• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 3. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Miroslav Beblavý, pán poslanec Martinák, pán poslanec Poliačik, pani poslankyňa Ritomská a pán poslanec Škripek. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Mikuláš Dzurinda.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony,

    ktorý máte ako tlač 84.

    Pán minister Tomáš Borec je už na svojom mieste, taktiež aj pán spravodajca Tibor Glenda.

    Do rozpravy sú ústne prihlásení páni poslanci Július Brocka, Peter Pollák a Alojz Hlina.

    Dávam slovo poslancovi Brockovi. Nech sa páči, pán poslanec. Pripraví sa pán poslanec Pollák.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, aj časť poslancov je už na svojich miestach, dovoľte, aby som sa aj ja krátko vyjadril k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.

    Dámy a páni, keď sme rokovali o programovom vyhlásení vlády, tak jeden z mojich kolegov z poslaneckého klubu sa obrátil na poslancov strany SMER s takou výzvou, že dajte nám vedieť, že viete, že aspoň tušíte, v akej situácii sa táto krajina nachádza, že si uvedomujete vážnosť tej situácie, napr. v oblasti verejných financií. Zatiaľ, myslím si, ľuďom na Slovensku ste takúto nádej neposkytli z iniciatív, s ktorými prichádzate. A myslím si, že nevzbudzujete takúto nádej ani týmto vládnym návrhom zákona.

    Pán poslanec Martvoň, som mal pocit, že včera mal službu pri tomto návrhu zákona, lebo reagoval na každého vystupujúceho, dnes ho tu v sále nevidím, ale on tento návrh obhajoval tým, že kompetenčný zákon predsa mení každá vláda, lebo je to spôsob, akým chce vyjadriť svoju predstavu o riadení štátu. Áno, má pravdu, takmer je to pravidlo. Robili to takmer všetky predchádzajúce vlády, ale tie predchádzajúce vlády boli predsa len v niečom iné. Vždy to bola koaličná vláda. A keď napr. aj v tej koaličnej vláde boli dvaja štátni tajomníci na ministerstve, tak to bolo výrazom istej zvýšenej kontroly. Cez takéto krížové riadenie rezortu prispievali strany vlastne k zvýšeniu efektívnosti toho rezortu. Čiže jasné, niekto si mohol povedať, že nebola medzi nimi dôvera. To by som mohol aj v tomto prípade povedať, že keď majú dvoch štátnych tajomníkov z tej istej strany, že panuje medzi nimi taká nedôvera, že sa musia ešte aj kontrolovať na tom istom rezorte. Ale to nehovorím preto, lebo vy ste v úplne inej situácii, SMER, vy máte všetku moc v štáte. Ešte máte málo postov? Vy potrebujete krížovú kontrolu? Veď od vás by výrazom efektívneho spôsobu riadenia štátu bolo niečo úplne iné, bolo úplne iné správanie. Vy dokonca môžete niektoré rezorty aj zrušiť alebo zlučovať, práve preto, že máte všetku moc v štáte, jedna strana. Nemusíte s nikým robiť kompromisy, nemusíte hľadať istú rovnováhu, aby bola uspokojená aj tá strana, aj tá strana. Veď vy ste jedna strana pri moci. A takto, si myslím, by ste mohli od seba začať a prispieť napr. k tomu, ako sa dá v štáte šetriť a byť takým príkladom aj pre ostatných. Nakoniec, je finančná kríza. A kedy, ak nie teraz v tomto čase by ste mali efektívne nakladať s každou korunou daňového poplatníka? To, čo robíte aj touto novelou kompetenčného zákona, si myslím, je pravý opak. Aj v tomto zákone je toľko príkladov čistého plytvania.

    Spomínam si aj z minulosti, keď Robert Fico bol prvýkrát vo vláde, že neštandardne takto ste sa správali aj vtedy. Ja si spomínam na situáciu na rezorte životného prostredia ako určite aj vy, ak ste to sledovali, hoci tento rezort nebol v priamej kompetencii strany SMER. Tak vtedy to riadil koaličný partner. A spomínate si, ako to bolo spojené s množstvom problémov, škandálov. Proste pod vedením nominanta zo Slovenskej národnej strany tam boli stále problémy. No a Robert Fico urobil takú vec, že keď to takto nešlo ďalej, tak vymenil nominanta koaličnej strany za vlastného. Ale ono na tom rezorte im to nešlo ani potom. Tak urobili takú vec, že zrušili rezort životného prostredia. No proste takto vyriešili problémy, že zrušili ministerstvo. V dvadsiatom prvom storočí zrušili rezort budúcnosti, proste rezort, ktorý má možno jednu z najdôležitejších agend aj v Európskej únii. Čiže urobili to úplne naopak, ako by sa to žiadalo.

    Nakoniec, aj dnes sú také príklady, príklad jeden spomeniem za všetky, na ktorom by sme sa možno zhodli, že my môžeme zrušiť rezort a nikoho to nebude bolieť, ak nemyslíme na niektorých jednotlivcov. Tú agendu, ktorú má ministerstvo hospodárstva, môže pokojne vykonávať ministerstvo financií bez bolestí, čo je príklad šetrenia aj cez kompetenčný zákon. A myslím si, že na takýto návrh by sme aj my z opozície vám zatlieskali. Vy však prichádzate s takýmito návrhmi, ktoré by mohli šetriť výdavky štátu, ale, naopak, tú prebujnenú byrokraciu idete ďalej zvyšovať. Ja som dokonca ani nie proti tomu, aby vznikal nový úrad, keď je to nevyhnutné a potrebné. Prečo nie? Ale aj tu je štandardný postup, ako sa to robí, že najprv sa problémy identifikujú, potom sa hľadá riešenie a keď na to treba aj inštitucionálne vytvoriť nejaké podmienky a predpoklady, tak sa môže vytvoriť nový úrad. Ale ako to robia v strane SMER? My už dávno vieme, že je tu kolega poslanec, ktorý musí byť vo vláde a musí mať úrad. Viete, o kom hovorím. Čiže kandidát už je, neexistuje úrad, a preto ho ide vláda vytvoriť, cez tento zákon.

    Vy ste sa kolegovia predo mnou vyjadrovali k zrušeniu jedného úradu, ja budem teraz hovoriť o tom, ktorý oni vytvárajú, že aj keď nikto z nás zatiaľ nepozná náplň toho podpredsedu vlády, a bolo vtipné, ako nám cez médiá poslanec Vážny lakonicky odkázal, že nechajte sa prekvapiť, no tak veď aj sa niečo rozprávalo, čo by to malo byť, aká by mala byť náplň takého podpredsedu vlády, že by to mali byť veľké infraštruktúrne projekty. A každý na Slovensku hneď vedel, že je reč o širokorozchodnej, ale dnes už sme ďalej, existujú štúdie, že ani za štyridsať rokov sa Slovenskej republike alebo štátu potrebné investície nevrátia. A, nakoniec, my na to ani nemáme peniaze. Preto vláda terajšia sondovala v Bruseli, či náhodou z Bruselu na to nedajú peniaze. No a dnes už vieme, že z Bruselu na to nedajú ani cent. Čiže, inými slovami, je po náplni potenciálneho podpredsedu vlády. No a vláda napriek tomu prichádza do parlamentu s takýmto návrhom. Zbytočný podpredseda vlády plus ja neviem dvadsať-tridsať zbytočných úradníkov, to je výraz čistého plytvania. Považujem to za nehoráznosť v dnešnej situácii, v čase hlbokej finančnej krízy, keď vláda strany SMER na jednej strane zvyšuje bremená bežných ľudí cez dane a odvody a na druhej strane papalášom strany SMER vytvára nové a zbytočné fleky. My z Kresťanskodemokratického hnutia aj z tohto dôvodu tento návrh nepodporíme. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Martvoň. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Brocka, dovoľte, aby som teda uznal vaše vystúpenie ako odborné. Budem preto sa držať odbornej roviny. V podstate znova zopakujem to, čo som povedal včera pánovi poslancovi Beblavému, že naša vláda chce pracovať, chce riešiť krízu, chce riešiť problémy a na to potrebuje mať aj príslušné úrady k dispozícii a príslušné funkcie. Z toho dôvodu, si myslím, naša vláda zvolila stratégiu, ktorá sa jej zdá najvhodnejšia. Potrebuje mať vo vláde, a teda na ministerstvách odborníkov, práve na viacerých ministerstvách. Dokonca kde máme iba jedného štátneho tajomníka, by sa zišiel ešte aj druhý štátny tajomník, napr. na ministerstve školstva vzhľadom na tie problémy, čo sa riešia alebo čo sa objavujú v školstve alebo aj v iných rezortoch.

    To, čo ste k tomu povedali, pán poslanec Brocka, ohľadom rezortu budúcnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, keď ho naša vláda zrušila, no je to ťažké. No naša vláda v minulom období zruší jedno ministerstvo a pre časť obyvateľstva alebo časť odborníkov sa zdá to zrušené ministerstvo rezortom budúcnosti. Zrušíme ďalšie ministerstvo, zase pre iných sa to bude zdať rezort budúcnosti. Čiže ťažko nájsť také správne riešenie, pri ktorom by sa vyhovelo celej odbornej verejnosti. Na druhej strane zasa dovolím si poznamenať, že bývalá vláda Ivety Radičovej nešla do zrušenia žiadneho ministerstva, pokiaľ si dobre pamätám. Čiže sú rôzne pohľady na to.

    Dovolím si ale s vami súhlasiť, že v prípade, že by sme sa pozreli na to ministerstvo hospodárstva, dajú sa hľadať alternatívy, že by jeho kompetencie mohlo teoreticky prebrať ministerstvo pôdohospodárstva, ministerstvo financií, poprípade ministerstvo obrany pri kontrole zákazu vývoja obchodu s chemickými zbraňami. Ale podľa môjho názoru ešte na to nedozrel čas. Je príliš veľa problémov v hospodárstve, ktoré treba riešiť. A treba mať na to osobitne vytvorené ministerstvo. Z tohto dôvodu si myslím, že tak, ako to nastavila táto vláda, je to dobré a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Brocka chce reagovať, nech sa páči.

  • Áno. Jednou vetou budem reagovať. Pán kolega, nikto vám nebráni pracovať. Podľa mňa na môj vkus pracujete málo už aj teraz, ale to, čo som ja kritizoval, že vytvárate zbytočný úrad pre pána poslanca Vážneho, to je čisté plytvanie. A v čase krízy to dokonca považujem za nehoráznosť.

  • Nech sa páči, ďalší do rozpravy pán poslanec Pollák.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, pán minister, dovoľte aj mne pár slov povedať k tomuto návrhu zákona. Ja sa budem teda zase orientovať ako moji predchádzajúci predrečníci najmä na tú ľudskoprávnu agendu, kde hľadám teda nejakú logiku v tom, čo ste teda položili na stôl. Ja vnímam to, že máte zodpovednosť a podľa vašej zodpovednosti teda sa zariaďujete tak, aby ste vykonávali vašu tú zodpovednosť v prospech teda tejto krajiny. Len hľadám teda nejakú logiku v tom, čo ste dali na stôl.

    Bolo tu povedané, že teda ten návrh zákona v oblasti ľudských práv je neštandardný, nešťastný. A mne sa zdá zatiaľ ako nelogický, aj keď možno ma presvedčíte o vašej logike a možno teda ustúpim od môjho názoru, pretože jasné je to, že vláda zrušila post podpredsedu vlády pre ľudské práva bez adekvátnej náhrady. Ja si nemyslím, že ministerstvo zahraničných vecí je náhrada za tento post. Pre mňa by bolo logickejšie, keby táto náhrada bola na ministerstve spravodlivosti, tam to má logiku, keby táto agenda prešla na ministerstvo spravodlivosti, tam to má logiku, ale na ministerstve zahraničných vecí podľa mňa logiku v tom nenachádzam. A nenachádzam len logiku v tom, že toto ministerstvo má dlhodobo sekciu alebo odbor, ktorý sa ľudskými právami teda zaoberá. Áno, je to pravda, poznám tú sekciu. Len ste nepovedali, že tá sekcia sa v podstate nezaoberá ľudskými právami dovnútra, ale zaoberá sa v podstate ľudskými právami navonok. A tam mi chýba tá logika. Ministerstvo zahraničných vecí má sekciu teda, ktorá sa zaoberá touto agendou, ale predovšetkým obhajuje Slovenskú republiku pred medzinárodnými inštitúciami v oblasti ľudských práv. Zase zopakujem ten môj návrh. Podľa mňa by bolo logické, šťastnejšie a štandardnejšie, aby táto agenda ľudských práv prešla na ministerstvo spravodlivosti, a preto teda ja na konci poviem, že teda chcem, aby tento zákon bol logickejší a lepší, a preto teda navrhnem, aby sa stiahol z rokovania, to na konci poviem, a dopracoval sa v zmysle, aby táto agenda prešla na ministerstvo spravodlivosti.

    Taktiež sa vyjadrím k rómskej agende, ktorá teda prechádza na ministerstvo vnútra. Ja vôbec to nechcem nejakým spôsobom haniť, že to prechádza na ministerstvo vnútra. Nakoniec, máme tu skúsenosti z predchádzajúcej vlády, keď práve rómska agenda odišla od podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny a odišla teda smerom k premiérke. Možno to môžeme hodnotiť tak, že premiérka je vyšší post, ale ja som už vtedy hodnotil túto aktivitu ako veľmi nešťastnú, pretože nemyslím si, že premiér má dostatok času, aby sa venoval rómskej agende. A nakoniec ma ešte trápilo to, že minulá vláda urobila jeden veľmi zlý krok navonok. Predsa nie je možné, aby podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny najproblematickejšiu menšinu na Slovensku a najviac početnú podľa môjho názoru odovzdal v podstate niekomu, formálne teda premiérovi, neformálne, všetci vieme, to malo na starosti ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Čiže ja nebudem hodnotiť to, že ste sa rozhodli, že táto agenda prechádza na ministerstvo vnútra, je to vaše rozhodnutie, zvážili ste všetky teda svoje možnosti. A zrejme teda viete, že pravdepodobne minister vnútra je asi ten človek, ktorý s touto problematikou pohne ďalej. Trápi ma však, že na základe tohto vášho návrhu sa na ministerstve vnútra budú riešiť iba veci súvisiace s nepriaznivou situáciou v rómskych komunitách. Ak si takto predstavujete v podstate riešenie rómskej problematiky, vôbec vám to neodporúčam, aby ste takto sa postavili k tejto problematike. A nepomôže to ani vám, ani Slovensku, Slovensku pomôže, ak sa k tejto problematike nepostavíme ako iba k nepriaznivej sociálnej situácii, aby ste teda nehasili iba problémy v rómskych komunitách, ale strategicky vymýšľali aktivity, politiky a programy na to, aby sa táto problematika pohla dopredu. Čiže toto mi vadí.

    A možno aj toto je dôvod, aby sa tento návrh zákona stiahol a dopracoval v prospech toho, aby sa vaša agenda, ktorú máte v programovom vyhlásení vlády, naplnila čo najefektívnejšie. A preto teda navrhujem, aby, a dávam procedurálny návrh, sa tento návrh zákona stiahol z rokovania, dopracoval. Navrhujem, aby v tomto dopracovanom návrhu agenda ľudských práv prešla na ministerstvo spravodlivosti. A navrhujem, aby v oblasti rómskej agendy nemal minister vnútra len kompetencie vo vzťahu k nepriaznivej situácii v rómskych komunitách, ale aby teda v tomto návrhu sa vyskytla aj zmienka o strategickej nejakej činnosti, ktorá bude spieť k tomu, aby rómska problematika na Slovensku sa pohla oveľa ďalej, ako je to doteraz. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Cením si vystúpenie pána poslanca Polláka, lebo v podstate išiel priamo k meritu veci. A budem taktiež sa snažiť reagovať teda. Dá sa, pán poslanec, polemizovať o tom, či tá celá agenda má prejsť na ministerstvo spravodlivosti alebo môže byť rozdelená medzi viacero ministerstiev. Ja som to včera zdôvodnil, že podľa môjho názoru nie je dobré koncentrovať alebo centralizovať problematiku ľudských práv len na jednu inštitúciu alebo iba do rúk jedného podpredsedu pre ľudské práva. Ja si myslím, že naša vláda zvolila cestu, aspoň tak ja to chápem, že problematiku ľudských práv a riešenia problémov či už s rómskou menšinou alebo v iných oblastiach sa rozhodla naša vláda riešiť práve cestou splnomocnencov. Myslím si, že táto cesta splnomocnencov sa nám už ukázala v minulosti po vzniku Slovenskej republiky dosť zaujímavá, aj celkom úspešná. Naša vláda sa teda rozhodla riešiť tieto problémy práve cez posty splnomocnencov. Dokazuje to, že chceme riešiť problémy teda aj v tých rómskych komunitách, aj práve to, že pán minister Kaliňák ponúkol vám, pán poslanec, práve možnosť pomôcť pri obsadzovaní splnomocnenca pre rómske komunity, čo vysoko oceňujem. A myslím si, že tu je už dôkaz toho, že snažíme sa hľadať tie riešenia, nie ich sami riešiť.

    Na druhej strane, viete, no, tá cesta tých splnomocnencov sa mi zdá operatívnejšia z toho problému, že keď boli problémy s rómskou menšinou alebo keď niečo treba riešiť za horúca či už na východnom Slovensku alebo v Malackách, tak paradoxne aj vaša menšina to kritizovala, že podpredseda pre ľudské práva sa v Malackách neobjavil. Mal sa tam prvý objaviť. Ja napr. vysoko oceňujem pána Hlinu, že sa ujal toho problému a že to riešil. Klobúk dole, ale toto mala byť robota pána podpredsedu vlády pre ľudské práva. Nebol tam. Preto radšej nech sa tomu venuje viacero ministerstiev, a to poriadne. Poprípade splnomocnenci, tak ako som povedal, ako by to mal jeden človek, ktorý v podstate...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec nechce reagovať.

    Posledný prihlásený do rozpravy je pán poslanec Hlina. Nech sa páči, máte slovo.

  • Dobré ráno prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, nemám to ešte úplne dopísané, tak ten koniec dám vám z hlavy.

    Návrh tohto zákona hovorí o tom, že, jednoduchými slovami, sa zruší post podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny. A viete, čo ja si možno myslím? Že to nie je až tak zlý nápad, obzvlášť keď sa historicky pozrieme, kto ním bol a aké historické úspechy slávil. Agendou tohto podpredsedu bola aj rómska problematika. A všetci vieme, vidíme, ako to dopadlo. Takže v zásade možno povedať, že tento post bol nefunkčný. A možno je dobré, že ho rušia. Nebol by to však chytrý SMER, aby toto rušenie neurobil elegantne. Zrušiť tento post bolo nemysliteľné v minulom období, lebo každého, koho by to napadlo, by obchádzala obava až hrôza z toho, ako by prskali Maďari. SMER elegantne ponúkol post splnomocnenca pánovi Nagyovi a je pokoj. Tiež je tendencia rómsku agendu posunúť do iných rúk. To, ako to dopadne, sa asi dozvieme čoskoro. Už len zostali ľudské práva. SMER po dlhej analýze a zisťovaní, že čo to vlastne je, a zistení, že ľudské práva sa nekupujú v Tescu, sa rozhodol ich dať na zamini (ministerstvo zahraničných vecí). V zásade môžeme povedať, že je to ešte vcelku dobrá voľba. Len si predstavte, keby agendu ľudských práv dali k Počiatkovi na dopravu alebo na ministerstvo pôdohospodárstva. Takže ľudské práva skončia na zamini.

    Smutnou skutočnosťou je to, ako sú ľudské práva vnímané na Slovensku. Na Slovensku je situácia taká, že Slovensko by kľudne znieslo samostatné ministerstvo pre ľudské práva. Na Slovensku sú fakt ľudia, ktorí, bez žartu, si možno myslia, že fakt je to niečo, čo sa dá kúpiť, tie ľudské práva. Nemáme k nim cit, často ani nie sme vyrušení, keď sa u niekoho porušujú, ale, áno, vieme často účelovo spustiť veľkú paľbu a povyk, keď sa krivda deje niekomu z našich, avšak pri iných porušeniach často cudne klopíme zrak a odvraciame oči. A to je chyba. Ľudské práva má každý. A to, či si to uvedomujeme, je naozaj kľúčový moment. Na Slovensku rušíme post, v názve ktorého boli slová ľudské práva. Teraz sa to uprace do nejakej sekcie odboru. Je to smutné, že nás to vystihuje, aký je, resp. nie je záujem o ľudské práva v tejto krajine.

    Minulý piatok tu vystupovala pani ombudsmanka. Teraz ani sa v zásade nemáme ani koho pomaly na to spýtať. Ale zdvihnite ruky, ktorí ste tu minulý piatok boli, alebo aspoň ste boli v budove parlamentu. Ja to hovorím preto, že ja som bol v budove parlamentu, bol som v miestnosti 50, čakal som na klub a pozeral som v televízore, ako tu chúďa, pani ombudsmanka, bola a tu nebol skoro nikto, okrem našich. Vtedy si človek uvedomí, ako nás zaujímajú ľudské práva. Kde je úcta vôbec len k tomu inštitútu ombudsmana? Kde je úcta k tej agende? Kde je úcta k ľudským právam? Kde boli tí poslanci? Ja viem, piatok poobede je piatok poobede a čo tam po ľudských právach? Kde boli vtedy poslanci? Však toto bolo úplne prázdne, tu nebol nikto, myslím, že len pani Nicholsonová tu bola. Nechcem nikoho uraziť, možno ešte niekto hore bol, ale skôr, myslím, nie ako áno.

    Včera navečer sme tu prejednávali bod v agende pána ministra znova týkajúci sa ľudských práv. Koľko nás tu bolo včera? Úboho málo. Koľko je tu nás zase dnes? Hovoríme o ľudských právach, koho by to zaujímalo? Ja rozmýšľam, mňa to tak napadá, že tu je možno ešte nejaká iná sála, kde tí poslanci sedia, len problém v tej sále je, že tam nie sú hlasovacie tlačidlá. To znamená, vždycky keď je hlasovanie, tak sa tí poslanci len presunú sem, aby prišli zahlasovať. Ja neviem, ja som tu len nováčik, možno mi to ešte nikto nepovedal, možno sa raz dozviem, kde je tá sála. Asi tam sedia tí poslanci. Toto je vzťah Slovenska k ľudským právam. Aj toto je naša demokratická tradícia.

    Vážení poslanci, pýtam sa vás, či viete, kedy zistíte, aký je štát silný a akú má vlastne moc, že kedy sa to dá najlepšie zistiť. Najlepšie to zistíte vtedy, keď vás zavrie alebo obmedzí vašu slobodu. Vtedy si každý uvedomí, akú silu má štát. Ja som tu asi rekordérom v počte zadržaní políciou. Bol som zadržaný niekoľkokrát za moje aktivistické činy, niekto povie výčiny. Ja rešpektujem právo polície na také konanie. To je v poriadku. Treba však konať tak, aby ste niekoho ľudské práva nepoškodili, resp. neprimerane neobmedzili. A keď sa to tak stane, musíte mať možnosť dovolať sa spravodlivosti. Spravodlivosť, vážení, totižto nie je to, že máte číslo na ministra vnútra. Spravodlivosť a svoje ľudské práva musíte mať garantované, aj keď nemáte číslo na ministra vnútra, aj keď ste taký chudák, že nemáte ani telefón. Nemôžete niekoho ľudské práva ignorovať alebo nad ich nedodržiavaním žmúriť očami. Nemôžete byť nespravodlivý, naozaj. Mňa trápili cirka 10 hodín na polícii kvôli tomu, že som jedným divným ľuďom zobral vlajku, a po tomto čase ešte chceli mi odoberať stery. Na druhej strane hlavné hviezdy spisu Gorila nikto nepredviedol na policajnú stanicu za účelom podania vysvetlenia. Ktovie, na koho oni majú číslo, keď sa ich policajti tak boja? Existuje taký žalm, ktorý hovorí, som starec, bol som mladík, ale nevidel som spravodlivého opusteného a jeho deti žobrať o chlieb. To je princíp, vážení, ktorí sa oplatí počúvať a rešpektovať.

    Veci majú aj symbolickú rovinu. A keď sa nabudúce bude niečo rozprávať v tejto sále o ľudských právach, buďte tu, počúvajte, nikdy neviete, kedy tie vaše práva alebo práva niekoho vášho blízkeho, vašich detí môžu byť porušované. A to číslo na ministra vnútra už nebude fungovať alebo už bude iný minister, alebo sa môže aj stať, že vám nezdvihne telefón. Snažte sa alebo snažme sa vytvoriť krajinu, kde nepotrebujeme mať číslo na ministra vnútra, na to je však potrebné neignorovať čo i len v symbolickej rovine diskusie v parlamente, kde sa o ľudských právach hovorí. Ak bude parlament ignorovať ombudsmana, ignorovať to, že ľudské práva už nebudú mať svojho ministra, ignorovať napr. aj to, ako včera Národná rada volila, keď sa budeme k ľudským právam stavať takto, tak potom asi možno bude lepšie, keď už to číslo budete mať a prípadne si ho aj tuná od ministra spravodlivosti vypýtate.

    K tomu včerajšiemu voleniu sa nechcem vracať, ja sa vrátim pri inej príležitosti k tomu, ale súvisí to s tým, aj keď sa to možno nikomu nezdá, či ja mám právo niečo navrhnúť a či to moje právo bolo alebo nebolo dodržané. Ja, ospravedlňujem sa možno za tento výstup, som mimoriadne citlivý na ľudské práva, mám aj na to dôvody, preto som si dovolil aj takto sa k tomu postaviť. Jeden z nich možno poviem, ak teda už ľudské práva skončia na zamini (na ministerstve zahraničných vecí), tak je to stále lepšie teda ako na doprave alebo pôdohospodárstve. Pre mňa to má taký špeciálny nádych, dokonca by som možno povedal, až znamenie. Keď som protestoval v Bruseli, tak naozaj sa tam ku mne a k mojej manželke nesprávali dobre. A ja som protestoval, vyhľadal som naše ministerstvo zahraničných vecí, že teda nech v rámci konzulárnej agendy sa obráti na kompetentných a nech sa spýta, prečo sa tak správali, ako sa správali. Po troch mesiacoch na základe výzvy nášho konzula prišla odpoveď od orgánov Európskej únie, kde teda okrem iného napísali, že áno, možno príslušníci boli overly zealous (prílišne horliví). A to je, vážení, kľúčový moment, i keď to tak necítime. Čiže niekto má tú drzosť, že napíše, že niekto bol prílišne horlivý. Na prílišnú horlivosť, vážení, sa v tejto krajine umieralo niekedy za komunistov. Tu boli ľudia prílišne horliví, sa zatváralo, vešalo za to. Niekto vám z Európskej únie napíše, a znova tretí alebo štvrtýkrát opakujem, tú drzosť, že bol prílišne horlivý a niekto je tak stupídny, že to akceptuje. Naše ministerstvo, náš konzul to akceptoval, dokonca mi to poslali, že tu je odpoveď. A ja sa pýtam, keby toto napísali nemeckému ministrovi alebo hocijakému inému ministrovi, však by vyhlásil možno stanné právo, že čo si to kto dovoľuje, že niekto bol k jeho občanovi prílišne horlivý. Naše ministerstvo mi to posunulo ako hotovú vec. A to je to, čo s tým súvisí. To je tá naša demokratická tradícia, to je ten náš vzťah k ľudským právam, to je to, koľkí sme tu, najväčší demokrati z demokratov, pozrite, to je to, je to iné, keď to hovoríte do kamery, iné, keď to potrebujete ukázať a naozaj precítiť a naozaj ukázať, aký máte k tomu vzťah. Ak teda bude mať možnosť na reparát naše ministerstvo, dávam mu tú možnosť. Ja to ešte dokončím. Ja som si to nedal, som hovoril, že som citlivý na ľudské práva, obzvlášť keď je tam ešte prvok, aj práva mojej ženy, na to som už teda obzvlášť citlivý. Tak som si dal tú prácu, že som napísal list samostatne ako osoba na tieto úrady, na Radu Európy, kde som ich žiadal o ospravedlnenie, v prípade neospravedlnenia že sa budem súdiť a budem žiadať náhradu škody za majetkovú aj nemajetkovú ujmu. Čo sa stalo, vážení? Do pár dní sa mi Rada Európy ospravedlnila. Tak som držal ten list, vravím si, je to čistá hotová vec. Išiel som na ministerstvo zahraničných vecí, vravím, pozrite sa, tu došlo k tomu, k čomu došlo, hej, tuná je to už na tejto strane vybavené, mne to úplne stačí, teraz, vážený pán minister, by som vás poprosil, aby ste to riešili s naším konzulárnym odborom v Bruseli, že ako sa oni starajú o ľudské práva svojich občanov. Najväčší demokrat z demokratov, pán Dzurinda, neurobil nič, absolútne nič. Som ho niekoľkokrát doslova prosil, že je to pre mňa kľúčová vec, má to pre mňa aj osobnú rovinu, konzul je konzul a konzul sa má starať aj o vreckára, ktorého chytia v Bruseli. Ja som nebol vreckár, ja som robil, čo som robil, za to sa mi niekto ospravedlnil, a keď to stojí toľké peniaze, čo to stojí, tak to majú robiť, a keď to nerobia, tak nech sa páči kufre zbaliť a domov na úrad práce. Nie, nič neurobil. Čiže ja som zvedavý, keď teda sa to presunulo tam, kde sa to presunulo, na ten reparát, ako ministerstvo zahraničných vecí bude v tejto mojej kauze pokračovať. A znova to bude pre mňa takým výsledkom a zrkadlom toho, ako my si vážime a ctíme, lebo to je dôležité, demokraciu, lebo tu je obrovský deficit. Pravdou je, že sme ho nemali, kde chytiť, lebo sme išli z jednej mizérie do druhej historicky, nemali sme sa to kde naučiť. Ale učme sa veľmi rýchlo a neinšpirujme sa týmto spôsobom ako teraz, keď sa rozpráva o ľudských právach, tak tu nikto nie je. Mne to nevadí, ja by som to rozprával, aj keby tu nikto nebol, ja nepotrebujem mať na to štafáž, tomu sa hovorí aj do betónu rozprávať. Ja som to zvládol aj do betónu rozprávať. To nie je problém. Problém je v tom, že to si nectíme, že to je tá vizitka, že chúďa ombudsmanka tu bola, nikto tu nebol. Hovorila do prázdnej sály, hovorila o ľudských právach, to je symbolická rovina, to je ten kľúčový moment. To hovorí o tom, aká sme tu krajina, čo si ctíme, čo si nectíme. Včera ako sme volili, potom ako sme nevolili, to všetko s tým súvisí. Teraz ešte dávame ďalšiu ranu tomu, že to aspoň v názve malo byť, že sa to niekedy zjavilo raz za pol roka v novinách, že to je taký nejaký minister. Teraz sa to už stratí, už ani to nebude. Bojím sa toho a hrozím sa toho, čo to s touto krajinou môže spraviť, že sa tie ľudské práva stratia z obrazu. Túto obavu som vám chcel povedať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Nachtmannová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hlina, nie je mi celkom jasné z vášho vystúpenia, kde sa vám ten incident stal, lebo hovoríte o Bruseli a zároveň hovoríte o Rade Európy. Tak myslím, že viete, že Rada Európy nesídli v Bruseli, sú to dve úplne nezávislé inštitúcie, Rada Európy je niečo iné. To v prvom rade.

    A na druhej strane ešte by som vám chcela povedať, osobne si myslím a myslí si to väčšina z nás, že na ľudské práva sme všetci mimoriadne citliví, nielen vy. Ľudské právo je prirodzené, univerzálne právo všetkých ľudských bytostí. Nie je závislé od nejakej jurisdikcie. V tomto sa snáď stotožníme. Čiže nie je dôležité to, ako presne bude zastrešené, dôležité je, aby sa v štáte rešpektovali ľudské práva, aby sa rešpektovala Všeobecná deklarácia ľudských práv a slobôd. Tá ľudská dôstojnosť musí byť základom úplne všetkých zákonov, všetkých právnych noriem a správania sa všetkých občanov, koľko je ich v tom štáte, nielen exekutívy a nielen legislatívcov.

    A ešte jeden pohľad trošku filozofický. Viete, veľakrát diskusia o ľudských právach skĺza až k takej určitej anarchii. Musíme si tiež uvedomiť, že niekedy naše ľudské právo naráža na ľudské právo niekoho iného. Proste sloboda jednotlivca končí tam, kde začína sloboda ďalšieho človeka. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nicholsonová, nech sa páči.

  • Ja sa chcem veľmi pekne poďakovať pánovi poslancovi Hlinovi za to, že vystúpil. Ja s ním súhlasím v mnohom, napr. v tom, že to, že zrušili post podpredsedu vlády pre ľudské práva, považujem za prejav absolútnej necitlivosti voči ľudským právam ako takým.

    K tým osobným slobodám by som povedala asi toľko, že áno, moja osobná sloboda končí tam, kde sa začína osobná sloboda niekoho iného, ale na to všetko by mal nazerať a dozerať štát, si myslím, a malo by to byť inštitucionalizované, pretože inak to proste fungovať nebude.

    Jedna poznámka možno. Pán poslanec Hlina, to, čo ste hovorili, čo sa vám teda stalo, tá nemilá skúsenosť z Bruselu, myslím si, tak nechcene nahráva koaličným poslancom v tom, že toto všetko sa dialo, keď sme mali podpredsedu pre ľudské práva a napriek tomu tá ochrana vašich ľudských práv či už na našej pôde alebo na pôde Bruselu jednoducho zlyhala. A ja si preto myslím, že tá ďalšia naša debata, keď hovoríme o novele kompetenčného zákona, by sa mala uberať skôr tým smerom, po prvé, ponechať, samozrejme, post podpredsedu pre ľudské práva a, po druhé, baviť sa s našou ctenou koalíciou o tom, aké kompetencie, aké právomoci a čo všetko by mal zabezpečovať úrad podpredsedu vlády pre ľudské práva. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán Hlina, dovoľte mi v krátkosti reagovať na vašu viac-menej takú osobnú epizódu, ale nie riešenie. Parlament je na to, aby neriešil vaše osobné skutky, čo sa s vami stalo či na polícii, či niekde inde, ale riešil veci alebo našiel riešenie, ktoré tu chýba k tejto problematike.

    Hovorili ste o rómskej problematike, že áno, predchádzajúci pán vládny splnomocnenec ju neriešil. Nielen vládny splnomocnenec, ale koľko vlád riešilo rómsku problematiku a čo vyriešilo? Toto je hlavné povedať, čo má riešiť, akým smerom má ísť. To riešenie, ako ste hovorili, keby nedostali Maďari, tak by prskali. Tak pozrite sa, ja som Maďar, ja nezvyknem prskať, ja vždycky poviem pravdu, čo si o tom myslím. A nebolo vôbec nejakým spôsobom o to miesto sa biť, v konečnom dôsledku by som povedal, ľahké.

    Ľudské práva na Slovensku. Samozrejme, súhlasím s vami. Súhlasím aj s tým, že tu chýbajú poslanci, keď prejednávame takú vec ako ľudské práva, chýbajú z každej strany, ako pozerám, aj od nás, aj od vás, od vás možno pomenej, ale hovoriť o tom, že čo sa mi stalo a že čo som chcel riešiť a čo neriešil podpredseda vlády a čo mal riešiť, myslím si, to nie je dobrá vec. Mali sme na tomto mieste v parlamente nájsť alebo hľadať spoločné riešenia, čo sa týka rómskej problematiky, čo sa týka aj efektívnejšieho fungovania teraz už vládneho splnomocnenca, alebo tieto veci, ktoré by sme tu mali hľadať a tu riešiť.

    Myslím si, a môžem povedať, že rušenie postu podpredsedu je krok späť, samozrejme, s tým súhlasím, ale tobôž je taká situácia, musíme to nejakým...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, musím pochváliť veľmi zaujímavé vystúpenie. Ja som rád, že ste zistili, že ľudské práva sa nekupujú v Tescu. My zo strany SMER si tam sem-tam možno kúpime preklad Magny charty libertatum alebo Deklarácie nezávislosti USA, ale, samozrejme, tiež to vieme. A myslím si, že k tým ľudským právam, teraz už budem hovoriť vážne, sa staviame zodpovedne.

    Plne s vami súhlasím, že ten tak koncipovaný a vytvorený post podpredsedu vlády, ako bol urobený za pani Radičovej, je úplne zbytočný. Plne s vami súhlasím, že aj keď sa niečo vo vašej veci stalo, pán podpredseda pre ľudské práva ani nevedel, že sa vám niečo v Bruseli udialo a ani to nekomentoval ani nič k tomu nepovedal. Je potom zároveň aj smutné, keď podpredseda vlády pre ľudské práva sa objavil ešte aj v spise Gorila, v časti rozhovoru Haščáka s Malchárkom. A plne to potvrdzuje iba vaše slová, že to ponímanie tých ľudských práv a toho postu podpredsedu za Radičovej bolo trošku zvláštne. Možno by to inak vyzeralo, kebyže ten podpredseda vlády má nejaký úrad pod sebou, ktorý sa bude môcť tomu úplne venovať, ale tak ako bol koncipovaný, bol iba na úrovni splnomocnenca, ktorý bol členom vlády. Ale reálne, že by niečo vykonával, tak nič nebolo.

    Čo sa týka ale riešenia tých ľudských práv, myslím si, že naša vláda vám, opozícii, ponúka pomocnú ruku, aby sa to riešilo. Je to ale ťažká problematika hlavne pre rómske menšiny. Príkladom je aj veľvyslanec Európskej komisie van der Linden, ktorý keď sa to snažil riešiť a navrhol riešenie, tak do pár mesiacov potom alebo tuším do mesiaca musel odísť zo Slovenska. Čiže tým sa aj potvrdzuje to, že keď Európska únia chcela riešiť problémy Rómov, tak to nezvládli.

    Čiže hľadajme spoluriešenia a k tomu teda vyzývam vás, aj pána Polláka, ktorý je veľmi šikovný človek v tejto oblasti, poďme hľadať riešenia a pomôcť týmto ľudským právam na Slovensku, ale už spoločne. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, chcem poďakovať pánu Hlinovi za jeho vystúpenie, a teda za jeho odvahu. Naozaj otázka ľudských práv je veľmi vážna problematika, zvlášť u nás na Slovensku. Netýka sa len národnostných menšín, tak ako sa tuná aj niektorí kolegovia ozvali, ale dotýka sa veľmi úzko práve aj väčšiny, tak ako to aj on osobne zažil, patrí k tej väčšine tuná, má ten osobný zážitok a vlastne jeho ľudské práva boli potlačené, cítil sa dotknutý, nikto sa vážne tou témou nezaoberal.

    Post podpredsedu pre ľudské práva, je to dilema, v čase krízy, má byť, nemá byť. Osobne si myslím, že mal tento post zostať, ale s plnou vážnosťou, ktorý prislúcha takémuto postu, podpredsedovi vlády. Skôr osobne si myslím, v tom kompetenčnom zákone mohlo sa šetriť skôr na tých štátnych tajomníkoch, ale to je osobný postoj. Samozrejme, ste to mali nejako tak prepracované.

    Aktivity polície, tak ako to spomínal predrečník, teda pán Hlina, naozaj veľakrát tie zásahy sú neadekvátne. A toho ospravedlnenia asi veľmi ťažko sa dočkáme. A skutočne veľakrát tí ľudia sú plne želaní pri tých zásahoch, ktoré tuná sú.

    Ja mu chcem ešte raz takto osobne poďakovať za jeho vystúpenie a prejavenú odvahu. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Neviem, či sa, Tóno, na mňa nenahneváš, ja teraz zverejním jeden náš nedávny rozhovor, myslím, že úmysel ma vedie dobrý. Zavolal som ťa na kávu s tým, že sa ti mám ospravedlniť. A ty ani nevieš, za čo to malo byť. Ja som ti to povedal. Ty si ma pred tromi rokmi, keď som ťa teda vôbec osobne nepoznal, raz oslovil telefonicky, aby som prišiel do Bratislavy a aby som skúsil tú lesnícku rebéliu preniesť aj tu na námestie, lebo bolo by dobre, keby takíto ľudia sa stretávali. Ja som to tak akože voľajako zamotkal, že asi nemám čas, ale skutočný dôvod bol ten, že som si povedal, čo ja budem robiť nejaké cirkusy s nejakým šašom Hlinom, veď ja proste mám svoju úroveň a ja to riešim inakšie. Takže som sa ti ospravedlnil, pretože medzitým sa stalo to, že som ťa stretol osobne a že ťa spoznávam tu v tejto sále zákonnosti a že čím ťa viac počúvam, tým menej si myslím, že vedľa mňa sedí nejaký šašo, niekto, kto by tu dokonca ani nemal byť, ale že tu vedľa mňa sedí človek, si myslím, ktorý má svoju hĺbku a ktorý všetko to, čo robí, robil a čo hovorí, myslí veľmi, veľmi vážne, ja to cítim. A ja si myslím, že to je vec, ktorá je senzačná a ktorá možno nie všetkým, ktorí tu sedia, je blízka, resp. nie každý disponuje tým, že to, čo hovorí, si aj myslí a to, čo si myslí, aj hovorí, a preto ak dneska zaznieva teraz diskusia o tom, či podpredseda má byť alebo nemá byť, tak si dovolím povedať, že je to možno trocha zbytočné. Oveľa dôležitejšie je, aby tu boli takí ľudia ako si ty, pretože sú svedomím nielen tejto snemovne, ale aj tohto národa. A potom už nebude dôležité, aké budú formálne, ale aké budú skutočné hodnoty. A ty ich predstavuješ. Ďakujem ti.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Tak poteší to. A naozaj si spomínam na tú situáciu, pán Mičovský, ja som aj vtedy písal taký blog, že lesníci sú tí prví, ktorí sa už na to nemôžu pozerať, lebo ostatní majú miesto žalúdka trojku plech a lesníci sú čisté duše, lebo však chodia po lesoch, po horách, nemôžu byť až tak zlí, že oni to musia začať. Tak to som tak vtedy vnímal, že niekde to začať musí.

    K tým nejakým príspevkom dovoľte povedať len také faktické veci.

    Bolo to v budove Rady Európy, bola to Rada Európy, priamo to, čo sa dialo, sa dialo v budove Justus Lipsius, teda veľmi to váženej budove a napriek tomu sa tam dialo, čo sa dialo. Prípadne ak máte hlbší záujem, pani Nachtmannová, si to naštudovať, môžete si to pozrieť, ja som sa tej téme dosť venoval na mojom blogu. Ale, samozrejme, koho by to zaujímalo? Ale ak teda teraz ste prejavili záujem, tak sa prípadne na to pozrite.

    Čo sa týka toho, čo hovoril pán Érsek, v zásade, áno, ja som to nehovoril preto, aby som tu zaťažoval nejako toxicky plénum mojimi nejakými výčinmi, ja som to len hovoril na dokumentovanie toho, prečo si to myslím. A že Maďari by prskali? Verím, že sa tu pochopíme, však máme už spolu rozohranú jednu partiu, že vlastne sme nejakí v tých výrazoch takí expresívnejší. Už aj mňa čiastočne poznáte, že tiež veci sa snažím hyperbolizovať niekedy a nemyslím to úplne až tak. Čiže len aby som tomu dal dôraz a takú expresiu, tak som to myslel. A to je, myslím, všetko. Ďakujem veľmi pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 66. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 62.

    Prosím pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka, aby v zastúpení ministra hospodárstva vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladám na rokovanie Národnej rady v mene ministra hospodárstva s cieľom odstrániť transpozičný deficit Slovenskej republiky súvisiaci s transpozíciou tzv. 3. energetického balíčka.

    Predloženým návrhom sa zabezpečuje transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom. Zároveň sa zabezpečuje súlad s nariadeniami 3. energetického balíčka a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady 994/2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu.

    Návrhom sa stanovuje nový režim možností, ako oddeliť výrobné a dodávateľské činnosti od prevádzky prenosovej sústavy resp. od prevádzky prepravnej siete. Model zabezpečenia nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete je navrhnutý tak, že ak je prevádzkovateľ súčasťou vertikálne integrovaného plynárenského podniku, môže vláda do 1. októbra 2012 na návrh ministra hospodárstva určiť, že sa vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete nepoužije. V prípade, že vláda uvedené určí, budú sa na prevádzkovateľa prepravnej siete vzťahovať podmienky nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete podľa modelu ITO. Týmto však v súlade so smernicami nebude ani nemôže byť dotknuté právo vertikálne integrovaného plynárenského podniku uskutočniť vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete, ak sa tak podnik sám rozhodne. S takýmto oddelením by však musel súhlasiť aj štát ako majoritný akcionár SPP.

    Predložený návrh zvyšuje transparentnosť vzťahov medzi účastníkmi trhu s elektrinou a s plynom, pričom sa ním výrazne posilňujú práva odberateľa elektriny a odberateľa plynu s dôrazom na ochranu zraniteľných odberateľov. Návrh zákona túto kategóriu rozširuje. A tiež zaručuje, že okrem odberateľov elektriny a plynu v domácnosti aj malé podniky môžu využívať univerzálnu službu, t. j. právo na dodávku elektriny v určitej kvalite za primerané, transparentné, porovnateľné a nediskriminačné ceny.

    V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že pri príprave tohto návrhu zákona boli pre ministerstvo najvyššou prioritou riešenia v prospech koncového odberateľa energie, ako aj snaha o skvalitnenie energetických služieb a dodávaných tovarov.

    Čo sa týka odberateľov elektriny a plynu, títo budú predloženým návrhom viac chránení proti praktikám nečestných dodávateľov elektriny a plynu tým, že všetci dodávatelia budú musieť mať obchodné podmienky vrátane spôsobu predaja a reklamačného poriadku schválené regulačným úradom. Tieto podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré neprimeraným spôsobom sťažujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa elektriny. Za porušenie týchto podmienok a zistené nedostatky môže regulačný úrad uložiť opatrenia, ktorých nevykonanie môže viesť až k zrušeniu povolenia na podnikanie.

    Odberatelia budú mať tiež právo bezplatne odstúpiť od zmluvy pri neodôvodnenom náraste ceny za dodávku elektriny alebo plynu, resp. nedohodnutej zmene iných podmienok. Návrhom zákona sa okrem väčšej ochrany odberateľov elektriny a plynu v domácnosti a malých podnikov zvyšuje aj miera ich informovanosti a navrhuje sa urýchlená a podrobnejšia úprava procesu zmeny dodávateľa.

    Na záver by som ešte chcel uviesť, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predložený návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie, očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre hospodárske záležitosti, poslancovi Marošovi Kondrótovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Dobré ráno. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 31 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Máme to ako tlač 66. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a o tom, že predkladaný návrh nebude mať dopad na štátny rozpočet, nebude mať finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a životné prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení zákona.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnuté v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2012 č. 62 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny a rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republike pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostala žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja poslanci, pán poslanec Miškov a pani poslankyňa Mezenská. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Miškov, máte slovo.

  • Príjemný dobrý deň. Vážené dámy, vážení páni poslanci, vážená pani predsedajúca, život prináša kopec absurdností a dnes sme svedkami jednej z týchto absurdností. Dnes máme na rokovaní pod tlačou číslo 66 „nový“ zákon o energetike. Úvodzovky spomínam zámerne preto, pretože v takmer identickom znení som počas ministrovania predkladal tento zákon aj ja. Preto mám také malé déjá vu, som sedel tu na mieste predkladateľa a pán minister Jahnátek stál tu na mieste, na ktorom stojím teraz ja, a kritizoval mnou predkladaný návrh zákona. No a najvtipnejšie na tom celom je jedna vec, že prakticky ide o jeden a ten istý zákon. Na tomto je možné vidieť, vážené dámy a páni, kto rieši podstatu a kto iba politikárči. Mne je osobne veľmi ľúto pán Jahnátka, pretože mám taký pocit, že kolegovia naňho pripravujú samé mission impossible, neriešiteľné úlohy. Najprv ho pošlete hľadať pokazené vajíčka po celom Slovensku a teraz ho posadíte na miesto predkladateľa a nútite ho obhajovať zákon, ktorý on sám kritizoval. Ja mu v tom veľmi držím palce úprimne, pán kolega, je mi to fakt ľúto, že s vami takto vybabrali.

    Pred necelým pol rokom bola celá strana SMER proti tomuto návrhu, čo patrične dávala najavo rôznymi návrhmi na nepokračovanie rokovania o mojom návrhu zákona o energetike, prípadne o jeho vrátení na dopracovanie. Nuž ani nie po šiestich mesiacoch strana, ktorá vyjadrovala zásadný nesúhlas s predkladaným návrhom, predkladá cez svojho ministra jeho takmer identické znenie. Ústava síce hovorí, že poslanci hlasujú podľa svojho vedomia a svedomia, ale poslanci a poslankyne strany SMER – sociálna demokracia zrejme hlasujú iba podľa pokynov, ktoré dostávajú.

    Gro pripomienok k nášmu zákonu o energetike od poslancov za stranu SMER – sociálna demokracia sa týkalo zabetónovania jednej osoby na čele Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ale tomu sa budem venovať až pri druhom návrhu zákona, o regulácii sieťových odvetví, ktorý je dvojičkou k tomuto zákonu o energetike.

    Veľmi vehementne ste nám predostierali krátkosť a spôsob vykonávania pripomienkového konania k nášmu návrhu, ako aj počet výstupov z neho. Nuž len pre informáciu pre túto snemovňu strana SMER – sociálna demokracia, ako sme si už pomaly na to zvykli, vidí smietku v oku druhého, ale brvno vo svojom oku nevidí, sa zrejme zámerne vyhla celému pripomienkovému konaniu. Žiadne pripomienkové konanie, žiadna možnosť dotknutých orgánov vyjadriť sa k energetickým zákonom roka nie je. Možno si povedali, veď na čo to hnať cez pripomienkové konanie zákona, ktorý už prešiel pripomienkovým konaním v Radičovej vláde. Pred pár mesiacmi ste ho síce chceli roztrhať na kúsky a dnes ho pravdepodobne 83 hlasmi posuniete do druhého čítania.

    Po ďalšie. Jeden z veľkých problémov, ktorý ste mali s našim návrhom zákona, bol § 11, kde sa mala riešiť náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva pri užívaní nehnuteľností. To je jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena. Mávali ste nám tu stanoviskami legislatívy Národnej rady Slovenskej republiky, aké je to protiústavné, že je zlé a škodlivé určiť len jednorazovú náhradu, a to v prekluzívnej lehote. A, milé dámy a páni, viete, čo ste tam zmenili? Nič, nulu, zéro. Toto podľa vás protiústavné ustanovenie z 5. volebného obdobia je už v období vašej jednofarebnej vlády úplne v poriadku. Takže, milé dámy a páni zo strany SMER – sociálna demokracia, nabudúce si dávajte oveľa väčší pozor na to, čo kritizujete, pretože po čase nám to možno predstavíte ako svoj návrh.

    Pán kolega Jahnátek nám v minulom období vyčítal, že sme neuviedli definíciu štandardu bezpečnosti dodávok alebo že bola uvedená nedostatočne, § 22 nášho návrhu, kde sme zadefinovali, čo je štandard bezpečnosti dodávok, sa vo vašom návrhu ani o čiarku nezmenil, ani o čiarku, vážení. To znamená, že všetko, čo bolo v našom návrhu zlé a čo ste tak veľmi kritizovali, je teraz vo vašom návrhu.

    Tomu, že sa vám naše návrhy páčia, sme veľmi radi, takisto sme radi, že ich od nás preberáte, ale potom si nabudúce dávajte oveľa väčší pozor na to, čo budete kritizovať.

    Teraz by som však rád prešiel k vecnej podstate tohto návrhu, a to, že ide implementáciu takzvaného 3. energetického balíčka a aj vďaka poslancom za stranu SMER – sociálna demokracia Slovenská republika výrazne mešká s transpozíciou tohto balíčka do slovenskej legislatívy.

    Keďže tento návrh som už ako minister predkladal a obhajoval v pléne, chcel by som sa v mojom príspevku predovšetkým zamerať na ustanovenia, ktoré sa v našom návrhu nenachádzali.

    Tak po prvé. Zavádza sa nová definícia malého podniku, kde je stanovený malý podnik ako chránený odberateľ plynu. Pevne verím, že táto zmena bola vykonaná len v súvislosti s právom členského štátu upraviť rozsah chránených odberateľov v zmysle čl. 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, kde sa za chráneného odberateľa okrem odberateľov plynu v domácnosti považujú aj podniky, a že toto doplnenie definície neposlúži len na skrytú možnosť regulácie malých podnikov v budúcnosti.

    V § 29 sa zavádza desaťročný plán rozvoja sústavy. Návrh ustanovenia upravuje postup prípravy, prijímania a monitorovania desaťročného plánu rozvoja siete spolu s právomocami úradu nariadiť zmeny desaťročného plánu rozvoja siete a zabezpečiť realizáciu plánovaných investícií. Ide o ustanovenie nad rámce prijímaných smerníc, ale vzhľadom na afinitu súdruhov k päťročniciam sa naň pozerám s ľahkou zhovievavosťou. Z môjho pohľadu toto ustanovenie nedelí ani nenásobí.

    Po tretie. Zavádza sa nová povinnosť pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorý je povinný vykonať fyzický odpočet určeného meradla na odbernom mieste, ktoré nie je vybavené priebehovým meraním, a to každoročne.

    Po štvrté. V návrhu sa však zvyšuje administratívna záťaž na prevádzkovateľov, po novom bude musieť napr. informovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví o zabezpečení zdrojov potrebných na prevádzku, údržbu a rozvoj prepravnej siete.

    Veľmi ma však zaskočilo znenie § 49 ods. 7 písm. q), podľa ktorého bude prevádzkovateľ prepravnej siete povinný umožniť úradu sa zúčastňovať na všetkých úkonoch týkajúcich sa obchodných, verejných súťaží a aukcií a poskytovať o tom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví kompletné informácie. Je to zvláštne, že strana SMER – sociálna demokracia chce mať cez svojho nominanta pán Holjenčíka dohľad už takmer nad všetkými činnosťami, ktoré bude vykonávať prevádzkovateľ prepravnej siete.

    No a napokon som veľmi zvedavý aj na to, ako na návrh ministerstva vláda určí postup a spôsob zabezpečenia nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete, takzvaný unbundling. Budeme to veľmi, veľmi pozorne sledovať.

    Ako som už uviedol, predložený vládny návrh zákona o energetike je takmer identický s návrhom, ktorý som predkladal začiatkom tohto roka, a zmeny vykonané stranou SMER – sociálna demokracia a vládou SMER – sociálna demokracia do predmetného zákona majú skôr len kozmetický charakter.

    O zmenách, ktoré som tu uviedol, už mohli sme spoločne rokovať pri našom návrhu a nemeškali by sme tak s implementáciou tohto 3. energetického balíčka. Ale to by ste, vážené dámy a páni zo strany SMER – sociálna demokracia, museli uprednostniť národno-štátne záujmy Slovenska pred vytĺkaním politického kapitálu za každú cenu.

    My v strane Sloboda a Solidarita sme po voľbách hovorili, že budeme tvrdou, ale konštruktívnou opozíciou a podporíme každú iniciatívu, ktorá bude na prospech občanov Slovenska. Preto za poslanecký klub SaS tu vyhlasujem, že podporíme predkladaný návrh zákona o energetike a posunieme ho do druhého čítania. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickou poznámkou dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Hudacký.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, som skutočne rád, že ste uviedli na správnu mieru situáciu okolo tohto energetického zákona v súvislosti s tým, že celý ten proces sa zbytočne oddialil hádam o pol roka, pričom my sme potrebovali ten 3. energetický balíček transformovať čo najrýchlejšie. A teraz sme vlastne v procese takzvaného infríčmentu, čo vlastne len zneisťuje tú situáciu okolo realizácie, resp. implementácie potom celej tejto smernice Európskej komisie.

    Ja vítam tento zákon vzhľadom na to, že jednak som pracoval v Európskom parlamente na tom 3. energetickom balíčku, takže tá podstata je aj naplnená v tomto zákone. Aj preto sa čudujem, že bývalá opozícia, teda terajšia vládna strana SMER ostro kritizovala celý tento návrh. Dá sa povedať, že v tomto návrhu vidím všetky tie nevyhnutné veci, boli zapracované a vytvárajú dobrý legislatívny priestor vlastne pre liberalizáciu energetického sektora.

    Tento zákon skutočne potrebujeme vzhľadom na to, aby sme jednak vylepšili situáciu na tomto trhu, dostali väčšiu možnosť pre malé energetické subjekty, podniky, ktoré môžu participovať na zvýšení konkurencieschopnosti a koniec koncov, aj na tlak na konečné ceny pre spotrebiteľov. Vytvára sa tým lepší priestor pre samotných spotrebiteľov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Juraj, nebudem ti ďakovať za tvoje vystúpenie trápne, ako to robia niektorí kolegovia, hlavne aj preto, že naozaj sme túto rozpravu mohli mať už pred piatimi mesiacmi za sebou a v podstate nič by sa nebolo zmenilo.

    Mne pri tom vystúpení prišli na myseľ len dva pojmy, z nich jeden je morfická rezonancia , čo je také prenášanie informácie z jednej skupiny ľudí úplne inej nesúvisiacej skupine ľudí, v podstate ako keď niekto skopíruje zákon, a druhý pojem, oveľa dôležitejší, je kognitívna disonancia, to je, dovolím si zacitovať, ľudská reakcia na nepríjemné novozískané informácie alebo skúsenosti protirečiace predchádzajúcej predstave alebo znalosti, ktorá vyvoláva pocit napätia a následne túžbu po jeho znížení čiže odstránení. Presne takto sa musia teraz cítiť kolegovia z vládnej strany, ktorí presne identický zákon, takmer doslova rovnaký, skritizovali a hlasovali proti nemu pred pár mesiacmi v tejto miestnosti a dnes ho naozaj musia obhajovať a predkladajú.

    Ale teraz vážne. Ja celkom chápem, že pred tými pár mesiacmi SMER politicky musel zahlasovať proti vládnemu zákonu. Taká je politická logika. Ale dovolím si pripomenúť, že to neboli len poslanci strany SMER, ktorí potopili tento zákon pred približne piatimi mesiacmi, boli medzi nimi aj tí, ktorí v tom čase mali naozaj plné ústa rečí o spolupráci a potom tento odborný zákon potopili ako pomstu za odvolanie Anny Bubeníkovej z postu predsedníčky Fondu národného majetku. A zvíťazili vtedy gorilie záujmy. A naozaj, keď sa pozerám, nikto z nich z tej konkrétnej strany tu dnes ani nesedí. Asi by tiež trpeli pocitom kognitívnej disonancie. Ďakujem veľmi pekne.

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    O slovo požiadal navrhovateľ. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Priznám sa, pôvodne som nechcel vôbec vystupovať k tomuto zákonu, lebo už nepatrí do mojej kompetencie, ale musím, pán kolega Miškov, pán exminister ma vyzval a snažil sa opísať moje pocity, asi ako sa môžem cítiť pri predkladaní tohto zákona.

    Pán exminister, keď ste začali s tými úvodzovkami, že v úvodzovkách je to váš zákon, tak ste zabudli ešte jedny úvodzovky tam dať, to, čo som vám ja pri vašom vládnutí povedal, že vy beriete zákon, ktorý som ja pripravil v decembri 2009 a išiel na prvú diskusiu v januári 2010. Zároveň som pri tej kritike pre kolegov, ktorí nesedeli vtedy v parlamente, povedal, v tom zákone je 60 % vecí prebraných z príslušných európskych smerníc, pričom to je jedno, či to predkladáte vy, či som to predkladal ja alebo to dnes predkladá kolega Tomáš Malatinský, tie tam jednoducho musia byť, 40 % z toho zákona, lebo robíte alebo teda je predložený nový zákon, ja som v roku 2010 mal dve alternatívy, novelu šesťstopäťdesiatšestky, kde sa len implementovali tie veci, ktoré bolo potrebné posunúť z 3. energetického balíka, resp. návrh nového zákona, to, čo sa uplatnilo ako forma u vás, a teraz to, čo si osvojil aj nový pán minister hospodárstva. Čiže sa predkladá nový zákon. Z tohto titulu je tam minimálne 20 – 25 % vecí prebratých zo starej šesťstopäťdesiatšestky. Čiže jednoducho tieto veci sa nemenia. Potom je tam priestor na nejakých 10 – 15 %, kde viete dať esenciu do toho zákona a filozofiu do toho zákona. A v tomto, pán exminister, sa tento zákon líši. To je ten základný rozdiel medzi vami predkladaným zákonom a zákonom, ktorý je dnes predložený.

    Viete, vy ste nevyužili priestor, neviem, či nebol čas alebo aký dôvod bol na to, to je jedno, aby ste si dali podrobne zanalyzovať tri možné varianty, ako sa bude riešiť vlastníctvo vo vertikálnych integrovaných podnikoch a ktorý variant vzhľadom na špecifikum privatizácie veľkých energetických podnikov na Slovensku je najvýhodnejší pre slovenského odberateľa a slovenskú ekonomiku. Tento proces som ja odštartoval ešte začiatkom roku 2010, keď prostredníctvom Transpetrolu, lebo nezmyselný zákon o verejnom obstarávaní blokuje mnohé aktivity, sme riešili cez poradenskú firmu možnosť implementácie z troch možných variantov, ktorý by bol najvhodnejší pre Slovensko. A tam sa veľmi vážne začal rozpracovávať aj vlastnícky unbundling. Vaša alternatíva pokračovala ITO, lebo bola aj v mojom variante, v pôvodnom, lebo sme nemali tieto analýzy ešte ukončené. Tie analýzy mali skončiť niekedy koncom roku 2010. Čiže ja už som nebol vo vláde, už som to nevedel ovplyvniť a nevedel som tam nič iné v podstate dať, lebo tieto analýzy som nemal k dispozícii. Dnes už viem, že je to možné, dokonca aj odhadnutá cena, za ktorú sa dá prepravná sieť SPP kúpiť do vlastníctva Slovenskej republiky. Čiže dnes tieto informácie mám a dnes je ten môj postoj už viac usmernený na pôvodný zámer vlastníckeho unbundlingu.

    To, čo je, nepôjdem teraz po detailoch, základný rozdiel medzi vami navrhovaným zákonom a týmto navrhovaným zákonom, je, vo vašom zákone bola jediná alternatíva ITO. Tento zákon hovorí, alternatíva, ktorá platí, keď sa niečo nezmení, je vlastnícky unbundling. To je zásadný rozdiel, zásadný. To je tá esencia celá v tej implementácii 3. energetického balíka, ale sa pripúšťa variant, že môže, pokiaľ dôjde k dohode so zahraničnými akcionármi, zostať vertikálny integrovaný podnik a môže prísť aj k alternatíve ITO. Len alternatíva ITO nemôže ísť za podmienok, ako ste to chceli realizovať vy. Veď váš štátny tajomník Takáč jasne povedal, nemôžeme predložiť 3. energetický balík, lebo nemáme dohodnuté rokovania s EPH, s českým holdingom, ktorý chce kúpiť prepravnú sieť zo Slovenska. Veď ste to povedali na plnú hubu, tak čo sa čudujete, že my aj vtedy KDH vyskočili sme proti vám, že vlastne čo to tam stvárate pod pokrievkou. To bol dôvod, prečo sa ten zákon odpálil, lebo ste nedali informáciu. A náhodou váš pán štátny tajomník, mimochodom, stále pracuje na ministerstve hospodárstva, ale to nie je môj problém, jednoducho vyzvonil do verejnosti, že však vy pripravujete ten odpredaj. A keby sa to bolo urobilo v takej polohe, ako bol zákon, a v tom čase, keď ste to navrhovali, Slovensko by nebolo prizvané pri odpredaji rúr, štyroch tranzitných rúr plynovodu s priemerom 1 200 mm s prepravnou kapacitou 90 mld. kubíkov plynu ročne, a by nebolo prizvané ani na kávu, lebo ste nemali jednoducho argument v rukách, na základe ktorého by s vami ten zahraničný akcionár jednal, lebo tá nehoráznosť, ktorá z toho vyplývala o presune rúr do Eustreamu, čo musí byť zo zákona, ja to uznávam, musí byť zo zákona, tá zrada je v tom, že v inej polohe by už rozhodovalo len predstavenstvo matky SPP, a. s., kde sú zastúpení štyria zahraniční akcionári a traja slovenskí. A preto bolo treba filozoficky otočiť celý ten zákon o energetike. A toto je to nóvum. Ale to je zásadná zmena oproti tomu, čo ste spravili vy.

    Takže, prosím vás, žiadne takéto rečičky, že sme to opísali, prepísali, odkopírovali a ja sa tu mám červenať. Nie, tento zákon je filozoficky kvalitatívne absolútne iný a to, čo bolo treba prevziať z európskej smernice, je tam, to, čo bolo treba prevziať zo šesťstopäťdesiatšestky, je tam, ale filozofia sa otočila o 180stupňov. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Miškov, Chren. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Miškov.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja som vás nechcel vyprovokovať, ja som naozaj hovoril o tom, že mne je vás úprimne ľúto, skôr som chcel poukázať na to, aké nezmyselné je politikárčiť alebo vytĺkať politický kapitál v týchto odborných záležitostiach. Čiže v tomto my sa určite zhodneme.

    Ja by som si len dovolil možno poukázať na niektoré nepresnosti, ktoré ste uviedli a ktoré sa týkajú unbundlingu. V našom návrhu zákona boli uvedené všetky tri možnosti unbundlingu, či to bolo úplné vlastnícke oddelenie, ITO alebo ISO, rovnako ako je to v tomto návrhu zákona. Ten rozdiel spočíva v tom, že my sme ponechali výber alternatívy na prevádzkovateľa siete a vo vašom prípade vy ste si uplatnili právo, že o tom rozhodne vláda. Preto som povedal, že my budeme veľmi pozorne sledovať, ako vláda v tomto prípade rozhodne.

    Chcel by som povedať možno ešte jednu poznámku k tomu vlastníckemu unbundlingu. Ono to tak krásne znie, že v podstate urobíme úplný vlastnícky unbundling. Ale, pán kolega, možno je potrebné povedať aj ostatným poslancom, čo to vlastne znamená. Vlastnícky unbundling je de facto privatizácia rúry, to znamená, že vy jednoducho donútite momentálneho vlastníka rúry, to znamená SPP, predať rúru vo výberovom konaní, ktoré bude otvorené pre všetkých. A jednoducho vy neviete zabezpečiť, že tú rúru kúpi opäť štát. Jasné, v prípade, že ponúkne najvyššiu cenu, tak určite áno, ale kde beriete istotu, že jednoducho štát ponúkne najvyššiu cenu momentálne v situácii, keď potrebuje konsolidovať verejné financie.

    A ešte veľmi krátko k tomu štátnemu tajomníkovi. Nuž keby bol pán štátny tajomník Kristián Takáč naozaj taký, ako hovoríte, tak pán minister Malatinský si z neho neurobí hlavného poradcu a nie je s ním momentálne na pracovnej ceste v Japonsku. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Miškov už v podstate povedal všetko, na čo som chcel upozorniť, tak možno len to zopakujem.

    Tri varianty unbundlingu boli v každej jednej verzii zákona spomenuté. Rozdiel je naozaj v tom, či o nich má rozhodovať prevádzkovateľ, či si má vybrať ten vhodnejší model, čo je, mimochodom, takýmto spôsobom dané aj v akcionárskej zmluve SPP, alebo či o tom bude rozhodovať štát. A ja mám vždy obavu, že keď o niečom rozhoduje štát, tak sa dáva kompetencia do rúk úradníkom. V tomto prípade ide naozaj o miliardové hodnoty. Vnímam tento posun s veľkou obavou, pretože vytvára obrovský priestor na to, aby sa formálne alebo neformálne mohli predstavitelia vlády začať dohadovať s vlastníkmi týchto miliardových hodnôt na tom, aby rozhodli „správne“ v ich záujme.

    Ale to, čo asi chcel aj pán bývalý minister Miškov povedať vo svojom prejave, bolo hlavne to, že v tomto návrhu zákona sa neodstránili veci, ktoré ste vy, pán kolega, a viete, že si vás vážim, kritizovali pred piatimi mesiacmi, keď bol tento zákon predložený tu v tomto parlamente. Žiadna z tých vecí, ktoré ste kritizovali, nie je zmenená. A je presne v takej istej podobe, ako tento zákon predkladal v tom čase ešte pán minister Miškov.

    No a na záver. Viete, ja som ochotný sa s vami staviť, možno o nejakú dobrú fľašu, že nakoniec aj tak bude zvolený systém unbundlingu ITO a že nebudete privatizovať rúru, lebo štát nemá na to, aby ju kúpil. A bola by to teda privatizácia tranzitného plynovodu, keby ste išli naším unbundlingom. A dokonca sa stavím aj o to, že dokončíte rokovania s EPH a že nakoniec všetky tie reči o tom, že kto chcel ukradnúť alebo privatizovať tranzitný plynovod, sa ukážu a v podstate dobehnú vás. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán minister. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja nechcem zdržiavať snemovňu touto diskusiou, lebo väčšina ľudí vlastne netuší celkom dobre, o čom sa tu my bavíme. Samozrejme, bývalý pán minister aj štátny tajomník o tom vedia, sú v obraze. Čiže je to skôr diskusia asi medzi nami.

    Pán exminister, jedno upresnenie k tomu, keď hovoríte, že štát nemá istotu, že bude môcť vôbec kúpiť tie rúry. Viete, keby ste si pozreli privatizačnú zmluvu, tak by ste vedeli, že štát má prednostné právo, to znamená, štát prednostne má nárok. Štát má zatiaľ všetky blokačné práva, ktoré sa našťastie nepodarilo dostať v tom marci z rúk štátu. Čiže máme naďalej tie blokačné práva. Čiže štát bude takisto spolurozhodovať o tom, aké budú nastavené kritériá pre prípadný odpredaj týchto rúr. A štát má, ešte raz opakujem, prednostné právo na ich kúpu. A na to, aby sa stanovila cena, existujú nejaké mechanizmy. Čiže nebude to určite stanovovať ani Predstavenstvo SPP, ale bude to určite nezávislá organizácia, ktorá nastaví majetok podniku. A vlastne veď hodnota tohto majetku už je aj známa. Čiže tu sa nemusíme moc tváriť, že nevieme, o aký majetok ide.

    Čo sa týka možnosti, či štát na to bude mať. Viete, odkúpenie týchto prepravných rúr nie je otázka zvyšovania deficitu štátneho rozpočtu, ale otázka prerozdelenia finančných aktív. Čiže to vám nezaťažuje štátny rozpočet. Je to otázka cashová. Samozrejme, cash strácate, čiže to je jediná...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalšia prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Mezenská. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja vzniesla aj niektoré zásadné pripomienky k predloženému návrhu zákona o energetike.

    Prerokovaný zákon o energetike a na to aj nadväzujúci zákon o regulácii v sieťových odvetviach v zásadných ustanoveniach pretavuje potrebu zapracovania smerníc Európskej únie o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s energiami a o podmienkach vstupu do energetickej sústavy a prepravných sietí pre zemný plyn.

    Hlavným zmyslom tohto návrhu je predovšetkým podporiť liberalizáciu trhu s energiami, vymedziť a presne určiť práva a povinnosti účastníkov na energetickom trhu, vymedziť a posilniť právomoci kontrolných a regulačných orgánov, čo by v konečnom dôsledku malo spoločne viesť k zlepšeniu a posilneniu práv spotrebiteľov na energetickom trhu. Avšak z poznania aplikačnej praxe a poznania súčasného rozkolísaného stavu na už liberalizovanom energetickom trhu možno usúdiť, že liberalizačný proces na Slovensku nie je dostatočne pripravený a ani zvládaný, čo vzbudzuje vážne obavy o ďalší vývoj situácie pri zabezpečení riadnych dodávok energií pre spotrebiteľov. Podnety a sťažnosti desiatok a stoviek spotrebiteľov ukazujú, že príchod nových dodávateľských subjektov ponúkajúcich združené dodávky energií spotrebiteľov skôr zneisťujú. Liberalizácia energetického trhu na rozdiel od očakávaného zvýšenia konkurencie dodávateľov a na to nadväzujúceho zvýšenia komfortu a slobody výberu dodávateľa prináša v mnohých prípadoch spotrebiteľom, naopak, sklamanie vo forme nátlakového vymáhania plnenia záväzkov zo zmlúv uzatvorených použitím nekalých marketingových praktík vo forme vyúčtovaných skrytých poplatkov, o ktorých užívatelia energetických služieb dopredu neboli riadne informovaní. Dopady nekalých marketingových praktík sú o to vážnejšie, že pri ich šetrení a odstraňovaní zlyhávajú existujúce kontrolné mechanizmy.

    Analyzujúc viaceré ustanovenia nových zákonov možno badať snahu o posun oproti pôvodnému zneniu zákona, a to hlavne v ustanoveniach týkajúcich sa ochrany odberateľa elektriny, plynu a združenej služby, ako aj pri vymedzení práv a povinností dodávateľov a odberateľov energetických služieb, avšak ich zavádzaním do aplikačnej praxe nepredpokladám zásadnú zmenu súčasného nežiaduceho stavu.

    Aj keď pre konkretizáciu potrebných úprav a doplnkov bude, predpokladám, väčší priestor v druhom čítaní, uvediem aspoň niektoré zásadné pripomienky v tom prvom čítaní.

    Na liberalizovanom trhu sa v praxi uzatvárajú zmluvy so spotrebiteľmi predovšetkým na dobu určitú. A aj keď sa dôraz kladie na možnosť slobodného a operatívneho výberu nového dodávateľa, ten je umožnený skôr v zmluvách uzavretých na dobu neurčitú. Požiadavkou praxe bolo však primárne vytvoriť legislatívny priestor pre rýchlu možnosť zmeny dodávateľa bez ohľadu na to, akou formou je spotrebiteľ viazaný. Takáto možnosť rýchlej a nesankčnej zmeny nie je v zákone dostatočne upravená a ani ošetrená. Liberalizácia trhu pre spotrebiteľov tak stráca na svojom opodstatnení a primárnom význame.

    V druhom rade by som chcela upozorniť na potrebu zavádzania štandardov kvality a s tým spojené nedostatky v taxatívnom vymedzení spôsobu a formy vybavenia spotrebiteľských reklamácií a sťažností s odkazom na určenie presných kompetencií dohliadajúcich kontrolných a regulačných subjektov. Väčšina oprávnených spotrebiteľských podnetov ostáva bez vyvodenia jednoznačných záverov a uskutočnenia potrebnej nápravy. Opätovne z poznania praxe už dlhodobo poukazujeme na bezzubosť vymedzených kompetencií kontrolných orgánov, kritizujeme nesúčinný a nekomplexný prístup v šetrení individuálnych, ale už aj kolektívnych spotrebiteľských podaní.

    Zotrvávajúca tendencia v oddelených právomociach kontrolných subjektov znemožňuje hľadanie systémových riešení a bráni zavádzaniu potrebných systémových opatrení. Dodávatelia poškodzujúce práva spotrebiteľov, bezzubosť zákona a nesúrodé vymedzenie kompetencií v zákone často na úkor spotrebiteľov zneužívajú.

    Ďalšia pripomienka. Je mi známa snaha predkladateľa zákona vytvoriť vzor spotrebiteľskej zmluvy o dodávke energií v máji v roku 2013. Ja túto snahu oceňujem predovšetkým pre potrebu zjednodušenia a sprehľadnenia nateraz veľmi komplikovaných a pre spotrebiteľov mnohokrát nečitateľných zmlúv, avšak posun prípravy takéhoto vzoru na máj budúceho roka k dynamike vstupu nových energetických subjektov na trh nepovažujem za adekvátny. Dlhodobo je prezentovaná požiadavka zúženia zmlúv na podstatné náležitosti, ktoré v nateraz prešetrovaných zmluvách nie sú presne a jednoznačne určené alebo dokonca chýbajú.

    Ďalšia pripomienka. So smernicou Európskej únie je spojená aj požiadavka vymedzenia pojmu a nastavenia indikátorov merania energetickej chudoby na Slovensku. Hoci predkladateľ zákona upozornil na prípravu štúdie koncom roka 2013, v zákone nie je tento pojem ani rámcovo v kontexte s medzinárodným porovnávaním zadefinovaný. Nie sú uvedené dokonca ani dôvody, pre ktoré sa tento pojem v návrhu zákona zavádza.

    Rovnako sporným je aj vymedzenie pojmu zraniteľný spotrebiteľ. Pokiaľ navrhovaná úprava ho skôr spája s bezpečným zabezpečením dodávok pre extrémne prípady, až ťažko zdravotne postihnutých odberateľov, ktorých životné funkcie od plynulých odberov energií sú závislé, aplikačná prax už dlhodobejšie poukazuje na potrebu rozšírenia zadefinovania pojmu zraniteľní spotrebitelia aj napr. na cieľovú skupinu spotrebiteľov dôchodcov. Pre kvalifikované rozhodnutie a získanie plného informovaného súhlasu sa títo spotrebitelia na trhu komplikovane orientujú.

    Ďalšia pripomienka. Pre prípravu kompletného návrhu zákona za rovnako dôležité považujem určenie konkrétneho postupu a vymedzenie kompetentného subjektu, ktorý bude poverený prešetrovať neprijateľné podmienky a nekalé marketingové praktiky pri uzatváraní typových zmlúv o dodávke energií. Na zavedenie tohto systémového opatrenia zákon nepamätal, a pritom prax, ako aj otvorenie energetického trhu novým subjektom ponúkajúcim energetické služby reálny nárast podaní na prešetrenie predpokladá.

    Pri tomto návrhu chcem upozorniť na prehodnotenie určenia právomocí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Rovnako mám aj obavy z kvalifikovanej, dostatočnej pripravenosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vstupovať do mimosúdneho riešenia sporov medzi odberateľmi a dodávateľmi.

    Napokon chcem poukázať aj na potrebu zakomponovania práva na primeranú jednorazovú náhradu alebo náhradu na zriadenie vecného bremena na pozemkoch a nehnuteľnostiach vlastníkov, na ktorých boli postavené energetické stavby ešte pred rokom 1989. Stoja tam a využívané sú doteraz a budú aj v budúcnosti. Prevádzkovatelia energetických zariadení sú zahraničnými akcionármi. Na nehnuteľnostiach slovenských občanov vykonávajú podnikateľskú činnosť, vytvárajú nemalé zisky a legislatíva Slovenskej republiky im umožňuje, aby túto činnosť vykonávali bez primeranej náhrady voči vlastníkom pozemkov, bez platenia daní z nehnuteľnosti napriek tomu, že ich užívajú, a bez povinností starať sa o pozemky tak, aby nebolo ohrozené zdravie a majetok občanov. Bolo by užitočné a prospešné poznanie, za akých podmienok podnikajú zahraniční podnikatelia v materskej krajine, či im legislatíva v materskej krajine umožňuje také úľavy a zvýhodnenia, aké im poskytuje legislatíva Slovenskej republiky, ktorá vlastne pripúšťa diskrimináciu vlastných občanov. Porovnateľný príklad podnikania na cudzích pozemkoch je v rezorte poľnohospodárstva, kde ak si nájomca prenajme od vlastníka prenajímateľa pôdu na podnikateľské účely, nájomca je povinný v zmysle platných zákonov o prenajatú pôdu sa patrične starať, platiť daň z nehnuteľnosti a vlastníkom pôdy platiť primerané nájomné. Uvedený princíp je preto logický, spravodlivý, demokratický a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Toto je len krátky záber pripomienok, ktoré som si dovolila predniesť v tomto prvom čítaní. A ja v závere z tohto miesta chcem vyjadriť svoje presvedčenie, že aj v druhom čítaní bude možnosť zapracovať nielen tieto pripomienky, ale aj ďalšie konkrétne pozmeňujúce návrhy. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pani poslankyne Mezenskej.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Dve vety, využijem toto právo. Pani kolegyňa, dve také veci som si tam všimol v tom vašom príspevku.

    Otázka kontroly zmlúv a kontroly dodávateľov. Ten zákon, táto novela hovorí o jednom, o takzvanej certifikácii dodávateľov elektrickej energie. To je vážny moment. To je tá záruka, že už by sa na trhu nemali objavovať všelijakí podomoví obchodníci. A tá certifikácia dodávateľa má presne stanovené pravidlá. Čiže kto nebude mať certifikáciu za sebou, nedostane vôbec licenciu na takúto činnosť. Povypadávajú tak rôzni títo domoví hráči. Čiže tá certifikácia vyrieši špekulantov.

    Otázka zmlúv, či sú v poriadku, či nie je porušený zákon. Z hľadiska kvality dodávok energií a podobne vždy bola, je a bude na to určená štátna dozorovacia inštitúcia štátna energetická inšpekcia. A z hľadiska obchodného práva je to Slovenská obchodná inšpekcia. Čiže tie inštitúty sú, tie netreba kreovať nové, čiže tieto fungujú.

    Čo sa týka tých vedení alebo obmedzení práva využívať pôdu, ktorú má poľnohospodár v prenájme, samozrejme, toto je veľmi háklivá téma. Ona bola aj za prvej vlády Roberta Fica na stole. My keď sme robili na sekcii energetiky prepočty, čo by znamenalo vlastne uhradiť náhradu za ušlý zisk v týchto pásmach, zistili sme, že znamenalo to v konečnom dôsledku asi štyridsaťpercentné zvýšenie ceny koncových energií pre koncových spotrebiteľov. Čiže sme povedali, bohužiaľ, historicky sa tu niečo urobilo, nie je v rukách štátu jednorazovým opatrením nahradiť niektoré veci, ktoré jednoducho 50 – 60 rokov tu fungovali. Čiže od tohto sa upustilo, ale zároveň sa umožnilo, že za tie ochranné pásma, lebo či už máte veľmi vysoké napätie, vysoké napätie, tam sú definované ochranné pásma, presne metráž od osi tohto vedenia, sa neplatia dane. Čiže on s tým nemá náklady. Nemá tam náklady, ale náklady má ten prevádzkovateľ v tej prenosovej distribučnej sieti, prepravnej sieti, ktorý musí udržiavať tieto ochranné pásma v patričnej kvalite, aby neohrozovali prenos daného typu energií a aby zabezpečovali kvalitu životného prostredia. Všetko.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chce zaujať pán spravodajca tiež stanovisko?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Krátka rozprava, to je prvé čítanie, tak, ďakujem veľmi pekne, oceňujem kolegov poslancov, že využijú svoje možnosti v druhom čítaní.

    K pani kolegyni Mezenskej. Bolo to dobré vystúpenie. Mali sme k tomuto energetickú komisiu, na ktorej ste sa aj vy zúčastnili, takže ďakujem aj týmto spôsobom za vašu aktívnu účasť.

    Ak vám ide o vec, predpokladám, že áno, dovolím si vám poradiť, napíšte list pánovi ministrovi, buď priložte svoje vystúpenie, alebo tam zopakujte najpodstatnejšie body. Tak vám pán minister vysvetlí niečo, čo nemusíte otvárať, aby sa to podarilo zapracovať, aby sme to neriešili potom narýchlo tuná. Ale je to také dôsledné dosledovanie tých vašich návrhov, nech na tom ministerskí popracujú, ak sa vie zákon vylepšiť alebo doplniť, nech sa páči. Ja myslím, že to je snaha, ktorú podporíme.

    K pánovi kolegovi poslancovi, exministrovi. No pán poslanec sa tu posťažoval, že predkladáme návrh, ktorý on odrobil. On nepovedal, že už predtým to odrobil pán minister Jahnátek, že to bolo v medzirezortnom pripomienkovom konaní, že prebehlo to jedným konaním, prebehlo to, predpokladám, za pána exministra druhým konaním. A nariekal, že to neprebehlo tretím konaním. Ten istý zákon v podstate je identický s kozmetickými zmenami, ale myslím, že je zbytočné sťažovanie sa.

    Inú vec si treba povedať, ako je možné, že keď mal pripravený zákon na stole a ministerskí úradníci boli tí istí, trvalo mu vyše roka, kým ho dokázal predložiť do vlády, a nestihli sme termín, ktorý po nás chcela Európska únia, na zavedenie 3. energetického balíčka? Dostali sme sa do procesu infríčmentu úplne zbytočne a dneska to doháňame. Ale dovolí si tu kritizovať. Toto je výsledok práce ministerstva, toto je výsledok práce ministra, ktorý to rok mal na stole a nebol s tým schopný nič urobiť.

    A, po druhé, som rád, že ste povedali, že zákon podporíte, pretože je to podobný zákon.

    Kozmetické úpravy. Myslím, tú filozofiu vysvetlil pán minister Jahnátek, že tam je to hlavné riešenie.

    Ale najpodstatnejšia vec je, mali ste vládu, mali ste väčšinu v parlamente, pán kolega. Ak prešiel zákon vládou Ivety Radičovej, mal prejsť aj v parlamente. Ak neprešiel, zbytočne plakať nad rozliatym mliekom. Sťažujte sa niekde inde. To nie je vina strany SMER. Je to neschopnosť bývalej vlády, neschopnosť ministerstva. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime k ďalšiemu bodu programu, pokračujeme v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 67, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 63.

    Pán minister Jahnátek, prosím o uvedenie vládneho návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako predchádzajúci návrh zákona, tak aj návrh zákona o regulácii v sieťových odvetviach predkladám na rokovanie Národnej rady najmä s cieľom odstránenia transpozičného deficitu Slovenskej republiky súvisiacim s transpozíciou takzvaného 3. energetického balíčka.

    Opatrenia obsiahnuté v navrhovanej právnej úprave sú zamerané najmä na podporu konkurencie na trhu s elektrinou a zemným plynom, na zlepšenie práv ochrany a informovanosti odberateľov a na podporu regionálnej spolupráce.

    Návrhom zákona sa zabezpečuje vyššia nezávislosť regulačného úradu a jeho právomocí v oblasti určovania regulovaných cien, ako aj kontrolnej činnosti v regulovaných subjektoch.

    Úrad bude zabezpečovať uplatňovanie transparentných a nediskriminačných pravidiel na trhu.

    Predloženým návrhom sa upravuje zákonná charakteristika regulačného úradu ako orgánu štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou.

    Jednoznačne sa vymedzuje postavenie úradu ako orgánu, ktorý je vo svojej činnosti samostatný, nestranný a nezávislý od každého iného verejnoprávneho alebo súkromného subjektu.

    Nová právna úprava je v súlade s požiadavkou smerníc na určenie jediného národného regulačného orgánu.

    Okrem kompetencií úradu vyplývajúcich z príslušných smerníc sa návrhom zákona rozširujú právomoci regulačného úradu v oblasti dohľadu nad regulovanými subjektmi. Takto navrhovanými kompetenciami a právomocami úradu sa má zamedziť prípadným netransparentným finančným transakciám, ktoré bránia rozvoju konkurencie na trhu a diskriminujú iných účastníkov trhu s elektrinou a plynom.

    V zmysle programového vyhlásenia vlády je cieľom návrhu zákona vytvárať podmienky pre zabezpečenie stabilného, predvídateľného a transparentného regulačného rámca pre udržanie konkurencieschopnosti priemyslu, zachovanie výroby a zamestnanosti, ako aj vytvoriť podmienky, aby úrad mal dostatočné nástroje na preverenie nákladovej štruktúry regulovaných subjektov za účelom nastavenia spravodlivej regulácie a zníženia sieťových poplatkov.

    V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že pri príprave tohto návrhu zákona boli najvyššou prioritou riešenia v prospech hospodárskych záujmov Slovenskej republiky, ochrany zraniteľných odberateľov a boja proti energetickej chudobe.

    Na záver by som chcel ešte uviesť, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predložený návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre hospodárske záležitosti, poslancovi Marošovi Kondrótovi.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 31 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach (tlač 67). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o tom, že predkladaný návrh bude mať dopad na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na hospodárenie obyvateľstva ani vplyv na zamestnanosť a životné prostredie a bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2012 č. 73 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, od pána poslanca Beblavého, ale pán poslanec Beblavý sa ospravedlnil z rokovacieho dnešného dňa, takže otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci sa hlásia do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Miškov, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento zákon, ktorý pred chvíľou predkladateľ uviedol, je škandál. Tento zákon je čistý škandál. A hneď vám to vysvetlím. Tento zákon totiž nevznikol na ministerstve hospodárstva, ktoré je predkladateľom tohto zákona. Pán kolega o tom veľmi dobre vie. Tento zákon napísal predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pán Holjenčík. Ja ten zákon poznám, pretože som bol možno mesiac vo funkcii, keď ma pán Holjenčík navštívil a doniesol mi tento zákon, že on pripravil nový zákon o regulácii v sieťových odvetviach. Tak som pána Holjenčíka veľmi slušne vyprevadil a povedal som, že zákon bude pripravený na ministerstve hospodárstva. To bol zákon, ktorý sme predložili pred niekoľkými mesiacmi. Toto je škandál, toto je úplne nový zákon, ktorý predkladá dnes strana SMER. Tu sa to už nedá porovnať so zákonom o energetike, kde možno nejaký základ pripravil pán minister Jahnátek, a ja som ho dokončil. A tú esenciu, povedzme, pridal pán minister Malatinský formou nejakých kozmetických úprav. Dobre, dalo by sa možno akceptovať, že nešiel zákon o energetike tretím druhým pripomienkovým konaním. Ale toto je, dámy a páni, neakceptovateľné v prípade úplne nového zákona, ktorým tento zákon o regulácii v sieťových odvetviach je. Zákon neprešiel pripomienkovým konaním. Toto je znásilnenie akýchkoľvek princípov procesných, čo z môjho pohľadu nemá obdobu. Je nepredstaviteľné, že takýto úplne nový zákon, ktorý sa dotýka celého spektra dotknutých orgánov, či je to SPP, či sú to distribučky, západoslovenská, východoslovenská, stredoslovenská, Slovenské elektrárne, vôbec nebol predmetom pripomienkového konania. Skôr to považujem za absolútne zbabelý krok predkladateľov, ktorí sa zľakli možného vecného bombardovania tohto právneho paškvilu, ktorý napísal predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pán Holjenčík. Ešte raz, považujem to za absolútne škandalózne, že takýto zákon vôbec prišiel do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Rád by som teraz prešiel k vecným pripomienkam k tomuto predloženému návrhu a pôjdem postupne podľa paragrafov, ako sú uvedené v zákone.

    Ešte raz poviem, že je mi hrozne ľúto, že tu sedí pán Jahnátek, pretože keby stal na mojom mieste, tak by rovnakým spôsobom tento zákon skritizoval, som o tom skalopevne presvedčený.

    Po prvé. Zavádza sa pojem energetická chudoba, kde musím povedať, že v prípade ak nedôjde k presnejšej definícii, vznikne veľmi vážne riziko neadresnej sociálnej politiky na úkor štátu a hlavne na úkor platcov alebo platcov dane alebo daňovníkov.

    Po druhé. Za veľmi zásadnú zmenu považujem kumuláciu funkcie predsedu úradu s funkciou predsedu rady. Jedna osoba, konkrétne váš nominant pán Holjenčík, tak bude mať v rukách celý úrad. Vďaka tejto zmene bude mať nárok aj na dva na slovenské pomery nadštandardné mesačné príjmy. Vy sami v dôvodovej správe uvádzate, že touto zmenou dôjde k prílišnému zaťaženiu jednej osoby. Je vôbec potrebné a nutné takúto zmenu vykonávať alebo si už pán Holjenčík vybral? Pre mňa je to pochopiteľné, pretože on si ten zákon napísal, že by sa mu páčilo sedieť naraz na dvoch stoličkách a držať spoločne so stranou SMER pekne v rukách celú slovenskú energetiku. Prepáčte pán kolega, veľmi rád budem citovať v tejto situácii vaše slová, ktoré ste uviedli k nášmu návrhu zákona: „Ak chceme urobiť regulačný úrad nezávislý, musí predsedu regulačného úradu menovať prezident minimálne z dvoch kandidátov. Dnes meníme zákon, dneska je ideálna príležitosť, poďme k tomuto modelu, tak, ako je to pri členoch rady, urobme aj v prípade regulačného úradu. Dajme jeden návrh zo strany vlády, jeden zo strany parlamentu a nech si prezident vyberie a preverí, či sú títo kandidáti dobrí.“ To boli vaše slová ešte ako poslanca. A viete, ako ste sa pridržiavali týchto slov v tomto navrhovanom zákone? Ešte raz, opakujem, ja rozumiem, že ten zákon nie je váš, písal ho niekto iný, ale nijak. Po novom bude túto takzvanú dvojjedinú osobnosť navrhovať vláda, jednofarebná vláda strany SMER, bez toho, aby sa mala možnosť opozícia k tejto osobe vôbec vyjadriť. Tak hovorím, v poriadku, poďme teda do modelu, ktorý tu navrhoval a obhajoval pán kolega Jahnátek, nech má aspoň trochu možnosť opozícia sa zapojiť do diskusie o návrhoch na menovanie predsedu úradu a predsedu rady, ale určite nesúhlasím s modelom, aby Národná rada ako jediný ústavodarný a zákonodarný orgán bola pri kreovaní takejto dôležitej funkcie z toho celého procesu absolútne vylúčená. Majte aspoň úctu k vlastným slovám, aj keď toho času opozičným. A keď tak veľmi trváte na vládnom kandidátovi, dajte možnosť aj Národnej rade navrhnúť vlastného kandidáta, nech si potom pán prezident vyberie.

    Po ďalšie. Problém nie je len v kumulácii týchto funkcií v jednej osobe, ale aj v tom, že jedna osoba ako predseda úradu bude odvolacím orgánom v prípadoch o uložení pokuty, keď rada, v ktorej je tá istá osoba taktiež členom, rozhodovala aj v I stupni. V tomto vidím zásadné riziko, keď dvojinštantnosť konania o udelení pokuty stratí vďaka tomuto nevhodnému personálnemu prepojeniu akýkoľvek zmysel. Opäť mi v tomto prípade nedá nezacitovať pána kolegu z rozpravy k nášmu návrhu zákona, ja som vám, pán kolega, hovoril, že ste mali radšej ostať doma: „Dámy a páni, to znamená, že ten, kto sa dostane na čelo regulačného úradu, je neobmedzená osoba na 6 rokov, šesť plus šesť a ešte môže byť. Doteraz bol predseda Regulačnej rady menovaný a odvolávaný na návrh Regulačnej rady. Čiže bola tu kontrolná funkcia na predsedu Regulačnej rady, Regulačná rada schvaľovala, schvaľovala, nielen prerokovávala regulačnú politiku a rozsah cenovej regulácie. Dneska to robí len regulačný úrad, to znamená, jeho štatutár, predseda regulačného úradu, buď pod niečo podpis dá, alebo nedá a nikto ho nevie donútiť, aby regulačnú politiku alebo rozsah cenovej regulácie zmenil v prospech občana alebo v prospech kohokoľvek. Jednoducho bude to jeho výsostná právomoc. Je to neuveriteľné, akú právomoc sme dali do rúk jednej osoby, neuveriteľné. Tento človek rozhoduje o cenách energií na celom Slovensku pre každého jedného občana, pre každého jedného odberateľa. Čiže vráťme to naspäť do polohy, aby mal každý nejaký kontrolný orgán. To znamená, buď nech ho kontroluje prezident, alebo nech kontroluje tohto predsedu Regulačnej rady Regulačná rada.“ Ako tieto vaše slová dopadli, pán kolega? Dali ste na čelo ÚRSO osobu, ktorú bude navrhovať vaša jednofarebná vláda. A táto osoba bude mať v rukách dve funkcie, ako povedal pán kolega. Je neuveriteľné, akú právomoc ste dali do rúk jednej osoby, neuveriteľné. A teraz pozor, vážené dámy, vážení páni, sociálne cítiaca strana SMER – sociálna demokracia, ktorá tak vehementne kritizovala udeľovanie nadštandardných odstupných, určuje v zákone svojim nominantom zlaté padáky v hodnote vyše 130 000 eur. Keďže táto suma sa odvíja od priemernej mzdy, je možné, že v čase ich odchodu bude táto suma ešte vyššia. Celý systém týchto padákov je nastavený dokonca tak, že aj v prípade ak by člen rady vykonával svoju činnosť čo i len jediný deň a na druhý deň by sa vzdal tejto funkcie, taktiež by mal nárok na vyše 18 800 eur. Toto nie je jediná výhoda, ktorú si nominanti strany SMER priznávajú. V zákone si stanovujú dokonca aj nárok na preplácanie ubytovania, ak sa nestihnú z rokovania vrátiť domov, čo pri odmene 3 144 eur je v súčasnej dobe (konsolidácia verejných financií) odvážne. Toto ustanovenie, ktorým si nadštandardnú odmenu priznávajú vaši nominanti aj s kolegami, sa pokúsime v druhom čítaní prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu vypustiť. Ešte raz, ja viem, že tento návrh nevznikol u nás, preto je pre mňa pochopiteľné, prečo tam takéto nezmysly sú. A som presvedčený o tom, že to nie je ani vo vašom záujme, aby takéto nezmysly v tom návrhu zákona ostali. A preto pevne verím, že podporíte náš pozmeňujúci návrh.

    Po ďalšie. V návrhu sa stanovuje nová kompetencia úradu, a to, že bude organizovať výberové konania na dodávateľa technológie, ktorá má zabezpečiť zvýšenie energetickej efektívnosti sústavy alebo zníženie spotreby elektriny a dodávateľa, ktorý zabezpečuje prípravu výstavby a výstavbu nových elektroenergetických zariadení, na ktoré sa poskytujú energetické stimuly. Je prinajmenšom na zamyslenie, prečo si asi úrad berie kompetenciu na výberové konania všade tam, kde sa v energetike poskytujú energetické stimuly. To vám už vážne úplné ovládnutie kvázi nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nestačí? Je potrebné ešte dohliadať aj na to, komu budú prideľované energetické stimuly v nemalých čiastkach? Pripravíte opäť nejaký zlatý Klondike pre sponzorov na spôsob fotovoltaických elektrární, na ktorých sa budeme skladať všetci vyššími cenami energií? Úrad sa po novom bude môcť zúčastniť na všetkých úkonoch týkajúcich sa obchodnej verejnej súťaže organizovanej regulovaným subjektom.

    V dôvodovej správe k tomuto bodu uvádzate, že úrad v rámci obmedzenia vplyvu vertikálnych integrovaných podnikov na osoby, ktoré podnikajú v energetike alebo plynárenstve, ak sú jeho súčasťou, rozšíril svoju pôsobnosť aj na účasť úradu na obchodnej verejnej súťaži a na všetkých s ňou súvisiacich úkonoch, wow, navrhovaným ustanovením sa má zamedziť netransparentným finančným transakciám, ktoré bránia rozvoju trhu a diskriminujú iných účastníkov trhu s elektrinou a plynom, táto pôsobnosť sa vzťahuje aj na prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete, ktorý nie je súčasťou vertikálne integrovaných podnikov.

    Takže, vážené dámy a páni, môžeme si to zhrnúť. Strana SMER – sociálna demokracia chce mať v rukách predsedu rady a predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, kontrolovať poskytovanie energetických stimulov. A aby to nebolo málo, bude ešte prítomný vždy jej nominant na všetkých obchodných verejných súťažiach? No to snáď nie. Netuším, ako prítomnosť nominanta strany SMER má zamedziť netransparentným finančným transakciám. Skôr si myslím, že sa má týmto ukázať direktívna tvár strany SMER, kde bude dohliadať na to, aby ich ľudia patrične vyhrávali tieto súťaže. Aj po skúsenostiach s korupčnými kauzami, ktoré boli spájané s prvou Ficovou vládou, toto ustanovenie považujem za veľmi účelové, ktoré skôr zavádza kontrolu strany SMER nad obstarávaniami ako nástroj na zvyšovanie transparentnosti. Prepáčte mi, ale ja keď počujem slovné spojenie transparentný SMER, pre mňa je to oxymoron, niečo ako drevené želiezko.

    Stanovuje sa nový druh regulácie, a to mimoriadna regulácia. Budem veľmi rád, ak mi pán minister vysvetlí, čo v praxi má táto mimoriadna regulácia znamenať, na čo bude slúžiť, lebo ak si pozrieme znenie § 16 zákona, vidno, že úradu sa v ňom dáva právo regulovať aj iné činnosti, tovary alebo ceny nad rámec, ktorý je stanovený v zákone o sieťových odvetviach. Je tam veľmi šalamúnsky zahrnutá klauzula, že to bude možné v prípadoch, ak to bude vyplývať zo všeobecného hospodárskeho záujmu. Pod tento pojem „všeobecný hospodársky záujem“ bude možné zahrnúť akúkoľvek udalosť a tým pádom bude možné regulovať úplne všetko, čo si jednofarebná vláda strany SMER zmyslí.

    Zavádzajú sa nové povinnosti pre regulovaný subjekt, keď v § 29 ods. 5 sa uvádza: „Regulovaný subjekt, ktorý vykonáva regulovanú činnosť v elektroenergetike alebo plynárenstve, je súčasťou vertikálne integrovaného podniku. Má povinnosť predložiť úradu na schválenie všetky zmluvy o poskytovaní služieb, prostredníctvom ktorých zabezpečuje vykonávanie regulovanej činnosti.“ V tom istom paragrafe sa pre regulovaný subjekt zavádzajú nové povinnosti, a to oznámiť úradu predmet obchodnej verejnej súťaže a predložiť úradu návrh podmienok obchodnej verejnej súťaže, a to najneskôr 30 dní pred vyhlásením obchodnej verejnej súťaže, zaslať úradu zoznam všetkých uchádzačov, ktorí sa prihlásili do obchodnej verejnej súťaže, ja nechápem, na čo to úradu je, ale dobre, a to najneskôr do 15 dní odo dňa uplynutia lehoty na prihlásenie sa do obchodnej verejnej súťaže, oznámiť úradu termín a miesto vyhodnotenia návrhov predložených do obchodnej verejnej súťaže najneskôr 3 dni pred jej vyhodnotením, umožniť úradu zúčastniť sa na všetkých úkonoch týkajúcich sa obchodnej verejnej súťaže a poskytovať úradu súvisiace informácie vrátane vyhodnotenia obchodnej verejnej súťaže. Všetky tieto opatrenia okrem toho, že neúmerne budú zvyšovať administratívnu záťaž na regulované subjekty, budú zavádzať neobmedzenú kontrolu nominantov strany SMER už takmer nad všetkými činnosťami, ktoré si v energetike dokážeme predstaviť. Nechcem predbiehať, ale ja si viem predstaviť, ako to celé dopadne.

    Keďže tu celý čas hovoríme o veľmi dôležitom zákone, ktorý má vplyv na ceny energií v Slovenskej republike, a ide o úplne novú právnu úpravu, ktorá nebola predmetom pripomienkového konania, a tak dotknuté subjekty nemali ani možnosť sa k tomuto návrhu vyjadriť, a s prihliadnutím na to, že verziu, ktorú ste nám teraz predložili, si napísal predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý sa tam chce zabetónovať na dvoch stoličkách, s dvoma platmi, s nádherným zlatým padákom, že tento zákon zvyšuje administratívnu záťaž pre regulované subjekty, dáva kompetencie úradu, cez ktoré sa snaží regulovať už takmer všetko, preto v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla tak, že vráti tento zákon navrhovateľovi na dopracovanie. Tento zákon jednoducho nemá v Národnej rade čo hľadať. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca štyria poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Zdá sa mi, že sme sa dostali do takej úplne novej situácie u nás na Slovensku. Nielenže sa celá energetika naozaj skoncentruje v rukách jedného jediného človeka, straníckeho nominanta jednej jedinej strany, ktorý bol aj do svojej funkcie dosadený tak, že ešte predchádzajúca vláda strany SMER zrušila celý jeden orgán a vymenovala ho nanovo, a jediný rozdiel, ktorý tam bol, je, že ho premenovala z Regulačnej rady na Radu pre reguláciu, nič iné zásadné sa nezmenilo, tento človek bude v dvojjedinej funkcii, bude poberať dva platy, bude mať zlatý padák, ale tou úplnou novinkou je, že ešte si aj napísal vlastný zákon sám, ktorým sa do tohto všetkého ustanoví. To už naozaj prekračuje v podstate všetky medze.

    Ale aby som nebol len negatívny. Tento zákon obsahuje aj naozaj jednu veľmi dobrú vec. A to je tá, že ak prejde v takejto podobe, ako je navrhovaný, tak zruší článok II zo zákona lex SPP pána Kolesíka, ktorý bol schválený na tomto rokovaní Národnej rady. A tento článok bude mať teda platnosť len zhruba mesiac alebo dva a odíde do dejín, čo by teda bolo naozaj blahodarné pre Slovensko. A možnože by tak nehrozili až tak tie veľké riziká arbitráže spojené s návrhom zákona, ktorý bol schválený na tomto rokovaní Národnej rady. Ďakujem.

  • Ja si myslím, že to nie je nová situácia, že to je situácia stará. Predchádzajúca vláda nebola schopná počas svojho takmer dvojročného mandátu vymeniť pána Holjenčíka vo svojej funkcii. Zostal tam z predchádzajúcej vlády. Prečo? To, že tam zostal bolo A., to, že je tento návrh zákona, je B.

  • Ticho v sále.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, bývalý minister, aj keď v minulosti, aj pri prerokovávaní návrhov zákonov, ktoré prerokovávame teraz, sme nemali rovnaké názory na vec, po tom priznaní tej esencie vo vystúpení musím skonštatovať, že teraz musím súhlasiť so všetkým, čo ste povedali. A keď sa Martin Chren nechcel poďakovať, tak ja sa chcem poďakovať za vystúpenie. Máte naprostú pravdu, že týmto návrhom zákona si vládna moc uzurpuje právo rozhodovať o regulácii cien energií, čo nie je v súlade s liberalizáciou trhu ani v súlade s, povedzme, aj 3. energetickým balíčkom.

    Chcem ale povedať, že zákon o energetike a zákon o ÚRSO sú dvojičky. A nie je mi celkom jasné, keď v prvom prípade ste povedali, že návrh podporíte, a v druhom ste ho takto skritizovali, ako budete hlasovať v druhom čítaní, pretože tieto zákony musia byť buď obidva schválené, alebo obidva neschválené. Ináč to nemá zmysel.

    Nechcel som vystúpiť teraz v prvom čítaní ani k jednému, ani k druhému zákonu, lebo hlavne tento druhý návrh je tak absurdný, že počkám si, v čom bude schopná vláda hlavne v druhom čítaní vo výbore schopná ustúpiť a či bude schopná podporiť nejaké pozmeňujúce návrhy. A potom sa vyjadríme k tomu v druhom čítaní.

    To, čo ste spomínali, tie zlaté padáky. No asi snáď prvýkrát v histórii, hlavne v takom nie veľmi dobrom čase, keď zlaté padáky rezonujú, sa stáva, že zlaté padáky sú legalizované zákonom. Už to nie je súhlasom nejakej skupiny v predstavenstve alebo v správnej rade, ale legalizácia priamo napísaná v zákone a svojím spôsobom...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Miškov, vyzdvihli ste niekoľko momentov, ktoré vyplývajú z prijatia takéhoto zákonného nedorobenca, pripraveného priamo človekom, ktorý by mal do budúcnosti neskutočne veľkú moc.

    Mne tam však vadia neustále sa opakujúce stranícke nominácie do úplne všetkého, kde sa to len dá. Zaujímalo by ma síce len jedno, že ako to, čo si strana SMER myslí, vnímajú občania s podpriemernými platmi, keď jednému človeku dajú sedieť na dvoch stoličkách aj s dvoma platmi. A otázny je aj konečný dopad na občanov, keď takýto človek bude mať moc ovládať energetický trh na Slovensku. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz do rozpravy pán poslanec Přidal. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pán kolega Miškov ako povedal mnohé veci, a ja temer so všetkými súhlasím, preto sa jednoducho nebudem opakovať, ja som predpokladal, že návrh tohto zákona bude mať ambíciu vrátiť regulačnému úradu nezávislosť a nestrannosť a bude sa snažiť obmedziť zasahovanie do jeho činnosti zo strany iných orgánov štátnej správy. Súčasný veľký počet súdnych sporov v ÚRSO s regulovanými subjektmi, napr. SPP, môže v blízkom období zaťažiť štátny rozpočet v prípade preukázania oprávnenosti ich finančných požiadaviek a poškodenia v dôsledku nesprávnych rozhodnutí ÚRSO. A ja sa bojím, že tento návrh zákona toto riziko ani do budúcnosti nejakým spôsobom neznižuje.

    Chcel by som ešte vo všeobecnosti, prv než poviem pár poznámok k niektorým paragrafom, poznamenať, že si myslím, že úlohou regulátora je tiež usmerňovať rozvoj výrobného parku smerom k uplatňovaniu vysokoúčinných, ekonomicky efektívnych technológií a utlmovať výrobu energie v tých zariadeniach, ktoré v dôsledku nízkej účinnosti a vysokých výrobných nákladov zaťažujú odberateľov energie vysokými cenami. Preto by mal návrh zákona obsahovať aj také kompetencie regulátora takéto zdroje postupne z trhu vytlačiť, čo by umožnilo znížiť a stabilizovať ceny tepla pre širokú obec odberateľov, ktorým súčasné predpisy prakticky neumožnia odpojiť sa od neefektívnych zdrojov tepla a ktorí sú nútení nakupovať teplo za také vysoké ceny.

    Teraz k jednotlivým paragrafom.

    K § 5 napr., kde sa hovorí o predsedovi a podpredsedovi úradu. S tým presne súhlasím, čo hovoril pán bývalý minister Miškov. Tiež si myslím, že pánovi prezidentovi by sme mali dať aspoň dvoch ľudí a nech si vyberie. A ja si myslím, že teda pán prezident vyberie toho najlepšieho. Návrh zákona nestanovuje lehotu, dokedy je prezident povinný menovať predsedu úradu. A skúsenosti so súčasným pánom prezidentom potvrdzujú, že stanovenie takejto lehoty na vymenovanie by bolo potrebné.

    Strana SMER chce šetriť. A keď chcete šetriť, tak vám dám tip. Jednoducho na rozsah činnosti, ktorú má vykonávať rada, som presvedčený, nie je potrebných šesť členov, stačia štyria členovia, a ešte teda tých šesť členov, ktorí majú byť tak štedro odmeňovaní.

    Tento zákon je dvojička s energetickým zákonom, aj KDH podporí energetický zákon, a je prijímaný na základe 3. liberalizačného balíčka. Jednoducho mala by byť minimálna alebo žiadna ingerencia štátu do rozhodnutia regulátora, ale v § 8 sa hovorí o regulačnej politike. A tento návrh neuvádza, do akej miery je vyjadrenie ministerstva hospodárstva k regulačnej politike pre úrad záväzné. A ak má výhrady, či alebo dokedy je úrad povinný tieto pripomienky akceptovať, tu jednoznačne by toto malo byť vyjadrené, kto má navrch, či je to ministerstvo hospodárstva alebo úrad.

    V § 9 je formulácia náplne metodického usmernenia uvedená v ods. 3 písm. c) komplikovane, tak ako tu už bolo povedané, termín energetická chudoba musí byť jednoznačne definovaný, pretože môže byť zneužívaný.

    K § 29 Povinnosti regulovaného subjektu. Som presvedčený, že je veľmi pravdepodobné, že úrad nebude schopný z kapacitných dôvodov posúdiť rozsah zmlúv nad 100 000 eur subjektu, ktorý je súčasťou vertikálne orientovaného podniku. Naviac, takáto povinnosť sa nevzťahuje na subjekt, ktorý nie je súčasťou vertikálne integrovaného podniku. Zárukou transparentnosti by mala byť povinnosť vyhlásiť obchodnú súťaž podľa odseku 3. Kontrola a posúdenie dokladov predkladaných regulovanými subjektmi podľa odsekov 2 a 5 bude vyžadovať zvýšený počet pracovníkov úradu.

    Podľa mňa ste zabudli teda ohľadne správnych deliktov. V § 36 je, ak úrad vyčísli podľa odseku 6 kladný rozdiel medzi uplatnenou cenou a cenou zahrnujúcou oprávnené náklady a primeraný zisk, tak uloží pokutu až do výšky zisteného rozdielu. Ale okrem tej uloženej pokuty by tam mala byť pre regulovaný subjekt povinnosť znížiť cenu v nasledujúcom roku o výšku, ktorá zodpovedá tomuto zistenému rozdielu, pretože pokutou odberateľ napriek tomu, že zaplatil vyššiu cenu, nič nezíska.

    No a nakoniec čo sa týka splnomocňujúcich ustanovení, ten rozsah činností, povinností a kontroly aj riadiacej činnosti úradu sa v priebehu posledných rokov natoľko rozšíril, že výkonní pracovníci sú trvale preťažení. Počet pracovníkov už asi nezodpovedá potrebám, pretože sú zaťažení aj účasťou orgánov zriadených Európskou komisiou. A majú povinnosti pravidelne informovať tieto orgány a odovzdávať im požadované údaje. Zvýšené náklady na činnosť úradu pri vyššom počte pracovníkov by sa dali kompenzovať tak, ako som navrhoval, a to budeme navrhovať, znížením počtu členov Regulačnej rady a zrušením detašovaného pracovisko v Martine, ktorého zriadenie bolo nepotrebné a podľa mňa zbytočné.

    Ako pán kolega Miškov, tak aj ja v súlade s § 73 ods. 2 rokovacieho poriadku navrhujem Národnej rade, aby rozhodla hlasovaním, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Hudacký.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Lojzo, v podstate s tebou súhlasím, čo si tu hovoril. Treba, aby sme zabezpečili aj týmto zákonom o ÚRSO čo najvyššiu transparentnosť, nezávislosť, nestrannosť tohto úradu. A ja by som začal pri etablovaní vlastne pozícií predsedu a potom aj Regulačnej rady. Určite budem mať snahu v druhom čítaní predložiť pozmeňujúce návrhy, čo sa týka navrhovania kandidátov na predsedu, resp. Regulačnú radu cez parlament. Myslím si, že parlament je tým orgánom, ktorý by mohol zabezpečiť nezávislosť takej dôležitej inštitúcie, ako je ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Aby sme zabezpečili skutočne nezávislosť, bolo by vhodné, aby parlament vedel trojpätinovou väčšinou navrhnúť jednotlivých kandidátov, odborníkov, ktorí by zabezpečili aj tú potom následnú nestrannosť. Som zvedavý, aká bude pozícia aj navrhovateľa, resp. aj vládnej strany SMER, pretože ak skutočne chceme nezávislý orgán, mali by sme k tomu pristupovať serióznejšie.

    Otázka zdvojenia funkcií. Myslím, že tiež to nie je dobré riešenie, pretože vlastne dáva jednej osobe príliš veľké kompetencie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, tak teraz teda poďakujem. Tak ako pán kolega Miškov, tak aj vy a váš pán kolega Hudacký sme tu naozaj predniesli veľké množstvo veľmi relevantných, naozaj odborných, nepolitických pripomienok k tomuto návrhu zákona. Vysvetlili sme, kde sú jeho nedostatky. Absolútne sa stotožňujem s tým, že proces menovania šéfa ÚRSO by mal byť naozaj demokratickejším, mal by byť riešený cez parlament.

    Ale niečo mi na tej diskusii predsa len chýba. Chýba mi tu naozaj to, že nezaznel jeden jediný hlas zo strany poslancov vládnej koalície, ani jeden jediný hlas na obhajobu. Kde sú všetci tí odborníci na všetko páni Kolesík, Martvoň, Brixi a ďalší, ktorí vždycky debatujú, debatujú, pričom teraz zrazu všetci sedia ako päť peňazí? Ďakujem veľmi pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcem k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán exminister, dneska máte dobrý deň. Dneska si ma vychutnávate, ale je to v poriadku, ja som si vás vychutnával pred dvomi rokmi. Takže dejiny sa opakujú.

    Chcem len povedať, ako pri prvom zákone o energetike som vám povedal, že zákon bol na stole a stačilo ho posunúť alebo urobiť doň nejaké vaše zmeny, neudialo sa to, dali ste to na posledné zasadnutie parlamentu a tlačili ste nás do rýchlosti rozhodovania. Toto som vám vytkol.

    V prípade zákona o regulácii vám zas musím povedať, že tento zákon, ktorý dneska prerokovávame, nie je ten zákon, ktorý som vám nechal na stole. Čiže, prosím, obráťte sa so všetkými požiadavkami na pána ministra.

    Citovali ste tu mnohé moje výroky. Áno, sú pravdivé. Myslím si, že som ich tak povedal. A zároveň vám hovorím, že svoje názory nemením. Stojím si za tým, čo som povedal, lebo to pokladám za správne, bez rozdielu, či som v koaličnej lavici alebo v opozičnej lavici.

    Posledná poznámka, k tým kontrolám verejného obstarávania. Myslím si, že toto nie je zlá myšlienka, len z jedného titulu. Poviem len jeden príklad, nechcem zdržiavať. Náklady na investície a údržbu, SLA zmluvy a všetko toto, čo sa zaratúva do konečnej ceny pre energie, bohužiaľ, si určujú podniky ako také samy, pričom ten štát nemá páku, ako do toho zasiahnuť. Keď sa rozhodovalo o dostavbe 3. a 4. bloku v Jaslovských Bohuniciach, VÚJE a Strojatomexport, ktorý je vlastne dodávateľom technológie, odhadli tú pôvodnú cenu na dostavbu vzhľadom na to, že na 60 % to už bolo technologicky a stavebne dokončené, že tá dostavba by mala stáť 1,2 mld. eur. Čuduj sa svete, po vysúťažení ENEL-om 2,7 mld. eur, z toho si 1,6 mld. nechal ENEL na tzv. engineering, ktorý, samozrejme, ide do ceny, vďaka tej ideálnej a perfektnej organizácii ENEL-u pri dostavbe 3. a 4. bloku sa bude minimálne rok meškať. Čiže zrejme to bol motív, prečo by sa aj kontrola takýchto závažných zmlúv mala dostať pod určitú inštitúciu, aby sa tam nedostávali opravné náklady.

    To je všetko z mojej strany. Čiže trvám na tom, čo som povedal. A myslím si, že je priestor v druhom čítaní na určité zmeny. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pokračujeme nasledujúcim bodom a to je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.

    Vládny návrh je uverejnený ako tlač 83, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 70.

    Teraz poprosím pána ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda pripravila návrh zákona vzhľadom na potrebu zapracovať do zákona ďalší spôsob, ktorým by mohol Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky prideľovať individuálne práva na používanie frekvencií, a to prostredníctvom elektronických aukcií. Doteraz sa tento spôsob uskutočňoval iba formou výberového konania.

    Novela taktiež obsahuje spresnenie niektorých výkladovo sporných častí zákona a úpravy legislatívnotechnických detailov zákona o elektronických komunikáciách.

    Návrh zákona prerokovala a schválila vláda dňa 31. mája 2012. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Jurajovi Miškovovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 31 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý máte pod tlačou 83. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a tak ďalej v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemáme písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave ústne. Nie. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Chcete sa vyjadriť ešte k prechádzajúcemu bodu?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie.

    Pôjdeme na ďalší bod. Ideme teraz v druhom a treťom čítaní rokovať o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Bosnou a Hercegovinou o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave.

    Je to tlač 46.

    Pán minister dopravy, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, tento návrh predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.

    Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Vzhľadom na zmeny v politickom a hospodárskom usporiadaní Európy a na rozvoj ekonomických vzťahov medzi Slovenskom a Bosnou a Hercegovinou je potrebné vytvoriť právny rámec pre vykonávanie medzinárodnej cestnej dopravy.

    Bosna a Hercegovina má pre slovenských cestných dopravcov význam z pohľadu hospodárskej spolupráce.

    Na základe predkladanej zmluvy budú mať slovenskí dopravcovia právo vykonávať bilaterálnu a tranzitnú nákladnú dopravu bez akýchkoľvek povolení príslušných orgánov Bosny a Hercegoviny.

    Zmluva upravuje aj vykonávanie pravidelnej osobnej a kyvadlovej dopravy.

    Vykonávanie nepravidelnej autobusovej dopravy sa bude riadiť mnohostrannou dohodou Interbus.

    Predkladaná zmluva rešpektuje Dočasnú dohodu o obchode a obchodných záležitostiach medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Kolesík je určený spravodajca. Poprosím ho, aby nás informoval.

  • Vážený pán predseda, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Bosnou a Hercegovinou o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave (tlač 46).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 1. júna 2012 č. 89 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorsky výbor určil výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane lehoty jeho prerokovania v gestorskom výbore určil do 18. júna 2012.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady rokoval o návrhu 13. júna 2012 a prijal uznesenie č. 19. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti rokoval o návrhu 12. júna 2012 a prijal uznesenie č. 32. Obidva výbory odporučili Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Bosnou a Hercegovinou a medzinárodnej cestne osobnej a nákladnej doprave a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 ústavy prednosť pred zákonmi.

    Gestorsky výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Bosnou a Hercegovinou o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Bosnou a Hercegovinou o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 18. júna 2012 č. 46. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, teda mňa, aby som informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave ústne. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom z roku 1997, ktorým sa mení a dopĺňa Protokol z roku 1978 k Medzinárodnému dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí, ktorého nedeliteľnou súčasťou je Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí z roku 1973.

    Je to tlač 53.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, uvedeným protokolom sa zaviedla nová príloha Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovania z lodí, ktorá stanovila nové pravidlá pre zabránenie znečisťovania ovzdušia z námorných lodí a ktorá vstúpila do platnosti 19. mája 2005.

    Protokol je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou všeobecnej povahy a zároveň je medzinárodnou zmluvou, ktorá zakladá priamo práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, na platnosť ktorej sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zároveň je podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo.

  • Poprosím pána spravodajcu pána poslanca Kolesíka, aby ako určený spravodajca informoval Národnú radu o výsledku rokovania o návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem. Pán predseda, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom z roku 1997, ktorým sa mení a dopĺňa Protokol z roku 1978 k Medzinárodnému dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí, ktorého nedeliteľnou súčasťou je Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí z roku 1973 (tlač 53).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 1. júna 2012 č. 90 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorsky výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane lehoty jeho prerokovania v gestorskom výbore určil do 18. júna 2012.

    Ústavnoprávny výboru Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 13. júna 2012 a prijal uznesenie č. 20. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 12. júna 2012 a prijal uznesenie č. 33. Výbory odporučili Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom z roku 1997, ktorým sa mení a dopĺňa Protokol z roku 1978 k Medzinárodnému dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí, ktorého nedeliteľnou súčasťou je Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí z roku 1973, a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Gestorsky výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom z roku 1997 a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom z roku 1997, ktorým sa mení a dopĺňa Protokol z roku 1978 k Medzinárodnému dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí, ktorého nedeliteľnou súčasťou je Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí z roku 1973 (tlač 53a), vrátane návrhu uznesenia Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru z 18. júna 2012 č. 47. Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Keďže nemám písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán minister dopravy uvedie teraz v druhom a v treťom čítaní

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Dohoda o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej.

    Je to tlač 54, spoločná správa je tlač 54a.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, protokol bol vypracovaný na základe pôvodnej dohody, ktorá v článku 21 obsahuje plán druhej etapy rokovaní o otázkach , ktoré neboli súčasťou dohody. Sú to predovšetkým čiastočný prístup európskych dopravcov k leteckej doprave subvencovanej vládou Spojených štátov amerických, vplyv leteckej dopravy na životné prostredie, sociálne dopady, pracovné štandardy a ďalšie otvorenie leteckého trhu.

    Protokol je podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou mnohostrannou zmluvou, ktorá zakladá priamo práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon, preto má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, poprosím o informáciu.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Dohoda o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej (tlač 54).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 1. júna 2012 č. 91 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorsky výbor určil výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane lehoty na jeho prerokovanie v gestorskom výbore určil do 18. júna 2012.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 13. júna 2012 a prijal uznesenie č. 21. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 12. júna 2012 a prijal uznesenie č. 34. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Dohoda o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej, a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Gestorsky výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so spomínaným protokolom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Dohoda o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej (tlač 54a), vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 18. júna 2012 č. 48. Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy. Ústne sa nehlási nik do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Pán minister, poprosím vás v druhom a treťom čítaní uviesť

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami Ústavy ITU prijatými na Konferencii vládnych splnomocnencov 2010 Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU) v dňoch 4. až 22. októbra 2010 v Guadalajare (Mexiko) v znení vyhlásení a výhrad, ktoré týmto dokumentom prijme Slovenská republika.

    Je to tlač 55, spoločná správa je tlač 55a.

    Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, zmeny Ústavy ITU boli schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 680 zo dňa 2. novembra 2011.

    Uvedené uznesenie bolo vzhľadom na požiadavku depozitára vyjadriť súhlas so zmenami v znení vyhlásení a výhrad štátov, t. j. tie, ktoré týmto dokumentom prijme aj Slovenská republika, zmenené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 5 zo dňa 11. januára 2012.

    Predkladaný materiál obsahuje návrh na prijatie zmien Ústavy ITU prijatých na Konferencii vládnych splnomocnencov 2010.

    Zmeny upravujú podrobnosti stupnice voliteľných príspevkov tried pre stanovenie členských príspevkov ITU a nemajú vplyv na členský príspevok Slovenskej republiky.

    Zmeny Ústavy ITU patria do kategórie prezidentských zmlúv podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, teda sú medzinárodnou zmluvou všeobecnej povahy, a preto je potrebné, aby bol pred ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky vyslovený súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zároveň majú podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, nakoľko sú medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, informácia.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami Ústavy ITU prijatými na Konferencii vládnych splnomocnencov 2010 Medzinárodnej telekomunikačnej únie v dňoch 4. až 22. októbra 2010 v Mexiku v znení vyhlásení a výhrad, ktoré týmto dokumentom prijme Slovenská republika (tlač 55).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 1. júna 2012 č. 92 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorsky výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane lehoty na prerokovanie návrhu v gestorskom výbore určil do 18. júna 2012.

    Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 13. júna 2012 a prijal uznesenie č. 22. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 12. júna 2012 a prijal uznesenie č. 35. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmenami Ústavy ITU prijatými na Konferencii vládnych splnomocnencov v znení vyhlásení a výhrad ktoré týmto dokumentom prijme Slovenská republika, a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 6 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmenami Ústavy ITU prijatými na Konferencii vládnych splnomocnencov 2010 Medzinárodnej telekomunikačnej únie v dňoch 4. až 22. októbra 2010 v Guadalajare v Mexiku v znení vyhlásení a výhrad, ktoré týmto dokumentom prijme Slovenská republika, a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami Ústavy ITU prijatými na Konferencii vládnych splnomocnencov 2010 Medzinárodnej telekomunikačnej únie v dňoch 4. až 22. októbra 2010 v Guadalajare v Mexiku v znení vyhlásení a výhrad, ktoré týmto dokumentom prijme Slovenská republika (tlač 55a), vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 18. júna 2012 č. 49. Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave ústne. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Teraz vás poprosím, pán minister, aby ste uviedli v druhom a treťom čítaní

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami Dohovoru ITU prijatými na Konferencii vládnych splnomocnencov 2010 Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU) v dňoch 4. až 22. októbra 2010 v Guadalajare (Mexiko) v znení vyhlásení a výhrad, ktoré týmto dokumentom prijme Slovenská republika.

    Chcem len kolegyne a kolegov upozorniť, že sa jedná o iný obsah napriek tomu, že je to dohovor prijatý splnomocnencami v Guadalajare. Ale ideme teraz rokovať o tlači 56 a spoločná správa má číslo 56a.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vzhľadom na to, že to je teda veľmi podobné, zostručním to a uvediem len to nevyhnutné.

    Zmeny Dohovoru ITU patria do kategórie prezidentských zmlúv podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sú medzinárodnou zmluvou všeobecnej povahy, a preto je potrebné, aby bol pred ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky vyslovený súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zároveň majú podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, nakoľko sú medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon Slovenskej republiky.

    Kancelária prezidenta zároveň vyslovila súhlas s pokračovaním vo vnútroštátnom schvaľovacom procese. Ďakujem za slovo.

  • Pán spravodajca, poprosím vás o informáciu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán predseda. Rovnako ako navrhovateľ budem sa snažiť byť čo najstručnejší. Dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmenami Dohovoru ITU.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 1. júna 2012 č. 93 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane lehoty na jeho prerokovanie v gestorskom výbore určil do 18. júna 2012.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady o návrhu rokoval 13. júna 2012 a prijal uznesenie č. 23. Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 12. júna 2012 a prijal uznesenie č. 36. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmenami Dohovoru ITU prijatými na Konferencii vládnych splnomocnencov a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmenami Dohovoru ITU prijatými na Konferencii vládnych splnomocnencov 2010 Medzinárodnej telekomunikačnej únie v dňoch 4. až 22. októbra 2010 v Guadalajare v Mexiku v znení vyhlásení a výhrad, ktoré týmto dokumentom prijme Slovenská republika, a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami Dohovoru ITU prijatými na Konferencii vládnych splnomocnencov 2010 Medzinárodnej telekomunikačnej únie v dňoch 4. až 22. októbra 2010 v Guadalajare v Mexiku v znení vyhlásení a výhrad, ktoré týmto dokumentom prijme Slovenská republika (tlač 56a), vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 18. júna 2012 č. 50. Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán minister, poprosím vás, aby ste ešte v druhom a treťom čítaní uviedli

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rad Slovenskej republiky s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Spojených národov o Centrálnom úrade projektu Transeurópskych železníc.

    Je to vládny návrh a je pod tlačou 57 a spoločná správa výborov je tlač pod číslom 57a.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh dodatku dňa 2. novembra 2011 a bol schválený uznesením č. 678.

    Dodatok bol podpísaný dňa 21. decembra 2011 v Bratislave a predlžuje platnosť pôvodnej dohody do 31. decembra 2014.

    Obsahom pôvodnej dohody sú výsady a imunity projektového manažéra úradu, ktoré korešpondujú s výsadami a imunitami poskytovanými úradníkom OSN na základe Dohovoru o výsadách a imunitách Organizácie Spojených národov z 13. februára 1946.

    Vláda Slovenskej republiky sa zaväzuje, že pre činnosť úradu bude aj naďalej poskytovať technickú asistenciu a vybavenie.

    Dodatok sa v súlade s čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky kvalifikuje ako prezidentská prednostná medzinárodná zmluva, pretože priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.

    Prezident Slovenskej republiky nemá pripomienky k dodatku a súhlasil s pokračovaním vo vnútroštátnom schvaľovacom procese.

    Umiestnením Centrálneho úradu projektu Transeurópskych železníc v Bratislave sa zvýšila možnosť Slovenskej republiky aktívnejšie participovať na úlohách projektu Transeurópskych železníc a ovplyvňovať ich tak vo svoj prospech. Projekt Transeurópskych železníc je jedným z pilierov paneurópskych železničných koridorov v strednej a východnej Európe.

    Stanovisko Centrálneho úradu Transeurópskych železníc býva dôležitým vstupom pre rozhodovanie Európskej komisie o trasách TEN-T a prioritných osiach. Rovnako je dôležitá jeho koordinácia pri modernizácii národných prepojení s krajinami susediacimi s Európskou úniou. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, ešte jedna informácia, aj k tejto tlači.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Spojených národov o Centrálnom úrade projektu Transeurópskych železníc (tlač 57).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 1. júna 2012 č. 94 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane lehoty na jeho prerokovanie v gestorskom výbore určil do 18. júna 2012.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady o návrhu rokoval 13. júna 2012 a uznesením č. 24 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Spojených národov o Centrálnom úrade projektu Transeurópskych železníc. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 12. júna 2012 a uznesením č. 37 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Spojených národov o Centrálnom úrade projektu Transeurópskych železníc a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi Slovenskou republikou a OSN o Centrálnom úrade projektu Transeurópskych železníc a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi Slovenskou republikou a OSN o Centrálnom úrade projektu Transeurópskych železníc (tlač 57a) vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 18. júna 2012 č. 51. Ďakujem, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže je pred 12.00 hodinou a mala by nasledovať zlúčená rozprava na základe návrhov dvoch ústavných zákonov, navrhujem, aby sme prerušili rokovanie na obedňajšiu prestávku. A budeme pokračovať o 14.00 hodine, tak ako sme sa včera dohodli, prvým čítaním vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Je to vládny návrh zákona o EMS (alebo o trvalom eurovale).

    Takže prerušujem rokovanie a vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Ďakujem pekne.

    A chcem ešte kolegyne a kolegov upozorniť, že dnes o 17.00 hodine budeme hlasovať, tak ako sme sa včera dohodli, o všetkých prerokovaných bodoch a zároveň uskutočníme aj všetky voľby, tak ako sú v programe.

  • Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážení páni poslanci, rád by som zahájil popoludňajšie rokovanie schôdze, ale, ako vidíte, čakáme na predkladateľa zákona, na podpredsedu vlády a ministra financií. Ak je niekde nablízku, prípadne ma aj počuje, Peter Kažimír sa hľadá. Ďakujem pekne, pán predseda. Neviem, kto bol za to vinný, ale...

    Takže, ctené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 3. schôdze prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov,

    o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vládny návrh zákona má tlač 85, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 71.

    Poprosím teda podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, aby sa ujal slova a návrh uviedol.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Dámy, teda iba páni, dobrý deň všetkým prajem. Dovoľte mi predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Návrh zákona vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v zmysle úlohy a uznesenia č. 37 z 1. februára tohto roku, ktorým vláda Slovenskej republiky schválila návrh na uzavretie Zmluvy o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

    Zmyslom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu zmluvných záväzkov, ktoré vyplývajú Slovenskej republiky zo Zmluvy o založení EMS vyplývajú.

    Upravuje práva a povinností Slovenskej republiky ako akcionára v rámci EMS formou splácania splateného imania, ako aj zásady pre dopĺňanie imania splatného na vyzvanie. Určuje princípy pre menovanie vedúcich predstaviteľov EMS, generálneho riaditeľa, členov správnej rady a ich zástupcov. Zakotvuje zásady poskytovania finančnej pomoci, status EMS ako prednostného veriteľa, možnú účasť súkromného sektora.

    Navrhovaný zákon bude mať negatívny dopad na výšku štátneho dlhu Slovenskej republiky z dôvodu splácania základného imania. A tu by som povedal, že určite bude mať negatívny dopad pri druhej tohtoročnej splátke, pri tých ďalších splátkach uvidíme, aký bude stav štátnych finančných aktív, lebo základné imanie EMS bude vo výške 700 mld. eur, kde podiel Slovenska je 5,786 mld. eur. Z toho 80 mld. na tej celkovej báze bude vo forme splatených akcií, kde podiel Slovenska je tých známych 659,2 mil. eur a 620 mld. opäť na tej celkovej báze, kde je podiel 5,108 800 mld. eur vo forme akcií splatných na tzv. vyzvanie, čiže, ešte raz, ten podiel Slovenska je 659 mil. zaokrúhlene vo forme splatených akcií a 5,109 mld. zaokrúhlene vo forme akcií splatných na vyzvanie.

    Slovenská republika bude musieť do 15 dní od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho zákona, teda tohto zákona, uhradiť prvú splátku vo výške 131,84 mil. eur a následne počas roku 2012, predpokladám, že to bude tento rok v októbri, druhú splátku v tej istej výške. V priebehu rokov 2013 a 2014 by mala Slovenská republika uhradiť aj ďalšie tri splátky upísaného základného imania v celkovej výške 395,52 mil. eur. Na úhradu prvej splátky vo výške 131,84 mil. eur sa použijú štátne finančné aktíva. Toto upísanie kapitálu splatného na vyzvanie z pohľadu metodiky ESA 95 nebude mať vplyv na schodok alebo na dlh verejných financií. Podľa metodiky ESA 95 bude uvedená suma zaznamenaná ako finančná operácia bez vplyvu na schodok rozpočtu verejnej správy a na verejný dlh. Na uhradenie druhej splátky tohtoročnej si bude musieť Slovensko finančné prostriedky požičať. Táto skutočnosť bude mať ale negatívny vplyv na výšku štátneho dlhu Slovenskej republiky. Ako to bude s ďalšími splátkami, to záleží od stavu finančných aktív v ďalších dvoch rokoch.

    Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predmetný návrh zákona bol schválený uznesením vlády 31. mája tohto roku.

    Týmto, pán podpredseda, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, pre financie a rozpočet, predsedovi výboru pánovi Danielovi Duchoňovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov (tlač 85) ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 3. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 71 z 1. júna 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku odporučím, aby návrh prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre európske záležitosti, zahraničný výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za predloženie správy.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa teda spýtať ešte, či sa niekto hlási ústne do rozpravy. Nie je tomu tak.

    Takže vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Myslím, že ani netreba k nej zaujímať stanovisko, ale spýtam sa navrhovateľa.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi spravodajcovi.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Podľa schváleného programu nasleduje teraz rokovanie o dvoch poslaneckých návrhoch, ku ktorým bude zlúčená rozprava, tak ako to bolo odhlasované Národnou radou pri schvaľovaní celkového programu.

    Najskôr teda pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 64. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 42.

    Nevidím momentálne predstaviteľov tejto skupiny, takže...

  • Hlasy z pléna.

  • No dobre, no ale ani v tom druhom...

  • Reakcia z pléna.

  • To je zlúčené.

    Tak ak je všeobecný súhlas, aby sme ušetrili čas, tak prejdeme na prvé čítanie, čím prerušujem úvod toho predchádzajúceho bodu, o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Arpáda Érseka, Gábora Gála a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona o príspevku za zásluhy v športovej oblasti.

    Je to návrh pod tlačou 68. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 49.

    Dávam slovo poslancovi Arpádovi Érsekovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení páni, dámy nie sú tu zatiaľ, dovoľte mi uviesť návrh zákona o príspevku za zásluhy v športovej oblasti, ktorý sme pripravili ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za stranu MOST – HÍD.

    Šport je jednou z významných súčastí nášho každodenného života a jeho vplyv vo všeobecnosti môžeme hodnotiť len pozitívne. Dôležitý význam získava šport vtedy, keď športovci dosahujú mimoriadne výsledky, najmä na dôležitých medzinárodných športových podujatiach, keď je vynaložené úsilie a námaha jednotlivca alebo kolektívu zavŕšená získaním medailového ocenenia. Úspech športovca a jeho morálne ocenenie v spoločnosti je pre týchto ľudí určitou satisfakciou, motiváciou a potvrdením zmysluplnosti vykonanej športovej činnosti. Na druhej strane je však potrebné uvedomiť si, že mnohí športovci, ktorí boli úspešní na medzinárodných a celosvetových športových podujatiach, sa športovým aktivitám venujú už od raného detstva, neskôr počas prípravy na budúce povolanie štúdiom, čo si tiež vyžadovalo veľa vytrvalosti a námahy. Mnohí z týchto športovcov však po ukončení svojej športovej kariéry majú často ťažší prístup k návratu, resp. naštartovaniu svojej pracovnej kariéry.

    Návrh zákona o príspevku za zásluhy v športovej oblasti, ktorý predkladáme, utvára právny rámec pre možnosť finančného ocenenia zásluh tých športových kolektívov a jednotlivcov, ktorí na olympijských športových podujatiach získali medailové ocenenie. Máme záujem, aby navrhnutým finančným príspevkom vo výške 786 eur za získanie zlatej medaily, 472 eur za získanie striebornej medaily a 315 eur za bronzovú medailu po dosiahnutí veku 35 rokov, alternatívne je návrh je vek 40 rokov, štát prejavil a ocenil dosah, nasledovný, nemalý vplyv, ktorý týmito úspechmi pre Slovenskú republiku a jej zviditeľnenie sa vo svete zohráva.

    Jednou z možností ako zabezpečiť potrebné zdroje na financovanie tohto návrhu zákona, sú príspevky obchodnej spoločnosti TIPOS. V tejto súvislosti mi dovoľte citovať z výročnej správy TIPOS-u za rok 2011: „Strategickým cieľom TIPOS-u je prostredníctvom svojich hier čo najefektívnejšie zhromažďovať finančné prostriedky a navrátiť ich späť do celej spoločnosti vo forme odvodov, cien do štátneho rozpočtu a prostredníctvom rôznych sponzorských a charitatívnych aktív. Odvodová povinnosť je základným zmyslom existencie spoločnosti, a preto by mala byť nadradená nad ďalšími ekonomickými veličinami, ako sú dosahované tržby a zisk. V príhovore tejto výročnej správy predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti uvádza, že v roku 2011 bol pre túto spoločnosť rekordný. Spoločnosť TIPOS dosiahla historicky najväčší obrat, a to viac ako 314 mil. eur. Ročné náklady na výplatu príspevkov za zásluhy v športovej oblasti predpokladáme vo výške cca 461 000 eur ročne. Ak by sa tento príspevok začal vyplácať pri dosiahnutí veku 35 rokov a keby sme ho vyplácali od 40 rokov veku, tak by to bolo 380 000 eur ročne.

    Vážení poslanci, poslankyne, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona a súčasne ho odporučiť na ďalšie legislatívne konanie ako samostatný osobitný zákon, nakoľko prípadné začlenenie právnej úpravy, ktorá by riešila finančné ocenenie zásluh športovcov, do zákona o športe považujem za správne.

    Zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s európskymi normami.

    Vážení priatelia, chcem upozorniť, že práve dneska je mesiac, čo začnú olympijské hry v Londýne. Myslím si, že bol by to dobrý signál pre športovcov, ktorí sa týchto hier zúčastnia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Petrovi Osuskému.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení vzácni, panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Arpáda Érseka, Gábora Gála a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona o príspevku za zásluhy v športovej oblasti (tlač 68) ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 14 z 12. júna 2012 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 49 z 29. mája 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s návrhom predsedu Národnej rady, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona a súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy neboli, ústne, rozumiem, do rozpravy sú prihlásení pán poslanec Osuský, pán poslanec Kubánek, pán Galis a pán Gál. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená snemovňa, návrh zákona, ktorý predložila skupina poslancov, si zasluhuje ocenenie už apriórne preto, lebo sa v ňom pokúšame riešiť niečo, čo síce môže vyvolať kontroverzné názory, ale čo už inde i v susedných krajinách riešili a majú vyriešené. Susedné Poľsko, veľká krajina, i v športe veľká krajina, ktoré som ako člen výboru pre školstvo navštívil asi pred dvanástimi rokmi, malo už v tom čase prijatý zákon, ktorým oceňovalo svojich olympionikov.

    Jedna z prvých námietok, ktorá sa vynorí proti takémuto návrhu, je tá, prečo len olympionici, prečo nie majstri sveta, prečo nie majstri Európy, prečo nie strieborní a bronzoví z týchto majstrovstiev sú sem zahrnutí. Pravdou je, že vo viacerých športoch, dlhodobo to napr. je vo futbale, je titul majstra sveta oceňovanejší ako titul olympijského víťaza vo futbale. Naopak, v iných športoch je olympijské zlato vrcholom.

    Rád by som povedal, že i história, a presne vzaté, i súčasnosť považuje olympijské hry za vrchol športového súťaženia. Poľsko je významná a veľká krajina s dlhou športovou tradíciou a s mnohými legendárnymi postavami, ako je napr. význačná predstaviteľka poľského olympijského hnutia pani Irena Kirszensteinová-Szewiňska, s ktorou som mal možnosť sa viackrát stretnúť a hovoriť s ňou i o tejto veci. Samozrejme, i tam sa takýto zákon nepresadzoval ľahko, ale chcem povedať, že za zamyslenie to stojí, a na úvod predosielam, že hoci chápem i argumenty z druhých strán a z iných aspektov, domnievam sa, že za druhé čítanie tento návrh stojí.

    Ak sa smiem vrátiť do histórie, nerobí mi to veľkú potiaž, pretože dejiny olympizmu sú popri iných veciach, ktoré ma v živote zaujali, jednou z tých vecí, o ktorých niečo viem. Už v starej Olympii dostávali olympijskí víťazi mnohé trvalé a vážne ocenenia. Okrem toho, že si smeli postaviť sochu neďaleko chrámu Hérinho, tak, samozrejme, boli oceňovaní i mestami, z ktorých pochádzali a ktoré na týchto antických olympijských hrách zastupovali. Keď barón Pierre de Coubertin obnovil olympijské hry, bola to doba, keď šport bol v zásade výsadou bohatých, prinajmenšom dobre zabezpečených ľudí, ktorí sa mohli takému niečomu venovať. Bola to doba, keď celkom logicky a z podstaty veci Coubertin ustanovil, dá sa povedať, základné postuláty čistého amaterizmu. Ale, samozrejme, od roku 1896, keď sa konali prvé olympijské hry, začal tento ideál čistého a nezištného športovania, samozrejme, trošku opadávať. Známa legenda hovorí o tom, že hneď víťaz olympijských hier v maratóne, tých prvých, Grék Spyros Louis, a otázka je, nakoľko je to celé pravda, dostal za víťazstvo sľúbenú dcéru najväčšieho mecéna prvých olympijských hier Gréka Averoffa, lodiara v Alexandrii, ktorý zaplatil pentelikonský mramor na obnovu Panathénajského štadióna v Aténach, dejiska tých hier. Louis mal dostať obrovskú sumu v zlatých drachmách, plus dcéru za ženu. Ku cti Spyrosa Luisa treba povedať, že ho to minulo, pretože veno vziať nemohol, už bol ženatý. Ale to bol taký prvý historicky známy moment, keď sa niekomu za veľké víťazstvo niečo sľubovalo. Už v tridsiatych rokoch začali vznikať praskliny na čistom amaterizme, pričom ešte predtým je známy prípad Jima Thorpa, najväčšieho atléta svojej doby, víťaza olympijského desaťboja v roku 1912, ktorý bol nebohatý chlapec a ktorý po legendárnom víťazstve v desaťboji sa pretĺkal životom všelijako. A okrem iného sa zúčastňoval v nie veľmi honorovanej funkcii hráča baseballu za mužstvo, čo potom viedlo k tomu, že mu olympijský výbor, prísne stojaci na coubertinovských zásadách, odňal jeho zlatú medailu, ktorá mnoho rokov po jeho smrti bola rozhodnutím Medzinárodného olympijského výboru vrátená jeho potomkom. Sonja Henie bola významná, hádam najslávnejšia krasokorčuliarka predvojnovej histórie, trojnásobná olympijská víťazka a majsterka sveta mnohokrát a stala sa hviezdou filmov. Už tam vznikali trošku problémy pri jej poslednej účasti na OH, pretože bol pripravovaný film Die Eiskönigin (Kráľovná ľadu). Veľký Paavo Nurmi bol obvinený z prevzatia honorára. A bol vylúčený z účasti na olympijských hrách v roku 1932, hoci bol dovtedy najvýznamnejším atlétom dejín moderných. Až o dvadsať rokov neskôr pri otvorení hier v Helsinkách sa mu dostalo cti niesť ako poslednému olympijskú fakľu, čím sa zmazal dávny konflikt o peniazoch. A teraz sa môžeme v tomto exkurze dostať do šesťdesiatych rokov, keď sa šport stále viacej začal dotýkať sveta peňazí a keď amaterizmus sa stával príťažou. Posledný veľký zápas o amaterizmus, tentoraz v svetle platenia za reklamy na lyžiach, stál olympijské vystúpenie Karla Schranza na olympiáde v Sappore v roku 1972, keď sa na prísnych coubertinovských pravidlách stojaci americký predseda MOV Avery Brundage "vzpriečil" a MOV ho vylúčil z tejto účasti. Potom s príchodom Juana Samarancha, ktorý z Medzinárodného olympijského výboru spravil prosperujúci biznis, klobúk dole, zároveň padli postupne všetky zábrany a vrcholom radosti pre diváka a, verím, i pre účastníkov bol napr. americký dream team, ktorý hral na olympiáde 1992 a vyhral basketbalový turnaj so všetkými najväčšími profi-hviezdami.

    Čo znamená olympijský vrcholový šport dnes na rozdiel od časov minulých, keď napr. prvý slovenský olympijský medailista Jozef Herda si zarábal na svoj chlieb ako policajt? A to, že mohol trénovať a trošku lepšie i fyzicky, i "diétne" žiť, mu zabezpečovala firma Waldes. Starý Waldes bol mecén športu, špeciálne zápasníctva. A výrobky firmy Waldes, hlavne dámy by ich mohli poznať v podobe takzvaných patentiek, patentky na blúzkach vyrábala firma Waldes. A pán Waldes podporoval Joža Herdu, Trnavčana, prvého slovenského v česko-slovenskom drese olympijského strieborného medailistu. Na olympiádu sa vtedy chodilo tak, že sa na to poskladali známi, kamaráti alebo zväz. I naši strieborní chlapci z Chile, toho roku si pripomíname náš futbalový triumf, Ján Popluhár a Viliam Schrojf, slovanisti, ktorí sa významne podieľali na tomto úspechu, dostali za tento výkon rádovo pár tisíc korún. Ján Popluhár nedocenený a dlho v podstate zabudnutý mohol chápať, čo znamenal až vtedy, keby sa zo svojej vlastnej rakvy pozeral na to, že sa mu slovenský futbal prišiel pokloniť. Dovtedy, do svojej smrti sa veľkej slávy nedočkal. Chcem teda povedať, že sa dnes vrcholové výkony dosahujú za nepochybne iných obetí osobných ako kedysi. A preto ak hovoríme, že no a čo z toho má obyčajný človek, že no však oni sú platení vo svojich oddieloch alebo ministerstvom vnútra alebo obrany, nuž áno, samozrejme, nejaké tie peniaze dostávajú. Niektorí dokonca dostávajú peniaze za reklamu, čo je dneska tiež nevyhnutné. Neviem si predstaviť, keď vieme, aké sú finančné problémy našej slalomárky Zuzulovej, že si niekto povie, že ale však majú dosť. Viete, tento návrh hovorí o olympijských víťazoch a olympijských medailistoch. Prečo je to o olympijských medailistoch, to som už čiastočne zdôvodnil. Považuje sa to za to najväčšie a najslávnejšie a pre krajinu najdôležitejšie. Námietka je, že majú dosť. Viem si predstaviť, že keby sa Zdenovi Chárovi podarilo doviesť náš tím k zlatej olympijskej medaile, asi by nechcel dostávať mesačne 700 eur. A iste by ich venoval na dobrú vec. Ale keď sa zamyslíme nad portfóliom novodobejších slovenských olympijských víťazov, tak prichádzame na to, že svoje medaily získali v športoch, ktoré ťažko môžeme zaradiť do kategórie tenisu, do kategórie Formuly 1, Tour de France, do NBA alebo do Pohára majstrov vo futbale. Naši športovci, ktorí sa podieľali na tom, že slovenská zástava stúpa na najvyšší stožiar alebo na olympijské oceňovacie stožiare na olympijských hrách, sú v športoch tí, o ktorých si zrejme nikto z vás v zásade nepomyslí, že si tí ľudia za ne stavajú paláce. Nemyslím si, že Gönci alebo Kaliská sú objektmi záujmu reklamných agentúr, tak ako Carolina Wozniacka alebo Serena Williams alebo Ivan Lendl, alebo Indurain, alebo Eddy Merckx, alebo Michael Schumacher. Džudista Krnáč, inak absolvent Univerzity Komenského, podobne ako naša nádej Dukátová "si urobili" školu. Ale to, aby mohli ďalej mať nádej pod piatimi kruhmi, znamená, že nemôžu, presne tak ako Zuzulová, chodiť denne do práce. A ak niekto povie, že niečo dostávajú, nuž áno, ale nemyslím si, že si z toho stavajú vily.

    Domnievam sa teda, že ak sa rozhodneme zvážiť ocenenie týchto ľudí, ktorí pre krajinu predsa niečo urobili, a zdalo by sa mi kruté odbaviť to slovami, že no kvôli zlatej medaile zemiaky lacnejšie nebudú, zdalo by sa mi to až nedôstojné, samozrejme, tento návrh otvára možnosť v druhom čítaní diskutovať o vekovej hranici, o výške ohodnotenia a o všetkých ďalších veciach, o ktorých sa diskutovať môže, má a dá. Ale domnievam sa, že počínajúc Jankom Zacharom cez Antona Urbana, kapitána strieborného futbalového mužstva z olympiády v Tokiu, až po Jozefa Pribilinca, ak chceme, sú športovci, ktorí síce v tých svojich Duklách, Slovanoch alebo niekde v Trenčíne nejaký plat dostávali, ale nemyslím si, že ich sociálne postavenie je také, že by príspevok k dôchodku mohol byť pre nich plytvaním verejnými statkami. Ešte raz hovorím, je možné diskutovať o vekovej hranici, odkedy sa má príspevok vyplácať, o jeho výške, aká má byť, ale ak to utopíme, tak to nebude dobrý počin.

    Myslím si, že naša krajina, žiaľ, nie je športová veľmoc. Neznesieme nijaké porovnania k počtu obyvateľov s Českou republikou alebo s Maďarskom. Ale o to viac si treba vážiť tých, ktorí obetujú, ako síce niekto povie, pri plnom vedomí že sa tak rozhodli, čo je pravda, niečo pre česť a slávu športu, aby som citoval záverečné slová Coubertinovej ódy na šport. Takže prosím ctenú snemovňu, aby nechala možnosť zvážiť tento návrh a dala mu možnosť prejsť do druhého čítania. V mene Janka Zacharu, ktorý o tom ani nevie, že tu za neho bojujeme, ale i v mene ďalších vám vopred ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické reakcie.

    Pán poslanec Brixi, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení predkladatelia, ja si na úvod veľmi vážim, že takýto návrh zákona, o ktorom máme tu dnes možnosť hovoriť, z vašich radov vzišiel, avšak myslím, že takýto zákon by mal prejsť nejakým medzirezortným konaním a minimálne celospoločenskou diskusiou, aby mali možnosť sa k nemu vyjadriť aj tí, ktorých sa tento zákon týka, poprípade záujmové organizácie, ktoré ich zastupujú. Dnes, ako isto všetci vieme, a nikto z nás o tom snáď nebude pochybovať a polemizovať, je na Slovensku veľké množstvo športovcov, ktorí žijú na hranici životného minima a zaslúžia si ocenenie či už zo strany spoločnosti alebo zo strany štátu. Sú však veci, ktoré mi v tomto zákone chýbajú. Začnem či už od trvalého bydliska, štátneho občianstva a samotných ocenených alebo aj dovŕšenie veka pri športovcoch a olympionikoch z deaflympijských disciplín.

    Chýba mi tu pôsobnosť. Ja si myslím, že tento zákon a plnenie tohto zákona by nemalo vzísť z kapitoly ministerstva školstva, ale skôr z kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ak už sa ideme baviť o sociálnom zabezpečení.

    Treba, samozrejme, brať do úvahy aj športy kolektívne, ktoré nie sú v rámci olympijských športových udalostí. Ja si nemyslím, že športovci, hokejisti, futbalisti alebo hádzanári, majú mať po získaní medaily na medzinárodných športových podujatiach nižšie spoločenské postavenie ako olympijskí medailisti. Myslím, že tá ich snaha a ten ich záujem o dosiahnutie výsledku bol taký istý.

    A v závere len taká regionálna pikoška. My, v Košiciach máme víťaza vo futbale z olympiády a máme druhého víťaza, majstra z majstrovstiev Európy vo futbale. Prečo jeden ocenený štátom za svoje zásluhy byť má a druhý nie? Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. V úvode v podstate chcem pochváliť predkladateľov v tom zmysle, že snažia sa pomôcť športovcom. Z mojej strany každá pomoc pre športovcov, ktorá by mohla prísť na pôdu tohto parlamentu, je vítaná, ale, samozrejme, musí to byť urobené zákonným spôsobom. Podľa môjho názoru tento návrh zákona je diskriminačný, tak ako povedal aj môj predrečník, vo vzťahu k majstrom sveta, a teda aj k iným športovým reprezentantom Slovenskej republiky alebo bývalého Česko-Slovenska. Dovolím si upozorniť, že existujú nielen olympijské športy, ale aj neolympijské športy, v ktorých máme veľké výsledky, ako je napr. armwrestling (pretláčanie), alebo sú to iné oblasti, v ktorých v podstate títo športovci celý život pracujú a makajú a potom nás reprezentujú. Zároveň chcem poukázať na to, že je mi to dosť zaujímavé, prečo práve šachová olympiáda organizovaná Medzinárodnou šachovou federáciou od roku 1999 má mať príspevok a majstri sveta alebo futbalisti, ktorí nás reprezentovali na majstrovstvách sveta, ho nemajú mať. Čiže z tohto dôvodu si myslím, že tento zákon ako taký je diskriminujúci a diskriminuje všetkých ostatných výborných športovcov, ktorí robia dobré meno Slovenskej republike, ale na druhej strane oceňujem, že konečne sa začína robiť niečo pre športovcov. A z tohto dôvodu si myslím, že ak by sa vrátil tento zákon predkladateľovi na prepracovanie, tak mohlo by sa to dostať do takého štádia, ja by som to možno aj v budúcnosti podporil, ale takto ako je to naformulované, myslím si, je to diskriminačné. Ale treba pomôcť športovcom, to uznávam. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne. Milí kolegovia, ktorí priniesli faktické poznámky, chcem povedať jedno, viete, ak sa snažíme urobiť prvú dieru do ľadu a vybrali sme si to, a nikto ma nepresvedčí, možno s výnimkami o opaku, že olympijská medaila a olympijská sláva nie je tou najvyššou slávou s výnimkami, ktoré sa dajú veľmi stručne opísať a kde veľmi do úvahy neprichádzame, tak sa domnievam, že rozšíriť teraz to portfólio na pretláčanie a na ťah naložených nákladiakov a podobné veci je, samozrejme, možné, ale je to najlepšia cesta do pekla pre tieto úvahy, pretože, naopak, začal by som skôr skromne a s tým najvzácnejším, s olympijskými, zlatými, striebornými a bronzovými medailami, s tým, že, samozrejme, môže mať oprávnene zlý pocit majster Európy vo futbale, že tam nie je, ale jednoducho celý svet si váži olympijské víťazstvá.

    A povedať, že je dobrá k tomu celospoločenská diskusia? Niet vecí na svete a niet zákona na svete, ku ktorému by nemala byť celospoločenská diskusia. Ja už si 30 rokov lámem hlavu nad tým, čo to je celospoločenská diskusia, kto je tá celá spoločnosť, ktorá má diskutovať o tom, tak ako o všetkých dnešných návrhoch, ktoré tu boli a budú prednesené.

    Myslím si, že toto je krok, ktorým sa dá začať. Ak sa nám bude dobre v tejto republike dariť a ekonomika bude kvitnúť, môžeme uvažovať perspektívne i o ďalšom, ale ak budeme teraz žiadať medaily pre tých, ktorí sú preborníci v pretláčaní rukou, tak je jasné, že navždy pochováme všetky úvahy. A takéto návrhy sú, presne vzaté, farizejstvo.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pán poslanec Kubánek.

    Poprosím pána Osuského, aby ako spravodajca zaujal miesto na to určené.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľmi dobre si uvedomujem význam a dôležitosť prerokovávaného návrhu zákona o príspevku za zásluhy v športovej oblasti. Podobné návrhy o presadenie ocenenia medailistov z olympijských hier, resp. paralympiády či majstrovstiev sveta sa už v minulosti niekoľkokrát objavili. A musím objektívne priznať, že boli lepšie prepracované. Vždy však chýbala politická vôľa z dôvodu, že by si podobnú tzv. rentu mohli požadovať aj iné skupiny obyvateľstva ako herci, speváci, ktorí tiež dobre reprezentujú Slovenskú republiku.

    Odzneli aj pochybnosti, či napr. tenisoví, futbaloví alebo hokejoví reprezentanti majú tiež dostávať príspevok, lebo v ich prípade renta je len vreckové od štátu, ktorý zápasí s vyplácaním riadnych dôchodkov. Škoda, že predkladatelia neprišli s týmto návrhom, keď boli členmi vládnej koalície a mohli tento zámer presadiť bez problémov v parlamente. Ja osobne si myslím, že pán minister financií bol asi striktne proti takémuto návrhu zákona.

    Prečo tento návrh zákona nemôžem podporiť? Pretože na rovnakú úroveň sú v návrhu postavené olympijské hry a paralympiáda, pričom konkurencia na týchto podujatiach je neporovnateľná a aj propagácia Slovenskej republiky je diametrálne odlišná, pretože, žiaľ, paralympiády sa konajú síce na rovnakých športoviskách ako olympijské hry, ale za minimálneho záujmu médií aj športovej verejnosti. Ešte menšiu konkurenciu a význam z hľadiska šírenia dobrého mena Slovenskej republiky vo svete majú deaflympiády. A medaila z tohto podujatia je neporovnateľná s medailou z olympijských hier. Ak by vlani nevyšiel najavo podvod s prípravou zimnej deaflympiády v Tatrách, médiá by jej venovali minimálnu pozornosť, hoci sa mala konať u nás na Slovensku. Dať na jednu úroveň šachovú olympiádu s olympijskými hrami, myslím si, to nie je vhodné, pretože z hľadiska celosvetového významu je medzi nimi veľmi obrovský rozdiel. Zaradiť Hry priateľstva (Družba 84) na rovnakú úroveň ako olympijské hry je športovo nevýhodné. Bola to náhrada za neúčasť športovcov socialistických krajín na olympijských hrách, ale výsledky z týchto súťaží už dávno zapadli prachom. Naopak, medzi podujatiami, z ktorých medaily by mali byť ocenené príspevkom, sú majstrovstvá sveta vo futbale, hokeji a ďalších kolektívnych športoch, podobne ako zo svetových hier. Slovenská republika má z nich iba niekoľko málo medailí. Nárok na ocenenie by už mal mať iba občan Slovenskej republiky, ktorý odvádzal počas kariéry dane z príjmu v Slovenskej republike, a nie v Monaku alebo niekde inde.

    Diskutabilný je aj vek 35 rokov, odkedy by mohol vzniknúť nárok na vyplácanie príspevku. To by mohlo paradoxne demotivovať športovca, aby po skončení svojej kariéry hľadal ďalšie uplatnenie v spoločnosti. Stačil by mu na slušné prežitie príspevok od štátu vo výške priemerného platu, pričom práve od medailistov na olympijských hrách sa očakáva, že odovzdajú svoje skúsenosti nastupujúcej generácii, najmä ako tréneri, resp. rozhodcovia či funkcionári.

    Záverom chcem poznamenať, že samotná filozofia oceniť športovcov mesačným príspevkom od štátu je užitočná. Ale štát musí mať na tento krok finančné prostriedky a výrazne musí byť upravený okruh športovcov, ktorí by mohli mať na takúto podporu nárok. Z toho dôvodu preto navrhujem podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi Kubánkovi.

    S faktickými pán Martvoň, Osuský a Horváthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Kubánkovi, chcem ho v tom podporiť a plne s ním súhlasím.

    K tomu, čo bolo povedané, dovolím si poznamenať, aj môj názor je taký, že nemôže byť šachová olympiáda, ktorá je, povedzme, dá sa povedať maximálne tak mentálnym športom na úrovni ja neviem výsledkov našich hokejistov, ktorí doniesli zlaté, strieborné alebo iné medaily, alebo na úrovni našich futbalistov, ktorí reprezentovali Česko-slovenskú republiku v tom čase na majstrovstvách sveta. Čiže myslím si, že tento návrh zákona ako taký je vo veľkej miere, znova to zopakujem, diskriminačný ku ostatným druhom športov a športovcom, nehovoriac o tom, že aj príspevok či už pre olympionikov alebo paralympionikov by mal byť rovnaký. Čiže aj v tejto rovine vidím priestor ešte na dopracovanie tohto návrhu zákona a z toho dôvodu si myslím, že by mal byť stiahnutý. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Samozrejme, tá podoba zákona neznamená, že keby sme ho dostali do druhého čítania, nemá doznať zmeny. Samozrejme, dá sa absolútne akceptovať rozdiel medzi olympijskou medailou a medailou paralympijskou a zo šachovej olympiády. Neviem, či viete, že existujú aj olympiády holubov. Ale nepochybne si myslím, že sa s tým zákonom dá pracovať. Nepochybne sám by som navrhol vyššiu vekovú hranicu. To všetko je pravda. Ale prvýkrát je vlastne reálne na pôde parlamentu urobený pokus o istý krok v ústrety tým, ktorí predsa čosi obetovali.

    A ak budeme hovoriť o diskriminácii, no dobre, je to pravda, že je to diskriminácia špeciálne, povedzme, v porovnaní s futbalom, ktorý na olympijských hrách nemá tie najvyššie parametre. Na druhej strane musím povedať, že neexistuje hokejový titul majstra sveta, ktorý sa rovná titulu českej zlatej medaily z olympiády v Nagane. To boli najväčšie doteraz hokejové majstrovstvá, aké kedy boli. Každoročné majstrovstvá sveta za neúčasti špičiek NHL je ťažké porovnať napr. s majstrovstvami sveta vo futbale, ktoré sú raz za štyri roky, pričom hrajú tam všetci, ktorí "perie majú". Povedzme si otvorene, že na bežných majstrovstvách sveta v hokeji hrajú tí, ktorí ostali. Tí lepší tam nie sú. V zásade Nagano bolo dovtedy výnimkou, a preto zlato z Nagana je neporovnateľné so štyrmi inými titulmi spolu, to len tak na margo, historicky.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Horváthová.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcela podporiť veľmi autorov, vlastne predkladateľov tohto návrhu, a to z toho hľadiska, že myslím si, že otvorenie tejto témy je veľmi dôležité, vyvolanie širšej diskusie je veľmi dôležité jednak aj v odbornej verejnosti, jednak aj v laickej verejnosti. Ja sama sa budem snažiť čo najviac presadzovať to, aby deti a mladí ľudia boli motivovaní čo najviac športovať, aktívne športovať, avšak, bohužiaľ, musím súhlasiť s kritikmi tohto návrhu, pretože veľa bodov je sporných v tomto návrhu zákona. Keby som niektoré mala len také vypichnúť, a obávam sa, že aj v tom druhom čítaní by sa nedali všetky opraviť, bolo by dobré, keby ten zákon bol aj podľa môjho názoru prepracovaný a ozaj by tam boli obsiahnutí všetci športovci, ktorí si to zaslúžia. Len taký príklad uvediem. Napr. vodní zjazdári Vala a Slučik, ktorí majú tiež svoju olympiádu, na majstrovstvách sveta získali celkovo 10 zlatých medailí. A týchto športovcov by sa netýkali takéto ocenenia a takáto renta, čo, si myslím, by nebolo spravodlivé. Podobne už tu boli spomínaní aj futbalisti, hokejisti. Takisto prichádza sem otázka takej etiky, etického rozmeru. Nie je tam vôbec riešené, ako sa štát postaví k športovcom, ktorí získajú olympijské medaily a vo svojich odvetviach majú rozprávkové príjmy. Čiže je tam viac vecí, ktoré mi vadia. A myslím si, že by mohli pre viacerých športovcov, mladých ľudí, pôsobiť skôr demotivujúco ako motivujúco. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Zrejme s reakciou pán poslanec Kubánek.

  • Ja som nesmierne rád, že potvrdzujete, že tento návrh zákona treba prepracovať, že nie je dobrým zákonom. Ja si myslím, že treba otvoriť širokú diskusiu športovej verejnosti a predložiť úplne nový zákon, pretože keď ho predložíme, pustíme do druhého čítania, tento zákon treba úplne, úplne zmeniť, a preto je výhodné nerokovať o ňom ďalej a otvoriť širokú diskusiu medzi športovou rodinou.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Dušan Galis. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja začnem trošku z iného konca. Bolo to nedávno, keď sme spolu pozerali vzadu majstrovstvá sveta, myslím, že to bol zápas Slovensko – Francúzsko, ktorý sa nám nakoniec podarilo vyhrať. A myslím si, že všetci, čo sme tam sedeli, sme ukázali, ako vieme fandiť tejto krajine. Samozrejme, videl som pri sebe veľa odborníkov na hokej, ktorí vedeli, kto kedy mal vystreliť, kto kedy mal brániť, ako mal tréner striedať, proste čo poslanec, to odborník na šport a špeciálne na hokej. Ja sa tiež prikláňam k tomu, že aj ja som sa tam cítil medzi nimi veľký odborník, ani korčuľovať v podstate neviem, ale proste tak to asi v živote chodí, že mali sme všetci radosť po zápase. A musím povedať, že počas týchto majstrovstiev sveta sa vôbec na Slovensku nebavilo o politike, v krčmách sa bavilo o hokeji, každý mal slovenský dres a každý bol rád, že našim chlapcom sa darí a darilo. Takže musím povedať, že šport spája ľudí. A treba si vážiť ľudí, ktorí sú ochotní obetovať svoje zdravie, ktorí sú ochotní na sebe pracovať celý život. A myslím si, že športovci a umelci robia najväčšiu reklamu tejto krajine. To, dúfam, so mnou budete súhlasiť.

    Teraz poviem taký druhý príklad. Pred odchodom na majstrovstvá sveta vo futbale sme boli s bývalým trénerom reprezentácie Vladom Weissom poprosiť, požiadať o sponzorské v jednej nemenovanej banke na prípravu reprezentácie Slovenska. A bolo nám veľmi slušne povedané, že, bohužiaľ, táto banka sponzoruje veľmi známy taliansky klub. Bohužiaľ, odišli sme veľmi smutní, ale čo čert nechcel, pri vylosovaní sme dostali Talianov a zhodou okolností sme ich porazili. Takže tá celá banka, všetci zamestnanci zo Slovenska, ktorí tam pracovali, sa tešili, možno len tí ľudia, ktorí nám povedali dovidenia, tak boli smutní. Bohužiaľ, taký je tiež šport.

    Takže čo sa týka tejto myšlienky, ja s tým absolútne súhlasím. Súhlasím s tým, že je to dobrá myšlienka. Ale to, aby som oddeľoval olympijského víťaza od majstra sveta, majstra Európy, to je veľmi ťažké. To by mohlo aj narušiť medziľudské vzťahy, pretože ak mám byť konkrétny, za Lokomotívu Košice hrával Jozef Móder. Možno niektorí ho poznáte, podľa mňa väčšina ho pozná. Bol majster Európy a nepatrí do tej skupiny. Kunzo, ktorý bol jeho žiak, patrí do tej skupiny. Teraz sú to priatelia. Myslíte si, že to nenaruší tie medziľudské vzťahy? Ja si myslím, že áno, že by to nebolo dobré, pretože takisto ako majster sveta, ako olympijský víťaz všetci robia radosť nám všetkým. A ja by som ich nerozdeľoval. To je veľmi citlivá otázka. Bolo by dobré, keby sme sa ňou zaoberali, ako ďalej. Ale či už stojí za povšimnutie alebo za to, či by mali vo veku 40 rokov brať ako rentu, to je tiež na zamyslenie.

    Ale čo by som uprednostnil alebo na čo by som kládol väčší dôraz, je, sú olympionici, ktorí ešte žijú medzi nami, ktorí sú tí, ktorí absolvovali tieto majstrovstvá. Ale bolo im odoprené v tom minulom období. A takisto ako tuná pán Osuský, tak aj ja poznám pánov, či už je to pán Zachara alebo pán Švajlen alebo pán Urban, títo by si to hádam zaslúžili, pretože urobili niečo, čo robili zadarmo, robili z lásky. A neboli docenení. A niekedy mám taký pocit, že týchto ľudí si vážime alebo nejakú úctu máme k nim vtedy, keď sa s nimi lúčime. Sám to zažil, keď sme sa boli lúčiť s pánom Popluhárom, koľko ľudí tam bolo, koľko ľudí si ho vážilo, ako nám za ním bolo smutno, ale že robil kus teda v slovenskej futbalovej reprezentácii, že nosil tie krabice a zbieral ponožky po tých mladých hráčoch, to si vtedy nikto nevšímal. Takže bol by som rád, keby sme sa aj nad tou otázkou nejako zamysleli a porozmýšľali, či by nebolo dobré predovšetkým týchto ľudí nejako ešte oceniť za to, čo pre túto krajinu urobili.

    Chcelo by to väčšiu diskusiu. Samozrejme, bavíme sa tu o zdravotných sestrách. Čiže keď zdravotné sestry majú problémy, tak, samozrejme, sa s nimi baví, diskutuje a tuná keď sa jedná o športovcov, tak nie. Tiež by si bolo dobré vypočuť aj jednu stranu, aj druhú stranu a nejaké resumé by z toho malo vyjsť, pretože je to vec, ktorá skutočne stojí za to. Skutočne stojí za to, aby sme sa venovali jej. A ja verím, že všetci tuná, ktorí sedíme, máme svoje deti, máme svoje rodiny, ktoré majú tiež svoje idoly, svoje vzory. A si myslím, že šport je ten najideálnejší, ako nejako mladých ľudí zapojiť do života.

    Ak mám byť úprimný, som tu už dosť dlho na to, aby som mohol povedať ďalší názor. Bavíme sa o športe, ale ja dodnes osobne neviem, ako je financovaný šport. Viete mi niekto povedať, koľko ide do športu ročne peňazí, koľko peňazí do športu dáva ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra, TIPOS, hazardné hry, koľko ide peňazí do športu? To nikto mi nevie povedať.

  • Reakcia z pléna.

  • To je koľko? Pán Simon, povedzte mi, koľko je to veľa? (Odpoveď z pléna. Áno, Wänke? Wänke, bohužiaľ, za jabĺčka sedel v base alebo tam sedí a niektorí sú na Kanárskych ostrovoch. Taký je život.

    Samozrejme, tento zákon je dobrý. Treba sa nad ním nejako zamyslieť, treba s tým niečo robiť, ale treba vyriešiť predovšetkým financovanie športu, financovanie športu je veľmi dôležité, pokiaľ nebude vyriešené toto a zákon o športe, do ktorého by sa to dalo zabudovať, ale tie pravidlá už aby potom platili dlhodobo, nielen na jedno volebné obdobie, a potom sa to zase bude meniť.

    Takže ja som, samozrejme, ochotný pomôcť tomuto zákonu, ale pokiaľ nebudú tieto veci doriešené a dotiahnuté do konca, to je financovanie športu a zákon o športe nový, tak to nepodporím. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Galisovi. Ako vidíte, vaša otázka do pléna vyvolala veľký záujem.

    S faktickými, nech sa páči. Končím teda možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Galis, ono je to vo všetkých tých vystúpeniach tak – im Prinzip ja, aber nein. Teda v zásade všetci absolútne sú za to niečo, ale nič, to je problém, čím viacej rozšírime portfólio problémov pri tomto riešení, napr. otázkou financovania športu, no tak sme Tonka Švajlena a možno jeho prilepšenie k dôchodku pochovali pod takou pyramídou, že sa ani jeho deti z nej nevyhrabú. A všetci, samozrejme, s tým "súhlasíme", ale zároveň chceme, aby sme rozšírili zase portfólio recipientov natoľko, že by to bola diera v štátnom rozpočte ako hrom, pretože, samozrejme, je to tak ako s tým mudrcom, ktorý chcel na každé ďalšie šachové políčko len dvojnásobok tých zŕn obilných. Takže ak sa niekde, ako som už povedal, chce začať, tak sa dá diskutovať, či tú hranicu posunieme na 50 rokov veku a či tú sadzbu upravíme tak alebo onak, ale pritom nijakým spôsobom nemôžeme začať naraz s tisíckou ľudí, často nesúmerateľných ničím, pretože, samozrejme, iste každý z vás mi dá za pravdu, že je rozdiel v tituloch olympijského víťaza na hladkú stovku a olympijského víťaza, povedzme, možno v snowboardingu, a tým nechcem krivdiť umeniu snowboardistov. Ale i v príjmoch potom toho hladkého stovkára je asi trošku rozdiel, v tých príjmoch z reklamy a zo všetkého, ako možno toho snowboardistu, ale znova, ak chceme pochovať akýkoľvek problém, tak ho rozšírme a zalejme do betónovej masy financovania športu, všetkých možných titulov majstrov sveta a Európy a medailistov a potom máme jedno isté, nikdy Anton Švajlen ani Anton Urban, ani Janko Zachara...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Fecko Martin.

  • Ďakujem pekne. Áno, myslím, že je to super myšlienka, že chceme aj našich športovcov oceniť. Takže ja ju každopádne zdieľam. Ale som za to, aby to bolo v širšej diskusii jednoznačne. A diskriminácia jednotlivých druhov športu, myslím si, tiež má čo do toho povedať, aby to bolo jasné, že ktorí sú tí, ktorí nám by mali byť v tejto kategórii podchytení. Myslím si, že práve pri športe, tam si to musí človek odmakať, lebo nezabehnete, nezvíťazíte, pokiaľ si ten tréning odflákate, a to je jedno, či to robíte rok alebo desať, alebo dvadsať rokov. Takže myslím si, že je to zaslúžené. Samozrejme, mám tiež určité výhrady voči veku, odkedy by to malo byť. Takže myslím si, že každopádne nie je to úplne vymakaný zákon, bolo by dobré ho ešte doriešiť, samozrejme, aj s pripomienkovým konaním, ale dajme váhu týmto športovcom, ktorí sa takýmto spôsobom zaslúžili o reprezentáciu našej republiky, pretože myslím si, že šport ešte stále aj v týchto ťažkých chvíľach nášho národa spája národ. Videli sme to teraz na majstrovstvách sveta. A musím povedať, že dáva zabudnúť na tie každodenné trampoty aspoň na niekoľko tých hodín alebo dní, keď môže z toho športu aj ten, ktorý má tie minimálne príjmy, trošku zabudnúť na ten svoj každodenný život. Takže som za to, aby sa s týmto zákonom niečo robilo, ale musí sa ešte dopracovať a dopíliť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Bastrnák.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Galis, síce súhlasím s vami, čo ste hovorili, ale na druhej strane musím vás upozorniť, že keď tento zákon nepustíme do druhého čítania, tak môže sa stať to, že vyrastú ďalší výborní športovci, ako bol napr. pán Popluhár, čo ste spomínali, a iní a zase nič sa neudeje, nikto sa o nich nebude starať. A vy dobre viete, že športovci vo veku od 20 do 35 rokov sú aktívni. Ale čo potom s nimi? Niektorí uplatnenie nájdu a niektorí nie. A ja si myslím, že je to dobrý zákon. Samozrejme potrebujeme to ešte vylepšiť, ale to môžeme urobiť až v druhom čítaní. A keď sa to nestane, tak bojím sa o to, že nikdy v živote tie ďalšie zákony, ktoré sú podstatné, o ktorých ste hovorili, neprídu do parlamentu a zase utečie niekoľko desať rokov a nič sa neudeje s našimi športovcami. A ja si myslím, že šport je veľmi dobrá vec a musíme motivovať mládež a športovcov aj tým, že budeme sa o nich starať aj potom, keď už zanechajú aktívnu činnosť. A potom to bude naša hanba všetkých nás, ktorí tuto sedíme, keď to nepustíme do druhého čítania, nevylepšíme tento zákon. A potom, tak ako sa už tisíckrát stalo tu v tomto parlamente, zabudne sa na to. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Bublavý.

  • Pán kolega Galis hovoril naozaj zo skúseností. On ich má strašne veľa vo svojom športovom živote. Treba sa naozaj nad tým zamyslieť, lebo máme tu veľa športov a reprezentantov, ktorí nás reprezentovali veľmi kvalitne na súťažiach, či sú to už majstrovstvá sveta, majstrovstvá Európy, Liga majstrov, UEFA, Fedcup, iné mnohé klubové súťaže, kde nás naozaj výborne reprezentovali športovci. Je preto potrebné zvážiť a naozaj sa poradiť so širokou športovou rodinou, neurobiť unáhlené kroky, aby sme si nerozvadili športovú rodinu, tak ako prišlo k rozvadeniu našej zdravotníckej rodiny. Ak spravíme neuvážené kroky, chceme si rozbiť celú spoločnosť? Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja som pôvodne nechcel nič hovoriť, ale vyzývali ste tu kolegov, aby sme povedali, koľko peňazí kto dáva do športu, či je to ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra a tak ďalej. Ja si nepamätám presne, koľko ministerstvo obrany dalo do športu počas môjho pôsobenia, ale vždy to boli peniaze na rôzne tréningy a na podporu takých skromných ľudí, ako je trebárs Elena Kaliská alebo pán Gönci alebo Martikán a ďalší. Ale jedno číslo by som vám predsa len povedal, pán poslanec, mám tu jedno číslo. A to číslo je 17 000 v eurách, ktoré terajší staronový premiér Robert Fico poskytol z rezervy vlády na nechty pani Martinkovej, fitneske. Ja som si tu našiel ten obrázok, kde je s ňou odfotený. A musím konštatovať, že ona má celkom dobre vyformované všetky partie tela. A naozaj, ako tam drží nejaký ten pohár, tak len tie nechty jej tam chýbajú. Ale otázka je, či tých 17 000 eur, teda pol milióna slovenských korún z rezervy vlády, ktorá bola vyhradená trebárs na škody po povodniach, nebolo predsa len trošku vysoké číslo. Takže nie je to vždy len o tej výške, ale aj o tom účele, na ktorý sa tie peniaze dajú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Galis, ja vám chcem veľmi poďakovať, pretože ako jediný ste vo svojej reči povedali, že nielen športovci, ale aj umelci nám robia najlepšie meno vo svete. Možno by bolo treba skôr urobiť úplne nový zákon s navrhovaným príspevkom odmeňovania nielen športovcov, ale aj umelcov, pretože v tomto môžu byť umelci trošku diskriminovaní. Ja poviem len príklad zo svojej branže. Naši folkloristi získavajú každý rok na medzinárodných festivaloch ocenenia. A sú to najvyššie ocenenia, pretože väčšinou vyhrávajú tie najvyššie, pretože náš folklór je cenený všade vo svete, nielen u nás v Európe, ale aj na iných kontinentoch. Problém je však, keď má niekto prispieť na činnosť folklórnych kolektívov alebo prípadne na cestu, o oceneniach ani nehovorím teda tu na Slovensku. Folklórny súbor získa ocenenie, vráti sa a nikto im ani nepoďakuje, že získali nejaké ocenenie, a robia vždy dobré meno. No a myslím, že by bolo treba začať diskusiu, ako tu už bolo spomínané, o financovaní športu, ale v porovnaní s financovaním kultúry, pretože ak tu hovoríme o športovcoch aj umelcoch, tak to treba aj v tomto kontexte vnímať. No a ak niekto povedal, že športovec si to musí odmakať, tak vás pozývam na nácvik ktoréhokoľvek špičkového folklórneho súboru. No a ak pritom niekto hovorí o nerozvadení si športovcov, tak pokiaľ by sme prijímali takýto zákon, verte tomu, že folkloristi by určite neostali ticho. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem sa iba prihovoriť za názor pána predrečníka Galisa, a teda že si treba dosť jasne zadefinovať to, akým spôsobom a z akých rôznych ciest, miest, rezortov a firiem je dnes slovenský šport vrátane toho vrcholového podporovaný. Nie je podľa mňa úplne normálne, ak mladí športovci, malí futbalisti, hokejisti, hádzanári si nemajú za čo ani kúpiť korčule alebo tenisky a na druhý deň si prečítam niekde v nejakom bulvárnom denníku, že nejaký TIPOS podporil nejakú tenistku sedemdesiatimi tisíckami eur na nejaký projekt. To je ad jedna.

    A ad 2, k pánovi kolegovi Bastrnákovi. No mám za to, že tento zákon podporiť treba. Ale ak sme ho nevedeli prijať za dvadsať rokov, tak ideme ho prijať v priebehu niekoľkých mesiacov aj napriek tomu, že dnes schválený možno bude, nebude, možno v lepšej podobe, modifikovanejšej a v spolupráci s tými, ktorých sa to týka. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Ja si myslím, že pri prijímaní takéhoto zásadného zákona by to malo byť skôr o športovcoch, a nie o tom, že budeme prijímať tento zákon o športovcoch bez športovcov. Čiže malo by to byť podľa môjho názoru, ako to už tu bolo povedané aj mojim predrečníkom, odkonzultované so športovou verejnosťou.

    Viete, no pokiaľ sú faktické poznámky na pána poslanca Galisa v tom zmysle, že Janko, Peťko potom nič nedostane, no osobne keď niekto má problém a je to kamarát nejakého poslanca, tak nech mu ten poslanec prispeje teda, aby teda sa dožil aspoň niečoho, však má z čoho prispieť, tak nech mu prispeje. A nemôže to byť iba o Jankovi, Peťkovi. Každý z nás pozná nejakého svojho Janka, Peťka, ktorý reprezentoval Slovenskú republiky a doniesol nejakú medailu, preto buď to urobíme koncepčne, poriadne, a pritom nebudeme diskriminovať žiadnych športovcov, alebo to nerobme vôbec. Ale určite treba niečo s tým robiť. Preto ja navrhujem, že možno by sa zišlo vytvorenie určitej pracovnej skupiny pri Národnej rade Slovenskej republiky, do ktorej by sme sa dobrovoľne prihlásili, myslím si, ja aj tu s kolegom Brixim, plus s ďalšími našimi poslancami. A môžeme na tom spolupracovať všetci, však, ako tu bolo povedané, dvadsať rokov sa nič neprijalo, je tu priestor, aby sa to začalo riešiť a aby sa tým teda pozrelo na celý šport ako taký a na financovanie športu alebo, povedzme, na tieto príspevky pre športovcov. Ale nieže to bude iba pre určitú časť športovcov a ostatní potom stále budú živoriť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Galis, ako som pochopil, nie je proti návrhu. A dokonca z minulosti viem, že sme o týchto veciach diskutovali na výbore, do ktorého to vecne patrí.

    Ja si myslím, že upozorním na dve minimálne citlivé veci.

    Jedna vec. Je renta v príliš mladom veku. A ja si myslím, že mnohí z nás chodia medzi ľudí a počúvajú ako ľudia vnímajú výsluhové dôchodky pre 35-ročných príslušníkov ozbrojených síl. Myslím, že to by bol obdobný problém. Ale ja si myslím, že je riešiteľný.

    A druhá vec, to je veľmi citlivá záležitosť, to je vzťah medzi jednotlivými odvetviami a kategóriami športu. Chce to istú diskusiu, ale i v tomto prípade si myslím, že je to riešiteľné. Ale tú citlivosť hlavne k jednotlivým druhom športu a k jednotlivým športovcom by sme mali naozaj prediskutovať. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nebol som od začiatku pri tomto predstavovaní návrhu, takže ak to niekto povedal, a je dosť možné, že to niekto povedal, lebo to je logické, tak sa ospravedlňujem, lebo ja mám logické veci rád.

  • Smiech v sále.

  • Kolegovia, nechajte ma dohovoriť.

    Nemusí byť hneď absolútnou pravdou, že peniaze sú všetko, lebo ako dobre vieme, ešte sú cenné papiere, zlato, pardon, teraz žartujem. Vidíme, aké sú názory. A uvedomujeme si, že tento zákon bude ťažko spravodlivý, lebo ak by mal byť spravodlivý, asi by sme mali predať štátne lesy. Dám však na zváženie to, aby naši športovci dostali takú trebárs morálnu satisfakciu, mohli by dostať vyznamenanie, plaketu, mal by ich prijať prezident, možno štát by mohol ročne robiť nejaké rekondičné pobyty vo svojom zariadení v Častej pre tých športovcov, ktorí budú mať o to záujem. Ja viem, že to nie je veľa, ale aj málo sa ráta a je to určitá satisfakcia pre týchto ľudí. Čiže z toho mála by bolo aspoň niečo. Čiže nemusíme hneď ísť natvrdo na výsluhové dôchodky.

    A možno ďalší návrh, aj v súvislosti s tým, čo povedal pán Galis, k čomu by som sa kľudne pridal, na nejaký taký koncept o nejakej záchrannej sieti pre bývalých športovcov, aby sa nestalo to, čo spomínal, že pán Popluhár zbieral ponožky. A dobre vieme, čo také ponožky vedia spôsobiť po dlhom zápase. Čiže to je naozaj smutné. A by som išiel do toho všetkými desiatimi, nie tak, ako pomaly keď predáme štátne lesy kvôli športovcom, ale tak, že vytvoríme záchrannú sieť, do ktorej keby niekto spadol, tak ten štát sa o toho človek čiastočne postará, aby tie ponožky zbierať nemusel. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kéry.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na úvod poviem, že oceňujem snahu predkladateľov prísť s takouto témou, ako je šport, aj keď si myslím, že keby prišlo k tej celospoločenskej diskusii alebo k diskusii v jednotlivých kluboch, tak v tomto zákone mohli sme vychytať nejaké muchy, ktoré tu teraz kritizujeme.

    Ja súhlasím s kolegom Dušanom Galisom hlavne v tom, že je na škodu, že sme z tohto zákona vylúčili majstrov sveta, majstrov Európy, pretože jednoznačne patria do jednej rodiny s olympijskými či paralympijskými víťazmi.

    Ešte by som chcel povedať jednu vec, že keď sa bavíme o športe, nemali by sme zabúdať aj na amatérsky šport a nielen donekonečna hovoriť o profesionálnom športe. Súhlasím s tým, že to už je iná diskusia. Ale treba ju otvoriť komplexne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou na faktické pán poslanec Galis.

  • Ja by som vám chcel všetkým poďakovať za faktické poznámky. A, samozrejme, som rád, že vám na športe záleží. A veľmi ma to teší. Budem rád, keď do budúcna sa môžeme tejto problematike venovať. A myslím si, že keď budeme súdržní, tak môže z toho niečo vzniknúť.

    Ale na pána Galka by som chcel reagovať, pretože aj keď hrával bol taký vrták, ako aj teraz ním je. Tak by som sa ho chcel opýtať, že keď zaregistroval tých 16 000 eur, či zaregistroval aj to, že týždeň pred voľbami pán Jurzyca podpísal v najväčšej kríze 2 mil. eur tenisovému zväzu, a či mu to nevadilo náhodou.

  • Ďakujem pekne.

    Posledným rečníkom prihláseným do rozpravy je pán Gábor Gál, ktorému udeľujem slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som ako jeden z predkladateľov tohto návrhu zákona tiež vystúpil na podporu zákona a nehľadal také alibi, prečo to nepodporím.

    Ja si myslím, že je to dobrý nápad, viacerí ste to potvrdili. Je to aj dobrý zákon. Vychádza z toho, čo sme my predkladatelia mysleli, že to je také nutné minimum, čo musíme spraviť pre našich športovcov, ktorí tejto republike spravili slávu, česť a dobré meno. Ale zákonom sa stane nejaký návrh vtedy, keď získa, samozrejme, väčšinu v tejto sále. A my sa o tú väčšinu uchádzame. My sme nepovedali, že tento zákon je taký, do ktorého nie je možné dopísať už ani jedno slovíčko alebo z ktorého nie je možné ubrať, ale vychádzali sme z toho, že od roku 1989, keď sa zmenil režim, sa tu nič vážne pre športovcov nespravilo. Ako ich motivujeme? Nijako. Ako povedal pán poslanec Galis, že sú vypoklonkovaní aj z bánk pri reprezentácii, ktorá už zožala úspech na majstrovstvách sveta, taký je dnešný stav.

    My sme prišli s návrhom, ktorý by ocenil tú tvrdú drinu aspoň tým olympionikom. A môžeme ísť ďalej, ale, samozrejme, sme troška zaviazaní aj tým, čo to bude odnášať v štátnom rozpočte.

    Boli tu spomenuté kauzy. Pozrime sa len na posledné kauzy TIPOS-u alebo nejaké tie objednávky. Tak TIPOS hravo pokryje tieto výdavky, stačilo by troška lepšie hospodárenie v tej štátnej akciovke.

    Bavili sme sa o tom, že ten zákon je diskriminačný, že nie sú tam zahrnutí tí, oní, takí, už sme u amatéroch. No niekde tú hranicu budeme musieť, či dnes alebo zajtra, alebo pozajtra, stanoviť. Tá hranica bude veľmi ťažko stanoviteľná, ale tohto sa neobávam.

    Obávam sa skôr toho, k čomu sa tu schyľuje, že ten zákon nepôjde do druhého čítania a nebude ho možné vylepšiť aj vašimi nápadmi a ďalších dvadsať rokov sa tu nič nespraví. Poznáme to, sú niektorí mladí kolegovia, ktorí sú tu, alebo kolegovia, ktorí neboli ešte poslancami. Ja som tu už desiaty rok a viem, ako to tu chodí, že vytvorme komisiu, dajme to na verejnú diskusiu, na debatu a zakoleme to. Zakole ma to možno aj z dôvodu politického hašterenia, že nie my sme to predkladali, tak to nebudeme podporovať, alebo že nie je to dobrý zákon. Ale to sú alibistické myšlienky na to, prečo to nepodporiť. Ide o prvé čítanie tohto návrhu zákona, nemusíme to prerokovať ani na júlovej schôdzi, môžeme to kľudne odložiť, keď to potrebuje takú širšiu debatu, na septembrovú schôdzu, ale nezabime tento zákon, lebo uvidíte, nie raz som tomu bol svedkom, že keď s takýmito myšlienkami sme oddialili nejakú tú problematiku, už tá problematika nikdy v tejto sále sa nevyriešila.

    Pán poslanec, hovoril si o tom, že máme vytvoriť minimálne takú záchrannú sieť. Ale toto je práve tá záchranná sieť. Keď pozriete, akú rentu by dostávali títo olympionici, tak uvidíte, že nič moc to nie je.

  • Hlas z pléna.

  • Nie nepotrebuje, ale môžeme...

  • Reakcie z pléna.

  • Ale kebyže má z majstrovstiev sveta zlatú medailu a by sme zahrnuli aj majstrov sveta do tohto zákona, vieme vytvoriť takú sieť, ktorá by bola spravodlivá. Ale keď povieme, že neposunieme tento zákon do druhého čítania, tak nikdy z toho zákon nebude. A vyrastú nám ďalší olympionici, ktorým sa neodvďačí táto spoločnosť za to, čo nám priniesli. A tých olympionikov veľa nemáme, vymierajú.

    Poďakovanie s tým, že im dáme vyznamenania. Viete, ale oni svoje najlepšie roky sa venovali športu, nerozbiehali kariéru hneď v mladosti, nezačali podnikať v najlepších rokoch, lebo sa venovali športu, aby sme my z toho mali radosť, česť, slávu.

    Ešte jedna myšlienka na záver. Pán poslanec Hraško spomínal tu umelcov. My sme už v jednom zákone na umelcov mysleli, na tanečníkov, na baleťákov, ale tu tiež prichádzal, ak sa dobre pamätám, pán poslanec Jarjabek, ešte z opozície, ale my sme ten zákon nezabili, my sme povedali, že áno, aj tí umelci, ktorí sa venujú tomu tancu, proste už tomu tancu v päťdesiatke sa venovať nemôžu, nemajú potom nič, inú profesiu v rukách ako tú, ktorú mali, a je to ten tanec. Tak sme povedali vtedy, že áno, poďme to posunúť. A uzrelo to svetlo sveta.

    Sme v prvom čítaní, ten zákon sa dá, samozrejme, vylepšiť, je tu na to možnosť. Tak dajme možnosť ten zákon vylepšiť a nie ten zákon zabiť, aby sa tu na ďalších dvadsať rokov nič neudialo. Ďakujem pekne za slovo.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami 13 pánov poslancov a poslankýň sa hlási. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ten zákon pri všetkých možnostiach jeho opravy a úpravy je zároveň, a to by som podčiarkol, trochu to tu zaznelo, rozpočtovo zodpovedný, pretože ak sa rozhodneme začať riešiť túto kapitolu, tak počet, a sám by som ho obmedzil len na medailistov letných a zimných olympijských hier, štandardných letných a zimných olympijských hier, je presne vypočítateľný, presne kvantifikovateľný, znamená exaktný začiatok, nie bezbrehý začiatok. A od neho sa môže odvinúť v rámci ekonomických možností čokoľvek ďalšie. Viete, je rozdiel skutočne medzi, povedzme, šprintérom či Mstislavom Rostropovičom a Spencerom Tracym. Spencer Tracy mohol dosahovať vynikajúce herecké výkony aj v sedemdesiatke a k tomu zodpovedajúce honoráre od Metro-Goldwyn-Mayer. Treba povedať, že šprintér celkom v sedemdesiatke veľké reklamné peniaze dostávať nebude. A ak sa teda rozhodneme rozširovať v rámci záujmu utopiť to, tak, samozrejme, potom sa k slovu oprávnene prihlásia vedci a všetci ďalší.

    Ja len pri "výsluhovosti" chcem povedať jedno, a už to tu tiež zaznelo vo vystúpení kolegu Gála, ako bežná realita sa berie pomerne mladý príslušník ozbrojených síl alebo síl ministerstva vnútra, u ktorého sa desaťročia výsluhového dôchodku berú ako niečo absolútne normálne. Ja sa nedomnievam, že by sa mali títo ľudia akýmkoľvek spôsobom ponížiť. Ale pripusťme, že olympijský víťaz hádam tiež niečo pre túto krajinu urobil. Tak to len tak na margo výsluhových dôchodkov.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja nechcem debatovať k tej faktickej poznámke o niektorých legislatívnotechnických detailoch toho zákona, to nie je zaujímavé. Ja som ale pánovi poslancovi Érsekovi aj povedal, a nemením názor, že ten zákon principiálne vítam, pretože sa domnievam, že naozaj vrcholoví športovci, to je obrovská reklama štátu a je to obrovský fenomén, s tým, že ale aj na výbore sme povedali jedno, a to len zopakujem v podstate, že áno, je to dobré, je to jeden čriepok z potenciálnej legislatívnej mozaiky športovej legislatívy. Ale bolo by naozaj dobré, a nie to zamiesť pod koberec, keby sa uvažovalo, aj s pánom ministrom školstva budeme o tom diskutovať, o ucelenejšej koncepcii vôbec financovania športu, lebo tam je x problémov, bohužiaľ, vrátane inštitucionálneho organizačného zastrešenia športu, a zákone o športe s tým, že napr. to naväzuje na daňové právne predpisy. Však poviem príklad, prosím vás, spomeniem hokej s futbalom najpopulárnejší šport. Vieme, že sme žali úspechy a žneme úspechy. Je trápne, aby hokejový klub našej slovenskej extraligy, ako príklad hovorím, zháňal 2 mil. eur pokútne, pretože je to neodpočítateľná položka z daňového základu. Chápem, rozpočet je citlivá otázka, ale pokiaľ nevyriešime koncepčne, a to nechce byť fráza, všetko, čo s financovaním športu súvisí, ten zákon je rozumný, užitočný, detail nechávam bokom, bude osamotený, čím nebude proste ten synergický efekt splnený, ktorý mal byť. Ja osobne za takýto zákon, ale obdobný, budem, ale, opakujem, treba sa pokúsiť riešiť to širšie v celej mozaike vrátane daňových predpisov, zákona o športe, sponzoringu a podobných záležitostí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, opäť zopakujem, takisto nemám výhrady takýto zákon tu absentuje, chýba. Na druhej strane sa mi zdá, že zdá sa mi to, ako keby ste chceli byť nejakým populárnym, ľúbivým, získať nejakú tému, ktorá nemala zatiaľ nejakú širšiu diskusiu v ostatných politických stranách, ale len jednoducho taký nástrel niekam.

    A chcem sa opýtať, pán poslanec, v rokoch 2010 až 2012 nebola strana MOST – HÍD, a takisto vy aj vaši kolegovia, súčasťou vládnej koalície, prečo vtedy poslanci vašej strany nepredložili takýto zákon? Je iné sedieť v parlamentných laviciach opozičnej strany alebo vládnej? Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa chcel poďakovať pánovi poslancovi Gálovi, že tak pekne nám zhrnul, o čo v tomto zákone ide. Nie je to o politike, je to prvý krok, aby sme niečo urobili pre našich športovcov. A preto prosím aj vyzývam našich kolegov, aby podporili tento zákon, aby ho posunuli do druhého čítania a, samozrejme, aby ho aj vylepšili svojimi nápadmi, lebo o to nám ide, nejde o politiku, ide len o vec. A to, samozrejme, vieme urobiť spoločne v druhom čítaní. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Ja tiež len v krátkosti, pretože pán poslanec Mamojka vlastne povedal to, čo som aj ja chcel zdôrazniť. Šport sa týka nás všetkých, niekoho viac, niekoho menej. A určite mnohokrát tu počúvame, že neriešme veci len dielčie vytrhnuté z nejakého celého kontextu. Tak taktiež si myslím, že je našou ambíciou, a myslím si, že sa to dá spraviť v dohľadnom čase, komplexný zákon o športe, ktorý si naozaj bude vyžadovať aj dosť veľkú diskusiu. A určite nie všetci budú spokojní, ale bude to systematický krok a bude to komplexný zákon, ktorý by mal riešiť všetky tie možno aj boľavé body, ktoré v športe sú. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Gál, ja hovorím za seba, možno mi bude ľudsky ľúto, ak tento zákon neposunieme v takej podobe, v akej je, do ďalšieho čítania, ale po stránke profesionálnej, prosím, nerozlišujme tých najlepších v športovej oblasti v tejto krajine na podstatných a tých, ktorých sa tento zákon týka a netýkať nebude. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo. Ja by som chcel k tomu, čo povedal pán poslanec Gál dodať, že ono je to vlastne jednoduché. Je to v skutočnosti o vôli, o tom, či chceme nejakým spôsobom uctiť si ľudí, ktorí nás reprezentujú a dosahujú poriadne výsledky, alebo nie. Všetko ostatné sú výhovorky, či to nemá byť komplexné, či to má byť od štvrtého miesta, či to má obsahovať aj iné kategórie, umelecké a neviem ešte aké. Jednoducho keď chceme túto komunitu si uctiť, ako je to zvykom v iných štátoch, tak to spravíme. Keď to nechceme, tak si hľadáme výhovorky.

    Chcem vás, pani kolegyne, páni kolegovia, poprosiť, aby sme, nie je to nejako finančne náročné, nie je to niečo, čo túto krajinu zruinuje, ale naopak, urobili maximum pre to, aby sme dali najavo, že tí, ktorí nás reprezentujú a dosiahnu poriadne výsledky, si zaslúžia aj isté uznanie, ktoré im touto formou vydáme a nebudú musieť potom po zbytok života rozmýšľať nad tým, akým spôsobom sa budú prechádzať niekde na hranici chudoby mnohí z nich, lebo je to tak. Samozrejme, všetky ostatné veci, nejakí majstri sveta, hokejoví, mnohomiliónoví bohatí ľudia, to sa dá ošetriť v tomto zákone, ale čo sa nedá celkom ošetriť, pokiaľ takýto zákon nemáme, je nejaká základná úcta. A takto vnímam tento zákon samotný. A myslím si, že by sme ho mali posunúť do druhého čítania, a nie hľadať chyby, ktoré sa dajú prakticky odstrániť. Chcem vás poprosiť, aby sme to podporili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Gábor Gál, ja si vás ako právnika, experta veľmi vážim. Ste človek, ktorý veľa toho dokázal.

    Pokúsim sa byť v prvej časti v odbornej rovine. To, prečo považujem tento zákon za diskriminačný, som už povedal. Nejdem sa k tomu vracať. Chcem však poukázať ale na to, že ak by sme dávali šachovú olympiádu na úroveň olympiády v športe, tak myslím si, že onedlho by sa nám hneď ozvali aj účastníci svetového kola olympiády z informatiky, svetového šampionátu National Geographic, svetového kola Odysey mysle, svetového kola matematickej olympiády alebo umeleckej olympiády. Tým chcem poukázať na to, že ten návrh zákona má príliš veľa nedostatkov, aby sme to stihli za tri týždne do druhého čítania upraviť, opraviť a prediskutovať so športovcami. Čiže nechcem, aby toto bolo o športovcoch bez športovcov.

    Na druhej strane dovolím si vysloviť jedno uznanie, i keď vám tento návrh zákona možno v prvom čítaní neprejde. Skladám klobúk dole, lebo sa vám podarilo, čo vítam, minimálne rozprúdiť diskusiu na túto tému pre športovcov, aby sa teda pre nich začalo niečo robiť. Už sa tomu hodinu tu venujeme a myslím si, že toto je ten prvý krok, čo ste vy, pán Gábor Gál, urobili, aby sa hovorilo o pomoci športu a športovcom ako takým. Čiže návrh zákona nepodporím, ale k myšlienke, s ktorou ste prišli, dávam palec hore. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ako dlhodobý športovec veľmi oceňujem úpravu, ktorou plánujete motivovať športovcov do budúcna. Vlastne toto priznávate aj v dôvodovej správe. Dovolím si však povedať dve také zásadné výčitky, ktoré tam vidím ja aj moji kolegovia. Tou prvou je, že chýbajú tam niektoré športy, ktoré by tam podľa názoru viacerých mali byť. A tou druhou je, že tento zákon nediferencuje medzi športami, ktoré sú schopné úspešných športovcov živiť aj po skončení vlastne športovej kariéry, či už je to hokej alebo futbal, kde sú tie zárobky naozaj rozprávkové. Možno navrhovateľ napadne, že takáto úprava by bola diskriminačná. Ja si to nemyslím, ale viem si predstaviť úpravu, ktorá by diskriminačná nebola. Je to vlastne iba otázka techniky.

    Na záver iba toľko, že vraj ten úmysel nie je dobrý. Podľa mňa je výborný a treba oceniť ľudí, ktorí sa zaslúžili o dobrú reprezentáciu Slovenska v zahraničí. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Teší ma, že to, že je taký veľký záujem o šport aj v Národnej rade, určite áno, je to veľmi ako potrebné a nevyhnutné, aby nemusela v televízii bežať reklama Zober loptu a nie drogy. Treba naozaj myslieť na ten aktívny šport, určite vedieť to aj doceniť aj finančne.

    Myslím si, že ten úmysel predkladateľov zákona je ten najlepší, aj keď si dovolím povedať ako bývalý vrcholový športovec, že financie a finančné prostriedky nemôžu byť len to, čo motivuje športovca, aby športoval. Myslím si, že väčšinu športovcov motivuje víťazstvo v športe. Teda robím niečo pre radosť a zároveň ak dosahujem veľmi dobré výsledky aj v tom športe, tak som hrdý na to, že môžem aj reprezentovať svoju vlastnú krajinu. Určite treba vedieť doceniť aj tých športovcov, hlavne na dôchodku, tak, ako to bolo spomenuté, aby naozaj neživorili. Zas na druhej strane myslím si, tak ako to odznelo tuná od kolegov, treba niektoré veci dobrúsiť, aby naozaj sme nepodporovali niekoho, kto tých finančných prostriedkov má nazvyš, ešte nejakou tou rentou.

    Čo sa týka veku, ten vek 35 rokov mne osobne sa zdá nízky, to si dovolím takto komentovať, mohol by byť vyšší, ale to, samozrejme, je na takú dlhšiu diskusiu. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega, nezabíjam zákon, takže len hovorím, že ho treba urobiť komplexnejšie. Takže ja som nehovoril, či ho treba podporiť alebo nepodporiť. Myšlienka je veľmi dobrá, lebo skutočne kto reprezentuje Slovensko, zaslúži si nejakú odmenu. No a v tomto prípade baleťáci, to bol tak trochu nešťastný príklad. Tí skutočne už vo svojom vyššom veku nemajú veľa možností na uplatnenie. A balet je v podstate všade vo svete, má rovnaký základ, takže sú tam len výnimky, ktoré svietia na umeleckom nebi. A teda aj on je reprezentatívny, ale nie až tak ako, povedzme, trebárs tie iné žánre. Takže skutočne treba, tak ako aj pred chvíľou kolega Kuffa mi zobral slová z úst, aj oddeliť tých, ktorí za svoje úspechy už berú nejaké odmeny. A rádovo sú to dosť vysoké čiastky. A či takíto ešte skutočne si zaslúžia ešte nejakú rentu od štátu? Áno treba dať im ešte aj nejaké iné odmenenie alebo ocenenie, ale skutočne treba rozlišovať, kto teda tieto odmeny dostáva a kto nie a komu teda by mali prislúchať a komu nie. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Musím, aby ma niekto nezastal, vzácne, ale vzácne mimoriadne súhlasiť s pánom Osuským, že tuto zaznieva v tých diskusiách, že keby sme to riešili komplexne, tak z toho nič nebude. Čiže to asi fakt tak môže skončiť. Čiže je dobré, že tento návrh zákona je tu predložený, aj jeho názov je dobrý, všetko sedí. Trošku sa bojím, že aj keby sa posunul do druhého čítania, tak tam vzniká taký ten záväzok toho vyplácania tých rent. A keby sa aj v tom druhom čítaní výrazne pozmenil, tak pri tej zatrpknutosti tých ľudí, ktorých sa to týka, povedia, aha, že iba to skúšali a nakoniec nám nič nedali. Čiže by sme ich nejakým spôsobom nabudili a potom by sme ich museli prudko schladiť. Čiže ja s tým nemám principiálny problém.

    Skôr si naozaj myslím, že treba hovoriť aj o určitej morálnej satisfakcii. Však naozaj ľudia nešportujú len kvôli peniazom, keď sa rozhodnú, že idú športovať. Čiže možno aj to je pre nich ocenenie. Podľa mňa tam je silne deficitná spoločnosť voči nim. To je dôležité.

    A potom, znova zopakujem to, čo som povedal. Hovorme o záchrannej sociálnej sieti pre bývalých športovcov. A pokiaľ by sa takéto niečo v tom návrhu zákona objavovalo, tak, znova opakujem, nemám s tým najmenší problém. Naozaj, urobme to, lebo je nedôstojné, keby človek, ktorý vlastne odovzdal tomuto štátu dosť v podobe, že uspel, musel zbierať ponožky alebo resp. nejakú inú nedôstojnú činnosť vykonávať. Čiže to je aj znakom vyspelosti toho štátu, že proste má takúto sieť, ktorá ho zachytí.

    Čiže toto sú moje dva návrhy, keby sa tam niekde objavili, tak nielenže budem za ne, ale koho stretnem, toho budem o tom presviedčať. A určite sa k tomu zaväzujem. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Horváthová, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Keďže som posledná v tejto debate, tak sa pokúsim nejako dôstojne ukončiť túto debatu.

    Chcela by som, dúfam, že teda bude pokračovať teda ďalej v širšom kruhu, reagovať na pána poslanca Gála v tom zmysle, že nemyslím si, že keď teraz by náhodou ten zákon neprešiel v prvom čítaní, že sa táto téma zablokuje a že nič iné nebude. Myslím si, že práve týmto ste otvorili túto diskusiu a že je potrebné veľmi veľa v tom zákone zmeniť. Nemyslím si, že by to bolo vhodné robiť v druhom čítaní.

    Myslím si, že na financovanie športu sa skutočne treba pozrieť komplexne, tak ako aj minister školstva vyhlásil na zasadaní nášho výboru, že nepustí sem ani jedno euro, kým nebude šport zastrešený jednou organizáciou, ktorá ho bude financovať. Myslím si, že v prvom rade by sa mala riešiť táto otázka. Toto mi príde ako taký zúfalý výkrik o pomoc, že treba niečo s tými športovcami robiť, treba na to poukázať. Ale zdá sa mi, že sa to rieši veľmi nekoncepčne. Čiže sama keď takéto návrhy prídu, podporím akýkoľvek vlastne dobrý návrh, ktorý bude motivovať športovcov, aj deti, aby športovali. Ale myslím si, že to treba robiť ozaj koncepčnejšie. Okrem toho viem aj o názore niektorých odborníkov, ako napr. je aj Klub športových redaktorov Slovenského syndikátu novinárov, ktorí sami sa vlastne postavili odmietavo k tomuto z toho dôvodu, že práve to, čo hovorili mnohí kolegovia, je diskriminačné pre viacerých športovcov. A myslím si, že by to mohlo ozaj pôsobiť demotivujúco. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Gál. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Idem v poradí, ako ste mi dali tie faktické poznámky.

    Že sme tu boli vo vláde, že čo sme robili. No my sme sa chystali vládnuť štyri roky. Osud to chcel inak. Nestihli sme to. My sme to mali v programe . My sme to mali v pláne. Nestihli sme to. Tak vidíte, je pár mesiacov po voľbách, už sme tu s týmto zákonom.

    K poslancom, ktorí povedali, že odložme to, že potrebuje to čas, diskusiu. No, viete, šport je troška aj o stávkach, lebo dá sa stavať tie na výsledky. Nie som zástancom hazardu, ale stavil by som sa s vami, kedy príde nejaký ten návrh.

    K tým poslancom ktorí, vlastne to bola taká väčšina, hovorili, že je nepodstatný alebo podstatný ten okruh ľudí, ktorých by sa to týkalo. No áno, ale to sa dá upraviť v druhom čítaní. Môžeme navýšiť vek, upraviť okruh ľudí, športovcov, ktorých by sa to týkalo, ubrať niektoré tie športy, pridať niektoré športy. Na toto je druhé čítanie. Keď to zabijem, tak druhé čítanie nebude. A minimálne žiadna debata na túto tému nebude polroka, lebo rokovací poriadok tam to nedovolí.

    A k tým poslancom, ktorí hovorili o tom, že áno treba komplexný návrh, koncepčný, systematický. Tak čakám od vás systematiku. A som zvedavý, akú systematiku dáte do tohto pléna, lebo to sú také plané slová vždy, systematika, koncepcia. No proste buď ideme niečo riešiť, alebo nejdeme niečo riešiť. Keď vytýkate nekoncepčnosť, tak, prosím, očakávam od vás tú komplexnosť, lebo veľmi ľahko sa kritizuje, ale...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem za slovo. Takže som veľmi rád a ďakujem každému, kto nejakým spôsobom prispel k tejto debate. Ale, vážení, dovoľte, aby som sa poďakoval za tú historickú myšlienku, ktorú povedal pán Osuský v začiatku jeho vystúpenia. A chcel by som povedať jednu vec, čo povedal ešte pán Coubertin, čo politici pokazia, to športovci napravia. Takže to je jedna taká základná jeho myšlienka. Tak dúfam, že my politici skúsime niečo napravovať.

    A dovoľte mi, aby som povedal pár čísiel, ktoré sa týkajú toho, o čom sa bavíme. Máme doteraz žijúcich jedenásť olympijských zlatých medailistov, dvadsaťšesť strieborných a jedenásť tretích miest pri normálnych ako zdravých športovcoch. Paralympijskí športovci, to nie sú chorí športovci, pozor, lebo sme to hovorili, že nijakým spôsobom sa nedajú porovnať. Oni závodia v tých disciplínach, do ktorých oni patria. Čiže ja nie som rád, keď hovoríme, že oni sú chorí športovci, to nie sú, len sú postihnutí. Takže tam je pätnásť prvých miest, dvadsaťšesť druhých miest, dvadsaťjeden tretích miest. Majstrov sveta, tých, o ktorých sme hovorili tu, čo pán Galis predniesol, máme tridsaťdva medzi športovcami. A máme tridsaťštyri parašportovcov, ktorí sú majstri sveta. Ale otázka znie tak: Majú to byť majstri sveta všetci? My sme ochotní hovoriť aj o majstroch sveta, lebo nebol by som športovec, keby som nepovedal, že čím viacej športovcov dostane túto nejakými spôsobom doživotnú rentu, tým viac je to výhodné. Prosím vás pekne, toto si treba uvedomiť, že nie sú to iné disciplíny, lebo potom ja neviem vymyslím si niečo, čo nie je olympijská disciplína. A dostane doživotnú rentu. Tuto by sme mali povedať, áno, ale v olympijských disciplínach ja nie som proti tomu. A môžem vám povedať, že je to navýšenie o päťdesiattisíc eur.

    Tuto nebudem menovať každého osobitne, kto o tom hovoril nejakým spôsobom, len pokúsim sa to zhrnúť. Na druhej strane majster sveta v olympijskej disciplíne nemá šancu získať olympijskú medailu? Má šancu získať olympijskú medailu. Len, ako povedal pán Osuský, a súhlasím s pánom Osuským, podľa môjho názoru majster sveta je každý rok, môže ním byť, ale olympijský víťaz môže byť raz za štyri roky v tej istej disciplíne, čo majster sveta. Preto si to cením na vyššie miesto. Čo sa týka hokejistov, samozrejme, teraz sme boli strieborní na majstrovstvách sveta, je to fantastický výsledok, ale tiež tu odznelo to, že na týchto majstrovstvách sveta nikdy nehrajú najlepší hokejisti, prosím vás pekne, ešte v Stanley cupe nie sú ani v semifinále. Ale na olympiáde, čo povedal tiež pán Osuský, hrajú vždycky najlepší hokejisti raz za štyri rok. To je ten dream team v basketbale alebo hokejisti. Toto si tiež treba v konečnom dôsledku uvedomiť.

    Pán Brixi povedal, že kto to má dostávať, Áno, v tom zákone je všetko napísané, kto si môže o to požiadať. To nie je o tom, že to má dostávať, si o to musí požiadať ten v prvom rade, kto má nárok na túto rentu. A keď odpočítame od tých čísiel, čo som vám povedal, kto má nárok v alternatívach v tridsiatich piatich alebo v štyridsiatich rokoch dovŕšenia veku právo požiadať o túto rentu, tak je to ešte menej peňazí. Preto hovorím aj pánovi Hlinovi, že nemusíme predať všetky lesy, je to len dokopy, keď ideme od tridsiatich piatich rokov, tak je to štyristoosemdesiattisíc eur za rok. A to nie je ani päťdesiat metrov diaľnice v prepočte. Prosím vás pekne, nemôžeme vynechať z toho, keď sa odrážame od toho, že je tu olympijská renta. Ja viem, že šachisti sú takisto športovci. Nevymysleli sme to my. Majú to Česi, Poliaci, Maďari, Rumuni, Ukrajinci. Majú to všetci. Je to olympijská disciplína. Že to je psychická hra, O. K. beriem to, nie je to nijaké náročné, ale pre tých, ktorí to hrajú, je to obrovská námaha, psychická. A preto my nemôžeme vybrať z toho šachistov. Nemôžeme ich z toho vybrať, lebo majú oficiálnu olympijskú súťaž. A takisto prečo by sme mali nejakým spôsobom povedať, že hluchí športovci majú dostať menšiu rentu ako normálny športovec, olympijský športovec, veď on závodí vo svojej disciplíne, prosím vás pekne. Chceme ho hendikepovať alebo to je druhoradý človek? Pre mňa je to človek, ktorý získa medzi svojimi tú istú zlatú medailu čo zdravý človek medzi zdravými. A to platí aj pre paralympionikov.

    Pani poslankyňa Horváthová, hovoríte, že nie je to motivácia. Prečo by to nebola motivácia? Pre tých športovcov, ktorí sa teraz nedostali do Londýna, keď my posunieme tento zákon, ak prejde alebo neprejde aj s úpravami, ja nie som proti úpravám, dobrým myšlienkam, ktoré sú tu, nebude to motivácia? Čo myslíte, prečo to zaviedli v ostatných štátoch? Pretože je to motivujúce. To sme nevymysleli my. To vymysleli tí, ktorí majú viacej olympijských medailistov. A dokonca tam dostávajú rentu aj tréneri, síce 50 % z toho a tak ďalej. A u nich sa to dedí, u nás nie, my to nechceme. My chceme, aby ju dostali tí, ktorí si to zaslúžili. A preto si myslím, že je to ohromne motivujúca vec. A máme olympijskú víťazku, zaplať Pán Boh, ktorú máme z Ruska, lebo sa nezmestila do národného výberu Ruska. A my ju máme, zhodou okolností nám spravila dve zlaté medaily. My chceme to, aby naši športovci, a máme na to príklad, sú to vodní pólisti, odchádzali od nás, pretože majú vytvorené možno lepšie podmienky. Ale tam napr. Gergely z Košíc je trojnásobný olympijský víťaz za Maďarsko a berie rentu. A tu sú aj hádzanári, budú aj futbalisti. Čo sa týka futbalu, áno, o pánovi Galisovi viem, lebo dlhodobým futbalistom je. Prosím vás pekne, aj futbal máme na olympiáde. Ale my sa tam nevieme kvalifikovať, ešte nie na majstrovská sveta. To je náš najväčší hriech. Najprv sa dostaňme na olympiádu, futbalisti nech vyhrajú olympiádu a potom dostanú doživotnú rentu. Mne už je jedno, či tam bude hrať najlepší futbalista, alebo z B triedy futbalista, nech sa tam kvalifikuje a nech vyhrá. A, samozrejme, máme v tom zozname športovcov, to môžem prečítať, futbalistov, ktorí získali v Moskve na, myslím, „malej olympiáde“, bola bojkotovaná, prvé miesto, sú tam zaradení. Sú tam hokejisti zaradení, ktorí tiež získali bronzovú medailu na olympiáde. Takže ja nevidím v tom nejakým spôsobom takú vec, že niekto by bol hendikepovaný a nemal tú možnosť. Máme tu možnosť. Čo sa týka olympiády v roku 1984 v Los Angeles, prosím vás pekne, tu odzneli slová o družbe, turnaji socialistických štátov. Tí športovci nie z vlastnej vôle neišli na tú olympiádu, ich nepustil systém, lebo sme povedali, že ideme bojkotovať olympiádu. Ja neviem Bugár tam bol. A sú tam napr. hádzanárky, ktoré získali druhé miesto.

  • Smiech v sále.

  • Nie ty, Béla. Ale nie je to podstatné. Nie je to podstatné, pán Bugár, podstatné je to, že nešli na olympiádu z tej vôle, že nechceli tam oni ísť. Oni sa pripravili. A bol som v tých zoznamoch, keď oni mali ísť na tú olympiádu. My sme sa dokonca pripravovali, len sme nemali šancu tam sa dostať. A mňa sa netýka renta. Hovorím vám, nehľadajte to. Ale v konečnom dôsledku chcem len toľko povedať, to je éra roku 1984, z tých dievčat hádzanárok slovenských z pätnásťčlenného družstva štrnásť dievčat hralo za Slovensko a získali strieborné medaily na tej náhradnej olympiáde, na družbe, ktoré v konečnom dôsledku hrali s Ruskami to finále, tam len prehrali. My sme aj vtedy mali silné družstvo, ale za to nemôžu.

    V závere dovoľte mi ešte jednu poznámku povedať, čo sa týka toho, prečo predkladáme ten zákon. Žiaľbohu, je to tak, že to, čo povedal aj pán poslanec Gál, ja som pripravoval športový program strany MOST – HÍD aj za predchádzajúce obdobie na štyri roky, tento zákon nebol pripravený, doriešili sme ho teraz, je pripravený, predkladáme ho nie teraz preto, lebo teraz je iné obdobie. My sme si mysleli, že to bude dlhšie. A bol na to čas, priestor, aby sme to predložili.

    Takže preto vás prosím, ak by ste tento zákon, o čo vás prosím, pustili do druhého čítania, je tu ešte stále možnosť doplniť ho. Hovorím, bol by som nešportovec, keby som sa bránil tomu, aby z toho balíka nedostali viacerí. Ďakujem pekne.

  • Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, napriek tomu, že ma iste kolegovia z vládnucej strany budú považovať za nejako prudko vyhraneného človeka, nemyslím si, že to je vždy pravda. A vyznačujem sa, pokiaľ ide o zákonné návrhy, jednou vecou. Myslím si, že by sme nemali žiarliť.

    S návrhom tohto zákona nemám osobne nič spoločné. Nepracoval som na ňom, nebol som v tej skupine. Ak ho podporujem, robím to preto, lebo nežiarlim a nezávidím z podstaty veci. Jednoducho je jasné, že to, čo doznie, keď skončí moje vystúpenie, bude možno zaznamenané v archíve Národnej rady a neprinesie mi to, v duchu sokolského hesla, ni zisk, ni slávu. Napriek tomu sa za to, aby sa o tomto návrhu ďalej rokovalo v druhom čítaní, prihováram.

    Ešte raz hovorím, nezávidím autorom. A myslím si, že je to dobrá idea a že ju môžeme i v školskom výbore, ktorý je gestorským výborom, spoločnou rukou, nerozdielnou, posunúť do ešte lepšej podoby.

    Viete, zaznelo tu vo vystúpení „palec hore“ autorom. Áno, ale z toho, čo tu hlavne zaznelo, vyplýva síce palec hore autorom, ale palec dole Tónovi Švajlenovi, i Tónovi Urbanovi, i Jankovi Zacharovi, pretože, ako hovorí jedno také trošku cynické "řčení", v konečnom dôsledku sme všetci mŕtvi. A tobôž mŕtvi budú dnes sedemdesiatroční olympijskí medailisti. Takže môžeme ešte vydržať pár volebných období a hovoriť o komplexnom riešení. Friedrich Dürrenmatt vo svojej hre Fyzici má jednu krásnu sentenciu – vytvorme medzikomisiu, medzikomisia vytvorená. Áno, toto je tá najlepšia cesta zahrabať všetko pod čiernu zem, nabaliť na to čo najviac a najťažšie riešiteľných problémov, ktoré by stiahli aj nepotopiteľnejší Titanic, ako bol ten pôvodný Titanic, a potom povedať, no nedalo sa, lebo to bolo príliš zložité. Naopak, vymedzenie vekové, možno menej veľkorysé, a vymedzenie tematické, možno absolútne úzke, ako som povedal, na zimné a letné olympijské hry, znamená prvý základný kamienok v mozaike, ktorý je presne definovaný, ktorý je vedený, ešte raz to zdôrazňujem, rozpočtovou zodpovednosťou. Vy máte v rukách ministerstvo financií a na krku ekonomickú situáciu štátu, ale sprísnenie pravidiel, o ktorých tu je reč, znamená ešte menšiu rozpočtovú dieru. Naopak, to čo tu zaznieva, znamená bezbrehú rozpočtovú dieru. Takže, s dovolením, sa autori, ako by povedal nebohý Dušan Slobodník, eticky zosamoregulovali týmto návrhom. Nechcú poškodzovať vaše ministerstvo financií a neľahkú situáciu, ktorú bude musieť pán minister Kažimír a vláda riešiť.

    Takže musím povedať, že ak sa takýto návrh odmietne s tým, že to treba riešiť oveľa širšie, oveľa komplexnejšie, tak je to jednoducho zúčtovanie s tými športovcami, o ktorých ide, pretože tu sa hovorí, kolegyňa Horváthová, vo veľkom o motivácii. Tak ja vám niečo poviem. Naša výprava na letné olympijské hry do Londýna je najmenšia v dejinách Slovenskej republiky, najmenšia svojím počtom, najmenej ľudí sa dostalo na olympiádu. My hovoríme o motivácii, je pochopiteľné, že Martikán nebojoval v kanáloch divokej vody kvôli tomuto, o čom vtedy nevedel a čo teraz kolegovia navrhujú. Ozaj toto nie je ani pre Cháru k prípadnej zlatej medaile na olympijskom hokejovom turnaji žiadna motivácia. A viem si živo predstaviť, že by to aj s Hossom okamžite venovali na výstroj pre deti. Ale to, o čom hovoríme, nemá nič s motiváciou, lebo ak to vymedzíme na dnes 40- či, ako by som si ja predstavoval, možno 50-ročných a starších, tak tých už nepotrebujeme motivovať, tí už svoje odviedli. A motivovať mali tých, ktorí prídu po nás a ktorí prídu po nich a ktorých je od olympiády k olympiáde menej. Ak si myslíme, že po tejto olympiáde nám o 15 rokov, keď prekročia vekovú príslušnú hranicu, ktorú im môžeme vymedziť v druhom čítaní, pribudne strašne veľa tých, ktorí budú mať zlato alebo striebro, bronz, tak vám poviem, bodaj by vaše slová sväté boli. Nevidím to tak ružovo a tak nádejne s našim športom. Takže si myslím, že tých pár ľudí, ktorí to dokázali, a pripusťme, že ten vek posunieme, často v skromných podmienkach, Janko Zachara dostal za svoju zlatú olympijskú medailu z Helsínk zimník, Makyta mu venovala zimník, si to zaslúžilo. To vtedy nebolo také celkom bezvýznamné, zimník sa zišiel. Takže keď budeme topiť tento návrh, tak si môžeme skutočne povedať, že ak ešte chvíľku vydržíme, tak tí, ktorí kládli základy úspechom slovenského športu, budú definitívne mŕtvi.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Podľa schváleného programu nasleduje rokovanie o dvoch poslaneckých návrhoch, ku ktorým bola zlúčená rozprava, ako to bolo odhlasované Národnou radou pri schvaľovaní programu.

    Najskôr pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 64, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 42.

    Dávam slovo predsedovi Národnej rady Pavlovi Paškovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dovoľte, aby som za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky uviedol návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Predloženým návrhom ústavného zákona sa mení súčasná ústavná úprava trestnoprávnej imunity poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhované zmeny spočívajú v zrušení súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s trestným stíhaním poslancov.

    V novom znení čl. 78 ods. 3 sa navrhuje, aby súhlas na vzatie do väzby poslanca dávala Národná rada Slovenskej republiky.

    Dôvodom na zrušenie poslaneckej imunity je zrovnoprávnenie postavenia poslancov s ostatnými občanmi Slovenskej republiky.

    V nadväznosti na zmenu v ústave bude potrebné vykonať zmeny v niektorých zákonoch, a to v Trestnom poriadku, zákone Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady a zákone č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh ústavného zákona nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh ústavného zákona nepredpokladá dopad na verejné financie, zamestnanosť a ani vplyv na životné prostredie.

    A čo je dôležité, uvedený návrh je výsledkom spolupráce a širokej dohody všetkých politických strán a poslaneckých klubov zastúpených v Národnej rade. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi predsedovi.

    Dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského, ústavnoprávneho, výboru, poslancovi Róbertovi Madejovi.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 13. júna 2012 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh je uvedený pod číslom tlače 64. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, a to, samozrejme, obmedzenie a riešenie poslaneckej imunity.

    Predložený návrh ústavného zákona nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh ústavného zákona nepredpokladá ani dopad na verejné financie, zamestnanosť a ani vplyv na životné prostredie.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie a ani nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného ústavného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. mája 2012 pod č. 42 navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor odporúčam a navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vzhľadom na to, že sme zlúčili rozpravu s ďalším bodom programu, prosím, aby ste zaujali svoje určené miesto v rokovacej sále, a nie na mieste spravodajcu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má tlač 65, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 43.

    Dávam slovo poslancovi Pavlovi Hrušovskému, aby tento návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, ctené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som z poverenia navrhovateľov predložil Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Trestnom poriadku, zákon o poslancoch Národnej rady Slovenskej republiky a zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda Národnej rady v predchádzajúcom bode programu uviedol návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, ktorou navrhuje po dlhých a náročných politických rokovaniach zmeniť tie ustanovenia ústavy, ktoré dávali istú exkluzivitu poslancom a iným ústavným činiteľom na požívanie takzvanej imunity. Právny poriadok Slovenskej republiky na vykonanie tohto ústavného inštitútu musel do iných právnych predpisov preniesť tento inštitút, tak aby sa mohol vykonať v konkrétnych právnych normách, tak ako som spomínal, v Trestnom poriadku, v zákone o poslancoch Národnej rady a v zákone o rokovacom poriadku. Teda bol akýmsi vykonávacím predpisom k ústavnému inštitútu imunity. Ja som rád, že za skupinu poslancov môžem predniesť tento návrh na zmenu týchto právnych noriem.

    Nechcem príliš politicky, ani stranícky otvoriť diskusiu o tejto téme, skôr by som si chcel zaželať, aby sme naozaj svojím postojom, hlasovaním, ale aj rozhodnutím definitívne vyriešili tento problém, ktorý sa stal vždy témou vďačných straníckych diskusií, ktorými sme ovplyvňovali verejnú mienku a získavali tak aj niekedy účelovo sympatie slovenskej verejnosti.

    Som presvedčený, že je vhodný čas na to, aby sme zavŕšili toto úsilie o naplnenie želania všetkých poslaneckých klubov a politických strán zastúpených v Národnej rade a svojím hlasovaním potvrdili to presvedčenie všetkých poslancov o zrovnoprávnenie občanov Slovenskej republiky pred zákonom bez ohľadu na to, či niekto je ústavným činiteľom alebo je radovým občanom Slovenskej republiky, preto chcem požiadať všetkých, aby sme v prvom čítaní podporili tento návrh a odsúhlasili prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní. Samozrejme, má to význam len vtedy, keď podporíme aj prerokovanie návrhu ústavného zákona, ktorý predkladal pán predseda Národnej rady, preto, lebo ináč by bolo bezpredmetné o tomto návrhu zákona rokovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Prosím, aby ste zaujali miesto, ktoré je určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny, výbor, poslancovi Ottovi Briximu.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán predseda, vážené pani kolegyne poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 13. júna 2012 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v nadväznosti na tlač 65. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona nepredpokladá dopad na verejné financie a zamestnanosť a nemá vplyv na životné prostredie.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie a ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. mája 2012 č. 43 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite svoje miesto.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu k obidvom bodom programu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky, za stranu Sloboda a Solidarita Daniela Krajcera, za klub strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Jozefa Viskupiča. A ďalej sa písomne prihlásil do rozpravy pán Galko z klubu SaS.

    Nech sa páči, prosím Daniela Krajcera.

  • Pekný deň, dámy a páni. Návrh na zrušenie či už priestupkovej alebo trestnoprávnej imunity bol v tejto snemovni v minulosti mimoriadne vďačnou politickou témou. Spomínal to už môj predrečník Paľo Hrušovský. Príznačné pri predkladaní týchto návrhov zväčša bolo to, že cieľom nebolo to, aby tieto návrhy prešli, ale neprešli. To je naozaj politická realita. V podstate tieto návrhy slúžili ako marketingové nástroje. Niekoľkokrát mnohí z vás aj priamo zažili tie divadlá pri prerokúvaní takýchto návrhov.

    Som presvedčený, že po tom, ako sme dokázali zrušiť priestupkovú imunitu, sa tentoraz odhodlá slovenský parlament zrušiť aj imunitu trestnoprávnu. Som presvedčený, že teraz konečne po dlhých rokoch už nepôjde o to klasické marketingové divadlo, ale je tu naozaj úprimná snaha a v prípade možno niektorých poslancov aj istá obava nepodporiť takýto návrh. Som preto presvedčený, že tentoraz to bude úspešné rokovanie a úspešné hlasovanie. Som zároveň aj rád, že som členom strany, ktorá prispela k tomu, že azda po prvýkrát parlament úprimne má snahu zrušiť po priestupkovej imunite aj trestnoprávnu imunitu. Organizovali sme referendum, kde takmer milión občanov sa vyjadrilo vcelku jednoznačne, aký má na to názor. Som presvedčený, že aj predchádzajúca vláda Ivety Radičovej to myslela úprimne. Mali sme to ako súčasť programového vyhlásenia, len vzhľadom na politickú realitu a to, že nebola k dispozícii ústavná väčšina, sa nám to nepodarilo presadiť. Teraz sme už naozaj v inej polohe.

    Zmysel zrušenia trestnoprávnej imunity, tak ako to vidím ja, spočíva v tom, že v minulosti tu bolo takmer tridsať žiadostí o zrušenie imunity vo vzťahu k jednotlivým poslancom. A často sa či už príslušný výbor alebo snemovňa uchyľovala k tomu, že neskúmala to, čo by mala, to znamená akési procesné dôvody, prečo by nemala podporiť takýto návrh, ale často sa poslanci stavali do polohy sudcov, resp. politikov. A nebola snaha pristupovať k jednotlivým návrhom podľa toho, ako to ustanovuje zákon. Preto sa stalo aj v niektorých prípadoch, že Národná rada zamietla alebo nedala súhlas na trestné stíhanie. Mnohí si dokonca pamätajú aj tie nočné rokovania, keď parlament zbavoval imunity bývalého šéfa tajnej služby Ivana Lexu. Vieme, čo sa tu všetko dialo, koľko tu bolo emócií. Som osobne presvedčený, že toto ani v minulosti nebola úloha zo zákona poslancov, a preto je dobré, že tento inštitút a táto kompetencia a táto právomoc vypadne z nášho právneho systému.

    Ďalší dôvod, pre ktorý vidím, že je tu naozaj reálna šanca presadiť zrušenie trestnoprávnej imunity, je tlak verejnosti, ktorý naozaj mnohí z politikov cítia. Aj keď možno neboli presvedčení o tom, že by niečo také podporili, tak teraz si to nedovolia. Ten tlak verejnosti eskaloval aj v súvislosti s kauzou Gorila. A myslím si, že túto legitímnu požiadavku verejnosti tentoraz Národná rada naplní. Totižto zachovanie trestnoprávnej imunity, koniec koncov treba povedať úprimne, vo viacerých krajinách Európskej únie existuje táto imunita dokonca aj širšia, aká je súčasne v našom právnom poriadku, má zmysel, ale zmysel má podľa môjho názoru zachovanie takéhoto inštitútu naozaj v krajinách, kde môže dojsť k zneužívaniu zo strany vládnej moci. V minulosti práve opozícia často argumentovala svojím nesúhlasom s podporou takéhoto návrhu, že má reálne obavy, že vládna moc môže zneužiť represívne zložky na stíhanie opozičných poslancov. Ako opozičný poslanec prehlasujem verejne, že takúto obavu nemám. Myslím si, a teraz bez ohľadu na to, kto je teraz pri moci, že máme vládu jednej strany, že táto krajina je už tak civilizovaná, že k takýmto aktom dochádzať nebude. Je preto naozaj reálna šanca, že tentoraz trestnoprávnu imunitu zrušíme. No a ak sa nám to podarí, tak som presvedčený, že postupne môže rásť aj dôveryhodnosť tohto parlamentu, ktorá je v tejto spoločnosti mimoriadne, mimoriadne nízka. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Igor Matovič, nech sa páči.

  • Daniel, ja by som chcel iba pripomenúť, lebo myslím si, že úplne tak to nezaznelo, si hovoril o tom, že v referende vlastne ľudia povedali, aký majú názor na otázku imunity, ale strana SaS organizovala referendum iba o zrušení priestupkovej imunity, nič viac.

  • Reakcia, nech sa páči. Zapnite pána poslanca Krajcera.

  • Veľmi krátka. Veď o priestupkovej imunite v tomto kontexte som hovoril. A návrh na zrušenie priestupkovej imunity tu bol v minulosti len často márnym pokusom alebo marketingovým ťahom. Čiže som presvedčený, že to referendum, ktoré organizovala SaS, prispelo k tomu, že ten proces sa naštartoval. Áno, v prvom kroku to bola priestupková imunita. Tam nebola potrebná ústavná väčšina. A teraz je šanca získať ústavnú väčšinu na zrušenie trestnoprávnej imunity.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, Jozef Viskupič, ďalší prihlásený rečník.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážené kolegyne, kolegovia, pán navrhovateľ aj spoločný spravodajca, pristúpili sme k rokovaniu o bode, ktorý, si myslím, od tohto parlamentu očakáva slovenská verejnosť už dlho. Málokedy sa stáva, že vzhľadom na to, čo chceme v parlamente reprezentovať, viem vystúpiť za klub s jednotným stanoviskom. Myslím si, že jednotné stanovisko ohľadom úpravy ústavy a nasledujúcich právnych predpisov v bode zrušenia trestnoprávnej imunity je presne tým momentom, kde sme vyvinuli aj my, možno v mojich očiach nováčikovia parlamentu, nemalé úsilie. Preto ma teší, že aj vďaka mobilizácii občanov, ich iniciatívam, ktoré vyvinuli spoločenský tlak na politikov, ktorí sú tu dlhšie ako my, a aj na nás, tu máme predložený tento návrh novely zákona, novely ústavného zákona a je podpísaný všetkými predsedami poslaneckých klubov, ktoré sú v šiestom volebnom období zastúpení v Národnej rade Slovenskej republiky. Môžem teda konštatovať, že pravdepodobne tu neexistuje žiadny poslanec, ktorý by mal, aspoň vyjadrené teda podpisom predsedov klubov, problém pri hlasovaní o zrušení trestnoprávnej imunity. Zároveň ma teší, že táto iniciatíva ide naprieč politickým spektrom a že aj strana, ktorá disponuje v Národnej rade najväčším počtom hlasov, ako i strany ktoré majú ten počet menší, sa k tejto iniciatíve pridali.

    Osobne sa teším na moment, keď si z pohľadu zákona nebudú politici a občania tejto krajiny pripadať, že existuje meradlo rovný a rovnejší, ale trestnoprávna zodpovednosť sa bude vzťahovať na občanov rovnako a bez rozdielu. Imunita je v podstate vyňatie z môjho pohľadu zo zásady rovnosti pred zákonom. Táto nedotknuteľnosť politickej reprezentácie alebo v tomto prípade iba poslancov, pretože vieme, že neupravujeme imunitu súdnej moci, slúži pre slobodné vykonávanie mandátu a chráni poslanca pred zákonným stíhaním, pred trestným činom. Imunita z môjho pohľadu však neplnila tento účel mnohokrát a myslím si, že mnohokrát ukázala, že táto ochrana mu neprináleží a že ak spáchal čin mimo výkonu svojho mandátu, neexistuje opodstatnenosť výsady imunity a tým pádom nerovného stavu, ktorý takto v spoločnosti bol vnímaný. Myslím si, že občania už majú dosť neopodstatnene zákonom chráneného druhu papalášov. A preto dúfam, že konečne príde k historickému momentu a toto plénum schváli zrušenie trestnoprávnej imunity.

    Rovnako ako môj predrečník spomeniem referendum z roku 2010, kde bola účasť 22,84 % voličov a až 95 % z nich vyslalo politikom jasný signál, že treba zrušiť v tom čase priestupkovú imunitu. Zrušená bola, nie síce týmto referendom, ale až následne, a to pod tlakom možno najväčšej občianskej vzbury od roku 1989 evidovaná pod označením kauza Gorila, ktorú spustila jednou stranou kritizovaný a jednou stranou odobrovaný spis, ktorý pod názvom Gorila všetci poznáme. Zrušená bola v predvolebnom období. A myslím si, že to bol ten tlak, ktorý bol vyvinutý na politikov, pretože v predvolebnom období sa veľmi ťažko bojuje s názorom voličov tým spôsobom, že budú sa tu diať, ako hovoril môj predrečník, marketingové hry, môžeme povedať, aj divadlo o tom, že existuje nejaká politická vôľa na úpravu parametrov výkonu mandátu poslanca ako voleného zástupcu zrušením akýchkoľvek výhod, ktoré my sme aj v tom čase považovali za veľký biľag pôsobenia parlamentarizmu v našej republike. Nechcem to používať ako dôkaz, ktorý môže platiť všeobecne. Ale myslím si, že uvedením tohto príkladu sa dá predpokladať, že táto požiadavka verejnosti nebola neopodstatnená, a takmer milión ľudí, ktorí sa vyjadrili k zrušeniu trestnoprávnej imunity, zároveň sa vyjadrovalo k tomu, aby aj privilégium trestnoprávnej imunity bolo odstránené, sa prejavila a dokážeme teraz tu rokovať skutočne o reálnej šanci toto privilégium z nášho právneho systému odstrániť.

    Zároveň oceňujem aj prístup najsilnejšej politickej strany, ktorá viac-menej hneď pri prvom stretnutí po voľbách s opozíciou deklarovala záujem vyhovieť tomuto tlaku verejnosti, tejto požiadavke niektorých volebných programov niektorých strán. Takže bola vytvorená komisia, ktorá sa mala zaoberať cez politické spektrum úpravou ústavy alebo ústavných zákonov. A po niekoľkých rokovaniach, pre mňa až natoľko vyčerpávajúce neboli, myslím si, troch rokovaniach, veľmi rýchlo a veľmi rázne prišlo k dohode, že priestupková imunita bude zrušená.

    Zároveň by som chcel troška naznačiť vývoj tejto debaty, ktorý spracoval aj parlamentný inštitút. A je to sedemdesiatstranová štúdia vývoja tejto otázky v tomto parlamente. Tak ako hovoril môj predrečník, existovalo, myslím, sedemnásť návrhov. Ak môžem, dovolím si odcitovať z tohto materiálu, ktorý sa vyčerpávajúco snaží osvetliť priebeh debát, ktoré sa tu diali od prvého volebného obdobia až po toto šieste volebné obdobie. A tuná sú uvádzané údaje o tom, akým spôsobom sa už Národná rada zaoberala otázkou riešenia imunity. Ak si môžem dovoliť zacitovať prehľad navrhnutých zmien poslaneckej imunity, z celkovo podaných návrhov boli v druhom volebnom období dva, v treťom volebnom období päť, vo štvrtom volebnom období šesť a v piatom. volebnom období štyri, boli schválené a neschválené časti, niekedy prišlo k nejakej miernej úprave, ktorú, myslím si, verejnosť veľmi neocenila, pretože celý čas čakala na narovnanie nezákonného stavu nerovnosti pred zákonom. Z hľadiska vývoja a celej histórie tejto debaty v tomto parlamente je dôležitý ten fakt, že tuná môžeme stáť skutočne pri reálnom rušení imunity. A som rád, že aj za náš poslanecký klub sa k tomuto bodu vie pripojiť šestnásť ľudí, ktorí v poslaneckom klube sedia. Ak by som to mohol kratučko pomenovať, pretože tá štúdia, ktorú som ukázal, má sedemdesiat strán, obsahuje okrem zadefinovania stavu poslaneckej imunity aj možný prehľad, a možno ju odporúčam aj niektorým kolegom z klubu, a môžem si dovoliť možno ju odporučiť aj niektorým ďalším, je to skutočne zaujímavé čítanie, akým spôsobom je upravovaná imunita v iných štátoch Európskej únie a miestami aj sveta. Myslím si, že nerobíme nič, čo nie je štandardné. Mňa zaujal napr. spôsob upravenia tohto inštitútu vo Veľkej Británii, ktorú mnohí považujeme za kolísku parlamentarizmu a nastavovania niektorých inštitútov, ktoré máme aj my v našom právnom a ústavnom systéme. A tu sa málokedy viac-menej spomína to, že napr. vo Veľkej Británii nedisponujú žiadnou inou ochranou alebo trestnoprávnou imunitou volení zástupcovia proti občanom krajiny Veľkej Británie. Ak odcitujem, žiaden člen parlamentu v Anglicku nemá trestnoprávnu imunitu, v trestnoprávnom konaní má postavenie ako ostatní občania, obe komory parlamentu využívajú právo upravovať svoje vnútorné záležitosti nezávisle, toto v sebe však nezahŕňa právo na to, aby bolo vytvárané alebo porušované, alebo zneucťované nejaké pravidlo, a vytváranie nadprivilégií parlamentu, členovia parlamentu sú braní na zodpovednosť ako ostatní občania za všetko konanie mimo parlamentu, dokonca aj vtedy, ak ide o konanie majúce súvis s výkonom jeho mandátu ako napr. povinnosť poslanca voči voličom obvodu, za ktorý bol zvolený, preto aj listy napísané v mene svojich voličov adresované ministrom, ministerstvám a iným orgánom štátnej správy by pravdepodobne súdy neposudzovali ako spadajúce pod parlamentnú imunitu, ale môžu byť toho názoru, že sa na ne vzťahuje tzv. qualified privilege podľa zvykového práva. V tejto štúdii sú vlastne rozobraté všetky štáty Európskej únie. A nemyslím si, že je priestor na citácie do tejto miery. A nebudem sa venovať tomu podrobnejšie. Myslím si, že daný materiál je z hľadiska vypracovania prípravy pre tento bod a kvalifikované hlasovanie veľmi dobrý.

    Na záver by som sa chcel zastaviť pri možnej definícii tohto pojmu, pretože často sa stretávam s tým, že neexistuje skutočný názor, čo to tá parlamentná a poslanecká imunita je. Doteraz bolo nahliadané na imunitu ako neoddeliteľnú súčasť poslaneckého mandátu. Imunita v právnom zmysle podľa definície v podstate je vyňatím zo zásady rovnosti pred zákonom. Imunita však nie je právom poslanca a neznamená jeho osobnú beztrestnosť. Jej podstata, zmysel a cieľ bol v chránení zákonodarného zboru tak, aby mohol plniť svoju funkciu a ústavné úlohy, a to aj prostredníctvom ochrany poslancov. Chráni sa tak sloboda rozhodovania parlamentu, a nie osobná sloboda poslanca. Ide o nástroj proti prípadnému neodôvodnenému šikanovaniu či politicky motivovanému vydieraniu. A malo ísť o ochranu zo strany výkonnej moci, súdnej moci. A nemôže mať charakter osobnej výhody poslanca. Inštitút poslaneckej imunity však prešiel historickým vývojom. Jeho pôvodným účelom bola ochrana členov. Avšak v histórii sa vyskytli prípady, keď bola nadmierou zneužívaná, preto ten názor verejnosti, preto ten tlak verejnosti, aby toto privilégium poslancom nepatrilo. Pre výkon mandátu zostáva kľúčové, aby poslanec v parlamente, a mnohokrát to zdôrazňujeme, hlasoval a vystupoval a konal slobodne podľa svojho vedomia a svedomia, podľa stupňa ochrany. Teda imunita rozlišuje tzv. vnútornú imunitu alebo indemnitu, hmotnoprávnu, exempciu, absolútnu a bezpodmienečnú beztrestnosť, ktorú nemožno odňať, a tzv. vonkajšiu imunitu, nestíhateľnosť, čiže procesnoprávnu ochranu. Trestné stíhanie sa vylúči, ak naň parlament nedá súhlas. Vnútorná imunita bezprostredne súvisí s výkonom parlamentnej práce poslanca. Mala by zostať a do bodky byť chránená výroková imunita v parlamente, takisto pri hlasovaní a nielen v parlamente, ale aj v orgánoch. Myslím si, že z hľadiska tejto definície a histórie zneužívania inštitútu, keď sa poslanci viac-menej k tomuto inštitútu stavali tak, že to tvorí súčasť ich osobnej ochrany, sa táto téma natoľko sprofanovala a stala toľkokrát predmetom politického boja, že je dobrý moment, ak verejnosti vydáme signál, že táto imunita bude zrušená.

    Na záver by som chcel poznamenať, že ak sme čo len trošku prispeli k tomu, že vo februári 2012 bola zrušená priestupková imunita a dnes tu rokujeme o zrušení trestnoprávnej imunity, môžem vyjadriť osobnú radosť a potešenie, že bola obetovaná časť úsilia, námaha, aby sme aj my v pôvodnom parlamente štyria a dnes šestnásti prispeli k tomu, že tento inštitút bude odstránený z právneho systému Slovenskej republiky. Preto za seba aj za poslanecký klub vyjadrujem podporu a budeme hlasovať za zrušenie, za predložený návrh, ktorý tento inštitút z právneho systému a ústavného systému Slovenskej republiky odstraňuje. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci, pán Gábor Gál, Jánoš Vladimír. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán Gábor Gál.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec Viskupič, ďakujem za právnu exkurziu, čo sa týka imunity, indemnity. To nie je prvý, ale, dúfam, posledný pokus o zrušenie poslaneckej imunity, aj tej trestnoprávnej. Však za tie roky sa tá imunita dosť oklieštila. Teraz by sme už tento proces, dúfam, mali už dnes dovŕšiť.

    Ale musím povedať, prečo v minulosti tieto snahy neuspeli. A bojím sa, že dneska budem asi svedkom nie toho neúspechu, ale toho dôvodu, prečo neuspeli. Vždy sa našla nejaká politická strana alebo politik, ktorý sa snažil tento návrh si osvojiť za svoj ako za jediný, ale ostatné politické strany z politickej taktiky alebo z ješitnosti nepodporili ten daný návrh. Dúfam, že sa to dneska neudeje. Netreba tu nejaké podporné stanovisko dávať k tomuto návrhu zákona. Však každý predseda poslaneckého klubu to podpísal, keď sme boli na tej komisii, každý poslanecký klub vyjadril podporu k tomuto. A ja to považujem skôr za vývoj. A konečne, že sme sa k tomu dostali, že dnes máme možnosť túto debatu ukončiť a posunúť tento návrh zákona, zmeny ústavy, do druhého čítania a ukončiť tento marazmus. Za to tiež veľmi rád zahlasujem. Len nerobme z toho nejaký ten zápas, že ja som bol ten lepší, ja som to navrhol, my štyria, my šestnásti sme to navrhli. Nie, pozrite sa, kto to navrhol. Bolo to celé plénum. Keď sa budeme na to hrať, tiež sa môžem prihlásiť do rozpravy a budem...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujeme pánovi poslancovi Gálovi.

    Pán Jánoš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Politický kapitál. Vážený pán poslanec Viskupič, nechápem jednu vec, prečo tu vytĺkate takýmto spôsobom. Pomaly dvadsať minút ste tu rečnili a citáty ste tu a ja neviem cvičenie z rétoriky ste tu skúšali. Poviem vám možno trošku iný názor. Ja už som v minulosti hlasoval za zrušenie imunity. Bohužiaľ, nebola väčšina tohto parlamentu za zrušenie imunity. Imunita fungovala, aj priestupková, aj trestnoprávna.

    Chcem povedať jednu vec a možno názor, ktorý si myslia viacerí, ale možno nemajú odvahu ho povedať. Ak nemám už čo ponúknuť, ak som absolútne, absolútne prázdny, tak vytiahnem imunitu a začnem tu šermovať imunitou. Prosím vás pekne za rok a pol predchádzajúca vláda ponúkla občanom iba biedu, zníženie hrubého domáceho produktu, zadlženie Slovenskej republiky a obrovskú nezamestnanosť. Keď už nemám nič, vytiahnem imunitu a začnem ňou šermovať. Je to absolútne, absolútne o ničom. Sú štáty, ktoré majú imunitu a absolútne to nikomu nevadí. Samozrejme, ja budem hlasovať za zrušenie trestnoprávnej imunity. Ale chcem sa spýtať jednu vec. Prosím vás pekne, veď keby tu niekto niekoho zavraždil alebo niečo podobné by urobil, mal by poslaneckú imunitu alebo trestnoprávnu imunitu, ako si predstavujete, že by tu fungoval? Je to absolútne, absolútne trápna scéna. Odpustite si už debaty o imunite a vytĺkanie politického kapitálu. Dajte hlasovať o tom. Odhlasujeme to všetci stopäťdesiati a bude pokoj. Len nevytĺkajte, prosím vás, na tom politický kapitál. Skôr sa postavte a vyprávajte o tom, čo ste ponúkli občanom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme za veľmi zaujímavý diskusný príspevok.

    S reakciou na faktické poznámky pán Viskupič.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Gál, nehovoril som o štyroch ani šestnástich ani v jednom momente. Hovoril som aj o štyroch a hovoril som, že existuje zhoda. A oceňujem aj prístup vládnej strany, aj všetkých predsedov poslaneckých klubov, ktorí sa pod to podpísali. Zároveň v duchu toho, ako som mal možnosť sledovať vývoj, keď vy hovoríte, že to bol vývoj, tak vývoj tejto debaty sa nepáčil. A sa nepáčil verejnosti ako aj mne. A ja si myslím, že tuná sme na jednej lodi, keď hovorím, že prichádza k zrušeniu a je to dobrý stav.

    Pán poslanec Jánoš, málokedy sa mi stalo, že som tu počul po strašne dlhej dobe takéto slovné spojenie vytĺkanie politického kapitálu. Neviem, kto ho sem zaviedol. Mám pocit, že ste boli veľmi nekorektný v tom, čo ste povedali, pretože túto tému sme sem predložili aj my v roku 2011. Je to takmer identický návrh. Mali ste možnosť zahlasovať zaň, nezahlasovali ste zaň. Takisto ho predkladala predchádzajúca vláda. A takisto ste nehlasovali zaň. Takže tuná vyjadrenie k tomu, že tento bod podporíme, bol namieste. A myslím si, že to, že príde k zrušeniu imunity, je dobrá vec. Ostatné veci sa mi zdali ako podpásovky, ktoré ste použili. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Posledný písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Ľubomír Galko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, ja som na začiatok trošku zareagoval na to, čo sa tu udialo teraz.

    Najprv by som chcel oceniť, že po viac ako dvadsiatich rokoch naozaj to už tak vyzerá, že takým nejakým všeobecným súhlasom alebo spoločnou vôľou odbúrame ďalší nezmysel, ktorý občanov delil na rovných a rovnejších.

    Ale nepáčil sa mi ten výstup tuto, čo tu predviedol pán poslanec Jánoš, pretože si myslím, že každý poslanec parlamentu, každý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky má právo sa sem postaviť a povedať tu v rozprave to, čo si myslí. A v prípade, že sa to niekomu nepáči, tak nie je dôvod mu tu vyčítať dĺžkové vystúpenia a potom tu teatrálne búchať dverami a odchádzať z miestnosti. To nie je nová politická kultúra strany SMER, ktorú ste sľubovali. Tak mu to, prosím vás, odkážte.

    K pánovi Gálovi by som predsa len dovolil poznamenať, že som presvedčený, že podobne ako pri riešení priestupkovej imunity má strana SaS leví podiel na tom, že dnes trestnoprávnu imunitu zrušíme. Tým som nepovedal, že niektoré iné strany ten podiel nemajú. Ale je typicky príznačné, že to povedal pán poslanec Gal, ktorý je predstaviteľom strany, ktorá si veľmi žiarlivo strážila aj počas uplynulých dvoch rokov, kto čo povedal a kedy to povedal. To len na margo toho, čo ste povedali.

    Ja by som vám povedal dva príklady a z toho vyplývajúci môj osobný postoj k tomu, čo dnes prerokúvame. A súvisí to aj s tým, čo povedal pán poslanec Jánoš, veď si predsa nemôžeme predstaviť, že by tu niekto niekoho zavraždil alebo neviem čo by s ním spravil a že by sme ho tu bránili.

    No tak, prosím pekne, v apríli v roku 2006, kvôli korektnosti nebudem uvádzať meno toho poslanca ani stranu, ktorú zastupoval, ale on mal takú prezývku Karolko, pán poslanec údajne obšťastňoval nejakú slečnu alebo nejakú dámu niekde v nejakej osade pravidelne za nejaké zlaté retiazky a čo ja viem čo za to všetko jej dával. No táto dáma mala, samozrejme, nejakého kamaráta v tej osade, alebo partnera. A ten údajne pánovi poslancovi rozbil okno na aute, pravdepodobne. Bolo to v roku 2006 v apríli, ešte vlastne pred voľbami. Tohto pána, nádejného poslanca, nenapadlo nič múdrejšie, len chytiť tohto mladého Róma, alebo Cigána, nech si každý doplní, čo chce, napchať ho do kufra svojho auta a odviezť ho do garáže a tam ho zmlátiť. Osobne nebudem hodnotiť, či bolo správne, že ho zmlátil, keď mu to okno rozbil, ale absurdné bolo to, že on sa schoval za imunitu. On sa schoval za imunitu na najbližšie štyri roky. A keď prišla žiadosť z Generálnej prokuratúry na to, aby bol vydaný na trestné stíhanie, tak mandátový a imunitný výbor v tom čase rozhodol, že nebude vydaný na to stíhanie a že tie úkony treba ešte nejakým spôsobom doplniť a treba nejaké ďalšie úkony urobiť. Generálna prokuratúra sa vtedy nevzdala a opakovane požiadala o to, aby vlastne tento poslanec bol vydaný na trestné stíhanie. A vtedy tento pán poslanec Karolko to nejakým spôsobom zamotal tým, že on sám požiadal o to, aby o tom jeho vydaní na trestné stíhanie rozhodlo plénum Národnej rady. No tak plénum Národnej rady rozhodovalo o trestnom stíhaní. Aby som teda len nekritizoval, tak ja by som chcel povedať, že ja veľmi oceňujem vtedajšie hlasovanie súčasnej podpredsedníčky Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej, ktorá ako jediná poslankyňa za vtedajšiu koalíciu SMER, HZDS a SNS hlasovala za vydanie tohto Karolka na trestné stíhanie, prosím pekne, ako jedna jediná poslankyňa. Tak mi nerozprávajte o tom, že keď by boli nejaké jasné prípady, tak že to plénum by rozhodovalo v súlade so zdravým rozumom, pretože mnohí z vás tu dnes sedia a tohto Karolka ste na to trestné stíhanie vtedy nevydali.

    Druhý prípad, o ktorom chcem rozprávať, tiež súvisí s kufrom auta. A ten sa udial v októbri roku 2002, keď vtedajšia poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky viedla svojho manžela napchatého vo svojom kufri cez diplomatický koridor do Rakúska. Prosím pekne, bol to Jozef Majský ktorý sa, mimochodom, už desať rokov škerí do tvárí množstvu občanov Slovenskej republiky, ktorí sa dostali do zúfalej situácie a prišli o peniaze a o svoje celoživotné úspory pri krachu nebankoviek HORIZONT a B. M. G. INVEST v roku 2002. To, že jej konanie nebolo vtedy posudzované tak, ako podľa môjho názoru malo byť, to tiež tu nebudem hodnotiť. Ja to hovorím z iného dôvodu. Spomínam ten prípad preto, lebo chcem vysloviť svoj osobný postoj a svoj osobný názor.

    Podporím zrušenie trestnoprávnej imunity. A oceňujem, že sme sa na tom dohodli. Avšak chcem povedať, že ak by to záviselo len odo mňa, tak by som šiel ešte ďalej a zúžil by som imunitu len na výroky v parlamente. Narážam na to, že naďalej zostáva pravidlom, že poslanca bude možné vziať do väzby, to znamená uväznenie do rozhodnutia súdu o vine a treste po tom, čo sudca rozhodne, že existujú dôvody väzby uvedené v Trestnom poriadku. To sú tri dôvody, to znamená, že hrozí že utečie alebo sa bude skrývať, alebo bude ovplyvňovať svedkov, alebo pokračovať v páchaní trestnej činnosti, potom, čo s tým vysloví súhlas plénum Národnej rady. Osobne si myslím, že to je zbytočné pravidlo, pretože jedine sudca by mal byť kompetentný na to, aby rozhodol o väzbe či už poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, alebo ľubovoľného občana Slovenskej republiky. Prípad Karolka, o ktorom som hovoril jasne, ukazuje, že výbor ale ani plénum Národnej rady Slovenskej republiky nie sú zárukou odbornosti takéhoto rozhodnutia, ale že rozhodujú politicky. Poviem dva príklady. Poslanec zmláti svoju ženu a bude sa jej vyhrážať, že ju zahluší, sudca dá návrh na uvalenie väzby, plénum to neodobrí a poslanec práve preto tú svoju manželku zahluší. Kto potom ponesie zodpovednosť za toto rozhodnutie? Ja viem, že je to extrémny prípad, ale my dnes rozprávame o trestnoprávnej imunite. No a druhý príklad je, že poslanec spácha trestný čin, sudca bude mať dôvody na návrh držať ho vo väzbe, lebo by mohol ovplyvňovať svedkov, a my vieme, že poslanci Národnej rady sú vplyvní ľudia, ktorí majú páky na to, aby mohli ovplyvňovať svedkov, napriek tomu plénum rozhodne, že zamietne túto žiadosť, a tento poslanec naozaj bude týchto svedkov ovplyvňovať a zmarí celé vyšetrovanie a plénum, ktoré nemalo odbornosť na to takú ako sudca, vlastne vyšetrovanie zmarilo.

    Teda chcem ešte jedenkrát oceniť to, že trestnoprávna imunita bude naprieč celým politickým spektrom zrušená. Zároveň chcem vyjadriť presvedčenie, že je to ale len taký dobrý a prvý medzikrok a že to nebude trvať ďalších 20 rokov, pokiaľ parlament poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a „bežných ľudí“, tých ľudí tam vonku za múrmi tejto budovy, úplne zrovnoprávni, to znamená, postaví na jednu úroveň nás, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a občanov, ktorých tu zastupujeme, a trestnoprávna imunita bude zúžená výlučne na výroky v parlamente. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Takže prihlásení sú pán Martvoň, Osuský, Viskupič a Muňko.

    Nech sa páči, pán Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Budem reagovať na môjho predrečníka. Pán Galko, no znie to veľmi zaujímavo práve to, že vy vystupujete k imunite a dávate nám dva príklady, ktoré boli veľmi zaujímavé. No ja si dovolím dať tretí príklad, a to bude zároveň aj dôvodom, prečo ja budem hlasovať za zrušenie imunity, že Slovenská republika mala v minulosti jedného ministra, ktorý svoje sekretárky radšej odpočúval, ako počúval, a dával, samozrejme, príkazy na nezákonné odposluchy. Z tohto dôvodu, aby sa to vyšetrilo a aby poprípade takýto minister bol aj potrestaný, ak teda porušil zákon, keď ho neporušil, tak, samozrejme, nič sa nedeje, ja budem hlasovať za zrušenie imunity.

  • Ďakujem.

    Pán Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No hovoril som pri predchádzajúcej diskusii na tému návrhu zákona o rente pre olympionikov niečo o žiarlivosti. Pravda je taká, že dobrá vec má vždy veľa otcov. Ale história si pamätá i to, ako to bolo s "pokusmi o počatie" v dnešnej kauze. Každé hlasovanie o veci, tak ako sa už zmieňoval kolega Viskupič, je zaznamenané. Je známy i výsledok hlasovania o známom návrhu pána predsedu Pašku, ktorý je teraz prvým predkladateľom, a želám mu veľa úspechov a želám mu , aby mal tentoraz u svojich spolustraníkov väčší úspech, ako mal onehda. A za seba a za mojich kolegov z klubu SaS môžem sľúbiť, že svojimi hlasmi k dobrému dielu prispejeme bez žiarlivosti na to, kto je prvý a kto je piaty predkladateľ. A nie je to vytĺkanie politického kapitálu, je to normálny zdravý rozum a ľudská i občianska slušnosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou Jozef Viskupič.

  • Ďakujem. Pán poslanec som rád, že ste ma upozornili na fakt, že moje vystúpenie dokázalo vytočiť jedného z poslancov natoľko, že musel po absolvovaní faktickej poznámky vstať a odísť s trieskaním dverí. Pravdepodobne tuná vnímam jeden fakt, ktorý je príznačný pre túto diskusiu, pretože nemyslím si, že sú všetci poslanci tohto parlamentu absolútne presvedčení o tom, že treba k tomuto hlasovaniu prísť. Ak sa týmto predmetný pán poslanec demaskoval, som rád, že sa tak stalo a že možno aj k tomu to moje vystúpenie prispelo. To je to isté, ako ste spomínali aj pri poslancovi Gálovi, ktorý viac-menej vždy vystúpi k imunite s tou istou argumentáciou, že on rád za ňu zahlasuje, ale vieme, že tu nie je prvé volebné obdobie a že aj ten jeho hlas sem-tam pri rušení imunity chýbal. Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec, ja som mal byť vydaný na trestné stíhanie za papagáje. Takže takých papagájov, ako ste vy tu, dneska hovorili, už ich bolo viac. Nechcel som reagovať, lebo to nemá význam.

    Viete, jedna vec. Vám čo sa hodí, to dávate, to sa vám hodí, to poviete, a čo sa vám nehodí, to nepoviete. Keď to prišlo do tejto snemovne, tak pani Sabolová sa pýtala prokurátorov. Jeden bol z prokuratúry pán Košťál a druhým bola pani doktorka Medeková z Nitry. Ani jeden nevedel povedať, za čo ma chcú stíhať. Takže, viete, účel svätí prostriedky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Reakcia pána poslanca Galka.

  • Ďakujem pekne.

    No, pán poslanec Martvoň, ja by som si vás dovolil upozorniť, že ministri, členovia vlády Slovenskej republiky nemajú imunitu. Nemajú imunitu. A ja vždy tie svoje kroky, ktoré som robil, a tie činy, čo som robil, tak som robil s tým vedomím, že nemám imunitu. Ja som to tu už jedenkrát naznačil, teraz vám to poviem na plné ústa. Vy ste povedali, že tu bol nejaký minister, počas doby ktorého sa odpočúvala sekretárka. Niečo ste to tam narozprávali. Dajte veľký pozor, pretože tu bol aj iný minister, počas doby ktorého boli inštalované kamery novinárkam do spální a potom sa dôstojníci tajných služieb na tých záberoch zabávali. A vám hovorím, že keď tieto veci vyjdú najavo, tak sa budete štípať a budete trpko ľutovať to, čo tu teraz rozprávate, pretože v tej spálni tá novinárka naozaj nepáchala trestnú činnosť. Ona tam robila príjemnejšie veci, predpokladám, niečo podobné ako ten váš Karolko. Takže veľmi vážte slová a rozmýšľajte nad tým, čo poviete, aby sa to neobrátilo proti vám.

    A čo sa týka vás, pán poslanec Muňko, no ja už som jednému vášmu poslancovi povedal, že je trúba, vy ste teraz mne povedali, že ja som papagáj, či čo ste to povedali. No tak nebudem to teda ďalej komentovať. Aby to bolo jedna – jedna. A prajem vám príjemný víkend s vašimi papagájmi. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Týmto sme vyčerpali písomne prihlásených do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Traja páni poslanci. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vzhľadom na to, že prichádza 17.00 hodina, keď budeme hlasovať o prerokovaných bodoch, prerušujem tento bod programu a do hlasovania vyhlasujem krátku prestávku.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch. Poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesto.

    Ešte predtým, ako pristúpime k prvému hlasovaniu, ktorým bude včera prerušené hlasovanie o

    návrhu na voľbu predsedu a členov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť,

    je to tlač 111, vás chcem informovať, že výsledkom včerajšieho stretnutia poslaneckého grémia, ktoré riešilo spôsob voľby členov, je, že na základe dohody navrhujeme, aby sme hlasovali o každom navrhnutom členovi tejto rady samostatne. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno. Ďakujem pekne.

    Takže poprosím vás, pán spravodajca, budeme pokračovať v prerušenom hlasovaní a uveďte, prosím, samostatne hlasovanie o každom členovi.

  • Áno, ďakujem. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky volí po 1. podľa článku 10 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti za predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na 7 rokov Ivana Šramka,...

  • Hlasujeme o tomto prvom návrhu.

    Pripomínam, že potrebujeme trojpätinovú väčšinu na zvolenie.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 132 bolo za, 4 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme pána Ivana Šramka zvolili za predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na 7 rokov.

    Druhé hlasovanie.

  • ... 2. podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti za člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na 5 rokov Ľudovíta Ódora,...

  • Hlasujeme o druhom návrhu, na pána Ódora za člena.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že pána Ľudovíta Ódora sme zvolili za člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na 5 rokov.

    A ešte jedno hlasovanie.

  • ... 3. podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti za člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na 3 roky Michala Horvátha.

  • Hlasujeme o tom, či bude pán Michal Horváth členom rozpočtovej rady.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 135 bolo za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila pána Michala Horvátha za člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na 3 roky.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 84.

    Pán poslanec Glenda uvedie hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili siedmi poslanci, pán poslanec Beblavý, pani poslankyňa Nicholsonová, pán poslanec Huba, poslankyňa Jurinová, pán poslanec Brocka, poslanec Pollák a poslanec Hlina.

    Pani poslankyňa Nicholsonová, Jurinová a pán poslanec Pollák podali procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť návrh zákona na jeho dopracovanie. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o procedurálnych návrhoch poslankyne Nicholsonovej, Jurinovej a poslanca Polláka vzhľadom na ich totožný charakter spoločne.

  • Hlasujeme o návrhu vrátiť návrh na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 55 za, 82 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán spravodajca, hlasovali sme o procedurálnom návrhu. Ešte bol aj iný návrh? Ak nebol, tak dajte hlasovať o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasujeme o návrhu, aby sme prerokovali uvedený vládny návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 83 za, 41 proti, 14 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 126 bolo za, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili gestorský výbor a lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Kondrót uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 66.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepredložili žiaden návrh, preto, prosím, pán predseda, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 117 za, 11 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom do 32 dní po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 133 za, 3 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Návrhy sme schválili.

    Ešte vás poprosím, pán poslanec, aby ste uviedli hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

    Je to tlač 67.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, predložili zhodný návrh vrátiť predkladateľovi návrh zákona na dopracovanie. Dajte, prosím, hlasovať najskôr o týchto návrhoch naraz, pretože sú totožné.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu vrátiť návrh na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 54 za, 84 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Dajte, pán predseda, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 81 za, 46 bolo proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a ďalej výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom do 32 dní po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 125 bolo za, 10 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Miškov bude uvádzať teraz v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.

    Je to tlač 83.

  • V rozprave k tomuto zákonu nevystúpil žiaden poslanec, preto, poprosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 130 za, 8 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby sa za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní, v gestorskom do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 137 za, 1 sa zdržal.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Kolesík teraz bude uvádzať niekoľko hlasovaní.

    Ako prvé uvedie hlasovanie v treťom čítaní o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Bosnou a Hercegovinou o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave.

    Je to tlač 46.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 za, 2 nehlasovali.

    Schválili sme návrh uznesenia.

    Teraz v treťom čítaní uveďte hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom z roku 1997, ktorým sa mení a dopĺňa Protokol z roku 1978 k Medzinárodnému dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí, ktorého nedeliteľnou súčasťou je Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí z roku 1973.

    Je to tlač 53.

  • Ďakujem, pán predseda. Rovnako ani v tejto rozprave nevystúpil žiaden poslanec, dajte, prosím, hlasovať, pán predseda, o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy 53a.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Aj tu sme schválili návrh uznesenia.

    Ďalšie hlasovanie, pán poslanec, je o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Dohoda o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej.

    Je to tlač 54.

  • Ďakujem, pán predseda. Ani v tejto rozprave nevystúpil žiaden poslanec, pán predseda, dajte preto, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy (tlač 54a).

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 135 za, 1 nehlasoval.

    Aj tu sme schválili návrh uznesenia.

    A ďalšie jedno hlasovanie v treťom čítaní je o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami Ústavy ITU prijatými na Konferencii vládnych splnomocnencov 2010 Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU) v dňoch 4. až 22. októbra 2010 v Guadalajare (Mexiko) v znení vyhlásení a výhrad, ktoré týmto dokumentom prijme Slovenská republika.

    Je to tlač 55.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v tejto rozprave nevystúpil žiaden z poslancov, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy (tlač 55a).

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 137 za, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz to bude hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami Dohovoru ITU prijatými na Konferencii vládnych splnomocnencov 2010 Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU) v dňoch 4. až 22. októbra 2010 v Guadalajare (Mexiko) v znení vyhlásení a výhrad, ktoré týmto dokumentom prijme Slovenská republika.

    Je to tlač 56.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, dajte preto, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy 56a.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 137 za, 1 nehlasoval.

    Aj tu sme schválili návrh uznesenia.

    Teraz bude hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Spojených národov o Centrálnom úrade projektu Transeurópskych železníc.

    Je to tlač 57.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden z poslancov, dajte preto, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy 57a.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, všetci boli za.

    Aj tu sme schválili návrh uznesenia.

    Poprosím teraz pána poslanca Duchoňa, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov.

    Je to hlasovanie o zákone, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, aby ste dali hlasovať, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 111 bolo za, 18 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 71 z 1. júna 2012 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre európske záležitosti, zahraničnému výboru. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Vážený pán predseda, dajte, prosím, o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných 131 za, 7 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme schválili.

    Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Osuský uvedie hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Arpáda Érseka, Gábora Gála a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona o príspevku za zásluhy v športovej oblasti.

    Je to tlač 68.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpili štyria poslanci, z toho pán poslanec Kubánek podal návrh, preto prosím, aby sme najprv hlasovali o návrhu pána poslanca Kubánka, ktorý podal v rozprave podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku o tom, aby sme nepokračovali v rokovaní o návrhu zákona. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 81 za, 49 proti, 7 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh, že nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Tým sme...

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Tým sme odhlasovali všetky prerokované body.

    Dámy a páni, chcem len poopraviť svoju informáciu, ktorú som omylom poskytol. Doobeda som uviedol, že dnes prebehnú voľby. Tie voľby prebehnú zajtra po hlasovaní o 17.00 hodine.

    Chcem takisto na základe dohôd, ktoré sme mali v grémiu, oznámiť, že zajtra takisto budeme rokovať od 9.00 hodine a o 11.00 hodine nebudeme hlasovať, ale budeme hlasovať o všetkých prerokovaných bodoch až o 17.00 hodine.

    A poprosím u predsedu výboru pre financie a európskeho výboru, vzhľadom na to, že sme postúpili vládny návrh zákona o EMS do druhého čítania, potreboval by som zistiť, takisto aj u predstaviteľov opozície, ktorí predkladali návrhy, ktorými chcú v druhom čítaní dostať do zákona aj veci, ktoré navrhovali uznesením pri samotnej rozprave, o odpoveď, aký rozsah času odhadujete, potrebujeme na to, aby mohli zorganizovať predsedovia výborov rokovania výborov. Potrebujem totiž zaradiť potom druhé a tretie čítanie o týchto návrhoch. A keďže zajtra je hodina otázok a takisto Interpelácie, predpokladám, že pravdepodobne nie je dostatočný čas, do zajtra rána asi potrebujete viac času na to. Tak môžeme sa dohodnúť tak, že potom vznikne konsenzus, aby sme zaradili ten bod podľa toho, ako sa výborom podarí prerokovať tieto návrhy? Totiž nebudeme mať ďalšie hlasovania, nebudeme mať možnosť ten program meniť. Ale akonáhle si vy vo výboroch dohodnete priebeh rokovaní a bude zrejmé, že už prebehli, tak by sme sa dohodli a operatívne by som druhé a tretie čítanie zaradil. Je s tým súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre, ďakujem vám veľmi pekne.

    Takže budeme teraz pokračovať...

  • Reakcie z pléna.

  • Ešte, nech sa páči, pán predseda európskeho výboru.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len rád pripomenul členom európskeho výboru, že budeme mať zasadnutie práve k spomínanému eurovalu o 19.15 hodine v zasadačke výboru. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec pán predseda ústavnoprávneho výboru Madej.

  • Ďakujem pekne. Rád by som pripomenul členom ústavnoprávneho výboru tiež zvolanú schôdzu ústavnoprávneho výboru o 19.00 hodine hneď po skončení rokovania pléna Národnej rady. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda zahraničného výboru pán poslanec Šebej.

  • Ďakujem. Kolegovia zo zahraničného výboru, výbor pre teda zahraničné záležitosti bude zasadať o 19.00 hodine hneď po skončení rokovania pléna v miestnosti č. 183 tu na prvom poschodí.

  • Pán predseda výboru pre financie a rozpočet.

  • Ďakujem. Výbor pre financie a rozpočet bude zasadať zajtra o 8.30 hodine ráno. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda poslaneckého klubu Hrušovský.

  • Pán predseda, ja by som sa len chcel spýtať, že kedy bude v pléne Národnej rady prerokovaný ten návrh v druhom čítaní.

  • Predpokladám, že zajtra o 17.00 hodine by sme mali o ňom hlasovať.

  • Pán predseda poslaneckého klubu, predpokladám, že budeme reagovať, a sme sa aj dohodli, bol všeobecný súhlas, flexibilne na to, aký bude vývoj jeho prerokovania vo výboroch. Predpokladám, tak ako to bolo už na niektorých výboroch avizované, že tam môže prebiehať relatívne dlhšia rozprava práve o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré majú reflektovať na niektoré snahy dostať do tohto zákona spôsoby prerokovávania niektorých mechanizmov EMS v pléne Národnej rady. Netrúfam si odhadnúť a nechcem obmedzovať priebeh rokovaní tých výborov. Dohodli sme sa, že akonáhle mi predsedovia výborov oznámia, že ukončili rokovania, tak požiadam s vaším všeobecným súhlasom o možnosť zaradiť druhé a tretie čítanie o tomto návrhu. A podľa toho priebehu budeme hlasovať. Ďakujem pekne.

    Takže budeme pokračovať teraz v prerušenej rozprave.

    Vystúpili všetci písomne prihlásení v rozprave o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,

    a o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Dávam možnosť teraz prihlásiť sa...

  • Hlasy z pléna.

  • Už boli predtým. Ďakujem pekne.

    Poprosím teraz za navrhovateľov pána...

  • Reakcia poslanca Hrušovského.

  • Poprosím spravodajcu o zaujatie miesta.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o kľud, pokračujeme v prerušenej rozprave, slovo má pán Matovič.

  • Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, v prvom rade pri tomto bode si myslím, že sa patrí povedať jedno, že oceňujem prístup strany SMER, že pod dlhých, dlhých, dlhých rokoch, keď mohla hlasovať za zrušenie alebo mohla predložiť zrušenie trestnoprávnej imunity, sa strana SMER rozhodla podporiť alebo aj predložiť alebo spolu predložiť návrh na zrušenie trestnoprávnej imunity. Ešte raz hovorím bez akýchkoľvek emócií, oceňujem, a teda uznávam takéto gesto. Dúfam teda, že to je vlastne, alebo myslím si, že to je niečo v súlade s takou proklamovanou kultúrou.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím diskusný klub hore, aby bol tichšie.

  • Páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále. A počúvajte pána poslanca Matoviča.

  • Ak by sa SMER nerozhodol dnes, to treba uznať, alebo teda po voľbách, možno aj nečakane prísť s touto iniciatívou, že podporí takúto snahu, tak nečakalo by nás nič iné, iba štyri roky ďalšieho šaškovania takého, ako bolo doteraz, že raz to budú predkladať, že vždy v podstate opozícia bude bičovať za to, aby trestnoprávna imunita bola zrušená, a tá koalícia si bude hľadať nejaké výhovorky, že teda prečo zrušená nemôže byť.

    Zároveň zajtrajšie hlasovanie alebo to, že vlastne takáto dohoda vznikla, považujem za dôkaz toho, že občiansky tlak má zmysel, lebo myslím si, že aj SMER dospel k tomu na základe toho, že ľudia na ulici hovoria, že asi nie je správne, keď politici sa povyšujú nad ľudí, nad svojich vlastných voličov. A postupne vytrvalo, ako kvapka keď padá na kameň, tieto kvapky nahlodali možno aj presvedčenie strany SMER. A nakoniec ste sa rozhodli urobiť podľa mňa veľmi dobrý krok.

    Taktiež som vcelku rád, že verejná kontrola má zmysel, lebo práve verejná kontrola prinúti zajtra mnohých z nás hlasovať, tentokrát si myslím, aj proti svojmu vlastnému svedomiu a presvedčeniu. Naozaj vždy hovorím o tom, a omieľam to ako verklík, že poslanci by mali hlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia. A som presvedčený, že pri tomto konkrétnom návrhu budú viacerí z nás hlasovať proti svojmu svedomiu a presvedčeniu. Videl som to aj za predošlej koalície, keď vlastne tento návrh navrhovali vtedajšie koaličné strany a v kuloároch mnohí z poslancov, aj koaličných, hovorili, že najradšej by za to nehlasovali, ale podporiť to, to podporia. Čiže podľa mňa to boli také tančeky z jednej, druhej strany. Takisto aj pán predseda Paška svojho času možno tak zo žartu predložil návrh na absolútne zrušenie imunity. A myslím, že jeden jediný tuším zaň hlasoval. Ale dobre, sedemnásťkrát táto sála o tom hlasovala, sedemnásťkrát sa hľadali výhovorky, dnes konečne prišiel čas na chlapské slovo, chlapské slovo po voľbách prišlo. Dnes je všeobecný konsenzus, že trestnoprávna imunita bude zrušená. Mne nezostáva konštatovať nič iné, len, chvalabohu, ďakujem všetkým vám, že zajtra zahlasujete tak, ako sa patrí v správnej rodine.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Dobrý deň prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, bývalý predseda, vážení kolegovia, chcem povedať k tejto vážnej téme, konečne to už zrušme. Naozaj ma to otravuje, otravuje ma to už počúvať, že to a hento a tamto, otravuje má tá rétorika, že pomaly všeliekom pre Slovensko bude zrušenie imunity, otravuje má to podsúvanie, že babka vo Svidníku keď sa to dozvie, tak vybehne na námestie a bude kričať hurá, otravuje ma to, ako je to niekoho referátom, zrušme to a bude pokoj, bude kľud, prestane nás to otravovať. Za mňa môžem povedať, že ja s tým nemám najmenší problém, za to zahlasovať, aby sme to zrušili. Zrušme to a bude pokoj. A keď to zrušíme, tak zistíme, že sa nič zázračné neudeje. V deň, keď sa to zruší, nezatmie sa Slnko, nezlacnie benzín a ráno, keď sa ľudia zobudia, tak tí šťastnejší pôjdu do práce, tí menej šťastní na úrad práce, nič sa nestane. A ľudia to zistia veľmi rýchlo a potom konečne môžeme očistiť debatu od rôznych toxických nánosov a môžeme sa venovať práci. Zrušme to, aby sme sa už v nejakých televíznych príspevkoch nemuseli pozerať na rôznych exotov s priblblým úsmevom, ktorí hovoria, že majú imunitu. Zrušme to a, hotovo, uvidíme, ináč, aj potom, že zostane v palebných zásobníkoch niektorých našich kolegov. Ja sa totižto tiež ráno môžem zobudiť a chcieť, aby bolo nebo modrejšie, môžem chcieť, aby poslanci pracovali aj v nedeľu a KDH aj cez sviatky. Môžem to chcieť, to mi nikto nezakáže. Ale kto by tomu dal váhu? Váha vášho chcenia zodpovedá počtu hlasov, ktoré viete presvedčiť. Odmietam trávenie studne, že kto a kedy s kým prišiel ako prvý. Tieto preteky sú smiešne. Za to, aby tento návrh prešiel, musí zahlasovať ak sa nemýlim 90 poslancov. Postavte sa tu, prosím, tí, ktorí majú tú silu, že disponujú toľkými hlasmi. Ak tu niekto taký je, nech sa postaví za tento pult a môže kľudne povedať, vážení, ja a ľudia, ktorých som presvedčil, sme dokázali zrušiť imunitu. Ak tu takýto pán alebo dáma nie je, tak buďme pokorní, stíšme sa, zrušme to, zahlasujme, prípadne si potom podajme ruky, nehľadajme víťazov, nehľadajme porazených. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca jeden pán poslanec s faktickou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel v podstate vyzdvihnúť, že konečne sa dokázala opozícia a koalícia dohodnúť na návrhu zmeny ústavy po dlhšom čase.

    Oceňujem veľmi, že sa pod tento návrh podpísal terajší predseda parlamentu a bývalý predseda parlamentu, škoda, že tam chýba ešte tretí, teda bývalý predseda parlamentu, ktorý je teraz aj poslancom, mohlo to byť ešte krajšie.

    Nebudem súhlasiť s pánom poslancom Hlinom, že zajtra sa nič nezmení pre ľudí alebo teda pre bežných ľudí ako takých. No zmení sa podľa môjho názoru minimálne to, že skončí jedna populistická téma, ktorá bola každé volebné obdobie rozoberaná v parlamente, a konečne sa začne pracovať. A si myslím, že to, že sa tu konečne začne pracovať a nielen riešiť populistická téma zrušenia imunity, už minimálne bude zajtra dobré, keď sa ráno ten bežný občan zobudí do krásneho rána, dúfam že nebude pršať, a bude vidieť, že teda aspoň niečo sa teda udialo vo vzťahu k tejto tematike. Toľko z mojej strany.

  • Chce reagovať na faktickú pán poslanec?

  • Reakcia poslanca Hlinu.

  • Nech sa páči, pán poslanec, stlačte si tlačidlo.

  • Ja len toľko, aby sa pán Martvoň necítil dotknutý, že som nereagoval, tak v zásade poviem, áno, možno má pravdu, že to sa zmení. Ďakujem.

  • Posledný prihlásený do rozpravy je pán poslanec Vašečka. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, bola tu taká predtým ešte, keď ste sa tu tak zhromažďovali na hlasovanie, čiže zrazu tu bolo až 137 a možno aj viac ľudí, taká prestrelka medzi bývalými a terajšími ex, ja nie som žiaden ex, ja som tu prvýkrát a ja sa stále viac cítim ako občan a niektorým veciam ešte celkom nerozumiem, tým politickým hrám, takže by som chcel by som hovoriť za tých občanov, ako to vnímam ja a ako to vnímajú aj tí, s ktorými komunikujem.

    Chcem povedať, že ten spoločný návrh na zrušenie trestnoprávnej imunity a ďalšie veci s tým zviazané sú dôležité. Ja by som chcel vyzdvihnúť jednu vec. Myslím si, že za tých 20 rokov to proste dozrelo do situácie, ako povedal pán Krajcer, že sa už nemusí báť, že keď to spadne, tak ho hneď niekto z opačnej strany, v tomto prípade z vašej, hneď čapne a zašije, ako sa hovorí medzi ľuďmi.

    Ale chcel by som povedať, že možno taká dôležitá vec je, že pre mňa štát nie je len nejakou skupinou úradníkov, ale pre mňa je štát morálnou autoritou, či chceme alebo nechceme, a ovplyvňuje stav morálky na Slovensku, v našej krajine. Je to morálna autorita. Jeho predstavitelia sú vzor a príklad, dobrý alebo zlý. A v tom byť vzorom je aj zodpovednosť stáť zoči-voči následkom svojho konania, niesť následky. To znamená, ak vykonám niečo protizákonné, tak to budem niesť. Niektorí rodičia si myslia, že ak by si pred svojimi deťmi priznali chybu, tak sa zhodia, ale naopak, psychológovia aj pedagógovia hovoria, že je to veľmi dobrý moment, keď sa dá ukázať, áno, všetci robíme chyby, ale dôležité je, ako sa s nimi vieme vysporiadať. A tuto je príležitosť, že my navrhujeme, a zdá sa, veľkou väčšinou, azda aj všetkými hlasmi, že zrušíme takú akoby poistku, aby náhodou sa tie naše chyby a poklesky neriešili. Verím, že je to krok dopredu, krok k tomu, aby občania prestali vnímať poslancov Národnej rady ako privilegovanú beztrestnú skupinu, ktorá si kryje svoje kšefty a nezákonnosti. Bohužiaľ, musíme pripustiť, že vo veľkej časti spoločnosti takýto pohľad je a takáto mienka je. Takže toto je krok k tomu, aby sme ukázali, nie, nechceme kryť nič, chceme stáť zoči-voči následkom svojich činov, pretože táto vec mala a má demoralizujúci vplyv na spoločnosť, a to je najhoršie, tak ako povedal pán poslanec Martvoň, že vyrieši sa táto téma a bude čas na prácu. Ale práca poslancov Národnej rady je nielen o tom, aby sme odhlasovali takú parlamentnú tlač a taký zákon, také znenie, zmenili taký paragraf, ale aj o tom, čo som povedal, my reprezentujeme tento štát, sme morálnou autoritou, sme vzorom a príkladom, dobrým alebo zlým.

    Takže tento návrh vítam. A, samozrejme, podporím tento zákon, ale chcem povedať jedno. Teraz by som poprosil o pozornosť, lebo toto je možno najdôležitejšie. To nestačí. Viete, ešte raz opakujem, ja som nebol 20 rokov tu v parlamente, som tu možno 3 mesiace, chcem povedať, že nemyslíme si, zahrniem teraz do toho už aj seba, že sme bohviečo záslužného a obdivuhodného, že sme konečne láskavo ochotní byť si v tomto rovní s občanmi, že to je nejaká veľká zásluha. To je samozrejmosť, to tak musí byť. Že to trvalo 20 rokov, dobre, dá sa to ospravedlniť nejakým verejným dozrievaním spoločnosti, ale nemyslime si že je to nejaká významná vec, že nám za to dajú nejaký metál. To je samozrejmosť, byť si rovný s niekým. A zároveň teda ak chceme ísť ďalej, tak je to osobná výzva pre každého z nás, aby sme boli pred občanmi nielen v tom, že sme nejakí privilegovaní, ale v prvom rade v tom, že budeme morálni, bezúhonní, že budeme charakterní a ochotní zodpovedne a pokorne niesť následky svojich činov. A v tom budeme dobrým príkladom a dobrým vzorom. To neurobíme len tým, že zmeníme literu zákona, že zasiahneme dokonca do ústavy, čo je významný krok, ale v prvom rade tým, že zmeníme svoje zmýšľanie a svoje konanie. Tak budeme naozaj morálnymi autoritami, vzormi a dobrými príkladmi pre občanov, ktorých zastupujeme, ale zároveň vedieme, či chceme, či nechceme, a to dobrým alebo zlým smerom. Až od takéhoto kroku očakávam pozitívny vplyv na našu spoločnosť. Ďakujem vám.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, myslím si, že to, čo tu bolo povedané z tvojej strany, je z väčšej strany pravda. Ja taktiež zastávam názor, že poslanec Národnej rady má byť primus inter pares, teda prvý medzi rovnými. A som toho názoru, že tak ako ja keď som doteraz nebol poslancom, imunitu som nepotreboval a ani ju potrebovať nebudem. Myslím si, že takto to už mohlo byť dávno. Poslanecká práca nie je iba o tom, aby tu poslanec hlasoval, ale aj o nejakej tvorivej robote a, samozrejme, o tom, aby počúval svojich voličov alebo teda všetkých občanov Slovenskej republiky. Čiže myslím si, že tento princíp zastupiteľskej demokracie u nás krásne funguje a zrušenie tejto imunity dopomôže iba k tomu, aby to bolo ešte lepšie, ako to bolo doteraz. Tak toľko z mojej strany.

  • Ďakujem. Áno, pán kolega, je to o tom, ako si hovoril, takže dá sa s tebou súhlasiť. A najhoršie je začať od samého seba. A to je o tom, či túto zodpovednosť si každý vezme za svoju. A potom budeme môcť hodnotiť, ako vlastne na našich poslancov, ktorí mali byť vzorom, toto zrušenie zapôsobilo. Toľko z mojej strany. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja si dovolím nesúhlasiť s vami v jednej veci, a síce v tom, že niečo dozrelo a že spoločnosť sa teda dostala do toho stavu, že dnes už teda je klíma na to, aby mohla byť trestnoprávna imunita zrušená. Nič nedozrelo, tá spoločnosť je presne v takom istom stave ako pred rokom alebo pred dvomi, alebo pred piatimi rokmi. O nič lepší alebo horší neboli vtedy policajti a o nič väčší predpoklad nebol vtedy, že by niekto niekde poslanca zdržiaval, a všetky tie hlúposti, ktorými si vtedajší poslanci zákonodarného zboru odôvodňovali to, že jednoducho tú imunitu nechceli zrušiť. Takže treba si hovoriť pravdu, treba si naliať čistého vína. Imunita mala byť zrušená už dávno a až zajtra ju zrušíme len kvôli tomu, že ten tlak, ktorý sa postupne vyvíjal, už tí poslanci, ktorí by ju v živote nezrušili, neustáli a nakoniec sa pridali k tým ľuďom, ktorí ju zrušiť naozaj chcú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, ja len krátko. Pán Galko, ja s vami súhlasím. A práve si myslím, že to združovanie tej spoločnosti je práve aj v tom tlaku, že sa ten tlak vyvinul a prejavil sa aj cez zástupcov v parlamente. Takže myslím, že v tomto sa zhodneme. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Stručne vyjadrím svoj osobný pocit z rozpravy k predloženým dvom návrhom zákonov, jednému ústavnému, o návrhu na zrušenie trestnoprávnej imunity.

    Teší ma, že poslanci zhodne všetci, ktorí vystupovali, vyjadrovali podporu obidvom návrhom. To je ten lepší pocit.

    Ten horší pocit je, že sme sa znovu snažili príliš spolitizovať prístup k tomuto rozhodovaniu.

    Dámy a páni, imunita má svoj historický vývoj a ak sa tu niekto snažil predstaviť imunitu ako absolútnu beztrestnosť poslanca pred akýmkoľvek konaním, ktoré napĺňa skutkovú podstatu trestného činu, tak nehovoril pravdu. My aj týmto návrhom, ktorý teraz predkladáme, len zjednodušujeme možnosť trestného stíhania ktoréhokoľvek ústavného činiteľa, na ktorého sa doteraz podľa platného ústavného zákona, resp. Ústavy Slovenskej republiky inštitút imunity vzťahoval. Ten vývoj mal svoj priebeh.

    A, dámy a páni, nedá mi nespomenúť, že bolo tu obdobie, keď na Slovensku bola naozaj obava o zneužitie aj tohto inštitútu imunity. Pamätáme si obdobie, ktoré na Slovensku po novembri 1989 aj po vyhlásení samostatnej Slovenskej republiky nebolo obdobím demokratického a právneho štátu. A bola tu obava o zneužitie. Aj preto, možno pre vás, ktorí tieto historické súvislosti nepoznáte, sa zdá byť tento problém príliš jednoduchý. Zažili sme tu obdobie aj obáv. Preto ja som rád, že Slovenská republika dozrela do štádia, keď tieto obavy o takéto zneužitie odpadli. A to je znakom, že ten štát sa vyvíja, že tá spoločnosť sa kultivuje. A chcem veriť tomu, že aj my sme ako ústavní činitelia a poslanci Národnej rady dospeli do istého bodu, ktorý nám dáva oprávnenie na to, aby sme pristúpili k takémuto zásadnému historickému ústavnému rozhodnutiu.

    Preto ma trošku mrzí tá zásluhovosť, ktorú si tu niektorí rečníci snažili prisvojiť stranícky, že len kvôli nám, dnes bude táto imunita zrušená. Nie, priatelia, nepodozrievajme sa, že tu niekto príliš špekuloval, že tu príliš niekto politikárčil. Vždy boli nejaké dôvody, ktoré či už subjektívne, objektívne, ale aj politicky dávali dôvody na istú opatrnosť. Môžeme sa podozrievať, akokoľvek chceme, ale pre mňa je v tejto chvíli najdôležitejšie rozhodnúť.

    A ja som rád, že môžem aj za klub poslancov Kresťanskodemokratického hnutia vyjadriť poďakovanie všetkým, od predsedu Národnej rady, ktorý zobral iniciatívu po vzniku tejto vlády, tohto parlamentného grémia, a dokázali sme sa zhodnúť aj na obsahu, aj na forme a spôsobe, ako tieto návrhy predložiť a nielen predložiť, ale aj schváliť.

    Preto by som bol nerád, keby sme vytĺkali z toho politický a stranícky kapitál. Priatelia, jeden bez druhého, tak ako povedal kolega Hlina, si neporadíme, ale proste všetci spolu. Alebo budeme v tom jeden bez druhého, ale potom znovu nastane konflikt, nastane nedorozumenie, nastane zápas o niečo, čo, si myslím, a rovnako s tým súhlasím, až tak občanov Slovenskej republiky netrápi. Rovnako tá babka na východnom Slovensku keď sa zajtra zobudí, nepocíti na svojej životnej úrovni niečo lepšie. Iný problém je v spoločnosti hneď väčší. Politika nás, resp. emócia niektorých nás prinútila k tomuto rozhodnutiu.

    Nechcem znižovať dôležitosť a význam tohto rozhodnutia, chcem sa poďakovať všetkým predkladateľom, všetkým poslancom, ktorí chcú podporiť obidva návrhy, jednak ústavného zákona, ale aj zákona, ktorým sa menia zákony, ktoré vykonávajú inštitút imunity. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nechce sa vyjadriť.

    Prerušujem rokovanie o týchto dvoch bodoch, mali sme spojenú rozpravu.

    Ďalším bodom mal byť návrh pánov poslancov Viliama Novotného a Pavla Freša, obidvaja ma informovali, bol to návrh zákona o sociálnych službách, že berú tento návrh späť, takže nebudeme o ňom rokovať.

    Budeme teraz v prvom čítaní rokovať o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 71).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi, aby som vás z tohto miesta poinformovala o návrhu môjho zákona, ktorým sa otvára vysokoškolský zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.

    Táto novela zákona vznikla vlastne na základe podnetu jedného študenta, ktorý vyštudoval vysokú školu v Maďarskej republike. Tento študent sa uchádzal o vykonanie rigoróznej skúšky na vysokej škole v Slovenskej republike, no z dôvodu, že nemá nazývaný titul magister, nebol k nej pripustený. Jeho vzdelanie nadobudnuté v Maďarsku bolo pritom uznané za rovnocenné s príslušným vysokoškolským vzdelaním poskytovaným na Slovensku na základe dohody č. 328/2000 Z. z. a medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydaných v Slovenskej republike a v Maďarskej republike. Čiže takýto študent bol prijatý na rigorózne konanie, bolo mu teda uznané vzdelanie, ktoré získal v zahraničí, vykonal rigoróznu prácu, ktorú zoponovali dvaja oponenti, a nebol pripustený k rigoróznej skúške. Absolvent sa navyše obrátil so sťažnosťou, že mu nebolo umožnené vykonať túto rigoróznu skúšku, a teda že je diskriminovaný, na viaceré inštitúcie na Slovensku, ale tiež napr. na Európsku komisiu. Čiže minimálne tri inštitúcie sa museli zaoberať týmto podnetom bez možnosti riešenia v zmene legislatívy. Preto sme sa rozhodli, že predložíme tento návrh na otvorenie vysokoškolského zákona, kde by sme vlastne tento problém vyriešili. Čiže tento zákon predkladáme na základe potrieb, ktoré vyplynuli z praxe, pretože takýto študent nie je jediný. Viaceré osoby, ktoré nadobudli vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v zahraničí, mali záujem vykonať rigoróznu skúšku u nás. A nebolo im to umožnené, pretože podľa tohto zákona jednou z podmienok je mať udelený titul, nazývaný vyslovene titul magister. Pritom vlastne keď sa formovala predmetná požiadavka v zákone o vysokých školách, mal zákonodarca jednoznačnú vôľu zachovať možnosť vykonať po ukončení magisterského štúdia, a teda absolvovaní magisterského študijného programu rigoróznu skúšku a získať príslušný tradičný akademický titul, teda profesijný doktorský titul. Vyplýva z toho, že zamýšľanou podmienkou prijatia na rigorózne konanie nebolo nadobudnutie titulu magister, ale získanie druhostupňového vysokoškolského vzdelania s príslušným titulom, bez ohľadu na jeho názov.

    Možno sa pýtate, prečo som sa rozhodla novelizovať tento vysokoškolský zákon iba čiastkovo, nepočkať na pripravovanú väčšiu novelu, ktorú už avizoval pán minister. Vzhľadom na rozsiahlosť pripravovanej novely vysokoškolského zákona možno dôvodne predpokladať, že si táto novelizácia vyžiada dlhší čas na jej schválenie naprieč celým legislatívnym procesom, minimálne pol roka.

    Tento návrh novely zákona je veľmi stručný, je jednoduchší na schválenie, zákon sprístupní rigorózne konania všetkým absolventom druhostupňového vysokoškolského vzdelávania bez ohľadu na názov nadobudnutého titulu a krajiny, kde ho dosiahli.

    Ak by nebola táto novela prijatá už teraz čiastkovo, viacerí uchádzači o rigorózne konanie by nemohli vykonať v nasledujúcom období potrebnom na schválenie túto rigoróznu skúšku, čo, si myslím, nerobí dobré meno našim vysokým školám, okrem iného prichádzajú aj o nemalé príjmy. A vlastne takíto študenti, ktorí rigorózne konanie vykonajú, často sa rozhodnú u nás pokračovať v štúdiu, v postgraduálnom štúdiu. A teda znamená to podľa môjho názoru aj prílev študentov kvalitných, ktorí vyštudovali aj na prestížnych univerzitách v zahraničí, aj na Slovensko.

    Takže týmto sa uchádzam o vašu podporu a v pripravovanej novele, veľkej novele vysokoškolského zákona, som ochotná podporiť, a teda spolupracovať na tvorbe tohto zákona, a vylepšiť tie nedostatky, ktoré táto novela má. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Určeným spravodajcom je pán poslanec Fronc.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, to je tlač 71, ako určený spravodajca Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a aby som podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 54 z 29. mája 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

    Konštatujem, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na predkladanie a prerokovanie zákonov v Národnej rade.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) odporučí návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada takto hlasovaním rozhodne, že prerokuje návrh zákona v druhom čítaní, v súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor sa navrhujem na základe návrhu predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby predmetné výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a aby bol návrh zákona v gestorskom výbore prerokovaný do 32 dní.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Fecko. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Nie som odborníkom, ani zďaleka, na vysokoškolský zákon, ale nedovolí mi nepovedať svoj názor. Som veľmi rád, pani kolegyňa, že ako nová poslankyňa, ktorá si v Národnej rade, ako sa hovorí, iba tri mesiace aj s topánkami, si okamžite reagovala na podnet občana. Tento podnet prišiel aj mne. A týmto si dala, dá sa povedať, tiež trochu punc tej novej politickej kultúry, aby naši občania videli, že ich podnet neskončí v koši a že s ich podnetom sa seriózne zaoberáme, pretože nechcel by som sa dožiť toho, čoho som sa dožil v minulom volebnom období, keď sa jedna pani poslankyňa pýtala, čo má robiť s týmito podnetmi, ktoré prišli od občanov za rok a pol. Takže som veľmi rád, že si takto zareagovala. A držím palce, aby takto pokračovali aj všetci poslanci v parlamente, lebo to je o tej viere, že podnet zospodu, resp. tá chyba, ktorá je v tej legislatíve, bude cez našu Národnú radu upravená tak, ako to má byť. Jednoznačne je diskriminácia v tomto konkrétnom prípade. Ja mám tiež neter, ktorá má ten istý problém. Takže budem veľmi rád, keď sa to ukončí. A dúfam, že dáte podporu tomuto. Hoci ide novela veľká vysokoškolského zákona, tak dúfam, že to zvládneme. Ďakujeme pekne. Toľko z mojej strany.

  • Faktické poznámky, páni poslanci Kolesík a Brixi. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Kolesík.

  • Ďakujem, pán predseda. Pôvodne som sa chcel prihlásiť do rozpravy so stručným vystúpením, ale skúsim zhrnúť svoju pripomienku vo faktickej poznámke. Pán poslanec Fecko, aj nám prichádzajú rôzne podnety. A ja som veľmi rád, že pani poslankyňa, hoc je nová, ja tiež nie som tu funkčne dlho, pripravila novelu vysokoškolského zákona. Ale nedá mi nereagovať na vašu pochvalu pani poslankyni. Naozaj, klobúk dole, pani poslankyňa, ale v minulom volebnom období som ja prichádzal s naozaj dôležitými z pohľadu študentov návrhmi novely vysokoškolského zákona. Týkali sa pôsobenia študentov v akademických senátoch univerzít a fakúlt, kde sú tieto vzťahy niekedy nejasné, najmä keď študent skončí bakalársky stupeň štúdia a pokračuje v magisterskom štúdiu alebo nepokračuje v ňom. A jednoducho napriek dobrej viere a napriek vecnosti týchto mojich návrhov vôbec neboli akceptované zo strany vás, vtedajšej vládnej koalície, dokonca i vy, pán poslanec Fecko, ste hlasovali proti mojim návrhom, hoci boli vecné a pragmatické. Preto mi dovoľte podotknúť, že, naozaj, sám ste povedali, keď viete, že je pripravovaná komplexná novela z dielne ministerstva školstva, počkajte si na ňu. A nevidím problém v tom, aby v rámci otvorenej veľkej novely vysokoškolského zákona predložila pani poslankyňa svoj návrh ako pozmeňujúci. A ja verím tomu, že keďže je vecný a praktický, že bude schválený. Nevidím dôvod na takéto účelové otváranie takého dôležitého zákona, akým vysokoškolský zákon je v čase, keď vieme, že je pripravená veľká novela z dielne ministerstva. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou pán kolega Brixi.

  • Ďakujem pekne, pán predseda aj pán predsedajúci. Ja nadviažem vo svojom príspevku aj na svojho predrečníka v rozprave, aj na svojho predrečníka vo faktickej poznámke.

    Pán kolega Fecko, ja si myslím, že akýkoľvek z poslancov tu sedí, tak žiadnemu nie sú ľahostajné podnety, ktoré chodia od občanov alebo od odbornej verejnosti, mimovládok. Ale zastávam názor, že tak vážnu vec, ako je legislatívny proces, nie je dobré začínať a končiť občianskym podnetom, ale treba prejsť nejakou širšou diskusiou vrátane medzirezortného a odborného konania. A rozhodne si myslím, že k takému návrhu, aký dala pani poslankyňa, ja ho rozhodne nezahadzujem a nezatracujem, asi by bolo možné alebo potrebné sa vrátiť potom v druhom čítaní alebo v rámci nejakého konania, ktoré predloží ministerstvo školstva. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pani kolegyňa Horváthová.

  • Chcem sa vám veľmi pekne poďakovať za vaše podnety.

    Chcem reagovať na prvého, ktorý reagoval vo faktickej poznámke. A cítila som takú zlosť v ňom alebo taký hnev. Ja som tu nová. Čiže ja neriešim to, čo bolo predtým, ale to, čo je teraz. Snažila som sa v tom krátkom zhodnotení toho zákona vysvetliť, prečo som otvorila ten zákon, prečo si myslím, že by sa to malo urobiť rýchlejšie, pretože myslím si, že nám nerobí dobré meno, keď musí sa zaoberať Úrad vlády, musí sa zaoberať ministerstvo aj Európska komisia nejakým podnetom. A stáva sa to opakovane. A dalo by sa to veľmi rýchlo a elegantne vyriešiť. Už určite vie aj pán spravodajca, pán poslanec Fronc, o čom hovorím, pretože pripravoval takúto novelu. Potom spätne som sa pozrela, mal to tam zapracované presne alebo teda v podobnom znení, ako to mám zapracované ja. Čiže tá snaha je. Ale myslím si, že práve tento konkrétny prípad by sa mal riešiť skôr, a to z toho pohľadu, že viacerí tí študenti čakajú na to, aby vlastne mohli ísť na rigoróznu skúšku, to konanie si zaplatili a v podstate teraz môžu ďalší polrok alebo trištvrte roka čakať, kým tú skúšku vykonajú. Čiže z tohto dôvodu to bolo zaradené vlastne skôr. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Bolo to trošku netypické, lebo pani navrhovateľka bude mať aj možnosť záverečného stanoviska.

  • Hlasy v sále.

  • Reakcia poslanca Fecka.

  • Dobre, ďakujem pekne. Ja poviem iba jedno. Ide o čas. Takže to je všetko z mojej strany. Dobre, ďakujem.

  • Presne, ide o čas.

    Ďakujem pekne, končím týmto všeobecnú rozpravu.

    Chce k tejto rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka?

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Nie. Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Veľmi krátko chcem reagovať. Viete, tých problémov je naozaj viacej. A sú, musím povedať. A súvisia s tým, že niektoré vysoké školy si vykladajú zákon tak, ako chcú, pretože súčasťou zákona je dôvodová správa. A keď sa tam hovorí, že študent má mať titul magister, takisto pozrieť sa, čo to znamená, rovnocenný titul, ktorý získa na inej vysokej škole v zahraničí a podobne, tak si to vykladajú len tak, má titul alebo nemá titul magister. Ale zákonodarca, a to z dôvodovej správy je jasné, mienil, že má mať ukončený druhý stupeň vzdelania. Čiže týmto vzniká ten problém. A z toho pohľadu vidím, ako to urýchlene vyrieši niektoré nie dobré výklady a, ja mám pocit, niekedy aj zámerne nie dobré výklady. Ja by som to povedal otvorene, v tom vidím pomoc tejto malej novely. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším, v poradí 31. bodom programu schôdze je bod, ktorý presunieme na zajtra ráno na základe žiadosti predkladateľov pána Štefanca a pána Freša, takže by sme pokračovali bodom č. 32, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento návrh je pod tlačou 77, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 59.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Jurajovi Drobovi, aby tento návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia, je už pokročilá hodina, ale tým z vás, čo sú tu, tak budem vďačný za vašu pozornosť.

    Na úvod chcem povedať snáď iba toľko, že tento návrh ja osobne aj moji kolegovia považujeme za niečo, čo je v súlade so zdravým sedliackym rozumom a ak sa bavíme o novej politickej kultúre, tak možno toto je jedna z možností ukázať, že to myslíme vážne, a zamyslieť sa nad tým, čo ponúkame viac, ako nad tým, ktorú stranu zastupuje predkladateľ v parlamente. Toľko na úvod.

    Dovoľte mi predstaviť návrh zákona, ktorým sa mení zákon o rodine.

    Návrh, ktorý s kolegom Poliačikom predkladáme, je vo svojej podstate veľmi jednoduchý. Ako zrejme viete, jeho účelom je zjednodušiť podmienky pre rozvod manželstva zavedením takzvanej možnosti rozvodu manželstva bez zásahu súdu, avšak iba v prípade, ak sa na takomto postupe manželia zhodnú a súčasne manželia nevychovávajú neplnoleté deti.

    Netreba asi zdôrazňovať, že obsahom tohto zákona nie je politikum, to už som koniec koncov spomínal. Jeho zmyslom a jediným účelom je uľahčiť riešenie zložitej životnej situácie občanom v prípade, u ktorých, že sa slobodne zhodnú na spôsobe rozvodu a vysporiadania svojho osobného pomeru, nie je úlohou štátu posudzovať, či je alebo nie je rozvod manželstva namieste, pokiaľ nie sú ohrozené záujmy maloletých detí, na ochranu ktorých by sa, samozrejme, bolo potrebné postaviť. Možno vám dám nejaké štatistické čísla hrubé, aby ste vedeli, o čom hovorím. Z tých rozvádzaných manželstiev na Slovensku je približne, podľa toho, ktoré obdobie beriete na vedomie, 25 až 30 % bezdetných. A z týchto manželstiev je asi 90 % rozvedených na prvom pojednávaní na prvýkrát, zvyšných 10 % je v podstate z môjho pohľadu zo svojvôle sudcu nie rozvedených, napriek tomu, že tam neexistuje žiadna zábrana a obidvaja partneri prejavia slobodnú vôľu rozviesť sa.

    Ako predkladatelia vychádzame z toho, že účelom práva je znižovať spoločenskú entropiu a predchádzať konfliktom. Ak sa obaja manželia zhodnú na tom, že ich osobný vzťah je rozvrátený natoľko, že ho nie je možné naďalej udržiavať pri živote, slúži súčasná právna úprava rozvodu skôr na to, že manželskú agóniu umelo predlžuje o často útrpné a zdĺhavé súdne konanie. Na konci takéhoto konania o rozvode je obvykle aj tak len formálny rozsudok, avšak za cenu dlhého čakania manželov a najmä zbytočného zaťažovania súdnej sústavy nespornou agendou na úkor zložitejších sporov a rozvodov s maloletými deťmi, ktorým by sudcovia mali svoj čas skutočne venovať. Podľa štatistických údajov, ktoré sa uvádzajú v dôvodovej správe, by vďaka tomuto návrhu mohla súdom ubudnúť až jedna tretina rozvodovej agendy. Niekedy zasa súdy skúmaním rozvratu manželstva nemiestne zasahujú do ľudskej dôstojnosti manželov, ak overujú rozvrat manželstva skúmaním podrobností toho najintímnejšieho a najosobnejšieho života manželov. Skúmanie podmienok rozvodu i v prípadoch, kde niet medzi stranami sporu o rozvrate manželstva, je dnes v európskych pomeroch celkom ojedinelé. A treba konštatovať, že takáto miera zasahovania do osobných pomerov bezdetných manželov nie je v súčasných spoločensko-politických pomeroch na rozdiel od dirigizmu reálneho socializmu nijako odôvodnená.

    Proti predkladanému návrhu zákona sa bude isto najkonzervatívnejšou časťou snemovne namietať, že podnecuje k rozvodu manželstva, že rozvody zjednodušuje, pretože ich činí jednoduchšími a lacnejšími. Podstatou tejto námietky potom ale je vlastne tvrdenie, že stabilitu manželských zväzkov zaručí iba zložitá a neprehľadná právna úprava. Úlohou súdov zrejme v duchu tejto logiky nie je ochrana strán rozvodového konania, keďže tieto strany ani niet prečo chrániť, ak ide o dospelé osoby, ktoré sa sami rozhodli svoje manželstvo ukončiť, ale skôr odradenie občanov od absolvovania strastiplnej justičnej cesty. Rozhodne teda nejde o prostriedok pomoci štátu manželstva v kríze, na to by mali slúžiť iné nástroje, ako napr. zabezpečenie zodpovedajúceho poradenstva, psychologickej, sociálnej či podľa okolností materiálnej pomoci zabezpečením dostupnej mediácie v rodinných veciach a podobne. Manželstvo, tak ako je zakotvené v slovenskom občianskom práve, vnímame predovšetkým ako občiansky inštitút. To, prirodzene, nevylučuje, aby si jednotlivé cirkvi sami upravili podľa svojho učenia vlastnými predpismi podmienky vzniku manželstva, ako aj podmienky pre jeho rozluku. Nie je nutné, aby všetky cirkvi občianske rozvody uznávali. A stáva sa často i podľa dnešnej úpravy, že súdom rozvedené manželstvo zostáva spoločenstvom určitej cirkvi neuznané. To je predmetom cirkevnej autonómie, do ktorej tento zákon vôbec nejde zasahovať.

    Nazdávame sa, že k rozvodu manželstva nikto nedospieva bezhlavo a že rozvrátenému manželstvu nepomôže, ak ho budeme umelo udržiavať pri živote zriadením zložito prekonateľnej byrokratickej mašinérie. Podstatou manželstva je naostatok dohoda o spoločnom živote v rodine a je plným právom manželov rozhodnúť sa, že v spoločnom živote pokračovať nechcú.

    Vzhľadom na závažné majetkové i spoločenské dôsledky takéhoto rozhodnutia, a s tým spojenú zmenu osobného stavu jednotlivcov nenavrhujeme celkom opustiť účasť štátu na celom procese. Tak ako štát dohliada na to, aby bolo manželstvo riadne uzavreté, pričom za určitých okolností môže manželstvo vzniknúť i bez súčinnosti štátnych orgánov, tak bude vďaka požiadavke notárskej zápisnice zachovaný dohľad štátu prostredníctvom notárov i nad riadnym rozvodom manželstva.

    Záverom by som rád uviedol, že tento návrh nevzniká vo vzduchoprázdne. Pri jeho príprave sme sa inšpirovali právnou úpravou iných európskych krajín, kde rozvody dohodou nie sú neznáme. Majú podobu súhlasného prejavu vôle buď pred súdom alebo pred iným štátnym orgánom. Napr. estónska právna úprava umožňuje rozvod mimosúdnou dohodou pred orgánom matriky, a to i v prípadoch manželstiev s maloletými deťmi. Napriek tomu, že nám táto úprava bola v niektorých ohľadoch vzorom, rozhodli sme sa i v predkladanom návrhu ponechať významnejšiu rolu štátu práve pri rozvodoch manželstiev s deťmi. Veríme, že sa nám tým podarilo zachovať vyrovnaný pomer medzi záujmom štátu na ochranu rodiny, najmä detí, a záujmom na ochrane osobných práv a slobôd jednotlivcov.

    Vážení kolegovia, teším sa na ďalšiu rozpravu, ďakujem za pozornosť. A verím, že minimálne sa zamyslíte nad tým, čo som povedal, a zvážite posunutie tohto návrhu do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny, výbor, pánovi poslancovi Miroslavovi Kadúcovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 13. júna 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu, Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 77). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67, § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani informatizáciu spoločnosti.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2012 č. 59 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní určené výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili páni poslanci Vašečka a Droba a pán poslanec Brocka, ak tomu rozumiem.

  • Reakcia poslanca.

  • Potom v tej ústnej časti chcete vystúpiť, pardon.

  • Hlas z pléna.

  • Vy sa vzdávate? No ja som práve chcel povedať, že kolegovia chceli reagovať na predkladateľa, takže dám priestor na tie faktické, keďže predkladateľ sa vzdáva svojho prihlásenia, aby ste mohli predsa zaujať postoj voči tomu, čo pán kolega Droba povedal.

  • Reakcia z pléna.

  • Nedá sa? Nedá sa. Tak, nech sa páči, potom v rozprave môžete vystúpiť.

    Pán poslanec Vašečka ako prvý, nech sa páči.

  • Hlasy v sále.

  • V rozprave môžete potom vystúpiť, nech sa páči. Ja som myslel, že chcete vystúpiť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, statočne zotrvávajúci kolegovia a kolegyne, podľa mňa toto je naozaj veľmi vážna téma, nechcem zľahčovať ani jednu stránku, ani druhú stránku, pán poslanec Droba už avizoval, že konzervatívna časť snemovne bude argumentovať, ale mýli sa v tom, z akej pozície budem argumentovať.

    Naozaj pripúšťam a uznávam dobrý úmysel navrhovateľa pána poslanca Drobu a pána poslanca Poliačika pomôcť v takých zložitých veciach, ktoré sú potom takým dramaturgickým námetom pre relácie typu Súdna sieň, ktoré sú naozaj asi nie príliš vkusné a povzbudzujúce, ale chcem ja, naopak, skúmať viac vecnú stránku, to znamená vec z pohľadu zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. A keď som si dobre teda preštudoval dôvodovú správu, vypočul som si pána navrhovateľa a navzájom sme aj konzultovali túto vec, chcel by som teda vecne argumentovať.

    Ja by som najprv zacitoval z dôvodovej správy: „Predmetný návrh zákona predkladáme s cieľom zmenšovať zasahovanie súdov a štátu do súkromnej sféry jednotlivcov pri rozvode manželstva. Spolužitie manželov a ich vzájomné vzťahy považujeme za súkromnú záležitosť, do ktorej by mal štát zasahovať len vo výnimočných patologických prípadoch, ako je domáce násilie a podobne. Štát má vytvárať podmienky na realizáciu slobodných rozhodnutí jednotlivcov, pokiaľ ide o vstup do manželského zväzku a podľa nášho názoru aj pre zrušenie manželstva rozvodom. Máme dôvod sa domnievať, že by bolo vhodné, aby sa proces rozvodu manželstva zjednodušil, pretože neexistuje dôvod na pomerne rigidnú právnu úpravu, ktorú máme na Slovensku v súčasnosti.“ Ja som presvedčený, že návrh mylne argumentuje nerovnováhou medzi podmienkami pre vstup do manželstva a podmienkami pre zrušenie manželstva rozvodom.

    Pomerne podrobne som si pozrel, aká je dikcia zákona. A zákon o rodine sa venuje podmienkam pre vstup do manželstva v § 9 až § 17, teda v celkovo deviatich paragrafoch, a podmienkam na zrušenie manželstva rozvodom v § 22 až § 27, teda v šiestich paragrafoch. Pozrel som si aj rozsah tých paragrafov, je zhruba proporcionálny. Čiže je to 9 paragrafov proti šiestim paragrafom, samozrejme, manželstvo požíva priazeň práva, to znamená, že nesnažia sa klásť nejaké podmienky, ktoré by skomplikovali uzavretie manželstva, a preto zvyčajne nie je problém tie podmienky splniť. Preto nejako nevystupujú do popredia. Je asi málo prípadov, že by sa v svadobný deň pri zisťovaní zákonných podmienok zistilo nečakane, že, čože, my sme brat a sestra, nemôžeme sa zobrať? To je asi pochopiteľné, že takéto problémy zvyčajne nenastávajú. Ale naopak, keďže manželstvo požíva priazeň zákona, tak vyžaduje odôvodnené prípady pre zrušenie manželstva rozvodom. Toto je jedna z vecí, ktorú, si myslím, je veľmi nebezpečné otvárať. A je veľmi nebezpečné pri nej dávať akoby úplne voľný priechod rozpadu manželstva.

    Úplne súhlasím s navrhovateľom, že štát tu nie je na to, aby odrádzal ľudí od rozvodu alebo by ich strašil nejakým hrôzostrašným súdnym prejednávaním alebo pojednávaním. To nie je efektívne. A z tejto strany ani nechcem argumentovať.

    Nemyslím si, že tento návrh nie je dobrý preto, že by zvýšil počet rozvodov. Ale myslím si, že práve zavádza takú nerovnováhu medzi vstupom do manželstva a zrušením manželstva rozvodom. Prečo? Pretože uzavretie manželstva je verejný akt. Zacitujem zo zákona: „Manželstvo sa uzatvára verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku, alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.“ Je to § 2 spomenutého zákona. Ak by zrušenie manželstva bolo ale len nejakým súkromným rozhodnutím, ktoré je teda úradne, samozrejme, potvrdené, lebo dnes naozaj papier potrebujete na všetko, aj na to, že ste odovzdali poklop v zbere, tak to ešte neznamená, že je tam rovnováha. Ak je manželstvo naozaj verejná vec a uzatvára sa verejným spôsobom, uzákoňuje ju nejaký spoločenský status, tak potom urobiť rozvod ako niečo len tak mimochodom, že no poobede bol som na plavárni, nakúpil som v supermarkete, rozviedol som sa a potom som bol v kine, naozaj toto ohrozuje status manželstva. Ja by som povedal, že ak by to fungovalo takto, tak je nebezpečenstvo, že z manželstva sa stane v skutočnosti len nejaké registrované partnerstvo heterosexuálov. A tuto vidím aj určité podozrenie, nemyslím teraz, že by som chcel obviňovať navrhovateľa, ale možno tak nepriamo podozrenie, že toto je spôsob, akým sa práve liberálna ideológia, ja spomeniem kľudne aj liberálne vierovyznanie, snaží tieto vzťahy rozobrať, aby potom mohli postupovať v ďalšej argumentácii z opačnej strany. Čiže myslím si, že návrh je v rozpore s celkovou stavbou a filozofiou zákona o rodine. Preto tento návrh zákona nepodporím. Navrhujem dobrý úmysel riešiť komplikácie a zasahovanie do intímnej sféry manželov riešiť úpravou súdneho poriadku, kde sú určité rezervy.

    Takisto chcem povedať, že je mi veľmi ľúto ľudí, ktorí majú negatívne zážitky s rozvodovým konaním. A určite nie som proti tomu, aby sa urobili kroky, podnikli kroky, ktoré takýmto nepríjemným záležitostiam pomôžu, teda v tom slova zmysle, aby sa nediali. Ale myslím si, že tento návrh by okrem toho, že by čiastočne tieto veci vyriešil, zároveň bol proti hodnote manželstva a rodiny, tak ako ho uvádza spomínaný zákon. Čiže by som to možno uzavrel, nejde tu o to, že by sme boli v tejto občianskej spoločnosti proti rozvodu. Nie sme ako donedávna Malta alebo Filipíny, možnosť tu je, štátny zákon to rešpektuje, napriek tomu, že je tu určitý súbeh cirkevného práva, štátneho práva, teda je tu možnosť aj cirkevného sobáša, rovnako uznávaného, je tu rešpektovanie civilného sobáša aj civilného rozvodu, ale myslím si, že by vznikla práve taká nerovnováha, kde by rozvod sa stal niečím, čo by bolo naozaj niečím na poobedie.

    A ešte možno taký príklad na záver. V niektorých štátoch je možnosť pomerne ľahko sa dostať ku zbrani, kúpiť si ju bez nejakých dlhých vybavovačiek, ale ten človek keď tam príde, tak ju nedostane hneď do ruky. Dá si žiadosť, príde si pre ňu o dva týždne, bez nejakých dlhých formalít. A buď veľmi veľa ľudí si to rozmyslí, alebo prípadne ak si nerozmyslí to kúpenie, tak si rozmyslí možno nejaké to chvíľkové emocionálne použitie, pretože ak by niekto nahnevaný prišiel, rovno by si vytiahol z pultu búchačku, nabil ju, tak možno by naozaj nastalo niekoľko emocionálnych konaní. Preto si myslím, že je dobré, ak v dnešnom poriadku právnom existuje taká možnosť, že existuje podanie žiadosti o rozvod a o nejaký čas je potom to súdne pojednávanie. Hoci to nie je nejaké štatisticky vysoké číslo, predsa len niekoľko stoviek rozvodov je stiahnutých medzi podaním a súdnym pojednávaním. To nehovorím ako argument, to hovorím na objektívnosť posúdenia. Myslím si, že každé jedno manželstvo akýmkoľvek spôsobom podporené a zachránené má význam.

    A opakujem, nemyslím si, že zákazom rozvodov sa posilní manželstvo, ale myslím si, že definovaním manželstva ako nejakého súkromného úkonu jednotlivcov manželstvo naozaj stratí zmysel. A potom v podstate nám zostane už len nejaký romantický obrad, ktorý je, nie je, môže byť, nemusí byť, potom nemá zmysel hovoriť o manželstve, o rodine, ale naozaj už len o nejakých právnych úkonoch. To nemôžem podporiť, pretože si myslím, že je to škodlivé pre manželstvo, rodiny i spoločnosť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie pána poslanca Vašečku sú faktické poznámky ôsmich kolegov. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja mám pocit, že to vaše vystúpenie bolo naozaj o pocitoch, ktoré ste ale nepodložili žiadnymi nejakými pádnymi argumentmi. Vy ste sa ich snažili tak nejako načrtnúť. Napr. ten váš argument o tom, že nastane nejaká nerovnováha medzi vstupom do manželstva a jeho zrušením je podľa mňa tiež o vašich pocitoch. A nemáte to nijako právne podložené ani nijako vyargumentované.

    Rovnako podľa mňa vôbec neobstojí ten argument, keď ste porovnávali počet paragrafov, ktoré upravujú vstup do manželstva a zrušenie manželstva. To je podľa mňa veľmi slabý argument. A ja môžem povedať, že dospieť k dohode o zrušení manželstva, rozpade manželstva nie je vôbec jednoduché a nie je to vôbec beh na krátku trať, naopak, je to množstvo rozhovorov dvoch dospelých ľudí, ktorí chcú to najlepšie, hlavne ak sa v tom manželstve nachádzajú maloleté deti. Dospieť k takej dohode predpokladá obrovskú námahu. Ale je úžasné, keď sa tá dohoda nakoniec zrodí medzi tými dvoma ľuďmi, pretože potom to otvára bránu pre taký lepší život, hlavne pre tie maloleté deti, ktoré v konečnom dôsledku musia byť zverené niekomu do opatery. A to, že sa dvaja ľudia dokážu veľmi rozumným a nekonfliktným spôsobom dohodnúť na tom, akým spôsobom ukončia ich manželský vzťah, predpokladá, že sa budú oveľa ľahšie a dospelejšie správať napr. vo vzťahu k dohode o starostlivosti, porozvodovej starostlivosti o maloleté deti. Takže ja som toho veľkým prívržencom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, aj napriek modernosti tém by som chcel poznamenať, že dohoda o zrušení manželstva nie je nič podobné, ako vybrať si auto na lízing alebo požiadať si o nový občiansky preukaz. Zákon jasne hovorí, za akých podmienok je možné ukončiť tak vážny inštitút, ako je inštitút manželstva. Okrem iného to hovorí aj Občiansky súdny poriadok. Treba povedať, že zákon hovorí, že manželstvo sa rozvádza súdom, za predpokladu, že nie je možné obnoviť jeho pôvodnú funkciu, a teda že tie vzťahy sú narušené tak trvalo a rozvrátiteľne, že manželstvo nebude na žiadnej úrovni pôsobiť tak a v zmysle toho, na čo uzavreté bolo.

    Chcem zvýrazniť ďalšiu vec. Hovorili ste tu o rozvode manželstva dohodou a nikde ste nespomenuli uznávanie rozsudkov súdmi v zahraničí. Ak sa dvaja manželia rozvedú, tak súd v zahraničí túto dohodu môže uznať pri dohode, pri notárskej zápisnici to upravené nie je. Ďalej tu máme súdny poplatok, ktorý platia záujemcovia o rozvod súdu, teda štát príde v istom rozmere o nemalý finančný rozpočet, vzhľadom na to, koľko rozvodov na Slovensku prebieha.

    A v neposlednom rade chcem povedať, že dohodu o ukončení manželstva treba rozhodne nadviazať na dohodu o vysporiadaní BSM, lebo tieto dve veci veľmi úzko súvisia. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nepredpokladal som teda, že pán kolega Vašečka prekvapí. V tomto návrhu neprekvapil. Dalo sa to očakávať. Je dobré, keď niektoré veci viete predpokladať. Ja nechcem ísť do rozpravy. Myslím, že to, čo chcem povedať, stihnem vo faktickej. Zákon o rodine, to znie tak vážne, tak dôležito. A ja nechcem byť osobný, aj keď niekto iný začal, ale nemyslím si, že zrovna pán Poliačik je človek, ktorý by mal predkladať zákon o rodine. A to poviem preto, že som bol s ním v jednej relácii v rozhlase a tam v diskusii povedal, to sa dá spustiť zo záznamu, neviem, či to budem citovať doslovne, niečo v tom zmysle, že zahuliť si je normálne. Čiže možno sa spýtať tých ľudí, ktorí s tým v rodine majú problém. Čiže toto mi príde ako vážny problém. A toto by možno filtračne pôsobilo, že keď sa prekladá nejaký takýto kontroverzný alebo ťažký návrh, tak možno skúsiť aj takto personálne to zvládnuť.

    Chcem byť milosrdný, nebudem sa to snažiť rozdupať, len poviem toľko, že v odôvodnení zaznelo niečo o Estónsku. Juraj, ja ani poriadne neviem, kde je Estónsko. Viem, kde je, ale žartujem. No však, čo sa hovorí v Nemecku, čo hovorí v Rakúsku, to je podľa mňa o niečo dôležitejšie. Mám pocit, že vám to neprejde, čo je v zásade dobré.

    A zaujímavé je, že ani ľavicový SMER nehrá s vami tú hru na to vyťahovanie kontroverzných tém. Tam len upozorňujem, že tak ako je tenká hranica medzi daňou z úspechu a progresívnou daňou, tak je tenká hranica medzi otváraním kontroverzných tém a takým, až by som povedal, mršinárstvom. To som chcel povedať. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. No ja pevne verím, že mňa nikto nebude podozrievať z nejakej podpory tohto návrhu zákona, že som si niekde niečo pripravoval. O mne je známe, že ja som trošku konzervatívnejší liberál. Žijem 21 rokov s mojou manželkou a pevne verím, že s ňou dožijem svoj život. Napriek tomu dovolím si opäť nesúhlasiť s kolegom Vašečkom, pretože ten návrh zákona je jednoznačne o tom, uľahčiť ťažké rozhodnutie, o ktorom aj hovorila Lucia, dvom ľuďom, dvom dospelým ľuďom, ktorí po nejakom rozumnom zvažovaní došli na to, že ich spolužitie naďalej nemá zmysel. Žiadnymi bariérami alebo žiadnymi nejakými hrozbami, vytváraním nejakého strachu z toho, že ten človek bude musieť pred úplne cudzím človekom na súde rozprávať naozaj o tých najintímnejších veciach, nezabránime tomu, aby muž alebo žena, ktorá prestala ľúbiť svojho partnera, prestala si vážiť svojho manžela alebo manželku, nejakým spôsobom tento svoj názor zmenila a aby to rozhodnutie, ku ktorému spoločne prídu, nejakým spôsobom prehodnotili.

    A chcel by som jeden argument ešte napadnúť, ktorý odznel, to s tou dvojtýždňovou lehotou, že najprv si dajú žiadosť o zbraň a dostanú zbraň aj o dva týždne. Áno, to je vec, ktorá by sa priamo aj v tomto zákone v druhom čítaní dala vyriešiť, že by tam bolo nejaké obdobie, počas ktorého by plynula nejaká lehota, dokedy by tú dohodu bolo možné...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pani Erika Jurinová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vôbec nechcem spochybňovať snahu o uľahčenie alebo zjednodušenie, ale naozaj mám veľmi silný pocit, že váš v podstate ušľachtilý cieľ o zjednodušenie je pre mňa alebo pre ponímanie manželstva dosť nebezpečný. Naozaj, ako aj Juraj hovoril, zoberme to zdravým sedliackym rozumom. Mne práve ten zdravý sedliacky rozum hovorí pozor a že naozaj by sme mali ten náš pohľad zamerať na hodnotu inštitútu manželstva. Takže ak chceme uzatvárať manželstvo pred štátom, neviem, prečo by sme mali práve pri rozluke, pri odlúčení, pri rozvode manželstva zjednodušiť tento úkon iba na právny úkon bez štátu.

    Nie som zástancom ani zbytočného preťahovania. Myslím si, že naozaj treba hľadať tie spôsoby, ako to zjednodušiť, ako vyjsť v ústrety. Ak sú manželia ochotní dohodnúť sa, tak naozaj treba robiť všetko pre to, aby sa táto ich trauma zjednodušila. Ale, skutočne, pýtam sa, prečo nejdeme do toho, otvoriť ten Občiansky súdny poriadok, keď už, prečo sa nebudeme snažiť vylúčiť verejnosť z pojednávania napr., neviem, myslím si, že dá sa to riešiť aj iným spôsobom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel pochváliť pána Vašečku. Mne sa to opäť veľmi páčilo. Ale aj by som si dovolil doplniť to, čo povedal. Manželstvo je podľa môjho názoru súkromná vec, ale má verejnoprávne aspekty, ktoré sú naozaj nezanedbateľné. Preto možno hovoriť o veci, že je to súkromno-verejná vec, hej. Aj samotný zákon o rodine, rovnako tak článok 41 chráni manželstvo. Výslovne tu hovorí o tom, že treba manželstvo chrániť. Ochrana spočíva aj v tom, že právne predpisy stanovujú určitý proces, ktorý musí prebehnúť, aby k tomu rozvodu vôbec prišlo. Zo skúseností právneho zástupcu môžem potvrdiť, to sú vlastne tie argumenty, ktoré spomenula pani Nicholsonová, že je nemalé množstvo manželstiev, ktoré neskončí rozvodom len preto, že v manželstve v čase od podania návrhu až po nariadenie pojednávania vlastne hlavy vychladnú a manžel, ktorý navrhoval rozvod, tento návrh stiahne. Samotný rozvod, inak, mimochodom, prakticky trvá, ak sa dohodnú, asi 30 minút. Osobne by som nebral takýmto ľuďom možnosť, aby im vychladli tie hlavy a aby sa predišlo takej reakcii, ktorá spočíva hlavne v nejakom emocionálnom rozpoložení, vlastne ochránili manželstvá tie, ktoré ešte ochrániť sa dajú. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Droba.

  • Ja som môj príspevok do rozpravy v podstate povedal v čase venovanom navrhovateľovi, takže ja budem reagovať teraz iba na kolegu Vašečku a potom vlastne vstúpim do rozpravy iba jednou vetou a nechám vás reagovať na môj príspevok do rozpravy.

    Pán kolega, ono ten rozvod má vždy tri fázy, prvou je samotný akt rozvodu, druhou je výchova detí alebo poručníctvo o deťoch a treťou je majetkové vysporiadanie alebo riešenie tzv. BSM. Čiže náš návrh sa týka naozaj len samotného aktu rozvodu. Cez tie ďalšie dve veci, samozrejme, partneri budú musieť prejsť. Tam išlo o to, že ja som to zažil na vlastnej koži. Takže viem, o čom hovorím. Mal som jeden z najkrajších rozvodov, aké si viete predstaviť. Boli sme perfektne dohodnutí, boli sme kamaráti, napriek tomu sa nás sudkyňa pýtala na otázky, ktoré by som nehovoril asi nikomu inému, len svojmu partnerovi. Jednoducho bol som v tej situácii, musel som odpovedať na veľmi nepríjemné osobné otázky. Nechcem tomuto stresu vystavovať iných ľudí na Slovensku, pokým to robiť nemusím.

    Hovoríte o nerovnováhe. No pre mňa práve naozaj počet písmeniek paragrafov nie je argument. Nerovnováha je podľa mňa naozaj práve to, že aké jednoduché je vstúpiť do manželstva. Vy sa opijete v krčme, poviete si s tou ženou o polnoci, že zajtra sa zoberieme. Vy naozaj reálne keď zoženiete tie papiere v priebehu jedného dňa, tak sa môžete zobrať. Bolo to opité rozhodnutie, máte ešte opicu ďalší deň, poviete si, že je to fasa nápad, zoberiete sa. Naozaj veľmi jednoducho sa dá vstúpiť do toho manželstva. Práveže ja hľadám úroveň, kde sa to dostane približne aspoň na tú istú úroveň teda.

    Nestihnem asi úplne na všetko reagovať, ešte poviem, že liberalizmus nie je náboženstvom, ale liberalizmus je vierou v slobodu a zodpovednosť. A tak ako je dnes upravená možnosť rozvodov, nepovažujem to za slobodné. Myslím si, že štát príliš šliape ľuďom na krk a mieša sa im do vecí, do ktorých ho naozaj nič nie je.

    Zvyškom potom budem reagovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou, nech sa páči, pán kolega Vašečka.

  • Ďakujem. Ja by som najprv pani poslankyni Nicholsonovej hneď v úvode o tých argumentoch povedal. Vy ste spomínali deti. Ide práve o manželstvá, v ktorých maloleté deti nie sú, takže to tiež nie je argument. Spomenuli ste pocity. Áno, ja sa úprimne priznávam, že rodina, manželstvo vo mne vyvolávajú pocity. Ako niekto hovorí, pocity nastupujú tam, kde je príliš nebezpečné nechať veci len chladnému rozumu. Moje otcovské srdce, moje srdce manžela ma tiež dosť výrazne ovplyvňuje, znie proti môjmu rozumu, ale myslím si, že je dosť dôležité.

    Ďalšia vec. Tak ako povedal pán poslanec Droba, myslím si, že to nie je len o nejakých právnických argumentoch, ale naozaj aj o viere, viere v slobodu, liberalizmus. Čiže máme tu v podstate stret ideológií, liberalizmu, konzervativizmu. Obe majú priestor, ale treba vedieť, že to nie je tak, že konzervatívci sú nejakí zaostalí, nevedeckí a liberáli, to sú tí moderní. Moderní sú možno v tých trendoch, ktoré sú teraz in v spoločnosti.

    Ja by som to zakončil takými dvoma výrokmi. Na facebooku minule koloval taký obrázok, kde boli takí starí manželia a pýtali sa, ako tak dlho vydržali, možno ešte dlhšie ako pán Galko s manželkou. Tak oni hovorili, že vyrastali v dobe, keď sa veci nevyhadzovali a keď vždy sa ich pokúsili opraviť. To je, myslím, dosť dôležitá myšlienka.

    A ďalšia vec. Povedal by som, že manželstvo nie je súkromná vec, ale osobná vec, ktorá sa z veľkej časti stáva verejnou. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Druhým a posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Droba.

  • V snahe ušetriť čas nebudem opakovať celý príspevok, s ktorým som už predstúpil pred toto ctené obecenstvo, takže už iba pár vecí poviem.

    Ešte raz, hovoríme o manželstvách, kde sú partneri perfektne dohodnutí a kde nevychovávajú neplnoleté deti. To znamená, sú to dvaja dospelí, duševne zdraví ľudia, ktorí si jedného dňa povedali, stačilo, nefunguje nám to spolu, ideme od seba. Takýmto párom neklaďme polená pod nohy, nechajme ich v mieri a slušným spôsobom sa rozísť. Neumožňujme frustrovanej šesťdesiatročnej starej panne sudkyni, aby sa ich pýtala na tie najhlúpejšie možné otázky, aké si viete predstaviť. Čiže vynechajme ten strastiplný krok číslo jedna.

    Vylúčenie verejnosti z pojednávania, fajn, je to tiež jedno z riešení. Skôr som dúfal, že toto by boli veci, ktoré by sa dali upraviť v pozmeňujúcich návrhoch. Ja netrvám úplne na dokonalom znení toho, čo predkladáme. Takže ja len chcem poprosiť, aby ste sa zamysleli nad tým, nech to ide do druhého čítania a môžeme potom diskutovať o vecnej stránke.

    Trochu ma zarazila poznámka kolegu Hlinu, že hovorím o niečom kontroverznom. Ja tento návrh absolútne nevnímam kontroverzne. Nevnímam ho ako nejaký výstrelok módy, ako niečo, čo je momentálne in. Ako poslanci sme tu naozaj od toho, aby sme spríjemňovali a zjednodušovali a zlepšovali život ľudí. Tento návrh sleduje tento jediný cieľ, neútočím na kresťanov, neútočím na inštitút manželstva, nič podobné, predkladám návrh, ktorý je v súlade so zdravým, sedliackym rozumom. Ďakujem a, nech sa páči, faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem ešte raz. Mňa iba napadla teraz taká myšlienka. Hovoríte o prípade, ak je manželstvo bezdetné a sú dohodnutí. Ale čo, keď je tá žena tehotná? Čo potom? Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Necháme to vo forme.

    Chcete odpovedať, pán kolega?

  • Reakcia poslanca Drobu.

  • Nie, dobre.

    Končím týmto časť rozpravy na základe písomných prihlášok a otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, hlásia sa siedmi poslanci. Takže otváram rozpravu na základe ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Brocka, nech sa páči, a, samozrejme, končím možnosť ďalšieho prihlasovania sa do rozpravy.

  • Vážený pán podpredseda, dámy a páni, tiež ma to zaujalo. Už som myslel, že nemusím byť v rokovacej sále, že návrh, ktorý budem ja spravodajcovať, už dnes nebude. Ale tak ma tento návrh vyrušil, že som sa vrátil rýchlo do sály. A chcel som tiež zaujať svoj postoj. A budem pokračovať v emóciách, ktoré už sú tu.

    Pán kolega Droba uviedol ten návrh, že prosím vás, veď neplašte sa, veď to je návrh, ktorý je v zhode so zdravým sedliackym rozumom. Pán kolega Droba, ja si myslím, že všetci tí, ktorí sa doteraz zapojili do diskusie s vami a majú iný názor na tú vec, tak majú rovnako zdravý a možno aj sedliacky rozum. Ja sa za takého tiež považujem. Čiže tu vyvstáva otázka, čo to je vlastne zdravý sedliacky rozum, lebo ak teda vy hovoríte o zdravom sedliackom rozume, to, čo navrhujete, a ja si myslím pravý opak, bude možno problém aj toho zdravého rozumu.

    Už tu hovorili predrečníci, že ten návrh je v tom rafinovaný, že je to novela zákona o rodine. Čiže vyvoláva dojem, že to je návrh, ktorý pomáha rodine. A toto je návrh, ktorý ja považujem za nebezpečný z viacerých dôvodov.

    Prosím vás, všade na svete sa rozvodovosť chápe ako negatívny jav. V žiadnej spoločnosti to nechápu ako pozitívny trend. To znamená, v štatistikách keď rastie rozvodovosť, tak proste začne svietiť kompetentným červená, že treba niečo robiť, lebo predstavte si úplne z praktických dôvodov, keď je rodina a žije normálnym životom, tak k životu potrebuje spravidla jeden byt. Samozrejme, sú aj rôzne iné prípady, keď tých bytov treba viac. Ale v každom prípade, keď sa rodina rozvedie, tak už ten jeden byt je málo. Čiže treba dva byty minimálne. Čiže sú to, samozrejme, mnohé komplikácie do života aj jednotlivca a nechcem teraz dlhšie rozprávať o tých negatívnych javoch, ktoré súvisia s dopadom na jednotlivých členov rodiny.

    Vy v tom svojom návrhu uvádzate, že bude to možné dohodou, iba keď tam nebudú nezaopatrené deti. Prosím vás, ja som dedo, možno nevyzerám na to, ale ja žijem s vnučkou v jednej domácnosti. A či som ja negatívny alebo pozitívny vzor, to neviem, ale som presvedčený, že ja som pre tú moju trojročnú vnučku istým vzorom. No proste rozvod aj v mojom prípade je negatívny jav. A môže sa rovnako dotknúť tej mojej vnučky ako môjho dieťaťa, keď by bolo nezaopatrené.

    Ale ak dovolíte, ešte niekoľko ďalších poznámok k tomu, že chcete zľahčiť rozvody. A už tu niektorí predo mnou hovorili, myslím, z tej strany, kolega Brixi, že to nie je vybavenie stavebného povolenia alebo živnosti, že je namieste odstraňovať byrokratické bariéry a uľahčovať život ľuďom, aby sa zbytočne na úradoch nestresovali. Ale pri rozvode keď sa zhodneme na tom, že je to spoločensky nežiaduce správanie, že to je negatívny jav v spoločnosti, tak máme tento jav uľahčovať, aby boli rozvody ľahšie? Ja si myslím, že práve naopak, keď je to negatívny jav, tak to je...

  • Hlasy z pléna.

  • Ďalšia moja poznámka, tá falošná solidarita so súdmi. Prosím vás, veď nech sa súdy zaoberajú inými agendami a nech nestrácajú čas rozvodmi. A čo je dôležitejšie, pán kolega Droba, čo je pre život jednotlivca dôležitejšie teda ako život v harmonickej rodine alebo v rodine a pre deti trebárs udržanie manželstva svojich rodičov, alebo to, aby sa sudca venoval kšeftom alebo iným agendám? To považujem za dosť teda, by som povedal, argument, ktorý neberiem.

    Rozvody dohodou môžu viesť k paradoxným javom. Dokonca to môže viesť k tomu, že sa budú ľahkovážnejšie uzatvárať manželstvá, lebo keď sa bude dať rozviesť dohodou, tak to môže dokonca viesť k tomu, že sa môžu uzatvárať manželstva zo špekulatívnych dôvodov, ako veci, ktoré sa aj teraz dejú, ale môže to byť oveľa, oveľa častejší jav.

    Vrchol, by som povedal, ochrany rodiny a manželstva, ktorý v civilizovanej spoločnosti existuje, čoho sme svedkami, tak je v katolíckej cirkvi, môžete sa usmievať, lebo ak je manželstvo uzatvorené bez zámeru, že to je trvalý zväzok, tak dokonca to je dôvod na neplatnosť manželstva. Ak by preukázal jeden z manželov, že ja som si tú svoju partnerku bral len na skúšku, tak to je jeden z dôvodov na rozviazanie manželstva aj v cirkvi. Viete si to predstaviť?

    Čiže chcem na záver povedať pri tomto emotívnom vystúpení, že my by sme mali postupovať úplne, úplne inak. My by sme mali urobiť všetko pre to, aby v našej spoločnosti počet rozvodov klesal, a nie aby ich počet rástol. A v tomto, to je ten záver, toto je zdravé sedliacke uvažovanie, pán kolega Droba.

  • Ďakujem pekne.

    Na rečníka je séria faktických pripomienok, končím možnosť prihlasovať sa do faktických.

    Pán Vašečka, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem pánu Brockovi za zdôraznenie jednej veci, ktorú som možno ja aj zabudol povedať popri tých spomínaných emóciách, že rozvod je negatívna vec. Ja by som to principiálne možno prirovnal. Teraz neobviňte ma, že robím z toho totožnosť, chcel by som ukázať takú porovnateľnosť s potratom. Nikto, ani obhajcovia práva ženy na slobodné rozhodnutie nepovedia, že potrat je dobrá vec. Ale, povedzme, môžeme debatovať o tom alebo debatujú teda o tom, či je to povolené alebo nie. Tak aj tu treba aby zaznelo, že rozvod je negatívna vec a vstupovať doň nie je nič pozitívneho. Taká možnosť tu je. Ale treba to zdôrazniť, že nemôžeme teda klásť rovnosť a rovnováhu medzi manželstvo a rozvod. Manželstvo je dobrá vec. Umožniť ho, znamená umožniť dobrú vec. Rozvod nie je dobrá vec, ale je existujúca vec, ak máme nejaké zákonne stanovené podmienky, za akých môže nastať. My chceme, aby sme ešte viac otvorili tieto možnosti, aby ľudia podľa možností nemali žiadne polená popod nohy, ak idú robiť vec, ktorá sama osebe nie je dobrá. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalší, nech sa páči, pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja sa ešte opäť raz vyjadrím ku kolegovi Brockovi. Ak máme v zmysle zákona a v zmysle ústavy posilňovať a udržiavať inštitút manželstva, tak ako je uvedený, nemali by sme podliehať nejakej notárskej loby, aby 40 % manželstiev, ktoré sa na Slovensku rozvádza, sa riešilo takouto dohodou, ale by sme mali nechať status quo tak, ako to je, poprípade riešiť veci v súlade s novelou zákona o OSP a všetkými príslušnými ustanovujúcimi právnymi predpismi. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán kolega Galko.

  • Ďakujem pekne. No, pán kolega Brocka, ja mám absolvované sväté prijímanie a birmovku a neviem čo všetko. Postupne som sa trošku inač začal profilovať, celá moja rodina je pomerne dosť veriaca, ale toto, čo vy ste tu predviedli, bolo strašné. No ja vás chcem upozorniť na to, že vaša dvojročná alebo trojročná vnučka nebude si brať vás za vzor z nejakých dôvodov, či budete rozvedený alebo budete nerozvedený, alebo neviem aký budete, ale bude sa vo vás vidieť na základe toho, aký život vy budete žiť. A mňa vaše emócie vo vašom vystúpení veľmi, veľmi vyrušili. Pán kolega Brocka, ja som veľmi tolerantný človek a určite som tolerantný ku všetkým veriacim ľuďom, opakujem, mám ich v rodine a kade-tade a sestry sú povydávané v kostole, ale ja teda nemôžem povedať, že sa modlím, lebo ja už sa nemodlím, ale mal by som sa pomodliť, aby vy ste nemohli naplniť to, čo by ste ani chceli naplniť, lebo keby to bolo na vás, tak vy by ste tie rozvody zakázali a neviem čo všetko by ste ešte prikázali. Vy ste tým svojím vystúpením sa zaradili niekde, prepáčte, do nejakého 16. alebo 17. storočia. Pevne verím, že nebudete môcť nikdy v živote na Slovensku takéto názory, aké ste tu prezentovali, presadzovať. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Lucia Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán Brocka, ja si vás strašne vážim za všetku tú prácu, ktorú ste odvádzali, neviem, koľko ste tu volebných období, ale toto bol pre mňa šok, pretože ja som mala naozaj pocit, že ako jedna z dotknutých napr. som sa ocitla pred nejakým inkvizičným súdom. Ja som mala pocit, že vy hovoríte, že rozvody sú negatívna vec, a ja sa s vami v tom stotožňujem. Ale zároveň sú veľmi reálne a sú všade prítomné. Každé druhé manželstvo sa dnes u nás rozvádza. A ja mám pocit, že vy ste z tých rozvedených alebo rozvádzajúcich sa urobili niekoho, kto by mal byť perzekvovaný, nejakú osobitnú kategóriu občanov.

    A ja vám len chcem pripomenúť, že za ostatných päť rokov bolo v tejto krajine rozvedených viac ako 60 000 manželstiev, to je zhruba 120 000 ľudí, ktorých ste podľa mňa vaším pomerne necitlivým vystúpením urazili. A chcela by som poukázať na to, že medzi týmito ľuďmi je množstvo týraných mužov a žien v tých manželských zväzkoch. A ja si skutočne myslím, že byť dieťaťom v takej rodine, kde dochádza k nejakému fyzickému násiliu, k týraniu, či už fyzickému alebo psychickému, nie je veľmi dobré a tí ľudia nie sú vzorom. A som presvedčená o tom, že by sme mali urobiť všetko pre to, aby sme uľahčili tým ľuďom ísť od seba čo najrýchlejšie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pani kolegyňa Jurinová.

  • Ja len podotknem, ďakujem pekne za slovo, že tento návrh sa týka naozaj manželstiev bezdetných, kde naozaj sa dohodnú, že chcú ísť od seba. Uľahčime im to. Len s tým spôsobom, naozaj, neviem sa nejako stotožniť.

    Ale pán Brocka dal mi takú myšlienku, ktorú aj vlastne Juraj spomenul, že ako jednoducho sa vstupuje do manželstva, tak prečo by sa tak jednoducho nemalo odísť z manželstva. Tak si myslím, že tuná napr. štát má jednu veľkú chybu, pretože viete, že ak chcete uzatvoriť manželstvo pred cirkvou alebo pred Bohom, potrebujete prejsť nejakým, nazvem to, školením, hej, proste musíte prejsť prípravou na manželstvo. A toto nám štát nezabezpečuje. Takže jeden z dôvodov, prečo naozaj tie manželstvá sa uzatvárajú, prečo narýchlo, je to, že človek ide do toho dosť nepremyslene, tá príprava nám chýba. Ďakujem, len toľko som chcela povedať.

  • Nech sa páči, pán poslanec Droba.

  • Pán kolega Brocka, my nezľahčujeme rozvody, my jednoducho odstraňujeme stresový faktor u párov, ktoré sú rozhodnuté sa rozviesť, my nijakým spôsobom im ten proces neuľahčujeme, len nechceme ich vystaviť tej inkvizícii na súde, ktorá občas bohužiaľ nastane.

    Ak sa bavíme o nezodpovednosti a rozvodoch, tak sa bavme rovnako o nezodpovednom vstupe do manželstva. Čo robí spoločnosť pre to, aby zabránila dvom nezodpovedným ľuďom naozaj po týždňovej známosti sa zobrať? A štát im nekladie žiadne prekážky pod nohy. Oni sa jednoducho zoberú. Garantujem vám, že takéto manželstvá skončia do šiestich mesiacov opäť rozvedené. Alebo sa hádajú, alebo sa bijú, alebo tlčú deti.

    Vy ste spomínali výraz harmonická rodina. My dávno nehovoríme o harmonickej rodine, my hovoríme o mŕtvole, ktorú sa snažíte resuscitovať týždeň po tom, ako bola zakopaná do zeme, pre boha živého.

    A čo sa týka tej vašej argumentácie, ja sa neviem ubrániť pocitu a cítim tam naozaj takú tú faloš. A ja si dovolím dokonca hovoriť metaforou. A pozrite sa na pedofíliu v rímskokatolíckej cirkvi. Tak normálna spoločnosť by tých ľudí takto ukázala, toto sú tí vinníci, vykopneme vás, choďte preč. Rímskokatolícka cirkev to nespravila, ona sa o nich postarala, ona ich schovala, ona nepripustila, že tento problém v rímskokatolíckej cirkvi existuje.

    Vaša argumentácia sa mi zdá byť veľmi, veľmi podobná. Vy jednoducho nepripúšťate, že môžu byť nešťastné manželstvá. Ja vám garantujem, že tých nešťastných manželstiev je strašne veľa. Nehádžme im polená pod nohy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, ja na rozdiel od vás, na rozdiel od vás, musím vyjadriť určité sklamanie, pretože od našich liberálnych kolegov som očakával troška viac nápaditosti, troška viac hi-fi prístupu, od hi-fi poslancov, že napr. navrhnú rozvody esemeskou alebo cez facebook. Čiže z tohto pohľadu ja hodnotím ich návrh ako návrh konzervatívny. A z tohto pohľadu ich príklon ku tomuto konzervativizmu hodnotím pozitívne. A myslím si, že treba im dať ešte troška času, a snáď začnú predkladať aj také návrhy, s ktorými sa budeme aj my môcť stotožniť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Brocka, na to, na čo reagovali ostatní, už reagovať nebudem.

    Len úplne na samý záver ste povedali, že mali by sme v prvom rade vytvárať podmienky na to, aby sa manželstvá nerozvádzali. Ja si myslím, že v každom štáte a takisto aj na Slovensku práve členovia zákonodarného zboru sú tí, ktorí pravdepodobne tak vytvárajú nejaké podmienky na život rodín, na možno fungovanie manželstiev. A myslím, keď sa nemýlim, tak vy ste najstarší funkčný poslanec v tomto parlamente, možno ste ním druhý, tretí, ale jednoducho určite ste tu jeden z najstarších. A chcem teda dať takú rečnícku otázku: Čo ste za tých dvadsať rokov, čo ste v parlamente, urobili pre to, aby sa manželstvá na Slovensku nerozvádzali?

  • S reakciou na faktické, nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne.

    Najprv by som chcel povedať pani Nicholsonovej, že ja som sa nechcel dotknúť rozvedených ľudí. Ja som dokonca ani nespochybňoval rozvody. To je fakt, 40 % ľudí sa na Slovensku rozvádza. Ja som diskutoval o rozvodoch dohodou, o tom vašom návrhu. A myslím si, že dokonca teda rozvodom nemôžeme zabrániť, to sa nedá, ale môžeme zabrániť rozvodom dohodou, lebo by to bola podpora nežiaduceho spoločenského správania. Proste manželstvo je vážna vec. A myslím si, že ten spôsob, ktorý v spoločnosti existuje, tak je dostačujúci.

    K pánovi kolegovi Galkovi. Možnože ste tolerantný človek, ale na mňa ste reagovali dosť hlúpo a primitívne.

    A pánu Matovičovi poviem neskôr, čo sme urobili pre rodiny. V tejto chvíli v reakcii na tú faktickú poznámku už nebudem ďalej pokračovať.

  • Ďakujem pekne.

    Je po 19.00 hodine. Ja len prečítam, že do rozpravy sú ešte prihlásení kolegovia a kolegyne Bublavý, Mikloško, Nicholsonová, Kuffa, Viskupič, Hrušovský a Matovič. V tomto poradí budeme pokračovať zajtra.

    Sme po 19.00 hodine, takže prerušujem rokovanie v tejto chvíli a končím dnešný rokovací deň. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.