetické podniky, tie zlaté sliepky slovenského hospodárstva, mali štátne. Bohužiaľ, to referendum neprešlo práve preto, lebo sme dali ľuďom túto hranicu, že máte 50 %, a kým vás nepríde 50 %, dovtedy nás váš názor nezaujíma. A dáme vám 50 % preto, lebo vy ste hlúpi, lebo vy chcete neprivatizovať strategické podniky. Boli vtedy tí ľudia hlúpi, ktorí sa rozhodli, tí zúčastnení, absolútna väčšina, že nechcú privatizovať strategické podniky? Ja si myslím, že neboli hlúpi. My sme boli hlúpi, alebo politici, ktorí vtedy mali v rukách systém, že nasadili takúto laťku. Čiže ešte raz hovorím, boli referendá, ktoré by, ak by prešli, tak ľudia by mali viacej rozumu ako politici, ktorí lacno tie podniky predali.

    Alebo inak. Vo voľbách sú ľudia múdri, keď ich príde menej ako polovička k VÚC-kam alebo k voľbám do Európskeho parlamentu? Vtedy sú ľudia múdri, keď volia politikov a volia politické strany, ktoré na základe tých volieb dostanú peniaze? Vtedy sú ľudia múdri a pri referende sú hlúpi, vtedy musíme rozhodovať v takýchto veciach my? Možno tiež si viete odpovedať sami.

    Druhý dôvod, prečo nepodporiť alebo teda, ako som povedal, výhovorka je to, že referendum je príliš nákladné a boli by to vysoké náklady. Vlastne referendum je, tuším pri tom teda SaS-kárskom poslednom náklade SaS-károm otĺkali o hlavu, že stálo 7 mil. eur, keď sa nemýlim. Nestálo by 7 mil. eur vyhodiť za to, aby sa neprivatizovali strategické podniky a zachrániť možno 10, 15, 20 mld. eur? Ako matematiku z nás ovláda každý.

    Druhá vec, nič nám nebráni v tom, aby sme ten problém vyriešili. My nemusíme urobiť teraz to, že keď sa zľakneme, že teda keď dáme ľuďom tento nástroj, že teraz, hurá, oni budú utekať a všetci budú a každý mesiac alebo každý týždeň tu budeme mať nejaké referendum, tak my v pohode tu môžme si povedať iné podmienky. Môžme povedať, že trebárs referendá sa budú konať iba maximálne jedenkrát do roka, a keď sa ich zozbiera viacero petícií behom roka, tak sa všetky budú konať v jeden termín v roku. Ak v ten rok budú napríklad voľby, tak sa to spojí zároveň s voľbami. Nič nám nebráni v dnešnej dobe elektronizácie, že by sme zaviedli systém, že urobíme elektronické referendum alebo že spravíme, že spravíme referendum, ktoré nebude prebiehať jeden deň, ale bude prebiehať mesiac na úradoch, všetkých úradoch verejnej správy, kde bude, ja neviem, kde na podateľni človek príde, dá občiansky a stlačí jeden gombíček a odíde. A v priebehu mesiaca tá úradníčka, ktorá tak či tak by tam bola, alebo človek na podateľni overí totožnosť a ľudia priebežne odhlasujú možno referendum, ktoré by bolo s desatinovými nákladmi voči súčasným. Čiže ak by sme chceli vyriešiť problém s vysokými nákladmi na referendá, tak určite by sme našli spôsob, ako by sme ho vyriešili. Len by sme museli chceť.

    Ďalšia výhovorka, ktorá zaznieva, tak je, že referendum tak či tak neprinúti poslanca hlasovať. To je ten problém, čo som spomínal predtým, že ústava teda na jednej strane dáva slobodu poslancovi a na druhej v podstate zaväzuje poslanca, že mal by prijať výsledky referenda ako zákon. Dobre, ale to je právny problém, ktorý, ľudia, ktorí sa právu vyznajú, teda mali by vyriešiť a opravme alebo postavme tú ústavu jednoznačne, alebo teda vymyslime to nejako inak, že na základe výsledku referenda sa automaticky prijme ten zákon a nebudú musieť poslanci možno o ňom hlasovať, ale jednoducho tiež je to problém, ktorý sa dá vyriešiť. A vyhovárať sa na to, že vlastne ústava je nejednoznačne napísaná, tak je detinské, nie je naozaj také asi hodné člena zákonodarného zboru.

    Takisto, že keď by sme znížili kvórum na referendum alebo ho zrušili, takže referendum bude teda každý deň a sa im nevyhneme. Odpovedal som aj predtým, bez problémov vieme zjednotiť termín, vieme ho zlacniť, aby nám to nevadilo. A druhá vec je, my nenavrhujeme zníženie počtu podpisov potrebných na petíciu za zvolanie referenda. Čiže my nenavrhujeme, aby odrazu teraz ktokoľvek, kto si na ulici čokoľvek zmyslí, aby mohol urobiť referendum. Naďalej by bolo treba 350-tisíc podpisov. Zozbierať 350-tisíc podpisov, viete sami, aké to je náročné, mnohí z vás ste určite podpisy zbierali za akýmkoľvek iným účelom. Vieme, že SDKÚ iniciovalo petíciu tuším za vymenovanie Dr. Čentéša. Neviem, koľko podpisov máte, viete, ako to je náročné. Čiže 350-tisíc podpisov naozaj by zozbieral niekto, kto už si dá sakramentsky teda veľkú robotu, a musela by to byť veľká občianska iniciatíva, aby to zozbierali, alebo teda by musel niekto investovať slušné peniaze do toho, aby zaplatil brigádnikov, ale to je jednoducho kopa roboty.

    Ďalší argument, že referendá budú o banalitách, že o hlúpostiach hocijakých. Teraz si niekto zmyslí, že ja neviem, že chce, aby teda slnko svietilo v noci a opačne, a tým pádom na základe toho spraví referendum. Je tu naozaj táto ochrana 350-tisíc podpisov. A nerobme ľudí hlúpych, že teda ľudia budú podpisovať hlúposti a teda sprostosti a budú referendá.

    Takisto nič nám nebráni v tom, aby sme rozšírili nejako, alebo bližšie stanovili podmienky na referendum, aby teda o naozaj nejakých evidentných hlúpostiach to referendum nemohlo byť a dáme nejaké obmedzujúce podmienky pri, teda do zákona o vykonaní referenda. Ako nič nám v tom nebráni, akože vieme určiť, nadstaviť nejaké tie mantinely, ak by sme len trochu chceli.

    Ďalší argument, že potom ľudia určite dajú, prvé referendum bude, aby sme neplatili dane. A zaznieva niekedy aj naozaj z úst poslancov alebo politikov, a tu sa veľmi čudujem, lebo to už hraničí s hlúposťou v prípade politika, ak také niečo povie, lebo ústava vyslovene hovorí, že referendum nemôže byť o daniach, nemôže byť o základných ľudských právach. To je takisto, keď som teda si pozeral nejaké diskusie, to som teda našťastie od poslanca nepočul, ale hovoril to, že teda potom referendum bude, že vysťahujme Cigánov všetkých na nejaký opustený ostrov, že to bude prvé referendum, keď ho sfunkčníme. Takisto, ešte raz hovorím, ústava hovorí, že nemôže byť o základných ľudských právach, takže nehrozí. A ak by teda sme cítili sa niekde ohrození, že teda toto by asi nebolo správne dať ľuďom, aby v tejto veci rozhodovali, nič nám nebráni naďalej určiť nejaké mantinely, kde by sme si určili presné podmienky na vykonanie referenda, ak by sme sa teda názoru ľudí báli.

    Taktiež zaznelo, myslím, zo strany SaS-ky, názor, že to je príliš rýchla zmena, že keď navrhujeme vlastne zrušenie kvóra, tak to nie je správne, lebo ľudia si musia na takú zmenu zvykať postupne, tak myslím, že ste tak niečo hovorili, že by ste navrhli, že možno znižovať to kvórum o 5 % každý rok. Čo by nám to pomohlo ako? Teda dobre, na budúci rok by ľudia chodili, že by bola laťka 45 %. Ľudia by nechodili na referendum. Ďalší rok by bolo 40, ľudia by nechodili na referendum a čakali by sme sedem-osem rokov, až by sa to dostalo možno na 20 %, kedy by si tí ľudia povedali, že, no, teraz asi to referendum už konečne môže byť platné, aby do toho išli.

    Čiže neviem, či to nie je zase iba taká trošku výhovorka a miesto toho, aby sme si povedali, že poďme podporiť dobrú vec, tak hľadáme cestu, ako povedať, že aj áno, ale aj teda prísť tam s niečím, len aby sme to podporiť trebárs nemuseli.

    Myslím si, že bolo by omnoho lepšie a spravodlivejšie voči ľuďom urobiť tú skokovitú zmenu, či už na nule alebo teda na viacej percent, lebo teda možno niekto má psychický problém s tou nulou, ale spraviť dobrú kampaň pre ľudí, že, ľudia, choďte, zaujímajte sa o veci verejné, choďte na referendum, nenechajte, aby menšina rozhodla za vás.

    Ďalšia výhovorka, ktorá zaznieva, tak je to, že sme sa my nedohodli s ostatnými politickými stranami na tejto zmene. A vy si myslíte, že niekedy by sme sa s vami dohodli, ak by sme to postavili čisto iba na takých individuálnych dohodách? Nedohodli. Toto treba otvoriť, ja si to aj uvedomujem, že možno dnes iba otvárame tú debatu, aby konečne sme takúto zmenu raz uskutočnili, a že to možno nevyjde na prvý pokus. Možno to vyjde na tretí, na piaty, možno na desiaty. Ale keď vás s tým budeme otravovať každého pol roka, tak ja si myslím, že aj vás to prestane baviť a budete nám, pochopíme spoločne, že je to správna zmena a urobme to.

    Nám o tom, možno taká výhovorka bude tu zaznievať a zaznieva, že nie je správne znižovať kvórum, lebo vlastne tých 50 % stráži, aby rozhodovala väčšina, a že keď znížime kvórum, tak vlastne vtedy bude rozhodovať menšina. A ešte raz, pri voľbách nám to nevadí? Keď ľudia pri voľbách volia politikov, vtedy nám nevadí, že rozhoduje menšina? Vtedy to akceptujeme, nikto z nás to nespochybní, že rozhodla menšina. Možno nás to mrzí, že prišlo málo ľudí k voľbám, ale nikto z nás to nespochybní. Tak prečo by sme to mali spochybňovať pri referende?

    Ale možno trošku prepoj potom na to, že teda rozhoduje menšina. Tie prvé referendá, je to taký trošku švajčiarsky výmysel a myslím si, že aj niektorí si možno aj pozreli materiál, čo urobil Parlamentný inštitút, tak je to taký teda výmysel niekde z 13. storočia, kedy začali Švajčiari si organizovať také miestne referendá, až postupne tuším v 1802, čiže pred 210 rokmi, bolo prvé referendum na celoštátnej úrovni. A prvýkrát vtedy vlastne teda ľudia vo Švajčiarsku mohli rozhodovať v nejakej zásadnej veci. Myslíme si, že to Švajčiarsko je nejaká zle spravovaná krajina, keď váha referend je tam dramaticky vyššia ako v ktorejkoľvek inej, inom štáte na Švajčiarsku? Nie je náhodou Švajčiarsko tá vysnívaná krajina, v ktorej by chcel možno bývať pomaly každý obyvateľ, alebo teda obyvatelia všetkých ostatných štátov na Slovensku? Nechceli by mať obyvatelia iných štátov na Slovensku zo svojej krajiny raz Švajčiarsko? Aj v Ugande, v Zimbabwe, aj na Slovensku? Asi by sme chceli mať.

    Neprispelo náhodou k tomu, že aká tá krajina je, ako je spravovaná, práve to, že ľudia majú väčšiu možnosť spravovať veci verejné? A Švajčiarsko je naozaj krajina, kde je nulové kvórum pri referende. Čiže stačí naozaj teoreticky jeden človek a rozhodne. Napriek tomu priemer za niekoľko posledných desaťročí majú 83-percentnú účasť na referende. Čo to znamená? Že tí ľudia jednoducho vedia, že majú reálny nástroj v ruke, ktorý môžu použiť, a tým pádom majú záujem o veci verejné.

    Je správne, aby politici mali za cieľ, aby ľudia boli apatickí, aby zostávali doma, aby mali tie televízne papučky v čase, kedy sú voľby, kedy sú referendá? Nezáleží aj nám všetkým na tom, aby nás, aby sa ľudia o politiku zaujímali? Záleží nám na tom a naozaj nevidím v žiadnom z vás zlý úmysel, že by sme nechceli, aby pri voľbách bolo čo najviac ľudí a takisto pri tom referende. Ale keď to chceme, tak umožnime ľuďom, aby pri tom referende ľudia boli. Ak majú názor, aby mohli prísť s čistým svedomím alebo s dobrým pocitom, že na tom ich názore záleží, že ten každý jeden názor alebo každý jeden hlas rozhoduje.

    Hovorím ešte raz, Švajčiari to majú niekoľko desiatok rokov, majú nulové kvórum, majú, 83 % ľudí im príde k referendu, lebo sa práve obávajú, aby menšina rozhodla. Tie výsledky tých referend tým pádom naozaj zodpovedajú názoru tej verejnosti.

    My miesto toho, aby sme podporovali ľudí v tom, aby chodili k referendu a aby sa zaujímali o veci verejné, aby sme takto budovali nejakú takú tú občiansku spoločnosť, tak my miesto toho máme zvyk na Slovensku, že pred každým referendom, okrem teda do EÚ, o vstupe do EÚ, sa našla politická strana alebo viacero politických strán a veľakrát to bolo o tom, práve opozícia alebo koalícia, ktorá odrádzala ľudí od toho, aby išli k referendu a práve kalkulovali s tou 50-percentnou laťkou. A naozaj to nepovažujem za správne. Politik by nikdy nemal podľahnúť tomu, že bude odrádzať ľudí od záujmu o veci verejné. Politik by mal vždy sa zaujímať o to, aby urobil všetko pre to, aby ľudia sa o veci verejné zaujímali a mali by sme im preto tento jeden jediný a podstatný nástroj priamej demokracie, ľuďom, reálne dať do rúk, aby ho mohli používať.

    Možno by som prečítal jednu vetu a potom mi skúste povedať, že kto ju povedal. Ja taká trochu dlhšia: "Právo občanov podať petíciu za vyhlásenie referenda im poskytuje možnosť realizovať primárnu neodvodenú moc aj v takých prípadoch, keď by parlament nepostupoval v zhode s predstavou voličov, t. j. ak by o niektorých dôležitých otázkach nechcel alebo nedokázal rozhodnúť. V teoretickej rovine je referendum určitou poistkou občana voči parlamentu, aby si v zásadných otázkach nechal poradiť od občanov alebo aby občania v referende hlasovaním zobrali na seba zodpovednosť, ktorú parlament nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže uniesť."

    Jasné, tak toto nie je asi diskusia. Neviete možno, kto to povedal, je to nález Ústavného súdu z roku, z 2. mája 1996, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, kde Ústavný súd hovorí o tom, že naozaj by to mal byť, že je to nástroj priamej demokracie, nástroj prejavu vôle, priameho prejavu vôle ľudí vtedy, kedy parlament nechce, nemôže alebo nevie rozhodnúť. A my tým, že naďalej nechávame v ústave 50-percentné kvórum, tak ľuďom tento nástroj akože na papieri dávame, ale v skutočnosti im ho nedávame.

    Čiže navrhujeme naším návrhom, aby sme zrušili kvórum, aby výsledky akéhokoľvek referenda boli platné, lebo považujeme to za po prvé spravodlivé naplnenie litery ústavy a po druhé za nástroj, ako burcovať v ľuďoch záujem o veci verejné.

    Uznávam, že niekto z vás, keď doteraz možno nad tým nerozmýšľal, tak môže považovať tú nulu za nejakú rizikovú v krajine, kde doteraz sme v podstate ľudí od referenda odrádzali, čiže sme prichystaní sa dohodnúť na kompromise a možno postupnom tom znižovaní, ale zase nie tak, že pôjdeme z 50 na 45, potom na 40 a tak, ale aby sme možno tú prvú laťku nadstavili naozaj niekde na reálnych možno 20 - 25 %, kde by už reálne tí ľudia vedeli, že keď prídu, tak to referendum platné bude. Ako nemáme s tým problém sa dohodnúť, ak bude najmenšia vôľa z vašej strany. Len trochu sa obávam, že tá vôľa nebude a v tom prípade, ako som aj spomenul, berieme toto za začiatok cesty, kde chceme otvoriť túto otázku a postupne vysvetľovať, že je správne, aby sme nechceli, aby ľudia volili iba politikov, ale aby niekedy v niektorých situáciách mohli aj priamo vyjadriť názor formou referenda.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite svoje miesto pre navrhovateľa. Chcela by som upozorniť pánov poslancov, že nie je možné prihlásiť sa s faktickými poznámkami, lebo to bolo úvodné slovo navrhovateľa k návrhu ústavného zákona.

    A teraz dávam slovo členke ústavnoprávneho výboru, ktorý je gestorským výborom, pani poslankyni Kučerovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 13. júna 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 78). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona bol doručený poslancov v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh ústavného zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh ústavného zákona sa prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2012 č. 60 navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som dostala štyri písomné prihlášky: pán poslanec Miškov, Viskupič, Šebej, Vašečka. Podľa rokovacieho poriadku požiadal opäť o slovo navrhovateľ.

    Nech sa páči, udeľujem vám slovo.

  • Chcel som iba vystúpiť, aby ste tie faktické, čo chceli dať, mohli dať, takže nech sa páči.

  • S reakciou pán poslanec, s faktickými, Mikloško, Sulík, Brocka, Martvoň, Mičovský, Kadúc. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Vítam diskusiu o referende, môžme tým oživiť záujem o politiku, aby to nebolo tak ako v Čechách alebo v Taliansku, kde politické strany a ich dôvera veľmi klesá. Referendum vidím jako silný nástroj zdola navrhovať a spolurozhodovať o veciach. Už Švajčiarsko tu bolo spomínané, ale tam skutočne každý most, cestu alebo obchodný dom riešia referendom, ľudia si na to zvykli a majú dojem, že to ovplyvňujú, silno ovplyvňujú. Ani vo voľbách, tiež to bolo spomenuté, nezávisí na percentách, na účasti, sú platné v každom prípade. Aj v tomto prípade je referendum len odporúčanie pre Národnú radu, čiže nie je, napríklad ako boli podpisovky v meste, automaticky ústavným zákonom, čo bolo, samozrejme, prehnané.

    Bol som v Amerike, keď sa volil prezident a zvolili ho 15 percentami hlasov, teda, čiže tiež to nikto nespochybňoval. Ja myslím, že k referendu by aktívni ľudia išli a oni by mohli zdola ovplyvňovať veci verejné. Otázky však musia byť vhodne formulované, nie zhora dané, predtým široko diskutované. Tiež som bol v Taliansku, keď išlo referendum o asistovanej reprodukcii, pol roka predtým bola vo všetkých médiách obrovská diskusia, všetky osobnosti sa k tomu vyjadrili a referendu každý rozumel, o čo sa jedná, a referendum bolo zamietnuté. Ale bolo to demokratické a jasné.

    Minulé referendá boli manipulované, nevhodné a nezrozumiteľné otázky, čiže potom aj tak dopadli, minulo sa veľa peňazí.

    Myslím, že je tu veľa tém, ktoré by mohli byť témou referenda, a viac ľudí by sme takto mohli pasívne pritiahnuť do vecí verejných. Ešte raz, vítam diskusiu o referende a ako budem hlasovať, rozhodnem sa, keď si ju celú vypočujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Igor, vidím, že sa rýchlo učíš, v týchto (smiech rečníka) finesách a parlamentných trikoch, takže ďakujem tebe, že máme možnosť reagovať faktickými poznámkami na úvodnú reč, ktorá urobila dojem ako vystúpenie v rozprave.

    Čo sa týka nášho postoja k referendu a aj k samotnému kvóru, myslím si, že ten je známy, nakoniec sme strana, ktorá má najčerstvejšie skúsenosti s referendom. Ohľadne pozície strany SaS k tvojmu návrhu vystúpi Juraj Miškov za klub SaS, preto nechcem predbiehať a chcem iba k jednej veci sa vyjadriť a to je to prechodné obdobie.

    No, myslím si, že keď zo dňa na deň dáme z 50 na 0, že naozaj môže, pokiaľ si ľudia na to zvyknú a pokiaľ začnú vnímať referendum ako silný a účinný nástroj, môže dôjsť k nejakým škodám, kde sa budeme hodne štípať a potom to nejak veľmi prácne naprávať. Keď pôjde, keby to bolo povedzme 10-ročné obdobie, každý rok po päť percentuálnych bodoch, pričom môže byť aj kratšie, tak minimálne by už vedeli ľudia a zvykali by si a vedeli by, že sa teda niečo blíži. A SaS má napríklad vo svojom referende účasť 25 %, ale keby už kleslo povedzme na 40 alebo na 35, tak si myslím, že už aj toto by motivovalo ľudí, radšej sa zúčastniť a vyjadriť svoju vôľu.

    Čiže nesúhlasím s tebou v tom názore, že osem rokov by sa nič nedialo, a myslím si, že veľmi skoro by tá téma a každým jedným pokusom by tá téma bola stále viac a viac aktualizovaná, a nemyslím si, že by to bolo tak, ako ty vravíš, že prvé referendum a ľudia by to ignorovali, tak ako doteraz. Čiže skús, prosím ťa, aj ty porozmýšľať, či ten návrh je naozaj neprijateľný pre teba.

    Ďakujem.

  • Zmäkčovanie podmienok pre referendum je zaujímavý návrh, ale myslím si, že v našich podmienkach je to aj dosť komplikovaný návrh. Na Slovensku bývajú voľby veľmi často. Nielen parlamentné, ale teraz v kombinácii s inými voľbami takmer každý rok a niekedy cez rok vyjde to, že aj niekoľko razy, aj napríklad v spojení s referendom.

    Príklad so Švajčiarskom veľmi nie je vhodný, pretože Slovensko sa so Švajčiarskom nemôže porovnávať aj preto, že referendum je drahý špás. Referendum stojí, ja neviem teraz, v starej mene to bolo 100 mil. korún. A myslím si, že keby sme zmäkčili tie podmienky pre referendum, tak by bývalo asi častejšie ako doteraz, to znamená, by boli vyššie výdavky štátu.

    No ale predsa len teda čo s tým? Prvá alternatíva je, že nechať to tak, ako to je. A že by sme sa teda snažili vo voľbách, či komunálnych, či parlamentných, aby sme vtiahli teda občanov do rozhodovania. Druhá možnosť je, a to ma inšpiroval pán Matovič, keď naposledy hovoril, že predčasné voľby by mali zaplatiť strany politické, no tak nechajme to tak, že za podmienok súčasných, to znamená tých tvrdších, by referendum znášal štát náklady, to znamená všetci občania cez dane, a to mäkšie referendum by znášal ten iniciátor, to znamená ten, ktorý by chcel zneužívať inštitút referenda, tak by aj znášal náklady spojené s týmto referendom. Čo vy na to?

  • Ďakujem za slovo. Myslím si, že je to vážna téma. V prvom rade by som chcel upozorniť na to, že treba rozlišovať medzi zastupiteľskou demokraciou a referendom. Buď budeme mať jedno, ktoré máme, teda tú zastupiteľskú demokraciu, ktorú máme od ´89. roku, keď vznikla Slovenská republika, alebo budeme mať teda inštitút referenda. Pokiaľ sa rozhodneme, že teda by sme išli touto cestou, pán Matovič, inštitútom referenda, tak potom sú nám úplne, je nám zbytočný parlament, alebo úplne by nám boli zbytočné obecné alebo mestské zastupiteľstvá. Nehovoriac o tom, že váš návrh upravuje len referendum so silou zákona alebo ústavného zákona, na referendum so silou miestneho zákona, teda, miestneho zákona, na referendum miestne nepamätáte. Tam tá podmienka stále zostáva a je 50 % účasti.

    Čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať, že pri mnohomiliónových štátoch, ako je Slovensko a ďalšie, je ten systém zastupiteľskej demokracie namieste a to referendum by sa malo využívať iba v mimoriadnych a vážnych situáciách, ktoré sa týkajú kľúčových rozhodnutí pre budúcnosť štátu. Tie kľúčové rozhodnutia nemôžu byť každý deň, čiže fakt to, že je to raz za rok, myslím si, že je namieste.

    Na druhej strane si treba uvedomiť, že pri tom vašom návrhu, kebyže to prejde, teoreticky by o nejakých veciach alebo problémoch, ktoré by riešil zákon, poprípade ústavný zákon, mohla rozhodnúť menšina, tisíc alebo dvetisíc ľudí, kdežto v parlamente minimálne strana SMER teraz zastupuje 1,14 mil. obyvateľov. Čiže je tu znova ten, dá sa povedať, nepomer medzi tou menšinou a väčšinou, ktorá prijíma teda tie zákony a ústavné zákony.

    No a nehovoriac, čo sa týka Ľuptákovho referenda, čo ste spomínali, no kebyže ľuďom závisí na tom Ľuptákovom referende, tak si buďte istí, že by ich tam prišlo viac ako 50 %. No v tom čase im na tom nezáviselo. No a nehovoriac o tom, že takýmto spôsobom referenda možno by sme podporili separatistickú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Dobré ráno všetkým. Ja si chcem vybrať iba jednu záležitosť, ktorá sa mi zdá veľmi podstatná na tomto návrhu, a to je otázka, ktorá ma dosť často trápi. Čo si vlastne ľudia myslia o tom, akú majú možnosť vplývať na veci verejné? Ja neviem, možno to bude také iba ojedinelé, ale verím, že nie, keby sme robili referendum o tom, čo si myslia, tak by veľmi často tam zaznievala taká nejaká kľúčová veta, viete čo, na voľby ideme, ale potom my vlastne nemôžme nič zmeniť. Naše možnosti niečo ovplyvniť sú takmer nulové a tá pasivita z toho vyplýva úplne logicky.

    Ja som presvedčený, že ak by sme tento inštitút vložili do právneho systému Slovenskej republiky, tak by sme určite nabudili mimoriadne veľkú pozornosť a úsilie zúčastňovať sa správy vecí verejných a vôbec nepochybujem o tom, že občan je tak rozumný, že mu nemusíme dávať žiadne nejaké prechodné obdobia a nejaké také zahrievacie časy. Veľmi rýchlo, pod vplyvom iste aj médií, by zistil, že jeho neúčasť je veľmi nerozumnou, a som presvedčený, že by sme mnoho vecí robili úplne inakšie pod vplyvom jeho názorov, ktoré by sme mali brať do úvahy celkom iste nielen raz vo voľbách, ale mali by sme byť vystavení úplne systematickému tlaku, že nie kedykoľvek, ale v istých častých obdobiach sa občas môže zúčastniť referenda, ktoré by nám dokázalo veľmi často zmeniť rozhodnutia, ktoré v tejto sieni zákonnosti zaznievajú, o ktorých sme presvedčení, že slúžia občanom. A práve, že ja si myslím, že mnohokrát práve nepočúvame to, čo by sme počúvať mali, referendum by nám k tomu veľmi, veľmi pomohlo.

    Takže ja sa prihováram za to, aby sme nepozerali na detaily, ale pozerali na ten základný zmysel a ten je poslúžiť občanovi, aby mohol spravovať svoje veci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Nielen preto, že som jeden z predkladateľov tohto návrhu, ma mrzí, že otázka, ktorá rieši faktické vykonávanie moci občanmi, zaujíma ani nie polovicu poslancov v tejto sieni zákonnosti. Neviem, či si uvedomujete, ale ak by sme uplatnili momentálne princípy, ktoré sú v rokovacom poriadku a zároveň v referende, účasť na tejto schôdzi by bola zbytočná. To je moja prvá poznámka.

    Vrátim sa do vecnej roviny. Zároveň zopakujem, čo povedal pán Matovič, čl. 2 ods. 1 ústavy hovorí: "Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo." Alebo priamo. Právo priamo rozhodovať by malo byť, samozrejme, aj v praxi reálne uplatniteľné. Podľa môjho názoru súčasná právna a platná právna úprava znemožňuje reálne vykonávanie tohto práva. Dovolím si tvrdiť, že v prípade, ak rozprava, ako aj samotné hlasovanie ukáže, že v parlamente nie je vôľa dať moc do rúk ľuďom alebo občanom, ide o verejné ignorovanie a porušovanie ústavy a zároveň prezentovanie arogancie moci ľuďom a občanom, od ktorých táto moc pochádza, na základe ktorej sme všetci tu prítomní aj neprítomní do tejto siene zákonov ste zvolení.

  • Richard Sulík, jasné, ten návrh postupného znižovania, nehovorím, že ak by tu bola vôľa, a v tom prípade nie teda väčšinová, ale ústavná, že dohodnúť sa, naozaj sfunkčniť referendum, tak určite by sme sa na nejakom mechanizme dohodli, že možno by to mohla byť cesta postupného znižovania alebo cesta naozaj nadstaviť tú laťku tak, aby bola dosiahnuteľná, a nemusí byť to tá nula. Ja zasa pevne verím, že ak by sme sa dokázali teraz na tom dohodnúť, tak postupom času by sme všetci pochopili, že aj tá nula vlastne nie je nebezpečná.

    Pán poslanec Brocka, referendum je drahý špás, ste povedali. Nevidím vás tu tuším, či vidím, nevidím. A potom ste navrhli, ako podľa vás mi to pripadalo, že si myslíte, že geniálny návrh, teda že ten, kto by chcel zneužívať, vašimi slovami, inštitút referenda, ten by to zaplatil. Ale teda navrhli ste, že vlastne ten, kto by inicioval referendum, tak ten by ho zaplatil, ak by teda to kvórum bolo nižšie. Ale vy rovno tam prejudikujete, že ten človek chce zneužívať inštitút referenda, lebo ten človek asi chce rozhodovať miesto vás, miesto pána politika, ktorý tu je dvadsať rokov.

    Pán poslanec Martvoň, hovoríte, že teda musíme si vlastne vybrať, že teda či sme zastupiteľská demokracia, alebo budeme štát spravovaný referendami. Ako ja som to povedal aj vo vystúpení, ja nespochybňujem, my sme zastupiteľská demokracia, ale ten inštitút referenda je opravný nástroj alebo je to moment, ktorým môžu ľudia kedy-tedy vstúpiť. My medzičasom prijmeme stovky zákonov a ľudia by možno mali raz nejaké referendum. To by sme im dopriať mohli.

    A zase zároveň máme v rukách aj mantinely, ktoré môžme nadstaviť. To, čo ste hovorili, sa obávate, aby pomaly separatisti tu potom neurobili referendum, ale však nič nám nebráni, nám tuná, v tejto sále, nastaviť podmienky, že jednoducho o tejto otázke nemôže byť referendum. Čiže to beriem, že jednoducho hľadáme výhovorky zbytočne, alebo teda, že tisíc ľudí by mohlo rozhodnúť. Vo voľbách ale naozaj, vo voľbách aj tisíc ľudí keď rozhodne, budeme akceptovať tie výsledky.

    Ľuptákove referendum, že ľuďom nezáležalo na ňom, no podľa mňa záležalo, len sme ich odradili a politické strany odradzovali.

  • Za poslanecký klub SaS vystúpi pán poslanec Juraj Miškov. Nech sa páči, pán poslanec, ujmite sa slova.

  • Príjemný dobrý deň, vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení poslanci, chcel som reagovať vo faktickej poznámke, ale napokon som si povedal, že idem za klub vystúpiť, tak možno poviem na začiatok. Tak, Igor, ja celkom chápem tvoju potrebu byť zakaždým lietadlo a takisto chápem, že ťažko sa vyniká v prípade poslanca, ktorého máš v klube a ktorý trieska topánkou o lavicu, ale v tomto prípade naozaj, Igor, vyrážaš otvorené dvere a o chvíľu vlastne vysvetlím prečo. Narážam na to, keď si hovoril o tom, že si nerokoval s jednotlivými poslaneckými klubmi, pretože si predpokladal, že takýto zákon alebo takýto návrh zákona jednoducho žiadna zo strán, žiaden z poslaneckých klubov nemôže podporiť.

    Nuž, strana Sloboda a Solidarita je jednou z mála parlamentných strán, ktorá má praktické skúsenosti s realizáciou referenda. Dovoľte mi preto v mene poslaneckého klubu SaS uviesť naše stanovisko k návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorou sa má odstrániť povinné kvórum účasti pri konaní referenda ako jednej z podmienok referenda. Cieľom predkladanej novely je zmeniť znenie čl. 98 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého by výsledky referenda boli platné, pokiaľ by bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Z doteraz konaných referend v histórii Slovenskej republiky bolo platné len jedno - o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Vo svojej podstate to ani nebola ľudová iniciatíva, bol to plebiscit, ktorý iniciovali poslanci parlamentu. Čiže v zásade sa dá povedať, že na Slovensku nebola úspešná doteraz ani jedna ľudová alebo občianska iniciatíva.

    Na jednej strane je politický systém Slovenskej republiky definovaný ako parlamentný, teda založený primárne na zastupiteľskej demokracii. Pokiaľ však ústava pripúšťa, a to pripúšťa, správu vecí verejných aj priamo,teda občanmi, je potrebné, aby boli podmienky nastavené tak, aby výkon priamej demokracie bol aj reálne možný.

    Z jednoduchej štatistiky vyplýva, že doteraz vyhlásené referendá boli, teda až na jeden plebiscit, neúspešné, nie pre meritum veci, nie preto, že by ľudí téma nezaujímala, ale pre nedosiahnuté povinné kvórum, ktoré je nastavené na 50 percentách. Aj z uvedených dôvodov rušenie povinného kvóra, teda, Igor, tebou alebo vami predkladaný návrh klub poslancov za stranu Sloboda a Solidarita podporí preto, že ho považujeme prvý a veľmi dôležitý krok k posilneniu občianskej demokracie v priamom zapojení občana do rozhodovaní o správe vecí verejných.

    Celá problematika je však oveľa širšia, a preto aj v súvislosti s tým, že ide o zmenu ústavy, by nemalo ísť len o jednovetnú novelu, ktorou sa rieši iba jeden čiastkový problém. Ako bolo uvedené, politický systém Slovenskej republiky je založený na zastupiteľskej demokracii. Znamená to, že od výsledkov volieb sa odvíja zloženie, vymenovanie vlády, obsadzovanie iných ústredných orgánov štátnej správy, orgánov miestnej štátnej správy a pod. Treba spomenúť aj voľby na úrovni miestnej samosprávy. Od tohto celého sa následne odvíja fungovanie štátu, na čo je potrebná istá stabilita a čo je podmienené aj presne stanoveným trvaním určitého stavu.

    Podľa dnes platného čl. 93 ods. 3 ústavy predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Je potrebné zamyslieť sa a diskutovať aj nad touto oblasťou, nad oblasťou pôsobnosti referenda. V zásade je možné usporiadať referendum o všetkých otázkach, teoreticky, pri ktorých sa dá prijímať rozhodnutie prostredníctvom zastúpenia. Vo Švajčiarsku, ktoré už Igor spomínal a ktoré má viac ako stopäťdesiatročné skúsenosti s organizáciou referend, sú vylúčené z referenda iba záväzné ustanovenia medzinárodného práva o dodržiavaní ľudských práv, ako napr. zákaz genocídy, otroctva a pod. Čo je napr. zvláštne, vo Švajčiarsku je možné usporiadať aj referendum o treste smrti, doteraz takéto referendum vo Švajčiarsku nebolo. To len k tomu zneužívaniu inštitútu referenda.

    Vo Švajčiarsku je zároveň možné aj uskutočniť referendum o rozpočte, daniach a poplatkoch, čo v ústave alebo podľa Ústavy Slovenskej republiky možné nie je. Rozhodovanie však vždy prebieha na príslušnej úrovni. To znamená, že nie je možné napr. reformovať systém sociálneho zabezpečenia na úrovni samosprávy alebo na úrovni samosprávy zakázať výrobu jadrovej energie.

    Ďalším problémom je záväznosť výsledkov referenda. Ústava dnes v čl. 98 ods. 2 stanovuje, že návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon. Tu však narážame na problém hlasovania v parlamente. Pokiaľ sa nechceme dotknúť - a ja verím, že sa nechceme dotknúť - spôsobu výkonu poslaneckého mandátu, jednoducho nie je možné donútiť poslancov parlamentu, aby hlasovali v súlade s prijatým výsledkom hlasovania v parlamente. Poslanci hlasujú podľa svojho vedomia a svedomia a nie je možné im v súvislosti s hlasovaním udeľovať príkazy, dokonca nejakým spôsobom vymáhateľné, v tomto prípade, že má byť výsledok vyhlásený parlamentom rovnako ako zákon, musí sa na tom parlament uzniesť, čo je ďalšia prekážka pri dosahovaní reálneho výsledku hlasovania v referende, čo je ďalšia prekážka na ceste k občianskej demokracii.

    Zdá sa, že pri uvoľnení referenda z hľadiska povinného kvóra by bolo potrebné upraviť aj túto oblasť povedzme vyhlasovaním výsledkov referenda formou zákona automaticky v Zbierke zákonov a pod.

    Ďalšou otázkou, ktorú by bolo treba v tejto súvislosti riešiť, je otázka spustenia referendovej procedúry a prípravy samotného referenda. Prípadne zvážiť zavedenie povinnosti uskutočniť referendum výlučne v deň celoštátnych volieb, či už parlamentných, samosprávnych, prezidentských, alebo do Európskeho parlamentu. Spojenie volieb a konania referenda ušetrí nemalé finančné prostriedky.

    Ďalšou otázkou by bolo zváženie potreby či nutnosti kontroly ústavnosti referendovej otázky v prípade, že neporušuje spomínané medzinárodné dohovory. Je tu tiež potrebné mať na pamäti istý balans, rovnováhu s funkčnými mechanizmami zastupiteľského systému. Ak napr. parlament na základe predloženej petície, to znamená na základe istého spoločenského tlaku, schváli legislatívny návrh, to znamená, iniciatívne schváli legislatívny návrh, ktorého sa malo referendum týkať, mal by mať možnosť petičný výbor referenda svoj iniciatívny návrh stiahnuť preto, že sa podarilo dosiahnuť už len petíciou to, o čo sa iniciátori snažili prostredníctvom referenda. A takisto v opačnom prípade by mal mať parlament možnosť vypracovať svoj vlastný protinávrh. Voliči by tak mali možnosť hlasovať za návrh iniciátorov referenda na jednej strane alebo za návrh alebo protinávrh parlamentu na strane druhej.

    V prípade zrušenia povinného referendového kvóra by bolo zároveň potrebné upraviť aj konanie tzv. miestneho referenda, myslím, že to kolega Martvoň už spomínal, teda referenda na lokálnej úrovni.

    Poslednou, ale nie určite, nie konečnou otázkou je otázka úpravy volebného systému. Pokiaľ chceme uvoľniť podmienky pre prijímanie výsledkov v referende, je otázka už vyššie spomenutého citlivého nastavenia rovnováhy medzi mechanizmami zastupiteľského systému a priamej občianskej demokracie, čo je samo osebe dosť komplexná otázka.

    Nechcem ísť do ďalších a ďalších detailov, cieľom môjho vystúpenia bolo iba toľko.

    Poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita podporuje teda tento návrh, ktorý predložili poslanci z klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, podporujeme uvoľnenie podmienok, zrušenie povinného kvóra pre platnosť referenda, ale navrhujeme riešiť túto problematiku komplexne, to znamená, že okrem tohto jedného ustanovenia ústavy navrhujeme, aby bola zmena komplexná vrátane zmeny a doplnenia zákona o spôsobe vykonania referenda. Výsledkom by malo byť to, aby sa zamýšľaná zmena aj dostala do života a mohla byť tak reálne uplatňovaná.

    Naším spoločným cieľom, poslanci z klubu OĽaNO, by malo byť prinavrátenie dôvery občanov k politike, k politikom, posilnenie demokratického charakteru nášho štátu a intenzívnejšie zapojenie našich spoluobčanov do rozhodovania o správe vecí verejných.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A dávam slovo pánovi poslancovi Matovičovi, nech sa páči.

  • Juraj, jako ďakujem viac-menej za podporu, len trochu ma mrzí, že, a trpí tým aj kolega tvoj Chren, že ale možno to máte nejako v genetickom kóde zapísané, že vždy tie vaše vystúpenia musia začínať takými osobnými útokmi alebo takými arogantným výstupom na začiatku a potom trošku stratí váhu to, čo hovoríte následne. Takže ja si myslím, že by ste si to mohli odpustiť a bolo by to omnoho zaujímavejšie, ale možno to nedokážete.

    Ale aj teda každopádne ti odporúčam, aby si si naštudoval, aký je rozdiel medzi plebiscitom a referendom, lebo veľakrát si spomenul plebiscit, plebiscit, plebiscit. Na Slovensku bol plebiscit v roku 2004 o vstupe do Európskej únie, ale nebol to plebiscit a je tam dosť zásadný rozdiel medzi plebiscitom a referendom. Potom, keď si to naštuduješ, tvoje slová dostanú trošku inú váhu.

  • Ďakujem pekne. Ja budem sa snažiť byť iba čisto v odbornej rovine. Pán poslanec Miškov, v podstate dá sa s vami súhlasiť alebo dokonca môžem aj s vami súhlasiť, asi je to prvýkrát v tomto parlamente, že súhlasím s vaším klubom, ale v tomto prípade môžem súhlasiť, že možno by bola tá cesta na zníženie kvóra referenda, dokonca mám pocit, že v minulosti to navrhovala už aj naša pani podpredsedníčka, pani Renáta Zmajkovičová. Mne ako to zníženie kvóra referenda, čo ste aj vy spomínali, sa zdá byť cesta a možno na zvýšenie tej účasti, alebo teda na úspešnosť toho referenda.

    Čo sa týka účasti ľudí na referende, vidím tam asi jedno také riešenie. Nakoľko ľudia majú iné starosti, ako chodiť na referendum, ale mne sa páči riešenie typu a la Belgicko alebo a la Cyprus alebo Austrália - a to je povinná účasť na referende. Alebo možno by sa to dalo iným spôsobom, pokiaľ to nechceme dávať ako povinnú účasť, možno ísť cestou nejakej daňovej odpočítateľnej položky pre tých, čo sa zúčastnia na referende. Motivácia a spôsoby sú, samozrejme, k dispozícii, ale aj bez toho, že by sme znížili dôležitosť toho referenda ako takého. Čiže ja som toho názoru, že tá dôležitosť toho referenda, aby bolo iba v kľúčových rozhodnutiach, ktoré sa týkajú budúcnosti štátu, by mala byť zachovaná, a tak, už ako som povedal, aj kvôli tomu, aby to potom nezneužívali nejaké separatistické hnutia alebo extrémisti na Slovensku, ktorých máme z rôznych spektier plno.

    Čiže z tohto dôvodu dovolím si povedať, že sa dá diskutovať podľa môjho názoru, už aj SMER to v minulosti otváral, túto diskusiu, ohľadom témy zníženia kvóra referenda, ale tento návrh, ako je urobený, myslím si, že to práve týmto spôsobom nerieši.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Miškov, všetci, ktorí sme tu, si veľmi vážime akékoľvek princípy občianskej zastupiteľskej demokracie, ale dovoľte mi na margo vášho príspevku pripomenúť, že vy ste boli tí, ktorí vykopávali otvorené dvere, a vďaka vášmu referendu, ktorým ste obrali slovenských občanov o viac ako 7 mil. eur a nie v prospech cieľov občianskych alebo spoločenských, ale v prospech cieľov vlastných politických.

  • Ďakujem za slovo. Neviem, či som dobre počúval, ale neviem presne, čím vykopávame otvorené dvere. Referendum v takom stave, v akom je, je fakticky neuplatniteľné, a pokiaľ viem, nikto to doposiaľ ešte nezmenil, ani sa o to nepokúsil. Čiže tie dvere, asi som zle, zle fakt počúval.

    Hovorili ste o nejakých zneužívaniach referenda. Mne sa páči, že pomenúvate tie problémy, ktoré môžu nastať. My sme spravili ten krok A a dali sme návrh, ktorý má umožniť ľuďom reálne vykonávať ich ústavné právo na participácie výkonu štátnej moci.

    Ak som správne pochopil, SaS principiálne súhlasí s návrhom, rada by však upravila niektoré detaily. Mne sa niektoré veľmi páčia, návrh pána Sulíka bol podľa mňa veľmi dobrý. Iné podľa mňa vyrieši až aplikačná prax, prípadne Ústavný súd, tak ako to robil doteraz, vo svojej rozhodovacej činnosti pomenoval referendum tak, aby ho pomenoval alebo definoval referendum ako nevyhnutnosť účasti ľudí na rozhodovaní o verejných veciach.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Miškov, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Len veľmi krátko na pána poslanca Matoviča, pána Kadúca. Ja som to myslel s tým vykopávaním otvorených dverí tak, že počuli ste naše podporné stanovisko poslaneckého klubu SaS a Igor vo svojej úvodnej reči spomenul, že nešiel rokovať so žiadnymi inými poslaneckými klubmi, lebo jednoducho a priori predpokladal, že takýto návrh jednoducho žiadna iná politická strana okrem vašej, alebo hnutia, alebo toho klubu, čo ste, nepodporí.

    No, nuž ja som to Igorovi chcel vyvrátiť a myslím, že som to dostatočne vyvrátil v mojom príspevku, pretože my naozaj podporíme tento návrh. A keby Igor prišiel pred schôdzou za poslaneckým klubom SaS a požiadal by o podporu, tak by tú podporu dostal. Čiže to som myslel tým vykopávaním otvorených dverí a možno tá moja reakcia bola trochu ironickejšia, tak sa Igorovi za to ospravedlňujem, ale trochu ma to nahnevalo.

    Ďakujem.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Viskupič, nevidím ho v sále, stráca poradie.

    Nech sa páči, pán poslanec Šebej, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, kolegovia, kolegyne, na rozdiel od všetkých predchádzajúcich rečníkov ja s návrhom na zníženie alebo zrušenie kvóra pre platnosť referenda zásadne a hlboko nesúhlasím a vysvetlím prečo.

    Zároveň považujem za potrebné povedať, že necítim od predkladateľov žiadny zlý úmysel. Ja cítim úprimnú snahu akosi odovzdať viacej, viacej rozhodovacej moci do rúk ľudu. Ale teraz vysvetlím, prečo to považujem za nebezpečný nápad bez toho, aby som akokoľvek pohŕdal schopnosťou a právom ľudu rozhodnúť.

    V čo však neverím, je štatistické chápanie reprezentatívnosti a najmä štatistické chápanie legitimity. Legitimita je oprávnenosť rozhodnutia, nie legalita, legitimita - oprávnenosť rozhodnutia.

    Možnože by bolo fajn, keby sme sa vrátili trošku v histórii a povedali si, že prečo ten spor okolo ľudového hlasovania, okolo plebiscitu, okolo referenda je vlastne neuzavretý, neskončený. Veľmi často počúvam argument, že vo Švajčiarsku to funguje. Lenže Švajčiarsko je čosi, čo sa volá prípad sui generis. Švajčiarsko je prípad, ktorý je neopakovateľný, lebo do švajčiarskeho systému rozhodovania je zapísaná história od 13. storočia, história rozhodovania sprostredkovaného v tých jednotlivých mestských, miestnych a kantonálnych komunitách, kde sa názor proste mužov v nejakej obci prejavil spoločným hlasovaním niekde na námestí alebo nádvorí a oni poslali svojho reprezentanta, aby za nich tam ad referendum proste vyjadril, vyjadril svoj názor na vyššej úrovni.

    Jediný spôsob, ako replikovať švajčiarsky politický systém, je zopakovať si švajčiarske dejiny, celé stáročné. Inak to nejde, nebude fungovať a v žiadnej inej komunite ľudí by to nefungovalo. Opakujem znovu, Švajčiarsko je prípad sui generis, podobne ako švajčiarska neutralita je prípad sui generis. Švajčiarska neutralita má tiež už stáročia a je to neutralita, ktorá je ozbrojená. Všetci dospelí švajčiarski muži sú vojaci a majú doma zbrane. To len bokom na, teda ako poznámku k Švajčiarsku. Švajčiarsko nemôže slúžiť ako príklad nanič, akurát na to, že je to banka sveta a môžu si všeličo dovoliť.

    Ale možno sa treba vrátiť k ľudovým hlasovaniam ešte ďalej. Ako posledné referendá, ktoré v mojom srdci našli svoje miesto, ako sa mi páčili, sa odohrávali v antickom Grécku, v starých Aténach, kde sa muži museli zhromaždiť na agore, na námestí, keď rozhodovali o závažných veciach verejných, napríklad o tom, či Atény pôjdu do vojny, alebo nie, a hlasovali o tom s tým, že za to hlasovanie prevzali zodpovednosť osobnú, a to takým spôsobom, že kto hlasoval za, do tej vojny išiel ako vojak. To sa mi páči, čokoľvek iného sa mi nepáči.

    Keď otcovia zakladatelia, ja mám na mysli mužov ako Thomas Jefferson, John Adams, James Madison, John Jay, debatovali o ústavnom základe Spojených štátov, tak hlavné, čoho sa báli, povedané slovami Jamesa Madisona, bola tyrania väčšiny. Lebo väčšina nie je múdra. Nikde v štatistickej väčšine sa neskrýva ani štipka múdrosti. Tým nechcem znižovať v podstate väčšinovú demokraciu. Ja len hovorím, že hľadať múdre rozhodnutia v štatistickej väčšine je hrubé nedorozumenie.

    Preto Spojené štáty na úrovni svojho ústavného systému únie, teda všetkých štátov, Spojených štátov ako takých, žiadne referendu nepoznajú. A nepoznajú referendum na úrovni celoštátnej ani iné staré demokracie a veľké demokracie. Ani Nemecko nepozná na celoštátnej úrovni žiadne referendum a hneď poviem z akých dôvodov.

    Ale vrátim sa k iným historickým referendám, aby som vám ukázal, že, alebo nie. Najprv sa začnem zaoberať argumentami, ktoré použil predkladateľ pán kolega Matovič. Príkladmi zo slovenskej histórie, čerstvej, lebo tak dovtedy sa na Slovensku žiadne referendá nekonali, prvé sa konalo v roku 1994 z iniciatívy veľkého politika menom Ján Ľupták a otázka v tom referende znela: "Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?" Neprišlo ani 20 % voličov, ale keby to referendum sa stalo neexistujúcim kvórom platné, tak by sa, dámy a páni, nestalo vôbec nič, pretože každý, kto by v dražbe niečo kúpil, by doniesol papier, že si peniaze požičal z banky alebo odniekiaľ inakade. Predsa to bol hrubý nezmysel a útok na zdravý rozum, prvé slovenské referendum.

    Druhé slovenské referendum, bolo to zmarené referendum, slávne, z 24. mája 1997. Vtedajší poslanec Ivan Šimko prišiel s geniálnym nápadom, že my Slováci si máme voliť prezidenta priamo, lebo už nejakú dobu bol zastupujúcim prezidentom ďalší veľký politik Vladimír Mečiar.

    Dovolím si osobnú odbočku. Ja som mu osobne vtedy povedal, Ivan, to nie je dobrý nápad, lebo my sme parlamentná demokracia, kde prezident zastáva prevažne, by som povedal, reprezentatívnu a symbolickú funkciu, len čiastočne kontrolnú a nepožaduje to mieru legitimity, ktorú dáva ľudové hlasovanie, a je to cudzí prvok v parlamentnej demokracii. Ale on si povedal, že mobilizujeme tým proste protimečiarovskú opozíciu. Vyzbieralo sa vtedy 521-tisíc podpisov a na svete bola referendová otázka.

    Na to vládna moc reagovala ďalšími tromi totálne perfídnymi otázkami o našom vstupe do Severoatlantickej aliancie. Tie otázky zneli: "Ste za vstup Slovenskej republiky do NATO?" Čo ešte, prosím, bola otázka, ktorá je, považoval by som ju za legitímnu, lebo to je vážne rozhodnutie. Ale nasledovali dve ďalšie otázky, ktoré podsúvali čosi, čo v skutočnosti nikdy nebolo na stole, aby sa ovplyvnila odpoveď na tú prvú otázku. Tá druhá znela, že: "Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej republiky?" Nikto nám nikdy žiadne jadrové zbrane pod nos nestrkal, naozaj nikto a doteraz nám ich ani nestrčil. A tá tretia bola, že: "Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území Slovenskej republiky?" Ani to nám nikto neponúkal. Neponúkal. To referendum bolo nakoniec zmarené vtedajším ministrom vnútra, lebo proste niekde sa distribuovali štyri otázky, niekde tri otázky. Prišlo len 10 % oprávnených voličov.

    Keby ale bolo zrušené kvórum, tak tých 10 % by fakticky zablokovalo naše členstvo v Severoatlantickej aliancii. No to by bola veľká radosť v malom domčeku!

    Potom bolo referendum v roku 1998, ktoré už Igor Matovič spomínal, jednalo sa o privatizáciu, opäť bolo to iniciované HZDS. Jednalo sa o neprivatizáciu Západoslovenských energetických závodov, Stredoslovenských, Východoslovenských, plynárenského priemyslu, Slovenských elektrární, Transpetrolu. No, ja na rozdiel od kolegu Matoviča si nemyslím, že je takým požehnaním pre štát vlastniť takéto podniky. Práve naopak, ony naozaj fungujú iba tam, kde sú vlastnené súkromnými korporáciami.

    Existuje na to milión dôkazov a prosím, nemenujte mi pološtátne alebo štátne giganty Gazprom alebo Ruhrgas, alebo podobne, leto to je, to je veľmi netypické a ony fungujú dosť neefektívne.

    To referendum bolo neplatné. Ak by nebolo neplatné, mali by sme značné problémy, by som povedal, keby tie podniky neboli privatizované.

    Referendum z 11. 11. 2000, no to je závažná vec. Znovu to iniciovali HZDS a SNS, ktoré boli presne dva roky predtým porazené vo voľbách, a tá otázka referendová znela: "Ste za to, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na ústavnom zákone, ktorý by znel: Volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky zvolenej v roku 1998 sa skončí dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa vykonajú do 150 dní od vyhlásenia výsledkov referenda?" Špinavý trik. Pokus použiť manipulovanú vôľu ľudu na skrátenie volebného obdobia. Opakujem znovu, špinavý trik.

    Prišlo 20,03 % občanov a referendum nebolo platné. Keby bolo platné, tak sa urobí precedens, že kedykoľvek si, a platilo by to, čo ste si povedali vy, že zrušíte kvórum na referendum, kedykoľvek by nejaká skupina aktivistov, nejakí lobisti, ktorí dokážu dostať k referendovým urnám 5 % obyvateľov, mohli zrušiť výsledky volieb. Úplne by sa rozrušil náš politický systém a krajina by sa stala prakticky neovládateľná, lebo by sme žili od referenda k referendu. To by bolo také požehnanie? Mne sa zdá, že nie.

    Ďalšie referendum bolo úspešné. Aj to spomínal pán kolega Matovič. 17. 5. 2003, to je referendum o vstupe do Európskej únie. To je jediné platné referendum, čo sme boli. Aj tam prišlo iba 52,15 % oprávnených voličov, 92,46 % tých, čo sa zúčastnili, boli za. K tomu by som povedal toto.

    Prečo bola tá účasť taká nízka? Jednoducho preto, že tá zložitosť toho, že byť a nebyť v Európskej únii, bola väčšine ľudí absolútne cudzia. Oni nechceli byť obťažovaní možno tou otázkou, lebo ich to nezaujímalo až tak, hoci to bolo existenčné rozhodnutie, hoci to bolo rozhodnutie, vstupom do Európskej únie to bolo rozhodnutie, že sa vzdávame časti našej suverenity, že tento parlament stráca, by som povedal, právomoc rozhodovať vo veľkej časti proste toho legislatívneho priestoru, lebo preberáme automaticky pravidlá proste z vyššieho nadnárodného celku. Ale, prosím, toto referendum bolo platné. Ja som spokojný, že bolo platné. A som rád, že bolo potrebné kvórum viac ako polovica oprávnených voličov, pretože takéto rozhodnutia nemá robiť tretina ani štvrtina, ani pätina obyvateľov.

    V tejto súvislosti vám chcem povedať, že bol okamih, keď malo byť referendum. Malo, lebo o tom bolo jednoduché rozhodnúť v čase, keď sa delilo Československo, vtedy malo byť referendum. Pretože ono sa rozdelilo legálnym spôsobom z rozhodnutia parlamentov a federálna ústava vtedy inštitút referenda nepoznala. My sme sa pokúšali dať pre tieto prípady, len pre tieto prípady, v tom období 1990 až ´92, bol som pri tom, do federálnej ústavy inštitút referenda. Václav Havel aj doniesol do parlamentu návrh päťbodový, proste zmeny ústavy. Kvôli úplne malicherným a hlúpym konfliktom medzi jednotlivými poslaneckými klubmi to neprešlo.

    Ja nehovorím, že samo osebe rozdelenie republiky neprinieslo nič pozitívneho, ale bol to okamih, lebo to bola jednoduchá vec, chceme žiť spolu, alebo nie? Keď bolo podľa mňa legitímne opýtať sa ľudu, vtedy sa politická trieda ľudu neopýtala. Ale opakujem znovu. Toto sú unikátne okamihy v histórii, keď sa treba opýtať celého ľudu. Ľudu. Ľud netreba zaťažovať parciálnymi zložitými problémami, kde politici zneužívajú v podstate informačnú asymetriu, že oni sú nositeľmi všetkých informácií a, bohužiaľ, väčšina ľudí nemá ako mať to penzum informácií.

    Ja na rozdiel od mnohých mojich, ináč rovnako zmýšľajúcich kolegov, proste som sa tak vcelku smial na referendách o Lisabonskej zmluve. Čítali ste Lisabonskú zmluvu? Ja dám ruku do ohňa za to, že v tejto snemovni, z nás 150, keď je 15 takých, čo ten hrozný, zložitý, príšerný, nečitateľný text čítalo, tak si dám odrezať ruku! Alebo si dalo tú námahu, že vie presne, čo je kde. Má to byť text, podľa ktorého žije celá naša Únia, a svojím spôsobom aj žije, ale toto odovzdať do ruky ľudu na rozhodnutie je, by som povedal, perfídnosť, lebo, preboha, tá otázka je príliš zložitá na odpoveď "áno", "nie". Toto bol okamih, keď sa nemali parlamenty proste striasť svojej zodpovednosti. Ja si aspoň myslím. Okej, ale to bola len odbočka.

    Ďalšie referendum v roku 2004 bolo opätovne tentokrát iniciované kolegami zo SMER-u tiež o skrátení volebného obdobia. Opäť neplatné pre svoju účasť. Opakujem znovu, myslím si, že to je nepoctivý trik, ako jednoducho zasiahnuť do periodicity volieb a ako taký nepovažujem to za legitímne a bol by som rád, keby táto tradícia referend o skracovaní volebného obdobia na Slovensku definitívne skončila. Je to nepoctivé.

    To sú všetky naše referendá. A teraz sa dostávam k referendám omnoho slávnejším, ako sú tieto.

    V modernej dobe prvý, kto použil celoľudové referendum, teda obrátil sa na ľud ako taký v plebiscite, bol Napoleon Bonaparte 7. februára 1800. Vtedy sa nechal potvrdiť ako prvý konzul Francúzska, to už je len maličký krôčik k cisárstvu, dovtedy to bola republika. On sa nechal potvrdiť ako prvý konzul Francúzska s rozsiahlymi právomocami, pričom vo Francúzsku vtedy nežilo toľko ľudí, čo teraz, však áno, ale žilo tam dosť a bola obrovská účasť a 3 011 007 ľudí povedalo áno a iba 562 povedalo nie. Toto referendum bolo prvým krokom k tomu, že následne 20 rokov bola Európa rozbitá v dobyvačnej vojne proste napoleonskej. Tú moc mu dal do ruky ľud z vlastnej vôle a krvavo za to zaplatil, a nielen francúzsky ľud, ale celá Európa.

    Dostávam sa k ďalším významným referendám. To ďalšie významné referendum, ktoré považujem za potrebné spomenúť, sa konalo v roku 1934, 25. marca, v Taliansku. Bolo to Mussoliniho referendum. Mussolini, samozrejme, prepáčte, kolegovia, tú paralelu, nechcem vám podsúvať nič takého, ale bol očarovaný inštitútom referenda, ľudom, ktorý vyjadrí svoju vôľu, samozrejme, podľa neho. On zostavil proste listinu členov komory zástupcov a to už bola vtedy vláda jednej strany, kandidátka Národného frontu, mimochodom Národný front je pôvodne teda fašistická idea, aby bolo jasné, to je ako, naozaj je, a myslím fašistická v zmysle talianskeho fašizmu. Tak zostavil takú listinu a dali si ju potvrdiť v niečom, čo nazval druhým referendom o fašizme. Fašizmus vtedy bol používaný ako označenie, by som povedal, štátneho poriadku sui generis, proste zvláštneho štátneho poriadku.

    Slovo fašizmus pochádza od zväzkov "fasci di combattimento", proste zväzy bojové, zväzky bojové. To boli tie úderky proste chrapúňov, násilníkov a ozbrojených darebákov, ktorí terorizovali Taliansko jednoducho celé roky a od nich, od týchto zväzkov sa odvodil názov fašizmu a bolo to nesmierne populárne ľudovo.

    V tomto referende o fašizme bolo oprávnených voličov 10 433 536 Talianov, prišlo z nich 10 041 997, čo bolo 96,2 % oprávnených voličov. Z nich 99,84 % - nič vám to nepripomína, ktorí ste starší? - hlasovali áno, nie 0,15 % a 0,01 % hlasov bolo neplatných.

    Ja neviem, taliansky ľud môžte považovať za múdry alebo hlúpy, taliansky ľud nie je ani hlúpejší, ani múdrejší ako náš ľud, alebo český ľud, alebo nemecký ľud. Proste, keď či už Pán Boh, alebo evolúcia proste rozdeľovala ľudský intelekt, urobila tak podľa Gaussovej krivky a hlúposť aj múdrosť sú rozdelené absolútne spravodlivo po celom svete, verte mi. Ale toto bol ľud zneužitý pre potreby diktátora a tiež za to krvavo zaplatil. Ľudová vôľa zneužitá, preto sú referendá tak nekonečne populárne.

    A teraz vám poviem, prečo Nemci nemajú vo svojom ústavnom systéme žiadne referendum. Príčinou toho sú štyri Hitlerove referendá. Ja vám ich vymenujem, aby sme sa tak trošičku vrátili v histórii, lebo to má zmysel. Ja viem, že poviete mi sto argumentov, prečo nemám pravdu, ale ja, prepáčte, priatelia, ja sa budem smiať.

    12. novembra 1933 Hitler požiadal, aby ľudia, ľud ratifikoval stiahnutie sa Nemecka zo Ženevskej mierovej konferencie a zároveň vystúpenie Nemecka z Ligy národov. 96 % Nemcov prišlo hlasovať, z toho 95 % povedalo áno. Tejto kriminálnej hovadine povedalo áno, pretože boli totálne zblbnutí vrieskajúcim führerom a fanglami v obrovských davoch na námestí. By ste neverili, ako sugestibilná vie byť väčšina, nielen jednotlivci, aj väčšina. Dokonca z 2 242 väzňov v tom čase tábora v Dachau 2 154 hlasovalo za. Je to sranda, že? Úžasné.

    19. augusta 1934, po tom, ako zomrel Hindenburg, nemecký prezident, si Hitler nechal potvrdiť svoju uzurpáciu moci v referende. Nechal sa schváliť ako führer kancelár. 95-percentná účasť, 90 % za, to bolo 38 mil. ľudí, čo boli za. Schválili si Hitlera ako svojho kancelára. Pričom osemnásť mesiacov predtým v legitímnych parlamentných voľbách, neverím, že vtedy sa v Nemecku, nech už si myslíme o Nemecku čokoľvek, v Nemecku vo voľbách podvádzalo, dostali nacisti iba 17 mil. hlasov, čiže 44 %. V tom okamihu sa stal Hitler neobmedzeným vládcom Nemecka z ľudovej vôle v referende.

    29. marca 1936 bolo tretie Hitlerove referendum. Ako viete, Versaillská zmluva, ktorou sa ukončila prvá svetová vojna, nebola voči Nemecku práve spravodlivá ani ohľaduplná a urobila z Porýnia demilitarizovanú zónu a Hitler si nechal schváliť, že pre Nemecko táto demilitarizovaná zóna neplatí a že vojensky môže obsadiť Porýnie. Účasť bola 99 %, z toho 98,8 % za.

    Štvrté Hitlerovo referendum bolo 10. apríla 1938, a to si on ľudom nechal potvrdiť anschluss, teda zabratie Rakúska.

    Priatelia, tieto štyri Hitlerove referendá boli schodíkmi na ceste k druhej svetovej vojne. Vy si myslíte, že to bolo také požehnanie, pričom rozhodol ľud veľkou väčšinou? Nebolo znížené kvórum pre rozhodovanie. Prišli skoro ako jeden muž. V tom čase by ste v Nemecku napočítali ľudí, ktorí si súkromne potichu mysleli niečo iné, by ste ich napočítali dosť málo, hŕstku. Ešte stále si myslíte, že v ľudovej väčšine je skryté také požehnanie a taká miera legitimity? Ja si to nemyslím.

    Teraz poviem ešte jednu vec, ktorú považujem za potrebné povedať, opakujem znovu, vôľa ľudu musí nájsť svoje vyjadrenie. Ľudu, vôľa ľudí, ľud je abstraktum, musí nájsť svoje vyjadrenie v politickom systéme. Ale to je kontradikcia medzi zastupiteľskou a priamou demokraciou.

    Zastupiteľská demokracia skladá medzi meritórne rozhodnutia a nápad zložitý proces, ktorý je plný toho, čo nazývajú Američania "checks and balances", proste "brzdy a protiváhy". To je systém, ktorý mnohonásobnou spätnou kontrolou odďaľuje v legislatívnom procese rozhodnutie a v podstate, by som povedal, nedokáže zabrániť ani tým najväčším hlúpostiam, ale predsa len tvorí istú brzdu.

    Z modernej histórie možnože stojí za spomenutie ešte jeden štát, ktorý je neporovnateľne bohatší ako Slovenská republika, nie je to štát, je to iba štát únie, je to americký štát Kalifornia. Odporúčam vám prečítať si v článku Economist, teda v časopise Economist spred troch rokov, z 2009, dá sa to nájsť, článok o Kalifornii ako štáte, v ktorom zlyhala vláda. Tá vláda zlyhala na základe dvoch vecí. Kalifornia je neovládateľný štát. Kalifornia je štát zmietaný vplyvnými lobistickými skupinami na ľavicovej aj pravicovej strane, pričom na zmenu daňových zákonov, na zvýšenie daní a tak ďalej je potrebné v oboch komorách kalifornského parlamentu, proste je potrebná ústavná väčšina, teda kvalifikovaná väčšina, ale kde je možné usporadúvať stovky a desiatky referend o čomkoľvek.

    Pôvodne inštitút referenda v Kalifornii zaviedol kalifornský guvernér asi pred sto rokmi, v 1911, kalifornský guvernér Hiram Johnson. Vtedy sa to zdalo byť dobrý nápad. Kalifornia mala 3,4 mil. obyvateľov a proste väčšinou ťahali za jeden povraz a rozumné rozhodnutia prijímali až do istého času. A vtedy sa roztrhlo vrece s referendami, v modernej dobe, a séria referend znemožnila vlastne príjmy štátneho rozpočtu, skoro si zrušili dane a, by som povedal, dostali Kaliforniu referendami, referendami dostali Kaliforniu nieže na prah, za prah štátneho bankrotu. A ja neviem, čo už sa, či už medzitým Kalifornia prijala nejakú novú ústavu pre seba ako štátu únie, alebo nie, pravdepodobne je to v procese, ale toto je ten dobrý príklad, ako sa referendá nemajú nadužívať ani zneužívať.

    Skrátka a dobre, pre to všetko, čo som povedal, a nechcem naozaj zabiehať do teoretických diskusií, ktoré viedli už celé, pred dvesto rokmi, ľudia ako Edmund Burke alebo Thomas Hobbes, alebo Jean Jack Rousseau, nechce sa mi do toho zabiehať, lebo to je príliš akademická debata. Ale verte mi, nie ste prví, ktorí si lámu hlavu nad ľudovou participáciou na rozhodovaní. Nie je to ľahký problém, nie je to banálny problém. A neviním vás z toho. Ja vám nekladiem za vinu, že chcete zvýšiť participáciu ľudu na rozhodovaní. Ja len vám vravím, že znížiť kvórum pod päťdesiat, ja dokonca ani nechcem zrušiť inštitút referenda ústavou, hoci by som to považoval za rozumné, a ponechať ho tam.

    Ja by som považoval za rozumné ponechať referendum len pre rozhodovanie o naprosto najvážnejších veciach, ako je spájanie sa s iným štátom a rozdeľovanie sa s iným, vystupovanie zo súštátia iných štátov.

    Nepokúšam sa o to. Ja vám len hovorím, že tento nápad zrušiť kvórum pre platnosť referenda nie je dobrý nápad a mal by fatálne dôsledky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami ôsmi páni poslanci.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Martvoň, už som uzatvorila možnosť. Aj pán poslanec Hlina.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, ôsmi. Nebudeme to naťahovať. Skončila...

  • Reakcia z pléna.

  • Skončila som možnosť.

    Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Šebej, mne sa páči inštitút referenda, nie som s tým ale oslepený. Páči sa mi to, možno ako aj vám z hľadiska tej historickej, ako to bolo v antike. Aj by som bol zástancom referenda, kebyže vieme nájsť techniku, ktorá by odstránila moje obavy, aby, lepšie povedané, negatíva, ktoré vlastne to referendum ukrýva v sebe a ktoré ste vy veľmi dobre a podrobne z historického hľadiska aj nám ukázali a posvietil na to.

    Prvý taký, že populizmus a politika, že referendum je náchylné na to, aby sa politicky zneužilo alebo nejakým(nejakou) sugestívnou kampaňou na vlnách populizmu sa presadilo to, čo by v demokratickej spoločnosti nebolo normálne.

    Druhá je tyrania väčšiny, na ktorú ste tiež poukázali. Dobre si pamätáme ešte časy, keď tu HZDS dostávalo neskutočnú podporu vo voľbách, pritom to bol skoro nejaký štátny terorizmus, však vieme, čo všetko sa dialo, aká divoká privatizácia bola. A predsa len v ´98 vo voľbách stále bola najúspešnejšou parlamentnou stranou.

    A po tretie, komplikované otázky, ktoré neviem, ako vysvetlíme spoločnosti, keď na to nie je možnosť a v kampani môžu ovládať politické strany alebo finančné skupiny.

    My sme tu už zaviedli inštitúty, ktoré nepochádzajú z nášho právneho systému, ako ombudsman, a tak sa aj ujal. To proste ten inštitút nemá až taký význam. Priama voľba sudcov, prokurátorov, tiež by bolo dobré, ale v sterilnom prostredí to sa môže uskutočniť, ale nie na Slovensku. My nemáme na to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, ďakujem za veľmi naozaj odborný a kultivovaný prejav, z ktorého aj som sa veľa dozvedel, a musím povedať, že ale trošku ma zaskočilo, netušil som o vás, že ste až tak veľmi elitársky.

    Možno, chcem sa spýtať v tej, možno je to jedna z tých vlastností toho konzervativizmu, ale mám problém, že trošku vám naozaj uniká taký veľký fundamentálny trend, ktorý dnes v politike všade na svete prevláda, a to je taký ten posun od tej zastupiteľskej madisonovskej demokracie k demokracii priameho typu - jeffersonovskej.

    Voliči sú dnes oveľa lepšie informovaní než kedykoľvek predtým. Voličská účasť síce klesá, ale tí, ktorí k voľbám chodia, dnes máme spravodajské televízie, máme relácie, máme prístup k informáciám, máme internet, tí majú stále viac a viac informácií. Navyše aj vďaka tomu v podstate každá jedna inštitúcia, to už nie je jeden prvý moderný politický škandál, ako aféra Watergate, už skoro každá jedna inštitúcia, rezort, politická strana prešla škandálmi a jednoducho dôvera voči politikom a voleným zástupcom výrazne klesá.

    Nedávno som videl nejaký prieskum verejnej mienky, politici sa umiestnili ako najnedôveryhodnejší, za prostitútkami a policajtmi. A ja sa jednoducho obávam, že ak tento trend nebudeme akceptovať, a môžme postupne, pozorne, rozumne a gradualisticky, tak bez ohľadu na to, čo si budeme myslieť, jednoducho by to už dnes nebolo ani demokratické, ani správne. A nakoniec by nás voliči možno aj tak vymenili, pretože oni už dnes nechcú len sedieť v hľadisku, chcú sa čím viac, čím ďalej, tým viac stále zapájať priamo do toho zápasu, do tých pretekov.

    A mám pocit, že aspoň čiastočne by sme mali začať uvažovať o tom, ako vyjsť tejto požiadavke...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Takisto ma veľmi zaujal tento historicko-filozoficko-politologický diskurz do histórie 19., 20. storočia v referendách, čo ma však zarazilo, sú dva momenty. Prvý je argumentácia ohľadom účasti a výsledkov referenda v dvoch zločinných systémoch.

    Myslím si, že vystavaná argumentácia mala ambíciu osvetliť problém alebo rozpor medzi výkonom zastupiteľskej demokracie a nejakých inštitútov priamej demokracie. Ak sme teda vraveli o Hitlerovom, o Hitlerových štyroch referendách, ja sa pýtam, pán poslanec, akým spôsobom bol Hitler zvolený a či náhodou problém, ktorý ste hovorili, ktorý si hovoril aj ohľadom vykonania referend, neobsahuje a nekríva demokracia ako taká.

    Tým pádom platí, že aj v demokratickom systéme, kde nie je nastavený, a v tom čase nebol v Nemecku dobre nastavený systém, si ho pomenoval brzda protiváh, keď je z Ameriky, bol demokraticky zvolený tyran. A demokraticky zvolená tyrania je chybou v systéme a na základe toho sa aj potom uplatnené inštitúty, referendá, štyroch referend, prejavili tak, ako bolo opísané. Myslím si, že ak je vykonávané referendum v neslobodných podmienkach, tak potom tento argument celkom nesedí.

    Ďalej ma zarazilo, ale pre krátkosť času poviem v rozprave. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Šebej, až na časť o fašistickom režime bol ten prednes zrozumiteľný, odborný, vecný a celkom sa mi páčil.

    K tej legitimite ma zaujíma, myslíte si, že súčasný stav alebo súčasní poslanci sú legitímni, teda oprávnení, ak si odmyslíme legalitu, ak je tu trend znižovania dôvery v parlament, kedy sa to pohybuje na úrovni 20 %. Tým dopĺňam pána poslanca Chrena. To znamená, štyria z piatich občanov neveria parlamentu. Tá legitimita je tu žalostná.

    Padli tu nejaké otázky. Ja budem mať tri otázky na vás, ak je to možné.

    Tou prvou je, myslíte si, že tento trend je únosný - znižovanie legitimity a dôvery v parlament? Ja si myslím, že nie. Som rád, že ste pomenovali tých šesť, resp. sedem referend, ktoré tu boli, ktoré tu boli vykonané.

    Podľa vás za akým účelom tu máme referendum, ak doposiaľ bolo platné iba jedno, z toho šesť bolo neplatných, ergo skoro 50 mil. eur bolo vyhodených do luftu len preto, že tu bola, že tu máme dvadsaťročnú právnu úpravu takú, že toto referendum je nezrealizovateľné?

    A tretia otázka, so všetkou úctou k vám, pán doktor, ak by ste mi aspoň na túto mohli odpovedať: Myslíte si, že v zmysle alebo podľa čl. 2 ods. 1 ústavy, ktorá hovorí o tom, že štátna moc patrí do rúk ľuďom, že tento stav, ktorý tu je, kedy je referendum nerealizovateľné, je ústavný, je v zhode s ústavou?

    Ďakujem.

  • Ďalší prihlásený s faktickou poznámkou, pán poslanec Blaha, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Šebej, vážim si vaše argumenty, aj keď s nimi nesúhlasím, ale do veľkej miery treba povedať, že tento spor je úplne legitímny. Je to spor medzi neokonzervatívnym elitárskym - a to je odborný pojem, nie pejoratívny - vnímaním demokracie a participatívnym vnímaním demokracie. Ten spor je aj v politológii dneska veľmi aktuálny, spor medzi Giovannim Sartorim a Samuelom Huntingtonom, ktorí očividne sú vaši obľúbení autori, a medzi participatívnymi demokratmi, ako je Robert Dahl, Benjamin Barber atď.

    Ja mám pocit, že vy príliš zdôrazňujete tú jednu stranu argumentácie, tú neokonzervatívnu, a uchádza vám pointa tých participatívnych argumentov. Ja si však myslím, že nemožno zužovať otázku participatívnej demokracie len na referendum. Jeden z tých argumentov, ktorý používa aj Sartori, je, a ten je naozaj namieste, že referendum znemožňuje situáciu, tzv. hru s pozitívnym súčtom, tzv. win-win situáciu. Dochádzame vždy do situácie, že buď ste za, alebo proti, a tým pádom sa stráca priestor pre kompromisy.

    Preto existujú aj iné nástroje participatívnej demokracie, ktoré ale môžme diskutovať. Participatívne rozpočty, ako napríklad v Porto Alegre, participatívne stromy, dokonca v hlavnom meste Bratislava taký existuje. Existujú formy, ako je ekonomická demokracia a výrobná samospráva, v španielskom katolíckom projekte Mondragón takýto projekt existuje. Čiže existujú rôzne formy participatívnej demokracie. Ja by som naozaj tú diskusiu nezužoval iba na referendum.

    Posledná poznámka. Naozaj s tým Hitlerom, to bolo preháňanie, lebo ten Hitler vyhral voľby. Zrušíme preto voľby? To sa ťažko... Tento druh argumentácie sa naozaj dá ľahko zneužiť.

    Ja by som sa zasa vrátil do odbornej roviny, naozaj je tu spor medzi neokonzervatívcami a participatívnymi demokratmi a treba naozaj povedať popravde, že ľavica stála vždy na strane participácie, čiže v tomto spore naozaj nemôžem stáť na vašej strane.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som veľmi rád, že si s pánom poslancom Šebejom v tej základnej otázke vôbec neprotirečíme. V zásade pán poslanec podporil hlavný argument, ktorý som uviedol aj vo svojom príspevku, že nie je možné zrušiť kvórum bez toho, aby sa zároveň vyriešili aj ďalšie súvisiace mechanizmy a zabránili sme tak spomínanému dobrému úmyslu prizvať občana do rozhodovania o správe vecí verejných.

    Pán poslanec, vy ste uviedli negatívne príklady a ja uznávam, že to boli silné príklady a často až extrémne príklady zneužitia inštitútu referenda. Som ale presvedčený, že keby sme hľadali, tak rovnako nájdeme pozitívne príklady a možno oveľa viac pozitívnych príkladov, kedy referendum ľuďom pomohlo.

    No a možno len na záver, už to spomenul pán poslanec Blaha, ale tiež si myslím, že referendum naozaj nemôže za to, že ho Hitler alebo Mečiar zneužili, rovnako ako systém zastupiteľskej demokracie nemôže za to, že Mečiara alebo Hitlera zrodili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, Fero, impozantná reč, ale nemyslím si, že vždy korektná argumentácia, a preto by som chcel sa k dvom alebo trom veciam vyjadriť.

    Vravíš teda, na to zmarené referendum prišlo 10 %, a keby nebolo existovalo kvórum, tak už by sme dnes neboli v NATO alebo by sme sa neboli dostali do NATO. No, keby neexistovalo kvórum, tak určite príde viac ako 10 %. Toto je podstatná, podstatná vec.

    Po druhé, to samotné marenie referenda, no tak, keď ľudia, ktorí, ktorí sú vo vláde, vyvinú toľko kriminálnej energie, aby robili takéto psie kusy, tak potom to kvórum ani nepomôže, ani, ani neuškodí, či už existuje, alebo neexistuje. Skrátka, keď raz niekto tú kriminálnu energiu má, treba to riešiť iným spôsobom a nie nezrušením kvóra.

    Takisto skracovanie volebného obdobia, no tak, keď už nič iné, je možné napísať, že referendum nesmie byť o skrátení volebného obdobia a hotovo, alebo počkať na to, dokým, dokým ľudia pochopia, že nie je možné. Áno, bolo by to, bolo by to, bola vec, aj by zrejme vznikli nejaké škody, ale my ako nemôžme povedať, nemôžme zrušiť kvórum, lebo ľudia sú zrelí, teda sorry, nemôžme zrušiť kvórum, lebo ľudia nie sú zrelí, a na druhej strane to kvórum držať, lebo potom tí ľudia nikdy zrelí nikdy nedozrejú. Vždy sa budeme môcť vyhovárať, že toto je moc komplexné a komplikované na to, aby sme to im mohli dať na rozhodovanie, pričom som presvedčený, že takú hlúposť, akou je trvalý euroval, by ľudia v živote neschválili, ale politici, ktorí takisto nemajú o tom páru, takisto tú zmluvu nečítali, si teda myslia, že sú nejak nad vecou.

    Úplne na konci by som chcel, alebo teda že sú informovaní, chcel k tým Hitlerovým referendám. No tak už to tu kolega Blaha spomenul. No tak nezrušíme voľby len preto, lebo Hitler sa dostal k moci. A po druhé tie referendá predsa všetky by to kvórum aj tak plnili, čiže tam možnože je otázka Ústavný súd...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Dovolím si povedať dve poznámky. Prvá k talianskemu ľudu: je iný, ako ho prezentoval pán poslanec Šebej. Päť rokov som sa ním denne stýkal, aj som to literárne zachytili. Je iný. Taliansko je kolíska demokracie, práva aj kultúry. Taliansky národ je veľkorysý, nobilný, priateľský k malým národom. Sándor Márai napísal, košický rodák, že v jeho krvi je vírus kultúrnosti, že aj prostí ľudia vedia, čo je pekné, čo škaredé, čo kultúrne, čo gýč, čo je dôležité, čo nie je dôležité. Mimochodom aj včera Taliani ukázali Nemcom, že sú lepší, teda aj keď poslanec Galis hovoril opak, tvrdil, že to bude opačne. Pardon za nevhodnú túto.

    Druhá poznámka je k rozdeleniu Československa. Tiež som bol pri tom. Vtedy 2 mil. ľudí bolo proti rozdeleniu v Československu. Písali takú podpisovku, ale v mnohých štátoch bolo veľmi podobne. Zvrchovanosť, ústava, referendum a potom dlhá vojna. Nehovorím, že to u nás muselo tak byť, ale dva roky diskusie po hradoch a zámkoch politikov priniesli absolútne nulový výsledok, a teda, dalo by sa povedať, tú hviezdnu chvíľu Slovenska, tá by sa nebola konala. Tri štáty, á, 23 štátov sa vtedy v Európe osamostatnilo, Slovensko malo tiež na to svoje právo. Ak by vtedy sa do toho neseklo a Mečiar a Klaus, každý z iných dôvodov, vtedy tak urobili, tak táto diskusia po hradoch, zámkoch bude pokračovať ďalej, ďalej a bohvie, ako by to potom skončilo. A ak by sme sa rozdelili neústavne, tak potom diplomatické uznania, následnosť oboch republík, zákony, majetky, zástup...(rýchlo vyslovené) a tak ďalej by neboli...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Šebej, veľmi si vás vážim, ale v jednej veci s vami nemôžem súhlasiť. Myslím si, že nie je vhodné, že sa tu spomína na tejto pôde niekto, ako je Hitler, a nepatrí to tu podľa môjho osobného názoru.

    Na druhej strany sa mi páči tá myšlienka, čo ste spomínali, tie staroveké Atény, že tam sa museli zhromaždiť muži, ktorí v podstate potom sa vyjadrili a aj zodpovedne sa k tomu potom správali. No mne sa to páči z toho dôvodu, lebo nepriamo znova potvrdzujete to, čo som povedal, že na Slovensku je asi, sú iba tie dve riešenia, ktoré vidím teraz také aktívne alebo atraktívne v tomto právnom systéme: buď teda dáme účasť na referende ako povinnosť, alebo tam bude potom nejaká motivácia, či už v nejakej daňovej odpočítateľnej položke. Tá povinnosť, je to bežné, tá povinnosť je zakotvená napríklad v Belgicku, na Cypre, dokonca máme povinnosť ísť na zubnú prehliadku, pokiaľ nejdeme, tak, samozrejme, si to ďalší rok platíme, čiže tieto povinnosti sú už zakotvované.

    Ďalej si dovolím upozorniť na to, že referendum je druh ľudového hlasovania, hlasovania, ktoré sa nedá použiť pravidelne, nakoľko nie je možné, aby ľud bol neustále pripravený rozhodovať, čím by teda nemohol pohotovo reagovať alebo by sa nedalo potom reagovať na aktuálne problémy. Z toho by vznikla aj potom rôzna hrozba pre menšiny. Je to môj názor, a preto si myslím, že neznižujme dôležitosť inštitútu referenda. Skôr ho používajme, ako to je doteraz robené, ako doplnok reprezentatívnej demokracie, nakoľko Slovenská republika sa radí medzi polopriame demokracie v zmysle iných demokratických štátov.

    No a rozvíjajme radšej ďalšie formy priamej demokracie, ako sú zhromaždenia obyvateľov obcí, všeľudové diskusie alebo dokonca ľudové iniciatívy, ktoré nie sú vôbec zakotvené v Slovenskej republike. Čiže prostriedky, ako môžu ľudia prejaviť svoje názory, sú tu, len ich treba rozvíjať a sú využívané v iných demokratických štátoch, napríklad ľudová...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pani Vášáryovú tu neregistrujem. Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som povedal, že k tejto téme moc nebudem diskutovať. Môj vzťah k tomuto návrhu je taký trošku, trošku vlažnejší, nie vlažný k tej téme, ale k tomu samotnému návrhu. Čiže k tomu sa ja až tak nebudem.

    Ale nedalo mi, pán Šebej hovoril teda, že aké extrémy môžu nastať uplatňovaním tohto inštitútu. Nuž dovoľte, aby som povedal, že, viete, aj vy ste takým určitým extrémom, ale z tej opačnej strany, že aké extrémy môžu nastať z pohľadu parlamentnej demokracie, hej, že proste akým spôsobom je možné v rámci existujúcich pravidiel sa sem aj dostať, hej. Ale ja nevravím teda, že vy zrovna nie ste prínosom, vo vašom prípade by som to zrovna nehovoril, podľa mňa ste, ale tá absurdita tu určitá je, hej, že proste to pokrútenie toho existujúceho je tak, že vlastne sa tu aj takto môžte objaviť. Ale aj trebárs aj vaši kolegovia, ktorých vlastne prerody zvečera do rána z ťažkého konzervatívca na liberála. A aby tej absurdity nebolo dosť, tak aktuálny stav, že predseda konzervatívnej rady, á, strany robí poslaneckého asistenta poslancovi liberálnej strany, to sú tiež určitým spôsobom ohromné absurdity. Čiže môžu, môžu nastať aj na tejto strane. Čiže treba to tak vnímať v tomto kontexte.

    Ja len chcem povedať, že, ku koncu, že u vás nie, ale niekde, bojím sa, že či ho nezačnem identifikovať a keď trošku to názorové žoldnierstvo tu vidím, ono to súvisí aj s tým, že tie prerody sa stávajú, ako sa stávajú. Čiže keď hovoríme, že, to ma prekvapilo a vyrušilo, že ste tak až vyhnali do absurdít. Niekde ono vždycky nakoniec tá pravda je niekde v strede a niekde na polovici, tak možno je to aj v tomto prípade. Čiže to som chcel povedať.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Šebej.

  • Ďakujem.

    Najprv odpoviem pánovi kolegovi Chrenovi. Nie som elitár, a ak si myslíte, že v súčasnej dobe sú voliči lepšie informovaní ako v minulosti, obávam sa, že trpíte ilúziou.

    Reakcia na kolegu Viskupiča. No, Hitlerove referendá, že či nespochybňujú proste tie príklady samotný demokratický systém. No, viete, tak trochu áno, lebo je to veľmi relatívne. Pozrite sa na výsledky demokratických volieb do Egypta a skúste sa na nich spätne pozrieť povedzme oddnes o rok. A zistíte si, že úplne legitímnym demokratickým spôsobom sa Egypťania pripravili o slobodu, rovnosť medzi mužmi a ženami, o vnútorný mier, aj o prosperitu - ale prosím.

    K pánovi poslancovi Kadúcovi na otázku, že či je tento súčasný stav ústavný. No tak ja nie som Ústavný súd ani ho nemôžem nahradiť, ale, prepáčte, naozaj tento súčasný stav je ústavný, pretože sa riadi literou ústavy, preto je ústavný. Taká tautológia.

    Pán kolega Blaha, samozrejme, že sú aj iné formy participácie a, samozrejme, že mnohé sú veľmi užitočné, ale v tomto momente diskutujeme o referende a o kvóre jeho platnosti. Len toľko.

    Richardovi Sulíkovi. No tak, čo by bolo, keby sa boli ľudia zúčastnili? V tejto chvíli neviem, ťažko povedať spätne. Máš pravdu, ale neviem.

    Jozef Mikloško. Prosím ťa, Taliansko nie je kolískou demokracie, pre historický poriadok, tou je Grécko. Ale Taliansko je kolískou všetkého možného - od rímskeho práva cez všetky možné formy diktatúry...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujeme pánovi poslancovi. O slovo požiadal predkladateľ.

  • Vážená páni predsedajúca, dámy a páni, nedá mi nereagovať o trošku viac jako iba faktickou na vystúpenie pána poslanca Šebeja. Kebyže ho zhrniem, tak bolo to podľa mňa iba strašenie, strašenie, strašenie od elitárskeho typického politika, ktorý si, ktorý uznáva názor ľudí iba vtedy, kedy mu dávajú moc, ale v tom momente, ako mu ju do ruky dajú, tak odvtedy názor ľudí je preňho nepodstatný a odvtedy sú ľudia nerozumní a hlúpi.

    Začínali ste tým, že teda zásadne hlboko nesúhlasíte s nápadom, prečo to a považujete to za nebezpečný nápad. Švajčiarsko je podľa vás príklad vlastne nanič, z ktorého si nie je treba brať príklad, lebo v podstate Švajčiarsko je úkaz, ktorý sa napodobniť v ničom nedá. Hlboko, hlboko nesúhlasím zase s týmto ja a myslím si, že práve pozitívne vzory by mali byť vzory, na ktoré by sme sa upínali a ktoré by sme sa snažili napodobniť.

    "Hľadať múdre rozhodnutia v štatistickej väčšine je hlúpe", vaše slová som teraz použil, tým pádom, áno, zrušme voľby, však vlastne tá štatistická väčšina vo voľbách rozhoduje. Zrušme referendá, vymenujme Šebeja za cisára Slovenskej republiky, nech tu rozhoduje on sám jediný osvietený a nech rozhoduje o všetkom za nás za všetkých, tá menšina v tomto prípade asi bude tá najrozumnejšia.

    Potom ste vymenovávali tie jednotlivé referendá a spomínali ste teda, že ako ktoré bolo teda vlastne zvrátené. Keď Ľupták navrhol, aby sa preukazoval pôvod peňazí použitých pri privatizácii, hneď ste to zavrhli, lebo teda na druhý deň by doniesol papier niekde z banky, a tým pádom vlastne akú to len blbosť navrhol. Ale mne to tak nejako pripadá, že automaticky to, čo nevymyslíte vy, je automaticky zlé. Prečo? Nebolo by naozaj dobré, aby sme teda vtedy, alebo teda keď nebolo plénum schopné prijať zákon o poukazovaní pôvodu peňazí alebo majetku, prečo to teda sme nemohli alebo prečo to automaticky odsudzujeme, že to bola zlá iniciatíva? Nepomohlo by to Slovenskej republike, že by sme od začiatku strážili ten, ten beh peňazí, špinavých peňazí, ktoré sa v privatizácii použili? Asi vám to vyhovovalo, ja neviem, prečo automaticky takúto vec odsudzujete.

    Ten názor, alebo myslím si, že krásne ste sa vyfarbili, keď ste povedali, že Šimkovo referendum, ktoré chcelo zaviesť priamu voľbu prezidenta, že to bol chorý nápad. Tam ste odokryli karty. Áno, keď ľudia si majú priamo zvoliť prezidenta, to je choré, ale ak by tu sedel jeden jediný Šebej a ten by volil prezidenta, vtedy by to bolo múdre a spravodlivé.

    To, že ste potom povedali, že vládna moc doplnila Šimkovo referendum o priamej voľbe prezidenta totálne perfídnymi otázkami, tromi otázkami, tak vy ste presne rovnako totálnymi tromi perfídnymi príkladmi o Mussolinim, Napoleonovi a Hitlerovi doplnili túto diskusiu o niečo, čo v nej vôbec nepatrilo. Totálne perfídnym spôsobom ste znevážili vy inštitút referenda tým, že automaticky ste podsúvali tejto sále a ľuďom na Slovensku názor, že referendum alebo dôsledkom referenda sú iba zvolení diktátori Mussolini, Hitler a Napoleon. Ak vôbec ste sa nezaoberali tým, že títo ľudia boli zvolení v demokratických voľbách, kde zase znova väčšina rozhodovala. Odrazu voľby vtedy, kedy Šebej je zvolený, to je správne, ale referendum, kedy rozhodujú ľudia, to už nie je správne. Ale je to koniec koncov to isté. Stále tá väčšina rozhoduje. Sorry, ale naozaj ste ma týmto nesmierne vytočili. To, že keď vy idete poukazovať na HZDS alebo neviem koho, kto vtedy vládol, že doplnil referendum o priamej voľbe prezidenta nejakými perfídnymi otázkami a vy tu perfídne idete znevažovať takto inštitút referenda a manipulujete, to, čo ste vyčítali Hitlerovi, že vlastne boli totálne ľudia zblbnutí Hitlerom a vy tu totálne ste išli zblbnúť ľudí v tejto sále a ľudí na Slovensku tým, že ste použili tieto tri príklady, tak jednoducho vodu kážete, víno pijete. Odsudzujete iných, že totálne blbnú ľudí a vy ste tu totálne blbli ľudí, a používam vaše slová, perfídnym prirovnaním alebo perfídnymi tromi príkladmi.

    Keď ste tiež hovorili, že ak by bolo zrušené kvórum pri, teda v referende o vstupe NATO, tak 10 ľudí, 10 % zúčastnených ľudí by vlastne zablokovalo náš vstup do NATO. Súhlasím s Richardom Sulíkom. Prečo automaticky predpokladáte, že by sa zúčastnilo iba 10 % ľudí? Verte tomu, že by sa zúčastnilo omnoho viacej ľudí ako tých 10 %, ktorí zúčastnení boli. Ale nie, vy ste typický politik, ktorému vyhovuje názor ľudu iba vtedy, kedy je v súlade s jeho názorom, ale vtedy, kedy to nie je, tak vtedy mu to nevyhovuje. Dôkazom toho je aj to, že už referendum o vstupe do EÚ, tam ste povedali, áno, to bolo dobré, to bolo správne, to referendum o vstupe do EÚ.

    Takisto ste sa demaskovali, keď ste povedali, že aj referendum o rozdelení Československa, to by bolo tiež správne, lebo jednoducho to bol váš názor. Lebo vy ste si tajne priali, aby to Československo sa nerozdelilo.

  • Reakcia z pléna.

  • Jednoducho vám išlo o to, aby ste, vám vyhovuje referendum iba vtedy, ak by výsledok dopredu bol zrejmý, že bude v súlade s vaším názorom. Ale to je choré, to nie je demokratické. To je typické správanie sa politika, ktorý potrebuje byť zvolený, zavre sa do slonovinovej veži a on je tam jediný osvietený na vrchole, ktorý rozhoduje o všetkých ľuďoch okolo.

    Súhlasím s vami, a teda na druhej strane, že referendá o predčasných voľbách, jak vy ste to nazvali, to je špinavý trik. To si naozaj myslím, aj to Richard, myslím, spomenul. Nie je najmenší problém, že dohodnúť sa, že aby referendá nemohli byť o konaní predčasných volieb. Naozaj spochybňovať potom legitímne zvolenú vládu alebo legitímne zvolenú nejakú vládnu väčšinu tým, že budeme vlastne stále hroziť týmto ľudom, že môže nejaká skupina ľudí zorganizovať referendum o predčasných voľbách, by bolo naozaj v situácii nulového alebo zníženého kvóra veľmi až nepríjemné a vlastne také stresujúce pre tú vládnu väčšinu. Takže tu si myslím, že naozaj, ak by sme touto cestou išli, že znižovať kvórum alebo rušiť kvórum jednoznačne spolu s tým, že referendum by sa nemohlo konať o predčasných voľbách aby teda tá vládna moc naozaj vedela, že má moc v rukách na štyri roky, a v kľude aby sa mohla sústrediť. Lebo vieme sami, že ten politický cyklus býva taký, že tie nepopulárne veci, aj vy sa snažíte teraz robiť len na začiatku vládnutia, aby následne ste možno bližšie k voľbám boli trošku populárnejší.

    Vaše slová "ľud netreba zaťažovať parciálnymi otázkami, nemajú dostatok informácií". Prečo ale neriešime to, že teda ako teda tým ľuďom dať dostatok informácií? Urobiť dostatočnú propagáciu tomu referendu, namiesto toho odrádzať ľudí, aby išli k referendu. Riešme toto. Dajme im možnosť si urobiť kedy-tedy, raz do roka možno, referendum a my politici snažiť sa tým ľuďom vysvetliť, aké je dôležité sa zúčastniť, a vysvetliť im tie otázky akokoľvek zložité. Tí ľudia by mali byť zástupci nás. A nenahovárajme si, že sme múdrejší, ako sú oni. A takisto jako my tu počúvame možno niečo o eurovale a snažíme sa absorbovať nejaké informácie, tak títo ľudia tiež budú počúvať a nechajú si poradiť. A verte tomu, zase budú akceptovať a budú sa riadiť názorom politických strán. Keď bude raz k nim hovoriť Fico, jak je dobré podporiť euroval, tak tí voliči pravdepodobne Ficovi asi budú nasledovať názor toho človeka, ktorému dôverujú v politike.

    Takže nebojme sa toho, ale hľadajme cestu, jako ľuďom dať informácie a nabádať ich k referendu, ale nie dopredu hovoriť, že vlastne oni nebudú mať dosť informácií. To je to, že my si nechceme dopredu robiť svoju robotu, ktorú by sme si mali robiť.

    To som už raz spomenul, naozaj tie tri príklady Napoleona, Mussoliniho a Hitlera a vypisovať tu, že vlastne referendá boli cestou k moci týmto ľudom, tak jednoducho to je hrubé zavádzanie, a ešte raz použijem vaše slovo, je to perfídne. A keď to budete robiť nabudúce, tak pre mňa budete perfídny politik. Títo ľudia, najprv tá ich cesta k moci bola cez voľby a následne referendami, možno skrátenou formou alebo preto, teda to inou formou chceli poznať názor ľudí, tak to referendum využili. Okej, zblbli tých ľudí. Ale takisto aj vy ste zblbli ľudí na to, aby vás sem zvolili, aj vy ste medzi rokmi 1998 a 2002 boli v tejto sále a podieľali ste sa na rôznych rozhodnutiach. A teraz čo? Teraz ja mám používať príklad hlasovania poslanca Šebeja za privatizáciu strategických podnikov ako príklad na to, že prečo treba zrušiť voľby? Alebo prečo treba zdvihnúť laťku alebo zaviesť kvórum pri voľbách? Nie, nebudem to. Boli ste demokraticky zvolený a rešpektujem, že aj bez nejakého kvóra pri tých voľbách. Ale aj vy za to obdobie ste urobili kopu chybných rozhodnutí, kopu chybných hlasovaní, ale nikdy neskĺznem do toho, aby som to používal ako zbraň proti inštitútu volieb.

    "Vôľa ľudí musí nájsť svoj obraz v politickom systéme." A to sú vaše slová. Čiže ale podľa vás naozaj jediný obraz vôle ľudí v politickom systéme ste vy sám. Vy osvietený poslanec Šebej, ktorého treba raz za štyri roky zvoliť a to je jediný obraz vôle ľudí, ktorý je prípustný. Ale, božechráň, nejaké referendum, kde by ľudia kedy-tedy mohli prísť k urnám a mohli by prejaviť svoju vôľu.

    Kalifornia, znova strašenie, že referendami si skoro zrušili dane. Viete sám, že na Slovensku to nie je možné. Ak by niečo také prípadne hrozilo v nejakých iných otázkach, vieme si upraviť ten inštitút a nadstaviť mantinely tak, aby sa ľudia teoreticky vedeli pri tom referende pohybovať odtiaľ-potiaľ.

    Ešte raz. Každopádne podľa mňa týmto, toto bolo iba strašenie, strašenie, strašenie osvieteného typického politika, ktorému vyhovuje vôľa ľudu iba vtedy, kedy mu ľudia dávajú moc a kedy má z toho osobný úžitok.

  • Ďakujem pekne predkladateľovi. S faktickými poznámkami sa prihlásilo šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán Richard Sulík.

  • Ďakujem. No vidím, že Fero Šebej dvihol hodenú rukavicu, lebo je hneď po mne na rade s faktickou poznámkou. A až teda by som mohol iba jednu otázku, lebo toľko príkladov bolo uvedených - Napoleon, Hitler a Mussolini. Tak čo tak príklad Švajčiarsko? A moja otázka znie: Prečo to vo Švajčiarsku, to referendum, funguje? Sú tam o toľko chytrejší tí ľudia alebo majú o toľko lepšie pravidlá? Možno, že by to stálo za odpoveď priamo od Fera Šebeja. Ďakujem pekne.

  • No, Richard, to nebolo celkom reakcia na príspevok Igora Matoviča. Ale môžme si to povedať osobne.

    Takto, ja som tušil, že k tomu príde, že jednoducho som pána kolegu Matoviča svojím prejavom naštval a že ma obviní zo všetkého možného a z toho sa vytratí podstata toho, čo som povedal. Naopak, ja si myslím, že na rozdiel od aj kolegu Martvoňa, aj od kolegu Matoviča, že spomenúť Hitlera v akejkoľvek súvislosti, keď sa jedná o zneužitie ľudu, je úplne primerané.

    Neviem, či to všetko stojí vôbec za komentovanie, ale mám taký pocit, že keď som vzbudil takúto emóciu, tak asi som povedal niečo správneho.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Mňa trošku mrzí, že tento inštitút referenda bol zneužitý skôr na politickú propagáciu z politických strán ako takých. Dovolím si upozorniť na to, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sú zástupcami ľudu, majú s ľudom diskutovať a potom majú teda v Národnej rade pracovať v zákonodarnom procese pre ľudí. Nie aby potom ľudia robili za nich cez inštitút referenda a potom za nich prijímali zásadné rozhodnutia popri svojej tvrdej práci, ktorú majú.

    Čiže nemyslím si, že by mal byť alebo že by mala byť znižovaná dôležitosť inštitútu referenda. Poďme radšej teda, keď tu všetci spomínate to Švajčiarsko, cestou taktiež priamej formy demokracie, a to ľudovej iniciatívy. Táto ľudová iniciatíva bola úspešne prvýkrát uplatnená v roku 1845 vo Švajčiarsku. Ide o možnosť obyvateľov sa obrátiť na štátny orgán s návrhom, či už všeobecným, alebo konkrétnym, na riešenie pálčivého problému, no a poďme touto cestou. Zakotvime toto, nech teda, keď občania majú potrebu niečo riešiť, tak nech idú práve touto cestou. Alebo zakotvime ďalší systém alebo inštitút priamej demokracie, a to je odvolanie alebo tzv. rekol občianskym zástupcom. No, keď teda občan bude nespokojný s poslancom, ktorý ho tu zastupuje, no tak nech ho, nech je inštitút, možné ho teda odvolať. Ako poďme touto cestou. Ale neznižujme alebo tú dôležitosť referenda a nezaťažujme občanov rozhodnutiami, ktoré budú musieť robiť namiesto nás, keď si nás tu zvolili. Tak potom radšej zrušme celý parlament a nech to je ako vo Švajčiarsku, že o zásadných otázkach sa budú rozhodovať občania. Samozrejme, aj vo Švajčiarsku majú dvojkomorový parlament, ale už to trošku nadnesene hovorím, že nerobme teda z ľudí, ktorí musia popri svojom každodennom živote pracovať, ešte robiť aj zásadné rozhodnutia vo vzťahu k zákonodarnému procesu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Mezenská.

  • No, pri všetkej úcte k pánovi Šebejovi, k úcte k jeho vedomostiam a prehľadu, ktorý nám tu prezentoval, ja rovnako zastávam názor, ako prezentoval pán Matovič, že hovorí z neho strach a veľká nedôvera. Veľká nedôvera voči slovenským ľuďom, ktorých zastupuje. Ako ak politik on neverí ľuďom, ako ľudia môžu veriť jemu? Tento strach je neprípustný a ja chcem v tejto chvíli prezentovať, že naozaj sú chvíle, a je ich čím viac, keď sa politici mýlia, v zásadných rozhodnutiach sa mýlia a je to v príkrom strete a kontraste s tým, ako by rozhodovali ľudia. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážená predsedajúca, kolegovia, nemyslel som si, že bude taká ostrá diskusia pri tomto bode programu o referende. Ale z toho, čo som si tak doposiaľ tak vypočul, tiež by som si dovolil odprezentovať ako svoj názor.

    Ja napríklad sa nebojím to kvórum na účasti referenda znížiť. Ja by som sa nebavil tuná ani o percentách, jak kolegovia to tu spomínali, či 40, 25 % alebo koľko. Spokojne by som dal tú nulu. Myslím si, že naozaj tá psychológia ako človeka funguje trochu ako inak. Ak by bolo kvórum celkom ako znížené, človek uvažuje práve tak kontraverzne, ako to tu bolo kolegom Matovičom ako spomenuté, že jeden človek a rozhodne v tejto krajine. No tak ja budem ten druhý, aby ma on neprehlasoval. A pridá sa tretí a ďalší a myslím si, že tá účasť na tých referendách by bola výrazne, výrazne vyššia. Bola by nad 50 %. Tým, že by sa práve to kvórum ako znížilo.

    Keď som si tu vypočul aj tie protichodné názory, tak zas na druhej strane je tu riziko v tom, a o tom by som bol ochotný sa napríklad baviť, čo nemôže byť predmetom referenda. Ústava teraz štyri, tuším štyri sú to veci, ktoré ako vymedzuje. Ale jedna z nich by mohla byť. Aj trebárs mohli by sme sa baviť, čo ešte by tam mohlo byť. Ale to sú napríklad aj tie predčasné voľby, aby to sme nemali tuná referendum každú chvíľu, a nepáči sa mi ktosi ako v politike, zoženiem si tých 350 podpisov a aby bolo to referendum.

    Takže o tejto otázke by som sa dokázal baviť. Ale čo sa týka percent, spokojne to môže byť na nule.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďakujem. Mrzí ma a som smutný z toho, že všetci tu vieme, že parlamentu verí naozaj mizivé percento občanov a niektorí tu majú problém dať späť alebo dať moc o rozhodovaní aj občanom.

    Keďže pán Matovič reagoval predovšetkým na pána Šebeja, ja by som ho doplnil a v prvom rade tým, že ako povedal včera pánovi Hlinovi, myslím o tej korelácii, že neexistuje korelácia medzi vzbudením záujmu a tým, že má niekto pravdu. Vec prvá.

    Viem o tom, že pán Šebej nie je Ústavný súd. Tým by som mu aj povedal, že tým, že niečo nie je zrušené v ústave, neznamená, že to je v súlade s ústavou. Osobne si myslím, že ak mám ústavou priznané právo, ktoré nemôžem reálne uplatniť a trpí to určitou vadou obsoléntnosti, a teda podľa môjho názoru je to protiústavné, ak to odporuje základnému právu ľudí spolurozhodovať. Toto právo, tento výklad o práve ľudí spolurozhodovať judikoval Ústavný súd, teda súd, ktorý má právo ako jediný vykladať ústavu.

  • Ďakujem. Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Matovič.

  • Iba na pána poslanca Martvoňa. Hovoril si, že poslanci by mali pracovať a ľudia by nemali robiť prácu za nich. A práve o to ide, že keď budú mať ľudia pocit, že poslanci nepracujú, ja si myslím, že veľakrát ho majú, tak vtedy dajme im možnosť, aby tú prácu si mohli odrobiť. Ja som použil aj príklad pri tej úvodnej reči trestnoprávna imunita. Ľudia 22 rokov na Slovensku majú pocit, že poslanci si nerobia svoju prácu, lebo si ešte stále trestnoprávnu imunitu nezrušili, ale ak by mali v rukách reálny nástroj použiteľný, a teda vykonateľné referendum, tak v tom prípade dávno by tú prácu za poslancov urobili.

    Čiže takto čisto to myslím. Naozaj to neberiem čierno-bielo, že si máme, ako si spomínal, vybrať cestu, či zastupiteľské demokracie, alebo teda odovzdať moc čisto ľuďom do rúk. Ako je to doplnok, doplnok vtedy, kedy poslanci v parlamente nie sú schopní prijať, nechcú prijať nejaké rozhodnutie, tak vtedy by mali možnosť ho prijať ľudia miesto nich.

  • Ďakujem. Posledný písomne prihlásený do rozpravy - pán poslanec Jozef Viskupič.

  • Ďakujem. Milé kolegyne, kolegovia, pani predsedajúca, mám potrebu, keďže som jeden z predkladateľov, čosi k nášmu zámeru a inštitútu referenda a jeho reálnemu sfunkčneniu povedať a myslím si, že napriek piatkovému termínu rozpravy vnímam, že táto téma je jednak živa medzi niektorými poslancami, a tu by som sa chcel poďakovať aj kolegom zo strany SaS - Sloboda a Solidarita, že pri jednaniach o podpore na úrovni predsedov poslaneckých klubov, a takisto ako zaznelo niekoľkokrát v rozprave, uvažujú, alebo teda prisľúbili síce s výhradami, ale podporu tomuto návrhu. Takisto sme tieto jednania mali s predsedami iných politických strán, s predsedami klubov a podpora je otázna, preto mňa bude zaujímať a možno aj veľkú časť verejnosti na Slovensku, akým spôsobom sa k tejto zmene ústavy postaví celé plénum.

    Myslím si, že na základe toho, čo tu odznelo, viem už v priebehu rozpravy odhadnúť to, že ako keby tu nebol okrem pána Šebeja, ktorého názor si vážim, ale hlboko s ním nesúhlasím, ako keby tu otázka o zmene tohto inštitútu a jeho sfunkčnenia mala širokú podporu. Výhrady, a je veľmi dobré teda, že v prvom čítaní tieto argumenty zaznievajú, preto si myslím, že ak poslanec súhlasí s filozofiou tejto zmeny, zmeny inštitútu referenda, mohol by náš návrh, a týmto si dovolím požiadať o podporu v prvom čítaní, posunúť tento zámer do čítania druhého, kde je priestor na úpravu zámeru.

    Mne sa takisto ako kolegovi Kadúcovi celkom pozdáva zámer, ktorý predstavil pán poslanec, predseda strany Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka, že bude uplatnený možný mechanizmus znižovania kvóra. Páči sa mi preto, že je to vecný príspevok do diskusie, a ja by som si možno dovolil osvetliť aj zámery, ktoré by mohli tú diskusiu o zmene tohto inštitútu v ústavnej úprave ísť a prebehnúť druhým čítaním.

    Prečo sme ale navrhli absolútnu nulu alebo zníženie kvóra na absolútnu nulu, bolo odargumentované Igorom Matovičom a je to ten hlavný argument, že chceme prebudiť záujem občanov o politické dianie, a to ich priamym zapojením. Je akceptovateľný konštrukt alebo úvaha o tom, že ak občan v dlhodobom uplatňovaní a reálnej nevykonateľnosti referenda, tak ako je súčasne v ústave upravený, generuje medzi voličmi ideu, že neúčasť alebo účasť v referende ako keby nebola potrebná, pretože ak sa ho nezúčastním, aj tak nič neviem, alebo zúčastním, neviem nič rozhodnúť, a preto argumenty, ktoré používal aj kolega Šebej, sa mi zdali veľmi protirečivé, pretože pri každom jednom uviedol účasť na referende.

    Ak si občan myslí, že jeho hlas nebude aj tak vyslyšaný, a myslí si, že nepríde aj tak dosť ľudí rozhodnúť o konkrétnych otázkach, ktoré v histórii našich referend položené boli, referenda sa neúčastní, a tým pádom nedáva odkaz na tom, či o otázkach rozhodnúť chce, alebo nie, ale zabraňujeme mu v tom, aby sme mu dali signál, že skutočne ide o jeho rozhodnutie, že skutočne úprava, ktorú niekto inicioval a zozbieral na ňu 350-tisíc podpisov, sa môže stať aj vykonateľná, aj účinná.

    Myslím si, že práve v tomto bode sa s kritikom tohoto nášho návrhu nezhodujeme práve vo východiskovom bode. Čím menšie kvórum, tým viacej ľudí k referendu príde, je náš názor. Myslím si, že takisto, ako argumentoval pán poslanec Šebej, že existuje reálne podozrenie, že nebude referendum legitímne, a tým pádom oprávnenosť rozhodnutia riskuje to, že nebude dostatočne reprezentatívny, stojí skôr naopak. A myslím si, že ak každý jeden volič alebo oprávnený volič v Slovenskej republike bude mať možnosť alebo aspoň predpoklad toho, že ak sa referenda zúčastní, tak v akomkoľvek momente, či sa vyjadrí za alebo proti, alebo sa zdrží, bude prihliadané na jeho názor, pretože výsledok referenda bude v akomkoľvek momente záväzný. Tento akt vykoná, príde a rozhodne.

    Tým, ktorí na referendum nechodia, pretože majú, alebo nechodili v histórii, keďže niekoľkokrát tu bolo spomínané to, že bolo v histórii uplatnené iba jedno, alebo platné referendum, je presne tento moment, že ako keby tá apatia voči otázkam, ktoré referendá nastoľovali, automaticky predpokladala, že aj tak o moje rozhodnutie nejde, preto sa referenda nezúčastňujem. Nie je to tak, ako je často podsúvané, že otázky, ktoré v referende boli položené, ma nezaujímajú alebo vyjadrujem s nimi nesúhlas. Myslím si, že nesúhlas sa dá vyjadriť účasťou v referende a rozhodnutie pre možnosť nesúhlasím s danou otázkou nie je tým, že sa referenda neúčastním.

    Bolo tu spomínaných niekoľko argumentov. Ja skúsim zhrnúť svoje, aby som nebol dlho, pretože si myslím, že celkový tento náš predložený návrh sa na pôde parlamentu diskutuje prvýkrát za celú dvadsaťročnú históriu, a preto si myslím, že je dobré, že táto diskusia sa otvára a má rôzne roviny od debaty cez, od participatívnej demokracie až po historické vymenovávania rizík, ktoré referendá priniesli.

    Tu si ešte dovolím jednu malú poznámku. Myslím si, že argumentovať v tomto prípade zločinnými systémami od Mussoliniho alebo Hitlera, kedy sám pán poslanec musí vedieť, že tri referendá organizované počas legitímne zvoleného Hitlera nemali nedemokratické parametre, a tým pádom treba sa aj pozrieť na parametre, kedy, v akých režimoch a za akých podmienok boli referendá vykonané.

    Ja si myslím, že demokratický režim vo svojej vnútornej podstate vychádza od podpory občanov, ktorí dávajú demokratickej forme vláde legitimitu. Myslím si, že zhoda aspoň v jednom bode môže tu medzi zástupcami parlamentnej demokracie na pôde parlamentu byť, je, že je to taká okrídlená veta, že síce demokracia má síce úžasné riziká a nie je dokonalá, ale nepoznáme lepšie politické usporiadanie, lepšiu formu vlády, ako demokracia je. Demokratické zriadenie nášho štátu predpokladá, že účasť na politickej moci je všeobecne dostupná a môže sa uchádzať o ňu každý.

    Máme aj v tomto bode výhrady a je to výhrada tá, že pasívne volebné právo u nás nie je uplatniteľné do dôsledkov, pretože na politickom boji pri voľbách do Národnej rady sa nemôže zúčastniť občan ako osoba, ale musí byť zaradený na kandidátku strán, ale tento moment nechám teraz bokom.

    Myslím si, že v čl. 30 ústavy je definované, že občania majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo, to podčiarkujem, alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Zastupiteľská demokracia však nie je kompletná demokracia a súčasný spoločenský vývoj, tak ako bolo spomínané, nasvedčuje trendy: zmenu statického stavu a dopytu po rozšírení potenciálu zasahovania do správy vecí verejných a aj teda legislatívneho procesu a uplatniteľnosti práv a názorov občana aj v medzivolebným obdobím.

    Dovolím si spomenúť aj nedávno niekoľkotisícové protesty, počas ktorých rezonovali požiadavky: posilnenie nástrojov priamej demokracie, ktorým je aj referendum. Tvrdím, že samostatné zrušenie kvóra pre referendum je začiatočným a čiastočným, ale predsa len riešením. Upravením mechanizmu, jeho zjednodušením umožníme však priechodnosť riešení od občanov k politikom a nie naopak. Zvýšime váhu referenda a prebudíme občiansku spoločnosť. To zaznelo niekoľkokrát.

    Náš návrh teda, aby som bol konkrétny, ruší povinnú minimálnu účasť voličov potrebnú pre platnosť referenda.

    Dovolil by som si zhrnúť teda niekoľkými bodmi, prečo toto robíme, a to je:

    - chceme sfunkčnenie inštitútu referenda,

    - chceme posilniť váhu referenda,

    - chceme zjednodušiť prijímanie riešení od občanov k politikom a nie naopak,

    - chceme zvýšiť váhu priamej demokracie a rozprúdiť diskusiu o tom, či aj iné nástroje, ktoré tu spomínal aj pán kolega Blaha, nebudem ich opakovať, aby sme sa mohli zamerať na to, či úprava nášho politického systému týmto smerom je namieste a nevyžaduje si ho doba,

    - chceme funkčné referendum ako nástroj priamej demokracie na vyváženie nedostatkov zastupiteľskej demokracie,

    - presadzujeme priamy prístup občanov k tvorbe verejnej politiky,

    - podporujeme priame vyjadrenie názoru občanov v určitej veci a

    - požadujeme potvrdenie legitimity našich politických a vôbec politických rozhodnutí.

    Počet podpisov pre vyhlásenie referenda sme ako betón toho, aby referendum zneužívané nebolo, sa rozhodli ponechať na sume 350-tisíc podpisov, čo si myslím, že predpokladá dostatočnú mieru istoty pred zneužívaním, ako tu je častokrát argumentované extrémistami.

    Posledná úprava ústavy aj v bode referendum medzi členmi Európskej únie bola vykonaná v Maďarsku, kde stanovili tento potrebný podpisový cenzus na 200-tisíc občanov, ktorí majú právo voliť. Vo vlastnej, myslím si, že je to jedna z posledných úprav ústavy, kde išli tým momentom, ktorý sa snažíme aj my priniesť do tejto diskusie, a to je, že ak otvoríme otázku nulového kvóra, je legitímna otázka aj úpravy niektorých ďalších otázok, ktoré by mali brániť zneužívaniu. A napríklad v tejto ústave sa zamerali na obmedzenie niekoľkých bodov, ktoré ja len spomeniem na diskusiu, a to sú otázky, ktoré nechcú, aby referendom riešené boli. Niekoľkokrát tu zazneli ako v protiargumentácii, že aby nebolo referendum zneužívané v tomto smere. Vypracovali to v bodoch od A po J a sú to otázky ako napríklad, otázky zamerané na zmenu ústavy, štátneho rozpočtu, implementácie štátneho rozpočtu, celoštátnych daní a poplatkov, cieľ všeobecných podmienok stanovených pre miestne dane, obsahu zákonov upravujúcich parlamentné voľby, voľby starostov a iných miestnych zastupiteľov a voľby poslancov do Európskeho parlamentu, záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, personálnych otázok a otázok zakladania organizácií, ktoré spadajú do kompetencií parlamentu, rozpustenie parlamentu, vyhlásenie vojnového, výnimočného alebo núdzového stavu, otázok týkajúcich sa účastí vo vojenských operáciách, vyhlásenie všeobecnej amnestie.

    Tento zoznam môže byť krátený alebo rozširovaný a je to presne otázka na diskusiu a myslím si, že týmto naším návrhom diskusiu spúšťame.

    Na záver by som chcel, tak ako som úvodom hovoril, požiadať o možnú podporu návrhu, pretože sme v prvom čítaní, a ak by sme diskusiu dostali do bodu úpravy nášho návrhu, sme otvorení akejkoľvek diskusii, ktorá prebehla na úrovni predsedov poslaneckých klubov, a myslím si, že presne druhé čítanie je tou pôdou, kde by sme sa mohli zamerať na to, akým spôsobom pustíme priamy dosah na rozhodnutia o správe tejto krajiny aj v legislatívnej činnosti medzi ľudí a umožníme, tak ako hovoríme v dôvodovej správe, sfunkčnenie a zreálnenie deklaratórnej časti našej ústavy, ktorá sa venuje referendu.

    Ďakujem. Príjemný deň.

  • Ďakujem poslednému prihlásenému rečníkovi písomne. S faktickými poznámkami sa prihlásilo šesť pánov poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán Peter Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja uznávam, Jofo, že tých 350-tisíc podpisov je istá slušná bariéra. Tuná však opakovane zaznieva, že parlament má malú dôveru, počúvame tu o policajtoch a prostitútkach, ale každopádne ten parlament má dôveru, ktorá sa opiera o kvórum voličov vo voľbách, ktoré prišli, ktorí prišli, a tých bolo u nás vždy viac ako 50 %. To znamená, ak napríklad rozhodovanie, a je zbytočné hovoriť o tom, aká je dôvera alebo nedôvera, ja som hlboko presvedčený, že vyše 40 % občanov, ktorí volili kolegov zo strany SMER, asi musí byť spokojné s tvárou tohto parlamentu, pretože v ňom vládnu tí, ktorých si oni priali, aby vládli.

    Takže tá úvaha o tom, že aká je tvár parlamentu, tá je taká, aká je tvár občanov, ktorí si ho volili. Nemôže byť nikdy iná, to z podstaty veci vyplýva.

    A tak sa teda teraz napríklad zamýšľam nad zoznamom, ktorý si poskytol, ako veci, ktoré by mali byť vyňaté. No ja si viem napríklad živo predstaviť - a iste si niekto môže povedať, no, to hovorí práve on -, že by sa našlo 350-tisíc podpisov na vystúpenie z eurovalu. Dokonca si viem predstaviť, že by v tom referende veľmi ťažko vyhrala protistrana. Aj tak by som sa domnieval, že ak legitímne zvolení zástupcovia ľudu 111 hlasmi prijali euroval, hoci nie mojím hlasom, ctím si toto hlasovanie, ako si ctím demokraciu, a považoval by som zbúranie týchto figúriek, hoci si môžem sám ho želať, za absolútne pošliapanie demokracie.

    To znamená, že v tomto zmysle nulová hranica znamená, že 111 zástupcov tu niečo prijme a potom akokoľvek malý počet zástupcov to zbúra. Neviem, či toto je presne to, niekto to môže nazvať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujeme pánovi poslancovi. Pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Viskupič, ja chcem ešte raz upozorniť, že čím je menšie kvórum na prijatie referenda, tým je väčšia šanca, že sa výsledok referenda ako taký obráti nielen voči jeho vyhlasovateľom, ale v konečnom dôsledku aj voči tým, ktorí sa na ňom aktívne zúčastnia, teda občanom. Ja chcem povedať, že ja som za aktívnu občiansku demokraciu a participáciu, ale dôrazne upozorňujem, že pri špekulatívnych a politicky motivovaných referendách nemusia občania správne vyhodnotiť dopad otázok, ktoré môžu byť, ako sme už minulosti videli, položené aj politicky a populisticky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, doviesť našich voličov do apatie, že nemôžu do ničoho zasiahnuť, a hlavne do vecí verejných, tak to je u mňa ta najhoršia známka, ktorú môžu politici počas svojho úradovania dosiahnuť, a myslím si, že v tomto by sme pokračovať nechceli.

    Boli tu spomínané aj švajčiarske nejaké skutočnosti a pýtam sa, Švajčiarom, ale na to potrebovali 600 rokov, my sme 20-roční, pýtam sa, čo sme mali za 20 rokov stihnúť? Sme v prípravke, sme v prvej triede, sme na gymku, sme na vysokej škole? Všetci naši občania boli postavení sa učiť za pochodu, čo znamená demokracia, a musím povedať, aspoň z môjho presvedčenia, že sú dobrí žiaci.

    Ako si, pán Viskupič, povedal, nič není dokonalé a nič není absolútne dokonalé, ale každopádne mali by sme sa k tomuto cieľu dokonalosti aspoň snažiť priblížiť aj napríklad touto cestou, ktorá ide cez pozmeňovací návrh.

    Takže som za to, aby sme prebudili angažovanosť občanov a dokázali, že politici nie sú tu iba zo svojej svojvôli, ale idú hlavne ten hlas ľudu, ktorý tu by mal zaznieť, presadzovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Mám pocit, že to tu ešte nebolo povedané. Mnohí tu argumentujú práve tým jediným úspešným referendom vstupu SR do Európskej únie, no nikto tu nespomenul, no povedzme si na rovinu - prečo bolo úspešné? No úspešné bolo preto, lebo tam bola motivácia pre občanov. Motiváciou pre občanov bol vstup do Európskej únie a zároveň to, že si mysleli, alebo v tom čase si mysleli, že sa budú mať lepšie. To bola tá motivácia, prečo bolo to referendum úspešné. Nehovoriac potom to sekundárne, tá reklama a ďalšie veci k tomu s tým súvisiace.

    Čo chcem ale povedať, že súhlasím s pánom Osuským, že bez kvóra to referendum bude zneužívané alebo nebude mať tú dôstojnosť a, samozrejme, stratí význam ako také.

    Na druhej strane chcem upozorniť práve na ten fakt, že predkladatelia menia ústavu. Ja sa chcem spýtať, keď bola doteraz vytvorená pracovná skupina na zmenu ústavy vo vzťahu k imunite, prečo aj toto sa tam nerozobralo a teraz zrazu sa prichádza s osobitným návrhom na zmenu ústavy s tým, že dokonca meníme referendum so silou ústavného zákona alebo zákona. Čiže tu nemôže to byť takým spôsobom, že jedna strana si zmyslí, že ide zmeniť ústavu, aby vytĺkla z toho politický kapitál, a potom všetci nás podporte, lebo máme dobré argumenty, i keď tie argumenty paradoxne podľa mňa nie sú dobré, lebo som hovoril, že bez toho kvóra alebo zrušenie kvóra nie je riešením.

    Zníženie kvóra, čo by sa mohlo vydiskutovať v tej komisii, možno by bola cesta. Motivácia voličov alebo občanov alebo dať to ako povinnosť, ako to je v Belgicku, to by možno bola cesta. Ale nemôže to byť takým spôsobom, že zrušíme kvórum a potom bude referendum každý mesiac. Však keď občan každý deň je kura alebo každý deň keď je kura, dám to taký príklad, tak mu to prestane chutiť. A ja si myslím, že potom prestal by byť aj záujem o to referendum, keď o každej banalite by bolo referendum každý mesiac alebo každé dva týždne. Toľko z mojej strany, že tento návrh nie je...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Mám pocit, že možno sme tu svedkami takých spomienok na budúcnosť, lebo ozaj sa nám tu zbehli spolu do jedného rokovacieho dňa alebo do krátkeho obdobia dva ústavné zákony, práve kolega to predo mnou spomenul.

    Pri tej imunite ma napadá taká súvislosť aj teraz s referendom, dlhé roky sme boli svedkami, ozaj išlo o roky, že koľko argumentov bolo proti tomu, aby poslanecká imunita mohla byť zrušená. Ja si ich presne nepamätám, ale určite teda je to sled dlhých udalostí, ktoré jednoznačne svedčili o tom, že imunitu potrebujeme, pretože - a bolo tam povedaných veľmi veľa dôvodov.

    Nuž tie spomienky na budúcnosť sú v tom, že či náhodou nie sme svedkami niečoho podobného teraz, že sa tu znáša, čo je napokon správne, veď sa tu diskutuje obrovské množstvo argumentov proti tomu, aby referendum sa stalo priechodnejšie, použiteľnejšie, praktickejšie, aby skutočne získalo svoj zámer, ktorému kedysi možno na tej angore dali, á, agore dali. Ale práve preto by som chcel povedať, nedopúšťajme sa možno tej istej chyby, diskutujme, ale nie až tak dlho, ako sme diskutovali o strate poslaneckej imunity, a umožnime, aby občan získal právo, ktoré v žiadnom prípade nepovažujem za právo, ktoré by bolo v rozpore s naším poslaneckým mandátom. Naopak, ja v tom vidím symbiózu, doplnok, verme občanovi, že tento doplnok múdro využije, a odpustime si dlhé roky debatovania, diskusií, pokúsme sa, aby tento dobrý zámer, ktorý ja podporujem, vstúpil v reálnom čase do platnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Budem sa opakovať. Ako som, ja som už viackrát avizoval, že podľa mňa tento stav alebo platný právny stav, ktorý tu máme, nie je v súlade so zmyslom ústavy. Pokiaľ viem, z vystúpenia rečníkov mi nikto neodpovedal alebo nikto nevyvrátil tento argument.

    Ďalej, čo som spozoroval z vystúpenia, všetci, ktorí vystúpili, vrátane pána Šebeja, pripustili, že tento návrh čo do myšlienky, čo do princípov má svoje opodstatnenie. Nikto ho nezavrhol čo do myšlienok, áno? Z tohto mi vyplývajú dve veci. A to je, že ja sa veľmi teším na hlasovanie o tom, kto bude za, kto bude proti a kto sa zdržal. A po druhé, tým vlastne reagujem aj na pána Martvoňa, keďže som zachytil podporu z viacerých klubov, či SDKÚ, KDH, v SaS, dokonca aj zo SMER-u, s týmto zmyslom, budem rád, ak sa týmto podnetom bude zaoberať komisia pre zmenu ústavy zriadená pánom Paškom.

    A ešte na záver. Určite nevytĺkam, teda aspoň ja osobne, nevytĺkam z toho politický kapitál. Ja som tu nový, ale už sa nemôžem pozerať na to, že 20 rokov tu máme takúto úpravu a bolo naozaj vyhodených 50 mil. úplne zbytočne. Tí, ktorí tu boli, o tom vedeli, a nič s tým neurobili. To mi je naozaj ľúto.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Ja si dovolím zareagovať na dvoch pánov poslancov zo SMER-u asi veľmi jednoducho.

    Ak sa pozriete na úspešný príbeh rušenia trestnoprávnej imunity tým, že sme tento návrh presne takto pred rokom dávali a s možnými rôznymi argumentami za a proti a takmer identický návrh sme včera prijali, tak myslím si, že ak sa tu budeme aj o rok baviť o otázke sfunkčnenia inštitútu referenda, tak z nášho pohľadu možno začínajúcich a úplne nových politikov bude tento príbeh úspešný. Myslím si, že tak, ako som hovoril v rozprave, otvorená debata na parlamentnej pôde o rôznych možných parametroch, ja som vás prosil o podporu v tomto prvom čítaní, ak súhlasíte s filozofiou zmeny inštitútu referenda a jeho sfunkčnenie. Všetky ostatné parametre sa vieme dohodnúť a tejto diskusii sme naklonení. Koniec koncov aj tú komisiu, ktorú sme zriadili cez politické spektrum, na zmenu otázok sme sa dohodli aj na úrovni vedenia parlamentu, že ak teda bude vôľa, tak ju posuňme na túto úroveň a dohodnime sa presne, druhé čítanie je na toto príslušné.

    A ak si myslím k pánovi Osuskému, že ja si celkom nemyslím, že otázka toho, akým spôsobom je zastúpené toto referendu, toto plénum parlamentu, je otázkou demokracie, ale je to otázkou nastavenia volebného systému a tam máme svoje výhrady. Takže ale to je otázka úplne inde.

  • Ďakujem pekne. Chce sa niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Páči.

  • Takže ďakujem vám za vcelku plodnú diskusiu na túto otázku, alebo k tejto otázke. Jak som aj spomenul, evidentne neuspejeme s touto iniciatívou, ale, a zostane to vo fáze takéhoto počiatku diskusie. Nevadí. Ako nie všetko sa podarí na prvýkrát. Ale určite to nevzdáme a budeme sa snažiť či vás postupne v tejto otázke presviedčať, že hoci teda je evidentné, že sú teda tu medzi nami ľudia, ktorí naozaj považujú alebo chcú dopriať ľuďom jedinú možnosť vyjadriť sa raz za štyri roky vo voľbách a ostatné chcú, aby už potom ľudia nechali na politikov. Hlboko s týmto názorom nesúhlasím, ale ako z takých nejakých ješitných politických dôvodov tých politikov to vcelku chápem.

    Tie argumenty sa opakovali, stále to bolo teda o tom, že vlastne budú, boli by ľudia málo informovaní. Väčšina je hlúpa, čo povedal pán Šebej. Vysoké náklady na referendá. Referendum tak či tak nebude vynútiteľné, lebo poslancov nemôžme prinútiť, aby hlasovali. Referendá budú každý deň, každý týždeň, budú o banalitách, ľudia si zrušia alebo budú chcieť zrušiť platenie daní, to je príliš rýchla zmena a menšina nemôže rozhodovať. Takisto teda strach z tých prípadných predčasných volieb.

    To sú argumenty, ktoré som hovoril v tom úvodnom vstúpení, kde som hovoril protiargumenty. Všetky tieto, na tieto protiargumenty existuje liečenie, len by sme museli chceť. Ak by sme chceli vyriešiť to, aby to nebolo o banalitách alebo o zásadných na druhých stranách veciach, ktoré si myslíme, že by ľudia nemali o tom rozhodovať, my máme v rukách nadstaviť pravidlá. Môžme nadstaviť mantinely odkiaľ-pokiaľ, len by sme museli chceť. Takisto vyriešenie aj tých nákladov, teda takisto aj ich ochranu, trebárs tej vládnej moci pred prípadnými predčasnými voľbami a tak podobne.

    Mrzí ma naozaj vystúpenie pána Šebeja, ale teda tá časť, kde sa snažil znevážiť inštitút referenda spomínaním alebo strašením, poukazovaním vlastne na referendá diktátorov Mussoliniho, Hitlera. Najmä kde úplne zamlčal fakt, že títo ľudia boli zvolení regulárne vo voľbách a to referendum bolo iba nejaký taký doplnok počas ich vládnutia. A vlastne snažil sa pripísať - nepriamo síce, ale myslím si, že účelovo a premyslene - tieto negatívne dôsledky vládnutia týchto ľudí práve referendom. To bol podľa mňa taký najhorší a najnegatívnejší moment celej diskusie.

    Každopádne prosím vás o podporu, ak si to viete predstaviť, už minimálne aj to zdržanie bude aspoň nejakým takým signálom, že pome sa baviť, a aj to už by som povedal, v tejto situácii budem osobne považovať za ústretový krok.

    A tak prajem vám správne rozhodnutie, aby bolo v súlade s vaším svedomím a presvedčením a v prospech ľudí, ktorých zastupujete.

  • Ďakujem pekne pánovi predkladateľovi. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Ďakujem. Prerušujem týmto rokovanie o tomto bode programu.

    Podľa schváleného programu nasleduje rokovanie o prvom čítaní o dvoch poslaneckých návrhoch, ku ktorým bude zlúčená rozprava, ako to bolo odhlasované Národnou radou pri schvaľovaní návrhu programu. Prvým návrhom je

    návrh poslancov NR SR Lucie Nicholsonovej a Jozefa Mihála na vydanie zákona o príspevku na bývanie.

    Je to tlač 86. Návrh na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 72.

    Druhým návrhom je

    návrh poslancov NR SR Lucie Nicholsonovej a Jozefa Mihála na vydanie zákona o hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má tlač 88. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 74.

    Dávam slovo pani poslankyni Lucii Nicholsonovej, aby obidva návrhy zákonov uviedla.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca.

    Budem sa najskôr venovať návrhu zákona o hmotnej núdzi.

    Účelom tohto návrhu zákona, ktorý predkladáme, je upraviť legislatívny rámec riešenia systému hmotnej núdze v Slovenskej republike. V súčasnosti sa systém poskytovania pomoci v hmotnej núdzi dá označiť v prvom rade za neprehľadný. Ja vám len tak v skratke vyrátam, z čoho všetkého sa vlastne dnes skladá dávka v hmotnej núdzi:

    - je to základná dávka vo výške 60,50 eur,

    - príspevok na zdravotnú starostlivosť vo výške 2 eur; chcem povedať, že toto je prežitok, pretože príspevok na zdravotnú starostlivosť reagoval kedysi na tzv. Zajacovu reformu,

    - príspevok na bývanie v rozmedzí od 55 eur až po 89,20 eur,

    - ochranný príspevok vo výške 63 eur,

    - aktivačný príspevok vo výške 63 eur,

    - príspevok pre tehotnú ženu vo výške 13,50 eur,

    - príspevok na dieťa do jedného roku 13,50 eur a

    - príspevok na školopovinné dieťa 17,20 eur.

    Takže povedali sme si, že aký neprehľadný je momentálne systém pomoci v hmotnej núdzi. Podľa mňa je veľmi demotivujúci pre občana, pretože je v ňom príliš veľa príspevkov, ktoré občan dostáva automaticky bez ohľadu na to, či je aktívnym, alebo pasívnym poberateľom dávky v hmotnej núdzi.

    Jeho správa - správa systému pomoci v hmotnej núdzi - je pomerne drahá. A ďalej, keďže ten systém je taký neprehľadný, a musím povedať, že častokrát aj neadresný, dochádza k veľmi ľahkému zneužívaniu dávok v hmotnej núdzi.

    To, že demotivuje k aktivite jednotlivca, sme si povedali a to, že je administratívne náročný a nákladný, sme si tiež povedali a všetky tieto dôvody nás viedli k tomu, aby sme predložili nový návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

    Chcem pripomenúť predovšetkým našim opozičným partnerom, že toto je návrh zákona, ktorý sme predkladali ako vládny návrh zákona v minulom volebnom období, a teda bola na ňom zhoda takmer všetkých politických strán bývalej vládnej koalície, dnešnej vládnej opozície, s výnimkou poslaneckého klubu Obyčajných ľudí, pretože tí neboli v takom zložení, ako sú dnes.

    Z vyššie spomínaných dôvodov sa v návrhu zákona o hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov nanovo definujú základné životné podmienky, definujú sa základné životné potreby, forma pomoci v hmotnej núdzi, ktorou je dávka v hmotnej núdzi na rôznych úrovniach, a v tej súvislosti sa určujú možnosti podpory príjmu občanov v nepriaznivej sociálnej situácii.

    Celková výška sumy možnej poskytnutej pomoci vo formy dávky v hmotnej núdzi zostáva približne na rovnakej úrovni ako v súčasnosti. V niektorých prípadoch v závislosti od počtu členov v rodine, ale predovšetkým od ich aktivity sa dokonca zvyšuje.

    Dovoľte, aby som vám povedala niekoľko príkladov toho, koľko dostáva napríklad rodina so štyrmi školopovinnými deťmi dnes v tom starom systéme a koľko by mohla dostávať v tom nami navrhovanom systéme.

    Takže príklad. Rodičia a štyri školopovinné deti pri maximálnej aktivácii dnes dostávajú spolu 543,90 eur. Ak by prešiel náš návrh, dostávali by 572,26 eur, to znamená viac, ako dostávajú dnes. Ak sa zamestná jeden z rodičov za minimálnu mzdu, čo je v čistom vyjadrení 274,53 eur, po starom, teda v tom dnešnom systéme, dostane 631,46 eur a po novom pri minimálnej mzde by spolu dostal 671,38 eur, to znamená viac.

    Tých príkladov mám, samozrejme, viac, pokiaľ by ste mali záujem, tak vám ich môžem potom prečítať.

    Zmeny, ktoré navrhujeme vo vnútornom usporiadaní, ich navrhujeme tak, že sa znižuje základná dávka na každého člena z okruhu spoločne posudzovaných osôb na úroveň 20 % sumy životného minima, čo je finančným vyjadrením ústavnej garancie zabezpečia základných životných podmienok.

    Možno by som mala veľmi v skratke povedať, že čo je takou hlavnou filozofiou toho nášho návrhu zákona. Povedali sme si o nedokonalostiach, takže povedzme si niečo o tom, že čo nás celkovo viedlo k tomu, aby sme zmenili návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

    1. Dávka v hmotnej núdzi má patriť výlučne občanovi v hmotnej núdzi. Dnes predovšetkým cez príspevok na bývanie, ale o tom si povieme neskôr, dochádza k markantnému zneužívaniu dávok v hmotnej núdzi. Podľa údajov, ktoré máme z jednotlivých úradov práce, to vyzerá tak, že zhruba 30 % ľudí, ktorí dnes poberajú dávku v hmotnej núdzi, predovšetkým cez príspevok na bývanie, zneužíva systém pomoci v hmotnej núdzi.

    2. Štát má garantovať len absolútne minimum pre každého, kto sa ocitne v hmotnej núdzi. Musí existovať rozdiel medzi pasívnym a aktívnym poberateľom dávky v hmotnej núdzi a štát musí vytvoriť možnosti na aktiváciu poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Inými slovami, ak štát povie, že na to, aby si dostal viac od štátu, keď sa ocitneš v hmotnej núdzi, musíš byť aktívny. Potom ten istý štát musí zabezpečiť, aby boli miesta na aktiváciu jednotlivcov, ktorí sa ocitnú v hmotnej núdzi.

    Návrh právnej úpravy garantuje súčasné postavenie poberateľov dôchodkových dávok, a to najmä z pohľadu zachovania súčasnej úpravy dorovnávania nízkych dôchodkov. Ja si myslím, že tak ako sme tu bez ohľadu na to, do akého politického spektra patríme, asi by sme si vedeli predstaviť, že to najelegantnejšie riešenie by bolo, že dôchodcovia, poberatelia teda starobných dôchodkov alebo aj invalidných dôchodkov by vôbec nespadali do pomoci v hmotnej núdzi, do toho celého systému, ale, žiaľbohu, realita je iná. Pokiaľ nemáme prijatý zákon o minimálnych dôchodkoch, tak v systéme hmotnej núdze máme zhruba 33-tisíc starobných dôchodcov, ktorí poberajú starobné dôchodky, ktoré sú však natoľko nízke, že ich musíme dorovnávať z dávok v hmotnej núdzi.

    Výrazný posun nastane podľa toho nášho návrhu v možnosti získania motivačnej dávky na dvoch úrovniach pre dospelých a na dvoch úrovniach pre deti. Právne možnosti účasti na činnostiach, ktoré zakladajú nárok na získanie motivačnej dávky, sa značne rozšírili tak pre evidovaných nezamestnaných, ako aj pre neevidovaných nezamestnaných. Určenie dvoch úrovní motivačnej dávky vo výške 20 % sumy životného minima a 45 % sumy životného minima reflektujú na individuálne schopnosti a možnosti občanov, ktorí sa zúčastňujú aktivačných prác. Všetky činnosti sú nasmerované na podporu ľahšieho umiestnenia sa na trhu práce.

    K tým aktivačným prácam ja sa dostanem, budem o nich hovoriť obšírnejšie, pretože prakticky týmto návrhom my vstupujeme aj do zákona č. 5 o službách zamestnanosti.

    Úplne novým prvkom v návrhu zákona je riešenie chudoby zamestnaných pracujúcich. To znamená tých, ktorí majú veľmi nízke príjmy. V záujme zmiernenia rizika a vzniku chudoby sa navrhuje zaviesť opatrenie, ktoré bude motivovať k uplatneniu sa na trhu práce a tiež záujem si udržať zamestnanie s nízkou mzdou. Pre tieto osoby sa navrhuje ponechať nárok na motivačný príspevok a pre účely posúdenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa príjem nebude započítavať v jeho reálnej výške, ale iba na úrovni 65 %. V zmysle vyššie uvedenej úpravy bude pracovná činnosť považovaná za aktiváciu, čo občana bude motivovať pracovať.

    Ďalším motivačným opatrením návrhu zákona je, že občania, ktorí po dlhodobej nezamestnanosti a poberaní dávky v hmotnej núdzi nakoniec nastúpia do zamestnania, budú mať ďalšie zvýhodnenie. Ich príjem pre účely posúdenia hmotnej núdze sa v priebehu prvých troch mesiacov zamestnania bude započítavať v 45-percentnej výške, v ďalších troch mesiacoch v 55-percentnej výške. Tento spôsob posúdenia garantuje ponechanie dávky, resp. jej časti aj pri zamestnaní.

    Za účelom podpory sociálneho začlenenia sa navrhujeme poskytovanie motivačnej dávky na dvoch úrovniach aj pre deti. Pre deti predškolského veku vo výške 15 % sumy životného minima a pre deti, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku, to bude 25 % sumy životného minima.

    Podpora výchovy a vzdelávania v rámci hmotnej núdze sa v návrhu prejavuje aj tak, že na účely posudzovania nároku sa štipendiá nepovažujú za príjem.

    Ja by som sa tu na chvíľu zastavila, pomohla si takým aktualizačným prvkom. Asi všetci z vás ste dostali otvorený list, alebo ste sa k nemu nejakým spôsobom dostali, od dvoch učiteliek z Dobšinej, ktoré poukazujú na to, akými peripetiami sa stretávajú pri vzdelávaní detí zo sociálne vylúčených spoločenstiev, a chcela by som odcitovať krátku pasáž z ich listu:

    "Aj napriek enormnej snahe a osobnému zanieteniu pedagógov škola produkuje absurdné množstvo žiakov, ktorí sú na trhu práce neuplatniteľní a bez akýchkoľvek sociálnych a pracovných návykov, čo je z nášho pohľadu opäť dôsledok chybného fungovania politiky tohto štátu. Neprispôsobiví spoluobčania si veľmi rýchlo zvykli na výhody, ktoré im štát ponúka, a stotožnili sa s myšlienkou, že všetko dostanú zadarmo. Je o nich postarané, a pritom nemusia ani pohnúť prstom."

    Pani učiteľky vidia príčiny najmä v nespravodlivom sociálnom systéme, ktorý demotivuje rodičov v zneužívaní sociálnych dávok a detských príspevkov, v totálnej nepripravenosti detí na vstup do školy v zanedbanej starostlivosti, ale aj v tzv. pozitívnej diskriminácii. Tie učiteľky hovoria o tom, že už 6-ročné deti sú často odsúdené na neúspech, pretože do prvého ročníka základnej školy nastupujú absolútne nepripravené, neovládajú slovenský jazyk, často ani rómsky, nemajú základné hygienické návyky a sú presvedčené o tom, že všetkým týmto deťom by pomohla povinná predškolská výchova. Aj ja som o tom presvedčená.

    My sme tu navrhovali v legislatívnom zámere zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách. Ja chcem inak veľmi oceniť, že zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách sa objavil aj v legislatívnom pláne úloh nového vedenia ministerstva práce. To si veľmi cením, avšak my sa ho dočkáme, v nevieme akom časovom horizonte, a dovtedy nemôže byť reč o povinnej predškolskej výchove pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. A ja si myslím, že to, čo my navrhujeme, to, čo my navrhujeme v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, to znamená to, že nositeľom motivačnej dávky môže byť aj dieťa, ktoré bude chodiť do predškolského zariadenia. Sľubujeme si od toho, že viacej detí zo sociálne znevýhodneného prostredia by mohlo sedieť v predškolských zariadeniach, pretože nositeľom tej motivačnej dávky nebude v tom prípade iba to dieťa, ktoré príde do predškolského zariadenia, ale napríklad aj matka, ktorá to svoje dieťa do predškolského zariadenia privedie. A myslím si, že v tom prechodnom období, kým nebude napríklad uzákonená povinná predškolská výchova pre deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev, by to mohlo pomôcť.

    Ďalšia pomoc, ktorú možno poskytnúť pre občanov v hmotnej núdzi a ktorá tiež slúži na posilnenie účinkov sociálnej inklúzie, je mimoriadna dávka v pôsobnosti štátu, pričom sa ponechá možnosť poskytnutia jednorazovej dávky aj v pôsobnosti obci. Inak všetky tieto veci, ktoré sa objavujú v návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, sme prediskutovali so ZMOS-om, my sme prakticky akceptovali takmer všetky ich pripomienky, množstvo vôbec tých úplne základných zmien spôsobil prakticky ZMOS, ktorý nám prinášal nové a nové podnety nato, ako zmeniť systém pomoci v hmotnej núdzi.

    Navrhujeme tiež zjednodušene konania, ako aj možnosť určenia spôsobu výplaty dávky v hmotnej núdzi s cieľom úspory na správne agendy. Chcem povedať, že náš návrh zákona je plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Tu by som chcela povedať, že ústava v čl. 39 hovorí o tom, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Podrobnosti, samozrejme, upravuje zákon.

    A ja som častokrát spájaná s tým, že hovorím o jednom teplom jedle, že to je všetko, čo by mal štát garantovať.

    Musím ale povedať pri všetkej skromnosti, že som to nebola ja, kto vymyslel to jedno teplé jedlo denne. V 2008. sa v § 1 na konci pripájala veta, to znamená, že, k zákonu o pomoci v hmotnej núdzi, že "základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie". A bola to pani exministerka práce, pani Viera Tomanová, ktorá predložila takýto návrh novely. Takže to jedno teplé jedlo patrí jej.

    Nevyhnutné prístrešie, samozrejme, my riešime, my riešime cez príspevok na bývanie, takže nie je dobré to úplne hľadať v tom našom návrhu, keďže z príspevku na bývanie robíme samostatnú štátnu sociálnu dávku.

    Návrh zákona je teda v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť a na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

    Teraz by som vám povedala niečo, lebo predpokladám, že aj tá diskusia, keď budeme hovoriť o tomto návrhu zákona, sa bude uberať skôr k zákonu č. 5 o službách zamestnanosti a k aktivačným prácam. Tak by som povedala, že akým spôsobom vlastne meníme týmto návrhom zákon o službách zamestnanosti.

    Po prvé my sme nanovo zadefinovali, keďže doteraz vlastne nebola aktivačná činnosť definovaná, že čo to je vlastne aktivačná činnosť. Robíme tak v § 52: "Aktivačná činnosť na účely tohto zákona je podpora udržania pracovných návykov a získavania praktických skúseností dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je spoločne posudzovanou osobou s dlhodobo nezamestnaným občanom, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Aktivačná činnosť sa vykonáva formou menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou, formou menších služieb pre samosprávny kraj organizovaný samosprávnym krajom alebo formou všeobecne prospešných činností organizovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou." To znamená, my rozširujeme počet entít, ktoré budú organizovať aktivačné práce.

    V bode 3: Zlepšenie ekonomických podmienok, sociálnych podmienok, kultúrnych podmienok, tvorbu, ochranu, udržanie a zlepšovanie životného prostredia, údržbu verejných priestranstiev, lesných porastov, zriaďovanie a zveľaďovanie lesných škôlok zameraných na pestovné činnosti, záhradnícke služby, služby zamerané na pomoc v domácnosti, v záhrade, na školskom majetku alebo na obecnom majetku, pri skladovaní, triedení a spracovaní odpadu a obalu v obalovom hospodárstve, upratovanie a údržbu verejných budov, komunikácií, na pomoc pri mimoriadnych udalostiach, odstraňovaní ich následkov, starostlivosť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva atď., ale aj pomoc pri starostlivosti o nezamestnané osoby, občanov so zdravotným postihnutím, imigrantov, osoby po návrate z výkonu trestu odňatia slobody atď.

    My strašne rozširujeme možnosť vlastne aktivácie toho jednotlivca takmer na všetky oblasti.

    Aktivačnú činnosť podľa nášho návrhu vykonáva dlhodobo nezamestnaný občan podľa odseku 1 v rozsahu najviac 20 hodín týždenne okrem týždňa, v ktorom sa aktivačná činnosť začala, čo je veľmi dôležité. V tom dnes platnom systéme aktivačná činnosť sa vykonáva po dobu 6 mesiacov s možnosťou opakovania. My, my navrhujeme vykonávanie aktivačnej činnosti bez akéhokoľvek časového obmedzenia, čo považujem za veľmi dôležité, keď hovoríme o aktivačných činnostiach.

    Za úplne najdôležitejšie asi považujem to, že koordinovať to vyhľadávanie tých aktivačných činností bude úrad práce, to znamená štát prostredníctvom úradu práce, ktorý zoberie absolútnu zodpovednosť za organizovanie aktivačných činností a za to, aby bol dostatok tých miest na aktivačnú činnosť.

    Pri vyhľadávaní vhodných miest na vykonávanie aktivačnej činnosti úrad spolupracuje s obcou, so samosprávnym krajom a s právnickou osobou alebo fyzickou osobou organizujúcou všeobecne prospešné činnosti. Úrad vedie register miest na vykonávanie aktivačnej činnosti v rámci svojho územného obvodu.

    Dôležité je aj to, že meníme vlastne príspevok na organizovanie aktivačnej činnosti. Úrad poskytuje dlhodobo nezamestnanému občanovi podľa odseku 1 na základe jeho písomnej žiadosti náhradu cestovných výdavkov súvisiacich s jeho účasťou na aktivačnej činnosti vykonávanej mimo miesta jeho trvalého bydliska, ak organizátorovi aktivačnej činnosti nebol poskytnutý príspevok podľa odseku 9 písm. c). Cestovnými výdavkami podľa prvej vety sa rozumie cestovné hromadnými dopravnými prostriedkami z miesta trvalého pobytu do miesta vykonávania aktivačnej činnosti a späť, čo vlastne dnes v platnom zákone nie je.

    Podľa súčasného znenia príspevok podľa odseku 7 sa poskytuje na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a obcou alebo medzi úradom a samosprávnym krajom na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj. Mesačne najviac vo výške 7 % počas prvých šiestich kalendárnych mesiacov a najviac vo výške 4 % počas ďalších dvanástich kalendárnych mesiacov aj na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj, mesačne však najviac vo výške 3 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza - proste je to strašne komplikované a obce si prakticky v organizovaní aktivačných činností nevedia naplánovať. My hovoríme, že mesačne budú obce, ktoré budú organizovať aktivačné činnosti, budú dostávať jednotný paušálny príspevok vo výške 10 % z celkovej ceny práce s tým, že bude na obci, akým spôsobom tieto peniaze využije.

    Čo sa týka tej hmotnej núdze, tak myslím, že som obsiahla všetko to dôležité, samozrejme, potom je to vecou diskusie a ďalších vystúpení v rozprave.

    Venovala by som sa teraz chvíľu príspevku na bývanie.

    Ako som už hovorila, to zneužívanie príspevku na bývanie je pomerne rozsiahle. Zopakujem, že podľa údajov, ktoré máme z úradov práce, je to zhruba 30 % ľudí, ktorí by vôbec nemali poberať príspevok na bývanie. Poviem vám príklady, ako sa zneužíva príspevok na bývanie, ktoré sú reálne:

    - Brat od sestry si prenajíma byt 75 metrov štvorcových v bratislavskom komplexe Tri veže za 800 eur. Oficiálne, alebo teda po formálnej stránke je v hmotnej núdzi, na základe zmluvy o prenájme dostane príspevok na bývanie.

    - Dvaja nezosobášení ľudia bývajú v jednom byte s troma deťmi, majú, samozrejme, dve nájomné zmluvy, a tak dostanú dva príspevky na bývanie.

    - Tretí príklad. V honosných komplexoch si od kamarátov za 500 eur prenajímajú byty, nie je to jeden prípad, sú formálne v hmotnej núdzi a úrad práce im vyplatí príspevok na bývanie vo výške 55 eur.

    - Manželia sa pro forma rozvedú, k tomuto dochádza veľmi často, žijú v spoločnej domácnosti, sú formálne v hmotnej núdzi, exmanžel si urobí zmluvu, podľa ktorej platí exmanželke nájomné, úradníčka formálne skontroluje zmluvu, ak splnia všetky podmienky, vznikne im nárok na príspevok na bývanie.

    A aké sú nedokonalosti toho súčasného zákona? Je administratívne náročný a nákladný, je veľmi ľahko zneužiteľný, neprehľadný a je veľmi ťažko kontrolovateľný.

    Ten príspevok na bývanie po starom poberá zhruba 96-tisíc poberateľov, to znamená, že dostávajú od 55,80 eur až po 89,20 eur. Podľa tohto, čo navrhujeme my, by sa mal rozšíriť počet poberateľov príspevku na bývanie na cca 108-tisíc poberateľov, to rozmedzie príspevku na bývanie bude od 68,91 eur až 116,98 eur. Nárok na príspevok na bývanie získajú nielen občania v hmotnej núdzi, tak ako je to dnes, ale aj ľudia s nízkymi príjmami, samozrejme, za prísne stanovených podmienok.

    Tie podmienky na získanie príspevku po starom sú prakticky stav hmotnej núdze a výška sa stanovuje podľa počtu spoluposudzovaných osôb, nereflektujú sa tam reálne náklady spojené s bývaním.

    To, čo navrhujeme my, tie podmienky na získanie príspevku po novom by mali byť zaplatené nájomné a úhrady súvisiace s užívaním bytu vrátane poplatkov za komunálny odpad. Ak viac osôb užíva ten istý byt, dom či miestnosť, nárok na príspevok vznikne len jednej z nich. Nárok na príspevok nevzniká osobe, ktorá prenajíma byt, dom alebo miestnosť inej osobe. Nárok na príspevok vzniká len tej osobe, ktorá preukázateľne obýva byt, dom, miestnosť, na ktorú si nárok uplatňuje.

    Spôsob výpočtu príspevku na bývanie. Od minimálnych nákladov na bývanie sa odpočíta výška príjmu fyzických osôb tvoriacich bytovú domácnosť vynásobená koeficientom, ktorý vyjadruje zaťaženosť príjmu členov bytovej domácnosti výdavkami na bývanie, to znamená, tam bude to reálne zhodnotenie tých reálnych výdavkov spojených s bývaním.

    Príklady: Jednotlivec bez príjmu dnes dostane spolu s dávkou v hmotnej núdzi, keďže príspevok na bývanie je súčasťou dávky v hmotnej núdzi, spolu 181,37 eur, po novom aj s príspevkom na bývanie by dostal 192,29 eur, aj keď, samozrejme, musíme povedať, že v konečnom dôsledku ten dosah na verejné financie na rozpočet by nemal byť negatívny, keďže predpokladáme, že tým, že sme stanovili veľmi jasne tie podmienky a sprísnili sme podmienky pre vznik nároku na príspevok na bývanie, predpokladáme, že veľmi veľa z tých, ktorí dnes poberajú ten príspevok na bývanie neoprávnene, by sa v systéme už ďalej neobjavovali.

    Takže, aby som to zhrnula, ten nový zákon o príspevku na bývanie bude spravodlivejší, priaznivejší pre udržateľnosť bývania na minimálnej úrovni, čo je veľmi dôležité, bude adresnejší, a teda ľahšie kontrolovateľný, bude menej administratívne náročný a bude výraznou pomocou pre obce a mestá s neplatičmi.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne poslankyni Lucii Nicholsonovej.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorým bol určený, navrhnutý gestorským výborom pre sociálne veci pán poslanec Július Brocka. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, rovnako ako predkladateľ dovoľte, aby som aj ja uviedol naraz dva poslanecké návrhy zákonov, ktorými sa budeme teraz zaoberať.

    V podstatne o oboch platí to, že boli predložené v súlade s pravidlami pri rokovaní o návrhu zákonov v Národnej rade. Predseda Národnej rady pridelil návrh zákona na prerokovanie gestorskému výboru a ten ma poveril, aby som predniesol túto spravodajskú správu.

    Pani poslankyňa Nicholsonová najprv uviedla návrh zákona o hmotnej núdzi, v programe máme tie body prehodené. Čiže budem najprv hovoriť o novele, resp. o novom zákone o hmotnej núdzi, pretože tento návrh zákona je novým zákonom, ktorým sa rieši problém hmotnej núdze, je to veľmi komplexný návrh, zároveň veľmi potrebný návrh. Ide o zásadnú zmenu systému pomoci v hmotnej núdzi. Návrh je plný motivačných nástrojov pre poberateľov dávok v hmotnej núdzi k rôznym formám aktivity. Návrh zákona si nevyžaduje zvýšené náklady zo štátneho rozpočtu, naopak, prvý návrh zákona, to znamená zákon o hmotnej núdzi, dokonca šetrí výdavky, ktoré sme schválili v rozpočte kapitoly ministra práce, sociálnych vecí a rodiny v tomto roku. A zároveň chcem uviesť, že ušetrené prostriedky, o tie ušetrené prostriedky, ak by sme schválili prvý návrh zákona, je možné použiť pri príspevku na bývanie, z ktorého vyplývajú zvýšené nároky na štátny rozpočet. Ale aj tak po schválení prípadne oboch ešte stále to bude s vplyvom na verejné financie pozitívne, to znamená, nebudú zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, ale, naopak, sa budú verejné prostriedky šetriť.

    Odporúčam v súlade s rokovacím poriadkom, aby bol návrh zákona pridelený v druhom čítaní na prerokovanie, zákon o hmotnej núdzi výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre sociálne veci, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ten druhý návrh zákona o príspevku na bývanie odporúčam na prerokovanie prvým trom výborom, čiže bez výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor v oboch prípadoch navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby výbory, ktorým bude návrh pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 32 dní od rozhodnutia prerokovať návrh v druhom čítaní.

    Pán podpredseda, nech sa páči, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne za prednesenie správy. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Otváram všeobecnú rozpravu k obidvom bodom programu. Do rozpravy som dostal prihlášku s dvomi menami, teda dve mená sú v písomnej forme, pán Jozef Mihál a Ľudovít Kaník.

    Nech sa páči, pán Mihál.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, na rokovanie parlamentu sme si dovolili predložiť dva dôležité návrhy zákonov - hmotná núdza a príspevok na bývanie, ktorými chceme nahradiť a vylepšiť súčasný systém sociálnej pomoci.

    Moje vystúpenie bude, dúfam, krátke a pozostáva zo štyroch bodov.

    V prvom rade sa chcem vyjadriť v kontexte súčasnej situácie, ktorá je taká, aká je, a kedy vláda Roberta Fica pripravujú tzv. ozdravný balíček. Veľmi pozorne som si preštudoval aj s kolegami navrhovaný ozdravný balíček a našiel som tam množstvo bodov, kde sa idú zvyšovať dane, idú sa zavádzať nové dane, nové poplatky, idú sa pomerne dramatickým spôsobom zvyšovať odvody, najmä pokiaľ ide o živnostníkov. Nenašiel som tam prakticky žiadne škrty štátu a, žiaľ, nenašiel som tam ani žiadne systémové či nesystémové zmeny v sociálnej oblasti. Čiže vláda Roberta Fica pripravuje pre túto krajinu tresty pre úspešných, pre tých, ktorým sa darí, ktorí si vedia zarobiť poctivo svoje peniaze, ktorí platia dane, priznávajú svoje príjmy, platia odvody, stavajú si nejakú tú nehnuteľnosť alebo si chcú kúpiť nové auto, ale v ozdravnom balíčku nenájdeme ani čiarku o tom, že by sa chcela vláda pozrieť na súčasný stav v sociálnom systéme.

    Ľudia sa preto oprávnene pýtajú, čo to má znamenať, kedy sa urobí poriadok s rôznymi indivíduami, ktoré vedome alebo občas i nevedome zneužívajú náš sociálny systém. Je jasné, že Slovensko musí a bude mať sociálny systém, záchrannú sociálnu sieť pre tých, ktorí to naozaj potrebujú, pre tých, ktorí sú naozaj v núdzi, ale nie sociálny systém, ktorý je deravý, ktorý je ľahko zneužiteľný, komplikovaný a umožňujúci špekulácie a bezprácny zisk na úkor tých, ktorí to naozaj potrebujú.

    Preto ma prekvapuje, že túto dôležitú oblasť vláda Roberta Fica ignoruje v ozdravnom balíčku. A aj preto naša legislatívna iniciatíva, kde, v dobrom hovorím, chceme vláde pomôcť, aby sa nezanedbala táto dôležitá sféra.

    Zároveň, samozrejme, chceme sa pokúsiť splniť sľub, ktorý sme dali našim voličom v predvolebnej kampani a kedy sme zaujali ľudí na celom Slovensku, ale najmä na východe, naším heslom "Práca namiesto dávok". Opakujem znova, je nemysliteľné, aby Slovensko, Slovensko s takým stavom rozpočtu, aký má, s takými platmi, s takými príjmami, aké tu sú, štedro rozdávalo dávky ľuďom, ktorí by za tie dávky mohli niečo späť tomuto štátu, tejto krajine, týmto regiónom, svojím mestám, obciam, v ktorých žijú, aj niečo vrátiť.

    Aké ciele majú tieto dva nové zákony? Moja kolegyňa Lucia Nicholsonová to už povedala pomerne obšírne, preto ja len zhrniem: chceme zvýšiť motiváciu ľudí, chceme, aby si tie dávky skutočne zaslúžili, odpracovali, chceme zvýšiť ich aktivitu, zvýšiť ich pracovné návyky. Súčasný systém aktivačných prác je jednoducho nepostačujúci a zároveň ten príjem, ktorý plynie z aktivačných prác, je skutočne nízky. A aj preto navrhujeme, aby tí, ktorí poberajú sociálne dávky a budú ochotní pracovať na verejnoprospešných aktivitách, aby si zarobili viac, ako im umožňuje súčasný systém. Zdôrazňujem ešte raz, aby si zarobili viac.

    Cieľom tohto návrhu totižto nie je primárne ušetriť peniaze v štátnom rozpočte, to nie, aby sme sa správne rozumeli. Finančné dopady za predpokladu, že všetci tí, ktorí poberajú dnes sociálne dávky, by sa skutočne zapojili do verejnoprospešných aktivít, budú negatívne pre štátny rozpočet, to si povedzme otvorene. Avšak hneď treba dodať, že to by bol skutočne ideálny stav, keby všetci tí občania, ktorí poberajú sociálne dávky, sa do tej práce zapojili. Buďme realisti, a hovoríme to znova otvorene, systém je zneužívaný, je tam príliš veľa špekulantov, sú tam ľudia, ktorým sa pracovať jednoducho nechce. Čiže dá sa odhadovať, že možno 20, možno dokonca 30 % ľudí takúto ponuku lepšieho zárobku odmietne. Majú na to právo, bude to ich slobodné rozhodnutie, ale nebudú dostávať dávky v tej súčasnej výške. Čiže tu na druhej strane, či chceme, či nechceme, štát ušetrí, ale, zdôrazňujem, na základe rozhodnutia tých ľudí, ktorí tú prácu odmietnu.

    Systém by sa mal postupne vybudovať a dobudovať tak, aby sme mali jasne odstupňovanú tú základnú štátnu sociálnu dávku, na ktorú podľa našej ústavy má nárok každý. Skutočne aj ten, komu sa pracovať nechce.

    Ďalej, vyšším stupňom aby bola sociálna dávka poskytovaná za verejnoprospešnú aktivitu. Tam musí byť jasný rozdiel, väčší, ako je dnes, aby to bolo motivujúce, aby ľudia na tie verejnoprospešné aktivity chodili, aby pre ten svoj región niečo naozaj urobili a aby aj tá odmena bola v porovnaní so súčasným stavom vyššia, výraznejšia.

    Ďalším stupňom by mal byť tzv. medzitrh práce. To znamená, to je už zamestnanie občanov na otvorenom trhu práce, tzv. u súkromníka za regulérnu mzdu, ale s určitou pomocou a podporou štátu cez zákon o službách zamestnanosti, kde štát by mal prispieť pri takýchto pracovných miestach obsadených ľuďmi, ktorí prišli z verejnoprospešných prác ako dlhodobo nezamestnaní na ten tzv. medzitrh, aby sme pomohli jednak takýmto ľuďom upevňovať a získavať si ďalšie pracovné návyky, presadiť sa na dnes naozaj náročnom trhu práce a zároveň aby sme zamestnávateľom, ktorí takéto pracovné miesta vytvoria, čo ani pre nich nie je jednoduché, aby sme im takisto pomohli a motivovali ich v tvorbe takýchto pracovných miest.

    Zdôrazňujem, máme 400-tisíc nezamestnaných, nevšimol som si s výnimkou tých sezónnych vplyvov, že by sa nám tá armáda nezamestnaných momentálne ani po nástupe sociálnej vlády znižovala. Musíme niečo robiť, zobudiť sa, je to nás, na poslancoch slovenského parlamentu, aby sme týmto ľuďom pomohli, ak to nie je schopná urobiť súčasná vláda.

    Systém bude jednoducho spravodlivejší a motivujúcejší. A zároveň, vychádzajúc zo skúseností zamestnancov, pracovníkov úradov práce, aj jednoduchší, zrozumiteľnejší jednak pre úradníka, jednak pre občana.

    Nemáme čas, treba konať, ja viem, počul som to z úst pána štátneho tajomníka ministerstva práce Buriana nedávno na jednej konferencii, že súčasná vláda, súčasné ministerstvo napriek tomu, že som kritizoval vo svojich úvodných slovách, že ozdravný balíček tieto ambície zmeniť sociálny systém neobsahuje, dozvedel som sa, že na budúci rok predsa len po vykonaní tých prvých škrtov, po týchto prvých opatreniach, by mal prísť čas na to, aby vláda predstavila svoj návrh zmien v sociálnej sfére, týkajúci sa dávok v hmotnej núdzi. Predpokladám, že vláda, resp. rezort práce, sociálnych vecí a rodiny bude vychádzať z toho návrhu, ktorý sme pripravili a ktorý tu už dnes prezentujeme. A prezentujeme ho preto, aby sme nestrácali čas. Potrebujeme pomôcť Slovensku, slovenskej ekonomike, ale najmä tým ľuďom, ktorí sú na tie sociálne dávky odkázaní. Čakať rok je obrovská strata času.

    Pripomeniem, že rezort práce, sociálnych vecí a rodiny už celkom úspešne prevzal napr. naše návrhy, pokiaľ ide o zmeny v prvom dôchodkovom pilieri, či je to valorizácia dôchodkov, či je to napr. zvyšovanie solidarity v prvom pilieri alebo či je to naviazanie dôchodkového veku na strednú dobu dožitia. Hovorím to preto, lebo presne tie návrhy, ktoré sme pripravili za vlády Ivety Radičovej, tu sediaci poslanci SMER-u skritizovali pod čiernu zem a dnes oni sami v pozícii vládnej strany tie isté návrhy idú prijať. A to isté predpokladám, som realista a predpokladám, že poslanci strany SMER dostali príkaz, aby dnes, resp. v pondelok za naše návrhy nezahlasovali, ale aby stlačili gombík za, keď to isté, možno v ružovom, ale to isté vo svojej podstate príde niekedy na jar budúceho roka.

    A opakujem, vážené dámy, vážení páni, my tu nemáme čas, konajme. Tie návrhy sú pripravené. A zdôrazňujem ešte jednu vec. Tieto návrhy sú pripravené veľmi starostlivo, robili sme na tom rok, ak nie viac. Zúčastnili sa tejto práce experti na ministerstve práce. Tí istí, ktorí tam sedia teraz a ktorí teda, ako zdôrazňujem, pravdepodobne ten návrh posunú o rok ako vládny návrh, s tou ročnou stratou času. Tí istí experti Združenia miest a obcí Slovenska, ktorí chodili k nám na expertné rokovania do pracovných skupín, tí istí experti mimovládnych organizácií tu o rok, obrazne povedané, prídu, ale my stratíme rok času, ak budeme čakať na vládny návrh, ktorý bude v ružovom to isté, ako máte na stole dnes.

    Na záver. Očakávam ešte, hoci je nás tu relatívne málo, pomerne búrlivú rozpravu, ale verím, že tak ako som sa ani ja, ani moja kolegyňa neznížil k osobným a podpásovým útokom, aj táto diskusia, ktorá sa otvára k tomuto zákonu, resp. k týmto dvoch zákonom, bude korektná, vecná a na prospech občanov Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Mihálovi. S faktickými poznámkami - pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Predkladané návrhy sa pokúšajú riešiť asi jedny z najväčších problémov, s ktorými sa naša krajina stretáva. Je to problém zneužívania sociálnych dávok, je to naozaj obrovský problém. Treba oceniť, ja oceňujem snahu predkladateľov, že urobili dosť. Ja som videl aj mail, aj boli u nás na klube. Naozaj to oceňujem. Ale iné chcem povedať.

    Vážení, pozrime sa, koľko nás tu je. Pozrime sa, koľko poslancov zvolených ľuďmi tejto krajiny vnímajú, a to hádam sa na tom zhodneme, že to je veľkým problémom, že je to problém, že majú chuť a ochotu hľadať riešenie. Pozrime sa, koľko nás tu je.

    Chcem, aby bolo na zápise, aby bolo na kamerách, že v rokovacom dni 29. júna, 12.49, rokujeme o jednom z najväčších problémov tejto krajiny a je tu, ak mi niekto pomôže, spočítajme sa, možno kým to dohovorím, to niekto mi pomôže a spočíta, je tu toľkoto málo, každopádne viem už teraz povedať, že málo poslancov.

    Musí to byť na zápise, lebo keď budeme predkladať novelu o rokovacom poriadku, bude tam priložená aj táto skutočnosť, ktorá bude jasne dokumentovať, že novelizácia rokovacieho poriadku je absolútne potrebná. Nepoznáme mieru. Tu nikto nehovorí, že by sme tu mali byť všetci, ale keď nepoznáme mieru, tak treba na to predpis.

    To není možné, aby tu bolo toľko ľudí, keď rozprávame o tomto. To už je jedno, aj keby sme o niečom úplne inom rozprávali, ale obzvlášť, keď o tomto. Keď koľkí ľudia tu chodia a mudrujú, že ako to vedia, čo by tu riešili. Kde sú?!

    Verím, teda to bolo zmyslom môjho vystúpenia, aby to bolo na zápise, lebo to bude dokumentovať tú absolútne skutočnosť a nevyhnutnosť, že je čas, lebo nepoznáme mieru. Poslanci nepoznajú mieru.

  • Ďakujem pekne. S ďalšou faktickou pani Hufková.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Mihál, návrhy zákonov, ktoré predkladáte ako pomoc v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie a ktoré kompenzujú hmotnú núdzu, sú predmetom pripravovaného zákona aj z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci so sociálnymi partnermi, kde bude tiež, tak ako ste už aj vy povedali, odlíšené, kto chce a kto nechce robiť. Veľmi sa tiež čudujem, že s uvedenými návrhmi prichádzate teraz, pretože ste mali možnosť to zmeniť tak, ako to dnes obhajujete. Určite vaše návrhy zákonov nepodporím a nikto mi to, pán Mihál, neprikázal.

    Ďalším dôvodom je aj neprimerané množstvo spôsobov výpočtu uvedených príspevkov, čo by nesmierne zaťažovalo už tak poddimenzovaný stav pracovníkov na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, a to, samozrejme, vašou zásluhou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Vážený predsedajúci, kolegovia, kolegyne, ďakujem za slovo. Chcem len reagovať naozaj na to, že tá otázka práce a zamestnania je veľmi vážnou otázkou. Štyristotisíc ľudí v tomto našom štáte trápi táto otázka, hej? Teda sú nezamestnaní. Možnože ich netrápi, lebo určite je tam skupina ľudí, ktorá nechce ako pracovať. Ale štát má byť predovšetkým tým, ktorý má vytvárať podmienky pre nové pracovné miesta a tie podmienky aby vytváral aj v sfére teda podnikateľskej, aj u živnostníkov, aby boli ochotní oni pracovať a zarábať jednak sami na seba a živiť svoje vlastné ako rodiny.

    Práca namiesto dávok, mne sa tento názor ako páči, aj sa zhodujem ako s ním. Pretože nemôžme dávať ľuďom len podpory a na druhej strane od nich neočakávať nič. Je to nespravodlivé. Je to nespravodlivé voči tým, ktorí chcú pracovať. V tej skupine nezamestnaných, dovolím si povedať, verím, že je menšia čiastka, ale sú medzi nimi ľudia, ktorí nechcú pracovať a toto ako treba diferencovať aj selektovať.

    A aj ten systém aktivačných prác naozaj aj doposiaľ, aj dlhodobo bol zneužívaný, neriešil otázky ako zamestnanosti. Naozaj treba možno ten medzistupienok ako práce, ktorý tuná je. A ťažko zamestnávateľné skupiny, ktoré sú, hlavne tí dlhodobo nezamestnaní a nové, teda v poslednom období sú to aj absolventi, ktorí sa prihlásia na úrad práce nie preto, že nie sú schopní pracovať, ale nechcú pracovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalším s faktickou je pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne. Ja nebudem ešte reagovať na obsah. Ešte bude čas, ale ani som nemienil reagovať na vás, ale vy už patríte znova medzi tých, ktorí keď predložíte akýkoľvek návrh zákona, nech znie akokoľvek dobre, tak si neodpustíte a kopnete si do nás.

    Pán Mihál, keď prestanete kopať do SMER-u a do poslancov SMER-u, možno sa dožijete aj toho, že budeme navzájom diskutovať o skutočných problémoch, ktoré túto republiku trápia.

    Neviem, ako vy na klube, ale my na klube sa radíme. Radíme, diskutujeme, aj sa hádame. My neplníme príkazy. Možno vy ste boli zvyknutí plniť len príkazy. My to nerobíme.

    No a o tých niektorých expertoch, ja sa pripravujem na vystúpenie a dám vám také zaujímavé informácie, čo bolo pripravované počas naozaj stratených dvoch rokov pre túto republiku, keď ste vládli vy. A určite to budú informácie veľmi a veľmi zaujímavé a poviem ich vtedy, keď ich budem mať všetky zosumarizované, aby som nehovoril veci, ktoré nemám podložené.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ja si dovolím upresniť niektoré veci, a to vzhľadom na to, že predložené dva návrhy zákonov, ktoré v súčasnosti prerokúvame, boli predložené ešte v roku 2011 a boli stiahnuté v rámci legislatívneho procesu z Legislatívnej rady vlády a dôvodom zastavenia legislatívneho procesu bol zásadný nesúhlas premiérky, ktorá upozornila, že o návrhu vláda nemôže rokovať, pokiaľ zákon nebude doplnený napríklad o podmienku objektívnej dostupnosti príležitostí na aktiváciu pri posudzovaní nároku na motivačnú dávku. Ak chcete, zopakujem to ešte raz: ak nebude doplnený napríklad, pretože tam je ďaleko viacej vecí, doplnený o podmienku objektívnej dostupnosti príležitostí na aktiváciu pri posudzovaní nároku na motivačnú dávku.

    Zámerom totižto je zvýšiť motiváciu ľudí v hmotnej núdzi k aktivite a k ich účasti v inkluzívnych programoch a v aktívnych opatreniach trhu práce.

    Pán Mihál, koľko ste nechali na ministerstve práce peňazí na aktívnu politiku trhu práce na tento rok? Nula! Ani cent. Ani cent! Ako chcete splniť túto podmienku? Ako ste viedli rezort, akú mieru nezamestnanosti ste dosiahli? Neustále vám len narastala. Dosiahli ste 15,24 % celkovú. Ak budem hovoriť o evidovanej, 13,69 %.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické, pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Pani kolegyňa Huťková (pozn. red.: "Hufková"), ten návrh prišiel preto teraz, pretože sme mali len rok a pol času vo vládnej koalícii, keď sme vládli, nato, aby sme ten návrh dotiahli, sfinalizovali do konca. Čiže to naše pôsobenie bolo skrátené predčasnými voľbami. A keďže je škoda, aby ten návrh zostal ležať v šuflíku a čakal rok, preto ho dávame dnes. Ja si myslím, že som to dostatočne vysvetlil. Ak ten návrh nepodporíte, samozrejme, je to vaše slobodné rozhodnutie, ja sa teším, že podporíte aspoň ten vládny návrh, ktorý sem príde približne o rok. Potom sa o tom znovu porozprávame.

    Pokiaľ hovoríte o tých zaťažujúcich výpočtoch, tak neviem, či ste ten návrh naozaj čítali, pretože tie postupy a výpočty a tie nároky a tak ďalej sú práveže jednoduchšie ako v súčasnom zákone. Ja opakujem, čo som už povedal vo vystúpení, konzultovali sme to predsa so samotnými zamestnancami úradov, aby sme dosiahli jednoduchší systém aj pre administratívu, aj pre občana.

    Pán kolega Kuffa, vytvárať nové pracovné miesta musia podnikatelia v prvom rade lepším, preto im treba vytvárať lepšie podnikateľské prostredie, čo je otázka sama osebe, to tu nemám čas rozobrať. Tu ide o verejnoprospešné aktivity, ale o tom sme sa už bavili, keď sme boli u vás na klube.

    Pani poslankyňa Tomanová, ja by som chcel pripomenúť, že tu sa bavíme o objeme niekoľko stoviek miliónov eur, ktoré sú v rozpočte či súčasného, či predošlého ministerstva práce, to je jedno, na sociálne dávky. Tu sa teraz nebavíme o aktívnych politikách trhu práce, to by bol ten medzitrh, ale tu hovoríme o zákone, o dávkach v hmotnej núdzi, kde ide o to, aby sa tie stovky miliónov rozdeľovali, ktoré tam sú, spravodlivejšie.

  • Ďakujem pekne. Ďalším prihláseným do rozpravy písomne je pán poslanec Kaník, týmto mu dávam slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, je to skutočne vážna téma, ktorej sa treba venovať a ktorej sa venujem roky, či už ako voľakedajší minister a tak ako poslanec. Ale vážna je hlavne preto, lebo stojí túto krajinu obrovské peniaze. Rozpočet ministerstva práce a sociálnych vecí je obrovský a táto krajina nemá peňazí na rozhadzovanie. Musí každé jedno euro dvakrát otočiť, kým ho vydá, a musí urobiť všetko pre to, aby to euro bolo vynaložené rozumne, aby prinášalo efekt, aby pomáhalo tam, kde pomáhať má, aby vytváralo nejaké ekonomicky podmienené motivácie, aby sa ľudia správali tak, ako očakávame my všetci, aby každému sa vytvárali podmienky na rozvoj jeho života, rodiny, zabezpečenie hmotnými, hmotným zabezpečením, prácu a jednoducho aby sme tu mali krajinu ľudí, ktorí vlastnou prácou si zabezpečujú príjem, a aby len v tých najnevyhnutnejších prípadoch sa stalo, že človek si nevie pomôcť sám a vtedy nastupuje štát. Vtedy nastupuje solidarita a vtedy mu treba pomôcť a zabezpečiť mu slušný život.

    Musím ale skonštatovať, že súčasný systém taký nie je. A to je jeho problém. Súčasný systém je drahý, ale vôbec nezabezpečuje to, čo som teraz spomínal. Vynakladáme obrovské množstvo peňazí, ale nie na to, aby sme ľudí viedli a motivovali k želaným aktivitám, ale naopak, stáva sa a je to, je to podstatou, dovolím si povedať, tohto systému, že ich demotivuje, že ich nabáda, naopak, zotrvať, nazvime to, v sociálnej sieti, ktorá nie je síce pohodlná, ale mnohí ľudia sa naučili takýmto spôsobom žiť, možnože len vegetovať, ale je to zlé. A tento spôsob sa rozmáha a rozširuje. A pracujúci občania zo svojich peňazí, zo svojich prostriedkov, ktoré vytvoria svojou vlastnou prácou, zo svojich daní financujú to, že nám stále rastie počet ľudí, ktorí žijú na sociálnych dávkach, ktorí prostredníctvom sociálnych dávok si zabezpečujú svoje živobytie, a vytvára systém, že aj keď sa v týchto zložitých dobách podarí vytvoriť príležitosť na získanie práce, daní občania, mnohí z nich, nevravím, že všetci, ale mnohí z nich o túto prácu neprejavia záujem a radšej chcú zostať v tom spôsobe života, ktorý tu dnes máme.

    Už pani predkladateľka dneska spomínala ten list učiteliek z Dobšinej. Ja som sa rozprával s týmito, jednou z týchto dám a myslím si, že odráža realitu. To sú skúsenosti reálneho života. Môžu tu rôzni ľudia hovoriť kvázi humanistické posolstvá, ako máme pomáhať a dávať ďalšie a ďalšie peniaze, ale výsledky takejto politiky sa odrážajú práve v tom, čo je obsiahnuté v tomto liste. Nepomáhame, škodíme. Rozširujeme systém zotročenia na závislosti na sociálnych dávkach. A preto je podľa mňa v záujme všetkých ľudí, ktorí majú skutočne na mysli a na pamäti to, aby sa nám znižoval počet ľudí, ktorí sú závislí na sociálnych dávkach a takomto spôsobe prežívania, tak myslím, že všetci títo ľudia by mali bez rozdielu politickej inklinácie podporiť zmeny v tomto systéme.

    Ešte jednu súvislosť by som uviedol práve v tejto väzbe. Diskutujeme tu už od predloženia programového vyhlásenia vlády o konsolidačnom balíčku. O tom, koľko ľudia musia zaplatiť, aby naša krajina znížila deficit, udržala ho pod kontrolou, aby znížila svoje zadlženie, ktoré enormne vzrástlo za obdobia, predovšetkým za obdobie prvej vlády pána Roberta Fica s nástupom krízy a jeho spôsobu prístupu k riešeniu tohto problému a dnes nás to dobieha. No a nech sa pozeráme na ten konsolidačný balíček, na tých 22 opatrení, z ktorejkoľvek strany, jedno môžeme skonštatovať, všetko, čo je v ňom obsiahnuté, platia pracujúci ľudia. Bez rozdielu toho, či sú to málo zarábajúci, veľa zarábajúci, bohaté firmy alebo obyčajní sporitelia, alebo obyčajní ľudia pracujúci na dohody - tí, ktorí pracujú. A ja si myslím, že našou povinnosťou by malo byť vytvárať dobré podmienky pre tých, ktorí pracujú, nie ich trestať a stále od nich vyťahovať ďalšie a ďalšie peniaze, stále im siahať do peňaženky a ťahať im z nej peniaze, aby sme zabezpečili alebo aby vláda zabezpečila peniaze pre štátny rozpočet.

    A zároveň nevidím v tomto návrhu a v prístupe vlády jediné opatrenie, ktoré by siahalo na zle nastavený sociálny systém, kde idú obrovské množstvá peňazí, kde stovky miliónov vynakladáme, a že by toto opatrenie znamenalo racionalizáciu tohto zle nastaveného systému, to znamená, aj úsporu, lepšie nasmerovanie týchto prostriedkov, lepšie využitie aj s lepšími efektmi pre tých, ktorí to potrebujú, a zabránenie buď zneužívania, alebo - rovno môžeme kľudne povedať - využívania, ale nie adekvátneho. Pretože ten systém, neviem, či môžme vôbec označiť, že je zneužívaný, keď len v zmysle platného zákona ho niekto dokonale vie vyžmýkať alebo dokonale z neho žiť. My sme ten systém, táto Národná rada, svojimi zákonmi vytvorili a my ho musíme zmeniť, keď je zlý. A on je zlý. To vám povedia všetci ľudia, ktorí žijú v tých oblastiach, kde sú tieto problémy najvypuklejšie. Ten spomínaný list je len takým jedným z hlasov, ktorý zaznel hlasnejšie, pretože tie poznatky boli položené na papier a zverejnené. Ale stačí prejsť po osadách, obciach, mestečkách, po východnom, strednom, južnom Slovensku a povedia vám to všetci.

    Pár príkladov z toho, ako, aké máme tu nezmyselné sociálne dávky, a možno aj taký príbeh, ako niektoré až-až kurióznym spôsobom vznikli.

    Už tu bol spomínaný ten jeden príspevok na zdravotnú starostlivosť, ktorý naozaj vznikol ako tlmiaci nástroj pri zavedení tých tzv. 20-korunáčiek. Vtedy to bolo 20 korún, až sa nemýlim, ono sa to len pretransformovalo. Dávno zmizli dôvody pre zavedenie tohto príspevku, príspevok zotrval. Naďalej ho vynakladáme, aj keď dôvody pominuli.

    Príspevok na plnenie alebo dodržiavanie školskej dochádzky. No viete, ako tento príspevok vznikol? Keď som bol minister, mali sme veľký záujem na tom, aby sme do všetkého, kde sa dá, vložili motivačný prvok. Vtedy to zjednocujúce heslo na zmenu sociálneho systému bolo: "Pracovať sa oplatí." A chceli sme a hľadali sme nástroj, aby sme motivovali deti už od školských rokov, aby videli, že aj učiť sa oplatí, dobre učiť sa oplatí. A preto sme zaviedli prospechové štipendiá, ktoré oceňovali špeciálnym druhom sociálnej dávky tie rodiny, kde sa dieťa dobre učilo alebo si zlepšilo svoj prospech. Pretože logicky, keď dieťa sa dobre učí, tak má šancu potom postupovať vo vzdelaní vyššie, po skončení základnej školy spraviť si učňovku alebo aj strednú školu, alebo aj vysokú školu. Bez dobrého učenia to asi nepôjde a všetci vieme, že cez vzdelanie naozaj sa môžeme, môžu ľudia aj vymaniť z biedy a zo spôsobu života, v akom žijú. Takže toto bol cieľ tohto príspevku.

    Po mojom odchode moja nástupkyňa pani poslankyňa Tomanová zmenila tento príspevok takým spôsobom, že zvolila jeho najvyššiu dávku, to znamená, tú sumu, na ktorú mali nárok tí najlepší žiaci, dala, priznala ho všetkým a len za to, že to dieťa chodí do školy. Pritom tu máme predsa povinnú školskú dochádzku. A my ešte budeme istú skupinu ľudí platiť za to, že chodí do školy, aj keď zákon ukladá, že všetky deti musia chodiť do školy? Veď to je nezmysel. Ja neviem, teraz nemám vyčíslené, koľko to stojí, ale stojí to obrovské, určite obrovské tisíce alebo možno aj milióny, alebo státisíce eur. Načo takto hlúpo vynakladáme prostriedky?

    A takto by sme mohli sa pozrieť na naozaj viacej príspevkov a ja na tejto schôdzi predkladám omnoho jednoduchšie dva zákony, ktoré tiež idú týmto spôsobom meniť alebo navrhujú meniť systém, pretože keď nebudeme vedieť do systému vložiť motiváciu, ktorá vedie k tomu a rozlišuje medzi ľuďmi a rodinami, ktoré sa snažia, a tými, ktoré sú pasívne, tak budeme mať za chvíľu pasívnych všetkých a počet ľudí, ktorí poberajú prostriedky zo sociálneho systému, bude rásť a to je veľmi zlé.

    Z tohto dôvodu som rád, že takýto návrh tu je, aj keď, samozrejme, nie je jednoduchý, pretože vznikol vo vládnej dielni a v minulom období, ale určite stojí za podporu, ale aj ďalej musíme ísť a hľadať ďalšie, veď to je konsolidácia.

    Teraz ešte ja by som to uzavrel vo vzťahu ku konsolidácii. Tak nielenže zvyšuje táto vláda dane a odvody všetkým, ktorí pracujú, ale, samozrejme, so zdôvodnením, že na to nemáme, ide zobrať viac než polovicu budúcich dôchodkových úspor sporiteľom. A vôbec sa nepozerá alebo necháva nedotknutý sociálny systém. Tak ja hovorím, pozrime sa na sociálny systém, pretože deficit sme už vyriešili naším návrhom, pokiaľ by bol prijatý, že deficit už máme zabezpečený, ale nemáme zabezpečenú ešte stránku dlhu, reálneho dlhu, no tak poďme hľadať. A poďme súborom opatrení nájsť peniaze na zníženie dlhu a potom nebudeme musieť siahať na peniaze alebo vláda nebude musieť siahať na peniaze sporiteľov. A tým ich ohrozovať a tým ohrozovať ich, nie ohrozovať, znižovať, výrazne znižovať budúce dôchodky.

    Jednu poznámku ešte k záveru tohto môjho vystúpenia, k otázke minimálneho dôchodku. Aj predkladatelia, aj vládna strana sa, zdá sa, zhodujú v názore na solidárnosť v prvom pilieri a na potrebu stanovenia minimálneho dôchodku...

  • Reakcie z pléna.

  • K veci. Tuto pani predkladateľka túto záležitosť spomínala, takže musím sa k tomu vyjadriť, lebo to má súvis, samozrejme.

    Problém však je, že keď my zavedieme do dôchodkového systému solidaritu v takej výraznej miere, že budeme dotovať z prostriedkov iných prispievateľov minimálne dôchodky, tak vytvárame ďalšiu sociálnu dávku. Dôchodok prestáva byť poistením, prestáva byť dôchodkom a stáva sa sociálnou dávkou. Pretože dávka v hmotnej núdzi je sociálna dávka. Takže ich budeme nazývať len rôznymi menami, ale budeme tu mať ďalšiu sociálnu dávku. A ja si nemyslím, že dôchodok má byť sociálnou dávkou. Dôchodok má byť odmenou za celoživotnú pracovnú aktivitu. Ale o tom sa budeme baviť naozaj viac a rozsiahlejšie pri inom type zákonov, nedalo mi však, aby som nepoukázal aj na túto súvislosť.

    Vážené dámy, vážení páni, sociálny systém je chorý v tejto krajine a odkladanie riešenia tohto problému nás zahubí. Preto sa na to pozerajme prakticky a pragmaticky, nepozerajme sa na to ani sprava, ani zľava, ale úplne zdravým sedliackym rozumom. Používajme a vynakladajme peniaze rozumne. Nerozhadzujme ich, nemáme ich nazvyš.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami ôsmi páni poslanci, posledný je pán poslanec Jasaň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Neviem, či stihnem vystúpiť ešte v rozprave počas dnešného dňa, kde sa pokúsim zrekapitulovať teda okrem pripomienky k návrhu aj to, čo sa deje v tomto parlamente, takže pre istotu len dopĺňam, že počas rokovacieho dňa 29. 6. v čase o 12.40 bolo v sále 30 poslancov. Po mojej poznámke sa tu objavili ďalší štyria, myslím, takže v čase 13.10 dňa 29. 6. 2012 je v sále cca 34 poslancov.

    Takže aby ľudia tejto krajiny vedeli, že v bode, v ktorom sa hľadajú riešenia na najväčšie problémy tejto krajiny, to je zneužívanie sociálnych dávok, bolo v budove parlamentu cca 30 % poslancov. Vyjadrujem presvedčenie...

  • Reakcie z pléna.

  • V sále, pardon, ale aj v budove, lebo...

  • Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, reagujte na predrečníka, nech sa páči.

  • Ale dokončím, dokončím, čo som chcel povedať.

    Vyjadrujem presvedčenie, že tých zvyšných, už nech je to 25 alebo tých zostávajúcich, tých, čo tu nie sú, je 70 alebo 65, stále je to strašne veľké množstvo poslancov, tu nie sú a venujú sa niečomu úplne inému ako svojej poslaneckej práci. Je piatok poobede, vtedy sa robia už úplne iné veci, ako hľadajú riešenia na problémy tejto krajiny. A to je, a to chcem povedať, a chcem, aby to bolo v zápise, aby to bolo na kamere, a to je hanba a to je obrovská hanba.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Kaník, ja s vami plne súhlasím, že nie sme taká bohatá krajina, aby sme si mohli dovoliť bezbreho rozdávať sociálne dávky, ale zase na strane druhej si myslím, že nie sme ani takí chudobní, aby sme si mohli dovoliť nechať v sociálnej neistote tých, ktorí tú sociálnu a spoločenskú barličku potrebujú. Zo skúseností najmä tých praktických rokov viem, že ten váš pravicový pohľad a môj sociálnodemokratický na túto tému je zjavne odlišný.

    Len na tému tých dávok v hmotnej núdzi chcem povedať, že tak ako sú dávky uvedené v predmetnom materiáli, ich kritizovala aj Svetová banka, ktorá poukazuje na prílišnú nízkosť vzhľadom na sociálne a ekonomické prostredie Slovenska.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mikuš Jozef, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som dve myšlienky k predrečníkovi, k Ľudovi Kaníkovi. Súhlasím s ním aj s predkladateľmi vrele, že systém, ktorý je u nás, je absolútne demotivačný, jednak k práci, jednak k vytváraniu hodnôt, ale zároveň vyvoláva nedôveru k tým, ktorí tieto hodnoty robia, aby boli solidárni k tým, ktorí pomoc potrebujú, a prispievajú na tento demotivačný systém.

    Preto je veľmi dôležité, aby sme hľadali riešenia, a ja som rád, že aj dnes diskutujeme na túto tému. Niečo sa hľadalo a podarilo za vlády 2002 - 2006, niečo za predchádzajúcej vlády, aj táto novela niečo rieši. Budeme čakať, čo navrhne súčasná vláda.

    Ten druhý motív alebo tá druhá myšlienka je tá, o ktorej hovoril môj predrečník, že aj sociálny systém je veľmi dôležitý z hľadiska hospodárenia verejných financií a z hľadiska aj najväčšieho problému dnešnej doby - znižovaniu deficitu. Padli tu niektoré návrhy aj v predchádzajúcich vystúpeniach. Chcel by som povedať na margo toho, že predchádzajúca vláda nič neurobila alebo tu boli zabité dva roky, že za jeden rok znížila deficit o 3 %, čo je cca 60 mld. korún, 2 mld. eur z toho veľkého deficitu, ktorý zanechala predchádzajúca vláda. A čo je najdôležitejšie, je to, že cca 60 % z toho šetrenia bolo na základe šetrenia štátnej správy a zhruba len 40 % bolo vyťahovanie z peňazí daňových poplatníkov. Súčasná vláda potrebuje, má ambície ušetriť 1,4 - 1,5 mld. eur a podľa tých opatrení, ktoré sú v ekonomickom balíčku, vyzerá to, že všetky peniaze budú zaplatené peniazmi daňových poplatníkov. A 50-tisíc nových pracovných miest vzniklo za rok 2011 a zvýšená miera nezamestnanosti...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja len na jednu poznámku pána poslanca Kaníka, keď spomínal list učiteliek z Dobšinej, viacerí ste ho asi dostali, aj médiá o tom hovoria, a ja by som práve na ten list chcel zareagovať takto sprostredkovane.

    Tieto učiteľky opisujú zložité pomery detí, ktoré ony majú vzdelávať, ktoré žijú v katastrofálnych životných podmienkach, a majú pocit, že ich práca je úplne zbytočná. Volajú po pomoci a po riešení a dokonca aj navrhujú nejaké riešenia a ja som si všimol, že ony protestujú proti vyučovaniu náboženstva na škole. A priznám sa, že tento ich protest ma znepokojil rovnako ako tie podmienky, v ktorých tie deti žijú. Pretože myslí si niekto v tejto sále, že pri riešení týchto problémov si dokáže pomôcť minister alebo štát sám? Ja si to už dávno nemyslím. Možnože práve ten kňaz alebo ten laik, ktorý ich učí to náboženstvo, tak možnože im pomôže v tom prostredí žiť možno spokojnejšie ako mnohí tí, ktorí žijú v oveľa lepšom prostredí a v podstate nevedia žiť. Stará ľudová múdrosť na Slovensku hovorí, že "bez Božieho požehnania márne naše namáhania".

    Dámy a páni, to preto, aby neprišlo k zemetraseniu, k cunami alebo k finančnej kríze, lebo to naše namáhanie môže vyjsť úplne nazmar. Preto si myslím, že iba všetci spolu, aj štát, aj cirkvi, aj vláda, mimovládne organizácie, sme schopní tento problém vyriešiť. Nevylučovať nikoho z riešenia tohto problému, najmä tých, ktorí chcú pomôcť.

  • Pani poslankyňa Hufková, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec Kaník, súhlasím s vami, že sa musíme snažiť znižovať počet ľudí, ktorí sú závislí od sociálnych dávok, hlavne dávok v hmotnej núdzi. Ale aby sme to dosiahli, podľa môjho názoru je to závislé od zabezpečenia práce, hlavne práce pre dlhodobo nezamestnaných. Aj ja sa stotožňujem s tým, čo ste povedali, že pracovať sa oplatí, teda aby, a to podčiarkujem, aby sa pracovať oplatilo, teda za prácu primeranú mzdu a nie minimálnu mzdu. Ale povedzte mi, vážený pán poslanec, kto alebo kde sa zamestnajú ľudia, ktorí úplne stratili pracovné návyky? A oni by veľmi radi robili. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán Kaník, ja by som len dovolila si upriamiť vašu pozornosť na to, že ešte aj doteraz je motivačný systém pomoci v hmotnej núdzi, pretože vždy sa oplatí viac pracovať vzhľadom na krátenie položky zhruba o 25 % príjmu zo závislej činnosti. Ja nechcem hovoriť všetky ostatné.

    Ale chcem sa vyjadriť k problematike 500 slovenských korún, ktoré boli poskytnuté dieťaťu. Vy si uvedomujete aj to, že nie všetky deti dokážu si neustále z polroka na polrok vylepšovať známky? A spýtam sa, viete vy, aká je vôbec pomoc a pomoc pre matku s tromi deťmi, ktorá zostane sama v rámci hmotnej núdze? Viete povedať, aká je pomoc?

  • Pán kolega Kaník, ďakujem za vystúpenie. Myslím si, že sa musím kladne vyjadriť, teda nieže musím, ale kladne sa vyjadrím aj k tej podpore, ktorú ste vyjadrili nášmu návrhu, a ďakujem za ňu.

    A zaujali ma v podstate dve veci. V prvom rade to, že ste skonkretizovali práve tú administratívnu náročnosť, o ktorej sme hovorili my ako predkladatelia na príklade hlavne toho príspevku na zdravotnú starostlivosť. Ja sa usmievam, pretože tie dve eurá po prvé nič neriešia. A po druhé, ak sa tu bavíme o tom, či ten systém je, alebo nie je administratívne náročný, tak to je nádherný príklad toho, ako tam máme z dávnych čias ešte takýto nezmyselný príspevok. A takisto aj pokiaľ ide o ten príspevok za dochádzku do školy, my to meníme cez ten motivačný príspevok na dieťa. Takže takisto aj túto rovinu chceme dať do systémovejšej roviny tak, aby to dávalo logický zmysel, aby celý ten systém dávok v hmotnej núdzi mal logickú, jasnú, zrozumiteľnú a spravodlivú stavbu. Aby tí, ktorí sú ochotní pracovať na verejnoprospešných alebo aktivačných prácach, na tých rôznych nových príležitostiach verejnoprospešných prác, o ktorých hovoríme, aby si mohli viac zarobiť, aby sa tak odlíšili od tých, ktorí sú jednoducho lajdáci a ktorým sa pracovať nechce, resp. sú to čistí špekulanti.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, vy patríte medzi ľudí, ktorých si rád vypočujem, pretože vaše názory sú veľmi jasné a chcú riešiť problém, ktorý chceme riešiť aj my, rozdiel je ale vo filozofii pohľadu na riešenie týchto problémov. A dotknem sa možno len tromi poznámkami.

    Život ľudí, život človeka, to nie je len o peniazoch. Život človeka je aj o niečom inom. A nemôžem riešiť problémy, ktoré tu sú len tým, že poviem, že budem šetriť. Šetriť treba tam, kde sa šetriť dá, ale nemôžem šetriť na životnej úrovni ľudí.

    Spomínali ste, že je tu veľa ľudí, ktorí sa naučili žiť tak, ako žijú, a že zneužívajú systém. No oni sa to nenaučili, my sme ich naučili. My sme ich naučili, lebo niekoľko rokov sme tento systém neriešili komplexne, riešil sa len ad hoc. Raz to, raz to, raz ono.

    Súhlasím tiež s tým, že dobré podmienky treba pripraviť pre tých, ktorí pracujú, ale aj pre tých, ktorí by chceli pracovať, ale jednoducho žijú v regiónoch, kde tej práce niet a dlho ani nebude. A za uplynulé dva roky ste tam takmer nič nevyriešili, netvrdím, že my nejako veľmi veľa, ale my to riešiť určite budeme v najbližšom období, a navyše ste poprepúšťali ľudí, ktorým ste sľúbili, že ich budete rekvalifikovať a že im dáte prácu. No nedali ste.

    Tretia poznámka. Taký exkurz do tých príspevkov. No, za dva roky ste mohli dielčím spôsobom všetky zrušiť, mali ste väčšinu, mohli ste to kľudne urobiť.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Kaník, nech sa páči.

  • Ja ďakujem za podporné hlasy. A veľmi telegraficky.

    Pán poslanec Brixi, my všetci chceme pomôcť tým, ktorí to potrebujú, ale naozaj si myslíte, že tí, ktorí dnes tie sociálne dávky poberajú, všetci ich potrebujú? A že všetkým pomáhajú? Alebo je to tak, že mnohých, naopak, ako to ja hovorím, zotročujú závislosťou na štátnych sociálnych dávkach, uvrhávajú ich do de facto nevoľníctva. A tá strata pracovných návykov, ktoré tu boli spomínané, čo pani poslankyňa Hufková spomínala, no kto za to môže? Že sa dá prežiť, aj keď človek nemusí pracovať, a potom, potom výsledkom je absolútna strata záujmu o prácu a strata pracovných návykov.

    Ešte k pani poslankyni Hufkovej. Tá prvá časť vašej faktickej poznámky, ja tomu rozumiem, keď to zaznie na mítingu, pretože tomu ľudia vždy zatlieskajú. Ale teraz ste poslankyňa vládnej strany a treba sa zamyslieť, čo urobíte konkrétne, aby tá práca tam bola. No ja som veľmi zvedavý, pretože práca nevzniká dekrétom ani rozhodnutím ministra, ale zlepšovaním podnikateľského prostredia, znižovaním daní a tak ďalej atď. Nezdá sa mi, že touto cestou sa SMER vydal.

    A k pani poslankyni Tomanovej len taká faktografická poznámka. No vôbec pri tom príspevku nebolo treba zlepšovať si neustále známky. To je prospechové štipendium, kto mal jednotky, tak stále dostával maximum, nemusel si nič zlepšovať. Takže trošku sa čudujem, že ste nevnikli do podstaty toho príspevku, tak ako bol nastavený a ako fungoval.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Piati páni poslanci, posledná je pani podpredsedníčka Jurinová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Ale požiadala o slovo pani predkladateľka, takže jej dávam slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcela zareagovať na niektoré veci, ktoré tu odzneli či už vo faktických, alebo aj v rozprave.

    Pani poslankyňa Hufková, vy ste v tej vašej faktickej, musím povedať, že možnože tak trochu aj dehonestovali ten náš návrh a vôbec našu snahu v tom, že prečo to predkladáme, keď to je v pláne legislatívnych úloh. No preto, lebo my to máme hotové. My to netvoríme na rozdiel od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A ja si myslím, že ten pomyselný kotol tohto problému proste začína vrieť a pretekať a my sa musíme spamätať strašne rýchlo. A o tom, nechcem teraz stále hovoriť iba o tom liste učiteliek z Dobšinej, ale to, že tá situácia je vážna a že už si, že si vyžaduje okamžité riešenie a nielen ďalšie odkladanie, je absolútne zrejmé, veď napokon predpokladám, že sa pohybujete po Slovensku a viete o tom, že akému obrovskému problému čelíme.

    Takže k tomu by som chcela povedať iba toľko, že ja som uvažovala nad tým, že či vy s takouto iniciatívou, ale práve ten tlak času ma presvedčil o tom, že je to veľmi dôležité. Nehovoriac už o tom, že štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa vyjadril v tom zmysle, že oni idú vlastne využiť náš návrh, množstvo z tých vecí, ktoré my navrhujeme, idú použiť aj oni pre svoj vládny návrh s tým rozdielom, že chcú do toho svojho návrhu dať, že ak štát nebude vedieť ponúknuť aktivačné miesto, tak automaticky tej osobe bude prináležať plná dávka toho motivačného príspevku, čo je v poriadku, ale na to je priestor aj tu, ak by ste náš návrh posunuli do druhého čítania. Takže skutočne medzi tým vládnym návrhom a naším bude minimálny rozdiel v tomto, a to jeden pozmeňujúci návrh, ktorý pokojne predložte aj vy.

    To, čo ste hovorili, že sú poddimenzované personálne úrady práce. Áno, na službách zamestnanosti sú poddimenzované úrady práce, ale my aj týmto návrhom v § 40 uberáme vlastne tej administratívnej agendy úradom práce, to sa týka predovšetkým služieb zamestnanosti, lebo tie riešia tie aktivačné práce. A v neposlednom rade, veď ony majú predsa možnosť cez tú motivačnú dávku si vypomôcť ako koordinátormi aktivačných prác a načrieť práve do radov nezamestnaných, vzdelaných nezamestnaných, ktorí sú v evidencii, a využiť vyslovene túto silu, ktorú, si myslím, že by štát mohol vedieť využiť na to, aby koordinovali aktivačné práce. Nemajú absolútne žiadne prekážky, aby to využili. Takže viem si predstaviť takýto systém.

    Pani poslankyňa Tomanová, no, tá aktívna politika trhu práce je podľa mňa problém sám osebe, s ktorým, áno, my sme tam boli rok a pol, mohli sme sa vysporiadať, ale vy ste tam narobili, prepáčte, taký neporiadok, že nebolo možné v tých aktívnych opatreniach trhu práce poupratovať veľmi rýchlo. Ako isto viete, my sme pripravili aj novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá chcela poupratovať to, čo ste tam vy zanechali, ale nestihli sme to už. Mne osobne je to veľmi ľúto, lebo to bolo komplexným riešením. Môžte krútiť hlavou, predpokladám, že vystúpite v rozprave, pani Tomanová, ja sa na vás teším.

    Chcem ale povedať, že áno, istá, tieto peniaze nám chýbali potom, ako sme prišli po vás, a to aj kvôli tomu, že vy ste robili niektoré populistické opatrenia, napríklad ste zvyšovali rodičovský príspevok, ale už ste zabudli nechať peniaze na to, aby sme mohli tým matkám dať viacej peňazí. Takže my sme si pomáhali, ako sme vedeli, a presúvali sme tie zdroje, aby sme vedeli po vás zaplátať diery spôsobené vašimi populistickými návrhmi krátko pred voľbami.

    Pán poslanec Brocka tu nie je. Chcem zareagovať, on sa opieral o ten list učiteliek z Dobšinej v tom zmysle, že hovorí o tom, že nie úplne so všetkým súhlasí, napr. s tou náboženskou výchovou. Ja mu musím v tomto, musím s ním súhlasiť v tomto prípade, pretože skutočne chodím po tých rómskych osadách a musím povedať, že tam, kde to nerieši štát a kde to nerieši samospráva, je to predovšetkým cirkev, ktorá to rieši. To úplne férovo musím povedať, že sú osady na Slovensku, ktoré fungujú fantastickým spôsobom a fungujú len vďaka tomu, že je tam veľmi aktívna cirkev, či sú to rádové sestry alebo či je to dobrý farár. Takže ja si viem predstaviť spoluprácu v tomto smere s cirkvou.

    Dovoľte mi, prosím vás pekne, povedať, aby náhodou nedošlo k nedorozumeniu, že ja som hovorila o tom, že sa zneužíva ten systém dávok v hmotnej núdzi. Nie každý poberateľ dávky v hmotnej núdzi ten systém zneužíva. Sú ľudia, ktorí sú na to naozaj odkázaní. Ja im to neberiem a pomôžme týmto ľuďom. Ja som hovorila o dvoch kategóriách. Sú to bohatí ľudia, ktorí nepotrebujú dávky v hmotnej núdzi. Častokrát ten bohatý človek je podnikateľ, ktorý je dlžný na sociálnom poistení, a on sa uvrhne, sám seba, formálne do hmotnej núdze len preto, aby akože nemal žiaden príjem, akože nemal žiaden majetok. To znamená, aby mu exekútor na nič nemohol siahnuť, pretože dávka v hmotnej núdzi je neexekvovateľná. A on sa ulakomí na to, aby si od štátu bral to, čo mu v skutočnosti nepatrí, a to sa týka dávky v hmotnej núdzi, to sa týka príspevku na bývanie.

    To znamená, že, prosím vás, aby ste si nemysleli, že zneužívateľmi nášho sociálneho systému sú napr. len Rómovia v osadách, to nie je pravda. Rómovia v osadách sú v tomto prípade špecifickí. Špecifickí tým, že oni sú obeťou sociálneho systému. To tento štát z nich urobil doslova žobrákov, ktorí raz za mesiac napochodujú na poštu a zoberú si od štátu peniaze. Veľmi dobre sa v tom naučili chodiť, pretože to je z pudu sebazáchovy, by som povedala. Ale keď hovoríme o tejto, o týchto ľuďoch zo sociálne vylúčených spoločenstiev, tak ten štát z nich naozaj urobil pasívnych poberateľov dávok v hmotnej núdzi, ktorí nijakým spôsobom nechcú riešiť tú situáciu, do ktorej sa dostali.

    Ja by som si pomohla zase z toho listu učiteliek. Ony tu píšu, pardon, že mi to tak dlho trvá: "Systematicky pripravujeme jednu generáciu ľudí neuplatniteľných na trhu práce. Sociálny systém je nefunkčný, chudoba plodí nezamestnanosť, nezamestnanosť plodí chudobu. Človek bez vzdelania nedostane zamestnanie, vzdelanie však nezíska ten, kto oňho nemá záujem. Deti nemajú záujem o školu, pretože vyrastajú v demotivujúcom sociálnom prostredí. Je to bludný kruh."

    No, ja by som chcela povedať, že my tu máme naozaj armádu ľudí, absolútne pasívnych, ktorým štát dáva peniaze bez toho, aby očakával akúkoľvek protislužbu. My dávame a nič od toho neočakávame, a to má oveľa širšie súvislosti. To nie je len o tej matke a o tom otcovi, ktorí berú peniaze od štátu, pre ktorý v živote nič neurobili, ale to je aj o tých deťoch, ktoré sa tomu musia prizerať každý deň. Ako my potom chceme, aby to dieťa prišlo do školy a malo nejaké výsledky? Načo by malo mať nejaké výsledky? Ono nevidí perspektívu. Ono nemá pozitívny obraz hodný nasledovania v tom rodičovi. To znamená, to má oveľa širšie katastrofálne sociálne dôsledky a nabaľuje sa to, je to naozaj ako snehová guľa a nemá to konca kraja.

    Mali by sme podľa mňa nájsť odvahu nato, aby sme preťali, aby sme si všetci priznali chybu. Aj ja som sedela na tom ministerstve, aj ja som mohla urobiť viacej. Pani Tomanová, vy ste tam sedeli, vy ste mohli urobiť viacej. Pán Kaník, možno aj vy ste mohli urobiť viacej. Teraz nie je čas na to, aby sme sa tu obviňovali. Teraz je čas na to, aby sme si priznali zodpovednosť, že my všetci sme zodpovední za to, čo sa deje v rómskych osadách. My všetci sme zodpovední za to, že tu máme 400-tisícovú armádu, ktorá hrá mŕtveho chrobáka, pretože jej to vyhovuje. A pretože si myslím, že aj tomuto štátu to v konečnom dôsledku vyhovuje, lebo nič nerobiť znamená nič nepokaziť.

  • To znamená, že ja keď chcem od tých ľudí, aby boli aktívni, keď im poviem, dám ti peniaze, ale buď aktívny, urob niečo, ja tým sledujem zase tie ďalšie súvislosti. To, že to dieťa uvidí toho otca, tú mamu, že za tie peniaze, ktoré od štátu zoberie, aspoň trikrát za týždeň musí ráno vstať a musí aspoň preložiť slamku.

    Keď sme už pri tom, aktivačné práce zlyhávajú. Zlyhávajú aj z objektívnych príčin. Ja chápem toho starostu. Je to proste problematické, nechce sa mu do toho. Robí to najčastejšie pred voľbami, keď potrebuje byť znovu zvolený. Máme prípady, kedy za tri hodiny práce dostane ten človek v plnej miere aktivačný príspevok vo výške 63 eur, hej? To je veľmi dobre platená práca len preto, nasledujú voľby, starosta sa chce udržať. Veď tomuto všetkému my rozumieme. Ale ja si myslím, že aktivačné práce, tak ako boli nastavené, zlyhávali aj preto, lebo my sme tým ľuďom nedávali zmysluplnú prácu. Nedávali. Ja som bola svedkom toho, keď prišiel za závesným vozíkom, auto plné hnoja, vykýblili to na námestí. Vozili to v utorok doprava, v stredu doľava, aby mohli dostať svojich 63 eur. To nebola zmysluplná práca. My sme tým ľuďom nedávali vytvárať nejaké hodnoty. Ja by som takúto prácu asi tiež nešla vykonávať, asi by som radšej šla robiť niekde načierno. Keď tých ľudí prinútime, aby chodili na tie aktivačné práce, a keď im dáme zmysluplnú prácu, budú vytvárať hodnoty, aj v tom pomyselnom sociálnom rebríčku sa niekam dostanú. Dáme im nejaký status. Už si nebude môcť nikto otierať ústa len tak o toho, kto poberá dávky v hmotnej núdzi. Veď to má strašne veľa dimenzií, na ktoré podľa mňa my zabúdame. My sa tu furt točíme iba okolo iba peňazí a dať im a nedať a sú tu aktivačné práce? Sú tu aktivačné práce.

    To, čo hovoríte vy, pani Tomanová. Áno, to bol hlavný argument pani predsedníčky vlády, bývalej, pani Radičovej. My sme mali predostrieť proste škálu možností na aktiváciu toho jednotlivca. Ja vám teraz niečo poviem. Z tých všetkých ľudí, ktorí sú v systéme, koľko z nich je schopných pracovať z objektívnych príčin? Odhaduje sa to na 130-tisíc. Keď to podmienime, to poberanie dávok v hmotnej núdzi, tou aktivitou jednotlivca, myslíte si, že naozaj všetci tí pôjdu pracovať? Ja si myslím, že 30-tisíc, to je kvalifikovaný odhad. To nie je, že ja si myslím. To máme z úradov práce. Zhruba 30-tisíc nás aj tak pošle do čerta, pretože aj tak sa mu bude viacej oplatiť pracovať načierno.

    Ja vám neviem teraz povedať, či sa nájde, či štát nájde 130-tisíc možností na aktiváciu toho jednotlivca, ale musíme si uvedomiť, že tu je veľa roboty, ale tu je veľa roboty, ktorá sa dnes nevykonáva, lebo ju nemá kto robiť. To je robota v štátnych lesoch, to je robota na protipovodňových opatreniach, to je robota na poliach - veď, veď choďte sa niekedy pozrieť po Slovensku, alebo nechcem vás urážať, možnože viacej chodíte po Slovensku ešte ako ja, aj keď teda dosť cestujem. My máme naozaj, sú špinavé ulice, ja neviem, v zime nie je odprataný sneh, nie je postrihaná tráva, proste nemá kto robiť na diaľniciach, nemá kto zastrihávať stromčeky. Z toho Slovenska by mohla byť naozaj krásna krajina, vrátane značených turistických chodníkov a úplne, nechcem zachádzať do absurdností, ale my by sme mohli byť iná krajina.

    Choďte sa pozrieť do Rakúska, kto to tam robí? Robia to tí, ktorí sú na aktivačných činnostiach. Profitujú z toho oni a profituje z toho ten štát.

    Ja mám perfektný príklad v Spišskom Hrhove. Starosta Spišského Hrhova urobil výborný projekt. On tam má akože sociálny podnik, ale taký ten slušný sociálny podnik, ten malý obecný sociálny podnik a on robil - tie vaše boli najslušnejšie, pani Tomanová, to je na dlhú diskusiu. Má malý obecný sociálny podnik, a teraz, došli mu tam Rómovia, že teda oni tam chcú robiť. On hovorí, dobre, budete tu robiť, on tam má klasickú osadu, budete tu robiť, keď si zveľadíte vaše domy. Keď vy nebudete mať slušné domy, ako vy chcete robiť na domoch niekoho iného? Rómovia si ponatierali, vyzerá to tam ako lentilkovo, ale proste zveľadili si tie svoje domy, aby mohli robiť v tom obecnom sociálnom podniku. Zamestnal ich tam. Akonáhle sa majoritnej časti obce niečo pokazilo na dome, nahnal tam starosta ľudí...

  • Reakcia z pléna.

  • Starosta. Spišský Hrhov, je Vladimír Ledecký starosta. Nahnal tam ľudí zo sociálneho podniku a už nikto potom z tých bielych nemohol prísť na ulicu a vykrikovať, že tamtí Rómovia. Pretože akonáhle to urobil, vybehol starosta a povedal: "Ty čo tu vykrikuješ, tebe kto opravil dom? Boli to tí Rómovia, o ktorých si teraz otieraš ústa." Takže urobil tam neuveriteľnú vec. On zhomogenizoval kedysi veľmi striktne rozdelenú časť na majoritnú a minoritnú. Choďte sa dnes pozrieť do Spišského Hrhova. Má tam perfektné Komunitné centrum, zamestnáva tam dôchodkyne, ktoré chodia večer čítať deťom do Komunitného centra rozprávky. Pomáha si rôznymi formami aj cez aktivačnú činnosť a naozaj z kedysi priemernej neznámej obce urobil niečo, kam sa chodia pozerať ľudia ako na ukážkový príklad toho, ako sa dá urobiť zo dňa na deň takmer to, o čom my tu kvákame dvadsať rokov. Všetkých vás tam pozývam.

    Poviem vám iné štatistiky, pán Brixi tu už nie je, zo Svetovej banky, o kom hovoríme, keď hovoríme o poberateľoch dávok v hmotnej núdzi. Až 62 prijímateľov dávok v hmotnej núdzi tvoria jednotlivci bez detí, rodiny s viac ako štyrmi deťmi tvoria len 3 % poberateľov dávky v hmotnej núdzi, čo je v zjavnom rozpore s presvedčením väčšiny spoločnosti, že dávky poberajú hlavne obyvatelia osád. Úplne sa s týmto nestotožňujem, musím povedať, pretože vieme, že účelovo sa rodina rozdelí, aby mohla byť samostatne posudzovaná jedna časť a druhá časť, aby im vznikala možnosť získať viacej tých dávok. Ale faktom je, že my tam máme veľmi veľa jednotlivcov, dokonca veľmi veľa jednotlivcov v rozmedzí od 25 do 30 rokov. To znamená, to sú ľudia v produktívnom veku, ktorí sú schopní zapájať sa do tých aktivačných činností. Poviem vám niečo, čo mňa veľmi prekvapilo. Tiež je to zistenie expertov Svetovej banky.

    Ekonomická aktivita na obyvateľa je u priemerného príslušníka majority 12 661 eur ročne, čo je na úrovni 25 % najbohatších krajín sveta. Priemerná ekonomická aktivita Róma je 1 400 eur ročne, čo je na úrovni 25 % najchudobnejších krajín sveta. Obrovská priepasť. Výpadok na HDP z dôvodov vylúčenia Rómov z trhu práce sa odhaduje na cca 4,4 % HDP, to je 3,1 mld. eur. Obrovská skupina ľudí, ktorú keby sme dokázali nejakým spôsobom zapojiť, aby boli aktívni, aby sa podieľali na tom, z čoho zatiaľ len čerpajú, tak Slovensko by ekonomicky bolo úplne niekde inde. To je o nás všetkých. To nie je proste len že majorita a minorita. Pokým tento chvost za sebou budeme vliecť, dovtedy sa Slovensko nespamätá a môže si tu Fico prijímať akékoľvek balíčky ozdravné aj neozdravné. Považujem to za veľmi dôležité číslo.

    Ale vrátim sa ešte k vám, pani Hufková. Vy ste hovorili o tom, že veľmi veľa ľudí tu nemá pracovné návyky. Áno. Áno, to je pravda, a preto my ich musíme nejakým spôsobom pripraviť. My tu hovoríme o medzitrhu práce. Fajn, medzitrh práce je výborný medzischodok medzi otvoreným trhom práce a medzi tým, čo je v tom úplnom suteréne, ale tu musíme začať dolu, pretože dnes sú absolútne neaktívni. Oni musia začať byť nejakým spôsobom aktívni, aby sa dokázali uplatniť aj na tom medzitrhu práce. Ten medzitrh práce tiež nebude pre všetkých. To bude práve len pre tých, ktorí prejdú tým mechanizmom tých aktivačných prác a nalepí sa na nich aspoň niečo, lebo dnes nemajú nič. Nemajú, to je tretia generácia ľudí, ktorá žije z toho, čo im dáva štát bez toho, aby mali akékoľvek pracovné návyky.

    Poviem vám tie hlavné znaky, hlavné znaky toho nášho nového zákona, aby sme vedeli, že o čom sa vlastne bavíme. Ja sa ospravedlňujem, mne sa to tu celé rozsypalo.

    Takže hlavné znaky toho nášho nového zákona o hmotnej núdzi, skratka je SZM.

    - Spravodlivosť. Každý, kto sa dostane do hmotnej núdze, získa základnú dávku, ktorú si bude môcť zvýšiť podľa svojej aktivity.

    - Zásluhovosť. Čím je aktívnejší, tým viac peňazí od štátu dostane.

    - Motivácia. Nový systém výrazne pomôže tým, ktorí pracujú za minimálnu mzdu. Je to súbeh dávky a nízkej mzdy, čo je naozaj zase príprava pre medzitrh práce, lebo medzitrh práce nie je o ničom inom.

    Ak by to prešlo, získame spravodlivo nastavený systém pomoci v hmotnej núdzi, ktorý bude prospešný ako pre ľudí v hmotnej núdzi, tak aj pre tento štát. Dlhodobo nezamestnaní dostanú možnosť vytvárať hodnoty pre štát, na ktorého pomoc sú odkázaní. Štát bude profitovať z takto vytvorených hodnôt a výsledkom môžu byť čisté mestá a obce, protipovodňové zariadenia, obrobené polia, vyznačené turistické chodníky, rozbehnutá komunitná činnosť a deti v škôlkach a školách.

    K tým škôlkam a školám chcem ešte povedať, že aj tie učiteľky namietajú, že tých 17,20 eur dostávajú rodičia automaticky. Ja si tiež myslím, že je to veľmi nešťastné, a preto my tú motivačnú časť, ktorú sme dali pre deti, ktoré sú buď v predškolských zariadeniach, alebo v školách, sme v školách naviazali ani nie tak na prospech, ako na správanie. To dieťa musí mať dobré správanie, uspokojivé. A po druhé naviazali sme to na ten fakt, že to dieťa nesmie opakovať ročník. Nesmie. To znamená, v konečnom dôsledku je to aj o prospechu a aj tam sme sa snažili premietnuť tú zásluhovosť.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami ôsmi páni poslanci, aj vy, pani podpredsedníčka, deväť, posledná je pani; pán poslanec Mihál, Číž, idem odvrchu, Tomanová, Bublavý, Zajac, Kaník, Hlina, Mičovský, Číž, Mihál. Pani podpredsedníčka Jurinová, chcete faktickú? Áno, tak pani podpredsedníčka Jurinová je posledná, jedenásta. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani poslankyňa Tomanová, teda faktickú poznámku, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V prvom rade, pani Nicholsonová, si vyprosím ešte raz povedať, že Tomanovej sociálne podniky, vaše sociálne podniky. Mohla by som hovoriť Radičovej, Kaníkove sociálne podniky, ktorí ich dávali do Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. V opačnom prípade mi budete musieť dokázať, že čo len nitka z tých sociálnych podnikov je moja.

    Naviac pripomeniem, že 25. októbra minulého roka Európska komisia prijala opatrenia a dnes sú už hotové dve nariadenia, ktoré boli v pripomienkovom konaní k sociálnym podnikom, podporuje sociálne podniky, čuduj sa svete, zvolila obdobný model, ako má Slovenská republika, financovania sociálnych podnikov. Každý štvrtý vznikajúci sociálny, štvrtý podnik vznikajúci v Európskej únii je sociálny, vo Fínsku dokonca každý tretí a pracuje v nich viac ako 11 mil. zamestnancov.

    Takže, prosím, nedehonestujte tento nástroj.

    Ďalšia vec, ak idete s motiváciou a podmieňujete príspevky na hmotnej núdzi motiváciou, aktivizáciou, musíte mať peniaze na ich aktivizáciu. Vy ste do rozpočtu pre tento rok nedali na aktivizáciu ani cent. Je tam 5 900-tisíc eur a to je v súvislosti s investičnými stimulmi. Takže prosím, z čoho to chcete financovať? To je jedna vec.

    A druhá vec, pani Nicholsonová, v každom prípade si treba uvedomiť, že pokiaľ nevytvoríte a nebudete riešiť nezamestnanosť, a vy ste ju dva roky prakticky neriešili, nebudete mať riešenú pomoc v hmotnej núdzi a nebudete mať znižované dávky a nebude mať riešený ani sociálny systém, pokiaľ ide o poistný sociálny systém.

    Pretože aj tu, dá sa povedať, že zamestnanosť je svojím spôsobom určitý lekár, ktorý pomáha liečiť tieto dva problémy.

  • Pani kolegyňa Nicholsonová, ja by som rozdelil svoj príspevok na dve časti. Za negatívum považujem v návrhu zákona, že motivačný príspevok sa bude dávať deťom. To z dôvodu toho, že ja si myslím, že tu by mali byť motivovaní hlavne rodičia, aby vychovávali tieto deti, lebo tie deti sa samé nevychovajú. Ja si myslím, že tuná by mali byť garantom rodičia, čiže ak nejaký príspevok za to, že budú ich deti mať lepší výsledok v škole a že budú slušní a budú sa snažiť, aby boli vychované, tak by rodičia mali dostať príspevok.

    A k aktivačným službám. Viete, ja už som za desať rokov zažil niekoľko tých skupín možností využitia, aby či už naši rómski spoluobčania, ale aj neprispôsobiví iní občania, aby sa aktivizovali, či už to boli verejnoprospešné služby, boli to aktivačné obecné služby. Len, žiaľ, za posledné obdobie nám samosprávam sa moc nepomohlo, lebo tieto finančné zdroje, ktoré boli vynakladané od štátu, či už to spomínané posledné aktivačné služby, o ktorých dneska dosť dlho hovoríme, veď finančné zdroje sa nám vytrácali. Čím ďalej menšia finančná čiastka bola na to, aby sme si mohli zakúpiť nejaké náradie.

    Ja za tých 10 rokov a každý rok, alebo každého pol roka, aká je možnosť predlžovať zmluvy, zamestnávam okolo 20 ľudí. A teraz boli finančné zdroje, že sme ich mohli využívať nato, aby starosta poveril niekoho, ktorý dáva pozor na týchto ľudí. Lebo ak nie ste pri nich a nedávate pozor, koľko tej práce odvedú, tak tá práca ani nebude urobená. A vytratili sa finančné zdroje na to, aby sme toho človeka mohli vyplácať.

    A že títo ľudia nepracujú, tak to si ich, žiaľ, naučil systém, aby tie finančné zdroje vždy niekto dostával aj za to, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem vám za vaše vystúpenie, pani Nicholsonová.

    Naozaj s filozofiou vášho návrhu plne súhlasím. Pracovať sa musí oplatiť viacej, ako poberať sociálne dávky. A dnes už nehovoríme len o rómskej komunite, naozaj bavíme sa aj o majorite. S čím dobre vo vašom vystúpení nesúhlasím, je, keď ste spomínali komunálnych politikov, myslím starostov, že len pred voľbami. No, oni to robia celé štyri roky. Aj u nás v okrese poznám plno starostov, ktorí na aktivačných prácach zamestnávajú konkrétne rómsku komunitu, len je problém v tom, keď má starosta na starosti 150 aktivačných pracovníkov, on to už nevládze manažovať.

    Bol som veľmi rád, keď ste spomenuli cirkev ako pozitívny príklad toho, ako dokáže pracovať s touto komunitou. Pán Kuffa by vedel rozprávať zo skúseností svojho brata, ale aj u nás v okrese máme pána farára Mekela, ktorý pracuje s Rómami dlhodobo, Komunitné centrum, chránená dielňa a veľmi dobré výsledky.

    Takže zhrniem to, ak to dokáže cirkev, ak to dokážu starostovia, prečo to nedokáže štát? Naozaj máte pravdu. Poďme sa pozrieť do lesov, k riekam, k potokom, ku priekopám. Štát predsa vlastní štátne podniky, ako lesy, povodia, meliorácie. Prečo tam sa títo ľudia nemôžu zamestnať? A keď sa nezamestná, tak tú dávku proste bude mať nižšiu. Musí štát začať s týmto niečo robiť. Spoločnosť je zhrozená z toho, ako si niektorí ľudia navykli chodiť raz do mesiaca na poštu pre svoju dávku.

    Ďakujem.

  • Tiež by som sa chcel poďakovať za veľmi dobré vystúpenie pani poslankyni a len pár poznámok k aktivačným prácam.

    Keď boli zavedené, ja som ich zavádzal, aj sme ich vlastne stvorili, ono to fungovalo. Pretože vtedy nemohlo sa stať, že za tri hodiny dostane 60 eur, pretože bola podmienka minimálne 20 hodín týždenne. Potom, vtedy takisto boli aj peniaze na pracovné nástroje, boli peniaze na koordinátorov, na všetko sa v tom systéme pamätalo. Na istý počet aktivovaných bol organizátor tejto činnosti a bol zaplatený, všetko fungovalo.

    Pani poslankyňa Tomanová označila tento spôsob za nútené práce vo volebnej kampani, ktorá predchádzala víťazstvu SMER-u v daných voľbách a začalo to ísť dole vodou. Takže treba sa len vrátiť k zdravému sedliackemu rozumu, nič nedávať zadarmo, požadovať aktivitu a prácu, a nie za hodinu činnosti, a bude to fungovať.

    Ale bez samospráv, bez starostov to nepôjde, to zas si treba uvedomiť. Štát to nenahradí. My aj vtedy na začiatku, nielen samosprávy, mohli to, tretí sektor sa mohol zapojiť, cirkvi sa mohli zapojiť. Teraz sme to rozšírili aj na VÚC, môžme to rozširovať aj ďalej, ale tá samospráva bude rozhodujúca a bude veľmi záležať od schopností daného starostu alebo starostky. A budeme mať regióny a mestá, kde sú úspešnejší a kde sú menej úspešní, pretože sa to bude spájať s jeho schopnosťami.

    Ale netreba byť idealisti a myslieť si, že sa to dá odstrániť. Áno, s tým treba jednoducho počítať, ale ten systém musí byť nastavený tak, aby minimalizoval možnosti zneužívania, aby sa nerozdávali peniaze zadarmo, aby to nebolo formálne, a tých príležitostí na prácu je nesmierne množstvo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani Nicholsonová, viete, tuná uplatňujem ten môj princíp spravodlivosti v praxi. Včera som videl, že ste bola taká dotknutá, že som povedal, že tie niektoré vaše návrhy, alebo to, čo ste hovorili, boli hlúposti. Ale dneska som vám naozaj intenzívne zatlieskal, lebo oceňujem, naozaj oceňujem tú snahu, tú energiu, to, že ako to máte zvládnuté aj odborne, že, a proste tú chuť to riešiť. To je naozaj vynikajúce a zaslúžite si väčšie auditórium a zaslúžite si ľudí, ktorí to budú mať teda aj snahu riešiť, takže.

    Ešte poviem takú poznámočku, že hovoríte o tých, ktorí zneužívajú sociálne dávky. Nuž, poviem vám, neviem, či tu nie sú medzi nami aj ľudia, ktorí tiež zneužívajú tento systém, ktorý im umožňuje tu nebyť a tváriť sa.

    Čiže, viete, ak máme byť inšpiratívni, tak asi sme možno aj inšpiratívni pre týchto ľudí, ale v tom zlom, hej. Čiže kde oni hľadajú možno tú inšpiráciu, možno aj tu, keď by si niekto spravil záber z tejto sály, že koľko ľudí sa tu venuje svojej práci, tak potom by si aj niekto povedal, tak nehnevajte sa, ja sa mám trápiť, keď sa oni netrápia.

    Kľúčovým pre to, čo sa bude diať v tejto veci, bude aj ďalší vývoj tej diskusie. Ja som zvedavý teda, naozaj som zvedavý na pondelok, koľko ľudí sem príde a ako intenzívne, ako intenzívne budeme hľadať riešenie abo snahu aspoň riešiť obrovský problém.

    A len na záver poviem, teda znova opakujem, že naozaj oceňuje, pani Nicholsonová, tú ohromnú energiu a možno sa vám to aj podarí.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani Nicholsonová, váš návrh je aktuálny, potrebný a prajem mu úspech. Skutočne, veľmi sa mi to páči, akú konštrukciu ste do toho vniesli, a vlastne mám potrebu povedať len dve axiómy.

    Tá prvá axióma je, myslím na podporu vášho návrhu s tým, že ak by niekto mal pocit, že aktivačných prác alebo verejnoprospešných prác u nás je nedostatok a že na tomto môže zlyhať, tak som presvedčený na 110 %, že prác máme toľko, že ozaj môžme zamestnať celú tú skupinu ľudí, ktorá zrejme skončí ako odkázaná na tieto práce. Lebo určite máte pravdu, všetci tam nebudú, keď sa zavedie tento zákon, to mu teda prajem.

    A druhá axióma sa týka toho, že je potrebné k týmto prácam použiť jeden kľúč a ten kľúč vidím jednoznačne v človeku, v pracovníkovi obecných úradov, ktorý bude mať tieto veci na starosti. Lebo prax je taká, že ozaj práce sú, skupina ľudí, ktorá ich má vykonávať, je k dispozícii, ale končí to tak, že tá skupina je ráno zavedená k nejakej práci a o hodinu, o dve už tam tí ľudia nie sú a všetci sa utešujeme, veď, veď tu boli a vlastne, čo sa budeme trápiť.

    Neviem, či na to budú peniaze v tomto systéme, ale rozhodne je to potrebné brať ako z môjho pohľadu ako axiómu, že toto by som do zákona nejakým spôsobom doplnil ako pripomienku, ktorá by mala teda síce byť náročná na peniaze, lebo zvýši ekonomickú náročnosť vášho výborného návrhu, ale bez toho by sa to mohlo teda ukázať ako nefunkčné.

    A už len možnože ani nie axióma, ale toto v tomto prípade len spomienka na niečo, čo ste mi vyvolali vo svojom príhovore, vo svojom prejave. Ten Spišský Hrhov je ozaj zaujímavá osada, zaujímavá obec a to Komunitné centrum je tam fantastické, ale možno ten kaštieľ, ktorý tam je, keby dostal podporu od nejakých šikovných rúk aktivačných pracovníkov, tak by si to zaslúžil. Je to nádherná stavba, ktorá nám sa rozpadá, ale jej využitie tiež nie je celkom dôstojné, ale to je, samozrejme, vec, ktorá s tým priamo nesúvisí.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani kolegyňa, nie som odborník na sociálne veci, ale rómskemu problému som sa profesionálne viac-menej venoval možno až desať rokov, či už sprostredkovane, alebo aj priamo.

    Viete, viacerí kolegovia oceňujú vaše vystúpenie a sú priam unesení, zvlášť kolegovia z OĽaNO. Problém je, že ten rómsky problém eskalujú už 10 rokov, alebo možno 20, aby som to presnejšie povedal. A ja súhlasím s tým, čo ste na tému rómskeho problému povedali, a je to pravda, len to je známe už 20 rokov a tu už ani nemá význam o tom donekonečna rozprávať.

    Pravdepodobne po tom dlhom období už sú cennejšie skôr konkrétne námety, ako zlepšiť povedzmeže nástroj, akým sú aktivačné práce, že aké máte skúsenosti s rozhovormi so starostami, prečo to starostovia chcú alebo nechcú, v čom sú zásadné problémy. Možno ten problém poistení, možno pracovných úrazov potenciálnych, problémy s nástrojmi, ktoré sa strácajú, s reálnymi možnosťami obce vyčleniť pracovníkov, ktorí vytvoria priestor pre prácu, čo nie je jednoduché. A dokonca sociálne podniky, keď majú vytvoriť nejaký trvalejší inštitút, majú s tým problémy. K tomu ste nepovedala nič.

    Okrem toho, pani kolegyňa, tu v tejto problematike nesporne pôsobia dva faktory, niektoré momenty sú subjektívne a môžme s nimi pracovať a niektoré sú objektívne. Niektoré sa dajú riešiť okamžite a niektoré potrebujú dramaticky zmenu, dramatickú zmenu spoločenského prístupu.

    Čo tak poviete internacionalizovať problém a žiadať Európsku úniu, aby nám s týmto dramatickým stavom pomohla, pretože jednoducho naše domáce prostriedky nestačia, keďže aj celkovo počet obyvateľstva sa dostal už jedného času, až 20 % ľudí, pod hranicu biedy.

    A čo s tým urobiť? Čo tak zákaz pozitívnej diskriminácie, čo náš Ústavný súd sa prihlásil k tomuto princípu a výrazne obmedzuje možnosti, pretože my ani nemôžme viesť, kto je Róm a kto nie je Róm, pretože všetci sme si rovní...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Lucia, je dosť ťažké ako dodávať niečo k tomu tvojmu vystúpeniu. Ale predsa len niektoré momenty by som ešte rád podčiarkol v tej faktickej poznámke.

    Po pani Tomanovej je to teda ťažké sa vracať takto naspäť, mali by sme pozerať dopredu. Ale fakt je ten, že po pani Tomanovej zostala sekera 60 mil. na nedofinancovanom rodičovskom príspevku. Je úplne úžasné pred voľbami zvýšiť rodičovské príspevky o 100 eur, ale nie je celkom korektné nechať novému vedeniu, ktorým ste možno mohli byť aj vy, keby sa vám vtedy tie voľby vydarili, sekeru vo výške 60 mil. nepokrytého rozpočtu. A to už nehovorím o tých sociálnych podnikoch, za ktoré sme museli potom zaplatiť ďalších 11 mil. eur a ďalšie a ďalšie milióny, ktoré sme museli platiť za ďalšie a ďalšie podivuhodné a pochybné projekty financované z Európskeho sociálneho fondu, na čo potom museli ísť peniaze zo štátneho rozpočtu. Tak to všetko nám, samozrejme, potom chýbalo a ten balvan sa nám nepodarilo za ten rok a pol celý zoškrtať. Jednoducho taká je realita.

    Máte vládu jednej strany, máte ministra financií, ministra práce, ministra neviem čoho všetkého, tak nech sa páči, môžte krásne spolu komunikovať a veci v podstate ešte z prvého vládnutia Roberta Fica dotiahnuť do konca.

    Chcem ešte zdôrazniť, ja chápem, že súčasné vedenie rezortu to nemá jednoduché. Máme tam dvoch štátnych tajomníkov, máme tam ministra, ani jeden z nich predtým nerobil v sociálnej oblasti, aj keď pán Ondruš fungoval rok a pol v sociálnom výbore, pán Burian, druhý štátny tajomník, pracoval s financiami, ale toto sú pre nich témy, do ktorých sa potrebujú dostať. To je úplne ľudsky pochopiteľné. Preto podávame pomocnú ruku, preto dávame tento zákon, ktorý keď podporíte aj vy, kolegovia zo SMER-u, tak Slovensko získa rok času. Naopak by ten rok mohlo stratiť.

  • Pán poslanec Matovič, nech sa páči. Ešte prepáčte, pán poslanec. Organizačne: dokončíme faktické poznámky a preruším rokovanie a budeme pokračovať v rozprave potom v pondelok.

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Matovič, máte čas dve minúty.

  • Lucii ďakujem za vystúpenie. Možno by sa dalo mu aj niečo vytýkať, ale väčšinu by som určite pochválil. Každopádne tá základná myšlienka, ktorou myslím si, že prvýkrát, keď si zistila, že som na kandidátke SaS v predošlom volebnom období, tak práve bol to článok, ktorý sa nazýval "Bez práce nie sú koláče" a vtedy si sa postavila voči mne dosť zásadne kriticky a pomenovával som tam práve tento problém. Takisto potom aj ten váš nápad s odvodovým bonusom, kedy ste chceli rozdávať peniaze bez práce, som kritizoval a som rád tomuto posunu, že vlastne ste dospeli k tomu, že nesmieme nikomu dávať peniaze bez práce. Ale okej, hovorím, snaha sa cení, a teda ten návrh, ktorý ste predložili, je dosť komplexný.

    Ale to, čo si zase hovorila, vlastne v tých osadách, aj keď si sa tomu bránila, snažila si to prezentovať, že to je širší problém, že nie je to problém osád, ale potom vždy tak, keď si sa nekontrolovala, tak si sa vrátila vlastne do tých osád. Tak áno, ten systém v tých osadách sme my nadstavili a tí ľudia teraz na základe toho systému fungujú, že majú koláče bez práce alebo majú peniaze na pošte. Ale keď chceme týmto ľuďom kázať a chceme byť im nejako vzorom alebo chceme od nich niečo vyžadovať, tak mali by sme začať od seba. Lebo ja sa nazdávam, že my sme tu v osade, lebo my sme síce nadstavili systém, kedy netreba chodiť do práce, treba prísť iba na hlasovanie a máme koláče bez práce. Čiže keď chceme ľuďom v osadách hovoriť, že nebudú mať koláče bez práce, my by sme mali byť v prvom rade vzorom a my by sme mali chodiť do práce a mali by sme mať koláče za prácu.

  • Ďakujem. Po vypočutí prejavu kolegyne Nicholsonovej mi napadlo iba slovko "wow". Bolo tu z rôznych strán pomenované jednak komplexnosť, jednak prístup, jednak energia. Myslím si, že asi takto by mohli vyzerať aj poslancami predkladané novely alebo zámery. Myslím si, že skutočne tuná sa ide správnou cestou, a nechcem veľmi dlho rečniť, dúfam a pripájam sa k tej výzve, sám za seba viem povedať, že návrh podporím s dobrým svedomím. A tá výzva na to, aby sme k tomuto návrhu nepristupovali politicky a neodďaľovali ho o možný polrok alebo dvanásť mesiacov, nie je zbytočné. Dávam tu príklad toho, že riešiť problémy sa majú tu a teraz, a ak by tento návrh prešiel, myslím si, že časť problémov by bola vyriešená.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, podpredsedníčka Národnej rady Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Fakt je ten, že sociálny systém u nás je nesmierne zložitý, komplikovaný a celkovo sociálna situácia je veľký problém v našej krajine. Preto si myslím takisto, že je veľmi nutné hovoriť o adresnosti príspevkov. A úplne parádny sa mi zdá práve prístup, ktorý ste zvolili, že naozaj pasívny prístup ľudí odsúdiť, odsúdiť tým, že budú mať dávky nižšie, zmeniť ho na aktívny, motivačný.

    Veľmi dobrá vec je takisto možnosť súbehu práce a dávky, o ktorej sme takisto aj my sami hovorili v rámci nášho hnutia.

    Veľmi dobré je, že chcete zaktivizovať bez dĺžky, bez obmedzenia dĺžky aktivácie.

    Rovnako veľmi pozitívne hodnotím rozšírenie okruhu a spolupráce medzi jednotlivými, ja neviem, medzi štátnou správou a samosprávou, alebo proste to, že naozaj nabaľujete ten okruh na strašne veľa činností.

    Avšak veľký problém zachytávam v tom, že stále taká obava vo mne je, naozaj, že či sa dostatočne dokáže skoordinovať táto aktivačná činnosť, že či naozaj budú tie úrady práce nastavené na to, či bude sa to vedieť organizačne všetko zosúladiť. K tomu mám alebo v tomto mám veľkú obavu.

    Ale zase na druhej strane, keďže asi tuná nikto si nebude nejak pretierať medové fúzy, vieme, že tento návrh nemá veľkú nádej na úspech, aj keď, bohužiaľ, sa dozvedáme, alebo Bohu vďaka sa síce dozvedáme, že bude veľká časť tohto návrhu použitá aj vo vládnom návrhu, takže može(možno) to bude práve ten získaný čas, ktorý by mohli práve tieto záležitosti dotiahnuť do konca.

    Ale teda veľmi naozaj fandím tomu prístupu, ktorý ste zvolili...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Nicholsonová, nech sa páči.

  • Ja sa chcem všetkým poďakovať za vaše faktické poznámky.

    K pani poslankyni Tomanovej, ktorá medzičasom odišla. Ja musím hovoriť o sociálnych podnikoch pani Tomanovej, lebo tie sú úplne iné ako tie sociálne podniky, ktoré fungujú vo zvyšku slušnej Európy, v EÚ, v dvadsaťsedmičke. Z toho sa stal naozaj terminus technicus, aj niektorí zahraniční priatelia, keď sme sa stretli v Bruseli, hovorili o Tomanovej sociálnych podnikoch, aby sme vedeli, že o čom rozprávame, keď hovoríme o sociálnych podnikoch a podnikoch pani Tomanovej.

    Vieme, že na základe auditu Európskej komisie Európska komisia rozhodla o tom, že budú vyňaté z financovania Európskeho sociálneho fondu. Bolo to celé naviazané na peniaze daňových poplatníkov. Bola to obrovská hanba, naozaj. Ja si myslím, že aj pán Richter, keď pôjde teraz do Bruselu, tak bude čeliť takej istej hanbe, akej som čelila ja, a nie raz.

    Pán poslanec Bublavý, ja potrebujem, aby tie deti sedeli v škole a v škôlke. To, ako sa o nich starajú rodičia, na to je samostatný štátny príspevok, ktorý sa volá že rodičovský príspevok, ktorý má riešiť to, aký je rodič. Otázka je, ako to funguje. Nefunguje to, ale to už je o inom.

    Pán poslanec Zajac, nie všetci starostovia, samozrejme, organizujú aktivačné práce, tak ako som hovorila. Ja som hovorila o tých zlých.

    Pán poslanec Kaník, ja súhlasím s tým, že on nastavil tie aktivačné práce inak. Boli vtedy nastavené aj iné kontrolné mechanizmy. Aj preto my teraz hovoríme o plošnom príspevku 10 % pre všetky entity, ktoré budú organizovať aktivačné práce, a preto dávame tú zodpovednosť na úrady práce, aby úrady práce potom mali väčšiu motiváciu na to, aby spúšťali tie kontrolné mechanizmy, ktoré ony už dnes majú.

    Pán poslanec Hlina, mne je veľmi ľúto, že tu nie je viacej poslancov. Veľmi mi je ľúto, veľmi mi je ľúto, že tu nie je viacej mojich kolegov, napríklad, alebo kolegov z SDKÚ. Oceňujem, že ste tu vy.

    Pán poslanec Mičovský, je to úplne o koordinátorovi. Vždy je to o tom ľudskom potenciáli, ale ja ten ľudský potenciál nedokážem garantovať zákonom. Ja neviem, ako to bude fungovať, pretože ja len dúfam, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Prerušujem rozpravu a prerušujem rokovanie.

    Želám vám pekný víkend a v pondelok budeme pokračovať v rozprave tak, ako sú prihlásení: pán poslanec Matovič, Hlina, Tomanová, Mihál a Jurinová.

  • Reakcie z pléna.

  • O 9.00 hod., v pondelok o 9.00 hod.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 14.12 hodine.