• Je deväť hodín. Takže príjemné dobré ráno, panie poslankyne, páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 3. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali traja páni poslanci, pán poslanec Martin Poliačik, pán poslanec Richard Raši, pán poslanec Branislav Škripek.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Mikuláš Dzurinda.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Juraja Drobu a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine,

    ktorý máme ako tlač č. 77.

    Vidím, že pán poslanec Juraj Droba už zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz poprosím pána spravodajcu Miroslava Kadúca z ústavnoprávneho výboru, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení siedmi páni poslanci.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Dušanovi Bublavému. A pripraví sa pán poslanec Jozef Mikloško.

    Nech sa páči, pán poslanec, máš slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som skôr, než sa dostanem k meritu veci, požiadať pána predkladateľa, alebo aj kolegov, ktorí obhajujú jeho stanovisko a jeho návrh, aby sa nesršala takým spôsobom na ľudí, ktorí majú iný názor, aby sa nesršala síra, tak ako včera som mal taký pocit ako keby bol jeden kolega triednym nepriateľom, lebo má iný názor.

    Ja si myslím, že táto debata a parlament by mal byť o niečom inom. A aj keď má niekto iný názor, život ide ďalej a treba, keď sa možno stretneme, pozdraviť alebo naďalej rozvíjať kolegiálne vzťahy.

    Rodina je základným prvkom spoločnosti, a preto by sme mali tento rodinný zväzok chrániť. S touto novelou prichádza riziko zvýšenej rozvodovosti. A možno najmä u mladých ľudí.

    Chcel by som uviesť príklady. Dvaja mladí ľudia sa vezmú z lásky, plánujú potomstvo. No prídu prvé ťažkosti, nezhody, možno finančné problémy, možno problémy s bytovou otázkou, nezamestnanosť a podobne. A manželia si povedia, nezvládame situáciu, nebude nám to fungovať, poďme na notársky úrad a tam nás na počkanie rozvedú. A pôjdeme si každý svojou cestou, môžeme si budovať svoju kariéru. Tým sa manželstvo stane akoby podobným spotrebnému tovaru. Keď sa opotrebuje, alebo prestane sa nám páčiť, šup k notárovi a za pár minút sme znova voľní a slobodní. A keďže je to také jednoduché a rýchle, na Slovensku sa hovorí, príležitosť robí zlodeja, a ak by bol v platnosti predkladaný zákon, tak i dlhoročné manželstvá pri krízovom období možno stratia trpezlivosť a využijú zákonnú možnosť a v ten istý deň sa rozvedú. A na ďalší deň, keď vychladnú obom manželom hlavy, riešili by situáciu tým známym, my čo sme dlhšie roky v manželstve, poznáme to, že na ďalší deň môže prichádzať k manželskému udobrovaniu. A niekedy je to také najkrajšie, čo v manželstvách sa môže vyskytovať. A prichádzajú na to, že spravili včera chybu, že sa rozviedli, ale možno to udobrovanie už by bolo vlastne v rozvedenom manželstve. A tu je potom otázka, kde sú naše ľudské hodnoty, hodnoty rodiny a ako aj isté hodnoty spoločnosti? A kde je tá zodpovednosť? Samozrejme, zvyšovanie populácie a demografický vývoj spoločnosti, je pre nás veľmi dôležitý, a preto sa skôr zamyslíme nad tým, ako zlepšíme mladým ľuďom podmienky na ich rodinný život či spomenuté bytové problémy. Treba tu podporiť výstavbu obecných nájomných bytov alebo mestských. Ako vieme, že s bytovou otázkou sú stále problémy, a je problém, aby mladí ľudia mali možnosť samostatne bývať. Tu je naozaj potreba, aby štát podporoval výstavbu nájomných bytov. Alebo otázka nástupných miest pre mladých ľudí. Alebo im hľadať a dávať príležitosti, čo najviac pracovnej príležitosti, aby mohli byť zamestnaní.

    V tejto našej rýchlej komerčnej počítačovej dobe nikto nenúti mladých, aby sa rýchlo sobášili, ako to bolo kedysi. Teraz žijú v spoločnej domácnosti niekedy aj dva, tri roky a skúšajú ako to v manželstve, ako by im to mohlo fungovať. A majú čas, si myslím, aby sa spoznali a aby si založili rodinu, alebo založili rodiny, a aby boli pripravení a pripravenejší na manželstvo. A tu si myslím, že by bola chyba, aby sme im takýmto spôsobom dali návod alebo aj dali možnosť k rýchlemu rozchodu a k rýchlemu rozvodu.

    Návrh, ako ho vnímam ja, je dehonestácia rodiny a jej postavenia v spoločnosti. Táto novela sleduje len určitú skupinu ľudí, ktorí môžu, môžu, hovorím, znevažovať dôstojnosť a poslanie inštitúcie manželstva. Tí možno vnímajú rodinu ako akúsi záťaž a možno prekážku v pracovnom nasadení a v kariérnom raste. Keď to prestane fungovať, jednoducho prídu k notárovi a je to rýchle a bezbolestné. Táto skupina to možno zvládne bez väčších problémov. Ale existujú a existuje veľká skupina ľudí, ktorí vyznávajú hodnoty rodiny, no možno niektorí by sa nechali zviesť myšlienkou rýchleho rozvodu. To mi vlastne naštrbila viera, bola by naštrbená viera k rodine, k výchove potomstva, k zodpovednosti, k sebe samému, ako i k spoločnosti.

    Taktiež tým vznikajú rôzne riziká z takého urýchleného jednania a rýchleho rozvodu, najmä ak si mladí ľudia a manželia vezmú pôžičky, úvery, hypotéky a skrátka sa zadlžia. Vtedy možno s určitosťou povedať, že zaťažia rodiny oboch mladých manželov. Hrozia sankcie pri splácaní, exekútori. Skrátka, finančné a ekonomické, ba aj existenčné problémy. Taktiež sociálne napätie medzi rodinami. Tomuto všetkému je lepšie sa dopredu vyhnúť, ako potom riešiť takéto obrovské dopady a problémy tejto rodiny.

    Návrh uvedeného zákona zamieňa poradie priorít a dôležitosti tak pre jednotlivca, ako aj pre štát. Prvoradý záujem štátu je posilňovať fungovanie rodiny, teda aj tam by mala byť zameraná legislatívna aktivita.

    Novela vychádza zo štatistík v roku 2010, keď bolo rozvedených dvanásťtisíc pätnásť, čo je asi 40 % z uzavretých manželstiev. A tento fakt svedčí o tom, aké veľké percento vstupuje do manželstva, ktoré je slobodné, dobrovoľné, aké veľké percento je nepripravených ľudí vstúpiť do manželstva.

    Novela argumentuje slobodou a súkromím aj pri rozchode. Tak ako nemuseli byť vždy okolnosti domyslené pri vstupe do manželstva, takto môžu byť aj pri rozchode. A preto je namieste, aby uvedený krok pomohol riešiť aj niekto tretí. A ten niekto tretí je štát. Zvlášť, keď rozpad manželstva má vplyv aj na deti. Keďže je pre štát životne dôležité, aby fungovala normálna rodina, lebo vytvára najlepšie zázemie pre rast a vývoj detí a tým aj reprodukcie spoločnosti, musí mať nástroje na určité vyžadovanie zodpovednosti od manželov. Tak voči sebe navzájom, voči deťom ako aj voči ostatnej spoločnosti. Považujem za dôležité skôr sa zamerať na zlepšenie prípravy vstupu do manželstva, presnejšie, vyjadrenie povinnosti a postupov v súdnom rozvodovom konaní tak, aby veci nekomplikovali, ale vyžadovali určitú zodpovednosť od manželov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Géci, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia. Musím vás podporiť pán kolega Bublavý. Mnohé veci preciťujeme omnoho intenzívnejšie, ak ich prežívame osobne a sa nás úzko dotýkajú. No a keď spojíme osobnú skúsenosť s dávkou politiky a populizmu, novela je na svete.

    Inštitút manželstva od ústavy cez zákon, ktorý chcete zmeniť, má dôležité miesto v historickom vývoji rodinného práva, než aby sme ho, aby sme jeho zánik len tak ukončili u notára. Predkladateľ tvrdí, že súd zasahuje do najintímnejších oblastí života. Škoda, že si nepozrel štatistiky, že pri rozvodovom konaní 80 % prípadov uvádza rozdielnosť pováh, názorov a záujmov. Nie neveru, domáce násilie a či závislosť niektorého z manželov. Súd má za úlohu manželstvo zmierovať, má zmierovaciu úlohu. Do manželstva už teraz, bez vašej novely, vstupujú niektorí mladí ľudia často neuvážene. Vidíme to v percente rozvodovosti. Prijatím navrhovanej novely môže dôjsť k situácii, že si mladí povedia, zoberieme sa, a keď nám to nevyjde, skončíme u notára. No a analogicky takto by sme otvorili aj klondajk zahraničných účelových manželstiev, ktoré by vznikali za úplatu, a to nielen vo vzťahu k Slovensku, ale aj k Európskej únii pre inú nenáležitú výhodu.

    Ďakujem pekne.

  • Škoda, že nemôžem reagovať aj na predchádzajúcu faktickú, lebo zdá sa mi, že vy ste absolútne neporozumeli tomu, čo predkladáme, ale budem reagovať na kolegu Dušana. Dušan, ja si ťa veľmi vážim osobne a to, čo si povedal tuná, tak ja s tým jednoducho nemôžem nesúhlasiť. Väčšinu vecí, ako hodnotu a význam rodiny a podobne, ja absolútne nespochybňujem. Ja som na tej istej strane barikády. Rodina je pre mňa priam posvätná by som povedal. Ale to, čo my predkladáme naozaj, a mal si pravdu aj v tom, že včera sa to možno trošku, trošku zvrhlo a boli sme asi až príliš emotívni a hádzalo sa tu bahno z jednej strany na druhú, čo by nemalo byť cieľom tej diskusie. Takže ja sa za seba, hovorím, budem snažiť byť už iba vecný dnes. Mám naozaj pocit, že nie, nie celkom je pochopené, o čo sa snažíme. Takisto nemám problém súhlasiť s niektorými zmenami, ktoré by sa urobili vo forme pozmeňovacích návrhov, napríklad odklad nadobudnutia účinku. Ako áno, je tam to riziko, že ak by náhodou sa dvaja rozhodli a pohádali a v daný deň sa rozviedli, tak asi by to nemalo platiť a malo by, malo by tam byť nejaké obdobie týždňov až mesiacov, kedy by to až vstúpilo do platnosti.

    Ja mám, mám dojem, že tu sme také dve skupiny ľudí, na jednej strane je svetonázor, ktorý, ktorý je konzervatívny, a na druhej je svetonázor, ktorý je liberálny. Ja mám jeden problém s tým, že, že vy, ktorí zastupujete ten konzervatívny svetonázor, sa ho snažíte nanútiť aj nám, ktorí ho zastupovať nechceme, kdežto my, čo zastupujeme liberálny svetonázor, tak my vám nevnucujeme, aby ste vy žili podľa liberálnych hodnôt. Len, preboha, nechajte tých ľudí, ktorí chcú žiť podľa liberálnych hodnôt, aby mohli podľa nich žiť.

    Takže toľko z moje strany, ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nemyslím si pán poslanec, že tento návrh zákona je dehonestáciou rodiny. Stotožňujem sas predkladateľmi tohto zákona. Áno, je tu skupina ľudí, ktorá nechce žiť vo formálnom zväzku, a nemyslím si, že spoločnosť ich má nútiť, aby formálne udržiavali tento vzťah na papieri. Ak sa už dávno rozhodli, že títo dvaja ľudia nechcú žiť, tak neklaďme im prekážky, aby tento vzťah v podstate formálne aj, aj teda sa rozlúčil.

    A súhlasím s tým, že tento zákon nie je dokonalý a pravdepodobne, ak by prešiel do druhého čítania, tak nájdeme kopu pozmeňovacích návrhov, ktoré vylepšia tento návrh, napríklad odklad pôsobnosti rozvodu alebo toho rozdelenia zväzku by mohol byť po nejakom období. V každom prípade, dobre ste povedali, že mnohí ľudia sa neuvážene do nejakého partnerského zväzku vstupujú, a preto, ak štát alebo spoločnosť nejakým spôsobom nezasahuje neuváženého zväzku, keď teda vstupujú, tak nemá radikálne vstupovať ani do toho, keď sa títo dvaja ľudia chcú rozdeliť. Je to návrh zákona, ktorý určite nerieši, nebude riešiť všetkých ľudí, ktorí sa dostali do problému. Avšak mnohí ľudia, ak sa dohodnú, tak je, je nutné, aby sme im urobili priestor na to, aby sa ten zväzok mohol rozdeliť bez problémov. Lebo ak budeme klásť problémy, tak môže sa stať, že títo dvaja sa budú otĺkať a vzniknú z toho oveľa väčšie problémy, ako si to dokážeme predstaviť.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Bublavý, nech sa páči.

  • Ďakujem kolegom za reakcie.

    Pán Géci, ďakujem za podporné stanovisko, dokonca ste ma niekedy aj doplnili.

    Pán Droba, ja som veľmi rád, Juraj, že si pochopil, o čo mi išlo a v čom vidím daný problém v predkladanom zákone. Pevne verím, že budeme i naďalej spolupracovať, i keď som oponent, a budeme si ctiť kolega kolegu. Aj to som rád, že si pochopil, že sa to včera prestrelilo.

    A na pána Polláka, viete, ja som vo svojej rozprave spomenul, že mladí ľudia žijú v neformálnom zväzku niekoľko rokov a nikto im v tom nebráni. Kedysi, nejakých 20 - 30 rokov naspäť, ak si spomenieme na tú dobu, keď sme sa zopárkrát poprechádzali po dedine a niekto nás videl držať sa za ruky, tak už starí rodičia v podstate apelovali na našu morálku a upozorňovali, či už nie je potrebné za pár mesiacov pripravovať svadbu. Tá doba je dávno preč. Majú možnosti mladí ľudia naozaj žiť spolu a nikto im teraz nebráni, a skúšať, či by im to v manželstve fungovalo. A majú na to aj niekoľko rokov niekedy.

    Čiže tu si myslím, že je priestoru habadej. A keď nadobudnú, nadobudnú istotu, tak sa formálne vezmú. Takže tu vidím oveľa viacej priestoru, aby sa tí mladí ľudia spoznali a aby vstúpili do manželstva pripravení. Ale, samozrejme, v manželstvách bývajú aj krízy, aj problémy, ale tie treba spoločne riešiť a až potom to posledné je to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško. Nie je tu, stráca poradie.

    Pani poslankyňa Nicholsonová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som si to tu včera odsedela a ja som pozorne sledovala tú rozpravu, aj to, kam sa uberá tá rozprava. A musím povedať, že pri mnohých vystúpeniach som znechutená tým, čo tu odznieva v tejto sieni. Dochádza tu k absurdným vyhláseniam o tom, že manželstvo je nejaká súkromno - verejná vec. Ja by som teda chcela všetkým povedať, že ja osobne si veľmi ctím inštitút manželstva, ale chcela by som vás poprosiť, že aby sme z toho nerobili nejaké PPP projekty alebo proste verejnoprospešné aktivity. Manželstvo, tak ako ho vidím ja a tak ako si ho ctím ja, je výsostne intímna záležitosť každého z nás.

    Možnože zopár aj právnych argumentov, pán kolega, lebo na vás narážam, manželstvo sa spravuje zákonom o rodine, čo je považované za časť občianskeho práva. Teda ide čisto o súkromno-právnu úpravu. Navyše, a jeho majetková substancia má čisto súkromno- právny charakter, takže aby sme nehovorili len o pocitoch, ale aby sme to mali podložené nejakou právnou argumentáciou. V tej rozprave včera odzneli reči typu, ja radšej dvadsať rokov starú vec opravím, ako by som ju mal vyhodiť. No chcem povedať, že rozvody sú podľa mňa natoľko odpornou záležitosťou, natoľko emocionálne vyčerpávajúcou záležitosťou, že si podľa mňa každý jeden, kto v konečnom dôsledku podstúpi takúto tortúru, predtým stokrát rozmyslí, či do toho pôjde, alebo nepôjde. A ja som si stopercentne istá, že všetci tí, ktorí za sebou nakoniec museli zavrieť tie pomyselné dvere a museli vycúvať zo stavu manželského, sa predtým pokúšali tú dvadsať rokov starú vec opraviť. Pán Hrušovský, kývete hlavou, podľa mňa budete mať možnosť na mňa reagovať.

    Ja považujem tie vyjadrenia typu rozvody sú možno negatívny, negatívny jav, áno, za, za svojím spôsobom racionálne, ale povedzme si na druhej strane, ony sú negatívnym javom každej spoločnosti a nikomu z nás asi nelahodí, keď si číta štatistiky o tom, ako stúpa rozvodovosť nielen na Slovensku, to je celosvetový trend, ale sú reálnym javom a ako takým musíme čeliť. Nielen tí, ktorých sa to dotýka, ale aj vy všetci, ktorí hovoríte o usporiadaných rodinách ako o jedinom funkčnom modeli, a ako keby všetci tí ostatní, ktorí sú rozvedení alebo rozvádzajúci sa, by mali byť perzekvovaní, vyhnaní z tejto krajiny, ako keby to boli občania nejakej druhej kategórie.

    Ja vám chcem pripomenúť čísla, za posledných päť rokov súdy rozviedli viac ako 60 000 manželstiev, to je stodvadsať tisíc nešťastníkov, keď nerátam ich deti. Ja mám pocit, že to, čo odznievalo v tejto, v tejto sieni, skoro som povedala, že súdnej, lebo taký som z toho mala pocit, tak ja mám pocit, že ste sa dotkli pocitov tých stodvadsať tisíc jednotlivcov, ktorí boli nútení sa rozviesť.

    Nie ten návrh je dehonestáciou rodiny, ale mám pocit, že vystúpenia niektorých pánov poslancov sú dehonestáciou tých, ktorí boli nútení z manželstva vycúvať. Ja osobne, a pán kolega Droba tu hovoril o tom, ako by sme to mali vrátiť na tú racionálnu pôdu, áno, aj ja si budem pomáhať niektorými veľmi dobrými a racionálnymi argumentami v tej ďalšej časti. Ale odznelo tu aj od pána kolegu Vašečku, že áno, keď sa povie manželstvo, tak to v nás vo všetkých vzbudzuje city a pocity, takže ja sa pokúsim, aby to bolo také vyvážené. A preto si dovolím povedať, že ja som z niektorých vystúpení mala včera pocit, že boli naozaj inkvizičné a spiatočnícke. Ale nie to mi prekáža najviac. Mne je dnes už jasné, ako sa píše aj v dnešnej tlači, že rozvody bez súdu narazia zrejme v parlamente na odpor, pretože aj pani podpredsedníčka poslaneckého klubu SMER-u, pani Jana Laššáková sa vyjadrila, že na zjednodušovanie rozvodov nevidí dôvody. Mne nevadí ani tak to vaše spiatočníctvo a ani tak ten inkvizičný postoj, ako to, že medzi vami je strašne veľa pokrytcov, pretože v roku 2005 to bol návrh skupiny poslancov z vtedajšej strany ANO a zo SMER-u a medzi nimi bola napríklad aj pani podpredsedníčka, ktorú si inak veľmi vážim, ale boli ste medzi predkladateľmi návrhu novely zákona o rodine, v ktorom, v ktorom ste išli ďaleko za tie hranice, kam sa snažíme dopracovať my.

    Ja vám to prečítam, ako sa snažili upraviť v tom čase v § 23 zákon o rodine: "Ak obaja manželia s návrhom na rozvod manželstva súhlasia a predložia súdu dohodu podľa ods. 2 a ods. 3, má sa za to, že sú splnené podmienky podľa § 22 ods. 1 a súd ich manželstvo rozvedie bez zisťovania príčin rozvratu medzi manželmi." To isté chceme my.

    Ďalej: "Manželia, ktorí súhlasia s rozvodom, predložia súdu dohodu s úradne overenými podpismi o tom, ako si vysporiadali BSM, bezpodielové vlastníctvo na čas po rozvode a o tom, kto bude bývať v ich spoločnom byte." Išli ste oveľa ďalej, ako ideme my. My neriešime BSM. "Ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, manželia okrem dohody podľa ods. 2 zároveň predložia aj písomnú dohodu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode v rozsahu podľa § 24 ods. 1. Dohoda musí byť v súlade so záujmom maloletých detí." Kde sme? Z nás robíte, z nás liberálov, nás tu dehonestujete za to, že sme sa pokúsili vôbec predložiť takýto návrh zákona, na ktorý máme plné právo. A vy ste v roku 2005 išli oveľa ďalej, keď ste dohodou chceli riešiť aj BSM-ko, aj porozvodovú starostlivosť o maloleté deti.

    Ja len pripomeniem, že tento podľa mňa veľmi dobrý návrh novely zákona o rodine, ja vám k tomu tlieskam a som veľmi rada, že máte tiež liberálne vnímanie sveta a ja teda dúfam, že sa to odzrkadlí aj pri dnešnom hlasovaní, tento návrh o rodine neprešiel o jeden jediný hlas. V tom čase zaň hlasoval úplne celý SMER. Len niektoré mená. Pán Baška Jaroslav, pani Gabániová Darina. Pán Róbert Madej, ktorý bol jeden z predkladateľov, on viackrát predložil tento návrh novely. Pán Burian Jozef, Jarjabek Dušan, Paška Pavol, pani Zmajkovičová Renáta, pán Federič Igor, pán Fico Robert, pán Kaliňák Robert, pani Laššáková Jana, pán Murgaš Milan. Bolo ich oveľa viacej, tých, ktorí zdvihli v roku 2005 ruku za takúto liberálnu novelu zákona o rodine. Ja sa pýtam, čo sa stalo? Čo sa stalo od toho roku 2005, že dnes z nás robíte pomaly vydedencov spoločnosti za to, o čo sa tu snažíme?!

    Prečítam vám, čo povedal pán Madej potom, ako mu neprešla o jeden hlas, o jeden hlas ten návrh novely. Napriek už dvojnásobnému neúspechu sa Madej nevzdáva. V tejto iniciatíve budem pokračovať, odkazuje kritikom. Podľa jeho návrhu, ktorý poslanci odmietli, súd už nemal zisťovať príčiny rozvratu manželstva a mal ho rozviesť, ak manželia s rozvodom súhlasia a dohodnú sa na vyrovnaní spoločného majetku. Nemám viac čo k tomuto dodať.

    Ale v tom mojom diskusnom príspevku ešte budem pokračovať, ak dovolíte. Čoraz viacej mladých ľudí, a ja sa pohybujem medzi mladými ľuďmi, sa rozhoduje vôbec nevstupovať do stavu manželského. Nie preto, že by si nectili tento inštitút, to vôbec nie, ale čoraz viacej počúvam tie názory typu, že no nejdeme sa brať, máme sa strašne radi a budeme mať spolu aj deti, ale nejdeme sa brať, lebo keby náhodou to nevyšlo, ako nám trend ukazuje, že to, žiaľbohu, nevychádza, myslite si o tom, čo chcete, nebudem do toho vstupovať, lebo nebudem potom, nechcem proste prechádzať tou tortúrou rozvodu manželstva. Je fakt, že k uzavretiu manželstva nám stačí partner a občiansky preukaz a k rozvodu musia mať všetci pevné nervy na to, aby sme zvládli tortúru toho, ako štát atomizuje tie najintímnejšie časti nášho života a ako nám vstupuje do osobnej slobody s cieľom diktovať, ako a s kým budeme žiť. To je fakt. Ja sa veľmi hlásim ku klasickému liberalizmu a k tomu, že osobná sloboda moja sa končí tam, kde sa začína napríklad tvoja, Štefan. A na to všetko by mal dohliadať štát. Ale ten štát by mal zasahovať len vtedy, ak dôjde k obmedzeniu takejto osobnej slobody a nie byť sám nástrojom a strojcom toho, ako do tej osobnej slobody a do najintímnejších častí nášho života zasahovať.

    Ten návrh novely, ktorú predkladajú moji kolegovia, sleduje predovšetkým zjednodušovanie procesu rozvodového konania. Myslím, že to nie všetci z vás pochopili. Ja mám pocit, že vy z nás robíte niekoho, kto je proste proti rodine ako takej. Ste na obrovskom omyle. Ja sa teda k rodine ako takej veľmi, veľmi hlásim a viem, o čom hovorím. Štát by nemal zasahovať do osobných vzťahov jednotlivcov. Mal by tak robiť len vo výnimočných prípadoch. Pokiaľ manželia nechcú žiť v manželstve, mal by im právny poriadok umožniť, aby si vzájomné intímne vzťahy vyriešili podľa možnosti bez zásahu štátu. Ja vám skutočne môžem povedať aj z vlastnej skúsenosti, že to, že sa dvaja racionálne uvažujúci dospelí ľudia dokážu dohodnúť na tom, ako najlepšie vycúvať zo stavu manželského, predpokladá, že sa rovnako racionálne budú stavať napríklad aj k dohode o vysporiadaní BSM-ka alebo k dohode o tom, kto a ako, v akom časovom rozsahu sa bude starať o deti, ktoré asi najviac trpia tým rozvodom. Takže je to dobré, aj pokiaľ hovoríme o striedavej starostlivosti. Aj keď si viem predstaviť, že ak toto je pre vás kontroverzná téma, tak striedavá starostlivosť ani nehovoriac.

    Predmetný návrh nemá za cieľ narušiť princíp, na základe ktorého dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletým deťom musia byť schválené súdom. Na druhej strane však nevidíme dôvod, aby v prípade súhlasu oboch manželov s rozvodom manželstva, súd zisťoval príčiny rozvratu ich vzájomných vzťahov a zasahoval do ich súkromnej sféry, pokiaľ to nie je nevyhnutné, a to hlavne s ohľadom na maloleté deti. Aby bolo všetkým jasné, že o akých počtoch ľudí a občanov, ktorých tu zastupujem, asi hovoríme, tak zopár čísel. Na okresné súdy v Slovenskej republike došlo v roku 2011 spolu 14 957 návrhov na rozvod manželstva. Je to o 15 návrhov menej ako v roku 2010, ale tomu by som veľkú váhu neprikladala. Súdy rozviedli 11 102 manželstiev, čo predstavuje až 94,35 % z počtu vybavených 11 767 vecí, pritom počet rozvedených manželstiev je po roku 2005 prvýkrát pod hranicou 12 000 rozvodov za rok. Celkovo v predchádzajúcich piatich rokoch bolo v Slovenskej republike rozvedených 60 637 manželstiev. Z rozvedených manželstiev v roku 2011 bolo 7 012 s maloletými deťmi. Priemerná dĺžka konania z povolených rozvodov v roku 2011 predstavovala v celosvetovom meradle 6,0 mesiaca.

    Zopár príkladov o tom, ako to riešia krajiny celkom relevantné, aj keď niekto tu namietal voči tomu, že či sa môžeme porovnávať s Estónskom. Tak, keď sme raz ako v EÚ, v dvadsaťsedmičke, a to Estónsko zase nie je až tak ďaleko a niekto tu hovoril, že nevie kde je na mape, tak mu to ukážem potom. A ja tu mám Českú republiku. Česká republika, pokiaľ manželia splnia podmienky pre dohodu, súd schváli dohodu o rozvode manželov. To je dostatočne relevantná krajina. Susedná krajina, s ktorou sa podľa mňa môžeme porovnávať. Portugalsko, v Portugalsku sa možno rozviesť na základe vzájomnej dohody alebo súdnou cestou. Rozvod na základe vzájomnej dohody je podmienený súhlasom oboch manželov vo veciach manželského zväzku, ako je poskytovanie výživného partnerovi, ktorý ho potrebuje, rodičovských práv voči maloletým deťom, používanie domu, v ktorom má rodina trvalé bydlisko, a tak ďalej a tak ďalej. Oni sú naozaj oveľa ďalej. A Portugalsko je katolícka krajina, tradične katolícka krajina. Luxembursko, luxemburské právo rozoznáva dve kategórie rozvodu, a to rozvod na základe vzájomnej dohody a rozvod na základe určenej príčiny. O rozvod na základe vzájomnej dohody možno požiadať až po dvoch rokoch manželstva. Obaja manželia, to je jediná podmienka, musia mať dvadsaťtri rokov. Francúzsko, existujú až tri druhy rozvodu. Jedným z nich je aj rozvod na základe vzájomnej dohody. Rozvod na základe vzájomnej dohody môže mať dve rôzne podoby. Rozvod na základe spoločne podanej žiadosti, čo už predpokladá, že sa teda vedia dohodnúť, alebo rozvod na základe žiadosti niektorého z manželov, s ktorou druhý s manželov musí súhlasiť. Belgicko, existujú dve formy rozvodu. Rozvod na základe zistenej príčiny a rozvod na základe vzájomnej dohody. Rozvod na základe vzájomnej dohody sa vykonáva trvalým vyhlásením vôle obidvoch manželov ukončiť ich zväzok. Každý z manželov musí mať najmenej dvadsať rokov. Vzájomná dohoda je prípustná, iba ak manželstvo bolo uzavreté najmenej dva roky pred predložením žiadosti. Estónsko, žiadosť o rozvod sa môže podať na matrike alebo na súde. Matrika môže povoliť rozvod na základe dohody manželov, pokiaľ je dohoda spísaná písomne a manželia sa dohodli na všetkých záležitostiach týkajúcich sa rozvodu. Rumunsko, dokonca Rumunsko, rozvod možno dosiahnuť súdnou cestou, ale aj dohodou. Podmienkou dosiahnutia rozvodu dohodou je, aby v deň podania žiadosti manželstvo trvalo minimálne rok a aby bolo manželstvo bezdetné, čo vlastne sleduje aj naša novela.

    Z toho krátkeho výpočtu krajín, v ktorých je možné ukončiť manželstvo vzájomnou dohodou, je zrejmé, že aj v európskom práve existuje niekoľko foriem ukončenia manželstva. Pokiaľ viem, my sa k európskemu právu hlásime. V právnom systéme Slovenskej republiky je zatiaľ možné ukončiť platne uzavreté manželstvo iba jednou formou. V súčasnosti je podľa nášho názoru zasahovanie štátu a súdov do osobnej a intímnej sféry jednotlivca v rodinnoprávnych veciach neprimerané. Je podľa nášho názoru nemožné, aby sudca, ktorý vidí manželov pri rozvode manželstva často po prvý raz v živote, vedel lepšie posúdiť, či vzťahy medzi nimi sú natoľko rozvrátené, že je daný dôvod na rozvod, a to v rámci jedného pojednávania. Myslíme si, sme o tom presvedčení, že dospelí jednotlivci vedia o svojom živote. Nielen o tom, že s kým ho budú žiť, ale aj ako kvalitne ho budú žiť. Lebo aj na to máme právo, okrem rôznych iných vecí. Na to máme právo si povedať, ako kvalitne budeme žiť. A nikto nemá právo podľa mňa rozhodnúť o opaku. Ani súd. A ani štát.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami deviati páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Lucia, chcem ťa pochváliť za rétoricky pekné a pútavé vystúpenie, čo sa týka formy. Čo sa týka obsahu toho tvojho vystúpenia, tak začala si podľa mňa veľmi nešťastne, a to tým, že si na začiatku veľmi zdôraznila jednu podľa mňa vyslovenú lož. A povedala si to, že manželstvo je výsostne, výsostne intímna vec. A ja ti chcem podať, že sa hlboko, hlboko mýliš. Lebo manželstvo nie je výsostne, výsostne intímna vec. Vzťah dvoch ľudí je výsostne, výsostne intímna vec. Avšak manželstvo je inštitút, ktorý vzťah dvoch ľudí formalizuje, a na základe tohto inštitútu títo dvaja ľudia v manželskom zväzku získavajú od cirkvi, či na druhej strane od štátu, práva, ale tak isto sa zaväzujú aj k nejakým svojim povinnostiam.

    Čiže ešte raz ti opakujem, manželstvo nie je výsostne, výsostne intímna vec, ale vzťah dvoch ľudí je výsostne intímna vec.

  • Áno, aj ja by som chcel práve na toto konštatovanie reagovať, ale ja si na rozdiel od môjho predrečníka nemyslím, že pani Nicholsonová použila lož, ale, že to je omyl. To je obyčajný omyl. Naozaj, manželstvo nie je len intímna vec. Samozrejme má aj svoje intímne stránky, ale o tých nemám teraz potrebu tu pri tomto ich návrhu zákona diskutovať. Práve preto, že manželstvo nie je intímnou vecou, tak pri jeho uzatvorení sa vyžaduje prítomnosť zástupcu spoločnosti či štátu. Alebo dokonca, keď sme zrovnoprávnili manželstvo, formu manželstva cirkevnú so štátnou, tak môže to byť aj zástupca cirkvi. Nikto nikoho nenúti, každý si môže slobodne vybrať. A práve preto to nie je intímna vec, že s manželstvom sú spojené mnohé povinnosti a práva. A to tak isto je na dlhšie.

    Ale čo my máme naozaj medzi sebou spor, tí, ktorí predkladajú tento návrh, a ostatní, ktorí im oponujeme, že vy chcete, ako ste povedali aj vy, pani Nicholsonová, zjednodušiť, uľahčiť rozvody. No a my to nechceme. My to nechceme práve preto, že tých rozvodov je strašne veľa. Štyridsať percent rozvádzajúcich sa manželstiev, to je veľmi vysoké číslo. A každá moderná krajina pri demografických štatistikách okrem pôrodnosti, úmrtnosti, meria aj rozvodovosť, počet rozvodov. A vysoké číslo pri rozvodovosti je spoločensky negatívny jav. Spoločensky negatívny jav. To, že to je negatívny jav aj pre jednotlivca, to ja nespochybňujem, že to je trauma pre mnohých, ktorí sa rozvádzajú. Veď preto hovorím, mali by sme im pomáhať. A vy tu zlievate všetko dokopy. Vy z toho robíte guláš. Ako keby som ja bol proti tým, ktorí sa rozviedli.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som si dovolil zacitovať z wikipedie, slobodnej encyklopédie: Manželstvo je vzťah medzi osobami, obyčajne intímny a sexuálny, ktorý má štátne, spoločenské alebo cirkevné uznanie. Vytvára sa, často sa vytvára prostredníctvom zmluvy alebo občianskoprávneho konania. Na Slovensku sa spomína zákon o rodine.

    Chcem povedať toľko, že naozaj, ako to už spomenuli, že manželstvo je vec verejná, čo sa týka jeho dopadu na spoločnosť. Čo sa týka vzťahu, je vec intímna. Treba to podčiarknuť. Ďalšia vec, máme iný názor. V poriadku. Ja si nemyslím, že tu niekto niekoho obviňuje a vyjadriť, že, ako povedala pani Nicholsonová, že je to spiatočníctvo, inkvizícia, pokrytectvo. No toto sú útoky. Ja mám proste iný názor. Ja vám verím vo váš dobrý úmysel a nemyslím si, že, čo ja viem, ste nejakí šibnutí liberáli, že to navrhujete. Proste mám iný názor, a preto, lebo sa mi to zdá racionálne zdôvodnené a ide mi naozaj o dobro rodiny a manželstva. A nepotrebujem na nikoho útočiť. Takže o toto poprosím aj vás. Ďakujem za to.

    A ďalší argument typu, že mladí ľudia nevstupujú do manželstva, lebo sa boja, že bude komplikovaný rozvod. Dovolím si pochybovať o tomto argumente. Je kopa iných dôvodov, ktoré sa nedajú uviesť v rámci faktickej poznámky.

    Ďalšia vec, argumentácia inými štátmi EÚ alebo inými štátmi vôbec. Som rád, že sme suverénny štát a sme Národná rada Slovenskej republiky, ktorá o tom rozhoduje. Môžeme sa pozrieť na západ, na sever, na juh, na východ, inšpirovať sa. Ale to nie je argument. To je zvyklosť v tých krajinách. Je to ich vec. My tu debatujeme ako Národná rada Slovenskej republiky.

    A posledná vec. Hovorí sa tu veľmi veľa o právach. Ja ako manžel si uvedomujem, že v prvom rade musím hľadieť na svoje povinnosti voči svojej rodine a nie na svoje práva, ktoré si nejak svojvoľne a egoisticky budem uplatňovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. K spoločenským, tradičným, hodnotovým, ale aj právnym deficitom tohto návrhu sa už vyjadrovať nebudem, lebo som tak učinil včera. Chcem však pripomenúť pani kolegyni Nicholsonovej, že štát si vynútil alebo dostal možnosť ingerovať začiatok a koniec manželstva nie kvôli tomu, lebo je to manželom vlastné alebo milé, ale kvôli tomu, lebo má najlepšiu schopnosť rozoznať, či manželstvo spĺňa, alebo nespĺňa podmienky jeho vzniku a zániku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som si vás dovolil poopraviť, pani poslankyňa, ja som nepovedal, že je to to vec výsostne súkromná, vec výsostne verejná. Ja som povedal zhruba toto, že je to vec, ktorá je podľa môjho názoru súkromná, ale má nezanedbateľné verejnoprávne aspekty. Prečo som to povedal? Ja si zákonný dôvod, čo sa týka verejného práva, je, že vec verejná je niečo, čo má dopad na určité nie malé spoločenstvo ľudí. Čl. I zákona o rodine, ktorý hovorí o základných zásadách, v druhej vete hovorí: Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Hovoríme o manželstve. Čl. II: Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. Na základe uvedeného možno nepochybne hovoriť o tom, že manželstvo má aspekty verejného práva. To, dúfam, uznáte, keďže hovorím o právnych normách. Nehovorím o wikipédii, možno ako hovoril pán Vašečka, hovoril o právnych normách. Preto možno je namieste skôr meniť aj tieto zásady, nie iba §§ 22 a nasledujúce, ktoré meníte vy.

    Podľa môjho názoru akákoľvek liberalizácia inštitútu manželstva môže našej spoločnosti, ktorá je založené na kresťanských hodnotách, určite poškodiť, skôr ako pomôcť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja si tu píšem taký blog, že ako v úcte má ľudské práva tento parlament a ako pozadie som počúval pani Nicholsonovú. To privádzam do zúrivosti moju manželku, ktorá mi hovorí, že ako môžeš dve veci robiť naraz. No viem, také stereo. Čiže som ju vnímal a v určitý moment, sa teda ospravedlňujem, som musel odísť, lebo som to už nevydržal, pardon, takú hlúposť povedať, že mladí ľudia, keď sa neberú preto, lebo kebyže sa mali rozvádzať, že to je ťažké. No ja normálne žasnem, že ako vôbec takéto niečo sa dá povedať! K tomu neviem, čo treba? Ja normálne žasnem.

    To je taká vypočítavosť, ako keď právnik radí otlstému podnikateľovi, tak šesťdesiat plus, keď si berie osemnásťročnú blondínu, že ako má tej blondíne povedať, že má podpísať všetky štyri pare tej predmanželskej zmluvy. To je, proste to je, tak sa to hovorí, milá moja, podpíš všetky štyri pare, lebo však právnik to chce. To, viete, že, do tohto vniesť, do niečoho pekného, mladí dvaja ľudia rozmýšľajú o tom, že by mali rodinu. Nerozmýšľajú však, od toho sú mladí, tak tu už vniesť tento motív, však ale ich to brzdí, lebo však, ako by sme sa potom prípadne rozviedli. Normálne som musel odísť, pardon, to sa nedalo počúvať! Ja neviem, ako ste tam aj niečo hovorili, potom mi tu kolega hovorí, že niečo ste ma tam niekde spomínali. Neviem v čom, v akej súvislosti, lebo fakt som vás nepočúval.

    Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Lucia, v žiadnom prípade nechceme dehonestovať vás liberálov, tak ako si to naozaj veľmi silne povedala. Potom zase ty nechápeš nás, o čo nám ide. Ja si myslím, že hlavný problém je, naozaj, že je medzi nami barikáda vnímania tohto problému. Čo ty vidíš ako niečo jednoduché úplne, jednoducho vyriešiteľné, je pre nás niečo možno dôležitejšie, čomu vzájomne nevieme porozumieť, bohužiaľ.

    Ale tiež by som sa vrátila k tomu, čo teraz Lojzo, na čo upozornil, že mne takisto, ma zarazilo, tvoja otázka alebo odpoveď na otázku, že prečo sa dnes ľudia neberú. Ja to vidím trochu inak. Myslím si, že na jednej strane buď si uvedomujú dôležitosť tohto kroku a majú pred ňou bázeň, čo by som možno vedela pochopiť, ale, bohužiaľ, častejšie vidia v tom zbytočnosť. Nie pretože budú mať ťažký rozvod, ale vidia v tom zbytočnosť. A toto už je naozaj, možno nám nejakej, malo by byť na hlbšiu diskusiu a ísť do dôsledkov, že prečo v tom vidia zbytočnosť. Nehovoriac už o tom, že často s tým súvisí aj možno také špekulantstvo, že ak žijú samostatne, dostávajú vyššie dávky sociálne a podobne.

    Ďakujem.

  • Vážená pani poslankyňa Nicholsonová, milá Lucia, ďakujem ti za námahu, ktorú si si dala a pozrela si sa naozaj do minulosti parlamentných iniciatív. Niet divu, že sú rozdiely na tieto témy medzi liberálne orientovanými poslancami a konzervatívne orientovanými poslancami. Považujem to za úplne legitímne. Ale čo mňa osobne veľmi prekvapilo, a chcel by som ti naozaj veľmi pekne poďakovať, že si týmto demaskovala pokryteckú tvár strany SMER, ktorá si za svoj názov priliepa prívlastok sociálna demokracia, no v skutočnosti ňou vôbec nie je, pretože, ako sme boli svedkami, vylučuje témy osobných slobôd, ktoré sú témy nielen liberálnymi, ale aj témami sociálno-demokratickými vo vyspelej Európe.

    Ja by som sa chcel opýtať pánov poslancov a pani poslankýň, aj pani podpredsedníčky Národnej rady, čo sa stalo od roku 2005 do roku 2012, že ste tak zmenili názor v tejto jednej jedinej téme? Ja si myslím, že strana SMER takýmto spôsob iba dokazuje, podobne ako to bolo aj pri včerajšom hlasovaní o energetike, že nerobí politiku v prospech občana, ale iba politikárči vo vlastnom záujme.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Nicholsonová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja budem reagovať iba na to racionálne, čo odznelo v tých faktických.

    Napríklad na pána Hlinu, ktorý ma tuším označil za hlúpu, reagovať nebudem.

    Chcem povedať, že áno, manželstvo sa naozaj uzatvára pred predstaviteľom orgánu verejnej správy. To je odkaz pre tých, ktorí robia z manželstva tú verejnú záležitosť. Alebo pred predstaviteľom cirkvi. Áno, ale ide o ten akt uzavretia manželstva, teda o jeho začiatok. Celý ten zvyšok, to, čo sa deje v manželstve, sa naozaj odohráva v súkromní medzi dvomi ľuďmi, tam, kde nevidí ani súd, kde nevidí ani štát a nemal by vidieť ani súd, ani štát.

    Pán poslanec Brocka, vy hovoríte o tom, že 40 % manželstiev sa rozvádza. Áno, je to pravda, je to smutné. Ja som to povedala niekoľkokrát. Mňa to tiež neteší, ale poviem vám čo sú najčastejšími príčinami rozvodu. Okrem rozdielnosti pováh, názorov a záujmov je to v prvom rade alkoholizmus so všetkým, čo to so sebou prináša. S tyraniou, s domácim násilím, s bitím detí, s bitím ženy, žena bije muža, proste to sú katastrofálne scenáre, ktoré sa odohrávajú v takomto vzťahu. A ja si myslím, že to by ste mali tiež mať na zreteli, keď hovoríte o tom, že čo robiť s tým trendom. Pretože, že my sa snažíme uľahčiť pre ľudí možnosť rozviesť sa, aj to len pre ľudí, ktorí, kde nie sú maloleté deti, tak ja si vôbec nemyslím, že tá rozvodovosť bude klesať. To s tým absolútne nič spoločné nemá.

    Myslím, že som vyčerpala všetko, čo tu odznelo také racionálne, aj s nejakou otázkou.

    Ďakujem.

  • 301

    Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kuffa Štefan, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, ministrov tu nemáme, vážení kolegovia, milé dámy, milí páni, nehlásil som sa vo faktických poznámkach, len som sa prihlásil do tej rozpravy, takže ani na pani Nicholsonovú som nereagoval. A tiež som ju tak vnímal, že jej príhovor má taký zdravý emočný náboj. Ako žena to odprezentovala jedinečne. Čo sa týka toho obsahu, určite by sme mohli o tom polemizovať, ale nechcel by som tu od tohto pultu vyzerať potom zase ako nejaký násilnícky a že vnucujem názor niekomu druhému. Chcem poprosiť, aby sme sa aj vzájomne rešpektovali, aj v tých názoroch. Ak človek vyjaví nejaký ten názor, svoj vlastný, aby zas z tej druhej strany, v úvodzovkách poviem, nebol priam terorizovaný, lebo si dovolil ten názor vyjaviť.

    K manželstvu. Kolega Matovič to pekne povedal, že je to intímny vzťah medzi dvomi mladými ľuďmi. Ale manželstvo ako také a inštitút manželstva nie je len súkromnou vecou, predovšetkým je naozaj verejnou vecou, je verejnou záležitosťou, či už sme kresťania alebo akýchkoľvek iných náboženstiev a konfesií, alebo sme neveriaci, tak to manželstvo sa stále uzatvára buď pred tvárou obce, alebo pred tvárou cirkvi. V zmysle učenia katolíckej cirkvi je to tak, a veľakrát to aj mylne chápu samotní katolíci, že farár je ten, ktorý vysluhuje sviatostné manželstvo. Nie je to tak. Manželia sami si vysluhujú sviatosť manželstva. Sami, podotýkam, sami pred tvárou cirkvi. Farár je ten, ktorý asistuje pritom, a sú ďalší dvaja svedkovia, ktorí sa podpisujú, aby tento zväzok bol uzavretý. Kolega odišiel preč, neviem prečo, možno už bol nejak asi tak nastavený.

    Inštitút manželstva ako taký je jeden z najstarších inštitútov vôbec. Mohol by som to povedať, je tak starým inštitútom, ako je ľudstvo staré samo. Nemôžeme znížiť úroveň manželstva na tú úroveň, aby sme na základe nejakej zmluvy, že by sa dvaja ľudia rozišli. Ja som pozorne počúval tých kolegov aj včera, aj dnes, nechcem emotívne tuná rozprávať, dúfam, že sa mi nepodarí nejaká veta, nejaká, že by tu zas nerezonovalo nejaký mesiac v spoločnosti, ale ako to tuná sa snažil nám kolega vysvetliť, a hovorí, že teda ak ide o bezdetné manželstvo a manželstvo, ktoré už má zaopatrené deti, tak tí by sa mohli dohodnúť zmluvou, na základe zmluvy a mohli by sa rozísť u notára. Ja sa pýtam, aj liberálnych kolegov, o čo menej hodnotné je manželstvo to, ktoré je bezdetné, alebo to, ktoré už má zaopatrené deti?

    Ja cestou aj do parlamentu som sa nad tým zamýšľal, skutočne mám tú cestu dosť dlhú, aj som uvažoval nad tým. Najmladší syn, siedmy v poradí, tak ten bude mať o dva roky osemnásť rokov. Teda aj mňa by sa to dotklo. O dva roky by sme sa s manželkou mohli dohodnúť, že jednoducho nebudeme spolu

    žiť. Len sa pýtam, tie deti, ktoré majú osemnásť a viac, odrazu nie sú našimi deťmi? Áno, tak ako aj Lucia to tu spomenula, pri rozvode najviac trpia deti. A tie deti trpia nielen vtedy, keď majú, ja neviem, štyri roky, osem rokov. Toto je najkritickejšie obdobie. A obdobie puberty je veľmi, veľmi komplikované a práve vtedy, keď sa rozpadávajú tie manželstvá. Má to siahodlhé dopady nielen na tých manželov, a ten stres, ktorý tu spomínala, zrejme hovorila aj zo skúsenostívlastnej, ale ten stres sa veľmi výrazne prenáša práve na tieto deti. Deti najviac trpia. Ja som len chcel poukázať na to, že manželstvo, či už s deťmi, bezdetné, s dospelými deťmi, malými deťmi, je vždycky inštitúciou veľmi vážnou a nie je možné, aby zánik manželstva bol na základe nejakej dohody, alebo zmluvy, ako je to predkladané.

    Ja budem hlasovať určite proti tomuto návrhu zákona, aj odporúčam to všetkým kolegom, či z ľavej alebo z pravej strany, aby sme skutočne to ani neposúvali do druhého čítania, ale jednoducho nie je možné schváliť návrh tohto zákona.

    Tak to poviem trošku akotak vtipne. Vyzerá to v dnešnej dobe asi takto, že pod vŕbou uzavriem to manželstvo a od potoka, kým zájdem k lesu, pod najbližším smrekom sa rozídem. Kolegyňa Nicholsonová, keď spomínala, že naozaj sa rozpadávajú tie manželstvá, alebo ísť vstupovať, ja si tiež neviem predstaviť, ako kolega Hlina to tu spomínal, že by som vstupoval do manželstva s tým, že čaká ma stres pri rozvode a pred súdom a čo všetko sa ma budú pýtať. Myslím si, že mladí ľudia predovšetkým, stále si to myslím, ja patrím k tým naivným ľuďom, ktorý si myslí, že mladí ľudia sa berú z lásky.

    Ja som to tak na jednej konferencii povedal. Začal som v podstate otázkou, čo je základom spoločnosti? Je základom spoločnosti rodina? Zamyslel som sa nad tou otázkou, keď už to bolo toľkokrát, v úvodzovkách, otrepávané. Ale to nie je otrepaná fráza, lebo má hlbokú myšlienku. Tak som rozmýšľal, naozaj, či je to pravdivý výrok. A šiel som tak trochu dozadu. A teda, čo je základnom rodiny? Základom rodiny je manželstvo. Dovolím si to povedať. A šiel som v analýze ešte ďalej. Čo je základom manželstva? Základom manželstva je láska. Veľakrát mnohí ľudia nevedia, čo je láska. Kolega Juraj, ktorý tu sedí vedľa mňa, ja by som, keby bol možný priestor na taký dialóg, položil by som mu tú otázku a či by mi vedel zodpovedať, na takú triviálnu obyčajnú otázku, o ktorej veľmi často rozprávajú puberťáci, čo je láska? Či vie, čo je láska. Láska to nie je tá prezentácia, to, čo my veľakrát máme predkladané v médiách, v televízore, v rozhlase, v divadle, alebo kde čo všetko. Ja mu aj odpoviem na tu otázku, lebo nie je tu priestor na ten dialóg. Láska to je predovšetkým obeta. A tá obeta prináša aj to krásne, aj to pozitívne, ale aj to ťažké, a to negatívne. Tak ako kolega Rišo Vašečka včera to spomínal, ten vtip, že žili tí manželia v tej dobe, kedy sa veci opravovali. Áno, v dobrom vtipe je aj kus hlbokej pravdy. Aj tu je kus hlbokej pravdy vyjadrené. Lebo dnešná doba sa žije taká. Sebemenšia prekážka, no rozídeme sa. No aby sme nemuseli ísť na súd, stačí ísť k notárovi. Dnešným mladým ľuďom, alebo vôbec v manželstvách chýba zmysel pre obetu. Zmysel pre obetu. Kedysi naši otcovia, naše mamy, ale aj naše staré mamy mali tento zmysel pre obetu. To nebolo tak, že to manželstvo sa rozpadlo hneď.

    Viacerí tu už reagovali na predkladateľa tohto zákona, že predkladaná novela zákona o rodine je v súlade so zdravým sedliackym rozumom. Ja som si tú vetu napísal včera. Viete, ten slovenský národ, dovolím si povedať, aj v dnešnej dobe, aj keď ma tie médiá tak roznášali, ja tu nechcem nikoho uraziť, ale sú roľníci, sedliaci. Ja sa pýtam, predkladanou touto novelou všetkých týchto sedliakov chceme uraziť? Všetkých ich chceme uraziť? Neurážajme týchto sedliakov! Ja som tiež, keď by som povedal takto prapôvod, a nehanbím sa za neho, pôvod mám robotnícky, kedysi sa ten pôvod sledoval, ale prapôvod mám roľnícky. Dedo bol roľník. A nehanbím sa za to. Bol sedliakom. Bol sedliakom. Neurážajme týchto sedliakov, lebo, keby sa oni mnohí postavili k tomuto pultu, by ste videli tu múdrosť, ktorá by sršala, a ako by vedeli a dokázali rozprávať o tom manželstve. Ale títo naši otcovia a títo sedliaci o tom manželstve nerozprávali, oni to skutočné manželstvo predovšetkým žili. A to bol ten skutočný príklad.

    To, že sa dnes, Lucia, rozpadáva veľa manželstiev, dovolím si povedať, že je to hlavne, nie kvôli tomu, alebo, že nevznikajú nové manželstvá, tak ten rozpad, si dovolím povedať, že je predovšetkým v nezrelosti mladých ľudí. A dnes nezáleží na veku, lebo naše staré mamy sa vydávali, keď mali šestnásť rokov, možno štrnásť rokov, sedemnásť rokov. Lenže tu bola psychická zrelosť, hej, veľakrát, a tá bola cez ich zodpovednosť. A ten dôraz práve súvisí s tým sedliactvom, lebo keď sa gazdovalo na dvore, také mladé dievča malo zodpovednosť za mladších súrodencov, musela vedieť variť, hrabať, vedela pomáhať v domácnostiach. Teda tá zrelosť pre manželstvo bola. Dnes majú dievčatá a chlapci tridsať rokov a dovolím si povedať, že sú nezrelí. Koľkí z nás žijeme tak, že máme päťdesiat, sedemdesiat rokov a správame sa stále ako puberťáci?! To je ešte lepší prípad. Ale keď zomieraš ako puberťák, tak to je potom veľmi zle.

    Myslím si, že manželia, ak je manželská kríza, potrebujú predovšetkým čas. Čas na urovnanie si vzťahov. Toto vnímam ako veľmi nebezpečnú vec, že v čase manželskej krízy zajdú k tomu notárovi a manželstvo je preč. Veľakrát nie je to ten štát, dovolím si nesúhlasiť, že práve štát by mal byť ten, ktorý vstupuje do vzťahov a do manželstva. Určite nie. Nie je to tak. Ale v manželstve a v manželských krízach, dovolím si povedať a prezentovať svoj vlastný názor, je dobré, ak je sprostredkovateľ. Nazvem ho mediátorom. Veľakrát tí manželia potrebujú len tie veci si vysvetliť. Ak je ktosi tretí ako sprostredkovateľ, veľakrát tam nemusí veľa rozprávať, ale si vypočuje jednu a druhú stránku. Vyleje sa jedna, aj druhá duša. V manželstve je to koľkokrát tak, je to neustála cesta, neustála cesta odpúšťania. A aby sa zase opätovne mohli manželia zblížiť, tak súčasťou manželstva je aj to manželské objatie. Odpustenie a objatie. To je tá tvoja cesta. Ako sa hovorí, manželstvo je jedna z najťažších reholí. Lebo pre manželstvo sú potrební dvaja. Byť v reholi, vyzlečieš habit a si preč, hej. Alebo možno veľakrát, nechcem zase to tak povedať, určite aj to prináša, tento inštitút, veľmi veľa strastí. Nebudem o tom hovoriť, lebo nie je to téma.

    Zbytočné zaťažovanie súdov. Kolega včera to spomínal. No tak, ja už potom neviem, však sú sudcovia, ktorí sa naozaj zaoberajú len rodinou a manželstvami, tak potom, čo by robili? Že by o jednu tretinu súdov bolo menej.

    Zásahy do intímneho života. Toto kolega včera tuná spomínal. Myslím si, no na tom súde ja som nebol, vďakabohu, ale áno, môžu byť aj otázky intímneho charakteru, podľa toho, že čoho sa tak týka. Ale myslím si, že sú situácie, na ktoré sa, na všetko sa dá, aj na intímne veci sa dá odpovedať, ale všetko, aby to prebiehalo s patričnou úctou.

    Kolega tu včera spomínal, že niektoré cirkvi aj tak civilný rozvod neuznávajú. V zmysle kódexu kanonického práva nemal som príležitosť si to pozrieť, ale čo si to tak pamätám. Pri anulácii manželstva, viete, veľakrát si to mýlime. Tento inštitút, myslím si, že pozná iba katolícka, ale to nie je rozvod, ale to je anulácia manželstva. Ale chcem vás ubezpečiť, kolega, že aj tento súdny tribunál skúma, takisto, či ste, alebo nie ste civilne rozvedení. Aj to je jedna z vecí. V cirkevnom práve je to trochu inak. Tu sa pozná aj manželská odluka a tá manželská odluka môže byť daná na dobu určitú pol roka alebo jedného roka. Je to so súhlasom autority. A teda, keď sa predpokladá, že by sa to manželstvo mohlo dať dohromady, preto sa dáva aj nejaká taká skúšobná doba. To len toľko som chcel poznamenať, že teda aj ten rozvod civilný berie sa v úvahu. To nie je čosi také, že civilne zosobášení ľudia, že to nie je nič. Že to je zdrap papiera. Je to veľmi vážny dokument.

    Tiež včera tu odzneli takéto veci, že vstúpim do manželstva, opijem sa a v ten istý deň uzavriem manželstvo. No z cirkevnoprávneho hľadiska by to bolo manželstvo neplatne uzatvorené. No civilný, možnože by mohol byť uzatvorený takýto sobáš, ale to musí byť teda vedomé a slobodné rozhodnutie. Nemôže to byť len takto, veľmi estrádne to tu včera takto ako odznelo.

    Tak isto tu bola spomenutá rozvodovosť ako negatívny jav, ale včera tu tak isto bola spomenutá pedofília v katolíckej cirkvi. Je to veľmi taká citlivá téma. To by skutočne bolo na veľmi, veľmi dlho, ale neviem, prečo to, práve bolo vytknuté, akože katolícka cirkev. Ako keby iné cirkvi tu neexistovali a iní ľudia. Určite tú pedofíliu, nesúhlasím s ňou, ale neexistuje práve len v katolíckej cirkvi tak, ako to bolo, sa to nejak prednieslo, a zvlášť u kňazov katolíckej cirkvi. Štatisticky, keď sa to zisťovalo, ani z ďaleka nedošlo k týmto pokleskom v takom počte, ako to bolo trebárs v iných tých sociálnych alebo školských zariadeniach. Áno, je to bolestivá vec. A tak, ako kolega to tuná hovoril, že nikto nereagoval, naopak, ja keď si pamätám Benedikta XVI., tak sa ospravedlnil za tieto skutky. Určite áno, urobil tento akt. Myslím si, že netreba sa zase hanbiť za to, aby sme uznali svoju vinu a aj verejne vyslovili toto ospravedlnenie. Keď bude mať kolega chuť, môžeme potom ešte v kuloároch o tom rozprávať.

    Za rok 2010... Padla tuná tiež taká, kolega Bublavý, ja som tak ho pozorne počúval, bola to pekná prednáška. Netlieskal som mu nie preto, že by som s ním nesúhlasil, ale ma bolí ruka. Som sa tak stotožňoval s tým. Tá štatistika vyše dvanásťtisíc rozvodov za rok 2010, čo je 40 % vlastne uzatvorených manželstiev. Kolega Matovič, to tuná spomínal, že teda čo tento štát ako pre to urobil? Ja som to už v kontexte tuná spomenul. Jednoducho je potrebné pred uzatvorením manželstva, aby sme sa viac venovali pred vstupom mladým ľuďom. Aká je príprava manželov na manželstvo? A ja sa pýtam, kedy začína, kolega, táto príprava na manželstvo? Dovolím si tu povedať, že vás rodičia pripravovali na manželstvo od vášho narodenia a možno už aj v prenatálnom období. Hej, ak je dobrá rodina, tak tá príprava na manželstvo je od toho najranejšieho života a človeka. To je tá skutočná príprava. A príprava začína v rodine. A veľakrát vidíme tých manželov a tie rodiny, ktoré sú nie schopné, sú nezrelé pre tento život a rozpadávajú sa tieto manželstvá. Ale dobre fungujúca rodina je tou, ktorá pripravuje každého jedinca na to manželstvo. Ale aj samotná príprava, aj štát by tu mohol participovať a pripravovať týchto mladých ľudí. V cirkvách niektorých je to tak, že tá manželská náuka pred uzatvorením sobášov je a funguje. Ja som bol ešte v čase totality na vojenčine. Mám dva roky odkrútené. Ja som sa učil dva roky zabíjať ľudí. Dva roky, dva roky som sa to učil. Ja sa pýtam, koľko som sa pripravoval, alebo kto ma pripravoval, aká inštitúcia? Okrem inštitútu mojej rodiny nikto ma nepripravoval na to manželstvo tak dlho, ako som sa to učil na vojenčine.

    Ale kolegu musím tuná aj pochváliť, lebo nakoniec aj uznal to, že rodinu považuje priam za posvätnú. Rodina je skutočne posvätnou. Ale tá rodina je posväcovaná alebo je posvätná skrze práve inštitút toho manželstva. Je mi veľmi ľúto tých manželstiev a tých rodín, ktoré sa rozpadli. Pani Nicholsonová si myslí, že týchto ľudí, akonáhle máme nejaký iný názor, že ich nejak marginalizujeme. Nie, je to omyl. Je to omyl. Ja si vážim týchto ľudí a je mi ich veľmi, veľmi ľúto. A najviac mi je ľúto práve tých detí, ktorých sa to dotýka, lebo deti sú tie, ktoré najviac trpia.

    Manželstvo na skúšku. Viete, skúšky sú rôzne. Môžete byť na vysokej škole, maturitnú skúšku skladať alebo z čohokoľvek, ale skúšať to v manželstve aj tak, ako boli dnes tie náznaky, že dnes s tým, ale nemôžeme súhlasiť, hej, že či mladí ľudia si to vyskúšajú. Tí mladí ľudia dnes to toľko skúšajú, že sú z toho otrávení, sú unavení. Nakoniec aj vstúpia do toho manželstva po desaťročnom skúšaní. A to je práve jedna z kríz, ktorá prichádza zhruba v tomto období po siedmich, desiatich rokoch, a ten vzťah sa rozpadne. A oni to hovoria a práve prikladajú váhu takémuto papieru, papier je tomu na vine, že náš vzťah sa rozpadol. Dovolím si povedať, že nie je to ten papier, ale kríza vzťahu, ktorá prichádza. A tí, ktorí máte manželstvá dlhodobejšie alebo dlhé roky a ste stále v tom istom zväzku, tak jednoducho je to tak, že v tej, v tom spoločnom spolužití prichádzajú aj tie manželské krízy. Ja tak niekedy aj vtipne hovorím, načo sú tie manželské krízy? Manželské krízy sú nato, aby sme ich prekonávali. Aby nás zoceľovali aj vo vzťahu, aj v láske, aj v manželstve. Mám tu takú poznámku poznamenanú: Naplnením zákona je láska. Môžete uvažovať nad tým, že či je to, alebo nie je to pravdivý výrok.

    Tak, aby som nezdržiaval ďalej, tak, aj keby som hovoril jazykmi ľudskými a anjelskými a lásky by som nemal, ničím by som nebol a neosožilo by to naozaj nikomu. V závere by som len chcel povedať, že nie nejaký zo súdu, hej, ale myslím si, že do vzťahu, keď vstupujú a do manželstva dvaja mladí ľudia, alebo aj starší ľudia, alebo ľudia akíkoľvek, ktorí sa rozhodli pre spoločné spolužitie, tak je to predovšetkým láska, a tá je tým najsilnejším putom, ktorá dáva základ pre manželstvo a pre rodinu.

    Ďakujem pekne.

  • 33. Ďakujem, pán poslanec.

    Reagujú na vás faktickými poznámkami piati poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Kuffa, myslím si, že je úplne jedno z akého sociálneho prostredia manželia pochádzajú, či je manželstvo bezdetné alebo v ňom deti sú. Podstatné je to, že na Slovensku sa 40 % manželstiev rozvádza. To je proste fakt. Dôsledkom tejto novely ich môže byť 50 %, ak nie viac, lebo rozviesť sa už nebude problém. Ľudia sa budú môcť rozviesť v piatok, pred piatkovým nákupom, piatkovým víkendovým nákupom. Ja skutočne, aj keď som v týchto veciach konzervatívny, snažím sa veci zjednodušovať, ale snažím sa ich zjednodušovať systémovo, nie na úkor tradičných hodnôt. Skutočne smerujeme kolegovia k tomu, aby sme sa za pár rokov rozvádzali cez facebook?

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ešte aj SMS-kou. Ja som chcel povedať, že, Štefan, my sme nepochopili ten Da Vinciho kód, čo je tu kryptovaný v tomto návrhu, lebo už to tak jemne zaznelo v náznakoch, aby sme rozlúštili tú tajničku, že Estónsko. Lebo teraz je návrh, že bezdetné, keby, nedajbože, prešiel, tak o rok príde s jedným dieťaťom, ďalší rok s dvoma deťmi. A predstav si, takto je to blízko k voľbám, samozrejme, trošku preháňam, hej? Ale však kľudne sa dá s tým ako s agendou. Lebo mám pocit, že v tejto agende a takýmto spôsobom sa mienite zaoberať, takže i tam je asi niekde kryptovaný ten Da Vinciho kód, že prečo ten návrh je momentálne ako bezdetný. To znamená, v celku nevinný. A potom by sme tu dupali a šraubovali a možno ku voľbám by sme to vydreli tak, aby sa nám to podarilo. To som chcel povedať.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, ďakujem za váš príhovor, bol plný ľudskosti a lásky, a to sa mi na ňom veľmi páčilo. Niekedy mám pocit, že možno zbytočne tu predvádzame ale olympijské hry vo velebení inštitútu rodiny. A tých zlatých medailí by už bolo niekoľko. A obávam sa, že aj ďalší traja rečníci budú v tomto trende pokračovať. Ušetríme si čas.

    Ja som nikdy nespochybnil, že rodina je naozaj dôležitá. Dokonca som použil slovo, že je posvätná alebo najsvätejšia. Naozaj, ako nemusíte nás presviedčať, ja si to uvedomujem, kolegyňa Nicholsonová si to uvedomuje. O tomto to nie je. Ja opäť vraciam sa k tomu, vy ste nepochopili tú esenciu a podstatu nášho návrhu. Esenciou nášho návrhu... A odpoviem aj na to, či som niekedy na tom súde bol, áno, som rozvedený, mal som bezdetné manželstvo, mal som asi najkrajší rozvod, aký si viete predstaviť. Perfektne sme sa dohodli, obidvaja sme pochopili, že vzťah nebude pokračovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale kolega ma nepočul, lebo položil mi otázku, či som bol na tom súde. Takže napriek tomu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Hlina, prosím vás! Mohli ste reagovať vo faktickej.

  • Napriek tomu mi sudkyňa kládla otázky, ktoré pre mňa boli veľmi nekomfortné, a necítil som sa dobre, že som na ne musel odpovedať za prítomnosti ďalších asi ôsmich ľudí, ktorí sa v tej súdnej miestnosti nachádzali. Takže áno, mám to za sebou. A aj to môže byť jeden z dôvodov, prečo si myslím, že tento krok kľudne môžeme odbúrať u dvoch ľudí, ktorí sa dohodli na tom, že sa rozchádzajú.

    Dalo by sa ešte veľa vecí povedať, ale už nemám veľa času. Takže na tému lásky s vami určite veľmi rád pohovorím. Kľudne si môžeme sadnúť niekde k pivu a hovoriť o tom. Myslím, je o čom hovoriť a téma lásky mi je veľmi blízka. Sedliakov som určite nechcel urážať. Naopak, sú to ľudia, ktorých si vážim. Každý máme nejaký pôvod, väčšina nás, čo vyrastáme na Slovensku, tak asi má v rodine nejakých roľníkov, pár generácii dozadu.

    Ešte raz, nechceme a nebudeme zvyšovať počet rozvodov, my...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ja som sa naozaj nechcel do tejto diskusie nejako zapájať, ale, pán kolega Kuffa, váš prejav, poviem vám to úprimne, sa mi nepáčil. Nepáčil sa mi preto, že Slovensko je sekulárne zriadenie. Slovensko je sekulárna spoločnosť. A ja naozaj vám rešpektujem to, že vy ste veriaci človek. Ja nie som veriaci človek, ja som ateista. Mám iný názor na tieto veci. A to je v poriadku. Ale vy sa snažíte vnucovať štátu vašu ideológiu, a to sa mi zdá byť neadekvátne. Ja rešpektujem manželstvo, rešpektujem lásku.

    Vy tú diskusiu staviate do roviny ako keby tí, ktorí boli za liberálnejšiu úpravu, nerešpektovali manželstvo alebo lásku. Tu predsa nejde o lásku. Tu ide o to, či má byť láska pod štátnym dozorom. Kde sa to potom zastaví? Má byť aj reprodukcia pod štátnym dozorom? Budeme sa pýtať štátneho úradníka, či sa smieme reprodukovať? Ak chcete byť konzistentný, prečo nemáme žiadať aj pred vstupom do manželstva súdneho úradníka, keď na konci máme žiadať súdneho úradníka?! Čiže tam sú naozaj isté nekonzistencie, ktoré vyplývajú z vašej ideológie, ale ja ju rešpektujem, len vás upozorňujem, že už nežijeme v stredoveku, nežijeme v časoch inkvizície, už sa neupaľujú bosorky, už sme naozaj v čase modernej európskej spoločnosti a minimálne diskusia o týchto témach by mala byť na mieste.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja ďakujem Štefanovi za to, že povedal tieto veci, ktoré sú aktuálne dnes, podľa dnes platného zákona, ktorý bol prijatý v roku 2005, ak sa nemýlim, čo asi nie je stredovek. Väčšina spoločností, dokonca aj rôznych cirkví sa na všetkých týchto veciach ešte zhodla okolo polovice 20. storočia, čo je ďaleko od stredoveku. Čiže vôbec nepokladám Števov prejav za nejaký ideologický, stredoveký. To sú hlúpostí.

    A som rád, že povedal o týchto veciach, pretože naozaj ja sám osobne to nevnímam len ako nejakú technickú záležitosť, ale ako rozdrobovanie, relativizovanie veci okolo rodiny, a preto aj Števo, aj my ďalší reagujeme nie preto, že by sme tejto veci chceli pridávať mediálne na pare, to by bolo možno skôr takticky lepšie nereagovať, ale pretože naozaj máme aj skúsenosť, nemyslím tým len osobnú, ale aj spoločenskú, že relativizácia hodnôt začína z kraja, ako keď sa od kraja drobí cesta, od krajnice odpadne kúsok, lebo je to tam zbytočné a tak ďalej a za chvíľu je vozovka v ťahu. Takže ja ďakujem Števovi, že to celé pripomenul a zdôraznil.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kuffa s reakciou na faktické poznámky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za pripomienky ako kolegov a som rád, že sme sa tak aj vzájomne počúvali.

    Budem reagovať viac-menej na kolegu pána Blahu. Aj budem sa na neho dívať. Ja asi prvýkrát v živote vidím takto a možno aj druhýkrát v živote ateistu, hej. To je čosi delikatesné pre mňa, akoby novodobý zjav. Veľmi rád sa stretnem s ním v kuloároch a budem na túto tému ateizmu s ním rozprávať. To je čosi úžasné a šokujúce priam pre mňa, lebo, dovolím si povedať, že asi celkom mu nie je jasné a zjavné, že čo je to ateizmus a čo je to ateista. Myslím si, aj keď učí na vysokej škole.

    A k tomu stredoveku, hej, ako to tu spomínal, možno bosorky, inkvizície a podobne. To je taká obľúbená téma, ale to nie je na parlament, to budeme rozprávať tak kdesi bokom. Ale stredovek ja nevnímam, pán kolega, ako negatívny. Stredovek je ten, z ktorého aj my dnes žijeme. Mnohé veci a mnohé hodnoty, ktoré nám priniesol. Aj tá sekularizovaná spoločnosť, ktorú ste spomínali. Ale kresťanstvo a predovšetkým kresťanstvo za celé stáročia formovali našu kultúru, umenie, zdravotníctvo, školstvo. Snáď pochybujete o tom? To sú všetko kresťanské hodnoty. Aj keď sa hlásite k ateizmu, ale v skutočnosti sú za tým skutočne ako kresťanské hodnoty. Teraz to nevyzdvihujem len preto, lebo aj ja som jeden z nich. Ja sa za to nehanbím, že som kresťan. Dnes to môžem aj verejne vyznať, tak ako aj vy, ako ateista, môžete sa k tomu priznať verejne a nehanbíte sa za to. Ja si to veľmi, veľmi si to cením, ale to je naozaj na veľmi dlhú diskusiu. Takže potom, poprosím, môžeme si to rozdiskutovať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Viskupič, do rozpravy. Stráca poradie, nie je v sále.

    Pán poslanec Hrušovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené kolegyne, kolegovia, vážna téma. Skôr ma mrzí, že obsah diskusie nezodpovedá vážnosti návrhu, ktorý navrhovatelia predložili do parlamentu na schválenie. Dámy a páni, ja sa nestačím čudovať. Naozaj, pán kolega Droba. Dokonca si si položil otázku a snažil si sa dať odpoveď na to, že kde je esencia toho vášho návrhu. Esencia je niečo dobré. Ak ty hľadáš v tomto návrhu zákona niečo dobré, tak si trošku mimo. Nehnevaj sa, ale možno budem viac expresívny, ako zvyknem pri takýchto rozpravách byť.

    Totiž vy sa oháňate liberalizmom. Vy sa oháňate akousi slobodou, akýmisi ľudskými právami, ale pritom opomínate, že právo je aj povinnosť a zodpovednosť. Manželstvo je ďaleko vážnejší aj právny, aj ľudský, aj občiansky inštitút, ako založiť jednu obchodnú spoločnosť. A vy zrazu tu predkladáte návrh, ktorým chcete zjednodušiť spôsob ako dvoch ľudí od seba oddeliť, ktorí podľa mňa to manželstvo neuzatvárali len tak ľahko, len tak jednoducho, a nevznikalo z dňa na deň. Manželstvu niečo predchádza, to nie je vzplanutie na chodníku, to je čas, ktorý dvaja ľudia, ktorí sa pre takýto vážny úkon rozhodnú, musia aj na to pripraviť. A štát na to v našom právnom poriadku, chvalabohu, aj počíta.

    Pán kolega, som právnik a bol som na viacerých súdnych pojednávaniach, kde súd rozvádzal manželstvá. To pojednávanie a ten rozvod pred súdom má svoj odôvodnený význam. A bol som svedkom toho, že aj návrh na rozvod skončil zmierom obidvoch rozhádaných strán. To je do istej miery povinnosť štátu, je to prevencia pred tým, aby sa manželstvo rozpadlo. Totiž, ste naivný, ak si myslíte, že manželstvo je len oddelenie dvoch ľudí od seba nejakým právnym, administratívnym úkonom. Nechcem ideologizovať, ani vnášať do toho náboženstvo, ale katolícka cirkev rozvod ako taký nepripúšťa, nepripúšťa.

  • Reakcia na hlas predkladateľa.

  • Nie, bohužiaľ, chvalabohu! Ale to je vaše akési úplne iné videnie sveta, postoja k životu a postoja k tomu, čo túto ľudskú civilizáciu predurčuje byť normálnou. Preto ja odmietam takéto návrhy, ktoré ničia rodinu, priatelia. Neoddeľujú dvoch ľudí, ktorí si povedali, že chceme žiť, chceme prinášať tej krajine nejaké dobro, v podobe nielen mať sa radi, my dvaja, ale vychovávať aj deti a vychovávať budúcu generáciu. Preto rozvodom manželstva sa rozpadá rodina. A to je to, čo ja považujem za najstrašnejšie.

    Pani kolegyňa Nicholsonová tu argumentovala štatistikami, že na Slovensku súdy rozvedú žalostne veľa, až šesťdesiat tisíc manželstiev. Lamentovala nad tým, že jak je to zlý stav. No, len vy tento stav chcete ešte zhoršiť preto, lebo ak je dnes, keď existujú čo len malé, ale predsa len právne prekážky na to, aby, keď sa ja včera alebo dneska na niečom nedohodnem s manželkou, ráno sa rozhodneme, že poďme pred notára a povieme si stačilo, takto to ďalej nejde. Jednoducho to si treba uvedomiť. A tu vnášať do toho nejaké liberalizmy, konzervativizmy alebo iné postoje, je nenáležité. Tu je v hre ďaleko viacej, ako len uľahčiť a zjednodušiť rozvod.

    Preto by som naozaj chcel požiadať všetkých kolegov poslancov, aby sme nepodporili tento návrh preto, lebo on je naozaj nieže zlý, on je ohrozujúci. Ohrozujúci aj Slovensko, a potiahnem to ďalej, celú ľudskú civilizáciu. Siahate na niečo posvätné. Čítal som nejakú štúdiu, kde sa vedci zaoberali, ako je dôležitá včela pre ľudskú existenciu. Ste v jednej chvíli dospeli k záveru, že prestaňme s tým vedeckým výskumom, lebo je to niečo, bez čoho život na zemi nemôže existovať.

    Uvedomte si, že bez manželstva a rodiny nemôže existovať ľudská civilizácia. Preto by som chcel poprosiť, zvážte, stiahnite to! To bude najlepšie rozhodnutie, aké by ste v tejto chvíli a v tomto konkrétnom návrhu a v tejto konkrétnej veci urobiť mohli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami piati poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Droba.

  • Pán kolega, Pavol, poznáme sa už nejaký ten mesiac a beriem vážne slová, ktoré si povedal. Rozmýšľam nad nimi.

    Nedá mi však nepovedať, že v podstate to bol, bol si v poradí ďalším olympionikom v súťaži o to, kto lepšie obháji dôležitosť rodiny a dôležitosť manželstva. Opakujem, nikto z nás ani zo SaS nespochybňuje to, že rodina je extrémne dôležitá, manželstvo je taktiež dôležité, plní si svoju funkciu. My popisujeme situáciu, kedy jednoducho to manželstvo prestáva existovať, kedy prestávajú existovať dôvody na to, aby to manželstvo ďalej pretrvávalo. Jediné, čo tým sledujeme, a to mi naozaj môžeš veriť, nehľadáme za tým žiadnu ďalšiu agendu, není to salámová metóda, nejdeme tam pridávať ďalšie tvrdšie a tvrdšie kroky, keby nám toto prešlo. Jediné, čo sledujeme, je umožniť dvom ľuďom, ktorí sa dohodli medzi sebou, aby nemuseli podstupovať tortúru na súde, kde niektorí sudcovia chápu situáciu, niektorí nechápu, niektorí môžu mať osobné frustrácie, a tých dvoch ľudí tam potom neprimerane a nenáležite grilujú vo veci, ktorá je čisto intímnou a súkromnou záležitosťou ich dvoch. O toto jediné nám ide, o nič viac.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem pripojiť k tej výzve, naozaj si myslím, že je namieste, aby ste to stiahli. Myslím, že vtedy bude tých škôd najmenej. A teda dovoľte sa aj ospravedlniť, že som tu teda pred chvíľkou vykrikoval na Juraja. Tak prepáč, Juraj, ale naozaj ma nebaví počúvať dvakrát, že ako si sa šťastne rozviedol. Tak to len som chcel povedať.

    Ďakujem.

  • Ja taktiež súhlasím s mojimi predrečníkmi. Chcem povedať, pán Hrušovský, myslím si, že lepší prejav by som si v danej veci ani ja, alebo v danej problematike, nebol pripravil. Plne s vami súhlasím. Dovolím si iba upozorniť na jeden fakt, že dostávame sa, ak by sa prijal tento návrh, dostaneme sa do stavu, že rozviesť sa bude jednoduchšie, ako uzavrieť manželstvo, čo pri týchto komplikovaných vzťahov, ktoré súvisia s manželstvom a s rozvodom ako takým, myslím si, že nie je vhodné, ani nie je namieste. Nebudem o tom hovoriť, ako to povedal už môj kolega, že ja za tým vidím taktiež notársku loby, lebo to nebude iba o uzatvorení, teda iba o overení podpisov, ale to bude o vyhotovení takej dohody, za ktorú si budú môcť účtovať ďalšie poplatky tí notári.

    Čiže myslím si, pokiaľ je tu toľko otáznikov, ako povedali aj ostatní kolegovia z Obyčajných ľudí, nedoriešených situácií, tak, doporučujem to buď stiahnuť, alebo mne je to v podstate jedno, ja to aj tak nepodporím.

  • Ďakujem pekne, pán Hrušovský za tvoje vystúpenie. Len jednu poznámku k tomu mám, že hovoril si mi z duše a nepodporím ani ja tento návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pripájam sa k výzve pána poslanca Paľa Hrušovského, aj v mene klubu. Ja si myslím, že stiahnuť tento návrh je najlepšie riešenie. Totiž, treba si uvedomiť, že manželstvo je sľub, sľub, že dvaja ľudia budú žiť aj dobrom, aj v zlom. A vy navrhujte tak zjednodušiť celý systém, že stačí, keď sa pohádajú dvakrát, trikrát, no a na základe tohto rozhodnutia, a toto rozhodnutie možnože robia v afekte tí ľudia, tak dôjde k tomu, že, že sa bez problémov títo ľudia rozídu na základe vôle.

    Viete, možno, že vy ste šťastný, že tak ste sa rozviedli, ako ste sa rozviedli. Ja som šťastný, že skoro tridsať rokov žijem s tou istou ženou, ktorá je mi oporou, a pritom aj my sme mali ťažké chvíle. Ak si myslíte, že manželstvo je len o tom, že hurá, hurá, lietame v oblakoch, to určite nie je pravda. Ale nikdy by som nevymenil povedzme tento vzácny vzťah za nejaký voľnejší.

  • Ďakujem za slovo. Áno, je namieste, aby pán kolega zvážil a stiahol tento zákon. Myslím si, že, dovolím si to tak aj povedať, aj tak neprejde. Neprejde, keď aj by bol desaťkrát tu predkladaný.

    Ja som si vypočul kolegu aj druhýkrát, keď rozprával o svojom rozvode. Aj ten prvýkrát som dával pozor. A naozaj prezentovať rozvod ako dobrú vec, myslím si, že kolega s tým naozaj súhlasiť nebude, lebo prežil si toho stresu dosť pri takomto rozvode. Ten rozvod nie je čosi dobré a pozitívne, ako pán Hrušovský to spomínal tu. Ja som to už tiež pred nejakým tým časom tu spomenul aj v Národnej rade, naozaj manželstvo a rodina je základom spoločnosti spoločenského systému. A spoločenským systémom je aj štát, aj Slovenská republika. Nie je možné, aby sme cez prijatie zákona alebo novelou zákona o rodine nabúravali vlastne systém štátu a oslabovali ho skrze inštitúciu manželstva a tým pádom aj rodiny.

    K tým olympijským medailám, myslím si, že dobrá rodina, ako kolega tu pred chvíľou povedal, že takmer tridsať rokov je šťastný v manželstve. Ja patrím tiež k tým šťastným ľuďom, ktorý je takmer tridsať rokov s tou istou manželkou a v tom istom manželstve. Hocikto sa s tým pochváliť nemôže, nechcem sa tu teraz vystatovať, lebo aj na seba prstom ukážem, aj mne sa to môže stať. A to je skutočná pokora, aj mne sa to môže stať. Teda naozaj aj ten zápas o to manželstvo, o tú lásku, o tú rodinu, je to neustále boj, a teda nie boj, ale neustále odpustenie.

    Ďakujem.

  • Ďalším ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Matovič.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, milí páni, pôvodne som nechcel vystúpiť k tomuto bodu, ale tá rozprava sa zaujímavo vyvinula, že chcem, aj keď možno kratšie. V tej rozprave som tak postrehol v podstate také možno tri prístupy k veci, alebo k danej problematike. A jeden by som ešte tak chcel navrhnúť.

    Možno ten prvý, taký liberálny od predkladateľov, ktorý naozaj, je to o tom, ako veľmi dobre to Lucia ráno vystihla a nazvala hneď v prvej vete manželstvo výsostne intímnou vecou, do ktorej sa nemá nikto nič starať, a podľa môjho názoru si doslova pomýlila pojmy s dojmami, kde áno, vzťah dvoch ľudí je výsostne intímna vec a záležitosť, ale manželstvo je inštitút, ktorý po formálnej stránke tomuto vzťahu dvoch ľudí dáva aj nejaký iný charakter, dáva na základe tohto aj nejaké práva, nejaké povinnosti. Ale toto je ten liberálny prístup možno k všetkému tomu životu okolo nás, že na začiatku je to manželstvo o sobáši, možno o nejakom tom vzdelávaní, myslím, že Erika Jurinová to tu povedala, že vlastne keď ľudia idú uzavrieť cirkevný zväzok, tak vlastne dvaja budúci manželia chodia vlastne na nejaký, neviem ako sa to presne nazýva, také, na prípravu na manželstvo a náuky. Tu sa mi páčila aj teda vlastne taká pripomienka Štefana Kuffu, že áno, tento štát nás dva roky učil bojovať alebo zabíjať ľudí alebo chrániť vlasť, ale ako náš štát, ako nám štát pomáha trebárs v príprave na manželstvo, na veľmi dôležitý zväzok, o ktorom všetci a hlavne politici veľakrát hovoria, že teda tá rodina je tá základná bunka spoločnosti a veľmi dôležitá. Ale čo pred, teda tú rodinu robíme? Čo robíme pre to, aby tá bunka bola kvalitná, aby tie základy boli dobre postavené, aby, aby potom, keď pri prvom otrase, alebo druhom, treťom, štvrtom, aby sa automaticky tá základná bunka spoločnosti nerozbila, nerozpadla?

    No a ten liberálny pohľad na vec je taký, že neblbnime, na čo tu takéto nejaké formálne školenia budúcich manželov robíme. Zjednodušme to, však sme slobodní! Avšak sloboda jednotlivca začína alebo končí tam, kde začína sloboda druhého. Tak v tomto sme si slobodní, zjednodušme to, teraz urobíme rozvody dohodou, hoci teda pri tých bezdetných manželstvách, a postupne to zjednodušíme naozaj tak, že to bude sms-ka a potom už na ulici žmurknem na začiatku ulice na jednu ženu a bude moja manželka a na konci ulice žmurknem na druhú a bude moja zase druhá manželka. A potom zase, keď ju stretnem znova na ulici, tak znova žmurknem ľavým očkom a to manželstvo a to manželstvo skončí. Trošku preháňam, ale naozaj mi to v tom liberalizme niekedy takto pripadá, že ideme veci až príliš zjednodušovať.

    Ale chytil by som sa možno toho vášho argumentu, liberálov, s ktorým ja veľakrát súhlasím, ako nemám s tým problém, že sloboda jednotlivca končí tam, kde začína sloboda iného. Ak raz hovoríme o tom, že deti, ktoré vyrastajú v neúplných rodinách, sú ochudobnené, možno na Slovensku vo väčšine prípadoch, nieže možno, ale určite, o vlastne taký nejaký pozitívny vzor otca alebo o tú nejakú výchovnú úlohu otca, a že tieto deti pravdepodobne, ktoré vyrastajú v neúplných rodinách alebo v rozvrátených rodinách alebo nie so svojim biologickým otcom, pravdepodobne, ja nehovorím, ja som nevidel takú štúdiu a nezaujímal som sa, vy možno máte také štúdie k dispozícii, pravdepodobne majú možno horšie výsledky aj v škole. Možno majú horšie výsledky následne pri uplatňovaní sa na trhu práce a pravdepodobne takéto kvality alebo menšie predpoklady na uplatnenie sa na trhu práce vyvolávajú väčšie náklady zo strany spoločnosti na to, aby týmto ľuďom alebo týmto deťom z rozvrátených rodín následne pomáhali pri uplatnení sa. Alebo možno na, ako pri, pritom, aby im teda vlastne vynahradili nejaký príjem z toho, keď nemajú prácu. Ako zjednoduším, ale myslím si, že je to tak, že dieťa, ktoré vyrastá bez príkladu otca, vyrastá v rozvrátenej rodine, nevyrastá vlastne v úplnom a harmonickom manželstve, tak pravdepodobne štát má s ním väčšie náklady a možno je menším prínosom pre spoločnosť trebárs v tom pracovnom procese. Inak povedané, čím viacej rozvrátených manželstiev, čím viacej detí, ktoré vyrastajú v takýchto rodinách, tým väčšie náklady má spoločnosť. A inak povedané, začína sloboda ľudí, ktorí sa rozhodli veľmi jednoduchým spôsobom u notára sa rozísť, začína zasahovať do slobody tých druhých, ktorí svojimi daňami majú prispievať na to, aby sa riešili problémy v rozvrátených rodinách.

    Čiže myslím si, že je to naozaj o nájdení tej, tej miery. Uznávam, že vy navrhujete, aby sme zjednodušili rozchod ľudí, ktorí tieto deti nemajú, ale je to podľa mňa začiatok cesty. Je to naozaj taká erózia toho inštitútu manželstva. A keď urobíme si z toho inštitútu manželstva trhací kalendár, ktorý v prípade bezdetných rodín urobí naozaj veľmi iba taký formálny zväzok, prirovnám to možno aj k tej druhej vašej agende, pomaly na úrovni registrovaného partnerstva heterosexuálov, kde vlastne to bude už iba v podstate zmluvný záväzok, do ktorého sa veľmi ľahko dá vstúpiť, z ktorého sa veľmi ľahko dá vystúpiť, tak myslím si, že nepriamo by to korodovalo alebo erodovalo aj manželstvo, ktorého súčasťou sú aj deti. Alebo teda aj tieto rodiny by sa takto vlastne k tomu manželstvu možno stavali omnoho benevolentnejšie. Jednoducho znížime mu vážnosť v spoločnosti.

    To bol možno ten liberálny prístup, ako som ho tu vnímal.

    A ten druhý, možno taký ten konzervatívny, ktorý zase hovorí o tom, nie, nenazvem ho konzervatívny, v tomto prípade dovolím si bez ponúknutých riešení, dovolím si ho navrhnúť, farizejský. Farizejský v tom, že počul som tu ľudí, ktorí povedali, že znížme počet počet rozvodov tým, že vlastne dáme súdom inú prácu, aby nemali čas rozvádzať ľudí, alebo aby nerozvádzali, aby nerobili rozvody. A ak si niekto naozaj myslí, že toto je cesta, ako zmenšiť počet rozvodov, že budeme komplikovať, nabalíme sudcom viacej práce, potom nebudú stíhať rozvádzať manželstvá, tak tým pádom sme vyriešili problém, tak to nie je konzervatívny prístup, to je farizejstvo. To je akože riešenie, ale to jednoducho skutočné riešenie nie je. A počul som to práve od politikov, ktorí sú tu dlhé desiatky rokov. A toto ma mrzí.

    Zároveň v tej debate som ale počul niečo, čo si myslím, že práve, kde by sme sa mali spoločne liberáli, konzervatívci, ľudia jednoducho akéhokoľvek zmýšľania, ktorýmu záleží na tom, aby tento štát fungoval, kde by sme sa mali zamerať a kde by sme mali pozerať, že kde ten problém trebárs vzniká. Veľa z nás sa tu čudovalo tomu, že máme veľký počet vlastne rozvedených manželstiev. Lucia síce povedala, že prvýkrát po dvanásťtisíc manželstiev sa iba rozvádzalo, a na základe toho by si niekto mohol myslieť, že však vlastne počet rozvodov klesá. Ale v absolútnom v absolútnom vyjadrení áno, ale percentuálne nie, keďže zároveň nám klesá aj počet manželstiev. Takže vlastne rozvodovosť nám percentuálne stúpa, čiže ten problém nám narastá. A zalepovať si oči tým, že vlastne však celkový počet klesá, tak je hlúposť. Ale zamýšľajme sa nad tým, že či vlastne my nemotivujeme ľudí, aby sa rozvádzali. Či my nemotivujeme ľudí, aby zostali možno v takom voľnom nejakom zväzku. A tuto niekto spomenul, neviem presne, kto to presne bol, iba tak ako, tak okrajovo, a je to práve napríklad spoločné posudzovanie osôb v jednej domácnosti. My vyslovene motivujeme ľudí, ktorí žijú v manželstve, pri napríklad vypočítavaní sociálnych dávok, ľudia neblbnite, rozveďte sa a žite na voľno v tej istej domácnosti, dostanete od štátu viac. To je v situácii, keď žijú spolu už. V inej situácii, keď na voľno žijú v domácnosti, v spoločnej a nežijú vlastne vo formálne nejako kodifikovanom v tom zväzku manželskom, ale sú ako na voľno, nikto o tom nevie, nie sú nijako registrovaní, jednoducho na voľno tam žijú, vtedy sú posudzovaní samostatne, lebo oni to nepriznajú, že žijú v tej spoločnej domácnosti. A keďže človek je homoekonomikus, tak si povie, že čo by sme boli blbí? Pozrú na seba tí potenciálni manželia, odpovedajú si sami sebe, že veď nebuďme blbí! Načo by sme sa sobášili, ak potom by nám štát vlastne za odmenu za to, že sa zosobášime, dal nám menej peňazí, lebo odrazu nás bude posudzovať spoločne v tej jednej domácnosti. Tí ľudia si povedia o. k., budeme dostávať dávky každý, vypočítaný, vypočítané na seba a budeme mať viac. A toto je naša chyba a toto je vlastne problém, ktorý by sme mali riešiť. Povedať si nie, dajme každému človeku rovnakú dávku, bez ohľadu na to, v akom zväzku žije a tým vytvoríme mechanizmus, kde budeme ľudí prirodzene motivovať k tomu, že žite spolu. Čiže odrazu, už keď budú dvaja žiť na voľno, tak zistia, že či teda, keď vstúpim do toho manželského zväzku, tak nebudem, nestratím na tom, ani nezískam. Keď sa rozídeme, nestratím na tom, nezískam. Ale dnes vyslovene ľudí motivujeme, rozveďte sa, motivujeme ľudí, nezoberte sa. Tak potom sa nečudujme, že nám rastie počet rozvodov percentuálne.

    Čiže toto si myslím, že by sme sa mali touto cestou vydať a hľadať riešenia, ako by sme naozaj dali aj obsah tým našim slovám, pekným slovám, vznešeným slovám, ktoré hovoria, a všetci to tu hovoríme, že naozaj rodina je základná bunka spoločnosti, je dôležitá, manželstvo je posvätný zväzok a podobne. Dajme tým slovám aj nejaký obsah! Urobme naozaj pre tie rodiny spoločne niečo a pozrime sa na podmienky, ako teraz momentálne motivujeme ľudí, aby sa brali, alebo aby sa rozvádzali, alebo či ich náhodou nemotivujeme. Pri tomto jednom jedinom príklade som, a teda nemal som ho v hlave predtým, kým ste ho nepovedali, niekto z vás, a tým by som chcel aj upozorniť na to, že je omnoho dôležitejšia v tejto téme, je omnoho dôležitejšia diskusia ako nejaký výstrel.

    A dnes možno aj sa nestotožňujem s tým, že stiahnite ten návrh. Prečo nie? Považujete to za dôležité. Ja to považujem za dôležité zas trošku možno z iného pohľadu. A práve to, čo som teraz povedal, aby sme otvorili diskusiu na túto tému, aby sme sa o tom bavili, aby sme naozaj si nadstavili zrkadlá a pozreli sa, či pre tú rodinu robíme maximum, čo by sme mohli robiť, či pre manželstvo robíme maximum, čo by sme mohli robiť, a poďme sa týmto zaoberať. A možno potom dôjdeme aj na to, že naozaj sa netreba čudovať, že tak máme nadstavené podmienky, že keď máme druhú najnižšiu natalitu alebo pôrodnosť v Európe, že vlastne my sme asi tak nadstavili podmienky. A tu by sme si mali uvedomiť aj tú našu zodpovednosť, že týchto stopäťdesiat ľudí, ktorí tu sedíme, my nadstavujeme systém. Tak ako pri riešení rómskeho problému, keď tu vidím Petra Polláka, keď ľudia na ulici, 90 % ľudí povie, Cigánov pomaly do plynu, si neuvedomujú, že ten problém máme v rukách my, že my nadstavujeme systém. A hlavne my sto päťdesiati, my môžeme zmeniť podmienky tak, aby sme vyriešili veľmi veľa problémov spoločnosti aj v takýchto zväzkoch, možno intímnych a formalizovaných formou manželstva, o ktorých tu už jeden deň pomaly rozprávame.

    Čiže ja som, nie som za to, aby ste ten návrh sťahovali. Považujem to za vašu legitímnu agendu a v podstate vítam, aj keď nesúhlasím hlboko s tým návrhom, ktorý dávate, vítam to, že ste tú problematiku otvorili. Lebo možno práve to, že ju budete otvárať, nás ostatných, ktorí inak zmýšľame, prinúti rozmýšľať. A to si myslím, že je veľmi dobré pri akejkoľvek iniciatíve.

    Včera sme tu mali diskusiu o imunite a ak by ju permanentne tu niekto možno tých dvadsať rokov neotváral, tak nikdy by sa ten problém neriešil. A možno dnes tým, že liberáli tento problém otvorili, možno nakoniec liberáli budú mať zásluhu na tom, že my pomôžeme inštitútu manželstva, dáme mu vážnosť, dáme mu obsah, dáme obsah našim slovám, že nám na rodine, na manželstve záleží. To je všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickým poznámkami sa prihlásili poslanci Chren, pani Zmajkovičová, Fecko, Droba, Miškov, Kuffa, Vašečka, pán Kadúc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Igor vážim si tvoje slová o systéme a o tom, ako musíme veci aj túto problematiku riešiť systémovo. Na druhej strane v tvojom príspevku zaznelo niekoľko takých tvrdení, ktoré naozaj mne sa zdajú až úplne nepochopiteľné. Hlasovaním za tento návrh predsa nikoho nenútime rozvádzať sa. Takisto ako v súčasnom právnom systéme nikomu nebránime prepísať celý svoj majetok na manželku a tým sa vyhnúť nielen podávaniu majetkového priznania. Ale napríklad si sám v sebe vytvoriť dostatočnú motiváciu proti tomu, aby sa človek rozviedol. Nie každé manželstvo je šťastné, to je jednoducho fakt.

    A, Igor, snáď aj ty budeš súhlasiť, že nie je lepšie, ak deti vyrastajú v rozvrátenej rodine, kde sa dvaja ľudia nemajú radi, kde sa hádajú, kde v žiadnom prípade nedokážu deťom pripraviť harmonické prostredie pre rast a osobnostný rozvoj, len preto, aby nám v nejakej zvrátenej logike klesol počet rozvodov v štatistikách. A to naozaj budeme tvrdiť, že pri 40-percentnej miere rozvodovosti sú detí z rozvedených rodín nejakým spôsobom menejcenné pre spoločnosť? Nie je to urážka veľkej časti detí, veľkej časti mladých ľudí?

    Ale ja som si všimol v tvojom príspevku a v príspevku mnohých tvojich kolegov hlavne iný zlom. Dnešným dňom mnohí tvoji kolegovia prestali byť Obyčajnými ľuďmi. Prestali byť Obyčajnými ľuďmi a stali sa Obyčajnými arogantnými, nadutými politikmi, pretože takéhoto arogantného a nadutého politika definuje to, že tvrdí, že vie sám ako ľudia sami, čo je pre nich dobré, že vie lepšie ako samotní ľudia, čo je pre nich vhodné, a musí im to diktovať a musí namiesto nich rozhodovať a musí im riadiť život. A práve toto je postoj, ktorý, možno konzervatívnejšie než tí, ktorí boli doteraz v tomto parlamente konzervatívni, a vyslovil si nepriamo ty, ale hlavne veľká časť vášho klubu.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka Zmajkovičová.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa dotknem dvoch vecí v tom vystúpení. Najprv by som chcela povedať, že návrh tohto zákona nie je politický, je to spoločenský zákon. A chcela by som, pán poslanec, skutočne potvrdiť jednu vec, ktorú ste povedali, tú myšlienku, že ak máme dnes veľkú rozvodovosť, čo robíme, spoločnosť, čo robíme politici pre to, aby táto rozvodovosť nebola. Ako vôbec pristupujeme už u mladých ľudí a u detí v príprave do manželstva? Ako vlastne vytvárame zodpovednosť u týchto mladých ľudí? Je to samozrejme aj v rodine, ale nie v každej rodine, a malo by to byť možno v tom východno-vzdelávacom procese.

    Ale čo mi je ľúto v tejto chvíli, že v tejto diskusii sme, niekto sa snaží rozdeliť spoločnosť a ľudí, občanov, že tí, ktorí sú v manželstve, sú tí dobrí, a tí, ktorí sú mimo toho manželstva, alebo tí, ktorí sa rozviedli, sú tí zlí. A takisto aj v tom vystúpení to bolo a povedal to pán poslanec Chren, že tie deti, ktoré sú mimo toho manželstva, sú tie zlé, a spoločnosť má na ne vyššie náklady, pretože zrejme sa nevedia začleniť do nejakého procesu, či vzdelávacieho, a tie deti, ktoré sú v manželstve, a nevnímajme, či sú v manželstve dobrom, či to manželstvo plní všetky tie inštitúty, ako ich má plniť manželstvo, sú to tie dobré deti. Zakrývame si to celé. Toto nie je politická téma, toto je spoločenská téma.

    Ale mňa v tejto chvíli možno aj mrzí, že predkladatelia, ktorí prišli s týmto návrhom, tak mali najprv vytvoriť nejakú spoločenskú diskusiu naprieč poslaneckým klubom. Skutočne by sme tomuto všetkému vyhli, pretože potom to robí len taký zúžený pohľad na tak dôležitú vec, ako je zákon o rodine. Iba toľko.

  • Ďakujem. Igor, samozrejme, že v mnohom s tebou súhlasím. A mne je veľmi smutno, že aj manželstvo sa stalo kalkulom nejakých ekonomických výhod, nevýhod a neviem čoho všetkého možného. Takže, ako si povedal, ja by som bol veľmi rád, keby to nebolo iba, že nula, nula, keď sa rozvedieme alebo nerozvedieme, ale aby ten štát, ako to bolo aj z iných úst povedané, aby štát stimuloval, aby to manželstvo udržal. A tvrdím jedno, že aj vlastne celá republika by mala byť ako jedná veľká rodina. Lebo rodiny tvoria ten štát, ľudia tvoria ten štát. A myslím si, áno, sme tu v Národnej rade kvôli tomu, aby sme aj ďalšie generácie nejakým spôsobom usmernili. A je to iba o nás, o našich súčasných nejakých názoroch, myšlienkach, našich ideách, lebo ináč ja to beriem takto, že nie sme potom hodní našich predkov. Mnohí naše Slovensko zachovali, sme tu, tak teda nechajme šancu, aby tá rodina, ktorá u mňa osobne je posvätná, aby sme ju aj cez našu legislatívu udržali a dali klasický príklad, ako sa má správať už v priamo v tej rodine, v tej, v ktorej vychovávame to decko.

    A ďalšia vec, samozrejme, médiá. Veľký problém, kde fakticky decko príde a nevidí tam tie vzory, ani v tých filmoch, ktoré nám momentálne verejné a iné inštitúcie dávajú, resp. médiá. Takže ja by som bol veľmi rád, keby sa posilnila možnosť a posilnila tá váha manželstva aj cez rôzne zákony, ktoré budú hovoriť, že áno, keď si v tom manželstve, tak ten štát ťa drží a ideš ďalej, aby si mohol ďalším generáciám ukazovať ten vzor.

    Ďakujem, toľko z mojej strany.

  • Igor, ďakujem za tvoj príspevok do rozpravy. Ja už som niekoľkokrát opakoval argumenty, takže nepôjdem znova dookola. Zarazilo ma trochu, keď si v podstate znevážil registrované partnerstvo, nazveme to dvoch heterosexuálov momentálne. Prečo si osobuješ právo povyšovať manželstvo nad nejakú inú formu vzťahu dvoch ľudí, do ktorého slobodne, svojvoľne vstúpia? Mne sa nezdajú byť menejcenní. A ty sa snažíš tých ľudí proste označiť alebo onálepkovať tak, že manželstvo to je to jediné správne riešenie. No existujú rôzne iné formy, kde ľudia žijú spolu, sú šťastní, sú prínosom pre rodinu, platia dane. Prečo si osobujeme právo, alebo prečo si určitá časť konzervatívnych poslancov osobuje právo diktovať iným ľuďom, ako by mali žiť a podľa akých noriem?

    Na záver ja ti už len môžem poďakovať vlastne za tú poslednú myšlienku, čo si vyslovil. Ty si viac-menej parafrázoval jednu zo základných téz liberalizmu, úplne s vami nesúhlasím, ale urobím všetko pre to, aby sme mohli slobodne prezentovať svoj názor. Takže z tohto titulu mne sa zdajú vízie na stiahnutie zákona neslušné, hanlivé, možno až urážlivé, bol som prekvapený, že takéto žiadosti tu odzneli. A tebe, Igor, ďakujem za to, že dávaš tomu šancu a že sa môžeme o tej téme baviť ďalej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Igor, áno, manželstvo je inštitút, ale vzniká na základe dohody dvoch slobodných jedincov. A na základe dohody dvoch slobodných jedincov by mu malo byť umožnené aj zaniknúť. Štát je v prípade, alebo v tomto prípade je štát naozaj iba v pozícii svedka tejto dohody a nie v pozícii arbitra alebo tretej zmluvnej strany. Ja neviem, ja som bol prítomný na niekoľkých svadbách, sobášoch a myslím, že aj ty, ja neviem, či si zažil, žeby sa v sobášnej sieni pýtal oddávajúci poslanec, ktorý v tomto prípade zastupuje štát, na sexuálny život budúcich manželov. Žeby sa pýtal, ako často mali pohlavný styk, kedy ho mali naposledy, žeby sa pýtal budúcej manželky, ako ju budúci manžel oslovuje, či ju nebije, že by sa pýtal budúceho manžela, či mu budúca manželka bude variť a plno podobných nezmyselných otázok. Pretože pri rozvode aj na základe dobrovoľnej dohody tieto skutočnosti sudcu, ktorý v tomto prípade zastupuje štát, zaujímajú. A ver mi, že viem, o čom hovorím, pretože som to zažil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pánovi Igorovi Matovičovi aj za tie návrhy. Naozaj je to hodné zamyslenia, aby sme aj čosi v legislatíve urobili pre to, aby naozaj mladí ľudia mali jednak odvahu vstupovať do manželstva, aby tu neboli takéto vety alebo možno už aj frázy, že však a načo by som vstupoval do manželstva, veď to sa neoplatí, a dnes, či sa oplatí, alebo neoplatí mať deti. My sme s manželkou tak nerozmýšľali, hej, či sa oplatí alebo neoplatí mať detí. Dovolím si povedať svoj osobný názor, nevnucujem ho nikomu, lebo toto často odznieva, keď ktosi odprezentuje svoj vlastný názor, že ho niekomu vnucujete. Vždy sa oplatí mať detí. To je to najlepšie bohatstvo a požehnaním pre každú rodinu, pre každú rodinu. A či sa rozhodneš pre jedno dieťa alebo pre dve detí alebo tri detí a ako tu ten reprodukčný proces, tak ako sa tu už v niektorých týchto náznakoch naznačilo, že štát bude vstupovať do toho, že koľko detí človek má mať, alebo nemá mať. Sú také štáty, ktoré do toho veľmi aktívne vstupujú, ale to, samozrejme, nechceme, aby tuná bola takáto novodobá totalita nejaká.

    Odzneli tu aj otázky šťastia, hej. Že v manželstve aké šťastné chvíle sa prežívajú, alebo čo je vlastne šťastie. Naozaj, čo je šťastie? Polož si tú otázku ale každý sám vo svojom srdci a hľadaj úprimne na to odpoveď. Šťastie to nie je len stále to, že ja sa len s niekým mazlinkujem, prechádzam sa a že to ma napĺňa šťastím. Ale ku šťastiu, dovolím si povedať, patria aj tie strastiplné, každodenné povinnosti aj manželského, aj rodinného života. A to ťa naozaj napĺňa skutočne šťastím. Tie prekážky, keď tie prekonávaš, to ťa zaceľuje a šťastným ťa to robí.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel reagovať na to, že Igor a ani nikto z nášho klubu nikomu nepredpisoval, ako má žiť, ako smie, alebo nesmie. Hovoríme stále o zákone o rodine, hovoríme o inštitúte manželstva, ktorý je spoločenskou a zákonnou normou. Nie o súkromnom vzťahu ľudí. A myslím, že takto to aj Igor podal. A nejaké obviňovanie, že jeho klub Obyčajných ľudí, už nie sú Obyčajní ľudia, neviem, nie je to...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, musíte reagovať na vystúpenie pána poslanca Matoviča. A to je reakcia na pána poslanca Chrena.

  • Dobre. Dobre, ďakujem. Mne, mne sa páčilo v jeho vystúpení to, že zdôraznil, že nemáme toľko uvažovať ani o tom, že ako uľahčiť rozvod, ale skôr vyvolať diskusiu o tom, ako posilniť rodinu. A toto je podľa mňa dôležité. A ešte raz zopakujem, páči sa mi to, že nikomu nič nepredpisoval, ale hovoril o tom, že tieto veci je potrebné naozaj konštruktívne riešiť pre posilnenie spoločnosti.

  • Ďakujem za slovo. Igor, ja by som ti rád poďakoval za v úvode veľmi vecnú argumentáciu, ktorou si podľa mňa vyvrátil takmer všetky argumenty navrhovateľov, no myslím, že na ten posledný, ktorý bol použitý, si zrejme pozabudol, a vlastne ktorý sa týkal toho, že na súde sa prepierajú intímne veci, ktoré by sa tam prepierať verejne nemali. Ja s tým samozrejme súhlasím, že intímnosti nepatria do rozvodového konania a aby sa prepierali verejne. A práve preto tu máme Občiansky súdny poriadok, konkrétne § 116, ak sa nemýlim, je to ods. 3, ktorý toto zabezpečuje a v prípade potreby je možné aj v tomto prípade verejnosť vylúčiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič s reakciou na faktické, nech sa páči.

  • K Martinovi Chrenovi, z Obyčajných ľudí sa stali arogantní ľudia, lebo odrazu prikazujeme ľuďom, ako majú, v akom vzťahu majú žiť. Ja som naozaj u nikoho z nás nepostrehol, že by sme také niečo niekomu prikazovali. Viac-menej tie naše príspevky zatiaľ sa opakovali a niesli v tom duchu, že chceme chrániť inštitút manželstva a že rozlišujeme, na rozdiel od vás, medzi manželstvom a vzťahom dvoch ľudí, ktorý je naozaj slobodný.

    Čo sa týka poznámky takisto tvojej Martin, aj pani podpredsedníčky Zmajkovičovej, že ste hovorili, že ja som povedal, že deti z rozvrátených rodín sú menejcenné. Ja som nehovoril, že sú menejcenné, ale že dieťa na správny vývoj okrem počatia potrebuje aj matku, aj otca. A takisto, aby z neho vyrástol, alebo aby sme zmaximalizovali pravdepodobnosť, že z neho vyrastie človek do koča, do voza, že sa chytí v tom živote, potrebuje toho otca. A 90 % detí z rozvedených rodín žije vlastne bez, bez svojho biologického otca. A myslím si, že je to na škodu. Čiže o tomto som hovoril. Čiže určte nie, že tie deti sú menejcenné.

    Takisto potom teda tá hláška o tom, že povyšujem manželstvo nad nejaké iné formy vzťahu, čo hovoril teda aj Juro Droba. Nie, ja iba sa snažím ochrániť a rozdeľovať vzťah dvoch ľudí a ich sexuálny život, do ktorého sa im nemá kto starať, a manželstvo, do ktorého tí ľudia slobodne vstupujú, a vedia, že to je nejaký formalizovaný vzťah, ktorý im dáva nejaké práva a povinnosti.

    A môžem za seba povedať a chcel som to povedať aj v rozprave, pri tejto súvislosti, že áno, aj mne vadí veľakrát, a tisícky formálnych vstupov do manželstva, či pred oltárom alebo na úrade. Že tie nevesty idú do toho manželstva iba preto, lebo chcú byť v svadobných šatách a chcú mať tú svadbu takúto, takisto ako mali kamarátky. A že nedávame vlastne tomu manželstvu obsah a robíme to iba pre tú formu. A o tom bolo to moje vystúpenie.

  • Ďakujem.

    Kolegyne, kolegovia, chcela by som vás ešte informovať, že po ukončení rozpravy k tomuto bodu programu budeme pokračovať rokovaním o vládnom návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a doplnení niektorých zákonov, pretože už zasadli všetky výbory. Ďakujem.

    A teraz nasleduje pán poslanec Mikloško. nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, ja na rozdiel od iných vďačím Národnej rade aj iniciatíve návrhu tohto zákona za to, že sme si mohli relatívne dobre podebatovať, kultúrne a pravdivo, a sme túto problematiku trocha preprali. Zajtra je svätého Pavla a Petra, všetkým blahoželám, samozrejme.Pred dvetisíc rokmi svätý Pavol povedal, že: Manželstvo je veľké tajomstvo. Ja budem mať za chvíľu zlatú svadbu. Všetkých vás potom na ňu pozvem, riadne si dáme, len o dva roky to bude. Za tých štyridsaťosem rokov môžem povedať, že naozaj je to pravda, že manželstvo je tajomstvo. Že nechcime všetko hneď vedieť a všetko vyriešiť, lebo aj tak to nevyriešime.

    Môj brat, ten je tiež už dlho manžel, a ten odoporúča všetkým manželom, aby mali po prvé, čiastočnú hluchotu, a po druhé, čiastočnú sklerózu. Hluchotu za to, aby zabudli, čo sa stalo včera alebo predvčerom, a sklerózu presne pre to isté, že iba tak sa dá manželstvo prežiť. Voľačo na tom je, ale to nie je ten brat najmladší, to je ten brat o rok mladší. No, a teraz už vážne.

  • Hlasy v sále.

  • Fero je ešte neskúsený, nemá na to právo.

  • Smiech v sále.

  • Ľúto mi je ľudí, ktorí sa trápia a sužujú. Aj manželov v rodine. Aj tí, čo sa rozviedli po cirkevnom sobáši, súna tom ešte omnoho horšie. Chápem tých, čo prežili toto peklo, že by radi tých druhých od toho ochránili. Ľudia nevedia, že manželstvo je tvrdá rehoľa, ktorá si v prvom rade vyžaduje obetu, sebazaprenie, zabudnutie na seba a myslenie na toho druhého, prípadne aj tretieho, aj ďalších. Mladí ľudia by mali jasne vedieť, čo ich tam čaká. Pred cirkevnými sobášmi sú niekoľkomesačné školenia aj laikmi, psychológmi, sexuológmi. Príprava na manželstvo sa to volá. Aj tak sa veľa cirkevných sobášov tiež nevydarí. Tá formula "do tvojej a mojej smrti" je tvrdá, ale ťažko je povedať, že do piatich rokov alebo do desiatich rokov. Ale, bohužiaľ, je pravdivá, áno, aj keď je tvrdá.

    Cirkev nemá rozvod, iba nulitu manželstva, to už tu bolo. To znamená, že také manželstvo nebolo nikdy platné z rôznych dôvodov, napríklad tlak na mladých, keď čakajú dieťa. Alebo že sa manželia dohodnú, že nechcú mať deti, to je tiež prípad na nulitu. Zatajenie zdravotného stavu, alebo aj neschopnosť žiť v manželstve. Teraz som čítal takú jednu nulitu, ktorú cirkevný súd vydal pre neschopnosť jednej zo stránok žiť v manželstve. Ale k tomu sa tu teraz nechcem vracať, ani dávať návod na použitie.

    Aj civilné sobáše by mali mať najprv povinné školenie o tom, čo ich čaká v manželstve. Na každé povolanie sa roky rokúce pripravujeme a na manželstvo skoro vôbec. Keď chce niekto adoptovať alebo osvojiť si dieťa, je teraz, musí prejsť školením v tzv. projekte Pride. Polrok musí chodiť na tvrdé prednášky, aby pochopil, čo to je naraz mať dieťa cudzie a vôbec ho vychovávať.Takýto Pride by mali absolvovať aj manželia vo vlastnom záujme. Nateraz ho neabsolvujú.

    Iste, že treba radšej sobáš odsunúť, ako potom rýchlo rozviesť. Napríklad v USA začali aj cirkevne nesobášiť ľudí, ak žena čaká dieťa. Obaja sú vtedy v strese, pod tlakom okolia a len kvôli deťom sobášiť sa je málo. Ak nechajú takéto manželstvo, teda nemanželstvo, a mládež neskôr príde, že chcú sa zosobášiť, potom sa zosobášia aj cirkevne, ale musia si uvedomiť, že platný cirkevný sobáš je, bohužiaľ, jednosmerka. Aj na Slovensku sa temer každé druhé manželstvo rozpadá, to už sa tu hovorilo. Upozorňujem, že tento navrhovaný zákon je v rozpore so súčasným zákonom o rodine. Tam sa jasne hovorí, hneď v prvom paragrafe, že hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Ďalej sa hovorí, že o rozvode môže rozhodnúť len súd, ako sa bude tvoriť príspevok na výživné. Prípadne majetkové záležitosti sú často zdrojom mnohých sporov. Tiež si myslím, že keby niekto vedel, že dieťa je, môže byť príčinou toho, aj keď ho nemám, o to rýchlejšie sa bude dať vybaviť rozvod, tak vtedy mnohí čakali s dieťaťom, lebo keby už mali jedno dieťa, už by tento zákon na nich neplatil. Neviem, či tento zákon umožňuje túto procedúru rýchleho rozvodu pred notárom aj viackrát opakovať? To som nepostrehol.

    Jednou zo zásad zákona o rodine, bol som pri tom, keď sa to tvorilo, bolo práve sťažiť rozvod, nie ho uľahčiť. Lebo je pravda, že rozvody podporujú nestabilitu a rozklad spoločnosti. Sú negatívom, aj keď plne chápem, že sú prípady, keď ďalšie súžitie nie je možné. Aj cirkev uznáva rozluku manželov, avšak s nemožnosťou robiť ďalší sobáš.

    Ako je to v iných štátoch, by ma tiež zaujímalo. Či už existujú takéto procedúry a ako sa osvedčili. Zvýšili počet rozvodov alebo znížili? Napríklad v Taliansku, to poznám, je rozvod mimoriadne drahý. Tam doslova zruinuje obidve strany, keď idú do rozvodu. Počul som, že v niektorých oblastiach Ruska napríklad mladých, ktorí idú na sobáš, nezapíšu niekoľko mesiacov. A potom, keď sa rýchlo vrátia, že sa chcú rozviesť, čo je tam veľmi časté, tak povedia, však netreba sa rozvádzať, ani sme vás nenapísali. Čiže zapisujú do matriky až potom, po pár mesiacoch. To je veľmi tvrdé, ale v niektorých oblastiach Ruska vraj je to takto.

    Ešte pár krátkych informácií. Cieľom manželstva sú aj deti. Potrebujeme ich kvôli našej demografickej kríze a nemáme ich, preto vymierame. Aj Slovensko. V Európskej únii sa za pätnásť rokov stratilo desať a pol milióna mladých a pribudlo šestnásť a pol milióna starších ako 65 rokov.

    Ročne sa v porovnaní s rokom 1980 narodilo o 774 tisíc detí menej. Od roku 1999 sa nenarodilo dvadsaťosem miliónov detí, akoby desať štátov Európy, včítane Slovenska zmizlo z mapy Európy.

    Počet manželstiev sa od roku 1980 znížil o 725 tisíc, rozvodov je o 358 viac. Za desať rokov sa rozviedlo v Európskej únii 10,3 milióna párov, na čo doplatilo sedemnásť miliónov detí. Zaujímavé je aj to, že zo štyroch domácností Európy dnes v jednej žije samotár, v dvoch z troch nemajú deti a 33 percent má iba jedno dieťa. Štatistika je taká, že v roku 2100 bude Európa mať na jedného Európana štrnásť neeurópanov, len imigrácia bude udržovať rast Európy, ale imigrácia z cudzích svetadielov.

    Posledné slovo by som povedal o prenatálnej medicíne, je to jedna nová, fantastická vedecká oblasť. Hovorí o tom, že už v tele matky dieťa vníma, počúva hudbu, rodičov, cíti, či sa vadia, ako sa majú, či je očakávané a tak ďalej. Keď sa narodí do dobrej rodiny, má omnoho väčšiu šancu byť spokojné v živote, najmä do rodiny otca a mamy. Tam, kde sa to takto nestane, alebo, kde to dieťa sa nemohlo pripútať k niekomu veľmi vážne, tak takéto dieťa má vážny handicap. Tento zákon nemôžem podporiť, ale vítam diskusiu o ňom a som vďačný tým, ktorí ju iniciovali.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky, páni poslanci Chren, Kuffa, Droba, Sulík. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Chren.

  • 84

    Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, a musím povedať, že si veľmi, veľmi vážim, naozaj, váš príspevok, ktorý bol naozaj veľmi vecný. Môžeme mať medzi sebou rozpory, môžeme mať iné názory, môžeme mať ideologické rozdiely, ale vždy je dobré, ak ich dokážeme prezentovať práve takýmto spôsobom, diskusiou, kultivovane, dokonca briskne a vtipne, ako sa i vám podarilo. A dokonca v prípade konzervatívnej ideológie bez toho, aby sme z tohto parlamentu vyrábali kostol, tak, aby sme rešpektovali sekulárnosť našej krajiny, čo sa nie vždy mnohým podarilo.

    Ja si vždy vážim takúto diskusiu. Dokážeme takto naozaj kultivovane diskutovať aj s mnohými poslancami zo súčasnej vládnej koalície. A tie ideologické rozdiely sú úplne zrozumiteľné. Oni nemôžu za to, že čítali priveľa Hegla a primálo Kanta alebo priveľa Platóna a primálo Aristotela a že teda tie naše názory vychádzajú z iného podkladu.

    Ja by som len chcel poukázať na jeden zásadný rozdiel medzi našimi ideológiami, konzervatívnou a liberálnou, a to je tá, že liberalizmus jednoducho hovorí, že je prízemné robiť z duchovných vecí predmet svetskej politiky. Duchovno a duchovné veci, náboženstvo, viera, pravidlá, kanonické právo, to sú tak dôležité veci, že sa do nich štát nemá čo miešať a že ich nemáme čo reflektovať v našich zákonoch, nemáme si myslieť, že sme múdrejší ako Boh, alebo nejaká entita, a jeho pravidlá priamo uzákoňovať a nimi sa riadiť na tomto svete.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • 86

    Ďakujem za slovo. Mne sa páčil ten úvod pána kolegu, kde spomenul, manželstvo je tajomstvo. To je naozaj hlboká myšlienka, lebo na odhaľovanie tých tajomstiev máme celý život pred sebou a neviem, že či ten náš život vôbec stačí na to, aby sme tie hĺbky a tie tajomstvá naozaj aj odhalili.

    Dotkol sa tuná aj pôrodnosti, aj vážne veci tu odzneli, že čo všetko teda čaká jednak aj Slovenskú republiku pri nepriaznivom demografickom vývoji, ale rovnako aj Európsku úniu v tom širšom kontexte. Bolo to podložené aj týmito číslami.

    Chcem ešte podotknúť takú jednu vec, že aj naozaj si treba položiť otázku a možno aj hľadať na to odpoveď, ako v súčasnej dobe médiá formujú alebo deformujú, hej, pohľad na manželstvo a na rodinu. Keď si pozrieme tie programy, ktoré sú, skúsme si dať každý vnútorne odpoveď ako na to. Alebo čítame noviny, že či nás formujú, alebo naopak, čo s nami tieto médiá robia.

    To prenatálne obdobie, ktoré bolo spomenuté, to je veľmi ako milé. Říčan vo svojej knihe naozaj to rozvádza. Je to psychológ, ktorý hovorí o tej komunikácii, vzťah matky a dieťaťa, ale ten vzťah v prenatálnom období nie je len medzi, a komunikácia medzi matkou a dieťaťom, čo je aj silná citová väzba, ale aj medzi otcom a dieťaťom a ďalšími členmi rodiny.

    Ďakujem za slovo, nebudem to rozvádzať ďalej.

  • 87

    Pán poslanec, pán poslanec Droba.

  • 88

    Pán kolega Jožko, veľmi pekne ďakujem za hlboké slová. Ja budem adresovať len jednu myšlienku, ktorú si vyslovil. Trošku ma znepokojilo a zarazilo, že si ako dobrý príklad uviedol Taliansko, kde je drahý rozvod a tým pádom si ľudia veľmi dobre premyslia, že či sa rozvedú alebo nie. No z môjho pohľadu je patologické manželstvo výrazne horšie ako kultivovaný rozvod. Takže dávať ľuďom takéto prekážky pod nohy, z toho potom vyplýva domáce násilie, narkománia, závislosť jedného z partnerov a tak ďalej a tak ďalej. Akonáhle to manželstvo prestáva byť funkčné a je neopraviteľné, lebo, samozrejme, pripúšťam, že niektoré manželstvá sa dajú ešte napraviť a tie vzťahy sa zlepšia, ale ak sa manželstvo dostalo do polohy, že jednoducho už prestáva plniť svoju funkciu, tak potom naozaj neklaďme prekážky ľuďom, aby išli od seba. Bude to omnoho zdravšie pre spoločnosť, omnoho lepšie pre všetkých.

  • Ďakujem pekne. Pán Mikloško, no naďalej, aj po vašom práve ostáva otvorená otázka, prečo teda vstup do manželstva je dobrovoľný a prečo nesmie byť výstup dobrovoľný a postavený na dohode? Prečo sa súd musí miešať do intímností? Aj keď padol tu ten návrh, že veď dobre, dá sa vylúčiť verejnosť. Ale čo je vlastne sudcu do toho, keď nikto sa nezaujíma pri vstupe do manželstva, tak prečo to zrazu je taká dôležitá téma pri výstupe z manželstva? Prečo má zmysel, aký má zmysel nútiť ľudí? A potom stane sa, ako kolega Droba povedal, že otec, ja neviem, tlčie deti, alebo pije, alebo čo? Veď tie deti, ja chápem, že potrebujú otca, ale toto musí byť na základe vzájomnej dohody a nie, že teraz príde spoločnosť a bude tých ľudí nútiť. Navyše si myslím, keby páry vedeli, že kedykoľvek dohodou môžu manželstvo ukončiť, tak by možno ho aj vo väčšej miere boli ochotní uzavrieť, to manželstvo. Koľko ľudí si dnes povie, že: "Á, nebudem sa ja ženiť alebo vydávať, lebo také obštrukcie, aké sú pri rozvode o pár rokov, tak to mi za to nestojí." Prečo znásilňovať ľudí? Prečo nedožičiť slobodu, respektíve prečo im nepriznať to, že sú za svoj osud zodpovední? A nerobiť z nich nesvojprávnych a nestavať sudcu do polohy, ktorý má rozhodovať o veciach, do ktorých ho nič nie je.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hlina, ale vy ste sa prihlásili, až keď som uzavrel možnosť. Ale nech sa páči, myslím, že dávam dostatočne dlhý čas na to, aby sa poslanci prihlásili.

    Zapnite pána poslanca Hlinu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán Mikloško to, čo povedal, dobre povedal. A na záver možno len poviem, že aj som rozmýšľal, či to poviem alebo nie, ale keďže som si dvakrát vypočul príbeh o Jurajovom šťastnom rozvode, aj príbeh o tom, čo sa pýtali pána Miškova na rozvode, tak poviem len tak aj môj trochu príbeh. Niežeby som sa rozvádzal, chvalabohu, mám krásnu manželku a pätnásť rokov to so mnou drží a vydrží a nie je to vždy ľahké. Ale moji rodičia sa rozvádzali. A to bolo ťažké. Bolo tam to, čo teda na Orave býva zvykom a dobrým zvykom, bol tam alkohol a všetky tie veci. A moja mama mala fakt ťažkú rehoľu a rozvod bol zlý a len matne si teda ako dieťa na to spomínam. A napriek tomu, aj tejto skúsenosti, nesúhlasím s týmto návrhom. Život totižto nie je zbieranie borůvek, život nie je ===žúrka.

    A ešte len poslednú vetu poviem, mám kamaráta, Juraj ho pozná, nechcem povedať meno, ale hrozný fešák. A on za to fakt nemôže, že tie dievčatá ho tak strašne berú, je dlhé roky ženatý a nie vždy u neho doma to bolo ľahké, ale bojuje s tým. A ja mu aj hovorím, že, počúvaj, kamarát môj, hrdinstvo nie je v tom, že to urobíš, obzvlášť, keď vidíš, ako to ľahko ide, ale hrdinstvo a tvoja vôľa je v tom, že to neurobíš a odoláš tým zvodom a pokušeniam. Čiže aj takto sa dá bojovať s vášňami a nemusí hneď človek utekať k notárovi.

    Ďakujem.

  • 93

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči, vaša reakcia.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem za ocenenia pánovi Chrenovi aj ďalším.

    No, čo sa týka tajomstva, treba si uvedomiť, že čím sme starší, tým tých tajomstiev je viacej. Aj pápež Ratzinger o tom často hovorí a priznáva, že mnohé otázky zostanú aj pre neho navždy nezodpovedané a nevyriešené. Čiže s týmto sa treba zmieriť a problémy manželstva sú jedny z nich.

    Taliansko som nezobral ako dobrý prípad. Ja som tú situáciu tam dlho poznal, videl zblízka. Tam dokonca, keď sa ľudia chcú rozviesť, musia naozaj dlho žiť od seba, musia to mať dokázané, keby sa raz navštívili, už sa to znova poruší, až tak veľmi je to zbyrokratizované. Mnohí hovoria, že sa nerozvádzajú len preto, lebo ich to zruinuje. Tam zákon o rozvode je taký tvrdý, toľko musia platiť všelikomu, že ich to zruinuje.Taliansko nie je dobrý prípad. Chcel som poukázať a opýtať sa, ako je to v iných štátoch? Náhodou Taliansko poznám, ale ako vzorný príklad ho nedávam, lebo tam veľa ľudí žije v rozluke, alebo sú rozvedení.

    Čo sa týka pána Sulíka, platí dnes zákon o rodine a platí aj ústava, ktorá podporuje rodinu ako zväzok jedného muža a jednej ženy. Tento návrh je v rozpore s týmito základnými našimi dokumentmi, to som chcel nejakým spôsobom zdôrazniť.

    Boj medzi liberalizmom a konzervatizmom je večný, nehovorím, že vždy má len jedna strana pravdu, je to hľadanie slobody pre človeka, ale takej, aby neohrozoval slobodu iných ľudí. Tá miera, to je úloha na celý život, aby sme k nejakému zdravému rozhodnutiu prišli.

    Ďakujem.

  • 95

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, musím sa priznať, že debata, ktorá tu odznela s návrhom o rozvodoch s dohodou, ma prekvapila. Toľko zjednodušovania a stereotypov, ktoré boli zaobalené do vznešených slov, človek tak často nepočuje. Citlivé a intímne témy, to je vždy vec, ku ktorej sa každý rád vyjadrí. Každý má pocit, že má správnu odpoveď, problém je ale v tom, že tu správna odpoveď jednoducho neexistuje. Nikto a nikdy nebude vedieť posúdiť, čo spôsobilo koniec manželstva. Nikto a nikdy nebude vedieť, ako sa veľmi partneri snažili, alebo nesnažili, a či im na vzťahu skutočne záležalo alebo nie.

    Niektorí z vás spomínali, že ak zjednodušíme rozvody, ľudia budú k sobášom pristupovať ľahkovážnejšie. Ľudia, ktorí sa rozhodnú pre rozvod, nie sú menej zodpovední. Vy o tom však hovoríte, akoby rozvod bol len akýmsi spestrením inak nudného popoludnia. Uisťujem vás, že to tak nie je. Rozvod je vrcholne nepríjemná a traumatizujúca skúsenosť, ktorá človeka poznačí po zvyšok života.

    Viete, prekvapuje ma, že traumu, ktorá súvisí s rozvodom, najviac zľahčujú ľudia, ktorí takéto niečo nikdy nezažili. Aj keď vám veľmi prajem, aby to tak ostalo a aby ste to nikdy naozaj nezažili. Skutočný život však nevyzerá ako nejaká utopistická vízia spoločnosti, ktorej súčasťou sú celoživotné monogamné partnerstvá. A vôbec nezáleží na tom, že či by to bolo alebo nebolo ideálne, samozrejme, že bolo by to správne a ideálne.

    Ale pozrime sa na fakty. Takmer polovica manželstiev sa rozpadá, a to všetko v krajine, kde sa takmer 63 % obyvateľstva hlási ku katolíckemu vierovyznaniu. Je teda viac, ako jasné, že značná časť z tých, ktorí sa rozvádzajú, vyznávajú princípy, o ktorých tu hovorili hlavne konzervatívne orientovaní poslanci. Kolegovia, tí z vás, ktorí ste sa sobášili v kostole, si isto veľmi dobre pamätáte na sľub, ktorý ste dávali svojej budúcej manželke alebo manželovi. Hovorili ste presne tieto slová: "Beriem si teba, sľubujem, že ti budem verným manželom, že ťa nikdy neopustím, ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života." Vy chcete, aby tento parlament posudzoval lásku a vzťah medzi dvoma ľuďmi? Hovoríte o nich ako o povinnosti. Mne sa to zdá jednoducho strašné. Ako ďaleko by ste ešte chceli zájsť?

    Každý jeden z nás si uvedomuje, že na vzťahu musíme pracovať, lebo bez toho nemá šancu na prežitie. Ale skutočný život nie je čierny alebo biely. Vzťah medzi dvomi ľuďmi nemá nik právo posudzovať. Nik doň nevidí, je to niečo tak intímne, že štát by doň mal zasahovať len v absolútne nevyhnutnej miere. Upravme preto legislatívu tak, aby rozvod manželom spôsoboval čo najmenej bolesti. Toto je tá hlavná myšlienka celého návrhu, naozaj, nehľadajte za tým nič iné. Jediné, čo sme chceli dosiahnuť, je zjednodušiť to tým, ktorí sa už aj tak dohodli.

    Argumentuje sa posvätnosťou manželstva, zodpovednosťou voči rodine a spoločnosti, ale to, čo niektorí z vás včera v rozprave vyhlasovali, vyznieva pre mňa až desivo. Každý má predsa právo rozhodnúť sa o svojom živote. Ak sa niekto rozhodne zotrvať v nefunkčnom manželstve, ak je preňho dôležitejšie dokazovať okoliu, že vo vzťahu nezlyhal, alebo ak sú preňho princípy viery nadovšetko, rešpektujeme to a žiadnym spôsobom to nejdeme súdiť. Každý bol vychovaný inak, každý sme zažili rôzne udalosti, ktoré nás formovali. Nikdy nebudeme všetci rovnakí. Ale na tom nie je nič zlé, práve naopak.

    Poprosím vás, aby ste naozaj netlačili svoj svetonázor tým, ktorí sa k nemu nehlásia. My rešpektujeme vás a vaše rozhodnutia, preto nevstupujte do života tých, ktorí si neželajú a neprajú žiť podľa vašich pravidiel a podľa vašich dogiem.

    Pán Brocka, ak máte šťastné manželstvo, ak vaša vnučka vidí starých rodičov, ktorí sa milujú, rešpektujú a sú si oporou, tak jej to dá do života veľmi veľa a je to naozaj krásne. Ale nik z nás nie je taký naivný, aby si myslel, že všetky vzťahy fungujú. Vaše manželstvo je pre vašu vnučku modelom jej budúceho vzťahu. Ale rovnako vplýva na deti aj nefunkčný vzťah ich rodičov, hádky, bitky, žiarlivosť, nedôvera. To rozhodne nie je dobrý štart do vlastného života pre dieťa. Aj v tejto úvahe však vystúpenia zašli priďaleko, porozvodovú starostlivosť o deti bude aj naďalej posudzovať súd a do toho nemienime a nechceme žiadnym spôsobom vstupovať.

    Nie je však na nikom z nás posudzovať, prečo sa objavili problémy a ani to, či ľudia boli dostatočne bojovní za záchranu vzťahu, ktorý sa im zrúcal. Vždy budú existovať ľudia, ktorí vstupujú do manželstva ľahkovážne, a rovnako sa vždy nájde aj niekoľko takých, ktorí boj o svoje manželstvo vzdali až príliš ľahko. Ale ani žiadny zákon, ani žiadne náboženstvo neudržia rodinu pohromade. Tá buď je, alebo nie je. Ak dvaja spolu byť nedokážu a nechcú, ani zákon ich k tomu neprinúti, ani súdy, ani nič, čo by sme im postavili do cesty ako prekážku.

    Rozdiel medzi liberálnou a konzervatívnou argumentáciou je v tejto chvíli úplne jednoznačný, vy nútite ostatných, aby žili podľa vašich pravidiel, my rešpektujeme právo ľudí na slobodnú vôľu. Návrh, ktorý predkladáme, hovorí o možnosti rozviesť sa bez nedôstojného vyšetrovania na súde. Nehovorí o povinnosti rozviesť sa, keď vzťah nebude vyzerať, ako by sme si ho sami vysnívali. Je to len možnosť, ako dôstojne vyriešiť jednu z najťažších životných situácií.

    Vážení kolegovia, každému jednému človeku, ktorý sa rozhodol vstúpiť do manželstva, prajem, aby to bolo na celý život. Aby dokázal byť svojmu partnerovi alebo partnerke a rodine skutočnou oporou. Ale ak manželstvo stroskotá, oni sa rozhodnú, že už spolu nedokážu žiť, že sa nedokážu milovať a ctiť, ako si to sľúbili pri sobáši, nekomplikujme im, prosím, život. Nechajme im právo na vlastné pocity a na súkromie. Rozvod, na ktorom sa partneri slušne dohodnú, spoločnosti nijako neublíži. Spoločnosti ublíži to, ak budeme ľudí, ktorým manželstvo nevyšlo, odsudzovať a vytláčať na okraj spoločnosti. A verím, že toto už máme v našej kultúre za sebou. Vyhnime sa pokušeniu nútiť ostatným vlastný hodnotový rebríček. Skúsme ľuďom jednoducho pomôcť, aspoň trocha zjednodušiť toto veľmi náročné životné obdobie.

    Záverom sa ešte chcem spýtať kolegov zo strany SMER, čo sa u nich stalo, čo ich primälo k tomu, že zrazu sa otočili čelom vzad a kráčajú úplne opačným smerom? V roku 2005 tu o jeden hlas neprešiel návrh, ktorý išiel ďaleko nad rámec toho, čo navrhujeme, predkladáme my.

    Páni poslanci, páni kolegovia, pán predseda Paška, pán kolega Madej, Róbert, ty si bol navrhovateľom pred siedmimi rokmi. Pani kolegyne, Laššáková, Zmajkovičová, niekde som postrehol v diskusii náznaky toho, že nemáte názor jednotný, preto ma naozaj prekvapuje, že idete neposunúť tento návrh do druhého kola len preto, že, neviem... Neviem, nevidím ten dôvod, možno politika.

    Prešlo sedem rokov od roku 2005, kedy tento návrh, a teda omnoho liberálnejší návrh, v parlamente prešiel, neprešiel naozaj iba o jeden hlas. A ja mám pocit, že my sa dnes vraciame späť o dvadsaťtri rokov, do obdobia pred rokom 1989, keď nám štát určoval farbu košele, čas používania toalety a v podstate rozhodoval úplne o všetkom v našich životoch.

    Vážení kolegovia, pozerám sa teraz hlavne na túto časť pléna, poprosím, aby ste rozmýšľali pred tým, ako stlačíte tlačidlo. Návrh si podľa mňa zaslúži druhé čítanie.

    Ďakujem za podporu.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať rokovaním o

    vládnom návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov.

    Je to druhé a tretie čítanie v skrátenom legislatívnom konaní. Tlač je pod číslom 85. Poprosím pána ministra financií Petra Kažimíra, aby odôvodnil vládny návrh zákona.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Dámy a páni, dobrý deň vám prajem všetkým. Dovoľte mi predstaviť návrh zákona, ktorý už je pre mňa evergreenom v posledné dni z hľadiska toho, ako som pred vás predstúpil, či už s návrhom na skrátené legislatívne konanie, prvé čítanie, rokovanie vo výboroch. Viete veľmi dobre, že ide o návrh zákona, ktorý je zhmotnením zmluvy, ktorú sme v tejto Národnej rade, alebo ktorú ste schválili väčšinou sto osemnástich hlasov. Aby táto zmluva bola platná, musíme ju dať do súladu s národnou legislatívou. Pre vašu informáciu, ak by tento zákon bol schválený, následne ho podpíše prezident, pán prezident, začína mu plynúť 15-dňová lehota na to, aby sme v zmysle zmluvy a splátkového kalendára na splatenie prvej časti kapitálu, začína teda plynúť 15-dňová lehota na to, aby sme zaplatili prvú splátku vo výške skoro 132 mil. eur. Aby nám bolo všetkým jasné, o čo ide.

    Takže tak isto, nechcem predbiehať, ale tá debata na príslušných výboroch bola búrlivá, predpokladám, ale veľmi vecná. Predpokladám, že podobne tomu bude aj teraz v pléne a ja som pripravený, samozrejme, na všetky podnety reagovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán predseda výboru daniel Duchoň, pán poslanec Daniel Duchoň je spravodajcom.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, vážený pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a doplnení niektorých zákonov (tlač 85).

    Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Národná rada uznesením č. 81 z 27. júna 2012 pridelila vládny návrh zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, zahraničnému výboru, výboru pre európske záležitosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania stanoviská poslancov.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: 1. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor; 2. odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť - zahraničný výbor, výbor pre európske záležitosti.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte všetci uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Tu by som chcel upozorniť, že v bode 2 vypadol odkaz 3.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 3, 4, 5 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a doplnení niektorých zákonov (tlač 85) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 41 z 28. júna 2012. Výbor určil poslanca Daniela Duchoňa za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ho poveril po prvé, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky; po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Mám písomné prihlášky za kluby, za klub Kresťanskodemokratického hnutia pán predseda poslaneckého klubu Pavol Hrušovský, po ňom za klub SDKÚ - DS pán poslanec Štefanec a ešte mám písomnú prihlášku aj od pána poslanca Kaníka.

    Nech sa páči, pán Hrušovský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som za skupinu poslancov predložil Národnej rade Slovenskej republiky návrh na zmenu predkladaného vládneho návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokovávame ako parlamentnú tlač.

    Cieľom mojej navrhovanej zmeny je upraviť vzťah vlády a parlamentu pri prerokovávaní jednotlivých povinností vyplývajúcich z nášho členstva v ESM. Dovoľte, aby som predložil v normatívnej podobe návrh zmeny.

    1. V článku I § 4 ods. 3 sa slovo "vlády" nahrádza slovami "Národnej rady Slovenskej republiky".

    2. V čl. I § 4 ods. 3 sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

    "d) o udelení podpory pre stabilitu členovi Európskeho mechanizmu pre stabilitu vo forme finančnej pomoci. 4)".

    Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie: "Čl. 13 ods. 2 zmluvy, ktorou sa zriaďuje Európsky mechanizmus pre stabilitu.".

    3. Za čl. II sa vkladá nový článok III, ktorý znie:

    "Článok III.

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky 350/1996 Z. z.. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a nálezu Ústavného súdu sa mení a dopĺňa takto:

    V § 2 ods. 2 sa dopĺňa písm. t), ktoré znie:

    "t) vyslovuje súhlas na hlasovanie ministra financií Slovenskej republiky v Rade guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu podľa osobitného predpisu. 3a)".

    Poznámka pod čiarou:

    "3a) § 4 ods. 3 zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonoch.".

    Pán predseda, ďakujem. Návrh, pozmeňovací návrh, ktorý som teraz predniesol ústne, už kancelária Národnej rady rozdala poslancom písomne do lavíc, preto týmto moje vystúpenie končím.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Kollár, to je faktická poznámka na vystúpenie? A ústne. Potom vás poprosím, buďte taký dobrý.

    Takže ako ďalší za klub SDKÚ - DS vystúpi pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, vážený pán minister, vážení hostia, Európsky mechanizmus pre stabilitu je veľmi dôležité rozhodovanie. Vývoj je veľmi dynamický, a preto si myslíme, že o vývoji by mala rokovať Národná rada. Nielen o vývoji, ale samozrejme o dôležitých zmenách v Európskom mechanizme pre stabilitu. Chcem najskôr oceniť ústretový prístup ministerstva financií, keďže túto tému sme navrhli už pred mesiacom na rokovaní Národnej rady vo forme uznesenia. Musíme skonštatovať, že ministerstvo financií pristúpilo veľmi ústretovo a zorganizovalo stretnutie, ktoré sa odohralo na pôde výboru pre európske záležitosti, kde sme rokovali o tom, aké kompetencie by mohla mať Národná rada v tejto oblasti. Prišlo aj k určitému návrhu zo strany vlády, najmä čo sa týka zmien o základnom imaní a aktualizácii distribučného kľúča, aby táto kompetencia bola posunutá na Národnú radu.

    Keďže zastávame presvedčenie, že použitie akejkoľvek pomoci by malo byť predmetom tiež rokovania Národnej rady, dovoľte mi predniesť tento pozmeňovací návrh. Musím tiež zdôrazniť, že samozrejme chápem istú potrebu flexibility pri rozhodovaní, najmä ministerstva financií, ale táto otázka je stále veľmi dôležitá, kľúčová, preto podávam tento pozmeňujúci návrh.

    V § 4 sa za ods. 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

    " Predchádzajúci súhlas Národnej rady sa vyžaduje na hlasovaní ministra financií v Rade guvernérov mechanizmu o:

    a) zmene schváleného základného imania o prispôsobení maximálneho objemu finančnej stabilizačnej pomoci mechanizmu v súlade s rámcovou zmluvou,

    b) aktualizáciách kľúča na určenie príspevkov v súlade s rámcovou zmluvou,

    c) akejkoľvek požadovanej finančnej pomoci z mechanizmov pre stabilitu eurozóny."

    Doterajší ods. 4 sa označuje ako ods. 5.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa úprava zákona, v zmysle ktorej by si akékoľvek hlasovanie ministra financií v Rade guvernérov, mechanizmu o zmene schváleného základného imania a prispôsobením maximálneho objemu finančnej stabilizačnej pomoci mechanizmu, akejkoľvek požadovanej finančnej pomoci a hlasovanie o aktualizácii kľúča na určenie príspevkov vyžadovalo predchádzajúce prerokovanie v Národnej rade. V daných prípadoch ide o záležitosti, ktoré budú zásadným spôsobom meniť podmienky súčasného znenia zmluvy o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

    Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Písomne je ešte prihlásený do rozpravy pán poslanec Kaník.

  • Vážené dámy, vážení páni, touto témou sme sa zaoberali už veľakrát a veľa hodín diskusie jej bolo venovaných. A ja začnem tým, čo som povedal mnohokrát pred tým. To, že peniaze potrebujeme, že Európa potrebuje mať silný balík peňazí, silnú, veľkú palebnú silu, aby riešila problém, ktorý, zdá sa, sa nezmenšuje, ale naopak, zväčšuje, je isté z môjho pohľadu. Ale rozhodujúce je, ako sa tie peniaze budú používať. To je ešte dôležitejšie ako to, že tieto peniaze sa nejakým spôsobom vytvorili alebo že sme prijali záväzky, ktoré smerujú k príspevku, a z pohľadu Slovenska k obrovskému vynaloženiu finančných prostriedkov, aby sme sa o niečo pokúsili. Ale to, o čo sa pokúsime, to je to rozhodujúce. Lebo ten pokus môže byť absolútne nezmyselný, absolútne neefektívny, absolútne zbytočný, môže to byť vyhodenie peňazí z okna, hodenie peňazí do čiernej diery, a to by bolo určite veľmi zlé. Ale môže to byť aj pokus alebo krok, ktorý naozaj bude riešiť problém, ktorý vznikol, reálne vznikol a pomôže ten problém vyriešiť.

    Preto je naozaj kľúčové a dôležité, aby sme pri každom súhlase, ktorý náš zástupca, alebo každý mandát, ktorý náš zástupca v príslušných orgánoch bude mať, aby podporil alebo naopak, aby nesúhlasil s niečím, aby tento mandát vznikol na základe dôkladnej, odbornej a hlbokej diskusie. A tá diskusia by mala prebehnúť na pôde Národnej rady. Nemyslím si, že je správne, aby sa vláda zatvorila do svojej rokovacej miestnosti a aby na základe návrhu ministerstva financií, ktorý predtým nebol nejako prediskutovaný, prijala rozhodnutie o stovkách miliónov alebo o stovkách miliárd eur. Veď sa pozrime okolo seba. Hľadáme riešenie problému napr. dôchodkového systému. Valí sa na nás vlna, ktorá znamená, že naši občania prídu o viac než o polovicu dôchodkových úspor na základe rozhodnutia tejto vlády. A zdôvodnenie je, že musíme znižovať dlh, že si nemôžeme dovoliť vynakladať tieto peniaze v prospech občanov tejto krajiny. A preto, ako sa pozrieme občanom do očí a ako budeme vysvetľovať, či sme naložili s ich peniazmi zodpovedne a či sme dali súhlas na tú alebo onú pomoc tak, že to bolo dobré rozhodnutie, že tá pomoc bola naozaj nevyhnutná, že to neznamenalo len urobenie zadosť nejakým lobistickým záujmom alebo predĺženie času, ktorý tak či tak speje k nejakému negatívnemu záveru? My musíme naozaj si byť všetci stopercentne istí, že to rozhodnutie bolo správne, a keď si aj nebudeme všetci istí, lebo stopercentný jednotný názor pravdepodobne nikdy nebude, ale že sa to tu naozaj dôsledne prediskutuje a dá sa šanca tomu, aby sa prijalo dobré rozhodnutie.

    Neviem, kde odišiel teraz predkladateľ, aha, dobre, pardon, som ťa len nevidel, lebo chcem položiť pár otázok pánovi ministrovi financií. Tá najaktuálnejšia vec, ktorou sa bude musieť vláda zaoberať, a ja si myslím, že by sa ňou mala zaoberať aj Národná rada, je pomoc pre španielske banky. Požiadal Cyprus o pomoc a možno veľmi rýchlo budú ďalšie. Ale taká najznámejšia z hľadiska času, koľko uplynulo od avizovania, že táto pomoc bude požiadaná, je pomoc pre španielske banky. A ja sa opätovne pýtam a úplne priamo a žiadam od pána ministra, aby nás informoval a pokiaľ možno aj hneď, vo svojej reakcii alebo záverečnom slove, čo už vieme o tejto žiadosti? Ako sme, do akej hĺbky sme o nej informovaní? Ktorým bankám sa má toto pomoc poskytnúť? Sú tieto banky všetky, aj ich udržanie, aj pomoc týmto bankám nevyhnutná pre stabilitu v eurozóne? Nie je lepšie vybrať len niektorú z týchto bánk a niektoré banky povedať, sorry, tak bude bankrot? Koľko amerických bánk zbankrotovalo a nie každá bola zachraňovaná. Koľko slovenským bankám sme pomáhali z našich vlastných zdrojov.

    A ďalšia otázka. Ako preukázala španielska vláda alebo čím preukázala španielska vláda, že vyčerpala všetky svoje vnútorné možnosti, získavanie svojich prostriedkov pre to, aby si zabezpečila prostriedky pre záchranu svojich bánk? Je to už naozaj vyčerpané alebo sú tam ešte rezervy? Pretože až na tieto otázky nebudú odpovede typu, že áno, všetko sme dôsledne preskúmali, tak si myslím, že je namieste, aby zástupca Slovenska povedal nie, nesúhlasíme s pomocou španielskym bankám alebo nesúhlasíme v plnom rozsahu. Ale či áno, či nie, na to nemáme zatiaľ dostatok informácií. A ja si myslím, že by sme ich mali mať. Mali by sme ich žiadať a mali by sme byť s nimi oboznámení. Takže žiadam pána ministra, aby nám zodpovedal na tieto otázky. A myslím, že aj z toho dôvodu na tomto príklade je vidieť, aké to rozhodovanie nie je jednoduché a nie je čiernobiele.

    Určite sa nájde mnoho ľudí, ktorí povedia, prečo by sme mali pomáhať bankám? Ja zas hovorím, je rozumné pomáhať bankám, keď je to opodstatnené a nevyhnutné a keď sa tým zabráni kolapsu celého finančného systému. Pretože kolaps finančného systému Európy by znamenal kolaps európskeho hospodárstva, s následnou dramatickou nezamestnanosťou a s veľmi negatívnymi dopadmi na Slovensko. Ale tá pomoc nemá byť automatická. Tá pomoc má byť naozaj posudzovaná veľmi kriticky a veľmi detailne. A preto si myslím, že pozmeňovacie návrhy, ktoré, jeden z nich už zaznel, ale zaznejú aj ďalšie, sú plne namieste. A myslím si, že by mali byť Národnou radou podporené, aby sme naozaj v Národnej rade a po širokej diskusii a po tom najlepšom a najdôslednejšom zvážení rozhodovali, či pomoc poskytnúť, alebo pomoc neposkytnúť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Kaníka pán poslanec Sulík. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nie, pán Kollár sa chce hlásiť do rozpravy.

  • Áno, ďakujem pekne. No, Ľudovít, nariekaš dnes, že riziko, že hodíme peniaze do čiernej diery je veľké a musíme byť opatrní. No asi si si nevšimol, že najmä vďaka SDKÚ my už dnes peniaze usilovne hádžeme do čiernej diery. Pripomínam záruky, ktoré už boli vystavené a už vstupujú do slovenského verejného dlhu vo výške viac ako jednej miliardy eur.

    Hovoríš, že ako sa pozrieš občanom do očí, no mňa by zaujímalo, ako sa im pozrieš do očí potom, čo si schválil trvalý euroval. A teraz sa môžeš akurát tak dotazovať, či pomoc je nevyhnutná a prosíkať o pozmeňovacie návrh, tu kolegov SMER-u. Pred pár mesiacmi ste boli vedúcou vládnou stranou a stačilo trochu odvahy a povievať nie. Lenže tu, skrátka, hlava, nehlava, muselo to byť schválené. Brusel si želal, aby to bolo, a teraz akurát je to také štekanie psov a karavána ide ďalej.

    No ale podstatná otázka, ktorú mám na teba, Ľudovít, ako predsedu poslaneckého klubu SDKÚ, čo spravíš, keď smeráci odignorujú tento váš návrh, ako odignorovali všetky doteraz? Tiež poslušne dvihnete ruku, ako ste dvihli za trvalý euroval? Lebo, keď to spravíte, tak si si to mal celé ušetriť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Zapnite pána poslanca Kaníka. Už to bude.

  • Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa za technické nedostatky, som nemal kartu zasunutú. Richard, točíme sa v kruhu. Ja som vystúpil, myslím, že viackrát a veľmi rozsiahlo v rozprave o príslušných mechanizmoch, ktoré sme tu schvaľovali. A na zložité otázky nebývajú jednoduché odpovede, preto ani tuto sa to nedá povedať veľmi jednoducho.

    Znova opakujem, ja som presvedčený, že ten vývoj je negatívny a jeho následky bude treba nejakým spôsobom sanovať. Aa na to budeme potrebovať peniaze. Ale rozhodujúce je, ako tie peniaze použijeme. A v tom nemáme absolútne zhodu. Lebo ty hovoríš, žiadne peniaze nepotrebujeme, kašlime na to, nech sa stane, čo sa stane, aj tak nejako prežijeme. No ja si myslím, že sa máme k tomu postaviť aktívne. Ale stále budem hovoriť a hovorím to od samého počiatku, to neznamená automatický súhlas s každou žiadosťou len preto, že sme malá krajina. To znamená veľmi kritické a veľmi dôsledné posudzovanie práve z hľadiska slovenských skúseností a z hľadiska tej tŕnistej cesty, ktorú sme si my sami prešli k zdravej a výkonnej ekonomike, či tá krajina naozaj vyčerpala všetky svoje možnosti a či aj prípadný bankrot tej krajiny je vec, proti ktorej sa, je potrebné bojovať.

    Nemyslím si to, že vždy je potrebné proti tomu bojovať, naopak si myslím, že oddeľovanie nevyhnutných bankrotov je škodlivé a že treba k nim pristúpiť, keď je to potrebné, bez odkladov, a preto hovorím to, čo hovorím. Ale zároveň hovorím, že finančný sektor je kľúčová vec, a preto netreba zatvárať oči nad tým, čo sa deje a aké dopady má dlhová kríza...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Kaník bol posledný písomne prihlásený. Dávam teraz možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Pán Kollár, vy ste boli predtým prihlásený. Končím možnosť sa prihlásiť. Prehoďte poradie, prosím vás, pán Kollár bude ako prvý v rozprave. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som na úvod uviedol jeden osobný pocit, ktorý by som nazval dvomi slovami, odvaha zlacnela. Teraz ste boli pred chvíľočkou svedkami toho, že sa tu roztrhlo vrece, doslova, dopísmena, s pozmeňujúcimi návrhmi. Počuli sme pred chvíľočkou plamenné vystúpenie kolegu poslanca Kaníka, ako mu záleží na tom, aby sa účelne, efektívne a podľa možnosti, s čo najnižším rizikom používali finančné prostriedky z eurovalu.

    Keď si spomínate, uplynulý týždeň, keď sme schvaľovali v piatok 22. júna, keď sme ratifikovali pristúpenie Slovenskej republiky k zmluve o ESM, tak odznel tu takisto návrh z dielne SDKÚ - DS, opäť poslanca Kaníka, na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré hovorilo o tom, že Národná rada môže požiadať vládu, aby vláda predtým než rozhodne o použití prostriedky a dá, udelí mandát nášmu zástupcovi v Rade guvernérov, čiže ministrovi financií, že Národná rada môže požiadať vládu, aby to prišla odkomunikovať do pléna Národnej rady. Rovnako sme ten istý piatok uplynulého týždňa, ak si spomínate, väčšinovým hlasovaním odmietli ďalšie dva návrhy na uznesenie Národnej rady, jeden z dielne KDH, ktorý predkladal predseda strany Ján Figeľ, a druhý, keď si spomínate, predkladal Daniel Lipšic. Ten návrh Daniela Lipšica bol nevykonateľný, on má síce svoje ratio, svoje opodstatnenie, aby poskytnutie konkrétneho programu finančnej pomoci konkrétnej krajine bolo viazané zárukami, aby boli poskytnuté nejaké zábezpeky, garancie, ale jednoducho takýto návrh už teraz v tomto okamihu nie je na úrovni bruselských štruktúr vyrokovateľný, a preto hovorím, že nie je feasibilný, proste nie je reálny. Akokoľvek obsahovo má svoje ratio, ale nedá sa vykonať v súčasnom štádiu.

    No a dnes sme boli svedkami opäť, to roztrhnuté vrece pokračovalo ďalej. Ako som povedal, plamenné reči kolegu Kaníka o tom, ako mu na srdci leží efektívne, účelné a čo najmenej rizikové použitie peňazí z Európskeho stabilizačného mechanizmu. To je naozaj dojímavé takto sledovať starostlivosť niektorých poslancov o verejné zdroje Slovenskej republiky. No ale naozaj vrátim sa k tomu, čo hovoril pred chvíľočkou vo faktickej poznámke Richard Sulík. Čo urobíte, páni z KDH, z SDKÚ - DS, čo urobíte v prípade, že ani jeden z vašich pozmeňujúcich návrhov neprejde? A to, že neprejdú, je pravdepodobnosť hraničiaca s istotou. Čo urobíte potom? Dvihnete ruky za tento zákon, domáci vykonávací zákon, ktorým sa vykonáva pristúpenie Slovenskej republiky k Európskemu stabilizačnému mechanizmu? Ja som naozaj zvedavý, keď dnes v popoludňajších hodinách dôjde k hlasovaniu, či uvedené poslanecké kluby, predovšetkým v tomto prípade KDH a SDKÚ, zahlasujú za tento zákon. Pretože logika je neúprosná, vaše pozmeňujúce návrhy neprejdú, takisto ako neprejde ten, ktorý o chvíľočku prednesiem ja v mene poslancov SaS, ale aj niektorých poslancov klubu Obyčajných ľudí - nezávislých osobností. No len my máme integritu našej osobnosti poistenú tým, že my budeme hlasovať proti zákonu, ktorý práve prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. V prípade, ako som už hovoril, SDKÚ - DS a KDH s vysokou pravdepodobnosťou budú hlasovať za, napriek tomu, že ich pozmeňováky neprejdú. Tak sa teda pýtam, hráme sa tu na nejaký marketing alebo nám naozaj leží na srdci efektívne, účelné a čo najmenej rizikové použitie finančných prostriedkov verejných zdrojov Slovenskej republiky?

    No a teraz mi dovoľte ešte uviesť niekoľko, niekoľko poznámok. Na zasadnutí výboru pre financie a rozpočet, ktoré bolo dnes ráno, v spoločnej správe, ak sa mýlim, tak ma opravte, pán predseda výboru, prešiel pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý, ako som hovoril, v spoločnej správe a ten je viac-menej, myslím, že z dielne ministerstva financií. A ten hovorí práve o tom, že je na určitý kompromis pripravená aj vláda Slovenskej republiky. Ten kompromis má pozostávať v tom, že na rozhodnutí vlády by sa ponechalo odsúhlasenie výzvy na úhradu akcií splatných na požiadanie. To znamená, z tých 5,1 mld. eur, čo je ten Call Capital alebo Capital Diamond, kapitál na zavolanie. Takže ak dôjde k takémuto rozhodnutiu na úrovni eurovalu, takže o tomto bude u nás v národných schvaľovacích procedúrach rozhodovať vláda.

    Kompromis spočíva v tom, ktorý ponúka ministerstvo financií, že na Národnú radu Slovenskej republiky, teda na rokovanie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky by sa de facto preniesli dve kompetencie. Tá prvá je, ak by došlo k zmene základného imania Európskeho mechanizmu pre stabilitu, a tá druhá je, pokiaľ ide o aktualizáciu distribučného kľúča, to znamená, ktorá krajina, akým podielom vstupuje do tohto mechanizmu.

    No tu chcem ale uviesť jednu poznámku veľmi dôležitú, kľúčovú. Základné imanie eurovalu je dnes, toho trvalého eurovalu, 700 mld. eur. Veď ak v budúcnosti dôjde k navýšeniu tohto základného imania, tak či tak, akákoľvek vláda bude pri moci bude musieť prísť do Národnej rady Slovenskej republiky a vypýtať si k tomuto súhlas. Vy si viete predstaviť, že to základné imanie by sa navyšovalo na 1400 mld. eur, čiže na dvojnásobok zo 700 na 1400 a niekto by to len tak odsúhlasil na zasadnutí vlády? No určite nie. Čiže tak či tak by si tá vláda prišla podiel Slovenskej republiky na takomto navýšenom základnom imaní vypýtať súhlas do pléna Národnej rady.

    A pokiaľ ide o aktualizáciu distribučných kľúčov, tá prichádza do úvahy, táto aktualizácia, len v prípade, že do Európskeho stabilizačného mechanizmu pristúpi nejaká nová krajina. Pripusťme, a to naozaj s veľkou mierou rezervovanosti teraz hovorím, že jedného dňa sa rozhodne Česká republika prijať euro, alebo že do toho mechanizmu by jedného dňa v budúcnosti, v roku 2040 vstupovalo Chorvátsko, no tak sa budú meniť podiely jednotlivých krajín, bude sa meniť distribučný kľúč. A toto navrhuje ministerstvo financií ako kompromisné riešenie, ako kvázi nejaký ústupok, nazvime to, že s takouto zmenou distribučného kľúča by boli ochotní prísť vypýtať si, jednoducho povedané, súhlas do pléna Národnej rady Slovenskej republiky.

    Opakujem ešte raz, vítam na jednej strane aj takýto milimetrový posun, alebo takúto, takýto skôr signálny efekt, že predsa chceme len nejaké kompetencie z vlády preniesť na rozhodovanie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Ale opakujem, v praxi je to viac-menej beh na dlhé trate niekedy v roku 2030 - 40.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec, prepáčte, je 12.03 h. Môžem vás požiadať, aby sme prerušili na obedňajšiu prestávku rokovanie a pokračovali by ste až po hodine otázok a po interpeláciách a pokračovali by sme v rokovaní o tomto bode?

  • 113.

    Ďakujem pekne.

    Takže prerušujem rokovanie. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. O 14.00 hod. začíname obvyklým bodom programu, ktorým je hodina otázok, a po ňom bod programu interpelácie poslancov na členov vlády.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k

    hodine otázok,

    ako to vždy vo štvrtok ukladá zákon o rokovacom poriadku, ktorú týmto otváram.

    Chcem požiadať členov vlády, aby zotrvali na rokovaní Národnej rady vzhľadom na to, že ďalšími bodmi programu sú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a interpelácie poslancov. To znamená, po hodine otázok a odpovedí budú interpelácie.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 25 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 27 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pekný deň vám všetkým želám. Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomní sú: pán minister hospodárstva Tomáš Malatinský na zahraničnej pracovnej ceste, zastupuje ho pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek; ďalej neprítomný podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, takisto na zahraničnej pracovnej ceste, bude ho zastupovať podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír.

    To je všetko, pani predsedajúca.

  • A teraz, prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pani poslankyne Viery Mazúrovej a znie: "Vážený pán predseda vlády, ako chcete naplniť Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k sfunkčneniu verejného obstarávania?"

    Nech sa páči, pán podpredseda, odpovedajte na otázku.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, toto je jeden z veľmi dôležitých záväzkov, ktoré si vláda Roberta Fica v tomto funkčnom období na seba predsavzala, a predovšetkým súvisí so skúsenosťami, ktoré za posledné roky na Slovensku boli.

    Problémy vo verejnom obstarávaní treba vidieť predovšetkým v dvoch rovinách, ktoré spočívajú jednak v problémoch v súvislosti s korupciou a netransparentným obstarávaním na strane jednej. Na druhej strane bolo uplatnených niekoľko zmien v zákone o verejnom obstarávaní, ktoré vlastne verejné obstarávanie kompletne znefunkčnilo. Snaha znižovať limity, snaha dávať rôzne prekážky spôsobili, že dnes prakticky nie je možné obstarať prakticky nič bez toho, aby sa nadmerne nepredĺžila doba tohto obstarania. Toho dôkazom sú mnohé prípady, ktoré nachádzajú aj súčasní ministri na svojich ministerstvách. A ja môžem uviesť len napríklad za ministerstvo vnútra, kde bezpochyby bola snaha bývalého vedenia o rýchle vyriešenie problému, avšak aj zákon, aj spôsob, akým sa v tejto chvíli na Slovensku obstaráva, zabránili tomu, aby tento problém bol vyriešený. Budem konkrétny.

    Pamätáte si tragédiu v Devínskej Novej Vsi pred dvoma rokmi prakticky, kde minister vtedajší vnútra Daniel Lipšic povedal, že je nevyhnutné, aby sme prezbrojili Policajný zbor Slovenskej republiky z dôvodu, že zasahujúci policajt nemal dostatočne účinnú zbraň na to, aby bol schopný takéhoto nebezpečného páchateľa zastaviť? Napriek niekoľkonásobnej snahe ministerstva vnútra do dnešného dňa nie sú tieto zbrane obstarané, a teda ani zjavne v blízkej budúcnosti nebudú. A ten dôvod je predovšetkým v tom, že komplikovanosť a mnohé možnosti, ktoré úplne likvidujú subjektívne rozhodovanie a možnosť subjektívneho vnesenia rozhodovania tým funkcionárom, ktorí sú priamo zodpovední parlamentu, neumožňujú dostatočne dobre robiť a uskutočňovať politiku, ktorá súvisí práve aj s tým, že sa obstarajú veci, ktoré sú dôležité pre samotný štát.

    Napriek tomu si myslíme, že existujú riešenia, ktoré dokážu tento systém plnohodnotne sfunkčniť. Predovšetkým, a chcem využiť čas, teda aby som nehovoril príliš dlho, budem teda trochu stručnejší, ide o to, že chceme zásadným spôsobom zrýchliť verejné obstarávanie, ktoré musí byť ale intenzívne sprevádzané transparentnosťou. Z tohto dôvodu prijímame, že akékoľvek opatrenie, ktoré bude zrýchľovať verejné obstarávanie, ktoré bude znamenať možnosť realizovať politiky, ktoré sú napríklad aj v programovom vyhlásení vlády, musí byť sprevádzané tým, že verejnosť bude do priebehu toho obstarávania hlbšie vidieť.

    To síce nesúvisí priamo so zákonom o verejnom obstarávaní, ale viete, že sme hodnotili mnoho opatrení predchádzajúcej vlády, a jedno z tých, ktoré považujeme, že je potrebné, aby sa v ňom pokračovalo, rozširovalo, bolo zverejňovanie zmlúv.

    Práve v súvislosti s verejným obstarávaním, chceme vlastne aj doplniť tento princíp o to, aby sme mali možnosť sledovať nielen samotnú zmluvu, ale od úplného prvopočiatku obstarávania až po zaplatenie samotnej ceny a vyhodnotenie kvality diela, je nevyhnutné, aby mal možnosť každý, vrátane daňového poplatníka, sledovať narábanie s peniazmi daňových poplatníkov.

    Preto vlastne zásadným spôsobom nový zákon o verejnom obstarávaní, ktorého novelu pripravujeme, by mal podstatne rozšíriť počet zverejňovacích povinností a mal by nielen pasívne byť verejný, ale chceme, aby bol verejný aj aktívne. To znamená, nielen budeme zverejňovať na našich samozrejme ministerských weboch, alebo na weboch Úradu pre verejné obstarávanie, alebo teda samozrejme v samotnom vestníku, ale dôležité je, že ak podnikatelia majú záujem spolupracovať so štátom v niektorých konkrétnych oblastiach, bude povinnosť vždy príslušných ministrov práve na základe takéhoto zoznamu aktívne všetkých informovať o tom, že túto a túto zákazku, tento a tento spôsob obstarávania idem realizovať a chcem, aby ste o tom vedeli, a chcem, aby ste sa do tej súťaže prihlásili.

    Čiže nie je možné, aby sme uskutočnili v budúcnosti akýkoľvek tender, ktorý vlastne nebude dopredu verejne známy. Z toho dôvodu v podstate bude zásadne obmedzené, respektíve zrušené takzvané rokovacie konanie bez zverejnenia. To bude jedna z tých vecí, ktorá bude nositeľom toho, že v ďalšom období nebude môcť týmto spôsobom byť obstarávaný tovar.

    Napriek tomu, že to umožňuje smernica, myslíme si, že práve aj v tých najcitlivejších prípadoch je možné, aj v prípade prírodnej katastrofy, povedať dopredu, to je jedno, či to bude hodina, deň, alebo tri, áno, máme túto situáciu a príslušný zodpovedný pracovník alebo samotný minister predstaví, že na základe tejto skutočnosti idem nakúpiť tieto, tieto veci, aby bolo všetkým dopredu jasné, že takéto obstarávanie, či už v núdzi alebo v časovej tiesni, idem uskutočniť, ale aby to bolo verejné, aby sa mohlo o týchto veciach ešte včas diskutovať, predtým než vznikne nejaká škoda.

    Hovoríme samozrejme o zjednodušení úpravy pre zákazky takzvané podlimitné. Toto je predovšetkým téma pre obce, kde chceme zásadnejším spôsobom zjednodušiť možnosť obstarávania dvomi spôsobmi. Jednak budeme rušiť, jednak budeme rušiť zákazky s nízkou hodnotou, zákazky podprahové, a všetky sa budú riadiť jedným systémom štandardného obstarávania, a pridáme ďalší systém, ktorý voláme a chceme volať v zákone, takzvané elektronické trhovisko. Tí, čo pracujú s internetom často, vedia, že je to niečo na spôsob takzvaného štátneho eBay-u, kde vlastne nepretržite prebieha ponuka - dopyt, kedy si vyberám najlacnejšiu ponuku a dávam samozrejme veľmi krátku lehotu. Na internete to možné je, aby sa ešte niekto pokúsil o to, túto lehotu prekonať.

    Zavádzame samozrejme, aby u všetkých zastupiteľných tovarov, to znamená, tovary ktoré majú štandardne svoju konkurenciu na trhu, to znamená, väčšinou u tých, kde nejde o dielo, bola povinne používaná samozrejme aukcia. Základy tohto pravidla vlastne už boli uvedené.

    Dôležité však je, aby to rozhodovanie a akcieschopnosť jednotlivých obcí aj miest a nakoniec aj, samozrejme, aj štátnej správy, bola ďaleko vyššia, za cenu ďaleko vyššej transparentnosti. To vlastne musí byť vždy v rovnováhe.

    Samozrejme, chceme prejsť do systému referencií kvality. To znamená, do takzvaného ratingu firiem. Nie je možné, aby firma, ktorá nemá ukončenú zákazku, firma, ktorá okradla štát svojím spôsobom, ktorá nedodáva kvalitne, ktorá necháva za sebou proste pomníky skrachovaných živnostníkov, len preto, pretože má pred očami ciele svojho vlastného zisku, sa mohla zúčastňovať na ďalších obstarávaniach v štáte.

    To znamená, popri kvalifikovanom zozname podnikateľov, ktorí sa, iba títo budú môcť zúčastňovať na súťažiach. To znamená, každý podnikateľ, ktorý chce obchodovať so štátom, splní základné podmienky, ktoré bude preukazovať ale iba raz. Úrad verejného obstarávania bude garantom. Bude vlastne garantom toho, že tie údaje o firme, ktoré vedie vo svojom registri, sú pravdivé, a preto nemôže nejaký podnik, ministerstvo alebo ktokoľvek len tak náhodne vylúčiť, vylúčiť uchádzača, lebo sa mu nezdá výpis z registra trestov, alebo sa mu nezdá nejaká iná formálna záležitosť. A na druhej strane bude so sebou tento zoznam prinášať takzvaný blacklist, ktorý bude obsahovať zoznam podnikateľov, ktorí budú mať zákaz práve preto, že buď podvádzali, či už je to pri referenciách, či už je to pri uvádzaní svojich obratov, či už je to pri uvádzaní svojich skúsenosti, ale podvádzali aj pri samotnej zákazke, kedy zjavne niektoré svoje obstarávania nedokončili.

    Ďalej, bude platiť všeobecný zákaz dodatkov, predovšetkým pre zmluvy o dielach, kde na to, aby mohlo byť začaté rokovanie o dodatku, predovšetkým o cene, bude musieť rozhodnúť súd o tom, že vznikli skutočnosti, ktoré oprávňujú na začatie takéhoto konania. Nebude môcť dôjsť k subjektívnemu rozhodnutiu samotného ministerstva. Je to veľmi dôležité ustanovenie, najmä pri takých stavbách, ako sú diaľnice, kde sme svedkami mnohých, štyridsať, päťdesiat, šesťdesiat, dodatkových zmlúv.

    Poviete, že to môže byť dlhý čas, pretože súdy trvajú pomerne dlho. Preto je veľmi dôležité, aby si uvedomoval dodávateľ, s akou ponukou prichádza a že ju musí ustáť počas celej platnosti zmluvy. A keďže obchoduje so štátom, ktorý je veľmi dobrý platiteľ, musí zniesť aj nevýhodu, ktorá spočíva aj v dĺžke času, aby si vlastne takéto niečo vyjednal.

    Zavádzame negatívny floating, to znamená, počas rámcových zmlúv je možné, aby cena klesala len nadol, a musí klesať nadol, ak trh vykazuje klesanie ceny. Ak začne stúpať nahor, je to riziko podnikateľa opätovne, ktorý si mal presne dobre zvážiť, s akou cenovou ponukou ide do vzťahu so štátom, ktorý má výhodné postavenie, pretože je dobrý zákazník. A z tohto tá nevýhoda vlastne do budúcna aj plynie.

    Samozrejme, posilujeme ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, pretože nie je možné len vychádzať z nejakej jednoduchej najnižšej ceny, ktorá v sebe nezahŕňa životný cyklus, nezahŕňa v sebe servis. Viete, bol som svedkom na svojom ministerstve teraz, že vyhral samozrejme s najnižšou cenou, trochou piatich eur za hodinu, servis na servisovanie áut. Všeobecne bezpochyby najnižšia cena v okolí, pretože všetci majú v desiatkach eur túto cenu. Ale cena oleja, ktorú pri tejto servisnej činnosti dodáva, je desaťnásobne vyššia, ako je na trhu. No tak toto sú presne tie veci, ktorým chceme zabrániť. Preto životný cyklus zákazky je najpodstatnejší, koľko celkovo štát zaplatí za životnosť toho tovaru, ktorý vlastne štátu bude slúžiť. Samozrejme, zavádzame zjednodušenie revíznych postupov. To bude téma, ktorú budeme pripúšťať. Predovšetkým je dôležité, že je možné zhodnotiť všetky problémy zákazky na jedenkrát. A takým spôsobom vlastne budeme aj postupovať. To znamená, všetky námietky sú uznané, konanie bude ale iba jedno. To znamená, nebudeme stonásobne prerušovať ľubovoľnú súťaž len preto, pretože niekto má potrebu odďaľovať samotný proces zákazky, pretože mu chýbajú ešte nejaké technológie alebo nejaké doklady na to, aby mohol tú zákazku reálne uskutočniť.

    Už sa mi kráti čas, takže v jednoduchosti to zadefinujem. Tento zákon by mal znamenať zásadné zrýchlenie obstarávania, ale predovšetkým by mal znamenať zásadné stransparentnenie, a nerád to slovíčko používam už veľmi často, lebo už niekedy je až by som povedal nadávkou. Mal by predovšetkým znamenať, že všetci budú do toho vidieť. Nič nebude možné v tomto štáte obstarať bez toho, aby dopredu nebolo známe, že sa tak ide diať. Preto vlastne je aj tým nosným, nosnou myšlienkou práve to, že upúšťame od toho, aby bolo možné používať tak známe "erkabezet", teda rokovacie konanie bez zverejnenia. Slovíčko" bez zverejnenia" sa v budúcom zákone nachádzať už nebude.

    Ďakujem pekne, pani predsedníčka.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku. Vidím, že kýve hlavou áno.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, v rozsahu dvoch minút.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán predseda, za odpoveď.

  • Dobre. Ideme k druhej otázke, ešte máme čas.

    Pán poslanec Zoltán Daniš položil nasledovnú otázku: "Vážený pán premiér, vláda Slovenskej republiky schválila program zefektívnenia fungovania štátnej správy pod názvom ESO. Môžete nám o ňom povedať viac?"

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Poznáte ma, aký zvyknem bývať výrečnejší, minúta štyridsať sekúnd naozaj nebude stačiť na to, aby som dokázal to podrobne popísať. V každom prípade sa budem uchádzať o to, aby som mohol túto snemovňu informovať potom, čo celý projekt bude pripravený v konkrétnejších číslach. Odhadujem to v rámci júlovo-augustovej schôdze, kde by sme mohli o nejakých zásadách toho, čo ideme robiť, povedať.

    To, čo je najpodstatnejšie ako informácia pre vás, je, že ideme robiť zásadnú hlbokú štrukturálnu zmenu štátnej správy. To znamená, namiesto sedemsto štyridsiatich piatich úradov na konci tejto reformy by malo byť sedemdesiatdeväť centier verejnej správy, okresných úradov, akokoľvek ich nazveme.

    Toto by malo samozrejme znamenať zásadnú úsporu práve v tom životnom cykle, v tých nákladoch. Čiže nie mzdových, ale v tom, čo sa míňa na obsluhu, na tieto činnosti celého štátu. Nebude sa táto reforma však dotýkať iba samotnej štátnej správy, ale bude globálne prechádzať vlastne všetkými tými inštitúciami, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom naviazané na štátny rozpočet, pretože bude existovať konkrétny benchmarking, akým spôsobom má vyzerať a pracovať úradník, ako má vyzerať kancelária, ako má vyzerať jeho podaný výkon pre občana, aby občan nemusel cestovať z jedného miesta na tri-štyri úrady, ale stačilo mu jedno kontaktné miesto, na ktorom vybaví všetko.

    Toto už máme overené z predchádzajúcej menšej reformy, ktorú sme robili voči živnostníkom, ktorí si vlastne vystačia, aby došli iba na jedno miesto, a tam už všetky veci - od registra trestov počínajúc až po registrovanie na daňové, sociálne a zdravotné poistenie funguje na jednom mieste. Toto sa vlastne má rozšíriť pre celú agendu, kde dochádza do styku medzi občanom a štátom. A na konci vlastne celej tejto reformy má byť práve kompaktná štátna správa, kde občan príde na najbližšie pracovisko, ktoré má k dispozícii, bez ohľadu na jeho trvalý pobyt a bude schopný celú svoju agendu na ňom priamo realizovať.

    To znamená, za štrukturálnou zmenou bude nastupovať samozrejme aj priebeh e-government-u, v skratke, keď to tak poviem, v ktorom vlastne aj tieto zmeny plynule prebiehajú a ešte niekoľko rokov v rámci jednotlivých programovacích období prebiehať budú.

    Nechcem ukrajovať minúty našim pánom ministrom, takže len dokončím, že toto sú dva veľmi významné projekty. Sú to napríklad zhodou okolností, keď ste tie otázky položili, dva, dve reformy zo šiestich, ktoré ministerstvo vnútra bude tieto štyri roky realizovať. Patria samozrejme ale k najvýznamnejším. Verím, že budú úspešné, že na konci budú teda zásadné úspory. To je ešte, čo chcem povedať, práve projekt ESO. Má priniesť zásadné, a keď hovorím zásadné, nehovorím o miliónoch eur, zásadné úspory na strane výdavkov štátu. A verím, že vlastne ma budete z tejto otázky spovedať aj v priebehu roku 2014, kedy by sa práve tieto úspory mali aj v rozpočtoch premietnuť jednotlivých štátnych inštitúcií. Verím, že to bude úspešné. A verím, že si v tomto podáme ruku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za odpovede, pán podpredseda vlády.

    A budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Ivana Uhliarika na ministerku zdravotníctva Zuzana Zvolenskú a znie: "Pani ministerka, akým spôsobom chcete rozšíriť vracanie doplatkov sociálne slabým skupinám tak, aby sa to maximálne dotklo najslabších sociálnych skupín cca stodvadsať tisíc občanov? V prvom kvartále 2012 bolo vrátených 1,4 mil. eur šesťdesiatim štyrom tisíc poistencom."

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dobrý deň. Cieľom ministerstva zdravotníctva je opäť nastoliť úspešnú liekovú politiku aplikovanú v rokoch 2006 a 2010, ktorej základným motívom bolo zabezpečenie najmodernejšiej farmakoterapie pre všetkých obyvateľov Slovenska.

    Základnou líniou je také nastavenie úhrady zdravotnej poisťovne a doplatku pacienta za liek, aby na každé chronické ochorenie bol dostupný liek s nulovým alebo sociálne únosným doplatkom do jedného eura.

    Zároveň je cieľom racionalizovať zdroje financií vynakladané z verejného zdravotného poistenia v čo možno najvyššej miere. Ministerstvo zdravotníctva sa chce vo zvýšenej miere venovať liekovej edukácii obyvateľstva, čo je v súlade so závermi európskeho farmaceutického fóra.

    Chceme sa zamerať na zvýšenie všeobecného povedomia u ľudí, aby sa vedeli na základe informácií správne rozhodnúť, a tiež povýšiť povedomie obyvateľstva s možnosťou úspory liekov na doplatkoch.

    Ďakujem pekne.

  • Skončila ste, pani ministerka, áno?

    Pán poslanec Uhliarik, chcete doplňujúcu položiť otázku. Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka za vysvetlenie. Ak dovolíte, ste viac ako sto dní vo funkcii a zatiaľ som nepočul od vás žiadne sociálny návrh pre pacientov. Nepočul som od vás o žiadnom opatrení, ktoré pre ľudí chcete urobiť. Neprišli ste zatiaľ s ďalším návrhom na zníženie cien liekov, poplatkov. Naopak, stále počúvame o tom, ako sa budú zvyšovať dane, aké budú redukcie dôchodkov proti ľuďom.

    Chcem vás preto požiadať, aby ste aspoň nerušili limity pre šesťdesiat tisíc ľudí, dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých, a naopak, aby ste toto opatrenie ďalej rozširovali na ešte väčší počet ľudí, ktorí budú v budúcom roku ešte chudobnejší kvôli vašim, myslím nie vašim, ale vládnym opatreniam.

    Pýtam sa vás pani ministerka ešte raz, čo konkrétne urobíte iné, alebo ako rozšírite tento sociálny nástroj pre pacientov?

    Ďakujem pekne.

  • Pani ministerka, nech sa páči, odpovedajte.

  • Ja myslím, že práve na túto otázku som vyčerpávajúco odpovedala. Plne si trvám na tom, čo som povedala doteraz, a odpovedala som.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Druhú otázku položil pán poslanec Pavol Zajac ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušanovi Čaplovičovi a otázka znie: "Vážený pán minister, aké sú výsledky kontroly ministerstva školstva na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v súvislosti so získaním sporného právnického titulu ministra práce Jána Richtera? Získal minister práce Ján Richter bakalársky diplom zákonne a na akom akreditovanom študijnom odbore?"

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a zároveň oznámte ukončenie svojej odpovede.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, na základe poverenia a môjho poverenia zo dňa 10. mája 2012 vykonali kontrolné orgány komplexnú kontrolu v danej veci na Univerzite Mateja Bela. Kontrola bola zameraná na preverenie dodržiavania všeobecne záväzných predpisov, právnych predpisov v oblasti vysokého školstva pri uskutočňovaní externého bakalárskeho štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v období rokov 1999 až 2002. Kontrolná skupina komplexne prekontrolovala predraženú archivovanú dokumentáciu a ďalšie vyžiadané spisy celej skupiny tridsiatich deviatich študentov, ktorí boli prijatí na štúdium Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela vo februári roku 1999 a ktorí toto štúdium ukončili vykonaním štátnej skúšky v januári 2002. V danom čase, do 31. marca 2002 bol platný a účinný zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov. Až od 1. apríla začal platiť nový zákon o vysokých školách, toho roku, to znamená 2002.

    Vykonanou kontrolou boli zistené nasledovné skutočnosti: Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela mala 20.10.1998 listom ministerky Evy Slavkovskej č. 1683-T-1998 v kontrolovanom období rokov ´99 až 2002 priznané právo konať štátne skúšky v študijnom odbore Právo pre bakalárske a magisterské štúdium. Akreditačná komisia svojím uznesením č. 856 podľa § 4 písm. b) a c) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 422/1990 Zb. o akreditačnej komisii v znení neskorších predpisov potvrdila spôsobilosť Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici konať štátne skúšky v študijnom odbore právo tak pre bakalárske štúdium, ako aj pre magisterské štúdium. Hodnotiaca správa Akreditačnej komisie zo dňa 27. 4. 2000 potvrdzuje, že študijný odbor v oblasti práva bol zameraný na rozšírené získavanie poznatkov z medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov.

    Študenti v prihláške na vysokú školu uviedli ako odbor štúdia Medzinárodné právo a vzťahy. Dňa 24. 2. 1999 vykonali uchádzači písomnú prijímaciu skúšku na právnickej fakulte, z ktorej bol vyhotovený protokol o prijímacej skúške, ktorý bol takiste k dispozícii, bez samozrejme bližšej špecifikácie študijného odboru. V rozhodnutí dekana právnickej fakulty o prijatí zo dňa 24. 2. 1999 bolo uvedené, že študenti boli prijatí na štúdium právnickej fakulty. Ďalšia presnejšia špecifikácia študijného odboru ani forma štúdia nebola v rozhodnutí o prijatí uvedená. V kontrolovanom období platný zákon však neustanoval, neustanovoval povinné náležitosti vydaného rozhodnutia o prijatí na vysokú školu. Stále sa treba pozerať na vtedajší čas podľa platného zákona, ktorý platil do 31. marca roku 2002.

    Kontrolná skupina ďalej zistila, že v dohode s Agroinštitútom Nitra zo dňa 11. 3. 1999 bol uvedený odlišný študijný odbor Medzinárodné právo a vzťahy, na aký mala právnická fakulta priznané právo. Uvedenie iného študijného odboru na tejto dohode, ako toho, ku ktorému mala právnická fakulta priznané právo, nemohla kontrolná skupina klasifikovať ako porušenie zákona č. 172 z roku 1990 Zb., pretože dohoda medzi Agroinštitútom Nitra a právnickou fakultou nie je správnym aktom vydávaným Právnickou fakultou UMB, ale je iba zmluvným dokumentom preukazujúcim zabezpečenie štúdia po jeho priestorovej a materiálovej stránke na právnickej fakulte. Pre posúdenie zákonnosti vzťahujúcej sa na dodržiavanie zákona o vysokých školách pri štúdiu uvedenej skupiny študentov je takáto dohoda medzi právnickou fakultou a tretím subjektom irelevantná.

    Uchádzači boli riadne prijatí na právnickú fakultu, ktorá zabezpečovala ich štúdium a uskutočňovala ho v súlade s priznaným právom. Absolvované predmety neboli v rozpore s predmetmi uvedenými v akreditačnom spise a po úspešnom vykonaní štátnych skúšok v študijnom odbore právo vydala Právnická fakulta UMB absolventom diplomy, ktorými sa im priznal akademický titul bakalár, skratka Bc.. Podľa, zápisom o štátnej skúške absolventi ukončili ucelenú časť vysokoškolského štúdia v rozsahu šesť semestrov v odbore právo, špecializácia medzinárodné právo. Na vydaných diplomoch bol v súlade so zákonom č. 172/1990 Zb. uvedený dátum 18. 1. 2002 a 19. 1. 2002, kedy bola, bolo podľa § 19 odst. 1 písm. a) citovaného zákona bakalárske vysokoškolské štúdium ukončené vykonaním štátnej skúšky. Všetky diplomy podpísal rektor Univerzity Mateja Bela ako jeho, ako jej štatutárny zástupca. Citovaný zákon neupravoval povinnosť uvádzať deň podpisu štatutárneho zástupcu na vydanom diplome.

    Podľa tlačovej správy SITA zo dňa 20. 6. 2002, ktorú odbor kontroly našiel na internetovej stránke, bol okrem iného na Právnickej fakulte UMB vykonaný aj poslanecký prieskum pani Evou Slavkovskou a ďalšími poslancami vo veci nevydania diplomov absolventom. V správe bolo konštatované, že situácia na právnickej fakulte rieši sa tak, aby bol dodržaný zákon o vysokých školách a študenti neutrpeli ujmu. Kontrolná skupina nemala k dispozícii výsledky poslaneckého prieskumu, ale predpokladá, že išlo o riešenie situácie oneskoreného vydávania diplomov absolventom právnickej fakulty, pravdepodobne spôsobené údajnými názorovými rozdielmi medzi vtedajším rektorom a dekanom pánom Murgašom a pánom Kandráčom. Z predloženej dokumentácie, ktorá, ktorú kontrolná skupina mala k dispozícii a ju aj kompletne prekontrolovala, a vyžiadala si ďalšie a ďalšie spisy, nie je možné preukázať, kedy boli diplomy v skutočnosti odovzdané absolventom. Na základe oznámenia o konaní slávnostného odovzdávania diplomov, ktoré sa nachádzalo v spisovej dokumentácii študentov, je možné sa domnievať, že diplomy boli odovzdané 8. 11. 2002 v aule Právnickej fakulty UMB v Banskej Bystrici.

    Keďže zákon, a znovu opakujem, zákon, platný do 31.marca 2002, to je zákon č. 172 z roku 1990 Zb. neustanovoval presnú lehotu na vydanie, respektíve prevzatie diplomu, vydanie diplomov s oneskorením desať mesiacov od ukončenia štúdia, ani prípadné neskoršie vydanie, prevzatie diplomov absolventmi nemožno klasifikovať ako porušenie zákona.

    Záver: Vykonanou kontrolou v súlade s predmetom kontroly nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, ani interných predpisov vydaných na ich základe, a preto kontrolná skupina vypracovala záznam, ktorý bol podpísaný kontrolnou skupinou a rektorkou Univerzity Mateja Bela, a odovzdaný následne ministrovi školstva. Kontrolná skupina metódami a technikami kontroly takmer po desiatich rokoch sa snažila nájsť ďalšie dokumenty a ktoré aj našla a ktoré aj v rámci tohto celého kontrolného materiálu sú k dispozícii. A na týchto dokumentoch nenašla v masmédiách evokujúce názory o nelegálnosti alebo prípadnú neskoršiu manipuláciu s dokumentmi vyššie uvedeného štúdia, a preto ani nemá zákonnú povinnosť obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní. Kontrolná skupina pracovala iba s archivovanými písomnými dokumentmi, a tie sú podstatné, a nie rôznymi výmyslami, nezmyslami, ktoré boli prezentované nekompetentnými novinármi v súčasnom období.

    Univerzita aj napriek skutočnosti, že podľa platného skartačného poriadku by už nemusela predmetnú dokumentáciu archivovať, táto, vrátane všetkých záverečných prác absolventov bola kontrolnej skupine daná k dispozícii, pričom sa preukázalo riadne absolvovanie a ukončenie predmetného štúdia.

    Z vyššie uvedeného vyplýva, a to je záver definitívny, ktorý predkladám vám, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že všetky získané tituly, teda aj titul Bc., bakalár, pána Richtera bol získaný v zmysle platných, všeobecne záväzných právnych predpisov a na akreditovanom študijnom odbore. Čiže legitímne ho má a legálne ho získal a nie je možné o tomto v žiadnom prípade pochybovať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúci otázku? Áno.

    Nech sa páči, v trvaní dvoch minút môžete položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za siahodlhé vysvetlenie. Rozumiem tomu, že po desiatich rokoch skúmať ten postup nebolo pre vás jednoduché, ale cez to všetko sa nečudujte ani mne, ani ďalším kolegom, ani širokej verejnosti, že takúto otázku kladieme, keď pán minister Richter dostane otázku od novinárov, akú bakalársku prácu robil alebo vypracoval a nevie ju pomenovať. Myslím si, že všetci, čo sme absolvovali vysokú školu a robili sme diplomovú alebo bakalársku prácu, tak si na ňu pomaly celý život pamätáme. Konkrétne aj ja, keď som ju robil pred, dvadsaťdva rokov je tomu, čo som robil diplomovú prácu, a si veľmi dobre pamätám, akú tému a ako som na nej pracoval. Tie všetky výpočty by som už dneska nevedel urobiť, ale určite viem, o čom bola, pretože, keď niekto trávi pol roka, rok alebo rok a pol prácou na takejto téme, tak si to pamätá celý život.

    A moja taká podotázka je, v tom celom vysvetlení som nepostrehol, kto 18. januára 2002 podpísal bakalárske diplomy, lebo ste to spomínali, že štatutárny zástupca, ale kto to konkrétne bol?

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, pán poslanec, viete, kontrolný orgán nie je vyšetrovateľská skupina. To je po prvé. Ja som, a vy ste mi povedali, že neboli mi k dispozícii, ja som do toho nemohol ani vstupovať. Ako minister nemôžem vstúpiť do tohto procesu a niečo vyšetrovať, riešiť a podobne, na to sú kontrolné orgány, ktoré sú zriadené pre túto oblasť a majú nezávislé postavenie. Tak ako bola kontrola v Trenčíne, tak sa urobila podobná kontrola aj na Univerzite Mateja Bela. A plne teda, samozrejme, tie veci, ktoré boli uvedené a ktoré sú podstatné. Hovorím podstatné pre to, či je to legitímne získaný diplom a či je platný. Boli vám predložené a prednesené odborníkmi v kontrolnej skupine, ktorí sa z tohoto hľadiska a hľadiska právneho a z hľadiska, hľadiska pedagogického a z hľadiska posúdenia samozrejme aj vysokoškolského zákona zaoberali. A na základe týchto argumentov, ktorým, ktoré som vám predložil, dospeli k tomuto záveru, ktorý je pre mňa meritórny a pre mňa platný. A pevne verím, že aj pre vás.

    Ďakujem vám veľmi pekne. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pokračujeme ďalej. Tretiu otázku položil pán poslanec Senko na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka a otázka znie: "Pán minister, medzi občanmi Slovenska stále rezonuje problém potravinovej pomoci a vážne podozrenia smerujúce k podozreniu z podvodu. Môžete nás vy informovať, v akom štádiu je objasnenie tejto kauzu a aké boli prijaté opatrenia vo vzťahu k vedeniu Pôdohospodárskej platobnej agentúry?"

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a potom zároveň aj oznámte ukončenie svojej odpovede.

  • Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Vzhľadom na vážne podozrenie bolo Pôdohospodárskou platobnou agentúrou dňa 16. 5. 2012 podané na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky písomné oznámenie o podozrení z trestného činu vo veci potravinovej pomoci pre rok 2011, ktoré bolo doplnené a písomne zaslané dňa 25. 5. 2012. V súčasnosti prebieha šetrenie orgánov činných v trestnom konaní. Po ukončení šetrenia sa príjmu potrebné opatrenia vo vzťahu k Poľnohospodárskej platobnej agentúre.

    Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Potravinová pomoc realizovaná pánom ministrom Simonom pre sociálne odkázaných od svojho začiatku bola problematická jej celkovou organizáciou, ako aj priebehom. Ale to, čo sa stalo v jej závere, predstihlo všetky obavy nielen odbornej verejnosti. Potravinová pomoc, ktorú malo dostať ešte viac ako osemdesiat tisíc ľudí, ešte aj v tomto období vyvoláva medzi obyvateľmi Slovenska veľkú pozornosť a pohoršenie a vyvoláva veľké otázniky najmä preto, že k zmene zmluvy došlo v období, keď vláda Ivety Radičovej nedostala dôveru.

    Pán minister, akým spôsobom chce alebo bude Slovensko postupovať pri možnosti poskytovania potravinovej pomoci, ak to ešte Slovensko bude môcť s pomocou Európskej komisie urobiť a realizovať po tomto škandále v budúcich rokoch?

  • Pán minister, prosím o odpoveď na doplňujúcu otázku.

  • Len neviem, ako začať. Vláde Ivety Radičovej sa podaril skutočne husársky kúsok s tým, že dokázala okradnúť a vytunelovať aj najchudobnejších občanov Slovenska. Kauza, po takom vážnom zistení skutkového stavu, nabrala také obrátky, že získala veľmi negatívny postoj zo strany občanov Slovenskej republiky, ale aj zo strany budúcich spolupracujúcich organizácií, ktoré sa mohli potencionálne zapojiť do potravinovej pomoci pre roky 2012 a pre roky 2013 vzhľadom na to, že od roku 2014 už bude možné potravinovú pomoc realizovať cez úrady práce.

    Neziskové organizácie alebo charitatívne organizácie, ktoré jediné môžu zabezpečovať v zmysle platnej legislatívy alebo nariadenia Európskej únie, jediné môžu distribuovať potraviny pre konečných prijímateľov, pre tých najchudobnejších ľudí Slovenska, odmietli aj pre rok 2012, aj pre rok 2013 spoluprácu s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou s tým, že po medializácii tohto prípadu jednoducho nechcú ísť do ďalšej takejto negatívnej skúsenosti.

    V podstave nemáme zabezpečeného distribútora. To znamená, pre rok 2012 a 2013 nebude vedieť Slovensko zabezpečiť, lebo nevysúťažilo. Práve minulý piatok bolo ukončené výberové konanie pre rok 2013. Predtým bolo pre rok 2012. Jednoducho sa prihlásili len dve charitatívne organizácie, ktoré chceli realizovať potravinovú pomoc na úrovni zhruba, myslím, že tisíc ton. Čo je jednoducho nepostačujúce. My potrebujeme zabezpečiť podstatne väčšie množstvo. Takže už aj termíny, ktoré by bolo potrebné z hľadiska zabezpečenia pomoci pre rok 2012 a sčasti už aj pre rok 2013, sú update. Nedalo sa to urýchliť skôr, lebo sme nemali rozuzlený ten rok 2011. Myslím si, že po tých skúsenostiach, ktoré sme zistili, treba už ten prípad nechať došetriť Generálnej prokuratúre a myslím si, že orgány činné v trestnom konaní sa s celým týmto prípadom vysporiadajú.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu, štvrtú otázku položila pani poslankyňa Jana Žitňanská ministrovi kultúry Slovenskej republiky Marekovi Maďaričovi a otázka znie: "Vážený pán minister, mohli by ste uviesť dôvody, ktoré vás v minulom období, keď ste boli ministrom kultúry, viedli k zrušeniu takzvanej druhej časovej opony? Ako a kedy chcete túto situáciu riešiť, aby detský divák nebol vystavený programom, ktoré môžu ohroziť jeho vývin? Týka sa to programov nevhodných pre divákov do pätnásť rokov."

    Nech sa páči, o vašu odpoveď, pán minister, a zároveň, poprosím vás, oznámte aj ukončenie svojej odpovede. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani poslankyňa, mohol by som vám v podstate v krátkosti odpovedať, že zrušená táto opona nebola, lebo v zmysle vysielania programov nevhodných do pätnásť rokov nikdy nebola zákonom zavedená. A tak isto, úprimne sa priznám, ale snáď to pochopíte, že neviem nijakým spôsobom zabrániť tomu, aby detský divák do pätnásť rokov nebol vystavený programom, ktoré môžu ohroziť jeho vývin. Azda to môžu čiastočne ovplyvniť rodičia, ktorí nejakým spôsobom regulujú prístup deťom k internetu alebo k televíznym programom ako takým.

    Ale budem trošku, samozrejme, obšírnejší. Zákonom č. 343/2007 Z. z., to je audiovizuálny zákon, bol od 1. januára 2008 zavedený jednotný systém označovania ako systém klasifikácie audiovizuálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel a programov alebo iných zložiek programovej služby vekovou vhodnosťou z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti pre vekovú skupinu maloletých do sedem, dvanásť, pätnásť alebo osemnásť rokov. Toto považujem za veľmi podstatnú a veľmi dôležitú vec, pretože táto, toto označovanie dáva rodičom určitý návod, ako sú tie programy klasifikované a ako oni môžu účinne, menej účinne, jednoducho regulovať prístup svojich detí k takýmto programom.

    Podrobnosti a spôsob uplatňovania jednotného systému označovania upravuje vyhláška ministerstva kultúry. Uvedená vyhláška bola pripravená v roku 2007 na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 12 ods. 2 a 3 audiovizuálneho zákona. Pred prijatím tejto vyhlášky bola orgánom príslušným určovať jednotný systém označovania programu vo vysielaní televíznej programovej služby a podmienky jeho uplatňovania Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá v roku 2001 prijala jednotný systém označovania programu a podmienky jeho uplatňovania. Ten nadobudol účinnosť dňa 1. septembra 2001. Tento systém rozlišoval nasledovné kategórie programov: nevhodné a neprístupné pre celú skupinu maloletých do osemnástich rokov, nevhodné pre maloletých vo vekovej podskupine do dvanásť rokov a nevhodné pre maloletých vo vekovej podskupine do sedem rokov, určené maloletým vo vekovej skupine do dvanásť rokov. Ostatné programy vysielateľ neoznačil.

    Všetky programy nevhodné a neprístupné pre maloletých bol vysielateľ povinný zaradiť do vysielania medzi 22. a 6. hodinou. V tomto období teda neboli osobitne vymedzené programy nevhodné pre maloletých do pätnásť rokov a nebola zavedená ani takzvaná druhá časová opona. K jej zavedeniu došlo, až keď Rada pre vysielanie a retransmisiu v roku 2005 prijala nový jednotný systém označovania programov z hľadiska vekovej vhodnosti a podmienky jeho uplatňovania s účinnosťou od 1. novembra 2005. Až tento dokument vymedzil programy nevhodné pre maloletých do pätnásť rokov a zároveň vysielateľom uložil povinnosť zaradiť ich do vysielania medzi 20. a 6. hodinou. Avšak toto ustanovenie išlo nad rámec zákona, keďže takzvanú časovú oponu upravuje zákon č. 308, zákon o vysielaní a retransmisii, ktorý od nadobudnutia svojej účinnosti v roku 2000, ustanovuje, že programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie a emociálny stav sa nesmú vysielať v čase od 6. do 22. hodiny. Preto keď Rada pre vysielanie a retransmisiu zaviedla v roku 2005 takzvanú druhú časovú oponu, išla nad rámec zákona. Z uvedeného dôvodu, keď v roku 2008 prešla kompetencia určovať jednotný systém označovania na ministerstvo kultúry, nebolo možné zaviesť vyhláškou takú povinnosť, ktorá by bola nad rámec toho, čo umožňuje zákon.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, že zákon o vysielaní a retransmisii od roku 2000 ustanovuje len jednu časovú oponu. Teda, keď zákon druhú časovú oponu nikdy neustanovoval, pani poslankyňa, nebolo možné ju ani zrušiť.

    Jednotný systém označovania programov slúži na ochranu maloletých pred nežiaducimi obsahmi v televíznom vysielaní prostredníctvom informovania rodičov o obsahu vysielaných programov. Ochrana maloletého diváka pred nevhodnými obsahmi však nespočíva na jedinej zložke, ktorou by bola zákonná regulácia. Účinnosť tohto systému záleží predovšetkým od výchovného prostredia dieťaťa a v prípade nezáujmu zo strany osôb, ktoré sa o dieťa starajú a mali by ho vychovávať, nebude efektívny ani ten najdokonalejší systém obsiahnutý v právnych normách. Úlohou jednotného systému označovania je poskytnúť informáciu o vhodnosti, respektíve nevhodnosti vysielaného programu a je aj na rodičovi, aby na základe tejto informácie reguloval to, čo dieťa prostredníctvom televízneho vysielania prijíma.

    Ak by však širšia odborná diskusia so zainteresovanými subjektami a Radou pre vysielanie a retransmisiu ukázala, že je potrebné súčasný jednotný systém označovania prehodnotiť, ministerstvo kultúry je zmenám otvorené. V roku 2013 plánuje ministerstvo zorganizovať odbornú konferenciu na tému Redefinícia parametrov verejnej služby poskytovanej verejnoprávnym vysielateľom s osobitným ohľadom na systém odpočtu, monitoringu a kontroly ich následného napĺňania, ktorá by mohla byť vhodnou platformou na takúto diskusiu. Pre porovnanie, v Českej republike stále nebol jednotný systém označovania programov schválený. Zákon o provozování rozhlasového a televizního vysílání obsahuje rovnako ako náš zákon len jednu časovú oponu v čase od 6. do 22. hodiny, počas ktorého vysielateľ nemôže do vysielania zaraďovať programy a upútavky, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo mravný vývoj detí a mladistvých. Vysielaniu týchto programov musí bezprostredne predchádzať slovné upozornenie na nevhodnosť programu pre deti a mladistvých a takýto program musí byť v prípade televízneho vysielania označený obrazovým symbolom upozorňujúcim na jeho nevhodnosť pre deti a mladistvých počas celej doby jeho vysielania.

    Čiže podstatné pre mňa je, že máme programy označené. A samozrejme ostáva praktickou otázkou, ako je v dnešnej dobe možné chrániť maloletých pred škodlivými obsahmi? A samozrejme aj taká podotázka, ak vám veľmi záleží na zavedení tejto opony, prečo ste toto zavedenie neiniciovali aj počas toho obdobia, keď ste boli vládnou poslankyňou?

    Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku v trvaní dvoch minút?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja začnem odpoveďou na vašu poslednú otázku. Ja som iniciovala, ako iste viete, keďže sa jedná o vyhlášku, tak som komunikovala s pánom ministrom Krajcerom. Nemohla to byť z mojej strany iniciatíva priamo tu v parlamente, nejaká novela zákona, keďže išlo o doplnenie tej vyhlášky.

    Tiež teda ja by som mala ešte možno nie jednu, ale viacero doplňujúcich otázok na to, čo ste povedali. Pretože hoci, ako ste správne uviedli, jednotný systém označovania na začiatku bol len vydávaný radou. Ja som bolo členkou rady, čiže viem, ako to bolo. A bolo aj nutné zaviesť tú druhú časovú oponu. Boli na to veľmi pozitívne odozvy. Teraz stúpli sťažnosti divákov, rodičov, keď ste mali možnosť si to pozrieť, oproti roku 2008, odkedy neplatila táto druhá časová opona z 215 na 1 191 za uplynulý rok. Ja, ako matka, naozaj musím skonštatovať, že je to aj o nás rodičoch, ako dávame pozor možno na deti, ako ich vychovávame. Ale na druhej strane, vy ste hovorili, že teda je hlavná vec, že sú teda tie programy označené. V takom prípade ale potom, načo je aj tá jedna časová opona? Tak dávajme celý deň aj programy označené nevhodné do osemnásť rokov a je to na rodičoch, aby si ustriehli, čo deti pozerajú. Ja si myslím, že ak máme my tú kompetenciu zasiahnuť a je to naozaj, aj Rada pre vysielanie a retransmisiu niekoľkokrát vás vyzvala, aby sa znovu zaviedla táto druhá časová opona, ak máme tú možnosť zasiahnuť, si myslím, že je našou povinnosťou, aj aby my sme niečo urobili.

    Čiže chcem sa vás spýtať, či naozaj chcete čakať až do roku 2013. Či vám nestačia tie výsledky, ktoré sú dnes. Či vám nestačí tá hrozná kvalita vysielania. Či vám, ako otcovi, vašim známym, ktorí sú rodičia, nevadí stav vysielania. Či sa nehanbíte za to, čo sa vysiela, ako rodič, a nemáte strach proste, že v čase, keď náhodou vy aj nebudete prítomný...

  • Vystúpenie prerušené časomerom. Potlesk.

  • Pán minister, poprosím vás o odpoveď na doplňujúcu otázku.

  • Tak ja neviem, prečo by som sa ja mal hanbiť za to, čo sa vysiela. Naozaj, tak to je taká sugestívna otázka. Nie som ani tvorcom programov, ani tvorcom tohto sveta, kde sú obsahy prístupné voľne, či na internete, či v televíznom vysielaní, či v televíznom vysielaní na požiadanie alebo v televíznom vysielaní tých staníc, ktoré vysielajú zo zákona v Slovenskej republike alebo na základe udelenia licencie.

    Vôbec sa zásadne nebránim tomu, aby tá druhá opona bola zavedená. Tá diskusia môže prebehnúť aj skôr, ale naozaj, trvám na tom, že z hľadiska, aj toto je nejaká cesta ochrany maloletých pred škodlivými obsahmi, tak to podstatné sa urobilo vtedy, keď tie programy sú označované z hľadiska toho obsahu. Pretože aj to, ak budú povedzme tie programy, ktoré sú označené ako nevhodné pre maloletých do pätnásť rokov, vysielané až po 22.00 hod. na obrazovkách našich, pardon, ale potom budú môcť teda byť vysielané až po 22.00 hod., keby bola zavedená...

  • Hlas z pléna.

  • No ale to sa sa bude týkať vysielania Slovenskej televízie. Jednoducho televízii, ktoré vysielajú na základe zákona o RTVS alebo na základe udelenia licencie, nijakým spôsobom to neznemožní prístup k takýmto programom v desiatkach iných kanálov, ktoré sú dostupné pre našich maloletých. Takže tiež si myslím, že potom celkom neobstoja tie sugestívne slová toho typu, akú obrovskú vinu nesiem ja alebo ktokoľvek, ktorý zatiaľ túto oponu nezaviedol, pretože žijeme v takom svete, v akom žijeme.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ďalšiu otázku v poradí piatu položila pani poslankyňa Monika Gibalová ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi a otázka znie: "Vážený pán minister, podľa oficiálnych prognóz sa očakáva, že dnešné približne vyrovnané saldo hospodárenia vo výsluhových dôchodkoch policajtov sa vplyvom nárastu počtu dôchodkov do roku 2060 zhorší a bude tvoriť deficit na úrovni 440 mil. eur. Je tento systém udržateľný? Plánujete v tomto zásadné zmeny?"

    Nech sa páči, pán minister, prosím o odpoveď. A zároveň oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážená pani poslankyňa, výsluhové dôchodky sú dávkami výsluhového zabezpečenia upravené osobitným zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Legislatíva osobitného významu sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov nepatrí do kompetencie Ministerstva práce, sociálnych vecí rodiny Slovenskej republiky, za činnosť ktorého ja zodpovedám. Napriek opakovaným snahám Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z minulosti o vytvorenie jednotného univerzálneho systému, v ktorom by ozbrojené zložky podliehali všeobecnému systému sociálneho poistenia s tým, že osobitosť výkonu služby by bola riešená formou nadstavby, tieto snahy a zámery neprešli.

    K otázke financovania výsluhových dôchodkov by sa mali preto vyjadriť siloví ministri. To znamená, že deficit nemôžem ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému Slovenskej republiky je riešená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky reformou I. a II. a v budúcom roku aj III. piliera. Otázka vo veci hospodárenia vo výsluhových dôchodkoch policajtov a vojakov je skôr otázkou pre podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky. Avšak ak sa nepríjmu primerané úpravy v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov, je možné očakávať aj taký vývoj, ako ste vy pomenovala. Vami uvádzaný deficit 440 mil. vychádza pravdepodobne z predpokladu, že nenastanú žiadne zásadné zmeny v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov.

    Mám informáciu, že ministerstvo vnútra a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky analyzuje súčasný stav systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov a pripravuje opatrenia na zabrzdenie nepriaznivého vývoja nárastu počtu poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia. Ich cieľom by malo byť zníženie deficitu osobitného účtu na prijateľnú úroveň.

    Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.

    Nech sa páči, máte na to dve minúty.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem vám za odpoveď, pán minister. Ja si uvedomujem, že toto nie je celkom vaša kompetencia. Skôr som chcela vedieť, či z vašej strany dôjde k nejakej iniciácií vzájomných rozhovorov, aby sa tento systém, tak povedané slangovo, zharmonizoval. Zamestnanci silových rezortov odchádzajú do dôchodku v nižšom veku. Priemerný muž odchádza do dôchodku súčasne vo veku asi šesťdesiat jeden rokov. Priemerný policajt štyridsať deväť rokov a vojak vo veku tridsať deväť rokov. Ak zoberiem do úvahy, že aj u policajtov, aj u vojakov je momentálne systém nespravodlivý v tom, že obidve skupiny odvádzajú do systému oveľa menej peňazí, ako z neho v budúcnosti vyberú, preto vychádzam z toho, že dlhodobo tento systém nemôže byť vyrovnaný a bude produkovať deficity, ktoré budú nakoniec musieť byť vykrývané z peňazí daňových poplatníkov. Preto nalieham alebo preto som zvedavá na to, či v týchto intenciách, či teda budete iniciovať alebo budete sa vy vážne zaoberať iniciáciou zmeny aj smerom k ministerstvu obrany.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán minister, odpoveď na doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, v mnohých prípadoch s vami súhlasím. Ja pokiaľ hovorím a tvrdím, že je potrebné zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému ako takého, jednoznačne sa táto problematika týka aj tejto špeciálnej kategórie dôchodcov. To znamená, policajtov a vojakov. Ja by som osobne privítal, keby sa spravila unifikácia, ale reálne predpokladám, že to nie je možné. Aj samotné hospodárenie na osobnom účte, to znamená, je to niekde úplne inde. Ale zas treba povedať, že boli aj zverejnené informácie v kontexte balíka konsolidačných opatrení, že aj touto problematikou sa bude vláda zaoberať. Ja reálne predpokladám, že príde k istým úpravám, ktoré súvisia aj s výsluhovými dôchodkami.

  • Ďakujem, pán minister.

    Šiestu otázku položil pán poslanec Anton Martvoň ministrovi spravodlivosti SR Tomášovi Borecovi a otázka znie: "Vážený pán minister, ako hodnotíte situáciu v Zbore väzenskej a justičnej stráže?"

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a potom oznámte aj skončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za túto otázku. Na začiatku chcem povedať, že Zbor väzenskej a justičnej stráže si napriek neľahkým podmienkam plní svoje povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov a osobitných predpisov, a to či už vo vzťahu k zabezpečovaniu výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody alebo vo vzťahu k ochrane objektov, resp. penitenciárnej starostlivosti. Aj túto príležitosť by som rád využil na to, aby som ocenil ťažkú prácu príslušničiek a príslušníkov zboru, ktorí pôsobia často v naozaj náročných podmienkach. Obmedzený objem finančných zdrojov a pokračujúci trend rastu počtu obvinených a odsúdených osôb v ústavoch zboru si vyžaduje prijať potrebné opatrenia, inak by situácia v zbore z dlhodobého hľadiska nebola udržateľná.

    V prvom rade si treba uvedomiť, že príslušníci zboru musia zabezpečovať dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť obvineným a odsúdeným v ústavoch, ktoré dnes máme značne preplnené. Kapacita našich zariadení ja 10 798 miest, no v skutočnosti je v nich umiestnených až jedenásť tisíc šesťdesiatdeväť obvinených a odsúdených. Navyše toto číslo má tendenciu pomerne rýchlo rásť. Súčasná situácia pritom nie je ani tak dôsledkom skutočného vývoja kriminality, ale skôr nie práve najlepšie nastavenej trestnej politiky štátu. Pravidlá výpočtu trestov sa totiž v minulosti spolu so samotným trestnými sadzbami v zásade iba sprísňovali. V konkrétnych situáciach sme potom svedkami, keď sú sudcovia nútení ukladať neprimerane vysoké tresty aj za niektoré spoločensky relatívne menej závažné trestné činy. Dovolím si pritom povedať, že v niektorých prípadoch zákonodarca núti sudcov ukladať vyslovene nespravodlivé tresty, pričom nemám na mysli len populárnu tému užívania tzv. mäkkých drog. V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a tiež v kontexte záväzkov v oblasti konsolidácie verejných financií rozhodne nechceme ísť cestou budovania nových väzníc. V prvom rade je potrebné využiť tie ubytovacie kapacity, ktoré máme aktuálne k dispozícii, a v tejto súvislosti prijať opatrenia k využitiu existujúcich ubytovacích kapacít, ktoré sú nevyužité, na tzv. otvorených oddeleniach. Ide približne o 200 miest pre odsúdených zaradených v minimálnom, v tzv. minimálnom stupni stráženia. Samozrejme, máme naplánované niektoré nevyhnutné rekonštrukcie, ktorých výsledkom bude aj zvýšenie kapacity ústavov. Ja som však za to, aby sme radšej neprimerane prísne pravidlá zmierňovali a uprednostňovali alternatívne tresty a ďalšie tzv. odklony tak, aby sa trest odňatia slobody vnímal až ako najkrajnejšie riešenie. Pozitívnym vedľajším efektom takýchto zmien v trestnej politike potom bude aj zmiernenie tlaku na kapacity Zboru väzenskej a justičnej stráže.

    Veľmi dôležitou úlohou, pred ktorou stojí zbor a ministerstvo spravodlivosti, je dôsledné posúdenie možnosti zaviesť elektronické monitorovanie osôb a tak vytvoriť predpoklady pre častejšie ukladanie trestu domáceho väzenia. Takýmto spôsobom na jednej strane môžeme spravodlivo potrestať páchateľov určitých trestných činov. Na strane druhej takýto odsúdený môže naďalej chodiť do práce, starať sa o rodinu a platiť dane. V tomto smere analyzujeme, či a v akom rozsahu by bolo vhodné na Slovensku zaviesť systém tzv. elektronických náramkov.

    Samozrejme, na ministerstve spravodlivosti si uvedomujeme, že efekty týchto opatrení sa nedostavia zo dňa na deň. Čo však môžeme robiť okamžite, je zefektívňovanie niektorých procesov vnútri v zbore. Aj preto som veľmi rád, že ponuku na funkciu nového generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže prijal človek s dlhodobou riadiacou praxou a skúsenosťami vo väzenstve. Úlohou nového generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže nie je prinášať do zboru revolúciu, ale skôr postupnými a systematickými krokmi odstraňovať nedostatky a neefektivitu v jednotlivých ústavoch. Podľa mojich informácii už začal v tomto smere konať a verím, že sa čoskoro dostavia pozitívne výsledky vo fungovaní a bezpečnosti jednotlivých ústavov.

    Z pozície ministra spravodli... alebo ministerstva sme v súčasnosti s novým vedením Zboru väzenskej a justičnej stráže prijali niektoré zmeny organizačného charakteru, či už ide o personálne a disciplinárne právomoci, resp. o opatrenia na zefektívnenie verejného obstarávania. Najmä v oblasti verejného obstarávania ministerstvo spravodlivosti pod mojím vedením prijalo opatrenia, ktoré zvyšujú kontrolu nad vynakladaním peňazí daňových poplatníkov v zbore.

  • Pán minister, opýtam sa, ukončila, teda hodina otázok uplynula. Máte ešte veľa? Či...

  • Ďakujem pekne. Cieľom všetkých týchto opatrení je stabilizovanie pomerov v záujme bezpečnosti občanov Slovenskej republiky, ale aj bezpečnosti obvinených a odsúdených zároveň. V neposlednom rade máme pri racionalizačných opatreniach na pamäti aj otázku hľadania zdrojov na primerané finančné ohodnocovania náročnej práce príslušníkov zboru.

    Pán poslanec, dúfam, že sa mi podarilo dostatočne zodpovedať vašu otázku.

    Veľmi pekne ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Keďže ukončil čas pre hodinu otázok, pán poslanec nemôže položiť doplňujúcu otázku. Čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu.

    Nasleduje ďalší bod programu, a to

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 15. mája 2012 (tlač 52).

    Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásili žiadni poslanci. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Neprihlásil sa žiadny poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Hlasovať o uznesení budeme až v rámci hlasovaní.

    Otváram teraz ďalší bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem upozorniť poslancov, že podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu, prednesenie interpelácie nezbavuje povinnosti poslanca odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo poslanci: pán poslanec Mikuláš Huba, pani poslankyňa Monika Gibalová a Ivan Štefanec.

    Nech sa páči, otváram rozpravu, pán poslanec Mikuláš Huba.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Milí páni ministri, dámy a páni, ja mám tri kratšie interpelácie, tak prosím o strpenie.

    Tá prvá je adresovaná predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Ficovi a znie takto: Vážený pán predseda vlády, po každej výmene vlády sme svedkami väčších či menších personálnych zmien v štátnej správe. V oblasti, ktorou sa prioritne zaoberám, vošli do novodobých dejín Slovenska najmä dve vlny takýchto čistiek. Prvá sa spája s druhou vládou Vladimíra Mečiara. A druhá s prvou vládou Roberta Fica. Aj keď je treba zároveň dodať, že k bezprecedentným čistkám v rezorte životného prostredia došlo v čase, keď rezort viedli nominanti Slovenskej národnej strany a nie SMER-u - sociálnej demokracie. Za spomínanej vlády SNS na ministerstve životného prostredie bola odvolaná väčšina zásadových a kvalifikovaných riaditeľov, ba i radových odborných pracovníkov a strážcov zo správ národných parkov. O prácu prišli inšpektori životného prostredia, ktorí sa znepáčili svojim nadriadeným, ale aj viacerí vedúci odborných útvarov životného prostredia, ktorí nikdy neboli členmi žiadnej politickej strany a zabezpečovali solídnu, odbornú úroveň tohto rezortu. Došlo tým k nenapraviteľným morálnym škodám a ľudským i odborným stratám, za ktoré sa nik dosiaľ postihnutým pracovníkom ani len verejne neospravedlnil, ak nerátam moje ospravedlnenie, takpovediac v zastúpení iných funkcionárov pôsobiacich na vysokých postoch vo sfére životného prostredia. Hoci nemusím podotýkať, že v tom čase som žiadnu funkciu nemal.

    Čo je však horšie, aj po voľbách 2012 boli prepustení ďalší kvalitní pracovníci zo štátnej správy či inšpekcie. Určite nie náhodou sú to zväčša práve tí, ktorí sa zasadzovali za účinnú ochranu životného prostredia a nebáli sa ísť v záujme ochrany celospoločenských hodnôt do sporu s vplyvnými jednotlivcami či skupinami.

    Moja interpelácia na vás, pán premiér, teda znie: Má podľa vás Slovensko taký nadbytok schopných a zásadových ľudí, ochotných pôsobiť v štátnej správe, aby sme si mohli dovoliť ľahkovážne sa zbavovať tých najlepších z nich? Budete sa snažiť prehodnotiť rozhodnutia šéfov rezortov z čias vašej predchádzajúcej vlády a tým sa pokúsiť získať kvalitných ľudí, ktorí v tom období prišli o prácu, späť do štátnej správy? Zastavíte trend ďalšieho prepúšťania kvalitných ľudí zo štátnej správy pre životné prostredie, ako aj z ďalších rezortov? Zasadíte sa za to, aby pracovníci v štátnej správe, ktorí sa vďaka svedomitému výkonu svojej funkcie dostávajú do sporov, mali istotu, že za takéto zásadové postoje nebudú svojimi nadriadenými trestaní, odvolávaní z funkcií či dokonca prepúšťaní zo zamestnania?

    Ďakujem za pozornosť a teším sa na skorú a vecnú odpoveď.

    Teraz druhá interpelácia, ktorá je adresovaná ministrovi životného prostredia, pánovi Petrovi Žigovi: Vážený pán minister, v uplynulých dňoch priniesli naše médiá alarmujúcu správu o likvidácii významnej súčasti nášho prírodného dedičstva, pralesov pod Veľkým bokom v Národnom parku Nízke Tatry. Žiaľ, tento prípad nie je na Slovensku ojedinelý a predstavuje len ďalšie ohnivko v reťazi ničenia našich pralesov a ďalších nenahraditeľných prírodných hodnôt, pričom mementom z nedávnej minulosti je napríklad zničenie časti pralesa v lokalite Smrekovica, ale aj to, čo hrozilo napríklad národnej prírodnej rezervácii Poľana a k čomu len vďaka obetavému zákroku ochrancov prírody a vedcov nedošlo.

    Deje sa tak paradoxne v čase, kedy nás chrániť naše pralesy okrem iného, okrem nášho vlastného zákona o ochrane prírody a krajiny zaväzuje stále viac medzinárodných záväzkov, z ktorých uvediem aspoň niektoré. Dohovor o biologickej diverzite, Dohovor o ochrane svetového, kultúrneho a prírodného dedičstva, alebo Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát, skrátene Karpatský dohovor. K posledne menovanému dohovoru bol v máji 2011, zhodou okolností práve v Bratislave, podpísaný protokol o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov, v čl. 10 ktorého sa okrem iného uvádza, citujem: "Každá zo zmluvných strán musí na svojom národnom území prijať opatrenia, ktoré sú zamerané na identifikáciu a ochranu prirodzených lesov, a to najmä pralesov v Karpatoch, vytváraním chránených území s dostatočnou veľkosťou a v dostatočnom počte, ako aj realizáciou iných konkrétnych opatrení." Koniec citátu. Požiadavky na záchranu posledných pralesov a pralesných zvyškov na Slovensku podporujú okrem vyššie uvedeného aj ďalšie skutočnosti, pričom údaje čerpám z výskumu uskutočneného a publikovaného mimovládnou organizáciou FSC Slovensko v tomto roku. A podľa týchto výsledkov je výmera slovenských pralesov medzičasom zredukovaná na desaťtisíc stoštyri hektárov, čo predstavuje púhych 0,21 % plochy nášho štátu, 68,5 % výmery slovenských pralesov sa nachádza v piatom stupni ochrany a zvyšok je dosiaľ nechránený. Ale ak má dôjsť k naplneniu toho protokolu, ktorého sme signatármi, je logické, že by sme mali prikročiť aj k preventívnej ochrane týchto, dosiaľ nechránených zvyškov našich pralesov. A čo je ďalší podporný argument pre ich ochranu, je skutočnosť, že veľká väčšina výmery pralesov na Slovensku sa nachádza na štátnych pozemkoch nevyžadujúcich kompenzáciu majetkovej ujmy neštátnym vlastníkom z titulu ochrany.

    Na základe vyššie uvedeného, vážený pán minister, interpelujem vás vo veci nedostatočnej ochrany pralesov a pralesných zvyškov na Slovensku. Zároveň si vás dovoľujem požiadať o urýchlené kroky k tomu, aby pralesy na Slovensku začali byť účinne chránené.

    Ďakujem za pozornosť a vyslovujem nádej na čo najskoršiu a čo najkonkrétnejšiu odpoveď.

    A tretia interpelácia adresovaná ministrovi kultúry, pánovi Marekovi Maďaričovi: Vážený pán minister, zainteresované odborné kruhy, občianske združenia, ale i širokú verejnosť v týchto dňoch pobúrila likvidácia jednej z posledných pamiatok industriálneho dedičstva na území Bratislavy, areálu bývalej cvernovej továrne, skrátene,, Cvernovky, na Páričkovej ulici v mestskej časti Ružinov. Tento akt nadväzuje na podobné činy z nedávnej minulosti, kedy Bratislava prišla o mnohé hodnoty industriálneho dedičstva, okrem iných Kablo, Danubius, Elektrik, Gumon, Tabaková továreň a ďalšie.

    Vážený pán minister kultúry, vzhľadom na to, že pamiatková starostlivosť a ochrana kultúrneho dedičstva, medzi ktoré industriálne pamiatky vrátane bývalej cvernovej továrne v Bratislave nepochybne patria, je v kompetencii vášho rezortu, interpelujem vás vo veci ich neopodstatnenej a podľa našich zistení aj protiprávnej likvidácie.

    Svoju interpeláciu zhrniem do troch hlavných bodov.

    Po prvé. Prečo neboli do dnešného dňa vyhlásené za národné kultúrne pamiatky všetky štyri historické objekty areálu Cvernovky, ako to navrhoval Pamiatkový úrad Slovenskej republiky už v roku 2007? Prečo ministerstvo kultúry a ním riadené inštitúcie neurobili v uplynulých rokoch všetky potrebné kroky na zachovanie industriálneho kultúrneho dedičstva?

    Po druhé. Je asanácia Cvernovky legálna, spoločensky nezávadná a v súlade s verejných záujmom vo vzťahu k povinnosti chrániť kultúrne dedičstvo na území Slovenskej republiky, platnosti, resp. neplatnosti búracieho povolenia a ďalších právne relevantných náležitostí, zdraviu obyvateľov a ochrane životného prostredia?

    A po tretie. Ako chce Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a ním riadené inštitúcie zabrániť likvidácii ďalších vzácnych hodnôt nášho kultúrneho dedičstva v budúcnosti? Aké konkrétne kroky plánujete v tejto veci podniknúť vo sfére legislatívnej, organizačnej, personálnej vrátane vyvodzovania osobnej zodpovednosti, prípadne v ďalších oblastiach? Pri vypracúvaní odpovede na moju interpeláciu si vám dovolím navrhnúť súčinnosť s ostatnými členmi vlády, ktorých sa táto problematika týka.

    Záverom ďakujem za pozornosť a teším sa na skorú odpoveď. Vďaka.

  • Ďalšou, ktorá vystúpi v rozprave, je pani poslankyňa Monika Gibalová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcela poprosiť, v zmysle rokovacieho poriadku by tu mali sedieť páni ministri, oceňujem, že tu sú dvaja a v pracovnom nasadení, ale, poprosím vás, zariadiť to.

    Interpelácia ktorú predkladám, bude na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka.

    Vážený pán minister, vláda Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch, zrušila Vojenský obvod Javorina nariadením vlády č. 455/2010 z 1. 12. 2010 o zrušení Vojenského obvodu Javorina. V zmysle nariadenia vlády z tohto dátumu, k návrhu nariadenia vlády o zrušení Vojenského obvodu Javorina vydalo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka 21. 12. 2010 pod poradovým č. 11793/2010 720/1405 súhlas na správu lesných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na dobu určitú od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2020 pre Vojenské lesy a majetky, š. p., so sídlom v Pliešovciach. Vojenský stavebný úrad pri stavbách uskutočnených na pozemkoch v správe vojenských lesov sa ako miestne príslušný odvoláva na znenie § 125 a 139 b) ods. 9 č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ako kompetentný pre povoľovanie stavieb. Ide o stavby fyzických a právnických osôb, ktorým bolo prinavrátené vlastníctvo v rámci reštitučných konaní v zrušenom Vojenskom obvode Javorina. Stavbami sú cyklotrasy, trafostanice pre energetické rozvody, posedy pre poľovníkov a iné drobné stavby, ktoré sa tak stávajú stavbami pre obranu štátu. Podľa ustanovenia § 139 ods. 9 zákona č. 50/1979 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákona) v znení neskorších predpisov stavbami pre obranu štátu sú: stavby na zabezpečenie obrany štátu, zvrchovanosti a územnej celistvosti štátu, nedotknuteľnosti hraníc, zachovávania mieru, plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv vojenskej povahy, zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru a spravodajského zabezpečenia obrany podľa zákona, ktoré slúžia na plnenie úloh ministerstva obrany Ozbrojeným silám Slovenskej republiky, rozpočtovým organizáciám, príspevkovým organizáciám, akciovým spoločnostiam a štátnym podnikom v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva obrany.

    Vážený pán minister, niet pochybnosti o tom, že stavby, ktoré som menovala, nie sú stavbami určenými na obranu štátu. Súhlas Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na Správu lesných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na dobu určitú pre Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, š. p., so sídlom v Pliešovciach v interakcii na citované ustanovenia zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku spôsobuje v aplikačnej praxi veľké komplikácie pri realizácii drobných stavieb v rámci reštitúcií a prinavráteného vlastníctva.

    Fyzické a právnické osoby pri ich povoľovaní musia vycestovať na Vojenský stavebný úrad so sídlom v Košiciach. Preto vám, pán minister, navrhujem, aby Ministerstvo pôdohospodárstva, regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako vlastník uvedených lesných pozemkov, na ktoré bol vydaný súhlas na dočasnú správu pre vojenské lesy a majetky, ste iniciovali zmenu charakteristiky lesov osobitného určenia na hospodárske lesy. O to viac, že odštepný závod Vojenské lesy a majetky, štátny podnik Kežmarok, neplní žiadne úlohy na úseku obrany štátu, rovnako neplnia túto úlohu ani pozemky, ktoré spravuje. Pozemky a dvory s vojenskou technikou spravuje priamo armáda Slovenskej republiky prostredníctvom Správy nehnuteľného majetku a výstavby Košice. Zmenou charakteristiky lesov z osobitného určenia na hospodárske lesy v dotknutej oblasti, teda už v zrušenom Vojenskom obvode Javorina, by sa pre fyzické a právnické osoby, ktorým bolo po dlhých desaťročiach prinavrátené vlastníctvo v bývalom Vojenskom obvode Javorina, stal stavebným úradom pre povoľovanie a realizáciu drobných stavieb príslušný obecný stavebný úrad.

    Ďakujem za pozornosť a ďakujem za odpoveď.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, chcem predniesť dve interpelácie.

    Tá prvá je na pána predsedu vlády, v ktorej ho interpelujem ohľadom výstavby diaľnic a použitia cementobetónu namiesto asfaltových. Využívanie tejto technológie má viacero pozitívnych vplyvov. Výstavba by sa prejavila znížením dovozu na Slovensko a použitím tejto technológie možno očakávať aj zvýšenie zamestnanosti, čo je hlavne v dnešnej dobe prioritné. V neposlednom rade je to pozitívny vplyv na náš štátny rozpočet, keďže cementobetónové diaľnice majú dlhšiu životnosť a vyžadujú menej prostriedkov na údržbu. Stavbu diaľnic týmto spôsobom považujem za silný krok v podpore rastu zamestnanosti a hospodárstva na Slovensku. Týmto vás chcem požiadať o odpoveď na tému plánov vlády v tejto oblasti.

    Ďakujem.

    Druhá interpelácia je na pána ministra dopravy. Toho interpelujem ohľadom rušenia štiavnickej železnice, ktorú Železnice Slovenskej republiky plánujú zrušiť. V novom grafikone Banská Štiavnica, mesta zapísaného v zozname UNESCO, už totiž nefiguruje.

    Pán minister, týmto vás žiadam o odpoveď, v akom štádiu rozhodovania je zrušenie tejto trate a taktiež o prehodnotenie uvedeného kroku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu ústne. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov ústne prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Novotný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Ďakujem.

    Pán poslanec Novotný, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení páni dvaja ministri, interpelujem ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky.

    Vážená pani ministerka, pre médiá ste povedali, že podľa vás zisk do zdravotných poisťovní nepatrí. V TA3 22. apríla 2012. Zároveň sa verejnosť dozvedela, že počas vášho nedávneho pôsobenia v predstavenstve súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera, akciová spoločnosť, ste ako podpredsedníčka predstavenstva podpísali záväzok poisťovne Dôvera voči jej akcionárom, podľa ktorého si akcionári zdravotnej poisťovne môžu vyplatiť viac ako 400 mil. eur, a to aj v prípade, že by došlo k zákazu zisku, ba čo viac, nemusia z toho zaplatiť daň.

    Pani ministerka, nemyslíte si, že vaším rozhodnutím ako podpredsedníčky predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera, akciová spoločnosť, ste pripravili pôdu pre obchádzanie prípadného zákazu zisku? Hovoríte o zákaze zisku, dokonca pripravujete návrh zákona. Nejde len o marketing a mediálnu hru? Ako sa v skutočnosti prípadný zákaz zisku dotkne akcionárov vášho bývalého zamestnávateľa? Necítite sa byť v konflikte záujmov? Ak áno, ako ho chcete riešiť?

    Za odpoveď ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Novotný bol posledným, ktorý vystúpil v bode interpelácie, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Vážené panie poslankyne, a teraz pokračujeme v rokovaní v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu (tlač 85).

    A prosím podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanec Daniela Duchoňa, aby zaujal svoje miesto pre spravodajcov.

    Dnes dopoludnia neukončil svoje vystúpenie ústne prihlásený do rozpravy pán Jozef Kollár, ktorému odovzdávam slovo. A vidím, že tu nikto nie je. Ďalší je pán poslanec Blaha, tiež tu nie je. Takže ak dovolíte, pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem päťminútovú prestávku a pozvem ostatných, aj pána ministra sem. Chvíľočku.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, vidím, že už je aj pán minister, aj navrhovateľ, aj pán poslanec Kollár, ktorý pokračuje v rozprave. Tak, ak dovolíte, tak začneme rokovať.

    Poprosím pána ministra aj pána navrhovateľa, aby zaujali svoje miesto.

    A teraz pokračujeme v prerušenej rozprave.

    Pán poslanec Kollár, nech sa páči, zaujmite tiež svoje miesto.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, ospravedlňujem sa za krátke meškanie, som predpokladal, že interpelácie budú do 16.00 hodiny.

    Takže dovoľte mi, dámy a páni, aby som sa vrátil tam, kde som svoje vystúpenie prerušil krátko pred 12.00 hodinou. A ešte chcem na úvod pripomenúť, prečo o tomto vládnom návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo, tak ako uviedol predkladateľ pán minister financií a podpredseda vlády Peter Kažimír na rokovaní výboru pre financie a rozpočet, dôvodom je, že 9. júla tohto roku je naplánovaná slávnostná inaugurácia eurovalu v Bruseli. No a predsa nebudeme takúto slávnostnú chvíľu kaziť nikomu. To sa nepatrí na poslušného žiaka. A pripomínam len na, ako dôvetok, že do dnešného dňa Zmluvu o Európskom mechanizme pre stabilitu neratifikovalo ani Nemecko, či už Bundestag alebo Bundesrat.

    Po druhé. Chcem uviesť, že bez zodpovednosti niet solidarity. Preto ak majú byť rozhodnutia v rádoch miliárd eur zodpovedné, potom takéto rozhodnutia, domnievame sa, že patria na úroveň pléna Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po tretie. Aj na práve prebiehajúce, na summite, ktorý je dnes a zajtra, ide predsa o zvyšovanie úlohy národných parlamentov v rámci odstraňovania toho, čo sa v ostatnej dobe skloňuje, a to je deficit demokracie. A tak sa teda pýtam, že či len my na Slovensku sa bránime diskusii na úrovni národného parlamentu. Naozaj chceme, aby o schvaľovaní v budúcnosti miliardových účastí Slovenskej republiky v záchranných finančných balíkoch pre nezodpovedné krajiny sa rozhodovalo niekde v tichosti, že o tom rozhodne minister financií na svojom rezorte a následne vydá krátku správu pre médiá? Krátku tlačovú správu? Tak potom ten deficit demokracie neodstránime nikdy. Nie preto, že už to nebude chcieť Brusel, a pretože už to nebudeme chcieť ani my doma na Slovensku.

    Po štvrté. Myslím, že každý z nás, dámy a páni, súhlasí s tým, že nastavenie národných rozhodovacích procedúr je vecou každej členskej krajiny eurozóny. Takže tu už vlastne aj tzv. proeurovaloví politici chápu, že už niet miesta pre argumenty typu, lebo geopolitika, lebo chránime euro, lebo euro je aj našou menou a chránime úspory našich obyvateľov v bankách. Všetky tieto argumenty skutočne padajú. Ani argumenty typu, že Slovensko potrebuje si zachovať príslušnosť v budúcnosti k tomu lepšiemu klubu. Ešte raz opakujem, nastavenie národných schvaľovacích procedúr je vecou každej členskej krajiny. Nevidím teda dôvod, aby Slovenská republika sa nemohla zvrchovane rozhodnúť, ako si nastaví národné schvaľovacie procedúry.

    Po piate. Ako úplne najčastejší argument proti preneseniu kompetencií z vlády na plénum Národnej rady Slovenskej republiky, pokiaľ ide o použitie finančných prostriedkov z eurovalu, sa uvádza potreba udržať akcieschopnosť v rozhodovaní. Najčastejšie sa uvádza nutnosť hasiť požiar, keď horia finančné trhy. Ale ak dovolíte, uvediem jeden pekný príklad, príklad o tom, ako práve tento argument v praxi stojí na hlinených nohách. Iste to potvrdí aj podpredseda vlády a minister financií pán Kažimír, že myslím, že dva týždne dozadu ste mali, cez víkend, pardon, conference call, opäť takých pod rúškom noci, v nočných hodinách alebo nad ránom. Na základe tohto konferenčného rozhovoru ste dali predbežný súhlas až do výšky 100 mld. eur na záchranu súkromných španielskych bánk. No len ako taký konferenčný hovor pôsobil na finančné trhy? Pred týmto konferenčným rozhovorom sedemnástich ministrov financií eurozóny sa desaťročné vládne dlhopisy Španielska úročili 6 %. Po tomto konferenčnom hovore, asi dva dni na to, sa úročili desaťročné vládne bondy Španielska 7 %. Čiže nielenže sa finančné trhy neupokojili, práve naopak, úročenie španielskych dlhopisov išlo o 100 bázických bodov hore. Zo spomínaných 6,1 na 7 %. Čiže takmer 100 bázických bodov. Takto fungujú summity, takto fungujú stretnutia eurogrupy, takto fungujú nočné alebo ranné konferenčné rozhovory sedemnástich ministrov financií. Je pravdou, a myslím, že to už opäť potvrdzujú aj proeurovaloví politici, že spravidla summity majú dlhodobé efekty takmer žiadne a krátkodobé efekty veľakrát diskutovateľné, pretože mnohokrát sa stalo, že aj po summitoch, opakujem, sa finančné trhy neupokojili, ale práve naopak. Takže odpadá aj tento najhlavnejší argumentačný bod odporcov, aby sa rozhodovanie z úrovne vlády Slovenskej republiky prenieslo na úroveň pléna Národnej rady Slovenskej republiky, lebo musíte konať rýchlo, musíte hasiť požiare na finančných trhoch a musíte byť akcieschopní.

    A navyše, ešte jedna otázka na predkladateľa, čo bráni, pán minister financií, tomu, aby ste prípadne v budúcnosti aj pri takomto konferenčnom hovore, ktorý iste potvrdíte, že nemá silu právnej záväznosti, to je akási odborná diskusia hľadanie nejakých spoločných stanovísk, tak nič nebráni tomu, aby ste počas takéhoto rozhovoru konferenčného udelili podmienený súhlas s tým, že následne si to vyžaduje potvrdenie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky?

    Po šieste. Chcem povedať, že nezabúdajme ešte na euroval dočasný. To len, aby sa nezabudlo. Len aby sme nezabudli na to, že Slovenská republika práve hlasmi SMER-u, SDKÚ - DS, MOST-u a KDH dva dni po páde vlády, myslím, že to bolo 13. októbra uplynulého roka, zvýšila neodvolateľné bezpodmienečné záruky Slovenskej republiky v prospech dočasného eurovalu, EFSF, zo 4,4 mld. eur na 7,7 mld. eur. A tam dodnes situáciu nemáme riešenú, pokiaľ ide o nastavenie národných rozhodovacích procedúr vôbec. A to je dôvod, prečo v ďalšom bode, respektíve v ďalších dvoch bodoch programu tejto schôdze, myslím, že sú to body č. 45 a 46, navrhnem novelu zákona o špecifických štátnych zárukách, pretože spomínaných 7,7 mld. eur je práve riešených v tomto zákone o špecifických štátnych zárukách. Ďalej, novelu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a novelu ústavného zákona č. 397/2004 Z. z., ktorý práve rieši vzťahy Národnej rady Slovenskej republiky a vlády v záležitostiach Európskej únie.

    Dovoľte, aby som ešte opäť pripomenul, keďže to moje vystúpenie v rozprave bolo prerušené obedňajšou prestávkou a následne interpeláciami a hodinou otázok, aby som predsa len pripomenul to, čo sa udialo tesne predpoludním v tejto snemovni. Dá sa to charakterizovať jedine dvoma slovami, a tie sú, že odvaha zlacnela. Skutočne sa nám tu roztrhlo vrece s pozmeňujúcimi návrhmi z dielne kolegov z poslaneckého klubu KDH a SDKÚ-DS, to sme nakoniec počuli aj na 2. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pamätáte si iste na návrh, ktorý prišiel z rúk poslanca Ľuda Kaníka, aby Národná rada prijala uznesenie o tom, že slovenský parlament môže požiadať vládu Slovenskej republiky, aby prišla odôvodniť do pléna svoje rozhodnutia, pokiaľ pôjde o budúce použitie finančných prostriedkov z eurovalu. Myslím, že bolo jasné aj predkladateľovi Kaníkovi, že takýto návrh je nefeasibilný, nevykonateľný, pretože práve k jeho vykonateľnosti je potrebná aj spomínaná zmena ústavného zákona, o ktorom som hovoril pred chvíľou.

    Potom sme v piatok uplynulý týždeň, potom, čo sme ratifikovali pristúpenie Slovenskej republiky k trvalému eurovalu, opäť mali na stole dva návrhy na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Jeden z dielne staronového predsedu Kresťanskodemokratického hnutia Jána Figeľa o tom, aby opäť o použití finančných prostriedkov z eurovalu rozhodovalo plénum Národnej rady, ale je tam taký dôvetok, že v naliehavých prípadoch táto kompetencia môže byť prenesená buď na výbor európskej záležitosti, alebo na na výbor pre financie a rozpočet.

    No nakoniec prišlo ešte jedno uznesenie, lepšie povedané návrh na uznesenie Národnej rady, tentokrát z dielne kolegu poslanca, nezávislého poslanca Daniela Lipšica, o tom, že súhlasí s ratifikáciou s pristúpením Slovenska k tejto medzinárodnej zmluve o trvalom eurovale za predpokladu, že budú vyrokované zábezpeky alebo záruky. Toto, bohužiaľ, už nie je naozaj vykonateľné, pretože o základných rámcoch v architektúre zmluvy o ESM sa rokovalo, ak sa nemýlim, od 25. marca uplynulého roka. Možnože tam niekde ešte vtedy existoval priestor hovoriť o tom, ako by mali byť nastavené zábezpeky, kolaterály v prospech veriteľských krajín.

    Takže vrátim sa k môjmu konštatovaniu, že my sme sa už v lete uplynulého roka snažili, ak si dobre spomínate, dámy a páni, zúžiť mandát vtedajšiemu ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Vtedy sa rokovalo o tom, či Slovenská republika a ak áno, tak za akých podmienok, bude súhlasiť s našou účasťou na druhej pôžičke Grécku, teda nie tej bilaterálnej z leta 2010, ale o tej pôžičke z EFSF, ktorá bola v úrovni 109 mld. eur, z toho tá porcia pripadajúca na Slovenskú republiku je tesne nad jednu miliardu eur. A vtedy, ak si dobre pamätám, kolegovia práve z SDKÚ - DS a z KDH nás nepodporili v snahe zúžiť mandát vtedajšiemu ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Pýtam sa teda, kde sa podela nejaká osobná integrita, že teraz sa práve títo kolegovia z týchto spomínaných klubov KDH a SDKÚ - DS predbiehajú v tom, kto skôr a kto obšírnejší pozmeňujúci návrh predloží, tak aby sa tentokrát obmedzil mandát súčasnému ministrovi financií Petrovi Kažimírovi? Takže toto je buď strata pamäte, alebo, ako som už hovoril, strata osobnej integrity. Ale je to legitímne, ako sme boli svedkami, od piatka uplynulého týždňa takéto pozmeňujúce návrhy sa množia.

    Nakoniec, ak dovolíte jednu otázku práve na kolegov z poslaneckého k lubu SDKÚ - DS a KDH. Dámy a páni z týchto dvoch poslaneckých klubov, pýtam sa, som rád, že konečne kolegovia zbystrili pozornosť, čo urobíte v prípade, že vaše pozmeňovacie návrhy nebudú dnes v pléne schválené? Budete hlasovať proti vykonávaciemu zákonu o ESM? Ak áno, tak potom, ak budete hlasovať proti zákonu, tak potom je vaša snaha o zodpovedné, efektívne, účelné a čo najmenej riskantné použite peňažných prostriedkov z eurovalu uveriteľnou snahou. Potom takejto snahe doslova a dopísmena uveria aj vaši voliči, aj všetci občania Slovenskej republiky. Ale ak dnes vaše pozmeňovacie návrhy prijaté nebudú, a to by som bol ochotný ísť aj do stávky, že nebudú prijaté -že, pán minister? - tak sa potom pýtam, nebudete mať naozaj problém s osobnou integritou, že teda nebude kompetencia z vlády Slovenskej republiky prenesená na plénum Národnej rady Slovenskej republiky? Ak teda vaše obsahy, ktoré ste integrovali do spomínaných návrhov pozmeňovacích, sa nestanú realitou, budete mať napriek tomu vôľu podporiť tento vykonávací zákon?

    Dovoľte mi uviesť posledný, najdôležitejší argument, prečo navrhujeme preniesť spomínané rozhodovacie procesy z vlády na parlament. Pretože na pozadí riešenia dlhovej krízy v eurozóne sa salámovou metódou krôčik za krôčikom pripravuje nová architektúra politickej integrácie celej Európskej únie. Myslím, že naposledy sa v tomto duchu včera vyjadrila nemecká kancelárka Merkelová, keď povedala, že niet solidarity bez zodpovednosti. Inými slovami, ani Nemecko nebude už ochotné sa nečinne prizerať na obrovské finančné transfery z tých jadrových krajín eurozóny na tie periférne krajiny, problémové krajiny, bez toho, aby práve Spolková republika Nemecko nemala jasnú, priamočiaru, silnú kontrolu nad rozpočtami národných zvrchovaných členských krajín eurozóny. No a tomu sa hovorí už nielen fiškálna únia alebo fiškálna integrácia, ale aj politická. Tu už je len otázka, stojí tak, že ako bude spomínaná politická integrácia v praxi vyzerať? A verím tomu, že práve dnes a zajtra na summite sa odohrajú kľúčové politické rámcové dohody, pokiaľ ide o spomínanú architektúru nového európskeho supranacionálneho štátu. A viem, že v tejto téme už sa nedelia slovenskí politickí na proeurovalových a protieurovalových, ale aj v Národnej rade sa nachádza niekoľko stredopravých strán, ktoré s politickou integráciou, ktorá by mala vyústiť do harmonizácie daňových základov, harmonizácie daňových sadzieb, prípadného zavádzania nových európskych daní z pridanej hodnoty, spoločného ministerstva financií, spoločného ministra financií pre celú eurozónu až po spomínaný supranacionálny štát, viem, že s týmto majú obrovské problémy aj kolegovia v KDH, SDKÚ - DS a možno aj v ďalších stredopravých stranách. A preto som presvedčený o tom, že je potrebné mať tú pomyselnú nohu na brzde už teraz. A práve preto navrhujeme, aby sa národné rozhodovacie procesy posunuli z úrovne vlády Slovenskej republiky na úroveň pléna Národnej rady.

    Preto mi dovoľte, dámy a páni, aby som predniesol v normatívnej podobe nasledovný pozmeňovací návrh.

    Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára a Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona zákona o európskom mechanizme pre stabilitu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 85).

    1. V čl. I v § 4 ods. 3 uvádzacia veta znie: "Minister financií hlasuje v Rade guvernérov mechanizmu na základe súhlasu vlády vydaného v súlade s predchádzajúcim stanoviskom Národnej rady Slovenskej republiky 3) o".

    2. Poznámka pod čiarou k odkazu 3) znie:

    "3) Článok 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.".

    Ostatné poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.

    A teraz krátke odôvodnenie predloženého návrhu. V zmysle čl. 86 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky patrí do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky schvaľovať okrem iného štátny rozpočet, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet. Plnenie záväzkov vyplývajúcich z európskych finančných stabilizačných mechanizmov znamená významný zásah práve do hospodárenia Slovenskej republiky a objem finančných prostriedkov poukazovaných do týchto stabilizačných mechanizmov môže a s vysokou mierou pravdepodobnosti aj prekročí ročné príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Zatiaľ čo v prípade schvaľovania rozpočtu Slovenskej republiky táto právomoc je zverená práve Národnej rade Slovenskej republiky, a to priamo ústavou, rozhodovanie o finančných záväzkoch podobnej dôležitosti a finančnej náročnosti, dokonca, ako som povedal, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou tie naše záväzky prekročia, a to ešte nehovorím o úrokoch, hovorím o nominálnej hodnote, ročné príjmy štátneho rozpočtu, tak toto je podľa vládou navrhovaného zákona, ktorý prerokovávame v tomto bode v skrátenom legislatívnom konaní, ponechané vláde Slovenskej republiky. A dokonca rozhodovanie o konkrétnom programe finančnej pomoci pre konkrétnu krajinu je v súčasnom znení, tak ako je navrhované predkladateľom, teda ministerstvom financií, je ponechané na rozhodnutie samotného ministra financií.

    Ja len podotýkam, že pôžička z eurovalu schválená pre Grécko v hodnote 109 mld. eur znamená podiel Slovenska 1 mld. 115 mil. eur. O takýchto a podobných a vyšších sumách v budúcnosti bude rozhodovať v Slovenskej republike jeden jediný, akokoľvek člen vlády, ale jeden jediný človek. Pýtam sa, chceme tak veľa od samovlády SMER-u, aby súhlasila s týmto pozmeňujúcim návrhom, aby boli spomínané národné rozhodovacie procesy nastavené tak, aby o miliardových sumách, nehovorím o celkových, ale iba o účasti Slovenska na spomínaných programoch pomoci pre konkrétnu krajinu v budúcnosti, aby o tom rozhodovalo plénum Národnej rady Slovenskej republiky? Žiadame tak veľa? Žiadame niečo čo je nevykonateľné? Ak teda som myslím, že dostatočne vysvetlil argument, že musíme konať častokrát rýchlo, lebo horia finančné trhy, rozhoduje sa v hodinách a v minútach. Veď od vášho konferenčného rozhovoru, pán podpredseda vlády, uplynuli dva týždne a dodnes oficiálne tá pomoc schválená nebola, nie? Keď sa nemýlim, ešte ani oficiálne nebola predložená žiadosť španielskej vlády. Bola v pondelok? Výborne, dnes je štvrtok. No takže osem alebo desať dní po vašom konferenčnom rozhovore bola len podaná žiadosť zo strany prijímateľa pomoci. Tak ja sa pýtam, prečo, na základe akých vecných argumentov chcete rozhodovať v radoch minút, hodín alebo dní? Čo tomu bráni?

    Ja sa pýtam pána podpredsedu vlády, nie vás, pán Podmanický, takže, poprosím, keby ste nás nechali takto, viete, diskutovať spolu. On je, on je adresátom mojich otázok. Až budete vy minister financií, budem sa s úctou obracať na vás. No. Dám vám mikrofón, môžete to povedať všetkým? Práve mi pán kolega oznámil, že bude dobre na Slovensku, keď on bude ministrom financií.

    Takže na základe toho sa teda navrhuje v § 4 v ods. 3 navrhovaného zákona zmena tak, aby rozhodnutia vlády, ako som spomínal, v súvislosti s plnením našich záväzkov v Európskom mechanizme pre stabilitu boli vydávané vždy len a len v súlade so stanoviskami Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, dámy a páni, nakoniec požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Prípadne v diskusii si rád vypočujem vecné argumenty zo strany pána ministra financií, prečo to nejde, ako musíme rýchlo byť v úlohe tých hasičov, ktorí hasia požiare na finančných trhoch. Ako hovorím, dva roky zachraňujeme eurozónu a vidíme, že nieže ju zachraňujeme v zmysle, že sa zatvárajú nožnice problémov, ale otvára sa vlastne tá množina ďalších a ďalších a nových a nových problémov.

    A končím, odvolávajúc sa na jeden výrok, ktorý povedal pán podpredseda vlády v Slovenskom rozhlase v našej ostatnej diskusii v Sobotných dialógoch, keď povedal, že taká časovaná bomba tiká, ale nie pod týmto stolom, pán redaktor, sedeli sme spolu v štúdiu Slovenského rozhlasu, ale tiká pod eurozónou. Po druhé, ste povedali, to sú také voľné parafrázované citáty, povedali ste niečo o tom, že sa stane v eurozóne niečo veľké. Naprosto s vami súhlasím. Eurozóna a celá Európska únia už nebude nikdy takou, akou bola doposiaľ. Ja dokonca by som išiel ešte ďalej a povedal tézu, že hospodárske dejiny Slovenskej republiky, tie novodobé hospodárske dejiny, sa budú deliť na dejiny do 22. júna 2012, to bol piatok uplynulého týždňa, keď 118-mi hlasmi plénum Národnej rady schválilo ratifikáciu alebo pristúpenie Slovenskej republiky k medzinárodnej zmluve o zriadení EMS, a na dejiny po 22. júni. Toto bude naozaj výrazný, výrazný míľnik v novodobých hospodárskych dejinách Slovenskej republiky.

    Takže ak všetci spoločne tušíme, že sa naozaj stane niečo veľké, že je to celé rútiace sa do priepasti a že v súčasnosti sú skoro nevyčísliteľné konzekvencie, čo všetko sa môže stať, ale na druhej strane všetci tvrdíme, všetci teda proeurovaloví politici, že nás zachráni len to, čomu vy hovoríte zatiaľ tak hmlisto, more Europa, viac Európy, zomknutejšia, tesnejšia spolupráca, poďme do toho. Naprosto by som to podpísal, ak by sa za tým neskrývala, ako som už hovoril, salámovou metódou pod rúškom riešenia dlhovej krízy v eurozóne postupujúca politická, podčiarkujem, federalizácia Európskej únie. Už to nie je o budovaní bankových únií, transferových únií, dlhových únií, fiškálnych únií, ale ideme naozaj do tunela, na konci ktorého stoja Spojené štáty európske.

    A preto ešte raz apelujem na vedomie a svedomie všetkých dám a pánov v pléne Národnej rady, aby podporili tento pozmeňujúci návrh. A úplne nakoniec uvediem, že, pán podpredseda vlády a minister financií, vám to bude vytvárať oveľa silnejší mandát, budete mať krytý chrbát mandátom rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky v okamihu, keď budete v krátkej budúcnosti dvíhať v Rade guvernérov ruky tu a tam za pomoc Španielsku, Cypru, možno Taliansku. Budete dvíhať ruky za získanie bankovej licencie pre EMS, budete dvíhať ruky za odštartovanie nakupovania toxických talianskych, španielskych dlhopisov do smetného koša, do portfólia EMS. Pre vás to bude vytvárať istejšiu a stabilnejšiu pozíciu. Preto ešte raz poprosím o podporu tohto návrhu. Skúsme sa odosobniť teraz od nejakého pravico-ľavicového videnia sveta, dajme na bok ideológie, poďme sa baviť o tom, aby Slovensko mohlo mať vždy práve tu v parlamente nohu na brzde.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Jozef, ja sa iba chcem tak trošku opýtať, nieže by som nesúhlasil s tým, že by sa tieto veci nemali prejednávať v parlamente, aj nemám problém za to zahlasovať. Len naozaj, ako si to predstavuješ, že keď minister SMER-u, ktorý má v parlamente osemdesiattri svojich ľudí, že kde tam tá brzda bude? Stále som ju tam nejak nenašiel, keď vlastne minister predloží svojim vlastným poslancom, aby mu schválili nejakú pôžičku, tak jednoducho vždy to schválené bude. Jednoducho tá brzda tam podľa mňa chýba. Ako môžeme mať pocit, že je to brzda, ale iba pocit. V skutočnosti to brzda nebude a bude to iba priestor na to, aby sme sa tu možno takto verejne o tej konkrétnej nejakej pôžičke alebo toku peňazí porozprávali, ale ako brzdu to určite nepovažujem.

  • Pán poslanec Kollár, chcete reagovať?

    Nech sa páči.

  • Veľmi rád zareagujem. Ak sa nemýlim, Igor, práve aj tvoj podpis je pod spomínaným pozmeňujúcim návrhom. Ja som predpokladal, že vieš, že vieš, čo si podpisoval.

    No ale teraz ti odpoviem úplne priamo na tvoju otázku. Áno, súhlasím s tebou, že matematika nepustí, že samovláda SMER-u - sociálnej demokracie tu má, a ak sa nič mimoriadne nestane, tak do roku 2016 tu bude mať osemdesiattri poslancov a odsúhlasia čo budú chcieť. To máš, Igor, úplnú pravdu, ale, poprosím ťa, skúsme sa zhodnúť minimálne na tom, že väčšina nemusí mať vždy pravdu. To sa zhodneme, nie?

    Veď aj Galileo, keď povedal svoj slávny výrok, tak tiež bol v absolútnej menšine, nie? Na tom sa zhodneme. A neskorší vývoj ukázal, že predsa len mal pravdu.

    Takže ja by som sa tomu nebránil a nemal z toho nejaké vážne nespavosti, že SMER osemdesiatimi tromi hlasmi pri každom predložení, napr. žiadosti o finančnú podporu konkrétnej krajiny, napr. Španielska alebo Talianska, že SMER odsúhlasí to, čo bude chcieť. Veď to s tebou naprosto súhlasím. Ale to už chceme zabiť aj vôbec diskusiu v pléne Národnej rady o takýchto veciach? To budeme naozaj čakať iba na to, že ministerstvo financií jedného dňa vydá krátku dvojvetnú tlačovú správu, že včera minister financií dvihol ruku v Rade guvernérov EMS za to, za to, za to? Takže neviem, toto podľa mňa, Igor, celkom úprimne ti to hovorím, človečensky, nie je argumentom proti predloženému pozmeňujúcemu návrhu. Ale súhlasím s tebou, že áno, matematika nepustí a samovláda SMER-u si odsúhlasí, čo uzná za vhodné. Ale to neznamená, že máme prestať čo i len diskutovať o týchto veciach.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem teraz rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán navrhovateľ, chcete sa, zaujať k rozprave stanovisko?

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. A vám, dámy a páni, ďakujem za kultivovanú a vecnú diskusiu k tomuto zákonu. Ja si myslím, že tento typ diskusie nie je vôbec škodlivý a ani v rozpore s tým, čo chceme a budeme musieť dosiahnuť aj v najbližších dňoch, týždňoch, mesiacoch, ak chceme hovoriť a nielen hovoriť, ale aj prijímať rozhodnutia, ktoré budú smerovať k tomu, čo bude ďalej s eurozónou, čo bude ďalej s prostredím, v ktorom žijeme, s ktorým sme poprepájaní do posledných nitiek z pohľadu nášho ekonomického, ale aj kultúrneho a politického života.

    Veľmi dobre viete, že keď som tu bol už ako minister financií na prvej schôdzi Národnej rady v tomto volebnom období a prejednával sa tzv. dodatok k Lisabonskej zmluve, ktorý už bol spojený s fungovaním a vznikom tohto trvalého ochranného mechanizmu, tak tu v pléne zaznel vtedy návrh SDKÚ, ktorý prezentoval Ľudovít Kaník ako predseda poslaneckého klubu, ktorý už vlastne avizoval, alebo pán Štefanec to bol, prepáčte, ktorý už avizoval v podstate uznesením, že je snaha vstúpiť do kompetencií, resp. viac zapojiť parlament do kompetencií rozhodovania v akejkoľvek súvislosti o rozhodovaní prostriedkov, navyšovania kapitálu a podobne. Viete veľmi dobre, že som vtedy vystúpil s ponukou, s ponukou, ktorú som následne aj splnil prostredníctvom svojho štátneho tajomníka, ktorý ma naozaj zastupuje aj v terajších fungujúcich mechanizmoch, to znamená v EFSF, v dočasnom eurovale. Je to ten človek, videli poslanci Národnej rady, konečne videli živého človeka, ktorý, takto tu niekoľkokrát bolo povedané, úradník, vysoký úradník, ktorý zastupuje Slovensko aj v takomto mechanizme a naozaj na dennej báze sa do touto problematikou zaoberá.

    Nikto sme z neba nepadli múdri, to znamená, urobili sme si na výbore pre európske záležitosti, pokiaľ viem, taký brainstorming, ktorý smeroval k tomu, aby sme si rozobrali do podrobna, čo EMS, čo trvalý euroval znamená, ako funguje, aké sú tam procesy rozhodovania, na akých úrovniach. Urobili sme si to aj my na ministerstve financií. Výsledok je vlastne pretransformovaný do pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol dnes ráno prijatý na výbore pre financie a rozpočet a ktorý naozaj na základe aj odporúčania rezortu financií mení pôvodný vládny návrh a posúva kompetenciu rozhodovania o navyšovaní základného kapitálu a tzv. zmeny distribučného kľúča do Národnej rady. Upozorňujem, že to, ako to ďalej v Národnej rade bude riešené, je vecou vášho rozhodnutia, rokovacieho poriadku, rozhodnutia pléna, výborov a podobne.

    Prečo ten návrh zákona vyzerá tak, ako vyzeral, keď prišiel sem z vlády? No do veľkej miery bol v podstate kópiou vykonávacieho, podobného vykonávacieho zákona, ktorý doprevádza tzv. euroval dočasný, cudzím slovom alebo cudzou skratkou EFSF. Tu sa musím pristaviť pri konzistencii a integrite, o ktorej tu hovoril aj pán poslanec Kollár. A ja s ním musím súhlasiť, lebo v tejto miestnosti sa nachádzajú ľudia, kluby, skupiny ľudí, strany, ktoré majú k istým veciam konzistentný prístup, a tí, ktorí ho nemajú. A dovolím si povedať, nehnevajte s,a majú ten prístup účelový. Ja s plnou vážnosťou ako človek, ktorý sedel v opozičných laviciach niekde hore rok a pol, musím povedať, že SMER - sociálna demokracia sa nikdy nepriživovala, neparazitovala pri jednotlivých témach pomoci tej onej krajiny, fungovania spoločných mechanizmov, potreby spoločnej akcie na záchranu našej spoločnej meny, ktorú každý máme v peňaženke, v nej máme uložené našej hodnoty, majetky, v nich dostávame každý mesiac výplatu. Strana SMER - sociálna demokracia, ktorá naozaj po výsledku volieb má dnes majoritu v tomto váženom parlamente, sa dokonca ani nenechala zlákať ako opozičná strana na to, aby obmedzila mandát vtedajšiemu ministrovi financií Ivanovi Miklošovi pri rozhodovaní o pôžičke Grécka, viete to veľmi dobre. Čiže náš názor bol vtedy, aj teraz konzistentný z pohľadu znalosti aj veci, keďže nejaké skúsenosti exekutívne sme mali aj pred tým rokom a pol, keď sme boli v opozícii, aj znalosti vecí, aj potreby vnímania exekutívnej a politickej zodpovednosti za kroky, ktoré každá vláda má. Mnohokrát sú nám podsúvané výčitky, že sa povedzme pri konsolidácii snažíme schovať za to alebo za hento. Viete veľmi dobre, veľmi dobre z hľadiska politického systému, v ktorom žijeme, z hľadiska mediálneho uchopenia tej témy, že tá zodpovednosť politická a definitívna je na vláde a na politickej majorite, ktorá rozhoduje aj v tejto Národnej rade. My sa tejto právomoci, tejto možnosti nezbavujeme a nevieme sa ani za nič iné schovať. A preto ten názor ohľadom konkrétnej pomoci, ktorý vždy vyplýva z tých detailov fungovania akéhokoľvek mechanizmu.

    Chcem podotknúť, že vykonávací zákon k dočasnému eurovalu, samozrejme, je skoro identický, ako je vládny návrh zákona, o ktorom hovoríme teraz, a ktorý stvorili a schválili vládni poslanci, koaliční poslanci v minulom parlamente. A musím vám pripomenúť, že vtedy vám nevadilo, že Národná rada nemala tieto kompetencie. Nikto po nich nevolal, možno istý konzistentný návrh mala jedna časť koalície a má ho podobne aj teraz, to nechcem komentovať, ale väčšia časť terajšej opozície v pohode žila v takom režime, aký je v podstate navrhovaný dnes. Teraz, keď sa tá väčšia časť opozície ocitla v opozičných laviciach, tak má obrovskú snahu dostať viac a viac kompetencií v mene demokracie, v mene rozhodovania o obrovských prostriedkov, v mene podieľania sa na tvorbe, rozhodovaní. A potom dokonca sú tu výzvy na to, aby sme toho mali menej na chrbte, aby sme sa mali za čo postaviť. Ako verte nám, že na chrbte máme toho dosť a to, či to rozhodovanie skončí, tak ako to tu pán Matovič spomenul, s hlasovaním 83 a nikto za, alebo to bude bez tohto, prepáčte mi, možno niekedy cirkusu, je to jedno, lebo na tom chrbáte toho máme naozaj dosť a menej to nebude.

    Okrem toho, ja nie som žiadny starý parlamentár a neovládam rokovací poriadok do dnes, ani som ho nikdy nepochopil ako základný excalibur každého poslanca, ale som presvedčený, že predseda parlamentu, že poslanecké kluby, plénum, výbory majú dosť kompetencií, má dostatočné, majú dostatočné kompetencie na to, aby si zavolali na červený alebo tento hnedastý koberec hociktorého člena vlády, aby ho vedeli interpelovať, aby ho vedeli požiadať o informácie. Včera, myslím si, že napríklad včera prebehla opäť kultivovaná debata formou úvah, výmeny informácií na tému možnej, možného vzniku bankovej únie na pôde finančného výboru. Myslím si, že nikto z nás si nemôže vyčítať, že toto je ten spôsob komunikácie, ktorý chýbal, nebol tu a je možný. Ako my sa, dámy a páni, nachádzame v situácii naozaj takej, že sa budeme musieť deliť o informácie a budeme sa musieť, musieť spolu aj radiť z toho pohľadu, z toho pohľadu, ako, v akej krajine chceme žiť a ako táto krajina bude mať, aké bude mať postavenie v celku, ktorý sa volá tak alebo onak, či je to more Europe alebo less Europe. Všetko, čo smeruje k tomu, aby život ľudí v tejto krajine bol lepší, a my vieme, že od vstupu do Európskej únie je lepší a je lepší vďaka viacej Európy, je lepší vďaka tomu, že môžeme cestovať bez, bez obťažovania na hraniciach, že naše deti môžu študovať voľne v krajinách Európy, že môžeme, že sa môžeme zamestnávať bez dodatočných prekážok v Európe. Je aj pravdou, že stále existuje množstvo prekážok. A je pravdou, ktosi vypočítal, že, že hrubý domáci produkt Európy by mohol stúpnuť o dve percentá, keby sa všetky tie, ešte aj doteraz platné prekážky zrušili. Mám na mysli voľný pohyb tovaru a služieb a kapitálu, ten základ, na ktorom Európa vznikla ako taká. Ale je aj pravdou, a s tým ja tiež súhlasím a tiež sa pod to podpíšem, že Európa sa zmieta v problémoch, eurozóna sa zmieta posledné tri roky v problémoch a jediná možná odpoveď doteraz, a participovali sme na tom, vlády predchádzajúca, aj tá vláda pred ňou, tá jediná metóda bola naozaj salámová. To znamená, riešenie problému, ktorý prišiel a jeho pokus, niekedy aj formou pokusu, omyl, snaha, snaha o riešenie tohto problému. To, že dochádzame na koniec tejto cesty, to nie je len pocit. Tento pocit bude podporený závermi aj, aj dnešného a zajtrajšieho summitu, o tom som, o tom som presvedčený. A tie témy, ktoré budú pomenované summitom, sa opäť budú musieť rozmeniť na drobné. A možno, možno v tejto krajine konečne dôjde k diskusii, ktorá napríklad vôbec nebola v tejto krajine v momente, keď sme sa rozhodovali o vstupe do eurozóny. Ale to viete, dámy a páni, to nebolo v roku 2006, ale to bolo v roku 2005, keď sme vstupovali do tzv. výmenného mechanizmu REM2. A viete, že to bolo de facto rozhodnutie kabinetné, urobené druhou vládou Mikuláša Dzurindu.

    Čiže to, že pred nami sú obrovské rozhodnutia, to visí vo vzduchu, a to, že o týchto rozhodnutiach sa budeme musieť rozprávať v tejto miestnosti, na výboroch, v médiách, to je tiež, tiež nezvratné ako tak.

    K drobnostiam, ktoré tu boli uvedené, v detailoch, ako to mám na mysli, nie žeby to boli drobnosti z hľadiska veľkosti témy.

    Pán Kollár ja úplne nesúhlasím s tým, že konferenčný hovor v sobotu 9. mája mal tak zničujúci účinok na spredy napríklad Španielska. Je pravda, že to fungovalo krátko, že reakcia na spredy bola následne v pondelok, keď sa otvorili trhy pozitívna, a potom v utorok, stredu, štvrtok sa to opäť dostalo do pôvodných pozícií.

    Slovensko, málokto to vie, malo, malo šťastie, lebo ten pondelok, kedy sa to na chvíľu zlepšilo, umiestnilo svoje dlhopisy štyri a polročné, teraz veľmi technická informácia, a predalo ich za cenu 2,6 % so spredami alebo za túto, za tento úrok. Rovnaký papier bol v januári umiestnený za 4,6 %. Čiže bolo to to, čomu sa hovorí anglicky windows of opportunity. Bolo to, bolo to možno aj šťastie, ale šťastie praje pripraveným. Ale to, to, že snaha ľudí, ktorí, ktorí sedia v euroskupine, ktorí sedia na ekofine, a všetky tie stafy, tie poradné tímy, ktoré sú za týmito ľuďmi, majú snahu, snahu riešiť situáciu a reagovať na turbulencie, psychiatrické poryvy trhov, ktoré atakujú jednu krajinu po druhej, to je proste pravda. To, že to niekedy nevychádza, alebo to, že to poslednú dobu zväčša nevychádza, to je tiež pravda. A tiež je pravdou to, že sa na to hľadá konečne zásadná odpoveď. A kto si bude môcť prečítať, dúfam, závery summitu, ktorý v týchto hodinách začne, pochopí, že aj jazyk, aj témy sú tak vážne a konečne sú nasmerované vizionársky. To znamená, vizionársky tak, aby sme chápali, kam smerujeme. Aby sme nehovorili len o základoch diskusie, ale aby sme vedeli aj čo staviame.

    Ak sa pán poslanec Ľudovít Kaník pýtal konkrétne napríklad na Španielsko. Áno, 9. mája euroskupina reagovala na tlačovú konferenciu de facto premiéra Španielska, aj ich ministra financií a hospodárstva, ktorí avizovali požiadavku o pomoc. Euroskupina reagovala, že je na túto pomoc pripravená z rámcu 100 mld. eur. Konkrétna žiadosť prišla tento pondelok. Medzitým sa podarilo uskutočniť, alebo dostať na svetlo sveta výsledky nezávislého externého auditu španielskeho bankového trhu, ktorý hovorí, a trošku protirečí záverom pána poslanca Sulíka, ktorý odhaduje, odhaduje potreby španielskeho bankového sektoru na 260 mil. eur, tuším, takže, tak si to dobre pamätám. Takže nezávislý audit, ktorý bol robený pre španielsky bankový sektor, hovorí, že je to 62 mil. eur, zatiaľ sa, pán Sulík, mýlite iba o 200 mld. eur, čo je dosť veľa peňazí, tuším 6 biliónov korún. Ale odchýlka je možná. Odchýlka je možná. Takže dnes nie sú známe, nie je známych viac detailov. Vieme, že odhady sú v objeme 62 mld. eur. Vieme, že pomoc bude určite potrebovať najväčšia banka Bankia. Vieme aj priznanie, poznáme priznanie Španielov, že urobili chybu, že zlúčili choré banky do ešte chorejšej, len teraz už je neskoro. A je to systémová banka v Španielsku a budú ju musieť, musieť zachraňovať.

    Základom programu bude samozrejme kondicionalita, to znamená, na čo sa naviaže, na aké plnenie programu v bankovom sektore sa naviaže pomoc ako taká. A viete, že pri španielskom programe, ktorý má výnimku oproti tým programom iným, je ten, že je to sektorová pomoc, že nie je spojená s makroekonomickými nerovnováhami, respektíve vníma sa to tak, že práve sektor bankový spôsobuje tieto nerovnováhy, lebo dlh Španielska bol donedávna 60 %, tento rok sa ustálil na sedemdesiatku, po absorbovaní tejto pomoci pôjde k sedemdesiatke. Napriek tomu má Španielsko podobné problémy, ako má Taliansko, ktoré je ďaleko, ďaleko cez 100-percentné zadlženie.

    Takže späť k veci, k procedúre. Návrh, pozmeňovací návrh, ktorý zaznel vo finančnom výbore, rezort financií podporuje a v kľúčových veciach, kde nie je žiadny časový stres, kde to procedúra dovoľuje, dôjde k debate vo výbore, v pléne tak, ako si o tom rozhodneme.

    Téma, ktorá sa týkala jednotlivých splátok, splátok, splátok, ktoré sa týkajú splatenia imania, imania toho v hotovosti. Prvá splátka bude do pätnástich dní 332 mil. eur. Tam tá potreba je zmätočná, pretože už v zmluve, treba si to férovo povedať, už tým, že bola schválená zmluva 118-timi hlasmi, ten splátkový kalendár je nezvratný a nespochybniteľný. To znamená, je vymožiteľný voči našej krajine a nie je dôvodom a bolo by, bolo by aj nefér uvádzať verejnosť do omylu, že by sme mohli zmeniť tento splátkový kalendár. Nie, my sme ho proste podpísali, schválili sme ho už tým spomínaným rozhodnutím, rozhodnutím o ratifikácii, respektíve o schválení zmluvy ako takej.

    Ak hovoríme o schvaľovaní jednotlivých pomocí, čo je to kľúčové a lákavé, opakujem, v kompetencii Národnej rady je aj dnes si predvolať hociktorého člena vlády. Viete veľmi dobre, že v debate, a hovorím to verejne, v debate, ktorá má svoj odborný a vecný charakter, sa konkrétne ja nikdy vyhýbať nebudem. Myslím si osobne, že miesto pre také debaty je skôr, sú skôr výbory ako, ako plénum. Tu dám príklad pána poslanca Hlinu, ktorý, ktorý z prvého svojho pohľadu pred pár dňami žiadal, aby sa tu prišli ukázať kandidáti na významné volené funkcie, a odkázali ste ho na výbory. No, tak ja hovorím, že toto je oveľa zložitejšia záležitosť, ktorá si keď, tak si zaslúži odbornú debatu viac, ako, a, bohužiaľ, prepáčte mi ten výrok, ktorý teraz poviem, ja som bol svedkom za posledné dva roky aj v Národnej rade takých diskusií na tému pomoci jednotlivým krajinám a záchrany eura, že mám pocit, že niektorí, ale ide o jednotlivcov, majú túto tému za veľké tučné prasa, ktoré sa sem príde ukázať a oni sa môžu na ňom povoziť. A tak každé schvaľovanie pomoci by tu mohlo byť takým tučným prasaťom, ktorý by tu niekto chcel osedlať a pekne sa na ňom povoziť. No tak s týmto zatiaľ nesúhlasím, ak to mám povedať ako predkladateľ. Ale som vždy k dispozícii na to, aby sme si vecne veci vydiskutovali ako, ako také. A je to, samozrejme, aj o schopnosti o veciach komunikovať, absorbovať ich.

    Program pomoci každej krajiny je asi 300-stranový materiál v angličtine, ktorý je tak komplikovaný, že, že proste aj na Slovensku je predmetom skúmania nejakého sedemčlenného odborného tímu na rozhodnutie financií v Bruseli a podobne. Aby ste mali predstavu o čom, o čom konkrétne hovoríme.

    Takže záverom, a tu musím, prepáčte, vrátim sa ešte k tomu, v prípade pomoci Portugalsku, v prípade pomoci Írsku, v prípade pôžičky, druhej pôžičky Grécku, tieto detaily takisto neboli nikde preberané. A váš nominant vo vláde, vo vláde Ivety Radičovej zastával podobný názor, podobný názor a predpokladám a možno, keby tu bol, tak by povedal, že ho zastáva dodnes z hľadiska znalostí veci ako takej.

    Posledná vec, je to zákon Národnej rady. Na jeho schválenie, zmenu je potrebná jednoduchá väčšina. To znamená, nie je večný tento zákon.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Kým dám slovo a spýtam sa spravodajcu, chcem len upozorniť a ospravedlniť sa kolegom, ja som ukončila rozpravu. Pán poslanec Blaha mi oznámil, že sa vzdáva možnosti vystúpiť v rozprave, čiže ja som mu neuprela právo, tak že a keďže neprotestoval, keď som to, tak sa ospravedlňujem všetkým, že som mu to neoznámila pred ukončením rozpravy.

    A pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nie je tomu tak. Ďakujem.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním

    návrhu poslanca Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 72, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 56.

    Teraz dávam slovo poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, dovoľte, aby som predložil návrh poslancov Národnej rady, mňa a pána Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Podstatou tohto zákona je zvýšenie limitu na daňové preddavky u živnostníkov z úrovne 1660 eur na úroveň 2500 eur, teda o 50 %. Podstatou tohto zvýšenia je skutočnosť, že chceme pomôcť tým, ktorí pomoc potrebujú, tým, ktorí tvoria hodnoty, tým, ktorí zamestnávajú de facto najviac ľudí na Slovensku. Na základe poznatkov z praxe musíme konštatovať, že súčasná úprava platenia preddavkov na daň z príjmu, ktoré aj sa vypočítavajú na základe výsledkov hospodárenia z predchádzajúceho obdobia, spôsobuje podnikateľom často problémy, dokonca niekedy až existenčné. Hlavne v súčasnom období sa začali vyskytovať stále početnejšie prípady, kedy v priebehu aktuálneho preddavkového obdobia sme zaznamenali vysoký prepad odbytu aj výnosov týchto subjektov.

    Povinnosť platiť preddavky však zostáva v pôvodnej výške za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Podnikatelia takto odvádzajú na preddavkoch zbytočne veľa peňazí, ktoré nemôžu použiť v podnikaní, vznikajú im preplatky a často týmto spôsobom úverujú štát. V mnohých prípadoch sú nútení brať si na daňové preddavky úvery, čo im samozrejme zvyšuje náklady.

    Už aj samotné nadmerné odčerpávanie cash-flow im zbytočne znižuje ich postavenie a konkurencieschopnosť. V dnešných časoch je preto takáto úprava platenia daní potrebná, myslím tú úpravu, ktorú navrhujeme, a súvisí priamo s hospodárskym rastom. Považujem za potrebné ako jedno z opatrení, ktoré podporuje hospodársky rast, odbremeniť od platenia preddavkov na dane bežných živnostníkov. Často sú to tí, ktorí zamestnávajú ďalších ľudí. Je ich podľa prepočtov od živnostenskej organizácie tridsaťtisíc. Sú to živnostníci, ktorí majú svoje rodiny, ale ktorí zamestnávajú aj ďalších zamestnancov. A umožňuje im táto úprava vyberať len reálne tie dane, ktoré vychádzajú z hospodárskeho výsledku na konci aktuálneho zdaňovacieho obdobia. Samozrejme, tento vplyv na deficit je neutrálny, teda inými slovami, ani jedným eurocentom nezaťažujeme deficit, snažíme sa ale uvoľniť ruky ľuďom, ktorí tvoria hodnoty. Uvedené opatrenie teda uľahčí situáciu živnostníkom, najmä zníži administratívne náklady a hlavne podporí malé podnikanie.

    Dámy a páni, považujem za dôležité toto opatrenie aj v súvislosti so zmenami, ktoré sa na živnostníkov valia. Podľa informácie od ministra práce, sociálnych vecí a rodiny nové daňovo-odvodové zaťaženie dopadne na živnostníkov tak, že zaplatia o viac ako 40 mil. eur do Sociálnej poisťovne, o viac ako 17 mil. eur do zdravotnej poisťovne od budúceho roku. Čiže živnostníci budú platiť o viac ako 57 mil. eur. Preto je potrebné, aby tí, ktorí fungujú ako živnostníci, či už murárske partie, remeselné dielne alebo malé prevádzky, malé penzióny, boli odbremenené od úverovania štátu.

    Ako som spomenul, sú to najväčší zamestnávatelia, a preto verím, že si zaslúžia našu pozornosť. Preto si aj dovoľujem vás požiadať o podporu takéhoto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Kollárovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v svojom úvodnom slove konštatujem, že uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Rovnako konštatujem, že predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní konštatujem, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh prerokovala v druhom čítaní; a po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 56 z 30. mája tohto roku a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali - výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsiatich dní a gestorský výbor do tridsiatich dvoch dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku pána poslanca Mihála, ale v súlade s § 28 zákona o rokovacom poriadku požiadal pán minister financií o slovo.

    Takže, nech sa páči, pán minister.

    A potom pôjdete, pán poslanec, vy.

  • Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť. Chcem iba pár viet kvôli tomu, že je to zákon o dani z príjmu, takže je to zákon, ktorý patrí do pôsobnosti rezortu, na čele ktorého som.

    Chcem vás informovať o tom, že postoj rezortu ministerstva financií k tejto zákonodarnej iniciatíve je nasledovný: je to de facto podmienečný súhlas. Je to podmienečný súhlas a poviem, prečo podmienečný a prečo súhlas.

    Súhlas preto, lebo naozaj tie efekty z hľadiska podnikateľského prostredia sú pozitívne, teda ide o uľahčenie života tým podnikateľom, živnostníkom, ktorí sú platiteľmi dane príjmov fyzických osôb, ktoré dosahujú nižšie daňové základy a nie sú v ďalšom roku zaťažovaní preddavkami. Je to aj preto, že myslím si, že všetci, ktorí sme s podnikaním niečo mali dočinenia, môžeme potvrdiť, že jeden z dôvodov, prečo ľudia váhajú platiť dane, alebo sa im vyhýbajú, je to, ani nieže by mali problém zaplatiť daňovú povinnosť, ale zaťažuje ich tá nevyhnutnosť platiť preddavky. A ja priznávam, že síce zo zákona je možnosť, aby finančná správa, bývalý daňový úrad dal úľavu na to, ale niekedy sa to, niekedy sa to v praxi úplne nevykonáva ľahko, aby som dopovedal.

    Prečo podmienečný? Podmienečný preto, lebo tento návrh novely zákona má negatívny hotovostný, dopad na hotovostné hospodárenie obcí, miest a vyšších územných celkov. Totiž, hovoríme o podielových daniach. Viete veľmi dobre, že každoročne prebieha súboj medzi štátom a samosprávou o tom, akú výšku daní má. Veď je tu nejaký jasný vzorec, ktorý z času na čas vláda sa pokúša meniť, a je to vlastne kľúčový zdroj pre financovanie samospráv, miest a obcí, v ktorých žijú, žijeme všetci, v ktorých žijú naši občania. Podľa našich odhadov by došlo k výpadku na podielových daniach v roku 2013, po tom, čo sa prijme takáto novela zákona vo výške 9,1 mil. eur, teraz mám na mysli celý okruh verejných financií a takzvaný ESA-vský akruálny výpadok, kvôli tomu, že by tieto prostriedky museli byť nahradené, zaobstarania z hľadiska nejakých úrokových nákladov, je 0,4 mil. eur. Ak opomenieme 0,4 milióna, 400 tis. eur tých skutočných výdavkov, tých akruálnych, tak tých 9 mil. eur nie je málo pre obce.

    A viete, že máme zásadu, a máme túto zásadu už od schválenia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, že nerobíme nič zlé obciam a mestám bez toho, aby sme ich o tom neinformovali a bez toho, že by sme s nimi nerokovali.

    Takže tento problém negatívneho dopadu na financovanie miest a obcí by bolo dobré vyriešiť rokovaním so zástupcami miest a obcí, to znamená so ZMOS-om, a takisto s tým združením, ktoré združuje šéfov žúp. Pán Frešo, ktorý je podpísaný pod tento návrh zákona, je jeden zo županov, čiže tomuto problému veľmi rozumie. Takže ja predkladateľovi odovzdávam s veľkou dôverou

  • So smiechom.

  • dopady vyrátané rezortom financií a dúfam, že medzi prvým a druhým čítaním sa mu, a kolegom z opozície, podarí tento problém so ZMOS-om vyriešiť, aby dosiahli súhlas a aby sme následne tento zákon mohli, novelu zákona mohli podporiť aj v druhom a treťom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Kaník, nech sa páči.

  • Ja som veľmi rád, že zazneli slová o podmienečnom súhlase, aj keď si myslím, že rovno mohlo byť povedané, že súhlas. Ale to podnikateľské prostredie potrebujeme zlepšiť, keď chceme, aby sme vytvárali pracovné miesta.

    Ale keď pán minister vystúpil, tak mne to ešte nedá, a ja si ju využijem, využijem tú príležitosť a vrátim sa k tomu Španielsku, k tým španielskym bankám, lebo povedal, čo povedal. Ale ja by som rád vedel, že kedy bude dávať mandát štátnemu tajomníkovi, ktorý nás zastupuje, a či nás predtým oboznámi s tým, že aký mandát dáva a prečo. To, že Bankia, to je jedna banka, ale vieme, že štyrom bankám, podľa toho, čo vieme z médií, sa má poskytnúť pomoc. Nevieme akým, nevieme prečo. Že veľmi by som bol rád, keby nás pán minister predtým s tým oboznámil, kým ten mandát dá a či tak urobí.

  • Ďalej pán poslanec Matovič s faktickou poznámkou.

  • Pán minister, po tejto reakcii, alebo po tomto postoji začnem rozmýšľať, že či vás tak vo svojom internom slovníku nepremenujem na lišiaka, lebo teda toto bolo celkom lišiacke riešenie, ale uznávam, že férové. Jednoducho, keď ktokoľvek v tejto sále príde s niečím, že chce zobrať peniaze v podstate zo štátneho rozpočtu, alebo zmeniť hotovostné toky, mal byť povedať, odkiaľ tie peniaze zobrať. Ale zase tiež treba povedať, že keď hovoríme o tom, že treba pomôcť podnikateľskému prostrediu, tak možno by sme mali zvážiť, že či to ministerstvo financií nevie vyriešiť nejako inak, ako takou, podľa mňa trošku neriešiteľnou úlohou dohodnúť sa s obcami, aby teda sa tých peňazí v podstate vzdali v prospech tohto návrhu alebo v prospech živnostníkov.

  • Chce reagovať na faktické poznámky pán minister? Nie.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Mihál, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán kolega predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, milí prítomní, hneď na úvod mi dovoľte vysloviť súhlas s návrhom, ktorý sme práve počuli z úst predkladateľa pána poslanca Štefanca. A myslím si, že argumenty, ktoré uviedol, ktorými zdôvodnil tento návrh, sú viac než dostatočné.

    Je veľmi dobré, že tu máme prítomného pána ministra financií a takisto, tak ako vo faktických poznámkach uviedli kolegovia, som so zaujatím si vypočul jeho príhovor s tým, že vyjadril podmienečný súhlas s týmto návrhom. A chcem teda pripomenúť, že sme v prvom čítaní, čiže myslím si, že nikomu by nemalo robiť problém, aby tento návrh v prvom čítaní podporil. A získame, respektíve predkladatelia získajú niekoľko týždňov času na to, aby urobili tie kroky, o ktorých hovoril aj pán minister. To znamená, diskusia so zástupcami samospráv, so zástupcami vyšších územných celkov a zhodnotiť si tie dopady, o ktorých tu bola reč.

    Chcem ale vo svojom príspevku povedať jednu dôležitú vec. Súčasná vláda pripravuje na živnostníkov niekoľko morových rán, a preto by sme mali, a mali ich podľa možnosti v takom nejakom súzvuku a v zhode, hľadať také riešenia, ktoré živnostníkom na druhej strane aspoň v niečom pomôžu. To odsunutie povinností platiť preddavky, respektíve to zmiernenie povinností platiť preddavky je veľmi dobrý návrh a ako som už povedal, aj preto ho podporujem.

    Pokiaľ ide o tú výhradu, ktorá tu už dnes zaznela z úst pána ministra financií a ktorú som ja zachytil aj v médiách v minulých dňoch, pokiaľ ide o dopad na samosprávy, ktorým sa zhorší cash-flow pri financovaní ich potrieb a ich rozpočtov, tak tu chcem povedať hneď vlastne aj ako reakciu na pána ministra, že samosprávy možno týmto, pokiaľ ide o cash-flow, niečo stratia. Už tu padli aj tie čísla, koľko to asi bude z hľadiska nejakej straty na akomsi úroku. To je korektné, samozrejme, to ja beriem, ale treba povedať, že tie návrhy, ktoré sa pripravujú na živnostníkov, na podnikateľov, na zamestnávateľov, na ľudí, ktorí pracujú, sú aktívni, majú príjmy, sú také, že samosprávy na druhej strane nepochybne od nového roka získajú. A prečo? Napríklad preto, lebo sa chystá vyššie zdanenie firiem. Sadzba 19 % sa má, ak sa nemýlim, zvýšiť na 25 %. Majú sa, má sa zrušiť rovná daň, ako sme sa dopočuli, a má sa zaviesť nová vyššia sadzba dane 23 %, a to sú jednoznačne vyššie dane, vyššie príjmy, ktoré by mali ísť k samosprávam. To znamená, to, tá nejaká sumička, ktorá im vypadne z toho cash-flow pri úľavách, pokiaľ ide o preddavky niektorých živnostníkoch, a tých živnostníkov nie je zase až tak veľa, ktorých sa to dotkne, tak tá im bude bohate, ale bohate vynahradená, ak sa splnia tieto zámery vlády, a toto vyššie zdanenie zasiahne jednak firmy, jednak fyzické osoby a ten výnos z týchto vyšších daní predsa pôjde samosprávam, vyšším územným celkom. Čiže rozhodne tá kompenzácia tu takýmto spôsobom bude. Nehovoriac už o zmenách, respektíve aby som bol jasný, zvýšením dane z nehnuteľnosti, ktorá by mala ísť tiež samosprávam.

    Čo je problém a prečo by sme mali hľadať možnosti ako živnostníkom pomôcť? A ja sám budem na najbližšiu schôdzu Národnej rady predkladať jeden drobný návrh, ktorý tak isto by mal živnostníkom pomôcť, ale o tom po tom. Živnostníkov plánuje vláda zaťažiť v mnohých a mnohých oblastiach, pokiaľ ide o zvyšovanie daní, zvyšovanie odvodov. Možno nie všetci viete, čo všetko sa na živnostníkov chystá, takže dovoľte, aby som vám pár vetami priblížil, čo čaká živnostníkov v najbližšom období, ak tieto plány vláda zrealizuje a ak ich, milí kolegovia, v tejto poslaneckej snemovni skutočne aj odsúhlasíme.

    Majú sa zvyšovať odvody. Má sa zvýšiť vymeriavací základ na zdravotné a sociálne poistenie, a to tak, že súčasná tzv. bulharská konštanta sa nahradí tzv. živnostníckou konštantou. Čiže ak doteraz sa vymeriavací základ na odvody vypočítal tak, že základ dane živnostníka sa vydelil dvomi, tak po novom sa základ dane vydelí novou konštantou 1,486, čo sa, čo je samozrejme číslo nižšie, to znamená, ten vymeriavací základ bude vyšší. Ale to nie je všetko. Základ dane sa navýši o zaplatené odvody, respektíve základ dane sa nebude znižovať o zaplatené poistné, a to de facto znamená, že živnostníci budú platiť odvody z vymeriavacieho základu, ktorý bude fakticky rovný základu dane. To pre lepšie príjmových živnostníkov znamená zdvojnásobenie ich odvodov. Pokiaľ ide o tých živnostníkov, ktorí majú nízky, respektíve nulový daňový základ, tam sa chystá zvýšenie minimálnych vymeriavacích základov. Dnes je minimálny vymeriavací základ suma 339 eur a minimálne odvody sú 160 eur. Po novom už od januára 2013 sa živnostníci zobudia s tým, že minimálny základ bude 393 eur a minimálne odvody 185 eur. Čiže z večera na ráno zistia, že budú musieť mesačne zaplatiť o 25 eur viac, to je za rok 300 eur. Tristo eur to nie je malá položka, pre živnostníka na východnom Slovensku to znamená prakticky jeho čistý mesačný príjem.

    To všetko sa deje, pokiaľ ide o minimálne odvody, pod ušľachtilou zámienkou, aby mal živnostník vyšší dôchodok. Tá argumentácia by bola korektná, keby nebolo keby.

    Po prvé. Tento už dnes platný minimálny základ 339 eur je vyšší ako minimálna mzda o 12 eur. To znamená, už dnes platia živnostníci viac, ako platia tí zamestnanci, ktorí zarábajú minimálnu mzdu. Ak sa minimálny základ živnostníkov zvýši na 393 eur, tak to bude o 70 eur viac, ako je minimálna mzda. Čiže ak minister práce hovorí o tom, no aký potom budú mať minimálny dôchodok živnostníci, tak ja sa pýtam, ak je minimálna mzda nejakých 330 eur približne, tak aký potom budú mať minimálny dôchodok, aký budú mať dôchodok tí zamestnanci, ktorí žijú z minimálnej mzdy, respektíve zo mzdy nižšej ako 390 eur? Takých zamestnancov sú desaťtisíce, možno státisíce. Čo bude s nimi?

    Tá argumentácia ministra práce je trošku zavádzajúca a falošná, pretože na druhej strane sa chystá, čo kvitujem, zavedenie minimálneho dôchodku, čo vlastne znamená, že či to bude živnostník, či to bude zamestnanec, nech už platil aj tie najmenšie odvody povedzme z tej minimálnej mzdy, bude mať garantovaný minimálny dôchodok, ak odpracoval v zákone stanovený počet rokov. Ja osobne si myslím, že by to malo byť najmenej tridsať rokov, pán štátny tajomník sa nechal počuť, že bude stačiť pätnásť, dobre, berme to ako detail, aj keď veľmi dôležitý. Ale z toho vlastne vyplýva, že je zavádzajúce tvrdiť živnostníkom, že sa im musí zvýšiť minimálny základ, aby mali na minimálny dôchodok, ak zároveň chceme zaviesť minimálny dôchodok, ktorý nebude závisieť od výšky odvodov, ale len od toho, či ten živnostník odvody platil, alebo neplatil. A títo živnostníci tie odvody platia. Dlhé roky ich platia, tej povinnosti sa nevyhýbajú.

    Druhý argument. Minimálny vymeriavací základ, to nie sú len odvody na starobné poistenie. To sú aj odvody na nemocenské poistenie, to je aj odvod na zdravotné poistenie a nie malý. Čiže ak sa takto zvýši minimálny základ, lebo živnostníci majú mať vyššie dôchodky, dobre, keď už aj, ale prečo im potom zvyšujeme zdravotné poistenie, nemocenské poistenie? Drvivá väčšina živnostníkov na nemocenskom poistení tie dávky nikdy vo svojom živote nevyužila, nikdy neboli PN. Ale platia. A budú platiť viac. Zdravotné poistenie má vo svojom charaktere podstatu dane. Čiže my im toto zdravotné poistenie, túto zdravotnú daň zvýšime a budú platiť viac ako okolo stotisíc zamestnancov, lebo údajne minimálny dôchodok. Opakujem, tá argumentácia je falošná.

    Ďalšie opatrenie, ktoré zasiahne tých živnostníkov, ktorí sú na tom dobre, ktorým sa darí. Zvýšenie maximálneho základu na odvody na 5-násobok priemernej mzdy, čiže bude to suma 3 945 eur. Čiže omnoho viac budú platiť tí, ktorí sú úspešní, a neviem, či toto opatrenie ich bude motivovať, aby boli úspešní aj naďalej. V daňovej oblasti paušálne výdavky, súčasné nastavenie by malo byť obmedzenie paušálnych výdavkov na 420 eur. Netvrdím, že je to veľa, netvrdím, že je to málo, v každom prípade tá diskusia by mala pokračovať, pretože v tej diskusii, ktorú vedie minister práce, nedostávajú napríklad priestor umelci. Ja ako minister som absolvoval na jeseň 2011 naozaj množstvo diskusií, tak isto ako to množstvo diskusií absolvuje pán minister Richter v týchto dňoch, ale do týchto diskusií som si poctivo pozýval všetkých zástupcov živnostníkov. Nielen dvoch, troch, ale všetkých. A neboli to príjemné debaty, keď vás umelci, čo je veľmi vplyvná skupina, samozrejme, z pochopiteľných dôvodov, ľudí, začnú cvičiť a začnú vám vysvetľovať, v čom spočíva podstata paušálnych výdavkov z ich pohľadu. Preto som v týchto rozhovoroch uzavrel v tom čase diskusiu s návrhom na obmedzenie paušálnych výdavkov vo výške 500 eur. Ja viem, že v zákone, v tom prvom čítaní bolo len 200, a je škoda, že sme nedostali tú príležitosť to dotiahnuť do konca, pretože to nami navrhované nastavenie bolo priaznivejšie, ako o tom, o ktorom hovorí súčasné vedenie ministerstva práce.

    Už som tu spomínal zvýšenie daňovej sadzby, zrušenie rovnej dane, čiže tí úspešní budú platiť 25-percentnú daň. Obmedzí sa nezdaniteľná časť na manželku, len na prípady, kedy tá manželka nepracuje a je doma s dieťaťom, ktoré má najviac tri roky. To znamená, že možno len 10 % rodín, ktoré doteraz využívali túto výhodu, túto výhodu v zdanení, teda ktorou sme podporovali rodiny, stratia. A aby sme nehovorili len o daniach a odvodoch. Keďže hovoríme o živnostníkoch, hovoríme o podnikateľoch, pripomeňme si, že vláda pripravuje aj zmenu v Zákonníku práce. A tá zmena rozhodne podnikateľov nepoteší, pretože ak, ak sa zavedie povinnosť zamestnávateľovi pri ukončení pracovného pomeru okrem výpovednej doby vyplatiť zamestnancovi aj odstupné, tak to dosť zaťaží najmä menšie firmy, najmä tých živnostníkov, ktorí zamestnávajú dvoch, troch zamestnancov, a ako to už v živote chodí, raz sa vám darí, raz nie, raz toho zamestnanca zoberiete, ale raz ho, bohužiaľ, musíte aj prepustiť. Takéto situácie prináša život. Nikto to nerobí naschvál. Čiže takéto opatrenia skomplikujú podnikateľom život a čo je najhoršie, skomplikujú aj tvorbu nových pracovných miest.

    Nehovoriac už o tom, že v pracovnoprávnej oblasti sa pripravuje znovu zavedenie automatického rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktoré zasiahne znova najmä menšie firmy a živnostníkov, ktorí zamestnávajú ľudí. Pripravuje sa znovu zavedenie povinnej pracovnej zdravotnej služby, čo je neuveriteľný byrokratický nezmysel, ktorý znova zaťaží najmä menších podnikateľov, menšie firmy živnostníkov. Zrušenie koncesionárskych poplatkov, ktoré by odbremenilo malých zamestnávateľov od nezmyselného platenia v podstate za elektrickú zástrčku podľa počtu zamestnancov, aj keď v tej firme televízor v živote nevideli, lebo tam robia a nepozerajú telenovely. A tieto koncesionárske poplatky sa teda rušiť nemajú, takže znovu zásah pre malých zamestnávateľov, pre živnostníkov.

    A znovu sa vrátim k odvodom. Dohody. Množstvo týchto malých živnostníkov nevie zamestnať ľudí v pracovnom pomere. Je to pre nich komplikované a byrokraticky aj finančne náročné. Vláda ide zaťažiť prácu na dohody odvodmi. Čiže ak nejaký drobný živnostník, ktorý má otvorený niekde na nejakom kúpalisku stánok s občerstvením a cez leto tam zamestná nejakých brigádnikov, vyplatí im 200 alebo 300 eur, pretože na viac jednoducho nemá, tak teraz sa dozvie, že z tej práce na dohodu bude musieť odvádzať 35-percentné odvody. Vážení, keď pôjdete na kúpalisko, kde ste boli zvyknutí, že tá kofola stála euro a zrazu bude stáť euro 35, a keď sa budete pýtať toho majiteľa - Fero, čo sa stalo, prečo si zdražel tú kofolu? - tak vám odpovie, no preto, lebo ste mi naparili 35-percentné odvody z práce mojich brigádnikov.

    Toto všetko sú zlé správy pre živnostenský stav. A preto by sme mali podporiť návrh pána kolegu Štefanca, pána kolegu Freša, aby sme aspoň takto v niečom drobnom pomohli živnostníkom pri ich nie jednoduchej existencii.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou jeden pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Hudacký.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, súhlasím s vami, čo ste povedali, predovšetkým aj ohľadom balíčka opatrení voči živnostníkom v súvislosti s návrhmi terajšej vlády. Tak isto chcem vyjadriť za KDH podporu návrhu pánov poslancov. Myslím si, že skutočne tento návrh podporí alebo zlepší aspoň o niečo podnikateľské prostredie pre túto dôležitú skupinu malých podnikateľov.

    Ale nedá mi, pán poslanec, tak trochu nereagovať aj na daňovú odvodovú reformu za bývalej vlády, keď práve vy ste dosť trvali na určitých opatreniach, ktoré tak isto zaťažovali živnostníkov, či už sú to paušálne výdavky, či už sú to opatrenia, že sa odvody nebudú odrátavať od základu dane, čo zvyšovalo náklady a vôbec výdavky malých podnikateľov, živnostníkov.

    My sme vtedy trvali na tom, že nemožno zlučovať, či už zamestnancov alebo živnostníkov pod jednu ekonomickú kategóriu. A preto sme aj konzistentní teraz, sme aj teraz proti týmto opatreniam.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Sulík, prihlásili ste sa po.

    No tak, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. No, ja by som ešte rád doplnil Jozefa Mihála v tom, že odvodovú reformu, ktorú pripravovala minulá vláda a predostrela, tak v tomto prípade sa jednalo o komplexnú reformu odvodov, ktorá ako celok mala priniesť pracujúcim 60 mil. eur. Takisto 85 % živnostníkov malo po reforme platiť menšie odvody a konkrétne preto, lebo minimálne odvody mali klesnúť zo 160 eur na 140, teraz budú stúpať zo 160 na 185.

    Áno, stalo sa, že v tejto reforme, ktorú sme my pripravili, v tejto komplexnej reforme boli niektoré skupiny zaťažené navyše preto, lebo tá reforma robila platenie daní oveľa spravodlivejším, ako je to dnes, a nejaké neprimerané výhody, odstraňovala. Ale naďalej platí, že ako celok reforma mala priniesť 60 mil. eur pracujúcim a živnostníkom, kdežto teraz je to len a len obyčajné šklbanie tých ľudí, ktorí tvoria hodnoty.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mihál, nech sa páči.

    Poprosím vás, páni poslanci, zachovajme pokoj.

  • Ďakujem. Pán kolega Hudacký, už to tu zaznelo z úst kolegu Sulíka, ale ja teda ešte raz pripomeniem trošku na tých číslach. Minimálny vymeriavací základ je dnes 160 eur, keď sa pozriete do tých materiálov, ktoré boli v prvom čítaní, tak tam nájdete, že minimálny vymeriavací základ, teda minimálne odvody, ktoré sú dnes 160 eur, sa mali znížiť podľa materiálu, ktorý bol v prvom čítaní, na 137 eur. Táto vláda to ide zdvihnúť na 185, tam je jeden veľký, veľký rozdiel, pretože tie minimálne odvody platí asi dvetisíc živnostníkov, a to nie je malé číslo. To je jedna vec.

    Druhá vec je, že pokiaľ ide o samotnú sadzbu odvodov, tak mali sa tie sadzby odvodov zreálniť. Mali sa odstrániť tie bulharské konštanty, to je v poriadku. Aj súčasné ministerstvo relatívne správne uvažuje, ale hovorí len A a nehovorí B. My sme povedali aj to B. Sadzba odvodov pre zamestnancov mala byť 29 % a sadzba odvodov pre živnostníkov mala byť 23 %. Čiže mal tam byť rozdiel stále medzi zamestnancom a živnostníkom, kde sme vlastne chceli týmto zohľadniť postavenie živnostníka, ktoré určite nie je jednoduché.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, ukončíme ešte tento bod.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem sa veľmi pekne poďakovať kolegom za vyjadrenia, osobitne za podporu, najmä pánovi poslancovi Mihálovi, ktorý detailne povedal to, čo sa na živnostníkov chystá osobitne. Myslím, že najškodlivejšia je tá úprava, ktorá hovorí o konštante za odvody 1,486, čím vlastne sa živnostníci dostávajú do takého istého postavenia ako zamestnanci. To je veľmi, veľmi zlé, pretože živnostník nie je zamestnanec, živnostník nemá garantovaný príjem, nemá garantovanú dovolenku, nemá garantované trebárs príjmy a diéty z pracovných ciest. Je to iné povolanie, preto by sme ich mali podporiť.

    Chcem sa poďakovať aj pánovi ministrovi financií za konštruktívny prístup. Chcem ešte raz zdôrazniť, že sa nejedná o výpadok v deficite verejných financií. Je to len posun hotovostný, mesta a obce o tieto peniaze neprídu, ale samozrejme sme pripravení jednať. A vopred ďakujem za podporu.

    Ďakujem.

  • Ja sa chcem veľmi ospravedlniť, ukončila som rozpravu a zistila som, že vlastne písomne prihlásený do rozpravy bol pán poslanec Mihál a nedala som možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Takže dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, ospravedlňujem sa. Pán poslanec Hlina iba. Dlho budete mať? Či... Dobre.

    Nech sa páči. Ešte dáme možnosť pánovi poslancovi Hlinovi vystúpiť.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte krátko teda k tomuto návrhu. Ja tiež podmienečne a podmienečne podporím tento návrh. A poviem, prečo podmienečne a čo za to si vypýtam.

    Môžeme sa prípadne sporiť, že čo tým živnostníkom pomôže viac, alebo nepomôže. Pravdou je, že ja ich poznám a poznám ich dosť dobre, však všetci oravskí chlapi, to je jedna živnostnícka partia. Žartom hovorím, že keď na stavbe uvidíte nejakých chlapov, nepýtajte sa, skade sú zo Slovenska, ale spýtajte sa, skade z Oravy sú. Takže keď sme zisťovali, že čo ich trápi, my sme s Igorom Matovičom pred voľbami distribuovali obrovské množstvo letákov, kde bola taká kresba, škoda, že to tu nemám, ale len v krátkosti popíšem. Na tej kresbe boli živnostníci ako hrdlačia na veľkej stavbe. A tam došlo auto na X5 a páneček s dútnikom v ruke hovorí: Chlapi, nie sú peniaze, splatnosť bude 90 dní. Toto nesú naozaj ťažko títo ľudia. Čiže ak chcete vedieť, čo trápi živnostníkov a čo ich trápi veľmi, tak ich trápia dlhé splatnosti faktúr. A to už samozrejme nehovorím o tom, že keď teraz už aj tá obrovská splatnosť faktúry prejde, tak častokrát sa stane, že nedostanú zaplatené.

    Takže toto trápi chlapov, toto trápi živnostníkov a samozrejme aj ženy živnostníčky. Takže je dobré, že chceme pomôcť živnostníkom. Tu je návrh SDKÚ. Na to, že to bol niekedy líder opozície, sa mi zdá taký trošku nesystémový, ale nevadí. Očakával by som koncepčnejšie opatrenia, ale budíš, ako sa hovorí, lepšie malý kšeft ako hrdzavým drôtom do oka.

    KDH tiež teda hovorilo, že živnostníkom pomôže, ako bude vedieť. Pred voľbami bol veľký nástup pred kamery s takou by som povedal bohumilou myšlienkou, že dokonca ombudsman pre živnostníkov. Takže my pridávame do tretice, a tu je tá moja podmienka, že čo sa teda mňa týka, tak ja vám to podporím za predpokladu, že vy by ste teda deklarovali, že podporíte to, že návrh, ktorý sa v súčasnosti pripravuje, to znamená návrh, ktorý bude hovoriť, že živnostníkom maximálna splatnosť faktúry môže byť tridsať dní, a v prípade, že konečným objednávateľom služieb alebo tovaru je štát, tak ručí za túto faktúru. Lebo toto sa tiež zvyklo stávať, že konečným objednávateľom je štát, medzitým je nejaký sprostredkovateľ. Štát dobre platí, ale ten sprostredkovateľ niekedy zvykne sa aj zabudnúť, a títo chlapi potom niekde na tej Orave plačú a nadávajú v krčme na nás, na politikov, na všetko a na celý svet, že peniaze nedostali.

    Takže, pán Frešo, ak mi teraz, mi stačí, že kývnete hlavou, poviete, že budeme nad tým rozmýšľať a že plus, mínus, to môže byť, takže môj hlas máte.

    Ďakujem pekne.

  • Dodržali ste tri minúty, pán poslanec.

    Tak na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A dávam slovo pánovi poslancovi Hraškovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Dodo, výborne si to vystihol, teda čo trápi živnostníkov. Ale ja by som ešte doplnil, že to netrápi len živnostníkov, pretože mne sa hlásili aj remeselníci. Nie teda také remeslá, že opravári chladničiek, áut a podobne, ale remeselníci, ktorí vyrábajú tradičné ľudové výrobky, a oni majú skutočne ťažkú situáciu pri týchto odvodoch. A už sa mi mnohí sťažovali, že pokiaľ sa situácia nezlepší, budú musieť vrátiť živnosti.

    No a samozrejme aj pri tých tvrdých opatreniach, ktoré sa na nich chystajú, takže toto by skutočne bolo veľmi veľkou pomocou. Takže ja sa prihováram za to, aby sa im aspoň takým spôsobom vyšlo v ústrety.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Hlina, ja rozumiem tej vašej snahe riešiť problémy v nejakom inom zákone, ale myslím si, že pri hlasovaní za takýto zákon by vás mal viesť záujem práve živnostníkov a koniec koncov ľudí, ktorí pre živnostníkov pracujú, zhruba sto tisíc ľudí. Takže ja to nechám na vaše svedomie, či kvôli tomu, aby sme tu robili parlamentnú šmelinu medzi zákonmi, budete ochotný hlasovať proti, aj keď vám to nesľúbim, alebo naozaj podporíte živnostníkov, siahnete si na svedomie a my, samozrejme, každý ďalší zákon podobne zvážime.

    Vždy budeme posudzovať len a len to, či to pomôže ľuďom. A nie takýto typ akože medzistranícke šmeliny. A veľmi ma mrzí, keď sa to stáva takýmto predmetom akože obchodovania. Hlasujte za to podľa svojho svedomia a potom sa s rovným svedomím pozrite z očí do očí živnostníkom, tak ako to robíme my, aby nám bolo jasne rozumieť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Hlina, ja a KDH budeme za všetky aktivity, iniciatívy a návrhy zákonov, ktoré podporia živnostníkov, toho sa nemusíte obávať. V každom prípade budeme chcieť, aby to boli systémové zákony, aby to neboli len také omrvinky pre živnostníkov a koniec koncov v konečnom dôsledku to nemusí riešiť ich pozíciu, v akej sú teraz.

    My máme pripravenú sériu zákonov, nemusíte sa obávať. My sme mali veľmi dobrý volebný program, koncipovaný so živnostníkmi, so skupinami živnostníkov. Takže my tento program zrealizujeme, resp. ich implementujeme do konkrétnych legislatívnych návrhov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Škoda, veľká škoda, pán Frešo, ja som si hrýzol do jazyka, lebo ja som mal k tomuto návrhu povedané to, že to, čo je, je podľa mňa nesystémové, nekoncepčné, ale lomoz z toho, keď sa vám to podarí, bude počuť od Vladivostoku po Dublin, tak to máte prichystané, ale tie efekty sú úplne sajdové. Takže mi to je ľúto.

    Hej, ja som možno nováčik v tom, že som si vypýtal, ale myslím si, že korektne, podporu pre dobrý návrh. Ja som skôr čakal, že pán Martvoň sa prihlási a povie, áno, však úplne samozrejme, tí chlapi by mali mať tridsaťdňovú splatnosť, však sú to častokrát zamestnanci. A nie ich naťahovať deväťdesiat, stodvadsať, stoosemdesiat, a potom ešte pánko príde a povie, že nemá peniaze. Takže toto mi prišlo ako úplne logické, že teda akosi aklamačne tu povieme, o. k., super.

    Ale nevadí. Keď takto, tak ja vám poviem, na moje svedomie neapelujte, pán Frešo. A ja teraz verejne poviem, že vám za toto nezahlasujem, dokonca budem proti, lebo mi to príde nesystémové, nekoncepčné. Príde mi to trochárske, príde mi to populistické, príde mi to presne, až sa hanbím, že vy ste niekedy boli lídrom opozície. Ako môže byť lídrom opozície niekto, kto predáva takéto trochárske nápady?! To je čistá trochárina! Dvetisíc päťsto. O rok prídete, s čím? Tritisíc eur? To je presne to, čo robila Sas-ka. Estónsko, jedno dieťa, na rok prídu s dvoma. Vy poviete 2500, na rok 3000. A znova máte dve, tri relácie máte a najväčší bojovník za živnostníkov budete vy. Toto nie je systém, preboha! Až sa hanbím, že ste boli lídrom opozície.

    Ďakujem.

  • Tentokrát vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ už zaujal stanovisko, ešte raz sa ospravedlňujeme za pochybenie.

    Pán spravodajca, chcete zaujať?

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím vás, dámy a páni, aby sme sa koncentrovali, budeme hlasovať o jednotlivých prerokovaných bodoch. Dámy a páni, chcem vás upozorniť, že najprv budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu, a potom po úvode, po uvedení jednotlivých návrhov na tajnú voľbu, vykonáme tajné hlasovania. Takže poprosím vás, aby ste po odhlasovaní prerokovaného bodu, ostatného bodu, neodchádzali, pretože budeme potom pokračovať ešte tajnou voľbou.

    Poprosím teraz pána poslanca Madeja, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Pavla Pašku, Jany Laššákovej, Pavla Hrušovského, Jozefa Viskupiča, Lászlóa Solymosa, Ľudovíta Kaníka a Juraja Miškova na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústava. Je to tlač 64.

    Pán spravodajca, uveďte hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 64.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 140 bolo za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prideľuje predložený návrh ústavného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh ústavného zákona prerokujú v druhom čítaní do tridsiatich dní a gestorský výbor do tridsiatich dvoch dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, všetci boli za.

    Návrhy sme schválili.

    Poprosím, pána poslanca Brixiho, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Pavla Pašku, Jany Laššákovej, Pavla Hrušovského, Jozefa Viskupiča, Lászlóa Solymosa, Ľudovíta Kaníka a Juraja Miškova na vydanie zákona, ktorým sa mení Trestný poriadok, tlač 65.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 65.

  • 92.

    Brixi, Otto, poslanec NR SR

    Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky za uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    93.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

    94.

    Brixi, Otto, poslanec NR SR

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do tridsiatich dní a gestorský do tridsiatich dvoch dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    95.

  • Hlasovanie.

  • 141, všetci boli za.

    Tieto návrhy sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Fronca, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pani poslankyne Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131 o vysokých školách. Je to tlač 71.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy HORVÁTHOVEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 71.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c zákona Národnej rady o rokovacom poriadku predmetný návrh zákona Národná rada prerokuje v druhom čítaní.

    97.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 60 za, 14 proti, 68 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili. Nebudem pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Kadúc bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Juraja Drobu a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 36 o rodine, je to tlač 77.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja DROBU a Martina POLIAČIKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 77.

  • 98.

    Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR

    Ďakujem. V rozprave vystúpili deviati poslanci, pokiaľ som si dobre všimol, tak žiaden nedal návrh podľa § 73. Preto, pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    99.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 17 bolo za, 37 proti, 89 sa zdržalo.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Budeme teraz hlasovať o písomných odpovediach členov vlády na interpelácie poslancov, je to tlač 52. Dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede.

  • Hlasovanie o interpeláciách poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané na 2. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané do 15. mája 2012, tlač 52.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 94 bolo za, 49 sa zdržalo.

    Zobrali sme písomné odpovede na vedomie.

    Pán predseda výboru pre financie a rozpočet, pán Duchoň uvedie hlasovanie v druhom čítaním o vládnom návrhom zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu, je to tlač 85.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov, tlač 85.

  • 100.

    Duchoň, Daniel, poslanec NR SR

    Ďakujem, vážený pán predseda. V rozprave vystúpili poslanci Hrušovský, Štefanec, Kaník a Kollár. Pán poslanec Hrušovský, Štefanec a Kollár podali pozmeňujúce návrhy.

    Keďže tento vládny návrh zákona prerokovávame v skrátenom...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • 101.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Prepáčte, pán poslanec. Dámy a páni, poprosím vás, keby sme trošku venovali pozornosť hlasovaniu.

    102.

    Duchoň, Daniel, poslanec NR SR

    Áno, keďže tento vládny návrh prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, nebudeme hlasovať o skrátení lehoty v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

    Pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1, 2, 3, 4 a 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    103.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 118 bolo za, 15 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    104.

    Duchoň, Daniel, poslanec NR SR

    Vážený pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňovacom návrhu, ktorý podal poslanec Hrušovský. Musím však upozorniť, že nakoľko sme schválili body zo spoločnej správy, nemôžeme dať hlasovať o treťom bode predneseného návrhu, keďže tento je totožný s bodom 5 spoločnej správy.

    Čiže budeme hlasovať len o bode 1 a bode 2 pozmeňujúceho návrhu poslanca Hrušovského.

    105.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 52 za, 89 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    106.

    Duchoň, Daniel, poslanec NR SR

    Ďalší pozmeňujúci návrh podal poslanec Štefanec. O tomto pozmeňujúcom návrhu nemôžeme dať hlasovať, keďže sme už schválili bod 3 zo spoločnej správy.

    Ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý podal poslanec Kollár, je v podobnej situácii ako predchádzajúci pozmeňujúci návrh. Keďže sme už odsúhlasili bod 2 zo spoločnej správy, nemôžeme dať hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Kollára.

    Pán predseda, odhlasovali sme pozmeňujúce návrhy poslancov, keďže návrh prerokúvame...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • 107.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Prepáčte. Páni poslanci, je to v poriadku?

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Dobre.

    Nech sa páči.

    108.

    Duchoň, Daniel, poslanec NR SR

    Keďže návrh prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, pristúpime k tretiemu čítaniu.

    109.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či chce niekto vystúpiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu ako o celku.

    110.

    Duchoň, Daniel, poslanec NR SR

    Áno, vážený pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku.

    111.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 113 za, 22 proti, 8 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pán poslanec Kollár uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov, je to tlač 72.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana ŠTEFANCA a Pavla FREŠA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 72.

  • 112

    Kollár, Jozef, poslanec NR SR

    Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

    113.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 140 za, 2 sa zdržali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

    Ešte jedno hlasovanie.

    114.

    Kollár, Jozef, poslanec NR SR

    Súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní tento návrh na prerokovanie okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsiatich dní a gestorský do tridsiatich dvoch dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    115.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 141 bolo za, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Kolegyne, kolegovia, odhlasovali sme prerokované body programu a pristúpime k prerokovaniu šiestich návrhov na voľbu, a to člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska, členov Správnej rady Ústavu pamäti národa, členov Súdnej rady, kandidátov na členov disciplinárnych senátov, kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov a predsedu Úradu pre verejné obstarávanie.

    Chcem vás ešte informovať, že do začiatku rokovania o týchto bodoch programu podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrhy, aby sa tieto voľby vykonali tajným hlasovaním.

    O týchto návrhoch poslancov budeme hlasovať po skončení rozpravy k jednotlivým bodom programu.

    Ako prvého poprosím pána predsedu výboru Dušana Jarjabka, aby uviedol

    návrh na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska.

    Je to tlač 44.

    Pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené pani podpredsedkyne, dámy a páni, dovoľte, aby som vás oboznámil so správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie, čo máte pod tlačou 44.

    Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňom 14. septembra 2011 skončilo funkčné obdobie pánovi Andrejovi Miklánkovi, odborníkovi v oblasti televízneho vysielania. Nakoľko v V. volebnom období na 28. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky nebol zvolený člen rady, je potrebné vykonať novú voľbu, aby Rada Rozhlasu a televízie Slovenska bola úplná.

    Na základe výzvy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá zverejnenej dňa 17. apríla 2012 predložili právnické osoby pôsobiace v oblasti audiovízie, médií, kultúry, ekonómie, práva, hospodárstva, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia, § 9 ods. 3 zákona, návrhy kandidátov na členov rady.

    Do stanoveného termínu výbor dostal tieto návrhy kandidátov: Mgr. Bohumil Bobocký, PhDr. Jaroslav Buček, Mgr. Dušan Davidov, Mgr. Ján Dianiška, Dr. Vladimír Dobrovič, Mgr. art. Martin Kákoš, Mgr. Ľubomír Lintner, Mgr. Oľga Pohanková, RNDr. Viliam Raček, Mgr. Ivana Zelizňáková, PhDr. Ľubor Hallon, CSc., Mgr. Marek Knut.

    Gestorský výbor prerokoval predložené návrhy kandidátov na člena rady a konštatoval, že v súlade s § 10 zákona o Rozhlase a televízii Slovenska obsahujú všetky náležitosti. Z uvedeného dôvodu sú spôsobilí, aby boli volení do Rady Rozhlasu a televízie Slovenska s výnimkou kandidátov uvedených pod čiarou (por. č. 11 a 12), nakoľko nespĺňajú podmienku, to znamená, najmenej päť rokov odbornej praxe a tri roky riadiacej praxe v oblasti televízneho vysielania podľa § 9 ods. 2. To znamená, ide o Dr. Ľubomíra Hallona a Mgr. Mareka Knuta.

    Podmienky podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov neboli preskúmané, nakoľko si ich zvolení kandidáti môžu usporiadať do tridsatich dní od zvolenia.

    Do voľby na člena Rady RTVS postupujú kandidáti uvedení pod poradový číslom 1 až 10.

    Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností uznesením č. 17 z 12. júna 2012 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby, po prvé, konštatovala, že po a) dňom 14. septembra 2011 skončilo funkčné obdobie p. Andrejovi Miklánkovi, odborníkovi v oblasti televízneho vysielania; po b) je potrebné zvoliť jedného člena rady podľa § 9 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska, odborníka v oblasti televízneho vysielania

    Po druhé, zvolila podľa § 9 ods. 1 zákona jedného člena rady za oblasť televízneho vysielania na funkčné obdobie do 10. februára 2017.

    Po tretie, voľbu uskutočnila verejným hlasovaním podľa § 39 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov použitím hlasovacích lístkov.

    Po štvrté, uskutočnila opakovanú voľbu člena rady v prípade, že nebude zvolený člen rady z navrhovaných kandidátov. Do opakovanej voľby postupujú kandidáti, ktorí neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov v opakovanej voľbe je minimálne dvojnásobok počtu členov, z ktorých treba zvoliť jedného člena rady.

    Toľko správa výboru pre kultúru a médiá.

    Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Ja dám po rozprave, vidím, že pán, ukončíme tento návrh a dám vám priestor na procedurálny návrh. Otvoril som rozpravu. Technici, nie je záujem o vystúpenie v rozprave? Potom. Do rozpravy? Aj vy, pán predseda Sulík, do rozpravy? Nie. Potom procedurálny návrh, hej. Takže končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Hlina, do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, dovoľte povedať k týmto neatraktívnym bodom programu niečo. Skôr ako poviem, čiastočne sa ospravedlňujem za ten môj výstup, ale ja naozaj nemám rád, keď mi niekto apeluje na svedomie a v takej blbosti. Takže to sa možno čiastočne za to ospravedlňujem, lebo svedomie je dosť dôležité pre mňa, tak ako ľudské práva sú pre mňa dôležité. A keď sme tu o nich hovorili, tu nebola ani noha z tejto strany, takže to si môžeme potom niekedy povyčítať.

    Čo sa týka meritórne k tomuto bodu, ono to súvisí aj s ostatnými bodmi, ktoré tu budeme rozprávať, to znamená, personálne nominácie, a to už ako viete, s tým mám trochu problém. Naozaj s tým mám problém. Niekto povie, načo a začo a prečo a neviem čo. Prečo je tu vlajka? Má tu byť vlajka. Prečo anglickú kráľovnú ťahajú štyri kone? Ja vám garantujem, že jeden kôň by ju utiahol. Prečo ju ťahajú štyri? Prečo niektoré veci sú, tak ako sú a prečo sa tomu nečudujeme? Tu sa čudujeme všetkému. Tu sú určité pravidlá, ktoré akože sú nejakým úzusom, všetci sme s tým stotožnení a odo mňa chcete, aby som hlasoval za niekoho, koho som v živote nevidel.

  • Ruch v sále.

  • Dobre, vrátim sa k tomu.

    Ja chcem byť zmierlivý a hľadať riešenia. A je tu aj pán predseda, tomu som rád, lebo ja som avizoval, že ako budem postupovať v prípade týchto personálnych nominácií. Pán predseda vyjadril taký názor, že nie je úplne takto to zhodené zo stola, že možno nejaká šanca by sa tomu dala, že sa nejaká kultúra tuná zmení. Avšak som prekvapený a zarazený, že nie a že sú tieto personálne nominácie zaradené na rokovanie. Lebo ja som si dal tú robotu, že som už niekoľkých ľudí obehol, čo sa týka poslaneckých klubov, že či by prípadne sme našli nejaké riešenie na to, ako urobiť zadosť tomu, že toto sa volá parlament. Takže personálne nominácie nasledujú a ja vám teda poviem, môj zmierlivý názor bol taký, lebo identifikujem jedinú obavu mám pocit, jediná obava, ktorá tu je, že by sme náhodou aj tu, že by niekto vystúpil, tak problém by bol v tom, že by sme išli o niečo neskôr domov. To je úbohé, vážení, to je úbohé! Nič úbohejšie, ako to nemôže byť. Tak ako tu v piatok nikto nebol, keď tu bola ombudsmanka, chúďa, tuná prišla neviem z Bystrice, či skade, tuná sedela, do prázdnej sály rozprávala o ľudských právach. Nikto tu nebol. Najväčší demokrati z demokratov, v rodnom liste majú napísané, ja taký a taký, rodený demokrat, kde ste boli? O ľudských právach! To je symbolika. To je symbolická vec, že tu sedím a počúvam, aspoň sa tvárim, že mi na tom záleží.

    Včera tu rušili post pre podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny. Kde ste boli?! Kde ste boli všetci? Tuná niektorí, pardon, česť výnimkám. Niektorí tu boli. O ľudských právach sa rozprávalo, vážna to vec. Vy ste tu neboli pani Vášáryová. Vy vždy, vy sa tu zjavíte, za päť minút päť sa zjavíte. To som už minule hovoril. Asi tu je niekde iná sála. Tu je ešte jeden parlament. Tam všetci sedíte a tam nemáte tie tlačítka, a keď ideme hlasovať, tak sa len presuniete. Povedzte mi, kde je tá sála, však idem tam aj ja si sadnúť, možno je tam živšie ako tu! Tuná je to dosť smutné, tuná nikto není. A budete prekvapení, vážení, my dôjdeme k programu k jednému bodu, že kto tu bude sedieť a kto nie. Ja už to mám prichystané, tú novelu rokovacieho poriadku dám, k niečomu sa pripoja. Budete prekvapení, budete prekvapení, čo dokáže dnešná technika, ako vie zdokumentovať kto kde je a nieže akože je, ale že reálne je. A budete prekvapení. A možno si dá niekto urobiť rozbor Ústavného súdu, či ja mám na to právo, alebo nemám. Kľudne, avizujem, môžete si ho dať.

    Ľudia majú na to právo, vedieť, či tu niekto, je alebo nie je. Lebo tuná nikto nie je, vážení. Tuná je len zopár ľudí so SMER-u, ktorí to asi majú nejakým, nejakou vnútornou dohodou. Vy ste tu není! Veď keď vás to nebaví, tak vy máte, v SDKÚ špeciálne, však tam máte toľko tigrov mladých, tak im to odovzdajte, nech sú tu, nech štekajú! Prečo ste tu není!? Však to môže byť lepšie, to môže byť kvalitnejšie.

  • Vrátim sa k tomu môjmu zmierlivému návrhu, ktorý som chcel predložiť, a ten zmierlivý návrh je v tom, teda keď už tá obrovská obava tu je, že by sme tu boli o niečo dlhšie, tak je v tom, že dobre, tak tá rada, priznám sa ani neviem, nejakých dvanásť kandidátov, potom, RTVS, potom ÚPN-ko, ďalších nejakých sedem ľudí, z toho dvaja kandidáti, dobre. Dvadsať ľudí dokopy, o .k. Dobre, tak to už nechajme v tom úzuse. Ale tie ďalšie voľby sú dôležité, vážení! Však to sú sudcovia! To sú tí, o ktorých sa tu rozpráva a rozpráva dlho a veľa. Rozpráva tak, že akí sú, akí nie sú. A vy za nich budete hlasovať. Ja ho chcem poznať. Mne prišiel e-mailom nejaký, že ja tu mám hlasovať za niekoho, a ten, ja neviem z Pezinka, ja som to ani nedočítal, že niečo, nejaký problém. To sú sudcovia, vážení! A tieto tri body mi stoja zato, urobiť zo mňa somára. Áno, ako si zgustnete na mne, si zgustnete, že čo tu ten robí. A mne tí sudcovia za to stoja. Tí majú obrovskú moc v tejto krajine. A vy to všetci viete a necháte ich tu prejsť, aj keď neprídu e-maily. A možno aj vám prišli tie e-maily. Verím, že ten, kto ho poslal mne, si dal tú robotu, že poslal aj inému. Že kto ten jeden z tých kandidátov je, alebo nie je. A keby tu vystúpil, tak ja sa ho spýtam, čo by sa možno niekto nespýtal.

    Áno, vážení, mne tie tri body, tie tri body mi stoja za to, aby som to navrhol procedurálne, aby sme tých ľudí vypočuli. To sú sudcovia, opakujem, neviem koľkýkrát. Budú v disciplinárnych senátoch. Však to je to, to je agenda... Kde máte pani Žitňanskú, najspravodlivejšiu spravodlivých?! Však to je jej agenda! Však ona by mala stáť vedľa mňa, držať ma za ruku a hovoriť áno, áno!

  • Smiech v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec, pán poslanec, skúsme nejako...

  • Áno, áno, meritórne sa vrátim k tomu. Čiže znova opakujem, aj s vedomím toho, aj s vedomím toho, čo tu teda si ako na mne zgustnete, zopakujem to, čo som povedal. Pre tieto dve voľby, dobre, budem rešpektovať ten úzus, ktorý tu máte, ktorý ste si tu zažili, lebo vás otravuje a v piatok nemôžete ísť skôr domov. Ale tí sudcovia, to mi nedá. To mi nedá, aby som nenavrhol, pán predseda, že mám záujem a procedurálny návrh bude v tom, že tí sudcovia, nie je ich veľa, ja som to vypočítal, je to osemnásť ľudí, keď im dáme po päť minút, je do deväťdesiat minút dokopy. Jeden a pol hodiny. Jeden a pol hodiny ešte máte. Ešte by ste ich mohli mať kvôli tejto krajine. Takže to navrhnem. A keď nie, čo predpokladám, že nie, pán sudca, či pán predseda...

  • Smiech v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Kolegyne, kolegovia, ja vás poprosím. Pán poslanec ...

  • ...v tomto prípade ste aj sudcom, lebo odsúdite to, čo ja poviem. Tu niekto apeluje na moje svedomie. Pán predseda, ja som tu, že kupčím alebo šmelinárim. Teraz budem, viete čo budem? Budem čiastočne dávať na zváženie, ono možno sa to dá aj ináč povedať, tak ostrejšie. Ja dám na zváženie, či stojí za to to, že sa budete naťahovať, alebo ja tú minulú voľbu, toho viceguvernéra, lebo ste, ja mám svoje práva, keď boli ľudské práva, keď sa tu hovorilo, ja som tu bol. Ja mám svoje ľudské právo, keď ma tu už niekto zvolil, ja viem, že vám je to niektorým čudné, ale je to tak hold. Mňa tu niekto zvolil, to znamená, mne dal nejaké právo. Dal mi právo dať návrh, a to moje právo nebolo vypočuté. Môžeme si dať nejaký rozbor, stojí to za to, máme tu nejaké inštitúcie, aby sme sa nečudovali na konci, že ako celá tá voľba skončí. Môže to trvať dlho. Ja som trpezlivý. Ja som trpezlivý. Ja som si dal aj sťažnosť na súd do Bruselu, prišla mi odpoveď. Ja som trpezlivý. Ale som pripravený to prehodnotiť.

    Mne ide o jedno, o jediné, že keď niekto odo mňa chce, aby som za nejakého sudcu zahlasoval, tak mi ho ukážte. Doneste ho, nech sem ide. Celé je to dokopy jeden a pol hodiny. To nie je veľa. A keď nie, tak urobím to, čo urobil Chruščov, lebo to bol sedliak a ja som tiež sedliak. Tuná pán Poliačik není, ale však posielal ma tam, kde ma posielal. Tak budem tou topánkou búchať. Vyveďte ma a vy sa mi smejte! Smejte sa ale sebe a smejte sa aj týmto ľuďom.

    Ja hovorím, že keď tu niekto má byť zvolený ako sudca, keď tu má ísť do nejakej komisie, nech sem príde, nech sem povie. Už aj kvôli tomu, v akej mizérii sme. To, čo počúvame, že kto všetko je sudca v tejto krajine a čo všetko vedia, že sedia v nejakej krčme Bonanno a že rozprávajú to, čo rozprávajú. Už len kvôli tomu by sme mali byť. A vy by ste to mali chcieť, nie ja. Vy, starí matadori, vy starí bojovníci! Nie ja, šašo z Oravy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkam? Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Kaník, nech sa páči.

  • Ja by som chcel tak veľmi priateľsky, Lojzo, mne je sympatické na tebe, že ty tak strašne chytíš nejaký nápad a strašne spravodlivo chceš za to bojovať. Len keby si dal do toho menej emócií a menej kriku, možno mnoho z tých návrhov by sa dostali ďalej. To je jedna rada.

    A druhé, taká informácia. Vieš, ono je tu veľa sál v tejto budove, veľa kancelárií, ale v každej je monitor a v každom beží rokovanie tohto parlamentu. Takže to, že ty tu nevidíš niekoho, ešte neznamená, že veľmi pozorne nesleduje to, čo ty rozprávaš. Aj tak funguje Národná rada.

  • Ďakujem pekne za slovo. Mne sa veľmi páči zanietenie pána poslanca Hlinu. Veľmi sa mi páčilo to zanietenie, keď reagoval na faktické poznámky aj pri návrhu zákona kolegov Štefanca a Freša, ale rád by som mu dal do pozornosti výsledok hlasovania. Viete, keď stoštyridsať členov tejto snemovne má názor súhlasný s predkladaným návrhom zákona a vy máte názor iný, nestojí to za také krátke zamyslenie pred ďalším ohnivým vystúpením? Neviem celkom presne, prečo anglickú kráľovnú ťahajú štyri kone. To je fakt. Ale neviem prečo o tom diskutujeme pri bode návrh na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska.

    A chcem ešte povedať, že určite bude zaujímavý ten váš návrh ohľadom pohybu poslancov v Národnej rade. Myslím, že čipy by to mohli riešiť. Som veľmi zvedavý, s čím prídete, ale skôr ako prídete s touto určite zaujímavou legislatívnou iniciatívou, dal by som vám do pozornosti, aby bola nejaká rušička na sledovanie v prípade návštevy toalety.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Mne ten emočný náboj nevadí. Je dobrý a je aj namieste, tak ako to kolega Hlina odprezentoval. Ale skôr inými slovami chcel povedať, že naozaj tie personálne nominácie, keď bolo prvé zasadnutie Národnej rady, ja tiež som hlasoval za ľudí, musím sa priznať, bolo tajné, ale priznávam sa takto verejne, hlasoval som za ľudí, ktorých som nepoznal, ktorých som nevidel, slepo som týmto ľuďom dal dôveru. Hneď na prvej schôdzi som si povedal, nebudem hlasovať proti, budem hlasovať za všetkých nominantov za. Takže teraz tak verejne viete, že ja som hlasoval za všetkých za.

    Ale ak ďalej mám takto fungovať a ísť za túto stenu a hlasovať za niekoho či "za" alebo "proti", no skutočne to je pre mňa veľmi ťažká dilema, aby takto ďalej sme pokračovali. A to, čo emočne tuná kolega Hlina odprezentoval, naozaj je to hodné zamyslenia sa. On to prerátal aj na tie minúty. Budeme hlasovať o vážnych nominantoch, ako sú sudcovia. Ten jeden a pol hodiny, keď my tu sme od rána od deviatej do 19.00 hodiny, myslím si, že tú jeden a pol hodiny by sme si naozaj mohli rezervovať na to, aby títo ľudia tu prišli a odprezentovali sa. Aj na základe možno nejakého 5-minútového rozhovoru a prezentácie dovolím si povedať, že urobím si aspoň aký-taký názor, ako keď ja toho človeka nepoznám, ako aj teraz mám ísť za túto stenu a mám hlasovať. A ja teraz neviem, že či mám hlasovať "za", "zdržať sa" alebo "proti".

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja musím reagovať, aby sa pán Hlina neurazil. Trošku to nadľahčím. Tomuto ja hovorím plamenný prejav. Ale konečne som pochopil kvôli čomu pán Hlina má takéto plamenné prejavy. Ja som zistil, že pán Hlina, podľa toho, čo tu povedal, proste túži, aby ho pani Žitňanská držala za ruku. Preto ja chcem poprosiť pani Žitňanskú, prosím vás, pozvite ho niekde na kávu, možno sa trošku ukľudní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Alojz, ja som veľkým zástancom priamej demokracie, a mnohí moji známi, ktorí nezdieľajú tento názor, často používajú argument, že ten, kto presadzuje priamu demokraciu, asi nikdy nebol na domovej schôdzi. No po tomto im môžem povedať, že občas sa taká domová schôdza dostane aj do systému zastupiteľskej demokracie.

    Ale inú otázku na teba mám, čo je lepšie, byť v parlamente a nesedieť tu, alebo poctivo tu sedieť a nehlasovať za zrušenie imunity? A poobzeraj sa medzi svojimi kolegami, kto bol ten jediný, kto to dnes neurobil.

  • Ďakujem. Budem veľmi stručný. Ja len chcem upozorniť kolegu Hlinu, že medzi pravdou, legitimitou, rozumom a hlasitosťou neexistuje žiadna korelácia.

  • Smiech a potlesk v rokovacej sále.

  • Lojzo, keď možno tá forma bola trochu zvláštna, alebo taká nezvyčajná v tejto sále, ja zase si myslím, že máš na to plné právo. Bol si zvolený ľuďmi, si regulárnym zástupcom ľudu. Vyjadril si svoj názor. A hlavne si myslím, že omnoho lepšie je takéto vystúpenie, možno dosť emotívne, ale úprimné, ako veľa ustrojených, uhladených vystúpení tvojich kolegov v tejto sále, ktoré úprimné nie sú.

    Preto hovorím o tej úprimnosti, lebo pre mňa je tá najpodstatnejšia, aj keď veľakrát s tebou nesúhlasím. A viem, že v tejto veci to, čo prezentuješ, a možno aj to, ako to prezentuješ, je pre mňa nepodstatné, lebo pre mňa je najpodstatnejšie to, že to, čo prezentuješ, myslíš úprimne a si o tom presvedčený. A tým pádom ja ti nevyčítam nič.

  • Vážený pán poslanec, máte plné právo niečo takéto požadovať. Len by som bol rád, keby ste si prečítali návrhy. Návrh na členov Rady RTVS predkladá Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Ak ste mali záujem, tak nech sa páči, máte plné právo sa zúčastniť rokovania tohto výboru. A na tom výbore požiadať, aby kandidáti prišli a sa predstavili. Na to máme tieto orgány.

    Ak máte záujem ohľadom sudcov, takisto si stačí prečítať, že návrh predkladá ústavnoprávny výbor. Máte plné právo sa zúčastniť každého rokovania ústavnoprávneho výboru a žiadať, aby sa vám tam kandidáti príslušní predstavili.

    Vy nevyužívate tieto práva a len nás tu potom zdržujete svojimi pripomienkami.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Číž. Zapnite pána poslanca Číža, lebo sa...!

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, možno je zbytočné, že sa zapájam do tejto debaty, ale predsa už patrím k tým starším a dvadsať rokov brázdim tieto chodby. Viete, nás je tu stopäťdesiat. Keby sme všetci predvádzali tento typ exhibícií, tak tento parlament bude vyzerať veľmi zle.

    Osobne si myslím, že k politickej múdrosti patrí aj voliť témy, voliť spôsoby, ako sa reční. Ste tu pár minút, rozprávate o veciach, ktoré, evidentne z nich kuká hlboká neznalosť. Pokiaľ sa sa bavíme o týchto členoch, okrem vecí, o ktorých hovoril kolega, že môžete ísť kedykoľvek na výbor, na ktorom sa rokuje, predsa päťminútový rozhovor s osemnástimi členmi Súdnej rady, alebo koľkými, ako predsa nemá žiadny zmysluplný význam. Zmysel je taký, že sa uverejnia mená, a pokiaľ sa ako poslanec dozviete, že voči niektorému sú nejaké signifikantné dôvody, tak môžete zaujať k tomu stanovisko.

    Veď predsa tá kreačná právomoc Národnej rady má rôzne podoby. A týmto spôsobom sa to technicky ani urobiť nedá, ako to chcete vy. To znamená, že v parlamente budú všetci osemnásti vystupovať a vyprávať svoje veci, lebo vy si myslíte, že to tak je. Tá parlamentná tradícia sa vytvárala desaťročia. A je dobré a výrazne skvalitniť tu prácu, keď skôr budete pracovať na tom, aby ste boli pripravení a poznali tie štandardné mechanizmy pre rokovania parlamentu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hlina, chcete reagovať?

  • Ďakujem pekne, tak som sa teda dozvedel, pán Abrhan, prepáčte teda, že som vás zdržal. To je presne to, čo som identifikoval, že to je ten dôvod. To je ten dôvod, že som vás zdržal, no tak, prepáčte.

    Pán Číž a ešte niekto, kto tu hovoril, že ja som nepočúval. Lebo vy ste asi boli v tom inom parlamente, teda v tej inej sále, ale nemali ste tam zapnuté toto rokovanie, ale ak možno Farmu, lebo znova hovoríte o niečom úplnom inom, ale nevadí.

    Pán Chren, tuná chudák Števo Kuffa sa zdržal, hej, pri tej, zrušenie trestno-právne, lebo mi vravel, že bol rozrušený z toho môjho predchádzajúceho vystúpenia. Igor Matovič mu tu dvakrát nahovoril, že nech sa prihlási, že to chce opraviť. No tak odpusťte mu to, dobre? Alebo sa na tom, čo na tom postavíte, koľko, jedno percento na tom urobíte, dva? Skúste. Proste, tak sa veci majú, ako som to povedal, Števo Kuffa, dobre? Dobrý to chlap.

    Takže ja viem, ja viem, ja som zmierlivý návrh povedal. Zmierlivý návrh je v tom, čo som hovoril, to tú radu, a tu to druhé, čo tu máme, to ÚPN. Dobre, nech pána Abrhan a všetkých vás tu nezdržiavam, aby ste mohli tlieskať. Ale tie ďalšie, na tých sudcov apelujem.

    A ešte poslednú poznámku. Pán Šebej, a čo keď neviem, čo je korelácia? Lebo ja som vám netlieskal. Dobre, doštudujem. Skúsme veriť tomu, že trebárs možno ani neviem, čo je korelácia. Ja vám nepoviem, či viem, alebo či neviem, čo je korelácia, ale za každú cenu byť vtipný, tiež nemusí byť zrovna to pravé orechové.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ešte, pán poslanec Hlina, v záplave slov, ktoré plynuli pri vašom vystúpení, som sa snažil identifikovať snahu o procedurálny návrh? Poprosím vás, prihláste sa a podajte ho z miesta, pretože vystupovali ste ako rečník v rozprave, a je dobré, ak sa formuluje návrh, o ktorom chcete, aby sa hlasovalo, keď ho dávate ako rečník v zrozumiteľnej a písomnej podobe. Mám pocit, že ste tak neučinili, ale aby ste nemali pocit krivdy, že vám bránime presadiť svoj názor, prihláste sa a podajte procedurálny návrh. A ja o ňom dám určite hlasovať.

    Takže ešte... Ale predtým, pán Kuffa, procedurálny návrh?

  • Ja len k tomu hlasovaniu. Kolega Dodo Hlina už ma tu aj opravil, aj ospravedlnil, ja naozaj som sa pomýlil pri tom hlasovaní. Bol som taký sústredený na toho kolegu Hlinu, že v podstate pri tom hlasovaní som sa zdržal, ale chcel som hlasovať za.

    Už kto ako to prijme, reagujem tu aj na kolegu Chrena...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec, pán poslanec, dáme do zápisu, hej. Dajte do zápisu, pán poslanec namieta chybu hlasovacieho zariadenia.

  • Ďakujem pekne aj ja.

    Pán poslanec Hlina, procedurálny návrh.

  • Ja v zásade to, čo som povedal, takže nie pre tento bod, ani ten ďalší, ale dám ten procedurálny teda pri tej voľbe prvej, čo sa týka sudcov, že aby prišli vystúpiť.

    Čiže pre tento bod a pre ten ďalší nedávam, tak sa ospravedlňujem.

  • Dobre. Čiže žiadate, aby predtým, ako prebehla voľba kandidátov na členov disciplinárnych senátov a kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií na voľné miesta sudcov, sa zúčastnili a predstavili plénu Národnej rady.

    Hlasujeme o návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 15 bolo za, 62 proti, 37 sa zdržalo, 7 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ešte predtým, ako prejdeme k ďalšiemu návrhu, prerušujem rokovanie o bode programu, ktorým bol návrh na člena, na voľbu člena Rady rozhlasu a televízie Slovenska.

    Teraz pán Pavol Hrušovský uvedie

    návrh na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Je to tlač 103.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny Národnej rade predložil návrh na voľbu dvoch členov Správnej rady Ústavu pamäti národa z dôvodu, že v apríli 2012 skončilo funkčné obdobie dvom členom Ústavu pamäti národa, ktorí sú zástupcovia volení Národnou radou Slovenskej republiky.

    Návrh na personálnu voľbu máte pod tlačou 103. Výbor pre ľudské práva návrhy prerokoval. Konštatoval, že všetci navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky stanovené zákonom, a môžeme pristúpiť k voľbe o všetkých štyroch navrhovaných kandidátoch.

    Preto odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby po rozprave, ktorú, pán predseda, navrhujem, aby ste otvorili, sme pristúpili k voľbe dvoch členov Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť? Pani poslankyňa Nicholsonová. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ja som sa prihlásila do tejto rozpravy, aby som namietala nomináciu pána Romana Lebedu, ktorého za člena správnej rady ÚPN navrhuje strana SMER.

    Pán Roman Lebeda pôsobil v minulosti ako hlavný odborný garant v jednom z neslávne preslávených sociálnych podnikov v Gemerskom sociálnom podniku. Momentálne pôsobí ako asistent pána poslanca Andreja Kolesíka a je funkcionárom mladých sociálnych demokratov. V súvislosti so sociálnymi podnikmi som ja sama podala niekoľko trestných oznámení a polícia ich v plnej miere akceptovala. Ako iste viete aj z medializovaných informácií, už pol roka vedú vyšetrovanie pre trestný čin poškodzovania záujmov Európskych spoločenstiev. Podľa polície zatiaľ, ako to vidia vo vyšetrovaní, vznikla škoda pre tento trestný čin približne 1,9 mil. eur.

    V tom sociálnom, Gemerskom sociálnom podniku pracoval aj otec pána Lebedu, ktorý je praktickým lekárom. Zatiaľ čo sa nám teda podarilo zistiť, keď som pôsobila na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, tak to je len perlička. Pán Roman Lebeda mladší napríklad vyfaktúroval 2 261 eur, pričom výkaz jeho práce bol úplne totožný so všetkými ďalšími, ktorí pracovali v Gemerskom sociálnom podniku.

    V čase, keď pán Roman Lebeda mladší pracoval pre sociálny podnik, pôsobil vtedy ako hovorca Banskobystrického samosprávneho kraja, a už vtedy bol krajským koordinátorom mladých sociálnych demokratov, čo teda je priamou odnožou strany SMER.

    Okrem pána Lebedu pracovalo v Gemerskom sociálnom podniku dvadsaťpäť externistov, to som už spomínala, ktorých odmeny v roku 2008 za štyri mesiace práce predstavovali asi 6 600 eur, ale opakovane predkladali tie isté výkazy práce, v roku 2009 zarábali približne 20 000 eur.

    Gemerský sociálny podnik ako taký mal z eurofondov dostať 3 458 275 eur. A asi viete, že tých osem pilotných projektov sociálnych podnikov malo dokopy dostať z európskeho sociálneho fondu 25 mil. eur.

    To tiež asi viete, že na základe auditu Európskej komisie boli sociálne podniky vyňaté z financovania Európskeho sociálneho fondu kvôli závažným pochybeniam. Jednak narúšali schému štátnej pomoci, a boli tam aj ďalšie dôvodné podozrenia, pre ktoré ich vyňali z financovania Európskeho sociálneho fondu, a plne sme museli takmer 11 mil. eur uhradiť zo štátneho rozpočtu.

    Ja ale musím povedať, že okrem toho, že sme tam naliali do tých sociálnych podnikov, pán Kolesík, kývate hlavou, to je v pohode, okrem toho, že nás to stálo milióny zo štátneho rozpočtu, tak nás to stálo aj nie malú hanbu pred ostatnými členmi EÚ, dvadsaťsedmičky, ktorých sociálne podniky fungujú fantastickým spôsobom a sú jedným z prostriedkov, ako zamestnávať nezamestnateľných alebo veľmi ťažko zamestnateľných.

    A ja by som vás, ctení, ctené panie poslankyne a páni poslanci, chcela poprosiť, aby ste teda zvážili podporu pána Romana Lebedu, pretože možno, keď už nie pre tie sociálne podniky, tak už len z úcty k ľuďom, ktorí kedysi dávno založili Ústav pamäti národa a pre ktorých pamiatku by sme k tomu možno mohli pristupovať s tým najlepším svedomím a vedomím.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami piati páni poslanci.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Kolesík, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pani poslankyňa Nicholsonová, veľmi vecne a pokojne. Dnes ráno ste hovorili o inkvizičných postupoch voči rozvádzajúcim sa párom zo strany poslancov strany SMER - sociálna demokracia.

    Pani Nicholsonová, vy tu páchate inkvizíciu voči mladým ľuďom len preto, že ich navrhuje strana SMER. Pritom vám nevadilo, že v minulom volebnom období vašim poslancom za stranu Sloboda a Solidarita asistovali dvadsaťjedenroční asistenti, ktorí opití na autách búrali ploty. Nevadilo vám, že váš predseda Sulík si za kancelára Národnej rady, ktorá hospodári s miliónmi eur, dosadil dvadsaťpäťročného, totálne neskúseného a nekompetentného človeka. Nevadilo vám, že ste do Predstavenstva SPP navrhovali amatérov, bez akýchkoľvek skúseností v energetike, kde sa zarába mesačne cez 9 000 eur a nie 1 500 eur.

    Vy tu dnes vediete stredovekú inkvizíciu proti týmto dvom mladým ľuďom, na čo využívate aj kontakty na pravicové médiá, v ktorých ste kedysi vy sama pracovali, a podstrkujete im akože škandalózne dôkazy. Týchto dvoch kandidátov novinári nemenovaného pravicového denníka už štyri dni denne bombardujú desiatkami emailov, pýtajú sa na nich susedov v panelákoch, obvolávajú spolužiakov zo školy, sliedia v ich diplomových prácach, zisťujú si informácie o ich rodičoch, vymýšľajú si na nich trestné stíhania, ktoré neexistujú.

    ŠTB-ácke praktiky, pani Nicholsonová. Ešteže nesedíte tak ďaleko od pána Galka. Páni a dámy, toto je hon na čarodejnice, ktorý spustili niektorí poslanci opozície, zhodný s niekdajšími praktikami Gestapa a Čeky. Redaktorka nemenovaného denníka prezradila, že za týmto honom na čarodejnice je práve poslankyňa Nicholsonová, ktorá tu dnes ráno hovorila...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Nicholsonová, pokiaľ hovoríte o vecných argumentoch a máte ich podložené, dovtedy o tom samozrejme nikto nediskutuje, je to váš názor, sú to vaše informácie. Ale pokiaľ začínate kádrovať rodičov, starých rodičov, príbuzných, veď nehnevajte sa, toto sa tu kedysi robilo pred ´89 rokom a skutočne neviem, čo týmto kádrovaním sledujete. To je obyčajná kádrovnícka práca. Veď si to uvedomte, čo ste povedali.

    A nechápem, aké proste mindráky z vašej, ja neviem, akej práce, sa týmto snažíte kompenzovať. Veď toto všetko, čo ste povedali, tá posledná časť, to je kádrovanie z 50. rokov! My sme to mnohí zažili, tieto kádrovníčky a boli dobre platené. Čo kompenzujete, pani poslankyňa?

  • Ďakujem za slovo. Čakal som, že pani kolegyňa Nicholsonová povie aj to B, ale tak nepovedala, tak ho dodám. No, Ústav pamäti národa je inštitúcia, ktorá sa stará o to, aby národ nestratil svoju pamäť. Tá pamäť je neobyčajne dôležitá pre morálne, etické a aj faktické prežitie národa. A je to inštitúcia historiografická, ktorá zároveň spravuje archív. Je to veľmi vážna inštitúcia a by som teda k tomu, čo povedala pani Nicholsonová, keďže zakladateľ Ústavu pamäti národa, Ján Langoš, bol môj blízky priateľ a viem, čo si predstavoval pod tým, ako má vyzerať ústav aj správna rada, dodal toto:

    Tu sa jedná totiž to trochu aj o kvalifikáciu, nie o to, že je niekto z tej alebo onej strany nominovaný. Ja nechcem kádrovať, ale chcem povedať len jedno. Sú to pozície, ktoré vyžadujú, by som povedal, nejakú životnú skúsenosť, nejaký vek, nejaký životný príbeh, ktorý človeka legitimizuje na to, aby, aby zasadol v správnej rade takej inštitúcie, ktorá sa má starať o pamäť národa. A prepáčte, kolegovia zo SMER-u, títo dvaja mladí muži sa k tomu ani len nepriblížili a myslím, svojou životnou skúsenosťou a vekom, takže nežartujte. Ak potrebujete pre svojich mládežníkov proste sinekúru za 1 500 eur mesačne, prosím, to je legitímne, ale treba to povedať otvorene.

  • No ja nemám slov. Pán Lebeda bol hlavný odborný garant v Gemerskom sociálnom podniku, kde prebieha vyšetrovanie. Európska komisia hovorí o poškodení, strate, ukradnutí a neviem, aký výraz mám použiť, aby tomu všetci rozumeli, vo výške 1,9 mil. eur. To nie je žiadna rozprávka, to nie je žiadny výmysel, to je jednoducho obrovská hanba, ktorú ľudia, ktorí tento Gemerský sociálny podnik spravovali, majú na svojom tričku. A jedným z týchto ľudí bol pán Lebeda.Také sú fakty, či sa to niekomu páči alebo nie.

    Pán Kolesík, sme kolegovia v športe, a preto sa vám čudujem, že máte takéhoto asistenta. A to je vaša vec, to je váš problém. Ale rozhodne nesúhlasím, aby som tu ako poslanec mal podporiť návrh nominácie takéhoto človeka do takej inštitúcie, ako je Ústav pamäti národa. Veď to je čistý výsmech

  • Ďakujem pekne. Lucia, ja oceňujem, že si vlastne tu podala tieto informácie, ktoré určite mnohým poslancom neboli známe. Niektorým pravdepodobne známe boli, ale samozrejme, že je im to jedno. Chcem ťa upozorniť ale, že sa obávam, že pre stranu, ktorá sa prezentovala tým, že hneď na úvod nominovala do vysokých policajných funkcií ľudí, ktorí stopili Gorilu, bude to, čo ty si tu povedala, absolútne zanedbateľné.

    Chcel by som ťa doplniť v tom, že samozrejme, že nie je problém nejaký nízky vek, aj kancelár Národnej rady predchádzajúci tu bol mladý a ušetril 2 mil. eur, ale tie závažné skutočnosti, ktoré si doplnila, sú dôležité z toho dôvodu, že aspoň opoziční poslanci, ktorí určite týmito informáciami nedisponovali, tak budú vedieť, o kom vlastne ideme hlasovať.

    Ja by som len chcel vyjadriť svoje uspokojenie nad tým, že netrvalo vôbec dlho, aby strana SMER prezentovala pred občanmi Slovenskej republiky, ako to myslí s tou svojou novou kultúrou. A nominácia, o ktorej si rozprávala, túto novú kultúru strany SMER jednoznačne potvrdzuje. Gratulujem vám, páni.

  • Na reakciu, s reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Nicholsonová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja sa budem snažiť neklesnúť do takého suterénu, ako klesol pán Kolesík so svojou faktickou poznámkou. Ja vám len chcem povedať, že ak ste ma pozorne počúvali, čo ste asi nerobili, ja som nenamietala vek vašich nominantov, to urobil pán Šebej. Ja som namietala to, že tento človek bol hlavným odborným garantom v Gemerskom sociálnom podniku, ktorý polícia vyšetruje už pol roka pre trestný čin poškodzovania záujmov Európskych spoločenstiev, a nejde o malé peniaze daňových poplatníkov. A ja som to skutočne robila s vierou nie niekoho škandalizovať, ale preto, že si myslím, že ak poslanci majú ísť teraz vykonať tajnú voľbu o tom, kto doplní Správnu radu ÚPN, tak by asi mali vedieť, že za koho idú hlasovať.

    K tej ďalšej poznámke, tuto pána kolegu poslanca zo SMER-u, ja som jeho otca nijako nekádrovala. Ja som hovorila o tom, že v sociálnom podniku pracoval aj jeho otec, ktorého som nijakým spôsobom nekádrovala, ani nekomentovala. Ja som iba povedala, že tam pracoval a je praktickým lekárom. A verte mi pán poslanec, že ja nemám žiadne ambície hrať sa na nejakých boľševikov, lebo tých tu máme v sále dosť. A na to ostatné nebudem reagovať.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave sa vyjadriť navrhovateľ? Nie. Áno?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, veľmi krátko, pani predsedajúca. Tie informácie, ktoré zverejnila v pléne Národnej rady pani poslankyňa Nicholsonová, boli známe aj na rokovaní výboru. Vy ste tam vtedy, rovnako ako tu, predstavili navrhovaného kandidáta do Správnej rady Ústavu pamäti národa, žiaľ, väčšina rozhodla o tom, že kandidát spĺňa všetky zákonom predpísané podmienky na jeho voľbu. Ja by som ale v tejto chvíli považoval za lepšie prerušiť ten, rokovanie o tomto bode programu a ešte raz na výbore pre ľudské práva sme sa vrátili a prerokovali aj za prítomnosti navrhovaného kandidáta. Naozaj, nech sa vyjadrí. Tam by som skôr podporil pána kolegu Hlinu, ktorý sa domáhal, aby sme v pléne vypočuli aj pri iných voľbách navrhovaných kandidátov. Považoval by som toto za lepšie.

    Preto, pani predsedajúca, navrhujem prerušiť rokovanie a na budúci týždeň poprosíme pána predsedu výboru Chmela, aby zvolal výbor a sme potom vrátili do pléna tento návrh na opätovné rokovanie.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode, ale keď príde pán predseda, budeme o tom hlasovať, či sa to vráti. To bolo záverečné slovo, nedá sa reagovať s faktickými poznámkami.

    Takže odrokujeme všetky návrhy a potom by sme hlasovali o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán navrhovateľ o tom, že vrátime tento návrh znova na výbor.

    Teraz poprosím pána poslanca Otta Brixiho, aby uviedol

    návrh na voľbu členov Súdnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh má parlamentnú tlač č. 104.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlas z pléna.

  • Áno, uviedla som, už je tu spravodajca, pán poslanec.

    No, nech sa páči, povedzte procedurálny návrh.

  • Ďakujem, ja by som chcel tu nášho nového kolegu poprosiť hovoriť pomalšie, lebo sa niekoľkokrát stalo, hrozne rýchlo čítate a nechcem, aby to skončilo ako s kolegom Jurčíkom.

    Tak, ďakujem vám.

  • Ruch v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, podľa § 3 ods. 1 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov Súdna rada Slovenskej republiky má osemnásť členov. Troch z nich volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Dvom členom Súdnej rady Slovenskej republiky, zvoleným Národnou radou Slovenskej republiky, uplynulo funkčné obdobie 23. mája 2012. Predseda Národnej rady vyzval poslancov, aby v súlade so zákonom a volebným poriadkom o voľbe a odvolávaní funkcionárov predložili Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky návrhy na kandidátov, a to v termíne do 31. mája 2012. V určenom termíne poslanci predložili tieto návrhy: JUDr. Jozef Maruščák, podpredseda Krajského súdu v Košiciach, JUDr. Peter Rajňák, predseda Okresného súdu v Pezinku a JUDr. Alena Šišková, sudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor sa návrhmi zaoberal na 3. schôdzi a uznesením č. 31 zo dňa 13. júna 2012 konštatoval, že navrhovaní spĺňajú zákonom ustanovené podmienky voliteľnosti.

    Ústavnoprávny výbor odporúča vykonať akt voľby podľa ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov, schváleného uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. júna 2011 č. 498.

    Ústavnoprávny výbor odporúča vykonať voľbu členov Súdnej rady Slovenskej republiky tajne, použitím hlasovacích lístkov. Pokiaľ nebude zvolený požadovaný počet členov, teda dvaja, odporúča vykonať opakovanú voľbu. Do opakovanej voľby postupujú všetci navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení. Ak ani v opakovanej voľbe nebol zvolený potrebný počet kandidátov, ústavnoprávny výbor odporúča vykonať novú voľbu. Do novej voľby možno navrhnúť kandidátov, ktorí neboli zvolení vo voľbe ani v opakovanej voľbe. Rozhodnutie výboru platí pri každej novej voľbe.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Do rozpravy pán? Pán predseda Sulík, veď dokončíme. Dobre, po rozprave.

    Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Pán poslanec Sulík. Zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem, ďakujem pán predseda. Nebudem robiť to, čo robil váš predseda Robert Fico a tutok znovu a znovu nechať kolegu čítať, ale nabudúce požiadam ho ešte raz. Toto bolo ako z guľometu. A poprosím, pán Brixi, veď dá sa to, o nič nejde... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim).

  • Pán poslanec, toto nie je procedurálny návrh.

  • V poriadku, tak dávam procedurálny návrh, aby pán Brixi prečítal ešte raz, lebo som tu nemal šancu rozumieť.

  • Nemôžete takýto návrh dávať. Tá procedúra, o ktorej hovoríte, pán predseda, sa týka presného exaktného znenia pozmeňujúceho návrhu podaného v rozprave. Ak nie je verbálny prejav totožný s písomnou podobou, je nutné ho zopakovať. Takže, pán predseda, použijúc vašu okrídlenú frázu, že pohár, ktorý je do polovice naplnený vodou, môže byť poloprázdny alebo poloplný, teraz neviem, či niekto môže rýchlo čítať, niekto môže slabšie vnímať a chápať.

  • Smiech v sále. Potlesk.

  • Takže, poprosím vás, teraz, poprosím, pán poslanec Brixi, poprosím vás, aby ste teraz uviedli návrh na voľbu členov Súdnej rady. Aby ste uviedli

    návrh na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov (tlač 105).

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, podľa ustanovenia § 119a ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Súdna rada Slovenskej republiky volí na obdobie troch rokov členov disciplinárneho senátu z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami, ministrom spravodlivosti a Národnou radou Slovenskej republiky. Všetky oprávnené subjekty predkladajú dvojnásobný počet kandidátov na počet členov disciplinárnych senátov alebo kandidátov na predsedov disciplinárnych súdov.

    Národnej rade Slovenskej republiky bola doručená žiadosť predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky č. 1/2012, na základe ktorej má Národná rada Slovenskej republiky navrhnúť Súdnej rade Slovenskej republiky dvanásť kandidátov na členov disciplinárnych senátov, a to v členení desať kandidátov z osôb iných ako sudcov a dvoch kandidátov zo sudcov, z ktorých bude Súdna rada Slovenskej republiky voliť členov disciplinárnych senátov. Za kandidáta na predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu môže byť podľa ustanovenia § 119b ods. 1 citovaného zákona zvolený len sudca, ktorý vo funkcii sudcu pôsobí najmenej päť rokov, proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie alebo trestné konanie, ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie, ktorý nie je členom Súdnej rady Slovenskej republiky, predsedom súdu alebo podpredsedom súdu. Za kandidáta na člena disciplinárneho senátu môže byť podľa ustanovenia § 119b ods. 2 citovaného zákona zvolená aj iná osoba ako sudca, ktorá spĺňa podmienky na vymenovanie za sudcu, teda vek aspoň tridsať rokov, právnické vzdelanie v magisterskom študijnom programe na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný alebo nostrifikovaný doklad o získaní právnického vzdelania absolvovaním štúdia rovnakej úrovne na vysokej škole v zahraničí, plná spôsobilosť na právne úkony, zdravotná spôsobilosť, bezúhonnosť a morálne vlastnosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu bude riadne vykonávať, trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, vykonáva právnickú prax najmenej desať rokov a nie je členom Súdnej rady Slovenskej republiky. Sudca alebo iná osoba ako sudca môžu byť zvolení za člena disciplinárneho senátu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyzval oprávnené subjekty, aby v termíne do 31. mája 2012 predložili príslušné návrhy Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. V určenom termíne oprávnené subjekty predložili dvanásť návrhov. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na 3. schôdzi dňa 13. júna 2012 návrhy prerokoval a uznesením č. 30 konštatoval, že navrhnutí JUDr. Helena Dobosová, JUDr. Branislav Fridrich, JUDr. Milan Fulec, JUDr. Boris Gerbery, JUDr. Roman Hargaš, JUDr. Martin Hermanovský, JUDr. Lucia Kurilovská, JUDr. Lenka Pavlovičová, JUDr. Bernard Pekár, JUDr. Miroslav Slašťan, JUDr. Marek Števčík a JUDr. Mária Triznová

    spĺňajú podmienky ustanovené v § 119b ods. 1 až 3 citovaného zákona.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporučil vykonať voľbu podľa ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a Volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov, schváleného uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. júna 2011 č. 498.

    Voľbu kandidátov na predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu, ktorým môže byť len sudca, odporúča ústavnoprávny výbor vykonať tajne, použitím hlasovacích lístkov. Voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu, ktorým môže byť aj iná osoba ako sudca, odporúča vykonať rovnako tajne, použitím hlasovacích lístkov. Pokiaľ nebude zvolený požadovaný počet kandidátov, ústavnoprávny výbor odporúča vykonať opakovanú voľbu. Do opakovanej voľby postupujú všetci navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení. Ak ani v opakovanej voľbe nebol zvolený potrebný počet kandidátov, odporúča vykonať novú voľbu. Do novej voľby možno navrhnúť kandidátov, ktorí neboli zvolení vo voľbe ani v opakovanej voľbe. Rozhodnutie výboru platí pri každej novej voľbe.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť. Do rozpravy?

    Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Sulík, do rozpravy.

    Pán spravodajca, zaujmite miesto.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. No, zrejme teda patrím k tým, ktorí pomalšie chápu, oproti veľa hlavičkám, ktoré tu sedia. Tak, skrátka, mne to chápanie ide pomalšie. Rozumieť kolegovi, keď číta ako guľomet, jednoducho mne nie je možné. A ja síce ako môžem namietať iba vtedy, pán predseda, že keď sa text nezhoduje s tým, čo číta, lenže ja to nemám šancu posúdiť, lebo číta príliš rýchlo. A to teda, dovolím si povedať, že ja čítať viem, ale toto jednoducho je príliš rýchlo. Preto ma prekvapila vaša, pomerne primitívna reakcia. Myslím si, že to vôbec nebolo nutné...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec, skúste sa vyjadriť v rozprave k návrhu, o ktorom rokujeme. Budete mať množstvo príležitostí prezentovať svoje názory.

  • Áno, pán predseda, ja sa k návrhu, bohužiaľ, vyjadriť neviem, keďže v tej rýchlosti, ja som tak zachytil každé druhé slovo. Ale viem sa vyjadriť k tomu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán predseda, neuveríte, pre tých, ktorí to majú problém vnímať, všetci majú v lavici tlače, kde je to písomne všetko uvedené a dá sa to všetko prečítať.

  • Áno, ale tak potom to nečítajme vôbec, potom povedzme, že tlač je rozdaná a hotovo. Ale keď sa tu, keď sa tu ide niečo čítať, tak nehrajme sa na to, že to odrapká ako z guľometu, pán predseda. A za minulého volebného obdobia si veľmi dobre pamätáme, ako Robert Fico tu išiel cvičiť nášho kolegu. Ja som toto robiť nešiel. Ja som sa takto neznížil, ja som slušne poprosil pána poslanca Brixiho, aby to čítal pomalšie. Lebo jednoducho sa tomu nedá rozumieť. Nie všetci sú takí chytrí ako vy alebo ako pán Brixi alebo zvyšok poslaneckého klubu SMER. Ja mám problém tomu rozumieť, čo číta. Neznížil som sa na tú úroveň, že by som ho tu začal zosmiešňovať. Slušne som poprosil, slušne som poprosil, pán predseda, ale to zrejme nestačí...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec Sulík, pán poslanec Sulík, ja vás poprosím, máme rozpravu k bodu.

  • A musí to byť, a slušne poprosiť, musí byť v súlade so zákonom. Jasné. Veľmi pekne vám ďakujem, že som mal možnosť vystúpiť a veľmi by som ocenil, keby na budúce, a hovorím to v dobrom, pán poslanec Brixi čítal pomalšie.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky. Pani Mezenská, procedurálny návrh máte? Alebo faktická poznámka? Pani poslankyňa Mezenská, Jarjabek, Číž, Martvoň, Galko, Hlina. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani Mezenská bola prvá. Poprosím vás, aby ste ju dali na prvé miesto.

  • Ja chcem len povedať, že to bolo naozaj rýchlo a neprecítene prečítané. Takže som na strane pána Sulíka.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem, ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja by som to chcel vrátiť do tej vecnej roviny. Nie, vážne, kolegovia, nesmejme sa, niekto to môže chápať subjektívne viac, subjektívne menej, ale, pán poslanec Sulík, naozaj to je nevykonateľné, čo vy žiadate. Čo je rýchlo? Čo je pomaly? Veď naozaj, to môže byť iba nejaká prosba v nejakej rovine inej. Ale veď o tom sa nedá ani hlasovať. To sú proste isté danosti. Vy to veľmi dobre viete. To sú predsa v tejto chvíli iba také hlúpe poslanecké naťahovačky, ako keby neišlo o nejaké dôležitejšie veci.

    Ja sa vrátim k tomu, o čom ste tiež vy hovorili, možno trošku skôr., o tom vypočutí tých kandidátov. Áno, máte na to plné právo, a to sú veci, o ktorých naozaj sa bavme, že či sú, či sme to schopní alebo nie schopní spraviť? Ale spomeňme si na predsedu Najvyššieho súdu Harabina. Kto? Kto? A ešte raz sa pozerám na vás, pán Sulík, kto bol proti tomu, aby napríklad predseda Najvyššieho súdu niekoľkokrát nemohol vystúpiť? Veď trošku, ako, buďme objektívni! Všetko so všetkým súvisí, pán kolega, viete?

    Ďakujem za pozornosť.

  • No, pán Sulík, ja asi iba toľko, že proste niekomu to dlhšie trvá. Niekto je rýchlejší, ale dovolím si upozorniť, že tu nie sme na toalete, aby sme dve hodiny čítali jeden návrh. Myslím si, že Otto Brixi je typ človeka, ktorý je rýchly človek, ktorý žije v tomto stresovom svete tým spôsobom, že proste sa rýchlejšie vyjadruje. Ale pre mňa to bolo plne zrozumiteľné a plne som tomu chápal, čo číta. A dokonca to bolo aj precítené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel poďakovať, Richard, že si vystúpil a že si demaskoval skutočnú tvár strany SMER, pretože toto je nová kultúra strany SMER, ktorá je nám tu prezentovaná. Predseda Národnej rady primitívne uráža svojho kolegu, svojho predchodcu, ktorý bol pred tým predseda Národnej rady. Minister vnútra tu po ňom vykrikuje ako hulvát. Gratulujem vám, páni, toto je nová kultúra strany SMER. Toto je tá kultúra, pán predseda, na ktorej si vy tak veľmi zakladáte. Len v tom pokračujte.

    Ďakujem vám pekne.

  • Pán poslanec, nemusíte tak kričať stále, pretože, viete, ja, niekto nevie vnímať rýchlu reč, niekto má citlivejšie uši.

  • Smiech v pléne.

  • Môžeme zriadiť, môžeme zriadiť výbor pre zmyslové skupiny, páni, pokiaľ chcete, ale.

    Ešte pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Mám pocit, že sa viacerí inšpirovali a skúšajú ma dobehnúť.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Mne to teda nejako nevadilo, pán Brixi, úplne v pohode. Ja aj tak možno rozprávam rýchlejšie a možno teda asi zaznelo aj to meno, lebo ja tu zložitým spôsobom hľadám, že to, čo som hovoril, ten mail, lebo naozaj tu pri tej predchádzajúcej voľbe tu boli nejaké nezrovnalosti. Však ja som není sudca, ja nebudem súdiť. Ale neviem ešte, ako dlho to bude trvať, táto celá, celá táto fraška, voľby. Ale keď to nájdem, tak potom to prípadne poviem. Lebo to, čo mi tu prišlo na toho jedného sudcu, o ktorom tu ideme hlasovať, je fakt podľa mňa meritórne. Ja ho nebudem menovať, keď to nájdem. Už to hľadám dosť dlho, ale tak kľúčové, je to o dosť dôležitejšie, ako trebárs to ÚPN, hej. Lebo sudca je sudca, preboha. Však sudca, ja neviem, čo je, hej, aby sme sa v tomto chápali.

    Tak to som len chcel povedať, že mne teda až tak pán Brixi nevadil. Skôr teda mi držte palce, aby som to našiel. Bojím sa, že to nestihnem. Potom to zvolíme a potom sa budeme čudovať. Lebo už sa veľakrát čudujeme, že koho všade, do akých funkcií sme kde zvolili. A potom sa čudujeme, že z tých funkcií ani za pána nie preč. Takže viete, to je tak.

    Ďakujem.

  • Reakcia pána poslanca Sulíka.

  • Ďakujem pekne. No, takže ešte raz. V dobrom a úplne slušne som tu kolegu poprosil, aby čítal pomalšie. Na nikoho som neútočil, nikomu som nič nerobil. Keď moja prosba nemala žiaden účinok, ale namiesto toho som sa dočkal od vás, pán Paška, ako zosmiešňovania, v poriadku. No bude si musieť ctená snemovňa zvyknúť na to, že nepatrím zrejme k tým najbystrejším a k tým najvnímavejším, a vždy, keď tu bude niekto rapkať ako z guľometu, sa budem dožadovať toho, aby čítal tak, že mu môže normálne počúvajúci človek rozumieť.

    Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Pán poslanec, pomaly, zrozumiteľne uveďte návrh na

    voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konania na voľné miesta sudcov.

    Je to tlač, pre tých, ktorí napriek tomu, že som požiadal pána spravodajcu, by nestíhali, máte v laviciach tlač č. 106.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z. z. v § 28 ods. 1 ustanovuje, že voľné miesto sudcu sa obsadzuje na základe výberového konania. Podľa § 29 ods. 1 tohto zákona výberové konanie uskutočňuje päťčlenná výberová komisia vymenovaná z databázy kandidátov na členov výberovej komisie, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených Národnou radou Slovenskej republiky, jeden člen z kandidátov zvolených Súdnou radou a dvaja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom spravodlivosti. Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa voľné miesto obsadzuje. Členov výberovej komisie vymenúva predseda súdu, ktorý výberové konanie vyhlasuje, a to z databázy kandidátov.

    Na účely vytvorenia databázy Národná rada Slovenskej republiky, ako jeden z oprávnených subjektov, volí aspoň dvoch kandidátov na vymenovanie za členov výberovej komisie. Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá overiť schopnosti, odborné znalosti, zdravotný stav, psychickú vyrovnanosť uchádzača a ďalšie skutočnosti, ktoré je treba alebo je vhodné overiť vzhľadom na povahu povinností sudcu. Navrhovaný by mal pôsobiť najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonávať právnické povolanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyzval poslancov, aby predložili Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií do 31. mája 2012. V určenej lehote boli predložené dva návrhy. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na 3. schôdzi dňa 13. júna 2012 návrhy posúdil.

    Konštatoval, že návrhy spĺňajú určené formálne a obsahové náležitosti. Pripojené doklady preukazujú splnenie zákonných podmienok voliteľnosti a návrhy boli podané v stanovenom termíne. Výbor posúdil, či sú splnené podmienky § 29 ods. 3 zákona o sudcoch a prísediacich. Uznesením č. 32 konštatoval, že Andrej Bartakovič a Mgr. Miroslav Maďar spĺňajú podmienky ustanovené zákonom.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporučil vykonať akt voľby podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a volebného poriadku na voľbu a odvolávanie funkcionárov. Voľbu kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov odporúča vykonať tajne, použitím hlasovacích lístkov. Pokiaľ nebude zvolený požadovaný počet kandidátov, odporúča vykonať opakovanú voľbu. Do opakovanej voľby postupujú všetci navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení. Ak ani v opakovanej voľbe nebol zvolený potrebný počet kandidátov, odporúča vykonať novú voľbu. Do novej voľby možno navrhnúť kandidátov, ktorí neboli zvolení vo voľbe ani v opakovanej voľbe. Rozhodnutie výboru platí pri každej novej voľbe.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či má niekto záujem sa vyjadriť.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

    Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, možno nakoniec začnem veriť v znamenia, že, naozaj, na poslednú chvíľu som to našiel. A je tu dokonca, tá komunikácia, aj vy ste tam, pán Sulík, že cez vás sa nejak ku mne dostalo, že s vami niekto komunikoval. Čiže možno budete mi v tom vedieť nejakým spôsobom alternovať, proste, že koho tu máme.

    Ja meno nepoviem, samozrejme. Navrhuje koaličný partner KDH za člena Súdnej rady sudcu z Pezinka, okolo ktorého sú desiatky trestných stíhaní, Elektrosvit Nové Zámky, len sa pozrite do obchodného! Teda aby som to, nebolo pochopené zle, že tu proste nejaké, nejaký, ale nedá mi to, aj vzhľadom na to, ako ste sa zachovali, že ako ste zahlasovali, ináč by som to nebol urobil. Tak to v skratke prečítam.

    Čiže asi predpokladám, že tu máme niekoho, o kom budeme hlasovať, ktorý tu má, z tohto, čo tu čítam, vyplýva, celkom meritórne skutočnosti, asi aj nejakým spôsobom dohľadateľné, čiže by nás mohli zaujímať. Tí, čo máme, čo sme nositeľmi nejakých demokratických tradícií. Čiže to naozaj dávam na zváženie, že není to také, akože písané na záchodovom papieri starou fixkou. Čiže Elektrosvit, predstavenstvo, Elektrosvit privatizoval. Človeka mimoriadne blízkeho Harabinovi. "Svekruška ťa dokedy, budze, Harabin, znac, či budzem ja." Takže to bolo asi po východniarsky. Takže nechcem sa k tomu viacej vracať, len hovorím, že to je fakt. Keby sa ma na to náhodou niekto pýtal, hej, tak som ochotný toto prípadne pre potreby nejakého vyšetrovania aj doložiť, doplniť. Takže zdá sa, že to, čo ste si odhlásili, už chcete ísť domov, však prečo by nie, je sedem hodín, tak budete asi pravdepodobne voliť niekoho, o ktorom je nejaká, dá sa povedať, asi objektívna pochybnosť. Čiže není tu pán, ktorý apeloval na moje svedomie. Ja nebudem tu hromy, blesky na vás zosúvať a apelovať na vás. Robte, čo chcete, mne je to jedno. Ja som vám povedal, čo urobím ja.

    Len rozmýšľam technicky, že čo? Lebo ja som si predstavoval, že tá voľba bude, teda, že typ hlasovania, a nebudem musieť tak dlho búchať tou topánkou. Teraz vlastne rozmýšľam nad tým, že keď pôjdete tajne, to bude trvať dlho a neviem, či sa mi bude chcieť tak dlho búchať tou topánkou. A v zásade mne sa to ani nechce, ja nechcem robiť ten cirkus, že tu budem búchať topánkou. Ja len chcem protestovať proti tomu, čo idete robiť.

    Takže zvažujem. Ako moja žena mi vravela, nerob to! Chúďa. Asi to len tak symbolicky buchnem, aby sa nepovedalo, že niečo poviem a neurobím. Ale mňa to nebaví, mňa to nebaví robiť tento cirkus. Niekto iný je tu cirkusant.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Poprosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby uviedol

    návrh na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie.

    Je to parlamentná tlač č. 61.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy podpredsedníčky parlamentu, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, chvíľu som uvažoval, predtým než uvediem toto, že ako to uviesť. Popravde na základnej škole som niekoľkokrát vyhral školské kolo v rýchlosti v čítaní. A viem si predstaviť, že by som to dokázal aj dnes, ale toto je vážna pôda, a preto prejdem k serióznej veci.

    Chcem len pripomenúť to, že jedna vec je zákonný text, ktorý končí v zákone, a preto sa vyžaduje jeho presnosť z rokovacieho poriadku. A jedna vec je úvodné slovo, v ktorom nemusím...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán podpredseda vlády, skúste nám to odôv...

  • Máte pravdu, pán predseda, čo do toho. Takto presne, máte pravdu.

    Takže. Vážené dámy a páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle príslušných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní vám predložil návrh na voľbu pani Ing. Zity Táborskej do funkcie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie.

    Úrad pre verejné obstarávanie sa stal neobsadeným, alebo neobsadené miesto bolo predsedu Úradu pre verejné obstarávanie po tom, čo predchodca Roman Šipoš bol v zmysle uznesenia vlády zo 7. júla 2010, po tom, čo bol vymenovaný, sa tejto funkcie vzdal, a preto je už dlhší čas toto miesto neobsadené.

    V júni roku 2011 zverejnil Úrad vlády Slovenskej republiky výzvu na post predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, pričom o post sa mohol uchádzať každý záujemca, ktorý spĺňal vo výzve stanovené podmienky, a to vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, odborné znalosti v oblasti verejného obstarávania, preukázateľnú prax v oblasti verejného obstarávania najmenej v dĺžke piatich rokov, a ďalšími predpokladmi pre uchádzačov boli organizačné schopnosti, riadiace skúsenosti a občianska a morálna bezúhonnosť. Na túto výzvu vtedajšej vlády zareagovalo dvadsaťšesť uchádzačov, ktorí splnili podmienky a do stanoveného termínu zaslali aj svoje prihlášky, aj s projektami, ako si predstavujú pôsobenie Úradu pre verejné obstarávanie.

    Úrad vlády zradil komisiu z troch expertov v zložení: Daniela Zemanovičová, podpredsedníčka Protimonopolného úradu, Dávid Ondráčka, riaditeľ Transparency International z Českej republiky, Ján Pavel, Vysoká škola ekonomická v Prahe. Uvedení experti hodnotili zanonymizované projekty, čiže nepoznali mená uchádzačov v spojitosti s predloženými projektami. Komisia vybrala štyroch úspešných uchádzačov, a to Ing. Erika Hevešiho, Ing. Zitu Táborskú, Ing. Imricha Maťaša a Mgr. Petra Kuboviča, z ktorých jeden Ing. Erik Heveši vzal späť svoju ponuku, a ostali teda traja úspešní kandidáti.

    Vláda Roberta Fica rešpektovala postup predchádzajúcej vlády a pokračovala v začatom procese. Aj vzhľadom na skutočnosť, že jeden z menovaných je priamo členom politickej strany SMER a druhý pracuje v súčasnosti na jednom z ústredných úradov štátnej správy, ostala v podstate jediná možnosť, ktorá by nebola spojená s vládou Roberta Fica, a to práve Ing. Zita Táborská. Takže na základe jej úspešnej kandidatúry a úspešnému priechodu cez výberovú komisiu sme sa rozhodli a vláda prijala uznesenie o tom, že navrhuje za kandidáta na túto pozíciu pani Ing. Zitu Táborskú.

    Ďakujem pekne za jej podporu ako dlhoročného a nezávislého odborníka. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Poprosím pána poslanca Přidala, aby ako určený spravodajca nás informoval o výsledkoch prerokovania vo výbore.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, aj keď sa snažím precítiť skôr iné moje výkony a pôsobenie a rokovací poriadok ma k tomu nijak nezaväzuje, budem sa snažiť precítene podať túto správu o výsledku rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Je to tlač 61.

    Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedu úradu volí a odvoláva na návrh vlády Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Pavol Paška svojím rozhodnutím z 29. mája 2012 č. 55 pridelil návrh vlády na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovávania uvedeného materiálu a predloží návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor pridelený materiál prerokoval na 4. schôdzi 12. júna 2012 za účasti zástupcu Úradu vlády Slovenskej republiky a pani kandidátky na funkciu predsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie Zity Táborskej. Spravodajcom výboru som bol ja. Uznesením z 12. júna 2012 č. 27 výbor vyslovil súhlas s predloženým návrhom a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť Zitu Táborskú za predsedníčku Úradu pre verejné obstarávanie a vykonať akt voľby v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov zo 17. júna 2011 verejným hlasovaním použitím technického zariadenia v rokovacej sále.

    Pán predseda, prosím, otvorte k predmetnému návrhu rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, odzneli všetky návrhy a prebehli rozpravy. Ešte predtým, ako dám hlasovať na základe žiadosti a podpisov poslancov o návrhu, aby voľby boli vykonané tajným hlasovaním, chcem vás informovať, že vzhľadom na požiadavku klubu SaS prerušený bod rokovania, to je voľba člena televíznej rady, predkladám na pondelok poobede.

    Odznel tu návrh od pána navrhovateľa predsedu poslaneckého klubu KDH Hrušovského, aby sme návrh na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa vrátili na prerokovanie do výborov. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas. Áno. Ďakujem pekne. To znamená, nebudeme ani o tom dnes hlasovať. Poprosím potom pána predsedu výboru, aby v pondelok alebo na pondelok, alebo zajtra, je to na ňom, zvolal výbor tak, aby sme mohli o tomto návrhu tajne hlasovať v pondelok po 17.00 hodine.

    Teraz vás poprosím, aby sme hlasovali o návrhu poslancov, ktorí navrhujú, aby sa voľby, ktoré boli navrhnuté a uvedené, vykonali tajným hlasovaním. Poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta. Poprosím vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby ste sa zaregistrovali. Budeme hlasovať o návrhu, ktorý podali poslanci pred začatím rokovania o voľbách, aby sme voľby vykonali tajne.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 118 prítomných, 77 za, 21 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme, že všetky voľby vykonáme tajným hlasovaním.

    Poprosím aj organizačný odbor, keďže došlo k zmene, aby neboli pri voľbe lístky na voľbu za člena rady a za, lístky na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Otváram, poprosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie, aby odvolili ako prví.

    Dámy a páni, navrhujem, vzhľadom na to, že je 18,46 hod., aby po vykonaní tajného hlasovania sme prerušili rokovanie a s výsledkami...

  • Pán poslanec Hlina, pán poslanec Hlina, poprosím vás!

    A s výsledkami, aby ste boli oboznámení až ráno o 9.00 hod., kedy budeme pokračovať v programe 3. schôdze Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Tajné hlasovanie.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa opýtať, či každý využil svoje právo a zúčastnil sa tajného hlasovania.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokiaľ všetci využili možnosť zúčastniť sa tajného hlasovania, je to tak asi, pravdepodobne.

    Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Prerušujem rokovanie programu 3. schôdze. Budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hod. vyhlásením výsledkov tajnej voľby a potom budeme pokračovať podľa programu.

  • Prerušenie rokovania o 19.23 hodine.