• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 3. schôdze požiadali poslanci Štefan Kuffa a Martin Poliačik.

    Podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslanca Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 28. Spoločná správa výborov má tlač 28.

    Teraz dávam slovo poslancovi Richardovi Rašimu, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 28.

  • Príjemný dobrý deň prajem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, ctené dámy poslankyne a ctení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ešte pred samotným uvedením tohto zákona vás všetkých pozval na výbor pre zdravotníctvo, kde od 9.00 hod. ráno prebieha Deň zdravých žíl. Je to preventívna akcia zameraná najmä na ochorenie hlbokú žilovú trombózu, čiže pokiaľ máte záujem, poprosím vás, aby ste išli na zdravotnícky výbor, zapísali sa na konkrétny čas, budete vyšetrení lekármi. Je to organizované spoločnosťou všeobecného lekárstva a angiologickou spoločnosťou, čiže odborníkmi.

    Dovoľte mi, teda aby som v krátkosti uviedol zákon, tak ako ho predniesla pani podpredsedníčka Národnej rady. Tento zákon má niekoľko, zavádza niekoľko nových mechanizmov a niekoľko zmien. Prvou z nich je zvýšenie spravodlivosti v prerozdeľovaní poistného na verejné zdravotné poistenie zavedením nového prediktora nákladov na zdravotnú starostlivosť. Nový mechanizmus má zabezpečiť, aby každá zo zdravotných poisťovní dostala rovnakú platbu na poistenca v rovnakej rizikovej skupine, a teda aby boli zdroje adresnejšie nasmerované za pacientom, vznikajú takzvané farmaceuticko-nákladové skupiny.

    Druhou je zároveň, druhou časťou zákona sú povinnosti zdravotných poisťovní a povinnosti a kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri analyzovaní údajov oznámených zdravotnými poisťovňami, ako aj poisťovní súvisiace s aktualizáciou skupín liekov zaradených do týchto farmaceuticko-nákladových skupín.

    Treťou časťou je nové definovanie platobnej schopnosti, ktoré viac odráža realitu a fungovanie v zdravotnej poisťovni a opúšťa od parametrov, ktoré boli zavedené, ktoré mali a boli príslušné najmä pre komerčné poisťovne, a tým platobným, určovateľom platobnej schopnosti je doba a schopnosť uhrádzať záväzky voči poskytovateľom v lehote, ktorá nepresiahne 30 kalendárnych dní odo dňa zmluvne dohodnutej lehoty splatnosti záväzkov voči poskytovateľom a ďalšou časťou tohto zákona je opätovné zavedenie možnosti odvolania predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, keďže k tomuto návrhu bolo cez gestorský výbor podaných a schválených niekoľko pozmeňujúcich návrhov, poprosím vás, aby ste si pozreli aj spoločnú správu, aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli dané k jednotlivým ustanoveniam a k jednotlivým častiam tohto zákona.

    Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, ctené dámy poslankyne a ctení páni poslanci, ďakujem pekne za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo, poslancovi Jozefovi Valockému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 28) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona:

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 29 zo 16. mája 2012 po prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho (tlač 28) v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený v zmysle § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh poslanca a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi (uznesenie č. 11 z 13. júna 2012).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh poslanca Národnej rady, odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh poslanca, taktiež odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Z uznesení výborov uvedených pod bodom III. tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Máte všetky tieto návrhy na stole, je to 1 až 60, 69.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho k tlači 28, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV. tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Skončil som, prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu k tomuto zákonu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky: pán poslanec Tibor Bastrnák a pán poslanec Jozef Mihál.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Bastrnákovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi niekoľko slov v druhom čítaní príslušného návrhu. Musím najprv povedať, že veľmi pozitívne vnímam to, že poslanci vládnej strany vylepšili svoj návrh a počúvali naše argumenty po prvom čítaní a svojimi pozmeňujúcimi návrhmi fakt dali na stôl oveľa lepší návrh, ako to bolo v prvom čítaní, hoci aj v prvom čítaní veľmi veľa pozitívnych článkov bolo v tomto zákone, hlavne čo sa týka PSG. Takže je to pozitívne.

    Čo je negatívne, že po prvom čítaní tam sa objavil jeden pre nás alebo pre mňa negatívnejšia vec, a to je koncová sieť, ktoré znovu chcú zaviesť. Myslím si, že ako nie to je najväčší problém tohto zákona. K tomu sa ešte dostanem. Ale v každom prípade, keď je také prerozdelenie medzi nemocnicami peňazí a je malo peňazí, tak si myslím, že tie nemocnice, ktoré isteže majú svoju vážnosť, musia si zaslúžiť to plus nie s tým, že dáme to do zákona, ale s tým, že tak pracujú. A vieme dobre, že práve tie koncové nemocnice veľakrát vytvárajú najväčšie dlhy. A, bohužiaľ, nebola ešte taká vláda alebo taká koalícia, ktorá by to vedela znížiť alebo zastaviť. Takže preto to nepovažujem veľmi za systémové, aj keď to dobre znie. A hovorím, aj to viem pochopiť, že prečo to tam dali. Ale ja si myslím, že o tom ešte moji kolegovia budú rozprávať a pre mňa nie to je kameň úrazu v tomto, ešte raz musím vyzdvihnúť, že v tomto pozitívnom návrhu zákona, ktorý predložil pán poslanec Raši.

    Oveľa dôležitejšia pre mňa, to je druhá vec, a to je platobná schopnosť zdravotných poisťovní, ktoré už aj pri prvom čítaní som hovoril, že si myslím, že veľmi zmäkčili. Aj keď chápem ich argumenty, ale vieme dobre, že tak je postavený celý systém, že v trojuholníku poisťovňa - poskytovateľ - pacient poisťovne majú trošku silnejšie postavenie. Vieme aj to, že to silnejšie postavenie vzniklo s tým, že každý trošku zneužíva svoju situáciu. Lebo poisťovne toto dostali preto, aby strážili aj verejné financie, aby strážili peniaze pacientov. Ale vieme a videli sme to už viackrát, že keď ich hospodárenie s tými financiami nie je vždy úplne pozitívne, tak to stále využívajú toto postavenie a na to doplatí väčšinou poskytovateľ a s tým pádom, samozrejme, v druhom rade aj pacient. A preto by som, s vašim dovolením, dal pozmeňujúci návrh, ktorý je kompromisný. Nie je až taký tvrdý, ktoré sme ešte schválili za našej éry. Ale vychádza z toho, čo predložil pán poslanec Raši, a plus zavedie ešte jeden komponent do tohto systému a dúfam, že pochopíte to a budete to podporovať. Takže dovoľte mi, aby som vám prečítal môj pozmeňujúci návrh k príslušnému zákonu tlač 28. Navrhujem nové znenie článku 2 bod 2 zákona, ktoré bude znieť, je to § 14: "§ 14 Platobná schopnosť zdravotnej poisťovne"

    (1) Zdravotná poisťovňa je povinná po celý čas svojej činnosti zabezpečovať platobnú schopnosť; platobnou schopnosťou zdravotnej poisťovne sa rozumie schopnosť trvale zabezpečovať úhradu záväzkov voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (ďalej len "záväzky voči poskytovateľom").

    (2) Platobná schopnosť zdravotnej poisťovne sa preukazuje schopnosťou uhrádzať svoje záväzky voči poskytovateľom v zmluvne dohodnutej lehote splatnosti.

    (3) Platobná schopnosť zdravotnej poisťovne podľa odseku 2 je zabezpečená, ak zdravotná poisťovňa neeviduje ku dňu, ku ktorému sa platobná schopnosť vykazuje záväzky voči poskytovateľom, ktoré sú po lehote splatnosti v objeme prevyšujúcom 25% objemu všetkých záväzkov podľa ods. 5 a záväzky, ktoré sú viac ako 30 dní po lehote splatnosti v objeme prevyšujúcom 0,2% objemu všetkých záväzkov podľa odseku 5, a to počas troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Pre účely preukazovania platobnej schopnosti sa záväzky voči poskytovateľom, ktoré nie sú uhradené z právne uznateľných dôvodov nepovažujú za záväzky po lehote splatnosti. Za právne uznateľné dôvody podľa predchádzajúcej vety sa považujú právne skutočnosti podľa osobitných predpisov, keď zdravotná poisťovňa nemôže uhradiť záväzky voči poskytovateľom v lehote splatnosti, nakoľko je podľa osobitných predpisov povinná uhradiť záväzky na účet tretej osoby alebo nemôže uhradiť záväzky, nakoľko nemá vedomosť o tom, komu alebo v akej výške má záväzok uhradiť.

    (4) Zdravotná poisťovňa je na účely analýzy platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne povinná viesť zoznam úhrad jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a zoznam neuhradených záväzkov voči poskytovateľom podľa ods. 5.

    (5) Zoznam neuhradených záväzkov voči poskytovateľom obsahuje záväzky voči poskytovateľom

    a) v lehote splatnosti,

    b) po lehote splatnosti do 30 dní,

    c) po lehote splatnosti viac ako 30 dní,

    d) neuhradené v lehote splatnosti z právne uznateľných dôvodov.

    (6) Najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platobná schopnosť zdravotnej poisťovne preukazuje, je zdravotná poisťovňa povinná úradu predložiť zoznam neuhradených záväzkov voči poskytovateľom podľa odseku 5 a preukázať platobnú schopnosť.

    (7) Platobnú schopnosť preukazuje zdravotná poisťovňa výkazom (ďalej len "výkaz"), ktorý musí byť doložený protokolom o správnosti vykazovaných údajov vypracovaným útvarom vnútornej kontroly spolu so súvahou a výkazom ziskov a strát vypracovaných k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platobná schopnosť preukazuje. Na požiadanie úradu vypracúva útvar vnútornej kontroly aj vysvetľujúcu správu, ktorú predloží úradu. Výkaz zdravotná poisťovňa predkladá najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platobná schopnosť preukazuje."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 32a znie:

    "32a Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 70 až 75a Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 32c sa vypúšťa.

    Zdôvodnenie: Podľa návrhu zákona sa má zdravotná poisťovňa považovať za platobne neschopnú, ak nemešká s úhradami svojich záväzkov voči poskytovateľom viac ako 30 dní v rozsahu väčšom než 0,2% objemu všetkých záväzkov. Inak povedané, z hľadiska platobnej schopnosti sa omeškanie úhrad nepresahujúce 30 dní má aj naďalej považovať za zákonný stav a zdravotná poisťovňa sa má považovať za platobne schopnú aj v prípade, ak bežne uhrádza záväzky až s 30 dňovým oneskorením. To prispieva k deformovaniu platobnej disciplíny v systéme s negatívnym dopadom na aj tak už dosť vypätú ekonomickú situáciu mnohých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Taktiež vzniká riziko zadlžovania zdravotných poisťovní a následne potenciálnej záťaže na štátny rozpočet. Preto navrhujeme, aby podmienkou platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne bolo okrem dodržania pôvodne navrhnutého 0,2% limitu pre záväzky, ktoré sú v omeškaní viac ako 30 dní, aj dodržanie ďalšieho limitu, ktorý sa vzťahuje na všetky záväzky voči poskytovateľom, ktoré sú ku dňu vykazovania platobnej schopnosti po lehote splatnosti, bez ohľadu na dobu omeškania. Tento limit navrhujem stanoviť na úrovni 25% objemu všetkých záväzkov zdravotnej poisťovne voči poskytovateľom. Záväzky, ktoré zdravotná poisťovňa neuhradila včas z právne uznateľných dôvodov sa nebudú považovať za záväzky po lehote splatnosti. Ďakujem pekne. Toľko je môj pozmeňujúci návrh.

    A ešte raz vás prosím o podporu kvôli tomu, lebo s tým nič iné nesledujeme len to, aby poskytovatelia dostali relatívne včas svoje peniaze a, samozrejme, s tým pádom mohli obslúžiť svojich pacientov. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Baláž.

  • Dámy a páni, dobré ráno. Pán poslanec, ja by som chcel iba povedať, že rozprávate o koncovej sieti z vášho hľadiska lekára a nerozumiete tomu, že prečo je to tak urobené. Tomu ja naozaj celkom dobre nerozumiem. Na Slovensku je absolútne rozbitá sieť zdravotníckych zariadení. Každý z nás, každý z nás, každý náš známy, keď niečo potrebuje, tak vybavuje, aby sa dostal do tej takzvanej koncovej nemocnice. Koncová nemocnica je jediná nemocnica, ktorá poskytuje komplexnú vyššiu zdravotnú starostlivosť. Ak jej nedáme možnosť, aby vychovávala svoje kádre, sústreďovala výchovu nových lekárov, tak slovenské zdravotníctvo jednoducho skolabuje. Táto vsuvka v zákone je tam jednoducho preto, že vy ste ju z neznámych dôvodov zrušili. Ani nechcem o nich ďalej špekulovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, to ja som rád, že v podstate podporujete tento zákon. Lebo naozaj, podľa, nielen podľa nás, ale aj podľa zdravotníkov je dobrý a takisto by som sa vám chcel vyjadriť k dvom veciam.

    Čo sa týka vášho pozmeňovacieho návrhu, keďže je to návrh, ktorý má ekonomický rozmer, tak k nemu musíme odkonzultovať so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Lebo významom zákona nemá byť to, že urobíme problém Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Čiže tam potrebujeme jednoznačné vyjadrenie.

    A čo sa týka koncovej sieti, myslím si, že tak ako povedal kolega Baláž a povedal to ako lekár, ako prednosta kliniky a aktívny operatér, zavedenie koncovej sieti je o tom, aby štát mal aspoň nejakú možnosť pri pracovaní s verejnými zdrojmi a pri vyskytnutí sa mnohých, možno aj mimoriadnych situácií, aby mal kompetenciu mať zariadenia, ktoré vie na riešenie týchto situácií použiť. A tieto zariadenia, ako subjekty hospodárskej mobilizácie v tom zdravotníckom slova zmysle by mali byť zaradené do nejakej siete, ktorá musí mať istotu, že fungovať bude, aj keď sa čokoľvek v našom systéme diať bude. Čiže nebral by som, bral by som to ako návrat pragmatického zdravotníckeho hľadiska. Lebo jednoducho musíme mať sieť nemocníc, ktoré bez ohľadu na to, čo sa bude diať, budú existovať v našom systéme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja si myslím, že koncová sieť, aj som to povedal, má určité opodstatnenie. Na druhej strane viete dobre, že keď je taká situácia, aká je u nás, tak ako som povedal, svojou prácou to musia zaslúžiť a nie zákonom. A to aj preto hovorím, lebo ja uznávam, že v koncovej sieti sú takí odborníci, ktorí poskytujú také služby, ktoré inde nie. Ale na druhej strane, keby len koncové siete existovali, tak by to bolo veľmi zlé pre slovenské zdravotníctvo, lebo vieme dobre, že aj v iných nemocniciach veľmi dobrí lekári liečia takisto našich pacientov a mnohokrát oveľa alebo mnohokrát tiež veľmi efektne a možno, že oveľa lacnejšie. To je jedna vec. Druhá vec je tá, že nakoľko pán predseda výboru hovoril, myslím si, že je to dobrý zákon. Chceli by sme to podporiť.

    Na druhej strane, zažili sme to za našej éry, za našej vlády, že ako zneužívali to postavenie, ktoré dostali od nás poisťovne. A na druhej strane, isteže je ako aj pre nás dôležité, aby Všeobecná zdravotná poisťovňa bola platobne schopná. Na druhej strane vieme dobre, že tak isto je veľmi dôležité, aby tí lekári, aby tí odborníci, aby tí poskytovatelia boli platobne schopní. Lebo len tak vedia zabezpečiť to, na čo sú tam. To znamená, že len vtedy vedia zabezpečiť zdravie svojich pacientov. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalším písomne prihláseným je pán poslanec Mihál. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Dobrý deň prajem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, kolegovia, vážení prítomní, využil som príležitosť, ktorú ponúkol pán poslanec Raši tým, že navrhol svoj poslanecký návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení na to, aby som sa pokúsil s vašou pomocou vyriešiť vážny problém, ktorý máme v zákone, ktorý sa týka ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie. Dovoľte mi trošku na úvod objasniť celú situáciu.

    Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie má za cieľ spravodlivým spôsobom vypočítať odvody poistenca, občana, zamestnávateľa na zdravotné poistenie na báze jeho všetkých celoročných príjmov a porovnať potom takto vypočítané poistné s preddavkami, ktoré poistenec, resp. zamestnávateľ platil počas predchádzajúceho kalendárneho roka. V mnohých prípadoch takto vychádzajú poistencom nedoplatky, pretože poistné vypočítané v ročnom zúčtovaní je vyššie ako suma preddavkov, ktoré boli zaplatené, ale v mnohých prípadoch vychádzajú aj preplatky. To znamená poistencovi vyjde v ročnom zúčtovaní poistné, ktoré je nižšie, ako je objem súčet preddavkov, ktoré počas roka zaplatil. Zmysel ročného zúčtovania je teda v tom, aby sa spravodlivo vypočítalo poistné a aby sa spravodlivo tým, ktorí tie preddavky platili vyššie, vrátili preplatky a, naopak, aby spravodlivo tí, ktorí mali vyššie príjmy zaplatili nedoplatky, ktoré im pri ročnom zúčtovaní vyjdú. V minulom roku táto poslanecká snemovňa prijala zákon alebo novelu zákona, podľa ktorého povinnosť ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie prechádza na zdravotné poisťovne. Poistenci a zamestnávatelia si vydýchli, pretože už túto nepríjemnú byrokratickú povinnosť nemusia robiť sami. Táto povinnosť prešla na zdravotné poisťovne, ktoré sa s ňou musia vyrovnať prvýkrát v tomto roku pri ročnom zúčtovaní za rok 2011. Zmena zákona sa udiala tak, že vlastne dovtedajšia povinnosť poistenca vykonať ročné zúčtovanie v presne nadefinovaných prípadoch podľa zákona sa nahradila povinnosťou zdravotnej poisťovne, aby vykonala ročné zúčtovanie za svojho poistenca. Čiže tam, kde sme mali v zákone povinnosť poistenca podať ročné zúčtovanie, tam dnes máme povinnosť zdravotnej poisťovne, aby vykonala ročné zúčtovanie zaňho. To sú všetko prípady, táto povinnosť je nadefinovaná v prípadoch, kedy poistencom a prípadným zamestnávateľom vychádzajú nedoplatky. Čiže tak ako si predtým musel urobiť zúčtovanie poistenec, teraz ho musí urobiť poisťovňa, poistencovi vyjde nedoplatok a ten potom následne na základe ročného zúčtovania sa musí zdravotnej poisťovni zaplatiť. Ale čo s preplatkami? Pripomeniem, že približne v dvoch tretinách prípadov v ročných zúčtovaniach vychádzajú nedoplatky a približne v jednej tretine prípadov ročných zúčtovaní vychádzajú preplatky. Čo s preplatkami? Ako to bolo doteraz?

    Doteraz to bolo tak, že v prípade, kedy poistencovi vychádzal preplatok, nemusel si podávať ročné zúčtovanie a bolo len na ňom, či sa vlastne rozhodol ročné zúčtovanie vykonať dobrovoľne. Ak ho urobil, ak ho podal, vyšiel mu preplatok, zdravotná poisťovňa mu musela ten preplatok vrátiť. Ak ročné zúčtovanie nevykonal, vlastne dobrovoľne sa zriekol prípadnej možnosti na vrátenie preplatku, buď o tom nevedel, ale skôr si myslím, že šlo o prípady, kedy si povedal no nebudem to robiť, lebo ma to zbytočne zaťažuje, nestojí mi to za to. Čiže ak zúčtovanie nepodal na základe svojho rozhodnutia, tak teda preplatok, ak by mu nejaký vyšiel, vrátený nemal. Bolo to jeho rozhodnutie.

    Teraz máme v zákone povinnosť zdravotnej poisťovne vykonať ročné zúčtovanie vtedy, keď poistencovi vychádza nedoplatok. Čiže paralelne ako predtým, ale nemáme tam žiadnym spôsobom ošetrené prípady, kedy poistencom vychádzajú preplatky. Je to vlastne na dobrej vôli zdravotnej poisťovne, či v takomto prípade občanovi svojmu poistencovi ročné zúčtovanie vykoná, alebo nie. Je možno aj možné pochybovanie, som právnik, ale tá právna istota, či mi ročné zúčtovanie poisťovňa urobí, keď nemusí, sa dá takisto namietnuť, pretože zdravotná poisťovňa musí urobiť to, čo jej zákon nariaďuje, ale nemala by robiť to, čo jej zákon neprikazuje. Čiže ročné zúčtovanie sa v takýchto prípadoch jednoducho neurobí a občan svoj preplatok, na ktorý by mal inak nárok, nedostane. Považujem to za vážnu chybu zákona, a preto predkladám pozmeňovací návrh, ktorou by sa tento problém mal riešiť v prospech ľudí, občanov Slovenskej republiky.

    Pripomeniem ešte čísla, o aký objem finančných prostriedkov ide. Podľa údajov, ktoré má napríklad zverejnená Všeobecná zdravotná poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa za rok 2009 vybrala na nedoplatkoch z ročného zúčtovania približne 19 mil. eur a, naopak, vrátila svojim poistencom a zamestnávateľom na základe ročného zúčtovania sumu približne 12 mil. eur. Podľa môjho odhadu, tak za všetky tri zdravotné poisťovne a za súčasných pomerov ide približne o sumu 15 mil. eur, ktoré môžu, ale nemusia občania dostať vo forme preplatkov z ročného zúčtovania. Ide o vážnu vec, a preto vás poprosím, aby ste sa nad týmto problémom zamysleli, a v dobrom to myslím, podpísali sa spolu so mnou pod takýto pozmeňujúci návrh. A teraz dovoľte, aby som ho prečítal.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    1. V čl. I sa vkladá nový bod 1., ktorý znie:

    1. V § 19 ods. 1 v druhej vete sa slová Ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa nemusí vykonať za poistenca," nahrádzajú slovami "Ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa nemusí vykonať za poistenca, ktorý o to nepožiadal do 31. mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva a,".

    Doterajšie body 1 až 15 sa označujú ako body 2 až 16.

    2. V čl. I v bode 15 v § 38a sa vkladá nový odsek 6, ktorý znie:

    "(6) Poistenec podľa § 19 ods. 1 druhej vety má právo podať žiadosť zdravotnej poisťovni o vykonanie ročného zúčtovania poistného za rok 2011 do 31. augusta 2012."

    Čiže ešte raz, o čo ide. Do zákona sa doplní ustanovenie, podľa ktorého zdravotná poisťovňa musí vykonať ročné zúčtovanie aj za poistenca, ktorý ju o to požiada. A to budú práve tí poistenci, ktorí sa za predošlého stavu sami dobrovoľne podávali zúčtovanie. Čiže tá ich bývalá nepríjemnosť, že si museli zúčtovanie podať sami sa nahradí, že len jednoducho požiadajú zdravotnú poisťovňu, aby ročné zúčtovanie urobili za nich, a budú mať vrátené preplatky. Ak by im zdravotná poisťovňa to zúčtovanie neurobila, čo umožňuje súčasný zákon, preplatky vrátené mať nebudú. Druhý bod vlastne rieši prechodné ustanovenie tohto roka, keďže už máme tento proces rozbehnutý, tak sa vlastne určuje lehota pre tento rok.

    Ďakujem vám za podporu tohto návrhu.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Raši. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vyzerá racionálne ten návrh, len aj preto som sa snažil aj teraz konzultovať s poisťovňou, aj s ministerstvom a na to, aby ste nás veľmi nezmiatli, ja by som vás ešte poprosil, aby ste si to ešte prekonzultovali aj vy, lebo v zákone máme, v § 19 sú ustanovené prípady, kedy zdravotná poisťovňa nemusí vykonať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia. To neznamená, že nemôže. A máme zároveň urobené všetky prípady, kedy je výhodné urobiť ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, sú uvedené vo vyhláške ministerstva zdravotníctva 130/2012. Čiže možno, že by bolo dobre ešte ju, aby sme nerobili nejaké duplicitné činnosti a zdravotné poisťovne vyhlásili, že v takýchto prípadoch aj budú vykonávať ročné zúčtovanie zdravotných odvodov. Čiže treba si pozrieť ešte na vyhlášku 130/2012, aby sme neurobili nejaké duplicitné akty. A ešte... no potom sa porozprávame. Ďakujem pekne. To je všetko.

  • Pán poslanec Mihál, nech sa páči, s reakciou.

  • Ďakujem vám za slovo, pani predsedajúca. Vyhláška k ročnému zúčtovaniu poistného, pán poslanec, naozaj obsahuje vymenované všetky štyri prípady, kedy poistencovi vychádza preplatok a vyhláška k ročnému zúčtovanie vlastne odporúča zdravotnej poisťovni, aby v takýchto prípadoch ročné zúčtovanie vykonala. To máte pravdu, ale dovoľte mi poznámku, vyhláška nie je zákon. Vyhláškou nie je možné prikazovať zdravotnej poisťovni, aby to ročné zúčtovanie naozaj urobila. Ak chceme, aby mali občania právnu istotu, že svoje preplatky dostanú, musíme zmeniť zákon. Vyhláška k ročnému zúčtovaniu na to jednoducho nestačí. A ešte malá poznámka. Viete, že ste dostali návrh odo mňa ešte minulý týždeň, čiže je mi ľúto, ak sa to k vám nejakým spôsobom nedostalo, ale už v piatok som vám to v dopoludňajších hodinách zasielal, aby ste mali vy, aj pani ministerka čas sa s týmto návrhom zoznámiť. Ďakujem.

  • Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Sedem poslancov, osem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Brocka je posledný.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Müllerová.

    Pán poslanec Uhliarik? Dobre. Prosím vás, pána poslanca Uhliarika, technikov, dajte do systému a, pán poslanec Uhliarik, budete posledným.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podala pozmeňovací návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Emílie Müllerovej k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač č. 28).

    1. V čl. II sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie: V § 16 ods. 5 znie:

    Zdravotná poisťovňa, ktorá naposledy vykonávala verejné zdravotné poistenie poistenca, je povinná poskytnúť jeho príslušnej zdravotnej poisťovni do dvoch mesiacov od doručenia jej vyžiadania tieto údaje z účtu poistenca za posledný kalendárny rok:

    a) údaje podľa § 16 ods. 2,

    b) údaje o vykonaných preventívnych prehliadkach s uvedením dátumu absolvovania prehliadky,

    c) údaje o absolvovaní kúpeľnej starostlivosti s uvedením miesta a dátumu,

    d) údaje o hradených cykloch asistovanej reprodukcie s uvedením dátum a poradia cyklov,

    e) údaje o hradených zubných protézach s uvedením dátumu úhrady,

    f) údaje o poskytnutých zdravotníckych pomôckach s uvedením dátumu a druhu pomôcky,

    g) údaje o vydaných alebo podaných liekoch zaradených v zozname kategorizovaných liekov, ktoré boli zaevidované v účtovnej evidencii s uvedením:

    1. rodného čísla poistenca; ak ide o cudzinca, ktorý nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa meno, priezvisko a dátum narodenia,

    2. kódu kategorizovaného lieku,

    3. počtu balení kategorizovaného lieku,

    4. kódu choroby, ktorý je uvedený na lekárskom predpise,

    5. dátumu výdaja alebo podania kategorizovaného lieku.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 35c znie:

    "Príloha č. 2 k zákonu č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov." Doterajšie body 3 až 15 sa primerane označia.

    2. V čl. II sa za bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie: § 87 sa dopĺňa tretím bodom, ktorý znie: "výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 26. októbra 2005 č. 22161/2005, ktorým sa ustanovuje rozsah údajov z účtu poistenca poskytovaných zdravotnou starostlivosťou, zdravotnou poisťovňou príslušnej zdravotnej poisťovni na vyžiadanie (oznámenie č. 513/2005 Z. z.)".

    Odôvodnenie: Z dôvodu ochrany osobných údajov je potrebné, aby zákon, a nie predpis nižšej právnej sily, ustanovoval rozsah údajov povinne oznamovaných zdravotnou poisťovňou. Ďakujem.

  • 21

    Ďakujem. Nie sú faktické poznámky? Nie sú na vystúpenie pani poslankyne Müllerovej.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Bastrnákovi.

  • Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, vážení páni. Budem rekordne krátky. Bohužiaľ, zabudol som na to, chcel som vyňať body spoločnej správy: 47, 48, 49 a 50. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Nie sú faktické poznámky.

    Pán poslanec Juraj Blanár, nech sa páči, zaujmite svoje miesto.

  • Príjemné dopoludnie, vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, pani poslankyne. Dovoľte mi na úvod, ako predložím svoj pozmeňujúci návrh, by som chcel sa vyjadriť k novele zákonov, ktoré predkladá pán poslanec Raši. Vieme veľmi dobre, v akej situácii sa nachádza zdravotníctvo a kde sa za účinkovania predchádzajúcej vlády dostalo. Ja to chcem zámerne pripomenúť, aby sme videli aj v kontexte týchto udalostí, prečo práve takáto novela prichádza a z akého dôvodu. Po prvý krát v histórii bola vyhlásená mimoriadna situácia, vyhlásená mimoriadna situácia, čo bolo spôsobené práve situáciou v zdravotníctve, a myslím si, že také niečo v histórii Slovenska ešte nebolo, a dúfame, že už ani nebude.

    Dnes nemocnice sú konfrontované existenčnými problémami, pretože to, čo sa dosiahlo, alebo presnejšie, to, čo bolo vyrokované nie celkom koncepčne za bývalého ministrovania, tak spôsobuje existenčné problémy nemocniciam v tom, že platby zdravotných poisťovní či už od 1. 4., alebo od 1. 7. nepokrývajú v mnohých nemocniciach ani náklady na hrubé mzdy. Áno, dobre počujete.

    Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, zopakujem ešte raz, platby zdravotných poisťovní v niektorých nemocniciach od 1. 4. a v niektorých od 1. 7. nepokrývajú ani náklady na hrubé mzdy. Toto je výsledok v zdravotníctve, kde sme sa dopracovali. V súčasnosti ministerstvo zdravotníctva v koordinácii aj s výborom pre zdravotníctvo sa snaží urobiť opatrenia také, aby sa táto situácia stabilizovala. Je to uvoľnenie 50 miliónov, ktoré boli v rezerve a mnohé ďalšie opatrenia, ktoré súvisia so šetrením, ale aj s prerozdelením finančných prostriedkov, ktoré každý občan Slovenskej republiky musí zaplatiť povinne prostredníctvom zdravotného poistenia. Preto sa konečne dnes ide zohľadňovať aj tzv. chorobnosť. Pretože veľmi dobre vieme, keď vznikali súkromné poisťovne, že do súkromných poisťovní predovšetkým išli poisťovatelia, ktorí sú tzv. ten zdravší kmeň. To boli ľudia, ktorí sú v mladom alebo v strednom veku, ale všetci ostatní občania sú vo väčšine poistení vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Kde prirodzene náklady na liečby sú omnoho vyššie. Táto novela, ktorú predkladá práve pán poslanec Raši, toto zohľadňuje. Prináša aj ďalšie veci, ktoré je potrebné zastabilizovať, a povedať, ako to chceme s verejnou zdravotnou, s verejným zdravotníctvom ďalej, pretože v prípade, ak nebudeme mať zadefinovanú minimálnu sieť, tak sa nám môže opakovať situácia, že každý si bude robiť, čo chce, a predsa štát je tu na to, aby túto vec jasne zadefinoval. Nemôže to nechať na voľný priebeh tzv. trhu. Pretože dnes, bohužiaľ, musím skonštatovať, že do zdravotníctva sa pustil biznis. A náš záujem je, aby sme tento biznis zastavili a zabezpečili verejné zdravotníctvo pre každého, kto si zaplatí v zdravotnej poisťovni, zdravotné poistenie zo zákona. Čiže plne podporujem tento návrh a môžem aj vyjadriť obdiv, že dokázali za taký krátky čas spoločne aj s ministerstvom pripraviť tieto novely. Samozrejme, že je možno, niektoré veci tam môžu byť ešte diskutabilné, ale určite to bolo robené s dobrým vedomím a svedomím riešiť súčasnú nepriaznivú situáciu v zdravotníctve.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som pri tomto zákone rovnako otvoril ďalšiu horúcu tému, ktorú bolo potrebné bezprostredne po vymenovaní novej vlády riešiť. A teraz sa dostávam k meritu môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý chcem predložiť. Páni poslanci z bývalej vládnej koalície, na návrh pána ministra Mihála v zákone 448 o sociálnych službách navrhli jedno ustanovenie, ktoré sme tu v parlamente vtedy ešte ako v opozícii kritizovali a prinášali sme pádne argumenty, prečo to nie je dobré. Preto hneď po ustanovení vlády došlo k rokovaniu s ministrom práce a sociálnych vecí, s pánom Richterom spoločne so zástupcami zriaďovateľov domovov sociálnych služieb a poskytovateľov sociálnych služieb, to znamená zástupcov obcí a miest a zástupcov samosprávnych krajov, aby sme túto situáciu, ktorá je akútna, okamžite riešili. Došlo k dohode medzi ministerstvom a samosprávou, že jediný spôsob, ako to dokážeme vyriešiť, je, aby sme vstúpili do niektorého zo zákonov, ktorý je v súčasnosti v druhom čítaní, aby sme mohli stihnúť termín, do ktorého je možné toto ustanovenie súčasne v zákone platné zrušiť.

    O čo ide? Vážené panie poslankyne, páni poslanci, samosprávy sú povinné do 30. júna t.r. prijať všeobecne záväzné nariadenie pre všetkých poskytovateľov sociálnych služieb, ktoré hovorí o tom, že všetci klienti musia zaplatiť minimálne 50 % ekonomicky oprávnených nákladov ako svoj poplatok. Keď sme argumentovali pri prijímaní tohto zákona rozdielnosťou jednotlivých regiónov, keď sme argumentovali, že sú tam ustanovenia, ktoré zvyšujú administratívnu náročnosť, keď sme argumentovali, že nie je možné vymáhať to, čo bude vznikať nedoplatkami od klientov, od príbuzných a nebodaj, že budeme musieť byť v pozícii tých, čo budú skúmať majetok klienta alebo príbuzných, tak nikto nám neveril. Na tomto stretnutí boli všetky samosprávne kraje, dokonca aj Bratislavský samosprávny kraj, ktorý podľa mojich predstáv ako celkom racionálne pristupoval k tomuto, aby sme sa dohodli na tomto spoločnom riešení, napriek tomu je v Národnej rade predložený návrh zákona, ktorý absolútne nerieši tento problém, pretože je len v prvom čítaní. A my to musíme stihnúť do 29., pretože do 30. júna je potrebné prijať všeobecné záväzné nariadenia. Dámy a páni, dovoľte mi teda, aby som teraz predniesol v zmysle rokovacieho poriadku pozmeňujúci návrh a k tomu aj príslušné zdôvodnenie ešte na doplnenie. Pozmeňujúci návrh k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na úvod by som aj pre spravodajcu chcel dať do pozornosti, že aby sa mohol tento pozmeňujúci návrh v zmysle legislatívy uplatniť a bol v poriadku, dávam do pozornosti procedurálny návrh, že hlasovanie o bodoch 43 a 69 zo spoločnej správy navrhujem, aby sa hlasovalo osobitne.

    Pozmeňujúci návrh, bod 1 V čl. I v bode 15 § 38a vrátane nadpisu znie:

    "§38a Prechodné ustanovenia k úpravám účinnosti od 1. júla 2012."

    Táto úprava musela byť jasne odlíšená od platnosti môjho pozmeňujúceho návrhu, pretože tu dochádza k prelínaniu dvoch zákonov alebo zákonov, ktoré súvisia so sociálnom starostlivosťou a zdravotníckymi zákonmi.

    (1) Zdravotná poisťovňa je povinná plniť povinnosti podľa § 27 ods. 2 písm. e) a f) prvýkrát do 20. septembra 2012.

    (2) Zdravotná poisťovňa, ktorá naposledy vykonávala verejné zdravotné poistenie poistenca do 31. decembra 2011, je povinná zaslať za tohto poistenca do 15. augusta 2012 príslušnej zdravotnej poisťovni údaje o spotrebe kategorizovaných liekov za obdobie od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011, ktoré obsahujú

    a) rodné číslo poistenca, ak ide o cudzinca, ktorý nemá pridelené rodné číslo, meno, priezvisko a dátum narodenia,

    b) kód kategorizovaného lieku,

    c) počet balení kategorizovaného lieku,

    d) kód choroby, ktorý je uvedený na lekárskom predpise,

    e) dátum vydania alebo odania kategorizovaného lieku.

    (3) Index rizika nákladov vydaný na rok 2012 sa naposledy použije pri mesačnom prerozdeľovaní za mesiac jún 2012. Na účely výpočtu indexu rizika nákladov na mesiace júl až december 2012 sú zdravotné poisťovne povinné zaslať ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 28 ods. 4 do 15. júla 2012; ak im ministerstvo zdravotníctva zašle chybový protokol, sú povinné údaje uvedené v chybovom protokole opraviť a opravené údaje zaslať do 31. júla 2012.

    (4) Na účely výpočtu rizika nákladov na mesiace júl až december 2012 je úrad povinný zaslať ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 28 ods. 8 do 15. júla 2012.

    (5) Ministerstvo zdravotníctva vydá do 10. septembra 2012 na obdobie od 1. júna 2012 do 31. decembra 2012 všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví index rizika nákladov a všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví zoznam farmaceuticko-nákladových skupín.

    (6) Mesačné prerozdeľovanie za mesiac máj 2012 a mesačné prerozdeľovanie za mesiac jún 2012 sa vykoná podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2012.

    (7) Úrad pri ročnom prerozdeľovaní za rok 2012 použije za obdobie

    a) od 1. januára 2012 do 30. júna 2012 index rizika nákladov podľa tohto zákona vlnení účinnom do 30. júna 2012,

    b) od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012 index rizika nákladov podľa tohto zákona v znení účinnosti od 1. júla 2012.

    (8) V rozhodnutí o ročnom prerozdeľovaní za rok 2012 úrad uvedie celkovú sumu povinného poistného za každú zdravotnú poisťovňu (je to § 27 a ods. 9 písm. a) prvý bod) rozdelenú na dve rovnaké časti.

    (9) Na účely výpočtu indexu rizika nákladov na rok 2013 sú zdravotné poisťovne povinné zaslať ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 28 ods. 4 do 15. augusta 2012; ak im ministerstvo zdravotníctva zašle chybový protokol (podľa § 28 ods.7), sú povinné údaje uvedené v chybovom protokole opraviť a opravené údaje zaslať do 20. septembra 2012.

    (10) Na účely výpočtu indexu rizika nákladov na rok 2103 je úrad povinný zaslať ministerstvu zdravotníctva údaje podľa § 28 ods. 8 do 15. augusta 2012.

    (11) Od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012 je sadzba poistného pre štát 4,328381343 % z vymeriavacieho základu.

    Toľko k tejto časti pozmeňujúceho návrhu. Táto úprava je, súvisí s prechodným ustanovením v nadväznosti na navrhovanú účinnosť novely zákona 448, ktorú teraz prednesiem o sociálnych službách. To znamená, preto som aj navrhoval zo spoločnej správy osobitné hlasovanie v bode 43 a 69. Pretože ho nahrádzam týmto ustanovením, kde je jasne vysvetlené dátumovo, ako sa majú veci dotiahnuť.

    Po druhé. V mojom pozmeňujúcom návrhu je, za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:

    "Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 445/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 317/2009 Z.z, nález

    Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 332/2010 Z. z., zákona 551/2010 Z. z. a zákona 50/2012 Z. z. sa mení takto: 1. V § 72 ods. 2 prvej vety sa slová "ekonomicky oprávnených nákladov, ak sa v druhej vete neustanovuje inak" nahrádzajú slovami "ekonomicky oprávnených nákladov" a vypúšťajú sa druhá veta a tretia veta.

    2. V § 110 c) sa vypúšťa odsek 4.

    Doterajší čl. III sa primerane označí. Vloženie nového čl. III sa premietne aj v názve zákona. Ustanovenie v účinnosti sa upraví tak, aby nový čl. III nadobudol účinnosť 29. júna 2102.

    Zdôvodnenie : Uplatnením vykonávania tejto povinnosti obci a samosprávnym krajom sa neprimerane zvýšia úhrady za poskytované sociálne služby s ohľadom na reálne výšky starobných a invalidných dôchodkov občanov, ale očakávaný efekt zvýšenia príjmov za sociálnu službu bude minimálny. Týmto spôsobom sa zákonom o sociálnych službách nerieši komplexný systém financovania sociálnych služieb, ale sa prenáša neprimeraná záťaž na prijímateľov sociálnych služieb a ich rodiny. Vzhľadom na skutočné výšky dôchodkov prijímateľov sociálnych služieb budú uplatňovaním dotknutého ustanovenia zákona o sociálnych službách poskytovateľom sociálnych služieb vznikať neprimerane vysoké pohľadávky v porovnaní s očakávanými príjmami, ktoré mala novela zákona o sociálnych službách priniesť. Nárastom pohľadávok prijímateľov sociálnych služieb vzrastie aj administratívna náročnosť na ich evidenciu a vymáhanie. Uplatňovaním dotknutého ustanovenia zákona o sociálnych službách sa neprimerane zníži aj dostupnosť terénnych a ambulantných sociálnych služieb pre prijímateľov sociálnych služieb, nakoľko sa neprimerane zvýši suma úhrady za ich poskytovanie. Týmto by sa jeden z hlavných zámerov zákona o sociálnych službách prioritne poskytovať sociálnu službu v prirodzenom domácom prostredí stal nedosiahnuteľný. Cieľom predloženého návrhu je návrat k pôvodnému zneniu § 72 ods. 2 zákona o sociálnych službách, podľa ktorého poskytovateľ sociálnych služieb určuje sumu úhrady za sociálnu službu v súlade so všeobecne záväznými nariadeniami obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov. Samospráva, resp. poskytovatelia sociálnych služieb vedia najlepšie určiť sumu úhrady za sociálne služby práve s ohľadom na ekonomicky oprávnené náklady dotknutého druhu sociálnych služieb v konkrétnom regióne, v obci, v meste s ohľadom na skutočne reálne príjmy prijímateľov sociálnych služieb.

    Odôvodnenie je, ešte by som doplnil o jednu takú zo závažných vecí, ktorú je potrebné povedať, pretože akosi sa stáva čoraz viacej módou, že štát potom, ako vytvorí samosprávu, nedodržiava základné pravidlá a začína diktovať samospráve to, čo má robiť v originálnych kompetenciách. Pritom Európska charta samosprávy jasne hovorí o tom, že všetky tieto veci, ktoré sa týkajú presunu, to znamená na princípe subsidiarity a decentralizácie na samosprávu a stáva sa to originálnou kompetenciou, má to byť už v kompetencii samosprávy, aby o tom rozhodovali volení zástupcovia samosprávy. V tomto prípade sa stalo, že štát direktívne nariadil niečo, čo má určovať samospráva. Samospráva je práve určená na to, aby zohľadňovala všetky rozdiely, ktoré sú v rámci Slovenska. A to, že sú tie rozdiely, nemusíme o tom rozprávať. Preto aj napríklad prijímanie európskej pomoci kohéznej je rozdelené na Bratislavu a zvyšok Slovenska, pretože napríklad Bratislava má inú životnú úroveň, iné priemerné HDP alebo presnejšie nadpriemerné HDP Európskej únie, ale zvyšok Slovenska má podpriemerné HDP. A tomu zodpovedajú aj invalidné aj starobné dôchodky a toto môže zohľadniť jedine samospráva. Čiže toto je na doplnenie toho zdôvodnenia, ktoré som prečítal k tomuto bodu.

    V čl. III, teda bod 3 v čl. III sa slovo "júna" nahrádza slovom "júla". Tu upravuje tento pozmeňujúci návrh ešte to, že v podobnom návrhu pána poslanca Rašiho bolo platnosť od 1. júna, teraz sa to posúva na 1. júla. Čiže...

  • Prerušenie vystúpenia spravodajcom. Krátka pauza.

  • Ešte ma upozornil pán kolega, aby to bolo v poriadku v zmysle zápisu. V čl. III, opravujem, jedná sa o zákon nie 445 ale 455/1991 Z. z. Ďakujem pekne za upozornenie, pán spravodajca. Toto je merito veci môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som sa snažil aj primerane zdôvodniť. Som pripravený prípadne aj na ďalšie otázky vo faktických poznámkach odpovedať.

    Chcem ešte na záver povedať, že bolo to prediskutované s predkladateľom tohto zákona, ktorý predpokladám, že to, čo sme sa spoločne dohodli, to aj potvrdí. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti páni poslanci.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a, pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Niekoľko poznámok. Pán poslanec, svojim návrhom o zmene financovania sociálnych služieb vnášate chaos do našej legislatívy. Tá druhá poznámka moja je oveľa vážnejšia. Usudzujem, že vy si vôbec neuvedomujete, v akom stave sa nachádzajú verejné financie, v akom stave je štát teraz v čase dlhovej krízy. Ak by ste to vedeli, boli by ste radi, že určité nevyhnutné a nepopulárne opatrenia urobili v predchádzajúcej vláde pred vami, a vy by ste sa mohli vyhovoriť na nich. Pán kolega zavádzate svojim návrhom opäť neporiadok do systému financovania sociálnych služieb. Poviem vám to na príklade dvoch susedov. Jeden, ktorý má rodiča a sám sa o neho stará v starobe bez pomoci štátu, a druhý umiestni svojho rodiča v ústavnom zariadení s výraznou pomocou štátu a 60 možno 70 % skutočných nákladov. To sú stovky eur mesačne, 500 eur mesačne. Ten prvý ešte okrem starostlivosti o svojho rodiča prispieva daňami na starostlivosť o toho druhého. Pán kolega, to nie je solidarita so slabými. Aj dnes zákon slabých chráni, ale ošklbávanie štátu, a teda aj chudobných a zodpovedných občanov. Spravodlivá sociálna politika je adresná. Toto je opak spravodlivej sociálnej politiky, čo navrhujete. Pán kolega, tento váš návrh je zároveň výrazom aj neschopnosti strany SMER efektívne vládnuť. Včera váš predseda Robert Fico poslal opozičným stranám balík ozdravných opatrení verejných financií a z výnosu zo zvyšovania daní má byť o 600 miliónov eur viac. Už rozumiem, prečo potrebujete na daniach od ľudí vytiahnuť o 600 miliónov eur viac.

  • Pani poslankyňa Gibalová, nech sa páči, s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Blanár, ja sa k tomuto vyjadrím krátko vo vystúpení, ale predsa len zareagujem faktickou poznámkou na dve veci. Spomenuli ste nedoplatky a ich vymáhanie. To, čo vzniká nedoplatkami od príbuzných ako pohľadávka v dedičskom konaní, takáto klauzulka je v zákone od začiatku jeho prijatia a tento zákon pripravila pani exministerka Tomanová. Máte pravdu, VZN-ká určujú samosprávy a k tomu sa hlásime, veď to je jasné či malé, či veľké samosprávy. To sú tie originálne kompetencie samospráv, len stále zabúdate na to, že zákon stojí nad VZN-kom. Ak chcete presadiť takúto filozofiu alebo takéto ponímanie originálnych kompetencií samospráv, máte tu takú veľkú silu, zmeňte to, urobte federácie a vtedy budete môcť uplatňovať takúto predstavu o samosprávach, akú prezentujete vy.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som sa vyjadril ako predkladateľ zákona, či súhlasím s pozmeňovacím návrhom, ktorý otvára v zákone aj zákon o sociálnych službách. To je prvá vec. Po druhé. V tej časti, ktorá sa týka zdravotníctva a ide teda o zosúladenie zákonov, pretože bolo potrebné zosúladiť účinnosti medzi zdravotníckym zákonom, sociálnym zákonom, takže preto tá prvá zdravotnícka časť a chcel by som sa vyjadriť aj k tej druhej časti, ktorá sa týka sociálnych služieb. Osemnásteho, teda v pondelok sme mali mestské zastupiteľstvo, kde sme tento, zmenu všeobecného záväzného nariadenia museli predložiť, pretože zákon ešte bol platný. Dostali sme petíciu od občanov, ktorých sa aplikácia tohto zákona mala týkať, a jednoducho tento zákon pri ich príjmoch bol pre nich doslova a dopísmena likvidačný. Čiže ja by som, páni poslanci z KDH, možnože viacej by ste mali chodiť do terénu a stretávať sa s tými ľuďmi, a bez urážky, netrepať také veci, ktorým z hľadiska komunálnej politiky nerozumiete. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Šedivcová, nech sa páči.

  • Ak dovolíte, ja by som zareagovala, aký pohľad majú na to veľká väčšina klientov, sociálni, poberatelia sociálnych služieb. Celé Slovensko, to nie je len Bratislava. Sú tu veľké regionálne rozdiely, keď v Bratislave si môžu dovoliť klienti zariadení sociálnych služieb zaplatiť 50 % z ekonomicky oprávnených nákladov, kde sú v mnohých prípadoch aj 1 500 euro, v Banskobystrickom kraji si to klienti jednoducho nemôžu dovoliť, pretože ich dôchodky na to ani zďaleka nepostačujú, a preto ja si myslím, že táto zmena všetkým prospeje. A nezabudnime na to, že tu bol veľmi silný tlak neverejných poskytovateľov, ktorí teda presadili toto ustanovenie. Ďakujem.

  • Ja chcem poďakovať pánovi poslancovi a žilinskému županovi Jurajovi Blanárovi za predloženie tohto pozmeňujúceho návrhu, lebo efektívne rieši problém, ktorý si uvedomujú aj mnohí opoziční poslanci. Chcem len do kontextu pripomenúť bombastickú tlačovku spred niekoľkých dní pána župana Freša, ktorý takisto ako župan vidí neudržateľnosť tej novely, ktorá nadobudla účinnosť v marci tohto roka, a pána poslanca Novotného. Čiže aj samotní poslanci z opozície vidia, že s úhradami, tak ako boli nastavené, teda podmienka minimálne 50 % ekonomických prevádzkových nákladov by celý systém krachol, bol by neudržateľný a jednoducho bol zlý. Uvedomuje si to aj samotná opozícia, o to viac sa čudujem, že niektorí poslanci KDH, ktorí by mali byť, ktorým by mala byť sociálna náuka cirkvi blízka - solidarita s tými najchudobnejšími a najslabšími, že sa stavajú za obhajobu tohto tvrdého neoliberálneho princípu, ktorý bol zavedený v marci tohto roka pánom ministrom Mihálom. Ja chcem zároveň vyzvať kolegov, aby sme podporili tento pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorý rieši problém, ktorý vznikol, nie jeho odsúvaním, ako to navrhuje pán poslanec Frešo, pán poslanec Novotný, a rieši ho zrušením toho princípu viazania samosprávy a otvára možnosť samospráve, aby samospráva všeobecne záväzným nariadením rozhodla o výške ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré bude klient alebo z akej, akú výšku bude platiť klient. Myslím si, že tento návrh, ktorý predložil pán poslanec Blanár rieši túto situáciu komplexne. Návrh pána poslanca Novotného a Freša je len odkladaním problému do budúcnosti.

  • Pán poslanec Uhliarik, s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Blanár, vo všetkej úcte aj napriek tomu, že spravujete nemocnice vo vašej župe, niektoré odborné veci by ste si mali doplniť. Prerozdeľovací mechanizmus tzv. PCG, ktorý ste vlastne komentovali, začal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pripravovať ešte v roku 2009, to vám potvrdí tu bývalý minister Richard Raši, pretože aj súčasná ministerka Zvolenská to takýmto spôsobom prezentovala. A dokončil sa v marci 2012, čiže nie za krátky čas sa pripravil zákon, ale ten zákon bol pripravovaný ešte za minulého obdobia a predkladá sa teraz, pretože 10. 3., 10. marca boli voľby, ale to ste si určite všimli. S vašimi vyjadreniami naozaj je to vždy dosť kostrbaté, podobne aj keď hovoríte o tom, že rozdielne financovanie malých a veľkých nemocníc v tomto prípade župných a možno fakultných je pozostatok bývalej vlády a všetci zdravotníci, ktorí sú tu alebo ktorí jednoducho sú odborníci vedia, že tento mechanizmus financovania bol dlhší ako 10 rokov. Bol od začiatku roku 2000, a práve preto sme prijali a dali do zákona v auguste v roku 2011 možnosť platby za diagnózy tzv. DRG. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Blanár, dopustili ste sa v tom zdôvodňovaní celkom takej reálnej chyby, keď ste povedali, že bohatá Bratislava verzus zvyšok Slovenska. Viete, ja som vicestarosta Starého Mesta, ktoré je veľmi bohaté na starých ľudí a medzi nimi sú mnohí starodôchodcovia. Vaša predstava o ekonomickej sile starodôchodcu, ktorý konal podobnú prácu v minulom režime a takom istom dôchodcovi v Košiciach alebo v Žiline je zrejme veľmi zcestná, ak si myslíte, že dôchodky starodôchodcov boli určované podľa ulice a miesta bydliska. To je totálny omyl, takže v tom ste vedľa ako jedľa.

    A potom o to ďalšie. Samozrejme, že je celkom veľkorysé a nepoznám samosprávu, ktorá ak to štát zatiahne, nebude pekná pred svojimi klientmi domov opatrovateľskej sociálnej starostlivosti. Pochopiteľne pri plnom vedomí, že to štát uhradí, tak zvolí veľmi primerané a humánne sadzby. Tu ale budem hovoriť o inom aspekte, ktorý platí zrejme pre Košice, Žilinu i Bratislavu. Ako tu zaznelo vo vystúpení kolegu Brocku, existujú dôchodcovia, ktorí skutočne sú potrební, ktorí nemajú odkiaľ, ktorí nemajú deti, ktorí nemajú nijaký pomocný zdroj i tým by podľa bývalej predlohy ostávalo 38 euro, ber, kde ber. My ale pomáhame zo štátnych peňazí niesť kríž tým deťom, synom, dcéram, po ktorých zostali, ktorí dostali po svojich otcoch a matkách nádherné byty v Košiciach, Žiline i v Bratislave, ktorí by hladko mohli dofinancovať svoje deti. My to skosíme socialisticky, ale potom všetky deti a vnúčatá tých starodôchodcov budú mať chudobnejšie školy, chudobnejšie výskumné laboratória na univerzitách a budú všeobecne tie peniaze rozdelené neadekvátne

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Blanár, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán kolega Brocka, ja mám naozaj niekedy pocit, že vy sedíte v inom parlamente ako ja. Ako môžete povedať niečo také, že my si neuvedomujeme v akej situácii sa nachádzame? Na úvod tohto rokovania parlamentu boli predložené konsolidačné návrhy zákonov, pretože sa nachádzame v nejakej situácii, ktorá nie je lichotivá, ale vy napriek tomu poviete, že nevieme, v akej situácii sa nachádzame. Dokonca ste ma nabádali, aby sme zavádzali ľudí a vyhovárali na to, že nám to môže pomôcť, lebo tá bývalá vláda to prijala, a nám to môže pomôcť. No nehnevajte sa, my sme takí neúprimní neni. Takí farizeji, ako ste vy, my nie sme. My hovoríme s ľuďmi otvorene a ak je tu problém, že je potrebné konsolidačný balík prijímať, tak to robíme takým spôsobom, aby sme to rozkladali na tých predovšetkým, ktorí to dokážu, a nie na tých najbezbrannejších, a to sú, predpokladám a na tom zhodneme, práve tí, ktorí prijímajú sociálnu službu.

    Ošklbávanie štátu, prepáčte, aké ošklbávanie štátu? Štát zatiaľ nedal na sociálne služby žiadne peniaze, práve naopak, potrebujeme urobiť komplexnú novelu, aby sme si vyjasnili ako budeme ďalej financovať, pretože dnes musia samosprávy financovať na úkor iných kompetencií, zdravotníctva, dopravy atď. sociálne služby.

    Pani Gibalová, k tomu nemôžem nič iné povedať, že máte asi úplne diametrálne predstavy o štáte. Ako môže štát diktovať niečo zákonom do originálnej kompetencie samosprávy? V živote ste v samospráve neboli, asi preto je to tak.

    Čo sa týka PCG, pán poslanec Uhliarik, za vás hovorí výsledok v zdravotníctve. Poďte do našich nemocníc a porozprávajte sa s tými lekármi, ktorí musia robiť za menej peňazí ako tí druhí to isté a majú rovnaké atestácie. Pán Osuský, k tomu, čo ste povedali sa nebudem vyjadrovať, lebo to je taký nezmysel...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mihál. Nie je prítomný v sále.

    Pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som aj v druhom čítaní vystúpil k zákonu o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach. A keďže pán kolega Blanár otvoril tému zákona o sociálnych službách, tak napriek tomu, že to nesúvisí s týmto zákonom, podám takisto jeden pozmeňovací návrh. Mrzí ma, že budeme diskutovať o zákone o sociálnych službách v zákone o zdravotnom poistení, no ale už keď sme túto diskusiu otvorili, nič iné mi v tejto chvíli nezostáva. Napriek tomu, ale, samozrejme, najprv sa venujme meritu veci a zákonu, o ktorom dnes rokujeme, ktorý je predložený v druhom, treťom čítaní. Tak ako v prvom čítaní, aj v druhom čítaní musím konštatovať, že aj po prerokovaní vo výboroch, aj po schválení množstva pozmeňovacích návrhov v spoločnej správe, ktoré sú pripravené na hlasovanie, mám naďalej zmiešané pocity z tohto návrhu zákona.

    Zmenu v prerozdelení hodnotím pozitívne, lebo si myslím, že je to dobrý krok, ktorý začala pripravovať už predchádzajúca vláda práve pozmeňovacím návrhom, ktorý predložila SDKÚ - DS, na výbore pre zdravotníctvo sa začal celý proces prípravy prechodu na nový systém prerozdelenia, ktorý berie do úvahy aj chorobnosť vo vzťahu k nákladom na predpísané lieky, preto prechod na tento nový systém prerozdeľovania peňazí má podporu SDKÚ – DS. Faktické podriadenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vláde a zmäkčenie podmienok na vykazovanie platobnej schopnosti zdravotných poisťovní sú ale podľa môjho názoru návrhy, ktoré uškodia slovenskému zdravotníctvu. Tento môj názor je podložený skúsenosťou, obe zmeny už boli raz schválené v roku 2006 resp. 2008 a myslím si, že zaradiť "spátečku" a vrátiť sa do stavu v roku 2008 alebo 2006 nie je v záujme slovenského zdravotníctva aj preto, lebo vieme, že tieto zmeny uškodili slovenskému zdravotníctvu. Ich dôsledkom bol napríklad chaos sprevádzajúci odchod Európskej zdravotnej poisťovni, po ktorej zostali len dlhy, žiaľ, dlhy voči poskytovateľom, teda neuhradené faktúry pre poskytovateľov, ale aj ocitnutie sa Všeobecnej zdravotnej poisťovni v júni a v júli v roku 2010 na hranici bankrotu. Tak ju preberala predchádzajúca vláda.

    Musím teda konštatovať, že zmena prerozdelenia poistného doznala veľkých zmien pri rokovaní na výbore pre zdravotníctvo. Dnes, keď budeme hlasovať za pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, ktorých keď som ich dobre spočítal je 63, ktoré sa týkajú prerozdelenia alebo nového systému prerozdelenia v podstate v druhom a treťom čítaní v Národnej rade dnes napíšeme nové prerozdelenie. Treba povedať, že to, čo bolo predložené do Národnej rady bude absolútne prepísané týmito pozmeňovacími návrhmi. Ja už v prvom čítaní som deklaroval, že návrh zákona, ktorý predložil pán kolega poslanec Raši, technicky spĺňa podmienky na PCG, teda na prerozdelenie vo vzťahu ku chorobnosti, ale treba ho dopracovať tak, aby bol vykonateľný. Treba povedať, že pozmeňujúce návrhy, ktoré pochádzajú zrejme z dielne ministerstva zdravotníctva, vylepšujú a nanovo definujú celý tento systém prerozdelenia a výrazne ho vylepšujú.

    Napriek tomu je fér, keďže na to prejdeme zrejme k 1. júlu alebo ani presne nevieme kedy, lebo deň účinnosti zákona bude určený zverejnením v Zbierke zákonov, môže to byť aj 4. júla alebo 3 júla. Je fér upozorniť na to, že prechádzame na nový systém pomerne rýchlo a určité riziká so zavedením nového systému tu existujú. Predovšetkým návrhu, aj keď beriem do úvahy pozmeňovacie návrhy, budem možno viacej hovoriť už o nich, chýba popis postupu pri riešení sporných situácií. Dneska sa prerozdeľuje len na základe troch pomerne jednoduchých kritérií: vek, pohlavie a ekonomická aktivita. Napriek tomu vzniká množstvo sporov medzi zdravotnými poisťovňami, ktoré sa prú o tom, či bolo, alebo nebolo správne ohodnotené dané kritérium. No viete si predstaviť, keď teraz príde takéto vážne kritérium, ako je chorobnosť vo vzťahu k nákladovým skupinám, aké sporné situácie môžu vzniknúť medzi zdravotnými poisťovňami o správnosti prerozdelenia.

    Odpoveď, ktorú som na to dostal od pani ministerky bola taká, že bude sa to riešiť v správnom konaní. No dobre, mechanizmus máme, ale podľa mňa zákonu stále chýba explicitný popis toho, ako by sa malo postupovať v týchto sporných situáciách. Zmena prerozdelenia uprostred roku a znovu opakujem, podporím túto zmenu prerozdelenia uprostred roku, ako pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy budú mať podporu nášho poslaneckého klubu, ale napriek tomu musím konštatovať, že vyvoláva určité riziká. Aj zákon sám pripúšťa, že všetky údaje, na základe ktorých sa majú prerozdeliť peniaze zrejme 1. júla alebo nejakého podobného dňa, keď vyjde zákon v Zbierke zákonov, všetky údaje budú známe až do 31. augusta. No viete, prichádzame do obdobia, keď poisťovňa má mať prerozdelené a má hospodáriť podľa nových peňazí od 1. júla, ale reálne bude vedieť, ako to vyzerá, koncom augusta alebo začiatkom septembra. Určite to vyvoláva neistotu a má to určité riziká vo vzťahu k obchodnej politike zdravotných poisťovní, to znamená platbám za služby poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Pani ministerka nás na výbore všetkých uistila, že všetko je pripravené, že modelové situácie sú pripravené, že tie poisťovne sa na to niekoľko mesiacov pripravujú, tak chcem byť optimista a verím tomu, že tie problémy nenastanú v praxi, ale to riziko tu existuje práve preto, že to zavádzame niekedy okolo 1. júla. Zrejme keď bude schválený dneska tento zákon.

    Je tu aj problém, o ktorom som hovoril v prvom čítaní, že zdravotná poisťovňa má pripravený svoj obchodno-finančný plán na celý kalendárny rok. Tým, že sa začínajú meniť pravidlá v polroku, znamená to pre ňu, že to, čo si naplánovala, čo pripravovala 3 alebo 6 mesiacov, toľko sa pripravuje obchodno-finančný plán, zrazu nebude platiť alebo dozná určitých zmien a ja sa dosť obávam na to a ja sa dosť obávam toho, keďže všetci poznáme zdravotné poisťovne, že hlavne budú upravovať svoje zmluvy smerom dole a nie smerom hore pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, keď budú chvíľu v neistote.

    Problémom zostáva aj vykonanie ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Áno, je tam pozmeňovací návrh, vylepšuje to oproti pôvodnému poslaneckému návrhu zákona, takže budem zaňho hlasovať za tento pozmeňujúci návrh, to treba povedať, to je v poriadku. Napriek tomu ale úplne technicky jednoducho platíme preddavky na zdravotné poistenie a na konci roka prebehne ročné zúčtovanie zdravotného poistenia. Táto novela to rieši tak, že zvlášť prebehne za prvý polrok a zvlášť za druhý polrok. No ale reálne v prvom polroku ste zaplatili len šesť preddavkov, v druhom polroku druhých šesť preddavkov plus konečné zúčtovanie. Čiže sporných situácií očakávam dosť veľa, predovšetkým od platiteľov zdravotného poistenia, úplne jednoducho musíme o tom vedieť, musíme sa na to pripraviť, to nie je strašenie, to je reálne poznanie situácie, do ktorej ideme.

    Chcem teda povedať, že SDKÚ - DS podporí všetky pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy, ktoré vylepšujú a technicky spresňujú nový systém prerozdelenia, tak ako sú navrhnuté v spoločnej správe, ale naozaj považujem za správne poukázať aj na riziká a úzke miesta tohto návrhu.

    Musím byť už omnoho kritickejší k návrhu týkajúceho sa vykazovania platobnej schopnosti zdravotných poisťovní. Platobná schopnosť zdravotných poisťovní je vymyslená v zákone na to, aby garantovala schopnosť trvale zabezpečovať úhradu záväzkov voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Dnes je fakt, dnes sa sleduje jediným ukazovateľom, a to podielom neuhradených záväzkov poskytovateľom do 30 dní po lehote splatnosti voči všetkým záväzkom. Od 1. júla majú pribudnúť ďalšie ukazovatele kapitálová primeranosť a tzv. current ratio. My sme o tom diskutovali na výbore pre zdravotníctvo, ja beriem argument, ktorý počúvam od zdravotných poisťovní, že tieto ukazovatele asi nie sú najoptimálnejšie pre zdravotné poistenie, lebo funguje ináč ako komerčné poistenie, ja neviem havarijné poistenie, proste iné formy poistenia. Tomu ja rozumiem, ale ja mám obavu z toho, že keď systém necháme len vo fáze, že jediným ukazovateľom platobnej schopnosti bude podiel neuhradených záväzkov do 30 dní ku všetkým uhradeným záväzkom, môžeme sa dostať do problému, v ktorom bola napr. Všeobecná zdravotná poisťovňa a pre ktorú bola schválená tá novela so zavedením ďalších ukazovateľov platobnej schopnosti. Pretože my sme už žili situáciu, keď Všeobecná zdravotná poisťovňa jednoducho mala problém s kešom, mala problém s peniazmi, tak si jednoducho posunula lehoty splatnosti faktúr. To znamená, že keď miesto 30 dní, lehota splatnosti faktúr bude 60 dní a dohodne sa na tom s lekárnikmi, tak v podstate dokáže 30 - 60 dní celkom dobre kryť situáciu, že nie je až tak veľmi solventná, platobne schopná. Preto je tento ukazovateľ nedokonalý, žiadna iná politika v tom nie je a hlavne máme s tým zlú skúsenosť v minulosti práve preto, že sa to dialo vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni v roku 2010, predtým ako ju prevzala predchádzajúca vláda, boli zavedené tieto nové ukazovatele platobnej schopnosti.

    K zrušeniu nezávislosti úradu pre dohľad, alebo keď to chcete škaredšie, tak politickému ovládnutiu úradu pre dohľad som myslím hovoril dosť veľa v prvom čítaní, takže nejdem už o tom ani tak veľa hovoriť, len chcem povedať, že pozitívne hodnotím skutočnosť, že je pozmeňujúci návrh v spoločnej správe, ktorý sa snaží aspoň taxatívne vymenovať dôvody na odvolanie predsedu úradu, lebo dôvod že z iných dôvodov veľmi zaváňa možnosťou kedykoľvek ho z politických dôvodov vymeniť. Na druhej strane ale musím konštatovať, že stále sú to gumové ustanovenia, a to, že vláda zvýši svoj politický vplyv na nezávislosť úradu a fakticky tým znižuje nezávislosť toho úradu, nie je o persónach, to nie je o tom, či tam bude Gajdoš, alebo Demovič, alebo neviem, koho vyberie vláda, vôbec to nie je o tom. Je to o tom, že sa to už raz stalo, žili sme túto situáciu, stalo sa to v roku 2006, došlo ihneď k výmene, ale čo je dôležité, úrad pre dohľad v roku 2008 aj v roku 2010 v situácii, keď odchádzala z trhu Európska zdravotná poisťovňa, a situácia, keď sa výrazne zhoršila platná schopnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne, nedokázal včas kompetentne a energicky reagovať. Proste jednoducho ten predseda úradu je v konflikte, má problém, minister ho môže na každej vláde dať, môže dať návrh na jeho odvolanie, tým pádom jeho odvaha napr. postupovať razantne voči štátnej všeobecnej zdravotnej alebo voči štátnej nemocnici, ktorej zriaďovateľom je minister zdravotníctva, je nižšia, myslím, že je to úplne logické, netreba o tom asi ani veľa rozprávať, preto s tým máme problém. Ja podporím ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka explicitnejšieho vymenovania dôvodov na odvolanie predsedu úradu, ale s takýmto ovládnutím a znížením nezávislosti úradu pre dohľad nemôžem súhlasiť. Diskutovali sme o tom aj na našom poslaneckom klube, toto nemá našu podporu.

    Zastavím sa ešte pri jednom pozmeňovacom návrhu. V spoločnej správe je pod číslom 67, dal ho pán kolega poslanec Baláž, ktorý znovu zavádza pojem koncová sieť, dneska sa to tu už diskutovalo. Pozrite, môžeme o tom hovoriť zľava aj sprava a verím, že je za tým pozitívna pohnútka, chcem ale vysvetliť, že ten problém koncovej siete nie je v tom, že niekto chce ublížiť veľkým štátnym univerzitným a fakultným nemocniciam, je ale v tom, že keď do zákona poviete, že nariadením vlády sa vymenuje 10, 15, 20, 25 nemocníc numerus clausus, ktoré majú istotu zmluvy od Všeobecnej zdravotnej poisťovni, tak znevýhodňujete všetky ostatné nemocnice, ktoré musia kvalitou a efektivitou súťažiť o túto zmluvu so zdravotnou poisťovňou. Rozdeľujeme nemocnice znovu na dve skupiny, znovu sme to žili v roku 2008 - 2009, na štátne, ktoré sú chránené zákonom, sú chráneným druhom, budú v nariadení vlády, majú oporu v zákone - a na tie ostatné, ktoré nech sa snažia, aby nejak tú zmluvu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, lebo predovšetkým o to ide, mali, ale aj s ostatnými zdravotnými poisťovňami, to nie je len o Všeobecnej zdravotnej. Toto podľa mňa nepomáha slovenskému zdravotníctvu. Vy ste sa pýtali, kto prišiel s návrhom na vypustenie, tak sa čestne hlásim, že ja, s kolegom Markovičom sme dokonca dali návrh zákona v minulom funkčnom období, že chceme vypustiť koncovú aj pevnú sieť. Po dlhej diskusii ministerstvo zdravotníctva uchránilo pevnú sieť, ktorá je v zákone. Dnes máme verejnú minimálnu sieť, verejnú sieť, pevnú sieť. Presne to, čo chcete vy, pán poslanec Baláž, rieši pevná sieť, geografickú dostupnosť, to, aby v nejakom území bola nemocnica, ktorá má toľko a toľko odborov základných medicínskych a rozšírených nadstavbových medicínskych odborov. Na čo potrebujeme ešte koncovú sieť? Sme zvýhodnili štátne nemocnice? Pán poslanec Raši povedal, že preto aby mal štát istotu, že keď sa niečo stane, tak oni budú fungovať. Dámy a páni, môžte kritizovať predchádzajúceho ministra, aj predchádzajúcu vládu vo vzťahu k výpovediam lekárov, ale keď si dobre spomeniete, kde bol najväčší problém, tak to bol práve v štátnych nemocniciach, kde bolo najviac výpovedí. Nie VÚC-karské nemocnice nám lámali krk a boli dôvodom toho, že je ohrozená zdravotná starostlivosť, ale štátne, áno v Žiline to bolo ináč, ale v košických VÚC-kárských nemocniciach bolo niekoľko výpovedí v Spišskej Novej Vsi, ktoré stiahli, Žilina je špecifická. Ale v Bratislave, čo nám lámalo krk? Štátne nemocnice, Roosveltova bol problém, košická univerzitná nemocnica, kde sa ale rýchlo stiahli potom výpovede, tam bol hlavný problém. A v poslednej chvíli bol problém v Bratislave a teraz ešte Bratislavu dáte do koncovej siete, garantujete, že tam nedajú lekári výpovede, že keď sa niečo stane na Slovensku, Bratislava bude fungovať? Neviete to zagarantovať. Čiže koncová sieť vám v tomto vôbec nepomôže, je to dobrá rada, veď máte 83 poslancov, schválite si, čo chcete, ale je mojou povinnosťou na to upozorniť.

    Dámy a páni, z týchto dôvodov chcem povedať, že podporíme všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré zlepšujú systém prerozdeľovania a tento systém má podporu SDKÚ - DS, ale práve pre politické ovládnutie úradu pre dohľad alebo snahu o zníženie jeho nezávislosti, pre koncovú sieť, ale aj pre podľa mňa nedostačujúce posudzovanie platobnej schopnosti nemôžeme podporiť ako poslanecký klub SDKÚ - DS tento návrh zákona.

    Idem k druhej téme, pán poslanec Blanár podal jeden pozmeňujúci návrh, ktorým do zákona o zdravotnom poistení vkladá nový článok týkajúci sa novelizácie zákona o sociálnych službách. Dámy a páni, vláda pred časom deklarovala, že chce veľmi konštruktívne postupovať k návrhom opozície, ktoré sú v prospech ľudí, ktoré zlepšujú život ľudí na Slovensku. Musím konštatovať, že táto deklarácia sa neprejavila vo vzťahu k návrhu zákona, ktorý predkladám s kolegom poslancom Frešom, a to je novela zákona o sociálnych službách, je v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Krátko poviem, že návrh nášho zákona je o tom, aby sme posunuli termín, odkedy sa majú zvýšiť úhrady pre ľudí v zariadeniach sociálnych služieb o 18 mesiacov. Nie preto, že si myslíme, že o 18 mesiacov budú mať ľudia dosť peňazí v sociálnych zariadeniach zaplatiť tieto vyššie úhrady, vyššie poplatky, ale preto aby sme vytvorili dostatočný priestor aj tlak na vládu hľadať systémové riešenie financovania sociálnych služieb. Musím povedať, že pozmeňovací návrh, ktorý predložil pán poslanec Blanár, je silne inšpirovaný našim návrhom zákona, aj keď určite sa o to budeme možno aj prieť, ale podstata je, že určite nateraz vyrieši problémy ľudí odkázaných na sociálne služby v sociálnych zariadeniach. Nebudú zrejme od 1. júla mať výrazne zvýšené poplatky, len nerieši problém, zametá problém pod koberec. Preto chcem vyzvať vládu Slovenskej republiky, aby hľadala systémové riešenie financovania sociálnych služieb, ten problém sa tu tiahne od návrhu zákona pani exministerky Tomanovej od roku 2008 s financovaním sociálnych služieb. Je fakt, že pán poslanec Mihál sa to snažil vyriešiť, nemyslím si, že to bolo najšťastnejšie riešenie. My ale teraz nie sme tu od toho, aby sme boli arbitri, kto mal lepšie a kto mal horšie riešenie, lebo ani jedno z týchto riešení nerieši problém financovania sociálnych služieb.

    No keďže pán poslanec Blanár ale podal pozmeňujúci návrh silne inšpirovaný našim návrhom zákona, musím povedať, že inú možnosť nemám, ako podať pozmeňovací návrh aj ja, aby sa plénum mohlo v tejto chvíli pri nesúvisiacom zákone o zdravotnom poistení rozhodnúť, že teda ktoré riešenie je lepšie, rozhodneme hlasovaním, teda najdemokratickejším spôsobom. Dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Viliama Novotného k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 28).

    Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:

    Čl. III. Zákon č. 448/1008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 317/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 332/2010 Z. z., zákona č. 551/2010 Z. z. a zákona č. 50/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    V § 110c ods. 4 sa na konci vety slová "do 30. júna 2012" nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2013".

    Tento článok nadobúda účinnosť 29. júna 2012, čo sa premietne do ustanovenia účinnosti tohto zákona.

    Odôvodnenie: S účinnosťou od 1. 3. 2012 bol schválený zákon č. 50/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Predmetom toho zákona je okrem iného i zmena úhrady za sociálne služby, ktoré sú poskytované verejnými poskytovateľmi. Spočíva v ustanovení jej minimálnej výšky, ktorú obec alebo vyšší územný celok určí vo všeobecne záväznom nariadení, tak aby suma úhradu za túto sociálnu službu poskytovanú v rozsahu podľa § 15 ods. 1 bola najmenej vo výške 50 % priemerných ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním tejto sociálnej služby u verejných poskytovateľov sociálnej služby porovnateľného druhu a formy sociálnej služby v územnom obvode príslušnej obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rok, v prepočte na mesiac a na prijímateľa sociálnej služby, na počet hodín alebo úkonov opatrovateľskej služby. Zároveň podľa § 110c ods. 4 zákona č. 50/2012 Z. z. obec alebo vyšší územný celok sú povinné určiť vo všeobecne záväznom nariadení sumu úhrady podľa § 72 ods. 2 najneskôr do 30. júna 2012. Zariadenia sociálnych služieb, ktoré majú obsahovať vyššie územné celky vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, poskytujú vo veľkej miere sociálnu službu najmä prijímateľom, ktorí majú nízky príjem, a tým, ktorí sú v zariadení umiestnení od svojej útlej mladosti (mnohí od detstva), 20, 30 i viac rokov. V mnohých prípadoch sú nemajetní, bez kontaktu s príbuznými a rodinou, resp. nemajú najbližšiu rodinu a s najnižšou mierou dávky dôchodkového zabezpečenia. Reagujúc na poznatky z praxe a s poukazom na finančné a majetkové pomery prijímateľov sociálnej služby v zariadeniach sociálnych služieb zriadených obcami a vyššími územnými celkami sa určenie úhrad vo výške 50 % priemerných ekonomicky oprávnených nákladov, ktorú by mal prijímateľ sociálnej služby u verejného poskytovateľa hradiť, v súčasnosti javí ako nereálne. Výška úhrad zaťaží prijímateľov nad rámec ich finančných možností, služba sa stane finančne nedostupnou, ohrozí právo občanov na poskytovanie sociálnej služby. Skutočnosťou je, že v prípade prijímateľov sociálnej služby s nízkym príjmom, budú zariadeniam narastať pohľadávky, ktoré z dôvodu nemajetnosti klientov nebudú splatené ani v rámci dedičského konania. Cieľom pozmeňujúceho návrhu je posunutie lehoty na vydanie všeobecne záväzného nariadenia o určení sumy úhrady pre obce a vyššie územné celky o osemnásť mesiacov. Vytvorí sa tak priestor na prípravu systémového a udržateľného financovania sociálnych služieb.

    Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť, poprosím vás o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že hlasovanie o jedenástej hodine nebude vzhľadom k tomu, že máme, o tomto zákone teda ešte rokujeme a zákon, ktorý bol včera, takisto bola prerušená rozprava. Takže o jedenástej nehlasujeme a pokračujeme ďalej.

    Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Blanár, nech sa páči.

  • Pán poslanec Novotný, je úžasné sledovať, ako dokážete zrazu z večera na ráno zmeniť svoj imidž na veľmi sociálneho politika, ktorý je založený na troskách neúspešnej pravicovej politiky. Pretože to, čo ste povedali, vám teraz trošku poviem obrazne, ani ten mikrofón, do ktorého ste hovorili, neveril. A som presvedčený, že občania, ktorí to budú pozorovať, rovnako to tak posúdia, pretože ak vy dokážete povedať, že sme boli inšpirovaní pri návrhu toho môjho pozmeňujúceho návrhu silne vaším, tak vám pripomeniem, že váš predseda Frešo, ktorý mal na rokovaní u ministra zástupcu, sa stotožnili takisto s týmto pozmeňujúcim návrhom a spoločne sme sa dohodli, že ja predložím tento pozmeňujúci návrh za všetky samosprávy, aby sme vyriešili tento problém. Následne mi asi po týždni volal pán poslanec Frešo, že ja mám lepšie riešenie. Lepšie riešenie také, že odkladáte to na 18 mesiacov a nedávate žiadne riešenie, že ako to financovanie zlepšiť. Čiže toto je usvedčenie z jedného klamstva, čo ste teraz predviedli, a ako som povedal, ani ten mikrofón, do ktorého ste hovorili, vám to nemôže veriť.

    Ale ešte vám aj pripomeniem, vy ste dokonca dokázali zmeniť aj svoje hlasovanie, názor o hlasovaní. Veď vy ste hlasovali v decembri o tom zákone, aby 50 % bolo, a potom ste hlasovali aj v januári, keď to prezident vrátil. A potom ste sa vyjadrili, pán poslanec, alebo teda vtedajší minister Mihál nás zaviedol. Tak si to vydiskutujte, či vás oklamal, alebo vás zaviedol pán Mihál, ale nezaťahujte nás do toho.

    No a čo sa týka k tomu zdravotníctvu. Pán poslanec, viete veľmi dobre, že lekári, ktorí sú vo VÚC-karských nemocniciach, robia tú istú činnosť a majú rovnaké atestácie ako lekári v štátnych nemocniciach a súkromných, majú rozdielne platby.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Raši. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V prvom rade nesúhlasím s predloženým pozmeňujúcim návrhom, nakoľko táto téma je riešená v pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Blanár, čiže nesúhlasím s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Novotného, ktorý rieši iba posun účinnosti ako predkladateľa zákona. A chcem sa vrátiť trochu k tomu zdravotníctvu, ja len teda dúfam, že tí, ktorí ste tu, aj či ste boli poslancami, alebo nie, máte dobrú pamäť a pamätáte si, ako zákony boli predkladané minulou vládou.

    Možno ste si všimli aj teraz vo vystúpení pána poslanca Novotného, že v podstate súhlasí s PCG, súhlasí so spravodlivým prerozdeľovaním, ale tak trochu pochybuje, či sa to stihne. A všimnite si to aj na iných vystúpeniach, že každý vlastne bude súhlasiť so súčasnej, teda z bývalej vládnej koalície, ale každý bude mať tak trochu pochybnosti, pretože tie pochybnosti sú vnášané a pripravované pre poslancov súčasnej opozície z môjho pohľadu súkromnými poisťovňami, ktoré jednoznačne budú na tomto spravodlivom prerozdeľovaní strácať, pretože "biznisovali" s pacientmi, pri prepoisťovaní si vyberali zámerne zdravých pacientov, aby mali s nimi čo najnižšie náklady, a teraz ten systém spravodlivosťou dostane peniaze k tým pacientom, ktorí sú naozaj chorí.

    A čo sa týka Všeobecnej zdravotnej poisťovni, bola v ťažkom stave, pretože aj nás postihla vo vláde hospodárska kríza, ale bola v lepšom stave, ako je teraz. Teraz je Všeobecná zdravotná poisťovňa vyrabovaná predchádzajúcim vedením. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Baláž. Nech sa páči.

  • Nedá mi sa neozvať na tie koncové nemocnice, samozrejme, keď tu je to smerované na mňa. Ja si myslím, že to je každému absolútne jasné, že tie koncové nemocnice v súčasnosti plátajú dieru, alebo poskytujú špecializovanú zdravotnú starostlivosť ako jediné. Je to len obraz toho, čo sa tu vlastne deje.

    Ale chcel by som to troštičku zvrtnúť inakšie. Keď sa my dívame na to, tak celý ten systém, môžme povedať, že bude deregulovaný, že trh rozhodne, to znamená, že poisťovne si vyberú z toho, z tých poskytovateľov, ktorý to poskytuje lepšie, lacnejšie a že takto to bude fungovať. To bola tá predstava, podľa mňa, ktorá tu bola dodaná do tohto štátu. Ale to v tomto štáte takto jednoducho nefungovalo. To všetci, ktorí sa s tým zaoberáme, vieme. Vybrali sa z toho hrozienka, ktoré sú dobré, na štát sa ponechalo len to, čo je extrémne finančne náročné. Alokácia zdrojov bola absolútne zle urobená. No ak zničíme tie veľké fakultné nemocnice, prestane sa poskytovať, a univerzitné, prestane sa poskytovať zdravotná starostlivosť na Slovensku. Nech si akokoľvek vážim všetkých kolegov, kolegyne, sestry a kohokoľvek v tých ostatných nemocniciach, to je úplne jasné. Proste ten systém sa rozbil do takého, do takého tvaru, že bez toho to nejde. Takže ja si myslím, že to musí byť úplne každému jasné, kto má dobrú vieru v tom, aby sme naším ľuďom mohli poskytnúť zdravotnú starostlivosť.

  • Pani poslankyňa Nicholsonová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem vyjadriť teda k obom tým pozmeňujúcim návrhom k zákonu o sociálnych službách. Ja ich považujem oba za čistý populizmus. O to viac ten váš, pán poslanec Novotný, musím povedať, keďže skutočne ste za novelu zákona o sociálnych službách hlasovali dvakrát, a to aj potom, ako to prezident vrátil s pripomienkami plénu na opätovné prerokovanie. Vtedy vám to evidentne neprekážalo, teraz vám to zrazu prekáža. A ten váš pozmeňujúci návrh nestojí vôbec na reálnom základe, pretože, a o tom, že to je čistý populizmus, svedčí aj fakt, že chcete len predlžovať akési prechodné obdobie participácie klienta. A ja sa pýtam, či človek, ktorý dnes má nízky príjem a nízky starobný dôchodok ho podľa vás v roku 2014 bude mať vyšší? No určite nie. Nehovoriac o tom, že tá päťdesiatpercentná participácia klienta sa skutočne nedotkne tých, ktorí majú nízky ten starobný dôchodok, pretože oni tie peniaze dnes nemajú, dnes ich do systému nedávajú a nebudú ich dávať ani potom. Ďakujem.

  • Pán poslanec Brocka s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný, v TA3-ke v televízii od včera beží nepretržite citát vášho predsedu Pavla Freša, že: "Socialisti podporujú, aby ľudia vysávali systém." Ja som si sprvu myslel, že tento citát reaguje na váš pozmeňovací návrh o pokračovanie vysávania systému sociálnych služieb, ale mýlil som sa. Pán Frešo komentoval dvadsaťdva opatrení, ozdravných opatrení verejných financií, ktoré navrhuje strana SMER a Robert Fico. Ja si však myslím, pán kolega, že váš návrh je dvadsiatym tretím opatrením tzv. ozdravenia verejných financií. A aj o ňom platí citát vášho predsedu, že socialisti podporujú, aby ľudia vysávali systém. A keďže váš predseda a pán župan Frešo rovnako podporuje tento váš návrh, ja by som tento jeho citát ešte upravil: "Socialisti a župani podporujú, aby ľudia vysávali sociálny systém."

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Jasaň. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, ja už vlastne ani nemám čo povedať, lebo moji predrečníci faktickými poznámkami na kolegu Novotného povedali všetko. Ja len možno dve poznámky. Ja obdivujem ľudí, ktorí sa v priebehu pár mesiacov zásadne zmenia svojím názorom na problematiku, za ktorú dvakrát hlasovali ako za dobré riešenie.

    Druhá poznámka. Pán kolega, keď nepoznáte problém sociálnych služieb, radšej sa k tomu nevyjadrujte, pretože vaším návrhom vnášate len chaos. Chaos, ktorý spočíva v tom, že už mnohé samosprávy všeobecné záväzné nariadenia k tomu zákonu, o ktorom ste vy dvakrát hlasovali, už prijali. A teraz čo budú mať? Návrh kolegu Blanára jasne hovorí, že to nebude platiť a bude čas, aby naša vláda pripravila komplexný zákon o sociálnych službách. Kdežto váš len odkladá a zneisťuje tak sociálne zariadenia, ako aj samosprávy. Takže ja viem, že chcete zmeniť ako nový podpredseda SDKÚ pohľad na vašu stranu, ale toto, toto naozaj nie je tá správna cesta. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Nebudem sa venovať invektívam, lebo mám málo času, a chcem sa skôr venovať problému. My sme podali s kolegom Frešom návrh zákona, ktorý sme podali preto, aby sme riešili problém, ktorý môže nastať po prvom júli s poskytovaním sociálnych služieb. Navrhli sme posunúť termín nie preto, že si myslíme, že ľudia budú mať dosť peňazí o osemnásť mesiacov, ale preto, aby sme vytvorili priestor aj tlak na vládu hľadať systémové riešenie.

    Pán poslanec Blanár to rieši iným spôsobom. Ja pozitívne hodnotím skutočnosť, že keď bude schválený pozmeňovací návrh pána poslanca Blanára, nateraz to situáciu ľudí, ktorí potrebujú sociálnu službu vyrieši, ale nerieši to systémový problém financovania. Ten problém, ten chaos tu totižto vniesla, vniesol protiústavný návrh zákona pani exministerky Tomanovej a odvtedy sa s tým trápime.

    To, že pán exminister Mihál podal návrh zákona, ktorým sa to snažil riešiť, a v danej chvíli to vyzeralo ako optimálne riešenie, neznamená, že po určitom čase nie je možné prehodnotiť takýto návrh. Opýtajte sa ľudí v sociálnych zariadeniach, veď tam choďte. Nerozprávajme o tom v Národnej rade. Oni na to jednoducho nemajú a sú v neistote, lebo sa boja, že budú vyhodení z týchto zariadení sociálnych služieb. V tejto chvíli ako opozičný poslanec môžte robiť čo, strčiť hlavu do piesku, alebo povedať, zmena zákona, ktorú sme vtedy a vtedy schválili nebola celkom optimálna, preto musíme hľadať systémové riešenie. Radi pomôžeme vláde Slovenskej republiky pri hľadaní systémového riešenia, ak o to bude mať záujem. Zatiaľ o to záujem teda neprejavila.

    Prekvapuje ma poznámka pána predkladateľa Rašiho. Ja, samozrejme, vznesiem námietku voči tomu, lebo ak ideme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý otvára zákon o sociálnych službách v prípade pána poslanca Blanára, tak nemôže byť iný meter na iného poslanca, ktorý otvára ten istý návrh zákona. A posledná poznámka, keby ste dali len návrh...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Monika Gibalová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, jeden aj druhý, pán spravodajca, platiť vyššie úhrady za sociálne služby v prípade, ak majú klienti vyšší príjem, považujem za správnu a principiálnu vec pre zmenu celej koncepcie financovania sociálnych služieb a za to si, za tým si budem stáť. Nebudem vyjadrovať nejaké pochybnosti, ale jasné odmietnutie pozmeňovacích návrhov aj pána Blanára, aj pána Novotného. Vlna odporu, ktorá dvihla proti tejto naposledy prijatej novele zákona č. 448 bola a je silná najmä zo strany tých klientov, ktorí si budú musieť za služby priplácať a ktorí majú na to prostriedky. Tí, ktorí na to preukázateľne prostriedky nemajú, budú platiť také poplatky, po zaplatení ktorých im zostane ochrana príjmu. Mne je veľmi ľúto, že túto demagógiu nedokážeme prelomiť a vy ju, nedokážeme prelomiť, pretože aj médiá vám osobne v tejto demagógii veľmi, veľmi pomáhajú.

    Uvediem len jeden príklad. Ak v televíznych novinách redaktorka položí dôchodkyni v domove sociálnych služieb otázku, či bude môcť zaplatiť poskytovanie sociálnych služieb a dôchodkyňa odpovie: "Ako môžem, keď úhrada je 500 eur a ja mám dôchodok iba 300 eur?" Koniec, strihnuté, bez toho, aby sa redaktorka objektívne opýtala, čo bude s takým klientom, ktorý má 300 eur príjem, ale má platiť 500 eur. Nuž takýto klient nezaplatí 500 eur, ale zaplatí toľko, aby mu z tých 300 eur zostal zostatok, ktorý je stanovený zákonom.

    Samosprávy zdôrazňujú svoje originálne kompetencie v interakcii na poskytovanie a zabezpečenie sociálnych služieb. Pri tvorbe VZN-iek je priestor pre prijatie konkrétnych súm určených úhrad s ohľadom na parametre a špecifiká jednotlivých samospráv. Pri prijímaní ostatnej schválenej novely zákona č. 448/2008 Z. z. sa aj predstavitelia samospráv správali veľmi indiferentne k návrhu novely, viac očakávali jej prijatie, pretože najmä obecné samosprávy sú obeťou dilemy, ako riešiť prípady starostlivosti o občanov - klientov, ktorí sú odkázaní na trvalú starostlivosť, majú na ňu nárok, aj ju dostávajú, sú jej prijímateľmi a disponujú s majetkom, ktorý by mohol pokryť časť nákladov na takúto službu.

    Stávajú sa prípady a veľmi často, že majetný občan, klient, je poberateľom služby, platí úhrady, na aké sme boli zvyknutí, rozpočet obce už nedovolí mať rovnaký prístup k občanom, ktorí by tiež spĺňali podmienky ako prijímatelia služby, ale títo nemajú túto službu, nedostávajú túto službu, ale paradoxne zo svojich daní na služby pre majetnejších klientov prispievajú.

    Princíp povinnosti platenia úhrad za služby podľa príjmu a majetku považujem za správny. Služby bez takého prístupu budú v budúcnosti neudržateľné. Treba povedať, že absentuje presná špecifikácia pravidiel skúmania majetku klienta, jeho príbuzných, teda povinných osôb. Žiaľ, takéto pravidlá neurobila, nepredložila veľmi precízne žiadna vláda, preto chodíme okolo horúcej kaše a deformujeme systém aj aktérov pomoci nekonkrétnymi, všeobecnými, nič nehovoriacimi a sterilnými čestnými vyhláseniami o nemajetnosti, ktoré doteraz zapĺňajú povinne osobné spisy klientov a archívy zariadení.

    Vždy budem podporovať a obhajovať solidárny prístup s jasnými pravidlami pre tých, ktorí sú nemajetní a nemajú vyšší príjem či majetok. Títo klienti musia mať jednoznačne nárok na službu, aj byť reálne prijímateľmi služby. Prijatím ostatnej novely sa napríklad vyčistili aj poradovníky tým, že sa obmedzilo prijímanie klientov do pobytových zariadení sprísnením stupňa odkázanosti, a podľa tejto novely, tí, ktorí tam v pobytových zariadeniach nepatria, tam nepôjdu. Budú riešení inou formou, formou sociálnej služby.

    Som presvedčená, že akékoľvek zdráhanie či už z populizmu, pragmatizmu, alebo z presvedčenia, uvádzať do života jasné pravidlá úhrad v systéme distribúcie sociálnej pomoci, bude prekonané aj silou argumentov štatistických údajov o demografickom vývoji u nás aj v Európskej únii. Je úplne neprezieravé nechať sa dotlačiť do efektívnych riešení na poslednú chvíľu, pretože to vyvolá veľké nároky na modelovanie rozpočtov samospráv a štátov, a štátu. Môžem iba s ľútosťou konštatovať, že za dvadsať rokov ani jeden minister práce neprišiel so systémovým programom a víziou starostlivosti o seniorov, odsúvanie riešení kumuluje ťažkosti, aj zle nastavená decentralizácia sociálnej pomoci by bez riadnych analýz systém ďalej deformovala. V kombinácii s nástupom socialistov sa upevňovala predstava všemocného štátu a dirigizmu, až vyvrcholila do pseudohodnotového valca sľúbených istôt.

    A, pán Podmanický a pán Blanár, ešte jedna poznámka. Priame a nepriame spôsoby diktátu, intríg a udeľovania cien a pôct cirkevným predstaviteľom či odvolávanie sa na sociálnu náuku cirkvi, ak strácate argumenty, ma nepresvedčili o tom, že takýto návrh je veľmi zlým barometrom vášho populizmu. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami piati páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a dávam slovo pánu poslancovi Rašimu.

    Nech sa páči. Prosím, páni poslanci, kľud.

  • Vážená pani poslankyňa, ja žasnem, že vy kritizujete médiá. Ako áno, médiá spracovávajú informáciu tak, ako ju pochopia a aké informácie získajú, ale som prekvapený, že vám to vadí. Mnohokrát médiá kritizujú mňa, kritizujú vládu, stranu, môžeme to akurát tak strpieť a dokázať sa niekde obhájiť. Ale vy kritizujete médiá za to, že kritizujú váš zlý zákon?

    Mesto Košice má stredisko sociálnych služieb a ako som už spomínal, v pondelok doručili obyvatelia petíciu, ktorou považovali tento zákon za likvidačný, a pokiaľ by ostal v nezmenenej forme, tak naozaj by klienti týchto zariadení každý deň na KDH mysleli. Pretože každý deň, po prijatí tohto zákona, by bol každý deň horšie. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, je veľmi zaujímavé, že zrazu už žiadny minister to nedokázal riešiť, ale keď ste mali pána Mihála, tak ste nič také nepovedali. Zamyslite sa, prosím vás, nad tým, čo hovoríte. Hovoríte o štátnom dirigizme, ale to, že vy ste zahlasovali za štátny dirigizmus, ktorý nadiktoval samosprávam, aby museli minimálne 50 % dať do všeobecných záväzných nariadení, to už vás nezaujíma. Veď vy si odporujete, pani poslankyňa.

    No a keď hovoríte o tej demagógii, že v podstate budú tí, ktorí majú na to a nebudú sa na tom podieľať, no tak, viete čo, pozrite sa, prosím vás a niekedy navštívte nejaké zariadenia a porozprávajte sa aj s tými, ktorí naozaj samosprávy riadia. Drvivá väčšina tých, čo poberajú sociálne služby, tak sú starodôchodcovia, ktorí na to nemajú, a len pre vašu informáciu len napríklad v Žilinskom samosprávnom kraji, ktorý je najväčším poskytovateľom sociálnych služieb, lebo poskytuje, alebo platí vyše štyri tisíc lôžok. V prípade tohto zákona, za ktorý ste vy zahlasovali, by vznikli pohľadávky Žilinskému samosprávnemu kraju ročne 2,2 mil. eur a samosprávny kraj by musel dať na to tím ľudí, ktorý by tieto pohľadávky musel riešiť. Toto je vaše riešenie? Toto je váš dirigizmus?

    Pani poslankyňa, náš záujem je vyriešiť tento problém od gruntu a nie tak, ako vy, kde vy ste obhajovali biznis v sociálnych službách. Pretože mne by nenapadlo dať na Ústavný súd taký podnet, že súkromné, alebo presnejšie neštátne subjekty, ktoré poskytujú sociálne služby, nemajú rovnaké podmienky na podnikanie. Nehnevajte sa, ktorá samospráva, obec alebo mesto, alebo kraj podniká v sociálnych službách? Vy ste to dali. Toto je vaša predstava o poskytovaní sociálnych služieb. Nič iné, iba biznis.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Človek tu stravuje istý čas svojho života a počúva kde-čo. Ak sa smiem vyjadriť k vystúpeniu kolegyne Gibalovej, bolo to to, čo ja vnímam po dlhých hodinách ako niečo, čo nebolo púhou reakciou na predložené materiály, ale čo bolo smerujúcim a takmer štátnickým zhodnotením toho, čo čaká Slovensko a Európu do budúcnosti.

    To, čo pani poslankyňa Gibalová predniesla, by som dal vtesať do kameňa, pretože to je smer a cesta, ktorou sa budeme chtiac-nechtiac, voľky-nevoľky vzhľadom na demografický vývoj jedného dňa vybrať. Ona to povedala dnes, ale je dobré, aby si to pamätali nielen tu prítomní poslanci, aj tí, čo prídu po nás, ale aby si to presne, ako to povedala, pamätali i niekedy na vlne populizmu a teraz nebudem hodnotiť, či nahrávajú danej, alebo opozičnej, alebo koaličnej strane, sa vezúce ploché a do hĺbky nejdúce médiá a ich redaktori, ktorým je veľmi jednoduché kopnúť si a pokiaľ možno nepoužiť mozog. Mnohí tak postupujú a som si vedomý, že si tým niektorých z nich nahnevám, ale mne nejde o to, aby som mal priazeň povrchovo kĺzajúcich ovplyvňovateľov verejnej mienky.

    Pani poslankyňa Gibalová má nepochybne dobré sociálne cítenie a vie, o čom hovorí, a vie, o čom to bude o desať i o dvadsať rokov na tomto kontinente a jej za to, čo povedala, i pre tých, ktorí to nechcú počúvať, i za nich vyslovujem vďaku.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani Gibalová, skutočne ma zaráža, ako vy sa vyjadrujete k sociálnym službám, človek, ktorý by ich mal poznať. Keď sa schvaľoval tento zákon, presne som popísala, čo sa stane, a to sa aj stalo a vy tu síce hovoríte o tom, že klient nebude platiť, lebo že mu zostáva zhruba tých 38 eur. Ale rodinný príslušník, ktorý má takéhoto člena rodiny a musí byť umiestnený v zariadení, lebo sa nevie oňho postarať alebo nemôže sa oňho postarať, alebo prípadne je doma a poskytuje sa mu doma opatrovateľská služba a mal by zaplatiť 50 % z takýchto nákladov pri trebárs 300-eurovom dôchodku, aj keď nebude platiť, jeho rodinný príslušník to musí doplatiť. Osemdesiatroční ľudia a starší, ktorí prevažne sú odkázaní na sociálne služby, majú už rodinných príslušníkov dôchodcov. Ich dôchodky 65 % sú nižšie ako 350 eur. Matka, ktorá má dôchodok 287 eur by mala doplácať na invalidného syna pri jeho dôchodku, a to nehovorím o tom, že na lieky mu nestačí 38 eur, ale potrebuje 80 eur mesačne. Takže, pani Gibalová, ja by som len pripomenula, tak ako bol zákon pánom Mihálom predložený, bol nedobre predložený, nezohľadňoval tieto skutočnosti a naviac niektorým obciam, kde ste im zobrali príspevky, tak ako im boli poskytované od roku 2002, kedy delimitácia služieb nevyriešila financovanie sociálnych služieb a pretrvávali v ňom nedostatky a obciam a VÚC-kam boli odovzdané bez riešenia financovania sociálnych služieb. Tento problém pretrváva aj dodnes. A nevyriešili ste ho ani vy.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, viete, čo by sa stalo realizáciou vášho, resp. zákona, ktorý ste prijali v minulom období? Je časť pravdy v tom, že tí, ktorí majú nízke dôchodky, by nedoplácali. Ale, a to "ale" by som vám dal do povedomia, sociálne služby v budúcnosti na základe tohto zákona by zanikli. Pretože ktoré, tí, ktorí majú nízke dôchodky, by sa do takýchto zariadení ani nedostali? Pretože sociálne zariadenia a samosprávy by si vyberali klientov takých, ktorí na to jednoducho majú peniaze, a čo s tými ostatnými? A ja môžem zodpovedne povedať, že už teraz poznám zariadenia sociálne, ktoré si hovoria sociálne, kde si vyberajú klientov podľa toho, či tí dôchodcovia majú vysoké dôchodky, alebo či rodičia tých, ktorí tam musia dať svoje deti, pretože sú rôznym spôsobom postihnuté, jednoducho peniaze na to majú. A čo tí ostatní? Necháte ich vymrieť? Alebo kto sa o to bude starať? Takže nerozprávajte, že vy vaším zákonom by ste to vyriešili. Vzniesli ste len zbytočný chaos a neporiadok. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, vaša reakcia.

  • Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie na moje vystúpenie. Mne, pán poslanec Blanár, nevadí kritika médií, mňa mrzí v niektorých prípadoch neobjektívnosť, zle ste ma počúvali. Pán Blanár, pri schvaľovaní zákona som s ľútosťou kritizovala ministerstvo, že nepreferovalo zákon o sociálnych službách. Vyberte si záznamy, budete to tam mať. Pán Blanár, opäť spochybňujete rozhodnutie Ústavného súdu. Ďalej to nekomentujem.

    Pani Tomanová zadefinovala v zákone o sociálnych službách aj zariadenia fungujúce na princípe zisku. No a už ma napadá na záver len jedno, viete, Vlasta Burian povedal: "Pravda je len jedna, preto ju nemôžu mať všetci."

  • Pani poslankyňa Nicholsonová do rozpravy.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, ja musím povedať, že oba pozmeňujúce návrhy ako od pána poslanca Blanára, tak aj od pán poslanca Novotného a pána poslanca Freša považujem za scestné a zlé a za také, ktoré len prehĺbia krízu, ktorá už teraz je v oblasti financovania sociálnych služieb. Ja som v krátkosti reagovala vo faktickej na pána poslanca Novotného, k tomu už nemám potrebu sa vracať, preto sa vo svojom vystúpení budem venovať pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Blanára. A musím povedať, že jeho "pozmeňovák" považujem za veľmi, veľmi populistický, tie najbližšie voľby, ktoré nás čakajú, budú tie VÚC-karské a mne sa zdá, že pán župan sa potrebuje za každú cenu udržať vo funkcii.

    Budem hovoriť o jednotlivých častiach odôvodnenia jeho pozmeňujúceho návrhu a použijem potom svoje protiargumenty. V tom odôvodnení okrem iného pán Blanár uvádza, že dôsledkom novely zákona o sociálnych službách sa neprimerane zvýšia úhrady za poskytované sociálne služby s ohľadom na reálne výšky starobných a invalidných dôchodkov občanov, ale očakávaný efekt zvýšenia príjmov za sociálne služby bude minimálny. Ja by som bola veľmi rada vedieť, z čoho pán poslanec Blanár vychádza, pretože nedá sa všeobecne skonštatovať, že marcová, teda naša novela neprimerane zvýši úhrady, pretože mnohé obce a mestá už v súčasnosti majú stanovenú výšku úhrady vo svojich VZN-kách najmenej vo výške 30 % alebo aj na hranici 50 %, niektoré obce a mestá majú dokonca vyššie úhrady ako hranica 50 %. Podľa informácií, ktoré máme od primátorov a od starostov, vieme, že mnohí už pristúpili k zvýšeniu, resp. netaja sa tým, že zvýšia úhrady, nakoľko sú neprimerane nízke, a to aj napriek tomu, že bude prijatá novela pána Blanára, resp. tak urobia v dohľadnom čase. Doteraz mnohí poslanci samosprávy nemali odvahu tak urobiť a my všetci vieme, prečo nemali tú odvahu tak urobiť a mnohým marcová novela vyhovovala. My sme sa k tej marcovej novele neodhodlali len tak pre nič za nič, ale po mnohých rokovaniach predovšetkým so zástupcami miest a obcí, ktorí otvorene na rokovaniach deklarovali, že nemajú odvahu zvýšiť vo všeobecne záväzných nariadeniach participáciu klienta a že čisto alibisticky veľmi privítajú, ak to bude premietnuté do zákona a budú sa mať na čo vyhovoriť. My sme tohto čierneho Petra zobrali do svojich rúk, pán minister Mihál, vedenie ministerstva, prišli sme s marcovou novelou, ja sa vám veľmi čudujem vám prosociálnym, že vám táto situácia teraz nevyhovuje. O to viacej, že aj v tomto pléne sedia takí, ktorí sedia na dvoch stoličkách ako v nižšej alebo vyššej samospráve, tak aj v tomto pléne. Lenže ja si myslím, že v tomto pléne by ste mali zastupovať všetkých občanov. A nie len pár nespokojných, tých, ktorí teraz z 500-eurových dôchodkov budú musieť platiť za sociálnu službu toľko, koľko im prináleží a nespoliehať sa len na to, že to do nekonečna za nich bude platiť štát.

    Navyše, ak pre nič iné, tá naša novela bola dobrá na to, aby sa konečne odštartovala diskusia a aby sa ľudia dozvedeli, koľko reálne sociálne služby stoja. To, že niekto z 500-eurového dôchodku platí za tú službu 150, neznamená, že tá služba stojí 150. Tá sociálna služba, ktorej sa dostáva občanom, stojí 600, častokrát až 1000 eur. A ten zvyšok platí štát. Ja sa pýtam dokedy?

    Čo je však potrebné zdôrazniť a nezaznieva to v návrhu, ale ani v médiách, že aj keby bola úhrada stanovená v akejkoľvek percentuálnej výške, tí ľudia, ktorí majú nízky príjem, majú nízky starobný alebo invalidný dôchodok, za túto službu neplatili a platiť nebudú. Budú platiť iba tí, ktorých príjem alebo majetok, alebo príjem ich rodiny a majetok ich rodiny je na to postačujúci. To je ochrana príjmu, ktorú spomínala aj pani poslankyňa Gibalová vo svojom predošlom vystúpení.

    Štatistické údaje. Podľa štatistických údajov Sociálnej poisťovne a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny viac ako 475-tisíc obyvateľov poberá starobný alebo invalidný dôchodok vo výške 325 až 425 eur a až takmer 198-tisíc obyvateľov má dôchodok vyšší ako 425 eur. Uvedené sumy sú postačujúce na zaplatenie 50 % ekonomicky oprávnených nákladov sociálnej služby, pri zachovaní ochrany príjmu. Myslím si, že toto nie sú nezaujímavé čísla vychádzajúce zo štatistík a drvivá väčšina týchto ľudí, o ktorých som teraz hovorila, neprispieva na sociálnu službu toľko, koľko by mali.

    Ďalší argument pána poslanca Blanára. Novela vraj nerieši komplexný systém financovania sociálnych služieb, ale prenáša neprimeranú záťaž na prijímateľov sociálnych služieb a ich rodiny. Nuž áno. A my sme sa tým nikdy netajili. My sme mali takisto v pláne legislatívnych úloh to, že navrhneme komplexný ucelený systém financovania sociálnych služieb, tak aby boli udržateľné. Ale, samozrejme, že sme to nestihli. My sme potrebovali urobiť okamžitý zásah na to, aby poskytovatelia sociálnych služieb prežili rok 2012, resp. rok 2013. Ak prejde váš pozmeňujúci návrh, čo veľmi dúfam, že neprejde, ja som veľmi zvedavá, z čoho im chcete dať peniaze? Z čoho chcete dať obecným zariadeniam peniaze na to, aby prežili rok 2012, keďže pán, váš pán minister Richter sa vyjadril, že oni s nejakým uceleným komplexným návrhom prídu až v 1. polroku roku 2013? Som veľmi zvedavá, ako to poskytovatelia prežijú. Tá naša marcová novela teda nemala žiadne ambície riešiť komplexný systém financovania a nikdy sme sa tým netajili, bol pripravený viaczdrojový model, na ktorý napokon pravdepodobne budete nadväzovať aj vy, ale vzhľadom na politickú a spoločenskú situáciu nemohol byť realizovaný. Pozitívne však je, že novela aspoň vyriešila financovanie sociálnych služieb na obecnej úrovni, a to tak pre verejných, ako aj pre neverejných poskytovateľov, lebo aj tam sú naši občania, ktorých v tomto pléne zastupujeme. Zo štátneho rozpočtu a finančné príspevky sú poskytované pre každého klienta podľa presných podmienok stanovených zákonom. Stalo sa tak vôbec po prvýkrát, nakoľko nikdy predtým neboli obecné služby financované v rámci zákona o sociálnych službách, teda transparentne a rovnako pre všetkých obecných poskytovateľov. Verejní poskytovatelia sa už prestali deliť na tých, ktorí dostávali a mali zaručené financie zo všeobecnej pokladničnej správy z ministerstva financií, to sa týkalo 86 obcí a na tých, ktorí nemali žiadne záruky, odkiaľ a kto im bude financovať ich zariadenia, a tých je cirka 100, hovoríme o 100 obciach, ktoré nemali doposiaľ absolútne žiadnu právnu istotu, lebo žiaden zákon to neriešil. Dostávali nesystémové dotácie. Stáli pred krachom, resp. zavretím zariadenia. A tento fakt nepopiera ani ZMOS a v tomto smere novelu veľmi privítal.

    Ja by som možno prečítala pár slov z predkladacej správy našej novely zákona o sociálnych službách. V snahe riešiť pretrvávajúce problémy a krízovú situáciu vo financovaní sociálnych služieb a eliminovať riziko kolapsu existujúcich zariadení sociálnych služieb, ktorý by ohrozoval základné ľudské práva a slobody prijímateľov sociálnych služieb, ministerstvo práce aj pripravilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448 a tak ďalej, keďže návrh zákona je reakciou na krízovú situáciu vo financovaní sociálnych služieb. Tomu zodpovedajú aj vyššie uvedené návrhy zmien, ktoré sa navrhujú len na prechodné obdobie a nemožno ich považovať za systémové riešenie poskytovania a financovania sociálnych služieb.

    Ďalší argument z vašej dôvodovej správy. Poskytovateľom sociálnych služieb budú vznikať neprimerane vysoké pohľadávky v porovnaní s očakávanými príjmami. Vzrastie aj administratívna náročnosť na ich evidenciu a vymáhanie. Netuším, kde ste takéto niečo zobrali, pán poslanec Blanár. Tento argument považujem za vyslovene účelový, pretože skúste mi vysvetliť, prosím vás pekne, aký rozdiel v administratívnych nákladoch, ak vediete pohľadávku vo výške 150 eur alebo pohľadávku vo výške 450 eur. Absolútne žiaden rozdiel tam nie je. Aj do marcovej novely viedli poskytovatelia sociálnych služieb pohľadávky a v prípade, ak to bolo možné, teda ak v dedičskom konaní po zomrelom klientovi bol nejaký majetok, resp. úspory, tak ich vymáhali, ako ich budú vymáhať aj naďalej, bez ohľadu na to, či bude prijatá vaša novela, váš pozmeňujúci návrh, alebo nebude prijatá.

    Ďalší argument. Podľa vás neprimerane sa zníži aj dostupnosť terénnych a ambulantných sociálnych služieb pre prijímateľov sociálnych služieb, nakoľko sa neprimerane zvýši suma úhrady za ich poskytnutie. S týmto zásadne nesúhlasím, pán poslanec. Zákon o sociálnych službách predsa nepodmieňuje poskytovanie, resp. neposkytovanie sociálnej služby príjmom alebo majetkom klienta. Aj keď sa zistí, že klient alebo jeho rodina nemá dostatočný príjem, sociálna služba sa mu poskytne vždy. Vaším cieľom by mal byť teda návrat k pôvodnému zneniu § 72 ods. 2 zákona o sociálnych službách, podľa ktorého poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu v súlade so všeobecným záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov. Tvrdíte, že samospráva, resp. poskytovatelia sociálnych služieb vedia najlepšie určiť sumu úhrady za sociálnu službu práve s ohľadom na ekonomicky oprávnené náklady dotknutého druhu sociálnej služby v konkrétnom regióne a s ohľadom na skutočné reálne príjmy prijímateľov sociálnych služieb.

    No cieľ je to pekný a možno aj vznešený, ale treba si k tomu asi primyslieť odvahu a rozvahu poslancov lokálnej a regionálnej samosprávy, ktorí si aj doteraz mohli určovať úhradu podľa potrieb, ale neurobili to. Obce a mestá na jednej strane poukazujú na to, že s tým treba niečo robiť, aby sa neopakovali prípady, keď deti a príbuzní oberú o majetok a úspory svojho príbuzného a potom žiadajú obec, resp. VÚC, aby sa postarali o ich rodiča a prispievalo sa im na ich pobyt v zariadení z verejných zdrojov. To znamená z daní nás všetkých. Aj tých, ktorí sú menej majetní. Ale na druhej strane, samozrejme, aj páni poslanci, nemajú odvahu zvýšiť úhradu tak, aby ju zaplatili aspoň tí, ktorí na to z objektívnych príčin majú, pretože majú príjem a pretože majú majetok.

    A v neposlednom rade všetkých by som vás chcela poprosiť, nemali by sme zabúdať na tých chudákov a ich rodiny, ktorí nepatria medzi majetných, ide o bežné rodiny s bežnými príjmami, ktorých príbuzní sa však pre nedostatok miest nedostanú do verejných zariadení. To je taký, kde je nastavená nízka úhrada. A tak im nezostáva nič iné, iba svojho príbuzného umiestniť u neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ktorý, samozrejme, ak nie je podporený z verejných zdrojov, pretože VÚC-ky sa tvária, že nemajú peniaze na neverejných poskytovateľov, to znamená, že klient, resp. jeho rodina, musia v plnej miere zaplatiť to, čomu sa mu dostáva u neverejného poskytovateľa sociálnej služby. A ja sa vás pýtam, že čo odkážete, čo poviete takýmto klientom a čo poviete ich rodinám? To sú nízkopríjmové rodiny. Prečo majú byť títo klienti diskriminovaní v porovnaní s klientmi vo verejných zariadeniach, ktoré sú financované z veľkej časti z verejných zdrojov, prečo aj týmto chudákom sa neprispieva na sociálnu službu z verejných zdrojov a prečo aj oni nemôžu zaplatiť rovnako nízku úhradu ako tí, oni sú občania inej kategórie? Vytvárame tu občanov inej kategórie. Za čo sú trestaní? Ak teda chcete a máte takýto vznešený cieľ prispievať z verejných zdrojov a nechcete určovať 50 % participáciu klienta alebo akúkoľvek inú percentuálnu výšku úhrady, tak to urobte. Ale potom to urobte pre všetkých občanov tejto krajiny rovnako. A ja sa veľmi budem prizerať na to, z akých verejných zdrojov chcete tento moloch sociálnych služieb poskytovať, tak aby sa v tejto krajine nevytvárala kategória iných občanov a aby na to iní občania neustále nedoplácali.

  • Chcela by som vás poprosiť aj pre tie argumenty, ktoré som tu uviedla, páni poslanci, panie poslankyne, aby ste nepodporili pozmeňujúci návrh pána poslanca Blanára, pretože ten ide v konečnom dôsledku proti občanom, pretože si myslím, že bude likvidačný pre poskytovateľov sociálnych služieb. A my tých poskytovateľov sociálnych služieb potrebujeme, pretože máme neuveriteľne dlhé poradovníky občanov, ktorí čakajú na to, aby sa im dostalo sociálnej služby, na ktorý sú odkázaní. Takže všetkých by som vás vyzvala, aby ste nepodporili doslova likvidačný pozmeňujúci návrh pána poslanca Blanára. Ďakujem.

  • Faktické poznámky. Poslanci Blanár, Osuský, Novotný, Vaľová, Jurinová, Tomanová, Mihál. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Blanár.

  • Pani poslankyňa, ja som ešte nevidel takú sociálnu obhajkyňu, ako ste vy. Ako ste dokázali zmeniť názor, a pritom si protirečíte pri každom vyjadrení. To, čo rozhodne samospráva vo VZN, stanoví platby pre všetkých rovnako, vážená pani poslankyňa. Pre všetkých rovnako, ktorí bývajú na území, za ktoré služby platí predovšetkým samospráva. Vy ste hovorili o tom, že tie nároky alebo presnejšie náklady na sociálnu službu sú vyššie a že všetko platí štát. Omyl, pani bývalá štátna tajomníčka, platí to samospráva a dnes to už platí na úkor iných kompetencií. Ak ste hovorili, že sto obcí dnes sú riešené tým, že je tá dotácia nejakým spôsobom v zákone riešená. Tá dotácia išla aj predtým, len vám dávam do pozornosti, máme tu 2 900 obcí. Pani poslankyňa, môžem jedine zhodnotiť to vaše vystúpenie ako váš liberálny prístup, až neoliberálny prístup, ktorým sa priznávate, aj za chytráčenie, ktoré ste urobili so ZMOS-om, lebo ste to v priamom prenose povedali, že vy ste zobrali nejakého čierneho Petra, aby ste oklamali tých ľudí, pretože vy ste boli tí zlí, v priamom prenose ste to povedali. Vaša politika, bohužiaľ, musím skonštatovať, aj prijatím zákona, Mihálovo-Nicholsonového zákona, je škodlivá a zlá. My sa snažíme pozerať na klientov, na to, čo si môžu dovoliť a pomôcť to urobiť v nejakej komplexnej novele. Vy to chcete robiť vaším neoliberálnym prístupom a s tým ja nesúhlasím.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Veľmi pekne tu zazneli slová o molochovi. Žili sme kedysi v spoločnostiach, ktoré sa starali o svojich starých, i dnes existujú ešte krajiny i chudobné, kde je nemysliteľná predstava, že odsunieme starú mamu alebo starého otca. Naopak, rozpad sveta štandardných hodnôt lásky a úcty k starším, ktorý postihol civilizovaný svet, je východiskom stavu, v ktorom sa čím ďalej viacej budeme ocitávať a do ktorého budeme čím ďalej hlbšie sa ponárať. Ale keď už sme sa dali touto zlou cestou, tak je aspoň primerané a v tomto zmysle by som akceptoval taký ten leitmotív SMER-áckeho videnia napr. pri sanácii ekonomiky a finančnej situácie krajiny, bohatým brať - chudobným, keď už nedávať, aspoň nebrať. Toto, čo sa navrhuje, znamená presne reprízu toho, čomu neúspešne čelíme vo vysokom školstve, že sa sype rovnomerne všetkým rovnako, dobrým aj zlým. V tomto prípade bohatým aj chudobným. Poznám nie bohatých ľudí, ktorí sa starajú o svoju "alzheimerovu" starú mamu, ktorí majú možno problémy v práci, alebo prichádzajú o istý príjem, ale nezvalia to na ramená spoločnosti.

    Naopak, poznáme takých, ktorí umiestnia do obecného zariadenia svoju rodinu, po ktorej dostali krásny byt a ktorej ešte "skasujú" každý mesiac rozdiel dôchodku, a koncepcia, o ktorej tu hovorila kolegyňa Nicholsonová, predtým kolegyňa Gibalová, je cielená na to, aby sme aspoň toto odstránili. Pri takom videní sveta, aký máte vy, je to v priamom protirečení k tomu, že sa má bohatým...

  • Prerušenia vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Ja by som chcel podčiarknuť tú časť vystúpenia pani poslankyne Nicholsonovej, kde naozaj upozornila na moment, o ktorom sa, aj keď dneska diskutujeme o zákonnom, o zdravotnom poistení, ale otvorili sme zákon o sociálnych službách, dneska nehovorilo, a to je skutočnosť, že aj pred schválením novely pána exministra Mihála, sa dalo podľa vtedy platnej legislatívy, teda novelizovaného zákona exministerky Tomanovej, určiť úhradu povedzme u verejných poskytovateľov všeobecne záväzným nariadením aj na úrovni 50 % ekonomicky oprávnených nákladov. Čiže tento problém sa odstránením poslednej novelizácie zákona vôbec nerieši. Faktom ale je, že ja nespochybňujem a nikto možno nespochybňuje to, že exminister Mihál sa snažil vyriešiť ten problém a, že to matematicky aj ekonomicky vyzeralo dobre a riešilo to aj značnú diskrimináciu neverejných poskytovateľov voči verejným. O tom sme ešte ani nehovorili, koniec-koncov aj Ústavný súd voči pôvodnému zákonu pani exministerky Tomanovej vzniesol tieto námietky a nález hovorí o tom, že ten zákon bol protiústavný a museli sme ho opravovať, pretože výrazným spôsobom diskriminoval ľudí, ktorí sú u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb voči tým, ktorí sú u verejných poskytovateľov. Faktom ale je, že po schválení, a mal by sa tento zákon uviesť reálne, čo sa týka zvýšenia poplatkov do praxe od 1. júla, nastali problémy v sociálnych zariadeniach. Ľudia odkázaní na sociálnu službu nevedia, ako zaplatia vyššie poplatky. Nikto im to dobre nevysvetlil, sú v neistote, v neistote sú zariadenia, nevedia, ako dostanú zaplatené za tých prijímateľov, ktorí si nevedia zaplatiť 50 % ekonomicky oprávnených nákladov. Tu potrebujeme systémové riešenie a zbytočne budeme okolo toho politikárčiť, toto systémové riešenie potrebujeme nájsť.

  • Ďakujem pekne, ja iba veľmi krátko. Pani Nicholsonová, povedali ste, že ste zobrali čierneho Petra za samosprávy. No vôbec to nie je pravda, pretože vy ste dali čierneho Petra samosprávam, primátorom a starostom, pretože, bohužiaľ, vaša strana politická absolútne nemá poslancov, nemá starostov, nemá primátorov, čiže ani vôbec absolútne podľa mňa nevie, akým systémom funguje samospráva a nemá im to ani kto povedať, a to z toho dôvodu som veľmi rada, že tu sedia ľudia na dvoch stoličkách, pretože vedia, ako samospráva funguje ako môj kolega pán Blanár alebo primátor, alebo starostovia, ktorí tu sú. Nič ste nevyriešili, iba ďalším zákonom, ktorý ide z dielne SDKÚ, odsúvate problém na naše plecia a jedno vám chcem povedať, práve poslanci SDKÚ, KDH absolútne v poslaneckých laviciach miestnych samospráv odmietajú za takéto zákony hlasovať a ja sa pýtam, predsa vy nemôžete porušiť čl. 9 Európskej charty miestnej samosprávy, že vy niečo nariadite, ale potom je jednoznačne potrebné prijať všeobecne záväzné nariadenie, a to vaši poslanci neakceptujú ani v prípade daní, ani v prípade tohto zákona, a to z toho dôvodu, že práve tým, že strana SMER možno má viacero starostov a primátorov a poslancov, tak práve vaše stranícke nomenklatúry ako poslanci to neakceptujú, čiže sú totálne proti tomu, čo vy podávate v parlamente. Takže, vážená pani Nicholsonová, môže vy tu rozprávať akého Petra chcete, že máte v rukách, žiadneho nemáte, pretože každý primátor musí aplikovať zákon do praxe a jednoducho každý primátor je zodpovedný za samosprávu a pokiaľ nevydá všeobecne záväzné nariadenie, tak jednoducho to neplatí a občania vnímajú, že to neurobila pani Nicholsonová, tieto prehrešky viac-menej, ale vnímajú, že to urobili starostovia, primátori. Čiže vy ste starostov a primátorov dostali do nezávideniahodnej situácie, a preto som rada, že tak rýchlo prišiel tento pozmeňovací návrh aj v zákone o zdravotníctve.

    Takže, prosím vás pekne, spamätajte sa a skúste zistiť, ako samospráva funguje. Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem, pani kolegyňa. V podstate musím povedať, že so všetkým, čo si povedala, viem sa stotožniť, viem aj súhlasiť. Takisto si myslím, že ľudia, ktorí využívajú sociálne služby, sa majú podieľať naozaj v určitej miere, proste príspevkom na túto službu. Je dôležité naozaj tú debatu rozprúdiť, tak ako si to aj v závere povedala, a myslím, že veľa ľudí je o tom ochotných diskutovať. Mne tuná len nejako prekáža jeden jediný moment, ktorý som aj v minulosti nejako opomenula. Viem, že na poslednú chvíľu sa prijímal "pozmeňovák", ktorý vylúčil z tejto skupiny aj deti do 18 rokov. Teraz sa na mňa začali obracať ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí majú ešte stále dieťa, ale, bohužiaľ, sú už viac ako 18-ročné, už majú priznaný aj dôchodok invalidný a, bohužiaľ, stáva sa, že ich nebudú môcť posielať do denných stacionárov, do sociálnych služieb dennej, denne, hej, len preto, lebo sa boja, že by jednak tým, že nevládzu, nebudú vládať platiť tieto zvyšné príspevky a zadlžili zbytočne svoje rodiny. Takže v tomto vidím naozaj taký možno paradox, že aj keď teda súhlasím s týmto zákonom alebo s tými myšlienkami, pre ktoré som aj hlasovala prvýkrát za tento zákon, táto jedna vec mi ešte chýba. Proste myslím si, že by to bolo potrebné doplniť. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, vaša neznalosť nemá medzí a hovoríte o niečom, čomu do dôsledkov nerozumiete. V roku 2000 bola prijatá správa vo vláde, 31. mája, ktorá konštatovala, že chýba viac ako 4 mld. na financovanie sociálnych služieb.

    V roku 2002 boli odovzdané sociálne služby ako originálne kompetencie obciam, bez vyriešenia financovania. To je problém, ktorý sa ťahá roky. Vaše paušálne prerozdelenie príspevkov spôsobilo, že v niektorých zariadeniach majú dostatok prostriedkov a v iných nedostatok prostriedkov. Jedná sa o dofinancovávanie tých zariadení, ktoré po 1. 7. nedostávali žiadnu dotáciu zo štátu.

    Narábate so štatistikami tak, aby ste, a manipulovať viete so štatistikami, skúste sa pozrieť na to, aké dôchodky priemerné majú 80-roční a starší ľudia. Ich priemerný dôchodok je 249 eur, pretože odchádzali do dôchodku pred rokom 1988. Bola by som veľmi rada, keby ste sa pozreli skutočne seriózne na to, čo ste v sociálnych službách narobili.

  • Ďakujem. Neviem, čo skôr povedať, myslím si, že väčšinu z toho si nechám na svoj samostatný príspevok, ale chcem jednoducho reagovať na to, ak tu aj teraz zaznela štatistika, že priemerný dôchodok je 249 eur, chcem upozorniť znova a znova na to, že aj pri zavedení pravidla 50 % spoluúčasti tým dôchodcom, ktorí majú dnes povedzme 200, 220-eurové dôchodky, a to sú tí osemdesiatnici, ktorí skutočne musia niektorí z nich byť v zariadeniach sociálnych služieb, sa platby žiadnym spôsobom nezvýšia. Ak zariadenie bude musieť zdvihnúť platby, poplatky na povedzme 300 eur, tak títo dôchodcovia, ktorí platili doterajší poplatok, povedzme ktorý bol nastavený na úrovni 180 eur a z titulu ochrany príjmu, platili len 170, 175, viac ani cent, tak nebudú platiť ani cent, ani po 30. 6. 2012. Tá zmena sa dotkne dôchodcov, alebo občanov, ktorí majú relatívne vyššie dôchodky, čiže ak tu strana SMER bojuje zubami-nechtami za zrušenie pravidla 50 %, tak vlastne zastáva sa tých dôchodcov, ktorí majú 300, 400, 500-eurové dôchodky, a to nie sú starodôchodcovia. To sú práve ľudia, ktorí majú možno 63, 64 rokov a povedali si, že lepšie im bude v penzióne za 200-eurový poplatok, svoj dom predali, majetok dali deťom a nech sa postará samospráva, a tá samospráva sa potom postará, ale nie sú peniaze na iné sociálne služby.

  • Pani poslankyňa, vaša reakcia.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Jurinová, pani podpredsedníčka, musím povedať, že súhlasím s tým, že štát by teda mal pamätať na deti s postihnutím, ktoré sú odkázané na sociálne služby a dosiahnu vek osemnástich rokov, a teda potrebujú zostať v zariadení, absolútne súhlasím s tým, že tam došlo k opomenutiu, a myslím si, že by sme to mali napraviť nejakým kvalitným pozmeňujúcim návrhom, takže v tom sa zhodneme a k tomu ďalšiemu, čo bolo uvedené vo faktických, najmä k tým osobným invektívam dám Vaľovej a Tomanovej sa vyjadrovať nebudem a ani k ich pokriveným štatistikám. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Brocka, do rozpravy, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, priznám sa, že som do poslednej chvíle zvažoval, že či vôbec ešte vystúpiť v rozprave, aj keď som teda bol prihlásený, pretože tu vznikla taká zvláštna situácia. Od rána máme na programe bod zákona, novelu zákona o zdravotnom poistení a my sa vlastne od rána väčšinou bavíme o niečom úplne inom, bavíme sa o sociálnych službách, a preto paradoxne by tu ani nemali sedieť teraz títo páni doktori alebo pán primátor, ale by tu mal sedieť pán minister Richter, minister sociálnych vecí, lebo mohol sa veľa zaujímavého dozvedieť, a myslím si, že viac by sa dozvedel z opozičných radov, ktorí vecne vystupovali k problému, ktorý otvoril pán poslanec Blanár.

    Ja sa vám priznám, že keďže mal byť zdravotnícky zákon, tak som si dopredu ani nepripravil nejaké vystúpenie k problému sociálnych služieb, ale keďže sa táto diskusia dosť spolitizovala a už tu zaznievali výčitky na stranu neoliberalizmu a neoliberálov, a tak dovoľte, aby som takisto politicky zaujal postoj k tomuto návrhu, teda nie k vášmu návrhu poslaneckému, ale k návrhu pána poslanca Blanára. Svojím návrhom, pán kolega, vyvolávate chaos, a to je odpoveď aj pánu Jasaňovi, pretože predstavte si, no rokujeme bod o zdravotníctve a vy ste sem nadniesli úplne inú tému, ktorá s prerokovaným bodom veľmi málo súvisí.

    No a problém, ktorý pritom spomenula pani Nicholsonová okrem iného, že vy ste ho tu nadniesli ako župan, no tak, pán kolega, toto nie je výhoda, že vy keď ste župan a riešite problém niektorých vecí, teda ako župan, že teraz ste od nás múdrejší alebo kompetentnejší, keď sa máme tu tým problémom zaoberať. Lebo naozaj je pravda, že vy ste teraz vlastne čo? Zastupujete tu župu, alebo Slovenskú republiku? My napríklad teraz máme hlavu v smútku z verejných financií a by sme teda radi vám aj pomohli, aj serióznymi návrhmi, ale vy sami prichádzate s takými návrhmi, ktoré s ozdravovaním verejných financií nemajú nič spoločné. Naopak, ešte ten problém viac prehlbujú. No ale teraz ja neviem, pán minister financií, ako, rád by som počul jeho názor na váš návrh, alebo či mu je to jedno, že vy mu teraz takto idete vstupovať do rozpočtu alebo tie verejné financie idete takto rozcápať.

    Teraz teda súhlasím v tom, alebo by som zopakoval návrh, že "jeden mandát stačí", je veľmi dobrý návrh a myslím si, že nielen pre tento prípad, ale aj pre mnohé iné, pretože dve veci a tri veci sa poriadne robiť nedajú. A to aj na adresu pani poslankyne alebo pani primátorky, alebo pani poslankyne VÚC pani Vaľovej. No proste aj keď má 24 hodín, naozaj to ide veľmi ťažko a musíte tu často riešiť tú dilemu, že čo vlastne tu máte hájiť. Máte tu záujem, teda hájiť záujem Slovenska alebo v prvom rade vašej župy, alebo vášho mesta?

    Čiže mohli by sme sa vrátiť k princípu "jeden mandát stačí" a keby sme si to tak nejak vydiskutovali a vyčistili, myslím si, že by sme mohli tak nezaujate a možno oveľa, oveľa účinnejšie pomáhať aj župám, aj obciam, aj sociálnym zariadeniam.

    Vy zo sociálnej demokracie, zo SMER-u ste taká zvláštna strana. Máte tu väčšinu, vy to schválite, tak ako ste si to pripravili, ale chcem vám povedať, že vy na to, že máte toľko mandátov, vy ste veľmi slabou stranou. Že veľmi ľahko podliehate aj tým najmenším tlakom, ktoré by mohli spôsobiť stratu vašich preferencií. A mohol by som aj o tomto prípade hovoriť, ale ja sa vrátim jedným príkladom aj do nedávnej minulosti. Keď ste končili vaše funkčné obdobie v roku 2010, tak svojim prístupom k hazardu a slabosťou, že ste podľahli lobistom hazardu, ktorí chceli vybudovať neďaleko od Bratislavy megakasíno, tak ste vyvolali jeden, samozrejme, vážny problém na Slovensku, ste jednoducho podľahli tlaku jednej úzkej skupine ľudí, ktorí tu chceli na Slovensku zarábať na hazarde.

    Samozrejme, že prišlo k zmene vlády, vláda Ivety Radičovej vaše zákony, ktoré ste na to rýchlo upravili, sme zvrátili do pôvodnej podoby a s hazardom sme sa vyrovnali. Teraz máte v balíčku opatrení na ozdravenie verejných financií jedno z 22 opatrení, že idete zdaniť alebo teda zaviesť vyššie dane na hazard. Ja sa priznám, že vám neverím. Počkám si na ten konkrétny zákon, či to dokážete, lebo ak sa preberú a prebudia títo, ktorí žijú z hazardu, nie gambleri, nie obete hazardu, ale tí, ktorí na tom zarábajú, či túto peknú myšlienku dotiahnete do konca. Držím vám palce.

    Druhý návrh je, včera bolo palcové titulku, že idete v rámci tých opatrení - 22 opatrení, ako chcete ozdravovať verejné financie, že idete zdaniť výsluhové dôchodky. To je dobrý návrh a mne sa páči, ale, prepáčte, tiež si zaprognózujem, že to nedokážete. Že to nedokážete, aj keď máte na to dosť hlasov, lebo za niekoľko dní, keď sa prebudia tí, ktorých sa to týka, ktorí majú 800-eurové mesačné dôchodky alebo 600, alebo-700 eurové dôchodky a budú apelovať na vaše sociálne cítenie, že to nedotiahnete do konca.

    A ja by som tiež rád, aby ste to urobili, je to potrebné, ľudia to ocenia, dokonca to považujem za spravodlivé, ale takýchto príkladov odvahy a dotiahnutia vecí do konca vo vašom prípade teda si nespomínam teraz. A dokonca aj ten, ktorý sme my urobili, že sme problematiku sociálnych služieb aspoň trošku posunuli ďalej, že sme sa vážne začali zaoberať tým problémom a niektoré veci sme aj nepopulárne prijali, tak vy teraz idete to vrátiť naspäť a betónovať ten stav, ktorý bol neudržateľný pred dvomi rokmi dozadu.

    No čiže je mi z toho tak trošku aj smutno, pretože vy miesto toho, aby ste veci vylepšovali, aj princípy, trebárs na nich pracovali, tak veci aj správne rušíte a podľa môjho názoru to nie je dobré pre Slovensko, lebo takto postupovali aj v Grécku, takto postupovali aj v Španielsku, takto sa chystajú postupovať vo Francúzsku, podľa mňa toto nie je dobrá cesta a ani dobrý smer.

    A ja by som skôr vás chcel poprosiť, aby ste konečne vládli, ale tak, aby po vás neprišla potopa.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Faktické poznámky: pán poslanec Podmanický, Vaľová, Fecko a Šedivcová. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Podmanický.

  • Pán poslanec, chaos nespôsobuje návrh pána poslanca Blanára, ale chaos spôsobil váš zákon, ktorý má byť účinný v tejto oblasti od 1. júla. Napokon to potvrdzujú aj pán poslanec Frešo, aj pán poslanec Novotný, ktorí sami prichádzajú s riešením toho chaosu a problému, ktorý by vznikol od 1. júla, kde ste doslova skoro znefunkčnili sociálny systém v tejto oblasti na Slovensku. Čiže tento rieši chaos, ktorý ste vy spôsobili.

    Pán poslanec, vám by vyhovovali, keby tu boli ľudia odtrhnutí od reality, číri teoretici, ktorí by od zelených stolov rozhodovali o osude Slovenska. Vám to nevyhovujú ľudia z praxe, ktorí sa denno-denne stretávajú s problémami ľudí.

    Ja som tiež starosta obce a myslím si, že je dobre, že je tu pán poslanec Blanár ako župan, dokonca si myslím, že je tu dobre, že je tu aj župan Frešo, pretože zasa sa pozerá na problémy, ktoré vznikajú, úplne z iného pohľadu než vy, ktorý sa možno stretávate s ľuďmi len na vašich straníckych mítingoch.

    Je veľmi dobre, že v parlamente sú ľudia, ktorí môžu tu na parlamentnú pôdu prinášať problémy zdola. A to, že pán poslanec Blanár vyšiel s týmto návrhom, veď to je len dôkaz toho, že ako župan rieši akútnu situáciu, ktorej dôsledky si vy neuvedomujete.

    Takže, nech sa páči, keď máte princíp v KDH "jeden mandát stačí", v poriadku, je to vaša filozofia. Svedčí to o tom, akú máte podporu u ľudí, ste úplne odtrhnutí od reality. Ak máme my iný princíp, prosím, rešpektujte to. Nie náhodou práve SMER má také vysoké zastúpenie v samospráve, lebo tam tí ľudia, konkrétni ľudia vidia, akým spôsobom sa snažíme problémy riešiť, a my sa ich snažíme počúvať.

  • Krátka pauza.

  • Zapnite pani poslankyňu Vaľovú.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja veľmi krátko. Pán kolega Brocka, viete, trošku možno aj ľudia, nielen ľudia, ale všetkých nás mrzí to vaše farizejstvo v KDH. Víno pijem a vodu kážem. Rozprávate o "jednom mandáte stačí". Ja som sa nechcela prihlásiť, ale ste ma osobne vyzval. Vy nemáte poslancov, ja len vidím tu pána Novotného, však on je takisto poslanec v mestskom zastupiteľstve, vy máte kopu, veď vy máte kopu poslancov takisto a sedia tuná v parlamente. O čom tu rozprávate? Čiže jeden mandát stačí pre SMER, ale pre KDH jeden mandát nestačí.

    A ďalšiu vec, povedali ste, že koho záujmy, potom máme problémy, keď sme niekto primátor alebo župan, koho záujmy hájime, či štátu, župy, alebo mesta? Pán poslanec, preboha, veď občania tohto štátu sú občania župy a miest. Veď my hájime záujmy občanov, záujmy občanov, veď títo ľudia žijú v mestách a tie mestá sú potom v župách. Tak nerozumiem, čo ste tu rozprávali, lebo myslím si, že sám sebe nerozumiete. Lebo na každom jednom kroku sa prichytíte, že klamete, pretože máte viac mandátov, a občania sú všetci rovnakí, či žijú v tom meste, v tom, alebo v župe, len akurát, tak ako povedal môj kolega, vy sa s občanmi stretávate na mítingoch straníckych, to by ste chceli, a my ako primátori, starostovia a poslanci sa s nimi stretávame dennodenne a dennodenne musíme počúvať, čo by sme mali zmeniť, a je ešte väčší tlak na toho primátora, pretože mu povedia, že nerozprávaj, že sa vyhováraš na zákon, lebo tam sedíš, tak ten zákon zmeň, urob tak, aby občania Slovenskej republiky sa mali dobre.

    Tak, pán poslanec, prosím vás, keď pijete víno, nekážte vodu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja som bol, pán Brocka, ďakujem pekne, že ste povedali to, čo ste povedali, že jeden mandát stačí. Aj ja sa za to prihováram. Bol som poučený ešte v piatom volebnom období od pani Vaľovej, keď som jej to povedal, že sa tomu nerozumiem, že je to v "manažeringu", no dobre, ok, je to o "manažeringu". Ale potom by som bol za to, aby sa za to nebral plat, keď sú na troch stoličkách, takže pre jeden plat do štátnej správy. Ale ja si myslím, ako teraz bolo povedané pani Vaľovou, že sú to občania Slovenskej republiky. Áno, sú to...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, poprosím vás.

  • ... Áno, sú to občania našej republiky a teraz sa pýtam, to znamená, keď nebudeme mať zástupcov z nejakého kraja v poslaneckých laviciach, znamená, že tento kraj si nič nevylobuje tu? My sme predsa NR SR, nie sme NR Žilina, ani NR Prešov, ani NR Malacky, ani NR Bratislava. Sme NR SR. A preto by som bol veľmi rád, aby sme takto prekročili náš tieň a povedali si, áno, keď máme sa rovnomerne rozvíjať ako celé Slovensko, tak keď sme doteraz profilovali tieto mestá, tak teraz poďme tie, ktoré za tie obdobie nemali šancu sa dostať. Pretože niektorí, musím povedať, že neviem, či ste všetci boli na celom Slovensku. Viete, čo mi tu chýba v Národnej rade? Jedna veľká mapa, aby bolo jasné, čo je Slovensko. Lebo my sme tu neprišli hájiť svoje, áno, bolo to takto naučené za socializmu, z ktorého regiónu ste, tam lobujete ten región. Ja tiež som z Prešova, áno, chcem aj za nich, ale hovorím, musíme to rovnomerne rozvíjať. Nemôžme to rozvíjať takto, že teraz štyri roky iba títo a potom nič.

    Takže je to o tom asi. Ďakujem pekne.

  • Ruch v sále.

  • Páni kolegovia, poprosím vás, kľud.

    Pani poslankyňa Šedivcová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som tiež chcela zareagovať na pána poslanca Brocku, ktorý teda povedal, že ľahko podliehame tlakom. Neviem, akým tlakom myslel. Ja až teraz som si všimla, že na balkóne máme zástupcov seniorov, vidím tam aj pána predsedu Jednoty dôchodcov pána Kamila Vajnorského, ktorý prišiel sem dnes so skupinou ľudí, ktorých sa bezprostredne tento zákon týka.

    Ja robím aktívne v sociálnych službách, čiže viem posúdiť dopad tohto zákona aj na seniorov, aj na klientov sociálnych služieb. Naozaj bývalá vláda podľahla veľkému tlaku a znovu druhýkrát to zopakujem, tlaku neverejných, čiže súkromných poskytovateľov sociálnych služieb, pod veľkým tlakom prijala teda tento zákon, ktorý má veľmi zlý dopad na klientov v sociálnych zariadeniach.

    Kolegyňa Jurinová hovorila o tom, že vôbec sa tu nemyslelo na deti. Áno, deti, ktoré sú odkázané na sociálne služby, kde sa v stacionári platí 1200 až 1500 eur, osamelá matka starajúca sa o takéto dieťa si v žiadnom prípade nemôže zo svojho príjmu dovoliť v tomto stacionári zaplatiť 600 alebo 700 eur mesačne.

    Takže tu treba povedať, z čoho môže táto matka platiť v takomto sociálnom zariadení za svoje dieťa, čiže v budúcnosti to treba riešiť komplexne. Ďakujem.

  • Pán poslanec Brocka, vaša reakcia, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, skúsim reagovať jednou rozvitou vetou na predrečníkov aj na pána starostu Podmanického, aj na pani primátorku Vaľovú v súvislosti s návrhom pána župana Blanára, a zároveň aj na kolegu Fecka.

    Ak je tu problém s princípom "jeden mandát stačí", mohli by sme na začiatok začať tým, že "jeden plat stačí" a môžete robiť funkcií, koľko chcete, a peniaze, ktoré by sme tým ušetrili, mohli by sme venovať do služieb pre seniorov.

  • Je, dámy a páni, 11.58 hodín a prerušujem rokovanie o tomto bude programu. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

    Ešte niekoľko informácií o ďalšom priebehu. Vzhľadom na to, že podľa schváleného programu sme mali o 14.00 hodine pokračovať bodom číslo 5, čo je návrh pána poslanca Ľubomíra Vážneho, na základe súhlasu a dohody s pánom navrhovateľom doporučujem, aby sme po 14.00 hodine dokončili tento bod, sú ešte dvaja ústne prihlásení do rozpravy. Po skončení tohto bodu uvedie pán poslanec Vážny svoj návrh zákona a potom, tak ako sme si to schválili, keďže sme včera odsúhlasili, že po ukončení bodu pána navrhovateľa Richarda Rašiho bude nasledovať návrh na odvolanie riaditeľky Rozhlasu a televízie, budeme pokračovať týmto návrhom. O 17.00 hodine prerušíme rokovanie a budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Takže prerušujem rokovanie. Vyhlasujem obednú prestávku a pokračujeme o 14.00 hodine rozpravou k návrhu pána poslanca Rašiho. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 3. schôdze Národnej rady v prerušenej rozprave o druhom čítaní o návrhu poslanca Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte ako tlač 28.

    Teraz prosím pána poslanca Rašiho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu Jozefa Valockého, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení páni poslanci Ivan Uhliarik a Jozef Mihál. Pán poslanec Uhliarik už stojí za rečníckym pultom.

    Takže, nech sa páči, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 28.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni navrhovateľ, spravodajca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, možno síce kvantitatívne menej, ale o to väčšia kvalita, predpokladám, sa tu zišla. A som rád, že vidím tu lekárov a ľudí, ktorí naozaj do zdravotníctva vidia.

    Po sérii sociálnych príspevkov alebo teda príspevkov k sociálnej časti pozmeňovacích návrhov sa vrátim k zdravotníctvu a skúsim ho posúdiť vecne. Skúsim posúdiť vecne skutočne pozitíva a možno aj hroziace negatíva alebo mínusy tejto predkladanej novely.

    Pán poslanec Raši predložil na rokovanie Národnej rady návrh novely zákona, ktorý sa dotýka troch hlavných zmien, a to zmeny prerozdelenia poistného, tzv. PCG. Pre tých, ktorí nie sú v zdravotníctve, len veľmi krátko vysvetlím, že táto zmena sa skutočne pripravovala niekoľko rokov. Je to prejav alebo prísľub väčšej spravodlivosti v prerozdelení jednotlivých peňazí, ktoré dostávajú zdravotné poisťovne, inými slovami pre zdravotnú poisťovňu inak stojí alebo iné peniaze stoja pacienti, ktorí majú dvadsať rokov a majú napríklad cukrovku oproti dvadsaťročnému mladíkovi, samozrejme, tu tieto peniaze zdravotná poisťovňa vynakladá menšie.

    Po druhé je to rozšírenie dôvodov odvolania predsedu a člena správnej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a po tretie zmena preukazovania platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne.

    Návrh zákona bol prerokovaný vo viacerých výboroch a doznal viacerých zmien, predovšetkým úprav, ktoré vypracovalo ministerstvo zdravotníctva. Za dôležité a pozitívne považujem úpravy, ktoré prišli na zdravotníckom výbore do zákona a na ktoré som upozorňoval v prvom čítaní.

    V systéme PCG, čiže v systéme prerozdeľovania poistného, ktorý naozaj začal ešte za ministrovania pána poslanca Rašiho a ktorý sme dokončili spolu s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou minulý rok a ktorý táto vláda prevzala, naozaj to hodnotím pozitívne, sa oproti pôvodnej predloženej novely správne doplnila definícia farmaceutickej nákladovej skupiny ako nového pojmu v legislatíve.

    Úpravou z pôsobenia určenia štandardnej dávky liečiva, ktorý je ponechaný v procese kategorizácie, sa teda odstránil dvojitý režim jej určenia. Úpravou termínov a iných spresňujúcich ustanovení sa návrh zmenil tak, aby proces zavedenia PCG bolo možné realizovať od 1. 7. 2012. Sám podporujem toto skoršie navrhovanie alebo teda skoršie uvedenie do života. Myslím si na rozdiel možno od mojich kolegov, že tak ako sú určité kroky, ktoré môžu byť príčinou nezhôd medzi jednotlivými poisťovňami, bežne ako pri každom inom návrhu, ako pri každom inom zákone, sa tieto, ľudovo povedané, muchy vychytajú a myslím si, že toto bude skutočne fungovať, tak ako v iných európskych krajinách.

    Dúfam, že takto nastavená legislatíva v tom medziobdobí júl - august, lebo vieme, že návrh zákona alebo teda účinnosť zákona je v júli, a v podstate v auguste poisťovne sa nejakým spôsobom musia do konca augusta s tým stotožniť, tak verím, že nespôsobí dotknutým subjektom vážnejšie problémy. A myslím si, že naozaj poisťovne sú na toto pripravené.

    Zmena sa udiala pri navrhovanom, aj kritizovanom takzvanom, ja to volám, že bianco dôvode možnosti odvolania predsedu a člena dozornej rady nezávislého Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Asi mi dáte za pravdu, alebo možno keď sa nad tým naozaj zamyslíte, v Slovenskej republike je niekoľko nezávislých inštitúcií, ktoré by si bez ohľadu na politickú príslušnosť alebo vládu mali zachovať nezávislosť, či je to Národná banka, Úrad pre verejné obstarávanie alebo iné organizácie, toto je jeden z nich.

    Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je presne ten úrad, ktorý máme na Slovensku, a je to výhoda oproti iným napríklad európskym krajinám, ktoré tento úrad nemajú. Čiže myslím si, že nezávislosť tohto úradu či už vo vzťahu k pacientom, alebo vo vzťahu k nemocniciam a posudzovateľom by bolo dobré, a, samozrejme, aj k poisťovniam, udržať.

    Ako dôvody odvolania sa dopĺňajú už dva konkrétnejšie, a to, ak si úrad neplní úlohy podľa zákona, to je, samozrejme, pochopiteľné, ale ten druhý dôvod si myslím, že je veľmi vágny. Posúďte sami, neviem do akej miery ste s tým zoznámení úplne do podrobností, ale skúste sa nad týmto zamyslieť. Aj z iných závažných dôvodov, najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva, alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie. To znamená, akýkoľvek kandidát, ktorý tam bude, a potom vznesie sa za rok, za dva akákoľvek pochybnosť, samozrejme, zo strany poslancov, vlády, prípadne iného, inej inštitúcie, o jeho osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch, skutočne môže byť akákoľvek, tak môže byť odvolateľný.

    Myslím si, že toto je narušenie nezávislosti úradu bez akejkoľvek politickej, politického prikrášľovania tohoto môjho príspevku. Hoci sa navonok spresnili dôvody odvolania, naozaj mám pochybnosti o udržaní nestrannosti postavenia úradu pre dohľad, pretože ten dôvod alebo tých dôvodov je množstvo.

    Ak si chce SMER dosadiť na čelo tohoto úradu svojho človeka, myslím si, že by sa nemal skrývať za pseudodôvody, a mal by to povedať rovno. Problém je, že máme už historickú skúsenosť s tým, že na čele úradu bol v rokoch 2006 - 2010 človek, ktorý nekonal v prípade niektorých poisťovní, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a sa dostala za jeho účinkovania alebo za jeho úradu do veľkého dlhu 120 miliónov eur a hrozil jej naozaj kolaps bez ohľadu na to, že v roku 2010 sme čelili kríze ako štát.

    Na to, aby sa to nestalo, má skutočne dohliadať šéf Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a vtedy už má, keď sa niečo deje, súvisí to aj s inou zmenou v tomto zákone, mal by v úvodzovkách počuť trávu rásť. To znamená, v prípade, že cíti alebo vidí, že platobná schopnosť alebo finančné zdravie danej poisťovne nie je úplne v poriadku, mal by jej prikázať veľmi včasne vypracovať ozdravný plán. Nemohla by sa stať situácia, ktorá sa stala, a lekári, ktorí ste tu, viete o tom, že sa stala, že skrachovala jak Európska zdravotná poisťovňa, tak zdravotná poisťovňa Perspektíva.

    Stretol som sa s lekármi a rok 2012, ktorí tie pohľadávky voči týmto skrachovaným poisťovniam nikdy neuvidia. Sú to v podstate mŕtve peniaze. Hovorím len o tom, aby sa to nestalo, a hovorím len o tom, že riaditeľ takéhoto nezávislého úradu môže byť viac nezávislý, keď jednoducho nemôže byť odvolaný ministrom, prípadne vládou akoukoľvek, bez ohľadu na to, či je tu taká politická strana alebo iná politická strana. Verím, že v budúcnosti bude mať SMER šťastnejšiu ruku pri voľbe svojho nominanta, ktorý síce ukončí nezávislé postavenie tohto úradu, ale bude aspoň dohliadať nad hospodárením nielen Všeobecnej, ale aj všetkých zdravotných poisťovní, ktoré na Slovensku máme.

    V návrhu zákona zostáva bezo zmeny vypustenie prísnejších kritérií preukazovania platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne. Moje snahy, ktoré som sa pokúšal presadiť na výbore, o posunutie účinnosti ustanovení, ktoré prísnejšie kritériá ponechávajú, ale posúvajú na január 2013 a ktoré by poskytli dostatok času sa pripraviť, najmä Všeobecnej zdravotnej poisťovne, neboli prijaté a ja to rešpektujem, ale takto prijatý návrh prinesie sťaženie platobných podmienok pre poskytovateľov, lekárov, prípadne iných, iné zariadenia, pretože sa môžu, nehovorím, že sa to deje alebo že sa to bude diať, ale môžu sa predlžovať lehoty na splatnosti faktúr. Dialo sa to už v roku 2009, pani ministerka vtedy ako šéfka Všeobecnej zdravotnej poisťovne to obhajovala tým, že bola hospodárska kríza, ale vieme, že žijeme v turbulentných časoch a takéto situácie sa môžu jednoducho opakovať a veľmi ťažko. Neviem si predstaviť malé zdravotnícke zariadenia alebo iného poskytovateľa, aby nepodpísal, "dobrovoľne" zmluvu s poisťovňou, ktorá mu oznámi, že jeho platobné, jeho platobná perióda sa posúva z 30 na 60 dní. Jednoducho úveruje týmto štát. Stalo sa to už raz, môže sa to stať aj do budúcnosti. Stalo sa to v roku 2009, za práve ministrovania pána Rašiho.

    Naopak, návrh prinesie menej prísnu kontrolu hospodárenia Všeobecnej a menej prísnu kontrolu toku peňazí z verejného zdravotného poistenia. Skutočne môže hroziť, že pri neprijatí týchto prísnych kritérií, Všeobecná poisťovňa, zdravotná poisťovňa alebo aj iná môže sa dostať do straty a môže ohroziť poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

    A na záver alebo ten posledný bod, ktorý by som chcel posúdiť, je práve pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený na výbore, pána poslanca Baláža, ktorého si ako lekára a operatéra veľmi vážim, na druhej strane, ktorý zavádza opäť do systému koncovú sieť nemocníc. Dnes tu zaznelo, že pacient si všemožne vybavuje, myslím, chce si vybaviť, aby sa dostal, keď sa mu niečo stane, do koncovej nemocnice. No ale, dámy a páni, to je presne to, čo nechceme. Vieme, aké sú štatistiky, vieme, že v takzvaných koncových nemocniciach 80 % výkonov sa robí bežných výkonov, tých, ktorých by mohli robiť VÚC-karské nemocnice, prípadne nemocnice nižšieho typu. Presne toto nechceme, aby každý jeden pacient išiel do koncovej nemocnice a tam nejakým spôsobom mu alebo teda nemocnica dostávala oveľa vyššie platby. Preto sme zavádzali systém platby na diagnózu. Preto sme práve zavádzali systém, ktorý zabezpečí to, že špičková koncová nemocnica bude robiť len špičkové diagnózy a nemôže to robiť napríklad nemocnica v malom okresnom meste. Jednoducho nemôže to robiť, pretože tam nemá vybavenie operatérov a tak ďalej. Veď toto je záruka, ideme do tejto, do tohto systému, že tieto nemocnice budú mať zmluvy, ale prečo napísať zoznam nemocníc do zákona?

    A vysvetlite mi alebo vysvetlime si jednu, jednu zásadnú vec. Pri nariadení vlády alebo teda pri tom zozname, určuje sa to nariadením vlády, pri tom starom zozname nemocníc, ktorý tu platil, boli štátne nemocnice, ale bola tam aj jedna súkromná nemocnica - Onkologický ústav Sv. Alžbety. Absolútne nespochybňujem a veľmi si vážim prácu, ktorú OÚSA - Onkologický ústav Sv. Alžbety robí. Ale prečo tam bol jeden onkologický ústav a nebola tam napríklad nemocnica Čadca? Prečo tam napríklad nebola, pán poslanec Blanár tu nie je, ale on, mám pocit, že je veľkým obhajovateľom menších VÚC-karských nemocníc, prečo na tomto zozname nebola napríklad Nemocnica Čadca? Dnes tu zaznelo, že tí istí lekári vo VÚC-karských nemocniciach majú rovnaké dobré atestácie ako lekári vo veľkých nemocniciach.

    Čiže môj, moja poznámka alebo moja výtka smeruje práve k tomu, aby nebol, neexistoval zoznam nemocníc, ktoré majú definitívu takzvanú, ktorú, ktorí dostanú zmluvu bez ohľadu na to, na úroveň kvality, ktorá sa v nich robí. Nehovorím, že sa nerobí najlepšia alebo najšpičkovejšia kvalita, ale tak keď v Bystrici sa robí robotická chirurgia a nerobí sa inde a nemôže sa robiť inde, lebo jednoducho ten robot tam inde v Bratislave alebo v Košiciach nie je, tak každá jedna, každá jedna nemocnica je špecifická, je lepšia v jednom, lepšia v druhom, ale prečo by mala mať záruku zmluvy? Proti tomuto musím byť, pretože zavádza to princíp nespravodlivosti do zdravotného systému a do poskytovateľov.

    Hoci novela zákona skutočne obsahuje jednu pozitívnu zmenu, ktorú sme navrhovali už my a ktorá naozaj je dlhoročne odbornou verejnosťou prijímaná, čiže zavedenie takzvaného PCG - prerozdeľovacieho mechanizmu. Ako celok ju nemôžem podporiť, pretože v prípade jej schválenia môže opäť hroziť strata nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s následným znížením kontroly pre jednotlivé poisťovne, ktoré skutočne historicky alebo teda história nás učila, že sa v niektorých prípadoch dostali či už na pokraj kolapsu, alebo úplne skrachovali, ako aj neefektívne vykladanie prostriedkov na zdravotnú starostlivosť opätovným zavedením koncovej siete. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Raši.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja chcem poprosiť pána poslanca Uhliarika, aby nepodporil túto novelu, tento zákon, pretože by to bol výsmech všetkým zdravotníkom, aby niekto, kto bojoval proti systému a bol tvrdým obhajcom súkromných poisťovní a ich majiteľov, naozaj by bolo nevhodné to podporiť. Obhajovanie predsedu úradu pre dohľad a jeho dôvody sú jasné každému, kto si prečíta jeho životopis. Naozaj prečítajte si životopis a všetkým vám to bude jasné. A obhajoba pána poslanca Uhliarika je jasným dôkazom, že obhajuje majiteľov súkromných poisťovní, a všetci, čo ste sledovali systém pochopíte, že celé jeho pôsobenie bolo proti pacientom, nie v prospech pacientov.

    A čo sa týka platobnej schopnosti. Možno si spomínate, keď sa jedna z vládnych strán vyjadrila o tom, že treba Všeobecnú zdravotnú poisťovňu rozdeliť a predať iným investorom, a preto bola Ministerstvom zdravotníctva určená platobná schopnosť tak, aby to poisťovňa nemohla splniť. A potom, keď sa toho zľakli, lebo sa blížili voľby, tak pripravili návrh, aby posunuli účinnosť platobnej schopnosti, lebo sa zľakli, lebo vedeli, že by im to mohlo politicky uškodiť. Pre nič, pre nič iné.

    A čo sa týka koncovej sietí nemocníc, pán poslanec, ako to, ako ja chápem, že 15 rokov sa pohybujete vo farmabiznise a nie ste v nemocnici, ale koncová sieť nemocníc je práve preto, aby štát mal niekoho, o koho sa môže oprieť, keď bude kríza, a je absolútne nespochybniteľná jej existencia, pretože, keď je kríza, tak ľudia sa môžu obrátiť iba na štát, na nikoho iného. Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať pán poslanec? Zapnite mikrofón pánovi poslancovi. Stlačili ste správne tlačítko?

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ďakujem za vaše poznámky. Len na margo toho tvrdého, tvrdej obhajoby súkromných poisťovní. Pozrite sa na vašu vlastnú novelu. Vy vlastne teraz tým, že rušíte tie prísne kritéria, zrušujete ich vo všetkých poisťovniach, nielen v štátnej zdravotnej poisťovni, ale aj v súkromných. Kto je väčším obhajcom súkromnej zdravotnej poisťovne ako práve vaša novela alebo teraz váš návrh? Veď zoberme si fakty a čísla a prestaňme tu politizovať. Hovorili ste, že sme chceli rozdeliť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a predať. Začiatkom roku 2011 to bola úplná malina a mohli sme to urobiť, pretože jej hrozila nútená správa. Prečo sme to neurobili a ako je možné, že zo straty 120 miliónov eur sme odovzdali vo februári 2012 poisťovňu s plusom 31,5 milióna? Pozrite si čísla, pozrite si fakty. Čiže myslím si, že tieto vaše skutočne poznámky a invektívy sú síce možno ľúbivé a dobre sa počúvajú, ale nie sú pravdivé, žiaľ. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mihál, nech sa páči. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Svoje vystúpenie rozdelím na dve časti, najskôr budem sa ešte vracať k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý som podal v dopoludňajšej diskusii a potom sa vyjadrím k navrhovanej zmene zákona o sociálnych službách.

    Takže ak dovolíte, k ročnému zúčtovaniu poistného na zdravotné poistenie, už som teda hovoril o tom, že ročné zúčtovanie robia po novom zdravotné poisťovne a podľa zákona ho musia vykonať pre tých poistencov, ktorým vychádza nedoplatok. Nemusia ho urobiť, respektíve zákon im nestanovuje takúto povinnosť v prípade, že poistencom vychádza preplatok, a preto navrhujem, aby takýto poistenci, poistenci, ktorým vychádza preplatok, mohli požiadať zdravotnú poisťovňu, aby im zúčtovanie vykonala, na základe čoho potom bude musieť zdravotná poisťovňa zúčtovanie urobiť, a poistenec dostane svoj preplatok vrátený.

    Pán poslanec Raši, navrhovateľ zákona upozornil na to, že máme tu vyhlášku k ročnému zúčtovaniu. Áno, ide o vyhlášku č. 130 z roku 2012 k ročnému zúčtovaniu poistného, vyhlášku ministerstva zdravotníctva, kde v § 4 v ods. 2 sa hovorí, citujem, zjednodušene: "Ročné zúčtovanie sa môže vykonať najmä za poistenca, ktorý sa v rozhodujúcom období považoval za..." a tak ďalej a sú tam vymenované tie prípady, kedy vychádza preplatok.

    Čiže po prvé vyhláška nie je zákon, vo vyhláške nemôžeme nariaďovať, prikazovať zdravotnej poisťovni, čo má robiť, a po druhé v tej vyhláške je uvedené, ročné zúčtovanie sa môže vykonať za poistencov, čiže je to určité, nazvime to odporúčanie, ale nie povinnosť zdravotnej poisťovne. Čiže za súčasného právneho stavu, naši občania, poistenci nemajú právnu istotu v tom, že im budú preplatky vrátené, a preto vás ešte raz prosím a zároveň žiadam, aby ste podporili môj návrh.

    K nepriamej novele zákona o sociálnych službách. Povedalo sa tu už prakticky všetko, ja len skúsim povedať možno dve veci. Tá klauzula o poplatkoch vo výške 50 % ekonomicky oprávnených nákladov tam nie je preto, že by to chcelo ministerstvo práce alebo bývalé vedenie, alebo bývalá koalícia. Tá klauzula sa tam dostala na základe žiadosti predstaviteľov samospráv, starostov, primátorov, zriaďovateľov týchto zariadení, ktorí nevedeli kam z konopí, ktorí jednoducho nemajú dostatok peňazí na financovanie týchto zariadení. Dámy a páni, je veľmi jednoduché povedať, že zrušme túto klauzulu, nech sa páči, schváľte to, máte väčšinu, len, prosím vás, potom sa podpíšete pod stav, ktorý tu je a bude aj naďalej. Tie zariadenia jednoducho naozaj to si nikto si tu nevymýšľa, tie zariadenia naozaj nemajú dostatok peňazí. Samosprávy nemajú dosť peňazí na to, aby financovali zariadenia, ktorých sami sú zriaďovateľmi, tým dupľom nemajú peniaze na to, aby poskytovali podľa zákona príspevky neverejným poskytovateľom, tí sú diskriminovaní, taká je realita. Neverejní poskytovatelia sú radi, keď sa im dostanú nejaké odrobinky od samospráv.

    Na druhej strane máme 15-tisíc ľudí, ktorí sú v poradovníkoch, a nie preto, že nemajú čo na práci, jednoducho chcú získať miesto v zariadení sociálnych služieb, ale tie miesta nie sú. No a prečo nie sú? Pretože potencionálni zriaďovatelia -

    a znovu sa vraciame k samosprávam, k VÚC-kam - si nedovolia rozširovať tieto zariadenia. Nedovolia si stavať nové, pretože dobre vedia, že tým pádom by im ešte viac stúpol tlak na to, aby to museli financovať. Už to tu zaznelo mnohokrát. V penzióne, v tom typickom penzióne pre starších ľudí, pre dôchodcov je náklad na jedno miesto zhruba o tých 450, 500 eur vyššie. V zariadeniach, kde sú občania, ktorí sú nemobilní, ktorí majú rôzne fyzické hendikepy. Majú stupeň odkázanosti 5, 6, kde tým pádom je aj viac ošetrovateľov, opatrovateľov, tam sa tie náklady šplhajú cez tisíc eur mesačne. A to všetko musí dnes financovať samospráva. To sú veľké peniaze. Veď to nie je zadarmo.

    V tom zákone ide o to, aby tí, ktorí na to majú peniaze, ktorí majú dostatočne vysoký dôchodok, respektíve majú rodinu, ktorá by mala pomôcť, máme tu zákon o rodine, máme tu predsa vyživovaciu povinnosť, máme tu medzigeneračnú solidaritu v rámci rodiny, tak títo klienti by mali platiť viac. Pretože na to jednoducho majú. My tu neriešime situáciu dôchodcov, ktorí žijú z 200-eurových dôchodkov. Ja poviem príklad, aby to bolo každému jasné. Aj médiám. Dnes, v nejakom zariadení, je dajme tomu predpísaná úhrada 180 eur. Typicky niekde v Prešovskom kraji 180 eur má platiť občan. Ten občan, dôchodca 80-ročný má dôchodok 200 eur. Viete koľko platí dnes? No neplatí tých 180 eur. On platí 162. A prečo? Preto, lebo podľa zákona, ktorý bol prijatý v roku 2008, mu musí zostať takzvaná ochrana príjmu 20 % životného minima. Musí mu zostať 38 eur. Tak to bolo nastavené v roku 2008 prvou vládou Roberta Fica. Čiže opakujem ešte raz, dôchodca s podpriemerným dôchodkom platí len toľko, koľko môže. V tomto príklade 162 eur a nie 180, ktoré mu dnes predpisuje povedzme obec. Po novom by obec mala zdvihnúť poplatky. Dajme tomu, že to bude 300 eur. Dajme tomu, lebo tie náklady sú 600. Čo sa stane v prípade tohto dôchodcu, ktorý dnes platí tých 162 eur? Odpoveď pre tých, ktorí nevedia. Bude platiť aj naďalej tých istých 162 eur. A prečo? Pretože v zákone bola, je a bude ochrana príjmu, pravidlo o ochrane príjmu. To znamená, keď raz má dôchodok 200 eur, tak mu stále musí zostať tých 38 a stále bude platiť 162, nech by tá samospráva zdvihla poplatky akokoľvek vysoko. Ale čo sa stane v prípade dôchodcu, ktorý tam bude jeho sused a ktorý má dnes dôchodok 500 eur? Tak ten dnes, keď vyrubené poplatky sú 180, tak teda platí tých 180, lebo má dostatočne vysoký dôchodok. Keď samospráva zdvihne poplatok na 300, tak bude musieť platiť 300. Z tých 500 eur dôchodku mu stále zostane 200 eur. Pripomínam, že ide o zariadenie s celodenným pobytom, kde má od rána do večera všetko zabezpečené, či stravu, či kultúru, či zdravotnú starostlivosť, jednoducho, jednoducho všetko. Čiže ak mu zostane namiesto 300 eur 200, ak to niekto považuje za nejakú diskrimináciu, nech sa páči. Ale upozorňujem vás na to, že týmto spôsobom sa zastávate ľudí, ktorí majú relatívne, zdôrazňujem to slovo "relatívne", vyššie príjmy, resp. ľudí, kde ich rodina má relatívne vyšší príjem a môžu si dovoliť platiť si tieto poplatky sami. Rozhodne sa nezastávate a nebránite záujmy takzvaných starodôchodcov, ktorí majú tie nízke dôchodky. Vôbec nie. Práve naopak, tí, ktorí sú dnes v poradovníkoch, ktorí sa nemôžu do tých zariadení dostať, tak tí budú aj naďalej v ťažkej pozícii. Pretože, znovu sa vraciam na začiatok, tých peňazí jednoducho nie je dosť. A nie je ich dosť ani na to, aby samosprávy poskytovali ďalšie formy sociálnych služieb, napr. terénnu opatrovateľskú službu. Jednoducho veď našou snahou by malo byť, aby tieto služby pribúdali na Slovensku, aby tá obec naozaj tieto služby rozvíjala. Aby povedzme ten dôchodca nemusel ísť do zariadenia, kde, pri všetkej úcte, nie vždy je to to, čo naozaj potrebuje. Jemu viac vyhovuje, keď zostane vo svojom rodinnom prostredí, keď zostane medzi svojimi blízkymi, keď má svoju záhradku a keď sa nemusí sťahovať do prostredia, kde síce sú všetci milí a ústretoví, ale predsa doma je doma. To snáď uznáte. Ale na to potrebuje, aby niekto za ním chodil do tej domácnosti. Ale na to musí tá samospráva túto službu vedieť financovať. Ale ona na to jednoducho nemá peniaze. Ten koláč má svoju kapacitu a nenatiahneme ho. Zdôrazňujem ešte raz, že pravidlo 50% sa do zákona nedostalo preto, lebo sme nemali čo na práci, ale preto, lebo takto to od nás vyžadovali zriaďovatelia, samosprávy, primátori, starostovia.

    Dobre, vrátim sa trošku dozadu v čase. Do decembra, resp. januára, kedy sme v tejto snemovni, keď som to ja v tejto snemovni ako minister predkladal novelu, ktorú vlastne teraz spätne riešime, v tom čase pani poslankyňa Tomanová predniesla jeden zaujímavý poslanecký pozmeňovací návrh, ktorým sa zamerala na zvýšenie práve tej ochrany príjmu. Čiže o čo vlastne ide? Ešte raz to poviem. Ak, poviem to trošku inak, ak je dajme tomu dieťa, teda už nie dieťa, ale dospelý človek, "18-ročné dieťa", ktoré už poberá svoj invalidný dôchodok v zariadení a vlastne rodičia by mali teraz financovať vyššie poplatky. Naozaj môže ísť o ťažkú situáciu a treba sa nad tým zamyslieť. To uznávam. To v praxi môže byť problém. A preto riešením by nemalo byť zrušenie klauzuly o 50 %, platba vo výške 50 %, ale riešením by malo byť, keď už teda chceme pomôcť tým, ktorí tú pomoc potrebujú, a nezvyšovať poplatky, riešením by malo byť zvýšenie takzvanej ochrany príjmu. Keď to chcete naozaj riešiť a keď chcete pomôcť tým, ktorí tú pomoc potrebujú. Nie bohatým, ktorí na to majú prostriedky, ale tým, ktorí to naozaj potrebujú. Riešením je zvýšiť ochranu príjmu. Preto ak dovolíte, prednesiem v mene troch poslancov - Eriky Jurinovej, Lucie Nicholsonovej a Jozefa Mihála - pozmeňovací návrh. Pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Jozefa Mihála a Lucie Nicholsonovej k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    1. Za článok II sa vkladá nový článok III, ktorý znie: Čl. III.

    Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 317/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 332/2010 Z. z., zákona č. 551/2010 Z. z. a zákona č. 50/2012 Z. z. sa mení takto:

    V § 73 ods. 8 a v ods. 10 sa slová "1,3 násobku" nahrádzajú slovami "dvojnásobku".

    Doterajší čl. III sa primerane prečísluje. Vloženie nového čl. III sa premietne v názve zákona. Ustanovenie o účinnosti sa upraví tak, aby nový čl. III nadobudol účinnosť 29. júna 2012.

    Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa zvýši ochrana príjmu osôb, ktorý sa spoločne posudzuje s príjmom prijímateľa sociálnej služby, pretože sa zvýši suma, ktorá im musí ostať mesačne z ich príjmu, a to na dvojnásobok sumy zodpovedajúcej sume životného minima. Zároveň sa zvyšuje ochrana príjmu osôb, ktoré nie sú síce s prijímateľom sociálnej služby spoločne posudzované, ale vzniká im povinnosť uhrádzať náklady na sociálnu službu poskytovanú prijímateľovi z dôvodu príbuzenských vzťahov. Zároveň sa navrhuje, aby táto úprava bola účinná od 29. júna 2012.

    Ešte raz pripomínam, že prakticky totožný pozmeňovací návrh k zákonu, ktorý som predkladal ako minister predošlej vlády, predniesla pani poslankyňa Tomanová, ktorá navrhla fakticky to isté. Čiže riešením by malo byť zvýšenie ochrany príjmu a nie plošné ponechanie stavu, kedy či chudobný, či bohatý v úvodzovkách platia málo, lebo skrátka platia málo. A pripomínam, páni poslanci za stranu SMER - sociálna demokracia, že tento pozmeňovací návrh pani poslankyne Tomanovej vtedy podporil celý poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia. Mám tu pred sebou výpis z hlasovania. Takže tento návrh podporila napríklad pani, vtedy poslankyňa, Laššáková, samozrejme, podporila ho predkladateľka pani poslankyňa Tomanová, podporil ho napríklad pán poslanec Bublavý, pán poslanec Valocký a tak ďalej a tak ďalej. Čiže verím, že tak ako ste podporili poslanecký pozmeňovací návrh pani poslankyne Tomanovej, podporíte prakticky identický pozmeňovací návrh, ktorý sme práve predložili. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati páni poslanci. Končím možnosť. Tak aj pani poslankyňa Tomanová, dobre. Šiesti páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa, stlač trojku. Dobre. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Blanár, nech sa páči.

  • Pán poslanec Mihál, očakával som vaše vystúpenie s tým, že si priznáte do určitej miery chybu, čo sa udialo pri schvaľovaní zákona, ktorý dnes sa snažíme zmeniť, to je 448. Pretože bolo tu množstvo argumentov povedané v decembri, ale aj v januári, potom ako to prezident vrátil späť. Vy ste dokonca nedokázali presvedčiť ani svojich bývalých koaličných partnerov, ktorí dnes navrhujú v podstate novelu zákona, aby sa toto zmenilo. Čiže ostali ste úplne osamotený a napriek tomu sa snažíte nás všetkých presvedčiť, že to, čo navrhujete je dobré. Naviac si protirečíte vo svojich vyjadreniach. Pretože na jednej strane hovoríte, že samospráva musí zo zákona financovať neštátne subjekty, ktoré poskytujú sociálne služby, a na druhej strane hovoríte, že nemá peniaze. Ale týmto, že ste tam zaviedli 50 % klauzulu celoplošne po celom Slovensku, ste to nevyriešili. Veď trošku dôverujte tej samospráve, že vie s tými číslami narábať, a povedať, čo sa tam deje. Ja vám poviem zopár čísel. Priemerný invalidný dôchodok k 31. 12. 2011 je 261 eur. Zobral som všetky kraje dohromady. Viete, koľko by bola úhrada minimálne 50 % v domovoch sociálnych služieb? 358 eur. Keby ste videli ten rozdiel, tak si to viete veľmi rýchlo spočítať. Ale viete argumentovať tým, že sú tu neštátne subjekty a my nedokážeme ich financovať. Verte mi, že samospráva, keby tie peniaze mala, ktoré nemá, tak si je schopná založiť niekoľko domovov sociálnych služieb. A nemusí mať na to neštátne subjekty. To vám môžem garantovať. Ale neurobila to kvôli tomu, lebo celý systém financovania je zle nastavený, a preto je potrebné urobiť komplexnú novelu, ku ktorej sa ministerstvo zaviazalo. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani podpredsedníčka Jurinová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že ľudia majú právo mať vybrať si, že či budú vo verejnom zariadení alebo v neverejnom zariadení. Ústavný súd dal za pravdu tým, ktorí hovorili, že človek má mať právo vybrať si, preto si zase myslím, že poznámka pána kolegu nebola celkom namieste, že preferoval naozaj viac asi verejných poskytovateľov. Ale keby som sa vrátila, áno, chcem sa vrátiť k pánovi kolegovi Mihálovi. Snaha vlády riešiť tento problém bola naozaj čiastočná a myslím, že to aj celkom priznali. Vedeli, že sa bude pripravovať veľká novela, ktorú pripravuje aj následne aj toto ministerstvo, alebo v tých prípravách pokračuje. Každopádne si myslím, že ideu mali veľmi dobrú, ale, bohužiaľ, ako to býva, stane sa, že sa nepodarí všetko tak, ako má byť, a práve tento malý pozmeňovák, ktorý teraz dával a ktorý teda naozaj vyplynul hlavne zo samotnej faktickej otázky, ktorú som dávala po Lucii, vyplynulo z toho, že je potrebné poriešiť aj túto skupinu, jednu skupinu, ďalšiu skupinu ľudí, ktorí zabezpečení neboli, ale stále si myslím, že je dôležité, aby za služby ľudia prispievali, ak na to majú, viac. Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Hufková.

  • Vážený pán poslanec Mihál, ako ste už povedali, tí klienti, resp. prijímatelia sociálnych služieb, ktorí majú nízky príjem nebudú za služby platiť 50 % ekonomicky oprávnených nákladov a ešte im zostane príjem podľa zákona, teda 38 eur. Ale nepovedali ste, že tie nedoplatky budú musieť zaplatiť rodinní príslušníci, resp. sa budú vymáhať v dedičskom konaní. Keby sa určovanie výšky nákladov v súčasnej dobe neriešilo, pohľadávky neúmerne narastú, ako to už prezentoval pán poslanec Blanár za Žilinský samosprávny kraj. Nízke dôchodky klientov v zariadeniach sociálnych služieb už v súčasnej dobe nedovoľujú niektorým klientom zabezpečiť si primeranú kvalitu života. Vysoké doplatky za lieky, kompenzačné pomôcky, zdravotnícke pomôcky ich nútia k odhlasovaniu stravy, resp. časti stravy, čo nepriaznivo vplýva na ich zdravotný stav a celkovú kvalitu života, a do tejto situácie vaším zákonom by sa dostalo nepomerne viac klientov. Preto plne podporujem pozmeňujúci návrh pána poslanca Blanára, aby vyššie územné celky ako zriaďovatelia mohli sami určovať výšku platieb za služby poskytované svojim klientom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mihál, ten príklad, ktorý ste uviedli, bol správny. Áno, je to naozaj tak, že pre toho klienta, ktorý je dnes umiestnený v zariadení sociálnych služieb a má dôchodok 200 eur a výška úhrady je dnes určená na 200 eur, tak on nezaplatí viac ako 162 eur. Keď sa zvýši výška úhrady na 300 eur, on bude naďalej platiť 162 eur, ale jeho kolega, ktorý tam leží a má príjem 500 eur, bude platiť spomínaných 300 eur. No ale poďme, to máte pravdu, ale poďme modelovať ďalej, čo sa bude diať. Teraz hovoríme o tých, ktorí sú v zariadeniach sociálnych služieb. Samosprávny kraj alebo mesto určí všeobecne záväzným nariadením, že výška úhrady 50 % ekonomických oprávnených nákladov bude 300 eur. To znamená, že úhrada zo strany mesta a obce pre verejného poskytovateľa sa tým pádom zníži. Opýtam sa vás, klient, budúci umiestnený prijímateľ sociálnej služby vo verejnom poskytovateľovi sociálnych služieb, ktorý bude mať príjem len 200 eur a 162 eur, reálne bude vedieť prispievať za túto službu? Bude alebo nebude zaujímavý pre takéhoto verejného poskytovateľa sociálnych služieb? Ako to bude ďalej s hospodárením takéhoto verejného poskytovateľa sociálnych služieb? Primátor povie: "Ja som vám určil, vyberajte 300 eur." Ale my vieme vybrať len 162 eur a máme len pohľadávky. Kto im túto stratu vyrovná? Nič. Budú len hromadiť pohľadávky. A ako to bude u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb? Pretože ten klient, keď sa nedostane k verejnému poskytovateľovi, musí ísť len k neverejnému. Ak mesto alebo VÚC-ka zníži úhradu za sociálnu službu vo svojom zariadení, iste ju znížia aj ako príspevok u neverejného. Tí budú ešte v ťažšej hospodárskej situácii. Preto potrebujeme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ja to celé chcem iba trošku nadľahčiť. Pán poslanec Mihál spomínal vo vzťahu k pani, teda k pozmeňováku v minulosti, ktorý podala pani poslankyňa Tomanová, že kto všetko ten pozmeňujúci návrh podporil, vymenoval tu mená našich poslancov, a teda dúfa, že takisto ten jeho pozmeňujúci návrh bude podporený. No, ja by som mu na to povedal, že niekedy podpora pozmeňujúcich návrhov nesúvisí len s obsahom pozmeňujúceho návrhu. Ide možno skôr o to, že po prvé pani poslankyňa Tomanová je sympatickejšia ako vy, je krajšia ako vy a fakt iba to nadľahčujem, nemá nemanželské deti, tak možno aj preto podporili ten je návrh moji kolegovia.

  • Pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, veľmi si cením, že ste prevzali môj pozmeňujúci návrh, musím však povedať, že by ste museli prevziať ešte ďalších minimálne šesť, dnes už sedem bodov, ktoré s tým súvisia, pretože to bolo vtedy veľmi narýchlo pripravené, a ja sa hlásim k tomuto opatreniu, pretože, pán poslanec, z pohľadávky nikto nezaplatí energie v zariadeniach, ani nikto nenakúpi stravu. Dnes možno konštatovať, a to zaviedol zákon práve o sociálnych službách, že práve sociálne služby poskytujú verejní-neverejní poskytovatelia. Neverejní zväčša na neziskovej báze, ale môžu ju poskytovať aj podnikatelia, ktorí môžu mať aj skutočne zisk na poskytovaní sociálnych služieb. Ten, kto na to má, pôjde určite k tomu súkromnému poskytovateľovi, ktorý ho bude ofukovať a všetko mu zariadi. Sú to neverejní poskytovatelia. Ja sa spýtam, pán Mihál, čo si myslíte, starý človek, ktorý žije doma, sa rozhodne kúpiť si pražskú šunku, toastovú šunku alebo obyčajný kabanos? Ja vám poviem, obyčajný kabanos. Čiže takto je treba aj rozmýšľať, pretože kým neverejnému poskytovateľovi môžete túto úlohu iba ponúknuť, či ju bude zabezpečovať, verejný poskytovateľ ju musí zabezpečiť. Čiže je tu otázka toho, kto sociálne služby môže a kto ich musí zabezpečovať. Vždy musí byť postavený ten, kto ich musí poskytovať. Zabudli ste povedať, že 10-tisíc eur ako majetok, ktorý sa posudzuje pri poskytovaní opatrovateľskej služby, výrazne obmedzuje ľudí a núti ich platiť opatrovateľskú službu v takom rozsahu, že na to nemajú. A ďalšia vec, stále zabúdate a s tým ste odmietli s posmechom môj pozmeňujúci návrh v decembri, keď ste povedali, že Tomanová chce, aby ten, kto má príjem 360 eur, aby neplatil úhradu.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Mihál. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. K pánovi poslancovi Blanárovi ešte raz zdôrazním, že veľmi často vo svojich prejavoch zabúdate na inštitút ochrany príjmu, a práve o tom bolo moje vystúpenie, že som vám chcel pomôcť práve tým, aby sa zmenilo pravidlo o ochrane príjmu. Pretože zdôrazňujem ešte raz, ak pripustíte stav, kedy dôchodca, ktorý má relatívne vysoký dôchodok 500 - 600 eur, pretože aj takí sú v zariadeniach, a to dobre viete, platil z jeho pohľadu symbolických 180 eur a zbytok doplácate vy ako samospráva, tak potom skutočne platí to, čo ste povedali sám, že samospráva nemá peniaze na to, aby tie zariadenia zveľaďovala, rozširovala, stavala nové. Jednoducho tých 15-tisíc ľudí, ktorí čaká v poradovníkoch, čaká preto, lebo sa netvoria nové miesta, a netvoria sa preto, lebo nie sú peniaze na prevádzku. Tak to jednoducho je.

    Pani poslankyňa Hufková. Tie nedoplatky, ktoré musia zaplatiť dediči a v dedičskom konaní a tak ďalej. Veď na tom sa v tejto novele nič nezmenilo. Takto to funguje od roku 2008. Či tam bude povinnosť úhrady 50 %, alebo nebude, to je úplne, ale úplne jedno. Aj teraz, pokiaľ tento zákon ešte neplatí, aj teraz sa tvoria pohľadávky voči klientom, ktorí platia menej kvôli tej ochrane príjmu, a v dedičskom konaní sa potom tieto nedoplatky takýmto spôsobom riešia. Čiže tá tzv. moja novela na tomto nič nezmenila. Určite vás rada bude informovať o podstate pani exministerka Tomanová, ktorá to v roku 2008 vlastne pustila do obehu. A som rád, pani poslankyňa Tomanová, že ste sa prihlásili k tomu môjmu "pozmeňováku", a verím, teda že nielen verbálne, ale že aj potvrdíte hlasovaním.

  • Vystúpili všetci ústne prihlásení páni poslanci. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči, pán poslanec Raši.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, ctené dámy kolegyne, ctení páni poslanci, dovoľte, aby som zaujal veľmi krátke stanovisko. Tento zákon sa teda pozmeňujúcim návrhom, ktorý si vyžiadal terén a ktorý si vyžiadali občania, rozšíril aj o zmenu v zákone o sociálnych službách. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril najprv k tej prvej časti, k tej zdravotníckej časti. Myslím si, že či už vystupovali koaliční, či opoziční poslanci, je všeobecný súhlas s podstatou zákona a na tie výhrady, ktoré mali, myslím si, že tí, ktorí sledujete zdravotníctvo, viete, že akákoľvek výhrada smerom k úradu pre dohľad alebo k zdravotnej poisťovni bola z môjho pohľadu naozaj smerovaná čisto zo zištných cieľov sanovania financií súkromných zdravotných poisťovní. Tento návrh je naozaj o spravodlivosti, ale aj o tom, aby na ústredných orgánoch štátnej správy, aby na nezávislých úradoch nesedeli nominanti súkromných zdravotných poisťovní.

    A čo sa týka druhej, sociálnej časti, dovoľte mi, aby som sa ako navrhovateľ vyjadril, nesúhlasím s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Mihála. Myslím si, že z môjho pohľadu a pohľadu ľudí, ktorí nám neustále z terénu píšu, jeho pôsobenie bolo z môjho pohľadu absolútne asociálne a nemyslím si, že je správne, aby niekto, kto nepozná samosprávu, kto ju dehonestuje a kritizuje, dal pozmeňujúci návrh, ktorý je k tomu ešte čistým plagiátorstvom. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca žiada si záverečné slovo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o návrhu poslanca Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač č. 30. Spoločná správa výborov má tlač 30a.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ľubomírovi Vážnemu, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 30.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil návrh predmetného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. v druhom čítaní.

    Návrh zákona má za cieľ zjednodušiť administratívnu náročnosť pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energií, ktorí vyrábajú a dodávajú elektrinu z výrobného zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom do 10 kW. V uvedenom prípade ide o výrobcov, ktorí vyrobenú elektrinu prednostne dodávajú do vlastnej siete pre svoju spotrebu a prípadný prebytok do distribučnej siete. V podstate sa jedná o to, že z inštalovaných výkonov, ktoré sú do 10 kW z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú umiestnené prevažne v rodinných domoch alebo na rodinných domoch, nie je možné dosiahnuť taký objem vyrobenej energie, aby vznikla daňová povinnosť pre výrobcu, pretože základom dane je množstvo elektriny vyjadrené v MWh násobené príslušnou sadzbou dane, ktorá predstavuje v tomto prípade 1,32 eur na MWh, a nie je technicky ani teoreticky možné, aby sa z inštalovaného výkonu do 10 kW vyrobilo také množstvo energie, ktoré podlieha dani. Preto je potrebné, aby sme vylúčili tieto povinnosti voči príslušnému colnému úradu, t. z. evidenčná, registračná povinnosť ako platiteľa dane pre takéto subjekty, a zároveň, čo je najdôležitejšie, aby nemuseli podávať daňové priznanie na spotrebnú daň z elektriny, ktoré každý mesiac do 24. v príslušnom mesiaci alebo v nasledujúcom mesiaci musia tieto subjekty podávať, a na záver tam napíšu nulová povinnosť vo vlastnej dani na spotrebnú daň z elektriny. Zjednodušene je to taký prvý krok k tomu, aby sme ešte ďalej zjednodušili administratívu a podporu takýchto malých výrobcov z obnoviteľných zdrojov energií do 10 kW s tým, že pre nás, ako pre štát dosiahnutie napríklad 5 000 kW inštalovaného výkonu vhodnejšie a lepšie, keď to nainštaluje a dosiahne sa 5-tisíc kW, keď to dosiahne, nainštaluje tisíc subjektov s výkonom napríklad 5 kW, ako keď to zabezpečí 10 subjektov s výkonom 500 kW, pretože aj z hľadiska zamestnanosti, ale aj z hľadiska vzťahu tých domácností k environmentu ako takému, ale aj k vlastnej spotrebe elektriny je to, myslím, že výhodnejšie pre štát. Preto je ambíciou tejto novely zadefinovať tzv. malých výrobcov z malých zdrojov do 10 kW, ktorí pôjdu iným smerom ako tí veľkí, ktorých základným cieľom je podnikanie, ktoré ja nespochybňujem, ale u týchto malých je základným cieľom najmä ten environpocit a to, že si časť z vlastnej spotreby zabezpečí vlastnou výrobou a, samozrejme, je možno v treťom slede aj nejaká návratnosť takéhoto projektu, ktorá v súčasnosti osciluje niekde okolo 10 rokov. Takže podpora štátu v tejto oblasti môže byť finančná, ktorá sa z časti aj deje, ale veľmi dôležitá, pomerne jednoduchá a pre štát lacná je takáto podpora, že sa odbúrajú tieto nadbytočné administratívne, a dovolím si tvrdiť, niekedy až byrokratické úkony, ktoré znepríjemňujú život tým, ktorí chcú a cítia environmentálne a chcú zabezpečiť časť svojej spotreby z takýchto zdrojov, a jednoducho tú bariéru, ktorú v súčasnosti majú, tá bariéra, ktorú v súčasnosti majú, ich odradzuje od takého prístupu a zmyslom tejto novely zákona a, samozrejme, aj pozmeňovacieho návrhu, ktorý predložím o chvíľu, je to, aby sme túto bariéru odstránili.

    Z mojej strany na úvod všetko, ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz prosím spoločného spravodajcu, ktorého navrhol gestorský výbor pre financie a rozpočet.

    A dávam teda slovo pánovi poslancovi Mojšovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som vás oboznámil o spoločnej správe výborov, ktorú máte pod tlačou 30a. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (tlač 30) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 31 zo 16. mája 2012 pridelila návrh poslanca Vážneho týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky, je to: výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská:

    1. odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 24 zo dňa 13. júna 2012, Ústavnoprávny výbor uznesením č. 14 zo dňa 13. júna 2012 a Výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 23 zo dňa 12. júna 2012. Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom 3 tejto spoločnej správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte pred sebou v spoločnej správe pod bodom 4.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 3, 4 a 7 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť, o bodoch spoločnej správy č. 5 a 6 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Vážneho schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Pani predsedajúca, prosím otvoriť rozpravu.

  • Prosím spravodajcu, aby zaujal svoje miesto. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala tri prihlášky, za SMER, za klub SMER - SD pán Ľubomír Vážny, potom pán Martin Chren a pán Ján Hudacký za KDH.

    Nech sa páči, pán Ľubomír Vážny.

  • Ďakujem. Vážená podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Vážneho k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky tiež Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 30.

    1. Mení sa názov. K názvu zákona sa pripájajú tieto slová: "a o zmene a doplnení niektorých zákonov". Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technické zmeny.

    2. Za čl. I sa vkladajú nové čl. II až V, ktoré znejú:

    "Čl. II. Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov sa mení takto:

    1. V § 2 sa v písm. b) vkladá nový bod 44, ktorý znie:

    "44. malým zdrojom zariadenie na výboru elektriny z obnoviteľného zdroja s celkovým inštalovaným výkonom do 10 kW". Ustanovením sa definuje malý výrobca elektriny vyrobenej z obnoviteľného zdroja, ktorým je osoba, ktorá vyrába a dodáva elektrinu vyrobenú z obnoviteľného zdroja s celkovým inštalovaným výkonom do 10 kW.

    2. § 4 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

    "(3) Podnikaním v energetike nie je výroba elektriny v malom zdroji výrobcom, ak si neuplatňuje podporu doplatkom podľa osobitného predpisu (odkaz na 4d) a ktorý je zároveň odberateľom elektriny v domácnosti a jeho ročná výroba elektriny nepresiahne 1,5-násobok 12-mesačnej skutočnej spotreby odberného miesta prepočítanej na základe priemernej dennej spotreby podľa posledného vyúčtovania odberateľa v domácnosti. Pri nových odberných miestach sa 12 mesačná skutočná spotreba elektriny nahradí projektovanou ročnou spotrebou elektriny uvedenou v stavebnom povolení. Na osoby podľa tohto odseku sa vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa prvej vety § 5 ods. 5."

    Poznámka pod čiarou v odkaze 4d znie: "§ 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."

    Odôvodnenie je také, že malý výrobca elektriny, ktorý je zároveň odberateľom elektriny v domácnosti a vyrába maximálne 1,5-násobok vlastnej skutočnej spotreby, nie je podnikateľom v energetike. Pre malého výrobcu následne platia sadzby elektriny pre domácnosti. Pretože momentálne malý výrobca vyrába elektrinu, ale príslušná, a dodáva do distribučnej siete, ale príslušná distribučná sieť ho považuje za podnikateľa a to, čo v noci odoberá, keď nevyrába, tak mu účtuje sadzbu pre podnikateľa, ktorá je cca o 20 % vyššia a zase mu len znepríjemňuje život v tom, že vzal svoju energetickú spotrebu do vlastných rúk z časti a chce zabezpečiť environmentálnu výrobu elektriny a spätne mu "distribučka" účtuje podnikateľskú sadzbu. Pre malého výrobcu tiež platí oznamovacia povinnosť o začatí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a toto ohraničenie inštalovaného výkonu, tých 1,5-násobok, ktorého výška závisí od spotrebného miesta, má za cieľ to, aby príslušní výrobcovia inštalovali malé zdroje s výkonom, a to je aj tá filozofia tohto pozmeňujúceho návrhu. S takým výkonom, ktorý prevažne pokrýva ich vlastnú spotrebu, to jest, aby nevyrábali veľké prebytky, ktoré by musela distribučná spoločnosť potom vykupovať, a pri ich veľkom množstve by mohlo aj rozkývať sieť distribučnej spoločnosti. Toto opatrenie zabezpečí, aby výrobca dimenzoval svoj malý zdroj prevažne na krytie vlastnej spotreby a ten prebytok, ktorý je minimálny by spätne dodával do distribučnej siete, tak aby sa ten prebytok nestratil. Takýto malý výrobca tiež nemusí žiadať povolenie na podnikanie, to je ďalšia úľava, ale na podnikanie v energetike, pardon, to je ďalšia úľava, ale stačí, ak splní svoju oznamovaciu povinnosť voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

    Ďalej je to čl. III v tomto pozmeňovacom návrhu k zákonu č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:

    1. § 3 sa dopĺňa ods. 11, ktorý znie:

    "(11) Pri výrobe elektriny, ktorá sa nepovažuje za podnikanie v energetike sa na výrobcu nevzťahujú povinnosti podľa § 4 ods. 2."

    Takýto malý výrobca bude oslobodený od administratívnych povinností, ktoré sú pre malý zdroj nadbytočné. Administratívne zaťažujú nielen výrobcu, ale aj ÚRSO, aj príslušnú distribučnú spoločnosť, resp. sú duplicitné, ako napríklad povinnosť oznámiť predpokladané množstvo dodanej elektriny úradu do 15. augusta príslušného roku na nasledujúci kalendárny rok, pričom zase podľa § 21 zákona 656 o energetike má obdobné informácie povinnosť poskytnúť úradu každoročne do 30. mája.

    2. V § 4 ods. 1 sa v písmenách b) a c) sa za slová "za kalendárny mesiac" vkladajú slová "alebo v prípade malého zdroja (odkaz na 11a) za kalendárny rok". Poznámka pod čiarou v odkaze 11a znie "§2 písm. b) bod 44 zákona č. 656/2004 Z. z."

    Tento návrh upravuje povinnosť vyhotoviť účtovný doklad skutočne vyrobeného množstva elektriny prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy nie na mesačnej báze, ale na ročnej báze. A touto úpravou sa tiež odstráni 12-násobne administratívna záťaž pre takýto malý zdroj, ktorý nie je prioritne zameraný na nejaké podnikanie a na nejaký finančný benefit, ale prioritne je zameraný na svoj enviropocit a zaťažujeme ho takisto 12-násobnou fakturáciou a táto fakturácia postačuje v priebehu za jeden príslušný rok. Teda za kalendárny rok. Čiže toľkoto, je to zjednodušenie, ktoré som povedal pri uvedení zákona, ktorý sa týkal tej spotrebnej dane z elektriny.

    Toto zjednodušenie zasahuje aj do zákona o energetike, aj do zákona o obnoviteľných zdrojov, kde tento malý výrobca do 10 kW má dve možnosti. Buď si zvolí cestu ako podnikateľ a bude distribučka, od neho vykupuje elektrinu na krytie strát a zároveň mu platí aj doplatok za vyrobenú elektrinu, ale je na ňom pomerne vysoká administratívna záťaž a administratívne úkony súvisiace so štatútom podnikateľa ako takého, alebo podľa takejto novely si zvolí cestu, že nie je podnikateľ. Distribučka od neho vykúpi iba elektrinu, ktorú dodá na krytie strát a odpadá mu doplatok, ale zas mu odpadajú aj tie administratívne povinnosti, ktoré súvisia s tým, že nie je podnikateľ v energetike a zároveň je odstránené aj to, že príslušná distribučná spoločnosť mu nebude účtovať tarifu, ktorú odoberá od distribučnej spoločnosti vtedy, keď nevyrába z vlastného zdroja. Nebude mu účtovať tarifu podnikateľskú, ale tarifu pre domácnosti, ktorá je o necelých 20 % nižšia. Čiže takto sa snažíme získať zvýšený apetít tých občanov a domácností, ktorí chcú vziať časť svojej energetickej spotreby do vlastných rúk, a chceme odbúrať niektoré administratívno-byrokratické úkony, ktoré s tým súvisia. Je to taký prvý krok pri zadefinovaní tohto malého zdroja do 10 kW a, samozrejme, zrejme budú pokračovať aj ďalšie, ale je treba tento prvý krok spustiť tak, aby mohli byť tie ďalšie nadstavbové kroky byť realizované.

    Takisto mi dovoľte, aby som tento pozmeňujúci návrh ešte doplnil o nejaké ďalšie. Tie ďalšie sú najmä, najmä problematika biopalív, kde predchádzajúca vláda zaviedla alebo uložila zákonom povinnosti primiešavať biopalivá pre našu lodnú dopravu. Biopalivá do nafty pre našu lodnú dopravu na našom území, pričom ale táto povinnosť nebola definovaná striktne. Slovensko sa rozhodlo pred rokom a pol, že je potrebné primiešavať tieto biopalivá. Z toho ekologického hľadiska je to v poriadku, ale v podstate Slovenská republika a lodní dopravcovia sú týmto diskriminovaní, najmä aj nielen lodní dopravcovia, ale aj predajcovia pohonných hmôt. Pričom sa zase sčasti odbúrava aj administratívna náročnosť. Problém je v tom, že naše susedné krajiny sa nerozhodli akceptovať túto možnosť, a tí nemajú túto povinnosť v lodnej doprave primiešavať biopalivá do pohonných hmôt v lodnej doprave a tým pádom sú naši predajcovia aj naša lodná doprava svojim spôsobom diskriminované, čiže toto ustanovenie má za cieľ odstrániť túto povinnosť. Musím ho celé predniesť, lebo tak mi káže rokovací poriadok.

    Takže sme stále v pozmeňujúcom návrhu v mojom v čl. III a pokračujem bodom 3, kde v § 14a ods. 3 prvá veta znie:

    "Právnická osoba alebo fyzická osoba podľa ods. 2 je povinná plnenie povinností podľa ods. 1 zabezpečiť za kalendárny štvrťrok prostredníctvom pohonných látok s obsahom biopalív, pričom minimálny obsah biopalív v každom litri jednotlivého druhu pohonných látok je ustanovený v prílohe č. 1, najviac však v množstve ustanovenom v technickom predpise upravujúcom kvalitu pohonných látok (odkaz na 17e), ak tento zákon v ods. 11 neustanovuje inak." Navrhovaná zmena upresňuje znenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zosúladenia povinností plnenia minimálneho obsahu a podávania príslušného hlásenia.

    4. § 14a ods. 4 znie: "(4) Právnická osoba alebo fyzická osoba podľa ods. 2 je povinná najneskôr do 25. dňa po skončení kalendárneho štvrťroka podávať colnému úradu hlásenie o plnení povinností uvádzať na trh pohonné látky s obsahom biopalív (ďalej len "hlásenie"), a to na tlačive, ktorého vzor zverejní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na svojom webovom sídle. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky údaje z hlásení poskytne ministerstvu a Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo životného prostredia"), a to do 60 dní po skončení kalendárneho štvrťroka, za ktorý bolo podané hlásenie colnému úradu." V záujme vyhodnocovania plnenia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti biopalív je potrebné zabezpečiť poskytovanie relevantných informácií pre ministerstvo hospodárstva a ministerstvo životného prostredia.

    5. V § 14 sa ods. 7 dopĺňa písmenom c), ktoré z nie: "c) minerálny olej, ktorým je vodná prevádzková látka podľa osobitného predpisu (odkaz na 17ha)". Poznámka pod čiarou k odkazu 17ha znie: "17ha) § 10 ods. 1 písm. c) zákona č. 98/2004 Z. z. pre plnenie cieľov využívania obnoviteľných zdrojov energie v doprave sa nezapočítava spotreba motorovej nafty v lodnej doprave." A tu je vlastne to, čo som povedal vzhľadom na to, že v susedných krajinách na Dunaji nie je takáto povinnosť, sú dodávatelia takejto nafty na Slovensku diskriminovaní v porovnaní s predajcami v Maďarsku, v Rakúsku a návrh zabezpečuje, aby predať motorovej nafty v lodnej doprave bol konkurencieschopný okolitým krajinám.

    6. § 14a sa dopĺňa ods. 11, ktorý znie: "(11) Ak sa na trh uvádza pohonná látka s obsahom biopalív a podľa § 2 ods. 4 písm. i) plnenie povinností podľa ods. 1 je možné zabezpečiť aj prostredníctvom biopaliva podľa § 2 ods. 4 písm. i)." Návrh upresňuje, že je možné plnenie povinností minimálne energetického obsahu biopalivom.

    7. V § 14 ods. 6 sa slová "Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky" (ďalej len "ministerstvo životného prostredia") nahrádzajú slovami "ministerstvom životného prostredia". Ide o legislatívno-technickú úpravu.

    8. V § 14d ods. 5 slová "dva roky" sa nahrádzajú slovami "päť rokov". Pôvodne navrhovaná platnosť osvedčenia je 2 roky, čo je nedostatočné, preto sa navrhuje z dôvodu zníženia administratívy predĺžiť platnosť osvedčenia na príslušných 5 rokov.

    9. V § 14d ods. 6 slová "ďalšie dva roky" sa nahrádzajú slovami slovami "ďalších päť rokov". Navrhuje sa, aby platnosť osvedčenia sa predĺžila na z dvoch na päť rokov, čo je primerané vo vzťahu k zmene vyššie uvedenej platnosti osvedčenia.

    10. Za § 18c sa vkladá § 18d, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 18d) Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2012. Platnosť osvedčenia odbornej spôsobilosti na účely overovania výpočtu emisií, ktoré bolo vydané do 1. augusta 2012 sa predlžuje na 5 rokov od jeho vydania, ak o to do 30. decembra 2012 odborne spôsobilá osoba požiada ministerstvo životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia po doručení žiadosti údaje upraví v registri odborne spôsobilých osôb na účely overovania výpočtu." Toto prechodné ustanovenie rieši vydanie osvedčenia pred nadobudnutím účinnosti tejto novely.

    11. V prílohe č. 1 v tabuľke č. 1 sa slová "271 19 41, 271 19 45 a 271 019 49" (správne má byť "2710 19 41, 2710 19 45 a 2710 19 49" - pozn. red.) nahrádzajú slovami " 271 020 11, 271 020 15, 271 020 17 a 271 020 19" a v tabuľke č. 2 sa slová "271 011 41, 271 011 45 a 271 011 49" nahrádzajú slovami "271 012 41, 271 012 45 a 271 012 49". Ustanovenie sa navrhuje upraviť v nadväznosti na prijatie nového harmonizovaného colného sadzobníka.

    Dámy a páni, ešte vás musím chvíľu otravovať v rámci tohto pozmeňujúceho návrhu v tom duchu, že je potrebné riešiť aj zákon o dani z príjmov, ktorý otváram článkom IV. Predchádzajúca vláda, som si vedomý tohto neštandardného spôsobu riešenia situácie, predložením takéhoto pozmeňujúceho návrhu, ktorý z časti nesúvisí s prerokovávaním návrhom zákona, ale je nevyhnutné urýchlene riešiť túto kritickú situáciu, ktorá vznikla ako v dani z emisií, tak aj v rezorte práce sociálnych vecí, ktoré za chvíľočku uvediem. Čiže predchádzajúca vláda zaviedla daň tzv. daň z emisií na roky 2011 - 2012 vo výške 80 % výnosu z ich následného predaja. Takto zavedenú daň však musíme zrušiť, a to vo veľmi rýchlom termíne, pretože existuje nález Ústavného súdu a Európska komisia začala konanie voči Slovenskej republike a poškodené spoločnosti pripravujú arbitráže, pardon. Neexistuje nálež, ale vyjadrenie Ústavného súdu. Nález bude nasledovať za chvíľu, prepáčte, a poškodené spoločnosti pripravujú arbitráže, ak nezjednáme nápravu do 30. 6. 2012. Podstata návrhu spočíva v tom, že tie...

  • Krátka pauza.

  • , prepáčte, že tie spoločnosti, ktoré sú podľa súčasného platného právneho predpisu povinné do 30. 6. zaplatiť preddavky na daň z emisií, ak ich teda zaplatia a dôjde k zmene zákona, štát ich bud musieť a, samozrejme, pod tlakom Ústavného súdu a pod tlakom oznámenia európskej komisie, štát bude musieť tieto preddavky spoločnostiam vrátiť aj s príslušnými sankciami. Je preto zmyslom tohto zákona, aby sme do 30. 6., aby tento zákon do tridsiateho, aby táto novela zákona do 30. 6. nadobudla účinnosť a aby tieto preddavky na daň z emisií nemuseli tieto dotknuté subjekty platiť.

    Zase len zmyslom alebo podstata filozofie, nechcem teraz nadávať na predchádzajúcu vládu, pretože podstata tej dane z emisií podľa môjho názoru mala určité "ratio", akurát nebola dotiahnutá do konca a subjekty musia v súčasnosti platiť nielen preddavky, ale aj vlastnú daň z emisií vo výške 80 % z výnosu ich predaja a tento stav, ktorý tu navrhujeme, ruší túto daň z emisií vrátane preddavkov vo výške 80 % a opätovne zavádza daň z príjmu, ktorá bola pri tejto dani z emisií zrušená. Mne na tomto chýba len to, že v podstate hasíme ten stav, ktorý sme dostali či už od Európskej komisie, tak aj od Ústavného súdu, aby sme neurobili na Slovensku ďalšie a ďalšie problémy s tým vrátením preddavkov na daň z emisií vrátane sankcií, ktoré štát postihnú. Ale chýba mi tu tá koncovka, že ako sa to bude vlastne riešiť v budúcnosti, tak aby mali aj emisie a celý systém okolo emisií, aby mal určitý systém a aby tieto emisné procesy nepodliehali nejakým komplikovaným machináciám. Preto vyzývam z tohto postu ministerstvo životného prostredia, ako aj ministerstvo financií, aby sa neuspokojili s tým, ak tento návrh schválime, ktorý hasí ten stav, ktorý je, ale aby pripravili v čo najkratšom čase koncepčné riešenie, ktoré zabezpečí všetky pochybnosti okolo obchodovania s emisiami, lebo momentálny stav určite nemotivuje tieto veľké spoločnosti k tomu, aby neprodukovali také alebo vyššie množstvo emisií, a nemotivuje k tomu, aby znižovali emisie ako také. Ale riešme ten stav, ktorý tu musíme hasiť a ktorý je tu na stole.

    Preto si dovolím predložiť v rámci čl. IV zmenu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 31/2005 Z. z. (správne má byť: zákona č. 314/2005 Z. z. - pozn. red.), zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., to som ešte len v polovici, zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z.z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z, zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z. a zákona č. 69/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 1 ods. 1 sa vypúšťa písmeno c).

    2. V § 9 ods. 2 sa vypúšťa písmeno x).

    Doterajšie písmeno y) sa označuje ako x).

    3. V § 13 ods. 2 sa vypúšťa písmeno j).

    4. V § 21 ods. 2 sa vypúšťa písmeno l).

    A doterajšie písmeno m) sa označuje ako l).

    5. V § 51b sa vypúšťa, a, prepáčte, § 51b sa vypúšťa.

    6. V § 51c ods. 2 sa vypúšťajú slová "a na správu dane bez emisných kvót".

    7. Za § 52o sa vkladá § 52p, ktorý vrátane nadpisu znie:

    § 52p

    Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 30. júna 2012.

    (1) Ustanovenia § 51b v znení účinnom od 29. júna 2012 sa použijú pri podávaní daňového priznania k dani z emisných kvót za posledné zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu do roka 2012, pričom ustanovenie § 52j ods. 9 sa neuplatní.

    (2) Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. x) a § 13 ods. 2 písm. j) v znení účinnom do 29. júna 2012 sa použijú na výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v roku 2011podľa osobitného predpisu (odkaz na 59h) plynúce povinnému účastníkovi schémy obchodovania (odkaz na 59f), ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu (odkaz na 59g), pričom ustanovenie § 52j ods. 8 sa neuplatní. Výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v roku 2012 podľa osobitného predpisu (odkaz na 59h) plynúce, pardon, povinnému účastníkovi schémy obchodovania (odkaz na 59f), ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu (odkaz na 59g) sú súčasťou základu dane. Výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v roku 2012 podľa osobitného predpisu (odkaz na 59h) plynúce do 29. júna 2012 povinnému účastníkovi schémy obchodovania (odkaz na 59f), ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu (odkaz na 59g) sú súčasťou základu dane pri podaní daňového priznania k dani z príjmov po 29. júni 2012. Ak tieto výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v roku 2012 podľa osobitného predpisu (odkaz na 59h) plynúce do 29. júna 2012 neboli súčasťou základu dane v daňovom priznaní k dani z príjmov podanom do 29. júna 2012 a nie sú súčasťou základu dane z emisných kvót, daňovník je povinný zahrnúť ich do základu dane v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období.

    (3) Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. c), pardon, § 21 ods. 2 písm. l) a § 51c ods. 2 v znení účinnom do 29. júna 2012 sa uplatnia na daňovú povinnosť k dani z emisných kvót, ktorá vznikla za posledné zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu roka 2012, pričom ustanovenie § 52j ods. 10 sa neuplatní.

    (4) Ak daňovník zaplatil preddavky na daň z emisných kvót na rok 2012, uplatní sa primerane postup podľa § 42 ods. 13.

    Odôvodnenie.

    Navrhovanou úpravou sa ruší daň z emisných kvót na rok 2012. Ustanovenia § 51 b zákona o dani z príjmov sa už nepoužijú pri vyčíslení daňovej povinnosti a podaní daňového priznania k dani z emisných kvót za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok 2012. Z dôvodu zrušenia dane z emisných kvót sa súčasne ruší aj oslobodenie od dane z príjmov, ktoré sa týka výnosov (príjmov) z predaja zapísaných emisných kvót na rok 2012. Zapísané emisné kvóty v roku 2012 nebudú podliehať dani z emisných kvót, ktorej sadzba bola stanovená, ako som už spomínal, vo výške 80 %, ale tieto výnosy plynúce z ich predaja budú súčasťou základu dane z príjmov a zdanenia ako súčasť základu dane z príjmov sadzbou dane v súčasnosti 19 %, tak ako to bolo pred zavedením dane z emisných kvót.

    Takisto sa ešte ospravedlňujem, ale je potrebné riešiť aj článok V, ktorý je predmetom môjho pozmeňujúceho návrhu. Tento článok V rieši zákon o príspevku pri narodení dieťaťa, kde od 1. 8. 2012 mal byť spustený projekt elektronické služby ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na úseku výkonu správy štátne sociálne dávky, sociálna pomoc a pomoc v hmotnej núdzi. Tento projekt priamo nadväzoval a bol priamo závislý na projekte ústredného portálu verejnej správy. K 1. 8. 2012 bola teda nastavená aj účinnosť všetkých zákonov, tak aby bolo možné podávať predmetné žiadosti, ktoré som vyššie spomenul elektronicky. Predchádzajúca vláda však pozastavila projekt ústredného portálu verejnej správy, nebolo možné získať ani len záväznú informáciu, kedy bude opätovne projekt spustený, preto ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny malo záujem vyriešiť takúto situáciu vlastnou elektronickou podateľňou. V súčasnosti však nie sú funkčné všetky služby ústredného portálu verejnej správy a nie je teda možné ukončiť projekt elektronické služby ministerstva práce vo veci sociálnych dávok, sociálnej pomoci a pomoci v hmotnej núdzi a neexistuje možnosť občanom teda podávať žiadosti elektronicky, tak ako to predpokladajú zákony s účinnosťou od 1. 8. 2012. Z tohto dôvodu je potrebné túto situáciu vyriešiť a posunúť účinnosť predmetného zákona č. 448 na 1. 7. 2012, čo tak činím mojím pozmeňujúcim návrhom čl. V., ktorý znie:

    Zákon č. 468/2011 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení takto:

    V čl. XI sa slová "1. augusta 2012" nahrádzajú slovami "1. júla 2013".

    Doterajší Čl. II sa označuje ako Čl. VI.

    3. Čl. VI znie:

    "Čl. VI. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2012 okrem čl. IV, ktorý nadobúda účinnosť 30. júna 2012 a okrem Čl. V, ktorý nadobúda účinnosť 15. júla 2012."

    Dovoľujem si požiadať spravodajcu, aby sme hlasovali o celom tomto mojom pozmeňujúcom návrhu, predloženom pozmeňujúcom návrhu, spoločne. Takisto sa vám chcem ospravedlniť, ale neexistuje iný režim, ako skrátiť takéto predkladanie, čiže musel som to otrocky celé prečítať. A je to tiež výzva na ministerstvo financií, aby už robili niečo s tým daňovým zákonom, lebo desať minúť som čítal všetky len tie novely zákona o dani z príjmov. Tiež chcem požiadať spoločného spravodajcu, aby sme o bode 7, ktorý je v spoločnej správe ohľadne účinnosti, hlasovali osobitne, pretože tento môj pozmeňujúci návrh rieši aj tento bod 7.

    Dámy a páni, ešte raz sa ospravedlňujem a ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec.

    Pán Huba, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Musím povedať, že vítam filozofiu toho pôvodne predloženého návrhu zákona, a verím, že uľahčí život skutočne malým výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov. Zároveň môže pôsobiť motivačne a napokon sympaticky znie aj spomínaný argument o zvyšovaní energetickej sebestačnosti našich domácností a tých naozaj mikrovýrobcov elektrickej energie. Mám však otázku na predkladateľa, čo ho viedlo k stanoveniu hornej hranici inštalovaného výkonu pre potreby tohto zákona 10 kW, aj keď čiastočne sa zmienil o tom, že by tam malo ísť o tých výrobcov, u ktorých je ten presah minimálny, ale predsa si myslím, že keď už sa púšťame do takéhoto zákona, do takéhoto manévru, že by sme už naozaj mohli tú hranicu stanoviť vyššie, ak tomu nič zásadné nebráni, a navrhujem ju zvýšiť na dvojnásobok. Aby som len nechválil to, čo tu odznelo v podobe pozmeňovacích a doplňovacích návrhov, vnieslo podľa mňa dosť veľký chaos do toho celého a zo systémového hľadiska mnohé tie návrhy majú charakter nežiaducej nepriamej novely. Ja viem, že pán predkladateľ sa za to ospravedlnil, ale napriek tomu mi to veľmi kazí ten celkový umelecký dojem z toho pôvodného čistého a zrozumiteľného návrhu. Ďakujem za pochopenie.

  • Ďakujem pekne. Ja sa musím ospravedlniť, ja som zabudla uzavrieť možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Takže nikto viac sa neprihlásil, ďakujem pekne.

    Poprosím pána poslanca Chrena, ktorý je takisto písomne prihlásený.

  • Dobrý deň, vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, budem veľmi stručný. Pán poslanec Vážny predkladá na tejto schôdzi dva návrhy zákonov s myšlienkou znižovania administratívnej záťaže pre malých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov a ktorí teda vyrábajú a dodávajú elektrinu z obnoviteľného zdroja. Obidva tieto návrhy zákonov sú naozaj chvályhodné a je treba s nimi súhlasiť, myslím si, že sa vydávajú veľmi správnym smerom, a preto chcem zadeklarovať, že tak ja, ako aj poslanecký klub SaS tieto návrhy zákonov jednoznačne podporí. Pôvodne som chcel upozorniť len na jeden jediný malý technický detail, ktorý je podľa môjho názoru hodný pozornosti, a to je ten, že zatiaľ čo teda malý zdroj obnoviteľnej energie v tomto návrhu zákona je definovaný ako zdroj do 10 kW, v tlači č. 91 takisto od vás, pán predkladateľ, je obdobná definícia, ktorá však stanovuje hranicu 9 kW. A myslím si, že už nie v tomto zákone keďže je v druhom čítaní, ale v tom ďalšom návrhu v tlači 91 by bolo z legislatívno-technického hľadiska vhodné zjednotiť tieto hranice a na tých 10 kW, pričom na margo poslednej faktickej poznámky, ja považujem tú hranicu 10 kW za správne stanovenú hranicu. Myslím si, že tento návrh ide správnym smerom, možno si ešte pamätáte, v minulom volebnom období sme tu v tomto pléne riešili problém tzv. fotovoltaického "klondajku", ktorý na Slovensku nastal kvôli tomu, že neboli správne nastavené pravidlá, a boli príliš motivačné a určité podnikateľské skupiny si naozaj urobili veľmi výnosnú podnikateľskú činnosť z obnoviteľných zdrojov energií.

    Myslím si, že správny postup nie je bojovať proti obnoviteľným zdrojom, ale podporovať model, ktorý, ja ho nazývam, že slovinský model, pretože v Slovinsku fungoval veľmi správne. Podporovať model, kde malé zdroje obnoviteľných zdrojov, malé obnoviteľné zdroje energie sú inštalované u naozaj bežných ľudí na strechách rodinných domov, prípadne hospodárskych budov a napríklad taká fotovoltaická inštalácia na bežnom rodinnom dome má veľkosť zhruba 6 - 7 kW. Už to musí byť naozaj veľký dom, aby bola do 10 kW. Čiže túto hranicu naozaj považujem za postačujúcu.

    Na druhej strane ale tiež sa musím vyjadriť k tomu pozmeňovaciemu návrhu. Stihol som sa s ním oboznámiť počas rozpravy a všeobecne si tiež myslím, že ide správnym smerom, ale musím upozorniť na to, že ten pozmeňovací návrh je zhruba 6-krát rozsiahlejší než samotný pôvodný návrh zákona. A preto navrhujem bez akejkoľvek zlomyseľnosti procedurálny návrh podľa § 34 rokovacieho poriadku, aby sa prerušilo rokovanie o tomto bode programu a aby bol celý návrh znova prerokovaný na výbore, ktorý je príslušný, výbore pre hospodárske záležitosti, a potom sa vrátil naspäť do pléna na hlasovanie. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami, nikto ju nevyužil. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Poprosím pána poslanca Hudackého.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh, ten pôvodne predložený návrh, lebo mal som pripravený, samozrejme, do rozpravy to vyjadrenie predovšetkým k tomu pôvodnému návrhu zákona, skutočne rieši tú zbytočnú administratívnu záťaž, a teda aj daňovú záťaž pre tzv. malých výrobcov elektriny, ktorí vyrábajú a dodávajú elektrinu vyrobenú z obnoviteľného zdroja výrobných zariadení s celkovým inštalovaným výkonom do 10 kW. Súhlasím s tým, aby sme rozlišovali výrobcov, ktorí vyrobenú elektrinu prednostne dodávajú do vlastnej elektrickej inštalácie za účelom vlastnej spotreby a prebytok elektriny dodávajú do distribučnej siete, napr. inštalácia, ako tu spomínajú fotovoltaických zariadení umiestňovaných na rodinných domoch, ktoré sú ale obvykle do tých 15 kW, aspoň podľa určitých skúseností tých domácností, tých majiteľov domov, ktorí vychádzajú z určitej, by som povedal, takej základnej plochy. My sme s pánom kolegom Přidalom navrhli pozmeňujúci návrh vo výbore pre hospodárske záležitosti, ktorý vytvára uvedené výhody pre výrobcov elektriny do 15 kW. Je mi ľúto, že tento pozmeňujúci návrh neprešiel, zbytočne sme eliminovali skupinu domácností, ktoré majú aktívnu plochu na svojich domoch na vyšší výkon ako je 10 kW. Keďže poznám parlamentnú matematiku, nepredkladáme pozmeňujúci návrh do druhého čítania, ale v dohľadnej dobe chcem predložiť návrh zákona, ktorý bude komplexnejšie riešiť aktuálne problematiku rozvoja a podpory obnoviteľných zdrojov energie, a teda aj lepšie podmienky na príležitosti pre malých výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov. Povedal to aj pán kolega Chren a ja sa k tomu pripájam, že skutočne je to cesta dobrým smerom, je treba, aby sme hľadali tie možnosti rozvoja obnoviteľných zdrojov priamo v domácnostiach, tak aby ľudia vedeli odľahčiť si to bremeno aj tých vyšších cien za povedzme elektrickú energiu. A na druhej strane je to taký príspevok vlastne k energetickej bezpečnosti na Slovensku.

    Čo sa týka tých ďalších pozmeňujúcich návrhov, predovšetkým malých výrobcov energií a týchto zdrojov, vyzerajú byť v poriadku, len tak ako spomínal pán kolega Chren, je to skutočne veľmi krátky čas na to, keďže tento pozmeňujúci návrh je ďaleko rozsiahlejší ako ten pôvodný, takže ja sa takisto pripájam k jeho návrhu. Ostatné tie doplňujúce a pozmeňujúce návrhy predovšetkým o biopalivách opäť musím konštatovať toto, čo tu bolo povedané, že ono do určitej miery súvisia s tou problematikou, ktorú nesie ten pôvodný návrh zákona o len opäť veľmi krátky čas na to, aby sme vedeli konkrétne reagovať. No a tie ďalšie prilepené pozmeňujúce návrhy to nebudem nejak k tomu sa vyjadrovať vzhľadom na to, že sú to skutočne nepriamou novelou, ktorá je zrejme v tomto parlamente už takým bežným precedensom, ale nemalo by sa to stávať. Takže rozhodne na záver musím konštatovať, že určite podporíme ten pôvodný návrh zákona, s týmito ostatnými doplňujúcimi návrhmi máme značné problémy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Hudackému. Prosím prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Neboli prijaté žiadne možnosti. Uzatváram možnosť teda prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Boli vyčerpané všetky možnosti písomných prihlásení, takže, prosím, prihláste sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Požiadal o vystúpenie pán minister financií.

  • Dobrý deň, dámy a páni, pani predsedajúca, ďakujem za možnosť vystúpiť aj k tejto problematike. Ja sa v svojom príspevku dotknem v podstate len obsahu pozmeňujúceho návrhu, ktorý pred chvíľou predniesol pán poslanec Ľubomír Vážny. On v podstate vo svojom, v jednej časti pozmeňujúceho návrhu otvoril zákon o dani z príjmov, chcem jednak potvrdiť, že je to s vedomím a so súhlasom ministerstva financií, a chcem vám ozrejmiť, prečo sa tak stalo. Viete, ako opozičný poslanec som tu v minulom volebnom období, a nie je to tak dávno, je to niečo vyše roka, stál pri novele zákona o dani z príjmov, keď tu koaličný poslanec v druhom čítaní pozmeňujúcim návrhom zavádzal emisnú daň so sadzbou 80 %. A musím podotknúť, že takýto spôsob legislatívnej práce, keď sa zavádza 80 % sadzba dane na akýkoľvek zdroj ľudskej činnosti v druhom čítaní pozmeňovacím návrhom mimo pripomienkového konania v rámci rezortov, mimo prvého čítania, mimo rokovania výborov, som vtedy označil za legislatívne štatárium, no a musím povedať, že dôsledky takéhoto konania hochštaplerského sa naozaj dostavili, pretože vlajková loď zdaňovania všetkého, čo sa hýbe, z adresy Ivana Mikloša, sa práve potápa. A musím tu povedať, že potápa sa preto, pretože dotknuté spoločnosti, dotknuté medzinárodné inštitúcie ako sú napr. Európska komisia sa ozvali. Naozaj na stole máme list z Európskej komisie, ktorá označila zdaňovanie emisných kvót takýmto neštandardným a retroaktívnym spôsobom za rozporné s európskym právom, to znamená, máme tu vážne upozornenie na to, že Slovensko, na Slovensko bude uvalený enfranchisement so všetkými následkami.

    Chcem vás oboznámiť s tým, že jeden z najväčších slovenských zamestnávateľov sa obrátil na arbitrážny súd a dal teda Slovensko na arbitráž z hľadiska chránenia si vlastných záujmov z titulu platenia tejto dane. Chcem vás upozorniť na to, že ďalší veľký slovenský zamestnávateľ dal podnet generálnej prokuratúre na podanie návrhu na Ústavný súd, máme tu sťažnosti proti činnosti ministerstva financií od veľkého zamestnávateľa. A máme tu aj podanie, samozrejme, terajších poslancov opozičných na Ústavný súd a jeho dopad ste tu počuli už aj z úst pána Vážneho, viete že je tu v podstate už opatrenie Najvyššieho súdu, ktoré pozastaví ustanovenia tohto zákona.

    Je aj pravdou, že štátny rozpočet z tejto dane obdržal 29 mil. eur v minulom roku na hotovostnom princípe, na aktuálnom princípe po zúčtovaní preddavkov to bude skoro 50 mil. eur. Ale je aj pravdou to, že na základe takejto svojvôle, a dovolím si povedať, politicky motivovanej činnosti ministerstva financií za bývalého vedenia nominantov SDKÚ sa Slovensko opäť dostalo do sporu s Európskou komisiou a na krku má minimálne jednu otvorenú arbitráž so všetkými nákladmi, ktoré sú s tým spojené.

    Preto sme sa rozhodli a v spolupráci s klubom poslancov strany SMER - sociálna demokracia predkladáme návrh, ktorý ruší toto zdaňovanie od 1. januára t. r., je to tzv. pozitívna retroaktivita, čiže je v prospech podnikateľského prostredia a dúfam, že bude akceptovaná a musím vám zároveň oznámiť, že týmto krokom príde štátny rozpočet o skoro 20 mil. eur, rozpočtovaných je 19,5 mil. eur na tento rok. Čiže týmto rozhodnutím sa ešte prehĺbi rozpočtová diera v tomto roku a budeme musieť hľadať na vykrytie tohto výpadku ďalšie dodatočné zdroje vo výške 19,5 mil. eur, ale robíme to s plným vedomím, preto aby sme naprávali chyby minulosti, aby sme sa vyhli ďalším nákladom spojených s možnými arbitrážami a aj s možným rozhodnutím Európskej komisie, ktoré by nám následne, na základe ktorého by sme museli vrátiť aj peniaze za rok 2011. Robíme to preto preventívne, nerobíme to radi, ako nikto nerád napráva chyby svojich predchodcov a ešte menej rád za ne platí. A my platíme. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou. Prihlásil sa jeden poslanec.

    Pán Mikuláš Huba, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja budem veľmi stručný, nechcem spochybňovať to, čo povedal pán minister, sme v situácii, v akej sme, a zrejme iné riešenie momentálne nie je, ale chcem povedať, že to je len "a" v tomto celom, to "b", na ktorom sa aj zakladá nakoniec filozofia s tými emisnými povolenkami celého toho biznisu, je o tom, aby sa zlepšoval stav životného prostredia, znižovalo znečistenie ovzdušia, čiže by som apeloval, aby naozaj tie príjmy, ktoré firmy a znečisťovatelia získajú z predaja emisií alebo emisných kvót, lepšie povedané, alebo z pridelených emisných kvót, aby sa naozaj využívali na zelené projekty, lebo o tom to celé je, a nie na obohacovanie samotných znečisťovateľov.

  • Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, keď zhrniem rozpravu, tak odznelo tu aj od pána poslanca Chrena, aj od Hudackého názory na to, že, samozrejme, aj pán Chren dal procedurálny návrh na to, že takýmito článkami osobitnými sa nemá meniť tento zákon, ktorý predkladám ja. V zásade to vysvetlenie vám podal minister financií, neviem, či tu bol, keď som to povedal, že už odmietam takéto novely zákonov predkladať, kde 10 min. z neho mi zaberie len názov zákona o dani z príjmov, čiže ešte raz ho osobne vyzývam, aby zjednotil a urobil nový zákon o dani z príjmov, ktorý bude mať len jeden nadpis a nie 10-minútový nadpis. Ale teraz naozaj vyzerá to tak a stotožnil som sa s tým, že je to spoločensky nevyhnutné, aby sme prijali aj takýmito osobitnými článkami tieto novely, pretože tie negatíva, ktoré vyplynú, ak takéto zmeny nepríjmeme, sú podstatne vyššie a ešte raz opakujem, zdôvodnil to minister financií, čiže nebudem sa k tomu venovať.

    Ja sa budem venovať len tomu, aby som duplicitne nehovoril, a budem sa venovať len tomu, čo tu odznelo, čo sa týka zdrojov, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov energií. V podstate poslanec Huba 10 kW vidí ako možno nie najlepšiu hranicu a chcel by ju zvýšiť. To isté zaznelo aj od pána poslanca Hudackého s tým, že nie je jednoduché stanoviť nejakú hranicu, ktorá je na to vhodná, ale pán poslanec Chren to pomenoval správne, že inštalovaný výkon 10 kW je buď nejaká obrovská hacienda, alebo 2, možno aj 3 rodinné domy. Čiže filozofia tejto zmeny alebo tejto novely zákona je, aby sme naozaj tých normálnych, keď to tak poviem, oslovili takýmto zákonom, ktorí majú bežný rodinný dom alebo nejaký bežný priestor a ktorí si chcú nainštalovať takýto zdroj. Naviac teda keď odhliadnem od toho, že toto je filozofia, aby sme rozlíšili malých a veľkých, čo sa v minulosti neudialo, čo bolo pre mňa záhadou prečo, ale aby tí malí ozaj mali nejakú vyššiu motiváciu, lebo tých malých nevedie pohnútka podnikať a tvoriť zisk, čo je legitímne, ale ich vedie najmä environmentálny pocit a zobratie si časti svojej energetickej potreby do vlastných rúk.

    Ale sú tu ešte dva momenty, jeden moment je ten, že keď by sme zvýšili inštalovaný výkon nad 10 kW, už je teoreticky a niekedy aj prakticky možné, že sa takýmto výkonom dá vygenerovať daňová povinnosť, to znamená tých 3,31 eura za mesiac a tým pádom sa stráca zmysel aj toho, čo som urobil v tom alebo v čo dúfam, že tu schválime, že keďže nevie vytvoriť ani teoreticky, ani prakticky z 10 kW zdroja také množstvo energie, ktoré by podliehalo daňovej povinnosti, tak vyhoďme tie daňové povinnosti, registrácie, evidencie a daňové priznanie, ale keď to zdvihneme nad 10 kW, vzniká tu už problém, že by k takejto skutočnosti mohlo dôjsť, a museli by sme mať zásah do celého daňového zákona a, samozrejme, aj konflikt s ministerstvom financií, ktoré oprávnene chráni každý cent uniknutej dane.

    Takže je tu vzťah na daňovú povinnosť, je tu vzťah na domácnosti, ktoré chceme najmä týmto osloviť. A sú tu ešte aj európske alebo pravidlá Európskeho spoločenstva ako tretí argument, ktoré hovoria, že v budúcnosti sa má riešiť "inform and fit", to znamená oznam a pripojiť. Čiže ešte zjednodušený režim voči "distribučkám" pre takéto zdroje energie, čo bude za tri, za štyri roky. A to je takisto zavesené na tzv. malé zdroje. Je to definované istením, 16-ampérové istenie na jednu fázu, čo zodpovedá 3,5 kW zhruba, čo zodpovedá 10,5 kW, čo je zase tá hranica tých 10 kW. Čiže mohli by sme mať aj tam problémy. Preto je veľmi dôležité, aby sme si zadefinovali jednu hranicu. Nebola to taká hranica, ktorú som si ja z večera do rána vymyslel, ale po rôznych analýzach a trápeniach so všetkými som stanovil takúto hranicu, ktorú, za ktorou si stojím.

    Čo sa týka 9 kW hranice, ktorá je v tej novele, ktorú som predložil, ktorá je na tejto schôdzi Národnej rady v prvom čítaní, v podstate všetky problémy, ktoré v tej novele sú, ktorá je v prvom čítaní, som zahrnul osobitným článkom do tejto novely, ktorú máme tu dnes na stole a zadefinoval som tam tých 10 kW. Znamená to v praxi to, že tú novelu, ktorá je v prvom čítaní som písomne stiahol z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, takže netreba robiť ani tú zmenu tých 9 kW, ale tých 9 kW zase len vyplynulo z toho, že sme sa to snažili stlačiť. Ale, samozrejme, tá maximálna hranica z hľadiska daňových povinností a čo som povedal pred chvíľou, tých desať, tak dajme tomu tých 10 kW.

    Takže to je asi všetko, čo som chcel vysvetliť. Ďakujem vám za pozornosť a chcem vás požiadať o podporu tejto novely zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Žiada si záverečné slovo aj spoločný spravodajca? Nie, ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pred započatím ďalšieho bodu programu, čo bude návrh na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska Miroslavy Zemkovej vyhlasujem prestávku päť minút.

  • 5-minútová prestávka.

  • Po 5- minútovej prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle schváleného programu bodom, ktorým je

    návrh na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska Miroslavy Zemkovej z funkcie.

    Je to návrh, ktorý má parlamentnú tlač číslo 112.

    Poprosím teraz pána predsedu výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Dušana Jarjabka, aby tento návrh odôvodnil.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som k predmetnému bodu - odvolaniu generálnej riaditeľky slovenského rozhlasu a televízie, pani generálnej riaditeľky Miroslavy Zemkovej prečítal odôvodnenie.

    Dňa 3. apríla 2012 zverejnil Rozhlas a televízia Slovenska na svojom webovom sídle výzvu na predloženie ponuky v obchodnej verejnej súťaži podľa § 281 a následne Obchodného zákonníka, názov súťaže: Prenájom budovy/priestorov mediálneho komplexu pre účely plnenia úloh RTVS stanovených zákonom č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "výzva v obchodnej verejnej súťaži").

    Podľa vyjadrenia predsedu Rady Rozhlasu a televízie Slovenska Ing. Miroslava Kollára predloženého Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá listom zo dňa 5. júna 2012 generálna riaditeľka Rozhlasu a televízie Slovenska vopred neinformovala radu Rozhlasu a televíziu Slovenska o zámere zverejniť výzvu v obchodnej verejnej súťaži. Informácia o výzve v obchodnej verejnej súťaži bola zaradená až do programu zasadnutia Rady Rozhlasu a televízie Slovenska, ktoré sa uskutočnilo dňa 19. apríla 2012.

    Podľa § 15 ods. 3 písm. h) od 1. 1. 2012 písm. e) zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2011 Z. z. (ďalej len "zákon") medzi povinnosti generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska patrí povinnosť písomne informovať Radu o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, predmetom ktorého je plnenie, ktoré presahuje sumu 100-tisíc eur. Ako vyplýva zo stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré bolo predložené v predmetnej veci na žiadosť Výboru národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, zverejnenie výzvy v obchodnej verejnej súťaži je zámerom vstúpiť do zmluvných záväzkov, keďže podľa § 281 Obchodného zákonníka, na základe ktorého bola obchodná verejná súťaž vyhlásená, citácia: "Kto vyhlási neurčitým osobám súťaž (ďalej len "vyhlasovateľ") o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy (obchodná verejná súťaž), robí tým výzvu na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh")."

    Zverejnenie výzvy v obchodnej verejnej súťaži možno považovať za konanie smerujúce k vstupu do zmluvného záväzku, nakoľko ide o osobitný spôsob uzatvárania zmlúv v obchodnom styku. Navyše vzhľadom na typ zmluvy, ktorá má byť na základe výzvy v obchodnej verejnej súťaži uzavretá (nájomná zmluva) v spojení s predmetom nájmu a účelom, na ktorý sa má predmet nájmu využívať, možno predpokladať, že plnenie Rozhlasu a televízie Slovenska z takejto zmluvy presiahne sumu 100-tisíc eur.

    Podľa § 18 ods. 4 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky môže na návrh príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky odvolať generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska, ak okrem iného nesplnil povinnosť podľa § 15 ods. 3 písm. h) (od 1. 1. 2011 písm. e) zákon predtým, ako začal vo veci, zákona predtým, ako začal vo veci, ktorá má byť predmetom informácie podľa tohto uznesenia konať. Ustanovenie § 15 ods. 3 písm. h) (od 1. 1. 2013 písm. e) v spojení s ustanovením § 18 ods. 4 písm. c) zákona nevyžaduje splnenie podmienky, aby predmetný zmluvný záväzok bol aj platne uzavretý. Rozhodujúca je skutočnosť, či generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska, predtým ako v predmetnej veci začal konať, informoval o tomto kroku Radu Rozhlasu a televízie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 97 z 15. júna 2012 žiada výbor, aby podľa § 26 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predložil Národnej rade Slovenskej republiky písomný návrh na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska. Písomný návrh bol schválený uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 22 z 19. júna 2012.

    Pán predseda, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru. Poprosím teraz určeného spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Miroslava Číža, aby nás informoval o výsledku rokovania vo výbore.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o priebehu rokovania o návrhu vo výbore pre kultúru a médiá. Výbor sa zaoberal prvýkrát návrhom na odvolanie riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska na svojom zasadnutí dňa 12. júna 2012, vyslovil s týmto návrhom súhlas a odporučil Národnej rade, aby odvolala generálnu riaditeľku Rozhlasu a televízie Miloslavu Zemkovú v zmysle zákona, § 18 ods. 4 písm. c) zákona č. 532/2010 Z. z. o rozhlase a televízii, rovnako ako o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2011 Z. z.

    Na svojom ďalšom zasadnutí výbor dňa 19. júna ako gestorský schválil písomný návrh na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska, určil mňa za spravodajcu výboru a predsedovi výboru Dušanovi Jarjabkovi uložil predložiť Národnej rade písomný návrh na odvolanie generálnej riaditeľky. V tejto súvislosti skupina piatich poslancov výborov, teda pán poslanec Krajcer, Abrhan, Kvasnička, Solymos, pani poslankyňa Vášáryová a pán poslanec Viskupič podľa § 52 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z., teda o rokovacom poriadku, uviedla nesúhlasné stanovisko, ktoré opiera o skutočnosť, že nie sú naplnené podmienky podľa § 18 ods. 4 písm. c) zákona č. 532/2010 Z. z., a teda podľa nich nie sú splnené zákonné dôvody na odvolanie. Toto nesúhlasné stanovisko je súčasťou predloženého materiálu a predpokladám, že sa k nemu ešte navrhovatelia v rozprave vyjadria.

    Na základe tohto Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá navrhuje Národnej rade prijať uznesenie v tomto znení: Národná rada Slovenskej republiky podľa § 18 ods. 4 písm. c) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2011 Z. z. odvoláva generálnu riaditeľku Rozhlasu a televízie Slovenska Miloslavu Zemkovú z funkcie. Ďakujem vám za slovo, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, včera pán poslanec Viskupič podal návrh, aby v zmysle § 21 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku bolo umožnené vystúpiť pani Miloslave Zemkovej.

    Takže ju prosím teraz, aby využila rozhodnutie Národnej rady, a ujala sa slova.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán predseda, ďakujem za slovo a za možnosť vystúpiť pred vami. Vážim si to z viacerých dôvodov, no najmä preto, že nie je politická strana, ku ktorej by som patrila, a nie je poslanec, ktorý by mohol za mňa rozprávať. V tomto zmysle som naozaj nezávislou riaditeľkou.

    Vystúpim vo veci, ktorá je pre mňa osobne veľmi nepríjemná a právne je naozaj problematická. Máte pred sebou návrh na uznesenie, ktorého prípadným schválením dôjde k môjmu odvolaniu z funkcie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska a ktorému predchádzalo uznesenie č. 20 výboru pre kultúru a médiá, ktorým ma výbor navrhol odvolať, a uznesenie č. 22, ktorým včera schválil návrh na moje odvolanie.

    V predloženom materiáli máte aj odôvodnenie. A to je problematické. Dôvodom môjho odvolania má byť údajné porušenie povinností v § 15 ods. 3 písm. h) zákona o Rozhlase a televízii Slovenska. K porušeniu malo dôjsť tým...

  • Ruch v sále. Krátka pauza.

  • Ďakujem. K porušeniu malo dôjsť tým, že som vopred neinformovala Radu RTVS o zámere zverejniť výzvu v obchodnej súťaži s názvom "Nájom budovy alebo priestorov mediálneho komplexu pre účely plnenia úloh RTVS stanovených zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska."

    Dovoľujem si vám teda povedať svoj názor na súvislosti ustanovení paragrafov 15 ods. 3 písm. h) a § 18 ods. 4 písm. c) zákona o Rozhlase a televízii Slovenska, podľa ktorých ma navrhli odvolať. Svoj názor opieram o tri analýzy nezávislých advokátov a o ustálenú aplikačnú prax orgánov RTVS. Vždy, keď budem citovať paragrafy, pôjde o zákon o Rozhlase a televízii Slovenska.

    Podľa § 15 ods. 3 písm. h)... (prinesenie pohára vody obsluhou), ďakujem pekne, generálny riaditeľ písomne informuje radu o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, ktorého predmetom je plnenie, ktoré presahuje sumu 100-tisíc eur. Ustanovenie nehovorí nič o povinnosti informovať o zámere zverejniť výzvu v akejkoľvek súťaži. Z platného znenia je zrejmé, že ku vzniku informačnej povinnosti je splnenie, je nevyhnutné splnenie dvoch podmienok súčasne. Musí existovať zámer podpísať konkrétnu zmluvu, vtedy vzniká zmluvný záväzok a musí ísť o zmluvu s plnením nad 100-tisíc eur. Ustanovenie neobsahuje žiadnu lehotu, v ktorej má generálny riaditeľ túto povinnosť splniť. Zmluvný vzťah potrebuje mať najmenej dve náležitosti, a to strany zmluvného vzťahu a jeho predmet. Ak len jedna z týchto náležitostí chýba, nie je možné hovoriť o zmluvnom vzťahu ani o zmluvnom záväzku. V tomto prípade chýba nielen druhá zmluvná strana, ale aj presný predmet, lebo majú potenciálne vyjsť práve zo súťaže. Takže zatiaľ nie je možné identifikovať zmluvný vzťah a nie je možné splniť povinnosť podľa § 15 ods. 3 písm. h).

    Ak sa v zdôvodnení návrhu hovorí, že súťaž je konaním smerujúcim k vstupu do nejakého bližšie neurčeného zmluvného vzťahu a že teda zámer existuje skôr, než je známy zmluvný partner, treba sa ešte pozrieť na lehotu, kedy má informačná povinnosť sa plniť a tiež na cenu plnenia. Zákon žiadnu lehotu neurčuje, ale vieme, že splnenie informačnej povinnosti má slúžiť rade ako orgánu dohľadu pre jej účely, inak povedané, Rada RTVS je adresátom informácie a je tým orgánom, ktorého činnosť by bola dotknutá, ak by som informačnú povinnosť nesplnila. Má právo teda určiť lehotu, ak ju neurčuje zákon.

    Citujem uznesenie č. 84 z roku 2011: "Rada RTVS žiada generálnu riaditeľku, aby informáciu v zmysle § 15 ods. 3 písm. h) o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, ktorého plnenie presahuje sumu 100-tisíc eur, predkladala rade najmenej 7 dní pred uzavretím takéhoto záväzku." Teda sedem dní pred podpisom zmluvy.

    Kvalitatívnym znakom zmluvného vzťahu je plnenie, ktoré presahuje sumu 100-tisíc eur. Do dnešného dňa nevieme cenu predmetu plnenia z potenciálneho zmluvného vzťahu, a preto ani nemôže byť splnená podmienka na vznik informačnej povinnosti.

    V odôvodnení návrhu na moje odvolanie sa píše, že je možné predpokladať, že plnenie RTVS presiahne sumu 100-tisíc eur. No ale na druhej strane je však možné predpokladať, že žiaden súťažiaci nesplní náročné podmienky súťaže, že generálny riaditeľ ani nemusí s potenciálnym víťazom do zmluvného vzťahu vstúpiť a že súťaž môže byť kedykoľvek zrušená. To všetko totiž v súťažných podmienkach je. Treba si ale uvedomiť, že zákon vôbec nehovorí o predpokladoch.

    V praxi sa ustálene aplikuje § 15 ods. 3 písm. h) tak, že jednoduchým listom rade oznamujem v príslušných kolónkach konkrétneho zmluvného partnera, presný predmet zmluvy, zmluvné obdobie, cenu plnenia a tiež termín uzatvorenia, teda podpísania zmluvy. Ani jednu z týchto náležitostí štandardizovanej informácie nie je možné v tomto prípade splniť. Ako a čo som teda mala radu, o čom som ju mala informovať? Ak naozaj o zámere zverejniť alebo vypísať obchodnú verejnú súťaž, tak takúto povinnosť mi v žiadnom svojom ustanovení zákon neukladá. Nehovoriac o tom, že by to malo byť vopred. O obchodnej verejnej súťaži vôbec informovať nemusím. Napriek tomu som o súťaži radu informovala a vychádzala som pritom z analógie v prípade verejných obstarávaní, ktorú zákon rieši.

    Aké to má súvislosti s odvolávacím paragrafom? Paragraf 18 ods. 4 písm. c) hovorí: "Národná rada môže na návrh príslušného výboru Národnej rady odvolať generálneho riaditeľa, ak nesplnil povinnosť podľa § 15 ods. 3 písm. e), h) a i) predtým, ako začal vo veciach, ktoré majú byť predmetom návrhov podľa týchto ustanovení, konať. Len v § 15 ods. 3 písm. e) a i) ide o návrhy. Je to návrh rozpočtu a návrh na podnikateľský zámer. Rozhodne ale nejde o návrhy, ktoré sa majú získať v súťaži, lebo tie predkladajú súťažiaci Rozhlasu a televízie Slovenska, nie generálna riaditeľka rade. Podľa § 15 ods. 3 písm. h) však nejde o predkladanie návrhov rade, ale o predkladanie informácie. A rada aj inak koná. Návrhy schvaľuje, no informáciu len berie na vedomie. Alebo k nej zaujme stanovisko, ak ju prerokuje, ale ani to nemusí. Informácia teda nie je návrh.

    V prípade tých návrhov, ktoré rada schvaľuje začať vo veci konať, znamená realizovať rozpočet alebo podnikateľský zámer pred schválením radou alebo bez schválenia. V prípade informácie o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku to znamená až samotné uzatvorenie zmluvného vzťahu, čiže podpísanie zmluvy, lebo až tento úkon znamená konanie vo veci, ktorá mala byť predmetom informačnej povinnosti. Ku konaniu teda nedošlo.

    V odôvodnení, ktoré pred sebou máte, sa píše, že na odvolanie netreba splniť podmienku, aby predmetný zmluvný záväzok bol aj platne uzavretý a že rozhodujúcou je skutočnosť, že generálna riaditeľka vo veci začala konať. Takéto vysvetlenie je proti zmyslu právnej úpravy, je v rozpore so zámerom legislatívneho návrhu a neguje aplikačnú prax, ktorá sa ustálila medzi radou ako prijímateľom informácie a generálnou riaditeľkou ako osobou povinnou plniť. Fakty sú také, že písomná informácia o súťaži bola rade predložená 19. 4. 2012. Takže nielen predtým, ako sa začne vo veci konať, zmluva bude, ak nejaká bude, bude najskôr v septembri tohto roku, ale aj v lehote určenej samotnou radou. Dodnes nie je známe, či vôbec pôjde o taký zmluvný vzťah, na ktorý sa táto povinnosť bude vzťahovať a dodnes nie je známe, či vôbec o nejaký zmluvný vzťah pôjde. Nemohlo teda dôjsť k porušeniu § 15 ods. 3 písm. h). A nebol ani naplnený odvolací dôvod podľa § 18 ods. 4 písm. c), lebo nedošlo k uzatvoreniu žiadneho zmluvného vzťahu, nedošlo ku konaniu vo veci.

    Niet právneho ani vecného dôvodu na moje odvolanie. Po vecnej stránke nevznikla a nemohla vzniknúť žiadna škoda a tiež nešlo o konanie, ktoré by bolo akokoľvek narušením verejného záujmu. Naopak, motiváciou k vypísaniu obchodnej verejnej súťaže, je to pravda, bolo nájsť také riešenie, ktoré bude podstatne lacnejšie ako súčasný stav a bude viesť k výraznému šetreniu verejných zdrojov. Aký je teda skutočný dôvod na moje odvolanie?

    Vážené plénum, rozumiem tomu, že súčasná parlamentná väčšina a možno aj vláda Slovenskej republiky má inú predstavu o osobe generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska, a za týchto okolností je aj výkon mojej funkcie sťažený, lebo inštitúcia v nasledujúcom období bude mať ešte ďaleko od finančnej a ekonomickej nezávislosti. Cítim stratu dôvery, súvisí to pravdepodobne so spôsobom voľby do funkcie generálneho riaditeľa, mnohí z vás ma považujú za politického kandidáta bývalej parlamentnej väčšiny. Nie je to tak, no voľba ktoréhokoľvek generálneho riaditeľa v parlamente nesie so sebou toto riziko. Ale nerozumiem argumentom, ktoré nie sú zákonné, ktoré mi účelovo pripisujú vykonštruované pochybenie. Svoju funkciu si vykonávam čestne a veľmi vážne.

    Možno máte predsa len záujem dozvedieť sa niečo o Rozhlase a televízii Slovenska aj z iného pohľadu. Je to inštitúcia, ktorá sa má čím pochváliť. Projekt prvých etáp fúzie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, ktorý sa začal 1. 1. 2011, sme úspešne zrealizovali napriek veľmi krátkej prípravnej fáze. Ide o jav v európskych pomeroch neobvyklý, fúzie takéhoto typu sa v Európe pripravujú a realizujú niekoľko rokov. Proces spájania sme realizovali súbežne s ekonomickým a hospodárskym ozdravením inštitúcie, ktorá začala svoju činnosť s enormným zadĺžením a s kumulovanou stratou vo výške 46 miliónov eur. V priebehu roka 2011 sme na prevádzkových nákladoch ušetrili 35 miliónov eur. A inštitúcia ukončila hospodársky rok so ziskom 22 miliónov eur. Spustili sme technickú a technologickú obnovu televízie, do programu sme investovali podstatne viac financií ako v roku 2010. Nielen do programov, ktoré dnes vytiahol bulvár, ale do stoviek ďalších.

    Rozhlas a televízia Slovenska je dnes ozdravená, je konsolidovaná, nemá dlhy a je pripravená na rozvojovú fázu. Zverejnili sme výročnú správu, ktorá o tom podrobne vypovedá. Aj momentálne je RTVS v stabilnej kondícii, k polroku 2012 bude mať viac než dobré výsledky. Čísla počúvanosti rozhlasu stúpajú a krivku televíznej sledovanosti, ktorá kontinuálne klesala, sa nám podarilo zastabilizovať. Počítame s jej nárastom, judikujú ho totiž čísla z posledného obdobia.

    Iste v prvých krokoch a v prvých rokoch treba robiť zmeny, ktoré sú nepríjemné, sú bolestné a sú nepopulárne. Pri každej veľkej zmene je to tak. Rozhlas sa nám podarilo ozdraviť za 3 roky a do spojenia vstupoval v dobrej, vyrovnanej kondícii. S ozdravením televízie sme len začali a už máme dobré výsledky. A vy teraz máte návrh na moje odvolanie s odôvodnením, že som si vraj nesplnila oznamovaciu povinnosť voči rade, hoci sama rada môj postup za porušenie zákona nepovažuje.

    Vážené plénum Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre kultúru a médiá mal možno naozaj iné právne stanovisko alebo inak interpretuje ustanovenia § 15 a 18 v tejto vykonštruovanej kauze, ale citujem: "Slovenská republika je právny štát, založený na princípe právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy sú na ťarchu tvorcu právnej normy." Koniec citátu.

    Ide o citát z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Idete ma potrestať za to, že niektorí právnici inak interpretujú ustanovenia zákona o RTVS, než ako ich chápu, ba ustálene realizujú orgány Rozhlasu a televízie Slovenska, adresáti právnej normy.

    Ďakujem a vážim si to, že ste ma vypočuli. Dovidenia.

  • Otváram rozpravu k návrhu uznesenia. Mám prihlášky písomné za poslanecké kluby. Ako prvá za poslanecký SDKÚ - DS pani Magda Vášáryová, po nej pán predseda klubu MOST - HÍD pán Solymos a ešte mám písomnú prihlášku od pána Pavla Abrhana.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je už trochu iná debata tu v parlamente. Odvolávanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska nie je tvorba nového zákona ani riešenie ťaživej situácie nezamestnanosti na Slovensku, ani rozprava o tom, že ako budú rozdelené peniaze v sociálnych službách. Toto je krok, ktorý je ireverzibilný, to znamená, že sa nebude dať vrátiť späť. Chcem poďakovať vám všetkým - a bolo nás skoro všetkých 150, ktorí hlasovali za to - že mohla vystúpiť pani generálna riaditeľka Rozhlasu a televízie Slovenska. Chcem poďakovať plénu, pretože siedmi poslanci SMER-u vo výbore 12. júla hlasovali proti tomu, aby pani generálna riaditeľka a predseda Rady RTVS vôbec mohli vystúpiť. Takže ja sa vám chcem naozaj z úprimného srdca poďakovať, že ste zmenili ich názor a parlament sa znovu predsa len stal miestom, kde sa vypočujú názory a kde sa debatuje, kde aspoň, aspoň sa snažíme o zdanie, že nie je aj tak všetko dohodnuté v straníckych centrálach. A že teda to, že tu sedíme ako poslanci, má aj nejaký zmysel a váhu, že nie sme len hlasovacia mašinéria, ktorú riadia, nehnevajte sa, ale ľudia, ktorí sú podriadení parlamentu.

    Dnes tu ideme hovoriť aj o imidži. O tom, ako budeme vyzerať, či dávame signál, že sa niektoré zmeny v dôležitých pre informovanie verejnosti napríklad v médiách alebo v iných inštitúciách budú riešiť tak, ako sme toho boli svedkami v deväťdesiatych rokoch, ako to hovoril pán Mečiar: "Máme väčšinu, zvyknite si." A to upozorním, že je slovo, ktoré sa volá po slovensky krásne - svojvôľa. Upozorňujem, že každý prejav svojvôle je v podmienkach materiálneho právneho štátu z ústavného hľadiska považovaný za neakceptovateľný a dlhodobo neudržateľný. Už sme to zažili, prežili sme to všetci, ktorí máme trošku dlhšiu politickú kariéru alebo nejakú inú, ktorá sleduje politiku, všetci vieme, koľkých takýchto káuz sme sa dožili.

    Mňa veľmi znepokojilo správanie sa výboru pre kultúru a médiá. Nemôžeme sa rozhodnúť využiť väčšinu v parlamente a zabudnúť, že v našom právnom poriadku musia byť takéto veci, napríklad ako odvolávanie tak dôležitej osoby, aspoň poriadne zdôvodnené. Uznesenie výboru musí byť v právnom štáte poriadne zdôvodnené. A uznesenie výboru z 12. júna sa zakladalo na e-maili občana Petra Lysého, ktorý ani nežije v Slovenskej republike, občana Slovenskej republiky. Práve preto sa vo vašom zdôvodnení už toto meno ani neobjavuje, v tom ďalšom, čo ste dostali.

    Ja dúfam, že pokiaľ sa vráti na Slovensko zo zahraničia, že bude protestovať, pretože keď sa už neobjaví v tom druhom uznesení, tak prichádza o veľkú popularitu. Poslúžil. Poslúžil. Lysý by mal byť asi ďalším precedensom v politickej kultúre Slovenska. Som rada, že sme si mohli vypočuť na výbore, druhom výbore, ktorý musel byť zvolaný, pretože prvé uznesenie po mediálnom tlaku a tlaku verejnosti muselo byť, vlastne nie zrušené, ale akosi nebudeme o ňom hovoriť, sme si vypočuli aj predstaviteľov Slovenskej televízie. Jeden pán, ktorý zastupoval Konto nádeje, a jedna pani, ktorá zastupovala jednu zo 7 odborárskych organizácií Slovenskej televízie. Veľmi ma prekvapilo, že vôbec nehovorili k téme. Oni hovorili o tom, že sa im nepáči program, ako by to malo byť, že oni by to robili inak. Chápem, ale kladiem si otázku: Zavolal niekto týchto ľudí, aby takýmto spôsobom vystupovali na výbore? O čo v tomto prípade išlo? Táto situácia môže znamenať teda dve veci. Na základe nejakého e-mailu, ktorý sa bude komukoľvek hodiť, bude možné odvolávať dôležitých ľudí, ktorí konsolidujú pred krachom stojacu organizáciu, na ktorú doplácajú všetci občania Slovenskej republiky. A potom vystupovania pred výborom ľudí z televízie, ktorí nám rozprávajú, ako by oni robili program.

    Ani v súkromných televíziách nemôžu zamestnanci ovplyvňovať program, na to sú iní ľudia. Pokiaľ teda Slovenská republika zostane právnym štátom, mali by sme si uvedomiť, že sme vo väčšom ohrození, než si myslíme, máme, hlavne, keď pozorujeme správanie sa nášho prezidenta. Prezidenta Gašparoviča, ktorý vyše roka nevymenoval právoplatne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora, teda zvoleného prokurátora na svoje stanovisko. To je, samozrejme, omnoho väčšie ohrozenie právneho štátu, teda našej Slovenskej republiky ako nezákonné a protiústavné odvolávanie generálnej riaditeľky RTVS. O tom rozhodne súd. O tom rozhodne súd a vezmete za to zodpovednosť? Keď súd rozhodne a oslobodí ju a zaplatíte vy tie peniaze? Za celý proces a za peniaze, ktoré môže vysúdiť? Pretože ako som povedala, je to nezvratný proces a k tomu budem musieť, ona sa už nemôže vrátiť, to znamená, že k tomu bude musieť súd prihliadať.

    Ďalej ma znepokojilo na výbore, že tu prítomný pán poslanec Číž už hovoril o tom, ako keby plénum neexistovalo. Ako keby nemalo vôbec zmysel hlasovať. Vyslovil sa, že sa už môžeme podieľať na voľbe nového generálneho riaditeľa, takže plénum, neplénum, je rozhodnuté. A to bez ohľadu na konzekvencie, na ktoré máme povinnosť vás upozorniť. Veľmi nerada by som konštatovala, že by to mohlo ukazovať na situáciu, v akej sa parlament ocitá. To znamená, že nezáleží na tom, čo tu budeme hovoriť a ako budeme argumentovať. Bude záležať na rozhodnutí mimo tohto parlamentu.

    Chcela by som upozorniť, že už americký prezident Madison, a to už je pekných pár desiatok rokov, pochopil, že pre demokratický režim nie je len dôležitá väčšina, ale zákonnosť, ústavnosť a že zákon a ústava musí byť nad väčšinou. To je ten základný princíp moderného právneho štátu. Keď som rozmýšľala o tom, ako človek, ktorý sleduje veľmi detailne politiku ministerstva kultúry a projekty, ktoré sú s tým spojené, financiami, uvedomila som si, že možno, že tu ide práve o to mediálne centrum a vyhlásenie takej súťaže, ktoré, citujem, povedala pani generálna riaditeľka, by mohlo vyjsť podstatne lacnejšie, teraz ju citujem: "Možno prekáža tým projektom, ktoré sme zastavili po voľbách v roku 2010." Tu sediaci pán minister Maďarič podpísal buď deň pred voľbami, alebo deň po voľbách 2010 zmluvu na výstavbu mediálneho centra na chrbte Slovenského národného divadla, toho nového - a ja som tu, z tejto pozície upozorňovala vtedy parlament, že projekt predpokladal, že nové mediálne centrum bude postavené za 4,5 mld. Sk a do roku 2037 mali daňoví poplatníci sa na to skladať až do výšky 14 mld. Sk. Vieme, kto za tým stál. Vieme, že išlo o pozemky a lukratívne postavenie budov v Mlynskej doline. To všetko vieme. Považovala som za veľmi dobré, že sa nám podarilo tento projekt zastaviť, ale, samozrejme, to nevyriešilo situáciu, že ako televízia, tak rozhlas sú pre megalomanské projekty zo 70. rokov umiestnené v príliš veľkých budovách, ktoré nepotrebujeme pre moderné verejnoprávne médiá.

    Prekáža pani riaditeľka? Ja chápem, že tie pozemky v Mlynskej doline sú veľkým pokušením a ťažko sa mu odoláva, to treba povedať a to tiež chápem. Pri tejto príležitosti by som vás tu chcela upozorniť na ďalší enormný balík - 217 mil. eur, ktoré sme dostali ako európsku finančnú pomoc na digitalizáciu nášho národného dedičstva a nečudujte sa, že som skeptická, pretože jedným z prvých krokov nového, staronového pána ministra bolo, že jasne dal najavo, aby sa porúčal šéf národnej knižnice, pán Katuščák. Chápem, že národná knižnica nie je predmetom takého veľkého zainteresovania mnohých poslancov ako verejnoprávna televízia. Tomu rozumiem. Kto z nás chodí pravidelne a koho z nás národná knižnica prezentuje?

    Takže pokúsim sa dať na najbližšej hodine otázok otázku pánu ministrovi Maďarovičovi, či dodrží zmluvy, ktoré boli podpísané v súlade s národnými záujmami, alebo znovu podpíše dva, či tri týždne pred voľbami, zmluvu so súkromnými subjektami, ktoré chceli vyviezť naše písomnosti, krehké písomnosti z 18. a 19. storočia do Lipska. Uvidíme.

    Ja rozumiem tomu, že pani generálna riaditeľka sa bude musieť brániť. Nie preto, aby zostala na stoličke, ale asi sa jej nebude chcieť po tej enormnej práci, ktorú urobila, odísť s nálepkou, že prekročila zákon. To je veľmi veľké obvinenie. Ja chápem, že to dostal pán predseda výboru ako úlohu, ale čudujem sa, že ju spĺňa tak amatérsky. Mám teda pre vás radu. Nepomáhajme si očierňovaním ľudí, to sa vždy vráti, ktorých môže súd po rokoch oslobodiť. A keď nie na slovenskej úrovni, nezabúdajte, že už sme podriadení aj jurisdikcii Európskeho súdu. Povedzte otvorene. Máte väčšinu, my vám nemôžeme v tom brániť. Povedzte to otvorene, potrebujeme to zmeniť, potrebujeme odvolať generálnu riaditeľku, potrebujeme zmeniť radu, potrebujeme tam dodať svojich ľudí, aby som citovala pána Číža na výbore: "Potrebujeme, aby Slovenská televízia bola objektívnejšia a reálnejšia, aby reálnejšie a objektívnejšie informovala o politickom procese na Slovensku." Zapísala som si to, aby som si to zapamätala. Ja vás rozumiem, ale vás upozorňujem, že ste tam dali v predošlej vláde Roberta Fica pána Hrehu a potom pána Nižňanského, ktorí doviedli Slovenskú televíziu na absolútny pokraj krachu. Tak, prosím vás pekne, keď už nechcete, aby bolo Slovensko právnym štátom, keď riskujete súdy, aspoň vyberte niekoho, kto nedovedie televíziu do absolútneho krachu. Dnes ako keby ste nechceli prebrať zodpovednosť za ten stav, ktorý trval v Slovenskej televízii od roku 2006 do 2008, ale za tento stav, ponesiete celú zodpovednosť. Chápem, že sa ponáhľate, ale prišlo mi na rozum, že to je možno len taká skúška, ako budú na tento krok reagovať médiá a informovaná verejnosť, komu bude prekážať protizákonnosť, komu amaterizmus, taká skúška, čo ešte bude možné urobiť. Ale som presvedčená, že dôsledky sa vrátia a skoro dvadsaťročná existencia Slovenskej republiky a slovenského parlamentu je toho dôkazom. Slovenské príslovie hovorí, práca kvapná, málo platná. A ja k tomu dodávam: Chápem, že je účelová. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami 8 pánov poslancov, 8 pánov poslancov, 12 pánov poslancov. Posledný pán poslanec Martvoň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Takže, pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, súhlasím s vaším vystúpením. Ja by som to pomenoval ešte aj inak, že tento krok, toto nezákonné odvolávanie riaditeľky Slovenskej televízie a rozhlasu je veľkým krokom k orbanizácii Slovenska a k zavedeniu novej totality v tejto krajine. Dámam a pánom zo SMER-u nestačí, že majú takmer všetku moc, cez ústavné orgány v štáte, ešte im chýba aj 100 % ovládanie verejnoprávnej televízie a rozhlasu, a preto musia odstrániť terajšiu riaditeľku, aby mohli vymývať mozgy a manipulovať s verejnou mienkou, tak ako to robili komunisti počas komunistického režimu.

    Varovať ich pred takýmto konaním asi nemá význam, nakoniec aj tak sa to obráti proti nim. Oni totiž nemajú cit pre mieru, oni nemajú ani spôsoby, lebo to, ako ju chcú odvolať, to naozaj poškodí aj imidž tejto krajiny. Ale predsa len by som jednu vetu chcel ešte doplniť o predsedovi výboru, ktorý iniciuje toto odvolanie. To, že sa podujal na takúto špinavú hru, ma veľmi ani neprekvapuje, pretože už jedna strana, ktorá ho dostala sem do parlamentu, už zanikla, a teraz pracuje na zániku ďalšej. Na Slovensku sa hovorí, že poturčenec horší Turka, pani kolegyňa.

  • Pán poslanec Kolesík, s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani poslankyňa Vášáryová, dovoľte mi reagovať na úvod vášho vystúpenia, keď ste tak ľstivo a nechutne ďakovala poslancom za stranu SMER - sociálna demokracia, že umožnili vystúpiť pani Zemkovej v pléne. Dovoľte mi osviežiť vám vaše čierne svedomie, ktoré podpísalo antichartu, a pripomenúť vám, že sedemkrát počas minulého volebného obdobia žiadala Národná rada o vystúpenie predsedu Najvyššieho súdu pána Štefana Harabina a sedemkrát mu nebolo umožnené vystúpiť vaším demokratickým hlasovaním. Dal som si tú námahu, pani poslankyňa Vášáryová, aby som si pozrel, ako ste hlasovali. Päťkrát ste boli neprítomná a dvakrát ste sa zdržali. Vaše poďakovanie ja osobne neprijímam a uráža ma a považujem ho za vrchol vášho farizejstva. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. To, čo poviem, súvisí s tým, čo tu bolo povedané predrečníkom, čo je parlament a čo už nie je, tak dovoľte, aby som povedal, žiadam pána Bugára, aby sa mi ospravedlnil, a to okamžite. Ja si vyprosujem, naozaj si vyprosujem, aby mi niekto opakovane ukazoval prostredník. Ja som si v mojom živote vytrpel dosť a takéto konanie si naozaj vyprosujem. Pán Bugár, žiadam vás...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Počas komunikácie opakovane viackrát mi ukázal prostredník, ja ho žiadam, aby sa mi ospravedlnil.

  • Máte reagovať vystúpenie pani poslankyne.

    Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Nechcem sa zúčastniť tých prestreliek, ktoré tu zaznievajú. Chcem povedať, že pani generálnu riaditeľku Zemkovú som pred chvíľočkou v živote videl prvýkrát naživo, a chcem povedať, že pociťujem istý smútok. Smútok nie z toho, že som ju videl, ale z toho, že vlastne na konto tejto panej, ako keby sme sa venovali veľkým zákľukám paragrafov, ale nevenovali podstate. Ak som povedal, že som ju videl prvýkrát na živo, tak neplatí to, keď môžem povedať, že som ju videl a počul mnohokrát prostredníctvom Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Neviem...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, máte reagovať na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej.

  • Áno, chcem povedať, že teda súhlasím s mnohými vecami, ktoré povedala pani Vášáryová, možno jej pátos, ktorý zaznieval, sa mi teraz aj celkom hodil, pretože ten smútok pociťujem aj ja. Chcem povedať toľko, že programy, ktoré predstavovala alebo predstavuje pani generálna riaditeľka Zemková, považujem v balaste toho, čo ponúka komerčné prostredie rozhlasov a televízií, za príliš dobré na to, aby sme hazardovali s človekom, ktorý prežil už mnoho garnitúr, ja to presne nepoznám, že koľko bola vo funkcii pani Zemková, ale myslím si, že v tom panoptiku kreatúr, ktoré reprezentovali inštitúcie televízií a rozhlasu, zakaždým slovenského, je vysoko nadpriemerná. Ak som ju nepoznal, tak zase mal som smutnú česť poznať jedného jej predchodcu, píšem o tom v Nežnej zelenej, venujem tomu možno dve strany a je to tragická skúsenosť, ktorá stála túto spoločnosť veľa peňazí.

    Tak si myslím, že človek, ktorý dokáže robiť dobré programy, ktorý dokáže šetriť tam, kde množstvo jej predchodcov nedokázalo šetriť, by mali byť pociťovaní a posudzovaní citlivejšie ako prostredníctvom právnych analýz...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Dobre. Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa Vášáryová, ja si dovolím vrátiť sa k meritu veci, o ktorom ste hovorili. Vy ste do istej miery naznačili spochybnenie konania výboru, ak som tomu dobre rozumel. Nespochybnili ste, ale hovorím, reagujem aj na toto, o čom ste hovorili.

    Pani poslankyňa, nikto nespochybnil zákonnosť procedúry výboru. Jedno uznesenie vyplýva z druhého, bez, to zdôvodnenie alebo odôvodnenie, ako chcete, nemohlo byť bez toho, aby prebehla rozprava v tom prvom bode. Preto musel byť aj ten, aj to druhé konanie, aj ten druhý výbor. Viete, my odvolávame dnes pani generálnu riaditeľku, alebo pána generálneho riaditeľa vôbec prvý raz v histórii takýmto spôsobom. Mne sa to nepáči. Preto sa mi to nepáči, že to je zo zákona, ale to je váš zákon. A nemáme inú možnosť, aj váš, nemáme inú možnosť preto, lebo ten zákon je tak napísaný, ako napísaný je.

    Reagovať na podnet občana, vy mi to vyčítate a istým spôsobom spochybňujete tohto občana. Ten výbor zo zákona musí reagovať podľa tohto zákona na jedného alebo na desiatich, to je úplne jedno.

    Takže prečítajte si, prosím vás pekne, znenie toho zákona o slovenskej televízii, a keby tam bolo desať podnetov a slovenskom rozhlase, keby tam bolo desať podnetov, tak musí desaťkrát reagovať.

    Na a viete, vystupovať z pozície prokurátora, sudcu, mne sa to zdá také nenáležité v tejto chvíli, lebo mali by sme hovoriť o merite veci a nie o iných veciach. A táto rozprava by sa naozaj nemala zvrhnúť iným smerom. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, teraz nie ako spravodajca, ale za seba, keďže ma vyzvala pani Vášáryová, lebo ma spomínala v súvislostiach, ktoré pravdepodobne treba upresniť. Tak mi to dovoľte.

    No naozaj ten proces politickej kultúry na Slovensku má nejaké mechanizmy, ale tak nebývale okázale zabudnúť na to, čo sa tu dialo v predchádzajúcom období pri voľbe nielen riaditeľky, ale aj televíznej rady. Pokiaľ hovoríme o nejakom ovládnutí mediálneho prostredia, tak flagrantnejší postup, ktorý ste tu zorganizovali, vážené kolegyne, kolegovia z dnešnej opozície, tak to ste vrhli politickú kultúru na Slovensku o desať rokov dozadu. Rady, ktoré sme chceli, aby boli odosobnené od aktuálneho politického tlaku, kde členovia boli volení na 2, 4 alebo 6 rokov, jednorazovým aktom ste zrušili a sami ste si jednorazovo navolili televíznu radu. Opozícii ste ponúkli jedno miesto tuším. To znamená, že jednoznačne, ale dva z ôsmich alebo z koľkých. Evidentne nekorektne a neseriózne, takže v danom prípade ani nemá význam hovoriť o tom. A je na vyššom svedomí, pani kolegyňa Vášáryová, a na tom, ako chcete prezentovať ozajstný vzťah k etike a k slušnému správaniu sa ľudí.

    Toto povedať pre mňa je nečakané z vašich úst a nectí vás to. Ale už nebudem ďalej osobne, odpustite mi to, lebo po tom, čo povedal pán Brocka, myslím si že máme sa na čo tešiť, aký typ politického dialógu v tomto parlamente zaznie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode, je 17.02 hodín. Vyhlasujem prestávku do 17.05 hodiny a budeme hlasovať o prerokovaných bodoch, po hlasovaní budeme pokračovať v rozprave.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali miesta. Budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

  • Zaznievanie gongu.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme teraz hlasovať v druhom čítaní o návrhu pána poslanca Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Je to tlač pod číslom 28.

    Poprosím pána spravodajcu, pána poslanca Valockého, aby uvádzal hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 28.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, v rozprave vystúpilo 10 poslancov, podali 6 pozmeňovacích návrhov.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Prosím, aby ste dali spoločnej hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 9, 11 až 24, 26 až 28, 30 až 42, 45, 46, 52 až 62, 64 až 66 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, všetci boli za.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 43 a 69 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 61 za, 80 bolo proti.

    Tieto dva sme neschválili.

  • Ďalej, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 47 až 50 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 47 až 50. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 83 bolo za, 22 proti, 36 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďalej, pán predseda, dajte hlasovať o bode 67 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 67, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 93 za, 33 proti, 15 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

  • Ďalej poprosím, dajte hlasovať o bode 68 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 68, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 129 za, 1 proti, 12 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

  • Keďže sme schválili body 8, 18, 28, 50 a 64 o bodoch 10, 25, 29, 51 a 63 zo spoločnej správy, je bezpredmetné hlasovať.

    Budeme teda hlasovať len o bode 44 zo spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 44, odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, nikto nebol za, 132 bolo proti, 7 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • Tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých bodoch zo spoločnej správy a pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch vyplývajúcich z rozpravy.

    Aby sme mohli hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch predložených dnes, dávam najskôr hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 131 za, 12 sa zdržalo.

    Máme súhlas, budeme hlasovať o návrhoch.

  • Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy v poradí, v akom boli predložené.

    O pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bastrnáka nemôžeme hlasovať, keďže sme schválili body 47 až 50 spoločnej správy v zmysle § 37 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

  • Pán poslanec nemá námietky, poďme ďalej.

  • Ďalej mi dovoľte, aby sme dali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 61 za, 81 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej, dovoľte, aby sme hlasovali o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyni Müllerovej.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 128 za, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento pozmeňujúci návrh sme schválili.

  • Ďalej, dovoľte, aby sme hlasovali o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Blanára.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 83 za, 19 proti, 40 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • O pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Novotného nie je možné hlasovať, keďže sme schválili pozmeňujúci návrh pána poslanca Blanára v zmysle § 37 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

  • Nemá námietku, pán poslanec, takže...

  • Ďalej, v poriadku, pán poslanec?

  • O pozmeňovacom návrhu pána poslanca Jurinová, Mihál, Nicholsonová nie je možné hlasovať podľa § 94 ods. 3, keďže predložený pozmeňujúci návrh ide nad rámec návrhu zákona a navrhovateľ s ním vyjadril nesúhlas.

  • Máte námietku, pán poslanec? Hlasujeme o námietke.

  • Podávate námietku, pán poslanec? Áno? Čiže hlasujeme o námietke.

  • Čiže hlasujeme o námietke pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 57 za, 82 proti, 2 sa zdržali.

    Námietku sme neprijali. Budeme hlasovať ďalej, pán spravodajca.

  • Tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovania návrhu zákona do tretieho čítania ihneď. Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 96 za, 11 proti, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je záujem o rozpravu v treťom čítaní. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Áno, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu ako o celku, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 94 za, 17 proti, 33 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 580 a zákona 581 Z. z. o zdravotných poisťovniach.

  • Ďakujem. Pán poslanec Vážny navrhol zákon, o ktorom budeme hlasovať. Hlasovanie bude uvádzať spravodajca pán poslanec Milan Mojš.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 30.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, k návrhu zákona pána poslanca Vážneho vystúpili v rozprave pán poslanec Vážny, pán Chren a pán Hudacký. Zaznel procedurálny návrh, kde poslanec Chren navrhol vrátiť návrh zákona na prerokovanie späť do výborov, hlavne na prerokovanie gestorskému výboru, pričom uviedol hospodársky výbor. Predpokladám, pán poslanec, že ide o omyl, tak pre zápis uvádzam ako gestorský výbor finančný.

    Pán poslanec Vážny vystúpil s pozmeňovacím návrhom a tiež požiadal o vyňatie bodu 7 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Bod 7 má odporúčanie gestorského výboru schváliť, avšak pán poslanec Vážny uviedol, že tento bod by sa nemal schváliť, nakoľko je riešený jeho pozmeňovacím návrhom zákona.

    Pán predseda, teraz dajme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Chrena, tak ako som ho predtým uviedol.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 55 za, 80 proti, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, keďže pozmeňujúci návrh poslanca Vážneho bol podaný dnes, dajte najprv hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 100 bolo za, 20 proti, 23 sa zdržalo. Máte súhlas.

  • Pán predseda, teraz budeme hlasovať o ostatných bodoch zo spoločnej správy 1, 2, 3, 4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 116 za, 9 proti, 19 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, teraz budeme hlasovať o ostatných bodoch zo spoločnej správy, bod 5 a 6 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 5 a 6 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, nik nebo za, 118 proti, 23 sa zdržalo.

    Tieto body sme neschválili.

  • Pán predseda, teraz budeme hlasovať o bode 7 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 100 bolo proti, 43 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili

  • Pán predseda, keďže sme už predtým odhlasovali skrátenie lehoty, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vážneho ako celku.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Vážneho.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 89 za, 30 proti, 25 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, hlasovali sme aj o pozmeňujúcom návrhu poslanca Vážneho, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 104 za, 13 proti, 27 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nie je záujem o rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú. Budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 97 za, 24 proti, 23 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 609 o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu.

    Ďakujem, pán spravodajca. Odhlasovali sme prerokované body a budeme, dámy a páni, pokračovať v rokovaní o bode v prerušenej rozprave o návrhu na odvolanie riaditeľky rozhlasu a televízie. Poprosím navrhovateľa a spravodajcu, aby zaujali svoje miesto. Budeme pokračovať faktickými poznámkami na vystúpenie predrečníka.

    Po faktických poznámkach požiadal o vystúpenie pán minister kultúry Marek Maďarič.

  • Pauza. Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať, poprosím vás, aby sme tu mali vytvorený priestor na rokovanie o pokoj.

  • Krátka pauza. Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás, ešte do rokovacej sály. Dobre.

    Nech sa páči.

  • Dámy a páni, ospravedlňujem sa, ale chcem vás požiadať o súhlas so zmenami v programe, a to nasledovne.

    Prvý je, že mali sme rokovať podľa programu o vládnom návrhu novely zákona o liekoch. Pani ministerka vzhľadom na zahraničnú cestu ma požiadala, či môžme o tomto návrhu zákona rokovať v utorok 26. júna o 9.00 hodine. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    A vláda doručila do Národnej rady návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 114. Bolo by vhodné, keby sme sa dohodli na mechanizme. Jednak potrebujeme prerokovať súhlas, vyslovenie súhlasu alebo nesúhlasu so skrátením konaním a potom prvé čítanie zaradiť tak, aby mohli v prípade v prestávke obedňajšej alebo v prestávke v rokovaní zasadnúť výbory, aby mohlo prebehnúť potom druhé a tretie čítanie. Priznám sa, že trošku sme v časovej tiesni aj preto, že máme ešte neukončený bod programu, ktorý predniesol pán minister financií. Netrúfam si odhadnúť, ako bude prebiehať ešte rozprava k návrhu na odvolanie pani riaditeľky, a zajtra na ráno na 9.00 hodinu máme podľa schváleného programu zaradenie rokovanie o EMS, o trvalom eurovale. Chcem vás požiadať vzhľadom na tieto súvislosti o to, či môžeme potom zajtra v priebehu dňa podľa vývoja a priebehu rozpravy sa dohodnúť na termínoch na prerokovaní skráteného konania. Takže uvidíme, ako sa bude vyvíjať táto rozprava. Zatiaľ sme schválili tú jednu zmenu a zajtra by som vás potom požiadal o súčinnosť pri zmene programu v súvislosti s vládnym návrhom zákona o EMS. Ďakujem vám pekne.

    Takže budeme teraz pokračovať v rozprave faktickými poznámkami. Poprosím kolegov, ktorí, kolegovia, poprosím vás, pokračujeme v rozprave.

    Pán poslanec Brixi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená pani podpredsedníčka, ctené kolegyne, kolegovia, ja chcem nadviazať na príspevok pani kolegyne Vášáryovej a skutočne povedať, že toto bola už iná debata. Ja by som však bol rád, ak by tá debata bola nabudúce trošku viac vecná, odborná a menej teatrálna.

    Pani kolegyňa, tu sa už zjavne nebavíme teraz o tom, že či pani riaditeľka vyhlásila súťaž s vedomím rady alebo bez jej vedomia. Tu sa už bavíme o celkovom fungovaní RTV, o jej manažmente a o jeho fungovaní.

    Ja, ak dovolíte, budem opäť tak trošku regionálne faktografický a poviem niekoľko príkladov z tých ozdravných opatrení, ktoré boli prijaté RTVS v regionálnom štúdiu v Košiciach za posledných osemnásť mesiacov, a celkovej situácii, ktorá s tým súvisí. Jedná sa o každodenné chaotické miešanie výroby a produkcie regionálnymi televíznymi štruktúrami, spolupráca s externým prostredím, ako isto mnohí viete alebo nie, minulý rok počas majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji aj napriek tomu, že RTVS v Košiciach má dostatok kmeňových zamestnancov, tak si kontrahovala externých redaktorov a vlastní zamestnanci televízie nemali mnohokrát do čoho pichnúť.

    Technologická inkompatibilita štúdia, znižovanie a upadajúca disciplína, ale aj morálka nielen v košickom štúdiu, ale aj v iných regionálnych pracoviskách, ale čo mňa mrzí najviac, jedná sa o zrušenie vysielania regionálneho denníka z Košíc a z Banskej Bystrice, čím sa výrazne znižuje možnosť regiónov na vlastnú prezentáciu, nehovoriac o zasahovaní bratislavskej centrály do rozhodovania o tom, čo sa z regiónov vysielať bude, alebo nie, takže ďakujem pekne za takéto ozdravné opatrenia.

  • Pán poslanec Podmanický, nech sa páči, s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Podmanický nie je prítomný, pán poslanec Blaha.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Vášáryová, ak som správne pochopil váš relatívne patetický príhovor, snažili ste sa navodiť dojem, že pani riaditeľka Zemková je akousi mučeníčkou a že vy všetci ste akési obete a aký je tento proces odvolávania nefér.

    Ja vám skúsim povedať, čo je to nefér, na svojej osobnej skúsenosti, ktorú som mal ešte predtým, než som vstúpil do politiky, a bol som pozvaný do relácie v rámci RTVS v rámci rozhlasu ako ľavicový intelektuál. Po tom, čo bola odvysielaná relácia o jednej knižke, kde som sa vyjadroval a hovoril som o alternatívach tohto ekonomického systému, predstavte si, to, že mňa potom kritizovali v pravicových médiách, to je v poriadku, ale predstavte si, že moderátora, ktorý mal takú odvahu, že zavolal niekoho s iným názorom, chceli okamžite odvolať zo svojej pozície len preto, že pripustil niekoho, kto má iný názor, pani kolegyňa. Toto je totalita, nie to, čo sa dneska deje pani Zemkovej. Toto, čo ste robili vy, je totalita.

    Vy naozaj nemáte žiadne právo hovoriť o totalite. Vy, ktorí ste tu zavádzali ideologické čistky a naozaj ideologickú manipuláciu takých rozmerov, že by vám mohli závidieť aj ľudáci. Toto je totalita, pani kolegyňa.

  • Ďakujem pekne. Ja si myslím, že pani poslankyňa trošku odbiehala vo svojom prejave od témy, od bodu, o ktorom rokujeme. Ja by som chcel zareagovať čisto z právneho hľadiska k uvedenému problému, pretože podľa môjho názoru tu základnú otázku rieši o odporučení zákona alebo nie.

    Ako sa mi zdá, je to sporná otázka, či išlo o zámer vstúpiť do zmluvného záväzku, alebo nie. Ak zákon hovorí o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, tak si musíme vyložiť pojem zámer. Dovolím si teraz odcitovať z komentára k Obchodnému zákonníku pani doktorky Škultétyovej Kataríny, ktorá hovorí, že v rámci obchodnej verejnej súťaže ide o osobitný spôsob uzavierania zmlúv, kde na základe výzvy vyhlasovateľ súťaže môže ktorýkoľvek subjekt, ktorý má záujem zmluvu uzavrieť, predložiť návrh na uzavretie zmluvy.

    Pri zmluvách uzatváraných v rámci obchodnej verejnej súťaže teda ide v zásade o výzvu na podávanie návrhu na uzavretie zmluvy. V zmysle uvedeného sa potom teda pýtam, o čo iné ide, ak nie o zámer vstúpiť do zmluvného záväzku? Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Martvoň. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Vášáryová, dovoľte, aby som vám zložil alebo teda pred vami zložil klobúk pri vašom hereckom výkone, akým ste krásne prezentovali obhajobu pani Zemkovej. Dovoľte mi však ale aj pripomenúť vám október 2010. V októbri 2010 ste mali taktiež krásny herecký výkon na výbore pre kultúru, keď ste recitačne zdôrazňovali o naplnení troch zo štyroch kritérií pre odvolanie pána Nižňanského.

    Dokonca ste boli nespokojná s vysvetlením zástupcov Rady STV, že Nižňanského nemožno odvolať, no tak ste našli krásne, teda spoločne aj s ostatnými, krásne riešenie, a tým bolo organizačné zlúčenie STV s Slovenským rozhlasom. Čiže my sa netajíme tým, že keď niekto niečo nespĺňa, a teda pochybí, tak ideme priamo a povieme mu to do oči.

    Vy ste to vyriešili práve týmto spôsobom, že ste našli organizačné, teda cestu organizačnej zmeny, a tak ste pána Nižňanského, ktorý mal ešte právo dva roky šéfovať STV, poslali do večných lovíšť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani kolegyňa, ďakujem za prejav. Myslím si, že mohol byť ešte doplnený o nejaký historický diskurz aj na základe tohoto, čo počúvame po vašom prejave. Vzbudili ste neskutočne záujem o túto tému medzi kolegami.

    Ja si myslím, že mohli byť uvedené fakty o tom, že sme sa snažili zachrániť verejnoprávne médiá, že zastavenie nehorázneho zadlžovania tohoto média - 45 miliónov eur, ktorý mal na svedomí viacmenej predchodca odvolávanej generálnej riaditeľky. Ale, z podstaty myslím si, že heslo "fiat justitia, pereat mundus" je tu veľmi na mieste, spravodlivosť zvíťazí, aj keby svet padol.

    Myslím si, že v tomto momente tuná hovoríme o tom, že neexistuje zákonný dôvod na odvolanie generálnej riaditeľky RTVS a hrozia žaloby. A ja sa teda pýtam v duchu, ktorý ste hovoril aj vy, kto bude zodpovedný za to, že nás generálna riaditeľka, nás ako štát, bude žalovať? Pretože je ohrozené jej dobré meno, jej profesná kariéra a dôležitý moment je, že naozaj neexistuje žiadny zákonný dôvod na jej odvolanie. Informačnú povinnosť voči rade si predsa splnila. Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade by som chcela tu znovu verejne prehlásiť, že som veľmi hrdá za to, že som nikdy nehlasovala za pána Harabina. Ja som zažila dve jeho vystúpenia tu v parlamente a hanbila som sa. Takže ja som veľmi hrdá, že som si udržala tento postoj. Ja dúfam mladí muži, ktorí teraz tu sedíte, že sa nikdy nebudete hanbiť za to, že podporujete praktiky pána Harabina.

    Prvá vec. Dozvedela som sa teda z vašich reakcií, že podnet občana, bude môcť byť dôvodom na odvolanie. Budeme musieť všetkých varovať, pretože budete môcť zneužiť čokoľvek, čo budete potrebovať.

    Dnes je Slovenská televízia konsolidovaná a ak vy, mladý pán kolega, čo sedíte vedľa pána Brixiho, toho si pamätám, vás, prepáčte, nie, vy ste tu nový, ak si myslíte a chcete prevziať zodpovednosť dodatočnú za 45 miliónov eur a televíziu pred krachom, pán Nižňanský mal odísť už dávno. Vy to neviete, ale pán Viskupič vám to vysvetlí, keď budete potrebovať.

    Pani riaditeľka jasne vysvetlila všetky právne aspekty svojho odvolávania. A mojou bolo povinnosťou upozorniť, že ak ju odvoláte a nebude jasné právne stanovisko, dostávame sa do pozície, kedy budeme kritizovaní, a súd môže vyniesť iný rozsudok. Budete za to niesť zodpovednosť. Nič viac som nechcela zdôrazniť, len toto.

    A preto, že ste si už osvojili niektorú rétoriku vašich starších kolegov, to nie je teatrálnosť. Ja jednoducho hovorím správne po slovensky, viete. Nešumlujem. Dobre vyslovujem. Takže to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • V súlade s rokovacím poriadkom, požiadal o slovo pán minister Marek Maďarič, nech sa páči, odovzdávam mu slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, veľa sa už nahovorilo aj tu, aj v mediálnom priestore o návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky RTVS. Veľa sa nahovorilo a často od veci, od podstaty veci. Aj preto chcem na úvod pripomenúť tým, ktorí sa snažia návrh na odvolanie generálnej riaditeľky z vecnej polohy plnenia zákonných povinnosti dostať do polohy politického a mocenského zmocnenia sa RTVS, že to bola bývalá koalícia, ktorá kvôli ovládnutiu STV a SRo hrubo a zrýchlene zmenila zákony, zlúčila STV a SRo, aby mohla odvolať dovtedajšie kontrolné orgány, aby mohla nový kontrolný orgán obsadiť svojimi ľuďmi a aby mohla na čelo RTVS dosadiť svojho človeka.

    Bývalá koalícia neváhala zmeniť ani spôsob voľby generálneho riaditeľa. Dala ju do rúk poslancom a aby mala svojich poslancov istých, volilo sa verejne. Tak rozhodla väčšina. A museli sme si zvyknúť a prežili sme to, pani poslankyňa Vášáryová.

    Nikoho neprekvapilo, že zvolená bola kandidátka, ktorú už predtým poveril riadením RTVS šéf parlamentu Sulík. A prekvapením nebolo ani to, že prvé kroky po vzniku RTVS sa netýkali ekonomiky, ale zmien v spravodajstve. Čiže toľko na úvod.

    Skutočným dôvodom zlúčenia STV a SRO bola kompletná výmena orgánov verejnoprávnych médií. To bola, ak chcete, totalita, pán poslanec Brocka. Nemáte teda právo zahmlievať podstatu návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky obviňovaním nás z nejakého valcovania. STV a SRO ste zvalcovali vy.

    To, že súčasná väčšina neprikročila k žiadnej podobnej účelovej zmene zákona, neznamená, že generálna riaditeľka si môže nárokovať na nedotknuteľnosť v situácii, ak čelí jednej kauze za druhou. A to nielen v posledných mesiacoch. Napríklad koncom roka 2011 sa zistilo, že zmluva s telekomunikačným operátorom GTS, ktorý má poskytovať služby pre RTVS v hodnote 2,8 až 5,6 milióna eur, bola uzavretá bez verejného obstarávania. Tých káuz bolo, samozrejme, viac. A ich riešením nemôže byť donekonečna len dodatočné vysvetľovanie, prípadne vyslovovanie jemnej kritiky zo strany rady RTVS v zmysle - nemali by sme sa v budúcnosti takéto veci dozvedať až z médií.

    A upozorňujem, že v týchto kauzách RTVS ide o státisíce a milióny eur. A skúsim sa domnievať, že práve v záujme lepšej kontroly použitia finančných prostriedkov, bývalá koalícia schválila zákon o RTVS aj v tom znení, že generálny riaditeľ má písomne informovať už o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, a že ak tak neurobí predtým, ako začal vo veci konať, môže padnúť návrh na jeho odvolanie A práve o tomto by mala byť debata, ale nielen o tom, či si generálna riaditeľka formálne splnila alebo nesplnila svoje povinnosti, ale o tom, že v týchto zámeroch, alebo dokonca v realizovaných obchodných záväzkoch, lebo aj o tom bude reč, sa hrá o milióny eur. Alebo nám už zrazu nezáleží na verejných prostriedkoch? Alebo sa dokonca niekto mieni pustiť do obhajoby miliónových súťaží, o ktorých nikto nič nevie? Preto sa tu odvádza pozornosť táraním o nenapraviteľných škodách, ak by bola odvolaná generálna riaditeľka, alebo dokonca možno aj uväznená, pretože pani poslankyňa Vášáryová hovorila v budúcnosti o jej oslobodení. Vy ste úplne už mimo rámca čoho, pani poslankyňa? Neproste ma.

    Návrh na odvolanie generálnej riaditeľky je jasný, vecný a vyplýva zo zákona. Nikto neurobil žiadnu nadprácu, nikto nemenil zákon. Iba si tu niekto azda myslel, že si môže robiť, čo chce, a ochráni ho pozícia vládou kritizovaného, do ktorej sa už niekoľko týždňov štylizuje.

    Pripomeňme si, že to napokon nebol ani SMER, ale médiá, ktoré boli prekvapené a kritické k tomu, že v akomsi medzivládí 3. apríla, keď jedna vláda už nebola a druhá ešte nebola, vyšiel inzerát o vyhlásení obchodnej súťaže na mediálny komplex. A rovnako nepríjemne bol vtedy zaskočený aj predseda rady RTVS.

    A je úplným výsmechom, ak dnes generálna riaditeľka s vážnou tvárou tvrdí, že keby radu informovala, tak tým vlastne zverejní podmienky súťaže a tým by súťaž ešte pred začatím zrušila. To bol citát. Ja som si doteraz myslel, že táto spoločnosť žiada zverejňovanie podmienok súťaží. Práve preto, aby nebolo možné ušiť ich niekomu konkrétnemu na mieru.

    Vie si niekto predstaviť, že by som ja, keď som prišiel s ideou výstavby mediálneho komplexu, nezačal verejnou debatou, že by expertná skupina na ministerstve kultúry nemala za svojich členov aj ľudí z STV a z SRO, že by nebola verejne urobená štúdia, ktorá bola schválená vo vláde a až na základe nej bol vypracovaný projekt PPP? Vie si niekto predstaviť, že by som bez tohto všetkého rovno vypísal súťaž a tváril by som sa, že som nikomu nič nemusel oznámiť, lebo keby som oznámil, tak by som projekt zrušil? Alebo inak, viete, čo to je neinformovanie o súťaži na mediálny komplex? Je to svojvoľné a podozrivé smerovanie k rozhodnutiu o miliónoch eur. Zaráža ma aj to, ako sa v médiách táto faktická, ale aj formálna podstata návrhu na odvolanie generálnej riaditeľky obchádza. Prečo médiá neodcitujú jasne znejúce ustanovenia v § 15 a v § 18 zákona o RTVS? Aby aj pán poslanec Mičovský, hoci tu už nie je, vedel, o čom ten návrh je, pretože on povedal, že on o tom vlastne nevie o tých zákonoch, o tých paragrafoch. Bolo by po debate, pretože generálny riaditeľ, v tomto prípade generálna riaditeľka, má podľa § 15 ods. 3 písm. h) povinnosť písomne informovať radu už o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku a podľa § 18 ods. 4 písm. c) ju môže parlament odvolať, ak si túto povinnosť nesplnila vopred, ako začala vo veci konať. Je pochopiteľné, že pani generálna riaditeľka sa v tejto situácii utieka k právnym stanoviskám.

    Len na okraj poviem, že si mohla odpustiť ten dehonestujúci návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým chcela zabrániť tomu, aby parlament rozhodoval o jej odvolaní. Súd by asi mal mať podľa predstavy generálnej riaditeľky právo určiť, aký návrh bude na schôdzi parlamentu prerokovaný, a ja sa čudujem opozičným poslancom, s akou ľahkovážnosťou by prijali alebo dokonca aj obhajovali obmedzenie svojho poslaneckého mandátu.

    Takže generálna riaditeľka sa nám snažila nahovoriť, že zákon o RTVS neupravuje žiadnu lehotu na splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 15 a že smerodajnejšia by mala byť lehota na poskytovanie informácií, ktorú jej určila Rada RTVS. Lenže my máme v zákone aj § 18, podľa ktorého parlament môže odvolať generálnu riaditeľku, ak nesplnila oznamovaciu povinnosť predtým, ako začala vo veci, ktorá má byť predmetom informácie konať. A zákon má nepochybne väčšiu váhu ako uznesenie Rady RTVS.

    A prečo to tak v zákone je? Nuž aby rada, ktorá dohliada na nakladanie s verejnými prostriedkami RTVS, bola ešte predtým, ako generálna riaditeľka začne podnikať kroky smerujúce k uzatvoreniu zmluvného záväzku informovaná o tom, že do takéhoto zmluvného záväzku zamýšľa vstúpiť a aby tak mala rada priestor na vyjadrenie prípadne nesúhlasného stanoviska. Jednoducho byť vopred informovaný o zámere je jedným z nástrojov rady na účinnú kontrolu nakladania s verejnými prostriedkami. Prečo jej ho generálna riaditeľka opakovane upierala? Lebo, ako tu hovorila, zákon nehovorí o predpokladoch a zmluva by ani nemusela byť uzavretá? Lenže zákon hovorí o zámere, a teda iným slovom aj o predpoklade, a to bez ohľadu na to, či sa naplní tento zámer, alebo práve preto o zámere, aby sa prípadne aj nenaplnil.

    Ďalším argumentom generálnej riaditeľky má byť to, že vlastne nemôžeme vedieť, či by prenájom mediálneho komplexu stál viac ako 100 000 eur. Má nás všetkých za hlupákov? Predmetom vyhlásenej obchodnej verejnej súťaže je výber najvhodnejšieho návrhu na uzavretie nájomnej zmluvy na nájom budovy mediálneho komplexu. Vzhľadom na typ a účel zmluvy je zrejmé, že sa jedná o zmluvu, ktorej predmetom bude plnenie vysoko presahujúce sumu 100-tisíc eur. Napokon aj samotná generálna riaditeľka podľa zvukového záznamu zo zasadnutia rady dňa 19. 4. 2012 uvádza, že súčasné náklady na prevádzku sídel RTVS dosahujú sumu takmer 6,3 milióna eur ročne. Chce nám teda naozaj s vážnou tvárou tvrdiť, že nájomné pre RTVS by bolo nižšie ako 100-ticíc eur?

    Aj preto má byť asi ďalším únikom pre generálnou riaditeľku tvrdenie, že až samotné uzatvorenie zmluvného záväzku znamená konanie vo veci, ktorá má byť predmetom oznamovacej povinnosti podľa § 18. Máme sa teda zmieriť zrejme s tým, že zákonodarca bol idiot, pretože vytvoril situáciu, že generálna riaditeľka má síce povinnosť informovať radu o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, ale vopred tak musí urobiť až vtedy, keď už ten zmluvný záväzok uzatvorila. Hlava XXII.

    Možno by pomohlo, keby si pani generálna riaditeľka pozrela Obchodný zákonník, ako tu vo faktickej poznámke hovoril pán poslanec Susko, podľa ktorého už zverejnenie výzvy na predloženie ponuky v obchodnej verejnej súťaži možno považovať za konanie smerujúce k vstupu do zmluvného záväzku a treba si tiež uvedomiť to, že obchodná verejná súťaž je osobitným spôsobom uzatvárania zmlúv v obchodnom styku. Toľko môj komentár k formálnej a aj k faktickej stránke návrhu.

    Ale nemusíme sa obmedzovať len na tento prípad. Komu nestačí neinformovanie o súťaži na mediálny komplex, môže sa pri svojom rozhodovaní oprieť o zákazku na internetový portál RTVS, ktorú RTVS uskutočnila formou rokovacieho konania bez zverejnenia v celkovej hodnote 387 500 eur bez DPH. O zámere obstarať túto zákazku, generálna riaditeľka takisto vopred neinformovala radu RTVS. Predseda Rady RTVS sa podľa zápisu z rokovania rady 24. mája 2012 dodatočne zaujímal, prečo bola zvolená metóda rokovacieho konania bez zverejnenia a čo je obsahom služieb, ktoré sa obstarávajú, a zároveň požiadal, aby členovia rady, v prípade takýchto veľkých objemov, boli o tomto informovaní operatívnejšie a nedozvedali sa to v rámci novinárskych otázok. Naozaj pekný príklad dôsledného vykonávania kontrolných úloh Rady RTVS.

    A tu už teda nikto nemôže tvrdiť, že zmluvný záväzok nie je vyšší ako 100-tisíc eur, ani to, že rada o tom vopred vedela, no dokonca ani to, že sa v samotnej veci ešte nezačalo konať, pretože obstaranie 400-tisícovej zákazky bolo ukončené skôr, ako bola predložená informácia rade. Ak teda niekto hovorí o nenapraviteľných škodách v súvislosti s generálnou riaditeľkou, o akých škodách hovorí?

    Zhrniem to podstatné, súčasná vládna väčšina neurobila žiadnu účelovú zmenu na to, aby mohla odvolať generálnu riaditeľku RTVS na rozdiel od predchádzajúcej vládnej väčšiny. Generálna riaditeľka RTVS opakovane konala tak, že zámer o vstupe do zmluvného záväzku neoznámila písomne rade RTVS predtým, ako začala o veci konať. Parlamentu tým vznikla legitímna možnosť rokovať o návrhu na jej odvolanie. Žiadny vykonštruovaný návrh. Tento návrh nie je o valcovaní RTVS, ale o tom, že Rade RTVS, čiže verejnosti, nebola umožnená účinná kontrola použitia obrovského objemu verejných peňazí, pretože nielen o zámere, ale dokonca už o zmluvnom záväzku presahujúcom 100-tisíc eur rada nebola informovaná vopred, a preto je tento návrh aj právne absolútne v poriadku.

    Je v tejto chvíli len na rozhodnutí poslancov, či návrh schvália, alebo nie. Zvažujte pri tom, dámy poslankyne, páni poslanci, podstatu veci. Či sa pri narábaní s miliónmi eur postupovalo v RTVS tak, aby mohli byť využité kontrolné právomoci Rady RTVS, ktoré jej zákon dáva. A nezabudnite na to, že to bola samotná Rada RTVS, ktorá priznala písomne, že dôležité informácie dostala až ex post. A možno v budúcnosti budeme ešte debatovať, koho záujmom vlastne bolo tak pokútne a rýchlo vyhlasovať súťaž na mediálny komplex, aké sú kritéria tejto súťaže, ak nesmeli byť zverejnené, kto je vlastne vo výberovej komisii a kto všetko môže byť na danej súťaži zainteresovaný.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána ministra 8 pánov poslancov s faktickými poznámkami, 9, 12 pánov poslancov s faktickými poznámkami.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a odovzdávam slovo pánovi Podmanickému.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem nadviazať na slová pána ministra, pretože v tej predchádzajúcej diskusii sme naozaj odchádzali od merita veci. Ak tu niekto hovorí, že bol porušený nejaký bezvýznamný zákon, nejaké bezvýznamné zákonné ustanovenie, tak chcem pripomenúť, že § 15, ods. 3, písm. h) tohto zákona hovorí o povinnosti riaditeľky informovať radu v prípade dôležitých ekonomických rozhodnutí. Je to bežný inštitút, poznáme to v samosprávach, kde ani starosta, alebo primátor, alebo predseda vyššieho územného celku nemôže svojvoľne nakladať s finančnými prostriedkami, ale musí informovať príslušné zastupiteľstvo. Tu máme obdobnú situáciu. Práve preto, dámy a páni, v zákone tento paragraf, aby sa zabránilo svojvôle riaditeľov rozhadzovať státisíce z nášho rozpočtu. Ak pani riaditeľka vedela o tom, že ak poruší túto podmienku, je to dôvod na jej odvolanie, tak sa pýtam, prečo to urobila? Isto to nebola nevedomosť, lebo pani riaditeľka je veľmi inteligentná žena a pozná zákony, ktoré ju limitujú. Ak to urobila, tak sa treba pýtať, čo tým sledovala. Nesledovala tým urýchlené vypísanie súťaže podľa vlastných predstáv a zároveň potencionálnu možnosť stať sa obetným baránkom v prípade jej odvolávania?

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Krajcer.

  • Ďakujem pekne za slovo. Z úst pána ministra tu zaznelo množstvo podozrení, dokonca až káuz údajných. V poriadku. Môžete mať taký názor, tak konajte v týchto kauzách. Existujú príslušné orgány v tejto krajine, na ktoré sa môže obrátiť ktorýkoľvek občan a minister už takisto. Ktorýkoľvek z vás sa v takejto veci môže obrátiť na príslušné orgány, ale nevyužívajte nezákonný spôsob na odvolanie generálnej riaditeľky.

    Podľa dôvodov, ktoré uvádza predkladateľ, generálna riaditeľka si nesplnila zákonnú povinnosť voči Rade RTVS, ale veď pozrite si vyjadrenie predsedu rady. Opierate sa o jeho predchádzajúce vyjadrenia. On je predsa podľa vás tým hlavným svedkom pochybenia generálnej riaditeľky. Vyjadril sa úplne, úplne jednoznačne. Nedošlo, nedošlo k pochybeniu a nedošlo k žiadnemu zákonnému nedodržaniu akejkoľvek povinnosti. Tie slová boli jasné a jednoznačné. Tak o čom sa bavíme?

    Čo sa týka zmeny zákona, budem možno bližšie hovoriť vo svojom vystúpení. No nám naozaj išlo o koncepčné riešenie kritického stavu verejnoprávnych médií, koniec koncov, ekonomické výsledky RTVS svedčia o tom, že ten krok bol úspešný, a momentálne nejde o nič iné, nejde o koncepčné riešenie, ale len o ovládnutie RTVS.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Brocka

  • Pán minister, vo svojom vystúpení ste reagovali aj na mňa, na faktickú poznámku, ktorú som predniesol pred chvíľou v sále. Pán minister, vy chcete svojím vystúpením povedať, že my sme zavádzali v tejto krajine totalitu? Pán minister, vy ste v rokoch 2006 a 2010 mali v štáte všetku moc vtedy s koaličnými partnermi vrátane kontrolných orgánov aj prezidenta. My sme nikdy všetku moc v štáte nemali. Vy ju dnes máte s tým rozdielom, že nemáte dnes ani koaličného partnera. Pán minister, už vám chýba len stopercentné vlastnenie televízie a rozhlasu na vymývanie mozgov ľudí a na manipulovanie verejnej mienky. Pán minister, to nemá obdobu. Vlastne má. Má to obdobu s totalitným komunistickým režimom na čele s jednou stranou a to je hrozná predstava.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte opäť k veci. V prvom rade mi dovoľte, aby som citoval z listu predsedu Rady RTVS z 5.6 2012: "Vážený pán predseda, v súvislosti s vami postúpenou sťažnosťou pána Lysého uvádzam nasledovné." Štyri body. Štvrtým bodom je: "Je ale tiež faktom, o ktorom som informoval aj na spomínanom zasadnutí výboru, že Rada sa o vyhlásení tejto súťaže dozvedela až ex post, a preto som na aprílové zasadnutie Rady zaradil túto problematiku ako samostatný bod." Z prerokovania vyplynulo okrem iného nasledovné. Citácia zo zápisu zo zasadnutia Rady RTVS z 19.4.2012 nasleduje doslovne.

    Neviem, čo ešte treba viacej povedať. Hádam asi to, že Slovenská televízia a Slovenský rozhlas má stále veľké peniaze, dámy a páni, a v čase goríl aj maličké podozrenie treba preverovať. Preto, lebo jednoducho verejnosť a my a všetci a my v prvom rade, by sme na tieto veci mali byť najcitlivejší. No a hovorili ste a spochybňovali ste túto zákonnosť podania tohto bodu programu. Dámy a páni, v súvislosti s voľbou a v súvislosti s tým zákonom, o ktorom stále hovoríme a vlastne kvôli ktorému tuná sedíme. Veď to všetko v rámci toho zákonu a v rámci voľby generálnej riaditeľky bola vaša nainscenovaná obyčajná fraška, ktorá musela uraziť všetkých tých, ktorí brali vážne v rámci výzvy to prihlásenie do toho výberového konania. Nechutná politická fraška z vašej strany.

  • Ďakujem za slovo. Riaditeľku RTVS možno odvolať len z taxatívne uvedených dôvodov v § 18 ods. 4 zákona o rozhlase a televízii. Nebudem citovať, ale tvrdíte, že pani riaditeľka porušila povinnosť uvedenú v § 15 ods. 3, písm. h), ktorý hovorí o povinnosti informovať. Dovolím si povedať, že nehovorí o tom, kedy má informovať. To znamená, nehovorí o tom, že treba informovať vopred. Myslím si, že táto povinnosť porušená nebola. Mimo to, ako dôvod odvolania sa uvádza konkrétna verejná súťaž, ale z vystúpenia niektorých poslancov, ako aj pána ministra, možno cítiť, že tu boli aj iné dôvody na odvolanie. Dovolím si potom tvrdiť, že rozhodnutie, ktoré neobsahuje jasný a určitý dôvod alebo dôvod, ktorým sa zakrýva iný dôvod, je nepreskúmateľné a ako také bude neplatné. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, ja mám opačný názor, ako má pán poslanec Kadúc. Plne s vami súhlasím, že je rozdiel medzi povinnosťou informovať, teda niečo vopred oznamovať Rade RTVS, a teda tým získať predbežný súhlas so zámerom, ako jej dávať iba niečo na vedomie. Teda následne získavať súhlas so zámerom. Inak by sa to, keby že sa to ide s týmto spôsobom, že dá sa to už iba na vedomie, tak Rada RTVS potom by strácala úplne ten svoj význam, ako taký má. Ďalej by som chcel reagovať na to, čo bolo povedané. Plne s vami súhlasím, pán minister, že niektoré činy pani Zemkovej hraničia s trestným činom porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Uvidíme, ako sa s tým ďalej potom vysporiadame. Na druhej strane, bolo vám tu vyčítané, že chcete stopercentne ovládnuť televíziu. Myslím si, že nič si z toho nerobte, pokiaľ vám to vyčítajú ľudia, ktorí docielili, že počas ich vlády prebiehali relácie v televízii ako typu vznik SaS alebo vznik iných politických strán, ktoré potom pôsobili ako PR televízne relácie tesne pred voľbami. Ďakujem.

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja chcem oceniť, že ste vystúpili v rozprave. Máme s vami skúsenosť štyroch rokov, kedy ste väčšinou vystupovali tak, aby sme na vás nemohli reagovať. A ja si to naozaj vážim a dúfam, že je to prejav novej politickej kultúry. Vy ste označili pani riaditeľku za nejakú abstraktnú našu osobu. Pán minister, mýlim sa, že táto pani, pani riaditeľka bola riaditeľkou rozhlasu celú dobu, čo ste vy boli ministrom kultúry? Ja tomu nerozumiem. Komu patrí teda? Vám? Nám? Nie, ona nepatrí asi nikomu a to je to. A znovu opakujem. Prečo ju odvolávate na základe ustanovenia, ktoré je veľmi, veľmi otázne? Keď ste tu tie obvinenia predniesli a ona sa už nemôže brániť, prečo nepodáte na ňu trestné oznámenia? Prečo to robíte takýmto spôsobom? Veď vám to ublíži. Tento imidž pôjde s vami. Urobte to. Ja som vás o tom prosila, vyzývala. Ako povedal tuná mladý právnik, keď budete zakrývať tieto dôvody, bude rozhodnutie neplatné. Ale je iverzibilné. Takže buďte taký láskavý a povedzte normálne: "Toto urobila." A mohli ste ju odvolať už pred dvoma mesiacmi.

  • Ďakujem. Dovolím si zacitovať z jedného dokumentu, ktorý vraví, že:"vláda zabezpečí vytvorenie vhodného organizačného, legislatívneho a finančného rámca verejnoprávneho vysielateľa, štandardizuje jeho inštitucionálnu štruktúru s ohľadom na jednotlivé orgány, ich zloženie, kreovanie a kompetencie, stabilizuje tiež zdroje financovania prevádzky a vytvárania obsahu verejnoprávneho vysielateľa v záujme rastu diváckeho a poslucháčskeho zázemia s osobitným dôrazom na funkcie a význam verejnej služby." Dovolím si aj zatlieskať.

  • Zatlieskanie.

  • A je to citát z vášho programového vyhlásenia vlády. Ja som sa skutočne tešil na vytváranie vhodného organizačného, legislatívneho, finančného vytvorenia rámca a fungovania verejnoprávneho vysielateľa. Čo sa ale stalo? Na výbore minulý týždeň v utorok prišlo v bode rôzne, bol zaradený bod na základe podnetu občana, ktorý napádal alebo nejakým spôsobom sa mu nepáčilo to, že vyšli inzeráty ohľadom vytvorenia mediálneho komplexu. V bode rôzne, mimo program, sme začali debatu o odvolávaní generálnej riaditeľky verejnoprávneho média. Chcem sa spýtať, teda, pán minister, akým spôsobom chcete stabilizovať, ak toto práve vytvára obrovské množstvo otázok, rôzne právne interpretácie aj tuná v pléne a napriek možno snahe o stabilizáciu a vôbec diskusie o verejnoprávnom vysielaní tu traumatizujeme spoločnosť a otvárame debatu o odvolávaní generálnej riaditeľky bez zákonného dôvodu? Myslím si, že všetky 4 dôvody, ktoré ste uviedli, sú v priamom rozpore s tým, čo ste chceli ako vláda cez programové vyhlásenie vlády zabezpečiť. Ďakujem.

  • Pán minister, chcem vám poďakovať za vaše stanovisko, ktoré ste predniesli v rozprave. A je to aj kvôli tomu, že ste merito veci popísali úplne jasne, napriek tomu, že opoziční poslanci sa snažia odbočovať od merita veci a bagatelizovať ho. Bagatelizovať tým, že v podstate každý si môže v organizácii robiť, čo chce, a postaviť toho, ktorý má rozhodovať o tom, či áno, alebo nie, alebo sa niečo rozhodne, alebo nerozhodne, bude musieť jednoducho to len zobrať na vedomie. To je možno taký príklad, ako povedzme riaditeľ národného múzea si urobí obstarávanie bez finančného krytia v rozpočte a potom príde: "Máme už vybraného dodávateľa a ministerstvo to zaplať." Veď tu by začal absolútny chaos. A práve tento mechanizmus je zadefinovaný aj v kompetencii Rady RTVS. A ja si myslím, že je správne. Pretože je aj etický, aj slušný voči tomu, ktorý by prípadne to výberové konanie, ktoré bolo vypísané, vyhral. Pretože by mu mohlo byť povedané na základe rozhodnutia Rady RTVS, že jednoducho s týmto nesúhlasíme. A s týmto počíta zákon a myslím si, že je to správne a slušné. A rovnako si myslím, že vy, ktorí ste plní transparentnosti, by ste to mali brať do úvahy.

    Čiže, pán minister, pre mňa je to jasné a je to naozaj porušenie zákona a v tomto prípade je potrebné konať tak, ako to bolo navrhnuté zo strany výboru pre kultúru a médiá. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, keď ste sa pýtali a keď ste hovorili o skutočných dôvodoch zmeny STV a SRo na RTVS, tak som myslel, že budete hovoriť o stave v akom STV bolo, keď ste vy boli minister a keď tam vládol váš nominant pán Nižňanský. V akej ekonomickej situácii STV bolo, keď on sa odvolával stále na sľúbenú dotáciu z ministerstva kultúry a vy ste stále mlčali. Tak som čakal, že popíšete aj túto situáciu, v akej sme sa museli rozhodovať o ďalších zákonných krokoch. Ak ste potom hovorili o tom, že pani generálna riaditeľka čelí jednej kauze za druhou, nuž tak mali by ste konať. Ak máte takéto informácie, tak po prvé by ste mali podať trestné oznámenie alebo aspoň tieto dôvody, ktoré máte, lebo ja také informácie nemám. Ak máte takéto dôvody, tak prečo neboli uvedené v dôvodovej správe? Ak by boli uvedené v dôvodovej správe, tak určite by sme o nich diskutovali. V dôvodovej správe bol uvedený jeden jediný dôvod. A posledná otázka. Trošku som zo začiatku bol taký neistý, lebo som nevedel, že či pán predseda výboru koná len na základe pána Lysého alebo či aj s vaším vedomím a či vlastne podporujete a súhlasíte s tým, čo predkladá? Som rád, že vidím, že je zhoda medzi vami, že aj vy máte na tom záujem. A preto len jednu otázku by som sa mal. Už ste na základe toho, čo sa v médiách prezentovalo, už ste sa dohodli s pánom Mikom? Alebo ešte nie? Ďakujem pekne.

  • Pán minister, v spojitosti s odvolávaním riaditeľky RTVS pani Zemkovej sa veľa hovorí o pošliapavaní jej profesionálnej cti. V spojitosti s týmto som si spomenula na obdobie, keď pani Zemková bola starostkou Starého mesta a práve v tomto období, keď bola starostkou Starého mesta sa Štefánka stala čínskou reštauráciou. Práve pani Zemková urobila zo Štefánky čínsku reštauráciu. Zo Štefánky, ktorá bola mekkou slovenských intelektuálov. Smrek a ďalší slovenskí intelektuáli sa určite musia v hrobe obracať, pretože miesto, ktoré poznali asi všetci Bratislavčania a nielen oni, už neexistuje. Chodíme tam dennodenne okolo tohto miesta a viete, že to poslanie sa už nikdy nevráti. Bolo by to možno ospravedlniteľné, ak by pani Zemková bola absolventkou nejakej kulinárskej odbornej školy. Ale, ak si dobre spomínam, pani Zemková si v životopise uvádzala, že je historička umenia. Čiže aj takto môže vyzerať profesionálna česť.

  • Nie, nikdy sa nevráti pohádka mládí. Vážení, sledujeme akési absurdné divadlo. SMER má dosť síl hocikoho vymeniť a zvolil si podľa mňa tú najnevhodnejšiu metódu, neadekvátnu a umelú. Pripomína mi to policajta schovaného za kríčkom a čakajúceho na technické porušenie nejakého predpisu s následnou neúmernou pokutou. Aj najlepšieho veľvyslanca, keď po troch-štyroch rokoch, ťažkých rokoch, odvolali domov, nie je to tragédia. Možno mu urobia aj dobre, aby si oddýchol. Aj výmenu pani Zemkovej nepokladám za tragédiu, ak by sa urobila normálne. Myslím, že sa dobre obhájila. Nebolo to ani také ťažké voči týmto argumentom. Treba povedať, že pani Zemková bola dobrá riaditeľka najmä Slovenského rozhlasu, neskôr aj RTVS. Slovenský rozhlas, najmä Rádio Devín, ale aj Slovensko 1 a Regina, aj STV 1 a STV 2 sú o triedu lepšie ako komerčné médiá. Sú verejnoprávne, nadstranícke, propagujúce slovenskú kultúru a históriu, spravodajsky vyvážené a zaujímavé. Rád denne počúvam Slovenský rozhlas, najmä Devín, ktorý je naozaj na Slovensku nezastupiteľnou jedničkou. Som pani Zemkovej vďačný za úspechy verejnoprávnych médií a určite nebudem hlasovať za jej odvolanie.

  • Na faktické poznámky chce reagovať pán minister. Prosím, zapnite pána ministra.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Krajcer, no ak vy tento návrh považujete za nezákonný, tak by ste si mali lepšie prečítať svoj vlastný zákon.

    Pán poslanec Brocka, ak ste vy legitímny návrh na odvolanie generálnej riaditeľky nazvali totalitou, no tak potom ja vám tvrdím, že zmeniť zákon tak, aby boli vymenené kontrolné orgány STV, SRo, resp. zmietnuté, aby bol vymenený generálny riaditeľ STV, tak to je potom supertotalita.

    Čo sa týka pána Kadúca, pána poslanca, je pravdou, že § 15 nehovorí o tom, kedy má byť táto informácia poskytnutá, ale prečítajte si vo vzťahu k tomu § 18, ktorý odkazuje na § 15, a tam sa hovorí o tom, že tak má byť informovaná rada vopred.

    Nie je tu pani poslankyňa Vášáryová, ale aj tak jej poviem, že je to vaša generálna riaditeľka nielen preto, že ste si ju zvolili, ale aj preto, že ešte predtým ste ju poverili výkonom funkcie, resp. vtedajší predseda parlamentu, a som rád, že pani poslankyňa pripomenula fakt, že áno, pani Zemková bola počas nášho vládneho obdobia riaditeľkou rozhlasu. Nikto nemenil zákon kvôli tomu, aby sme ju odvolávali, nikto ju neprenasledoval, bola. To znamená, to len dokazuje, že tu nejde o nejakú, o otázku nejakej pomsty, ale jednoducho o vecnú podstatu toho, čo urobila.

    Obrovské množstvo otázok, pán poslanec Viskupič, otvára konanie generálnej riaditeľky a na odpovede na tieto otázky sa nepýtam len ja, ale aj Rada RTVS opakovane a dodatočne žiada o stanoviská. Stalo sa to nejeden raz. Takže tam sú tie otázky a škoda, že aj vy na ne nehľadáte odpovede. Keď tuná stále vyzývate, asi dvakrát to bolo, že ja mám konať, tak ja vám poviem, že v prípade riaditeľa RTVS...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Teraz dávam slovo písomne prihlásenému pánovi Solymosovi za klub poslancov MOST-HÍD.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pri prerokovaní tohto bodu programu, teda odvolávania generálnej riaditeľky RTVS zavanul v priestoroch Národnej rady duch minulosti, keď platilo, že potrebujeme proces, tak si ho zinscenujme so všetkým, čo k tomu patrí. Ja som o udalostiach podobného rangu zatiaľ len čítal, teraz to zažívam v priamom prenose. To, čo sa udialo na zasadnutí Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá bol výsmechom tohto orgánu a všetkých tých, ktorí sa tejto nekorektnej hry zúčastnili. Jednak prerokovať takýto závažný problém v bode rôznom, to znamená nezaradenie tohto bodu programu do výboru, považujem za neprípustné. Veď sme nerokovali o fazuľky, ale o vážnej veci, o odvolaní generálnej riaditeľky RTVS. Neprístupné je aj to, že nechceli dať možnosť dotknutým jednak sa obhájiť, a nám, aby sme si mohli vytvoriť obraz k prijatiu seriózneho rozhodnutia. Tento váš hurá systém, čo ste produkovali, pani kolegyne a kolegovia, spôsobilo, že ste prijali uznesenie, ktoré ste o týždeň museli opravovať. Tam ste už nemohli vypočuť dotknuté strany, ale s veľkým počudovaním som zistil, že hoci pred týždňom ste nechceli dať možnosť vystúpiť tým, ktorých sa to bytostne týkalo, zrazu ste umožnili prejaviť sa osobám, ktoré s problematikou, ktorú sme riešili, vôbec nič nemali spoločné. Bolo to jedno veľké divadlo, aj keď si myslím, že výbor pre kultúru a médiá, a sme členovia tohto výboru, tak takéto divadielko by skôr patrilo na javisko ako na pôdu parlamentného výboru.

    Podľa môjho názoru fakty hovoria jednoznačne. Pani generálna riaditeľka neporušila zákon. Minimálne v tom bode nie, čo sa jej vyčíta. Tento môj názor som prezentoval už na zasadnutí Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá a spolu so svojimi opozičnými kolegami som protestoval proti praktikám, akými sa snažili uplatniť svoj názor naši kolegovia z vládnucej strany. Ešte raz zdôrazňujem, že pani generálna riaditeľka nepochybila, neporušila žiadny zákon ani smernicu. SMER sa snaží klasicky a úplne bežný manažérsky proces prezentovať ako zločin, ale hlavne neprimerane zaň trestať. Každému je jasné, že SMER má záujem ovládnuť RTVS. Žiaľ, v našich končinách je to bežný jav, každé štyri roky tá istá pesnička. Ak sa vládna strana k tomuto kroku nechce priznať alebo to nechce otvorene pomenovať, to neznamená, že by nemal viacej dbať na štábnu kultúru a dodržiavanie zákonnosti. SMER má potrebnú silu na realizáciu tohto kroku, tak nech to urobí, ale parlamentná väčšina by nemala svoj cieľ dosahovať znásilnením zákona.

    Aby ste mi dobre rozumeli, kolegyne, kolegovia, nejde tu o osobu pani Zemkovej, ide o princíp. Ak SMER-u ide skutočne o skvalitnenie vysielania, zvyšovanie sledovanosti a rozvoj vlastnej tvorby RTVS, tak nech sa stanovia generálnej riaditeľke úlohy, ktoré budú k tomu skutočne slúžiť. Ak takéto úlohy hociktorý generálny riaditeľ nesplní, tak ho treba odvolať. Ale žiadna odborná výtka voči pôsobeniu terajšej generálnej riaditeľky neodznela, dokonca bola schválená správa o činnosti a hospodárení RTVS a potom ako blesk z jasného neba nesledoval pseudodôvod na odvolanie.

    Vážené kolegyne a kolegovia, poznáte ten vtip o zajacovi, ktorý dostal aj keď mal čapicu, aj keď ju nemal. Národná rada Slovenskej republiky je ale hodná skutkov inej úrovne, ako je táto. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Pán poslanec Solymos, tak vy ste taký sympatický, veselý človek, ale naozaj aj vtipy hovoríte nie celkom dobre, ale dobre, ale nemali by ste takto skutočne trieskať slovami hlava-nehlava. Veď uvedomte si, čo vlastne rozprávate. Naozaj, ak vám to niekto písal alebo pripravoval toto vaše stanovisko, tak mu dobre vynadajte, lebo to, naozaj, nie je pravda, čo ste povedali. Raz alebo kedy ste spochybnili ten proces konania na výbore? Ak máte pochybnosti, či niečo neišlo podľa zákona v rámci zasadnutia výboru, tak prečo ste to nepovedali ? Prečo teraz tuná hovoríte silnými slovami to, čo nie je pravda? Veď naozaj spochybňujete veci, ktoré sú nespochybniteľné. Chápem, že ste dostali stranícku úlohu vystúpiť za váš klub, chápem, ale naozaj to bolo veľmi zlé vystúpenie. Vážte slová druhý raz, lebo to nemá zmysel, čo rozprávate. To je to úplne od veci. Porušenie zákona, neviem čo, konštatovali ste tu jeden jediný raz? Veď skontrolujte si ešte raz tú procedúru podľa § 26 ods. 2 rokovacieho poriadku. Naozaj, veď nemôže už takúto devalváciu všetkých vyjadrení a je to neprístojné, je to zavádzajúce verejnosť a, naozaj, nerobte si z verejnosti srandu. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Senko, s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Pán poslanec, chápem vaše vystúpenie. Budem chápať vystúpenia aj ďalších opozičných poslancov. Chápem, že musíte poukazovať na niektoré veci, ktoré si myslíte, že sú politického charakteru. Ja by som vám rád pripomenul, že my sme nechápali účelovú zmenu zákona o RTVS. Totálnu politickú výmenu všetkých nominantov v kontrolných orgánoch RTVS a znásilnenie zákona v prospech vás, vtedy vládnucej koalície. Dokonca v skrátených lehotách bez nejakého dôslednejšieho legislatívneho pripomienkovania predmetného zákona, jeho ďalších zmenách v krátkom období. A čo sa týka nášho postupu. My postupujeme v súlade s vaším prijatým zákonom v zmysle kompetencií, ktoré dáva tento zákon Národnej rade. A myslím si, že výbor pre kultúru a médiá na základe zisťovania, za ktoré ste aj vy hlasovali na výbore, sme zistili, sme dostali stanovisko aj legislatívneho odboru Národnej rady a v súvislosti s tým výbor opäť konal a prijal uznesenie. Nič sme neznásilňovali, debata prebieha tu na pôde Národnej rady a len plénum Národnej rady je kompetentné k tomu, aké zaujme stanovisko k tomuto problému. Takže tu je ten priestor, prebieha diskusia, mala priestor aj pani generálna riaditeľka, máte priestor aj vy, aj ostatní ďalší poslanci, ktorí sú prítomní na tejto rozprave.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Solymos, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, aj za faktické poznámky. Pán predseda, ja som nespochybnil váš postup, čo sa týka toho, že výbor, a to sme hovorili aj na výbore, že výbor má právo zaoberať sa s touto problematikou. Ja som kritizoval ten postup, ako ste to spravili. Ja som skritizoval to, že ten bod nebol ako bod programu, že to bolo zaradené ako posledný bod v bode rôznom, a to som kritizoval, že sme nedostali možnosť alebo oni nedostali možnosť, aby nám to vysvetlili, a my sme nedostali možnosť na to, aby sme si mohli vytvoriť obraz. To som kritizoval. To znamená, nekritizoval som to, že výbor sa zaoberá s týmto problémom, lebo na to je zákon, tak je stanovené v zákone. To znamená to tam bolo v poriadku. V poriadku nebolo to, akým spôsobom sme to vykonali. Ďakujem pekne.

  • Posledný prihlásený písomne do rozpravy, pán poslanec Abrhan, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, v úvode by som rád doplnil spravodajskú správu pána spravodajcu, lebo opomenul informovať, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k predmetnému prerokovávanému bodu má dve platné uznesenia. To prvé je z 12. júna a druhé z 19. júna. Už v tom je vidieť, že tento návrh bol šitý horúcou ihlou, lebo v tom prvom návrhu výbor Národnej rady riadne schválil spravodajcu pána predsedu Jarjabka. Potom si uvedomili, že ak takéto niečo chce predkladať plénu Národnej rady, tak nemôže byť pán predseda výboru aj predkladateľ, aj spravodajca zároveň, a preto bolo prijímané aj druhé, ďalšie uznesenie. Čiže toľko k tejto informácii.

    Ja si myslím, že meritom celého nášho sporu, a zjavne sa na tom nezhodneme, je teda, či je zákonný dôvod a či bol teda ten zámer a dôvod informovať Radu RTVS. My keď sme prijímali tento zákon, tak práve toto nás viedlo k tomu, že poslanci Národnej rady aj členovia výboru, aj členovia rady, vtedy STV, neboli schopní sa domôcť zmlúv, ktoré vedenie STV podpísalo a ktoré chce realizovať. Preto sme do zákona dali toto ustanovenie, aby generálna riaditeľka informovala Radu RTVS. Preto je podľa môjho názoru dôležité, že ako tento spor vníma Rada RTVS. A chcel by som vás informovať, že sa zaoberala Rada RTVS 14. júna týmto problémom a uznesením č. 58/2012 prijala takéto uznesenie: "Rada RTVS vychádzajúc zo znenia uznesenia RTVS č. 84 a 40 vyjadruje vážne pochybnosti o tom, či boli naplnené zákonné dôvody na odvolanie generálnej riaditeľky RTVS z funkcie podľa § 18 ods. 4 písm. c) zákona č. 532/2010 Z. z. o RTVS, ako to navrhol svojím uznesením č. 20 z 12. 6. Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Týmto je zrejmé, že Rada RTVS nesúhlasí s tým, že tento zákonný dôvod bol daný a že je zákonný dôvod na odvolanie.

    Ja chcem upozorniť len preto na tento problém, že, samozrejme, predtým vládne koalície, teraz strana SMER, vy máte väčšinu, ale v tomto pléne pán poslanec Hrušovský ma na to upozornil a možno, že pán predseda výboru Jarjabek to potvrdí, už toto plénum väčšinou odvolávalo riaditeľa STV pána Darma a ten sa súdil a všetky súdy vyhral. Jedna vec je mať väčšinu a druhá vec je právo. My túto skúsenosť máme ako Národná rada. Preto vás na túto skúsenosť upozorňujem. Vy môžte uplatniť svoje hlasy, ale dôležité bude, aby potom Národná rada neznášala dôsledky tohto rozhodnutia.

    Chcel by som zareagovať trošku, aj čo sa týka rady a zloženia Rady RTVS. Veď sa pamätáme, tí čo sme boli minulé obdobie, že tá ponuka bola pre opozíciu v tom čase a pre stranu SMER dvoch členov do Rady RTVS. Ja som vnímal to, že ste nesúhlasili so znením zákona, a preto nechceli ste sa možno podieľať na tom a nedelegovali, strana SMER nedelegovala, čiže tým pádom ani nemohli byť zástupcovia opozície. To nebol prejav nejakého totalitarizmu, ale to bol prejav jednoducho toho, že ak SMER nedelegoval žiadneho člena, tak sme nemohli zvoliť, to proste nejde. Ak nebudete ďalej delegovať, tak nemôžme vám zvoliť, nemôžme vám vyjsť v ústrety.

    Ešte jedno by som sa chcel opýtať, lebo celý problém je v tom, že či teda bol porušený zákon zo strany pani riaditeľky, alebo nie. A v tomto musím povedať, že pán predseda výboru sa obrátil aj na Kanceláriu Národnej rady, odbor legislatívy, a čuduj sa svete, odbor legislatívy dal dve stanoviská. Dve. Prvé 21. mája a druhé 7. júna. Páni poslanci, ja vám nebudem čítať tieto dve stanoviská, ale v tom prvom z 21. mája nie je ani zmienka o tom, ani konštatácia o tom, že by bol porušený zákon zo strany pani generálnej riaditeľky. Preto s veľkou pravdepodobnosťou sa žiadalo, aby bolo ďalšie stanovisko a tiež podpísané pani JUDr. Katarínou Šimuničovou takisto ako aj to prvé, v ktorom, áno, už je napísané, že došlo k porušeniu zákona. Len sa obávam, že ak by znovu napísala, tak by sa výbor alebo pán predseda domáhal dovtedy ďalšieho a ďalšieho stanoviska, až kým by nenapísala takéto, ktoré vyhovuje pánovi predsedovi. Nechápem, prečo sú dve stanoviská v jednej a tej istej veci s rozdielnym dátumom, s tým istým podpisom a s tým istým číslom jednania. Čiže toto je ďalší dôvod, prečo si myslím, že tu ide len a len o manipuláciu.

    Priatelia a páni poslanci, a na záver jednu vec a jednu myšlienku. Ja som vás na začiatku volebného obdobia upozorňoval na to, že je to náročné, ak jedna strana má nadpolovičnú väčšinu v pléne. Je len vo vašich rukách, ako s tým naložíte. Ak máte pocit, že pani generálna riaditeľka zle spravovala RTVS, ak máte pocit, že ju stíha jedna kauza za druhou, tak to urobte. Zmeňte vedenie RTVS. Môžte to urobiť. Len nechápem, prečo pri tom všetkom máte potrebu pošpiniť túto ženu tým, že porušila zákon. To si myslím, že to nie je vo vzťahu k nej, to, čo pre Slovenskú televíziu urobila, a môžme sa o tom sporiť, ale ekonomicky zachránila Slovenskú televíziu, že to nie je vo vzťahu k nej korektné. Preto by som poprosil o vaše zváženie vášho hlasovania. Ďakujem pekne. (Potlesk).

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajcer.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, spomínali ste zákon, ktorý bol schválený za našej vlády. Bol som jeho predkladateľom. Takže potvrdzujem to, čo ste naznačili, aj príslušné ustanovenia a dôvod, prečo sme ho dali do tohto zákona. A to je povinnosť generálneho riaditeľa informovať Radu RTVS o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku. Vo svojom vystúpení vysvetlím, že o žiadnom zmluvnom záväzku sa hovoriť nedá, pretože neexistuje, a tým pádom ani o jeho porušení. Ale chcem zdôvodniť, prečo toto ustanovenie, prečo táto pasáž v zákone figuruje. Figuruje tam preto, aby sa nestávali také veci ako za vášho riaditeľa Nižňanského, keď sa celá krajina až ex post dozvedela o podpísaní viacerých zmlúv, medzi iným aj o zmluve s Towercomom na 15 rokov, podľa všetkého mimoriadne nevýhodnej pre Slovenskú televíziu, a práve z tohto dôvodu som tam ako predkladateľ dal toto ustanovenie.

    Pán poslanec Abrhan, na príklade tých dvoch právnych stanovísk ste jasne preukázali, o čo v tejto hre ide. Je to úplne jasné a evidentné a myslím si, že aj všetkým kolegom zo SMER-u. Takže v tejto chvíli sa nedá povedať nič iné, len to, že je to účelová hra a jasné je aj to, že zákon porušený nebol, pretože nie sú len dve stanoviská právne, tých stanovísk je podstatne viacej a drvivá väčšina z nich hovorí jednoznačne. Nedošlo k porušeniu povinnosti a tým ani k porušeniu zákona.

  • No vidím, že sa tu budeme opakovať stále. Ale, pán poslanec, myslím, že podceňujete odbor legislatívy Národnej rady. No prečo dve stanoviská? No z jednoduchého dôvodu. Aby to pochopili aj takí ľudia, ako ste vy. Jednoznačne aj z tohto prvého stanoviska vyplýva to, čo je napísané v tom druhom stanovisku, avšak nie je v tejto chvíli tu jasne napísané, že výzva je takisto súčasťou všetkého toho, o čom tu celý čas hovoríme. Preto dve stanoviská. Preto moje spresnenie, aby som si bol úplne načistom, či vám to môžem ako výboru predložiť. To mi vyčítate? Opäť ďalšia nekorektnosť od vás, pán poslanec. Tu to máte čierne na bielom. Vy sa neštítite ničoho. Skutočne sa neštítite ničoho a ešte budete obviňovať odbor legislatívy. No tak to už naozaj ako skutočne sa zamyslite nad sebou, však toto nemá obdoby toto. Kam to smerujete? (Potlesk).

  • Ďakujem. Pán poslanec Abrhan, na základe toho, čo odznelo, by som požiadal, aby som dostal kópiu toho právneho stanoviska, prvého, druhého, pretože okrem dvoch právnych stanovísk máme, ako ste spomínali, dve uznesenia, dve platné uznesenia. Zatiaľ to tu v rozprave neodznelo, tak som rád, že ste s tým prišli. Aj keď ja som sa to snažil, potom, ak sa môžem ústne prihlásiť do rozpravy. Zároveň, čo ale nezaznelo celkom okrem toho, že bol bol problém so spravodajcovaním daného bodu pri tom prvom uznesení, tak takisto bol. A ten závažnejší moment, na ktorý sa aj odvoláva pán predseda výboru Jarjabek, že uznesenie bolo iba nejakým spôsobom doplnené alebo musel spustiť rozpravu o ňom. Nie je to pravda, pretože § 26 hovorí o tom, že uznesenie Národnej rady, ktoré môže takýto proces spúšťať, musí obsahovať odôvodnenie, a teda návrh uznesenia musí až potom dať Národnej rade schváliť. To odôvodnenie tam nebolo, takže dve uznesenia, dve platné uznesenia máme preto, že ten návrh bol šitý veľmi horúcou ihlou a ja tu stále zostávam na tom istom stanovisku, že radšej hamovať ako banovať, pretože fakt môžu byť spôsobené veľké škody Národnej rade, práve preto, že nie je dostatočne dobre odkomunikovaný, zdôvodnený celý proces odvolávania generálnej riaditeľky. Ďakujem.

  • Pán poslanec Senko s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, zrejme budete mať lepšie informácie, čo sa týka prípravy tohto zákona, pretože ste bol súčasťou koalície v predchádzajúcom období. Takže asi presne viete, že čo má byť kontrolnou činnosťou rady RTVS. My zrejme máme pred sebou úplne iný zákon alebo si ho ináč vysvetľujeme. Ale zrejme sú tam tie isté písmená a tie isté písmená čítame vy aj my.

    Ja neviem, či chcete z Rady RTVS urobiť iba štatistu, to znamená takú radu, ako sa v súčasnom období ozaj správa, pretože vieme, že je lojálna vo vzťahu k pani riaditeľke. Skôr iba takým jemným spôsobom konštatuje niektoré veci, ktoré sú nakoniec aj v uzneseniach, aj v zápisoch z konania alebo z jednania v Rade RTVS. Tak tomu bolo napríklad aj pri schvaľovaní doplnku č. 3a zmluvy so štátom, kde tiež nekonštatovala nič podstatného, skôr vyhýbavo sa k tejto problematike vyjadrila, pritom jasne bola porušená povinnosť zo strany pani generálnej riaditeľky. My tu nehovoríme o porušovaní zákona zo strany pani generálnej riaditeľky, my hovoríme o neplnení si povinností, ktoré vyplývajú zo zákona o Rozhlase a televízii Slovenskej republiky. V tomto asi nebudeme zajedno, ale jednoducho myslíme si, že ustanovenia, ktoré sú v tomto zákone, sa majú plniť, a myslíme si, že Rada RTVS nebola dôsledná. Ja si to osobne možno myslím...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reagovať na faktické poznámky bude pán poslanec Abrhan. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán poslanec Senko, nie je mojim záujmom robiť z rady RTVS štatistu, ale Rada RTVS mala byť informovaná a to stanovisko Rady RTVS som aj čítal. Oni nevnímajú to, že zo strany pani generálnej riaditeľky bol porušený zákon. Ale vy to tak vnímate. Proste vstupujete do úplne cudzieho sporu.

    Pán poslanec Jarjabek, ja ďakujem veľmi pekne za úprimnosť, že ste potvrdili, že vy ste chceli, aby to tam bolo ináč napísané, tak to napísali tak, ako ste to chceli. Ďakujem. Ja som nič iné nehovoril. Myslím, že v tomto sa zhodneme. Ďakujem veľmi pekne.

  • Vystúpili páni poslanci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ústne do rozpravy sa prihlásilo 8 pánov poslancov: pán poslanec Viskupič, Beblavý, Osuský, Madej, Mamojka, Kvasnička, Krajcer a pán poslanec Senko.

    Ale o slovo požiadal predkladateľ pán poslanec Jarjabek. Dávam mu teda slovo.

  • Dobrý deň, dámy a páni, nerád vstupujem do tejto debaty, ale pokladám za vhodné v tejto chvíli vrátiť veci späť, aby sme tuná, s prepáčením, netárali o istých veciach, ktoré nie sú pravdou a ktoré sú z hľadiska § 26 ods. 2 rokovacieho poriadku úplne iné a úplne presne. Podotýkam, že prvý raz tento parlament odvoláva na základe zákona pána Krajcera, generálnu riaditeľku. Prvý raz. Tá procedúra je diskutovaná a je odobrená. Vy nespochybňujete zákon, ale to nebolo etické. Vy nespochybňujete procedúru, ale prečo ta generálna riaditeľka nevystúpila pri tom prvom bode, ale vystúpila, až keď sme sa stretli toho devätnásteho? Veď skutočne, keď nie dedko, tak babka?

    O čom to hovoríte, pán poslanec Abrhan, o čom? Ešte raz, kde to chcete smerovať?

  • Ruch v sále.

  • Ale veď, predsa vy, veď, tak dajte, tak dajte si to prešetriť, celú procedúra a skutočne tuná ako nebalamuťte verejnosť.

    Okrem toho museli byť dve stretnutia naše. Mne je to veľmi ľúto, že museli. Preto, lebo to prvé jednoducho konštatovalo istý stav z hľadiska toho dokumentu pána Lysého, a na základe toho potom bol samostatný bod odvolávanie riaditeľky, kde bola prizvaná aj pani generálna riaditeľka. Veď to prvé, bez toho druhého nemôže byť. A veď ako by ste vy urobili zdôvodnenie, ktoré sa robí na základe rozpravy, ktoré, samozrejme, ja v tejto chvíli predkladám výboru, aby ho výbor odobril. Ale veď tento problém sme už raz mali. Pán poslanec, vy sa na to nepamätáte? Alebo skrývate hlavu do piesku? Tento problém sme už raz mali pri tomto zákone pána Krajcera a ten problém bol vtedy, keď išlo o výzvu. Veď vy ste ma nútili všetci, aby som tu výzvu si nenechal odobriť výborom pre kultúru a médiá, ak si dobre spomínate. Dokonca kancelária vtedajšieho pána ministra Krajcera robila jeden hrubý nátlak na moju kanceláriu aj vašu kanceláriu, na kanceláriu výboru pre kultúru a médiá, kde nás nútila, aby sme išli mimo zákon. To robila kancelária pána ministra kultúry vtedy, exministra kultúry.

    Nakoniec, čo sa muselo stať? No tak pán predseda Sulík zobral opraty do svojich rúk, dohodli ste sa s náhradníkom vašim do koalície, vtedy s pánom Rafajom, a zahlasoval za pani Vašáryovú, ktorá vtedy na tom výbore nebola, lebo bola kdesi, nie pani Vašáryová alebo pani, myslím, neviem. Jedna z kolegýň na výbore nebola, ktorá nám chýbala, aby som teda nikomu neublížil. Taká bola pravda. Nútili ste ma porušovať zákon. Nepodarilo sa vám to a v živote sa vám to nepodarí, pán Krajcer, ani v tomto prípade, preto, lebo všetko je odobrené, všetko je skonzultované, všetko je v zmysle zákona a dokonca ste vy za to dvíhali ruky ako opoziční poslanci. Taká je pravda. To, že nečítate materiály, ktoré vám chodia e-mailom, to je váš problém. Vy ste chceli mať pauzu pre rokovanie preto, aby ste si preštudovali materiály, ktoré ste päť dní mali odoslané. Päť dní ste ich mali odoslané z kancelárie tak ako všetci. To, že si ich vy nečítate? Koho je to chyba?

    Prestaňte hovoriť o týchto veciach a vráťme sa k meritu veci, o čom tuná stále hovoríme, a to je odvolávanie generálnej riaditeľky. Dámy a páni, vrátim, dovolím si vrátiť celý tento problém späť, aby teda sme neutekali do etiky a neviem do čoho ešte všetkého, ale aby sme zostali pri faktoch. Teda ako predseda výboru pre kultúru a médiá som predložil na rokovanie pléna návrh na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska, pani doktorky Miloslavy Zemkovej. Dôvod, prečo náš výbor o takomto vážnom návrhu hlasoval, je prostý. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 532/2010 Z. z. ktorý 15. decembra 2010 prijala väčšinou hlasov vtedajšia vládna koalícia, teda nás to k tomu zaväzuje. Vystúpil som v roku 2010 opakovane proti návrhu vtedajšieho pána ministra kultúry Daniela Krajcera, teda člena nášho výboru, ktorý za predložený návrh na odvolanie generálnej riaditeľky RTVS nehlasoval a okrem iných legislatívnych, prepáčte za expresívny výraz, ale babráctiev, pán poslanec, som upozorňoval aj na to, že zákon o RTVS je krokom späť, pokiaľ ide o nezávislosť verejnoprávnych médií. Prax, keď bola voľba odvolávania riaditeľa STV a SRO delegovaná na príslušné rady a šesťročný mandát zabezpečoval istú rovnováhu ich zloženia, však pravicová koalícia bez akýchkoľvek rozpakov zlikvidovala vo videní príležitosti obsadiť scentralizované verejnoprávne médium svojimi nominantmi. Taká je pravda. Skutočne sa nestačím čudovať, páni zo súčasnej opozície, s akou bohorovnosťou viacerí, priam aktéri tejto likvidácie demokratického modelu voľby riaditeľa verejnoprávnej inštitúcie rečnia o akejsi politickej kultúre.

    Vždy znova a znova si musím spomínať na odvolanie Štefana Nižňanského a môžeme si o riaditeľovaní myslieť, čo chceme, ale to odvolávanie riaditeľa bolo za cenu násilného zlúčenia dvoch nezávislých verejnoprávnych médií. Násilného zlúčenia len preto, aby ste sa dostali k vedeniu, aby ste sa dostali k radám, aby ste ovládli, politicky ovládli vašimi politickými nominantmi televíziu a radu. Je to tak. Ten kolotočový systém v rade, ktorý fungoval zrazu dostal úplne iné dimenzie. Úplne iné dimenzie. O tom veľmi dobre viete. O tom sa ešte budeme baviť, predpokladám, lebo toto rokovanie určite dnes ešte neskončíme a to si nechám na svoje druhé vystúpenie, ako to všetko prebiehalo aj u vás v kuloároch. A zase budem korektný, ale cez to všetko poviem.

    Dámy a páni, keď sme vás upozorňovali na to, že prichádza k takémuto kroku, že prichádza k tomu, že Slovenská televízia, Slovenský rozhlas sa dostávajú pod kuratelu v podstate jednej strany, ktorá o týchto veciach začala rozhodovať, predseda, minister kultúry a tak ďalej a tak ďalej, čo ste povedali mnohí, s ktorými sme sa o tom bavili. Áno, máte pravdu, ale musíme zahlasovať za, preto lebo by sa nám rozbila koalícia. Taká je pravda a hovorili sme, samozrejme, nebudem konkretizovať ľudí, s ktorými sme sa bavili a s ktorými som sa ja bavil konkrétne. Vy ste ten zákon veľmi dobre vedeli, že ten zákon je zlý, vy ste veľmi dobre vedeli, že ten zákon prinesie takéto problémy, cez to všetko ste za tento zákon hlasovali len z toho dôvodu, aby ste zachovali svoju koalíciu, ktorá sa vám aj tak rozbila po pár mesiacov, po pár týždňoch, nekorektné, absolútne nekorektné. O to nekorektnejšie sú vaše vystúpenia, že viem veľmi dobre, s kým som o tomto zákone hovoril, viem veľmi dobre, akí tí ľudia tento postoj mali v rámci tohto zákona, a preto tie reakcie sú pre mňa jedným neuveriteľným sklamaním. Vy veľmi dobre viete, že tento návrh zákona, ktorý dnes platí, ktorý predložil pán Krajcer, tento zákon, dámy a páni, predsa je založený na nedohode. Je založený na politickej nedohode v tomto parlamente. Z toho dôvodu vždy tu bude nejaká koalícia, vždy tu bude nejaká opozícia, vždy tu bude nejaký riaditeľ. Tuná, ktorý bude zvolený na základe tohto zlého zákona, tou koaličnou väčšinou. Vždy to tak bude, vy ste to vedeli dopredu a vy vlastne ste vybudovali problém do budúcnosti. Veď predsa riaditeľ nemôže byť takýmto spôsobom politicky menovaný, ako ste si to vymysleli vy, veľmi zámerne a dokonca by som použil ešte tvrdší výraz - zákerne. Toto ste spravili, vedomí si toho, čo to spôsobí.

    Vrátili ste voľbu riaditeľa do parlamentu. Ona tu už bola. Čo dalo námahy, čo dalo rôznych kompromisov, kým sa takýto návrh zákona dostal z parlamentu preč do rady. Môžeme sa baviť o tom, či rada je nezávislá, kto je volený, akým spôsobom, kto si tam koho dá, ale bavme sa o kritériách zdôveryhodnenia tých členov rady, ktorí budú rozmýšľať a ktorí budú zodpovední za chod televízie, ale nie, aby ste to takto šupli do parlamentu a dnes sme svedkami toho politického bahna, ktoré ste priniesli týmto zákonom do parlamentu vy. Bude sa tu hovoriť o všetkom možnom, o všetkom možnom, len nie o tom, ako televízia pracuje, len nie o tom, aký má televízia program, len nie to tom, či ten program je dobrý alebo zlý, či je vyhovujúci alebo nevyhovujúci. Vám sa totižto ešte jedna vec podarila priniesť do tohoto verejnoprávneho bytia vrámci televízie. Vám sa podarilo priniesť tému peniaze. Tému peniaze ako jediný nositeľ dobra a zla verejnoprávnosti. Pán Krajcer o tom hovoril niekoľkokrát.

    Dámy a páni, to nie je o peniazoch. Prečo sa nebavíte ani na výboroch, ani na našom výbore, ani v rade, prečo sa nebavíme o kvalite programu? Prečo sa nebavíme o tom, čo za peniaze chceme daňových poplatníkov, akú kvalitu, prečo o týchto veciach nehovoríme. Zrazu jediné, či sa ušetrilo, alebo či sa niečo neušetrilo, a to pravda nie je. To je veľmi relatívne, o tom sa budeme baviť ešte ďalej. Zrušenie programu 3 a tak ďalej a tak ďalej, rôzne ako záležitosti, ktoré v tej televízii, vy viete dobre, že nefungujú z hľadiska programu, ale o tomto sa jednoducho baviť nechcete, hej. Demagogicky tuná rozprávate, o čomsi, čo nie je pravda, a demagogicky ovplyvňujete politiku v rámci verejnoprávnej inštitúcie. A tie čistky, ktoré sa tam taktiež konali, tie sme tu už zažili. 28. poschodie vám nebudem pripomínať. Tie sme tu zažili v istej forme. Tiež ste sa zachovali zo dňa na deň. No ale vtedy tu bol iný minister kultúry z vašej strany, z vašej koalície, ktorý, keď za 24 hodín vymenil vyše 40-tich riaditeľov inštitúcií, ktoré patrili pod ministerstvo kultúry, povedal jednu vetu čarovnú. Keby povedali: "pán minister, vymenili ste mnohých riaditeľov, vymenili ste veľa riaditeľov." "Nie nevymenil som mnohých, vymenil som všetkých," to bola jeho povestná veta. Takže takýmto spôsobom úradujete v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase. Čisto politicky, čisto absolútne bez zábran a vy budete niečo hovoriť o tom, keď tu na základe vašeho zákona, vašeho zákona sa tuná bavíme o generálnej riaditeľke, či spĺňa podmienky v tomto prípade § 15 a § 18. Veď to je absurdné. Vy ste totižto, páni, chytili do vlastnej pasce. To je ten najväčší problém.

    Diskutoval som aj s kolegami aj vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá o možných alternatívach ďalšieho postupu. Videlo sa nám logické, aby si rešpektovanie zákonných povinností zjednala rada RTVS. Tú predsa nik písomne neinformoval o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku. Predseda rady RTVS Miroslav Kollár v liste z 5. júna 2012 informoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky, že rada sa o vyhlásení tejto súťaže dozvedela až ex post. To už som tu už raz prečítal. Rada potom prijala uznesenie č. 40/2012, ktorým berie na vedomie informáciu o vyhlásení obchodnej verejnej súťaže na prenájom budovy priestorov mediálneho komplexu a deleguje dvoch členov do výberovej komisie so štatútom pozorovateľa. Rada RTVS sa teda s dodatočnou informáciou uspokojila. Lenže zákon jasne deleguje práva a povinnosť kontrolovať funkčnosť vnútorného kontrolného mechanizmu parlamentného výboru a zákony platia napriek k tomu, že sa zavše nájdu skupiny občanov, ktorí sa zhodnú na tom, že by sa zaobišli aj bez nich a medzi 3. aprílom, teda dňom zverejnenia verejnej súťaže, a 19. aprílom, teda dňom, keď Rada RTVS dostala a akceptovala zámer vypísať ju, uplynuli viac ako dva týždne, ktoré jednoducho nemôžeme zrušiť tým, že vytrhneme dva listy z kalendára. Rada podľa zákona, zákona pána Krajcera, o zámere mala vedieť vopred a mala byť informovaná písomne predtým, ako generálny riaditeľ začal vo veciach, ktoré majú byť predmetom návrhov, podľa týchto ustanovení konať. Ale bola informovaná dodatočne ex post.

    Bola tu tiež istá šanca odložiť podnet občana. Pred chvíľou hovoril pán poslanec Krajcer o tom, že

    teda by sme mali reagovať na občanov. No ale veď my reagujeme. Vy ste to povedali v tej faktickej poznámke. Veď my reagujeme práve na občana. Občan je nositeľom aj tejto problematiky. Okrem iného vy ste toho občana spochybnili na výbore, že ten občan neexistuje, že by ste ho radi videli. O tom ste hovorili, pán poslanec Krajcer. Veľmi ironicky, až skutočne veľmi ironicky vy ste spochybnili doslova a dopísmena to všetko, čo na tom výbore sme prerokovávali. Dokonca tú podstatu toho samotného javu, prečo sme to prerokovávali. Áno, sťažnosť občana. Teda bola tu ešte istá šanca odložiť podnet občana ako neopodstatnený. Keďže zverejnená výzva na predloženie ponuky v obchodnej verejnej súťaži neobsahuje definíciu, na základe ktorej by bolo jasné, že plnenie zmluvy presiahne v zákone uvedený objem 100-tisíc eur. Čisto teoreticky by sa mohol najať mecén a filantrop, ktorý by potrebné priestory RTVS ponúkol do prenájmu za symbolické euro. Ale na zasadnutie Rady RTVS z 19. apríla pri dodatočnom prerokovávaní zámeru vyhlásiť už dva týždne zverejnenú výzvu zaznelo okrem iného aj konštatovanie, že v súčastnosti platí RTVS na náklady súvisiace s fungovaním v Bratislave na Mýtnej a v Mlynskej doline 6 300-tisíc eur ročne. Ak by sa stal zázrak a na nových priestoroch by RTVS ušetrila 90 % nákladov, pričom ich majiteľ by za samotné užívanie objektu, teda nájom naozaj pýtal iba to symbolické euro nájomného, že by platil aj energie a bežnú údržbu, to už je asi naozaj z ríše sci fi, ale stále to bude suma nad 600-tisíc eur, teda 6-násobne presahujúca zákonom stanovený objem.

    Nie je možné ani bagatelizovať vypísanie výzvy na predloženie ponuky v obchodnej verejnej súťaži, ako by išlo len o nezáväzný prieskum trhu. Pretože podľa § 281 Obchodného zákonníka, citujem: "Kto vyhlási neurčitým osobám súťaž (ďalej len vyhlasovateľ) a najvhodnejší termín na uzavretie zmluvy (obchodná verejná súťaž) robí tým výzvu na podávanie návrhu na uzavretie zmluvy. Toto stanovisko som dostal od odboru legislatívy aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky a prítomní právnici s iným právnym názorom, nech mi láskavo odpustia, pre mňa ako predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá je to záväzné právne stanovisko. Totiž to iné, súkromné, keby bolo, to by ste mi teraz vyčítali a v tejto chvíli by ste hovorili aj o tom, že som si ho možno kúpil.

    Dámy a páni, ale to isté môžem ja, teda v rámci vašich právnych stanovísk povedať ja vám. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka, páni poslanci Abrhan, Krajcer, Viskupič, Osuský a pán Vašečka. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Abrhan.

  • Pán poslanec, dve krátke poznámky. Ja som nehovoril o procedúre na výbore a už vôbec nie o tom, že kto a ako sa pripravuje. Fakt je ten, že ak to chcete počuť, tak na výbore, keď ste preniesli tento návrh v rôznom na tom prvom sme len chceli, aby sa mohla zúčastniť a vyjadriť aj pani generálna riaditeľka. Nebolo jej to umožnené. Čiže to je prvá poznámka. A druhá, ak vy tvrdíte a trváte na to, že zo strany generálnej riaditeľky bol porušený zákon, tak len jednu odpoveď by som vás prosil. Prosím vás pekne, povedzte mi pri akej zmluve, kto bol účastný tejto zmluvy na jednej strane RTVS a kto bol druhý a v akej výške táto zmluva bola pripravená na uzatvorenie. Ak mi toto poviete, budem spokojný. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Jarjabek, chápem vašu nervozitu, lebo celé je to absolútne nezvládnuté. No málokedy sa stáva, že máme k dispozícii v takomto prípade dve právne stanoviská od toho istého subjektu, dve uznesenie výboru dokonca. Dokonca sme mali v istom čase aj dvoch spravodajcov. Takže ak hovoríte o nejakom babráctve, tak uznávam, že veľmi dobre viete, o čom hovoríte. Spomínate to, že sme mali ambíciu politicky ovládnuť RTVS.

    A teraz naozaj úprimne. Ak by sme mali takú ambíciu, tak ako je možné to, čo podľa mňa nemôžete spochybniť ani vy, že posledné dva roky a možno posledný rok aj niečo - a to hovorím s plnou vážnosťou - boli médiá ďaleko najslobodnejšie zo strany exekutívy - a hovorím to naozaj s plnou vážnosťou. Uveďte mi konkrétne príklady, kedy sa politika nejakým spôsobom prejavovala v spravodajstve Slovenskej televízie alebo Slovenského rozhlasu. Vy ste odovzdávali televíziu so sekerou 46 miliónov eur. Pokiaľ hovoríte o tom, že zákon je zlý, a prejavil sa len akousi ambíciou personálne vymeniť generálneho riaditeľa. Nie. Ambíciou toho zákona bolo niečo iné, naozaj naštartovať reformu verejnoprávnych médií a v tej kľúčovej oblasti v tej prvej fáze ekonomickej konsolidácie musím povedať tie čísla. Keď ste odovzdávali alebo v čase, keď končila vaša vláda, STV mala sekeru 46 miliónov eur. Viete, aký je stav v súčasnosti? 22 miliónov zisk. To sú neporovnateľné čísla a čísla, ktoré sa nedajú prekrútiť, lebo sú úplne, ale úplne jednoznačné, takže aj toto sú následky toho údajne zlého zákona, o ktorom vy hovoríte.

  • Ďakujem pekne, kolegyne, kolegovia, je 19.00 hodín, ja by som navrhol, aby sme ešte skončili faktické poznámky, a potom preruším rokovanie. Je súhlas? Áno.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže, nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Ja aj kvôli času krátko. Zachytil som v prejave, pán predseda, že hovoríte, že dámy a páni, debata o verejnoprávnych médiách alebo debata tuná, ktorá je, nie je o peniazoch. Ja si myslím, že o peniaze ide vždy až v prvom rade. Debatu o peniazoch sme síce nezaviedli my do debaty o verejnoprávnych médiách, lebo to nie je debata posledných dvoch rokoch, tam sa asi zhodneme, ale myslím si, že kvalita programu, verejnoprávny priestor a vôbec by mohli byť otvárané, ale až potom, keď sa nebudeme musieť baviť o tom, že Slovenská televízia produkuje 45 miliónov eur kumulovaný dlh a že nemá z čoho žiť, že sa tu otvára otázka možného zániku tohoto priestoru, čiže musíme sa baviť v prvom rade o peniazoch a zároveň ako zodpovední hospodári. Tento subjekt síce vo verejnoprávnom priestore je naviazaný na rozpočet a na daňové poplatky daňových poplatníkov Slovenskej republiky, takže ja by som bol veľmi opatrný, ak otvárate debatu, že toto nie je o peniazoch, o peniazoch to je, je to o efektívne vynakladaných finančných prostriedkoch a o tom, že zákon, ktorý tak strašne kritizujete, umožnil nezadlžovanie tohoto média a jeho ďalšie zotrvanie. To, žeby sme verejnoprávne médium na Slovensku nemali, by spôsobilo to, žeby sme sa práve na finančné otázky nepozerali. Debatu o kvalite programu a vôbec priestore si môžme otvoriť a dovoliť, ak budeme mať zabezpečené financovanie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. No, kolega Jarjabek so šarmom jemu vlastným najprv ako arbiter vyčinil nespratným poslancom, ktorí odbiehajú od merita veci, aby sa láskavo k nemu vrátili, a potom s rovnakou nonšalanciou hovoril, prečo nehovoríme o programe, keďže ten, samozrejme, je meritom veci, teda pokiaľ o tom hovorí kolega Jarjabek. Samozrejme, o programe ozaj nemáme čo hovoriť v tomto bode, je pravda, že o ňom hovoria odborníci z Konta nádeje a nejaké odborárky, ale keďže vieme, že hovoriť o programe a hodnotiť ho, je asi ako hovoriť o zložení útočného tria našej národnej futbalovej reprezentácie. Na túto tému máme asi 5,5 milióna odborníkov v tejto krajine, tak si myslím, že ozaj nie je témou, aby sme otvárali vlastné názory na program.

    A úplne na záver ako doktor medicíny sa domnievam, ak sa mýlim, opravte ma, že o tom, že bol porušený zákon rozhoduje v civilizovanej krajine súd. A nerozhoduje o tom ani kúpené právne stanovisko, ani nekúpené právne stanovisko, ba dokonca ani len právne stanovisko Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ale súd.

  • Ďakujem. Ja som myslel, že sa už dnes nebudem k ničomu vyjadrovať, ale ešte pán Jarjabek mi dal príležitosť, nechcem polemizovať, chcem sa vyjadriť k jednej konkrétnej veci. Takže na záver po kope tých politických rečí niekedy k veci, niekedy viac-menej od veci, tak tie dve minútky. Povedali ste, že to nie je o peniazoch, nemyslím si, že veci sú na prvom mieste o peniazoch, ale ja tu dnes nezastupujem ani bývalú politickú garnitúru, nie som členom žiadnej strany, ale som zástupca občanov a jednej, myslím, že nie úplne maličkej skupiny občanov, ktorí v zásade televíziu nesledujú, lebo majú iné zdroje informácií a kultúry, ale platia koncesionárske poplatky. Takže ja som celkom rád, že keď teda tie peniaze už platím, tak aspoň sa nevytvára tá sekera a že sa hospodári úsporne a efektívne. Čiže to by som ocenil, že sa udialo za pani Zemkovej, ako zástupca tejto skupiny občanov, a potom mi prichádza na um teda ešte otázočka, ak som dobre sledoval vec, tak od 1. januára 2013 by sa tie poplatky už platiť nemali, tak mám otázku, že či náhodou neplánujete zase niečo tak zmeniť, aby sa znova pokračovalo v povinnosti platiť ? Ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek, vaša reakcia.

  • Ručne - stručne, chcem sa veľmi poďakovať za všetky príspevky. Cez to všetko, čo ste povedali, myslím si, že verejnoprávna televízia nie je len o peniazoch. Takto sme sa pochopili? Čiže takto, ako to beriete, dobre. Tak aspoň aspoň toto. Verejnoprávna televízia je nielen o peniazoch, no ja sa veľmi teším a hovorím to veľmi úprimne na všetky právne názory, to bude zrejme veľmi zaujímavé, teda sledovať tú debatu medzi právnikmi, ktorí si budú alebo veci potvrdzovať, alebo veci vyvracať. No a, samozrejme, súhlasím s pánom Osuským, len jednu vec by som mu chcel pripomenúť, pán Osuský, pán poslanec Osuský, vy ste predsa mali veľké výhrady voči tomuto zákonu. Ale to ešte bolo s vaším kamarátom Zajacom, či už to teraz nie je váš kamarát? Ďakujem za pozornosť.

  • Prerušujem rozpravu o tomto bode programu.

    Dámy a páni, končím rokovací deň 3. schôdze, budeme pokračovať ráno 9.00 hodine prerokovaním bodu č. 10. - návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou o založení európskeho mechanizmu pre stabilitu.

    Pokračovať v prerušenej rozprave o návrhu na odvolanie pani riaditeľky Rozhlasu a televízie budeme po ukončení bodu, ktorý sme v rámci zmien programu schválili na zajtra na 9.00 hodine.

    Ďakujem vám veľmi pekne. Pekný večer želám.

  • Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.