• Dobré ráno, vážené poslankyne, poslanci, otváram tretí rokovací deň 3. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni požiadali o ospravedlnenie pán poslanec Vladimír Baláž, pán poslanec Štefan Kuffa, pán poslanec Jozef Mikloško, pán poslanec Martin Poliačik a pani poslankyňa Svetlana Pavlovičová. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Andrej Hrnčiar.

    Podľa schváleného programu pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Návrh vlády je uverejnený pod tlačou č. 42 a spoločná správa výborov má tlač 42a.

    Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Peter Kažimír. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou a Fínskou republikou.

  • Dobré ráno, dámy a páni, ďakujem veľmi pekne pani predsedajúcej za slovo. Dovoľte mi, aby som vám v mene vlády predložil na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Európsky mechanizmus pre stabilitu patrí do druhej vlny protikrízových opatrení, cieľom ktorých je udržanie finančnej stability v eurozóne. Tento permanentný mechanizmus nahradí Európsky finančný stabilizačný nástroj, ktorý svoju činnosť ukončí po vzniku tohto permanentného mechanizmu v roku 2012.

    EMS bude založený formou medzivládnej organizácie medzi členskými krajinami eurozóny s tým, že táto možnosť bude explicitne upravená aj v upravenom znení čl. 136 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

    Európsky mechanizmus pre stabilitu bude rozhodovať prostredníctvom Rady guvernérov, pričom guvernérmi budú ministri financií členských krajín Správnej rady a budú rozhodovať na základe manažmentujúceho riaditeľa. O poskytnutí finančnej pomoci členskému štátu sa bude rozhodovať na základe vzájomnej dohody, čo si vyžaduje jednohlasný súhlas zúčastnených členov na hlasovaní. Pri núdzovom postupe im postačuje 85-percentné kvórum hlasov.

    Základné imanie Európskeho mechanizmu pre stabilitu bude vo výške 700 mld. eur, pričom podiel Slovenskej republiky je 5 mld. 786 mil. eur. Z toho 80 mld. eur bude vo forme splatených akcií, opäť, podiel Slovenska je 659 mil. eur a 620 mld. eur, to je zatiaľ nesplatená časť, kde podiel Slovenska bude 5 mld. 108 mil. eur vo forme akcií splatných na vyzvanie.

    Slovenská republika bude musieť do pätnástich dní od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho zákona, ktorý súvisí s ratifikáciou tejto zmluvy, uhradiť prvú splátku vo výške 131 mil. 840 tis. eur a následne počas roku 2012 predpokladáme v tomto roku v októbri druhú splátku v tej istej výške. V priebehu rokov 2013 a 2014 by Slovenská republika mala uhradiť aj ďalšie tri splátky upísaného základného imania v celkovej výške 395 mil. 520 tis. eur. Na úhradu prvej splátky vo výške 131 mil. eur sa použijú štátne finančné aktíva. Toto upísanie kapitálu splatného na vyzvanie z pohľadu metodiky ESA 95 nebude mať vplyv na schodok alebo dlh verejných financií. Podľa tej istej metodiky bude uvedená suma zaznamenaná ako finančná operácia bez vplyvu na schodok rozpočtu verejnej správy a bez vplyvu na verejný dlh.

    Na uhradenie druhej splátky si bude musieť Slovenská republika finančné prostriedky požičať, vyplýva to z dnešného stavu štátnych finančných aktív. Táto skutočnosť bude mať negatívny vplyv na výšku štátneho dlhu našej krajiny. Zmluva je medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon v zmysle čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a nemá prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Návrh vykonávacieho zákona k zmluve je zákon o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov. Týmto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

    Toľko na úvod, ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, zaujmite svoje miesto pre navrhovateľa.

    Prosím spoločného spravodajcu, predsedu výboru pre financie a rozpočet, poslanca Daniela Duchoňa, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky uvedenú spoločnú správu výborov.

    Po prvé. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 40 zo 17. mája 2012 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre európske záležitosti, zahraničnému výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o návrhu stanoviská poslancov.

    K predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko.

    Po prvé. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas - výbor pre financie a rozpočet, výbor pre európske záležitosti, ústavnoprávny výbor, zahraničný výbor.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III. tejto spoločnej správy nevyplynuli iné návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (tlač 42) vysloviť súhlas.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu bola schválená uznesením gestorského výboru č. 35 z 18. júna 2012. Výbor určil poslanca Daniela Duchoňa za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ho poveril predložiť a predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

    Prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pánovi spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásili za klub SDKÚ pán Ivan Štefanec, za klub SaS Richard Sulík. Zoznam rečníkov prihlásených písomne, prihlásilo sa päť pánov poslancov pán Miroslav Beblavý, Ľudo Kaník, Mikuláš Dzurinda, Daniel Lipšic, Igor Matovič.

    Nech sa páči, pán Ivan Štefanec za klub SDKÚ.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, vážení hostia, rozhodnutie o Zmluve o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu je naozaj dôležitým rozhodnutím a pri rozhodovaní je potrebné pozrieť sa dozadu, ale aj dopredu. Keď sa pozrieme dozadu, treba si všimnúť predovšetkým pre Slovensko kľúčový dátum 1. máj 2004, kedy sme vstupovali do Európskej únie. Takisto 1. január 2009, kedy sme zaviedli spoločnú európsku menu. Hovorím to preto, pretože chcem zdôrazniť, že pre Slovensko tieto dátumy boli veľmi významné a podľa môjho presvedčenia aj úspešné. Slovensko je najrýchlejšie sa rozvíjajúca krajina spomedzi všetkých dvadsiatich siedmich krajín Únie a chceme urobiť všetko preto, aby tomu tak naďalej aj bolo. Slovensko je prvá krajina z postkomunistických krajín, ktorá vstúpila do OECD, Únie, NATO a zaviedla euro. Ani jednej krajine sa to nepodarilo, byť vo všetkých týchto štyroch kluboch. Boli to významné rozhodnutia, ktoré, dnes už vidíme, boli v prospech našich občanov.

    A teraz je potrebné pozrieť sa do budúcna a urobiť toto dôležité rozhodnutie z pohľadu, opäť, našich občanov. Čo je lepšie? Či je lepšie mať stabilnú európsku menu, alebo máme iné riešenie. Rozhodnutie o Zmluve o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu je podľa môjho názoru rozhodnutím o to, o tom, či chceme stabilizovať našu menu a tým chrániť úspory, príjmy našich občanov, ale aj pracovné miesta na Slovensku. Nie je to jednoduché rozhodnutie. Pretože všetko niečo stojí a nič nie je zadarmo. To všetci vieme, ale podľa môjho názoru toto rozhodnutie nemá alternatívu. Čo ale alternatívu má, je takisto budúcnosť a je použitie prostriedkov z tohto mechanizmu. Preto sme už na minulej schôdzi Národnej rady navrhovali, aby sme o každom takomto použití rokovali v parlamente. A tento názor budeme presadzovať konzistentne aj naďalej. Teda zároveň, keď hovoríme áno tejto zmluve, hovoríme aj to, že chceme vždy o každom použití prostriedkov rokovať a, samozrejme, sme si vedomí tejto spoluzodpovednosti aj v tom, že mechanizmus pre stabilitu nie je jediným riešením. Nemôže byť jediným riešením, na ktoré sa môžeme spoliehať. Tým jediným riešením, ktorým môže dostať Európsku úniu a osobitne eurozónu zo súčasnej situácie, sú len a len štrukturálne zmeny, dodržiavanie pravidiel a zodpovedné hospodárenie. To platí pre Slovensko, ale to platí aj pre všetky krajiny Únie. Preto súčasne s vyslovením súhlasu s touto zmluvou hovoríme aj áno dôrazu na štrukturálne zmeny, áno dodržiavaniu pravidiel a áno zodpovednému gazdovaniu. Sú to spojené nádoby, aj konsolidačný balíček, ktorý nás čaká, aj rozpočet, aj opatrenia v hospodárskej politike, ktoré budeme pozorne sledovať a ktoré veľmi úzko súvisia s budúcnosťou Slovenska a s budúcnosťou eurozóny.

    Dámy a páni, klub SDKÚ - Demokratickej strany teda aj na základe toho, čo som povedal, podporí Zmluvu o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu a zároveň bude naďalej presadzovať, aby sme o každom použití prostriedkov z tohto mechanizmu rokovali v Národnej rade.

    Ďakujem pekne.

  • Reakcia na vystúpenie pána Štefanca. S faktickými sa prihlásil pán Matovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec Štefanec, druhú alebo tretiu vetu ste povedali: "Slovensko je najrýchlejšie sa rozvíjajúca krajina v Európskej únii." Plus, mínus. Práve tento pohľad, pohľad na rozvoj krajín iba čisto cez výšku rastu HDP spôsobil to, že dnes sa musí v Európe prijímať nejaký euroval. Práve pohľad čisto iba na rast HDP a nepozeranie sa na rast čistého bohatstva krajiny, čiže zároveň nepozeranie sa na cenu, za akú ten rast HDP krajiny dosahujú, spôsobil to, že Grécko dnes sa nachádza tam, kde sa nachádza, aj ostatné krajiny, ktoré sú v problémoch. Čiže mrzí ma, že aj vy sa pozeráte takýmto spôsobom na Slovensko. Ak by sme sa pozerali aj na Slovensko a na jeho rozvoj z pohľadu toho, že za akú cenu sa, za akú cenu rastie, tak zistili by sme, že, a pozreli by sme sa napríklad na roky 2009 a 2010, tak zistili by sme, že po prvé - sme boli v mínuse a po druhé - sme robili najväčšie dlhy. A ak by sme sa pozreli na tieto roky, tak by sme zistili, že áno, pár percent rastieme, ale omnoho viacej percent sa zadlžujeme. Takže v skutočnosti ten rast čistého bohatstva krajiny nie je a skorej to bohatstvo sa vytráca. Čiže očakával by som od vás takýto pohľad aj na Slovensko aj na ostatné krajiny v Európe. Lebo, ešte raz opakujem, práve pohľad na rast alebo rozvoj krajín iba cez čisto čísielko, hlúpe číslo, rast HDP a nepozeranie sa na to, za akú cenu ten rast HDP krajiny dosahujú, spôsobil to, že dnes krajiny sa nachádzajú v situácii, že potrebujú navzájom prijímať mechanizmus, ktorý sa volá ESM.

  • Ďakujem. Ďalší rečník za klub SaS, Richard Sulík.

    Nech sa páči.

    Aha, pardon, ospravedlňujem sa, nech sa páči, reakcia pána Štefanca.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Matovič, jednak rast domáceho produktu znamená rast životnej úrovne, to po prvé. Je to základný predpoklad, že ľudia môžu mať viac pracovných miest, môžu mať lepšie platy. Keď zdôrazňujete rast súvisiaci s dlhom, chcem vám pripomenúť, že v roku 2000, ešte predtým, než sme boli v Únii, malo Slovensko vyšší dlh, ako má dnes. Čiže ten vývoj od roku 2004, odkedy sme vstúpili do Únie, svedčí o tom, že na Slovensku bol rast zdravý. Keď ste ale spomínali rok 2009, musím s vami súhlasiť, že v tom roku došlo k rekordnému nárastu zadlženia na Slovensku práve preto, na čo sme upozorňovali mnohokrát aj v tejto snemovni, že nám klesli príjmy o 2 mld. eur, ale vláda vtedajšia dostatočne nereagovala úspornými opatreniami. Toto dedičstvo musela riešiť minulá vláda a s týmto dedičstvom sa musí potýkať aj vláda súčasná. To je treba si uvedomiť takisto, keď hovoríme o všetkých ekonomických ukazovateľoch. Summa summarum, ale fakt, ktorý som zdôraznil, platí, že Slovensko je najrýchlejšie sa rozvíjajúca krajina od roku 2004 spomedzi všetkých európskych dvadsiatich siedmich krajín. A je dôležité si to uvedomiť aj pri rozhodovaní o tejto zmluve, pretože aj dnes sme pri rozhodovacom stole v Únii, pri rozhodovacom stole v eurozóne, aj od nás záleží, ako budú tieto kluby ďalej vyzerať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. By som poprosil multimediálnu zložku môjho prejavu spojazdniť, predtým ako začnem. Na to ale ešte, chvíľku času ešte. Pár minút. Ďakujem pekne.

    Vážené dámy, vážení páni, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, no, Slovensko stojí pred mimoriadne ťažkým rozhodnutím. Málo takýchto rozhodnutí bolo, kde naozaj ide o veľa. Zavedenie eura bol politický projekt, ktorému chýbali ekonomické predpoklady. Ako dnes vieme, krajiny boli na to, aby mali spoločnú menu, príliš, ekonomicky príliš odlišné a dve krajiny sa do eurozóny nikdy nemali dostať. Po prvé, Taliansko, ktoré v čase vstupu do eurozóny malo verejný dlh vyše 100 percent, pričom príslušné maastrichtské kritérium hovorí o najviac šesťdesiatich, ale nemecký kancelár Kohl rozhodol, rozhodol výlučne politicky, že Taliansko ako zakladajúci člen Európskej únie nesmie byť vylúčené, a bolo po solídnych plánoch.

    Situácia s Gréckom bola ešte horšia. Grécko sa totiž do eurozóny dostalo čistým podvodom, falšovalo čísla, všetci zodpovední to vedeli, a čo je najtragickejšie, ani len tie sfalšované čísla neboli dostatočné, nespĺňali maastrichtské kritériá. Opäť zvíťazila politika nad zdravým rozumom. A aj preto máme dnes také veľké problémy.

    Konvergencia úrokových sadzieb znamenala pre južné krajiny zníženie úrokových sadzieb. Zníženie úrokových sadzieb znamená nárast dlhu preto, lebo zároveň sa aj zvýšila dostupnosť úverov. Zníženie úrokových sadzieb znamená v podstate zníženie rizikových prirážok a krajiny ako Grécko boli vnímané rovnako solídne ako napríklad Nemecko alebo Fínsko. Toto viedlo k nárastu peňazí v obehu. Nárast peňazí v obehu viedol logicky pri nezmenenej, pri nezmenenom množstve tovarov a služieb, nárast peňazí v obehu viedol k nárastu cien. Nárast cien znamená, že sa znižuje konkurencieschopnosť, respektíve znižuje sa produktivita. No a keď sa vám zníži konkurencieschopnosť alebo produktivita, tak sa vám zníži výroba. Toto sú základné ekonomické vzťahy, ktoré sa ešte žiadnemu politikovi nepodarilo zmeniť.

    Tu by som chcel v tejto súvislosti poukázať na prvý graf.

  • Zobrazenie grafu.

  • Toto je krivka gréckej priemyselnej produkcie od roku 1975, úplne naľavo, najnižšia hodnota. Grécka priemyselná produkcia stúpala raz viac, raz menej, ale stúpala do roku 2002, 2001, dokedy bolo zavedené v Grécku euro. Potom sa chvíľu potácala na vysokej úrovni, to bolo to obdobie, kedy sa Grécku darilo vykryť nedostatok produktivity stále ďalšími a ďalšími dlhmi, no a od roku 2007, čiže štyri roky, sa grécka priemyselná produkcia nachádza vo voľnom páde a dnes je na úrovni roku, približne roku 1980. Euro hodilo grécku ekonomiku tridsať rokov dozadu. Zásadný problém eurozóny preto nie je, že jednu menu zdieľajú krajiny s rôznou mierou verejného dlhu, zásadný problém, problémom eurozóny je to, že spoločnú menu zdieľajú krajiny, ktoré majú moc a príliš rôznu mieru produktivity, a čo je dôležité, jednotná mena zo svojej podstaty tenduje k tomu, že zvyšuje tieto rozdiely. Rôzna miera produktivity, respektíve rôzny vývoj miery produktivity nie je nič ojedinelé a riešením by bolo prispôsobenie sa vlastnej meny novému stavu, čiže v prípade Grécka by napríklad došlo k devalvácii, čím by sa pokles konkurencieschopnosti vyrovnal. No, ale toto nie je možné spraviť v menovej únii, v žiadnej, ani v eure, ani v žiadnej inej menovej únii, a preto ten rastúci rozdiel v miere produktivity bol kompenzovaný novými a novými dlhmi a stále zvyšujúcou sa obchodnou bilanciou, deficitom obchodnej bilancie. No, preto aj Grécko patrí ku krajinám s najvyššou, s najvyšším deficitom obchodnej bilancie na svete, je to okolo, je to vyše desať percent v niekoľkoročnom priemere. A to je v podstate svetový unikát. Je teraz v tomto momente jedno, či sa jedná o dlhy verejné ako v Grécku alebo o dlhy súkromné ako v Španielsku. V každom prípade, spomínaný deficit obchodnej bilancie, ktorý je spôsobený tými zväčšujúcimi sa rozdielmi v produktivite, bol kompenzovaný dlhmi, keďže prestala existovať možnosť devalvácie vlastnej meny. Takto to fungovalo až do roku 2007, kedy sa zrútil medzibankový trh. Medzibankový trh nie je nič iné, ako keď si banky požičiavajú medzi sebou. Jedna, čo má práve peniaze k dispozícii, požičia takej, čo peniaze práve potrebuje, by to bolo aj v poriadku, ale od zavedenia eura za posledné roky to požičiavanie smerovalo najmä od krajín, od bánk v krajinách severných, severnej Európy a Nemecka do krajín južnej Európy, teda do bánk týchto krajín. No a jedného dňa došlo k zrúteniu, čo teda znamená, že tie banky tých severných krajín odmietli požičať bankám južných krajín, lebo nadobudli presvedčenie, že tieto peniaze už nikdy neuvidia. Tu nastúpila Európska centrálna banka, ktorá namiesto tých severných bánk začala požičiavať južným bankám a vlastne týmto kúpila čas. Tu je začiatok krízy eura v lete v roku 2007, nie až v roku 2009. Euro je v kríze od roku 2007, najprv potichu, mimo, v pozornosti verejnosti sa tento problém riešil a teraz už je to úplne otvorené. Každopádne, Európska centrálna banka znížila požiadavky na záruky a ona začala požičiavať bankám južných krajín a takto vlastne kúpila čas. Nevyriešila problém, ten naďalej ostal, jediné, čo sa podarilo, bolo kúpenie času.

    Teraz pár slov ku Grécku. Dva roky neskôr ako teda sa zrútil prvýkrát ten medzibankový trh, nastúpila nová grécka vláda a priznala pod vedením Georgiosa, Georgiosa, či jak sa vyslovuje, Papandreoua a priznala, to bolo v októbri 2009, priznala, že deficit nebude pod tri percentá, ale bude šesť. No, netreba sa čudovať, že takáto správa znervózni trhy. Znervózni trhy, znamená, že ľudia, ktorí sú zodpovední za investovanie peňazí, súkromných, nesú za to zodpovednosť, no tak, samozrejme, začnú sa pýtať, ako je to možné, že zrazu je deficit dvojnásobný, nie sú tam ešte iné problémy a opatrne, to taký je každý jeden človek, pokiaľ ide o jeho vlastné peniaze a nie o verejné, jednoducho je opatrný, čiže teda tie trhy znervózneli a ľudia, ktorí rozhodovali o použití súkromných peňazí, odmietli ísť do vyššieho rizika.

    Skutočný deficit Grécka za rok 2009 bol nakoniec 12 percent. Čiže ešte v októbri 2009 grécka vláda tvrdila, že deficit bude 3 percentá, koncom októbra priznali 6, a skutočnosť bola 12. No, po prvé, inak ako klamaním a zatĺkaním nie je možné behom štyroch mesiacov deficit zoštvornásobiť. No a po druhé, koľko rokov si môže dovoliť žiť krajina s deficitom 12 percent? Dvanásť, to neznie nejak hrozne, strašidelne veľa, len treba si uvedomiť, že to nie je dvanásť, grécka vláda nemala výdavky o 12 percent vyššie ako príjmy, keďže sa z nejakých dôvodov, mne nie úplne jasných, deficit vzťahuje na HDP, tak je nutné to prerátať, lebo, samozrejme, výdavky štátu nie sú vo výške HDP, čiže tam sa môžeme baviť o tom, že grécka vláda mala možno o polovicu vyššie výdavky, ako mala príjmy, a toto si žiadna vláda dlhodobo nemôže dovoliť, no a Grécko si to mohlo dovoliť presne jeden rok. Preto, lebo začiatkom roku 2010 sa črtala platobná neschopnosť Grécka.

    Napriek tomu vyhlásil dňa 3. februára 2010 grécky premiér Georgios Papandreou, že Grécko nebude potrebovať ani cent. No, dnes to znie až groteskne, úplne absurdne, že Grécko nebude potrebovať ani cent. Toto vyhlásenie je staré ani len 28 mesiacov, kedy plnou vážnosťou grécky premiér povedal, že nebude Grécko potrebovať ani cent. Dvadsiateho prvého marca, čiže šesť týždňov neskôr, 2010 vyhlásila nemecká kancelárka Angela Merkelová, že platobná neschopnosť Grécka nehrozí, a preto nie sú záchranné balíčky témou dňa. Šesť týždňov neskôr bol schválený prvý balíček vo výške 110 mld. eur, ale ani toto opatrenie nič neriešilo, len sa opäť podarilo kúpiť čas.

    Mimochodom, práve vďaka SaS sa Slovensko tohto prvého balíčku nezúčastnilo, čím slovenským daňovníkom ušetrili sme 820 mil. eur. To, samozrejme, nie sú zďaleka všetky peniaze, ktoré Grécko dostalo. Celková podpora Grécku je hodne vyššia, 141 mld. eur dostali Gréci od svojho vstupu do eurozóny. Stoštyridsaťjedna mld. eur na fondoch. Slovensko, počuli sme to včera či predvčerom od slovenského komisára, pána Šefčoviča, dostane 1,5 mld. za sedem rokov, čo bude rozdiel medzi príjmami a výdavkami, tu je to 141 mld. eur. Sedemdesiattri mld. eur bola už spomínaná prvá pôžička Grécku, to je tá časť, ktorá bola fyzicky vyplatená. Za 45 mld. eur kúpila Európska centrálna banka grécke dlhopisy v rozpore s pravidlami, opäť len nejaké drahé kupovanie času, 173 mld. je druhá pôžička Grécku, to je tá, kde sa už Slovensko zúčastnilo, 100 mld. bolo Grécku odpustených, 80 mld. eur dostalo Grécko úver, takzvaný LTRO, nechcem zachádzať do detailov, ale niet najmenších pochýb, že tieto peniaze splatené nebudú, 109 mld. dostalo Grécko takzvaný ELA úver už od Gréckej národnej banky, ktorá v podstate má možnosť takto generovať peniaze, inými slovami tlačiť, a 104 mld. eur má Grécko záväzky v systéme, v takzvanom systéme TARGET2. Toto všetko sú nehorázne položky, ďaleko viac, ako tá pomoc, o ktorej sa reční v parlamente.

    Celková pomoc Grécku, ktorú dostali už za tie roky, prerátaná na jedného obyvateľa je vyše 76 tisíc eur, to je desať rokov slovenskej priemernej mzdy čistej. Aký je výsledok po rokoch pomáhania gréckemu štátu a pumpovania stoviek a stoviek miliárd eur do gréckej ekonomiky? Výsledok je, že nezamestnanosť je vyše 25 percent, verejný dlh stúpol na 200 percent, ekonomika klesá piaty rok po sebe. Preto sa pýtam, či niekto tu z prítomných má dojem, že tie peniaze, ktoré boli napumpované do Grécka, nejak Grécku, Grékom, gréckej ekonomike pomohli?

    Z toho, čo som doteraz uviedol, vyplývajú tri dôležité závery.

  • Premietanie prezentácie.

  • Po prvé, európski top politici nemajú problém klamať a tárať.

    Po druhé, euro umožnilo umelo zvýšiť životnú úroveň prostredníctvom nízkych úrokov a vážne poškodilo grécku ekonomiku.

    Po tretie, pomoc Grécku nepriniesla doslova nič, zato bola mimoriadne drahá.

    Tretíkrát ku kupovaniu času došlo, keď Európska centrálna banka, to som už spomínal, začala vykupovať grécke dlhopisy, neskôr začala kupovať talianske, portugalské v celkovej hodnote 214 mld. eur. Opäť sa len draho kúpil čas, problém to, samozrejme, nijak neriešilo.

    Štvrtýkrát ku kupovaniu času, avšak opäť k žiadnemu riešeniu problému, došlo zriadením dočasného eurovalu EFSF. Dočasný euroval EFSF mal byť:

    1) časovo obmedzený na tri roky, do leta 2013;

    2) mal zachraňovať len štáty, nie banky;

    3) mal poskytnúť len takým krajinám peniaze, ktorých finančná situácia je kompatibilná s udržateľnosťou dlhu.Teda takým krajinám má poskytnúť peniaze a pôžičky, ktoré budú ju vedieť, tie pôžičky, niekedy v budúcnosti aj splatiť, čo je v podstate úplne samozrejmé.

    No a toto bol aj dôvod, tieto tri body, prečo SaS súhlasila so zriadením dočasného eurovalu. Ešte v októbri 2010, tri mesiace po schválení dočasného eurovalu Národnou radou vyhlásila nemecká kancelárka Angela Merkelová, že žiaden trvalý euroval nevznikne. Žiaľ, slovo nemeckej kancelárky malo v tomto prípade pomerne krátku dobu rozpadu a už na jar 2011 sa usilovne pracovalo na trvalom eurovale, práve na tom, o ktorom budeme dnes hlasovať.

    V októbri 2011, to už je len šesť mesiacov, osem mesiacov dozadu, došlo piatykrát k drahému kupovaniu času, kedy bol dočasný euroval navýšený. Nielenže bol navýšený zo sumy 4,4 na 7,7 mld. eur, to je podiel, ktorý sa zaviazalo platiť Slovensko v prípade platobnej neschopnosti niektorej krajiny, ale boli rozšírené aj kompetencie eurovalu, už teraz toho dočasného. Už teraz je možné zachraňovať len banky, no a nielen štáty, a čo je úplný výsmech a v rozpore s tým, čo sľúbila vtedajšia premiérka Slovenska Iveta Radičová, že do Grécka nepôjde ani cent, tak do Grécka práve z dočasného eurovalu pôjde vyše, respektíve už išlo, vyše 130 mld. eur, to bolo uvedené v tom predošlom grafe.

    Rád by som upozornil na to, že Slovensko je najchudobnejšou krajinou eurozóny s najnižšími platmi, to je tá, ten maličký červený stĺpček, ktorý ukazuje priemernú mzdu.

    No, nielenže sme najchudobnejšou krajinou, budeme platiť spolu s Estónskom najviac. Pokiaľ by došlo k naplneniu všetkých záväzkov z dočasného eurovalu, musel by každý Slovák pracovať tristo hodín za slovenskú priemernú mzdu, no ale každý Nemec iba stodvadsať. Toto je podstatný rozdiel, nechať ľudí pracovať 300 hodín alebo 120 za krajiny niekde na druhom konci Európy.

    Mimochodom, na tomto balíku, na tom gréckom, ktorý už išiel z dočasného eurovalu, sa Slovensko podieľalo neodvolateľnými a bezpodmienečnými zárukami vo výške jednej miliardy eur, čo už dnes zvýšilo zadlženosť Slovenska na 50 percent. Čiže my sa nebavíme o nejakých imaginárnych papieroch menom záruka, kde nedôjde, jako sme boli ubezpečovaní politikmi, že tam nepríde k naplneniu, a čím vyššie záruky, tým menšie riziko a neviem čo, nie, my sme už tie záruky reálne vystavili a tieto záruky reálne vstúpili do slovenského verejného dlhu.

    No a teraz sa pýtam, nebolo by lepšie, keď už teda sme zvýšili ten slovenský verejný dlh na 50 percent, pričom ešte štyri roky dozadu bol 27 percent, keď sme ho už teda zvýšili na 50, nebolo by lepšie zvýšiť ho napríklad kvôli tomu, že konečne si dostaviame diaľnicu do Košíc? Nemáme diaľničné spojenie medzi dvomi najväčšími mestami, zato Gréci majú diaľničnú sieť vybudovanú možno na úrovni Nemecka. Napríklad majú novučičkú diaľnicu Egnatia, 670 km, 570 mostov, 76 tunelov, no tak skúste si tipnúť, kto to asi platil.

  • Zobrazenie diaľnice Egnatia.

  • Nedá sa povedať, že by Grécku nebolo pomáhané dostatočne, a skôr sa dá povedať, že tie peniaze sa úplne minuli účinkom.

    Teraz ďalšia zaujímavá vec, aký vlastne je podiel Slovenska na druhom záchrannom balíčku Grécku? No, do 1. júla vidíte úplne prázdny graf preto, lebo do 1. júla 2011 tento podiel mal byť nula.

  • Zobrazenie grafu.

  • Tak sme boli ubezpečení našimi bývalými koaličnými partnermi, Slovensko nebude platiť Grécku, ani cent nepôjde do Grécka. Po 1. júli to neplatilo preto, lebo 1. júla tu, v Národnej rade Ivan Mikloš vyhlásil, že podiel, ktorý bude platiť Slovensko, za ktorý teda bude ručiť Slovensko, bude 350 mil. eur. Po 21. júli už to nebolo 350 mil. eur, už to bolo 800, len tak, behom dvadsať dní, lebo trhy boli nervózne, 800 mil. eur. Po 26. októbri, po summite už to bola 1 mld. 155 mil., čo máme my tú česť, a určite to spravíme s hrdosťou a radosťou, poslať peniaze do Grécka, lebo zrejme majú málo diaľnic.

    No, teraz by som rád povedal pár slov k Španielsku. V decembri 2011, predtým ešte ale jak dôjdem k Španielsku, prepáčte, v decembri 2011 a vo februári 2012 došlo k šiestemu kupovaniu času, doteraz k najdrahšiemu. Európska centrálna banka dala komerčným bankám k dispozícii sumu tisíc miliárd eur. Predpokladám, sa v tých číslach strácate, ale sú to všetko násobky slovenského HDP. Tisíc miliárd eur dala k dispozícii bankám na tri roky za symbolický jednopercentný úrok a akceptovala pochybné záruky. Opäť len draho kúpila čas, problém nijak neriešila. No, aby ste mali lepšiu predstavivosť, čo to znamená tisíc miliárd eur, tak je to suma, ktorú všetci pracujúci na Slovensku zarobia za 70 rokov.

    Po prvé, sa jasne ukázalo, že kupovanie času je stále drahšie a drahšie, konkrétne v tomto prípade, v tých, pri tých tisíc miliardách nebol pokoj ani len tri mesiace, opäť raz sa nič nevyriešilo, len sa stalo to, že za dlhy, ktoré robili banky južných krajín, už neručia banky severných krajín súkromné, nie, už ručia za tieto dlhy európski daňovníci.

    No a teraz pár slov k záchrane bánk. Pri rozširovaní dočasného eurovalu, teda minulý rok v októbri, kedy padla vláda, sme upozorňovali na to, že rozšírenie dočasného eurovalu znamená, že nebudú zachraňované už len štáty, ktoré sú v problémoch, ale budú môcť byť zachraňované aj súkromné banky. No a prešlo nejakých 8 mesiacov a naše obavy sa, bohužiaľ, naplnili. Na záchranu španielskych bánk prispejeme sumou 1,2 mld. eur, čiže 200 eur na každého občana, to treba prirátať k tomu, čo už s hrdosťou a radosťou prispejeme Grékom. K tomuto by som rád uviedol niekoľko faktov.

    1. Slovensko zachránilo svoje banky samo pred dvanástimi rokmi sumou 4 mld. eur, čo vtedy predstavovalo 12 percent HDP. Nám nikto na banky neprispel.

    2. Peniazmi slovenských daňovníkov ideme zachraňovať súkromné španielske banky. Slovenskí daňovníci sa napríklad takto budú skladať aj na plat totálne neschopného šéfa skupiny Bankia, ktorý väčšinu problémov tejto banky vyrobil svojimi zlými rozhodnutiami.

    3. Veľké španielske systémové banky ako napríklad Santander alebo BBVA, ktoré majú dokopy možno 30 percent podiel na španielskom trhu, nemajú problémy. Tieto banky nie sú v problémoch preto, lebo riziká včas rozpoznali a urobili opatrenia. Zachraňované budú malé regionálne banky, ktorej podiel, každej jednej, nepresahuje 3 percentá na španielskom trhu. To sú, to sú malé banky, ktoré nijak celkový, celkový bankový systém európsky neohrozia, výnimkou je akurát spomínaná už Bankia, ktorej podiel je 12 percent. Napriek tomu všetky banky, ktoré idú byť zachraňované, by mali skrachovať.

    4. Proti zdravému rozumu, niekedy je tu treba povedať, že tie malé banky majú požičané od, peniaze od nemeckých, francúzskych bánk, a keď, samozrejme, európski politici tak radi míňajú peniaze daňovníkov, no prečo by túto možnosť nevyužili a nezachránili si svoje, tie severné banky, svoje pôžičky, ale každopádne, proti zdravému rozumu chce španielsky štát zachraňovať malé regionálne súkromné banky. Otázka je, prečo to nespraví sám? Po prvé, jeho miera zadlženia je nižšia ako napríklad má Nemecko, španielsky verejný dlh je 72 percent, nemecký vyše 80. No keď si myslia, že musia zachraňovať regionálne banky a nemôžu ich nechať skrachovať, tak nech to kľudne robia. Len prečo to nespraví priamo štát? A v tejto súvislosti, možno, že niekto bude hovoriť, nemá peniaze, ale ja sa teda pýtam, prečo nemôže zdaniť španielsky štát svojich občanov tak, ako zdaňuje slovenský štát tých svojich? Cena v eurách za jeden liter benzínu v Taliansku 1,77 eur, Grécko 1,72 eur, Slovensko 1,54 eur, Španielsko 1,37 eur. Keby Španielsko dvihlo daň z benzínu o 30 centov, tak mu to vynesie ročne približne 10 mld. eur. Môže si s týmito peniazmi kľudne zachraňovať súkromné banky. Nie, Španieli pekne natrčia ruku, lebo vedia, že v iných krajinách a aj na Slovensku sú politici, ktorí pod rúškom - musíme byť zodpovední, budú platiť na záchranu súkromných bánk. Toto vnímam ako tragédiu dnešnej doby.

    5. Peniaze, ktoré dostanú španielske banky, budú poskytnuté bez akýchkoľvek podmienok, bez účasti medzinárodného menového fondu a, samozrejme, sa už ozývajú krajiny ako Grécko, Portugalsko a najmä Írsko, ktoré je vlastne v podobnom, v podobnej situácii, tiež chcú zľaviť z podmienok. Načo by mali, prečo majú Íri, Gréci šetriť, keď Španieli nemusia? Keď stačilo požiadať o 100 mld. eur?

    6. Suma, ktorou Slovensko prispeje na záchranu španielskych bánk, to je približne 1,2 mld. eur, sa približne kryje so sumou, o ktorú musí Robert Fico ošklbať občanov Slovenska, to je 1,3 mld. eur na budúci rok, a teda fakticky dospejeme do štádia, kedy ožobračujeme našich vlastných občanov, napríklad cez vysokú daň z benzínu, ako sme videli, aby sme mohli pomôcť udržať výrazne vyššiu a najmä umelo vysokú životnú úroveň Španielov. Pýtam sa, toto je tá sociálna politika, ktorú sľuboval Robert Fico pred voľbami? Ošklbať ľudí, aby sme španielskemu neschopnému bankárovi mohli prispieť na plat 10 tisíc eur denne?

  • Zobrazenie fotografie.

  • Toľko totiž tento pán, ktorého vidíte na obrázku, vysmiaty, s pohárikom šampanského, zarábal za minulý rok, nehovoriac o ďalších 1,2 mil. eur v odstupnom, ktoré dostal za svoje skvelé výkony tým, že priviedol Bankiu do krachu. My sa mu ideme teraz skladať, my tu ideme šklbať občanov, aby sme aj tomuto pánovi mohli prispieť na plat 10 tisíc eur denne. Toto chce byť sociálna vláda?

    Dnes prichádza na rad trvalý euroval, siedme drahé kupovanie si času, ktoré opäť nič nevyrieši, ale zároveň je to mimoriadne nebezpečné kupovanie času a chcem povedať prečo. Úloha trvalého eurovalu je presun peňazí v rámci eurozóny ku krajinám, ktoré si žijú nad svoje pomery. Bohaté krajiny, zodpovedné krajiny alebo také, kde sa dajú riadne ošklbať a zožmýkať občania, budú prispievať takým krajinám, kde si toto občania nenechajú a kde povedia, milí politici, my chceme mať tú životnú úroveň, ktorú doteraz. Je to, samozrejme, iracionálne, ale takto to funguje. Čiže prichádza trvalý euroval, ktorý nerobí nič iné ako to, čo bolo doteraz. Draho kupujeme čas, aby ešte nejakú chvíľku, nejaký ten rôčik, dva, mohli mať Gréci, Španieli vyššiu životnú úroveň, akú, na akú vlastne majú produktivitu alebo výkonnosť ekonomiky.

    Najprv uvediem pár technických, pár technických výhrad k zmluve o trvalom eurovale, to je tá, o ktorej dnes rokuje Národná rada, a to preto, lebo predpokladám, že nie každý, nie každý si túto zmluvu prečítal. No, predpokladám, že drvivá väčšina túto zmluvu nečítala, pritom sa to len tak hemží nebezpečnými vecami. Predtým ako dôjdem k tomu, pred akýmikoľvek ďalšími úvahami je potrebné si uvedomiť, že zmluvu o pristúpení do trvalého eurovalu nie je možné vypovedať. Takisto nie je z trvalého eurovalu možné vystúpiť, podiel na trvalom eurovale nie je možné založiť, nie je ho možné predať, dokonca nie je ho možné darovať. My skrátka, keď raz strčíme hlavu do slučky, už ju odtiaľ nevytiahneme. Keď raz vstúpime do ESM, nebudeme môcť z neho vystúpiť. Vstup do ESM bude znamenať, ako pán minister financií vo svojej úvodnej reči povedal, že tento rok budeme platiť 263 mil. eur, z toho polovica ide do verejného dlhu, lebo my, samozrejme, tie peniaze nemáme, ktoré budeme platiť, no a budúci rok a ten ďalší rok budeme platiť ďalších 395, čiže 400 mil. eur, tiež v plnom rozsahu pôjdu do verejného dlhu, takisto do verejného dlhu pôjdu aj záruky pre Španielsko, o ktorých som hovoril, čiže my sami sa obrovskou rýchlosťou blížime k hranici 60 percent, kde my sami sa už potom dostaneme do problémov. Opakujem, štyri roky dozadu bol dlh Slovenska 27 percent.

    Okrem uvedenej sumy, tých 650 mil., nás Zmluva o ESM zaväzuje splatiť niekedy v budúcnosti takzvané akcie splatné na požiadanie vo výške 5,1 mld. eur. Dostávame sa už teraz do pomerne náročnej terminológie a je to aj pomerne odborná záležitosť, ale skrátka, o takých veciach dnes hlasujeme, a preto by som chcel všetkých prítomných poprosiť, venovať tomuto pozornosť a skúsiť sledovať moju argumentáciu, lebo dnes budete o tom hlasovať.

    Čiže kedykoľvek môžeme my byť vyzvaní zaplatiť takzvané akcie splatné na požiadanie až do výšky 5,1 mld. eur a bude nás vyzývať takzvaná Rada guvernérov, ktorá pozostáva z ministrov financií, čl. 9 ods. 1. V prípade, že nášmu ministrovi financií, teda Petrovi Kažimírovi, premiér alebo vláda nariadi hlasovať proti splateniu takýchto akcií a Peter Kažimír to z nejakých dôvodov nespraví, tak mu nehrozí vôbec nič. Peter Kažimír má totiž imunitu. Tak ako všetci zamestnanci, má imunitu. Nejakí ľudia v eurovale budú rozhodovať o stovkách miliárd eur bez akejkoľvek osobnej zodpovednosti. Ja, samozrejme, si nemyslím, že Peter Kažimír pôjde proti svojej vláde, ale pri 17 krajinách jeden jednoducho nikdy nevie, a toto sú, toto je jedna z tých vážnych vecí, avšak máme aj vážnejšie.

    Ďalej, keď sa trvalý euroval dostane do straty, napríklad preto, že Grékom odpustí dlh, tak už nevyzýva Rada guvernérov, kde sú teda ešte aspoň tí ministri financií, na splatenie, už vyzýva Správna rada. Správna rada sú len úradníci, ktorých nominuje každá vláda, ale už nie jednomyseľne ako pri tom prvom rozhodovaní. Keď sa euroval dostane do straty, stačí jednoduchá väčšina. Jednoduchá väčšina znamená, že sa dohodne zástupca Francúzska, Talianska a Španielska, tu vznikla strata, prosíme zaplatiť. Traja ľudia, samozrejme, opäť chránení imunitou, traja ľudia rozhodnú o tom, že Slovensko bude platiť až do 5,1 mld. eur. Viete si toto predstaviť? Traja ľudia, ktorí majú imunitu, bez akejkoľvek osobnej zodpovednosti? Ešte raz. Talian, Španiel, ktorí sami chcú peniaze, oni vlastne rozhodnú o tom, že my máme im platiť. A Francúz. Traja keď sa dajú dokopy, tak nám hrozí platiť až 5,1 mld. eur. No najnebezpečnejší z tejto zmluvy je čl. 9 ods. 3, ktorý dáva generálnemu riaditeľovi, čiže zhrniem to, máme Radu guvernérov, to sú ministri financií, máme Správnu radu, to sú len už úradníci, ak nie, stačí jednoduchá väčšina a potom máme generálneho riaditeľa, čo je jeden jediný človek, tak mu dáva až absurdnú moc. A teraz vám prečítam jeden odsek priamo zo zmluvy, aby nedošlo náhodou k skresleniu. Citujem. Článok, odsek. Článok 9 ods. 3: "Ak sa zistí potenciálny nedostatok finančných prostriedkov v trvalom eurovale, ak sa zistí potenciálny nedostatok," čiže keď generálny riaditeľ dospeje k záveru jedného dňa, tu by mohol byť nedostatok, o týždeň, o dva, o mesiac, takže - "ak sa zistí potenciálny nedostatok finančných prostriedkov, generálny riaditeľ vyzve na takúto úhradu čo najskôr, aby mal trvalý euroval dostatok prostriedkov na splatenie platieb veriteľom v plnej výške k dátumu splatnosti," a ďalej pokračuje tento odsek, "členovia trvalého eurovalu," čiže aj Slovensko, "sa týmto neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzujú, že akúkoľvek výzvu na úhradu od generálneho riaditeľa splatia do siedmich dní." Viete si toto predstaviť? Jeden človek si povie, ja vidím potenciálny nedostatok, vyzve krajiny a my sa dnes zaväzujeme bezpodmienečne a neodvolateľne, že akúkoľvek výzvu splatíme do sedem dní.

    Páni poslanci, toto budete, o tomto budete dnes hlasovať. Do sedem dní bude musieť Slovensko v hotovosti, v hotovosti, žiadne záruky, splatiť výzvu od jedného jediného človeka, ktorý nebol demokraticky volený, bude však rozhodovať o miliardách eur, a čo je najabsurdnejšie, nielenže je chránený imunitou, a teda bez akejkoľvek osobnej zodpovednosti, túto imunitu ako jedinému mu nie je možné odňať. Jediný človek v celom, všetci majú imunitu, ale vie im byť odňatá. Jednému jedinému nevie byť odňatá. To je generálny riaditeľ.

    Generálny riaditeľ ani nevie fakticky byť odvolaný. Poviem vám prečo. Na jeho zvolenie je potrebných 80 percent hlasov. Okej, to je logické. Na jeho odvolanie je takisto potrebných 80 percent hlasov, a teda keď jeden jediný štát, Francúzsko, ktoré má 20,4 podiel, si povie, nie, nie, nie, my, toho tam necháme. Alebo dva štáty, Španieli, Taliani si to povedia, lebo generálny riaditeľ im pravidelne bude posielať nejaké miliardy, načo by ho odvolávali, tak keď povedia nie, tak tento človek je neodvolateľný. Iba osemdesiatimi percentami hlasov.

    No a samotný trvalý euroval nesmie byť žalovaný, čl. 32 ods. 3, a všetky jeho objekty, písomnosti sú nedotknuteľné. Čiže žiadna zodpovednosť, žiadna kontrola a na druhej strane bezpodmienečný a neodvolateľný záväzok platiť do siedmich dní v hotovosti. Toto idete dnes odhlasovať, páni poslanci.

    Teraz by som vám rád ukázal, ako sa bude podieľať na trvalom eurovale alebo respektíve na záchranných akciách, ktoré pôjdu, ktoré budú platené z trvalého eurovalu, ako sa bude podieľať súkromný sektor. Len teda pre informáciu, môžem poprosiť pohár vody, pani predsedajúca? Ďakujem. Len pre informáciu. Keď súkromná banka zle investuje, tak mala by znášať následky, nemal by to predsa platiť daňovník. Mala by možno až zbankrotovať. No ale, tak dobre, tak nech to nevyzerá tak úplne dramaticky, tak sa povedalo, budeme teda, trošku do toho zapojíme súkromný sektor. V pôvodnom texte zmluvy bolo napísané, bohužiaľ, je to zle čitateľné, tak vám to rád prečítam.

  • Zobrazenie prezentácie.

  • "Keď sa členovi EMS v súlade s postupmi Medzinárodného menového fondu poskytne finančná pomoc, bude sa podľa konkrétneho prípadu očakávať zodpovedajúca a primeraná forma zapojenia súkromného sektora. Bude sa očakávať, zodpovedajúca a primeraná forma zapojenia sa súkromného sektora." Toto vypadlo a finálny text zmluvy, teda to, čo dnes budeme schvaľovať, už znie: "...sa vo výnimočných prípadoch môže zvážiť." Zodpovedajúca a primeraná forma zapojenia sa súkromného sektora. Čiže opäť raz celé riziko bude znášať daňovník, v našom prípade ten slovenský občan, ktorého ideme budúci rok slušne ošklbať. Pán minister, dúfam, že neodchádzate tak ďaleko, že ma počuť nebudete. Budete na mňa lepšie vidieť odtiaľ, každopádne.

    No, teraz zopár detailov zo zmluvy o trvalom eurovale. Na rozdiel od pôvodného prísľubu, bude možné zachraňovať už súkromné banky, to som hovoril. V príkrom rozpore s európskou ústavou bude možné vykupovať dlhopisy na primárnych trhoch. Európska centrálna banka môže rovno kupovať dlhopisy na primárnych trhoch, to je čistá, priama cesta do záhuby. O použití peňazí bude možné rozhodnúť aj bez súhlasu Slovenska. To je taký špeciálny paragraf, ktorý tam vymysleli minulý rok v októbri páni zodpovední, lebo sme si dovolili tu využiť svoje právo povedať nie. Keď niektorý člen nesplatí imanie, tak bude rozrátané medzi ostatných, samozrejme, nedá sa čakať, že nejaké Grécko niečo splatí, lebo veď nemajú z čoho, čiže už teraz môžeme rátať s tým, že pribudnú nejaké ďalšie záväzky pre Slovensko. Záväzky voči Medzinárodnému menovému fondu majú prednosť pred záväzkami voči trvalému eurovalu. Čiže keď niektorá krajina bude vedieť platiť, ale iba trochu, najprv budú upokojené záväzky, splatené záväzky voči trvalému, voči Medzinárodnému menovému fondu a až potom príde na rad trvalý euroval.

    No a na záver, trvalý euroval môže poskytovať peniaze už aj vtedy, keď len hrozí, že sa niektorému štátu zhorší zvyčajný prístup k financiám. To znamená, niekde stúpnu trochu úroky z 5 percent na 6 percent, už môže prísť trvalý euroval, s našimi peniazmi financovať nejaké Taliansko. Ako obvykle, už som to ukazoval, Slovensko bude platiť najviac. Žiaľ, nie je pravda, že sa podarilo znížiť sumy, ktoré bude platiť Slovensko nezodpovedným krajinám a súkromným bankám. Preto, lebo nižší podiel je len dočasný a od roku 2021 budeme platiť opäť najviac, a to jedno percento z celkovej sumy.

    Aké sú vlastne argumenty za zástancov za trvalý euroval? Tak po prvé, už nejde o Grécko, už ide o euro.

    Po druhé, musíme sa držať Nemecka, tam exportujeme väčšinu.

    Po tretie, musíme si plniť domáce úlohy. Ďalej, dnes ochraňujeme vlastnú menu a vlastnú ekonomiku, nie grécke dôchodky a španielske banky.

    Po piate, keď nebudeme súhlasiť s eurovalom, prídeme o európske fondy. Ďalej, vstúpili sme do klubu, tak musíme sa držať pravidiel. Musíme byť solidárni a musíme súhlasiť s eurovalom a záchrannými balíkmi, lebo raz budeme potrebovať pomoc aj my. No, tak dovoľte mi sa na tieto, veľmi pekne ďakujem za vodu, potom otvorím, na tieto argumenty zástancov trvalého eurovalu pozreli.

    Prvý, už nejde o Grécko, už ide o euro. Áno, to je pravda. Po dvoch rokoch zachraňovania už nie je v problémoch Grécko, ale celá eurozóna. Problém je ten, že trvalý euroval problémy eurozóny ešte viac zhoršil, prehĺbil a ešte viac poškodzuje našu spoločnú menu.

    Ďakujem pánovi kolegovi z poslaneckého klubu Obyčajných ľudí, že mi teda nalial vodu. Musíme sa držať Nemecka, tam exportujeme väčšinu. Tak znie často prednesený argument zástancov trvalého eurovalu. Áno, Nemecko je náš najdôležitejší obchodný partner, stovky nemeckých súkromných, súkromných firiem zamestnávajú na Slovensku desaťtisíce ľudí. Tieto firmy ani náhodou nepodliehajú pani Merkelovej alebo pánovi Schäublemu, nemeckému ministrovi financií, a určite im ona nič neprikazuje. Tieto firmy budú na Slovensku vtedy a len dovtedy, kým, dokým budeme mať dobré podnikateľské prostredie.

    Pokiaľ si kvôli Grékom, Španielom a možno Talianom narobíme množstvo dlhov a klesne nám rating, stúpnu úroky, alebo budeme musieť zdvihnúť niektorú daň, tak sme podnikateľské prostredie zhoršili a tým zvýšili, práve tým zvýšili riziko odchodu týchto firiem.

    Musíme si plniť domáce úlohy. Takto som sa to včera dočítal od nášho premiéra. No, tento výrok Roberta Fica je na zaplakanie, náš premiér si zrejme nevšimol, že Slovensko je suverénna krajina, o ktorej osude rozhoduje Národná rada, a v tejto súvislosti povedať, že plniť domáce úlohy pri hlasovaní o trvalom eurovale, v podstate deklasoval poslancov Národnej rady na figúrky, ktoré tu majú poslušne tlačiť gombík, lebo pán premiér si musí plniť domáce úlohy.

    Robert Fico sa týmto priznal, že je len poslušným správcom východnej gubernie.

    Dnes ochraňujeme vlastnú menu a vlastnú ekonomiku, nie grécke dôchodky a španielske banky, aj takýto argument často zaznel. Žiaľ, je to presne naopak. Dva roky zachraňovania eurozóny doviedli našu spoločnú menu do existenčných problémov. Skúste sa zamyslieť, ktorý ukazovateľ sa zlepšil, lebo za posledné dva roky sa všetko zhoršilo, ratingy, úrokové sadzby, zadlženie, nezamestnanosť, všetko sa za posledné, za dva roky zachraňovania sa všetko zhoršilo. Práve trvalý euroval bude mať za následok ďalšie poškodzovanie našej spoločnej meny. Trvalý euroval je len siedme drahé kupovanie času, ako som už uviedol.

    Ďalej, keď nebudeme súhlasiť s eurovalom, prídeme o európske fondy. No, toto je čisté strašenie, o žiadne európske fondy neprídeme. Európske fondy sú postavené na úplne iných zmluvách ako trvalý euroval. Odmietli sme prvú pôžičku Grécku, nestalo sa vôbec nič a na sedem rokov máme dostať 1,5 mld. eur na fondoch. Lenže len Grécko a Španielsko nás budú stáť 2,3 mld., čiže o 50 percent viac, a to je len teraz, ešte sme len na začiatku už takého toho masívneho zachraňovania.

    Po šieste, vstúpili sme do klubu, tak musíme sa držať pravidiel. No, vstúpili sme do klubu, kde boli a sú a platia pravidlá, napríklad čl. 125 európskej zmluvy, ktorý vraví, za každé záväzky ručí si každá krajina sama, alebo maastrichtské kritériá, ktoré vravia, že aký má byť deficit, aký má byť celkový dlh. Bruselskí politici sa rozhodli bez akéhokoľvek oprávnenia opakovane tieto pravidlá porušiť a práve tým spôsobili problémy, v ktorých sa dnes nachádzame. Jednoducho, ku kapitalizmu patrí aj krach, či firmy alebo štátu, ale patrí aj bankrot, a keď politici svojimi rozhodnutiami zabránia krajinám, ktoré zbankrotovať mali, keď im zabránia zbankrotovať, tak potom, samozrejme, to nemôžu fungovať a potom tí istí politici prídu a povedia, kapitalizmus nefunguje. Mimochodom, tu by som rád spomenul, že bankrot pre Grécko nie je nič nové, za 180 rokov, čo existuje grécky štát, skrachovali päťkrát. Z tých 180 rokov sa vyše 90-92 rokov nachádzali v stave platobnej neschopnosti. Takže teraz, keď skrachujú šiestykrát, to nie je zas až tak neobvyklé pre Grékov.

    Musíme byť solidárni. Aj s týmto sa často stretávam. No, tak buďme solidárni, buďme solidárni s tými krajinami, ktoré sú na tom horšie ako my, lenže v Grécku, Španielsku, nehovoriac o Taliansku, sú rádovo vyššie mzdy a dôchodky ako na Slovensku. A potom sa pýtam, prečo nie sme solidárni s Bulharskom, ktoré má nižšie mzdy a dôchodky ako Slovensko, alebo máme byť len solidárni s takými krajinami, ktoré si zvykli na, na neprimerane vysokú úroveň a nechce sa im teraz ako sa uskromniť?

    No a posledný argument, s ktorým som sa stretol, musíme súhlasiť s eurovalom a záchrannými balíkmi, lebo raz budeme potrebovať pomoc aj my. No, tak toto je vyhlásenie bankrotu a priznaní úplnej bezradnosti a to sa dá čakať od premiéra, ktorý sa obracia na opozíciu, aby mu radila, kde má šetriť, lebo jediné, čo vie, je šklbať ľudí. No, tak keď ten premiér nevie riešiť problémy, ktorým čelí Slovensko, inak, než utekať pod euroval, tak nech ide od toho. Preto dovolím si vám povedať, aké vidím ja skutočné dôvody pre vstup do eurovalu.

    Po prvé, bezradnosť pri riešení problémov Slovenska.

    Po druhé, zbabelosť prezentovať iný názor ako mainstream, ako ten hlavný, veď to sme už často počuli, šestnásť krajín sa predsa nemôže mýliť.

    Po tretie, strach z prevzatia zodpovednosti za Slovensko.

    A po štvrté, snaha zapáčiť sa bruselským lídrom. Keď sme pri tých bruselských lídroch, skúsme si teda pozrieť, kto sú tí bruselskí lídri? Kto teda rozhoduje o osudoch, o osude celej Európy? José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie, bývalý maoista, dlhoročný socialista a bývalý portugalský premiér, ktorý nesie spoluzodpovednosť za žalostný stav portugalských financií.

  • Zobrazenie fotografie.

  • Od roku 2004 je tento pán predsedom Európskej komisie a Grékov, ktorí v tej dobe ani raz nesplnili maastrichtské kritériá, namiesto toho, aby ich potrestali, ak to podľa pravidiel mal urobiť, no, tak ich pochválil, že sú úprimní, keď v roku 2009 priznali deficit namiesto troch šesť percent, to som už o tom hovoril.

    Ďalší mimoriadne dôležitý človek v Európskej únii Jean-Claude Juncker, predseda Euroskupiny. Ten citát napravo, bohužiaľ, nie je odtiaľto vidieť, tak vám ho prečítam. Ako sa pán Juncker pár rokov dozadu vyjadril pre nemecký týždenník Spiegel: "Niečo schválime, predstavíme to a počkáme nejakú dobu, čo sa stane. Keď nie je žiaden veľký krik a žiadne povstanie, lebo väčšina ani len nepochopila, čo sme schválili, tak pokračujeme ďalej." Toto hovorí predseda Euroskupiny. No a ešte jeden citát od neho existuje z apríla 2011, čiže rok dozadu: "Keď je situácia vážna, treba klamať." Výborne.

    Ďalší dôležitý človek, tohto pána som mal možnosť osobne spoznať, predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz. No, môžem vám povedať, argumentácia tohto pána je na úrovni základnej školy a možno, že je to preto, lebo pán Schulz sa nezmohol ani len na to, aby si spravil maturitu. Takíto ľudia sú top lídri Európskej únie.

    Christine Lagarde, generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu, tiež do veľkej miery rozhoduje o osude eurozóny. No, tak tá sa vyjadrila dva roky dozadu: "Čo sme spravili pre Európu, ide úplne proti zmluve, lebo zmluva nepočítala so záchranným balíčkom." Hotovo. Máme síce európsku ústavu, ale my sme sa rozhodli ju len tak, jednoducho len tak porušiť. Mimochodom, táto dáma, Christine Lagarde, je bývalá ministerka financií Francúzska, to je krajina, ktorá viac ako 30 rokov nemala vyrovnaný štátny rozpočet a momentálne čelí vyšetrovaniu, lebo zrejme v rozpore s pravidlami vyplatila súkromnému podnikateľovi sumu 285 mil. eur, to len tak pre zaujímavosť. Zhodou okolností tento pán krátko po vyplatení tejto sumy začal podporovať stranu Nicolasa Sarkozyho, pod ktorým ona bola ministerka. No, keď sme už pri francúzskych kolegoch, tak máme tu nového francúzskeho premiéra, prepáčte, nového francúzskeho prezidenta. Tak tento pán chce zdaňovať vyššie príjmy sadzbou 75 percent, dôchodkový vek chce znížiť na 60 rokov a jeho minister práce chce prepúšťanie tak predražiť, aby sa neoplatilo. Nuž, názornejšiu cestu rovno do socializmu by sme ťažko hľadali.

    Samozrejme, že práve týmito krokmi sa z Francúzska stáva, stáva ďalší kandidát na záchranu z trvalého eurovalu. Čiže keď si niekto na Slovensku naivne myslí, že my by sme z neho čerpali peniaze, tak vám garantujem, k tomu nepríde, lebo ho vyčerpajú ľudia, ktorí sú oveľa rýchlejší a chytrejší v čerpaní verejných financií.

    Mimoriadne dôležitou osobou je nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá v marci 2010 povedala: "Nehrozí žiadna platobná neschopnosť Grécka." V máji 2010 povedala: "Mal by existovať riadený bankrot štátov za účasti súkromného sektora." Ani jedno neplatí. A v októbri 2010 povedala: "Trvalý euroval nevznikne." Nuž, vieme, ako to nakoniec celé dopadlo, a navyše, dnes pani Merkelová možnože chcela by robiť aj nejaké rozumné veci, ale je v podstate sám vojak v poli, obklopená ľuďmi, ktorí skrátka žijú z toho, že čím viac dlhov, tým lepšie.

    Ďalší vplyvný človek Mario Draghi, šéf Európskej centrálnej banky, tu teraz treba si pozrieť, kto vlastne v Európskej centrálnej banke rozhoduje. Je to 23-členná rada riaditeľov, rada ECB a tá sa skladá tak, že každá krajina, 17 krajín má po jedom členovi, plus je tam šesť riaditeľov. Títo šiesti riaditelia sú: jeden Belgičan, jeden Portugalec, jeden Španiel, jeden Francúz, jeden Talian, teda pán Draghi, a jeden Nemec.

    No a keď sa teraz dohodnú krajiny Španielsko, Grécko, Portugalsko, Taliansko, Írsko, Malta, Cyprus, čiže všetko krajiny, ktoré, ktoré skrátka chcú, aby sme im ďalej platili, a k tomu ešte Francúzi, tak jednoducho všetky ostatné krajiny nemajú šancu sa tomuto brániť, akurát môžu platiť.

    No a potom je tam ešte tento pán, Van Rompuy, ale toho nejak príliš vážne neberú.

    Dúfam, že niet najmenších pochybností, že pre Slovensko je oveľa lepšie sa spoliehať na zdravý rozum a vlastné sily, ako veriť práve týmto uvedeným európskym lídrom a snažiť sa byť s nimi zadobre a v ich očiach byť za pekného.

    Ako ste mali možnosť z toho, čo som doteraz uviedol, vidieť, je preukázané, že európski top politici nemajú problém klamať. Euro vážne poškodilo ekonomiky niektorých krajín. Pomoc Grécku bola drahá a situáciu len zhoršila.

    Na záchranu španielskych bánk neexistuje žiaden rozumný dôvod. Všetky doterajšie opatrenia boli len drahým kupovaním času, ja som ich vymenoval sedem, verte mi, že bolo ich ešte viac.

    Argumenty v prospech trvalého eurovalu neobstoja, to je tých osem bodov, ktoré som pomerne podrobne rozoberal. A záverom, garantujem vám, že trvalý euroval napácha na Slovensku obrovské škody.

    No, blížim sa ku koncu a teraz je otázka, aké riešenie teda ponúkame. Často sa stretávam s tým, že, pán Sulík, vy len kritizujete, ale neponúkate žiadne riešenie. No, nie je to pravda, lebo tvrdím, že keď je jedna alternatíva zmluvu prijať, tak druhá, úplne legitímna, je zmluvu odmietnuť.

    Predstavte si, že za vami príde suseda a povie: Prepíšte mi váš majetok. A vy poviete: Neprepíšem, prečo by som prepisoval? A nato sused povie: No, tak odmietate moje riešenie, tak povedzte, aké máte vy riešenie. Čiže neznamená, že my musíme vždy nejaké riešenie mať na problémy, s ktorými nič nemáme, ktoré si musia riešiť iné krajiny.

    Každopádne vieme, že eurozóna je v existenčnej kríze a doterajšie opatrenia sú preukázateľne škodlivé.

    Preto jediným riešením pre Slovensko je okamžite začať konať v záujme Slovenska. V záujme Slovenska znamená odmietnuť zmluvu o trvalom eurovale. Odmietnuť platby z dočasného eurovalu. Tie peniaze, tie budeme sakra potrebovať v dohľadnej budúcnosti, ktoré inak opustia krajinu a pôjdu niekde, Grécko, Španielsko, bohviekam.

    Tu by som rád chcel poznamenať, Slovensko napríklad čelí daňovým únikom. Keď niekto nezaplatí daň, tak vo veľkej miere alebo vo väčšinovej miere tie peniaze aj tak minie tu na Slovensku. Niečo, si ich, má teda čierne peniaze, lebo nezaplatil daň, niečo si kúpi, pôjde do reštaurácie, pôjde, skrátka niečo. Tie peniaze zostanú tu, majú multiplikačné efekty. Keď odíde jedna miliarda eur do Grécka, z tých peňazí už nemá slovenská ekonomika vôbec nič.

    Preto jedna miliarda eur do Grécka napácha na našej ekonomike väčšie škody, citeľne väčšie škody a bude oveľa viac chýbať ako jedna miliarda na daňových únikoch. My, samozrejme, daňové úniky nechcem nijak obhajovať a veľmi dúfam, že pán minister financií podnikne príslušné kroky a že sa mu podarí znížiť mieru daňových únikov.

    Čiže to, čo Slovensko teraz potrebuje, je odmietnuť nezmyselné platby v obrovských sumách niekam do zahraničia.

    Za tretie, slovenská vláda má byť pripravená na možný rozpad eurozóny. Toto nebudem ďalej konkretizovať, ale myslím si, že zodpovední ľudia, nakoniec ministerstvo financií je známe tým, že má najzdatnejších úradníkov, tak zodpovední ľudia dokážu aj v spolupráci s Národnou bankou pripraviť riešenie, čo budeme robiť, keď sa eurozóna rozpadne.

    Každopádne, obrovskou chybou je strčiť hlavu do piesku a povedať: V Bruseli to majú všetko pod kontrolou, my len musíme poslušne plniť úlohy a bude to v poriadku. No, nebude.

    No a teraz už začne byť ťažšie, treba začať naozaj a výrazne šetriť na verejných výdavkoch, a nie šklbať tých občanov, ktorí produkujú hodnoty. Treba realizovať štrukturálne reformy s cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie, lebo ja teda plne rešpektujem, páni zo SMER-u, že zdieľate ľavicovú ideológiu, ale garantujem vám, že pracovné miesta vytvoria, vytvorí len súkromný sektor. Ak neviete ho nijak donútiť, neviete mu nijak zakázať ľudí prepúšťať, môžte tých, môžte iba tie firmy donútiť skrachovať a potom nebude tu už nikto zamestnávať ľudí. Čiže výrazne zlepšovať podnikateľské prostredie, no a s ministrom, s ministrom hospodárstva, ktorý táto vláda má, by to malo byť možné, ten presne vie, o čom hovorím. A pokračovať v privatizácii a získané peniaze použiť na zníženie verejného dlhu.

    Práve preto sa na tomto mieste, ktoré je teda dôkazom zvrchovanosti a suverenity Slovenska, a v tomto čase, niekoľko hodín pred hlasovaním o zmluve, ktorá Slovensko masívne poškodí, tak práve na tomto mieste a práve dnes vyzývam Roberta Fica, premiéra našej krajiny a človeka, ktorý za osud Slovenska prebral zodpovednosť a zložil sľub, že svoje povinnosti si bude plniť v záujme občanov Slovenska, a nie v záujme hŕstky nevolených ľudí v Bruseli, aby zmluvu o trvalom eurovale z pozície predsedu vlády odmietol.

    Pán Fico, je to vaša morálna zodpovednosť chrániť záujmy Slovenska, a nie ho poškodzovať.

    Byť štátnikom neznamená poslušne plniť si úlohy z Bruselu a byť tam za fešáka. Byť štátnikom znamená konať v prospech krajiny. Vás, ctení poslanci, sa pýtam, či vám toto stojí za to, takto poškodiť Slovensko.

    Pýtam sa vás, či pre toto ste išli do politiky, najmä tí, ktorí sú tu noví, a viem o, aj teda z radov SMER-u o viacerých prípadoch, že nemali najmenší problém sa živiť vlastnou prácou predtým, ako vstúpili do politiky. Tak ja sa vás pýtam, či ste pre toto išli do politiky, aby ste takúto hrôzostrašnú zmluvu podpísali?

    Chcete naozaj tvrdiť, že ste si zmluvu prečítali a že vaše svedomie vám káže hlasovať za? Možno nie zajtra, možno o rok, možno o päť rokov, keď eurozóna už bude možno rozpadnutá a nám ostane len obrovské množstvo dlhov, sa budete hanbiť pred vašimi deťmi za to, ako ste v júni 2012 hlasovali.

    Bez akéhokoľvek preháňania a plnou vážnosťou vám vravím, že hlasovať za trvalý euroval je ako podpísať pozývací list súdruhovi Brežnevovi v šesťdesiatom ôsmom roku alebo súhlasiť s Mníchovskou. Nechajte ma dohovoriť, prosím vás, dobre, keď mám slovo. Nepozerám na teba, ale neviem kam, lebo dotyčný hneď rýchlo stíchol.

    Súhlasiť s podpísaním zmluvy o trvalom eurovale je ako súhlasiť s podpísaním pozývacieho listu súdruhovi Brežnevovi v roku '68, alebo ako súhlasiť s Mníchovskou dohodou v roku '39.

    Presne tak, ako je dnes vyčítané kolegom z KDH, že pred dvadsiatimi rokmi nehlasovali za samostatné Slovensko, bude vám, ktorí dnes budete hlasovať za trvalý euroval, vyčítané, že ste napáchali obrovské škody, a nebudete sa môcť, aspoň tí, ktorí tu sedíte, vyhovoriť, že ste nevedeli, o čo ide.

    Záverom mi dovoľte konštatovať, že vôbec nás neteší, že s našimi predpoveďami a obavami sme mali v plnom rozsahu pravdu. Nie sme z toho šťastní, lebo vidíme, ako to krajine škodí. Ale možno by bolo načase aspoň v tejto veci počúvať tých, ktorých predpovede a varovania sa, žiaľbohu, napĺňajú.

    Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami šesť, päť, nevidím, koľko. Päť poslancov.

    Nech sa páči, pán poslanec Galko. Vy máte faktickú?

    Dobre, pán poslanec Galko.

    Prepáčte, ukončujem možnosť faktických poznámok, keďže som to neurobila, ešte je tam pán poslanec Fronc.

    Takže nech sa páči.

  • Poprosím dve minúty. Dve minúty poprosím.

  • Technici vám dajú dve minúty, ja vám ich tu neviem dať.

  • Potrebujem si sledovať čas. Ďakujem.

  • Richard, chcel by som ti poďakovať za fundované a odborné vystúpenie a predpokladám, že mnohí z tejto sály, ale aj verejnosť, mali prvýkrát možnosť počuť a vidieť takto zhrnuté čísla, grafy a argumenty. Nepočúvalo sa to dobre. Doslova hrôza. Mňa zaujali dve veci na tvojom vystúpení. Po prvé, myslím si, že ten nehorázny rozdiel, 300 hodín pre Slovákov a 120 hodín pre Nemcov, ktoré bude treba odpracovať v prípade, že príde k naplneniu záruk, sa ešte zväčší, pretože táto vláda, ktorá šklbe občanov Slovenka a chystá sa zdaniť pomaly aj vzduch, a popri rastúcom zhoršovaní podnikateľského prostredia a z toho vyplývajúcemu zvyšovaniu nezamestnanosti, čo nás čaká, to bude logickým vyústením toho, že tých hodín pre Slovákov, čo budú musieť odpracovať nato, aby ich peniaze im boli doslova ukradnuté a vyhodené hore komínom, bude ďaleko viac.

    Druhá záležitosť boli tie diaľnice, ktoré si Gréci aj za naše peniaze užívajú. Tak pridám aj ja zopár čísiel, sú z januára 2012. Grécka armáda nakupuje 60 stíhačiek za 39 mil. eur, 39 mld. eur, francúzske fregaty za 4 mld. eur alebo hliadkové člny za 400 mil. eur.

    Chcete vedieť, koľko máme my tých MiG-ov, tých stíhačiek? Koľko je bojaschopných? Nechcite to vedieť.

    A k tým člnom, aj my máme člny. Kúpil ich môj predchodca, je ich šesť, sú gumené, nakúpil ich s drevenými veslami, pretože na motory jednoducho nezostalo. Ja neviem, že či si uvedomujete vôbec absurdnosť toho, o čom dnes rokujeme a komu ideme vlastne pomáhať.

    Nechcel by som byť v koži tých ľudí, ktorí zahlasujú za euroval, keď sa trebárs na východe stane nejaké nešťastie pri povodni kvôli tým člnom.

    Ďakujem pekne.

  • Pán kolega Sulík, začal ste svoj príhovor ako taký technicko-účtovnícky kazateľ, ako akýsi fanatický pytagorejec, ktorý tu hľadá čísielka, náboženstvo, čísla a tak ďalej.

    Potom ste pokračoval ako Ricardo Sulikikos, vodca Zlatého úsvitu, gréckej fašistickej strany, to bola tá časť a Barrosovi, Schulzovi a tých nezmysloch o Brežnevovi a východnej gubernii, a skončil ste ako anarcho-kapitalista. Ako anarchista, v tom ste najlepší. Riešenie pre Slovensko - chaos, anarchia, bordel. V tom ste naozaj najlepší. Žiaľ, naozaj ste nepomenovali zmysluplnú alternatívu. Žiadna zmysluplná alternatíva neexistuje. Ak teda to smiešno, ktoré ste tu predstavili, naozaj nepovažujete za alternatívu.

    Čo je dôležité. Európska únia, pán kolega Sulík, je mi ľúto, že vám to musím povedať ja, Európska únia nie je eseročka ani OLO. Európska únia nevznikla preto, aby ste mali, dostali vy zadosť vašim účtovníckym dogmám a účtovníckym obsesiám, ale preto, aby bola v Európe stabilita, aby tu bol mier, aby tu bola prosperita. Keby sledovali čisto účtovnícku logiku, akú sledujete vy, povedzme Holanďania alebo Švédi v čase, keď Slovensko a ďalšie, nové členské štáty pristupovali do Európskej únie, prečo by nás prijímali? Však sme boli ekonomicky oveľa na tom horšie. Prečo by nás prijímali?

    Musíte sa zamyslieť nad hodnotou solidarity aj trošku inak, nielen cez tú vašu naozaj účtovnícku logiku. Tam tú demagógiu ťažkého kalibru o tom, o tých diaľniciach do Košíc, o tom bankárovi a tak ďalej, to ani nebudem komentovať. To naozaj, myslím si, že týmto nechytíte ani Kotlebu a podobných magorov. Ale pokiaľ chcete vystupovať ako šašo len preto, aby ste získali jedno percento od tých, od tých naozaj krčmových ľudí, ktorí vám žerú tieto veci, ako naozaj, neodporúčam vám to, lebo, a to je na tom najsmutnejšie, vy reprezentujete na Slovensku liberalizmus. Mne to je strašne ľúto, že práve vy.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Starí latiníci by na prejav Richarda Sulíka povedali: "Sapienti sat." V preklade - múdrym dosť, alebo múdrym to stačí. Aby som neostal na tejto, by som povedal, elitárskej pôde, klesnem nižšie, ľudovo. A to nie je žiadne klesnutie, lebo ľudová múdrosť je múdrosť. Na Brezovej pod Bradlom sa vravelo, a iste aj inde: "Na múdreho mrkny, sprostého drgny, kemu neny rady, temu neny pomoci." Myslím, že sme si vypočuli koncízne hodnotenie, na ktoré jediné možné útoky budú, že je to demagógia a populizmus, že je to oslovovanie účtovníckou rečou, ale kto z nás, kto z normálnych občanov republiky nežije svoj denný život v bežnom rodinnom účtovaní a v účtovníckej reči? Kto z nás si môže dovoliť robiť dlhy, kto z nás má vedomie, že to zaňho niekto zatiahne? Účtovanie je základom zdravého fungovania rodiny, obce, regiónu i krajiny. To, že sa neúčtovalo zdravo, dokazuje Grécko. A ak je teda účtovníctvo nadávka, tak k tomu nemám, čo by som dodal, nech to už povie akýkoľvek idiot.

  • Ďakujem, ja musím rovnako konštatovať, že ten prejav, síce pomerne veľmi obsiahly, bol naozaj plný poloprávd a demagógií. Na začiatku ste hovorili, že to bol politický projekt - zavedenie eura, ale s týmto by som vôbec nesúhlasil, pretože v prvom rade ide o ekonomický projekt, ktorý zavedením eura umožnil, samozrejme, lepšie fungovanie jednotného trhu, a takisto aj zvýšil konkurencieschopnosť eurozóny vo vzťahu k ázijským krajinám a ďalej vo svete.

    Čo sa týka tej vysokej pomoci, ktorá bola poskytnutá Grécku, tú určite nespochybňujem a, samozrejme, že bola a je stále veľmi vysoká, ale vôbec nikdy ste vo svojom prejave nepovedal, čo by znamenal prípadný odchod Grécka z eurozóny a aké by to malo fatálne dôsledky pre vôbec celú eurozónu. A dovolím si povedať, že toto asi dnes vôbec neviete kvantifikovať, a myslím si, že ani nikto iný.

    Nie, tu nejde o strašenie, tu ide proste o naozaj holý fakt, pretože vieme, že trhy reagujú pomerne vo veľkej miere aj psychologicky. A táto miera psychológie sa prenáša naozaj na reakciu a fungovanie finančných trhov. Vy vôbec radi hovoríte o tom, že nechať zbankrotovať štát, nechať zbankrotovať banky a tak ďalej, ale ako som predtým povedal, tie dôsledky, predpokladám, že ani sami neviete si presne domyslieť a určiť ich.

    A na záver by som sa ohradil voči tvrdeniu, že my tu ideme šklbať ľudí preto, aby nejaký manažér z banky dostával desaťtisícový plat denne alebo podobné veci. Práve vaše choré liberálne prístupy umožnili v minulosti, aby manažéri bánk boli stimulovaní, aby podstupovali riskantné obchody s vidinou vysokých bonusov. Toto je naozaj ako skutočnosť, kedy je pravda, že títo manažéri podnikajú a riskujú len preto, lebo ich vidina je vysoký bonus. A toto.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Sulík, pozorne som počúval, čo ste hovorili. Musím povedať, že mnohé fakty o chorom stave financií eurozóny sú vecné, tie prívlastky, k tým sa nebudem vyjadrovať. Ale to podstatné, čo vidím, naozaj, vy nedávate návrh na riešenie. Ako, áno, beriem tak, že nech Grécko zbankrotuje, potom prípadne Španielsko zbankrotuje, trh to vyrieši, zbankrotuje celá eurozóna. Tie následky asi si nikto nevie dobre predstaviť, aké by boli. Ale, a to podstatné, čo ste na záver povedali, že keď sú dve alternatívy, že jedna je legitímna - buď prijať alebo odmietnuť, akosi nemusíte dať riešenie. No, keď ste použili príklad, ja nerád, ale tiež siahnem po príklade. Viete, ste na potápajúcej sa lodi a máte dve alternatívy: skočiť do záchranného člnu alebo neskočiť do záchranného člnu. A môžete povedať, neskočíme do toho záchranného člnu, ale tá loď sa bude s vami tak či tak ďalej potápať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pôvodne som nechcel vystúpiť, ale na záver ma svojím pohľadom pán poslanec Sulík akosi vyprovokoval, aby som sa zapojil do debaty. Pán kolega Sulík nám tu svojím odborným výkladom skritizoval Európsku úniu, eurozónu, euroval, Európsky mechanizmus pre stabilitu a, samozrejme, aj vládu Roberta Fica. Ja nie som ekonóm, ani finančný odborník, ale mám istú skúsenosť z nedávnej minulosti s návrhom pána poslanca Sulíka, keď nám navrhol matematický vzorec, kde sme mali vypočítavať platy poslancov v Národnej rade s tým, že sme si ich mali znížiť. A ten vzorec dopadol tak, že v podstate za nejakých päť-šesť mesiacov sme mali zvýšenie platu o skoro 600 eur. Tak ja neviem, či tá jeho finančná analýza aj dnes je tá správna, lebo naozaj, musím o tom pochybovať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Sulík s reakciou. Prosím, zapnite pána poslanca Sulíka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za, za faktické poznámky. Tak, pán Blaha, najprv teda k vám. Musím povedať, že, že ste pána Ondruša, ktorý bol doteraz taký ten hlavný ideológ, nahradili viac ako statočne, a teším sa teda na vaše duchaplné príspevky najbližšie štyri roky.

    Pán poslanec Fronc, hovoríte, že nepredložil som návrh na riešenie. No, predložil som a ja to ale veľmi rád zopakujem, prihlásim sa nato, ale do ústnej rozpravy, a budem ešte raz hovoriť o riešení a takisto o tej potápajúcej sa lodi.

    Pán poslanec Bublavý, no, vravíš, nie si ekonóm, zrejme si teda nepochopil úplne ten systém odmeňovania. Nechcem teraz strácať čas na to, ale ja ti ho rád vysvetlím. Len teda tá pointa bola, že keď táto Národná rada schváli nižšie dlhy, tak budú sa mať poslanci lepšie, čo teda schváli, lebo dlh po vláde SMER-u bol teda významný a ten sa podarilo, podarilo schváliť. No, ale podstatná vec, páni, a nielen tí, ktorí diskutovali vo faktických poznámkach, jedno, koľkokrát ma obviníte, že som účtovník, demagogista, populista či demagóg, populista, jedno, koľkokrát sa to budete snažiť celé zhovadiť, vy sa zodpovednosti nezbavíte. Uvedomte si to. Je to dnes vo vašich rukách, či poslušne dvihnete ruku, ako vám to veľký vodca prikázal, alebo či náhodou si vytvoríte vlastný názor. Neverím, že osemdesiattri poslancov SMER-u má potom, čo sa oboznámilo s faktami, ktoré som tu sa snažil v mojom prejave dosť podrobne predložiť, že má ten istý názor, že musíme to podporiť.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás len upozorniť, že dnes o 11.00 hodine hlasovanie nebude, pretože nie je o čom hlasovať, pretože sme včera hlasovali o všetkých prerokovaných bodoch.

    Teraz o slovo požiadal podpredseda Národnej rady Ján Figeľ. Ja mu udeľujem slovo podľa § 28 rokovacieho poriadku.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán vicepremiér, ctené kolegyne a kolegovia, v týchto dňoch zaznievajú aj nové, nové výzvy, nové diskusie, témy, európsky superštát alebo Spojené štáty európske verzus nejaký rozpad súčasného integračného modelu. Ja som presvedčený, že Európska únia nemá byť a ani nebude superštátom. Má byť dobre zorganizovaným spoločenstvom slobodných, zodpovedných demokracií, ktoré vytvárajú postupne nielen pravidlá, ale aj zrelosť pre realizáciu spoločných záujmov. Dá sa to a má iba na báze spoločných hodnôt. Geografia k tomu nestačí, alebo iné atribúty, východiská. Je to o hodnotách.

    Euro nie je problém. Euro je logickou súčasťou tejto ambície, aby spoločný trh fungoval. Aby tu nezarábali predovšetkým bankári alebo peňazomenci, ktorí jedny papieriky menia za iné, ale aby bolo viac slobody, viac prosperity a rozvoja, perspektívy. Problém je dlhová kríza, to, že sa žilo na účet niekoho potom, už či najbližšej vlády a generácie alebo aj detí našich detí. Toto je treba zmeniť.

    Euro sa stalo logickou súčasťou hospodárskej a menovej únie. V tretej fáze nabieha od 1. januára 1999, neviem, či je to dávno, je to trinásť rokov, pubertálny vek. Trinásť rokov nie je veľa, napriek tomu, euro sa stalo druhou najväčšou menou sveta. Keď v októbri tu bolo hlasovanie o eurovale, prišla sem japonská televízia, nie zo srandy, nie z ničnerobenia, ale preto, lebo aj Japonsko zaujíma, či a čo bude s eurom a s finančnými podmienkami, ktoré sú dnes globálne. Toto je význam Slovenska dnes. To predtým nebolo. To v podstate nikdy nebolo. My sme tak rozhodujúcou súčasťou mnohých procesov, ako si to ani neuvedomujeme. Môžeme z toho vlaku vystúpiť, môžeme zatiahnuť brzdu, on sa rozbehne, ale aj bez nás, respektíve Slovensko môže formovať tieto rozhodnutia, ale myslím si, že nešlo blokovať, skôr vytvárať spoločnú Európu.

    V osemdesiatych rokoch sme tu mali konvertibilný rubeľ. Západná Európa na dve tretiny obchodovala v dolároch, pretože všetko ostatné bolo také nedôveryhodné, že sa skoro neoplatilo. A to hovorím aj o vážnych menách, ktoré znamenali mnohé otrasy. Britská libra, pesety, líry, drachmy, to boli turistické meny na krátkodobé zámery, ale nie na veľké strategické obchody.

    Boli chyby, bola nedisciplína, vtedy to hlavne platí, ak si definujeme pravidlá, a sami ich nedodržiavame, lebo výhodou Európy, spoločnej Európy je, že dominuje nie sila, nie veľký, ale spoločné pravidlá. A preto sa mohlo aj darilo i veľkým, i malým, i bohatým, i chudobnejším, i silnejším, i slabším. Ak toto nebude platiť, tak sa Únia rozpadne, respektíve nikto do nej už nevstúpi a naopak, budú sa prehlbovať problémy. A ak sa to má oplatiť, tie pravidlá majú byť zdravé, rešpektované a rozumne rozvíjané.

    Európsky menový fond, tak by som nazval mechanizmus, o ktorom dnes diskutujeme a ideme rozhodovať, pretože Medzinárodný menový fond poznáme, stal sa súčasťou sveta po druhej svetovej vojne, aby, aby sa dalo lepšie fungovať než dovtedy. Ten menový fond dodnes funguje, pomáhal aj Slovensku. Som presvedčený, že isté ovocie pre stabilitu, spoluprácu a rozvoj priniesol. Európa sa v tomto prostredí posunula a dnes môže byť práve ona prínosom k takémuto svetu. Preto potrebujeme aj prísnejšie a presnejšie podmienky pre fungovanie, pretože euro sa stalo svetovou menou.

    Ja som rád, že máme dnes fiškálny pakt, že sa hovorí o prísnejšom bankovom dohľade, o primeranosti kapitálovej a že zrejme nadobudne zhodu aj potreba poplatku z finančných transakcií. Prečo sa London City stalo najväčším finančným centrom sveta? Už nie New York, pretože váha Európy ako trhu, ako najväčšieho obchodného bloku a váha Európy aj vďaka euru sa natoľko zvýšila, že to ťažisko sa presunulo z Ameriky do Európy. Ale to sa môže aj naspäť alebo inak poposúvať. Veľmi, veľmi závisí od toho, čo budeme, teda od toho, čo budeme robiť, ďalší vývoj Európy včítane Slovenska.

    Chcem za Kresťanskodemokratické hnutie povedať, aj v reflexii na to, čo tu odznelo, my sme ten sen o slovenskej hviezdičke mysleli od začiatku veľmi úprimne a vážne. Nie bez slobody, ale naopak, so slobodou, s rovnocennosťou v spoločnej Európe, nie jeden rozhádaný, ale dvaja rovnocenní, dve hviezdičky, dve stoličky. Viac sme rešpektovali ústavu a ústavnosť než tí, čo ju slávnostne ceremoniálne nosili a oslavovali. Toto považujem za zodpovedný postoj spred dvadsiatich rokov, ale aj dnes. My sme hovorili v roku 2003, 2004, ponáhľaj sa pomaly do eura, do eurozóny. Aj následne, pretože to nestačí, aby HDP, respektíve Bratislava alebo niektorá časť Slovenska mala konkurenčnú schopnosť, je treba vyzdvihnúť alebo dostať do rozbehu celú ekonomiku a celé Slovensko s jeho regiónmi, aj zaostávajúcimi. Ale to neznamená, že potom, keď je rozhodnutie prijaté, ho treba spochybňovať, skôr zvládať už naplno ako plnoprávna členská krajina, ktorá má aj práva, ale aj povinnosti.

    Dnes má Slovensko najvyšší hospodársky rast v eurozóne. To nie je od počasia. To je od úsilia, ktoré je konsolidačné, ozdravné, potrebné. Vstup do eurozóny mal aj isté side efekty alebo vedľajšie účinky. A ja som ich vnímal veľmi politicky aj ako člen Európskej komisie.

    To, že pri vstupe Slovensko potrebovalo splniť základné pravidlá pre eurozónu. To, že rok 2006, 2007, 2008 vlastne boli iné ako roky 2009, 2010, súvisí s tým, že sme potrebovali stlačiť naše parametre do prijateľnej kondície. Slovensku to prospelo. Aj keď Robert Fico pri prvej vláde na úvod zapochyboval, že vtedy to urobíme, keď to bude výhodné pre Slovensko, a koruna sa rozbehla ako dole kopcom, potom po pár týždňoch to zrevidoval a Slovensko splnilo tie kritériá, na ktoré bolo odhodlané.

    Teraz podobne, pri druhej vláde Roberta Fica je fiškálny pakt tým, čo on nazýva domáce úlohy. My potrebujeme ísť nielen pod tri percentá deficitu, ale na vyváženosť kvôli našim deťom, nie kvôli Bruselu alebo sadám politikov, o ktorých tu hovoril Richard Sulík. To je o tom, že to je o nás, pre nás, nie pre nejaké medzinárodné centrá, či sa tu zadlžuje, prejedá, alebo viac tvorí. Preto tu má všetko hodnotu a preto aj KDH k tomu pristupuje realisticky, nie skepticky, nie optimisticky, ale s odhodlaním. To nie je o pocitoch, to je o zodpovednosti. Slovenskej aj európskej.

    Som presvedčený, že rozhodnutia o využití, prípadne navýšení pri ďalších podmienkach fungovania Európskeho mechanizmu pre stabilitu by mali byť v rukách tohoto parlamentu o to viac, o čo nejde o bežnú legislatívu. Nejde o bežné rozhodnutia, či v sekundárnej alebo v inej oblasti európskych pravidiel.

    Som presvedčený, že táto Národná rada ako suverén, ako partner, by mala stanovovať presnejšie a, samozrejme, zodpovedné, prísne podmienky pre ministra financií ako nášho predstaviteľa v Rade guvernérov nového mechanizmu.

    Tieto podmienky stanovujú viaceré krajiny dnes ako nové, alebo prídavné oproti doterajším mechanizmom. Robí tak Rakúsko, Nemecko, Fínsko a v súlade s vážnosťou tohto mechanizmu chcem predniesť návrh na uznesenie Národnej rady, ktorá v zmysle ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky o záležitostiach Európskej únie a v zhode so zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu v súlade s príslušným implementačným zákonom určuje osobitné podmienky pre proces kontroly čerpania a navyšovania základného imania EMS a na udelenie podmienky mandátu pre guvernéra v Rade guvernérov EMS za Slovenskú republiku.

    Po prvé, guvernér je povinný hlasovať za, proti alebo zdržať sa hlasovania pri rozhodovaní o udelení podpory pre stabilitu členovi EMS vo forme nástroja a finančnej pomoci, ide o čl. 13 ods. 2, v súlade s mandátom, ktorý mu schváli Národná rada Slovenskej republiky.

    V naliehavom prípade tento mandát môže byť udelený Výborom Národnej rady pre európske záležitosti.

    Po druhé, guvernér je povinný rešpektovať mandát, ktorý mu schváli Národná rada Slovenskej republiky, pri hlasovaní o zmene schváleného základného imania EMS, to je čl. 10 ods. 1, pri výzve členov EMS na úhradu schváleného nesplateného imania, čl. 9 ods. 1 a ods. 4 zmluvy, pri poverení rokovať s dotknutým členom EMS o Memorande o porozumení, čl. 13 ods. 3 zmluvy, pri schválení podmienok stanovených v Memorande o porozumení v Rade guvernérov, čl. 13 ods. 4, a pri zmene zoznamu nástrojov finančnej pomoci bezo zmeny objemu týchto nástrojov. Takto k tejto téme, k tomuto zadaniu pristupuje napríklad susedné Rakúsko.

    Očakávam, že väčšinová vôľa tohoto parlamentu sa prenesie aj do ďalšieho obdobia práve preto, lebo tu ide o nástroje alebo nástroj, ktorý bude dlhodobo veľmi dôležitým pre stabilitu našej meny. Ak by nebola väčšinová vôľa, chcem vás uistiť, že poslanecký klub KDH s podporou ďalších využije čl. 2 ods. 3 spomínaného ústavného zákona z roku 2004, na základe ktorého najmenej jedna pätina poslancov, teda najmenej tridsať poslancov, môže žiadať, aby Národná rada schválila alebo schvaľovala stanoviská aj v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Využijeme toto ústavné právo, pretože to považujeme za našu zodpovednosť.

    Posledné. Chcel by som povedať, že veľa sa tu hovorí o eurofondoch, o čistých platcoch alebo finančných tokoch. Ďakujem pekne. Eurofondy nie sú ani samospasiteľné, ani jednosmerné. Majú pomôcť krajinám v konkurencieschopnosti.

    Grécko je veľmi silný príklad štátu, ktorý má diaľnice, ktorý si zvykol na príjmy, ale nezvykol na daňové povinnosti alebo základné povinnosti. A nechceli by sme sa meniť. Preto Slovensko potrebuje lepšie, intenzívnejšie, rýchlejšie využiť túto pomoc, ale zároveň formovať nové podmienky. Ideme do obdobia ďalších siedmich rokov.

    Odhadovane Slovensko môže dostať v rámci európskej štrukturálnej pomoci vyše 14 mld. eur na ďalších sedem rokov. Ak to vychádza zhruba 2 mld. ročne, som presvedčený, že úprava týchto podmienok v záujme všetkých, nielen Slovenska, by mohla znamenať, že časť takejto pomoci nepôjde len na nejakú vonkajšiu infraštruktúrnu modernizáciu, informatizáciu, cesty, zdravotnícke zariadenia, ale na štrukturálne reformy. To, čo potrebujeme pre udržateľnosť napríklad verejných financií, dôchodkových systémov.

    A ak by jednu štvrtinu takéhoto objemu Slovensko alebo aj iné krajiny mohli pri presných a prísnych kritériách využiť cez štátny rozpočet na ozdravné štrukturálne reformy, mohlo by to nahradiť to pokušenie, ktoré súčasná vláda navrhuje vo forme zoslabenia sporivosti, teda zodpovednosti voči budúcnosti v druhom dôchodkovom pilieri.

    Päťsto miliónov nebrať od tých, ktorí sporia, ale sporiť ďalej a zároveň riešiť súčasné akútne problémy s využitím európskej politiky. My sme v Únii nato, aby sme ju formovali. Chcem preto pozvať a vyzvať pána ministra, aby práve pre ďalšie obdobie sa Slovensko usilovalo o takú zmenu štrukturálnej politiky Únie, ktorá mu pomôže intenzívnejšie, účinnejšie riešiť jeho konsolidáciu verejných financií nie cez zložité projekty, kde byrokracia aj korupcia aj iné neduhy majú oveľa viac priestoru.

    Chcem za klub Kresťanskodemokratického hnutia povedať, že podporíme v záujme stability eura predložený materiál, ale zároveň všetky ozdravné a potrebné kontrolné mechanizmy, ktoré prinesú viac zodpovednej slovenskej i európskej politiky.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. No, väčšinou sa dá len súhlasiť, Jano, s tým, čo si v príhovore predniesol. A preto len dve drobnosti. A možno ešte na iné budem po tom mojom aj v ústnom vystúpení reagovať.

    Navrhol si teda mechanizmus, ktorý by, čím by sa Národná rada mala zapájať do procesu. Klub SaS s takýmto niečim súhlasiť bude, ale ja sa chcem spýtať, či váš súhlas s trvalým eurovalom je teda podmienený súhlasom tohto, lebo keď nie je, tak je to také dosť bezzubé, v podstate stáť niekde pri plote a vravieť, no, my chceme ešte takéto, a jednoducho nebude premiér brať vaše požiadavky vážne, pokiaľ bude vedieť, že tak či tak, že môže si robiť, čo chce, tak či tak súhlasiť budete.

    No ale, a to by som teda chcel pripomenúť, že veľký, veľký Európan, náš terajší premiér, osem mesiacov dozadu nemal najmenší problém byť proti dočasnému eurovalu a úplne mu to prešlo. No, ale inú vec, ktorú som chcel povedať, vravel si, Jano, že Slovensko dostane 14 mld. eur v rámci rôznych fondov, ktorými sa teda dá podporiť rozvoj na Slovensku. Štrnásť miliárd eur je približne tá suma, ktorú sme sa zaviazali platiť, a ver mi, že ju jedného dňa platiť budeme v rámci dočasného a v rámci trvalého eurovalu, tam je to 7,7, tam je to 5,8, to je v podstate 14 tiež, takmer. A ja sa ťa teraz pýtam, obzvlášť teba, ktorý, viem, že Slovensko má aj pre teba hodnotu ako, ako suverénny štát, nie je lepšie, nie je lepšie radšej neplatiť peniaze na záchranu druhých štátov a zároveň v tú istú sumu dúfať a čakať ako kura na sopeľ, že nám to niekto niekde daruje a dá? Nie je lepšie si z vlastných síl robiť všetky tie reformy, o ktorých si hovoril, ako tu darovať a potom na tú istú sumu dúfať, že nám ju niekto, nám daruje?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, chcem oceniť, naozaj ste jedným z tých rečníkov v tomto parlamente, ktorý má dar tej politickej krasoreči, a veľmi sa mi páčia mnohé formulky, ktoré často používate. To, že veci musia mať aj obsah aj formu, prípadne opozitá, že sa treba ponáhľať pomaly.

    Avšak v tomto prípade sa mi zdá, ako by ste si tak trošku nechávali zadné dvierka. Ako keby ten hlavný odkaz vášho príhovoru bol, že KDH je za záchranu, ale musí sa to robiť správne. A tým pádom si nechávate otvorené tie zadné dvierka, že keď nebodaj o pár mesiacov, nebodaj by padlo euro a ešte by nám aj zostali obrovské záväzky z trvalého eurovalu, tak sa budete môcť vyhovoriť, že no ale veď my sme hovorili, že sa to musí robiť správne.

    Podobným spôsobom si pamätám, že KDH hlasovalo, myslím, aj o slovenskej ústave, keď ste hlasovali, že my hlasujeme proti tomuto zneniu slovenskej ústavy.

    Čiže môžete opäť tak vajatať, že my sme neboli proti ústave, len proti tomuto zneniu, ale chcem vás upozorniť, že toto hlasovanie bude jedným zrejme z najdrahších v histórii slovenského parlamentu. Toto hlasovanie rozhodne o záväzkoch voči päť, za, v hodnote 5,7 mld. eur.

    Toto hlasovanie, ak sa rozhodnete hlasovať za alebo proti, už jednoducho nebudete mať možnosť nejakým spôsobom robiť slovný slalom a vyhovárať sa, že ste to chceli robiť inak. A preto chcem apelovať na vás, aby ste si naozaj veľmi dobre rozmysleli, úplne jednoznačne, či budete hlasovať za alebo proti vstupu Slovenska do trvalého eurovalu.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda parlamentu, iba krátka poznámka k tej časti, kde ste hovorili o tom, aby sa posilnila kontrola ESM-ka v pléne. Ja som v zásade ani nemal s týmto problém, aj keď si myslím, že už v rámci eurovýboru je možné tieto veci diskutovať aj na základe dnešnej právnej úpravy. A myslím si, že v rámci eurovýboru sú tie diskusie vecnejšie.

    Tie vaše príklady Fínska a Rakúska, treba si to zvážiť politologicky. Nedá sa len tak vyťahovať tie príklady, len ako sa vám páči, lebo aj Fínsko a Rakúsko má inú politickú tradíciu. Došli k tomuto kompromisu preto, vo Fínsku napríklad, že majú veľmi širokú koalíciu a že tam majú tradíciu menšinových vlád a tradíciu úplne inej politickej kultúry.

    Z hľadiska Rakúska, takisto je tam veľmi silná participácia a požiadavka zo Strany zelených, ktorí, ktorých potrebujú dve vládne strany. Čiže tam sú rôzne politické reálie a tie treba vždy zohľadniť, lebo potom to vyzerá, ako keby ste teraz chceli všetko, všetko riadiť podľa fínskeho a rakúskeho vzoru, čomu by som sa nebránil, to by sme tu mali veľmi dobrý sociálny štát.

    Ale prakticky. Prakticky sa mi zdá, že by sme dospeli k čomu. V pléne by sme diskutovali o týchto veciach, v poriadku, ale aj tak by sa odhlasovalo, je tam silný predpoklad, to stanovisko vlády, a jediné, k čomu by sme dospeli je, že by sa znova postavil Richard Sulík, ktorý sa bude stavať vždy k tejto téme, lebo to marketingovo potrebuje, a začal by tu pred kamerami kádrovať Barrosa, Schulza a tieto svoje demagógie, by pokračoval pri každom možnom návrhu.

    Čiže vlastne jediný praktický výsledok je, že by ste tu dali priestor Richardovi Sulíkovi na to, aby sa zviditeľňoval týmto svojím nejapným spôsobom, a to mi príde ako dosť zbytočné, aby sme tieto gestá robili.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda, budete reagovať?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem pekne, asi by som mal. Ďakujem pekne. Pozrite, nechcem do hĺbky, lebo som asi dosť povedal, ale my sme vstúpili do Únie, ktorá mala svoje dejiny, respektíve stav, a ten môžeme vylepšovať, alebo zhoršovať. Súčasťou toho stavu sa stalo euro, ktoré prišlo pred naším vstupom do Únie, a môžeme ho kritizovať, môžeme ho hodnotiť, ale zároveň je to naša mena, a preto všetko, čo vylepšuje tento stav alebo do budúcnosti znamená zdravšiu Európu, zdravšie Slovensko, je rozumné podporiť. Nie je to len o Grécku, nie je to o jednotlivých častiach tohoto priestoru, ale skôr o celku a našej mene.

    Ja by som chcel povedať pánovi Chrenovi, že euro nepadne, možno vypadnú niektoré štáty, možno sa to bude zložito vyvíjať, ale je dôležité, aby sme boli súčasťou toho zdravšieho, už či budúceho alebo súčasného spoločenstva. Ja by som skôr protiotázkou povedal: Cena za neintegráciu Slovenska by bola enormná, skôr veľmi zložitá, nielen ekonomicky, ale aj politicky. Za nás hovoria skutky, preto sme tu ako hnutie 22 rokov, od zápasu o slobodu cez európsku perspektívu až po konsolidáciu, ktorá znamená spravodlivejšie a solidárnejšie Slovensko. Odmietli sme populizmus, či zľava, či sprava, a tak ho odmietame aj dnes. Ústavu rešpektovať alebo oslavovať. Rešpektovali sme ju, opakujem, od začiatku. Mali sme alternatívne pohľady, dokonca alternatívne znenie, ale tí, ktorí mali vtedajšiu moc, ich odmietali. Som presvedčený, že mnohé z tých návrhov sú aj dnes potrebné a budeme ich prinášať.

    K poslednému. Áno, pán Blaha, naša tradícia je krátka, ale je naša, rodí sa, je stredoeurópska, preto pohľad do Rakúska nie je vzdialený. Potrebujeme pravidlá, ktoré, nieže jeden, čo tu hovorí, ale celá spoločnosť bude mať vo vedomí a aj vo svedomí, či pomôcť, ako pomôcť, ako Slovensko.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Podľa § 28 rokovacieho poriadku požiadala o slovo podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

    Kolegovia, poprosím, aby sme sa navzájom počúvali. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi trochu odľahčiť túto diskusiu. Je až neuveriteľné, ako sa takzvaná hospodárska kríza, ktorá vypukla ešte v roku 2008, stala bežnou súčasťou nášho parlamentného života. Kto by si možno práve v roku 2008 bol povedal, že Národná rada bude v priebehu pár rokov reálne diskutovať o dopadoch možného rozpadu eura či vytváraní obrích stabilizačných mechanizmov pre Európu. Bez ohľadu na to, že Slovensko a Slováci súčasnú situáciu nespôsobili a počas krízového obdobia sa správali zodpovedne, vyžaduje sa od nás ďalšie ťažké rozhodnutie, možno najdôležitejšie, aké tento parlament prijme. V plnej miere chápem vážnosť situácie. Nestáva sa tak často, aby rozhodnutia, ktoré učiníme v tomto parlamente, boli súčasťou riešení, ktoré majú európske, ba až globálne dosahy. O to však musí byť väčšia naša rozvaha pri tomto rozhodovaní.

    Je toto ozajstné riešenie problémov? Priniesla vláda a obhajcovia ESM dostatok argumentov, ktoré by nás presvedčili, že má zmysel na seba zobrať záväzok, ktorý je nevypovedateľný a môže Slovensko poslať do dlhového prepadliska? Naše rozhodnutie nesmie byť výstrelom do prázdna, drahým vedrom, ktorým po troške vylievame vodu na potápajúcej sa lodi s deravým dnom. A v žiadnom prípade to nesmie byť plnením nejakej domácej úlohy, ktorú sme dostali z Bruselu.

    Opakujem, tento parlament môže rozhodnúť o pristúpení či nepristúpení k tejto dohode jedine na základe odborných argumentov, berúc do úvahy jedine záujem občana tejto krajiny. Opakujem, navrhovatelia tohto opatrenia ma zatiaľ z tohto pohľadu nepresvedčili.

    Všetci vieme, že zadlžovanie európskych ekonomík bolo problémom, koreňom problémov, ktoré momentálne riešime. Trhy postupne stratili vieru v schopnosť niektorých krajín splácať svoje záväzky. Z toho pohľadu sa mi zdá zvláštne, že namiesto toho, aby sme poctivo riešili základné problémy niektorých ekonomík a celkové naštartovanie rastu, nalievame do týchto krajín ďalšie prostriedky. Čo však zabezpečí, že Portugalsko, Grécko, nebodaj Taliansko nebudú opakovane žiadať prostriedky z tohto mechanizmu? Stačí sa možno pozrieť na poslednú pomoc španielskym bankám, kde do krajiny natieklo niekoľko desiatok miliárd bez nejakých väčších požiadaviek na reformy a týždeň po pomoci je jasne vidno, že táto snaha a peniaze boli vynaložené úplne zbytočne. A prosím, nechápte ma zle. V plnej miere rešpektujem princíp solidarity. Sama vnímam obrovský prínos, ktorý Európska únia mala pre Slovensko. To však neznamená, že musím so všetkým automaticky súhlasiť len preto, že to presadzujú niektorí v Bruseli.

    V ESM nevidím ani štipku solidarity. Je to pre mňa prinajmenšom dobre mienený nástroj, ktorý povedie k prehlbovaniu problémov, a nie k ich riešeniu. A to so solidaritou nemá naozaj nič spoločné. Nezabúdajme ani na to, že v pondelok Robert Fico poslal opozičným stranám svoj konsolidačný balíček. Slovenským občanom a firmám musíme z vrecák vyťahovať ďalšie peniaze. Obávam sa, že na ministerstve financií budú musieť čoskoro rozmýšľať nad ďalším balíčkom, ktorý bude plátať dieru po eurách, ktoré pošleme do krachujúcich krajín a bánk, pokiaľ pristúpime k tejto zmluve. Uvedomujeme si, že my už, že už teraz sú naše verejné financie zdecimované. Od občanov tejto krajiny požadujeme ďalšie obety a my v tejto situácii pomaly až s radosťou ideme skočiť do tak závažného zväzku? Pätnásť dní po vstupe tejto zmluvy do platnosti bude Slovensko nútené poslať 130 mil. euro do Luxemburgu. Stotridsať miliónov euro by sme vedeli bez problémov využiť napríklad na zlepšenie sociálnej starostlivosti, kde tieto peniaze bolestivo chýbajú.

    Predneste, prosím vás, argumenty, ktoré nás naozaj presvedčia, že tieto peniaze nejdú do čiernej diery. Problémom je však aj samotné nastavenie mechanizmov ESM, nielen jeho ekonomická filozofia. Pristupujeme k zmluve, ktorá je nevypovedateľná. Staneme sa súčasťou systému, na ktorého chod budeme mať minimálny vplyv. Predkladatelia zdôrazňujú, že výška našich záväzkov v celkovom európskom balíčku bude minimálna a tomu má zodpovedať aj náš vplyv. To je pochopiteľné. To je však zlý pohľad. Rovnako by sme sa mali pozrieť aj na výšku našich záväzkov vzhľadom na naše verejné financie. Z toho pohľadu to už nie je až taká malá suma.

    Preto nechápem, že ak by sme už aj pripustili pristúpenie, pristúpenie k tomuto mechanizmu, prečo to máme robiť za tak nevýhodných podmienok?

    V súvislosti s týmto návrhom sledujem aj dlhšiu tendenciu riešiť problémy Európskej únie presúvaním väčších právomocí na centrum. Vymýšľame nové mechanizmy a pravidlá namiesto toho, aby sme dodržiavali a vynucovali tie, čo sme mali. Nie je ESM súčasťou toho istého príbehu? Čo ak nebude fungovať? Budeme schvaľovať rozpočty na centrálnej úrovni? Budú slovenskí občania ručiť za dlhy iných krajín? Kde sa zastavia tieto návrhy na ďalšie centralizované riešenie problémov Európskej únie?

    Samozrejme, že všetky tieto potenciálne, potencionálne opatrenia a celková budúcnosť Európy si zaslúžia poctivú diskusiu. Ale zdôrazňujem slovo poctivú. Momentálna situácia vyzerá skôr tak, že nám, zákonodarcom národných parlamentov a občanov členských krajín, sú všetky opatrenia, ako je ESM, predkladané za pochodu a s tým, že o nich nemôžeme dlho diskutovať a premýšľať, lebo situácia je kritická, veľmi zlá.

    Tento týždeň som mala možnosť rozprávať sa s jedným renomovaným slovenským ekonómom, zástancom eurovalu, ktorý sám priznal, že ESM, a je to naozaj ekonóm, ESM je preňho viac otázkou geopolitiky než ekonómie. Aj tu chápem celkom potrebu dobrých vzťahov s jadrom Európskej únie a špeciálne Nemeckom. Z pohľadu našej hospodárskej previazanosti s Nemeckom sa mi zdá, že podporenie či nepodporenie eurovalu nič nezmení, hospodárske väzby tu ostanú. A reálne, ak príjmeme tento nefunkčný mechanizmus, ktorý nič nevyrieši, dopady na geopolitickú situáciu môžu byť mnohonásobne horšie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, táto rozprava ukazuje aj na to, akým spôsobom pristupujeme k diskusii o európskych témach. Robíme stále viac rozhodnutí, ktoré majú vážny dopad na život obyčajných ľudí. Diskutujeme tu pomaly o vytvorení Spojených štátoch európskych, a nikoho ani nenapadlo, či by možno nebolo dobré sa spýtať občanov, či s tým súhlasia. Očakáva sa od nás, že budeme viesť debatu o budúcnosti Európy, ale zabudli sme sa pozrieť cez naše plecia, či nás ešte niekto má záujem sledovať.

    Som za to, aby Európa bola silná a prosperujúca. Som za to, aby Slovensko bolo v prvej lige. Nič z toho však v tomto návrhu nevidím. Európa potrebuje dobré riešenie svojich problémov, nie hocijaké riešenie. Nič z toho, čo doteraz odznelo, ma zatiaľ skutočne nepresvedčilo o tom, že vytvárame, že vytváranie ešte väčšieho záchranného balíčka bude niečím iným ako vytváraním ešte väčších problémov. Preto tento návrh nedokážem podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Beblavý. Je tu pán poslanec Beblavý?

    Aha, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v tejto rozprave. Pokúsim sa byť stručnejší ako moji predrečníci, ale o nič menej hutný. Skúsme dnes hovoriť o tomto veľmi komplikovanom probléme otvorene, jasne a bez žargónu, pretože tým, že je naozaj taký zložitý, stáva sa, že uniknú dôležité veci. Začnem tým, o čom dnes rokujeme a o čom dnes, naopak, nerokujeme. Nerokujeme dnes o Grécku, aj keby sa to tak mohlo zdať z časti diskusie, to, o čom dnes rokujeme, sa osudu Grécka týka len minimálne. Ja sám mám, aj som to verejne vyjadril, určité pochybnosti o tom, či grécka spoločnosť a grécky štát sú schopné sa dostať z pasce dlhov, nielen kvôli výške týchto dlhov, ale z toho hľadiska, z toho pohľadu, do akej miery sú schopní zabezpečiť fungujúcu ekonomiku a z nej následný výber daní. O tom však dnes hovorím, máme hovoriť len minimálne, lebo toho sa Európsky mechanizmus pre stabilitu týka len minimálne. Podstatnejšie pre našu debatu sú dva iné motívy.

    Prvým je samotný euroval 2 alebo Európsky mechanizmus pre stabilitu. Je to naozaj cesta do otroctva, alebo je to slepá ulička, alebo je to naozaj nevyhnutné riešenie? Druhá otázka je, akú máme dnes víziu Európy. Pretože, a v tom by som chcel nadviazať na pána predsedu KDH Figeľa, toto je aj debata o Európe, akú Európu chceme, aké miesto v nej chceme a čo sme v prospech tejto vízie ochotní obetovať a čo už obetovať ochotní nie sme. Pokiaľ začneme s Európskym mechanizmom pre stabilitu, vráťme sa kúsok do histórie a pripomeňme si, že práve posledné veľké kataklizmy 20. storočia medzi rokmi '29 až '45 presvedčili vyspelé krajiny o potrebe vzniku Medzinárodného menového fondu. Tento fond existuje od roku '44, a napriek tomu, že dnes býva často spojený skôr s pravicovým videním sveta, treba si pripomenúť, že intelektuálnym otcom jeho vzniku bol John Maynard Keynes, ktorý, naopak, je vzývaný skôr na stredoľavej strane spektra.

    Medzinárodný menový fond, ktorého do veľkej miery kópiou je Európsky mechanizmus pre stabilitu na európskej úrovni, je inštitúcia, ktorá funguje dnes už takmer 70 rokov. Funguje s významnými úspechmi aj s významnými neúspechmi. Nestal sa svetovou vládou, ani jej zárodkom, nezbankrotoval svoje členské štáty, ale ani nezachránil svet pred všetkými problémami. Je to len jeden z mnohých nástrojov, ktoré svet má nato, aby riešil určité typy problémov.

    My dnes máme súhlasiť alebo nesúhlasiť s takýmto nástrojom pre Európu. Potrebujeme takýto nástroj? Nestačí napríklad Medzinárodný menový fond, ako SDKÚ kedysi navrhovala pri Grécku? Bohužiaľ, vzhľadom na to, čo sa udialo za posledné tri roky, nepostačuje. Grécko sa dalo ešte riešiť v kontexte Medzinárodného menového fondu. Európa sa už v kontexte Medzinárodného menového fondu riešiť nedá, a to z toho jednoduchého dôvodu, že veľkosť európskych problémov dnes presahuje možnosti Medzinárodného menového fondu. Medzinárodný menový fond jednoducho nemá toľko peňazí a jeho členské štáty, ktorými sú krajiny od Burkiny Faso a Čínskej ľudovej republiky až po Spojené štáty americké, ale aj európske krajiny, nemajú dôvod dnes spoločne sa celosvetovo zložiť na riešenie európskych problémov. Na ne sa musíme zložiť, ak chceme, spoločne. Otázka je, či chceme? Z tohto pohľadu postoj SDKÚ už bol prezentovaný pánom poslancom Štefancom a ten postoj je pozitívny. My si myslíme, že vznik Európskeho mechanizmu pre stabilitu zmysel má. Nebudem opakovať aj jeho argumenty, ale dovoľte mi možno k nim pár pridať. Prvý a základný argument, ktorý tu zatiaľ zaznieva málo, je to, že pri vzniku Európskeho mechanizmu pre stabilitu sa podarilo dosiahnuť jeden cieľ, ktorý si Slovenská republika oficiálne určila a ktorý, naopak, v dočasnom eurovale neexistoval. Napriek tomu sme ho ratifikovali, pretože vtedy ani existovať nemohol. A to je naozaj možnosť takzvaného haircut-u, teda znižovania hodnoty súkromných dlhov. Od vzniku Európskeho mechanizmu pre stabilitu budú záväzky, dlhy členských štátov tohto mechanizmu obsahovať aj klauzulu, ktorá v prípade krachu bude umožňovať legálnym a organizovaným spôsobom z nich škrtať. Povedané ľudským jazykom, keďže som sľúbil hovoriť bez žargónu, je to takzvaný riadený bankrot. Teda to, že veritelia budú strácať, ak krajina nebude schopná splácať, ale budú súkromní veritelia a budú strácať, ale spôsobom, ktorý bude organizovaný, kolektívny a bude, mala by byť snaha, aby nebol chaotický. Toto bola základná podmienka Slovenskej republiky pri vyjednávaní tohto mechanizmu. Nemyslíme si, že sme si ju vyjednali sami. Samozrejme, bola to základná podmienka aj krajín ako Nemecko a iných krajín takzvaného severu a v Európskom mechanizme pre stabilitu to je. To znamená, to, čo sme dlho kritizovali na týchto typoch pomoci, teda to, že neobsahujú možnosť práve riadeného bankrotu, je v tomto mechanizme vyriešené. Otázka je, ako bude tento mechanizmus použitý? Druhá otázka, ktorá tu zaznela, je finančný záväzok. Päť celá osem miliardy je maximálny finančný záväzok, ktorý Slovensko do tohto môže vložiť, ak bude opakovane vyzvané. To znamená, že nie je to ničím nekončiaci rad záväzkov. Je to jasne definovaná suma. Z toho aj na začiatku sa splatia tie malé percentá, zvyšok by sa mal vložiť, len ak to bude nevyhnutné, s týmto horným stropom. Je to suma obrovská. Myslím si, že každý, kto sa tvári, že je to suma, ktorá je maličká alebo pre Slovensko nepodstatná, by nehovoril pravdu. Ale takisto to nie je ani suma nezvládnuteľná. Je to približne 8 percent nášho HDP dnes. Čo je, treba povedať, zvýšenie dlhu, ktoré nám zabezpečila vláda Roberta Fica za jediný rok svojej existencie v roku 2009. To znamená, keby sa celý euroval 2 rovno nevrátil, ani z neho cent, čo je takmer nemožné, tak je to asi náklad na jeden rok fungovania predbývalej vlády. Takisto je to menej ako polovica štrukturálnych fondov, ktoré na Slovensku pretečú za sedem rokov jedného programovacieho obdobia. A je to takisto zlomok toho, čo by Slovensko stála akákoľvek významná európska recesia, ktorá by nasledovala po rozpade eurozóny. To znamená, riziká sú výrazné, sumy sú obrovské, ale aj alternatívy sú ešte väčšie. Zároveň tu nezaznelo zatiaľ, aspoň, hoci som sa snažil pozorne počúvať, som nezachytil fakt, že Slovensko naozaj má dnes na výber. Slovensko nemusí ratifikovať Európsky mechanizmus pre stabilitu a nevstúpiť do neho. Nezablokuje tým vznik tohto mechanizmu. Tento mechanizmus vyžaduje na svoj vznik nie 100 percent, ale menej. A keďže my sme štát malý, tak bez nás môže vzniknúť. Napríklad bez Nemecka by vzniknúť nemohol, ak si to správne pamätám. Čo by boli ale dôsledky tohoto kroku, ktorý môžme dnes, zajtra slobodne vykonať, ak tak dospejeme k tomu záveru. Dôsledky by boli dva. Prvý je, že, samozrejme, by sme stratili nárok na akúkoľvek pomoc z tohto mechanizmu v budúcnosti. To znamená, stratili by sme nárok na európsku pomoc v prípade, že Slovensko by potrebovalo finančnú pomoc, a zároveň by sme vyslali určitý zásadný geopolitický signál o tom, kam chceme patriť a kam patriť nechceme a na čom sme ochotní podieľať a na čom sa ochotní podieľať nechceme. Tento signál by sme nevyslali Grékom, ani Španielom, ani Talianom, dokonca ani Portugalcom. Tento signál by sme vyslali Nemcom, Rakúšanom, Fínom, Holanďanom a všetkým ostatným, ktorí reálne túto pomoc platia. Pokiaľ hovoríme o tom, že čo by sa stalo, keby sme nemali na túto pomoc nárok? Videli sme aj v uplynulých rokoch, že vlny svetového finančného oceánu sú pomerne prudké. Väčšinou sa v nich potápajú slabé lode, ale niekedy sa v nich potopia aj lode silnejšie, ak je búrka veľmi prudká. Nie je možné tvrdiť na základe historickej skúsenosti, že štáty, ktoré sú zdravé hospodársky a zodpovedne hospodária, nikdy žiadnu pomoc nepotrebujú. Ak tomu neveríte, pozrite sa do Estónska. Estónsko nemalo žiadny verejný dlh takmer do roku 2008, napriek tomu svetová hospodárska kríza ho takmer zničila a bez bilaterálne organizovanej pomoci škandinávskej by Estónsko pravdepodobne skolabovalo. Dnes sa Estónsku opäť darí. Estónsko malo, samozrejme, odvahu aj na veľmi bolestivé reformy, čo je bod, ku ktorému sa vrátim. Ale aj silná loď, najmä ak je malá, môže byť pochovaná svetovým finančným oceánom. To znamená, aj keby pokračovala zodpovedná vláda, nie je vôbec zaručené, že Slovensko by nemuselo nikdy takúto pomoc potrebovať. Ak bude pokračovať, ak by napríklad bola bývala pokračovala prvá vláda Roberta Fica, je dosť možné, že by sme tú pomoc potrebovali veľmi rýchlo. A je možné, že ju ešte v budúcnosti potrebovať budeme. Preto si myslím, že samo osebe nie je vhodné sa toho vzdávať. Osobitne v prípade, ak naše individuálne vyčlenenie z eurozóny by bol absolútny signál na špekulatívny útok proti tejto krajine. To znamená, nehovoríme o rok, o dva, o tri, hovoríme o dnes. Ak Slovensko by povedalo, že nechce byť súčasťou ESM, v tej chvíli by sa pravdepodobne stalo prvotným cieľom všetkých špekulantov, ktorí by stavili na to, že táto krajina bude vytlačená aj z eurozóny. A to pomerne rýchlo. A nebude schopná splácať svoje dlhy. Ak mi neveríte, pozrite sa späť do októbra, novembra, decembra minulého roku, keď zrazu pod vplyvom diania v Európe vyschli financovania dlhov krajín ako Slovensko alebo Slovinsko a na niekoľko veľmi dramatizujúcich týždňov tu hrozilo, že Slovensko môže defaultovať v priebehu niekoľkých mesiacov. Na to, aby sme toto vedeli riešiť, by nám dokonca nestačilo okamžité zníženie deficitu verejných financií na nulu, čo samo osebe by bolo veľmi, veľmi bolestivé. Pretože my musíme aj takzvane prerolovať existujúci dlh. Len tento rok, ak si pamätám správne, je to 8 mld. eur, ktoré by sme museli prerolovať, aj keby sme rovno dneska hospodárili vyrovnane. Ak by nám ich niekto nepožičal, znamenalo by to, že by sme museli znížiť veľkosť tohto štátu, rádovo povedané, niekde na polovicu. To jednoducho, je to určite možné, ale je to určite aj krok, proti ktorému by ešte aj to, čo sa dnes deje v Grécku, bola úplná polahoda. Dovoľte mi ale ísť k tomu rozhodovaniu, k eurovalu, čo je ďalší bod. Rozhodovať o eurovale síce má v princípe jednohlasne, ale vo výnimočných prípadoch stačí 85-percentná väčšina. A v tom má pán Sulík úplnú pravdu, že výnimočné situácie sa v Európe stávajú nie až tak výnimočne, najmä počas takejto krízy. Takže musíme sa zmieriť s tým a zobrať do úvahy to, že bude rozhodovať 85-percentná väčšina. To je, myslím si, treba férovo povedať, 85-percentná väčšina, na jej zablokovanie nestačí Slovensko. Slovensko má, ako vieme, jedno percento. Dokonca nestačia na to ani ostatné malé štáty. Keby sme rovno spočítali Holandsko, Fínsko, Rakúsko, Slovensko, tak stále je to menej ako 10 percent. Si to z hlavy pamätám. To znamená, jediný z tých, nazvime to z tej severskej koalície, kto by na to stačil, sú Nemci. Bez Nemcov nie je možné aktivovať Európsky mechanizmus pre stabilitu, s Nemcami je možné ho aktivovať, ak sa na tom dohodne s ostatnými, nazvime to južanskými krajinami a Francúzskom. To vedie, samozrejme, aj k rizikám. Dnes sa Nemci chovajú veľmi zodpovedne. Posledné roky možno niekedy až príliš tvrdo a obava počas tejto vlády, že by súhlasili s niečím, čo by bolo vrcholne nezodpovedné, je nižšia. Ale, samozrejme, vlády sa menia. Nevieme, kto bude vládnuť Nemecku po roku 2013, nevieme, kto bude vládnuť o 5 rokov, o 10 rokov. Takže toto riziko tu je. Priznám sa však, že toto riziko dnes nepovažujem za najzávažnejšie. Za závažnejšie považujem riziko, že ani schválený a fungujúci Európsky stabilizačný mechanizmus nemusí stačiť. A to, ak sa Európa nevzchopí a nedotiahne reformy. Predstavte si situáciu, ak budeme ďalej, naozaj vznikne ESM, bude sa dokonca aj škrtať. Bude sa škrtať veľmi razantne, tak ako sa dnes v mnohých krajinách škrtá, a nedokážeme oživiť ekonomiku, Španieli nedokážu zreformovať svoj trh práce, Gréci nedokážu vytvoriť situáciu, kde sa podnikateľom oplatí podnikať a zamestnávať ľudí. Portugalci nedokážu zvýšiť kvalifikovanosť svojej pracovnej sily a jej konkurencieschopnosť. A takto by sa dalo ísť ďalej a ďalej, tak naozaj, ani Európsky mechanizmus pre stabilitu nedokáže zabezpečiť rast. Nedokáže zabezpečiť to, že sa z tej dlhovej pasce vymaníme. A to je niečo, čo, čo tu je prítomné a to je riziko, ktorého si musíme byť vedomí a s ním pracovať. Otázka však je, aké sú dnes reálne alternatívy, ktoré sú na, na stole a k nim, s nimi by som chcel skončiť. V skutočnosti máme dnes len dve alternatívy. Jedna je Európa centralizovaná, s jedným rozhodovacím miestom, niekto ju nazýva superštát, môžme ju nazvať aj inak. Ale je to alternatíva, kde Európa sa riadi väčšinovým rozhodovaním a väčšinovým rozhodovaním v Bruseli. Druhou alternatívou je Európa národných štátov a zároveň Európa jasných pravidiel a obmedzení. Hovoríme tu aj o tretej Európe, Európe, kde si každý robí, čo chce, a nesie za to plné dôsledky. Táto Európa však už dnes možná nie je a neexistuje. To znamená, ak niekto si myslí, že môže zastaviť tento vlak a z neho vystúpiť, tak môže, ale potom vystupuje aj z eurozóny a vystupuje z celkovo, z nášho, z našej účasti na európskom projekte. To si treba povedať. Z tohto pohľadu si osobne myslím, že najväčšia tragédia našej diskusie o Európskom stabilizačnom mechanizme je tá, že tábor, ktorý chce budovať proti, alebo nie je nadšený superštátom, ale chce bojovať za Európu národných štátov jasných pravidiel, sa vnútorne rozštiepuje a trávi viac času vzájomným nadávaním alebo kritikou, ako tomu, aby jasne povedal, že si takúto Európu praje. A prečo to tak je, je naozaj pre mňa jedna z veľkých otázok, o ktorých by som rád s rôznymi kolegami aj debatoval. Dovoľte mi, možno ešte ku koncu spomenúť, prečo si myslím, že európsky superštát by nebol pre Slovensko najlepšie riešenie, napriek tomu, že osobne mám k Európskej únii veľmi pozitívny postoj. Prečo si myslím, že Európa pravidiel je lepšia? Pán predseda Figeľ to tu spomenul, nie je tu momentálne, že Európa pravidiel, Európa funguje vtedy, keď je to Európa pravidiel. Keď je to Európa diktátu väčšiny, tak nefunguje a hrozí jej rozpad, čo je pohľad, s ktorým sa stotožňujem. Navyše, Európa za nás nevie vyriešiť naše základné problémy. Európa nevie vyriešiť korupciu na Slovensku, Európa nevie zabezpečiť Slovensku ekonomickú prosperitu. Európa nám v tom vie pomôcť. Európa vie možno vyčistiť najväčšie excesy, ako sme videli aj v minulosti, ale prosperitu a slušný štát si musí každý vybudovať sám. O tom sa dnes aj denne presviedčajú aj občania bývalých východonemeckých štátov, do ktorých západní Nemci naliali sumu, proti ktorej tento euroval je smiešna suma. O tom sa presviedčajú aj Gréci, do ktorých Európa naliala veľa peňazí v minulosti zo štrukturálnych fondov a naozaj postavila veľmi pekné diaľnice. Ale zistilo sa, že dokonca ani to nestačí na fungovanie slušného prosperujúceho štátu. Preto euroval, tento euroval nie je dostatočnou, ale nevyhnutnou podmienkou cesty vpred. Ak naozaj nebudeme reformovať, nebudú aj ostatní reformovať, skončíme. To, čo sa dnes deje v Európe, a to si tu treba povedať, to tu nezaznelo, však nie je nejaká nekontrolovateľná kríza. Je to v skutočnosti poker medzi dvoma stranami, v ktorom sa hrá o budúcnosť Európy. A ten poker spočíva v tom, že jedna časť Európy hovorí druhej, musíte reformovať a my vám pomôžeme, ak budete reformovať, a druhá časť Európy hovorí, že dobre, tak reformujme, ale radšej pošlite tie peniaze najprv. A tento poker medzi tými, čo majú platiť, ale chcú reformy, a tými, čo potrebujú peniaze a k reformám majú rôznorodý postoj, je to, čoho sme svedkami posledných troch rokov. Ten poker môže dopadnúť aj veľmi tragicky, ale nemyslím si, že k nemu dnes máme alternatívu. Pretože len s peniazmi, alebo len bez peňazí sa nezaobídeme. Musíme naozaj Európu hospodársky zreformovať. A z pohľadu Slovenska, a tým by som naozaj skončil, si myslím, že nie je alternatíva k Európe a nie je alternatíva k Európskej únii. A tu si myslím, že dochádza tiež k jednému nedorozumeniu. My nie sme Veľká Británia, my nie sme dokonca ani Holandsko, ani Švédsko. My nie sme krajiny s históriou neutrality alebo svetovej dominancie, krajiny, ktoré nikdy neokupovali cudzie armády, ktoré nikdy nezažili, čo je to bankrot, alebo aspoň byť na jeho okraji. My sme krajina s inou históriou, v inom bode a s inými podmienkami. A pre takúto krajinu Európa je nielen viac prosperity, ale aj viac slobody. A preto si myslím, že alternatívou k tomu, čo tu dnes schvaľujeme, nie je silný národný štát, ktorý bude zodpovedný, ale je to nestabilita, prispôsobenie sa vždy veľkým, ale bez pravidiel, a oveľa menšia kontrola nad vlastným osudom. Preto ja si rozhodne volím Európu pravidiel, ktorú bude môcť Slovensko spoluutvárať. A takúto Európu dnes predstavuje aj Európsky stabilizačný mechanizmus vrátane všetkých svojich rizík.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie, pán poslanec, budú reagovať faktickými poznámkami pán poslanec Sulík, Blaha, pani poslankyňa Nicholsonová, pán poslanec Kollár. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán Beblavý, oceňujem váš prejav a s viacerými argumentami sa aj stotožňujem, len nerozumiem jednej veci, respektíve myslím si, že si protirečíte. Na jednej strane vravíte, európsky superštát by nebol najlepšie riešenie, no, a teda, že nie ste za to preto, lebo prosperitu si vieme zabezpečiť len my, ale zároveň sme na najlepšej ceste do európskeho superštátu. Či už fiskálna zmluva, kde úplne potichu sa dostal článok č. 11, ktorý vraví o tom, že reformy, hospodárske reformy musíme konzultovať s Bruselom, alebo tento euroval, ktorý vlastne, ako som to v mojom prejave hovoril, kde budú rozhodovať ľudia nie zo Slovenska. Niekde inde, v Luxemburgu. Sám vravíte, že musíme sa zmieriť s tým, že na niektoré rozhodnutia stačí len 85 percent. Čiže na jednej strane nechcete superštát, na druhej strane idete podporiť krok, ktorý nás k tomuto superštátu významne bližšie, významne priblíži. Argumentujete, že nie sme Veľká Británia a Švédsko. Ale čo také Česko? V Česku prečo si mohli dovoliť odmietnuť nejaké veci? Myslíte si, že oni sú horší Európania ako my? Alebo majú len to šťastie, že nemajú euro, a preto si môžu možno dovoliť robiť rozumnejšie rozhodnutia? No a na záver by som chcel povedať, že vašu argumentáciu, že odmietnutie trvalého eurovalu znamená vystúpenie z eurozóny, vnímam ako nekorektnú, lebo toto jednoducho nie je pravda. Pokiaľ teda takto ste to naozaj povedali, tak toto určite pravda nie je. My sme odmietli prvú pôžičku Grécku, žiadna panika nedošla, nič sa nestalo, iba sme ušetrili 800 mil. eur. A presne toto by sme mali spraviť teraz, lebo my strkáme hlavu do slučky. Vy poviete, no, sú tam síce riziká, ale ja som Európan, len tie riziká sú tak šialene veľké, že opatrnosť vraví.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega Beblavý, ďakujem vám za vecný a konštruktívny príhovor. Zaujala ma najmä tá časť, keď ste hovorili o vízii Európskej únie alebo vízii Európy, hovorili ste o troch možnostiach: Európa ako superštát, Európa národných štátov alebo Európa, kde si každý robí čo chce, čiže taká anarchistická. To je to, čo asi pán Sulík chce. Toto je tá rovina politického systému. Ale ja si myslím, že by sme sa mali pozrieť na alternatívy aj z hľadiska sociálno-ekonomického systému a tam ja vidím dve alternatívy. Lebo tá diskusia sa zužuje často na ten politický systém, ako keby to bolo to kľúčové, ale ja si myslím, že dôležitejšie je, ako bude Európa vyzerať z hľadiska sociálno-ekonomického nastavenia, a tam vidím dve alternatívy. Buď Európa ako sociálny štát, kde funguje regulácia a solidarita, to je prvá alternatíva, alebo Európa ako voľné trhovisko egoistických národných štátov, to je tá druhá alternatíva. Ten európsky sociálny model, ktorý obhajujem aj ja, obhajujú v Európe sociálnodemokratické strany a s výnimkou, myslím, niektorých štátov kresťanská demokracia. Ten druhý model, to tú Európu ako trhovisko, ako voľný trh, kde si každý hľadí svoje ako egoistický národný štát, to obhajujú ultrakonzervatívci, nacionalisti a neoliberáli a plus nadnárodné korporácie, ktoré túžia po tom, aby štáty boli slabé, aby mali výhody voči nim. Ja si osobne myslím, že ten model, a toto je, myslím, aj problém pánov zo SaS, tento model voľného trhoviska je už dnes v rámci globálnej ekonomiky neobhájiteľný, pretože naozaj iba ako veľký celok sa vieme brániť, vieme brániť globálnym ekonomickým tlakom. Jedno je isté. Slovensko ako štát Európsku úniu nevyhnutne potrebuje. Bez Európskej únie by to bola katastrofa. Odporúčam ľuďom, nech sa idú pozrieť do Azerbajdžanu, Moldavska, Albánska a podobných štátov, aby vedeli, ako by žili, keby sme dneska neprijali euroval, keby sme vystúpili z eurozóny, z Európskej únie, bola by to naozaj katastrofa.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa podobne ako pán poslanec Sulík stotožňujem s niektorými argumentami, ktoré odzneli vo vašom prejave, pán poslanec. Ja si len chcem ozrejmiť jednu vec, ktorá sa tu tiahne naprieč prejavmi našich opozičných kolegov, a to, to je tá európska rodina, v ktorej majú platiť veľmi jasné spoločné pravidlá. Chcem sa opýtať, že či sú to, či hovoríte o tých spoločných pravidlách, ktoré Grécko roky rokúce porušovalo a Brusel sa tomu ticho prizeral len preto, aby tá naša európska rodina navonok vyzerala, že, že funguje. Chcem vám povedať, že podľa mňa to nebolo Slovensko, kto tie spoločné pravidlá, ako napríklad maastrichtské kritériá, porušil. Takže sa chcem opýtať, že o akých pravidlách to vlastne hovoríte, pretože ja mám pocit, že vy strašíte tým, že pre Slovensko je nevyhnutné dodržiavať pravidlá, a teda zahlasovať za trvalý euroval. A ja hovorím, že by sme sa mali zbaviť tých, ktorí pravidlá porušili, a dnes ich my máme z toho vykúpiť. A podľa mňa by sme to mali urobiť aj za tú cenu, že tá naša európska rodina, ktorá je aj tak nefunkčná, sa rozbije.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Beblavý, po svojom vystúpení v rozprave dostať pochvalu od mladého marxistu, pána poslanca Blahu, je naozaj také pre mňa zvláštne, možno aj dokumentujúce fakt, že táto diskusia sa začína uberať takým čoraz menej čitateľným smerom a neprehľadným smerom. Chcel by som ale na inú vec upozorniť. Vy ste sa vyznali vo svojom vystúpení v rozprave z toho, že dnes podporíte zmluvu o trvalom eurovale, a keď som pozorne počúval, medzi mnohými argumentmi prečo tak urobíte, ste uviedli aj taký zvláštny optimizmus, entuziazmus vyplývajúci z toho, že táto zmluva v sebe má zakomponovaný mechanizmus riadeného bankrotu krajín. Chcem vás vyviesť z toho omylu. Skúste si ešte raz pozorne prečítať aj zmluvu o ESM a hlavne zmluvu o tom dočasnom eurovale EFSF. Zatiaľ čo mechanizmus riadeného bankrotu krajín v zmluve o dočasnom eurovale bol nadefinovaný, tak v zmluve o trvalom eurovale je vetička, že krajina, ktorá požiada o pomoc z trvalého stabilizačného mechanizmu, môže, ak uzná za vhodné, začať rokovať s investormi o odpustení časti dlhu. Takže tlmil by som veľmi výrazne váš optimizmus, na ktorom je práve postavený váš zásadný postoj, že ste odhodlaný dnes v popoludňajších hodinách zahlasovať za tento európsky stabilizačný mechanizmus. Ono to naozaj tak nie je. A viete, prečo sa to dostalo z tej mäkkej formulácie, teda z pôvodnej tvrdej do mäkkej formulácie? Práve preto, lebo kľúčové, jadrové krajiny eurozóny - Nemecko a Francúzsko zistili, že ak budú trvať na účasti súkromného sektora, tak to postihne predovšetkým ich vlastné domáce banky. A preto v zmluve o trvalom eurovale už nenájdete nič tohoto typu, ale krajina, ak požiada o pomoc, môže, ak to uzná za vhodné, začať rokovať so súkromnými investormi. Takže skúste si to ešte raz celé prečítať a možno, že sa rozhodnete popoludní inak.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, nech sa páči, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem kolegom za, za tiež vecné poznámky a pripomienky. Neni na ne čas obsiahle reagovať, proste ten prejav bol asi až dosť obsiahly, takže dovoľte mi len štyri rýchle body. Prvý je, že Európa je podľa môjho názoru nevyhnutná, nie postačujúca podmienka našej prosperity. A o tom bol ten môj prejav. To znamená, že snažil som sa práve vysvetliť, že ani slepý eurooptimizmus, ale ani pocit, že je to nepodstatné, nie sú namieste. Druhý bod je, že my zdieľame suverenitu, odkedy sme vstúpili do Európskej únie. Otázka je, koľko jej zdieľame. To nie je krok z nuly na jednu. My sme sa už v dvetisíc štvrtom rozhodli veľa zdieľať. Teraz je otázka, či ideme zdieľať 5 mld. euro. Je to veľa peňazí, ale nie je to samo osebe niečo bezprecedentné, len je to veľmi veľa peňazí. Tretia poznámka pani Nicholsonovej k tomu, čo hovorila. Viete, teraz som videl taký výrok o tom, keď sa pýtali dvoch manželov, prečo 65 rokov sú spolu a nie sú rozvedení, tak povedali, teda aspoň podľa tohto, možno je to aj vymyslené, ale aj tak je to múdre, že my sme vyrástli v časoch, keď ak ste mali problém, tak ste ho vyriešili, dnes ak máte problém, kúpite si nový tovar. Tak ja by som povedal, to je môj vzťah k tej európskej rodine. Ona je v mnohom disfunkčná, ale myslím si, že radšej ju budeme riešiť, ako si budem hľadať rodinu novú. To je môj osobný postoj.

    A pokiaľ ide o pána Sulíka. Ten rozdiel medzi nami, a myslím si, že je to úprimný rozdiel a nepripisujem vám zlý úmysel a cením si, že ani vy ste mne ho nepripisovali, je v tom, že z môjho pohľadu toto je posledná výhybka pred superštátom, lebo ak sa toto neudeje, tak budú eurobondy a bude mnoho iných vecí. A je možné, nikto nevie, aký svet bude, že tie budú aj tak raz, len toto je posledná výhybka, kde od toho ešte môžme ustúpiť. Podľa mňa tá výhybka stojí za to.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kaník je písomne prihlásený. Nevidím ho v sále. Stratil poradie.

    Pán poslanec Dzurinda, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, už to dnes tu viackrát zaznelo, že spočiatku, začiatkom leta 2010 to vyzeralo na problém jedinej krajiny, na problém Grécka. Ani táto krajina si to však dlho nechcela priznať. Priznať si, že má veľký problém splácať svoje záväzky, dlhy. A keď už bola v kúte a požiadala o pomoc Medzinárodný menový fond, členské štáty Európskej únie. Pravdu nechceli vidieť a pomenovať ani členské štáty Európskej únie, ani európske inštitúcie. Dlho sa bránili pomenovať, čo sa to vlastne v Grécku prihodilo. Dlho sa bránili pomenovať jasne predovšetkým tri skutočnosti.

    Po prvé, že Gréci žili dlhé roky, možno dve desaťročia, vysoko nad pomery a reálny výkon svojej ekonomiky.

    Po druhé, že Grécko dlhodobo falšovalo štatistiky o svojom rozpočtovom hospodárení a zrejme aj iné.

    No a po tretie, a to je to kľúčové a zásadné, čomu sme sa v Európe dlho nechceli pozrieť priamo do očí, a síce priznať si, že v Grécku sa politici dopúšťali morálneho hazardu nezvyčajných rozmerov.

    Myslím si, že Slovensko zohralo v tomto štádiu európskej dlhovej krízy významnú a pozitívnu rolu. Aj to už tu dnes odznelo, ako jediná krajina Európskej únie sme odmietli Grécku požičať a otvorene sme povedali prečo. Na jednej strane sme nikomu nebránili, aby Grécku požičal. Na strane druhej sme však vyprovokovali otvorenú poctivú debatu o tom, čo sa vlastne v Grécku stalo a čo sa vlastne v Grécku deje. Na začiatku sme boli pod veľkým tlakom. Boli sme obviňovaní z mnohých vecí, predovšetkým z absencie solidarity. Čím viac sa však odhaľovala skutočná diagnóza gréckych problémov, tým zreteľnejším a naliehavejším sa stával apel, aby Gréci zreálnili svoj sociálny status a aby pristúpili k zásadným, hlbokým, štrukturálnym reformám. K reformám podobným, k akým sme pristúpili aj my na Slovensku po roku 1998. Aj toto tu už dnes zaznelo, že sme tieto reformy, vrátane reštrukturalizácie nášho bankového systému zvládli bez toho, že by sme boli otravovali kohokoľvek iného. Zvládli sme tieto neobyčajne ťažké reformy vlastnými silami bez toho, že by sme boli niekomu niečo dlžní. A aj preto sme dokázali tento svoj postoj k nepožičaniu Grécku a k nastoleniu poctivej diskusie o tom, čo sa deje a ako z toho von. Postupne sa ale ukázalo, že pôžička Grécku stačiť nebude. Že podobné problémy s úhradou svojich záväzkov ako Grécko majú aj iné krajiny, predovšetkým Írsko a Portugalsko. No a čas priniesol aj poznanie, že nákaza dlhovej krízy ohrozuje aj niektoré veľké ekonomiky, ekonomiky ako Taliansko alebo Španielsko. No a napokon čas ukázal, že zápasíme nielen o Grécko, nielen o ďalšie ohrozené krajiny, ale vlastne o našu spoločnú menu a tým pádom o našu spoločnú perspektívu v eurozóne, v Európskej únii ako takej, že teda zápasíme o našu budúcnosť. No a takto, pod vplyvom poznania, diskusie, udalostí sa zrodili oba nástroje, ktoré sú dnes aktuálne, a to je ten, ľudovo povedané, dočasný európsky ochranný val, ktorého ratifikáciu máme za sebou, ale aj permanentný ochranný val známy pod skratkou ESM. Myslím si, že Slovensko opäť zohralo dobrú úlohu. Výrazne sme prispeli k presadeniu princípu kondicionality. To znamená, že pomoc áno, ale iba pri dôslednom plnení prísnych podmienok. Podmienok zameraných na ozdravenie verejných financií tak, aby sa krajiny, ktoré sú v problémoch, mohli časom opäť samy financovať prostredníctvom finančných trhov. Myslím, že sme výrazne prispeli k nastoleniu dovtedy tabuizovaných tém - riadeného bankrotu krajiny, uplatnenia automatických sankcií pri neplnení fiškálnych záväzkov, účasti súkromného sektora alebo, ak chcete, komerčných bánk na reštrukturalizácii dlhov ohrozených krajín. To je ten známy private sector involvement, alebo aj spravodlivejšieho a pre Slovensko výhodnejšieho distribučného kľúča, alebo, ak chcete, zloženia základného kapitálu pre permanentný ochranný val. Domnievam sa, že výsledkom doterajšieho úsilia sú štyri poznania alebo štyri reality. Tou prvou realitou je realita, že euro stále žije a že naša jednotná mena má šancu aj reálne prežiť. Tou druhou realitou alebo poznaním je fakt, že Gréci vo voľbách rozhodli, že o záchranu v eurozóne zabojujú, tak ako o tom pred nimi rozhodli aj Íri, Portugalci, Taliani, Španieli. Samozrejme, nie som si istý, že Gréci tento zápas aj napokon úspešne vybojujú. Ale myslím si, že by bolo dobré, keby aj oni, aj iné krajiny, aj eurozóna, aj Európska únia, keby sme tento zápas dokázali úspešne vybojovať. Tretím poznaním alebo skutočnosťou je fakt, že máme dohodnutý mechanizmus programov pomoci s EFSF aj ESM, ako aj mechanizmus posudzovania plnenia podmienok čerpania tejto pomoci a uvoľňovania jej jednotlivých tranží s prísnym dohľadom trojky. To je, ako je všeobecne známe, kompozícia Medzinárodného menového, fondu Európskej komisie a Európskej centrálnej banky. No a napokon to štvrté, čo niektorí neradi počujeme, ale pritom je to, podľa môjho názoru, kľúčový fakt, že nikto nič lepšie, povedal by som, nikto nič iné na ochranu našej spoločnej meny, na ochranu eurozóny a možno aj európskej architektúry doposiaľ nevymyslel. No a zjavne, domnievam sa, nebolo možné, nie je možné, nebolo prijateľné, nie je prijateľné, ľudovo povedané, nerobiť nič. Preto som presvedčený, že by sme ESM ratifikovať mali. Mali by sme tak urobiť aj preto, aby sme mali silu brániť iným, zjavne podľa mňa nesprávnym alebo, ak chcete, pre Slovensko nevýhodným tlakom. Tlakom, ktoré podporujú morálny hazard a diskriminujú štáty so zodpovednou rozpočtovou politikou. Kolega Beblavý hovoril ešte nie o tlaku, ale o istých víziách budovať európsky superštát. Ja zmienim tlak, ktorý tu celkom reálne už existuje a podľa mňa je veľmi nebezpečný a zlý. Je to tlak vydávať spoločné eurobondy. Viete, že aj pán prezident Francúzska mal tento zámer ako jeden z hlavných sloganov svojej predvolebnej kampane. Je to dobrá myšlienka, aby sme prekrývali naše dlhy spoločnými európskymi bondami? Ak sú krajiny, ktoré si dokážu požičať za nulový úrok, ale krajiny ako, dnes Španielsko si požičiava za 6,5, za bezmála 7 percent? Čítal som nedávno v jednom americkom časopise, že keby Nemci odmávali vydávanie eurobondov na prekrývanie súčasných dlhov, stálo by ich to naviac na obsluhu svojho domáceho štátneho dlhu obrovské miliardy eur, ak sa nemýlim, bola to čiastka 65 mld. dolárov, čo sa dá preniesť aj do čísla 2 percentá hrubého domáceho produktu. Inými slovami, ak by Nemci dnes kývli na vydávanie spoločných eurobondov, deficit verejných financií by sa zvýšil o 2 percentá hrubého domáceho produktu, len z tohoto titulu takto by sa predražila dlhová služba alebo obsluha verejného dlhu nemeckého štátu. Aj preto sa dá porozumieť nemeckej kancelárke, keď hovorí, že eurobondy môžu byť na samom konci, ale nie na samom začiatku. Eurobondy zjavne môžu byť vtedy, keď budeme mať približne rovnaké sily ekonomiky. Keď budeme mať približne rovnaké ratingy. Inými slovami, keď si dokážeme požičiavať na svetových finančných trhoch za približne rovnaké úrokové miery. Potom sa môžme rozprávať aj o prehĺbení integrácie do takej miery, že budeme prekrývať svoje finančné potreby spoločnými eurobondami. Hovorím iba preto, aby som ilustroval, že iba ak preukážeme odbornosť, náležitú kvalifikovanosť, ale aj nutnú mieru lojality, po slovensky azda spolunáležitosti, s európskym spoločenstvom, dokážeme presadzovať naše videnie sveta, naše postoje a brániť tomu, o čom sme presvedčení, že je brániť potrebné. V praxi to znamená, že buď budeme ponúkať vždy lepšie nástroje, v tomto prípade ponúkneme lepší nástroj, ako je ESM, a potom o tomto nástroji, o našom videní sveta, o našich receptoch presvedčíme našich spojencov, alebo budeme ratifikovať ESM. Púhe, verím, že sa nikto neurazí, keď poviem, že až tupé hovorenie donekonečna nie a nie a nie pre ESM, bez ponúkania akejkoľvek alternatívy, by Slovensko prosto ťažko poškodilo. Opakujem, nerobiť nič nepovažujem za reálnu alternatívu. Keďže na Slovensku, ale ani v žiadnej inej krajine Európskej únie sa do tejto chvíle iné riešenie, ako je ESM, nezrodilo, mali by sme toto riešenie podporiť. A teda mali by sme ratifikovať ESM, a to aj preto, aby sme sa udržali v samom jadre Európskeho klubu, aby náš hlas v tomto klube počúvali aj v budúcnosti. Alebo, ak chcete, aby Slovensko malo v Európe a vo svete náležitú vážnosť. Pochopiteľne, zároveň by sme mali dbať aj o prísne plnenie podmienok pre poskytovanie požadovanej pomoci. Mali by sme vždy dbať o to, aby stanovené podmienky viedli k potrebnému cieľu a potom aby sa tieto podmienky nezmäkčovali. Viď snahy niektorých politických strán v Grécku pred parlamentnými voľbami o tom, aby získavali prísľuby európskych spojencov, že keď sa oni presadia v parlamentných voľbách, dokážu vybaviť zmäkčené podmienky. Parlamentné voľby v našich krajinách alebo aj vytĺkanie straníckeho kapitálu nesmú byť nástrojom na revíziu dohodnutých podmienok. A to, myslím si, platí plne dnes aj pre Grécko a iné krajiny, ktoré sú v pomoci. Keď sme si podmienky dohodli, mali by sme tvrdo vyžadovať, aby aj Grécko a iné štáty v programoch tieto podmienky plnili. Mali by sme potom dbať aj o to, aby každá jedna tranža zo schválenej pomoci bola uvoľňovaná iba vtedy, keď príslušná krajina dôsledne plní podmienky pomoci. A my vieme, že tieto podmienky sú orientované na štrukturálne reformy, my vieme, že tieto podmienky sú orientované na to, aby sa krajiny mohli vyhrabať zo svojich problémov a časom, ľudovo povedané, sa postaviť na vlastné nohy. Bolo by preto dobré a podľa môjho názoru aj prínosné, keby aj slovenská vláda, a myslím, že to zaznelo tu dnes tiež, nielen každý program, nielen každú pomoc, ale aj uvoľňovanie jednotlivých tranží z týchto programov vždy vopred konzultovala s Národnou radou Slovenskej republiky. Nepochybne by to posilňovalo nielen mandát ústavných činiteľov Slovenskej republiky na medzinárodných fórach, ale tiež by to posilňovalo dôveru občanov Slovenska v zodpovedné nakladanie štátu s verejnými zdrojmi. Panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som v závere povedať alebo podeliť sa s vami o svoje presvedčenie, že ratifikácia zmluvy o ESM nie je prípadom pre čiernobiele vnímanie alebo posudzovanie. Dnes tu niekoľkokrát zaznelo slovíčko účtovnícky prístup. Ja som si ho včera, keď som si písal vystúpenie, tam zapísal tiež, a pritom to nevnímam pejoratívne. A isteže, zdravé účtovníctvo je predpokladom pre dobré gazdovanie v rodinách, v mestách, obciach, v regiónoch, v štátoch. Teda nechcem to povedať pejoratívne, chcem to povedať politicky a zopakovať, že tiež som presvedčený, že príbeh ratifikácie ESM by sme nemali uchopiť účtovníckym, primárne účtovníckym spôsobom alebo prístupom. Je to prosto komplexná politická téma, ktorej dominuje otázka, či sa to niekomu vidí alebo nevidí. Dokážeme my, Slováci, obstáť v globálnej konkurencii samostatne, alebo iba, či predovšetkým, ako súčasť širšieho celku. V tomto prípade ako súčasť eurozóny a Európskej únie. Toto je fundamentálna otázka nielen pre našu perspektívu ekonomickú, pre našu prosperitu, ale aj, ba by som povedal, predovšetkým je to kľúčová fundamentálna otázka pre našu bezpečnosť. Pre našu bezpečnosť v tom najširšom slova zmysle. Ak sa niekto domnieva, že odstrihneme Grécko a náramne sa nám uľaví, tak ja sa domnievam, že je na veľkom omyle. Proces integrácie sa dá ľahko obrátiť na proces dezintegrácie. So všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi, ktoré by neveštili podľa môjho názoru nič dobrého. Preto každá krajina by mala dostať šancu vyhrabať sa z problémov. Či už tú šancu využije alebo nevyužije, to už je jeho alebo jej problém. Ale problém je zrazu v úplne inom garde alebo v inej polohe, ako keď niekoho vyháňame, alebo odmietame takúto šancu poskytnúť. Chcem celkom na záver povedať, že som presvedčený, že každé úsporné, racionálne, efektívne rozhodnutie vlád, každá jedna reforma štrukturálna, či už sa odohráva alebo odohrá v Grécku, Španielsku, Portugalsku, ale aj v našej krajine, v ďalších členských štátoch Európskej únie, je a bude na prospech predovšetkým týchto samotných krajín. Ale, samozrejme, aj na prospech znovuzjednotenej Európy. Preto takéto rozhodnutia a reformy je treba podporovať a povzbudzovať. A zároveň podporiť aj nástroje, ktoré k presadeniu takýchto správaní zodpovednej rozpočtovej politiky, štrukturálnych reforiem, pozitívnych zmien v našich krajinách, v krajinách Európskej únie budú viesť. Áno, myslím si, že práve preto dnes je potrebné ratifikáciu programu alebo projektu ESM podporiť.

    Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk).

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie - páni poslanci Kollár, Sulík, Blaha a Galko. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Dzurinda, to, čo ste uviedli vo vašej reči, nie je ničím iným ako tupou vierou v kondicionalitu. Vy ste povedali, že euroval áno, ale na princípe prísnej podmienenosti alebo kondicionality. Nuž sa teda pozrime na to, ako táto podmienenosť vyzerá v praxi. Grécko má zapísané v Memorande o porozumení, že prejde procesom privatizácie. Skutočnosť? Privatizácia v Grécku je zastavená. Rovnako sa v memorande hovorí o tom, že sa dosiahne cross-party agreement. To znamená dohoda naprieč všetkých politických strán, že budú akceptovať podmienky uvedené v spomínanom memorande. Skutočnosť? Celá Európa v ostatných dňoch so zdesením očakávala výsledky gréckych parlamentných volieb. Kde sa podel cross-party agreement? Ďalšia podmienka. Dlhodobá udržateľnosť verejného dlhu Grécka. Boli sme presvedčení práve tou veľkou trojkou, pán poslanec Dzurinda, o ktorej ste hovorili, že Grécko bude mať v roku 2020 hrubý verejný dlh na úrovni 120 percent. Skutočnosť? No, bude, ak dokáže dosahovať medziročné rasty hrubého domáceho produktu na úrovni 2,7 percenta . Tomu nemôžte veriť už ani vy. Ďalší príklad. Španielsko? Dostane pomoc na záchranu vlastných komerčných bánk bez akýchkoľvek podmienok. Tak ja sa teda pýtam, vy ešte naozaj stále naďalej veríte v podmienenosť alebo kondicionalitu týchto záchranných mechanizmov? To nemôžte myslieť vážne. A nakoniec ste povedali, že ste proti eurobondom. No, ak ste proti spoločným eurobondom a súčasne nechcete stratiť vlastnú integritu, nemôžete podporiť ani trvalý euroval. Pretože ten ide práve v týchto dňoch získať bankovú licenciu a ten bude práve nakupovať všetky toxické papiere už aj Španielska a Talianska. Takže takáto je skutočnosť a takáto je kondiconalita, ktorej vy tak slepo veríte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán Dzurinda, ja by som tiež rád k tej kondicionalite niečo povedal. Vraveli ste teda, že princíp kondicionality znamená pomoc, áno, ale len pri plnení prísne stanovených podmienok. No, aké máme? Nielen prísne stanovené. Vôbec nejaké podmienky pri záchrane španielskych bánk. Bez podmienok dostanú 100 mld. eur. Čiže v podstate už len kvôli tomuto bodu by ste mali trvalý euroval odmietnuť. Vravíte, že spoločné eurobondy sú zlá vec, lebo nie je správne, aby sa prekrývali naše dlhy eurobondami. Ako ste práve od kolegu Kollára počuli, presne toto ideme robiť. Nielen kvôli bankovej licencii, ktorú euroval získa, ale aj kvôli tomu, že už pri zhoršenom financovaní môže poskytovať naše peniaze iným krajinám, a zásadne nesúhlasím s tým, čo povedal pán Beblavý, že euroval je výhybka pred eurobondami. Nie, euroval je presne len ďalší krok k eurobondom, k tomu, aby boli všetky dlhy spoločné, a my budeme tvoriť a niektoré iné krajiny budú troviť, ako zvykne hovoriť pán predseda Figeľ. Vraveli ste, že je tupé nepredložiť riešenie, ale skúsme sa nad tým zamyslieť. No, niekto v Bruseli si zmyslí, že trvalý euroval je, to je to správne riešenie a zrazu my sa máme dostať do pozície, kde musíme predkladať alternatívu? My sme suverénna nezávislá krajina, ktorá má právo povedať na každý jeden návrh áno alebo nie. Prečo sa máme my silou-mocou dostávať do opozície, že teraz rýchlo predložte nejaký, nejakú alternatívu k trvalému eurovalu? Alternatíva k prijatiu trvalého eurovalu je jeho odmietnutie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Pán kolega Dzurinda, tiež by som sa prihlásil k tomu, že pojem účtovníctvo naozaj nechápme pejoratívne. Ja ho v tejto problematike chápem ako niečo nenáležité, nie pejoratívne, to znamená, takisto ako je účtovnícky prístup veľmi náležitý z hľadiska mikroekonómie, tak je častokrát slepo účtovnícky prístup nenáležitý z hľadiska makroekonómie, z hľadiska medzinárodnej politiky ani nehovoriac. To je ako keby sa vám vyjadroval chirurg o politickej teórii, alebo chemik, alebo astronóm o Čajkovskom a tak ďalej. Tam to naozaj nemá žiadnu cenu a žiadnu rolu. Ale nesúhlasím s vami s tými eurobondami. Ja osobne si myslím, že Európska únia potrebuje spoločné eurobondy alebo spoločné dlhopisy práve preto, aby dokázala čeliť tým problémom, ktoré dneska má. Zoberme si, verejný dlh priemerný v Spojených štátoch amerických je zhruba 100-percentný, 100 percent HDP, v Japonsku 220 percent, v Európe priemer je iba 90 percent. Keby sa nastavili eurobondy, Európska únia by nebola v takej kríze dlhovej, v akej je dneska. Stačí sa spojiť a, samozrejme, že tam je morálny hazard, aby to naozaj nezneužívali Španieli povedzme, Gréci a mysleli, mysliac si, že Nemci im to aj tak zacvakajú, ale práve preto tu je ten fiškálny kompakt. Práve preto je tu tlak na tú fiškálnu konsolidáciu. A keď sa tieto veci budú robiť súbežne, tak tá Európa má šancu prežiť. Ale inú šancu ako cez spoločné eurobondy, ja si myslím, že nemá. Navyše je tu projekt, aby sme tie eurobondy vytvorili iba pri hranici šesťdesiatich percent HDP, čiže tam sú rôzne rozumné alternatívy. Ja by som to takto, takto nekritizoval ako vy. A podľa mňa sme dneska v štádiu, že eurobondy budú. Otázka už je len taká, ako sa budú volať, ale je úplne jasné, že z hľadiska európskej diskusie sa dospievame do bodu, že eurobondy budú. Nuž a posledná poznámka. Aj Slovákom sa oplatia eurobondy. Náš národný záujem je to podporovať. My keď budeme krytí Nemcami, tak sa nám to z hľadiska nášho národného štátneho záujmu oplatí, čiže v tomto prípade byť nejaký naozaj ideológ, skôr ako hľadieť na svoj národný záujem, nedáva zmysel.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ja by som, pán poslanec Dzurinda, dve poznámky mal. Prvá je, že áno, eurobondy budú a práve trvalý euroval, jeho schválenie nám ich priblíži. Druhá moja poznámka by sa týkala, to, čo ste povedali, vy ste spomenuli, že každá krajina v súvislosti s Gréckom si zaslúži svoju šancu. Ja by som sa chcel spýtať, koľko tých šancí chceme tak nezodpovednej krajine, ako je Grécko, dať. Ja si myslím, že ste tu boli, keď Richard Sulík vo svojom vystúpení absolútne exaktne a presne vyčíslil, koľko šancí Grécko dostalo. A práve naopak. Schválením trvalého eurovalu, ktoré zrejme sa dnes naozaj udeje, a vyzerá, že v tomto parlamente je neodvratné, zoberieme Slovensku jeho šancu. A ja naozaj by som chcel apelovať z tohto miesta na všetkých kolegov, aby si rozmysleli, či chcú Slovensku zobrať jeho šancu.

    Ďakujem pekne.

  • Áno, v dvoch krátkych poznámkach, lebo dve veci som postrehol ako racionálne. No, nemyslím si, že ide o moju tupú vieru v kondicionalitu, ide o moje volanie po tom, aby sme sa jej dožadovali. Pán kolega Kollár, keď je súčasťou dohodnutých memoránd s Gréckom privatizácia, neuvoľníme ďalšiu tranžu, keď nebudú privatizovať. Ja hovorím dosť jasne. Tak ako sme vám ponúkali svojho času na koaličnej rade, že každú tranžu budeme schvaľovať len so súhlasom všetkých politických strán, a ste nohu medzi dvermi mohli mať. Teda ja sa nedožadujem, ani nepropagujem tupú vieru v niečo, naopak, nabádam vládu, výbor, eurovýbor a aj nás, aby sme strážili dohodnuté podmienky, a v prípade, že druhá strana ich plniť nebude, nebudú peniaze. Ale to je úplne iné garde ako neponúkať východisko alebo šancu. Druhá poznámka ku pánovi poslancovi Blahovi. No, pre Slovensko dnes budú eurobondy výhodné vtedy, keď budeme chcieť byť nezodpovední. Keď budeme rozhadzovať, keď sa budeme zadlžovať, keď si budeme požičiavať na svetových trhoch za velikánske úroky. Ale keď chceme robiť politiku zodpovednú, keď chceme stláčať úrokové sadzby, keď sa chceme prefinancovávať lacnejšie, tak potom by sme mali brániť tomu, aby sa niekto spoliehal, že on sa môže prefinancovávať za vysoké úrokové sadzby, či sa nám to páči alebo sa nám to nepáči, je to otázka morálneho hazardu. Či budeme tlačiť krajiny k poriadku, k štrukturálnym reformám, k zodpovednosti, alebo bude maňana, že sa budú donekonečna spoliehať, že to tí Nemci, Slováci, Estónci, iné krajiny, ktoré sú schopné ťažkých reforiem a zodpovednej politiky, budú za nich cálovať. Tak stojí otázka dnes. Eurobondy môžu byť, ale na samom konci procesu, nie teraz.

  • Ďakujem pekne. Je 12.05 hodín, pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

    Budeme pokračovať o 14.00 hodine pravidelným bodom, ktorým je hodina otázok, a potom o 15.00 hodine budeme pokračovať ďalej v rokovaní o tomto bode programu.

    Ešte pán poslanec Gál, procedurálny návrh?

  • Nie. Chcem upozorniť členov výboru pre preskúmavanie rozhodnutí Národnobezpečnostného úradu, že máme zasadnutie výboru o 12.30 hodine v sídle Národnobezpečnostného úradu. Autobus odchádza o 12.15 hodine spred budovy.

    Ďakujem.

  • Pekné popoludnie, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať po obedňajšej prestávke v prerušenom rokovaní o programe 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Je štvrtok, takže podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili včera do 12.00 hodiny tridsať otázok na predsedu vlády a štyridsať otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali poradie. Upozorňujem, že nebudeme reagovať na otázky, ktoré položili poslanci, ktorí nie sú v rokovacej sále.

    Pán predseda vlády, vitajte v Národnej rade, takisto vítam členov vlády. Poprosím vás, keby ste nás informovali, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Na zahraničnej pracovnej ceste v Luxemburgu je ministerka zdravotníctva, pani Zvolenská, zastupuje ju minister práce, sociálnych vecí a rodiny, pán Richter, na zahraničnej pracovnej ceste v Luxemburgu je podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek, na zahraničnej pracovnej ceste v Brazílii je minister životného prostredia, pán Žiga, zastupuje ho minister pôdohospodárstva, pán Jahnátek a na podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ktorý teraz vedie okrúhly stôl k otázkam ekonomickej diplomacie, neboli postavené žiadne otázky.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán premiér, poprosím vás teraz, keby ste zaujali miesto a odpovedali na otázky, ktoré boli vyžrebované. Prvá otázka je od pána poslanca Vladimíra Jánoša a znie: "Pán premiér, ako budete riešiť takzvanú otázku zlatých padákov, ktorá je citlivo vnímaná verejnosťou?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, pán poslanec, ďakujem za postavenú otázku. Téma odmien nominantov štátu má svoju históriu a zdá sa, že už aj zapustené korene. Chcem však prisľúbiť, že v mojej odpovedi na túto otázku nemienim vytĺkať žiadny politický kapitál, pretože ide o tému, ktorá má aj svoje vnútorné ratio. Na úvod by som chcel povedať, že by bolo veľmi nesprávne, keby slovenský parlament a keby k tomu aj vláda Slovenskej republiky vytvárali atmosféru, že máme schopnosť získať výborných manažérov do podnikov, ktoré sú vo vlastníctve štátu, ktorí budú v týchto podnikoch pracovať za 300 alebo za 400 eur. Uvedomme si, ako je komplikované a ťažké nájsť kvalifikovaných ľudí, ktorí sa veľmi ľahko uplatnia v súkromnej sfére, preto musíme nastaviť nejakú rozumnú, primeranú mieru odmeňovania týchto ľudí, aby to na jednej strane bolo dostatočne atraktívne pre kvalifikovaných ľudí, a na druhej strane, aby to nevyvolávalo oprávnené obavy slovenskej verejnosti z míňania verejných zdrojov. A práve vyplácanie takzvaných zlatých padákov vo forme vysokého odstupného štátnym manažérom, to je dnes veľmi citlivá téma, pretože musíme riešiť dopady globálnej hospodárskej krízy.

    Do toho prichádzajú aj ďalšie správy, ktoré verejnosť vníma veľmi citlivo. Prijali sme rozhodnutie, že sa nebudú vyplácať polročné odmeny v mene šetrenia a uznesenie vlády Slovenskej republiky bolo v tomto duchu prijaté. Prijali sme rozhodnutie, že sa zastavuje verejné obstarávanie tam, kde to nie je dôležité, pokiaľ ide o skutočnú funkčnú činnosť štátu. Prijímam opatrenia, ktoré sa týkajú predovšetkým zamestnávateľov bánk, aj tí by mohli povedať, že prečo teda prijímame takéto rozhodnutia, keď na druhej strane sú tu príklady zlatých padákov. Sú príklady, kedy nervozita verejnosti je naozaj veľmi veľká a opodstatnená, najmä vtedy, ak si zoberieme prípady, keď sa na odstupnom či odmenách vyplatia napríklad 3 mil. eur. Lekári a zdravotné sestry dnes bojujú za zvýšenie platov, ale šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne získal desaťtisíce eur na odmenách a platoch. Pamätáte sa na túto tému, kedy ešte bývalý minister zdravotníctva, pán Uhliarik, viedol intenzívny dialóg so sestrami a lekármi o odmeňovaní, všetci tvrdili, že nie sú peniaze, a potom zrazu zistíme, že šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne doslova a dopísmena bral milióny v korunách, či už ide o platy alebo ide o konkrétne odmeny.

    Rovnako spoločnosť Tipos, ktorej stopercentným akcionárom je ministerstvo financií, vyplatila na odmenách asi pol milióna eur. Po medializovaných informáciách sa vláda rozhodla nájsť spôsob, ako neadekvátnemu odmeňovaniu štátnych nominantov zamedziť. Prijali sme uznesenie, v ktorom sme uložili podpredsedom vlády a ministrom do 13. júna 2012 preveriť vo svojich rezortoch spôsob a výšku odmeňovania zástupcov štátu v štátnych podnikoch, akciových spoločnostiach, bankách v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu a Fondu národného majetku. Taktiež vyplácanie odmien a odstupného pri skončení výkonu funkcie členov predstavenstiev, dozorných rád a členov manažmentu. Na ilustráciu uvediem vám, poslancom Národnej rady, aj niekoľko ďalších faktov. Prirodzene, nebudem opakovať publikované informácie z rezortu dopravy a financií. Veľmi špecifickou je problematika odmeňovania zástupcov štátu alebo Fondu národného majetku v čiastočne sprivatizovaných spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu alebo Fondu národného majetku. Teda tam, kde v orgánoch obchodných spoločností pôsobia spolu so zástupcami zahraničných akcionárov odmeňovaných podľa zvyklostí energetických podnikov. Napríklad o výške odmien členov orgánov Slovenského plynárenského podniku rozhodlo valné zhromaždenie uznesením zo dňa 16. 6. 2003. Priznám sa, že novšiu informáciu nemáme a toto uznesenie po prepočte na euro predstavuje nasledovné sumy: člen predstavenstva - osem a pol tisíc eur mesačne, predseda dozornej rady - 3 700 eur mesačne, člen dozornej rady - 2 700 eur mesačne.

    Hrubá mesačná odmena člena predstavenstva Západoslovenskej energetiky bola 3 648 eur. Tradíciu štedrých odmien má aj štátny Transpetrol. V rokoch 2006 až 2007 došlo k podstatnému zníženiu odmien na základe pokynu bývalého ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka. Pri našom prvom nástupe do vládnych pozícií totiž mzdy vrcholových manažérov Transpetrolu niekoľkokrát prevyšovali platy členov vlády a predsedu vlády. A podľa posledných údajov zaručená ročná mzda generálneho riaditeľa s pohyblivou zložkou v roku 2011 predstavovala 135 315 eur, ekonomického riaditeľa 148 225 eur, prevádzkového riaditeľa 172 002 eur. Ak to vynásobíte tridsiatimi, tak v roku 2011, opakujem, v roku 2011 prevádzkový riaditeľ bral viac ako 5 mil. korún ročne plat v tomto podniku. Nikto nepochybuje, ako som už povedal, že manažéri by nemali byť dobre zaplatení, aby vedeli, že si ich prácu štát váži, avšak nemôžu to byť také odmeny alebo také platy, pre ktoré aj niektorí ľudia doslova bohatnú.

    Dámy a páni, ministri mi spolu s informáciami o odmeňovaní v jednotlivých rezortoch predložili aj návrhy opatrení, ktoré chcú prijať. Jednoznačne sa zhodujeme na tom, že je potrebné zmeniť doterajší systém odmeňovania. Sú v ňom veľké disproporcie a ministerstvá aj vláda musí na ne reagovať. Aby sa v budúcnosti už nestalo, že manažéri po skončení pôsobenia v štátnych organizáciách budú opäť odchádzať s neúmerne vysokým odstupným. Chcel by som ako dobrý príklad uviesť rezort dopravy. Terajší riaditelia za našej vlády a top manažéri štátnych spoločností napríklad v tomto rezorte, v rezorte dopravy, ktorí zdedili takéto zmluvy po svojich predchodcoch, už podpísali dodatky o zrušení zlatých padákov. Pokúsime sa všade tam, kde nastúpili predstavitelia štátu do takýchto podnikov a existujú takéto zmluvy, aby podpísali dodatky a zbavili sme sa tejto traumy, ktorá naozaj najmä dnes mimoriadne traumatizuje celú slovenskú spoločnosť. Pracujeme ďalej na tom, chceme, aby vzťahy s manažérmi, pokiaľ ide o ich odmeňovanie, boli prehľadné a jednoznačné a zmluvne pevne zakotvené. Opakujem ešte raz, tu nie je záujem vytvárať obraz, že sme schopní zohnať výborného profesionála za 300 eur mesačne. Takéhoto človeka nikdy nezoženiete a potom to aj veľmi vplýva na kvalitu riadenia štátnych podnikov. Napríklad v zmluve s bývalou šéfkou pošty nebol určený finančný strop, čo sa ukázalo ako veľká chyba. Rovnako v kolektívnom vyjednávaní treba stanoviť, v akej percentuálnej výške, z akého základu a za akú dobu sa bude odmena či odchodné vyplácať. Na záver by som chcel pripomenúť, že napriek existencii pravidiel, ktoré majú zabrániť státisícovým zlatým padákom pre vrcholových manažérov štátnych firiem, v praxi všetky opatrenia prakticky zlyhali. Aj preto chceme najskôr uskutočniť ich dôkladnú analýzu a až potom pristúpiť k určitým opatreniam a náprave. V súčasnej situácii, ktorá je neľahká zo sociálneho, finančného aj hospodárskeho hľadiska, považujem za mimoriadne potrebné zvážiť každé rozhodnutie, aby sme sa vyhli prípadným pochybeniam. Verím, že nájdeme riešenia, ktoré budú dostatočne motivovať kvalitných manažérov v štátnych spoločnostiach, a súčasne riešenia, ktoré zamedzia megaodmenám pre nominantov štátu a Fondu národného majetku.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.

    Druhá otázka na vás, pán premiér, je od pani poslankyne Lei Grečkovej a znie: "V minulosti opozícia považovala výjazdové rokovania vlády v regiónoch za premrhaný čas a zbytočne vyhodené peniaze, mali ste rovnaký pocit z atmosféry rokovania kabinetu v Poltári?

  • Ďakujem za otázku. Dámy a páni, v rokoch 2006 až 2010 vláda absolvovala devätnásť výjazdových rokovaní vlády do rôznych miest a obcí Slovenska. A veľmi jasne sme vyhlásili pred voľbami v roku 2012, že budeme pokračovať v tejto tradícii a že ako prvé miesto by vláda Slovenskej republiky mala navštíviť lokality s najvyššou nezamestnanosťou a s vyhrotenou sociálnou situáciou. A pomenovali sme región Poltár, Rimavská Sobota a Revúca. Veľmi rýchlo potom, ako sme nastúpili do vlády, sme tento sľub zrealizovali, vláda sa uskutočnila v Poltári a myslím si, že bolo prijatých veľké množstvo dobrých a správnych rozhodnutí. Nechcem opakovať, ale môžem pripomenúť, že priamo na mieste sme rozhodli o pridelení sumy 3 mil. eur pre obce a mestá tohto regiónu na malé projekty. Napríklad 500 tis. eur išlo okamžite v Poltári, ak si dobre pamätám, na výstavbu polikliniky. Boli tam peniaze určené na opravu miestnych komunikácií, školských zariadení, školských jedální. Prijalo sa aj ďalšie rozhodnutie, ktoré sa týka tak významnej komunikácie medzi Zvolenom, Lučencom, Rimavskou Sobotou a Rožňavou a nakoniec Košicami. Dostal za úlohu minister dopravy absolútne zdynamizovať procesy tak, aby výstavba tejto cesty na úseku hneď za Zvolenom, smerom na Lučenec, bola zahájená v priebehu roku 2013, pretože tu došlo k obrovskému zanedbaniu prípravy tejto stavby za predchádzajúcej vlády. Riešili sme priamo na mieste aj problematiku Poltára a sklární, kde prišlo o prácu viac ako štyristo ľudí. Prijali sme rozhodnutie, že pokúsime sa nájsť dobrého investora, nie špekulanta a podvodníka, dobrého investora. Firmu, ktorá pôsobí v tomto segmente, alebo firmu, ktorá je silná v iných segmentoch, a vláda Slovenskej republiky je pripravená takejto spoločnosti poskytnúť aj zaujímavý investičný stimul za predpokladu, že obnoví výrobu skla v Poltári. Chceme pokračovať v tejto tradícii aj ďalej a nikto nás v tom nezastaví. Ja si myslím, že pripomienky opozície sú iba prejavom žiarlivosti, pretože za 20 mesiacov pôsobenia predchádzajúca vláda bola, myslím, mimo Bratislavy iba dvakrát, a ani raz to nebolo tradičné výjazdové rokovanie vlády. Chceme pokračovať okamžite po prázdninách, ďalšia vláda zasadne ako výjazdové rokovanie s vysokou pravdepodobnosťou na juhu východného Slovenska, pravdepodobne v Michalovciach. Potom budeme stanovovať ďalšie priority tak, aby vláda zasadla do roka štyri- až päťkrát. Preto očakávame ešte jedno zasadnutie vlády po Michalovskom, niekedy ku koncu roka 2012. A potom budeme plánovať ďalších štyri-päť miest a obcí v roku 2013. Všade, kde prídeme, sa pokúsime zabezpečiť finančné prostriedky. Nie je to ľahké, minister financií keby tu sedel, je však teraz na zahraničnej ceste, by potvrdil, že sme doslova museli vyškrabať celú finančnú rezervu vlády, aby sme mali k dispozícii 3 mil. eur. Rovnako dostali ministri jasný pokyn, aby využili prítomnosť na danom mieste nielen na oboznámenie sa so situáciou, ale aj na stretnutie sa s primátormi, starostami, ktorí nemajú šancu sa s ministrami len tak stretnúť. Viete, že ministri sú vysokí ústavní predstavitelia, preto priamy kontakt s predstaviteľmi miestnej samosprávy, rozhovory s ľuďmi, návštevy podnikov, návštevy lokalít, kde sú najvypätejšie sociálne situácie, to potom dáva ministrom aj určitý obraz o tom, ako Slovensko vyzerá. A myslím si, aj preto boli ministri v roku 2006 - 2010 lepšie pripravení na vládnutie, lebo poznali miestnu realitu. Môže preto rozprávať, kto chce, čo chce, môže žiarliť, môže pripomínať, vláda Slovenskej republiky má právo zasadať tam, kde si vyberie svoje miesto na zasadnutie. Oznamujem všetkým na Slovensku, že ak táto vláda vydrží do roku 2016, tak minimálne devätnásťkrát sa určite ešte rozhodne zasadnúť mimo Bratislavy, pretože Bratislava, to nie je Slovensko, vy to, dámy a páni, viete. A Slovensko si zaslúži, aby vláda prišla za Slovenskom, nie, aby Slovensko chodilo stále za vládou do Bratislavy.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán premiér. Pani poslankyňa, pravdepodobne, keďže vypršal čas pre pána premiéra, na jeho odpovede, už nemá zmysel klásť doplňujúcu otázku.

    Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

    Budeme pokračovať otázkami, ktoré položili pani poslankyne a páni poslanci na členov vlády.

    Prvá otázka je od pána poslanca Miškova a položil ju pani ministerke zdravotníctva Zuzane Zvolenskej a znie: "Vo verejnosti opakovane zaznieva názor, že homosexualita je choroba. Na základe toho sa vás chcem opýtať, ak je homosexualita choroba, je liečba homosexuality plne hradená z verejného zdravotného poistenia? V prípade, že len čiastočne alebo vôbec, akou sumou pacienti doplácajú?" Odpovie v zastúpení pani ministerky pán minister práce a sociálnych vecí a rodiny, pán Richter.

    Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážený pán poslanec, budem veľmi stručný s odpoveďou, ktorú pripravilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Odpoveď znie: Homosexualita nie je diagnóza a nevyskytuje sa v zoznamoch chorôb. Ak by som si mohol dovoliť poznamenať, chcem povedať, že s touto odpoveďou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sa osobne plne stotožňujem.

    Skončil som.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, máte dve minúty.

  • Ďakujem veľmi pekne, celkom sa teším teda, že pán minister zastupuje pani ministerku, preto by som možno položil doplňujúcu otázku v tomto zmysle. Štandardné sociálnodemokratické strany majú bežne vo svojich programových prioritách a vo svojej agende presadzovanie registrovaných partnerstiev. Strana SMER - sociálna demokracia sa doteraz k tejto téme nijakým spôsobom nehlási. Moja otázka teda znie: Kedy sa strana SMER - sociálna demokracia plánuje prihlásiť k téme, ktorá je bežná, alebo bežnou agendou sociálnodemokratických strán v Európe? A ešte možno jedna otázka, pokiaľ mám čas. Chcel by som sa opýtať, čo plánujete na ministerstve urobiť pre zrovnoprávnenie osôb rovnakého pohlavia, ktoré žijú v partnerských zväzkoch?

    Ďakujem veľmi pekne.

  • SMER - sociálna demokracia má úplne jasnú otázku, ktorá sa týka prístupu k homosexualite. Nemá absolútne žiaden programový problém, ale vychádzajúc zo súčasnej sociálno-ekonomickej situácie na Slovensku sme postavili úplne jasné, iné priority, ktoré súvisia s tým, že Slovensko chceme dostať z tejto situácie, že chceme riešiť veľmi konkrétne problémy ľudí, ktorí sa dotýkajú ďaleka, zďaleka väčších množstiev ľudí, ako sú, ako sú len homosexuáli. To znamená, jednoznačne vyhradená priorita programová, ale z hľadiska priorít politických a programových sú zadefinované iné, ktoré sa premietli do programového vyhlásenia vlády.

    K vašej otázke, nepripravujeme absolútne žiadne zmeny zákonov, ktoré by sa tejto problematiky týkali. Ja by som skôr inak postavil otázku, predo mnou na funkcii ministra práce a sociálnych vecí sedel liberál. Moja otázka skôr smeruje k tomu, či on urobil nejaké kroky, v ktorých by som ja mal pokračovať, ktoré by sa tejto problematiky týkali.

  • Ďakujem. Pán minister, poprosím vás, aby ste zostali ešte chvíľočku, pretože druhá otázka je smerovaná už na vás ako na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Je od pána poslanca Mihála a znie: "Bude znovu zavedená povinná pracovná zdravotná služba pre zamestnancov v takzvanej prvej a druhej kategórii?"

  • Pán poslanec, pán poslanec, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Využívate?

    Áno. Nech sa páči.

  • Ďakujem za otázku, pán predseda. Vážený pán poslanec, v úvode svojej odpovede chcem upozorniť na niektoré dôležité skutočnosti, ktoré s problematikou, ku ktorej sa chcem vyjadriť, veľmi bezprostredne súvisia. Pracovné podmienky, pri ktorých zamestnanci plnia pracovné úlohy, sú často nedostatočné z hľadiska ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnancov. Dôkazom sú pracovné úrazy, choroby z povolania, a tiež iné poškodenia zdravia, na ktorých vznik i priebeh má vplyv práca. Zamestnávateľ je zodpovedný za uspokojivé pracovné podmienky a povinný v zmysle čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky zabezpečiť všetkým zamestnancom ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. V záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnávateľ musí systematicky vykonávať súbor preventívnych a ochranných opatrení, ktoré zodpovedajú nebezpečenstvám existujúcich v jeho pracovnom procese tak, aby eliminoval riziká z nich vyplývajúce pre bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Identifikovanie nebezpečenstiev, hodnotenie ich vplyvu na bezpečnosť a zdravie, návrh odborných riešení týchto opatrení nie sú v súčasných moderných technológiách jednoduché, skôr naopak, sú veľmi náročné. Na prevenciu a ochranu zdravia a života zamestnancov sú určené odborné preventívne a ochranné služby, konkrétne v podmienkach Slovenskej republiky bezpečnostno-technická služba a pracovná zdravotná služba, ktoré poskytujú zamestnávateľom odborné poradenstvo v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Slovenská republika je viazaná súborom dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a právnych záväzných aktov Európskej únie, ktoré upravujú problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Najmä v zmysle dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 161/1985 Zb. o závodných zdravotných službách, ktorý Slovenská republika ratifikovala, je úlohou bezpečnostno-technickej služby a pracovnej zdravotnej služby zabezpečovať predovšetkým preventívne úlohy a poradenstvo pre zamestnávateľov, pracovníkov a ich zástupcov podniku, pokiaľ ide o požiadavky na vytvorenie, udržanie bezpečného a zdravého pracovného prostredia, ktoré je v prospech telesnému a duševnému zdraviu vo vzťahu k práci, prispôsobovanie práce schopnostiam, pracovníkom a prihliadnutiu na ich telesné a duševné zdravie. V zmysle čl. 3 citovaného dohovoru sa každý členský štát Medzinárodnej organizácie práce zaväzuje zavádzať závodné zdravotné služby pre všetkých pracovníkov. Urobené opatrenia majú byť primerané a vhodné z hľadiska osobitných nebezpečenstiev pri práci v konkrétnom podniku. Rovnako čl. 7 smernice 89 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci ukladá, aby zamestnávateľ určil jedného alebo viacerých pracovníkov, aby vykonávali činnosť súvisiacu s ochranou a prevenciou pred ohrozením pri práci v konkrétnom podniku. V právnom systéme Slovenskej republiky preventívne a ochranné služby upravuje § 21 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, podľa ktorého sám zamestnávateľ je povinný vo väzbe na existujúce pracovné podmienky vykonávať preventívne a ochranné služby. Preventívne a ochranné služby na účely tohto zákona sú odborné služby poskytované zamestnávateľovi, ktorý je povinný ich zabezpečiť pre všetkých zamestnancov a ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík a ochranou pred nimi. Na vykonávanie bezpečnostných, bezpečnostno-technickej služby a pracovnej zdravotnej služby je zamestnávateľ povinný určiť dostatočný počet odborných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Ak zamestnávateľ so zreteľom na veľkosť firmy, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rozsah, charakter, rozloženie nebezpečenstiev a ich vyplývajúcich rizík nemá dostatok vlastných odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie preventívnej a ochrannej služby dodávateľským spôsobom s jednou alebo viacerými fyzickými osobami, ktorí sú podnikateľmi alebo právnickými osobami a ktoré sú oprávnené na výkon preventívnej a ochrannej služby.

    Z § 21 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci teda vyplýva, že zamestnávateľ musí mať bezpečnostno-technickú službu a pracovnú zdravotnú službu a sám manažuje vykonávanie ich úloh príslušnými odborníkmi, ktorých kapacitu a odbornosť zabezpečuje podľa pracovných podmienok existujúcich na jeho konkrétnom pracovisku.

    Návrh na novelu § 21 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vykonanú zákonom č. 470/2011 Z. z., ktorý bol uplatnený poslancami v druhom čítaní tu v pléne Národnej rady, priniesol zásadnú zmenu v tom, že zamestnávateľ nie je povinný zabezpečovať pracovno-zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej, druhej kategórie.

    Prezident Slovenskej republiky upozornil na rozpory novely s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, na možné konanie orgánov únie a Medzinárodnej organizácie práce v tejto veci. Považujeme za potrebné predísť konaniu Medzinárodnej organizácie práce a Európskej únie voči Slovenskej republike v tejto veci.

    Na otázku pána poslanca Mihála môžem teda odpovedať, že z uvedených dôvodov máme záujem a pripravujeme zabezpečiť dostatočnú ochranu života a zdravia zamestnancov pri práci, to je hlavná priorita, a predísť možným dopadom a reakciám uvedených inštitúcií. Bude teda, budeme teda zvažovať zmenu systému nastavenia výkonu pracovnej zdravotnej služby aj so zreteľom na kategorizáciu prác, a to predovšetkým tak, aby nebola znížená prevencia, ochrana života a zdravia zamestnancov pri práci, a tiež, aby neboli neodôvodnene zaťažení ani zamestnávatelia.

    Konkrétne zmeny v nastavení pracovnej zdravotnej službe budeme realizovať pri návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti ochrany zdravia pri práci a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony neskorších predpisov, ktorý bude podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na druhý polrok tohto roku predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky, malo by to byť v mesiaci decembri tohto roku.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán minister, ďakujem zatiaľ za odpoveď, ktorú pripravili experti na ministerstve práce. Ja by som rád počul tak trošku od srdca váš postoj k tomu, že by sa mala znovu zaviesť pracovná zdravotná služba v nejakej tej sprísnenej podobe oproti súčasnému stavu. Podľa môjho názoru totižto pôjde o ďalšiu komplikáciu, ktorú utŕžia zamestnávatelia a rozhodne nemožno hovoriť o znížení administratívnych povinností zamestnávateľov, o odbyrokratizovávaní a o znížení záťaže zamestnávateľov, ak sa znovu vráti stav, ktorý tu bol pred rokom 2011, a keď to dáme do kontextu s opatreniami, ktoré pripravujete v rámci balíčka ozdravných opatrení, keď to dáme do kontextu s tým, ako pripravujete novelu Zákonníka práce, tak ak si podnikatelia, a myslím tým teraz najmä drobných podnikateľov, ktorí majú niekoľko zamestnancov a ktorí zamestnávajú síce dvoch-troch, možno desiatich zamestnancov, ale ktorí sú chrbticou, pokiaľ ide o rozsah zamestnanosti na Slovensku, dostanú veľmi ťažké rany. Zvyšovanie odvodov, zvyšovanie daní, rušenie práce na dohodu, zavádzanie súbehu odstupného a výpovednej doby a ďalšie zmeny v Zákonníku práce. To všetko sú zlé správy práve pre tieto malé podniky, ktorým môžeme, týmto podnikateľom, byť radi a vďační, že zamestnávajú ľudí, a tak prispievajú aspoň sčasti k brzdeniu rastu nezamestnanosti na Slovensku. Pýtam sa teda ešte raz, pán minister, vy sa osobne stotožňujete s takýmto nárastom byrokratickej záťaže našich drobných podnikateľov?

  • Pán poslanec, predpokladám, že sa stotožňujete so mnou, že tu isté riziká smerom k medzinárodným organizáciám jestvujú. Preto riešiť ten problém je nevyhnutné. Celý spôsob prípravy novely akýchkoľvek zákonov zatiaľ z dielní ministerstva práce a sociálnych vecí, prípadne aj v tom prípravnom konaní, po značnej miere podmienený komunikáciou so sociálnymi partnermi, aj sociálnymi partnermi, ktorými sú zamestnávatelia. Uskutočňuje sa to aj teraz, keď pripravujeme novelu Zákonníka práce. Preto vás chcem ubezpečiť, že akúkoľvek novelu, ktorú pripravíme v kontexte tohto zákona, budem mať záujem odsúhlasiť aj s partnermi, hľadať nejaké kompromisné riešenia. Osobne som presvedčený, že takýto obsah je možný, ale zas na druhej strane nemôžme zostať v riziku, že budú vyvodené voči Slovenskej republiky postihy vyplývajúce z medzinárodných organizácií a z ich oprávnení, ktoré v tomto smere majú. Takže toľko k dodatočnej otázke, ktorú ste mi postavil.

  • Ďakujem, pán minister. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Anton Martvoň a otázka je adresovaná ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi a otázka znie: "Vážený pán minister, ako hodnotíte činnosti Slovenského pozemkového fondu tesne pred parlamentnými voľbami a po nich?"

    Nech sa páči, pán minister, máte odpovedať.

  • Ďakujem pekne za slovo. Samozrejme, že mi odborné útvary pripravili oficiálnu odpoveď, ktorú by som tu mal prečítať, ale tá je dlhá a nie moc veľa hovoriaca, tak skúsim pár slovami, ak dovolíte. Pozemkový fond sa v období tesne pred voľbami a v tom období po voľbách a prevzatia moci novou vládou správal trošku zaujímavo a, by som povedal, v niektorých veciach protizákonne. Za prvé, mali sme indíciu, že dochádza k urýchlenému podpisovaniu zmlúv o predaji, prenájme, výmene pozemkov s tým, že dokonca pozemková rada ešte chcela zasadať aj pár dní pred odovzdaním vlády, čiže aby sme znefunkčnili podpisovanie zmlúv, lebo zatiaľ sa len podpísané zmluvy zverejňujú na internete, tak som si myslel, že bude dostatočným opatrením, keď odvolám námestníka, teda dám návrh vláde na odvolanie námestníka pozemkového fondu. Bohužiaľ, vyzeralo toto opatrenie nie dostatočne účinné, lebo sme dostali ďalšiu hlášku, že sa antidatujú zmluvy, lebo zmluva sa vždy zverejňuje až po podpise generálnej riaditeľky a námestníka. Mali sme informácie zvnútra, z fondu, že námestník generálneho riaditeľa to dáva so spätným dátumom, február a podobne. A vlastne generálna to podpisuje až po, po voľbách a tým vlastne je všetko v poriadku. Tak sme nakoniec museli odvolať aj generálnu riaditeľku a vzhľadom na to, aby sme nechali sfunkčnený fond, tak som vybral pani inžinierku Matečnú, pracovníčku fondu, ktorá tam niekoľko rokov robí, vykonávala funkciu riaditeľky odboru, táto prevzala funkciu generálnej riaditeľky na základe rozhodnutia vlády a takisto sme do dvoch týždňov potom tam nanominovali aj námestníka. Čiže sme sa domnievali, že tieto zmluvy sú, že by ďalšie pohyby nemali byť. Bohužiaľ, sami ste svedkami, videli ste aj v médiách, v Pravde, predsa dochádzalo k ďalším výmenám a znovu nastal proces Malého Slavkova, by som povedal, kde znovu reštituenti dostávali pozemky, nie tam, v tom regióne, kde im zo zákona patrila nejaká výmena, ale pri, pri Tatranskej Lomnici, kde sú oveľa lukratívnejšie pozemky. My sme túto informáciu nemali, pani generálna riaditeľka teraz to preveruje s tým, že má pokyn, pokiaľ je to tak, okamžite dať požiadavku na kataster, aby sa vymazal zápis prevodu tohto majetku, a pokiaľ je nutné, aby sa dalo trestné oznámenie na tento pohyb.

    Druhá vec, ktorá nás tam zaskočila, bola ohľadne zabetónovania pracovníkov fondu s tým, že jednoducho bežní pracovníci, vedúci pracovníci sa dali vtiahnuť do politického boja s tým, že si 7. 4., dva dni pred nástupom novej vlády urobili s existujúcou pani generálnou riaditeľkou, ktorá bola nominantkou MOST-u - HÍD nové dodatky k pracovným zmluvám, kde na základe týchto zmlúv títo pracovníci sú neodvolateľní z funkcie, lebo môžete ho odvolať jedine, že urobíte organizačnú zmenu a len v tom prípade so zákonným odstupným môže tento pracovník odísť, čo je absolútne nezmysel, čiže žiadna nekvalifikovaná robota, žiadne porušovanie pracovných disciplín. Toto jednoducho v tom dodatku nefungovalo a tí ľudia sa dostali do absolútne neštandardného a nadštandardného postavenia. Samozrejme, nemohli sme túto vec nechať len tak, kľudom, urobili sme si vlastnú právnu analýzu, zistili sme, že, a máme na to dostatočné argumenty z právnej analýzy, že funkciu v štátnom podniku v štátnej inštitúcii si nemôže nikto nárokovať na základe vydržania, že tam niekoľko rokov robil a tým pádom má automaticky právo na neodvolateľnosť z funkcií. Išli sme formou diskusie s pracovníkmi, ktorí sa nechali zneužiť na túto politickú hru od pani bývalej generálnej riaditeľky Šimkovej a hlavne od vedúcej právneho útvaru na Fonde národného majetku. Ľudia pochopili, že toto nemá význam, tak sa nám, do minulého týždňa mám poslednú informáciu, sa nám podarilo dvadsaťdeväť z tridsiatich šiestich zmlúv, dvadsaťdeväť už vrátiť naspäť. Ľudia pochopili, že to nemá význam, a sme povedali, dobre, pomýlili ste sa, môžte zostať na funkciách, nemáme problém, my vás nechceme za to teraz karhať, ale keď ste pochopili, že ste boli použití na politický súboj, môžte, môžte pokračovať. Máme zatiaľ sedem prípadov, ktoré nemáme ešte vyriešené, ale tam budeme zrejme už postupovať organizačnou zmenou s tým, že počítame, že budú súdy, ale budeme sa súdiť, ministerstvo bude ešte asi dlho rokov existovať, takže má čas na to, aby sa s týmito siedmimi pracovníkmi súdilo.

    Viete, toto sú len také detaily, ja nechcem ísť ďalej do minulosti a poviem otvorene, ani sa nechcem zaoberať minulosťou fondu, pozemkového fondu. Na to nemáme priestor, premiér nám povedal jednoznačne: "Riešte prítomnosť a budúcnosť. Slovensko má obrovské množstvo problémov, čiže nestrácajme čas minulosťou, ale poďme, poďme hovoriť o budúcnosti." Preto aj my sa chceme sústrediť na rezorte, vrátane pozemkového fondu, na riešenie problémov. Ideme robiť niekoľko zásadných zmien v činnosti pozemkového fondu. Pozemkový fond je veľmi háklivá inštitúcia, lebo sa narába so štátnou pôdou, neidentifikovanou pôdou a pôdou neznámych vlastníkov. Vždy je to háklivý proces a vlastne objektívne posuny, prenájmy, predaje môžte urobiť vtedy, keď sa takýto proces dostane pod verejnú kontrolu. Za prvé, na základe aj toho článku, ktorý som objavil v Pravde, už naši legislatívci spracovávajú rýchlu novelu zákona o pozemkoch s tým, že už zo zákona bude, že pôda sa môže vymieňať len v tom katastri, v ktorom patrí, a pokiaľ nie, dôjde k finančnému vyrovnaniu. Čiže koniec týmto pokusom, ktoré, ktoré sa neustále využívajú a zneužívajú na to, aby sa znovu len pozemky pod Tatrami dávali reštituentom ako náhrada. Za druhé, je veľmi dôležité, aby v procese prípravy nejakej zámennej zmluvy, obchodnej zmluvy, aby sa toto už na začiatku zachytilo. To znamená, pripravili sme nový softvérový systém a pred každým zasadnutím pozemkovej rady budú všetky výmeny, ale aj všetky zmluvy, návrhy zmlúv zverejnené na internete, na webovej stránke pozemkového fondu. To znamená, keď si pozriete, pokiaľ niektorí ste sa tým zaoberali, to je nejaká tabuľková forma, kde sú vymenované všetky výmeny, vy si kliknete na konkrétnu výmenu, na konkrétmu parcelu a hneď sa vám objaví aj návrh zmluvy, kde zistíte, komu sa to dáva, za akých podmienok sa navrhuje to dať, čiže vie sa, vieme sa dostať absolútne do ceny, do budúceho nadobúdateľa a do predmetu odkiaľ kam sa tá reštitúcia posúva. Čiže tento systém sa stáva absolútne transparentný a ja verím, že pokiaľ sa dostane celý pozemkový fond a vôbec jeho činnosť pod verejnú kontrolu, mali by sme zamedziť, ja verím tomu, že aspoň sčasti zamedzíme nejakým neoprávneným pohybom. Ale to, čo je možno ešte oveľa dôležitejšie, ako je tento systém toho naklikania si pred zasadnutím pozemkovej rady, je otázka prepojenia štátnej správy, orgánov, životného prostredia, obecných úradov, mestských úradov, katastrálnych úradov, pozemkových úradov, vzájomná prepojenosť o všetkých pohyboch. Lebo to je ten proces, kedy to vzniká, kedy, kedy sa to vôbec začína iniciovať. Ten, táto úloha bude, alebo túto úlohu bude možné splniť niekedy až vo vyššom časovom horizonte, lebo tam sme jednoznačne naviazaní na prostriedky z opisu. A pokiaľ sa opis nespohybní, táto úloha sa nebude dať zabezpečiť, ale pokiaľ by sme urobili aj toto vzájomné IT prepojenie medzi jednotlivými inštitúciami, myslím si, že proces výmeny pozemkov a predaja cez pozemkový fond sa stane absolútne transparentný, a myslím si, že už kauzám typu Slavkov, ale aj kauzám typu Malý Slavkov za poslednej vlády Ivety Radičovej, by už nemal nastať.

    Takže my máme celé tie opatrenia navrhnuté do niekoľkých bodov, je to, je to viac bodov, nechcem s tým zdržiavať. Toto je také krátke vysvetlenie, čo chceme s tým fondom robiť a čo sme urobili tesne po nástupe vlády. Bohužiaľ, znovu sa ukázalo, že odstupujúci funkcionári ešte využívali do poslednej minúty priestor, aby nejaké pohyby a nejaké kšeftíky ešte porobili.

    Všetko, ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, máte možnosť doplniť, položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Využívate toto svoje právo?

  • Ja iba toľko, že ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď.

  • Dobre. Ďakujem pekne, pán minister.

    Ďalšiu otázku číslo štyri položil pán poslanec Ľudovít Kaník podpredsedovi vlády a ministrovi financií Petrovi Kažimírovi. Vzhľadom na to, že pán minister je na zahraničnej pracovnej ceste, odpovedať bude pán Počiatek a otázka znie: "Španielske kráľovstvo požiadalo Európsku úniu o pomoc z dôvodu posilnenia kapitálu svojich bánk. Táto pomoc v sume do 100 mld. eur bola Ministerstvom financií Európskej únie, to znamená aj vami, predbežne odsúhlasená. Na základe akých podmienok ste súhlasili za Slovenskú republiku s touto pomocou? Pre aké banky má byť cez španielsku agentúru určená pomoc na tento účel poskytnutá? Je táto pomoc z prostriedkov aj slovenských daňových poplatníkov nevyhnutná? My sme si banky zachraňovali sami. Sú tieto banky kľúčové pre hospodárstvo EÚ? Vyčerpalo Španielsko všetky svoje vnútorné možnosti na získanie prostriedkov na ozdravenie bánk a ozdravenie verejných financií? Kto a kedy bude rozhodovať o stanovisku Slovenskej republiky v tejto pomoci? Kto a kedy bude dávať mandát k hlasovaniu nášmu zástupcovi v príslušnom finančnom mechanizme?

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, vzhľadom na to, že je to nie teda jedna otázka, ale šesť, tak pôjdem postupne. Chcete, aby som aj čítal názvy tých podotázok alebo len odpovedal? Ako vy chcete, vám odpovedám.

    Takže prvá bola: Na základe akých podmienok ste súhlasili za Slovenskú republiku s takouto pomocou? Slovensko, tak ako aj iné krajiny Európskej únie, vyjadrili prípadnú podporu Španielsku v jeho snahe o uzdravenie svojho bankového sektoru v podobe sektorálneho programu. Slovensko sa zatiaľ k ničomu nezaviazalo a bude požadovať presné údaje o stave jednotlivých bánk a kondicionalitu v rámci tohto programu zameraného na bankový sektor.

    Pre aké banky má byť cez španielsku agentúru určená pomoc? Presné mená budú známe po ukončení auditu španielskych bánk. Predpokladáme, že pôjde hlavne o Bankiu.

    Je táto pomoc z prostriedkov aj slovenských daňových poplatníkov nevyhnutná? Zatiaľ nepoznáme, ktorým mechanizmom, či EFSF alebo ESM sa bude táto pomoc financovať. Priame náklady z prostriedkov daňových poplatníkov v prípade EFSF neexistujú. Podobne je tomu aj v prípade ESM, ktoré sú taktiež prostriedky, ktoré si bude požičiavať, prostriedky, na kapitálovom trhu. Prvá splátka do ESM je zo štátnych finančných aktív. Sú tieto banky kľúčové pre Európsku úniu? Bankia je podľa Tacty už štvrtou najväčšou bankou v Španielsku a vlastní približne 11 percent všetkých bankových aktív. Prípadný kolaps tejto banky by ohrozil španielsky finančný systém, a taktiež by motivoval občanov Španielska k výberom alebo presunom depozitov.

    Vyčerpalo Španielsko všetky svoje vnútorné možnosti na získanie prostriedkov? V súčasnosti si španielsky fond na reštrukturalizáciu bánk nevie požičať na trhu financie s únosným výnosom z dôvodov zvyšujúcej sa rizikovej prirážky. Tento program by mal aspoň sčasti preťať prepojenie medzi bankami a španielskou vládou, čo je podľa väčšiny odborníkov asi najväčší problém v rámci periférie.

    Kto a kedy bude dávať mandát slovenskému zástupcovi v príslušnom mechanizme? V súčasnosti nie je jasné, prostredníctvom ktorého mechanizmu sa bude pomoc Španielsku poskytovať. V prípade EFSF je každý program schvaľovaný na pôde Eurogroup, čo je najkľúčovejší moment v rámci akejkoľvek pomoci. EFSF Board of Directors vykoná už len samotnú exekúciu uvoľňovania finančných prostriedkov. Slovenský zástupca Board of Directors je menovaný a splnomocnený vládou. V ESM je situácia podrobne popísaná v návrhu zákona o ESM. Pre Slovenskú republiku je však výhodnejšie použiť pomoc Španielska permanentným mechanizmom ESM, pretože riziko nesplatenia zdrojov, ktoré si požičia ESM, bude znášať samotné ESM, nie jeho akcionári. Z tohto dôvodu ESM na rozdiel od EFSF nepôsobí zvyšovaním, nespôsobí zvyšovaním objemov financovania či so svojimi emisiami zaťaženie hrubého verejného dlhu členských štátov, ale, ale ESM. V súčasnosti je na programe schôdze Národnej rady návrh zákona, ktorým sa zabezpečí vykonávanie práve tohto finančného mechanizmu. V rámci deľby kompetencie môžme zakotviť pri určitých kľúčových rozhodovaniach Rady guvernérov, ako je napríklad schvaľovanie a zvýšenie základného imania ESM alebo distribučného kľúča, aj Národnú radu Slovenskej republiky. Je však na Národnej rade, akým spôsobom si tieto právomoci v konečnej podobe schváli tak, aby Národná rada nebránila plynulému fungovaniu ESM a zároveň aj udelila súhlas ministrovi financií na hlasovanie v Rade guvernérov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, máte na to dve minúty.

  • Ďakujem za odpovede. Z nich je jasné, že táto pomoc ešte nebola schválená, že to bolo len podmienečné, čo je dobre, a taktiež je z toho jasné, že ešte len budeme vidieť, myslím Slovensko, či táto pomoc je nevyhnutná, pretože na to nebola v tej odpovedi jednoznačná odpoveď, keďže audit neprebehol. Nevieme, či táto pomoc naozaj sa nedá alebo či, či to ozdravenie sa nedá riešiť aj iným spôsobom, a to je podľa mňa kľúčové, pretože trvalo zdôrazňujeme, že pri všetkých mechanizmoch, aj dočasnom aj trvalom, o ktorom sa bude hlasovať, je dôležité, ako sa tieto peniaze použijú. Lebo je nesporné, že niekedy ich použiť bude treba a bude to dobré. Ale niekedy to vôbec nemusí byť dobré a to je dôležité, rozhodnúť sa medzi použitím alebo tým, že použiť tieto peniaze nie je správne.

    Španielsko, si nemyslím, že vyčerpalo svoje vnútorné zdroje tým, že si nevie požičať. Španielsko, treba zvážiť, že či použilo všetky nástroje na to, aby si zabezpečilo peniaze, či zvýšilo dane v tých oblastiach, kde ich zvýšiť môže, či šetrí tam, kde šetriť môže, aby vláda získala peniaze pre svoj domáci sektor. Zasa zdôrazním, my sme si svoje banky museli za ťažkých podmienok zachraňovať sami, a preto by som vyzýval ministerstvo financií, aby na toto kládlo dôraz pri zvažovaní, ako postupovať v konečnom rozhodnutí o tejto otázke. A z odpovedí je tiež jasné, že vláda počíta, že dá nášmu zástupcovi pokyn alebo mandát úplne sama, a to považujem za veľmi nesprávne. Jedná sa o 100 mld. eur alebo do 100 mld. všetkých európskych daňových poplatníkov. Mali by.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja som pozorne počúval, či z toho vyplynula nejaká otázka. Skôr to boli konštatácie. Tak ja tiež len skonštatujem, ako ste aj vy skonštatovali, že zatiaľ je to predbežný súhlas. Bude prebiehať audit a vo všeobecnosti, či španielska vláda už urobila všetko, vždy sa dá možno urobiť viac. Problém je, že riešia aj nejaký krátkodobý momentálny problém, ktorý súvisí s likviditou, a to viete, že znamená eminentný problém pre tú krajinu. Takže odkážem ministerstvu financií, o čo ste ma žiadali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Ďalšiu, piatu otázku položil pán poslanec Anton Martvoň a položil ju podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi a otázka znie: "Vážený pán minister, ako hodnotíte zbrane používané políciou v Slovenskej republike? Sú vyhovujúce alebo je problém s ich opravou?"

    Nech sa páči, pán minister, prosím o vašu odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Pekný deň vám všetkým prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Je to zaujímavá otázka, predovšetkým preto, že vlastne rozmýšľam, či sa pustiť do odborného hodnotenia kvality a druhov zbraní, ktoré polícia používa, alebo akým spôsobom stanoviť ich vyhovovanie pre, pre jednotlivé služby polície. Skúsim byť stručný. Samozrejme, najrozšírenejšou zbraňou je v Policajnom zbore krátka guľová zbraň ČZ, vzor 82, ktorý používajú vo väčšine prípadov naši policajti. S touto zbraňou je spájaných niekoľko problémov. Vo svojom čase bola, samozrejme, na vysokej úrovni, ale časom sa ukázalo, že strelivo, predovšetkým strelivo, ktoré táto zbraň používa, je problematické z pohľadu svojich odrazov a z pohľadu svojho zastávacieho účinku na páchateľa. Úplne otvorene sa to objavilo a preukázalo v rámci problému v Devínskej Novej Vsi, kedy napriek zásahu policajtov poriadkových síl neboli schopní aj s touto zbraňou dostatočne efektívne páchateľa eliminovať a v kratšom časovom úseku zabrániť ďalšiemu konaniu trestnej činnosti.

    Postupom rokov sme vymieňali v rámci Policajného zboru v rokoch 2006 - 2010 tú techniku, ktorá bola v najhoršom stave, to znamená, prešli sme obmenou, samozrejme, samotných, automobilovej techniky, výbavy kriminalistov, samotného oblečenia, aby teda vôbec mali v čom policajti byť, a zbrane boli v programe a potom si tento program osvojil aj v nadväznosti na tragédiu v Devínskej Novej Vsi minister vnútra Daniel Lipšic. Začal aj súťažiť, túto výmenu zbraní, ale ako to už v rámci súťaží na Slovensku chodí, tak vlastne tá súťaž je dodnes otvorená a myslím, že sa chýli ku koncu.

    Súvisí predovšetkým so súbojom jednej zo slovenských firiem, ktorá neustále napáda jednotlivé obstarávania, je dosť ťažké naplánovať tak akékoľvek podmienky k týmto pištoliam, aby sa do tých podmienok zmestila. Všetky podmienky sa jej zdajú, že sú šité proti nej, pričom štrnástim výrobcom zbraní podmienky vyhovujú, iba jednej firme nevyhovujú, tak to začína byť pomaly podozrivé. A napriek tomu, že uprednostňujeme všetky výrobky zo Slovenskej republiky, ak je to čo i len trochu možné, v zmysle zákonov a európskych noriem, v tomto prípade mám vážne pochybnosti, či má snahu v tomto prípade aj slovenská firma o to, aby sa tieto veci uskutočnili.

    Takže hlavným problémom je obstarávanie, hlavným problémom je komplikované verejné obstarávanie, aj v tomto prípade samotná súťaž, kde sú niektoré podmienky aj pre mňa ťažko zrozumiteľné, ale to na veci nič nemení, že pokúsime sa v dohľadnej dobe, aby sme sa dokázali vysporiadať aj s týmto problémom.

    Druhým problémom po krátkych guľových zbraniach sú, samozrejme, v jednoduchosti povedané, samopaly. Momentálne má k dispozícii Policajný zbor predovšetkým útočnú karabínu, vzor 58, známy veľký samopal, ktorý je naozaj dizajnovaný na vojenské účely a je dizajnovaný na predovšetkým streľbu v otvorenom teréne v rámci mesta a je schopný páchať obrovské škody práve náhodnými odrazmi. Má ranivosť tento, táto strela veľmi dlhú, počas svojho letu až niekde na úrovni 2,5 - 3 km a, samozrejme, druh streliva, ktorý používa tento samopal, je mimoriadne ranivý, to znamená náhodný, náhodné zranenie je vždy vážne, je vždy vážne. A z tohto dôvodu sa snažíme už roky dostať ku klasickým policajným samopalom, tak ako sú všeobecne známe, z Európy, ktoré strieľajú vlastne pištoľové strelivo, to znamená kaliber 9 mm Luger. Časť špeciálnych jednotiek je ním už vybavená, časť tých policajných jednotiek, ktoré sú naozaj najčastejšie v styku s problematickými osobami, by sme boli radi, keby bola vybavená v najbližšom období. Podrobnú správu, ak bude mať parlament záujem, predložíme. Ja to zhrniem už do jednoduchej vety. Ako hodnotím zbrane, hodnotím, že v tejto chvíli nevyhovuje dobe a ohrozeniam, ktorým policajný zbor čelí. Sú teda nevyhovujúce, priama odpoveď na vašu otázku, a problém s ich opravou ani veľmi nie je, ako problém s tým, že samé osebe už dnešnou konštrukciou, a predovšetkým strelivom, nespĺňajú kritériá, ktoré sú kladené na výkon policajnej práce v tomto období. Verím, že sa to nejako podarí dokončiť a policajné zbrane budú, budú vymenené.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, máte čas dve minúty na doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem. Chcel by som dať jednu teda podotázku. Konkrétne, samozrejme, aj ďakujem za odpoveď, chcel by som sa ale spýtať na pištole, v akom stave sú, lebo v podstate viacerí policajti sa mi sťažovali, že s tými pištoľami majú problém niečo trafiť, tak neviem, že či neuvažuje sa výmena aj týchto, tohto typu zbraní.

  • Napriek tomu, že v návode sa píše, že pištoľ je automatická, nemyslí sa tým mierenie. Mierenie väčšinou ostáva na samotnom strelcovi. A ak je pištoľ nepresná, tak, samozrejme, každý má právo si ju znovu dať preveriť a poprípade vymeniť hlaveň. Áno, samozrejme, problém tej pištole je v tom, že aké má účinky jej výstrel. To je hlavný problém. O presnosti pri týchto zbraniach nie je nejaký zásadnejší problém, to je dobrá pištoľ, len má jediný, z pohľadu chlapov naozaj, ja teda nedisponujem nejakou lopatou, ale už aj mne je trochu malá, tá pištoľ. Takže akonáhle je policajt taký riadny slovenský chlap, tak, samozrejme, je to preňho pomerne menší nástroj a bolo by dobré, aby mal vlastne na výber, tak ako ministerstvo vnútra vlastne vyhlásilo súťaž na tri kategórie, tri veľkosti jednotlivých pištolí, tak, samozrejme, by bolo vhodné, aby mali aj na výber. Tak isteže sa s tým musí aj komplikovanejšie strieľať, lebo akonáhle nemáte pohodlný úchop, nemôžete presne trafiť, ale tak to už zachádzame do vecí, ktoré nepatria na túto pôdu.

    Faktom je, že áno, tá zbraň je nevyhovujúca a nevyhovujúca dlhodobo. Problém, ktorý je spojený s obstaraním tejto zbrane, súvisí najmä s určitými obštrukciami, keď to takto poviem, jedného z niekoľko veľa účastníkov. Považujeme to za neseriózne konanie a aj to je dôvod, prečo do dnešného dňa vlastne policajti ešte stále majú staré zbrane a dá sa povedať, že aj takýmto konaním títo ľudia ohrozujú bezpečnosť svojich spoluobčanov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som pozdravila z poľského ministerstva, zástupcov poľského ministerstva zahraničných, nie zahraničných, práce, sociálnych vecí a rodiny a aj sociálnej poisťovne. Pozdravujem vás.

  • Ďakujem pekne. Budeme pokračovať. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ľubomír Galko ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi a otázka znie: "Pán minister Richter, sprostredkúvam otázku pani Andrey Jargencovej: Po novelizácii Zákonníka práce, ktorú pripravujete, budú niektorí zamestnávatelia nútení porušiť spoluprácu napríklad aj s mamičkami na rodičovskej dovolenke, ktoré si chcú privyrobiť na slušnejší život. To všetko v dôsledku toho, že plánujete zrušiť prácu na dohodu o vykonaní práce v kombinácii s 23-percentnou daňou. Veľa zamestnávateľov nebude mať finančný priestor, ani kapacitu, aby tieto mamičky zamestnali, ani na čiastočný, trvalý úväzok. Aké riešenie ponúkate pre mamičky na rodičovskej dovolenke, ktoré si chcú privyrobiť a nechcú byť závislé iba od dávok štátu?"

    Nech sa páči, pán minister, vaša odpoveď a zároveň mi oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, nie je možné reagovať na všetko. Ak dovolíte, úplný záver, ktorý sa týka asi merita veci, ako pripravujeme, aké alternatívy sú v súvislosti s dohodami ako takými v kontexte prípravy Zákonníka práce. Môžem takto? Ale budem reagovať, lebo, lebo mám desať sekúnd.

    Po dnešnej Rade solidarity a rozvoja sú dve alternatívy riešenia otázky dohôd v súvislosti s pripravovaným, novelou Zákonníka práce. Prvá alternatíva znamená zrušenie dohôd v Zákonníku práce a ponechanie dohôd na brigádnickú činnosť pre študentov a dôchodcov pri riešení cirka polovičných odvodov v porovnaní s klasickým pracovnoprávnym vzťahom pri súčte 48,6 percenta zamestnanec - zamestnávateľ. Druhá alternatíva...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán minister, čas určený na hodinu otázok uplynul.

  • Druhá alternatíva je ponechanie dohôd, ale ich zodvodovanie štandardnou sadzbou s výnimkou študentov a dôchodcov. To znamená, o týchto dvoch alternatívach sa momentálne diskutuje, z týchto dvoch alternatív jedna skončí. Ja reálne predpokladám, že asi tá druhá, ktorá hovorí o tom, že dohody budú zodvodnené s výnimkou pre študentov a dôchodcov, kde bude odvod na 50 percent.

    Skončil som.

  • Ďakujem pekne. Končím tento bod programu, teda hodinu otázok a odpovedí.

    Vyhlasujem päťminútovú prestávku a budeme ďalej pokračovať v programe rokovania.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ctené dámy poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní tretieho dňa 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím, aby ste zaujali miesta, hlavne tu v strede sály. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom a treťom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Ide o tlač pod číslom 42.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí, ktorý už, áno, zaujal miesto pána Miroslava Lajčáka, miesto pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu, ktorý je takisto pripravený, pána Daniela Duchoňa na rokovanie.

    Do rozpravy sú ešte prihlásení poslanci písomne, pán Lipšic, pán Matovič a pán Kaník.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Lipšicovi. Pripraví sa pán kolega Matovič.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou a Fínskou republikou, tlač 42.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi pár poznámok k navrhovanému trvalému eurovalu, ale potom aj návrh jedného uznesenia, ktoré odovzdám pánovi spravodajcovi.

    Slovenská politická scéna je rozdelená na také dve hlavné skupiny s nejakými variáciami. Jedna je a priori proti akejkoľvek pomoci v rámci eurozóny a druhá je za akúkoľvek pomoc, ktorú si dohodnú väčšie krajiny, v princípe len sa pridáme, bez nejakých ďalších podmienok.

    Myslím si, že by sme sa zhodli na tom, že kľúčový návod rozhodovania je, aký je slovenský záujem a záujem slovenskej ekonomiky a občanov. Záujem slovenskej ekonomiky je, aby eurozóna fungovala, to znamená, aby nekrachovali štáty, ktoré sú v problémoch, lebo to zasiahne aj Slovensko. Ale slovenský záujem je aj to, aby peniaze, ktoré investujeme do eurovalu, ktorý je vlastne bankou, sa nám vrátili. Nejde o malé peniaze. Ide o 4 tis. eur na každú štvorčlennú rodinu, čiže ide o takú sumu, o ktorej možno tento parlament ešte nerozhodoval. A myslím si, že nie je fér od našich občanov, krajiny, ktorá má asi s Estónskom najnižšiu životnú úroveň v eurozóne, je najchudobnejšou v eurozóne, vyžadovať, aby sme požičiavali peniaze v situácii, keď nemáme garantované, že sa vrátia. Požičajme, ak to je potrebné, je to aj náš záujem, ale len za podmienky garancie. Za podmienky zábezpeky. Aby naši občania boli uistení o tom, že peniaze, ktoré de facto z ich daní pôjdu do iných krajín, nám budú vrátené.

    Už tu bolo viackrát spomínané, že by bolo vhodné v zákone upraviť, aj keď to nepredpokladám, aby o pôžičkách, respektíve o navyšovaní základného imania rozhodovali, rozhodoval parlament, ako to je v Rakúsku, v Nemecku, v iných krajinách, ale k tomu sa budú vyjadrovať kolegovia pri návrhu samotného zákona. Preto by som chcel predložiť uznesenie, ktorým Národná rada vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby v súvislosti so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu, EMS, zabezpečila, že každé splatenie a úhrada i časti upísaného imania EMS zo strany Slovenskej republiky budú podmienené poskytnutím primeraných zábezpek Slovenskej republike zo strany prijímateľa finančnej pomoci. Tak ako si Fínsko vymohlo zábezpeky v minulosti, myslím si, že Slovensko, ak by malo silu vyjednávať si pozíciu, si ich môže vymôcť ako najchudobnejší štát eurozóny, alebo jeden z dvoch najchudobnejších štátov pre prípad EMS. Nie je to žiadna dráma, slovenský podiel predstavuje 0,824 percent imania EMS a musím povedať, že pred dvanástimi rokmi Slovensko bez pomoci nejakých eurovalov ozdravilo svoj bankový sektor sumou viac ako 100 mld. korún, teda 3,3 mld. eur, pričom táto expozícia nie je vôbec v EMS zohľadňovaná a v zásade znevýhodňuje pozíciu Slovenskej republiky.

    Slovenská republika obozretnou, zodpovednou, fiškálnou politikou dosiahla aj stav, že z pohľadu výšky dôchodkov, príjmov i životnej úrovne patrí medzi najchudobnejšie regióny eurozóny. Proste, nežili sme až tak na dlh. Je preto absolútne neprijateľné, aby z prostriedkov súčasných i budúcich skromných príjmov prispievala bez náležitej kompenzácie a záruk na niekoľkonásobne vyššie príjmy v bohatších krajinách. Takto podľa mojej mienky solidarita nevyzerá.

    Zmluva o EMS teda znamená v tomto znení, že občania Slovenskej republiky ako jedného z najchudobnejších štátov eurozóny požičajú sumu 5,8 mld. eur, prípadne i viac. A dobrovoľne sa vzdajú rozhodovania o nakladaní s týmito prostriedkami bez možnosti akéhokoľvek postihu, čo zaručuje zmluva tým, že poskytuje veľmi široké imunity, ale aj kompetencie členom správnej rady EMS. Ak ktorýkoľvek z našich občanov príde do banky si požičať hypotekárny úver, nikomu z nás, alebo málokomu teda, minimálne, banka požičia bez zábezpeky. Nevidím dôvod na to, aby sme my požičiavali bez zábezpeky krajinám, kde vrátenie tejto finančnej pomoci je viac ako otázne.

    Dovolím si teraz predložiť uznesenie, ako som ho prečítal, text uznesenia Národnej rady pánovi spravodajcovi. A na záver len zopakujem, čo som povedal.

    Nie sme apriórne proti pomoci, pokiaľ to pomôže Slovensku, ale tak, aby naši občania mali garanciu, že pomoc, ktorá pôjde z ich peňazí výrazne bohatším krajinám, im raz bude vrátená. To považujem za kľúčové, lebo to je spravodlivé.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďalším prihláseným v rozprave je pán poslanec Matovič. Pardon. Faktická poznámka, pán poslanec Chren. Končím možnosť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja len chcem oceniť váš postoj. Vy ste veľmi dobrý právnik, a preto možno na rozdiel od mnohých kolegov ste si naozaj preštudovali tú zmluvu a veľmi dobre ste pomenovali, tak ako aj náš predseda, pán Richard Sulík, dopoludnia, všetky tie riziká a náklady, ktoré z nej vyplývajú, no a v tomto kontexte by som rád ocenil aj váš konzistentný postoj, pretože si pamätám, že už keď sa o eurovale rokovalo na vláde, už vtedy ste vyjadrili, a myslím, že zdržanie sa hlasovania, čiže ste nepodporili zavádzanie všetkých týchto európskych stabilizačných mechanizmov, ktoré sú pre Slovensko veľmi drahé a naozaj vystavia obrovskú faktúru všetkým občanom, konkrétne dnešné hlasovanie. Znova to zopakujem, 5,7 mld. eur.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším rečníkom je pán Igor Matovič.

  • Ďakujem pekne. Na rečníka sa s faktickými poznámkami prihlásili piati poslanci.

    Nech sa páči, pán Peter Osuský.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni. Nejako nás je tu poriedko pri tak závažnom rozhodnutí. Zvyčajne tuná ľudia za týmto pultom hovorili, by som povedal, tak čiernobielo. Jedni hovorili, že to je dobré, a druhí, že to je zlé. Jedni hovorili, že to je biele, a druhí, že čierne. Každý hovoril o tom svojom rozhodnutí alebo o tom svojom názore, že ten je ten správny, a ten druhý, ten je ten nesprávny. A možno to nie je moderné, ale ja za seba by som chcel priznať, že nie som tak jednoznačne vyhradený v tomto alebo v otázke na euroval, druhý trvalý alebo EMS, ESM, akokoľvek mu povieme. Pre mňa je to vyberanie toho lepšieho z tých dvoch zlých rozhodnutí. Tak či euroval podporíme alebo ho nepodporíme, tak či tak pre mňa, alebo osobne tak sa ma to nejako dotýka, alebo tak to cítim, obidve tieto rozhodnutia sú zlé. Možno tak obrazne povedané, v prípade, ak by sme ho nepodporili, tak by to bolo asi o tom, jak keď v rodine máme, zistíme zrazu, že máme človeka, ktorý je drogovo závislý, aby sme mu povedali, že tam sú dvere, vypadni, a keď sa spamätáš, môžeš sa prípadne vrátiť späť. Ešte raz hovorím, v rodine, keď by sme takéhoto človeka našli. Čiže v nejakom spoločenstve, ktoré má k sebe blízko.

    To druhé riešenie, podporiť euroval, je z tohto pohľadu, alebo zase takto obrazne povedané, je o tom, že keď zistíme, že toho drogovo závislého v rodine máme, tak sa s ním porozprávame a skúsime si nastaviť vzájomné pravidlá a dohodneme sa na postupnom znižovaní dávky a na postupnej odvykacej kúre. Možno tu je iba teda otázka, že či to, čo za dva roky Európa v tejto veci alebo v nadstavovaní odvykacej dávky a nadstavovaní pravidiel pre hriešnikov v Európskom spoločenstve alebo v eurospoločenstve urobila, či teda boli dostatočné, alebo dostatočná snaha alebo nie. Či to bolo iba pro forma, hranie sa, aby trhy boli spokojné, alebo to bola naozaj reálna snaha o to, aby hriešnici sa začali správať rozumne.

    Možno, inak povedané, pre mňa je cesta podporenia alebo nepodporenia eurovalu a povedanie, že si drogovo závislý alebo si závislý na zadlžovaní sa, tak vypadni, tak je cesta prudkého hospodárskeho poklesu v prvom rade u toho hriešnika, čiže napríklad v tom Grécku, keď už o Grécku tu dnes tak veľakrát bolo povedané, ale, samozrejme, vzhľadom na prepojenosť, či európskej alebo svetovej ekonomiky, vo väčšej alebo menšej miere aj vo všetkých krajinách na svete.

    Z tohto pohľadu je nepodporenie eurovalu možno krok spravodlivý. Ten, kto spôsobil problém, kto spáchal hriech, nech za neho trpí. Čiže možno z tohto pohľadu nepodporiť euroval je spravodlivé. Na druhej strane, povedať tomu hriešnikovi, že dobre, spáchal si hriech a znížime ti dávky a postupne sa budeš musieť dostať na nulu a postupne budeš musieť byť čistý, tak je ľudské alebo solidárne. Čiže vo mne to vyvoláva pri tomto rozhodovaní naozaj zápas týchto dvoch pohľadov. Zápas medzi spravodlivosťou a ľudskosťou. Zápas medzi spravodlivosťou a solidárnosťou. Možno cesta vyhnať hriešnika z eurozóny a povedať, nie, teraz ty sa musíš sám spamätať a sám postaviť na vlastné nohy, je cesta, ktorú si zvolila Argentína alebo ktorú svet zvolil voči Argentíne pred približne desiatimi rokmi. Argentína sa z toho spamätala, ale ten šok, ktorý to spôsobil, krátkodobý, spôsobil, že veľa ľudských osudov bolo nie práve dobre naplnených, a spôsobil veľa tragédií. Z tohto pohľadu zase mne sa zdá prijatie eurovalu za prístup, ktorý síce nespôsobuje nejaký okamžitý hospodársky výkyv, ktorý teda môže spôsobiť turbulencie alebo pokles aj v iných krajinách, ale je to vlastne cesta prijatia eurovalu, takej dlhodobej agónie, hospodárskeho, dlhodobého, dlhodobej hospodárskej stagnácie, kedy vlastne v záujme toho, aby sme teraz nezažili nejaký veľký výkyv a spamätali sa možno z toho o to skorej, tak radšej zvolíme postupnú cestu nejakých postupných dávok a postupne sa tá krajina nejakým spôsobom znormalizuje, ale aj my všetci, ktorí sa na tom budeme podieľať, budeme trpieť tým, že bude to na úkor našeho hospodárskeho rastu. Bude to na úkor rastu zamestnanosti alebo úkor rastu priemerných miezd.

    Čo mi však, čo ma však vlastne mrzí a odrádza ma od toho, aby som hlasoval za našu účasť v trvalom eurovale, tak je to, že podľa mňa nezohľadňujeme spravodlivo náš podiel na hriechu. Myslím tým to, že v prvom rade krajiny, ktoré boli prvé, ktoré vstúpili do eurozóny a ktoré prvé mali strážiť všetky ostatné krajiny, ktoré do eurozóny vstupovali, tak tieto nesú ten najväčší podiel na hriechu po tých hriešnikoch, ktorí ho spáchali. Práve krajiny ako Nemecko, Francúzsko, tie veľké, s veľkými ekonomikami sú zodpovedné za to, že dovolili Grécku falšovať údaje, dovolili Grécku sa hrať na lepších, ako v skutočnosti boli, a de facto dovolili to, že dnes máme problém, ktorý tu máme. Ak by hneď od začiatku Grécko si ustrážili, alebo všetkých týchto hriešnikov ustrážili a učili by nezodpovedné krajiny, aby sa správali zodpovedne, dnes by sme neriešili problém, ktorý na stole máme.

    Preto sa mi zdá, aj keď znížený podiel, a treba priznať, že, a povedať ľuďom pravdu, že iba dočasne znížený podiel do roku, myslím, 2021 nie je pre Slovensko spravodlivý. My sme do toho vlaku nastúpili medzi úplne poslednými, a preto náš podiel sa nemal odvíjať od tých čisto iba ekonomických parametrov, ale mal zohľadniť aj to, kedy sme do vlaku s názvom euro nastúpili. Bohužiaľ, vôbec ho nezohľadňuje, a preto si myslím, že toto je nespravodlivé od nás chcieť, aby sme sa takýmto vysokým podielom na vytváraní tohto stabilizačného mechanizmu podieľali.

    Druhé, čo ma mrzí, alebo čo mi bráni hlasovať za našu účasť v trvalom eurovale, je nemožnosť vystúpiť z tohto mechanizmu. Nevidím žiadny dôvod pre to, ak niekto to myslí s vytvorením tohto mechanizmu úprimne, aby nedovolil ktorémukoľvek členovi sa slobodne v ktorejkoľvek chvíli rozhodnúť a z tohto mechanizmu vystúpiť.

    My sme sa čudovali, keď boli reči o tom, že Grécko by malo z eurozóny vystúpiť, sme sa čudovali, ako je možné, že v Zmluve o pristúpení do eurozóny nie je nikde klauzula o tom, že akým spôsobom by mal nový člen alebo člen eurozóny vystúpiť z tohto spolku. Dnes sa pomaly nikto nečuduje nad tým, že prečo takáto istá exit klauzula nie je v Zmluve o vytvorení Európskeho stabilizačného mechanizmu. A ja sa pýtam, či to náhodou, alebo teda či si myslíme, že to je náhoda. Niekto si možno myslí, že to je náhoda, a ja si myslím, že to náhoda nie je.

    Myslím si, možno trošku paranoicky, ale myslím si, že jednoducho sú ľudia, sú krajiny v Európe, ktoré snívajú o tom, aby raz vytvorili z Európy veľký superštát, a takýto, takáto postupná, tichá, plazivá forma vytvárania si vazalov v Európe týmto ľuďom vyhovuje. Bola to cesta ponúknutia alebo potiahnutia medového motúza s názvom Európa pod nos všetkým novým členov, ktorí chceli mať euro, potiahli sme im medový motúz, skočili ako rybičky po háčiku, majú euro, bez možnosti sa ho vzdať, bez možnosti z eurozóny vystúpiť.

    Dnes, v situácii, kedy veľké, múdre a rozumné štáty, ktoré hospodárne hospodárili, dovolili tým možno menším krajinám správať sa nezodpovedne, im hovoria, vzhľadom na to, že ste hrešili, musíte pristúpiť do takéhoto stabilizačného mechanizmu, ale bez možnosti vystúpiť. Jedno aj druhé vlastne zo Slovenska, alebo z týchto hriešnikov, možno satelitov, gubernií, jako tu niekto dneska nazval, vytvára postupne subjekty, ktoré strácajú svoju autonómiu, svoje, svoju, svoje vlastné, svoju vlastnú svojbytnosť a stávajú sa de facto iba takými ľuďmi alebo štátmi, ktoré budú súčasťou nejakého budúceho veľkého európskeho superštátu.

    Čiže ešte raz, nepovažujem za náhodu, že v Zmluve o pristúpení do eurozóny a takisto v Zmluve o vytvorení Európskeho stabilizačného mechanizmu nie sú exit klauzuly, ktoré by umožňovali členom z týchto mechanizmov alebo z týchto zoskupení vystúpiť.

    Tretia vec, čo mi, čo mi veľmi vadí, a hlavne na Slovensku, ale v podstate aj v celej Európe, je ešte také klamanie ľudí, vytváranie ilúzie, že však eurozóna sa voči nám, alebo Európa sa voči nám správa solidárne a my by sme mali byť takisto solidárni. Solidaritu by sme mali vracať solidaritou, za dobro by sme sa mali odplácať dobrom. A je to podľa mňa vyslovene zneužívania, zneužívanie toho, že ľudia si neuvedomujú, že eurofondy nedostávame, pretože sme v nejakom spolku sedemnástich krajín, ale preto, že sme v spolku dvadsiatich siedmich krajín. A spájame vlastne dve nesúvisiace témy, ktoré navzájom naozaj nesúvisia. Eurofondy dostávame preto, lebo sme v Európskej únii, čo je spolok dvadsiatich siedmich krajín, a do Európskeho stabilizačného mechanizmu alebo do dočasného eurovalu nás nútia vstúpiť preto, alebo chcú od nás, aby sme vstúpili preto, lebo sme súčasťou eurozóny, čiže zoskupenia sedemnástich krajín.

    Ja viem, že aj za predošlej, za predošlého parlamentu, v predošlom volebnom období tu boli poslanci, ktorí nevedeli rozdiel pomaly medzi 27 a 17 a nevedeli rozdiel medzi týmito dvomi zoskupeniami, ale mrzí ma veľmi to, že politici zneužívajú práve túto nevedomosť u ľudí a veľmi veľakrát operujú práve s týmto argumentom, že je od nás solidárne a správne vrátiť solidárnosť Európskej únie voči nám, keďže nám dávajú eurofondy. Tieto dve veci spolu absolútne nesúvisia.

    Na druhej strane, nie som naivný, aby som si myslel, že dnes v tomto parlamente, pravdepodobne dnes, euroval trvalý bude definitívne schválený, možno zajtra, keď pozerám na čas, ktorý plynie. Pre mňa osobne mi to dáva slobodu, že môžem naozaj veľmi, veľmi, veľmi, o to viac slobodnejšie hlasovať, lebo viem, že od môjho hlasu nič nezáleží, a úplne úprimne priznávam, že za posledné týždne, mesiace, tak ako som aj na začiatku povedal, keďže nevidím tento problém čiernobielo, som prechádzal od štádia úmyslu podporiť euroval do štádia nepodporiť, zdržať sa a podobne. Niekedy som zdržanie považoval vnútorne za zbabelé, a preto som sa, samého seba tlačil do toho, že či hlasovať za alebo proti. Avšak, teda dnes, keďže čas môj na rozmýšľanie uplynul, môžem iba povedať to, že euroval alebo teda trvalý euroval alebo Európsky stabilizačný mechanizmus nepodporím a bude to moje slobodné rozhodnutie.

    Na druhej strane, nikomu z vás, ktorí ho podporíte, nebudem to vyčítať, lebo je to takisto vaše slobodné rozhodnutie v súlade s vaším svedomím a presvedčením. Ja som sa moje snažil nadobudnúť tak, ako som vám ho približne popísal, a myslím si, pre mňa osobne, že je správne, ale ešte raz hovorím, nikomu z vás nebudem vyčítať, keď budete hlasovať úplne inak. Je to vaše rozhodnutie.

    Na druhej strane, tiež sa ma, trošku ma mrzí, keď hlasy podľa mňa oprávnené, napríklad zo strany SaS, keď tu zaznievajú, a ktorí hovoria o tom, že považujú hlasovanie za euroval za vlastizradu, keď zase vy, ktorí euroval chcete podporiť, prirovnávate k hlasovaniu nejakých fašistických strán v Grécku a snažíte sa vlastne tento názor spochybniť. Skúsme sa zžiť konečne s tým, že sme parlamentná demokracia, že toto je parlament, v ktorom v prvom rade by sme mali hovoriť o svojich názoroch a slobodne svoje názory prezentovať. Čiže neodsudzujme toho druhého zato, že má iný názor. Neporovnávajme ho rovno s fašizmom, s fašistom iba preto, že má iný názor. Keď sa ale pozriete na to, že možno, že ktoré krajiny v Európe sú proti eurovalu a ktoré sú za euroval, tak zistíte, že za euroval sú tie krajiny, ako vy nazývate mnohí, tie štandardné. Štandardné staré politické strany a zjednodušene, proti sú tie, ktoré vznikli nedávno a ktoré nemajú medzi sebou nejakých starých politikov. Ale dôvod na to nie je ten, že tí jedni nie sú fašisti a tí druhí fašisti sú, ale dôvod je taký, že politici tých starých strán si uvedomujú, že ten hriech spáchali oni. Euroval a situáciu, ktorú euroval rieši, vznikla práve tým, že sme mali na Slovensku alebo v Európe, vo svete politikov, ktorí sa snažili vytvárať ilúziu, že štát si môže dovoliť viac, jako dokáže zarobiť. Že štát môže míňať dlhodobo viac, jako dokáže vybrať od ľudí a od firiem na daniach, odvodoch, poplatkoch a podobne. Práve títo, hoci štandardní starí politici tým, že sa správali nezodpovedne, priniesli alebo priviedli svoje krajiny do situácie, kedy dnes sa musia navzájom chytať za ruky a v panike vytvárať mechanizmy ako Európsky stabilizačný mechanizmus, len aby sa niekto z nich neutopil. Takže rozdiel tu nie je v tom, že niekto je fašista a niekto nie, ale rozdiel je v tom, že niekto hriech spáchal a bojí sa, aby tí ostatní, aby pravda nevyšla na povrch a aby odrazu ich voliči nezistili, že ten hriech spáchali. A pohľad tých skorej nových strán alebo nových politikov je ten, že nie sú zaťažení týmto dedičným hriechom.

    Možno potom už iba tak úsmevne nakoniec, neviem, či ste si všimli, ale tak ja som to pred chvíľkou zbadal, neviem vlastne, nepočúval som úplne rozpravu doobedňajšiu, ale dneska SaS-kári sú oblečení v čiernom, takže asi symbolicky preto, lebo euroval bude prijatý, ale potom možno aj taký druhý symbol, pani predsedajúca doobeda, pani Zmajkovičová, bola oblečená v šatách, ktoré mali farbu európskej zástavy, takže to boli asi symboly, ktoré nám tuto tieto dva tábory chceli takýmto aj demonštratívnym spôsobom demonštrovať a pre mňa to, na mňa to pôsobilo celkom úsmevne a celkom zábavne.

    To je asi všetko, čo som na túto tému chcel povedať, čiže poprosím vás, hlasujte podľa svojho svedomia a presvedčenia a dúfam, že každý z vás, kto tak hlasovať bude, raz nebude banovať, že tak hlasoval.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, kolega Matovič použil celkom zaujímavý prímer o rodine, v ktorej je narkoman. A uviedol dve možnosti a bolo by to v zásade takmer prijateľné a dobré, keby toto boli alternatívy, možno i ja by som uvažoval nad prijatím tej druhej alternatívy. Pri pohľade na vývoj v krajine, ktorá sa stala symbolom potreby inštitúcie, ktorú máme schváliť - Grécku, ktorý dnes pomerne exaktne a rukolapne predniesol poslanec Sulík, sa však ukazuje, žiaľbohu, to, že tá druhá alternatíva nebude o tom, pán kolega Matovič, že sa s tým narkomanom dohodneme, že bude znižovať dávky. Skúsenosť Grécka nás učí, že sa s ním dohodneme, že mu budeme dávať na jeho drogu toľko prachov, koľko bude potrebovať. To je reálna tvár tej druhej alternatívy. A pokiaľ ide o ten odev, áno, ste všímavý a dobre ste si to všimli. Dovolil som si vás vtedy podporiť vo veci trička, ktoré ste si kúpili na tému ochrana nenarodeného života, a ja cítim, že ste aj vy pochopili, prečo sme my dnes v čiernom. Ja budem hrozne rád, ak sa s tou čiernou šlajfkou mýlim, a budem veľmi nerád, ak nám, ktorí ju dnes máme, dajú dejiny za pravdu.

  • Ďakujem pekne. Ďalším s faktickou je pán Sulík.

    Pán Richard Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Kolega Osuský ma predbehol, ale predsa len, chcem sa tiež pozastaviť pri tom príklade, Igor, ktorý si uviedol, áno, jeden člen rodiny je závislý a na svoju závislosť potrebuje stále ďalšie a ďalšie peniaze, na ktoré si nezarobil, no a rodina, to spoločenstvo sa rozhodlo tohto člena riešiť tak, že mu dá všetky peniaze, ktoré potrebuje, takto ho liečime, toho závislého, dva roky a dostali sme ho do klinickej smrti.

    Už na začiatku sme my, SaS, videli, že takáto liečba nemá zmysel, preto sme ju odmietli, ale to, samozrejme, zvyšok rodiny nejak neohúrilo, čiže liečili ďalej a ďalej. No a teraz, aby som ostal pri tom príklade, my sa ideme nejak kolektívne poslať na to liečenie a tak, aby sme sa do tej klinickej smrti dostali všetci, lebo po dvoch rokoch liečenia, po dvoch rokoch riešenia eurokrízy je naša spoločná mena vážne ohrozená a eurozóne reálne hrozí rozpad. No a preto trvalý euroval vnímam ako samovraždu zo strachu pred smrťou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, Lucia Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, ja vidím, že tou drogovou závislosťou si viacerých členov SaS oslovil, aj mňa, prirovnal si teda Grécko k drogovo závislému v rodine a hovoril si o dohode, ktorú s ním uzatvárame, že teda bude drogovať čoraz menej a že si bude znižovať tie dávky, lenže to Grécko droguje naďalej v plnej miere, pretože Grécko tú dohodu jednoducho neplní. My sa ideme zaviazať k niečomu, čo budeme musieť bezodkladne a navždy plniť, a veľmi dobre vieme, že Gréci neboli schopní pristúpiť k nejakým radikálnym reformám, a teda v skutočnosti tú dohodu, ku ktorej sa chcú zaviazať, ku ktorej sa už zaviazali, neplnia v žiadnom prípade. A ja si myslím, že dohoda predpokladá, že ju budú plniť obe strany, ktoré ju uzavreli, a tiež si myslím, že toto je veľmi drahé a veľmi neefektívne liečenie drogovo závislého, a preto by sme na takéto liečenie tak ako ani zdravotné poisťovne, na takéto liečenie by sme jednoducho nemali prispievať. Ani ak sa jedná o chorého člena našej nejakej fiktívnej rodiny. A tiež si hovoril o pluralite názorov, ktorú by sme mali rešpektovať v tomto pléne, ja do istej miery súhlasím, ale tiež si myslím, že nad tým naším slobodným názorom by mal stáť fakt, že tu zastupujeme občanov, o ktorých budúcnosti rozhodujeme, a v tomto smere pristúpiť k trvalému eurovalu bude mať ďaleko fatálnejšie dôsledky pre ľudí ako vzoprieť sa tomu, do čoho nás tlačí Brusel.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Ľuboš Blaha.

  • Pán kolega Matovič, dovoľte, aby som iba upresnil to s tým fašizmom, lebo to zaznieva predovšetkým odo mňa. Ja som nikdy nepovedal, že SaS sú fašisti, to by som si nikdy nedovolil. Ja som povedal, že používajú rétoriku, takú istú ako fašisti v Grécku a iné radikálne pravicové populistické strany. A to som narážal na rétoriku typu leniví a tuční Gréci, keď dneska hovoril aj pán Sulík o východnej gubernii, o vlastizrade, keď primitívne osočujú Brusel, naozaj, tento druh rétoriky používajú tieto fašistické strany, ale tým som nechcel povedať, že sú fašisti. Ubezpečujem vás, že keby boli fašisti, tak by som sa s nimi vôbec nebavil, lebo keď je niekto fašista, tak to je pre mňa totálna zrúda, totálny nedostatok charakteru, takže určite nie, určite nie sú fašisti.

    Keď chcete používať pojem fašizmus, tak naozaj jedine nadnesene, ako akýsi ekonomický fašizmus alebo sociálny darvinizmus. To je postoj, ktorý vlastne vraví: keď je niekto slabý, tak má umrieť. Slabému nepomáhajme. Tak takýto, v tomto nadnesenom zmysle slova možno použiť tento význam aj na pánov z SaS, ale naozaj by som ich nechcel takto nálepkovať, pretože reprezentujú predsa len prúd, ktorý sa nazýva liberalizmus. Ja sa im len snažím ukázať, že v rámci liberálnej tradície, v rámci európskej liberálnej tradície je to, čo dnes robia, niečo nevídané a niečo absurdné.

    Ďakujem.

  • Ďalším prihláseným je pán Ľubomír Galko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, pán Matovič, ja by som chcel na jednej strane oceniť to rozhodnutie nepodporiť trvalý euroval. Ja som presvedčený, že všetci moji kolegovia zo strany Sloboda a Solidarita napriek tomu, že, tak ako ste zrejme asi správne povedali, naše hlasovanie na výsledku nič nezmení, tak budú hlasovať s rovnako pokojným svedomím, ako by hlasovali v tom prípade, že by práve tie naše hlasy boli v tom hlasovaní rozhodujúce, že by boli tými pomyselnými vážkami. Myslím, že sme to už dokázali aj v minulosti. Ja by som chcel ešte jednu poznámku povedať k tomu oblečeniu. Áno, pochopili ste to správne. Je to symbol, je to symbol z našej strany, to čierne oblečenie, pretože pokiaľ sa stane to, čo sa dnes stať má, a to, čo sa s pravdepodobnosťou hraničiacou takmer s istotou naozaj odhlasuje, tak podľa môjho najhlbšieho presvedčenia to bude jeden z najčiernejších dní v novodobej histórii Slovenskej republiky, kedy budú všetci občania Slovenskej republiky masívne poškodení, a na tomto ja osobne teda nevidím nič úsmevné. To mi je len veľmi, veľmi a úprimne ľúto.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pán Matovič.

  • Ďakujem za reakcie, ale trochu si dovolím nesúhlasiť s tým, keď kolegovia z SaS hovoria, že pacient drogovo alebo úverovo závislý s názvom Grécko neplní dohodu o znižovaní dávok. To, čo Grécko za posledné roky urobilo, si myslím, že je cesta a výrazná cesta v znižovaní dávok, ale možno nie je dostatočná, čiže možno sa môžme baviť o tom, že teda či to bol dostatočný tlak od ostatných členov rodiny voči Grécku alebo nebol dostatočný tlak, ale určite svoju domácu úlohu si z veľkej časti splnili, aj keď nie úplne. Ak by si ju nesplnili, tak by nemali plné ulice, nemali by tam štrajky a nemali by také problémy vo voľbách, ako mali. Takže nie je úplne pravda hovoriť, že vlastne vôbec nič nerobia. Robia, len možno nie dostatočne.

  • Ďakujem pekne. Posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ľudovít Kaník.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, až tu ešte sú, jedna tu je, a páni. Tá debata ako keby sa tu už raz odohrala v predchádzajúcom volebnom období, keď sme debatovali o navýšení eurovalu 1. Padali tu veľmi podobné argumenty a keby som teraz zobral to vystúpenie, ktoré som vtedy mal, a prečítal ho znova, ani by si asi nikto nevšimol, že je to znova to isté, že presne to isté by sa dalo povedať a ja nemusím v zásade zmeniť ani čiarku na tom, čo som povedal vtedy. Stojíme pred rozhodnutím, ktoré vôbec neni ani ľahké, ani príjemné. A určite nie je jednoznačné. Alebo rozhodovanie nie je jednoznačné.

    Máme Európu nakazenú dlhovou krízou, euro ako politický projekt, viac politický ako ekonomický, ktorý nejakým spôsobom sa všetci snažíme udržať pri živote, pretože tú menu máme. Ale nielen my, ktorí máme euro, majú s týmto starosti. Všetky krajiny Európy, aj tie, ktoré neplatia eurom, majú s tým starosti a premýšľajú, čo urobiť, aby sa dlhová kríza dostala pod kontrolu, aby sa ekonomika Európskej únie ozdravila a aby sme mohli normálne fungovať. Pretože problém nie je v tom, že my máme euro a teraz ho musíme zachraňovať. Problém je ten, že tu máme množstvo ekonomických problémov vyvolaných súborom faktorov, jednak tým, čo spôsobilo prijatie eura krajinami, ktorých ekonomika nezodpovedala tejto situácii alebo tým možnostiam, ktoré sa im otvorili po prijatí eura. Ďalej nezodpovednou, nezodpovedným konaním vlád, ktoré nafukovali svoje výdavky, aby si zabezpečili priazeň voličov, a zadlžovali krajinu, až nás to dostalo do neriešiteľných situácií. A náhly zlom, náhly krach týchto systémov neni, neznamená len to, že sa eurozóna rozpadne. No a čo, by som si povedal, tak sa zúži, ale to najdôležitejšie nie je to, či niektorá krajina prestane používať euro ako menu, ale to, čo to vyvolá v celom ekonomickom priestore, v Európe alebo v celom svete. A to mňa trápi. To je ten problém, ktorý podľa mňa riešime a riešiť máme. Pretože keď tu ten problém nastane, bude to strhávať so sebou alebo ťahať ku dnu všetky ekonomiky v Európe, aj tie, ktoré euro používajú, aj tie, ktoré euro nepoužívajú. Takže ani my nemôžme teraz povedať, že kašlime na to, vystúpme z akýchkoľvek snáh o riešenie problémov a nech si to odnesú tí, ktorí na to majú. To nemôžme povedať, pretože keby sme to povedali, aj tak nás to strhne. My sa musíme pokúšať hľadať riešenie, ako túto situáciu vyriešiť.

    Je pravda, že to riešenie sa hľadá dlho, a je svätá pravda, že výsledky sú mínusové zväčša. Alebo veľmi slabé, alebo veľmi otázne. A to vzbudzuje aj u mňa nespokojnosť, pochybnosti, otázky, pretože vidíme protichodné záujmy, ktoré sú už dané tým, alebo protichodné názory na riešenie problémov, ktoré sú už dané tým, že Európa sa skladá z reprezentácií, ktoré majú rôzne pohľady na riešenie problémov. Pravoľavé, všelijaké, ovplyvnené národnými postojmi, charakteristikami a spoločné riešenia sa hľadajú veľmi ťažko. Už viackrát tu bolo spomenuté, že Slovensko si svoju tŕnistú cestu za prosperitou odtrpelo a odtrpeli, samozrejme, to občania tejto krajiny. Slovensko, teraz môžme sa pýtať, či to bolo šťastie Slovenska alebo nie, že príslušné politické reprezentácie mali odvahu urobiť zásadné reformy, ktoré Slovensko posunuli niekam. Posunuli ho k prosperite, posunuli ho k ekonomickému rastu. Posunuli ho k tomu, že sa krajina veľmi výrazne zmodernizovala a zmenila svoj charakter. Ale stálo to veľké náklady, politické aj ekonomické. A ja vnímam, že v Európe nie, zďaleka nie všetky vlády, alebo skôr by som povedal, je veľmi výnimočné, keď by som videl vládu, ktorá ide do rizika, politickej nepopularity, pretože si je vedomá, že musí urobiť zásadné reformy, keď chce zachrániť ekonomiku krajiny, a to mi vadí.

    To mi vadí, pretože my sme mnohokrát išli do zmien, aj keď sme vedeli, že to prinesie nepopularitu a že to prinesie pravdepodobne to, že nevyhráme nasledujúce voľby. Vadí mi, že v Európe, u európskych politikov je najprv kalkul, čo máme urobiť pre to, aby sme sa udržali pri moci? Čo máme urobiť, ako sa máme zapáčiť voličom, a až v druhom rade je potom ako vyriešime ekonomický problém, v ktorom sme až po uši zavŕtaní, a preto potom prichádzajú riešenia, ktoré znamenajú ďalšie a ďalšie platby, ďalšie a ďalšie financovanie, získavanie a kupovanie si času, aby sa ten problém posunul ďalej, aby sa nachádzali riešenia, ale za tým slovíčkom nachádzali riešenie je mnohokrát naozaj len odkladanie riešení a získavanie si času. Čas je potrebné získavať mnohokrát. Áno, keby došlo k nejakému, radikálnej zmene zo dňa na deň a Európa, jej finančný sektor, vlády, stabilizačné mechanizmy by neboli pripravené, znamenalo by to ekonomickú katastrofu a pohromu. Ale kde končí ten čas nevyhnutnosti, zabezpečovania si času a kedy už začína čas, že treba vec riešiť a neodkladať? Spomína sa tu najviac Grécko, ale tu predsa vôbec už nejde len o Grécko a ani nikdy nešlo o Grécko. Grécko je len ten vrchol ľadovca, ktorý nám všetkým spôsobuje problémy. Spôsobuje problémy Slovensku, pretože keby došlo k tomu, že Grécko náhle zbankrotuje, náhle odíde z eurozóny a bude to mať priamy, alebo reťazovo by to malo dopad na banky, ktoré sú angažované v gréckom dlhu, a znamenalo by to pre tieto banky ich existenčné ohrozenie, čo by znamenalo, a nebola by možnosť, ako im pomôcť, aby prežili tento nárast, znamenalo by to, že tento problém sa prenesie do výrobného sektoru, do priemyslu, do ekonomiky daných krajín, prestali by prúdiť financie, prestali by existovať vzťahy, ktoré zabezpečujú financovanie ekonomiky jednotlivých krajín. Zastavila by sa následne výroba, malo by to katastrofálny dopad na zamestnanosť, pretože podniky by prestali fungovať, a to by sa prelialo aj k nám. Že my musíme byť, ja som si vedomý, že my musíme byť pripravení riešiť následky, ktoré dlhová kríza spôsobila. Len nie som si istý, či dostatočne razantne sa snažíme odstraňovať príčiny. A či sa snažíme, myslím celá Európa, dostať sa do stavu, kedy nebudeme len zahladzovať požiare, ktoré vznikajú, nové a nové, ale pôjdeme k samej podstate.

    Preto si napríklad nemyslím, a to hovorím nie teraz, hovorím to od mája 2007, myslím, keď som napísal na tú tému blog, ktorý stále visí na Trende, že pre Grécko by bolo najlepšie, keby nemalo euro. Preto, aby sa dostalo z krízy a aby začalo normálne fungovať. Samozrejme, že to bude mať veľmi tvrdé dopady a následky, tak ako aj na Slovensko malo veľmi tvrdé dopady, liberalizácia a všetky následne nevyhnutné ekonomické kroky, bez ktorých by Slovensko sa nestalo ekonomicky výkonnou krajinou. Ale aj takéto veci treba podstúpiť, keď sa z toho problému daná krajina chce dostať.

    Preto my musíme, a naši zástupcovia vo všetkých týchto štruktúrach, byť pripravení, presadzovať skutočné opatrenia, nie zahladzovať a len posúvať riešenia ďalej. Preto som sa dnes pýtal v rámci hodiny otázok a odpovedí ministra financií Kažimíra, keď sa posunieme o krajinu ďalej, prečo máme požičať španielskym bankám, či je to nevyhnutné, aké máme o tom informácie, ktorým bankám sa má požičať, či sú to banky, ktorých prípadný bankrot by mal negatívny dopad na širšie, širšiu európsku ekonomiku alebo je to len problém, ktorý potrebuje vyriešiť španielska vláda. Preto som sa pýtal, či Španielsko použilo naozaj všetky prostriedky, aby zabezpečilo vnútorné zdroje a mobilizovalo vnútorné zdroje, aby predovšetkým vlastnými silami tieto prostriedky zabezpečilo, ktoré potrebuje. Možno, možno nemá už tie prostriedky, ale tieto informácie nám zatiaľ chýbajú, taká bola aj odpoveď. Ešte nevieme, ešte ten audit len príde, ale ja si myslím, že na toto sa musíme pýtať, pretože opakujem to tu už nie prvýkrát. To, že musíme podľa mňa mať pripravenú silnú palebnú silu, finančnú palebnú silu na riešenie problémov, je jedna strana mince. Ale rozhodujúce je, ako použijeme tie prostriedky, či ich použijeme rozumne alebo nerozumne. Na riešenie problému alebo na odďaľovanie riešenia problému. A to ma veľmi zaujíma a myslím si, že toto zaujíma občanov Slovenska, pretože keď to použijeme na riešenie problému, tak hájime záujmy občanov Slovenska. Keď to budeme používať na odďaľovanie problému, len na kupovanie času, tak problém zväčšujeme, a neriešime alebo nehájime záujmy občanov Slovenska, ale zväčšujeme problémy, ktoré raz na nás všetkých dopadnú. S omnoho väčšou silou, s omnoho väčšou intenzitou.

    Mne sa veľmi ťažko, keď to dám do vzťahu s našou súčasnou situáciou a diskusiou.

    Teraz sa budeme baviť, aj sa bavíme celý čas, napríklad o tom, že vláda ide tvrdo siahnuť na peniaze sporiteľov v druhom pilieri. Ide im zobrať skoro, viac než polovicu z úspor, ktoré by si tam tvorili každý mesiac. Dôvod, prečo to tak je, je, pretože potrebujeme znížiť deficit, pretože nám rastie dlh.

    Deficit sa dá znížiť aj ináč v tejto oblasti. Ja som to viackrát povedal, dnes naposledy na konferencii o dôchodkovom systéme, ktorá prebiehala doobedu. Áno, vieme si predstaviť riešenia bez toho, aby sa to negatívne dotklo sporiteľov. Napríklad tak, že sa časť tých percent presunie do novovytvorenej a štátom spravovanej inštitúcie, ktorá spravuje tieto úspory, neponecháva ich vo verejných, v okruhu verejných financií, ale investuje ich. Zostávajú, nemíňajú sa tie peniaze, ale pretvárajú sa na aktíva, ktoré sa investujú takým istým spôsobom, ako to robia správcovské spoločnosti v druhom pilieri. Aj to je riešenie a na základe dohody, ktorá by mohla takto vzniknúť, by ľudia neprišli ani o cent z toho, čo dnes majú.

    Ale odpoveďou zo strany, vládnucej strany SMER je, že, áno, deficit by to síce znížilo, ale nezníži nám to dlh. Áno, je to pravda, tie peniaze by sa museli reálne vynaložiť. A prečo to hovorím práve pri tejto debate? No preto, lebo pristúpenie a realizácia alebo zapojenie sa do týchto európskych stabilizačných mechanizmov, samozrejme, náš dlh zvyšovať bude, a nie o malé sumy. A preto pre mňa je to naozaj veľmi ťažké, keď vidím, že pod tlakom potreby znižovať dlh ideme siahnuť na peniaze 1,5 mil. pracujúcich občanov Slovenska, zhruba 70 percent pracujúcej populácie, a tieto peniaze ideme, musíme použiť na sanovanie problémov, ktoré sme si nespôsobili my. Preto je to rozhodnutie naozaj ťažké, ale pritom zároveň si uvedomujem, že tie problémy za nás nikto iný nevyrieši.

    Preto, hovorím to preto, aby som zdôraznil tú vážnosť rozhodovania o tom, ako sa tie peniaze budú používať, keď ich už tam dáme. Aby som zdôraznil to, čo sa snažím presvedčiť poslancov a vládu, poslancov strany SMER, že nie je správne, aby o týchto peniazoch rozhodla vláda tak, že dá minister financií pokyn nášmu zástupcovi v daných orgánoch, že napríklad minister financií dostane na stôl informáciu a správu o tom, že ako sa teda má pomôcť tým španielskym bankám, ktorým bankám a prečo. Preštuduje, poradí sa so svojimi najbližšími spolupracovníkmi, možno to prejedná aj vláda a dá pokyn, a my o tom nič nebudeme vedieť.

    Občania tejto krajiny nebudú nič o tom vedieť, prečo ide 100 mld. v rámci celej Európy na pomoc španielskym bankám a či to naozaj bolo nevyhnutné. Či nestačilo 30 mld., či nestačilo 50 mil., alebo možno či vôbec je takáto pomoc nevyhnutná. Či ju naozaj dostatočne kriticky zhodnotíme. Pretože každý vie natiahnuť ruku, každý by rád dostal peniaze nato, aby sa mu dýchalo ľahšie. Aj nám keby niekto dával peniaze v minulosti, keď sme ozdravovali banky, asi by to bolo ľahšie a príjemnejšie. Asi by sme možno mohli byť populárnejší a robiť populárnejšiu politiku a ľahšie kráčať slovenským politickým životom.

    Preto hovorím, že je dôležité, aby sme o všetkom rozhodovali, o takýchto závažných otázkach, tu v pléne, nielen v eurovýbore, ktorý je opäť veľmi úzkou skupinou ľudí, ale tu v pléne, aby sme to naozaj mohli rozobrať dôsledne a podrobne, pretože ide o osudy celej krajiny.

    Nám sa môže stať, môže sa to stať, teoreticky je to určite možné, a možno aj prakticky, že my budeme robiť skvelú správnu hospodársku politiku, ale budeme stále potrebovať financovať následky alebo riešenia problémov iných krajín, budeme stále nútení si požičiavať na to, pretože my nemáme také zdroje, a budeme tým zvyšovať naše zadlženie. A naše zadlženie bude rásť, tým sa naša schopnosť požičiavať si na financovanie našich potrieb bude znižovať a budeme sa točiť po dlhovej špirále bez toho, aby sme si to sami spôsobili. A o tomto nemá hlasovať parlament? O takýchto závažných rozhodnutiach? Ja si myslím, že zobrať si na seba také bremeno, a to znova len zopakujem, je veľkou chybou aj zo strany vlády a zo strany vládnucej strany. To sú tak závažné rozhodnutia, ktoré nie na štyri roky, na desaťročia môžu ovplyvniť osudy Slovenska. A môžu ich ovplyvniť aj veľmi negatívne.

    Ja som potešený teraz, že vidím, ako sa množia aktivity, ktoré predkladajú jednotlivé poslanecké kluby alebo poslanci, ktoré vychádzajú z tej myšlienky, ktorú sme sa snažili v SDKÚ - DS presadiť na minulej schôdzi parlamentu. Aby Národná rada v duchu toho, čo som práve povedal, prijala uznesenie, pravidlo, že o všetkom, čo sa tu bude diať, bude rozhodovať parlament. To bolo, to bolo v našom návrhu uznesenia, ktoré sme sa snažili dať ako spoločný návrh všetkých opozičných strán, vtedy akurát SaS nesúhlasila s takto predloženým uznesením, ale nevadí, že my sa snažíme integrovať a vytvárať spoločné návrhy. Ja som rád, aj keď individuálne jednotlivé kluby predkladajú obdobné iniciatívy, ktoré idú k tomu istému a určite, určite idú správnym smerom. Či už je to uznesenie, ktoré navrhuje KDH alebo SaS, ústavný zákon, pretože je to to isté, čo SDKÚ - DS navrhovala na minulej schôdzi.

    Takisto myšlienka garancií, ktoré, o ktorých hovoril pán Lipšic pred chvíľou, sa diskutovalo už pri prvom eurovale a je veľká škoda, že vtedy, aj keď v istú chvíľu bola vôľa dať isté pravidlá hry, sa táto vôľa nepodarila naplniť a uskutočniť. A je to možno poučenie do budúcnosti, že máme byť naozaj aj veľkorysejší aj schopnejší hľadať variantné riešenia v záujme dosiahnutia cieľa.

    Vážené dámy, vážení páni, budeme hlasovať o zmluve, ktorá z môjho pohľadu nedáva záruku, že rozhodujeme správne, či by sme ju odmietli, alebo či by sme ju schválili.

    Je to veľmi neisté rozhodnutie, či taká, alebo taká varianta bude správna. A bude sa mi veľmi ťažko hlasovať, pretože naozaj toto je rozhodnutie, ktorým Slovensko vkročí alebo nastúpi na vlak, z ktorého niet možnosti vystúpiť.

    Ale ako sa v živote stáva, to rozhodnutie budeme musieť urobiť. Ale keď ho už urobíme, tak by sme mali si byť vedomí našej zodpovednosti a mali by sme naozaj o každom jednom rozhodnutí viažuce sa k činnosti týchto stabilizačných mechanizmov, alebo v tomto prípade už len toho budúceho stabilizačného mechanizmu, rozhodovať spoločne. Pretože spravujeme krajinu, kde žijú všetci občania, nielen voliči jednej politickej strany.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci, traja. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. No, Ľudovít, tie argumenty, ktoré si predniesol, v podstate zodpovedajú skutočnosti. Tá zmluva skrýva v sebe veľké riziká a vravíš, že rozhodnutie budeme musieť urobiť. Čo ma trochu prekvapuje, že tým automaticky vnímaš alebo chápeš situáciu tak, že no, budeme musieť zahlasovať za. Ale pre mňa urobiť rozhodnutie, je rozhodnúť sa áno, alebo nie.

    V tvojom vystúpení si pomenoval toľko rizík, že každý zodpovedný človek by si povedal, táto vec nesie pre mňa také veľké riziká, že ju odmietnem. A trochu ma teda sklamalo, že pre teba rozhodnutie budeme musieť, vlastne si mal povedať, budeme musieť súhlasiť. Čo de facto znamená, že tento parlament je tu len na to, aby súhlasil.

    Spomenul si tvoj blog z mája 2010. Nie, nie, je to 2010, ja som pozeral na Trende, bolo to krátko pred voľbami. V tom čase už SaS jasne povedala, že bude proti pôžičke Grécku. Tam ste sa aj vy našťastie pridali. A v tom blogu píšeš, že nemá zmysel strkať ďalšie a ďalšie peniaze do Grécka, že mali by vystúpiť, a o to viac ma mrzí, že tento tvoj názor si si nezachoval aj rok a pol, jeden a pol roka neskôr, kedy došlo k rozširovaniu erovalu. A vlastne až to rozšírenie umožnilo zachraňovať banky, a čo bol úplne nonsens, z toho dočasného eurovalu dostalo Grécko peniaze, o ktorých už vtedy sme všetci vedeli, že nebudú mať žiaden účinok, len predĺžia agóniu.

    Práve dnes sa z tlače môžme dozvedieť, Grécko potrebuje ďalších 20 miliárd.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem povedať, že to, čo povedal môj predrečník Richard Sulík, na celej čiare platí. Pán kolega Kaník, uviedli ste kvantum vcelku rozumných a múdrych argumentov, prečo je to rozhodnutie ťažké, citujem vás, "ťažké", len mi je naozaj ľúto, že z toho ste neodvodili záver, že rozhodnutie by malo byť odmietavé.

    Rovnako ťažké, ale odmietavé. Že na jednej strane je taká trošku chýbajúca integrácia, integrita, pardon, ospravedlňujem sa, vlastnej osoby, že kopec nebezpečenstiev to skrýva, je to zmluva s diablom, je to ťažké rozhodnutie, ale v princípe asi nepoviem nič nové, že vy ho určite podporíte, a nielen vy, ale celý váš klub.

    Tie vaše pozmeňujúce návrhy, ktoré ste podávali na ostatnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, obsahovo akokoľvek v poriadku až do okamihu, kým ste sa aj v tomto vašom vystúpení teraz opäť nezačali pozicionovať do polohy vodcu vedúcej sily týchto pozmeňujúcich návrhov, alebo rozumej úprav národných rozhodovacích procesov na národnej úrovni.

    A toto je naozaj farizejské, pretože tomu sa hovorí, odvaha zlacnela.

    Ja sa pýtam, kde boli takéto vaše návrhy napríklad aj 11. októbra, ak sa nemýlim, uplynulého roka, keď padala vláda. Vtedy ste neprišli s nejakými riešeniami, že treba nastaviť inak národné schvaľovacie procedúry. Napriek tomu budeme veľkorysí a podporíme aj návrh na uznesenie Národnej rady, ktorý predložil predseda Ján Fígeľ, aj ten, ktorý predložil poslanec, pán Lipšic. Toto všetko podporíme, ale s plným vedomím si toho, že to má len charakter politickej deklarácie.

    To, čo má charakter vymožiteľný a skutočný, je paragrafované znenie novely ústavného zákona, ktorú predložíme my.

    Ďakujem.

  • Slovensko bude stáť účasť v trvalom eurovale len tento rok 659 mil. eur v hotovosti, len tento rok, pardon, za tri roky.

    Táto suma je porovnateľná, tak ako ste to, pán poslanec, spomenuli vo svojom príspevku, s opatreniami, ktoré chystá vláda proti sporiteľom v druhom dôchodkovom pilieri. Zníženie príspevku sporiteľov o 5 percent znamená asi 500 mil. ročne, ktoré získa vláda a ktoré teda šmahom ruky pošleme do trvalého erovalu. Ďalšie desiatky, stovky miliónov sa získajú napríklad od živnostníkov, ktorým vláda chce znížiť, pardon, keby znížiť, zvýšiť minimálne odvody, zvýšiť odvody celkovo, zvýšiť daňové zaťaženie, dohodári, študenti, dôchodcovia budú platiť odvody. Ďalší dohodári nebudú môcť pracovať vôbec, budú pracovať buď načierno, alebo na trvalé úväzky s vysokými odvodmi. Skrátka a dobre, naši ľudia, naši jednoduchí ľudia, ktorí pracujú tvrdo, svojou prácou si zarábajú, zaplatia náš účet, ktorý im tu dnes alebo zajtra, vážení kolegovia, chcete takýmto spôsobom vystaviť.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kaník.

    Nech sa páči.

  • No, keď sa rozhoduje o veci, ktorá je nejednoznačná, je niekedy aj ťažké očakávať, že budem pochopený jednoducho, pretože samotná vec nie je jednoduchá. Takže, Richard, ja som nepovedal, že áno, a nepovedal som, že kvôli tomu, že tam vidím tie riziká, je správne nepodporiť. Pretože ja hovorím to, že keď budeme rozhodovať, nevieme s určitosťou povedať, či schválenie alebo odmietnutie je správne. Dneska si trúfam povedať, nikto s určitosťou nevie, čo je správna cesta. Každý si môže myslieť o nej, čo je správna, ale až história určí, čo je správna. Nejako sa rozhodneme. Podporiť, nepodporiť. Ale to neznamená, že keď ja som pomenoval riziká, že z tých rizík automaticky musí vyplývať, že je logické odmietnuť. Niekedy niet inej cesty, len ísť do aj krajných rizík, keď si, keď zvážime, že takáto cesta, vedomí si toho, aká je nebezpečná, je nevyhnutná. Preto zdôrazňujem to, to B stále, čo hovorím, keď už do toho pôjdeme, musíme s tým nakladať maximálne rozumne a musíme mať odvahu sa pobiť v rámci tých štruktúr, aj keď by sme mali byť v menšinovom postavení za to, ako budeme tie peniaze používať, a tam sa potom, až do toho pôjdeme, nesmieme báť povedať nie, a to sa bojím, že to sa zatiaľ nepreukázalo, že takú odvahu máme.

    Pán Jožo Kollár, my sme, odvaha nezlacnela, ja som toto hovoril presne rovnako aj pri prvom eurovale. A určite si spomeniete, že ešte pred voľbami sme žiadali zvolanie mimoriadnej schôdze, keď vtedajšia vláda schválila poskytnutie.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Kaník bol posledným písomne prihláseným do rozpravy.

    Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Osem pánov poslancov, prosím, dvanásť, poprosím technikov, štrnásť, pán poslanec Galko je posledným prihláseným do rozpravy. Štrnásť je pán poslanec Galko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Poprosím, pán poslanec, nevidím, skúsim, osem, Hudacký, osmička, devina...

    Pán poslanec Galko bol posledným prihláseným do rozpravy, pán poslanec Sulík, nezoberiem vám možnosť, takže zopakujeme si vaše vystúpenie. Pán poslanec Sulík bude posledným po poslancovi Galkovi. Pán poslanec Galko bol štrnásty, tým pádom pán poslanec Sulík bude pätnásty.

    Ak dovolíte, ja prečítam všetkých poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Pán poslanec Kollár, Osuský, Hraško, Fronc, Duchoň, Blaha, Hudacký, Mičovský, Mihál, Viskupič, Matovič, Hlina, Mikloš, Galko, Sulík.

    Teraz poprosím pána poslanca Kollára a pripraví sa pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, dámy a páni, dnes, ak sa teda ukončí dnes rozprava k tomuto bodu, ak nie, tak asi pôjdeme ďalej aj po 19.00 hodine, pretože téma je naozaj vážna. Počul som také šumy na chodbách, pán kolega Kaník, že asi sa pôjde aj po 19.00 hodine, ale to je úplne nepodstatné. Chcem povedať niečo úplne iné.

    Či už dnes alebo zajtra, slovenský parlament bude stáť určite pred jedným z najťažších rozhodnutí a pred jedným z najkľúčovejších rozhodnutí v novodobých dejinách Slovenskej republiky po 1. januári 1993. Poprosím, pani predsedajúca, keby ma tam nerušili kolegovia vzadu.

  • Nech sa páči, pán poslanec, počúvam vás.

  • Tak vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vidíte, aký rozruch spôsobila moja poznámka, že sa bude rokovať po 19.00 hodine dnes večer. To je tá diskusia, ktorá sa odohráva tam za mojím chrbtom.

    Dobre. Chcem povedať, že ma dnes ráno skutočne zamrazilo, keď som videl, ako na ploche siedmich minút, ráno o 9.00 hodine v tejto snemovni minister financií Peter Kažimír dokázal v siedmich minútach odôvodniť za predkladateľa túto závažnú vec. A myslím, že aj tí poslanci, ktorí sa chystajú podporiť euroval, budú súhlasiť s tým, že to je naozaj robustná záležitosť, ktorá s výraznou mierou predurčí, podmieni, bude limitovať kvalitu života generácií, ktorí prídu po nás.

    Bol som naozaj šokovaný z toho, ako minister Kažimír dokázal na ploche siedmich minút odôvodniť dokument, ratifikáciu, o ktorého sa Slovenská republika zaviaže k záväzkom, ktoré sú neodvolateľné, bezpodmienečné, čo je najvyššia forma, aká existuje na finančných trhoch, k takejto sume v hodnote 5,7 mld. eur sa zaviaže ratifikáciou tohto dokumentu Slovenská republika. S akou ľahkosťou bytia počas siedmich minút minister financií Kažimír toto dokázal ctenej snemovni odôvodniť. To už hovorí samo osebe. A to bola vlastne dokumentácia servilnosti vlády Roberta Fica v praxi.

    Dovoľte mi na úvod povedať pár všeobecných poznámok. Nepôjdem ani do grafov, ani vás zaťažovať nejakým množstvom čísel, ale pár na úvod politických poznámok.

    Po prvé, chcem povedať, že euro bolo od svojho začiatku čiste politickým projektom a takýmto projektom je dodnes. Čo treba ale súčasne dodať, bol to projekt predčasný. Bol to projekt veľmi predčasný, ktorým sa snažili európski lídri urýchliť integráciu Európy.

    Keď hovorím o tom, že to bol projekt politický, chcel by som to dokumentovať na výroku Zdeňka Tůmu, ktorý bol kedysi guvernérom Českej národnej banky, a on odpovedal na otázku novinárov, kedy by v Českej republike mala byť zavedená mena euro, a Zdeněk Tůma povedal: "V roku 2018." Zdesení novinári sa ho pýtali, ako došiel k takémuto letopočtu, a on odpovedal: "No, jednoducho preto, lebo napríklad v roku 2018 bude Česká republika sláviť sté výročie vzniku svojej českej koruny." Tým dal úplne jasný signál, že rozhodnutie o tom, kedy má krajina vstúpiť do eurozóny a či vôbec, je rozhodnutím čiste politickým, nie ekonomickým.

    Táto istá poznámka platí, aj pokiaľ ide o konverzný kurz. Vy si dobre pamätáte, že pred vstupom Slovenskej republiky do eurozóny boli siahodlhé diskusie o tom, na akej úrovni sa má zafixovať konverzný kurz slovenskej koruny k novej mene, k euru. A mali sme tu spústu argumentov pre a proti, či to má byť práve 30,126 alebo menej, alebo viac. Rovnako čiste politické, podčiarkujem, nie ekonomické rozhodnutie, pretože ono tie finančné trhy si jedného dňa tú rovnováhu nájdu. A nájdu si rovnako tie finančné trhy aj rovnovážny konverzný kurz.

    Ono sa to vráti potom cez flexibilitu a prispôsobovanie, pružnosť cenových hladín, miezd a tak ďalej, dôchodkov a všetkého, čo s tým súvisí. Takže ten svet trhovej ekonomiky by si jedného dňa ten rovnovážny kurz našiel. Tým chcem povedať na úvod, že všetko, čo súvisí s eurozónou a s eurom, je čiste politickým a navyše, zopakujem to, predčasným projektom.

    Dnes má Slovenská republika, áno, ako hovoria naši politici na Slovensku, tí mainstreamoví, hlavnoprúdoví politici, brusel-friendly politici hovoria, veď ideme chrániť euro. Euro je aj našou menou, ideme chrániť úspory našich ľudí v bankách. Ja chcem podotknúť, že dnes euro ako, ako mena je ničím nekrytým papierom.

    Tu by som iste veľmi rýchlo dostal kritiku na moju adresu, veď ani americký dolár nie je krytý po zrušení zlatého štandardu. Ani meny iných veľmocí svetových nie sú kryté. To je pravda, ale čo je špecifikum práve eurozóny, tento nekrytý papier, ktorý sa volá euro, má ešte jednu obrovskú nevýhodu alebo nešťastie, že monopol na tlač týchto papierov majú v rukách politici. Prosím vás, už ani nie Európska centrálna banka, ale, podčiarkujem, politici. A toto je skutočne veľmi nebezpečný trend. Prečo je tomu tak, budem hovoriť o chvíľu.

    Dovoľte mi, teda skonštatovať, že, áno, dlhová kríza v Európe sa nevzťahuje len na Grécko. Počuli sme tu dneska množstvo poznámok v diskusii, že dlhová kríza v Európe ani euroval nie je o Grécku. Naprosto súhlasím. Grécko a Španielsko sú len akýmsi pomyselným vrcholom toho ľadovca, ale pod hladinou sa nachádza práve základná masa príčin systémového kolapsu celej eurozóny.

    Preto sme hovorili pred niekoľkými dňami, že ani výsledok parlamentných volieb v Grécku netreba démonizovať, netreba ho ani preceňovať, pretože v konečnom dôsledku všetky relevantné politické strany v Grécku jasne povedali, že majú záujem otvoriť Memorandum o porozumení, a teda renegociovať podmienky finančnej pomoci.

    Dovoľte mi povedať poznámku č. 2 z toho súdka alebo z množiny politických poznámok. Tvrdím a zastávam názor, že trhová integrácia si vôbec, ale vôbec nevyžaduje politickú integráciu. Som toho názoru, že integrácia Európy sa mala zastaviť niekde v okamihu, keď sme dosiahli voľný pohyb pracovných síl, keď sme dosiahli voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu, ale aj Schengen, osobné slobody, niekde tam, a bezpečnosť ľudí, tam sa niekde mala zastaviť integrácia Európy. Takže by bolo úplne jasné všetkým tým, ktorí sa snažia onálepkovať Slobodu a Solidaritu tu a tam nálepkou fašisti, LePenovci, Haiderovci, Praví Fíni a neviemčo všetko možné. Chcem ubezpečiť, že strana Sloboda a Solidarita vždy bola, je a bude za ekonomickú integráciu v Európskej únii. Ale jedným dychom musím dodať, že táto integrácia má byť v rovine ekonomickej, nie politickej, podčiarkujem, a ekonomická integrácia si vôbec nevyžaduje nevyhnutne integráciu politickú. Mala sa zastaviť pri tých okamihoch, o ktorých som hovoril pred chvíľou.

    Bohužiaľ, poznámka č. 3, dnešná mapa Európy, dnešná Európa, dnešná politika, ktorej sme svedkami dennodenne v Európe, je o naprostej absencii akýchkoľvek princípov. Je o absencii morálky, je o absencii a ignorovaní základných ekonomických zákonov. Ak chcete dôkaz, tak stačí jeden jediný. Už samotné zrušenie no-bailout klauzuly z Lisabonskej zmluvy, kedy sme vygumovali z Lisabonskej zmluvy článok o tom, že žiadna krajina nenesie, nenesie žiadne záväzky za dlhy inej členskej krajiny. Táto klauzula jednoducho bola z Lisabonskej zmluvy odstránená. Preto hovorím o absencii princípov, preto hovorím o dlhodobom ignorovaní základných ekonomických zákonov.

    Ale súčasná Európa je zároveň o absencii demokracie. Je niekoľko málo odvážnych politikov v Európe, ktorí to nazvali deficitom demokracie. Prečo hovoríme o deficite demokracie. No, hovoríme o tom práve preto, že o mnohých kľúčových veciach sa rozhoduje už ani nie v Európskom parlamente, už ani nie na pôde Európskej komisie, už ani nie na samitoch hláv štátov členských krajín, ale rozhoduje sa v tandemoch. Kedysi to bol ten spomínaný tandem Merkozy, teda nemecká kancelárka Merkelová a bývalý francúzsky prezident Sarkozy. Teraz sa ten tandem z päťdesiatich percent obmenil, máme tu nového prezidenta, pána Hollandea, a dokonca som zachytil informáciu o tom, že zajtra namiesto tandemu sa prvýkrát v novodobej histórii eurozóny stretne quatro. To quatro bude zložené z nemeckej kancelárky Merkelovej, z francúzskeho prezidenta Hollandea a budú doplnení o premiéra Španielska Rajoya a premiéra Talianska Montiho. Takže od zajtra sa nám rozširuje dvojička na štvoričku. Ja sa pýtam, ešte stále necítime ten deficit demokracie? Že o kľúčových veciach v Európskej únii a v eurozóne budú vždy rozhodovať tu a tam dvaja, tu a tam traja, najnovšie štyria čelní predstavitelia, akokoľvek, a to beriem, kľúčových ekonomík eurozóny.

    Nie je náhodou, že Európsky parlament má jednu zvláštnu charakteristiku. Je to jediný parlament sveta, ktorý nemá zákonodarnú iniciatívu. Iste dobre viete, že väčšinu smerníc Európskej únie tvorí a schvaľuje Európska komisia, dohodnú si spoločný postup na spomínaných samitoch hláv štátov, ale Európsky parlament nemá kľúčovú zákonodarnú iniciatívu. Absolútna svetová rarita.

    A keď som hovoril o tom, že tie spomínané smernice sa tvoria na úrovni spravidla Európskej komisie, treba povedať, že komisári a členovia tejto, nazvime európskej vlády, nie sú nikým volení. Opäť deficit demokracie.

    Rovnako súčasná Európa, bohužiaľ, je aj o mimoparlamentných zónach. Veď nie náhodou, a iste to potvrdí aj pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, pán Lajčák, že samotná európska fiškálna zmluva, ten takzvaný Fiscal Compact nevzniká na pôde primárneho európskeho práva.

    Vieme veľmi dobre, že európski politici majú dosť pragmatických dôvodov k tomu, aby ju postavili na úroveň medzištátnej dohody, len, preboha, nie na báze primárneho európskeho práva, lebo by to opäť spôsobilo hlavybôľ, ako to dopadne v jednotlivých parlamentoch členských krajín. A aby sme nemuseli vôbec to primárne európske právo nikdy meniť.

    Štvrtá poznámka, eurozóna sa už dostala do takej situácie, a verte, že to nás neteší, ani mojich kolegov v Slobode a Solidarite, kedy ten, kto je v kóme, tomu začína byť lepšie, ako tomu, kto mu poskytuje umelé dýchanie.

    Ja sa teda pýtam, kto zachráni posledného v poradí, ktorým s vysokou mierou pravdepodobnosti bude Nemecko? Ako iste veľmi dobre viete, alebo minimálne tá časť z vás, ktorá zmluvu o Európskom stabilizačnom mechanizme čítala a čítala túto zmluvu s porozumením, lebo nie vždy stačí len prečítať, niekedy treba aj komplikovanému textu porozumieť, a hlavne súvislostiam medzi jednotlivými článkami tejto zmluvy, tak iste veľmi dobre viete, že existuje tam ustanovenie o takzvanom odstupujúcom ručiteľovi alebo takzvaný step-out clause.

    Táto klauzula znamená, že akonáhle raz členská krajina eurozóny sa stane prijímajúcou krajinou, ktorá príjme finančnú pomoc, už sa nebude podieľať zárukami na finančnej pomoci iných krajín v budúcnosti. Čiže logicky vám z toho vyjde domino efekt, že tých krajín, ktorým bude finančná pomoc poskytnutá, počet takýchto krajín bude narastať, a počet takých krajín, ktoré budú finančnú pomoc poskytovať alebo za ňu ručiť, takýto počet krajín bude klesať. A preto vzniká celkom legitímna otázka, o chvíľočku to dokážem na číslach a faktoch, kto pomôže poslednému v poradí, ktorým bude Nemecko.

    A zastavme sa teraz ešte na minútu u samotného Nemecka. Ako iste všetci dobre viete, verejný, hrubý verejný dlh Spolkovej republiky Nemecko je dnes na úrovni približne 75 percent. Ale nie Richard Sulík, nie Jozef Kollár, ani iní poslanci z SaS tvrdia, že toto číslo nevystihuje skutočnosť. A teraz dobre počúvajte, bol to guvernér Bundesbanky, teda centrálnej menovej autority Spolkovej republiky Nemecko, Max Weber, ktorý povedal: "Hrubý verejný dlh Nemecka nie je 75 percent, ako sa deklaruje, ale je 200 percent výkonu nemeckej ekonomiky.

    A chcem podotknúť, že guvernér Bundesbanky nie je politik, je človek, ktorý rozumie ekonomike, ktorý rozumie ekonómii, dúfam, že všetci v miestnosti chápu rozdiel medzi ekonomikou a ekonómiou, a tento pán s obrovskými skúsenosťami povedal, že ak sa do hrubého verejného dlhu Nemecka započítajú všetky Nemeckom vystavené neodvolateľné a bezpodmienečné záruky za dlhy iných krajín, ak raz dôjde aj k naplneniu takýchto záruk, v tom okamihu hrubý verejný dlh Spolkovej republiky Nemecko bude 200 percent výkonu ekonomiky. Preto je úplne namieste a je úplne legitímnou otázka, kto pomôže poslednému v poradí. Aby som to trošku odľahčil, ľudovo sa tomu hovorí, kto posledný zhasne svetlo.

    To je možno trošku aj odpoveď na niektorých mojich kolegov z SDKÚ - DS, predovšetkým bývalého predsedu, pána Mikuláša Dzurindu, ktorý tak vehementne vždy opakuje argumenty o tom, že musíme byť v tom lepšom klube, ak raz bude Európa rozdelená na dvojrýchlostnú zónu, eurozónu, tak musíme byť v tom lepšom, v tom rýchlejšom klube s tou tvrdšou menou, či už to bude Guldenmark, ako viete, ktorý sa chystá, alebo sú také úvahy, že by mohli zaviesť medzi sebou ekonomiky Holandska, Nemecka, možno Fínska, možno Rakúska. Takže opatrne aj s tou príslušnosťou k tomu lepšiemu klubu, lebo, opakujem, domino efekt je nezastaviteľný.

    Dovoľte mi uviesť v piatej poznámke tri dôvody, prečo niektorí politici podporujú trvalý euroval. Po prvé, môže to byť neznalosť problematiky. Ja som náchylný veriť tomu, že ani mnohí poslanci tejto snemovne nie vždy presne vedia, čo idú schvaľovať. A to myslím celkom úprimne, bez toho, aby som sa chcel dotknúť osobne niektorých ľudí v Národnej rade Slovenskej republiky. Myslím to celkom úprimne práve kvôli tomu, že jeden z poslancov sa fokusuje, zapodieva sa zdravotníctvom, iný sociálnymi vecami, niekto iný bezpečnosťou vnútornou, zahraničnou, niekto agrosektorom. To myslím fakt objektívne a úprimne, nie každý môže vidieť do tejto problematiky detailne.

    A chcem podotknúť ešte navyše, že nemusí to byť len prípad slovenského parlamentu. Myslím si, že je to situácia veľmi obdobná aj v ostatných parlamentoch členských krajín eurozóny. Ja som na jednom stretnutí s novinármi navrhol, aby slovenskí novinári sa pokúsili urobiť takzvaný vedomostný test. To znamená, hneď potom, ako Národná rada Slovenskej republiky schváli pristúpenie Slovenska k eurovalu, tu vo vestibule, na chodbách, položili zopár úplne jednoduchých, elementárnych, vedomostných otázok, ktoré by otestovali všetkých tých z vás, ktorí budete tlačiť tlačítko za euroval, či naozaj viete, za čo ste hlasovali.

    Teraz opäť na odľahčenie uvediem jednu krátku spomienku z čias, keď som nebol v politike. Jedna pani poslankyňa bola dotazovaná na chodbách parlamentu, koľko členských krajín má Európska únia. Po hlbokom zamyslení sa odpovedala: "Päťdesiatsedem". Aby podobne to nedopadlo aj s touto zmluvou.

    A už dnes aj sála naša je takmer vyprázdnená, ale vidím na balkóne celé množstvo, verím, úprimne sa zaujímajúcich novinárov o túto problematiku. Skúste, dámy a páni na balkóne, žurnalisti píšuci o ekonomike, urobiť takýto vedomostný test. Budeme možno prekvapení, aký to bude, aká to bude reality šou. Takže prvý dôvod, prečo niektorí politici podporujú euroval, je neznalosť, či už z objektívnych alebo subjektívnych príčin, ale je to holý fakt.

    Dovoľte mi uviesť druhý dôvod, a ten nazývam servilita, servilnosť. Ja som bol naozaj zhrozený, keď som uplynulý víkend počúval dialógy slovenského rozhlasu, pána Dobšinského, ktorých sa zúčastnil mladý poslanec strany SMER - sociálna demokracia, pán Blaha, veľmi ma inšpirovali dva jeho výroky.

    Po prvé, pána Blaha v spomínanom vystúpení v slovenskom rozhlase objavil nový politický druh. Ten nový politický druh nazval racionálny európsky politik. Neviem presne, akú definíciu má pán Blaha tohto nového politického druhu, tak ako v biológii objavujeme nové a nové druhy a niektoré nám zase, bohužiaľ, hynú, a máme na scéne racionálneho európskeho politika.

    Ale tá druhá myšlienka mladého marxistu, pána Blahu, ma prekvapila už úplne tak, že bol som na pomedzí sĺz a smiechu, keď povedal, dobre počúvajte: "Na svete bude vtedy dobre, ak opäť politici získajú nadvládu nad trhmi." Vás nemrazí z takejto vety? Ak politici získajú, to znamená, ten racionálny európsky politik získa nadvládu nad trhmi. Toto sú presne tie veci, o ktorých som pred chvíľočkou hovoril, že je tu absolútna ignorancia základných ekonomických pravidiel.

    A vy môžte ľubovoľný politický projekt nastaviť ako rýdzo politický a ignorovať ekonomické pravidlá, ale nie dlhodobo. Akonáhle to ktokoľvek v minulosti robil dlhodobo, vždy dopadol zle. Jeden jediný príklad z minulosti, Zväz sovietskych socialistických republík. Tiež to bol čiste politický projekt a vieme, ako tento sociálny, brutálny experiment dopadol. Pošliapavaním osobných slobôd ľudí, vlastných občanov počínajúc a končiac fiaskom a prehrou, historickou prehrou práve s trhovými ekonomikami sveta. Takže buďme veľmi opatrní s politickými projektami, ktoré dlhodobo ignorujú základné ekonomické pravidlá.

    No a máme tu nakoniec tretí dôvod, prečo niektorí politici podporujú euroval, a ten sa nazýva, hľadám teraz vhodné slová, aby som nebol príliš vulgárny, neschopnosťou vystúpiť zo stáda. Skutočne, ten valec zašiel tak ďaleko, že mám vážne obavy, že už nebude celkom možná cesta späť.

    Ale máme tu ešte jednu celkom zaujímavú, na občerstvenie, skúsenosť z ostatných dní, kedy premiér vlády Slovenskej republiky Robert Fico povedal, že Slovenská republika sa okamžite pridá ku krajinám, ktoré budú požadovať vystúpenie Grécka z eurozóny, akonáhle sa zistí, že Grécko nedodržiava podmienky poskytnutej finančnej pomoci.

    No, nedá mi opýtať sa premiéra Roberta Fica, kde bol doteraz, veď Grécko nikdy neplnilo podmienky Memoranda o porozumení. A tu chcem možno trošku aj rozseknúť tu diskusiu o tom, či Gréci už urobili dostatočné množstvo dostatočne účinných krokov na svoju vlastnú záchranu alebo nie. Chcem povedať jednu veľmi dôležitú poznámku, je úplne jedno, aké množstvo akých krokov urobili Gréci, pokiaľ ide o austerity program, o program šetrenia v okruhu verejných financií, ale čo Gréci nedokážu nikdy urobiť, dokedy budú v eurozóne, vrátiť sa na vyššie úrovne konkurencieschopnosti vlastnej ekonomiky.

    To znamená, že, áno, v oblasti výdavkov urobili nejaký progres, ale existuje predsa správa trojky, Európskej centrálnej banky, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu, ktorá vypracovala štúdiu dlhodobej udržateľnosti gréckeho dlhu. A tam sa jasne konštatuje, že Grécko ešte aj v roku 2020 bude mať hrubý verejný dlh na úrovni stodvadsiatich percent HDP.

    Môžte si povedať fajn, veď dnes to je cez stopäťdesiatštyri alebo koľko percent, ale nezabudnime na jednu veľmi dôležitú podmienku alebo predpoklad, keď bude mať Grécko v roku 2020 hrubý verejný dlh 120 percent, nevyhnutnou podmienkou k dosiahnutiu tohto cieľa je každoročný rast gréckej ekonomiky na úrovni takmer troch percent HDP.

    Je niekto v tejto sále, ktorý verí, že sa tento predpoklad niekedy naplní, že grécka ekonomika, nie o tridsať rokov, o päťdesiat rokov, teraz v roku 2013, '14, '15 bude schopná rásť tempom tri percentá HDP ročne? Takže toto je odpoveď aj na diskusiu, ktorú tu pred chvíľočkou viedol Igor Matovič o tom, že Gréci urobili dostatok úsporných opatrení. A opakujem, toto nie je až tak najrelevantnejšie konštatovanie, či urobili alebo nie. A či tie opatrenia sú, alebo nie sú účinné. Podstatné je, že ekonomika musí vedieť z hrubého dlhu aj vyrásť. Pokiaľ nebude dosahovať ekonomický rast, tak z hrubého dlhu nikdy nevyrastie. A úsporné opatrenia, naopak, v jednej brutálnej špirále dovedú Grécko ešte do horšej situácie.

    Chcem veriť tomu, že katastrofické scenáre a dôsledky týchto scenárov, a teraz nehovorím o tom, že čo by sa stalo, ak bude odmietnutý trvalý euroval, ale hovorím o takých scenároch, ak Grécko jednoducho z tej eurozóny bude musieť odísť, a mnohí analytici tomu dávajú dokonca mieru pravdepodobnosti tri ku jednej, že sa tak stane do konca tohto kalendárneho roka, tak dôsledky týchto scenárov si určite uvedomuje aj Robert Fico aj Peter Kažimír. A mám taký pocit, že o podobných scenároch, potvrdí to tentokrát pán minister hospodárstva, rokovala, myslím v piatok, aj ten nový útvar, čo ste vytvorili, Rada solidarity a rozvoja.

    No, pýtam sa teda, na jednej strane páni, ktorí sú vo vláde, si uvedomujú, čo všetko sa môže udiať v eurozóne, a na strane druhej si idú naozaj nohy dolámať, len aby schválili trvalý euroval.

    Dovoľte mi ešte povedať pár poznámok, nie vždy sa to spomína v tej hlavnoprúdovej, už ani odbornej tlači a literatúre. Chcem povedať, že v súčasnosti je európsky bankový sektor na tom výrazne, výrazne horšie ako bankový sektor v Spojených štátoch európskych, pardon, v Spojených štátoch amerických, ospravedlňujem sa. Preto hovorím o Spojených štátoch európskych, lebo toto je téma, ako pán poslanec Bublavý sa smeje, toto je presne téma ostatných dní, k nej sa dostanem za chvíľočku.

    Chcem upozorniť na to, že pomer dlhu voči kapitálu v celom bankovom systéme Spojených štátov amerických je 13:1. To znamená, že americké komerčné banky majú na jeden americký dolár kapitálu 13 amerických dolárov, záväzkov, ktoré niekomu, peniaze, ktoré niekomu dlhujú. Pamätajme si to číslo, 13:1.

    Viete, aký je tento istý ukazovateľ v európskom bankovom systéme? Dvadsaťšesť ku jednej. Aby sme si trošku vedeli predstaviť, čo to znamená, znamená to toľko, že ak by trhová hodnota aktív bankového sektora v Európe klesla čo i len o 4 percentuálne body, tak sa dostaneme na úroveň 30:1, a to je presne tá hodnota, pri ktorej skolaboval Lehman Brothers. To je presne táto hodnota. Uvedomujete si, aká je silná tá tikajúca bomba, pred ktorou stojí alebo ktorú má v chrbte bankový sektor v Európe? Nehrajme sa na to, že to je, že to sú nejaké 4 nepodstatné, nevýznamné, nesystémové, súkromné španielske banky.

    Viete o tom, že vláda Spolkovej republiky Nemecko chystá na rekapitalizáciu vlastných komerčných bánk sumu 150 mld. eur? Keďže vie, že budú poslední v poradí, ktorí budú hasiť to spomínané svetlo, tak si tie peniaze pripravujú len a len vo vlastnej réžii. Stopäťdesiat miliárd eur. My sme tu celí zdesení z toho, že do Španielska má ísť, na záchranu španielskych súkromných bánk 100 mld. eur. Prosím vás, jedenapolkrát väčšia suma sa chystá na doplnenie kapitálu bánk v Spolkovej republike Nemecko.

    A ešte jeden údaj, ak dovolíte, uvediem, možno vám ušetrím stratu času pri náročnom štúdiu takejto literatúry. Celkové aktíva bánk, to znamená súčet aktívnej strany bilancií komerčných bánk voči hrubému domácemu produktu v Spojených štátoch amerických je takmer 300 percent, čiže suma aktív komerčných bánk je trikrát vyššia, ako je hrubý domáci produkt Spojených štátov amerických. Ospravedlňujem sa, hovorím údaje o Európskej únii. Trikrát, v Spojených štátoch je to 0,8. Opäť vidíte, že tak ako pri spomínanom pomere dlhu ku kapitálu, aj v tomto ukazovateli objemu aktív voči HDP je na tom Európa trikrát horšie ako Spojené štáty americké. Nemáte stále strach, dámy a páni, z budúcnosti európskeho bankového sektora?

    A nakoniec, posledné číslo, lebo som na úvod sľúbil, že nebudem vás unúvať množstvom čísel, ale toto je veľmi dôležité číslo. Celkové aktíva bánk, tentokrát nie k hrubému domácemu produktu, ale k bilančnej sume centrálnej banky, pretože tá potrebuje mať to, o čom hovoril Ľudovít Kaník, tú palebnú silu. A tú palebnú silu nepotrebuje euroval, tú potrebuje centrálna banka, pretože veľmi dobre viete, že až keď vstúpila na trhy Európska centrálna banka, až vtedy sa začali finančné trhy upokojovať. Toto je hráč, ktorému doposiaľ finančné trhy veria. Uvidíme dokedy.

    Tak teda celkové aktíva bánk voči bilančnej sume centrálnej banky sú v Spojených štátoch amerických 428 percent. Čiže ľudovo povedané, v zrozumiteľnej reči, aktíva bánk v Spojených štátoch amerických sú približne štyrikrát vyššie, ako je bilančná suma amerického federálneho rezervného systému. V prípade Európy je ten istý údaj 1210 percent. Opäť, zrozumiteľne povedané, dvanásťkrát sú vyššie aktíva komerčných bánk v Európe, ako je bilančná kniha Európskej centrálnej banky.

    Ak som pred chvíľočkou hovoril o tom, že ECB-čke ešte finančné trhy donedávna verili a veria, že to je tá inštitúcia, ktorá, keď vstúpi na trh, dokáže trhy ukľudniť, pýtam sa, dokedy táto dôvera bude skúšaná a dokedy táto dôvera vydrží?

    Takže to boli tri kľúčové údaje, pokiaľ chce niekto porovnávať zdravie a potenciálne riziká v bankových sektoroch v Európe a v Spojených štátoch amerických.

    Mnohokrát sme boli kritizovaní zato, že SaS ako odporcovia eurovalu neponúkli riešenia.

    Po prvé, chcem povedať, skúsme otočiť otázku opačne. Tí z vás, ktorí podporujú pristúpenie Slovenskej republiky k trvalému eurovalu, dali ste niekto z vás na stôl kvantifikáciu, kam toto kasíno, kam táto Ponziho schéma, eurovalová schéma povedie? Urobil niekto takúto kvantifikáciu, do akých problémov sa práve schválením takýchto mechanizmov eurozóna môže dostať? Viem, že túto kvantifikáciu nikto z vás nemá, viem, že ňou nedisponujete a že jedinou vašou odpoveďou, zástancov eurovalu, je, tí odvážnejší povedia, páni zo SaS, vecne máte pravdu, ale my sa musíme rozhodnúť politicky správne. To povedia tí odvážnejší, tí menej odvážni povedia, že to rozhodnutie schváliť euroval musíme urobiť. Tí žoviálnejší povedia, lebo ma moja práca, pán poslanec Droba, baví. To odznelo tu pri tomto pulte, nie tak dávno, v októbri uplynulého roka, keď padla vláda.

    Tak sa teda pýtam, niekto z vás kvantifikoval, akú Ponziho schému ide vlastne eurozóna schváliť? Tak ja vám pomôžem pri vašom uvažovaní. Viete veľmi dobre, že Timothy Geithner, minister financií Spojených štátov amerických, keď navštívil samit vo Varšave, keď ešte Poľsko bolo predsedníckou krajinou Európskej únie, povedal architektom eurovalu nasledovnú vec, veľmi historickú vec, zásadnú, kľúčovú: "Euroval bude vtedy účinný a vtedy efektívny, keď bude zhora nelimitovaný." Dobre to počujete, nelimitovaný, no cap, no limit, open end. Toto povedal Timothy Geithner. A aby neboli zdesení architekti eurovalu, tak im, on im pošepol aj návod, ako to majú urobiť. Prišiel s nápadom, že bolo by dobré, finančné prostriedky v eurovale pákovať.

    Ten leverage efekt alebo efekt pákovania znamená nasledovné. Euroval nakúpi do svojho portfólia toxické cenné papiere Španielska, Talianska. Tieto papiere založí ako zábezpeku, presne tak ako každý z nás, kto má hypotekárny úver, tak založí v prospech banky, banka je záložným veriteľom, rodinný dom alebo byt. Ak takto euroval založí tieto toxické cenné papiere do portfólia Európskej centrálnej banky a proti tejto zábezpeke získa úverové linky z Európskej centrálnej banky. Čo urobí s týmito peniazmi? Nakúpi opäť v druhom kole toxické cenné papiere predĺžených krajín a tieto papiere opätovne založí v Európskej centrálnej banke. Proti tejto zábezpeke opätovne získa úverovú linku. Keď toto urobia páni v eurovale päťkrát, čo sa stane? Kapacita alebo tá palebná sila, o ktorej hovoril podpredseda Európskej komisie nie tak dávno, tiež spoza tohto pultu, pán Maroš Šefčovič, kapacita eurovalu sa, palebná sila sa späťnásobí. A tlieskajme takejto umelo nafukovanej bubline, ja sa pýtam, tak ako som sa pýtal pred chvíľočkou, kto posledný vypne svetlo, kto pomôže Nemecku, ktoré bude posledné v poradí, ja sa pýtam, kto vyčistí odpadkový kôš, ktorý sa bude volať Európska centrálna banka? V tom odpadkovom koši pristanú všetky spomínané toxické cenné papiere. Z ECB-čky odídu efektívne úverové linky, efektívne peniaze a ostane záložnému veriteľovi, Európskej centrálnej banke, v rukách množstvo, horibilná suma, bezcenných cenných papierov. Keď ešte aj na Slovensku sme mali cenné papiere v materializovanej podobe, tak optimisti hovorili, že cenný papier nikdy nie je bezcenný, lebo môžte s ním aspoň tapetovať detskú izbu. No, ale papiere, ktoré emitujú vlády sú v elektronickej, dematerializovanej podobe, tak s nimi sa už ani len tapetovať nebude dať. Jednoducho skončia v koši, ktorý sa volá Európska centrálna banka.

    Bol tu ešte druhý nápad, a to stále dávam návod na rozmýšľanie tým, ktorí hovoria, že to je dobré riešenie. Bol tu ešte druhý návod ako znásobiť palebnú silu eurovalu. Urobme z eurovalu special purpose vehicle, urobme z eurovalu špeciálnu inštitúciu, na ktorej sa budú môcť podieľať aj nečlenské krajiny eurozóny, a to nebol nápad taký, že z dielne nejakých sociálnych experimentátorov, to bol reálny nápad, ktorý aj Klaus Reding ako generálny riaditeľ EFSF uposlúchol a vydal sa jedného dňa na cestu do Číny. A tam sa pokúšal získať finančné prostriedky pre euroval. Viete, ako dopadol? Čína povedala, veľmi radi pomôžeme, drahí Európania, ale až potom, keď začnete robiť ekonomické reformy. Toto odkázala komunistická Čína vyspelej Európe. Tento pokus zlyhal a nevyšiel. Viete veľmi dobre, že na nedávno skončenom samite G20-tky v Mexiku lídri veľmocí rozmýšľali na tom, ako pomôcť, teda riešiť verejný dlh v Európe, a prišli opäť s nápadom, že sa musí v ďaleko väčšej miere angažovať Medzinárodný menový fond, zatiaľ čo v tomto prípade Čínska ľudová republika, Ruská federácia, Brazília sú ochotné doplniť zdroje do Medzinárodného menového fondu, tiež ale veľmi podmienené zdroje, podmienené tým, že dôjde k zásadnej reforme Medzinárodného menového fondu, nemusím hovoriť o tom, že výsledkom tej reformy má byť väčší vplyv Čínskej ľudovej republiky, Brazílie a Ruska v AMF, takže za týchto podmienok sú ochotní peniaze do menového fondu dodať.

    Viete, kto ale odmietol uskutočniť takúto transakciu? Spojené štáty americké. Povedali no cash, žiadne ďalšie peniaze do Medzinárodného menového fondu na záchranu dlhových problémov v Európe nedodáme. A bol tu ešte tretí pokus, ako znásobiť palebnú silu eurovalu, a to bol pokus pretransformovať euroval na poisťovňu. To znamená ako klasická zaisťovacia spoločnosť, Nemci tomu hovoria Rückversicherung, by poisťovala investičné riziká veriteľov, ktorí si nakúpia toxické cenné papire predĺžených ekonomík. No, ak poviete, že budem kryť toto riziko do výšky dvadsiatich percent napríklad, tak som opäť späťnásobil kapacitu eurovalu. Takže majte, prosím vás pekne, tí z vás, ktorí budete zajtra tlačiť tlačítka za euroval, za pristúpenie Slovenskej republiky k eurovalu, stále na pamäti, že toto riešenie bude efektívne a účinné vtedy, keď bude zhora nelimitované. No cap, no limit. Prosím vás, s týmto všetci počítajte, to nie je tak, že zajtrajším dňom sa to končí. Že teda záväzky Slovenskej republiky budú 5,7 mld. eur. A nemajme ešte tendenciu zabúdať, že ešte tu máme nejaké záväzky voči európskej, Európskemu finančnému stabilizačnému nástroju, EFSF, a tie sú v hodnote 7,7 mld. eur. To je, dámy a páni, ten okamih, na ktorom padla v októbri vláda, keď sme sa preli o to, či máme navýšiť naše záväzky voči tomu prvému eurovalu zo 4,4 mld. eur na 7,7. Teraz tu máme ďalších 5,7. Skúste si tie dve čísla spočítať, dostanete sumu, ktorá, neviem, či náhodou, je podobná a vyššia ako ročné príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Chceme ďalej hľadať, ako hovoril exminister Mihál, úspory tu a tam, kde ošklbeme živnostníkov, dohodárov, zdaníme tu výsluhové dôchodky a ďalšie a ďalšie nápady, ako pozbierať tie peniažky, kolektovať tie peniaze, dať ich na jednu kopu a potom ich poslať v podobe už nielen záruk, ale hotovostných peňazí do eurovalu? Ani na tomto sa nepohlo vaše svedomie?

    No a teraz poďme veľmi stručne prebehnúť riešenia. Teda, povedal som pred chvíľou, že kritizujete stranu Sloboda a Solidarita, že hovorí, ako to dnes povedal pán poslanec Dzurinda, tupo hovoríme nie, nie, nie, a nemáme žiadne riešenia. Ja som vám pred chvíľočkou demonštroval, že zástancovia eurovalu nemajú ani potuchy o tom, že idú do Ponziho schémy, že idú naozaj do kasína, ktoré bude zhora nelimitované. Ale dobre, keď už stojí pred nami takáto výzva, tak tú rukavicu je potrebné férovo zdvihnúť a povedať pár slov aj k spomínaným riešeniam. Mne je osobne veľmi ľúto, že v lete 2010 sme hovorili o tom, že je potrebné zaviesť mechanizmus riadeného bankrotu krajín.

    Vtedy sme boli rovnako kritizovaní, zosmiešňovaní, že to sú tí účtovníci, to je taký pojem, ktorý sa nedávno, dopoludnia, v tejto debate celkom uchytil, že preceňujeme tieto číselné argumenty, no ale, verte mi, že keby bolo Grécko v lete 2010 poslané do riadeného bankrotu, dnes mohlo byť z najhoršieho von. Pretože bankrot je normálny očistný proces, ktorým, ak prejde korporácia, no tak jednoducho trh sa skvalitní a ide ďalej. Zbaví sa proste neefektívnych, zle hospodáriacich subjektov a ten trh ide ďalej. Ja podčiarkujem ale to slovíčko riadený bankrot. Riadený bankrot je vtedy riadeným, keď dôjde k dohode dlžníckej krajiny s veriteľmi, k dohode na tom, ako sa natiahnu maturity, teda doby splatnosti týchto záväzkov, ako sa zníži úroková sadzba, ako sa prípadne aj časť tých záväzkov odstrihne. To je ten spomínaný haircut, to strihanie vlasov. Ak k takejto dohode dôjde, je to normálny štandardný proces riadeného bankrotu krajín. Prosím vás pekne, ale v Bruseli je zakázané použiť slovo bankrupcy alebo bankrot. To je slovíčko, ktoré nesmiete na úrovni bruselskej inštitúcie používať. Tak sa vymyslel pojem účasť súkromného sektora - private sector involvement. A tu by som chcel veľmi, veľmi tlmiť optimizmus kolegov z SDKÚ - DS, ktorí hovoria o tom, je to ťažké rozhodnutie, ale predsa len podporíme ten euroval. Iné riešenie na stole nemáme, to znamená, že toto je jediné správne. A veď tu máme predsa mechanizmus riadeného bankrotu krajín. No, nemáme, dámy a páni, pretože zmluva o Európskom stabilizačnom mechanizme hovorí jasne o tom, že krajina, ktorá požiada o finančnú pomoc z eurovalu môže, ak to uzná za vhodné, rokovať s veriteľmi o reštrukturalizácii verejného dlhu. Môže, ak to uzná za vhodné. To sme ešte viac poľavili práve v tej kondicionalite, v tej podmienenosti pôžičky ako, o ktorej hovoril Mikuláš Dzurinda, že oni sú za euroval, lebo im stačí, keď tá pomoc bude podmienená. No, ale veď dočasný euroval práve hovoril o tom, že je nutná účasť súkromného sektora. V trvalom eurovale, opakujem, ak krajina uzná za vhodné, zváži, či tak urobí.

    Riešenie číslo dva. Ďalší postupný krok. Hovoril som pred chvíľočkou o dlhodobej nie udržateľnosti, ale neudržateľnosti gréckeho dlhu, pretože je vylúčené, aby Grécko, ktoré uviazlo v kazajke eura, pretože práve keby malo pred dvoma rokmi vlastnú menu, prešlo, podčiarkujem, riadeným bankrotom, štandardným procesom, ktorý poznajú aj iné krajiny. A pomohlo to tým krajinám, tak mohlo mať dnes vlastnú menu a nemuselo byť uviaznuté v kazajke eura. Toto mohlo výrazne pomôcť nárastu konkurencieschopnosti gréckej ekonomiky. Bohužiaľ, nestalo sa tak. A myslím si, že naozaj nám rastie pravdepodobnosť vystúpenia Grécka z eurozóny. A prosím vás, nebuďme teraz všetci uspokojení tým, že grécke voľby dopadli v princípe dobre, lebo zvíťazili sily ako je Venizelos alebo Samaras, Nová demokracia, a to sú tie proeurópske sily. Podčiarkujem ešte raz, cross-party agreement, čiže dohoda naprieč celým politickým spektrom, v Grécku nikdy takáto zmluva nevznikla. A naopak, všetky relevantné grécke politické strany deklarovali a naďalej to deklarujú, že budú otvárať Memorandum o porozumení. Budú sa snažiť renegociovať podmienky, za ktorých získali finančnú pomoc. Po tretie, chcem povedať, že súčasťou toho balíka riešení je aj okamžité zastavenie budovania politickej únie. K tomu sa ešte vrátim. Po štvrté, je veľmi dôležité dodržiavať pravidlá. Je potrebné prestať ďalej budovať Európu pri absencii akýchkoľvek princípov a pravidiel, ale rovnako je dôležité aj odstraňovať, bude to veľmi dlhý a ťažký a bolestný proces, odstraňovať deficit demokracie. No a nakoniec, po piate, je potrebné jednoducho odmietnuť vstup Slovenskej republiky do trvalého eurovalu. Chcem ešte upozorniť na jednu vec. Keď hovoríme o principiálnosti, o dodržiavaní pravidiel, o ktorých tak veľmi emotívne hovoril aj môj predrečník Ľudo Kaník, nikto z vás si nevšimol, že potom čo sa ministri financií eurozóny dohodli na tom, že poskytneme Grécku, pardon, Španielsku na záchranu ich súkromných bánk sumu 100 mld. eur, vzápätí prišiel pán Barroso a povedal: "Uvažujeme o udelení výnimky pre Španielsko z európskej fiškálnej zmluvy." Už sme doma, opäť, je to o princípoch, ktoré krásne znejú, sa krásne politicky deklarujú. No, len už je oveľa ťažšie dosiahnuť ich vymožiteľnosť. A tak teda vzniká kacírska otázka. Načo sa má Slovensko trápiť s ozdravným balíkom v hodnote, koľko to máte už v súčte napočítaných? Nejakých 2,3 mld. eura, ak hovorím o tomto a budúcom roku. Kvôli čomu to robíme? Tak nech premiér Robert Fico požiada rovnako o výnimku z európskej fiškálnej zmluvy. Ešte neuschol atrament pod podpisom európskeho fiškálneho paktu a už pán Barroso hovorí o tom, že Španielsko dostane výnimku. Toto je principiálnosť, v úvodzovkách principiálnosť, súčasnej Európy. No a dovoľte mi ešte vás upozorniť na jednu veľmi dôležitú vec. Zajtra, skúste si kúpiť noviny, ak sa už tam objaví alebo najneskôr by to mohlo byť cez víkend v tlači. Zajtra sa totižto uskutoční jedno kľúčové stretnutie v Ríme, ktorého sa zúčastní premiérka, kancelárka Merkelová, francúzsky prezident Hollande. Ako som hovoril, tandem sa rozšíri o ďalších dvoch pánov, bude to španielsky premiér Rajoy a taliansky premiér Monti. Viete, o čom budú hovoriť zajtra v Ríme títo štyria lídri eurozóny? Zajtra v Ríme majú na pláne hovoriť o tom, že požiada trvalý euroval o bankovú licenciu. Keď požiada trvalý euroval o bankovú licenciu, čo zmluva o ESM umožňuje, okamžite bude môcť začať robiť spomínaný pákovací efekt, o ktorom som hovoril pred chvíľočkou. Teda zakladať tie toxické papiere v Európskej centrálnej banke a proti tejto zábezpeke si požičiavať, otvárať úverové linky. O tomto idú zajtra títo štyria lídri v Ríme rokovať. A idú rokovať ešte o jednej podstatne nebezpečnejšej veci, a to je tá skutočnosť. Poprosím pánov z SDKÚ, ja by som už rád dokončil svoj príhovor, keby ste, pani predsedajúca, ak je to vo vašej kompetencii. Pán predseda, ospravedlňujem sa, ale ešte pred chvíľočkou tam bola pani podpredsedníčka Národnej rady Zmajkovičová. Nemám oči aj vzadu, takže nevidím, čo sa tam deje. Idú totižto ešte rokovať o tom, spomínaní štyria lídri, zajtra v Ríme, že euroval začne okamžite vykupovať, okamžite, potom, čo bude ten ohňostroj, myslím, naplánovaný na 9. júla, kedy vstúpi do platnosti a bude tá sláva okolo toho celého, začne vykupovať vládne dlhopisy, a teraz sa podržte, Španielska a Talianska. Čiže už nie je pravdou ani to, že sa idú zachraňovať súkromné španielske banky cez štátom vlastnený špeciálny fond riadenej reštrukturalizácie bánk. A teda buďme ešte radi, lebo ešte tá španielska vláda zatiaľ nepožiadala o pomoc eurovalu. Situácia začína byť skutočne vážna. Španielsko a Taliansko potrebuje v tomto roku 20 percent HDP na takzvaný revolving. To znamená, že v takomto objeme si bude musieť opätovne požičať finančné zdroje na finančných trhoch. Viac ako 20 percent. V prípade Slovenska sa tento údaj pohybuje niekde na úrovni jedenástich percent zatiaľ. Čiže stane sa presne to, že Európska centrálna banka konečne prestane flagrantne porušovať legislatívu a prestane nakupovať do vlastného portfólia toxické cenné papiere predĺžených krajín. Ale jej úlohu prevezme v najbližších dňoch spomínaný trvalý euroval, ktorý idete, dámy a páni, v tomto parlamente odsúhlasiť. Myslím, že nie je potrebná vysoká znalosť vysokej matematiky, aby ste vedeli o tom, že ak sa toto stane, tak Európe nepomôže ani 10-násobne vyšší euroval. Bohužiaľ, tieto kroky sa dejú.

    Dovoľte mi ešte na záver tri poznámky. Po prvé, veľmi sme intenzívne diskutovali v priebehu dnešného dňa takzvané národné schvaľovacie mechanizmy. Dnes máte všetci v laviciach rozdané, myslím, že už tri dokumenty. Jeden je z dielne predsedu KDH Jána Figeľa, druhý je z dielne poslanca Lipšica a tretí je z dielne Slobody a Solidarity. Zrazu vidíme, ale mňa to v princípe teší, ja budem úprimný. Mňa to teší, že sa nachádza v jednotlivých stranách podpora naozaj zdravého rozumu, keď už nie je možné zastaviť ratifikáciu trvalého eurovalu, tak sa teda pokúsme aspoň upraviť národné schvaľovacie procedúry. Chcem len upozorniť, že Sloboda a Solidarita je pripravená podporiť aj návrh, ktorý leží vo vašich laviciach z dielne KDH aj z dielne už nezávislého poslanca Daniela Lipšica. Sme to pripravení urobiť napriek tomu, že si uvedomujeme, že má to len váhu politickej deklarácie. Sú to akési návrhy na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ten náš návrh, ktorý máte v laviciach, znamená konkrétne paragrafované znenie príslušného zákona, ktoré, ak by bolo prijaté, táto zmena, ak by bola prijatá, by v praxi znamenala, že akékoľvek použitie finančných prostriedkov z eurovalu, a je úplne jedno, či na navýšenie základného imania, alebo na poskytnutie konkrétnej finančnej pomoci konkrétnej krajine, ak o to požiada, bude musieť prejsť schvaľovacou procedúrou v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Teda nebude postačovať iba jednoduché rozhodnutie, či už výboru pre európske záležitosti alebo, ako sa spomína v politickej deklarácii KDH, buď výbor pre európske záležitosti, alebo výbor pre financie a rozpočet. Ja viem, že dámy a páni zo SMER-u - sociálnej demokracie sa obávajú, že to bude vytvárať po každé obrovskú mediálnu príležitosť odporcom eurovalu, aby podobné diskusie, ktoré vedieme od rána dnes, prebiehali vždy, keď budú narastať záväzky Slovenskej republiky. Lebo sa euroval dostane do straty, príde výzva na doplnenie základného imania, alebo nejaká ďalšia členská krajina eurozóny požiada o finančnú pomoc. Vždy by bolo potrebné po každé prísť do pléna a vypýtať si súhlas pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Takže napriek tomu, že si uvedomujeme, že tie návrhy, ktoré máte v laviciach z dielne KDH a poslanca Lipšica majú len deklaratórny politický charakter, my ich podporíme a súčasne vás chcem požiadať úprimne aj o podporu toho návrhu, ktorý sme dali do lavíc my, ktorý znamená paragrafované znenie príslušných ustanovení zákona tak, aby všetky tie schvaľovacie procedúry domáce, ktoré nám nikto nepredpisuje z Bruselu, aby naozaj boli vždy prediskutované v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Nemajte pred očami stále len ten pocit, že sa vytvorí mediálny priestor pre kritikov eurovalu, ale to bude v prvom rade chrániť a kryť chrbát vašim smeráckym zástupcom v orgánoch ESM. Vaši ľudia, keď tam pôjdu dvíhať ruky alebo stláčať gombíky, už o malú chvíľu aj za nakupovanie španielskych a talianskych dlhopisov, budú mať oveľa väčší a silnejší mandát, ak prejde schvaľovacou procedúrou v pléne Národnej rady, a nie vo výbore pre európske záležitosti. Druhá poznámka. Napočúvali sme sa za uplynulé týždne a mesiace strašné množstvo mýtov. Mýtov o záchranných mechanizmoch. Počúvali sme o tom, že z geopolitických dôvodov je potrebné, aby Slovenská republika takéto mechanizmy podporovala a schválila. Počúvali sme o tom, že ideme chrániť úspory občanov Slovenskej republiky v bankách. Ideme zachraňovať vlastnú menu. A to je euro. Počúvali sme od bývalého ministra financií Mikloša, že on si je vedomý toho, že bol zle zapnutý prvý gombík. No, len ja sa pýtam, a teraz sa to týka aj dám aj pánov, keď sa ráno obliekate a zapínate si prvý gombík a si ho zapnete zle, tak čo urobíte? Ho rozopnete a zapnete si ho správne alebo budete pokračovať ďalej v tom zlom zapínaní, až tu na konci vás to niekde udusí? No tak, ak bol zle zapnutý prvý gombík, malo sa nájsť v Európe dostatok politickej vôle a odvahy k tomu, aby sme ten zle zapnutý prvý gombík rozopli a začali sa pekne zapínať tak, ako káže zdravý rozum. Ja som osobne počul viackrát aj vyjadrenia bývalého ministra financií Ivana Mikloša, keď hovoril o tom, že vecne máte vy v SaS-ke pravdu, ale vieš, Jožo, my sa musíme rozhodnúť politicky správne. No, práve preto sa dnes Európa nachádza v takých problémoch fatálnych, že sa tí politici desiatky rokov nerozhodovali na základe vecných argumentov, ale vždy pod nejakým takým fiktívnym rúškom, takou záclonkou, že my sa musíme politicky správne rozhodnúť. Aj keď vecne máte, dámy a páni z SaS, pravdu. Počúvali sme mýty napríklad o tom, že o čom diskutujeme. Veď Európsky stabilizačný mechanizmus je akousi obdobou Európskeho menového fondu. No, nie je to tak. V Medzinárodnom menovom fonde, po prvé, má Slovenská republika uloženú sumu v SDR, to sú special drawing rights, to je špeciálne práva čerpania, v ktorých je, v tej fiktívnej mene, vyjadrená, vyjadrená, vyjadrený náš vklad v menovom fonde vo výške 427 mil. SDR. Ak si to prepočítate na euro, je to približne 530 mil. eur. Koľkože to ručíme v záväzkoch voči prvému a druhému eurovalu? Trinásť celé štyri miliardy eur. Prosím vás pekne, Slovensko má záväzky voči eurovalom dvadsaťšesťkrát vyššie, ako je záväzok Slovenska v Medzinárodnom menovom fonde. Ešte ďalej chceme počúvať ľudí, ktorí hovoria, že ideme vybudovať len akúsi obdobu menového fondu v Európe? No, nie. Naše záväzky sú v eurovaloch dvadsaťšesťkrát vyššie, ako je náš vklad v Medzinárodnom menovom fonde. Odlišnosť druhá. V AMF neručí jedna krajina za záväzky inej krajiny. Jednoducho nie. AMF je normálna banka sui generis, banka zvláštneho druhu. Preto zvláštneho druhu, lebo nie je v súkromných rukách. Túto banku si zriadili štáty, ale má vybudované za desiatky rokov, Medzinárodný menový fond vznikol v roku 1945 vo Washingtone, má vybudované štandardné mechanizmy, napríklad posudzovania rizík, má vybudované štandardné warning mechanizmy, kedy bliká červená, že treba s tou dlžníckou krajinou začať niečo robiť. A jednoducho to tam funguje tak ako v akejkoľvek banke. Európsky stabilizačný mechanizmus, ako som už hovoril, je Ponziho schéma, je hračkou v rukách európskych politikov. Bohužiaľ, je to tak. Takže, prosím vás, nech nikto nehovorí o tom, že ideme vybudovať akúsi európsku obdobu Medzinárodného menového fondu.

    Dovoľte mi poznámku poslednú. Ja súhlasím s tými politikmi v Európe, ktorí hovoria, že na pozadí riešenia dlhovej krízy v Európe, v eurozóne predovšetkým, prebieha salámovou metódou postupná, český prezident Klaus hovorí plíživá, politická centralizácia, politická federalizácia Európy. Som veľmi rád, že z úst niekoľko málo rečníkov dnešného dňa, myslím, že hovoril o tom aj Mikuláš Dzurinda, Ľudo Kaník, kolega Beblavý, som počul aspoň to, že vznik Spojených štátov európskych je pre vás neprijateľná myšlienka. Rozumel som správne, že, pán kolega Kaník? Som veľmi rád, že aspoň v tomto sa zhodneme, pretože ja jednoducho neverím na vznik Spojených štátov európskych. Ak jedného dňa vzniknú, tak určite to bude opäť raz politický, rýdzo politický projekt, ktorý bude ignorovať ekonomické zákonitosti a pravidlá, a práve preto bude odsúdený na zánik. Počul som pred niekoľkými dňami takú veľmi zaujímavú úvahu, že ak by sme, tí z vás, ktorí budete tlieskať, váš premiér Fico hovoril naposledy na výbore pre európske záležitosti, že SMER podporí všetko, s čím príde nový francúzsky prezident Hollande. A viete, s čím prichádza nový francúzsky prezident Hollande? So spoločnými eurodlhopismi, s fiškálnou úniou, práve s politickou centralizáciou Európy. No, ak tomu, dámy a páni zo SMER-u, budete tlieskať, tak tlieskate skutočne jednému veľkému disaster-u a jednému veľkému kolapsu celej Európskej únie. Tá úvaha, o ktorej som hovoril pred chvíľou, ktorú som čítal pred pár dňami, bola práve o tom, že ak by sme pripustili myšlienku, že vznik superštátu alebo supraštátu v Európe je možný a funkčný projekt, tak sa potom pýtam, čo bráni tomu, aby jedného dňa takýto štát vznikol aj na úrovni celého glóbu. Prečo jedného dňa nevznikne zo všetkých štátov sveta jeden jediný supranacionálny štát? A odpoveď je jednoduchá, pretože keby ste aj vtedy chceli dodržať základné pravidlá zastupiteľskej demokracie a nechali by ste takúto svetovú vládu prejsť demokratickým procesom volieb, čo si myslíte, aká svetová vláda by vznikla? No, pripusťme napriek veľkému úspechu vo voľbách, že by to nebol SMER. Viete, kto by zvíťazil v takomto prípade? S vysokou mierou pravdepodobnosti by vznikla koaličná indicko-čínska-indonézska vláda, že? Je to holý fakt. Lebo ak ctíme pravidlá zastupiteľskej demokracie, tak takáto indicko-čínsko-indonézska koalícia by vznikla. A ja sa teda pýtam, verí niekto z vás v existenciu politickej kategórie európskeho národa? Ja v takúto kategóriu neverím. Aj preto nemôže byť nikdy feasibilným, zmysluplným funkčným projektom supraeurópsky štát. Opäť sa opriem o výrok profesora Klausa, prezidenta Českej republiky, ktorý povedal, že ak takýto paútvar vznikne, tak by sa mohol priliehavo nazývať Zväz európskych postdemokratických republík. Toto je holý fakt.

    Dovoľte mi preto, aby som úplne v poslednej vete vás poprosil, aby ste skutočne nezatlačili tlačítko za trvalý euroval, ak sa chcete ešte raz niekdy pozrieť do zrkadla nielen na vlastnú tvár, ale aj v budúcnosti do tvári a očí vašich detí a vašich vnukov.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Viskupič. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči. Technici, zapnite, prosím vás, pána poslanca Viskupiča.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predseda. Pán poslanec, Jozef, veľmi som rád, že veľmi dlhý predhovor alebo príhovor k tomuto plénu, ktorý skutočne priniesol obrovské množstvo čísiel, obrovské množstvo faktov a aj jednu snahu, ktorá má pozmeniť, ak teda má prísť k prijatiu tejto zmluvy, aby Národná rada alebo národný moment v tomto prijímanom mechanizme mohol nejakým spôsobom viac svietiť. Aby mohli pri jednotlivých tranžiach, alebo pritom, ako sa budú používať mechanizmy Európskeho stabilizačného mechanizmu, prebiehať rozpravy aj tuná v parlamente. Tento návrh vítame a aj svojím podpisom podeň vyjadrujem podporu a budem hlasovať za. Zároveň chcem vysvetliť aj prečo. Je to práve preto, čo si aj spomínal, že sa obávam nového druhu, novej kategórie politika, ktorého aj, ako spomínal aj v prejave pán poslanec Blaha, predseda eurovýboru, volá racionálny európsky politik. Obávam sa taktiež deficitu demokracie, ktorý si zadefinoval, medziparlamentných nedemokratických zón, ktoré vznikajú, a práve preto nemám dôveru a nepodporím mechanizmus, ktorý sa nám tu snažia vysvetliť, že je jediné možné riešenie pre Slovenskú republiku.

    Ďakujem.

  • Pán Kollár, chcete reagovať? Nie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na rozsah a množstvo prihlásených, dovolím si požiadať o všeobecný súhlas, aby sme dnes rokovali až do, aj po 19.00 hodine do skončenia rozpravy.

  • Reakcie z pléna.

  • Keďže nie je všeobecný súhlas, budeme hlasovať o mojom návrhu.

    Prezentujeme sa a hlasujeme o tom, aby sme dnes rokovali aj po 19.00 hodine až do skončenia rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • 85 prítomných, 77 bolo za, 5 proti, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh na rokovanie aj po 19.00 hodine schválili.

    Chcem vás ešte upozorniť, že hlasovať o prerokovaných bodoch budeme zajtra o 11.00 hodine.

    Nech sa páči, pán poslanec Sulík. Procedurálny návrh.

  • Ďakujem. Pán Paška, zrejme vám uniklo, že ide asi o najdôležitejšie rozhodnutie v tomto volebnom období. Od deviatej rána tu prebieha rozprava. Ja osobne sa jej zúčastňujem, moji kolegovia, čo si myslíte o zmluve za 6 mld. pri plnom vedomí...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán Sulík, skúste naformulovať, o čom máme vo vašom procedurálnom návrhu.

  • Môj návrh je, môj návrh je taký, áno, môj návrh je ten...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Budete mať bezpochyby dosť miesta, aby ste odprezentovali svoje názory na euroval.

  • Pán predseda Paška, môj návrh je ten, aby ste trochu doznali aj parlamentnej kultúre, sú nejaké zvyklosti, vy to tu valcujete, len preto. Môžem dohovoriť?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec, o čom budeme hlasovať?

  • Mám ešte 20 sekúnd. Dovoľte mi, prosím vás, dohovoriť, len preto, že prezident potrebuje odísť na výlet, to tu znásilňujete. Ide o 6 mld. eur. Toto je škandál, čo tu robíte, pán Paška.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Dobre. Máte o čom hlasovať?

  • Navrhujem, aby rozprava prebehla normálne, asi od 9.00 hodiny ráno.

  • Nikto nebude obmedzovať nikoho v rozprave. Rozprava prebehne úplne normálne.

    Dobre, poprosím teraz pána poslanca Osuského do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán odchádzajúci predseda parlamentu, vážený, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počkajte, pán poslanec. Naozaj, pokoj poprosím v rokovacej sále a počúvajme pána poslanca.

    Nech sa páči.

  • Vážení ešte zatiaľ neodídevší poslanci SMER-u. Viem, že ste prišli preto, aby prebehlo hlasovanie, ktoré prebehlo. Iný motív zrejme nemáte. Boli chvíle, keď vás tu bolo päť, málo na to, že ide o vec, ktorá bude mať dosah nielen na nás, ale i na generácie po nás, lebo ako to tu správne zaznelo, hovorí sa, že nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Teraz ale budeme hlasovať o rieke, do ktorej keď vstúpime, tak sa stratí jej breh. Keď som v októbri minulého roku prichádzal k mikrofónu v podobnej veci, mal som v deň svojich narodenín pocit oslobodenia, keď som povedal to, čo som povedal, a odchádzal som síce vedomý si, aké to bude mať následky, ale akosi uľahčený. Teraz mám na sebe ten čierny oblek a kravatu a to, čo som si vypočul, na mňa dopadá ako kamenná lavína na horolezca, ktorý sa driape severnou stenou Eigeru. To, čo tu zaznelo vo vystúpení mojich fundovaných kolegov Sulíka a Kollára, bola neuveriteľná koncentrácia, neuveriteľná lavína faktov, ktoré, s dovolením, na mňa, ktorý je historický optimista, pôsobia depresívne. Neviem, kto z vás videl pomerne významné dielo režiséra Larsa von Triera, film Dogville. Keď som ten film dopozeral, mal som podobný nedobrý pocit. Ten film bol vlastne nakrúteným divadelným predstavením o ľuďoch a o ich strašnom videní sveta. Keď ráno hovoril kolega Sulík, tak na tvárach, a bez rozdielu či koaličných, alebo opozičných poslancov, respektíve poslancov vládnucej strany a opozičných iných ako nás, sa veľmi často objavoval úsmev. Úsmev, aký človek vidí na tvárach ľudí, ktorí pozorujú malé deti, alebo strápňujúcich sa hlupákov. Proste taký blahosklonný, blazeovaný, povznesený úsmev nad tým, čo zaznieva na mikrofón. Ten úsmev skutočne nepoznal koalično-opozičné hranice. A ten pocit takej tej povznesenosti, blahosklonného postoja k tomu, ktorý sa tu nadrapuje a niečo nám hovorí, ale my na to kašleme, lebo my vieme, čo je lepšie, bol desivý. Či to boli aj úsmevy znudené, alebo to bol čistý výsmech? Kládol som si otázku, čo je za tým? Pocit vlastnej neistoty, ktorú maskujem tým úsmevom pri Sulíkových grafoch a dátach, ktoré nie sú Kažimírovými grafmi a dátami. Či to bola čistá vymytosť mozgov, alebo to bol pocit pohŕdania iným názorom. Každopádne to bol pocit neuveriteľnej ľahkosti bytia, ako to už zmienil kolega Kollár, vo veci, ktorá bude ťažkým bytím. Ubezpečujem vás, že sa potom, keď sa naplní to, čo tu zaznelo vo vystúpeniach mojich kolegov, nebudeme usmievať. Nebudeme mať pocit, že došlo na naše. Nebudeme mať pocit, že sme vám to hovorili. Pretože, s dovolením, mnohí z nás majú deti a naše deti budú mať tiež deti, a to, čomu sa ide pritakať, je z môjho pohľadu čistá hrôza. Možnože to tak nevidia ani občania - voliči alebo mnohí z občanov - voličov. Možnože to niektorí občania vidia, ale tí usmievajúci sa domnievajú, že väčšine to nedôjde. Že to nedôjde tým, o ktorých pôjde a že keď by im to náhodou aj došlo, tak sa vyhovoríme alebo to zahovoríme. Alebo sa akýmsi iným spôsobom budeme snažiť umyť si, ako Pontský Pilát ruky. To, čo zaznieva z úst tých, ktorí hľadajú vnútorné zdôvodnenie pro domo suo ako kolega Kaník alebo, ešte výraznejšie, Mikuláš Dzurinda, je akýmsi pokusom postaviť na absolútne vratkých nádejách a podmieňovacom spôsobe pevnú stavbu. Na nádeji, že švihnutím čarovného prútika začnú Gréci robiť druhý grécky zázrak. Že Španieli otočia a urobia španielsky zázrak. A niekedy sa tie veci naplňujú veľmi rýchlo. Človek nemusí byť veľkým prorokom, ale bol som v nedeľu s kolegom Blahom v rozhlase a vtedy som hovoril, že Španielsko je veľká ryba, ktorá roztrhá sieť. Všetci vidíme, ako v porovnaní so Španielskom sardinka zvaná Grécko trhá tie európske siete. A vtedy som povedal, neželajúc si to, ale bez veľkých prorockých daností, že za dvermi je veľryba volaná Taliansko. A vida. Veľryba je tu. Keď hovoríme o záchrane eura, tak je to záchrana "um jeden Preis". Za každú cenu. Proste je to záchrana fixnej idey. Ja som starší človek, doyen zboru, Jožo Mikloško ani kolega Chmel tu nie sú, patrím tu k tým starším. A pamätám si kdečo. Pamätám si časy, keď šestina sveta a priľahlé farnosti budovali socializmus. Budovali socializmus a budovali komunizmus s tým, že politika vládla trhom. Vládla im dôsledne. Vládla im z budovy Gosplanu, ak viete, kde je v Moskve. A dopadlo to tak, ako to dopadá vtedy, keď politici vládnu trhu. I dnes, a som ďaleký brániť toho pána so šampanským z Bankie, som presvedčený, že tie peniaze, ktoré boli naliate do dier, neboli zďaleka tak výrazne, jedine a výlučne vinou mnohých bánk, ale bolo to aj vinou tých, ktorí si požičali. A ja vás ubezpečujem, že za gréckymi politikmi, ale za ani inými nechodili bankári a nevnucovali im pôžičky. Naopak, tí politici chodili, aby im banky požičali. Aby im požičali na to, aby si kupovali svojich voličov. Aby v nich vzbudzovali ilúziu, že majú na to, čo im oni dajú. Ale oni na to nemali. A tie peniaze, ešte raz hovorím, si požičiavali politici v zištnej vôli získať voličské hlasy pre vlastný krátkodobý prospech. Musím povedať, že mi nie je celkom jasné, či tí, ktorí to vidia úplne opačne ako ja, majú pocit, že sú za vodou. Že im to už v zásade môže byť jedno. A že presne vzaté, keď príde čas rátania, aj ich deti už sú zabezpečené. Inak si neviem predstaviť ten postoj voči budúcim generáciám. Neviem, či si vieme predstaviť, čo znamená splácať dlh 200 percent HDP. Neviem, či si viete predstaviť, čo znamená v tomto stave "čas rátania". Musím povedať, že dnešná situácia je neuveriteľná, pretože, keď sa Európa vzmáhala z trosiek, tak bolo absolútne jasné, že si ľudia svoj vzostup hradia prácou. A že štáty sa dvíhajú z rozbombardovania výkonom. Nie požičiavaním si na večnú splátku v bankách. Svetadiel, ktorý je absolútnym vrcholom svetového blahobytu, dokázal prehýriť celkom neuveriteľne, nie tú dnešnú večeru, ale x-tú večeru svojich vnúčat, že zostáva rozum stáť. A ja sa dozviem, že my, tá hŕstka, a je mi cťou, že som k tej hŕstke patril aj v októbri spolu s mojimi priateľmi z OKS, Ondrejom Dostálom a Petrom Zajacom, sme nezmenili svoj názor ako naši vtedajší koaliční partneri. Nezmenili sme svoj postoj k tomu, že sa do dier peniaze liať nemajú. Človek počúva o tom, ako to bude inak, ako to uchopíme, a zároveň pred voľbami v Grécku zaznievajú vábenia sirén z Bruselu: "No, uvidíme, keď vyhrajú tí dobrí, možno sa na niečom pri znovuotvorení pravidiel dohodneme." A keď úplne hladko prejde oznámenie španielskeho premiéra, že to potrebné nesplníme, tak si človek hovorí, na čom stavajú optimisti? Mal som tú česť byť členom delegácie parlamentu, ktorá sa zhruba pred sedemnástimi dňami zúčastnila návštevy Českej republiky. V rámci tej návštevy sme okrem iných stretli i pána ministra zahraničných vecí, knieža Schwarzenberga. Knieža Schwarzenberg napriek obvyklej irónii na jeho adresu nedriemal. Ale hovoril dvadsaťpäť minút krutej pravdy a bol to najväčší zážitok z tej cesty. Okrem iného nám povedal niečo, čo, samozrejme, totálne podminúva akékoľvek optimistické nádeje, ktorými sa podporovatelia tejto veci koja. Že Európu čaká kríza, ktorá potrvá 10 až 15 rokov. A veľmi dobre vyargumentoval, že i najslávnejšia hospodárska kríza dejín, kríza konca dvadsiatych a začiatku tridsiatych rokov trvala tak krátko len preto, lebo prišiel Hitler. Inak by trvala tých svojich štandardných 10 až 15 rokov. Verme tomu, že Hitler nepríde, a ja vôbec neverím na to, že to všetko, o čom hovoria optimisti, je potrebné, "aby nebola v Európe vojna", lebo Európska únia je garantom, že nebude vojna. Žiaľbohu, dnes je Európa v štádiu, že vojna v nej bude len vtedy, keď ju niekto zvonku napadne, a potom tú vojnu prehrá. Pretože napriek robenia sekier a prežierania budúcnosti nemyslela na obranu. Pretože za peniaze na vlastnú bezpečnosť ti volič zväčša hlas nedá. Ukážkou tohto je Slovenská republika a stav jej armády. Po všetkých vládach, ktoré tu boli. Ale to isté platí i pre takzvané veľmoci. Takže keď dnes počujem z úst politikov, že to bude lepšie a že budeme prísne vymáhať pravidlá, nie sú to náhodou tí istí politici a tie isté strany, ktoré Európu doviedli tam, kde ju doviedli? To sú politici, ktorým mám veriť? To sú politici ako je pán nový francúzsky prezident, ktorý absolútne v protiklade zdravému rozumu a demografickému vývoju, ktorý neovplyvní, ani keby ešte stihol spraviť šesť detí, skracuje vo Francúzsku dobu, keď človek pracuje, a predlžuje tú, v ktorej bude žiť z dôchodku. Už to by malo stačiť na to, aby na neho hodili sieť. Pretože neviem si predstaviť akékoľvek plauzibilné zdôvodnenie takýchto krokov. Spoliehajú sa, a už nielen "sardinky", ale veľké krajiny na svätosť oltárnu, ktorou je euro a niekde za ním Spojené štáty európske. George Washington kedysi veľmi múdro povedal, že spojenectvo medzi štátmi nie je nikdy vecou lásky a emócii, ale vždy len vecou záujmu. Je to obrovská pravda, ktorá sa za 200 rokov od časov Georga Washingtona nijako nezmenila. Vízia Spojených štátov európskych, ku ktorým malo byť euro vstupnou slávobránou, je proti podstate Európy. Budeme operovať zrejme v protiargumentácii existenciou Spojených štátov. A k tomu poviem jedno. Keď sa ubiedený Slovák z Kysúc či z východu koncom 19. storočia nalodil na šíf, ako sa tomu vtedy hovorilo, v Hamburgu, tak plával neistej budúcnosti v ústrety, ale v nádeji. Pretože to, čo mal doma, bolo dôvodom, aby opustil to, čo mal doma. A keď potom budoval budúcnosť svojej rodiny na pláňach Iowy, alebo v tých horúcich a ťažkých slojoch baní či oceliarní v Pittsburghu, tak vtedy - a mnohým šťastie prialo, keď sa vypracovali - tak pochopil platnosť starého latinského "ubi bene ibi patria" - kde je dobre, tam je vlasť. A stal sa Američanom. Stal sa Američanom bez presvedčovania, bez Barrosa, bez tých, ktorí vedia lepšie ako on sám, že má byť Američanom. Stal sa Američanom prostou jednoduchou ľudskou úvahou. Pracoval som doteraz na vysokej škole. A tým, ktorí vidia fungujúce Spojené štáty európske, musím odkázať, že sa pred rokmi prijala Lisabonská stratégia, ktorá hovorila o tom, že v roku 2010 budeme centrum svetovej vedy technického rozvoja a pokroku. Nie možno priam Slovensko, ale celá Európa. A dnes, bilancujúc tento gosplanovský výrok, tento výrok na úrovni Chruščovovho "dognať i peregnať", dostihnúť a predstihnúť, sa naplnil do podoby, ktorú máme. A dnes Slovensko a Európa, presne vzaté s výnimkou severských krajín, v naplnení tejto krásnej deklarácii vôbec "nezaostáva". Pretože ako povedal kruto a pravdivo knieža Schwarzenberg, a to je taký drobný aspekt z toho, čo hovoril, ale poznačilo ma to, keďže pochádzam z toho vysokoškolského prostredia, že jeden z dôvodov, prečo kríza potrvá dlho, 15 alebo 10 rokov, je v tom, že z celého európskeho kontinentu, a teraz odhliadnem od rebríčka, ktorý si prečítal alebo z čoho vyšiel, ale nie je nepravda to, čo povedal, je jediná vysoká škola v svetovej špičke. Zhodou okolností so vzťahom k Slovensku, Eidgenossische Technische Hochschule Zürich, miesto vedeckej slávy Aurela Stodolu. To je tá jediná, nie Sapienza, nie Sorbonna, nie Complutense, ba ani Humboldt, ani Freie Universität Berlin. A to je ďalšia vec, o ktorej hovorím v súvislosti s víziou Spojených štátov. Prezident Hollande vie, že svoje hlasy dostáva i od francúzskych poľnohospodárov, a vie, že je dobré odviesť im ich "desiatok", a pokiaľ ide o rozmach vedy, stačí deklarácia. Ak sa budeme, ako to tu zaznie v optimistickom vystúpení Mikuláša Dzurindu, aj my podieľať na formovaní pravidiel, tak sa tomu smejem, lebo tu zaznievajú fakty o hlasovaní s osemdesiatimi percentami, tu zaznievajú reálne faktay o tom, koľko krajín je potrebných na to, aby sa niečo prijalo. Keďže zhodou okolností s výnimkou Nemecka, ktoré, žiaľbohu, tiež nie je za vodou - žiaľbohu - i pre nás, tí ostatní, takzvaní veľkí, sú v "průšvihu". Tak je zrejme jasné, aký silný bude hlas triezvych Fínov, možnože triezvych Slovákov a tých triezvych malých, ktorí šetria a ktorí sa nechcú podieľať na neblahom vývoji. Musím povedať, že tých, ktorí sú, boli a plánujú byť prisatí na eurocecku, je priveľa na to, aby prevládol zdravý rozum. A ,samozrejme, zaznieva tu diskusia o podmienkach pre Grécko pri uvoľňovaní tranží. No, ja som žiadostivý toho, ako sa uplatníme. V rozhlasovom vystúpení kolega Rehák povedal to, čo zopakoval dnes. Zastupoval som tam SaS a dozvedel som sa, a on to povedal s menším cúvaním, ako sa teraz snažil vycúvať, že sme Zlatý úsvit. SaS a toto prirovnanie je proste arogancia drzého nespratníka, pretože Zlatý úsvit sú fašisti. My sme, s dovolením, a už nech si o mne myslí, kto chce, čo chce, človek, ktorý má demokratické presvedčenie, a moji kolegovia v SaS-e takisto. Takýto primitívny, ale do éteru vyslaný výrok, by som mohol, keby som mal jeho mentálnu úroveň, vrátiť absolútne v pohode ako return a z cvičných dôvodov to predvediem. Povedal, že za všetko toto sú zodpovední takí ako Zlatý úsvit, v zátvorke SaS, a neoliberalizmus. Pekná kombinácia fašistov a neoliberalizmu. Keby som bol na jeho úrovni, tak mu poviem asi toto. Neurobil som to, lebo som sa nemienil zhadzovať pred poslucháčmi, ale teraz to urobím, pretože to zopakoval znova dnes doobeda. Aj Pol Pot vychádzal v mladosti, keď bol mladý ako kolega Rehák, z marxizmu. A zaručene do svojej smrti v džungli nemal rád neoliberálov. Stačí to na to, aby som nazval stranu kolegu Blahu polpotovcami? Mne, s dovolením, nestačí. Ale ja mám, s dovolením, asi inú úroveň. Tak to hovorím len nato, že nie je problém pre premýšľajúceho človeka, ktorý má argumenty, vrátiť komukoľvek čokoľvek medzi oči, ale nie je primerané sa znižovať k takejto argumentácii, akú použil v nedeľu a použil dnes znova. Pokiaľ ide o ten zápas o euro, o ktorom hovoríme, že je naša mena, to už som počul aj predtým, dokonca vo vystúpeniach našich, vtedy koaličných partnerov, že z tejto krajiny, keď my s niečím nebudeme súhlasiť, odídu firmy. I vtedy i teraz poviem znova. Volkswagen, ktorý tu vyrába vysoko kvalitné dobré autá tu nie je preto, že máme grambľavých robotníkov, že máme odbory, ktoré nárokmi, ktoré kladú, zdôvodnia jeho odchod. Nie, on je tu preto, lebo náš človek vie pracovať, vie pracovať nepochybne za menej ako v Nemecku, čo sa možno niekomu nepáči, ale to je dôvod, prečo tu Volkswagen je. A súkromný vlastník akejkoľvek fabriky od Nestlé cez U. S. Steel až po Volkswagen sa môže vykašľať na politika, lebo, chvalabohu, ešte nie všade vládnu politici trhom, ale bude dávať svoju fabriku a prácu robotníkom v nej tam, kde bude dobrý výkon a rozumné podmienky. To znamená, že strašenie tým, že tu nastane po našom "nie" potopa sveta a zánik sveta, je hlúposť. Áno, euro je naša mena. Češi ho nemajú, majú svoje problémy, ale nemajú ich preto, že nemajú euro. Poliaci sa ekonomicky, odhliadnuc od posypovej soli a salmonelových vajec, presne vzaté dosť vzmáhali. Nemajú euro. Musím teda povedať, že ten, kto ma presvedčí, že jediná cesta do budúcnosti je mať euro a držať sa ho, i keď zhynie svet, ma len presviedča, že ide o mantru. Že ide o mantru typu: socializmus a komunizmus vybudujeme, aj keď nezostane kameň na kameni. To bol vtip, ale tak to bolo. Vo svete, kde vládol politik nad trhom sa fungovalo jednoducho a prosto tak, že tam bola transferová zostava štátov. Dnes hovoríme o tom, že prichádzame a prechádzame do transferovej Európy. Rútime sa tam nadšeným hlasovaním. I to bol transferový spolok, Rada vzájomnej hospodárskej pomoci. Neustále transfery od tých, ktorí v okovách plánovaného socialistického hospodárstva dokázali vyrábať viac a lepšie ako iní, aby to potom mohli transferovať na Kubu, do Vietnamu, do Mongolska, všade tam, kde sa budoval socializmus, nech to stojí čokoľvek. Možno sa niekomu zdá tento prímer krutý, ale vo svojej podstate nie je nepravdivý. Už to bola transferová východná Európa, kde jedni znižovali svoju možnú, i keď nie veľmi vysokú, životnú úroveň tým, že pod egidou mantry budovania tábora socializmu a komunizmu obetúvali svoju životnú úroveň. Napriek tomu, pochopiteľne, pri totálnej absencii trhového hospodárstva, ktoré chce kolega Blaha - politik ovládnuť, to viedlo k tomu, ku čomu to viedlo. Ak je táto svätosť oltárna, toto euro je dôvodom, aby sme si nezačali rozopínať zle zapnuté gombíky, tak je to z môjho pohľadu absolútne nepochopiteľné. A na rozdiel, a teraz použijem literárny prímer, zhodou okolností staršia generácia ho mohla vidieť na filmovom plátne: Herman Melville - Biela veľryba. Kapitán Achab vidí zmysel svojho života v tom, že zúčtuje s bielou veľrybou. Tí, ktorí videli tento film s veľkým Gregory Peckom ako kapitánom Achabom, vidia tú zaťatosť, to takmer doslova šialené fixovanie sa na jeden cieľ. V momente, keď hodí harpúnu, ktorá ho strhne, sa pripútaný lanami harpúny o bielu veľrybu s ňou ponára. Je to možno apokalyptický a dramatický záver, ale je to výsledok konzekventného držania sa fixnej idey. Niečoho, čo povýšime nad zdravý rozum, niečoho, čo povýšime nad budúcnosť Európy. Je možné, že si poviete, že tu dramatizujem, že tu straším. Ja by som bol veľmi rád, keby som sa mýlil a veľmi rád, keby nás to nestiahlo. Ale zhora neohraničený transferový systém nemôže pri vedomom stave zadlženia krajín, o ktoré ide, v pomere k HDP a ku všetkému ďalšiemu nijako skončiť dobre. A na rozdiel od kolegu Kollára a Sulíka vám tu nebudem hovoriť, samozrejme, žiadne čísla, lebo som rád, že sú to moji priatelia, ktorí to povedali i tým, ktorí to možno nechceli počuť, a ktorí to povedali, lebo to povedať museli, lebo o pravde sa mlčať nemá a zlu sa má čeliť. Keď je diskusia o tom, že to či onô, že bankrot krajiny by bol veľmi bolestný, dovolím si iba ubezpečiť, že krásna a bohatá, presne vzaté i na pomery kontinentu, kde je oná krajina zvaná Argentína, prešla nie tak dávno bolestivým mlynom štátneho bankrotu. Tak keď som toto spomenul pri diskusii s kolegami zo zahraničných parlamentov pred asi rokom, tak mi nemecký sociálny demokrat zhrozene povedal: "Ale aké to bolo bolestivé!" No, bolo to bolestivé, ale presne vzaté, bolelo to Argentíncov, a nebolelo to Brazílčanov, Uruguajčanov, ani Ekvádorčanov. A ja si nemyslím, že máme niekomu niečo robiť bolestivejším, ako je potrebné. Ale zároveň sa nedomnievam, že je primerané, aby sme spôsobovali bolesť sebe samým, a vzrast nášho dlhu, ktorý bude dôsledkom neohraničeného eurovalu, bude bolieť nás. A presne vzaté, nikto netrpí rád nevinne. A my, ak budeme platiť vyššie sadzby za vyššie dlžné obnosy, ktoré budú súčasťou okrem iného i takto zaťatej sekery, nebudeme môcť dať našim deťom napríklad také vybavenie škôl počítačmi alebo čímkoľvek rozumným, aj športovými ihriskami. A na UK nebudeme môcť postaviť, tak ako v Brne, kde nemajú euro, ale dokázali postaviť nukleárnym fyzikom malý tréningový reaktor, pretože je drahý, a my naň nebudeme mať, pretože budeme "znášať bolesť za iných". A ešte raz hovorím, my nie sme tí, ktorí to urobia ľavou zadnou. Sanácia španielskeho dlhu, o ktorom je momentálne reč, a čo je ďalej, to sa uvidí veľmi rýchlo, znamená, povedané jednoducho, že by Španiel mal pracovať za rok tri mesiace tak, že za to nedostane žiaden plat. Ergo, znamená to, že by pracoval dvanásť mesiacov s o štvrtinu nižším platom. Každý jeden Španiel. Čo z toho vyplynie pre nás, alebo čo pre nás vyplynulo, keď sme uhrádzali mečiarizmom rozvrátené slovenské bankovníctvo, bolo, že pri našich vtedajších priemerných mzdách to bolo desať mesačných platov - ale nikto sa na nás nezložil. Ja sa domnievam, že prežiť tri mesiace z dvanástich bez platu sa dá, že je nemorálne v takomto momente otrčiť ruku. Ale v transferovej Európe to bude úplný štandard. A poviem vám, že najhnusnejší zo všetkých argumentov pre euroval je to, že aj my ho raz budeme potrebovať. A ja hovorím, Boh nás chráň, ak ho budeme potrebovať. Zhodou okolností som si v týchto dňoch vybavoval hypotéku. A musím povedať, že som musel doložiť veľmi veľa závažných, ale potrebných údajov, aby mi ju schválili. Považujem to zo strany banky za veľmi dobré, veľmi múdre. S radosťou som zrazil opätky a plnil, pretože toto je cesta k zodpovednosti banky, ktorá mi požičala. Nepožičala mi to tak, ako Fannie Mae a Freddie Mac. Tým, o ktorých mohli, ak neboli úplne zmyslov zbavení, vedieť, že to nikdy nevrátia. Banka, ktorá mi požičala, chce vedieť, že jej občan Osuský vráti svoju hypotéku. A považujem to za dobré. My, naopak, dobre vieme, že Gréci tú "hypotéku", ktorú dostali a dostanú, nikdy nevrátia. A ak tu zaznieva Lipšicova požiadavka o zárukách, tak skutočne, i keby to mali byť Elginove mramory, s dovolením, Elginove mramory boli mramorové kariatídy z Erechteionu na Akropole, ktoré odniesol lord Elgin v čase, keď Grécko bolo pod osmanskou nadvládou. K necti Aténčanov treba inak povedať, že pentelikonský mramor z Akropoly používali, odnášajúc ho odtiaľ, na stavbu svojich domov.

    Vtedy lord Elgin, možno prezieravo, aby kariatídy neskončili vo vápenke, ich odniesol do Londýna. Pred asi dvadsiatimi rokmi alebo dvadsiatimi ich Angličania Grécku vrátili. Ak sa má Grécku požičať, tak by skutočne zárukou mal byť palác v Knosse a svätyne v Delfách, pretože aj moja banka chce odo mňa záruku. A aj keď to kolega Blaha nemá rád, je to účtovnícky prístup tej banky. A ja vám hovorím, keby Európa mala od počiatku len účtovnícky prístup k tým, čo robia dlhy, tak dnes nie je tam, kde je. A ten, kto to popiera v mene vyššej idey, v mene mantry eura a Spojených štátov európskych, je totálne na omyle. Pretože tá spojená Amerika vznikla preto, lebo tí, ktorí tam prišli, mohli s eleganciou Cyrana z Bergeracu, "odhodit svůj širák v dál", odhodiť Rakúsko-Uhorsko, či biedne hladujúce Írsko, či rodnú Halič, pretože prišli tam, kde dostali lepšiu možnosť. Žiaľ, situácia v Európe nikdy nebude taká, že Nemec odhodí nemecký záujem a Francúz francúzsky záujem. A ten slovenský záujem bude váhou úmerný, aký veľký, to si môžeme predstaviť. Európsky parlament je fajn, predseda Schultz je úplná ozdoba. Musím ale povedať, že na rozdiel od nich i v Amerike, kde Nemec prestal byť Nemcom a stal sa Američanom a kde Maďar prestal byť Maďarom a stal sa Američanom, musia zákony prejsť cez Senát, kde má každý americký štát, i obrovský ako je Texas a Kalifornia, i maličký ako je New Hampshire, dvoch zástupcov.

    Kalifornia ani Texas nemôžu majorizovať New Hampshire. A toto nikdy v Európe nebude. Tento inherentný demokratický deficit, keď do europarlamentu a do všetkých štruktúr a počtu všetkých žetónov vstupuje numerický počet, tak je jasné z podstaty veci, že zástupca Francúzska, kandidujúci do Európskeho parlamentu, bude zastupovať predovšetkým francúzske záujmy a francúzsky prezident Hollande bude v Berlíne či Ríme a kedykoľvek v budúcnosti tiež zastupovať francúzske záujmy. A poviem úplne otvorene, nijako sa im nedivím, je to normálne a prirodzené. Ale v tejto normálnosti a prirodzenosti prirodzených záujmov je odpoveď na to, či niekedy môžu byť autentické spojené štáty európske, či môže existovať to, čomu hovoril prezident Havel, a to išlo len o dva národy, bratské národy spojené históriou, "autentická federace". Moja odpoveď je nie, nikdy.

    Nakoniec by som povedal ešte jedno. To svoje októbrové hlasovanie, po ktorom som zďaleka nielen ja, ale predovšetkým kolegovia zo SaS-u, ktorí boli väčší, tak to chodí s tými väčšími, masovo napadnutí ako tí, ktorí Slovensku umožnili vašu vládu, ako tí, ktorí sa chceli viezť v európskom vlaku a neplatiť cestovné, ako tí, ktorí sú egoistickí, proste hrôza a tlačia Slovensko na perifériu sveta. Ja som hrdý na to hlasovanie. Ja som naň hrdý pri všetkom smútku z tohto dôvodu, že sa chcem pozrieť svojim deťom a vnúčatám do očí. I keď by cynik povedal, že to môže byť jedno, a Karel Kryl hovorí: "Vím, byla to hanba, plivat na pomníky," mal by som zlý pocit, keby sa kvôli vedomému podriadeniu sa zlu malo pľuvať na môj pomník.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Blaha, Viskupič, Galko, Bublavý.

    Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega Osuský, keby som bol tušil, že sa vás v sobotu tak dotknem osobne, tak by som vás naozaj nechal žiť v tom vašom vlastnom svete, ale, žiaľ, dopadlo to tak, že som nesúhlasil s vaším názorom, úplná katastrofa, že? A mám pocit, že aj vy aj s pánom kolegom Kollárom máte nejaký mindrák z toho, čo som vám rozprával. No, pravdou je, a to hovoríte, teraz už sa mi to už zlieva, jeden aj druhý, že spraviť politiku znova dominantnou nad trhom, to bola myšlienka Angely Merkelovej. Ona povedala: "Spravme dominanciu späť, vráťme dominanciu späť, politiky, demokracie nad trhmi." Angela Merkelová nie je polpotistka, socialistka, ani nič podobné, to je kresťanská demokratka, pán kolega. Každý demokratický politik uznáva, že musíme regulovať trhy, že musíme vrátiť nadvládu demokracie nad trhy. Jediný, kto to neuznáva, sú neoliberálni šialenci, trhoví fundamentalisti a dovoľte mi novotvar - trhkvasi. A obávam sa, že jediný, kto tomuto nerozumie, ste práve vy, kolegovia v SaS.

    Nuž a k tomu, k tým vašim pomenovaniam ohľadom marxizmu a ohľadom Pol Pota a tak ďalej. Pán kolega, ja som naozaj využíval marxizmus vo svojej knižke Späť k Marxovi?, aj liberalizmus aj komunitarizmus a ďalšie moderné prúdy, s ktorými sa vo vedeckej sfére normálne bežne pracuje. Ja mám obavy, že vy neviete, o čom hovoríte. Alebo máte niečo konkrétne na mysli z hľadiska toho marxizmu? Tak povedzte niečo ohľadom mojej teórie, povedzte niečo ohľadom teórie Avineriho, Cohena, Roemera, Peffera, tie mená vám nič nehovoria a nálepkujete a kádrujete. To je naozaj ignorancia, pán kolega. A to je smutné. Ja vám poviem takto, odmietam náboženstvo trhu, odmietam dávať trh nad demokraciu, trh nie je žiadny nedotknuteľný božský mechanizmus, ani žiadna dejinná nevyhnutnosť. Trh má legitimitu, iba ak slúži občanom. Slúži?

  • Ďakujem, prosím pána Viskupiča.

  • Ďakujem. Na základe toho, čo ste hovorili v rozprave, si dovolím poznamenať jednu vec, že malý úspech sa nám predsa len podaril, pretože vždy, keď sa bavíme o takto zásadných otázkach, tak za tú moju krátku parlamentnú prítomnosť som si všimol, že musíme vyfasovať trest. Ten trest je nočné rokovanie, bavenie sa o mechanizme, ktoré, ktorý bude platiť niekoľko rokov, niekoľko generácií, a nie je možný výstup z neho, sú s ním spojené obrovské riziká, ktoré sa snažia od 9.00 hodiny ráno tu rečníci opísať, a možno aj v márnej snahe presvedčiť kolegov, ktorí sa k tomuto snažia alebo budú snažiť pripojiť svojim hlasovaním za, tak sme teraz zase historicky tesne hlasovaním pred vaším vystúpením dospeli k tomu, že budeme sa baviť proti noci, a pravdepodobne, ako keby náš hlas, ktorý nesúhlasí alebo máme nejaké výhrady, nebol relevantný. Neobstojí žiadny argument o tom, že máme možnosť sa vyjadriť, vyjadrovanie sa o desiatej, jedenástej hodine alebo o polnoci nemá kultúru, nemá žiadny obsah toho, že hlas opozície môže zaznieť v relevantnom čase, v pracovnom čase, kedy si môžme povedať, kto čo máme na mysli, a povedať to v plnej kondícii. Preto si myslím, že skutočne nie je vôbec akceptovateľné to, že tu budeme po siedmej hodine, možno do rána.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, kolega Peter, ja sa nebudem vyjadrovať k tomu, čo si rozprával o eurovale, pretože tie argumenty sú v podstate aj mojimi argumentami a plne s tebou súhlasím. Ja by som si dovolil možno takú, keď už nie že menšiu výčitku, ale skorej taký postreh, priveľa slov si na môj vkus venoval nášmu mladému kolegovi, pánovi Blahovi. Stačilo povedať, že tu máme medzi nami mladého, snaživého zväzáka, ktorý sa chce zapáčiť svojmu veľkému šéfovi a ktorý to preháňa. Ktorý zneužíva tak citlivú tému, ako je rokovanie o trvalom eurovale, o uvrhnutí občanov Slovenskej republiky do ekonomického nevoľníctva na to, aby nadával svojim kolegom do fašistov, aby sa primitívnym a arogantným spôsobom vysmieval svojim kolegom, ktorí už niečo, či už v politike alebo v bežnom živote, preskákali, aby sa takýmto spôsobom vysmieval vlastne aj svojim voličom.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

    Reakcia.

  • Viac slov, nechajte ma dohovoriť.

  • Reakcie z pléna.

  • Nechajte ma dohovoriť, ja reagujem na to, kolegu, čo bol v rozprave. Viac slov, pán kolega Peter Osuský, si tento náš mladý kolega z tak vážených úst, ako sú tie tvoje, rozhodne nezaslúži.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa chcem dotknúť jednej pasáže, kde kolega Osuský spomínal štáty, ktoré tu investovali a majú tu svoje firmy, či už spomínaný U. S. STEEL, Volkswagen, Peugeot. A my sme radi, že máme takéto firmy tu a že naši ľudia, ktorí sú šikovní, svojou šikovnosťou, naozaj, aj lacnou pracovnou silou, to bola pravda. Ale ďalšia pravda, ktorá nebola vypovedaná a ktorú si dovolím povedať, pripomenúť, že tie firmy, ktoré ešte očakávame, aby sem prišli, tak musí byť politická stabilita. A ak nebude u nás politická stabilita, tak tie firmy už do nášho štátu nemusia prísť. A my sa musíme o to snažiť. A ak je nejaká politická stabilita a záruka, tak určite to je strana SMER - sociálna demokracia. A to, že sme my teraz pri vláde, to bolo aj vašou vinou, že ste si rozbili vládu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Osuský, reakcia na faktické.

  • Ďakujem pekne. Áno, kolega Bublavý, máš pravdu, že stabilita je dobrá. Ale krajina, ktorá popri vlastných problémoch zvýši svoju dlžobu za dlhovú záťaž prebraním dlžôb za iných, potom bude musieť doma zrejme niekoho šklbať. A ja si neviem celkom presne predstaviť, že v potrebe šklbať vytvoríme dobré podmienky pre investície, keď im budeme zvyšovať dane. Keď budeme takzvane brať prosperujúcim, ťažko sa prosperujúci rozhodnú usadiť sa u nás. Takže tá rovnica nie je taká jednoduchá, že stabilita je základ. Stabilita bola všelikde, aj v Zväze sovietskych socialistických republík. Inak je pozoruhodné, ako sa niektorí kolegovia nemôžu zbaviť svojej tradície vzhliadania k niekomu. Kolega Blaha hovorí, "že to hovorí aj Merkelová". No, je to posun, kedysi to "hovoril Brežnev". Teraz to hovorí Merkelová. A podľa potreby, samozrejme, niekedy je dobré to, čo hovorí Hollande, ale keď nás Hollande v druhom kroku sklame, čo bolo tak jasné ako motýľ v decembri, tak odrazu hovoríme, i ústami premiéra, že predsa tá Merkelová bude to pravé orechové. A ja sa pýtam, kde je náš názor, kde je náš vlastný rozum, kde je náš vlastný záujem? Je jasné, že sa akosi pudovo potrebujeme niekam zaradiť, niekde zraziť opätky. A ja hovorím, nie je zlé patriť do panského klubu, ale nie za cenu, že idem proti zdravému rozumu a že zrážam opätky buď pred čistou blbosťou, alebo pred záujmami niekoho, ktorého záujmy nie sú moje. A toto, o čo ide teraz, je zrážanie opätkov a salutovanie pred cudzími záujmami.

  • Ďakujem.

    Prosím ďalšieho ústne prihláseného poslanca Igora Hraška.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milé, milá kolegyňa, ktorá tam už bola, už nie je, teraz prišla ďalšia. Milá kolegyňa, moja kolegyňa, milí kolegovia, poslanci, pred chvíľkou bolo hlasovanie o tom, že sa bude predlžovať čas, nejak vás tu ostalo poriedko. Kde sú všetci? Zmizli, čo? Dobre, ja oslovím aj že, milí občania, pretože veľa ľudí túto debatu sleduje prostredníctvom internetu. Ja budem hovoriť aj k nim.

    V posledných nielen dňoch, ale aj týždňoch, sa už veľa pohovorilo o Európskom mechanizme pre stabilitu. Jedni sú pre, druhí sú proti, jedni tvrdia, že by sme mali byť solidárni, iní zase radšej, že opatrní. Tu mi napadá jedno slovenské príslovie: Bez opatrnosti je i múdrosť slepá. Mal som tu napísané, že dnes ideme schvaľovať zmluvu, tak nie zajtra, pravdepodobne ideme schvaľovať zmluvu záchranného, teda k prístupu k tomuto záchrannému mechanizmu. Ak by som aj ja pripustil, že chcem pomôcť aj ja svojou mierou a byť solidárny pri záchrane španielskych či iných bánk, či zjavne nezachrániteľného Grécka, určite nie je pre mňa akceptovateľná zmluva, v ktorej sa viac ako demokratické princípy požiadaviek vyskytuje ostrá direktíva. Citujem: "Členovia sa zaväzujú neodvolateľne a bezvýhradne," ďalej, "akúkoľvek výzvu," koniec citátu. Niekto z vás snáď niekedy v živote podpisoval zmluvu s takto koncipovanými bodmi a požiadavkami? Pochybujem, toto nie sú požiadavky, toto je podľa mňa diktatúra. Keď sa hovorí o tých pôžičkách, nakazený je jeden štát, už druhý, jeden sa lieči, napadá mi ďalšie slovenské príslovie, ktoré hovorí: Aj zdravé jablko pri zhnitom zhnije. Mali by sme si dávať pozor, pretože aj my môžeme skončiť v odpade.

    Okrem toho, už tu bolo viackrát spomenuté, že bežná zmluva sa dá vypovedať. Je to bežná prax, stretávame sa tým dennodenne. A je na to vždy niekoľko spôsobov, ako z jednej, tak aj z druhej zmluvnej strany. Táto zmluva sa však vypovedať nedá, ďalší pre mňa irelevantný krok. Ak zistíme, že náš rozpočet pri tom najhororovejšom prípade alebo scénari už vycicali, teda sme sa museli zadlžiť vo výške napríklad nášho ročného rozpočtu, teda, ja neviem, pri dvoch 5,5 mld. splátkach do EMS, ako môžeme zabrániť ďalšiemu zadlžovaniu našej krajiny, keďže sa od zmluvy nedá odstúpiť? Do akej miery bude musieť narásť náš dlh, aby sme sa aj my mohli stať príjemcom pomoci? Čo sa stane potom? Ak už nebudeme mať z čoho poslať príspevok na kapitalizáciu? Zatiaľ som nepočul odpovede na tieto otázky. Asi ich už aj ťažko dostanem. Otázku môžeme postaviť aj ďalšiu, kedy sa nám vrátia požičané peniaze Grécku? Alebo nadväzujúca, kedy by sa nám mali vrátiť požičané peniaze na záchranu iných krajín a ich bánk? Tu mi napadlo ďalšie slovenské príslovie: Čím viac prikladáš, tým viac horí. Aby sme aj my nezhoreli.

    Pri bežnej pôžičke máte určené pravidlá splácania, už to, myslím, tu spomínal aj pán Osuský s tou hypotékou. V prípade nesplácania nastúpi exekúcia. Kto nastúpi na členov generality EMS, keďže sú nedotknuteľní a imúnni voči súdnym konaniam, a v prípade rozkrádania, rozhajdákania aj našich solidárnych peňazí? Padli tu už aj slová o fiškálnej dohode alebo zmluve a jej dodržiavaní. Ak doteraz niektoré štáty nedodržiavali paragrafy zmluvy Európskej únie a obišli jej najvyšší zákon, ako ich chceme prinútiť dodržiavať fiškálnu zmluvu? Veď ako sme počuli, Gréci si za požičané peniaze bezbreho nakupovali hmotné statky, absolútne nesúvisiace so šetrením alebo udržaním deficitu financií. Veď oni už počítajú s tým, že to skončí kolapsom, tak sa radšej zabezpečia sami a my im ešte solidárne pomôžeme. Ďalšie príslovie, ktoré ma napadlo v tejto súvislosti hovorí, že: Ak sa nechceš utopiť vo veľkej vode, vyhýbaj sa i potoku.

    Ak udržateľnosť eura potrebuje pomoc, tak mu poďme pomôcť, ale nie takto koncipovanou zmluvou, ktorej vkladáme hlavu rovno pod gilotínu. V tomto prípade nie som ochotný podporiť vyslanie politického signálu krajinám EÚ, ktoré sa nám akoby vysmievajú so svojimi platmi a ich vysokou životnou úrovňou. A opýtal sa niekto z vás aj svojich voličov? Ja som zachytil ich signály, teda tých, ktorí mi dali dôveru, a tiež sa nestotožňujú s takýmto direktívnym prístupom v našej krajine. Moji voliči hovoria: Nepodporiť. Počúvam hlasy odborníkov z oblasti ekonómie, hovoria tiež: Nepodporiť. Môj vnútorný hlas mi hovorí: Nepodporiť.

    A ešte uvediem jeden príklad z môjho života. Po nežnej revolúcii, zhruba v roku 1990 až 1991 sa rušila kultúra v takom stave, ako bola ešte za čias socializmu. Aj kolektívy, šíriace kultúru, v mojom prípade folklórny súbor, do ktorého som nastúpil počas vysokej školy, zrazu dostali ranu pod pás a hrozilo im zrušenie. Našťastie náš súbor viedol a ešte aj dodnes vedie človek, ktorý má jednu veľmi zaujímavú vlastnosť - nadhľad. A s tým súvisiaci aj pohľad do budúcnosti, do ďalekej budúcnosti. Nepozeral sa na to, čo bude s naším súborom o mesiac, o polroka, ako prežijeme teraz, ale čo s ním bude o päť, o desať rokov. Vďaka tomu je dnes tento súbor špičkou v slovenskom folklóre. Aj ja som sa od neho naučil pozerať sa nie na špičku nosa, ale na to, čo bude o päť, desať a dvadsať rokov. Čo bude so Slovenskom o desať, o dvadsať rokov po podpise takto postavenej zmluvy? Tu mi napadá tiež jedno slovenské príslovie: Čo jeden hlupák pokazí, to ani sto múdrych nenapraví. Ak teda chceme zachraňovať, pretože vieme, že náš hlas je, ako keby sme hrach na stenu hádzali, tak poďme zachraňovať s poistkou. Alebo nech solidárne zachraňujú tí, čo na to majú. Keby som mal použiť ďalšie slovenské príslovie tak hovorí, že: Aj dobrá cesta zle vedie, keď po nej zlý chodí. Nuž, kam teda spejeme my? Ideme dobrou cestou, ideme zlou cestou? Aké prekážky nám budú kladené pod nohy? Veľké, veľké sekery. Nehovorím, že prídu, ale treba byť pripravený aj na tie najhoršie scenáre. Pretože kto nie je pripravený, býva v mnohom zaskočený. Aby sme potom neboli zaskočení my a potom sa už ťažko bude vysvetľovať, viete, ale mysleli sme to dobre. Žiaľ, zle to vypálilo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok ukončujem.

    Prosím pána poslanca Fronca ako ďalšieho ústne prihláseného do rozpravy.

  • Pani predsedajúca, vážení kolegovia aj vážená kolegyňa, určite to nebude ani hodinový, ani polhodinový prejav, ale predsa mi len nedá, aby som aspoň niekoľko vecí v súvislosti s Európskym stabilizačným mechanizmom nepovedal. Žiaľ, celý čas tu sedel kolega Sulík. A ako človek, ktorý istým spôsobom je na Slovensku vnímaný ako hlavný oponent eurovalu, tak predsa by len som rád niektoré veci jemu povedal aj z tohto miesta. Povedal naozaj veľa faktov. A keď odhliadnem od všelijakých tých prívlastkov a epitet a podobne a jeho záverov, fakty sú fakty. A určite to boli fakty, ktoré neznejú príjemne a trošku aj mrazia. A aby som mu ukázal, že takto sa tie fakty dajú robiť, tak som si to prerátal. Tým, že budeme garantovať, tá suma je asi taká, akoby Slovensko viac ako štyri mesiace nejedlo, nevarilo, nekúrilo, nesvietilo, nejazdilo, nevzdelávalo a tak ďalej, pretože je to čiastka viac ako tretina ročného štátneho rozpočtu. No, len ja si nemyslím, že po prvé, sme v situácii, že môžeme povedať: Čo ťa nepáli, nehas. Preto ja si myslím, že nás to páli, že sa nás to bezprostredne určite dotýka. A to, čo som už aj vo faktickej poznámke povedal, zatiaľ, aj keď môžem s mnohými vecami súhlasiť, že tie fakty sú zlé, pán kolega Sulík, nezaznel žiaden návrh riešenia. Ako? Ja si myslím, že aj Slovensko môže prispieť do toho riešenia, ak bude mať dobrý nápad a dokáže získať podporu väčších hráčov v Európskej únii. Je cesta, samozrejme, že pre malú krajinu oveľa ťažšia a horšia ako pre veľké krajiny, ale je.

    Zatiaľ čo som vnímal, ste hovorili o tom, že však trh to vyrieši, že bankrot vlastne vyčistí veci, vyčistí v Grécku, potom možno aj vyčistí bankrot v Španielsku, Taliansku a tak ďalej a potom asi aj bankrot v celej Európskej únii. Vcelku vzaté, ten bankrot to nakoniec v konečnom dôsledku vyčistí - ale ako? Viete, keď ste urobili toľko príkladov, mne nedá tiež urobiť jeden príklad, i keď som si vedomý, že príklady vždy trošku pokrivkávajú, teda krívajú. Tak za vlády cisára Nera v Ríme sa tak rozmohlo, by som povedal, slumy, bieda, kde bola špina, jednoducho potkany tadiaľ behali, že cisár Nero mal veľkú ideu mať krásny Rím, no tak ho podpálil. Koľko bolo pri tom mŕtvol? Koľko utrpenia bude, keď dôjde k takýmto veľkým bankrotom? Predsa, nerád sa odvolávam na svoj vek, ja si aspoň jeden pád meny, i keď veľmi slabo pamätám, v roku 1953 v Československu padla mena, v rámci komunizmu sa to volalo výmena peňazí. A pamätám si mnohých ľudí aj dopady na to, na tých ľudí, čo to znamenalo. A preto, myslím si, že táto cesta, pokiaľ sa len trochu dá jej zabrániť, tak by som bol rád, aby sme zabránili. To je jeden pohľad, ktorý ma vedie k tomu, aby sme jednoducho nepovedali nie. A súhlasím, čo tu zaznelo, že je tam kopa vecí, ktoré mrazia.

    Druhý pohľad. Viete, často počúvam, a možno aj na tom dosť pravdy je a nepáči sa to aj mne, v tom zveličenom pohľade, že Európska únia nám bude diktovať už aj, že aké majú mať zakrivenie rožky. No, minimálne, i keď je to istá hyperbola, čosi na tom pravdy je. Len ja som žil, žiaľbohu, väčšinu svojho života v inom režime. Európska únia, aj keď nám diktuje mnohé veci, ktoré sa nám nepáčia, zatiaľ jej sankcie, by som povedal, že sú častokrát ešte úplne smiešne oproti tomu, aké sankcie sme mali v tom inom svete. Viete, tam, keď som inak myslel, len myslel, nie už hovoril, tak neraz to v päťdesiatych rokoch stálo ľudí hlavu, zatvárali ich, vešali a podobne.

    Hovorím to preto, že napriek všetkým tým zlým vidinám, ktoré tu zazneli, moje geopolitické videnie je, že chcem byť súčasťou toho šťastnejšieho prosperujúcejšieho sveta, a vždy, keď Slovensko bolo jeho súčasťou, vždy tu bolo predsa o kúsok lepšie, spravodlivejšie a kúsok predsa len väčšia demokracia. A to ma vedie k tomu, aby som, nie dobrý, určite nie je dobrý mechanizmus, ktorý navrhujeme, ale aby som ho podporil.

    A ešte jednu vec. A tu, tak trošku využijem tu, že je tu pán minister zahraničných vecí. Prekvapujúco zaznelo niečo o Európskych spojených štátoch. Nech to povie. A čítal som stanovisko z ministerstva zahraničných vecí, ja by som to minimálne nemohol si dovoliť vnímať tak ľahko, ako bolo prezentované v médiách. A poviem aj prečo. Viete, možnože sú veci, ktoré potrebujú roky vývoj, tak ako v chémii máte dve látky, a nič sa nedeje. A potom, keď dáte ku nim katalyzátor, tak zrazu dôjde k reakcii. Kríza s eurom túto reakciu môže veľmi prudko vyvolať. A hovorím to preto, že nebol by som rád, nebol by som rád, aby Slovensko sa potom zase ocitlo v situácii, že budeme sa o tom baviť a hľadať riešenia päť minút pred dvanástou. Niekedy, poviem vám, pán minister, že možnože, keby ste sa k tomu vážne a veľmi tvrdo postavili, tak vás niektorí mediálni experti zosmiešnia. Ja som to zažil pred rokmi, keď ako podpredseda pre zahraničie som povedal, že jednou z vážnych zahraničných tém bude euro, tak nejakí pisálkovia v týždenníku Týždeň mi nasadili psiu hlavu a urobili zo mňa hlupáka. Koľko času v zahraničnej politike je venované dnes euru? Koľko zmlúv? Kvôli euru padajú vlády? Možnože som sa díval príliš ďaleko, nie, neočakával som, že sa dostaneme do tejto situácie, ale vnímal som ako vážnu tému. A vnímam aj toto ako veľmi vážnu tému a hovorím to práve v súvislosti, že jedno s druhým súvisí. A že naozaj v tomto dianí ja osobne by som nebol rád, keby sa Slovensko zase ocitlo na pokraji a zase by sme boli tí, ktorí takpovediac možno na poslednú chvíľu dobiehame.

    Teda na záver ku kolegom. Ja nechcem s vami viesť politický zápas, pán kolega Sulík, ani iný. Ja som chcel povedať svoje videnie, prečo si myslím, že tento Európsky stabilizačný mechanizmus, teda tú zmluvu podporím a priznávam, že vidím v nej kopu chýb. Napriek tomu si myslím, že stále pre Slovensko je lepšie podporiť ako odmietnuť. No ale, samozrejme, beriem, že je to aj to, ako sa človek na vec díva. A môj pohľad je kľúčový v prvom rade z geopolitického záujmu Slovenska.

    Ďakujem pekne.

  • Na vašu reč jedna faktická poznámka, pán Sulík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Fronc, myslím si, že je to úplne legitímne, keď vy poviete, mám dojem, že je lepšie podporiť ako nepodporiť. To je v poriadku, len možnože by neuškodilo veci, sa na to pozrieť, pozrieť trochu kritickejšie na celý ten balík. Vravíte, nemôžme si dovoliť žiť podľa porekadla: Čo ťa nepáli, nehas. No, keby tu aspoň išlo o hasenie, ale veď pozrite sa okolo seba. Dva roky "hasíme", v úvodzovkách, celá Európa "hasí", a ten požiar je stále väčší a väčší. Toto je problém. My tu hasíme ventilátorom, benzínom alebo ja neviem čím, ale je to stále horšie a horšie a rútime sa všetci do záhuby. Toto je problém, pán poslanec Fronc. Keď my budeme silou-mocou zachraňovať nezachrániteľné, keď povieme, to Grécko musí stoj čo stoj zostať v eurozóne a Španielsko a Taliansko, tak to celé skončí jedným veľkým treskom. Ja viem, že nebude to príjemné a ľahké, keď Grécko opustí eurozónu, alebo keď nejaká krajina skrachuje, ale keď skrachuje celá eurozóna naraz len preto, lebo nie dostatok ľudí malo odvahu povedať, že cisár je nahý, tak tie škody budú ďaleko, ďaleko väčšie.

    Ja nehovorím, aby sme neboli súčasťou toho lepšieho sveta, tak ako aj vy chcete byť súčasťou toho lepšieho sveta, to chcem aj ja. Ale to predsa neznamená, že musíme súhlasiť s úplne každou jednou vecou, ktorá evidentne, evidentne celú situáciu zhoršuje. No a na záver k tým riešeniam, ktoré teda, alebo k tým alternatívam, ktoré som údajne nepredložil. Nie je to pravda, ja som ich predložil. Kvôli krátkosti času to nebudem teraz opakovať, ale keď tu vydržíte do, až do môjho príhovoru, tak ja veľmi rád tú alternatívu zopakujem.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, reakcia pána poslanca Fronca.

  • Pán kolega Sulík, ja som povedal, že ja vnímam vaše pohľady, nechcem viesť s vami politický zápas. Prezentoval som i pohľad. S tým hasením, no, viete, ja to vidím predsa len trošku inak. Keď váš sused, a to je to Grécko, si vo svojej darebnosti podpáli dom, a vy poviete, no tak, my tento dom nepôjdeme hasiť, i keď je to váš sused. A ten dom sa tak rozhorí, že potom zhorí aj váš dom. Už potom je neskoro. A my sme do istej miery v tejto chvíli v takejto situácii. I v Grécku i na Slovensku je to prepojené, je tá istá mena.

    A ešte jedna poznámka. Viete, v '38, v '39 Československo vtedy malo také bezpečnostné zmluvy uzavreté, a keď prišiel Hitler, zatlačil, tak to bol zdrap papiera. A ja osobne som presvedčený, že nič silnejšie v rámci Európskej únie Slovensko nespája s tým svetom a nič silnejšie ho nechráni ako práve spoločná mena - euro. Pretože zachrániť túto menu, predsa len si nechcú dovoliť, aby padla, ani Francúzi, ani Nemci, nikto z nich. Istým spôsobom chránia svoju vlastnú menu. V to trochu tak verím. Možno vy máte nejaké ekonomické argumenty, ale dovoľte mi, aby som ja aj mal svoje presvedčenie a vieru v budúcnosť Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ďalší prihlásený ústne do rozpravy je pán Ľuboš Blaha, pán poslanec stráca poradie.

    Tak nech sa páči, pán Ján Hudacký.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, rozmýšľal som, z akého pohľadu pojať to svoje vystúpenie, či viac technokraticky, či cez argumenty číselné, ekonomické, či cez objemy zdrojov. Nakoniec som sa viac priklonil skôr k politickému chápaniu vecí, ktoré určite vychádza z môjho presvedčenia a možno aj môjho videnia budúcnosti Slovenska.

    Sme v súčasnosti svedkami bezprecedentných dejinných procesov a vyzerá to tak, že aj začínajúcich geopolitických procesov, ktoré výrazne ovplyvnia, či chceme alebo nechceme, tak politický, ako aj sociálno-ekonomický charakter Európy. Etické a morálne zlyhávania politických, finančných a ekonomických lídrov v mnohých krajinách Európy a sveta nás stavajú pred holú realitu dneška: Ako ďalej v marazme tejto doby. Je ešte vôbec možné ďalej udržať a rozvíjať konzumizmus, ktorý je vykúpený obrovskými dlhmi štátov, nekrytými peniazmi centrálnych bánk, goodwill akciami krachujúcich firiem či toxickými bublinami komerčných bánk?

    Nezávideniahodná situácia nás stavia do polohy, keď už nie sú k dispozícii dobré a populárne, ale len horšie a tvrdšie riešenia. Eurozóna, ambiciózny, možno až príliš ambiciózny projekt so spoločnou menou, možno predčasný, ako sa viacerí tu vyjadrovali, ale fakt je ten, že je tu. Tá eurozóna ak chce prežiť, potrebuje spoločné riešenia, opakujem ešte raz, spoločné riešenia. Niet krajiny v eurozóne, dokonca v celej Európskej únii, ktorá môže povedať, nás sa to netýka. Niet krajiny v eurozóne. Nikto z toho nevyjde bez ujmy, ani Česko, ako sa nám tu niekto snaží tento fakt nahovoriť.

    Ak záchrana eura nebude pre každý relevantný subjekt nevyhnutnou výzvou, čiastkové a jednoduché riešenia jednoducho neexistujú. Aj preto je Grécko dôležité, aj grécke euro musí byť kryté skutočnou hodnotou, pretože ním platíme aj na Slovensku. Španielska banka musí byť preto zdravá, pretože disponuje aj slovenským eurom. Za auto vyrobené na Slovensku dostávame aj nemecké eurá. Ozdravenie krajiny, banky, firmy, kdekoľvek v eurozóne už nemôže byť len záležitosťou tej krajiny, tej banky, tej firmy. Aj preto tie spoločné riešenia, spoločný mechanizmus, systém s nevyhnutnou finančnou podporou, ale jasnými pravidlami, účinnou kontrolou, disciplínou a zodpovednosťou všetkých bez straty národnej suverenity, ale s potrebnými intervenciami aj z tých národných úrovní. Áno, hovorí sa o kupovaní času. Pán Sulík to niekoľkokrát dnes vo svojom príhovore zdôraznil. Ale dobre využitý čas, sú aj lepšie a ráznejšie pripravované konsolidácie verejných financií. Dobre využitý čas znamená aj lepšie zvládnuté štrukturálne zmeny. Čas znamená lepšie pripravené a ak bude nevyhnutné, riadené bankroty krajín, ktoré to potrebujú. Čas, dámy a páni, v konečnom dôsledku pri dobre zvládnutom systémovom riešení bude znamenať návrat k zdravej ekonomike. Ako sa hovorí, čas sú peniaze. A čas môžu byť nové peniaze kryté skutočnou hodnotou. Záleží len na nás, ako efektívne využijeme ten draho zaplatený čas. Ako návratná bude táto, síce neželaná, ale zrejme nevyhnutná investícia.

    A preto na záver, dámy a páni, chcem povedať, aj keď nie je mi to ľahké, pretože takisto sa venujem hospodárskym záležitostiam. Viem, čo to bude znamenať pre Slovensko, pre naše napredovanie. Takže nie ľahko, ale dávam prednosť tomuto nákladnému, možno neistému a rizikovému, ale riadenému projektu pred nevyčísliteľnou cenou živelnosti, chaosu, anarchie, ekonomickej depresie, sociálnych nepokojov, ľudí bez práce a najmenej jednej stratenej generácie našich detí kdesi na periférii Európy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán Hudacký. Nech sa páči, s faktickými pripomienkami sa prihlásil zatiaľ pán Sulík.

  • Pozn. red.: správne má byť "poznámkami".

  • Ukončujem možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán Hudacký, hovorili ste, že, a potvrdili ste vlastne, čo som vravel v mojom prejave, že kupovanie času, veľa tých záchranných akcií je len kupovaním času. A ja mám teraz na vás jednu úplne konkrétnu odpoveď, otázku a chcel by som vás poprosiť o odpoveď. A stačí mi aj odpoveď typu áno alebo nie. Máte dojem, že tých posledných dva a pol roka, čo sme si za stovky miliárd eur teda ten čas kúpili, bolo dobre kúpeným časom? To je prvá moja otázka.

    A druhá otázka. Kde beriete tú istotu, že odteraz kúpený čas bude lepšie kúpený čas? Inými slovami, nie je na čase povedať, že už prestaňme s tým kupovaním času, lebo bruselskí politici nedokázali prezentovať a zrealizovať dobré riešenia behom toho, počas toho draho kúpeného času.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcete reagovať, pán? No tak, prosím vás, zapojte pána Hudackého.

    Nech sa páči.

  • No, určite, že je to ťažká odpoveď na túto otázku, pretože za tie dva a pol roka toho nebolo veľa. Čiže investícia, o ktorej som hovoril, tá návratnosť sa možno naťahuje až na príliš dlhé obdobie. Na druhej strane, sme pred realitou nového eurovalu, trvalého eurovalu, mechanizmu, do ktorého idú ďaleko, ďaleko väčšie peniaze. Tu je otázka, ako budú tlačiť všetky tie krajiny, zainteresované krajiny na to, aby tá investícia bola čo najrýchlejšie návratná. Myslím si, že nebude jednoduché ani pre tie veľké krajiny presvedčiť vlastných ľudí. A tie tlaky budú. Hovoril som, že je to rizikový projekt, ale chcem vidieť riadený projekt. Skutočne, mňa trápi jedna vec, ak necháme napospas tieto krajiny a príde k lavínovitému spôsobu pádu tých krajín neriadeným bankrotom, bojím sa toho, čo je anarchia, čo je chaos, čo je skutočne pád, ekonomický pád týchto krajín. A toto zasiahne aj Slovensko, či chceme alebo nechceme.

    Ďakujem.

  • Ďalší do rozpravy ústne prihlásený je pán poslanec Janko Mičovský.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy, nie, áno, dámy a páni, za chvíľočku máme začiatok leta, letný slnovrat nastane za 29 minút, možno si budem dobre pamätať tento najdlhší deň v roku, možno bude dlhý nielen tým slnovratom, ale aj tým, že tak dlho rokujeme. Asi je škoda, že tu nie je viac ľudí, asi je škoda, že tej téme sa nevenujeme hlbšie a nie vyváženejšie. Myslím, že to, čo tu bolo predvedené zo strany pána Sulíka aj pána Kollára, bolo naozaj analýzou, ktorá bola brilantná a mne povedala veľa. Nedokážem zareagovať ani zďaleka na všetky okolnosti a je možno škoda, že tu neexistuje na druhej strane možno podobný prístup hlbokej analýzy, ktorá by dávala argumenty obdobného typu, ale z toho opačného spektra, ktoré by nás presviedčali o tom, prečo je tá zmluva potrebná, prečo je ju možné podložiť argumentmi, ktoré majú váhu.

    Za alebo proti? To je svojím spôsobom naozaj v tejto chvíli ťažká otázka a ja si myslím, že tí, čo sú tu, v tejto sále, ale aj tí, čo už ju opustili, asi nebude veľa tých, ktorí majú úplne jasno a ktorí by si mohli povedať: Tak naozaj vo svojom svedomí cítim, že som presvedčený, že toto riešenie je správne. Asi neistota, istá obava z toho, či sa rozhodujem správne, musí byť prítomná v každom z nás. A ja som presvedčený, že je to tak aj správne, pretože my v tejto chvíli zastupujeme ľudí, ktorí majú právo na našu neistotu, ale ktorí majú právo aj na to, aby sme sa jednoznačne rozhodli.

    Čím sa vlastne máme rozhodovať? Kde je tá deliaca čiara? Mne sa až zdá hrozivé, že existuje tak jednoznačne, že toto ľavé krídlo má vyrovnané vnútorné svedomie a pocity, že je presvedčené o svojej pravde, že áno, že to opačné krídlo, všetci do jedného podľa straníckych spektier majú úplne jasné v tom. Ale, dámy a páni, veď to predsa nemôže byť pravda. Veď až tak jasné to vari nie je, napriek tomu, že tých argumentov bolo tak veľa. Ja neverím tomu, že to rozhraničenie, kde ich budeme stískať, tie tlačidlá zajtra, leží teda len medzi tým, či sme zo SaS, SDKÚ, z Obyčajných alebo zo SMER-u. Ja tú hranicu očakávam niekde úplne, ale úplne inde. Tá hranica musí ísť naším rozumom, teda vedomím, aj naším svedomím, teda citom. A to je pomerne ťažké vytrasovať takúto hranicu v našich pocitoch premietnutých až do toho rozhodnutia.

    Ste presvedčení, že je to tak jasné? Sú presvedčení o tom všetci, čo odišli, a možno v tejto chvíli s takou ľahkosťou si myslia, že už majú to všetko pre zajtrajšiu jedenástu hodinu v sebe vyrovnané? Desí ma, že v tejto sieni zákonnosti pri takejto vážnej otázke existuje taký laxný prístup k tejto diskusii. Desí ma, že Sulíkove argumenty nenašli podobnú váhu na opačnej strane. Tu vôbec nejde o to, kto má pravdu v tejto chvíli, lebo asi ako som už povedal, stopercentnú istotu nemôže mať nikto z nás. Tu ide o to, že ak sa tu má diskutovať, tak tu ľudia musia byť a musia zabudnúť na to, že máme únavu, pretože my máme tú únavu veľmi dobre spočítanú a vieme, do čoho sme išli.

    Dobre. Skúsim teda prejsť trocha inakšie, možnože môj príhovor bude mierne odlišný od tých, čo tu zaznievali. Nevravím, že bude presvedčivý, ale tak to cítim a tak postupne budem argumentovať a pomôžem si históriou. Budem pomaličky postupovať po schodíkoch histórie, až sa možno dostanem k tomu svojmu vrcholu, kde sa budem musieť rozhodnúť. A možno potom bude platiť ono: Rozhodni sa a si slobodný. Pretože ozaj máme mnohokrát v živote takéto situácie, aj keď táto je pre mňa novinkou.

    Takže do histórie. Dobre. Začnime hodne ďaleko, bude to až 700 rokov dozadu. Tento piatok, minulý týždeň, sme si v Košiciach a pri Košiciach pripomenuli sedemsté výročie bitky pri Rozhanovciach. Tak trošinka som mal v tom prsty a som rád, že akcia sa podarila, ale to nie je v tejto chvíli podstatné. Podstatné je možno jedno posolstvo, ktoré možno chápať ako posolstvo bitky, kde kráľ Karol Róbert zvíťazil nad oligarchami Omodejovcami z rodu Aba, ale môžeme to povedať aj inakšie, aby sme boli vecnejší, kde chaos prehral s poriadkom. Nebudeme tu robiť nijaký historický exkurz, ale kráľovstvo bolo vtedy chaotické a zdalo sa, že bude chaotické naďalej, však samotný Karol Róbert bol trikrát korunovaný a stále nebolo jasné, či sa mu tá koruna na hlave udrží, a prišlo k Rozhanovciam, na mieste, kde bola teda najväčšia bitka v histórii Slovenska, teda na území Slovenska v stredoveku, a tá bitka bola zlá. Karol Róbert prehrával, darmo mu aj johaniti pomáhali, bol tam obrovský problém a zdalo sa, že dvadsaťštyriročný kráľ príde nielen o svoj panovnícky mandát neistý, ale aj o svoj mladý život. A chaos bude pokračovať a krajina bude naďalej sa rozkladať. Čo sa tak stalo? Zasiahol osud alebo košickí mešťania a vo fáze, keď už sa zdalo, že ozaj je rozhodnuté a kráľovi nič nepomôže, košickí mešťania vstúpili do histórie, do dejín, a nielen svojho mesta, ale celej krajiny a Európy, a po dlhom váhaní, vôbec im nebolo jasné, tak ako nám dnes, čo je to správne rozhodnutie, v istej chvíli vsadili na kráľa, vôbec nie preto, že by tak až veľmi ctili kráľovskú moc, ale jednoducho sa im to v tej chvíli zdalo, v tom vajataní, správnym rozhodnutím, vsadili na kráľa a čuduj sa svete, kráľ vďaka tomuto jazýčku na váhach, vďaka mešťanom, ktorí zasiahli do strateného boja, ktorý trval celý deň, kráľ vyhral. A s ním vyhral poriadok a s ním vyhrala centrálna moc.

    Ja viem, pohľady historikov sú tu rôzne a mohli by sme sa o tom sporiť, lebo niekto z vás by dodal, že však a čo, náš bohatier Matúš Čák, ktorý bol obdobným oligarchom nespratným na západe, ako bol Omodej na východe, dobre, nebudeme sa tu prieť o výklad od historikov, použijem to len ako príklad, že sa v istej chvíli obrovskej neistoty oplatilo tej hŕstke košických mešťanov zasiahnuť do boja, zasiahnuť tak, že zrazu zmenili nielen jednodňovú bitku, nielen osudy svojho mesta, ale zasiahli ozaj veľmi výrazne do osudov Európy a môžeme kľudne povedať, že dôsledky tejto bitky, inak na Slovensku trocha zaznávanej z hľadiska teda jej významu, pociťujeme dodnes.

    Hovorilo sa tu dnes veľa o peniazoch. Tak si dovolím len povedať, že napríklad slávne dukáty kremnické, florény, máme v histórii len vďaka tomu, že táto bitka prebehla tak, ako prebehla.

    Máme tu pána ministra zahraničných vecí, prvé veľké diplomatické úspechy sa udiali práve vďaka tomu, že Karol Róbert mal od chvíle, keď 15. júna 1312 vyhral na rozhanovskom bojovom poli, mal rovných tridsať rokov k tomu, aby zavádzal poriadok, nové mince, nové dane, nové clá, aby urobil aj diplomatické výrazné kroky, zrazu kupci mohli voľne prechádzať cez Uhorsko do Čiech, z Čiech naspäť. Mohli by sme tu kľudne nájsť veľa analógií z akejsi stredovekej únie.

    Ja viem, že ten príklad možno nazvať, a možno to niektorí aj tak urobíte, demagogickým, tak trocha som si pomohol s tým, že tá bitka mi napĺňala posledné mesiace a že som bol rád, že sa mi ju podarilo zrealizovať vďaka veľkej pomoci celého mesta a množstva obetavých ľudí, ale sa mi zdá, že ten príklad neni úplne odtrhnutý od tej podstaty. Čo som chcel tým povedať? Že história nám ponúka aj takéto zaujímavé príklady.

    Dobre. Opustíme 14. storočie a poďme riadnym skokom do storočia dvadsiateho. Veľmi často sa tu dnes hovorilo: politický alebo ekonomický? Aký je to vlastne projekt? Dosť často tak ako keby zaznievalo, že ten politický je tak trošinka menejcenný, ako keby to bolo také skoro až znevažujúce, lebo tá ekonomika je predsa to, čo riadi naše rodiny, mestá, kraje, štáty i celú zemeguľu. No ale, keď sa niečo nazve, že je politickým projektom, je to už a priori jasné, že je to projektom zlým? Keď som zašiel do toho 20. storočia, tak mám na mysli ďalšiu historickú udalosť, ktorá sa udiala, myslím, že 4. júna 1920 v Malom Trianone, keď jeden z politických projektov zvíťazil. Viem, že to poznáte. Mám na mysli to, že sa urobila deliaca čiara, ktorá nebola ani ekonomická, ani nejak možnože premyslená, prepočítaná, prekalkulovaná, ale že vznikol politický projekt, ktorý, keď budeme v chronológii pokračovať v čase až dodnes, tak by sme mohli povedať, že tento politický projekt bol natoľko úspešný, že tu dnes môžeme rokovať v slobodnom slovenskom parlamente.

    Opäť, je to príklad, ktorý ma napadol, a zase netvrdím, že je absolútne správny a že keď budete veľmi chcieť, tak nájdete v tom prvky demagógie. Ale chápem to ako príklad politického rozhodnutia v ťažkej dobe, pretože, veď napokon, keby sme na to išli rýdzo ekonomicky, možnože veľké Uhorsko mohlo byť z hľadiska ekonomiky celkom úspešným projektom, zopár reforiem, ale ja viem, to už hovorím trošinka nepresne a zbytočne.

    Dobre. Takže, skočili sme do 20. storočia, do roku 1920, opustíme Malý Trianon a poďme o jedno desaťročie zase dopredu v čase. Nachádzam tam rozhodnutie vtedajšej československej vlády, myslím nejakého '35 roka, roku, keď boli prijaté špeciálne práce, ktoré viedli k tomu, že vzniká nám tu prvý zaujímavý val. Nenazvem ho euroval, ale istá analógia tu je. Na hraniciach Československej republiky vznikajú opevnenia, ktoré majú vytvoriť pevný val proti hnedému moru, ktorý už začal strašiť od '33 roku v Európe. Celkom múdre rozhodnutie, stálo obrovské peniaze, ten val stál strašné milióny na tie časy. Možno to sami poznáte ako, ak milujete hory, tak ešte dodnes aj na území Slovenska, aj keď väčšinou tých ropíkov, známy ropík vzor 35, ropík vzor 36, nachádzame v Čechách, ale aj tu pri Bratislave ten nejaký maxiropík nájdeme, na východnom Slovensku, v Slanských vrchoch, pri jazere Izra, boli to poctivé stavby, ktoré trvajú dodnes a majú istý pôvab, keď v lesných zátišiach nachádzame bunkre, ktoré, žiaľ, či našťastie, to je vec pohľadu, nikdy nevstúpili do tej aktívnej činnosti, ktorá im bola, ich projektantmi, súdená. No, čo sa stalo? Opäť to bude možné vysvetľovať z dvoch pohľadov. Stalo sa to, že tieto valy v Európe zlyhali. Zlyhali. Prečo? Lebo niekto neplnil dohody? Áno, ja to vidím tak, zlyhali preto, lebo niekto neplnil dohody, a bolo to úplne zbytočné, pretože nebolo možné túto silu toho, nazvime ho nultého európskeho valu z betónu a ocele za strašné milióny, využiť. Aj v tom nachádzam analógiu, takú pomocnú, že je to vlastne svojím spôsobom dobrý príklad k tomu, že zmluvy sa ozaj majú plniť a možno v tejto chvíli nahrávam tej druhej strane, no tak, keď sa neplnia, tak potom to tak aj dopadne. A možno budem mať bližšie to videnie, že aká je to obrovská škoda, že tá jednota našich spojencov zlyhala, valy sa stali zbytočné, a ja chcem len veriť, že tí naši spojenci sa od tej zloradnej zmluvy z Mníchova poučili a že nezopakujú pri tomto novom eurovale podobnú chybu. Lebo som osobne presvedčený, že ak existuje dnes štát v Európe, ktorý sa bojí úplne úprimne a úplne vážne fašizmu, tak sú to možno práve Nemci. Možno som naivný, ale by som povedal, že stadiaľ by som najmenej čakal podobné nebezpečenstvo, takže preto očakávam, že aj zlyhaný nultý euroval možnože poslúži k tomu, aby tento druhý, o ktorom hovoríme, si už nikto nedovolil posunúť do podobnej kategórie veľkých historických zlyhaní.

    Opäť sa posuniem, ešte ostaneme v 20. storočí. A tu by som už len zašiel veľmi stručne do, nie, dvadsiate opustím, už asi v ňom nemám príklad. Pôjdeme už do dvadsiateho prvého a spomeniem rok 2004 a 2009. Toľkú radosť, ktorú som ja osobne pociťoval vtedy, keď sme vstúpili do Európskej únie, aké to bolo jednoznačné, aká to bola úplne prirodzená schopnosť všetkých nás sa potešiť z toho, že sa dostávame do takej vyspelej časti sveta. Alebo o tých pár rokov neskoršie, v tom dvetisíc deviatom, že zrazu máme takú lukratívnu menu. Ja viem, človek sa má poučiť a nemá zotrvávať v starých názoroch, keď ho život tlačí inde, takže opäť tá moja argumentácia nebude taká jednoznačná, ale aj tak si myslím, že je tu dačo, čo mne osobne z hľadiska nie ekonomického, z hľadiska ľudského zaváňa takým, takým zlyhaním. Možno, že ozaj je to iba pocit, ale myslím si, že v živote aj pocity sú dôležité, ak proste niečomu verím, ak sa rozhodnem, že dokonca je to tak dobré, že tu niet ani nejakých názorových rozdielov, a uplynie pár rokov, prídu prvé mraky na ten senzačný projekt, ktorému sme tak verili, a my už máme veľa dôvodov k tomu, aby sme to spochybnili, aby sme zutekali, lebo ozaj, argumenty sú neúprosné, a to, čo nám pán Sulík dnes predviedol, na mňa malo hrozivý vplyv. A fakt sa mi hovorí ťažko, ale napriek tomu ani pán Sulík presne nemôže mať 100-percentnú istotu, aj on by aspoň tú jednu desatinku musel teraz ubrať, lebo, lebo ani on nemá guľu, ktorá by mu umožňovala vidieť do rokov budúcich, ale určite sú to vážne argumenty, ktoré, len mne našepkáva to svedomie, že voľáko utiecť dopredu pred ich váhou je asi logické, len ľudsky, ľudsky mi to nepasuje. Ja viem, kvôli čomu sme tu, kvôli racionálnemu správaniu krajiny alebo kvôli pocitom? Viem, že nie kvôli pocitom. Ale každý máme právo vidieť veci tak, ako to cítime a ako si myslíme, že by sme chceli, aby táto krajina napredovala. No a teraz už k tej historickej prechádzke, poďme do tej najčerstvejšej skutočnosti a to je k dnešnému dňu.

    Ozaj, veľmi pozorne som sa snažil vypočuť všetky argumenty a zdá sa mi, že som urobil dobre, lebo to, čo som počul, bolo mnohokrát veľmi zaujímavé a malo to na mňa účinok. Takže ako sa vlastne máš, Jano Mičovský, rozhodnúť? Aj keď možno tvoj hlas nezmení veci, ale proste to nie je dôležité. To by bol cynizmus, keby som povedal, že na tom nezáleží, to potom by tu stačilo päť ľudí, ktorí by manifestovali svoje hlasy, a potom by poslanec nemal svoju cenu.

    Použijem príklad. Použijem príklad partie, ja rád chodím do lesa a mám rád trocha turistiku, niekedy sa človek dostane aj do ťažkých situácií aj v slovenských horách, použijem príklad, že sedemnásť ľudí sa rozhodlo zdolať Kilimandžáro, sadli do lietadla, ale nedoleteli. Havarovali kdesi ešte nad Tanzániou alebo kde a dostali sa do pralesa do džungle. Tí ľudia sa chystali na ten výstup, vedeli, že to bude ťažké, vedeli, že ročne tam ide veľa ľudí a mnohí nedôjdu, tak sa rôzne chystali. Ale viete, ako je to. V tej sedemnástke boli rôzni, niektorí boli plní kondície, dávali bacha na životosprávu, boli plní energie a sily, mali dobré nápoje, boli dobre vybavení, niektorí boli na tom trocha slabšie. Ale bola to partia, dali sa dohromady, život to tak zariadil, nuž chceli, ale nedoleteli. V tej džungli zrazu nastala úplne iná situácia. Z krásnej predstavy, krásneho výletu sa zrazu stala dráma. A v tej dráme bolo treba zrazu zvažovať, čo ďalej. Niektorí sa trošinka poranili, niektorí boli možno poranení ešte z domácich úrazov a boli nedoliečení, proste bola to pomerne nerovnomerná partia, ktorá mala svoje problémy, každý iné. A bol medzi nimi aj jeden, volal sa povedzme Janko Slovák, ten mal to šťastie, že bol v dobrej kondícii relatívne, lebo sa už dávnejšie predtým poučil, že človek sa má pripraviť, a život mu dal zopár kopancov, takže už vedel, že človek jednoducho sa nemôže spoliehať na cudzích, lebo sám v minulosti pocítil, že mu tí cudzí nepomohli, tak teraz sa možno dostal do takého pokušenia, že čo keby teraz tú partiu tam nechal, keby vyrazil dopredu, lebo cítil, že proste ho zdržiavajú tí ranení, ubolení a svojím spôsobom aj rôzne maloverní ľudia, boli v chaose a jemu vznikla obava, že môže sa ľahko stať, že ostane tam aj on s nimi a že možno to neprežije. Tak sa chcel vybrať, vybrať preč od tej partie a snaží sa riešiť ten Janko Slovák situáciu na vlastnú päsť. Ja ho teraz opustím, ja ho teraz už nebudem sledovať, pretože ja neviem, ja neviem, či sa tak rozhodol a kde došiel, len si myslím, že tá stará pravda hovorí, že keď je zle, držte sa za ruky, aj keď je to strašne zle, a pokúste sa tú cestu hľadať spolu, lebo ten individualizmus môže byť, určite mnohokrát aj je, veľmi dôležitý v našich životoch, ale vedieť držať pohromade je asi v ťažkých situáciách lepšia a priori varianta, ako sa rozchádzať, keď je džungľa plná nebezpečenstiev, keď nevieme presne, kde sme, keď nevieme presne, kam máme smerovať, keď vlastne nevieme, čo nás čaká za prvým horizontom alebo spleťou lián, ktorým celkom nerozumieme. A tu sa dostávam k tomu záveru, keď opustím už aj históriu aj analógie s havarovanými lietadlami, a pokúsim sa zodpovedne povedať to, čo vlastne prajem, nie tomuto štvorročnému obdobiu alebo tomu, čo bude od zajtra alebo od budúceho mesiaca v Bruseli, ako sa tá Európa bude vyvíjať. Ale keby som sa pokúsil byť prognostikom, že čo prajem ozaj tým svojim deťom, ktoré sme tu toľkokrát spomínali, a deťom našich detí, do akej Európy ich chcem postrčiť? Veď hovorili sme tu tak veľa o peniazoch, hovorili sme o tom účtovníctve, hovorili sme v pozitívnych súvislostiach, že je to dôležité, a všetko to bola pravda. Ale v tejto sieni zákonnosti skutočne nepoznáme väčšie hodnoty, ako sú peniaze? Ozaj všetko je determinované len peniazmi? Ja som minule na výbore dostal od jedného kolegu otázku, keď som povedal, že pri lesníckej komisii si predstavujem, aby, aby tam bolo zvažované nielen vysoká odbornosť, ale aj vysoká morálna autorita alebo teda nespochybniteľná morálka. Tak ten kolega mi hovorí, že on neni inkvizítor a že on si nevie predstaviť, aby sa morálka nejak hodnotila. No, to je fakt. Peniaze sa hodnotia lepšie. Saldokonto, má dať, dal, plus, mínus, morálka sa hodnotí oveľa ťažšie, ten, to saldo tej morálky je niekedy strašne polemické, problematické a pri najlepšom úmysle nejasné, len práve si myslím, že morálka ako kategória, ktorá vstupuje aj do dnešného rokovania, by mohla byť niečím, čo možno aspoň v istých súvislostiach, nie nad všetkým, ale v istých súvislostiach by mohla povýšiť sa nad tú chladnú matematiku, ktorá bola tak presvedčivá, že sa opakujem, že pánovi Sulíkovi ja by som, samozrejme, nenašiel na tom, ani nedokážem nájsť ani jednu chybnú cifru. Čiže prečo by sme sa nemali zamyslieť, že tá morálka by mala fungovať aj v tejto súvislosti, a či by sme si nemali povedať, že naša budúcnosť, budúcnosť tých našich detí je možno založená na tom, že teraz strašne zariskujeme, že povieme si, že tá partia nech ostane pohromade a nech skúsime urobiť niečo, čo sa zdá nelogické oproti sile argumentov a čísiel a čo mne osobne, nie rozum, ako som v úvode hovoril, a vedomie, ale skôr cit a svedomie hovorí, že by sme mali teraz skúsiť zastaviť tú riavu tej krízy a pokúsiť sa tými svojimi piatimi miliardami, šesťsto šesťdesiatimi miliónmi, alebo ako je to dohromady, obrovská suma, zastaviť tú riavu a možno tú tehličku aj s pocitom skoro tak beznádeje, že to proste v tej hrádzi sa stráca, že, že to už nepomôže, že ten prúd je príliš veľký, vložiť do toho eurovalu.

    Je to málo? Z nášho hľadiska je to veľa, ale ak ju tam nevložíme, tak možno, že, že ten prúd nás zmetie, veď my predsa neopustíme tento priestor, my nemôžme nepodpísaním zmluvy odísť, my budeme v tomto priestore, my budeme vystavení tomu, tomu tlaku tej riavy. Ak sa na to pozriem týmto spôsobom, odpustite mi, je to moje videnie, je to videnie s najlepším vedomím a svedomím toho, že chcem nie mať tu vyargumentované nejaké svoje zajtrajšie hlasovanie, ale že chcem sa rozhodnúť spôsobom, ktorý si dokážem obhájiť pred sebou o rok, o dva, neviem, o koľko mi bude dopriate, a že to robím s vedomím, že to cítim ako to najlepšie, čo v tejto chvíli môžem urobiť, nech je mi odpustené, tak to cítim, nemôžem inak.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok, dvaja.

    Pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. Pán Mičovský, vraveli ste, že politický projekt predsa nie je zlý sám osebe, len preto, že je politický. Ja s vami plne súhlasím, ľudstvo pozná veľa politických projektov, ktoré viedli k úspechu, nielen ten vami menovaný príklad. Politický projekt je ale vtedy zlý, keď úplne ignoruje ekonomické súvislosti. A to robíme teraz. Politici zavreli oči, oni si myslia, že keď zavrú oči, tak je po problémoch. Ako malé dieťa, keď si zavrie oči a myslí si, že ho nikto nevidí. Toto je ten až desivý problém a desivá situácia, v ktorej sa nachádzame. No a potom ste povedali, keď nevieme, čo nás čaká, držme sa spolu. Lenže, pán Mičovský, my vieme úplne presne, čo nás čaká. My sa všetci, celá eurozóna, rútime do záhuby. A budete vidieť, rok, dva, keď tu takto budeme sedieť, svet bude vyzerať úplne inak. Ten váš príklad, to, to lietadlo nad tou Tasmániou, ktoré padlo, no, predstavte si teda, že vy ste ten Janko Slovák a vidí, že tí všetci ostatní, vy vidíte, že tí všetci ostatní idú tuto skočiť do hlbokej priepasti, tak aj tak by ste si povedali, budem sa s nimi držať spolu? Veď niekedy predsa musíte trochu veriť aj sebe a svojmu vnímaniu sveta a tomu, že dva a dva je štyri, aj keď vám celý svet okolo vás tvrdí, že nie, dva a dva je sedem. A v takejto situácii sa my teraz nachádzame.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Mičovský, z dojmu, ktorý vo mne zanechávate, mám s dovolením pevné presvedčenie, že ste statočný a morálny človek. A ak hovoríte, že existujú aj vyššie veci, ako je ekonomika a účtovníctvo, teda morálka, tak ja vám poviem, že na začiatku tohto problému, ktorý na nás padá, bola nemorálnosť. Nemorálny je ten, kto vedome klame svojmu spoločenstvu, kto krivo vypovedá, o tom už hovoril starý Mojžiš, keď to doniesol zo Sinaja. Nemorálny je ten, kto kradne. Kto kradne budúcnosť vnukov svojich občanov za svoje zvoliteľné a zvolené miesta. Na počiatku tohto nebolo nič iného ako absencia morálky u politikov a u tých, ktorí sa politikmi nechali korumpovať. Takže ak hovoríte, že v protiklade je ekonomika a morálka, je málo lepších príkladov ako konkrétne napríklad vývoj v Grécku. Ako morálka! Mŕtvi, ktorí dostávajú dôchodky, podvodníci, ktorí dostávajú za neexistujúce výkony platy. Sú na počiatku tohto marazmu, a preto i v tomto prípade je morálka absolútne prepojená so zlyhaním ekonomiky, lebo zlá morálka je cesta do pekla.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, pán kolega Mičovský, celkom úprimne, v prvej polovici vášho vystúpenia som nadobudol presvedčenie, že zajtra budete hlasovať proti eurovalu. V druhej polovici svojho vystúpenia som pochopil, že budete hlasovať za euroval. Pochopil som to správne? Možno je tu, že človečensky tomu celkom rozumiem, že vo vašom vnútri sa nejakým spôsobom bije, a vy ste to sám povedali vo svojom vystúpení, vaše vedomie a svedomie. To jedno vám káže hlasovať proti, ale to druhé vám káže hlasovať za. Ak budete do rána ešte celkom vážne premýšľať nad tým, aké tlačítko zajtra o 11.00 hodine stlačíte, tak by som vás chcel poprosiť ešte zvážiť jeden argument. Ale ja si celkom úprimne cením a vážim aj vaše konštatovania na adresu vystúpenia Richarda Sulíka, ale aj na adresu môjho vystúpenia, že tam zazneli tvrdé nespochybniteľné fakta, ktoré sú tou polovicou vášho ja. Tou polovicou, ktorá by bola pripravená zajtra zahlasovať proti eurovalu. Preto chcem povedať, ak budete do rána nad tým všetkým rozmýšľať, keďže na mňa ste urobili dojem, že bojujete sám vo svojom vnútri, ako sa zajtra zachovať, zvážiť ešte jednu vec. Keď to lietadlo v tej džungli padlo, ste povedali veľmi správne, že ten Janko Slovák by mal držať v tej neznámej džungli spolu s ostatnými, no len na to, aby Európa držala pokope a čelila výzvam Spojeným štátom amerických, Japonska, Číny, Brazílie, Ruska, na to nie je potrebné ísť touto cestou do džungle. Na to úplne stačí, ako som hovoril vo svojom vystúpení, slobodný pohyb kapitálu, tovarov, služieb, pracovných síl, na to nám to úplne postačuje. Čiže skúste ešte zvážiť a ak sa rozhodnete hlasovať proti eurovalu, budem si to vážne navždy ceniť.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Začnem od konca. Pán Kollár, skutočne, vy ste to vystihli. Ja okrem toho, že si teda vážim všetky tie argumenty, aj tie fantastické, by som povedal, veľmi zrozumiteľné vysvetlenia, ktoré ste teda dnes nám ponúkli. Bolo to pomerne nezabudnuteľné pre mňa. Chcem povedať, že ozaj ste odhadli aj tú skutočnosť, že vo mne bojujú tie dva pocity, a možno vašu radu budem ešte veľmi pozorne používať v týchto večerných hodinách, lebo ja naozaj, to moje presvedčenie mám založené viac na tej sile svedomia ako na sile rozumu. Ale to je situácia, s ktorou sa musí každý z nás vyrovnať, a ja im prajem všetkým, aby to tak urobili, aby tá deliaca čiara išla možno pomedzi to svedomie a vedomie. Takže ďakujem za to odporúčanie, celkom vážne ho prijímam a vážim si ho, lebo ste to vystihli.

    Pán Sulík, s tou priepasťou by som nesúhlasil. My sme tých ľudí nezobrali so sebou kvôli tomu, že sú to samovrahovia a že teraz všetci naskáču veľmi rýchlo preč a ja ich nasledujem. To sú ľudia, ktorí sú nie samovrahovia, oni len v rôznej kondícii došli spolu so mnou, tá partia sa vytvorila, ako sa vytvorila, došli so mnou do toho bodu a ja, keby išli skákať ako nejakí blázni, ktorí utrpeli tropickú nemoc, tak určite za nimi neskočím, ale im možno treba pomôcť, možno máme my teraz povinnosť prejaviť istú, istú silu, ktorú možno napodiv nie tie vyspelé západné krajiny, ale to malé Slovensko môže prezentovať, možno za strašne drahých nákladov. Možno sú to náklady budúceho úspechu Slovenska, možno je to obrovský vabank risk, že tie peniaze vkladáme do niečoho, že Slovensko bude predstavovať o päť, o desať, o dvadsať rokov autoritu, ktorou nahradíme možno dnešné autority, lebo poznáme históriu. Nie ten istý je stále na vrchole.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Slovo má pán poslanec Mihál, nech sa páči.

    Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Viskupič.

  • Dobrý večer prajem všetkým prítomným, pani podpredsedníčka, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dámy, páni, milí hostia, zástupcovia médií. V tejto rozprave už padlo veľmi veľa argumentov, a tak ako moji predrečníci, aj ja oceňujem najmä príspevky mojich kolegov, pánov Sulíka a Kollára, ktorí, myslím, jasne a zrozumiteľne vysvetlili, čo je to trvalý euroval, čo z toho pre nás, pre Slovákov vyplýva, a akú zodpovednosť nesieme ako zástupcovia ľudí, ktorí máme brániť záujmy Slovákov v tomto parlamente.

    Pripomeniem, že ak sa zaviažeme a vstúpime do takzvaného trvalého eurovalu, budeme musieť behom troch rokov zložiť 659 mil. eur v hotovosti a ďalej budeme musieť celkovo ručiť sumou 5,8 mld. eur. Už o pár dní, po schválení tejto zmluvy týmto parlamentom, ak k tomu predsa len príde, odíde zo Slovenska 130 mil. eur. To nie sú žiadne vymyslené čísla, to sú reálne peniaze, ktoré musí niekto zaplatiť. Kto ich zaplatí? Občania Slovenska. Tých záujmy, ktorých zastupujeme, tých chceme, tým chceme dať na krk takýto záväzok.

    Vláda Roberta Fica v týchto dňoch predstavila takzvaný ozdravný balíček. Tento ozdravný balíček má riešiť deficit našej ekonomiky, nášho rozpočtu, a tí, čo sa s ním aspoň trošku zoznámili, tak zistili, že ten balíček je jednoducho nadhodnotený. Sú tam opatrenia, ktoré sú vysoko nad rámec toho, čo potrebujeme zlepšiť v našom štátnom rozpočte. Zamysleli ste sa, prosím, prečo sú tam také škrty, prečo je tam také zyšovanie daní, také zvyšovanie odvodov, poplatkov, ktoré zaťažia prakticky každého občana Slovenska? No, je to tam aj preto, aby sme mali odkiaľ zobrať peniaze, ktoré pošleme do trvalého eurovalu, ktoré v konečnom dôsledku skončia niekde v Grécku alebo Španielsku, uvidíme, či v Taliansku. Skrátka v krajinách, ktoré kašľali na to, ktoré v žiadnom prípade neprijímali také opatrenia, aké my tu uvalíme na našich ľudí. Chcem apelovať nielen na poslancov vládneho SMER-u, ale aj na kolegov z opozície, aby sme si spoločne uvedomili, že ak sa podpíšete pod takéto riešenie, pod tento trvalý euroval, tak veľmi ťažko sa bude potom bojovať v tomto parlamente za nie také dramatické zvyšovanie daní, odvodov, nie také škrty v druhom pilieri, aké sa tu chystá o pár týždňov predložiť naša sociálnodemokratická vláda.

    Pozrime sa teda spolu, kto zaplatí účet za našu účasť v trvalom eurovale. V prvom rade to budú sporitelia v druhom pilieri. Tí každoročne prídu o 500 mil. eur, ktoré nedostanú na svoje dôchodkové účty, ale ktoré pôjdu niekam inam.

    Ďalej tu budú živnostníci. Každý živnostník, ktorý platí minimálne odvody, a tých živnostníkov je 250 tisíc, zaplatí o 300 eur ročne viac. Tí živnostníci, ktoré platia odvody vyššie, budú ich platiť ešte vyššie, pretože sa im zvýšia, a to dosť podstatne, vymeriavacie základy. Obmedzia sa paušálne výdavky. Na to doplatí ďalšia skupina živnostníkov, umelcov, ľudí v slobodných povolaniach. Znamená to pre nich vyššie odvody, vyššie dane. Živnostníci, ľudia v slobodných povolaniach, zástupcovia médií, áno, aj vy, pán kameraman, ktorý práve odchádzate, vy zaplatíte na vašich daniach a odvodoch spolu asi o 100 mil. ročne viac. A viete, kam to pôjde? Ale bokom nezostanú ani zamestnanci. Každý zamestnanec, ktorý má nad 1200 eur hrubého, kvôli vyšším vymeriavacím základom zaplatí viac na odvodoch. Každý zamestnanec, ktorý je takzvaný, takzvane milionár, pretože je šikovný a zarába cez 2700 eur mesačne, bude platiť vyššiu daň. Ale dotkne sa to aj tých, ktorí sú radi, že zarobia aspoň tých pár eur na dohody, pretože aj z dohôd sa budú platiť odvody, a nie symbolické, ale cena práce na dohodu sa vlastne zvýši o tretinu. Viete si predstaviť, že mlieko v obchode zdražie zo Silvestra na Nový rok o tretinu? Viete, čo by to spravilo? Toto presne chystáte na dohodárov. A to je niekoľko stotisíc ľudí. Rodiny, vyššie dane, pretože odpočet na manželku zostane asi len desiatim percentám z nich. A znova rodiny, idú hore hypotéky, už to vidíme. Idú hore poplatky v bankách. No prečo? Banková daň, bankový odvod, daň z nehnuteľnosti. Ak si niekto vo svojej, v úvodzovkách, "naivite", stavia dnes dom niekde na Čiernej vode za Bratislavou, pretože je skrátka bohatý, má na to, ale zobral si stotisícovú hypotéku na ten domček, bude platiť vyššiu daň z nehnuteľnosti. Však mu to poriadne zdaňme.

    Motoristi, daň, respektíve poplatok z registrácie motorových vozidiel, takže keď si nejaký dôchodca našetrí a kúpi si nejakú tú škodovečku za osemtisíc euro, bohužiaľ, aj on bude platiť tento poplatok. To nebudú len bohatí, ani zďaleka. Všetkých sa týka znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov, znovu dôchodcov, znovu mladých rodín. Firmy, hlavne malé firmy, tie neuniknú žiadnym spôsobom do daňových rajov, budú platiť vyššiu daň, 23 percent. A nebodaj, ak sú tie malé firmy úspešné a majiteľ alebo majitelia si dovolia rozdeliť nejaké dividendy, tak sa zvyšuje zdravotné poistenie, zdravotné odvody z dividend až na sumu 14 tisíc eur ročne na hlavu. To je úplne niečo neuveriteľné, že takéto si dovolí predložiť táto vláda.

    Dôchodcovia? Ani tí nezostanú bokom. Znovu sa ku nim vraciam. Bude nižšia valorizácia, budú sa znižovať dôchodky, bude sa zavádzať solidarita, čo je na jednej strane správny krok, ale na druhej strane tak, ako som sa to napríklad dnes dozvedel od pána štátneho tajomníka, tak ten cieľ je takisto jasný, ušetriť. Ale znovu sa vraciam k tomu, kam tie peniaze pôjdu? No, pôjdu do trvalého eurovalu. A čo je, čo by tu naozaj človek nečakal, dokonca výsluhové dôchodky majú sa zdaniť. Ja netvrdím, že systém výsluhových dôchodkov a sociálneho zabezpečenia príslušníkov silových rezortov je dokonalý. To určite nie. Viete dobre, že sme tento systém chceli zmeniť, ale rozhodne nie retroaktívne. Rozhodne nie tak, že človek, ktorý si teda prežil svojich pätnásť alebo aj viac rokov ako policajt alebo vojak a ktorý teda má podľa zákona priznaný výsluhový dôchodok, sa zrazu dozvie, že od Nového roku z neho bude platiť 19-percentnú daň. Veď to nie je nič iné ako to, že o 19 percent sa mu zoberie viac zo sumy, ktorú dostáva. Všetky tieto opatrenia len sčasti pôjdu na sanáciu výpadkov v našom rozpočte. Áno, treba zlepšiť kondíciu nášho rozpočtu, ale opakujem, my budeme musieť zaplatiť 659 mil. v hotovosti do trvalého eurovalu, a tie peniaze si tu nenatlačíme. Tie peniaze sa vyberú spomedzi ľudí, dôchodcov, študentov, pracujúcich, drobných živnostníkov, majiteľov malých firiem. A pod toto sa vy, páni, ktorí chcete hlasovať za euroval, podpíšete a váš podpis zostane nezmazateľne v análoch tejto snemovne zapísaný, že ste to boli vy, ktorí takýmto spôsobom poškodili ľudí na Slovensku.

  • S reakciou nie je, s reakciou jedna pani poslankyňa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Mezenská.

  • Takže, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, ja som do tejto chvíle nepovažovala za potrebné sa vôbec ani hlásiť do rozpravy a možno ani fakticky vystupovať, ale keďže vidím, aký je vývoj vecí rokovania, čo sa týka eurovalu, mám vnútornú potrebu a pocit sa k tomuto procesu pripojiť a svojou podporou prispieť a solidaritou prispieť k úsiliu členov strany SaS k tomu, aby sa tento bludný proces, ktorý naozaj vedie k tomu, aby sa škrtili opäť výdaje na obyčajných ľudí, aby, aby sa tento bludný proces zastavil.

    Z úrovne poslankyne chcem povedať, že ja som zaviazaná dôverou voči občanom, nie voči zahmleným motívom európskych bánk, a zdá sa mi až škandalózne, že je potrebné vyvinúť takéto úsilie nato, aby sme presvedčili, že táto cesta, ktorú sme nastúpili, nie je správna.

    Ja som presvedčená, že Slovensko vie ísť vlastnou cestou, a bolo by omnoho účelnejšie, ak by peniaze, ktoré teraz takto pod zahmlenými motívmi budeme vydávať von z tejto krajiny, že tieto peniaze mali byť omnoho rozumnejšie, majú byť omnoho rozumnejšie investované do potenciálu ľudského, prírodného, ktorý tu je.

    Veľmi ma mrzí, že sme nastúpili takúto cestu, takúto bezhlavú a zahmlenú cestu.

    Takže ak budú dnes vystupovať poslanci za stranu SaS, budem fakticky reagovať asi v takomto obsahu, dokedy bude pokračovať rozprava k eurovalu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mihál s reakciou, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani kolegyňa, za podporné slová a cením si a vážim si to, že ste pochopili, o aký vážny moment ide a akú vážnu zodpovednosť máme my, ktorí zastupujeme svojich voličov. Tak ako vás, tak aj mňa poverili ľudia vo voľbách, aby som zastupoval ich záujmy, záujmy ľudí, ktorí tvrdo pracujú, ktorí platia dane a na ktorých rebrách a chrbtoch je postavená slovenská ekonomika.

    Nie je v ich záujme, aby platili platy španielskym bankárom, a nie je v ich záujme, aby riešili problémy Grécka namiesto samotných Grékov, ktorí, s prepáčením, kašlú na to.

  • Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Viskupič.

    Nech sa páči, máte slovo.

    Po ňom nasleduje potom pán poslanec Matovič.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán navrhovateľ, chcel by som sa vyjadriť k tomu, že dnes prijímame od rána, od 9.00 hodiny vedieme rozpravu nad Európskym stabilizačným mechanizmom o niečom, čo pravdepodobne, ak bude prijaté, a s vysokou pravdepodobnosťou to vyzerá, že to prijaté bude, zaviaže občanov Slovenskej republiky súčasných a aj budúcich na veky vekov nevypovedateľne bez možnosti inej, bez možnosti tej, aby sa mohli okrem nás tu, poslancov parlamentu, k tomu vyjadriť.

    Práve tu spočíva naša zodpovednosť za to, že takýto záväzok niekto v tejto snemovni príjme, niekto sa možno zdrží a niekto odmietne.

    Od rána počúvame argumenty o tom, prečo by sme tento mechanizmus prijať nemali, a veľmi málo argumentov, prečo by prijatý mal byť.

    V tejto diskusii mi práve tento moment chýba. Chýba mi v tejto diskusii hlavne hlas vás, poslancov vládnej väčšiny, ktorí by mohli deklarovať svoje vlastné presvedčenie, o tom, prečo je mechanizmus dobrý.

    Počuli sme zhruba sedemminútový prejav na začiatku, o deviatej, ktorý hovoril o tom, aké parametre táto zmluva má a čo na nej je dobré. Ale naozaj mi chýba diskusia širšia, hlavne od ľudí, ktorí túto zodpovednosť chcú prevziať. Práve preto sa pýtam, koho vlastne chceme presvedčiť, kto nás počúva a kde sú poslanci vládnej väčšiny, kde sú ostatní poslanci. Kde sú tí ľudia, ktorí držia momentálne zodpovednosť za správu tejto krajiny.

    Nemyslím si, že aj na základe ľudí, ktorí boli prihlásení do rozpravy, by to mala byť čisto opozičná debata. Bohužiaľ, potom, ako vnímam, myslím, že bolo pätnásť ľudí prihlásených do rozpravy, že sa takouto debatou stala. Stala sa debatou výmeny názorov aj medzi opozičnými poslancami, ktorí hovoria, niektorí v prospech a niektorí proti. Všetci vidia riziká a niektorí teda sú pripravení podporiť a niektorí nie.

    Mám pocit, akoby strácalo zmysel deklarovať svoje postoje a pokúsiť sa o zvrat v presvedčení poslancov nášho národného parlamentu. Z toho pohľadu by sa zdalo skutočne zbytočné aj ďalej si drať jazyk a vystupovať. Zbytočné však nie je to, že treba vyjadriť jasný postoj. Jasný postoj pred občanmi, voličmi, a nielen pred voličmi, ktorí súčasne rozhodovali o tom, ako tento parlament bude vyzerať, ale aj o tých, ktorí sem, ktorí prídu a stanú sa voličmi do budúcnosti. Hovoríme o záväzku, ktorý presahuje funkčné obdobie tejto Národnej rady a mnohých národných rád pravdepodobne do budúcnosti.

    Chcel by som poznamenať takú okrídlenú vetu, v latinčine znie: Clara pacta, boni amici. Po slovensky: Dobré zmluvy robia priateľov. Sedíme a komentujeme, niektorí stojíme, zmluvu, ktorá však nemá parametre dobrej zmluvy. Dobrá zmluva nemôže zainteresované strany uvrhávať do ekonomického vazalstva. Dobrá zmluva nie je nevypovedateľná. Dobrá zmluva nevytvára inštitúcie, ktoré sú nekontrolovateľné. Dobrá zmluva nepodporuje nezodpovedné správanie a nevytvára morálny hazard. A čo je najdôležitejšie, dobrá zmluva nepoškodzuje národné záujmy štátu, nepoškodzuje tých ľudí, ktorí majú byť ňou viazaní. Výsledkom tejto zmluvy, podľa môjho presvedčenia, nebudú posilnené priateľstvá, nebudú, jej výsledkom nebude práve to deklarované, čo dobrá zmluva má obsahovať. Jej výsledkom bude odsúvanie a zväčšovanie problémov, také okrídlené kupovanie času. A to dobré priateľstvá naozaj nebuduje.

    Viem, že túto rozpravu už vedieme niekoľko hodín. Tento moment je veľmi peknou demonštráciou mentálneho sveta vládnej väčšiny, ktorá aj týmto momentom, nechcel som sa k tomu veľmi vyjadrovať, robí nadprácu na úkor dôstojnej a poctivej diskusie o jednom z najdôležitejších rozhodnutí, ktoré tento parlament prijme, ktoré prijmeme v tomto funkčnom období, myslím, a nič iné mi nezostáva, ako diskutovať aj proti noci až do vyčerpania síl.

    Dovoľte, aby som načrtol aj niektoré dôvody, ktoré ma vedú k jasnému odmietnutiu tohto dokumentu. Mám pocit, že niektoré boli v mohutnej diskusii, niektoré trvali až hodinu, už spomenuté, a ja som si dovolil urobiť prierez predtým, ako, ako to tu zaznelo, skúsim to skrátiť.

    Hlavné riziká, ktoré považujem a ktoré hrozia z môjho pohľadu pri prijatí Európskeho stabilizačného mechanizmu sú, je ich niekoľko, a dúfam, že ak ešte v niekom hlodá nejaké presvedčenie, že sa rozhoduje medzi momentom prijatia a neprijatia, že padnú na úrodnú pôdu a rozhodne sa nedostať tomuto záväzku a neuvrhnúť nás do ekonomického vazalstva.

    Jedno riziko je prehlbovanie dlhovej krízy a šírenie dlhovej krízy. Krytie nehospodárnosti zadlžených vlád a strát finančných inštitúcií ako veriteľov týchto vlád z peňazí daňových poplatníkov.

    Druhé, schopnosť zadlžených krajín zaviesť reformy, ktoré ozdravia ich verejné financie. Ak sa zadlžené krajiny nedokážu reformovať a nedokázali sa reformovať doteraz, riešenie eurovalu len znamená to povestné odďaľovanie a kupovanie času a v konečnom dôsledku prináša ešte možnosť vážnejšieho ekonomického dopadu.

    Druhý moment je kontrola ESM, pretože ESM nepodlieha žiadnemu národnému právu, čo je deklarované v čl. 1 a 27 ESM, jeho majetok, finančné prostriedky a aktíva sú vyňaté zo všetkých foriem súdnych procesov, čl. 27/3, archívy ESM a všetky písomné dokumenty sú nedotknuteľné, čl. 27/5, len interný audit pozostávajúci z troch ľudí má prístup ku všetkým dokumentom.

    Článok 5/7i, externý audit má prístup iba k účtovným knihám, účtom a transakciám, navyše volený Radou guvernérov. Čiže ten moment nezávislej kontroly je pre mňa dosť dôležitým momentom na to, aby som si dovolil kritiku a značnú skepsu ohľadom tohoto mechanizmu.

    Navyšovanie základného imania, takisto to tu bolo niekoľkokrát spomínané. Rada guvernérov, ktorá bude rozhodovať o ESM môže neobmedzene dvíhať základné imanie ESM a spolu s tým aj príspevok Slovenska. V tomto prípade však bude potrebné schválenie v parlamentoch jednotlivých národných štátov, Gott sei Dank, Bohu vďaka za, aspoň za tento moment.

    Efektívnosť mechanizmu, ako bolo vyššie spomenuté, nie je stanovený fixný strop navyšovania základného imania medzivládnej organizácie tohto stabilizačného mechanizmu. Preto je otázne, či dokáže systém efektívne zabrániť prehlbovaniu krízového stavu aj väčších ekonomík, aktuálne Taliansko, Španielsko. A čo sa stane v prípade, že tieto nebudú zvládať udržať svoj štátny dlh.

    Recesia v Európe, ktorú vnímame, a z nej vyplývajúce náklady na sanáciu bánk, by mohla spôsobiť zníženie ratingu Francúzska, Španielska, Talianska, Írska, Portugalska a tým by sa záchranné akcie výrazne skomplikovali. Opäť tak narážame na ten problém, ktorý som spomínal, že akýkoľvek plán záchrany musí počítať s ekonomickým rastom.

    Pre mňa dôležitým momentom, a možno je to námet na diskusiu, je strata suverenity. V dôsledku záväzku vysokých finančných záruk a následne prijímaním fiškálnej zmluvy, ktorá na ESM nadväzuje, dlhová brzda, ročný inštrukturálny deficit môže dosiahnuť maximálne 0,5 percenta HDP, ak dôjde k prekročeniu stanovenej hranice, nastúpi automaticky mechanizmus na spustenie nevyhnutných korekčných opatrení.

    Strata suverenity, ekonomické vazalstvo, alebo neviem, akým momentom to treba ešte označiť, je pre mňa dosť zásadným momentom na to, aby sme sa minimálne zamysleli nad tým, či tento záväzok sme ochotní, alebo nie sme ochotní prijímať.

    Navrhované riešenie sa ide prijímať, a mne sa zdá, bez ohľadu na spoločenskú realitu. Bezvýhradne, a dúfam, že aspoň na tom je zhoda, že téma polarizuje spoločnosť, a čo je podstatné, hlavne v dotknutých krajinách. Typickým príkladom je nedávny výsledok volieb v Grécku. Veď predsa ak sa pozrieme na to, ako tie voľby dopadli, strana Siriza, odmietajúca prijatie pôžičky, sa s počtom hlasov umiestnila hneď za víťaznou stranou Nová demokracia. Nová demokracia mala 30,06 percenta, Siriza 26,56 percenta, Pasok 12,5.

    Nevidím teda dôvod na vlnu eurooptimizmu, ktorá po voľbách zavládla. Znamená to, že časť spoločnosti bude spolupracovať na plnení podmienok a ďalšia bude plnenie podmienok bojkotovať? Akým spôsobom sa teda v Grécku popasujú s problémom sanácií verejných financií, keďže sme videli aj mohutné demonštrácie a navyše máme exaktné čísla, ktoré u nich vyplývajú z volieb?

    Myslím si, že široká dohoda aj v týchto krajinách dáva jedinú odpoveď na to, aby mechanizmus bol stabilný, aby sanačné opatrenia a potrebné reformy, ktoré v týchto štátoch potrebujú, sa dial pod dohodou všetkých spoločností, to sa podľa mňa súčasne nedeje. Myslím si, že euroval by bol záchranným mechanizmom za predpokladu splnenia podmienok.

    Naštartovanie rastu ekonomiky, prísne plnenie rozpočtových kritérií, plnenie úsporných opatrení a politická disciplína. Naštartovanie ekonomiky však je zbožným prianím každého z nás, ale realita hovorí, že k nemu v najbližšej dobe príde iba zázrakom, vedeckým objavom, inováciou či objavením nového zdroja energie. Z histórie jasne vyplýva, že ani ďalšie spomenuté podmienky o plnení kritérií a úsporných opatrení idú za rámec reality a politický záujem v jednotlivých krajinách. Nevytvárajme perpetuum mobile tam, kde sa vytvoriť nedá.

    Ďalším podstatným predpokladom pre úspech eurovalu je, že do krízovej situácie sa nedostanú silné ekonomiky. To tu zaznelo niekoľkokrát, v téme ekonómie a ekonomiky sa tu vyjadrili titani ekonomickej reality tohto parlamentu a vďaka bohu za ne, že tu odzneli. Niekoľkonásobne podporené obrovským prívalom čísiel, faktov, grafov, a dúfam, že toto v tejto diskusii prinieslo to vyčerpávajúce stanovisko pre ľudí, ktorí sa chceli rozhodnúť, mali otvorené oči a uši a dokázali skutočne zhodnotiť reálne riziká, ktoré pri prijímaní tohto mechanizmu hrozia.

    Myslím si, ak môžem porovnať, na rozdiel od predchádzajúceho, takzvaného dočasného eurovalu alebo ESFS, podmienkou pre vznik ESM nie je účasť Slovenska potrebná a vzhľadom na upísané akcie je náš podiel na objeme príspevkov len do výšky 0,824 percenta, a teda zanedbateľný vo vzťahu k záchrannému mechanizmu. Na druhej strane predstavuje pre nás záväzok 5,768 mld. eur, čo nie je zanedbateľné vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Argument, že Slovensko si potrebuje upevniť svoju pozíciu v EÚ, ktorej vývoj smeruje k rozdeleniu na dvojrýchlostnú Európu. Pýtam sa, čo tá dvojrýchlostná Európa presne pre nás znamená, pretože naša hŕŕ nátura si myslí, že musíme byť v tej prvej, samozrejme, bez toho, aby sme vedeli, či je pre nás výhodná. Toto je pre mňa moment, takisto byť na prvej koľaji - je výhodné, nie je výhodné? Myslím si, že prijímame automaticky, tak ako hovorilo niekoľko predrečníkov, tento argument prijímame akosi automaticky. Treba sa zamyslieť skutočne nad tým, či je pre nás prvá koľaj alebo druhá koľaj v dvojrýchlostnej, budúcej dvojrýchlostnej Európe dôležitá.

    Chcel by som záverom povedať, že sa mi zdá, že národný záujem Slovenskej republiky akoby padal do zabudnutia. Mám pocit, že diskusia sa obracia smerom, že nie je dôležité, akú EÚ si predstavujú národné štáty, ale presne naopak. Diskusia sa vedie smerom, aké národné štáty si predstavuje Európska únia. Mám pocit, že tento moment je chorý. Sem sme sa dostať určite nechceli. Mali sme ideu o tom, aby bol zabezpečený voľný pohyb ľudí a tým pádom, aby existovala väčšia miera slobody, kapitálu, tovaru a služieb. Dostali sme sa k tomu, že preberáme záväzky niektorých nezodpovedných, a skutočne sa dostáva, debata posúva k tomu, akú Európsku úniu a aké inštitúty národných štátov si predstavuje Európska únia. Stojí to na hlave a je to presne naopak, čo sme, čo, čo tento skutočne historický posun v dejinách Európy, ktorý ja vnímam od Juraja z Poděbrad, ktorý hovoril o tom, že je treba mať spoločnú Európu, sa dostal do nehorázneho a neobhájiteľného momentu, kedy Európa národných štátov, ktoré sa dobrovoľne a na základe zmluvných a v prípade, že teda v tom momente, kedy boli prijímané zmluvy s dobrým úmyslom, dostala do závozu. A tak ako hovoril predrečník Jozef Kollár, poslanec Jozef Kollár, sme v obrovskom demokratickom deficite. Vznikajú, tento demokratický deficit mne ako demokratovi a obhajcovi ľudských slobôd strašne vadí, pretože ak máme byť v demokratickej spoločnosti, tak rozhodovacie právomoci majú byť odvodené a do dôsledku vysledovateľné až k zdroju moci. Zdroj moci u nás sú naši voliči. Tí, čo sú momentálne decision makeri, a tí, čo udávajú trend, nie sú oprávnení na to, aby rozhodovali a stanovovali skutočné parametre.

    Myslím si, že poslušné zrazenie podpätkov vyústilo do bleskurýchleho schvaľovania ESM aj za cenu týchto nočných rokovaní Národnej rady. Za pár hodín politici nášho národného parlamentu rozhodnú na veky vekov o nevypovedateľnom niekoľkomiliardovom záväzku Slovenskej republiky. A čo horšie, záväzku každého jedného daňového poplatníka v Slovenskej republike. A nielen súčasného, ale pravdepodobne aj tých poplatníkov, ktorí sa ešte len v budúcnosti narodia. Je smutné, ako som spomínal na začiatku, že opoziční poslanci vystúpili aj za aj proti, ale väčšina poslancov parlamentnej väčšiny šla proste niekde inde. Nie sú tu, kde je teda diskusia, kde sú argumenty. Mne nestačí sedem minút, ktoré venoval ESM minister financií ráno. Mne nie. Prečo teda vláda nediskutuje? Občania Slovenska však dúfam nespia a vystavia účet za tento moment, ak tento mechanizmus prejde.

    Ďakujem za pozornosť a dúfam, že tak ako bolo spomínané predrečníkom, pánom Osuským, môj postoj je nepodporiť tento mechanizmus, aby som sa mohol dívať do očí v súčasnosti svojim deťom. A keďže mechanizmus presahuje jedno volebné obdobie a mám pocit, aj jeden ľudský život, tak aj svojim vnukom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky, páni poslanci Osuský, Mezenská, Mihál. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. No, kolega Viskupič sa o tom zmienil a nedá mi, aby som zase trošku neúčtoval. Vyslaná bojová jednotka SMER-u prišla na bojisko a zahnala diskusiu do tmavej noci a s pocitom dobre vykonanej práce sa odobrala do vopred pripravených tylových pozícií. Nepokladajú za povinnosť brániť návrh svojej vlády pred nami, ktorí nevidíme svet, ako ho máme vidieť. A je to hádam chyba, že o takejto veci chýba diskurz. Samozrejme, možno by sa to pretiahlo. Ja sám som ochotný tu sedieť a počúvať, prípadne hovoriť dokedy treba, lebo toto nie je obyčajná téma a toto nie je banalita. Toto je vážna vec. Mám ale pocit, že naši kolegovia z vládnucej strany, ktorej návrh je predložený, sa držia starého hesla: Začem bukvy, začem slova, vsjo jasno.

  • Ja znova zopakujem. Slovensko má na to, aby išlo vlastnou cestou. Nie je pravda, že Slovensko je závislé na zahraničných partneroch. Máme mnoho potenciálu na to a som presvedčená o tom, že peniaze, ktoré teraz pôjdu do eurovalu, sa ďaleko účelnejšie mohli využiť, napríklad na podporu vidieka. Je tam množstvo mladých rodín, ktoré, ak by sme adresne podporili touto cestou, možno aj bez európskych mechanizmov aj bez podporných prostriedkov z Európskej únie, mohli by si napríklad zdokonaliť svoje príbytky. Mohli by tam napríklad rozvíjať agroturistiku, mohli by si sami vypestovať plodiny, potraviny, mohli by chovať domáce zvieratá. Takto sa dá naštartovať ekonomika. Takto sa dá rozvíjať myšlienka rozvoja vidieka. Takto sa dá riešiť chudoba na vidieku. Neviem, prečo nejdeme touto cestou. My vôbec nepotrebujeme tieto peniaze, ktoré ľudia tak nutne potrebujú vydávať do stratenej Európy. Celá myšlienka eurovalu mi pripomína troskotajúci sa Titanic, na ktorom my ideme teraz posledné prostriedky vynakladať nato, aby sme opravili schodisko.

    Slovensko má byť suverénnou krajinou a je srdcom Európy. Je nielen srdcom Európy, ale je aj križovatkou. Akurát na tejto križovatke, na ktorej má zastať úlohu semafora, prestalo byť týmto semaforom. Ako vyzerá križovatka bez semafora? Ak táto križovatka nie je regulovaná, nemôže byť regulovaná ani premávka. Skúsme sa zamyslieť nad tým, či práve to, že teraz tápa Európa, nie je výsledkom aj toho, že Slovensko a každý svojbytný štát, ktorý stratil svoje sebaurčenie, či náhodou práve preto nie je a netápa aj celá Európa. Nemôžeme poznať vzťahy s našimi susedmi, keď nepoznáme sami seba, keď nepoznáme, aký je náš potenciál.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Dobrý postreh, pán kolega Viskupič. Naozaj, naši ctení kolegovia zo strany SMER - sociálna demokracia tu dnes od rána od 9.00 hodiny sedia ako päť peňazí, ani slovka nepovedia, až na tých pár faktických poznámok. Počuli sme sedemminútový prejav pána ministra, druhý pán minister tu tiež smutne, zasmušilo sedí a slovka neprerečie. Neviem, čím to je. Mám taký pocit, že je to tým, že páni kolegovia si dobre uvedomujú, aké svinstvo sa tu ide spáchať, a tak trošku sa hanbia svojimi slovami prispieť na obhajobu toho trvalého eurovalu, do ktorého nasypeme hneď, o pár dní, 130 mil. eur a ktorým zaťažíme nie nás, nie túto snemovňu, ani nie vašich sponzorov, ale zaťažíme ľudí na Slovensku. Všetkých, od prvého až po posledného, okrem tých pár "čestných", v úvodzovkách, výnimiek. Jediné, čo ste boli schopní, sa dneska zísť v plnom počte, bolo o 17.00 hod. nato, aby ste odhlasovali pokračovanie tejto rozpravy, samozrejme, už bez účasti deväťdesiatich percent vášho klubu, ktorí už teraz po dobre vykonanej práci zrejme niekde v nejakých kaviarniach alebo doma si hovoria, ako to dneska fajn zvládli a ako to zajtra na pokyn veľkého bossa odhlasujú.

  • Pán poslanec Viskupič s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem za faktické poznámky. Ja len doplním, skutočne sa mi zdá, že je to nedôstojné, a ten moment tejto nočnej rozpravy považujem aspoň za malé víťazstvo toho, že názor, ktorý ide proti tomu, aby sme tento mechanizmus prijali, musí byť diskutovaný aj po devätnástej hodine a dúfam, že svedomie a presvedčenie ľudí, ktorí nás posunuli do tejto hodiny aj v duchu toho, že pravdepodobne sa chystajú tento mechanizmus podporiť, bude skúšaný nie nami, ale budúcnosťou, a že odpoveď na ňu im dlho a dlho vo svedomí nedá spať.

    Ďakujem.

  • Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Matovič.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy a milí páni, ktorí ste tu ešte zostali. Chcel som trošku dlhšie, budem veľmi stručný. Viete o tom, že dnes je najdlhší deň v roku, takže možno preto nám tu kolegovia zo SMER-u dopriali, aby sme tu boli do noci, lebo rátajú s tým, že vlastne asi keď odtiaľto odídeme, tak či tak ešte bude svetlo.

    Každopádne si myslím, že je nedôstojné od vás, nehnevajte sa, odhlasovať to, aby sme možno najdôležitejší zákon a najdôležitejšiu rozpravu, jaká v tomto parlamente zaznela za posledných možno desať rokov a jaká zaznie za budúcich desať rokov, posúvali naozaj do týchto večerných hodín. A je to nekolegiálne a myslím si, že nie je to fér. Takisto nie je fér od pána prezidenta, že nás takýmto spôsobom možno stresuje nepriamo a my tu skáčeme podľa toho a tento najdôležitejší zákon prejednávame podľa toho, že či pán prezident niekam na nejakú návštevu pôjde alebo nie.

    To je všetko.

  • Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pán poslanec Sulík.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne. Nuž, milý Igor, je to presne tak, ako vravíš. Máme najdlhší deň roka, tak kolegovia zo SMER-u nám toto chceli dopriať, a to všetko preto, aby pán prezident stihol ísť na výlet. To, že sa tu bavíme asi o polovici štátneho rozpočtu, že by mohli platiť nejaké argumenty, poťažne že by kolegovia zo SMER-u alebo navrhovateľ predniesol nejaké argumenty, okrem toho znudeného sedemminútového prečítania ráno o deviatej nedošlo vôbec nič, to len ukazuje biedu. Biedu tých, ktorí nám teraz vládnu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič nechce reagovať.

    Nech sa páči, ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Hlina.

    Máte slovo.

  • Príjemný podvečer prajem. Pani podpredsedkyňa, vážený pán minister, vážení trpezliví kolegovia, ja už som aj pomaly rezignoval a povedal som si, že nevystúpim, však načo. Aj som chcel, teda dodám, ale mi to, ma predbehol pán Osuský, začem bukvy, vsjo jasno, tak to už len opakujem. Po všetkých tých patetických výzvach, ktoré tu zazneli, po tých morálnych apeloch, silných apeloch, odvolávkach na deti, na vnukov, som sa zľakol. Bola taká scéna v jednom filme, taký tajomný hlas sa pýtal: A čo si robil, Bohouši, vtedy, čo si robil? A ja som sa zľakol, že aj mňa sa niekto bude pýtať: Alojz, a ty si čo robil?

  • Smiech v sále.

  • Čo si robil 21. 6. 2012, keď sa prijímalo euro?

  • Pozn. red.: správne má byť "euroval".

  • Kde si stál? Na ktorej strane valu, Alojz, kde si stál?

    Zľakol som sa tohto hlasu, a tak som tu. A dovoľte aj mne niečo povedať.

    Prepáčte mi tento mierne zosmiešňujúci vstup, ale po tom všetkom, čo tu zaznelo, je toto už na uvoľnenie, taký odvar z babského ucha.

    Kolega Vašečka by ako učiteľ možno začal tým, že by povedal, vážení, zdvihnite ruky, ktorí ste si to prečítali, všetko, čo tam máte o tom eurovale. Zdvihnite ruky.

    Asi by sme aj povedali to, čo povedal, a teraz prvýkrát budem súhlasiť s pánom Sulíkom, že ako on predpokladá, ja predpokladám, že málokto. Ja si to tiež myslím.

    A nasledovala by možno ďalšia otázka, koľkí z vás, ale aj koľko ľudí v uliciach Slovenska tomu rozumie. A tu už by sa zdvihli všetky ruky. Je naozaj smutno-smiešne, koľko sa nám tu vyrojilo všelijakých odborníkov na euroval. Všetky tie mechanizmy, budúcnosť, všetko, čo s tým súvisí. Toľko, ako expertov na hokej, na futbal.

    Som rád, že nastal v tej diskusii, a tu aj zaznel taký argumentačný posun, že to už neni tučný Grék a banka, ktorá financovala Messiho, ale že, že sa tu objavili aj slová ako geopolitika, stratégia, ba dokonca Čína, keď nezaznela tu, tak u nás včera na klube zaznela.

    Čína, vážení, to nie sú šľapky na trhovisku, to si niekedy mýlime. To je to, čo v tomto rozmere mne čiastočne chýba, že tieto, týchto slov zaznieva málo a že o aký kontext sa v tejto veci jedná, čo je kľúčové.

    Ako to povedal jeden ekonóm včera v našom klube, že na londýnskom starostovi záleží viac ako na Slovensku pre svetové trhy. To je fakt, asi, pán Mikloš ma prípadne doplní, ale myslím, že veľký rozdiel tam nebude. Čiže v niektorých veciach sa nepreceňujme, aby to nevyznelo tak trošku aj smiešne.

    To, kam sa Európa dostala, je problém. Je problém pre nás, pre celú Európu. A tu znova, ale nakoniec budem súhlasiť s pánom Sulíkom, je to preto, lebo sa nedodržiavali pravidlá. A, vážení, kto nedodržiaval pravidlá, ja? Poslanci z nášho klubu, čo ja s tým mám?

    Pravidlá nedodržiavali predstavitelia Európskej únie, pravidlá nedodržiavali politici. Ako dneska pán Bugár povedal, ja som tu dva dni aj s cestou, on je tu dvadsaťdva rokov. Nuž, aj on teda je zodpovedný za to. Aj politici SMER-u, aj politici SDKÚ, aj politici KDH, a teda, samozrejme, aj politici MOST-u.

    Koľkože to bolo radosti, keď sme sa dostali do EÚ, koľkože to bolo tlačoviek, prezentácií, kamier, koľko ciest do Bruselu, do Štrasburgu. Kde je zodpovednosť?

    Ja som bol v Bruseli raz, jedenkrát za svoje peniaze, a nedopadlo to dobre. Bol som tam pomaly vyhlásený za personu non grata.

    Zodpovednosť za súčasný stav je na politikoch a opakujem, na politikoch SMER-u, SDKÚ, KDH a MOST. Teda v tom našom slovenskom kontexte, samozrejme, nie v európskom. Nie moja, dovolím si tvrdiť, že nie ani nášho klubu, a áno aj, nie je ani zodpovednosťou SaS. My sme totižto, teda ja určite nie, som do Bruselu chlebíčky jesť nechodil.

    Preto čiastočne oceňujem, že zodpovední si uvedomujú túto situáciu a majú snahu hľadať riešenie. Oceňujem, že SMER a SDKÚ sú za euroval. Ja nie som predsedom fan klubu eurovalistov a nie som ani predsedom akčnej skupiny nepriateľov tučného Gréka. Som otvorený argumentom a som si aj vedomý sily svojho hlasu, symbolickej sily.

    Nepripúšťam si však ofenzívnu argumentáciu kolegov z SaS o tom, že naše deti, naši vnuci a tak ďalej, a tak ďalej. A že keď zahlasujete za euroval, tak a potom ide ten frontový nálet, nakoniec to zaklincuje pán Osuský. Takto problém nestojí.

    Ja si uvedomujem tú situáciu, v akej je Európa, v akej sa ocitla, a opakujem, ja som ju nespôsobil. Nebudem však hľadačom riešenia, demagogický, ofenzívny, pomaly ich citovo vydierať, že deti a vnuci a tak ďalej. Nechám ich, a tak vlastne aj rozhodli naši voliči, tak to chceli voliči aj tejto krajiny, nechám ich, nech preberú zodpovednosť a nech nájdu riešenie. A za to riešenie nech preberú zodpovednosť.

    Takže keď sa ma bude niekto pýtať, že kde som bol dvadsiateho prvého, tak poviem, bol som tam, v ten pamätný a povestný deň. Keď sa ma bude pýtať, ako si hlasoval, odpoviem, zdržal som sa.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni, štyria páni poslanci.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

  • Pán kolega Hlina, vy vaším vystúpením dokážete pobaviť a zaujať. To ako v tom dobrom slova zmysle. Ale tým, akým, k akému rozhodnutiu ste dnes, dnes prišli, tak to nie je zodpovedné. To si myslím ja. Buď som za niečo, alebo som proti niečomu. Je najhoršia situácia, keď svoju hlavu použijete tak, ako niekedy pštros, že ja nič, ja muzikant.

    Ja si myslím, že teraz je ten zlom, že buď chceme pokračovať v nejakej nastúpenej ceste, a nehovorím, že to bolo šťastné, všetky riešenia, politici nás dostali do tejto situácie. Aj nezodpovedné štáty, ktoré sú. My vieme, ktoré sú to. Hlavne tie južanské. Tie spomínané deti, ktoré sa nenarodili, a rodinné prídavky, ktoré sa brali. My sme to nezavinili, ale my musíme tu zodpovednosť zobrať na svoje plecia. A ak to nevyriešime my, my sa nemôžeme vyhovárať na svoje deti, budúcnosť, ako pre ne sme chceli to najlepšie, ale my sa musíme rozhodnúť, aby sme to najlepšie a tú nejakú cestu, ktorú chceme nastúpiť, veď zažili sme všelijaké situácie. Boli totality, boli, boli demokracie, ktoré sa len nazývali, a demokraciami neboli, ale my keď chceme tú demokraciu a zodpovednosť zobrať na svoje plecia, tak sa musíme rozhodnúť. A robme tak, aby sme urobili zodpovedne.

    A ja si myslím, že aj tie štáty, ani Nemecko, ani Francúzsko nechce rozdávať len tak nikomu nič zadarmo. Ale ak sa nebudeme držať takých štátov, ktoré sú vyspelé, a s nimi spolupracovať, tak dopadneme zle.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Viskupič.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hlina, musím povedať, že možnože, bohužiaľ, z tvojho pohľadu nie som odborník ani na hokej, ani na futbal, a nikdy som sa do takejto pozície nestaval. A na londýnskom starostovi závisia hlavne Londýnčania a od nášho rozhodnutia závisia Slováci.

    A to vyviňovanie alebo ten postoj, ktorý si hovoril smerom k tomu, akú máš alebo nemáš zodpovednosť za súčasný stav z minulosti, je možno správny, ale dnes je ten moment, tak ako si hovoril, kedy tú zodpovednosť preberáš.

    Čiže od zajtra, od 11.00 hodiny to už bude aj na tebe a na tvojej zodpovednosti a na tvojom rozhodnutí. Vždy prichádza, či si tu dva dni aj s cestou, alebo dvadsať rokov, vždy prichádza ten zlomový moment a myslím si, že ja nemám osobne tú schopnosť odľahčiť situáciu, ako si to odľahčoval na začiatku tvojho vystúpenia, ale argumenty, ktoré som sa snažil ja zozbierať, nemajú ísť v miere tej, že niekto komentuje futbalový zápas alebo hokejový zápas.

    Myslím si, že moje rozhodnutie netrvalo týždeň, netrvalo mesiac, je to čas, kedy som sa snažil hľadať argumenty z jednej, z druhej strany, a tak ako sme mali jedného ekonóma na klube, ktorý vravel za, tak sme mali aj ekonóma, ktorý vravel proti. Myslím si, že rozhodnutie je teraz na nás, a myslím to do bodky a do písmena. To rozhodnutie.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega Hlina, ten váš postoj, to je čistý alibizmus. Zdržať sa pri takom vážnom rozhodnutí, aké nás čaká zajtra o 11.00 hodine, to je čistý alibizmus.

    Pán kolega Matovič povedal na adresu dnešného dňa, 21. 6., je to najdlhší deň v roku, ja zas pripomeniem paralelu 21. 6., to máme dnes, 21. 8. 1968 okupácia Československa bratskými vojskami. Aj vtedy by ste sa zdržali hlasovania, keby sa vtedy zaujímal postoj v parlamente, keby ste boli poslanec?

    Ešte jedna poznámka, pán kolega, dojenie a strihanie oviec je možno užitočná činnosť, ale dojenie a strihanie slovenských daňových poplatníkov nato, aby sme posielali peniaze do španielskych bánk, to je zvrhlosť.

  • Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Lojzko, ja ťa mám ľudsky rád. Ľudsky aj klubovo, jednoducho poznal som ťa dávnejšie z médií a teraz, keď ťa vnímam ako človeka, tak ja fakt nachádzam na tebe veľa, veľa rozmerov, ktoré tu množstvu našich kolegov chýbajú, a ak hovorím, že ťa mám rád, že si ťa vážim, tak to myslím vážne.

    Akurát v tejto chvíli mi Jofo zobral to, čo som chcel povedať, lebo ozaj, neber to teda, že chcem do teba drgnúť nejak, ale asi fakt tá neistota, ktorá tu je, logicky vedie aj k takému záveru, ktorý si urobil, že by sme sa mali možno aj pre istotu zdržať, lebo tu fakt nikto nemá stopercentnú istotu.

    Napriek tomu si myslím, že sedí to, čo povedal Jozef. My musíme sa rozhodnúť a bude to na nás a je veľmi dobré, ak to budeme zvažovať možno do poslednej chvíle. Ja som presvedčený, že to rozhodnutie je veľmi, veľmi dôležité. A ten smútok z toho, že táto snemovňa, táto sieň zákonnosti to vníma tak, že tu netreba byť, je pre mňa šokujúce, a ja verím, že sa to už nezopakuje pri podobných vážnych rozhodnutiach, lebo tomu nerozumiem.

    A možno ešte, predsa len by som povedal aj niečo, kde by som bol viacsúhlasný tentokrát s tebou. Keď si spomenul to, že ty nechodíš jesť chlebíčky do Bruselu, tak fakt si mi pripomenul z minulých rokov spústu relatívne vysokopostavených ľudí, ktorí do toho Bruselu chodili veľmi, veľmi často. A možno to boli mnohokrát kultúrne, oddychové akcie skoro za odmenu, pretože tie delegácie boli vyberané tak, aby to bolo za odmenu. Ja sa ozaj spytujem, aký majú tí ľudia dnes, dnes názor? Ozaj cítia tu zodpovednosť, ktorá by tu mala byť na nás? Neviem. Chcel by som, aby tak bolo. A veľmi si želám, aby sme sa zajtra, tí stopäťdesiati mínus chýbajúci, rozhodli dobre.

  • S reakciou pán poslanec Hlina? Áno, chcete reagovať? Tak, nech sa páči.

    Aj keď ste sa načas neprihlásili, ale no. Už nie ste zase taký nováčik.

  • Ale nie. To je do dvoch minút.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NRSR

    Aj keď ste sa načas neprihlásili, ale no, už nie ste zase taký nováčik.

  • Pardon, ja som si zabudol kartu. Ja zabúdam veci, to sa mi stáva.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NRSR

    Nevadí. Dneska máte meniny, tak máte na to nárok. Všetko, všetko najlepšie.

  • Však to práve. Vidíte, jak tu trpím. A takto.

  • Áno, áno, preto som hovoril, pamätný deň, 21. 6.. Je to tak, no. Ale nie, však už takým zmierlivým tónom chcem naozaj. A chcem ubezpečiť aj tuná kolegov, nebojte sa, ja ako, mne zodpovednosť nikdy nechýbala, aj, aj odvahy mi bolo celkom nadelené. Keby na mne záležalo, tak neurobím tento postoj. Ale ja som si vedomý toho, viete, to je taká hra vťahovania zodpovednosti a tu sa prsiť, že ja teda sa k tomu postavím tak, ja som si vedomý faktov, aké sú.

    Možno raz, keď bude postavenie ináč, tak, samozrejme, k tomu teda pristúpim. Až teraz si môžem toto dovoliť a mám na to právo a to sedí, čo som povedal, že tú zodpovednosť majú prebrať tí, čo to spôsobili aj u nás, v tom slovenskom kontexte, aj v tom európskom kontexte. Majú hľadať dobré riešenia.

    A ja nebudem nejaký diverzný, hej. Ja im budem držať palce a budem teda aj dúfať, že sa to podarí, že, že možno na konci povieme, no dobre, tak z tej mizérie, čo sa stala, ako, ako sa to tým nešťastným osudom a tým prejedaním sa chlebíčkov spôsobila, tak nakoniec to nedopadlo až tak zle.

    Čiže nebudem sa potom na tom hrobe tešiť, že teda, že pochovali sme to, a tancovať tam rituálne tance víťazstva, že teda podarilo sa a mali sme pravdu. Čiže to sú tiež také, neviem, že či toto je zrovna postoj. Takže hovorím, som otvorená myseľ, som tu dva dni s cestou, jak povedal pán Bugár, tak sa učím. No tak aj tu sa budem učiť, nechcem špekulovať, ja naozaj v tomto budem mať to stanovisko, jak som povedal, zdržím sa.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloš.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, keďže som jeden z tých, čo chodili do toho Bruselu jesť chlebíky, tak dovoľte, dokonca som ich takmer dva roky jedol na zasadnutiach Euroskupiny, kde sme často do neskorých nočných, niekedy aj ranných hodín, diskutovali práve o veciach, o ktorých tu teraz diskutujeme, aj o Zmluve o Európskom stabilizačnom mechanizme, takže si dovolím povedať, že o tom niečo viem, aj o tom, aké boli tie rokovania, prečo sa prijímali mnohé rozhodnutia, tak mi dovoľte, aby som sa k tejto téme vyjadril aj ja.

    Najskôr by som sa chcel vyjadriť k rozprave, viacerí sa k tomu už vyjadrovali. Od rána tú diskusiu sledujem, aj keď som nebol v sále, tak som ju sledoval, videl som aj vystúpenie pána poslanca Osuského aj pána poslanca Kollára, takže myslím, že takmer všetky vystúpenia som videl. A musím povedať, že tiež ma zaráža to, že po prvé, rokujeme večer a v noci, ale tak si to odhlasovala väčšina, ale ešte viac ma zaráža spôsob, akým k tejto téme, naozaj vážnej téme a dôležitej téme, pristúpil vládny SMER. Naozaj súhlasím s tými, ktorí povedali, že pán minister financií to doslova odflákol krátkym sedemminútovým úvodom, a pokiaľ sa nemýlim, tak odvtedy nevystúpil nikto. Tam prihlásený pán Blaha možno vystúpi, pán spravodajca, ale naozaj je to, myslím si, nie adekvátny a nie dobrý prístup a niektorí z poslancov položili otázku, že prečo je to tak. Ja si myslím, že viem, prečo je to tak. Je to tak preto, že byť za ESM je nepopulárne. Populisti nemajú radi nepopulárne veci, ani ľavicoví, ale ani pravicoví. Dnes byť za ESM je nepopulárna vec.

    Preto kladiem otázku. Ak napriek tomu, že byť za ESM je v každej jednej krajine výsostne nepopulárna vec, ak napriek tomu všetky štandardné strany politické, môžete povedať mainstreamové, môžte povedať staré, ale ak napriek tomu všetky štandardné politické strany sa zhodujú na nevyhnutnosti prijatia tohto vyslovene nepopulárneho kroku, prečo to robia? Sú hlúpi? Alebo sú vazalmi bánk alebo sú podplatení? Hovorím to aj preto, že som sa zúčastnil, takmer dva roky som sa zúčastňoval ťažkých, niekedy dlho do noci, niekedy aj do rána, rokovaní, kde sme si tieto veci vysvetľovali, kde sme hľadali riešenia, ale riešenia, kde sme sa snažili argumentovať tým a aj kriticky pristupovali k tomu a hovorili mnohé z tých argumentov, ktoré tu zazneli dnes, a ja sa dostanem aj k tým argumentom, ktoré tu zazneli dnes. Lebo, predošlem to ale, ten problém nie je v tom, že by, najmä dve vystúpenia tu boli citované, pána poslanca Sulíka a pána poslanca Kollára. Niekto ich dokonca nazval titanmi. Nech sa páči. Ten zásadný problém nie je v tom, že by väčšina z toho, čo povedali, nebola pravda, väčšina, zdôrazňujem. Dostanem sa aj k tomu, kde podľa môjho názoru zavádzajú. Ale najmä, keď hovoria o tom, kto všetko zlyhal, kto všetko nedodržiaval pravidlá, ako zlyhala Európska komisia, ako zlyhala grécka vláda, ako zlyhali dokonca trhy, dokonca tí, ktorí požičiavali za také úroky. To všetko je pravda. Akurát z hľadiska problému, pred ktorým dnes stojíme, je to nepodstatné. Podstatné do budúcna je, a dnes je kľúčové a podstatné, ako zabrániť najhoršiemu. Dnes naozaj nemáme na výber z dobrého riešenia, ktorým je odmietnutie eurovalu a zlého riešenia, ktorým je prijatie ESM.

    A čo sa týka dodržiavania pravidiel. Áno, bude dôležité najmä do budúcna, aby sa to neopakovalo, aby sa prijali také opatrenia, ktoré by znemožnili, aby k niečomu takému došlo znova. Ale dnes, a ja by som tu mohol možno dlhšie ako oni hovoriť o tom, mohol by som vám pridať ďalšie argumenty typu rast reálnych miezd v Grécku od vstupu do eurozóny doteraz alebo do roku 2009, keď sa to prejavilo, a rast reálnych miezd v Nemecku. V Nemecku medzi rokmi 2000 a 2009 reálne mzdy klesli. V Grécku vzrástli o 43 percent, reálne mzdy o 43 percent. Vo verejnom sektore o 77 percent dokonca. Áno, absolútne nezodpovedná politika vlády, mohol by som pridávať, súhlasím s tým. Akurát, že z hľadiska situácie, pred ktorou dnes sme, z hľadiska záujmu občanov Slovenskej republiky toto nie je podstatné. Podstatné je, aký najlepší alebo najmenej zlý model, najmenej zlé riešenie máme k dispozícii práve z hľadiska záujmov slovenských občanov. Tak dovoľte, aby som k tejto veci povedal svoje stanovisko.

    Áno, téma, o ktorej diskutujeme, je vážna, pretože aj situácia je vážna. Nielen preto, že poslanci za SaS sú tu dnes v čiernych oblekoch, ale aj preto, že napríklad svetoví lídri neustále rokujú aj o situácii v eurozóne, naposledy dnes, včera, asi ste zachytili. No, len problém je v tom, že, samozrejme, nie na všetkom sa zhodujú, ale faktom je, že všetci svetoví lídri sa zhodujú na tom, že Európsky stabilizačný mechanizmus, teda to, o čom tu hovoríme teraz a dnes, je nevyhnutným minimálnym predpokladom, nie postačujúcim, ale nevyhnutným minimálnym predpokladom na to, aby sa zabránilo najhoršiemu. Sú rozpory medzi Merkelovou na jednej strane a Obamom a Hollandeom na druhej strane, ale nie z hľadiska toho, či má byť schválený čo najrýchlejšie Európsky stabilizačný mechanizmus, ale z hľadiska toho, či a ako ísť ďalej. A tam aj určite my máme iné názory, ako má napríklad holandský prezident, to ja hovorím aj za seba a za stranu, ktorú reprezentujem, ale čo sa týka schválenia, pardon, francúzsky, francúzsky, francúzsky, francúzsky, ale aj americký nakoniec, ktorý.

  • Reakcia z pléna.

  • Povedal som holandský, aha, pardon, pardon. Nie v tom, že Európsky stabilizačný mechanizmus je nevyhnutným, minimálnym predpokladom riešenia situácie. A v tomto zmysle chcem pripomenúť, že nám sa tu tá debata trochu opakuje, lebo my sme ju naozaj absolvovali naposledy 11. októbra a padla na tom vláda, vtedy sme hovorili o rozšírení EFSF, ale zároveň bežali popri sebe tie dva procesy, rozširovanie kapacity EFSF a príprava ESM. Čiže my dnes stojíme, samozrejme, pred rovnakým problémom, možno ešte viac akútnym, a v zásade by som aj ja, ako Ľudo Kaník to tu myslím povedal, mohol zopakovať svoje vystúpenie, ktoré som mal, ale neurobím to, budem sa snažiť reagovať aktuálnejšie na možno aj aktuálnejšie veci aj veci, ktoré tu dnes boli povedané. Takže ešte raz. Svetoví lídri sa síce nezhodujú v tom, čo všetko treba urobiť, ale zhodujú sa v tom, že ESM, Európsky stabilizačný mechanizmus, je nevyhnutným minimálnym, nie postačujúcim, ale nevyhnutným minimálnym predpokladom. Dokonca väčšina sa ich zhoduje v tom, že by mal byť ešte väčší, rozsiahlejší.

    Taktiež, ja už som to naznačil, je úplná zhoda medzi všetkými alebo takmer všetkými štandardnými stranami v členských krajinách eurozóny o potrebe takéhoto mechanizmu a nevyhnutnosti takéhoto mechanizmu. Taktiež keď si vezmete renomované svetové ekonomické médiá ako je Financial Times, The Economist, Handelsblatt a keď si vezmete komentáre, redakčné stanoviská, tak je zásadne zhoda na tom istom.

    Keď si vezmete väčšinu, nehovorím, že všetkých, ale väčšinu rešpektovaných ekonómov a analytikov, v zásade sa zhodujú tiež. Pán poslanec Viskupič povedal, že na klub ste si zavolali dvoch, jeden bol za, jeden proti. Neviem, aká je, či je, aha, tu ste, neviem, či je nejaká, nejaký prieskum medzi analytikmi teraz, čo sa týka ESM, ale čo sa týka rozširovania EFSF, a to je veľmi podobný problém, tam urobil klub ekonomických analytikov prieskum vnútorný medzi analytikmi a 84 percent slovenských ekonomických analytikov bolo za. Jednoznačne za rozšírenie EFSF. To dávam na, do úvahy aj z hľadiska toho, že je veľmi ľahké, je veľmi ľahké nájsť kritické, negatívne argumenty, argumentovať nákladmi a rizikami. To je veľmi ľahké, dokonca až príliš ľahké a lacné, keď nehovoríme o alternatíve, keď nehovoríme o nákladoch neprijatia ESM. O nákladoch a dôsledkoch neprijatia ESM. A je smutné, že vláda, vládna strana, a toto abdikovala úplne, odflákla to a absolútne sa tomu nevenuje.

    Takže. V čom je zhoda, som povedal, samozrejme, sú mnohé otázky, na ktorých zhoda nie je. Eurobondy, banková únia, politická únia a tam, samozrejme, aj my máme stanoviská, ktoré budú určite odlišné od napríklad SMER-u, ale aj niektorých svetových politikov, ale na potrebe schválenia Európskeho stabilizačného mechanizmu sa zrejme zhodneme a zrejme zajtra budeme hlasovať, teraz hovorím za poslancov SDKÚ, v zhode s poslancami SMER-u.

    Ale my, minimálne teda hovorím aj za seba, s plným vedomím a svedomím, a ja naozaj tiež odmietam také citové vydieranie, aké som tu počúval, najmä z úst pána poslanca Osuského, pána poslanca Viskupiča, ako sa bude kto pozerať do očí svojim deťom. Vy si myslíte, že ja nemám deti? Vy si myslíte, že ja nechcem mať raz vnukov? Vy si myslíte, že ja by som hlasoval za niečo, čo by poškodilo ich budúcnosť a túto krajinu? Budem hlasovať za Európsky stabilizačný mechanizmus, aj keď to nesie so sebou riziká, nesie to so sebou náklady, práve preto, že mi ide o budúcnosť mojich detí a mojich vnukov, ktorých, dúfam, raz budem mať, pretože som presvedčený, že keby ho Slovensko neschválilo, tak náklady aj dôsledky, niektoré okamžité, niektoré neskoršie, by boli určite vyššie a horšie, ako budú náklady a dôsledky schválenia ESM. Ale vaša stratégia mi pripadá trochu nekorektná, perfídna aj v tom, no, prepáčte, možno nie perfídna, ale minimálne nekorektná v tom, že vy veľmi dobre viete, že ESM schválené bude. Veľmi dobre viete, že, samozrejme, že to bude so sebou niesť náklady a riziká, ale nie také, aké tvrdíte, k tomu sa dostanem neskôr. A, samozrejme, potom bude veľmi ľahké tvrdiť, aha, my sme vám to hovorili, akurát už sa nedozvieme a nebudeme môcť dozvedieť, aké by boli dôsledky a náklady toho, čo navrhujete vy. Aké by boli dôsledky a náklady toho, keby Slovensko povedalo, viete čo, nás to nezaujíma. My sme v eurozóne, ale my vaše dohody, tie nás nezaujímajú.

    Zmluva, ešte chcem, ešte chcem aj podotknúť, že nakoniec náš postoj považujeme za konzekventný a legitímny, takisto ako nakoniec váš, veď nakoniec na tejto téme padla vláda, takže my sme nakoniec, táto zmluva o ESM sa pripravovala, ešte keď som bol ministrom financií a keď som, keď, ešte za, za fungovania vlády Ivety Radičovej, takže v konečnom dôsledku je logické, ja vám nevyčítam, že vy nemeníte svoj postoj, len to, čo, to, čo vyčítam, je nekorektnosť spôsobu, akým argumentujete.

    A aj to, aj to považujem za nekorektné, že tvrdíte veľmi s veľkou ľahkosťou, ako to treba odmietnuť, ale neponúkate žiadnu alternatívu. A žiadnu alternatívu ste neponúkli ani vy, pán Sulík, ani, ani, ani, ani Jozef Kollár, dostanem sa k tomu.

    Poslanec Matovič povedal, že tá diskusia a postoj sú čiernobiele, poslanec Lipšic rozdelil postoje do troch skupín, povedal, že jedni sú striktne proti, jedni nekriticky zrážajú opätky, prijímajú to, čo dohodnú veľkí, a sám seba vyčlenil do tretej skupiny, tí, ktorí budú síce za, ale povedali, že len vtedy, keď budú záruky. No, ja si nemyslím, že tá diskusia je čiernobiela. To, čo nakoniec čiernobiele ale bude, bude naše rozhodovanie, lebo rozhodnúť sa môžme len za alebo proti. A ani postoj pána, pána poslanca Hlinu nakoniec bude proti, pretože, samozrejme, kto nie je za, ten, ten nepodporuje, čo aj keby ste sa, aj keby sa zdržalo 76 poslancov, tak neprejde, aj keď by nikto nebol proti. Čiže v tomto zmysle ten postoj bude len za, alebo, alebo nie za. Ale diskusia čiernobiela nie je, tak ako problém nie je čiernobiely. A my sme ho nikdy ako čiernobiely nevnímali, my sme nikdy neboli kritickí prijímatelia všetkého, čo v Bruseli vymysleli, my sme boli tí, ktorí odmietli, aj keď pán Sulík tvrdí, že oni, že SaS, nech sa páči. Tak aj my, ak dovolíte, sme boli tí, ktorí sme odmietli Grécku pôžičku a v tom Bruseli to aj presadili, čo nebolo ľahké. My sme boli tí, ktorí sme presadili zmeny, aj účasť privátneho sektora aj zmenu distribučného kľúča, ktorý bol predtým vyrokovaný nespravodlivo a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže diskusia nie je čiernobiela a my nezatvárame oči pred rizikami, nákladmi a problémami, ktoré tu sú, a už vôbec nie, nie sme nekritickí voči tomu, prečo to vzniklo a kto je všetko za to zodpovedný. Ale zodpovednosť je nielen vedieť pomenovať, čo a prečo sa stalo v minulosti, ale, ale vedieť aj povedať, ako zabrániť čo najhoršiemu a ako urobiť optimálne, optimálne v tomto zmysle možno čo najmenej zlé riešenie. A naozaj vás chcem ubezpečiť, že tie rokovania v tom Bruseli v Euroskupine boli často veľmi napäté, veľmi hektické, veľmi vypäté. A vôbec to nebolo tak, že veľkí prídu, niečo povedia, malí zrazia opätky a ideme domov. Vôbec to tak nebolo. Na druhej strane ale, si treba uvedomiť, že my naozaj nemôžme byť čiernymi pasažiermi. To považujem za vyslovene populistické. Tak ako ľavicový populizmus je, keď niekto tvrdí, že chceme na jednej strane nízke dane, na druhej strane široké verejné služby a vieme sľúbiť všetko všetkým. Takisto populistické a nezodpovedné je byť členom nejakého zoskupenia, nejakého klubu a zároveň hlásiť: Chceme poberať výhody, ale nebudeme sa podieľať na nákladoch. Budeme teda čiernymi pasažiermi. To považujem za nekorektné a naozaj za, aj za populistické. Takže. Ako som povedal. Nemáme na výber medzi dobrým a zlým riešením, ako sa nám tu minimálne implicitne podsúva, ale máme na výber medzi riskantným a nákladným riešením a riešením odmietnutia, lebo riskantné a nákladné riešenie je schváliť to. Ale som presvedčený, že neschváliť ESM je riešenie horšie. Horšie preto, že by sme mali potom hovoriť o dôsledkoch. Viacerí z vás tu hovorili dnes, aj naposledy som to zachytil, hovoriť pána poslanca Viskupiča o tom, že no a čo? Keď musíme, naozaj, naozaj máme byť členmi tej užšej eurozóny? Tej prvej ligy? Je to naozaj lepšie? Nebolo by lepšie tam nebyť? Je to logická otázka. No, po prvé. Treba povedať, že my nie sme v rovnakej pozícii ako tí, ktorí tam nie sú. Slovenská republika nie je v rovnakej pozícii ako Česká republika, ktorá v eurozóne nie je. Pretože náklady a dôsledky odchodu z eurozóny by boli enormné. Už tu hovoril o tom, myslím, Miro Beblavý. Dôsledky odmietnutia ESM zo strany slovenského parlamentu by mohli byť, a veľmi pravdepodobne by boli, aj tie, že trhy by to ohodnotili tak, že môže byť ohrozené zotrvanie Slovenska v eurozóne. Pretože jedinú istotu, ktorú dnes máme je, že eurozóna nebude fungovať tak, ako fungovala doteraz. A nevieme ani, či bude fungovať v tom počte krajín, v akom funguje doteraz. Je veľmi možné, že Grécko tam možno ani o niekoľko mesiacov nebude. Je veľmi možné a pravdepodobné, že sa, že budú prebiehať rokovania o novom fungovaní eurozóny. Z tohto pohľadu by to naozaj trhy mohli vyhodnotiť. A to tak je. To, ak to chcete posudzovať teraz účtovnícky alebo aritmeticky, že Slovensko má 0,8, neviem, koľko percenta podiel a že to je nič, tak to tak nie je. Pretože ide aj o precedensy. Ide o precedensy zodpovedného správania sa. Ide o riziko toho, že dobre, tak to si povedal jeden malý, no tak to si povie druhý, tretí, štvrtý, však dvadsať percent môže ísť preč a tí ostatní sa trápte. Dokonca presne tak. No tak, potom vám teda hovorím, lebo možno je mojím hendikepom, že teda jem dlho chlebíčky v Bruseli a že som bol vo veľa vládach a pri veľa rokovaniach, ale vaším hendikepom potom je, a tvojím teda Richard, že si také rokovanie neabsolvoval nikdy. Pretože každé takéto spoločenstvo je založené na dôvere, vzájomnej zodpovednosti a spolupatričnosti. A keď sme, mimochodom, pri týchto veciach, účtovníctvo, neúčtovníctvo, ekonomické argumenty, politické argumenty. Vedel by som hovoriť aj ekonomické a budem ešte niektoré hovoriť. Ale to, o čom rozhodujeme, je výsostne politická otázka. Samozrejme, tak ako projekt eura, súhlasím s Jozefom Kollárom, je politickým projektom. Aj ekonomickým, ale najmä politickým. A to je o politike. To je aj o geopolitike, ktorá možno vám nič nehovorí. Len geopolitika, zvlášť pre malú krajinu v regióne, v ktorom sa nachádzame my, je životne, životne dôležitá. O tom by určite vedel viac hovoriť pán podpredseda vlády. Všimnite si ešte, na otázku toho, či je teda dôležité byť z tej prvej ligy alebo nie. Poľsko v tej prvej lige nie je, a veľmi tam chce byť. Napriek nákladom, s ESM, s EFSF, s rizikami. Poľsko veľmi chce byť v eurozóne. Napriek tomu všetkému, čo sa deje. Ešte som nedokončil tú úvahu na, v tom zmysle, že pre nás, keď tam už raz sme, by náklady toho nebyť tam, teda toho odchodu, boli nepredstaviteľné, enormné. To je jeden z dôvodov, prečo je také ťažké, aj keď v tom Grécku je desiatky dôvodov, aby nebolo členom eurozóny. A súhlasím, že aj pre nich by to nakoniec bolo lepšie, pretože devalvovaná drachma by im pomohla rýchlejšie sa pozviechať. Ale tie náklady toho vystúpenia sú tak nepredstaviteľné a enormné, že sa toho hrozí a desí každý. Aj v tomto zmysle považujem všetky kroky, ktoré by mohli ohrozovať naše členstvo v EÚ, ale ohrozovať aj naše, našu pozíciu z hľadiska finančných trhov za veľmi, veľmi nezodpovedné. No a musím vám povedať, že neschválenie ESM by takýmto krokom bolo a spôsobilo by obrovské, obrovské riziká. Na margo vystúpení, najmä teda Richarda Sulíka a Jozefa Kollára, pretože boli naozaj veľmi obsažné, plné grafov, čísiel. Ja tie čísla nejdem spochybňovať a predpokladám, že všetky boli správne a presné. A hovorím, vedel by som pridať ďalšie. Napríklad o tých reálnych mzdách v Nemecku a v Grécku na druhej strane. Ale aj iné, ďalšie. Aj také anekdotické príbehy o tom, ako sa klamalo, ako sa falšovali výsledky, štatistiky a tak ďalej, a tak ďalej. Ale to dnes nie je podstatné, to dnes nie je kľúčové. Dnes podstatné je, áno, nemalo by sa to opakovať. Mali by sme vyžadovať plnenie podmienok, ale dnes je kľúčová otázka - nie prečo sa to stalo, ale čo s tým? Lebo ak dovolíte, istú analógiu, niekde som ju čítal a myslím, že dosť, dosť výstižná. Je to podobne, ako keby vám horel spoločný dom, a vy ste odmietali zúčastniť sa hasenia a záchranných prác, poukázali na to, že ten somár, čo ho zapálil, neustále opitý fajčil v posteli. Takže dnes otázka stojí naozaj, myslím si, že inak. Dovoľte k pár ale argumentom, ktoré, lebo s tými, s tými štatistikami, s tými sa dá súhlasiť, opakujem. A dajú sa možno ešte, ešte aj rozširovať. Ale naše rozhodovanie nebude o tom, ako som povedal. A v čom boli tie niektoré argumenty ale nekorektné? Neustále, a to všetci vystupujúci, najmä z SaS, hovoria o tých sumách, o tých peniazoch ako o minutých peniazoch. Ako dokonca o vyhodených peniazoch. To nie je pravda. Je pravda, že pri takto investovaných, lebo pri prvej pôžičke, ktorej sa nezúčastňujeme, išlo o priamo požičané peniaze, pri EFSF ide o garancie a pri ESM ide o kapitál do ESM, ktorý je obdobou Medzinárodného menového fondu. K tomu sa dostaneme o chvíľu. Tiež k tej nekorektnosti argumentov, že nie je. Čiže doteraz sme nevynaložili žiadne peniaze na grécku pôžičku, máme záruky v EFSF, ktoré, keď sa nebudú tie dlhy splácať, tak potom sa staneme veriteľmi, ale stále ostaneme v pozícii veriteľov, aby sme si rozumeli. Čo, samozrejme, neznamená, že tam nie je žiadne riziko, že o časť tých peňazí nemôžme prísť. Ale to nie sú ani vyhodené, ani darované peniaze. Sú to buď záruky, ktoré sú ešte stále len vo forme záruk, ešte nie vo forme záväzku. Záväzkom sa to stane, až keď by krajina, ktorej sme požičiavali a požičiavali sme Írsku, Portugalsku a Grécku zatiaľ, tej druhej. Ak by tieto krajiny prestali splácať, potom sa to stane naším záväzkom, ale stále ešte záväzkom. A pri ESM hovoríme o kapitálovom vklade. Takisto ako máme kapitálový vklad v Medzinárodnom menovom fonde. Čiže prvá veľká nekorektnosť. Lebo tu často zaznievajú potom až emotívne vyhlásenia typu, naposledy som zachytil, Jožo Mihál - svinstvo, a podobné. Nie je to korektná a pravdivá argumentácia, ak o týchto peniazoch hovoríme ako o peniazoch vyhodených. To je po prvé.

    Čo sa týka Medzinárodného menového fondu a respektíve ESM ako obdoby Medzinárodného menového fondu. Počul som dva argumenty, prečo to tak vraj nie je. Prvý bol čiste kvantitatívny, ktorý nie je argumentom. Poslanec Kollár porovnal, koľko máme vklad v IMF a koľko budeme mať v ESM, a to podľa neho je dôkaz, v ESM je to oveľa viac, a to podľa neho je dôkaz, že to nie je to isté. No, uznáte, že toto argument nie je. A druhý argument, veľmi nekonkrétny, že vraj ide o Ponziho schému. Neviem, prečo, v čom by malo ísť o Ponziho schému? Ale nepovažujem tento argument za korektný. Ďalší, mimochodom, ešte na ilustráciu toho, že ďalší argument, že pomoc bankám sú dopredu naisto vyhodené peniaze. Nekorektný argument. Môžu byť, ale nemusia. Poviem vám to konkrétne. V rokoch 2008, 2009 Veľká Británia dala dotáciu svojim bankám vo výške 250 mld. libier, Nemecko vo výške 180 mld. eur, Spojené štáty vo výške 400 mld. dolárov. V rokoch 2008, 2009. V roku 2011 boli už tieto peniaze vrátené, splatené a banky sa dostali z najhoršieho. Konkrétny dôkaz, že to nemusí byť pravda. Ďalší argument, ktorý nie je pravdivý. Gréci nič neurobili. Pravdou je, že Gréci neplnia dostatočne ten program, ale pravdou je, že aj preto, že tam boli dvoje voľby. A pravdou je, aj keď môžme teraz argumentovať, koľko mala Siriza a tak ďalej. Ale pravdou je, že vznikla vláda, ktorá sa prihlásila k tomu záväzku, aj keď avizovali tie krajiny, že, strany, že chcú vyrovnávať zmäkčenie. Podľa mojich skúseností z rokovaní z Euroskupiny si nemyslím, že to zmäkčenie dosiahnu. Nemyslím si to. Tam boli postoje tak silné, jasné a tvrdé, že si to nemyslím. A zároveň vznikla vláda, ktorá má mandát urobiť, naplniť ten program z Memoranda o porozumení. Čiže v tomto zmysle nie je pravda, že sa neprivatizuje. Áno, privatizuje sa so sklzom. Aj v niektorých ďalších opatreniach sú sklzy, ale sú najmä spôsobené logickou prestávkou, keďže boli dvoje voľby krátko, krátko po sebe. No a dovoľte mi teda ísť späť, už, už, už teda spieť ku koncu. Chcem na záver ešte povedať. Euro naozaj je aj naša mena a my naozaj sme súčasťou istého klubu, z čoho vyplývajú nielen pozitíva, nielen benefity, ale aj záväzky. Ja som bol nedávno v rámci rôznych projektov, radenia s reformami, bol som v Tunise, bol som v Jordánsku, bol som v Moldavsku, bol som na Ukrajine. Viete, ako, ako radi by mali naše problémy? Viete, ako šťastní by boli, keby mohli byť súčasťou tej Európy, ktorá má síce problémy, a tej eurozóny? Spomínal som Poliakov, Estónci vstúpili v čase krízy, eurokrízy do eura, pretože napriek tým rizikám to považovali za lepšiu alternatívu. Aj keď, samozrejme, aj tam sú na to názory, názory rôzne. Od roku 2000 doteraz malo Slovensko najvyšší ekonomický rast, kumulovaný ekonomický rast zo všetkých krajín európskej dvadasaťsedmičky dokonca. Malo ho najmä vďaka reformám, ale aj vďaku euru. A tu budem veľmi konkrétny, lebo som zachytil, pán poslanec Osuský povedal, že Volkswagen tu nie je predsa kvôli euru, ale kvôli tomu, akých máme kvalifikovaných a aj menej zarábajúcich ľudí. No, máme konkrétny dôkaz, že Volkswagen tu je aj, respektíve, že Volkswagen bude rozširovať výrazne svoju investíciu kvôli euru. V januári oznámil koncern Volkswagen, že sa rozhodol pre Bratislavu, pre umiestnenie veľkej investície vo výške 1,5 až 2 mld. eur. A ako hlavný dôvod, prečo sa rozhodli pre Bratislavu, uviedli členstvo Slovenska v eurozóne. Exaktný dôkaz, že členstvo v eurozóne je veľmi dôležitým, jedným z dôvodov, samozrejme, nie jediným, prečo sme boli schopní dosiahnuť vysoký ekonomický rast, a teda aj rast zamestnanosti a životnej úrovne našich ľudí. A keď sa teda bavíme o tých spojencoch, tak faktom je, že dnes bezkonkurenčne naj, teda bezkonkurenčne najsilnejšia, ale najkonkurencieschopnejšia ekonomika nielen v Európe, ale z hľadiska veľkých ekonomík, dokonca si dovolím tvrdiť aj vo svete, je Nemecká ekonomika. A naša ekonomická naviazanosť, a to už nehovorím o geopolitických súvislostiach, na Nemecko je prosto obrovská. Takže aj z tohto pohľadu som presvedčený, že je v záujme Slovenskej republiky, aj v záujme mojich detí, aj vašich, pán Viskupič, aj tvojich, Peter, aby sme sa rozhodli zodpovedne a prijali ESM, aj keď je to nepopulárne. Aj keď sa to mnohým ľuďom nebude páčiť. Lebo ľahšie sa vysvetľuje, že doplácať na tučných Grékov by sme nemali. Ľahšie sa argumentuje tým, aké sú dôchodky tam, aké sú u nás. A ťažšie sa vnímajú možné dôsledky, aj priame aj nepriame rozhodnutia, ktoré by bolo síce na prvý pohľad možno krajšie, a možno mnohí by tlieskali, ale som presvedčený, že horšie. Takže ak nemáme lepšiu alternatívu, a my ju nemáme, Richard Sulík, ja ho odcitujem teraz, povedal: "Alternatívou k prijatiu ESM je jeho odmietnutie," koniec citátu. A to naozaj je jediná alternatíva, akurát, že omnoho horšia ako prijatie ESM. To hovorím s plnou vážnosťou, s plnou zodpovednosťou všetkých informácií, ktoré o tom mám. A potom ešte Jožo Kollár to rozšíril o to, ako treba vynucovať pravidlá, ako treba robiť reformy, robiť úspory, to je všetko pravda. To je všetko pravda, samozrejme, aj u nás na Slovensku aj v tých iných krajinách, ale to nerieši problém, akútny problém, ktorý, ktorý teraz máme a ktorý vidia všetci. Čiže ak máme naozaj vážny problém, ak ten problém je taký vážny, že najväčší svetoví politici naňho dennodenne upozorňujú, a tvárime sa, že najlepším riešením je odmietnuť to, čo sa mesiace, dlhé mesiace, negociovalo, ťažko negociovalo, tak to by som považoval naozaj za nezodpovedné rozhodnutie, ktoré by poškodilo, takéto rozhodnutie by poškodilo občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami - pani poslankyňa Gabániová, pán poslanec Sulík, pani poslankyňa Mezenská, pán poslanec Viskupič, Hlina, Duchoň, Osuský, Mičovský, Mihál. Ukážte mi, technici, ešte kto tam je. Končím možnosť, každopádne, sa prihlásiť. Takže pôjdeme zaradom.

    Pani poslankyňa Gabániová.

  • Ďakujem. Pán Mikloš, som rada, že som sa dozvedela, kto sa podieľal za našu republiku na vypracovaní tejto zmluvy, pretože by som mala výhrady voči čl. 21 k úverovým operáciám, kedy si Európsky mechanizmus stability má právo vypožičiavať na dosiahnutie svojho účelu na kapitálových trhoch od bánk, finančných, bla, bla, bla, bla. Ďalej by som mala výhrady voči článku, voči v podstate celej kapitole Finančné riadenie, kde generálny riaditeľ bude robiť vraj obozretnú investičnú politiku a zabezpečí tak vyššiu bonitu. Bola by som rada, keby sa vyššia bonita, respektíve, no, bonita týchto peňazí, poviem to jednoducho, zabezpečovala trošku ináč, ako je to zvykom teraz v bankovom svete, ktorý nás doviedol do finančnej krízy. A o tom, čo mieni robiť generálny riaditeľ teda s tou svojou finančnou, finančným riadením a investičnou, teda politikou, hovorí čl. 22, 23, 24 a v 25 článku on potom predpokladá určité výnosy, kde si vyhradzuje právomoc časť z nich použiť na administráciu a prevádzkové náklady. Bola by som radšej, keby to mali určené percentom a hotovo. A nešpekulovali s týmito peniazmi na pochybných finančných trhoch, ktoré znehodnocujú menu ako, znehodnocujú peniaze ako také, ako nám to dokazuje teraz situácia, ako hovorím. Potom by som ešte, ešte je tu jedna zaujímavá kapitola 42, kde je takisto, viete, dalo by sa o tom, kde je teda spomenutá krajina, krajina, ktorá, ktorej výkonnosť ekonomiky.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. No, Ivan, opäť sme presne počuli tú istú argumentáciu, ako aj trištvrte roka dozadu. Všetko, čo príde z Bruselu musíme prijať, lebo náklady budú nedozierne, a predsa svetoví lídri a štandardné strany sa nemôžu mýliť a oni s tým všetkým súhlasia. No, jeden príklad už máme. Čiže nie je úplne pravda, keď vravíš, že my sa teda, my, keď príjmeme ESM, tak sa nikdy nedozvieme, čo by sa stalo, keby sme ho neprijali. Už len máme z histórie čo porovnať. Neprijali sme prvú pôžičku Grécku. Aj vtedy vraveli svetoví lídri a štandardné strany, všetci sa zhodovali, že to musíme spraviť, lebo tým Grécko zachránime. Vieme presne, ako to dopadlo. Vieme presne, že to boli vyhodené peniaze von oknom. Doslova. Tak netvárme sa teraz, že my netušíme, čo sa stalo, a preto aj z tvojej strany takéto strašenie, že musíme všetko, so všetkým súhlasiť, vnímam ako nekorektné, lebo už predsa len niečo existuje. Alebo naopak sa spýtam. Veď svetoví lídri a všetky štandardné strany predsa tie riešenia, ktoré predkladajú, aj realizujú, vrátane prvej pôžičky Grécku. Ten podiel Slovenska tam bol minimálny. Prečo sa nezlepšila situácia? Kde je to zlepšenie? Prečo potrebuje Grécko ďalšie peniaze, keď tak hrozne rýchlo napredujú, ako vravíš, a keď také pokroky a úspechy všetci robia? Všetci tu šetria a všetko je, a svetoví lídri sú takí múdri, no, kde sú potom výsledky? Lebo ja to vidím tak, že všetko je stále horšie a horšie, a eurozóna práve kvôli tomu, čo nám svetoví lídri naordinovali, sa rúti rovno do záhuby. No a spomenul si Estóncov. No tak, Estónci vstúpili do euro, lebo sa boja Rusov. Určite nie preto, že boli celí šťastní, že teraz budú mať okovy spoločnej meny. Takisto Volkswagen, no, vnímam to skôr ako láskavosť, že vyhlásili, že to je eurozóna, a netvrdil by som, že to bol skutočný dôvod. No a.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vážený pán poslanec, vy hovoríte o tom, že spoločenstvo je založené na spolupatričnosti a na dôvere, ale ja to vôbec takto nevnímam. Tento váš argument možno vyznieva vecne, ale nie je pravdivý, pretože synonymom integrácie Európskej únie už nie sú dávno žiadne idey, ale len peniaze. A ja dobre viem, že žiadne zväzky nevydržia a nie sú udržateľné, pokiaľ sú formálne a stoja na peniazoch. Už dávno vieme, že Európska únia nestojí na týchto vznešených a možno žiaducich ideách, ktoré by spájali krajiny, ale stojí na peniazoch. A takéto spoločenstvá nie sú udržateľné. Hovorili ste taktiež o tom, že politici, zodpovední politici hľadajú najmenej zlé riešenia. Ja, naopak, si myslím, že zodpovední politici hľadajú tie najlepšie riešenia. Vravíte o tom, že alternatívy neexistujú. Alternatívy sú. Vidí ich len ten, kto chce. My vieme kam máme investovať tieto peniaze. Mnohí ľudia bojujú dnes s prežitím, nevidia žiadne svetlé vyhliadky. Hovoríte o tom, že tieto peniaze budú investované, sú kapitálové, ale my bojujeme s prežitím, krajina sa topí v dlhoch, my nemáme priestor, ani žiadne zdroje na to, aby sme vytvárali kapitálové prostriedky, aby sme si ukladali peniaze. Taktiež hovoríte o tom, že zástancovia a poslanci, ktorí sú proti eurovalu, strašia obyčajných ľudí tým, koľko ich to bude stáť, keď jednoducho do tohto eurovalu vstúpia. Ale vy strašíte ľudí tým, čo to bude stáť, keď naša krajina z eurozóny vystúpi. Nikto neurobil takú kvantifikáciu. Prečo nám takáto kvantifikácia nebola vôbec predložená? Taktiež hovoríte, že toto vystúpenie z eurozóny alebo aj jej zotrvanie budeme všetci znášať, všetci rovnako. Avšak obyčajní ľudia, ktorí dnes majú naozaj problém s prežitím, nemajú ani prácu.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Chápem ten moment, ktorý vás drží v určitej miere skepsy, pretože argumentovať proti eurovalu sa nesie v miere popularity. Snažil som sa v tom mojom vystúpení vyhnúť tomu, aby to vyznelo populisticky, a dával som, alebo snažil som sa teda predostrieť skutočne argumenty, ktoré vadia mne. Skúste teda tým, že sa dívate skepticky na tie argumenty, ktoré som predložil, ja sa dívam skepticky na to, že existuje reálna snaha štandardných strán a štandardizovaných procesov v rámci Európskej únie, ktoré by dávali dostatočnú odpoveď na to, čo na nás situácia priniesla. Tá miera skepsy je hlavne preto, že mali sme tu nejaké pravidlá, ktoré boli deväťdesiattri-, deväťdesiatštyrikrát porušené, vytvárame nové pravidlá, a tieto pravidlá mne osobne nedávajú dostatočnú mieru záruky na to, aby som mohol do budúcna veriť, a nie pod titulom toho, že horí dom a vonku stojíme a plačeme nad tým, že kto ho zapálil, ale preto, že sa hasením tohto domu nezaoberáme podľa, podľa môjho zo správneho konca, pretože môžem použiť aj iný príklad. Myslím, že v Economiste, alebo kde, bol uverejnený, bol to ten príklad o horolezcoch. Sme na jednej, sedemnásti horolezci na jednej šnúre a jeden, druhý prepadá a niekde prichádza k tomu momentu, kedy sa treba ustrihnúť. Myslím si, že ale tieto príklady nie sú celkom plastické, ani jeden, ani druhý, a to rozhodnutie je skutočne veľmi ťažké a nechcel by som byť obviňovaný a v tom, že, že robíme nejaké citové vydieranie. Spomenul som to na záver.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán Mikloš, dovoľte len k tomu, čo ste hovorili k tomu môjmu zdržaniu sa. Komfort toho, že sa môžem zdržať, je daný výsledkom volieb a je pravdou, že ho využívam. Sila môjho hlasu je v tomto prípade symbolická a je to aj taká forma môjho určitého protestu, súkromného protestu, ja takto súkromne protestujem aj pri personálnych nomináciách a hlasovaní o nich. Naozaj, aj včera mi to spôsobovalo problém, včera sme tu, myslím, hlasovali o tom fonde dozornej rady. Hlasovať o ľuďoch, ktorých nepoznám, ktorých som v živote nevidel, a očakáva sa, že mám byť za. Čiže to mi vadí, čiže to, takto čiastočne protestujem, využívam to. Kde som si to napísal. Už predsa len je pokročilá hodina, by som to. A som si to dobre napísal. Áno, že zdržím sa. A tak tu to mám, lebo o tom som tak malým, že a nechám tých, čo to spôsobili, že teda nech, nech hľadajú riešenia, ja ich v tom, nejako diverzne pôsobiť nemienim. Nie, nechám ich, nech ich hľadajú. A chcem povedať, a to asi nebude ani veľmi politické, ani taktické, že obzvlášť, keď riskujem, že potom argumentačné bombardéry zo SaS sa na mňa vyrútia, že, že keby náhodou sa zajtra stalo, že veľa poslancov by zaspalo alebo, alebo že by na Prístavnom moste bola havárka a bola by zápcha, nemal by kto zahlasovať, chýbal by jeden hlas, ja bývam kúsok, dobehnem, môžte sa spoľahnúť, zahlasujem za.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega, ja nesúhlasím s tým, že SMER by nejako odflákol diskusiu. Len ono sa dosť ťažko reaguje na naozaj emotívne vyhlásenia ako vlastizrada alebo zmluva s diablom, alebo keď pán kolega Osuský nazve eurofikciou. Na druhej strane, naše stanovisko je, tak ako vaše, dlhodobo konzistentné a SMER sa dlhodobo hlási k schváleniu trvalého eurovalu a myslím si, že sa ani nebojí zobrať zodpovednosť za takéto rozhodnutie.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, milý Ivan, rozhodne by som ťa bral do ochrany pred tým, že si chodil nadarmo jesť chlebíčky do Bruselu. Som hlboko presvedčený, že si tam v rámci možností bojoval za lepšie zo zlého. No a vidíš, teraz si to schytal, že si nezvládol ten § 21 a 22 o tých guvernéroch. Ale čo už narobíš - predsa aj tie chlebíčky ti ohovoria! Pokiaľ ide o to, či ja emotívne vydieram: no, už to tu zaznelo. To je tak. Ja sa od teba dozviem, že náklady budú enormné a nevyčísliteľné. Čo je teda, samozrejme, jasný a exaktný a presne kvantifikovaný fakt, tak ja, samozrejme, chápem, že na rozdiel od teba ja vydieram emotívne. To tvoj výrok nie je emotívne vydieranie, to je proste presný fakt. A pokiaľ ide o tú otázku, ako si anekdoticky referoval o tom, čo si zažil v tých komisiách, o tom falšovaní a klamaní, hlboko ti verím, ani slovo nespochybňujem, pretože si to iste zažil a hovoríš pravdu. Ale zároveň takmer jedným dychom, aj v tomto prípade si tesne predtým povedal, že "základom je dôvera" a vzájomná zodpovednosť. A tu musím povedať, že ja proste neviem, čo si mám myslieť o mojej dôvere k PASOK-u a k Nea Demokratia a ku všetkým tým - e tutti quanti, ktorí toto roky robili. Ja, s dovolením, na rozdiel od teba tento základ dôvery nemám, ja nemám dôveru a pocit vzájomnej zodpovednosti k týmto spolkom. Keď sa prvý raz rehabilitovali obete päťdesiatych rokov, a hovorím teraz o komunistickej ére v Československu a prvým tajomníkom bol Antonín Novotný, ako dopadla práca rehabilitačných komisií? Rozhodli, že Clementis, Husák, Novomeský boli aj tak vinní. Prečo? No, pretože o tom rozhodoval Antonín Novotný a Viliam Široký, ktorí v tom boli až po uši. Takže to je možno jeden taký drobný motív, prečo tí europolitici, ktorí sú v tom dnes až po uši, budú tvrdiť, že sa nemýlia, všetci šestnásti, mainstream...

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem poďakovať pánovi poslancovi Miklošovi, mne sa to páčilo argumentačne. Považujem to za veľmi dobrý prejav a osobne ma oslovil. Mám len jednu konkrétnu otázku. Povedali ste, pán Mikloš, že nebola zodpovedaná otázka tých nákladov, ktoré by vznikli, pokiaľ by sme nevstúpili, nepodpísali. Ja viem, že sa to nedá kvantifikovať. Napriek tomu by som rád vedel váš názor, ak to stihnete teraz, máte veľa faktických, ak nie, tak by som bol vďačný potom, či rádovo by ste vedeli tie náklady pomenovať. Ide len o niekoľkonásobok tých miliárd. Ide o nepokoje, ide o občiansku vojnu, proste, ako to cítite. Ja viem, že nie ste ani vy prorok, ale by ma to zaujímalo, aké by mohli byť náklady nepodpísania.

    Ďakujem.

  • Áno, sme naviazaní na nemeckú ekonomiku. Áno, máme tu množstvo dôležitých investorov z Nemecka. Na rozdiel od Nemcov alebo od Francúzov však nemáme ekonomické záujmy, tak ako majú oni napríklad v Grécku. Nemecké, francúzske banky, nemecké, francúzske zbrojovky, nemecké, francúzske investície, ktoré šli do Grécka. Všetci to dobre vieme, poznáme tieto príbehy, takže ja osobne sa nečudujem Nemcom či Francúzom, že tlačia na prijatie eurovalu, a teda že tlačia aj nás. Ak teda my by sme mali byť tak ticho a slepo nasledovať to, čo si myslia Nemci, prípadne Francúzi, tak potom, pán kolega, veď rozpustime tento parlament, načo nám je, veď nech za nás rozhodujú Nemci, nech za nás rozhodujú Francúzi, prípadne aspoň teda sa dohodnime, že všetku legislatívu, ktorá ide z Bruselu, tu budeme schvaľovať. Veď načo sme tu? Veď vlastne poslanci SMER-u to riešia takto už teraz. Nie sú tu ani prítomní, veď vedia, že je to zbytočné. Poslúchame všetko, čo príde z Bruselu. Čiže zrušme tento parlament, najlepšie v skrátenom legislatívnom konaní a poďme domov.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Mikloš.

    Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem, začnem tých najdôležitejším asi, čo sa bilo viackrát, pán poslanec Mičovský to tam hovoril aj viacej z vás, že aké teda sú tie náklady, keď hovorím, že sú nevyčísliteľné. Istý odhad sa dá urobiť, urobili odhad niektorí bankoví analytici, ktorí odhadujú, že krach eurozóny by mohol znamenať v prípade Nemecka pokles o 10 až 20 percent HDP. Náklady vo výške 10 až 20 percent HDP v priebehu niekoľkých rokov, v prípade menších krajín ako je Slovensko dokonca 30 - 40 percent. Pripomeniem vám, že štvorpercentný pokles HDP v roku 2009 znamenal na Slovensku 140 tis. nových nezamestnaných. Ďalší dôkaz mi nepriamo poskytol pán Sulíik. Rišo Sulík v jeho, v jeho reakcii, keď povedal, že, že čo by sa stalo, nič by sa nestalo, že však napríklad Estónsko to chce len preto, lebo Rusko. Ale, sám potvrdil, že geopolitika je v tomto veľmi dôležitá. Áno, áno, máš pravdu, Estónsko aj preto, že Rusko. A my čo? My sme väčší, silnejší, sme na západnej pologuli alebo čo? Čiže z tohto pohľadu aj preto sú mnohé veci nevyčísliteľné, že ťažko vyčíslite geopolitické riziká, ktoré by vyplývali z toho, že Slovensko by jednoducho z tohto priestoru bolo vypudené. To sú nevyčísliteľné náklady, ale s jasným znamienkom, s jasným mínusovým znamienkom. A pani poslankyňa Mezenská, ak dovolíte, vy hovoríte že alternatívy sú, lebo vy by ste vedeli, ako použiť tie peniaze. Ale veď predsa sa bavíme o úplne iných veciach. Bavíme sa o alternatíve voči riešeniu akútnej situácie z hľadiska udržania eurozóny. A nie o tom, či by sme vedeli minúť peniaze. To by sme sa rýchlo dohodli. Ako minúť peniaze. A už len uzavriem. Pán poslanec Viskupič, pravidlá boli porušované. Áno. A na tom sa zhodnime, že do budúcna aj zmenou mechanizmu schvaľovania napríklad tu v parlamente budeme dohliadať oveľa tvrdšie na to, aby už neboli porušované.

  • Pán poslanec Galko, je ďalším ústne prihláseným do rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Jožko, poslanci SMER-u tu sú, oni tam sedia, len sú takí nenápadnejší. Takže aby si vedel. No a teraz vážne. Vážená pani predsedajúca, chcel som aj povedať, vážený pán minister istôt vlády pre občana, ale vidím, že odišiel zrovna. Panie poslankyne, páni poslanci, na úvod by som si dovolil veľmi pekne poďakovať predsedovi parlamentu, pánovi Paškovi, ktorý si mimoriadne zakladá na vážnosti a dôvere tohto parlamentu zato, že nám umožnil, aby tá naša čierna farba našich oblekov a košieľ, ktorú sme si symbolicky my v SaS dnes dali, bola zároveň nielen symbolom na vyjadrenie smútku nad dnešným dňom, ale aby zároveň symbolizovala aj hodinu, v ktorej ste nás takýmto nehoráznym spôsobom donútili prerokovávať zmluvu o trvalom eurovale. Áno, dámy a páni, toto je tá nová politická kultúra strany SMER, ktorú ste sľubovali. Vystúpenia k pravdepodobne najkľúčovejšiemu hlasovaniu v histórii Slovenskej republiky sa chýlia ku koncu. Počuli sme fundované, odborné vystúpenia mojich straníckych kolegov, napríklad Richarda Sulíka, ale aj iných, ktorí podľa mňa veľmi presne popísali to, čo, ako sa zdá, ste rozhodnutí zajtra spáchať. Áno, dámy a páni, spáchať je to správne pomenovanie úmyslu stlačiť tlačidlo za pri hlasovaní, ktoré nás v prípade rozhodovania o trvalom eurovale čaká. Ja som v podstate rád, že vystupujem v rozprave po pánovi poslancovi Miklošovi, ktorý obvinil viacerých, aj keď už tu, myslím, nie je, ktorý obvinil viacerých kolegov zo strany SaS z nejakého citového vydierania alebo z populizmu. A to z toho dôvodu, že ja tu budem viac tlmočiť názory iných ľudí, nie názory svoje. A pevne verím, že tých poslanec Mikloš z citového vydierania a z populizmu neobviní. Takže nebudem tu už hádzať čísla, fakty, argumenty. Moji kolegovia už obsiahli prakticky všetko. Ale prednesiem vám pár pozdravov spoza tejto budovy. Zo skutočného sveta. Od skutočných ľudí. Od tých ľudí, ktorými sa radi oháňate, ale ktorých názor vás evidentne dnes vôbec nezaujíma. Pred pár dňami som sa totiž rozhodol vyzvať občanov, nech mi napíšu, čo si o tomto všetkom myslia. Ponúkol som im možnosť pomocou mňa vyjadriť sa aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky. Musím povedať, že nie som schopný z časových dôvodov tu prečítať všetky odkazy, došlo ich totiž neuveriteľné množstvo. Mnohé sa navyše v rôznych formách opakujú. Sála z nich rozhorčenie, hnev, ľútosť a smútok. Nuž, tak si vypočujte, vox populi, vypočujte si hlas ľudu. Zuzana sa vás pýta: "Prečo idete zachraňovať španielske banky, keď má Slovensko a jeho občania finančné problémy? To nás naozaj chcete do Bruselu predať ako otrokov?" Dávid napísal: "Toto nie je reprezentovanie národných záujmov. To je reprezentovanie vašich vlastných záujmov." Slávo vám odkazuje: "Keby som mal napísať pravdu, čo si o vašom konaní myslím, tak v lepšom prípade ma dajú zavrieť a v tom horšom odbachnúť. Zdierate slovenský národ, aby ste sa páčili pánom v Bruseli. Toľko budete dráždiť slovenský národ, až mu raz povolia nervy a prepukne peklo. Som pobúrený." Andrea napísala: "Mám 31 rokov, dva úvery. Rodičia mi síce do života finančne nepomohli, ale ani ma nezadlžili, a preto sa pýtam, ako vysvetlím svojim deťom, že moja generácia dala súhlas na také obrovské zadlženie tejto krajiny? Čo bude mať dopad ešte na ďalšie dve generácie. Ako vysvetlím svojim deťom, že ich musím požiadať o pomoc, lebo tento štát je tak zadlžený, že aj napriek tomu, že pracujem a platím dane, nebudem mať na slušný dôchodok? A ako ma presvedčíte, aby som vôbec priviedla na tento svet deti? A aká budúcnosť ich tu čaká? Nechcem, aby moje deti počúvali, že nie sú peniaze na záchranu života ich rodičov, že nie sú peniaze na slušný dôchodok ich rodičov. A to všetko preto, lebo zachránime súkromné banky v Španielsku, Nemecku a Grécku." Jakub vám odkazuje: "Je tomu 67 rokov, čo sme sa nakrátko dostali spod rúk nacistickej ríše, aby sme sa vrhli do náruče a do okov Sovietskeho zväzu. Už je tomu viac ako 20 rokov, čo sme sa dostali aj z neho. Okovy sme rozbili, ploty zbúrali a tábory pustnú. Znova sa však dostávame do moci ďalšieho byrokratického obra, ktorý nám prikazuje nezmysly z Bruselu. Už nepotrebuje železné okovy nato, aby sme mu otrocky slúžili, na to mu stačí trvalý euroval, a vy, poslanci a poslankyne, nám ho práve idete pripnúť." Radovan píše: "Tak strašne sa bojíte priznať, že ste spravili chybu, že ste schopní len tak nečinne sedieť vo vlaku, ktorý sa rúti na ľudí? Veď zatiahnuť brzdu nie je hanba. Svojou nerozvážnosťou potápate Slovensko a svojou zbabelosťou z neho vyháňate mladých ľudí." Mária vám odkazuje: "Mám 60 rokov. A z určitého uhla pohľadu mi to už môže byť jedno. Koľko rokov života mi ešte ostáva? Desať, pätnásť rokov? Nie som však ľahostajná, nakoľko sa jedná o budúcnosť mojich, našich aj vašich detí. Požičať si finančné prostriedky, aby som mohol požičať, je nielen proti zdravému rozumu, je to proti exaktnej logike." Attila napísal: "Nemáme na podporu našich nemocníc. Naše zdravotníctvo kolabuje. Školský systém nefunguje, rozpadávajú sa nám budovy základných škôl a omietka padá na naše deti. Nemáme na kúrenie, nemáme z čoho stavať nové cesty. Ešte ani len tú strechu nevieme dať zrekonštruovať na Krásnej Hôrke. Tak z čoho chceme podporiť euroval? Určite nechcem, aby sme podporili trvalý euroval. A to píšem v mene svojej celej rodiny a všetkých mojich známych." Igor, ale aj mnohí iní sa pýtajú: "Schválili by ste, dámy a páni, podobnú zmluvu ako súkromné osoby, keby sa jednalo o váš majetok? Vaše úspory a úspory vašich detí? Zaviažete sa niekomu posielať neobmedzene peniaze bez možnosti kontroly, bez klauzuly, ako sa dá zmluva ukončiť? Podpíšete takúto zmluvu, keby ste za ňu mali ručiť svojím majetkom? Napríklad svojím domom?" A na záver, Roman vám odkazuje: "Správate sa nezodpovedne voči spoluobčanom. Áno, voči spoluobčanom, a nie voči vašim poddaným. Správate sa nezodpovedne voči ďalším generáciám, ktorých naozaj uvrhnete nielen do nevoľníctva, ale aj do hanby. Pretože krajina, kde sa takto nakladá s verejnými prostriedkami a kde sú ľudia až na poslednom mieste, si zaslúži posmech a opovrhovanie za to, akých predstaviteľov si zvolila." Vážené dámy, vážení páni, nemyslím si, že sa v Národnej rade Slovenskej republiky nachádza väčšina, ktorá trvalý euroval zamietne. Naopak, viem, že sa tu už dávno sformovala väčšina, ktorá tieto smrtonosné európske opiáty podporuje. Ja s mojimi kolegami v strane SaS patríme k tej parlamentnej menšine, ktorá ich striktne odmieta. Takéto je naše presvedčenie. Vytvorili sme si ho na základe pozorovania reality a rozumného úsudku. A práve preto, že vnímame realitu, zostávame pri ňom. Dovolím si vás však upozorniť na jeden závažný paradox. Za oknami tejto budovy, v slovenských mestách a v slovenských dedinách prevláda úplne iný názor ako v tejto sále. Takže v menšine nie sme my. Ale v menšine ste vlastne vy. Obhajcovia a sluhovia eurovalu. Aspoň toto by vás malo pri hlasovaní zamraziť. Pretože svojej zodpovednosti za dnešné hlasovanie, za podporu tohto doslova vražedného projektu sa voči ľuďom na Slovensku, voči tej väčšine v slovenských mestách a dedinách, o ktorej som hovoril a ktorú zajtra zradíte, už nikdy, nikdy nezbavíte.

    Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk).

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, včera sme sa tu niekoľko hodín, a ešte sa dnes niekoľko budeme venovať spravodlivo rozhorčenému občanovi Lysému. Teraz zazneli tiež hlasy občanov. Zaujímavé je, že z nich vyvodzujeme protikladné závery. Rozhorčený občan Lysý je dôvodom na profesionálne osočenie riaditeľky Rozhlasu a televízie. Iní občania by zrejme boli obvinení z toho, že sú populisti. Už to tak chodí, občania tvoria populus, čiže ľud. A z toho, čo tu Ľubo Galko prečítal, tam bolo jedno veľmi zaujímavé tvrdenie, za ktorým stojím. Je to o tom zle zapnutom gombíku. Zatiahnuť brzdu nie je hanba. Nech je to akokoľvek, je vždy dobré poznať, že som blúdil, a vrátiť sa na cestu. Samozrejme, niekto to tak nevidí, niekto bude hovoriť o tom, že som emotívny, ale opäť, Slovensko nie je po uši v tom, o čom som hovoril predtým, a skôr, že tí druhí majú často maslo na hlave. Slovensko nemá tak veľa masla na hlave, a preto nie je tak neprístojné, aby sa zatiahla brzda. A odpoveď na tú otázku, aká je alternatíva, no, skúsili by sa na našu pozíciu, pozíciu SaS, postaviť Nemecko, Holandsko, Fínsko a ešte zopár krajín a odrazu by sa ukázalo, že sa musí nájsť alternatíva.

  • Ďakujem. Ja, keďže som povedala, ktoré sa týkalo, teda to pôvodné vystúpenie konkrétne materiálu, a je mi ľúto, že tu vystupujú poslanci, ktorí vystupujú politicky, a si to ani neprečítali. Tak by som doplnila pána poslanca Galka v tom, že je, bohužiaľ, nesmie byť výsledkom toho odmietnutie tohoto mechanizmu stability, pretože Európa, keď raz prešla na spoločnú menu, sa musí začať chovať ako spolok štátov, ktoré tú spoločnú menu majú, a výsledkom tej spoločnej meny je veľmi podobné alebo malo by byť podobné to, čo sa udialo v Nemeckej demokratickej a Nemeckej spolkovej republike, keď sa tieto republiky spojili a prešli na spoločnú menu. A musí nevyhnutne dôjsť k vyrovnávaniu podmienok a kvality života občanov na celom tomto území, kde je tá jedna mena. To znamená, že ja očakávam, že po tejto zmluve budú nasledovať podrobnosti o podmienkach, ktoré zabezpečia prosperitu tohoto spolku štátov a ktoré začnú konkrétne vyrovnávať teda, alebo zabezpečia to, že sa bude vyrovnávať životná úroveň a že nebudú také disproporcie alebo také nepochopenia, ako to nepochopili Gréci, keď si mysleli, že im patria rovnaké odmeny, ako platia odmeny občanom Nemeckého štátu, teda Spolkovej republiky Nemecko. Okrem toho, samozrejme, teda, že má z toho vyplývať, že keď štát nerobí menovú politiku, tak stratil určitý nástroj, ale musíme chápať, čo všetko nám to prinieslo. Tak ale, ja očakávam, že toto budú zhodnocovať ľudia, ktorí sa tomu venujú, a nie ja, ktorá som si to musela prečítať, lebo som bola spravodajca na našom výbore. Ale ja sedliackym rozumom, ak teda sa môžem.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Áno, ďakujem pekne. Pani poslankyňa Gabániová, chcem vám naozaj veľmi pekne poďakovať, lebo vy ste ma normálne prebrali v túto večernú hodinu. Čo ste to povedali? Idete vyrovnávať kvalitu života jednotlivých krajín Európskej únie tým, že chudobní, tí najchudobnejší idú doplácať na tých najbohatších? To nemôžete myslieť, nechajte ma dohovoriť. To nemôžete myslieť vážne toto, vy nejdete takéto niečo, viete, čo vy idete robiť? Vy idete hlasovať proti záujmom občanov vlastnej krajiny. Ja viem, že je to frustrujúce, ale keď je to pre vás frustrujúce, tak to nerobte. Pretože raz sa za to budete hanbiť. A ja si prajem len jedno, aby vám to vaši voliči, pretože ja som vám to nepovedal, ale mnohí tí ľudia, ktorí mi písali, tak to boli vaši voliči. Aby vám to tí vaši voliči raz spočítali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Sulík.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pani predsedajúca, ďakujem za slovo a chcem sa aj poďakovať aj za to, za zaradenie napriek tým technickým problémom. Ja som už teda doobeda uviedol v podstate všetky argumenty, a preto chcem teraz len krátko reagovať a tu dávam verejný prísľub, že to nebude trvať dlhšie ako 15 minút.

    Na úvod by som chcel pozdraviť fanúšky, fanúšičky a fanúšikov, ktorí tu vydržali celý deň. Aspoň máte teraz celkom dobrú predstavu o tom, ako málo platné sú argumenty. A jedno, čo poviete a prednesiete, tak dopočujete sa akurát - musíme, následky budú nedozerné, lebo geopolitika, samozrejme. Škoda, že odišiel Ivan Mikloš, že sa teda nepostavil debate, lebo mal som ešte niekoľko poznámok naňho, no, ale tak snáď sa to jedného dňa dozvie, alebo možnože počúva či pozerá, tak ešte nejaké dve - tri poznámky. Niekoľkokrát už bol uvádzaný nejaký príklad a sám ja chápem aj takú tú snahu ľudí, ktorí nevenujú sa dostatočne odbornej stránke tej tematike. Nie každý je ekonóm, tak snažia sa namáhať nejaké plastické príklady, aby tá predstavivosť bola lepšia. Ivan Mikloš uviedol príklad, no, tak horí dom, lebo tutok sused bol lenivý alebo, či čo to robil, fajčil cigaretu v posteli, zaspal. Horí dom a my teraz povieme, že nebudeme ho zachraňovať. Problém s eurozónou je taký, že ten sused tam fajčil, už sme teda obrovské množstvo vody doniesli, lenže ten sused fajčí naďalej. Namiesto toho, aby sme ho vykopli, ešte mu ani tie cigarety nezoberieme. A v podstate ten dom zapaľuje stále, znovu a znovu. No, veľmi ťažko sa potom funguje a potom, samozrejme, aj argumentovať, ako povedal Peter Osuský, tým mimoriadne konkrétnym a jasným rizikom, že teda náklady odmietnutia ESM by boli vysoké. Tiež ma mrzí, že neboli nijak nikdy nikým vyčíslené náklady na odmietnutie ESM, ale v každom prípade by sa jednalo o jednorazové náklady odmietnutia. Kdežto teraz budeme mať náklady rok čo rok preto, lebo po dvoch, po dva a pol roku zachraňovania môžme povedať, že sa plnou parou blížime smerom k transferovej únii, kde nie bohatí budú dotovať chudobných, respektíve nie vždy, kde sa ale stane, že chudobní a pracovití, skromne žijúci budú dotovať takých, ktorí si žijú ďaleko nad svoje pomery a nechcú zliezť z toho, z toho, z tej vysokej úrovne životnej. Lebo keby mala byť pravda, že musíme byť solidárni a tá únia má byť jedna krajina, tak potom poďme dotovať Bulharsko, tí sú na tom určite horšie ako Gréci a sú na tom aj horšie ako my, tam by aspoň ten pojem solidarita dával nejaký zmysel. No, ale my sme prikovaní jednotnou menou a teraz počúvame argument, to bol ďalší od Ivana Mikloša, že nemôžeme byť čierny pasažier. My nie sme čierny pasažier, my sme si zaplatili riadne vstupenku. Splnili sme všetky podmienky na vstup do eurozóny. My sme sa nedostali podvodom do eurozóny a práve Ivan Mikloš vie o tom dosť veľa, ako sme sa dostali a takisto aj Peter Kažimír, a preto ma veľmi, veľmi tento argument prekvapuje hlavne z jeho úst, ktorý vlastne hovorí o tom, že my sme vlastne tutok nejakí potrimiskári, ktorí sa niekam dostali a teraz sú čierni pasažieri. My sme všetky podmienky splnili. Zároveň vravel Ivan Mikloš teda, že ale neponúkame žiadne riešenia, a to povedal aj pán poslanec Fronc, ktorý mi sľúbil, že si teda, keď mu to budem opakovať, tak si to pozrie v televízii. Riešenia, ktoré ponúkame, sú jasné, sú pomerne jednoduché, ale sú aj náročné. Určite nevravíme, že vstúpenie do eurovalu to je len zlé, a to, čo ponúkame my, je len dobré. Súhlasím s tvrdením, že nemáme na výber dobré a zlé riešenie. Máme na výber riešenie zlé. Možnože dosť zlé alebo riešenie katastrofálne, ktoré bude viesť k rozpadu eurozóny. Riešenia, ktoré ponúkame sú - odmietnuť zmluvu o trvalom eurovale. Ja viem, že niektorí si to nedokážu predstaviť, lebo jednoducho možnože naozaj tých chlebíčkov v Bruseli pojedli príliš veľa. Ako som už doobeda vravel, Slovensko je suverénna krajina, toto si môže dovoliť, tak ako si mohla dovoliť odmietnuť prvú pôžičku Grécku. Aj vtedy boli svetoví lídri a štandardné strany a celé tie omáčky, ale skrátka, my sme tú pôžičku odmietli. A tu si myslím, je, nie je správne od Ivana Mikloša tvrdiť, že v Bruseli to museli, musel on presadzovať. V Bruseli nie je čo presadzovať. V Bruseli sa oznámi výsledok rozhodnutia suverénnej Národnej rady. Pokiaľ teda si my tu nechceme rovno priznať, že naozaj sme tu nejaká, nejaké zoskúpenie bábok, ktoré dostane príkaz z Bruselu. Potom tu nebuďme, úplne zbytočne tu zabíjame čas.

    Druhý náš návrh - odmietnuť platby z dočasného eurovalu. To sú práve tie platby na španielske banky. K tomu som hovoril doobeda dosť.

    Tretí bod. Byť pripravený na možný rozpad eurozóny. Tu by som rád povedal, že my zo strany SaS, a už nie vonkoncom ja osobne, my nie sme proti Európe. Ja som sa zúčastnil referenda v dvetisíc štvrtom roku. Myslím si, že patríme do Európy, do Európskej únie, máme nárok na to a ja, čo sa mňa týka, chcel som, aby tam Slovensko bolo, preto som aj jasne vyjadril moju vôľu v roku 2004. Takisto som aj chcel a som robil všetko, čo bolo v mojich silách ako poradca vtedajšieho ministra financií Jána Počiatka, aby sme vstúpili do eurozóny. Čiže to nie je tak, že všetko, čo je z Bruselu, je zlé, ale, bohužiaľ, politici v Bruseli sediaci ma medzičasom napriek mojej nevôli, ma presvedčili o tom, že jednoducho ich slovo nemá dostatočnú hodnotu na to, aby sa človek mohol na to slovo spoliehať. To je môj osobný zážitok. V auguste 2010 som hlasoval za vznik dočasného eurovalu. A keď sme sa s kolegami o tom radili, som ich presviedčal, to je dobrá vec. My predsa nemôžme byť čiernymi pasažiermi, jednoducho musíme spolupracovať, lebo sme zväzkom niečoho, ale potom bolo slovo nedodržané tam, prísľub nedodržaný hentam. Ja som to všetko doobeda uvádzal. Jednoducho už tomuto spolku nemá zmysel veriť. Keď si pozriem posledné dva a pol roku, vždy, keď sme tu neboli samostatní, sme na to len doplatili. Veď to je holý fakt. Teraz jediné, čo si môžeme povedať, dobre, strčme hlavu do slučky, aby sme mali, aby sme mali pokoj. Takže treba byť pripravený na možný rozpad eurozóny preto, lebo všetko, čo svetoví lídri a štandardné strany robia, vedie euro rovno do záhuby. Ja dokonca sa obávam, že rubikon sme prekročili medzičasom.

    Po štvrté. Treba začať naozaj výrazne šetriť na verejných výdavkoch. O tom som tiež doobeda vravel. To je tiež riešenie. Samozrejme, ani my si nemôžeme dovoliť žiť večne na dlh. Momentálne Slovensko robí veľké dlhy. Začalo to v roku 2008 počas prvej vlády Roberta Fica, kedy naše, naše deficity prudko išli hore, ešte aj v dvetisíc ôsmom roku bol náš celkový dlh 27 percent. Dnes je 50, tak, samozrejme, s týmto treba prestať. Preto treba začať šetriť.

    Treba realizovať štrukturálne reformy. To je piaty náš návrh tak, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie, lebo len toto prostredie vie vytvoriť pracovné miesta, čo zvýši dane, a teda zníži dlhy.

    No, posledný náš návrh - pokračovať v privatizácii a získané peniaze použiť na zníženie verejného dlhu. Šesť bodov, ktoré navrhujeme, šesť úplne konkrétnych bodov. Ja nerozumiem, v čom je tu problém, a áno, je úplne jednoduché povedať, no veď vy neponúkate žiadne riešenia. Lenže ako vidíte, ponúkame. Naopak, musím tvrdiť, naši odporcovia neponúkajú žiadne argumenty. Jediný argument je geopolitika, a nemáte žiadne riešenia, teda dva.

    Pán poslanec Fronc sa pýtal, aké dôsledky by mal odchod Grécka z eurozóny, keby napríklad my sme nesúhlasili s trvalým eurovalom? No, jedno, či my s trvalým eurovalom súhlasiť budeme alebo nebudeme, Grécko z eurozóny odíde. Možno skôr, možno neskôr. Je veľmi vysoký predpoklad, že to bude tento rok. Jedno, čo my spravíme, Grécko v eurozóne nemá najmenšiu šancu prežiť. Euro - spoločná mena euro hodilo Grécko o 30 rokov späť. Doobeda som to ukazoval na tom grafe na vývoji priemyselnej produkcie. Grécko, euro hodilo Grécko o 30 rokov späť. No a euroval bude pre Slovensko znamenať stratené jedno celé desaťročie. Čiže súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, rozhodnutie, ktoré urobíme zajtra ide ďaleko, ďaleko nad rámec tejto legislatívnej periódy. Jano Figeľ, ale aj pán poslanec Beblavý vraveli, že veď ESM, to je v podstate to isté ako Medzinárodný menový fond. No nie, nie je. A to nemám na mysli teraz rozdiel súm, ktoré sme zaplatili, ale podstatu fungovania. Medzinárodný menový fond je tu nato, aby riešil problémy, keď majú krajiny problémy s devízami, s devízami, keď majú deficity obchodnej bilancie, keď sa nevedia financovať povedzme na dovoz ropy a podobne. Toto rieši Medzinárodný menový fond, keď sa krajina nevie dostať k devízam. Ale euroval ide riešiť, teda ESM ide riešiť rozpočty krajín. Toto je diametrálny rozdiel. Euroval tu je preto, keď niekto nevie riadne hospodáriť, no tak, skrátka, bude ho financovať. Toto je, toto je skutočný morálny hazard. Kdežto to, čo robí Medzinárodný menový fond - pomáha krajinám, ktoré sa veľakrát aj nie úplne svojou vinou dostali do pozície, že si nevedia obstarať devízy. Toto sú dva, teda jeden podstatný rozdiel medzi týmito dvomi inštitúciami. No a môj čas sa kráti, ktorý som si stanovil samostatne. Tak už iba dve veci.

    Pán Beblavý povedal, 5,8 mld. eur je maximum. Toto nie je pravda, 5,8 mld. je začiatok na rozdiel od dočasného eurovalu, kde naozaj bola stanovená maximálna suma, tu v tejto zmluve o ESM je priamo v čl. 10 zakomponovaný mechanizmus, ktorým tá suma vie byť donekonečna dvíhaná, čiže 5,8 mld. určite nie je maximum, a musím súhlasiť s pánom Beblavým, to som doobeda nespomenul, nato, aby trvalý euroval bol účinný, stačí 90 percent kapitálu. Podiel Slovenska je 0,8. My tam nikomu chýbať nebudeme. Stačí 90 percent. Nikoho nebudeme blokovať. No a určite nie je pravda, že trvalý euroval je posledná výhybka pred eurobondami. Nie, nie, nie, práve naopak, to je cesta k eurobondom, lebo ten mechanizmus, tá podstata toho je tá istá, čo pri eurobondoch. Trvalý euroval má bankovú licenciu, priamo v zmluve má dovolené nakupovať dlhopisy tých problémových štátov, tak on bude nakupovať dlhopisy, a my to našimi vkladmi financujeme. A v konečnom dôsledku za to ručíme.

    Eurobondy sú vo svojej podstate to isté. Trochu iný mechanizmus, ale to isté. Čiže práve trvalý euroval je rovno cesta k eurobondom, a nie, že je to výhybka, ako sa im vyhnúť. Na záver, už som to raz vravel, Jano Figeľ vravel, že no tak, veď dostaneme 14 mld. eur, tak súhlasme tu, lebo dostaneme 14 mld.. No v dočasnom eurovale sme sa zaviazali platiť 7,7, teraz sa ideme zaviazať platiť 5,8, ale nevieme, kde to skončí, 7,7 plus 5,8 je 13,5. Aký má zmysel tu dať krajinám, ktoré majú ďaleko vyššiu životnú úroveň, ktoré sú niekde na periférii Európy, tak ako my, dať im 13,5 mld., aby sme tu išli žobroniť a dúfali, že nejaký bohatý strýčko v Bruseli sa uráči a dá nám štrnásť. Má zmysel dať 13,5, aby tu sme mohli prosíkať o štrnásť?

    No a úplne na záver. Niekoľkokrát tu odznelo, držme sa Nemecka. No tak, keď sa chceme držať Nemecka, tak sa pozrime, čo tam dnes, čo sa tam dnes stalo. Strana Die Linke, to sú teda, to sú ľavičiari, to sú tí skutoční ľavičiari, spolu s jednou poslankyňou SPD za sociálnu demokraciu navrhli, teda oznámili, že akonáhle bude trvalý euroval v Nemecku schválený, že podajú, že toto schválenie napadnú na Ústavnom súde.

    Čiže len avizovali, že to napadnú na Ústavnom súde. Ústavný súd reagoval na to tak, že vyzval nemeckého prezidenta dnes doobeda, aby nepodpísal trvalý euroval, keď bude tá zmluva schválená parlamentom, aby to nemecký prezident nepodpísal preto, lebo Ústavný súd sa chce k tomu vyjadriť. No a nemecký prezident spravil niečo, čo si u toho nášho ani náhodou nedokážem predstaviť. Jednoducho povedal, že on to zatiaľ podpisovať nebude, čiže Nemecko určite nebude mať schválený trvalý euroval k 1. júlu. Uvidíme, ako dopadne skúmanie Ústavného súdu. To je len ďalší dôvod sa neponáhľať so schválením, nemusíme si my tu na Slovensku nohy dolámať, aby sme podpísali, aby sme schválili zmluvu, z ktorej sa nebude dať vycúvať. Mimochodom, dôvod, že to ľavicoví poslanci, ľavičiari v Nemecku napadli, je práve ten, že tá zmluva nepozná žiaden exit, žiadne možné vystúpenie. Tak keď tam mali dostatok rozumu na to a prezident preukázal, že je skutočný štátnik a nenechá sa ohúriť, ani, ani zastrašiť nejakými, že trhy budú nervózne, následky budú nedozierne alebo, že veď svetoví lídri sa v tom všetci zhodujú, že treba ESM, a štandardné strany v celej Európe sa zhodujú, že treba ESM, a neviem, čo sme tu všetko počuli za zastrašovanie. Skutočný štátnik si z tohto príliš veľa nerobí, ale robí to, čo je jeho povinnosťou. A povedal, že on ESM zatiaľ v Nemecku nepodpíše.

    Toto by mohol byť príklad pre našu vládu.

    Ja vám veľmi pekne ďakujem. Mali sme dlhý deň, kde sme si všetko vedeli vydiskutovať. Áno, je mi veľmi ľúto, že tu sa budú zajtra poslušne dvíhať ruky, ale veľmi presne viem, že nepadne vám to ľahko, lebo viete, že nemáte pravdu a že napáchate veľké škody.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a dávam slovo pánovi Osuskému.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ako opätovne zopakoval Richard Sulík, keď sa pes chce biť, vytiahne sa aj geopolitika, keď sa pes chce biť, vytiahne sa aj Volkswagen. Priznám sa, že ako československý vlastenec, a hlavne nevodič, syn vodiča, ktorý mal v rodine tri škodovky, vždy s radosťou vidím v ústrednom kruhu hokejového zimného štadióna, kde je buly majstrovstiev sveta, okrídlený šíp škodovky. Ako vieme, škodovka je Volkswagen a škodovka je aj Česká republika bez eura, s investíciou Volkswagenu. Ale u nás by bez eura snáď Volkswagenom nebol. A ten Volkswagen, ktorý v Devínskej vyrobia šikovné ruky našich ľudí, potom ide do Grécka a presne vzaté, na sekeru za svoj tridsiaty šiesty mesačný odškodňovací plat si ho niekto kúpi. A žijeme vo fikcii, že to udržuje naše trhy. A paradoxne si neuvedomujeme, že celá Európa, a my tiež, sa skladáme na nákup toho Volkswagenu, tak ako sme sa skladali na tanky v Angole, o ktorých si robotníci zo ZŤS Považská Bystrica a v Martine mysleli, že ako výborne zarábajú pre republiku peniaze tým, že vyrábali kvalitné tanky.

    Problém bol, že to boli tanky na dlh. Za ich vlastné dane. A úplne nakoniec, keď sa hovorí o alternatívach, ja sa pamätám, keď francúzsky ľud a ľud Holandska v referende odmietol euroústavu, ktorej nosným tvorcom, podotýkam, bol Valéry Giscard d´Estaing. Ukázalo sa, že sa musela nájsť alternatíva, že sa musela nájsť. V tej ústave bol zákaz bailoutu, chvalabohu, vtedy imunitný prvok proti infekcii rozvratu. Ten je dnes s ľahkosťou pošliapaný.

  • Ďalej pani poslankyňa Gabániová s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán Sulík, a čo takto dôvera medzi krajinami európskeho, Európskej únie a eura, eurozóny. Veď predsa v materiáli je jasné uvedené, za akých podmienok bude poskytnutá, krajina požiada, teda finančný mechanizmus. A finančný mechanizmus je konkrétne súčasťou Memoranda o porozumení a Memorandum o porozumení na základe analýz hovorí, teda bude obsahovať aj kroky, ktoré musí urobiť krajina, ktorá žiada o finančnú podporu, aby, aby proste, poviem to medicínsky, liečila svoje hospodárstvo efektívne, aby boli proste určité záruky tej finančnej pomoci. To znamená, že nie je to len, aspoň ja to tak nechápem, že to budú peniaze vyhodené von oknom len tak. Dúfam, že to bude zmysluplné, akurát ma trošku ruší to, že tento, táto zmluva možno už mala obsahovať aj určitý rámec, ktorý bude teda v tom mechanizme o porozumení o tých podmienkach, alebo ako teda, čo chce Európska únia alebo teda eurozóna robiť, aby nedochádzalo v jej krajinách k takým prepadom alebo neefektívnosti hospodárskej politiky, hospodárstva. Aby neklesal hrubý domáci produkt. Aby sa nestala potom ešte aj krajina proste odkázaná na úľavy a odstúpenia od povinných, proste participácie finančnej, ktorá sa potom rozdelí ešte na ostatné krajiny.

    Skrátka, očakávam, že to nie je posledný dokument a že súčasťou tejto zmluvy alebo pokračovaním tej zmluvy budú podmienky, ale trošku iného charakteru, ako boli maastrichtské kritériá. Pretože nie je predsa únosné, aby.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová, nech sa páči.

  • Pán poslanec Sulík, ja osobne nebudem dvíhať ruku ako poslušný žiačik, ako ste tu pred chvíľočkou prezentovali. Ja tú ruku zodvihnem vyslovene na základe vlastného slobodného rozhodnutia. Nie je jednoduché a ozaj ani populárne, a obzvlášť pri vašich neustálych demagogických tvrdeniach, obhajovať ESM. Áno, v Európe sú choré prvky, a práve ESM je snaha, je pokus o spôsob, ako tieto choré prvky v eurozóne ozdraviť, vyliečiť. Ja proste chápem ESM ako určitú finančnú chemoterapiu. Je tam určitá voľba vyššieho princípu. Už bolo viacejkrát spomínané, áno, vieme o tom, prináša to náklady a riziká, ale tie dôsledky by boli podstatne horšie. Už bolo prezentované viacejkrát, čo by to mohlo pre Slovensko znamenať. A ja sa pod to nepodpíšem, aby som tento ozdravný mechanizmus, pokus o ozdravenie eurozóny nepodporila. Ja viem, že je vám to v podstate jedno, ja osobne som presvedčená o tom, že vám na osude Slovenska veľmi nezáleží. Spomínam si na vaše vyhlásenia, že vy v podstate na Slovensku ani žiť nechcete a vašim snom je stráviť zvyšok života v Austrálii.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Galko s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, Richard, čo na záver dodať. Chcel by som oceniť, že si poďakoval tým dvom dámam, ktoré tam sedia, alebo trom dámam, ktoré sedia hore na balkóne a ktoré sú vlastne takými predstaviteľkami občanov, o ktorých sa tu v skutočnosti jedná, o občanov Slovenska, ktorí budú zajtra masívne poškodení a ktorí budú zajtra vystavení a prevalcovaní červeno-modro-čiernym valcom, od ktorého to dostanú rovno medzi oči. Ja by som chcel pri tejto príležitosti nielen tebe, ale i všetkým kolegom v SaS poďakovať a povedať im, že som hrdý dnes na to, že som v strane SaS, a som hrdý na to rozhodnutie, ktoré sme urobili a ktoré zajtra spravíme, a síce na tom, že sa na tejto zrade nebudeme podieľať. Dovolil by som si poďakovať, aj dúfam, že väčšine poslancov hnutia za Obyčajných ľudí, pani Mezenskej zvlášť, ktorá to už vyjadrila, za to, že sa na tejto zrade podieľať nebudú tiež.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Sulík.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani Nachtmannová, no, pozrite, diskutujeme tu celý ceň a tá diskusia prebiehala pomerne kultivovane napriek tomu, že máme také veľké názorové rozdiely, aj sme si vedeli povedať aj veci, ktoré sa nám páčili, nepáčili, myslím si, že aj pán Blaha sa tu celkom činil, a o to viac ma mrzí, že ste sa teraz ku koncu uchýlili k primitívnemu klamstvu, že ja nechcem žiť na Slovensku. To len teda, no, keď si myslíte, že toto je ten správny spôsob, tak v tom pokračujte. Čo sa týka tých argumentov, ktoré boli alebo neboli sformulované, tak jediný človek, ktorý za celý deň ako tak sformuloval nejaký použiteľný a pochopiteľný názor, i keď napriek tomu s ním nesúhlasím, bol Ivan Mikloš. Bez Ivana Mikloša všetci jak tu sedíte, ctení kolegovia zo SMER-u, by ste tu len mohli sedieť a civieť, čo to tu vlastne rozprávame. Nezmohli ste sa na jediný poriadny argument, Ivan Mikloš vás zachránil z úplného trapasu. A vy, pani Nachtmannová, ja si teraz prvýkrát všímam, no tak, skutočne, ako vidím, povedali ste hodne k veci, a keď teda budete tým svedomím, teda z vášho presvedčenia zajtra hlasovať, tak som presvedčený, že máte tú zmluvu riadne naštudovanú, máte aspoň poňatia, čo to je TARGET2, čo to je fiškálny kompakt, a že aspoň tušíte, o čom zajtra budete tak presvedčivo hlasovať. No a posledných tridsať sekúnd, pani Gabániová, máte pravdu, tá dôvera hrá veľkú rolu. No, pozrite sa, veď aj my sme dôverovali v auguste 2010, kedy sme schválili dočasný euroval. Len potom nakoniec všetky, tie všetky základné veci neboli dodržané. Zrazu to neplatilo. Alebo inak sa vás spýtam. Vy by ste ako, alebo koľko dôverovali človeku, ktorý povie, niečo schválime, predstavíme to a počkáme nejakú dobu, čo sa stane. Keď.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Blaha Ľuboš, ktorý nie je prítomný v sále, stráca poradie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko, navrhovateľ?

    Pán podpredseda vlády a minister, nech sa páči, zaujmite stanovisko.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ja by som sa nechcel púšťať do nejakej polemiky, ale dovoľte, aby som svoje vystúpenie obmedzil na tri poznámky. Tá prvá sa týka výhrad, ktoré som tu počul z úst niektorých poslancov o tom, že poslanci strany SMER sa k tak závažnej téme nevyjadrujú a že minister financií uviedol túto tému krátko a cynicky. Ja som tu nebol, keď ju uvádzal, ale chcem povedať, že je úplne jedno, či ju uvádzal sedem minút alebo sedemnásť minút, alebo sedem hodín, alebo sedem dní, pretože pozícia vlády Slovenskej republiky a strany SMER - sociálna demokracia k tejto téme a k téme konsolidácie eura a posilnenia eurozóny je jasná, jednoznačná a konzistentná. A každý z vás v tejto sále ju mnohokrát počul, počuli ste ju z úst predsedu vlády, predsedu Národnej rady, počuli ste ju z úst ministra financií, počuli ste ju z mojich úst. Veľmi jasne tu zaznela táto pozícia pri prezentovaní programového vyhlásenia vlády, ale, ale môžeme ísť aj ďalej, počas volebnej kampane alebo dokonca aj v čase, keď to bola strana SMER, ktorá svojou proeurópskou pozíciou zachraňovala meno Slovenskej republiky v Európskej únii. Ja som v tom čase v Európskej únii pracoval, takže viem, ako toto hlasovanie bolo v Európskej únii a v jej členských krajinách vnímané. Čiže toto, túto tézu chcem veľmi jasne a jednoznačne odmietnuť.

    Po druhé, neviem, či je to neznalosť, arogancia alebo vulgarizácia, ale nemôžem akceptovať definíciu alebo opisovanie Európskej únie ako niečo, čo je tam v Bruseli. A veľakrát som tu počul výraz páni v Bruseli. Viete, v prvom rade už keď hovoríme o vulgarizácii, tak pochopiteľne, označiť štátnu návštevu prezidenta Slovenskej republiky v Japonsku, počas ktorej bude prijatý cisárom, predsedom vlády, bude mať dve obchodné fóra, počas ktorých bude prezentovať možnosti trhu, slovenskej ekonomiky, označiť to za výlet, to je vulgarizácia a za tým si stojím. Ale hovoriť o Európskej únii ako niečo, čo je tam v Bruseli, a že tam nejakí páni niečo rozhodli, a vlastne vulgarizovať túto rozpravu na to, že buď ukážeme, že sme teda hrdí a svojprávni a odmietneme diktát z Bruselu, alebo naopak, ukážeme že sme vazali, ktorí nemajú vlastný názor a poslušne zahlasujeme, to je zavádzanie, ignorancia alebo nepochopenie. Európska únia, to nie je tam niekde v Bruseli, dokonca ani nie je pravda, že Slovensko je v Európskej únii, my sme Európska únia. Návrh, ktorý je dnes predmetom rozpravy, nám nikto nenadiktoval, to je niečo, na čom sa zhodlo 27 členských krajín. A verte mi, že som tam strávil stovky hodín, a v Európskej únii sa nerokuje tak, že niekto príde, položí papier na stôl a buchne po stole a povie, toto je moja hrdá národná pozícia. Asi by sa to spoločenstvo dvadsiatich siedmich krajín nikam nepohlo takýmto štýlom. Európska únia je založená na hľadaní konsenzu, na počúvaní jedného, druhého a názorov jednotlivých strán. Toto je návrh, ktorý prijalo 27 lídrov členských krajín v presvedčení, že je to najlepšie riešenie pre stabilizáciu eura, eurozóny a posilnenie postavenia Európskej únie. Treba si uvedomiť, že ESM, alebo teda Európsky mechanizmus stability, o ktorom dnes hovoríme, nie je nejaký nástroj na poskytovanie garancií, na zvyšovanie dlhov, na poskytovanie pôžičiek, ale ide práve o to, že jeho cieľom, je to súčasť úsilia na posilnenie globálnej pozície Európskej únie, na konsolidáciu eurozóny, na konsolidáciu jej finančného postavenia, bez ktorého nie je možné, aby sme ochránili našu spoločnú menu a spoločný trh. A keď hovorím o našej spoločnej mene, tak to je to euro, ktoré máte všetci v peňaženke, a hovoríte o ňom, ako keby sa vás to netýkalo, ako keby sa to týkalo nejakých Grékov. A keď hovoríme o spoločnom trhu, tak to je ten trh, od ktorého je Slovenská republika vitálne závislá. Vy dobre viete, že na Slovensku vyprodukujeme päťkrát viac, než sme schopní spotrebovať, že žijeme z exportu, že 87 percent hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky končí v zahraničí. To znamená, vďaka tomu, že ho umiestňujeme na iných trhoch, a z toho 80 percent končí v Európskej únii. Ako sa môžeme tváriť, že nám nezáleží na tom, či je Európska únia zdravá a silná. Veď zdravie Slovenska a zdravie každého z vás a blahobyt každého z vás je presne odrazom toho, v akom stave je Európska únia. My sa nemôžeme od Európskej únie oddeliť, aj keby sme chceli, ale nechceme to.

    Ďalší bod, ktorý chcem povedať je, že solidarita je jeden zo základných princípov Európskej únie. Ja by som tie princípy vymenoval štyri, spoločné hodnoty, zodpovednosť, solidarita a ochrana národných záujmov. Solidarita nie je jednosmerná ulica, solidarita, to nie je to, že míňame peniaze, ktoré nám neposiela niekto z Bruselu, ale nám posielajú daňoví poplatníci, nemeckí, francúzski, holandskí. Keby mali ten istý názor, ako prezentujú hlavne poslanci za stranu Sloboda a Solidarita, ani jedna z tých škôl, materských škôl, budov, námestí v našich mestách by dnes nebola opravená, tak ako je. Vy dobre viete, koľko budov sme postavili a koľko ciest opravili vďaka pomoci Európskej únie. A keby si niekto povedal, prečo ja mám svoje peniaze posielať nejakým Slovákom, tak ako vy dneska hovoríte, prečo ja mám posielať nejakým Grékom. Solidarita je o tom, že keď sme mali víchricu v Tatrách, tak sme dostali z Európskej peniaze, únie peniaze, že keď sme mali záplavy v roku 2010, sme dostali z Európskej únie peniaze. Dokonca v tom istom čase, keď vláda požiadala Fond solidarity na pomoc pri záplavách, tá istá vláda v tom istom čase povedala, že nepodporíme Grécko. A Európska únia je natoľko seriózna, že aj tak nám tie peniaze z Fondu solidarity vyplatila. Solidarita nie je niečo, čo môžem zneužívať, keď sa mi to hodí, a keď sa mi to nehodí, tak sa tvárim, že tamto je 27 a toto je 17, a to sú dve odlišné veci. To nie sú dve odlišné veci, to je presne to isté. To znamená, keď som ochotný brať, tak musím byť ochotný aj dávať.

    No a úplne poslednú vec, čo chcem povedať je, že napriek všetkým turbulenciám a hádkam Slovenská republika počas prvej vlády Roberta Fica a počas tejto vlády má v Európskej únii povesť spoľahlivej, stabilnej vlády, proeurópskej vlády, nie vlády, ktorá poslúcha nejaký diktát, lebo v Európskej únii sa nediktuje, ale vlády, ktorá je schopná plniť svoje záväzky, lebo si uvedomuje ich dôležitosť. Vaše hlasovanie zajtra ráno bude ďalším svedectvom toho, či je možné so Slovenskou republikou počítať ako so spoľahlivým, zodpovedným partnerom Európskej únie, našej Európskej únie, toho, čo sme my. A ja chcem vyjadriť presvedčenie, že výsledkom tohto hlasovania bude solidárne a zodpovedné Slovensko v solidárnej a zodpovednej Európskej únii.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Sulík, viete, že nemôžete reagovať na záverečné slovo navrhovateľa. Chcem sa opýtať, chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca?

    Áno, nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne, aby som naozaj veľmi stručne vzhľadom aj na pomerne neskorú hodinu vystúpil k problematike ratifikácie Zmluvy o Európskom mechanizme pre stabilitu, takzvanom trvalom eurovale. Trvalý euroval je naozaj pomerne zložitý mechanizmus upravujúci vzťahy medzi akcionármi medzinárodnej finančnej inštitúcie, ktorá sa bude volať Európsky mechanizmus pre stabilitu, a zároveň upravuje podmienky poskytovania podpory krajinám, ktoré sa ocitli vo vážnych finančných problémoch.

    Cieľom permanentného eurovalu je zastabilizovať súčasnú situáciu a zabrániť tak ďalšiemu prehlbovaniu finančnej krízy, ktorá momentálne pretrváva v eurozóne. Tento permanentný obranný val, aj napriek viacejkrát vyslovenému nesúhlasu, má charakter medzinárodnej organizácie, veľmi podobnej Medzinárodnému menovému fondu. Podmienky samotnej zmluvy sú pomerne prísne. Pre Slovenskú republiku budú znamenať zaplatenie príspevku v celkovej výške 659 mil. eur v piatich rovnomerných splátkach v priebehu nasledujúcich 2,5 roka. Pričom prvá zo splátok bude splatná v roku 2012, a to do 15 dní od vstupu zmluvy o ESM do platnosti. O poskytovaní pomoci členskému štátu, ako aj o ďalších dôležitých otázkach sa bude hlasovať jednohlasne, vo výnimočných prípadoch, kedy bude vážne narušená stabilita eurozóny, núdzovou procedúrou, ktorá vyžaduje len 80-percentnú, 85-percentnú väčšinu.

    Ako som povedal v úvode, cieľom je zastabilizovať súčasnú nepriaznivú hospodársku situáciu v Európskej únie, pretože dnes si naozaj všetci uvedomujeme, že súčasný stav krajín v eurozóne, respektíve v celej Európskej únii z pohľadu stavu verejných financií, ale aj ostatných makroekonomických ukazovateľov, je veľmi kritický. Založenosť eurozóny ako celku je na úrovni 90 percent HDP, nezamestnanosť rastie výrazným tempom, osobitne nezamestnanosť mladých ľudí, znižuje sa spotreba domácností, ale aj verejného sektora. Príčiny tohto stavu nemožno zužovať len na problém nezodpovedných vlád, najmä tých socialistických, ako to niektorí kolegovia radi zdôrazňujú. Tento problém je oveľa hlbší a má niekoľko príčin. V prvom rade finančný sektor, ktorý svojimi lacnými a dostupnými úverovými zdrojmi umožnil v minulosti nafúknuť mnohé segmenty ekonomiky do obrovských bublín, ktoré nie sú podložené reálnou hodnotou. Tu predovšetkým deregulácia finančného trhu na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia umožnila vytvoriť také finančné produkty, ktorých podstatu veľakrát nechápu ani skúsení finančníci. Aj preto dnes viacerí svetoví politici volajú po zásadných reformách globálneho finančného systému, kde ide najmä o koordinovanú kontrolu medzinárodných finančných inštitúcií s cieľom sprehľadniť finančné transakcie. Z tohto pohľadu riešenia, ktoré povedú k prísnejšej regulácii bankového sektora, ako napríklad vytvorenie bankovej únie, sú riešeniami, ktoré prispejú k väčšej miere stability vo finančnom sektore.

    Ďalšou príčinou krízy je, že krajiny ktoré vstupovali do eurozóny, mali rozdielne ekonomické parametre s rozdielnou úrovňou ekonomických a štrukturálnych reforiem. Rovnako v tomto čase neboli jasne stanovené pravidlá a mechanizmy, ako majú jednotlivé krajiny eurozóny tvoriť svoju rozpočtovú politiku. Rovnako dôležitá je aj skutočnosť, že eurozóna, respektíve celá Európska únia stráca konkurencieschopnosť v porovnaní s ostatným svetom. Tú môžu práve v budúcnosti zvýšiť navrhované investície do vzdelania, vedy a výskumu a celkovo do oblasti s vyššou pridanou hodnotou v rámci prorastových, pripravovaných prorastových opatrení. Na jej lepšie využívanie možnosti európskeho jednotného trhu, ako napríklad jednotný trh energie a podobne prispejú určite k väčšej miere konkurencieschopnosti eurozóny do budúcna.

    Medzi krajiny, ktoré sú v súčasnosti najviac postihnuté finančno-hospodárskou krízou, patria Grécko, Španielsko, Írsko, Portugalsko, respektíve Taliansko. V prípade Grécka populisticky poukazovať na lenivých a tučných Grékov určite nie je namieste. Na druhej strane je pravda, že Grécko sa roky, v Grécku sa roky budovala prebujnelá štátna správa s nadštandardnými príjmami. Rovnako vysoká miera korupcie spolu s daňovými únikmi prispeli k dnešnej dramatickej situácii v Grécku. Preto je podstatné, že po voľbách 17. 6. v Grécku zvíťazili strany, ktoré sa hlásia k zotrvaniu v eurozóne, a teda k dodržiavaniu podmienok stanovených v Memorande o porozumení. Dnes je už zrejmé, že prípadný odchod Grécka z eurozóny a následný rozpad eurozóny by mal obrovský negatívny dopad na ekonomiku našej krajiny. Slovensko by sa namiesto budúcoročného prognozovaného rastu HDP na úrovni 2,6 percenta prepadlo o 6 percent. Aj preto je dôležité, aby sa Slovensko ako člen elitného zoskupenia rozhodovalo pre podporu takých mechanizmov, ako je aj Európsky mechanizmus pre stabilitu, ktoré umožnia pretrvanie eurozóny v nezmenenej podobe.

    Naša proexportne orientovaná ekonomika je bytostne závislá od fungujúceho prostredia v eurozóne, ale aj v ostatných krajinách sveta. Najmä ak si uvedomíte skutočnosť, že podniky a spoločnosti, ktoré sa najväčšou mierou podieľajú na tvorbe hrubého domáceho produktu, sú vlastnené predovšetkým nemeckými a francúzskymi materskými spoločnosťami. Aj toto konštatovanie by malo prispieť k našej podpore permanentného eurovalu ako jedného z európskych riešení na prekonanie súčasnej krízy. Tými ďalšími sú do budúcna ešte väčšia integrácia Európskej únie, respektíve vytvorenie fiškálnej a politickej únie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí odprezentovali svoje názory a ktorí vydržali trošku dlhšie, ako býva obvykle, ale aj vzhľadom na dôležitosť tohto, tejto zmluvy, si myslím, že to bolo dobré riešenie.

    Chcem sa teraz, dámy a páni, spýtať ešte predtým, ako preruším rokovanie dnešného rokovacieho dňa, máme prerušenú rozpravu o návrhu na odvolanie riaditeľky Rozhlasu a televízie. Navrhujem, aby sme zajtra o 9.00 hodine pokračovali v tejto prerušenej rozprave a aby sme potom o 11.00 hodine hlasovali o prerokovaných bodoch. Uvidíme, či ukončíme túto rozpravu, a potom by sme išli ďalej podľa schváleného programu. Ďakujem vám veľmi pekne.

    Takže ešte raz ďakujem všetkým, ktorí dnes využili príležitosť a odprezentovali svoje názory. Prerušujem rokovanie programu 3. schôdze a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine v prerušenej rozprave o návrhu na odvolanie riaditeľky Rozhlasu a televízie.

    Ďakujem pekne, dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 22.04 hodine.