• Príjemné dobré ráno, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 3. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Miroslav Beblavý, Ľubomír Galko, Ján Hudacký, Juraj Miškov, Branislav Škripek, Ľubomír Vážny, Renáta Zmajkovičová. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec pán Juraj Droba.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov NR SR Martina Chrena, Juraja Miškova, Daniela Krajcera a Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 97. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 83.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Martinovi Chrenovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Príjemný dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, zákon, ktorý sme s kolegami predložili, má za svoj cieľ reflektovať princíp progresivity, ktorý očakávame, že sa bude vnášať do slovenského daňového systému, najmä do systému dane z príjmov fyzických osôb, a reflektujúc tento návrh, zavádza mechanizmus krátenia príspevkov politickým stranám, ktoré presiahnu určitú hranicu, konkrétne 10 %, pre vstup do Národnej rady.

    Podobne ako sa pri vyšších zárobkoch má a pri vyšších obratoch zvyšovať aj suma zisku, má na zdanenie, resp. sadzba dane, pri vyššom volebnom zisku podľa tohto návrhu zákona rastie suma príspevkov zo štátneho rozpočtu, ktoré má politicky subjekt počas volebného obdobia dostávať, a navrhuje sa, aby sa táto suma od hranice 10 % volebného príspevku krátila o jednu štvrtinu. Ide teda o akúsi obrátenú progresivitu, kde sa so zvyšujúcou sumou nezvyšuje sadzba dane, ale kde sa so zvyšujúcim počtom volebných hlasov znižuje suma vyplácaného štátneho príspevku.

    Tento mechanizmus sa nedotýka malých, slabých politických strán, ktoré majú stále potenciál rastu, ale, naopak, solidarizuje veľké strany s vysokým volebných ziskom, ktoré zo štátneho rozpočtu na svoju činnosť dostanú menej, no stále budú ďalej fungovať.

    Návrh zákona tak má prinútiť politické subjekty hospodárnejšie využívať finančné prostriedky, ktoré im prináležia zo zákona. Na druhej strane šetrí štátne finančné prostriedky, ktoré môžu byť využité na iné, lepšie účely. Návrh zákona má teda pozitívny vplyv na verejné financie.

    Predložený návrh zákona má teda pozitívny vplyv na štátny rozpočet, nemá vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážená pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne za priestor a hlásim sa ako prvý do rozpravy.

  • Pán predkladateľ, nech sa páči, zaujmite miesto pre predkladateľa.

    Teraz poprosím pána spravodajcu Igora Matoviča, aby predniesol spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, milí páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena, Juraja Miškova, Daniela Krajcera a Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (tlač 97), ako určený spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určený § 78 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 3., dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby po prvé podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní. A po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 83 z 1. júna 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci, pán poslanec Chren, pán poslanec Martvoň, a tretí, pán poslanec Matovič. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán predkladateľ, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vládna strana SMER navrhuje na Slovensku zaviesť progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb. Zároveň predstavila tzv. konsolidačný balíček, ktorý veľmi bolestivo dopadne na občanov Slovenskej republiky, nakoľko obsahuje veľmi konkrétne návrhy zvyšovania daní a odvodov, no o šetrení na štáte a o rozvojových opatreniach hovorí len veľmi hmlisto, ak vôbec. Preto poctivo pracujúci občania, ktorí sa daniam nevyhýbajú, majú hypotéky a rodiny, tak budú musieť zaplatiť oveľa viac.

    Reflektujúc tento stav, obsahom tohto návrhu je zaviesť progresívne znižovanie príspevkov politickým stranám a politickým hnutiam. Podľa navrhovanej novely by strany mali stratiť nárok na štvrtinu príspevku, ktorý im pripadá za získanie viac ako 10 % hlasov v parlamentných voľbách. Ide teda o akúsi obrátenú progresivitu, ako som už spomínal, kde sa so zvyšujúcom sumou nezvyšuje sadzba dane, ale kde sa so zvyšujúcim počtom volebných hlasov znižuje suma vyplácaného štátneho príspevku.

    Ako som už povedal, inšpirovali sme sa oznámenou novelou zákona o daniach z príjmov, ako aj predstaveným konsolidačným balíčkom vlády. Chceme, aby bohaté a naozaj milionárske strany, ako je SMER - sociálna demokracia, boli viac solidárne s občanmi a vrátili štátnemu rozpočtu časť z desiatok miliónov eur, ktoré majú dostať od štátu. Nechápte to ako provokáciu, ale ako pomocnú ruku, ktorú ponúkame strane SMER - sociálna demokracia.

    Počuli sme veľa slov o solidarite, počuli sme o tom, ako bohatí majú viac prispievať chudobným, ako viac zarábajúci majú prispievať menej zarábajúcim. Ale skutočnosť je zatiaľ iná. Predstavený konsolidačný balíček a opatrenia v daňovej a odvodovej oblasti sa dotknú všetkých občanov, nielen tých bohatých, a najviac a najhoršie dopadnú na strednú vrstvu.

    Zoberte si napr. daň z príjmov a predstavenú milionársku daň - kto bude najviac postihnutý touto daňou? Oligarchovia? Nie. Tí si vedia svoj daňový základ zoptimalizovať, tí sa vedia plateniu vysokých daní vyhnúť. Najviac budú postihnutí najmä mladí ľudia s vyššími príjmami, je ich skupina približne 40- až 50-tisíc, ktorí sa daniam vyhnúť nevedia, pretože pracujú najmä vo veľkých spoločnostiach, softvérových firmách, bankách, kde nemôžu prejsť na fakturáciu, ale dostávajú priamo svoju mzdu na výplatnej páske. Zároveň ľudia, ktorí sú do svojej budúcnosti zaťažení hypotékami, ktorí si založili možno len nedávno svoje rodiny. Vieme, že mladé rodiny s deťmi sú sociálne najohrozenejšou skupinou na Slovensku, avšak oligarchov a tých úplne naj-, naj-, najbohatších sa toto opatrenie nedotkne žiadnym spôsobom.

    Zoberte si daň z nehnuteľnosti, kto bude najhoršie postihnutý novými ohlásenými úpravami dane z nehnuteľností? Bohatí ľudia, tí najbohatší, ktorí si tých pár sto eur možno ani neuvedomia? Alebo to budú napríklad dôchodcovia, ktorí majú tú smolu, že majú byt v centre mesta? Skončíme naozaj tak, ako sa kedysi nedávno stalo vo Švédsku, že výška dane bola taká vysoká, že bola vyššia ako mesačný dôchodok a pre starých ľudí, ktorí bývali v centre Štokholmu a skončili tak, že sa museli vysťahovávať na okraj mesta alebo do úplne iných obcí?

    Je naozaj, ako sme počuli a čítali v denníku Pravda od nového šéfa Inštitútu finančnej politiky, trojizbový byt v Bratislave luxusom? Zoberte si registračný poplatok, o ktorom sme sa včera dočítali, na autá, ktorý by mal dopadnúť vo výške 200 eur podľa tých ohlásených zámerov aj na tie úplne obyčajné a bežné autá nižšej, strednej triedy. Naozaj si ich kupujú tí bohatí ľudia, ktorí by mali byť solidárnejší so spoločnosťou? Dnes s kolegami riešime napríklad problém s najmenšími motocyklami. Ľudia, ktorí majú Babety, a verte mi, že to nie sú tí mladí a bohatí, si ich do konca roka budú musieť registrovať a opäť znášať ďalšie a ďalšie úradné poplatky.

    Je naozaj toto cieľ, ktorý chceme a chcete sledovať? Solidarita cez dôchodky a cez siahanie na to, cez rušenie možnosti získať si dôstojný dôchodok v druhom pilieri? To je to správne riešenie? To je tá skutočná solidarita od chudobných k bohatým? Tí bohatí sa o svoj dôchodok postarajú úplne inak ako ľudia, ktorí sú naozaj odkázaní na dôchodkový systém a nielen na ten neudržateľný prvý pilier, ale snažia si nasporiť aj v druhom pilieri, ktorý navyše prináša napríklad možnosť dedenia v prípade nešťastnej udalosti pred dovŕšením dôchodkového veku.

    Preto sme sa s kolegami rozhodli, že chceme dať možnosť dokázať, že to strana SMER - sociálna demokracia myslí so solidaritou vážne. Že solidarita nie je len prázdny marketingový pojem, ale že vychádza z ich hodnotového presvedčenia a z ideológie, ktorú ponúkajú svojim voličom. Že to nie je tak, že vodu kážu a víno pijú. No a ako môže strana, ktorá ovláda celú vládu a ktorá berie skoro všetkým, dokázať, že to robí z úprimného presvedčenia? Nuž tak, že začne sama od seba. Tak, že nebude robiť výnimky z princípu progresivity, ktorý sama presadzuje, a že, naopak, pôjde všetkým ostatným príkladom. Tak, že ukáže občanom, že to nie sú len oni, kto si musí znova uťahovať opasky, ako už toľkokrát predtým.

    Súhlasím a chápem, že pri miliónoch, ktoré strana SMER - sociálna demokracia dostane za tieto štyri roky zo štátneho rozpočtu, ide naozaj len o veľmi symbolické gesto. Avšak práve takéto symboly sú pre verejnosť veľmi dôležité a mohli by podporiť akúsi absorpčnú schopnosť verejnosti pri prijímaní dopadov najbrutálnejšieho zvyšovania daní a odvodov v novodobej histórii Slovenska, ktoré pripravila strana SMER - sociálna demokracia a jej minister financií. Zároveň odmietnutie takéhoto návrhu by výrazne sťažilo schopnosť politikov vládnej strany pozrieť sa bežným občanom, na ktorých zvýšené daňové a odvodové bremeno v najbližších mesiacoch tvrdo dopadne, do očí. Aj preto už vopred odmietam názory, ktoré zazneli napríklad v médiách, že SMER by takýto návrh podporil, ak by sa zároveň aj hranica pre zvolenie do parlamentu posunula na úroveň desiatich percent.

    Vážení kolegovia, kolegyne z vládnej strany, ktorá občanom pripravila najtvrdší balíček zvyšovania daní za posledných desať rokov na Slovensku, o to predsa vôbec nejde. Skôr je to len výhovorka a snaha, ktorú by som mohol vyhodnotiť ako dôkaz, že reči o solidarite bohatých s chudobnými sú len prázdnou škrupinou či mlátením prázdnej slamy. V tomto prípade nejde o účasť v parlamente, ale o ponuku, ktorú vám s kolegami dávame, aby ste naozaj mohli dokázať, že to s progresívnym zdaňovaním príjmov a s tým, aby bohatí prispievali na chod spoločnosti viac, myslíte vážne. A pri opatreniach, ktoré presadzujete, tento návrh paradoxne môže byť naozaj jediným takým opatrením, ktoré vezme len tým bohatým a chudobných sa nijako nedotkne. Teda okrem toho, že namiesto straníckych štruktúr jednej vládnej strany a jej politikov by približne štyri milióny eur mohli byť použité na školstvo, na zdravotníctvo, na dôchodky, na opravu ciest či na riešenie problematiky neprispôsobivých občanov. Je len na vás, ako sa k tomuto návrhu postavíte a aký signál občanom tejto krajiny vyšlete.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a prosím vás o podporu tohto návrhu.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci: pán poslanec Brixi, Bublavý, Matovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Brixi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, opäť raz ste si trošku progresívne kopli do strany, ktorá získala vlastným úsilím toľko hlasov, koľko od občanov dostala. Chcem vás ale upozorniť, že neexistuje paralela medzi progresívnym zdaňovaním fyzických osôb a progresívnym zdaňovaním politických strán. Kdežto progresívne zdaňovanie fyzických osôb solidarizuje bohatých so štátom a s chudobnými a progresívne zdaňovanie politických strán znevýhodňuje silné a legitímne voliteľné politické strany. Ďakujem.

  • Vážení kolegovia, ktorí navrhujete tento zákon, viete, až je to také smiešne. My nič, my muzikanti, my sa nechceme spolupodieľať, nech sa spolupodieľajú a znížia si svoj možný zisk, ktorý im určil volebný výsledok, ale bez strany SaS. Nie je vám to troška smiešne? Vy, čo máte plné ústa spravodlivosti a obviňujete stranu SMER - sociálna demokracia z toho, že postihuje úspešných. Veď sa nad sebou zamyslite. Buď nejakým spôsobom komplexne to riešiť, ale nie bez vás. Veď aj vy sa spolupodieľajte, buďte solidárni s naším národom, ktorý sa teraz zmieta, a tak ako celá Európa a celý svet, v kríze. Buďte aj vy solidárni a ponúknite niečo aj zo svojho politického úspechu, ktorý viac-menej bol aj neúspechom. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Chren, my sme upozorňovali už v novembri alebo v októbri minulého roku, v podstate ešte predtým, ako boli vyhlásené predčasné voľby, že systém financovania politických strán na Slovensku je podľa nášho názoru chorý. Lebo veľké strany majú priamoúmerne viac ako tie malé strany a malé strany opačne, keď sa na to pozrieme, majú priamoúmerne menej ako tie veľké strany. Ale naozaj treba si dať v tejto veci otázku, že či naozaj, keď je raz strana osemkrát väčšia ako tá najmenšia, alebo najväčšia osemkrát väčšia ako najmenšia, či potrebuje osemkrát viacej právnikov, osemkrát väčšie kancelárie, osemkrát viacej áut alebo osemkrát väčšie autá. Takže, alebo pred voľbami osemkrát viacej bilbordov.

    Čiže myslím si, práve nadstavený systém na Slovensku, ktorý pravdepodobne nadstavoval niekto vtedy, kedy to niekomu vyhovovalo, je zlý. Upozornili sme na to už teda vlastne aj minulý rok, predložili sme návrh zákona a dopadli sme tak, že nás nikto nepodporil okrem, myslím, akurát vás, strany SaS. Dnes prichádzate s iným alternatívnym návrhom, jako ten problém riešiť, aj keď by som osobne to riešil inak, možno trošku systematickejšie, ale každopádne vítam, že túto tému znova otvárate.

  • Pán poslanec Chren chce reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Veľmi stručne.

    Pán Brixi, princíp progresivity presadzuje práve strana SMER - sociálna demokracia a ten princíp progresivity sa v podstate tiahne všetkým. Ten princíp sa nemení bez ohľadu na to, či ide o fyzické osoby, alebo o politické strany. To, čo my robíme týmto návrhom, je, že vám dávame možnosť ukázať, že si naozaj stojíte za svojím slovom a že to s tou progresivitou myslíte vážne. Že progresivitu nepresadzujete len vtedy, keď idete brať druhým, ale že ju stiahnete aj sami na seba.

    To je aj odpoveď pre pána Bublavého. Ani zmeny v daniach, ktoré presadzujete v dani z príjmov, nie sú také, že idete brať všetkým. Idete brať len tým, ktorí sú najbohatší, resp. ktorí zarábajú najviac. A taký istý princíp, aký presadzujete v dani z príjmov, navrhujeme vniesť do financovania politických strán. To je všetko. Aj v dani z príjmov existuje hranica, od ktorej má platiť vyššia 25-percentná sadzba. A takúto hranicu navrhujeme stanoviť aj pri financovaní politických strán. Opäť je to len možnosť, dávame vám v podstate možnosť dokázať, že si stojíte za svojím, že nehovoríte o solidarite len vtedy, keď sa jedná o cudzie peniaze, ale že ste ochotní pripustiť ju, aj keď ide o vaše vlastné peniaze.

    Pán poslanec Matovič, ja si pamätám ten váš návrh. Som rád, že ste taký návrh predložili, aj si ho vážim, naozaj, všetka česť vám zaň patrí. Ďakujem aj za vyjadrenú podporu. A ten rozdiel medzi našimi návrhmi je práve ten, že tento návrh reaguje na princíp progresivity. Jednoducho robíme len to isté, čo vláda presadzuje pre bežných občanov, my sa snažíme navrhnúť aj pre politické strany. Pretože si nemyslíme, že politici stoja nad občanmi a že by pre nich mali platiť iné pravidlá ako pre občanov samotných.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Dávam slovo pánovi poslancovi Martvoňovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som reagoval na predmetný návrh. V podstate ja by som tento predmetný návrh zákona nazval alebo dal mu taký prívlastok, pod ktorým by som, teda keď som si k nemu pripravoval vystúpenie, pracoval, ten prívlastok je tzv. farizejský návrh. Prečo? Vysvetlím ďalej.

    Začnem ale právnymi argumentami. Dovolím si upozorniť pri predkladanom návrhu § 34c, ktorý teda, ktorého znenie máte pred sebou, podľa môjho názoru je trošku s ním problém, a to možno - možno - určite v tom, že podľa môjho názoru je nepriamo retroaktívny, nakoľko sa dotýka iba jednej politickej strany, ktorá sa zúčastnila volieb za rovnakých podmienok ako ostatné politické strany, no spomínaný paragraf, teda nová právna úprava zasahuje do skutočností a vzťahov už existujúcich a vytvorených na základe starších predpisov, resp. staršieho predpisu. Čiže, teda ide o účelnú zmenu, ktorá znevýhodňuje jednu politickú stranu v rámci šiesteho volebného obdobia a spätne negatívne ju teda táto právna úprava ovplyvňuje.

    Dovolím si upozorniť, že keď išli všetky politické strany do volieb v roku, teraz, teda v marci 2012, žiadna z politických strán nevedela, ako dopadne. Išla každá politická strana za rovnako nastavených podmienok a voľby dopadli tak, ako dopadli. To, že už strana SaS, dá sa povedať, hovorím svoj názor, závidí, že niektoré politické strany boli úspešnejšie, ako napríklad SMER, KDH alebo Obyčajní ľudia, to je už jej problém. Ale určite týmto prístupom, ktorý zvolila, tento svoj problém, ktorý má vnútorný, nevyrieši.

    Od odborného argumentu prejdem k politickému argumentu, teda prečo tento návrh som nazval farizejským návrhom. V podstate autori novely tohto zákona celú tú novelu v tej dôvodovej správe odôvodňujú hlavne tým, že sa ušetria finančné prostriedky. V podstate ja som sa teda pozrel, že koľko by sa ušetrilo pri tom ich predkladanom návrhu v tých rokoch 2013 až 2016, ktoré sa teda hlavne dotknú SMER-u, a potom som sa pozrel, ako by sa to dalo ešte inak riešiť, aby sa teda ešte viac ušetrilo finančných prostriedkov v danom období 2013 až 2016.

    Konkrétne pri SMER-e v tomto období by sa ušetrilo, teda by štátny rozpočet by ušetril 4 440 557 eura. No ale ak by sme sa pozreli na ten predkladaný návrh, konkrétne na ten § 28a, tak pokiaľ by tam znelo alebo pokiaľ by ten návrh znel, nie viac ako 10 %, ale do 10 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v rámci SR, tak by sa ušetrilo 4 580 927 eura, čo je o 140 369 eura viac, ako navrhuje strana SaS.

    Preto sa pýtam, ako tu použijem slová, ktoré použil pán Chren, ale mal som ich aj ja pripravené, keď chcem robiť zmeny, treba ich začať robiť od seba. Prečo teda nenavrhla politická strana SaS návrh, ktorý by teda v zmysle tohto, čo spomínam, ušetril štátnemu rozpočtu viac ako teraz, čo navrhuje? No asi preto, ako to zasa pán Chren povedal, vodu kážem, víno pijem.

    No ako sa to dá riešiť? No, tak ako nám pán Chren podal pomocnú ruku a objasnil nám naše myšlienky strany SMER, dovolím si upozorniť, že aj strana SaS má v názve Sloboda a Solidarita. Teda tiež si dovolím podať pomocnú ruku a dokázať, alebo teda v mene strany SMER by sme chceli dokázať, že to SaS myslí vážne a taktiež solidárne, keďže to má v názve, a preto si dovolím upriamiť pozornosť na to, že ja osobne - a budem presviedčať -, ale myslím si, že aj moji kolegovia, tento návrh podporíme, ale takým spôsobom, aby sa to solidárne dotklo všetkých.

    Hodnotím to aj kvôli tým, vrátim sa k tomu odbornému argumentu, že tá nepriama retroaktivita je v právnom systéme nežiaduca, nespravodlivá, a preto si myslíme, že by sa táto zmena nemala dotknúť jednej strany, alebo v opačnom garde všetkých strán, ktoré by mali menej ako 10 %, a jednej strany by sa to teda, by to bolo pre ňu výhodné, alebo naopak, to je jedno ako. Tak je tu riešenie, pokiaľ chceme ušetriť teda najviac v štátnom rozpočte alebo zo štátneho rozpočtu, no najlepším riešením - a kvôli tomu to aj podporíme - by bolo krátiť všetky politické strany. Keďže už chce byť aj strana Sloboda a Solidarita solidárna, majú to v názve, tak, samozrejme, predpokladám, že proti tomu nič mať nebudú, keď potom ich návrh zákona v druhom čítaní zmeníme. A, samozrejme, pre občana je to najlepšie, ušetrí sa ešte viac zo štátneho rozpočtu a, samozrejme, nebude to znevýhodňujúce pre žiadnu politickú stranu, nakoľko, pokiaľ sa to dotkne všetkých politických strán, teda nielen tých parlamentných, ale aj tých, čo sú mimo parlamentu a dostali ten príspevok, tým, že budú v rokoch 2013 - 2016 krátení, či už to bude, to sa ešte dohodneme v rámci strany, či navrhneme 10 %, 20 alebo 25, ako to navrhla politická strana SaS, ale bude to rovnaký prístup, ktorý nebude znevýhodňovať v tomto volebnom období žiadnu politickú stranu.

    A tu je práve nami podaná pomocná ruka pre stranu Sloboda a Solidarita, aby dokázala, že to myslí tak, ako to má v názve, solidárne s občanmi, a teda aj s ostatnými politickými stranami, keď vidíme priestor na ušetrenie ešte väčšieho množstva finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci: pán poslanec Mihál, Chren a Bublavý. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ešte, pán poslanec, skončili ste? (Reakcia poslanca: "Skončil som.") Tak nech sa páči na miesto.

  • Povedané so smiechom.

  • Ale nie, z miesta budete reagovať na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Martvoň, vy hovoríte o farizejských návrhoch? Vy, ktorí ste najväčší farizeji, akých Slovensko kedy videlo? To, čo ste vy napísali do vášho predvolebného programu, a to, čo sledujeme dnes, to je "nebe a dudy". Bohužiaľ, je to nie dobrá, ale zlá správa pre Slovensko. Vy ste vo vašom predvolebnom programe povedali napríklad to, že už za auto od 80 kW, čo je dnes naozaj auto nižšej strednej triedy, sa budú platiť také vysoké registračné poplatky? Vy ste vo vašom predvolebnom programe napísali, že znížite príspevok do druhého piliera na 4 %? Váš predseda Fico päť dní pred voľbami na priamu otázku, či strana SMER po prípadných víťazných voľbách zníži príspevok do druhého piliera, odpovedal: "Nie." A to, čo vidíme teraz, to je katastrofa, ktorá sa valí na sporiteľov. To je katastrofa, ktorá sa valí na ľudí, ktorí si snažia privyrobiť ako drobní živnostníci alebo ako pracujúci na dohodu. To zvyšovanie odvodov, kde ste to mali uvedené v predvolebnom programe? Jednoducho, oklamali ste voličov. A vy tu chcete niečo rozprávať o farizejstve?

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, je veľmi účinné nálepkovať rôznymi slovami, ako napríklad farizejský, konkurenčné návrhy zákonov, ale farizejský nemôže byť návrh, farizejský môže byť len postoj, ktorý konkrétne vaša strana k tomuto návrhu zaujme.

    Spomenuli ste negatívnu retroaktivitu. Tak ako je tento návrh predložený, sa naozaj dotkne len strany SMER, ale keďže vieme, aké je rozloženie síl v parlamente, nemôže bez podpory samotnej strany SMER - SD v tomto parlamente prejsť. Preto by som sa retroaktivity neobával, pretože jediný postihnutý by v podstate musel tento návrh podporiť. To znamená, zrejme by nebol postihnutým.

    Keď sa pýtate, či vám závidíme, koľko máte peňazí, nie, absolútne vám nezávidíme to, čo, myslím, váš kolega Brixi nazval ziskom, hoci si myslím, že do politiky nejaké finančné zisky absolútne nepatria, to je zvrátená rétorika. Nám len vadí, že idete ničiť strednú vrstvu a dodnes nevieme, či je to proste z vašej neschopnosti šetriť, alebo preto, lebo to jednoducho myslíte úprimne a ste presvedčení, že to je správne, aby tí, čo majú viac, platili viac. A preto vám dávame možnosť dokázať, že to naozaj myslíte úprimne s tou progresivitou. Aj preto ten váš návrh, ako zničiť malých politických súperov, ktorí majú výrazne nižšie rozpočty, ktorý ide proti podstate, samotnej podstate tohto návrhu, je v podstate farizejským návrhom, pretože podstatou tohto návrhu je umožniť vám progresivitu, čo je princíp, ktorý vy sami presadzujete, ukázať, že ho dokážete vztiahnuť aj sami na seba.

    Keby ste zvyšovali dane z príjmu všetkým a zvýšili sadzbu pre úplne každého, zrejme by sme vám chceli ukázať týmto návrhom naozaj aj krátenie príspevkov všetkým stranám. Ale vy len malej skupine s vyššími príjmami chcete zvýšiť daň z príjmu, a preto navrhujeme len vašej strane tú progresivitu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega Martvoň, veľmi pekne ti ďakujem za to, že si povedal taký návrh, ktorému rozumie každý, kto počúva dnešnú rozpravu, či ju bude počúvať dnes, alebo zajtra, lebo ak sa máme spolupodieľať, tak sa spolupodieľajme všetky strany, všetky politické strany, ktoré sú tu v parlamente. Takto má vyzerať normálny seriózny návrh. A nie taký, aký tu bol prednesený z dielne strany SaS. Lebo mne to pripomína, žiaľ, ten nejaký rôčik dozadu, že je to taký vzorec, aký bol navrhnutý, keď sa mali znižovať poslanecké platy. Taký istý, taký istý špatný vzorec dávate druhýkrát. Ďakujem za pozornosť.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    Pán poslanec Mihál, no, čakal som, že sa vyjadríte trošku k tej solidarite, ktorú máte v názve politickej strany. Namiesto toho ste nás obvinili, že strana SMER oklamala voličov. No, na to vám iba poviem, asi ste pozabudli, že kto má vo volebnom programe legalizáciu marihuany alebo registrovaných partnerstiev. No, asi ste na to zabudli. Čiže keď chcete hovoriť, že kto koho oklamal, tak sa pozrite do vlastných radov. Vy ste to za dva roky, čo ste sľúbili, nesplnili. My máme pred sebou štyri roky, a teda reformy sa iba spúšťajú. Uvidíme.

    Čo sa týka pána Chrena, v podstate, čo sa týka vášho argumentu, že nejde o retroaktivitu, keď teda ten návrh podporia poslanci vládnej strany. No tu nejde o to, či ju podporia poslanci vládnej strany, alebo nie, súd, alebo teda vo všeobecnosti právna verejnosť sa na to pozerá z pohľadu toho, že či to právne ustanovenie je retroaktívne, alebo nie je. Nie je dôležité, kto ho podporí, nakoľko poslanci, poslancov je 83 zo SMER-u, ale strana SMER má tisícky členov a nie každý z tej tisícky členov s tým súhlasí, alebo z tých tisícov členov s tým súhlasia.

    Čo sa týka zničenia politických súperov s malým rozpočtom, to, že som to tak naznačil, čo strana SMER chce urobiť, podľa vášho názoru je absolútne, absolútne nesprávne. Chápem, že ťažko sa vám na to reaguje. Ale kde je práve tá vaša solidarita? Však keď chceme niečo zmeniť a chceme ušetriť, ako ste vy povedali vo vašom, teda v návrhu zákona ste napísali, že chcete ušetriť peniaze zo štátneho rozpočtu, no tak sa správajte solidárne a poďte do toho, nech sú krátené finančné prostriedky všetkým politickým stranám a nie je problém, ušetrí sa, občan bude spokojný.

    No a čo sa týka pána poslanca Bublavého...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Matovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, milí páni, peniaze dokážu rozhádať aj tých najlepších priateľov, a teda to my tu priatelia asi príliš nie sme, možno niektorí, a tým pádom táto téma o to viacej dokáže asi medzi nami vyvolávať rôzne emócie.

    Ja by som išiel možno na to iným spôsobom, jako sa na tento pohľad či na tento problém pozrieť možno z toho pohľadu budovania demokracie. Niekto z nás alebo niektorí ľudia na Slovensku, alebo v tejto sále si myslia, že čím menej politických strán na politickom spektre, tým lepšie pre demokraciu. A niektorí z nás sa v tomto duchu pozeráme po Západe a myslíme si alebo zbožňujeme ten ich stav veľakrát, kedy majú dve politické strany, kedy raz jedna ťahá pílku a potom druhá ťahá pílku, a dve silné strany a nemajú zbytočne veľa politických strán v politickom systéme a považujú to za prospešné pre demokraciu.

    Ja osobne sa tomu nenazdávam, alebo teda nezdieľam tento názor a myslím si, že rôznorodosť politických názorov je na prospech veci. A inak povedané, ja by som bol najradšej, ak by v tomto pléne, možno tento celý stred bol o 50 nezávislých poslancov, ktorí budú naozaj volení priamo ľuďmi a budú sa zodpovedať svojim vlastným voličom a nebudú viazaní svojou zodpovednosťou voči žiadnej politickej strane. A možno tam by bola ľavica a tam by bola pravica akokoľvek rozdrobená, by to bolo v podstate jedno, a myslím si, že práve tých 50 nezávislých poslancov by prinútilo možno tie politické strany navzájom aj spolupracovať a hľadať také prierezové riešenia a tie šarvátky by tu práveže ustali.

    Takže nezdieľam názor, že iba je dobré mať čo najmenej politických názorov, a myslím si, že tých politických názorov treba mať viacero, lebo čím viac názorov pri akejkoľvek diskusii zaznie, tým skorej sa dopátrate k pravde.

    Z tohto pohľadu by som sa chcel opýtať, že či si myslíme, ktokoľvek z nás, kto sa o túto tému zaujíma, či súčasný systém financovania politických strán prospieva vlastne k tomu, aby sme podporovali variabilitu politických názorov, alebo či skôr betónuje systém alebo usmerňuje politické strany k ceste možno k jednej, dvom politickým stranám dominantným a takýmto spôsobom vlastne bojuje proti variabilite politických názorov v politickom spektre.

    Osobne si myslím, že B je správne, lebo skúsme sa pozrieť reálne na financovanie a zoberme si dva príklady v súčasných voľbách: SMER 44 % a nejaká najslabšia strana 5,88 % SDKÚ. Rozdiel vo financovaní zo štátneho rozpočtu je, približne zodpovedá aj rozdielu výsledku týchto dvoch strán. Čiže keďže SMER získal približne osem razy viacej, ako získalo SDKÚ, približne osem razy financií aj dostane.

    Z tohto pohľadu na prvý pohľad by si ľudia povedali, že áno, však je to spravodlivé, ale rozmeňme to na drobné. Myslím si, že nikto z nás v tejto sále nebude spochybňovať to, že viesť politickú kampaň plus-mínus vyžaduje približne rovnaké peniaze. Ak chceme, aby na začiatku, v čase predvolebnej kampane tie politické strany stáli približne na rovnakej čiare. Ale už tu dovolím si povedať, že tá silná politická strana, ktorá má väčší priestor v médiách, prirodzene, lebo tie médiá tak rozdeľujú ten mediálny priestor, tak už je vo výhode voči vlastne slabej politickej strane. A teraz, hovorím, naozaj používam príklad SMER a SDKÚ.

    Inak povedané, povedzme, že aspoň rovnaký objem peňazí by mali dať do kampane, aspoň tej vizuálnej, do bilbordov, do tlače, do spotov v televízii, do spotov v rádiách a približne táto suma na Slovensku sa pohybuje okolo 2 mil. eur. Keď si zoberieme, túto položku keď odrátame od príspevku, a naozaj dávam celý príspevok za štyri roky, čo politické strany dostanú, čiže na jednej strane SMER 24 mil. a SDKÚ približne 3 mil., tak SMER 24 mínus 2, naďalej zostane 22 mil. eur na politickú činnosť na štyri roky. SDKÚ 3 mínus 2 zostáva milión.

    A teraz by sme sa mali pozrieť na to, či to je spravodlivé. SMER-u, ktorá je osem razy silnejšia strana z pohľadu volebného výsledku ako SDKÚ, odrazu ostáva 22-krát viacej peňazí na politickú činnosť počas štyroch rokov ako SDKÚ, ktorá má osem razy menší výsledok.

    Tým som chcel poukázať na to, že síce na prvý pohľad sa nám to zdá, že to je spravodlivé, že však rozdiel vo financiách je osemnásobok. Ale keď odrátame rovno tie vstupné náklady, ktoré pri vstupe na politickú scénu alebo cez volebnú kampaň, keď tá strana prejde, ktoré automaticky vzniknú približne 2 mil. eur, tak vám zostáva 22-krát viac, ako zostane SDKÚ. A tu je ten problém. Tu je problém, ktorý ubíja rozvoj malých politických strán. Je to podľa mňa zároveň aj, nieže ubíja, že teda tie politické strany nemajú peniaze, ale zároveň to zbytočne vytvára tlak na malé politické strany, ktoré takýmto spôsobom si hľadajú možno iné cestičky, ako by sa financovali a nie práve čisto. A potom sa nečudujme, že možno malé politické strany alebo s malými politickými stranami je veľakrát spojené, práve sú otázky ohľadom nejakého čierneho financovania a pofidérnych nejakých účtov niekde vo Švajčiarsku alebo v Anglicku.

    Keď raz sme nespravodliví na začiatku pri rozdelení peňazí medzi veľkých a malých a vytvárame takto tlak na malé strany, aby sa financovali nejakým iným spôsobom, a na druhej strane nadelíme veľkej strane toľko peňazí, ktoré sa reálne minúť nedajú, lebo naozaj, nehnevajte sa, 22 mil. eur keď máte na štyri roky, je to približne 14 mil. korún mesačne. To sa minúť na politickú činnosť zmysluplne nedá. Na druhej strane politická strana, ktorú som spomínal, teda ten príklad SDKÚ, tak má na tú politickú činnosť možno 700-800-tisíc korún mesačne. Porovnajte si sami rozdiel.

    To, čo som spomínal vo faktickej, veľká politická strana, osem razy silnejšia politická strana nepotrebuje osem razy mať väčšie kancelárske priestory, nepotrebuje mať osem razy viacej právnikov, nepotrebuje mať osem razy viacej bilbordov, nepotrebuje osemkrát drahšie alebo osemkrát viacej televíznych spotov a rádiových spotov, akejkoľvek vlastne reklamy v politickej kampani. Ak by to potrebovala, tak vlastne naozaj my sme vytvorili systém financovania politických strán, ktorý iba upevňuje moc a postavenie silných a utláča tých slabých.

    Z tohto pohľadu tento návrh ja vítam, že vlastne zavádza nejakú tú progresivitu, a čudujem sa, kolega Martvoň, že spomenul niečo také, že vlastne nebude zvýhodňovať, že návrh, ktorý teda, ten alternatívny, ktorý si predstavil, že nebude zvýhodňovať žiadnu politickú stranu, keď zavedieme vlastne kvázi ako kebyže rovnú daň pre všetky politické strany. Tento argument by ste nemali hovoriť, lebo naozaj vy hovoríte voči rovnej dani, že rovná daň zvýhodňuje tých bohatých, tak nehovorme o tom, teda že vlastne rovná daň pre politické strany neznevýhodňuje nikoho, lebo to je v presnom opaku voči tomu, čo tvrdíte pri zdaňovaní fyzických osôb alebo právnických osôb.

    Čiže podľa môjho názoru systém financovania politických strán na Slovensku neprospieva rozvoju demokracie, ubíja malé strany a zbytočne veľa prispieva veľkým stranám.

    Ešte iný príklad použijem. A to, alebo ešte tak to poviem. Keďže sme si to uvedomovali už pred voľbami a chceli sme sa vyhnúť možno podozreniu akejkoľvek retroaktívnej, nepriamej retroaktivity, ktorú tu kolega Martvoň spomenul, tak sme tento návrh alebo obdobný návrh predkladali už pred voľbami. Všetky politické strany okrem SaS-ky vtedy sa k nám postavili, že nie, netreba tento problém riešiť, jednoducho je to dobré tak, ako to je. Ale dnes, ja si myslím, že aj tie menšie strany, ktoré dostali na fraka, ktoré vtedy boli veľké strany a možno mysleli si, že budú veľkými stranami, tak dnes asi zistili, že sa dostali do toho štádia, že s peniazmi, ktoré dostanú od štátu, budú veľmi ťažko vyžívať a možno ešte dva roky budú splácať dlhy, ktoré majú z volebnej kampane.

    Čo nás mrzí a prečo sme aj vtedy predkladali ten návrh, tak sme videli vlastne v konaní predčasných volieb čisto biznis politických strán. Keď si zoberiete, vtedy sme na to upozorňovali, že to tak dopadne a presne tak to dopadlo. Na predčasných voľbách politické strany podľa nášho názoru nezaslúžene zarobili, teda niektoré, samozrejme, podľa výsledku, ale keďže nám neišlo o to, že trestať spätne niekoho za to, že bol úspešný vo voľbách, sme chceli zmeniť tie pravidlá dopredu, aby teda toto nás vlastne v tomto nikto nemohol z tohto upodozrievať. Upozorňovali sme na to, že vlastne ak dopadnú výsledky tak, ako by mohli dopadnúť podľa prieskumov, tak najbohatšia strana SMER získa príspevok za hlasy, ktorý je vlastne jednorazový, de facto je to ako príspevok na politickú, na predvolebnú kampaň, získa možno 8 až 10 mil. eur, zadarilo sa vám, získali ste 10 mil. eur, minuli ste dva. Naozaj čistý biznis. 10 mil. eur SMER zarobil na predčasných voľbách či získal, 2 minul, 8 zostalo čisto do vačku pre politickú stranu. Toto nie je fér.

    Takisto len teda v iných číslach sa to týka aj ostatných politických strán, možno niektoré prejedli viacej, na tú kampaň minuli viac, ako dostali, čiže možno tam ten biznis to nebol, ale čo sa týka SMER-u, jednoznačne to bol čistý biznis organizácie alebo zúčastniť sa predčasných volieb. 8 mil. eur, skoro štvrť miliardy korún alebo 240 mil. korún má SMER čistý zisk z konania predčasných volieb.

    Ešte raz hovorím, ja si to teraz už uvedomujem, že je za tým, že je za predčasnými voľbami, aj vy teraz taký ten pocit môžete mať, preto sme to navrhovali pred voľbami, aby sme s týmto pocitom nežili, že niečo sa ide krátiť spätne. A krátiť sa, v podstate vy to máte v rukách, takže krátiť sa pravdepodobne nebude, ale chcel som teda svojím vystúpením poukázať na to, že rovnostárstvo kvázi nejaké vo financovaní politických strán nie je spravodlivé, neprospieva demokracii a naozaj tie malé strany ubíja, veľkým nadeľuje zbytočne veľa a z tohto pohľadu naozaj zaviesť taký nejaký progresívny prvok kvázi zdaňovania príspevkov politických strán je namieste.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami ôsmi páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, no, prosím ťa, ako keď ja počúvam, že rovnostárstvo neprospieva demokracii, no tak najskôr opozícia hovoríte o rovnom zdaňovaní, aké je to dobré, keď príde na rovné znižovanie príspevkov pre politické strany, už vám to nevonia. Keď, ako ja chápem, keď ide o peniaze, tak neexistuje pre vás žiadna solidarita, ako ja dám iba konkrétny príklad. Kebyže sa zníži pre všetky politické strany, ktoré teda dosiahli viac ako tuším ako 3 %, a teda dostali príspevok, len o 15 % kebyže sa to zníži, tak sa ušetrí 972-tisíc eur. Čiže, ako teda ušetrí sa o 972-tisíc eur viac ako to, čo navrhuje teraz politická strana SaS.

    Čiže tu vidíme, keď chceme hovoriť o ušetrení a solidarite, tak tá solidarita má byť s občanmi, nie tak, ako vy si to predstavujete. Čiže na jednej strane vám rovnostárstvo vyhovuje, na druhej strane, keď už ide o znižovanie príspevkov pre politické strany, pre všetky, tak už vám to nevonia, už by to neprospievalo demokracii.

    No pokiaľ beriete voľby ako iba niečo, kde počítate čistý zisk, no je to dosť smutné a potom myslím si, že tí bežní ľudia, alebo teda obyčajní ľudia, ktorí vás volili, budú veľmi sklamaní, lebo asi od vás očakávali, že prinesiete rovnosť a solidaritu do tohto parlamentu, ale zjavne to tak nie je.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Matovič, môžme viesť siahodlhú diskusiu o tom, či a ako príjmy politických strán z volieb optimalizovať a viac ekonomicky a politicky vyvažovať.

    Predmetný návrh kolegov z SaS sa mi však zdá byť akousi politickou odplatou za úspech strany SMER vo voľbách. Ak chce navrhovateľ meniť financovanie politických strán v dôsledku volieb, tak by to mal riešiť systémovo a tak nejakým spôsobom prierezovo politicky a nie iba pod rúškom nejakej populistickej zámienky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Na jednej strane som rád, že slovenská neoliberálna pravica konečne objavila význam progresivity, to je naozaj fajn, ale na druhej strane je mi trošku ľúto, že nepochopila táto naša slovenská neoliberálna pravica - a teraz nemám na mysli pána Matoviča, ale skôr predkladateľov -, nepochopila, že princíp progresivity má zmysel v rámci daní, ale nie v rámci demokracie. V rámci daní, kde ide o mzdy, kde ide o zisky, v rámci trhovej džungle naozaj má zmysel pomáhať tým slabším.

    Ale v rámci demokracie ide o reprezentáciu občanov a tam tento princíp nefunguje. Politické strany totižto nie sú súkromné firmy a politika nie je podnikanie. To je to, čo mnohí SaS-kári doteraz nepochopili. Prostriedky pre politické strany sú prostriedky na udržanie zastupiteľskej demokracie. Kedysi takéto niečo nebolo treba. Bohatí Whigovia a Toryovia vo Veľkej Británii mali dosť zdrojov na to, aby si zaplatili svoje politické strany. Ale problém mali robotnícke strany, ktoré reprezentovali chudobných ľudí a nemali odkiaľ vyzbierať peniaze. Čiže princíp toho, že my máme peňazí dosť, my pravičiari naozaj nepotrebujeme ďalšie príspevky, to sa nedá aplikovať na demokraciu.

    Progresivita v trhovom systéme má zmysel preto, lebo ide o hodnotu solidarity s ľuďmi - a to povedal môj predrečník veľmi správne, s ľuďmi. S ľuďmi, ktorí majú prečo vzbudzovať súcit, lebo majú zlú materiálnu situáciu. Vo mne však naozaj strany, ako je SaS, súcit nevzbudzujú. Určite nie kvôli finančnej situácii, možno kvôli iným dôvodom. Takže aplikovanie princípu solidarity na oblasť demokracie je v tomto prípade absolútnym nepochopením demokracie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, no taký zlý príklad ste si zvolili. Zvolili ste si to v čase, keď je SMER silný. Ale SMER tiež začínal z nuly. To vtedy nikomu neprekážalo? A boli pred nami politické strany, ktoré sú tu dlhší čas, ktorí sú dlho na politickej scéne a počas každých volieb inkasovali peniaze a ich štartovacia plocha bola oveľa, oveľa lepšia. Tam hľadajte príčinu, prečo oni aj napriek tomu, že mali peniaze, nedokázali presvedčiť voličov, aby získali taký počet hlasov, aby boli teda spokojní.

    Mňa bude, naopak, zaujímať, ako budú hlasovať práve poslanci tých politických strán, ktorí sú tu už dlhšie a ktorí mali oveľa lepšie štartovacie pozície, ako mal SMER.

    Čiže teraz brať niekomu úspešnému, to mi pripadá ako v športe, keď po polčase vyhrávali Taliani 2 : 0, resp. Španieli, Taliani prehrávali a teraz cez polčas by bolo povedané, tak my sme takí silní, dobrí, tak nastúpte na druhý polčas iba s piatimi hráčmi, lebo máte toho, ste lepší. To sa mi zdá akože taká unfair pozícia, o ktorej vy hovoríte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Keď som prišiel do tejto rokovacej sály dnes, tak sa mi zdalo, že ako keby sa otočila opozícia s koalíciou a počúvam tu argumenty, ako daň z úspechu, progresivita sa nám dnes nehodí, treba sa pozrieť na úpravu príspevkov na politické strany na základe jedného a rovného pravidla. Čo sa stalo dnes, som sa pýtal a naraz som zistil, že platí jedno pravidlo, ktoré je okrídlené a hovorí sa mu, že o peniaze ide vždy až v prvom rade.

    Čiže dnes sa bavíme o úspechu strany SMER vo voľbách a úspech strany SMER vo voľbách a ich finančnom ohodnotení. Ide o to, že peniaze, ktoré získala strana SMER vo voľbách, sú skutočne veľké a neexistuje ako keby argument na to, aby sme sa pozreli na tento úspech z pohľadu takého, že mali by sme prísť k nejakému nebetónovaniu úspechu, a aby sme sa mohli dopracovať k tomu, že demokracia má byť súťažou pluralitných názorov. Myslím si, že ak by boli poslanci strany SMER konzistentní a chceli by naozaj sa pozrieť úprimne, tak by dokázali oceniť akúkoľvek snahu, akým spôsobom sa dajú ušetriť prostriedky v rozpočte, a preto by bolo pravdepodobne dobré, aby sa zamysleli nad svojím, nad týmto návrhom a akýmkoľvek iným, ktorý šetrí prostriedky v rozpočte.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Matovič, predčasné voľby strana SMER - sociálna demokracia nevyvolala ani nechcela, ale vlastne prišli samy, lebo vaša vládna koalícia sa rozpadla, lebo ste nevedeli vládnuť.

    A strana SMER - sociálna demokracia má desaťtisíce členov okresnej, krajskej organizácie, a tak ako pán kolega spomínal, začínala od nuly. Kdežto vaša strana, ktorú tvoria štyria členovia, mali taký volebný úspech, aký si myslím, že žiadna strana doposiaľ nemala. A takisto aj tú členskú základňu, sú to ohromné finančné zdroje. Keď sa nad tým zamyslíme, že my máme desaťtisíce členov a taký aparát, aby to fungovalo celoslovensky, a vám stačilo k tomu úspechu len z toho, že ste nadávali na všetkých a vlastne to bol tým pádom aj volebný úspech, lebo to bola aj zhoda okolností, ale vlastne tie aktivity pred tým strán, ktoré rozvírili či už spomínanú Gorilu, a stačilo vycapiť na plagáty sám seba a jednu gorilu a nadávať na všetko a bol to, samozrejme, volebný úspech.

    Ale tu chcem sa vrátiť k meritu veci. Veď najväčší volebný úspech ste mali vy. A z toho aj najväčší zisk. To je môj názor, ktorý je, pevne verím, spravodlivý. Takže aj vy sa podeľte s tým celým slovenským národom o tento váš volebný úspech a dokážme, že sme spravodliví.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja rešpektujem to, čo sa hovorilo, teda že chcem relatívne rýchlo skončiť, preto sa nehlásim do rozpravy, i keď verte, že veľmi rád a aj relatívne dlho by som možno na tú tému vedel rozprávať, čiže len faktickou poznámkou nedá mi, aby som nezareagoval.

    Nuž poviem tak, ja som hovoril, že je taká tenká hranica medzi daňou z úspechu a progresívnou daňou, a keby ste v Ottovom náučnom slovníku hľadali, že čo je daň z úspechu, tak kľudne si tam môžte dať návrh strany SaS, čo je v tomto prípade. Ja by som tlieskal tak, že by to bolo počuť až cez okná, keby ste ten návrh dali, že všetky, že tá hranica by bola stanovená ináč. Dajme tomu, že tí, čo dostali nad 5 %, tak by sa znižoval ten príspevok, normálne by som tlieskal naozaj veľmi silno a intenzívne.

    Premkýna ma taká obava, že stanovovanie tých hraníc nemôžme len tak šúpať akože od boku, takú obavu vyjadrím, že keby náhodou SaS čisto teoreticky dostala 10,5 percenta, tak ten návrh by tuná teraz bol, že od 12 %, hej?

    Čiže, čiže čiastočne, i keď nerád, musím súhlasiť s pánom Martvoňom, že je tam veľký kus farizejstva v celom tomto návrhu. Takže naozaj aj pri tvorbe nejakých, však to niekde som aj čítal, že aké majú byť zákony. No však ja neviem, však to už v múdrych knihách dávno sa písalo, že spravodlivé, to mi príde akože absolútne nespravodlivé. Nie preto, že to je SMER, však ja už, dokonca možno na ďalšiu schôdzu dáte zákon, že ako krátiť príspevky strane SMER a to bude už úplne odkryté, lebo to je asi celým zmyslom, že ale takto nemôžme legislatívne pracovať, lebo to trošku dehonestujeme prácu týchto legislatívcov.

    Čiže musím hľadať také riešenia, ktoré sú spravodlivé, a možno je naozaj spravodlivé pre túto chvíľu povedať, že tie strany, ktoré dostali nad 5 %, tak proste sa im ten príspevok znižuje o nejakú sumu a možno progresivita by bola v tom, že tí, ktorí idú vyššie, ešte možno o niečo mierne vyššiu. To by som sa možno teda vedel s tým stotožniť, ale s týmto absolútne nie.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Igor, ďakujem ti veľme pekne za tvoje vystúpenie. Tak povedal by som, že to, o čom som ja hovoril z takého pragmatického uhla pohľadu, tebe sa podarilo odôvodniť ešte aj z filozofického uhla. Naozaj máš pravdu, keď poukazuješ na to, že to bol práve SMER, kto stotožnil pojem solidarita s pojmom progresivita a kto vniesol takéto stotožnenie, a že teraz sa zdá, že táto progresivita je pre nich dobrá, len kým sa ich netýka, no a zrazu, keď sa ich začne týkať, tak sa stanú ako keby zástancami rovnej dane, ktorú zároveň sami chcú rušiť. Oni sa to snažia otáčať proti nám, ale toto bolo práve cieľom tohto návrhu zákona - poukázať na túto zvrátenosť strany SMER. A zrazu počujeme v tejto rozprave, že namiesto toho, aby sa čelom postavili k tomuto zákonu, ako si aj ty naznačil, ho možno ešte sa pokúsia zneužiť takým spôsobom, že najprv ako valec politický sa rozhodli ovládnuť verejnoprávne médiá a potom ešte aj zneužiť na to, aby malým stranám, namiesto toho, aby presadzovali svoj princíp progresivity, aby malým stranám zobrali peniaze, ktoré sú pre nich životne dôležité, prevalcovali ich a v podstate sa vrátili do čias Zlatej Idky.

    Často tu padli slová o volebných ziskoch a, Igor, možno si spomínaš, možno mi aj prisvedčíš, ja viem len o jednom jedinom politikovi, ktorý sa chválil, resp. o hlase, ktorý sa chválil, že vlastnou hlavou zarobil desiatky miliónov a potom to všetko zapil jedným silným dúškom Coly.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Reakciu na faktické poznámky - pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Martvoň, hovorili ste, že zrazu teraz možno hovoríme o progresívnom zdaňovaní, keď teda vlastne SMER prišiel s návrhom progresívneho zdaňovania fyzických osôb. Ja som sa to snažil povedať aj v tom vystúpení, že nie, my sme už pred trištvrte rokom prišli s tým, že ešte keď sa ani nechyrovalo o predčasných voľbách, že zmeňme financovanie politických strán, lebo je podľa nás choré, a navrhovali sme práve tento progresívny prístup k veci. Takže progresívne zdaňovanie alebo zmysluplnosť progresívneho zdaňovania v prípade politických strán sme vôbec nespájali so zdaňovaním fyzických osôb, ale hľadali sme tam nejakú tú základnú spravodlivosť a naozaj hlavne kvôli tomu, aby sme umožnili rozvoj demokracie a nebetónovali politický systém umelo smerom iba k nejakým dvom silným politickým stranám.

    Pán poslanec Jasaň, hovorili ste teda, že či nám to v minulosti neprekážalo, že vlastne takto to funguje dlhé roky. No, my sme politici neboli a vtedy, keď sme sem prišli ako politici a mohli sme k tomu niečo hovoriť, tak sme aj prišli s návrhom, reálnym návrhom, ktorý, bohužiaľ, ani strana SMER nepodporila. A vlastne navrhovali sme progresívne zdaňovanie politických strán, inú formu, ako navrhuje teraz SaS, a vtedy ste boli de facto za rovnú daň pri politických stranách alebo nulovú daň pri politických stranách.

    Pán poslanec Bublavý, pekne ste to povedali. Predčasné voľby prišli samy. To mi pripadalo tak, že pečený holub padol sám z neba rovno do huby. Áno, pre SMER takto sa dá pozerať na predčasné voľby. Osem miliónov eur čistý zisk na predčasných voľbách, to je teda riadny pečený holub, ktorý iba tak sám prišiel. Ale ako je to pravda, ako opozícia súčasná je si vinná, že predčasné voľby sú tu a že vlastne takéhoto pečeného holuba dala SMER-u, ale mňa to zase na druhej strane naozaj mrzí, keď hľadáme každú jednu korunu u ľudí, že sa na týchto osem miliónov eur...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa predkladateľa, chce zaujať stanovisko, nech sa páči, k rozprave.

  • Ďakujem veľmi pekne. Budem už veľmi stručný. Ako som povedal, bol to práve vládny SMER - sociálna demokracia, ktorý stotožnil pojem solidarity s pojmom progresivity tým, keď sa rozhodol zrušiť rovnú daň a zaviesť progresívne zdaňovanie fyzických osôb. Trestať úspešných, trestať najmä mladých, šikovných, vzdelaných ľudí.

    Tento návrh naozaj nie je namierený proti strane SMER. Tento návrh nie je motivovaný nejakou závisťou. Tento návrh sme predložili do Národnej rady, aby sme poukázali na tú zvrátenosť a na to farizejstvo strany SMER, čo sa totálne potvrdilo v tejto rozprave. Keď ide o cudzie peniaze, progresivita je dobrá, keď ide o to brať občanom, brať ľuďom Slovenskej republiky peniaze, progresivita je to, čo SMER presadzuje. Keď ide o ich vlastné peniaze, zrazu sú proti a zrazu treba brať aj ostatným stranám. A zároveň ešte k tomu aj v jednej vete povedať, že tento návrh je síce podľa nás protiústavný, pretože je retroaktívny, ale my ho použijeme na to, aby sme zvalcovali malé strany tým, že ho totálne zmeníme a zničíme jeho filozofiu.

    Cieľom tohto návrhu bolo práve vyvolať túto rozpravu a v celej svojej nahote ukázať ideologickú vyprázdnenosť strany SMER, a to, že progresívne zdaňovanie nie je filozofia, ktorú by úprimne presadzovali, ale že je to len nástroj riešenia neschopnosti šetriť vo verejných financiách. Presne to sa v tejto rozprave dnes naozaj potvrdilo.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Žiada vyjadriť stanovisko spravodajca?

  • Iba minútu. Ešte raz, môj postoj osobný alebo ten náš je, tí, ktorí sme to navrhovali už aj predtým, je taký, že, áno, je dobré túto tému otvoriť a treba sa o nej baviť, ale hovorím, hlavne mne by stačilo úplne, ak by každá jedna politická strana, ktorá teraz po roku a pol alebo po osemnástich mesiacoch znova získala príspevok za hlasy, čiže de facto príspevok na volebnú kampaň, aby každá jedna si odrátala z toho príspevku, ktorý dostala, náklady na volebnú kampaň, a ak niečo tá politická strana navyše získala, tak nech povie čestne, okej, toto vraciam späť ľuďom do štátneho rozpočtu a nemusíme meniť, ak nechcete, systém politických strán. A naozaj tuto vidím veľkú jednu krivdu v predčasných voľbách, ktorá sa udiala, že sú politické strany, ktoré neoprávnene po roku a pol znova dostali príspevok a urobili si biznis z konania predčasných volieb.

    Ešte som sa chcel vyjadriť k Alojzovi Hlinovi, k tej poznámke, že teda vlastne je to daň z úspechu a nepodporí takýto návrh. Ja naozaj si nemyslím, že toto je daň z úspechu. My by sme, keď chceme budovať demokratickú spoločnosť, musíme pristupovať k tým politickým stranám tak, že dáme im na vytvorenie nejakého zázemia a potom peniaze na činnosť. Súčasný systém je rovnostársky, ktorý to takýmto spôsobom neberie, nedáva nejakú fixnú zložku financovania a plus variabil, ale dáva vlastne všetkým priamo úmerne od výsledku a potom sú naozaj malé politické strany podfinancované, veľké nadfinancované. A návrh, ktorý sme podávali v novembri minulého roku alebo v októbri, tak upravoval toto financovanie navzájom medzi politickými stranami, čiže tie najmenšie by mali trošku viacej, väčšie by mali trošku zase menej, ale dokopy by sme ušetrili viac ako 10 mil. eur a neublížilo by to demokracii a bolo by to spravodlivejšie.

    Takže uvidíme, keď tento návrh neprejde, tak skúsime potom my predložiť tento s platnosťou od budúceho volebného obdobia, nebude tam retroaktivita, uvidíme.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslanca NR SR Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

    Návrh zákona má tlač 98. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 84.

    Dávam slovo poslancovi Martinovi Chrenovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, ctené kolegyne, kolegovia, cieľom predkladanej novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov je ustanoviť do nášho právneho poriadku aj tzv. Deň daňovej slobody, a to síce ako pohyblivý pracovný deň.

    Predložený zákon upravuje spôsob výpočtu Dňa daňovej slobody, ktorý je upravený tak, že vždy pri schválení štátneho rozpočtu vláda na základe schválenej výšky verejných príjmov a odhadovanej výšky hrubého domáceho produktu na ďalší rok vyhlási celkovú výšku daňového zaťaženia, ktoré v podstate štátnym rozpočtom schválila občanom, a prepočtom na konkrétny pracovný deň v roku sa ustanoví Deň daňovej slobody.

    Obrazne povedané, Deň daňovej slobody je tým dňom v roku, dokedy občania prestávajú pracovať, pracujú na štát a odkedy začínajú pracovať sami pre seba. Inými slovami, ak by celková výška daňového zaťaženia meraného formou verejných príjmov na hrubom domácom produkte ako podielu týchto dvoch ukazovateľov bola napr. 50 %, znamenalo by to, obrazne povedané, že Deň daňovej slobody by sa oslavoval presne na prelome polrokov.

    Vzhľadom na vysoký počet štátnych sviatkov a dní, ktoré sú dňami pracovného pokoja, okrem nedieľ, navrhujem pripomínať si Deň daňovej slobody iba ako pamätný deň. Teda bez akýchkoľvek nárokov na ekonomické straty, resp. bez nárokov na verejný rozpočet. Zároveň vzhľadom na to, že podiel alebo výška daňového zaťaženia sa mení z roka na rok, navrhujeme ustanoviť Deň daňovej slobody ako pohyblivý pamätný deň, ktorého dátum by sa teda určoval vždy na každý rok zvlášť práve v zákone o štátnom rozpočte.

    Hlavným cieľom tohto zákona je zvýšiť transparentnosť a informovanosti verejnosti o tom, ako vláda hospodári s ich prostriedkami, práve formou takéhoto jednoduchého ukazovateľa, ktorý je zrozumiteľný aj širokej verejnosti.

    Predložený návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie ani na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážená pani predsedajúca, ďakujem vám za pozornosť a zároveň si dovoľujem prihlásiť sa do rozpravy.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Jozefovi Viskupičovi.

  • Ďakujem. Dovolím si predložiť spravodajskú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 98, a to v prvom čítaní.

    Dovolím si, vážená Národná rada, pani predsedajúca, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podať túto správu v prvom čítaní, a to k návrhu poslanca Martina Chrena na vydanie zákona, ktorý som odcitoval v úvode.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Zároveň konštatujem, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy v súlade s návrhom zákona, s Ústavou Slovenskej republiky, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje zároveň odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Zároveň si dovoľujem požiadať pani predsedajúcu, aby otvorila k danému bodu rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem spravodajcovi Jozefovi Viskupičovi.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku.

    Pán Martin Chren, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Návrh zákona o zavedení nového pamätného dňa, Dňa daňovej slobody, som do Národnej rady Slovenskej republiky predložil symbolicky 1. júna, čo bol tento rok deň, kedy bežní občania oslavovali Deň daňovej slobody pre rok 2012. Nejde o žiadnu novinku. Spolu s viacerými slovenskými ekonómami sme kampaň za Deň daňovej slobody odštartovali na Slovensku už v roku 1999. Dokonca aj tento parlament v roku 2000 už raz prerokúval návrh uznesenia o vyhlásení Dňa daňovej slobody ako pamätného dňa.

    Koncept Dňa daňovej slobody však vznikol omnoho dávnejšie. Už v roku 1948 ho ako prvý vytvoril floridský podnikateľ Dallas Hostetler v rámci kampane proti prudkému zvyšovaniu sadzieb daní z nehnuteľností.

    Z tohto pohľadu sa dá nájsť dokonca aj paralela so Slovenskom a s aktuálnym plánom vlády prudko a bezprecedentne zvyšovať majetkové dane, čo sa dotkne ľudí bez ohľadu na výšku ich príjmu a najtvrdšie možno dopadnú možno najslabšie príjmové skupiny. Dôchodcovia, ktorí žijú v mestách, či mladé rodiny, ktorých tzv. bohatstvo spočíva v 30-ročných hypotékach, vďaka ktorým sa dokázali osamostatniť a získať vlastnú strechu nad hlavou, ktorú budú možno splácať do konca svojho života, no podľa predstavených plánov sú vládou strany SMER považovaní za boháčov.

    Vráťme sa ale k podstate. Cieľom tohto návrhu je, aby vláda bola povinná každoročne po schválení štátneho rozpočtu informovať občanov o výške celkového daňového a odvodového zaťaženia prostredníctvom tzv. daňovej kvóty pre nasledujúci rok. Prepočítaním na pracovné dni v roku sa následne vypočíta aj Deň daňovej slobody. Na Slovensku by tak šlo o unikátny prvý pamätný deň, ktorého dátum by bol pohyblivý.

    Deň daňovej slobody symbolicky vyjadruje, dokedy občania Slovenskej republiky pracujú pre štát, v podstate pre nás politikov a pre verejné služby, ktoré dostávajú, a odkedy začínajú pracovať sami pre seba. Symbolicky teda platí a napríklad na Slovensku podľa medializovaných informácií, že čo slovenskí pracujúci zarobili do 1. júna tohto roka, všetko odviedli štátu a oddnes teda začínajú pracovať, alebo teda od 1. júna začali pracovať sami pre seba.

    Ak sa Deň daňovej slobody posúva bližšie k 1. januáru, k začiatku roka, znamená to, že vláda necháva občanom viac peňazí v ich peňaženkách. Ak sa ale Deň daňovej slobody posúva bližšie ku koncu roka, občania sami dokážu posúdiť, či za vyššie dane a odvody dostávajú aspoň adekvátnu protihodnotu v podobe verejných služieb, v podobe kvalitnejších ciest, lepšej lekárskej starostlivosti či vyšších dôchodkov. Deň daňovej slobody je teda jednoduchým a zrozumiteľným ukazovateľom, vďaka ktorému môžu všetci občania porozumieť tak zložitej téme, akou sú verejné financie.

    Deň daňovej slobody je konceptom, ktorý môže fungovať len vo vyspelej spoločnosti, v ktorej sú občania naozaj považovaní za tých, ktorí sú zdrojom politickej moci a v ktorej sa politici neboja prezentovať im, ako kvalitne dokážu hospodáriť s ich peniazmi.

    Deň daňovej slobody je zároveň konceptom, ktorý vyvoláva v občanoch potrebu informovať sa a pýtať sa na to, ako kvalitne vláda hospodári s hodnotami, ktoré oni vytvárajú, a či dostávajú za svoje peniaze, za svoje dane adekvátnu protihodnotu.

    Deň daňovej slobody sám osebe nemusí vyvolávať tlak na to, aby dane boli čo najnižšie, čo očakávam ako kritiku od niektorých ideológov z ľavej časti politického spektra. Mnohí kolegovia si to môžu myslieť a chápem, že toto by bolo v rozpore s ich ideologickým pohľadom na svet, napriek tomu, že teda ja osobne som skôr zástancom prístupu Miltona Friedmana, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, ktorý povedal, že je zástancom znižovania daní pod akoukoľvek zámienkou, z akéhokoľvek dôvodu a kedykoľvek je to možné.

    Sebavedomí občania, ktorí majú pocit, že od štátu dostávajú adekvátne služby, jazdia po upravených cestách, dostávajú kvalitnú zdravotnú starostlivosť, chodia po bezpečných uliciach, totiž nemajú dôvod spochybňovať výšku daní, ktoré platia.

    Na druhej strane je treba priznať a je treba jasne pomenovať, že práve teraz sa na Slovensku chystá najbrutálnejšie zvyšovanie daní v celej novodobej histórii našej krajiny. Ak by sa naplnili očakávania vlády Roberta Fica, predstavené v balíku konsolidačných opatrení, ktoré teda v skutočnosti nie sú konsolidačnými opatreniami, ale len praobyčajným zvyšovaním daní pre všetkých občanov a podnikateľov, Deň daňovej slobody vypočítaný podľa tohto návrhu zákona by sa na budúci rok posunul o sedem pracovných dní.

    Ešte raz, ak bude prijatý konsolidačný balík vlády Roberta Fica, na budúci rok budú slovenskí občania oslavovať Deň daňovej slobody o sedem pracovných dní neskôr. To znamená, najmenej o deväť kalendárnych dní neskôr, pretože do 7 pracovných dní vždy vstupuje aspoň víkend. A to už je dôvodom, aby sme naozaj dali ľuďom možnosť jednoducho kontrolovať, ako vláda hospodári, a to aj prostredníctvom inštitútu takéhoto pamätného dňa.

    V rozprave o voľbe členov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť povedal pán minister financií Peter Kažimír - a je mi ľúto, že tu dnes s nami nie je, pretože ja som, musím povedať, naozaj som rád, keď tu pán minister financií s nami v tejto sále sedí, pretože to je chvíľa, kedy ho mám pod dohľadom a vidím, že zrovna v tých pár okamihoch nezvyšuje dane pre slovenských občanov.

    V tejto rozprave povedal pán minister financií, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť bude fungovať ako akýsi ježko v nohaviciach vlády. Cením si tento férový prístup pána ministra financií, ktorým sa aj strana SMER rozhodla posilniť verejnú kontrolu nad kvalitou svojho hospodárenia. Návrh na zavedenie Dňa daňovej slobody ide v rovnakej línii, tiež má byť takým ježkom v nohaviciach vlády, ktorá chystá zvyšovanie daní. Áno, pre vládu, ktorá nechce robiť škrty a radšej siaha občanom hlbšie do peňaženiek, môže byť tento ježko poriadne pichľavý. Ale ak sme politikmi, ktorí si vážia občanov, ktorí im do rúk zverili moc, nemali by sme sa takejto pichľavosti vyhýbať.

    Dámy a páni, dovoľte mi na záver ešte raz zdôrazniť, že tak ako som tento návrh zákona predložil, vyhlásenie pamätného dňa na rozdiel od iných štátnych sviatkov nevyvoláva žiadne dodatočné náklady pre štát alebo podnikateľov. Zlepšuje však transparentnosť vládnych financií a informovanosť občanov o tom, ako politici hospodária s ich peniazmi. Preto vás prosím o jeho podporu.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Na jeho vystúpenie päť, piati poslanci sa prihlásili s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Čiže pán poslanec Blaha, Brixi, Viskupič, pani poslankyňa Mezenská, Mihál Jozef. Už bola ukončená, Alojz, takže prosím pána Hlinu vymazať.

    Nech sa páči, pán Blaha.

  • Pán kolega, dovoľte mi v súvislosti s vaším, podľa mňa absurdným návrhom zacitovať slovenského ekonóma Michala Poláka a jeho článok "Deň daňovej slobody? Sviatok hlúposti, chudoby a ohrozenia.". Pán Polák sa vo svojom článku odvoláva na amerického ekonóma Paula Krugmana, ktorý odhaľuje jeden z obľúbených pravičiarskych trikov, totiž meranie slobody.

    A teraz citujem: "Čuduj sa svete, úroveň slobody je štatisticky významne spojená s nižšou úrovňou vzdelania, menšou hustotou obyvateľstva, nižším HDP na obyvateľa, zvýšenou detskou úmrtnosťou, zvýšenou nehodovou úmrtnosťou, zvýšeným výskytom samovrážd, zvýšenou úmrtnosťou v súvislosti so strelnými zbraňami, zníženým priemyselným výskumom a vývojom a zvýšenou príjmovou nerovnosťou. Nuž kto by to bol povedal. Chcete veľkú mieru ekonomickej, osobnej, daňovej slobody? Vitajte na Divokom zapadákove: nevzdelanom, riedko osídlenom, chudobnom a nebezpečnom. Je skutočne len náhodou, že tento opis tak veľmi pripomína iný slávny opis toho, ako bol kedysi život osamelý, chudobný, ohavný, hrubý a krátky?" píše Michal Polák.

    Pán kolega, platí, že čím viac daňovej slobody, tak ako ju definujete, tým horšia je životná úroveň. To naozaj štatisticky platí.

    Porovnajte si krajiny, ako je Švédsko, s krajinami, ako sú iné rozvojové štáty, ako je Burkina Faso alebo Bangladéš, to sú asi vaše vzory.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Chren, ja osobne za všetky zmysluplné a poctivé návrhy zákonov, ktoré prispejú k transparentnému informovaniu o verejných zdrojoch, hlasovať stále budem. Tento návrh, ktorého jediným cieľom je zámerná politizácia a skresľovanie ukazovateľov národného hospodárstva, medzi ne určite nepatrí.

    Chcem vás upozorniť, že nie všetko, čo sa dočítate v amerických think tankoch, je aplikovateľné na krajiny stredoeurópskeho priestoru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Myslím si, že v médiách sme zachytili viacerí, že Deň daňovej slobody je už de facto ako keby pamätným dňom a často sa používa, hlavne teda v mediálnom priestore je označovaný. A na základe tohoto vznikajú porovnania medzi jednotlivými krajinami. Tento rok, ak sa nemýlim, sme o sedem dní predbehli napríklad Českú republiku a je teda vidieť, akým spôsobom sa verejný sektor správa k daniam.

    Trošička ma zarazila argumentácia o ježkoch v nohaviciach, lebo skutočne sa mi nechce hlasovať za ježka v nohaviciach súčasnej vlády, ale myslím si, že tento bonmot skôr vnímam tak, že ak existuje akékoľvek zjednodušenie, ktoré môžme verejnosti predstaviť ohľadom toho, ako sa verejný sektor správa k našim daniam a či daňové zaťaženie zdvíha a s prostriedkami občanov nakladá zodpovedne, resp. či ich chce vyberať vo väčšej alebo menšej miere. Pretože mám za to, že hlavným problémom našej krajiny je to, že existuje v spoločnosti názor, že čím menej im do vlády alebo do rozpočtu pošleme, tým menej rozkradnú, je nezdravý moment a hlavne s týmto momentom by sme si mali urobiť poriadok.

    Takže ja tento návrh vítam, budem, nechcem vystúpiť v rozprave, podporím ho a myslím si, že de facto je už zavedený, a teším sa tomuto inštitútu.

    Ďakujem.

  • K tomu, čo tu bolo povedané, lebo ja rovnako ako môj predrečník vítam tento prezentovaný návrh. Považujem ho za unikátny. Unikátny preto, lebo je to spôsob, ako zvýšiť osvetu o zmysle platenia daní medzi občanmi, a súčasne to považujem aj za inteligentný a nenútený nástroj zvyšovania transparentnosti čerpania verejných zdrojov na zmysluplné činnosti štátu a projekty.

    Ja rovnako si myslím, že čím bude väčší prehľad a väčšia informovanosť občanov o zmysluplnom čerpaní daní, tým sa zvýši aj ich dôvera v daňový systém a, samozrejme, aj motivácia platiť dane.

    Takže za tento návrh naozaj ďakujem, veľmi ma oslovil.

  • Ďakujem za slovo. Tak ja si tu čítam návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tak ako bol predložený na včerajšie rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady tripartity. Tento návrh zákona má zatiaľ veľmi takú zvláštnu históriu, pretože vzniká tak, že sa úplne obchádza pripomienkové konanie, nevisí to na portáli právnych predpisov, ale dobre, o tom potom.

    Dôležité teraz pre danú tému je, čo nájdeme v tomto návrhu zákona, ktorý je súčasťou tzv. ozdravného balíčka Ficovej vlády, a kde tento návrh má veľmi veľké dopady, či na živnostníkov, či na dohodárov, či na zamestnancov, zamestnávateľov a tak ďalej atď., pretože sa idú zvyšovať, a to podstatným spôsobom, odvody na sociálne, ale i zdravotné poistenie.

    Aby som to skrátil, doložka vybraných vplyvov hovorí, pre rok 2013 príjmy verejnej správy sa týmto návrhom zvýšia o 1,33 mil. eur. O vyše 1 miliardu eur. Čiže Ficova vláda chce problém ozdravovania verejných financií riešiť napríklad zákonom o sociálnom poistení, ktorý zaťaží podnikateľov, ale hlavne občanov, dohodárov, aj pracujúcich dôchodcov, pracujúce mamičky, ľudí, ktorí si potrebujú nejako privyrobiť, tak úžasnou sumou, že prakticky celý ten deficit, ktorý musí vláda riešiť len touto jednou jedinou novelou, chce získať. Čiže 1,33 mil. Tak ja neviem, kedy ten Deň daňovej slobody bude potom, v októbri alebo kedy?

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne za všetky príspevky. Dovolím si využiť príležitosť zareagovať na jeden jediný z nich, na príspevok pán kolegu Blahu.

    Pretože pán kolega Blaha v tejto snemovni dnes klamal. Existujú dva svetovo uznávané spôsoby merania ekonomickej slobody, dva indexy ekonomickej slobody a obidva jednoznačne preukazujú pri porovnaní s ostatnými ukazovateľmi medzinárodných inštitúcií, ako je napríklad OSN, Európska komisia, Svetová banka a podobne, že s vyššou mierou ekonomickej slobody raste príjmová rovnosť. Krajiny, ktoré sú ekonomicky slobodnejšie, sú bohatšie a ich bohatstvo sa navyše zvyšuje vyšším tempom. Krajiny, ktoré sú ekonomicky slobodnejšie, majú nižšiu mieru úmrtnosti novorodencov, majú lepší prístup k pitnej vode, majú výrazne menej, až skoro žiadnu detskú prácu. Bangladéš ani Burkina Faso nie sú ekonomicky slobodné krajiny na rozdiel od Švédska, ktoré napriek tomu, že v jednom ukazovateli, čo je výška daní, je pomerne vysoko, v mnohých iných ukazovateľoch je slobodnejšie.

    Mňa čo prekvapuje, nepoznám pána Poláka ako ekonóma, neviem, či to nie je ten, ktorého ekonomická činnosť sa prejavovala písaním komentárov v týždenníku Slovo, a ak áno, ak je to celá publikačná činnosť, tak oukej.

    Ale čo ma prekvapuje, že práve aj strana sociálnodemokratického typu by mala presadzovať slobodu a nie brániť sa jej meraniu. Štandardné strany sociálnodemokratického typu v celej Európe presadzujú najmä osobné slobody. Nevyhýbajú sa napríklad téme registrovaných partnerstiev či dekriminalizácii marihuany.

    Pán Blaha, vy ste veľmi dobrý ideológ vašej strany, ale navrhoval by som vám, aby ste svoju pozornosť presmerovali tým smerom, kadiaľ sa štandardná strana sociálnodemokratického typu naozaj má uberať, pretože tam máte veľké medzery. A sľubujem vám, že v tomto vás my ako liberálna strana veľmi radi podporíme.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič, jediný prihlásený.

  • Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, milí páni, budem stručný. Mrzí ma zase, že tu je zbytočná taká polemika alebo rozbroj medzi liberálmi a sociálnymi demokratmi. Však sa dohodnite. Aj u vás podľa mňa sa to dá dohodnúť. Máte v názve slobodu a solidaritu. Vy presadzujete, aby sa to volalo Daň daňovej slobody, pán Martvoň bude spokojný, keď sa to bude volať Daň daňovej solidarity, pán Martvoň bude rád, aby ten deň bol...

  • Reakcie z pléna.

  • Či pán Blaha, pardon, aby ten Deň daňovej solidarity bol čo najbližšie k 31. decembru, vy budete najradšej, keď ten Deň daňovej solidarity bude čo najbližšie k 1. januáru a budete obidvaja spokojní. Čiže skúsme nájsť také riešenie, ktoré bude na prospech veci, zbytočne bez tých nejakých ideologických nálepiek. Dnes vládnu oni, ich hlasy treba, tak sa bude ten deň volať teraz Deň daňovej solidarity a vybavené. Budú spokojní oni, de facto budete spokojní aj vy a ten návrh bude mať šancu na to, aby v tomto parlamente prešiel.

    Každopádne po vecnej stránke zvyšovať uvedomelosť ľudí, aby si uvedomovali vlastne, koľko na ten štát vlastne prispievajú alebo koľko sú solidárni, keď to zoberiem z tohto pohľadu, tak je vždy dobré. Lebo čo ma najviac mrzí, či na Slovensku, v Európe, vo svete, keď akýkoľvek politik zneužíva nevedomosť svojich vlastných voličov. Aj na Slovensku sú jednoducho ľudia, ktorí si myslia, že však ja vlastne dane neplatím, tým pádom ja sa nepodieľam na tom štáte. Ale je to alkoholik, ktorý vlastne má Deň daňovej slobody možno 17. novembra, lebo platí spotrebnú daň z liehu a platí dépeháčku. A možno ešte chodí na aute, tak platí spotrebnú daň z benzínu a platí dépeháčku z toho benzínu. A naozaj ten jeho osobný Deň daňovej slobody alebo Deň daňovej solidarity, pán Blaha, je niekedy možno až v tom novembri. Ale ten človek si myslí, že on vlastne žiadnu daň štátu neplatí, že on vlastne, jemu sa dobre žije.

    A toto ma mrzí, že vlastne my nepodporujeme uvedomelosť ľudí, taký vlastne základný ekonomický prehľad vlastne takýmto ľuďom nedávame a možno už symbolicky týmto jedným dňom tí ľudia začnú trošičku rozmýšľať, že čo to vlastne znamená. Tak z tohto pohľadu ja ten návrh vítam.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Blaha, Hlina, Chren a Viskupič.

    Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega Matovič, je milá tá vaša snaha, len naozaj tam, a to myslím uznajú aj páni liberáli zo SaS, je vážny rozdiel medzi tým, ako vnímame slobodu, vážny ideový rozdiel. Sú dva také typy slobody. Pozitívna sloboda a negatívna sloboda, aspoň podľa jedného britského liberála Isaiaha Berlina. A tá pozitívna sloboda hovorí o slobode k niečomu, o slobode k sebarealizácii. Kdežto tá negatívna sloboda, o ktorej hovoria neoliberáli, hovorí iba o slobode od niečoho, najmä od štátu. A táto sloboda väčšinou speje k slobode bohatých ľudí a chráni ich vlastnícke práva pred tým, aby ich štát zdaňoval a tak ďalej. Kdežto tá naša sloboda, pozitívna sloboda, sloboda k niečomu, sa snaží naozaj reálne dať ľuďom príležitosti, šance, aby mohli tú svoju slobodu využívať, a to sú najmä chudobní ľudia, ktorí tieto šance nemajú, aj keď formálne možno majú všetky tie slobody, ktoré im dáva ústava.

    To znamená, že predpokladom slobody, pozitívnej slobody, je sociálny štát a vysoká miera progresívneho zdaňovania aj redistribúcie od bohatých k chudobným. Tam je ten zásadný rozdiel medzi socialistami a liberálmi, ktorý, žiaľ, sa nedá takýmto jednoduchým spôsobom preklenúť.

    Ten zásadný spor je o tom, že my ľavičiari si naozaj nevieme predstaviť situáciu a nevieme ju morálne zdôvodniť, že niekde slobodne deti umierajú od hladu. Slobodne umierať od hladu, to sa naozaj podľa môjho názoru nedá.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Znova v zmysle tej zásady, že nebudem zdržiavať, takže len faktickou.

    Ja tento návrh zaraďujem do tej kategórie takých funny návrhov, ktoré majú za úlohu len nejakým spôsobom upútať a možno nejaký výstup z toho, aby bol.

    Pán Chren, na presadenie takýchto návrhov vám dám jednu radu, ako by ste ich mohli spraviť tak, že by mohli prejsť. Treba vyhrať voľby, a keď sa vám to podarí, čisto teoreticky si môžte schváliť aj pamätný deň, keď sa narodil Martin Poliačik, že to v zásade (smiech v sále) vtedy môžte urobiť. Ale že teraz v tejto chvíli je to také, by som povedal, nenáležité a zbytočne by ste možno vyprovokovali SMER k tomu, aby trebárs on nedal pamätný deň, keď pán Blaha napísal prvú knihu. Viete, čiže to by tiež oni mohli na druhej strane takto zneužívať. Čiže treba to relatívne rýchlo skončiť a ísť k ďalšiemu bodu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, možno by som len trošku doplnil to, čo už jeden z mojich predrečníkov povedal. Naozaj to chápanie slobody je v našich kategóriách rôzne. Chápanie slobody ako slobody od nejakého násilia je to liberálne, tak aby mi nikto nemohol prikazovať, čo mám robiť, tak aby som mal zaručenú ochranu svojho života, majetku a možnosti kráčať svojou vlastnou cestou za svojím vlastným šťastím. To sociálnodemokratické chápanie slobody je sloboda ako násilie alebo nátlak, pretože garantovať nejaké vymyslené práva sa nedá inak ako tým, že porušíme slobodu iných ľudí. Nedá sa garantovať nejaké práva bez toho, aby sme nezdaňovali, nenarúšali slobodu všetkých ostatných. A ono to navyše ani nefunguje ako práve aj tie indexy ekonomickej slobody alebo porovnanie vyspelosti krajín s Dňom daňovej slobody ukazujú. Najlepším liekom na prosperitu je práve viac slobody. Menej detí umiera od hladu v krajinách, ktoré sú ekonomicky slobodnejšie. A to je jednoducho fakt. Krajiny, ktoré majú veľa vlády, zvyčajne majú veľa vlády a málo všetkého ostatného.

    Preto je naozaj dôležité využívať túto osvetu a aj prostredníctvom takých vecí, ako je Deň daňovej slobody, takých ukazovateľov ľuďom ukazovať, ako kvalitne vláda hospodári s ich peniazmi. O nič iné pri tomto návrhu nejde.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja si dovolím reagovať na predrečníka, keďže by to malo byť pravidlom. Ja vnímam dlhodobú snahu u teba, Igor, a to, že aby sme približovali zložité vysvetľovania o štátnom rozpočte a možno aj o sume, ktorou je napríklad miliarda eur, ktorú si štandardne málokto na Slovensku vie vôbec predstaviť, čo to je. A aj v tomto duchu si myslím, že práve tento deň, či už ho nazveme tak alebo tak, by mal a mohol byť ustanovený ako predkladateľ teda zamýšľa, volať pohyblivým pamätným dňom, pretože skutočne už reálne týmto dňom sa, ako som spomínal predtým, zaoberajú médiá. Nezaoberajú sa len u nás. Na základe toho sa môžme porovnávať aj s inými krajinami. A vieme, keďže existuje už nejaká tradícia v tom, či ten Deň daňovej slobody alebo daňovej solidarity stúpa alebo klesá, ako si spomínal, či sa blíži k 31. decembru, alebo k 1. januáru.

    Možno úsmevne by som len doplnil, že vidím dosť skepticky ten tvoj návrh, pretože ak by sa skutočne dohodli na kompromise, tak by vznikol Deň daňovej slobody a solidarity a neviem, či by to bolo po chuti práve vládnym poslancom, keďže by výrazne pripomínal jednu súčasne opozičnú politickú stranu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Matovič.

  • Ďakujem za faktické. A práve to, čo Jozef povedal, Viskupič, že, to ma teraz napadlo, že naozaj, to by bol veľmi rozumný kompromis. Deň daňovej slobody a solidarity, deň možno aj SaS, to je jedno, ale fakt ľudia by v tomto prípade, by tí, ktorí s radosťou platia dane, by oslavovali, že dovtedy s láskou platili štátu dane. A tí druhí by s radosťou oslavovali, že s láskou už dane platiť nebudú musieť. A vlastne to ten jeden deň, ten zlomový moment a obidvaja by sa tam zhodli a ja si myslím, že by ste to takto sa mohli nejako zbratať teraz cez prestávku a dohodnúť sa.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko predkladateľ? Nie. Pán spravodajca? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším, ešte vopred by som oznámila, nasledujú dva body, ktoré predkladá pán Jozef Kollár. Sú to zákony, ktoré spolu istým spôsobom súvisia, preto by som vás chcela všeobecným súhlasom poprosiť o zlúčenie rozpravy. Je teda všeobecný súhlas, aby prebehla...

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Takže pristúpime k prvému čítaniu návrhu poslanca Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2010 o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 329/2011 a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 99. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 85.

    Dávam poslancovi Jozefovi Kollárovi možnosť, aby predstavil prvý návrh.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Dáme, pán Kollár, ešte chvíľočku, teda zároveň, áno, dáme možnosť, aby predstavil hneď aj vzápätí druhý návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, ktorý je uvedený ako tlač 100 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 86.

    Nech sa páči, pán predkladateľ.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 329/2011 Z. z. a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 99, a o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, tlač 100.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, som rád, že bol vyslovený všeobecný súhlas k spojeniu rozpravy k obidvom týmto predkladaným návrhom, keďže ony bezprostredne súvisia.

    V prvom návrhu ide vlastne o zmenu alebo návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 381/2010 o špecifických štátnych zárukách, takisto z toho vyplývajúce zmeny, pokiaľ ide o zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    No a ten druhý bod programu schôdze Národnej rady sa týka návrhu na zmenu a doplnenie ústavného zákona č. 397/2004, ktorý hovorí o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.

    Poviem na úvod k predstaveniu obidvoch týchto bodov dôvody, ktoré ma viedli k predloženiu spomínaných návrhov. Viete veľmi dobre, že tento parlament 22. júna schválil pristúpenie Slovenskej republiky k tzv. trvalému eurovalu. Touto medzinárodnou zmluvou vlastne vzniká Európsky mechanizmus pre stabilitu a zároveň sa vytvárajú ratifikáciou pristúpenia Slovenska k tejto medzinárodnej zmluve záväzky pre Slovenskú republiku, ktoré predstavujú 57 680 akcií, každá v nominálnej hodnote 100-tisíc eur. Takže ak si tieto dve čísla vynásobíme, dostávame sumu 5 768 mil. eur. To je objem záruk neodvolateľných, bezpodmienečných záruk, ku ktorým sa prihlásila Slovenská republika tým, že ratifikovala spomínanú medzinárodnú zmluvu o vytvorení trvalého eurovalu.

    Už nebudem opakovať dávno známe a predpokladám, že všetkým známe fakty, že v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch odíde zo Slovenska 659 mil. eur v hotovosti a potom ten dopočet do takmer 5,8 mld. eur kedykoľvek na zavolanie. To znamená, ak si príslušné orgány, Rada guvernérov, dospejú k záveru, že je potrebné doplniť kapitál, tak príde to spomínané zavolanie a do niekoľko dní budeme musieť posielať ďalšie a ďalšie peniaze.

    A teraz o čo ide v predmetnom návrhu, či už na zmenu ústavného zákona, alebo zákona o špecifických štátnych zárukách, resp. zákona o rokovacom poriadku.

    Ako iste viete, súčasný stav je taký, že pokiaľ ide o dočasný euroval, ktorý národné schvaľovacie procedúry rieši v spomínanom zákone o špecifických štátnych zárukách, tak všetky kompetencie a právomoci sú v rukách ministra financií Slovenskej republiky. Iste si všetci dobre pamätáte na 11. október uplynulého roka, keď padla vláda a padla práve na tom, že Sloboda a Solidarita nebola ochotná rozhodnúť sa racionálne, pretože sme mali na výber, či sa rozhodneme racionálne a odsúhlasíme navýšenie dočasného eurovalu zo 4,4 na 7,7 mld. eur a budeme vládnuť do roku 2014. A tak ako hovoril pán poslanec Martvoň, neprišli by Vianoce pre SMER a neprišli by predčasné voľby. Alebo sa nerozhodneme racionálne, ale sa rozhodneme principiálne. A principiálne rozhodnutie v tomto prípade znamenalo, že sa nikdy nepodpíšeme pod takýto dokument, ktorý vytvorí neodvolateľné a bezpodmienečné záväzky pre Slovenskú republiku v spomínanej výške.

    Viete veľmi dobre, že následne o dva dni nato bolo navýšenie dočasného eurovalu touto snemovňou schválené, teda naše záväzky sú 7,7 mld. eur k tomu dočasnému eurovalu. Teraz sme schválili takmer 5,8 mld. eur k trvalému eurovalu.

    Keďže už sa tak stalo a sme realisti a také je rozloženie politických síl v parlamente, tak sme sa pokúšali aj pri schvaľovaní zákona, ktorým sa vykonáva zákon OSN, sme sa snažili aspoň nastaviť tie národné schvaľovacie procedúry tak, aby o spomínaných úkonoch, ktorými sa vykonávajú tieto záväzky Slovenskej republiky k európskym stabilizačným mechanizmom, aby sa tieto úkony neschvaľovali a neboli kompetenčne v rukách či už ministra financií, alebo vlády Slovenskej republiky, ale aby všetky tieto úkony spojené s realizáciou záväzkov Slovenska voči spomínaným stabilizačným mechanizmom boli prenesené či už z úrovne ministra financií, resp. vlády Slovenskej republiky, na Národnú radu Slovenskej republiky.

    Chcem len upozorniť, že v tomto uvažovaní nie sme zďaleka osamotení, a teraz nehovorím o domácej politickej scéne. Viete veľmi dobre, že bolo niekoľko podaní na nemecký ústavný súd v Karlsruhe, o jednom z nich dokonca už rozhodol, to bolo vtedy, keď sa diskutovalo v Nemecku o poskytnutí druhej záchrannej pôžičky pre Grécko z dočasného eurovalu, tak vtedy nemecký ústavný súd v Karlsruhe rozhodol o tom, že takéto kompetencie príslušia nemeckému parlamentu, či už Bundestagu, alebo Bundesratu, keďže majú dvojkomorový parlament na rozdiel od Slovenska.

    Takže poznáme analogické riešenia aj z tej kľúčovej ekonomiky eurozóny, ktorým je Spolková republika Nemecko, a nevidíme najmenší dôvod, aby podobné nastavenie národných schvaľovacích procedúr nemohlo a nemalo vzniknúť aj tu v Slovenskej republike. Čiže aby o týchto úkonoch rozhodoval parlament v pléne a nie minister financií, resp. vláda Slovenskej republiky.

    Toľko na úvod. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi predkladateľovi.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Igorovi Matovičovi, aby podal spravodajskú informáciu k tlači č. 99.

  • Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, milí páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2010 o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 329/2011 a o zmene zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov (tlač 99), ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 3. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 85 z 1. júna 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet, ústavnoprávny a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhnem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Avšak ešte predtým dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre európske záležitosti, poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, aby podal spravodajskú informáciu k tlači č. 100.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti ma uznesením č. 21 zo 14. júna 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam túto spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh ústavného zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2012 č. 86 navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre európske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dni od prerokovania návrhu ústavného zákona v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvore rozpravu.

  • Ďakujem pekne, zaujmite svoje miesto.

    Otváram všeobecnú rozpravu k obidvom bodom programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán predkladateľ Jozef Kollár sa hlási. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, chcem v rozprave stručne uviesť, aj keď rozumiem tomu, že dovolenková sezóna vypukla vlastne v plnom prúde a z 83 poslancov SMER-u tu sedí dokopy tak 8, čiže ani nie 10 %, ak som to dobre spočítal.

    No, takže skúsme sa ale v krátkosti pobaviť o tom, o akej závažnej problematike pojednávajú tieto spomínané predložené návrhy zmien zákonov, jeden z nich zákon ústavného charakteru.

    Uvedomme si jednu vec, že na základe Ústavy Slovenskej republiky Národná rada schvaľuje štátny rozpočet Slovenskej republiky. Národná rada rovnako kontroluje jeho plnenie a Národná rada rovnako po skončení jej fiškálneho roka schvaľuje štátny záverečný účet. Chcem podotknúť, že záväzky, ku ktorým pristúpila Slovenská republika, sú v tak obrovskej výške, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou prekročia ročné príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

    Tak sa teda pýtam, ako je možné a či je to naozaj až do takej miery nepochopiteľné, že na jednej strane ak schvaľujeme rozpočet Slovenskej republiky, jeho plnenie, štátny záverečný účet, tak to robíme kompetenčne tu v tejto snemovni na úrovni Národnej rady Slovenskej republiky. A pokiaľ ide o uskutočňovanie úkonov spojených s našimi záväzkami k spomínaným európskym stabilizačným mechanizmom, tak to ponechávame v prípade dočasného eurovalu plne v rukách jednej jedinej osoby, a to je minister financií Slovenskej republiky. To je na základe práve spomínaného zákona o špecifických štátnych zárukách.

    A v prípade trvalého eurovalu, to je taká podivná kombinácia, ak dovolíte, veľmi stručne a zrozumiteľnou formou ju teraz popíšem.

    Ministrovi financií, pokiaľ ide o trvalý euroval, ostávajú kompetencie vždy rozhodnúť o poskytnutí programu finančnej pomoci pre konkrétnu krajinu, to je naďalej v rukách jedného jediného človeka.

    Pokiaľ ide o vládu Slovenskej republiky, tak na základe zákona, ktorým sa vykonáva naše pristúpenie k ESM, ktoré sme schválili v uplynulom týždni, tak vláde ostáva kompetencia rozhodnúť už o spomínanom kapitáli na zavolanie, ktorý môže byť do výšky 5,1 mld. eur. O tomto má kompetenciu rozhodnúť vláda.

    No a nakoniec, čo sa udialo, neviem, či všetci ste si dostatočne uvedomili, schválením spomínaného zákona, ktorým sa vykonáva pristúpenie Slovenskej republiky k trvalému eurovalu, sme schválili dve zmeny, a síce takú, že, áno, boli prenesené dve kompetencie na Národnú radu Slovenskej republiky, avšak obidve absolútne nepodstatné.

    Po prvé, ak by došlo k navýšeniu základného imania trvalého eurovalu nad 700 mld. eur a cez distribučný kľúč príslušná časť, ktorá by prislúchala na Slovensko, tak toto sa navrhuje, aby sa schvaľovalo v pléne Národnej rady. Chcem len podotknúť, že už podľa dnes existujúcich právnych predpisov o tomto musí rozhodovať plénum Národnej rady Slovenskej republiky.

    A druhá zmena, ktorá bola schválená, zmena distribučného kľúča v trvalom eurovale, že tiež by mala patriť na rozhodnutie pléna Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ja chcem podotknúť, že uvedomme si všetci, že distribučné kľúče sa budú meniť jedine v dvoch prípadoch, po prvé, ak by do trvalého eurovalu pristúpila nejaká ďalšia nová členská krajina, ja neviem v roku XY Chorvátsko, teraz si vymýšľam, tak vtedy sa bude meniť distribučný kľúč. Alebo ak by niektorá krajina nebola schopná dostáť svojim záväzkom a nesplatila by kapitál, tak potom by sa potrebný kapitál rozpočítal, ten chýbajúci, tá chýbajúca časť by sa rozpočítala na ostatné členské krajiny. Alebo distribučný kľúč sa bude meniť vtedy, ak uplynie to prechodné 12-ročné obdobie. Ako iste viete, ak členská krajina, ktorá pristúpila k eurovalu, nedosahuje úroveň ekonomického rozvoja vyššiu ako 75 % priemeru HDP v Európskej únii, tak potom dostala dočasne výnimku na distribučný kľúč, to je tá výnimka, o ktorej negocioval a vyjednával ešte bývalý minister Mikloš, ale povedané, že toto prechodné obdobie platí 12 rokov od vstupu členskej krajiny do eurozóny. A keďže my už máme 3 roky za sebou, no tak už máme len 9 rokov pred sebou. Čiže najskôr sa bude distribučný kľúč meniť o 9 rokov.

    Čiže uvedomme si teraz summa summarum, čo to vlastne sme schválili v zákone, ktorým sa vykonáva naše pristúpenie k trvalému eurovalu. To, čo navrhol minister financií a podpredseda vlády Peter Kažimír, je len takým hraním sa na demokraciu a zdaním demokracie, ale chcem podotknúť, že táto hra je veľmi priehľadná a veľmi čitateľná. A na prvé pozretie toho textu je úplne zrejmé, že schválili sme síce prenos nejakých kompetencií na plénum Národnej rady Slovenskej republiky, ale ako som hovoril, tá prvá sa týka zvýšenia základného imania nad 700 mld. eur, s tým bude musieť v budúcnosti tak či tak kedykoľvek vláda do parlamentu prísť už na základe platnej právnej úpravy. No a po druhé spomínaný distribučný kľúč, ktorý sa v prípade Slovenska bude meniť najskôr o 9 rokov.

    Takže preto hovorím o nejakej hre na demokraciu, že čosi sme preniesli, lebo už je tu do určitej miery aj, povedal by som, na jednej strane akcept, premiér Robert Fico vidí, čo sa deje v Nemecku. Predpokladám, že keď nie on, tak jeho poradcovia poznajú podania na nemecký ústavný súd. O niektorých už ústavný súd rozhodol v Nemecku, niektoré sú momentálne v procese. Takže na jednej strane je tu trošku aj také, také chvenie a aj akceptácia toho, čo sa deje v Nemecku, tak aby sme neboli zase horší, tak sme povedali, no veď nejaké dve kompetencie aj na Slovensku sme preniesli z vlády na parlament. Ale ako som pred chvíľočkou hovoril, jedna aj druhá kompetencia je absolútne nepodstatná a nevýznamná.

    Chcem podotknúť, že existuje, kto z vás by mal záujem, tak ho tu mám v rukách, podanie, najnovšie podanie na nemecký ústavný súd, ktoré má 87 strán v nemčine, kto má záujem, môžem dať k dispozícii preštudovať, 87 strán v nemčine. A to je práve podanie na nemecký ústavný súd, najnovšie, ktoré hovorí o tom, že boli porušené práva poslancov nemeckého Bundestagu. Boli porušené práve v tom, čo som hovoril pred chvíľočkou, že aj v prípade Slovenskej republiky rozhodujeme o štátnom rozpočte, o jeho plnení a o štátnom záverečnom účte tu, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, a o našich záväzkoch k stabilizačným európskym mechanizmom ponechávame rozhodnutie a úkony, či už na úrovni jednej jedinej osoby, ministra financií, aj v trvalom eurovale bude Peter Kažimír rozhodovať o konkrétnom programe finančnej pomoci pre konkrétnu krajinu, on sám ako jedna jediná osoba, resp. niektoré ďalšie kompetencie, spomínaný kapitál na zavolanie, nechávame na úrovni vlády Slovenskej republiky.

    Takže ak to, čo hovorí premiér Fico a hovorí to rád a hovorí to opakovane, Slovensko sa musí držať silných, Slovensko sa musí držať Nemecka, lebo to je ten kľúčový partner, to je to jadro ekonomickej, jadro eurozóny, no tak takto presne postupuje ten náš vzor Nemecko. Je spracovaný 87-stranový dokument - podanie na nemecký ústavný súd.

    A teraz to najpodstatnejšie. Rozhodnutie o tomto podaní podľa dnešných informácií má vyniesť nemecký ústavný súd 9. júla. Mám vážne obavy, že slávnostná inaugurácia trvalého eurovalu, ktorá je práve naplánovaná na 9. júl, bude ohrozená a možno z tej radosti nebude nakoniec nič.

    Ja len na pripomenutie, viete veľmi dobre, že ak vláda predložila v skrátenom legislatívnom konaní do parlamentu zákon, ktorým sa vykonáva naše pristúpenie k trvalému eurovalu, tak odôvodnila toto skrátené legislatívne konanie práve potrebou dodržať termín slávnostnej inaugurácie eurovalu 9. júl.

    Takže rozhodujeme tu o desiatkach miliárd eur, rozhodujeme tu o záväzkoch Slovenskej republiky, ktoré s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou výrazne prekročia ročné príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, rozhodujeme v zhone, rozhodujeme veľmi rýchlo, lebo už sú nachystané Blasmusik, ako hovoria Nemci, v preklade do slovenčiny dychovka, červený koberec, všetko je pripravené na slávnostnú inauguráciu na 9. júl. Predsa nebudeme kaziť radosť bruselským úradníkom, aby to mohli odinaugurovať a odcestovať na dovolenky.

    Ale nádejam sa, ako som povedal pred chvíľočkou, že aj nášmu premiérovi Robertovi Ficovi pomaličky dochádza, že ten partner, to veľké Nemecko, ku ktorému sa máme prilepiť a ktorého sa máme držať, aj tam, v tejto krajine, si začínajú uvedomovať nebezpečenstvo tejto pyramídovej hry.

    Chcem konštatovať, že ratifikáciou medzinárodnej zmluvy OSN a schválením zákona, ktorým sa táto zmluva vykonáva na území Slovenskej republiky, skutočne dochádza k porušovaniu práv poslancov.

    Dovoľte mi ešte jednu, jednu poznámku. Súčasný stav je taký v zmysle ústavného zákona, ktorým sa riešia vzťahy Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie, že dokonca Národná rada Slovenskej republiky kvôli zjednodušeniu, zrýchleniu procesov preniesla túto kompetenciu, aj tú, ktorú má podľa platnej legislatívy, preniesla na výbor pre európske záležitosti.

    Momentálne je takáto, takáto prax, že Národná rada Slovenskej republiky môže požiadať o prerokovanie stanoviska v pléne, ale prax je taká v súlade s platnou legislatívou, že ak odchádza ľubovoľný člen vlády alebo premiér na zasadnutie Európskej rady, tak si príde vypýtať mandát do výboru pre európske záležitosti. Nič proti tomu, ja som zástanca flexibility, rýchlosti v rozhodovaní, nič proti tomu, avšak len do okamihu, kedy boli vymyslené a kedy bola urobená architektúra spomínaných európskych stabilizačných mechanizmov. Je neprípustné, aby o stanoviskách Slovenskej republiky alebo o úkonoch, ktorými sa naše záväzky realizujú v praxi, rozhodoval jeden jediný človek, minister financií, resp. vláda, resp. výbor pre európske záležitosti.

    Chcem ešte povedať, že premiér Fico povedal v dialógoch Slovenského rozhlasu uplynulý víkend takú vetu, že "buď Slovensko bude stáť po boku silných, alebo sa stane okrajovou krajinou".

    Dve otázky, ak dovolíte, v tejto súvislosti: Ktorí sú to tí silní? Pýtam sa - Nemecko? Ktoré bolo na ostatnom summite brutálne vydierané zo strany Španielska a Talianska? Sleduje niekto z vás svetovú tlač a hlavne v tomto prípade nemeckú tlač, ktorá minútu po minúte rozoberala priebeh ostatného bruselského summitu? Viete veľmi dobre, že do slova a do písmena bola kancelárka Merkelová vydieraná talianskym premiérom Mariom Montim a vydieraná v tom zmysle, že pokiaľ summit neprijme urýchlené krátkodobé, podotýkam, kroky na ošetrenie rastúcich úrokových sadzieb na talianskych a španielskych trojročných, päťročných, desaťročných dlhopisoch, tak že jednoducho neodsúhlasia zase náväzne ostatné dokumenty, to znamená do slova, do písmena vydieraním použitia práva veta zo strany Talianska, ale aj zo strany Španielska.

    A tak sa stalo - a o tom ale, bohužiaľ, premiér Robert Fico pomlčal v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu - a tak sa stalo, že summit odsúhlasil niečo, čo si možno v danú chvíľu ani nie tak celkom všetci prítomní uvedomili. Summit odsúhlasil to, že trvalý euroval, to, čo som avizoval uplynulý týždeň práve z tohto miesta, keď som diskutoval k trvalému eurovalu, že trvalý euroval ide získať bankovú licenciu. Summit v štvrtok a piatok minulý týždeň odsúhlasil, že bude nakupovať toxické cenné papiere ESM, či už španielske, alebo talianske, a bude ich nakupovať nielen na primárnom emisnom trhu, ale aj na sekundárnom. To znamená, od tohto okamihu, si uvedomme všetci, sa ide Slovensko bezprostredne, priamo podieľať na refinancovaní španielskeho a talianskeho dlhu.

    Takže už tu nehovorme našim obyvateľom báchorky o tom, ako to hovoril premiér Fico v Sobotných dialógoch, že veď teda naša čistá netto pozícia z rokov 2004 od vstupu do Európskej únie po rok 2012 vrátane predstavuje 6 mld. eur. To znamená, dostali sme o 6 mld. eur viacej, ako sme zaplatili do európskej, do pokladničky Európskej únie v rokoch 2004 od nášho vstupu po rok 2012 vrátane.

    Áno, tá netto pozícia je plusová, teda Slovensko je stále v pozícii čistého príjemcu a nie platcu a operuje sa tu číslom 6 mld. eur. Prosím vás, uvedomme si konečne, že toto nemá s eurovalom nič spoločné. My sme predsa vstupovali do nejakého klubu, kde platili nejaké pravidlá, ktoré sa neskôr flagrantne porušovali a naďalej sa porušujú, už sú pripravené výnimky dokonca z európskej fiškálnej zmluvy pre Španielsko a viete veľmi dobre, že o túto výnimku požiadali aj Gréci, aby im boli na časovej osi o 2 roky posunuté termíny na plnenie úsporných programov a katovania deficitu verejných financií. Takže vstupovali sme do klubu, kde spomínané pozície, či už je krajina čistým prijímateľom, alebo čistým platcom, vždy záviseli od toho, aká je ekonomická úroveň v danom členskom štáte. To znamená, kohézne fondy mali kľúčový cieľ vyrovnávať ekonomické nerovnosti a rozdielnosti v ekonomickom, v úrovni ekonomiky jednotlivých členských krajín. To nemá nič, ale do slova a do písmena nič spoločné s eurovalom.

    Takže ak niekto bude hovoriť a argumentovať, že sme čistým príjemcom v rokoch 2004 - ´12 vo výške 6 mld. eur, a preto hurá, že sme schválili dočasný a trvalý euroval, čo môže byť ďaleko vyššia suma, ako som hovoril, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vyššia, ako sú ročné príjmy štátneho rozpočtu. Ročné príjmy štátneho rozpočtu sú na úrovni približne 23, pardon, 13,5 mld. eur; 23, to je už celý okruh verejných financií, aby sme si boli vedomí, asi o akých číslach hovoríme.

    No a nakoniec mi dovoľte ešte povedať, čo sa stalo teda v tom Nemecku tesne po ostatnom summite Európskej rady. Premiérka hneď po vystúpení z lietadla povedala, pretože bola celkom prirodzene pod tvrdým atakom nielen opozičných, ale aj koaličných strán v Nemecku a vôbec aj verejnosti odbornej, aj laickej verejnosti, povedala, že veď sme neschválili žiaden konkrétny finančný nástroj. To je pravda, ale boli dané politické záväzky, politické prísľuby, že ten euroval tú bankovú licenciu získa, že ten euroval bude nakupovať dlhopisy Španielska a Talianska už nielen na primárnych, ale aj na sekundárnych finančných trhoch.

    No, naozaj zaujímavý vývoj, na ktorý zareagovalo vzápätí Fínsko a Holandsko, a to je správa z dnešného rána, ako iste viete, fínska vláda dnes ráno oznámila, že bude vetovať možnosť eurovalu priamo na finančných trhoch nakupovať dlhopisy. Vzápätí sa k fínskej vláde pridalo Holandsko.

    Tak teda čo si tu chceme ešte hovoriť o princípoch, o morálke v tomto exkluzívnom klube? Kam to speje vlastne táto eurozóna a navrhované spôsoby riešenia dlhovej krízy?

    Takže posledná poznámka, ak sa zhodneme všetci v sále na tom, že exekutívna moc členov vlády, exekutívna moc vlády ako kolektívneho orgánu je odvodená od parlamentu, tak potom niet najmenšieho vecného argumentu proti spomínaným trom navrhovaným zmenám, teda novela zákona o špecifických štátnych zárukách, novela ústavného zákona, ktorý rieši vzťahy Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie, no a nakoniec konzekventná zmena aj zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a preto vás, panie poslankyne a páni poslanci, poprosím o podporu spomínaných návrhov.

    Chcem len povedať svoju krátkodobú víziu, že touto cestou pôjdu aj ostatné kľúčové členské štáty eurozóny, tak ak už chceme byť takí rýchli, flexibilní a úspešní, tak otvorme si oči a uši a pozerajme sa. Stačí len, nemusíme pozerať cez oceán, pozerajme sa len tu kúsoček cez Českú republiku do Nemecka, ako to riešia tam, v tejto krajine.

    Ďakujem pekne.

  • Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa, či chcete ešte ako navrhovateľ, ešte raz využiť priestor. Už nie. Pán spravodajca?

    Nech sa páči.

  • Kolegyne, kolegovia, ja len asi dve krátke poznámky.

    Prvá poznámka. Jedná sa o okruh troch tém, ktoré pán predkladateľ povedal a sú predmetom, sú predmetom zákona. Dve sú vyriešené a na dvoch sme sa zhodli. Tieto dve ste označil, že je to hra na demokraciu zo strany súčasnej vlády. Ja by som si dovolil povedať, že tento postoj ako nepovažujem za korektný aj vzhľadom na vaše vyjadrenie na výbore pre európske záležitosti, kde ste privítal akýkoľvek posun v tých témach, ktoré ste nastolili. Dve z troch tém boli akceptované. To znamená, myslím si, že v tomto ten postoj nie je absolútne korektný.

    Druhá poznámka. Pokiaľ ide o poskytovanie pôžičok, bavíme sa o operatívnosti flexibility, do koho kompetencie to má, má spadať. Ja osobne sa domnievam, že v prípade vážnych, vážnych veľkých pôžičiek, o ktoré sa bude jednať, určite každý, kto príde alebo kto bude v exekutíve, si svojím spôsobom bude chcieť kryť chrbát, pokiaľ tá téma v danej aktuálnej dobe nebude nástrojom na vytĺkanie politického kapitálu tak, ako je to aj dneska. Pokiaľ by sa všetky diskusie v tomto parlamente niesli iba v racionálnej a vecnej rovine, určite by s týmto nemal nikto problém. Problém je, že mnohé témy, ktoré sú zásadného štátneho, v zásadnom štátno-politickom záujme Slovenskej republiky, sa veľmi spolitizovávajú a v konečnom dôsledku škodia Slovensku. Toto je problém a možno kľúč na riešenie tohto problému má práve strana Sloboda a Solidarita, ktorá tieto otázky takýmto spôsobom otvára.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu pani podpredsedníčky Národnej rady Eriky Jurinovej a pána poslanca Jozefa Viskupiča na vydanie zákona č. 350 o rokovacom poriadku. Je to tlač 101.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, aby ste predniesli návrh.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 101.

  • Ďakujem. Dovolím si úvodom, vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, uviesť zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady, zároveň sa týmto aj prihlásiť do rozpravy.

    Úvodom. Návrh zákona a jeho podstata je v návrhu, aby sa upravil doterajší spôsob zisťovania účasti poslanca Národnej rady na rokovaní a jej orgánov prostredníctvom podpisovania a vykonáva sa prostredníctvom moderných informačno-komunikačných prostriedkov, a to na základe technického riešenia, ktoré máme v súčasnosti v parlamente k dispozícii.

    Zároveň nechcem pre krátkosť času dlho rozprávať, prebehla o tomto diskusia aj so zástupcami technicko-informačného oddelenia v parlamente a týmto by som si dovolil v rámci uvedenia požiadať, a teda prihlásiť sa následne do rozpravy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Určeným spravodajcom je pán poslanec Procházka. Pán Poliačik? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Áno, máte pravdu, pôvodne bol určený pán poslanec Procházka, beriem to za neho.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti uložené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Predkladaný návrh je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovensko viazané, ako aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Návrh zákona nepredpokladá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie alebo informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúrach Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 1. júna 2012 č. 87 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy, pán navrhovateľ? Nech sa páči, pán poslanec Viskupič. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

  • Ďakujem. Tak ako som avizoval, chcel by som sa zastaviť pri dôvodoch predloženia návrhu.

    Hlavným dôvodom je nastavenie efektívneho a overiteľného spôsobu kontroly prítomnosti poslancov na rokovaní pléna Národnej rady, podobne ako je to pri elektronickom hlasovaní, ktoré všetci už poznáme, aj tí, ktorí sú tu noví. Spĺňa toto technologické riešenie všetky bezpečnostné kritériá a má de facto úroveň elektronického podpisu.

    Riešenie, ktoré navrhujeme, minimalizuje možnosti zneužívania alebo obchádzania účasti na schôdzi, keďže technologické riešenie, ktoré je súčasťou poslaneckého preukazu a tohoto sa týka, neumožňuje vytváranie duplikátov. V neposlednom rade toto riešenie znižuje zbytočnú administratívnu záťaž kladenú na Kanceláriu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako je uvádzané aj v dôvodovej správe, predpokladané technologické riešenie použije tzv. RFID čip, ktorý máme v poslaneckých preukazoch, a nepredstavuje týmto zvýšené náklady pre Kanceláriu Národnej rady Slovenskej republiky, keďže podobná technológia je používaná aj v rámci dochádzkového systému zamestnancov Národnej rady.

    Zároveň by som si dovolil uviesť také dobrozdanie, že pre nikoho v tejto sále nebude prekvapením to, že občania vnímajú, často aj na základe zisťovaní rôznych prieskumov vieme, že na našu prácu sa občania dívajú, ak budem korektný, tak minimálne kriticky. Vykonávame jedno z najneobľúbenejších podľa, aj na základe posledných výskumov vôbec najneobľúbenejšie povolanie alebo poslanie. Preto si myslím, že vyššia miera transparentnosti a zároveň možno ušetrenie alebo aj lepšia efektivita účasti, evidovania účasti, a teda lepšia kontrola výkonu poslaneckého mandátu z verejnosti, ktorá je všeobecne žiadaná, by jednoduchým technickým riešením bola možná, ak by tento náš návrh prešiel a získal by podporu.

    Môžme, samozrejme, dlho diskutovať o tom, kedy kritika verejnosti je oprávnená a kedy nie. A práve preto by sme mohli sa zamyslieť nad tým, či na základe súčasného technického riešenia, ktoré v Národnej rade máme, nie je možné urobiť tejto, alebo predchádzať túto kritiku a urobiť zadosť tomu, aby nevznikali pochybnosti pri tzv. podpisovaní, ktoré viac-menej absolvujeme, myslím si, že duplicitne. A vieme, že vo verejnom diskurze sú aj prípady, spomeniem jeden za všetkých, ktorý výrazne rozšíril diskusiu. Bol to prípad pána Slotu a vznikli veľmi negatívne, až emotívne reakcie voči parlamentu ako takému, keďže jeho kolega ako keby podpísal jeho účasť na rokovaní v pléne parlamentu za neho.

    Myslím si, že všetci vieme, že našou úlohou je zodpovedne tvoriť legislatívu tejto krajiny a v mene plnenia tejto úlohy máme ad 1 z pohľadu verejnosti garantovaný nadpriemerný príjem, máme servis asistentov, servis Kancelárie Národnej rady a rad ďalších výhod. Preto si myslíme, že je našou povinnosťou s týmito výhodami nakladať zodpovedne a podobne, ako sme urobili mnohokrát, hlavne teraz špeciálne v tejto dobe, kedy Slovensko prechádza obdobím opätovného uťahovania opaskov, by sme sa mohli pozrieť na to, či verejnosť dostáva dostatočnú odpoveď na to, že je kontrola našich voličov dostatočná. Kritiku občanov, dúfam, že vníma každý z nás, a myslím si, že akceptovateľné je to, aby sme využili súčasné technické prostriedky nato, aby sme dokázali dostatočne odpovedať na otázku, ktorá z verejnosti vyplýva, a reagovať na ňu možno hneď, a tým pádom dať nejaký signál, že ju dostatočne reflektujeme.

    Ako som spomínal, tento návrh nie je ničím iným iba malou technickou novelou reagujúcou na túto požiadavku. Jej ambíciou je nahradiť zneužiteľný systém podpisov a nahradiť ju bezpečnostne aj administratívne jednoduchším spôsobom a systémom zisťovania prezentácie prostredníctvom spomínaných čipových kariet.

    Aby som sa vyhol možnej kritike, nesnažíme sa, aj keď sa mi nepáči to spojenie vytĺkanie politického kapitálu, ani v jednom bode neorganizovali sme žiadne verejné diskusie k tomuto bodu a chceme iba dospieť možno k dohode, že existuje dané technické riešenie, ktoré je moderné, administratívne nezaťažuje kanceláriu. Dokonca si myslím, že vieme sa s touto kontrolou dochádzky vysporiadať aj sami tým, že využijeme techniku, ktorú k dispozícii máme.

    Predpokladali sme zároveň, že budú existovať rôzne technické riešenia. Nechávame aj v návrhu na Kanceláriu Národnej rady, ak by tento návrh v úprave rokovacieho poriadku prešiel, že sú otvorené dvere pre Kanceláriu Národnej rady, aby sa vysporiadala s touto zmenou rokovacieho poriadku po svojom tak, aby nevznikli zbytočné finančné náklady a aby bola urobená zmena kvalitne a k tomu, aby rešpektovala cieľ dostatočného zistenia účasti a aby to bolo aj v miere, ktorá nedehonestuje poslancov, a aby zároveň existovala možnosť dostatočného zistenia a nezámeny a odstránení duplicít zisťovaní pri účasti.

    Vnútorná logika návrhu predpokladá teda nahradenie prezenčných listín, potvrdzovanie prítomnosti na schôdzach a výboroch prostredníctvom čipu, ktorý je súčasťou poslaneckého preukazu a štandardných technických zariadení na to používaných. Takéto technologické riešenie je mimoriadne bezpečné.

    Taktiež predpokladáme takmer absolútnu minimálnu mieru zneužívania, keďže poslanecký preukaz každý poslanec len tak z ruky nepustí. Toto technické riešenie môže veľmi jednoznačne ukončiť všetky diskusie o tom, komu patril ten či oný podpis. Elektronický podpis poslaneckým preukazom je teda nespochybniteľný.

    Súčasný stav si ja dovolím označiť aj minimálne za administratívne hlúpy. Prítomnosť na rokovaní pléna sa poslancovi totiž ráta automaticky v momente, pokiaľ vykoná v daný rokovací deň aspoň jedno hlasovanie prostredníctvom elektronického zariadenia. V podstate už teraz je naša prítomnosť na rokovaní pléna primárne zisťovaná kartami, a to účasťou počas hlasovaní. Myslíme si, nechcem teraz otvárať tú diskusiu, že už to kritizovalo dostatočné množstvo poslancov cez politické kluby. Prezenčné listiny získavajú na význame len v prípadoch, kedy v daný deň sa nehlasuje alebo sa poslanec hlasovania nemohol zúčastniť. V praxi to znamená, že elektronický systém na vyhodnocovanie dochádzky poslancov najprv skontroluje to, či daný poslanec v ten deň hlasoval, a pokiaľ tomu tak nie je, systém prechádza zoznam z prezenčnej listiny, ktorý zamestnanci organizačného odboru každý deň manuálne nahadzujú do počítačov. Čiže následne sa aj tak deje elektronická kontrola. Podobne v prípade rokovaní výborov sa jedná len o zbytočné papierovanie.

    Politici radi hovoria o potrebe znižovať zbytočnú byrokraciu. Tu na pôde Národnej rady môžme urobiť jeden maličký krôčik k tomu, aby sme skutočne prispeli k zbytočnej byrokracii a duplicite zisťovania.

    Dámy a páni, zbytočná byrokracia sa teda deje priamo pred vchodom do tejto rokovacej miestnosti, preto by som chcel poprosiť o podporu tohto zámeru, aby sme dokázali možno v malej miere, ale urobiť zadosť aj to, čo môžme reálne ovplyvniť jedným hlasovaním a odstrániť zbytočnú byrokraciu v tomto procese.

    Ako v týchto prípadoch býva zvykom, jediným dôvodom, prečo návrh odmietnuť, je, ako keby sme hľadali nejaký politický pôvod návrhu a hľadajú sa výhovorky. V tomto prípade hlavne ja som sa stretol s tým, že ako keby sme neriešili niečo koncepčne. A otázky fungovania parlamentu a jeho rokovacieho poriadku by sme mali riešiť koncepčne, systémovo. Myslím si, že tuná môžme urobiť malý krok, ktorý, tak symbolicky sa hovorí, že každá, aj tisícmíľová cesta začína tým prvým povestným krokom. Takže by som chcel podporiť, aby sme mohli tento jeden malý krôčik urobiť a následne možno debatovať o veľkých systémových legislatívnych zmenách rokovacieho poriadku.

    Tento náš návrh sa teda ani netvári, ani nikdy nechcel byť systémovou zmenou rokovacieho poriadku. Hovoríme o tom, že máme v rukách teraz jeden konkrétny nástroj, ako odstrániť zbytočnú byrokraciu priamo pred dverami a pred vstupom do rokovacej sály. Myslím si v tomto, ako to dlho a často spomíname, že hodnotíme legislatívne návrhy, nie či sú systémové a nesystémové, ale či sú dobré a zlé, a ak by sme sa s touto optikou pozreli na to, že naším zámerom je odstrániť byrokraciu, a s touto optikou pozrieť, či tento návrh je dobrý, alebo zlý, myslím si, že hovoríme o dobrom návrhu, pretože byrokraciu odstraňuje.

    Ak teda záleží aj pánovi predsedovi parlamentu a aj vám, poslanci vládnej strany, že by sme sa mali komplexne pozrieť na riešenie možno aj rokovacieho poriadku, tuná ponúkame pomocnú ruku a dúfam, že bude vytvorená pracovná skupina, keďže vieme, že rokovací poriadok prechádza obrovskou kritikou, či už rokovací poriadok, ktorý je príslušný pre plénum alebo pre jednotlivé výbory. Takže by som chcel obnoviť prácu komisie, ktorá sa novým rokovacím poriadkom mala zaoberať, bola vlastne zriadená aj bývalým vedením parlamentu a možme diskutovať aj o ďalších návrhoch, ktoré do tejto pracovnej komisie budú zaradené. A myslím si, že úpravou života poslancov a ich pravidiel by sme sa mohli zaoberať priamo v tejto skupine.

    Zároveň si dovolím požiadať záverom, aby ste zvážili podporu tejto jednoduchej technickej novely, ktorá svojou malou troškou zvýši dôveryhodnosť parlamentu a veľmi výrazne zníži byrokraciu spojenú s rokovaním pléna a orgánov parlamentu, teda výborov a ďalších inštitúcií z toho, kde sa poslanci zúčastňujú. Z toho pohľadu teda osobne nevidím dôvod, aby poslanec ktoréhokoľvek klubu mal mať problém s podporou návrhu, a dovolím si záverom vás o túto podporu požiadať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktické poznámky: páni poslanci Brixi, Osuský a pani podpredsedníčka Jurinová a pán poslanec Vašečka a Viskupič. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, teda pichačky sú stále citlivá téma bez ohľadu na to, či sa uplatňujú v súkromnoprávnej korporácii, alebo štátnej inštitúcii. Mám však za to, že je minimálne teda nedôstojné, aby sa poslanci jediného zákonodarného zboru na Slovensku prezentovali takýmto technickým spôsobom. Zastávam názor, že každý jeden tu sediaci poslanec je natoľko zodpovedný, či už vo vzťahu k vlastným voličom, alebo aj k tejto funkcii, že nebude svoje postavenie účasť-neúčasť nijako technicky ani interpersonálne zneužívať.

    Pán kolega Viskupič, ak chceme kontrolovať prácu poslancov, tak to môžme robiť cez ich politickú alebo zákonodarnú iniciatívu a nie formou technickej prezentácie čipovými zariadeniami.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Netrpím žiarlivosťou na to, kto návrh predkladá, ak čokoľvek debyrokratizuje fungovanie čohokoľvek, je to v zásade krok dobrým smerom. Samozrejme, ak sa niečo chce utopiť, bude sa vždy používať tá krásna dvojkombinácia "koncepčne a systémovo", to je skoro ako hrobárova lopata, tieto dve slová.

    Nepochybne, ak do úvahy o čomkoľvek rozumnom zahrnieme to, že parlament má zlý imidž u obyvateľstva, znova musím zacitovať klasika Nikolaja Vasilieviča Gogoľa, že to je tak, ako keď má zrkadlo zlý imidž u škaredej baby. Nehnevaj sa na zrkadlo, keď je huba krivá, a parlament je zrkadlom tých občanov, u ktorých má zlý imidž, ergo majú zlý imidž o sebe samých.

    Samozrejme, klamať pri účasti sa nemá, falšovať podpisy sa nemajú a poslanec sa má chovať korektne, to je samozrejmé. To napríklad, čo je hneď v ďalšom slede ako súčasťou imidžu parlamentu, že či je plná sála absolútnou garanciou výborného fungovania parlamentu, alebo skutočnosť, že nás je tu zopár, že nezriedka hovorím k dvadsiatim ľuďom, či je známka zlého parlamentu, k tomu len toľko. Zažil som rokovanie amerického senátu za účasti dvoch senátorov zo sta a prebiehala tá diskusia aspoň polhodinu pri účasti dvoch senátorov zo sta. A zažil som prácu poľského Sejmu, kde počas zasadnutia pléna absolútne rutinne zasadajú výbory. To znamená, výbor, ktorého bod sa neprejednáva, zasadá. A nemyslím si, či je poľský parlament len kvôli tomuto jednému lepší alebo horší ako náš. Poslanca poznáš po hlasovaní.

    Ale ak niečo debyrokratizuje, prosím, podporím.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Úlohou alebo cieľom tejto krátkej, malej, veľmi jednoduchej novely bolo naozaj zjednodušiť systém. Neviem, prečo sa, alebo keď sme diskutovali o tom, tak som mala pocit, že z niektorej strany ide dojem, že ideme robiť z rokovacieho poriadku trhací kalendár. Toto sa mi zdá, že buď tí páni poslanci, s ktorými som sa rozprávala, nevedeli, čo predkladáme, alebo to mali nejak spolitizované zbytočne. Ale naozaj si myslím, že úlohou bolo zjednodušiť systém, a na tom si budem pevne trvať a stáť, že by sa to naozaj stalo, ak by sa novela podporila. Preto vás naozaj prosím, aby ste teda odhodili nejaké škrupule, ktoré vám bránia podporiť toto jednoduché podanie návrhu, a zahlasovali zaň. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Budem reagovať len na pána poslanca Brixiho. Ja troška teraz strácam dôveru, či vôbec má zmysel vystupovať v rozprave a niečo hovoriť o zmysle toho návrhu. Neviem, koľko som vystupoval, myslím, že to bolo do pätnásť minút. Ja som sa snažil povedať, že my momentálne nezavádzame nič nové, žiadne pichačky sa nedejú. Vašu účasť tuná v pléne parlamentu na, dovolím si povedať, 80 % aj tak v momentálnom stave toto zariadenie identifikuje, či ste tu, a zároveň máme duplicitný systém podpisovania. Stojí tam úradníčka, ktorá na tie podpisy dohliada. Predtým tam bola aj kamera nainštalovaná. Myslím si, že toto je a bolo trošička dehonestujúce.

    My len hovoríme o tom, aby sme upravili rokovací poriadok v tej miere, aby moderný systém zisťovania, keďže už v súčasnosti sa tak deje, sa dial úplne naplno a aby elektronický systém zisťoval účasť poslancov ako jediný možný, aby sme odstránili byrokratický moment. Nuž ak vy to voláte pichačky, tak už súčasne zisťuje vašu účasť v pléne, a keďže vy ste tu výrazne aktívny a mám pocit, že ste si v SMER-e vytiahli najmenšiu zápalku a komentujete takmer každý návrh, ktorý tu bol predkladaný, vašu účasť v pléne identifikuje to, či ste vystúpili v rozprave, alebo sa zúčastnili hlasovania, ak máte kartu zasunutú tuná. To je celé. Viac-menej nejdeme nad rámec a chceme proces len zjednodušiť.

    Ďakujem.

  • Požiadal o slovo pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, tak ako tu teraz sedíme v tejto poloprázdnej miestnosti, každý z nás v tejto chvíli porušuje zákon. Počítač, telefón, ktorý máme na stole alebo vo vačku zapnutý, je v príkrom rozpore s rokovacím poriadkom. Áno, vy ste teraz tam ukázali nejaké vtipné video kolegom, ja som stále na facebooku, nehovorím, že na tom stave je niečo zlé. Treba využívať technológie a komunikovať s voličom. Ale o jednej veci to hovorí, náš rokovací poriadok je sto rokov za opicami a treba s tým niečo robiť.

    Vítam túto snahu zo strany kolegov, ale myslím si, že naozaj je to iba prvým z tisíca krokov. Viem, že pán predseda parlamentu je otvorený k spolupráci naprieč politickým spektrom. Overilo sa to už pri zmene ústavy pri trestnoprávnej imunite a dúfam, že rovnako konštruktívny dialóg, ako sme mali pri trestnoprávnej imunite, by bolo možné dosiahnuť aj obnovením práce skupiny na rokovacom poriadku.

    Ten materiál, ktorý bol pripravený pred zhruba dvoma rokmi, je pomerne rozsiahly. Rokovací poriadok bol pripomienkovaný niekoľko mesiacov všetkými vtedajšími parlamentnými stranami, a preto by som vás, pán predseda, rád poprosil, či by ste sa mohli aspoň krátko vyjadriť k tomu, či takáto skupina by mohla začať znova pracovať a že by sme rokovací poriadok dali na úroveň 21. storočia. Nemuseli by sme sa baviť iba o tom, akým spôsobom budeme dokazovať svoju prítomnosť v parlamente, ale všeobecne jednak prispôsobiť text rokovacieho poriadku novým technológiám a jednak možno zmeniť niektoré procedúry, ktoré dlhodobo robia šarapatu v legislatívnom procesu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktická poznámka - pán predseda Bugár. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec, viete, ja keď počúvam, že náš rokovací poriadok je sto rokov za opicami, tak trošku ma to uráža. Viete, u vás, ktorí nemáte, prepáčte, nejaké znalosti, ako sa tvorí rokovací poriadok alebo hocičo v Národnej rade, mi vadí práve to, že vy si myslíte, že my sme prišli do Národnej rady pred dvadsiatimi rokmi a niečo nám padlo do lona. My si rokovací poriadok vylepšujeme. V každom volebnom období sú určité snahy, to, čo nám vadí, odstrániť a to, čo vylepšuje našu prácu, samozrejme, tam dať. Ale ja si nemyslím, že tento návrh vylepšuje rokovací poriadok.

    Viete, hovoriť o tom, že to bude lepšia kontrola. To môže povedať len človek, ktorý tomu absolútne nerozumie. Koľko poslancov napríklad má svoju kartu v hlasovacom zariadení tak, že si tam nechá aj na druhý deň. To znamená, že je tu, v Národnej rade? Takže tento návrh nieže vylepšuje rokovací poriadok, ale obchádza iné možnosti.

  • Ďakujem. Chcete reagovať, pán Poliačik? Nech sa páči.

  • Pán Bugár, ja som nehovoril konkrétne k tomuto návrhu, že podporujem to znenie. Hovorím o tom, že treba opätovne otvoriť diskusiu o zmene rokovacieho poriadku ako takého. Tento návrh môže byť krok dobrým smerom, nemusí byť. Ak ho posunieme do druhého čítania, môžme ho prekopať kompletne a nájsť iné technické riešenie. Hovorím o tom, že napríklad ten paragraf, ktorý hovorí o prítomnosti laptopov a telefónov v rokovacej miestnosti, flagrantne porušujeme každý jeden, ktorý tu sedíme, a napriek tomu nikto už roky nemá snahu konkrétne tento jeden paragraf zmeniť. Ak hovoríte o postupnom zlepšovaní, čakal by som, že aspoň tento jeden paragraf už dávno v rokovacom poriadku nebude.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete ešte, pán navrhovateľ? Nie.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Chcete k rozprave? Nech sa páči.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Rozpravu som uzatvoril. Teraz ako navrhovateľ môžte ešte, ak chcete niečo povedať. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja predsa len na záver by som si dovolil zhrnúť možno aj pár slovami ešte raz. Tak ako aj kolega spravodajca tohto bodu, aj ja som si dovolil viac-menej vyzvať predsedu parlamentu k tomu, aby sme sa pozreli na rokovací poriadok. Tie momenty, ktoré sú najvypuklejšie, nebudem teraz zhŕňať, či už o tom, že nie sú prípustné telekomunikačné zariadenia a ich používanie a podobne. Neviem, či zrovna sa to týka laptopov, ale ohľadom mobilov je to určite.

    Zaráža ma prístup pána predsedu Bugára, ktorý hovorí o tom, že tento systém nejakým spôsobom nie je krokom dobrým smerom, pretože neboli ste tu, uznávam, keď som hovoril, čo my sledujeme týmto návrhom. Nejde o iba túto kartu, ale ide o to, že my máme čipy v našich preukazoch a sám viete, že do garáže sa veľmi ťažko dostanete bez tohto použitia tohto, takže si ho v rokovačke zabudnúť nemôžete.

    Ten moment, a zopakujem to iba na záver, je odbyrokratizovanie systému, je to dôstojný spôsob zisťovania účasti poslancov v pléne. Zneužitý systém bol aj pri podpisovaní. Nemyslím si, že by sme to mali riešiť kamerami pri podpisoch, ale existuje technické riešenie, ktoré tu je nainštalované, stačí použiť údaje z týchto technických riešení. Dokáže to konca byť zverejňované aj na stránke jednoduchým zásahom, keďže tieto čísla, ktoré, alebo tie kódy, ktoré generujú, sú unikátne pre každého poslanca.

    A odkaz k tomu, či tento návrh podporu získa, alebo nie, je hlavne ten, že skutočne komisia, ktorá sa bude zaoberať rokovacím poriadkom, by mohla vzniknúť a mohli by sme sa popasovať s výzvami 21. storočia, aby sme tu flagrantne, ako hovoril, neporušovali rokovací poriadok v niektorých bodoch a nesporili sa na grémiách potom o výkladoch jednotlivých ustanovení rokovacieho poriadku, ktoré sa dajú odstrániť veľmi elegantne na základe dohody všetkých poslaneckých klubov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi predkladateľovi.

    O slovo požiadal pán predseda Národnej rady, nech sa páči.

  • Ďakujem. Milé dámy, milí páni, ja len chcem zareagovať na pána kolegu Poliačika, lebo ma vyzval. No, vy, ktorí ste tu dlhšie, viete, že aj v rokoch 2006 - 2010 tá ambícia bola, aby došlo k zhode na zmenách v rokovacom poriadku z rôznych dôvodov.

    Nesúhlasím s tým, čo tu odznelo, že rokovací poriadok je sto rokov za opicami, tak ako povedal pán predseda Bugár, vyvíjal sa. Tiež už nejaký ten rok v tejto Národnej rade som strávil, sú tu kolegovia, ktorí takisto vedia, že vždy to bol proces, čo je ale veľmi dôležité, a preto aj reagujem, pán Viskupič.

    Elementárne zásady, ktoré sa tiahnu naprieč volebnými obdobiami, či u ústavných zmien, alebo v zmenách v rokovacom poriadku, bola absolútna politická zhoda a dodnes dodržiavanie princípu, že pokiaľ čo len jeden politický subjekt zastúpený v Národnej rade nesúhlasí ani s čiastočnou zmenou, neprijímame žiadne zmeny.

    Takže moja odpoveď aj na tento váš návrh je, vedeli ste veľmi dobre, že to nemá podporu, minimálne ja som vám povedal, že klub SMER-u - sociálnej demokracie takéto parciálne riešenie určite nepodporí, napriek tomu aj z pohľadu populárnosti témy sledovania poslancov, kontroly, odsudzovania ich lenivosti a neúčasti v pléne, neúčasti na rokovaní, poukazovanie na ich neprimerané príjmy a tak ďalej a tak ďalej, z tohto pohľadu, samozrejme, pre niektorých z vás je ľúbivé takéto témy prezentovať. Poslanecký návrh zákona je veľmi vhodnou platformou.

    Moja odpoveď teda znie: Kedykoľvek, ak si všetci budeme chcieť k akejkoľvek zmene k rokováku sadnúť, tak sme pripravení, ale kedykoľvek kto akýmkoľvek spôsobom čo len čiastočne vytrhne z kontextu zákona o rokovacom poriadku niečo len preto, aby sa opäť dostal cez túto populárnu tému do médií, tak hovorím, že sa na tom SMER - sociálna demokracia podieľať nebude.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu sa prihlásili štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť. Pán Matovič, Sulík, Viskupič, Jurinová.

  • Zapnite, prosím vás, pána poslanca Matoviča. Áno, už.

  • Pán predseda Paška, súhlasím s vami, že to, čo povedal Martin Poliačik, že zovšeobecniť, že povedať, že rokovací poriadok je sto rokov za opicami, nebolo správne. Možno teda to myslel tak, že teda vlastne možno vo využívaní nejakých technických vymožeností, v tejto časti asi teda je možno aj dvesto.

    Ale mrzí ma trošku to, že hoci teda na druhej strane chápem to, čo hovoríte, že by sme sa mali dohodnúť všetci, a keď sa teda niekomu to nepáči, tak vlastne by tam nemala byť vôľa meniť rokovací poriadok. Ale niekedy možno treba otvoriť diskusiu, keďže vlastne stále sú ľudia, ktorí si myslia, že Jozef a Erika týmto návrhom chceli poslancom napichať čipi a sledovať ich, kade sa pohybujú po parlamente a podobne, a ani si neprečítali samotný návrh.

    Ale naozaj tomu návrhu ide iba o jedno jediné, aby sme tú kartičku, ktorú teraz, na základe jej zasunutia môžem rozprávať do tohoto mikrofónu, aby sme takto isto miesto toho, že sa zapisujeme tam anonymne, aby sme prišli sem ráno, zasunuli, a tým pádom sa de facto podpísali.

    Myslím, že nikomu z nás nevyhovuje, a to verím, že aj poslancom SMER-u, nám, KDH, MOST-u, SDKÚ, SaS, že nikomu z nás nevyhovuje, že ľudia si o nás myslia, že podvádzame pri podpisovaní. A to nevyhovuje určite ani pánovi Bugárovi, ktorý sa vyjadril kriticky, a z tohoto pohľadu by bolo dobré, aby sme ľuďom nedali zámienku, aby nás podozrievali z toho, že falšujeme podpisy pri dochádzke. Lebo dnes naozaj je, podľa súčasného stavu je možné, že poslanec sa rozhodne jednoducho v ten deň neprísť do práce, iba sa dohodne so svojím kolegom, aby ho podpísal, a teoreticky ho tam vlastne podpísať môže, nemusí sa zúčastniť vôbec rokovania, nemusí vôbec hlasovať, ale mzdu dostane. A toto nie je fér voči ľuďom, ktorí naozaj poctivo musia prísť a strkať svoje pichačky každé ráno a každý deň na konci zmeny v práci do pichačiek...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, to s tým, aby sa nepodpisovali jeden za druhého, bolo celkom dobre ošetrené kamerou, ktorú pán predseda nechal so súčinnosťou s médiami odmontovať. Ale iné som chcel.

    Ja si myslím, že náš rokovací poriadok je dostatočne funkčný a vidieť na ňom naozaj to, čo vravel aj Béla Bugár, že za tých 20 rokov tie dolaďovania a že skrátka on sa celkom dobre prispôsobil existujúcemu životu, a to, čo som mal možnosť ešte ako predchodca pána predsedu Pašku zistiť v iných parlamentoch, tak myslím si, že tu sa rozhoduje efektívne a demokraticky a je to hlavne celé funkčné.

    No, napriek tomu, alebo zároveň si myslím, že je náš rokovací poriadok "sto rokov za opicami", to, dúfam, že nikto tu z prítomných naozaj si nemyslí, že naozaj náš rokovací poriadok je zo stavu z roku 1912. Konkrétne mám na myslí a, pán Paška, vy veľmi dobre o tom viete, je asi osem rokov už pripravená tá veľká novela, ktorá bola, ktorá bola zastavená kvôli Mečiarovi, lebo tam nedošlo k dohode na tých vyšetrovacích výboroch. Ja som teda si dal tú námahu, som všetky tie body zobral, veľakrát len technické zmeny, a pripravili sme takú celkom obšírnu novelu, bola s viacerými stranami prekonzultovaná a tu by som chcel len povedať, pán Paška, že veľmi ma mrzí, že vtedy ste sa k tomu postavili tak, nebudeme sa baviť o vôbec ničom. Aj keď som vám vravel, no dobre, veď tu je vyše sto zmien, vyberme si tie, s ktorými nemáte žiadny problém. Tam boli čiste technické zmeny. Napríklad zmenil sa nejaký zákon, niečo o sudcoch, treba to upraviť v rokovacom poriadku. Tam nešlo o žiadnu politiku. A napriek tomu, pán Paška, ste sa k tomu postavili tak, nebudeme súhlasiť v ničom. Bodka. Tak to ma mrzí.

  • Ďakujem. Pán predseda, rešpektujúc aj vaše postavenie prvého medzi rovnými, vnímam tú kritiku, že treba sa dohodnúť, ale dovolím si aj povedať, že vôbec s nikým ste sa nedohodli na zmene podpisovania a kamera sa jednoducho odstránila. Neviem, či bola nejaká zhoda politických klubov, alebo vôbec niekoho. Tým pádom sme si dovolili iba urobiť nejakú náhradu, keďže ste aj hovorili o tom, že to je, že to bolo dehonestujúce alebo nie celkom správna cesta zisťovania účasti, že teda poslancovi nad hlavou sníma kamera, keď sa podpisuje. Preto sme si dovolili aj túto zmenu rokovacieho poriadku.

    Zároveň asi vnímate, že tá debata je širšia, a tým pádom aj za seba chcem povedať, že my sa chceme baviť o zmene toho rokovacieho poriadku, alebo ako aj niektorí poslanci to volajú, takého meča excalibur, ktorý používame pri tom, akým spôsobom sa riadi toto plénum, pretože doba pokročila a sú niektoré veci, ktoré by sme zmeniť mohli.

    Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. No, mňa zarazilo opäť iba to, že ste nás tak nepriamo nazvali populistami, hej, že ktorí predkladajú zmenu rokovacieho poriadku. Vec, ktorú sme otvorili, naozaj vyprovokovalo skladanie kamery. To je pravda. Ale ak by sme chceli z toho vytĺkať kapitál, tak máme prizvané médiá, odprezentovali by sme tento návrh, robili by sme všetko preto, aby to bolo dostatočne medializované, robili by sme vyhlásenia voči odstraňovaniu kamery. Nie. My sme si povedali, že radšej nie. V tichosti pripravíme kratučkú, maličkú, jednoduchú novelu, aby sa naozaj zabránilo špekuláciám pri podpisovaní. To bolo všetko.

    Ďakujem.

  • Navrhujem, je 11.54 hod., aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku a ostávajú nám na prerokovanie poobede od 14.00 hod. dva body. Predpokladám a chcem aj poprosiť, kolegyne, kolegovia, aby ste boli flexibilní z pohľadu možnosti hlasovať skôr ako o 17.00 hod. Netrúfam si odhadnúť, ako dlho tieto dva body bude bežať rozprava. Ale odhadujem, že niekedy okolo tretej, pol štvrtej by sme vedeli hlasovaním ukončiť tretiu schôdzu Národnej rady.

    Takže vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 11.56 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní desiateho dňa 3. schôdze Národnej rady prvým čítaním o

    návrhu poslancov NR SR Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozef Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 102. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 88.

    Teraz dávam slovo podpredsedníčke Národnej rady Erike Juriniovej, aby návrh zákona uviedla.

  • Reakcia podpredsedníčky NR SR: "Jurinovej".

  • Jurinovej, ospravedlňujem sa, ospravedlňujem sa veľmi, Erike Jurinovej.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Tak dovoľte mi, vážené kolegyne a kolegovia, odôvodniť vám, prečo sme sa rozhodli predložiť opäť návrh novely o reklame, ktorý istým spôsobom upravuje len uvádzanie konečných cien reklamy zájazdov, hlavne.

    Podstatou návrhu je zavedenie povinnosti predávajúceho, resp. poskytovateľa služby, aby pri reklame uvádzal celkovú, to znamená konečnú sumu ponúkaných služieb, ktorú spotrebiteľ skutočne zaplatí. V praxi totiž dochádzalo k situáciám, že spotrebiteľ bol reklamou uvedený do omylu, resp. cena, ktorá bola uvádzaná v reklame, vzbudzovala dojem, že je nižšia, ako bola následná konečná cena, ktorú mal spotrebiteľ na zájazd a s ním súvisiace služby poskytované predávajúcim uhradiť.

    Súčasťou návrhu je aj zabezpečenie dohľadu alebo výkonu dohľadu nad predmetným ustanovením zavedením pokút.

    Návrh novely je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Všetko si nájdete v doložke vplyvov. Predpokladaný, alebo teda navrhovaná novela nepredpokladá žiaden dopad na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, na zamestnanosť. A to by asi na úvod aj stačilo.

    Takže veľmi vás prosím o podporu tejto novely, ktorá opäť, myslím si, že vôbec nie politicky, ale v záujme spotrebiteľov pomáha spotrebiteľovi vyznať sa možno v širokej spleti a ponuke zájazdov cestovných kancelárií, ktoré často veľmi rôznym spôsobom dohliadajú, ako uvádzať svoje ceny v katalógoch. Naozaj existuje dosť nevyrovnané podnikateľské prostredie a tam vlastne tí spravodlivejší alebo čestnejší podnikatelia doplácajú na nečestnejších podnikateľov. Preto vás prosím o podporu tohto návrhu.

  • Pani podpredsedníčka, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslankyni Helene Mezenskej. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 31 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 102).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu, a to ako o cieli predloženého návrhu zákona, tak aj o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Rovnako tak obsahuje aj informáciu o tom, že predkladaný návrh bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať žiadny vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie.

    Primárne by som chcela upozorniť možno na súlad práve so smernicami Európskej únie, a to predovšetkým smernica o balíku cestovných dovolenkových a výletných služieb, ktorá upravuje, že pre ľubovoľný popisný materiál, ktorý sa vzťahuje na balík služieb a je dodávaný spotrebiteľovi zo strany organizátora alebo maloobchodníka, platí, že cena tohto balíka služieb a akékoľvek ďalšie podmienky, ktoré sa uplatnia na zmluvu, nesmú obsahovať zavádzajúce informácie. Cena a primerané informácie musia byť v brožúre uvedené čitateľným, pochopiteľným a presným spôsobom a sú pre organizátora záväzné.

    Rovnako tak tento návrh zákona nadväzuje na smernicu Európskeho parlamentu o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorá definuje pojmy ako obchodné praktiky či podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa a v čl. 6 upravuje klamlivé činnosti.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2012 č. 88 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to konkrétne Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Poznamenávam, že do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Fecko, pán poslanec Matovič a pani predkladateľka, pani podpredsedníčka sa prihlásila.

    Nech sa páči, dávam slovo pani predkladateľke a potom vystúpi pán poslanec Fecko a pán poslanec Matovič. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, zrejme všetci súhlasíte s tvrdením, že keď sa zaujímate alebo keď si kupujete nejaký produkt, chcete poznať jeho konečnú cenu. A určite súhlasíte i s tým, že reklama by vás o konečnej sume kupovaného produktu nemala zavádzať. Žiaľ, v slovenskom spotrebiteľskom prostredí existuje niekoľko oblastí, kde tomu tak nie je, napríklad aj v prípade organizovaných zájazdov cestovných kancelárií, ktoré sú práve predmetom tejto novely.

    Slovenskí spotrebitelia sú opakovane každé leto vystavení akčným ponukám cestovných kancelárií. Cestovné kancelárie ponúkajú mimoriadne lákavé ponuky do zahraničných destinácií za veľmi príjemné ceny, ktoré však majú jeden zásadný problém: neuveriteľné ceny z reklám nie sú konečné, pričom reálna cena pobytu je často niekoľkonásobne vyššia. Pravdu o konečnej cene produktu spotrebiteľ zistí, jedine keď sa začíta do desiatok riadkov komplikovaného textu písaného často i malým písmom na konci zmluvy. A, žiaľ, v niektorých prípadoch sa pravdu nedozvie ani tam.

    A nie je to len požiadavka spotrebiteľov, ktorí sú zavádzaní klamlivou reklamou, ale i samotných podnikateľov v cestovnom ruchu, ktorí, ak chcú pristupovať k svojim klientom seriózne, sú znevýhodnení a vystavení nerovnému boju s neserióznymi konkurentami.

    Aj medzi našimi podnikateľmi sú tí, ktorí chcú vychádzať a aj vychádzajú svojim klientom v ústrety. Všetci budú mať rovnakú štartovaciu čiaru v zmysle minimálneho balíka služieb, ktoré skrýva reklamovaná služba, reklamovaná suma.

    Problémy vidíme v niekoľkých oblastiach. Niektoré cestovné kancelárie do ceny zájazdov nezahŕňajú všetky povinné príplatky a poistenia. Keďže sa jedná o povinnú súčasť produktu, nerozumiem, prečo nie je súčasťou ceny, ktorá je ponúkaná spotrebiteľovi. Taktiež bývajú často osobitne účtované služby, o ktorých spotrebiteľ môže dôvodne predpokladať, že sú súčasťou už zakúpeného balíčka, napríklad transfer z letiska do hotela. V konečnom dôsledku celá, ako by ste, celá, ako by ste ponúkali jedlo v reštaurácii, ale cena jeho prípravy by vám bola účtovaná osobitne. Skrátka, ak existujú jasne definované povinné poplatky, ktoré sú logickou súčasťou produktu, neexistuje dôvod, aby neboli jasne pomenované a zahrnuté do záverečnej ceny.

    Nami navrhovaná novela sa snaží skutočne ošetriť hlavný nástroj manipulácie spotrebiteľa v tejto oblasti, to znamená reklamu. Je neakceptovateľné, aby niektorí podnikatelia používali dobre živené marketingové rozpočty na vytváranie klamlivého obrazu o cene svojich produktov.

    Štát sa má do podnikateľského prostredia miešať čo najmenej. Ale v prípade, ak opakovane vidíme systematické zavádzanie spotrebiteľa, požadovať to minimum, aby bola cena uvádzaná v reklame finálna, sa nám javí ako absolútne opodstatnené. Jediný spôsob, ako nepoctivých podnikateľov k takémuto kroku dotlačiť, je jasné definovanie zákonných požiadaviek a jasné a výrazné pokuty v prípade porušenia týchto pravidiel, čo sa deje práve touto novelou.

    Model, ktorý zákon predpokladá, je veľmi jednoduchý. Pri cene zájazdu by mal byť vždy uvedený plný sumár položiek, ktorý obsahuje okrem palivových príplatkov aj pobytové taxy, kúpeľné poplatky atď. Cena musí byť jasná a nemenná.

    Je dôležité povedať, že tento návrh nie je v európskom kontexte vôbec revolučný. Je bežnou súčasťou legislatívy v okolitých krajinách a možno aj jeden z dôvodov, prečo naši občania, a možnože je to aj preto, jedným z dôvodov, prečo naši občania radi využívajú služby zahraničných cestových kancelárií.

    "Zákon by mal byť v súlade s etickým kódexom reklamnej praxe. Cena by mala byť konečná," toto hovorí šéfka Rady pre reklamu Eva Rajčáková.

    Dámy a páni, tento návrh sa v žiadnom prípade nesnaží demonizovať podnikateľov v turistickom ruchu ako takých, práve naopak, tento návrh je spôsobom, ako ochrániť tých poctivých, ktorí svojim zákazníkom neklamali ani doteraz, no tým stratili zdanlivo konkurenčnú výhodu. Je načase, aby nepoctivé správanie stratilo možnosť využívať legislatívne diery na úkor férových podnikateľov.

    Uvedomujem si aj, že na tejto schôdzi sme prejednávali návrhy, ktoré mali zrejme niekoľkonásobne vyššie finančné alebo politické dopady, ale práve preto by som ešte raz zdôraznila, že našou úlohou je riešiť aj problémy, aj drobné problémy, dielčie problémy ľudí, ktorí sa na nás obracajú, alebo ktoré aj sami zistíme z praxe. Takže to bol náš skutočný dôvod na to a to nás aj presvedčilo v tom, aby sme opäť, aby sme sa opäť pokúsili o predloženie takéhoto návrhu takejto novely. Verím, že aj toto zlepší spotrebiteľské aj podnikateľské prostredie na Slovensku.

    Ešte by som možno v krátkosti povedala, že pri tejto téme môžme registrovať aj iný problém, a to celkovo problém spotrebiteľov, ktorí majú, ktorí majú zlú skúsenosť práve s reklamovaním alebo ktorí sami už chcú reklamovať produkt, ktorý si kúpili. Vieme, že podnetmi by sa mali zaoberať štátne obchodné inšpekcie, bohužiaľ, tieto preverujú len často formality reklamácie, nepreverujú jej obsah. A tak tunák sa otvára možnože ďalší priestor na diskusiu, kde by sme sa mohli v budúcnosti spolu s kolegami nejak pomôcť riešiť problém reklamácií takýchto produktov. Ale to už je téma do ďalších schôdzí.

    Ďakujem vám pekne a ešte raz vás prosím o podporu tohto zákona.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci: pán poslanec Brixi a Kondrót. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani kolegyňa Jurinová, o čistote a dobrom zámere vášho návrhu vôbec nepochybujem, ale poprosím vás o zodpovedanie takej malej technickej otázky. A teda ako je možné uviesť konečnú cenu pri poskytovateľovi služby, ktorého cenové plnenie sa viaže na pohyby spotových komodít na trhu, ako je tomu v prípade palivových a iných energetických poplatkoch pri cestovných zájazdoch? Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani predkladateľka, ako dosť strašidelné, čo dokážete predložiť do Národnej rady možno aj s dobrým úmyslom. Keď by som bol veľmi pozitívny, tak si viem predstaviť účel, o ktorý išlo, avšak je to nieže vyrážanie otvorených dverí, to je vyrážanie neexistujúcich dverí. Samozrejme, technicky je to úplne zle spravené. Úplne zlé.

    Problematiku ceny zájazdu vrátane konečnej ceny by mal riešiť vecne príslušný zákon, a tým je zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách, takisto ako je vo všetkých okolitých krajinách, v jeho plnom znení. Ak má návrh zákona za cieľ ochranu spotrebiteľa, a teda aj ochranu účastníkov zájazdov, tak prečítajte si zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 370/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v jeho plnom znení, túto problematiku rieši, máme to riešené. Jeho ustanovenia sa v praxi aplikujú v celom rozsahu a zabezpečujú úplnú informovanosť záujemcov o zájazdy ešte pred podpísaním zmluvy o zájazdoch. Takže vo všetkých prípadoch kúpy zájazdu platí, že zákazník je vždy informovaný o konečnej cene za zájazd predtým, ako sa rozhodne zmluvu o zájazde uzatvoriť a, samozrejme, že si ju vyskladá podľa svojich podmienok, počtu členov, termínu atď.

    Neviem, čo chcete riešiť, ale je to riešené zle, zákon o cenách, nie zákon o reklame.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky - pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Je to asi uhol pohľadu. Samozrejme, že mohlo sa to riešiť aj týmto spôsobom, ale nám išlo naozaj o riešenie klamlivej reklamy, ktorá, ktorá naozaj, kde dochádza ku zavádzaniu jednotlivých klientov. Už len možnože v prvotnom pohľade na vec, ak si idem hľadať zájazd, tak určite ma osloví vždy prvá, prvá ponuka, ktorú uvidím a ktorá je najlacnejšia. A tam často dochádza práve k tomu možnože zneisťovaniu zákazníka, že keď sa k tomu pribalia jednotlivé poplatky, tak zákon, cena, cena, cena služby sa niekoľkonásobne naozaj zvýši. Bohužiaľ, podľa mňa už aj toto treba upravovať. Preto sme sa rozhodli púšťať, pustiť alebo túto novelu naozaj zmenou zákonu(zákona) o reklame.

    A čo sa týka pána Brixiho, určite existujú, existuje možnože nejaké, neviem, nejaká kvóta, ktorá, ktorá určuje, že sa poplatok mení v nejakej dobe o nejakú výšku, ale určite si nemyslím, že ten poplatok je tak, tak diametrálne odlišný. Keby sa možnože vychádzalo z nejakých priemerných cien ako, ja neviem, v predchádzajúcu dobu, alebo keď sa takisto, keď sa kontrahujú ceny na nasledujúce obdobie, verím tomu, že by sa vedelo dôjsť aj k nejakej takej priemernej cene, ktorá by sa dala použiť.

    Ďakujem.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Fecko, predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pani predkladateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, nechcem rozvádzať dlho túto debatu, ale dovoľte, aby som sa tiež ako jeden z predkladateľov vyjadril k tejto téme. Nejedná sa, samozrejme, o tému, ktorá by momentálne bola boomom na Slovensku, máme, samozrejme, aj iné témy, ktoré sú podstatne dôležitejšie, ale ako spomínala Erika Jurinová, sú to podnety od ľudí, ktoré by sme mali riešiť a nemali by sme ich nechávať do koša.

    Možnože viete, že existuje tzv. klientske desatoro, ktoré hovorí o tom, čo by si mal všímať potenciálny dovolenkár, pokiaľ ide cez nejakú cestovnú kanceláriu. Jednou z rád pre objednávateľov či účastníkov zájazdu je, že objednávateľ zájazdu by si mal všímať najmä, či cestovná kancelária vo svojej katalógovej ponuke alebo v inzercii používa už konečné ceny zájazdov, alebo si objednávateľ zájazdu musí konečnú cenu svojho zájazdu vypočítať z viacerých vstupov, hoci ide o povinné poplatky, bez zaplatenia ktorých účasť na zájazde nie je možná. Samozrejme, môžme sa pýtať, koľko ľudí toto desatoro dodržiava, ani ja osobne by som, poviem, že som to nedodržal, keď som išiel von na poslednú dovolenku, ale pravdou je, že desatoro existuje a mali by sme sa ním zaoberať.

    Samozrejme, konečná cena pôsobí dôveryhodnejšie a korektnejšie, uvádzanie či verejné propagovanie zájazdu z jeho nie úplnou cenou je pre objednávateľa zájazdu zavádzajúce a pre jeho orientáciu často aj zbytočne mätúce.

    Vlani v októbri Slovenská obchodná inšpekcia zverejnila výsledky z kontrol. Z 53 poskytovateľov dovoleniek zistili nedostatky až u 42. V zmluvách boli uvádzané rôzne nepresnosti, ktoré zavádzali klientov.

    Ministerstvo hospodárstva na tento náš návrh reaguje kladne, pretože hovorí, že reaguje na sťažností ľudí a prinesie transparentnosť do cien v zájazdoch. My sme tomu radi, pretože ľudia často reagujú na reklamu "Týždeň v Turecku za 150 eur". No nevezmete? No jasné, beriem, idem, nemám o čom debatovať, hej.

    Spotrebiteľ, ktorý takto reaguje na takúto kvázi super reklamu, zistí, že je to len cena za pobyt, ostatné poplatky, ako cestovanie, strava, poistenie, letiskové poplatky či víza, v cene nie sú zahrnuté. V konečnom dôsledku táto reklama, táto reklama škodí aj domácemu cestovnému ruchu, pretože zákazník môže mať pocit, že výlet do zahraničia je podstatne zaujímavejší, cenove prístupnejší preňho, a tak pod vplyvom aj týchto netransparentných informácií cez reklamnú agentúru, ktorú má, alebo si prečíta, rozhodne sa pre zahraničný zájazd. To znamená, aj naši nejakí podnikatelia v cestovnom ruchu prichádzajú skrátka.

    Takže myslím si, že je to dôvod na riešenie a na riešenie, ktoré by malo prísť možnože aj v tejto dobe, v ktorej sa nachádzame. Prípad a princíp uvádzania konečnej ceny je bežný v celej západnej Európe a klienta nemá preto čo zaujímať, z akých drobností sa skladá jeho pobyt, má sa dozvedieť, aké služby dostane, ich cenu a konečnú sumu. Som sto percent za túto filozofiu a nikto ma nepresvedčí, že to není pravda. A to, či sa tam bude meniť o 3 percentá, alebo 2 percentá, to už není až také zaujímavé. A keď je to o 50 percentách, tak to už zaujímavé je.

    Aby som bol korektný, musím povedať ešte jednu vec, že tento náš návrh bol podávaný aj v V. volebnom období, kde iba procedurálnym nezvládnutím svojich povinností spravodajcu nebolo o tomto návrhu hlasované, takže prakticky Národná rada už o tom raz vedomosť mala, že niečo také sa tu pripravuje. Takže to iba aby som bol fér voči našim kolegom, s ktorými sme tu boli v minulom, V. volebnom období.

    Toľko z mojej strany a dúfam, že je to cez celé politické spektrum, táto otázka sa týka každého z nás, myslím, takže pri dobrej vôli myslím, že by sa to dalo aj podporiť.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou dvaja páni poslanci: pani poslankyňa Mezenská a pán poslanec Kondrót.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

  • Tak ja by som sa len chcela ako človek z aplikačnej praxe, ktorý niekoľko rokov pôsobí práve na poli ochrany práv spotrebiteľa, vyjadriť, že naozaj tá prax potvrdzuje, že tie podnety spotrebiteľov svedčia o tom, že ani zákon o cenách, pán Kondrót, nestačí na to, aby sme sa naň mohli spoliehať a aby naozaj bol spotrebiteľ pred vstupom do zmluvného vzťahu ako účastník tohoto vzťahu riadne a zrozumiteľne o cene, o kompletnej a konečnej cene riadne informovaný.

    Takže ja rovnako ako pán Fecko, poslanec Fecko, vyzývam poslancov, aby takúto apolitickú iniciatívu podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja si dovolím pripomenúť, že ste reagovali na mňa a nie na svojho predrečníka, ale v poriadku.

    Pán poslanec Fecko, ja to vnímam tak, že nemáte témy, nemáte témy a už sa chytáte kade čoho. Ja povedal som, že môžem akceptovať dobrý zámer, ale je to nerealizovateľné a nie v zákone o reklame, to nejde. A povedal som vám a opakujem, vo všetkých prípadoch kúpy zájazdu platí, že zákazník je vždy informovaný, že prídem si tú cenu vyskladať a poviem, že idem s tromi deťmi na tri týždne, chcem polpenziu, to tam nemôžem mať všade vypísané, mi to spočítajú a povedia mi, toľkoto budete platiť. Ja sa jasne opýtam, či mi ešte niečo hrozí. Potom by som nemohol mať napísané nikde, že poďte s nami do Chorvátska od 300 alebo do Turecka od 300 eur, ja viem, že to bude viac, ale si to vyrátam, keď tam pôjdem, resp. keď mi budú robiť zmluvu. Nemôžte mať potom reklamu na "Kúpme si Passata od 660-tisíc", viete, že môže stáť aj milión korún, ako si ho vyskladáte, čo tam všetko chcete. Čiže, hovorím, vyrážate nieže otvorené dvere, neexistujúce dvere zle zvoleným zákonom o reklame, ktorý je nerealizovateľný, preto ho nepodporíme.

    Ďakujem.

  • S odpoveďou na faktické poznámky, s reakciou teda, pán poslanec Fecko. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán kolega, myslím si, že povedal som to v rozprave, ja si myslím, to, čo som tam podal, že je to aj v zákone o reklame. To znamená, že chceme to tam mať. Pretože na prvých plagátoch a letákoch, ktoré vidíte v cestovke, sú tie hypersumy, hej, ktoré tam existujú, a to je tá reklama, ktorá to robí. Toľko z mojej strany. Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, milí páni, z rozpravy zatiaľ mám dojem, že sme sa trošku nepochopili možno tak navzájom, že čo vlastne riešime, ale teda hlavne z vystúpenia pána Kondróta, on na to upozorňuje, že vlastne rieši to už zákon o cenách.

    Poviem to inak. Aj v tom Nemecku, aj Rakúsku, aj v Čechách rieši zákon o cenách to, že zákazník pred podpisom zmluvy musí byť informovaný o konečnej cene. Aj u nich, aj u nás, avšak u nich navyše zákon rieši to, že v reklame nesmie byť uvádzaná cena zájazdu, ktorá je klamlivá na prvý pohľad, vlastne že tam uvedie iba časť ceny a na mieste sa zákazník v cestovnej kancelárii dozvie o povinných príplatkoch, bez ktorých sa ten zájazd kúpiť nedá.

    Ten príklad, ktorý vy ste uviedli, kúpim Passata a môžem si potom prípadne zvýšiť jeho výbavu, tak znamená to, že, áno, do reklamy vám uvedú, že kúpte si Passata od 20-tisíc eur, ale reálne máte šancu prísť do tej predajne a kúpite Passata za 20-tisíc eur základnú výbavu. Rozdiel je v tom, na ktorý my reagujeme a ktorý chceme riešiť, je to, že cestovka povie, že, áno, Turecko za 390 eur, ale vy prídete do tej cestovky a v tej cestovke sa dozviete, ale to sa nedá iba za 390, lebo musíte mať povinný príplatok taký, povinný príplatok taký, povinný príplatok taký a potom variabilné príplatky, také ako pri tom Passate, čo ste uviedli ten príklad. Čiže vlastne vy máte minimálnu cenu zájazdu v skutočnosti možno 750, ale v reklame je uvádzaných 390, že stojí to Turecko od 390.

    A toto je ten rozdiel, čo riešia Nemci, Rakúšania a Češi(Česi), keď som vymenoval najbližšie krajiny okolo nás, kde hovoria, že cestovná kancelária ak raz uvedie cenu zájazdu od nejakej ceny, tak zákazník má právo, keď príde do cestovnej kancelárie, za tú cenu si kúpiť niektorý zájazd ako za finálnu cenu. Čiže presne tak, ako ste použili ten príklad toho Passata, ak uvedie od 20-tisíc eur Passat, tak zákazník má právo kúpiť si za túto cenu Passata v minimálnej výbave. A takisto pri zájazde, ak napíše cestovná kancelária Turecko od 390 eur, zákazník má právo prísť do tej cestovnej kancelárie a za 390 eur si kúpiť úplne možno s výhľadom na smetisko, jednoducho veľmi zlý zájazd možno, ale naozaj ten základný, základný zájazd za tú cenu 390 eur.

    A, čiže preto to hovorím, aby sme teda sa chápali vlastne, že o čo nám ide. Tu nejde o to, aby my sme teraz automaticky zaviazali alebo aby sme zviazali cestovkách ruky, aby mohli predávať iba zájazdy pre dva plus dva rodiny a na toto uvádzali kompletnú cenu. Nie, v podobe nech všetky tie variabilné dobrovoľné príplatky, keď niekto chce mať výhľad na more, keď chce byť sám v izbe, keď chce mať neviem čo ultra all exclusive, všetky tieto veci môžu byť navyše, ale za cenu, ktorú budú raz cestovky uvádzať, že od, ako som spomínal to Turecko od 390, nech za 390 si zákazník môže kúpiť v cestovke ten zájazd.

    Čiže na vysvetlenie, prečo to vlastne riešime v zákone o reklame a aký je rozdiel medzi súčasným stavom, ktorý to vlastne čiastočne už rieši, že pred samotným podpisom zákazník, áno, je informovaný, logicky, to, čo aj tu teda pani predkladateľka povedala, s týmto asi úplne súhlasím, že ľudia majú v malinkých písmenkách napísané, že koľko koniec koncov ten zájazd stojí. Nie každý zákazník cestovky predtým, ako sa zaviaže, tak vie presne, koľko ho to stáť bude, to ako logicky, akože ľudia nie sú hlúpi, aby podpísali zmluvu, a nevedia, že koľko vlastne ten zájazd stáť bude.

    Tu nejde o ten moment už samotného pobytu v cestovnej kancelárii, kedy on tie informácie by nedostával, nie, tam on ich dostáva. Tu ide o moment toho nalákania toho zákazníka, to, čo upozornil Martin Fecko, aby sme odrazu my tu nehádzali polená pod nohy slovenským podnikateľom v cestovnom ruchu. Odrazu tu je človek na Orave, na Kysuciach, v Tatrách, niekde si postaví penzión, urobí ponuku cestovného zájazdu naozaj za povedzme 290 eur komplet so všetkým, lebo on tam nemôže mať palivový príplatok na lietadlo pre človeka zo Slovenska, jednoducho je to komplet za 290 eur a na druhej stane je voči nemu podnikateľ, ktorý dá Chorvátsko od 170 eur alebo od 250 eur.

    A toto je to zavádzanie, kde naozaj my vytvárame ilúziu v ľuďoch, že je výhodnejšie cestovať do zahraničia, ako ísť na Slovensko. To je už druhá vec, že ten človek potom následne sa dozvie v cestovne o všetkých tých príplatkoch k tomu a de facto zo 170 na konci je 420 a je to viacej o 50 % ako ten zájazd na Slovensku.

    Ale ide pri reklame, sami viete, že to je o prvom dojme. Zbadáte spot, zbadáte reklamu, s reklamou som robil veľmi dlho, tak viem, že je to o prvom dojme, ktorý urobíte na toho zákazníka. Zapíšete sa do podvedomia a my dovoľujeme vlastne dlhodobo podnikateľom vlastne v cestovnom ruchu, aby manipulovali s ľuďmi a vytvárali ilúziu, že cestovať do zahraničia je výhodnejšie, ako cestovať na Slovensko.

    A už z pohľadu aj tohto, možno podpory slovenského cestovného ruchu, by to bolo fér, aby sme narovnali podmienky. A keď raz dostali rozum Nemci, Rakúšania, Češi(Česi) a urobili to a Nemci naozaj dlhé roky, desaťročia to používajú, vlastne takýto prístup, Rakúšania niekoľko rokov, Češi(Česi) približne dva alebo tri roky, tak pravdepodobne nevymysleli niečo zlé.

    A tiež možno sa treba zamyslieť a by som povedal príklad, na Slovensku tiež existuje pár lastovičiek cestoviek, doslova poviem aj názov Turancar. Prišiel s takouto iniciatívou, kde dobrovoľne začal uvádzať cenu komplet, lebo videli, že tak to funguje na západe, a dáva naozaj skutočnú cenu, že od koľko, a zistil veľmi rýchlo, že sa mu to nevypláca, lebo odrazu bol veľmi druhý voči všetkých ostatných, ale on dobrovoľne dával tú kompletnú cenu, za ktorú ten zákazník, keď prišiel do cestovky, tak mohol mať zájazd. Ale zistil, že sám sebe si hádže polená pod nohy, keďže ostatní sa neprispôsobili, ostatní chceli vytvárať ilúziu, akí sú lacní, a nechať si potom na to, aby spracovali ľudí, že však vlastne toto sú povinné príplatky k tomu.

    Druhý problém čo je, tak aj ten súčasný stav, ak by sme ponechali ďalej, tak vlastne vytvára priestor nato, že tie cestovné kancelárie veľakrát robia to, že vlastne samotnú tu základnú cenu zájazdu umelo znižujú a dobiehajú to cez tie povinné príplatky. Čiže povinný príplatok nejaký, letisková taxa je v skutočnosti, ju nakupuje cestovka za 50 eur, ale ona ju účtuje 150 eur a o tých 100 eur zníži tú základnú cenu zájazdu. A takto umelo vlastne znižujú, vytvárajú alebo znižujú tú pôvodnú cenu, tú, na ktorú ako medový motúz lákajú zákazníkov, a tým pádom to neprospieva zdravej konkurencii aj medzi samotnými cestovkami.

    Preto ďalší prínos by mal byť tohto zákona v tom, že ak vyrovnáme podmienky, ak naozaj budú musieť udať tú cenu, za ktorú si zákazník bude môcť ten zájazd kúpiť, tak sa vyčistí trh vlastne v tom, že budú môcť si lepšie konkurovať navzájom a mohlo by to podľa nášho názoru prispieť aj k určitému jemnému zníženiu cien na trhu, keďže tie ceny sa budú dať lepšie porovnávať. A preto si myslíme, že ten zákon je dobrý, správny, a by som vás prosil o jeho nepolitickú podporu.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria, piati páni poslanci, šiesti páni poslanci: Chren, Viskupič, Brixi, Kuffa, Érsek a Poliačik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, milý Igor, chcel by som ťa podporiť pri tomto návrhu aj preto, že si pamätám, že keď bol prvýkrát predložený ešte ako pozmeňujúci návrh pred pár mesiacmi, tak sme ho v podstate vytvárali spolu s pomocou ministerstva hospodárstva a s ľuďmi na ministerstve hospodárstva, ktorí ho pomáhali formulovať práve tak, aby bol vykonateľný v spolupráci s odborníkmi z odboru ochrany spotrebiteľa, s odborníkmi z obchodnej inšpekcie. Čiže na margo jeho vykonateľnosti a na margo toho, že ide o právnu úpravu bežnú v mnohých iných krajinách Európy, týmto chcem vyjadriť podporu tomuto návrhu. Naozaj tie argumenty, ktoré hovoria opak, nie sú pravdivé.

  • Ďakujem. Takisto by som ako jeden z predkladateľov, keďže som nestihol sa prihlásiť ústne do rozpravy, aj kvôli krátkosti času využijem faktickú, chcem zdôrazniť dva momenty.

    Prvý je ten, že tento návrh iba kvôli zlyhaniu spravodajcu, ktorý ho spravodajcoval v predchádzajúcom období, volebnom období, neprešiel, lebo sa o ňom nemohlo dať hlasovať na základe chyby. Mal v tom čase podporu cez politické spektrum, a preto by som chcel povedať, že keďže počúvam teda kritiku, ktorú si označil aj ty, Igor, že ako keby neexistovali žiadne dvere, ktoré treba vykopávať, lebo sú otvorené. Tie dvere sú a sú zatvorené práve v tom, že chceme riešiť klamlivú reklamu.

    Spomínal si, že zákon o cenách je platný a tá medzinárodná opora z hľadiska úpravy v reklame je absolútne evidentná a existuje obrovské množstvo argumentov pre to, prečo by sme sa mali zamerať práve na to, aby existovala reálna možnosť porovnať ceny zájazdov na základe skutočností, ktoré sa reklamujú cez, alebo teda propagujú cez reklamné agentúry. Neviem, či sa dá ešte viacej zvýrazniť ten moment, že tie dvere existujú, sú zatvorené a treba ich otvoriť, aby si ľudia dokázali urobiť reálny obraz o cene zájazdu na základe ceny, ktorú uvádzajú touroperátori v reklamných kampaniach. To je od A po Z vyjadrený zámer, čo sa chce upraviť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja iba technickú poznámku. Pán kolega, chcem ti pripomenúť, že okolité krajiny Európy riešia problematiku cien pri cestovných zájazdoch aj znižovaním sadzby z ich kupovania a ich poskytovania. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Chcem, aby sme sa nad tým vážne zamysleli a podporili návrh tohto zákona, nakoľko naozaj by som si dovolil povedať, že takmer všetci máme takú negatívnu skúsenosť s tým, že veľakrát ceny, ktoré sú uvádzané v akciách, a to nielen ako zájazdoch, tak sú zavádzajúce. Zvlášť je to pri tých zájazdoch a práve tých zahraničných a obyčajne sú to letoviská, kde vlastne v tej cene zájazdu sú skryté ceny a vám ten zájazd predraží to na raz toľko.

    K tomu Passatu som ešte chcel aj ja zareagovať, to bol taký dobrý ako príklad, keď ten Passat máte v 600-tisícovej hodnote a kúpite toto auto za 600-tisíc a môžete ho aj 1 200-tisíc kúpiť, samozrejme, ale chcem poukázať predovšetkým na to, a to tu nebolo spomenuté, že do toho auta si môžete sadnúť a odísť z tej predajne. Je plne funkčný, má kolesá, volant, brzdy, je tam motor dokonca, strecha. Tak toto je ten podstatný rozdiel. Kdežto tuná veľakrát je to tá cena ako predstavovaná tak, keď si nedokúpite to alebo to, tak vlastne aj ten zájazd môže sa stať akoby nefunkčným.

    Ide tu hlavne o to, aby boli chránení spotrebitelia, ktorí veľakrát naozaj sú na tomto trhu tuná ako zavádzaní. Ja som len toľko ešte k tomu chcel doložiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, ďakujem za slovo. Jedná sa pravdepodobne o zákon o cestovnom ruchu, niečo podobného, týka sa celý tento návrh o cestovnom ruchu, čiže aj z republiky von, aj z republiky dovnútra. Je mi a by som chcel rád poprosiť, aby mi vysvetlili napr. cestovné. My si kúpime v autobuse cestovné, ktoré neobsahuje ani miestenku, ani batožinu, čiže aj na toto sa bude celé vzťahovať? Lebo to je tiež ako reklama v konečnom dôsledku. Ideme si požičať výstroj lyžiarsky, zahrňuje to aj oblečenie, aj lyže? Čiže ak riešime na jednej strane cestovný ruch, tak myslím si, že je tam viacej aspektov možno, ktoré by sa mali dostať do tohto návrhu. Ale ja nemám s týmto problém. Ďakujem.

  • Igor, ja síce nie som úplne priateľ vodenia občanov a spotrebiteľov za ručičku, myslím si, že človek by mal vždy byť zodpovedný a ostražitý v kontakte aj s reklamou, aj s akýmkoľvek predajcom, či už tovaru, alebo služby, a mal by si byť vedomý toho, že sa musí dozvedieť všetky informácie predtým, než pustí peniaze z ruky.

    Ale na druhej strane súhlasím s vami aj s dôvodovou správou v tom, že, ako hovorí presne kolega Viskupič, nemal by byť ani vodený za nos a mal by byť schopný rozdeliť jeden produkt od druhého na základe porovnateľných údajov. Rovnako ako pri pôžičkách alebo iných finančných produktoch v poslednej dobe, v posledných rokoch sa sprísňovala legislatíva tak, aby bolo možné porovnávať úrokové sadzby a ľudia aby sa mohli rozhodovať na základe porovnateľných údajov, aj tu si myslím, že poskytnutie celkovej ceny základného balíka zájazdu aj s poplatkami je niečo, čo na trhu prospeje a zvýši to kvalitu aj samotných produktov, lebo nebudú predávané na základe zavádzania, ale budú predávané na základe ponúknutia naozaj kvalitného produktu.

    Takže nemám problém tentokrát váš návrh podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické otázky pán poslanec Matovič.

  • Pán poslanec Brixi, jasné, mňa tiež mrzí, že vlastne tá podpora cestovného ruchu na Slovensku voči ostatným krajinám tak trošičku pokrivkáva.

    Pán poslanec Érsek, keď ste hovorili o tom cestovnom a podobne... Érsek (pozn. red.: vyslovené ako Éršek"). Tak? Som dobrý.

    Tak toto, v tomto, čo my navrhujeme, tak je to o tom, že aby naozaj, keď vás cestovka láka na nejaký zájazd, do Bulharska napríklad, tak aby za tú cenu, ktorú uvedie, tak aby ste si mohli kúpiť naozaj zájazd do Bulharska aj s cestou. To, že už či navyše by ste tam mali potom sedenie na kolese alebo na chvoste autobusu, to už sú také variabilné príplatky, ktoré už potom môžu byť ako bokom uvádzané, a vy, keď sa rozhodnete ich mať, tak áno, okej, alebo nie, ale jednoducho, aby vás za tú cenu tá cestovka do toho Bulharska dopravila. Čiže toto riešime. Neviem teda, či sme sa úplne teda presne pochopili.

    A, Martin Poliačik, ďakujem za podporu, ale to je váš liberálny prístup, že vy by ste najradšej boli, že vôbec ľuďom nepomáhať, ale ja si myslím, že v takýchto veciach, keď vidíme, že hromadne v tejto situácii podnikatelia, niektorí, zneužívajú možno neznalosť zákazníkov, tak by sme mali ľuďom pomáhať a štát by mal niekedy teda aj ľudí v správnej chvíli chrániť a toto, si myslím, že je práve taký moment.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. K rozprave sa chce, k rozprave chce zaujať stanovisko pán predkladateľ Igor Matovič.

  • Ja som ešte jednu vec vtedy v rozprave nepovedal a to je taký, taká možno trošku mylná predstava, že vlastne my teraz prikazujeme, že aby vlastne v každej reklame cestovka uvádzala jednu cenu a neriešili by sa tie situácie, že kde naozaj chcete mať výhľad na more, s dvomi deťmi, tromi deťmi, s jedným dieťaťom a podobne. Preto my vlastne, keď si aj prečítate presne ten návrh zákona, tak vyslovene tam uvádzame, že ak nie je možné vopred určiť konečnú cenu podľa odseku 1, ktorý hovorí o tom, že iba teda tú fixnú cenu, "predávajúci v reklame uvedie reprezentatívny príklad zájazdu, ktorý obsahuje popis všetkých služieb, ktoré sú súčasťou zájazdu, a konečnú cenu, ktorú spotrebiteľ zaplatí vrátane všetkých platieb spojených s poskytnutím zájazdu". Čiže napríklad uvedie, cena pre rodinu s dvomi deťmi s výhľadom na more na 14 dní je táto položka toľko, tá toľko, tá toľko, dokopy táto suma, ako rovno v reklame, aby ten človek videl, že my keď pôjdeme si ako rodina s dvomi deťmi objednať tento zájazd, tak od tejto sumy si vieme kúpiť ten zájazd so všetkými povinnými tými príplatkami.

    Čiže ešte zopakujem, cieľom tohto zákona nie je šikanovať teraz cestovné kancelárie, ani si vôbec nemyslím, že ony doteraz akože podvádzali alebo zneužívali svoje nejaké postavenie. Nie. Fungovali presne podľa toho zákona, aký my sme im nalinajkovali. Zákon im umožňoval predávať zákony(zájazdy) doteraz tak, ako ich predávali, tak nerobme z nich podvodníkov. Nie. Nepodvádzali zákazníkov, fungovali podľa zákona, ako my sme im dali. Využívali systém, ktorý my sme nastavili.

    Čiže je to v prvom rade ochrana ľudí pred možno zavádzajúcou reklamou, keď to tak nazvem, a v druhom rade veľmi podstatný moment - podpora slovenského cestovného ruchu alebo ochrana slovenského cestovného ruchu, domáceho cestovného ruchu pred zahraničným cestovným ruchom. Ako tváriť sa naďalej, nechať tie podmienky pokrivené a de facto takto na prvý pohľad vtedy, keď sa ten človek mentálne rozhoduje, kedy si zapisuje do podvedomia, že čo ho láka, kam na tú dovolenku by chcel ísť, a stále dlhodobo zvýhodňovať zahraničné zájazdy pred slovenskými nie je fér.

    Keď hovoríme o tom, že sme suverénna krajina, kupujme slovenské výrobky, tak kupujme aj slovenské služby a toto je jeden krok, čím môžeme pomôcť podnikateľom v slovenskom cestovnom ruchu, že nebudú odrazu tí, ktorí sú vlastne strašne drahí, a to Bulharsko, Turecko, Chorvátsko, všetko je strašne lacné. Nie. Odrazu ľudia už na prvý pohľad budú vidieť, že áno, tie Tatry sú za tristovku a to Turecko je za šesťstovku. Už budú vidieť, že sa oplatí možno ísť aj na Slovensko do tých našich, veľakrát prázdnych hotelov, penziónov, ubytovní.

    Ďakujem pekne za podporu.

  • Chce sa k rozprave vyjadriť pani spravodajkyňa?

  • Tak ja rovnako, ako navrhovateľ tohto legislatívneho zámeru, vás vyzývam k tomu, aby ste ho podporili. Opäť uvádzam, aplikačná prax ukazuje, že nepostačujú zákony, ktoré tu boli spomenuté, aj zákon o cene. A chcem uviesť, že okrem toho, že schválenie tejto legislatívnej iniciatívy bude mať pozitívny dopad na zvýšenie ochrany práv spotrebiteľov, na ich lepšiu orientáciu na trhu, bude mať aj pozitívny vplyv na posilnenie zdravého konkurenčného prostredia medzi cestovnými kanceláriami. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k prvému čítaniu o poslednom návrhu,

    návrhu poslancov NR SR Andreja Hrnčiara a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 87, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 73.

    Dávam slovo poslancovi Andrejovi Hrnčiarovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dostali sme sa k dlho očakávanému poslednému bodu rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a preto mi dovoľte, aby som bol stručný a stručne vás oboznámil s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní.

    Predkladaný návrh zákona vychádza z výsledkov experimentálneho overovania šesťročného gymnaziálneho štúdia, ktoré prebiehalo počas sedemnástich rokov na Gymnázium Viliama Paulinyho Tótha v Martine a ktorého cieľom bolo získať čo najviac relevantných údajov o koncepcii šesťročného štúdia a zistiť, či je z hľadiska rozvoja žiakov a dosiahnutých výsledkov efektívna, alebo efektívnejšia ako v gymnáziách s inou koncepciou a dĺžkou štúdia.

    Predmetom experimentálneho overovania bol návrh novej formy obsahového zamerania prijímacích skúšok, učebný plán a učebné osnovy povinných predmetov, nimi determinovaný výchovno-vzdelávací proces, jeho výsledky a realizácia koncepcie maturitnej skúšky. Gestorom experimentálneho overovania bol Štátny pedagogický ústav v Bratislave. Čiže tento projekt bol schválený v roku 1995 a vlastne myšlienka šesťročného štúdia na gymnáziu nadväzuje na myšlienky Jana Amosa Komenského, ktorý navrhoval vo svojom diele "Veľká didaktika" pre každý stupeň vzdelávania šesťročný cyklus.

    Viackrát novelizovaný zákon č. 542/1990 Zb. umožňoval organizovať gymnáziá ako štvor- i viacročné, maximálne osemročné. Pri šesťročnom gymnáziu bolo základnou myšlienkou, bolo vytvoriť túto šesťročnú formu popri štvorročnej.

    Podotýkam to preto, lebo v žiadnom prípade teraz nejde o vytváranie nových škôl. Vieme, aká je situácia, že problémy v školstve sú vážne. Napríklad len v Turci končí 9. ročník 700 absolventov, pričom stredné školy ponúkajú až 1 700 voľných miest. Čiže tá situácia je naozaj neudržateľná, ale touto novelou zákona nejde o vytváranie nových škôl.

    Základné dôvody pre vznik šesťročného gymnaziálneho štúdia vyplývajú z dlhoročných, sedemnásťročných skúseností a poznatkov. Je tu snaha poskytnúť alternatívnu školu, alternatívne vzdelávanie, odstrániť uniformitu škôl, umožniť žiakom vo väčšom časovom priestore rozvinúť a zdokonaliť svoje schopnosti a zručnosti, dať im priestor realizovať sa v priestore starších spolužiakov.

    Aj podľa pedagogicko-psychologických zistení, ktoré sú vedecky potvrdené, 12- a 13-roční žiaci predstavujú vekovú kategóriu, pre ktorú je z hľadiska poznávacích schopností typický prechod od konkrétneho k abstraktnému mysleniu, od mechanického k logickému zapamätávaniu. Aj z vývinového hľadiska je táto veková kategória skôr pripravená na zmenu, ako 10-ročné deti. To umožňuje už v tejto vekovej kategórii využívať metódy a formy práce charakteristické pre gymnaziálne štúdium. V 7. a 8. ročníku základných škôl sa začínajú výraznejšie presadzovať talentovaní žiaci, ktorí ak nemajú dostatočný priestor na rozvoj svojho talentu, začínajú stagnovať.

    Možnosť vnútorne diferencovať štúdium na základnej škole spôsobuje, že v 1. ročníku štvorročného gymnázia sa vzdelávajú žiaci s rozdielnou kvalitou vedomostí z prírodovedných predmetov a cudzích jazykov, čo spôsobuje značné problémy žiakom v 1. ročníku. Výborní žiaci v tomto období prevažne stagnujú. V druhom polroku 9. ročníka sa celé ťažisko učenia prenáša na prípravu na prijímacie pohovory a najmä na testovanie deviatakov. Žiaci, ktorí sa na základe študijných výsledkov na stredné školy dostanú bez prijímacích pohovorov, strácajú motív na učenie. Stagnácia týchto žiakov pokračuje istý čas aj v 1. ročníku strednej školy.

    Uvedené negatíva boli eliminované zavedením kontinuálneho gymnaziálneho štúdia. Jedným z účelov experimentu bolo uvedené negatíva úplne odstrániť a získaný časový priestor použiť na efektívne vzdelávanie.

    Ťažisko zmien v šesťročnom gymnáziu bolo založené na posune od stratégie prinucovania ku stratégii aktivizácie a usmerňovania žiaka. Z tohto vyplýva posilnenie motivačnej funkcie vyučovania ako základného predpokladu udržania záujmu o štúdium a neskoršie celoživotné vzdelávanie.

    Cieľom tohto pokusného overovania bolo získať poznatky, skúsenosti a podnety na vytvorenie alternatívneho programu vzdelávania pri sústredení nadaných a talentovaných žiakov vo veku 12 až 13 rokov, vytvoriť im optimálne podmienky pre rozvoj ich talentu a nadania pod vedením skúsených, vysoko kvalifikovaných pedagógov.

    Na uvedenú formu štúdia sa napríklad robili veľmi komplikované prijímačky, prijímacie skúšky, ktoré pozostávali zo spoločensko-vedného testu, ktorý obsahoval úlohy z predmetov slovenský jazyk a literatúra, a taktiež z prírodovedného testu, ktorý obsahoval úlohy z predmetov matematika, fyzika, prírodopis. K uvedenej zmene prijímacích skúšok viedlo poznanie, že zisťovanie vedomostí len zo slovenského jazyka a literatúry a matematiky nedáva dostatočný obraz o schopnostiach uchádzača pre štúdium na škole gymnaziálneho typu. Takéto širšie koncipované prijímacie skúšky umožňovali vybrať najkvalitnejších žiakov, ktorí sú po krátkom čase, potrebnom na ich adaptovanie sa na nové prostredie, pripravení aktívne sa zapojiť do výchovno-vzdelávacieho procesu, veľmi dobre pracovať rôznymi metódami a formami práce.

    Experimentálne overovanie šesťročnej formy gymnaziálneho štúdia prinieslo i požiadavku novej maturitnej skúšky. Model maturitnej skúšky vrátane pedagogickej dokumentácie, ktorý bol na šesťročnom gymnáziu odskúšaný, bol s minimálnymi úpravami použitý pri dnešnej celoštátnej maturitnej skúške. Na základe výsledkov experimentálneho overovania koncepcie šesťročného štúdia v gymnáziu a koncepcie maturitnej skúšky na uvedenom type gymnaziálneho štúdia sa dospelo k záverom, že pôjde o efektívny model stredoškolského vzdelávania, ktorý žiackej časti populácie poskytne kvalitné vzdelanie, adekvátne jej študijným a intelektovým schopnostiam.

    Ja mám k dispozícii, podarilo sa mi získať Správu o ukončení projektu experimentálneho overovania šesťročného gymnaziálneho štúdia a dovoľte mi naozaj len v krátkosti prečítať zaujímavé, dve zaujímavé state z tejto správy.

    "Úroveň vedomostí a zručností žiakov sa overovala na začiatku a na konci 3. ročníka prostredníctvom písomných skúšok. Testy z vyučovacích predmetov slovenský jazyk, slovenská literatúra, matematika, dejepis, fyzika, chémia a geografia vypracovali didaktici uvedených predmetov zo Štátneho pedagogického ústavu.

    Dosiahnuté výsledky žiakov korešpondujú s výsledkami psychologického sledovania, dosiahnutými v neverbálnom inteligenčnom teste, ktoré potvrdzujú nadpriemerné výsledky žiakov v šesťročnom štúdiu. V porovnaní s výsledkami žiakov vo štvorročnom gymnáziu, kde sa realizovali tie isté testy z tých istých predmetov, žiaci šesťročného gymnázia dosiahli v priemere o 10 % lepšie výsledky.

    Výsledky maturitnej skúšky ukazujú na vysokú a v mnohých prípadoch nadštandardnú úroveň vedomostí, zručností a prispôsobilostí žiakov a ich pripravenosť na ďalšie štúdium.

    A veľmi zaujímavý je záver tejto správy, ktorú vypracoval Štátny pedagogický ústav, kde: "Na základe výsledkov experimentálneho overovania koncepcie šesťročného štúdia v gymnáziu a koncepcie maturitnej skúšky na uvedenom type gymnaziálneho štúdia je možné konštatovať, že ide o efektívny model stredoškolského vzdelávania, ktorý časti žiackej populácie poskytuje kvalitné vzdelanie, adekvátne jej študijným a intelektovým schopnostiam." Avšak vzhľadom na to, že zákon č. 245/2008 Z. z. nepozná formu šesťročného štúdia, Štátny pedagogický ústav aj napriek tomu, že táto forma dosiahla veľmi dobré a merateľné výsledky, odporúča ukončiť toto šesťročné vzdelávanie.

    Čiže vzhľadom na to, že keď bolo ukončené šesťročné vzdelávanie na jednom z najstarších slovenských gymnázií na Slovensku, na Gymnáziu Viliama Paulinyho Tótha v Martine, vznikli tam aj veľké občianske protesty, spisovali sa petície, bolo mojou povinnosťou predložiť takúto novelu zákona, pretože si myslím, že je dobré naozaj, keď sa odstráni uniformita v školách, a je dobré, keď bude existovať takáto forma štúdia, aby si mali možnosť rodičia vybrať, na akú školu, pokiaľ to má byť gymnázium, svoje dieťa dajú.

    Samozrejme, že sa otvorí určite v rozprave, alebo sa bude namietať ten súčasný stav v školstve. Ja som tiež zato, aby sa strážilo otváranie nových škôl, pretože tá situácia je naozaj neúnosná. Ale podľa medializovaných informácií ministerstvo školstva pripravuje novelu zákona, kde napríklad vyššie územné celky budú mať možnosť a právo limitovať napríklad otváranie tried. Čiže neobstojí argument, že takáto forma štúdia by znamenala veľký odliv žiakov zo základných škôl, pretože práve vyšší územný celok ako zriaďovateľ takéhoto gymnázia bude mať možnosť redukovať alebo stanoviť presný počet tried, ktoré sa otvoria.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi predkladateľovi.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslankyni Jane Žitňanskej.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 87), ako určená spravodajkyňa Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 16 z 12. júna 2012 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 73 z 1. júna 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som, môžte otvoriť rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky: pán poslanec Poliačik za klub SaS a pán Richard Vašečka.

    Takže nech sa páči, prosím pána Martina Poliačika.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, ak tento zákon neprejde cez Národnú radu, tak žiaci a študenti na Gymnáziu Viliama Paulinyho Tótha v Martine budú prvými obeťami súčasného vedenia ministerstva školstva. Asi nebudú poslednými podľa legislatívnych zámerov, ktoré máme možnosť vidieť pre nasledujúce týždne a mesiace, ale nie je nutné, aby nimi boli.

    To, čo máme možnosť vidieť v Martine, je ukážkové zlyhanie štátu. Zlyhanie parlamentu, zlyhanie ministerstva, zlyhanie inšpekcie. Napriek tomu, že vzdelávací program, ktorý tam bol 17 rokov testovaný, sa vo všetkých parametroch ukázal ako úspešný, nemôže pokračovať ďalej a aj Štátny pedagogický ústav podľa správy, o ktorej hovoril kolega Hrnčiar, povedal, že jedinou prekážkou k tomu, aby ho pustili do plnej prevádzky, je zmena zákona, ktorá medzitým na šesťročné gymnáziá zabudla.

    A ja sa pýtam, čo je našou prácou v tomto parlamente? Nemali by sme práve vytvárať podmienky nato, aby to, čo je úspešné, mohlo pokračovať?

    V školstve to funguje tak, že existuje nejaká väčšinová tendencia, ktorá sa ukazuje väčšinou na štátnych školách, a potom existujú experimentálne, rôzne nové prístupy ku vzdelávaniu a na ich základe sa môže potom aj tá väčšinová, tá väčšinová cesta na tých väčšinových školách prispôsobiť a zobrať si z nich to najlepšie, aby sme mohli postupne vzdelávací proces a výchovný proces na našich školách zlepšovať.

    Častokrát práve súkromné školy zavádzajú nové postupy, nové technológie, pristupujú k deťom inak, a ak sa to overí, potom aj štátne alebo verejné školy môžu si to najlepšie, čo sa z týchto experimentov dozvedia, prebrať do svojich osnov, do svojich štandardov a takýmto spôsobom sa vyvíjať.

    Gymnázium Viliama Paulinyho Tótha nie je súkromná škola, nie je experimentom, je dlhodobo uznávanou výbornou vzdelávacou inštitúciou, ktorá stava(stavia) na dobrých základoch, má výborných učiteľov a všetci študenti, ktorí šesťročné gymnázium absolvovali, hovoria o tejto škole v superlatívoch. Takisto pedagógovia, ktorí tam učia, si pochvaľujú práve prácu s deťmi od 12 rokov nasledujúcich šesť rokov, lebo - presne ako hovoril kolega Hrnčiar - práve ten prechod v období dvanástich rokov od konkrétneho k abstraktnému a ku kreatívnejšiemu mysleniu umožňuje začať s nimi pracovať, s týmito žiakmi, na inej úrovni a vzdelávanie ťahať kvalitatívne lepšie než napríklad na osemročných gymnáziách alebo potom na štvorročných klasických.

    To, čo chceme spraviť touto novelou, je jednoducho nechať dobrý projekt pokračovať ďalej. Nechceme zavádzať nové šesťročné gymnáziá, nechceme otvárať nové školy. Napriek tomu, že na mnohé z týchto otázok možno máme každý iný názor, na jednej veci by sme sa mali zhodnúť. Ak v mizérii slovenského školstva máme ostrovček pozitívnej deviácie, ak môžme konkrétne ukázať na konkrétnu školu a konkrétny program, že toto funguje a malo by to mať štátnu podporu, tak je našou psou povinnosťou oceniť prácu tých pedagógov, vedenia školy a oceniť investíciu do sedemnástich rokov vytvorenia kvalitného programu a jednoducho ich nechať, aby v tejto práci pokračovali ďalej.

    Oni od nás nežiadajú peniaze, aby sme ich podporili, oni od nás nežiadajú novú budovu ani novú telocvičňu, nežiadajú nič iné, len jednu jedinú vetičku v zákone, ktorá by im umožnila pokračovať v práci, ktorú začali.

    Ja viem, že aj medzi kolegami v strane SMER je veľa takých, ktorí nie s každou myšlienkou, ktorú presadzuje minister školstva, súhlasia. Ja veľmi dúfam, že pri tomto zákone ukážeme, že najprv je parlament, až potom je vláda, a umožníme dobrému projektu pokračovať ďalej v práci a umožníme tak aj to, aby sme na Slovensku neboli všetci rovnakí, nebola každá škola rovnaká, ale aby keď sa niečo ukáže ako kvalitné, tak to bolo podporené a mohlo existovať ďalej.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa prihlásili traja páni poslanci: pani Žitňanská, Hlina, pani poslankyňa Vášáryová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť pána poslanca Poliačika v tom, čo hovoril. Už menej súhlasím s predkladateľom návrhu, keď hovoril o tom, jak je potrebné strážiť otváranie nových škôl, ale nebudem naňho reagovať, ale chcem reagovať na pána poslanca Poliačika.

    Naozaj, zmyslom experimentu je overiť niečo nové v praxi, a pokiaľ je to dobré, zaviesť to do tej praxe. Ak by sme neschválili túto novelu zákona, potom si kladiem otázku, načo máme experimenty? Ak experiment dopadne kladne, ak je pozitívne vyhodnotený, tak potom asi by mal byť aplikovaný do praxe a nie zamietnutý. Čiže naozaj potom možno zrušme vôbec experimenty, lebo keď nemajú slúžiť nato, aby, keď sa niečo osvedčí, sme to aj zaviedli do praxe, tak asi sú zbytočné.

    K samotnej myšlienke šesťročných gymnázií, ja sa prikláňam za ich existenciu. Myslím si, že sú dokonca optimálnejšie ako osemročné gymnáziá, pretože tie deti sa rozhodujú neskôr na základnej škole, kedy nastúpia do šesťročného gymnázia, a taktiež trávia menej času potom v tom jednom kolektíve, nie osem, ale šesť rokov. Ale celkovo si myslím, že zákon by ani ak nemal upravovať rôzne podoby, či štvor-, šesť-, osem-, päťročných gymnázií, ale hovoriť skôr o programoch, ktoré sú ukončené nejakým stupňom vzdelania ISCED. Čiže nie nejaké typy škôl, lebo naozaj môžu byť rozmanité a môžu byť, opakujem, štvor-, päť-, šesť-, sedem-, osemročné, pretože ja som tiež za to, aby školy sa mohli líšiť, ale aby teda mali jednotné ukončenie, aby mali jednotný nejaký stupeň vzdelania ukončený tým ISCED, ako je to teraz.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Naozaj, celý deň dneska v zmysle zásady šetrím čas a len do faktickej, lebo som zvedavý na samotné hlasovanie o poklopu.

    Ale k tejto veci predsa len krátko a expresne chcem povedať, trošku sa hrozím experimentov aj tu, v tej dôvodovej správe niekoľkokrát napísané, že experimentálne. Ono tie experimenty v zásade vždycky v strednej a východnej Európe nedopadli dobre. Ono tá tendencia je tu experimentovať, ale historicky, môžme si nájsť kopu príkladov, to nedopadlo dobre. Čiže aj experimentovanie s druhým dôchodkovým pilierom zrovna v týchto končinách tiež má svoje obrovské riziká.

    Čiže aj tu sa trošku bojím, že ak je to experiment, prečo zrovna my to máme skúšať a my byť nejakým laboratóriom, i keď sa hovorí, že výsledky sú dobré. Ja sa skôr poučím tam, kde to naozaj funguje. A hovorím to preto, lebo ja som aj otec a moje dcéry to presne teraz vnímajú, že to confuzim, také to popletenie, že odchádzajú im z triedy na jedno gymnázium, potom na druhé, trošku to pletie. Čiže ja sa prihováram...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja sa prihováram za to, aby sme nechali deti sústrediť sa na to, aby sa učili a nie rozmýšľali, že kedy, kto, na aké gymnázium odíde, lebo to vnímam ako problematické. Čiže ak je teraz osemročné, šesťročné, štvorročné, ja si myslím, že už nech keď teda to tak experimentuje, tak už to vyexperimentujme a tak sa dohodnime, že toto zrovna je to najlepšie a nepleťme tie deti.

    Takže to je moje. Ale experimentov tak či tak sa bojím, špeciálne sa bojím experimentov, ktoré sa aplikujú v strednej a východnej Európe, v zásade historicky nikdy nedopadli dobre.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vrátim sa teda k téme, o ktorej tu diskutujeme.

    Vážený pán predkladateľ, vážený pán Poliačik, oceňujem túto vašu snahu. My sme v minulom období parlamentnom bojovali za osemročné gymnáziá. Ako viete, ministerstvo školstva za prvej Ficovej vlády dalo obmedzenia, že môžu na ne ísť aj v Bratislave len 5 % detí všetkých. Tu sa vlastne dotýkajú, a to sme videli aj v niektorých reakciách na vaše vystúpenie, dotýkajú sa dve filozofie, by som povedala.

    Jedna vec je, že talentované deti majú ťahať tie menej talentované a nemajú právo mať nejaké špeciálne, dokonca nejaké experimentálne školy, to je tá základná otázka. Pretože keď dnes pán minister povie, že na gymnáziá budú prijímané len deti, ktoré budú mať dvojky na vysvedčení, no tak jednoducho gymnáziá, kde si tieto dvojky budú môcť deti bohatých rodičov kúpiť, no tak tie sa dostanú na gymnáziá.

    My sme toto už zažili. Moja generácia je obeťou všetkých možných experimentov, ako zabrániť talentovaným deťom, aby mali špeciálne, mohli chodiť do experimentálnych tried. Ja som výsledkom jedného experimentu, ktorý bol vytvorenie matematických tried, a to bol veľmi dobrý experiment a z neho vyrástlo veľmi veľa dobrých technicky a analyticky uvažujúcich ľudí.

    A čo sa týka VÚC, základný problém je, že ministerstvo školstva povoľuje vznik školy, ale VÚC ho musí platiť. To sú tie základné problémy. A kým toto nevyriešime, tak sa budú niektorí ľudia vyžívať v tom, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujme pekne pani poslankyni. Reakcia, pán Poliačik, nech sa páči.

  • Ja budem asi reagovať iba na kolegu Hlinu. Ja úplne nerozumiem tomu, že aké by sme vlastne dneska mali školy, keby sme vďaka rôznym experimentálnym prístupom neboli prispôsobovali život na školách reálnemu životu okolo nás. Pretože svet sa tak dramaticky a rýchlo mení, že ak sa mu školy nebudú prispôsobovať, tak nebudú jednoducho vychovávať deti a študentov pre prax, ale budú z nich robiť stále iba výstupy školského systému, ktorý bol ale upravený na úplne inú dobu.

    Ja, možnože, Alojz, ty by si bol radšej, keby ešte stále deti sedeli s rukami za chrbtom v triedach a za každý prehrešok by dostávali trstenicou po prstoch alebo pravítkom po zadku. Niektorým to vyhovuje, ale mal by si myslieť na to, že proste sú medzi nami aj ľudia, ktorí nemajú radi tento prístup a chceli by dať deťom trošku viacej kreativity, voľnosti a talentovaným deťom možnosť rozvíjať svoje prirodzené vlohy. A podľa mňa spoločnosť by mala byť založená na tom, že ty keď chceš mať deti v takej škole, kde sa učí podľa osnov z roku 1812, nech sa páči, ale mal by si dať možnosť trošku progresívnejšie mysliacim ľuďom, aby svoje deti pripravili na 21. storočie a nie 19.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Posledný písomne prihlásený do rozpravy - pán Richard Vašečka.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel pridať možno len taký praktický pohľad. Pán navrhovateľ vysvetlil tak komplexne, o akú situáciu ide v prípade predkladaného návrhu zákona, a chcel by som teda z veľkej časti súhlasiť s tým pohľadom, ktorý predniesla pani spravodajkyňa Janka Žitňanská a pán poslanec Martin Poliačik.

    Ja by som chcel povedať len tak z praxe, 24. mája tohto roku som skúšal maturantov zo školy, z ktorej som teda vyšiel, a boli tam maturanti zo 4-ročnej formy, zo 6-ročnej formy, aj z 8-ročnej formy. Takže som si to mohol priamo overiť v praxi. Musím povedať, že nejaké zásadné obrovské rozdiely som nepostrehol, a preto si nemyslím a chcem zdôrazniť, že to ani netvrdí tento návrh zákona, že 6-ročné gymnáziá, resp. 6-ročná forma gymnaziálneho štúdia je nejaká zázračná, lepšia a prípadne, že ostatné by ani nemali byť. Skôr je to naopak. Hovorí o tom, že je to dobrá forma, je to vyskúšaná forma gymnaziálneho štúdia, konkrétne sa tu spomínalo najmä spomínané martinské gymnázium. Ale ja som učil študentov 6-ročnej formy na inom gymnáziu, ktoré tiež niekoľko rokov túto formu preferovalo, bolo to Gymnázium sv. Františka z Assisi v Žiline, a mali sme veľmi dobrú skúsenosť.

    Zazneli tu obavy o tom, že budú vznikať nejaké nové školy. My sme to práve urobili ináč. Mali sme 8-ročnú formu a 4-ročnú v rámci gymnázia a tú 8-ročnú sme zamenili za 6-ročnú a 4-ročnú sme, pochopiteľne, nechali. Čiže to bolo podobné ako v prípade martinského gymnázia. A až potom zásah zmeny zákona nás donútil, že sme museli prestať prijímať žiakov do 6-ročnej formy a znova sa vrátiť k 8-ročnej forme.

    Ten argument tu zaznel, ja by som ho chcel zdôrazniť ako triedny jednej triedy z 8-ročnej formy, teda veľmi prakticky vyskúšané, aj ako rodič, že mne sa viac páčila 6-ročná forma ako 8-ročná forma práve zo spomínaných dôvodov. Tým nechcem zavrhovať 8-ročnú formu gymnázií, tiež má svoje opodstatnenie, ale práve zo spomínaných dôvodov je ten, tá profilácia tých detí na inej úrovni a naozaj niekedy ten 8. a 9. ročník, pretože my sme prijímali študentov po 7. ročníku, nie po 6. ako, myslím, v tomto prípade, ale to je, myslím, že len nejaký detail alebo posun, že sú, že ten čas je lepšie využitý.

    Takže ja by som vás chcel poprosiť, pamätám si, ako naša pani riaditeľka, keď sa o tom zákone pred nejakými rokmi rokovalo tu v Národnej rade, oslovovala listami a mailami poslancov, ale, bohužiaľ, zostala možnosť len 4-, 5- a 8-ročných, my sme prosili o písmenko "ž", že 4- až 8-ročných, aby tam nebolo to "a", iba 4, 5 a 8.

    Takže vás chcem priamo na mieste ako poslanec Národnej rady, ale zároveň stále ako učiteľ a rodič poprosiť, aby ste zvážili túto možnosť, aby nie zaviedlo sa množstvo nových 6-ročných gymnázií, ale aby sa dala možnosť tam, kde je to efektívne, tam, kde je to hlavne overené, aby to mohlo prebiehať. Aby sme neboli brzdou toho, čo funguje.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásil jeden pán poslanec, pán poslanec Bagačka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán Bagačka.

  • Ďakujem pekne. Ja len v krátkosti. My tu rozprávame 8-ročné, 6-ročné gymnázium, 4-ročné gymnázium, taká stredná, taká stredná a my absolútne nejako dávame do úzadia základné školy. Základné školy, z ktorých sme vyšli my všetci, kde je kopec kvalitných učiteľov, kopec žiakov, ktorí tiež majú ťahať, hej, tí dobrí tých zlých, ako hovoríme. Ale ktorí dobrí majú ťahať tých zlých, pokiaľ všetci odídu do gymnázií? Takže mali by sme myslieť nielen na gymnáziá, ale mali by sme myslieť aj na základné školy, kde je totálne viac tých žiakov a majú tiež svoje problémy. Ďakujem.

  • Ďakujem. Reakcia na faktickú poznámku, pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem. Pán Bagačka, ja by som chcel jednu poznámku. Napríklad v našom prípade toto riešenie ešte zlepšilo situáciu na základnej škole, lebo my sme nebrali deti už zo 4., resp. 5. ročníka, ale až zo 7., takže ešte 2-3 roky potiahli tých študentov ďalej. Takže, samozrejme, máte úplne pravdu v tom slova zmysle, že netreba zabúdať na základné školy, ale je tu koncepcia, ktorá, o ktorej sa diskutuje aj pri tých 8-ročných, aj pri tých 6-ročných, jasné, že je to len pre určitú časť populácie, nie o tom, že sa majú vyľudniť triedy základných škôl na druhom stupni. A naozaj je možno aj do budúcnosti taká myšlienka, že celkovo premyslieť tú koncepciou základného školstva a potom aj stredného.

    Myslím, že v Poľsku majú skúsenosti s určitým spôsobom, nehovorím, že ho máme prebrať, ale môžme sa, môžme otvoriť diskusiu na túto tému. Takže myslím si, že nejaké 4, myslím, že gymnáziá, ktoré mali 6-ročnú formu na Slovensku, určite nezruinujú základné školstvo, ale dá sa teda o tom hovoriť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ruch v sále.

  • A prosím o kľud v rokovacej sále. Páni poslanci!

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, prichádzam sem povedať pár slov.

    Na úvod predovšetkým to, že si myslím, že je dobré predložený návrh podporiť. A pokiaľ ide o úvahy o tom, ktoré tu zaznievajú a zazneli, že máme problémy na základných školách a kde sú ťahúni, keď odídu na gymnáziá. Nuž nikoho by nenapadlo povedať, že ak začína povedzme dobrý hokejista v Trenčíne medzi dorastencami, alebo začína v Poprade, v Spišskej Novej Vsi, tak je jeho povinnosťou ťahať žiacky a potom dorastenecký a potom áčkový kolektív a potom až do staroby ťahať svoje mužstvo. Tak to bolo kedysi.

    Bobby Charlton hral za Manchester a Jožo Golonka s malou prestávkou za Slovan. Potom sa svet otvoril a dnes je považované za absolútne normálne, že tí najtalentovanejší odchádzajú rásť medzi iných najtalentovanejších. Nikto sa nerozhodne obetovať veľmi talentovaného športovca na to, aby ťahal napríklad svoj vidiecky hokejový či futbalový klub, a každému z nás sa to zdá úplne normálne. Len tu plačeme nad tým, že tí najlepší odchádzajú.

    Keď človek prečítal podklady k tomuto návrhu zákona a prečítal stanoviská zodpovedných pracovníkov pedagogického ústavu, tak prišiel k záveru, že projektu, ktorý sa tu realizoval, sa v zásade nedá nič vyčítať, že je nejakým poškodzovaním schopností budúcich absolventov, že tam vyrastajú na súcich a schopných absolventov. A to, čo sa teraz má stať, je také niečo, ako keď vám uprostred banálneho trávnika vyrastie akýmsi riadením osudu krásny kvet, ale my sa rozhodneme, že ho prejdeme kosačkou, pretože však načo, tam má byť trávnik a vôbec tam má byť všetko v jednej výške.

    Nikto netvrdí ani nikto z autorov nežiada, aby sa po Slovensku rozrástli 6-ročné gymnáziá. I keď argument o tom, že dieťa, ktoré ide na 6-ročné gymnázium, je možno už viacej vydiferencované a prichádza to rozhodnutie i rodičov jeho, pripusťme, v čase zrelšom, tak aj keď to nechám úplne stranou, domnievam sa, že ak niekde niečo funguje, nemáme to v zmysle na jednu výšku zrezaného trávnika bezpodmienečne zrezať a potom ešte posypať travexom.

    Domnievam sa, že bieda školstva leží inde, a dalo by sa o tom hovoriť veľmi veľa, a to, ako to prezentoval pán primátor Martina, informáciu o počte detí absolvujúcich základné školy a počte miest na tých ďalších školách, tak samozrejme, že bude potrebné riešiť nadbytočné školy a nadbytočné triedy. Ale riešiť to okrem iného tým, že zrušíme jeden spôsobom fungovania, očividne úspešný, sa mi nezdá celkom dobrý.

    Školstvo má veľa problémov a musím povedať, že sme 18 mesiacov, či koľko, Janka, žili vo výbore, ktorý bol ako všetky výbory v predchádzajúcom parlamente, ako v každom parlamente, koalično-opozičný, ale musím povedať, že hádam s výnimkou dosť pravidelne proti všetkému rebelujúceho exministra Mikolaja sa v našom výbore darilo diskutovať a hovoriť svoje názory a nepochybne - a teraz to není žiaden oslavný paján na pána ministra - bolo to i na základe istého prístupu predsedu výboru Čaploviča, ktorý nepotláčal diskusiu, aj keď mal iný názor, buď vnútorne osobný, alebo stranícky iný, tak sa tam dalo hovoriť.

    Prekvapuje ma, inak musím povedať, že ministerstvo prichádza s takýmto názorom, a domnievam sa, že, a teraz nechcem sa prikloniť k verzii o dobrom panovníkovi a zlých radcoch, ale akosi to vybočuje podľa mňa z takej bežnej konciliantnosti dnešného pána ministra, ktorý dokonca i v tých návrhoch, s ktorými prišiel do funkcie v ostatných mesiacoch a kde parciálne a miestami aj trochu zaslúžene narazil, tak sa mi zdalo, ani keby v tých názoroch niektorých na úroveň vysokých škôl, na úroveň kritérií prijímania na stredné školy zaznelo ako echo to, čo pán minister, vtedy ako predseda výboru, počul i z našich úst, ktorí sme teda zastávali kvalitu a nie čísla. A dodnes sa domnievam, že ak 6-ročné gymnázium produkuje súcich študentov, nevidím minimálny dôvod, prečo ho mám zaškrtiť zaživa.

    Univerzita Komenského, najväčšia, najstaršia, hádam aj najlepšia vzdelávacia inštitúcia na Slovensku, niekoľko rokov veľmi svedomito hodnotila úroveň stredných škôl a do svojej detailne vedenej štatistiky zahrnovala všetky stredné školy, rozumie sa stredné všeobecné, teda gymnáziá, ale i stredné odborné, ktoré poslali uchádzať sa o štúdium na Univerzite Komenského aspoň desiatich poslucháčov. Ak desiati z danej školy prišli, číslo menšie ako desať sa považovalo za štatisticky ťažko hodnotiteľné, tak sa dal roky - a robili sme, veľmi poctivý, robil to môj kolega prorektor Dúbrava - rebríček úspešnosti slovenských stredných škôl pri uchádzaní sa o štúdium na najslávnejšej slovenskej univerzite. A musím povedať, že tam boli priepastné rozdiely medzi školami, ktoré boli rovnakého charakteru a ktoré delili možno štyri ulice, vzdialenosťou. Boli také školy, ktoré mali 56-percentnú úspešnosť, a boli také školy, ktoré sa roky nedostali nad 19 %. Ako rodič, keby som o tom vedel, tak veľmi zvážim, či dám do tej 19-percentnej školy svoje dietky.

    A chcem teda povedať, že ak sa nejaká škola môže pochváliť slušnými výsledkami, tak by sme ju nemali zadupávať. A kritériom prežívania dnes nepochybne v nadmernom počte existujúcich tried a škôl má byť jedine a výlučne kvalita. A takisto má byť kritériom na prijímanie na vysoké školy nie byrokratické rozhodnutie od zeleného stola, kde povieme, že v okrese Krtíš i Bratislava bude rovnaký počet tých a tých škôl na počet obyvateľov.

    Ja hovorím jedno, samozrejme, že podnetnosť prostredia je rôzna a vonkoncom neznamená, že v Krtíši nemôžu vyrastať Einsteini a iní géniovia, len jednoducho pravdou pre prijatie na tú strednú školu nemôže byť iné ako objektívne, nie známkami, a to iste pán minister vstúpil vedľa, ako kritériom prijatia. Pretože to tu správne zaznelo, existujú nepochybne rodičia, ktorí tlakom finančným, osobným vplyvom alebo iným zabezpečia svojim deťom potrebné známky. Ak to má byť tak, tak je to z blata do kaluže.

    Chcem teda povedať, že, tak ako pri všetkom, kritériom majú byť výsledky v prospech vlasti, salus patriae, a to nech nás vedie pri uvažovaní o rušení, obmedzovaní, zašľapávaní alebo, naopak, podporovaní. A ak tak budeme robiť, nemali by sme, a mrzí ma, že tu nie je pán minister, aj keď to, samozrejme, nie je jeho povinnosť, jednoducho by som sa naňho pozrel a spýtal by som sa ho, či je vnútorne presvedčený o tom, že tento martinský experiment treba kvôli zjednodušeniu, pretože iný dôvod nevidím, zlikvidovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickými poznámkami sa prihlásili piati páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pani poslankyňa Žitňanská, poslanec Fronc, Hlina, Poliačik, Kuffa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť to, čo povedal aj pán poslanec Osuský, že kvalita musí byť základom pre posudzovanie existencie škôl a naozaj na tej forme by nemalo záležať, či je to štvor-, šesť-, päť-, osemročné, ale naozaj či ide o kvalitnú školu, alebo nie. Takisto ako, myslím si alebo ak si dobre spomínam, včera bola tá debata o financovaní škôl, ktorú sme tu viedli, tiež je to o tom, aby školy boli financované podľa kvality, lenže tú kvalitu si musíme zadefinovať, musíme vedieť, čo vlastne chceme merať.

    A preto si dovolím teda zareagovať, aj pán poslanec Osuský to spomenul vo svojom vystúpení, podľa čoho teda posudzovať alebo povoľovať otváranie ročníkov. Nemalo by to byť naozaj len podľa nejakej svojvôle poslancov zastupiteľstva vyššieho územného celku, ale tiež by to malo byť, keď už, tak posudzované podľa kvality tej-ktorej školy, aby sa nestalo, nielen to, čo pán poslanec hovoril, že pri tých známkach rodičia si dokážu kúpiť alebo zatlačiť na pedagóga, aby dal lepšie známky, ale takisto aj tie školy možno budú vedieť zalobovať u poslancov, aby oni dostali ten súhlas na otvorenie nových tried, pričom nemusia byť zárukou tej kvality. Čiže kvalita je téma, o ktorej by sme sa mali tu rozprávať aj s ministrom školstva a od ktorej by sa malo odvíjať či už financovanie, alebo samotná existencia škôl.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Osuský, som rád, že si o niektorých veciach hovoril, a pokladám za veľmi dôležité tu povedať, že mnohí sú dneska nervózni, že tu musíme sedieť oveľa dlhšie, pretože niekto potrebuje hodiny a hodiny rozprávať, a istým spôsobom to je pravda. Ale na druhej strane, keď necháme dieťa v škole, ktoré má oveľa väčší talent, v podstate tratiť svoj čas a bránime mu takým spôsobom v urýchlenom rozvoji, na čo má schopnosti, len preto, aby ťahalo druhých, a nedáme mu možnosť ísť na dobrú školu. To chceme robiť? Čiže toto pokladám za veľmi dôležité.

    A na druhej strane chcem povedať, že experiment, to nie je skúšanie, to je metóda v školstve, v ktorom sa najprv veci overia, až potom sa zavedú. A je to zodpovedná metóda, to nie je hazard.

    A myslím si, že, a to poviem, ja tento návrh podporím, i keď jeden problém mám, a to poviem rovno, že kvôli iným veciam, neschopnosti ich inak riešiť, musíme v tejto chvíli meniť zákon. To ma, poviem otvorene, veľmi mrzí.

  • Ďakujem veľmi pekne. Zas ani neviem celkom presne, čo sme sa z vystúpenia dozvedeli, možno len to, že deti sa majú učiť a školy majú byť dobré, ako keby to niekto spochybňoval tuná.

    Mňa trošku prekvapuje, už až prekvapuje, to názorové žoldnierstvo u pána Osuského a naozaj je bezbrehé v tom diapazóne tém, ku ktorým sa vie vyjadriť. Od ESM cez rentu športovcov, šesťročné gymnáziá, dokonca - a znova to spomeniem, nezabudol som - aj vysielače mobilných operátorov. Pán Osuský obhajoval umiestnenie vysielača mobilných operátorov na školu, kde zhodou okolností chodia moje dve dcéry, tak až mu hlas preskakoval, v tej sile a v tom presvedčení, že tam má byť, že som bol úplne zarazený, že na takúto vec sa dokázal nadchnúť. Som rád, že to skončilo úplne inde.

    Čiže ja už s rezervou vnímam tú silu presvedčenia, s ktorou tu vždycky pán Osuský vystúpi, a zopárkrát nám dá nejaký citát, aby nám bolo jasné, že je o dve triedy ďalej a že my tu tomu nerozumieme.

    Ďakujem.

  • No ja skúsim zo salaša naspäť k veci. Veľmi sa mi páčil...

  • Zasmiatie sa v sále a potlesk.

  • Veľmi sa mi páčil, Peter, ten príklad so športovcami. Myslím, že to je niečo, na čo Slováci budú počúvať. Nemá zmysel, aby sme šikovných futbalistov abo hokejistov nechávali v tradičných školách iba kvôli tomu, aby tí ostatní chlapci a dievčence na telesnej výchove za nimi pobehli o nejaký ten metrík viacej. A rovnako ako na športových školách vychovávame elity, ktoré neskôr môžu reprezentovať celú krajinu, tak presne takisto môžeme mať elity v matematike, v prírodopise a v mnohých iných veciach a vytvárať tak naozaj elitnú vrstvu stredoškolských študentov, vysokoškolských študentov, ktorí potom ale takisto potiahnu celú krajinu.

    A experimentálne programy na školách zabezpečujú presne to, že dokážu odhadnúť, ktoré deti na to majú. Dokážu im dať alternatívny alebo individuálny prístup a dokážu z nich vychovať ľudí, ktorí potom pre celú spoločnosť prinesú naspäť pridanú hodnotu. A niečo také by sme mali určite podporovať a nie zavádzať normalizáciu a rovnakosť v rámci toho, aby veci boli tak, ako boli odjakživa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja to vrátim zase trošku naspäť na ten salaš, aj keď to vyznieva ako tak veľmi smiešne. Netreba sa tak z toho posmievať, lebo ja keď to tuná tak počúvam tiež o tom školstve, podobne som chcel ako kolegynka to tuná hovorila, mám to tu poznačené, že sa treba zamerať naozaj na kvalitu a na obsah. Nie, kolegovia, že či to je štyri-, šesť- alebo osemročné gymnázium.

    Dovolil som si to preto vrátiť na salaš, pretože ja si myslím, že dneska oveľa väčší problém je v tých školách, vzťah študenta, žiaka kontra učiteľ. Veď učiteľ je takmer nič. Na salaši ho naučili, jak sa má správať. Ten bača, ktorý pásol ovce, vychovával zároveň aj svoje deti. Kdežto dneska my sa pozeráme len na nejaké to elitárstvo len v nejakých superlatívoch, tie deti, aby sme vychovali, aby boli to samí jednotkári, samí títo fenoméni. Ale my zabúdame na veľmi dôležitú vec v školstve, ktorá tuná bezpochyby už dlhé roky je - a to je výchova. Výchova a vzdelávanie má ísť ruka v ruke. To nemôže byť len naučiť sa matematiku alebo násobilku, alebo čokoľvek iné a zúčastňovať sa olympiád a vychováme v školách, prepáčte, ale veľakrát sa správajú ako už tie deti veľmi neprimerane. Veľmi neprimerane a tvrdo voči svojim pedagógom.

    Ja by som naozaj chcel, áno, ako to pán Osuský povedal, že bieda školstva je inde. Škoda, že sa nezameral na to, že nepovedal viac, že kde tá bieda v skutočnosti v tom školstve je.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. No, samozrejme, že v niekoľkominútovom vstupe, a to ešte pod tlakom pohľadov uprených na digitálny ukazovateľ času, som sa nemohol venovať biede školstva v celej šírke.

    Pokiaľ ide o tom, aké sú pomery v školách, tak rád by som kolegovi Kuffovi povedal, že vychovávať má rodina. Rodina, potom kopa hnoja, potom opäť rodina, potom ešte veľká kopa hnoja a potom škola. Z rodiny má prísť vychovaný žiak, ktorý sa v škole vzdeláva, to tak kedysi bolo - Valaská škola mravov stodola. Ale, žiaľbohu, dnes je veľmi pohodlné kopnúť si do učiteľa, pritom sme tam poslali nevychovaného spratka, takže ono je to asi tak s tou úlohou školy. Škola je vzdelávacia, možno aj výchovná inštitúcia, ale vychovávať má rodina. Fyziku mama učiť nemusí.

    Pokiaľ ide o to, či hovoríme o elitách, alebo neelitách: svetom v každom obore pohli elity. Pohli tí najlepší z najlepších. Slovenskou vedou, verím, hýbu absolventi najlepších gymnázií, ktorí mali možnosť presadzovať sa v tých, možno v najväčšej konkurencii, či to je v matematike Novohradská, v iných smeroch napr. Grösslingová a, samozrejme, iné školy. Vynikajúce stredné školy Rimavská Sobota, Revúca, Spišská Nová Ves. Áno, ale to je stále o tom istom, tí najlepší pohnú vedou i spoločnosťou.

    Pokiaľ ide o výlevy kolegu Hlinu, našťastie moje vystúpenie i na tému vykrývača je nahraté na zázname z vystúpení staromestského zastupiteľstva, takže tie jeho báchorky si môžte prípadne pozrieť a skonfrontovať s realitou. Iná vec je, že keď on o mne hovorí, že sa vyjadrujem ku všetkému. Nepoznám tu väčšieho všeexperta od salašov po telekomunikácie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Posledný prihlásený do rozpravy je pán poslanec Igor Hraško, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milé dámy, milí páni, ja to mám zhruba tak na trištvrte hodinku, tak dúfam, že to ešte strpíte.

  • Zasmiatie sa v sále.

  • Nebojte sa, robím si srandu, ja budem len krátko.

    Keďže sa jedná tak trochu aj o môj - o môj - o gympel, o moju alma mater, na ktorom som študoval, tak mi to je také dosť srdcu blízke. Ale veľa vecí, ktoré som chcel povedať, už povedali iní predrečníci. Ja sa skôr budem sústrediť teda na to, čo mi ostalo, a to bolo zopár poznámok na to, že či je dobré, aby deti odchádzali zo základných škôl na osem- alebo šesťročné gymnáziá, prípadne na päťročné bilingválne, či to má nejaký svoj význam, alebo nie.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prosím o kľud v rokovacej sále, pánovi poslancovi sa zle prednáša.

  • Ďakujem pekne.

    Moja prvá otázka by na vás všetkých bola, že ktorý z vás ste niekedy v živote učili nejaké deti? To je jedno v akej oblasti. Je tuná zopár učiteľov, áno. Samozrejme, takže viete, ako je to s výchovou, keď máte veľa detí, keď máte menej detí. Čo ich dokážete naučiť, keď ich tam je v triede veľa, keď ich tam je menej, ako sa im môžete venovať.

    Myslím si, že výsledok experimentu, ktorý tu bol popísaný a ktorý teda bol dlho, dlho skúšaný, až napokon teda skončil tak, že nedostal povolenie na ďalšie experimentovanie, pretože zákon, žiaľ, medzičasom nebol upravovaný a nikto sa ani nesnažil tento zákon upraviť, aj keď iniciatívy zdola určite boli, žiaľ, politická vôľa zrejme nebola na to, aby sa niečo takéto udialo, a výsledky hovoria samy za seba. Sám Štátny pedagogický ústav konštatoval, že tie výsledky tohto experimentu boli dobré.

    Ja ešte predtým, než som sa vôbec dozvedel výsledky Štátneho pedagogického ústavu, som si povedal sám pre seba, že deti, ktoré vychádzajú zo základnej školy v nižšom veku na to osemročné gymnázium, ešte nie sú až tak prispôsobené tým podmienkam toho gymnaziálneho štúdia. Ale už tie staršie deti, tí siedmaci, šiestaci, siedmaci, prípadne už teraz ôsmaci, keďže to bolo až do deviatej triedy, už sú intelektuálne trošku niekde inde a myslím si, že skôr majú šancu dostať sa do toho nového kolobehu gymnaziálneho štúdia, vlastne toho učiva, ktoré by mali zdolávať.

    Takže môj osobný názor už predtým, než teda boli výsledky vonku, bolo to, že šesťročné gymnázium má svoje opodstatnenie. Skôr mi tam potom do toho nahrávalo proti to päťročné štúdium bilingválneho gymnázia, ktoré tak niekde medzi, medzi, to je také na rozhraní, sú štvor-, osem-, zrazu, puf, päť-. Tak aj toto by sa mohlo nejakým spôsobom ustáliť, pretože je to taká cifra, ktorá nie je deliteľná dvomi, že? Dva, čiže štyri, šesť, osem sú, ale to päť mi tam nejak nehrá úlohu, takže možno aj toto prehodnotiť. Ale v každom prípade som teda za to, aby sa dala možnosť študovať na šesťročných gymnáziách.

    No a teraz sa dostanem ešte ku tej problematike, ktorú spomínala pani Vášáryová, poslankyňa, a pán Bagačka, že deti nám, a ťahúni, ťahúni nám odchádzajú. No to vystihol teda zase pán kolega, ktorý hovoril o tých športových kluboch, tí nech si idú. A ja osobne teda mám skúsenosti, že pokiaľ sa zmenší počet detí v triede, lepšie sa s nimi narába. Viac sa im dá venovať, a hlavne individuálne, a dokážu sa dosahovať lepšie výsledky. Koniec koncov aj posledný monitor to, myslím, potvrdil, ktorási základná škola, kdesi z východného Slovenska, tam zo severu, porazila v monitore veľké základné školy z veľkých miest, renomovaných. Čím to asi bolo? No pretože v tej triede ich bolo málo, učiteľ ich učil rád a rád sa im venoval a venoval sa im viacej.

    To znamená, že v triede, pokiaľ sa nájdu šikovní žiaci, ktorí na tej základnej škole zistia, že by chceli ísť študovať to gymnaziálne štúdium, či už osem-, alebo šesťročné, tak nech idú. Tým pádom sa zmenší počet žiakov v triede a tým sa môžu učitelia omnoho kvalitnejšie, omnoho kvalitnejšie a lepšie venovať príprave. V konečnom dôsledku to môže mať pozitívny efekt v tom, že ak sa im budú lepšie venovať, tie deti môžu dosiahnuť lepšie výsledky a môžu sa dotiahnuť až na tých, ktorí o tie dva roky odišli skôr z tej základnej školy. Možno sa potom stretnú v jednom ročníku na gymnáziu a zistia, že sú na rovnakej úrovni. Ale pokiaľ by tam tí ťahúni tam ostali, tak možno by sa tie výsledky nedosiahli, nedostavili.

    Ja sám môžem povedať, že mňa napríklad na štúdium na gymnáziu ovplyvnila moja učiteľka matematiky v ôsmej triede. Ja som ju mal teda v každom ročníku od piateho ročníka inú a by som povedal, že až táto v ôsmej triede ma ovplyvnila natoľko, aby som teda išiel študovať na gympel. Pretože ona mi povedala, že, ja som chcel ísť na priemyslovku, vtedy strojnícku, ktorú máme teda v Martine, aby som mal teda nejaký chlieb v rukách, mal som to z domu, od otca aj od mamy povedané. No a ona zrazu prišla a povedala mi, že, Igor, veď ty choď na gympel, veď ty máš na to. Takže ona ma ovplyvnila, ja som išiel na gympel, vyštudoval som gympel, prišla vysoká škola a tak ďalej a skutočne to bolo ovplyvnenie až na poslednú chvíľu, dá sa povedať.

    Ale sú žiaci, ktorí majú napríklad možnosť ísť skôr. No tak keď chcú a rodičia to chcú a poprípade aj učitelia zistia, že majú na to talent, tak nech idú. A tým pádom sa v triede uvoľní miesto a môžu sa im naozaj, skutočne lepšie venovať.

    No a nesúvisí to len teda s prospechom, ale aj so správaním žiakov. Pretože vieme, že máme tam zopár, stačí vám v triede zopár typov, ktoré sú takého razantného charakteru, žiaľ, bol som taký aj ja, ktorý som si tiež dovolil občas vyskočiť nadmieru, ako bolo prípustné, ale zase do určitej hranice, veľa som si toho nedovoľoval, aby to nebolo v rozpore, ale vyrušoval som. A stačí, aby ste mali takýchto typov viacej v triedy a tí si vyžadujú pozornosť. No a keď sa, samozrejme, spolužiaci na tom rehocú, tak je to náramná zábava. Ale ak takýchto vyselektujete, resp. oni sa nebudú mať pred kým ukazovať, tak tá miera toho správania neslušného, nevhodného, by som povedal, že trochu klesla a klesá. Takže myslím si, že je to niekedy aj na dobro veci, že časť tej triedy teda odíde a zostanú tam skutočne len tí ďalší.

    A čo sa týka toho ťahúnska, z osobnej skúsenosti viem, nás išlo z triedy, že zo základnej školy asi trištvrtina spolužiakov na gympel a všetci sme teda uspeli, ale nepociťoval som žiadne ťahúnstvo od niekoho iného, že by teda mňa niekto ťahal alebo že by som ja niekoho ťahal. Takže ťažko povedať, že či toto je relevantný, relevantné to, že teraz ťahúni nám odídu. V čom sú ťahúni? Zlepšujú výsledok triedy? Hm, možno, ale to nemá vplyv na tých, ktorí sa učia horšie. Skôr to môže mať vplyv tým, že sa im potom učiteľ môže viacej venovať, pokiaľ ich tam bude menej.

    No a súhlasím aj s tým obmedzením päťpercentným na prijímanie na osemročné gymnáziá, pretože ako som už spomínal, osemročné gymnázium, myslím si, že tam tie deti ešte nie sú tak intelektuálne zdatné, ale môžu byť pritom teda šikovné, tak nech skutočne na to idú len tí, ktorí na to intelektuálne majú. A tam obmedzenie je úplne v poriadku.

    No a výchovu som už spomenul. Takže to by bolo asi tak všetko.

    Na záver poviem už len jedno, že týmto zákonom dávame možnosť deťom, rodičom vybrať si možnosť štúdia. Experiment bol úspešný, treba to len uzákoniť. Ešte raz hovorím, dávame možnosť, nediskutujem. Je tu možnosť, tak dajme možnosť výberu žiakom aj rodičom.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie sa s faktickou poznámkou prihlásila pani poslankyňa Žitňanská. Uzatváram možnosť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len by som zareagovala jednou otázkou na pán poslanca Hraška. Odkiaľ viete, že práve tých 5 % je ten počet žiakov, ktorí intelektuálne na to majú, aby išli na osemročné gymnázium? Prečo práve 5 %. Čo keď je to šesť, ktorí by spĺňali tie kritériá? Nie sú dôležitejšie tie kritériá? Každé osemročné gymnázium, pokiaľ viem, má prísne prijímačky. Tam nech je tá selekcia, ale nie v tom, že my povieme, že 5 % z populácie. Však v tých mestách to môže byť, niekde môže byť 2 % z toho ročníka, niekde 5 %, niekde 6. Ako ak by ste mi toto mohli vysvetliť. Ďakujem.

  • Nech sa páči reakcia, pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne. Päť percent, zatiaľ je to hranica, ktorá je určená, ja som sa s ňou stotožnil a môžeme o tom určite diskutovať.

    Môžeme začať porovnávať výsledky tých, ktorí teda prešli na to gymnázium, a či v tých triedach sú ešte takí, ktorí by teda mali možnosť, alebo mali na to, ale tým pádom by asi bolo treba zaviesť testovanie v 5. ročníkoch alebo v 6. ročníkoch základných škôl. A myslím si, že toto bude určite zložitejšia otázka.

    Ja by som možno podľa svojho osobného vnímania a cítenia, osemročné gymnázia nie sú pre mňa možno až také relevantné. Hovoril som, je tu možnosť, nechajme ich.

    Je to otázka polemiky a určite diskusie s ministerstvom školstva. Môžeme o tom diskutovať a v ďalšom navrhnúť nejaké iné riešenia.

  • Ďakujem. Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Pani spravodajkyňa? Ďakujem pekne. Týmto sme vyčerpali všetky body programu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a päťminútová, pätnásťminútová prestávka...

  • Reakcie z pléna.

  • Desaťminútovú prestávku. Budeme pokračovať hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, napriek tomu, že pani podpredsedníčka dala desaťminútovú prestávku, vzhľadom na to, že sme prerokovali celý program a ostáva nám už len záverečné hlasovanie, navrhujem, keďže môžu byť kolegyne a kolegovia niektorí aj mimo, aby sme sa dohodli, že budeme hlasovať o 16.15 hod. Takže 16.15 hod. budeme hlasovať.

  • Pokračovanie prestávky.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

    Pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, chcel by som upozorniť na to, že zmluva o trvalom eurovale, ktorá bola schválená Národnou radou, je v dvoch mutáciách jazykov, anglickej a slovenskej, a v bode č. 14 v úvode sa nachádza podstatná chyba v preklade, ktorá výrazne mení charakter zmluvy, a slovenská verzia dostáva Slovensko do oveľa väčších záväzkov. Nechcem to detailne rozoberať, ale myslím si, že Národná rada by mala opätovne túto zmluvu schváliť, lebo nastal stav právnej neistoty tým, že boli schválené dva rozdielne texty. Opakujem, je to čl. 14 v úvode zmluvy. Ďakujem pekne.

    Áno, prepáčte, ešte na záver by som rád povedal, že samotná zmluva vraví, že obidve jazykové mutácie sú autentické, sú rovnako autentické, čiže nie je to tak, že jedna zmluva je primárna a tá druhá...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán predseda, nechám to preveriť, samozrejme. Nemusíme o tom hlasovať, nechám preveriť. Pokiaľ máte pravdu a primárne text, ktorý prišiel ako podklad pre všetky členské krajiny, ak nezodpovedá slovenskému, tak budeme hľadať riešenie.

    Budeme teraz hlasovať o všetkých prerokovaných bodoch.

    Poprosím pána poslanca Mikloša, aby uviedol hlasovanie o návrhu pána poslanca Beblavého na vydanie zákona č. 483/2001 o bankách, je to tlač 96.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 96.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, nebol predložený žiaden pozmeňujúci návrh, preto, prosím, dajte hlasovať o postúpení zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 128 bolo za, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že okrem výboru pre rozpočet, financie a menu prerokuje predmetný návrh v druhom čítaní aj ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci.

  • Ešte lehoty vás poprosím, pán spravodajca.

  • Gestorský je výbor pre rozpočet, financie a menu.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, všetci boli za.

    Tieto návrhy sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Mihála, aby uviedol hlasovanie o návrhu pánov poslancov Kaníka, Freša a Novotného na vydanie zákona č. 235 o príspevku pri narodení dieťaťa, tlač 94.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, tlač 94.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Nebol prednesený žiadny pozmeňujúci ani procedurálny návrh, preto, prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 31 za, 74 proti, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pani poslankyňa Žitňanská uvedie hlasovanie o návrhu pána poslanca Hlinu a Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, je to tlač 95.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 95.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pani poslankyňa Grečková a pán poslanec Susko. Pani poslankyňa Grečková navrhla nepokračovať v rokovaní. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu pani poslankyne Grečkovej, aby sa nepokračovalo.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 81 za, 31 proti, 17 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Matovič uvedie hlasovanie o návrhu poslancov Chrena, Miškova, Krajcera a Kollára na vydanie zákona č. 85 o politických stranách, je to tlač 97.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena, Juraja Miškova, Daniela Krajcera a Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 97.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci, nepodali žiaden procedurálny návrh. Dajte, prosím, hlasovať o postúpení zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 97 za, 4 proti, 27 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, súčasne odporúčam v zmysle § 74 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 83 z 1. júna 2012 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 115 za, 1 proti, 14 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Viskupič uvedie hlasovanie o návrhu pána poslanca Chrena na vydanie zákona č. 241 o štátnych sviatkoch a zákon č. 523 o rozpočtových pravidlách verejnej správy, je to tlač 98.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 98.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, nepadol žiaden procedurálny ani pozmeňujúci návrh. Poprosím vás, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 36 za, 75 proti, 15 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec Matovič, ešte jedno hlasovanie o návrhu pána poslanca Kollára, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381 o špecifických štátnych zárukách, tlač 99.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 329/2011 Z. z. a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 99.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, nepodal žiadny procedurálny návrh. A tým pádom odporúčam, aby ste dali hlasovať o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 37 za, 67 proti, 21 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Petrák uvedie hlasovanie o návrhu pána poslanca Kollára na vydanie ústavného zákona č. 397 o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie, je to tlač 100.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, tlač 100.

  • Pán predseda, poprosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu ústavného zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 34 za, 73 proti, 22 sa zdržalo.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec Poliačik uvedie hlasovanie o návrhu pani podpredsedníčky Jurinovej a poslanca Viskupiča na vydanie zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady, tlač 101.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 101.

  • Pán predseda, v rozprave neodzneli žiadne procedurálne návrhy. Dajte preto, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) (rokovacieho) poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 22 bolo za, 74 proti, 28 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Nebudeme rokovať ďalej o tomto návrhu.

    Pani poslankyňa Mezenská uvedie hlasovanie o návrhu poslancov Matoviča, Jurinovej, Fecka a Viskupiča na vydanie zákona č. 147 o reklame, tlač 112.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 102.

  • K uvedenému návrhu vystúpili traja poslanci v rozprave, avšak nepredložili žiaden procedurálny ani pozmeňovací návrh. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 54 za, 1 proti, 75 sa zdržalo.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pani poslankyňa Žitňanská uvedie hlasovanie o návrhu poslancov Hrnčiara a Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení školský zákon, tlač 87.

    (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 87.)

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili štyria poslanci, nepredložili žiaden procedurálny návrh, preto, prosím, dajte hlasovať o postúpení tohto návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 49 za, 4 proti, 75 sa zdržalo.

    Ani o tomto návrhu nebudeme rokovať v druhom čítaní.

    Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body programu 3. schôdze.

    Vyhlasujem 3. schôdzu za skončenú.

    Ďakujem vám za spoluprácu. Želám všetkým, ktorí majú pripravenú dovolenku, peknú dovolenku a uvidíme sa tu v pléne opäť na schôdzi 24. júla.

    Dovidenia.

  • Rokovanie 3. schôdze NR SR sa skončilo o 16.27 hodine.