• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 3. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali: pán poslanec Pavol Frešo, Štefan Kuffa, Juraj Miškov, Martin Poliačik, Richard Sulík, Branislav Škripek.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Andrej Hrnčiar.

    Podľa odsúhlasenej zmeny programu budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska Miloslavy Zemkovej z funkcie (tlač 112).

    Teraz prosím predsedu výboru pre kultúru a médiá poslanca Dušana Jarjabka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa a spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Senka, ktorý po súhlase predsedu výboru Dušana Jarjabka bude zatiaľ zastupovať povereného spravodajcu Miroslava Číža.

    Nech sa páči, páni poslanci.

    Do rozpravy sa ústne prihlásili ôsmi poslanci. A teraz poprosím pána poslanca Beblavého, nevidím ho v sále, stráca poradie. Ďalším je pán poslanec Osuský.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • 2.

    Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, na rozdiel od včerajšej rozpravy som pôvodne neuvažoval o tom, že mám vystúpiť i v rozprave k odvolaniu riaditeľky Slovenskej televízie a rozhlasu Zemkovej. S pani Zemkovou ma nepúta ani žiadne osobné priateľstvo, ba ani nejaká výraznejšia známosť. Zrejme vieme, že existujeme. A možno by ju aj prekvapilo, že vystúpim v jej kauze. Ale nedá mi, aby som, dá sa povedať, nepozdvihol hlas za to, aby neostalo bez ďalšieho hodené blato na jej profesionálnu česť v oblasti, o ktorej teraz hovoríme. Predjímam, že vo svojom hodnotení, na rozdiel od kolegyne Nachtmannovej, ktorá sa o tom zmienila, nemienim hodnotiť pôsobenie pani Zemkovej ako starostky bratislavského Starého Mesta. Na to samozrejme môžu byť rôzne názory. Ale púhe presunutie zodpovednosti za Štefánku ako čínsku reštauráciu v svetle pravidiel, pri ktorom o takýchto veciach rozhoduje zastupiteľstvo, je zjednodušením.

    Ale teraz sa vráťme k téme. Začal by som slovenským múdroslovím: Keď chceš psa biť, palicu si nájdeš. A hľa, našiel sa rozhnevaný občan Lysý. No, z hľadiska novej politickej kultúry to možno hodnotiť ako pokrok, lebo tí, čo si pamätajú, si pamätajú na Mečiarove televízne rozštvorčekované hlavy. To už je pokrok, že tá hlava má meno a že nie je rozštvorčekovaná. Samozrejme ľudí, ktorí by vedeli spravodlivo rozhorčene osloviť radu a výbor v prípade vynikajúceho fungovania riaditeľov Darma, Stadtruckera, Kubiša i Nižňanského, by som zrejme našiel dokonca viac ako jedného. Pri našej dlhej známosti musím povedať, že je akýmsi nešťastným osudom kolegu Jarjabka, že stál na opačnom brehu i počas éry zmienených Darmov, Stadtruckerov, Kubišov i Nižňanského. Pravda, medzi tým v inom drese, ale to môže povedať aj on o mne. Otázka je, že či to boli dobrí riaditelia. Či to boli riaditelia, ktorými stálo za to zaoberať sa, alebo nezaoberať sa, ale, ako sme počuli, dokonca i pán riaditeľ Darmo sa súdil a vysúdil.

    Takže mám pri tomto kroku, ale hlavne pri tom zdôvodnení obavu, že teraz bez ohľadu na to, že je to v kompetencii výboru koalície a väčšiny - to je všetko v poriadku - sa pani riaditeľka nebude môcť súdiť o svoje miesto. Ale môže sa súdiť o česť. A potom bude dôkazová ťarcha zrejeme rozložená tak, že bude treba doložiť, že porušila zákon. No, uvidíme. Priznám sa, že, a pán kolega Jarjabek to zmienil, že pri zlučovaní rozhlasu a televízie mala OKS, ako to tak u nás občas bolo, rôzne názory. Zhodou okolností nebola pravda, že by som ja bol ten, ktorý si neprial to zlúčenie. Ale nič to na veci nemení, riaditeľka Zemková, myslím si, udržala a zlepšila pozíciu Slovenského rozhlasu a nebolo celkom nedôvodné poveriť ju funkciou v porovnaní s druhou alternatívou, riaditeľom Nižňanským, ktorý toto všetko celkom s televíziou, jemne povedané, neurobil. Nedá sa povedať, že nebola dobrou alternatívou pri voľbe. A čuduj sa svete, so Slovenskou televíziou je možno neľahké robiť zázraky vzhľadom na balvany, ktoré vláči, počínajúc budovami a čím ďalším, ale... A tiež sa nemienim vyjadrovať k programu, hlbšie, analytickejšie, ako to iste kvalifikovane urobili ľudia z Konta nádeje alebo nejaká odborárka, pretože nedávam televízii všeobecne veľmi zabrať.

    Roky som žil na Heydukovej, kde žije legendárny divák televízie František Mikloško. A samozrejme, ja som to považoval za nejakú infekciu, ktorá sa šíri od budovy Charitasu, naproti ktorej František býval, aj ja som prišiel do štádia, že som televíziu takmer nepozeral. Ale predsa, aj keď jej nedávam zabrať, pozerám správy. A tu si trúfam povedať, že len úplne zaujatý zaslepenec by mohol povedať, že spravodajstvo v réžii riaditeľky Zemkovej bolo stranícke, že držalo stranu komukoľvek. A v tom ona v tom svojom vystúpení pravdu mala. Ona nebola moja riaditeľka. Ona skutočne zrejme nebola ničia riaditeľka. A to bol po dlhom čase veľmi zriedkavý úkaz. Ona nebola ani niečia riaditeľka rozhlasu, vieme, že, a iste je to doložiteľné, že zrušila niečo, za čo by som ja mal bojovať: diskusné fórum Štefana Hríba. To znamená, že sa o nej nedá povedať, že bola niečia a okrem nesporných profesionálnych daností bolo toto v dejinách slovenských verejných masových médií veľmi vzácne.

    Takže ak sa hodilo blato po jej profesionálnej cti, pokladal som si za povinnosť vystúpiť ešte raz, i keď nebola moja riaditeľka. A domnievam sa, že má absolútne sväté právo brániť sa proti vykonštruovanej palici na svoje bitie. Pretože, ešte raz, nie je problém, ba dokonca ani nemôžeme nazvať bezprávím, ak chce vládnuca sila vymeniť kohokoľvek za kohokoľvek, ak je to v jej hlasovacích právomociach, ale nemá tak robiť tak, že poškodí profesionálnu česť toho človeka. A to sa podľa mňa nepochybne stalo. A to je dôvod, prečo som vystúpil, pričom sa nebudem šíriť o tom, aký je motív a čo kto tým chce dosiahnuť, pretože odpoveď na staré latinské cui prodest je v tomto prípade jasná ako motýľ v decembri.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Osuský, ja si vás veľmi vážim ako človeka, ktorý už v spoločenskej, ale aj v tej životnej oblasti niečo dokázal a dosiahol a niečo prežil. Chcem sa vás však opýtať, za posledných niekoľko dní, odkedy tu začala rozprava o odvolaní pani riaditeľky Zemkovej, sa začali množiť a kopiť informácie, prípady šikany, nátlaku, spoločenského a pracovného mobingu a takého neľudského vypaľovania zamestnancov RTVS, v regionálnych štúdiách, ale aj v centrále v Bratislave, o tom, kto za akých informácií a okolností poskytne poslancom Národnej rady informácie z prostredia RTVS. Chcem sa vás ľudsky opýtať, či toto je podľa vás prejav kultúry správania sa vo verejnoprávnej inštitúcii.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Aj v stredu, aj dnes tu zaznievajú rôzne údajné dôvody, pre ktoré je naozaj potrebné odvolať pani Zemkovú z pozície generálnej riaditeľky. Asi taký najhorlivejší v tomto smere bol minister kultúry.

    Páni, tak ako som to povedal v stredu, hovorím to aj teraz čokoľvek si môžete myslieť o osobe Miloslavy Zemkovej, dôvody na jej odvolanie musia byť zákonné. Čokoľvek tu uvádzate, je mimo témy. Držte sa tej témy, aj keď chápem, že je to pre vás problém, pretože dôvod, ktorý ste si našli, nie je v súlade so zákonom.

    Ja dokonca chápem, že vám to je aj ľudsky nepríjemné, aj kolegovi Čížovi, aj kolegovi Senkovi, dokonca aj kolegovi Jarjabkovi. Aj preto sem v stredu prišiel minister Maďarič, pretože potreboval dodať muníciu, lebo naozaj aj títo páni, ktorí majú podľa mňa minimálne štipku súdnosti aj v tých politických otázkach, tak si uvedomujú, že toto je zlá a nepripravená hra, ktorá bude mať následky v budúcnosti. A to už je zrejmé teraz. Takže ja chápem, že im je to nepríjemné. Nepríjemné je to dokonca už aj tomu pánovi Lysému, ktorý ten podnet predložil, ako sa nechal počuť, naozaj nesledoval takýto cieľ a takýto zámer.

    A to, čo je podstatné vo vystúpení, a to, čo zaznelo vo vystúpení poslanca Osuského, to je naozaj jedna hlboká pravda. My sme naozaj po dlhom čase mali generálneho riaditeľa verejnoprávnych médií, ktorý nebol nikoho riaditeľom. Veď koniec koncov Miloslava Zemková bola riaditeľkou Slovenského rozhlasu za prvej Ficovej vlády. A naozaj práve preto neexistujú žiadne dôkazy z posledného roka o hrubom politickom zasahovaní do vysielania. Tak tomu bolo v minulosti.

  • Pán poslanec, ešte si pamätáme na vaše slová v súvislosti s prijímaním súčasne platného zákona. Zákona, podľa ktorého postupujeme. Postupujeme v súlade s jeho ustanovením, v súlade s jeho paragrafovým znením. Keďže ani vás, ani mňa nespája osobne žiadne priateľstvo s pani Zemkovou, dívam sa na jej činnosť práve v zmysle aj vami kritizovaného v tom období prijímaného zákona.

    Mimochodom, pán poslanec, rozprávali ste o dresoch. V akom drese a za akých prestupových podmienok ste sa dostali z konzervatívneho mančaftu do mančaftu uvoľnených mravov? Viete mi to povedať?

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Kolega Brixi, viete, to je tak, keď zdedíte inštitúcie, ktoré sú na hrane ekonomického rozvratu, musíte robiť i nepopulárne opatrenia. Musíte napríklad znižovať počet hráčov v orchestri. No pochopiteľne, že to nikoho nepoteší. Vy teraz plošne po Slovensku vymieňate všetko, čo stretnete, a neviem, či sa o tom dá hovoriť ako o mobingu, ale je to, žiaľbohu, a tá vina padá i na predchádzajúce všetky garnitúry, súčasť našej politickej kultúry. Ale to, čo robila pani riaditeľka Zemková, bolo veľmi často jednoducho vynútené tým, čo robiť musela. Nikto nevyhadzuje ľudí rád.

    Pán riaditeľ Nižňanský uzatváral vynikajúce zmluvy, rozhodne nemoboval, otázka je, či nepoškodzoval záujmy krajiny.

    Pokiaľ ide o môj dres a moju účasť, ako ukázala i včerajšia rozprava, zhodou okolností práve konzervatívci z OKS a liberáli zo SaS-u majú spoločné videnie sveta v tej napríklad pre budúcnosť takmer najzásadnejšej otázke, ktorá našu krajinu poznačí. A v tomto zmysle som mal práve po včerajšku pocit, že som na dobrom mieste a že to, čo by bolo povrchne a primitívne rozdielne, je oveľa bezvýznamnejšie ako to, čo je spoločné.

    A pokiaľ ide o, a to vám hovorím vopred, odpoveď na otázku, akože som tu, som tu na základe platného volebného zákona, ako som tu bol minule. A vo vašich radoch sú desiatky poslancov, ktorí ani omylom nedosiahli taký počet preferenčných hlasov ako ja. Nech na sebe pracujú.

  • Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Madejovi. Pripraví sa do rozpravy pán poslanec Mamojka.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja som pôvodne nemal záujem vystúpiť v rozprave, ale ako inšpiráciou mi bolo vystúpenie pani riaditeľky RTVS PhDr. Zemkovej, ktorá predniesla niektoré právne argumenty, ktoré ma minimálne zaujali, s ktorými nesúhlasím a ktoré si dovolím spochybniť.

    Z hľadiska dôvodov na odvolanie pani riaditeľky Zemkovej, pani riaditeľka vo svojom vystúpení uviedla, citujem, že podmienky na jej odvolanie musia byť naplnené vtedy, keď existuje zámer, keď existuje plnenie nad 100 tis. eur do zmluvného záväzku, s ktorým by mala RTVS vstúpiť, a poukázala na to, že neexistuje lehota, ktorá by jej určovala, kedy má radu informovať. Z hľadiska týchto argumentov, si dovolím povedať, dámy a páni, nasledovné.

    Nesúhlasím s názorom pani riaditeľky Zemkovej, že z hľadiska podmienky naplnenia existencie zámeru, táto podmienka naplnená nebola. Vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže na uzatvorenie nájomnej zmluvy na nehnuteľnosť, resp. na budovu mediálneho komplexu, je nepochybne dôkazom toho, že zámer ako prvá podmienka existoval, teda táto naplnená bola.

    Myslím si, že ďalším argumentom, pokiaľ sa jedná o skutočnosť, že nebola ustálená hodnota zmluvného záväzku, ide len o účelovú obranu pani riaditeľky. Pokiaľ chce riaditeľ RTVS naplniť povinnosť podľa § 15 ods. 3 písm. h) zákona, je jeho povinnosťou, jeho povinnosťou vyčísliť správne hodnotu zmluvného záväzku. Inými slovami, nemôže sa riaditeľ RTVS vyhovárať, že táto hodnota nie je známa. Je jeho povinnosťou a zodpovednosťou za to, aby zmluvný záväzok, do ktorého hodlá vstúpiť, vyčíslil správne. Táto obrana je v skutočnosti z tohto dôvodu účelová.

    Ja by som si, dámy a páni, na tomto príklade a z hľadiska tohto argumentu dovolil poukázať analogicky na možno podobný problém, a to sú napr. verejné obstarávania. Vy, pravicové strany v opozícii, ste sa hrdili transparentnosťou, častokrát sa to samozrejme nepodarilo, od platiny až po mnohé ďalšie kauzy. Ale viete si predstaviť, že by váš obstarávateľ vyčíslil hodnotu záväzku alebo hodnotu zákazky v rámci verejného obstarávania nižšie, dal priamym zadaním, ale nakoniec zmluvu by uzatvoril nad 100 tis. eur? S tým, že tvrdil by, dámy a páni, že viete, my sme v čase vyhlásenia súťaže, keď sme uzatvárali zmluvu priamym zadaním, nevedeli, že hodnota zákazky bude taká vysoká, tak preto sme to dali na priamo. Asi by ste kričali, veľmi hlasno, asi by ste kričali, že došlo k porušeniu zákona. Z § 15 ods. 3 písm. h) jednoznačne vyplýva, že riaditeľ RTVS písomne informuje radu o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, predmetom ktorého je plnenie, ktoré presahuje sumu 100 tis. eur. Koho je to povinnosť vyčísliť túto sumu a hodnotu zmluvného záväzku? Je to povinnosťou riaditeľa RTVS. Ale je to, samozrejme, jeho zodpovednosť aj za prípadné porušenie tejto zákonnej povinnosti. Je nepochybné, keď sa pani riaditeľka momentálne istou argumentáciou vyhovára, že takto vyčísliť záväzok nevedela. Je to len účelovou obranou z hľadiska veľkosti verejnej súťaže, verejnej obchodnej súťaže, ktorú ona sama vyhlásila. Buď je to potom dôkazom neschopnosti vyčísliť hodnotu zmluvného záväzku, alebo je to len čisto účelová obrana.

    Dámy a páni, a pokiaľ sú tu ďalšie argumenty ohľadne neexistencie lehoty, kedy má pani riaditeľka informovať Radu RTVS, ja si myslím, že aj v tejto oblasti sa pani riaditeľka zásadne mýli. Existuje tzv. systematický výklad právnej normy, dámy a páni, keď systematický výklad vykladá a upravuje, vykladá právnu normu podľa jej charakteru a spojenia s inými právnymi normami. A tu sa, dámy a páni, pri tomto účelovom výklade a obrane zabúda na spojenie § 15 ods. 3 písm. e) s § 18 ods. 4 písm. c). Inými slovami § 15 ods. 3 písm. h) upravuje povinnosť, upravuje povinnosť informovať Radu RTVS, ale keď si vyložíme toto ustanovenie práve v spojení s § 18 ods. 4 písm. c), prídeme na to, v akej lehote je povinný riaditeľ RTVS radu informovať.

    Je to z toho dôvodu, pretože práve § 18 ods. 4 písm. c) upravuje ako sankciu možnosť odvolať riaditeľku, pokiaľ predtým, ako vo veci samej začala konať, si nesplní informačnú povinnosť voči Rade RTVS. Zákon teda, dámy a páni, upravuje, aké konanie je v súlade s právom. To je ten § 15 ods. 3 písm. h), v súlade s právom je, informuje radu o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, hodnota ktorého je viac ako 100 tis. eur. A súčasne zákon upravuje aj aké konanie je protiprávne, a to je ten § 18 ods. 4 písm. c). Protiprávnym konaním, za ktorým ihneď nasleduje sankcia - možnosť odvolať, je vtedy, keď si nesplní informačnú povinnosť pred tým, ako vo veci začala konať. Logicky uvažujúci človek pri spojení týchto dvoch ustanovení, zistí teda presne lehotu, ktorá vyplýva z tohto zákona. Konanie v súlade s právom je, keď riaditeľ RTVS informuje radu pred tým, ako vo veci začne konať, a protiprávne konanie, za ktoré ihneď nasleduje sankcia, je vtedy, keď poruší túto povinnosť a informuje radu neskôr, resp. neinformuje radu vôbec. Pokiaľ teda zákon presne upravuje hranicu a od akého okamihu je, určuje, aké je toto konanie protiprávne, nemôžete, dámy a páni, tvrdiť, že nie je v zákone ustanovená lehota na informovanie Rady RTVS.

    Dámy a páni, a povedzme si ešte ohľadne ďalších vecí, ktoré sa týkajú toho, čo znamená práve ustanovenie § 18 ods. 4 písm. c), a to upravenej sankcie a lehoty zo zákona, podľa zákona predtým, ako vo veci začal konať. Pani riaditeľka v ďalšej právnej argumentácii uvádza, že však zmluva uzatvorená nebola. Dámy a páni, ja sa pýtam, kde v § 15 ods. 3 písm. h) je uvedené, že pred tým ako uvedie zmluvu, pred tým ako uzavrie zmluvu? Tam je v spojení s § 18 práve uvedená informačná povinnosť pri zámere a pred tým, ako začne vo veci konať. Inými slovami, nijaký predpis neukladá povinnosť informovať v čase uzavretia zmluvy, ale predpis ukladá povinnosť informovať zo strany riaditeľky vtedy, ešte predtým, ako uskutoční prvý právny úkon pri realizácii tohto zámeru.

    Dámy a páni, a položme si otázku, čo je verejná obchodná súťaž? Podľa § 281 Obchodného zákonníka, verejnou obchodnou súťažou sa vyhlasuje neurčitým osobám súťaž o najvýhodnejší návrh na uzavretie zmluvy. Teda robí sa tým výzva na podávanie návrhov na uzatvorenie zmluvy. Tu sa jedná, samozrejme, o verejnú a právne, samozrejme, relevantnú a záväznú výzvu, ktorou sa hľadá nájom, prenajímateľ nehnuteľnosti alebo mediálneho komplexu.

    Dámy a páni, a odpoveďou na mnou položenú otázku je, že nepochybne je táto výzva právnym úkonom, ktorý uskutočňuje štatutárny orgán, návrh vyhlasovateľa, teda RTVS a ide teda o prejav vôle, smerujúci k vzniku zmeny alebo zániku tých práv a povinností, ktoré správne predpisy spájajú s týmto prejavom vôle. To znamená, Obchodný zákonník a príslušné ustanovenia týkajúce sa verejnej obchodnej súťaže. Nepochybne teda, pokiaľ pani riaditeľka Zemková uskutočnila právny úkon, to znamená vyhlásila verejnú obchodnú súťaž, ide o vec, ide o konanie v rámci realizácie zámeru. Je to prvý právny úkon. A právny predpis jej nepochybne ukladá, že mala v tejto veci ešte predtým, ako vo veci samej začala konať, mala realizovať povinnosť, a to informačnú povinnosť voči Rade RTVS.

    Dámy a páni, teda pokiaľ ustálime názor, že riaditeľ RTVS je povinný predtým, ako veci začal konať, je povinný informovať Radu RTVS, generálna riaditeľka Rady RTVS uskutočnením prvého právneho úkonu, to znamená vyhlásením výzvy, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, porušila povinnosíi vyplývajúce zo zákona, čo sa týka povinnosti, informačnej povinnosti voči Rade RTVS. Z tohto dôvodu mám za to, že sú zákonné dôvody, bez ohľadu na to, ako sa nazdávate, na odvolanie dané a že je rozhodnutím Národnej rady Slovenskej republiky, ako sa k tejto právnej skutočnosti zachová.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Krajcer.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Madej, pokúsili ste sa, a v celku korektne, o právnu konštrukciu, vystavali ste tu argumentačnú stavbu, len je mi to ľúto, len jednu tehličku vám musím z tej stavby vytiahnuť. A viete, čo sa v takom prípade udeje so stavbou. Argumentovali ste a stavali ste tú celú ďalšiu konštrukciu na fakte podľa vás, ktorý súvisí s vyčíslením a povinnosťou vyčíslenia tohto zmluvného záväzku. Áno, pretože aj v príslušnom paragrafe sa hovorí o minimálnej sume. No ale tu je celý problém. V tomto štádiu nie je možné vyčísliť príslušnú sumu, a preto sa to nedá v tejto chvíli, pretože neexistuje zmluvná strana, neexistuje návrh zmluvy a v takom prípade je veľmi ťažké vyčísliť hodnotu zmluvného záväzku.

    Dokonca v tejto chvíli vôbec nie je isté, pokiaľ celá súťaž prebehne, že RTVS bude vôbec chcieť do takéhoto nejakého zmluvného záväzku vstúpiť.

    No a úplne jednoznačnú odpoveď na to, či došlo alebo nedošlo k porušeniu zákonnej povinnosti, dal predseda príslušného orgánu, voči ktorému má vlastne generálny riaditeľ povinnosť konať, predseda Rady RTVS, ktorý sa vyjadril jednoznačne, nedošlo k porušeniu zákonnej povinnosti.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, na základe tvojho vystúpenia určite nielen verejnosť, ale aj poslanci z opozičného tábora určite pochopili, že ich obrana pani Zemkovej je iba politického charakteru a nie obhajobou ustanovení súčasne platného zákona, ktorý do života uviedli práve oni. Myslím si, že to nepotrebuje žiadne komentáre a všetky slová, ktoré z ich úst odznejú, tak sú iba snahou politicky si obhájiť súčasne platný zlý zákon.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem poďakovať za faktické poznámky a dovolím si zareagovať.

    Pán poslanec Krajcer, v snahe čo najkonštruktívnejšie vám odpovedať, musím uviesť, že absolútne nesúhlasím s tým a je to skutočne účelovou obranou, keď poviete, že nie je ustálená hodnota záväzku. V prvom rade, opakujem a tvrdím, pani riaditeľka RTVS je povinná zo zákona túto hodnotu záväzku si určiť sama. Vy, najtransparentnejšia pravica pri zavádzaní tej transparentnosti, o ktorej ste hovorili a ktorá sa vám častokrát aj nedarila, dámy a páni, pri verejnom obstarávaní ste povinní takisto určiť hodnotu obstarávania a podľa toho konať. Podľa toho určiť metódu obstarávania. A následne, dámy a páni, z toho vznikajú povinnosti. Apredstavte si, predstavte si, že by niekto účelovo dával priamym zadaním zákazky s tým, že nemohol predtým určiť, nemohol predtým určiť hodnotu záväzku. To mi nejako nejde. Nejako ste porušili zásady transparentnosti, o ktorých ste doteraz hovorili.

    Čo sa týka, že nie je vôbec isté, že RTVS, pán poslanec Krajcer, bude chcieť realizovať tento zámer. No, to je možné, ale ten zámer vyslovila pani riaditeľka RTVS ako štatutárny orgán RTVS s tým, že vyhlásila verejnú obchodnú súťaž. Tým pádom naplnila podmienky, že tu zámer daný j,e a nemôžete teraz tvrdiť, že zámer nie je, keď je vyhlásená verejná obchodná súťaž. Skutočne ide o účelové, podľa môjho názoru účelovú právnu obranu, ktorá nie je vôbec dôvodná.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mamojka, ktorý mal vystúpiť v rozprave, sa nenachádza v sále. Stráca poradie.

    Pán poslanec Kvasnička, máte slovo, nech sa páči.

    A pripraví sa do rozpravy pán poslanec Krajcer.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, pred týmto vystúpením som tak trošku rozmýšľal, sa mi vybavila taká stará židovská anekdota o živnostníkovi, židovskom, ktorý vyrábal víno, a pre podozrenie z jeho falšovania, alebo pančovania alebo ako sa to volá, bol súdený a videl, že mu prihára, tak sa pýtal sudcu: Pán sudca, vy sa rozumiete do chémie? A sudca hovorí: Nie, na to tu mám súdneho znalca. A pýta sa súdneho znalca: Pán súdny znalec, a vy rozumiete právu? Nie, na to je tu sudca. A hovorí: Vidíte, a úbohý Žid, aby sa vyznal v obidvoch.

    Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že ani právu nerozumiem, nie je to moja parketa, a nerozumiem ani, alebo nevidím do detailov zákulisie riadenia takej zložitej inštitúcie, ako sú naše verejnoprávne média rozhlas a televízia, Slovenský rozhlas a televízia.

    Moje krátke vystúpenie bude naozaj krátke, je to skôr taká filipika, ktorú opieram aj o poznanie toho úbohého Žida, ktorého súd súdil za falšovanie vína.

    Pani riaditeľka v úvode svojho vystúpenia uviedla, a myslím si, že aj taká je pravda, že nemá nijakú politickú príslušnosť. Musím povedať, že takto som ju vnímal ešte dávno predtým, ako bola poverená mimoriadne zložitou, náročnou misiou zlúčenia Slovenskej televízie a rozhlasu. Napokon prežila a so cťou viaceré vládne garnitúry. Zvlášť príbeh riadenia Slovenského rozhlasu a jeho finančnej kondície, nazdávam sa, bude na dlhý čas výrečný, ale ani zriadenie a riadenie zlúčenej inštitúcie v národnom hospodárskom režime nemá, nazdávam sa, vážnejšiu škvrnu.

    Chcem tiež uviesť, že ako kresťanský demokrat, a teraz to myslím v politickej rovine, nemám veľa dôvodov jej misiu nejako glorifikovať. Ak odhliadnem od explicitne kresťanských dramaturgií v rozhlase či televízii, a treba povedať, že tie sú zamerané na konvenčného tradičného veriaceho Slováka, ťažko povedať, že by naše médiá boli ku kresťansko-politickému prostrediu nejako zvlášť friendly. Navyše, neuralgickú povahu majú aj morálne a etické otázky mnohých televíznych a reklamných produkcií, zvlášť tých, ktoré bežia cez deň bez akéhokoľvek filtra voči mládeži a deťom, ktoré na toto tvrdenie dávajú dostatok dôvodov. Ale nešomrem. To je cena za pluralizmus, objektívnosť, nezávislosť médií, nestrannosť verejnoprávneho média, ktoré má saturovať podľa možností všetky legitímne očakávania širokého občianskeho spektra.

    Som presvedčený, že tu pani Zemková odviedla kus ozajstnej, a keby nebola ženou, povedal by som chlapskej roboty, ktorej význam bude ešte zrejmejší po budúcom vývoji tohto verejnoprávneho média a potom, čo s tým zamýšľate spraviť.

    Som realista, ktorý nemá nijaké ilúzie o valcoch zo Zlatej Idky a teraz ani o vľúdnejšej tvári SMER-u, o čom tak rád hovorí váš predseda a premiér Robert Fico, a myslím, že o to viac, čím menej tomu sám verí. Dámy a páni, toto je, a to je hrot tej filipiky, politicky objednaná poprava, ktorá ako mimikry zneužíva zdanie právne relevantnej diskusie. Tá je tu však mimoriadne smiešna a trčí vám z lokajských čižiem ako slama. Problém, myslíte si čokoľvek, nemá totiž, a to nielen podľa mňa, nijakú právnu rovinu. Tá je len zámienkou, konštrukciou, krycím manévrom. O to je to špinavšie, lebo to budí zdanie legitimity.

    V tomto duchu som vystúpil aj v rozprave nášho výboru pre kultúru a médiá. Prekážala mi snaha zamiesť tento úmysel pod legislatívny koberec, kde je rovnaký počet interpretácií, napokon aj tu sme toho svedkami, za ako proti. Povedal som a tu si to dovolím zopakovať ešte raz a dovoľte mi aj s takou kresťanskou symbolikou, že mám rád obraz Krista, ktorý stoloval s neviestkami a mýtnikmi, a bol mimoriadne alergický na zákonníkov a farizejov, vediac, že litera zabíja, a to aj legislatívna litera, kým duch oživuje. Idealisticky a naivne som vám pripomínal potrebu milosrdenstva, aj keď si uvedomujem jeho nulový politický kapitál.

    Od prvej chvíle tejto kauzy bolo jasné, že to chcete urobiť a že to aj urobíte. Preto váš žiadam, aby ste pani riaditeľku Zemkovú odvolali tak, ako ste to mysleli od samého začiatku, teda brachiálne, mocensky, bezohľadne, so servilnou oporou parlamentnej väčšiny. Ak ste sa rozhodli biť psa, nechajte, prosím, na pokoji palicu zákona. Choďte na istotu, veď ste ju sľubovali celému národu.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Kvasnička, chcem sa vám veľmi pekne poďakovať za tú krásnu anekdotu, úplne ste ňou vystihol súčasný stav a teda stav zlúčenia RTVS. Neviem, či viete, ale všetky tvorivé vedúce posty v rozhlase a televízii po zlúčení získali práve rozhlasoví pracovníci namiesto pracovníkov televíznych a tým pádom v mnohých prípadoch nemali ani šajnu o tom, čo sa v rozhlaso-televízii deje a ako tento subjekt treba riadiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec, tiež som sa chcel prihovoriť v tej prvej časti za to, že súhlasím veľmi s tým vaším vtipom, a teda pokračoval by som tak, ako kolega predo mnou, ale v tej druhej časti si dovolím s vami nesúhlasiť.

    A ešte raz pri našich dobrých vzťahoch, lebo ja si vás veľmi vážim, pán poslanec, nevydierajte! Skutočne nevydierajte citovo, tak ako to robíte, tak ako ste to robili na výbore. Toto nie je o vydieraní, toto nie je o pocitoch. Toto je o právnych názoroch. Zostaňme v tej právnej rovine, o tom sa bavme, niektorí kolegovia to robia veľmi korektne, ale, prosím vás pekne, nevydierajte. O vydieraní to naozaj nie je. A vy ste to v celej tej druhej časti urobili a zaklincovali ste to tým záverom vašeho vystúpenia.

    Ešte raz vás prosím, nevydierajte, racionálne rozmýšľajte! Ja som není právnik, vy ste není právnik tak isto. Racionálne rozmýšľajte a spolu počúvajme právnikov!

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, budete reagovať? Nie.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Krajcer, odišiel zo sály. Asi účelovo, stráca poradie. Nasleduje pán poslanec Senko a pripraví sa do rozpravy pán poslanec Viskupič.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Senko nie je v sále.

    Takže ide pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, milý navrhovateľ i spravodajca. Účelové odchody a neodchody, keďže sa to teda stalo, tak dúfam, že sa rozprava posunie správnym smerom.

    Odvolávame riaditeľku RTVS. Z môjho pohľadu prekvapivo, možno trošičku neprofesionálne, niektorí hovoria amatérsky. Začal by som možno troška zoširoka, a to práve kvôli tomu, že ste mali veľmi výrazný úspech vo voľbách. Samozrejme, vláda jednej strany v demokratických krajinách nie je výnimkou a v niektorých je priam štandardom. Pre dobré fungovanie demokratického systému však musí platiť niekoľko istôt. Napríklad tá, že vládna väčšina nebude zneužívať svoju dominanciu vo vzťahu k nezávislým verejnoprávnym inštitúciám. Prejavom slušného vládnutia je aj to, že väčšina nenapína formálne pravidlá parlamentu do prasknutia a naopak, rešpektuje elementárnu neformálnu slušnosť a dobrú politickú kultúru. A v neposlednom rade dobrá vládna väčšina nevalcuje hlava nehlava bez ohľadu na možné žaloby a právne pochybenia, ktoré svojím konaním spôsobí.

    Osobne, skutočne mi to verte, je mi veľmi ľúto, že musím konštatovať, že prípad odvolávania pani Zemkovej ukázal, že SMER, vyzerá to v tomto momente, neurobil dostatočný obraz o tom, že dokáže a chce vládnuť týmto slušným spôsobom.

    Začnime napríklad na ilustráciu tým, ako celý proces odvolávania začal a ako sa spustil. V pozvánke na rokovanie výboru pre kultúru a médiá nebolo ani zmienky o možnom odvolávaní riaditeľky RTVS. Uznávam skutočne a tie materiály som študoval, bol tam podnet od pána Lysého, bolo tam právne stanovisko, ale v bode Rôzne. Pod bodom Rôzne si človek skutočne nemôže ani pri najlepšej vôli domyslieť, že pán predseda záverom výboru v poslednom bode, v poslednom bode bodu Rôzne otvorí tak dôležitý moment, o ktorom výbor má jednať, a to je odvolávanie generálnej riaditeľky spojeného verejnoprávneho média RTVS.

    V pozvánke na rokovanie výboru teda nebolo ani zmienky o možnom odvolávaní. Mali sme tam myslím, že sedem bodov, všetky sa týkali prijímania a prerokúvania záverečných správ, ktoré pod gesciu výboru patria. Zároveň v tomto momente chcem povedať, že pani riaditeľka Zemková a zástupcovia rady, práve kvôli prejednávaným bodom ohľadom správ o fungovaní verejnoprávneho média a o fungovaní rady boli na predmetnom rokovaní výboru prítomní. To však nebránilo predsedovi pánovi Jarjabkovi v tom, aby hodinu po odchode zástupcov RTVS v bude Rôzne predniesol návrh na odvolanie riaditeľky. Takéto konanie sa mi zdá až v dvoch bodoch ako, mierne povedané, neslušné.

    V prvom rade je neslušné voči pani Zemkovej ako takej, ako osobe. Pán Jarjabek, vtedy mi napadlo, že či, či tam náhodou nebol nejaký strach z možnej konfrontácie, ktorý by som nepredpokladal, pretože ak diskusia má prebehnúť a vy kritizujete zákon hlavne z toho pohľadu, že diskusia prebieha tu a nie na pôde rady, tak je to ten druhý moment, prečo nie tu.

    Myslím si, že anonymné, i tak politicky nominované rady bez toho, aby mediálny svet pozeral so záujmom na to, kto riadi verejnoprávne médiá, je moment, ktorý ja si myslím, že je dobrý a že rozprava prebieha na týmto bodom práve tu, je vidieť, akým spôsobom sa deje.

    Myslím si, tak ako keď zákon bol prijímaný, že pri tak dôležitej otázke a tak dôležitom poste je dobré, že rozprava sa nedeje iba politickými nomináciami, politickými nominantmi obsadenej rady, ale deje sa pred očami verejnosti a každý jeden z nás je za tento moment zodpovedný.

    Chcem sa ešte opýtať, prečo sme teda nedali a neriešili a neuzavreli túto vec na výbore, než začal celý tento cirkus? Myslím si, že by mala platiť základná zásada, že pri každom bode, o ktorom bude poslanec hlasovať, garantujeme dostatok času na jeho štúdium a dostatok času na to, aby sa poslanec mohol pripraviť a aby bol prezentovaný hlavný zámer. Ešte raz tvrdím, že na výbore sme neboli dopredu informovaní o danom zámere. Nemali sme z akého materiálu prísť na to, že je nejaká vôľa, je nejaký váš zámer informovať kolegov. V tomto prípade si myslím, že aj niektorých vašich vlastných, o tom, aká vec sa chystá a čo sa bude na výbore jednať. Je len iróniou, že práve z tohto dôvodu nedostatočného času na naštudovanie nebolo umožnené aj môjmu kolegovi v ten istý deň, pánovi poslancovi Hlinovi, o dvere vedľa na brannobezpečnostnom výbore, ktorý rokoval práve v tom istom čase, predložiť novelu v bode Rôzne. Dôvodom, prečo nemohol v bode Rôzne predložiť, bol práve nedostatočný čas. Jeden výbor odvoláva riaditeľku, druhý výbor odmietne jednať o bode. Obidva procesy, ktoré mali byť spustené, sa diali v tom istom režime.

    Nám nezostávalo ako opozičným politikom nič iné, iba vyhodnotiť danú situáciu tak, že sa používa dvojitý meter. A myslím si, že skutočne je len čerešničkou na torte, že samotné uznesenie, ktoré sme na základe tohoto rokovania výboru prijal,i a podľa paragrafu rokovacieho poriadku mu chýbalo odôvodnenie, tak preto na nasledujúcom výbore sme ho museli opravovať. Myslím si, že je to jeden z prejavov chaosu spojený s týmto odvolávaním.

    Pán predseda výboru, milí poslanci a poslankyne, vo výbore a pléne máte jasnú väčšinu a tvrdíte, že argumenty na odvolanie pani riaditeľky sú nepriestrelné. Tak sa teda pýtam, načo táto zbrklosť? Prečo tieto čudné metódy? Prečo dve uznesenia, prečo dve právne stanoviská? Prečo metódy, ktoré sa mi v určitom momente javia, že treba používať silu aj za cenu možných následkov.

    Rovnako veľký problém ako proces odvolávania je pre mňa aj merito veci, na ktorom sa zakladá. Ako som spomínal, právny odbor, ktorý ste oslovili, mal dve právne stanoviská. Myslím, že kolega Abrhan ich tu predniesol, mali ste sa možnosť s nimi oboznámiť alebo teda, kto túto vec sledoval. Zároveň Rada RTVS ako orgán najpovolanejší kontrolovať fungovanie a hospodárenie RTVS jasne konštatoval, že informačná povinnosť nebola porušená. To je to meritum veci. Informačná povinnosť orgánu, ktorý má podávať stanoviská, povedal, že nebola porušená.

    Pán Jarjabek však podobne ako v prípade pravidiel rokovania výboru aplikoval najextrémnejší výklad pravidiel s pochybným právnym základom. Je viac než zrejmé, že pán predseda môže vystaviť svojím konaním Národnú radu hrozbe právnej žaloby, ktorá môže vyjsť daňového poplatníka veľmi draho. Ja sa vás skutočne pýtam, pán predseda, ak takýto súdny spor prehráme, vyvodíte z neho aj osobnú zodpovednosť?

    Páni zo SMER-u sa nás snažia vtlačiť do úlohy nekritických obhajcov pani Zemkovej. Nemyslím si, že je to tak. Za náš klub môžem s istotou povedať, že nie sme. Pani Zemková nikdy nebola našou nominantkou, keďže klub nemal nikdy žiadnych politických nominantov ani v RTVS, ani nikde inde. Priestor, ktorý sme ako poslanci alebo možno aj kandidáti do týchto volieb dostávali vo verejnoprávnych médiách, bol merateľne nižší, než by si vzhľadom na našu pozíciu zaslúžil. Skrátka, naozaj nemáme žiadnu ambíciu chrániť z tohto pohľadu pani riaditeľku.

    Táto diskusia však nie je o pani Zemkovej a riaditeľke, či pánovi predsedovi Jarjabkovi, táto diskusia je aj o tom, ako pristupujeme k verejnoprávnym médiám. Budem prvý, kto bude v tomto pléne alebo hocikde inde diskutovať o úrovni, o programe, o hospodárení verejnoprávnych médií. Nič z toho však tuná nerobíme. Páni, vravíte, že sa vám nepáči zákon. Ale nebavíme sa o jeho novele, ale odvolávame riaditeľku. Vravíte, že RTVS nie je dosť verejnoprávna. Nebavíme sa však o obsahu tohto pojmu, ale odvolávame riaditeľku. Vravíte, že sa vám nepáči hospodárenie RTVS. Nebavíme sa však o finančnej situácii, apropo, veľmi dobrej v súčasnom stave, ale odvolávame riaditeľku. Viete, vy vlastne hovoríte veľmi veľa o verejnoprávnosti, ale práve tu sa teraz dostávame do diskusie o pochybných právnych a procedurálnych odvolávaniach riaditeľa tejto inštitúcie.

    Posledný moment, ktorému nerozumiem a vyvoláva vo mne najväčšie pochybnosti, je dôvod, prečo sa toto deje takýmto rýchlym a vôbec takýmto spôsobom. Opoziční členovia by bez problémov podporili mimoriadne rokovanie tohto výboru po rýchlom naštudovaní dokumentov. Sám by som ho podporil. Parlament bude opäť zasadať do štyroch týždňov a máte v ňom pohodlnú väčšinu. Pán predseda, zdá sa mi trošička, že boli z toho obviňovaní mnohí kolegovia, ktorí tu boli noví, a hovorilo sa tomu, že sa správajú ako slon v porceláne. Aj tuná sa mi zdá, že momentálny stav je ako stav v porceláne. Okato ohýbané pravidlá a popri tom ešte napríklad aj ten moment nevpustenia novinárov na rokovanie výboru. Možnože, ak sa dostanete k slovu, by som chcel k tomuto počuť, lebo mal som možnosť iba naštudovať to z médií, takže moment nevpustenia novinárov alebo inštalácie, neviem, mňa tento osobne moment vyrušil. Dobre. Pán predseda, vy nie ste v tomto parlamente prvý deň. Takže viete, akým spôsobom sa postupuje a aj tento spôsob možno komunikácie s novinármi vyvoláva negatívne reakcie, ak sa takto koná.

    Zdá sa, že jediná vec, na ktorej v súčasnom stave záleží, je odvolanie, a zdá sa mi, že rýchle odvolanie. Pýtam sa teda, kam sa tak ponáhľame? Prečo nemôžeme tieto body rozobrať skutočne do podstaty, aby sme nerobili v danej veci chybu, aby nemohol byť náš proces spochybnený. Prečo sa potrebujeme generálnej riaditeľky tak rýchlo zbaviť, aby sme aj na úkor toho, že sa poškodí možno dobrá politická kultúra v mene možno budúcich riaditeľov RTVS.

    Vážené kolegyne a kolegovia, viem, že moc chutí dobre. Zrejme máte pocit, že pre jednofarebnú vládnu väčšinu je v poriadku sem-tam urobiť nejakú tú skratku alebo si dosadiť do nezávislej inštitúcie nominanta, ktorý bude ochotne počúvať príkazy. S takýmto parcelovaním štátu však musíme prestať. Otvárame a snažíme sa otvoriť omnoho širšiu diskusiu, a to je diskusia o politických nomináciách.

    Pán predseda, pán spravodajca, aj všetci poslanci v tejto snemovne, politické nominácie sú rakovinou našej spoločnosti. Nemáme prečo stáť za pani Zemkovou, ak vravíte, že je politický nominant, nemáme prečo stáť ani za ľuďmi, ktorí sú dosadzovaní iba na základe toho, že majú správne politické tričko. V kvalitnej demokracii politici rešpektujú nedotknuteľnosť a nepolitickosť niektorých inštitúcií. Žiaľ, v tejto krajine hrá politika rolu na malých úradoch v okresných mestách, a nieto ešte v prípade tak dôležitej funkcie, ako je riaditeľ RTVS. Myslím si, že toto musí prestať. Uvedomujem si, že ako politici nesieme za tieto inštitúcie zodpovednosť. Máme povinnosť vytvoriť dobré prostredie na ich rozvoj, nie betónovať v nich našich nominantov. Apelujem na vládnu stranu, ale aj na kolegov z opozície. Prestaňme, nakreslime jasnú čiaru medzi politikou a nezávislými verejnými inštitúciami. Nakreslime, pokiaľ je akceptovateľný politický človek, ktorého potrebuje minister na to, aby riadil svoje ministerstvo a dokázal uplatniť svoje zámery a vybudovať si svoj tím. A nakreslime čiaru, odkiaľ je tento moment neakceptovateľný. Inak sa prípad ako tento bude opakovať dookola, a, páni, to je cesta na úroveň, bohužiaľ, banánovej republiky a nie modernej demokratickej krajiny. Politické nominácie a debata o tom, čo práve predvádzame aj tu, je cestou k banánovej republike.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami šesť poslancov. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Krajcer.

  • Ďakujem. Pán poslanec Viskupič, áno, trafili ste klinec po hlavičke. Správne hovoríte, že táto diskusia by mala byť o celkovom riešení verejnoprávnych médií. Veď nikto nehovorí, že sú v ideálnom stave. Dlhodobo sú problémom tejto krajiny, čiže táto diskusia, ak naozaj je úprimný záujem zo strany, z vládnej strany riešiť koncepčne do budúcna verejnoprávne médiá, mala by byť o programe, o rozvoji, o vízii, o financiách. Nuž ani ja nie som spokojný so súčasným stavom verejnoprávneho vysielania, napriek tomu treba konštatovať, že po tom roku naštartovanej reformy, ktorá mimochodom je naplánovaná na obdobie niekoľkých rokov, sú tu už prvé aj vysoko pozitívne výsledky.

    RTVS v súčasnosti na rozdiel od minulého pôsobenia manažmentov STV nemá žiadne nesplatené faktúry. Zisk je na úrovni 22 mil. eur, čo predpokladá ďalšie rozvojové programy. V roku 2011 išlo viac peňazí na program ako v roku 2010, o investíciách do techniky takisto možno hovoriť, že sú vyššie, a zlepšuje sa postupne aj program. Opakujem, ani ja nie som plne spokojný. A súvisí to aj s tým, že je to naozaj len prvý rok tej plánovanej reformy, s ktorou som v roku 2010 predstúpil pred vás a ktorú teda začala napĺňať generálna riaditeľka Zemková.

    To, že sa nebavíme o týchto veciach, ktoré sú podstatné pre ďalšiu budúcnosť verejnoprávneho vysielania, je ďalší dôkazom, že ide o jediné -odvolať a mocensky a politicky ovládnuť RTVS.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Viskupič, dosť nešťastne ste prejudikoval akékoľvek personálne čistky, o ktorých som presvedčený, že sa za ministra Maďariča v RTVS neuskutočnia. Len vám chcem pripomenúť, že počas zlučovania RTVS chodili najmä do regionálnych štúdií akísi, a poviem to tak expresívne, eštebácki tajní z Bratislavy, ktorí kádrovali, politicky kádrovali zamestnancov regionálnych štúdií, ale výsledkom čoho bolo prepustenie ľudí, ktorí boli politicky nekompatibilní s vedením RTVS, ako bola napríklad pani doktorka Snitková, ktorá roky na východe garantovala celé kultúrne dianie v televízii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja len k tomu, čo pán kolega Viskupič hovoril, že ten paradox bol, a teda naozaj nastal, myslím, že cez dvere ďalej. Ale ja som sa snažil dodržať štábnu kultúru v tom, že čo sa dalo, som urobil pri mojom nejakom návrhu, v zásade dosť nevinnom, že aby tí, čo nafúkajú, keď šoférujú auto, v prípade, že sú držiteľmi zbrojného preukazu, aby oň prešli. Verím, že keď takéto niečo do parlamentu príde, tak bude všeobecná zhoda, že sa zhodneme na tom, že zodpovedný človek by nemal proste mať zbraň, keď je nezodpovedný. Teda opačne, že keď je niekto nezodpovedný a sadne si za volant pod vplyvom alkoholu, tak teda nemôže mať ani zbrojný pas. Čiže toto, takáto nevinná vec.

    Čo sa dalo, som urobil, som to avizoval predsedovi nášho klubu. Povedal, zaradíme to do časti Rôzne. Tak ja som povedal, že dobre. Dva dni predtým som poslal list všetkým našim členom výboru, kde som teda opísal, že čo chcem predložiť, ako to chcem predložiť, bol tam aj formulovaný návrh uznesenia. A čo ma však zarazilo, že keď teda do časti Rôzne to prišlo, tak úplne tá reakcia bola zlá a nedalo sa ani hlasovať o tom uznesení, ani sa nechceli rozprávať o návrhu toho uznesenia. Tak akože argumentom nad argumenty bolo to, že však takéto niečo nemôže byť v bode Rôzne, hej? Teda, že vzhľadom na váhu toho. Mňa to zarazilo. Zarazilo ma teda aj to, že to nebolo teda, že by som povedal, že až tak zle vnímané úplne v tej časti poslancov SMER-u. A dokonca aj naši kolegovia z opozície sa k tomu pripojili, pán Fedor. Takže veľa vecí ma tu prekvapuje.

    Takže to som chcel tým povedať, že ja som sa vtedy pridal k pánovi Viskupičovi, že naozaj na jednej strane tak vážny bod je, môže prejsť v časti Rôzne a u mňa v zásade nevinná vec, pre spoločnosť potrebná, hej, v časti Rôzne zaradená byť nemohla.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, v podstate čo sa týka k tým vašim politickým nomináciám, aj teda čo veľmi často opozícia kritizuje. Dovolím si upozorniť na čl. 29 ods. 2 našej ústavy: Každý má právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. Chcem tým poukázať, že v poslednom čase slovenská verejnosť začína vnímať to, že ak niekto je členom politickej strany, ako keby mal nejakú lepru. Ale práve Ústava Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže združovať v týchto politických stranách, a je potom normálne, myslím si, v bežných demokratických krajinách sa to dokonca bežne deje, že keď prichádza nová vláda alebo vláda, berie si so sebou odborníkov, ktorí sú aj členmi politickej strany, ktorí ako takí potom pomáhajú presadzovať jej volebný program.

    Čo sa týka pani Zemkovej, poviem to, asi iba toľko, že na jej mieste by som už dávno odišiel z tej pozície. Všetci vieme, akým spôsobom alebo za akých okolností pri zlučovaní sa to celé udialo, no a, žiaľbohu čo si dovolím poznamenať vo vzťahu k tým nezávislostiam týchto pozícií, dovolím si povedať, žiaden takto vysoko postavený úradník alebo riaditeľ nie je nezávislý. To je idylka, že je niekto nezávislý. Vždy je niekto závislý od rodiny, od politiky, od kamarátov, od ekonomiky, od zamestnávateľa. Nezávislosť ako taká v Slovenskej republike neexistuje. Toľko z mojej strany.

  • Jozef, chcem len potvrdiť tvoje slová, že nemáme určite osobný záujem kryť pani Zemkovú. To skorej práve naopak. Pred voľbami bolo naše hnutie ľuďmi z vedenia RTVS, vraj veľmi blízkymi ľuďmi kolegovi Krajcerovi, cielene v spravodajstve blokované. Viem o viacerých prípadoch, kedy redaktor RTVS bol na našej tlačovke, spracoval materiál a človek z vedenia RTVS, podriadený pani Zemkovej, zakázal tento materiál v spravodajstve uverejniť napriek tomu, že súkromné televízie bez problémov tento materiál uverejnili. Čiže toto by mohol byť práve dôvod, kedy by sme mohli čapkať tomu, že poďme pani Zemkovú odvolať a čím skorej nech je odtiaľ preč.

    Takisto by to mohli byť nejaké pochybné tendre, kde stačí spomenúť možno iba tender, keď to tak môžem nazvať, na stránku RTVS za 15 mil. korún, alebo 500 tis. eur, čo každý z nás uzná, že asi nie je s ľudským poriadkom, alebo s kostolným poriadkom. Takisto by to mohol byť dôvod možno veľakrát takého neľudského zaobchádzania s dlhoročnými zamestnancami. Takisto by to mohol byť dôvod dnešného rozbíjania redakcie náboženského vysielania, kde sú vyštvávaní ľudia, ktorí tam naozaj dlhodobo túto redakciu držali nad vodou a dávali jej vlastne takú nejakú dušu.

    Na druhej strane si myslím, že by sme nemali, keď sme s touto ženou nespokojní, alebo vy. vládna strana, ste nespokojní, že by sme nemali hľadať si nejakú zámienku a mali by sme naozaj sa držať, keď nie litery zákona, keď nie je jednoznačná, tak ducha zákona. A duch zákona v tomto prípade nesledoval to, aby sme zviazali ruky generálnej riaditeľke alebo generálnemu riaditeľovi, aby nemohol ani zisťovať a robiť si nejaký kvázi prieskum trhu, čo v tomto prípade si myslím, že bolo. Ale duch zákona sledoval to, aby sme po prieskume trhu prípadne zabránili generálnemu riaditeľovi spísať nejakú predraženú zmluvu s nejakým svojím sponzorom alebo podobne.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán kolega Viskupič, ja vás chcem len ubezpečiť, že určite nie je pravdou to, že by pánovi poslancovi Hlinovi nebolo možné predložiť v bode Rôznom už predmetný materiál. Pánovi poslancovi Hlinovi bolo len vysvetlené, že materiál musí predložiť s potrebnými náležitosťami, aby bolo možné v súlade s rokovacím poriadkom o ňom rokovať. Určite pán poslanec Hlina mi dá za pravdu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec s reakciou na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Chcem sa poďakovať vážení kolegovia za faktické poznámky k bodu, ktorý hovoril pán poslanec Hambálek a pán poslanec Hlina. Mám pocit, že to opísal Alojz dostatočne, takže pravdepodobne sa mu tam krivda udiala, ale nechcem sa k tomu dlhšie vyjadrovať.

    Chcel by som zareagovať možno na pána poslanca Martvoňa a tému politických nominácií. Ja si dovolím odcitovať čl. 30 ústavy ods. 4: Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. To, že vy hovoríte o združovacom práve v politickej strane, vám nedáva absolútne žiadne právo toto spochybňovať. Nedáva právo politickým stranám si parcelovať Slovensko, parcelovať výkon štátnej správy, štátnej moci a kdekoľvek dosadzovať politických nominantov.

    To, čo som ja vravel, bolo to, že sa dohodnime na hrubej čiare, aby sme vedeli, pokiaľ ministri majú možnosť budovať svoje tímy, a kam už by ich kvôli stabilite, kvôli tomu, aby štátne správa sa nekývala každé štyri roky, tam aby bol vytvorený profesijný rast, aby sme mohli Slovensko pohnúť ďalej.

    Je samozrejmé paraprávnym stavom to, podľa môjho názoru, že politické nominácie alebo vôbec kandidatúra je do tohoto zboru, nie je možná a umožnená nezávislým kandidátom. Oni nieže sa môžu, ale musia sa združovať, a to si myslím, že nie je z hľadiska pasívneho volebného práva dobré.

  • O možnosť vystúpiť v rozprave požiadal minister kultúry Marek Maďarič. Udeľujem mu slovo podľa § 28 rokovacieho poriadku.

    Pán minister, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Panie poslankyne, páni poslanci, nuž, mýli sa pán poslanec Krajcer, keď tvrdí, že táto diskusia by mala byť predovšetkým o riešení problémov verejnoprávnych médií. Táto diskusia by mala byť o podstate návrhu, ktorý je predložený, o konkrétnych paragrafoch zákona, o konkrétnom konaní alebo nekonaní pani generálnej riaditeľky.

    Ako tú rozpravu sledujem, všímam si, že najmä zo strany opozície je pozornosť odvádzaná na úplne iné témy, a k samotnému návrhu sa opozícia obmedzuje zatiaľ na také všeobecné komentáre nezákonný alebo vykonštruovaný. A o to viac sa snaží hovoriť o tom, ako koalícia pošpinila generálnu riaditeľku. Ako generálna riaditeľka počas celej svojej éry vynikajúco riadila, či Slovenský rozhlas, či RTVS. Ako nebola nikoho. Alebo že SMER valcuje. A dokonca som už počul zo strany opozície aj také názory, že vlastne by bolo dobré, keby sme zmenili zákon o RTVS a takýmto spôsobom, podobným, ako to oni robili v minulosti, odvolali generálnu riaditeľku.

    Nie žeby nebolo možné aj o návrhu, ktorý je predložený, debatovať zoširoka, to znamená, aj o tom, ako riešiť problémy verejnoprávnych médií, aj o tom, ako pôsobila pani generálna riaditeľka. Ale to vyhýbanie sa tomu dôvodu, ktorý je predložený, zo strany opozície je úplne zrejmé.

    To vyhýbanie sa jednoduchému faktu, zverejnenie výzvy na obchodnú súťaž na mediálny komplex, je zámerom vstúpiť do zmluvného záväzku s plnením vyšším ako 100 tis. eur. To je fakt. Rovnako § 15 hovorí, že o zámere vstúpiť do takého záväzku má generálny riaditeľ písomne informovať Radu RTVS. A rovnako § 18 hovorí o tom, že tak má urobiť ešte skôr, ako začne vo veci zámeru, pretože ten § 18 odkazuje práve na ten § 15 a zámer ešte vopred, ako začne vo veci zámeru konať. Obchádzanie tohto je veľmi príznačné.

    A ja by som privítal debatu, a nielen na túto formálnu stránku splnenia alebo nesplnenia si zákonnej povinnosti, ale možno debatu o tom, čo sa za tým skrýva a prečo bola táto povinnosť obídená. Pretože ide o veľké verejné peniaze? Pretože môže byť kdekto pripravený na to ten mediálny komplex postaviť alebo poskytnúť? Keď verejnosť bola zaskočená a ani nevedela o tom aké sú súťažné podmienky? A nielen verejnosť, zaskočená bola sama Rada RTVS. Je to náhoda, že predseda Rady RTVS dodatočne túto vec dal ako špeciálny bod rokovania Rady RTVS? Ale táto vec sa tu v tejto rozprave úplne obchádza zo strany opozície.

    Samozrejme, chápem to. A chápem aj to, že opozícia sa snaží inými témami brániť generálnu riaditeľku, ktorú si vybrala a ktorú si zvolila.

    Je ale trošku, no, nie pozoruhodné, je to zvláštne, že takýmto spôsobom opozícia obchádza azda jedinú tému, ktorou sa ako tak mohla pred voľbami chváliť pred verejnosťou. Tému až kategorického imperatívu transparentnosti vo vzťahu k používaniu verejných zdrojov. Pretože nesplnenie tej zákonnej povinnosti sa týkalo právo tohto.

    Samozrejme, na dlhú éru pani riaditeľky Zemkovej, či v Slovenskom rozhlase a potom v RTVS, sa dá pozerať rôzne. A ja osobne osobne nie som ani zástancom názorov, že išlo o zázračnú manažérku, ale nie som ani zástancom názorov, že ju treba alebo že je ju možné úplne z odborného hľadiska zatracovať. Faktom je, že svojím konaním, tak ako to je zachytené v dôvodovej správe, dala pádny dôvod na odvolanie, a nie politické.

    Opozícii prekáža odvolávanie generálnej riaditeľky, ktorú si zvolila, čo chápem. Prekáža jej, že nie je odvolávaná nejakou účelovou zmenou zákona. To chápem. Spätne to ale vrhá veľmi čierne svetlo na to, čo pán poslanec Krajcer označuje za svoju reformu, čoho ale jedinou príčinou bolo, vyhnať ľudí z kontrolných orgánov Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. A rád by som tu bol, keby ste sa každému jednému venovali s rovnakou vervou ako pani riaditeľke Zemkovej, či každý ten jeden člen Rady Slovenského rozhlasu a Rady STV niečo spáchal, niečo urobil, prečo boli kolektívne pošpinení ako nejaké zlé orgány a boli zmietnutí, samozrejme boli vymenení, a bola aj zvolená generálna riaditeľka Zemková.

    Takže táto debata poukazuje spätne aj na to, kto zvalcoval STV a SRo, a poukazuje aj na farizejstvo súčasnej opozície vo vzťahu k témam, ako je transparentné vynakladanie alebo používanie verejných peňazí.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami šiesti páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými. Siedma pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Pán minister, skutočne si uvedomujem, že debata sa roztiahla veľmi naširoko, a myslím si, že ste povedali ten dôvod, aj keď z inej strany, že prečo prichádza k odvolávaniu, a to bude asi tým základným kameňom úrazu, a je to ten mediálny komplex.

    Ja by som chcel teda, keď vy tvrdíte, že pravdepodobne prichádza k nejakým nekalým praktikám z hľadiska vedenia alebo nedodržiavame pravidlá transparentnosti, ja sa skúsim opýtať vás, je to skutočne problém prečo odvolávame generálnu riaditeľku? Je to problém, predstava, akým spôsobom bude robený, alebo čo teda je za témou mediálny komplex?

    Ak teda tvrdíte a tvrdíte, že dala právny dôvod na odvolanie, ja som do súčasného momentu konfrontovaný už asi so šiestimi právnymi stanoviskami na daný moment. Dnes tu odznelo jedno aj z úst predsedu ústavnoprávneho výboru, počul som aj od nášho právnika, ďalšími disponuje pani Zemková, nejakými disponuje vedenie klubu, vedenie výboru. Preto si myslím, že to, čo som aj hovoril v rozprave, že robíme niečo, čo môže mať výrazné právne dôsledky a riskujeme pokuty.

    A posledné, členovia rád, ktorí boli odvolávaní. Áno, robili sme, ja som sa snažil hneď od prvého momentu povedať, že ak niekto kandiduje za politickú stranu, nemá čo robiť v nezávislej rade, pretože koná v mene a v prospech, a to bol napríklad aj v rozhlasovej rade, dvaja ľudia. Bola to úplne prvá vec, ktorú som sa snažil v mediálnom výbore robiť v minulom volebnom období.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, asi ste celkom dobre nepochopili, čo som mal na mysli tými slovami, že diskusia alebo debata o verejnoprávnych médiách by mala byť predovšetkým o programe, o financovaní, o vízii. Mal som na mysli jednoducho to, že ak naozaj túto tému myslíte úprimne a vážne a záleží vám na tom, aby tu bol ďalší progres verejnoprávneho vysielania, no tak by ste nezačali hrubým a nezákonným odvolávaním generálnej riaditeľky.

    Naozaj by ste asi prišli s návrhom, koncepciou, nejakou víziou, a to sa jednoducho nestalo. To, že je to nezákonné, vám expressis verbis povedal jasne predseda Rady RTVS Miroslav Kollár. Práve rada je totižto povinný orgán, voči ktorému si má generálny riaditeľ plniť povinnosť. Ak ten skonštatuje, že k nedodržaniu povinnosti nedošlo, no tak, o čom sa bavíme? Ťažko aj z hľadiska vašich argumentov povedať niečo iné ako to, že snažíte sa trochu podsunúť, že generálna riaditeľka tu disponuje nejakým zmluvným zámerom, respektíve konkrétnym zmluvným záväzkom. No ako môže existovať zmluvný záväzok, keď neexistuje ani zmluva, ani zmluvný partner? Nehovoriac o tom, že tým pádom neexistuje ani možnosť vyčísliť minimálne výšku tohto zmluvného záväzku. Veď to hovorme otvorene!

    No a ja chápem, samozrejme, že je vám ľúto za pánom Nižňanským, ale my sme naozaj ten zákon s kolegami predkladali s tým, že mali sme záujem, aby sme reálne naštartovali skutočnú reformu verejnoprávneho vysielania. A poviem len dve čísla. V čase, keď ste vy odchádzali v roku 2010, STV sa blížila ku kumulovanej strate 46 mil. eur. V čase, keď sme odchádzali my, je RTVS v zisku 22 miliónov.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel podporiť pána ministra, pána Maďariča v tom, že plne súhlasím s tými dôvodmi, ktoré boli uvedené. Názory alebo teda právne názory určitých právnikov sú len právnymi názormi, názory opozície sú len názormi opozície z toho dôvodu, že vysloviť, či je niečo nezákonné alebo zákonné, môže iba príslušná inštitúcia, a to je súd. Čiže pokiaľ bude to všetko iba v takej rovine, že každý bude sa vyslovovať, či je to zákonné alebo nezákonné, tak v tejto republike budeme potom skôr iba o tých názoroch a nikdy sa nič neurobí. Tu treba riešiť práve to konanie pani riaditeľky. A z tohto dôvodu si myslím, že stále je na mieste možno, aby ešte pred hlasovaním stihla odstúpiť sama pani riaditeľka, čo ju týmto aj k tomu vyzývam.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, dovolím si s vami nesúhlasiť, že by sme sa niečomu vyhýbali. Veď druhý deň diskutujeme práve o podstate toho nášho sporu, či je zákonný dôvod na odvolanie, alebo nie je. My tvrdíme, že, že nie je.

    Vy ste povedali, že nám prekáža, že nie je odvolaná účelovou zmenou zákona. My tvrdíme, že nám prekáža, že je odvolávaná účelovým zneužívaním zákona. O tom je celá diskusia. Preto ak vy tvrdíte, že mala informovať o zmluve, no tak sa pýtam, kto by bol účastníkom tejto zmluvy? Veď o tom sa stále dohadujeme. Na jednej strane by to bolo RTVS, kto je druhý účastník? A aká je výška tejto zmluvy? Lebo ani tieto základné údaje k týmto zmluvám neboli, neboli predložené a neboli nijakým spôsobom argumentované. A už sme spomínali vo vzťahu k takýmto záväzkom stanovisko Rady RTVS. A hovorili sme aj o dvoch stanoviskách Kancelárie Národnej rady, odboru legislatívy, ktoré sme spomínali.

    Ja sa obávam, že celý ten problém bol spustený z iného dôvodu. Že vy ste najprv čakali na vašu dohodu, a k tomu ste sa nevyjadrili, o vašom novom kandidátovi, lebo v médiách sa stále hovorí, že boli určité nezhody, kto má byť týmto novým kandidátom. A preto sa pýtam, ako ste sa dohodli? Má to byť údajne pán Mika? No tak samozrejme ste prišli s návrhom na odvolanie generálnej riaditeľky. A znovu sa pýtam, došlo k takejto dohode a je vaším kandidátom na nového generálneho riaditeľa pán Mika?

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Droba, nech sa páči.

  • Pán minister, ja rozumiem, samozrejme, tomu, že máte túžbu a záujem vymenovať generálneho riaditeľa inštitúcie RTVS tak, aby bol vám po vôli alebo aby, aby, nepoviem, že plnil príkazy, ale aby, aby vám proste viacej išiel po srsti ako súčasná riaditeľka. Jediné, čo ma mrzí na tejto veci, je, že štát to bude stáť zbytočné peniaze, lebo prebehne súd, súdne trovy a tak ďalej a tak ďalej. Ten súd štát nemôže vyhrať, lebo dôvod, ktorý ste si zvolili, je naozaj účelový a je absolútne prekrútený. Takže ja iba chcem poukázať na babráctvo pri príprave tých dôvodov. Naozaj ste si mohli nájsť nejaký iný dôvod, ktorý by bol omnoho lepší, a v súlade so zákonom by ste ju mohli odvolať. Toto sa mi nepáči.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Pán minister, celá tá debata sa točí okolo toho jedného bodu, o ktorom, o ktorý opierate dôvod, prečo si myslíte teda, že pani Zemková by mala byť odvolaná. A teda aj to hlavne je teda dôvod, zámer vstúpiť do zmluvného vzťahu a mala o tom informovať. A teda opozícia si myslí, že zámerom je až zámer podpísať zmluvu s konkrétnym víťazom súťaže. Vy si myslíte, že zámerom je už samotné vyhlásenie súťaže. Tuná sa... Alebo teda výzvy na predkladanie ponúk do súťaže. Tuná máme názory rozdielne a ja som osobne presvedčený, že ak by dnes ste boli vy v opozícii, tak máte dnes názor súčasnej opozície, a ak by súčasná opozícia bola vo vláde alebo v koalícii, tak mala by zase váš názor. Jednoducho o jednej veci sa sporíme a myslím si, že dosť politicky, a preto si myslím, že mali by sme naozaj prikladať v prvom rade dôležitosť samotnému duchu zákona a nepozerať na to a hádať sa čisto iba o tej litere.

    Pani Zemková podľa môjho názoru svoju úlohu pri konsolidácii RTVS splnila, myslím si, že v celku dobre. Naozaj priniesť túto inštitúciu do zisku, po tých dlhých rokoch, po všetkých svojich predošlých predchodcoch, pravdepodobne si zaslúži uznanie aj z vašej strany. Na druhej strane osobne si určite viem predstaviť na jej mieste dnes lepšieho človeka, ktorý by bol vhodnejší pre budúci rozvoj televízie po tej konsolidácii, ktorú urobila. Ale, prosím, skúste ho aj vy hľadať takým trošku kultivovanejším spôsobom, a nie takto na hulváta.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Myslím si, že zásadná otázka je, prečo ste nepripravili lepší návrh? V tomto, v súvislosti, ďakujem pánu Martvoňovi, že nás upozornil na to, vyzvali ste predtým, než pán Jarjabek argumentoval mailom pána Petra Lysého, vyzvali ste pani generálnu riaditeľku verejne, aby dobrovoľne odstúpila? Súhlasíte s tým, že pani generálna riaditeľka ani predseda rady hlasmi siedmich poslancov vašej strany SMER-u nedovolili vystúpiť pani riaditeľke na výbore? Lebo inak, nehnevajte sa, máme dôvodné podozrenie, že ste postupovali veľmi amatérsky. Amatérsky. A za to, a s tým sa zhodujem, zrejme zaplatí štát. Kto povedie, kto znesie tie náklady? Pán minister, povedzte, ste ochotný niesť súkromne tie náklady takýmto presadzovaním?

    A keď sa vrátime k mediálnemu komplexu, zásadná otázka, o ktorej sa budeme baviť čochvíľa, je, vrátite sa k tomu starému projektu mediálneho komplexu, ktorý ste sušili tri roky a potom tesne pred voľbami ste to podpísali? Vrátite sa k nemu? Budú občania Slovenskej republiky za novú stavbu mediálneho komplexu platiť do roku 2037 štvornásobok sumy, ktorú bude táto budova stáť, ako to predpokladal projekt, ktorý ste podpísali tesne pred voľbami?

    To sú zásadné otázky, ktorým sa budeme musieť venovať.

    A ešte tá posledná otázka. Nielenže pán Mika, už sa proste sa tu jasne hovorí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Na faktické poznámky chce reagovať pán minister. Prosím, zapnite pána ministra.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Viskupič, mediálny komplex je legitímny cieľ, ak sa pripravuje transparentne. Ak sa pán poslanec Krajcer odvolávate na stanovisko Rady RTVS, no vy ste z Rady RTVS urobili orgán bez kompetencií a iba diskusný klub. Zobrali ste jej kľúčové kompetencie voliť, prípadne odvolávať generálneho riaditeľa a veľmi šikovne ste opäť hovorili o zmluvnom záväzku. Ale my tu hovoríme o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku. To je veľký rozdiel. A RTVS je v zisku aj vďaka najväčšej dotácii v štátnej histórii STV a SRo, ani Rybníček nedostal takú dotáciu, akú ste vy dali generálnej riaditeľke Zemkovej.

    Pán poslanec Abrhan, ja neviem, prečo vy, či zámerne alebo nezámerne, ignorujete fakt, že nehovoríme o zmluve, ale o zámere vstúpiť do zmluvy. A o tom hovorí aj zákon, čiže je zbytočné sa pýtať, kto bude druhou zmluvnou stranou, keď tu je merito veci v zámere vstúpiť do zmluvného záväzku. A oceňujem preto poznámku pána poslanca Matoviča, ktorý to správne chápe. Len k jeho teda polemike o tom, že či vyhlásenie verejnej súťaže je zámerom alebo až uzatváranie zmluvy, myslím si, že pán predseda výboru predložil aj vám stanovisko legislatívy Národnej rady, ktorá veľmi jasne sa v tomto zmysle vyjadrila, že vyhlásenie obchodnej súťaže je zámerom vstúpiť do zmluvného záväzku.

    No, insitné otázky pani poslankyne Vášáryovej komentovať nebudem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Beblavý.

    Nech sa páči pán poslanec, máte slovo.

  • Dobrý deň. Dovoľte mi začať dvoma reakciami na to, čo tu už práve zaznelo. Spomeniem starú politickú pravdu, že insitné sú vždy tie otázky, na ktoré sa nevie odpovedať, ale to asi platí za každej vlády.

  • Ale takisto dovoľte mi povedať, že hoci sa nejaká strana môže veľmi snažiť, ono sa to nakoniec vždy prezradí. Takže ďakujem pánovi poslancovi Martvoňovi, že nám vysvetlil, ako to SMER vidí s politickými nomináciami. Aspoň je to pomerne naozaj jasne a transparentne povedané, že naozaj každá vláda si to, uvedie svojich členov. Aj keď dovoľte mi zároveň povedať, že najväčšia katastrofa nie je, keď si dovedie svojich členov niekedy, ale najväčšia katastrofa je, keď si dovedie svojich neschopných nečlenov, ako to bolo v prípade STV v rokoch 2006 a 2010, v prípade aj pána Hrehu, aj pána Nižňanského, ktorí, myslím, členmi SMER-u nie sú, aj keď samozrejme vašu členskú databázu neovládam.

    Ale poďme k meritu veci. O stave STV, o stave RTVS bolo povedané toho dosť, nebudem to nejak podrobnejšie rozoberať, ale dovolím si povedať tri poznámky.

    Prvá tá poznámka sa týka naozaj mandátu vás, pán minister, niečo presadzovať a navrhovať v súvislosti s týmito inštitúciami, a vlády, ktorej ste členom. Pán minister, dovoľte mi povedať, že na úvod, že ja vás nevnímam ako čiernobielu politickú osobnosť. To znamená, nemyslím si, že ste ani, ani diabol, ani neschopný človek, ani niekto, kto tejto krajine chce len zle. Myslím si, že ste komplexná politická osobnosť. Aj z vášho minulého pôsobenia je zrejmé, že máte aj dobré úmysly, možno aj úmysly nie celkom tak dobré, aj úspechy, aj neúspechy a pevne verím, že najbližšie štyri roky využijete na to, aby ste toto všetko ešte vylepšili. Takže nechcem vás kritizovať plošne a paušálne, myslím si, že si to zatiaľ nezaslúžite. Rovnako však treba povedať, že stratili ste mandát riešiť RTVS. A stratili ste ho v období, keď ste boli minule ministrom kultúry a stratili ste mandát riešiť ho týmto spôsobom, ako aj riešite. A to aj z dôvodov nezávislosti a otázky postavenia tejto inštitúcie, aj z hľadiska hospodárenia.

    Dovoľte mi len citovať blog o médiách, ktorý napísal pred pár týždňami o tom, že Fico a Maďarič by mali o správach STV mlčať. Tento blog len na základe veľmi rýchle googlovania vymenoval to, ako ste priamo zasahovali do spravodajstva STV, ako premiér volal do spravodajstva, šéfredaktorovi vysvetľoval, ako má vyzerať príspevok o jeho cestách. Tento blog spomenul ako ste, ako odišli mnohí redaktori v roku 2008 pre cenzúru a hovorili o povinných jazdách v prospech ficovej vládnej garnitúry, napríklad príspevok z mítingu SMER-u, príspevok o stretnutí premiéra Fica s deťmi z detských domovov. Ja osobne si pamätám a blog to spomína, ako ste cenzurovali príspevky a celú reláciu Reportéri z hľadiska sociálnych podnikov, kauzy ktorá vám potom vybuchla spôsobom, ktorý vás dodnes mrzí a ktorý, predpokladám, že stál pani dnes poslankyňu Tomanovú úspešné pokračovanie jej politickej kariéry.

    Takto je známe aj vyhlásenie pána premiéra Fica: Za členov kontrolných rád si dovolíme svojich. Vy tu hovoríte niečo o politických čistkách, no ja sa priznám, ja som zachytil len jednu informáciu o politických čistkách. A tá súvisí s tým, že keď sa vymenila vláda a vy ste nastúpili, tak až štyria zamestnanci súčasného spravodajstva televízie odišli robiť hovorcov vám. Myslím si, že až tak brutálne vyčistila pani Zemková to spravodajstvo, že dokonca až štyria ľudia, ktorí tam po tých brutálnych čistkách pôsobili, sú vám buď natoľko blízki, že boli ochotní vám ísť robiť hovorcov, alebo sú natoľko profesionálni ľudia, že budú robiť hovorcov každej vláde. Myslím si, že toto viac než čokoľvek iné, mená ako Maroš Stano, Renáta Goldírová ukazujú, aká je pravda o tom, čo sa, čo sa dialo.

    Takže myslím si, že pokiaľ ide o, nebudem brániť pani Zemkovú, priznám sa, že ona urobila to tu sama, urobilo to dosť iných poslancov, ale viem jedno pomerne jasne, že v rokoch 2006 až v roku 2010 ste mravne a morálne doviedli Slovenskú televíziu za bod, z ktorého takmer nebolo návratu.

    Pokiaľ ide o hospodárenie, to už tu spomenuli iní, nebudem to opakovať, ale naozaj na konci vášho pôsobenia bola STV v strate 46 mil. eur a bola, keby to bola normálna inštitúcia, tak je dávno v bankrote. Už je aj pomaly rozpredaná posledná budova. Našťastie, ten verejnoprávny status ju aspoň v niečom chráni. To znamená, opäť skončím tento bod tam, kde som začal. Nechcel by som vám upierať ani vaše zásluhy, ani vašu dobrú vôľu, ale dovolím si vám uprieť mandát hovoriť o tom, ako by mala vyrezať STV a vymieňať týmto spôsobom urýchlene vedenie RTVS vzhľadom na to, ako vy osobne a vláda, v ktorej ste boli členom, má zásluhu na tom, ako to vyzerá. Alebo vyzeralo.

    Druhá vec, o ktorej by som chcel hovoriť, a tá druhá poznámka sa týka toho, prečo práve takto? Veľa kolegov sa už tu nad tým zamýšľalo, že mnohí čakali a koniec koncov aj dávala nová vláda signály, že si inak predstavuje vedenie STV. Nebolo to žiadne tajomstvo, že si to inak predstavuje aj RTVS. Povedzme si otvorene, a to súhlasím s kolegom Matovičom, táto pliaga politických tlakov a výmen riaditeľov tu nie je nová a určite, určite ju nie je možno redukovať len na vašu vládu. To znamená, že pre pozorovateľov, ktorí sa nenarodili včera, nie je ani tak šokujúce, že ste toto chceli spraviť, ale skôr nikto nechápe, s kým som sa rozprával, prečo to robíte práve takto? Jedno možné vysvetlenie, ktoré je spomenuté, je zjavný amaterizmus, kde jednoducho aj v takej veľkej strane, ako je SMER - sociálna demokracia, s tak veľkým počtom mandátov, sa niektoré úlohy proste zveria amatérom, a tí ich nedotiahnu do konca správnym spôsobom. Priznám sa, že viem si predstaviť aj toto vysvetlenie, aj keď z hľadiska školy mocenskej politiky, by ste u mňa stratili určitý rešpekt, ktorý voči vám inak chovám, ohľadne efektívneho, brutálneho uchopenia moci, ale je to možné. Druhou možnosťou však je aj naozaj mocenská snaha ovládnuť RTVS úplne čo najrýchlejšie, bez ohľadu na dôsledky a následky. To sa mi však tiež úplne nezdá, lebo, povedzme si úprimne, RTVS nie je to isté, čo by bývala v roku 94. Keby niekto ovládol RTVS v roku 94, kontroluje média v tomto štáte, keďže vtedy to bola jediná súkromná televízia, pardon, jediná televízia. Rádia síce existovali, ale z hľadiska nejakého spravodajského a politického boli pomerne nepodstatné. Okrem Twistu, ktorý sa neskôr vyprofiloval. Takže ovládnutie takej inštitúcie pred pätnástimi, dvadsiatimi rokmi bola zásadná otázka politickej moci. Dnes, najmä v prípade STV, povedzme si úprimne, to tak nie je. Určite je príjemné môcť kontrolovať to, čo sa deje v STV, ale myslím si, že špeciálne pre vašu stranu to nemôže byť otázkou prežitia, ani úspechu. To znamená, že nemôže byť vysvetlenie, že nech to stojí čo to stojí, chceme to mať hneď. Tretia možnosť je jednoduchá arogancia moci. My si to môžeme dovoliť a chceme poslať celej spoločnosti jasný signál, že my si to môžeme dovoliť. A keď sa nám bude chcieť, tak si to budeme môcť dovoliť aj voči iným. Takže sa majte na pozore.

    A v tejto súvislosti mi dovoľte, možno na záver, aj v tom treťom bode povedať niečo iné, niečo širšie. Po voľbách sme boli svedkami toho, ako naozaj aj samotná slovenská spoločnosť, možno do určitej miery aj strana SMER, boli zaskočení výškou volebného víťazstva, ktorá vznikla naozaj kombináciou aj vynikajúceho volebného výsledku, aj prepadnutia hlasov. A bol tu taký pokus upokojiť verejnosť, upokojiť všetkých tým, že je tu bezprecedentný príklad naozaj väčšiny jednej strany, ale nebojte sa, my ho nebudeme používať spôsobom, proti ktorému by sa táto spoločnosť mala zobudiť a nejakým spôsobom zásadne brániť. Ako sa táto veľkorysosť prejavila? Sedí tu za mnou pani kolegyňa Jurinová, nesedí tu pán kolega Figeľ. Prejavila sa tak zásadným spôsobom, že pán predseda Fico umožnil teda opozícii mať o jedného podpredsedu Národnej rady viac, ako by možno bolo bývalo zvykom podľa dovtedajšieho. Bez toho, aby som chcel nejakým spôsobom si neceniť toto gesto, dovolím si len pripomenúť, čo toto gesto znamená. Okrem možnosti predbiehať sa v tejto rozprave, znamená už len jednu sekretárku, jedno auto, jedného vodiča a jedného až dvoch poradcov. Myslím, že to nie je asi až taký veľký ústupok. Ale keď sa pozrieme, ako sa to odvtedy vyvíja v tých podstatných veciach, napríklad v prípade takého Úradu pre verejné obstarávanie alebo aj teraz v prípade RTVS, tak vidíme, že tam, kde už nejde o jedna plus jedna plus jedna, ale ide o skutočnú moc, a najmä tam, kde tá moc môže bolieť, tak tam už žiadnym svedkom veľkorysosti nie sme. Naopak, sme svedkami toho, čo tu dnes riešime.

    Z tohto dôvodu si dovolím na záver ukončiť svoje vystúpenie tým, že nevieme vám v tom samozrejme zabrániť. Opäť nechcem, a osobitne pána ministra nejakým spôsobom démonizovať, ale myslím si, že je chyba robiť to takto, ako to robíte. Či už je to naozaj dôsledkom amaterizmu služobníkov alebo dôsledkom snahy vydať vedomý signál o tom, že s touto mocou sa neradno ťahať za prsty, myslím si, že toto je niečo, čo, na čo o päť, šesť rokov minimálne tí, z vás, ktorí majú trošku silnejšiu víziu seba samého a svojej povesti, hrdí nebudete.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami osem pánov poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Posledný je pán poslanec Viskupič? Áno, nech sa páči, odovzdávam slovo. Ešte ďalší? Jedenásť pánov poslancov, dvanásť pánov poslancov. Posledná je pani poslankyňa Nicholsonová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A odovzdávam slovo pánovi poslancovi Briximu.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Beblavý, z toho, čo tu vo vašom príspevku odznelo, mi vychádzajú teda iba dve veci. Buď nemáte absolútne reálnu predstavu o tom, čo sa v RTVS dialo a deje, čo vám nezazlievam, lebo do týchto dní ste sa štylizoval ako odborník na niečo úplne iné. Alebo tú predstavu máte veľmi dobrú, a preto sa snažíte pani riaditeľku Zemkovú udržať vo funkciu zubami nechtami.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. No, dámy a páni, sledujeme, že boj v SDKÚ sa ešte neskončil a neukojení páni ako Beblavý a Vášáryová sa nám tu snažia predostrieť niečo úplne iného, o čom je táto debata. Ale no, dobre. Ja len nechápem, prečo celá verejnosť musí počúvať, nehnevajte sa, takéto hlúposti, ktoré vôbec nesúvisia s tým, o čom je predmet tejto debaty.

    Vy si dovolíte, pán poslanec, hovoriť o nejakej strate mandátu súčasnému ministrovi kultúry? No, nehnevajte sa, veď riešenie legislatívne má na starosti práve ministerstvo kultúry. A prečo ste nehovorili v tejto chvíli o strate mandátu aj ohľadne pána Krajcera, keď predložil tento čisto politický zákon o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, voči ktorému aj vy ste mali isté výhrady ako súčasť vtedajšej koalície? To len dnes, samozrejme, zastierate kvôli tomu, lebo vám to vyhovuje. Lebo je to súčasť vášho len politického boja.

    Hovorili ste o nejakých nomináciách, ktoré údajne boli vyhodené. Ja vám pripomeniem iných ľudí v tej televízii, dobre? A opäť budem menovať teda, aby sme, bolo ich okolo dvadsať len zo spravodajstva a budem ich menovať tak, ako ich tuto mám napísaných. Pán Dianiška, pán Dobiš, pán Roman Lipták, bývalá šéfka ekonomiky, ekonomiky, ani tá vám nesedela, pani Libuša Baranová. Vyhodili ste viac ako nespoľahlivých ľudí v prípade ponúknutia neprijateľných podmienok výpovedí. Prinútili ste napríklad pána Šmihulu, pána Slobodníka, pani Železňákovú, Predajňovú, Nittmanna, Goldírovú, Koreňa a ďalších dohromady. Mám pokračovať? Veď o čom to vy tuná rozprávate? Veď to boli také politické čistky, ktoré sa zaviedli v prípade takzvaného nového vedenia, pod vedením aj súčasne asi profesne najlepšie vybaveného pána...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán docent, nedá mi nereagovať na vás vo vzťahu k tomu, čo ste povedali ohľadom politických čistiek. Chcem vám pripomenúť, nebola to náhodou vaša strana, váš bývalý predseda alebo ešte terajší, ktorý urobil z ministerstva zahraničných vecí to, čo urobil? Viaceré vlády sa odborníkov, kariérnych diplomatov na MZV ani nedotkli. Brali ich ako nedotknuteľných kariérnych diplomatov. Vaša strana urobila z nich obyčajných referentov, ktorí kopírovali na MZV, alebo boli prepustení. Kde ste bol vy? Prečo ste sa vtedy vy neozval? Prečo sa neozvala, mimochodom, vaša pani manželka, ktorú si veľmi vážim, v rámci Transparency International? Prečo ste mlčali? Nebola to náhodou vaša strana alebo neboli ste aj vy náhodou pri moci, keď sa zrušil Úrad pre štátnu službu, ktorý mal akože zabrániť, a bol vzorom ešte aj pre Českú republiku, politickým nomináciám? A mali ísť hlavne odborné nominácie do štátnej správy? No, samozrejme bol. Vy ste ho zrušili, dokonca ste zabudli aj na to, že má aj riaditeľa a ten musel ešte nadsluhovať. Čiže je to veľmi úsmevné, pán poslanec, keď vy hovoríte práve o politických čistkách, keď vaša strana je takým typickým vzorom, ako sa majú a robia politické čistky. Len toľko.

  • Ďakujem. Pán poslanec Beblavý, naozaj ste uviedli trefné príklady toho, čo sa dialo v Slovenskej televízii v rokoch 2006 a 2010. A naozaj ste upozornili na jeden zásadný rozdiel medzi tým, ako sa správala naša vláda a vláda prvá Ficova k verejnoprávnym médiám. Je obrovský rozdiel medzi tým, čo sa dialo v rokoch 2006 - 2010. To neboli len tie prípady, ktoré ste spomenuli. To nebol len premiér Fico, ktorý otvorene hovoril o tom, že chce svojich ľudí v radách. To bol dokonca vtedajší podpredseda HZDS Urbáni, ktorý sa prostoreko preriekol, že šéfa spravodajstva chce HZDS dokonca nominovať. No šialenstvá! Absolútne šialenstvá, ktoré sa vtedy diali a kedy samozrejme normálni ľudia z tejto inštitúcie odchádzali.

    Tu musím povedať pánovi Jarjabkovi, že má veľmi zlé podklady. Tých redaktorov, ktorých spomínal, tak tí tam predsa ďalej pôsobili a, naopak, niektorí odišli teraz na ministerstvá pod vedením vašich predstaviteľov. Čiže, pán Jarjabek, opäť, tak ako na výbore, zasa zlé podklady. Jednoducho vy ste v rokoch 2006 - 2010 Slovenskú televíziu hrubo politicky znásilnili. To je proste realita. A to sa nedá porovnať s tým, čo sa dialo v rokoch 2010 a 2012. Skutočne, uveďte konkrétne príklady, kedy by napríklad, či už minister alebo iný predstaviteľ našej vládnej koalície intervenoval, tlačil, vydieral tak, ako sa to dialo v rokoch 2006 - 2010? Veď to boli telefonáty z úradu vlády. Dramaturgia O 5 minút 12 sa robila z úradu vlády. Ako naozaj, porovnávať tieto dve obdobia sa jednoducho naozaj nedá.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Beblavý, nič nie je lepším uznaním vášmu vystúpeniu, ako rozhorčenie kolegu Jarjabka, že "toto má verejnosť počúvať". No iste je to nepríjemné, keď toto, čo ste vyrátali, má verejnosť počúvať, a je pochopiteľné, že to tých, o ktorých je reč, neteší. Veľmi dobre ste hneď na úvod svojho vystúpenia ocenili pohľad na svet a jeho beh v podaní: "že si tam privedieme svojich odborníkov". Je predsa celkom logické, aby presadzovali volebný program víťaza volieb. To je samozrejme veľkolepá myšlienka, ak sa jedná o ministerstvo sociálnych vecí, kde úplne chápem, že chce mať kolega Richter asi iných odborníkov, ako tam mala SaS. Ale ak sa jedná o verejnoprávne médium, tak je to do neba volajúca drzosť.

    A rovnako, keď už hovoríme o tom, že sa ide ukázať, že neradno sa s mocou ťahať za prsty, tak len pre historickú reminiscenciu spomínam, že vo všetkých poriadnych politických monsterprocesoch sa ani omylom netrestal dokonaný čin, ale trestal sa zámer - presne v duchu Andreja Januarjeviča Vyšinského. Pretože na tom to celé stálo.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, ako spravodajca chcel som byť zdržanlivý, a nevystupovať vecne k problémom. Ale to, čo sa tu deje, je naozaj veľmi zaujímavé.

    No, pán kolega Beblavý, principiálne nevecný prejav, dôsledne ste sa nedotkli ani v náznaku meritu veri. Prvá zásadná vec. Druhá vec, ktorá odznela, bezostyšne hovoríte o nejakom brutálnom ovládnutí moci po voľbách v televíziach a podobne. SMER, ktorý prišiel k moci po ôsmich rokoch Dzurindovej vlády, z kompletne navolenými orgánmi vtedy predchádzajúcou vládou nevymenil nikoho ani v jednej rade. Fungovali kontinuálne podľa navoleného mechanizmu celý čas.

    Pani Zemková bola zvolená ako riaditeľka rozhlasu za Dzurindovej vlády. Fungovala štyri roky, bez toho, že by sme zasahovali do jej činnosti. A najzábavnejšie je, keď bývalý minister kultúry, že chce flagrantný dôkaz, že jeho politická moc zasahovala do verejnoprávnej televízii. Nehovorím o pánovi Osuskom v tejto súvislosti. Veď vám to povedal pán Matovič pred chvíľou, že ste osobne zasahovali a zakazovali ste ako minister kultúry, aby OĽaNO mohlo efektívne vo verejnoprávnej televízii vystúpiť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, politický účel musí mať aj svoje hranice, ak nechceme znedôveryhodniť debatu a parlament ako taký. Nič iné, len vyzvime? Aj tá pravda musí zaznieť, politický účel naozaj nemôže byť takto hrubo a nezmyselne zneužívaný.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Naozaj ja mám pocit z celej tejto debaty, že toto nie je tak ani o pani Zemkovej ako o vás, páni poslanci zo SMER-u a o vašich spôsoboch. Nič sa nezmenilo. Napriek tomu, že máte osemdesiat tri mandátov a dokázali by ste elegantne zmeniť ten zlý zákon, nezmeníte ho a idete takto protizákonne odvolávať pani Zemkovú. Ja sa nejdem zastávať pani Zemkovej, ani ju nejako obhajovať, myslím si, že už to urobili iní kolegovia, ona sama mala ten priestor. Ja som si myslela, že keďže aj v minulosti ste kritizovali zákon o RTVS ako zlý, že jedna z prvých vecí, s ktorými prídete, je naozaj zmena tohto zákona, vylepšenie, aby sme sa konečne bavili o tom, že čo má verejnoprávna televízia vysielať, ako má byť financovaná. Naozaj som verila, že s takýmto niečím prídete, a nie s účelovým odvolaním generálnej riaditeľky.

    A posledná poznámka, ak dnes porušíte tento zákon pri odvolávaní, aký ďalší zákon porušíte v budúcnosti?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Viskupič s faktickou, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Beblavý, oceňujem niektoré svetlé momenty tohoto prejavu, v jednom momente, ale nesúhlasím. Dúfam, že to bolo iba v náznaku, a to je to, že verejnoprávne médium v roku 1994 znamenalo to, že by bol ovládnutý celý mediálny priestor a dnes ako keby už nebolo veľmi o čo stáť. Myslím si, že ten boj, ktorý sme zviedli o to, aby verejnoprávne médium vôbec na Slovensku bolo zachované, a to štartom reformy, ktorá aj odvolávaním generálnej riaditeľky bude, možno nebude môcť byť dotiahnutá do konca, pretože ak si dobre pamätám ten projekt, tak bol stavaný, minimálne na štyri roky. Bohužiaľ, nepodarilo sa. A zároveň teda nečelíme tu rozprave o zmene zákona, ani o tom, ako verejnoprávne médiá budú ďalej fungovať, ale čelíme tu možno odvolávaniu garanta tohto projektu.

    A zároveň by som chcel poznamenať jedným hlasom, keďže tuná ste kritizovali aj nejakým spôsobom politickú kultúru, nominovanie ľudí, politické ovládanie, myslím si, že čiastočné. A vlastne ja si myslím, že máte maslo na hlave aj ako reprezentant politickej strany, ktorá nie veľmi sa prihlasovala k tomu, aby sme vyčistili verejný priestor z hľadiska politických nominácií. A dúfam, že aj na príklade tohoto politického procesu, pretože tie právne argumenty sú spochybniteľné, sa konečne pohne debata o tom, že politické nominácie odkiaľ - pokiaľ a kde už nebudú ďalej akceptovateľné.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán Číž povedal veľkú pravdu. Politický účel musí mať svoje hranice. Áno, musí mať svoje hranice. Pán poslanec Beblavý, vy ste naznačili tieto hranice, ktoré musí mať ten, táto, a hoci teda vraj hovoríte od veci, ja zase insitne, zrejme otázka, že či pán Mika, Gučík ako riaditeľ Slovenskej televízie a Rezník ako riaditeľ Slovenského rozhlasu, teda pán Gučík a pán Rezník ako riaditeľ Slovenského rozhlasu zrejme je výplodom novín, to sa dozvieme za chvíľku a tak ďalej. Ďakujem vám za to, že ste proste uviedli ďalšie argumenty.

    Ale ešte by bolo treba dodať, ako sa postavíme k rade podozrení, ktoré vyslovil pán minister, a budeme sa ho opakovane, či na tieto podozrenia z trestnej činnosti pani riaditeľky bude podávať aj trestné oznámenia. To si myslím, že bude veľmi dôležité sledovať. A ešte dúfam, že teda pán Peter Lysý sleduje túto debatu.

  • Pán poslanec Senko, nech sa páči, s faktickou.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, chápem váš postoj, aj vašu argumentáciu, vašu snahu dostať túto diskusiu z polohy vecnej do polohy politickej. Také bolo vaše vystúpenie. Ja by som vám ale rád chcel pripomenúť, že za nášho pôsobenia sme postupovali podľa platného zákona, podľa platného zákona, ktorý bol prijatý za pôsobenia vlády Mikuláša Dzurindu. Rady príslušných verejnoprávnych médií aj voľby riaditeľa sa robili v duchu tohto platného zákona.

    V tomto prípade, čo my hovoríme, bolo to, že pani generálna riaditeľka si neplnila zákonnú povinnosť. Pretože zverejnenie výzvy na predloženie ponuky v obchodnej verejnej súťaži podľa § 281 a nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka na uzavretie nájomnej zmluvy na nájom budovy, resp. priestorov mediálneho komplexu na účely plnenia úloh Rozhlasu a televízie Slovenska je zámerom vstúpiť do zmluvného záväzku, keďže podľa § 281 Obchodného zákonníka, na základe ktorého bola obchodná verejná súťaž vyhlásená, sa hovorí, kto vyhlási neurčitým osobám súťaž o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy, robí tým výzvu na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy. Ďalej sa hovorí v Obchodnom zákonníku, že je to návrh. A my na toto upozorňujeme a upozorňujeme, že pani generálna riaditeľka si neplnila svoju zákonnú povinnosť. No a že Rada RTVS v takom zložení, ako je, je iba konštatačnou, my za to nemôžeme. Vy ste si ju navolili.

  • Pani poslankyňa Nicholsonová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Beblavý, vy ste sa vo svojom prejave v rozprave zamýšľali nad tým, že akú výpovednú hodnotu má spôsob, akým ide SMER popraviť pani Zemkovú. Ja to vnímam naozaj ako prejav absolútnej neohrozenej moci, že my si to môžeme dovoliť, lebo nás je strašne veľa. My sme v uplynulých dňoch v tomto pléne boli svedkami ďalších takýchto krokov SMER-u, kedy napríklad stopili dobrý pozmeňujúci návrh k zákonu o sociálnych službách, a keď sem včera napochodovali o 17.00 hod., aby odhlasovali, že budeme rokovať o eurovale aj po 19.00 hod., aby vzápätí mohli všetci takmer do nohy opustiť rokovaciu sálu. V tom, ako ide SMER popraviť pani Zemkovú, vidím symbol a nebezpečný precedens, ktorým sa chcú vyhrážať všetkým, ktorí im nebudú hrať po štyri roky ich hru. A ja si podobne ako Daniel Krajcer pamätám roky 2006 až 2010 v Slovenskej televízii, ja som vtedy bola novinárka, keď si SMER podobne ako predtým ich priatelia z HZDS urobili z verejnoprávnej televízie svoju hlásnu trúbu, a o to sa snažia podľa mňa aj teraz. A to je len ďalší dôkaz toho, že pod tou fešáckou nálepkou takého akože obrodeného SMER-u sa skrýva to isté. Tie smutné boľševické praktiky.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Beblavý, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne. Vypočuli sme si toho naozaj veľa. Ďakujem tým kolegom, ktorí doplnili alebo prípadne podporili to, čo som hovoril. Ale tým kolegom, ktorí so mnou nesúhlasili, teda najmä zo strany SMER-u, chcem povedať, že nič z toho, čo ste povedali, nevyvracalo tie tri základné tvrdenia, ktoré som v rozprave predniesol. Prvé bolo, že pán minister Maďarič jednoducho nemá ani morálny, ani ekonomický mandát na to, aby toto robil vo vzťahu k RTVS vzhľadom na to, ako RTVS fungovala v rokoch, keď bol minister a keď mal na to aktívny vplyv. Viete, ak o niekom človek povie, že je zlodej alebo krivák, a vy na to odpoviete, že a ďalších dvadsaťpäť ľudí je zlodejom a krivákom, možno máte pravdu a možno nie, to treba individuálne posúdiť, ale nič ste nepovedali o tom, že ten obvinený pôvodne je čistý. Takže toto vám chcem pripomenúť. A vy ste útočili následne na všetkých možných, ale nikto z vás neobhajoval pána ministra Maďariča. Divím sa, čím to je. Možno aj vy máte taký názor ako my.

    Pokiaľ ide o to druhé tvrdenie, že ten spôsob odvolávania je výsledkom buď arogancie, alebo amaterizmu služobníkov, ani na to nikto nezareagoval, že by vysvetľoval, prečo to tak nie je. Možno aj preto, že jeden z tých amatérskych služobníkov tu sedí a hoci reagoval, tomuto sa tiež nevenoval. A dokonca ani tomu tretiemu tvrdeniu, že toto je len jeden z prvých dvoch zásadných príkladov, ako ten váš valec ide. Druhým je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý tiež budeme riešiť na tejto schôdzi. Ani tomu sa nikto nejak zásadnejšie nevenoval s tým, že by to vyvrátil. Takže, bohužiaľ, musím konštatovať, že napriek tomu, že som sa dozvedel o tom, kto je všetko, aký možný a čo kedy ešte iné popáchal, povedal, nepovedal, urobil alebo neurobí, tvrdenia prednesené v rozprave stoja ďalej a obávam sa, že nevrhajú dobré svetlo na vás.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, je 11.03 hod., prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch. Vyhlasujem krátku prestávku do 11.05 hod. Poprosím poslankyne a poslancov, aby zaujali svoje miesto v rokovacej sále.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme...

    Pán poslanec Sulík, predpokladám, že ste si osvojili, že súčasťou procedurálneho návrhu je najprv uvedenie námetu, o čom budeme hlasovať a potom minútové odôvodnenie?

    Nech sa páči.

  • Predpokladáte správne, pán predseda. Ďakujem. Môj procedurálny návrh znie, aby sme odložili hlasovanie o trvalom eurovale. A teraz by som to chcel odôvodniť.

    Nemecký ústavný súd, keďže očakáva veľké množstvo žalôb proti trvalému eurovalu a tieto žaloby, vyzerá, že nie sú úplne irelevantné, tak včera požiadal nemeckého prezidenta, aby nepodpísal zákon o trvalom eurovale, ktorý bude budúci týždeň schválený. No a včera ku koncu dňa nemecký prezident sa vyjadril, že takýto zákon nepodpíše. To znamená, že schválenie trvalého eurovalu v Nemecku nebude pred 9. júlom. Jedná sa o mimoriadne dôležitý zákon. Hovoríme tu o polovici štátneho rozpočtu, a preto opatrnosť je na mieste, takisto rozvážnosť. A preto žiadam poslancov, aby nestrkali slučku do...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Procházka, procedurálny návrh.

  • Ďakujem, pán predseda, prepáčte. V prípade, že ak neprejde procedurálny návrh pána poslanca Sulíka, dovoľujem si navrhnúť, aby plénum požiadalo o krátke vysvetlenie pána ministra zahraničných vecí. Ide o to, že sa chystáme prevziať zodpovednosť za cudzie, resp. spoločné záväzky v sume, na akú si sami musíme požičať, a zároveň sa nielen ja, ale aj viacerí členovi ústavodarného zboru členského štátu eurozóny v podstate náhodou z médií dozvedáme, že minister zahraničných vecí nášho údajne strategického partnera organizuje nejakú desiatku vyvolených za účelom tvorby nového jadra Únie. A zodpovednosť má význam vtedy, keď je spojená s vplyvom. Ak sa s nami počíta iba pri platení a pri debatách o novej podobe Únie nie, tak to pre tento štát a pre tento národ nie je dobrý obchod. Možno sa to dá vysvetliť. A ja k pánovi ministrovi zahraničných vecí prechovávam plný rešpekt, je to superkompetentný človek a možno nám to vie vysvetliť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, vysvetlenie teda k iniciatíve pána ministra zahraničných vecí Spolkovej republiky Nemecka pána Westerweleho v organizovaní skupiny spolupráce desiatich ministrov zahraničných vecí, áno?

    Prosím vás, zapnite pána poslanca Procházku.

  • Áno, som zapnutý, ďakujem. Ja chápem, že si za tie ohromné peniaze kupujeme politické záruky a politické benefity. Zaujíma ma, o akých politických zárukách a politických benefitoch vôbec v takej situácii dokážeme hovoriť, keď sme vylúčení z debaty, ktorá naozaj môže smerovať k novej podobe Únie, k jej novému jadru a my sa môžeme ocitnúť na orbite.

    Ďakujem pekne. (Potlesk).

  • Dobre, čiže budeme hlasovať o tom, aby pán minister zahraničných vecí poskytol informáciu. Pán poslanec, budeme hlasovať o tom, aby poskytol informáciu.

    Budeme hlasovať teraz o procedurálnom návrhu pána Sulíka.

    (Hlasovanie). 144 prítomných 51 za, 33 proti, 58 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu pána Procházku, aby poskytol pán minister zahraničných vecí informáciu o obsahu rokovaní skupiny desiatich ministrov zahraničných vecí, ktorú vedie pán minister Westerwele. Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 144 prítomných, všetci boli za.

    Pán minister zahraničných vecí poskytne po hlasovaní informáciu o... (Ruch v sále). Aký to má súvis, prosím vás, s prerokovaným bodom?

    Pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážení poslanci, informácia o tom, že desať ministrov zahraničných vecí členských krajín Európskej únie predložilo nejaké svoje predstavy o tom, ako by mala vyzerať Európska únia v budúcnosti, vyvolala pomerne logicky veľký záujem médií aj verejnosti.

    Môžem vás ubezpečiť, že ten záujem je neadekvátny významu tej iniciatívy z hľadiska toho, že je to proste jeden z názorov neformálnej skupiny ľudí, ktorí nemajú žiaden mandát od inštitúcií Európskej únie ani členských krajín, aby predložili niečo ako reálny podklad na diskusiu. To znamená, váha toho názoru je taká istá, ako keby s tým vyšla nejaká mimovládna organizácia, alebo keby to bol článok v nejakom mienkotvornom médiu. Dá sa o tom diskutovať, ale nebolo to predložené na rokovanie žiadneho európskeho fóra, ani sa s tým nepočíta. A pokiaľ by sa o tom diskutovalo, tak samozrejme, to sú natoľko ďalekosiahle názory, že by si vyžadovali konsenzuálne schválenie všetkými členskými krajinami. To znamená, všetky zásadné rozhodnutia týkajúce sa budúcnosti Európskej únie sa prijímajú konsenzom. Musí ich schváliť každá členská krajina. To znamená, treba to brať ako jeden zo zaujímavých príspevkov do diskusie, ale takých príspevkov je veľa. A nemá tento názor žiaden súvis s tým, o čom v tejto chvíli táto Národná rada Slovenskej republiky ide hlasovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Zareaguje pán predseda Sulík, pán podpredseda Figeľ, Viskupič, Osuský. Už všetci sú prihlásení? Dobre, končim možnosť sa prihlásiť.

    Pán Sulík.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Takže, pán minister financií, dozvedeli sme sa práve z vašich úst, že...

  • Ruch v sále. Počuť nápovedu: Minister zahraničných vecí.

  • Ja viem, ale mal to predkladať minister financií. Ja som sa doplietol, prepáčte. Takže, pán minister zahraničných vecí, práve sme sa z vašich úst dozvedeli, že názor nemeckého ministra zahraničných vecí a jeho konanie je tak na úrovni mimovládky. To, dúfam, že chcel byť skôr taký bon mot, ako výlet prezidenta do Japonska.

    No ale poďme teraz k podstatným, podstatným veciam. Celý deň včera sme, až teda vôbec niečo došlo na obhajobu eurovalu, hovorím, ide o polovicu štátneho rozpočtu, 6 mld. eur, tisíc eur na každého občana, čo chceme zadĺžiť kvôli Španielsku, Grécku a neviem komu, tak včera sme sa dozvedeli, že musíme strčiť hlavu do slučky, nech nás to stojí čokoľvek, lebo musíme byť v nejakej prvej elitnej skupine. A pri prvej príležitosti, pri prvom náznaku nejakej príležitosti si nás nikto ani len nevšimne. Tak povedzte mi, ctení kolegovia zo SMER-u, aký zmysel má takto horlivo sa vnucovať do priazne Nemcom, keď ani len si nás na nejaké neformálne stretnutie nezavolajú? Nie je náhodou lepšie hájiť slovenské záujmy? Pán Paška, váš predseda vašej strany má plné ústa národnoštátnych záujmov najmä tu doma na Slovensku, ale v Bruseli akurát poslušne plní príkazy a je z neho vzorný správca východnej gubernie. Na toto ste išli do politiky?!

    Kolegovia, tak aspoň odsuňme to hlasovanie, preboha! Veď o týždeň môžeme kľudne ešte upísať sa šiestimi miliardami. Načo sa plašíme teraz? Načo si ideme práve dnes dolámať nohy? Prezident sa predsa z Japonska jedného dňa vráti.

    Ďakujem. (Potlesk).

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Je pre mňa skutočne veľmi, veľmi smutné, že musíme počúvať o tom, že desiati členovia Európskej únie napriek tomu, že tuná robíme obrovskú nadprácu, že rokujeme do večerných hodín ohľadom eurovalu, a ak je prvá príležitosť, kedy sa niekto začína baviť o prvej koľaji v rámci Európskej únie, nie sme pozvaní. V tradícii máme predsa obrovskú skúsenosť, že nás niekde nepotrebujú. Myslím si, že v tomto prípade by sme mali, tak ako sme vyzývali niekoľkokrát na grémiu aj na stretnutí s pánom predsedom vlády, aby sme sa neponáhľali. Skutočne nemusíme robiť túto nadprácu, pretože potrebujeme relevantné údaje, potrebujeme sa dostať do takého stavu, aby sme mohli zodpovedne rozhodnúť o takto obrovskom nevypovedateľnom záväzku. Snažím sa povedať to, aby sme dnes o tomto bode nehlasovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja si pána podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí, pána Lajčáka veľmi vážim. Poznáme sa možno pätnásť rokov, spolu ešte z čias, keď nám deti chodili spolu na strednú školu, jednu z prvých súkromných v Bratislave. Takže celkom ale teraz úprimne, pán minister, to nemyslite vážne, že ak sa desať ministrov zahraničných vecí členských krajín Európskej únie stretne a rokuje, vy ste nám v tej podanej informácii povedali, že nemali mandát od Európskej komisie? A vás to vôbec nezaujíma, či sa vôbec stretli o čom rokovali, čo bol obsah toho rokovania. Myslím, že tam smerovala aj otázka kolegu poslanca Rada Procházku. Je to veľmi nepekné a neľudské a nedôstojné to odbiť jednou poznámkou, že nemali mandát od Európskej komisie.

    A ta druhá informácia, ktorú ste uviedli, že to, o čom ideme teraz hlasovať, nemá žiaden, ale absolútne žiaden súvis so vznikom nejakého supraštátu, so vznikom Spojených štátov európskych, o čom práve spomínaných desať ministrov zahraničných vecí rokovalo, no tak to naozaj nemôžete myslieť ani ako dobrý vtip na piatok. Veď to je predsa taký úzky súvis, ktorý nemôže nevidieť len slepý a nemôže nepočuť len hluchý.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, trošku ma prekvapila vaša reakcia, keď hodnotíte rokovanie desiatich ministrov zahraničných vecí ako výstup mimovládnych organizácií. Preto by som sa chcel len opýtať, či máte tu informáciu, že títo ministri rokovali bez mandátu svojich vlád, alebo či to rokovanie bolo so súhlasom príslušných vlád, ktorého členmi sú títo desiati ministri.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, ja si myslím, že je to mimoriadne vážna téma a možnože v tejto chvíli na to nie je vhodná chvíľa, aby sme takto o tom debatovali. Ale predsa mi nedá. Ja som včera k tejto téme vystúpil, zhodou okolnosti vy ste zastupovali vládu, ste tam sedeli, a upozornil som na to. Možnože keby ste boli zareagovali, bolo by bývalo lepšie. Ale vecne. Je to mimoriadne vážne, pretože toto zoskupenie bolo už svoju predstavu predstaviť, bolo u predsedu Európskej rady a predstavilo mu svoj zámer. A stav eura v eurozóne je naozaj katalyzátorom, ktorý môže tie procesy mimoriadne urýchliť, preto som za to, aby aj z vašej iniciatívy by bolo dobré, pán minister, keby ste vyvolali k tejto téme širšiu diskusiu na Slovensku, aby sa nestalo to, že zase budeme konať tak povediac zaskočení o päť minúť dvanásť.

    Ďakujem.

  • 98

    Pán minister, som si plne vedomý toho, že eurovalec v tomto parlamente za schválenie euroválovu je plne rozbehnutý a môj príspevok ho určite nezastaví. Ale chcel by som minimálne upozorniť, asi nič iné mi nezostáva, že to, na čo upozornil pán poslanec Procházka, je naozaj povšimnutiahodné. Lebo bude naozaj veľmi paradoxné, keď my dnes v záujme toho, aby sme zostali vo vysokorýchlostnej skupine eurozóny, schvaľujeme euroval a nakoniec zistíme, že znova to bolo o nás bez nás a budeme iba tí, ktorí budú platiť, a tí druhí, ktorí si budú užívať výhody, budú niekde inde mimo nás.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister a podpredseda vlády, k vašej cti slúži, že ste sa aspoň, aj keď z môjho pohľadu strašne chabo, pokúsili vysvetliť bezvýznamnosť stretnutia tých desiatich ministrov zahraničných vecí. Pravda je, že už roky zažívame, že o rozhodujúcich krokoch v Európe nerokujú ani desiati, často rokujú dvaja, možno niekedy štyria a potom tí ostatní sa "zariadia". Takže ak rokujú desiati, a my tam nie sme, kladiem si otázku, ako tam bolo zastúpené napríklad Slovensko a Estónsko? Kto tam hájil naše oprávnené záujmy? Ako to bude s hájením našich záujmov?

    Ja som včera v rozprave povedal, že vždy budú u Hollanda a francúzskych europoslancov a všetkých francúzskych zodpovedných víťaziť záujmy francúzskych syrárov, vinárov a iných poľnohospodárov nad záujmami napríklad slovenských vedcov. Lebo je to z podstaty veci tak. Každopádne ten váš pokus vysvetliť nevysvetliteľné, upliesť bič, nehovorím z čoho a ešte s ním aj šľahnúť, je dobrou snahou, ale nepresvedčila ma. Samozrejme, v porovnaní s podľa mńa už dnes legendárnou otázkou pána predsedu parlamentu na tému, ako to s tým súvisí, je to vaše vystúpenie predsa lepšie.

    Musím povedať, že nám nehorí, máme čas počkať. A som presvedčený a mám obavu, že pána prezidenta si v Japonsku nenechajú.

  • Pán Mihál. Pán poslanec Sulík, vy už ste mali faktickú.

    Pán poslanec Mihál.

  • Pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, prepáčte, ale považujem vaše vysvetlenie a vaše vystúpenie za nedostatočné a zľahčujúce prácu, alebo znevažujúce prácu nás, poslancov Národnej rady, ktorí si veľmi dobre uvedomujeme, akú zodpovednosť nesieme pri hlasovaní, ktoré nás čaká o niekoľko minút. Veľmi dobre si uvedomujeme, čo stisnutím gombíka za alebo proti spôsobíme Slovensku. Veľmi dobre si uvedomujeme, že o chvíľu vaša vláda predloží do tohto parlamentu zákony, šialené zákony, ktoré poškodia sporiteľov v druhom pilieri, zavedú odvody študentom, dôchodcom a tieto peniaze pôjdu nie tým, ktorí to potrebujú, ale kamsi do eurovalu, kamsi do Španielska, do Grécka a, bohvie, kde ešte všade ešte, nekontrolovateľným spôsobom, úplne chaotickým.

    A som rád že pán nemecký prezident má možno viac rozumu a viac zodpovednosti ako osemdesiatri poslancov vládneho SMER-u, ktorí tu sedia.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, pán Mihál mi zobral pár slov z úst. Aj pre mňa bolo toto vaše vysvetlenie nedostatočné. Včera v rozprave k schváleniu eurovalu zaznievali na oponentúru, teda na príspevky opozičných poslancov slová poslancov vládnucej strany ohľadne solidarity. Máme byť solidárni, musíme byť solidárni. Akí solidárni sú ministri, ktorí sa stretli poza náš chrbát, a my sa to už dozvieme len z médií, že sa vôbec o niečom bavili? Ako si vôbec môžu oni dovoliť, keď rokujú o niečom, čo môže ovplyvniť celú Európsku úniu na najbližšie roky? Chceme byť skutočne len štatistami pri tomto? Alebo budú aj oni solidárni s nami a zoberú nás do tohto kruhu, keď my sa ideme vyjadriť solidárne teda k tomu, že chceme zostať na tej prvej koľaji?

    Hovoríme o budúcnosti. Ja som sa aj včera v rozprave pýtal, kde bude Slovensko o desať, o dvadsať rokov, pretože toto, tento záväzok nás viaže skutočne na takéto dlhé obdobia a ovplyvní nás na toto obdobie. Netýka sa stretnutia ministrov strategických plánov na ďalších desať - dvadsať rokov o Európskej únii? Nemci, ako sme sa dozvedeli pred chvíľkou, sa sťahujú do ulity. My strkáme hlavu rovno pod gilotínu. Nevadí vám to? Mne hej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, ja som šokovaný. Tak my sa tu ideme celý včerajší deň rozdrapiť pomaly kvôli tomu, aby sme sa vám snažili vysvetliť, že čo ideme spáchať na slovenských občanoch. Čo ideme spáchať na slovenských daňových poplatníkoch. Vy čušíte jak voš pod chrastou, všetci, neprihlásite sa nikto do rozpravy, aby sme mohli diskutovať. A jediné nejaké chabé výhovorky a odôvodnenia sú tie, že to robíme preto, aby sme nevypadli z prvej ligy. A my sa dnes dozvieme tak závažnú informáciu, že tá prvá liga je už snáď vytvorená alebo už sa tvorí!. Tak potom z akého dôvodu ideme uvrhnúť našich občanov do ekonomického nevoľníctva, keď naši strategickí partneri z tej prvej ligy nás už dnes idú kopnúť do zadku?! Pán minister, ja by som očakával po tak závažnej informácii, že sa postavíte k tomu pultu a podporíte to, čo navrhol Richard Sulík, aby sme to hlasovanie odložili. A ja vás k tomu vyzývam. To bude gesto štátnika.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo. Som rád, že mi vyšlo skoro posledné, iba pán Figeľ má asi z moci úradnej predbehol a diskusiu uzavrie. Ja zopakujem kratučko, čo som povedal včera. Je dobré, že sú tu zastúpení členovia strán, ktorí problémy v Európe spôsobili, teda čiastočne SMER, SDKÚ, KDH, MOST. Som rád, že svojou prítomnosťou vyjadrujú...

  • Smiech a hlasy z pléna.

  • Čo som povedal zle? Chcem povedať, že som rád, že svojou prítomnosťou vyjadrujú to, že sú, resp. chcú byť zodpovední a problému sa stavajú čelom. Budem rád, keď svojím hlasovaním vyjadria svoj postoj k navrhovanému riešeniu, ktoré aj oni spôsobili. A tým zopakujem to, čo som povedal, neviem, v čom som sa pomýlil, oni, tým myslím politici SMER-u, SDKÚ, KDH a MOST - HÍD. Ja som túto situáciu nespôsobil, ja som chlebíčky do Bruselu jesť nechodil. Zahlasujte, prijmite zodpovednosť! Ja sa zdržím, tak ako som avizoval.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda Národnej rady Figeľ, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctení kolegovia, kolegyne, ja som svoj formálny názor, resp. návrh na posunutie tohto bodu z hľadiska rokovania na piatok budúceho týždňa predniesol. Nebol prijatý. Kritický názor na myšlienku Spojených štátov európskych som vyjadril v jednom z denníkov, ale práve teraz, keď sme vo fáze hlasovania o návrhu, by som rád zopakoval návrh, aby sme presunuli hlasovanie, keďže rozprava je skončená, rokovanie umožnilo každému vyjadriť názory, otázky aj odpovede na túto veľkú tému, na koniec tejto tretej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prezident môže podpísať to, čo sa zrodí ako výsledok, aj po návrate z Japonska, či tam pôjde, kedy tam pôjde, koľko tam bude, to už nechávam na jeho kanceláriu, ale podpis môže urobiť vtedy, keď príde naspäť. Toto navrhujem ako procedurálny návrh.

  • Pán minister, chcete zareagovať na...? Zapnite, prosím vás, pána ministra zahraničných vecí!

  • Ďakujem pekne. Jednak, ak dovolíte, by som sa chcel vyjadriť k tomu ústavnému procesu v Nemecku. Ide o to, že ľavicová frakcia Die Linke má v úmysle podať bezprostredne po hlasovaní o fiškálnom pakte a EMS, ktoré je plánované na 29. júna, podnet na zrýchlené konanie pred spolkovým ústavným súdom a požiadali prezidenta republiky, aby s podpisom týchto dokumentov počkal až po vynesení verdiktu ústavného súdu. Prezident Gauck v súlade s ústavnou praxou Nemeckej spolkovej republiky tomuto návrhu vyhovie. Čiže nič dramatické sa nedeje. Jednoducho počká na verdikt ústavného súdu, ktorý sa uskutoční v zrýchlenom konaní.

    Pokiaľ ide o tú tému iniciatívy nemeckého ministra zahraničných vecí Westerwelleho. Možno som vám mal viac vysvetliť, že v Európskej únii, ktorá je klubom priateľských krajín, je úplne bežné, že sa k jednotlivým témam stretne skupinka ministrov, ktorí majú k istým témam vzťah, alebo proste na základe kritérií, ktoré si zvolí iniciátor, aby si prediskutovali v menšom kruhu nejakú tému a prijali eventuálne nejaké odporúčania, ktoré sú nezáväzné. Ja sa bežne často zúčastňujem takýchto formátov. Sú to trebárs večere pred rokovaním Európskej rady alebo na okraj nejakých medzinárodných podujatí. Jednoducho Európska únia funguje takto.

    Táto iniciatíva konkrétna vyšla z dielne ministra Westerwelleho. Prvé stretnutie sa konalo 20. marca v Berlíne, to znamená, to bolo v čase, keď bolo na Slovensku po parlamentných voľbách, ale pred sformovaním vlády. Možno aj to je odpoveď na otázku, prečo Slovensko nebolo do tejto skupiny prizvané. Ministri... Pochopiteľne, naše zastupiteľské úrady o tom informovali, aj o prvom stretnutí v Berlíne, aj o druhom stretnutí vo Viedni. Nie je to nič tajné, nie je žiadne o nás bez nás. Nie je to...

  • Prerušenie Vystúpenia časomerom.

  • Nechajte, dajte ešte čas pánovi ministrovi. Nemáte námietky, aby dokončil pán minister? Nech sa páči. Dajte ešte!

  • Ospravedlňujem sa. Ja som nevedel, že som časovo obmedzený. To znamená, ja som ešte raz chcel povedať, z právneho hľadiska váha tohto návrhu je presne taká istá ako váha nejakého článku v médiách alebo nejakého výstupu z konferencie. Z právneho hľadiska je to proste názor, oni ho odovzdali prezidentovi Európskej komisie Barossovi. Nikto neindikoval, že by to mal byť formálny návrh, o ktorom by sa malo niekde rokovať. Sú to veľmi ďalekosiahle radikálne názory, na ktoré môžeme mať svoj názor, ale nič dramatické sa nedeje, z ničoho nie sme vylúčení. Je iks fór formálnych a iks návrhov neformálnych. Čiže preštudujte si ten návrh, môžete sa k nemu vyjadrovať, ale je to debata, ktorá nikoho k ničomu nezaväzuje, a ani to nebolo inak myslené. Týmto som chcel vlastne nejakým spôsobom vysvetliť to, čo možno nebolo jasné z môjho prvého vstupu.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Sulík, procedurálny návrh.

  • Ďakujem. Pán predseda, žiadam vás o zvolanie poslaneckého grémia ihneď teraz, a to v mene poslaneckého klubu OĽaNO a SaS.

    Ďakujem.

    Pán Paška, keď vy ste boli v opozícii, stačil jeden klub na zvolanie grémia. Žiadam vás, aby ste hneď teraz zvolali grémium.

  • To je v poriadku, ja nenamietam. Ktokoľvek, pán predseda, nepoučujte ma, ktokoľvek môže dať návrh na zvolanie poslaneckého grémia. Je to môj poradný orgán. Zvolám ho ihneď, ako to bude možné. Keďže máme hlasovanie, ktoré nehodlám prerušovať, ihneď po hlasovaní poslanecké grémium zvolám. Nehovoriac, že aj preto, že ma čaká pán predseda fínskeho parlamentu, ktorý včera schválil EMS, po veľmi dlhej a tak isto kontroverznej diskusii bez ohľadu na to, že tak isto mali informácie o vývoji v Nemecku. Takže zvolám grémium hneď, ako to uznám za vhodné.

    Pán poslanec Figeľ, procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja som chcel formálnym procedurálnym návrhom, potvrdiť to, čo som predniesol vo faktickej teda, aby hlasovanie o tomto bode bolo presunuté na záver 3. schôdze Národnej rady.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Prochádzka.

  • Pán predseda, ja sa vám ospravedlňujem, ale vy ste nás tak isto nešetrili. Takže to, prosím vás, zoberte športovo. Podľa § 35 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku je otvorená rozprava, ja sa do nej hlásim.

    Ďakujem.

  • Hlasy z pléne.

  • Nemusíte mi, pán Prochádzka, nepochybujem, že máte. Chcem vás len upozorniť, že pán minister vystúpil na základe požiadavky - procedurálny návrh, nie k bodu, nie k o prerokovávanému bodu programu, ale vyhovel žiadosti väčšiny, aby podal informáciu. Ja viem, že vám vyhovuje akákoľvek forma obštrukcie, ale tentokrát vám bude oponovať a nebudem s vami súhlasiť.

    Prochádzka, Radoslav, poslanec

    Pán predseda, dovoľte mi to prečítať.

  • Nečítajte mi, ja poznám zákon o rokovacom poriadku.

    Pán poslanec Kadúc, procedurálny návrh.

  • Ďakujem za slovo. Ja si len dovolím prečítať § 66 ods. 4: Predseda Národnej rady zvolá poslanecké grémium podľa potreby alebo na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov. V tomto prípade ho zvolá bezodkladne. To neznamená, keď bude čas. Bezodkladne. Okamžite.

  • Pán poslanec...

    Takže budeme hlasovať teraz o procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán Figeľ, aby bolo hlasovanie odložené na koniec budúceho týždňa. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 54 bolo za, 77 proti, 11 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neprijali.

    Grémium zvolám ihneď, neodkladne po hlasovaní.

    Pán spravodajca, poprosím vás, aby ste uviedli.

  • Ruch v sále.

  • Pán spravodajca, poprosím vás, aby ste uviedli.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou a Fínskou republikou, tlač 42.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda a minister zahraničných vecí, vážené kolegyne, vážení kolegovia, k návrhu na vyslovenie súhlasu so zmluvou vystúpilo dvadsať tri poslancov, pričom v rozprave boli podané dva návrhy na uznesenie. Dovoľte mi, aby som teraz podal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so zmluvou o založení európskeho mechanizmu pre stabilitu. Pán predseda, poprosím vás, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme. Uznesenia budú ďalšie hlasovania po prvom hlasovaní. Hlasujeme o zmluve.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 118 za, 20 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    A teraz budeme, pán spravodajca, o uzneseniach, ktoré odzneli.

  • Áno, teraz budeme hlasovať o ďalších návrhoch na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ako prvý podal návrh na uznesenie pán poslanec Figeľ, ktoré máte teda všetci pred sebou. Pán predseda, poprosím, dajte o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 62 za, 2 proti, 80 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neprijali.

    Ešte jeden návrh bol, pán spravodajca.

  • Ako druhý podal návrh na uznesenie pán poslanec Lipšic, toto uznesenie máte tak isto všetci pred sebou. Pán predseda, poprosím vás, dajte o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 61 za, 2 proti, 80 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neprijali.

    Dámy a páni, len pre vysvetlenie, tí, ktorí ste členovia výboru pre európske záležitosti a ktorí ste sa podieľali na debate o návrhu vládneho návrhu zákona, vykonávacieho zákona o EMS, viete, že už teraz sú pripravené pozmeňujúce návrhy, ktoré v podstate idú v ústrety uzneseniam, o ktorých sme hovorili. A som presvedčený, že budúci týždeň, kedy budeme tento návrh v skrátenom konaní prijímať, budú návrhy z uznesení. To znamená, postavenia Národnej rady a rozhodovanie pléna Národnej rady vo veciach a v mechanizmoch EMS zapracované priamo do vykonávacieho predpisu. Takže, vás poprosím, potom tí, ktorí ste mali záujem o spoluprácu tým, že ste predniesli uznesenie o spoluprácu a formuláciu takýchto paragrafových znení do tohto zákona. Ďakujem vám veľmi pekne, všetkým tým, ktorí zahlasovali za tento návrh. Tým sme odsúhlasili prerokovaný bod programu.

    Zvolávam poslanecké grémium. Viesť ho bude pani podpredsedníčka Laššáková.

    Chcem vás ešte poprosiť, keby ste chvíľočku mohli vydržať v sále. Idem privítať pána predsedu Parlamentu Fínskej republiky a rád by som ho sem do sály s vaším dovolením na chvíľočku doviedol, aby sme ho spoločne pozdravili.

    Takže poprosím teraz pani podpredsedníčku pani Laššákovú. Pani Laššáková bude viesť schôdzu a určite vám, pán Sulík, udelí slovo.

  • Takže, nech sa páči, pán poslanec Lipšic s procedurálnym návrhom. Nie je prítomný.

    Nech sa páči, pán poslanec Sulík, s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, ako bolo zjavné z podstaty veci, tak poslanecké grémium malo zmysel pred hlasovaním. Bohužiaľ, pán Paška sa ukázal ako skutočný demokrat, ktorý teda nemá problém porušiť rokovací poriadok. Jeho povinnosťou...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Procedurálny návrh!

  • ...bolo zvolať ihneď. Môj návrh je taký, že sťahujem žiadosť o zvolanie grémia, lebo čo tam budeme robiť? A vám ostatným, ako klobúk dolu, páni, že ste sa previedli.

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Dobre. Ďakujem, ďakujem pekne.

  • Krátke prerušenie.

  • Po prerušení.

  • Budeme pokračovať. Prosím, páni poslanci, ukľudnite sa. Aha.

  • Dámy a páni, dovoľte mi, aby som na pôde Národnej rady Slovenskej republiky privítala predsedu Parlamentu Fínskej republiky pána Eeroa Heinäluoma

  • Ďakujeme pekne.

    Kolegovia, kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerokovávaní v návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska Miloslavy Zemkovej z funkcie.

    Prosím o kľud v rokovacej sále a prosím technikov, aby nám na tabuľu dali ešte prihlásených rečníkov do rozpravy.

    Prosím, aby zaujali svoje miesta spravodajca aj predkladateľ. Trojminútovú prestávku vyhlasujem, trojminútovú prestávku. Prosím, kto sa chce, kto sa chce zúčastniť sa na rokovaní, nech sa, nech si sadne, kto nie, nech opustí miestnosť a nevyrušuje ostatných. A prosím pána spravodajcu, aby sa usadil na svoje miesto.

  • Trojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prosím, aby ste sa už usadili, budeme pokračovať v návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky. Prosím pána predkladateľa, aby sa usadil na svojom mieste.

    Zároveň prosím pána Mamojku, aby sa ujal slova.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska Miloslavy Zemkovej z funkcie, tlač112.

  • Ďakujem pani podpredsedníčka, za slovo. Mrzí ma, že vás v takomto čase ešte chcem chvíľu zdržať, ale predsa len pár slov si nemôžem na margo tejto ťažkej diskusie odpustiť.

    Prvá rada možno pre manažérov, TOP budúcich manažérov, aby sa obklopili pri určitej funkcii, kde majú značnú zodpovednosť, špičkovými právnikmi, lebo niektoré tie táraniny tu sa naozaj nedajú počúvať. Teraz hovorím ako právnik. Máme síce na to parlamentnú pôdu, aj sme sa tu aj vykecali, s prepáčením za výraz, rešpektujem, ale ja myslím, že by to tiež malo byť odtiaľ-potiaľ. Mrzí ma jedno, že humanitné spoločenské vedy sú vždy obeťou toho, že si každý myslí, že sa vyzná v práve v ekonomike, v pedagogike, etike a máme rešpekt pred biológiou, matematikou, fyzikou a tak ďalej. Škoda, potom to tak všetko vypadá. To len úvod.

    To je, názory, ktoré boli povedané, aj pánom poslancom Krajcerom, ktorý tiež skončil už Právnickú fakultu UK, čo je dobré a rešpektujem to, ale zrejme určitá skúsenosť a cit pre právo, pán kolega, ešte chýba, čo sa tiež nečudujem. Tie právne názory, ktoré sú tu, je ich viac. Jedno som čítal, ten právny názor je smiešny, hoci ten kolega nie je neschopný právnik, ale rozpráva, nepoviem meno, úplne o inom hovorí, o činnosti správneho orgánu ako o výbore Národnej rady, čo nemá s činnosťou správneho orgánu a zákonom o správnom konaní absolútne nič. Takže viaceré tie právne názory, si dovolím tvrdiť, sú absolútne irelevantné.

    Súhlasím s tým, že je niekedy jeden skutkový a právny stav a päť názorov. Tak to bývalo, lebo právo nie je jednoduché. Ale dovolím si povedať svoj subjektívny názor, pretože to, čo tu bolo povedané, je to porušenie práva, nie je to porušenie práva, to povedia súdy. Kolegovia sudcovia rozhodujú podľa tradičných procesno-právnych pravidiel a predovšetkým podľa princípu nezávislosti a voľného hodnotenia dôkazov, takže to nechajme na súdy.

    Ale môj názor je takýto. Neviem, či to tu odznelo, ja som nebol pri celej rozprave, ale zákon o Rozhlase a televízii Slovenska je verejnoprávny predpis a všetky ustanovenia v ňom zakotvené sú kogentné, nie fakultatívne. Ja vás nechcem zahlcovať nejakými superodbornými pojmami, ale fakultatívna norma, teda konkrétne ustanovenie dáva priestor na určitú voľnú úvahu. Obyčajne v normatívnom texte uvedené slovo najmä, napríklad a tak ďalej. Ustanovenia, ktoré pani riaditeľka podľa môjho názoru jednoznačne porušila, sú kogentnej povahy, to znamená, nedajú vám myknúť sa ani doľava, ani doprava, a musíte ich jednoznačne dodržať. Tie konkrétne ustanovenia, o ktorých sa tu hovorí, tá povinnosť informovať radu, tie nezmysly o tom, čo je to zámer a že je tam treba zmluva, to sú nezmysly, nehnevajte sa, musím to povedať trošku expresívne.

    Pretože, pán poslanec Krajcer, máte za sebou fakultu a viete, že paragraf 281 Obchodného zákonníka je špecifikum pri uzatváraní zmluvných vzťahov, je to predzmluvný inštitút, kde ale jednoznačne nemôžeme disponovať pojmom "návrh" a to hovoriť, že tam sa jedná, a musí byť nejaký návrh zmluvy, a vtedy je možné hovoriť o zámere, je jednoducho podľa môjho názoru holý nezmysel. Pretože obchodná verejná súťaž jednoducho je právnym úkonom, ktorý oslovuje neurčitý počet externých subjektov, ktorých provokuje pozitívne na podanie návrhu zmluvy. Tam objektívne návrh zmluvy možný nie je z pohľadu televízie. My čakáme na základe tohto typu súťaže na návrh z externého prostredia. To slovo "zámer", ja si dovolím ako profesor práva povedať, že zámer je podľa mňa jednoznačne identifikovateľný právny úkon, z ktorého je zrejmý prejav vôle. No a, nehnevajte sa, zámer právne pretavený do obchodnej verejnej súťaže je asi jednoznačný prejav vôle, ktorým smerujem k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, pretože v obchodnej verejnej súťaži musí byť o čo ide - o nájom, o aký predmet - mediálny komplex. To znamená, identifikovateľná vôľa a jednoznačný právne relevantný úkon prejavený v podobe tohto zámeru. Okrem toho, normatívny text používa pojem zámer, takže, pán poslanec Osuský, tie reči o tom, že doplatilo kopu ľudí na zámer, to je právny text. Zámer, to nie je politikum, to je normatívny text, z ktorého treba vychádzať. To znamená obchodná verejná súťaž jednoznačne zámerom bola.

    To, či predmet a cena predmetu bude 100 tis. eur a viac, viete, starí Rimania povedali už dávno, že čo je navyše, neškodí. Čo je navyše hlúposťou, to škodí. Čo je navyše rozumné, to neškodí. A byť na mieste manažéra tejto firmy a nie som si istý, či to bude 100 tis. alebo menej, a ono to bude isto viac, ale hrajme sa na situáciu, že nevieme, že to bude menej ako 100 tis., no tak sa kryjem a informujem radu ako kolektívny orgán pre istotu aj tak, aj keby to bolo pod 100 tisíc. Pretože kolektívne orgány typu rady televíznej, poviem vám príklad. Obchodné spoločnosti, však to sú typické podnikateľské súkromno-právne subjekty a máte tam dozornú radu. S.r.o. je fakultatívna, ale ak je, je na to, aby kontrolovala právne úkony a riadiace kroky štatutára, a je to čisto súkromný subjekt. Tak ako sa má zachovať vo verejnoprávnej inštitúcii? Asi ešte dôslednejšie, keď tam mám kolektívny orgán, ktorý má metodicko-kontrolnú právomoc. Ja osobne sa domnievam, že jednoznačne tam mala byť písomná informácia, alebo uverejnenie, aby som túto vec uzatvoril.

    Obchodné verejné súťaže, je isto relevantným právnym úkonom, ktorý napĺňa pojem zámeru. Však pani generálna to asi nenapísala a nedala do novín preto, že sa nudila. Ale asi mala vážny záujem vypísať obchodnú verejnú súťaž za týmto účelom. Dokonca tu bolo málo povedané o tom, aspoň kým som tu bol, že v tej časti zákona o schvaľovacej kompetencii rady, tam je povedané, že rada schvaľuje okrem iného aj návrhy na uzatvorenie zmlúv o prevode nehnuteľností, prípadne o nájme nehnuteľného majetku. Objektívne, zdôrazňujem ešte raz, nemôže to byť návrh, pretože obchodná verejná súťaž predpokladá, že ja dám podnet a návrh čakám z externého prostredia. Primerane jednoznačne sa dá aplikovať toto ustanovenie tak, že nielenže písomne neinformovala o zámere, ale podľa všetkého a podľa mojich informácií nemá dokonca ani schválený zámer na uzatvorenie nájmu nehnuteľného majetku vo väzbe na tento mediálny komplex.

    Schválenie je konštitutívnym aktom, schválenie kolektívneho orgánu musí nutne predchádzať budúcemu právnemu úkonu, ktorý schvaľujem. A ak to tak nie je, tak ten budúci právny úkon je nulitný, absolútne neplatný, ako keby nebol. To znamená, ak ja nemám schválenie rady pred tým, než vypíšem obchodnú verejnú súťaž, tak niet o čom. Ona pred vypísaním a uverejnením mala mať schválenie rady, pretože jednoznačný úmysel smeroval k uzatvoreniu nájomnej zmluvy na mediálny komplex. Jednoznačné porušenie kogentného ustanovenia zákona.

    Okrem toho, tretí aspekt, len stručne, zákon o Rozhlase a televízii Slovenska pochopiteľne kopíruje podobný právny predpis z hľadiska dispozícií s majetkom, a to je zákon o správe majetku štátu, to je zákon č. 278/1993 Z. z., len používa iné pojmy. Tu má nie prebytočný a neupotrebiteľný, ale nepotrebný majetok. S tým, že vždy platilo a platí, že pred tým, než ja navrhnem alebo vážne uvažujem s nejakou dispozíciou hnuteľného a najmä nehnuteľného majetku, tak musím deklarovať písomným spôsobom v tomto prípade neupotrebiteľnosť, resp. nepotrebnosť tohto majetku. Pokiaľ mám informáciu, neudialo sa ani toto. Takže tie, prepáčte, politické žvásty, ja ich chápem, pretože ide o významnú funkciu, o ničom, už ma otravujú, unavujú, tak dovoľte preto týchto pár klapkovitých právnických vstupov. Takže podľa môjho názoru, môjho, nie súdu, lebo ja nie som sudca, došlo jednoznačne k porušeniu, opakujem, kogentných ustanovení právneho predpisu, ktorý jednoznačne stanovuje tieto povinnosti.

    Ak tu bolo nejaké uznesenie rady, je irelevantné, pretože uznesenie rady ako určitý výstup rozhodovací, musí byť tiež secundum et intra legem, musí byť prijatý na základe a v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom. A ak nie je, tak je to takisto nulitný prejav riadenia, ktorý akoby nebol. Takže ja napriek mojej štyridsaťročnej praxi, v praxi teórie právnickej, si nedovolím tvrdiť nejak ješitne, že súdy rozhodnú tak alebo tak, ak sa to na súd dostane. Podľa môjho osobného skromného názoru išlo o jednoznačné porušenie kogentných noriem verejno-právneho predpisu, kde niet podľa mňa o čom pochybovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pánovi poslancovi Mamojkovi. S faktickými poznámkami sa prihlásili piati páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Takže pán poslanec Brixi, Chren, Krajcer, Viskupič a Kolesík.

    Nech sa páči, prosím pána Brixiho.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán profesor, nadviažem na vás len vo veci toho riadenia, toho manažmentu tejto inštitúcie. Už ako ste povedali, správny manažér a správny riaditeľ nemôže nikdy dopustiť, aby sa v zložitej ekonomickej situácii mimo iné investovalo do zložitých grafík a vizuálov v štúdiách, ktoré sa obratom zrušia. Samozrejme, dobrý manažér a riaditeľ nemôže nikdy dopustiť, aby sa štúdia, najmä tie regionálne, riadili heslom dobrá správa, žiadna správa. V neposlednom rade dobrý riaditeľ a manažér nemôže dopustiť to, aby na rozpočty regiónov išlo iba 5 % z celkového objemu prostriedkov, ktoré sú alokované vo verejnoprávnej vysielacej inštitúcii.

    Ďakujem pekne.

  • 137

    Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, ja síce teda nie som vzdelaním právnik, alebo aspoň nie ukončeným vzdelaním, ale chápem, že právnik, dobrý právnik dokáže ospravedlniť čerta, diabla, keď sa mu to hodí. No keď zacitujem zo zákona, tak je tu povinnosť riaditeľky - písomne informuje radu o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, predmetom ktorého je plnenie, ktoré presahuje sumu 100 tis. eur. Táto povinnosť je jednoznačne spojená so zámerom uzavrieť zmluvu, nie s akýmkoľvek zámerom, od ktorého sa dá upustiť, pretože to, čo bolo zverejnené, od toho sa dá upustiť, tam nie je povinnosť nič uzavrieť. Čiže samotné vyhlásenie súťaže, ku ktorému ani nedošlo, došlo len k predbežnému oznámeniu, túto podmienku jednoducho nenapĺňa.

    Zároveň však platí, že vy, ako tá hlasovacia mašinéria, nemáte povinnosť odvolávať riaditeľku, aj keby k nejakému porušeniu došlo, čo teda zjavne podľa tej citácie nedošlo. Čiže je jasné, že celé toto konanie a celé toto divadlo tu je len politicky motivované s cieľom ovládnuť RTVS. Nech sa tam pán Jajrabek smeje pri týchto slovách, kedykoľvek, nie teraz, keď to spomínal Daniel Krajcer pred pár minútami, tak ste tak zareagovali.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickou pán poslanec Krajcer, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán profesor, ja samozrejme rešpektujem váš právny názor a dokonca z úcty k vám si ho nedovolím ako taký zamietnuť. Ale musím naozaj upozorniť na jeden dôležitý moment, ktorý ste asi prehliadli. Ten zákon poznám, lebo som ho predkladal, takže tu som možno v určitej výhode, aj keď samozrejme vaše skúsenosti z oblasti práva sú neporovnateľné s mojimi. Naozaj chcem vám dať do pozornosti, že generálny riaditeľ zo zákona nemá povinnosť si dať niečo schváliť a v tomto prípade má len informačnú povinnosť. Čiže vaša argumentácia postavená na tom, že keď niečo nebolo radou schválené, tak to do budúcna znamená, že má nulitný následok, bohužiaľ, v tomto prípade neobstojí.

    Ďalší argument, ktorý vám musím uviesť v súvislosti s touto informačnou počinnosťou, prosím, naozaj upozorňujem na to, že v zákone sa hovorí o informačnej povinnosti, tak je potrebné kumulatívne splnenie dvoch podmienok, to znamená musí existovať zámer, vstupy do zmluvného vzťahu a zároveň musí ísť o taký zmluvný vzťah, predmetom ktorého je plnenie presahujúce 100 tis. eur. Zároveň je z predmetného ustanovenia zrejmé, že neobsahuje žiadnu lehotu, v ktorej má generálny riaditeľ túto povinnosť splniť. Pojem zmluvný vzťah je z hľadiska obsahu vždy definovaný prinajmenšom dvoma náležitosťami, to vám nemusím hovoriť, a síce stranami zmluvného vzťahu a jeho predmetom. Inými slovami, k naplneniu týchto ustanovení nedošlo a tým pádom nemožno ani hovoriť o porušení zákonnej povinnosti.

  • Ďakujem. Pán profesor, taktiež ako moji predrečníci by som si nedovolil polemizovať s vaším právnym názorom. Čo sme sa snažili povedať aj v rozprave, aj niekoľkokrát od spustenia procesu na odvolávanie na výbore, je práve ten moment že na danú situáciu existuje niekoľko právnych nálezov, niekoľko právnych stanovísk, čo vytvára neistotu, či existuje skutočný právny dôvod, ktorý by mal smerovať k odvolaniu generálnej riaditeľky. To, že nazývate argumentáciu a možno iné právne názory za všeobecný balast alebo, nepoznačil som si presnú tú citáciu, ma trošička zarmucuje. Ale my sme sa snažili povedať to, že ak existuje možný iný výklad, nie sme my súdnym tribunálom, ktorý by mal posudzovať presne tieto momenty. To, že akým spôsobom radu informovať mala pani generálna riaditeľka alebo nie, sa vám snažili povedať aj kolegovia predo mnou, nechcel by som sa opakovať. Preto si myslím že v rámci istoty a v rámci vyhnutia sa pochybností v tomto procese by sme mohli nastúpiť na možno hľadanie dôvodu, ktorý naozaj je, a informačná povinnosť voči rade sa zdá aj na základe záverov rady, ktoré predniesli v konkrétnom uznesení spochybnenie pochybenia...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou, pán poslanec Mamojka? Nie, nechce reagovať.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Krajcer.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, povedzme si najskôr v úvode, o čo v tomto prípade ide. Nehrajme sa na slepú babu, pomenujme to na rovinu a otvorene.

    Ide v tomto prípade o ochranu zákonnosti? Som presvedčený, že nie. Argumenty zazneli, niektoré spomeniem aj vo svojom vystúpení. Ide nebodaj o záchranu inštitúcie, ekonomickú, programovú, personálnu? Ide o snahu zlepšiť program? Ide o snahu zabrániť tomu, čomu čelila slovenská televízia pred vyše rokom, to znamená, totálnemu krachu pripraveným exekúciám? Nie. Ide o osobu Miloslavy Zemkovej? Aj tu som presvedčený, že priamo nie, veď za vašej prvej vlády bola generálnou riaditeľkou Slovenského rozhlasu. Ide o jediné, ide o snahu mocensky a politicky ovládnuť Rozhlas a televíziu Slovenska, povedzme si to na úvod na rovinu a otvorene. Preto v súvislosti s celou touto kauzou, kauza to už je, akokoľvek to môžu kolegovia vnímať inak, ozývajú sa už aj medzinárodné organizácie. Preto v súvislosti s touto kauzou tá rýchlosť, nedočkavosť, preto tie chyby procesné aj vecné, preto ten amaterizmus a preto to babráctvo.

    Pripomeňme si, čo sa udialo v predchádzajúcich dňoch predovšetkým na výbore pre kultúru a médiá. Najskôr bolo prvé zasadnutie výboru, v bode Rôzne pripravený návrh, ktorý bol v podstate reakciou na list pána Lysého, ktorý sa už mimochodom nechal počuť, že ani vo sne si nemyslel, že jeho otázka môže vyústiť do takýchto rozmerov. Tak v bode Rôzne pán predseda výboru predložil návrh na odvolanie generálnej riaditeľky. S kolegami sme sa snažili aspoň o jediné, aby priami aktéri, to znamená generálna riaditeľka a predseda Rady RTVS, o ktorých vyjadrenia a konanie sa predkladatelia tohto návrhu až do dnešného dňa opierajú, mohli na zasadnutí výboru vystúpiť. Koaličná väčšina to odmietla. To je tiež signifikantné k celému tomuto konaniu. Potom prišlo ďalšie rokovanie výboru, pretože pri tej nedočkavosti sa udialo to, že návrhu chýbalo odôvodnenie. To znamená, že návrh bol nekvalifikovaný aj z procesného hľadiska. Výbor, koaličná väčšina vo výbore musela túto chybu naprávať, no a, samozrejme, aj pod istým tlakom, keďže opticky to naozaj vyzeralo zle, že ani Kollár, ani Zemková nedostali priestor, tak tento raz už boli pozvaní. Samozrejme nielen oni, bol tam aj z Konta nádeje a zástupcovia jednej zo siedmich odborových organizácií. Pretože veď je vhodná situácia na to, aj keď nie k meritu veci, ale bol tu priestor, aby sa vzniesla aj kritika za úplne iné veci na hlavu generálnej riaditeľky.

    Aký je výsledok konania nášho výboru a jeho dvoch zasadnutí? Výsledok je taký, že k dispozícii sú dve uznesenia, dokonca sú tu dva právne výklady alebo stanoviská legislatívneho odboru Národnej rady, dokonca aj dvoch spravodajcov už sme počas genézy tohto prípadu mali pri predkladaní tohto návrhu. Spomínam to preto, lebo aj to je dôkaz, že ide naozaj o účelovú snahu a nejde o snahu reálne dodržať zákon a postupovať v zmysle zákona.

    Čo je najväčší problém celej tejto kauzy? Najväčší problém je pochopiteľne v tom, že nie je zákonný dôvod na odvolanie Miloslavy Zemkovej z postu generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska. Predkladatelia sa pri svojom návrhu opierajú o ustanovenie zákona o Rozhlase a televízii Slovenska, a to konkrétne § 18 ods. 4 písm. c), že generálny riaditeľ nesplnil povinnosť podľa § 15 ods. 3 písm. b). Tá povinnosť sa týka písomného informovania rady o zámere vstúpiť do zmluvného záväzky, predmetom ktorého je plnenie, ktoré presadzuje sumu 100 tis. eur.

    Dámy a páni, ak hovoríme o porušení povinnosti, tak v prvom rade by musel existovať zmluvný záväzok. V tomto prípade však zmluvný záväzok neexistuje. Ak neexistuje zmluvný záväzok, tak logicky z toho vyplýva, že nemôže existovať ani zmluvná povinnosť. No ak neexistuje zmluvná povinnosť, tak opäť, vcelku logicky, ju nemožno porušiť. Myslím si, že pochopiteľné pre každého.

    Pred chvíľou som pánovi profesorovi Mamojkovi odpovedal faktickou poznámkou, že v tomto prípade naozaj nejde o povinnosť dať schváliť nejaký návrh, krok alebo aktivitu. Tu ide naozaj o povinnosť informovať. Z opisu skutkového stavu je zrejmé, že porušenie povinnosti generálnej riaditeľky podľa § 15 ods. 3 písm. h) zákona o RTVS nespočívalo v tom, že by nepredložila písomnú informáciu rade, ale v tom, že predmetnú informáciu predložila neskoro. Koniec koncov je potvrdené, že o tomto bode Rada RTVS rokovala a bola jej predložená táto informácia. Zo znenia § 15 ods. 3 písm. h) zákona o RTVS je zrejmé, že k vzniku informačnej povinnosti je potrebné kumulatívne spojenie dvoch podmienok. Po a) musí existovať zámer vstúpiť do zmluvného záväzku alebo vzťahu a po b) musí ísť o taký zmluvný vzťah, predmetom ktorého je plnenie presahujúce sumu 100 tis. eur. Zároveň je z predmetného ustanovenia zrejmé, že neobsahuje žiadnu lehotu, v ktorej má generálny riaditeľ túto povinnosť splniť. Pojem zmluvný vzťah je z hľadiska obsahu vždy definovaný prinajmenšom dvoma náležitosťami, a síce stranami zmluvného vzťahu a jeho predmetom. Ak prinajmenšom jedna z týchto náležitostí absentuje, nie je možné o zmluvnom vzťahu hovoriť. Z tohto pohľadu, ak absentuje druhá zmluvná strana, ktorú má potencionálne vygenerovať práve obchodná verejná súťaž, nie je možné identifikovať zmluvný vzťah a teda ani kvalifikovane plniť povinnosť podľa § 15 ods. 3 písm. h) zákona o RTVS.

    Dámy a páni, aj logické, aj právne vysvetlenie vášho počínania je úplne zrejmé. Ak sa rozhodnete zdvihnúť ruky tak, ako vaši kolegovia na výbore za tento návrh, s veľkou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou pôjde o nezákonný postup. Z hľadiska tohto ustanovenia zákona je dôležitá ešte jedna charakteristika. A teraz sa už dostávame k niečomu, čo určite poznáte a čo je dôležité pri výklade každého zákona, a to je zámer predkladateľa. Zhodou okolností viem, o čom hovorím, lebo som predkladateľom tohto zákona. Toto ustanovenie sa dostalo do zákona o RTVS z jedného základného dôvodu, a tým dôvodom je ochrana verejného záujmu. Aby sa jednoducho nestávali veci, ako v minulosti za pôsobenia vašich generálnych riaditeľov, že o niektorých veľkých zmluvách sa či už rada alebo dozorná komisia alebo celá odborná či laická verejnosť dozvedela až ex post. Až potom, ako takéto zmluvy boli podpísané. Možno spomeniem len jednu, je to zmluva na pätnásť rokov s Towercomom na šírenie televízneho signálu. O výhodnosti tejto zmluvy si každý môže urobiť svoj názor sám. Bola podpísaná za vášho generálneho riaditeľa pána Nižňánskeho a naozaj sme sa všetci o nej dozvedeli až ex post. Čiže už nebolo možné meniť túto zmluvu alebo protestovať voči jej podpísaniu. Toto bol základný dôvod. Dokonca pre korektnosť uvediem, že v rámci pracovnej skupiny práve takúto ochranu verejného záujmu a týmto spôsobom navrhol vtedajší predseda Dozornej komisie Slovenskej televízie pán Galamboš, ktorý naozaj vedel, o čom hovorí a vedel, prečo niečo také navrhuje. Práve preto som súhlasil s tým, aby sa takéto ustanovenie do návrhu zákona dostalo. Aj v tomto prípade musím konštatovať ako predkladateľ, že nedošlo, nedošlo k poškodeniu verejného záujmu, pretože neexistuje návrh zmluvy, neexistuje zmluvný partner, neexistuje žiadny zmluvný záväzok a ani nedošlo ku konaniu, ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohlo poškodiť Rozhlas a televíziu Slovenska. Myslím si, že to je absolútne jasné.

    Vo svojom vystúpení chcem zareagovať aj na to, čo tu spomínal pán minister Maďarič vo svojom vystúpení, že sme okresali kompetencie rade v porovnaní s tým, aké kompetencie mala predtým Rada Slovenskej televízie, hovorím o kontrolných kompetenciách. No, toto naozaj nie je pravda. S plnou vážnosťou to hovorím, nie je to pravda. Naopak, kompetencie kontrolným orgánom v tomto prípade rade, ktorá zároveň má aj kompetencie dozornej komisie, sme zvýšili. A dôkaz? No veď toto konkrétne ustanovenie napríklad. Ale zvýšili sme kompetencie rady aj v iných prípadoch.

    Čiže, dámy a páni, v tomto prípade máme obžalovaného, máme žalobcu, máme osemdesiattričlenný súdny tribunál. Problém je v jednom. Nie sú dôkazy a dokonca ani svedkovia. Tak naozaj sa pýtam, ako chcete obžalovaného odsúdiť? Za svedka v tomto prípade bol až doteraz považovaný predseda Rady RTVS pán Miroslav Kollár. Dokonca jeho slová sú citované, alebo jeho vyjadrenie je citované aj v tom dodatočnom zdôvodnení tohto návrhu. Nuž, musím vám povedať, že pán Kollár sa opakovane a jednoznačne vyjadril, že nedošlo k porušeniu zákonnej povinnosti zo strany generálnej riaditeľky. Hovorí to ako predseda orgánu, voči ktorému je generálna riaditeľka povinná zo zákona konať. Ani svedok nie je. Naopak, svedok v tomto prípade vypovedá v prospech obžalovanej.

    Práve preto, aké vecné a procesné nedostatky má tento návrh, som si na výbore dovolil predložiť nesúhlasné stanovisko, na ktoré stačí tretina poslancov príslušného výboru, ktoré si dovolím prečítať, lebo pán spravodajca to myslím neodcitoval, alebo neprečítal pri predkladaní uznesenia.

    Takže nesúhlasné stanovisko poslancov výboru Krajcera, Abrhana, Kvasničku, Solymosa, Vášáryovej a Viskupiča. Nesúhlasné stanovisko opierame o skutočnosť, že nie sú naplnené podmienky podľa § 18 ods. 4 písm. c) zákona č. 532/2010 Z. z. a teda nie sú splnené zákonné dôvody na odvolanie. Zákon č. 532 v § 15 ods. 3 písm. h) hovorí o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, ktorého plnenie presahuje 100 tis. eur. Nie záväzku, kde je predpoklad presiahnutia 100 tis. eur, ale kde je isté, že táto suma bude presiahnutá. Z podkladov poskytnutých členom výboru, ako ani z dokumentov dostupných na webovej stránke RTVS nie je možné zistiť, na akú sumu by sa RTVS mohla zaviazať, keďže všetko nasvedčuje tomu, že suma záväzku mala byť výsledkom súťaže a nebola teda známa v čase zverejnenia súťaže. A nie je známa ani dnes, keďže podľa informácie na webovej stránke RTVS je možné ponuky predkladať až do 16. júla 2012. Z tohto dôvodu povinnosť podľa § 15 ods. 3 písm. h) podľa nášho názoru nevznikla, a preto ju nebolo možné porušiť. Odhliadnuc od toho, zámer vzniká v danom prípade až zverejnením, a preto z povahy veci nie je možné o ňom informovať predtým, ako je zverejnený, predtým ako vôbec vznikne, ale až po tom, ako k zverejneniu dôjde. Navyše, v § 18 ods. 4 písm. c) zákona č. 532 vyžaduje konanie vo veci návrhu ako podmienku vzniku odvolacieho dôvodu, čo v prípade povinnosti podľa § 15 ods. 3 písm. h) prichádza do úvahy až vtedy, ak návrh existuje, čo nastane až momentom, kedy bude existovať návrh zmluvy, ktorá vyjde z procesu, v tomto prípade obchodnej súťaže. Ani táto podmienka nebola naplnená.

    Dámy a páni, ešte stále máte možnosť sa rozhodnúť, ešte stále môžete zvážiť, že či sa v budúcnosti bude plénum alebo časť tých poslancov, ktorí zahlasujú za tento návrh, možno aj hanbiť za svoje konanie. Aj v tejto chvíli už existujú stanoviská, vyjadrenia medzinárodných organizácií, a nie zanedbateľných, medzi nimi aj EBU, čo je únia verejnoprávnych vysielateľov, alebo Medzinárodný tlačový inštitút, ktoré vyslovujú vážne znepokojenie nad takýmto konaním výboru a pléna Národnej rady.

    Aliancia Fair-play dokonca hovorí a porovnáva toto konanie k Mečiarovmu parnému valcu. Ja práve v súvislosti s tým ponúkam akési východisko, aj vzhľadom na to, že aj kolegovia z výboru, aj pán Číž, aj pán Jarjabek, hovoria o tom, že áno, sú tu rôzne právne stanoviská, rôzne právne názory. No, ak teda existujú v takejto dôležitej veci protirečivé právne názory a ak sa má naozaj plénum rozhodnúť kvalifikovane, tak vytvorme priestor na to, aby sa tieto rôzne právne stanoviská mohli prerokovať a na výbore si ich vyjasniť. Preto vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že o predmetnom návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska Miloslavy Zemkovej z funkcie rokovať ďalej nebude a tento návrh vracia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Dámy a páni, v tomto prípade nejde o osobu Miloslavy Zemkovej, určite nie priamo, ide tu o to, či táto snemovňa bude rozhodovať na základe zákona a v súlade so zákonom. Ide tu o to, aby tak, ako v minulosti nebola televízia a rozhlas hrubo politicky a mocensky znásilnená. Ak teda Aliancia Fair-play hovorí o Mečiarovom parnom valci, tak naozaj máte šancu nás presvedčiť, že neexistuje iný valec zo Súmračnej a že sa už nerozbehol.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Začíname sa opakovať, tak teda sa opakujme. Veľmi stručne. Pán poslanec, ak máte nejaké pochybnosti o procedúre, dajte ju prešetriť. Máte na to absolútne právo. Nehovorte o protizákonnosti, lebo potom, keď iba tuná takýmto spôsobom rozprávate, tak ste nepovedali nič. Dajte to prešetriť. To je jedna vec.

    Pokiaľ hovoríte o vašom právnom názore, som ticho, je to váš právny názor a nedovolil by som si nikdy sa do tejto debaty nejakým spôsobom angažovať preto, lebo proste je to právny názor právnika. Dobre. Sú iné právne názory, môžem tým právnym názorom veriť, respektíve neveriť, pre mňa je legislatívny odbor Národnej rady asi vyššia autorita, ako váš právny názor a za to sa na mňa určite nemôžete hnevať.

    Ďalšia vec. Pokiaľ ale hovoríte, dokonca ste povedali vetu - "Mocensky ovládnuť RTVS." - tak tam už naozaj musím zareagovať. A budem o tom reagovať aj v záverečnej reči, lebo tých päťdesiat sekúnd, čo mi zostáva, je skutočne málo, tak to, vážený pán poslanec, od vás konkrétne, ktorý ste pripravili tento návrh zákona, a potom sa vaším úsilím a takým spôsobom, ako ste ho vy presadzovali, o tom všetci dobre vieme, dostal do parlamentu a bol schválený, považujem, a teraz mi prepáčte naozaj za expresívny výraz, je to politická drzosť. Naozaj je to politická drzosť, lebo vy, čo ste robili v rámci ovládnutia tejto inštitúcie, to nemalo obdoby za dvadsať rokov. Nikto nemenil zákon kvôli tomu, aby politicky ovládol túto inštitúciu tak, ako ste to spravili vy, svojimi ľuďmi, v rámci svojich kontaktov. Hovoril o tom váš pán predseda Sulík, boli tam všetko vaši nominanti, dokonca ste hovorili o tzv. koaličnej štvorke, ktorá mala vybrať riaditeľa na začiatku...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Reakcia na môjho kolegu, pána Krajcera. Zákon hovorí o povinnosti generálneho riaditeľa, generálnej riaditeľky: Generálny riaditeľ písomne informuje radu o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku. O zámere vstúpiť do zmluvného záväzku. Sám pán poslanec Jarjabek v rozhovore pre médiá hovorí o tom, že občan Lysý žiada prešetriť konanie pani generálnej riaditeľky pri zverejnení výzvy na predloženie ponuky v obchodnej verejnej súťaži. Veď to sú dve absolútne rozdielne veci! Dve absolútne rozdielne veci. To chápe každý, kto si prečíta zákon a rozmýšľa o tom aspoň tri sekundy. Je mi veľmi ľúto, že legislatívny odbor Národnej rady, respektíve možno nejakí právnici sa dokážu podpísať pod taký výklad zákona, akým tu momentálne argumentujete.

  • Ďakujem za slovo. Mne sa tá právna argumentácia pána Krajcera celkom páčila a dovolím si ju, dovolím si ju trošku doplniť. Teraz si odmyslím, že dôvody, na základe ktorých odvolávame pani generálnu riaditeľku, boli vykonštruované. Ba pripustím vašu argumentáciu o tom, že bola porušená povinnosť informovať radu o vstúpiť do zmluvného záväzku. Tiež si odmyslím modus vivendi rady a riaditeľky o tom, kedy sa o takýchto zámeroch informuje. Tvrdím, že zámer síce existoval, avšak tiež tvrdím, že zámer vstúpiť do zmluvného záväzku nebolo ani len možné oznámiť, pretože nebolo jasné, o aký zmluvný záväzok má ísť.

    Dovolím si to vysvetliť. Záväzok je inými slovami povinnosť, ktorú treba plniť. Tá povinnosť by mala mať určený spôsob, prípadne aj čas plnenia. Keďže nebol presne určený obsah, respektíve povinnosť, respektíve obsah povinnosti alebo záväzku, možno takýto záväzok alebo povinnosť považovať za neurčitú.

    Potom podľa vášho výkladu by mala pani Zemková informovať aj o tom, že má zámer vstúpiť aj do neurčitého záväzku. Nemyslíte, že takáto povinnosť je nadbytočná? Ja si myslím, že určite. Som presvedčený o tom, že takúto povinnosť, t. j. povinnosť o vstúpenie do neurčitého záväzku alebo takého, ktorý nie je presne špecifikovaný, zákonodarca určite nemal v úmysle, keď koncipoval toto ustanovenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Taktiež, keďže ide o odbornú debatu, pokúsim sa držať v tej odbornej rovine. Ja by som v podstate uviedol asi na pravú mieru to, že ten pojem zámer môžeme chápať ako práve neurčitý pojem, dokonca ako nejaký abstraktne vôľový pojem, ktorý tam bol zakotvený práve, dá sa povedať, zmenou tohto alebo vytvorením tohto zákona, keď sa zlučovala STV so Slovenským rozhlasom. Teda dá sa povedať, bývalá vláda ho tam dala. Dovolím si upozorniť, že najskôr je vždy zámer, až potom je postup. Tým postupom už bolo to zverejnenie výzvy.

    Čiže ten zámer uzavrieť nejaký zmluvný záväzok, dokonca ten zákon ani neurčuje, či to musí byť určitý zmluvný záväzok alebo neurčitý, čiže dá sa vychádzať z toho, že už aj neurčitý záväzok zmluvný, pokiaľ je tam ten zámer, tak napĺňa tú skutkovú podstatu, ktorá tu bola uvedená na odvolanie pani generálnej riaditeľky. Dokonca som toho názoru, že tým, že už v podstate pani riaditeľka prichádzala, alebo bola už v štádiu, že zverejnila výzvu o tom svojom zámere, teda ktorý musel byť pred tým jej postupom, musela byť aj vôľovo uzrozumená, že teda do niečoho takého chce ísť.

    Z toho dôvodu si myslím, že pokiaľ má niekto o niečom, pri niečom plán, tak o tom pláne by mal vedieť príslušný orgán, ktorým v tomto prípade bola Rada RTVS, skôr než teda vstúpi alebo teda skôr než začne tá pani generálna riaditeľka konať. Čiže z tohto dôvodu ja som toho názoru, že bol naplnený dôvod pre jej odvolanie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, vo svojom úvode vystúpenia ste zamerali pozornosť na situáciu ohľadom konania výboru pre kultúru a médiá, ale to nie je podstata tohto problému. Podstata tohto problému je nedodržiavanie povinnosti pani riaditeľky, nedodržiavanie povinnosti v takej závažnej obchodno-ekonomickej operácii z hľadiska života tejto inštitúcie, o ktorom by zrejme jej kontrolný orgán mal byť informovaný.

    Touto obchodno-ekonomickou operáciou sa môže stať nehnuteľný majetok tejto inštitúcie. Aký? Zbytočným a nadbytočným? Je to veľmi závažná operácia. Čo sa týmto vôbec sledovalo? O takomto zámere nemá vedieť ozaj kontrolný orgán, ktorý má kontrolovať dodržiavanie tohto zákona, hospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami a tak ďalej? No, tak to nemyslíte vážne.

    Spomínali ste aj niečo ohľadom nejakej zmluvy s Towercomom. Neviem, či mám dobré informácie, ale predsa len mohli by ste nás informovať, že či náhodou za pôsobenia pani riaditeľky Zemkovej sa neošetrili posledné ustanovenia tejto zmluvy takým spôsobom, aby nemohlo dôjsť k vypovedaniu tejto zmluvy. Môžete nás o tom informovať? Ak máte o tom lepšie informácie. Takže jej konaním sa údajne stala táto zmluva nevypovedateľnou.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Krajcer, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Jarjabek, no práve preto, že existujú rôzne právne názory, som navrhol, aby sme vrátili rokovanie o tomto bode programu späť na výbor. To je kvalifikovaná pôda na to, aby sme sa mohli ďalej vyjadriť k jednotlivým právnym stanoviskám, posúdiť ich a následne naozaj predložiť kvalifikovaný návrh, ktorý, bohužiaľ, v tejto chvíli v pléne predložený nie je. O tom, čo všetko z hľadiska politizácie sa dialo vo verejnoprávnych médiách, veľmi dobre vypovedal vo svojom vystúpení kolega Beblavý. Nebudem sa opakovať, niektoré skutočnosti som uviedol aj ja. Jednoducho, to sú absolútne neporovnateľné obdobia a neporovnateľné správanie jednej a druhej garnitúry. A musím povedať, že vo vašom prípade v tých rokoch 2006 - 2010, a možno z úcty k vám nejdem do obdobia mečiarizmu, tak to naozaj asi by som na túto tému bol veľmi, veľmi zdržanlivý vo vašom prípade.

    Pán poslanec Martvoň, no ja som to už spomínal vo svojom vystúpení, naozaj v prípade vôbec vzniku informačnej povinnosti je potrebné splniť kumulatívne dve podmienky. Čiže ja som to vysvetľoval, nemožno teda hovoriť o vzniku informačnej povinnosti v tomto prípade.

    Pán poslanec Senko, verejný záujem, to je podstatné, bol či nebol poškodený verejný záujem v tomto prípade? Nebol. To je úplne jednoznačné, pretože žiaden návrh vôbec zmluvného záväzku v tejto chvíli neexistuje, nieto že by bol podpísaný.

    Čo sa týka tej zmluvy s Towercomom, mám informácie akurát také, že tá zmluva bola nevypovedateľná už za, a podpísaná za vášho riaditeľa Nižňanského. Čiže to, čo hovoríte ďalej...

  • Vystúpenie prerušeného časomerom.

  • V rozprave ako posledný vystúpi pán poslanec Senko.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, návrh na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska si myslím, že je podložený jasnými faktami. Zákon ukladá generálnemu riaditeľovi RTVS povinnosť a rada konštatuje, že nebola splnená v časovom predstihu, ako hovorí zákon, ale až dodatočne a na výzvu rady. V tomto prípade zákon plénu Národnej rady Slovenskej republiky nedáva možnosť generálnu riaditeľku pokarhať, alebo jej odobrať osobný príplatok za nedisciplinovanosť, prípadne nerešpektovanie kontrolného orgánu, alebo za pohŕdanie Radou RTVS. Zákon nám umožňuje iba, aby sme pani generálnu riaditeľku buď odvolali, alebo vo funkcii potvrdili.

    Určite bol na začiatku tohto celého, v úvodzovkách, "prípadu" zámer. Zámer na riešenie umiestnenia RTVS. Zámer na prenájom budovy, jej priestorov. Návrh, cieľom ktorého malo byť riešenie priestorov pre činnosť RTVS. Napriek tomu celkom neočakávane deň pred menovaním novej vlády 3. apríla 2012 vedenie RTVS zverejnilo výzvu na predloženie, citujem, "ponuky v obchodnej verejnej súťaži na prenájom budovy priestorov mediálneho komplexu pre účely plnenia úloh RTVS."

    Chceme získať konkrétne návrhy na riešenie umiestnenia oboch médií SRo a STV v Bratislave, uviedla pani Zemková. Hovorca RTVS dodatočne po zverejnení výzvy a jej medializácii a čiastočnej kritiky, kritike zverejnil k súťaži tlačovú správu, kde píše, že cieľom súťaže je uzatvorenie zmluvy o budúcej nájomnej zmluve medzi organizáciou a víťazným uchádzačom. Informácia zaujala nielen odbornú, ale aj laickú verejnosť. Postupne sa zistilo, že o týchto zámeroch nevedela Rada RTVS, hoci v zmysle zákona o RTVS o tom mala byť informovaná. Zrejme dobre bol v tomto prípade informovaný už odstupujúci minister kultúry pán Krajcer, ktorý to hodnotil ako súčasť reformy verejnoprávnych médií a súčasť projektu, s ktorou uspela súčasná generálna riaditeľka RTVS. Dobre. Ale o zámeroch a takých dôležitých, ozaj takých dôležitých zámeroch, ktoré sa možno budú týkať aj možnosti nakladania s nehnuteľným majetkom inštitúcie, by mala byť určite informovaná aj Rada RTVS.

    Predseda Rady RTVS Miroslav Kollár priznal, že, citujem ho: "Rada RTVS v momente zverejnenia výzvy nemala žiadne informácie o jej detailoch, nepoznala ani podmienky výzvy a o jej zverejnení sme sa dozvedeli len z web-stránky RTVS." Predseda rady ešte stačil podotknúť, že to vníma ako ďalší dielik mozaiky potvrdzujúcej doterajší prístup a spôsob komunikácie manažmentu RTVS k Rade RTVS, ako jednému z dvoch zákonných orgánov RTVS.

    V tejto chvíli si dovolím podotknúť, že Rada RTVS je orgánom dohľadu, ktorý dohliada aj nad dodržiavaním zákona o Rozhlase a televízii Slovenska, a povinnosťou generálneho riaditeľa RTVS je mimo iného aj písomne informovať o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, ktorý presahuje 100 tis. eur. Neplnenie, nesplnenie tejto povinnosti pred tým, ako začal konať vo veciach, ktoré majú byť predmetom návrhov, je dôvod na navrhnutie na odvolanie generálneho riaditeľa Národnou radou Slovenskej republiky.

    Problémom sa dodatočne zaoberala aj Rada RTVS 19. apríla a jej predseda informoval, že tento bod zaradil na rokovanie preto, citujem ho, "lebo vyústenie tejto verejnej súťaže môže zásadným spôsobom určiť budúce fungovanie RTVS." Podotýkam, rada dopredu o podmienkach tejto súťaže nebola informovaná. Nemohla do nej zasiahnuť, nemohla povedať k nej vlastný názor, nevedela o jej obsahu.

    V rámci tohto bodu programu sa členovia rady dozvedeli napríklad, že súkromný mail pani Matisovej, ktorá sa stala tajomníčkou komisie pre predmetný výber, predtým pracovala v RTVS ako riaditeľka sekcie výroby, ktorý je uvedený na výzve a na ktorý majú prichádzať ponuky, treba považovať za pracovný, a nie súkromný. Zaujímavé. Na súkromný mail budú prichádzať ponuky na túto súťaž. Ozaj, čo sa tu malo diať? Čo sa tu malo konať? O čom to celé je? Na súkromný mail majú prichádzať ponuky. To o tom už nemala vedieť ani generálna riaditeľka? Ja sa len nad tým zamýšľam, posúďte to sami. Ale myslím si, že keď predtým alebo potom RTVS vyhodila neskutočne veľké peniaze za web-stránku a za všetko, čo funguje okolo fungovania RTVS, sa mi to zdá mimoriadne čudné. To len ako dokumentovanie ešte tej situácie okolo tejto celej výzvy. Rada nakoniec zobrala iba na vedomie informáciu o vyhlásení obchodnej verejnej súťaže. To len na dokumentovanie, ako bola podávaná informácia rade, ako sa rada s touto informáciou vysporiadala. Nič mimoriadne sa na tej rade nedialo. Pritom uplatňovanie § 15 ods. 3 písm. h) zákona o RTVS, to znamená, že generálny riaditeľ informuje radu o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, ešte raz opakujem.

    Zámer vstúpiť do zmluvných vzťahov budem ešte dokumentovať na ďalších prípadoch, ktoré sa udiali v RTVS v priebehu ďalších mesiacov po 3. apríli 2012. Prečo až po týchto termínoch? A po tomto termíne, po období, kedy sa začala striedať vláda?

    V tomto období bol vlastne zaregistrovaný aj predmetný prípad neplnenia si povinností generálnej riaditeľky vo vzťahu k RTVS. Pritom tam bol jeden prípad, o ktorom sa zmienim, a rada tiež nekonala. Rada je totálne lojálna vo vzťahu ku generálnej riaditeľke a tie vyhlásenia pána Kollára svedčia o tom, že takéto konfliktné situácie tam nenastávajú, skôr jednajú v zhode.

    Kým prejdem ešte do ďalšej časti môjho vystúpenia, tak si predsa len dovolím povedať, že zverejnenie výzvy, ešte raz, zverejnenie výzvy možno považovať za konanie smerujúce k vstupu do zmluvného záväzku. Ide o osobitný spôsob uzatvárania zmlúv v obchodnom styku, tzv. obchodná verejná súťaž. Obchodná verejná súťaž je upravená v § 281 a nasledovných ustanoveniach Obchodného zákonníka. O tom už tu hovorili právnici aj na pôde tohto parlamentu, pán profesor Mamojka, aj pán poslanec Madej. V zmysle § 281 Obchodného zákonníka, kto vyhlási neurčitým osobám súťaž o najvhodnejší návrh na uzatvorenie zmluvy, robí tým výzvu na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy. Hlavným cieľom obchodnej verejnej súťaže, tak ako ho formuluje dôvodová správa k Obchodnému zákonníku, je zabezpečiť výber najvhodnejšej ponuky na uzavretie zmluvy. RTVS ako vyhlasovateľ ponuky má v zmysle § 286 ods. 1 Obchodného zákonníka povinnosť vybrať najvhodnejší návrh. Odmietnuť všetky predložené návrhy je vyhlasovateľ oprávnený len vtedy, ak si toto právo vyhradil v podmienkach súťaže. Nakoľko súťažné podmienky RTVS zasielala prípadným záujemcom len na základe ich žiadostí, v tejto chvíli neviem presne povedať, či si RTVS vyhradila právo odmietnuť všetky predložené návrhy. V zmysle § 287 ods. 1 Obchodného zákonníka je vyhlasovateľ povinný prijať návrh, ktorý sa vybral podľa § 286 ods. 1 Obchodného zákonníka.

    No ale poďme k ďalším prípadom trošku len tak na ilustráciu, ako sa koná v RTVS.

    Dňa 5. mája 2012 uverejnil Rozhlas a televízia Slovenska vo Vestníku verejného obstarávania oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti vo vzťahu k obstarávaniu zákazky, rozvoj, prevádzka, servis, ďalší vývoj a správa internetových sídiel a aplikácií RTVS v celkovej hodnote 387 500 eur bez DPH postupom rokovacieho konania bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania výzvy na súťaž. O zámere obstarať zákazku generálna riaditeľka Rozhlasu a televízie Slovenska vopred neinformovala Radu rozhlasu a televízie, informácia o zákazke bola zaradená do programu zasadnutia rady, ktoré sa uskutočnilo až 24. mája, konkrétne do bodu 7, pričom predseda rady pán Kollár, citujem podľa zápisu z rokovania rady, sa zaujímal, prečo bola zvolená metóda rokovacieho konania bez zverejnenia, čo je obsahom služieb, ktoré sa obstarávajú. Požiadal, aby členovia rady v prípade takýchto veľkých objemov boli o takomto, o tomto informovaní operatívnejšie a nedozvedeli sa to v rámci novinárskych otázok. Pritom tu máme úplne jasné znenie súčasne platného zákona, ktorý hovorí a ukladá povinnosť generálnej riaditeľke informovať radu o zámeroch.

    Z uvedeného tiež možno vyplýva, že obstarávanie zákazky, ktoré už bolo v čase predloženia informácie na radu ukončené, generálna riaditeľka začala konať vo veci vstupu do zmluvného záväzku, predmetom ktorého je plnenie, ktoré presahuje sumu 100 tis. eur, bez toho, aby informovala radu o zámere vstúpiť do takéhoto zmluvného záväzku. Takže aj v tomto prípade si myslím, že uvedeným konaním generálna riaditeľka porušila ustanovenie § 15 ods. 3 písm. h) zákona, čo zakladá dôvod na jej možné odvolanie v zmysle § 18 ods. 4 písm. c) zákona. Mimochodom, len vlani RTVS rozbiehal nový samostatný web rozhlasu. Od poslucháčov si vyslúžil kritiku a stránka do dnes plne nefungovala. Pani Zemková ešte ako riaditeľka Slovenského rozhlasu investovala do tejto novej web stránky takmer 140 tis. eur, bola spustená vo februári v roku 2011, teda v čase, keď bol Slovenský rozhlas zlúčený so Slovenskou televíziou do RTVS. V roku 2012, ako som informoval, bez verejnej súťaže a bez predchádzajúceho písomného informovania Rady RTVS objednala pani generálna riaditeľka nový internetový portál za 387 500 eur od iného dodávateľa. Aký je názor predsedu Rady RTVS? "Viem si predstaviť aj transparentnejší spôsob výberu toho webu, " hovorí pán Miroslav Kollár, šéf Rady RTVS. Opäť sa nič zo strany Rady RTVS vo vzťahu ku generálnej riaditeľke nedeje. Pritom opakujem, že rada nedostala o obstarávaní webu nijakú informáciu a pani riaditeľka rade už len oznámila, že bolo rokovacie konanie a web sa už zazmluvňuje.

    Ďalší prípad, ktorý si zaslúži našu pozornosť, je predbežné oznámenie o obstarávaní zákazky na dodávku, inštaláciu, zaškolenie, záručný a pozáručný servis počítačov, pracovných staníc a notebookov a ich príslušenstva, ovládacích periférií, dokovacích staníc, monitorov, sieťových zdrojov, tašiek, ovládacieho aplikačného softvéru a napojenia na ostatné prvky sieťovej infraštruktúry RTVS, serverov a dátových úložísk a služieb k tomu prislúchajúcich, tzv. IT technika, v celkovej hodnote 33 mil. 100 tis. eur, ktoré dňa 9. mája odoslala Rozhlas a televízia Slovenska do Vestníka verejného obstarávania. O zámere obstarať zákazku generálna riaditeľka Rozhlasu a televízie Slovenska vopred neinformovala Radu Rozhlasu a televízie. Informácia o zákazke bola zaradená do programu zasadnutia Rady, ktoré sa konalo až 24. mája, pričom predseda rady pán Kollár, citujem podľa zápisu z rokovania rady, sa spýtal na obstarávanie IT techniky za 40 mil. eur v priebehu štyridsiatich ôsmich mesiacov. Požiadal, aby členovia rady v prípade takýchto veľkých objemov boli o tomto informovaní operatívnejšie a nedozvedeli sa to v rámci novinárskych otázok. Opäť. Zároveň sa spýtal šéf kontrolného orgánu RTVS pani generálnej riaditeľky, či je vôbec pri súčasnom stave RTVS schopná prefinancovať takúto investíciu. A pýtal sa určite v súlade so svojimi právami a povinnosťami podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o RTVS, ktoré prijal predchádzajúci parlament, prijala drvivá väčšina vtedy koalície, neprijímali ich poslanci alebo tento zákon nepodporovali poslanci zo strany SMER. To znamená, oni si vytvorili mechanizmus kontroly, kontroly Rady RTVS vo vzťahu ku generálnej riaditeľke a generálna riaditeľka podľa všetkého by mala dodržiavať príslušné ustanovenia tohto príslušného zákona, ktorým sa riadi činnosť RTVS. Rada ani v tomto prípade neprijala uznesenie, ktorým by sa dôslednejšie a konkrétnejšie domáhala plnenia úloh generálnej riaditeľky vo vzťahu k sebe ako kontrolnému orgánu, teda rade, a zohrala opäť iba tichú úlohu prisluhujúceho orgánu generálnej riaditeľky.

    Tak sa dialo napríklad aj pri podpise dodatku zmluvy so štátom na rok 2012 č. 3a, kedy si pani riaditeľka tiež nesplnila predchádzajúcu informačnú povinnosť vo vzťahu k rade. Rada to aj konštatovala. A opäť nekonala. Mohol by som bližšie rozvádzať isté pochybenia a napĺňania zmluvy napríklad s dodávateľom W PRESS, akciová spoločnosť, poskytovateľovi zvukovo - obrazového záznamu relácie Večer pod lampou. Zmluvu o agentúrnom spravodajstve s agentúrou Reuters na sumu takmer 493 tis. eur, rekonštrukciu priestorov štúdia RTVS v Banskej Bystrici, či teleshopingovú reláciu Práca pre vás, či nákup áut na poslednú chvíľu, zmluvy na výpočtovú techniku tesne pred zlúčením SRo a STV, či predaj znelky Večerníčka na reklamné účely, či vlastné odstupné pani generálnej riaditeľky, keď odchádzala z funkcie riaditeľky Slovenského rozhlasu. To sú len možno nepodstatné informácie, o ktorých sa medzi verejnosťou diskutuje a dotvára sa obraz na činnosť RTVS a jej generálnej riaditeľky.

    Spôsob, akým je informovaná rada, spôsob, akým si plní povinnosti vo vzťahu k rade pani generálna riaditeľka. Netvrdím, že vo všetkých prípadoch pochybila pani generálna riaditeľka, že vo všetkých prípadoch si neplnila zákonné povinnosti.

    Takže na záver by som si dovolil krátke zhrnutie, podľa ktorého možno konštatovať, že konanie pani generálnej riaditeľky RTVS vo veciach uverejnenia výzvy na predloženie ponuky v obchodnej súťaži podľa § 281 a nasledovných znení Obchodného zákonníka, názov súťaže, prenájom budovy priestorov mediálneho komplexu pre účely plnenia úloh RTVS stanovených zákonom č. 532/2010 Z. z. o rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo dňa 3. 4. 2012, zverejnenie výzvy, uverejnenia oznámenia o dobrovoľnej transparentnosti vo vzťahu k obstarávaniu zákazky - rozvoj, prevádzka, servis, ďalší vývoj a správa internetových sídiel a aplikácií RTVS z 5. mája 2012, ako aj uverejnenia predbežného oznámenia o obstarávaní zákazky na dodávku, inštaláciu, zaškolenie, záručný a pozáručný servis, tzv. IT technika, serverov a dátových úložísk a služieb k tomu prislúchajúcich, možno hodnotiť predovšetkým ako nesplnenie si povinností, ktoré vyplývajú zo zákona o RTVS, na ktoré nebol daný žiadny objektívny dôvod. Uverejnila až po, ich neuverejnila až po stanovisku RTVS, nedošlo by, teda keby pred tým informovala, nedošlo by k žiadnemu omeškaniu, nebol by možno ohrozený žiadny verejný záujem, ale jednoducho kontrolný orgán nebol informovaný. Popretie a obídenie kontrolných mechanizmov, či chceme alebo nie, je to tak, RTVS, zákon o RTVS presne reguluje vzájomné vyvažovanie riadenia a kontroly riadenia RTVS medzi generálnym riaditeľom a Radou RTVS, ktorá navyše plní aj funkciu kontrolného orgánu, Rada RTVS má možnosť nielen oboznamovať sa s činnosťou manažmentu RTVS, ale k tejto činnosti v zákonnom rámci sa aj vyjadrovať a ponúkať svoje stanovisko. Malo by dochádzať k naplneniu a realizácii kontroly hospodárneho a efektívneho nakladania s verejnými prostriedkami v RTVS, a to predovšetkým v takom časovom slede, aby bol takýto výkon kontroly aj účinný a efektívny a predovšetkým možný. Ja si myslím, že cieľom navrhovateľa v súčasnom období platného zákona, v tomto prípade pána exministra kultúry, pána Krajcera, a zákonodarcu, bolo určite prostredníctvom uvedených ustanovení zákona zabezpečiť, aby rada ako orgán dohľadu, ktorý v zmysle zákona dohliada na hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť nakladania s verejnými prostriedkami RTVS, bola vopred, teda ešte pred tým ako generálny riaditeľ začne podnikať kroky smerujúce k uzatvoreniu daného zmluvného záväzku, informovaná o tom, že čo generálny riaditeľ zamýšľa, do akého zmluvného vzťahu chce vstúpiť.

    Uvedené zákonné ustanovenia majú rade poskytnúť priestor na vyjadrenie prípadného nesúhlasného stanoviska, prípadne na podniknutie príslušných potrebných opatrení a zároveň sú jedným z nástrojov kontroly hospodárneho a efektívneho nakladania s verejnými prostriedkami. Pani generálna riaditeľka si vo vzťahu k Rade RTVS neplnila zákonnú povinnosť. To je jednoznačné konštatovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Senko, je pravdepodobne správne kontrolovať generálnu riaditeľku a vymenovávať jej chyby, ktoré prípadne urobila, alebo vymenovať prešľapy, ktoré spravila. Ale nemyslím si, či, že je to správne dnes, lebo dnes moment na základe, ktorého generálnu riaditeľku chcete odvolať, tak je iba ten jeden jediný, či informovala radu v tom danom prípade, alebo nie. A tým pádom vymenovávanie všetkých prípadných prehreškov alebo skutočných prehreškov je také trochu zastieranie, ale na druhej strane možno priznávanie toho skutočného dôvodu.

    Ale ak toto má byť teda skutočný dôvod, že napríklad zadávala nejakú stránku za 500 tis. eur a pod., ktoré ste vymenovávali, ja osobne by som sa v pohode k tomu pridal alebo k takejto iniciatíve. A pozrieť sa na prsty aj tomuto činiteľovi, ktorého Národná rada v minulosti do tejto funkcie zvolila. A najdime skutočný dôvod, nejaké nehospodárne nakladanie s prostriedkami a nehľadajme si nejaké paradôvody. A k tomu by som vás teda chcel vyzvať alebo poprosiť, konajme takto, konajme čestne, povedzme jej, tuto, tuto si pochybila, chceme ťa vymeniť a hľadajme spolu naozaj vhodného, lepšieho kandidáta. Ale nehľadajme si zámienku násilím a neznásilňujme zákony, tak ako teraz momentálne robíte.

    Chcel by som ešte jednu vec upresniť. V predošlej faktickej som reagoval, konkrétne pri týchto prešľapoch som hovoril, že ľudia podriadení pani Zemkovej a priatelia alebo blízki ľudia pánovi Krajcerovi cenzurovali príspevky o našom hnutí v období pred voľbami. Tým som určite ale teda nechcel povedať, že to bolo na príkaz pána Krajcera alebo na príkaz pani Zemkovej. Ale teda každopádne to boli ľudia podriadení pani Zemkovej, tak mala by si s nimi spraviť poriadok aj vtedy, v minulosti.

  • Pán poslanec, mali ste reagovať na vystúpenie pána poslanca a nevysvetľovať, takže, poprosím, v budúcnosti.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajcer.

  • Ďakujem pekne. Na väčšinu vystúpenia pána poslanca Senka sa nedá reagovať, pretože sám uviedol, že bude ilustrovať. No tie ilustrácie samozrejme boli farebné, rozmanité, ale nie sú predmetom našej debaty, hoci ja sám by som mal záujem, pokiaľ sa spájajú otázky s tým, čo spomínate, aby sa našiel priestor, kde by sa na tie otázky aj odpovedalo. Ten priestor je niekde inde ako tu.

    Možno len pripomienka. Ak to, čo ste spomínali, sú nejaké reálne podozrenia, o čom ja neviem, ale pokojne sa o tom treba baviť, dokonca si myslím, že ak viete preukázať nejaké pochybenia, tak o tom aj ste, a hlásim sa k tomu aj ja, sme povinní to riešiť, minimálne na pôde výboru. No, ale ak by tie podozrenia boli reálne, no tak potom asi ťažko by bol hospodársky výsledok tej inštitúcie taký, aký je. To znamená zisk 22 milónov. No potom naozaj pri tej kumulovanej strate 46 mil. z obdobia vášho generálneho riaditeľa pána Nižňanského, tak to potom neviem, čo by sa tam už muselo diať. Čiže to len k tým ilustráciám, ktoré ste spomínali.

    No a k tomu zámeru, ktorý mi, ktorý spájate so mnou, ja sa k nemu otvorene hlásim. Áno, bolo mojím zámerom zákonom ošetriť a ochrániť verejný záujem. Ale v tomto prípade verejný záujem nebol poškodený ani ohrozený. Ten by bol jedine vtedy, kedy by existoval reálny a nevýhodný zmluvný záväzok a schyľovalo by sa k jeho podpisu alebo k jeho uzavretiu v neprospech Rozhlasu a televízie Slovenska. K takému niečomu jednoducho nedošlo.

  • Ďakujem. Pán kolega, skutočne vymenovanie dôvodov, ktoré ste vymenovali, mohlo prísť aj na výbore, práve tam by bol ten moment profesionalizácie alebo profesionálneho prístupu alebo profesionálnejšieho prístupu k tomu, prečo generálnu riaditeľku treba odvolať. Ilustrovanie pri jednom dôvode, ktorý právnici spochybňujú, a existuje niekoľko názorov na to, či skutočne bola porušená informačná povinnosť voči rade alebo nebola, je preto slabým, vágnym. A možno aj uvádza teda túto diskusiu trošku inde, kde by mala byť. Skutočne by sme mohli na výbore do budúcna, keďže táto diskusia bola dostatočne dlhá a pravdepodobne padli skutočne relevantné argumenty z jednej aj z druhej strany, a k hlasovaniu príde, predpokladám, budúci týždeň, o odvolávaní. Preto by som chcel možno do budúcna, pretože môžem si myslieť, ako to hlasovanie dopadne, aby sme sa neponáhľali, nezlámali si nohy, a v tom, že niekto odvolaný má byť, a hľadali skutočné dôvody na odvolanie práve preto, aby o nich mohla prebehnúť diskusia. Ak tie skutočné dôvody nehľadáme, potom sú to len domnienky, je to stále iba ilustrovanie. A vnášať do takto dôležitého procesu pochybnosti je nebezpečné, pretože potom skutočne hrozia žaloby. A ja sa pýtam, možno po ikstý raz, keďže sa niekoľkokrát opakujeme, kto bude znášať dôsledky toho, ak príde k žalobám, a tie žaloby budú úspešné?

    Ďakujem.

  • Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadiť navrhovateľ?

    Pardon, ešte pán poslanec Senko, nech sa páči, na reakciu.

  • Ja vás plne chápem, ale na druhej strane ja som chcel ozaj na tých konkrétnych prípadoch, ktoré nie sú vymyslené, dokumentovať, akým spôsobom funguje vzťah generálna riaditeľka a Rada RTVS, že nie raz jednoducho došlo k pochybeniu povinností pani generálnej riaditeľky vo vzťahu k Rade RTVS a Rada RTVS nekonala a nekoná a zahmlieva a zahladzuje. Keby bola Rada RTVS dôsledná, tak mala konať. Výbor pre kultúru a médiá je ten posledný, ktorý jednoducho v súvislosti s takýmito záležitosťami mal konať, ale sami vidíte, že jednoducho tu dlhodobejšie dochádza k porušovaniu povinností pani generálnej riaditeľky.

    Takže ja neviem, či je znásilňovanie konania v zmysle zákona? Ak niekto vyžaduje naplnenie litery zákona, to by malo byť znásilňovanie? Ja si nemyslím.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Týmto sme už naozaj naplnili ukončenie rozpravy.

    A prosím, ak chce, k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi za slovo. Ďakujem pekne, pani podpredsedkyňa, za slovo, ja len veľmi krátko, lebo naozaj toho tuná už bolo povedaného veľmi veľa.

    V prvom rade chcem povedať, že, pán poslanec Krajcer, chcel by som veriť vášmu záveru a zámeru, o ktorom ste hovorili teda v závere, kde ste hovorili, ochrániť verejný záujem. Hovorím, chcel by som tomu naozaj veriť. Ale tá prax a to všetko, čo sa tu udialo, a ten hnoj, ktorý sa tuná vyvalil za posledných niekoľko hodín, v ktorých sme prerokovávali tento veľmi až niekedy nervy drásajúci zámer, to o tom nesvedčí.

    Dámy a páni, tento zákon, ktorý navrhol pán Krajcer, je zákon o nedohode. Pán poslanec Krajcer, vy ste zodpovedný za to, že odvolávame generálnu riaditeľku dnes. Vy ste zodpovedný za to, že sa tu bavíme týmto spôsobom, akým sa bavíme. A vy ste zodpovedný za to, že niektorí poslanci išli až neférovým spôsobom na argumentačné dno, pritom by sa mala prerokovávať z hľadiska tej procedúry, o ktorej tuná hovoríme, by sa mala prerokovávať len právne. Sedí, nesedí. Avšak k tejto samotnej procedúre takto sme sa vyjadrili, zaujímavé, zo strany opozície len vy. Nikto iný nehovoril a neargumentoval proti legislatívnemu odboru, len vy. Vy ste povedali isté právne stanovisko. Ostatné veci, ktoré tu boli, boli o politike, o politike až neférovým spôsobom podkladané, a za to ste tiež zodpovedný vy preto, lebo toto priniesol váš zákon, ktorý vy obhajujete. Tento zákon o nedohode. A vy ste veľmi dobre vedeli, akú politiku vnášate cez tento zákon do tejto snemovne.

    Ja len spomeniem jednu jedinú vec, keď ste hovorili o tom tzv. apolitične: 8. februára pán Krajcer uviedol, že diskusia o najlepšom kandidátovi ako aj o členoch Rady RTVS sa začína v tejto chvíli, 8. februára. Potvrdil, že poslanecký klub SaS si osvojil Andreja Miklánka, ktorého do rady navrhol Mediálny inštititút. Ten istý nominant SaS pán Miklánek je v súčasnosti programovým riaditeľom. V rovnaký deň pán Krajcer, podpredseda SaS, informoval, že podľa jeho názoru, je vhodnou kandidátkou na post šéfa Rozhlasu a televízie Slovenska Miroslava Zemková. Podotýkam, že to bolo predtým, ako parlament schválil generálnu riaditeľku, že to bolo predtým, ako mala vzniknúť tzv. koaličná rada z poslancov výboru mediálneho, čo teda niektorí poslanci potvrdili a dokonca existujú aj o tom zápisy. Títo poslanci sa mali dohodnúť, kto bude riaditeľom, a to mali zrejme predložiť koaličnej rade. Taká bola vaša apolitičnosť v tomto prípade a takýmto spôsobom vlastne vznikla generálna riaditeľka Zemková, ktorej vy ste takýmto spôsobom podvrhli politickú pečať.

    Takáto je pravda. Všetko vznikalo u vás na centrále, všetko.

    Sedemnásteho februára 2011 Mirka Kernová na serveri "mediálne. sk" uviedla, že Richard Sulík, pre pripomenutie, bol vtedy predsedom Národnej rady Slovenskej republiky a predsedom jednej z koaličných strán, má dobrú skúsenosť s bývalým krízovým manažerom jednej významnej firmy, nebudem ju menovať, Ondrom. Preto ho doporučil Zemkovej do tímu. O čom ste ho hovorili? Že politicky ste nezasahovali do ničoho? O čom ste to hovorili?

    Riaditeľkou výroby RTVS sa stala Michaela Matisová, ktorá predtým s pánom Krajcerom pôsobila v istej súkromnej televízii ako producentka spravodajstva a publicistiky. Vy ste ľudí zo súkromného priestoru priamo dávali do verejnoprávnej inštitúcie. A nielen týchto ľudí, vy ste ich dávali tam aj so svojimi vzťahmi. To je na tom to, čo v tejto chvíli mňa zaráža. Takto vyzerala tá nepolitizácia vaša, o ktorej teda stále hovoríte. Ja si myslím, že nič horšie sa nemohlo stať. A k tomu, keď si pridáte tento zákon, zákon o nedohode, hovorím to ešte raz, tento parlament sa nikdy nedohovorí na tom, kto je nepolitický kandidát, lebo vždy tu je nejaká väčšina, ktorá ho schváli, a nejaká opozícia, ktorá bude samozrejme protirečiť a nadávať tomu kandidátovi, že je politický kandidát. No, hold budeme voliť politického kandidáta dovtedy, kým sa tento zákon nezmení. Tak to bude.

    Čo sa týka rád, pozrite sa, zvolili ste si zase istý systém preto, aby ste tú Radu ovládli. Vy ste zrušili ten kolotočový systém, ktorý jasne hovoril, že po štyroch rokoch bez ohľadu na to, aká politická garnitúra existuje. Predchádza tomu riziku, že tá garnitúra vlastne pochopiteľne si nanominuje tých ľudí, ktorí v rámci tej politickej väčšiny existujú. Tomuto mal predchádzať ten kolotočový systém, čo sa celkom slušne darilo. A príkladom je na to Rada pre vysielanie a retransmisiu, kde to funguje. Táto rada má najväčšiu autoritu, no a málokto si ju dovolí spochybniť. Stáva sa, ale predsa je tu len menšie minimum toho politického spochybňovania, keďže vlastne každé štyri roky sa vám obmieňa jedna tretina rady.

    No, ďalšie veci sú tuná, skutočne, ako sa vytvára tlak na verejnosť. Sami ste hovorili, pán poslanec Krajcer, že sa do toho zamontovala EBU. No EBU sa do toho zamontovala listom, ktorý poslala pani riaditeľke Zemkovej. V tom liste sa okrem iného píše aj o mediálnom tlaku, ktorý bol vytváraný na pani generálnu riaditeľku, o mediálnom tlaku odstúpiť z postu generálnej riaditeľky RTVS. Dámy a páni, aký mediálny tlak, a toto už skutočne ma veľmi zaujímalo, mediálny tlak vytváraný cez koho? Politikmi SMER-u cez Markízu, cez Joj-ku, cez TA 3, alebo cez Plus 7, alebo Nový čas, alebo nebodaj SME, alebo Hospodárske noviny? Aký mediálny tlak? Do dnešného dňa som nedostal list, ktorý, o ktorý som poprosil pani generálnu riaditeľku, a sľúbila mi ho na výbore, že mi dá dokonca aj v angličtine, aj v slovenčine.

    Čo bolo napísané v tom liste na EBU? Čo bolo napísané? O aký opis situácie išlo v rámci mediálneho priestoru? Nechávam na vás.

    Dámy a páni, mohol by som rozprávať o tej debate naozaj veľmi veľa. Končím s tým, s čím som začal. Absolútna zodpovednosť tejto niekedy nedôstojnej debaty, ktorú sme tuná zažili ohľade tohto odvolávania, absolútna zodpovednosť padá na hlavu pána poslanca Krajcera a všetkých tých, ktorí tento zákon schválili v parlamente.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi predkladateľovi. Myslím, že faktickou, faktickú už nemôžete využiť.

    Takže, pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ja, vážené kolegyne, kolegovia z pozície spravodajcu skutočne len veľmi stručne. Čo sa týka rozpravy, nedošiel žiaden návrh, ktorý by mal pozmeniť navrhnuté uznesenie, ktoré som vám prečítal na začiatku ako spravodajca. Odznel iba jeden procedurálny návrh, ktorý predniesol pán poslanec Krajcer, v ktorom teda odporučil Národnej rade, aby prijala uznesenie, alebo prijala teda procedurálny návrh prerušiť rokovanie o tomto bode programu a vrátiť ho na ďalšie rokovanie výboru pre kultúru a médiá.

    Z hľadiska toho, o čom budeme rozhodovať, chcem predsa len pripomenúť vzhľadom na rozpravu, platný zákon o Rozhlase a televízii Slovenska. Uvádza iba takzvané kvalifikované dôvody, na základe ktorých možno odvolať riaditeľku televízie. Tie dôvody sú v návrhu výboru aj v odôvodnení presne uvedené, takže treba posudzovať, či boli porušené, alebo neboli porušené príslušné ustanovenia.

    Pre tých pánov poslancov, ktorí hovorili v rozprave o tom, že iné okolnosti netreba uvádzať, no pravdepodobne treba, pretože to znenie zákona hovorí, že môže odvolať riaditeľku. To znamená, preto, aby sme mohli zvážiť, či môže pravdepodobne a či použijeme tú absolútnu sankciu, alebo nejakú inú, tak v takom prípade je možné pre ne uvádzať dôvody. Takže som presvedčený ako spravodajca, že tá diskusia v danom prípade má zmysel a súvisí s predmetom veci.

    Vážené kolegyne, kolegovia, z mojej strany je to všetko.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k rokovaniu o

    Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2011.

    Správa má tlač 23 a správa výboru má tlač 23a.

    Prosím predsedu tohto úradu Jána Jasovského, aby správu uviedol.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s čl. 62 Ústavy Slovenskej republiky a § 5 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39 o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám Národnej rade Slovenskej republiky Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2011.

    Táto správa dokumentuje, akým spôsobom a s akými výsledkami v hodnotenom roku Najvyšší kontrolný úrad uplatňoval svoju pôsobnosť vymedzenú ústavou a príslušnými zákonmi.

    Zároveň obsahuje tiež informácie, ktoré dokumentujú cieľavedomý a systematický prístup tohoto úradu k zabezpečeniu trvalého, všestranného rozvoja so zámerom priebežného skvalitnenia kontrolnej činnosti, súvisiacich podporných procesov a ich manažovania.

    Dámy a páni, všetko, čo tu poviem, je podložené prácou tristo vysoko kvalifikovaných a vzdelaných pracovníkov tohoto úradu. Svoju kontrolnú činnosť Najvyšší kontrolný úrad organizoval, vykonával a realizoval koncepčne, bez snahy vyrábať škandály a kauzy na základe ročného plánu, ktorý vychádzal zo strednodobého strategického plánovania hlavných tematických okruhov kontrolnej činnosti v horizonte nasledujúcich troch rokov.

    Za účelom dosiahnutia potrebnej kvality v kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu a v súlade so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade dôsledne uplatňoval medzinárodné kontrolné štandardy implementované do svojich interných predpisov.

    V tejto súvislosti sme venovali mimoriadnu pozornosť a úsilie rozvoju znalostí a zručností našich pracovníkov, zamestnancov a teda najmä kontrolórov.

    Od roku 2009 do konca roku 2011 sme na Najvyššom kontrolnom úrade úspešne realizovali projekt Moderný a flexibilný úrad - budovanie kapacít ľudských zdrojov financovaný z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

    Zároveň prebiehala výmena skúseností s odborníkmi partnerských kontrolných inštitúcií, vrátane odborných stáží zamestnancov Najvyššieho kontrolného úradu na najvyššej kontrolnej inštitúcii Spojeného kráľovstva Veľkej Británie v oblasti výkonnostného auditu, Najvyššej kontrolnej inštitúcii Slovinska v oblasti informačných technológií, Najvyššej kontrolnej inštitúcii Ruska v oblasti finančného auditu, Najvyššej kontrolnej inštitúcii Estónska v oblasti finančného auditu a Najvyššej kontrolnej inštitúcii Poľska v oblasti tiež výkonnostného auditu.

    Týmito aktivitami sa podarilo naplniť ciele uvedeného projektu a dosiahli sme uistenie, že naša vedomostná úroveň aj odborné postupy spĺňajú náročné medzinárodne uznávané kritériá.

    Na rok 2011 mal Najvyšší kontrolný úrad v rámci cieľov programového rozpočtovania v štátnom rozpočte stanovené vykonať 72 kontrolných akcií. V skutočnosti sme vykonali 77 kontrolných akcií v tristo osemdesiatich šiestich kontrolovaných subjektoch.

    Kontrolné akcie boli zamerané na efektívnosť verejnej správy, rozvoj hospodárstva, zmiernenie dopadov hospodárskej krízy, čerpanie prostriedkov Európskej únie a ostatných finančných nástrojov, ako aj na iné celospoločensky významné oblasti.

    Vykonali sme štandardami požadovanú následnú kontrolu plnenia splatných opatrení prijatých príslušnými objektami na odstránenie nedostatkov zistených predchádzajúcimi kontrolami úradu.

    Na základe uznesenia Národnej rady sme vykonali, tak ako si pamätáte, kontrolu financovania rekonštrukcie zimného štadióna v Bratislave. V roku 2011 sme tiež podpisom záverečnej správy na 8. kongrese EUROSAI v Lisabone ukončili realizáciu medzinárodnej kontroly programov, alebo nástrojov zameraných na zvýšenie zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím vo verejnom sektore, ktorú v roku 2010 vykonalo štrnásť najvyšších kontrolných inštitúcií.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o výsledkoch jednotlivých kontrolných akcií boli vypracované protokoly, respektíve záznam, ak kontrolou neboli zistené nedostatky.

    Tieto protokoly Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky prerokoval so štatutárnymi zástupcami kontrolovaných subjektov a zároveň zabezpečil prijatie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a predloženie správy o ich plnení. S cieľom zabezpečenia oznamovacej povinnosti boli tiež v jednotlivých kontrolných akciách vypracované osobitné správy, prostredníctvom ktorých boli kontrolou zistené nedostatky oznámené tomu orgánu, ktorý konal v mene štátu, respektíve v mene obce alebo vyššieho územného celku pri kontrolách v oblasti územnej samosprávy v súvislosti s činnosťou kontrolovaného subjektu.

    Nedostatky v činnosti ústredných orgánov štátnej správy Najvyšší kontrolný úrad oznamoval vláde prostredníctvom predsedníčky vlády.

    Najvyšší kontrolný úrad s cieľom poskytnúť maximálnu súčinnosť Národnej rade Slovenskej republiky pri plnení jej kontrolných funkcií predkladal správy o výsledkoch kontrol pre informáciu jej vecne príslušným výborom. Vedený snahou uplatniť najmä vo vzťahu k verejnosti maximálnu možnú úroveň transparentnosti o výsledkoch svojej činnosti, predbežne Najvyšší kontrolný úrad zverejňoval správy o výsledkoch kontrol aj na svojom webovom sídle.

    Zistené porušenia finančnej disciplíny postúpil úrad na ďalšie konanie a uplatnenie zákonných sankcií príslušným správam finančnej kontroly. V aktuálnych prípadoch Najvyšší kontrolný úrad spolupracoval s príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní.

    V činnosti najvyšších kontrolných inštitúcií vyspelých štátov postupne vystupuje do popredia funkcia preventívna a výchovná. Aj Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v hodnotenom roku na základe vlastných skúseností a poznatkov z predchádzajúcej kontrolnej činnosti, ako aj dobrej praxe zahraničných najvyšších kontrolných inštitúcií kládol dôraz na presunutie ťažiska kontrolnej činnosti z rutinného preverovania dokladov a inej dokumentácie na preverovanie a hodnotenie systémov riadenia vnútornej kontroly na všetkých úrovniach, na hodnotenie systémov riadenia vnútornej kontroly na všetkých úrovniach, na analytické prístupy ku kontrolovaným procesom a navrhovanie odporúčaní a zabezpečovanie systémových opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.

    Vo viacerých prípadoch Najvyšší kontrolný úrad na zlepšenie stavu alebo na zabránenie opakovaniu nedostatkov predložil zainteresovaným subjektom aj konkrétne legislatívne námety.

    Väčšina kontrolných akcií Najvyššieho kontrolného úradu v roku 2011, spolu 64 kontrolných akcií v tristo tridsiatich subjektoch, sa týkala výdavkovej časti verejného rozpočtu. Vzhľadom na skutočnosť, že Najvyšší kontrolný úrad aj v uvedenom roku vykonával funkciu orgánu vydávajúceho vyhlásenia o ukončení pomoci zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu programovania mimoriadna pozornosť bola venovaná kontrole čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie.

    Funkcia ukončovacieho orgánu vyžadovala okrem náročnej kontrolnej činnosti aj intenzívnu komunikáciu s Európskou komisiou a všetkými zapojenými orgánmi Slovenskej republiky.

    V pozícii ukončovacieho orgánu sme vykonali záverečné kontroly v trinástich projektoch Kohézneho fondu v celkovej sume 696 mil. eur, z toho jedenásť projektov v oblasti životného prostredia v sume 440 mil. eur a dva v oblasti dopravy v sume 253 mil. eur.

    Súčasťou kontrolných postupov je aj podrobné preverenie a následné potvrdenie správnosti súm uvedené v žiadostiach o záverečné platby smerom k Európske komisii.

    Svoju aktuálnosť potvrdili aj ostatné tematicky významné kontrolné akcie vo výdavkovej časti verejného rozpočtu. Tieto boli zamerané na oblasť informačných technológií, odpadového hospodárstva, ochrany pred povodňami, na odstránenie ich následkov, údržby a modernizácie železničnej dopravnej infraštruktúry, registra obnovenej evidencie pozemkov, stavebného sporenia, realizáciu programu rozvoja bývania, na výstavbu technickej vybavenosti, vedu a výskum, kultúry, ako aj hospodárenia s prostriedkami a s majetkom nakladania vo vybraných spoločnostiach, organizáciách a subjektoch verejnej správy.

    Každá z uvedených kontrolných akcií si vyžadovala osobitný prístup k ich príprave a samotnému výkonu.

    Mohol by som hovoriť o mnohých kontrolách a uviesť mnohé príklady. Myslím si, že všetko je možné nájsť na našej webovej stránke. A preto nebudem už na záver tohoto týždňa hovoriť všetky tie príklady, ktoré mám vo svojom vystúpení pripravené.

    Určite je dôležitou kontrolou aj kontrola poskytovania verejných prostriedkov vynaložených napríklad na zabezpečenie registra obnovenej evidencie pozemkov. Tu sme preverovali až jedenásť subjektov, od ministerstva pôdohospodárstva cez Slovenský pozemkový fond, Úrad geodézie. Činnosť tohoto registra mala byť pôvodne ukončená v roku 2005. Termín je predĺžený do roku 2015. Rozdiel je tam až desať rokov.

    Významné sú ďalšie výsledky kontroly plnenia úloh, napríklad ministerstva životného prostredia v oblasti odpadového hospodárenia a ďalšie a ďalšie.

    Chcem povedať, že z hľadiska hospodárenia s verejnými prostriedkami a nakladania s verejným majetkom v roku 2011 Najvyšší kontrolný úrad hodnotil ako najrizikovejšiu oblasť verejného obstarávania, kde sa nedostatočne využívali nástroje, ktoré by vytvárali predpoklady pre zabezpečenie jeho transparentnosti.

    Problémové je a bolo aj čerpanie prostriedkov na operačné programy financované zo zdrojov Európskej únie, tak ako som to už spomínal.

    Významnou tak isto oblasťou, kde zisťujeme nedostatky, sú nedodržiavanie zákonov o rozpočtových pravidlách verejnej správy a samozrejme tradične zákona o účtovníctve.

    Významnú časť svojich kapacít venujeme aj príjmovej časti štátneho rozpočtu. Zistili sme vysoký počet nedostatkov najmä pri kontrole systému registrácie daňových subjektov, pri kontrole postupu a kontrolných mechanizmov colných orgánov, pri vydávaní povolení a tak ďalej a tak ďalej.

    Takmer 50 % svojich kapacít sme venovali kontrolám v oblasti územnej samosprávy. Tu sme sa zamerali tiež na problematiku hospodárenia s verejnými prostriedkami, na hospodárenie s prostriedkami Európskej únie, nakladania s odpadmi, hospodárenie s verejnými prostriedkami a tak ďalej a tak ďalej. Celkove znovu medzi najčastejšie zisťované nedostatky patria porušenia zákona o verejnom obstarávaní, takisto ako v štátnej správe, zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, aj verejnej správy, zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite, zákona o obecnom zriadení, zákona o majetku obcí, zákona o účtovníctve, porušenie rôznych daňových zákonov. Je toho hodne. Najviac problémov je aj v oblasti vnútorného kontrolného systému. Existujú nesúlady všeobecných záväzných nariadení miest a obcí s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tieto prípady Najvyšší kontrolný úrad postúpil na preskúmanie príslušným orgánom prokuratúry tak, ako to bolo aj v štátnej správe. Znovu úroveň vnútornej kontroly, problém, o ktorom som hovoril, napríklad na ZMOS-e, s ktorým pravidelne komunikujeme. Takisto pravidelne komunikujeme so Združením hlavných kontrol miest a obcí. Ponúkame a vypracovávame pre územnú samosprávu rôzne publikácie a svoje kontrolné zistenia a poznatky prezentujeme na rôznych pracovných podujatiach.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som povedal ešte niekoľko slov aj k zákonným veciam, ktoré musí plniť Najvyšší kontrolný úrad. Sú to samozrejme stanoviská k návrhu zákona o štátnom rozpočte, stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu, ktorý bude zrejme budúci týždeň v tomto parlamente. Teší nás, že, a sme hrdí, že si plníme tie svoje povinnosti vo vzťahu k zahraničným partnerom. Sú to rôzne dokumenty vo vzťahu k EUROSAI, európska organizácia. Takisto sa podieľame na príprave kongresov svetovej organizácie INTOSAI a som rád, že zhruba osemnásť našich pracovníkov pracuje v rôznych zahraničných výboroch v pracovných skupinách a tímoch, kde získavame informácie o najrýchlejšom rozvoji vo svete. Takisto podporujeme mnohých študentov v ich prácach a samozrejme podporujeme našich pracovníkov aj v čerpaní zdrojov a tvorbe, napríklad v štúdiu v oblasti PhD. a podobne.

    Som veľmi rád, že môžem konštatovať, že v minulom roku sme ako jediná organizácia na Slovensku získali medzinárodne uznávaný spoločný systém hodnotenia kvality vykonaním externej spätnej väzby modelu CAF. Túto sme získali a je to cena odovzdávaná cez prezidenta Slovenskej republiky. Takisto sme 16. 12. minulý rok ukončili obrovský projekt kontrolórsky informačný systém - elektronické služby. Tu chcem poznamenať, že máme možnosť vykonať kontrolnú akciu bez návštevy kontrolovaného subjektu.

    Možno pár slov, naozaj len pár slov, minulý rok bola ukončená tiež kontrola medzinárodnými zahraničnými najvyššími kontrolnými inštitúciami, tzv. Peer Review, pod vedením Veľkej Británie. Medzinárodný tím vysoko ocenil úroveň práce a dosiahnuté výsledky Najvyššieho kontrolného úradu. Všetky tieto poznatky a skutočnosti premietame do strategických zámerov Najvyššieho kontrolného úradu. Možno len pre vašu informáciu, ešte s tými predchádzajúcimi členmi minulého parlamentu sme pripravili koncepciu na najbližšie tri roky, kde zámerom Najvyššieho kontrolného úradu je kontrola celých rezortov a obraz dopravy, zdravotníctva a školstva.

    Záverom už úplne si chcem a dovoľujem vysloviť presvedčenie, že Najvyšší kontrolný úrad v hodnotenom roku splnil svoje úlohy, ktoré mu ukladá zákon, aj povinnosti. A dovoľujem si vysloviť presvedčenie, že Najvyšší kontrolný úrad spĺňa po všetkých stránkach kritériá moderného, dobre fungujúceho štátneho orgánu, ktorý je vo svojej činnosti nezávislý a viazaný len zákonom. Verím, že aj v ďalšom období bude tento úrad pracovať tak, aby mohlo byť naďalej konštatované, že patrí medzi najmodernejšie najvyššie kontrolné inštitúcie v rámci Európy a že bude pracovať v intenciách deklarácií, ktoré boli prijaté aj v poslednom období, napríklad Organizáciou spojených národov.

    Dámy a páni, o práci tristo ľudí by som mohol rozprávať týždne. Vzhľadom na to, že je piatok, vážim si, že ste aspoň vy vydržali tu a že ste si ma vypočuli.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi predkladateľovi.

    Prosím člena výboru pre financie a rozpočet pána Jaroslava Demiana, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o prerokovaní Správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2011.

    Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2011, tlač 23, rozhodnutím č. 28 z 19. apríla 2012 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Správa bola predložená na základe § 5 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR.

    Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedenú správu prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet 13. júna 2012 a prijal uznesenie č. 13. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2011 zobrať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor uznesením č. 38 z 18. júna 2012 schválil správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky k Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2011 ako tlač 23a. Určil poslanca Jaroslava Demiana za spravodajcu výboru. Výbor mu uložil predložiť a poveril ho predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Ján Jasovský správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomné prihlášky neboli doručené žiadne. Do rozpravy sa hlásia dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán Miroslav Kadúc.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, páni poslanci, pán predseda, chcel by som vám v prvom rade poďakovať za prácu, ktorú ste doteraz vykonal, aj teda, keďže volebné obdobie pomaly končí, zároveň vám poďakovať za správu, ktorá bola pomerne výstižná. Predsa len by som mal ale tri také veľmi jednoduché otázky.

    Prvou je, aký je trend v súčasnosti? Dá sa povedať, kto nakladá s peniazmi štátu alebo teda občanov najhoršie, či je to samospráva, štátna správa alebo niekto iný?

    Druhou otázkou mojou je, či postačujú kapacity NKÚ, aby ste robili dobrú kontrolu.

    A tretia otázka, podľa mňa veľmi podstatná, či si nemyslíte, že by mala byť naplnená litera zákona a mala by byť vykonaná voľba podpredsedov NKÚ.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Faktické pripomienky nie sú, uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán Viskupič, druhý prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Milé kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda, vážený pán spravodajca, dovolím si veľmi krátko a stručne, takisto ako ste vraveli vy, že predsa len je piatok poobede, účasť alebo hojnosť účasti poslancov v tomto pléne je žalostná.

    Mám jeden podnet, ktorý z hľadiska toho, kde sa teraz NKÚ nachádza, aj z hľadiska dĺžky funkčného obdobia vášho predsedníctva alebo funkcie, ktorú zastávate. Je to moment, tým, že viem, že vaše obdobie končí, týmto by som sa chcel aj poďakovať za odvedenú prácu na tomto poste, aj v duchu toho, ako ste predstavili správu. Nebude celkom adresovaná vám, ale k procedúram tohto parlamentu, keďže vieme, že post, ktorý zastávate, patrí opozícii a tak ako sme informovali, predsedovia poslaneckých klubov tuná v Národnej rade, prišlo k dohode medzi opozičnými poslaneckými klubmi na tom, aby bola a prebehla voľba na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu už na tejto schôdzi. Túto požiadavku sme adresovali pánovi predsedovi Národnej rady. Adresovali sme ju dostatočne dôrazne, aby bol zaradený bod na tejto schôdzi. O tomto bode nerokujeme. Preto sa chcem pripojiť a povedať aj v pléne parlamentu, že výzva na voľbu na základe dohody piatich opozičných poslaneckých klubov by mala byť zobratá vážne, keďže dohoda nad kandidátom medzi opozičnými poslaneckými klubmi existuje. A aby boli dodržané dohody, ktoré deklarovala vládna strana, že funkciu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu by mal zastávať opozičný kandidát.

    Táto dohoda teda mojimi slovami existuje, podpísali sme výzvu. Podľa mojich informácií bola táto výzva komunikovaná aj pred médiami dnes o jednej. Ja som sa tejto tlačovky kvôli rokovaniu o bode odvolávania pani generálnej riaditeľky zúčastniť nemohol, tak využívam aj túto príležitosť, aj pri prejednávaní správy o činnosti, aby sme sa dostali teda k bodu. A dúfam, že na najbližšej schôdzi Národnej rady opozícii bude učinené zadosť a budú dodržané sľuby, ktoré vládna strana týmto smerom urobila.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Chce reagovať pán predkladateľ?

    Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, reagovať mi treba a patrí. Aký je trend, bola otázka, som povedal v prehreškoch samospráva - štátna správa. Treba povedať, že tie trendy sú asi rovnaké. To, čo sa neplní v samospráve, to sa neplní v štátnej správe. Za najväčší problém, o ktorom som hovoril aj počas možnosti ešte byť na zasadnutí predchádzajúcej vlády, je vnútorný kontrolný systém. Nie je vždy funkčný ani v štátnej správe a veľmi slabo je funkčný v samospráve. Ak jeden kontrolór pracuje pre desať obcí a má tam nejaký maličký úväzok a nemá právnické, nemá ekonomické vzdelanie, prakticky vnútorné kontrolné systémy sú veľmi biedne. Čiže upozorňujem na to, čo považujem za najväčší problém. Akosi sa vo výzvach politikovčasto objavuje, že pošlime tam Najvyšší kontrolný úrad, ale zabúda sa, že predtým tam ešte existujú vnútorné kontrolné systémy všetkých ministerstiev, všetkých ústredných orgánov, kompletnej samosprávy. Tá povinnosť toho kontrolóra tam je a mala by teda existovať.

    Problém je snáď v tom, že veľmi ľahko sa povie, nech ide Najvyšší kontrolný úrad, ale Najvyšší kontrolný úrad je viazaný zákonom. Mal by to byť úrad, ktorý je naozaj vo svojej činnosti samostatný. Možno, pýtali ste sa, či má pracovisko dosť, a teda ešte dopoviem problémy - verejné obstarávanie, problémy finančné, ja neviem účtovníctvo a ďalšie a ďalšie. V podstate sú rovnaké aj v štátnej správe, aj v samospráve.

    Treba povedať, že Najvyšší kontrolný úrad má kontrolovať okolo deväť až desať tisíc subjektov. A to je teda pôda pre to, aby som odpovedal, či má dosť ľudí. Ak pozrieme, aké objemy zdrojov kontroluje Najvyšší kontrolný úrad, ak si pozrieme na druhej strane jeho rozpočet, ktorý je niečo cez 7 mil. eur, ja by som kľudne pristúpil na to, aby Najvyšší kontrolný úrad mal ďaleko viacej pracovníkov, ako ich má dnes. Aj keď som hrdý na to, že sme za posledné roky, a vďaka tomuto parlamentu a predchádzajúcemu parlamentu, vytvorili osem expozitúr v rámci Slovenska. Na každej pracuje dvadsať kontrolórov, to znamená, stošesťdesiat kontrolórov je vonku v teréne. A my sme úžasne ušetrili na tom, že ľudia z Bratislavy necestujú napríklad do Košíc, do Prešova, ale expozitúry v tom danom meste robia kontrolu nielen samosprávy, ale aj štátnej správy. Takže kontrolórov nie je nikdy dosť.

    A bola tu otázka na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Ja sa musím pripojiť k tomu, že tá voľba bude vždy poznačená politikou, tak ako tomu bolo hovorené v predchádzajúcom vystúpení pri odvolávaní generálnej riaditeľky Zemkovej, ktorej sme mimochodom dali jeden úžasný materiál, pretože sme končili kontrolu v Slovenskej televízii práve v čase, keď ona nastupovala. Dali sme jej jeden úžasný návod do ruky, ako môže dať do poriadku Slovenskú televíziu. A myslím si, že časť toho materiálu aj použila.

    Je vždy problém, aby tu nebol politik, pretože vždy hovorí parlament. A parlament sú politici. To si nemusíme k tomu nič hovoriť. Ale ja osobne by som si prial, aj keď predseda Najvyššieho kontrolného úradu má dve sedemročné obdobia, mne skončilo moje obdobie 9. februára, čiže hodne nadsluhujem, keďže nie som volený a nemá ma kto navrhnúť vzhľadom k tomu, že sa necítim v túto chvíľu ako opozičný, ale ani ako koaličný kandidát, mohlo by byť, tá voľba ešte na ďalších sedem rokov. Budete si navrhovať a navrhujete si svojho kandidáta.

    Ak dovolíte, ja asi poviem len to, že začínal som svoju kariéru ako posledný mechanik a prešiel som na spojoch všetkými funkciami od námestníkov, krajského riaditeľa až po pozíciu generálneho riaditeľa Slovenskej pošty, kedy pošta dosiahla prvýkrát v živote zisk, a vtedy boli tarify úplne iné, ako sú dnes. Dostal som sa až po pozíciu ministra. Čiže s obrovskými skúsenosťami som išiel na Najvyšší kontrolný úrad.

    A len chcem zakončiť svoje vystúpenie, že tento úrad považujem za ťažšie riadenie, ako keď som riadil ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, čo v tom období bolo štyridsaťtisíc pracovníkov. Tu je tristo, ale tá problematika je tu oveľa ťažšia. Čiže ja len držím palce pri voľbe ďalšieho kandidáta.

    Ešte raz ďakujem za možnosť vystúpiť.

  • Ďakujem pánovi predkladateľovi.

    Uzatváram rozpravu. Pán predkladateľ sa vyjadril.

    Chce sa aj pán spravodajca vyjadriť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalšie body programu sa týkajú Fondu národného majetku. Nevidím tu pána Bačíka.

    Chcem vás požiadať o vyjadrenie súhlasu, či môžeme predsunúť bod spravodajcovania pani ombudsmanky Jany Dubovcovej, aby predložila správu o činnosti verejného ochrancu práv.

    Ste tu? Tak, nech sa páči. Prepáčte, tak ja ešte uvediem.

    Takže pokračujeme

    návrhom výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2011.

    Návrh je uverejnený ako tlač 58 a spoločná správa výborov ako tlač 58a.

    Materiál uvedie predseda Výkonného výboru Fondu národného majetku Branislav Bačík, ktorého prosím, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov uviedol návrh Výročnej správy o činnosti fondu za rok 2011 na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    V zmysle citovaného zákona, predložil fond materiál na rokovanie vlády Slovenskej republiky, kde vláda tento materiál prerokovala dňa 23. 5. 2012, a svojím uznesením č. 198 odporučila predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ak dovolíte, len v krátkosti k činnosti fondu. V roku 2011 sa fond zameral najmä na prípravu a realizáciu rozhodnutí o predaji majetku a majetkových účastí fondu podľa zákona o privatizácii. V súlade s programovým vyhlásením bývalej vlády, v ktorom bola zdôraznená takzvaná podpora zefektívnenia fungovania vybraných podnikov s účasťou štátu vrátane ukončenia šiestich teplárenských spoločnosti, zostávajúcich zvyšných podielov v sedemnástich SAD-kách a v niektorých ďalších vybraných spoločnostiach, bolo vypracované viacero, pardon, bolo vypracovaných viacero koncepčných materiálov, týkajúcich sa návrhu na naloženie s majetkom a s majetkovými účasťami fondu.

    V tejto súvislosti boli v roku 2011 zahájené v súlade s § 51 zákona o verejnom obstarávaní aj procesy výberu predbežných poradcov pri predaji majetkových účastí fondu. Okrem zahájenia prezentačného procesu fond začal v úzkej spolupráci s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky konať aj vo veci doplatku kúpnej ceny za predaj akcií Slovenských elektrárni, a to zahájením procesu verejného obstarávania služieb odborného poradcu.

    Toľko, panie poslankyne a páni poslanci, v súvislosti s privatizáciou.

    Ak dovolíte, by som v krátkosti uviedol tie ďalšie činnosti, v ktorých fond pokračoval v roku 2011. To znamená, že v zabezpečení vyplácania dlhopisov fondu, kde bolo oprávneným osobám vyplatených 263 kusov dlhopisov fondu v sume cca 100 tis. eur. Ďalej, v činnostiach spojených s realizáciou bezodplatného prevodu cenných papierov od fyzických osôb na fond, kde sa do tohto procesu počas roka 2011 zapojilo okolo stotridsaťdeväť tisíc občanov. Na základe týchto činností bolo na špeciálny majetkový účet fondu do 31. 12. 2011 prevedených cirka 7,4 mil. kusov cenných papierov rôzneho druhu. A ďalej, vo výkone akcionárskych práv, v sledovaní a vymáhaní pohľadávok fondu, v uspokojení reštitučných nárokov formou vydávania zmeniek a bezodplatných prevodových akcií na nadobúdateľov v zmysle rozhodnutia vlády Slovenskej republiky.

    V decembri roku 2010 zahájil fond systematickú prípravu na ukončenie svojej činnosti, vypracovania právnej analýzy podmienok a právnych aspektov zrušenia fondu, prechodu práv a povinností fondu na iný subjekt so zameraním na časovú postupnosť krokov a nevyhnutnej legislatívne zmeny.

    Toľko, pani podpredsedajúca, k tejto správe, ak dovolíte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre hospodárske záležitosti Leu Grečkovú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2011, tlač 58.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím z 28. mája 2012 č. 44 pridelil návrh výročnej správy o činnosti fondu za rok 2011 na prerokovanie vo výboroch do 18. júna 2012 týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, pričom za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval uvedený návrh 13. júna 2012 a uznesením č. 26 odporučil Národnej rade návrh schváliť. Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti rokoval o návrhu 12. júna 2012 a uznesením č. 25 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh výročnej správy o činnosti fondu za rok 2011 schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu Výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku za rok 2011 bola schválená uznesením z 18. júna 2012 č. 43.

    Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu, aby som informovala o výsledku rokovania výborov, odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesla tento návrh v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pekne pani poslankyňa. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram týmto rozpravu.

    Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Mezenská. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán zástupca Fondu národného majetku, v spoločnej správe o prerokovaní návrhu na použitie Fondu národného majetku Slovenskej republiky sa uvádza, že sa odporúča Národnej rade Slovenskej republiky použiť majetok Fondu národného majetku...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

    Ja som, priznám sa, neregistrovala som, k čomu je tá rozprava, ale naozaj by sme sa mali držať bodu programu, ktorým je návrh výročnej správy o činnosti.

  • Tak mňa by len zaujímalo to použitie, neviem či, veď to je v správe...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

    To bude súčasťou ďalšieho bodu.

  • Takže týmto uzatváram alebo teda vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Pani spravodajkyňa?

    Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je návrh ročnej účtovnej závierky. Pani poslankyňa Grečková, že nemusíte odchádzať.

    Návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2011.

    Návrh má parlamentnú tlač 59. Spoločná správa výborov má tlač 59a.

    Nech sa páči, pán predseda výkonného výboru, prosím, aby ste návrh uviedli.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predkladá Fond národného majetku Slovenskej republiky Návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2011 na prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Výkonný výbor schválil ročnú účtovnú závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2011 na svojom zasadnutí dňa 9. 5. 2012 a uznesením č. 3/5/12 bez pripomienok.

    Dozorná rada Fondu národného majetku Slovenskej republiky prerokovala tento materiál dňa 9. 5. 2012 a uznesením č. 4/7/2012 ho odporučila predložiť na rokovanie vláde Slovenskej republiky na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky prerokovala tento návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2011 dňa 23. 5. 2012 a uznesením č. 199 z roku 2012 ho odporučila predložiť na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predkladaná ročná účtovná závierka je riadna účtovná závierka Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Bola zostavená za účtovné obdobie od 1. januára 2011 do 31. 12. 2011 podľa slovenských právnych predpisov zákona o účtovníctve a postupov účtovania pre Fond národného majetku Slovenskej republiky.

    Tvorba majetku fondu v roku 2011 predstavovala celkovú hodnotu 506 287 641 eur. Celkové použitie majetku fondu za rok 2011 dosiahlo výšku 681 223 249 eur.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 246 z 15. 12. 2010 k návrhu rozpočtu fondu na rok 2011 schválila objem nákladov na činnosť fondu vo výške 2,8 mil. eur. Prevádzkové náklady v porovnaní s rozpočtovou hodnotou boli čerpané na 84 % a náklady na dlhodobý majetok na 8,4 %. Z toho vyplýva, že najvýraznejšia úspora sa dosiahla v rámci nákladov na dlhodobý majetok.

    Toľko, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, k ročnej účtovnej závierke fondu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi predsedovi.

    Opäť prosím spoločnú spravodajkyňu poslankyňu Leu Grečkovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte aby som predložila spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Návrhu ročnej účtovne závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2011 (tlač 59).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 28. mája 2012 č. 44 pridelil Návrh ročnej účtovnej závierky fondu za rok 2011 na prerokovanie vo výboroch a v gestorskom výbore do 18. júna 2012. Pridelil ho týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet prerokoval návrh 13. júna 2012 a uznesením č. 27 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť. Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti rokoval o návrhu 12. júna 2012 a uznesením č. 26 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk oboch príslušných výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rady Slovenskej republiky Návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2011 schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu ročnej závierky fondu za rok 2011 bola schválená uznesením 18. júna 2012 č. 44. Týmto uznesením má výbor poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som informovala o výsledku rokovania výborov, odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v tejto spoločnej správe a predniesla návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nikto nehlási, žiadnu písomnú prihlášku som nedostala, ústne sa takisto nikto nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcete sa vyjadriť, pán navrhovateľ? Pani spravodajkyňa?

    Ďakujem vám.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Kolegovia, ja by som vás chcela poinformovať a požiadať, máme tu ešte jeden bod, ktorý sa týka Fondu národného majetku, a ešte naozaj správa o činnosti verejného ochrancu práv, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme prerokovali ešte tieto dva aj po stanovenej 14.00 hodine.

  • Ruch v sále.

  • Áno, len tieto dva. Teraz neviem, čo mám urobiť. Ale jedna vec, pán Bačík nás o to poprosil, pretože má pracovné povinnosti. Alebo teda on odchádza, budúci týždeň tu nie je. Pani Dubovcová, pani ombudsmanka, takisto v utorok je zaneprázdnená.

    Takže môžem sa ešte raz opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme tieto dva body prijali.

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem vám veľmi pekne za ochotu.

    Takže pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2012 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Návrh má tlač 74, spoločná správa výborov má tlač 74a.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Rokovanie o návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku SR v roku 2012 podľa § 28 ods. 3 písm. b / zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 74.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za ochotu, aby som mohol dokončiť tento posledný bod, ktorý sa týka Fondu národného majetku.

    K tomuto bodu len v krátkosti. Uvedený materiál už bol predložený do parlamentu minulý rok v tej súvislosti, že bol odrokovaný aj na vláde Slovenskej republiky. Na pôdu parlamentu sa dostal v decembri v roku 2011. Tým, že výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, ktorým bola parlamentná tlač pridelená, odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh s tým, že pôvodnú čiastku 385 863 600 eur odporučili zvýšiť o 120 mil., to znamená, že celkový objem predstavuje sumu 505 863 600 eur. Keďže tento návrh na použitie majetku fondu v roku 2012 je už súčasťou príjmov zapracovaných v zákone o štátnom rozpočte na rok 2012, v ktorých v príjmovej časti počíta aj s finančnými prostriedkami fondu vo výške 505 863 600 eur, ktoré majú byť uhradené v prospech účtu štátnych finančných aktív, fond v záujme naplnenia týchto príjmov opätovne predkladá návrh na použitie majetku fondu v roku 2012 na schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predkladateľ.

    Prosím pani poslankyňu Grečkovú o podanie správy o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2012 podľa § 28 ods. 3, písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 74).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k Návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2012 podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s príslušným ustanovením zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 1. júna 2012 č. 64 pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti.

    Výbory, ktorým bol návrh pridelený, o ňom rokovali nasledovne: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet rokoval o návrhu 13. júna 2012 a prijal uznesenie č. 28, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh na použitie Fondu národného majetku vo výške 505 863 600 eur; Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh 12. júna 2012 a prijal uznesenie č. 29, ktorým odporúča Národnej rade takisto schváliť návrh na použitie Fondu národného majetku v roku 2012.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady, ktorým bola parlamentná tlač pridelená, a v súlade s § 79 ods. 4, písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na použitie Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2012 v uvedenej výške schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto správy.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na použitie Fondu národného majetku Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 18. júna 2012 pod č. 45.

    Súčasne ma výbor poveril ako spravodajkyňu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu a poveril ma ďalšími právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Chce sa niekto prihlásiť ústne? Pani Mezenská. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Takže môj vstup do rozpravy bude veľmi krátky. Oba výbory, ako Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, tak aj výbor pre hospodárske záležitosti odporúčajú schváliť návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky vo výške 505 863 600 eur. A mňa by zaujímalo, konkrétne na čo a či budú tieto prostriedky účelovo viazané? Na aké konkrétne projekty alebo aké konkrétne aktivity, činnosti? A či sú tieto prostriedky, keďže ide o značný objem, aj účelovo viazané.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Môžete reagovať, nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani poslankyňa, návrh na použitie majetku fondu, ktorý sa každoročne používa na takzvané posilnenie štátnych finančných aktív, je tento rok vo výške 505 863 600 eur. Ministerstvo financií Slovenskej republiky tieto finančné prostriedky využíva hlavne na ten účel, na ktoré boli viazané. To znamená, že štátne finančné aktíva slúžia v prípade oddlženia nemocníc, mimoriadnych udalostí a ďalšie veci, ktoré vláda má ako rezervu finančnú pre takýto prípad. To znamená, že táto otázka, ktorá smerovala dnes na Fond národného majetku, by skôr mala smerovať na ministra financií Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem vám.

    Chcete sa, alebo už sa asi nechcete? Chcete sa vyjadriť ako navrhovateľ? Nie.

    Pani spravodajkyňa? Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k bodu

    správa o činnosti verejného ochrancu práv.

    Správa je pod tlačou 21 a správa výboru má tlač 21a.

    Prosím verejnú ochrankyňu práv Janu Dubovcovú, aby správu uviedla.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj prítomným poslancom, že mi dovolili predniesť tú správu teraz, teda po predĺžení času, ktorý si pôvodne na dnešné rokovanie dali. Som im za to veľmi vďačná, pretože v utorok prijímam stránky vo svojej kancelárii v úrade v Bratislave. Verejný ochranca práv nemá detašované pracoviská, takže ľudia sem cestujú z celého Slovenska a je to práve na utorok. Takže by som ich musela zrušiť, čo by mi bolo veľmi ľúto.

    Pokiaľ ide o samotnú správu, tak samotnú správu vypracoval verejný ochranca práv Doc. Kandráč, ktorý v tejto funkcii pôsobil desať rokov. Správu máte k dispozícii. Predpokladám, že tých, ktorých to zaujíma, sa s ňou oboznámili, bola prednesená aj vo výbore našom gestorskom, takže ja nebudem zdržiavať čítaním veľa podrobností z tejto správy. Základný údaj, ktorý sa týka predchádzajúceho roku, ktorý ja považujem za dôležitý, je ten, že v hodnotenom období bolo podaných 1 577 podnetov, z ktorých bolo preukázaných 129 porušení základného práva. Teda pripájam sa ku konštatovaniu môjho predchodcu, že Slovenská republika nepatrí medzi krajiny, v ktorých by v nejakom rozsiahlom rozmere dochádzalo k porušovaniu základných práv. Ale to neznamená, že sa týmto nemusíme zaoberať. Alarmujúce na tejto správe je to, že vlastne desať rokov sa opakujú približne tie isté porušenia základných práv. V každej správe sa najvyšší počet porušení preukazuje v porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a to sa týka veľa orgánov Slovenskej republiky a najmä súdov Slovenskej republiky. Takže toto ja považujem za dôležité, a preto aj ja budem v budúcnosti sústreďovať svoju pozornosť na túto problematiku.

    Ďalej by som poukázala a veľmi rada na to, že činnosť verejného ochrancu práv mala pozitívne následky na jednu inštitúciu v Slovenskej republike. Na č. listu 24 v tejto správe verejný ochranca práv v hodnotenom období skonštatoval v niektorých prípadoch zbytočné prieťahy v Sociálnej poisťovni, ale oproti predchádzajúcim obdobiam došlo v tejto oblasti k výraznému zlepšeniu. Dôvodom sú podľa verejného ochrancu práv najmä systémové zmeny, ku ktorým táto inštitúcia pristúpila, a niektoré sa udiali aj na základe odporúčaní verejného ochrancu práv. V tomto zmysle by som chcela pôsobiť aj ja v budúcnosti, aby činnosť verejného ochrancu práv sa zamerala najmä na to, aby sa postupne zlepšovalo fungovanie inštitúcii Slovenskej republiky. Ja sa zameriam vo svojej činnosti na prieťahy v súdnych konaniach, a to práve na systémové zmeny, a teda na činnosť súdov vo vzťahu k organizácii práce, ktorú používajú, či je dostatočná, či dostatočne rieši prieťahy v súdnom konaní. Tu budem spolupracovať aj s Ústavným súdom, na čom sme sa už dohodli.

    Ďalej v budúcnosti sa budem na základe tejto správy, ktorú som prečítala, a predchádzajúcich, zameriavať aj na bežnú prax a činnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v Slovenskej republike vzhľadom na to, že v tejto oblasti zisťujeme veľmi veľké nedostatky, keď porovnávame ciele a účely právnych predpisov, ktoré túto časť upravujú, a reálne výsledky v praxi.

    Ďalej sa budeme zaoberať niektorými témami, ktoré, ktoré máme na stole, čo sa týka súladnosti právnych predpisov s ústavou a o všetkých výsledkoch našej činnosti budeme informovať Národnú radu.

    Táto správa, ktorú predkladám alebo ktorú predložil môj predchodca, je riadna správa. Verejný ochranca práv má právo podávať aj mimoriadnu správu Národnej rade Slovenskej republiky. Ak by taká situácia vznikla, tak toto právo využijem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Prosím členku výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslankyňu Luciu Nicholsonovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy, páni, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedla správu o prerokovaní správy o činnosti verejného ochrancu práv (tlač 21) v gestorskom výbore.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 19. apríla 2012 č. 26 pridelil správu o činnosti verejného ochrancu práv na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o správe o činnosti verejného ochrancu práv na svojej 3. schôdzi dňa 12. júna 2012 a prijal k nej uznesenie č. 9, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie správu o činnosti verejného ochrancu práv. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky máte k dispozícii ako súčasť tlače 21a.

    Vážená pani predsedajúca, ja som skončila, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Chce sa niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť? Ďakujem pekne.

    Pani spravodajkyňa? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Tým sme naplnili dnešný bod rokovania, preto dovoľte ešte poinformovať vás o priebehu rokovania v nasledujúcich dňoch. Začíname rokovať v utorok o 9.00 hodine, kde prvý bod bude návrh pani ministerky zdravotníctva Zvolenskej (tlač 60) zákon o lieku. Potom budeme pokračovať správami, ktoré mali byť prerokované ešte dnes, teda všetky správy o činnosti, a potom sa bude pokračovať rozpravou k zákonu o dani, ktorá je vlastne, ktorá nebola ukončená, a bude nasledovať celý blok zákonov z ministerstva financií. A medzi nimi bude zaradený aj zákon ku skrátenému legislatívnemu konaniu. Ďakujem vám pekne.

    No a týmto ukončujem štvrtý deň rokovania 3. schôdze Národnej rady v tomto volebnom období. Ďakujem pekne.

    Pekný víkend.

  • Prerušenie rokovania o 14.13 hodine.