• Dobrý deň želám. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vítam vás na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás požiadať, aby sme sa prezentovali a zistili, či sme uznášaniaschopní.

    (Prezentácia). Prítomných je 115 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná.

    Na tretej schôdzi budú overovateľmi páni poslanci Rastislav Čepák a pán Gabriel Csicsai. Náhradníkmi budú poslanci Milan Halúz a pán Viliam Novotný.

    O ospravedlnenie na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Štefan Kuffa, Igor Matovič, Martin Poliačik a Richard Raši.

    Na úvod schôdze vás chcem informovať, že predseda klubu poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie mi oznámil, že pán poslanec Daniel Lipšic a pani poslankyňa Jana Žitňanská 28. mája 2012 vystúpili z poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia. Pán poslanec Daniel Lipšic tým stratil členstvo v osobitnom kontrolnom výbore na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, ako aj funkciu predsedu tohto výboru. Chcem vás požiadať, aby ste túto skutočnosť vzali na vedomie.

    A teraz k návrhu programu. Dámy a páni, máte rozdaný

    návrh programu 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ešte predtým ako dám možnosť, aby ste tí, ktorí máte záujem, požiadali o doplnenie alebo zmenu programu, vás chcem informovať, že tento návrh programu, ktorý som v zmysle zákona o rokovacom poriadku zostavil na základe návrhov či už vlády alebo jednotlivých poslancov, nemá ešte zahrnutý bod, ktorým je návrh uznesenia na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska Miloslavy Zemkovej z funkcie. Navrhujem preto ešte tento bod ako bod tri zaradiť do programu, kde prerokujeme návrh na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie z funkcie. Je to tlač 28. Určite ju máte. Je súhlas? Panie poslankyne, páni poslanci, viete dobre, že je mojou kompetenciou rozhodovať o návrhu programu pred začatím schôdze, ale dobre. Takže dávam teraz možnosť, aby ste jednotlivo navrhli zmeny a doplnenia programu tretej schôdze Národnej rady.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Vážený pán predseda, pred pár dňami náš bývalý kolega priateľ Milan Gaľa neočakávane zomrel, preto by som chcel navrhnúť, aby sme pred rokovaním tejto Národnej rady si uctili jeho pamiatku minútou ticha.

  • Poprosím vás o minútu ticha za nášho bývalého kolegu.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Hlina.

  • Dobrý deň. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som v zmysle § 24 rokovacieho poriadku navrhol nový bod programu a zároveň aby ste dali o ňom hlasovať. A to je bod programu, kde požadujem vystúpenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka v pléne tak, aby poslancom, ale aj slovenskej verejnosti vysvetlil alebo ich informoval, v akom stave je vyšetrovanie kauzy, ktorá je slovenskej verejnosti známa pod názvom Gorila. V týchto dňoch akurát bude odvtedy sto dní, myslím, že je čas sa pýtať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, žiadate informáciu alebo správu?

  • Informáciu o stave vyšetrovania kauzy Gorila v pléne parlamentu.

  • No buď existuje informácia, ktorú podá písomne a je na výbore prerokovaná, samozrejme, výbor môže rozhodnúť potom, že bude o tom rokovať plénum, alebo žiadosť o správu a v tom začne plynúť tridsaťdňová lehota pre ministra pre to, aby pripravil materiál, ktorý je potom predmetom uznesenia, o ktorom rokuje Národná rada v pléne. Tak, ktoré z toho žiadate?

  • Ja žiadam informáciu, aby pán minister osobne podal informáciu v pléne parlamentu.

  • Pán poslanec, v dobrom, nikto sa tomu nebráni. Existujú určité formy, ktoré sú dané rokovacím poriadkom. Čiže ešte raz, informácia musí byť najprv podaná písomne. Musíte stanoviť lehotu, dokedy má byť podaná. Tú vám teoreticky môže príslušný minister podať písomne vo výbore aj ihneď. A keď sa rozhodnete o tom, že chcete rokovať v pléne, musí prísť nejaký návrh. Alebo existuje správa. To sú procedúry z rokovacieho poriadku, v dobrom, nikto vám nechce brániť v návrhu, ale aby sme neprijali niečo zmätočné a nevykonateľné. Pán poslanec, v dobrom, nepoznáme všeobecnú rozpravu, kde nie je definovaný predmet rozpravy s cieľom uznesenia. Takže buď to bude informácia z procedúry, ako som vám povedal, alebo žiadate správu a tým pádom do tridsiatich dní má príslušný minister lehotu.

  • Potom ale aký význam má hlasovať o tom, či to zaradíme ako bod programu? Tak nech je to správa.

  • Budeme hlasovať o vašom návrhu. Dobre?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predseda, na nedávnom obede členov zahraničného výboru s ministrom Lajčákom sa tento kriticky vyjadril k prípadu Julie Tymošenkovej a povedal, že tento prípad si zaslúži odsúdenie aj v Národnej rade. V vzhľadom na pretrvávajúce problémy s uväznením vicepremiérky, ktorá bola odsúdená na základe sovietskych zákonov zo šesťdesiatych rokov, navrhujem nový bod programu: návrh uznesenia Národnej rady tohto znenia, že Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje znepokojenie nad situáciou expremiérky Julie Tymošenkovej a žiada ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o diplomatický dialóg v prospech dodržiavania ľudských práv menovanej. Všetci vieme, že veľa politikov špičkových európskych sa kriticky k tomuto vyjadrilo a na Slovensku nateraz k tejto téme mlčíme. Takže žiadam, aby takýto bod programu sa zaradil do programu 3. schôdze Národnej rady.

  • Pán podpredseda Národnej rady Figeľ.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, ctené kolegyne, kolegovia, minulý týždeň vo štvrtok sa uskutočnilo na tejto pôde rokovanie šiestich parlamentných subjektov, na ktorom som predniesol návrh, a viacerí to podobne videli alebo podporovali, rokovať o Európskom stabilizačnom mechanizme koncom budúceho týždňa aj o implementačnom zákone, ktorý naň nadväzuje, ide o body 9 a 10, z dôvodu toho, aby sme vytvorili nielen priestor na diskusiu, ale aj časovo fázovali toto rozhodnutie na rozhodujúcu ekonomiku alebo partnera v eurozóne. A to je Nemecko. Aj pre Slovensko je to obchodný, investičný a hospodársky partner číslo jedna. Po tomto rokovaní to považujem za korektný a logický návrh, tu v pléne aby nielen zaznelo, ale bolo aj o ňom rozhodnuté. Navrhujem teda 9. a 10. bod posunúť na...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Príjemný dobrý deň. Vážený pán predseda, na základe ustanovenia § 34 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam procedurálny návrh na spojenie rozpravy k bodom programu 25 a 26, keďže ide o nadväzujúce návrhy v prvom čítaní týkajúce sa zrušenia imunity poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Na základe ustanovenia § 34 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam procedurálny návrh na spojenie rozpravy k bodom programu 34 a 35, keďže ide o nadväzujúce návrhy v prvom čítaní týkajúce sa úpravy dávok v hmotnej núdzi a príspevku na bývanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani podpredsedníčka Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, ja navrhujem, aby sme na 3. schôdzi ako bod č. 3 prerokovali návrh na odvolanie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska Miroslavy Zemkovej. Budeme teda o ňom rokovať po tlači 28, o ktorej rokovanie začne v stredu 20. júna o 9.00 hodine.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Dobrý deň prajem. V zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku podávam návrh na zmenu programu rokovania 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konkrétne navrhujem vyradiť z programu tejto schôdze tlač č. 69, konkrétne návrh poslankyne NR SR Moniky Gibalovej na prijatie uznesenia NR SR k vykonaniu kontroly spôsobu vymáhania odplatného prevodu pohľadávok z portfólia Slovenskej konsolidačnej, a. s., Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky. Podľa návrhu programu je to zaradené ako bod č. 50. Odôvodňujem to tým, že Národná rada Slovenskej republiky podľa môjho osobného názoru nemá zasahovať alebo nemá dôvod zasahovať do nezávislého rozhodovania Najvyššieho kontrolného úradu a takéto uznesenia prijímať na tejto pôde.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľujem si predniesť návrh podľa § 21 rokovacieho poriadku týkajúci sa účasti iných osôb, a to na základe veci, o ktorej sme jednali na výbore (kultúra a médiá), ako aj na základe predneseného návrhu pani podpredsedníčky parlamentu o odvolávaní generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska, a to v tom zmysle, aby sa mohla zúčastniť rokovania schôdze, aby mohla vystúpiť pred plénom na schôdzi. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Odzneli všetky návrhy na zmenu a doplnenie. Budeme teraz hlasovať, aj keď...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Hlina. Zapnite pána poslanca, skúste ešte raz naformulovať, o čom budeme hlasovať. Zapnite pána poslanca Hlinu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Tak prípadne mi pomôžte, lebo fakt som tu nováčik. Pre mňa, za mňa, nech sa to volá aj memorandum. Len výsledok nech je taký, nech pán minister vnútra prednesie správu v pléne pre poslancov a občiansku verejnosť a verejnosť na Slovensku, aký je stav vyšetrovania kauzy Gorila.

  • Dobre, čiže nech prednesie správu. Dobre. Tak hlasujeme o návrhu pána poslanca. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 130 bolo za, 1 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh pána poslanca Hlinu sme schválili.

    Pán poslanec Mikloško, návrh uznesenia, ktorý ste predniesli a žiadate zaradiť, ste sformulovali v písomnej podobe? Bolo by dobré, aby sme vedeli...

  • Reakcia poslanca.

  • Zapnite pána poslanca Mikloška. Ja sa ospravedlňujem, nechcem, aby vznikli zbytočné nedorozumenia.

  • Národná rada vyjadruje znepokojenie nad situáciou expremiérky Júlie Tymošenkovej a žiada ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o diplomatický dialóg v prospech dodržiavania ľudských práv menovanej.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 60 za, 3 proti, 75 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pán podpredseda Národnej rady Figeľ žiadal presunúť rokovanie o bodoch 9 a 10, čo je ESM a vykonávací predpis, na koniec budúceho týždňa. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 47 za, 77 proti, 5 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Miškov žiada spojiť rozpravu k bodom 25 a 26.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 za, 1 bol proti.

    Tento návrh sme schválili.

    Pani poslankyňa Nicholsonová žiada spojiť rozpravu k bodom 34 a 35.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné.

    Pani poslankyňa, poprosím vás, keby ste to ešte raz upresnili.

  • Tlače č. 86 a 88, sú to body 34 a 35, ako hovoril pán predseda.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie? Tak potom v novom programe je to asi tak.

  • Budeme používať pri hlasovaní čísla tlače, dobre, preto, aby nedošlo k nedorozumeniu.

    Hlasujeme. Čiže spájame rozpravu o tlači 86 a 88.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 129 za, 4 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady Laššáková žiada ako bod č. 3 zaradiť návrh na odvolanie riaditeľky Rozhlasu a televízie z funkcie, pani Zemkovej. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 za, 57 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili a zaradili sme návrh na odvolanie pani riaditeľky.

    Pán poslanec Martvoň žiada vyradiť z programu tlač č. 69, je to bod č. 50. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 za, 50 proti, 9 sa zdržalo.

    Aj tento návrh sme schválili a vyradili sme bod č. 50, tlač č. 69, z programu.

    Ako posledný prišiel návrh od pána poslanca Viskupiča, ktorý žiada vysloviť súhlas s účasťou pani riaditeľky pri prerokovaní bodu č. 3. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, všetci boli za.

    Vyslovili sme súhlas s účasťou pani riaditeľky počas prerokovania bodu č. 3 v pléne Národnej rady.

    Kolegyne,...

  • Reakcia z pléna.

  • Zapnite pána poslanca Viskupiča.

  • Ďakujem. Pán predseda, ja som predniesol návrh o účasti a možnosti vystúpiť. O tom sme hlasovali.

  • V pohode, v poriadku. Bude to v zápise, tak ako ste navrhli. Dobre, ďakujem pekne.

    Dámy a páni, prešli sme všetky návrhy, ktoré odzneli. Vzhľadom na zmeny a doplnenie programu budeme teraz hlasovať o návrhu programu 3. schôdze Národnej rady ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 89 za, 4 proti, 44 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh programu 3. schôdze Národnej rady.

    Dámy a páni, na základe môjho pozvania o 13.30 hodine vystúpi pán podpredseda Európskej komisie pán Maroš Šefčovič. A budete mať možnosť po jeho vystúpení na neho reagovať otázkami. Takže vyhlasujem štvorminútovú prestávku do 13.30 hodiny a o 13.30 hodine začneme vystúpením pána podpredsedu Európskej komisie. Ďakujem.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, poprosím vás o zaujatie miesta.

    Poprosím teraz pána podpredsedu Európskej komisie, aby vystúpil k

    informácii o Európskom stabilizačnom mechanizme.

    Máte slovo, pán podpredseda.

  • Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade by som sa chcel veľmi pekne poďakovať za pozvanie a za možnosť vystúpiť pred plénom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Moje posledné vystúpenie pred vami sa odohralo pred niečo vyše rokom a týkalo sa vtedajšej ekonomickej situácie a spôsobov, ako ju budeme riešiť. Jeden z bodov, o ktorom sme spoločne diskutovali, bol v tom čase program Európskej komisie na minulý a takisto aj na súčasný rok. Ja som veľmi rád, že môžem dnes predstúpiť pred vás a znova vás oboznámiť s takým najnovším vývojom v rámci Európskej únie. Keď si spomeniete, naša rozprava v minulom roku sa týkala do veľkej miery aj toho, akým spôsobom nastaviť mechanizmy v rámci Európskej únie, aby sme sa nemuseli znova potýkať s tak zložitými krízovými situáciami, s akými sa potýkame teraz a cez ktoré Európska únia prechádza. V tom čase sa pripravovalo aj rozhodnutie Európskej rady, ktorým sa prijalo rozhodnutie o založení Európskeho stabilizačného mechanizmu. No a viem, že to bude jeden z bodov, ktorý bude diskutovaný aj počas tejto schôdze. A je to skutočne jeden z nástrojov, ktorý má zabezpečiť ďalšiu solventnosť, stabilitu, ochranu našej spoločnej meny. No a som presvedčený, že aj vy vaším rozhodnutím potvrdíte postavenie Slovenska ako krajiny, ktorej mimoriadne záleží na tom, aby naša mena bola prosperujúca a stabilná.

    Diskusia, ktorá prebieha momentálne v Európskej únii, sa veľmi koncentruje nielen na ten krízový manažment, ktorý, bohužiaľ, musíme spoločne vykonávať už niekoľko rokov za sebou, ale aj na vyvodenie takých dôsledkov a poučení z toho vývoja, cez ktorý sme prešli. A jeden z takých veľmi silných záverov je ten, že ak sa chceme vyvarovať podobných situácií v budúcnosti, budeme musieť naďalej postupovať v ďalšej prehlbujúcejšej sa integrácii v rámci Európskej únie. Bude to jeden z dôležitých bodov, ktorý bude diskutovaný už o dva týždne v Európskej rade európskymi lídrami. Štyria predsedovia, predseda Európskej komisie, predseda Európskej rady, predseda Európskej centrálnej banky a predseda Eurogroup, dostali za úlohu odprezentovať tzv. stavebné bloky toho, ako by sme mali Európu ďalej posilňovať a akými spôsobmi by sme mali dobudovať Hospodársku a menovú úniu, akým spôsobom by sme mali pokračovať v budovaní únie fiškálnej a ako by sme mali nastaviť parametre pre budovanie únie politickej. Určite očakávam, že bude veľmi intenzívna diskusia a takisto aj pozitívne riešenie tých návrhov, s ktorými už Európska komisia pred Európsku radu a pred Európsky parlament predstúpila. Očakávam, že bude diskusia ohľadom dotvorenia tzv. bankovej únie, kde bude jednoznačne stanovené, že pre bankový sektor v rámci Európskej únie potrebujeme jednotné pravidlá, potrebujeme spoločnú ochranu vkladov v jednotlivých bankových ústavoch, potrebujeme spoločné pravidlá na to, akým spôsobom reštrukturalizovať banky a aké pravidlá uplatníme, aby nie vždy len daňoví poplatníci museli niesť bremeno za to, keď niektoré banky svoju úlohu nezvládnu a priblížia sa k bankrotu. Budeme musieť diskutovať o tom, akým spôsobom nastavíme fungovanie fondu na riešenie týchto bankových problémov a ako posilníme spoločný európsky dohľad.

    Predpokladám, že rovnaká diskusia sa bude viesť aj o tom, akým spôsobom posilniť a prehĺbiť a dokončiť dobudovanie európskej a hospodárskej únie. To znamená, že súčasťou tejto diskusie bude určite fungovanie Európskeho stabilizačného mechanizmu. A viem, že o tejto téme sa diskutuje veľmi intenzívne aj v Národnej rade Slovenskej republiky. Ja som minulý týždeň navštívil Berlín, Bundestag, kde táto diskusia takisto prebieha. Rokoval som v úrade kancelárky Merkelovej. Ale aj som mal stretnutia s predstaviteľmi obidvoch strán, CDU/CSU, takisto aj SPD, mal som taký istý rozhovor, aký dnes budem mať s vami, s poslancami z Bundestagu, z európskeho výboru. Viac-menej bol som ubezpečený aj z ich strany, že celý ratifikačný proces bude intenzívne pokračovať a k schváleniu Európskeho stabilizačného mechanizmu by malo dôjsť ešte do konania európskeho samitu koncom tohto mesiaca.

    Verím, že súčasťou diskusie ohľadom dobudovania Hospodárskej a menovej únie bude aj diskusia o tom, akým spôsobom zaviesť daň z finančných transakcií, koľko krajín sa pripojí k tomu, aby túto daň zaviedli. Viem, že tá diskusia v rámci Európskej únie je veľmi zložitá a veľmi ťažko možno očakávať, že hneď na prvom vážnom politickom rokovaní, ktoré prebehne tento štvrtok na úrovni ministrov financií, sa dosiahne dohoda. Európska komisia by bola, samozrejme, najradšej, aby táto daň bola zavedená spoločne v 27 členských krajinách Európskej únie a aby sme to využili ako taký veľmi silný argumentačný materiál voči našim globálnym partnerom na úrovni G8 a G20, lebo najväčší význam by takáto daň mala, ak by bola zavedená globálne. Avšak musíme rátať aj s takou eventualitou, že takýto vývoj bude hneď od začiatku zložitý. A preto treba zvážiť aj možnosti, ako takúto daň prípadne zaviesť v rámci eurozóny alebo v rámci poslinenia spolupráce medzi tými členskými krajinami, ktoré majú o zavedenie takejto dane záujem.

    Predpokladám, že bude takisto pokračovať diskusia o tom, akým spôsobom nastaviť parametre pre možné spoločné zdieľanie dlhového bremena v rámci Európskej únie. Je to diskusia o eurobondoch, kde Európska komisia predložila tzv. zelenú knihu s tromi možnosťami, kde tá posledná podľa nášho presvedčenia by sa dala zaviesť aj za súčasnej, platnej zmluvnej úpravy a nevyžadovala by si zmenu európskeho práva. Je, samozrejme, potrebné nastaviť tieto pravidlá tak, aby nedochádzalo k morálnemu hazardu, aby budúce európske dlhopisy mal jeden, a to spoločný, cieľ zvýšenie stability v rámci Európskej únie, posilnenie konsolidácie vo verejných rozpočtoch členských krajín Európskej únie a celkovo zvýšenie sily európskej ekonomiky ako takej.

    Je evidentné, že jedným z takých procesov dobudovávania európskej a hospodárskej únie je aj posilnenie spoločného kolektívneho riadenia našich ekonomík. Je to výsledok tej novej legislatívy, ktorá bola schválená v rámci Európskej únie či už vo forme tzv. balíčka šiestich opatrení, ten six pack, alebo balíčka dvoch opatrení, tzv. two pack. Obidvoma týmito opatreniami sa zavádza to, čo už vlastne druhýkrát realizujeme v rámci Európskej únie. A to je výkon tzv. európskeho semestra, kde vidím veľkú úlohu aj pre Národnú radu Slovenskej republiky aj ostatné národné parlamenty. Ako taký európsky semester vyzerá? Vždy na prelome rokov Európska komisia príde s analýzou ekonomickej situácie v rámci Európskej únie a poukáže na tie hlavné problematické body alebo na tie hlavné vývojové tendencie a požiada ministrov financií a európskych lídrov o diskusiu ohľadom týchto veľkých tém. Akonáhle dôjde ku konsenzu v rámci marcového ekonomického samitu, tak sú potom členské krajiny požiadané o to, aby vypracovali svoje národné reformné programy a svoje programy stability, v ktorých budú reagovať na tieto hlavné vývojové tendencie. Na základe týchto dvoch programov sa vypracúvajú tzv. špecifické odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré sú diskutované medzi ministrami financií, ktoré sú diskutované na úrovni lídrov, a júnovým samitom sú schvaľované. Potom sa európsky semester stáva semestrom národným a vlastne je v rukách vlád členských krajín, v rukách parlamentov členských krajín, ktoré aj na základe toho, akým spôsobom pristúpia k plneniu týchto odporúčaní, potom nastavujú národné rozpočty. No a tu prichádza k takému druhému posilneniu spoločného riadenia európskej ekonomiky, kde by sa malo po prvýkrát v tomto roku zaviesť posudzovanie národných rozpočtov na spoločnej úrovni, či tieto rozpočty sú dostatočne konsolidujúce, či tieto rozpočty dostatočne reflektujú tie priority, ktoré sme si spoločne stanovili, a či po ich naplnení nedôjde k situácii, ktorá hrozila začiatkom tohto roku piatim členským krajinám, to znamená prekročenie stanoveného deficitu, ktoré by rezultovalo vzhľadom na novú legislatívu už aj do dosť vysokej finančnej pokuty. Preto ak by som mohol navrhnúť a poprosiť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, myslím si, že by bolo veľmi dobré, aby sa Národná rada či už v jednotlivých výboroch alebo v pléne vždy začiatkom roka a potom, ako sú prezentované špecifické odporúčania pre Slovenskú republiku, týmito témami zaoberala, aby sa s nimi oboznámila, lebo bez podpory národných parlamentov bude veľmi ťažké skutočne zabezpečiť to kvalitné nové riadenie európskej ekonomiky ako celku.

    Aké boli tie odporúčania tento rok pre Európsku úniu a pre Slovenskú republiku. Samozrejme, vzhľadom na súčasnú situáciu na finančných trhoch a v hospodárstve Európskej únie hlavný dôraz bol kladený na konsolidáciu verejných financií. Môžeme povedať, že z celoeurópskeho hľadiska ten konsolidačný postup bol veľmi evidentný, kde sme sa z úrovne šesťpercentného deficitu dostali tento rok na úroveň deficitu 3,5 %. A predpokladáme, že budúci rok by mala táto úroveň klesnúť na 3 %. Keď si porovnávame, aké deficity štátnych rozpočtov majú naši hlavní ekonomickí partneri ako napr. Spojené štáty americké alebo Japonsko, tak vidíme že tie deficity sú tam niekoľkonásobne vyššie. Prečo je tá pozornosť zameraná na nás? Lebo sme ukázali svoju zraniteľnosť, spochybnili sme ireverzibilitu európskeho projektu a nedokázali sme dostatočne rýchlo presvedčiť finančné trhy o našej rozhodnosti a o tom, že vieme túto situáciu rýchlo a jednoznačne riešiť.

    Konkrétnejšie špecifiká a odporúčania pre Slovenskú republiku sa týkali hlavne toho, akým spôsobom chceme napĺňať tie ciele Stratégie EÚ 2020, ktoré vlastne pozostávajú z plnenia štrukturálnych reforiem, ktoré sú pre našu krajinu potrebné. Ide hlavne o otázku zvýšenia zamestnanosti, kde sme sa zaviazali, že do roku 2020 dosiahneme úroveň 72 % zamestnaného obyvateľstva. A vy veľmi dobre viete, že v súčasnosti ide len o 65 % obyvateľov. Odporučili sme konkrétne kroky, ako skvalitniť aktívnu politiku práce, ako zvýšiť výkonnosť úradov práce, ktoré často trpia tým, že jeden úradník má na starosti viac ako 400 nezamestnaných. A máme, samozrejme, okresy a regióny, kde to číslo je oveľa, oveľa väčšie. V úzkej spolupráci so Slovenskou republikou Európska komisia pracuje na preprogramovaní finančných prostriedkov, ktoré by mali garantovať prácu pre 15 000 ľudí. A dúfam, že tieto prostriedky budú k dispozícii už na jeseň tohto roka.

    Apelovali sme zo strany Európskej komisie voči Slovenskej republike na to, aby sa skvalitnili a zvýšili investície do vzdelávania a odbornej prípravy, aby sme sa vyhli súčasnej situácii, kde len 6 % absolventov odborných škôl na Slovensku skutočne aj pokračuje v odbore, v ktorom vyštudovali, čiže 94 % mladých ľudí vyštuduje školu, ktorú potom vo svojej ďalšej profesionálnej kariére vôbec nevyužívajú. Vyzdvihli sme príklady, ktoré už v tejto oblasti Slovenská republika má, či sú to špecializované vzdelávacie zariadenia, ktoré zriadil Volkswagen, Peugeot alebo Samsung, či hlinikárne v Žiari nad Hronom alebo takisto aj špeciálne závody v Podbrezovej. Myslíme si, že takéto vzory, kde sa úzko prepája prax so školstvom, sú niečím, čo bude Slovenská republika v budúcnosti určite potrebovať.

    Včera aj dnes sme diskutovali s vedeckou obcou pri inej príležitosti o tom, akým spôsobom sa dopracovať k tomu cieľu, ktorý si Slovenská republika stanovila a ktorý je vnímaný partnermi v Európskej únie ako skromný, ale pochopiteľný, aby sme investovali do oblasti vedy a výskumu 1 % svojho HDP, celoeurópskym cieľom sú, samozrejme, 3 %, ale vy tiež veľmi dobre viete, že v súčasnosti toto percento sa pohybuje na úrovni 0,63 %. A to, i keď zohľadníme fakt, že Slovenská republika bola jednou z krajín, ktorá mala najdynamickejší hospodársky rast, predsa len poukazuje na to, že tie investície do vedy a výskumu nie sú dostatočné a bude potrebné hľadať spoločné zdroje z európskej a národnej úrovne, ako vytvoriť podmienky pre to, aby investície do tejto oblasti boli efektívne, prinášali účinok a hlavne prispievali k zvýšeniu konkurencieschopnosti našej ekonomiky. Odporúčali sme Slovenskej republike aj to, aby sme sa spoločne zamerali na kvalitnejší výber daní. Nie je to problém len Slovenskej republiky. S daňovými únikmi, s nerešpektovaním daňových povinností máme problém všade v Európskej únii. A preto aj z tohto dôvodu príde Európska komisia so špeciálnou komunikáciou, kde poukáže, akým spôsobom možno niektoré problémy riešiť z európskej úrovne a ktoré oblasti je nutné ošetriť na úrovni národnej. Prichádza k obrovským stratám. V prípade Slovenskej republiky ide o vyše 2 mld. eur ročne. A sú to skutočne straty, ktoré si krajina, ktorá prechádza cez veľmi silnú konsolidačnú fázu, nemôže dovoliť, lebo tá konsolidácia tu nebude len dnes, nebude tu len v budúcom roku, keď by sa mal deficit Slovenskej republiky dostať pod 3 %, lebo vzhľadom na záväzky, ktoré boli prijaté ohľadne vyrovnaného rozpočtu, bude musieť pokračovať aj v rokoch 2014 a 2015, až do momentu, keď sa podarí dosiahnuť štrukturálne vyrovnaný rozpočet. A z tohto dôvodu je potrebné zamerať sa na to, akým spôsobom môžeme dane vyberať lepšie, efektívnejšie a ako môžeme spoločne z európskej a národnej úrovne zamedzovať daňovým únikom. Okrem toho je veľmi potrebné v Slovenskej republike takisto skvalitniť podnikateľské prostredie. To znamená skracovať napr. dĺžku súdnych konaní, resp. posilňovať nezávislosť Úradu pre verejné obstarávanie, vzhľadom na to, že verejné obstarávanie je azda najčastejším problémom pri čerpaní prostriedkov z európskych fondov.

    Na záver, ak mi dovolíte, by som chcel podčiarknuť aj jednu vec. A to je to, že po tých dvoch rokoch veľmi náročného krízového manažmentu, ktorý spôsobil veľké zmeny na politickej mape v rámci Európskej únie, ktorý jednoznačne poukázal na to, že občania sú z vývoja frustrovaní a očakávajú rýchlejšie a konkrétnejšie riešenia, som veľmi rád, že veľmi silnou súčasťou diskusie lídrov v júni bude aj tematika hospodárskeho rastu, ako môžeme spoločne hľadať riešenia, aby sme naštartovali znova hospodársky rast v rámci Európskej únie. A, samozrejme, to budú opatrenia, ktoré sa budú týkať využívania potenciálu jednotného trhu, kde stále máme veľmi veľa bariér, kde stále nám rôzne prekážky bránia v tom, aby sme tento potenciál mohli využívať naplno. No a poviem len jeden alebo dva príklady. Len také uplatnenie smernice o službách môže priniesť do európskeho HDP objem 60 mld. až 140 mld. eur a môže zvýšiť európsky HDP až o 1,5 %. Ak sa nám podarí presadiť väčšinu z toho, čo predstavujeme ako vytvorenie jednotného digitálneho trhu v rámci Európskej únie, tak tam vidíme potenciál rastu v horizonte roku 2020 až 4% HDP alebo objem v peniazoch takmer 500 mld. eur. Je to len niekoľko príkladov, ako môžeme lepšie využívať spoločný európsky trh, akým spôsobom môžeme využívať jeho potenciál v prospech európskych občanov.

    Vieme však, že tieto opatrenia znejú pre európskych občanov dosť abstraktne a majú pocit, že tie prínosy, ktoré tieto opatrenia prinesú, budú dosť vzdialené. No a z tohto dôvodu chceme využiť aj ďalšie prostriedky, ktoré by mali za následok priamy finančný vklad do európskej ekonomiky. Už v júli začneme využívať nový nástroj, ktorý sa nazýva projektové dlhopisy, ktorý by nám mal vlastne umožniť po veľmi skromnej úvodnej investícii z európskeho rozpočtu navýšiť objem tejto investície prostredníctvom Európskej investičnej banky a získavania prostriedkov na finančných trhoch až na 20-násobok. A vlastne chceme získať týchto 4,5 mld. eur na to, aby sme financovali hlavne projekty v oblasti infraštruktúry, komunikačných technológií, v oblasti infraštruktúry pre energetiku, pre dopravu, lebo to sú práve oblasti, kde vidíme, že jednak je najväčší zdroj tvorby pracovných miest, ale aj oblasti, ktoré prispievajú najviac k tomu, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť európskej ekonomiky. Chceme tie skúsenosti z toho, ako vieme využívať tieto projektové dlhopisy na tieto významné projekty v oblasti infraštruktúry, využiť na to, aby sme vedeli lepšie pripraviť plánovanie a programovanie toho nového programu, ktorý by mal priniesť sedemročný európsky rozpočet, ktorý by mal platiť od roku 2014 do roku 2020, v rámci tzv. položky na prepájanie Európy, ten program sa volá Connecting Europe. A v tomto prípade by ten vklad Európskej únie bol oveľa výraznejší, hovorili by sme už o 50 mld. eur, ktoré by sme mohli multiplikovať prostredníctvom operácií a prostredníctvom projektových dlhopisov.

    Chceli by sme, samozrejme, pokročiť aj v diskusii o viacročnej finančnej perspektíve, teda o rozpočte na roky 2014 až 2020. A dúfam, že z európskeho samitu vzíde jednoznačný signál, že európsky rozpočet vidíme ako nástroj rastu, ako nástroj na modernizáciu európskych ekonomík, ako nástroj na tvorbu pracovných miest, ako nástroj na prehĺbenie spolupráce medzi jednotlivými členskými krajinami.

    Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte raz sa chcem veľmi pekne poďakovať za možnosť pred vami vystúpiť a predstaviť vám jednak agendu nadchádzajúceho samitu, ale takisto aj témy, ktoré budú určite dlhšie s nami, ktoré budete diskutovať aj vy v Národnej rade Slovenskej republiky, lebo ten posledný vývoj jednoznačne naznačuje, že momentálne dochádza k niečomu, čo sa nazýva europeizáciou národných politík, ale takisto aj k fungovaniu národných parlamentov ako európskych inštitúcií, keď diskutujú o závažných európskych témach. Ja sa veľmi teším na túto spoluprácu aj do budúcna a ešte raz by som sa chcel poďakovať za možnosť vystúpenia, pán predseda. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem vám veľmi pekne, pán podpredseda Európskej komisie, za vaše úvodné slovo a poprosím vás, aby ste teraz reagovali na otázky z pléna, ktoré položia páni poslanci Štefanec, Kaník, Beblavý, Hlina, Hudacký, Blaha, Sulík, pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Mikloško. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem sa poďakovať aj pánovi podpredsedovi Komisie za aktuálne informácie. Osobitne ma zaujali dve témy, ktoré ste spomínali, a to európske dlhopisy a banková únia, čo sú veľmi aktuálne otázky.

    A ohľadne európskych dlhopisov ste sa ozaj dotkli tiež toho, čo je podľa mňa kľúčový bod, ako zabrániť morálnemu hazardu pri implementácii spoločných dlhopisov. Preto sa chcem opýtať na váš postoj a vaše názory na túto tému, pretože z môjho pohľadu zavedenie spoločných dlhopisov skôr smeruje k tomu, že sa zahmlieva skutočná zodpovednosť a potreba riešení tam, kde skutočne sú namieste, pretože keď budeme mať spoločné financovanie, tak všetci budú v jednom koši a tí zodpovední, ktorí sa financovali lacnejšie, tak de facto sa budú financovať drahšie. Čiže aký je váš prístup, váš názor na spoločné dlhopisy práve v súvislosti s minimalizáciou morálneho hazardu?

    Druhá otázka. V bankovej únii určite je namieste implementovať jednotné spoločné pravidlá pre reguláciu bankového sektora v Únii. Existuje tu ale riziko, že krajiny, ktoré si urobili poriadok, tak budú opäť doplácať na krajiny, ktoré si poriadok neurobili. Dovolím si pripomenúť, že na Slovensku reštrukturalizácia bankového sektora stála až 4 mld. eur slovenských občanov a existuje riziko prelievania kapitálu zo slovenských dcér do matiek. Takže tým, že budeme o tom hovoriť, chcem upozorniť na túto problematiku a tiež sa opýtať na váš názor, aké sú nástroje, ako tomu zabrániť. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán podpredseda. Budete reagovať na každého poslanca alebo chcete to potom spolu zhrnúť?

  • Reakcia podpredsedu Európskej komisie.

  • Vzhľadom na ten čas, lebo viem, že máte nabitý program, tak možno by som mohol po troch, štyroch otázkach spolu odpovedať. Môžeme to urobiť aj po jednej, tak by sme to potom urobili takým štýlom krátkej otázky. Ja sa pokúsim o krátke odpovede.

    Čo sa týka európskych dlhopisov, myslím si, že to, čo je veľmi dôležité, je, aby sme sa pozreli, o čom presne hovoríme, o akých parametroch hovoríme, keď hovoríme o európskych dlhopisoch. V podstate do veľkej miery keď sa pozrieme, akým spôsobom funguje európsky finančný nástroj, to známe EFSF, tak ide tam o také tri základné parametre. To znamená, za koľko si môžeme spoločne ako Európska únia alebo ako tento mechanizmus na trhu požičať, za veľmi nízku úrokovú sadzbu, za akú úrokovú sadzbu my tieto prostriedky potom požičiame tým krajinám, ktoré sú v probléme, aby sme im jednak umožnili dostať sa k peniazom, lebo, samozrejme, ak by tie sadzby boli vysoko nad 7 alebo 10 %, tak by to bolo ťažké, ale zároveň ten úrok je vyšší ako ten úrok, za ktorý my si požičiavame, a aký zoznam podmienok k tomu pripojíme, ako prísne ho budeme kontrolovať, ako pravidelne ho budeme kontrolovať a po akom časovom priestore budeme znovu tieto prostriedky týmto krajinám poskytovať, v podstate niečo, čo bolo zavedené aj voči Portugalsku, aj voči Írsku. No a, samozrejme, otázka morálneho hazardu je tu veľmi prítomná. A myslím si, že by sa dala do veľkej miery korigovať tým, akým spôsobom by sme nastavili tieto tri parametre. Som si vedomý aj toho, že diskusia v rámci Európskej únie, a keďže, ako som spomínal, som bol minulý týždeň v Bundestagu, tak si uvedomujem, ako veľmi citlivá táto téma tam je a aká ťažká politická diskusia o nej prebieha. Aj preto zo strany Európskej komisie sme jasne deklarovali, že my vidíme význam európskych dlhopisov a ich zavedenie jedine v takom prípade, keď ich budeme môcť vnímať ako stabilizujúce dlhopisy, tie stability bonds, to znamená, keď budú splnené základné podmienky minimalizácie hazardu, ale aj základné podmienky dosiahnutia stupňa konsolidácie, ktoré by vlastne znamenali, že tá výhodnosť zavedenia týchto dlhopisov tu nie je len pre tie krajiny, ktoré sú momentálne v problémoch, ale aj pre tie krajiny, ktoré, dá sa povedať, tú väčšiu alebo silnejšiu garanciu do tohto procesu vnášajú. Čiže je to diskusia, ktorá je tu, samozrejme, na dlhšie časové obdobie. Tie tri opcie, ktoré my sme navrhli, si vyžadujú v prvých dvoch prípadoch zmenu Lisabonskej zmluvy, často aj zmenu ústav niektorých členských krajín. A preto predpokladám, že tá diskusia, ktorá prebehne koncom júna, sa bude týkať toho tretieho variantu, ktorý je najmenej problematický z pohľadu súčasného európskeho práva a z pohľadu platných zmlúv.

    Čo sa týka bankovej únie, tak v podstate tie základné parametre som spomenul. Má to byť posilnený, ďalej výrazne posilnený európsky bankový dohľad, ešte výraznejšia úloha Európskej centrálnej banky, spoločná garancia pre vklady v jednotlivých bankových domoch, spoločné pravidlá pre prípadné bankroty jednotlivých bankových inštitúcií, vytvorenie fondu, do ktorého by banky vkladali svoje prostriedky už teraz, aby sa dalo zabrániť tomu, aby vždy keď nastane problém v banke, to boli jedine daňoví poplatníci, ktorí majú znášať konzekvencie. Samozrejme, tá diskusia ešte nie je ukončená a bude potrebné diskutovať, či túto bankovú úniu budeme vytvárať hneď pre všetky bankové inštitúcie a bankové domy v rámci Európskej únie alebo či sa zameriame hlavne v tej prvej fáze na tzv. systémové banky. Samozrejme, problém host, home bánk čiže dcér a matiek je veľmi dôležitý. Sú spôsoby, ako sa dá zabrániť tomu, aby zdravé banky museli doplácať na banky, ktoré sú v problémoch. No a takisto je, si myslím, veľmi dôležité, aby sme aj týmto spôsobom prehlbovania Hospodárskej a menovej únie a vytvorením spoločnej bankovej únie poukázali na to, že tento systém je riadený spoločne, je solídny, je pevný a nebude prinášať také riziká do budúcna, než cez aké prechádzame v súčasnom období.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kaník.

  • Projekt eura je vo vážnych problémoch. A s ním to prináša aj ekonomické problémy celej eurozóne. Je to preto, že to bol viac politický projekt ako ekonomický. Ale keďže sme jeho súčasťou, musíme teraz hľadať cesty, ako zabrániť tomu, aby to malo negatívne dopady na našich občanov a na našu ekonomiku. Nie som si istý, či tie nástroje, ktoré sa používajú, sú tie správne a či to prinesie tie efekty, ktoré sa očakávajú.

    Dva body ma znepokojujú. A chcel by som poznať váš názor na to.

    Keď vidím pred sebou projekciu vývoja dlhu verejnej správy Slovenskej republiky, tak vidíme, že sa veľmi rýchlo blížime k 50 %. Keď k tomu prirátame vplyvy, ktoré navýšia tento dlh vplyvom zapojenia Slovenska do Európskeho stabilizačného mechanizmu, a keď už dnes vieme, že tá situácia sa nijako výrazne nezlepšuje, maximálne stagnuje alebo sa skôr zhoršuje, čo to bude znamenať pre budúcnosť Slovenska a jeho ekonomiky z hľadiska jeho zadlženia a ako bude vyzerať Slovensko, keď napriek tomu, že bude robiť hospodársky zodpovednú politiku, napriek tomu, že naši obyvatelia si budú uťahovať opasky, bude sa zvyšovať jeho zadlženie, s následným negatívnym dopadom na hodnotenie Slovenska, na jeho rating, na jeho dlhovú službu a ďalšie veci, jednoducho dlhová špirála, ktorá nás bez nášho zavinenia môže dostať tam, kde sa dnes nachádza Grécko a ďalšie krajiny?

    A potom druhá oblasť, kontrola národných parlamentov. Vieme, že tie prístupy sú rôzne a práve tie zodpovedné krajiny, ako je Nemecko, Fínsko, ale aj Rakúsko, stavili na parlamentné procedúry. Takže bol by som rád, aby aj Slovensko išlo touto cestou. Čo si myslíte o tom, že pri takýchto závažných rozhodnutiach, ktoré naozaj ovplyvňujú osudy ekonomiky krajiny, ktorá cesta je najvhodnejšia a či sa neukazuje, že aj tu treba nasledovať cestu zodpovedných krajín, predovšetkým, ako som spomenul, rozhodujúcej krajiny eurozóny, ekonomicky rozhodujúcej, a to je Nemecko, a neposilniť na maximálnu možnú mieru parlamentné procedúry pri schvaľovaní a uvoľňovaní, resp. dávaní mandátov a zaujímaní stanovísk k tomu, akým spôsobom sa budú používať prostriedky v Európskom stabilizačnom mechanizme?

  • Ďakujem veľmi pekne aj za vašu otázku. V podstate faktom je to, že ak sa pozeráme na ESM a prečo bolo potrebné ho vytvoriť, tak bolo vidieť, že ak by sme mohli veľmi zhruba prirovnať fungovanie EFSF tej našej agentúre v ARDAL, tak ESM by som skôr prirovnal k fungovaniu Medzinárodného menového fondu v takej, samozrejme, zmenšenej a európskej podobe, do ktorého tiež sme museli vniesť svoj úvodný kapitál. Európsky stabilizačný mechanizmus okrem toho, že má, dá sa povedať, byť takým tým hlavným pilierom vybudovania toho veľmi silného systému tých ochranných finančných bariér, ktorý v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom majú vytvoriť veľmi jasný signál a veľmi silnú bariéru voči rôznym špekulatívnym tlakom, má slúžiť ako veľmi dôležitá poistka pre rôzne ekonomické eventuality v rámci Európskej únie, je aj takým potvrdením ohľadom ireverzibility, nezmeniteľnosti fungovania eura. Čiže okrem toho ekonomického, veľmi dôležitého významu má aj to, čo ste spomínali v úvode, veľmi silnú politickú dimenziu a veľmi silný politický rozmer. Myslím si, že vzhľadom na to, ako sú nastavené konsolidačné parametre pre Slovenskú republiku, a vzhľadom na to, že bol prijatý záväzok, ktorý, si myslím, je rešpektovaný veľkou väčšinou Národnej rady Slovenskej republiky, že Slovenská republika bude pracovať na tom, aby dosiahla vyrovnaný rozpočet, tak si myslím, že to bude ten rozhodujúci element, od ktorého sa bude odvíjať aj rating, aj ekonomické posudzovanie Slovenskej republiky. Verím, že európsky stabilizačný mechanizmus tu bude hlavne na to, aby mal veľmi silný odstrašujúci efekt. A nepredpokladám, že by malo dôjsť k situáciám, kde prostriedky, ktoré budú doň vložené, zmiznú v akomsi nenávratne. Fakt je ten, že náš vklad do Európskeho stabilizačného mechanizmu sa stane položkou, ktorá bude zarátaná do verejného dlhu verejných financií. A z tohto pohľadu bude evidentné, že to číslo, ktoré momentálne Slovenská republika ako dlh verejných financií má, bude o túto sumu zvýšené. Čiže myslím si, že ak chceme komplexne posudzovať túto otázku, tak by sme sa museli pozrieť, aká je alternatíva, keby sme európsky stabilizačný mechanizmus nemali, čo by nám hrozilo, keby sme nevytvorili systém jednak riadenia, ale aj systém záruk na to, aby sme takémuto vývoju predišli, a čo by to znamenalo, keby sme skutočne dopustili neriadený vývoj, neriadené bankroty v niektorých členských krajinách. A tá alternatíva by bola omnoho horšia a omnoho nákladnejšia.

    Čo sa týka zapojenia národných parlamentov jednak do diskusie o európskych témach, ale aj do diskusie o týchto kľúčových otázkach, tak si myslím, že skutočne je veľmi dôležité, aby národné parlamenty o týchto otázkach diskutovali, aby diskutovali o európskych témach, aby európske témy neboli len doménou výboru pre európske záležitosti, ale aby sa napr. aj takáto téma, ktorá sa týka financovania Európskej únie, diskutovala vo finančnom výbore, aby sa témy, ktoré sa týkajú poľnohospodárstva, diskutovali aj v poľnohospodárskom výbore a aby sa hlavne tie veľmi dôležité etapy toho európskeho semestra, teda celková situácia v Únii, ale aj tieto špecifické odporúčania pre jednotlivé krajiny, v tom našom prípade pre Slovensko, diskutovali v jednotlivých výboroch, aby naozaj bola spolupráca medzi Komisiou, národnými parlamentmi a vládou na takej úrovni, že hľadáme tieto riešenia spoločne. No a určite aj otázka, akým spôsobom sa budú využívať prostriedky z Európskeho stabilizačného mechanizmu, patrí k témam, ktoré, som si istý, budú diskutované aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že Európska komisia dlhodobo má a v poslednej chvíli získava ďalšie kompetencie vo vzťahu k národným štátom, dovoľte mi položiť vám dve otázky, ktoré sa hlavne týkajú Európskej únie ako celku a týkajú sa záujmov Slovenska a toho, čo sa deje na Slovensku.

    Prvá otázka sa týka toho, čo ste aj vy práve spomínali. A to je alokácia prostriedkov v rámci štrukturálnych fondov, ktorú by ste chceli urýchliť, to možno len oceniť, ale zároveň ste vo svojom prejave hovorili o potrebe podporiť vzdelávanie a školstvo. Napriek tomu mi dovoľte konštatovať, že ten návrh, ktorý je vami predložený, obsahuje alokáciu 70 mil. eur zo školstva preč, z operačného programu Vzdelávanie, a neobsahuje alokáciu týchto prostriedkov smerom napr. k rekonštrukcii škôl, ktorá je vedená v operačnom programe a ktorá je už je aj tak nedofinancovaná a ktorá bude absorbovať veľké množstvo peňazí, ale smerom k sektorovej štátnej pomoci, ktorú inak Európska komisia odsudzuje. A hovorí, že by mala klesať. To znamená, že ten návrh je v priamom rozpore s tým, čo ste aj vy tu spomenuli ako svoje priority. Tak by ma zaujímalo, podľa čoho bude Európska komisia posudzovať tento návrh.

    A druhá moja otázka sa týka fiškálnej konsolidácie a jej vzťahu k 2. pilieru. Súčasná vláda navrhla takmer zlikvidovať alebo v jej návrhu je takmer zlikvidovať 2. pilier dôchodkového zabezpečenia v mene konsolidácie verejných financií, a to napriek tomu, že podľa reforiem európskeho fiškálneho rámca, ktoré presadila ešte minulá vláda, rušenie a ničenie 2. piliera Európska komisia nepovažuje za tzv. štrukturálne zlepšenie, teda za zlepšenie reálnej bilancie verejných financií. Chcem sa spýtať, či je pravda, že vo vzťahu k niektorým členským štátom, napr. k Poľsku a Litve, Európska únia akceptovala to, že 2. pilier a jeho výdavky prechodné naň sa nezapočítavajú do deficitu pre účely kontroly hospodárenia štátu, a či pre Slovensko táto cesta záchrany 2. piliera je možná. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne za otázku, ktorá sa týka vzdelávania a penzijného alebo dôchodkového zabezpečenia. Čo sa týka tohto programu, realokácie prostriedkov v rámci jednotlivých operačných programov, tak Európska komisia požiadala vlády tých ôsmich členských krajín, kde je stupeň nezamestnanosti mladých ľudí najvyšší, aby navrhli, z ktorých operačných programov je možné predprogramovať tieto priority takým spôsobom, aby viedli k tvorbe pracovných miest. Išlo hlavne o tie fondy a operačné programy, kde bolo evidentné, že bude veľmi komplikované, ťažké, ak nie nemožné tieto prostriedky do konca programovacieho obdobia, ktoré v prípade tejto finančnej perspektívy končili v roku 2015, vyčerpať. No a na základe návrhu, ktorý prišiel z vlády Slovenskej republiky sa teraz tieto jednotlivé odporúčania na presun finančných prostriedkov posudzujú v tzv. monitorovacích výboroch. A predpokladám, že tento proces bude ukončený do konca tohto mesiaca a následne bude Európska komisia posudzovať všetky tieto zmeny. Avšak vzhľadom na to, ako prebieha súčasná diskusia a komunikácia medzi Európskou komisiou a vládou Slovenskej republiky v tejto otázke, naozaj tam nepredpokladám žiadne problémy a očakávam, že tento presun, realokácia týchto prostriedkov budú schválené v priebehu leta, najneskôr na jeseň tohto roku. Nemyslím si, že ak hovoríme o tom, že niektoré prostriedky z programu Vzdelávanie budú preprogramované na iné priority, že by to malo mať negatívny vplyv jednak na tento program, ale jednak na to, čo je primárnym určením tohto programu. A to je zabezpečenie pracovných miest, zabezpečenie dodatočnej výbavy, zručností alebo znalostí na to, aby sa mladí ľudia mohli zamestnať. No a verím, že v úzkej spolupráci sa nám podarí skutočne nasmerovať tieto prostriedky do projektov, ktoré vytvoria na Slovensku pätnásťtisíc pracovných miest. Podobné úsilie momentálne prebieha v ôsmich členských krajinách, k preprogramovaniu dochádza až vo výške 7 mld. eur, no a cieľom je, aby sme tieto prostriedky využili na vytvorenie 470 000 pracovných miest. Čiže to úsilie nie je koncentrované len na Slovensko, ale hlavne v tých krajinách, kde tie problémy sú obdobné. A tie skúsenosti, ktoré máme aj z fungovania týchto programov a preprogramovania v iných krajinách, budú určite využité aj v Slovenskej republike.

    Čo sa týka reformy 2. piliera, samozrejme, ide tu o rozhodnutie Slovenskej republiky. Pre to, aby tieto prostriedky alebo tieto zmeny, ktoré sa zrealizujú, boli vnímané ako zmeny štrukturálne, aby neboli posudzované ako takzvané zmeny jednorazové alebo one-off zmeny, je potrebné, aby reforma dôchodkového zabezpečenia bola komplexná, to znamená, aby sa týkala 1. piliera, aby sa týkala 2. piliera, aby sa týkala aj stanovenia dôchodkového veku, ktorý by mal byť oveľa užšie prepojený s tým, ako sa vyvíja celková dĺžka života v jednotlivých krajinách, a aby sa tento proces riešil komplexne. Samozrejme, ohľadom toho, akým spôsobom budú jednotlivé položky posudzované z hľadiska konsolidačného úsilia, tak k tomu treba veľmi detailné rokovania, rozhovory nielen s Generálnym riaditeľstvom pre hospodárske a menové záležitosti, ale aj s Eurostatom.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán podpredseda, ja vás chcem poprosiť, či by ste nemohli tlmočiť niektoré skutočnosti do Bruselu. Je vysoký predpoklad, že ľudia budú čoraz aktívnejšie využívať svoje právo vyjadriť svoj názor, prípadne protestovať. A budú ho asi vyjadrovať aj cezhranične. A orgány Európskej únie by mali byť na to pripravené, aby nedochádzalo k rôznym situáciám, keď priamo na pôde Európskej únie dochádza k porušeniu ľudských práv. Bolo by to naozaj smutné, keby sa opakovala situácia spred viac ako roka, keď došlo k porušeniu mojich práv a práv mojej manželky priamo na pôde Európskej únie, v tomto prípade Rady Európy. Pred viac ako rokom som symbolicky protestoval v tejto budove proti neštandardnému takzvanému maďarskému kobercu. Čo však nasledovalo potom, malo viac spoločné s krajinami režimového typu á la junta, a nie s krajinami Európskej únie, v budove Európskej únie. To, ako sa ku mne a k manželke správali tí ľudia a policajti, to vyzliekanie na polícii a spôsob verbálnej, ako aj neverbálnej komunikácie, nepatrí do modernej Európy. Rada Európskej únie sa mi nakoniec ospravedlnila oficiálne, ale na základe mojej výzvy, kde som ich vyzval, že v prípade opakovania toho tak budem sa súdiť s Radou Európskej únie. Môj apel, pán podpredseda, je teda v tom, či by ste teda mohli v tom Bruseli tlmočiť, aby boli pozitívnym vzorom, a nie negatívnym pre iné krajiny, lebo ľudia to naozaj vnímajú. Prosím, tlmočte orgánom Európskej únie, že právo protestovať a vyjadrovať svoj názor je výsostným právom každého občana Európy. A bol by som naozaj nerád, keby sa v tom niečo menilo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne za vašu otázku, aj za popis situácie, do ktorej ste sa dostali s vašou pani manželkou v tomto čase. Nechcem sa nejakým spôsobom vyviňovať, ale faktom je, že Rada Európskej únie je radou členských krajín, ktoré sú samostatnou inštitúciou, na ktoré Európska komisia nemá dosah. Čo vám môžem však povedať, je fakt, že ľudské práva a charta základných práv sú záväzné pre všetky inštitúcie Európskej únie. My ju musíme rešpektovať v každom našom kroku, musíme ju rešpektovať pri vydávaní každého legislatívneho návrhu a musíme ju zohľadňovať pri všetkých našich aktivitách. Nie vo všetkých členských krajinách je to tak, lebo záväznosť charty základných práv je výhradná len voči inštitúciám Európskej únie a jednotlivé členské krajiny túto chartu uplatňujú podľa svojho vnútorného právneho poriadku. Čiže dodržiavanie ľudských práv, rešpektovanie charty základných práv sú absolútne dôležité, je to jeden z kľúčových zmluvných dokumentov, ktorým sú európske inštitúcie viazané. No a môžem vás ubezpečiť, že právo protestovať medzi ne určite patrí a určite bude patriť aj v budúcnosti.

  • Ďakujem pekne za slovo. Som veľmi rád, pán podpredseda, že ste vo svojom príspevku, vo svojom vystúpení zdôraznili nevyhnutnosť znížiť a znižovať daňové úniky predovšetkým na DPH a zároveň posilňovať podnikateľské prostredie. Ja by som sa vás chcel opýtať v súvislosti aj s konsolidačnými opatreniami tejto vlády, ako vy vnímate tie návrhy na konsolidáciu verejných financií, tie najnovšie opatrenia, keďže medzi týmito návrhmi nemáme relevantné opatrenia v súvislosti so znižovaním únikov a na druhej strane, čo sa týka zlepšovania podnikateľského prostredia, skôr zaznamenávame neprimerane vysoké daňové a odvodové zaťaženie malých a stredných podnikateľov a takisto živnostníkov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne pánovi Hudackému za túto otázku. Myslím si, že situácia, v ktorej sa nachádzame, momentálne je taká, že ktorákoľvek vláda by musela hľadať doplnkové zdroje, ako rešpektovať naše konsolidačné záväzky v tomto roku a v tom roku budúcom. A viem, že je to mimoriadne zložité, hlavne v čase krízy, hľadať doplnkové zdroje do štátneho rozpočtu. Avšak Slovenská republika je v situácii, že keď sa pozrieme na ten pomer vybraných daní k celkovému HDP, tak vidno, že to číslo 28 % patrí k najnižším v rámci Európskej únie, ak nie je vôbec najnižšie. Takisto vieme, že nejaký systém takého celkového plošného šetrenia by bolo veľmi zložité uplatniť. A viem, že je aj pomerne zložité hľadať tie rôzne presne zamerané opatrenia na úsporu. Čiže faktom je to, že väčšina toho konsolidačného úsilia sa musí hľadať na strane príjmov, čo je veľmi citlivé pre, samozrejme, obyvateľov, pre podnikateľské prostredie aj pre celkovú atmosféru v krajine. Čiže uvedomujem si zložitosť tohto kroku s tým, že zo strany Európskej komisie sme odporúčali, aby to daňové zaťaženie bolo smerované hlavne do takých oblastí, ktoré by nemali negatívny dopad na rast a ktoré by boli v tomto prorastovom úsilí, na ktoré sa všetky členské krajiny teraz zameriavajú čo najneutrálnejšie.

    Myslím si, že znižovanie daňových únikov je veľmi dôležitou úlohou ako pre Slovenskú republiku, tak pre celú Európsku úniu. A som si istý, že aj v Slovenskej republike budeme musieť veľmi výrazne v tomto smere pokročiť, lebo tie straty, ktoré sa pohybujú na úrovni vyše 2 mld. eur ročne, sú naozaj tak významné, že majú veľmi negatívny vplyv na to, akým spôsobom môžeme využívať štátny rozpočet, kde nám tieto prostriedky chýbajú, a ako by sme ich vedeli lepšie využiť. Čiže myslím si, že úsilie na národnej úrovni, ktoré, verím, bude čoskoro aj správnym spôsobom zosieťované aj s tými návrhmi, ktoré budú prichádzať zo strany Európskej komisie na zjednodušený výber DPH na zamedzenie tých rôznych kolotočových schém, cez ktoré sa strácajú veľké množstvá daňových prostriedkov, ale takisto aj spoločný postup voči daňovým rajom, kde Európska komisia, bohužiaľ, doposiaľ nedostala mandát na to, aby mohla v tejto oblasti konať a stále nám chýbajú dve krajiny, ktoré tento mandát blokujú a ktoré vzhľadom na to, že v daňovej oblasti prevláda jednomyseľnosť, potrebujeme, verím, tá spoločná kombinácia úsilia z európskej a takisto národnej úrovni bude viesť k tomu, aby sa aj daňová disciplína a daňový výber na Slovensku zlepšil. A je to určite jedna z kľúčových priorít. A je to jedno z tých odporúčaní, ktoré aj Európska komisia zaslala vláde Slovenskej republiky. A som presvedčený, že je veľmi dôležité, aby táto téma bola riešená a aby sa ňou vláda Slovenskej republiky zaoberala.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda Európskej komisie, za váš príhovor. A dovoľte, aby som silne ocenil najmä iniciatívu Európskej komisie, čo sa týka dane z finančných transakcií, takzvanej Tobinovej dane, ktorej cieľom je nielen prispieť ku konsolidácii, keďže, ako vieme, európske štáty naliali do finančného sektora za posledné roky veľmi veľa peňazí, ale zároveň cieľom je odradiť špekulatívny kapitál a finančných predátorov, ktorí vlastne stáli za krízou a stoja za tým, v akej finančnej situácii sa dneska Európska únia nachádza. Veľmi silne oceňujem túto iniciatívu, na druhej strane sa pýtam, prečo Európska komisia zvolila spôsob zdaňovania ako kombináciu veľmi nízkej sadzby a širokého rozsahu. Tá sadzba je 0,1 % na finančné transakcie. Vzhľadom na to, koľko sme naliali do finančného sektora, vzhľadom na to, čo spôsobil finančný sektor v dnešnom svete a naozaj ako veľmi ovplyvnil životnú úroveň v rámci Európy, nezaslúžili by si byť zdanení viac? Neuvažovala Európska komisia nad vyššou sadzbou, týmito prostriedkami, a to si povedzme, 60 mld. eur je možné vyzbierať cez 0,1 %, prečo túto sadzbu nezvýšiť, prečo nevybrať viac, prečo nedať tieto peniaze na rast, na sociálne programy a tak ďalej? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za túto otázku. Je to, samozrejme, téma, ktorá je mimoriadne citlivá. A každé zasadnutie ministrov financií k tejto téme je poznačené veľmi búrlivou diskusiou. Keď sme prichádzali s týmto návrhom, tak takým hlavným motívom, prečo predložiť takýto projekt, bolo to, aby sme hľadali spôsob, ako získať takú určitú spravodlivú, férovú kompenzáciu zo strany finančného sektora späť k európskym občanom, daňovým poplatníkom, späť k štátnym rozpočtom. Spomínali ste, že záchrana finančného sektora nás stála veľmi veľa. Je to skutočne tak. Ak zoberieme všetky náklady, ktoré boli s týmto spojené, tak Európsku úniu a jej daňových poplatníkov vlastne všetky tieto krízové opatrenia voči bankovému sektoru doposiaľ stáli 4 600 mld. eur, čo je obrovská suma, čo je suma, ktorá je jednou z príčin, prečo sa nám dlh verejných financií vlastne dostal na úroveň, ktorá atakuje 90 % európskeho HDP. Z tohto dôvodu sme navrhli daň z finančných transakcií, od ktorej očakávame, že by mohla prispieť do národných rozpočtov a európskeho rozpočtu sumou od 57 mld. až, niektoré iné odhady hovoria o 100 mld. eur ročne, čo, súhlasím s vami, je vcelku skromný príspevok. Ale považovali sme to ako dobrý úvodný návrh, aby sme jednak sa politicky dohodli, že takúto daň chceme zaviesť, aby sme si vyskúšali, aký to bude mať následok na ekonomiku, aký ozdravný vplyv to môže mať na obchodovanie v tejto finančnej oblasti, aký pozitívny výsledok to môže mať na obmedzenie takzvaného vysokofrekvenčného obchodovania, ktoré je často realizované len prostredníctvom softvérov vysoko výkonných komputerov bez nejakého ľudského zásahu. A spôsobuje to tú obrovskú volatilitu na finančných trhoch. Navyše sme považovali za potrebné takýto návrh predložiť, lebo obdoba dane z finančných transakcií už existuje v desiatich členských krajinách Európskej únie. Takže bolo by veľmi dobré, aby sme aj k tejto téme pristupovali koordinovane, aby sme mali k tomu rovnaký prístup. No a, samozrejme, je pre nás dosť ťažko pochopiteľné, že niektoré krajiny, ktoré podobnú daň majú zavedenú, tak sú jej najväčšími odporcami. Čiže tá diskusia ohľadom tejto témy bude určite pokračovať. Ten hlavný kontraargument, ktorý často používame alebo počúvame proti zavedeniu tejto dane, je to, že ak takúto daň zavedieme, tak finančný sektor, finančné centrá, finančné bankové domy opustia Európsku úniu a odsťahujú sa do teritórií, kde takáto daň nie je zavedená. No myslím si, že to bude veľmi komplikované, lebo tá daň je nastavená tak, že každý, kto chce realizovať svoje finančné transakcie a finančné aktivity alebo podnikateľské aktivity smerom k najväčšej ekonomike na tejto planéte, k európskej ekonomike, tak bude musieť túto daň zaplatiť. A neverím, že kvôli dani, ktorá je tak skromne nastavená, ako ste spomínali, by to malo mať za následok alebo nejaký exodus firiem, alebo nejakým spôsobom obmedzenie finančných aktivít v tejto oblasti. Takže myslím si, že ide skôr o takú politicko-psychologickú bariéru. A z tohto dôvodu, aj po tých rozhovoroch, ktoré som absolvoval v Berlíne, aj po tých rozhovoroch, ktoré som absolvoval v parlamentoch viacerých členských krajín, tak si myslím, že bude veľká snaha pokračovať spoločne, priniesť túto tému na globálnu úroveň, na úroveň G8, G20. V prípade, ak to nebude možné, určite budeme hľadať riešenie v rámci eurozóny alebo budeme zvažovať aj inštitút posilnenej spolupráce, lebo verím, že akonáhle táto daň bude zavedená a bude fungovať, tak sa stane vcelku príťažlivým spôsobom, ako hľadať dodatočné zdroje do štátnych rozpočtov aj v tých krajinách, ktoré ju zavedenú mať nebudú. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, pán podpredseda. Mám na vás konkrétne tri otázky, ale pred tým by som rád chcel v jednej veci si dovoliť trochu odlišný názor od vášho. Povedali ste, že ESM je v podstate to isté čo Medzinárodný menový fond. No ten podstatný rozdiel je taký, že Medzinárodný menový fond je tu na to, aby pomáhal krajinám, keď majú devízové problémy napr. pri svojich obchodných bilanciách a podobne. ESM vznikol len preto, aby pomáhal krajinám, keď majú rozpočtové problémy. Toto je fundamentálny rozdiel a aj v podstate hlavný dôvod, prečo mám veľké obavy, že trvalý euroval nebude fungovať presne tak, ako nefunguje dočasný euroval, resp. všetky tie ostatné úkony a to zachraňovanie.

    No a teraz k mojim otázkam.

    Vo vašom prejave ste povedali, že dva roky veľmi náročného krízového manažmentu, z ktorého sú občania medzičasom už frustrovaní, máme za sebou. A moja otázka znie: Čo konkrétne sa zlepšilo po dvoch rokoch náročného krízového manažmentu, dva roky celá Európska únia zachraňuje, ale chcel by som poprosiť o nejaký konkrétny údaj, nie o všeobecné, pekne povedané, diplomatické odpovede, ale konkrétne čo sa za tie dva roky zlepšilo (nejaké úrokové sadzby, nejaké ratingy, nejaká miera zadĺženia a podobne)? Totiž ja vnímam za tie dva roky len zhoršenie, a to výrazné.

    Druhá moja otázka patrí projektovým dlhopisom. Povedali ste, že za 50 mld. eur sú pripravené alebo teda plánujete tzv. projektové dlhopisy. No moja otázka znie: Odkiaľ tých 50 mld. eur zoberiete, či vytvoríte ďalšie dlhy, to znamená, či budeme dlhovú krízu opäť riešiť ďalšími dlhmi tak ako doteraz a opäť sa ešte viacej zadlžovať? Aj tu by som vás poprosil o konkrétnu odpoveď.

    Moja posledná otázka je, dúfam pani predsedajúca, že ešte 1 minútku dostanem,...

  • Moja posledná otázka sa vzťahuje na váš výrok, že je dôležité prísne kontrolovať nastavené podmienky. Uviedli ste ako príklad Írsko a Portugalsko. A treba teda aj povedať, že v prípade Írska badať už určité zlepšenie. No a tá moja otázka znie a tiež by som poprosil o konkrétnu odpoveď: Prečo Európska únia nekontroluje prísne a, samozrejme, aj nepostihuje, resp. nevyvodzuje z toho dôsledky aj Grécko, ktoré v podstate sa na vôbec nič nedrží a stálo ďaleko, ďaleko viac peňazí, ako pôvodne bolo práve Európskou komisiou, respektíve expertmi tzv. trojky avizované. Veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne aj za úvodnú poznámku, aj za všetky tri otázky.

    Čo sa konkrétne zlepšilo za tie dva roky, ktoré, ako sa určite obidvaja zhodneme, sú veľmi náročné pre európskych občanov. Tak v prvom rade musím povedať, že sme úplne reformovali komplexne systém, akým sa riadia ekonomiky v rámci Európskej únie. Celý tento balíček toho, čo sa nazýva v Bruseli Economic Government, spôsob, akým sa stávajú deficity verejných financií záväznými, akým spôsobom je možné vymáhať neplnenie rozpočtovej disciplíny priamo finančnými pokutami, aký dôraz sa dáva na konsolidáciu verejných financií, to je niečo, čo skutočne v rámci Európskej únie s takouto vehemenciou a s takouto prísnosťou doposiaľ vymáhané nebolo. Takisto si myslím, že tie krajiny, ktoré prechádzajú cez tie jednotlivé programy, tak zaznamenávajú pozitívny vývoj. My sme zabudli na to, že cez takýto podobný program prešlo Lotyšsko, ktorý bol veľmi tvrdý, a z výrazného poklesu HDP dnes rastie. Situácia v Írsku sa tak isto otáča. Íri majú najkvalitnejšiu sezónu za sebou v oblasti priemyslu pre výpočtovú techniku, farmaceutického priemyslu, farmári mali za sebou najlepšiu sezónu, ich exportná sila sa výrazne zvýšila. A čo ich, samozrejme, stále drží pri zemi a brzdí ich v rozlete, to je to veľké bremeno, ktoré si nesú so sebou v súvislosti s obrovskými dlhmi, ktoré spôsobil nafúknutý bankový sektor. Podobná situácia je v Portugalsku, kde sa len za obdobie tohto roku zvýšila exportná sila portugalskej ekonomiky o vyše 11 %. Takže máme, si myslím, aj veľmi pozitívne príklady toho, že tieto programy, ktoré sú veľmi prísne, veľmi tvrdo kontrolované, fungujú a pomáhajú týmto krajinám preklenúť toto ťažké obdobie a dostať ich späť do dobrých čísel a dostať ich späť do dobrej ekonomickej kondície.

    Čo sa týka projektových dlhopisov, tam som spomenul dve veci, prvú vec som spomenul, že ich zavedieme v júli a že tá prvá investícia sa bude týkať investície zhruba vo výške, myslím, 260 mil. eur. Pôjde o pilotnú fázu, kde budeme vlastne testovať, ako v reálnom živote tieto projektové dlhopisy budú fungovať, akým spôsobom budeme môcť aj v spolupráci s Európskou investičnou bankou využiť jej veľmi solídny rating na to, aby sme získali dodatočné prostriedky na finančných trhoch a nasmerovali ich do projektov v oblasti infraštruktúry. O 50 mld. eur som hovoril v spojitosti s tzv. nástrojom na spájanie Európy, to je ten Connecting Facility Europe, ktorý vlastne bude súčasťou budúceho sedemročného rozpočtu Európskej únie. Nepôjde o nejaký nový program, budú to prostriedky, ktoré budú na infraštrukturálne projekty vyčlenené z jednotlivých štrukturálnych fondov pre členské krajiny. A budú ako keby preprogramované na to, časť týchto prostriedkov, ktoré jednotlivé krajiny dostanú ako prostriedky vo forme štrukturálnych fondov, aby sa využívala na tieto infraštrukturálne projekty. Čiže nepôjde o dlhy, bude to financované zo strany rozpočtu Európskej únie a zo strany jednotlivých alokácií, ktoré budú pridelené jednotlivým členským krajinám.

    A čo sa týka kontroly podmienok v Grécku, tak musím povedať, že tieto podmienky sú kontrolované veľmi prísne. Tam je veľký počet expertov v podstate permanentne. Ja som musel robiť veľmi zložité operácie v rámci Európskej komisie, aby sme vytvorili dodatočné pracovné miesta na sformovanie tzv. Task Force čiže špeciálnej jednotky, ktorá kontroluje a spolupracuje s gréckymi orgánmi v Bruseli, ale priamo v Aténach. A, samozrejme, vzhľadom na tú úlohu, ktorú majú vzhľadom na tú situáciu, ktorá je často veľmi náročná, veľmi výbušná, ich majú veľmi zložité. A akékoľvek neplnenie týchto podmienok rezultuje do ďalších rokovaní, do oddialenia platieb, do sprísnenia týchto podmienok. A som presvedčený, že aj teraz po sformovaní novej gréckej vlády jeden z prvých úkonov, ktorý sa zrealizuje, bude cesta trojky do Atén, kde Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia znova posúdia, v akej situácii sa reformný program Grécka nachádza, kde je potrebné pridať, ako je potrebné ho optimalizovať vzhľadom na ten fakt, že vlastne dva mesiace sa v tomto programe nenapredovalo kvôli politickej diskusii, ktorá bola spojená s predvolebnou situáciou, a akým spôsobom znovu spolupracovať s gréckou stranou tak, aby tie podmienky, ktoré sú veľmi prísne, ktoré budú veľmi jasne vyžadované, boli aj splnené.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Z týchto finančných vecí by som vám chcela položiť veľmi praktické otázky.

    Vy teraz chodíte a navštevujete rôzne krajiny, môžete mi povedať, ako vyzerá možnosť, že by Vyšehradská štvorka zaujala v tomto prípade spoločné stanovisko alebo ako vidíte vôbec možnosť takejto dohody? Totiž Vyšehradská štvorka má pomerne silné hlasy. Takže jej schopnosť spoločne vystupovať by bola celkom vítaná.

    Chcela by som sa spýtať aj, ako vy osobne vidíte teraz v tejto situácii, ktorá nastáva pred novým finančným obdobím, ako vyzerá perspektíva ďalšieho rozširovania Európskej únie, pretože jedným zo strategických cieľov slovenskej zahraničnej politiky je, samozrejme, podporiť ďalšie jej rozšírenie o niektoré balkánske krajiny.

    A tretia moja otázka je v krátkosti, neviem, či mi môžete na to odpovedať, v novej finančnej perspektíve ako vidíte možnosť financovania veľmi potrebných projektov plynového prepojenia sever – juh, juh – sever, ktoré sú strategicky kľúčové pre Slovenskú republiku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Čo sa týka spoločného postoja Vyšehradskej štvorky, tak naďalej si myslím, že naše krajiny sú tie, ktoré majú k sebe najbližšie, a tá koordinácia naďalej pokračuje v podstate vo všetkých otázkach. Musím povedať, že pokiaľ ide o tú viacročnú finančnú perspektívu, o ten sedemročný rozpočet Európskej únie, tak tam tie pozície vidím, že sa mierne líšia. Poľská republika, Slovensko, ale takisto aj Maďarská republika sú za veľmi silný kohézny element v rámci tejto finančnej perspektívy. Sú za to, aby sa vlastne rešpektovali tie dohody, ktoré boli dosiahnuté pri vstupe týchto krajín do Európskej únie. A podporujú návrh, s ktorým prišla Európska komisia, ktorý vlastne dáva veľký dôraz na kohéziu, dáva veľký dôraz na kapitolu konkurencieschopnosti a takisto, dá sa povedať, hľadá vyvážené riešenie pre to, akým spôsobom financovať spoločnú poľnohospodársku politiku. Zo strany Českej republiky, musím povedať, zaznieva taký konzervatívnejší názor a požadujú spolu s Klubom čistých prispievateľov pomerne veľké škrty do návrhu Európskej komisie. Čiže často sú v pozícii, kde komunikujú s kohéznymi krajinami, s tou skupinou priateľov kohézie. Ale často sa Česká republika stáva aj súčasťou tých dokumentov a návrhov, ktoré prichádzajú zo strany čistých prispievateľov. Takže často sú distribuované rôzne návrhy, ktoré predkladajú čistí prispievatelia a Česká republika. Čiže nie je tam, by som povedal, taká úplne jednoliata pozícia týchto štyroch krajín pokiaľ ide o to, ako by mal rozpočet Európskej únie na to budúce finančné obdobie vyzerať. A myslím si, že si to vyžiada určité ďalšie rokovania, aby sa tieto pozície zblížili, lebo myslím si, tak ako veľmi dobre prezentujú svoje názory vo veľmi organizovanej forme čistí prispievatelia, tak predpokladám, že k tomu, lebo tak to bolo aj v minulom období, bude stále častejšie prichádzať aj zo strany tých krajín, pre ktorých kohézna politika je mimoriadne dôležitá.

    Čo sa týka procesu rozširovania, tak myslím si, že budúci rok bude do veľkej miery prelomový, uvítame medzi členskými krajinami Európskej únie Chorvátsko. Chorvátsko si naozaj zaslúži absolútny kredit za to, cez aký náročný prístupový proces prešlo. Dá sa povedať, že v jeho prístupovom procese sa zhmotnili všetky pozitívne aj negatívne skúsenosti, ktoré so sebou priniesli všetky vlny rozšírenia doposiaľ. A keď som videl, cez aké náročné sito testov, analýz, porovnávaní a dôsledností musí Chorvátsko prejsť, tak som si spomenul, ako sme my vnímali náš prístupový proces, ako sme ho považovali za ťažký, zložitý. Ale to, cez čo prešli Chorváti, bolo oveľa, oveľa viac náročnejšie. No a myslím si, že to je znova taká tá nová úroveň, ktorá bude vyžadovaná od všetkých ostatných krajín, ktoré sa budú uchádzať o členstvo v Európskej únii. Predpokladám, že aj diskusia na túto tému vo vzťahu k Čiernej Hore, k Macedónsku, k Turecku, k ďalším krajinám bude pokračovať. Avšak je evidentné, že vzhľadom na tú naakumulovanú skúsenosť s rozširovacím procesom všetky tieto krajiny čaká veľmi náročný prístupový proces a budú musieť demonštrovať absolútnu pripravenosť na to, že svoje pôsobenie v Európskej únii zvládnu zo všetkých aspektov, ako ekonomického, tak aj politického, tak aj, dá sa povedať, v oblasti, ktorá je mimoriadne citlivá, a to je právny štát, fungovanie justície, fungovanie štátnych inštitúcií a celkového prostredia krajiny, ktorá vlastne sa stáva súčasťou Európskej únie.

    Čo sa týka tej dôležitej otázky, ktorú ste spomínali, a to je energetická infraštruktúra, tak to sú presne tie oblasti, ktoré považujeme za absolútne kľúčové, ktoré nám výrazne bránia v tom, aby sme mohli využívať potenciál jednotného trhu na maximum. Vzhľadom na to, že nemáme adekvátnu energetickú štruktúru, nemôžeme mať napr. jednotný trh s elektrinou v rámci Európskej únie, nemôžeme mať jednotný trh s energonosičmi, pretože nám chýbajú jednotlivé prepojenia, pretože máme rôzne bariéry, akým spôsobom sa obchoduje napr. s plynom, v akej podobe sa plyn transportuje v rámci jednej krajiny, aké reštrikcie sú, keď majú prejsť do druhej krajiny. Túto problematiku poznám veľmi dobre, lebo viem, aké problémy sa riešia, keď sa transportuje napr. plyn len z Nemecka do Francúzska. Čiže je evidentné, že okrem toho regulátorského tlaku, ktorý musí byť vyvinutý zo strany Európskej únie na odstraňovanie bariér, musíme mať aj nástroj a infraštruktúru, ktorú vieme na toto použiť. A s týmto cieľom boli práve navrhnuté či už projektové dlhopisy alebo, keď verím, že sa nám podarí schváliť rozpočet Európskej únie do roku 2020, tak na tieto oblasti sú vyčlenené práve tie prostriedky, ktoré som spomínal a ktoré spomínal aj pán Sulík, ten Connecting Europe Facility a projektové bondy, ktoré mali byť využité práve na to, aby sme skvalitnili tú celkovú infraštruktúru pre energetiku, pre dopravu, pre komunikačné technológie, lebo to by naozaj viedlo k tomu, že jednotný trh Európskej únie si výrazne zvýši svoj konkurencieschopný potenciál a výrazne odstráni bariéry, ktoré nám často bránia využívať ten priestor, na ktorom sa nachádza 500 mil. klientov.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Mikloško ako posledný.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi Európskej komisie za výbornú reprezentáciu Slovenska v Bruseli. A chcem pripomenúť, že aj slovenská cesta do Európskej únie v roku 2004 bola veľmi, veľmi ťažká. A tam zase chcem poďakovať bývalému eurokomisárovi Jánovi Figeľovi, ktorý dohonil stratené dva roky a podstatne prispel k tomu, že sme sa vtedy predsa do Európy dostali urýchleným prijatím 31 kapitol.

    K prejavu. No daň z finančných transakcií mala byť už dávno, aspoň pred desiatimi, pätnástimi rokmi, odsúhlasená. Mne sa zdá, že už je tomu aj príliš neskoro, vystúpiť s týmto, ale je to lepšie ako nič. Denne nekontrolovateľné financie, špekulatívy sa odhadujú asi na trilión dolárov denne. Dnes v tzv. kasíno bankách sú odhady obchodov s derivátmi celkovo asi 1 500 bil. eur, čo je dvadsaťpäťkrát viac, ako je celý HDP celého sveta. Je to bublina špekulatívna, ktorá môže hocikedy prasknúť. Systémovou zmenou v tomto finančnom systéme je znovuzavedenie tzv. Glass-Steagallovho zákona, ktorý zaviedol prezident Roosevelt v krízovom roku 1933. Zákon rozdelil banky na komerčné a investičné. Komerčné dávajú úvery do produkcie a investičné najmä špekulujú na finančných trhoch. Tento zákon dovolil štátu sanovať iba komerčné banky a chránil vklady občanov pred rizikovými špekulatívnymi operáciami bánk. Až v roku 1999 v USA tento Glass-Steagallov zákon zrušili. A odvtedy naozaj nastal výbuch špekulatívnych operácií. Tie štatistiky sú šialené, mám ich, ako to každoročne stúpa. V USA a v Európe rastie snaha tento zákon znova zaviesť. Mám tu zoznam asi 53 amerických kongresmanov, mnohých inštitúcií, legislatívnych úsilí a rezolúcií. Tento pätnásťstranový materiál dám pánu komisárovi obratom a moja otázka je troška iná: Prečo musia suverénne národné štáty rešpektovať súkromné a zámorské ratingové agentúry, ktoré vydávajú náhle a často nezdôvodnené rozhodnutia obmedzujúce suverenity národných štátov?

  • Ďakujem veľmi pekne. Na túto otázku začal by som od konca, potom by som sa vrátil k tej dani z finančných transakcií. Ja vám veľmi pekne ďakujem za váš materiál.

    Čo sa týka ratingových agentúr, tam, samozrejme, stále prebieha tá diskusia, momentálne v takom štádiu, že je evidentné, že sa bude zvyšovať veľmi silne regulátorský tlak na ratingové agentúry, ktoré pôsobia voči subjektom v rámci Európskej únie, bude tam veľmi tlak na to, aby sa garantovala rotácia klientov, bude tam veľmi silný tlak na to, aby sa uvažovalo o určitom kompozitnom indexe, ktorý by mal zabezpečiť to, aby sa rôzne pohľady rôznych ratingových agentúr zhodnocovali v tomto indexe, a zároveň tá diskusia o tom, či vytvoriť nejakú európsku ratingovú agentúru. Tak tá diskusia mala niekoľko aspektov, prvý je ten, čo by to stálo. Také tie odhady boli, že by to mohlo stáť okolo 500 mil. eur. Druhý aspekt tejto diskusie bol ten, koľko by to trvalo, aby takáto agentúra získala takú kredibilitu, akú ju majú súčasné svetové agentúry, a či by tú kredibilitu mohla získať vzhľadom na to, že by bolo evidentné, že bola financovaná zo strany či už európskeho rozpočtu alebo národných rozpočtov. A z tohto dôvodu sa momentálne uvažuje skôr o tom, že tie agentúry, ktoré sú stredného rozsahu v rámci Európskej únie, by mali byť aj vytvorením tohto nového regulátorského prostredia motivované k tomu, aby sa dostali do takejto medzinárodnej pozície, aby naozaj rating nebol monopolom len severoamerických agentúr. A sú tu niektoré európske agentúry, ktoré majú potenciál dostať sa na takúto medzinárodnú úroveň, aj keď sme si absolútne vedomí toho, že to nebude zajtra alebo budúci mesiac.

    Čo sa týka tých veľkých makroekonomických nerovnováh, je to naozaj tiež nóvum, ktoré som zabudol spomenúť aj pánovi Sulíkovi, ohľadom toho, čo nové sa v rámci ekonomického riadenia zaviedlo. Je to porovnávanie, také detailné posudzovanie ohľadom tých makroekonomických nerovnováh. Po prvýkrát sme pristúpili k tomu, že voči 12 krajinám sa začala procedúra kvôli veľkým výrazným makroekonomickým nerovnováham. A tie následky, ktoré musia tieto krajiny znášať, budú zapracované práve do týchto špecifických odporúčaní pre tieto jednotlivé krajiny, ktoré cez toto obdobie nerovnováh prechádzajú. Čo sú to tie nerovnováhy? Sú to situácie, keď atmosféra alebo makroekonomické prostredie v niektorých krajinách vytvára podmienky na rôzne bubliny, či už sú to realitné bubliny alebo sú to bubliny v oblasti bankového sektora, ktoré vedú k týmto dramatickým následkom, aké vidíme teraz v Španielsku alebo v Írsku. A z tohto dôvodu aj tento aspekt makroekonomických nerovnováh je posudzovaný, je to nóvum, robili sme to po prvýkrát tento rok. A, samozrejme, budeme sa snažiť aj toto posudzovanie optimalizovať tak, aby to viedlo k tomu, aby tieto veľké nerovnováhy boli odstraňované.

    No a, samozrejme, daň z finančných transakcií, ako som už spomínal, bude to téma na veľmi náročnú diskusiu pre ministrov financií tento štvrtok. Určite tam sa táto otázka definitívne nevyrieši. A predpokladám o tejto téme veľmi živú politickú diskusiu do budúcna. Ale myslím si, že v určitej forme a s pomerne veľkým počtom členských krajín Európskej únie táto daň bude nakoniec zavedená. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Otázka od pána poslanca Mikloška bola posledná.

    Chcem poďakovať pánovi podpredsedovi Európskej komisie aj vám, dámy a páni, za vašu aktivitu. Pán podpredseda, želám veľa úspechov. Verím v ďalšiu dôstojnú reprezentáciu Slovenskej republiky v štruktúrach Európskej únie. No a dúfam, že vaša budúca návšteva už bude v období, keď sa vrátime do takého toho nášho prirodzeného národného eurooptimizmu, ktorý vládol počas našej integrácie, kde drvivá väčšina politického spektra nepoznala inú alternatívu. Takže, ešte raz, veľmi pekne ďakujem za vystúpenia.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať.

    Ešte niekoľko technických usmernení. O 17.00 hodine budeme hlasovať o návrhu na voľbu člena Osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS-ky, je to tlač 109, potom odvolanie a voľbu členov dozornej rady a potom bude tajná voľba nového predsedu osobitného kontrolného výboru. Počas ostatných rokovacích dní budeme, tak ako bývalo zvykom, hlasovať vždy o 11.00 hodine a o 17.00 hodine, pokiaľ sa nedohodneme vzhľadom na vývoj inak. Ďakujem veľmi pekne.

    Budeme teraz pokračovať po krátkej prestávke prvým bodom programu 3. schôdze Národnej rady.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, pristúpime k druhému čítaniu

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta a Andreja Kolesíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 276/2201 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 29, spoločná správa výborov má tlač 29a.

    Teraz dávam slovo poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dobrý deň, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženého návrhu zákona je rozšíriť pôsobnosť valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti o vyjadrenie súhlasu s podaním cenového návrhu, s návrhom na zmenu cenového rozhodnutia, s doplnením návrhu z podnetu regulovaného subjektu, ak má toto doplnenie vplyv na zmenu ceny a s odvolaním v cenovom konaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

    Predložený návrh zákona tak rešpektuje princíp vyjadrený v ustanovení § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu oprávnených záujmov ostatných akcionárov.

    Navrhuje sa, aby pôsobnosť schvaľovať cenové návrhy, návrhy na zmenu cenového rozhodnutia, doplnenie návrhu, ak má toto doplnenie vplyv na zmenu ceny a odvolania v cenovom konaní, malo valné zhromaždenie obchodných spoločností.

    V priebehu druhého čítania vzhľadom na diskusiu, ktorá prebehla v odbornej verejnosti, vzhľadom na rokovanie energetickej komisie výboru pre hospodárske záležitosti, bola prijatá spoločná správa, kde bola umožnená v predloženom návrhu zákona možnosť preniesť toto právo najvyššieho orgánu spoločnosti súhlasom dvojtretinovej väčšiny na vyššie orgány spoločnosti, na predstavenstvo alebo konateľov spoločnosti. Tým bolo vyjdené v ústrety alebo boli akceptované požiadavky odbornej verejnosti.

    Návrh na zmenu a doplnenie zákona o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje postup úradu v cenovom konaní.

    Účinnosť zákona podľa poslednej verzie, ktorá je v spoločnej správe, je navrhnutá od 1. augusta 2012 kvôli stihnutiu legisvakačných lehôt.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Alojzovi Přidalovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta a Andreja Kolesíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č.. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 29a, ako to už bolo povedané (ďalej len „gestorský výbor“), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle rokovacieho poriadku príslušných ustanovení spoločnú správu.

    V časti I je konštatované, že Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením zo dňa 16. mája 2012 č. 30 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Všetky výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Tiež chcem konštatovať, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 13. júna 2012, bolo to uznesenie č. 26, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením takisto z 13. júna, bolo to uznesenie č. 23, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením z 12. júna 2012, č. 22.

    V časti IV spoločnej správy z uznesení výborov tejto správy vyplýva osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú v spoločnej správe. Nebudem ich čítať. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 7 a 8 spoločne s odporúčaním schváliť ich a o bode 3 s odporúčaním neschváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta a Andreja Kolesíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Pani podpredsedníčka parlamentu, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, za poslanecký klub SaS vystúpi pán poslanec Martin Chren. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, lex SPP alebo kladivo na SPP každý z nás si dnes môže sám zvoliť, ako nazve tento zákon, o schválení ktorého o niekoľko hodín červený valec samovlády strany SMER s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne, a to aj napriek tomu, že ide o zákon, ktorý je jednoznačne škodlivý pre podnikateľské prostredie a ktorý môže vážne ohroziť hospodárske záujmy Slovenskej republiky. A navyše, ako zdôvodním o niekoľko chvíľ, ale ako sa v podstate vyjadrili aj niektoré ministerstvá a podnikateľské organizácie, ide o zákon, ktorý je zbabraným paškvilom, nehodným rokovania tejto Národnej rady. Strana SMER a jej poslanci a ministri sa snažia na tejto parlamentnej schôdzi viacerými novelami zákonov účelovo uchopiť slovenskú energetiku. Úmysly týchto zmien sú však prinajmenšom sporné. Spomeňme napr. novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach, o ktorej budeme rokovať neskôr a ktorá pevne zabetónováva nominanta strany SMER na čele regulačného úradu. Priznáva mu teraz v čase krízy poberanie dvoch platov naraz za jednu robotu. A ešte ďalším nominantom strany SMER priznáva vyše 130 000 eur na zlaté padáky, čo doteraz neexistovalo. Jediným účelom tejto predloženej poslaneckej novely zákona je previesť rozhodovanie o podávaní cenových regulovaných cien zemného plynu z Predstavenstva SPP na jeho valné zhromaždenie, a tým de facto z pozície štátu znemožniť podniku, a to aj za cenu strát a hrozieb v podobe stámiliónových arbitráží, navrhovať také zmeny v cenách plynu, na ktorých sa vláda s akcionármi podniku vopred nedohodne. Na prvý pohľad ide o chvályhodnú zmenu. Vláda prostredníctvom svojho ministra hospodárstva získava moc zabrániť podniku podať návrh na zvýšenie ceny plynu pre domácnosti. Lenže cesta do pekla, dámy a páni, býva dláždená dobrými úmyslami. O to horšie je, že predkladatelia návrhu veľmi dobre vedia o jeho negatívach a rizikách, no úmyselne ich zamlčujú. A naša krajina na to môže draho doplatiť.

    Prejdime si najprv fakty.

    Tak ako je tomu v každej jednej krajine Európskej únie a ako to vyžaduje aj európska legislatíva, o regulovaných cenách energií vrátane zemného plynu rozhoduje vždy len jedna jediná inštitúcia. A tou je nezávislý regulátor. Na Slovensku ním je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Každý regulovaný podnik môže dávať ľubovoľný počet cenových návrhov. Je úlohou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví posúdiť, či sú tieto návrhy opodstatnené alebo nie. A bez ohľadu na to, aký návrh podnik podá, je výlučne v rukách úradu, ako ho posúdi a ako o zvýšení alebo o znížení cien energií rozhodne. Navyše, hoci protiprávne, už štyri roky je ÚRSO v rukách straníckeho nominanta strany SMER pána Holjenčíka. Zdalo by sa teda, že aj súčasná vláda môže byť spokojná, prostredníctvom svojho nominanta drží už štyri roky ceny energií pevne vo svojich rukách. A je to jedine strana SMER, ktorá prostredníctvom svojho nominanta pána Holjenčíka nesie plnú politickú zodpovednosť za každé jedno zvýšenie alebo zníženie cien ktorejkoľvek energie na Slovensku, plynu, elektriny, tepla či vody počas posledných štyroch rokov. Ani to však strane SMER nestačí. Prostredníctvom tejto novely chce nielen rozhodovať o tom, koľko budú ľudia za energie platiť, chce dokonca rozhodovať aj o tom, aký návrh samotné regulované podniky budú môcť vôbec pre ÚRSO predložiť. To je však problém.

    Obdobnú právnu úpravu už tento parlament raz zrušil 29. marca minulého roka. Spolu s kolegami poslancami sme tak urobili preto, lebo takáto právna úprava nie je v súlade s pravidlami spoločného trhu Európskej únie a umožňuje dominantnému akcionárovi zneužívať svoje postavenie na úkor minoritných akcionárov. Možno si poviete, štát je v SPP majoritným vlastníkom, a preto má právo rozhodovať, hoci nemá manažérsku kontrolu. A možno si poviete, že SPP bol sprivatizovaný zle. S oboma výrokmi je možné sa do určitej miery stotožniť. A to tu hovorím s plnou vážnosťou. Áno, majoritný akcionár má právo robiť zásadné rozhodnutia, ak sa však tohto práva vopred pri predaji nevzdal a ak takéto rozhodnutia výslovne nepoškodzujú záujmy ostatných akcionárov menších, a to bez ohľadu na to, či títo minoritní akcionári vlastnia 49 % akcií alebo hoci len 1 akciu. A zároveň ako človek, ktorý mal možnosť sa oboznámiť s privatizačnou dokumentáciou pri predaji SPP, mám svoje názory na kvalitu a znenie akcionárskej zmluvy, výhodnosti podmienok, ktoré za zaplatenú privatizačnú sumu zahraniční akcionári získali, ako aj na to, že ako kvalitne či nekvalitne sa zahraniční akcionári manažovania SPP v posledných rokoch zhostili.

    Neúčasť SPP na výstavbe projektov, ako je Nord Stream, či minimálna schopnosť inovovať a presadzovať rozvojové projekty v SPP sú skôr dôvodom na kritiku zahraničných akcionárov s manažérskymi kompetenciami. S tým všetkým sa stotožňujem. Avšak napriek tomu je obrovskou nezodpovednosťou po čosi vyše roku prijať zákon, ktorý môže byť dôvodom pre prehru v medzinárodných arbitrážach, pri ktorých už naozaj nejde o drobné peniaze, a povedzme si to otvorene. Áno, tento zákon môže z vládnej moci naozaj zabrániť zvyšovaniu cien plynu, a to dokonca bez toho, aby o ňom musel rozhodovať regulačný úrad. Ale zároveň platí aj to, že ak zahraniční akcionári spustia medzinárodné arbitrážne konanie, ako to už v minulosti urobili, pri takomto zákone nebudú musieť náročne dokazovať, že regulátor ÚRSO rozhodol nesprávne. Bude im stačiť preukázanie, že štát zo svojej moci zneužil svoje postavenie a zamedzil im čo i len podať oprávnený návrh do cenového konania, čím zabránil výkonu ich akcionárskych práv. A na preukázanie tejto pravdy im na medzinárodnej arbitráži bude stačiť ukázať jednu zápisnicu z valného zhromaždenia.

    SPP je vysokoziskový podnik. Avšak jeho zisky pochádzajú z tranzitu a z distribúcie zemného plynu. Naopak, kvôli nevýhodnému dlhodobému kontraktu so spoločnosťou Gazprom, ktorý odsúhlasili nominanti strany SMER v Predstavenstve SPP v roku 2008, pri predaji plynu domácnostiam dosahuje SPP stratu vo výške, ktorá sa ráta na stámilióny eur za posledné roky. Aj napriek tomu, že počas vlády sa tento kontrakt s Ruskom podarilo renegociovať v prospech Slovenska, stále platí, že regulované ceny zemného plynu pre domácnosti sú dnes na Slovensku nižšie, než koľko za plyn platí SPP voči ruskému Gazpromu. Ak by nezávislý regulátor mal možnosť objektívne posúdiť túto situáciu a ak by odôvodnil, že takýto stav je v poriadku, že napr. SPP môže ceny plynu pre domácnosti, tie regulované, nižšie než jeho nákupné, kompenzovať spotovými obchodmi, alebo ak by dokázal regulačný úrad jasne zdôvodniť, že nevýhodnosť dlhodobého take-or-pay kontraktu nemôže celú znášať spotrebiteľ a že musí byť čiastočne prenesená aj na samotný podnik, bolo by to správne riešenie a zrejme aj správne rozhodnutie nezávislého regulátora. Lenže tento zákon ide opačným smerom. Namiesto toho, aby nechal rozhodovanie na nezávislého regulátora, jednoducho znemožní akcionárom domáhať sa svojich oprávneným nárokov. No a namiesto rozhodovania o tom, či sú nároky SPP alebo iného poskytovateľa energií oprávnené, môžu zahraniční akcionári jednoducho vysúdiť stámiliónové kompenzácie a odškodné len za to, že im štát znemožní nechať si ich nezávisle posúdiť nezávislým regulátorom ÚRSO. Povedané slovami právnika, je očividné, že predložený návrh môže byť dokonca v priamom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, v zmysle článkov 1 ods. 1 a 13 ods. 4 ústavy, ako aj príslušnej judikatúry Ústavného súdu totiž musia všetky právne predpisy spĺňať požiadavku legality a požiadavku proporcionality. Tento návrh však odporuje požiadavke legality, pretože jeho skutočným cieľom je objektívne neodôvodniteľná diskriminácia spoločností, na podnikaní ktorých sa podieľa štát s právom blokovať rozhodnutie valného zhromaždenia voči spoločnostiam, na podnikaní ktorých sa štát nepodieľa, prípadne ich druhého akcionára, čo je zakázané podľa článku 13 ústavy. A zároveň tento návrh nemôže obstáť v teste proporcionality podľa článku 13 ods. 4 ústavy, pretože vytvára akúsi predreguláciu zo strany štátu tam, kde už funkčná regulácia existuje, je vykonávaná ÚRSO-m podľa zákona o regulácii. A je to teda nadbytočný a nepotrebný krok.

    Ak sa predkladateľom zdajú moje obavy prehnané, potom treba povedať: „Odpusť im, Bože, lebo nevedia, čo činia.“ Zjavne nie sú oboznámení ani s textami arbitrážnych výziev, ani so znením samotnej akcionárskej zmluvy SPP. Navyše, a to treba opätovne podčiarknuť, zákaz podniku a de facto všetkým podnikom zakázať im samotné objektívne posúdenie ich požiadaviek na to určeným úradom jednoducho nie je ani správne. Je to, ako keby sme jednej skupine občanov zakázali domáhať sa svojich práv na súde, ak s tým nebude súhlasiť druhá, o trochu väčšia skupina občanov. Tento návrh hovorí vo svojej podstate to isté, ako keby chcela koalícia zakázať opozícii vystúpiť v parlamente bez jej predchádzajúceho súhlasu. Je to jednoducho nedemokratický, nesprávny a nelegitímny návrh, ktorý je v rozpore so základnými zásadami riadenia obchodných spoločností. A s výnimkou predkladateľov tohto zákona si to uvedomujú takmer všetci. Stačí sa napr. pozrieť do pripomienok ministerstva spravodlivosti k tomuto návrhu, vášho ministerstva spravodlivosti. Budem citovať: „Rezort spravodlivosti zastáva rezervované stanovisko k potrebnosti a nevyhnutnosti navrhovaných zmien Obchodného zákonníka na dosiahnutie cieľa sledovaného predkladateľmi poslaneckého návrhu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že navrhnuté zmeny a doplnenia Obchodného zákonníka majú čisto parciálny charakter, t. j. týkajú sa výlučne len istých regulovaných činností, resp. odvetví, čo je v rozpore so všeobecným charakterom príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré nemajú väzbu na predmet činnosti obchodnej spoločnosti. Princíp zákazu zneužitia práv akcionára na ujmu ostatných akcionárov spoločnosti formulovaný v citovanom ustanovení je ďalej doplnený v § 176b ods. 2 Obchodného zákonníka definíciou zásady rovnakého zaobchádzania s akcionármi, resp. rovnakého postavenia akcionárov. Účelom uvedenej zásady je ochrana majetkových záujmov akcionárov ako spoločníkov spoločnosti pred zásahmi orgánov spoločnosti bez toho, aby to bolo odôvodnené určitým záujmom akciovej spoločnosti, ktorý by bol hodný ochrany. Uvedená norma,“ stále pokračujem v citácii ministerstva spravodlivosti, „však nemá za cieľ vylučovať akúkoľvek diferenciáciu medzi akcionármi, ale len takú diferenciáciu, ktorá je ľubovoľná, teda nepodložená záujmom spoločnosti hodným ochrany,“ stále pokračujem v citácii ministerstva spravodlivosti, „domnievame sa, že argumentácia predkladateľov obsahujúca jednoduchý odkaz na záujem na ochrane princípu definovaného v ustanovení § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka bez bližšieho priblíženia a zdôvodnenia, v akom konkrétnom konaní má spočívať zneužitie práva konkrétneho akcionára konkrétnej spoločnosti v súvislosti s konaním o cenovej regulácii podľa zákona č. 276/2001 Z. z., ktorý by podporoval potrebu takejto legislatívnej iniciatívy, nemusí pôsobiť zrozumiteľne pre adresátov predmetnej právnej úpravy, a teda v konečnom dôsledku ani prispievať k stabilite právneho prostredia Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa nestotožňuje ani so spôsobom legislatívnotechnického spracovania poslaneckého návrhu, ktorý nie je podľa jeho názoru v súlade so všeobecným charakterom predmetných ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré by sa nemali nijakým spôsobom formulovať a definovať v závislosti na predmete činnosti spoločnosti.“ Navyše ministerstvo spravodlivosti samo hovorí, že existuje oveľa jednoduchšie riešenie na dosiahnutie toho istého cieľa.

    Cieľ, ktorý predkladatelia svojím návrhom sledujú, sa dá dosiahnuť aj inak, využitím už dnes platných zákonov, § 125, resp. 187 Obchodného zákonníka totiž už dnes umožňujú rozšíriť pôsobnosť valného zhromaždenia obchodných spoločností, či už eseročiek alebo akciových spoločností, napr. spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Inými slovami, naplniť rovnaký cieľ preniesť rozhodovanie o predkladaní cenových návrhov štát v podnikoch, kde je majoritným akcionárom, môže aj bez toho, aby bola prijatá táto novela zákona, jednoducho tým, že tak rozhodne ako majoritný akcionár na valnom zhromaždení spoločnosti. Opäť, samotné ministerstvo spravodlivosti predkladateľov upozornilo na tento fakt.

    Posledným faktom, na ktorý vás dnes musím pred hlasovaním o tomto návrhu upozorniť, je kritika podnikateľských organizácií voči tomuto návrhu, a to z dôvodu, že neúmerným spôsobom zvyšuje byrokraciu, administratívnu záťaž a finančné náklady a v prípade niektorých spoločností, konkrétne teplárenských, je prakticky nevykonateľný. Na tento fakt upozorňujú také organizácie, akými sú napr. Klub 500, Slovenská obchodná a priemyselná komora či Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. Predložený návrh zákona totiž spôsobuje napr. neúmernú administratívnu záťaž pre spoločnosti, ktoré majú početnú akcionársku štruktúru, napr. akciové spoločnosti z kupónovej privatizácie, prípadne zamestnanecké akciové spoločnosti, kde zvolať valné zhromaždenie je veľmi náročné a ktoré by pri každej úprave cien museli zvolávať mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby mohli Úradu pre reguláciu sieťových odvetví predložiť kvalifikovaný cenový návrh. Nejde pritom len o klasických veľkých regionálnych dodávateľov energií či vody konečným spotrebiteľom, ale napr. o firmy, ktoré majú povinnosť dodávať energie voči svojim nájomcom v nejakých výrobných areáloch, v administratívnych priestoroch, prípadne môže ísť o spoločnosti, ktoré vlastnia podnikové byty a dodávajú elektrinu a vodu za regulované ceny. Pre všetky spoločnosti tento poslanecký návrh vyvoláva nezanedbateľné náklady, nakoľko rozhodovanie valného zhromaždenia si vyžaduje zasielanie a zverejňovanie pozvánok, sprístupňovanie programu, organizačné zabezpečenie samotného valného zhromaždenia, vyhotovovanie zápisníc a podobne. Okrem toho vzniká problém s časovým harmonogramom, nakoľko podklady pre valné zhromaždenie musia byť pripravené podľa zákona prinajmenšom tridsať dní vopred, zatiaľ čo cenové návrhy môžu závisieť od aktuálneho vývoja na svetových trhoch. Vezmite si napr. situáciu s dodávateľmi tepla, pre ktorých je navrhovaná novela doslova v praxi nerealizovateľná. Samotný predložený návrh ešte neobsahuje ani splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého by valné zhromaždenia mohli preniesť kompetenciu podávať cenové návrhy na predstavenstvá alebo na štatutárov obchodných spoločností, napriek tomu, že je možné, že sa to teda rozhodnutím výboru alebo pléna na základe spoločnej správy zmení. Odberatelia tepla musia objednať množstvo tepla pre nasledujúci rok každý rok do 30. septembra v danom roku. Po tomto termíne výrobca musí predložiť svoj návrh na ÚRSO do 31. 10. V tomto čase však ešte nie sú schválené ÚRSO-om nikdy ceny primárnych médií, ako je elektrina, voda a plyn. Preto ÚRSO vydáva len orientačné ceny. No a kvôli práve tridsaťdňovej lehote na rozhodovanie nie je možné prakticky naplniť literu zákona a zvolať valné zhromaždenie v čase, keď výrobcovia a predajcovia tepla vôbec získajú údaje o tom, ako robiť kalkulácie na budúci rok a dokedy majú zo zákona povinnosť stanoviť regulované ceny. Preto sa, samozrejme, tento zákon bude v takomto prípade obchádzať, ÚRSO bude umelo prerušovať konania, a bude v praxi nevykonateľný.

    Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Apelujem na vás, aby sme tento návrh zákona neschválili, pretože, ako som povedal, jeho účel je možné naplniť i na základe už platných paragrafov Obchodného zákonníka. Podávam oficiálne procedurálny návrh, aby Národná rada nerokovala ďalej o tomto materiáli, vrátila ho predkladateľovi. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený kolega Chren, ja sa vám chcem poďakovať, lebo celkom ste ma na úvod týmto vaším príspevkom pobavili. Takže len v skratke a faktograficky, z vášho vystúpenia som mal dojem, ako keby ste posledné dva roky na Slovensku nežili alebo minimálne ste neboli členom strany, ktorá mala politickú, ale aj odbornú spôsobilosť na rezort hospodárstva. Hovorili ste, že cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami. Tak sa vás teda chcem opýtať. Hovorili ste tu niečo o zlatých padákoch, pán Zich, nominant Teplárne v Košiciach, tri mesiace odstupné, 90 000 eur, medziročný nárast ceny tepla v Košiciach o 14 %. Po dvoch rokoch má Tepláreň v Košiciach naplánovanú stratu namiesto pôvodného zisku 1,5 mil. eur. Pán kolega Chren, toto sa udialo za vašej vlády. Môžeme sa tu baviť o čomkoľvek, o odbornej rovine celého návrhu zákona, ale myslím si, že vy nemáte právo hovoriť tu o tom, ako treba viesť štátne podniky, ako treba uskutočňovať výkon valného zhromaždenia v týchto podnikoch, už len z tohto dôvodu, že minimálne v Košiciach ste obrali Košičanov o množstvo peňazí, ktoré práve táto novela má záujem a má možnosť v záujme regiónu a mesta sanovať. Takže ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Kondrót.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega poslanec, keby ste si boli pozreli spoločnú správu, prípadne počúvali to, čo bolo stručne naznačené v mojom vystúpení, deväť desatín vášho prejavu vôbec nemuselo zaznieť, pretože už bolo to vyrážanie otvorených dverí alebo strieľanie do tmy. Bol to čisto rádoby politologický prejav. A takto ho vnímam, ktorý ale ovšem zostal na úrovni prvého vystúpenia k prvému čítaniu.

    To, aké ceny bude obchodná spoločnosť alebo družstvo predkladať na schválenie úradu bez akýchkoľvek pochýb, patrí medzi najdôležitejšie otázky existencie tejto osoby, ktorá vykonáva cenovo regulovanú činnosť v sieťových odvetviach. A to je jedným z dôvodov, aby o tejto otázke rozhodoval najvyšší orgán. My z povinnosti robíme právo. A to je na tom pekné. Samozrejme, boli akceptované všetky pripomienky, prešlo to schválením v tripartite, prešlo to cez energetickú komisiu, kde k tomu v podstate predložením našich návrhov nebola ani žiadna diskusia, bolo to plne akceptované. Takže tento návrh je dobrý a ja opätovne prosím kolegov, aby ho podporili. A len ak si prečítate správu o ÚRSO, tak tam zistíte, že pokiaľ sa tomu neurobí určitá prietrž, tak sa a z toho podávania cenových návrhov a doplnkov cenových návrhov a zmien cenových návrhov a odporov stáva akýsi šport. Dvakrát do mesiaca bol SPP schopný predkladať rôzne cenové návrhy. A pokiaľ by boli bývali prešli, tak by išla cena plynu hore o 50 %, čím slovenská ekonomika by stratila svoj konkurencieschopnosť. A o to nikomu nejde a pochybujem, že vám áno. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kolesík s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Chren, nebudem sa vyjadrovať k vašim trápnym politickým kvázi posolstvám. To bolo naozaj úbohé, ale skúsim hovoriť vecne. Účelom tejto novely je zaviesť taký legislatívny rámec, v ktorom by štát mohol efektívne vykonávať výkon svojich akcionárskych práv v spoločnostiach, v ktorých má väčšinu. Čo je na tom nepochopiteľné, čo je na tom protiústavné alebo protizákonné? Z môjho pohľadu, a vy ste to aj povedali viackrát vo svojom vystúpení, je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nezávislým regulačným orgánom a nemal by, a to s vami súhlasím, suplovať nejakým spôsobom záujmy štátu. Štát sa má o svoje záujmy starať sám, práve prostredníctvom valných zhromaždení v tých spoločnostiach, v ktorých má väčšinu. No ako inak, veď my keď budeme mať akciovú spoločnosť a vy budete mať 51 % a ja 49, tak asi ma na valnom zhromaždení prehlasujete, že? Čo je v tomto nepochopiteľné? A keď neviete v SaS rátať do sto a čo je väčšina zo sto, tak prosím vás, matematická fyzikálna fakulta je tu neďaleko, tam vás to radi doučia.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Podmanický. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, je celkom legitímne a na to je parlament, že o niektorých otázkach máme celkom iné názory a celkom iné predstavy. A priznám sa, že vaše vystúpenie som vnímal ako krkolomnú snahu obhajovať niečo, čo je neobhájiteľné. Ja neviem pochopiť a neviem, kto to môže pochopiť, že obhajujete stav, ktorý vznikol privatizačnými zmluvami a ktorý je vo svojej podstate zlý, nespravodlivý, nesprávny. Nie je predsa možné, aby menšina rozhodovala o väčšine. A dokonca ste povedali, že tento návrh zákona znemožní akcionárom domáhať sa svojich práv. Mysleli ste tým menšinových akcionárov, ktorí nebudú mať, povedzme, také práva ako väčšinový akcionár. To je, ako keby ste prehrali voľby, ale napriek tomu by ste sa domáhali toho, že chcete vládnuť, chcete zostaviť vládu. No jednoducho nie je to možné. Ak má raz niekto väčšinu, tak ten by mal mať aj to gro tých rozhodovacích právomocí, a keď má niekto menšinu, tak nemôže ovplyvňovať chod nejakej inštitúcie tak, ako keby mal väčšinu. Takže neviem celkom pochopiť potom ani vašu argumentáciu, že je to protiústavné. No ja si myslím, že skôr je protiústavné, ak menšina chce rozhodovať o väčšine. Takže, pán poslanec, nemôžem súhlasiť s týmto vaším názorom. A myslím si, že mali by sme byť oveľa razantnejší a vstúpiť do privatizačných zmlúv, aj keď ich nikto na Slovensku nevidel, okrem tých, ktorí ich podpisovali, pretože je nenormálne, aby zahraniční akcionári, ktorí majú menšinu, rozhodovali, aby mali manažérske práva, aby rozhodovali bez toho, že tá väčšina ich môže nejakým spôsobom ovplyvňovať.

  • Pán poslanec Miškov, nech sa páči, s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som poďakovať pánovi poslancovi Chrenovi, ktorý naozaj veľmi vecne a profesionálne zhrnul všetky námietky proti prijatiu vami navrhovaného zákona.

    Páni kolegovia predkladatelia, páni poslanci Kondrót a Kolesík, chcel by som sa opýtať, či si naozaj myslíte, že je v poriadku silovo pretlačiť zákon, ktorého prijatie neodporúča váš vlastný minister spravodlivosti, keď uplatní zásadnú pripomienku a požiada o vypustenie článku I, ktorý nevypustíte? Naozaj si myslíte, že je v poriadku pomáhať predsedovi regulačného úradu pánovi Holjenčíkovi, ktorý je vaším nominantom, nerozhodovať o cenových návrhoch a v ďalšom zákone, o ktorom budeme neskôr rokovať, ako spomínal pán poslanec Chren, predsedovi regulačného úradu navrhovať dva platy a zlatý padák 130 000 eur mesačne? Čiže viac peňazí za menej práce, menej zodpovednosti, toto sú zrejme tie istoty, ktoré ste sľubovali vo svojej volebnej kampani. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Chren. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pánu Briximu, ktorý porušil rokovací poriadok, lebo nereagoval na meritum veci, môžem povedať len to, že nominantom SaS nebolo vyplatené žiadne odstupné a ten zvyšok, to je len také odpútavanie pozornosti.

    Oceňujem ale reakciu pánov Kondróta a Podmanického, ktorí naozaj hovorili vecne. Lenže, viete, váš zákon má v podstate dva vecné články. Článok I je zjavne diskriminačný, protiústavný, odporúča vám ho vypustiť sám minister spravodlivosti. A článok II, keďže rokujeme o novele zákona, ktorý tento článok novelizuje, bude účinný len jeden mesiac, pretože v rámci bodu 67 tejto schôdze je v prvom čítaní novela zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorá neobsahuje jeho znenie. Čiže ak aj tento váš zákon prejde, článok II bude účinný len mesiac a potom aj tak zanikne.

    Ja chápem, pán Kolesík, že ten váš červený valec nevie veľa o tom, čo sú to práva minoritných akcionárov alebo práva menšín, alebo práva ľudí, ktorí nezmýšľajú rovnako ako tí, ktorí sú, chcel som povedať, že nosia červené kravaty, myslením červení.

    Ale, pán Podmanický, veď tu ide predsa o to, že akcionári musia konať v záujme spoločnosti. Ak budete mať s niekým fifty-fifty, 50 na 50 firmu a ten druhý váš spoločník ju začne tunelovať, tak napriek tomu, že nemáte väčšinu v tej firme budete sa snažiť tomu zabrániť, pretože vás jednoducho týmto konaním poškodzuje. A ak štát nedovolí podať cenový návrh napriek tomu, že objektívne okolnosti na zvýšenie alebo zníženie cien energií nastanú, tak tým poškodí minoritného akcionára bez ohľadu na to, aký podiel má, poškodí ten samotný podnik. Tu hrozí, že vaša vláda vďaka tomuto zákonu bude konať v nesúlade so záujmami podniku. A to je to, čo môže nastať bez ohľadu na to, že naozaj SPP, a súhlasím s vami, nesúhlasím s tým, ako bola urobená jeho privatizácia.

  • Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Kto sa hlási do rozpravy ústne? Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Chcem sa opýtať predkladateľa, či chce zaujať stanovisko.

  • Reakcia predkladateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 79, návrh na jeho predelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 67.

    Nevidím tu pána ministra, takže vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Ruch v sále.

  • Už ide, áno. Nech sa páči, pán minister, uveďte vládny návrh zákona.

  • Dámy a páni, prajem vám príjemný dobrý deň. Dovoľte mi, aby som v mene vlády Slovenskej republiky predložil na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál.

    Cieľom návrhu zákona je zaviesť základný bankový produkt a zabezpečiť spotrebiteľom prístup k bežnému účtu a k základným platobným službám.

    Predmetný návrh zákona vychádza z odporúčania Komisie 2011/442/EÚ z 18. júla minulého roku o prístupe k základnému platobnému účtu, podľa ktorého dostupnosť základných platobných služieb nie je v súčasnosti zaistená poskytovateľmi platobných služieb a ani zaručená všetkými členskými štátmi Európskej únie. Preto je nevyhnutné stanoviť zásady prístupu k základnému platobnému, resp. bežnému účtu a k základným platobným službám, pričom tento prístup je kľúčovým prvkom podpory sociálneho začlenenia. Cieľom je, aby spotrebitelia, najmä sociálne znevýhodnení spotrebitelia, ktorí nevyužívajú bežný účet a základné platobné služby, ich mohli začať využívať za primeraný poplatok a aby tí sociálne znevýhodnení spotrebitelia, ktorí už síce využívajú bežný účet, ho mohli využívať za priaznivejších cenových podmienok tým spôsobom, že zrušia svoj doterajší bežný účet, resp. iné účty a zriadia si základný bankový produkt po splnení ďalších zákonom ustanovených podmienok.

    Návrh zákona obsahuje aj splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vyhlášky ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanoví rozsah a spôsob bankových služieb v mene euro, ktoré sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné v rámci základného bankového produktu poskytnúť. Zároveň sa navrhuje, aby sa vyhláškou ustanovila aj maximálna výška poplatku za základný bankový produkt.

    Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na verejné financie, zamestnanosť, životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie vyplývajúce z povinnosti zaviesť základné bankové produkty a pozitívne sociálne vplyvy vzhľadom na uvedené ciele.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona bol dňa 31. mája tohto roku schválený vládou Slovenskej republiky a predložený na rokovanie Národnej rady bez rozporov. Ďakujem.

  • Pán podpredseda vlády, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Kamenickému. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2011 Z. z. o bankách a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 79), ako spravodajca výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    V rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 67 z 1. júna 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre spravodajcu.

    A teraz otváram všeobecnú rozpravu. Poznamenávam, že som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec Kollár, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, máme tu naozaj na stole vládny návrh zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Presne tak, ako uviedol pán minister financií Kažimír, toto je skutočne iniciatívny materiál, ale doslova a do písmena. Text, ktorý sleduje zákonodarca týmto návrhom, je síce ušľachtilý, lebo skutočne sa zakrýva tou pomyslenou vetou, veď ideme zvyšovať finančnú inklúziu. Potiaľ by to bolo celkom pekné. Ale keď si odkryjeme tú pokrievku a pozrieme sa, čo naozaj dole v tom hrnci sa varí, tak zistíme napr. nasledovné, základný bankový balíček je za primeraný poplatok. Potiaľ by mohol nezaujatý čitateľ povedať, že predkladateľom sa spomínaný cieľ naozaj darí napĺňať, veď čo je na tom zlé, ak chce vláda dosiahnuť povinnosť komerčných bánk poskytovať základný bankový produkt za jedno jediné euro ročne. To je v poriadku, ale čo už v poriadku nie je, ak čítate ďalej, tak medzi podmienkami poskytnutia takéhoto základného bankového balíčka je okrem iného aj to, že súčet súm platobných operácií v kalendárnom roku neprekročí 14-násobok minimálnej mzdy. Ak by sa totižto takéto niečo stalo, tak banka má právo klientovi, ktorý je iste sociálne odkázaný na takýto produkt, mu tento produkt jednoducho vziať alebo takýto účet zatvoriť.

    A teraz sa skúsme zamyslieť nad tým, tento produkt je určený predovšetkým pre nižšie príjmové skupiny obyvateľstva, to znamená skupiny, ktorých mesačný príjem, a to musia uviesť v žiadosti, nie je vyšší, ako je suma mesačnej minimálnej mzdy. A teraz skúsme počítať spolu. Pripusťme, že máme klienta, ktorého príjem je naozaj na úrovni minimálnej mzdy. On získa v prospech tohto účtu dvanásť takýchto mesačných výplat, ktoré sme si kedysi pred rokom 1989 vyzdvihovali v mzdovej učtárni. Zamestnávatelia si niektorí pamätajú, v takých papierových sáčkoch kedysi sme dostávali výplatu. Takýto klient, pán minister, dostane, pripusťme, túto výplatu v prospech vami navrhovaného základného balíčka služieb za jedno euro. Čiže v prospech tohto účtu bude ročne pripísaná štrnásťkrát suma minimálnej mzdy.

    Pokračujem ďalej v tomto modelovom príklade. Pripusťme ďalej, že takýto klient si z tohto účtu, veď na to bankové účty slúžia, platí úhradu elektrickej energie, vody, plynu, vodného, stočného a ďalšie úhrady. No, prirodzene, ak teraz abstrahujem od toho, že nebude, a myslím, že to ani novela zákona nepripúšťa, aby súčasne čerpal nejakú úverovú linku z banky, nejaký krátky malý kontokorent alebo hypotekárny úver alebo niečo podobné, no tak minimálne pripusťme, že teda žije, ľudovo povedané, z ruky do úst a tie prijaté prostriedky, tu mesačnú mzdu, hovorím stále o modelovom príklade minimálnej mzdy, na niečo teda len použije. Pôjde buď do Lidla, alebo do Tesca, zrealizuje nákup potravín, kúpi si ošatenie, jednoducho tie peňažné prostriedky tak ako na účet prišli, tak aj z účtu odídu. To už máte dvadsaťštyrikrát minimálne mzda, lebo dvanásť minimálnych miezd prijal na účet a suma finančných prostriedkov z tohto účtu na spomínané úhrady základných životných potrieb aj odišla. V tomto okamihu sa začína tento klient dotýkať vami uvedenej podmienky, to znamená sumu platobného styku, keďže platobný styk je cash in, cash out, alebo non cash in, non cash out, hotovostné a bezhotovostné platby dovnútra a von, tak sa veľmi rýchlo tento klient dotkne stanovenej podmienky alebo dokonca ju prekročí v tomto vašom návrhu. V tomto prípade je komerčná banka podľa vami predloženého návrhu povinná takýto účet zatvoriť. Tak sa teda pýtam, pre koho vlastne ste pripravili takýto balíček. Aj vám odpoviem, pán minister. Ono nie je celkom náhodou, že prichádzate s takýmto návrhom práve v čase alebo predkladáte ho na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej budeme prerokovávať o malú chvíľu, myslím, že to je hneď nasledujúci bod, aj osobitný odvod pre niektoré vybrané finančné inštitúcie, pretože ste sa napočúvali dosť kritických hlasov nielen zo strany Asociácie bánk na Slovensku, ale aj širokej odbornej verejnosti o tom, že spomínaný mimoriadny odvod pre vybrané finančné inštitúcie povedie tu a tam k zvyšovaniu poplatkov. A toto mala byť naša odpoveď, nepovedie k zvyšovaniu poplatkov, lebo my zavedieme balíček služieb v cene jedného eura. No len podotýkam, že banky budú zvyšovať poplatky za bankové služby pre všetkých klientov. A vy zavádzate tento balíček za jedno euro pre sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva.

    Rovnako ste sa báli a bojíte sa, a bojíte sa celkom oprávnene, že banky pristúpia k znižovaniu úrokových sadzieb na vklady, k zvyšovaniu úrokových sadzieb na úvery, že budú veľmi limitovať poskytovanie úverov pre korporátnu sféru, čo môže výrazne podviazať ekonomický rast na Slovensku. A dokonca by som bol ochotný diskutovať o tom, ja som toho názoru, že banky budú aj zvažovať apetít svojej angažovanosti pri nakupovaní vládnych dlhopisov a pokladničných poukážok. A v rámci snahy akosi eliminovať tieto obavy a tieto riziká, práve na tú istú schôdzu ako so zákonom o mimoriadnom bankovom odvode alebo zodvodnení vybraných finančných inštitúcií prichádzate aj so spomínaným bankovým balíčkom za jedno euro. Keď sa totižto pozrieme na štatistiky a pozrieme si číselká, ktoré nám poskytuje Generálny direktoriát pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí, tak zistíme, že miera tej finančnej exklúzie, to znamená, aké percento obyvateľstva tej-ktorej členskej krajiny Európskej únie nemá v banke otvorený účet ako základný bankový produkt, tak zistíme, že priemer za európsku dvadsaťpäťku, lebo toto sú najčerstvejšie štatistiky, ktoré sú ešte z obdobia pred vstupom Rumunska a Bulharska do Európskej únie, čiže hovoríme nie o dvadsaťsedmičke, ale o európskej dvadsaťpäťke, tak priemerná hodnota je niekde na úrovni približne 17 %. Čiže za celú Európsku úniu približne 17 % populácie nemá bankový produkt, resp. nerobí žiadne transakcie finančné s bankami. Na Slovensku je toto číslo o trochu vyššie, teda ak hovoríme o priemere európskej dvadsaťpäťky 17 %, tak na Slovensku je to približne 25 – 26 % obyvateľstva.

    Ale bolo by dobré a vhodné si všimnúť ešte jeden veľmi dôležitý záver, ktorý vyplýva z týchto štatistík. Všetky krajiny, ktoré sú naľavo od spomínaného priemeru EÚ, dvadsaťpäťky, to znamená, majú vyššiu percentuálnu mieru obyvateľstva, ktoré nemá bankový produkt, sú úplne, ale úplne všetky krajiny takzvané postkomunistické alebo z toho bývalého Sovietskeho zväzu. A tam patrí napr. Česko, Poľsko, Slovensko, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, pričom najhoršie na tom je, ak sa nemýlim. práve Litva, ktorá dosahuje až takmer 50 % finančnej exklúzie alebo teda percento obyvateľstva, ktoré nemá bankový produkt. Prečo toto spomínam? No spomínam to práve preto, že nielen cena bankovej služby je jediným limitujúcim prvkom, prečo si určitá percentuálna časť populácie nedokáže otvoriť účet v banke. Je to celkom prirodzene dané aj tým, že zatiaľ čo my sme v sovietskom bloku 45 rokov budovali komunizmus a robili sme podobné šialené sociálne experimenty, tak v ostatných krajinách na západ od nás sa postupne rozvíjal ten takzvaný two type alebo nejaký dvojstupňový bankový sektor postavený na dvoch nohách. Na jednej strane je centrálna banka, na strane druhej je skupina komerčných bánk, či už retailových alebo korporátnych alebo investičných. Toto vo východnom bloku jednoducho nebolo. A celkom prirodzene, opakujem, po zmene politických režimov na Slovensku, v okolitých krajinách, vôbec, v celom tom sovietskom bývalom bloku postupne, ale naozaj postupne, pretože to je úplne jasný gradualizmus, rastie saturácia trhu, pokiaľ ide o bankové služby, čiže postupne narastá počet obyvateľov, a aj na Slovensku, ktorí si otvárajú bankové produkty. Takže chcem podotknúť, že zďaleka nie je jediným kritériom, či si spotrebiteľ otvorí bankový účet alebo nie, musí byť vždy len cena. Je to naozaj dané aj tým, kde sme 45 rokov po druhej svetovej vojne boli a do akého bloku sme patrili, keď sme dostávali tie výplaty vo firmách v tých papierových sáčkoch v mzdovej učtárni.

    No takže chcem na záver skonštatovať, že snaha o finančnú inklúziu je naozaj v poriadku, je na mieste. A myslím, že proti zvyšovaniu finančnej inklúzie nemožno nič namietať, ale takouto formou, akou ste to predložili, spomínané ciele skutočne nedosiahnete, a preto mi dovoľte, aby som z tých dôvodov, ktoré som uviedol v mojom vystúpení, v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhol, aby sa Národná uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona, a v prípade, že tento môj návrh nebude prijatý, tak navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že návrh zákona vráti navrhovateľovi na dopracovanie.

    Čiže, ešte raz, proti snahe o zvyšovanie finančnej inklúzie nemožno nič namietať a nikto z rozumných ľudí by nič proti tomu nenamietal, ale, tak ako ste nastavili tento bankový produkt, je to bohapustý čistý marketing a mám vážne obavy, pán minister, že to dopadne tak ako s tým, viete, kam už nasledujú ďalšie moje slová, finančným balíkom bankovým, ktorý ste navrhli, keď ste boli prvýkrát vo vláde, ešte vtedy v pozícii štátneho tajomníka. A viete veľmi dobre, že ex post sa ukázalo, že tento bankový produkt si kúpilo 5 občanov Slovenskej republiky, slovom päť, to je toľkoto presne. Mám vážne obavy, že takto dopadne aj tento balíček. Takže nič proti snahám o finančnú inklúziu, sú absolútne namieste a sú správne, podporujme progres v tejto oblasti aj na Slovensku, ale nie takýmto amatérskym spôsobom. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Duchoň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Dovolím si iba poznamenať, že pokiaľ teda som správne vnímal alebo teda čítal ten navrhovaný zákon, ktorým sa zavádza zákonný bankový produkt, tak práve sa bude týkať nízkopríjmových skupín obyvateľstva a vlastne súčet pripísaných, teda kreditných operácií nesmie prevýšiť 14-násobok minimálnej mzdy. To znamená, že nie je celkom pravda to, čo ste hovorili, že pokiaľ sa tam budú diať aj debetné operácie, toto by nemalo vplývať na tento celkový súčet. Takže naozaj pre tieto nízkopríjmové skupiny obyvateľstva je to veľmi vhodný produkt na to, aby vlastne sa takto predchádzalo neúmernému zvyšovaniu bankových poplatkov zo strany bánk. Ďakujem.

  • Reakcia na faktickú poznámku, pán poslanec Kollár, nech sa páči.

  • No, pán predseda finančného výboru, viete, ja sa teraz opýtam, ako ste došli práve na tú minimálnu mzdu. To už toho občana Slovenskej republiky, ktorého mesačný príjem je vyšší, čo i len o jedno jediné euro, ako je minimálna mzda, tak v takomto prípade sa to nebude dotýkať? Ja viem, tam je ešte ten rozdiel medzi 12- a 14-násobkom, ale vieme veľmi dobre, o čom hovoríme. Ja sa pýtam: Prečo práve minimálna mzda, prečo nie priemerná mzda, prečo nie 300 eur? To neberte osobne, ja viem, že to sa snažili spočítať kolegovia na Inštitúte finančnej politiky, ale ja sa pýtam: Prečo práve takto nastavené tieto parametre? A pýtal som sa aj v mojom vystúpení a opýtam sa to znova, či pán minister financií naozaj verí v to, že takýto predložený návrh zákona nám umožní konštatovať, myslím, že v januári 2014 alebo kedy bude platný a potom vždy k 25. januáru nasledujúceho roka bude Asociácia bánk predkladať informácie o tom, koľko klientov si takýto produkt otvorilo. Ja sa pýtam, či naozaj vy osobne, či už šéf finančného výboru alebo pán minister financií, veríte v to, že to bude nie fiasko v podobe piatich záujemcov, piatich klientov, ale, pripusťme, 10 000, 20 000, 50 000 klientov, pretože ja som presvedčený o tom, že tak ako je naset-upovaný tento produkt, je skutočne nastavený zle. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Takže reakcia vlastne na jeden príspevok, od pána poslanca Kollára, a reakcia od pána poslanca Duchoňa.

    No, pán poslanec Duchoň, naozaj ste mali pravdu, že to nie je celkom tak, ako to hovoril pán Kollár. A čítajme spolu § 27c ods. 5: „Ak je súčet súm platobných operácií pripísaných na bežný účet spotrebiteľa v kalendárnom roku v rámci poskytovania základného bankového produktu vyšší ako 14-násobok minimálnej mzdy podľa ods. 1 písm. d), banka a pobočka zrušia poskytovanie základného bankového produktu.“ Takže počet kreditných operácií, pán poslanec Kollár, a vy radi používate slová amaterizmus, červený valec, taký valec, nekompetentnosť, teraz buď ste to amatérsky si prečítali vy, alebo možno to vnímame rôzne, ja vám hovorím, čo je duch zákona, duch zákona je, keď presiahne 14-násobok minimálnej mzdy, vtedy stráca dotyčný klient nárok. Takže bol by som na vašom mieste opatrný s invektívami na odbornosť a amatérskosť toho, kto tu čo prednáša, pretože mám pocit, že nemáte úplnú pravdu alebo nečítame text rovnako. Ale ja sa nechám ubezpečiť na rezorte financií od kompetentných sekcií, aby sa uistili, že to, čo vám hovorím, je pravdou. Ak to pravdou nie je, tak to doriešime, ak teda získa návrh zákona dôveru v prvom čítaní, po prvom čítaní tak sa k tomu vrátime v ďalších čítaniach pozmeňujúcimi návrhmi.

    A to isté platí na tú vašu otázku hranice. Môžete prísť s pozmeňujúcim návrhom a dať tú hranicu niekam inam. Koľko, 16 rokov ste boli šéfom jedných slovenských bánk? Môžem vás právom v parlamente nazvať krstným otcom bankárov, lebo ste tu jediný z tohto pohľadu, kto má takýto dlhý profesijný život spojený práve s týmto sektorom. A asi chápete možné dopady tohto balíčka. Ja si naozaj myslím, že na rozdiel od základného balíka z roku 2010, ktorý toľkokrát omieľate s počtom 5. No, omieľate ho preto s počtom 5, pretože ja som bol naozaj svedkom toho, čo sa dialo po príchode vlády Ivety Radičovej, keď Asociácia bánk nesúhlasila s akou takou reguláciou poplatkov. S ním zásadne nesúhlasili. Pamätáte si hysterické tlačové konferencie o pražskej šunke a šampanskom, tak nazvali ten balíček. Len rozdiel medzi týmto a tým z roku 2010 je ten, že ten je nacenený. Ten má hodnotu 1 eura na základe vyhlášky ministerstva financií, ten z roku 2010 nemal cenu, pretože aj zákonodarcovia, aj rezort financií dôverovali v konkurenciu na trhu. Boli tu ubezpečenia o tom, že tu máme vyše 20 bánk a ak tu takýto produkt je, tak prirodzenou snahou bánk bude súperiť. No ale výsledok bol taký, že ten základný balík bol nacenený takým spôsobom, a som presvedčený, nie je to dokázateľné, že sa na tom banky dohodli, že už ho vlastne sabotovali. A sabotovali ho s tichým súhlasom rezortu financií, o tom som presvedčený. Dostali odkaz: „Uvidíme, ako to zaberie, a podľa toho sa k tomu bankovému produktu postavíme.“ No tak banky sa k tomu tak postavili, že ho nacenili, cena bola 2,60 až 10 eur. Paradox bol, čím bola väčšia banka, tým bol drahší ten základný bankový produkt, čo je úplne v rozpore so základnými ekonomickými pravidlami, čím viac klientov máte, tým by ste mali mať nižšie jednotkové náklady na akúkoľvek operáciu. V našom bankovom sektore to bolo úplne na hlavu, najväčšie banky najdrahší základný balík, menšie banky lacnejší balík. No prečo? No touto cenovou politikou tí klienti proste o to nemali záujem. A banky dostali možnosť si to dobrovoľne naceniť a naceniť to týmto spôsobom, že ho odsabotovali, v rámci trhových princípov povedali nie, vláda nikdy nebude rozhodovať o tom, aké balíky tu máme mať alebo nemáme mať. Viete, že úmyslom v roku 2010 nebola cenová regulácia. Úmyslom roku 2010 bolo sprehľadniť stostranové sadzobníky v bankách. Každý z nás je klientom v bankách a vie veľmi dobre, že nakoniec ho ten poskytovateľ služby dobehne, lebo sme aj konzervatívni. Slováci sme konzervatívni v používaní bankových služieb. A viete veľmi dobre, že naozaj aj cena nakoniec nerozhoduje, lebo radšej zostaneme sedieť v tej banke, v ktorej máme nejaký úver alebo na ktorú sme si zvykli, alebo v ktorej sa na nás pekne usmeje tellerka v danej pobočke. Namiesto toho, aby sme s prepáčením zdvihli zadok a išli do banky, ktorá má lepšiu poplatkovú politiku, zostávame tam a sme zajatcami. Dobre, snažili sme sa urobiť sprehľadnenie. Pokus ešte v roku 2006 bol, Národná banka urobila webovú stránku, to bola ďalšia džungľa. Nič nepomáha, zatiaľ musím povedať, nič nepomáha z hľadiska prehľadnosti, jednoduchosti, pomoci klientom orientovať sa v cenách finančných produktov. Je nám všetkým jasné, že všetky banky, všetci poskytovatelia úverov, všetci, ktorí pracujú s produktmi, s akciami, s podielovými listami, sú ďaleko, ďaleko pred laickou verejnosťou. Vieme veľmi dobre, že máme obrovské nedostatky v tom, čomu sa hovorí finančná gramotnosť, vieme o tom, namiesto toho, aby sme sa všetci spolu dali dohromady a pomohli na presadenie napr. do základného školstva normálne sylaby základného školstva, aby ľudia, aby malé deti odmalička mali s tým nejaký kontakt, aby zo škôl išiel ako-tak gramotný klient, ktorý je schopný využívať, nehovorím o bránení sa, efektívne tieto služby, tak aby mu boli účelné a aby za ne zaplatil primeranú cenu.

    Ak sa vrátim k tomuto balíku, áno, je to inklúzia. A hovoríte sám o tom, že cieľ je šľachetný. Tentokrát príkaz bol (zložka ministerstva financií), aby sme nemali spory s bankovou asociáciou, lebo, naozaj, úradník na rezorte financií ani člen finančného výboru, ani člen parlamentu nie je produktár, vy veľmi dobre viete, čo je to, nie je produktový odborník na výboru produktov v bankách. To znamená, zloženie tohto balíka je tentokrát naozaj dohodou s predstaviteľmi bankovej asociácie na základe odbornej diskusie. A z toho vyplývajú aj parametre, počty operácií, ktorých sa týka a podobne. Ale ak máte nejaký iný odborný návrh z hľadiska menenia parametrov tohto produktu, samozrejme, môžete si ho uplatniť v rámci rokovania výboru pred druhým a tretím čítaním k tomuto zákonu. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi.

    Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej bude nasledovať prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2001 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 80, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 68.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, uveďte tento návrh.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Takže tentokrát vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Cieľom uvedeného návrhu zákona je upraviť základ pre výpočet odvodu tak, že sa základ pre výpočet odvodu nezníži o hodnotu vkladov prijatých bankou na území Slovenskej republiky a chránených podľa zákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o hodnotu vkladov prijatých bankou na území Slovenskej republiky a chránených v inom členskom štáte Európskej únie alebo v inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o európskom hospodárskom priestore, čím sa dosiahne zvýšenie základu pre výpočet odvodu, a tým aj odvodu za príslušný kalendárny rok.

    Návrhom zákona sa tiež ukladá bankám a pobočkám zahraničných bánk povinnosť uhradiť správcovi odvodu mimoriadny odvod za štvrtý štvrťrok roku 2012, a to spolu so splátkou odvodu za tento štvrťrok.

    Návrh zákona zakotvuje, že z dôvodov súvisiacich s úhradou navrhovaných odvodov a ich splátok sa nesmú zvyšovať ceny vrátane poplatkov, odplát a iných finančných plnení.

    Článok II uvedeného návrhu zákona upravuje zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov. Cieľom tejto úpravy je, aby výšku ročného príspevku mohol určiť aj zákon, a zároveň sa navrhuje, aby v roku 2013 banky neuhrádzali fondu ročný príspevok.

    Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, pričom z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá čiastočné zníženie ziskovosti bankového sektora, ktoré je sprievodným javom zvýšenia základu pre výpočet odvodu, a tým aj odvodu za príslušný kalendárny rok. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy a tiež nemá vplyvy na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona bol dňa 31. mája tohto roku schválený vládou Slovenskej republiky a predložený na rokovanie Národnej rady bez rozporov. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi. Zaujmite svoje miesto.

    Poprosím spravodajcu pána poslanca Jaroslava Demiana, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie a rozpočet, aby podal správu.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 80).

    Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Takže boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods.1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej, 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia tohto vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky po rozprave odporučím, aby Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 68 z 1. júna 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhnem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Zaujmite, prosím, svoje miesto.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku. Dávam slovo pani poslankyni Žitňanskej. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, ja tak netradične k ekonomickému zákonu, ale nedá mi, mám taký absurdný pocit, keď sa teraz pozerám do tejto sály, absurdný pocit preto, pretože ak dobre chápem tento návrh zákona, je to vlastne prvý návrh zákona, ktorý prerokúvame a ktorý je súčasťou ozdravného balíčka tejto vlády. A ten absurdný pocit, ktorý mám, je z toho, že pri tak vážnej veci, ako je začiatok debaty o ozdravnom balíčku v parlamente, je tu poloprázdno, a teda hovorím to, vlastne aj pozerajúc do radov opozície, pretože mám pocit, kde by sa malo, keď nie v parlamente diskutovať o takejto vážnej téme. A skoro sa mi chce povedať, nezávidím vám vašu situáciu, pretože, naozaj, riešiť ozdravný balíček nie je závideniahodná situácia. Ale závidím vám vašu opozíciu.

    Druhý absurdný pocit, ktorý mám, je, že začíname rokovať o prvom návrhu zákona ozdravného balíčka a nemáme na stole celý ozdravný balíček.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, nemáme návrhy zákonov celého ozdravného balíčka. Prečítali sme si ráno v Sme, čo bude obsahovať, tézy, čo bude obsahovať ozdravný balíček. A prečítali sme si list, ktorý premiér Fico poslal predsedom jednotlivých parlamentných strán. Ale návrhy zákonov nemáme na stole a čert vie, v detailoch ako sa ukáže, keď budem hovoriť aj o tomto návrhu zákona. A ja si myslím, že to je problém, pretože, ak sa stále ešte hráme na to, že o tej konkrétnej podobe sa diskutuje, no tak aj ja vnímam, že tie jednotlivé zákony budú spojené nádoby, pretože ak tu v parlamente, niekde by prípadne došlo v niektorom zákone k zmene, ktorá by znamenala viac alebo menej peňazí do štátneho rozpočtu, tak sa to asi môže alebo má premietnuť aj do iného zákona, ktorý je súčasťou ozdravného balíka. Takže to je druhý pocit, ktorý som si dovolila zdieľať s touto snemovňou.

    A to už nehovorím o treťom absurdnom pocite, ktorý mám z toho, keď premiér vlády píše opozícii a pýta od nej návrhy, ako ozdravovať verejné financie, pretože tie roly sa otočili a opozícia tu nie je na to, aby predkladala návrhy. Nie, to je čistá zodpovednosť vlády, v tomto prípade vlády strany SMER, pretože je úplne zrejmé, že neexistujú dnes zázračné riešenia. Také naozaj neexistujú. Ale zároveň je zrejmé, že tých riešení je viac. Verejné financie sa dajú ozdraviť cez vyššie príjmy, cez nižšie výdavky. A je len a len na strane SMER, aby si vybrala pomer medzi príjmami a výdavkami, a je len a len na strane SMER, aby si vybrala, aké riešenie zvolí, či zvýši priame dane, či zvýši DPH, či zavedie mimoriadny odvod. Ale je to o zodpovednosti vlády, aby to urobila. A rola opozície je v tom, aby, áno, keď treba, aj kritizovala, ale hlavne pomenovávala dôsledky opatrení, ktoré vláda prináša, a, pokiaľ tie dôsledky sú zlé alebo škodlivé, tak aby to riadne pomenovala. O tom je vzťah koalície a opozície. Preto aj ten list Roberta Fica považujem za čriepok do tej rady absurdností, ktoré v tejto situácii a v tomto momente vnímam.

    K samotnému návrhu zákona sa chcem vyjadriť tiež. Nepochybujem o tom, že keď tu vidím ekonomických expertov, že oni sa určite vyjadria k tomu, či je mimoriadny odvod dobrá vec alebo či je mimoriadny odvod škodlivá vec. Vnímam to, že tá maďarská skúsenosť niečo ukazuje, že to úplne najlepšia vec nie je. Ale toto nechám na odborníkov.

    Mňa zaujala na tomto zákone úplne iná vec, a síce, že nehovoríte pravdu. Nehovoríte pravdu, nehovorili ste pravdu pred voľbami, keď ste povedali, že zvýšite odvod bankám na 0,7 % a nedotknete sa 2. piliera. Dnes to pravda už nie je. A nehovoríte pravdu ani teraz, keď hovoríte o mimoriadnom odvode rétorikou, obľúbenou ideologickou rétorikou, že netreba sa dotýkať nižších príjmových vrstiev, ale treba zobrať bohatým, bankám, lebo však tie banky, to sú tí zlí. Totiž kto už má banky rád? Nikto.

    Takže mimoriadny odvod. Prečítala som si v dôvodovej správe, že tento rok by ste mimoriadnym odvodom mali získať pre štát 49,5 mil. eur, fajn. Zároveň som si prečítala ale v zákone, že príspevok bánk do Fondu na ochranu vkladov bude budúci rok vo výške nula. Pozrela som si výročné správy Fondu na ochranu vkladov. A čuduj sa svete, tie sumy absolútne sedia. Banky odviedli do Fondu na ochranu vkladov v roku 2011 48 mil. eur, v roku 2010 46,5 mil. eur, to znamená, bavíme sa zhruba o rovnakej sume. Suma mimoriadneho odvodu a suma príspevku do Fondu na ochranu vkladov je vlastne totožná. Teda pomenujme to tak, ako je to naozaj. Banky vám tento rok odvedú 49 mil. a na budúci rok, aby ich to nebolelo, ich neodvedú do Fondu na ochranu vkladov alebo poviem to ešte inak, beriete si 49 mil. z Fondu na ochranu vkladov. Ale to neznie už tak dobre, pekne, ideologicky čisto, ako zoberieme bankám. A ja v tom vidím aj trošku politický problém. Ja viem, že si len tak nemôžete zobrať z Fondu na ochranu vkladov asi. A ja si myslím, že je to dobré. Rada som si prečítala, že naše banky sú v poriadku. Som rada, že Národná banka Slovenska naozaj má veľmi konzervatívnu regulačnú politiku voči bankám a necítim sa ohrozená. Som rada, že Fond na ochranu vkladov je prebytkový. Ale ja si myslím, že je to dobré a v tejto situácii ekonomickej je to o to lepšie, pretože Fond na ochranu vkladov je presne na to, aby všetci ľudia na Slovensku sa cítili dobre, nebáli sa dať peniaze do bánk, lebo vedia, že je tu Fond na ochranu vkladov, pretože im to dáva istotu. Takže znova sa treba pýtať na tie istoty, ktoré ste sľubovali, ale hlavne nehovoríte pravdu. Neberiete si od bánk, beriete si z Fondu na ochranu vkladov. Tak to povedzte na rovinu. A to je dôvod, prečo som sa odhodlala vystúpiť aj k takémuto zákonu zo zákonov, ku ktorým štandardne nevystupujem. A to je dôvod, prečo, samozrejme, tento návrh zákona nemôžem podporiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni Žitňanskej.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán Podmanický.

  • Pani poslankyňa, mňa zaujalo z vášho vystúpenia vaše konštatovanie, ktoré chcem zopakovať a zdôrazniť, keď ste povedali, že opozícia tu nie je na to, aby predkladala návrhy. Nuž musím povedať, že som zostal prekvapený, aj som si zapísal túto vetu, lebo potom je to taká schizofrénia, na jednej strane hovoríte, že opozícia tu nie je na to, aby predkladala návrhy, na druhej strane opozícia na túto schôdzu predložila možno 20, možno 25 návrhov zákonov. Takže ja si myslím, že naopak, práve parlament je priestorom na súťaž návrhov. A osobne si myslím, že je to dobré. A tak by to malo, pani poslankyňa, aj zostať. To, že opozícia je možno v stave, že nevie dávať návrhy, tak to už je iná otázka.

    Kritizovali ste aj to, že predseda vlády vás vyzval, aby ste sa zapojili do diskusie o tom, ako bude vyzerať balík protikrízových opatrení. No ja si na rozdiel od vás myslím, že práve to je správne. A tak by to malo byť. A ja to vysoko oceňujem, že predseda vlády sa snaží o to, aby sa viedol konštruktívny dialóg o opatreniach, ktoré treba urobiť. A ja si myslím, že je veľmi správne, a treba to pozitívne ohodnotiť, že má záujem o tom diskutovať aj s vami. Potom to nechápem, na jednej strane sa sťažujete, že sa s vami nekomunikuje, že na poslednú chvíľu dostávate materiály, že ste mimo, a keď sa vám dá priestor, aby ste sa vyjadrovali, aby ste dávali názory, tak to kritizujete, že to nie je vaša starosť. Takže, pani poslankyňa, musíte si to aj vy ujasniť, či teda máte záujem o konštruktívnu diskusiu. A ja sa prihováram za to, aby aj slovenský parlament sa stal miestom konštruktívnej diskusie.

  • Ďakujem.

    Prosím pána poslanca Kaníka.

  • Pani poslankyňa Žitňanská, myslím, poukázala na veľmi zaujímavú skutočnosť, že naozaj stojí za pozornosť. My tu počúvame od samého začiatku všetko o tom, ako bohatí zaplatia celú konsolidáciu, ako sa siahne na veľké firmy, ako sa zaútočí proti monopolom, ale pravda je pritom úplne opačná, všetko alebo skoro všetko zaplatia obyčajní ľudia. A ešte aj v tomto prípade, čo sa prezentuje ako siahnutie na peniaze bánk, sa ukazuje, že to sú zasa len peniaze, ktoré majú vzťah k bežným vkladateľom. Vláda ide zobrať si peniaze z Fondu na ochranu vkladov. No to je skutočne pekné. Socialistická vláda sociálne orientovaná ide oslabiť Fond na ochranu vkladov, aby sa s tými bankami dohodla, aby ich to nebolelo, ale aby splnila svoje ideologické poslanie, aby stále ľudí namotávala na to, že ako strašne to tí bohatí zaplatia, ako sa to nedotkne tých ľudí, ktorí patria k nízkym príjmovým skupinám. No vyplýva aj z tohto jediného konkrétneho príkladu, a takých príkladov je tu strašne, strašne veľa, 2. pilier je toho najmarkantnejší príklad, vláda berie peniaze od bežných ľudí. A to je veľmi zlé.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja, ak dovolíte, budem pokračovať tam, kde skončil pán kolega Podmanický, keď hovoril o konštruktívnej opozícii, s ktorou je záujem v parlamente diskutovať. Ak ste vy hovorili, že nie je úlohou opozície predkladať vláde návrhy zákonov, ja tvrdím, že úlohou konštruktívnej opozície, podotýkam, konštruktívnej opozície je komunikovať so všetkými parlamentnými stranami, ktoré sedia v parlamente, tak, aby návrhy zákonov boli v prospech Slovenskej republiky. To, čo predvádza v súčasnosti opozícia, keď klub s jedenástimi poslancami, príp. nejakí jednotlivci predkladajú návrhy ústavných zákonov bez rokovania s politickými partnermi a očakávajú, že prejdú, to je bohapustý populizmus. Ak jeden politický klub jednej politickej strany predkladá návrhy zákonov, ktoré nekonzultuje absolútne s nikým, a jednoducho len kritizuje vládne návrhy, je to opätovne len populizmus. Ak by bola opozícia konštruktívna a hľadala riešenie národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky, ako vyjsť z tejto hospodárskej a finančnej krízy, by predkladala aj návrhy, ktoré by konzultovala aj s vládou, aj so stranou, ktorá má väčšinu v tomto parlamente, teda SMER – sociálna demokracia.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Žitňanská, chcem sa poďakovať za jeden moment, ktorý úvodom vášho vystúpenia zaznel. A to bol spôsob, akým ste sa chceli podeliť o niektoré prvky absurdity, ktoré vnímate za posledné obdobie. Aj keď viem, že pri niektorých témach nemáme veľmi spoločný názor v opozícii, určite sa viem stotožniť s pocitom absurdity, že nieže opozícia nepredkladá návrhy, ale že spôsob, akým sa opozícia má zhostiť svojej úlohy, to je akési dopisovanie si s premiérom tejto krajiny. Pristúpili sme s miernymi obavami k tomuto. A takisto ten pocit absurdity zdieľame hlavne v tom, že tuná je presne ten priestor, kde by sme sa mali baviť o ozdravnom balíčku. A ten balíček by mal mať konkrétnu podobu zákonov. Zatiaľ sa bavíme o jednom zákone a to je zákon, ktorý, a ten pocit absurdity vnímam takisto, oslabuje prvok istoty obyčajných ľudí, ba, priam môžem povedať, ide proti nim, pretože ochrana vkladov je dosť dôležitý moment. Ja si len myslím, že to absurdné divadlo, ktoré je jedným zo smerov alebo je to smer avantgardného divadla, nebude pokračovať ďalej, pretože premiér tejto krajiny nie je Samuel Beckett a, dúfam, minister financií nie je Eugéne Ionesco. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Tiež oceňujem, naozaj, poukázanie vašej strany, pani poslankyňa, na to, čo tu ešte nezaznelo a čo, sa priznám, som si ja ani neuvedomil. A to za to naozaj veľmi oceňujem. A to je naozaj to, že ide o zaplatenie príjmov štátu vybraním Fondu ochranu vkladov, ktorý sa len preperie cez osobitný odvod bánk. To je veľmi závažná vec, ktorú nám žiadny člen vlády nespomenul. Priznám sa, nepamätám, že by to takto niekto identifikoval na všetkých tých honosných tlačovkách po rokovaniach vlády. A zároveň chcem povedať, že je to mimoriadne nezodpovedné v čase, keď sa v Európe diskutuje o tom, ako sa idú posilňovať fondy ochrany vkladov vzhľadom práve na krízu, ktorú máme, a vzhľadom na jej možné dopady na banky. Myslím, že v takej situácii vybrať z Fondu ochrany vkladov týmto nepriamym spôsobom takmer 50 mil. eur je naozaj za hranicou nezodpovednosti. A som veľmi, veľmi šokovaný, že sa vláda do tohto pustila. A priznám sa, som ale šokovaný aj nami ostatnými okrem teda pani poslankyne Žitňanskej, že na to nikto neupozornil, tak pokiaľ viem, ani médiá. Ale aspoň ja sa pozorne snažím čítať ekonomickú tlač a až do dnešného dňa som si to nevšimol. To znamená, že naozaj máme problém v tejto krajine, že sa tu chystajú zásadné kroky, ktoré môžu oslabiť ochranu záujmov občanov, ktoré v niektorých prípadoch môžu do budúcnosti a možno aj nezvratne poškodiť našu ekonomiku. A my namiesto toho riešime veci, ktoré môžu byť individuálne podstatné, ale pre budúcnosť krajiny sú nepodstatné. Týmto smerom by som chcel naozaj sa pridať k tej výzve, aby sme strávili čas aj našu pozornosť nad dôležitými vecami a menej sa zaoberali vecami, ktoré, pri všetkej úcte ku konkrétnym predkladateľom, sú sekundárne. Ďakujem.

  • Prosím o reakciu pani poslankyňu Žitňanskú.

  • Ja si dovolím len krátko zareagovať. Je jedna vec konštruktívna opozícia, druhá vec návrhy zákonov v parlamente od poslancov, aj opozičných a úplne iná vec je zodpovednosť vlády za zdravé financie, ktorá sa teraz prejavuje v podobe konsolidačného balíčka. A za to nesie zodpovednosť len vláda strany SMER. V tomto zmysle, áno, tvrdím, že nie je úlohou opozície dávať návrhy vláde, ako má ozdraviť verejné financie, ale upozorňovať na dôsledky ich rozhodnutí, resp., poviem to ešte inak, neviem, prečo by sme mali participovať na tom, ako si bude vláda na čele s Robertom Ficom rozmeľňovať svoju vlastnú zodpovednosť a vťahovať do spoluzodpovednosti, ako už vťahuje, Radu solidarity a rozvoja a potom opozičné a potom neviem koho ešte každého cez okrúhle stoly a tak ďalej. To je čisté rozmeľňovanie zodpovednosti. A ja som presvedčená, že tu má zodpovednosť čisto vláda a má ju aj niesť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prosím pána poslanca Kollára.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, no zhodli sme sa s ministrom financií na tom, že finančná inklúzia je naozaj šľachetný cieľ, ako to nazval, a to myslím teraz úprimne. Menej sme sa zhodli nad cestami, ako takýto cieľ dosiahnuť. Ale teraz máme pred sebou jeden výrazne robustnejší problém. A ten sa práve volá dodanenie, zodvodnenie niektorých finančných inštitúcií. A v tejto diskusii sa dotknem obidvoch tém, aj toho mimoriadneho bankového odvodu špeciálne pre tento rok v hodnote takmer 50 mil. eur, ale aj vášho zdvojnásobenia odvodovej sadzby alebo objemu vyzbieraných prostriedkov vďaka tomu, že zmeníte základ, z ktorého sa bude odvod vypočítavať.

    Ale najskôr mi dovoľte povedať zopár všeobecnejších politických poznámok.

    Po prvé, pani poslankyňa Žitňanská sa opýtala, prečo nemáme celý ozdravný balík na stole. Nemáme ho skutočne, to je pravda. A pokúsim sa dať aj odpoveď na to, prečo ho nemáme. Sme síce po takom niekoľkodňovom túžobnom očakávaní, že sa tak skutočne stane, lebo premiér Robert Fico najskôr avizoval najskôr cez médiá, už to posiela ctenej opozícii a už to každú chvíľu dorazí do centrál opozičných strán. V podvečerných hodinách sa tak konečne včera stalo. Ale viete, prečo je to tak? No veď skúsme konečne čítať ten geniálny marketing premiéra Roberta Fica. A to myslím úprimne. Ten marketing je naozaj prvotriedny. Niekoľko týždňov bombarduje aj odbornú, aj laickú verejnosť tu a tam nejakými čriepkami ozdravného balíka a robí to len a len preto, aby testoval odolnosť niekedy zamestnávateľských zväzov a združení, inokedy odborárov, inokedy dohodárov, živnostníkov, ľudí, ktorí sú zamestnaní v závislej činnosti, teda sú na výplatnej páske iných zamestnávateľov. A pán premiér Fico takto testuje trpezlivosť a odolnosť spomínaných skupín, podnikateľov a obyvateľstva. A tam, kde vidí, že to ešte ide a je to únosné, tak tam to prišraubuje ešte o jeden závit. A tam, kde vidí, že už by to mohlo naraziť na akýsi problém, tak tam, opačne, ten závit trošičku povolí. No a po takomto otestovaní si všetkých individuálnych dielčích návrhov konečne prichádza spomínaný balík. Súhlasím naprosto s tým, čo povedala pani predrečníčka poslankyňa Žitňanská, že budeme múdri až potom, keď budeme vidieť legislatívne návrhy spomínaného ozdravného balíka, nie nejakých 25 bodov slovne popísaných. A na konci preambuly je ešte takou italikou uvedená jedna geniálna veta, že legislatívne návrhy sa môžu oproti uvedenému textu v budúcnosti líšiť. Tak, prosím vás pekne, aj my v opozícii neberme ešte tento ozdravný balík ako nejaký konečný produkt. On sa bude líšiť celkom prirodzene v závislosti od toho, ako budú prebiehať spomínané testy odolnosti odborárov, zamestnávateľov a zamestnancov, pre všetkých, ktorí žijú v Slovenskej republike. Takže toto je odpoveď, prečo to pán premiér robí. A robí to možno aj preto, aby otestoval aj odolnosť a pripravenosť a stav samotnej opozície. To bol aj dôvod, prečo Sloboda a Solidarita neodpovedá premiérovi tak, že opatrenie č. 1 sa volá takto, prinesie pre verejné financie xy miliónov eur, opatrenie č. 2 sa volá takto a prinesie z miliónov eur. No jednoducho toto by bolo nič iné, iba číry amaterizmus a naivita a naleteli by sme na túto hru Roberta Fica, ktorú už je potrebné naozaj demaskovať. Je predsa neprípustné, aby sa premiér Fico správal ako capo di tutti capi, ako predseda predsedov opozičných strán, jedného dňa si zmyslí, že im pošle list, v tom liste ich zaúkoluje ako učiteľ malého žiačika nejakými úlohami, pozor, ale to sú úlohy termínované, do 21. júna do 7.00 hodiny očakávam od vás to a to. No skutočne je to veľmi zvláštna predstava o politickom dialógu vládnej strany s opozíciou. No ale je to realita a budeme nútení sa s ňou vysporiadať.

    Po druhé chcem povedať, že áno, toto je vlastne prvý veľmi významný legislatívny návrh, ktorý je z toho túžobne očakávaného balíka ozdravenia verejných financií. A je potrené povedať, skôr než sa dotkneme priamo bankového odvodu, že vláda Roberta Fica ide pozbierať nízko visiace ovocie, pretože niet jednoduchšej cesty, ako celý z dvoch tretín, z troch štvrtín ozdravný balík postaviť na príjmovej strane rozpočtu. Ale to môže urobiť skutočne iba vláda socialistov, ktorá nevie a nedokáže šetriť verejné financie a dokáže len ošklbať ľudí a podnikateľov o peniaze. A takto vyzbierané peniaze na príjmovej strane rozpočtu potom rozdelí kto? No ten všemocný, vševedúci, múdry štát. Kiežby to tak bolo. Budeme naozaj trpezlivo očakávať, ako dôjde k rozdeľovaniu týchto finančných prostriedkov.

    Ja by som chcel ešte nadviazať na to, čo povedal pán poslanec Petrák. Vy ste povedali vetu, že klub s jedenástimi poslancami má tú odvahu predkladať ústavné zákony. Že? Pevne verím, že ste mali na mysli jeden z návrhov, ktoré predkladám na tejto schôdzi. Je to tiež novela ústavného zákona, myslím, č. 397/2004 Z. z., ktorý rieši vzťahy Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky vo veciach Európskej únie. Tak, pán poslanec, ja vám chcem len povedať, že, a to myslím teraz úprimne, vás to oslobodzuje a vyviňuje, pretože nemáte tieto informácie, predpokladám, niektoré, áno, niektoré, nie. Ale veď na tom spoločnom zasadnutí niektorých členov výboru pre európske záležitosti a výboru pre financie a rozpočet ste boli, myslím, aj vy. Opravte ma, ak sa mýlim. A boli tam aj zástupcovia ostatných opozičných strán. A pokúšali sme sa nájsť práve možný prienik a možnú dohodu na podpore takéhoto ústavného zákona. A potom, stále v týchto dňoch prebieha, a to si vážim, aj dialóg medzi ministrom financií Kažimírom a mnou, práve pokiaľ ide o možný prienik a možnú podporu spomínaného ústavného zákona. Budeme o ňom rokovať niekde na konci programu tejto schôdze. Ja len chcem povedať, že sa jedná o to, aby o použití finančných prostriedkov z eurovalu rozhodovalo plénum Národnej rady Slovenskej republiky, nie tak, že vláda dá ministrovi financií bianko šek, dá mu akýsi mandát a potom v rámci toho mandátu on sa môže pohybovať v miliardových sumách a podpisovať finančné záväzky, ktoré sú neodvolateľné, a bezpodmienečné záruky.

    No tak vráťme sa teraz späť k meritu veci. Čuduj sa svete, odvod do Fondu ochrany vkladov bude nula a, čuduj sa svete, presne v takej sume, plus-mínus 50 mil. eur ideme tento rok zaťažiť mimoriadnym odvodom banky na Slovensku. No chcem povedať, že každá vláda v akejkoľvek krajine civilizovanej má v princípe tri možnosti. Ak už teda siahnu na tých zlých a súčasne mocných a bohatých, a to sú banky, ktoré spôsobili krízu, a proste celá ta omáčka okolo toho, fajn, ale potom to robte tak, aby to malo skutočne očakávaný efekt. Možno nechať tie peniaze vo Fonde ochrany vkladov. A takýto fond na území Slovenskej republiky funguje. A vieme veľmi dobre, že už v niektorých prípadoch musel byť tento záchranný mechanizmu aj použitý. Starší páni poslanci a a staršie pani poslankyne si pamätajú na krach Devín banky, keď z tohto fondu bolo vyplatených 11 mld. Sk vkladateľom Devín banky, ktorí uverili tým bilbordom, také tie lietajúce, myslím, že to boli husi alebo labute, alebo to, čo to chcelo byť, a sľubované úroky vo výške 16 a 20 % ročne a podobne. Táto banka jedného dňa kľakla na kolená a ukázalo sa, že bude musieť Slovensko použiť takýto záchranný fond. Čo sa ale stalo? V tej dobe Fond ochrany vkladov nemal dostatok finančných prostriedkov, lebo vznikol tesne pred krachom Devín banky, tak si bol nútený požičať finančné prostriedky od Národnej banky Slovenska. Vtedajší guvernér Marián Jusko povedal dobre, ide o záchranu jednej z našich domácich bánk, tak konajme. Keďže neboli nám ju ochotní zachrániť ani Francúzi, ani Nemci, ani Gréci ani Portugalci, ani Španieli, ani nikto, sme si museli sanovať problém sami. Že vtedy neexistovali tie ctené eurovaly? Tak čo sa stalo? Národná banka Slovenska požičala peniaze Fondu ochrany vkladov. Fond ochrany vkladov povyplácal 11 mld. slovenským vkladateľom, ktoré naukladali do Devín banky. Následne bolo ale potrebné sanovať finančnú situáciu samotného Fondu ochrany vkladov, tak sa pristúpilo k tomu, že sa zdvojnásobila sadzba poistného, lebo ten fond sa nevolá nadarmo tak, že je na ochranu vkladov. V Spojených štátoch amerických sa takýto fond volá FDIS, to znamená Federal Deposit Insurance Corparation (Federálna korporácia a spoločnosť na poistenie vkladov). A to poistné, to je to, čomu hovoríme odvod do Fondu ochrany vkladov. To je nič iné, ako keď si platíte zákonnú poistku za vaše motorové vozidlo alebo havarijnú poistku. To je presne to isté. Tak sa teda to poistné zdvojnásobilo. Zdvojnásobilo sa práve preto, aby Fond ochrany vkladov v čo najkratšom možnom čase vyzbieral opäť prostriedky od komerčných bánk a vyplatil Národnú banku Slovenska. Vrátil požičané peniaze. Čo urobili komerčné banky? Presne o túto sumu znížili úrokové sadzby na vklady. Pýtam sa teda: Kto na to doplatil? Mocní, silní, bohatí majitelia Devín banky? Nie. Doplatili na to všetci klienti slovenského komerčného bankového sektora. To je holý, nespochybniteľný fakt. A toto nie je o ideológii, toto nie je o ľavicovom, pravicovom videní sveta, toto je nedávna história slovenského bankového sektora. No a teraz toto máme prvý z troch možných spôsobov, ako naložiť s prostriedkami, ktoré povyberáme od bánk. To znamená nechať pri živote štandardne fungujúci Fond ochrany vkladov, ktorý už sa raz do problémov finančných dostal. Ale, ako som spomínal, cez túto záchrannú operáciu s pomocou Národnej banky Slovenska vyviazol z týchto problémov.

    Tu chcem ale ešte podotknúť, že nerobme si ilúzie, akékoľvek poistenie vkladov je do určitej miery v akejkoľvek krajine, aj v Nemecku, len fikciou. A je fikciou preto, a poslanci strany SMER si to budú pamätať, lebo keď prepukla hospodárska kríza (september 2008, pád Lehman Brothers), pár mesiacov na to sa to prevalilo k nám. Čo sa dialo? Ako prvý, myslím, vystúpil premiér Luxemburska a povedal, že ochranu vkladov v luxemburských bankách budú robiť anlimited, to znamená, že nebude limitovaná, bude bez horného stropu, ak si dáte do banky aj 500 mil. eur, tak vám za ne bude ručiť luxemburská vláda. O pár hodín na to vyhlásila presne to isté aj nemecká kancelárka Merkelová. Prečo? Lebo všetky vklady z nemeckých bánk by putovali cez hranice do spomínaného Luxemburska. Netrvalo dlho, možno 24 hodín, to isté vyhlásil vtedajší premiér Faymann tuto u našich juhozápadných susedov v Rakúsku. A povedal tiež, že ochrana vkladov v rakúskych bankách bude nelimitovaná. Pár hodín na to, presne s tou istou reakciou prišiel vtedajší premiér Rober Fico. Povedal, že ochrana vkladov v slovenských bankách bude nelimitovaná. Povedal to preto, lebo panovala panika a des, že vklady alebo veľké množstvo týchto vkladov slovenských vkladateľov v slovenských bankách poputuje do Rakúska. Že? A tak európski politici podľahli akejsi fatamorgáne a uverili tomu, že krajina môže prevádzkovať systém ochrany vkladov, kde bude zhora nelimitovaná suma, ktorá bude v banke chránená. Ja sa len pýtam: Ak by sa do kolapsu dostali systémové banky, a teraz je to úplne jedno, či by to bola vtedajšia vláda Roberta Fica alebo vláda Faymanna v Rakúsku, alebo vláda Merkelovej, alebo vláda v Luxembursku, z čoho by to tí politici pri prípadnom kolapse boli schopní vyplatiť? Dnes máme v európskom bankovom sektore trojnásobne vyššiu sumu bilančných kníh komerčných bánk, ako je hrubý domáci produkt celej Európskej únie. Tak sa teda pýtam, páni, z čoho by tí politici boli schopní garantovať tie nelimitované objemy vkladov. Potom keď kríza trošku tak prehrmela, tak sme sa všetci s pokorou vrátili znova k akýmsi limitom, lebo bolo nám všetkým jasné, že je to bohapustá fatamorgána a fikcia, ktorej európski politici uverili. Že? Takže máme tu prvý spôsob, ako naložiť s finančnými prostriedkami, ktoré povyberáme od bánk. Nechajme ich kľudne v pokoji ležať vo Fonde ochrany vkladov. Ten fond ako-tak funguje, aj keď nie sú nazbierané, myslím, teraz naakumulované prostriedky za roky rokúce nie až tak celkom v obrovských sumách. Ale buďme radi, že máme takýto štandardný systém, ktorý nie je neporaziteľný a nedokáže odolávať, podčiarkujem, akýmkoľvek tlakom, ktoré môžu nastať v bankovom sektore.

    Máme tu ale potom ešte druhý spôsob, ako naložiť s týmito peniazmi. Niektoré krajiny to robia, zriaďujú špeciálny fond, do ktorého síce vyberajú finančné prostriedky, ktoré odoberú cez rôzne mimoriadne a také a onaké odvody finančnej inštitúcii, v ktorom ale sú účelovo viazané. A môžu byť použité iba na jeden jediný účel. A to je riešenie systémových zlyhaní celého bankového sektora. Takže toto je druhý spôsob, ktorý nechráni priamo, bezprostredne konkrétne vklady konkrétnych vkladateľov v bankách, ale akumuluje peňažné prostriedky na to, že keď raz v budúcnosti skolabuje bankový systém alebo niektoré systémové banky, tak z týchto fondov sa potom budú náklady znášať a táto situácia sa bude riešiť.

    Potom tu máme tretí spôsob. A to je cesta, ktorú si vybrala vláda Roberta Fica, že tieto finančné prostriedky budú priamym príjmom štátneho rozpočtu. Zatiaľ čo ten prvý uvedený spôsob vkladov je v poriadku, ten druhý, to znamená špeciálne fondy, ktoré budú môcť byť použité iba na riešenie systémových zlyhaní bankového sektora, je ešte akceptovateľný. No ale ten tretí spôsob, ak to nalejeme bezprostredne priamo do štátneho rozpočtu, je úplne mimo akejkoľvek reality. A upozorňujem aj pána ministra financií, že toto je najrizikovejšia cesta, ktorú ste si mohli zvoliť.

    Tak sa teda pozrime na číselnú demagógiu, s ktorou prišiel v ostatných dňoch a týždňoch premiér Robert Fico. On sa rád oháňa tým, že banky na Slovensku zdvojnásobili zisk, a teda im ho treba nejakým spôsobom vziať, treba na ten zisk siahnuť, aby tí mocní, bohatí a súčasne zlí prispeli k ozdravnému balíku. No len zabudol už povedať aj to B, že výnosovosť kapitálu v slovenskom bankovom sektore bola v roku 2008 14 %, v roku 2009 7 % a v roku 2010 12 %. Keď si zoberieme len ostatné dva roky 2009 a 2010, vidno, že došlo aj v absolútnom vyjadrení, aj v pomernom vyjadrení return on equity (výnosovosť kapitálu) k plus-mínus zdvojnásobeniu. Ale došlo k zdvojnásobeniu po tom, čo v predchádzajúcich dvoch rokoch 2008 a 2009 došlo k polovičným výsledkom hospodárenia komerčných bánk. Takže pokles o 14 na 7, tak to bolo delené dvomi, a potom prišlo takmer k zdvojnásobeniu. Ale ako to už býva zvykom, Robert Fico hovorí len o tej druhej časti faktickej pravdy, no lebo tá prvá časť mu celkom nesedí do jeho ideológie. Ale čo je ešte dôležitejšie? V roku 2010 bola výnosovosť kapitálu v slovenskom bankovom sektore na úrovni 12 %. Je to, pán minister financií, polovičná hodnota, ako je v Českej republike, výnosovosť kapitálu v Čechách je 22 %, hovorím teraz o komerčných bankách. Je to presne na takej úrovni, ako je to v Poľsku, rovnakých 12 %, takže polovičná výnosovosť ako v Čechách, rovnaká ako v Poľsku. A viete, aká je dnes výnosovosť kapitálu v Maďarsku? 3 %. Prečo? Lebo sa vydali Orbánovou cestou. To je presne tá veľmi riziková cesta do pekla, ktorou ste sa vydali aj vy. Tak nech nám je varovaním práve vývoj v uplynulých štyroch rokoch v Maďarsku, kde poklesla výnosovosť kapitálu bánk, pán minister, z 20 % v roku ešte 2007 na 3 % v roku 2010. Nech je nám maďarská cesta skutočne takou nočnou morou, ktorá pevne, verím, o pár mesiacov celkom nebude nechávať pokojným ani vás.

    Čo je veľmi nebezpečné, ak sa už táto vláda odhodlala, že ide touto maďarskou cestou? Myslím si, že vláda by mala postupovať tak, a nebudem, pán minister Kažimír, krstným otcom bánk, berte bankám peniaze, ale berte im ich, pre boha živého, štandardnou cestou, štandardnými nástrojmi, ktoré vyspelé krajiny poznajú. A tá štandardná cesta sa volá zvýšenie dane z príjmu právnických osôb. Ak chcete teda ošklbať banky, no tak im dvihnite mieru zdanenia ich ziskov. Ale keď im zavediete tieto mimoriadne odvody a zdvojnásobíte základ, z ktorého sa vypočítava potom ten ďalší pre budúci rok odvod, ak chcete vybrať z bánk, ak sa nemýlim, je to 205 mil. eur, pozor, to nie je tohtoročných 49,5 mil. alebo 50 mil., o ktorých hovorila moja predrečníčka pani poslankyňa Žitňanská, ale budúci rok to bude 205 mil. eur a každý ďalší rok to bude podobná suma, tak, prosím vás, berte bankám tieto peniaze štandardnými nástrojmi, pretože ak namiesto zdanenia zisku týchto bánk, čo je práve štandardný nástroj, siahnete po akýchsi mimoriadnych odvodoch z mimoriadnych špecificky nadefinovaných vkladov, tak budete brať v budúcnosti peniaze aj takým bankám, ktoré budú, čuduj sa svete, v strate. Ja sa pýtam: Toto má ešte niečo spoločné s prírodnými zákonmi alebo aspoň so zákonmi ekonómie, ktoré by sme si mohli všetci ctiť? Brať peniaze bankám, ktoré sú v hospodárskej strate, to je ďalšia cesta do pekla.

    Tretí problém a riziko, s ktorým sa budete musieť vysporiadať a na ktoré v dohľadnej dobe určite narazíte, a tá vaša ideológia sa zrazí s ekonomickou realitou, ak pôjdete ďalej touto cestou, je skutočnosť, že takéto opatrenia už balansujú aj na hrane ústavnosti. Ja nie som ústavný právnik a nepôjdem teraz do podrobného právneho rozboru vášho návrhu, ale neodškriepiteľnou pravdou zostáva, že zavádzate sektorové dane týmto mimoriadnym zodvodnením bánk. A sektorové dane veľmi, dobre viete, sú skutočne na hrane ústavnosti, pretože presne podľa vzoru Maďarska vytvárajú nerovnaké podmienky, pokiaľ ide o mieru zhodnotenia investícií, pokiaľ ide o zamestnanosť, pokiaľ ide o rentabilitu v jednotlivých sektoroch ekonomiky, lebo o chvíľočku takto budeme prerokovávať zákon, ktorý bude dodaňovať alebo zodvodňovať ďalšie regulované podniky.

    A tak sa dostaneme, pán minister, k nasledovným číslam. Zisk bankového sektora v roku 2010 bol 520 mil. eur. Jeho odvod bude 176 mil. Viete, aké je to efektívne daňové zaťaženie? 44 %. Stačí si zobrať kalkulačku a dať 176 lomeno 520, 520 mil. je zisk a 176 mil. je absolútna hodnota odvodu. Viete, aké budú podobné čísla v energetike? Z 1,301 mld. eur odvedú 68 mil., efektívne zaťaženie. To znamená, dane plus odvody, ktorými ich idete zaťažiť, sú 26 %. Takže je v bankovníctve 44 %, v energetike 26 %, v Telekome 26 %, myslím tým telekomunikačný trh, segment korporátny, a v poisťovniach tiež 26 %. Sú to sektorové dane? Je to čo sektor, to iná miera zaťaženia.

    No a úplne na záver som si nechal ešte perličku, ktorá je niekde už na pomedzí ekonómie a ideológie. Ale predsa len mi nedá, aby som nespomenul aj nasledovné. Ako som už hovoril, vláda Slovenskej republiky, vláda Roberta Fica, si nevybrala cestu ponechania uvedených peňazí vo Fonde ochrany vkladov. Nešla ani cestou, aby vytvorila špeciálny fond, z ktorého sa budú v budúcnosti kryť straty v prípade systémového zlyhania bankového sektora na Slovensku, ale išla tou najrizikovejšou cestou, ktorá je fakt dláždená do pekla. Budú to príjmy štátneho rozpočtu. Ideologicky to predáme marketingovo veľmi zdatne, veď berieme bohatým a silným a zlým. A tu je tá pointa. Z týchto príjmov v štátnom rozpočet si vytvoríte akýsi špeciálny fond. Zatiaľ som nevidel a nepočul nič o tom, na základe akých princípov bude tento fond tvorený. A z neho chcete podporovať hospodársky rast na Slovensku. Prosím vás pekne, všetci v tejto sále spozornite, ak v budúcnosti budete počuť, že štát niekomu niečo dá. Toto je presne princíp celého modelu, zoberieme bankám, veď sú silné a bohaté. Ja som povedal, ja banky nechránim a nikdy chrániť nebudem. Berte im ale štandardnými spôsobmi. Tak vy ich zodvodníte, tento rok to bude mimoriadny odvod, budúce roky pôjdete hore s tým základom, z ktorého sa to vypočítava. Čiže takmer zdvojnásobíte, ako som povedal, v absolútnom vyjadrení odvody. Budeme tak mať druhý najvyšší odvod v celej Európskej únii. Pred nami budú už len spomínaní južní susedia z Maďarska. Idete presne Orbánovou cestou. A teraz máme nakolektovaných niekoľko stoviek miliónov eur, ktoré ste pobrali, a to nielen bankám, ale aj ostatným regulovaným korporáciám. A čo s nimi? Vláda vytvorí, citujem vášho premiéra, špeciálny fond na podporu hospodárskeho rastu. Nuž tak sa pýtajme v budúcnosti a sledujme, komu to teda vláda dá, kedy to dá akým subjektom a za akých podmienok, kto bude o tom rozhodovať. Preto som povedal pred chvíľou, vždy spozorníme všetci, ak počúvame takéto nebezpečné vety, že múdry štát rozhodne, múdry štát niekomu niečo dá. Ja nie som, pán minister, na rozdiel od vás presvedčený o tom, že tento múdry štát dokáže lepšie rozhodovať o alokácii voľných finančných prostriedkov v ekonomike ako napr. komerčné banky, ktoré práve na takýto účel vznikli, aby zabezpečovali ako cievna sústava v organizme efektívnu alokáciu zdrojov v ekonomike.

    Hovoril som pred chvíľou pri predchádzajúcom prerokovanom bode, že idete ešte do jedného závažného rizika, a to už nebudem rozoberať, hrozby zvýšených poplatkov, prenesenia na vkladateľov, veď na to máme jednoeurový balíček, vynikajúco. Ale, prosím vás, zvážili ste aj také riziko, že banky na jednej strane budú nútené dopĺňať svoj vlastný kapitál, lebo to kážu nové opatrenia z Bruselu, zvýšiť kapitálovú primeranosť, teda podiel vlastných zdrojov voči požičaným finančným prostriedkom, ktoré rozpožičali fyzickým osobám, právnickým osobám a štátu? Budú musieť dopĺňať svoj vlastný kapitál. Na strane druhej budú stáť pod novým celoeurópskym centralizovaným bankovým dohľadom. A vy veľmi dobre viete, o čom hovorím. Už dnes presakujú na povrch informácie o tom, že budú pravdepodobne v platnosti skupinové dohody. Ja som zvedavý, čo naši zástupcovia v Bruseli vyrokujú, ako sa tomuto ubránia. Skupinové dohody budú znamenať, že ak sa materská banka v zahraničí dostane do problémov s kapitálom, tak si jednoducho ten kapitál vytiahne od dcérskej banky. Nemusíme hovoriť o tom, že s výnimkou troch bánk na Slovensku sú všetky ostatné v zahraničných rukách. Čiže tie bankové matky si budú vyťahovať kapitál zo slovenských dcér. Čiže na jednej strane budú slovenské komerčné banky, ktoré sú zdravé, a to teraz a dnes popoludní. Ja sa pýtam, keď pôjdete touto cestou týchto odvodov, či budeme môcť aj toto konštatovať o niekoľko málo mesiacov. Budú nútené dopĺňať kapitál. Na základe Brusel-friendly politikov im bude s veľkou pravdepodobnosťou v rámci nového celoeurópskeho integrovaného bankového dohľadu odoberaný kapitál, ak sa ich matky dostanú do problémov v zahraničí. A vy ich teraz ešte idete zaťažiť mimoriadnym odvodom a ďalším zvýšením absolútneho objemu takmer na dvojnásobok v ďalších rokoch, ktoré sú pred nami. Ja sa teraz pýtam: Naozaj nemáte ani najmenšiu obavu o to, pán minister, že v takejto situácii banky zastavia úverovanie slovenskej podnikovej sféry, slovenského korporátu. Fakt toto vás netrápi, nemáte vôbec obavy tohto typu? Veď vy ste tou politickou stranou, ktorá volá po hospodárskom raste. A kto vám ho zabezpečí? Tá múdra vláda, ktorá bude rozdeľovať, už som to spomínal, z tohto fondu na podporu ekonomického rastu prostriedky? Kto ho zabezpečí? Akonáhle dôjde k tomu deleveridžu, to znamená, že komerčné banky nebudú už schopné, lebo im to nebude umožňovať ich nízka kapitálová vybavenosť, nalievať finančné prostriedky do ekonomiky, čím chcete zabezpečiť ekonomický rast?

    A obava úplne nakoniec posledná je obava o to, aby sme sa nedožili, to si neželám ani ja celkom úprimne, aby jedného dňa stratili slovenské banky apetít nakupovať aj naše cenné papiere emitované štátom, či už to budú vládne dlhopisy alebo pokladničné poukážky. A preto nepúšťajme sa do takejto vojny, a to sa netýka bánk, opakujem, ja neobraňujem banky, pretože táto vojna sa málokedy dá vyhrať. Radšej hľadajme štandardné riešenia, ktoré sú dnes v okolitých štátoch známe.

    A keď hovoríme o okolitých štátoch, tak mi dovoľte len uviesť, pretože tu pán Podmanický volal po tom, že v parlamente má byť diskusia a nech opozícia hovorí o svojich predstavách alebo o tom, ako by to malo fungovať, ako je to v okolitých štátoch, tak len, prosím vás, skúsme si zapamätať, že vo Švédsku a v Nemecku spomínané finančné prostriedky, teraz to poviem pre krátkosť času, odoberané bankám práve putujú do spomínaných fondov, z ktorých sa budú v budúcnosti sanovať prípadné kolapsy, systémové kolapsy celých bankových sektorov, nie tak, ako je to na Slovensku, že to je príjem štátneho rozpočtu. A sadzby, ktorými sú takto komerčné banky zaťažené týmito odvodmi, sa pohybujú skutočne na úrovniach, ktoré sú polovičné, tretinové, štvrtinové, šestinové, tak ako sú u nás. Nebudem vás zaťažovať štatistikou.

    Takže, pán minister, držím vám palce a dovoľte mi opäť tú povinnú jazdu.

  • Ruch v sále.

  • Už končím, posledné dve vety poviem. V zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. V prípade, že tento návrh nebude schválený, tak navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že vráti tento návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kollár, akú hru hrá SMER – sociálna demokracia, ktorú treba demaskovať? Pán poslanec, veď vy ste sa túto hru, ako vy to nazývate, snažili demaskovať počas volebnej kampane SaS. Veď predsa gro volebnej kampane SaS bolo založené na kritike plánov strany SMER – sociálna demokracia. Tak asi tá demaskácia veľmi úspešná nebola. Už pred voľbami sme predsa všetci vedeli, že nová vláda bude musieť konsolidovať verejné financie. Konsolidačný balíček strany SMER – sociálna demokracia bol prezentovaný počas celej kampane otvorene a konzistentne. Strana SMER – sociálna demokracia v žiadnom prípade nechcela ísť vašou cestou, vašimi plánmi zvýšiť DPH o 54 %. Tým by sme ozaj, a teraz použijem vaše slovo, ošklbali väčšinu občanov Slovenska. Máme inú cestu, ktorú, opakujem, sme prezentovali v kampani a následne zakomponovali do programového vyhlásenia vlády. My plníme iba to, čo sme sľúbili vo volebnom programe. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, vy vo svojej rétorike často poukazujete, že my označujeme úspešných a bohatých za zlých. S týmto ja by som absolútne nesúhlasil, ide len o to, aby práve tí úspešní a bohatí sa vo väčšej miere podieľali na konsolidácii verejných financií, aby vo väčšej miere zo svojich ziskov vlastne dávali do rozpočtu.

    Čo sa týka bánk, dovoľujem si konštatovať, že za rok 2011 čistý zisk bankového sektora dosiahol 674 mil. eur, čo je naozaj veľmi slušné číslo. Ide o medziročný nárast o 34 %. Takisto čisté úrokové výnosy rovnako stúpli o 7 % na 1,8 mld. eur. Celkovo bol rok 2011 pre bankový sektor veľmi úspešný. A z tohto pohľadu je naozaj dôvod na to, aby sa práve bankový sektor významnejšou mierou podieľal na konsolidácii verejných financií. Druhá vec je tá, že musíme reálne skonštatovať, že práve bankami začala finančná hospodárska kríza s tým, že vôbec uvoľňovaním a dereguláciou finančného sektora vznikli finančné produkty a derivátové produkty, ktorých krach značnou mierou prispel k vzniku finančnej hospodárskej krízy. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kollár, mne vôbec nie je ľúto tak ako vám chudiatok slovenských bánk. Týmto bankám vôbec nebolo ľúto ľudí, ktoré v rokoch, keď celé Slovensko trpelo dosť vážnou krízou, zažívali svoje historické zisky a v tom istom čase z tohto pohľadu chudákom ľuďom zvyšovali dosť dramaticky poplatky v bankách. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že by sme sa mali pozerať na banky ako na inštitúcie, ktoré zneužívajú svoje postavenie, ktoré by sme nemali viacej chrániť. Ale mali by sme dosiahnuť nejakú spravodlivú mieru zdanenia ich ziskov.

    Nezdieľam takisto váš názor, že je lepšia cesta zvyšovať bankám daň z príjmu, lebo ak by sme zvýšili bankám daň z príjmu, banky by vzhľadom na svoju previazanosť materskými svojimi bankami optimalizáciou dosiahli presun svojich daňových základov do zahraničia a nakoniec by sme nevybrali menej. Preto cesta zvýšenia alebo rozšírenia základu bankového odvodu je pravdepodobne lepšia alebo určite lepšia, lebo banky sa tomuto nedokážu vyhnúť cez optimalizáciu daňového základu.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ja keď som vás počúvala, tak som si myslela, že som hádam v minulom storočí alebo kde. Vieme predsa všetci veľmi dobre, kto je zodpovedný za celosvetovú krízu. Vieme veľmi dobre, že banky napr. konkrétne v našom štáte boli sanované z verejných prostriedkov. Vtedy to nevadilo bankovému sektoru. O čom to, prosím vás, tu rozprávate, akých morálnych práv sa dožadujete? Banky, ktoré mali prehľad o všetkom možnom, o ekonomike aj o ekonomike Grécka, mohli si dať vzájomne informácie. Veľmi dobre vedeli, kam sa všetko a čo rúti. Veľmi dobre vedeli, kde majú preklopiť svoje toxické úvery, veľmi dobre vedeli všetko. Napriek tomu to hnali do týchto extrémov, napriek tomuto si to zliznú všetci občania celej Európy. Tak neviem, o čom hovoríte a komu tu čo predkladáte, prosím vás. Čo si myslíte, že my sme vygumovaní alebo čo?

  • Pán poslanec, chcete reagovať?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne.

    Nevyužijem celé tie dve minúty, ale pani kolegyni Nachtmannovej len poviem, že balíček bol prezentovaný v kampani, to máte pravdu, ale ste podviedli 1,134 mil. voličov, ktorým ste sľúbili, že sa dotknete pri ozdravovaní verejných financií mocných a bohatých. A vy sa dotknete všetkých, všetkých vospolok, aj dohodárov, aj živnostníkov, aj ľudí v závislej činnosti, ktorí sú uvedení na výplatných páskach firiem. Dotknete sa úplne všetkých. Takže je pravda, že ste to sľúbili, ale bol to čistý bohapustý podvod. A treba sa k tomu podvodu normálne priznať. Veď na tom nie je nič zlé, keď pán minister financií je zdesený, že čo všetko potrebuje teraz ozdravovať, veď to je fajn. Ale, prosím vás, povedzte, že neviete, ako ozdraviť verejné financie, choďte od toho a keď neviete vládnuť, tak nevládnite.

  • Ja veľmi oceňujem progres v myslení môjho predsedu finančného výboru, ktorého si veľmi vážim, pána Duchoňa. Povedal vetu, že úspešní a bohatí nemusia byť bezpodmienečne zlí. Ďakujem veľmi pekne, to je výrazný posun v rozmýšľaní poslancov strany SMER.

    No a poznámky pána Matoviča nebudem komentovať, to je čistá nevedomosť, Igor, ako funguje slovenský bankový sektor. A myslím, že podobne je to aj v prípade pani kolegyne Gabániovej. Takže som ušetril 33 sekúnd. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Dámy a páni, keď dovolíte, dokončíme tento bod záverečným vystúpením navrhovateľa. A potom by sme hlasovali už aj o tomto bode. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister.

  • Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, tak dovoľte mi zareagovať k tejto veľmi plodnej diskusii.

    Pani Žitňanská nám prečítala alebo z pamäti rozhovorila jednu kapitolu z mojej obľúbenej knihy Hlava XXII, pretože tu zopakovala niekoľko absurdít, ktoré ju rozčuľujú, alebo prichádza do úžasu z pohľadu toho, či už koľko je tu opozičných poslancov alebo akými témami sa dnes zaoberáme. No ja si vážim príspevok pani Žitňanskej ale tu by som naozaj podotkol, šuster drž sa svojho kopyta, lebo ak je tu nejaký údiv nad nejakými pohybmi medzi Fondom ochrany vkladov a navyšovaním odvodu, tak ja vám to chcem iba zrekapitulovať úplne číselne. Navýšenie odvodu v poslednom štvrťroku tohto roku prispeje k zlepšeniu verejných financií v objeme 25 mil. eur v tomto roku. Mimoriadny odvod bankový 50 mil. eur v tomto roku, dohromady 75 mil. eur v tomto roku, v budúcom roku navyše rádovo 100 mil. eur, nehovorím to úplne presne na eurá, ale rádovo je to 100 mil. eur navyše. Pri Fonde ochrany vkladov, nad ktorým tu teraz všetci lámete rukami, áno, zákon bude umožňovať jeho zníženie až na nulu dočasne do konca budúceho roku z hľadiska nášho úmyslu, pretože sa vo svete, v Európe vedie veľká diskusia o tom, ako budú fungovať vôbec depozitné schémy, schémy ochrany depozít. Na to tu upozorňoval naozaj aj pán Kollár. My dnes naozaj nevieme, ako bude fungovať schéma ochrany vkladov v našej krajine a v Európe a dnes stav Fondu ochrany vkladu je najlepším v histórii. V polovici tohto roku to bude 145 mil. eur. Fond ochrany vkladov sa vylízal z tých dlžôb, ktoré musel splácať za pád Devín banky a iné banky v minulých rokoch, a splácal úver Národnej banke. Teraz naozaj asi druhým rokom tam šlo 50 mil. eur ročne. Lenže tento fond, a ja to verejne priznávam, je mimo verejných financií. Z tohto pohľadu tu boli aj úvahy o vtiahnutí Fondu ochrany vkladov do verejných financií, ale v období, keď sa vedú celoeurópske debaty o tom, zakladajte rezolučné fondy, tankujte do fondov ochrany vkladov, popritom je tu odporúčanie z Európy, že v podstate by sa mohli aj krížovo využívať tieto fondy, čo vôbec nevylučujeme, tak sme sa rozhodli počkať a dnes uprednostniť príspevky do štátneho rozpočtu, to znamená, aby nám to pomáhalo všetkým ako tu sme, aby nám to, čo platia banky, pomáhalo pri splnení cieľa. A to je zníženie deficitu na 3 % v budúcom roku. Čiže nie je to žiadne odhalenie, neprichytili ste nás pri ničom, je to komunikácia aj s bankovým sektorom, je to o tom, že banky sa aj dnes sťažovali po zavedení bankového odvodu vo vašej réžii, že boli zaťažené korporátne 0,4-percentným odvodom, retailové banky 0,2-percentným odvodom. Ak to chceme dať na jednu rovinu, ak to chceme dať na úroveň 0,4, čo je naše videnie a naše potreby dnes, postupujeme presne týmto spôsobom, ako sme to dali do zákona.

    Takže žiadna obava o tie peniaze, ktoré sú dnes vo Fonde ochrany vkladov, žiadna obava o fungovanie tzv. rezolučného fondu, ktorý sa už dnes vo vašom scenári začal plniť v štátnych finančných aktívach. A tento rok tam na základe bankového odvodu, ktorý tu obhajoval pán exminister Mikloš, v štátnych finančných aktívach bude skoro 100 mil. eur v tomto roku na základe odvodu, ktorý ste schválili vy, ktorí dnes sedíte v opozícii. A tu musím protestovať, pán Kollár. Vy teraz hovoríte, že my sme sa rozhodli, že tie peniaze pôjdu do štátneho rozpočtu. A za čo ste vy hlasovali ako predseda finančného výboru pred necelým rokom? Presne ste hlasovali o súhlase s takouto konštrukciou

  • Čiže buďme k sebe féroví. Konštrukcia bankového odvodu bola možno nami vyše roka tlačená, keď sme sedeli v opozícii, vami potom akceptovaná a na vaše videnie sveta prijatá z hľadiska výšky a technicky, ale tie prostriedky idú do štátnych finančných aktív. A tak ako išli podľa vášho scenára, tak idú aj podľa scenára nášho. Takže vy sa nemôžete teraz tváriť, ako sa niečo zmenilo. Ja viem, ja si veľmi dobre pamätám na postoj strany SaS pri tejto téme. Vy ste na koaličných radách nesúhlasili so schválením bankovej dane, ale súhlasili ste so schválením bankového odvodu. No to je celý váš príbeh, že ste premenovali bankovú daň na bankový odvod. A na základe toho ste tu zdvihli ruky. Takže ak nás tu teraz momentálne poučujete, tak ja vám tvrdím, že systém bankového odvodu, tak ako bol vami konštruovaný, ide do štátnych finančných aktív, je previazaný mašličkou a má slúžiť na refinancovanie sektora v prípade kríz, systémových zlyhaní. A v budúcnosti, a vidíme to tak, ako sa vyvíja tá téma v Bruseli, bude možné kombinovať financovanie z rezolučných fondov a Fondu ochrany vkladov, ktorý na istý čas odstavujeme účelovo z toho dôvodu, že prostriedky, ktoré idú do Fondu ochrany vkladov, sú mimo verejných financií. Teda ak banky majú platiť, tak nech platia, aby nám to znižovalo deficit. To je celá hra, ktorá tu je namieste.

    Ak ste hovorili o ziskovosti bánk, poznáte tie čísla veľmi dobre. Nárast zisku medziročne o 34 %, čistý zisk 674 mil. eur, v minulom roku najväčší počet poskytnutých úverov na bývanie, pokles zlyhaných úverov, to sú všetko parametre, ktoré hovoria o tom, že bankový sektor je v poriadku. Čo nie je v poriadku? Že napr. v roku 2011 bolo repatriovaných dividend v objeme 184 mil. eur len od troch bánk. To znamená, skoro taká istá suma, ako budúci rok odíde do štátneho rozpočtu, odišla do Rakúska a do ďalšej jednej krajiny Európskej únie, kde posilnila kapitálovú vybavenosť svojich matiek. Ak hovoríte o ziskovosti bankového sektora, tak áno, tak ROE, to znamená výnosnosť kapitálu, je na Slovensku v tých hodnotách, ako hovoríte. Je podobná v Poľsku a ešte vyššia v Českej republike. Ale v Európskej únii tie percentá sú na úrovni päť-šesť percent. To znamená, my máme minimálne dvojnásobne vyššiu výnosnoť kapitálu, ako je jej priemer v Európskej únii. A pre vašu informáciu, jedna z najväčších slovenských bánk má výnosnosť kapitálu 21 % a jej tučná matka za hranicou má 7-percentnú výnosnoť kapitálu. Takže tieto čísla sú len potvrdením novodobého kolonializmu finančného, ktorý funguje, ktorý nám vyhovoval v rokoch poslednej dekády konjunktúry v Európe, vo svete. Ale dnes naozaj potrebujeme prostriedky na to, aby sme riešili aj následky krízy. A, samozrejme, limitujúcim faktorom je Bazilej, pravidlá kapitálovej primeranosti stres testy v bankách. To sú všetko faktory, ktoré budeme musieť vždycky akceptovať. A, samozrejme, v ďalšom čítaní tohto zákona pripúšťame ďalšie rokovania o možnosti kepovania, akéhosi limitovania napĺňania tohto rezolučného fondu.

    A v závere končím politickou úvahou. Vážení priatelia, majitelia plechových úst, a to som veľmi slušný, ak hľadáme na tento rok 300 mil. eur, hľadáme ich preto, že ich potrebujeme, aby sme udržali deficit 4,6 %, ktorý ste nadizajnovali svojej rozhádanej rodine. To, že nie sú pokryté niektoré rozpočtové položky ako napr. strategické zásoby ropy alebo operačný program v rezorte poľnohospodárstva v objeme 70 mil. eur, to, že máme výpadky na dani z pridanej hodnoty vyše 100 mil. eur, to, že máme zásadný odklon medzi rastom hrubého domáceho produktu, rastom maloobchodného obratu a výberom DPH, to sú aj výsledky proste pochybení, ktoré sa udiali aj za vašej éry, napr. rozkladom alebo úplne fatálnym rozpadom fungovania finančnej správy. To viete veľmi dobre. To znamená, že ak prichádzame teraz s balíkom opatrení, tak prichádzame s ním preto, že potrebujeme, aby boli účinné už v tomto roku, aby sme mohli štátnu kasu naplniť ďalšími desiatkami miliónov eur, aby sme udržali cieľ, ktorý ste vy naplánovali, nie veľmi ambiciózne, ale naplánovali ste ho a my ho musíme teraz splniť. A musíme ho splniť preto, aby sme si udržali kredibilitu finančných trhov, aby sme si mohli požičať na dlhy, ktoré v tejto krajine sú. Takže vy sa teraz rozčuľujete nad tým

  • Hlasy v sále.

  • , rozčuľujete sa nad tým, pán Bugár, že sme vám predložili balík, ktorý nemá presné čísla, ktorý nie je v legislatívnej podobe. Uvedomujete si, kolegovia, že napr. ja sedím vo svojom kresle od 4. apríla 2012? To ktorého majstra sveta z vás by som tu chcel vidieť, ktorý by do 60 dní doniesol sem v zákonnej podobe, v legislatívnej podobe po medzirezortných pripomienkových konaniach všetky zákony, ktoré by vyriešili 1,5 mld. v budúcom roku a 300 mil. v tomto roku? Čiže ak ste kritickí, tak buďte aspoň féroví v tom ohľade, že áno, témy, ktoré ste dostali na stôl, sú okruhy, ktorým sa budeme venovať. A hovoríme o nich verejne. To, že o nich hovoríme v detailoch s ľuďmi, ktorých sa to bezprostredne týka, zamestnávateľmi, zamestnancami, municipalitami, to je ten dôvod, že sa snažíme udržať túto krajinu v kľude, aby nakoniec všetci pochopili, že musia zaplatiť, ale budú s tým súhlasiť, lebo tá potreba je namieste.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Budeme teraz pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu. Poprosím všetkým, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále.

    Ako o prvom budeme hlasovať v druhom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta a Andreja Kolesíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 29).

    Pán poslanec Přidal, poprosím, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Chren, ktorý podal návrh, teda pozmeňujúci, len ja teraz neviem, či podal jeden alebo dva, mne sa zdá, že podal jeden, mne hovoril, že podal dva návrhy. A ja by som chcel poprosiť teda túto ctenú snemovňu, aby sme hlasovali o dvoch jeho návrhoch.

    Podľa § 83 ods. 1 ten prvý návrh bol nepokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona. Dajte, pán predseda, hlasovať o tomto jeho procedurálnom návrhu, nepokračovať v rokovaní o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 43 za, 77 proti, 16 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, ten druhý návrh je vrátiť návrh zákona na dopracovanie predkladateľovi. Dajte, prosím, hlasovať o tomto druhom návrhu.

  • Pán spravodajca, nechcem sa prieť o výklad, ale to podal jeden poslanec v jednej rozprave. Zákon jasne hovorí, aké sú tri možnosti na podanie procedurálneho návrhu, tak to nebudeme opakovať ako v materskej škôlke. Tak, pán poslanec, aký bol ten váš návrh? Už sme hlasovali o jednom procedurálnom, tak nemôžeme hlasovať o druhom, nemôžete podávať všetky varianty, ktoré zákon umožňuje. Nebudeme hlasovať o tomto návrhu. Ideme ďalej hlasovať, pán spravodajca.

  • Dobre. Tak pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 7 a 8 spoločne s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 105 bolo za, 34 sa zdržalo.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, teraz budeme hlasovať o bode 3 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 1 bol za, 115 proti, 25 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • Pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 97 bolo za, 20 proti, 24 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku, preto ju vyhlasujem za skončenú a budeme hlasovať, pán spravodajca,...

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 95 bolo za, 27 proti, 19 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely Obchodného zákonníka o regulácii v sieťových odvetviach.

    Pán poslanec Kamenický teraz uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 79).

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil poslanec Kollár, ktorý navrhol, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 54 za, 82 proti, 5 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Mám tu obdobný prípad, po tom, ako bolo v predchádzajúcom bode...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán spravodajca, pán poslanec vám dal na výber. Ako spravodajca, ktorý riadite hlasovanie, ste dali hlasovať. Ideme ďalej, hlasujeme o prvom čítaní.

  • Odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokujeme tento návrh v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 83 bolo za, 35 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Druhé hlasovanie.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 67 z 1. júna 2012 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 113 bolo za, 2 proti, 25 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.

    Pán poslanec Demian teraz uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 80).

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, k tomuto vládnemu návrhu zákona v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Je to pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Kollár.

    Pán poslanec Kollár navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona. Dajte o tom hlasovať.

  • Hlasujeme o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 55 bolo za, 82 proti, 4 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Keďže tento návrh neprešiel, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 90 bolo za, 40 proti, 11 sa zdržali.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ešte výbory a lehoty.

  • Odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 68 z 1. júna 2012 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrhu okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. A zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 116 bolo za, 25 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Teraz, tak ako som vás informoval po ukončení vystúpenia pána podpredsedu Európskej komisie, pristúpime k voľbám. Najprv to bude voľba k

    návrhu na voľbu člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby (tlač 109).

    Členovia klubu poslancov za KDH navrhujú zvoliť za predsedu tohto výboru pána poslanca Pavla Abrhana a za člena tohto výboru pána poslanca Alojza Přidala. Pýtam sa, či sa chce niekto vyjadriť k tomuto návrhu. Pravdepodobne nie je o to záujem.

    Predsedu výboru volíme tajne, takže navrhujem, aby sme teraz hlasovali verejne a vykonali voľbu člena výboru, za ktorého navrhujú poslanci Kresťanskodemokratického hnutia pána Alojza Přidala. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 140 bolo za, 1 sa zdržal.

    Pán poslanec Přidal bol zvolený za člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Upozorňujem, že tajnú voľbu predsedu tohto výboru vykonáme potom, ako ešte zrealizujeme odvolanie členov Dozornej rady Fondu národného majetku a voľbu predsedu a ďalších členov tejto dozornej rady k

    návrhu na odvolanie členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky a na voľbu predsedu a ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Je to tlač 48.

    Poprosím pána poslanca Hudackého, keby ako poverený predseda výboru pre hospodárske záležitosti uviedol tento návrh.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi oboznámiť vás s návrhom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti na odvolanie členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky a na voľbu predsedu a ďalších dvoch členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky (tlač 48).

    Podľa § 37 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby sa Dozorná rada Fondu národného majetku Slovenskej republiky skladá z troch členov, predsedu a ďalších dvoch členov, ktorých volí a odvoláva na návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky.

    Branislav Bačík sa 11. apríla 2012 vzdal funkcie člena a predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Na základe listu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti zo dňa 10. mája 2012 adresovaného predsedom klubov poslancom Národnej rady Slovenskej republiky boli v určenom termíne na výbor predložené tri návrhy, jeden na predsedu (pán Daniel Végh) a dva návrhy na členov dozornej rady, sú to Martin Kráľ a Vladimír Liššák. Výbor tieto návrhy prerokoval na svojej 4. schôdzi 12. júna 2012 a uznesením č. 24 konštatoval, že navrhnutí spĺňajú predpoklady ustanovené v § 38 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Výbor vo svojom uznesení odporučil Národnej rade Slovenskej republiky 1. odvolať podľa ustanovenia § 37 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov Bertalana Bónu a Jaroslava Ivana z funkcie členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky, 2. zvoliť za predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky Daniela Végha a za členov dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Martina Kráľa a pána Vladimíra Liššáka.

    Zároveň odporučil akt odvolania a voľby vykonať v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov verejným hlasovaním použitím technického zariadenia v rokovacej sále s tým, že sa bude hlasovať pri odvolávaní spoločne o obidvoch členoch, pri voľbe o každom kandidátovi osobitne. Je potrebné, aby o tomto odporúčaní výboru Národná rada rozhodla skôr, než sa pristúpi k hlasovaniu o odvolaní a voľbe.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu.

  • Hlasy v sále.

  • Do rozpravy sa hlásia páni poslanci Chren a Sulík?

  • Odpovede z pléna.

  • Reakcie poslancov.

  • Dobre, poprosím, keďže vidím, že nie je záujem o rozpravu, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A teraz vás poprosím, pán poslanec Sulík a pán poslanec Chren, o procedurálne návrhy.

    Tak najprv pán poslanec Chren a potom pán poslanec Sulík s procedurálnymi návrhmi.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, chcem vás upozorniť, že podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku sa Národná rada uznesie tak, že buď vráti návrh zákona jeho predkladateľovi na dopracovanie alebo nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona alebo ho prerokuje v treťom čítaní. Ide o tri rovnocenné alternatívy a neschválenie jednej z nich vo forme procedurálneho návrhu neznamená, že sa nemá hlasovať o ďalšej alternatíve, ktorá bola navrhnutá. Tak to bolo aj bežnou praxou. Preto som presvedčený, že nedať hlasovať o druhom procedurálnom návrhu tak v prípade zákona o osobitnom odvode bankových inštitúcií, ako aj v prípade poslaneckého návrhu pána Kondróta robí toto hlasovanie neplatným.

  • Pán poslanec, čo navrhujete vo svojom procedurálnom návrhu? Ste vyjadrili svoj názor, čo navrhujete? Predmetom procedurálneho návrhu má byť návrh na hlasovanie. O čom chcete, aby sme hlasovali? Dávate námietku?

  • Navrhujem opakovanie hlasovania o týchto bodoch.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 42 za, 78 proti, 7 sa zdržalo, 11 nehlasovalo.

    Námietku sme neakceptovali.

    Pán predseda Sulík, nech sa páči, procedurálny návrh. Poprosím uviesť, o čom chcete, aby sme hlasovali.

  • Ďakujem pekne. Pán Paška, mali sme práve veľmi impozantnú demonštráciu toho, že vy si odhlasujete čokoľvek, čo len chcete. Ale myslím si, že aj pre vás platia pravidlá. Počuli ste, myslím si, jasný a korektný výklad rokovacieho poriadku od pána poslanca Chrena. Plus ja by som chcel doplniť, že v minulom volebnom období vaši poslanci úplne pravidelne dávali obidva návrhy, pokiaľ sa nedoschôdzovalo, ja som vždy obidva nechal prejsť. Tu by som chcel obzvlášť na pána poslanca Ondruša poukázať, ktorý to v podstate robil vždy, keď mal tú možnosť. A môžete to teraz zrušiť, ale neviem teda, či konáte správne. A aj keď máte za sebou 83 hlasov, ktoré vždy zdvihnú ruku, ako vy zavelíte, predsa len...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán predseda, skúste dať návrh, o čom budeme hlasovať.

  • Ja ešte mám štrnásť sekúnd, ja dôjdem aj k môjmu návrhu. Skúste, prosím vás aj nejakú kultúru...

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán kolega, najprv treba sformulovať návrh na hlasovanie a potom ho odôvodniť.

  • Pán predseda Paška, aj nejaká parlamentná kultúra by mohla pre vás platiť.

  • Takže nemáme o čom hlasovať, budeme pokračovať.

    Uzatvorili sme rozpravu.

    Ešte pán poslanec Přidal procedurálny návrh. Nech sa páči.

  • Ja by som chcel pánom kolegom povedať, že rokovací poriadok v dvoch paragrafoch hovorí o tejto skutočnosti, vrátiť na dopracovanie návrh a nepokračovať v rokovaní o návrhu. Jeden sa týka prvého čítania a druhý sa týka druhého čítania. Takže som presvedčený, aj keď to nerád hovorím, že ten zákon bol schválený v poriadku.

  • Teraz som si uvedomil mierneho porušenia zákona. Pán predseda, vždy, áno, môže to byť identicky, ale nie v jednej rozprave. To znamená, buď to podávajú poslanci iní, alebo to, čo ste spomínali, tak to bolo najprv v písomnom prihlásení. A potom pri druhom prihlásení sa ústne podal druhý procedurálny návrh. Ďakujem pekne.

    Takže pán spravodajca vysvetlil, ako budeme hlasovať. Pýtam sa, či je s tým všeobecný súhlas.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Takže budeme teraz hlasovať spoločne o odvolaní obidvoch členov. Uveďte, poprosím vás, pán spravodajca, návrh.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať spoločne o odvolaní Bertalana Bónu a Jaroslava Ivana z funkcie členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 87 bolo za, 10 proti, 34 sa zdržalo, 9 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme odvolali z funkcie členov Dozornej rady Fondu národného majetku Bertalana Bónu a Jaroslava Ivana.

    Ďalšie hlasovanie bude na voľbu o jednotlivých kandidátoch. Vás poprosím teraz voľbu uviesť.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o voľbe Daniela Végha za predsedu Dozornej rady Fondu Národného majetku Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 135 bolo za, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme zvolili pána Daniela Végha za predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o voľbe Martina Kráľa za člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 106 za, 33 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme zvolili pána Martina Kráľa do funkcie člena Dozornej rady Fondu národného majetku.

    Ešte jedno hlasovanie, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o voľbe Vladimíra Liššáka za člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 104 bolo za, 34 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že aj pána Vladimíra Liššáka sme zvolili za člena Dozornej rady Fondu národného majetku.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

    A teraz pristúpime k tajnému hlasovaniu o

    návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Je to tlač 109.

    Poslanci Klubu KDH navrhujú zvoliť do tejto funkcie pána poslanca Pavla Abrhana.

    Podľa čl. 92 ods. 1 ústavy volí predsedu v tajnom hlasovaní Národná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov.

    Poprosím vás, aby ste uviedli, dámy a páni jednu z troch alternatív.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu.

    Poprosím overovateľov, aby sa ujali funkcie.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem voľbu za skončenú.

    A vyhlasujem prestávku, dokiaľ skrutátori nespočítajú všetky hlasy a potom nevyhlásia výsledok.

    Takže vyhlasujem desaťminútovú prestávku. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, poprosím povereného overovateľa, aby informoval Národnú radu o výsledku tajného hlasovania. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, ktoré sa konalo 19. júna 2012.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 136 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 136 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 136 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný.

    Zo 135 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Pavla Abrhana za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby hlasovalo za návrh 125 poslancov, proti návrhu 6 poslancov, zdržali sa hlasovania 4 poslanci.

  • Na zvolenie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby zvolený Pavol Abrhan.

    Zároveň ma poverili overovatelia oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec Goga.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní zvolila poslanca Pavla Abrhana za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Týmto mu osobne aj spoločne gratulujem.

    A, prosím, pán predseda, zaujmite miesto, ktoré je pre vás v rokovacej sále určené, postúpte vyššie.

    Ctené dámy, vážení páni, pokračujeme ďalej v rokovaní, je tu aj pán podpredseda vlády a pán minister, prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 75, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 65.

    Nech sa páči, pán minister Kažimír, uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Takže, dámy a páni, predkladám na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.

    Zámerom novely zákony o dani z pridanej hodnoty je prijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne, naozaj efektívne potlačia možnosti podvodných aktivít a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov. Opatrenia majú efektívnym spôsobom eliminovať nelegálne aktivity podnikateľských subjektov, ktoré majú negatívne účinky na zdravú hospodársku súťaž a znižujú kvalitu podnikateľského prostredia, majú znemožniť zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty, zlepšiť legislatívne nástroje s cieľom odradiť subjekty páchajúce podvody v oblasti dane z pridanej hodnoty od takýchto aktivít a pozitívne ovplyvniť výber a príjmy štátneho rozpočtu.

    Súčasne so zákonom o dani z pridanej hodnoty sa novelizuje aj Obchodný zákonník a Trestný zákon, pretože len samotná novelizácia daňových predpisov by nebola dostatočne účinná v boji proti daňovým podvodom.

    Zároveň sa návrhom zákona preberá do zákona o dani z pridanej hodnoty článok 4 smernice Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb, a ďalšia smernica Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie, v tomto prípade elektronickej fakturácie.

    Z dôvodov konsolidácie verejných financií sa návrhom zákona odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozov tovarov z tretích štátov platiteľov dane z 1. januára 2013 na 1. január 2014.

    Návrh zákona nadobudne účinnosť 1. októbra tohto roku s výnimkou ustanovení, ktorými sa preberá do zákona o dani z pridanej hodnoty európska legislatívy. Toľko na úvod, dámy a páni.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Štefanovi Hrehovi.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 75), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 65 z 1. júna 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal dve písomné prihlášky, od pani poslankyne Lucie Žitňanskej a pána poslanca Martina Chrena.

    Nech sa páči, pani Lucia Žitňanská.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, k tomuto zákonu bez širšieho politického úvodu, priamo k veci. Samozrejme, zhodneme sa v tom, že treba urobiť všetko pre to, aby sa daňové úniky obmedzili na minimum. Aj predchádzajúca vláda v tomto zmysle schválila koncepčný materiál s nejakými úlohami. Máme jeden cieľ.

    Podľa mojej mienky na to, aby to boli dobré návrhy, musia spĺňať v zásade dve kritériá. To prvé kritérium je čo najviac zúžiť priestor pre podvodníkov a súčasne čo najmenej zaťažiť tých, ktorí naozaj poctivo platia dane. A vtedy to bude dobrý predpis. Ja rozumiem aj tomu, že asi nevymyslíme právny predpis, ktorý podchytí všetkých podvodníkov a nezaťaží žiadneho poctivého platcu dane, ale niekde by sme mali hľadať ten stred. Mali by sme ho hľadať preto, pretože rovnako ako téma daňových únikov je aj dôležitá téma kvalitného podnikateľského prostredia, ktoré nekladie brzdy začatiu podnikania. Ja sa nejdem vyjadrovať k samotnej novelizácii zákona o dani z pridanej hodnoty. Sú tam nejaké drobnosti, na ktoré sa vás spýtam na výbore, ale sú to naozaj skôr drobnosti.

    Čo mi vadí v tomto návrhu zákona, je novela Obchodného zákonníka a s tým súvisiaca novela zákona o správe daní. Ten cieľ, ktorý je zadefinovaný a v zásade aj definovaný v zákone, síce že spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá má daňový nedoplatok, znie naozaj dobre. Problém je, že tak, ako to je urobené, sa to absolútne míňa účinkom a naozaj vážne poškodíme podnikateľské prostredie. Som o tom presvedčená. A som o tom presvedčená aj preto, že v tejto podobe tento návrh nie je úplne prvýkrát na stole a x razy sme tieto debaty viedli aj s ministerstvom financií a vždy sme ich dokázali presvedčiť, že toto riešenie tak ako je navrhované, nie je dobré. Je zrejmé, že tie pozície z hľadiska sily ministrov sa počas tejto vlády vymenili.

    V čom je to riešené zle, tak ako je navrhované. Podľa vášho návrhu, aby teda sa naplnila litera zákona, že ten, kto neplatí dane, nemôže založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, každý kto bude chcieť založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, si bude musieť vypýtať súhlas správcu dane na to, aby mohol založiť spoločnosť s ručením obmedzeným. Preložené do reči, kto bude chcieť založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, bude musieť ísť najskôr na daňák alebo napísať na daňák, ten má na to tridsať dní. Po tridsiatich dňoch dostane papier, že môže založiť eseročku. A potom mu to obchodný register za dva dni zaregistrujú. Zakladáme spoločnosti s ručením obmedzeným za päť dní. Naopak, pán minister Miškov mi spôsoboval ťažké chvíle, aby sme skrátili lehotu na zápis obchodných spoločností do obchodného registra na dva dni. A bol to normálne vážny technický problém, pretože tie kapacity na súdoch, na obchodnom registri boli obmedzené. Ale, áno, dohodli sme sa, lebo rozumela som tej stratégii. Čím je pružnejšie podnikateľské prostredie z menej administratívnych bariér, čo koniec koncov sleduje aj zahraničie, a je to sledované aj vo všetkých rebríčkoch, tak tým, môžme sa chváliť, máme lepšie podnikateľské prostredie priaznivé pre investície. Bol to legitímny tlak, ktorý vyvolávalo ministerstvo hospodárstva. A teraz my sme tie súdy donútili to robiť za dva dni. A vy do toho prídete s tým, že to nebude trvať dva dni, bude to trvať tridsaťdva dní. A ešte tým vlastne aj podporujeme aj korupčné prostredie na samotných daňových úradoch, pretože ten, kto nebude chcieť čakať tridsať dní, no tak si to bude chcieť nejakým spôsobom vybaviť. Je to typická cesta, opačne, ako rozšíriť priestor pre korupciu. Ten istý mechanizmus sa zavádza pre prevody obchodných podielov v spoločnostiach s ručením obmedzeným. A zároveň som presvedčená o tom, že sa to minie účinkom, pretože tie samotné biele kone, o ktorých, áno, vieme a o ktorých hovoríte, spravidla tie daňové nedoplatky nemajú, tá eseročka má daňový nedoplatok, ale tí spoločníci, čo sú tam nastrčení, tak tí samotní ho spravidla nemajú. Zároveň musím k tomu dodať, že krajiny, ktoré zapisujú obchodné spoločnosti vlastne iba cez jeden formulár v priebehu 24 hodín, neriešia tento problém daňových nedoplatkov. Čiže tam niekde to nebude. Ja naozaj varujem predtým, aby sme si takýmto okatým spôsobom zhoršovali podnikateľské prostredie. A zároveň musím povedať, že málo postihneme práve touto úpravou tých, ktorých postihnúť chceme, teda biele kone, ale zároveň budeme otravovať život všetkým podnikateľom, ktorí budú chcieť založiť eseročku, previesť obchodný podiel v ich normálnom živote, a pritom väčšina z nich, samozrejme, riadne platí dane.

    Ja, samozrejme, mám veľký záujem na tom, aby sme oddeľovali poctivých podnikateľov, ktorí riadne platia dane, od tých, ktorí dane neplatia. Preto sme mali aj v legislatívnom pláne pripraviť zákon o tej tzv. čiernej listine podnikateľov. Ten zámer je nastavený tak, aby naozaj v elektronickej podobe existoval zverejnený zoznam subjektov, právnických osôb, fyzických osôb, podnikateľov, ktorí porušujú konkrétne zákony, aby boli zapísaní a boli v tomto zozname a boli s tým spojené určité sankcie, napr. nemožno založiť spoločnosti, ale napr. aby nemohli mať prístup k verejným obstarávaniam na nejaké obdobie. Nemalo by sa to vzťahovať potom len na neplatenie daní, ale malo by sa to vzťahovať aj na neplatenie odvodov. Nemalo by sa to vzťahovať len na tie eseročky, ale priamo na tých konateľov týchto eseročiek a priamo na tých spoločníkov týchto eseročiek. Je to vymysliteľné. A nejaký prvý draft toho existuje na ministerstve spravodlivosti. A zároveň tá výhoda tohto riešenia je v tom, že to bude elektronický zoznam, elektronicky prístupný. Čiže ten poctivý podnikateľ nebude musieť na daňák, on si dá normálne návrh na zápis do obchodného registra, ten obchodný register sa pozrie do verejného zoznamu, či má dlhy, nemá dlhy, ak nemá dlhy, možno ho zapísať. To je riešenie, ktoré nám čiastočne rieši problém, aj keď nezachytí všetkých týchto podvodníkov. A zároveň nebrzdí podnikateľské prostredie. A ešte má aj ten efekt, že samotní podnikatelia keď uzatvárajú zmluvy, tak vidia, je to solídny podnikateľ, dobrý partner alebo je to mizerný partner, na ktorého sa nemôžem spoľahnúť. Ja viem, že to nezvládnete spraviť k 1. septembru, ale do roka to zvládnete spraviť. Je to otázka vôle. Ministerstvo spravodlivosti je schopné priniesť tento návrh zákona na jeseň do parlamentu. A takýto register, som o tom presvedčená, je schopný tento štát sprevádzkovať v priebehu jedného roka. Bolo by to o rok neskôr, ale bolo by to funkčné. Teraz schválime niečo, čo nie je funkčné a, naopak, zhoršuje to prostredie. Preto, áno, moja výhrada ide cielene k novele Obchodného zákonníka a s tým súvisiacej novele zákona o správe daní, čo je súčasťou tohto návrhu zákona, a nebudem ja navrhovať teraz vrátenie tohto zákona, ale určite budem navrhovať v tomto zmysle pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní. A berte, prosím, toto ako prejav konštruktívnej opozície. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Žitňanskej.

    Mám prihláseného pána poslanca Beblavého s faktickou. Chce ešte niekto reagovať?

  • Reakcia z pléna.

  • Takže úplne preč od politiky, toto je téma naozaj, ktorej všetci rozumieme. A všetci vieme o tom, že posledné odhady naozaj sú len odhady, hovoria o tom, že Slovensko patrí k druhej krajine s najhorším výberom dane z pridanej hodnoty v Európskej únii po Grécku. Čiže naozaj sú to odhady. Čísla hovoria napr. o tom, že tratíme 28 % predpísanej dane z pridanej hodnoty. A naši vedci, ekonomickí analytici sa môžu len čudovať nad tým, že naozaj posledné roky nám rastie HDP, čo by domáci produkt, rastú nám maloobchodné tržby, ako som tuto hovoril pred chvíľou, ale nemáme adekvátny nárast výberu dane z pridanej hodnoty. Toto sa dokonca deje aj v posledných mesiacoch. A naozaj to myslím vážne, bez nejakej zlomyseľnosti, situácia na finančnej správe spôsobila to a zrejme dôjdeme aj s objektívnymi dôkazmi, dúfam, že dostaneme do rúk nie podklady na politické šarvátky, ale na objektívne dôkazy, ako verejná komunikácia, o tom, finančná správa nefunguje. Ale to nie je len o verejnej komunikácii, ale aj o tom, že všetci daňovníci sa presvedčili, že tri mesiace finančná správa nefungovala a už tu máme proste výpadky z dane z pridanej hodnoty.

    No, áno, pani poslankyňa Žitňanská, presne to bolo o déjá vu ako rokovanie s predstaviteľmi ministerstva spravodlivosti za tejto vlády. To je presne akože cez kopirák, vaše argumenty. Však to sú tí istí ľudia, tiež právnici. Ja nie som právnik, takže sa k tej časti Obchodného zákonníka konkrétne nevyjadrím, sľubujem vám, že odkaz ministrovi Borcovi odkážem. To znamená, že ten problém tu je, my ho vnímame. Vnímame, samozrejme, že všetky tieto opatrenia a ďalších 46 opatrení, ktoré sú v pláne a budú sa rozpracovávať najbližší rok, sčasti zníži komfort väčšine podnikateľského prostredia, väčšine ľudí, ktorí naozaj platia dane, odvody, chodia každý deň do roboty. Len si musíme uvedomiť, že tá chobotnica, ktorú tu dvadsať rokov chováme, sa nám zväčšuje a zväčšuje a dostali sme sa naozaj do tej situácie, že nám vyše miliardy eur ročne len na dani z pridanej hodnoty uniká. A nehovorím o ďalšej miliarde, takisto teoretickej, ktorá uniká na dani z príjmov, na tom, že sa obchádzajú registračné pokladnice, na tom, že je tu čierne práca, neplatia sa odvody a podobne. Čiže my síce nemáme veľký pomer sivej ekonomiky, zase podľa tých prepočtov je priemerný, ale neplatenie daní a odvodov, ktoré umožňuje aj štát svojím benevolentným prístupom k fungovaniu inštitúcie, ako je finančná a daňová správa, ale aj registračné súdy, pani exministerka. Sú tu evidentné dôkazy o tom, že je zjednodušenie registrovania firiem na jednej strane, z čoho sa tešíme v rebríčkoch Doing Business, napríklad. No a to spôsobuje to, že registračné súdy registrujú firmy na neexistujúce adresy, na neexistujúce poštové schránky, na odpadové koše a podobne. No tak tu si musíme nájsť, kde je tá rovnováha. A teraz sme sa dostali do situácie, keď musíme naozaj, a v tomto stojím za premiérom, hocikto by to bol, doviesť tie financie na 3 %. Môžeme sa prieť o to, aký spôsob, ktoré typy daní, ktoré typy výdavkov sa použijú, ale viete veľmi dobre, že tá čarovná čierna skrinka, ktorá sa volá daňové úniky, sa nedá vymačkať zo dňa na deň, pretože je atmosféra v tejto krajine, inštitúcie tú tak nastavené, ľudia v tých inštitúciách sú tak nastavení. A to je veľká odvaha, hovoriť o zavedení informačného systému behom jedného roku, prepáčte, z radov SDKÚ, pretože informačný systém bol na začiatku toho kolapsu strieľania vašich nominantov do finančnej ako-tak fungujúcej daňovej správy začiatkom tohto roku. Viete, takže ja si uvedomujem, že konkrétne opatrenia aj v trestnej rovine, v rovine Trestného zákona alebo aj v rovine Obchodného zákonníka idú proti prúdu znižovania alebo zlepšovania prostredia a že zasahujú plošne.

    Ale naozaj vyzývam vás, hocikoho v tejto snemovni, hocikoho z odbornej verejnosti, máme čas na obdobie medzi prvým a druhým čítaním, máme čas na výboroch, máme čas v pléne, máme možnosť zasiahnuť do tejto podoby zákona. A garantujem vám, že nikto nebude vidieť za tým politické tričko. A nech príde hocikto s hocijakým návrhom, ale výsledkom návrhu nemôže byť to, že nemôžeme zasiahnuť, prepáčte, ja som mal pocit pri rokovaní s rezortom spravodlivosti a s jeho zástupcami, že ľudské práva tých, čo neplatia dane, sú na prvom mieste, teda aby sme sa ich nedotkli, aby sme ich nezverejnili náhodou, lebo oni nás potom zažalujú a podobne. Takže nemôže byť výsledkom tej debaty to, že zase nič neurobíme. Teraz je jedno, ktorá vláda to robí, my sme nútení robiť zásadné opatrenia, prerastá nám to cez hlavu. A potom musíme robiť opatrenia, ktoré sa proste nám nepáčia, nikomu sa nepáčia. My za to budeme platiť politickú cenu. Vy na tom môžete robiť politicky z pohľadu toho, že môžete do toho búchať. Ale všetkých nás prioritou je nevyhnutnosť do tejto čiernej skrinky zasiahnuť, že padni, komu padni, prestať s politickými nomináciami v tejto oblasti, ale profesionálnych ľudí tlačiť dopredu, to je na prvom mieste, pretože zákonmi všetko nevyriešime. Viete, že to je len rámec a ak máme zmeniť atmosféru, musíme ju zmeniť tu aj v tejto miestnosti z toho pohľadu, ako sa na to budeme dívať a ako v tejto veci budeme spolupracovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie boli tri faktické poznámky.

    Pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi reagovať na pani poslankyňu Žitňanskú. Návrh zákona, o ktorom rokujeme, ktorým je zákon o DPH, nie je to celková otázka daňovej reformy, myslím si, ten problém, pokiaľ si pamätám čísla z hľadiska únikov na DPH, sa zvyšuje zhruba od rokov 2005, 2006, postupne pomerne sa to plynule zhoršovalo aj za prvej Ficovej vlády, potom Radičovej, vláda prijala nejaké opatrenia, ktoré s tým mali niečo urobiť, ešte nevieme tie výsledky, a potom nastal už spomínaný kolaps na finančnej správe. Teraz je tu druhý balík, takže naozaj je to niečo, čo trápi za posledné roky asi vlády bez rozdielu politickej ideológie. A tak vnímam aj to, čo bolo povedané.

    Súhlasím veľmi aj s tými výzvami na to, aby sa naozaj pokúsila urobiť diskusia asi aj za zatvorenými dverami o skutočných riešeniach tohto problému. Myslím si, ak môžem citovať bývalého ruského premiéra Černomyrdina, ktorý raz povedal, že chceli sme len to najlepšie a dopadlo to ako vždy. Ja si pamätám a priznám sa, tiež som nebol vtedy úplne spokojný. Pomerne rýchlo pripravené podobné balíky opatrení aj za predchádzajúcej vlády o boji proti daňovým únikom, a niekedy možno budeme mať za sebou možno aj tri, štyri, kolá rýchlych balíkov a potom vždy zistíme, že možno až tie výsledky nie sú z hľadiska daňových príjmov také úžasné, tie nevýhody z hľadiska zvýšenej byrokracie, oslabenie podnikateľského prostredia, komfortu občanov, sú, naopak, veľmi vysoké a isté. Takže z tohto hľadiska ja by som naozaj prijal tú výzvu aj pána ministra, ktorú práve predniesol. A rád by som, aby sme na nej spolupracovali.

    A na záver chcem len povedať, že práve v Doing Business, pokiaľ ide o platenie daní, už dnes sme takmer na najhorších miestach z hľadiska diskomfortu. A takisto tie administratívne kroky ja poznám viacej z Maďarska, ktoré mali k niečomu podobnému viesť a k ničomu ani v Maďarsku neviedli. Takže treba sa naozaj baviť o tom, čo prinesie riešenie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Ja v podstate dovolím si skonštatovať, že pani docentka vždy ako správna žena ide k veci. K jej vystúpeniu by som povedal asi toľko, že z pohľadu odborného plne súhlasím s pani docentkou, nakoľko je expertka na obchodné právo, že môže to trošku teda spomaliť zakladanie tých obchodných spoločností alebo dokonca to takýto návrh spomalí. Vidím v tom riešenie z pohľadu správneho práva, že by sa dala colným a daňovým úradom normálne lehota, povedzme, 3, 4 alebo 7 dní na to, aby toto predmetné vyjadrenie alebo súhlas so zápisom dali, pokiaľ by to do tejto lehoty nedali, mohla by tam byť fikcia, že teda ho dávajú alebo že teda súhlasia. Čiže dá sa to riešiť.

    V ďalšej rovine ale chcem podotknúť to, že plne súhlasím s pánom ministrom financií, že nie je normálne, a všetci to vnímame tak, ako to je, že tridsaťroční mladí ľudia sa kvôli tomu, že robia s DPH, premávajú na mercedesoch, pričom nemajú žiadne riadne zamestnanie. Je normálne, že vyslovene poctivý občan a človek tvrdo pracuje a nikdy nezarobí, povedzme, na taký dom ako takíto mladíci, ktorí fakt robia iba podvody s DPH a nič iné. A treba to riešiť. Všetci sa zhodneme, aj bývalá vláda to veľakrát hovorila, že s tou DPH treba niečo robiť. A myslím si, že práve toto je ten prvý krok, keď ministerstvo financií chce konečne niečo s tým urobiť. A práve preto ja tieto kroky pána ministra plne podporujem. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Tretím prihláseným je pán kolega Miškov.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel teda vyjadriť slová uznania kolegyni poslankyni Žitňanskej. Naozaj hovorila mi z duše a takisto spomenula, koľko sme sa natrápili na jednotlivých opatreniach, ktoré smerovali k zlepšeniu podnikateľského prostredia. S veľkou nevôľou sledujem všetky návrhy, ktoré prichádzajú či už na rokovanie vlády, alebo teda že pripomienkové konanie sa často pri týchto návrhoch obchádza teda aj do parlamentu, preto som presvedčený, že výrazným spôsobom poškodia podnikateľské prostredie.

    Už niekoľkokrát spomínaný rebríček Doing Business nás zaradil za rok 2012 na 48. miesto, teda stále z hľadiska krajín V-4 sme na tom najlepšie. Ale mám veľkú obavu, keď sledujem všetky tie návrhy, ktoré pripravuje vláda Roberta Fica, že to s naším podnikateľským prostredím pôjde veľmi rýchlo, veľmi rýchlo dolu kopcom.

    Cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami. A to je aj prípad tohto návrhu. My jednoznačne podporujeme boj proti daňovým únikom, ale nie takýmto spôsobom, ktorý výrazným spôsobom poškodí podnikateľské prostredie a zhorší možnosť podnikania na Slovensku.

    Možno by som ešte na záver, mám pár sekúnd, odporučil jednu vec, pán minister to asi pozná, my sme to tiež riešili na vláde, vyriešiť kompetenčný spor ohľadne vyšetrovania daňových únikov pri DPH, ktorý je medzi ministerstvom vnútra a ministerstvom financií. A možno to bude jeden zo spôsobov, ako prispieť k vyššiemu výberu DPH. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou na pána ministra i na faktické pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Tu naozaj sa o tom treba normálne vecne rozprávať.

    A ten môj problém je, rozumiem, že, aj na úvod som to povedala, to je megaproblém, ktorý treba vyriešiť. Ja som napadla jednu časť tohto návrhu len kvôli tomu, že som presvedčená, že prinesie záťaž bez skoro akéhokoľvek profitu. Preto naozaj v tejto časti navrhujem vážne sa o tom rozprávať. A naozaj v záujme lepšieho, slušnejšieho podnikateľského prostredia naozaj navrhujem vrátiť sa k tomu projektu, ktorý na ministerstve spravodlivosti existuje. A svojho času vlastne ten prvý zámer bol vytvorený dokonca za vašej vlády. My sme sa k nemu prihlásili a mali sme ho v legislatívnom pláne, pokiaľ ide o tú čiernu listinu podnikateľov.

    V skutočnosti ale dovoľte ešte jednu poznámku. Áno, platí, že všetky snahy o administratívne riešenia tohto typu problémov v konečnom dôsledku sú málo efektívne a zlyhávajú. My sa tým snažíme riešiť to, čo je podstatné, a to, čo v tomto štátne nefunguje. A to je fungujúca či už špecializovaná polícia alebo všeobecná prokuratúra a súdnictvo. A tam je vlastne pes zakopaný. My hľadáme náhradné riešenia. Máme krásny príklad pri konkurznej mafii, keď sme svojho času riešili konkurznú mafiu, keď sme sprznili konkurzný zákon, dali sme administratívne prekážky pre spúšťanie veriteľských konkurzov, zhoršili sme podnikateľské prostredie len preto, že sme si nevedeli poradiť s konkurznými súdmi. To je proste príklad z minulosti, na ktorý sa pamätám ja, my. To je...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Druhým písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Martin Chren. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, áno, to, čo tu bolo povedané, to, čo tu už aj zaznelo od mojej predrečníčky pani kolegyne Žitňanskej, je jednoducho jedným veľkým symptómom predloženého návrhu novely zákona o DPH. Áno, cieľ tejto novely je naozaj chvályhodný. Proti daňovým únikom treba bojovať. Je veľmi dôležité, aby takzvaní podnikatelia v oblasti DPH boli postihovaní. Áno, zabránenie alebo zníženie objemu daňových únikov nám môže do veľkej miery pomôcť sanovať deficit verejných financií bez toho, aby bolo potrebné zavádzať nové dane, alebo napr. zvyšovať sadzby tých daní existujúcich, avšak tou základnou otázkou je, či opatrenia, ktoré výrazne zhoršujú podnikateľské prostredie a ktoré budú predstavovať výraznú záťaž pre podnikateľov, prinesú aj želaný účinok a budú viesť k naplneniu týchto chvályhodných cieľov. Bohužiaľ, často je tomu naopak. Mnohé z navrhovaných opatrení zvyšujú byrokraciu pre bežných podnikateľov, avšak bez toho, aby ich nové obrovské finančné náklady, ktoré na nich uvaľujú, mohli byť sprevádzané zlepšením výberu dane.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Figeľ, Ján, podpredseda NR SR

    Skúste zavolať pána ministra. Myslím, že vyšiel na chodbu. Nech sa páči.

  • Chýbali ste nám, pán minister.

    Viete, mnohé z opatrení, ktoré navrhujete, pán minister, v tejto novele mi pripomínajú iný zákon z dielne, keď ste pôsobili na ministerstve financií ešte ako štátny tajomník. A to bola novela zákona o registračných pokladniciach. Iste si na ňu spomínate. Novela zákona vtedy prikázala povinne všetkým podnikateľským subjektom nakúpiť si nové registračné pokladnice s takzvaným fiškálnym modulom, a to aj napriek tomu, že len krátko predtým si museli nakupovať nové pokladnice z dôvodu prechodu na euro. Slovenskí podnikatelia vtedy museli jednorazovo vynaložiť na nákup fiškálnych modulov viac ako 1,2 mld. korún a ďalších zhruba štvrť miliardy korún ich stoja pravidelné kontroly a certifikácie fiškálnych modulov. Ministerstvo financií, kde ste už vtedy pôsobili, však ani pri schvaľovaní toho zákona a vlastne dodnes vôbec nepreukázalo, že by sa vďaka fiškálnym modulom vybralo čo i len euro na daniach navyše. Ani dôvodová správa toho návrhu zákona neobsahovala vyčíslenie žiadnych prínosov pre verejné financie. Podnikateľov sme teda donútili investovať desiatky miliónov eur, prihrali sme kšeft niekoľkým vybraným firmám, a to úplne zbytočne, resp. bez toho, aby ministerstvo financií dokázalo preukázať akýkoľvek relevantný dôvod pre toto opatrenie. Obdobné je to i pri tejto novele, zvyšujeme byrokraciu, ideme doslova trestať, ničiť a likvidovať poctivých podnikateľov, a to často opatreniami, ktorých prínos je prinajmenšom sporný, ak nie nulový. To sa, samozrejme, netýka celej novely, ale niekoľkých symptomatických opatrení, ktoré navrhujete. O jednom z nich hovorila napr. moja predrečníčka.

    Pán minister, aj vy ako predkladateľ sa sám priznávate v dôvodovej správe, že nedokážete vypočítať prínosy navrhovaných opatrení, čo je pri analytickej kapacite ministerstva financií len hlúpa výhovorka, ako sa vyhnúť priznaniu, že niektoré z opatrení, ktoré navrhujete, jednoducho žiaden prínos mať nebudú, len nahádžu polená pod nohy poctivým podnikateľom. Je preto až neuveriteľné, že jediný skutočne vyčíslený dopad novely, ktorej cieľom je zabrániť daňovým únikom, v doložke vplyvov je zhruba mínus 700 mil. eur na najbližšie tri roky. Takto to uvádzate vo vašom návrhu zákona. V podstate týmto zákonom, opäť s chvályhodným cieľom, vylievate spolu s vodou z vaničky aj dieťa. Je to ako keby mal lekár chorého pacienta na angínu a namiesto účinného lieku mu predpísal rovno chemoterapiu, ktorá síce angínu vôbec nevylieči, no zároveň pokazí pacientovi žalúdok, spôsobí mu veľkú nevoľnosť a ešte aj náchylnosť na ďalšie ochorenia. Jednoducho táto novela nepristupuje k riešeniu problematiky daňových únikov lekársky, ale šarlatánsky. Pred niekoľkými týždňami sme tu v pléne Národnej rady diskutovali o programovom vyhlásení vlády a aj od opozície si niektoré časti tohto programového vyhlásenia vyslúžili pochvalu, najmä to, kde sa hovorilo o nadviazaní na projekty v oblasti zlepšovania podnikateľského prostredia a znižovania byrokracie. Po prečítaní tejto novely je však jasné, že z týchto cieľov a že z programového vyhlásenia vašej vlády prinajmenšom v tejto oblasti je len zdrap papiera. Myslím, že Hospodárske noviny majú teraz súťaž o najväčší byrokratický nezmysel. A, pán minister, niektorými, nie všetkými, ale niektorými opatreniami v tejto novele naozaj kandidujete na úradníckeho Oskara v oblasti byrokratických nezmyslov. A ak by som mal použiť alebo sa vrátiť k jednej z výhovoriek, ktorú ste použili pred pár hodinami tu v pléne pri rokovaní o inom návrhu, že čo za šesťdesiat dní ste mohli všetko zvládnuť, že je to krátky čas a že sa nedalo urobiť viac, no viete, ak nezvládate zodpovednosť a ak nezvládate vládu, stále máte možnosť podať demisiu a nemusíte v nej sedieť. Ale, prosím, neposielajte nám do parlamentu takéto nedomyslené návrhy zákonov.

    Dovoľte mi teraz porozprávať o niektorých konkrétnych opatreniach z tejto novely, ktoré sa skutočne minú účinkom a skutočne budú škodlivé. A, ešte raz, nie je ich väčšina, ale sú niektoré, napr. opatrenie zaviesť povinnosti viesť a elektronicky doručovať daňovému úradu evidenciu o nákupe ojazdených motorových vozidiel z iných členských štátov Európskej únie z dôvodu, ako uvádza ministerstvo financií, že pri následnom predaji týchto vozidiel v tuzemsku dochádza k daňovým podvodom a únikom.

    Novelizačným bodom 30 k § 70 zákona sa sprísňujú podmienky týkajúce sa dovozu automobilov z členských krajín platiteľom dane od osoby registrovanej pre daň vo svojom členskom štáte a tieto vozidlá sú určené na ďalší predaj alebo použitie. Inými slovami, účelom tohto novelizačného bodu je sprísniť podmienky pre autobazáre. Novela však predpokladá, že zasiahne aj širšiu cieľovú skupinu daňovníkov. Predloženou novelou sa však na podmienkach režimu dane z pridanej hodnoty jednoducho nemení nič. Pre zasiahnuté osoby však pribudne administratívna povinnosť spojená s vedením špeciálnych záznamov týkajúcich sa vozidiel, ich predkladania správcovi dane. No a keďže zákon o dani z pridanej hodnoty hovorí o uchovávaní záznamov po dobu desiatich rokov, táto povinnosť sa vzťahuje na predchádzajúce odseky nezahŕňajúc však nové vložené odseky. Takže podľa vašej novely vlastne ani nie je jasné, po akú dobu bude potrebné tieto špeciálne záznamy uchovávať. Rovnako pokiaľ od 1. 1. 2013 budú platitelia DPH predkladať priznania a súhrnné výkazy iba elektronickou formou, je otázne, či aj tieto záznamy budú spadať pod elektronické podanie, resp. doručenie, pretože návrh odpoveď na túto otázku neobsahuje. Podľa môjho názoru a navyše aj podľa názoru mnohých daňových odborníkov týmito novými odsekmi správca dane nedosiahne žiadny väčší výber dane, iba zvýši administratívne zaťaženie osôb, ktorých sa to bude týkať.

    Ďalšie opatrenie. Vláda navrhuje zníženie limitu, do ktorého sa doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou s fiškálnym modulom pri platbe v hotovosti považuje za plnohodnotnú faktúru na účely uplatnenia odpočítania od dane. Navrhuje sa akceptovať doklad z registračnej pokladnice ako náhradu za riadnu faktúru, len ak celková cena tovaru alebo služby vrátane DPH je najviac 1 600 eur pri platbe platobnými kartami, prípadne inými platobnými prostriedkami a v prípade platby v hotovosti do pokladne najviac 200 eur, uvádza sa v návrhu novely. Podľa predkladateľov sa tým zníži riziko zneužívania týchto dokladov na neoprávnené uplatnenie odpočítania od dane a zníženie základu od dane z príjmu. Dovoľte mi zacitovať z reakcie jednej malej banskobystrickej podnikateľky, ktorú presne toto navrhované riešenie postihne: „Som majiteľkou obchodnej prevádzky a platby za tovar a služby prijímame iba prostredníctvom registračnej pokladnice bez platobného terminálu, nakoľko sa nám tento spôsob komunikácie s bankou neoplatí kvôli vysokým poplatkom a nízkym výsledným sumám nákupov vo väčšine prípadov. Momentálna hranica pre zjednodušenie daňových dokladov z registračnej pokladnice nám vyhovuje a neviem si predstaviť, ako by som musela technicky aj personálne riešiť zníženie tohto limitu nad 200 eur. Do predajne by som musela doplniť počítač a tlačiareň, prostredníctvom ktorých by mohla zamestnankyňa vystavovať daňové doklady, faktúry pri platbách nad 200 eur. Takisto by som ju musela zaškoliť.“ Pokiaľ by sa malo týmito novými ustanoveniami zabrániť zneužívaniu zjednodušených daňových dokladov, tak efekt z takéhoto zneužívania alebo predávania nebude adekvátny znovu zvýšenej administratívnej, technickej, personálnej záťaži, ktorá by daňovníkov čakala. Ak podnikateľ alebo firma zneužije občas nejaký zjednodušený daňový doklad, prostredníctvom ktorého urobila nákup iná osoba, tak sa jedná väčšinou o zanedbateľné čiastky dane z pridanej hodnoty. A takéto doklady sa nedajú zneužívať dlhodobo, lebo nákupy typu režijný materiál na opravy a údržbu, nejaký nábytok alebo technika, pri ktorých najčastejšie dochádza k zneužitiu, sa nedajú nakupovať opakovane a dlhodobo. Hovoríme teda o ďalšom príklade návrhu, ktorý s minimálnym prínosom pre štátny rozpočet môže absolútne zvýšiť náklady pre drobných podnikateľov. Práve dnes, v čase hospodárskej krízy, keď mnohí živnostníci a drobní podnikatelia doslova živoria, každé takéto opatrenie môže viesť k takému zvýšenie nákladov, ktoré povedie k bankrotu alebo jednoducho drobných podnikateľov doslova vytlačí z trhu smerom na úrad práce. Opatrenie, ktoré namiesto podpory podnikania bude vyrábať nových nezamestnaných bez akéhokoľvek relevantného prínosu pre štátny rozpočet, je príkladom toho, keď úradníci nevedia, kam z konopí, a navrhujú riešenia len rýchlo-rýchlo od zeleného stola bez toho, aby čokoľvek vedeli o skutočnom živote a podnikaní.

    Ďalšie opatrenie. Vláda chce znížiť hranicu obratu na povinné mesačné zdaňovacie obdobie pri DPH. Novela § 77 zákona de facto pre obrovskú masu podnikateľov zavádza povinnosť využívať mesačné zdaňovacie obdobie, stať sa mesačnými platiteľmi DPH. To znamená, že obrovské množstvo daňových subjektov bude musieť podávať daňové priznania trikrát častejšie než doteraz, bude musieť vypĺňať trikrát viac formulárov než doteraz, bude musieť vykonávať trikrát viac bankových prevodov než doteraz a podobne. Zníženie obratu pre mesačného platiteľa o dve tretiny oproti doteraz platnému však nezabráni únikom daní z pridanej hodnoty. Veď ak niekto nechce priznať a odviesť daň z pridanej hodnoty, tak to jednoducho urobí na mesačnej báze namiesto štvrťročnej bázy. Zníženie obratu na mesačného platiteľa DPH teda znovu nezabráni únikom, iba zvýši povinnosti platiteľov, resp. ich frekvenciu. Zároveň sa sťaží vstup do podnikania pre osoby, ktoré si chcú prvýkrát založiť firmu, nakoľko tieto subjekty, hoci budú mať aj minimálne obraty, sa povinne budú musieť stať na obdobie prvého roka svojej činnosti mesačnými platiteľmi DPH. Ide o bezprecedentné opatrenie, ktoré je v porovnaní so zvyklosťami v Európskej únii zbytočne prísne a bez zmyslu. Dalo by sa nazvať podobne ako mnohé iné iba takým potemkinovským opatrením, aby sa naoko zdalo, že niečo robíme proti daňovým únikom, nech to stojí, čo to stojí, hoci z toho žiaden skutočný prínos pre krajinu nebude. Takto by som mohol pokračovať ďalej a ďalej.

    Pani Žitňanská spomenula možnosť, s ktorou sme uvažovali aj v projekte Singapur, nedovoliť neplatičom daní zaregistrovať si obchodnú spoločnosť. To je chvályhodný návrh. Je dobré, že je v tejto novele. Ale prečo, preboha, zase zvyšujeme byrokraciu? Prečo ideme nútiť podnikateľa, aby musel zase behať od okienka k okienku, z jedného úradu na druhý, ísť na daňový úrad, vypýtať si potvrdenie? Škoda, že tu nie je pán Kaliňák, ktorý nám tu pri programovom vyhlásení vlády hovoril o elektronizácii verejnej správy, o tom, ako sa odbremení záťaž pre podnikateľov a občanov, ako si budú úrady posielať informácie navzájom. Prečo vôbec obchodný register nemôže zdvihnúť telefón a zavolať na daňový úrad alebo sprístupniť si databázu alebo sa jednoducho pozrieť na webovú stránku na zoznam neplatičov? Prečo zase zavádzame podnikateľom zbytočnú administratívnu povinnosť, ktorá predĺži proces registrácie firmy o tridsať dní, ako tu už bolo spomínané, a jednoducho štát tie informácie má, disponuje nimi už dnes, mohol by si to riešiť sám? Dobré opatrenie, ale zle navrhnuté. Dobrý úmysel je opäť zabitý nesprávnou realizáciou.

    Dámy a páni, čas dnešného rokovania sa naplnil, a preto skončím aj svoje vystúpenie. Z dôvodu všetkých uvedených príkladov a argumentov v zmysle zákona o rokovacom poriadku § 73 ods. 3 navrhujem a dávam procedurálny návrh na vrátenie tohto návrhu zákona predkladateľovi na prepracovanie. Ten návrh naozaj nie je celý zlý, ale zostáva tam toľko otvorených otázok, nad ktorými sa jednoducho treba zamyslieť. A je potrebné sa k nim vrátiť. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Je 19.00 hodín, ale navrhujem, aby sme to dokončili.

    Chce sa niekto prihlásiť ústne? Nie.

    Faktická na pána poslanca, nech sa páči, pán Martvoň.

  • Ďakujem pekne. V podstate nakoľko vystúpenie pána Chrena bolo z väčšej časti politické, budem aj ja politicky reagovať. Pán poslanec Chren, dovoľte, aby som vám pripomenul, že vlastne prečo ste odišli z funkcie štátneho tajomníka. Vy sám ste odišli z funkcie štátneho tajomníka. Mne sa to javí asi z toho dôvodu, že ste až taký neboli veľký odborník, keďže ste to nezvládali. Nevládali ste robiť reformy a potom ste odišli. A teraz vyzývate pána ministra, ktorý sa snaží robiť reformy, aby sám podal demisiu. Z tohto dôvodu si myslím, že vy nemáte žiadne morálne právo vyzývať pána ministra k demisii, nakoľko ste vy to sám na tejto pozícii nezvládli. Alebo chcete povedať, že ste odišli kvôli kauze Hayekovci? No tak potom ste rovnako ako tí mladí DPH-čkari, čo sa vozia v dvadsiatich piatich rokoch na BMW-čkach.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Chren, nech sa páči, s reakciou.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Martvoň tiež asi ešte nepozná zákon o rokovacom poriadku a o tom, že má meritórne reagovať k veci. Pán Martvoň, asi ste ma nepočúvali, keď som hovoril o štyroch konkrétnych príkladoch opatrení, ktoré výrazne zaťažia podnikateľov, nahádžu im polená pod nohy, v tom nebolo nič politické, a pritom nebudú mať žiaden prínos pre výber dane z pridanej hodnoty. Asi ste ani nečítali predložený návrh zákona, ktorý v doložke vplyvov nedokáže vyčísliť pozitívne vplyvy opatrení a, naopak, hovorí, že jeho celkový vplyv bude mínus 700 mil. eur. A o tom ostatnom hovorí len tak veľmi vzletne, že koľko peňazí sa podarí vybrať navyše. Áno, asi tu musíte sedieť, robiť politiku a reagovať úplne od veci, zvlášť ak sa neviete vyjadriť k obsahu zákona, zvlášť ak nemáte nejakú odbornosť, ktorá by vás oprávňovala diskutovať k veci. Pozrite, tento návrh zákona naozaj, ako som spomenul niekoľkokrát, obsahuje mnohé dobré návrhy, ale obsahuje niekoľko návrhov, ktoré zrejme vznikli takým spôsobom, že prišiel minister s poverením premiéra vymyslieť sadu opatrení proti daňovým únikom, nahnal úradníkov do zasadačky a tí museli jednoducho podať čo najväčší výkon meraný počtom konkrétnych návrhov bez ohľadu na to, či sú dobré alebo zlé. Poďme teda pri tomto návrhu odseparovať to, čo je zlé, a nechať to, čo je dobré. To je asi tak všetko, čo by sme mali teraz urobiť.

    A čo sa týka tej demisie, viete, keď aj váš premiér nie je schopný konsolidovať verejné výdavky a musí sa obracať so žiadosťou o pomoc na opozíciu, tak je naozaj na zamyslenie otázka, že kto zvláda a dokáže riadiť krajinu a kto nie. Ale veď možno aj váš premiér ako zbabelec utečie o dva roky na post prezidenta a nechá krajinu v marazme, tak ako ste to teraz rozbehli.

  • Ďakujem pekne.

    Pýtam sa, či sa chce niekto ešte prihlásiť do rozpravy ústne. Pán Matovič a pán Viskupič. Končím možnosť prihlásenia sa.

    Chce reagovať pán minister.

  • Ja už som reagoval. Samozrejme, to gro som povedal pri pani Žitňanskej. A jej príspevok považujem za konštruktívny.

    K tomu, čo tu zaznelo ale následne. Musí to byť selektívne. Kolegovia, nemá význam vám podávať ruku, vy sa správate ako jedny arogantné pijavice, ktoré proste zneužijú každú tému.

    A, pán poslanec Chren, ja som neodchádzal z politickej funkcie štátneho tajomníka s tým, že som sa musel verejne vyhovárať na to, že mám chorobu, zo zdravotných dôvodov som neodstupoval. Vy ste odstupovali zo zdravotných dôvodov. Pozrite si záznam, ktorý ste si uviedli. Takže vy, pán poslanec, ste pre mňa jeden zväzák, celoživotný zväzák. Neviem, kde ste vy boli vôbec niekedy zamestnaný, či ste zamestnávali ľudí, či ste niečo vytvorili umom alebo hlavou. Robili ste analytika, robili ste u Hayekovcov, boli ste štátnym tajomníkom. Ste politruk pre mňa obyčajný, ktorý vie sa tu postaviť a röntgenovať očami a byť dôležitý. Ja vám hovorím, že ak máte dobrý úmysel, môžete k hocičomu niečo povedať. Môžete dať pozmeňujúci návrh. Ja vám garantujem, že za akčným plánom ktorý má päťdesiat bodov, a tu obsahuje tento návrh zákona nejakých prvých päť-šesť opatrení, stoja ľudia, ktorí roky pracovali v Policajnom zbore, ktorí pracovali a pracujú na Generálnej prokuratúre, ktorí pracujú na finančnej správe, daňovej správe, colnej správe a na ministerstve spravodlivosti. Absolútna väčšina ľudí tu pracovala s vašou vládou, s našou vládou, predchádzajúcou, touto. To znamená, sú to profici. Ak tu sa arogantne navážate do tých alebo oných opatrení, ktoré nemusia byť dokonalé, lebo nikto nie je dokonalý, ani vy, ani ja, tak dajte rozum na stôl a príďte s nejakými návrhmi, aj keď sa obávam, že z hľadiska politickej kultúry, skúseností a podobných záležitostí sa viac môžem ja spoľahnúť na návrhy ľudí, ktorých som spomínal predtým, a nie na vaše uštipačné poznámky a také a onaké zmeny. Vy bojujete, vy sa všetci hlásite k tým bojom voči daňovým únikom, ale slovami, ústami to nestačí dnes, pretože, veď si uvedomte, v každom menšom regióne žijú ľudia, ktorí sa volajú DPH-čkari, oni sú známi, oni sú v spoločnosti dokonca rešpektovaní, sú medzi nami, žijú a nič sa im nedeje. A to vám nevadí, že to deformuje podnikateľské prostredie, že to je tá najväčšia deformácia, že sú ľudia, sú podnikatelia kvázi, ktorí neplatia dane, odvody, ešte majú aj spoločenskú úctu v rámci regiónov, lebo majú peniaze a vedia zamestnávať ľudí? Vám nevadí tá deformácia prostredia? Takže je mi to jasné, že nevieme vám dodať za šesťdesiat dní, ako som vám tu spomínal, žiadnu atómovú elektráreň. Je to kombinácia opatrení, ktoré boli na stole v apríli 2010, boli u Mikloša na stole, bavili ste sa o nich. Žitňanská tu proste priznala, že sú to staré známe veci. Dobre, môžeme o nich hovoriť. Priznávam, časť tých opatrení znižuje komfort, ale to tak je. Keď chcete s tými vecami zásadne pohnúť, musíte znížiť ten komfort. A ja verím, že ľudia tomu porozumejú. A my sa budeme uchádzať o to, aby tomu porozumeli, aby sa viac vybralo od tých, ktorí dneska neplatia dane, a aby sme mohli uvoľniť všetky tie ostatné odvody, dane, povinnosti, na ktoré vy teraz narážate. Ale musíme to proste urobiť.

    A ak sa sťažujete, tak vy otravujete tie studne. Príďte s konkrétnym návrhom, ako to urobiť inak. Viem si predstaviť naozaj v ďalších čítaniach zmeny, povedzme, v tej oblasti Obchodného zákonníka alebo toho, čo vám vadí. Ale treba prísť s konkrétnym návrhom. Ale opakujem, nemôže to byť zase len hra so slovami a s tým, že výsledok bude proste nejaká vytitrovaná novela zákona, ktorá nakoniec nič neurobí v tejto oblasti, aj keď kľúčové, a to potvrdzujem, nie je legislatívna oblasť. Kľúčové sú systémové zmeny v inštitúciách, ako je finančná správa, ako je polícia, prokuratúra a spolupráca týchto zložiek. Ďakujem.

  • Na pána ministra je šesť faktických pripomienok.

    Následne by som navrhoval prerušiť túto rozpravu a budeme pokračovať ráno, tak ako je schválený program.

    Takže, nech sa páči, pán Miškov.

  • Pán minister, mrzí ma, že ste sa znížili k osobným útokom smerom k poslancovi Chrenovi. Ja som naozaj počúval jeho vystúpenie a zdalo sa mi, že upozorňoval na slabiny vami predkladaného návrhu.

    Chcel by som možno ešte v krátkosti zareagovať na spomínaný tím zložený z odborníkov. Nuž jeden člen tímu, ktorý spomínate, je zhodou okolností môj veľmi dobrý priateľ. A mám informácie priamo z práce tohto tímu. Sám mi hovoril, že upozorňoval, či už v rámci tímu alebo potom neskôr aj mne spomínal, na nepripravenosť tohto boja proti daňovým únikom, na neefektívnosť jednotlivých opatrení. Ale napriek tomu zrejme existovala veľmi silná či už politická alebo politicky marketingová objednávka na to aby ste s takýmto návrhom prišli a predložili ho. Čiže nerobíme nič iné, len sa snažíme upozorniť na nedokonalosť toho návrhu, ktorý ste predložili.

    A keď spomínate tých DPH-čkarov. Nuž tak, áno, fungujú, existujú zločinecké organizácie, ktoré profitujú, ako už spomínal poslanec Chren, podnikatelia v oblasti DPH, ale v podstate ten problém je oveľa širší. Každý jeden spotrebiteľ, každý jeden občan Slovenska, ktorý si nezoberie blok z registračnej pokladnice, resp. prijme plnenie, za ktoré nedostane akýkoľvek blok, a umožňuje získať plnenie bez DPH, je v podstate daňovým podvodníkom. Čiže mne chýbajú napr. v tomto návrhu opatrenia, ktoré by smerovali k motivácii ľudí platiť dane. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, ľudovo povedané, pán minister, rupli vám nervy, a preto ste sa zrejme museli znížiť k takým nejakým prízemným osobným útokom, ale budem veľkorysý a odpustím vám to, aj vašim nevychovaným kolegom.

    Viete, pán minister, bol by som rád, keby ste zareagovali vecne k tým pripomienkam, k tým štyrom konkrétnym opatreniam, o ktorých som hovoril vo svojom prejave, a vyvrátili mi tvrdenie alebo argumenty, že nebudú mať významný prínos pre štátny rozpočet, zatiaľ čo výrazne zvýšia byrokraciu a zhoršia prostredie pre podnikanie na Slovensku. Dúfam, že ste si ten návrh zákona aspoň prečítali, keďže ste nedokázali na tieto štyri príklady zareagovať. Dúfam, že v priebehu ďalšieho legislatívneho konania dokážete tento návrh zákona vylepšiť zrejme aj s pozmeňujúcimi návrhmi. A dúfam, že štyri roky vašej vlády sa nezmenia na takéto kontinuálne a neprerušované volanie o pomoc voči opozícii, aby prinášala vlastné návrhy, ktoré by ste si mohli osvojovať a potom pripisovať.

    A viete, získali ste naozaj mandát. Získali ste veľké množstvo hlasov vo voľbách, to však neznamená, že táto krajina vám patrí. Patrí vám však obrovská zodpovednosť, ktorú musíte niesť na svojich pleciach, aj zodpovednosť za vládnutie. A ja vám v skutočnosti nezávidím túto obrovskú zodpovednosť, pretože je naozaj ťažkým bremenom.

    Uvidíme, možno o rok, o dva, či vaše návrhy zákonov naozaj povedú k tomu, že sa ľudia budú mať na Slovensku lepšie, alebo len k tomu, že jednoducho vyhubíte drobných podnikateľov takými nezmyslami, o akých som hovoril. A bez ohľadu na to, opakujem to možno piatykrát, sú tam aj dobré návrhy...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalšia faktická, pán poslanec Kolesík.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, ja ti chcem, naopak, poďakovať za tvoje vystúpenie v rozprave, v ktorom si uviedol mnohé veci na pravú mieru. A ďakujem aj za psychologický profil osobnosti pána poslanca Chrena, s ktorým sa pevne stotožňujem.

    Na odľahčenie tejto večernej hodiny, keďže už rokujeme po 19.00 hodine, mi dovoľte malú fikciu, z coffee shopu v liberálnom dome unikla správa, že v súťaži o najväčšieho narcisa, sa pán Chren doťahuje na pána Kollára, tretie miesto si udržuje suverénne pán Sulík. Gratulujeme.

  • Ďalšia faktická, pán poslanec Viskupič.

  • Pán minister, vidíte, čo spôsobuje to, ak sa skĺzne do osobnej roviny. Myslím si, že slová zapálený zväzák ap. by nemali zaznievať od človeka, ktorý zodpovedá za takto významný rezort.

    Strážite verejné financie, oceňujem tak ako aj predrečníci snahu o niektoré kroky. Ja sa budem snažiť v rozprave možno zopár veci naznačiť alebo možno sa aj spýtať, či sa k nim nedá pristúpiť inak.

    Chcel by som vás ale poprosiť, aby sme držali túto debatu mimo toho, aby sa tu označovali kolegovia narcismi, lebo myslím si, že je to dosť dôležitá téma, keď sa tu bavíme o konsolidácii verejných financií. A vy ste strážcom verejných financií. A toto troška ušlo. Ako sa hovorí, keď prasknú nervy, tak je lepšie radšej dvakrát merať, ako raz strihať. Takže myslím si a dúfam, že to bol iba mierny exces a nebudeme takto ďalej pokračovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja sa chcem poďakovať všetkým, ktorí tu mali rozumné a konštruktívne návrhy v tejto diskusii a upustím od nejakých politických rovín a prejdem k takej rovine možno trošku odbornejšej.

    Ak je tu niekto z kolegov z opozície, ktorý má reálne návrhy, a žiadny zákon vrátane toho vládneho nemusí byť dokonalý, ale sme tu na to, aby sme sa zhodli na riešeniach, či už sa bude jednať o obmedzenie nejakých hotovostných platieb u podnikateľov alebo o presun dôkazného bremena zo strany daňových úradov na podnikateľské subjekty, zhodnime sa na tom, že je potrebné verejné financie konsolidovať a je ich potrebné konsolidovať aj výberom a novou správou daní.

    Ja sa chcem v tejto súvislosti poďakovať pánovi ministrovi za aktivitu, ktorú daňové úrady v poslednom období robia v súvislosti s kontrolou daňových subjektov, kontrolou nadmerných odpočtov či už doma alebo v zahraničí. Je veľmi dôležité vykonávať tieto kontroly hĺbkovo, krížovo, a hlavne dôkladne tak, aby boli prínosom pre štátny rozpočet.

    Takže teším sa na spoluprácu aj s kolegami z opozície, ale verím tomu, že tie návrhy, ktoré tu odznejú, budú návrhy konštruktívne, nie populistické a nie politické. Ďakujem pekne.

  • Posledná faktická, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Aj ja by som chcel poďakovať pánovi ministrovi za odborné vystúpenie. Zároveň ho chcem povzbudiť, aby si nič z toho nerobil, keď pánovi Chrenovi veľmi často rupnú nervy. Ťažko sa od pána Chrena čaká odborné vystúpenie, keď zaňho tie návrhy zákonov čítajú ich spoločné asistentky, ktoré popri tom ešte asi aj varia kávu. Čiže v tomto prípade chcem poďakovať pánovi ministrovi za korektné odborné vystúpenie.

  • Ďakujem pekne.

    Vzhľadom na čas prerušujem rokovanie o tomto bode. Zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine schváleným programom, bodom 2. Ďakujem pekne všetkým.

  • Prerušenie rokovania o 19.17 hodine.