• Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 3. schôdze Národnej rady. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci: Ľuboš Martinák, Martin Poliačik, Mária Ritomská, Branislav Škripek. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Mikuláš Dzurinda.

    Chcem vás informovať, že poslanec Ľubomír Vážny písomne oznámil, že berie späť ním predložený návrh novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie (tlač 91). Bol to bod 38. schváleného programu. Mali by sme pristúpiť k prvému čítaniu zákona o liekoch. Pani ministerka Zvolenská tu zatiaľ nie je.

    Je všeobecný súhlas, že by sme začali bodom Správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2011? Je všeobecný súhlas?

  • Reakcie z pléna.

  • Tak, nech sa páči. Prosím guvernéra Národnej banky Slovenska Jozefa Makúcha, aby správu uviedol.

  • Rokovanie o Správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2011, tlač 22.

  • Takže, vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, dovoľte mi uviesť správu o hospodárení Národnej banky Slovenska za minulý rok. Zákon o Národnej banke Slovenska ukladá národnej banke predložiť ročnú správu o výsledku hospodárenia Národnej rade Slovenskej republiky. Správa hodnotí dosiahnuté výsledky Národnej banky Slovenska za rok 2011 a prezentuje správu nezávislého audítora a údaje účtovnej závierky k 31. decembru 2011. Konzistentnosť medzi hodnotením výsledkov hospodárenia a účtovnou závierkou potvrdil audítor vo svojom dodatku správy audítora a overení súladu správy výsledku hospodárenia za rok 2011 s účtovnou závierkou.

    Vstupom Slovenska do Európskej únie sa Národná banka stala súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk. Prijatím spoločnej meny euro stratila suverenitu v rozhodovaní v oblasti menovej politiky a je zaviazaná postupovať podľa pravidiel platných pre Eurosystém. Hlavným cieľom národných centrálnych bánk Eurosystému je udržiavanie cenovej stability. Národná banka vykonala svoje činnosti a obchody pre naplnenie tohto cieľa aj v prípade skutočnosti, že nebude dosiahnutý kladný hospodársky výsledok.

    Pokiaľ ide o hospodársky výsledok Národná banka vykázala v roku 2011 celkovú stratu 77 mil. eur. Najväčší dopad na vykázanú stratu mali nerealizované straty z oceňovania finančných nástrojov na trhovú cenu v objeme 462 mil. eur. Dôvodom strát bol pretrvávajúci vplyv krízy na finančných trhoch a pokles trhových cien cenných papierov a derivátov v investičnom portfóliu Národnej banky. Strata z finančných činnosti bola 11 mil. eur, z toho zo správy investičných rezerv predstavovala strata 104 mil. eur a z výkonu menovej politiky bol dosiahnutý zisk vo výške 67 mil. eur a z operácií s Európskou centrálnou bankou bol zisk vo výške 26 mil. eur. Priaznivý vplyv mal najmä medziročný nárast úrokových výnosov cenných papierov a derivátov, ktoré patria do investičných rezerv banky, pričom súhrnné náklady na finančné činnosti zostali na úrovni 2010. Emisné činnosti dosiahli čisté náklady 6 mil. eur. Národná banka zabezpečila výrobu a distribúciu 74,5 mil. kusov bankoviek pre potreby eurosystému v nominálnej hodnote 20 eur a 5 eur. Okrem toho Národná banka realizovala v roku 2011 razbu 41,8 mil. kusov obehových mincí a 77-tisíc kusov zberateľských mincí.

    V prevádzkovej oblasti Národná banka Slovenska dôsledne sleduje prostriedky vynakladané na činnosť organizačných útvarov Národnej banky a dlhodobo dosahuje stabilnú úroveň prevádzkových nákladov. V roku 2011 boli vykázané čisté prevádzkové náklady v sume 60 mil. eur. Medziročný 5 % rast bol spôsobený najmä nárastom ostatných prevádzkových nákladov v súvislosti s účtovnou operáciou tvorby rezerv na pravdepodobné záväzky voči subjektom finančného trhu v súlade s Obchodným zákonníkom a preklasifikovaním budov zaniknutých expozitúr do kategórie na predaj s následným premietnutím do nákladov. V štruktúre prevádzkových nákladov predstavujú najvýznamnejšie položky náklady na zamestnancov, zákonné sociálne poistenie, odpisy, opravy a udržovanie majetku a náklady na technickú podporu a údržbu informačných systémov.

    Národná banka Slovenska ako člen eurosystému sa spolupodieľa na financovaní IT projektov eurosystému. Vzhľadom na narastajúci počet týchto projektov je potrebné v budúcnosti počítať s nárastom vynakladaných prostriedkov spojených s financovaním rozvoja a údržbou informačných systémov európskeho systému centrálnych bánk.

    Náklady na zamestnancov boli čerpané vo výške 22 mil. eur, čo je na úrovni roku 2010. V evidenčnom stave o fyzických osobách mala banka 1 075 zamestnancov, čo predstavuje pokles o 6 zamestnancov oproti 1. januáru 2011. Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 zákona o bankách je výsledkom hospodárenia Národnej banky Slovenska za účtovné obdobie vytvorený zisk alebo strata. V zmysle rozhodnutia bankovej rady zo dňa 13. marca 2012 bola strata za rok 2011 vo výške 77 mil. eur preúčtovaná na účet neuhradené straty minulých rokov. Straty Národnej banky budú uhradené z budúcich ziskov Národnej banky.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám navrhnúť, aby na základe predloženého materiálu, môjho stručného zhodnotenia výsledkov Národnej banky za rok 2011 a doloženej správy nezávislého audítora Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2011, tak ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Prosím povereného člena z výboru pre financie a rozpočet Ladislava Kamenického, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o prerokovaní Správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2011 (tlač 22). Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2011 (tlač 22) rozhodnutím č. 27 z 19. apríla 2012 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Uvedený výbor správu prerokoval. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky Správu o výsledkoch hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2011 zobrať na vedomie.

    Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 37 z 18. júna 2012 schválil správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky k Správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2011. Určil poslanca Ladislava Kamenického za spravodajcu výboru. Zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.

    Ďakujem, pani predsedajúca. Skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Žiada si záverečné slovo spravodajca? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2001 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má tlač 60. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výboru je v rozhodnutí č. 52. Prosím pani ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú, aby vládny návrh zákona uviedla.

  • Dobrý deň. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, účelom predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov je prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/84/EU z 15. decembra 2010, ktorou sa, pokiaľ ide o dohľad nad liekmi, mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch. Predmetom návrhu zákona je upraviť novým spôsobom ustanovenie o dohľade nad humánnymi liekmi v súlade s vyššie uvedenou smernicou a pravidlá dohľadu nad humánnymi liekmi sú potrebné na ochranu záujmov verejného zdravia, aby bolo možné zisťovať, posudzovať a zabraňovať nežiaducim účinkom humánnych liekov uvedených na trh v Európskej únii, pretože celkový bezpečnostný profil humánnych liekov je možné spoznať až po ich registrácii a po ich uvedení na trh.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani ministerke. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslankyni Emílii Müllerovej.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, v súlade s § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona nezakladá požiadavky na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 52 z 29. mája 2012 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorsky výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorsky výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Poprosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Ak nie, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pardon, ospravedlňujem sa, ešte chce k rozprave zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Chcete sa vyjadriť, pani ministerka, pani spravodajkyňa? Takže teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej nasleduje

    návrh účtovej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2011.

    Návrh je pod tlačou 39. Spoločná správa výborov má tlač 39a. Návrh uvedie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, aha, máme tu, Ľuboš Lopatka.

    Prosím, aby sa ujal slova.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predkladám návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2011. Návrh bol prerokovaný v Dozornej rade Sociálnej poisťovne, ktorá vypracovala súhlasné uznesenie a schválila ho taktiež aj vláda Slovenskej republiky. Návrh účtovnej závierky je spracovaný v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a príslušnými opatreniami Ministerstva financií Slovenskej republiky vzťahujúce sa na hodnotené účtovné obdobie za rok 2011.

    Tento návrh obsahuje štyri podstatné časti. Je to súvaha, výkaz ziskov a strát, potom je poznámková časť a tabuľková časť. Súčasťou návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne je v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a tiež správa o kontrolnej činnosti Dozornej rady Sociálnej poisťovne za rok 2011. Čo sa týka záverečnej časti, príloha je venovaná alebo prílohy sú venované najmä plneniu rozpočtu príjmov a výdavkov vrátane nákladov Sociálnej poisťovne, ako i tvorbe fondov k 31. decembru 2011. Konštatujem, že príjmy v bežnom roku 2011 predstavovali 6 miliárd 254 miliónov eur a výdavky 6 miliárd 133 miliónov eur, z čoho vyplýva, že v bežnom roku skončilo hospodárenie Sociálnej poisťovne s prebytkom 121 miliónov eur. Je to lepší výsledok hospodárenia o 51 miliónov eur v porovnaní s upraveným rozpočtom na rok 2011, ktorý bol 70 miliónov eur. Tento výsledok hospodárenia bol dosiahnutý najmä zvýšeným výberom poistného o 73 miliónov eur, čo predstavuje v hotovosti príjem pri úspešnosti výberu poistného 104, 9 %. Takisto prispeje do úspory oproti rozpočtu v správnom fonde. Rozpočet bol 135 miliónov eur, použitie je 116 miliónov eur a tým úspora vo výške presahujúcej 19 miliónov eur. Pozitívny vplyv na hospodárenie malo aj medziročné zníženie pohľadávok o 259 miliónov eur. Z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky bolo v Sociálnej poisťovni v roku 2011 poskytnutý transfer 1 mld. 446,2 mil. eur, čo je o 162,5 mil. menej, ako sa pôvodne predpokladalo v rozpočte. Najvyššia úspora vo výdavkoch bola zaznamenaná na základnom fonde stavebného poistenia, čo bolo ovplyvnené zmenou podmienok nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku ako i nižším počtom novopriznaných dôchodkov, ako sa predpokladalo v rozpočte. Najväčší podiel na výdavkoch mali výdavky na dôchodkové dávky vo výške 5 miliárd 391 miliónov eur, ktoré v roku 2011 predstavovali 87,9 % výdavkov Sociálnej poisťovne. Vzniknutý deficit v základnom fonde starobného poistenia vo výške 897,6 mil. eur bol v priebehu roka vykrývaný predovšetkým predovšetkým z rezervného fondu solidarity vo výške 785 mil. eur a z prebytkových základných fondoch vo zvyšku 380 mil. eur.

    Hospodárenie sociálnej poisťovne bolo aj v roku 2011 významnou mierou ovplyvnené druhým dôchodkovým pilierom. Sociálna poisťovňa postúpila v roku 2011 dôchodcovským správcovským spoločnostiam príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 840 mil. eur. Celkový bilančný rozdiel k 31. decembru 2011, t.j. vrátane zostatku prostriedkov z minulých rokov, predstavoval 556,9 mil. eur. Detailnejšie údaje o týchto skutočnostiach sú v predkladanom materiáli.

    Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toľko k predloženému materiálu.

  • Teraz odovzdávam slovo poverenej spravodajkyni, pani podpredsedníčke Jurinovej. Nech sa páči.

  • Dovoľte mi predložiť spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2011.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorsky výbor k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2011 podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 44 z 28. mája 2012 pridelil návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2011 na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a výboru Národnej rady pre sociálne veci. Ako gestorsky výbor určil výbor Národnej rady pre sociálne veci. Návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2011 prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 29 z 13. júna 2012 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 6 z 12. júna 2012. Výbor Národnej rady pre sociálne veci a výbor pre financie a rozpočet odporúčajú Národnej rade návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2011 schváliť s tým, že celková tvorba fondov a výdavky boli: tvorba fondov - 6 689 514 tisíc eur, výdavky, náklady - 6 132 633 eur a bilančný rozdiel 556 881 tisíc eur. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Eriku Jurinovú predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2011 a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu spoločnej správy. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 9. Ďakujem, pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    A teraz otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Konštatujem, že nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, keďže nebola žiadna rozprava, ale formálne sa musím opýtať. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať ďalej

    správou o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2011.

    Správa má parlamentnú tlač 47. Spoločná správa výborov je pod tlačou 47a. Správu uvedie predseda Rady pre reguláciu vykonávajúci pôsobnosť predsedu úradu, pán Jozef Holjenčík.

    Prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

  • Dobrý deň prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Tak ako mi ukladá zákon č. 276 o regulácii v sieťových odvetviach, predkladám vám správu o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2011.

    Uplynulý rok bol posledným rokom tohoročného regulačného obdobia za rok 2009 - 2011. Rok 2011 preto nemožno chápať parciálne, ale ako záver a vyvrcholenie celého regulačného obdobia, a preto sa vo svojom vystúpení nemôžem vyhnúť čiastočnej rekapitulácii všetkých troch predchádzajúcich rokov. Stratégia, ktorú vytýčila Rada pre reguláciu vo svojej regulačnej politike na toto obdobie, bola zameraná na zvyšovanie efektívnosti regulovaných subjektov v energetike s cieľom stabilizácie regulačného rámca a vytvorenie rovnoprávnych podmienok pre všetkých účastníkov na trhu s plynom a elektrinou. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý budem ďalej nazývať len úradom, ako výkonný prvok regulácie vo svojej sekundárnej... (krátka pauza), pardon, vo svojej sekundárnej legislatíve naplnil ustanovenia regulačnej politiky reálnym obsahom a dnes pri hodnotení roku 2011 môžem s čistým svedomím konštatovať, že zámer regulačnej politiky sa podarilo splniť. Úrad prijal také regulačné nástroje a metódy regulácie, ktoré zabezpečujú transparentný a nediskriminačný výkon činnosti v sieťových odvetviach. Umožňujú sledovať dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže, zneužívanie dominantného postavenie na trhu s tovarom a službami a ochranu práv odberateľov.

    O správnosti krokov úradu svedčí skutočnosť, že za celý čas neprišlo k závažnému sociálnemu prepadu súvisiacemu s platbami obyvateľstva za energie a na strane podnikateľov aj napriek ťažkej krízovej situácii zreteľne prejavil dostatok disponibilných zdrojov zaručujúcich bez problémov dodávku energií a ďalší rozvoj výrobných a dodávateľských kapacít. Opodstatnenosť postupu úradu a jeho súlad s legislatívou Európskej únie - najmä so smernicami o vnútornom trhu s elektrinou a plynom - schvália orgány Európskej komisie, s ktorými úrad všetky svoje kroky konzultoval a konzultuje. Opodstatnenosť postupov úradu dokázala aj analýza výsledkov hospodárenia regulovaných subjektov, ktorú úrad vykonal v roku 2011. Na jej základe možno povedať, že ako podniky v elektroenergetike, tak aj v plynárenstve sú v dobrej finančnej kondícii a že ten regulačný rámec vytvorí úrad vhodne a subjekty mohli a subjekty mohli podnikateľské zámery realizovať bez obáv z nestability prostredia.

    Na druhej strane úrad nezanedbáva ani ochranu odberateľov a spotrebiteľov v energetike a vodárenstve. V roku 2011 neprišlo k žiadnym väčším zmenám v pravidlách dodávok elektriny a plynu pre domácnosti a pre malé podniky. Koncových cien sa výrazne dotklo zvýšenie DPH z 19 na 20 % a najmä zavedenie poplatku za odvod do Národného jadrového fondu na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s ich palivom a rádioaktívnymi odpadmi vo výške 3 eurá za megawatt hodinu. Na tieto skutočnosti však úrad nemal žiadny vplyv.

    Okrem akceptovateľných návrhov na zmenu ceny musel úrad čeliť množstvu neopodstatnených podaní návrhov na zvýšenie cien, a to najmä v plynárenstve. Návrhy mierili až do absurdných výšok. Prejavom vyhrotenej atmosféry bol aj postup jedného z najväčších regulovaných subjektov - Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý doručil na úrad celkom 18 podaní na zvýšenie cien zemného plynu pre domácnosti a plynu určeného na výrobu tepla pre domácnosti ešte v roku 2011. V návrhoch požadoval zvýšenie cien skoro o 50 %, čo by bolo pre väčšinu obyvateľov Slovenska znamenalo sociálnu katastrofu. Urobil to i napriek tomu, že mnohé jeho návrhy nespĺňali elementárne podmienky stanovené zákonom, čo nesvedčí o opodstatnenosti návrhu, ale skôr o snahe o diskreditáciu úradu. Návrhy sprevádzali aj rozličné tlaky určitých lobistických kruhov, ktoré mierili k okliešteniu právomoci úradu a jeho podriadeniu Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Dôvody takéhoto konania ponechávam na vašu úvahu. Sami ste boli svedkami týchto udalostí a nebudem ich preto teraz ďalej spomínať.

    Chcem sa poďakovať však všetkým, ktorí pochopili, že to nie je správna cesta, a zasadili sa o to, že nezávislosť úradu zostala zachovaná a jeho kompetencie nenarušené. Chcem vás týmto ubezpečiť, že úradník nikdy nezneužil a konal vždy podľa zákona, že sa uchádza o vašu dôveru s prehlásením, že tak bude konať i naďalej.

    Každý podnikateľ má dnes v energetickom sektore k dispozícii objektívny a stabilný regulačný rámec zaručujúci priestor na podnikanie, návratnosť investícii a primeraný zisk. Trh je plne liberalizovaný a všetci účastníci trhu majú zaručené rovnaké a nediskriminačné podmienky pre svoju činnosť. Toto tvrdenie je možné podporiť faktami a síce, že za posledný rok výrazne narástol počet účastníkov trhu s elektrinou a plynom, výrobcov a dodávateľov vrátane čistých obchodníkov, vďaka ktorým sa trh rozhýbal a nadobudol znaky reálnej konkurencie. Prejavom postupujúcej liberalizácie a konkurencie na trhu s elektrinou a plynom, ktorú po legislatívnej a technickej stránke úrad podporuje, je výrazný medziročný nárast počtu odberateľov elektriny a plynu, ktorí zmenili dodávateľa elektriny alebo plynu, a to už aj v domácnostiach.

    Slovenský trh s elektrinou je vďaka svojej geografickej polohe veľmi zaujímavý aj pre medzinárodný obchod. Regionálne trhy v rámci celoeurópskej siete predstavujú výbornú príležitosť pre menšie krajiny a úrad sa významnou mierou angažoval na prepojení slovenského trhu s českým trhom už v roku 2009. V auguste 2011 pristúpilo k dohovoru aj Maďarsko a naša stredoeurópska regionálna iniciatíva bude príspevkom k vytvoreniu jednotného európskeho trhu do konca roku 2014. Rok 2012 je prvým rokom nového teraz 5-ročného regulačného obdobia. Nová regulačná politika si kladie za cieľ posilnenie trhových princípov v sieťových odvetviach s dôrazom na ochranu spotrebiteľa a oprávnených záujmov regulovaných subjektov. Pokračuje v preferencií stimulačných regulačných metód, a to predovšetkým metódy cenového stropu, ktorá je uplatňovaná vo väčšine členských štátov Európskej únie. Dôrazne sa zameriava na sledovanie a postihovanie neplnenia štandardov kvality ako novej metóde regulácie, ktorá bude naberať čoraz väčší význam a ktorá po skončení regulácie dodávok energií domácnostiam bude predstavovať prakticky novú náplň štátnej regulácie sieťových odvetví. Úrad si je vedomý, že zo strany Európskej únie je presadzované zvýšenie právomoci a posilňovanie nezávislého postavenia regulačných úradov, bude naňho klásť ešte väčšie nároky ako doteraz. Výsledky za uplynulé obdobie dokazujú, že dispozície na to má.

    V mene všetkých pracovníkov úradu vyslovujem presvedčenie, že sa zhostí všetkých nových náročných úloh so cťou, a tak ako ja dnes bude jeho predseda predkladať výročnú správu za nasledujúce roky s pocitom dobre vykonanej práce. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre hospodárske záležitosti poslankyňu Helenu Mezenskú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 28. mája 2012 č. 46 pridelil správu o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2011 pod tlačou 47 na prerokovanie vo výbore, vrátane v gestorskom výbore, do 18. júna 2012, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet rokoval o návrhu 13. júna 2012 a uznesením č. 30 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti rokoval o návrhu 12. júna 2012 a uznesením č. 28 odporučil Národnej Slovenskej republiky správu schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 20111 schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2011 bola schválená uznesením z 18. júna 2012 č. 42. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať navrhovateľ? Pani spravodajkyňa? Áno? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pekne, a pokračujeme

    Správou o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2011.

    Správa má tlač 26 a spoločná správa výborov má tlač 26a. Prosím predsedu Rady pre vysielanie a retransmisiu Miloša Mistríka, aby správu uviedol. Pána Mistríka tu nemáme. Vyhlasujem 5 minútovú prestávku.

  • Krátka pauza.

  • Je všeobecný súhlas, aby sme tento bod preskočili a pristúpili k výročnej správe Ústavy pamäti národa. Otázka je, či tu máme pána Petranského?

  • Takže vyhlasujem predsa len 5-minútovú prestávku.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po päťminútovej prestávke.

  • Budeme pokračovať Správou o stave vysielania Slovenskej republiky a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2011. Páni poslanci, prosím ukľudnite sa.

    Prosím predsedu Rady pre vysielanie a retransmisiu Miloša Mistríka, aby správu uviedol.

    Nech sa páči.

  • Dobrý deň prajem, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja som predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu Miloš Mistrík. Mám pripravenú správu, správu k správe, ktorú ste dostali distribuovanú, takže sa sústredím na tie podstatné, podľa môjho názoru podstatné veci, ktoré sa udiali v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania retransmisie v roku 2011.

    Rok 2011 bol v oblasti elektronických médií turbulentný. Prišlo k viacerým významným zmenám v činnosti vysielateľov a pridružili sa aj prejavy krízy v ekonomickej a politickej oblasti. Od 1. januára 2011 vstúpil do platnosti zákon, ktorým sa zlúčili Slovenská televízia a Slovenský rozhlas do spoločnej inštitúcie RTVS. Znamenalo to výmenu vedenia, zložitý proces vnútornej reorganizácie, ktorá ma zastaviť negatívny vývin z predošlých rokov. Kým dovtedajšie okruhy Slovenského rozhlasu zostali aj po reorganizácii zachované, Slovenská televízia zastavila v roku 2011 jeden z okruhov - Trojku, čím sa síce usporili finančné prostriedky, avšak Slovensko prišlo o monotematický športový kanál. RTVS zastavili finančný prepad, ale pokračoval, žiaľ, pokles záujmu divákov o vysielanie na zostávajúcich dvoch televíznych okruhoch. V novej zlúčenej verejnoprávnej inštitúcii si rozhlasová časť udržala predchádzajúci kvalitatívny štandard a Rádio Slovensko naďalej patrilo k najpočúvanejším staniciam u nás. Národná rada v roku 2011 rozhodla o tom, že od roku 2013 mali vzniknúť, zaniknúť tzv. koncesionárske poplatky, pričom garantovaný príjem zo štátneho rozpočtu mal byť minimálne vo výške 90 mil. eur pre celú RTVS. To vzbudzovalo obavy, či v budúcnosti bude dostatok finančných prostriedkov na prevádzku. Najnovší legislatívny vývin však vedie k tomu, aby sa inštitút koncesionárskych poplatkov zachoval, čo treba podľa môjho názoru podporiť, a to nielen preto, že sa tým odľahčí mimoriadne zaťaženému štátnemu rozpočtu, ale Slovensko tak zostane pri takejto v Európe osvedčenej garancii nezávislosti verejnoprávnych médií.

    Podľa môjho osobného názoru, by bolo treba zaoberať sa aj miernym zvýšením koncesionárskeho poplatku zo 4,604 eur, lebo ten terajší je mimoriadne podhodnotený a verejnoprávne vysielanie by sme mali podporiť, hlavne, keď si v plnej nahote môžeme overiť na našich obrazovkách a v našich rádiách, akú programovú podobu môže mať nekonečný konkurenčný boj medzi komerčnými vysielateľmi. Turbulentný vývin prebieha aj v oblasti licencovaných televíznych vysielateľov, spravodajská televízia TA3, ktorá oslávila výročie svojho vzniku - desiate, dostala ešte na konci v roku 2010 nového riaditeľa, ktorého teda už medzitým aj nemá. Pri presadzovaní svojich zámerov narazil na odpor viacerých spravodajských a publicistických pracovníkov. Na druhej strane sa podarilo novému vedeniu TA3 uskutočniť zmeny vo vysielaní, ktoré ho zatraktívnili a prispeli k rastu diváckeho záujmu. Dvaja konkurenční vysielatelia televízia Markíza a TV JOJ pokračovali v súboji o väčší podiel na trhu, pričom sa televízii JOJ podarilo dostihnúť svoju konkurenciu a vyrovnať podiel, čím sa prispelo k vyváženejšiemu duálnemu systému tým, že zápas teraz prebieha hlavne medzi dvoma komerčnými televíziami a až sekundárne s televíznou, televíziou verejnoprávnou.

    Na televíznom trhu sa v roku 2011 prejavili pozitívne dôsledky digitalizácie terestriálnych sietí tzv. DVDT. Rada pokračovala v odnímaní frekvencií analógovým televíznym vysielateľom v súvislosti s prechodom na digitálne terestriálne televízne vysielanie. Išlo predovšetkým o spoločnosti Markíza Slovakia a Mac TV. V oblasti digitálneho vysielania rada udelila 24 licencií na digitálne televízne vysielanie na regionálnej úrovni. V pokrytí územia a obyvateľstva sa vysielatelia zaradení do dvoch terestriálnych multiplexov stali navzájom rovnocenní, čím získali rovnaké východiskové podmienky.

    Intenzívne sa na vývoji na trhu podieľalo aj stále rozširovanie ponuky retransmisie cez satelit. Ako som už povedal, v rozhlasovom vysielaní si RTVS udržal svoje predchádzajúce postavenie. V roku 2011 neprišlo k významným posunom ani v počúvanosti licencovaných rozhlasových vysielateľov. Naďalej dominuje Rádio Expres, po ňom nasleduje verejnoprávne Rádio Slovensko a ďalej už štandardne nejaký čas FUN rádio a Jemné melódie. Ekonomická kríza sa však prejavila u niektorých rozhlasových vysielateľov v tom, že v programovej štruktúre zvýšili podiel hudobných formátov, pričom znižujú percento náročnejších programových typov ako je spravodajstvo a publicistika. Celkovo sme obsahovosť už svedkami určitej nivelizácie komerčného rozhlasového vysielania, málo je špecifických a originálnych programových konceptov. Ekonomické problémy niektorých rozhlasových vysielateľov sa prejavujú aj tým, že nedokážu udržať všetky im pridelené frekvencie, čo musela rada vo svojej činnosti opakovane riešiť. V televíznom vysielaní sa zosilnili dôraz na ekonomické ukazovatele pred programovými, prejavuje aj v to, že hlavne komerční vysielatelia nedodržiavajú ohlásený program vysielania, posúvajú začiatky jednotlivých relácií, aby sa uprednostnila reklamná zložka alebo aby sa oproti konkurencii získali výhody vyplývajúce z časového predstihu. Zvyšuje sa zvuková hladina vysielanej reklamy.

    K prejavom ekonomických televíznych vysielateľov, k problémom ekonomických televíznych vysielateľov nemôžeme neprirátať aj zaregistrovaný pokles kvality vysielaných programov a nástup bezduchých formátov reality show a pod. Proces premien pozorujeme aj v oblasti retransmisie. V celoslovenskom priemere zaznamenávame pokles počtu prípojok u menších prevádzkovateľov retransmisie, kým silnejší nadnárodní operátori využívajú technické výhody retransmisie cez satelity, postupne získavajú stále väčší podiel na trhu. Súčasťou konkurenčného boja v oblasti retransmisie je aj zaraďovanie do ponuky takých zahraničných vysielateľov, ktorí nedali súhlas na retransmisiu na území Slovenska. Hlavne teraz myslím na známe prípady TV NOVA a Prima TV, čo rada naša rada musela opakovane riešiť vo viacerých prípadoch. Ak rada zistí, že prevádzkovateľ retransmisie šíri programovú službu bez súhlasu pôvodného majiteľa, podľa zákona je povinná uložiť mu sankciu, je preto v rozpätí od 99 do 33-tisíc eur. Kontrolu neoprávneného poskytovania retransmisie vykonáva rada najmä na základe podnetov od samotných vysielateľov. TV Prima vyjadrila už nesúhlas dávnejšie listom. V nedávnom čase navštívili našu radu zástupcovia televízie NOVA z Prahy a predstavitelia nemeckej RTL. Majú informácie o tom, že ich program sa na území Slovenska šíri bez toho, aby na to dali svoj súhlas. Dôvody, prečo vysielatelia nesúhlasia s prenášaním ich programovej služby na Slovensku, sú rôzne, obyčajne im to neumožňujú licenčné podmienky k vysielaným dielam, ktoré prenos vymedzujú iba na konkrétne územie Českej republiky, Nemecka atď. Preto napríklad české televízie, ktoré vysielajú zahraničné tituly, môžu mať problém udeliť súhlas na prenos ich programovej služby mimo územia Českej republiky, teda na Slovensku. Tento problém ale nie je špecifický slovenský, týka sa celej Európy.

    Rade pre vysielanie a retransmisiu v kontexte rýchlych premien pribúdajú stále nové úlohy, ktoré sú o to náročnejšie, že spomínané turbulencie sa priamo premietajú do viacerých oblastí vysielania retransmisie a nie vždy s nimi vysielatelia či prevádzkovatelia retransmisie vedia vyrovnať. Svedčí o tom neustále rastúce množstvo sťažností, ktorými sa obyvatelia Slovenska obracajú na našu radu, ale i správne konania vyplývajúce z nášho vlastného monitoringu. Tu treba povedať, že napriek nárastu množstva prác bol rade, tak ako mnohým iným inštitúciám od roku 2011, znížený celkový rozpočet o 10 %, s čím sme sa vyrovnávali len s veľkými ťažkosťami, pochopiteľne. Množstvo úkonov vykonaných kanceláriou rady a samotnou radou, ktoré podrobne popisuje naša správu, naša správa, ktorú máte k dispozícii, je, žiaľ, limitovaná mzdovými personálnymi možnosťami ako aj spomalením, ak už nie aj zastavením procesom obnovy pôvodného technického vybavenia. Navyše nie je možné naplniť predpísaný záväzný limit príjmov, to nám ministerstvo financií predpisuje vo výške 261 402 eur, ktoré vlastne napĺňame z pokút.

    Nie je dobré, keď sa príjmy rady majú viazať na pokuty, pretože mi nemôžeme zohľadňovať predsa pri posudzovaní kvality, nekvality, porušovania zákona to, že či naplníme náš rozpočet. To je veľmi, to by bola veľmi zlá cesta, ale napriek tomu predpísané príjmy máme. Keď nie sú naplnené, musia sa viazať rozpočtové prostriedky samotnej rady, čiže rada to doplatí takpovediac. V tejto súvislosti nie je celkom isté, či takáto možnosť faktického zníženia rozpočtu rady štátnym orgánom, teda ministerstvom, nie je na hranici možného ovplyvňovania nezávislého regulačného orgánu. Ako ukazuje správa, ktorú máte k dispozícii, medzi najčastejšie sťažnosti patrili hlavne problémy s ochranou ľudskej dôstojnosti a maloletých pred nevhodnými obsahmi. Hlavne uplatňovanie vyhlášky ministerstva kultúry o jednotnom systéme označovania vysielateľmi nebolo bez mnohých porušení, a to hlavne pri aplikácii vekovej hranice 15 rokov. Ukazuje sa už dlhší čas potreba sprísniť kritériá vyhlášky o jednotnom systéme označovania, ktorú vydáva ministerstvo kultúry, a znova zaviesť pravidlo tzv. časovej opony pre programy označené kategóriou 15 rokov.

    Tá časová opona by znamenala asi to, že programy od 15 rokov by sa mohli vysielať až po 20 hodine večer. Dnes je to možné celý deň a dostávame zhrozené listy rodičov, ktorí zastihnú svoje deti po príchode z práce, ako pozerajú programy poobede, doobeda, v nedeľu, v sobotu a tie programy, ktoré sú označené tou "15-kou", už sú teda naozaj za istou hranicou, ktorá presahuje možnosti vnemu maloletých. Žiaľ, treba konštatovať, že spomínanú vyhlášku ministri kultúry sukcesívne traja za sebou neobnovili a stále trvá tá istá. My sa nemôžeme riadiť ničím iným, len ňou. Navyše teda ďalšie činnosti, ktoré sa, ktoré rada vykonávala bola vykonaná kontrola monitoring tzv. sponzorských odkazov v rámci, ktorej rada udelila vysielateľom aj Slovenskej televízii teda RTVS, Markíza Slovakia a Mac TV celkovo 19 sankcií za to, že vzhľadom na obsah a spôsob spracovania odvysielaných sponzorských odkazov tieto naplnili definíciu reklamy, a preto mali byť odvysielané v súlade s pravidlami pre reklamu. Rada tiež vykonala veľkú kontrolu vysielania reklamy na lieky, v rámci ktorej musí byť zabezpečené odvysielanie jednoznačné a zrozumiteľné výzvy na pozorné prečítanie poučenia o správnosti použitého lieku, ktoré je v príbalovej informácii. Viete, to sú také malé texty, ktoré sú na obrazovke, sa zjavujú pri reklame na liek. Je povinnosť, aby tom tam bolo v rámci ochrany zdravia obyvateľstva, a mali sme s tým problém, tak sme urobili veľký, veľký monitoring, takže sme potom udelili Markízy Slovakia aj Mac TV spolu 39 sankcií za nedodržiavanie tohto, tohto pravidla.

    Slovenská rada pre vysielanie a retransmisiu je riadnym členom Európskej platformy regulačných orgánov, ktorá sa volá EPRA, ktorá združuje totožné nezávislé orgány zo všetkých európskych krajín. Pri rokovaniach a v oficiálnych dokumentoch sa už neraz potvrdila potreba regulácie či kontrolnej činnosti hlavne v obsahu vysielania. Zmysel takýchto orgánov, ako je naša rada, vyplýva z požiadavky definovanej na úrovni Európskej únie, aby si každá krajina zabezpečila v oblasti vysielania elektronických médií aplikáciu a dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd a spoločné európske štandardy ochrany diváka. Tak ako existujú príslušné orgány aj u nás pre technické otázky spojené s vysielaním a retransmisiou, tak sa v dotyku s divákom, človekom, spoločnosťou potvrdzuje význam regulačných orgánov, ako je naša rada, ktorej úlohou je pozitívne formovať súčasnú i zajtrajšiu podobu vysielania v Slovenskej republike.

    Ja tu mám na záver taký prehľad, ktorý teda je aj v tej správe, prehľad, taká tabuľka niektorých zásadných základných údajov. Vytiahnem z toho, pretože by som to ešte dlho musel čítať a komentovať, ale zaujímavé ukazovatele, ktoré hovoria o tom, čo teda rada robí, akú funkciu plní. Počet sťažností: v roku 2010 dostala rada 472 sťažností, v roku 2011 teda o rok na to, dostala 1 218, čo je zo 472 sťažností od obyvateľov Slovenska to vzrástlo za rok na 1218, to znamená 2,5-krát. Samozrejme, veľa sa týkalo práve , to táto tabuľka nehovorí, práve tzv. reality show. Na to chodí najväčší počet sťažností. Najväčší počet sťažností chodí v zásade a zásadne na komerčné veľké dve televízie, ktoré som tu už menoval, menej chodí na Slovenskú televíziu, resp. teda RTVS, na rozhlasy je to minimálny minimálny počet. Čiže ten cieľ je úplne jasne definovaný v sťažnostiach.

    Čo sa týka sankcií rovnako, sankcia, sankcie boli rôzne. Upozornenie na porušenie zákona, to je vlastne oznámenie, ktoré dostane vysielateľ do rúk, upozornenie na porušenie zákona sme uložili 77. Povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona rolujúci pred povedzme programom, to boli oba tri za rok 2011. Potom existuje sankcia pozastavenie programu, tak tu sme ani raz, teda nebola aplikovaná, ani jeden program nebol z moci rady a už sa dávno nestalo, že by sa niečo také aplikovalo, takže nebol ani jeden, ale pokút bolo uložených najviac, a to bolo 111. Čiže viac ako tých písomných, pokút bolo 111.

    A potom je tu celkový sumár finančný. Z tých 111 pokút vytvorili celkovú sumu 366 139 eur, čiže dosť veľká suma, z čoho rozhlasoví vysielatelia mali iba 8 700, a teda 366 139 bola celková celková suma. Samozrejme, tieto tieto pokuty to sú tie, ktoré majú ísť do toho nášho rozpočtu a ktoré máme my potom vykazovať ako príjem, samozrejme, to nejde rade do rozpočtu priamo, to sa odvádza do štátneho rozpočtu potom. Samozrejme, to chvíľu trvá, pretože väčšina vysielateľov sa proti každej pokute automaticky odvoláva a usiluje sa nejakým spôsobom získať na Najvyššom súde výhodu, výnimku, čo sa teda niekedy aj podarí, treba povedať, ale naše percento vyhratých súdnych sporov je asi 2 : 1, čiže my vyhrávame dve tretiny a vysielatelia potom jednu tretinu, súd nám to potom vracia na nové rozhodnutie a buď potvrdíme svoje rozhodnutie ešte napriek tomu, že nám to súd vrátil, alebo teda uznáme argumenty súdu.

    Takže to je veľmi stručne o tom, čo obsahuje tá mnohostranová knižka, ktorú ste dostali k dispozícii. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi Mistríkovi. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľa.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Kvasničku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, vážený pán riaditeľ, dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2011 (tlač 26) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2011 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 19. apríla 2012 č. 29 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Súčasne poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá predložením spoločnej správy o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Oba výbory prerokovali predmetnú správu v stanovenej lehote a odporučili ju Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2011. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je v prílohe, máte ho v prílohe prerokovanej správy.

    Táto správa bola schválená uznesením výboru č. 21 zo dňa 19. júna 2012.

    To je všetko, ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Prihlásili sa traja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán Matovič, pani Žitňanská, pán Hlina.

    Nech sa páči, pán Matovič.

  • Vážená pani predsedajúca, milí páni, milé dámy, ja budem veľmi stručný. Mám v podstate iba taký apel na pána predsedu Rady pre vysielanie a retransmisiu a som rád, že ste spomenuli ten problém, o ktorom ste hovorili, že teda ľudia vás upozorňujú, že sa naozaj v priebehu dňa opakujú alebo vysielajú programy, ktoré by mali byť vysielané možno po 22.00 hodine. Niekedy sme tomu hovorili, že mládeži neprístupné, a od vás ako od predsedu by som naozaj očakával veľmi výraznú iniciatívu a apel zase na pána ministra a možno aj iniciatívu na zmenu vyhlášky, aby toto nebolo možné. Podľa môjho názoru sú to programy veľakrát vulgárne, ktoré ja osobne by som nevysielal ani po 22.00 hodine, a je od nás veľmi nezodpovedné, že dlhé roky dovolíme, aby tieto programy boli reprízované v čase, kedy deti prídu zo školy, kedy rodičia nie sú doma, a vtedy si pozerajú to najvulgárnejšie, čo sa v našich televíziách vysiela, a rôzne farmy a podobne. Čiže iba to.

  • Nie je žiadna reakcia na vystúpenie pána poslanca Matoviča. Ďalšou ústne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Žitňanská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, pán predseda, ja nadviažem na to, čo hovoril pán poslanec Matovič, s tým, že by som ho možno v niektorých jeho slovám poopravila. Naozaj problém s jednotným systémom označovania s jeho uplatňovaním je tu už dlhšie. Ono sa to celé začalo v roku 2008, keď bol prijatý audiovizuálny zákon, dovtedy totižto platil jednotný systém označovania, takže boli dve časové opony, ako spomínal pán predseda. Jedna, ktorá sa vzťahovala na programy nevhodné do 18 rokov, čiže tie mohli byť vysielané až po 22.00 hodine do 6.00 hodiny ráno a programy nevhodné pre kategóriu do 15 rokov, tam platila časová opona od 6.00 do 20.00 hodiny. Prijatím audiovizuálneho zákona a následnou vyhláškou zmizla druhá časová opona, čo spôsobilo že od roku 2008 od ráno do večera môžu chodiť programy nevhodné pre deti do 15 rokov, čo má za dôsledok napr. aj to, a som bola aj svedkom aj sťažovateľom potom, počas rozprávky popoludní - rozprávka disneyovka kreslená - odrazu brejk, džingel a upútavka na program nevhodný do 15 rokov s takýmito scénami, že mne osobne bolo zle. Ja som túto sťažnosť postúpila, samozrejme, a obrátila sa na Radu pre vysielanie a retransmisiu, rovnako ako v mnohých iných prípadoch aj mne museli odpovedať, že sťažnosť je neopodstatnená, nakoľko tá upútavka bola označená správne, čiže nevhodné do 15 rokov, ale neexistuje nič, čo by zakazovalo vysielateľovi pred rozprávkou, počas rozprávky, kedykoľvek vysielať takéto programy. Nie je to problém len repríz, je to problém aj premiér týchto filmov. Takisto by som chcela povedať, že pokiaľ viem, a ja už dlhšie komunikujem s Radou pre vysielanie a retransmisiu, keďže som bola aj členkou 6 rokov tejto rady, rada niekoľkokrát upozornila ministerstvo kultúry aj v čase prijímania audiovizuálneho zákona, aj v čase prijímania smernice v roku 2010, apelovala na znovuzavedenie takejto druhej časovej opony. V obidvoch prípadoch bývalý minister a súčasný minister Maďarič neakceptoval pripomienky Rady pre vysielanie a retransmisiu a nezmenil znenie vyhlášky. Čiže za vyhláškou, v akom je stave, je v prvom rade zodpovedný pán minister Maďarič. Ja by som očakávala, že dnes, keď je opäť vo funkcii, túto svoju chybu napraví. Možno, aby pre úplnú korektnosť by som dodala, že áno, boli sme aj my vo vláde za uplynulé obdobie. My sme s ministrom Krajcerom na túto tému niekoľkokrát hovorili, on ma ubezpečil a pokiaľ viem, aj sa začala pripravovať novela takejto vyhlášky, žiaľ, už sa nestihla dať schváliť. Čiže ja by som sa rovnako, ako aj hovoril pán predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu, aj pán poslanec Matovič, chcela obrátiť aj v mene ďalších rodičov na pána ministra s tým, aby teda napravil, čo pokazil, aby novelizoval spomínanú vyhlášku či už tým, že zavedie druhú časovú oponu, alebo tým, že minimálne ošetrí víkendy, časy, kedy sú deti najčastejšie pred obrazovkou ako prázdniny, aby tieto programy neboli vysielané. Keď to ide v iných krajinách ako je Francúzsko, určite to musí ísť aj u nás. A len pre vašu informáciu, ja som si dala aj vyhľadať nárast počtu takýchto sťažností pokiaľ ide o ochranu ľudskej dôstojnosti a maloletých. Od roku 2008, kedy takýchto sťažností bolo 215, v roku 2011 ich už bolo 1191, z toho len 2 % boli opodstatnené sťažnosti, ostatné musela rada vyhodnotiť ako neopodstatnené. Takže to len pre vašu ilustráciu.

    Na druhej strane som veľmi rada, že aj diváci aj rodičia sa ozývajú, a teda nie sú ochotní tolerovať čokoľvek, akékoľvek vysielanie v televíziách, ale v tomto teraz loptička je na strane pána ministra a v prípade, že on nebude konať, myslím si, že my ako poslanci tiež máme možnosť konať, ale to už bude novela zákona. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Matovič. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pani poslankyňa Žitňanská, chlpy sa mi ježili, keď ste spomínali to, že viacej krát ste hovorili s pánom ministrom Maďaričom súčasným aj, teda v minulom volebnom období a že nebol ochotný zmeniť toto ustanovenie. Takisto sa mi chlpy ježia, keď hovoríme o ministrovi Krajcerovi, ktorý rok a pol túto problematiku mal na starosti, že za rok a pol nebol schopný urobiť jednoduchú zmenu vo vyhláške. Mne z toho nevyplýva nič iné, ibaže obidvaja títo ministri sledovali záujem niekoho iného a nie záujem rodín na Slovensku, ktoré majú malé deti, ktoré pozerajú cez deň nevhodné programy. Pevne verím, že v súlade s novou politickou kultúrou strany SMER pán minister Maďarič v tejto veci konať bude.

  • Pani poslankyňa, budete reagovať? Ďalším ústne prihláseným do rozpravy pán poslanec Hlina.

    Máte slovo, nech sa páči.

  • Dobrý deň prajem. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte aj mne len krátko, ono pán predseda to tu spomínal aj druhý dôležitý problém, a to je ten zvuk pri reklame. Nuž naozaj, ja vám poviem aj u nás doma, že my máme s tým veľký problém, lebo pozeráme nejaký film, potom prepne tá reklama, začne to revať, moja žena povie: "Stíš to!", ja neviem, kde je ovládač, viete, potom to je hrozné a máme pokazený večer. Čiže ja viem, že sa to už niekde riešilo, že je nejaký zákon, ktorý to myslím upravoval niekedy dávno, neviem, prečo sa to nedodržiava a že ako sa dopracovať k tomu, aby sa to dodržalo, ak je to už len v tom. Ja si dovolím tvrdiť, že je to kontraproduktívne možno aj pre tých zadávateľov reklamy, lebo tým, že to takto zvýšia tú hladinu toho zvuku, ja si myslím, že viaceré rodiny reagujú tak ako u nás, že to buď vypnú, alebo prepnú, alebo úplne stíšia, takže možno by sme mali, keby som si ja zadával, tak ja by som možno trval na tom, že nech nezvyšujú, ale tak to mi už nenáleží hodnotiť. Každopádne to vyrušuje a vyrušuje to veľkým spôsobom, čiže otázka stojí, že či je to v tom, že sa nedodržiava to, čo sa má dodržiavať, alebo je problém v tom, že existujúca úprava právna je nedostatočná na to, aby sa to dodržiavalo. Toto je takým kľúčovým momentom.

    A potom ja sa pripájam k apelu mojich predrečníkov, ktorí tu hovorili o tom, že ten fenomén "15-ky" je silný na Slovensku a naozaj až zvrátený, a ja sa pripájam o to silnejšie, že Igor Matovič má ešte malé dcéry, ale ja mám dcéry v puberte, čiže v najrizikovejšom veku a naozaj to vnímam silne a nechcem teda a ja nemám ani dosah na to, aby som to vedel až tak skontrolovať, že tie stupidity a tie úplné zvrátenosti niekedy, čo idú v televízii, keď ony prídu zo školy, až rozum stojí. Takže znova teda pripájam sa úplne všetkými desiatimi a otázka bude stáť teda, že či bude postačovať ten apel na existujúceho ministra, nech tú - myslím tú vyhlášku z 2007 - zmení alebo potom by sme si to zobrali my ako poslanci, lebo nič väčšie ako parlament neexistuje, lebo ak niekto musí niečo počúvať, tak musí počúvať parlament, tak by sme sa potom k tomu trebárs postavili aj my. Ja určite, lebo naozaj mi záleží na tom, aby moje dcéry hlúposti nepozerali.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Ja by som sa chcel opýtať práve na to, čo hovoril teraz pán poslanec Hlina, že veľmi často do 22.00 hodiny sa vysiela na mnohých kanáloch program mládeži absolútne nevhodný a naviac potom na druhý deň ráno to opakujú, keď rodičia prípadne idú do roboty a deti sú choré doma. Čiže chcem sa opýtať, či aká je možnosť teda okrem sťažností, lebo je ich veľa, ako sa vybavujú a keď sa to opakuje, či proste nie je možné aj k vážnejším by som povedal trestom, nielen finančným ale trebárs zobrať im licencie alebo niečo iného, pristúpiť, lebo...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, vy reagujete na pána poslanca Hlinu? Dávate otázku pánovi poslancovi Hlinovi, predpokladám.

  • V podstate áno. Prišiel som teraz, ale táto téma ma veľmi zaujíma, takže v podstate už inú možnosť asi nemám sa prihlásiť. Takže, prepáčte, ak to bolo ináč, ale myslel som to teda už na niekoho kompetentného, na pána predkladateľa.

  • Pán poslanec Hlina bol posledným, ktorý vystúpil v rozprave. Budete reagovať na pána poslanca Mikloška? Nie. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem za možnosť zaujať stanovisko. Vlastne všetky pripomienky sa týkali dvoch vecí, takže pokúsim sa veľmi stručne odpovedať teda na tieto dve veci. Jedna je teda tá tzv. pätnástka, to znamená programy mládeži nevhodné alebo vhodné iba pre mládež od 15 rokov. To je veľký problém nielen Rady pre vysielanie a retransmisiu, nielen ľudí, ktorí nám píšu tie sťažnosti, ktoré ako tu odznelo, veľmi prudko rastú, ale teší ma, že aj nášho parlamentu mnohých poslancov. Ja teraz nechcem hovoriť o tom, čo sme my všetko urobili preto. My sme písali list, ja každému ministrovi aj predchádzajúcemu, aj súčasnému, pri osobných stretnutiach to neustále pripomínam. Ja som písal o tom taký článok, takú štúdiu, neustále sa s tým zaoberáme pre všetkých možných príležitostiach, ale asi to nie je dostatočné. Takže jediné, čo ja môžem sľúbiť alebo povedať tu pred týmto parlamentom, že v tom budeme pokračovať, pretože to sú týka aj nás. To už naozaj my dostávame potom "feedback" od ľudí, ktorí nám píšu, však aj ja predávam svoju tvár a oni proste, oni majú potom nás za tých, ktorí to umožňujeme, tento morálny úpadok. Takže už to je naozaj skoro aj osobné, ja mám veľa známych ľudí, ktorí ma poznajú, a hovoria: " No tak to už Mistrík, keď toto pripustí, tak čo toto tu je." No takže je to naozaj aj v našom záujme.

    Ale ja vás prosím o podporu, pretože naozaj je to v súčasnosti, je to v rukách ministra kultúry, ten môže vyhlášku zmeniť. My máme pripravenú verziu dokonca. To je zmena jednej vety fakticky. Čiže sme ochotní technicko-legislatívne tomu pomôcť. Samozrejme, že ten minister, ani predchádzajúci, naozaj týka sa to teda aj pána Maďariča, ale aj pána Krajcera, v tom sme si ako rovní. Takže nemá to politický podtón, má to ten podtón, naozaj tú odvahu vstúpiť do toho. Vysielatelia, samozrejme, nie sú tomu veľmi radi, pretože oni to potrebujú reprízovať na druhý deň, lebo by tam museli kupovať iný program. Takže ja chápem to stanovisko vysielateľov je takéto, ale ja z hľadiska teda môjho postavenia to nechápem a nemôžeme to pripustiť. Sankcionujeme to, lenže viete, kým tá sankcia príde, tak aj Hotel Paradise pomaly skončí, on beží, beží, beží. Teraz príde sťažnosť, musíme to proste preskúmať a tak ďalej, čiže to nejaký čas trvá, mesiac - dva. Nejaké lehoty musíte dodržať, aby vám to súd nevrátil na základe nejakej chyby technickej. No a kým sa to všetko, teda kým príde tá sankcia, tá pokuta, tak už pomaly je pol tých Hotelov Paradise odvysielaných a tak ďalej, čiže je to tento problém. Keby bolo vo vyhláške napísané, že programy tohto typu môžu ísť až po 22.00 hodine večer, tak sa to fakticky vyrieši. Takže prosím aj o podporu poslancov.

    Druhá vec, druhá vec bola reklama, zvuk reklamy a hlasitosť reklamy. Áno, existuje úprava zákonná. My to meriame, je stanovená hranica šesť decibelov rozdiel, čiže keď prekročí ten rozdiel medzi zvukom predchádzajúcim a zvukom reklamy šesť decibelov, ide sankcia. To sankcionujeme, ale neustále sa to opakuje, to je pravda. Tento problém sa neustále opakuje a my vždy, keď naň prídeme, tak dáme sankciu. A on potom ide, ide a zasa potom to urobia, takže to je taký stále zápas z dvoch strán, ale, je tu jedno riešenie, ktoré sa črtá v rámci, lebo to je nielen slovenský problém, to je celoeurópsky problém alebo celosvetový. EBU (European Broadcasting Union) má už jeden materiál vypracovaný. Je technické riešenie, ktoré umožní, existujú, už sú vyvinuté prístroje, ktoré aj na strane vysielateľa, aj na strane retransmitora, toho, kto má družicu, toho, kto má káblovku, toho kto, vysiela, toho, kto vyrába program, je prístroj, ktorý dokáže tú hladinu vyrovnať. Čiže technické riešenie existuje a na úrovni EBU existuje už aj norma, ktorá sa postupne v niektorých zavádza. To by v podstate nám toto vyriešilo. Samozrejme, neexistuje zasa zákon, ktorý by umožnil to nanútiť tým vysielateľom, čiže to vlastne je na úrovni konsenzu a na Slovensku zatiaľ takýto konsenzus neexistuje. My z pozície rady to tiež nemôžeme, nemôžeme nanútiť, neexistuje zákonná úprava, ktorá by povedala, že rada povie, že toto musíte aplikovať, ale, samozrejme, pracujeme na tom, aby sa to aj na Slovensku zaviedlo. Takže to je odpoveď na tú pálčivú otázku reklamy.

    Takže dúfam, že som odpovedal na všetko, a ďakujem.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Žiadate o záverečné slovo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k

    výročnej správe Ústavu pamäti národa za rok 2011.

    Správa je uverejnená ako tlač 63 a správa výboru ako tlač 63a. Dávam slovo predsedovi, predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa Ivanovi Petranskému, aby správu uviedol.

    Prosím, pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 12 ods. 5 zákona č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa v mene Ústavu pamäti národa predložil výročnú správu o činnosti ÚPN za rok 2011.

    Výročná správa hodnotí činnosť ÚPN z hľadiska účelu jeho zriadenia, dokumentuje plnenie úloh a aktivity, ktoré ÚPN vykonával, materiál na organizačné zabezpečenie plnenia úloh uloženým zákonom o pamäti národa. Zaoberá sa všetkými aspektmi pôsobenia ÚPN v roku 2011. Približuje činnosť orgánov ústavu a výsledky v oblasti sprístupňovania dokumentov, činnosti archívu, vedeckovýskumných, publikačných, vzdelávacích a osvetových aktivít.

    Výročnú správu o činnosti prerokovala Správna rada Ústavu pamäti národa 30. apríla 2012. V dozornej rade ÚPN ju správna rada ÚPN prerokovala 4. mája 2012. Pracovníci ÚPN v roku 2011 pokračovali v napĺňaní dlhodobých projektov i v rozvíjaní nových aktivít. Venovali sa dlhodobým činnostiam, akými sú: vedecký výskum, vytváranie evidencií, dokumentácia činnosti štátnej bezpečnosti, sprístupňovanie dokumentov z činnosti represívnych zložiek, spracovávanie archívnych fondov, služby pre bádateľov, poskytovanie informácií štátnym orgánom pre plnenie ich zákonom stanovených úloh, vzdelávacie a popularizačné aktivity, publikačná činnosť a mnohé ďalšie.

    Ústav pamäti národa v roku 2011 vydal samostatne alebo v spolupráci s inými inštitúciami, zorganizoval osem konferencií, kolokvií a seminárov, dokončil dva dokumentárne filmy, nakrútil 47 svedeckých výpovedí v rámci zaznamenávania výpovedí svedkov obdobia neslobody, vydal jedenásť publikácií, ktoré boli prezentované verejnosti. V rámci osvetových a vzdelávacích aktivít pripravil v rozsahu pravidelného cyklu 14 diskusných večerov, viac ako 100 prednášok vo všetkých typoch škôl. Ústav prijal viac ako 70 návštevníkov v rámci exkurzií. V rámci sprístupňovania dokumentov podľa zákona o pamäti národa sprístupnil materiály 59 žiadateľom. Ďalších 221 záujemcov, študovalo materiály v archíve Ústavu pamäti národa. Pracovníci Ústavu pamäti národa mali 24 vystúpení na vedeckých konferenciách a seminároch a viac ako 120 publikačných výstupov v rôznych typoch vedeckých a odborných časopisoch, zborníkov a iných publikácií.

    V roku 2011 teda Ústav pamäti národa v plnom rozsahu plnil úlohy, ktoré mu ukladá zákon o pamäti národa, a to napriek tomu, že ani po deviatich rokoch, ako to tu každoročne pripomínam, nedošlo k naplneniu ustanovenia zákona, podľa ktorého má ÚPN dostať k dispozícii od štátu vlastnú budovu. Ústav pamäti národa tak naďalej sídli na dvoch miestach v prenajatých a vypožičaných priestoroch, čo zásadne sťažuje jeho prácu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prosím člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Vladimíra Jánoša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny informoval a podal správu o prerokovaní výročnej správy Ústavu pamäti národa za rok 2011, ktorý máte pod tlačou číslo 63.

    V súlade s § 12 ods. 5 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu v rokoch 1939 až v rokoch 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 28. mája 2012 predložil predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa pán Ivan Petranský výročnú správu o stave Ústavu pamäti národa za rok 2011 Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 28. mája 2012 pod číslom 48 pridelil výročnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o tejto výročnej správe na svojej 3. schôdzi 12. júna 2012 a prijal k nej uznesenie č. 10, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výročnú správu Ústavu pamäti národa za rok 2011.

    Návrh na uznesenie Národnej rady máte k dispozícii pod tlačou č. 63a. Týmto som skončil.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Do rozpravy som nedostala žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Takže ešte raz. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ja sa chcem spýtať tuná predsedu správnej rady, nie som právnik, prípadne ma opravte, ale z tej bežnej vedomosti, čo mám, sa hovorí, a teda myslím, aj takto zákon hovorí, že keď sa dozviete o tom, že bol spáchaný nejaký trestný čin, je vašou povinnosťou to nejakým spôsobom riešiť a oznámiť. A ja sa chcem spýtať, pri tom skúmaní, tej pamäti nášho národa neblahej častokrát, ste určite natrafili na niektoré skutočnosti, ktoré poukazujú alebo nasvedčujú tomu, že mohol byť spáchaný nejaký trestný čin. Až by som si vsadil, čo nerobím, že v tom období tých štyridsiatich rokov hlbokého komunizmu tuto veľa takého nastalo, a teda tá moja otázka znie, že či tej, pri tej vašej práci, pokiaľ ste takéto niečo zistili, či ste si konali občiansku povinnosť a podali ste nejaké návrhy na na šetrenie, na vyšetrovanie? Či boli, alebo neboli, aby to potvrdil aj nezávislý orgán. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami žiadni poslanci. Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Mičovský.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, len veľmi spontánne ma napadlo, že sa priznám k jednej svojej takej fixnej idei, ktorá ma dosť prenasleduje a ktorá súvisí možno práve s tým, čo je hlavným predmetom tohto dôležitého ústavu, ktorý má ozaj byť pamäťou nielen národa, ale všetkých jeho predstaviteľov, teda nás všetkých. Tá fixná idea spočíva v tom, že si myslím, že je veľmi veľa vecí v spoločnosti, ktoré spôsobujú to, že nie sme schopní mnohokrát v mierových pokojných časoch, ako sú tieto, zaujať otvorené, tak trocha aj odvážne stanovisko k veciam, ktoré sú mnohokrát ťažké, zlé. A vtedy mi spomienky tak zabiehajú do tých čias, ktoré sú predmetom skúmania tohto ústavu. A hovorím si, Bože, ak, ak v týchto mierových pokojných časoch nedokážeme byť odvážni, aké ťažké to muselo byť v časoch, ktoré skúma tento ústav a ako mnohokrát pravdepodobne tie hranice medzi odvahou a zbabelosťou boli tenké, veľmi ťažko hmatateľné a som presvedčený, že práve v našej histórii, tej nedávnej aj dávnejšej, existuje veľmi veľa vecí, ktoré ešte stále nie sú dostatočne zodpovedané, a preto vítam túto možnosť, že som mal možnosť vypočuť si správu, ktorá obsahovala pomerne veľa čísiel o tom, čo Ústav pamäti národa robil. V poslednom roku je to možno celkom akože excelentný výpočet vecí, ktoré ozaj je správne, že sa udiali.

    Napriek tomu si myslím, pán predseda, že, že treba urobiť oveľa, oveľa viac. Ja sa, ja sa desím, že existuje ešte u nás stále polemika o tom, či vyviezť desiatky tisíc obyvateľov vlastnej krajiny bolo až takým zločinom, že či náhodou tam neexistujú na to nejaké ospravedlnenia. Ja sa desím, že existujú úvahy o tom, že je, že je možné v istých fázach, možnože ospravedlňovať zlyhanie nielen vysokých predstaviteľov, nás všetkých. Preto by som chcel z tohto miesta sa veľmi vážne prihovoriť, aby váš ústav mal absolútnu podporu nás poslancov a všetkých, ktorí rozhodujú o tom, aby ste mohli vykonávať tú činnosť čo najkvalitnejšie. Aby to nebola debata o budove, o podmienkach materiálnych, aj keď o peniaze ide zrejme aj v tomto prípade až v prvom rade, a som ochotný povedať tu za seba, že považujem vašu prácu za nesmierne dôležitú a budem veľmi rád, keď urobíte ešte oveľa viac preto, aby možno ste nemuseli a nemôžete ani zobrať historikom ich názor, ani ľuďom ich, ich pocity a názory, ale aby ste urobili oveľa viac ako doteraz pre to, aby tie temné otázky z našej minulosti boli oveľa jednoznačnejšie zodpovedané. Aby tu neexistovala polemika o veciach, ktoré, hovorím, až desia, že sa odohrali niekoľko rokov pred mojím narodením. Mne sa zdá, že sa mali odohrať v stredoveku alebo praveku, a naozaj možno je to smiešne, ale ja sa s tým neviem vyrovnať. A nie je to otázka, že hrabať sa v histórii pre, preto aby sme si dačo mohli napísať do knižiek, do záverečných správ, ale história sa zvykne opakovať a práve ide o to, že keď sa zase zopakuje, keď opäť možno budeme sa baviť nielen o kríze finančnej, ale aj o krízach hlbších, aby sme si to vedeli pripomenúť, to, čo robí Ústav pamäti národa, a možno aby naše budúce skutky, nie príhovory v rozprave, boli lepšie. Vidím v tom obrovskú silu vášho ústavu a verím, že práve ak sa zväčší vaša práca, zlepší jej intenzita, tak tie naše skutky v budúcnosti, keď nám situácie pripravia ťažké otázky a my budeme potrebovať hľadať odpovede, budú nápomocné. Ďakujem

  • Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pána poslanca Mičovského. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Mikloško.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené zhromaždenie, slovenská Národná rada, Ústav pamäti národa robí veľmi dobrú prácu, konštatujem, uverejňuje veľmi dôležité dokumenty, často neznáme, adresné, a teda, by som povedal, rizikové, takže by som možno navrhol aj rizikový príplatok za túto prácu. Publikuje veľa kníh, chodím často na ich promócie, oceňujem, že si knihy aj snažia distribuovať, čo nie každý vydavateľ robí. Odhaľujú veľmi dôležité etapy našej histórie ako slovenský štát, tak aj obdobie totality a robia to mladí objektívni historici, nepredpojatí, ambiciózni a nezávisle, nezávislí v snahe dopátrať sa pravdy. Viacerých z nich poznám.

    Chcel by som im poďakovať za ich prácu, oceniť aj projekt Neznámi hrdinovia, je tu taký projekt, kde mládež skúma historky politických väzňov, a zároveň dať taký podnet, že by bolo snáď zaujímavé venovať sa nielen obdobiu do roku 1989, ale aj po prevrate. Je tam veľa neznámych vecí, za chvíľu nám ujdú ľudia, umierajú, ktorí prežili. Napríklad taká privatizácia je doteraz, by som povedal, často bielym miestom, o ktorej teda nič nevieme, nevieme, kto získal niektoré podniky štátne, aj keď tam sa uskutočnil základ budúcich obrovských diferenciácií našej spoločnosti, ktoré už dnešní seriózni podnikatelia nikdy nemôžu dokázať. Ďakujem. Nie dokázať, ale dohnať.

  • Reakcie na vystúpenie pána poslanca Mikloška nie sú. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán predseda, či chcete zaujať k rozprave stanovisko. Áno.

    Nech sa páči.

  • Chcem sa poďakovať za všetky podnety, ktoré tu odzneli, a aj zodpovedať konkrétnu otázku pánovi poslancovi Hlinovi. Upozorňovať na páchanie trestných činov, to pre Ústav pamäti národa nie je len nejaká občianska povinnosť alebo pre jeho predstaviteľov, ale priamo nám to ukladá zákon o pamäti národa. To znamená, skúmať trestné činy, ktoré sa udiali počas doby neslobody a spolupracovať pritom s generálnou prokuratúrou. Podľa zákona dokonca generálna prokuratúra mala vytvoriť špeciálny tím, ktorý by spolupracoval so Ústavom pamäti národa na tejto úlohe. No či sa tak stalo, to dodnes nevieme, keďže tá komunikácia s generálnou prokuratúrou nie je vždy úplne ideálna.

    Každopádne my sme pri plnení týchto úloh pripravili viacero oznámení na generálnu prokuratúru, ktoré teda nasvedčujú spáchaniu trestných činov, jednak v prípade jednotlivcov, kde je podozrenie, že ich smrť bola zavinená represívnou činnosťou štátnych orgánov, predovšetkým štátnej bezpečnosti a také najväčšie podanie bolo v prípade usmrtenia 42 ľudí na slovensko-rakúskom úseku železnej opony, čiže ľudí, ktorí sa pokúšali dostať cez železnú oponu do slobodného sveta, boli pritom zavraždení. My sme sa snažili, aby to bolo posudzované ako zločin proti ľudskosti, keďže len v tomto prípade by boli tieto činy ešte nepremlčané.

    Žiaľ, v žiadnom z našich podnetov, aj keď vo viacerých prípadoch sa začalo vyšetrovanie, tak v žiadnom z týchto podnetov neprišli orgány činné v trestnom konaní k záveru, že by nejakí konkrétni ľudia zodpovední za tieto činy mali byť postavení pred súd. V súčasnosti sú všetky tieto trestné činy premlčané, s výnimkou zločinov proti ľudskosti. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa, pán spravodajca, či chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz k rokovaniu

    o výročnej správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2011.

    Správa má parlamentnú tlač 36, informácia výboru je pod tlačou 36a. Prosím generálnu riaditeľku fondu Gabrielu Matečnú, aby správu uviedla.

    Nech sa páči, pani Matečná, nech sa páči.

  • Dobrý deň prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás v krátkosti oboznámila s výročnou správou Slovenského pozemkového fondu za rok 2011. Táto správa je vypracovaná v súlade s § 34a ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. Ja by som chcela uviesť, že táto správa bola už prerokovaná v Rade pozemkového fondu a taktiež bola prerokovaná vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Ako iste viete, činnosť fondu je riadená väčším počtom zákonov, prioritne však už spomínaným zákonom č. 330/1991 Zb. Správa je chronologicky zoradená do jedenástich kapitol, ktoré podrobne rozprávajú o činnosti fondu a týchto jedenásť kapitol je podporených tabuľkovou prílohou, ktorá je mimoriadne obsiahla.

    V roku 2011 mal Slovenský pozemkový fond fungujúce orgány fondu. Medzi ne patrila, samozrejme, aj rada fondu, ktorá zasadala v priebehu roka 2011 dvanásťkrát.

    Celkové príjmy fondu v roku 2011 boli plnené na 130,3 %, z toho v oblasti nájmu poľnohospodárskych pozemkov sa splnili na 94 % a v oblasti predaja fondom spravovaných pozemkov na 117,9 %. K 31. 12. 2011 fond evidoval 4 871 nájomných zmlúv na poľnohospodárske účely a 2 905 nájomných zmlúv uzatvorených na iný ako poľnohospodársky účel. Celkové výdavky fondu boli v roku 2011 plnené na 84,4 %. Z týchto výdavkov boli riešené reštitučné náhrady, a to finančnou hotovosťou vo výške 522 531 eur. Na iné výdavky, napríklad výdavky spojené s registrom obnovenej evidencie pôdy bolo alokovaných 142 272 eur.

    Slovenský pozemkový fond v roku 2011 taktiež zabezpečil v rámci výdavkov na bežné transfery verejnej správy plnenie pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na financovanie registra obnovenej evidencie pôd vo výške 3 300-tisíc eur. Účtovná uzávierka Slovenského pozemkového fondu na rok 2011 bola preskúmaná a overená nezávislou auditorskou spoločnosťou s kladným hospodárskym výsledkom 9 604 712 eur. V súčasnosti je táto účtovná uzávierka pripravená na rokovanie rady fondu.

    Okrem týchto činností fond má, samozrejme, je účastníkom konania v mnohých súdnych sporoch. V roku 2011 to bolo až 1693 sporov mimo vymáhania pohľadávok. Najväčšiu skupinu týchto sporov tvorili súdne spory o určenie vlastníckeho práva. V 92 % prípadov bol fond na strane odporcu. V roku 2011 činnosť fondu okrem činnosti stanovenej zákonom príslušným, hlavne zákonom č. 330/1991 Zb. prebiehalo množstvo úprav vnútorných predpisov tak, aby tieto vnútorné predpisy reflektovali na zmeny zákonov. Nebude tomu ináč ani v roku 2012, kedy fond tieto úlohy, ktoré má vytýčené v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. je schopný so svojou činnosťou plniť a takisto tieto úlohy na rok 2012 sú nastavené tak, aby zabezpečili stabilitu fondu pre zabezpečenie správy a nakladanie majetku zvereného Slovenským pozemkovým fondom.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo členovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Martinovi Feckovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pani riaditeľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podal informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o výsledku prerokovania výročnej správy Slovenského pozemkového fondu za rok 2011, ktorú máte pod tlačou 36 a informácia je pod tlačou 36a.

    Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2011 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 34 z 26. apríla 2012 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore, vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval predmetnú informáciu 12. júna 2012. Uznesením č. 10 vzal uvedenú informáciu na vedomie a odporučil ju Národnej rade tiež vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 13 z 12. júna 2012 schválil túto informáciu výboru a súčasne poveril mňa predniesť ju na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Zsolt Simon, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani generálna riaditeľka, kolegyne, kolegovia, nedá mi, aby som nevystúpil pri tomto bode, pretože to má dopad smerom k poľnohospodárstvu značný.

    Chcem povedať, že keď Slovenský pozemkový fond v roku 2011 fungoval riadne, tak ako by mal, tak kladný hospodársky výsledok, ako vyplýva z tohto materiálu, je cez 9,6 milióna eur, pričom predchádzajúca vláda nepotrebovala razantne pristúpiť k navyšovaniu ceny nájomného, len riadne vykonávať svoju činnosť a kladný hospodársky výsledok nastal.

    Taktiež by som chcel upozorniť na jeden fakt, ktorý si asi málokto v tejto snemovni uvedomuje, na ktorý som upozorňoval už v roku 2009, keď sa prijímal zákon o Slovenskom pozemkovom fonde, kde sa zavádzala rada fondu, ktorá má zabezpečovať 100 % kontrolu nad činnosťou Slovenského pozemkového fondu. Pani generálna riaditeľka nás informovala na výbore o tom, že rada prerokovala 2 290 právnych úkonov, o ktorých rozhodlo predchádzajúce vedenie. To znamená, že keď rada zasadala 12-krát, na každé jedno zasadnutie to bolo cez 191 právnych úkonov a skutočností.

    Pýtam sa, ako je možné vyžadovať od týchto ľudí, aby pravidelne kontrolovali 191 spisov, ktoré majú niekoľko centimetrov alebo niekoľko sto strán, keď majú rozhodovať každý mesiac? Preto si myslím, že je veľmi dobré zvážiť, že koho budeme nominovať do orgánov rady fondu, pretože to je náročná práca. Mnohí si myslia, že to je za odmenu, ja si myslím, že to je za trest, pretože tá rada by mala byť nie príležitostná, ale mala by byť riadnym zamestnaneckým pomerom a bolo by treba nad tým pouvažovať, pretože keď rada má vykonávať 100 % kontrolu, tak nemôže zasadať raz za mesiac a riešiť 191 prípadov.

    Ale skutočný dôvod, prečo som vystúpil, je veľmi prostý. Chcem sa spýtať pani generálnej riaditeľky pri tejto príležitosti, keď vláda prehlasuje, že chce, má v záujme, v zámere navýšiť cenu nájomného za poľnohospodársku pôdu pre farmárov na tržnú cenu. Pani generálna riaditeľka, povedzte tejto snemovni a farmárom v tejto krajine, ako si to vy viete predstaviť pri tej rozdrobenosti, pri nezapísanosti ROEP-ov tento úkon, ktorý vláda chce preniesť na Slovenský pozemkový fond? Pričom je treba si uvedomiť, že nabúranie nájomných vzťahov a hospodárskych vzťahov v slovenskom agrárnom sektore môže mať za následok vracanie niekoľko tisíc až miliónov eurofondov, pretože farmári si zobrali na seba záväzok, že budú vykonávať agroenviromentálne opatrenie, hospodárenie v znevýhodnených oblastiach počas 5 rokov. Teraz do toho bezkoncepčne vstúpime, tak aký to bude mať následok? To je druhá záležitosť.

    A moja otázka znie: Je Slovenský pozemkový fond pripravený na vykonanie takejto požiadavky zo strany vlády a ako si to Slovenský pozemkový fond predstavuje? Pretože toto je otázka, ktorou žijú dnes aktuálne poľnohospodári. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pani generálna riaditeľka, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Bolo tu niekoľko dotazov. Prvá bola taká by som povedala pripomienka k rade fondu a k činnosti členov rady fondu, ktorí zasadajú len jedenkrát mesačne a pán poslanec Simon Zsolt hovoril, že nie sú schopní pripraviť sa na to zasadnutie rady fondu. V každom prípade tu by som chcela upozorniť, že všetky materiály, ktoré Slovenský pozemkový fond predkladá rade fondu, sú k dispozícii mesiac. To znamená, že každý člen rady fondu má možnosť si každý jeden materiál prísť pozrieť, zobrať a prekonzultovať aj s príslušnými odbornými útvarmi. Čiže tu je poznámka k činnosti rady fondu. Otázka navýšenia nájmu dneska je takou horúcou témou, ale myslím si, že Slovenský pozemkový fond nemôže v tejto téme rozhodnúť sám. Je to, by som povedala, rozhodnutie, ktoré má v agende ministerstvo pôdohospodárstva, a myslím si, že to je taká dobrá otázka na ministra pôdohospodárstva. Slovenský pozemkový fond technicky nemá problém navýšiť určitú čiastku, nájom, ako iste viete, nájom na trhové ceny, je to, by som povedala, také trošku zavádzajúce, lebo zákon nám upravuje, že Slovenský pozemkový fond určuje výšku nájmu z tzv. bonitovanej pôdnej ekologickej jednotky, čiže tam je tá cena určená jednoznačne a striktne Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. My len môžeme navýšiť percento z tohto nájmu. Ako zvýšime o pol percenta, o 1 %, tie dopady, samozrejme, na poľnohospodárov budú, ale to je otázka na, hovorím, pána ministra a na agendu pôdohospodárskej politiky, že či to navýšenie urobí v poľnohospodárskom sektore by som povedala nejaký väčší škrt pre poľnohospodárov. Čiže myslím, že to nie je otázka na mňa, ale na pána ministra, a hovorím, technicky je to možné urobiť aj pri tejto rozdrobenosti, ktorú ste povedali, tie nájomné zmluvy majú svoju agendu, majú svoju výmeru, čiže tam navýšiť technicky to je možné. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani generálna riaditeľka. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja len krátko. Áno, je to možno za trest, ako povedal pán Zsolt Simon, že sú v správnej rade nominovaní, je tam práce, ako sa hovorí, vyše hlavy, a ja by chcel popriať pani novej riaditeľke, aby mala dosť síl, chuti a hlavne ľudí, ktorí budú stále vedieť sa zodpovedne postaviť čelom k problému, aby sa to neodďaľovalo, aby sme konečne mohli povedať po nejakom tom období, že reštitúcie vybavené, záhradky vybavené, ROEP-y vybavené. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode, ktorým je podľa schváleného programu

    informácia o predložení výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2011.

    Materiál je uverejnený ako tlač 49. Prosím predsedu výboru pre financie a rozpočet, poslanca Daniela Duchoňa, aby informáciu výboru uviedol.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Áno, ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 30 ods. 1 zákona č. 85 o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a na základe poverenia Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle uznesenia č. 33 zo 16. mája 2012 predkladám ako predseda výboru informáciu o predložení výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2011 (tlač 49).

    Podľa uvedeného zákona vyplýva politickým stranám a politickým hnutiam povinnosť každoročne predložiť Národnej rade Slovenskej republiky do konca apríla výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok. Na základe oprávnenia Národnej rady boli všetky politické strany upozornené, že im vyplýva povinnosť predložiť výročné správy za rok 2011 do 30. apríla 2012 v listinnej a v elektronickej podobe. Pre pomoc a uľahčenie práce politické strany obdržali listom z 8. 2. 2012 aj príslušné náležitosti, ktoré obsahujú a chronologicky upozorňujú na všetky povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona o politických stranách, verejnom obstarávaní a voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, o účtovníctve, o katastri nehnuteľností, o notároch a notárskej činnosti.

    Výbor prerokoval uvedenú informáciu dňa 13. júna 2012, pričom o splnení a nesplnení náležitostí zo zákona pri predkladaní výročných správ politických strán a politických hnutí informoval listom predsedu výboru Ministerstvo financií Slovenskej republiky dňa 28. mája 2012. Výbor po prerokovaní súhlasil s vyplatením finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu všetkým šiestim parlamentným stranám a trom neparlamentným stranám, ktoré vo voľbách získali viac ako 3 % hlasov.

    Výbor konštatoval, že výročnú správu do 30. apríla 2012 predložilo 44 strán, po termíne ju predložil 1 subjekt, 16 strán správu nepredložilo a 35 strán bolo písomne požiadaných o odstránenie nedostatkov s termínom do 30. júna 2012. Ak nebudú odstránené nedostatky, následne požiadam podpredsedu vlády a ministra financií, aby začal správne konanie podľa § 31 ods. 2 písm. a) o politických stranách a politických hnutiach, o uloženie pokuty do výšky 3 319 eur.

    Treba zdôrazniť, že práca ministerstva financií Slovenskej republiky pri vymáhaní finančných prostriedkov za uložené pokuty je neefektívna a nehospodárna voči štátnemu rozpočtu. Od roku 2000 bolo začatých vyše 220 správnych konaní. Neustále od roku 2005 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky eviduje 86 strán, ktoré sú v likvidácii. Aj v tomto prípade je potrebná legislatívna zmena. Je nevyhnutné, aby bol novelizovaný zákon o politických stranách nielen so zameraním na efektivitu a hospodárnosť, ale prijať aj také ustanovenia, ktoré odstránia porušovanie tohto zákona ako celok, napríklad hľadať v zmysle ústavy aj takú možnosť, ako je zrušenie strany zo zákona. Vzhľadom na pretrvávajúce nedostatky výbor už v minulosti vytvoril pracovnú skupinu zo zástupcov parlamentných strán na prípravu novely zákona o politických stranách a prípadne aj zákonov s tým súvisiacich. Do tejto prípravy novely sa zapojila aj Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, zástupcovia ministerstva financií, ministerstva vnútra, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu a Slovenská komora auditorov.

    Ďakujem za pozornosť. Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu skončenú a ukončujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Ďalej pokračujeme

    správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2011.

    Správa má parlamentnú tlač 50.

    Teraz dávam slovo poverenému členovi tohto výboru poslancovi Martinovi Fedorovi, aby správu uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Poslankyne, poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s uznesením Národnej rady č. 33 zo 16. mája 2012 a v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2011.

    V súlade s § 9 týmto zákonom výbor požiadal, tohto zákona výbor požiadal: Slovenskú informačnú službu, ministerstvo vnútra, teda Policajný zbor, ministerstvo obrany v časti Vojenské spravodajstvo, zvlášť Vojenské obranné spravodajstvo a zvlášť Vojenská spravodajská služba, tiež ministerstvo spravodlivosti ako Zbor väzenskej a justičnej stráže, ministerstvo financií - vykonávateľ colná správa, v mesiaci január 2012 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2011. Správu o použití informačno-technických prostriedkov za minulý rok predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúce utajované skutočnosti a niektoré z nich aj informácie vo verzii, ktoré utajované skutočnosti obsahujú. Údaje o použití informačno - technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 12. júna tohto roku na svojej schôdzi, zobral na vedomie a odporučil Národnej rade vziať ju na vedomie. Návrh na uznesenie je súčasťou správy.

    Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie správy. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov a súčasne, aby ste plnili úlohu spravodajcu. Otváram teraz rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne?

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Naozaj veľmi stručne, pani predsedajúca, panie poslankyne, poslanci, iba niekoľko poznámok ku správe, ktorú teraz náš výbor predkladá, a tiež pre tých kolegov, kolegyne, ktoré sú viac doma v iných oblastiach.

    Predkladanú správu náš výbor spracoval presne rovnakým spôsobom ako podobné správy v minulosti, rovnako ako naši predchodcovia a rovnako ako v tých predošlých sa v nej dočítate niektoré identické formulácie, napr. že s výnimkou vojenského spravodajstva, kde sme minulý rok narazili na problémy, v prípade ostatných štátnych orgánov nedošlo k porušeniu zákona pri nasadzovaní informačno-technických prostriedkov. Zhodujeme sa, že potrebujeme silnejšiu zákonnú kontrolu nasadzovania informačno-technických prostriedkov, že súčasná zákonná úprava kontroly nasadzovania odposluchov nedokáže predchádzať prípadným zneužitiam alebo znižovať pravdepodobnosť takéhoto zneužitia. A tiež sa dozvieme, že nedokážeme bez akýchkoľvek pochybností ubezpečiť verejnosť, že všetko je pod kontrolou, pod fungujúcou kontrolou. Preto vás chcem vyzvať, aby sme zobrali túto správu na vedomie. Ale aby sme si dali zároveň aj záväzok, že je to naposledy, kedy si plníme svoju povinnosť iba takýmto spôsobom. Aby sme neodkladali novú úpravu, novú zákonnú úpravu kontroly nasadzovania informačno-technických prostriedkov, aby sme nebrali ďalší zbytočný čas a aby sme neargumentovali tým, že veď počkáme na nový zákon o spravodajských službách, pretože chcem upozorniť, že komplexná kontrola nasadzovania odposluchov nepatrí do zákona o spravodajských službách. Veď aj ako vidíte, aj z tejto dnes prerokovanej správy, nasadzovanie odposluchov sa netýka len spravodajských služieb. Aby sme prestali diskutovať, že raz možno niečo urobíme, a riešili problém.

    Teda jednou vetou a tým aj končím, aby sme venovali pozornosť návrhu novely zákona o ochrane pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov, ktorú dávame do legislatívneho procesu a dávam vám ju do pozornosti ako výsledok podrobnej analýzy, ako veci fungujú v zahraničí, a teším sa na vecnú debatu na niektorých z ďalších schôdzí.

    Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec, uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Ja by som doplnil alebo možno trošku upresnil to, čo hovoril pán poslanec Fedor, to, že všetky "odposluchy" boli zákonné u všetkých tých inštitúcií, ktoré majú v portfóliu nasadzovanie informačno-technických prostriedkov, sa nepreveruje tým, že to niekto napíše do správy, že všetky tie nasadenia informačno-technických prostriedkov boli zákonné, ale sa to preveruje tým, že sa v daných inštitúciách vykoná kontrola. Chcem podotknúť, že s výnimkou Vojenského spravodajstva ani v jednej organizácii alebo inštitúcii, ktorá môže nasadzovať informačno-technické prostriedky, takáto hĺbková kontrola neprebehla a ja predpokladám, že v budúcnosti určite bude všeobecný súhlas na to, aby sme sa pozreli na nasadzovanie informačno-technických prostriedkov en bloc za pomerne dlhšie obdobie dozadu, pretože 10 - 15 rokov sa to všade robilo rovnako. Zároveň chcem podporiť tie snahy o novú legislatívu, pretože sa ukazuje, že legislatíva, podľa ktorej sa postupuje teraz v súčasnosti, je deravá, je dávno prežitá a sú potrebné nové normy, podľa ktorých sa bude postupovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Fedor, chcete reagovať ? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Kolegyne, kolegovia, o 11.00 hodine budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu, do 11.00 hodiny vyhlasujem prestávku. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní programu 3. schôdze hlasovaním o prerokovaných bodoch. Chcem vás upozorniť, že budeme hlasovať o prerokovaných bodoch, tak ako boli počas jednotlivých rozpráv prerokované s výnimkou návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky rozhlasu a televízie, vzhľadom na to, že mám podpisy od poslancov, ktorí žiadajú, aby bolo toto odvolanie vykonané tajným hlasovaním, zaradíme toto hlasovanie až na záver. Najprv spravodajca uvedie ešte návrh, ktorý prišiel, myslím, od pána poslanca Krajcera, na vrátenie do výborov a ak tento návrh neprejde, tak potom vykonáme odvolanie tajným hlasovaním. Takže najprv doporučujem odhlasovať všetky prerokované body a tento bod budeme hlasovať na záver.

    Poprosím teraz pána poslanca Jaroslava Demiana, aby uviedol hlasovanie o

    návrhu uznesenia k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2011, je to tlač 23.

  • Vážený pán predseda, v správe o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2011 v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí ale nepredložili žiadne pozmeňujúce, doplňujúce návrhy. Preto navrhujem prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, a to, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2011.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, všetci boli za.

    Zobrali sme správu na vedomie.

    Nasleduje hlasovanie k

    návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2011.

    Je to tlač 58.

    Pani poslankyňa Grečková bude uvádzať hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto, prosím, dajte hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje výročnú správu o činnosti Fondu národného majetku za rok 2011.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme schválili.

    Ešte vás poprosím, pani poslankyňa, uviesť hlasovanie k uzneseniu o

    návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2011.

    Je to tlač 59.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto, prosím, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, že schvaľuje ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2011.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, všetci za.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    A ešte jedno hlasovanie, pani poslankyňa, o použití,

    návrh na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 2012, tlač 74.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Mezenská, ktorá nepodala žiaden pozmeňujúci návrh, preto, prosím, dajte hlasovať o uznesení, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2012.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 132 za, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Aj tento návrh uznesenia sme schválili.

    Pani poslankyňa Nicholsonová teraz uvedie hlasovanie o

    návrhu uznesenia k správe o činnosti verejného ochrancu práv.

    Je to tlač 21.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, neodzneli teda žiadne pozmeňujúce návrhy. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie správu o činnosti verejného ochrancu práv. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, všetci boli za.

    Správu sme zobrali na vedomie.

    Poprosím pána poslanca Kamenického, aby dal hlasovať o

    návrhu uznesenia k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2011.

    Je to tlač 22.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, dajte, prosím, hlasovať, o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2011. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme schválili.

    Pani poslankyňa Müllerová uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 o liekoch a zdravotníckych pomôckach, je to tlač č. 60.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 60.

  • V rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec. Prosím vás preto, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 98 za, 1 proti, 40 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 bolo za, 2 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady, pani Erika Jurinová uvedie hlasovanie o

    návrhu uznesenia k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2011.

    Je to tlač 39.

  • Vážený pán predseda, konštatujem, že v rozprave neprebehli žiadne, neboli podané žiadne návrhy, preto vás prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, v ktorom schvaľujeme účtovnú závierku Sociálnej poisťovne za rok 2011.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 bolo za, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pani poslankyňa Mezenská uvedie hlasovanie o

    návrhu uznesenia k správe o činnosti a hospodáreniu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2011, tlač 47.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, v rozprave nevystúpili žiadni poslanci a neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy.

    Vážený pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa týka správy o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2011.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Kvasničku, aby uviedol hlasovanie o

    návrhu uznesenia k správe o stave vysielania a činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2011, tlač 26.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave k tomuto materiálu vystúpili traja poslanci - poslanec Matovič, poslankyňa Jana Žitňanská a poslanec Hlina - v dvoch témach: časovej opony na mravnostne neprípustné vysielanie v priebehu dňa a druhá téma bola zvuková hladina reklamných spotov.

    Avšak nebol podaný žiadny procedurálny ani pozmeňujúci návrh, preto vás prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia s tým, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2011.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 bolo za, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pán poslanec Jánoš uvedie hlasovanie o

    uznesení k výročnej správe Ústavu pamäti národa za rok 2011, tlač 63.

  • Ďakujem pekne pán predseda. V rozprave k tomuto bodu vystúpili traja poslanci, nepodali však žiaden pozmeňujúc, ani doplňujúci návrh.

    Dajte prosím preto hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Výročnú správu Ústavu pamäti národa za rok 2011.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 136 bolo za, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Fecko uvedie hlasovanie o

    návrhu uznesenia k Výročnej správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2011, tlač 36.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden poslanec, pán Simon, ale nepodal žiadny pozmeňujúci, ani doplňujúci návrh.

    Takže, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2011.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Duchoň uvedie hlasovanie o

    návrhu uznesenia k informácii o predložení výročných správy politických strán a politických strán a politických hnutí za rok 2011.

    Je to tlač 49.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k tomuto bodu nevystúpil žiaden poslanec. Preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Informáciu o predložených výročných správach politických strán a politických hnutí za rok 2011. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 bolo za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pekne, a pán poslanec Fedor teraz uvedie hlasovanie o

    návrhu uznesenia o správe výboru pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2011.

    Je to tlač 50.

  • Vážený pán predseda, v rozprave som vystúpil ja, ale nepredniesol som žiadne doplňujúce návrhy k tomuto materiálu.

    Preto, prosím, dajte hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie správu výboru pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2011.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 132 bolo za, 6 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Aj tento návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Číža, aby uviedol návrh, hlasovanie o

    návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky rozhlasu a televízie Slovenska Miloslavy Zemkovej z funkcie.

    Je to tlač 112.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave odznel jeden návrh, ktorý nebol predložený písomne, ale dá sa dedukovať, že teda jeho cieľom je vrátiť návrh zákona výboru na ďalšie rokovanie.

    Takže, pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 59 bolo za, 81 proti.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ešte poprosím, aby ste dali hlasovať o návrhu skupiny poslancov, aby odvolanie prebehlo tajných hlasovaním.

  • Dobre. Vážené kolegyne, kolegovia, v zmysle návrhu teda budeme hlasovať o tom, či o návrhu výboru pre kultúru a média budeme hlasovať tajne.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 83 bolo za, 54 bolo proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná schválila návrh na vykonanie odvolania pani riaditeľky tajným hlasovaním.

    Pristúpime teraz k tajnému hlasovaniu tak, ako je to obvykle. Poprosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie, a poprosím ich, aby hlasovali ako prví.

    Upozorňujem, že treba označiť kto súhlasí s odvolaním - označiť za, kto nesúhlasí - dá proti.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Po akte tajného hlasovania.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či každý využil svoje právo zúčastniť sa tajného hlasovania. Ak áno, vyhlasujem toto tajné hlasovanie za skončené a vyhlasujem krátku prestávku, pokiaľ nás poverený poverovateľ oboznámi s výsledkom tajného hlasovania pri návrhu na odvolanie riaditeľky rozhlasu a televízie.

    Chcem vás ešte požiadať, vážené pani poslankyne, páni poslanci, či je súhlas, aby sme o 14.00 hodine, potom ako sa ukončí obedňajšia prestávka, rokovali v balíku návrhov, ktoré bude predkladať pán minister financií, aby sme ako prvé prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu so skráteným legislatívnym konaním, ktoré minulý týždeň doručila vláda Slovenskej republiky. Potom by sme rokovali o prerušenom bode programu, kde je otvorená ešte rozprava o návrhu pána ministra financií, a potom by sme pokračovali programom bodmi, ktoré bude predkladať pán minister financií s tým, že ak bude súhlas na prerokovanie návrhu, o tomto návrhu by sme hlasovali o 17.00 hodine. A ak o 17.00 hodine tento návrh dnes získa podporu, pokračovali by sme prvým čítaním až v stredu poobede o 14.00 hodine. Po tom, ako bude ukončená vláda. Je súhlas na takýto postup?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem vám veľmi pekne.

    Takže teraz krátka prestávka až do vyhlásenia výsledku tajného hlasovania.

    Ďakujem.

  • Krátka pauza.

  • Ešte chcem požiadať členov MPÚ o účasť na prvom zasadnutí Výkonného výboru MPÚ, ktoré sa uskutoční o 12.00 hodine v zasadačke. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím teraz povereného overovateľa, aby nás informoval o výsledku tajného hlasovania.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil, prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska Miloslavy Zemkovej z funkcie, ktorá sa konala 26. júna 2012.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska Miloslavy Zemkovej z funkcie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 85 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 85 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska Miloslavy Zemkovej z funkcie 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Z 85 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 0 neplatných. Z 85 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na odvolanie Miloslavy Zemkovej z funkcie, generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska hlasovalo za 82 poslancov, proti 2 poslanci, zdržal sa hlasovania 1 poslanec. Na schválenie návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola Miloslava Zemková odvolaná z funkcie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska. Overovatelia ma zároveň poverujú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní odvolala Miloslavu Zemkovú z funkcie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska.

    Dámy a páni, vzhľadom na to, že je 11.44 hodín, vyhlasujem, prerušujem rokovanie a vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať o 14.00 hodine podľa schváleného programu. Ako prvý bude návrh na vyslovenie súhlasu so skráteným legislatívnym konaním, ktoré prednesie pán minister financií Peter Kažimír.

    Potom budeme pokračovať prerušenou rozpravou o vládnom návrhu zákona a potom tak ďalšími vládnymi návrhmi, ktoré uvedie pán minister financií.

    Ešte, pán predseda európskeho výboru pán poslanec Blaha.

  • Ďakujem pekne, dovoľte iba, aby som pripomenul členom výboru pre európske záležitosti, že máme výbor o 12.00 hodine v miestnosti č. 76 na prízemí. Ďakujem.

  • Ďakujem ešte raz.

    Ešte pán predseda Beblavý.

  • Ďakujem. Ja len tiež využijem čas na pripomenutie, že náš výbor pre nezlučiteľnosť funkcií zasadá o 12.30 hodine v miestnosti č. 81 v trakte pod Parlamentkou. Ďakujem.

  • Ďakujem ešte raz. Chcem poprosiť kolegyne a kolegov z Výkonného výboru Medziparlamentnej únie, aby o 12.00 hodine sa zúčastnili prvého zasadnutia výkonného výboru tak, aby sme mohli schváliť jednotlivé nominácie a všetky príslušné náležitosti, ktoré nám vyplývajú z nášho členstva v Medziparlamentnej únii.

    Takže o 12.00 hodine vzadu v zasadačke v trakte predsedu Národnej rady. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 11.48 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní piateho dňa 3. schôdze Národnej rady

    návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov.

    Návrh vlády máte rozdaný pod tlačou číslo 114.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Petra Kažimíra, aby návrh vlády odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Dámy a páni, prajem Vám príjemný dobrý deň.

    Dovoľte mi úplne na úvod vzhľadom na to, že som sa nezúčastnil väčšej časti debaty o ratifikácii zmluvy o Európskom stabilizačnom mechanizme, aby som poďakoval všetkým poslancom, ktorí hlasovali za túto ratifikáciu, všetkým 118-im za to, že zdvihli svoju ruku za ratifikáciu tejto zmluvy podľa, podľa mňa pre túto krajinu tak dôležitú, a takisto ďakujem aj všetkým tým, ktorí, ktorí vyjadrili svoj nesúhlas za to, že, že rešpektujú demokratickú väčšinu a jej hlasovanie.

    Chcem aj vysvetliť moju neúčasť na väčšej časti tohto rokovania, ktoré bolo z veľkej časti búrlivé, ale s dobrým výsledkom. Dôvodom neúčasti bolo, bolo to, že som musel odcestovať na zasadnutie Euroskupiny a následne ECOFIN-u v Luxemburgu. Takisto ďakujem pánovi ministrovi zahraničných vecí, že ma zastúpil.

    No a teraz týmto návrhom skráteného legislatívneho konania v podstate pokračujeme, pretože aby bola zmluva plne ratifikovaná, aby sme mohli v podstate oznámiť našim partnerom v euroskupine, že sme pripravení sa stať členmi trvalého Eurovalu a musíme dostať do súladu aj národnú legislatívu s textom tejto zmluvy.

    Takže dovoľujem si vám predložiť na prerokovanie Národnej rady vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnenie niektorých ďalších zákonov. Návrh zákona je vykonávacím zákonom k Zmluve o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

    Zmyslom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu zmluvných záväzkov, ktoré v Slovenskej republike z tejto zmluvy vyplývajú. Na to, aby Slovenská republika splnila svoje záväzky, ku ktorým sa politicky zaviazala či už podpisom predchádzajúcej premiérky predchádzajúcej vlády, alebo aj ústnym prísľubom predsedu terajšej vlády, aby sme mali v čo najkratšom časovom období prijatú legislatívu umožňujúcu plnenie podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o EMS, navrhujeme podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu tohto zákona.

    Dôvod potreby skráteného legislatívneho konania je predovšetkým nutnosť čo najrýchlejšie, najrýchlejšej stabilizácie situácie v eurozóne a celkovo v Európskej únii, k čomu by malo dôjsť po sfunkčnení európskeho mechanizmu, aj po teda sfunčknení Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

    Na politickej úrovni Euroskupiny sa dohodla inaugurácia mechanizmu, tohto mechanizmu na 9. júl tohto roku. Slovenská republika má záujem byť medzi prvými krajinami eurozóny, takzvane v prvej skupine, ktoré dopomôžu k sfunčneniu mechanizmu a tým aj k stabilizácii celej Európskej únii. Ratifikovaním mechanizmu vzniknú členom mechanizmu okamžité záväzky, ktoré budú musieť plniť. Treba povedať otvorene, najdôležitejší záväzok našej krajiny sa týka jej majetkovej účasti v tomto mechanizme. Prvú splátku upísaného základného imania potom bude musieť Slovenská republika uhradiť do 15 dní od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho zákona k základnej zmluve.

    V prípade, že by sa v Slovenskej republike neprijala potrebná legislatíva v čo najkratšom časovom období, mohlo by to mať značné následky na medzinárodné záväzky, ktoré som už tu spomínal. Predmetný vládny návrh bol schválený v uznesením vlády č. 271 zo dňa 20. júna tohto roku.

    Chcem ešte povedať, že k tomuto zákonu, takisto aj k skrátenému legislatívnemu a potom následne k prvému, druhému čítaniu bude určite veľká debata. Chcem aj podotknúť, že predpokladám, že na zasadnutí výboru Národnej rady, výboru Národnej rady, hlavne výboru pre financie a rozpočet môže dôjsť k zmenám tohto zákona, kde sa pokúsime spolu výbor aj s odsúhlasením rezortu financií vstúpiť do návrhu zákona takým spôsobom, aby časť kompetencií bola odovzdaná aj Národnej rade.

    Týmto odporučujem Národnej rade, týmto odporučujem, aby Národnej rady Slovenska, Národná rada Slovenskej republiky schválila predložený vládny návrh na skrátené legislatívne konanie. Ďakujem.

  • Pán podpredseda vlády, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Danielovi Duchoňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Áno, ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca výboru Národnej rady pre financie a rozpočet k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov (tlač 114).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 99 zo dňa 20. júna 2012 pridelil nášmu výboru uvedený návrh prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní ihneď. Výbor rokoval o tomto návrhu dňa 21. júna 2012 a prijal k nemu uznesenie č. 39.

    Ďakujem, vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcu. Teraz otváram rozpravu, poznamenávam, že som do rozpravy nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorú máte ako tlač číslo 75.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov, čo sa aj tak stalo, a spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet, poslanca Štefana Hrehu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.

    Teraz budeme pokračovať v rozprave ústne prihlásenými poslancami.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Igorovi Matovičovi. Nie je prítomný v sále. Ďalší by mal vystúpiť pán poslanec Viskupič. Tiež nie je prítomný v sále. Ešte bol niekto prihlásený ústne do rozpravy? Nebol prihlásený ústne nikto. Zopakujem ešte raz, pán poslanec Matovič nie je prítomný. Nieže stratil v prvom kole, stratil poradie, teraz stráca možnosť vystúpiť, pán poslanec Viskupič to isté. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ?

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, bola dosť bohatá rozprava. Ja viem, že to bolo pred týždňom.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 75.

  • Ja si, samozrejme, pamätám aj obsah rozpravy a veľmi detailne aj návrh zákona, ku ktorému sme tu vystupovali. Ja chcem snáď len ozrejmiť a informovať aj plénum Národnej rady, že hlavne po zasadnutí včerajšej tripartity, po zasadnutiach a rokovaní s partnermi, hlavne zo strany zamestnávateľov sme sa dohodli, že na expertnej úrovni k návrhu tohto zákona, aj keď je už po prvom čítaní alebo bude po prvom čítaní po vašom hlasovaní, budeme pokračovať v závere tohto týždňa a v týždni budúcom s tým, že verejne som prehlásil aj po rokovaní tripartity, ak, ak nás zamestnávatelia presvedčia o niektorých opatreniach, že nie sú dostatočným prínosom na ten cieľ, na ktorý sú určené, to znamená lepší výber daní, tak sme ochotní od týchto opatrení ustúpiť, resp. sme pripravení ich zmeniť vo výboroch alebo následne v rokovaní pléna. Toľko. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, chcem sa opýtať spravodajcu, chce zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej. Ďalším bodom programu je prvé čítanie

    o vládnom návrhu zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 76. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 66.

    Prosím, pán podpredseda vlády, o uvedenie návrhu, vládneho návrhu zákona.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ešte poprosím, pán podpredseda vlády. Spravodajkyňou je pani poslankyňa Hufková, ktorú tu, aha, tu je. Dobre, ďakujem pekne.

    Takže, nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • 121.

    Návrh zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá ako zákon iniciatívny. Navrhovaným zákonom sa ustanovuje osobitný odvod pre právnické osoby, ktoré majú oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti v regulovaných odvetviach. Navrhovaný zákon sa predkladá ako jedno z opatrení na spravodlivejšie a ekonomicky efektívnejšie rozdelenie bremena vplyvov globálnej finančnej hospodárskej krízy, aby celá ťarcha konsolidácie nespočívala iba na pleciach občanov.

    Predložený návrh zákona ustanovuje, že odvody budú štátnymi finančnými aktívami. To znamená, stanú sa časťou štátnych finančných aktív, ktoré budú účelovo určené na financovanie prioritných projektov na naštartovanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti. V predkladanom návrhu zákona sa navrhuje, aby regulovaná osoba platila osobitný odvod zo základu odvodu, ktorým je výsledok hospodárenia vykázaný za účtovné obdobie, v ktorom právnická osoba, ktorá má oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti v regulovaných oblastiach, vykonáva podnikateľskú činnosť. Povinnosť platenia sa navrhuje mesačne, pričom za posledné odvodové obdobie sa navrhuje december roku 2013, to znamená, hovoríme o odvode, ktorý má časovo limitovanú platnosť. Zaplatený odvod bude možno uplatniť ako daňový výdavok.

    Návrh zákona bol schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky 30. mája tohto roku. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. septembra tohto roku.

    Na základe uvedeného vás žiadam o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona a dodávam v duchu toho, čo som hovoril predtým pri zákone o dani z pridanej hodnoty, že taktiež na základe požiadavky zamestnávateľov ako výsledok rokovania tripartity je to, že si spolu so zamestnávateľmi, ktorí zastupujú aj firmy, ktoré by mohli byť dotknuté týmto zákonom, budeme rokovať na expertnej úrovni, aby sme si vysvetlili jednak obsah, účinnosť zákona. Aby sme sa ubezpečili o jednoznačnosti znenia tohto zákona. To znamená, nevylučujem, po následnom rokovaní s expertnými skupinami zamestnávateľov, takisto malé zmeny. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni Eve Hufkovej, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila k vládnemu návrhu zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač č. 76) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jej cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika zaviazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Po rozprave odporučím, aby:

    1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,

    2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 66 z 1. júna 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory, a to: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky dvoch pánov poslancov, a to pán poslanec Mikuláš Huba a pán poslanec Alojz Hlina.

    Nech sa páči, pán poslanec Huba, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni, opatrenia, ktoré navrhuje realizovať predkladaný návrh zákona majú podporiť rast našej ekonomiky. Rast však môže mať, ako vieme, rôznu podobu. Osobne mi je oveľa sympatickejší rast kvality ako kvantity. Nechcem v tejto chvíli príliš filozofovať, a to ani o tom, či je naša zaujatosť, iba fascinácia zaklínadlom rastu viac cestou do raja alebo do pekla. Nechcem sa, na obe tieto alternatívy, by totiž existovalo dosť príkladov z nedávnej i dávnejšej histórie, nechcem sa momentálne venovať ani kritike zavádzajúceho charakteru scestných indikátorov typu hrubý domáci produkt, ktorými rast či údajný rast meriame. Ale verím, že aj na takúto zásadnú diskusiu príde, napr. pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013 alebo pri iných vhodných príležitostiach, lebo o tomto všetkom by sa podľa môjho názoru malo oveľa viac hovoriť v porovnaní s tým, akú malú pozornosť týmto zásadným veciam venujeme.

    Ale, samozrejme, nestačí o tom hovoriť v tejto snemovni ani v našej vláde, ale musí to mať rozmer širší, medzinárodný, európsky a podľa možnosti aj globálny. Chcem sa tentoraz venovať len tomu, čo bezprostredne súvisí s návrhom tohto zákona, a to je otázka, na aký typ rastu chce vláda prípadné zdroje, ktoré vzniknú v prípade prijatia tohto zákona a v prípade, že ten manéver, ktorý ten zákon predpokladá sa aj úspešne zrealizuje, tak ako sa tieto dodatočne získané zdroje využijú. Či pôjdu na podporu masívnych až megalománskych, neraz umelo predražených investičných veľkoprojektov, neraz adresovaných spriateleným firmám a navyše často realizovaných metódou za každú cenu, pretože na nedávno ukončenom summite Rio+20, ale aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády sa zdôrazňuje aj priorita iného, takzvaného inkluzívneho, teda sociálne vnímavého zeleného rastu.

    A preto navrhujem, aby sme schválenie tohto návrhu zákona podmienili tým, že prioritne sa zo zdrojov, ktoré sa ním plánujú vygenerovať, budú podporovať práve takéto projekty a takýto typ inkluzívneho zeleného rozvoja alebo rastu. Teda taký typ udržateľného rozvoja, ktorý je priaznivý ako z ekonomického, tak aj sociálneho a environmentálneho hľadiska. Jeho možnosti sa ponúkajú na každom kroku: od oblasti energetických úspor a rozumného využívania obnoviteľných zdrojov cez zber, separáciu a recykláciu odpadov, revitalizáciu remesiel a regionálnej či miestnej výroby, obnovu kultúrneho dedičstva, udržateľný turizmus až po alternatívne poľnohospodárstvo a opätovné intenzívnejšie využívanie pustnúcej vidieckej krajiny. Moja otázka znie: Či mi vedia takýto typ využitia prostriedkov v prípade prijatia tohto zákona predkladatelia garantovať? Opäť zdôrazňujem, že by to bolo v súlade s viacerými tézami programového vyhlásenia vlády.

    A vás, vážené kolegyne poslankyne a poslancov si dovoľujem požiadať, aby ste zohľadnili túto moju požiadavku predtým, ako sa rozhodnete, ako budete hlasovať za tento zákon.

    A za seba môžem logicky povedať, že pri hlasovaní o návrhu tohto zákona sa budem týmito kritériami, o ktorých som v predchádzajúcich minútach hovoril, riadiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Hlina. Nech sa páči, máte slovo.

  • Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach je dosť nudný bod a je ťažko niečo k nemu povedať, ale niečo skúsim.

    Existuje taká tenká, veľmi tenká hranica, medzi daňou z úspechu a progresívnou daňou. Veľmi tenká. Malú odbočku spravím, ale nemám je komu povedať, ale predsa len ju poviem. Že nič v zlom pre kolegov z SaS, možno tá ich konštrukcia je mimo chápania bežných smrteľníkov a možno aj mimo mojej mentálnej kapacity alebo tá ich šachová partia je na úrovni Kasparova. Ale je totižto absolútnym paradoxom až absurditou, keď tuná absolútni liberáli a vyznávači absolútnej slobody dajú návrh do parlamentu, ktorý je čistým zákonom, kde je úplne jasná daň z úspechu. Návrh z SaS, že strana, ktorá dosiahne nad desať percent dostane menej od štátu, je daň z úspechu ako vyšitá. A ak by ste v nejakom náučnom slovníku hľadali, že čo je daň z úspechu, tak kľudne tam môžte dať tento návrh. Áno, aj vládny SMER to pokúša, zdaniť, dodaniť všetko, čo sa hýbe. A niektoré návrhy z konsolidačného balíčka pre mňa sú na takej tej tenkej hrane, tenkej hrane medzi daňou z úspechu a progresívnou daňou. Už len dodám, že zdaňovať úspech je nebezpečné i keď lákavé. Samozrejme, neúspešní zdaňovaniu úspešných veľmi intenzívne tlieskajú, ale úspešní toto vnímajú, ako sa hovorí, s takými veľkými rozpakmi. Niektorí úspešní prestanú chcieť byť úspešnými, respektíve budú chcieť byť úspešnými v inom prostredí, v prostredí, kde sa úspech nezdaňuje.

    Existujú také rady múdrych, rady múdrych starých obchodníkov. Áno, je ich viac a tá najcennejšia je, že zadarmo je najdrahšie. Ale sú aj iné a poviem jednu a je taká úsmevná, že ak chcete byť úspešní, čo pre niekoho znamená zarobiť peniaze, ale to nemusí znamenať to, takže musíte sa snažiť ráno skoro vstávať, neskoro chodiť spať. A znova snažiť sa pracovať od svitu do mrku a hlavne, vážení, hlavne musíte ťažiť ropu. Toto ponaučenie má v sebe taký kus trpkej pravdy. Nemôžme porovnávať odvetvia hospodárstva v regulovaných odvetviach s odvetviami bežného podnikania. Podnikanie v regulovaných odvetviach je pre mňa totižto ľahšie a ziskovejšie.

    Ak sa na tomto zhodneme, tak potom bez výčitiek svedomia môžme zahlasovať o osobitnom odvode pre toto podnikateľské prostredie. Ja som jeden z posledných, ak nie posledný, ktorý by bol stúpencom dane z úspechu, dane z nenávisti alebo dane zo závisti, ale v tomto návrhu nemám problém zahlasovať za, ale, ale. Ale mám malý problém. Problém je v tom, že v tom návrhu zákona v § 12 ods. 4 sa píše: "Tieto aktíva sú účelovo viazané na podporu rozvojových programov vlády." Z toho mám strach. Samozrejme, menší strach, ako keby bol vo vláde Slota. Veď si to len predstavte, čo všetko by sa mohlo skrývať pod takouto formuláciou pre prípadných ministrov zo SNS. Predstavte si, čo ešte pre nich by mohli byť rozvojové projekty. No strach pomyslieť. Aj v tejto mocenskej konštelácii však mám obavu, síce menšiu, ale mám, čo by podľa tejto našej súčasnej vlády mohol byť ešte rozvojový projekt. Nevylučujem, že sa môžu snažiť, ale môže to znovu dopadnúť zle alebo tak, ako to spomínal kolega Beblavý, že: "Chceli sme to najlepšie a dopadlo to tak ako vždy." Citát, myslím, Černomyrdina.

    Ak voláme po konštruktívnej opozícii, tak bude sa snažiť dať konštruktívny návrh, a to doplnenie do § 12 ods. 4 niekde s nasledovným textom: "O použití takto vybraných prostriedkov rozhodne komisia zložená zo zástupcov vlády a zástupcov podnikov, ktorých sa tento osobitný odvod týka. Podmienky rozhodovania budú upravené samostatným štatútom."

    A ešte sa mi tam žiada doplniť textáciu: "Poverený minister o použití prostriedkov informuje Národnú radu Slovenskej republiky." Ja si myslím, že s takto formulovaným návrhom by nemal byť zásadný problém s ním súhlasiť, a keď tak len politický. Vecný nemôže byť.

    A dovoľte mi ešte niečo povedať. Pani Žitňanská, Žitňanská Lucia urobila pred pár dňami peknú analýzu: má dať - dal. K nej len poviem, že poraziť rešpektovaného súpera je výzva, poraziť ho čestne je veľká výzva, poraziť ho malou lsťou je možné a pripúšťa sa. Minulý týždeň bol film Trója. Ten príbeh o trójskom koňovi je dobrý. Tuná však po analýze pani Žitňanskej je, zdá sa, urobená taká malá lesť a lesť na občanov. Vláda a banky, sa zdá, sa dohodli, povymieňali šuplíky, čo malo byť doma, je doma, čo malo byť vo fonde, je v rukách štátu a všetko sedí. Ešte aby to vyzeralo, že sa bojuje treba dať zopár bojových vyhlásení pre tlač, banky o tom, ako trpia a bojujú, a vláda o tom, ako bojuje za občana. Mám obavu, že aj v tomto zákone o regulovaní, o tom osobitnom odvode sa pustí, ako sa hovorí, že pustia chlp, ale výmenou za niečo. Možno telefónni operátori tu budú ako Sovietsky zväz dočasne a naveky a na to, aby pomíňali všetky tie zisky, čo majú, budú púšťať vianočnú reklamu už od augusta. Benzín, nafta bude stáť pomaly najviac v celej Európe a takto môžme pokračovať.

    Ja budem korektný, lebo iba tak sa dá a bude dať pomôcť tejto krajine. Nebudem tu teraz vyskladávať konštrukciu populárnu, povestnú konštrukciu: lebo Fico, lebo SMER, lebo medveď. Budem však veľmi pozorne vyhodnocovať, či boj s monopolmi je boj s monopolmi, či hrdinstvo je skutočné hrdinstvo. Každopádne po zapracovaní môjho návrhu a zistení, či tam nie sú zakopané míny a či neprebehlo započítavanie súvahy má dať - dal nejako ináč, nemám problém zahlasovať za tento zákon. Ďakujem vám pekne.

  • Pán poslanec bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pekný deň prajem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani predsedajúca, ďakujem pekne za slovo. Teraz nemám žiadne, nič zásadné som neobjavila, ale keďže ide o ďalší zákon z toho tzv. ozdravného balíčka, tak si myslím, že to je pre tento rok tak vážna téma, že okrem eurovalu a toho, čo sa deje v Európe, neexistuje dnes na Slovensku vážnejšia téma, ako je ozdravný balíček, a spôsob, akým ho vláda urobí, pretože v podstate to, akým ho vláda urobí aj s nadväzujúcimi krokmi bude ovplyvňovať život tejto krajiny na možno desať rokov dopredu. A preto si myslím, že to je príležitosť aj pre nás neekonómov sa vyjadriť a zaujať politický postoj, pretože z tohto pohľadu je to výsostne politická, a, alebo aj politická téma a politická debata. A ja pozorujem, akým spôsobom sa pripravuje tento ozdravný balík, pozorujem veľmi vyrovnané rokovania a konsenzuálne výstupy Rady rozvoja a solidarity, ale zároveň som teda videla aj, že včera na tripartite ste sa tuším nedohodli, pán minister. A preto cítim potrebu, že povedať znova, že ma znepokojuje vláda, ktorá sa rozhodla znižovať deficit v podstate iba cez likvidáciu druhého piliera a súčasne ťahaním peňazí z ideologicky presne vybraných cieľov. Minulý týždeň to boli banky, teraz sú to regulované subjekty a vraj bohatí a živnostníci, tých ešte nemáme na stole, tí ešte len prídu a tí poslední na to asi aj najviac doplatia, pretože zjavne sú slabší vo vyjednávaní ako napríklad banky.

    Znepokojuje ma premiér, ktorý sa schováva za rady solidarity, za okrúhle stoly a áno, a celkom úspešne aj za "neschopnosť opozície dodať alternatívne návrhy". Áno, znepokojujeme premiér a vláda, ktorá za zatvorenými dverami, kde sedia ľudia zastupujúci a obhajujúci každý svoj parciálny záujem sa dohodne so správcovskými spoločnosťami na nových parametroch II. piliera bez tých, ktorých sa to naozaj týka, bez tých, ktorí zastupujú ľudí, ktorých sa to naozaj týka. A znepokojuje ma, keď sa najdiskutovanejšou témou ozdravného balíka stáva počet štátnych sviatkov, resp. ktorý štátny sviatok padne za obeť, pretože, myslím, že podstata tej témy je inde. A podstata tej tém v je v tom, že áno, nie je to o hľadaní nejakých všeobecne platných zázračných a neideologických riešení. Verejné financie sa dajú ozdraviť buď cez vyššie príjmy, alebo cez nižšie výdavky. Bodka. Medzitým nič nie je. A áno, je len a len na vás, aby ste vybrali pomer, v akom to urobíte. Je len a len na vás, aby ste šetrili alebo si vybrali, či zvýšite dane, schválite rôzne mimoriadne odvody, vybrakujete druhý pilier alebo či zvýšite DPH. Aj keď toto bolo ideologicky odmietnuté hneď na začiatku, aj keď je to úplne legitímna diskusia. Áno, nie je to o hľadaní zázračných všeobecne platných riešení. Také neexistujú. Ale je to o prevzatí politickej zodpovednosti za tie riešenia, pre ktoré sa rozhodnete, s plusmi, s mínusmi, s politickými nákladmi, áno, aj s nahnevanými voličmi.

    A preto treba o tom hovoriť, pretože schovávate sa za rady, najradšej za Radu rozvoja a solidarity, ktorá nie je žiadnym orgánom. Ničoho. To nie je poradný orgán vlády. To nemá svoj štatút. To je skupina ľudí, ktorí boli pozvaní za okrúhly stôl neformálne, kde každý obhajuje naozaj len svoj parciálny záujem, lebo lepšie sa dohodnúť, ako nechať valcovať 83-ku, ako ukazuje príklad bánk. Áno, vystúpila som prvýkrát na túto tému, keď sme prerokovávali jeden z prvých návrhov zákonov ozdravného balíka a cítila som potrebu vystúpiť znova. A prídu ďalšie zákony z tohto ozdravného balíka a vystúpim znova a znova, pretože, naozaj, som presvedčená o tom, že to nie je len ekonomická téma, ale je to politická téma, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, či sa chceme tváriť, že to nie je pravda, či sa chceme schovávať za rôzne rady, alebo nie. A áno, je to najdôležitejšie alebo jedna z najdôležitejších tém tohto roka.

    Vadí mi, že nerokujeme o ozdravnom balíku v parlamente ako o celku. Povedala som to minulý týždeň a hovorím to dnes. Áno, poznáme ho. Strany ho dostali. Prečítali sme si ho v novinách, ale čítam aj to v novinách, že ste sa ešte nedohodli so všetkými záujmovými skupinami. Čítam aj to, že aj tento zákon, o ktorom teraz rokujeme, napadli zamestnávatelia, že nebol konsenzus na tripartite, ani ohľadom tohto zákona, o ktorom dnes rokujeme, a to je oficiálny orgán tripartita na rozdiel od Rady rozvoja a solidarity. A musím pripomenúť, že tieto zákony sú spojené nádoby. To znamená, ak sa dohodnete na niektorom zo zákonov inak, niekde vám možno budú chýbať peniaze, niekde prebývať, tak sa to dotkne spätne aj iných zákonov. A ja si myslím, že nemôžeme preto rokovať o týchto jednotlivých zákonoch samostatne, pretože to dopadne potom tak, že tu budeme v júli alebo septembri riešiť totálny chaos v rámci druhých čítaní so siahodlhými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré bude reflektovať tú naozaj finálnu dohodu, ku ktorej dospejete niekde na tripartite alebo Rade rozvoja a solidarity. Alebo je to všetko zásterka - aj Rada solidarity a rozvoja, aj tripartita - a vy viete, ako ho chcete v konečnej podobe mať. Postupne nám ho predkladáte tento ozdravný balík a v konečnom dôsledku si ho v tejto podobe schválite. Iný záver z tohto spôsobu predkladania ozdravného balíka nevidím.

    A znova môžem len povedať, že vidím aj prázdne rady opozície a znova môžem povedať, že ma veľmi mrzí, keď o téme, ktorá je naozaj asi nosnou téma tohto roka a naozaj ovplyvňuje Slovensko na nasledujúcich možno až 10 rokov, neprebieha v parlamente jedna riadna ekonomická, ale aj politická diskusia. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami piati páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani kolegyňa Žitňanská, z môjho pohľadu je lepšie, ak sa vláda akákoľvek "skrýva" za Radu solidarity a rozvoja, ako sa má skrývať za šiestich koaličných partnerov, s ktorými nie je schopná sa dohodnúť na žiadnom opatrení pre Slovensko. To je ad jedna. Ad dva. Váš prejav, ktorý trval necelých deväť minút bol síce politicky fajn, ale neprinášal absolútne žiadne opatrenia, ani náznak riešení. Čiže z tohto pohľadu ho považujem za premrhaných 9 minút času. Ďakujem.

  • Ďakujem. Rovnako by som konštatoval, že tu sa absolútne nikto neskrýva za nejakú Radu rozvoja a solidarity. Je logické a myslím, že zcela správne, že k tak závažným návrhom, ako je konsolidačný balík, sa prizývajú zástupcovia zamestnávateľov, odborov, cirkví, živnostníkov, atď. Takže je namieste prerokovať práve tak zásadné veci s takýmito skupinami pracujúcich. Čo sa týka toho, že ste povedali, že najdiskutovanejšou témou je počet sviatkov, to si vôbec nemyslím. Je asi otázka do akej miery sa to snažia aj médiá prezentovať ako najdiskutovanejšou témou. Čo sa týka samotného konsolidačného balíčka, ten vzišiel po naozaj veľmi dlhej úvahe, a preto sa nedalo čakať, že vláda príde hneď v prvých dňoch svojho fungovania s komplexným návrhom riešení, pretože je dôležité si aj spočítať všetky dôsledky, ktoré, ktorý takýto konsolidačný balíček prinesie vzhľadom na obyvateľstvo, a jednoznačne stále platí téza, ktorú sme komunikovali od začiatku, že tie riešenia s ktorými sme prišli, sa dotýkajú predovšetkým vyššie zarábajúcich skupín obyvateľstva a dôraz na to, aby sa práve tieto vyššie zarábajúce skupiny obyvateľstva, ale aj právnické osoby vyššou mierou podieľali na konsolidácii verejných financií, naďalej platí. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja si na rozdiel od niektorých iných kolegov nemyslím, že to bolo premrhaných deväť minúť nášho času. Práve naopak, chcel by som sa poďakovať pani poslankyni, že vystúpila, zopakovala tie základné tézy a znovu ich podčiarkla, o ktorých už v tomto pléne hovorila. Trošku nadnesene môžem povedať, že v čase, keď vznikala druhá Ficova vláda, som si trochu humorne myslel, že najväčším nešťastím tejto vlády je to, že ju podporuje viac ako 76 poslancov v Národnej rade za stranu SMER. Keby bolo len 74, tak by sa určite hľadal nejaký koaličný partner, ktorý by musel do tejto vlády prísť, a bolo by to skvelé, lebo teraz by mohol byť zodpovedný za všetky chyby a za všetky negatívne dopady na občanov tejto krajiny. Tak v tom zostala strana SMER sama. Žiaľ, pre veľmi dobrý volebný výsledok a naozaj to myslím trošku satiricky a sarkasticky a ironicky, lebo, samozrejme, ten volebný výsledok dosiahla. A tak prišla tripartita a pravidelné stretnutia, prišla na rad Rada solidarity, akýsi nový orgán. Pamätáme si na pána premiéra Fica, ako intenzívne kritizoval koaličnú radu, ktorá nemá nikde oporu v našej ústave, v rokovacom poriadku a v zákonoch. No ale ani Rada solidarity a rozvoja nemá nikde oporu. Napriek tomu sa tam prejednáva legislatíva. Potom pokus o stretnutia s lídrami opozičných strán a úkolovanie ich k tomu, aby prinášali ako domácu úlohu riešenia problémov. Naozaj je to o tom a myslím, že pani poslankyňa to jasne vyjadrila. Aby sa tá zodpovednosť čo najviac rozložila. O to viac, že keď si ten ozdravný balíček dobre prečítate zistíte, že šetrenie na ľuďom je už priamo vyjadrené v budúcich zákonoch. Ale šetrenie na vláde je zatiaľ len vo fáze vágnych prísľubov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. No ja by som snáď začal tým spôsobom, že minulú schôdzu som mal jeden taký príspevok, kde som sledoval programové vyhlásenie a jeho rozpravu, kde som skonštatoval, že sa zdá, že ako keby tu boli len roky po 2010, potom '11, '12 nie a znova '13 a tak ďalej. Aj keď sa to možno nepáči, ale nemôžme vynechať aj tie predchádzajúce dva roky, pretože keby aj vaše mnohé opatrenia, možno aj ten posledný polrok, ktorý, by som povedal, že skôr sa len politikárčilo a nerobili sa riadne veci, tak možno by sme teraz nehľadali miliardu a pol, ale možno by sme hľadali 700 miliónov, 800, možno miliardu, ale určite nie takú čiastku, ako v súčasnosti treba nájsť. A trošku som si tak porovnal vaše vystúpenie aj s pánom poslancom Hlinom a je tam taký rozdiel. Že vidieť, že on prišiel teraz do parlamentu, z takej tej reality a vidieť na vás trebárs, čo sa týka politického prejavu, ktorý je naozaj pekný, ale že ste v tom parlamente už naozaj dosť dlho a možno že by niekedy nezaškodilo trošku vyjsť do tej reality, do tých miest a obcí tejto našej krásnej krajiny.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja budem veľmi stručný. Chcem len povedať, že akokoľvek to naozaj môže vyzerať niekedy zbytočné a beznádejné, keď sa rokuje naozaj o významných veciach, hoci sa o nich rokuje aj s určitou dávkou populizmu, je potrebné sa vyjadriť. A myslím si, že tie vyjadrenia ktoré boli povedané vo vzťahu naozaj k absencii balíčka, k podstate k zakrývaniu sa určitým takým zvláštnym orgánom, ktorý je niekde medzi tripartitou a záujmovým združením právnických osôb a o tom, o snahe presvedčiť, že tento balíček je o niečom inom, ako je. Že je naozaj o cielení tých, čo si to môžu dovoliť a nikomu to neublíži. Zatiaľ to v skutočnosti je to o cielení všetkých a dopady na životnú úroveň nás všetkých a budúci rast sa dajú pomerne presne a pesimisticky prepočítať. Myslím, že na to je potrebné vystupovať. Takže som rád, že to vystúpenie bolo a bolo pomerne jasné a ďakujem za neho.

  • S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Bagačkovi. Za rok a pol predchádzajúca vláda znížila deficit, ktorý zdedila vo výške 8 % na 4,6. Vy na to máte kratší čas, na to 1,6 %. A áno, priznám sa, páni poslanci, že ja som očakávala, že taká strana, ako strana SMER, príde do vlády pripravená. A vie, čo má robiť, hneď ako nastúpi do vlády, pretože to, že tieto voľby vyhráte, to sme vedeli všetci. A možno jednu poznámku pánovi poslancovi Briximu. Šesť politických partnerov má mandát od voličov. Rada rozvoja a solidarity tento mandát nemá. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem. Rád zaujmem stanovisko k jednotlivým príspevkom. Pánovi poslancovi. Pán poslanec Huba spomínal záležitosť fascinácie hrubým domácim produktom. Musím povedať, že ako minister financií sympatizujem s jeho vyjadrením o tom, že hrubý domáci produkt a náhlenie sa za rastom nevyjadruje to hlavné, čo by malo byť zmyslom nielen politikov, ale všetkým ľuďom, ktorí sa venujú ekonomike ako takej a tvorbe hodnôt, to znamená, tým cieľom by mal by lepší život. OECD dokonca pracuje s týmto konceptom na takom strednodobom hľadisku a uvažuje sa v podstate o zámene hrubého domáce produktu ako hlavného ukazovateľa blahobytu, pokroku a je to aj cieľ, je to aj prostriedok často. Samozrejme, médiami je hrubý domáci produkt ako démonizovaný do podoby plusu a mínusu z hľadiska života človeka, ale súhlasím s tým, že oveľa dôležitejšie ako hrubý domáci produkt je kvalita života vyjadrená tak, ako všetci život poznáme, či sme mladší, alebo starší v tých všetkých drobnostiach ako fenomén, ktorý má význam. Má význam sa mu venovať aj v tej časti životného prostredia, na ktorú sa pán Huba celý život sústreďuje a že sa sústreďuje s úspechom, je aj dôkaz toho, že sedí ako zástupca v Národnej rade. Čiže vnímam jeho rozmery, jeho poznámky, vnímam jeho upozornenie na trvalé podhodnocovanie významu podpory životného prostredia aj cez rozpočet a nebudeme sa tu teraz prikrmovať na tom, aby som hovoril, ktorá vláda, akým spôsobom prispela na tú, alebo na tú inú oblasť. To, že sme krajina dobiehajúca životnú úroveň, to že sme krajina, ktorá z hľadiska svojho mainstreamu je možno viacej, ten pulz života je diktovaný väčšinovým pohľadom na prezentovaný, alebo cez tú optiku tabloidov a bulváru a preferovania proste úplne iných hodnôt, ktoré možno ani vnútri nemáme, len sa nám zdajú moderné. Čiže s pánom Hubom v zásade súhlasím. A spolu ako minister financií zároveň sa obávam, vzhľadom na problémy, ktoré nás čakajú, že nebude spokojný pri tvorbe štátneho rozpočtu na budúci rok, ale plne si vypočujeme aj jeho pripomienky pri stavbe rozpočtu, kde by to mohlo byť lepšie v rámci tých možností, ktoré rozpočet dáva.

    Pán poslanec Hlina počuje trávu rásť, lebo hovorí o zdaňovaní úspešných. Hovorí o progresivite zdaňovania. On potom podľa mňa veľmi rozumne poznamenal, že to nie je progresivita daňového systému. Keby sme totiž chceli zaviesť plošný systém progresívneho zdaňovania, tak, áno, ten návrh by vyzeral úplne inak a bolo by to naozaj zavedenie druhej sadzby plošnej k dosiahnutiu nejakého zisku. Išlo by o progresivitu, ako hodláme urobiť pri osobách fyzických.

    Ide o zodvodňovanie, a ja si dovolím povedať, že nielen úspešných v tom pejoratívnom slova zmysle. Ide o zodvodňovanie - dodatočný odvod z hospodárskeho výsledku tých spoločností a firiem, ktoré pôsobia celé roky v regulovanom prostredí. A berte to ako povzdych, lebo som predstaviteľ exekutívy, ktorý to má možnosť snáď aj, snáď aj chce ovplyvniť, ale regulované prostredie v našom prostredí nefunguje ako regulované. A dôkazom toho, podľa mňa, je napríklad, ja som viazaný, samozrejme, daňovým tajomstvom, ale boli by ste šokovaní a prekvapení, keby ste poznali zoznam tridsiatich, päťdesiatich najziskovejších firiem v tejto krajine a keby ste si vedeli dať do časového radu ich výsledky hospodárenia v rokoch 2007 povedzme až 11, roky 7 a 8 boli tzv. najtučnejšie roky dekády, storočia, ale nielen u nás, ale v celom svete vrchol konjunktúry a boli by ste prekvapení, že tieto firmy nemali oveľa nižší zisk, alebo skoro vôbec nemali nižší zisk v "roku armagedonu", ako bolo v roku 2009 alebo 2010. Alebo sa maximálne medzi nimi vymenilo poradie. A že sa dopredu možno dostali banky a druhé miesto si udržali operátori a podobne a podobne, alebo že sa ambandlingom firmy rozdelili a zostali v tej tridsiatke-štyridsiatke, len pod inými identifikačnými číslami. No to je tiež asi znamenie niečoho. Je to proste odvolený parameter, alebo odvodené hodnoty z nejakého fungovania trhu, regulácie. Ale ja nehovorím len o regulácii cenovej. Samozrejme, lebo tento odvod nie je postavený na tom, že by zodvoňoval firmy, ktoré pôsobia len v regulovanom odvetví z titulu regulovanej ceny. Toto často média aj sa mýlili. Ide o podnikanie firiem, ktoré pôsobia v tejto krajine na základe poskytnutia vlastne istej licencie, regulovania odvetvia ako takého. A veľmi dobre vieme, že v rokoch '10 a '11 poklesol zisk logicky absolútnej väčšine spoločností, právnických osôb v celej krajine, pretože sa prepadol dopyt, pretože sa prepadol ekonomický rast ako taký, ale opakujem, špeciálne tieto spoločnosti, ktoré pôsobia v tomto odvetví dosahovali identický alebo úplne marginálne nižší zisk ako v časoch najkrajších, najlepších. Takže ak hovoríme o spravodlivosti, ak hovoríme o rozkladaní bremena, a tu sa napojím na pani, príhovor pani poslankyne Žitňanskej. Áno, hovoríme o rozkladaní bremena. Pretože znižovanie deficitu v časoch, keď sú ľudia zvyknutí na istý štandard, na isté pomery spoločnosti, znižovanie deficitu je nielen ekonomická otázka, ale aj otázka politická. Pretože je to o tom, komu vezmete a komu dáte, čo je lepší prípad, alebo koho sa aspoň nedotknete. A v tomto si dovolím povedať, že je tu istý rozdiel je medzi nami, čo sme mali tu možnosť o tom hovoriť teraz, medzi vami, ktorí ste to mali možnosť ovplyvňovať pred rokom a rokom a pol.

    Vrátim sa k poslancovi Hlinovi. A on dáva, alebo hodlá dať návrh k § 12 ods. 4. Počul som to prvýkrát. Som ale proste pripravený spolu s ľuďmi z rezortu financií hovoriť o takejto možnosti, ale chcem vás ubezpečiť o tom, že iná možnosť, keby, lebo, mnohých ľudí irituje ta možnosť prerozdeľovania, prorastového opatrenia. Ja viem, že to môže vzbudzovať obavy. Pokušenie, úsmevy, to môže vzbudzovať. Ale ten rast je problémom, je proste problémom z toho pohľadu, že neexistuje typ konsolidácie, ktorý by rast nepoškodzoval. Viete veľmi dobre, že na základe dohodnutých opatrení, rezort financií vyrátal negatívny dopad na rast tohto balíčka, ktorý tak opozícia kritizuje na úroveň 0,4 % HDP. S radosťou pripomínam opozícii, že ich konsolidačný balíček poškodzoval rast percento, 0,8 % HDP. Dvakrát viac. Vyrátali to tí istí ľudia na tom istom rezorte financií ako dnes. Dokonca reálny dopad opatrení opozície, terajšej opozície, bolo 1 % na hospodársky rast. Preto hovoríme napríklad o možnosti rušenia štátnych sviatkov, preto hovoríme napríklad o kumulovaní týchto prostriedkov, kombinácia bankového odvodu a odvodu z regulovaných firiem až do úrovni 180 miliónov eur počas fungovania toho odvodu. Mám na mysli koniec tohto roku a rok budúci.

    Ale musím vás upozorniť aj na to, že sme mali aj inú možnosť. Mali sme možnosť, že tieto príjmy by boli iba príjmami štátneho rozpočtu a zmizli by tam. Použili by sa proste na priority, na znižovanie deficitu, samozrejme, a vzhľadom na to, že rozpočet bude mať ešte aj dodatočnú príjmovú a tým pádom aj výdavkovú časť na rôzne iné priority vlády. Ja vás ubezpečujem, že to, že sme si dali už len túto formuláciu, ktorá je v zákone, vám dáva možnosť kontroly, vám dáva možnosť kritiky, pretože je úplne jasné, aká suma prostriedkov sa v štátnych finančných aktívach zhromaždí, a dozviete sa to nielen, samozrejme, raz ročne zo štátneho záverečného účtu, ale aj priebežne médiá budú mať pod tým kontrolu a my si dáme teda určite pozor na to, aby tie prostriedky boli použité tým spôsobom, aby naozaj prioritne podporovali rast a aby sme sa, samozrejme, veď to je prirodzená ľudská vlastnosť, aby sme sa nestali terčom okamžitej kritiky, lacnej kritiky na to, že to robíme tak, onak, hochštaplersky alebo neviem ako a, samozrejme, že budeme o tom hovoriť s ľuďmi, ktorí majú k tomu čo povedať a majú tie skúsenosti priamo nie od zeleného stola, ale z praxe ako takej. Takže k návrhu pána Hlinu sa určite v druhom čítaní dostaneme.

    Späť k pani poslankyni Žitňanskej. Ja počúvam celé týždne, počúvame o tom, že Rada solidarity a rozvoja je tŕňom v oku opozícii. Je tŕňom v oku dokonca aj médií. Je úplne jasné, ako sa časť médií snaží diskreditovať členov rady, teraz tú nepolitickú časť rady, to znamená zástupcov zamestnávateľov. Ja vám musím pripomenúť, kto tam sedí. Zamestnávatelia, obchodná komora, sú tam zástupcovia cirkvi, katolíckej cirkvi, evanjelickej cirkvi, je tam tretí sektor, preboha, sú tam municipality, je tam šéf akadémie vied, sú tam zástupcovia vysokých škôl. Mňa fascinuje to, že vy týchto ľudí onálepkujete ako predstaviteľov záujmových skupín, ktorí si tam presadzujú svoje lobistické záujmy. Som presvedčený, že keby ste sa mali možnosť na jednej z takýchto rád zúčastniť, že by ste zmenili tento názor, a to už z toho dôvodu, že tam nedochádza, samozrejme, k žiadnym výmenným obchodom. Dochádza k výmenám názorov, pretože tu si dovolím povedať, na rozdiel od vás, páni z pravice, presne tí, ktorí už dlhšie driete tieto lavice, že my na rozdiel od vás si nemyslíme, že sme pojedli všetku múdrosť sveta.

    Nemyslíme si, že máme patent na rozum. A rozhodne nie v tej situácii, v akej sa nachádzame. Ak sú tu výhrady k tomu, napríklad ktoré môžem považovať za legitímne, že nerokujeme o balíku ako celku. No ale už neprijímam výhram výhradu, že sme nevedeli do čoho, že nevieme nájsť recepty na túto situáciu. Ja vám len viem povedať, že sme nevedeli konkrétne, do čoho ideme, pretože to, že tento rozpočet, aby sme ho udržali na úrovni 4,6 %, potrebuje dodatočných minimálne 300 miliónov eur, nebolo vidieť z tlačových konferencií môjho predchodcu Ivana Mikloša. Nebolo to vidieť ani pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na tento rok. Áno, všetci sme vedeli, že vďaka politickým potýčkam pri konštrukcii rozpočtu na tento rok sa stratila ambícia pokračovať v konsolidácii. Áno, v roku 2011 zásadným spôsobom klesol deficit. Môže sa baviť o tom, akým spôsobom, a vždycky vám povieme, že nesúhlasíme s tým spôsobom, ktorý ste zvolili, ale rok 2012, dámy a páni, ktorí teraz sedíte v opozičných laviciach, ste vypustili. Ste vypustili, pretože ste nemali odvahu idúc do politického súboja pomenovať veci pravým menom. Ak nám teraz vyčítate, že sme politicky, ideologicky odmietli navyšovanie dane z pridanej hodnoty, tak vám nakoniec poviem možno áno, ale s tým sme išli do volieb. My sme povedali všetkým ľuďom pred voľbami, že nechceme zvyšovať daň z pridanej hodnoty a že chceme zaviesť progresívne zdaňovanie pre fyzické osoby. Z tohto pohľadu to môžte vnímať ako ideologický koncept, ale je to pravdivý a férový postoj, ktorý sme zaujali dávno po tom, než sme sa dostali k tej majorite, z ktorej sa ticho, radostne teší pán poslanec Novotný dnes.

    Či cez príjmy, alebo cez výdavky? To sú tiež permanentné štuchance. No úplne jasné, je to úplne jasné z toho pohľadu, že keby sme mali ten komfort a mohli by sme hovoriť a postaviť sa do radu s ďalšími krajinami, ktoré sú oveľa vo väčších problémoch ako my. Chvalabohu, my v tých problémoch nie sme, ale nemôžme žiadať o to, aby sa nám posunulo zavŕšenie konsolidačného úsilia ďalej ako rok 2013. Ale nám zostáva de facto 18 mesiacov času na to, aby sme znížili deficit pod 3 % a nám zostáva 6 mesiacov času na to, aby sme schválili v tejto Národnej rade štátny rozpočet, ktorý ubezpečí Európsku komisiu, ale hlavne finančné trhy, že sme schopní kredibilne postaviť plán zníženia deficitu, a preto my nemôžme spracovať momentálne ani iluzórne pracovať s materiálmi zníženia deficitu napríklad tým, že konečne po 20-tich rokoch vyplníme dieru, ktorú máme pri výbere dane z pridanej hodnoty, a tvrdím vám, že nemôžme ani pokračovať nekonečným plošným šetrením, ktorým sa v tejto krajine v závere nášho prvého vládneho obdobia, ale aj počas celého vášho obdobia väčšinovo šlo.

    Áno, jeden z prvých krokov, ktorý sme urobili pri nástupe do tejto vlády, že sme východiská štátneho rozpočtu ešte o jeden závit prikrútili plošným šetrením. Zároveň hovorím, že je to zlý krok, ale urobili sme to ako rezervu 10 % šetrením bežných výdavkov a 5 % šetrením mzdovej obálky v celom štáte. Ale pre vašu, aby som vysvetlil tú legendu o šetrení, ak by sme, hovoril som to v médiách, ak to niekto počul, ospravedlňujem sa mu, ale je dôležité chápať, že ak by sme celý budúci rok prinútili všetkých tých klasických štátnych zamestnancov, ktorých nikto nemá rád, v médiách rozhodne. A možno ani vy ich nemáte radi, tých klasických úradníkov na centrálnych orgánov štátnej správy, miestnej štátnej správy. Keby celý rok chodili zadarmo do roboty, tak by sme ušetrili vyše 600 miliónov eur. Keby sme celý rok z kapitoly rozpočtu, ktorá sa volá "Tovary a služby", tzv. bežné výdavky, keby sme neplatili elektrickú energiu, neplatili vodu, plyn, nemali telefóny, neplatili žiadny internet, nekúpili by sme si ani liter benzínu v celej krajine, tak by sme ušetrili 900 miliónov eur. Čiže to je dohromady zhodou okolností 1,5 miliardy, ale to by sme mohli vypnúť svetlo v tejto krajine a to nechcete ani vy, ani my.

    Čiže ak hovoríme o bájnom nekonečnom šetrení, ktorým sa dá všetko vyriešiť, tak ja hovorím áno, šetrením sa dajú vyriešiť tieto čísla, ale nie v 6-ich ani v 18-ich mesiacoch, pretože výdavky, a bývalí páni ministri, ktorí tu sedia vedia, o čom hovorím, že výdavky na bežné fungovanie tejto krajiny sú na krajnej úrovni základného fungovania štátu. A to, že sme to tam dopustili, to je náš spoločný problém, a to, že to, že žijeme v krajine, ktorá má štátu administratívu v podobe c.k. Rakúska-Uhorska, to je tiež náš problém. Ale to, aby sme to mohli zmeniť na to potrebujeme názor na to, ako to má vyzerať, potrebujeme nejakú mieru zhody a potom musíme vykonať opatrenia, ktoré budú mať naozaj krvavý charakter, pretože postihnú celú krajinu z toho pohľadu zmeny fungovania aparátu štátu a nielen štátu, ale aj samosprávy a vyšších územných celkov ako takých. Takže nemôžme hovoriť dnes o balíku konsolidačnom ako celku, pretože nie je ešte hotový. A ak sme ho dali, niektoré veci predsunuli, tak sme ich predsunuli preto, že potrebujeme peniaze už tohto roku, aby sme dodržali vaše slovo, páni a dámy z opozície, aby sme udržali deficit na úrovni 4,6 %. A viete veľmi dobre, že ak by sme s tým začali až na jeseň, tak nevieme z tejto oblasti urobiť vôbec nič.

    Posledná výčitka pani Žitňanskej, ak sa obáva chaosu v druhom čítaní, tak vám garantujem, že nikdy nepripustíme to, čo sa tu dialo celé vaše minulé volebné obdobie, keď sa tu napríklad v druhom čítaní prijímala emisná daň s 80 % sadzbou formou štatária a prečítaním pozmeňovacieho návrhu, ktorý trval 20 minút minimálne. A jeho výsledky sme si zažili minulý týždeň, keď sme ho potajme museli zrušiť pod tlakom Európskej komisie, arbitráži a iných nepekností. Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcem sa teraz spýtať pani spravodajkyni, či chce zaujať stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Ak dovolíte, ja by som ešte doplnila právnické osoby, ktoré majú oprávnenie na výkon činnosti v oblasti, ktorých sa teda tento zákon dotýka, a sú to oblasti energetiky, poisťovníctva a zaisťovníctva, verejného zdravotného poistenia, elektronickej komunikácie, zaobchádzania s liekmi, poštových služieb, doprave a dráhe, verejných vodovodov a verejných kanalizácií a leteckej dopravy. Zavedením osobitného odvodu dôjde u právnických k zníženiu daňového zaťaženia v oblasti dane z príjmov v dôsledku možnosti uplatnenia odvodu ako daňového výdavku. Zároveň sa predpokladá u týchto právnických osôb zvýšenie ich finančného zaťaženia z dôvodu platenia osobitného odboru. Suma základu odvodu, od ktorej vzniká povinnosť platiť odvod, je 3 milióny eur. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k druhému čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Návrh vlády uverejnený ako tlač 43 a spoločná správa výborov ako tlač 43a. Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír.

    Ja vás poprosím, pán minister, aby ste sa ujal slova, nech sa páči.

  • Dámy a páni, dovoľujem si vám predložiť návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Európska rada a skupina G8 požiadali Európsku banku pre obnovu a rozvoj, aby v reakcii na aktuálnu situáciu v arabskom svete, na tzv. arabskú jar, kde prebiehajú sociálne, ekonomické a politické zmeny rozšírila svoj geografický rozsah svojho pôsobenia o oblasť južného a východného stredozemia, pričom v súčasnosti ide o konkrétne krajiny, ako je Maroko, Egypt, Tunisko a Jordánsko. Aby mohla Európska banka pre obnovu a rozvoj realizovať svoju činnosť v tomto regióne sú potrebné zmeny dohody o založení tejto banky. Konkrétne sú potrebné zmeny článkov 1 a 18, ktoré boli schválené radou guvernérov tejto banky.

    Hlavným cieľom zmeny čl. 1 je umožniť Európskej banke pre obnovu a rozvoj vykonávať operácie v krajinách južného a východného stredozemia a význam čl. 18 je umožniť využívanie špeciálnych fondov na tento účel. Európska banka pre obnovu a rozvoj požiadala všetkých svojich členov o vyslovenie súhlasu s navrhovanými zmenami čl. 1 a 18 formou vyhlásenia o prijatí týchto zmien. Vzhľadom na to, že zakladajúca zmluva o Európskej banke pre obnovu a rozvoj je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, z ktorej vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, je potrebné, aby s týmito zmenami vyslovila súhlas aj Národná rada Slovenskej republiky a aby následne boli ratifikované prezidentom Slovenskej republiky. Súčasne je potrebné, aby Národná rada rozhodla, že zmeny majú prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 ústavy Slovenskej republiky. Na vykonanie týchto zmien nie je potrebný zákon a nemajú ani dopad na verejné financie.

    Týmto vám odporúčam, aby Národná rada vyslovila súhlas so zmenami dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Ďakujem.

  • Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Ladislava Kamenického, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne a poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmenami dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj (tlač 43) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. túto spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 41 z 18. mája 2012 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania stanoviská poslancov.

    K predmetnej zmluve zaujali výbory toto stanovisko - odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Po štvrté. Z uznesení výborov nevyplynuli iné návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu odporúča Národnej rade vysloviť súhlas so zmenou Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktorá umožní banke vykonávať operácie v krajinách južného a východného Stredomoria so zmenami Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktorá umožní využívanie špeciálnych fondov v prijímajúcich krajinách a potenciálnych prijímajúcich krajinách. A aby rozhodla, že zmeny Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj (tlač 43) sú medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 36 z 18. júna 2012. Výbor určil poslanca Kamenického za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.

    Vážená pani predsedajúca, prosím o otvorenie rozpravy.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme v rokovaní 3. schôdze

    návrhom na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

    Návrh vlády má parlamentnú tlač 81. Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci podľa § 39n ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sa o tlači 81 hlasovalo tajne. O tomto návrhu poslancov budeme hlasovať v rámci bloku v hlasovaní. Odovzdávam teraz slovo pánovi ministrovi financií Kažimírovi, aby návrh vlády odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Materiál "Návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska" sa predkladá v zmysle § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. Zároveň si vás dovoľujem informovať, že vláda svojim uznesením č. 236 zo dňa 31. mája tohto roku súhlasila s návrhom na vymenovanie Mgr. Jána Tótha za viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Podľa § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska má mať Banková rada Národnej banky Slovenska päť členov. Členmi bankovej rady sú guvernér, dvaja viceguvernéri a dvaja ďalší členovia, tak hovorí zákon. Guvernéra a viceguvernéra podľa § 7 ods. 2 uvedeného zákona vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky schválený Národnou radou Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na to, že je nevyhnutné plynule zabezpečovať plnenia všetkých funkcií a úloh Národnej banky Slovenska, ktoré jej vyplývajú zo zákona o Národnej banke Slovenska, je potrebné doplniť neúplný počet členov bankovej rady minimálne o jedno miesto viceguvernéra Národnej banky Slovenska, keďže terajší viceguvernér pán Ostrožlík končí so svojim funkčným obdobím v týchto v týchto dňoch a týždňoch. Menovaný, menovaný, teda navrhovaný pán Mgr. Ján Tóth spĺňa všetky kritériá a podmienky na úspešný výkon funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

    Z uvedených dôvodov v zmysle § 7 ods. 2 zákona o Národnej banke Slovenska odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh schváliť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím povereného člena výboru pre financie a rozpočet poslanca Milana Mojša, aby podal informáciu o prerokovaní návrhu vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím 69 z 1. júna 2012 pridelil na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska predložený pod tlačou 81. Výbor uvedený návrh prerokoval za prítomnosti kandidáta na viceguvernéra pána Tótha dňa 13. júna 2012 a prijal k nemu uznesenie č. 21, v ktorom súhlasil s návrhom vlády Slovenskej republiky na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska (tlač 81) a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 zákona Národnej rady č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska (tlač 81) schváliť.

    Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku pána poslanca Alojza Hlinu. Nech sa páči, pán poslanec, máte možnosť vystúpiť.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, asi je pravdou, že vystúpiť v rozprave k takémuto bodu sa bude zdať zvláštne, aj som rozmýšľal, či vystúpim, alebo nie, ale nedá mi.

    Hlasujeme tu o schvaľovaní určitých personálnych nominácií. Ja rešpektujem, že prebehli politické jednania, dohody, to rešpektujem, ale aj tak mi to príde zvláštne hlasovať za niekoho, koho som v živote nevidel. Minulý týždeň sme hlasovali do dozornej rady fondu a zistili sme, že okrem pána Lišáka, Krála sme schválili aj pána Végha, ktorý, my sme potom zistili o niečo neskôr , že je postavou v spise Gorila, čo teda ergo neznamená hneď nejaké k. o. kritérium ale je to minimálne politicky zvláštne, že v jeden deň odsúhlasíme to, aby minister vnútra predniesol správy o vyšetrovanie spisu Gorila a o štyri hodiny neskôr na základe nominácií schválime do ako predsedu Dozornej rady človeka, ktorý v spise figuruje.

    Naozaj mi to príde zvláštne, akceptovať tento parlamentný úzus, i keď, zdá sa, funguje dlho. Prebehnú politické dohody a personálne nominácie sa normálne schvália v pléne. Ja s tým mám problém. Čo sa týka tej minulej nominácie, ja som ju ignoroval. Dohody sa nemusia meniť, dohody môžu zostať, čo je dohodnuté, je dohodnuté, ale poslanci by mohli vedieť o kom hlasujú obzvlášť, ak ho vôbec nepoznajú. Neviem, čo by sa stalo, neviem, či by z niekoho odbudlo, ak by sa nakrátko prišiel predstaviť do pléna a povedal: "Volám sa Ferko Mrkvička a som odtiaľto a chcem pre vás a pre túto krajinu urobiť toto." Celé by to mohlo trvať 5 minút. Ktovie, možno by sme zistili, že kto koho vlastne nominoval.

    Teraz odbočím čiastočne, vystupoval tu minulý týždeň pán Šefčovič. Ja neviem, kto jeho nominoval, ale v tomto prípade to dopadlo dobre, naozaj pán Šefčovič je podľa mňa človek na svojom mieste a určite nám nerobí hanbu. To je ten dobrý stav. Môže sa však stať, že niektorá nominácia bude absurdná, poznáme z histórie, spomeniem takú slávnu Ľuptákovú svokru. Ona sa síce asi nevolila v parlamente, ale niektoré nominácie, ktoré sa volia v parlamente môžu byť teoreticky na úrovni Ľuptákovej svokry. Teoreticky môžu. Viete a v prípade, že by sme sa na niečom takomto dohodli a nastala by taká smutno-smiešna situácia a predstavila sa by sa taká pitoreskná nominácia v parlamente a la Ľuptáková svokra. Bolo by to aj vizitkou nominujúcich, lebo nominujúci preberá zodpovednosť. Ja nehovorím, že to tak je, ale teoreticky to tak môže byť. Môže sa stať, že sem príde nejaký totálny tĺk s politickou nomináciou, predstaví sa nám a hlasovaním prejde, lebo je to dohodnuté. Každopádne však tento mechanizmus, predstavenie sa kandidáta pred poslancami, bude pre nominujúcich pôsobiť filtračne. Čiže nominácie budú zodpovednejšie a poslanci budú mať lepší pocit alebo až dá sa povedať možno lepšie čistejšie svedomie, čiže to som chcel a dávam na zváženie, či sa tento dlho asi dlhoročný parlamentný úzus nemôže meniť.

    A poviem vám aj môj ďalší postup, čo sa týka hlasovania o personálnych nomináciách v parlamente. Pri tejto voľbe dám procedurálny návrh, aby pred hlasovaním, aby sa prišiel kandidát predstaviť plénu. Ak neprejde, tak budem túto voľbu, ale aj ďalšiu dnešnú prípadne, ak bude ešte o niekom hlasovať, budem ignorovať mojim tichým protestom, a to tak, že nebudem hlasovať. Avšak pri ďalšej voľbe okrem tých dnešných, sa pokúsim teda dať znova procedurálny návrh, aby kandidát prišiel sa predstaviť plénu. Keď to neprejde, tak okrem toho, že tú voľbu budem ignorovať ju doplním o ďalší prvok, ktorý nie je až taký originálny a bol už použitý v OSN Nikitom Chruščovom, ktorý okrem toho, že bol komunista a bol aj sedliak hrubých spôsobov, Nikita Chruščov búchal topánkou v OSN o stôl a ja budem počas celej voľby búchať topánkou o moju poslaneckú ľavicu a dám si novú topánku. Chruščov protestoval proti nejakému Filipíncovi, že vytýkal Rusom, že majú v područí štáty strednej a východnej Európy. Doba sa zmenila a maximálne, čo ja mám s Chruščovom spoločné, je to, že som tiež sedliak a tu podľa niektorých mešťanostov, len nie sú tu, z Považskej Bystrice by som dojiť ovce a variť guláš. To jediné mám spoločné s Nikitom Chruščovom. Nie som ani komunista a protestovať budem preto, že ma nebaví, keď niekto zo mňa robí hlasovaciu figúrku.

    Nemôžem zodpovedne hlasovať za niekoho, koho som v živote nevidel. Čo keď náhodou, keď ho uvidím, zistím a spoznám v ňom človeka, ktorý na mňa ako psychopat trúbil, keď skočila zelená, ja som o milisekundu neskôr zaradil? Čo keď v ňom spoznám človeka, ktorý končí, chodí venčiť psa pred náš dom a nikdy si kôpku svojho psa neodprace? A čo keď a čo keď? A môžme pokračovať. Samozrejme, trochu preháňam, ale v zásade je to tak. Ako môžem za niekoho hlasovať, koho som v živote nevidel, nepoznám. Vážení poslanci kolegovia, ak máte pocit, že je to takto v pohode a v poriadku takto voliť, a to, že kandidát by sa prišiel na krátko predstaviť je zbytočná len strata času. Tak môžem povedať len to, že nepoviem nič. Nebudem vám to vyčítať ani tu apelovať na nebo hviezdy, deti, vnukov, nepoviem nič. Len budem zvedavý, ako sa zachováte, ak by ma chcel predsedajúci za to, že budem búchať topánkou o moju lavicu, vyviesť zo sály.

    Takže zrekapitulujem môj postup pre dnešné hlasovanie. Dám procedurálny návrh, aby sa kandidát prišiel predstaviť pred plénum, v prípade, že nie, tak voľbu ignorujem a tie ďalšie mimo dnešné voľby zvolím ten postup, ktorý som avizoval. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja by som len súhlasil s tým, aby tí, ktorí sú nominovaní, aby sa tu predstavili, aby ste sa mohli aj vy alebo hocikto pýtať.

    Problém je v tom, že si neviem predstaviť, že by povedzme vás taký človek presvedčil, a to na konkrétnej skúsenosti. Znovu ste spomínali pána Végha z jedného materiálu. Predtým ste povedali, že napríklad pán Šefčovič nerobí hanbu. Ja tvrdím a v tomto je medzi nami rozdiel, že pán Végh nikdy nerobil hanbu ani republike, ani strane, ktorá ho nominovala. Dokonca ako jediný nominant stranícky hlasoval napríklad proti predaju PPC. Takisto bol proti privatizácii Východoslovenských železiarní, takže keby bola pravda, to čo tvrdíte vy, tak asi by hlasoval ináč.

    No ja som vás nevedel presvedčiť, trikrát ste sa pýtali a tretíkrát potom som už použil posunkovú reč, aby ste to pochopili.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Alojz, my sa zhodujeme v jednom obrovskom balíku alebo to, čo sa snažíme prezentovať, a to je odstránenie z politického a verejného života politické nominácie. Skutočne rozumiem tomu, že vraví, že by ľudia, ktorí nemajú odbornosť, nemali vo verejnom živote pôsobiť. Čo však sa mi zdá trošička nedomyslené alebo možno v rámci toho surového nápadu, ktorý si povedal, je to, že plénum parlamentu by bolo podľa mňa, aj z rôznych týchto otázok by nemalo byť hlavne personálnou agentúrou alebo nejakým kádrovým oddelením, myslím si, že sú iné formy. Napríklad jedna z nich je predstavenie kandidáta, že by bola povinnosť, ak je taký záujem na poslaneckom klube alebo minimálne na výbore.

    Nechce sa mi teraz v súčasnosti komentovať to búchanie topánkou po stole, pretože, to si myslím, že bolo už troška nad rámec toho, čo si chcel asi povedať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. V podstate nemám problém s týmto návrhom, že by sa tu prišli jednotliví kandidáti predstaviť, a v nejakom krátkom, relatívne krátkom čase by čo-to povedali o sebe.

    Ale, pán poslanec, nie som si celkom istý, či by to krátke predstavenie, ktoré by tu mali k dispozícii jednotliví kandidáti, či by nás nejakým spôsobom presvedčili o ich odbornosti, o ich zdatnosti vykonávať tú či onú funkciu. A navyše pochybujem o tom, že by sa tu pochválili možno niektorými negatívnymi vecami, ktoré môže obsahovať povedzme spomínaný spis Gorila a podobné záležitosti. Ale chcel by som možno povedať inú vec, ja som si pozeral materiály k nominantom a teraz konkrétne práve k pánovi Tóthovi. Myslím si, že tu má celkom dobrý, konkrétny a detailný životopis, ktorý máme každý v lavici a myslím si, že z tohto životopisu ďaleko viac môžeme posúdiť danú odbornosť a kvalifikovanosť príslušného kandidáta, ako to, či mu tu zahrá na päť minút divadielko a odíde, ale hovorím, nemám zásadný problém s týmto a myslím si, že dokážem zdvihnúť za to aj ruku, pretože má to určité rácio, len tá objektivita sa mi tam nejakým spôsobom stráca. Podľa môjho názoru ten životopis, ktorý máme v lavici, je, má ďaleko lepšiu vypovedaciu schopnosť, ako to, že sa tu na krátky čas predstaví, usmeje a zasalutuje. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Hlina, s mnohými vecami vo vašom príspevku sa čiastočne alebo v nejakej forme súhlasiť dá.

    Osobne si však nemyslím, že my sme nejaká personálna agentúra alebo agentúra dočasného zamestnávania, aby sme tu mali posudzovať odbornosť jednotlivých uchádzačov o najvyššie miesta v tejto krajine. Ja si myslím, že zo životopisu, ktorý vám bol predložený je úplne zrejmé, že pán Mgr. Tóth je osoba, ktorá je znalá, je fundovaná a za celú jeho odbornosť hovoria najmä skúsenosti.

    Čo sa týka toho búchania topánkami v Národnej rade, tak to už komentovať nebudem, lebo toto je už politický úvod. Ďakujem pekne.

  • No priznám sa, neviem, ako reagovať, lebo mám pocit, že sme sedeli v inej sále, že ja som bol teleportovaný na nejaký iný parlament, to čo som hovoril, som hovoril iným poslancom a títo poslanci počúvali niekoho iného, lebo to absolútne nesedí s tým, čo som ja hovoril. Ale len zopár drobných poznámok, ja neviem, že volí sa v pléne, nevolí sa v klube. Parlament má aj také, by som povedal, také možno pre niekoho zvláštne veci, akože aj vlajka je tu potrebná, aj nejaká úcta k priestoru, proste to sú nejaké tradície toho parlamentarizmu možno dlhšie, takže neviem, že, samozrejme, možno že nájsť tú čistú logiku, ja tu mám študovať životopis. Ja si ho preštudujem, ale hovorím mám taký pocit, že sme sa asi nepočúvali navzájom, lebo argumentačne sa ani neviem poriadne k tomu vyjadriť, že či personálna agentúra. Nehovorím, že toto je personálna agentúra, však ja len hovorím, že keď rešpektujem dohody, aj tie čo boli, to znamená je to len o zodpovednosti toho nominujúceho, ak je to politicky dohodnuté, nie je problém, však to prejde. Ale ak sa tu postaví nejaká oštara a potom zistíme, že nevie pomaly z úst povedať ani dve súvislé slová, tak potom ten, kto ho nominoval, možno mu aj prejde, tak ten preberie zaňho zodpovednosť. Ja netvrdím, že to tak je, ale je to úcta k parlamentu, že človek, ktorý chce byť zvolený v parlamente, a to je aj úcta k nemu, že keď ho volí, tak má možnosť prísť pred, predsa mne to tak sedí, vnútorne to tak cítim. Samozrejme, môžete tu nájsť nejaké argumenty typu, ja neviem čo, ale však to je päť minút, päť minút, tu nikto nehovorí o personálnej agentúre, o ničom. Tu hovorí o krátkom predstavení sa a ja budem rešpektovať dohodu. Aj u nás v klube, keď bude nejaká dohoda, že sme sa dohodli, áno, ale to je elementárna slušnosť, to je štábna kultúra, že teda sa tu nejakým spôsobom vráti a že tu bude. To znamená, že bude tu niekto, za koho ja mám hlasovať. Mne hovoríte, že mám hlasovať za niekoho, koho som v živote nevidel, v živote som ho nepočul a odo mňa sa očakáva, že hlasujte. No nie, u mňa to tak nefunguje. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Matovič, do rozpravy? Nech sa páči. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, milí páni, v podstate vystúpením v rozprave chcem reagovať na Alojzu Hlinu a keďže by som to nestihol vo faktickej poznámke, tak som si dovolil túto formu, ale nebudem dlhý.

    V druhých kluboch to asi nie je zvyčajné, ale u nás je to moderné alebo toto je to nóvum, ktoré sme do parlamentu doniesli, že v klube máme rozličné názory na rozličné veci a vôbec sa za to nehanbíme a možno z tohto pohľadu reprezentujeme tak trošku viacej, keď raz parlament reprezentuje názor ľudí na Slovensku, tak náš klub je taký trošku ako keby parlament v parlamente. U nás sú na niektoré veci aj iné názory a vôbec sa za to nehanbíme a nepovažujeme to za našu slabinu. Je tu niečo, tá vnútorná demokracia, ktorá dovoľuje ľuďom v klube vysloviť svoj názor a nebáť sa za neho. Niečo práve, čo nás robí vnútorne silným, že nedusíme ten svoj názor, nebojujeme proti jemu vlastnému a jednoducho u nás v klube je dovolené mať svoje vlastné svedomie, svoj vlastný názor.

    A práve preto v tejto veci napríklad vyslovím názor, ktorý je iný, ako je názor Alojza Hlinu, a nehanbím sa za to. To, čo Alojz načal, že vystúpil proti politickým nomináciám, že sa mu nepáči, že tu máme hlasovať teda bez toho, aby sme toho človeka poznali, samozrejme, s tým súhlasím. My štyria sme v predošlom volebnom období veľakrát vystupovali proti politickým nomináciám, aj keď nikomu druhému to nevadilo a nazývali sme politické nominácie ako rakovinu slovenského politického systému. Naozaj si myslím, že každý z nás, keď si úprimne dá ruku na srdce, tak uzná že nie je pravdepodobne zdravé, lepšie povedané, je choré, keď po každej zmene vládnej moci nastáva zemetrasenie na úradoch a tisícky, pomaly desiatky tisíc ľudí vyvolane, následne musia zmeniť svoje zamestnanie a pomaly upratovačka sa bojí, aký šéf na úrad príde a ktorý nakoniec jej šéf ju vymení, lebo nebola niekomu politicky po vôli.

    Pravdepodobne za tejto situácie, keď takto našej úrady fungujú, že vždy tí ľudia sa boja vysloviť názor, lebo by sa mohli dostať do politickej nemilosti svojho šéfa alebo teda svojho nadriadeného, tak pravdepodobne neprispieva ku kvalitnému výkonu práce úradníkov na úradoch. Čiže z tohto pohľadu ja pevne verím, že ktokoľvek v tejto sieni, kto naozaj to úprimne myslí so záujmami Slovenskej republiky, uzná, že politické čistky akejkoľvek vlády modrej, červenej, akejkoľvek, nie sú namieste, nie sú správne a mali by sme s tým niečo robiť. Toto bol aj cieľ náš, keď sme v minulom volebnom období na tento problém upozorňovali a aj do budúcna upozorňovať budeme. Len teraz je otázka to, že naozaj ako ho riešiť? Buď teda môžeme to riešiť tým, že tieto nominácie, ktoré teda napr. má parlament na starosti, že budeme si tých ľudí pozývať tu, aby za týmto pultom vystúpili, tu sa môžem zhodnúť s pánom Jánošom, myslím si to, bolo by to naozaj o 5-minútovom divadielku. Vieme sami, že keď vám príde aj na pohovor človek, ktorý je nabrífovaný od profesionála, ktorý mu povie, čo má rozprávať, tak päť minút vám bude rozprávať niečo a vyvolá u vás také pocity, že naozaj je fundovaný a je dobrý. Omnoho lepší podľa mňa spôsob je to, čo niektoré politické kluby alebo kluby politických strán aj využívajú, je prizvanie si prípadných kandidátov k sebe na klub. Čiže prizvať si ho, vyzvŕtať ho pol hodinu, hodinu, dve hodiny, desať hodín a pýtať sa na všetko možné a máte omnoho lepšiu možnosť poznať toho daného človeka v konfrontácii názorov.

    Tretia možnosť je zrušiť politické nominácie úplne, ale dopredu uznávam, že asi to nie je reálna cesta. Možno, ak by sme sa dohodli na nejakom rozumnom kompromise, hovorím, dohodli možno v naivnej viere, ale pevne verím, že raz sa tento parlament na tom zhodne, že to nie je správne meniť tisícky ľudí a dohodneme sa na mechanizme, kde sa povie, že áno, o.k., zmení sa vláda, tak týchto dvesto pozícií automaticky si politická strana môže menovať a spadajú čisto, vlastne sú to nejaké politické funkcie, ministri, štátni tajomníci, ja neviem, vedúci úradov ministerstiev, naozaj títo ľudia, ale že bude to mať niekde určitú hranicu a tam povieme stop, ďalej to už bude o odbornosti a spravíme tú pevnú hranicu a necháme úradníkom, na úradoch, aby si žili svoj život a, samozrejme, budeme od nich vyžadovať, aby dodržiavali zákon.

    Lebo naozaj sa mi nepáči to, keď veľakrát podľahneme takému, podľahneme hovorím podľahneme ako politici takej argumentácii, že veď je logické aby sme si dosadili svojich ľudí, lebo musia to byť ľudia sžití s našim volebnom programom a sžití s tým, čo presadzujeme, s našou ideológiou, aby napĺňali naše ciele, našu víziu. A to je hlúposť, by sme od úradníkov na úradoch mali vždy vyžadovať, aby dodržiavali zákon, nie aby dodržiavali alebo mysleli tak, ako myslí ich politický chlebodarca. Čiže v tomto určite nesúhlasím, lebo ak dáme úradníka vykonávať, ja neviem, post šéfa úradu práce a ten má dobre napísané zákony, kde nemôže, niečo nezáleží čisto od nejakého ľudského rozhodnutia, tak sledujme toho úradníka, či dodržiava zákon, nie že či je sociálny demokrat alebo nejaký pravičiar. A toto si myslím, že by malo byť našim cieľom, aby na konci takto sme pristupovali k úradom. Viem na druhej strane, že je veľmi také ľúbivé od politických strán mať túto moc dosadzovať si ľudí a takýmto spôsobom ťahať nitky na tých úradoch. Je príjemné, keď pochádzam z nejakého okresu a mám svojho kamaráta, svoju sesternicu alebo kamarátovu svokru šéfku daňového úradu. Vždy už tí moji známi pristupujú ku mne inak, ak vedia, že takúto nitku ťahám, ale nie je to fér. Nie je to fér voči tým úradníkom, keď úrad nevedie ten najlepší, ale vedie ten najlojálnejší alebo ten, ktorý je vždy teda prisluhovač danej politickej strany. A hovorím to na všetky politické strany, aby sme teda boli na istom.

    Takisto si myslím v tejto súvislosti, že by sme mohli ukázať a urobiť také gesto, že začneme bojovať proti politickým nomináciám a jednu funkciu, ktorá je vrcholná ústavná funkcia, a to je funkcia prezidenta, že by sme ju nechali ľuďom k dispozícii. Že politické strany na prejav toho, že to myslia možno s bojom proti politickým nomináciám vážne, takže by sme sa navzájom dohodli a povedali by sme, nebudeme nominovať nikoho na funkciu prezidenta a necháme tento úrad naozaj občanom, nech si ľudia zvolia, nech si vyberú spomedzi seba naozaj skutočného občianskeho kandidáta, nemyslím takého teda, že ktorý niekedy politikom bol alebo dlhé roky je radovým členom politickej strany, rýchlo odovzdá stranícku knižku a bude sa tváriť, že je občiansky kandidát, ale naozaj skutočne občianskych kandidátov, ktorí medzi nami sú a ktorí by boli vhodní zastávať tento úrad a dali by sme túto najvyššiu ústavnú funkciu ľuďom na Slovensku. A myslím si, že by to bolo sympatické gesto od nás všetkých a žiadnej politickej strane nič by sa nestalo, ak by sme nemohli si povedať, že ten prezident je náš. A možno nesúvisiac, ale chcel som aj na tento problém upozorniť alebo teda dať vám myšlienku, na ktorú by som poprosil keby ste sa zamysleli, či by nebolo vhodné úrad prezidenta naozaj nechať ľuďom, nech si ľudia zvolia svojho prezidenta a politické strany by dali ruky od toho preč.

    Keďže som tu vymenoval možnosti možno, ako sa postaviť voči boju proti politickým nomináciám, aj teda tuná alebo k takému zneužívaniu parlamentu na hlasovaciu mašinériu a keďže si myslím, že aj dnes existuje možnosť, ako poslanec môže si vypočuť svojho kandidáta, alebo kandidáta, ktorý je navrhnutý v pléne, a to je teda cez vystúpenia, alebo požiadať ho o vystúpenie na klube, tak si myslím že akékoľvek teátra typu búchanie po stole, nie je namieste. Jednoducho v prvom rade sa treba zamyslieť nad sebou, či sme využili všetky možnosti na to, aby sme si daného kandidáta vypočuli a ak sme ich využili, o.k., búchajme s topánkou po stole, ak sme ich nevyužili, nemáme na to morálne právo.

  • Na vystúpenie pána poslanca 6 faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Chcem len potvrdiť tú ideu, že príliš formalizovaný proces parlamentnej rozpravy by pravdepodobne aj z môjho pohľadu nedokázal odhaliť to, čo by sme od daného kandidáta chceli zistiť. Myslím si, že naozaj v parlamente a v parlamentnej praxi fungujú nástroje, ktoré by sme mali ale podporiť a skutočne sa nad nimi zamyslieť, pretože rakovina spoločnosti, a to politické nominácie sú, sa dejú aj priamo teraz, aj dnešné ráno sme vlastne začínali politickou popravou jednej generálnej riaditeľky, kde v tajných voľbách bola odvolaná. Myslím si, že tento prvok síce nikoho z politikov nezaráža, zároveň verejnosti obrovským spôsobom vadí. Neodbornosť a obrovská miera lojality na úkor výkonu funkcie, ktorú má v štátnej správe konkrétny človek zastávať, sú priamo dane, ktoré platíme za to, že nevieme sa cez politické spektrum alebo v širšej diskusii dohodnúť nad tým, že by sme mali obsadzovať úrady odborníkmi a nie tými ľuďmi, ktorí sú loajálni a poplatní tej ktorej politickej garnitúre, ktorá je práve pri moci. Ďakujem.

  • Ďakujem, ja len naozaj jednu faktickú poznámku, že v prípade pána magistra Tótha, tento sa bol osobne predstaviť na, pri rokovaní na výbore pre financie a rozpočet. Mal tam krátky výstup, na základe ktorého ja osobne som zhodnotil, teda že je to človek odborne na mieste. Ale možno chápem aj dôvody, že by asi viacerí chceli počuť jeho vystúpenie tu v pléne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec, viete, čiastočne môžte mať pravdu. Ale problém je v tom, že nemôžte úplne, dá sa povedať celospektrálne zatracovať tých ľudí, ktorí cez politické strany sa dostali k rôznym, povedzme do rôznych funkcií. Lebo, tak ako nie je pravda, že každý, ktorý je nominantom niektorej politickej strany, musí byť absolútne zlý a nie je odborník, tak nie je pravda ani to, že je povedzme ten, ktorý je čisto občianskym kandidátom, určite všetkému rozumie a je dobrý kandidát. Mali sme možnosť sa presvedčiť v minulosti, že to tak nie je a dokonca, neviem, či ste sledovali predchádzajúce prezidentské voľby. No boli tam rôzni občiansky kandidáti, ktorých nakoniec ani jedna strana, a pritom oni sa hlásili k stranám, ani jedna strana nebola ochotná ani len nominovať. Práve preto, lebo, lebo povedzme ich poznali. Takže bol by som veľmi opatrný a neviem, možnože vy máte, poviem to tak, nejaké riešenie a bol by som rád, keby ste to povedali, lebo už týždeň prebieha mediálne cvičenie okolo teda prezidentského kandidáta, že ako sa dostať k človeku, ktorý bude občiansky kandidát a zároveň, dá sa povedať, vie zabezpečiť väčšinovú podporu. Tá podpora nepríde len tak, že on povie, že ja som občiansky kandidát, kandidujem a podporte ma.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Budem sa snažiť vecne. Pán kolega Matovič, nereagoval som faktickou poznámkou na vystúpenie vášho kolegu pána Hlinu, pretože jeho vystúpenie považujem za istú nováčikovskú daň. Ale vy, ako rovnako i ja, sme tu už druhé volebné obdobie a považujem vás za inteligentného človeka, takže mohli by ste vedieť, že vypočúvanie kandidátov je na výboroch, podľa ich príslušnosti. Na hospodárskom výbore boli všetci kandidáti do dozornej rady, bol tam aj pán Végh, na mňa urobil vcelku veľmi slušný dojem, a preto som ho volil. Nechápem, prečo tým chcete zaťažovať plénum. Mimochodom, dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že program a harmonogram zasadnutia jednotlivých výborov je verejný a vy ako poslanec Národnej rady sa môžete zúčastniť rokovania akéhokoľvek výboru, na ktorom sú kandidáti predstavovaní. Že neviem, prečo vykopávate otvorené dvere, neviem, čo vlastne chcete. Tí ľudia nie sú anonymní, všetky veci o nich sú na webe, keď máte akýkoľvek problém, môžete si čokoľvek zistiť. Nerozumiem tomu a pokladám to len za ďalší prejav a ďalšie vaše rétorické cvičenie.

  • Pán predrečník, asi znova spravil tú istú chybu, že bol v inom parlamente, lebo tuná kolega Matovič nesúhlasil v zásade s tým, čo som ja hovoril, čo bolo takým nóvom aj pre toto plénum. Čo je v zásade dobré a logické, že sú rôzne názory. Ja len zopakujem, aby sa nezabudlo, keď príde táto voľba, ja dám ten procedurálny návrh, že teda tento, ak už, znova len záleží na vás a ja som to povedal, keď chcete, znova to zopakujem. Nebudem tu ani apelovať ani na deti, ani na vnukov a ja neviem patetické nebo, hviezdy. Je to len na vás, či vám to tak stačí, alebo nie. Za seba hovorím, mne to nestačí, hej, a možno je to zvláštne, možno to vyznie komické, aj silnejšie výrazy, zdá sa, tu používajú.

    Mám takú obavu, že tragédiou tohto návrhu je, že ho nenapadlo niekoho iného, ale nevadí, predsa len proste urobím to, čo urobím a ja viem, že keď budem búchať topánkou po stole, tak niekto si sakramentsky na tom zgustne. Ale znova je asi pravdou to, že možno sa niekto zamyslí, že či náhodou by to nestálo za tú zmenu a že či by nemali o tom uvažovať. A to, že sú na výboroch, sú na výboroch. Však to je logické, že sú na výboroch, ja len hovorím o elementárnom, o elementárnej slušnosti, o elementárnej štábnej kultúre, že niekto, za koho odo mňa sa očakáva, už to je jedno čo. A, nedajbože, keď sa čaká odo mňa, že mám byť za, hej, aby som ho poznal, aby som ho videl. Lebo áno, pán Kolesík, máte pravdu, ja môžem ísť na výbor, ale ergo to neznamená, že zrovna vtedy ja mám čas, hej...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Súvisí to s tým. No dobre. Čiže znova len poviem, zopakujem, aby sa nezabudlo, ten návrh dám a nechám to naozaj na vás, vážení, môžte tu na mňa sršať síru, liať vodu, hej, nechám to na vás, na vašom rozhodnutí, ako sa k tomu postavíte. Ďakujem.

  • Ja by som chcel povedať, že to, že vo výboroch sú všetci kandidáti, sa teda dozvedám, možná mojou neznalosťou, až teraz a najmä nevieme, kedy tie výbory zasadajú, čiže niekde by mohol byť nejaký zoznam, každý deň by zasadal výbor a že by sme tam mohli prísť.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, tak ja, bohužiaľ, neviem o tom, že tento pán Végh, ale nič proti nemu nemám, ani ostatní ďalší, že neboli, že boli vo výboroch. Ja chcem povedať napríklad, aká je procedúra s veľvyslancami. Najprv sa dlho rokuje, potom sa pripravuje dlho, potom sú u prezidenta, na ministerstve zahraničí, potom prídu na zahraničnom výbore, kde je hearing, tvrdé vypočúvanie a potom sa požiada o agreement a potom idú von. Čiže to je dlhá a dlhá procedúra, kde je možné s nimi sa oboznámiť. Čiže toto by malo byť pravidlom a keď je ombudsman, tak v ľudských právach, bankár vo finančníctve, ale aj ostatní by mali o tom vedieť, aby sa mohli do toho zapojiť. Ja si myslím, že pána Hlinu odhováram od toho, aby vytiahol topánku. Doteraz tento parlament nerobil nejaké excesie a má určitú etiketu. Bolo by škoda, keby ste si takto pustil troška "teáter na špacír", ale skúsme nejako pripraviť nejaké uznesenie, seriózne ho schváľme a potom, keď neuspejeme, budeme búchať viacerí.

  • Začnem od pána poslanca Kolesíka. Na konci povedal, že to moje vystúpenie bolo vlastne iba také úbohé rétorické cvičenie. A ja teraz skúsim dokladovať, že to, čo pán Kolesík predviedol bolo úbohé rétorické cvičenie, lebo ma kritizoval za to, že som tu obhajoval návrh Alojza Hlinu, aby tí jednotliví kandidáti mohli vystúpiť v pléne. Pán Kolesík, keby ste ma aspoň trošku počúvali, ale možno ste tu neboli a dostali ste za príkaz iba reagovať. Ja som kritizoval návrh poslanca Hlinu, ktorý navrhol, aby kandidáti vystupovali v pléne. Ja som hovoril, že omnoho lepšie je, aby si, keď niekto má potrebu, aby si ho prizval k sebe na klub a to vôbec nehovorí o tom, že ja neviem o tom, že by títo kandidáti nevystupovali na výboroch. Viem o tom, že vystupujú na výboroch, ale keď niekto cíti potrebu, že chce vedieť viac, nech si ho pozve na klub. O tomto som hovoril, čiže hovoril som presný opak, čo ste nazývali vy. Takže to rétorické cvičenie nabudúce si v mojom prípade, prosím, odpustite.

    Pán poslanec Bugár, povedali ste, že aj v minulých voľbách prezidentských boli nejakí občianski kandidáti, ale boli natoľko slabí, keď som to dobre pochopil, že vlastne sa k nim žiadna politická strana nechcela priznať, ale to je úplne logické. Jednoducho, keď raz politické strany do tohto súboja vstúpia, tak žiaden seriózny občiansky kandidát do toho súboja nepôjde, lebo keď raz SMER povie, že tohto podporujeme, tak je veľmi veľká pravdepodobnosť, že ten kandidát bude zvolený. Tak prečo by si ten človek s dobrým menom mal zbytočne kaziť meno a robiť vám štafáž v akože v občianskej voľbe prezidenta. A ja som určite nezatracoval celoplošne všetkých úradníkov. Určite, že sa vydarí, aj medzi politickými nomináciami sú dobrí ľudia. Veľa politických strán práve vtedy, keď sa musia verejne k tej politickej nominácii priznať, práve vtedy nominujú dobrých ľudí. Takže minimálne cesta na to, aby politické strany, kým politické nominácie nestopneme, keď to chceme ten systém vylepšiť, tak musíme zaviesť zverejňovanie politických nominácií.

  • Uzatváram, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán podpredseda, chcete vystúpiť, zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Veľmi skromne a mierne, po tom brainstormingu, ktorý tu prebehol v otázke personálnych volieb, a ako, prepáčte, ako laika, ako laik vám hovorím, že tento brainstorming bol podľa mňa oveľa prospešnejší ako to, čo sa tu dialo v minulom volebnom období pri, pri volebnom poriadku a niekoľkokrát spackané vo voľbe generálneho prokurátora. Takže túto debatu vnímam oveľa, oveľa prospešnejšiu, aj keď nemám z nej momentálny žiadny choseň konkrétny.

    Ale aby som oddelil túto debatu od konkrétneho bodu, s ktorým som tu predstúpil, a to je návrh na voľbu viceguvernéra. Aby sme nespájali križovanie, prekrižovanie sa pred politickými nomináciami. Naozaj vzhľadom na politický systém, v ktorom žijeme, vrcholových predstaviteľov Národnej banky volí parlament, tak je postavená slovenská demokracia, slovenská ústava a príslušné zákony. Čiže môžme túto voľbu vnímať ako politickú. Ale Národná banka Slovenska, ako inštitúcia svojím postavením stále významná, musíme si uvedomiť, že guvernér Národnej banky je členom rady Európskej centrálnej banky a je pravidelne týždenne vlastne v kontakte aj s prezidentom ECB. Pri tom, čo sa všetko deje, míľovými krokmi ako ideme v Európe, Európska centrálna banka je naozaj kľúčová organizácia, môže byť ešte kľúčovejšia vzhľadom k vývoju regulácií bankového sektora. Sú to vážne, vážne pozície.

    Nepovažujem za úplne šťastné označovanie kandidátov za ľavých, pravých, takých, onakých. Ale dobre, je to verejné tajomstvo, pán Ján Tóth je výsledkom nominácie terajších opozičných strán, ktorú vláda Slovenskej republiky, vedená Robertom Ficom a obsadená alebo nominovaná politickou stranou SMER - sociálna demokracia, akceptovala ako odborný návrh. Ján Tóth je dodnes pracovníkom Inštitútu finančnej politiky. Do volieb bol v podstate šéfom tohto inštitútu, teraz jeho zástupcom šéfa, predtým bol uznávaným analytikom bánk ako ING alebo UniCredit, mimochodom, bol veľmi kritický vždycky k vláde, v ktorej som pôsobil medzi rokmi 2006 až '10, tak ako bankoví analytici vedia a môžu byť kritickí. A napriek tomu alebo aj vďaka tomu, aby som to povedal, vláda tento typ nominácie považuje za odborný typ nominácie. To znamená, nie svojou podstatou politickú nomináciu, ale ide o nominovanie odborníka, ktorý spĺňa všetky predpoklady aj zákonné, aj odborné na to, aby sa v centrálnej banke venoval hlavne oblasti menovej politiky. Pre vašu informáciu, v tejto oblasti sa viceguvernér od odchodu, odchodu pani Kohútikovej, a to už je pár rokov, de facto nikto okrem guvernéra nevenuje. Čiže z tohto pohľadu je to, vypĺňa to nejaký doteraz skrytý priestor aj v centrálnej banke, takže to vnímame pozitívne, aj keď to má, môže to mať na sebe nános politickej nominácie ako takej.

    Takže a aby som to ešte trošku teda doplnil, ako malý pamätník ešte z čias civilu, keď som sa na to díval z úplne inej strany, z vonkajšia tejto budovy. Áno, bolo, bolo obdobie vo fungovaní modernej demokratickej Slovenskej republiky, keď nominácie v štátnej správe boli potlačené, a to bolo také krátke obdobie fungovania Úradu pre štátnu službu, ktorá veľká časť našej dnešnej demokratickej pravice zrušila v roku 2005, pretože tento orgán sa tu zdal príliš silný a nevyhovoval a nevychádzal v ústrety niektorým silným predstaviteľom vtedajšej vlády, a tým pádom odovzdal na podnose tú štátnu správu ďalším a ďalším exekutívam, ktoré prišli. Ale aj tak, aj v dnešnej situácii sa k tomu dá pristúpiť rôznym spôsobom. Ja budem hovoriť za seba a po nástupe 4. apríla z rezortu odišli ľudia najbližší ministrovi, to znamená jeho poradcovia, hovorca, šéf kabinetu ministra a jeden sekčný šéf, ktorý zodpovedal za informatizáciu spoločnosti, a asi viete si predstaviť prečo ten človek odišiel, pretože ten program je stále v takom stave následkového pôsobenia, v akom je. Všetci ostatní tam zostali a chcem vám ešte podať informáciu, hlavne kolegom z Obyčajných ľudí, že tí ľudia sú vo väčšine na ministerstve financií už oveľa viac ako štyri, osem, dvanásť rokov. To znamená, tak jak sa striedajú ministri, vlády, rezort financií v zásade nie je dotknutý ani z pohľadu najvyšších predstaviteľov, to znamená sekčných šéfov, ktorí tvoria jadro, vecnú, obsahovú stránku politiky ministerstva. A sú to lojálni ľudia k fungovaniu vlády a tejto krajiny a možno aj preto, že sa na nich nikto nevybíjal z hľadiska personálnych čistiek, patria k najkvalitnejším úradníkom v tejto krajine. A to jest totiž aj spôsob, ako sa k tomu dá, dá pristúpiť s úradom alebo bez tohto úradu.

    A, pán Viskupič, ste hovorili o trestuhodnom odvolávaní a politickej poprave. Len tak sa pamätám, že tuším, že vy ste tu obhajovali zákon, ktorým ste dotiahli voľbu šéfa tej inštitúcie Rozhlasu a televízie práve do tejto budovy a do tohto pléna a urobili ste z neho voľbu politickú. Možno je vám to teraz ľúto. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa pána spravodajcu, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie je tomu tak. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje ďalší bod, ktorým je

    návrh na voľbu predsedu a členov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

    Návrh má parlamentnú tlač 111. Prosím teraz predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanca Daniela Duchoňa, aby návrh uviedol a informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s ústavným zákonom č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a na základe poverenia Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle uznesenia č. 33 zo 16. mája 2012 predkladám ako predseda výboru na návrh, návrh na voľbu predsedu a členov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tlač 111.

    Podľa uvedeného ústavného zákona Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je zriadená ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Rada má troch členov, pričom členmi rady sú predseda a ďalší dvaja členovia. Návrh na voľbu predsedu a členov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bol podaný v súlade s článkom 10 ústavného zákona. Na návrh 35 poslancov boli navrhnutí kandidáti:

    - Ivan Šramko za predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na sedem rokov,

    - Ľudovít Ódor za člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na päť rokov,

    - Michal Horváth za člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na tri roky.

    Výbor tento návrh za prítomnosti všetkých troch kandidátov prerokoval dňa 18. júna 2012 a svojím uznesením konštatoval, že kandidáti Ivan Šramko, Ľudovít Ódor a Michal Horváth spĺňajú podmienky ustanovené v článku 3 ods. 4 ústavného zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť:

    1) podľa článku 10 ods. 1 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti za predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na sedem rokov Ivana Šramka,

    2) podľa článku 10 ods. 2 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti za člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na päť rokov Ľudovíta Ódora a

    3) podľa článku 10 ods. 3 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti za člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na tri roky Michala Horvátha.

    Návrh na voľbu predsedu a členov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je predložený pod tlačou 111. Ďakujem.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky, pán Miroslav Beblavý za klub SDKÚ - DS a ďalej sa písomne do rozpravy prihlásil pán poslanec Alojz Hlina. Poprosím pána poslanca Miroslava Beblavého.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, do tejto rozpravy som sa prihlásil ešte na začiatku schôdze, kedy som netušil, že tu prebehne debata, ktorá tu práve prebehla na základe vystúpenia pána Hlinu, ale to vystúpenie, ktoré budem mať, myslím si, bude o to aktuálnejšie.

    V mene klubu SDKÚ by som chcel jednak opätovne pripomenúť, že dnes tu budeme voliť rozpočtovú radu, alebo teda presnejšie povedané Radu pre rozpočtovú zodpovednosť na základe pomerne vzácnej skúsenosti spolupráce, teda dnes už bývalej vládnej koalície a vtedajšej opozície, dnes sú tie pomery otočené, kde došlo k zhode naprieč politickým spektrám na tom, že napriek pochopiteľnému odporu vzniku nových inštitúcií, organizácií je nevyhnutné a potrebné takúto radu vytvoriť, aj keď teda nemala by mať nejaký svoj špeciálny inštitucionálny status, ale byť teda hosťovaná v inej verejnej inštitúcii.

    Dovoľte mi však hovoriť dnes o tom, o čom budeme rozhodovať, a to je konkrétne personálne obsadenie. Je asi naozaj vzácne, kedy možno veľmi pozitívne, bez akýchkoľvek výhrad, naozaj len takmer v superlatívoch hovoriť o spolupráci so stranou SMER - sociálna demokracia, a dnes je tá situácia, a preto si myslím, že si zaslúži osobitné vystúpenie k tomuto bodu a zaslúži si v bodoch nominácie dvoch ľudí, ktorých osobne dlhoročne poznám, preto si dovolím byť svedkom ich odbornej aj charakterovej spôsobilosti. Sú to pán Michal Horváth a je to pán Ľudovít Ódor, ktorých dnes voliť budeme. Jeden z nich bol, teda oficiálne boli, samozrejme, všetci navrhnutí spoločnými klubmi, ale reálne jeden z nich bol navrhnutý, pán Horváth z vládnej strany, jeden z nich, pán Ódor z opozičnej strany a musím konštatovať, že obidvaja spĺňajú asi aj najvyššie kritériá, aké môžeme na takúto funkciu klásť.

    Treba povedať, že túto inštitúciu oni sami vymysleli a navrhli ju ešte, pokiaľ viem, za vlády pána Roberta Fica vtedy ako akademickú štúdiu. Ako som už spomenul, za minulej vlády sme si túto štúdiu osvojili a spoločne sme sa rozhodli radu aj s takýmito kompetenciami - kontrolovať hospodárenie verejných financií - zriadiť.

    Dovoľte mi preto len pár slov o týchto kandidátoch, možno, a preto som aj hovoril o aktuálnosti, možno aj v prospech poslancov, ktorí nemali možnosť ich stretnúť zatiaľ v tej miere, v ktorej, samozrejme, dajú na moje slová, im o tom pár slov povedať.

    Pán Michal Horváth je človek, ktorý bol mojím poradcom na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny ako poradca štátneho tajomníka v rokoch 2003 až 2004, čím začala jeho verejná kariéra. Potom si skončil doktorát a už niekoľko rokov je asi jediným štátnym úradníkom na Slovensku, ktorý zároveň učí na univerzite v Oxforde a zároveň pracuje ako poradca ministra financií, pracoval ako poradca ministra financií Počiatka, poradca ministra financií Mikloša, a dnes, myslím, pokiaľ mám informácie, stále je poradcom ministra financií Kažimíra pre otázky Európskej menovej únie. Myslím si, že slovenských štátnych úradníkov a dnes aj nominantov na takéto posty, ktorí učia na Oxforde, asi tu nemáme veľa, aj keď teda podľa mediálnych informácií sa tento počet bude čoskoro rozširovať o ďalšieho človeka, a preto si nielen to, ale aj jeho celkové chovanie sa za rôznych vlád sú pre mňa aspoň charakterovou a nielen kompetenčnou otázkou a môžem vás uistiť, že pán Horváth je extrémne vhodným kandidátom na túto funkciu.

    Druhým kandidátom na tú funkciu je pán Ľudovít Ódor, ktorý pracoval, naopak, pre štátnu správu na poste poradcu ministra financií a hlavného ekonóma ministerstva financií za pána Mikloša v jednej, aj v Dzurindovej, aj v Radičovej vláde. Bol aj poradcom premiérky pre ekonomické záležitosti. Je autorom viacerých zásadných reformných návrhov, z ktorých časť si dokonca aj dnes sme osvojili, napríklad v oblasti dôchodkovej reformy, prvého piliera a podobne. Je to človek, ktorý, opäť, z akademického a odborného hľadiska má tú výnimočnú vlastnosť, že mu nedávno vyšla kniha, zase, naopak, v konkurenčnej Cambridge University Press, čo sa tiež mnohým na Slovensku, najmä v spoločenských vedách nepodarilo. Myslím si a je to tiež o otázkach pôsobenia Slovenska v eurozóne a dôsledkoch pre naše verejné financie.

    Chcel som preto len podčiarknuť, že naozaj toto je moment, kedy ideme voliť dvoch ľudí, ktorých odborná charakterová kompetentnosť je aspoň pre mňa nespochybniteľná. Chcel som vás len o tom uistiť a dovoľte mi na záver povedať ešte niečo iné, niečo viac politickejšie, niečo viac osobné. Duch Jána Slotu, nech je na chorvátskej riviére alebo kdekoľvek inde dnes poobede, ak zvolíme týchto pánov, sa bude musieť obrátiť štyrikrát okolo svojho terasového stola, a to z jednoduchého dôvodu, že ani jeden z týchto pánov nie je etnický Slovák a napriek tomu budú v Slovenskej republike zvolení, dúfajme, že teda tou potrebnou ústavnou väčšinou do jednej z najvyšších ústavných funkcií a budú do nich zvolení nie preto, že sú pôvodom Maďari, ale práve preto, že to nikoho nezaujíma, a práve preto, že sú to najkompetentnejší ľudia, akých sme na toto miesto vedeli nájsť. Keď to spravíme, ak to spravíme, je to na nás všetkých, tak si myslím, že dokážeme, že Slovenská republika je skutočne domovom všetkých, čo tu žijú a že sa tu môžu presadiť všetci slušní a schopní ľudia, bez ohľadu na to, v akej rodine sa narodili a akým materinským jazykom rozprávajú. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Ďalší nasleduje, aha, s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci: pán Sulík, pán Viskupič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán Sulík.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcel by som kolegu Beblavého doplniť, možno teda nebudem až tak oslavne hovoriť o týchto kandidátoch, ale najmä teda za Ľuda Ódora by som chcel povedať, že, lebo jeho poznám osobne, pre poslanecký klub SaS, plne súhlasí s touto nomináciou. Je to veľmi dobrý dôkaz, že aj politické strany sa dokážu na veľmi kvalitných nomináciách zhodnúť, a v tejto súvislosti by som ešte chcel doplniť, Ľudo Ódor pochádza z ministerstva financií, teda strávil aj tam nejaké, nejaký ten rok, a s Petrom Kažimírom môžem v tejto veci len súhlasiť, ministerstvo financií má dlhodobo najkvalitnejších úradníkov a určite to súvisí aj s tým, že sa tam nerobia pravidelne čistky, či už keď príde ľavicová, alebo pravicová vláda, sám som to zažil dvakrát na vlastnej koži, takže dúfajme, že aj iné ministerstvá si zoberú príklad, a dúfam, že Ľudo Ódor bude zvolený, tak ako má byť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vzhľadom na to, čo som si o pánoch, som sa mohol dozvedieť ja, takisto sa pripájam k tej argumentácii, ktorú si uviedol, a preto si myslím, že bude skutočne dobré týchto pánov podporiť a v tomto momente ma napadá presne ten moment, ktorý spomínal pán poslanec Sulík, že z dobre fungujúceho ministerstva, tak ako tu aj spomínal pán minister, kedy vieme, že po vykonaní auditu, ktorý mal na svedomí pán vtedajší minister Mikloš, sa viac-menej s úradníkmi na tomto ministerstve nehýbe a tým pádom výkon a odbornosť tohto ministerstva svieti ako maják medzi všetkými ostatnými ministerstvami a možnou aj celou štátnou správou.

    Takže príklady máme a myslím si, že je iba skutočne politickou chuťou a vôľou, aby sme tento moment zaviedli v celej štátnej správe presne preto, aby bola stabilita výkonu funkcie a zároveň aby viac išlo o odbornosť a moment toho, že ľudia môžu kariérne rásť a nemusia sa triasť o svoje miesta. Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Ja len veľmi stručne by som chcel doplniť to, že to, čo povedali kolegovia, že vzhľadom na, by som povedal, že na veľmi vysokú kvalitu tej diskusie, ktorú tu vedieme momentálne o politických nomináciách, predsa len doplniť ešte o jeden komplikujúci faktor, ktorý už stručne naznačil pán poslanec Viskupič, a to je ten, že ministerstvo financií nie vždy bývalo takýmto semeniskom kvality. Mám s ním osobné dlhoročné skúsenosti a môžem vás uistiť, že do roku 2003 to tak nebolo. Na to, aby sa ním mohlo stať, ho musel najprv Ivan Mikloš pomerne brutálne vyčistiť a za to patrí jemu zásluha, že to nenahradil svojimi straníckymi kamarátmi, ale naozaj to nahradil schopnými mladými úradníkmi, ale patrí aj uznanie pánovi Počiatkovi, ktorý tu momentálne nie je, ale verím, že mu to pán Kažimír, ako jeho štátny tajomník sprostredkuje, že keď v 2006-om prišli na to ministerstvo, tak akceptovali to, že tí úradníci sú, hoci boli dosadení za nejakej vlády, nie sú dosadení politicky, ale odborne a neurobili, by som povedal, nejakým spôsobom následné politické čistky.

    A práve týmto dvojkrokovým prístupom, kde teda jeden minister nasadil kvalitu, aj za cenu brutálnych zmien a druhý minister mu uveril, že tá kvalita je naozaj personálna a nie je to politická kvalita, dosiahli to, že dnes už ten cyklus je pomerne usadený a dnes keby prišiel minister, ktorý by to chcel politicky vyčistiť, stretol by sa asi naozaj s razantným odporom. Takže z tohto hľadiska, keď chceme hovoriť o tom, ako zmeniť štátnu správu k lepšiemu, tam, kde kvalitná je, ľahšie sa ju bráni, tam, kde je nekvalitná, tam, kde je nekvalitná, tam naozaj treba ju najprv v prvom kroku začať skvalitňovať a to tiež vyžaduje silnú vôľu. Ďakujem.

  • Ďalší do rozpravy písomne prihlásený je pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, aj k tejto nominácii dovoľme, dovoľte mi teda niečo povedať. Som rád, že pán kolega Beblavý cítil, teda podľa mňa je človek, ktorý jedno cítil, on v demokratickej tradícii cíti, má také vnútorné pnutie, že o týchto ľuďoch treba niečo povedať, a povedal nám, kto sú páni Horváth a Ódor, bez toho, aby to mal so mnou, nedajbože, dohodnuté, hej, čiže to vnútorné pnutie mal, že je to asi nedopovedané, že to treba povedať. Ja mu ďakujem, ale musím povedať, že mne to nestačí, teda absolútne nestačí, ale malú poznámku poviem, tá poznámka, znova teda, že plus aj mínus, tá poznámka o tej etnicite bola v zásade zbytočná, pripomína mi to ten príbeh amerického a ruského zbormajstra, kde ruský hovorí, že: "My máme, my nie sme žiadni rasisti, my máme v zbore dvanásť Židov." A ten americký vraví: "My ani nevieme, koľko ich tam máme." Čiže to bolo podľa mňa zbytočné, ale nevadí, stalo sa.

    Znova hovorím, že som sa prihlásil do tejto rozpravy písomne predtým, ako prebehol tuná tento, ako pán minister povedal "brainstorming" a bol to fakt otvorený "fight", takže uvidíme

  • , ako sa hovorí, nemáte čo povedať proti, uvidíme. Pán Beblavý cítil teda, že treba niečo povedať. Som rád, že aj pán Sulík tiež povedal, že ho pozná, to tiež môže mať určitú váhu, hej, keď teda ho pozná, tak je to o niečo lepšie. Ja hovorím, áno, sme radi, že teda je to zodpovedná nominácia, vychádza to z toho tak, tak sem s ním. Alebo s jedným aj s druhým, nech sa prídu predstaviť na tých 5 minút, ja rád spoznám, nemám možno až takú česť sa denno-denne stretávať, teda mimo rokovaní schôdze, samozrejme, s múdrymi ľuďmi, keď som už ten sedliak, takže rád sa spoznám s ďalším múdrym, vzdelaným mužom, bude to pre mňa cťou. Takže aj pred touto voľbou, keď pôjdeme teda hlasovať, dám znova procedurálny, keď to už možno niekoho bude otravovať, špeciálne asi pána Kolesíka, znova dám ten procedurálny návrh, aby sme, aby páni, ktorých budeme voliť, budeme chcieť byť zodpovední, aby sa nám prišli nakrátko, zdôrazňujem nakrátko, predstaviť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti páni poslanci: pán poslanec Viskupič, Jánoš, Šebej, Duchoň, Martvoň, pán Brixi. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, slovo má pán Viskupič.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ja rozumiem celkovo tej ambícii, ktorá sa môže vnímať aj v tom, čo chceme urobiť, a to je otvoriť parlament čo najviac ľuďom, akurát hovorím a jedným dychom dodávam, že treba nájsť potrebnú mieru. Myslím si, že na toto sa dá nahliadať aj takým spôsobom, že presne vieme, ktoré výbory majú v gescii, a tak ako bolo povedané aj predtým, je možné pánov vzhliadnuť na pôde parlamentu presne tam, kde oni na výboroch vystupujú a kde im kladú otázky tí ľudia, ktorí tej konkrétnej agende sa venujú aj odborne. Zároveň chcem pripomenúť, že do pléna, samozrejme, patria niektoré otázky a aj za podpory širokého politického spektra, kde patrí aj vďaka vládnym poslancom SMER-u, dovolili urobiť historický moment, a to, že pri politickej poprave, ako si všimol aj pán minister financií, bolo koniec koncov možné, aby tu dotknutý človek vystúpil aj v pléne, za čo, samozrejme, patrí vďaka, pretože si myslím, že práve ten moment spochybneného procesu bol dôležitý, aby v pléne zaznel. Nemyslím si, že odborná agenda ľudí, ktorí sú nominovaní do konkrétnych funkcií, musí nevyhnutne zaznievať v pléne parlamentu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Hlina, nemôžem s vami súhlasiť, je dôležité, že tá etnicita tu bola spomenutá, veď predsa niektoré politické strany napravo od politického spektra si viac považovali tú etnicitu v podstate tých zahraničných a najmä podnikateľov, ako vlastných, domácich, slovenských, veď rozpredali im takmer celé národné hospodárstvo, bývalé národné hospodárstvo, všetky strategické podniky išli predsa do rúk zahraničných podnikateľských subjektov, hej, slovenský podnikateľský subjekt bol menejcenný oproti, v porovnaní so zahraničným podnikateľským subjektom, bez ohľadu na to, aké ekonomické ukazovatele v tom danom období mal, myslím v období, v čase privatizácie. Takže viete, na Slovensku to vždy tak bolo, že pred tým zahraničným občanom, zahraničným podnikateľom ten Slovák vždy mal nejaký rešpekt a možno na to ani nebol dôvod. Privatizácia v minulom desaťročí toho bola jasným, jasným dôkazom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán František Šebej.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, ja mám na pána kolegu Hlinu len jedinú otázku, ktorá znie: Čo vás, pán kolega, vedie k presvedčeniu, že keby ste zhliadli oných kandidátov osobne v pléne, že by ste sa rozhodovali kvalifikovanejšie? Ďakujem.

  • Áno, ďakujem. Ja tuto by som doplnil, že všetci traja kandidáti sa boli predstaviť na zasadnutí finančného výboru a mali krátke vystúpenie, na základe ktorého sa teda dá takisto konštatovať, že ich odborná zdatnosť je maximálne namieste a doplnil by som ešte informáciu v prípade kandidáta na predsedu tejto rady, pána Ivana Šramka, je to bývalý guvernér národnej banky, takže absolútne odborne zdatná osoba. Ďakujem.

  • Dobrý deň prajem. Pán poslanec Hlina, ja by sa chcel iba spýtať jednu takú technickú otázku, že v podstate tento pán, ktorého ani ja nepoznám, priznám sa, ani som ho nevidel a nemám tú potrebu zasa ja ho vidieť, chcem sa spýtať, podľa toho, čo tu bolo povedané, som pochopil, že je nominovaný opozíciou. Vy ste, teda vaša strana je druhá najsilnejšia opozičná strana podľa výsledkov volieb a chcem sa spýtať, či s vami nikto nekonzultoval tento návrh, alebo vás nezavolali, alebo vám nedali možnosť tiež navrhnúť nejakého takéhoto svojho kandidáta, je to čisto, myslím si, možno iba nejaké technické nedorozumenie, že SDKÚ so SaS-kou boli teda rýchlejší ako vy, ale v tom prípade treba sa ozvať. Možno toľko z mojej strany.

  • Akoby nie, však toľko toho bolo povedaného. Viete, to, že proste boli na výboroch, teda ja som poslanec a neviem, či je povinnosťou poslanca sledovať, kde je kto, kde má byť a kde mám naháňať nejakého kandidáta, a teraz to nepochopte zle, že teda bohviečo myslím, ale že nejako procedurálne, ale ja neviem, aký výraz sa na to hodí, hej, však tu niekto chce byť týmto parlamentom zvolený a ten, kto ho má voliť, má naháňať toho, že kedy kde vystupuje, aby si ho pozrel, v zásade mi to naozaj nesedí.

    Jozef, ty máš takú, strašne teda potrebuješ na všetko reagovať, však to je úplne v pohode a čuduješ sa, že iný názor, nuž ja mám v občianskom napísané Alojz Hlina, ty máš v občianskom napísané Jozef Viskupič. Vieš, to je, určite je to aj tým. Takže to je v poriadku.

    Pán Šebej, nemyslel som, samozrejme, že to je také, už len také možno aj dosť formálne, hej, to zhliadnutie, lebo ja som hovoril, vy ste tu myslím neboli, keď som mal to moje prvé vystúpenie v rozprave, áno, že proste je to fakt formalizované, ale je to, má to v sebe takú tú, ja neviem, ako to nazvať, znova vidíte, pomôžte mi, ja nemám tú slovnú zásobu takú ako tuná títo géniovia niektorí, že taká noblesa je to, patrí to k tomu parlamentu, že to má takú tú štábnu kultúru, hej, že teda je to taká, proste má to také dekórum nejaké aspoň.

    Pán kolega Martvoň, ja neviem, ako prebiehali tie diskusie, však ale ja ich rešpektujem v zásade áno, však keby sme mali voliť tak, že budeme voliť tu, tak nezvolíme nikoho pokiaľ v tom poriadok nebude, ja toto nespochybňujem, však ja som to hovoril. Ja len hovorím, že mi chýba to dekórum, tak ako mi chýbalo dekórum, že v tejto sále nebola vlajka, som rád, že už tu konečne je a dúfam, že keď ho raz budú búrať, tak iba vtedy odtiaľto odíde, tak tak mi proste vadí, normálne mi to vadí, však ma pochopte, ďakujem, že mi to vadí. Ďakujem...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne? Nie. Takže ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán predkladateľ žiada o slovo.

  • Nie som predkladateľ, ale dovoľte mi ako členovi vlády vystúpiť k tejto téme veľmi krátko. Ani nie tak ako členovi vlády, ale ako človeku, ktorý dostal tú česť, mal tú česť v decembri minulého roku byť predkladateľom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v mene všetkých vtedajších predkladateľov, a to boli všetky poslanecké kluby vtedajšieho parlamentu, teda minulého parlamentu.

    Fiškálna rada, o ktorej zložení budeme za chvíľu alebo budete za chvíľu rozhodovať, je naozaj nový orgán, ktorý zapadá do celkového nového pohľadu regulácie, akéhosi nového pohľadu aj väčšej fiškálnej kooperácie medzi krajinami Európskej únie. Mali by sme si pripomenúť, že Slovensko ako jedna z prvých krajín v Európe prijala zákon o rozpočtovej zodpovednosti aj s dlhovým stropom, aj s jednotlivými sankciami, pásmami, s veľmi sofistikovaným spôsobom výnimiek v zákone stanovených a aj so stanovením fiškálnej rady ako takej a urobil to slovenský parlament a Slovensko to urobilo skôr, než mu to odporučila Európska komisia a následne mu to odporúča fiškálny kompakt, alebo zmluva o stabilite, ktorú budeme v tomto parlamente, dúfam, že ratifikovať na jeseň tohto roku.

    Ja viem, že v dome obesenca sa o povraze nehovorí, ale, prepáčte, vadí mi genetický kód opozičný - koaličný kandidát. V tomto prípade ja veľmi, veľmi oceňujem, že sa podarilo opäť dosiahnuť ako pri tomto zákone dohodu a podpisy naprieč celého politického spektra pod všetkých troch kandidátov. A prosím vás, ja vás na to vyzývam, zabudnime na to, kto odkiaľ bol navrhovaný, ja ako terajší minister financií podpisujem a aj pán poslanec Hlina, vysoko vám odporúčam, aby ste aspoň na chvíľu urobili výnimku z toho, z čoho ste sa zaprisahali, aby ste hlasovali za týchto ľudí, ja takisto všetkých troch osobne poznám, osobne som mal možnosť s nimi spolupracovať a som veľmi spokojný, že výsledkom zákona o rozpočtovej zodpovednosti je aj takýto typ nominácii. Naozaj nie je ľahké dosiahnuť dohodu a už vôbec nie je ľahké dosiahnuť ju pri politickom procese v procedúre schvaľovania. Lebo vždycky sa nájdu nejaké ústupky, problémy, smietky, ktoré niekomu na niečo môžu vadiť, ale, prosím vás, zabudnime aj na to, že by sme volili do fiškálnej rady nejakých kamarátov. Oni nás ani od zajtra ani jedných, ani druhých nemajú čo chváliť, ani jedným, ani druhým nemajú čo vychádzať v ústrety, nemajú nás hladiť, nemajú nám nejakým spôsobom zametať chodníček alebo zastierať naše prešľapy. Tento orgán fiškálnej rady je tu naozaj na to, aby dohliadal na akúkoľvek vládu akejkoľvek farby, na to, ako narába so všetkými ustanoveniami zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ale a navyše toto prvé navolenie, tento prvý tím, ktorý tam vstupuje, tú radu musí založiť, musí vytvoriť okolo seba odborný tím ľudí, malý tím ľudí, malý, lacný relatívne orgán, ktorý bude schopný si vybudovať vážnosť. To je strašne dôležité. Totiž fiškálne rady už existovali aj v iných krajinách, ale zničili ich médiá a zničili ich politici, pretože skôr či neskôr ich začali atakovať a začali presne ich rodokmeň skúmať, či sú to socialisti, maoisti alebo neoliberáli, alebo neviem akí. Viete, koho jazyk teraz používam, takže s týmto by som bol veľmi rád, keby sa pri tejto fiškálnej rade, aby sme sa tohto vyvarovali i keď to, samozrejme, neviem garantovať, ale viem určite, že fiškálna rada hneď ako začne fungovať a ujme sa svojich kompetencií, má byť ježkom v nohaviciach každej jednej vlády, exekutívy a títo páni ešte budú mať navyše tie úlohy, že budú musieť pomáhať vláde a ako minister financií sa naozaj uchádzam o spoluprácu s budúcou fiškálnou radou na tvorbe napríklad výdavkových stropov, ďalších a ďalších zákonov, ktoré nám budú vyplývať z hľadiska inkorporovania zmluvy o stabilite - "fiscal compactu" do našej legislatívy, je tu množstvo, množstvo práce, ktorú treba urobiť v oblasti tzv. konceptu čistého bohatstva. Je treba urobiť poriadok v tejto krajine z hľadiska účtovníctva, vnímania tzv. implicitných skrytých dlhov, proste mnoho a mnoho vecí, ktoré skôr či neskôr vyjdú na povrch, ktoré viac alebo menej používa tá alebo oná exekutíva na preferovanie alebo skrývanie svojich skvelých cieľov. Ja opäť a opäť musím podotknúť, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti hocako nie je dokonalý, ale určite v danom momente a stále nereaguje na všetky životné udalosti a myslím si, že sa to časom bude musieť, dúfam, že konsenzuálne meniť, aby sme reagovali na konkrétne okolnosti, ale jeho úlohou je naozaj robiť poriadok a začať proste čistiť, čomu sa hovorí v účtovníctve, v správe majetku, v evidencii, aby sme mohli budovať koncept čistého bohatstva, aby sme sa mohli vyjadrovať k jednotlivým opatreniam takým alebo onakým z hľadiska dlhodobej udržateľnosti s dopadom na verejné financie ako také. A v tomto nám má fiškálna rada, bez toho aký má rodokmeň politický, má nám pomôcť.

    Čiže vaše hlasovanie bude veľmi dôležité, nebudem spomínať, že ustanovenie fiškálnej rady ani jej navolenie, nám odporúča Európska komisia v odporúčaniach, ktoré zajtra si vypočuje premiér na summite, my tak či tak ideme svojím tempom, som rád, že Slovenská republika bude mať fiškálnu radu, a ja som naozaj rád, že presne v tomto zložení, ktoré zodpovedá asi maximálnym možnostiam Slovenska z hľadiska prezentovania ľudí, ktorí majú skúsenosti v zahraničí, ktorí nie sú, to nevidia len z tzv. domáceho dvora, v zložení, o Ivanovi Šramkovi sa hovorilo málo, ale veľmi dobre viete, že dlhoročný viceguvernér a guvernér Národnej banky, ktorý doviedol túto krajinu do eurozóny, že veľmi veľa urobil z hľadiska popularizácie tohto projektu, že ten projekt dopadol z hľadiska zavedenia eura veľmi dobre a že je to rešpektovaný bankár dodnes.

    To isté sa týka tých ďalších dvoch pánov, o ktorých tu bolo už veľa, veľa povedané. Čiže nemám vám právo odporúčať, lebo dnes z hľadiska zákona je to v kompetencii parlamentu, ale ako predstaviteľ exekutívy a bývalý predkladateľ tohto zákona a spoluautor tohto zákona s kolegami ako Kollár, Štefanec, Švejna, Počiatek, dúfam, že som na nikoho nezabudol a keď áno, tak nech mi to prepáčia. Tóna Marcinčina som, samozrejme, zabudol o ňom hovoriť, tak v mene všetkých týchto sa prihováram za to, aby títo páni dostali od vás čo najväčší počet hlasov a aby oni budovali rešpekt inštitúcie, ktorý všetci potrebujeme. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Týmto som vlastne nanovo otvorila rozpravu. Chce niekto reagovať na pána ministra?

    Pán Mikloško, nech sa páči.

  • Chcel by som ešte poukázať na vážny rozdiel medzi riaditeľmi týchto inštitúcií a budúcimi napr. veľvyslancami. Čo robí veľvyslanec, keď ide napr. von? Napíše veľmi podrobnú koncepciu svojho zastupiteľského úradu, dlho študuje krajinu budúceho vyslania, na tejto správe dlho sedí. Navštívil aj ministrov, ministerstiev, vyžiadal si od veľa inštitúcií návrhy na spoluprácu tej krajiny prijatie na tri-štyri roky pre seba a pre svoj veľký kolektív, ktorý býva. A potom ide s týmto na vedenie ministerstva, kde si to obhajuje, a odtiaľ ide na hearing na zahraničný výbor, agremán prijímacej krajiny. Či je to určitá procedúra, z ktorej vidno, že ten človek pozná tú problematiku, má nejaké plány najmä do budúcnosti, čo s ňou, a vidí, čo by sa malo zlepšiť.

    No čiže môj námet je taký, že pre budúcnosť, bez nejakého uznesenia, že by mali tí funkcionári, ktorí prichádzajú na také vysoké funkcie - teším sa, že vyberáte odborníkov a nie tých, ktorí sú niekomu bližší - tak ako veľvyslanci pripravujú určitú koncepciu písomnú riadenia takého veľkého inštitútu, ako je napríklad, čo ja viem, banka alebo neviem, čo ešte ďalšie bude. Čiže toto by som chcel ako malú faktickú poznámku povedať.

  • Ďakujem. Hlási sa sa niekto do rozpravy? Nie. Týmto uzatváram rozpravu a vyhlasujem ju za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán Duchoň teda. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k rokovaniu

    o návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2011.

    Návrh má tlač 40 a spoločná správa výborov má tlač 40a.

    Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu je pod tlačou 43, 73, pardon.

    Návrh záverečného účtu uvedie podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, ktorého prosím, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2011 prerokovala vláda Slovenskej republiky 27. apríla tohto roku a schválila ho uznesením č. 158, ktorým ma súčasne poverila, aby som tento bod uviedol pri prerokovaní v Národnej rade.

    Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za minulý rok sa predkladá po prvý raz v novom obsahu a novej štruktúre na základe novelizovaného zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Inovovaná náplň predkladaného materiálu je výsledkom praktickej aplikácie princípov medzinárodných účtovných štandardov vo výkazníctve verejnej správy, ktorá sa začala už roku 2008. Tým sa dosiahla štandardizácia dokumentov hodnotiacich hospodárenie verejného sektora, a to rozdelením pôvodného záverečného účtu verejnej správy na dva dokumenty, a to na štátny záverečný účet, ktorý je odpočtom rozpočtového hospodárenia a na súhrnnú výročnú správu, ktorá bude predložená na jeseň tohto roku a bude po prvýkrát poskytovať komplexný pohľad na finančnú situáciu verejnej správy Slovenskej republiky.

    Predložený materiál predstavuje dokument, v ktorom sa hodnotia výsledky rozpočtového hospodárenia verejnej správy Slovenskej republiky v jednotnej metodiky ESA 95 platné pre Európsku úniu a výsledky plnenia štátneho rozpočtu Slovenskej republiky tak, ako sa prejavili na príjmových a výdavkových rozpočtových účtoch za celý minulý rok. Podľa metodiky ESA 95 hospodárila verejná správa Slovenskej republiky v roku 2011 so schodkom 4,8 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy k 31. decembru v roku 2011 dosiahol výšku 43,3 % hrubého domáceho produktu. Tieto údaje treba chápať ako predbežné, nakoľko podľa nariadenia o uplatňovaní protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, sa Európskej komisii a jej orgánu Eurostatu predkladajú plánované a skutočné výsledky dvakrát ročne. Po prvýkrát k 1. apríla bežného roku, tzv. jarná notifikácia, kedy sa predloží odhad skutočného schodku za uplynulý rok, a druhýkrát 1. októbra, tzv. jesenná notifikácia bežného roka, sa predkladá aktuálny schodok za uplynulý rok.

    V absolútnom vyjadrení sa hospodárenie s verejnými financiami v roku 2011 končilo schodkom vo výške 3 mld. 327 mil. eur. Vo vykázanom schodku verejnej správy sa prejavili dva výrazné jednorázové vplyvy, a to vykázanie dlhov železničných spoločností a zdravotníckych zariadení v celkovej výške 574 mil. eur, čo malo negatívny vplyv na schodok vo výške 0,8 % HDP, a po druhé je to daň z pridanej hodnoty, uhradená konzorciom Granvia pri výstavbe rýchlostnej cesty R1 v celkovej výške 174 mil. eur, ktorá mala, táto oprava pozitívny vplyv na schodok 0,2 % HDP. Maastrichtský dlh verejnej správy Slovenskej republiky dosiahol k ultimu minulého roku hodnotu 29 mld. 911 mil. eur, čo pri vyčíslenom predbežnom hrubom domácom produkte 69 mld. 58 mil. eur, predstavuje ten hrubý maastrichtský dlh, to číslo nie je milé, 43,3 %. Čiže hrubý dlh dosiahol v ultimu minulého roku 43,3 %. Oproti roku 2010 sa zvýšil o 2 mld. 913 mil. eur a jeho pomer k HDP o 2,2 percentuálneho bodu. Zvýšenie pomeru dlhu k HDP bolo spôsobené rastom dlhu o 10,8 % pri raste HDP v bežných cenách o 5 %. Rozhodujúcu časť až 94 % dlhu verejnej správy tvorí dlh, ktorého nositeľom sú štátne rozpočtové organizácie a ktorý je v správe Ministerstva financií Slovenskej republiky. Ten dosiahol ku koncu roka 2011 menovitú hodnotu 28 mld. 772 mil. eur a medziročne sa zvýšil o 2 mld. 947 mil. eur, to znamená o 11,4 %.

    Hlavnou príčinou takéhoto výrazné zvýšenia dlhu bol schodok štátneho rozpočtu. V rámci krajín Európskej únie vykazuje Slovensko hodnotou 4,8 %, myslím deficit, jedenáste miesto z hľadiska podielu deficitu verejnej správy na hrubom domácom produkte, v rámci samotnej eurozóny je to siedme miesto a z hľadiska podielu dlhu na hrubom domácom produkte vyjadrené číslom 43,3 % je Slovensko na devätnástom mieste, v rámci eurozóny na pätnástom mieste.

    Príjmy štátneho rozpočtu roku 2011 dosiahli 12 mld. 2 mil. eur a výdavky 15 mld. 278 mil. eur, takže rozpočtové hospodárenie sa skončilo schodkom 3 mld. 276 mil. eur.

    Rozpočet daňových príjmov sa nesplnil o 87 mil. eur, nedaňové príjmy boli vyššie o 171 mil. eur a vysoké neplnenie rozpočtu grandov a transferov o 1 mld. 851 mil. eur bolo zapríčinené, bohužiaľ, nečerpaním európskych fondov.

    Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým schvaľuje návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2011. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Jána Jasovského, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu záverečného účtu.

  • (predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR.Jas),

    Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán podpredseda vlády a ministri, pani poslankyne, páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2011, ktorý je podľa príslušných paragrafov, opravila verejnej správy správou o rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky, ktorá obsahuje aj výsledky rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej správy za príslušný rozpočtový rok.

    Stanovisko sa opiera o kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu za rozpočtový rok 2011, údaje a informácie poskytnuté alebo publikované Štátnou pokladnicou, Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity, Štatistickým úradom Slovenskej republiky, Národnou bankou Slovenska a Eurostatom. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že predložený návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2011 obsahuje všetky náležitosti v súlade s § 29 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Materiál máte v rukách, je obsiahly. Sú tam stanoviská k ekonomickému vývoju, nebudem čítať, sú v materiáli. Sú stanoviská k rozpočtovej politike vlády Slovenskej republiky, kde napr. konštatujeme, že podľa Najvyššieho kontrolného úradu dosiahnutie úrovne konsolidácie si bude okrem priaznivého makroekonomického vývoja a pokračovania v znižovaní výdavkov verejnej správy vyžadovať aj sústredenie väčšej pozornosti, najmä na príjmovú stránku štátneho rozpočtu, na efektivitu štátnych podnikov, na hospodárenie zdravotníckych zariadení a územnej samosprávy. Tieto tri veci sú aj programom Najvyššieho kontrolného úradu na obdobie najbližších troch rokov.

    Takisto je tam stanovisko k príjmom štátneho rozpočtu, kde uvádzame vykonať zmeny v oblasti legislatívnej ako takej. Treba povedať, že na Najvyššom kontrolnom úrade tieto zmeny pripravuje Legislatívna rada Najvyššieho kontrolného úradu. Sú uvedené, hovoria a dotýkajú sa majetkovej zodpovednosti, trestnoprávnej zodpovednosti a pod. Sú tam vážne momenty, ktoré uvádzame.

    K výdavkom štátneho rozpočtu konštatujeme napríklad, že sme vykonali kontrolu v 14 rozpočtových kapitolách. Konštatujeme, že účtovné a finančné výkazy, ktoré boli zostavené k 31. 12. 2011, neobsahovali významné nesprávnosti a poskytovali verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovných jednotiek.

    Vykonanými kontrolami, tak ako som to spomínal, správou o výsledkoch kontrolnej činnosti boli zistené najmä porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov najmä v oblasti zákona o účtovníctve, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, zákona o správe majetku štátu a najmä zákona o verejnom obstarávaní.

    Takisto je tu časť, ktorá hovorí o rozpočtových vzťahoch Slovenskej republiky a Európskej únie. Rozdiel, pre zaujímavosť, ktorý medzi celkovým objemom príjmov, ktoré Slovenská republika v roku 2011 z rozpočtu Európskej únie získala a finančnými prostriedkami, ktoré Slovensko muselo odviezť do rozpočtu, predstavuje sumu 1 336 437-tisíc. Uvádzam toto číslo preto, že Slovenská republika nečerpá zdroje, a preto na to upozorňujem, pretože očakávania Slovenskej republiky za rok 2011 sa v tomto smere naplnili len na 40,6 %. Je to vážne číslo, pretože celkové čerpanie prostriedkov Európskej únie na operačné programy Národného strategického referenčného rámca v súčasnom programovom období 2007 - 2013 je čerpané len na úroveň 30 %. Je to veľmi vážne číslo.

    Najvyšší kontrolný úrad v tejto súvislosti konštatuje, že napriek viacerým pozitívnym zmenám, súčasný systém implementácie prostriedkov, je stále zložitý a treba ho riešiť, pretože je administratívne náročný a pre rýchle a efektívne čerpanie bude potrebné jeho zjednodušenie, decentralizácia a zvýšenie flexibility a pod.

    Je tam tiež stanovisko k hospodáreniu obcí a vyšších územných celkov. Takisto som hovoril o týchto problémoch v stanovisku v správe o výkone kontrolného výsledku o kontrolnej činnosti. Konštatujeme, že záverečné účty boli zostavené v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a v súlade s pokynmi Ministerstva financií Slovenskej republiky. Takže záver, čísla predniesol pán podpredseda vlády a minister financií, nebudem ich teda opakovať. Chcem poznamenať akurát na záver, že kontrolu zistených nedostatkov Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky navrhol príslušným kontrolovaným subjektom v súlade s § 13 ods. 2 o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky odporúčania, ktoré majú zabezpečiť elimináciu nepriaznivého vplyvu zistených nedostatkov pri vynakladaní verejných prostriedkov a prostriedkov Európskej únie.

    Ďakujem pekne. Myslím, že stačí. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi predsedovi.

    Prosím predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanca Daniela Duchoňa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2011 (tlač 40) a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 39 z 10. mája 2012 Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktoré pozmenil svojím rozhodnutím č. 58 z 31. mája 2012 s lehotou na prerokovanie do 21. júna 2012.

    Gestorský výbor splnomocnil predsedu výboru pre financie a rozpočet, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS dodatočne. V tejto súvislosti si vás dovoľujem informovať, že OKV SIS predmetnú kapitolu prerokoval a prijal k nej uznesenie č. 5 z 21. 6. 2012.

    Gestorskému výboru výbory Národnej rady predložili výsledky o prerokovaní návrhu štátneho záverečného účtu a jeho kapitol. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výsledky rokovania výborov:

    A. K návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2011:

    V súlade s rozhodnutím predsedu č. 39 z 10. mája 2012 uvedený návrh prerokovali určené výbory. Ide o:

    - Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet,

    - Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    II. Uvedené výbory odporučili Národnej rade

    a) schváliť príjmy verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu (ESA 95) podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 23. 4. 2012 dosiahli 23 658,4 mil. eur, výdavky verejnej správy 26 985,0 mil. eur a schodok 3 326,6 mil. eur;

    b) podiel schodku verejnej správy na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu podľa údajov zverejnených Eurostatom dosiahol 4,8 %;

    c) konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 23. 4. dosiahol k 31. decembru 2011 sumu 29 911,3 mil. eur, čo predstavuje 43,3 % hrubého domáceho produktu;

    d) príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnej báze dosiahli 12 002,3 mil. eur, výdavky 15 278,0 mil. eur a schodok 3 275,7 mil. eur;

    B. zobrať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2011 vo výške 3 275,7 mil. eur bol k 31. decembru 2011 krytý finančnými prostriedkami získanými z emisií štátnych pokladničných poukážok v hodnote 1 136 mil. eur (správne má byť 1 136,9 mil. eur - pozn. red.), z čerpaní vládnych úverov v hodnote 650,0 mil. eur a finančnými zdrojmi Štátnej pokladnice v hodnote 1 488,8 mil. eur.

    B. K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2011:

    1. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 39 z 10. mája 2012 návrh záverečných účtov kapitol prerokovali výbory bez pripomienok.

    C. K schváleniu spoločnej správy:

    Gestorský výbor podľa § 79 zákona o rokovacom poriadku uznesením č. 34 zo dňa 18. júna 2012:

    1. schválil spoločnú správu výborov,

    2. navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ján Jasovský uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky.

    3. Určil poslanca Daniela Duchoňa za spoločného spravodajcu výborov Národnej rady a poveril ho predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady v druhom čítaní a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom návrhu ihneď po ukončení rozpravy k nemu.

    Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto spoločnej správy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram týmto rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nikto sa neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Žiada si slovo pán spravodajca? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 84. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 61.

    Prosím pána ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy sa predkladá najmä z dôvodu zrušenia funkcie podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý neriadi ministerstvo.

    Právomoci, ktoré boli v pôsobnosti podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny sa navrhujú presunúť do kompetencií príslušných ústredných orgánov štátnej správy.

    Právomoc v oblasti podpory kultúry národnostných menších zostáva na Úrade vlády Slovenskej republiky a bude ju realizovať splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny.

    Kompetencia v oblasti rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí prechádza na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Prechodom dotačných titulov v oblasti ľudských práv v pôsobnosti Úrady vlády Slovenskej republiky do pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky sa zároveň Ministerstvu zahraničných Slovenskej republiky vymedzuje aj kompetencia v oblasti ľudských práv, pretože zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v platnom znení v spoločných ustanoveniach zakotvuje, že ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy plnia aj ďalšiu úlohy ustanovené v ústavných zákonoch a zákonoch.

    Z uvedeného vyplýva aj skutočnosť, že oblasťou ľudských práv sa naďalej budú zaoberať aj všetky ostatné ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy, ako im to vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.

    Samotný zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy totiž vymedzuje kompetencie ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy iba rámcovo.

    Výrazne sa posilňuje pôsobnosť Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky doplnením kompetencie v oblasti obchodno-ekonomických záujmov Slovenskej republiky. V tejto súvislosti sa dopĺňa aj názov ministerstva zahraničných vecí o agendu európskych záležitostí.

    Stálym poradným orgánom vlády Slovenskej republiky bude Rada vlády Slovenskej republiky pre vedu, techniku a inovácie, ktorá do 1. novembra 2010 pôvodne tiež patrila medzi tieto stále poradné orgány a bola zrušená.

    Výslovné doplnenie ostatných poradných orgánov vlády do kompetenčného zákona nie je potrebné najmä z dôvodu, že ich zriadenie je možné na základe tohto zákona iba formou uznesenia Vlády Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ide o Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, napája sa na rozpočet Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a jeho predsedu bude vymenúvať a odvolávať vláda na návrh ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky. V tejto súvislosti sa zároveň navrhuje doplniť Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky v kompetenciách v oblasti výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.

    Súčasťou vládneho návrhu zákona je aj sedem súvisiacich noviel osobitných zákonov.

    Na základe nich napríklad dotačný titul v oblasti riešenie situácie rómskej komunity prechádza z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

    Na toto ministerstvo prechádza aj celý bývalý útvar splnomocnenca vlády pre rómske komunity.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby po všeobecnej rozprave Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi ministrovi. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Prosím, kľud v sále!

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Tiborovi Glendovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač č.84).

    V súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené paragrafom 72 ods. 1 o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s paragrafom 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z o rokovacom poriadku. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2012 č. 61 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala tieto písomné prihlášky: za Klub SDKÚ - DS Miroslav Beblavý, za Klub SaS Lucia Nicholsonová, za klub OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti Mikuláš Huba a ďalej sa do rozpravy prihlásila Erika Jurinová.

    Vzhľadom na pokročilý čas vyhlasujem, prerušujem tento bod programu a budeme pokračovať rozpravou po hlasovaní.

    Takže prestávka do 17.00 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o zaujatie miesta v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní programu 3. schôdze. Budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Dámy a páni, ešte na úvod vás chcem požiadať o vyslovenie súhlasu s tým, aby sme zajtra hlasovali len o 17.00 hodine, aby sme doobeda o 11.00 hodine nehlasovali, aby sme mohli rokovať o ďalších bodoch programu. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre. Ďakujem pekne.

    A teraz už poprosím pána predseda výboru pre financie a rozpočet pána Duchoňa, aby hlasovanie uviedol o návrhu na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Chcem vás informovať, že poslanci podali návrh na vykonanie tejto voľby tajným hlasovaním. Zároveň ešte chcem požiadať členov grémia, aby sme sa zišli počas hlasovania, ale v malej zasadačke, keďže vo veľkej bude prebiehať tajné hlasovanie. Dobre?

    Takže poprosím teraz...

  • Krátka pauza.

  • Prepáčte, pán poslanec Mojš, pán poslanec Duchoň, ako prvé budeme hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu. Je to tlač 114.

  • Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov, tlač 114.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, dajte hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem.

  • Hlasujeme o návrhu vysloviť súhlas alebo nesúhlas s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 109 bolo za, 18 proti, 9 sa zdržali

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s tým, aby sme tento vládny návrh prerokovali v skrátenom konaní.

    Teraz v prvom čítaní pán poslanec Hreha uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 222 o dani z pridanej hodnoty. Je to tlač 75.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 75.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili poslanci: pani Žitňanská a pán Chren. Zaznel procedurálny návrh, kde poslanec Chren navrhol vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie. Dajte, prosím, hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu vrátiť zákon na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 35 za, 80 proti, 24 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 90 za, 7 proti, 42 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 65 z 1. júna 2012 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní, gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 132 bolo za, 7 sa zdržali.

    Pridelili sme návrh výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Pani poslankyňa Hufková uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač pod číslom 76.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani spravodajkyňa, nemáte kartu v hlasovacom zariadení.

  • Krátka pauza.

  • Takže ešte raz. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave k návrhu zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 76) vystúpili poslanci: pán Huba, pán Hlina a pani Žitňanská.

    Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky uzniesla sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku v tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 89 bolo za, 40 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 66 z 1. júna 2012 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a

    Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 132 za, 2 proti, 5 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Pridelili sme návrh výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Pán poslanec Kamenický uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu so zmenami Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj, tlač 43.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmenami Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj, tlač 43.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 136 za, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s uvedenou zmluvou.

    Pán predseda výboru Daniel Duchoň uvedie hlasovanie o

    návrhu na voľbu predsedu a členov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

    Je to tlač 111.

  • Vážený pán predseda, Národná rada Slovenskej republiky volí podľa čl. 10 ods. 1 ústavného zákona č. 493 o rozpočtovej zodpovednosti za

    - predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na sedem rokov Ivana Šramka,

    - po druhé podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti za člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na päť rokov Ľudovíta Odora a

    - po tretie podľa čl. 10 ods. 3 zákona o rozpočtovej zodpovednosti za člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na tri roky Michala Horvátha.

    Dajte, prosím, hlasovať.

  • Pán spravodajca, to hlasujeme jedným hlasovaním?

  • Ruch v sále.

  • Pán spravodajca, poprosím budeme hlasovať o každom zvlášť. Dobre? Takže budeme ako o prvom hlasovať o pánovi Ivanovi Šramkovi, ktorý je navrhnutý za predsedu. Hlasujeme.

    Pán Hlina, procedurálny návrh? Pán Hlina, hlasovanie by sa nemalo prerušovať, takže potom, dobre, vás poprosím.

  • Potom je to zbytočné, ja som avizoval, že ho dám, tak ho dávam, a teda procedurálny návrh je, aby sme dali hlasovať...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, naozaj hlasovanie nie je možné prerušiť procedurálnym. A hlasovanie sme otvorili, takže ešte raz, budeme hlasovať...

  • Ruch v sále. Krátka pauza.

  • Dobre. Poprosím, zapnite pani poslankyňu Žitňanskú. Nie je to procedurálny návrh, dobre, len vypočujme si ju.

  • Nie. Chcem sa vyjadriť k tomu hlasovaniu, lebo naozaj to bol jeden návrh, ktorý sme podpisovali ako poslanci, ktorí sme podpisovali jedným podpisom sa pod tri mená, preto si myslím, že by sa malo o tých troch menách hlasovať naraz.

  • Dobre. Je všeobecný súhlas, aby sme hlasovali.

  • Súhlasná reakcia pléna. Ruch v sále.

  • Nie. Dám, pani poslankyňa, ktorá sa zúčastnila na tvorbe tohto návrhu jednoducho...

    Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, ešte raz, pani poslankyne, páni poslanci, je všeobecný súhlas, aby sme hlasovali o všetkých troch naraz?

  • Súhlasná reakcia pléna. Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, mali sme grémium k tomuto a tam sme prejednávali, či bude na každého kandidáta aj s podmienkami samostatný návrh a budeme ho podpisovať, alebo predložíme jeden spoločný návrh.

    Nakoniec na základe širokej dohody konsenzom na grémiu došlo k riešeniu, o ktorom hovorí pani poslankyňa Žitňanská.

    Takže...

  • Ruch v sále. Krátka pauza.

  • Budeme, ešte raz, je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Budeme hlasovať o návrhu.

    Hlasujeme.

    Hlasujeme o návrhu, tak ako ho predniesol pán spravodajca, o všetkých troch kandidátoch s uvedenými funkciami a funkčným obdobím naraz.

    Hlasujeme.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné. Zrušte ho, prosím vás.

    Zapnite najprv pána poslanca Hlinu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Som teda rád, lebo som sa bál, že podľa veku. Ten procedurálny návrh je v tom, jak som avizoval, teda môj návrh je, aby sa dalo hlasovať o tom, aby títo kandidáti sa predstavili plénu Národnej rady s krátkym vystúpením. Ďakujem pekne.

  • Kolegyne, kolegovia, je tu situácia, ktorú naozaj nepoznáme. Po prvýkrát došlo na základe ústavnej zhody k tvorbe zákona, ktorý definuje orgán, ktorý sme v našom právnom poriadku nemali. Nemáme skúsenosť s voľbou. Pokúšali sme sa práve na základe širokej zhody aj tým, že bol pomerne široký priestor na nominácie, dospieť konsenzom ku dohode.

    K tejto dohode došlo. Nemal som pocit ani na poslaneckom grémiu, kde sme o týchto návrhoch rokovali a bol na to priestor, žeby nebola zhoda na menách, na pozíciách a na funkčnom období. Sú to tri základné kritériá, ktoré zákon, ktorý sme ústavne ústavnou väčšinou prijali ešte v predchádzajúcom období, definuje. Takže nerozumiem teraz, prečo musíme vytvárať problém aj tam, kde problém nie je.

    Takže keď dovolíte teraz, ešte nech pán poslanec Sulík, zapnite pána poslanca Sulík.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, práve na tom grémiu jak sme sa dohadovali, predpokladám, si spomínate, mal som výhrady voči tomu, že je to na jednom liste, lebo napríklad náš poslanecký klub nemá úplne rovnaký názor k všetkým trom kandidátom.

    A tam teda bolo povedané, dobre toto teraz podpíšte, je to skrátka jeden návrh, ale určite nebolo povedané, že budeme o všetkých troch hlasovať ako o jednom celku. Nakoniec každý je volený na iné obdobie. To nie je jeden kolektívny orgán, ktorý ako vzniká ako kolektívny orgán, to sú jednotliví ľudia a to je aj argumentácia pre jednotlivé hlasovanie.

  • Dobre. Keď dovolíte, prerušujem a dúfam, že ma nenapadnete, lebo nemám oporu na túto procedúru, ale vzhľadom na to, že som pred chvíľočkou zvolal poslanecké grémium, tak ak dovolíte budeme pokračovať v hlasovaní o ostatných prerokovaných bodoch. A poprosím, potom aby členovia grémia aj túto problematiku spolu prekonzultovali. Je súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre. Ďakujem pekne.

    Takže, pán predseda výboru, poprosím vás, teraz toto hlasovanie odložíme.

    A poprosím vás, aby ste uviedli hlasovanie o

    návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2011.

  • Áno, ďakujem. Vážený pán predseda, Národná rada Slovenskej republiky

    A. schvaľuje

    a) príjmy verejnej správy Slovenskej republiky v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu (ESA 95) podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 23. 4. 2012 dosiahli 23 658 400-tisíc eur, výdavky verejnej správy 26 985 miliónov eur a schodok 3 326 600-tisíc eur;

    b) podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu podľa údajov zverejnených Eurostatom dosiahol 4,8 %;

    c) konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu podľa údajov zverejnených Eurostatom dosiahol k 31. decembru 2011 sumu 29 211 300-tisíc eur, čo predstavuje 43,3 % hrubého domáceho produktu;

    d) príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnej báze dosiahli 12 002 300-tisíc eur, výdavky 15 278 miliónov eur a schodok 3 275 700-tisíc eur.

    B. berie na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2011 vo výške 3 275 700-tisíc eur bol k 31. decembru 2011 krytý finančnými prostriedkami získanými z emisií štátnych pokladničných poukážok v hodnote 1 136 900-tisíc eur, z čerpaní vládnych úverov v hodnote 650 miliónov eur a finančnými zdrojmi štátnej pokladnice v hodnote 1 488 800-tisíc eur.

  • Hlasujeme o návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2011, je to tlač 40.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 135 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili štátny záverečný účet za rok 2011.

    A rozpravu o organizácii činnosti vlády sme neukončili.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska, je to tlač 81.

    Najskôr vás poprosím, aby sme hlasovali o návrhu poslancov, ktorí navrhujú aby sa o návrhu na vymenovanie viceguvernéra hlasovalo tajne.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 85 za, 35 proti, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili, aby hlasovanie prebehlo tajne. A teraz k nemu pristúpime. Je to tlač 81. Do volebnej miestnosti poprosím najprv overovateľov. Poprosím ich, aby odvolili ako prví.

    Takže otváram hlasovanie.

  • Krátka pauza.

  • Poprosím členov grémia, aby odvolili ako prví. Poprosím aj overovateľov, aby umožnili členom grémia odvoliť, aby sme sa mohli potom zísť vzadu. O 17.30 hodine, poprosím členov grémia.

  • Ruch v sále.

  • Po akte tajného hlasovania.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem tajné hlasovanie za ukončené a zároveň vyhlasujem aj krátku prestávku, pokiaľ prebehne spočítanie hlasov a spravodajca nás bude potom informovať o výsledku hlasovania. Takže vyhlasujem prestávku do 18.00 hodiny. Ďakujem.

  • Krátka prestávka.

  • Po krátkej prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme ďalej v rokovaní. Chcem vám oznámiť, že dneska už žiadne hlasovanie nebude a pán predseda Národnej rady vás zajtra bude informovať o výsledku rokovania poslaneckého grémia.

    Teraz prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledky tajného hlasovania. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska, ktoré sa konalo 26. júna 2012:

    Na tajné hlasovanie o návrhu na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 135 hlasovacích lístkov, teda na tajnom hlasovaní bolo prítomných 135 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 135 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné. Zo 133 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na vymenovanie Jána Tótha za viceguvernéra Národnej banky Slovenska hlasovalo za 121 poslancov, proti 4 poslanci, zdržalo sa hlasovania 8 poslancov.

    Na schválenie návrhu na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh na vymenovanie Jána Tótha za viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

    Overovatelia poverujú svojho člena Ľubicu Roškovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh vlády na vymenovanie Jána Tótha za viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja mám len procedurálny návrh. Bol by som, keby sa to uviedlo aspoň do zápisu, lebo ja už neviem, kde to mám uviesť, že či je normálne, že spravodajca nevystúpi pred hlasovaním, neprednesie záverečnú správu a nenavrhne to, bolo navrhnuté. To znamená, bol daný procedurálny návrh, toto sa pred týmto hlasovaním nestalo. Spravodajca nevystúpil. Čiže ja len žiadam, aby to bolo uvedené do nejakého zápisu. Aspoň to, budem mať čisté svedomie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. V zápise to bude uvedené.

    Pokračujeme ďalej v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Pán minister spravodlivosti Tomáš Borec, prosím, aby ste zaujali miesto, takisto navrhnutý spravodajca za gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj pán poslanec Tibor Glenda. Do rozpravy sú písomne prihlásení páni poslanci: Beblavý, pani Nicholsonová a pán Huba.

    Nech sa páči, pán kolega Beblavý. Otváram všeobecnú rozpravu. Nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 84.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, som v predchádzajúcom vystúpení dnes popoludní, som vzácne ocenil kompetentný návrh aj zo strany strany SMER, ale, bohužiaľ, v tomto návrhu, o ktorom diskutujeme teraz, to už možné nie je. Hovoríme o novele kompetenčného zákona v prvom čítaní.

  • Ruch v sále.

  • Pán predsedajúci, ak vás môžem poprosiť.

  • Ďakujem pekne. Takže rokujeme o kompetenčnom zákone, zákone, ktorý zriaďuje a upravuje kompetencie najvyšších orgánov štátnej správy, ministerstiev a ostatných ústredných štátnej správy, ako aj procesy, ktorými sa riadia. Keď som videl tento návrh v programe zároveň s takými zákonmi, ako je zákon na osobitné zdanenie bánk alebo energetiky a iných monopolov, keď som ho tam videl v súčinnosti s balíčkom, ktorý má riešiť podvody v oblasti dane z pridanej hodnoty, tak som očakával, že toto bude ten prvý príklad z úspor na výdavkovej strane, na strane úradu a štátu, ako by sa asi patrilo predložiť zároveň aj s balíčkami zvyšujúcimi dane a poplatky, ale musím konštatovať, že po prečítaní toho návrhu, nič také tam nie je.

    Nezmenil sa a nemení sa ani počet členov vlády. Len jeden podpredseda vlády sa vymieňa za druhého. Neurobila sa ani takáto symbolická úspora, aby sa zrušil aspoň jeden post, aj to len preto, aby pán Vážny a pán Poór nestratili svoju spoločenskú vážnosť a možnosť získať primeraný podiel na verejnom obstarávaní. Počet štátnych tajomníkov sa neznižuje, ale naopak sa zvyšuje. Za minulej vlády bola na každom ministerstve po jednom štátnom tajomníkovi s výnimkou dvoch ministerstiev, ministerstva financií a ministerstva dopravy. Táto vláda k tomu pridáva druhého štátneho tajomníka na ministerstve zahraničných vecí, druhého štátneho tajomníka na ministerstve vnútra, druhého štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva, druhého štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a druhého štátneho tajomníka ministerstva na ministerstve hospodárstva. Zvlášť, takmer štvornásobne, sa zvyšuje počet druhých štátnych tajomníkov, a to naozaj na rezortoch, ktoré ani v minulosti až takúto zásadnú potrebu nevykazovali. Takisto sa nemení počet úradov, počet ostatných ústredných orgánov je v zákone 10. Doteraz po návrhu je desať. To znamená, že sme svedkami toho, že vláda prišla do parlamentu so zákonom o organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý neprináša žiadne úspory, a zároveň s tým vláda koná kroky, ktorými, naopak, počet najvyšších politických predstaviteľov o ktorých počty ustanovuje tento zákon, zvyšuje v rámci kompetencií, ktorý tento zákon zvyšuje v rámci kompetencií, ktorý tento zákon dáva.

    Preto, dovoľte mi, v mene klubu SDKÚ - DS povedať, že SDKÚ - DS nemôže podporiť takúto novelu a nemôžme ju ani akceptovať ako prvý krok k šetreniu na štáte. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Beblavému. Ďalšia prihlásená do rozpravy je pani Lucia Nicholsonová. Nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Ó, pardon, pardon, pardon.

    S faktickými poznámkami pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Beblavý, ja by som chcel na vás reagovať iba v tom zmysle, že každá vláda má právo presadiť si svoju predstavu fungovania verejnej správy a svoju predstavu fungovania vlády a ústredných orgánov štátnej správy, teda ministerstiev. Naša vláda zhodnotila, že je potrebné urobiť takúto zmenu, nakoľko Slovenská republika sa nachádza v krízovej situácii v mnohých oblastiach, z toho dôvodu je množstvo dôvodov na množstve úsekov to riešiť. Z toho dôvodu sme zvýšili aj počet štátnych tajomníkov, nakoľko naša vláda sa chystá pracovať, nie dovolenkovať, naša vláda sa chystá riešiť problémy, nie cestovať a naša vláda sa chystá aj pomôcť ľuďom. Z tohto dôvodu zvyšujeme počet štátnych tajomníkov a robíme zmenu tohto kompetenčného zákona takýmto spôsobom. Lepšie povedané - ten počet štátnych tajomníkov - približne rovnaký počet bol aj v minulosti za vašich bývalých vlád pána Dzurindu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Beblavý, tento váš príspevok prijímam iba vtedy, keď ste ochotný priznať, že máte krátku pamäť. Asi ste zabudli, že za vašej vlády bujneli nominanti a stranícki funkcionári vo verejnej a štátnej správe vyslovene aritmetickým radom a vy ste bol mnohokrát ako poslanec pritom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S reakciou pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Priznám sa, že neviem kto bujnel za minulej vlády, lebo som dokumentoval, že minulá vláda práve najvýraznejšie znížila počet štátnych tajomníkov v histórii tejto krajiny od roku '93, kde naozaj len dve ministerstvá mali viac ako toho nevyhnutného jedného, a to ministerstvo financií a ministerstvo dopravy. Práve prvá Ficova vláda mala štátnych tajomníkov všade dvoch, všade tam, kde sa dalo, a pomaly aj tam, kde sa nedalo. A táto vláda znovu tento trend znovu nasleduje, takže priznám sa, že ak ste povedali, že to vezmete len za okolnosti, že priznám niečo, čo nie je pravda, tak vám ťažko môžem vyhovieť, akokoľvek veľmi by som chcel.

    Druhá vec na pána kolegu Martvoňa. Opäť takéto pekné freudovské prerieknutie. Ja úplne rešpektujem, že je to predstava vašej vlády o vládnutí, a tá je, že vždy treba viac a viac a viac politických nominantov a viac a viac predstaviteľov, len si dovolím na to poznamenať, že skutočným dôvodom, keď sa pozriete na ten zoznam, nie je ani tak to, že by potrebovala tá vláda toľko odborno-politických zástupcov ministra, aby stihla naozaj pracovať v prospech ľudí, ako ste spomínali. Ale pretože okrem jedného politruka tam väčšinou potrebujete aj jedného odborníka. Takže popri jednom Pellegrinim musíte mať jedného Hudáka, popri jednom Palkovi tam musíte mať, Ježiš, teraz som aj zabudol, je to taká osobnosť, ospravedlňujem sa, vypadlo mi meno druhého štátneho tajomníka ministerstva dopravy, na pôdohospodárstve popri pani profesorke zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity tam musí mať tiež aj svojho politruka. To znamená, že skutočný dôvod je ten, že z minulej vlády ste sa naučili, že keď nemáte odborníkov na poste štátnych tajomníkov, hrozí to problémom, ale keďže teda nie ste schopní nominovať len odborníkov, tak si to v týchto ministerstvách kombinujete na úkor daňovníkov. Uznávam, je to lepšie riešenie ako to minulé, ale stále nie optimálne. Ďakujem

  • Ďakujem pekne. Ďalšia prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Lucia Nicholsonová. Oceňujem to ticho v sále.

  • Aj ja, ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, na rozdiel od priateľov zo SMER-u ja sa teda úplne stotožňujem s tým, čo odznelo v príspevku v rozprave od pána poslanca Beblavého. Myslím, že veľmi dobre argumentačne vystavaný príspevok. A ja mám aj iné dôvody, pre ktoré považujem vládny návrh tzv. kompetenčného zákona za minimálne šitý horúcou ihlou, veľmi unáhlený, nepremyslený a tie dôvody sú hlavne tie, že vláda ruší post podpredsedu vlády pre ľudské práva a pre národnostné menšiny bez toho, aby ho adekvátnym spôsobom nahradila. Kompetencie podpredsedu neprechádzajú v plnej miere na žiaden rezort, ani na žiadneho ministra.

    Téma ľudských práv nebude mať zastrešenie na vládnej úrovni. A to napriek rozsiahlym medzinárodným záväzkom, ktoré v tejto oblasti Slovenska republika má. A to sa týka celej oblasti diskriminácie ako takej. Vláda pôvodne, aspoň cez nejaké mediálne udičky hovorila o zriadení splnomocnenca pre ľudské práva, dnes je nám asi všetkým jasné, to, že pribudne splnomocnenec pre národnostné menšiny a ostanú splnomocnenci pre rozvoj občianskej spoločnosti a splnomocnenec pre rómske komunity, ale o splnomocnencovi pre ľudské práva sa prestalo hovoriť úplne. A fakticky to znamená, že sa touto agendou nebude asi zaoberať nikto.

    Podľa návrhu má problematiku ľudských práv riešiť ministerstvo zahraničných vecí. Ja by som tu oveľa radšej videla pána ministra. Avšak pôsobnosť ministerstva zahraničných vecí je upravená len vo vzťahu k dotačným schémam pre tieto témy. Nie vo vzťahu k vnútroštátnej tvorbe a k implementácii ľudskoprávnych politík a k predchádzaniu diskriminácií akýchkoľvek foriem. Takáto celková pôsobnosť absentuje, čo je však aj logické, keďže, ako všetci vieme, ministerstvo zahraničných vecí je ústredným orgánom štátnej správy v oblasti zahraničnej politiky a nie pre oblasť vnútroštátnych politík. A preto je vôbec otázne, či ministerstvo zahraničných vecí môže rozdeľovať hoci aj granty pre podporu vnútroštátnych projektov a či to nakoniec nedopadne tak, že to budú granty pre rozvoj ľudských práv, napr. v tretích krajinách. Takýto presun je jednak svojou povahou pomerne nešťastný, pretože tento rezort sa primárne zaoberá vonkajšími vzťahmi a aj v oblasti ľudských práv predovšetkým obhajuje Slovenskú republiku pred medzinárodnými inštitúciami, a preto je veľmi ťažko predstaviteľné, že by sa toto ministerstvo, a teda samotný pán minister reálne a systematicky riadili agendou ľudských práv.

    Absurdný je podľa mňa aj spôsob tohto presunu kompetencií, pretože v texte zákona nie je explicitne uvedené, že oblasť ľudských práv má koordinovať a riadiť ministerstvo zahraničných vecí. iba v dôvodovej správe sa uvádza, citujem: "Prechodom dotačných titulov v oblasti ľudských práv z pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky do pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí sa zároveň ministerstvu zahraničných vecí vymedzuje aj kompetencia v oblasti ľudských práv, pretože kompetenčný zákon v spoločných ustanoveniach ukladá ministerstvám aj plnenie ďalších úloh ustanovených v osobitných predpisoch."

    Prepáčte, pri všetkej úcte, ja si myslím, že tento spôsob je až takým výsmechom pre riešenie oblasti ľudských práv na Slovensku. Novela rieši presun niektorých dotačných schém z úradu vlády na iné inštitúcie. Oblasť podpory ľudských práv má napríklad prejsť teda na ministerstvo zahraničných vecí, rómske projekty majú prejsť na ministerstvo vnútra, a tak, ako sme počuli, aj samotný splnomocnenec pre rómske komunity, ale v redukovanej miere len na oblasť riešenia nepriaznivej situácie, pokiaľ ide o granty. Toto opatrenie možno považovať za značne nesystematické. Uvedené rezorty sa daným oblastiam dlhodobo nevenujú. To všetci vieme. A teda nie je predpoklad, že budú schopní kvalitne manažovať tieto dotačné schémy. Podobne ministerstvo vnútra by v budúcnosti prerozdeľovalo zdroje pre rómske komunity, osobne to považujem za absurdné. Nemá pritom žiadne výrazné kompetencie v oblasti zdravia, vzdelávania, bývania či zamestnanosti, čo sú všetko oblasti, ktoré by sme mali riešiť, ak hovoríme o riešení tzv. rómskej otázky. A neprekvapuje preto, že samotné ministerstvo vnútra vo svojich pripomienkach s presunom tejto agendy do svojej pôsobnosti tiež nesúhlasí. Ministerstvo vnútra nesúhlasí podobne ako napríklad 68 mimovládnych organizácií, ktoré zaslalo vláde otvorený list, pretože odmieta návrh novely kompetenčného zákona. Považujú ju za zlú a znepokojujúcu. Podľa mimovládnych organizácií sa ňou vláda plánuje zbaviť zodpovednosti za oblasť ľudských práv, ktoré strácajú inštitucionálne zastrešenie na tej najvyššej úrovni, akej sa jej dostávalo v minulosti, keď to patrilo pod podpredsedov vlády. Navrhovaná novela totiž ruší tento post, a to bez adekvátnej náhrady. Výrazne tým znižuje dôležitosť aj napríklad v oblasti rodovej rovnosti. Mimovládne organizácie preto vyzývajú vládu na verejnú diskusiu o inštitucionálnom zabezpečení ľudskoprávnej a menšinovej a rodovej politiky. Nesúhlasia s presunmi, ktoré boli spomenuté či už v rámci kompetencií, alebo dotačných schém a poukazujú na to, že tento návrh zákona si vyžiadal 159 zásadných pripomienok. Ja si myslím, že je to strašne veľa, a preto sa vraciam k tomu, čo som povedala na úvod, že skutočne si myslím, že je to minimálne šité horúcou ihlou.

    A preto, pre tie dôvody, ktoré som uviedla, podávam procedurálny návrh podľa § 34 rokovacieho poriadku na vrátenie návrhu zákona predkladateľovi na dopracovanie. Myslím, že to odôvodnenie je jasné a nemusím sa k tomu už viacej venovať, že pán Brixi? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za vystúpenie. Na vystúpenie chce reagovať pán poslanec Martvoň s faktickou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Nicholsonová, je celkom sympatické, že súhlasíte so svojím kolegom Beblavým, ktorý v podstate pred chvíľkou poukázal na politrukoch na ministerstve našej vlády. Dovolím si upozorniť, že v roku 2002 - 2006 i on mal kolegu štátneho tajomníka na ministerstve práce, sociálnych vecí pána Horvátha, čiže asi aj on bol tým politrukom.

    Na druhej strane chcem poukázať na to, že nemyslím si, že daná zmena negatívne ovplyvní vývoj a rozvoj ľudských práv na území Slovenskej republiky a dohliadanie nad nimi, myslím si, práve že tomu iba pomôže. Je rozdiel, keď na ľudské práva dohliada a stará sa o ne povedzme kancelária podpredsedu vlády, ktorá má cca 20 ľudí, ako keď časť ľudských práv je presunutá na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sú stovky zamestnancov a časť je presunutá na Úrad vlády, kde sú taktiež mnohí zamestnanci, dá sa povedať v stovkách, poprípade časť kompetencii ešte prejde povedzme v rámci rómskych záležitostí alebo rómskej menšiny na ministerstvo vnútra, kde sú taktiež stovky zamestnancov. Myslím si, že tomu iba pomôže to. Na druhej strane, bojac alebo bojíte sa o to, že čo sa urobí, alebo čo sa neurobí. No dovolím si povedať, že radšej nemať žiadneho podpredsedu vlády pre ľudské práva, ktorý nič neurobí za dva roky, ako to bolo za vašej vlády, teda vlády Radičovej, ako mať tam niekoho, ktorý nepohol ani prstom. Čiže radšej tam nikoho nemať a presunúť to na ministerstvá, ktoré sa tomu budú venovať, poprípade sa tomu venujú aj ďalšie verejnoprávne inštitúcie a ombudsmanka, ako aby tam bol niekto, ktorý v podstate tomu nevenuje nič a iba sa pripravoval na to, že sa pripraví riešiť problematiku ľudských práv v Slovenskej republike.

  • Ďalší. Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcel by som podporiť procedurálny návrh kolegyne Lucie Nicholsonovej, pretože bavme sa skutočne o faktoch. Pozrime sa na medzirezortné pripomienkové konanie, ako dopadlo. Vyše 150 zásadných pripomienok k tomuto návrhu, z čoho veľká časť sú pripomienky z jednotlivých rezortov, z ministerstiev, z pier odborníkov, ktorí sa tejto problematike venujú. Ako naozaj ja chápem, že sa tu musíme občas trošku politicky doťahovať a šťuchať, ale tu ide o problematiku, ktorá je veľmi citlivá, ktorú by sme mali riešiť, a ak takýmto spôsobom cestou nejakého možno trošku rýchlokvaseného nápadu niečo urobíme, tak to naozaj nemusí dopadnúť dobre. Vyše 60 mimovládnych organizácií s pripomienkami, to by sme mali brať vážne a nepodceňovať túto tému a nepodceňovať takúto vážnu zmenu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Myslím, že pani poslankyňa Nicholsonová úplne pokojne, a ako sa hovorí, bez peny z úst, povedala, kde vidí problém predloženého návrhu, a môžem celkom na prvý aj na poldruhý pohľad odhliadnuť od pripomienky rezortov, povedať, že nezriedka sa jedná o to, že tie rezorty dostávajú nechcené dieťa. A, samozrejme, argumentovať tým, že na rezortoch sú stovky zamestnancov, je veľmi dobré. Otázka je, či tam je aspoň jeden taký, ktorý to mal v popise práce a vedel, čo to obnáša. A potom vôbec nezáleží na tom, či sú ich tam stovky, ale bude stačiť, ak tam bude zopár, ktorí sú kvalifikovaní a ktorí sa tomu chcú venovať. Samozrejme, rozkazom sa dá udeliť čokoľvek, poznáme tento vojenský termín - "dám ti to rozkazom", ale ak rezortné pripomienkovanie prinesie to, čo to prinieslo, tak slová o rýchlo šitom návrhu sú absolútne korektné a myslím si, že jeho prešitie pevnejším stehom bude dobré.

  • Ďakujem pekne. S reakciou, pani kolegyňa Nicholsonová.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Martvoň. Ja chápem, že vy máte nejaké predstavu kompetenčného zákona. Na to máte plné právo. To je vaše usporiadanie toho, ako majú jednotlivé ministerstvá fungovať a akú agendu majú riešiť, ale naozaj si myslím, že preniesť, alebo rozdrobiť, rozbiť agendu ľudských práv na jednotlivé ministerstvá, ktoré to odmietajú, oni samotné to odmietajú, je skutočne veľmi unáhlené a nepremyslené. A ja by som vás len vyzvala, že ono sa to možno dá urobiť lepšie, ak by ste prijali výzvu mimovládnych organizácii a možno si sadli za ten rokovací stôl s nimi, s mimovládnymi organizáciami, ktoré sa zaoberajú dlhodobo agendou ľudských práv, a ja verím tomu, že by ste prišli s nejakou ucelenejšou predstavou, ktorú si viem predstaviť, by sme možno aj podporili, ale takéto niečo nedorobené si neviem predstaviť, že by som za to zdvihla ruku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne aj ja. Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Mikuláš Huba.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, ja by som nadviazal kontinuálne na predrečníčku s veľmi podobným návrhom, a to návrhom, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov uzniesla, že vráti navrhovateľovi návrh zákona na dopracovanie.

    Teraz dovoľte, aby som vám skôr, ako budeme hlasovať o tomto návrhu, uviedol niekoľko dôvodov a zároveň námetov predkladateľovi na dopracovanie tohto návrhu. Uvedomujem si ako zrejme všetci v tejto sále, že ide o zákon týkajúci sa v prvom rade činnosti vlády a jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy. Ale zároveň ide o právny predpis, ktorý sa vo svojich dôsledkoch bude týkať všetkých obyvateľov Slovenska. Napokon, ak by tomu tak nebolo, neriešili by sme túto problematiku zákonom, ale nariadením vlády, vyhláškou či inou podzákonnou normou. A teraz k tým dôvodom, ktoré ma viedli a spolu so mnou aj ostatných členov nášho poslaneckého klubu k predloženiu tohto návrhu.

    1) Jednotná koordinácia a komplexné zastrešenie vnútroštátnych ľudskoprávnych politík je európskym štandardom. Ako to napokon vo svojej zásadnej pripomienke k tomuto návrhu zákona konštatovalo, pokiaľ som dobre informovaný, aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Návrh novely kompetenčného zákona smeruje práve opačným smerom. K dezintegrácii v koordinácii tejto problematiky, a teda protirečí našim medzinárodným záväzkom v oblasti ľudských práv.

    2) Účel návrhu novely kompetenčného zákona nie je v súlade s programovým vyhlásením vlády, kde sa v časti posilnenie postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete hovorí o upevnení jednotnej a konzistentnej európskej politiky s dôrazom na posilnenie vnútroštátnej koordinácie pri tvorbe a implementácii stratégií a politík Európskej únie s ústrednou politikou Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Avšak návrh novely kompetenčného zákona ponecháva viaceré agendy priamo súvisiace s Európskou úniou na iných ústredných orgánov štátnej správy, ako je spomínané ministerstvo zahraničných vecí.

    3) Návrh novely kompetenčného zákona je vnútorne nekonzistentný. Napríklad Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky premenúva na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí s cieľom komplexne zastrešiť celú agendu európskych záležitostí, a pritom celý rad relevantných agend ponecháva mimo takto premenovaný rezort zahraničia.

    4) Problematika ľudských práv, práv národnostných menšín a rodovej rovnosti sa rozdeľuje medzi viaceré ústredné orgány štátnej správy. Jeho koordinácia sa dezintegruje a z časti novely úplne vypadáva.

    5) Medzi novo kreovanými radami chýba obnovenie činnosti Rady vlády pre trvalo udržateľný rozvoj, existencia ktorej je našim medzinárodným záväzkom od roku 1992 a ktorá tu po 12 rokov aj viac či menej úspešne fungovala. Týmto zároveň navrhujem, aby bol opätovný vznik tejto rady zahrnutý do dopracovaného návrhu tohto zákona.

    6) Návrh vrátiť do návrhu, návrh teda, ktorý som predložil na úvod, vrátiť do tejto novely, alebo vrátiť tú novelu, pardon, na dopracovanie, podporuje aj skutočnosť, že k tomuto návrhu, ako tu už bolo spomínané, bolo v rámci medzirezortného pripomienkového konania vznesených, teda nechcem povedať rekordných, už som videl aj viac, ale naozaj úctyhodných počet 148 pripomienok alebo 149, ak sa mýlim, ma opravte. Z toho 59 zásadných, pričom veľká väčšina tých zásadných pripomienok nebola akceptovaná vôbec alebo boli akceptované len čiastočne a vyhodnotenie tohto medzirezortného pripomienkového konania vo viacerých prípadoch nezodpovedá skutočnosti a jeho teda priebehu.

    Ak by som mal v krátkosti zhrnúť, v čom vidím ďalšie hlavné negatíva navrhovaného modelu riešenia problematiky, uviedol by som aspoň tieto. Znamenal by koniec jednotnej koordinácie a komplexného zastrešenie ľudskoprávnych politík na Slovensku, pričom doterajší model oceňovala okrem iných aj Európska komisia.

    Po ďalšie. Nie je zrejmé, ako bude do nového modelu zapojený nový splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity.

    Po ďalšie. Na ministerstvo vnútra prechádza len riešenie mimoriadne nepriaznivých situácii rómskej komunity, pričom otvorenou zostáva otázka podpory sociálnych a kultúrnych potrieb tejto komunity.

    Po ďalšie. Jednotlivé navrhované ministerstvá nemajú administratívne kapacity ani prax s administráciou dotačných programov. Takže avizovaná úspora, efektívnosť vynakladaných prostriedkov hrozí skôr pravým opakom. Tiež to tu už odznelo.

    Po ďalšie. Nie je jasne definovaný subjekt, ktorý by bol zodpovedný za tvorbu a koordináciu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, a napokon nie je jasná ani budúcnosť modelu ďalšej podpory občianskej spoločnosti rozpracovaného predchádzajúcou vládou. Ja som to spomínal aj v tom vystúpení v rozprave k programovému vyhláseniu vlády, že ak všetko možné môžme vyčítať predchádzajúcej vláde, tak v tejto oblasti dosiahla solídny pokrok a bolo by žiaduce naň nadviazať.

    Ak by som to mal zhrnúť, samotné zrušenie postu podpredsedu vlády, ktorý mal vo svojej pôsobnosti problematiku ľudských práv, menšín, rodovej a inej rovnosti, zvyšovania kvality života, udržateľného rozvoja a donedávna tiež podporu rozvoja vedomostnej spoločnosti, považujem za krok späť vo vývoji spravovania vecí verejných na Slovensku. To, že namiesto neho má vo vláde pôsobiť podpredseda poverený zabezpečovaním veľkých infraštruktúrnych projektov, alebo ako sa teda tá jeho náplň bude volať, ešte to myslím, ani vláda nemá celkom jasné, ale približne o toto by malo ísť. Vnímam ho ako symbolický návrat z 21. storočia kamsi do polovice 20 storočia z éry postindustrializmu do prekonanej éry industriálnej spoločnosti. Ak sa post takto zameraného podpredsedu vlády zruší len v snahe šetriť finančné prostriedky, skutočnosť môže byť práve opačná. Reálnu agendu niekto vykonávať musí, nech s už bude nachádzať na akomkoľvek úrade. Ak bude integrovaná a spravovaná efektívnym tímom expertov pôsobiacich na jednom úrade, bude to aj s platom podpredsedu vlády stáť štátny rozpočet takmer určite menej ako koordinácia problematiky rozptýlenej na rôznych rezortoch. Vláda si v tomto smere zjavne protirečí, keď na jednej strane volá po integrácii štátnej správy napríklad na krajskej úrovni, verejnej správy prípadne. My sme uvažovali, že pôjde presun na samosprávne kraje. Na druhej strane problematiku ľudských práv dezintegruje. Dokonca si myslím, že ak berieme vážne výzvy 21. storočia, mimoriadne neuspokojivý stav celej tzv. nadstavbovej sféry na Slovensku a ďalšie argumenty, mal by takýto podpredseda vlády disponovať podobnou autoritou ako napríklad minister financií či minister zahraničných vecí.

    A napokon, keď už hovoríme o zmene kompetenčného zákona, neodpustím si ešte niečo, hoci je to zdanlivo z iného súdka. Keď už otvárame kompetenčný zákon, tak by som sa vrátil po tom, po čom dlhodobo voláme, a to je presun kompetencií vo sfére napríklad národných parkov a iných chránených území pod rezort životného prostredia, čo je takpovediac medzinárodný štandard, a naša anomália, ten fakt, že tomu tak nie je dosiaľ.

    Žiaduce a dlhodobo odsúvané je aj doriešenie kompetencie rezortu životného prostredia vo sfére krajinného plánovania, ochrany a udržateľného manažmentu krajiny, ochrany lesov a pôdy. Naopak, za neprimerané považujem niektoré kompetencie hospodárskeho či investičného charakteru, ktoré sa postupne ocitli v envirorezorte, hoci na úseku, napr. na úseku vodného hospodárstva, a viem si predstaviť ich presun pod relevantný rezort s hospodárskym zameraním. Pri tejto príležitosti by som rád na potrebu týchto pred voľbami spomínaných a po voľbách zabudnutých kompetenčných zmien odporučil vláde Slovenskej republiky namiesto nie veľmi šťastných zmien navrhovaných v tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za vystúpenie. S faktickou, nech sa páči, pán poslanec Brixi, a nasleduje pán Martvoň.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len k téme tej autority splnomocnenca vlády alebo podpredsedu vlády pre národnostné menšiny alebo pre ľudské práva. Tak, pán kolega, daná autorita alebo daný člen vlády alebo splnomocnenec alebo akokoľvek sa už bude volať, bude mať len takú autoritu, ako si sám vo svojom okruhu a v rámci kompetencií a cieľových skupín, ktoré zastupuje, má len takú, akú si vytvorí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Huba, dovoľte, nebudem súhlasiť ani s vami, ani s pani poslankyňou Nicholsonovou v tom, že príslušné ministerstvá, na ktoré sa presúvajú dané kompetencie v oblasti ľudských práv, že s tým nemajú žiadne skúsenosti. Dovolím si upozorniť na to, že ministerstvo zahraničných vecí má už dávno zriadený odbor ľudských práv. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má už dávno zriadený odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, taktiež Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky odjakživa malo kompetencie na úseku zhromažďovacieho a združovacieho práva na úseku migrácie. Práve s tou migráciou ako takou súvisí aj problematika čiastočne teda migrácie rómskej menšiny. Čiže vo vzťahu k týmto problematikám, ako aj k dotačným systémom, lebo nakoľko aj dotačné systémy v minulosti malo aj ministerstvo zahraničných vecí v oblasti niektorých úsekov, na úsekoch teda ľudských práv, potom to, samozrejme, obmedzovalo a vyradilo z daných grantových schém. Potom aj niektoré inštitúcie, ako bolo povedzme Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, to, že sa to udialo v minulosti, my za to nemôžeme, ale dlhé, dlhé roky má MZV, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj vnútra rôzne kompetencie a skúsenosti z rôznych úsekov ľudských práv alebo z rôznych generácií ľudských práv, ktoré sleduje a o ktoré sa stará. Čiže z tohto pohľadu nesúhlasím s vami a som toho názoru, že príslušné ministerstvá im zverené kompetencie zvládnu a s vyšším počtom úradníkov, ktorí môžu ešte poprípade nejakí odborníci sa presunúť alebo prísť, nebudú mať problém sa tomu venovať. Nehovoriac o tom, že tu máme stále ešte ombudsmanku, máme to Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a veľké spektrum mimovládnych organizácií, ktoré práve berie dotácie na tie ľudské práva, no tak nech sa teda aj tie "ľudské práva" taktiež snažia o čosi viac starať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciou pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne. Na jednej strane súhlasím s tým, čo ste povedali, čo sa týka autority podpredsedu vlády alebo ktoréhokoľvek iného člena vlády. Na druhej strane je fakt, že okrem toho, čo má zapísané v kompetenčnom zákone, aké teda kompetencie, a okrem toho, akú, povedal by som, autoritu vyžaruje jeho osobnosť, tak myslím, že tá autorita súvisí s tým, akú reálnu silu a autoritu požíva v tej vláde a že je to otázka celej tej vlády, ako chápe tento post a túto agendu, a v tom zmysle som myslel tú silu autority, ktorú by sme pre posty, ktoré zastrešujú naozaj takéto aktuálne výzvy, ktorými budeme čím ďalej, tým viac čeliť v 21. storočí, mali by sme vybaviť príslušných členov vlády takouto čo najvyššou autoritou, aby naozaj neboli piatym kolesom u voza, ako sme to toho niekedy boli svedkami, ale naozaj boli postavení rovnocenne takým významným podpredsedom vlády, akých som spomínal, sa kumuluje ich funkcia s ministerstvom financií alebo zahraničných vecí.

    A k pánovi kolegovi Martvoňovi možno len toľko, že tá jeho reakcia nevytvára nejakú argumentačnú bázu, pretože by malo dochádzať k tejto dezintegrácii, lebo ak je to aj pravda, čo hovoríte, tak tá dezintegrácia v podstate zase len viac zaťaží štátny rozpočet a rozbije tú agendu do tuším siedmych subjektov, ako som narátal v tom návrhu, čo je dosť absurdné.

  • Ďakujem pekne. Ďalšou rečníčkou je pani Erika Jurinová, podpredsedníčka Národnej rady.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, možno zo začiatku by som zareagovala takisto na pána Martvoňa, ktorému, ktorý teda nám tu dôvodil, že veď vlastne už veď teraz existujú nejaké sekcie na ministerstvách, ktoré sa zaoberajú týmito otázkami.

    Áno, je to pravda, ale práve, myslím, že všetci tí, ktorí hovoríme k tomuto zákonu, všetkým nám vadí, že prestane existovať ten scelujúci prvok, ktorý naozaj tú agendu udržiaval akoby pod alebo v jednom hrnci a ktorý vydával možno jednotlivé pokyny a tak. Nikto nespochybňuje fakt, že každá vláda má právo si organizovať rozdelenie kompetencií orgánov ústrednej štátnej správy podľa vlastného uváženia.

    Táto reorganizácia by však mala spĺňať i niekoľko kritérií, a to rozdelenie kompetencií by malo prácu úradníkov zjednodušovať a nie komplikovať. Súvisiace celky rôznych verejných politík by mali byť koordinované spod jednej strechy, aby nedochádzalo k zbytočnému spomaľovaniu. Reorganizácia by v žiadnom prípade nemala spôsobiť to, že niektoré oblasti verejnej politiky ostanú bez jasného nositeľa s právom navrhovať legislatívu a neskôr ju realizovať. A táto reorganizácia by v žiadnom prípade nemala viesť k porušovaniu našich medzinárodných záväzkov. Žiaľ, musím konštatovať, že predložený materiál práve tieto kritériá nespĺňa. V súvislosti s predloženým návrhom zákona sa mi chvíľami zdá, že naša vláda sa rozhodla poriadne upratať a povymetať všetky kúty, ibaže, žiaľ, nie iba tam, kde je chaos a kde je to treba, ale aj tam, kde to nemá žiadnu logiku, kde sú veci usporiadané. Zacitujem z dôvodovej správy z predkladaného návrhu zákona: "Účelom predloženého návrhu zákona v čl. 1 je predovšetkým reagovať na skutočnosť, že vo vláde Slovenskej republiky atď. sa už nepočíta s funkciou podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, konkrétne podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny. V tejto súvislosti je potrebné presunúť právomoc podpredsedu vlády" atď. "v oblasti podpory kultúry národnostných menšín na Úrad vlády Slovenskej republiky a v oblasti rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny." Toľko z dôvodovej správy.

    Dôvodová správa teda iba oznamuje, že sa už nepočíta s funkciou podpredsedu vlády pre ľudské práva, ale nezdôvodňuje, prečo sme ochotní obetovať za to jestvujúci systém koordinácie, koordinácie tvorby a implementácie ľudskoprávnych politík. Moje výhrady k tomuto návrhu sa týkajú viacerých oblastí alebo úrovní, a to účel návrhu novely kompetenčného zákona nie je v súlade s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv, ku ktorým sa Slovenská republika prihlásila pri vstupe do Európskej únie a ktoré požadujú jednotnú koordináciu a komplexné zastrešenie ľudskoprávnych politík na vnútroštátnej úrovni.

    Návrhom novely kompetenčného zákona dochádza k úplnému roztrešteniu tejto agendy na niekoľko ústredných orgánov štátnej správy, aj to nedôsledne, pretože so zastrešením niektorých doterajších politík sa nepočíta vôbec, napríklad sociálna inklúzia rómskej menšiny. Prijatím predloženého znenia zákona príde k výraznému zníženiu stupňa inštitucionálnej ochrany ľudskej agendy. Na ministerstvo zahraničných vecí by totiž prešla iba pôsobnosť vo vzťahu k dotačným systémom v tejto oblasti, ale samotná agenda by zostala v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky, pričom vieme, že vedúci úradu nie je členom vlády, rovnako ani práva národnostných menšín nebudú zastrešené členom vlády. Zostáva splnomocnenec vlády v Slovenskej republike a vedúci úradu, splnomocnenec vlády takisto nie je členom vlády Slovenskej republiky. Nie je to iba formálna záležitosť. Oslabenie ochrany ľudskoprávnej agendy sa dotýka konkrétnych ľudí, ochrany ich práv a pomoci v širokom spektre od menšín cez zvlášť ohrozené skupiny - zdravotne postihnuté deti, seniori, obete kriminality, násilia vrátane domáceho násilia, obchodovanie s ľuďmi.

    Keď sa tu dohadujeme o zákonoch a meníme ich ustanovenia, možno si niekedy neuvedomujeme, aký dopad majú naše rozhodnutia na reálne osudy skutočných ľudí. V poslednom čase som sa stretla s predstaviteľmi viacerých ľudskoprávnych organizácií a bez ohľadu na zameranie ich činnosti všade znel jeden motív - štát sa nestará o to, čím žijú jeho ľudia a ako sa trápia tí, ktorí im chcú pomáhať. Aká-taká nádej sa ukazovala pri pokuse vybudovať systém, ktorý by mohol viesť k ochrane a transparentnej podpore ich aktivít cez zreteľne vymedzené pravidlá.

    Ľudia a organizácie, ktoré veľmi účinne pomáhajú iným tam, kde štát nedovidí alebo nedočiahne, sa napríklad každoročne musia ponižovať a prosíkať o podporu na svoje činnosti a služby. Jeden príklad za všetky. Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím združuje 44 miestnych združení s takmer 10-tisíc členmi. Nechcem zdržiavať výpočtom všetkého užitočného, čo robia pre ľudí, ale v skratke môžem povedať, nežili sme za múrmi ústavu ani v ich domácnostiach, ale vieme, že organizácia pomáha naozaj vytvárať lepšie podmienky pre takýchto ľudí. Pomáha im dokonca aj získať prácu, a práve táto organizácia získala v roku 2001 vo forme dotácií niečo cez 119-tisíc eur. Naozaj získala ich tým, že navštevovala podnikateľov a vyslovene prosíkala, hej, niečo bolo z dvoch percent. No a ak by sme chceli byť možno korektní, že by sme si mohli spomenúť akurát na výšky odstupného pre členov manažmentov štátnych podnikov, že to len pre porovnanie, aby sme mali obraz, ako sa žije neštátnym mimovládnym organizáciám dnes.

    Ďalej, účel návrhu novely kompetenčného zákona nie je v súlade ani s programovým vyhlásením vlády, kde sa v časti "Posilnenie postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete" hovorí o upevnení jednotnej a konzistentnej európskej politiky s dôrazom na posilnenie vnútroštátnej koordinácie a pri implementácii stratégií a politík Európskej únie s ústrednou úlohou ministerstva zahraničných vecí, v dôsledku čoho by malo prísť k zjednoteniu vnútroštátnemu mechanizmu. Avšak návrh novely kompetenčného zákona v rozpore s uvedeným ponecháva viaceré agendy bezprostredne súvisiace s Európskou úniou na iných ústredných orgánov štátnej správy, ako je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Návrh novely kompetenčného zákona je i vnútorne nesúrodý. Napríklad ministerstvo zahraničných vecí sa premenúva, ako to už bolo povedané, na ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí s cieľom komplexne zastrešiť celú agendu európskych záležitostí, a napriek tomu niektoré agendy zostávajú mimo pôsobnosti tohto ministerstva. Rovnako v prípade vytvárania stálych poradných orgánov vlády sa uplatňuje tak isto selektívny výber. Bol zriadený zákonom alebo bude zriadená zákonom len Rada vlády pre vedu, techniku a inovácie.

    Ďalší bod, ktorý sa mi zdá celkom možno nelogický k Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Návrhy týkajúce sa úradu možno charakterizovať ako možno nejaké opatrenia, ktoré môžu zhoršiť vzťahy so slovenským zahraničím. Napriek tomu, že návrh novely kompetenčného zákona ponecháva Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí, čo je radikálna zmena oproti návrhu predloženom do medzirezortného pripomienkového konania, bez ohľadu na vysvetlenie v dôvodovej správe odoberá však tomuto úradu právomoci koordinovať a tvoriť štátnu politiku v starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí či už na základe zákona, alebo z poverenia vlády. Avšak na druhej strane, tieto kompetencie nepresúva ani na ministerstvo zahraničných vecí.

    Záverom: návrh novely je vypracovaný narýchlo, bez hlbšej odbornej diskusie a dôsledného dodržiavania pravidiel pre tvorbu zákonov, o čom svedčí aj skutočnosť množstva pripomienok vznesených v medzirezortnom pripomienkovaní. Už takisto, myslím, pán poslanec Huba to presnejšie pomenoval. Okrem iného zásadná pripomienka ministerstva spravodlivosti, ktoré navrhovalo doplniť inštitúciu, ktorá by jednotne a komplexne zabezpečovala jednotnú koordináciu vnútroštátnych ľudskoprávnych politík, bola síce vyhodnotená ako akceptovaná, v skutočnosti ale agenda bola rozkúskovaná na viacero častí.

    Sama som v osobitnom liste predsedovi vlády ešte v čase pripomienkovania zákona vyslovila svoju podporu tejto pripomienke z ministerstva spravodlivosti a požiadala som ho o prizvanie k hľadaniu spoločného prijateľného riešenia. Odpovede som sa, samozrejme, nedostala, nedočkala. Navrhujem preto, aby sa Národná rada v rámci procedúry a rozpravy k tomuto zákonu vyjadrila, že vráti navrhovateľovi tento zákon na prepracovanie. Pretože ako veľmi zle vidím práve roztrieštenosť celej agendy po prijatí tejto novely.

    Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že je to veľká škoda. Vôbec neviem identifikovať, prečo sa vláda odhodlala k takémuto kroku. So šetrením to, predpokladám, nemá veľa. A na ministerstvách sa už naozaj všetci v úvodzovkách trasú radosťou, ako sa zhostia takejto rozkúskovanej a náročnej agendy. Ale ak to prejde, čo nepochybujeme, že to prejde, bude to zlý signál nielen pre našu odbornú verejnosť, ale hlavne pre Európsku úniu, ktorá vyžaduje koordináciu a komplexné zastrešenie, a to nám bude chýbať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, na vystúpenie sú dvaja páni poslanci prihlásení s faktickými.

    Pán poslanec Brixi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, z vášho príspevku by človek, ktorý je problematiky neznalý, mohol nadobudnúť dojem, že Slovensko touto zmenou kompetenčného zákona príde o možnosť aktívnej realizácie alebo kontroly dodržiavania ľudských práv, práv marginalizovaných skupín, alebo národnostných menšín. No tak ako ste povedali, tvorba legislatívy je úplne živý proces a kedykoľvek je možné doňho vstúpiť, tak aby bol spracovaný v záujme riešenia veci a v záujme riešenia skupín, ktorých sa to týka. Ja by som bol veľmi nerád a je tu mnoho kolegov, s ktorými na túto tému veľmi aktívne komunikujem, aby sme vytvárali nejaký dojem alebo ilúziu, že Slovensko teraz prichádza o niečo alebo že akákoľvek skupina bude diskriminovaná , že práva nebudú dodržiavané alebo sa im nebude mať kto venovať. Nie, aj na tých ministerstvách, aj tí mnohí úradníci sú zodpovední, sú kompetentní, vedia, čo majú robiť, a takáto zmena, si myslím, že v tomto momente je žiaduca. A ak bude niečo potrebné doladiť a zmeniť, je tu pán minister, sú tu ostatní ministri, ktorí veľmi vedia, ktorí vedia, a život ukáže, že ako to bude, čo a v akom rozmere treba nastaviť tak, aby to bolo funkčné. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Jurinová, taktiež budem na vás reagovať.

    Neviem, prečo si myslíte, že ľudské práva možno centralizovať alebo že je žiaduce, aby sa centralizovali. Z vášho vystúpenia som mal dojem, že v podstate pod tým, čo stále vy spomínate, to komplexné zastrešenie dávate do tej roviny centralizácie ľudských práv pod jednu inštitúciu alebo pod jedného podpredsedu vlády pre ľudské práva, ktorý aj tak nikdy nemal pod sebou všetky ľudské práva, alebo aj tak to bolo, časť kompetencií mali príslušné niektoré ministerstvá: alebo ministerstvo zahraničných vecí, alebo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, napr. na úseku imigrácie alebo imigračný.

    Čo sa týka scelujúceho prvku, ktorý by zjednocoval problematiku ľudských práv, no znova potvrdzujem to, že vy sa snažíte to centralizovať, aj chápem prečo. Práve vy ste boli poslankyňa bývalej vlády, keď sa pán bývalý podpredseda vlády snažil scentralizovať ľudské práva a snažil sa zlikvidovať všetky nezávislé a demokratické inštitúcie, ktoré dohliadali nad dodržiavaním ľudských práv, a to práve svojou centralizačnou politikou. Príkladom je Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré alebo na ktoré útočili jeho, dá sa povedať, zamestnanci kancelárie takým spôsobom, že dokonca posielali údajne anonymné dotazníky zamestnancom strediska pre ľudské práva, či sú spokojní so svojím zamestnávateľom. Dokonca to došlo do takých rovín, že jednoducho kancelárie pána podpredsedu pre ľudské práva sa nezaoberal ničím iným, len likvidáciou Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré bolo dokonca zriadené na základe medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Organizáciou spojených národov. Dokonca, a je mi to veľmi zaujímavé, vy v tom čase ste o ľudské práva, pani poslankyňa, ani nezakopli, čiže berte to tak, že pre mňa je to veľmi prekvapujúce, že zrazu ste si vybrali...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • S reakciou, nech sa páči, pani kolegyňa Jurinová.

  • Ďakujem veľmi pekne obidvom pánom poslancom.

    Každopádne začnem pánom Brixim. Mám z toho pocit, že vy nám chcete povedať, že viete, akú polievku varíte, ale naozaj z tohto kompetenčného zákona, z tej informácie, ktoré sme mali, som nadobudla pocit, že vy ešte stále neviete, čo naozaj z tých všetkých, z toho všetkého, čo v tom zákone máme, chcete uvariť. Ako keby ste nemali poriadne premyslenú koncepciu tohto všetkého. A stav a zopakujem, že naozaj ja ja viem o tom, že jednotlivé jednotlivé ministerstvá mali sekcie, v ktorých sa naozaj tie ľudské práva riešili. Ale to stále mi nedáva odpoveď na to, že kto bude ten zastrešujúci orgán? Mne to je jedno, že či by to bolo napríklad na ministerstve spravodlivosti. Naozaj tá pripomienka ministerstva sa mi zdala veľmi, veľmi dobrá a čudujem sa, prečo ste si to nezobrali za svoje alebo prečo sú to tí, ktorí rozhodovali o pripomienkach, nezobrali za svoje, nechytili sa toho a vytvoriť trebárs na ministerstve spravodlivosti naozaj orgán, ktorý by to zastrešil.

    A potom, pán Martvoň, verím, že máte akože taký bližší vzťah k tomu Národnému stredisku ľudských práv. Vieme asi prečo. Ale znova snažíte sa ma dostať do pozície, že niečo chceme centralizovať. Vôbec mi nejde o centralizáciu, vravím, kdekoľvek by ste to zastrešenie urobili, mne nechýba, že nevadí mi, že nebude podpredseda pre ľudské práva, podpredseda vlády, to nevadí, ale niekto, kto bude vytvárať naozaj koncepcie politiky ľudských práv. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Týmto bola ukončená časť vystúpenia na základe písomnej prihlášky. Chcem sa spýtať, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásenia sa, traja páni poslanci: pán poslanec Brocka, Pollák a Hlina.

    Keďže udrela 19.00 hodina, tak navrhujem, aby sme pokračovali ráno ďalej v tejto rozprave a potom ďalším schváleným programom. Ďakujem pekne, končím rokovací deň.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.