• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať verejnou časťou 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni, znovu zopakujem poslancov, ktorí požiadali o ospravedlnenie: pán poslanec Miroslav Beblavý, Otto Brixi, Mikuláš Dzurinda, Pavol Hrušovský, Emília Müllerová, Boris Susko a na dopoludňajšom rokovaní požiadali poslanci Juraj Blanár a Igor Choma.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Abrhana, Fronca, Gibalovej a Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách (tlač 846).

    Prosím poslankyňu Moniku Gibalovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport poslanca Petra Osuského, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.

    Do rozpravy je ústne prihlásený pán poslanec Martin Poliačik, ktorému odovzdávam slovo. Pán poslanec nie je prítomný, čiže a bol to, predpokladám, posledný rečník, ktorý bol prihlásený. A vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani poslankyňa, záverečné slovo, nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Abrhana, Martina Fronca, Moniky Gibalovej a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 846.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni poslanci, návrh novely vysokoškolského zákona, ktorý predkladáme spolu so svojimi kolegami, priznáva možnosť poskytnúť a priznať sociálne štipendium študentom, ktorí oň požiadajú, študujú na vysokých školách v zahraničí a spĺňajú podmienky pre priznanie sociálnych štipendií v prípade, ak by študovali na slovenských vysokých školách. Takíto študenti musia mať trvalý pobyt v Slovenskej republike a musia byť občanmi Slovenskej republiky. Toľko stručne na zopakovanie, čoho sa týka náš návrh zákona.

    Ja by som vo svojom záverečnom slove chcela poďakovať všetkým vystupujúcim k tomuto nášmu návrhu zákona. A k niektorým vystupujúcim alebo k ich návrhom, poznámkam alebo pripomienkam by som sa chcela stručne vyjadriť.

    Poznámky pána poslanca Mikloška v svojej rozprave, ktorú predniesol, smerovali viac k financovaniu štúdia ako takého a k úvahám, či by nebolo vhodné, alebo dobré, pokiaľ som to dobre pochopila, zaviesť isté formy aj štúdia za úhradu. Tieto poznámky síce sú zaujímavé, ale naozaj netýkali sa petitu nášho návrhu.

    Ďalej návrh pána Mikloška, ktorý sa týkal predmetného návrhu, zadefinovať možnosť poberať sociálne štipendium len pre tých, ktorí nemajú možnosť študovať na našich vysokých školách istý odbor alebo kombináciu odborov. Tak ak by sme to zadefinovali len pre týchto študentov, nebolo by to vhodné a tiež by to bol istý spôsob diskriminácie. Pretože práve študenti, ktorí študujú v zahraničí a geograficky sú po obvode Slovenskej republiky, mnohokrát majú dostupnosť štúdia na zahraničných vysokých školách lepšiu ako dostupnosť štúdia na vysokých školách na Slovensku, pričom môžu splniť alebo spĺňajú podmienky na priznanie a udeľovanie vysokoškolských štipendií.

    Pani Žitňanská, Janka, áno, mala poznámky k obligatórnosti a fakultatívnosti aj tohto návrhu, ale aj všeobecne k návrhom zákonov. Ja pozorujem v tomto volebnom období, že opakovane sa predkladajú návrhy zákonov aj z vlády, ktoré majú ustanovenia viac fakultatívne, ako obligatórne, a to nepovažujem za šťastné. Spomeniem napr. zákon o zamestnanosti, kde skoro všetky obligatórne podmienky z ustanovení zákonov sa zmenili na fakultatívne.

    Rovnako ďakujem pánu kolegovi Osuskému za jeho príspevok v rozprave a naozaj je na zváženie a budem sa tým zaoberať, aby sme mali tú odvahu tú fakultatívnosť navrhovanú zmeniť na obligatórnu podmienku alebo formuláciu v ustanovení tohto návrhu.

    Chcela by som upozorniť na to, že, a som to už hovorila aj pri predkladaní zákona, že ak som takýto návrh predkladala ako pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu vysokoškolského zákona, pán minister nemal k tomu vážne výhrady. O to viac som veľmi prekvapená poslednými vyjadreniami ministerstva školstva, ktoré kritizujú tento náš návrh zákona a viac sa táto kritika zameriava na mechanizmus priznávania vyplácania dôchodkov a celkovú techniku vyplácania dôchodkov, ako na podstatu, teda, prepáčte, štipendií sociálnych, ako na podstatu vecí, aby boli zadefinované štipendiá sociálne pre tých, ktorí študujú na zahraničných vysokých školách a majú východziu situáciu rovnakú ako ostatní občania Slovenskej republiky, ktorí študujú na slovenských vysokých školách. To bola aj podstata, prečo sme tento návrh, prečo ho navrhujeme, prečo o ňom rokujeme. A prijatím tohto návrh by sa odstránila diskriminácia istej skupiny občanov, ktorá je iste nie veľkou skupinou, ale diskriminácia tu je.

    Teda o to viac sa čudujem, že zrazu prichádzajú aj iné námietky. A ja zopakujem opäť slová pána ministra, ktorý vo svojom záverečnom slove pri predkladaní návrhu vládneho vysokoškolského zákona povedal: "Mám tu návrh ešte pani poslankyne Gibalovej. Pani poslankyňa, dobrý návrh, dobrý návrh, ale mi povedzte, ako my dokážeme overiť údaje o našich študentoch v zahraničí. To je ten najväčší problém. Toto je jediný problém. Inak ja s tým nemám žiaden problém, aby sociálne štipendiá dostávali aj študenti, ktorí študujú v zahraničí na zahraničných vysokých školách."

    Čiže v intenciách aj tých slov pána ministra ja vás prosím, posuňme tento návrh zákona do druhého čítania a v druhom čítaní sa môžme zaoberať aj technickými otázkami v intenciách, ako ministerstvo školstva má výhrady k mechanizmu priznávania vyplácania navrhovaných sociálnych štipendií.

    Ďakujem vám za pozornosť a prosím opätovne o podporu nášho návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pýtam sa, pán spravodajca, pán poslanec, chcete záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani predkladateľka, vážená snemovňa, myslím, že Monika so svedomitosťou sebe vlastnou vyargumentovala a dotkla sa všetkého toho, čo zaznelo v rozprave k tomuto návrhu.

    Ja by som znova podčiarkol, že tento návrh stojí za to, aby sa o ňom rokovalo v druhom čítaní. Trvám na tom, že premena z fakultatívnosti na obligatórnosť je naplnením rovnosti občanov pred ústavou tejto kategórie občanov.

    A pokiaľ ide o tie námietky o tom, ako to doložiť. Pri akýchkoľvek napríklad daňových alebo iných úľavách vyžadujú príslušné štruktúry štátu od rodičov, aby ich deti študujúce doniesli na pracovisko - v tomto prípade, ktoré napríklad vymeriava u zamestnancov štátu daň - potvrdenie, že dieťa študuje na vysokej škole. Je absolútne jasné, že študent poberajúci sociálne štipendium je veľmi ľahko skontrolovateľný, pretože ak takýto papier stačí na to, aby u nás dostal rodič daňové úľavy alebo iné zvýhodnenia, alebo potvrdenie o tom, že dieťa ďalej študuje, tak si neviem predstaviť, že potvrdenie vydané Universitas Masarykiana Brunensis alebo Universitas Carolina Pragensis by nebolo dostatočným dôvodom na to, aby som uznal, že Marienka alebo Janko v Prahe, či v Brne skutočne študujú.

    A ak už teda ministerstvo hľadá dôvod, prečo zase ako vždy utopiť návrh opozičných poslancov, tak táto palička na bitie psa je tak úbohá, že sa s ňou nedá ani švihnúť, niežeby sa ten pes dal seriózne zbiť.

    To znamená, že ak je problémom takéto potvrdenie, môžme dokonca trvať na tom, aby sociálne štipendium poberajúci donášali takéto potvrdenia po každom semestri. To znamená, že na začiatku zimného semestra donesú potvrdenie, že sú zapísaní na štúdium, a na začiatku letného semestra donesú potvrdenie, ja si viem predstaviť, že tety na referátoch študijných príslušných univerzít pochopia výraznú nedôverčivosť slovenského ministerstva školstva a vydajú týmto niekoľkým študentom ešte raz v priebehu roku štúdia takéto potvrdenie. Inak si neviem predstaviť, že či napríklad keď dieťa poberateľa sociálneho štipendia má to šťastie, že ocko vyhrá v Bingu alebo v niečom inom, takže mu v priebehu roka bude musieť donášať potvrdenie, že už nie je sociálnym prípadom. Ergo argument, že by sme, nedajbože, vynaložili na jedno alebo dve deti, ktoré napríklad prestanú študovať v novembri a dokonca by poberali sociálne štipendium pár euro, nemôže byť nikdy dôvodom na to, aby sme všetkým potrebným deťom, ktoré majú nárok na sociálne štipendium, z tohto rizikového dôvodu odňali rovnosť pred ústavou.

    Myslím si, že je neudržateľný akýkoľvek argument pána ministra o tom, že ako by sme to overovali. No presne tak isto, ako overuje vysielajúca univerzita to, čo naštudoval jej študent počas sokratovsko-erasmovského pobytu v Štrasburgu, v Uppsale alebo v Kodani, presne tak isto: certifikovanými papiermi vystavenými slušnou univerzitou.

    Neviem, čo chceme viac, ale mohli by ich prípadne chodiť pracovníci niektorej z tajných služieb nenápadne do študijných sálov univerzít a tam kontrolovať, či Marienka a Jožko sú prítomní, ale to by už bolo tak slaboduché ako táto obrana ministerstva.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní 29. schôdze budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslankyne Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 847. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 846.

    Dávam slovo poslankyni Jane Žitňanskej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, tlač 847.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy, páni, táto novela je veľmi krátka, je stručná, v zásade hovorí o tom, že fakultatívnosť rozhodnutí pri prideľovaní peňazí na asistentov by sa zmenila na obligatórnosť.

    V krátkosti vysvetlím. V súčasnosti text zákona znie, že ministerstvo môže prideliť finančné prostriedky na asistentov učiteľa a chcem ho nahradiť teda slovom "pridelí".

    Ja v rozprave poviem viacej. Možno len na úvod, takto pred dvomi mesiacmi, keď si spomeniete, bola diskusia v parlamente o budúcoročnom, teda o tohtoročnom štátnom rozpočte, kedy som vystúpila so štyrmi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré navrhovali, odkiaľ presunúť peniaze potrebné na dofinancovanie asistentov učiteľa, a vtedy minister Kažimír na moje veľké prekvapenie vystúpil pozitívne s tým, že dáva verejný prísľub, že peniaze na asistentov učiteľa sa nájdu, že on teda garantuje a dáva verejný prísľub, že tieto peniaze ministerstvo školstva dostane. A teda vyplývajúc z tohto jeho verejného prísľubu, som pripravila novelu zákona, ktorá by tento sľub, že každé dieťa, ktoré splní požiadavky alebo podmienky, dostane peniaze na asistenta učiteľa. Čiže ja de facto len napĺňam aj takto v zákone prísľub ministra Kažimíra.

    Budem rada, keď budeme môcť aj v rozprave si k tomu ešte povedať viacej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslancovi Martinovi Froncovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Už som sa zľakol, že som v inom výbore, ale našťastie to bolo opravené.

    Takže, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslankyne Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 59/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, parlamentná tlač 847, ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, a to uznesením č. 120 z 28. januára 2014, a podal túto spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 846 z 13. januára 2014 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Konštatujem, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na prerokovanie v Národnej rade.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výborov vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, tak potom podľa § 74 ods. 1 o rokovacom poriadku Národnej rady, v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor v súlade s návrhom predsedu Národnej rady navrhujem určiť výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby uvedené výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som a prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Fronc. Takže uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pani poslankyňa Žitňanská chce v rozprave ako navrhovateľka a potom pán poslanec Fronc ako spravodajca má možnosť tak či tak kedykoľvek.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja už som na úvod povedala, čo je zámerom tejto krátkej novely, a by som vás poprosila možno naozaj o chvíľočku takej pozornosti, pretože tak ako som myslela, že to bude len jednoduchá formalita, že tento zákon aj na základe prísľubu ministra financií schválime a nikto sa nad tým nepozastaví, tak priznám sa, že keď som čítala vyjadrenia či už pána predsedu výboru pre vzdelávanie, alebo stanovisko ministerstva, zostala som v šoku.

    Tí, ktorí si pamätáte a ktorí ste tu boli, keď sa prerokovával štátny rozpočet, a teraz sa budem obracať najmä na vás, páni poslanci zo SMER-u, pretože bol to váš minister a vy zvyknete počúvať svojich ministrov, tak dovoľte, aby som vám zacitovala, ako vyhodnotil rozpravu k štátnemu rozpočtu, čo povedal na margo mojich štyroch pozmeňujúcich návrhov. Citujem: "Ak by som to mal celé zhodnotiť, tak jediné, za čo niečo stálo z pohľadu reálneho života, je príspevok pani Jany Žitňanskej, pretože návrh, ktorý tu podala vo veci obsahovej, má zmysel. Pretože má zmysel pre niekoľko stoviek. A keby to bolo len pre niekoľko desiatok detí, ktorým sa môže rozšíriť možnosť asistenta, zdravotného asistenta, aby mohli pracovať, aby mohli byť integrované do riadnych škôl."

    Ďalej povedal: "Dávam svoje slovo, a ja už som o tom hovoril s ministrom školstva, že akúkoľvek požiadavku, ktorá vznikne z hľadiska zabezpečenia a financovania týchto asistentov, splním rozpočtovým opatrením."

    A ešte dodal, že ak nejaká žiadosť o príspevok bude ministerstvom zamietnutá, citujem, "nebude to kvôli tomu, že by bol nedostatok peňazí. Takéto peniaze sa v rozpočte vždy musia nájsť."

    Zároveň s týmito slovami povedal, že si vie predstaviť, že tieto peniaze, vtedy sme sa bavili o sume štyri a pol milióna eur, presunie zo Všeobecnej pokladničnej správy.

    No a potom, ako teda toto odznelo, ešte hovoril o tom, že však si to budeme mať možnosť všetci skontrolovať. Zjavne vás to, páni poslanci, nezaujíma, ale hovorím stále o vašom ministrovi financií, ktorý povedal, že peniaze poskytne rezortu školstva. Štyri a pol milióna eur poskytne rezortu školstva na asistentov učiteľa.

    A viete, aké stanovisko najskôr zaujal pán predseda Mamojka? Dovoľte, aby som zacitovala, rada sa držím citátov, aby som nehovorila niečo iné: "Nemyslím si, že to treba nastaviť takto obligatórne a nárokovo. Určitý priestor pre voľnejšiu úvahu by tam mal byť."

    Pri poskytovaní peňazí na asistenta, keď dieťa splní zo zákona podmienky, máme nechať voľnejší priestor na voľnejšiu úvahu.

    Mne to príde úplne absurdné dokonca, keď sa tu bavíme o zákone o hazarde, kde keď žiadateľ splní zo zákona podmienky na pridelenie licencie, tak môže prevádzkovať automaty. Keď dieťa splní podmienky zo zákona na to, aby malo asistenta, tak máme nechať ministerstvu priestor na voľnú úvahu? To snáď nie je pravda!

    Potom prišlo stanovisko ministerstva školstva. Opäť citujem, 5. február, TASR napísala: "Ministerstvo navrhuje vláde, aby vyslovila nesúhlas s návrhom opozičnej poslankyne Jany Žitňanskej. V roku 2014 rezort podľa svojho stanoviska plánuje na platy asistentov vrátane poistného vynaložiť približne 5,7 mil. eur, čo pokryje asi 736 úväzkov asistentov učiteľa. Školy pritom žiadali platby pre asi 1 369 úväzkov. To znamená, že z pridelených finančných prostriedkov môže ministerstvo zabezpečiť požiadavky škôl na úrovni približne 53,74 %." Píše rezort. "Ak by malo ministerstvo vyhovieť všetkým v tomto roku, by okrem plánovanej sumy potrebovalo ďalších 4,9 mil. eur."

    Pochopíte to? Minister Kažimír presne pred dvomi mesiacmi povie, že peniaze dá, že peniaze sú a rezort ich dostane. Povedal aj to, že o tom hovoril s ministrom Čaplovičom. A keď dám návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že už teda nech tam nie je priestor na voľnú úvahu, lebo peniaze sú, čiže netreba nikde šetriť, tak potom ministerstvo povie, že tie peniaze nemá a že ich nebude mať?

    Ja neviem, ja, ja naozaj ako, prepáčte, možno som príliš emotívna, ale ja nechápem jednu vec. Minister Čaplovič predstiera, že mu ide o deti, že mu ide o učiteľov, že teda bojuje za navýšenie rozpočtu, a keď náhodou sa stane, že môže dostať o 4,5 mil. eur navyše, tak povie, že ich nechce a že ich nebude mať?!

    Ja sa obraciam aj na vás, pán poslanec Fronc, ako bývalý minister, viete mi to vy vysvetliť, keď, keď by ste vy žiadali o peniaze, by vám ich niekto dal, alebo nie, ináč poviem. Ak by aj opozičný poslanec žiadal o peniaze a minister financií by vám ich dal, vy by ste ich odmietli len preto, že je opozičný poslanec? Alebo len preto, aby sme nechali priestor na voľnú úvahu pri prideľovaní peňazí na asistenta?

    Neviem, či vy asi nemáte vo svojom okolí žiadnych ľudí, ktorí majú deti so zdravotným postihnutím, lebo ináč by ste sa nemohli takto cynicky na to pozerať. A teda ja neviem, neviem, či má zmysel na vás apelovať, či má zmysel apelovať na to, že váš minister financií dal prísľub, že tie peniaze sú a budú. Ale len teda možno na ministerstve školstva majú problém s tým, že nevedia čítať s porozumením alebo počúvať s porozumením, a teda nepochopili, že tie peniaze minister financií sľúbil. Ale, opakujem, minister financií je pripravený zaplatiť všetkých asistentov učiteľa pre všetky deti, ktoré to budú potrebovať.

    Ak môžte, vysvetlite to vášmu ministrovi, aby pochopil, lebo zdá sa, že má v tom nejaké resty. A prosím vás, posuňte tento návrh do druhého čítania, nech minister nezažije ešte väčšiu hanbu, než si spôsobuje.

    Ďakujem.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Aha. Do rozpravy... A aj vy ste bola v rozprave? Nemali ste ešte, ospravedlňujem sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Moje vystúpenie bude krátke, ale zareagujem aj na to, keďže ma predkladateľka vyzvala.

    No ja som nikdy peniaze na také veci neodmietal, keby som ich bol dostal, ja som sa ale o ne musel biť. Takže bol som asi v inej situácii.

    Ale vecne. Chcem povedať toľko, že inštitút asistenta už funguje veľa rokov a tento systém sa používal už viac jak pred desiatimi rokmi, za ministrovania vášho kolegu, kolegovia z vládnej strany, keď bol ministrom Milan Ftáčnik. Súčasne bol aj zavedený inštitút rómskeho asistenta. A cez celú tú históriu asistentov, buď tohto, alebo onoho typu, vždy nakoniec bol problém v finančnom pokrytí. Ja si myslím, že tie sú inštitúty, ktoré sú užitočné, ktoré sa osvedčili, a pokladám za dobré, ak sme naozaj takéto služby deťom, ktoré sú na to odkázané, poskytnúť.

    A rovnako by som bol rád, to ale je trochu širšia téma, pretože to by bolo podstatne vo väčšom rozsahu, keby sme dokázali mať v každej rómskej triede aj asistenta učiteľa pre rómsku komunitu. Tam, kde to kedysi fungovalo, bolo to dobré.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, áno, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Možno len na záver by som chcela povedať, ak by ste potrebovali ďalšie argumenty pre pána ministra Čaploviča. My sme viazaní dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. "Pri realizácii tohto práva sa Slovenská republika zaviazala zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli na základe zdravotného postihnutia vylúčené zo systému všeobecného vzdelávania a aby deti so zdravotným postihnutím neboli na základe zdravotného postihnutia vylúčené z bezplatného a povinného základného vzdelávania alebo zo stredoškolského vzdelávania, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli získať univerzálne, kvalitné a bezplatné základné a stredoškolské vzdelanie na rovnakom základe s ostatnými v spoločenstvách, v ktorých žijú."

    Pre vašu informáciu, dnes množstvo detí, ktoré by sa mohli aj vzdelávať na bežných školách, sa nemôžu vzdelávať, pretože chýbajú asistenti. Pre vašu informáciu, dnes na tých školách, keď aj sú odvážni učitelia, riaditelia, ktorí integrujú takéto deti, napríklad na 4 deti im pripadne jeden úväzok asistenta. Pre vašu informáciu množstvo rodičov sa skladá na týchto asistentov, aby ich deti mohli študovať, platia to z vlastného, napriek tomu, že zo zákona by tie deti na tých asistentov mali nárok.

    Neviem, neviem, ešte čo všetko k tomu povedať, možno by zmenil váš názor, zmenilo stretnutie s takýmito deťmi, s takýmito rodičmi, ktorí každoročne potupne chodia, prosia, ktorí sú zbití, ktorí sú ponížení len preto, že chcú pre svoje dieťa dostať to, čo zo zákona im patrí. Každý deň a každý rok sú vystavení potom tej neistote, dostane dieťa asistenta, nedostane, školy do poslednej chvíle nevedia, či dostanú asistentov, alebo nie. Je to naozaj ponižujúce, stresujúce. Okrem toho, že tí rodičia naozaj majú v podobe toho dieťaťa, ktoré má zdravotné postihnutie, o trošku komplikovanejší život, než si vieme mnohí predstaviť, tak okrem toho ešte podstupujú naozaj potupnú a ponižujúcu procedúru, kedy prosia, chodia, pýtajú sa, či predsa len sa nenájdu peniaze alebo či predsa len to ich dieťa nebude môcť dostať asistenta.

    To, čo spomínal pán poslanec Fronc o rómskych deťoch, je tiež pravda, je to na širšiu diskusiu o tom, aký druh asistentov ktoré deti potrebujú, či sú to všetci asistenti učiteľa, či nie, a musia mať patričné vzdelanie, alebo či to môžu byť aj asistenti, ktorí budú mať aj nižšie vzdelanie, ale budú nápomocní. Je to veľká téma, je to veľká diskusia a musím s poľutovaniahodným, teda s poľutovaním skonštatovať, že ani to, čo sa nám nejak dostalo, nejaké zámery ministerstva školstva, že ako si predstavuje financovanie školstva do budúcnosti, absolútne nereflektuje tieto problémy. Absolútne. Je tam zopár iných periel, ale o tom inokedy.

    Takže ja vás veľmi pekne chcem poprosiť, ja nejdem navyšovať deficit, ja nejdem nabúravať rozpočet, sám minister Kažimír povedal, že tie peniaze sú a že ich presunie v rámci rozpočtových opatrení. Prosím vás, vysvetlite ministrovi Čaplovičovi, nech sa nebráni prijať tieto peniaze a nech, ak je to vec ješitnosti alebo čoho, no tak nech to preglgne, že to bola opozičná poslankyňa, ktorá s tým prišla. Nerobím to pre seba, robím to naozaj pre tie deti, s ktorými sa poznám a ktoré poznám, že sú šikovné, poznám tých rodičov mnohých a myslím si, že si to zaslúžia.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ale nevidím tu pána poslanca Kaníka.

  • Reakcie z pléna.

  • Ale, no. Po výbore, áno. Už prosím vás, páni poslanci.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Ani Matovič, ani Jarjabek, pán poslanec Hlina.

    Vyhlasujem krátku, päťminútovú prestávku. Poprosím vás, aby ste zabezpečili pána predkladateľa, buď Kaníka, alebo Viliama Novotného. Päťminútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 848. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 847.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník, poprosím vás, uveďte návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 848.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, začnem tým, že v poslednom čase čoraz častejšie, intenzívnejšie hovoríme o tom, že na Slovensku nám rastie problém, problém, ktorý vyplýva z neriešenia otázok v sociálnom systéme, ktorý následne vedie potom k istému typu správania sa veľkej skupiny ľudí. Problém, ktorý sa prenáša potom do rastu sociálneho a etnického napätia na Slovensku. A napriek tomu, že o ňom veľmi často hovoríme a že táto debata sa teraz prenáša aj do médií, prenáša sa, samozrejme, aj do prezidentskej kampane, zatiaľ nám chýbajú konkrétne kroky na riešenie tohto problému.

    Pretože riešením tohto problému, ktorý tu dlhé roky rastie a vzniká, nie je rozčuľovanie sa nad konkrétnym javom, nad konkrétnou udalosťou, nad konkrétnou osobou alebo rodinou, alebo niečím podobným, ale riešením je odstrániť príčiny, z ktorého takéto správanie pochádza. A tie príčiny sú z 80 % práve v zle nastavenom sociálnom systéme. Sociálny systém sa skladá z mnohých zložiek. Je to pre ľudí, ktorí sa tomu nevenujú, by som povedal, že až neprehľadný systém. Najčastejšie sa hovorí o dávke v hmotnej núdzi, ale dávka v hmotnej núdzi je naozaj len časťou tohto systému. A tým, že bola pred vyše desiatimi rokmi upravená a nastavená tak, aby s množstvom členov rodiny nerástol príjem zo sociálnej dávky, ten spôsob som upravil ja ako minister a odvtedy sa nezmenil, dávka v hmotnej núdzi nie je jadro problému, aj keď okolo nej sa vedie najväčšia diskusia. Jadrom problému sú ďalšie príplatky, príspevky, ktoré navyšujú príjem rodiny nad základnú sociálnu dávku, a tie dohromady v súčte vytvárajú sociálny príjem rodiny.

    A naozaj, už som síce to mnohokrát tu hovoril, a preto aj nemusím ísť do nejakých detailov, ale na základe zdravého ľudského rozumu predpokladám, že každý budete so mnou súhlasiť, že keď je príjem, ktorý spoločnosť dá ktorémukoľvek svojmu členovi, ktorejkoľvek rodine, ktorý nazývame sociálny príjem, to znamená príjem, ktorý nie je podmienený žiadnou aktivitou, keď tento príjem je vyšší alebo blízky príjmu na úrovni minimálnej mzdy, čo je odmena za prácu, ktorú môže získať nekvalifikovaná pracovná sila, a bavíme sa o veľkých skupinách, ktoré sú, sa vyznačujú práve tým, že sú nekvalifikované alebo nízko kvalifikované, takže v tom prípade, zopakujem, keď tento sociálny príjem je vyšší ako príjem z práce, v tejto hladine je možné očakávať, že príjem z práce bude uprednostnený pri rozhodovaní danej rodiny, ako si zabezpečí svoje živobytie? Určite nie. Pretože práca znamená pracovať, vynakladať úsilie dennodenne, alebo teda počas pracovného týždňa, a za to potom získať odmenu. Sociálny príjem znamená nič. Sociálny príjem znamená, že len existujem. A som evidovaný na úrade práce a resp. na Sociálnej poisťovni ako poberateľ sociálnej dávky.

    Keď sa zmierime s týmto stavom, tak je úplne logické bez akéhokoľvek emočného podtónu, bez akéhokoľvek čudovania sa, že prečo je tomu tak, že keď sociálny príjem je vyšší ako príjem z práce, tak každý, kto má voľbu, keď nemá možnosť si zabezpečiť vyšší príjem prácou, a to nemá, pretože nemá žiadne zručnosti, nemá žiadnu kvalifikáciu, nikto mu nezaplatí za jednoduchú manuálnu prácu viac ako minimálnu mzdu, v takom prípade tá voľba je jasná, nebudem pracovať, budem poberať celý systém sociálnych dávok.

    Aby sme sa bavili o konkrétnych číslach, pretože tie sú dôležité, tak vám uvediem len tri príklady troch rôznych rodín. Ja tom mám rozpísané do detailu v rôznych variantoch, ale len pre ilustráciu hádam budú stačiť tieto tri príklady.

    Rodina so štyrmi deťmi. Keď využije všetky možnosti, ktoré sociálny systém poskytuje včítane príspevku na bývanie, získa 400,47 eura mesačne. Rodina s tromi deťmi 381,27 eura mesačne. Rodina s dvomi deťmi 352,27. Samozrejme, môže sa to vždy variovať, či hovoríme o rodine, ktorá má dieťa do troch rokov práve, či je žena tehotná, alebo nie je tehotná, či má všetky deti školopovinné, ale vždy, to vám naozaj garantujem, a kto má o to záujem, mu ukážem podrobné tabuľky, vždy to znamená, z tohto výpočtu je jasné, že náš sociálny systém, pretože nepodmieňuje, nepodmieňuje príjem zo sociálneho systému ničím, dáva takú výšku sociálneho príjmu týmto rodinám, že ich núti vlastne nepracovať. Núti ich, aby radšej zvolili túto cestu. Pretože keď pracujú, nielen musia pracovať, ale aj dochádzať mnohokrát, sú s tým spojené náklady na cestovné a tak ďalej atď.

    Až by niekto v reakcii na toto moje vystúpenie začal hovoriť o tom, že však treba zvýšiť mzdu ľuďom. Áno, treba. Ale nežijeme v direktívnej ekonomike a vieme, že mzdu nezvyšuje vláda svojím rozhodnutím a že každý zásah do takého má konkrétne ekonomické dôsledky na konkrétnych zamestnávateľov, na konkrétny počet pracovných miest atď. Tak moc sa s týmto nehrajme a vážne uvažujme, čo je možné.

    Preto v závere konštatujem, že takto nastavený sociálny systém, jeho najvýstižnejšou charakteristikou je, že je nespravodlivý. Je to nespravodlivý sociálny systém, pretože tí, ktorí pracujú, sú postihovaní za to, že pracujú, pretože v konečnom dôsledku získajú menej, a tí, ktorí nepracujú, dostanú viac bez toho, aby vynaložili príslušnú námahu na zabezpečenie tohto príjmu. A tento systém potom vedie k tomu, že sa prehlbuje a rastie počet poberateľov, počet rodín, ktoré žijú takýmto spôsobom, že nám tu rastie sociálne a etnické napätie najmä v oblastiach, kde existuje veľké množstvo takýchto komunít, a tento systém je zmeniteľný. Nie policajnými zásahmi, nie zvyšovaním počtov policajtov, nie razantnejšou prácou pri vymáhaní zákona, aj to treba, keď je potrebné, ale ten základ, čo treba urobiť, je zmeniť systém tak, aby sme do neho vniesli diferenciáciu medzi rodinami, ktoré sú pracujúce, kde aspoň jeden z ich členov pracuje alebo študuje a tak sa pripravuje na výkon zamestnania, a tými, ktoré tak systematicky a dlhodobo nerobia.

    Preto prichádzame s touto novelou zákona, ktorá je, môže byť jedným z prvých krokov, pretože princíp pracovať sa má oplatiť, musí sa oplatiť a je to nevyhnutné, je možné zakomponovať do všetkých príspevkov, dávok, ktoré človek dostáva. Veď aj materská je viazaná na prácu. Možno si to niekto neuvedomuje, ale materskú získava napríklad len žena, ktorá predtým bola poistená, a je viazaná percentuálne na výšku jej predchádzajúceho príjmu. Takže tam ten systém zakomponovaný máme a vždy bol. Prečo takýto systém iným spôsobom nezakomponovať aj do ďalších dávok a podporiť tak pracujúce rodiny?

    Tá druhá vec, ktorú by som chcel zdôrazniť a ktorú ponúkam predovšetkým vládnemu táboru, a navrhoval som to aj pánovi ministrovi a opätovne to navrhujem. My keď zavedieme, upravíme systém takýmto spôsobom, ako my navrhujeme, vytvoríme možnosť zvýšiť rodičovský príspevok pre rodiny, kde aspoň jeden z ich členov pracuje, to znamená pre pracujúce rodiny, až o 20 eur bez toho, aby to malo akýkoľvek negatívny dopad na štátny rozpočet.

    A teraz sa pýtam, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ste proti tomu, aby sme zvýšili rodičovský príspevok pre slušné a pracujúce rodiny a máme takú možnosť bez toho, aby sme vytvorili akýkoľvek negatívny dopad na verejné financie? Aby sme ich zaťažili väčšou sumou? Ja si myslím, že treba podporiť zodpovedné a pracujúce rodiny. To by mal byť náš spoločný cieľ. Cieľ SDKÚ - DS taký je. Preto prichádzame s takýmto návrhom zákona.

    Takže zosumarizujem.

    Cieľom toho návrhu je zvýšiť motiváciu, nájsť a udržať si zamestnanie aj v nižšie platených pozíciách a zároveň odstrániť negatívnu motiváciu u sociálne vylúčených skupín obyvateľstva zabezpečovať a zvyšovať si svoj príjem prostredníctvom sociálnych dávok viazaných na počet detí.

    Zavádzame kritérium na posúdenie aktivity rodičov pri snahe hľadať a udržať si prácu alebo študovať s cieľom pripraviť sa na výkon budúceho povolania.

    Počas štvorročného obdobia pred vznikom nároku na dávku sa požaduje podľa tohto návrhu zákona, aby aspoň jeden z rodičov bol nemocensky poistený, to znamená zamestnaný aspoň 270 dní alebo aspoň 2/3 tohto času, to je 180 dní bol zamestnaný, a zvyšných 90 dní vykonával aktivačnú činnosť.

    Za rovnakú aktivitu, ako je práca, sa považuje štúdium na vysokej škole, absolvovanie vysokej školy alebo prvého a druhého stupňa strednej školy v sledovanom období.

    V prípade, ak rodina, ktorá žiada o rodičovský príspevok, nespĺňa toto kritérium, výška rodičovského príspevku sa poskytuje na úrovni 50 % výšky rodičovského príspevku. Kedykoľvek sa, samozrejme, môže zvýšiť, ak dôjde k naplneniu požadovaného kritéria.

    Do obdobia daných 270 dní sa započítava aj prerušenie povinného nemocenského poistenia, ktoré sa započítava na účely materského.

    Návrh zákona má priaznivý dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest. Tu by som sa možno opravil. Má pozitívny vplyv na tvorbu pracovných miest, pretože zvyšuje motiváciu ľudí hľadať prácu a udržať si prácu. A zlepšuje podnikateľské prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, určite by sa neocitol na Ústavnom súde, a ďalšími zákonmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené dámy, vážení páni, prosím vás o podporu tohto návrhu zákona. Pokiaľ by sme ho posunuli do druhého čítania, naozaj, otvára sa nám široká škála možností, aby sme ukázali, že to s odstraňovaním príčin, ktoré vedú k tým neradostným veciam, o ktorých tu mnohí hovoríme, aj z vládneho tábora, a ktoré vedú k rastu podpory síl, ktoré čerpajú práve z nespokojnosti, frustrácie a sklamania ľudí, bol iný.

    Máme možnosť ukázať ľuďom, že sme schopní riešiť ich problémy, že politické strany, ktoré sú v parlamente, dokážu pomenovať príčiny a odstrániť príčiny, ktoré vedú k oprávnenej nespokojnosti ľudí.

    A zároveň nám otvára možnosti v druhom čítaní zvýšiť rodičovský príspevok a podporiť tak pracujúce rodiny bez toho, aby to malo negatívny dopad na štátny rozpočet.

    Prosím o podporu toho návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Poprosím vás, pán predkladateľ, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, Milanovi Halúzovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 848), a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 847 z 13. januára 2014 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, poprosím, otvorte rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku pána poslanca Hlinu, ktorému dávam teraz slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že nakoniec sme sa našli, že, lebo to začínalo zase vyzerať veľmi neprofesionálne, veľmi nezodpovedne. A toho ja sa bojím, lebo môže niekto povedať, že práve z mojich úst, ale toto je veľmi zlým signálom do spoločnosti. Človek by si dovolil aj väčšiu poznámku, ale pre dobro veci si hryznem.

    K navrhovanému návrhu zákona dovoľte uviesť, ja chcem povedať jednu vec a ono to poviem aj v rozprave, keď tu bude pán Lajčák. V Banskej Bystrici máme Henryho Kissingera, ktorý teraz rieši geopolitiku a neviem čo. Viete, človek, ktorý išiel do politiky s tým, že vyrieši Cigánov, tak teraz sa hrá na OSN. Kissinger je šuvix, hej. To je presne systém našej práce, jak my tu týchto ľudí šálime a šálime a šálime. A oni nám veria a veria a veria. No to je nekončiaci bludný kruh, treba to rozťať, treba to skončiť.

    Čiže tu, vážení, tu sa hľadajú riešenia na obrovské problémy, v tejto miestnosti, v tejto sále za týmto pultom, na tej strane, na tej strane. Na to chcem upozorniť. Každý návrh, treba mu vzdať úctu, že vôbec sem došiel, a aspoň ho podrobiť tomu, že či je dobrý, alebo zlý. Lebo ja viem, že aj vy budete namietať, ja za chvíľku idem s mojou, s mojimi vagónmi siedmich zákonov. Niekto povie, opakujúce.

    Vážení, pozrite sa, ja vám niečo poviem. Taktika je taktika. Vy hráte hru, ja tomu hovorím, vykrádačov hrobiek, vy tu vykrádate, normálne vykrádate bez hanby, bez kúska hanby vykrádate iné návrhy. Nuž aspoň keď vám budú svietiť, aspoň to vykradnete, lebo pre blaho tejto spoločnosti, týchto ľudí je lepšie, keď to vykradnete, ako keď to necháte tak. Čiže keď vám to bude trošku svietiť, tak je to dobré.

    Ak chcete eliminovať možno aj body programu, tak vystúpte a podrobte zdrvujúcej kritike niektoré návrhy, ktoré tu boli. A niektoré návrhy, ktoré tu boli, si zaslúžia zdrvujúcu kritiku. A to poviem aj do našich radov. A potom ten človek, ak má kúska sebareflexie v sebe, no tak to už nepredloží a máte svätý pokoj, už sa vám to negeneruje. To je vaša chyba. Vaša chyba je to, že to takto vyzerá.

    Tuná je návrh, ktorý si zaslúži diskutovať na tú tému. Tento návrh si zaslúži diskutovať a poznať nejaké stanovisko aj vás.

    Načo sa, ako to povedať, aby to malo vôbec nejaký význam, ono to pre vás význam v zásade nemá, ale skúsim tých ľudí, ktorí prípadne to pozerajú, údajne to nejakí pozerajú, povedať, že prečo má význam tlačiť na vás. Keď sa pani Hufková vráti domov do Hornej Štubne, prečo má význam jej zaklopať na dvere a povedať: "Pani Hufková, prosím vás, ale riešte to." Prečo má pani Mazúrovej význam v Lesňanci, keď príde domov, tak jej zaklopte na dvere a povedzte jej: "Riešte to." To je, áno, tak poviem to, prípadne adresovať im.

    Vážení, táto spoločnosť sa "fejsuje" s obrovským problémom, s obrovským, enormného charakteru. To je, to celé praskne, potom tí, čo rýchlejšie a budú mať už poslané peniaze vonku, tí zmiznú ako prví, potom budú iní utekať a všetci potom, nakoniec tu zostane, kto, ja neviem, tu zostane? Kto tu zostane, konečne kto by tu zostal v takom bordeli? Potom sa bude hľadať niekto, kto je na vine. Potom budete všetci múdri jak päť korún. Tak si spomeňte na to, že tu bola o tom reč.

    Vážení, to, s čím sa konfrontujeme, je jedna obrovská sociálna katastrofa, ktorá tu na nás sa valí, a vy sa tvárite, že neexistuje. Vy sa tvárite normálne jak blažení duchom, proste tu sa usmievate, škeríte, chichichi, chachacha, kávička, novinky pozriete, štvrtú, či koľkú, stranu, ale neviete jednu vec, že za týmto pultom v tejto sále vy ste povinní riešiť obrovský problém, ktorý, ktorý v tej spoločnosti je. A Henry Kissinger z Banskej Bystrice, zdá sa, preladil, tak to znova len zostane na nás, vážení, znova to zostane len na nás. Uvedomte si to, že tu musia prísť vaším hlasovaním.

    Maternica sa stala výrobným prostriedkom! Maternica sa stala výrobným prostriedkom. Už mi to vyčítala, ani neviem, jak sa tá rada volá, že čo som si to dovolil. Ja to poviem do tretice a poslednýkrát: Maternica sa stala výrobným prostriedkom. Ak sa to dotklo prípadne nejakých žien, sa im ospravedlňujem, môžme to prehodiť, že aj niečo iné sa stalo výrobným prostriedkom. Naozaj je to tak! To je fakt! S tým nič, vážení, neurobíte, tak je ten sociálny systém nastavený. Každé riešenie, každý návrh, ktorý sa to pokúša riešiť, by mal požívať úctu, že vôbec to tu je a poďme o tom rozprávať, že či ono je to. Či je to to.

    Ja za chvíľku budem predstavovať môj návrh zákona, zmenu prístupu k prídavkom pre deti. Vážení, vy sa tu môžte hrať, to vaše divadlo, ja, ja ináč žasnem, že koľko vydržíte. Pokiaľ nezačnete búrať kočíkovné, pokiaľ nezačnete robiť prídavky pre deti a všetky tie príplatky, ktoré ani človek ani nevie, aké všetky sú, tak sa z tejto šlamastiky nedostaneme.

    A to sa čudujem, my sme už v polke, teraz je najlepší čas, my sme v polke volebného obdobia, len zas sú voľby prezidentské, furt niečo, furt týchto ľudí, tu je nad nimi nejaký tieň niečoho, že neriešia ten problém. My sa prevalíme cez polku, už za chvíľku nebudete riešiť nič. To máte znova ďalšie odloženie toho celého problému. Pokiaľ nehryznete do týchto vecí, do kočíkovného, do prídavkov, do rodičovských príspevkov, do týchto sociálnych nastavení, tak to nezmeníte. Povedzte si pravdu.

    Prosím vás a polku volebného obdobia ste v jednej časovanej bombe tejto krajiny urobili len jeden zákon, ktorý vám za chvíľku vráti Ústavný súd. To je celé, čo ste zmastili po, normálne fanfáry, dychovka, neviem čo všetko o rómskej reforme. A jediné, čo ste urobili, jeden zákon, ktorý za chvíľku sem vráti Ústavný súd. To je celé. Všetko.

    Tuná je kolega Kaník, ktorý vytrvalo, vytrvalo prednáša návrhy, a sme konfrontovaní s vaším úplne obludným nezáujmom a ignoráciou a tvárite sa jak, jak, svet gombička. Dneska už máte jedinú úlohu, kedy to skončí. Ako Hlina bude dlho rozprávať, kedy to a už či dneska pôjdeme domov, zajtra pôjdeme domov? Vaším kľúčovým problémom je teraz, kedy idete domov. To je vaším kľúčovým problémom. Už nie je pre vás problém nejaký poslanecký návrh niekoho tu, že toto, že rieši; rieši, nerieši, poďme sa nad tým zamyslieť. Nie. Vy už máte jediný jeden problém, či dneska, alebo zajtra. To je celé.

    Vážení, dneska ma budete počúvať relatívne dlho, tak si zvyknite, alebo prípadne choďte, kde chcete, mne to je jedno, už som si zvykol, lebo vás to, vás to, vy sa tam zapíšete do tej, do toho, na ten záchodový papier, tá prezenčka, sa tam zapíšete akože ste tu a idete preč.

    Mimochodom, to ešte poviem. Ja sa na ten záchodový papier už nepodpisujem od decembra ani od januára. Nie, odmietam. Môj podpis má cenu, vážení. Ja sa pod záchodové papiere odmietam podpisovať! Medzi úbožiakov, ktorí sa ráno cupitkajú schodíkmi, sa napísať, potom odcupitkajú preč, medzi úbožiakov. Môj podpis má cenu, ja sa tam odmietam podpísať. Na záchodové papiere ja sa nepodpisujem. Čiže keď mi bude nejaký Paška alebo neviem kto vykrikovať, že som neni na nejakej prezenčke podpísaný, nie som, ani nebudem. Pokiaľ sa tam budú podpisovať úbožiaci, ktorí sú len schopní sa vytrepať po schodoch podpísať, no tak sa tam nebudem podpisovať. Kľudne mi aj strhnite plat. Odmietam sa. Môj podpis má cenu. Ja sa pod záchodové a na záchodové papiere nepodpisujem, vážení!

    Vyriešte si vy ten váš problém, ktorý máte, čo je pre vás dôležitejšie, či ísť dneska domov, alebo zajtra domov, alebo rozmýšľať nad tým, či ten Kaník nemá kus pravdy, či nemá zmysel s kamennými doskami Mojžišovými v podobe prídavkov pre deti trošku zašejkovať, zahýbať, či to nemá zmysel. Či nemá zmysel a treba dať ďalší zákon, ktorý sa týka dôchodcov, nie tohto problému. Otvorte myseľ! Ale to by sme museli mať iné zastúpenie. Bude dneska ešte o tom reč, budem o tom rozprávať. Som pripravený. Koniec koncov som sa zocelil po tých dvoch rokoch cirka, že s vaším záujmom.

    Ale na čo ešte apelovať? Asi na to, že tej Hufkovej treba prísť zabúchať na dvere, aby to riešila, lebo to nerieši. Vážení, Kissinger z Banskej Bystrice to nevyrieši, Cigánov. Vidíte, už mali robiť všetci pomaly, nie, a kde sú? Tu rieši geopolitiku. Nevyrieši. Tu, tu, za týmto pultom musí niekto predniesť návrh, potom si sadne tam, potom tento človek to odspravodajcuje a potom to toto plénum odhlasuje a môžme čakať, že niečo z toho bude. Iba, iba tak. Pokiaľ začnete, ja viem, že to láka, koľkých to láka teraz, že aké sú riešenia, tam sa zjavujú, hentam. Skade budeme prijímať riešenia, prosím vás? Akú máte úctu k tomuto inštitútu? Iba stadiaľto, iba stadeto, iba, iba stadeto.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Kuffa a pán poslanec Kaník. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Takže pán poslanec Kuffa a pán poslanec Kaník, ktorý si zabudol kartu.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Ja to poviem len raz, nie trikrát ako kolega Dodo Hlina. A som to už aj hovoril tu. Maternica nie je výrobným prostriedkom a nemali by sme takto dehonestujúco rozprávať o materstve, lebo myslím si, že neni to správne, a prijať dieťa, to nie je len otázka peňazí.

    Aj keď človek sa tu zamýšľa nad tým, že ten rodičovský príspevok bol by teda spravodlivým, ale v skutočnosti je to tak, že len samotná otázka peňazí nie je dostatočne motivujúca na to, aby rodičia boli ochotní prijímať deti. Ak by tomu tak bolo, tak v našej krajine ročne by nebolo 40-tisíc potratov. Teda dovolím si nesúhlasiť s tým, že otázka peňazí a možno rodičovského príspevku je práve to, čo by rodičov motivovalo prijímať deti.

    Treba tu vytvárať komplexný návrh zákonov, ktorý by podporoval rodinu a manželstvo komplexne.

    Ďakujem.

  • Na Lojza Hlinu všelijako už sa sem-tam krivo pozerá, lebo má svojrázne spôsoby a možno niekedy silne emotívne vystúpenia, ale treba sa zamyslieť nad tým jadrom, čo hovorí, a tam jednoznačne treba povedať, že je taká istá pravda, len inak povedaná možno, ako tu hovoríme mnohí.

    A poviem to ináč. Tu nejde o to, že čo je motívom prijímať deti, ale je jej mottom, čo je motívom odmietať prácu. Jednoducho, veď dva a dva sú vždy štyri. Keď jednoducho zadarmo cez sociálny systém, ktorý je spojený s počtom detí v rodine a množstvom príspevkov, ktoré sa na to viažu, od rodičovského príspevku pri narodení dieťaťa, príspevok za plnenie školskej dochádzky, jasne protiústavný príspevok, a ďalšie, keď tento balík vytvorí väčší príjem ako príjem z práce, tak je logické, že tento príjem bude uprednostnený pred pracovnou aktivitou. A až niekto povie, že to neni pravda, tak neviem, na akej planéte žije. Toto je princíp, tento treba prelomiť. Len vtedy systém môže fungovať, keď sa pracovať bude oplatiť. A to, či sa pracovať oplatí, závisí od toho, koľko ten človek tou prácou získa. Jednoznačne. Prečo by mal pracovať, aby získal menej, ako keď nepracuje?

    A preto tie riešenia, ktoré sa hľadajú a mnohokrát boli odmietané, že komplexne, komplexne, veľmi jednoduchý princíp. Pracovať sa musí oplatiť a potom presne všetko začne fungovať ako hodinky. Dnes to nefunguje a to nefungovanie sa znásobuje. Takže chyťme sa rozumu, kým nie je neskoro a nenariekajme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Hlina s reakciou, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len občanom tejto krajiny preložím, že čo znamená komplexne. V zásade by sa mali báť, keď niekto povie, že to ide riešiť komplexne, resp. by si to mal vysloviť aj do slovníka, to kľudne v slovenských pomeroch môžeme dať, že nijako. Proste, to je čarovná formulka. Akonáhle vám politik povie, že to ide riešiť komplexne, to znamená, že to nejde riešiť, že len naťahuje čas a odsúva to, odsúva, kým to vyhnije. Lebo to je taká tá vyhnívacia metóda.

    Takže, naozaj, bojte sa, ľudia. Ja som už veľakrát počul komplexných riešení úžerníkov, komplexných riešení neviem čoho. Prosím vás, aj komplexné riešenie sa skladá z malých častí a nič nebráni tomu, aby ste malé časti začali aj z komplexného veľkého celku odhrýzať, aby ubúdalo. To je moja laická, sedliacka úvaha, ktorú som si dovolil. Ale v zásade, ľudia, pre slovenské pomery platí: komplexne znamená nijako.

    Ďakujem.

  • Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Novotný, pán poslanec Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi niekoľko myšlienok k tomuto poslaneckému návrhu zákona, ktorý predkladáme spolu s pánom poslancom Kaníkom už niekoľkýkrát v tejto snemovni, a uisťujem vás, že ho budeme predkladať aj ďalej, keď zaňho nebudete hlasovať v tejto verzii, ako je predložený, a to z jednoduchého dôvodu, a teraz budem hovoriť trochu o inom zákone, o ktorom hovoril aj pán poslanec Hlina vo svojom vystúpení.

    Určite sa všetci pamätáte na jeseň minulého roku, keď pán minister Richter priniesol vládny návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi do tejto snemovne. Určite sa pamätáte na vyjadrenia aj pána ministra Richtera, ale hlavne pána splnomocnenca vlády pre rómsku problematiku, pána Polláka, ktorý opakovane povedal, že je to jeden z pilierov rómskej reformy.

    Vládny návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi mal byť a má ambíciu byť jedným z pilierov rómskej reformy. Jedným z kľúčových opatrení, ktorý tento vládny návrh zákona priniesol do slovenskej legislatívy a nastolil, je opatrenie, že plnoletý člen domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi, ak chce získať dávku v hmotnej núdzi vo výške 61 eur 60 centov, musí na základe výzvy odpracovať v malých obecných službách 32 hodín mesačne. Úplne jednoducho to popisujem, aby som sa vyhol tým kostrbatým formuláciám.

    Čiže ináč povedané, vládny návrh zákona, ktorý je účinný od 1. januára, hovorí, ak chce niekto, kto nemá prácu a je v hmotnej núdzi, dostať 61,60, musí sa nahlásiť na výzvu na drobné obecné služby a musí odpracovať 32 hodín.

    Už pri prerokovaní tohto návrhu zákona tu, v snemovni Národnej rady, vznikla pomerne veľká diskusia o tom, či to je, alebo nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Nebudem tu citovať kolegov, veď boli, pamätáte sa na tú diskusiu, bola pomerne živá a naozaj bol tu pomerne silne zastúpený názor, že nie je možné dávku v hmotnej núdzi takýmto spôsobom, to by som rád podčiarkol, takýmto spôsobom, ako to upravuje vládny návrh zákona, podmieňovať aktivitou.

    Došlo k podaniu na Ústavný súd. Ústavný súd zatiaľ nerokoval o tejto veci, lebo to podanie prišlo až koncom decembra, časť opozičných poslancov sa pod to podpísala, ale medzitým, dámy a páni, dávam do pozornosti aj skutočnosť, že prezident Slovenskej republiky vrátil zákon o pomoci v hmotnej núdzi tejto snemovni, kde namietal presne to, že dávka v hmotnej núdzi nemôže byť takýmto spôsobom podmieňovaná aktivitou, pretože má na ňu každý podľa medzinárodných dohovorov a ústavy, ak je v hmotnej núdzi, nárok. Nemôžte niekoho nechať bez finančných prostriedkov.

    SMER prelomil veto pána prezidenta, SMER nezahlasoval ani za tú novelu ústavy, ktorú doniesli kolegovia z SaS na túto schôdzu Národnej rady, kde povedali, že, no tak, keď už to tak teda chcete podmieňovať, dávku v hmotnej núdzi, aktivitou a zúčastnením sa na malých obecných službách, tak to aspoň napíšme takýmto spôsobom do ústavy. Nezahlasovali ste za to, táto snemovňa to neprijala a teraz sme v situácii, že čakáme. Čakáme, čo povie Ústavný súd. Popísal to pán kolega Hlina vo svojom vystúpení. Nuž tak čakajme ešte chvíľu na Ústavný súd.

    Ale mňa trápi niečo úplne iné. Viete, čo mňa trápi? Ústavný súd raz rozhodne a povie, ako to je, a potom sa bude upravovať zákon. Mňa trápi to, že ten zákon v praxi nefunguje. Vážení starostovia zo SMER-u, vážení starostovia z ostatných politických strán, funguje to u vás v obci? Už to ide? Lebo zákon je účinný od 1. januára. Čiže od 1. januára ten, kto je v hmotnej núdzi a je plnoletý a potrebuje 61,60, musí odpracovať 32 hodín mesačne v rámci malých obecných služieb. Je február, nefunguje to.

    Množstvo obcí sa teraz stretáva s úradníkmi z úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a diskutujú, ako by to asi mohlo začať fungovať. Nastávajú obrovské problémy predovšetkým v obciach, kde je málo obyvateľov a veľa poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Nevedia to zorganizovať starostovia. Nemajú finančné prostriedky na pracovné pomôcky. Nemajú finančné prostriedky na koordinátorov. Úrady práce ponúkli, že takýmto obciam umožnia, alebo zaplatia koordinátora, jedného koordinátora na 200 ľudí, ktorí budú pracovať prostredníctvom drobných obecných služieb. Jeden koordinátor na 200 ľudí? Viete, aká je situácia v niektorých obciach, starostovia? Vy to viete veľmi dobre a povedzte aj kolegom, ktorí to nevedia, ktorí bývajú vo veľkých mestách. Jeden koordinátor na 200 ľudí je kontrolór, nie koordinátor. Reálne potrebujete jedného na 20, 25 ľudí, ktorý nad nimi musí stáť, keď im rozdáte metly a lopaty.

    Toto je situácia, priatelia, reálna. Nefunguje zákon. Nedodržiava sa tu zákon, ktorý mal byť pilierom rómskej reformy. Od 1. januára je účinný, nič nie je. Niečo bude, niečo do toho babrú úrady práce so starostami. Znovu ste naváľali úlohy na starostov, znovu starostovia majú vyriešiť váš pilier rómskej reformy. To je môj problém.

    Bohužiaľ, už začínam sám seba nenávidieť za to, že keď sme to tu rozprávali s pánom poslancom Kaníkom, zase sme mali pravdu, že to v praxi jednoducho nebude fungovať. Vy ste urobili opatrenie akože. Akože opatrenie. Máme zákon, môže ísť pán štátny tajomník alebo pán minister do televíznej relácie, pán kandidát na prezidenta Robert Fico teraz môže prejsť všetkými mítingmi a burácať, že on to vyriešil. Nič nevyriešil. Nefunguje to presne pre tie aplikačné problémy, na ktoré sme vás upozorňovali pri prerokovaní na jeseň minulého roka a ktoré sa v plnej nahote ukazujú od januára, odkedy je tento zákon účinný.

    Záverom chcem povedať len toľko, SDKÚ - DS od 2002. roka hovorí, že je správne podmieniť plnú výšku sociálnych dávok aktivitou. Kto chce všetky sociálne dávky, musí byť aktívny, ale nie tak babrácky, ako ste to urobili vy v prípade dávky v hmotnej núdzi, ale tak, aby to nebolo ani protiústavné a aby to bolo motivujúce pre otca a mamu rodiny, ktorá je v hmotnej núdzi, vykonávať nejakú aktivitu. Napríklad spôsobom, ktorý predkladáme dnes, aby plná výška rodičovského príspevku bola podmienená aktivitou aspoň jedného z dvoch rodičov v priebehu ostatných štyroch rokov. Ale takisto sa to dá urobiť pri príspevku pri narodení dieťaťa alebo pri príspevku za školskú dochádzku, kde tú aktivitu rodičov, resp. aktivitu samotného dieťaťa v škole, to znamená študijné výsledky, vieme dať do zákona bez toho, aby sme riskovali, že budeme v protiústavnej rovine.

    Takže, dámy a páni, prichádzame s riešením, nielen s kritikou, a chcel by som vás poprosiť, aby ste toto riešenie podporili, aby sme mohli začať konečne podmieňovať plnú výšku sociálnych dávok aktivitou a aby sa pracovať v tejto krajine oplatilo viac, ako špekulovať a poberať sociálne dávky.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci: pán poslanec Mihál, Hlina, Nicholsonová a Kaník. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Keďže je 11. hodina, vyhlasujem krátku prestávku do 11.02 hod. a budeme pokračovať hlasovaním.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní.

    Ešte predtým procedurálne návrhy. Pani poslankyňa Žitňanská, Jana.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, sťahujem svoj návrh zákona na vydanie, zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, tlač 847.

    Odôvodnenie: Chcem dať ešte čas pánovi ministrovi školstva, aby pochopil, že peniaze na asistentov učiteľa sú a že nemusí blokovať tento môj návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby ste hlasovanie č. 107, teda neviem, buď ho vyhlásili za zmätočné, alebo si ho odsúhlasili. Proste niečo s ním urobte, lebo ste odhlasovali niečo, čo som nepovedal, a to je podľa mňa bezprecedentná záležitosť a to sa môže časom horšiť.

    V prípade, že tak neurobíte, tak som pripravený dať návrh na Ústavný súd, aby toto hlasovanie bolo zrušené. Ja neviem, či to vôbec je možné Ústavným súdom. Ale prosím vás do budúcna, nedávajte hlasovať o niečom, čo som nepovedal.

    A ešte teda hlásim, pán predseda, že vaša zástupkyňa v čase mieru to ako-tak zvládala. Pri najmenšom konflikte to išlo prudko dole vodou a som si aj spomenul, že starý, dobrý pán Paška, že to zvláda lepšie. Naozaj, nemôžte dať hlasovať o niečom, čo som nepovedal, a prosím vás, vyriešte to, hlasovanie č. 107.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, v princípe sa dá hlasovať vo veci, nie o tomto. Ale pozriem sa, netuším, čo to je, dobre? Pozriem sa na to.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V mene skupiny poslancov sťahujem z legislatívneho procesu bod 58, je to doplnenie zákona č. 25/2006 Z. z. Máme to pod tlačou 761. Je to zákon o verejnom obstarávaní. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, možno ste zaregistrovali, že minulý týždeň zomrel pán Jozef Hübl, bývalý poslanec Národnej rady a podpredseda výboru pre životné prostredie a ochranu prírody v rokoch 1990 až 1992. Chcel by som vás požiadať, aby sme si po hlasovaní minútou ticha uctili jeho pamiatku. Ďakujem vám vopred.

  • Pán predseda, ja by som chcel navrhnúť, nakoľko dnes sa koná slávnostná ceremónia, ktorú pravidelne poriada izraelské veľvyslanectvo, a sú tam pozvaní viacerí poslanci Národnej rady, aby sme dnes o piatej nehlasovali a hlasovali až zajtra o jedenástej.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre. Takže dnes nebudeme hlasovať o 17.00 hod., budeme rokovať a prerokované body odhlasujeme zajtra o 11.00 hod.

    Predpokladám, že je všeobecný súhlas s návrhom pána poslanca Hubu. Poprosím vás, dámy a páni, pripomenúť si nášho zosnulého bývalého kolegu.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem vám pekne.

    Budeme teraz, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Poprosím pána poslanca Štefanca, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Osuského na vydanie zákona č. 40 o štátnom občianstve, je to tlač 841.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 841.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať, že Národná rada prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 52 za, 2 proti, 77 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Kollár uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslanca Sulíka na vydanie daňového poriadku, je to tlač 843.

    (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 843.)

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 61 za, 1 proti, 73 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh nezískal podporu.

    Pán poslanec Přidal uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Abrhana, Fronca, pani poslankyne Gibalovej a pána poslanca Hrušovského na vydanie zákona č. 182 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, je to tlač 844.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Abrhana, Martina Fronca, Moniky Gibalovej a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, tlač 844.

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, teda jeden vystúpil, pán poslanec Fronc, pardon, ale nedal pozmeňujúci návrh. Dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 60 za, 6 proti, 72 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pani poslankyňa Jana Žitňanská uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Fronca, Hrušovského, Abrhana a pani poslankyne Gibalovej na vydanie zákona č. 597 o financovaní škôl, je to tlač 845.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského, Pavla Abrhana a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, tlač 845.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili traja poslanci, nedali žiadne pozmeňujúce návrhy. Prosím, dajte hlasovať o tom, že budeme o zákone rokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 57 za, 81 sa zdržalo.

    Ani tento návrh nezískal podporu.

    Poprosím pána poslanca Fedora, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Správe o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2012.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie predmetnú správu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 78 za, 3 proti, 54 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Správu sme zobrali na vedomie.

    Pán poslanec Osuský uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Abrhana, Fronca, Hrušovského a pani poslankyne Gibalovej na vydanie zákona č. 131 o vysokých školách, tlač 846.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Abrhana, Martina Fronca, Moniky Gibalovej a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 846.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, nebol podaný nijaký procedurálny návrh. Preto vás, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 60 za, 1 proti, 76 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Odhlasovali sme prerokované body programu.

    Pán predseda výboru Duchoň.

  • Ďakujem pekne. Dovoľujem si oznámiť zasadnutie finančného výboru o 12.30 v miestnosti č. 31. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hlina. Nie? Pán predseda výboru Podmanický.

  • Zvolávam zasadnutie výboru pre sociálne veci v rokovacej miestnosti výboru o 12. hodine.

  • Ďakujem. Členom ľudskoprávneho výboru chcem pripomenúť, že výbor zasadá o štvrť na jednu v miestnosti č. 149. Ďakujem.

  • Pán predseda výboru Hudacký.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že výbor bude zasadať o 13.30 v miestnosti č. 149. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pozývam členov výboru pre zdravotníctvo o 12. hodine dnes do našej rokovacej miestnosti.

  • Ďakujem za slovo. Pripomínam členom výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, že o dvanástej máme zasadnutie v zasadačke miestnosti výboru. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pripomínam kolegom a kolegyniam zo zahraničného výboru, že 12.15 máme zasadnutie výboru v miestnosti výboru č. 183.

  • Ďakujem pekne za slovo. Tiež by som chcel pripomenúť členom a členkám nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že schôdza výboru bude o dvanástej v zasadačke výboru. Ďakujem pekne.

  • Chcem pripomenúť tiež mojim kolegom z výboru pre obranu a bezpečnosť, že výbor sa bude konať o 13.30 v zasadačke výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pripomínam zasadnutie výboru na kontrolu činnosti SIS o 13. hodine v obvyklých priestoroch. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Tiež by som chcel pripomenúť cteným kolegom, že výbor pre kultúru a médiá zasadá o dvanástej v obvyklej miestnosti výboru. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Päťminútová prestávka a budeme pokračovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Faktické poznámky na vystúpenie pána navrhovateľa.

    Pán poslanec Mihál.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 848.

  • Ďakujem. Ja sa veľmi stotožňujem a oceňujem vystúpenie pána Novotného a podpisujem sa poň(podeň) do slova a do písmena, tak ako hovorím. A chcem aj povedať, že za poslancov za stranu SaS podporíme tento návrh. No ale k veci, k tomu vystúpeniu.

    Takisto si myslím, že to, čo tu vlastne predvádza vláda Roberta Fica a 83 poslancov za stranu SMER, to je čiste len špičkovanie predvolebnej prezidentskej kampane a nič iné. Pretože ak by mali skutočne záujem na tom, aby sa dávky na Slovensku nerozdávali zadarmo, tak by príslušnú legislatívu prijímali rozumnejšie, rozmyslenejšie a doslova, ako sa hovorí, počúvali tých, ktorí prinášajú dobré návrhy, tak ako je aj tento a tak ako bola aj naša snaha na tejto schôdzi pripraviť a predložiť novelu ústavy, aby nebolo žiadnej pochybnosti o tom, či je možné požadovať za dávky určitú verejnoprospešnú aktivitu v prospech obce, regiónu, v prospech Slovenska.

    Chcem ešte aj potvrdiť to, že na úradoch práce momentálne je úžasný, ale úžasný chaos vyvolaný nielen novým zákonom o dávkach v hmotnej núdzi, ale aj ďalšími zmenami, o ktorých bude hovoriť aj moja kolegyňa Lucia Nicholsonová, takže nechám aj pre ňu priestor.

    Ja napríklad poviem jednu vec, jednu perličku. Jednu z mála dobrých vecí, ktorú ste schválili, a to je to, že prídavky na deti budú môcť poberať aj rodičia vysokoškolákov, ktorí opakovali ročník. Na úradoch práce o tom vôbec nič nevedia. A dokonca na Ústredí práce, to je ten orgán, to riaditeľstvo úradov práce, hovorca je úplne bezradný a nechápe, o čom sa hovorí, keď sa ho to niekto spýta. Čiže aj tie hlúposti, možno drobnosti, ktoré ste schválili, ktoré sú dobré, o tom sa na úradoch práce vôbec nevie. Tak ako...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Ďakujem pekne. Chcem oceniť teda vaše vystúpenie, ja by som sa tiež pod to podpísala, a teda my určite podporíme váš návrh.

    Chcem k tomu nefungujúcemu pridať aj zákon o prídavku na dieťa, tam je tá, tam vznikla tá nahlasovacia povinnosť, myslím, že to už bolo dostatočne aj medializované a že sme si teda všetci vytvorili obraz na to, akým spôsobom boli úradníci, vaši úradníci na úradoch práce, pripravení na takúto zmenu zákona. Tam sa krásne ukazuje, aké je to nezmyselné, čo ste priniesli do tohto pléna a silou 83 poslancov aj schválili a presadili do praxe.

    K tomu, samozrejme, zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý je protiústavný a má byť pilierom rómskej reformy a úplne vám zlyhal. Tam sa stačí pozrieť na obec napríklad Letanovce, keď sa odsťahovali Rómovia, aký bordel tam zostal. A keby váš zákon fungoval, tak by nikto neriešil celé týždne, že kto ten bordel odprace. Ten zákon vám zlyháva, pretože vaši vlastní ľudia na úradoch na to nie sú pripravení a nie sú na to pripravení, samozrejme, ani primátori a starostovia. Ale nič v zlom voči nim. Pretože byť na také niečo pripravený, to chce naozaj obrovské sústo aj odvahy, aj peňazí, aj všetkého možného a to ste vy jednoducho neurobili.

    Ja si pamätám premiéra, keď tu bol nedávno v pléne a vyhlásil, že vy nemáte problém zmeniť zákon, ak sa ukáže, že v aplikačnej praxi zlyháva. Tak ja by som vás chcela vyzvať, toto sú určite dva zákony, ktoré musíte zmeniť: zákon o prídavku na dieťa a zákon o hmotnej núdzi.

    A tiež by som vás chcela poprosiť, aby ste už nepredkladali nič nové, čo nemáte dotiahnuté a prediskutované, ale, naopak, zamyslite sa nad tým, či nie je jednoduchšie podporiť niečo, čo dáva zmysel, tak ako napríklad Kaníkov návrh.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kaník. Nie je prítomný pán poslanec Kaník.

  • Zaznievanie zvuku mobilného telefónu.

  • Kolegyne, kolegovia, vypnite si telefóny.

    Reakcia, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Nicholsonovej aj pánovi poslancovi Mihálovi, že na mňa reagovali. No je to naozaj taká, nie je to vôbec radosť, že o tom musíme hovoriť. Keď sme zákon o pomoci v hmotnej núdzi z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny prerokúvali opakovane v tomto pléne, veď vrátil ho aj prezident republiky, hovoril som opakovane o tom aj s mojimi kolegami, že v praxi to nebude fungovať, že tu bude proste aplikačný problém. Teraz súlad s ústavou nechám na chvíľu bokom, to vyrieši Ústavný súd, ale v praxi tento zákon nebude fungovať. Starostovia sa s tým nebudú vedieť vysporiadať, hlavne v malých obciach, kde je veľa poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Bude obrovský problém zorganizovať a zabezpečiť dostatok malých obecných služieb.

    No, od 1. januára je zákon účinný a nefunguje. Je február a starostovia sa teraz stretávajú s úradníkmi z úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a špekulujú, ako vôbec to spustiť a ako to nastaviť. Myslím si, že takéto zákony by Národná rada nemala schvaľovať. Myslím si, že skôr by trebalo viackrát merať a potom raz rezať, ako prijať zákon, aby bol, aby sa tu dalo chváliť s tým, že je prijatý pilier rómskej reformy, ktorý ale v praxi nefunguje. V praxi jednoducho tento zákon nie je možné aplikovať a uvidíme, ako sa s tým nakoniec nejakým spôsobom vysporiadajú starostovia v spolupráci s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Chcel by som ešte povedať len toľko, že ak nezačneme diskutovať o reálnych riešeniach, ktoré v praxi budú fungovať, tento problém sa nám bude len navršovať a navršovať a to riešenie bude stále komplikovanejšie a komplikovanejšie.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Zajac do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, pán navrhovateľ, spravodajca, dámy a páni, začnem takým príkladom, ktorý občas vídavam, keď sa vyberiem na cestu do Poľska. Prejdem hranice, cesty sa rekonštruujú kompletne, robia sa chodníky. A ja veľakrát si všímam, že mladí 18-, 19-, 20-roční chlapci, dalo by sa povedať, robia pri tých cestách s lopatami. Ak sa prejdete po Slovensku, keď sa niečo rekonštruuje alebo robí podobné typy chodníkov alebo ciest, mladých ľudí tam nevidíte robiť s lopatami.

    Párkrát som sa už zamýšľal, prečo to tak je? A pri svojich cestách do Poľska, dvakrát som bol na konferencii, som sa rozprával s kolegami, poľskými poslancami, a pýtal som sa trošku na sociálny systém, ktorý funguje v Poľsku. Nepovažujem sa za odborníka na sociálny systém ani na Slovensku, už tobôž v Poľsku, ale predsa len mi vysvetlili princíp, že získať sociálne dávky, sociálny príspevok, podporu v nezamestnanosti v Poľsku nie je také jednoduché. Musíte mať odpracované určité roky a aj tak tento príspevok od štátu môžte dostávať len určitý čas. A potom znova musíte odpracovať pomerne dosť veľa rokov. A preto tí mladí chlapci, ktorí skončia strednú školu, učňovku, idú a pýtajú sa po tých firmách, prosím vás, zamestnajte nás. Pretože keby prišiel na úrad práce, sociálnych vecí, tak mu nevyjde nejaká veľká podpora, možno ani žiadna mu nevyjde podpora.

    A teraz sa vrátim na Slovensko a poviem, čo sa stane na Slovensku. Ak mladý človek skončí strednú školu alebo učňovku, alebo ani tú učňovku nedokončí, niekedy len základnú školu, čo sa deje? Chodí sa pýtať po firmách, kde by ho zamestnali? Nie. Ide na úrad práce a tam sa pýta, ktoré všetky dávky môžem dostať? Ešte keď má aj rodinu, deti, príde na to, že dostane, ako tu kolega Kaník vymenovával, pri tuším troch deťoch 380 eur, pri dvoch deťoch 350 asi eur. A príde na to, že ja mám niekde chodiť pracovať s lopatou možnože za tých 350, 330? Minimálna mzda na východnom Slovensku v Prešovskom, v Košickom kraji je úplne bežná. Príde na to, mne sa neoplatí ísť do toho zamestnania.

    Dámy a páni, preto keď sa rozprávame o minimálnej mzde, odborári hovoria, mala by sa dvihnúť. Keď sa bavíme o tom, že by sme chceli na Slovensku vyššie mzdy, no kto by ich nechcel? Všetko toto, zamestnanosť, výška mzdy, minimálna mzda, súvisí so sociálnych systémom.

    Kolega Švejna neustále pripomína, ja to znova pripomeniem tiež, človek je tvor ekonomický, ekonomicky mysliaci. Ak má niekto na dávkach dostať 350 eur a za prácu nejakých 330 plus ešte možno nejaké sociálne dávky, ak ten rozdiel je do 100 eur, no neoplatí sa mu ísť pracovať. Neoplatí sa pracovať. Preto skoro všetky pravicové strany mali v svojich predvolebných programoch heslá "Pracovať sa musí oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky". Alebo KDH "Začína to prácou", niektorí to osmievali.

    Dámy a páni, ak nebudeme mať viacej ľudí, ktorí budú pracovať, ak budeme mať armádu 400-tisíc nezamestnaných, z nich väčšina poberá nejaké príspevky od štátu, nebude v tejto krajine lepšie.

    Dámy a páni, predložený návrh zákona je v príkrom rozpore s myslením vládnej strany SMER. Pretože predkladatelia aj ďalšie pravicové strany vrátane KDH s tým súhlasíme, že zodpovednosť má niesť jednotlivec, osoba. Štát má vytvárať také podmienky, aby človek sa čím viacej snažil zamestnať, podnikať, preto zákon o rodinnom podnikaní, aby človek, keď už sa dostane do zlej sociálnej situácie a chce nejaký nárok na príspevky, aby si to odpracoval. S týmto súhlasíme, ale musí to byť zodpovednosť jednotlivca.

    A prečo hovorím o príkrom rozpore s vládnou stranou SMER? Pretože predstava vlády Roberta Fica je o tom, štát sa postará. Štát zabezpečí to, aby armáda 180-tisíc ľudí, ktorí poberajú sociálne dávky, aby mohla odrobiť tých 32 hodín mesačne. V posledných dňoch počúvam pána ministra Richtera, štát sa postará o to, že každý jeden absolvent do štyroch mesiacov bude mať prácu. Štát sa postará.

    Dámy a páni, nefunguje to tak. Štyridsať rokov sa tu snažili komunisti toto urobiť, že štát sa postará. Musíme nechať zodpovednosť na jednotlivcovi, a preto toľkokrát spomínaný zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ku ktorému som aj ja párkrát vystupoval a som povedal, áno, princíp odpracovať si 32 hodín za sociálne dávky alebo za tú dávku v hmotnej núdzi je v poriadku. Ale my nemôžme odkázať tým ľuďom, že štát sa postará cez 840-tisíc koordinátorov, potom odrazu zistíme, že všetko sme to presunuli na starostov. Starosta, ty sa postaraj!

    No nech príde pán minister alebo aj ďalší ministri do obce Vechec alebo do Zamutova, kde ich majú 450, 550 ľudí, ktorí majú odpracovať túto dávku. Na toto som poukazoval niekoľkokrát. A dokonca sme vám s kolegom Hudackým niekoľkokrát ponúkali aj riešenie, čiastkové riešenie, pomoc vo vašom zákone, kde sme navrhovali, nenechajte to všetko na tých starostov, skúste do toho zapojiť štátne podniky. A ja sa nebojím povedať, že do budúcnosti sa nebude dať vyhnúť ani súkromnému sektoru. A možno raz sa nastaví taký systém, kde sa povie, môžeš tých 32 hodín odpracovať hocikde, v súkromnom sektore, v štátnom podniku, na obecných službách. Môžeš to odpracovať hocikde a skús doniesť potvrdenie, že tých 32 hodín si odpracoval na našich obciach, hlavne tam, kde je veľa ľudí v hmotnej núdzi, nie je dostatok práce pre týchto pracovníkov. A keď budete tlačiť na tých starostov, a to je jedno, či sú naši, alebo vaši, lebo momentálne s tým majú veľké problémy. Odrazu zistil aj pán minister Richter, že sú s tým problémy, s aplikáciou toho zákona, a chodí po republike a robí konferencie so starostami a starostovia naňho kričia: Čo dáme tým ľuďom do rúk? Čo im dáme? Veď ani toľko lopát a metiel nemáme.

    Takže, dámy a páni, podporujem tento návrh zákona, ktorý túto zodpovednosť posúva na toho jednotlivca, aby sa aktivizoval, aby sa snažil odpracovať aspoň určitú časť, keď chce poberať príspevok, rodičovský príspevok od štátu. Týmto smerom sa potrebuje vláda SMER-u uberať. A kolega Hlina povedal, že niekoľkokrát sme navrhovali, opozičné strany, určité riešenia, boli odmietané, odmietané. A potom, ako pri spotrebiteľských úveroch, nakoniec ten tlak opozície, tlak verejnosti bol taký, že vládni poslanci, vláda Roberta Fica si to všimla a zapracovala to do vládneho návrhu alebo do návrhu vládnych poslancov. Aj to je naša úloha opozície, aby sme takto poukazovali na problémy a hľadali riešenia pre Slovensko. Pretože tých 400-tisíc nezamestnaných, 180-tisíc ľudí v hmotnej núdzi tu reálne sú. To nie je nejaká kabinetná politika opozičných alebo vládnych poslancov. Tento problém, nezamestnanosť je problém číslo jedna na Slovensku a musíme ho riešiť tak, že budeme vytvárať podmienky, aby ľuďom sa oplatilo pracovať a nie poberať sociálne dávky.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky, traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ono určitý čas je aj tak čas bilancovať a v zásade môžme bilancovať, že v polke volebného obdobia SMER neurobil na riešenie naozaj mimoriadne ťaživej, ťaživej situácie nič. Normálne nič, ešte raz nič a ešte do tretice nič.

    Ten zákon, ktorý tu teraz je a ktorý je, aj tu bol spomenutý kolegom pánom Zajacom, bude mať určitý koniec, ktorý ortieľ nad ním vynesie Ústavný súd. Čiže to nič naozaj platí.

    A to je veľmi zlá vizitka, lebo vzhľadom na citlivosť témy už je asi vymaľované, tak sa povie. Takže, ľudia, naozaj ja ešte sa skúsim v tým mojich, čo budem ja predkladať tie zákony, apelovať na určitú zodpovednosť. Neviem, či to má zmysel, ale hovorím, zmysel asi nemá apelovať na zodpovednosť tých konkrétnych poslancov, lebo to sú trojky plech, to je normálne zhutnený betón, ale možno by malo zmysel apelovať na ľudí, ktorí ich poznajú a prípadne by im šli zaklopať na dvere alebo keď ich stretnú, keď pôjdu z Tesca, že sa ich na to spýtajú, že čo s tým mieňa robiť, lebo doba je vážna a situácia sa zhoršuje. Zjavujú sa nám tu všelijakí proroci a neviem čo a celé, celé sa to, celé sa to kazí. A pokiaľ skutočne máme radi túto krajinu, tak prestaňme si nahovárať, že to vyhnije. No ten problém nevyhnije. A riešenia zase nie sú v podobe, že tu príde niekto, iPhone. Tie riešenia sú v sociálnom systéme, tých zákonov zase až tak nie je veľa, ktorých sa to týka, len treba do nich politickú odvahu, do nich hryznúť. No a vyzerá, že ani nie, že odvaha nie je, ale ani záujem nie je, a to je, podľa mňa pre tých ľudí musí byť hrozné, že zisťujú to, že ľudia vlastne ani nemajú záujem sa toho chytať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Áno, v posledných rokoch stáva sa presne, a je to veľmi častým javom, to, že absolventi základných škôl a informujú sa na úradoch práce, že aké majú nároky na vyplácanie sociálnych dávok. Tento trend je určite nesprávny. Ale na druhej strane je tu takisto problém ten, že niet ani nejakú prácu ponúknuť týmto ľuďom. Nemajú kvalifikáciu, chýba im kvalifikácia a pre nízko kvalifikovaných ľudí, však to vieme veľmi dobre, aký je obrovský problém zamestnať sa. Ak sú to marginalizované skupiny a problémoví občania, tak ešte o to viac je problém túto prácu im ponúknuť.

    "Pracovať sa musí oplatiť", to je veľmi pekný slogan, aj ak by sa nám ho podarilo aj naplniť, aby sa oplatilo pracovať a nie byť v systéme sociálnom. Ono je veľkým problémom aj to (a je to zároveň pre mnohé rodiny aj neúctivé a nedôstojné), byť na úradoch práce, alebo resp. v sociálnom systéme, a odkázaný byť len na tie sociálne dávky. Ja verím a chcem veriť aj to, že naozaj mnohým otcom a matkám záleží na tom, aby tú prácu mali, aby dôstojne tieto rodiny mohli žiť a fungovať.

    Áno, na Slovensku je aj problém ten, ak zaktivizujeme tých ľudí na tých drobných obecných službách a teraz tí koordinátori, ktorí majú byť jeden pre, aj kolega to spomínal, pre 200 ľudí. Nie je možné koordinovať túto prácu. Lebo 200 ľudí aj má problém vôbec za tú krátku chvíľu urobiť tú prezenčku a zistiť, že ktorí sú a ktorí nie sú ako v práci.

    Zamýšľam sa nad takou skutočnosťou, že tých 62 eur za 32 odpracovaných hodín, odpustite mi to, ale je to tiež neúctivé a nedôstojné voči ľuďom...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som sa pristavil iba pri jednej tvojej veci, ktorú si hovoril, že kde tie práce sa môžu vykonávať. Ja stále už sa budem, stále sa budem pýtať, keď bude táto téma, že kde bola tá filozofia pri primárnom určovaní, či už aktivačných prác, alebo iných, kde je potrebné odpracovať, prečo iba ten intravilán? Prečo? Veď tam predsa muselo byť jasné, že tej práce tam nebude na tisíc rokov. Veď predsa my nerobíme systémové kroky na dva, tri, päť rokov. Myslím si, že tu je tá veľká vízia, ktorá by mala byť, že to naše územie nie sú iba intravilány.

    Tak preto sa pýtam, vážení, tí, ktorí to včera, vtedy ste ten zákon prijímali, zdôvodnite mi prečo? Koľkokrát to už dávame, aby to boli aj iné subjekty, kde by sa mohla tá práca vykonávať? Ako je to len od stola? Veď to nemá systém, o ktorom vy stále hovoríte a stále tlačíte, že poďme do nejakých systémových a úplných riešení.

    Vážení, keď neposkytneme aj prácu v inom území ako intravilánovom, tvrdím, že tento problém v živote neodstránime.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne všetkým trom, ktorí na mňa reagovali.

    Pán kolega Kuffa, naozaj je to v tom, že nie štát by mal mať snahu nájsť prácu 180-tisíc ľuďom, ale systémovo to nastaviť tak, ako to navrhovatelia navrhujú, aby ten človek vedel, že keď ja teda si nenájdem na 32 hodín prácu a dajte mi možnosť, aby som mohol ísť aj do lesa povedať, že tam pôjdem vyčistiť, alebo na povodie, alebo, nebojím sa povedať, aj ku súkromníkovi niekde odrobiť, tak on bude vedieť, že nedostane tú dávku v hmotnej núdzi. Tak to treba nastaviť.

    Nie že 840 koordinátorov. Tých 840 koordinátorov nebude vládať obchádzať tieto jednotlivé obce. Ja sa občas smejem, či im kúpia osobné autá nové. Ako to budú obchádzať? V našom okrese je 73 obcí napríklad. Ako to tí koordinátori budú zvládať obchádzať? No viete, ako to bude? Budú chodiť a administratívne to budú len kontrolovať a tí ľudia budú chodiť a podpisovať sa.

    Lebo čo je podstatné, a to som zabudol vo svojom vystúpení povedať, my dostávame starostov do veľmi nepríjemnej situácie. Starostovia tam, kde má veľké množstvo týchto ľudí, tak z časti tých ľudí by našiel prácu. No ale on časti ľudí povie, že musíš odpracovať, aby si dostal dávku v hmotnej núdzi, a ďalším povie, nemám pre teba prácu a dostane bez odpracovávania. Viete, čo mu povedia tí, ktorým nájde prácu? No budú sa s ním strašne hádať. A na jeseň ho majú prísť voliť. My dostávame do veľmi nepríjemnej situácie starostov. A preto sa štát takto chce zbaviť tejto povinnosti.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, chcem vám veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí ste diskutovali k tomuto poslaneckému návrhu zákona o rodičovskom príspevku. Chcem sa poďakovať aj tým, ktorí vystúpili, aj tým, ktorí reagovali faktickou poznámkou.

    Je to pálčivá téma. Podľa diskusie, ktorá sa tu dnes doobedu rozvinula, môžme len podčiarknuť a môžem ako navrhovateľ konštatovať, že naozaj je to pálčivá téma, ktorú sa snažíme opakovane s kolegom Kaníkom riešiť v pléne Národnej rady.

    Moja druhá poznámka je k tomu, že trochu ma mrzí, že znovu sme diskutovali len my opoziční poslanci. Čiže ako keby tu boli dva pohľady na tú istú problematiku, ale dokonca až do tej miery, že akosi predstavitelia jedného pohľadu a druhého pohľadu navzájom ani nekomunikujú už medzi sebou o riešeniach. A to ma trošku zamrzelo. Veď kľudne nám povedzte, kolegovia zo strany SMER, že naše riešenia sú zlé, nepraktické, nemožné, neschopné a už nám ich tu nenoste. Len nám to povedzte. Povedzte, v čom je to zlé, v čom by to malo byť ináč, ako to vy vidíte s rodičovským príspevkom. Ja budem rád, ja budem len rád. Ale, viete, teraz je to také, že no my sme si povedali svoje, vy nám to neodhlasujete a znova sme pri základnom pilieri rómskej reformy tzv. Richterovom zákone o pomoci v hmotne núdzi, ktorý v praxi nefunguje.

    A to je vlastne ďalší postulát, ktorý by som chcel formulovať z tejto diskusie. Naozaj tá diskusia, žiaľ, len opozičných poslancov ukazuje, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý mal byť pilierom vládnej rómskej reformy, v praxi nefunguje. V aplikačnej praxi nefunguje, jednoducho ste, kolegovia zo SMER-u, to celé naváľali na starostov, ktorí sa teraz s úradmi práce trápia nejakým spôsobom vôbec začať fungovať podľa tohto zákona. A to mal byť, prosím pekne, funkčný od 1. januára, a je február.

    Chcel by som tiež povedať v záverečnej reči, že je správne podmieňovať plnú výšku sociálnych dávok aktivitou. Dokonca som rád, že aj SMER prostredníctvom zákona o pomoci v hmotnej núdzi pochopil, že je dobré podmieniť plnú výšku sociálnych dávok aktivitou. Na tomto došlo k akejsi zhode. Problém je, že Richterov zákon to nerieši, lebo Richterov zákon nefunguje. Je len riešením akože, v praxi sa veľmi komplikovane dá aplikovať a vôbec ani nevieme, či sa dá aplikovať, uvidíme, najbližšie týždne a mesiace to ukážu.

    My prichádzame s iným riešením aj na tejto schôdzi Národnej rady a budeme prichádzať aj na ďalších schôdzach. Hovoríme áno, podmieňme plnú výšku sociálnych dávok aktivitou, ale poďme po tých sociálnych dávkach, kde nedôjdeme do konfliktu s ústavou. Hovorme o rodičovskom príspevku, hovorme o príspevku pri narodení dieťaťa, hovorme o príspevku za školskú dochádzku. Áno, tieto príspevky podmieňme nejakou aktivitou, nejakými podmienkami, aby to nebolo automatické vyplácanie.

    Je to v zmysle toho, čo tu už dnes aj odznelo v rozprave opakovane z úst mnohých rečníkov a ja to na záver len zopakujem, jednoducho, dámy a páni, je úplne jedno, či sme teraz vo vládnych laviciach, alebo v opozičných, ono sa to aj tak v krátkych intervaloch mení, niekedy v štvorročných, niekedy aj v kratších, niečo o tom viem. Podstatné je, že potrebujeme vyriešiť problém, ktorý na Slovensku máme. A keď sa budeme všetci držať zásady, že pracovať sa musí oplatiť viacej, ako poberať sociálne dávky, keď sa budeme držať zásady, že plnú výšku sociálnych dávok treba podmieniť aktivitou, ak budeme hľadať riešenia, tak tie riešenia spolu musíme nájsť.

    Posledná moja poznámka je, dámy a páni, nechcem teraz šíriť paniku v záverečnom slove. Chcem len povedať, že čas na hľadanie konštruktívnych a fungujúcich riešení pre ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, pre ľudí, ktorí žijú v osadách, pre marginalizované skupiny, pre tých, ktorí zneužívajú sociálne dávky, lebo zistili, že sa im s nimi dobre špekuluje, jednak čas na hľadanie riešení pre túto skupinu obyvateľstva sa nám začal veľmi prudko míňať. Alebo to vyriešime v tejto Národnej rade teraz a my, alebo to budú riešiť tí extrémisti, ktorí sú už pred bránou Národnej rady a chystajú sa tu.

    Takže, dámy a páni, neodkladajme to, dnes máme podľa mňa jedno riešenie, ktoré nie je ani modré, ani červené, ani smerácke, ani protismerácke. Chcem vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním návrhu poslanca Ľubomíra Galka na vydanie zákona č. 25 o verejnom obstarávaní a o zmene niektorých zákonov a predpisov, je to tlač 849.

    Nech sa páči, pán poslanec, uveďte svoj návrh.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Galka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 849.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Nedávno bol medializovaný prípad podnikateľa, ktorý sa na ministerstve obrany zúčastňuje verejných obstarávaní a obchoduje so štátom. Treba povedať, že on obchodoval s tým štátom ešte aj počas nášho vedenia rezortu a takisto obchoduje aj teraz, čiže je to cez obidve volebné obdobia. Tento podnikateľ bol však po mojom nástupe na ministerstvo obrany usvedčený a právoplatne odsúdený za to, že ovplyvňoval výberové konania, skrátka, uplácal úradníkov. My sme vtedy rozprášili celý takýto podnikateľský gang.

    Podľa súčasnej platnej úpravy by po tomto odsúdení už nemal mať možnosť zúčastňovať sa verejného obstarávania, lebo toho sa môže zúčastňovať len ten, kto nebol právoplatne odsúdený za konkrétne vymedzené trestné činy, a toto bol jeden z nich.

    Túto skutočnosť, že súťažiaci nie je odsúdený za tieto konkrétne trestné činy, preukazuje fyzická osoba alebo štatutárny orgán právnickej osoby výpisom z registra trestov. Potiaľto by bolo všetko v poriadku. Problém však nastal v tom, že tento podnikateľ v záujme dosiahnuť nižší trest sa k danému činu priznal, spolupracoval s políciou, uzavrel dohodu o vine a treste, takže dostal len finančný trest a tento sa automaticky zahladzuje. To znamená, že takto sa z neho vlastne stal "ctihodný občan" a naďalej sa mohol zúčastňovať na súťažiach a obchodoch so štátom. Nevedeli sme o tom my, nevedel o tom ani minister Glváč, až pokiaľ to neobjavili médiá.

    Preto predkladám tento návrh zákona s cieľom sprísniť podmienky účasti vo verejnom obstarávaní týkajúce sa osobného postavenia a zamedziť účasť osobám, pri ktorých je odôvodnený predpoklad, že ich osobné postavenie a ich kriminálna minulosť je rizikom pre splnenie účelu spravodlivej a čestnej hospodárskej súťaže.

    Návrhom zákona rozširujeme okruh takýchto osôb aj na spoločníka alebo známeho akcionára, ktorý vlastní najmenej 34 % akcií tejto spoločnosti, aby nevznikala situácia, že vlastníci spoločnosti, ktorí mali v minulosti problém so zákonom, obídu podmienky zákona tým, že namiesto seba nastrčia na miesto štatutára bezúhonnú osobu.

    Návrh zákona zároveň mení spôsob preukázania podmienky účasti vo verejnom obstarávaní tak, že namiesto výpisu z registra trestov bude musieť predložiť uchádzač alebo záujemca odpis registra trestov vymedzených osôb. Týmto sa sprísňujú podmienky účasti, keďže nebude môcť viac nastať situácia, že odsúdený po vykonaní alternatívneho trestu, napríklad toho finančného trestu, a automatickom zahladení odsúdenia vykonaním trestu sa v krátkom časovom úseku stane legálnym uchádzačom alebo záujemcom vo verejnom obstarávaní a dokonca aj v tom istom rezorte.

    Je potrebné zdôrazniť, že ide len o špecifické trestné činy najčastejšie spáchané s procesom verejného obstarávania. Nejde teda napríklad o násilné trestné činy alebo iné nesúvisiace trestné činy, pri ktorých by takáto podmienka neodôvodnene obmedzila veľký počet osôb.

    Finančne je to v poriadku, lebo čo sa týka poplatkov, tak ani Slovenská republika, ani súťažiaci neutrpia žiadnu finančnú ujmu.

    Dámy a páni, zákon je apolitický a prostredie verejného obstarávania vylepšuje a očisťuje o nežiaduce vplyvy. V podstate je to také zaplátanie diery v súčasnej legislatíve a zamedzenie účasti špekulantom a ja vás preto chcem požiadať, aby ste ho podporili.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, poprosím vás.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 264 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Galka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 849. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a tiež o súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je aj doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 13. januára č. 848 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a tento výbor navrhujem, aby bol zároveň gestorským výborom, a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom, teda v hospodárskom, výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nie je o rozpravu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vzhľadom na to, že je 11.58, navrhujem, aby sme prerušili rokovanie a vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hod. Upozorňujem vás, dámy a páni, že budeme pokračovať v prerušenej rozprave k správe o zahraničnej politike. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní deviateho dňa 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave o

    Zameraní zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2014 (tlač 764).

    Nech sa páči, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľa. A poprosím spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru, je tu písaný, aha, zastupuje pán poslanec Krajkovič, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Dávam teraz priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy je prihlásených 13 poslancov, 12 poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

  • Reakcie z pléna.

  • Aha, áno, 14. Takže budem čítať: pán poslanec Sulík, Štefanec, Mikloško, Hlina, Blaha, Huba, Kuffa, Hraško, Procházka, Viskupič, dvanástku neviem, kto bol, pán Sulík, Droba, pani poslankyňa Horváthová ukončuje. Takže 15.

  • Reakcie z pléna.

  • Ešte raz vás poprosím. A poradie číslo jedna, dva sú procedurálne návrhy žeby? Dobre, takže sedí to? Áno, všetci ste sa tam našli?

  • Reakcia z pléna.

  • Tie prvé dva, ešte raz, sú procedurálne návrhy, ale ktoré nevidíme. Páni technici. Pán Sulík a pán Viskupič, máte procedurálne alebo ho zrušíte?

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre. A teda do rozpravy je tým pádom 13 poslancov prihlásených. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    A nech sa páči, poprosím do rozpravy prvého prihláseného rečníka pána poslanca Štefanca.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení hostia, dovoľte mi pár poznámok k veľmi aktuálnej téme, ktorou je zameranie našej zahraničnej európskej politiky. Na túto tému už moji predrečníci hovorili pomerne veľa, aj čo sa týka kvality, aj čo sa týka kvantity, takže dovoľte mi zvýrazniť to, čo považujem ja za kľúčové.

    Pre Slovensko by mala byť jasná priorita, jasná priorita zahraničnej politiky, ktorá je v súčasnosti podľa môjho názoru evidentná, a tou je náš najväčší sused. Tou je Ukrajina. To, čo sa deje na Ukrajine, nás priamo aj nepriamo ovplyvňuje a je dôležité, aby sme k tomu zaujali stanovisko. Pozorujem už po mnoho dní a týždňov, že pokiaľ pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Lajčák k tejto téme zaujíma stanovisko a vyjadruje sa, tak pán premiér od toho bočí. Dokonca som bol svedkom toho, že sa vyjadril na tému Ukrajiny, že to je akási ekonomická záležitosť, kto dá viac. Považujem toto vyjadrenie za pokrytecké, až za zbabelé, pretože nám nemôže byť jedno, čo sa deje na Ukrajine. Nemôže nám byť jedno, akým spôsobom sa uberá vývoj u nášho najdôležitejšieho a najväčšieho suseda.

    Aj preto, pretože pred 16 rokmi bolo Slovensko v podobnej situácii. V podobnej situácii, kedy sme smerovali do izolácie. A pamätám si ešte, aké to bolo dôležité, keď nám naši priatelia zo zahraničia vyjadrovali podporu, keď nám naši priatelia zo zahraničia povedali jasne, že si želajú Slovensko na európskej ceste. O to dôležitejšie je to dnes, aby sme zdvihli hlas, aby sme podporili Ukrajinu na jej demokratickej aj európskej ceste. Každý takýto hlas je kľúčový.

    Zhodou okolností som bol včera práve na Ukrajine a to, čo mi povedali moji priatelia, zástupcovia všetkých opozičných strán, ma veľmi nepotešilo, pretože hovorili, že pokiaľ Česko, Maďarsko a Poľsko sa bezvýhradne pripojilo k podpore opozičných síl, tak Slovensko podľa ich názoru tento hlas nepovedalo dostatočne nahlas a dostatočne zreteľne. O to kľúčovejšie je, aby zaznel tento názor z pozície parlamentu. Moja návšteva včera spolu s mojimi priateľmi a kolegami bola za účelom odovzdania hmotnej zbierky, ktorú zorganizovali naši mladí členovia združení v Novej generácii, ktorí spontánne minulý týždeň vyzbierali šatstvo, teplé oblečenie pre podporu demonštrantov. A včera sme to boli priamo na ukrajinských uliciach odovzdať našim ukrajinským priateľom. Že snažili sme sa o nejakú morálnu aj hmotnú podporu ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú.

    Som presvedčený, že európska perspektíva Ukrajiny je naozaj aj v našom záujme, pretože by sme si všetci mali želať stabilného a prosperujúceho partnera, ktorý je pre nás kľúčovým partnerom a závisí od toho nielen prosperita východného Slovenska, osobitne ekonomická prosperita, ale aj, samozrejme, prosperita Slovenska, aj celej Európskej únie.

    Mrzí ma, že na poslednej Rade 3. februára nezaznel z hľadiska Európskej únie dostatočne jasný signál na podporu Ukrajiny aj z hľadiska sankcií, o ktoré, mimochodom, žiadajú práve ukrajinskí predstavitelia, o ktoré, na adresu ktorých, na podporu ktorých sa vyjadrilo viac než milión Ukrajincov. Tento silný hlas napríklad zaznel zo Spojených štátov amerických, ale nie zo strany Európskej únie. Európska únia by mala byť rozhodnejšia.

    Treba povedať, že som zachytil hlas od pána ministra Lajčáka, ktorý sa vyjadril za sankcie, najmä po tom, čo na ukrajinských námestiach zahynuli ľudia, tak sa vyjadril pán minister na adresu potreby sankcií proti prezidentovi Janukovyčovi. O to viac ma mrzí, že tento názor nedokázal presadiť na Rade ministrov zahraničných vecí a k takémuto záveru ministri zahraničných vecí neprišli.

    Myslím si, že by sme mali apelovať z parlamentnej pôdy aj pre tieto dôvody na našich vládnych predstaviteľov. A ešte raz to poviem, viac na premiéra ako ministra zahraničných vecí, aby sa veľmi jasne a zreteľne vyjadril k Ukrajine, aby veľmi jasne a zreteľne dal signál, tak ako aj celá naša snemovňa, že podporuje demokratický vývoj na Ukrajine, že si želá stabilného suseda, že si želá Ukrajinu v Európskej únii.

    Dámy a páni, veľmi jasne Ukrajina musí byť prioritou slovenskej zahraničnej politiky. Práve dnes sa začala v ukrajinskom parlamente debata o zmenách ústavy na návrat k roku 2004. Tieto zmeny by mali zaručiť obmedzenie prezidentských právomocí a väčšiu kontrolu moci, väčšie rozdelenie tak, ako si to želajú demonštranti, tak ako si to želá súčasná opozícia.

    Preto tak ako včera na Ukrajine, aj dnes chcem zdôrazniť, že túto situáciu SDKÚ - Demokratická strana bude sledovať a budeme ďalej rozvíjať naše kontakty a našu podporu s ľuďmi, ktorí si to zaslúžia a ktorí o túto podporu aj stoja.

    Teraz mi dovoľte pár slov ešte k európskej politike, pretože európska politika za súčasnej vlády sa zúžila na prikyvkávanie Bruselu, na odklepávanie všetkého, čo z Bruselu príde, a nie je vôbec sebavedomá, nemá jasný postoj, nemá žiadnu víziu, žiadnu filozofiu. Naši predstavitelia, a to nielen vládni, to aj predstavitelia vládnej strany v parlamente, teda poslanci za SMER, rezignovali na obhajobu slovenských záujmov pri európskej politike. Poviem vám to na pár príkladoch.

    Pokiaľ za minulej vlády sme prijali niekoľko odôvodnených stanovísk na pôde európskeho výboru, vyjadrili sme sa veľmi jasne či už proti smernici o harmonizovanom základe priamych daní právnických osôb, alebo o obnove našich hraníc, teda či Brusel má na to právo, alebo či má na to právo národný štát. Alebo pri smernici o kontrole subjektov verejnej správy, keď bola debata o tom, že či niekto iný spoza našich hraníc nám bude kontrolovať, ako sa, ako sa spravujú naše peniaze, tak sme hovorili veľmi jasne nie. Teraz to neexistuje, teraz táto debata sa rozplynula, a keď aj sa ju snažíme iniciovať najmä na pôde výboru pre európske záležitosti, tak u poslancov vládnej strany nenachádzame dostatočnú odozvu.

    Myslím, že je potrebné veľmi jasne sformulovať, aké sú naše záujmy, myslím, že je veľmi potrebné jasne sformulovať, že sú oblasti, kde európska integrácia nemá svoje miesto. Kým na jednej strane veľmi podporujeme európsku integráciu v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti bezpečnostnej politiky, v oblasti migrácie, dodržiavania ľudských práv, na druhej strane je treba jasne pomenovať, že v oblasti priamych daní sme za zachovanie národnej suverenity, a nemyslím si, že by to prospelo Únii, aby sme mali všetci rovnaké sadzby a nebodaj rovnaké dane, pretože by to poškodilo slovenské záujmy. Náš daňový základ pre priame firemné dane je, je tak široký, že keby sa dohodol nejaký kompromis na nejakom priemere, tak treba povedať, že by to znamenalo okamžite vyššie dane na Slovensku, čiže bolo by to proti slovenským záujmom. Je potrebné povedať, že suverenitu si musíme chrániť v oblasti dôchodkového systému, v oblasti sociálnych vecí či v oblasti kultúry. Toto mi chýba nielen v tomto materiáli a vôbec vo filozofii a v prístupe súčasnej vlády.

    No a poslednú poznámku chcem zamerať takisto na jednu z ďalších priorít, ktorá ide momentálne viac z Bruselu, ale chýba mi silnejšia slovenská pozícia, už som to síce naznačil vo faktickej poznámke minulý týždeň, ale chcel by som to ešte raz zopakovať. Myslím si, že veľkou perspektívou pre rozvoj Únie, ktorý momentálne teda nie je niečo, čím by sa Únia mohla chváliť, je vytvorenie spoločného európsko-amerického trhu, spoločného, spoločnej zóny voľné obchody Európskej únie a spoločných Spojených štátov amerických. V tomto vidím veľkú perspektívu. Aj všetky analýzy a štúdie naznačujú, že takýto krok by bol omnoho výhodnejší pre Európsku úniu a osobitne pre štáty ako Slovensko. Práve preto je potrebné, aby sme jasne zadefinovali, že je v našom záujme vytvorenie zóny voľného obchodu s ďalšími teritóriami mimo priestoru spoločného európskeho trhu a osobitne so strategickým partnerom Spojenými štátmi americkými. Toto považujem za ďalšiu prioritu v rámci európskej politiky, kde je veľký priestor takisto pre zdôraznenie aj zo slovenského hľadiska.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Poprosím ďalšieho rečníka prihláseného do rozpravy k tomuto bodu pána poslanca Jozefa Mikloška.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, práve som si myslela, že sa nikto, takže ospravedlňujem sa, pán poslanec, ešte chvíľočku, že je faktická poznámka, ktorú nevidíme vraj. Takže jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa, dve faktické poznámky s reakciou, teda druhá bude reakciou.

    Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega Štefanec, teda musím najprv oceniť ten korektný prístup, ktorý na výbore zastávate, a v mnohých veciach naozaj neprebiehajú medzi nami nejaké ťažké spory, ale to zužovanie celej európskej agendy na daňovú suverenitu, ktoré je vám vlastné, tak naozaj toto myslím, že nie je to, čo potrebuje ani Slovensko, ani Európa. Vy si nemôžete zamieňať subsidiaritu so suverenitou, to znamená v istých oblastiach, a to je napríklad príklad európskej prokuratúry, aj keď nemôžme namietať subsidiaritu, pretože táto oblasť je lepšie spravovaná z hľadiska Európskej únie, napriek tomu môžme v rámci politického dialógu veľmi efektívne komunikovať s Európskou komisiou. Takže tento nástroj by som oveľa viacej využíval.

    A podľa mňa to, že sa snažíte celú činnosť výboru zužovať iba na tie odôvodnené stanoviská, to je naozaj chybou, a strategickou chybou. Lebo subsidiarita, to je práve nástroj, kde vy môžte iba veľmi negatívne reagovať na to, čo Európska komisia prinesie, že to nechcete. Ale politický dialóg je práve spôsob, ako konštruktívne reagovať. A vy ste si sám zažili v bývalej vláde, aké je to, keď niekto reaguje iba negatívne, a aké to je, keď sa dá aj konštruktívne kritizovať.

    Čiže naozaj určite neprikyvkávate, ťažké slovo, ale určite treba veľmi, veľmi dôstojne a veľmi konštruktívne reagovať aj na veci, ktoré idú z Európskej únie. To isté platí aj pre otázku tej obchodnej zmluvy s USA a ja o tom budem oveľa dlhšie hovoriť vo svojom príhovore.

    Na jednej strane, samozrejme, všeobecne platí, že tá dohoda môže priniesť veľa osohov a veľa pozitív, ale je tam veľa drobností, ktoré môžu byť veľmi, veľmi nebezpečné, napríklad klauzula tzv. ISDS, budem o tom bližšie hovoriť, vy asi viete, o čom hovorím. To sú veci, ktoré môžu vážne ohroziť národný štát. Takže keď hovoríte o suverenite, skúste sa zamyslieť skôr nad týmto.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem, pani predsedníčka, ďakujem aj kolegovi Blahovi za poznámku. No, chcem zdôrazniť, že v žiadnom prípade nezužujem európsku problematiku na oblasť daní, práve preto som spomenul viac prípadov, pán poslanec, a ešte raz ich zopakujem.

    Pokiaľ za minulej vlády sme prijali na výbore viac odôvodnených stanovísk a slovenský hlas zaznel veľmi jasne, pretože máme dva hlasy, čo nie je málo, vieme, že máme jednokomorový parlament, čiže pri odôvodnených stanoviskách, keď to prijme výbor pre európske záležitosti, tak automaticky reprezentuje Slovensko dvoma hlasmi, čo nie je prípad Česka a Poľska. Tak to bolo nielen v oblasti zachovania suverenity v oblasti priamych daní, ale aj pri ochrane spoločných hraníc v debate o tom, či nám niekto môže tieto hranice takpovediac obsadiť inými príslušníkmi bezpečnostných síl, alebo si o tom budeme rozhodovať sami. A som presvedčený, že sami. Alebo či niekto iný môže kontrolovať verejné inštitúcie. Nič takého som nezažil za súčasnej vlády.

    Pokiaľ sme prijímali po širokej diskusii tieto odôvodnené stanoviská, ktoré som, mimochodom, len ja navrhol za minulého obdobia, tak v súčasrozprávavalnosti tam nevidím žiadnu aktivitu, pán poslanec, a toto ma mrzí. Pretože je stále mnoho smerníc a direktív, ktoré si zaslúžia debatu a zaslúžia si debatu na základe filozofie, ktorá nie je jasná. Tá filozofia súčasnej vlády skutočne je zobrazená len v tom, že so všetkým, s čím príde Brusel, sa súhlasí. Ale ja som presvedčený, že tak v oblasti ako v oblasti priamych daní, tak aj v oblasti sociálnej, kultúrnej či penzijnej si suverenitu musíme zachovať, je to rozhodne v prospech občanov Slovenska.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo poslancovi Jozefovi Mikloškovi, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, ja som bol aj písomne prihlásený, ale medzitým sa objavili rôzne otázky, ktoré by som ešte rád tu zdôraznil, aby to počul aj pán minister, nemáme veľa šancí, aby sme povedali niečo také, čo môže člen vlády počuť.

    Ja si myslím to, že je tak, veľa ľudí to aj signalizuje, že je záujem o zahraničnú politiku a v podstate už aj z ústnej časti, teda z písomnej časti bolo vidieť, že tie otázky boli konštruktívne, že proste bola to celkom dobrá debata, aj keď, bohužiaľ, dlho trvajúca.

    No, k Ukrajine som, žiaľ, rozprával niečo minule, nechcem sa opakovať, v ničom sa nebudem opakovať, ale včera som počúval v TA3 takú besedu s nejakým nemeckým ministrom a tam odznela jedna myšlienka, ktorú je si dobre zapamätať a ktorú aj ja šírim, aj keď ma nikto moc nepočúva. Podčiarknuť to, že nejde o Európu alebo Rusko, entweder - oder, ale Ukrajina nemôže byť buď tam, alebo buď tam, ale Ukrajina musí byť aj tam, aj tam. Čiže ona je tam tak dlho a cez ňu vlastne sa Rusko pokresťančilo a tak ďalej, to ten pán minister hovoril. A teda tá myšlienka, že keď ide k Rusku, to neznamená, že ide od EÚ a opačne, tam myslím, že je celkom cenná.

    V druhom bloku by som chcel povedať na tému Kosovo, tam je toho relatívne málo venované. Boli sme tam nedávno, odvtedy mnoho vecí sa udialo, samozrejme, Kosovo sme nateraz neuznali a iste to bude ešte dlho trvať, ale teraz to, že frakcia eurosocialistov v Európskom parlamente navrhuje, aby premiér Kosova, premiér Srbska a pani Ashtonová boli kandidáti na Nobelovu cenu mieru, sa mi zdá veľmi, veľmi absurdné. Videli sme tam situáciu Srbov, keď sme tam videli, videli sme nepotrestanie zločinov, videli sme tlak USA, Veľkej Británie na nich a tak ďalej. Čiže toto by sme mali vedieť asi všetci, že, že proste Nobelova cena mieru sa dáva za niečo inšie.

    Tretia poznámka je, bolo otázkou, už asi dvakrát som sa ju pokúšal dať, ale nejako sa mi to nedarilo, vždycky bola buď zle vylosovaná, alebo došla, minule iba na ňu nedošlo. Týka sa ľudských práv v Číne, konkrétne prenasledovania toho Falun Gong. To tiež relatívne o Číne je tam veľmi málo v tej správe napísané. V podstate situácia je taká, ešte v januári pred rokom sme ôsmi poslanci z piatich strán predložili do Národnej rady návrh na uznesenie, v ktorom sa odsúdilo väznenie členov Falun Gong. Bolo to veľmi také platonické uznesenie. Vyjadrujeme solidaritu s tými, čo sú zavretí alebo trpia prenasledovaním, a vyzývame vládu, prezidenta, aby využívali vhodné príležitosti. Čiže žiadne veľké výčitky, žiadne predaje orgánov, no.

    Predseda vtedy Národnej rady dal materiál do zahraničného výboru a ľudskoprávneho. Ľudskoprávny to dal na zahraničný a zahraničný poslal list pani Ashtonovej, tá dlho neodpovedala, po mesiacoch urgovania konečne odpovedala, ale vlastne nám nepovedala dohromady nič. Poslali sme ďalší list pánovi ministrovi, teda to bolo iba nedávno, odpoveď sme ešte nedostali. A treba si uvedomiť, že doteraz asi osem parlamentov sveta prijalo už stanovisko proti prenasledovaniu Falun Gong. A keď to 12. decembra prijal aj Európsky parlament, dokonca ktorý odsudzuje odoberanie a predaj orgánov a požaduje, aby boli trestne stíhané osoby, ktoré majú takéto neetické praktiky, tak by som to chcel znova otvoriť a aj je to v takom deadlocku, smrteľnom objatí, kde sa vlastne nič nedeje a ľudskoprávny výbor čaká na zahraničný, a zahraničný sa nevie vymačknúť.

    Čiže ja by som prosil nejakú inštrukciu alebo smernicu aj svojim dať, že proste v čase, keď senátor, Kongres Ameriky, Európsky parlament, kanadský, austrálsky, český a tak ďalej, mnohé ďalšie dali svoje rezolúcie, aj Slovensko by nemalo celkom mlčať. Viete, že v Číne sa uskutoční 10-tisíc transplantácií ročne, je to vlastne, je tam systém odoberania orgánov popraveným väzňom, a teda je to neregistrované a my sme do toho ani nezabŕdali na radu ministerstva zahraničia, ale keď to Európsky parlament natvrdo povedal, tak by sme sa možná k tomu mali aspoň v tej miernejšej podobe vrátiť.

    Ďalšou mojou poznámočku je to, čo sa stalo, sme prezidentskou krajinou, za chvíľu, V4. Teraz bol Vyšehrad, nedávno boli tam naši ľudia zo zahraničného výboru. Spravilo sa krásne Memorandum porozumenia, Slovensko sa stáva od júla prezidentskou krajinou. Všetko výborné, len nepáči sa mi, že Slovenské národné divadlo odmietlo v rámci vyšehradskej spolupráce, to hovorím ironicky, pozvanie do Budapešti, kde mali zahrať divadlo Sándora Máraia proste pri príležitosti nejakého ich festivalu, no. Bolo k tomu veľa diskusií, ja si myslím, že umenie je tu na to, aby šírilo dobré vzťahy, kultúra zjednocuje národy v spolupráci, najmä susedov, s ktorými ešte budeme aspoň tisíc ďalších rokov spolu. Čiže nezdá sa mi to múdre, keď naraz riaditeľ Národného divadla povie, že nejde tam. A nevieme v podstate ani žiadne dôvody, no. To, že pán riaditeľ je nejaký proste prorežimový umelec a tak ďalej, začali doňho mnohé noviny rýpať a veľmi podporovali tento návrh, sa mi zdá nie celkom férové, lebo, samozrejme, národné, každé divadlo závisí od režimu, od jeho podpory. A aj tuná sme nikomu nezazlievali, ale nepomohli sme si, keď nedávno bol, naši umelci mali slávnostný obed a tak ďalej. Čiže proste už ten umelec sa vždy okolo tej vlády motá, a teda myslím si, že by sme mali dať jasne najavo, že toto sa nerobí a že pozvanie odmietnuť, aj keď je pravdou, že to je pred ich voľbami a tak ďalej, náročná situácia, ale mohlo sa to snáď zdvorilostnejšie, mohol sa dať iný termín, mohli sa dať vážne dôvody, ktoré v médiách neprebehli. Ja som hovoril aj ministrovi kultúry, ale teraz, keď to môžem vám povedať, tak je V4 predsednícka krajina, keď si máme plniť to Memorandum porozumenia, tak by sme mali ísť aj na divadlo Sándora Máraia.

    No, posledná téma, ktorú som ešte chcel spomenúť, je, upozorniť na to, že, lebo prichádza to z Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, a minule som hodinu a pol pozeral video, ktoré mi niekto poslal, možná to celkom sem nepatrí, ale možná ste počuli veľkú debatu o tzv. základnom príjme. Je to taká iniciatíva, že keby sa každému človeku dal nejaký základný príjem, tak by sa mnohé veci vyriešili, mnohí by sa dali na tvorčiu prácu, mnohí by len na pol úväzku pracovali, situácia na trhu práce by sa zlepšila a tak ďalej atď. Je to celkom vážna teória, o nej sa debatuje, myslím, že aj SaS-ka voľakedy, ma niekto upozornil, s týmto došla, teda neni som až tak zbehlý v tom, ale ja som chcel to pozerať päť minút a potom som to pozeral pol druha hodiny, lebo to bolo veľmi zaujímavé, pekne dabovaný film, no.

    A je tam zaujímavé, posledná poznámka, ktorá možná tiež sem nepatrí, ale na všeobecnú známosť, že keby sa dane zrušili a bola by len jedna DPH daň, ktorú vlastne vždy ten posledný, ktorý to kúpi alebo tú službu využije, zaplatí, tak to vlastne by sa daňová situácia veľmi zjednodušila, prestali by veľké podvody, prestali by daňové priznania, prestali by všetko súvislosti s daňami, a teda by situácia bola podstatne jednoduchšia, a pritom vraj by nebolo treba žiadne peniaze naviac, ale iba to, čo tu je, prerozdeliť. Čiže je to teda možná nepatričné povedať teraz, ale povedať to, aby aj pán minister možná k tomu zaujal stanovisko a možná aspoň jednou vetou, že o tom vie a že sa to vo svete diskutuje a prichádza to, teda ešte raz, z Rakúska, z Nemecka a zo Švajčiarska.

    Tak dúfam, že som na nič nezabudol. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega Mikloško, rád by som ocenil vašu zmienku o nepodmienenom základnom príjme. Napokon celý minulý rok až do polky januára tohto roku prebiehala európska občianska iniciatíva za to, aby bol na bruselskej európskej úrovni zavedený práve tento nepodmienený základný príjem. Ja sám som sa zúčastnil viacerých konferencií, ktoré podporovali práve túto myšlienku. Škoda, že ste sa nezapojili aj vy.

    Tá myšlienka je veľmi jednoduchá. To znamená, Brusel, ktorý dneska nemá možnosť nejakým spôsobom vyplácať akékoľvek sociálne dávky, by dostal právomoc, aby túto dávku celoeurópsku v pomere k tomu, aké sú jednotlivé priemerné mzdy v jednotlivých krajinách, vyplácal každému občanovi nepodmienene, to znamená bez ohľadu na to, že či je, alebo nie je v sociálnej núdzi.

    Táto myšlienka vyplýva z mnohých liberálnych teórií, čiže nielen socialistických, liberálnych teórií, ktoré hovoria o tom, že každý človek má nárok na základnú slobodu a bez materiálneho zabezpečenia slobody jednoducho niet.

    Čiže to je tá základná myšlienka a myslím si, že takéto niečo by pomohlo aj Európskej únii k tomu, aby získala väčšiu podporu medzi občanmi. A myslím si, že aj keď hovoríme o európskom občianstve, tak nemôžme vynechať sociálny rozmer. Občianstvo je naozaj aj o tom, aby sme ako občania si mohli reálne užívať tie základné politické a občianske slobody, a to bez peňazí jednoducho nejde.

    Čiže veľmi som rád, že túto tému otvárate aj vy. Otvárajú ju naozaj mnohí progresívni politici aj filozofi, aj sociológovia v celej Európe a verím tomu, že do budúcnosti, keď sa znova bude takáto občianska iniciatíva zbiehať, tak podporíte aj vy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Mikloško, aj mňa zaujala práve téma základného príjmu a predpokladal som, že presne ku tomuto sa ako vám ozve aj kolega Blaha. Sledoval som jeho niektoré vystúpenia na You Tube, len ako i myšlienka to je, samozrejme, veľmi dobrá, ja sa tiež ku nej prikladám, len škoda, že on to dokáže pomrviť tými odbornými výrazmi a zavádzaním tam vecí, ktorým ľudia, bežní ľudia nerozumejú. Ale naozaj je to téma, ktorá by mohla postúpiť aj ďalej. A ak je kolega Blaha zo SMER-u, mohol by to tam trošku viacej presadiť. Pomohlo by to naozaj viacerým ľuďom.

    Samozrejme, s tou DPH-čkou je to otázne, že či by to mala byť práve DPH, ktorá by mala vykryť tie ostatné dane alebo nie. S tým možno nesúvisí moc ani tak európska politika, pokiaľ sa bude, samozrejme, jednať o základný príjem v rámci Európskej únie, tak s tým budem súhlasiť, len je otázne naozaj, či to je DPH-čka. Pretože dneska na DPH-čke sa robia, ešte pokiaľ viem, stále dobré kšefty pre určité skupiny a, žiaľ, je to ťažko dokázateľné, niektoré, pretože zrejme sú tam aj prepojenia na tých, ktorí to možno kontrolujú, ale to už necháme na iné orgány, či sa to vôbec bude dať vyšetriť.

    V každom prípade otázka základného nepodmieneného príjmu by dokázala naštartovať určite niektoré procesy aj v Európskej únii. Teraz je otázne, že naozaj či postupovať podľa priemernej mzdy danej v štáte alebo v Európskej únii. Pretože opäť by som povedal, že by sme boli o niečo krátení a diskriminovaní na úkor Európskej únie, pretože priemerný plat niekde inde je iný ako u nás, ale pritom si myslím, že ruky, ktoré vyrábajú a produkujú veci na Slovensku, nie sú odlišné od tých v Európskej únii. Takže tuná sú zavedené určité porovnania, ktoré nie sú v súlade s tým, čo dokáže vyprodukovať jeden človek sám.

    Takže ďakujem vám za to a kľudne sa môžme o tejto téme do budúcnosti porozprávať aj osobne.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mikloško.

  • Som prekvapený, že dvaja kolegovia si práve všimli to, čo, pravdupovediac, ani nie veľmi patrilo do tej zahraničnej debaty, ale prichádza to zo zahraničia.

    No, ja bych chcel povedať to, že odporúčam všetkým si pozrieť to video, ktoré naozaj v slovenčine je veľmi pekne dabované, vysvetlí polopate každému, o čo sa jedná. A neviem, či to súvisí až tak s Bruselom, lebo mne sa zdá, že to je vnútroštátna záležitosť, že to by sme mohli zaviesť aj bez toho. Hovorilo sa tam o 400-500 euro na osobu, deti polovičku a že by sa s tým mnohé veci vyriešili. Ale už nechcem o tom tu hovoriť.

    A veľmi sa teším, že s pánom Blahom sme si konečne raz sadli, zhodli, a teším sa, že sa aj prihlásil do rozpravy. Takže teraz budeme aj my jeho môcť troška pichnúť. Dúfam, že pozitívne.

    Ďakujem.

  • Poprosím pána poslanca Alojza Hlinu do rozpravy.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, tak sa nám rozsypalo vrece s rečníkmi odborníkmi na zahraničnú politiku. Vítam, ja v zásade, ja som aj minulý rok vystúpil, a ja sa budem držať len jednej témy, ktorej trošku rozumiem, a o tom by som chcel niečo povedať. Myslím, že to treba povedať.

    Skôr ako poviem, len ešte takú drobnú úvahu poviem na začiatok, že ono to má náš pán minister relatívne ťažké, keď máme aj druhé ministerstvo zahraničných vecí v Banskej Bystrici, že človek, ktorý kandidoval s tým, že vyrieši Cigánov, tak zrazu rieši geopolitiku a je z neho Henry Kissinger. A to je také zaujímavé a ľudia, zdá sa, že to tolerujú. Ja by som prípadne ľuďom povedal, že, prosím vás, pripomeňte slová, s ktorými, neverte ľuďom, ktorí vám hovoria, že niečo vyriešia, potom zrazu sa hrajú na OSN, takže ale, žiaľ, vyzerá, že naši ľudia sú malej a krátkej pamäti, a zdá sa, že to tu bude fungovať aj v iných prípadoch ďalej. Je mi to ľúto.

    Čiže aj v tejto zložitej situácii je ťažko robiť politiku zahraničnú, keď tu máme takéto iné centrá moci a iné deklarácie, tak to som si dovolil povedať, že pre ľudí by bolo lepšie, keby naozaj skúsil vyriešiť tých Cigánov, ktorých, povedal, že bude riešiť, a nemusí riešiť toto.

    Ja chcem na úvod povedať, a treba to povedať, že skláňam úctu a hold americkej zahraničnej politike pre ich profesionalitu, by mohlo stačiť, hej, že pre profesionalitu, lebo sú profesionáli, oni sú čistí profesionáli. Sledujú určité záujmy a vlastne do týchto svojich záujmov prispôsobujú aj komunikáciu s nejakými inými subjektami a presne podľa sily a nejakého prostredia sa nastavujú komunikačne. Naozaj ja oceňujem americkú zahraničnú politiku za to, čo dokázala.

    Ono tá zahraničná politika nie je, pán Blaha, ja vám síce robím predskokana pred vaším "speech of the life", ktorý dáte teraz, ale politika, boj o slobodu, to nie sú, ako ste vy povedali, som si dokonca poznačil, kde to tu mám, že geopolitické siločiary. Viete, taká, vy nie ste, geopolitická siločiara, keby sme prijali ten úzus, že je to len, že sme hrátkou moci, tak potom netreba ani ráno vstávať a netreba tuná ani pána Lajčáka platiť. Zbytočné, hej. Čiže ono nepreceňujme sa, to je tiež dôležité sa nepreceňovať, ale zase ani sa nepodceňovať. Čiže boj o slobodu neni geopolitická siločiara, je to skutočne boj o slobodu a ten je dosť drahý. Prináša so sebou aj určitú obeť, ale to by ste museli rozprávať s ľuďmi, ktorí na to počúvajú, a ľudia, ktorí tomu nerozumejú, v zásade jedno aký režim, povedzte mi, akú tabuľku treba držať, budem ju držať, takže to pri niektorých je ťažké.

    Prečo to hovorím a prečo na úvod chcem oceniť americkú zahraničnú politiku? Americká zahraničná politika sleduje určité ciele a rieši ich. Plní aj možno nejaké predvolebné sľuby, a teda hľadá toho, kto by im s nimi pomohol. Potrebovali niekoho nájsť a našli. A našli v Slovenskej republike a v jej momentálne vládnom zastúpení našli človeka, ktorý bol ochotný za fotku proste vyhazardovať celú nejakú, ako by povedal kolega Blaha, geopolitickú siločiaru, prípadne nejaké ďalšie konanie z pohľadu ekonomiky, ale aj politicky proste za tú fotku to stálo. Keď si dáte www.fico2014.sk, tak máte tam, 10 fotiek sa vám tam strieda a jedna z desiatich je fotka nášho pána premiéra aj tuná s naším pánom ministrom a ešte je tam korunný princ u pána Obamu.

    Táto fotka bola vymenená za pliešky. Viete, keď prišli Španieli do Ameriky, tak tým Indiánom, chudákom, dávali pliešky a oni teda tak sa tešili, lebo pliešky ešte nevideli, sklíčka. A zaujímavé, že ešte aj teraz sa dá nájsť krajina, ktorá vám za sklíčka urobí niečo, s čím hazarduje so svojimi občanmi. Ale treba to povedať, tak ako to je, neskrývajme sa.

    Pán premiér potreboval fotku s Obamom, Američania tušili, že niekde taká krajina existuje, a to všetko cvaklo, tak za fotku s Obamom sme doviezli troch Urgujov (pozn. red.: správne má byť "Ujgurov") na Slovensko, ktorí sú, a môžme tu polemizovať, či sú, alebo nie sú rizikoví, ja sa tak až hlboko do toho púšťať nechcem. Poviem to v inom rozmere, prečo je to pre nás dôležité a prečo je to hazard. Ono to je skutočne hazardom. To, čo urobila naša vládna garnitúra, bolo obrovským hazardom s ľuďmi tejto krajiny. Nezazlievam to ani sekundu Američanom, že to urobili. Však oni sa tešili, že niekoho našli.

    Mimochodom, viete, kto zobral ešte Urgujov (pozn. red.: správne má byť "Ujgurov")? Ja vám vymenujem tie štáty: Albánsko, Palau, Bermudy, Salvádor a Švajčiarsko. Každá jedna z týchto krajín má určitú svoju históriu, poniektoré ani nevieme, ani kde sú, ako Palau, hej, ale niektoré krajiny vieme, prečo zobrali. Švajčiari preto, lebo, ale nebudem sa do toho púšťať. Toto neni, toto nie sú krajiny, ktoré boli v pozícii, by som povedal, komunikačnej. Toto boli krajiny, ktoré boli v pozícii ber alebo neber, alebo proste zober. A medzi tieto krajiny sme sa zaradili aj my. A my sme to vymenili za tú fotku.

    A vadila mi a aj vadí a bude mi vadiť tá komunikácia, ktorú nám tu niekto sa snažil podsunúť, že jak my sme vyriešili nejaký problém, jak my sme sa proste postavili čelom k ľudským právam, niečo sme vyriešili. No nič sme nevyriešili, vážení. Viete, možno by som na chvíľku, sekundu uvažoval, že to niečo za niečo stálo, že teda posledných troch z Guantánama sme zobrali. Akonáhle sme ich zobrali, tak za nimi sa zavrelo, vydezinfikovali to a zavreli a už Guantánamo neexistuje. My sme zobrali posledných Urgujov (pozn. red.: správne má byť "Ujgurov"), ale stále tam 150 ľudí zostalo, tých väzňov, a môžme uvažovať, že čo sú to zač, alebo nie sú zač a prečo sú tam, a stále tam sú. Čiže my sme nepriniesli dejinný prínos, ja neviem, vôbec že geostrategicky sme sa dostali do siločiar a konečne sme boli platným hráčom na politickej scéne. Neboli. Proste premiér potreboval fotku, tak mu pribalili na cestu domov troch Urgujov (pozn. red.: správne má byť "Ujgurov") za to a vlastne odbudlo. Tam ich je o troch menej a o troch tých, ktorí boli najproblematickejší práve, a toho sa chcem mierne dotknúť, čím som začal, čomu trošku rozumiem, Číne, lebo toto je najproblematickejšia komunita alebo vôbec ľudia, ktorí tam, v tom Guantáname, z pohľadu Číny. Ja viem, že tu sa vníma všelijako. Kopu sme náchylní veriť tým klišé, ktoré k Číne, alebo ju obklopujú.

    Nuž dovoľte mi povedať aspoň jednu vec, alebo teda poviem ich viac, ale začať takouto. Pán minister to určite vie, keď vám v Číne niekto podá vizitku, to je taká kultúra, tak keď to urobíte tak, že sa nevenujete aspoň chvíľku, aspoň aby to vyzeralo, že skutočne vás to zaujíma, že si to akože prečítate a hneď to dáte do vrecka, ohromne ich urazíte. Ohromne. Oni sú strašne na niečo, na niektoré pre nás možno nepodstatné veci, strašne sú citliví. Čiže v tej kultúre, ktorá je naozaj citlivá na to, že ako s nimi komunikujete, ako sa k nim staviate, už len na tomto príklade vizitky, kedy som to povedal, odporúčam, keby vám nejaký Číňan dal vizitku, tvárte sa, že ju študujete. Naozaj, ak chcete s ním nejaký obchod urobiť, alebo aspoň sa dobre najesť.

    Tak práve v tejto krajine sme my išli bez akýchkoľvek, mimo akýchkoľvek zvyklostí, mimo akýchkoľvek, vôbec nejakej komunikácie, a to pán minister určite teraz mi to nepotvrdí, ale určite si to myslí, sme len kvôli tej fotke toto všetko porušili. A hazardujeme s touto krajinou. Krajinou, ktorej HDP stojí na tom, či sa bohatým Číňanom páči, ja to tu už neraz hovorím, ale budem to opakovať, lebo to je pravda, stojí na tom, či sa bohatým Číňanom páčia krajiny ako G sedmičky, krajina, ktorá na tomto v zásade stojí, tak si dovolí takýto husársky kúsok, ale v úvodzovkách, v úvodzovkách, že ide a zobere tých troch Urgujov (pozn. red.: správne má byť "Ujgurov") kvôli tej fotke. Je to hazard. Je to obrovský hazard, vážení občania, to som chcel, aby ste si to zvážili aj pri ďalšej komunikácii, lebo tu sa naozaj s ľuďmi hazarduje.

    Tie geopolitické siločiary, ako by kolega Blaha povedal, ja verím, že sa nevnímajú tak citlivo v Krupine, v Medzilaborciach, v Oravskej Polhore alebo kde všade, že ľudia bojujú o prežitie, nevnímajú ich. Ale verte, že dôsledok aj takýchto, takýchto preletov zo dňa na deň cez Atlantik v konečnom dôsledku sa vás dotknú a ja nebudem prejudikovať alebo budem sa tu hrať na Nostradama, že v čom. Ako poznám Číňanov, tak v niečom. Verte tomu, že v niečom. Dúfajme, že čím menej, tým lepšie pre nás.

    Takže hodnotím to ako veľmi nezodpovedné a tým ergom nechcem povedať, aby tu niekto nezapišťal tým hlasom jak prištiknutý medzi dverami, že ľudské práva a neviem čo. Prosím vás, ja neotváram tému ľudských práv a neviem čoho, ja som hovoril o tom, že takým spôsobom, ako to bolo urobené, to bolo nezodpovedné. Nehovorím hneď ergo, že sme sa nemali k tomu aktívne postaviť, však koniec koncov sme sa už aj postavili, my sme to už zobrali aj iných, z Tunisu a z Egypta, ale to, ako sme išli po hrudi po Urgujov (pozn. red.: správne má byť "Ujgurov") len a len, len a len kvôli predvolebnej fotke, ktorú si teraz môžte pozreť na www.fico2014.sk, bolo mimoriadne nezodpovedné. To si dovolím tvrdiť a za tým si stojím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky.

    A dávam slovo a priestor ďalšiemu prihlásenému rečníkovi pánovi poslancovi Ľubošovi Blahovi, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, drahí kolegovia, ďakujem za príjemné privítanie aj za to, že ste sa teda domáhali, domáhali môjho príhovoru, veľmi ma to teší, aj pánovi kolegovi Mikloškovi, pánovi kolegovi Sulíkovi. Kde je pán kolega Sulík, celá SaS-ka? Tak sa domáhala môjho príhovoru a teraz tu nie je. Mrzí ma to, ale je to pre mňa poctou a robím to naozaj len kvôli vám, lebo nemal som príliš veľkú chuť vystupovať pred poloprázdnou sálou, ale som naozaj rád, že teda ten záujem tu bol, dúfam, že sa mi potom zložíte na nejakú bonboniéru alebo niečo.

  • Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.

  • Takže, diskusia o zameraní zahraničnej politiky bola určite veľmi zaujímavá aj na výboroch, či už na európskom, alebo zahraničnom, a veľa vecí sme si vydiskutovali aj vecne, tak teraz skúsim aj trošku politickejšie a trošku aj načrtnúť víziu toho, čo si predstavujem pod európskou budúcnosťou, pretože o tom to je.

    Tu sa veľa diskutuje o, by som povedal, niekedy až marginálnych témach, keď tu bývalý minister zahraničných vecí začne hovoriť o Bosne ako o kľúčovom probléme zahraničnej politiky a európskej politiky Slovenskej republiky? Preboha, však my sme súčasťou Európskej únie, kde sa to dneska láme, kde to je historické obdobie, kedy strašne, strašne záleží na tom, ako bude Európska únia v budúcnosti vyzerať a my ako jej súčasť, a pán Dzurinda rieši Bosnu. Navyše sa snaží prieť s pánom ministrom zahraničných vecí, ktorý v Bosne dlhodobo pôsobil ako jeden z najväčších svetových expertov, a pán Dzurinda má potrebu otvárať Bosnu. Čiže tu sú naozaj veci, ktoré sa ťažko chápu, ale napriek tomu ja sa pokúsim zamerať na to, čo je pre slovenskú budúcnosť kľúčové, a to je, to je vývoj v Európskej únii.

    Na jednej strane by som veľmi rád ocenil to, čo robí ministerstvo zahraničných vecí a konkrétne minister zahraničných vecí pán Lajčák, pretože naozaj v obhajobe tých štátnych, národných záujmov urobil strašne veľa pre Slovenskú republiku. Či už spomeniem vybojovanie veľmi veľkého množstva peňazí pre Slovensko z hľadiska viacročného finančného rámca, ktoré by sa nikdy nepodarilo vybojovať, pokiaľ by tu stále trvala vláda Ivety Radičovej, už len kvôli tomu, akého mala koaličného partnera v podobe pána Sulíka, ktorého nerešpektoval v celej Európe a naďalej nerešpektuje úplne nikto. Naozaj nikto ho nemôže rešpektovať, Richarda Sulíka, a to hovorím ako veľmi vážne tvrdenie. Ak tento človek dneska kandiduje do Európskeho parlamentu, to je vtip roka. Tento človek nemá čo v Európskom parlamente robiť, ale je to jeho slobodné rozhodnutie, je toto môj názor.

    Pán minister Lajčák vybojoval pre Slovensko veľmi veľa peňazí z Bruselu a vybojoval pre Slovensko dokonca aj to, že môžme čerpať európske fondy vďaka pravidlu M+3 ešte o rok dlhšie. Čiže to sú veci, to sú maximálne úspechy, ktoré treba veľmi výrazne oceniť. A keď pán kolega Štefanec, pri všetkej úcte, hovorí o tom, že náš hlas nezaznieva, no on nezaznieva v Európskej únii spôsobom, akým zaznieval počas vašej vlády, že sme blokovali celú Európsku úniu a robili zo seba šašov.

    Toto naozaj nezaznieva. Ale to, my si vieme obhájiť naše národné záujmy, to tu naozaj je a výsledky sú na stole.

    Čiže, pán kolega Štefanec, aj tie vaše poznámky, že náš hlas nezaznieva z hľadiska výboru pre európske záležitosti. Viete, pokiaľ redukujete celú európsku politiku nášho výboru na to, že či budeme dávať, alebo nedávať odôvodnené stanoviská, ako ste spomínali, tak je to naozaj veľmi málo. My potrebujeme konštruktívny dialóg, konštruktívny dialóg s Európskou komisiou, ktorý znamená okrem iného to, že budeme viesť politický dialóg, to je taký inštitút, verím tomu, že už viete, že existuje, a nie len v tom, že budeme vystavovať žlté karty. Áno, náš parlament má dva hlasy na rozdiel od tých dvojkomorových, ktoré musia naskladať dva hlasy v rámci jednotlivých komôr, ale to neznamená, že my musíme teraz blokovať každý návrh, ktorý sa týka nejakej aktivity Európskej únie. Čiže absolútne s vami nesúhlasím.

    Ja vám poviem iný príklad, ako možno postupovať v rámci výboru. Teraz beží práve iniciatíva, ktorá asi veľmi výrazne ovplyvní budúcnosť Európskej únie, a to je obchodná zmluva s USA; medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými. V rámci tejto obchodnej zmluvy, tzv. TTIP, sa nachádza klauzula, tzv. ISDS, to znamená klauzula na urovnanie sporov medzi investormi a štátmi, ktorá umožňuje nadnárodným korporáciám a veľkým firmám de facto kolonizovať štáty, de facto zažalovať štáty, pokiaľ by chceli legitímne, demokraticky regulovať verejný priestor. Toto je mimoriadne nebezpečné. Ak si toto nevšimneme, to bude naozajstný prúser pre Slovensko. Čiže na jednej strane môže podporovať obchodnú zmluvu, ale musíme si veľmi, veľmi dôsledne strážiť to, aby takéto klauzuly tam neboli.

    Pán koleda Štefanec, o tomto som na výbore od vás nepočul. Tam už zrazu nehovoríte o tom, že si musíme chrániť svoju suverenitu. Tá vás zaujíma iba v tom prípade, keď chcete mať čo najnižšie dane pre podnikateľov, lebo o tom ste vy, celá SDKÚ, o nízkych daniach pre podnikateľov.

    Takže ako postupovať? Ja si myslím, že oveľa zmysluplnejšie je pozvať komisára De Guchta, ktorého som, ktorému som už poslal list, aby došiel na výbor vysvetľovať, prečo takáto klauzula je v obchodnej zmluve medzi USA a Európskou úniou. Takisto na COSAC-u, respektíve v rámci európskeho parlamentného týždňa, to je forma, ktorý vznikol vďaka fiškálnemu kompaktu, som priamo José Manuela Barrosa oslovil s tým, prečo sa v takejto zmluve, prečo sa takáto klauzula nachádza v zmluve medzi USA a Európskou úniou. Deň na to, mimochodom, stiahli túto kontroverznú klauzulu, teda nie kvôli mne, aj keď to tak pekne vyznieva, ale očividne Európska komisia dbá na tlak verejnosti a chce, aby táto dohoda bola naozaj všeobecne akceptovaná.

    Čiže veľmi dôležité je to, aby sme si to teraz ustrážili a v tom je práve Slovensko, v tom má práve Slovensko veľmi dôležité úlohy, a nie v tých vašich neustálych deklaráciách daňovej suverenity, ktoré nikto neohrozuje.

    Čiže toto by som len na margo toho, ako využívať európsky priestor. A, naozaj, máte tu dve možnosti: buď byť v predklone, to, čo tu predviedla pani Magdaléna Vášáryová ešte v štvrtok, keď hovorila o tom, že pán premiér Robert Fico si dovolil zľahka kritizovať Európsku úniu na našom výbore, čo je úplne normálne, a druhá možnosť je, že byť úplne, ale úplne v extrémistickej polohe, ako bol pán Sulík, že tu nadával Barrosovi do maoistov a podobne, čo je druhý extrém. My sme za tú zlatú strednú cestu, to znamená, že byť veľmi konštruktívni aj kritickí voči Európskej únii a veľmi sebavedomo hovoriť o svojich predstavách o budúcnosti.

    Čiže to je to, čo by som chcel oceniť aj na ministrovi zahraničných vecí a na ministerstve, že sa snažia o tento zodpovedný a sebavedomý prístup.

    Čiže súhlasím, že pritakávať Európskej únii vo všetkom nemá zmysel. Ja osobne patrím medzi jedných z najväčších kritikov a kolega Viskupič alebo aj vy sám ste mali možnosť vidieť ma, keď diskutujem v rámci COSAC-ov, kde sa veľmi aktívne zasadzujem za svoje predstavy o tom, ako má budúcnosť Európskej únie vyzerať. Ja považujem osobne súčasnú Európsku úniu za veľmi, veľmi silne neoliberálnu a elitársku. Vysvetlím prečo a vysvetlím, ako je možné to zmeniť. To však neznamená, že nepodporujem Európsku úniu. Európsku úniu v ére ekonomickej globalizácie mimoriadne potrebujeme. Pretože nebyť Európskej únie ako obrovského svetového hráča, tak by nás nadnárodné korporácie a veľké banky zožrali za dva týždne. Stratili by sme akúkoľvek suverenitu. Akúkoľvek. Vďaka Európskej únii my môžme čeliť globálnym korporáciám, ktoré sú dneska ďaleko silnejšie než mnohé národné štáty.

    Čiže práve to je, aj to je jedna téza, nebudem hovoriť veľa mien, ale aspoň niektoré základné, Alana Milwarda, jedného britského politológa, ktorý hovorí, že "európska integrácia nevznikala preto, aby popierala suverenitu národných štátov, ale aby zachránila národné štáty". To je jediný spôsob, ako si my môžme uchrániť svoju slobodu. Možno to znie kontraintuitívne, ale je to tak, lebo v ére globalizácie sú naozaj korporácie veľmi, veľmi silné a veľmi nebezpečné v tom, ako kolonizujú verejný priestor.

    Ak chceme ochrániť sociálne práva našich ľudí, musíme na to použiť Európsku úniu. To je téza aj Jürgena Habermasa, ktorý patrí medzi najvýznamnejších nemeckých intelektuálov európskych, ktorý práve varuje pred tým, aby náš európsky sociálny model nepadol za obeť tomu, že niektoré veľké firmy a veľké banky, veľké korporácie majú záujem na zvyšovaní zisku aj na úkor sociálnych práv a sociálnych istôt občanov.

    Čiže to je ten základný, základný mantinel, kam nie som ochotný zájsť pri svojej podpore Európskej únie. Európska únia musí byť sociálnejšia, musí. Pretože ak nebude sociálna, tak bude rásť extrémizmus a vidíme to, bude rásť euroskepsa a vidíme to. Na Slovensku je že, chvalabohu, relatívne v marginálnej podobe, ale v Grécku, kde rastú extrémisti veľmi silne, v Nemecku, Švédsku, Holandsku, vo Francúzsku Le Penovej strana vyhrá eurovoľby s veľkou pravdepodobnosťou. To sú také ťažké signály, že pokiaľ si Európska únia nevstúpi do svojich, do svojho svedomia a nebude oveľa sociálnejšou, ako je dneska, tak nám hrozí naozaj veľká hrozba, veľké nebezpečenstvo.

    Ale ja sa obávam, že toto bude vážny oriešok, pretože - a tu budem trošku historicky alebo budem sa snažiť ponúknuť aj historickú analýzu. To, že dneska Európska únia je v prvom rade o voľnom trhu a o neoliberálnej liberalizácii trhu a ekonomiky, to súvisí s 80. rokmi. Pán kolega Hlina, možnože vy ste to študovali, lebo mám pocit, že vy sa snažíte do týchto vecí vidieť hlbšie. Rok 1985, prijatie Jednotného európskeho aktu. Vtedy sa Európska únia definitívne vzdala keynesiánskej tradície a prišla s myšlienkou, že chceme mať z Európy iba voľný trh. To bola základná idea. Je pikantnou súčasťou histórie, že s touto ideou prišiel Jacques Delors, čo bol socialistický politik, Francúz a naozaj úprimný ľavičiar. Lenže problém bol v tom, že Delorsova vízia, Delorsova vízia európskej stavby stála na dvoch pilieroch, na dvoch dôležitých nohách. Jedna bola to, že majme voľný trh v Európskej únii, áno. Len tá druhá noha bola, že treba posilniť aj sociálnu dimenziu Európskej únie. Bez toho to nebude fungovať.

    A vidíme to dneska. Tým, že pokrivkáva sociálna dimenzia Európskej únie, tak nám sa rúca celá stavba. To je ten zásadný problém. Preto nám tu rastie naozaj extrémizmus, nespokojnosť, euroskepsa. A pokiaľ tieto neoliberálne trendy v rámci Európskej únii budú pokračovať, tak naozaj hrozí rozpad Európskej únie.

    Práve kvôli tomuto my musíme byť veľmi kritickí, ale veľmi konštruktívni zároveň. Európsku úniu potrebujeme, ale potrebujeme, aby bola ďaleko sociálnejšia.

    Preto oceňujem aj to, že prichádzajú aj z Európskej únie veľmi sociálne alternatívy. Európska únia nepodporuje napríklad daň z finančných transakcií aspoň v rámci tzv. enhanced cooperation, to znamená rozšírenej spolupráce, kde, chvalabohu, patrí aj Slovenská republika. Ja verím tomu, že teraz, keď v Nemecku vládne veľká koalícia, kde je súčasťou aj SPD, sociálna demokracia, ktorá túto myšlienku od začiatku veľmi silne podporovala, bude ťah na FTT oveľa silnejší, ako bol doteraz. Francúzi to veľmi silne podporujú, Taliani takisto. Ja verím tomu, že táto myšlienka, tzv. Tobinova daň, to znamená, aby aj banky a veľké korporácie platili za to, že spôsobili túto krízu, aby to naozaj nebolo iba na občanoch, aby sme naozaj prinútili aj tých najbohatších platiť. Však toto je solidarita. Nie je možné, aby sme sa my zagarantovali za všetky banky, za všetkých tých bohatých ľudí, ktorí spôsobili krízu, a potom, keď je možnosť, aby oni sa zosolidarizovali, tak budete vymýšľať argumenty, prečo neplatiť v rámci Európskej únie daň z finančných transakcií. Nie. Potrebujeme daň z finančných transakcií, tzv. daň Robina Hooda, aby platili tí najbohatší.

    Ďalšia myšlienka, ktorú veľmi silne oceňujem a ktorá sa nachádza v aktuálnych plánoch Európskej únie, je banková únia. Opäť potrebujeme viacej regulácií, nemôžeme dovoliť to, aby tu zase prišla ďalšia kríza, kríza, ktorá vyprodukuje zase situáciu, že tí bohatí, tí majú istoty, tí si tie svoje istoty zabezpečia, ale my chudobní budeme platiť. Toto sa nemôže už viac stať, to musí mať silnú regulačnú polohu Európska únia, lebo bez toho nie je šanca, aby sme ochránili európskych občanov.

    Ďalšia myšlienka, ktorú veľmi silne podporujem a ktorá sa nachádza aj v Akte o jednotnom trhu a v ďalších veľmi významných dokumentoch Európskej únie, je myšlienka sociálnej ekonomiky. Alebo na Slovensku sa tomu tiež hovorí sociálne podnikanie, to znamená podpora takých projektov, ako sú družstvá, výrobné družstvá, kooperatívy alebo ako sú neziskové organizácie, alebo ako sú tzv. vzájomné spoločnosti, čiže úverové družstvá atď. Toto všetko môže prispieť k tomu, aby bola ekonomika demokratizovaná, tzv. ekonomickej demokracie. To znamená, že aby ľudia zamestnanci mali reálny prístup k rozhodovaniu vo firmách, aby mali reálny prístup k ziskom a k bohatstvu firiem a aby mali reálny prístup k spravodlivému rozdeleniu. To je to základné. Ono to produkuje ďaleko viac efektivity. Efektivity práve preto, že ľudia sú motivovaní pracovať na vlastnom, to je téza liberálov, že každý človek najlepšie pracuje na vlastnom. V družstvách to platí, v korporáciách nie. To znamená, že družstvá sú niečo, čo by mohlo veľmi výrazne pomôcť celej Európskej únii. A Európska únia to vie a podporuje to, aj keď zatiaľ iba veľmi obmedzeným spôsobom. Ale bojujme za sociálnu ekonomiku. To je niečo, čo napríklad Francúzi veľmi silne tlačia, preto Francúzsko momentálne veľmi silne podporujem z hľadiska ich predstáv o tom, ako má Európska únia do budúcnosti vyzerať.

    Sociálna ekonomika. Spomeniem družstvo, a pán kolega Mikloško o ňom určite vie, Mondragon v Baskicku, v severnom Španielsku, to je družstvo, ktoré bolo vystavené na katolíckej sociálnej doktríne, nie na socialistoch. José María Arizmendiarrieta bol kňaz, baskický kňaz, kresťanský demokrat, kresťan, a chcel práve výrobné družstvo, chcel výrobnú samosprávu.

    Toto naozaj nemá nič spoločné s pravicou, ľavicou, toto je vec, na ktorej by malo záležať každému demokratovi, aby aj vo firmách, aby aj v ekonomike fungovala demokracia. Neexistuje, aby bolo, že v politike máme demokraciu, ale v ekonomike demokraciu vylučujeme a namiesto toho máme týraných nejakých manažérov. Nie. Ľudia majú právo participovať a ja som veľmi rád, že Európska únia toto podporuje.

    Takisto je tu tradícia nemeckej kodeterminácie, nemeckého spolurozhodovania, že odbory a zamestnanci majú paritné zastúpenie vo veľkých firmách. Toto by sme sa mali takisto veľa učiť od našich západných susedov. A som rád, že Európska únia to podporuje v rámci projektu európskeho družstva.

    Je tu projekt, ktorý bol veľmi aktuálny v 60. a 70. rokoch a aj v 80. rokoch vo Švédsku. Projekt tzv. robotníckych fondov, lontagarfonder sa tomu hovorilo. To znamená, že by zamestnanci mali možnosť časom odkúpiť si firmy a reálne rozhodovať o tom, aká bude ich budúcnosť, aby ich premenili na družstvá, aby opäť zavládol duch ekonomickej demokracie.

    To sú veci, ktoré fungujú v západnom svete. Ja nehovorím teraz o nejakých experimentoch z Chile, ako tu kolegovia z neoliberálnej pravice, ja hovorím o reálnych veciach, ktoré fungujú v západnom svete, vo Švédsku, Nemecku, Španielsku, vo Francúzsku. A dneska ich podporuje aj Európska únia. A ja na každom európskom fóre, buďte si istí, veľmi výrazne vystupujem aj v prospech tejto vízie. Táto vízia je sociálnodemokratická. A tu by som chcel naozaj veľmi jasne povedať, že my sa môžme baviť na jednej úrovni o tom, či dostatočne podporuje národné záujmy v rámci Európskej únie a v tomto naozaj klobúk dole pred ministerstvom zahraničných vecí. Ale zároveň je veľmi legitímne, aby sme si tu zviedli diskusiu o tom, či chceme mať Európsku úniu podľa sociálnodemokratickej predstavy, alebo podľa vašej liberálnej, legitímnej predstavy, to znamená voľný trh, čo najviac konkurencie medzi daňovými systémami, medzi sociálnymi systémami, aby tu prebiehali nejaké preteky ku dnu, to znamená, že aby firmy mohli sa sťahovať za lepšími podmienkami. Tým pádom tlačíme na sociálne štandardy, a síce dopadneme nakoniec tak, že budú naši ľudia pravdepodobne robiť tak ako v Číne, spomínané kolegom Hlinom, za 50 centov na hodinu, 16 hodín a bez akýchkoľvek sociálnych práv. Ale pokiaľ toto je pravicová vízia, nech sa páči. Naša sociálnodemokratická je zapájať viac ľudí do ekonomiky a dávať im oveľa viac z toho, čo dneska Európska únia produkuje. Je to o rozdelení bohatstva.

    Hovorí sa, že nie sú zdroje. Nie sú zdroje? Keď bohatí bohatnú, nie sú zdroje? Korporácie majú také zisky, každý rok im rastú, nie sú zdroje? Bankám rastú zisky, nie sú zdroje? Páni kolegovia, je to o delení, je to o delení a o spravodlivom rozdelení bohatstva. A Európska únia, myslím si, má nádej, má potenciál na to, aby bohatstvo rozdeľovala spravodlivejšie.

    Lenže bránia tomu viaceré aj štrukturálne príčiny. Napríklad jednou z nich je tzv. sociálny nacionalizmus. To znamená, že pokiaľ už dôjde na otázky daňovej politiky alebo sociálnych systémov, tak tam je zrazu každý najväčší nacionalista, dokonca aj najväčší liberál Sulík je v tej chvíli, alebo pán kolega Štefanec, v tej chvíli je ochotný skákať cez vatry zvrchovanosti len preto, aby ochromil naše nízke dane, lebo však predsa nízke dane pre korporácie, to je základ všetkého. Aby bohatí nemuseli platiť, to je základ. Toto má byť základ ekonomickej politiky našej pravice. A potom z čoho chcete financovať sociálny štát, lekárov, sestričky, učiteľov? Z čoho? Keď neplatia tí najbohatší, keď majú daňové prázdniny, každá veľká korporácia keď má veľké daňové prázdniny.

    To sú naozaj ekonomicky neudržateľne tézy, ktoré ponúkajú neoliberáli, a obávam sa, že pokiaľ by takto Európska únia pokračovala, tak nemá žiadnu budúcnosť, alebo má budúcnosť, ale tá budúcnosť bude diktovaná extrémistami. Čiže neoliberálna Európa podľa môjho názoru vedie k extrémizmu, vedie k fašizácii a tomuto by som sa chcel veľmi, veľmi vyhnúť.

    Tento sociálny nacionalizmus takisto je spochybňovaný aj v rámci dnešných diskusií v Európskej únii a je tu téza, ktorú veľmi silne podporujem, vybudovať niečo ako sociálna únia, vybudovať sociálnu úniu. To znamená, vytvoriť aspoň minimálne štandardy pre nejaké základné sociálne dávky a sociálnu podporu. Napríklad jedna myšlienka je, vytvorme spoločnú európsku dávku - podporu pre deti. Deti nemôžu za to, či sa narodili v Grécku, Švédsku, Nemecku, tam už hádam sa zhodneme aj v tom, že aj tí z vás, ktorí sú schopní a ochotní tu zasievať xenofóbne nálady tým, že rozdeľujú efektivitu národov podľa etnicity a hovoria o lenivých Grékoch a podobne, dokonca aj títo ľudia, verím tomu, že musia chápať to, že deti nemôžu za to, kde sa narodili. Tak poďme im dať všetkým dôstojnú životnú úroveň, všetkým dôstojnú životnú úroveň aspoň v rámci sociálnej pomoci a sociálnej podpory zo strany štátu. To je jedna z myšlienok sociálnej únie.

    Ale jedna myšlienka je aj boj proti deflácii, boj proti znižovaniu miezd, opäť sme pri tom istom probléme. Dneska v rámci krízy sa konkurencieschopnosť zamieňa za to, že poďme znižovať sociálne štandardy a poďme znižovať mzdy pre zamestnancov. Ale to predsa je cesta do pekla. To naozaj chceme robiť ako tí Číňania za tých 50 centov na hodinu? Chceme tu vytvoriť podmienky ako v Latinskej Amerike v tých maquiladoras, v tých robotárňach, sweatshopoch, kde ľudia naozaj robia bez sociálnych práv? Naposledy sme videli, ako to dopadlo v Bangladéši, keď zhorelo asi 1 200 ľudí len preto, že neboli žiadne bezpečnostné a zdravotné podmienky v rámci práce. Toto je podmienka a toto sú modely, ktoré chceme napodobňovať?! Ja verím tomu, že nie a Európska únia je cesta, ako sa tomuto vyhnúť.

    Čiže podporujem aj boj proti znižovaniu miezd, boj proti deflácii a boj proti sociálnemu dumpingu a boj proti pretekom ku dnu. Ono sa tomu hovorí preteky ku dnu. Preteky, v ktorých sa predháňame v rámci lákania zahraničných investorov v tom, aby sme im odpúšťali čo najviac daní, aby sme im dávali čo najlepšie sociálne podmienky, čo znamená, čo najhoršie sociálne podmienky pre ľudí práce, aby sme sa snažili ich motivovať vecami, ktoré by v rámci civilizovaného sveta nemali byť motiváciou.

    Tretí dôvod, pre ktorý si myslím, že bude veľmi ťažké, aby sme zmenili Európsku úniu, aj keď je nemožné, je také zakódované elitárstvo v rámci európskych inštitúcií. Súvisí to už s 50. rokmi, kedy vznikala Európska únia. Európska únia vznikla na báze Monnetovej vízie, nebudem vás otravovať s históriou veľmi dlho, Monnetovej vízie, ktorá vychádzala z tzv. neofunkcionalizmu. Neofunkcionalizmus predpokladá, že európska integrácia sa buduje ponad hlavy občanov. Technokrati, elity rozhodujú, občania sa nemajú čo starať, pretože oni, tie technické elity, vedia lepšie, čo je dobré pre ľudí. To je taká tá základná predstava. Ľudia boli vylúčení z procesu európskej integrácie aj preto, že táto bola pôvodne budovaná na tzv. medzivládnom princípe. To znamená, že diplomati, ministri zahraničných vecí atď. rozhodovali o formách spolupráce. Ale diplomacia funguje, diplomacia funguje celkom prirodzene elitársky, ona vynecháva ľudí z rozhodovania, čo je celkom prirodzené a štandardné, to sú rokovania za zatvorenými dverami, tam verejnosť nemá prístup. Ale vo chvíli, kedy naozaj Európska únia získavala viac a viac právomocí, a najmä dnes po kríze, kedy získala naozaj kontrolu nad ekonomickou politikou národných štátov, sa tváriť o tom, že to má byť naďalej medzivládna organizácia, naďalej elitárska organizácia, nie, to nie je možné.

    Aj preto oceňujem to, že viacerí lídri Európskej únie pochopili, že tento trend musíme zastaviť, a prišli s iniciatívami, ktoré maximálne podporujem. Jednou z tých iniciatív je Európska občianska iniciatíva. To spomínal aj kolega Mikloško, aj keď nepriamo, keď hovoril o nepodmienenom základnom príjme. Európska občianska iniciatíva dáva priamo občanom možnosť iniciovať návrh zákona alebo nejakú myšlienku, ktorá by mala byť v Európskej únii potom diskutovaná. A musí byť diskutovaná. Keď dostatok ľudí v Európskej únii dá tento návrh a podpíše petíciu, musí to byť na stole Európskej komisie.

    V minulosti bola úspešná napríklad petícia, ktorá zabraňuje privatizácii vody, vodných zdrojov, veľmi, veľmi progresívne. Veľmi progresívna bola aj iniciatíva nepodmieneného základného príjmu, dalo by sa o nej dlho hovoriť, ale pán kolega Mikloško ma predbehol, naozaj veľmi, veľmi zaujímavá myšlienka a silne ju podporujem.

    Okrem Európskej občianskej iniciatívy je tu ešte jeden rozmer, ktorým Európska únia reaguje na demokratický deficit, a to je posilňovanie národných parlamentov. Posilňovanie národných parlamentov, ktoré vidíme aj v oblasti, ktoré spomínal pán kolega Štefanec, že národné parlamenty a hlavne výbory pre európske záležitosti majú možnosť dávať Komisii tzv. žltú alebo oranžovú kartu, to, samozrejme, je možné. Najviac toto chcú využívať zhodou okolností Briti, ktorí sami ešte nevedia, či vôbec chcú ostať, alebo nechcú ostať v Európskej únii. Čo je pikantériou, že?

    Ja si myslím, že oveľa zmysluplnejšou cestou je, aby sme podporovali politický dialóg s Komisiou, spomínal som to. Čiže nie hovoriť nie Európskej únii pri každom návrhu, ale povedať, ako si predstavujeme tento návrh, že inak, že tento návrh by mal byť iným spôsobom formulovaný. Ale nie neustálym takým tým sulíkovským, že poďme proti všetkým. To je naozaj vec, ktorá podľa mňa už nepatrí do modernej Európy. A ja sa čudujem pánovi kolegovi Štefancovi napríklad, že sa týmto sulíkovským spôsobom chce vydávať.

    Ja, samozrejme, žltú kartu vo chvíľach, kedy je to potrebné, podporujem. Monti II, tam ste nekričali, pán kolega Štefanec, keď bol Monti II, že? Monti II bola smernica, ktorá umožňovala cezhraničnému kapitálu chodiť po celej Európe. A pokiaľ by náhodou štrajkovali v národných štátoch nejakí ľudia, tak im to zakázali súdy, pretože sloboda podnikania je dôležitejšia než právo zamestnancov na štrajk. To bolo Monti II, tam bol pán kolega Štefanec ticho. Prečo? Lebo jeho zaujímajú záujmy nadnárodného kapitálu, nie záujmy zamestnancov, to je základ. To je základ.

    Čiže, pán kolega Štefanec, toľko k tým využívaným spôsobom, ako zvýšiť demokratickú legitimitu európskych procesov.

    V tejto súvislosti by som veľmi silne chcel spomenúť a podporiť aj pána ministra v tom, že zriadili Národný konvent. Spomína sa to aj v zameraní a spomínala to aj pani kolegyňa Vášáryová, ktorá ma vyzývala, mimochodom, k zásadnému prejavu a teraz je preč, veľmi symptomatické, ale predsa budem reagovať aj na to, čo hovorila, aj keď tu nie je.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • A ja hovorím o pani Vášáryovej, ktorá na mňa reagovala...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prosím, nediskutujte medzi sebou. Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

  • Takže Národný konvent. Kritizovala pána ministra Lajčáka za to, že Národný konvent, ktorý pripravil, je vraj oveľa horší ako Konvent o budúcnosti Európskej únii, ktorý kedysi v rokoch 2002 - 2003 pripravila Európska komisia a európske inštitúcie. Pritom Konvent o európskej budúcnosti v tomto období, ktorý vyprodukoval nakoniec euroústavu, ktorú potom odmietli Francúzi a Holanďania v referende, to je v každej učebnici Európskej únie konštatované, že to bolo jedno elitárske teleso, ktoré bolo absolútne nereprezentatívne. Absolútne nereprezentatívne. Tam boli seba spotvrdzujúce sa elity, ktoré si rozhodli, napísali nejaký text, žiadnych ľudí k tomu nevolali, žiadnu občiansku spoločnosť, nikoho, predložili občanom a tí ho odmietli. Toto je príklad pani kolegyne Vášáryovej.

    Namiesto toho pán minister Lajčák a jeho ministerstvo pripravili Národný konvent, kde je možná participácia úplne každého, koho zaujíma európska problematika. Každého. Každý tam môže dôjsť, aj pani Vášáryová tam môže dôjsť. Ale toto je problém. Pretože ona si to predstavuje opäť elitársky, opäť tak, ako to už viackrát v európskej histórii zlyhalo. Toto, naozaj, horší príklad ako konvent, ten Giscardov konvent, si nemohla vybrať, lebo to bolo naozaj také faux pas, a Francúzi a Holanďania odmietli tú európsku ústavu práve preto, že bola taká byrokratická, pretože bola takto nastavená a že bola veľmi silne neoliberálna. Nie preto, že by bola, že by sa obávali svojej suverenity, preboha, toto je naozaj čistý nacionalistický bluf. Ľuďom ide o to, aby tá Európa si uchovala svoj sociálny model, to je ich základná starosť, aby mali prácu, aby mali základné sociálne, dôstojné štandardy. To je základ. A toto práve podľa ich názoru európska ústava negarantovala, preto ju odmietli. A obávam sa, že pokiaľ by sme sa vydali touto cestou, tak by sme dopadli veľmi zle aj my.

    Preto oceňujem Národný konvent, s ktorým prišiel minister Lajčák. A pani kolegyni Vášáryovej tam chýbajú sektorové politiky. Preboha, však tam sú, ja som si pozrel, tri skupiny. Jedna, desať rokov členstva, no v každom jednom sektore sa to dá hodnotiť, nijak to nevylučuje sektorové politiky. K prezidencii, to znamená predsedníctvo Slovenska v Európskej únii. Tam tá plejáda tých tém a tých otáznikov ja tak široká, že akýkoľvek sektor môže byť zmienený. A potom k súčasnej vízii integrácie. No tam sa dá rozprávať o všetkom, od potravinárstva až po vojenskú techniku.

    Čiže, naozaj, vyčítať ministerstvu Národný konvent je naozaj hlboké nepochopenie deliberatívnej demokracie. Deliberatívnej demokracie, to znamená demokracie, ktorá zapája aj verejnosť a chce s ňou diskutovať a kde sa tie záujmy naše vytvárajú v dialógu a kde nie sú len určené záujmami biznisu, o ktorých sa stará naša slávna pravica.

    Čiže toľko k Národnému konventu. Ja naozaj oceňujem ministerskú iniciatívu aj preto, lebo viem, že ministerstvo zahraničných vecí, a ministerstvá zahraničných vecí, teraz nemyslím len slovenské, vo všeobecnosti fungovali a fungujú vždy na tých naozaj diskrétnych elitárskych bázach a to pochopenie pre to zapájanie tých bežných ľudí je naozaj veľmi obmedzené, ale to je logické, lebo diplomati pracujú naozaj týmto spôsobom. Ale vyprodukovať, aby z ministerstva bol vyprodukovaný takýto kvalitný formát, to treba naozaj oceniť a nieže ako pani kolegyňa Vášáryová kritizovať a, povedal by som, veľmi, veľmi lacno.

    Ďalší dôvod, pre ktorý ja osobne považujem za veľmi ťažké, aby sme Európsku úniu spravili sociálnejšou a demokratickejšou, a o to, si myslím, že v našej vízii by malo ísť, je akási zmluvná predurčenosť Európskej únie. Vy môžte mať dneska navolených v rámci Komisie, Parlamentu, Európskeho súdneho dvora aj, ja neviem, trockistov, stalinistov, anarchistov, kohokoľvek, títo páni by tam nemali šancu niečo zmeniť, pretože zmluvy ich k tomu nezaväzujú. Zmluvy sú nastavené tak, že Európska únia sa má v prvom rade a výlučnom rade starať o voľný trh. Tak sú nastavené zmluvy. Ona tam tá sociálna dimenzia môže fungovať veľmi, veľmi tak nejak ako prívesok, to znamená, že môžeme sa odvolávať na konkurencieschopnosť, aby sme si ospravedlnili nejakú sociálnu reformu, ale v zásade vždy ide o voľný trh. Tak sú nastavené zmluvy. Čiže ak chceme zmeniť zmluvy, tak musíme, ak chceme zmeniť Európsku úniu, musíme zmeniť zmluvy, aby sme spravili Európsku úniu sociálnejšou a demokratickejšou.

    Príklad. V roku 2007 rozhodol Európsky súdny dvor v prípadoch Laval a v prípadoch Viking. Veľmi stručne to zhodnotím alebo veľmi stručne to predstavím, tie prípady, ktoré ľuďom, ktorí nesledujú európsku problematiku, nie sú známe. V prípade Laval išlo o lotyšskú firmu, ktorá si zobrala zákazku vo Švédsku a chcela postaviť škôlku alebo zrekonštruovať škôlku v meste, myslím, Vaxholm. V tomto prípade sa však nepodriadila kolektívnej zmluve, ktorá je vo Švédsku nie záväzná ani daná zákonom, ale sa v rámci vyjednávania bežne akceptuje, a chcela si doniesť svojich lotyšských robotníkov, ktorí by pracovali za tretinové mzdy a nemali by skoro žiadne sociálne práva, poznáme to, hej, klasický sociálny dumping. Čo spravili švédske odbory? No zaštrajkovali, zablokovali stavenisko, firma skrachovala. To je úplne bežné vo Švédsku. Tam si nemôžu dovoľovať zamestnávatelia, čo si dovoľujú tu na Slovensku. Čo sa stalo? Táto firma lotyšská dala žalobu na Európsky súdny dvor, že toto bolo proti jej právu na podnikanie v Európskej únii. A ako rozhodol Európsky súdny dvor? Áno, priznali jej to. Švédske odbory museli platiť. O tomto je Európska únia. A potom sa čudujeme, že máme ľudí, ktorí nechcú takúto Európsku úniu. Pretože toto naozaj ohrozuje sociálne práva, základné sociálne práva, ako je právo na štrajk. Sociálne právo našich zamestnancov.

    To isté príklad Viking. Loď, to bola nejaká lodná firma alebo firma, ktorá prevádzkovala trajekty v rámci, myslím, že teraz neviem, či Baltického mora, ktorá bola estónska, nie, takto, bola fínska, bola fínska, ale chcela zamestnávať estónskych lacnejších pracovníkov. Čo spravila? Vymenila vlajky. Dala preč fínsku vlajku, dala estónsku, vybavené, a zamestnávala ľudí za tretinové mzdy. Fíni prišli o robotu. To sú sociálne dumpingové záležitosti. A toto opäť posvätil Európsky sociálny dvor.

    A ja iba opakujem, že Európsky sociálny dvor to neurobil preto, že tam sedia pätnásti zlomyseľní sudcovia, či koľkáti. Urobil to preto, lebo to je tak zmluvne predurčené. On musí chrániť to, čo je napísané v zmluvách. V zmluvách je napísané, že Európska únia je v prvom rade o voľnom trhu a o slobode podnikania. Vybavené! Pokiaľ nezmeníme zmluvy, tak tí ľudia nikdy neuveria tomu, že Európska únia myslí na nich. Lebo je nastavená naozaj veľmi elitárskym a veľmi neoliberálnym spôsobom.

    Na druhej strane, a opäť, lebo ten proces je vždy ambivalentný. Aj v rámci primárneho práva sa nachádzajú v rámci európskeho primárneho práva klauzuly a niektoré v reforme texty, ktoré umožňujú oveľa sociálnejší rozmer Európskej únie. Spomeniem sociálnu klauzulu, ktorá je v Lisabonskej zmluve, ktorá žiada Komisiu a žiada tých ľudí, ktorí rozhodujú v Európskej únii, aby pri každom rozhodnutí dbala na sociálny rozmer: na zdravotníctvo, na prácu, na vzdelávanie a tak ďalej. Sociálna klauzula umožňuje veľmi veľa, ale musí byť veľmi dôsledne využívaná.

    Takisto európska stratégia Európa 2020. Tam sú veľmi progresívne ciele z hľadiska chudoby, z hľadiska zelenej ekonomiky, z hľadiska vzdelávania, z hľadiska zamestnanosti. To všetko umožňuje Európskej komisii, aby bola, poviem to takto, oveľa sociálnodemokratickejšia alebo ľavicovejšia v tých svojich predstavách. Ale je tam aj veľmi veľa mantinelov, ktoré sú brázdami tomuto, tohoto procesu.

    Posledný dôvod, ktorý spomeniem, ktorý štrukturálne bráni Európskej únii v takom nastavení, v akom je dnes, v tom, aby bola sociálnejšia a demokratickejšia, a to je problém globalizácie. Globalizácia nie je niečo, čo by sme mali a priori odmietať. V oblasti informačných technológií, v oblasti spolupráce, v oblasti priateľských vzťahov naprieč celou zemeguľou je to niečo, čo maximálne podporujem. Ale odmietam ekonomickú globalizáciu, ktorá sa deje od 70. až 80. rokov čisto v duchu liberalizácie, deregulácie a privatizácie, tzv. washingtonský konsenzus. To je niečo, čo je vyslovene nebezpečné pre sociálnu súdržnosť spoločnosti. Pre ľudí, ktorí nie sú tí najbohatší a ktorí nevlastnia korporácie. Pre tých je to veľmi, veľmi nebezpečné.

    Príklad, a to je to slávne, to je to slávne tzv. štrajk kapitálu. Príklady sú viaceré. Keď sa snažia západné štáty napríklad v Európe zdaňovať nadnárodný biznis a kapitál, ten sa im vyhráža, že odíde, že pôjde na Ukrajinu, do Malajzie, do Filipín alebo do zón voľného obchodu v Číne, alebo pôjde vyrábať niekam do Hondurasu, kde tam budú tí ľudia robiť za tých 50 centov na hodinu. To je reálny štrajk kapitálu. Oni sa vyhrážajú. A tie národné štáty strácajú páky na to, ako regulovať vlastnú národnú ekonomiku.

    Ako tomuto zabrániť? Európskou úniou. To je odpoveď, ktorú ponúkajú viacerí politici a viacerí teoretici. Pretože iba ako Európa môžme povedať nadnárodným korporáciám, ktoré sú dneska také silné a tak ziskuchtivé, a môžeme im povedať: Pokiaľ budete vyrábať svoje tovary v zónach voľného obchodu v Číne, kde naozaj platí 18-hodinový pracovný čas, žiadne PN-ky, žiadne sociálne práva, žiadne odbory, keď to budete vyrábať tam, tak sa na náš trh nedostanete. Pokiaľ nebudete vedieť vydokladovať, že váš tovar spĺňa sociálne a environmentálne štandardy, aké sú bežné v Európskej únii, tak na našom trhu nemáte čo robiť. Pretože to je za prvé nekalá konkurencia a oslabujete naše firmy, ale za druhé je to aj posvätenie vykorisťovania, toho najtupšieho vykorisťovania, najvulgárnejšieho vykorisťovania, aké existuje.

    Viete si predstaviť situáciu, v akej pracujú títo ľudia v treťom svete? Naozaj v tej Guatemale, v tom Hondurase, v tej Číne, v tých Filipínach, Malajzii, Vietname a tak ďalej? Bez akýchkoľvek sociálnych práv. Bez akýchkoľvek sociálnych práv. Európska únia má tú moc. Má tú moc povedať nie, takéto praktiky my podporovať nebudeme. A môže to robiť práve v rámci vonkajšej obchodnej politiky, práve v rámci takých vecí, ako je obchodná zmluva s USA. Prečo to nerobí?

    Obchodné zmluvy a táto normatívna moc Európskej únie, to znamená soft power, mäkká moc, že môžme vďaka svojej veľkosti, vďaka tomu, že sme obrovským trhom a môžme v mnohých veciach diktovať podmienky. Prečo to nevyužijeme? Prečo nechránime našich podnikateľov, našich zamestnancov, náš sociálny model, náš environmentálny model? Toto je jediná cesta, ktorú má Európska únia.

    Pretože, opakujem, ak v budú tie preteky ku dnu prebiehať naďalej, tak skončíme pracovať aj my všetci ako v tej Číne, ako v tom Hondurase a budú z nás moderní otroci. Ak toto chceme, ak toto je vízia pravice, ak toto je tá slávna konkurencieschopnosť, tak neprosím, neprosím, ďakujem.

    Čo sa týka týchto globálnych pretekov ku dnu, je to aj veľká otázka ľudských práv. A to je práve to, čo je takisto v agende ministerstva zahraničných vecí, ľudské práva. Poďme, sa čoraz viac zaoberajme sociálnymi právami. Nielen tými občianskymi, nielen tými politickými, sociálnymi právami. To znamená, aby ľudia mali dôstojný život, spravodlivé mzdy, aby mali zdravotnú opateru dostupnú a aby mali vzdelanie a toto všetko. Toto všetko je vlastne de facto možné zatiaľ iba v západnom svete, a v treťom svete je to vylúčené. Poďme oveľa viacej podporovať práve toto a to môžme dokázať len prostredníctvom Európskej únie. Čiže zase jedna z vecí, kde môžme Európsku úniu oveľa viac využiť, ako by sme využili potenciál Slovenska.

    Čiže Európska únia je podľa môjho názoru naozaj v dnešnom nastavení veľmi, veľmi silne neoliberálna a nedemokratická, elitárska. Ale to neznamená, že by sme ju mali odmietať, navyše takým vulgárnym a hlúpym spôsobom, ako to urobil pán Sulík, kedy blokoval celú Európu a nechal spadnúť, spadnúť svoju vládu v takom nejakom politologickom rébuse, ktorý doteraz neviem rozlúsknuť. On nedospel ani k tomu, aby teda bol prijatý ten, to rozhodnutie, že aby nebol euroval, ale zároveň položil vládu. Čiže absolútne nelogické. Ja naozaj súhlasím a chcel by som mu týmto ešte raz verejne poďakovať za to, že tu sme, že tu som, lebo naozaj takéto niečo sa často nevidí. Ale máme právo kritizovať. Tu zase nesúhlasím s pani Vášáryovou, ktorá hovorí, že dneska, keď sme v Európskej únii, tak by sme mali tichučko byť na tom výbore a dobre a len aby pán premiér náhodou nepovedal krivého slova na Barrosa alebo na Európsku komisiu. To je nezmysel. My naše, naša povinnosť je chrániť si naše nielen záujmy, ale aj ten model, ktorý si predstavujeme v Európskej únii, chrániť našich občanov, chrániť Európu.

    Čiže ja si osobne myslím, že aby sme dneska Európsku úniu podporovali, to je samozrejmé, ale inú Európsku úniu. Musí to byť iná Európa. Dneska vám vzniká v Európskej únii hnutie tzv. alter Európy, ktoré pôjde normálne v rámci svojich manifestov aj do európskych volieb. Alter Európa, iná Európa, sociálnejšia, demokratickejšia a oveľa zelenšia a oveľa spravodlivejšia. Lebo takú Európu, akú máme dneska, tú ľudia odmietajú naozaj mnohokrát veľmi legitímne. Ono to neni preto, že sú nacionalisti. Ale kde?!Oni sa boja toho, že ten sociálny vývoj je naozaj iba v prospech tých veľkých hráčov, v prospech bánk, v prospech korporácií, v prospech veľkých firiem. Ale my musíme podporovať práve tých našich občanov, zamestnancov a ľudí práce.

    A ja to takisto nevnímam iba čisto účelovo. Ja sa vážne bojím toho, že narastá ten fašizmus a extrémizmus, pravicový extrémizmus v celej Európe. Ľavicový extrémizmus, ktorý by ste, samozrejme, radi zdôraznili, je marginálnou záležitosťou. Pravicový extrémizmus v Grécku Zlatý úsvit, tam už vraždia ľudí, preboha. Vo Švédsku, v Nórsku, vo Fínsku rastú euroskeptické pravicové a populistické strany. Vo Francúzsku som spomínal Le Penovú, ktorá vyhrala voľby. V Holandsku, takisto politik, ktorý bude, ak nevyhrá voľby, tak bude mimoriadne, mimoriadne silný. To isté platí pre ďalšie krajiny.

    Toto je taký nebezpečný vývoj, ktorý mi veľmi, veľmi silne a desivo pripomína 30. roky 20. storočia, kedy práve k moci prišli kvôli kríze a kvôli tým obrovským nerovnostiam fašisti, nacisti v Nemecku a Taliansku. Toto pokiaľ chceme dopustiť, tak naozaj pokračujme v tom, čo robí dneska Európska únia. Poroztvárajme tie nožnice medzi bohatými a chudobnými a podporme biznis. To je presne to, čo robí dneska pravica, ale úplne, úplne nezodpovedne.

    Preto Európska únia má dneska historickú príležitosť zastaviť tento trend. Zastaviť tie nerovnosti a tým pádom zastaviť aj ten extrémizmus. A vytvoriť sociálny zmier, to, čo chcel urobiť už Jacques Delors. Sociálny zmier. Jacques Delors píše s obrovskými iniciatívami. Charta základných sociálnych práv. Vďaka Delorsovi. Prišiel so sociálnym dialógom na európskej úrovni ešte v roku ´85, tzv. proces z Val Duchesse. Prišiel aj s myšlienkou, že musíme podporovať antidiskrimináciu a rovné práva medzi mužmi a ženami. Musíme podporovať práve tie sociálne práva, o ktorých som hovoril.

    Tieto myšlienky boli upravené aj v Charte základných práv, ktorá bola výsledkom rokovania z Nice a ktorá je súčasťou Lisabonskej zmluvy, teda Lisabonská zmluva jej dala legálny status. To sú veľké veci.

    Keby pán kolega Sulík si občas prečítal, aké máme základné práva v rámci Európskej únie, v rámci tej charty, tak by zistil, že štvrtá hlava sa volá Solidarita a sú tam také veci, ako je participácia zamestnancov na rozhodovaní v podnikoch. Vec, ktorú absolútne odmieta. Sú tam veci, ako sociálne zabezpečenie, právo na vzdelanie, právo na dôchodkové zabezpečenie v tej podobe, v akej to majú na Západe.

    Takže tie predstavy neoliberalizmu o tom, že my môžme teraz tu rúcať všetky sociálne rovnováhy a sociálne predstavy z minulosti, sú naozaj veľmi, veľmi mylné.

    Čiže ak by sme si vedeli predstaviť Európsku úniu inakšiu, podľa môjho názoru by sme mali podporovať tri projekty, ktoré veľmi často a veľmi často spomínam na európskych fórach.

    Prvý takýto projekt je už spomínaná sociálna ekonomika. Sociálna ekonomika, to znamená zapájať ľudí oveľa viac do ekonomiky, oveľa viac sa snažiť vytvoriť priestor pre družstvá, podporovať výrobné družstvá, podporovať úverové družstvá, podporovať všetky možné participatívne mechanizmy v rámci ekonomiky. To je jedna z ciest, ktorú považujem za veľmi, veľmi progresívnu.

    Druhá vec, sociálna únia už spomínaná. Vytvorme nejaké nielen minimálne štandardy, ale do budúcnosti aj harmonizované, harmonizované prostredie, či už v oblasti sociálnych dávok, či už v oblasti daní, či už v oblasti, a to je, samozrejme, naozaj neprijateľná predstava pre našu pravicu, čo rešpektujem, akceptujem, ale naša predstava je iná. Musia skončiť preteky ku dnu, ktoré fungujú v Európskej únii. Inak nemáme budúcnosť. Žiadnu.

    Dneska sa nám to môže javiť, že sa nám to oplatí, lebo môžme odoberať kapitál z Nemecka, Francúzska a z tých krajín, kde majú oveľa vyššie sociálne štandardy. Ale keď tie korporácie sa zdvihnú a pôjdu potom do Moldavska, na Ukrajinu, do Gruzínska alebo nakoniec do tej Číny, tak vtedy uvidíme, aké aj krátkozraké rozhodnutia sú, pokiaľ sa snažíme podporovať sociálny dumping a preteky ku dnu. Čiže toto by som naozaj veľmi silne, veľmi silne v tomto podporoval či už Francúzov, alebo západné štáty, ktoré podporujú sociálnu úniu.

    No a tretia vec. Veľmi silný dôraz by som kládol na to, aby sme chránili európsky sociálny model pred tým, čomu sa hovorí neoliberálna globalizácia. To znamená, pred tým, aby neplatili pravidlá pre veľké firmy, ktoré si pendlujú po celom svete preto, aby mohli ľahšie vykorisťovať pracovnú silu. Naozaj, toto je veľmi nebezpečný trend. Ako Slovensko nemáme šancu sa tomuto brániť. Môžeme, samozrejme, drobné veci urobiť, ale to základné, čo má, tú základnú možnosť, ktorú má dneska, to má Európska únia. Európska únia, a práve preto som jej veľmi silným podporcom.

    Podporujem Európsku úniu aj v oblastiach, ktoré dneska sú naozaj problematikou alebo sú témou zahraničnej politiky, či už je to oblasť Ukrajiny, alebo Východného partnerstva ako takého, ale tu by som naozaj vystríhal pred tým, aby sme sa púšťali do takých tých, ono to Hans Morgenthal nazval križiacka horlivosť, ktorá už zničila nejeden národ. Aby sme sa naozaj vyhli tomuto. Lebo my tým, dobre, pán kolega, ja neviem, Lipšic, ktorý bol teraz na Majdáne, alebo iní kolegovia, ktorí tu horlia za slobodu a demokraciu.

    Ono to akože rozumiem tomu politickému náboju, hej, že chcú osloviť zopár voličov na Slovensku, ale oni tým strašne ubližujú tej Ukrajine. Pretože tá Ukrajina je naozaj v takej nestabilnej situácii, že tam naozaj reálne hrozí občianska vojna, a vy prilievate olej do ohňa. To je naozaj tak nezodpovedné. Ako samozrejme, že všetci chceme, aby sa Ukrajina vyvíjala čo najlepšie, a ja ako presvedčený Európan chcem, aby tam boli čo naj-, najhumánnejšie hodnoty, aj tá sloboda, aj tá demokracia, aj sociálna rovnosť, aj sociálna spravodlivosť, aj solidarita, všetko, čo v Európskej únii sa snažíme budovať.

    Ale, preboha, to je suverénny štát. Ukrajina je suverénny štát a je naozaj rozdelená na dva tábory. Jeden je proeurópsky a druhý je skôr proruský. Vy nemôžete dneska povedať, že 99 % ľudí je za Európu a jeden zlý tyran, diktátor je proti. Takto to naozaj nie je. Tá krajina si to musí vysporiadať sama a my musíme podporovať dialóg. Križiacke horlenie naozaj dneska nemôže byť riešením.

    Navyše je to podľa mňa nefér voči Ukrajincom, pokiaľ idete na Majdán burcovať ulicu, ktorá, ale keby došlo k boju, tak by ste boli prví, ktorí by zdupkali. A zo Slovenska sa potom krásne mudruje. Ale tí ľudia, preboha, oni v tej občianskej vojne, keby náhodou k nej došlo, božechráň, by museli žiť. Neburcujte! Je to nezodpovedné. A keď chcete bojovať, tak si tam choďte bojovať, dajte si nejaké svoje silónové tieto a choďte bojovať so samopalmi, ale, preboha, nerobte takéto nezodpovedné činy z hľadiska parlamentu, to je nezodpovedné a veľmi, veľmi naivné.

    Čiže Ukrajinu všetci podporujeme a veľmi oceňujem to, čo robí pán minister aj ministerstvo zahraničných vecí. Že nerobí túto ideologickú nadprácu, ktorú robíte vy. Že sa snaží zmierňovať, že sa snaží vytvoriť konsenzuálnejšie prostredie a dialóg a niečo, čo Európska únia naozaj podporuje, to je zmier. Nikto nepotrebuje nestabilitu na Ukrajine. Čiže už tobôž nie my ako jej susedia. Čiže toľko z hľadiska Ukrajiny.

    A vytvárať teraz taký obrázok, že pravica Slovenska tým, že podporuje Majdán veľmi hlasno a veľmi, veľmi neférovo, tak preto my sme akože tí, ktorí nebodaj podporujú Janukovyča. To je taká tá schéma, ktorú chcete vytvoriť. Čo je úplný nezmysel, ale úplný nezmysel. My podporujeme dialóg a riešenie, ktoré si vyberú Ukrajinci. Pretože my rešpektujeme suverenitu.

  • Reakcia z pléna.

  • No, viete, jedna aj druhá strana robí všelijaké veci a to sú také tie lacné, lacné argumenty. To je asi, ako keby som ja teraz povedal, pán kolega Droba, že podporujete tých fašistov, ktorí sú na tom Majdáne. No asi nie, že? Ale dá sa to zneužiť, tento argument, lebo je tam veľa fašistov, veľa antisemitov. A naozaj dneska nikto nevie, nikto nemôže povedať, že títo sú bieli, títo sú čierni. Zopár ich tam je. No ja by som povedal, že viac než zopár.

    Ale pointa je v tom, že nezneužívajme túto diskusiu na slovenský politický zápas. Tá Ukrajina si to nezaslúži. My ich podporujeme, ukrajinský dialóg a to je podľa mňa veľmi rozumná zahraničná politika zo strany, zo strany ministra zahraničných vecí pána Lajčáka.

    Posledná vec, a tu je taká moja drobná partizánčina, ktorou by som chcel vyzvať pána, pána ministra, aby sme sa venovali niečomu, čo je naozaj veľmi, veľmi ďaleko, a chápem tomu, že to nemôže byť prioritou zahraničnej politiky Slovenskej republiky, ale nemali by sme ignorovať túto oblasť, je to Latinská Amerika. Latinská Amerika, ku ktorej mám aj ja osobne veľmi blízko, patrím aj do skupiny priateľstva s Latinskou Amerikou a chcel by som veľmi, veľmi silne podporiť teraz nielen štáty, ktoré sú mi srdcu blízke, ako Bolívia, Venezuela alebo Argentína, ale aj štáty ako Brazília, aj štáty ako Paraguaj, Uruguaj, kde sú veľmi, veľmi progresívni politici. Pome sa, snažme sa čo najviac využívať tento potenciál, ktorý ponúka Latinská Amerika. A nebojme sa ani Kuby. Ja s Kubou veľmi dobre vychádzam, s pani veľvyslankyňou, ktorá má naozaj obavy o to, že zahraničná politika, našťastie nie slovenská, ale mnohých štátov, je diktovaná čistou ideológiou, čistou ideologickou nevraživosťou. Preboha, to, že americké obchodné, ekonomické embargo, blokáda Kuby je škandál, vie už celý svet. To je naozaj škandál, ktorý sa nedá ničím ospravedlniť. Tlačme na Spojené štáty americké, aby toto škandalózne rozhodnutie zrušilo, ktoré bolo vydané ešte kedysi uprostred studenej vojny a ktoré dneska nemá žiadne opodstatnenie.

    Naozaj, snažme sa pomôcť tomu, aby ľudia, bežní ľudia, či už na Kube, alebo kdekoľvek na svete, neboli obetou ideologických hier. Musíme sa snažiť tým ľuďom pomáhať. A ja oceňujem aj to, že v rámci Kuby sa dejú isté reformy, a treba to oceniť a treba podporovať aj také projekty, ako je spolupráca v rámci Karibiku CELAC a ďalšie aktivity, ktoré môžu napomôcť tomu, aby bol ten svet mierumilovnejší. To je ten základ, aby sme nevytvárali ideologické nenávisti, ideologické nevraživosti, lebo takáto politika, a to tu predviedol aj pán kolega Šebej, pri všetkej úcte, naozaj nevedie k ničomu dobrému. Svet nie je čiernobiely. Naozaj, nie je to tu boj dobra a zla, nie je to boj, a spomínal som to aj predtým, nie je to boj Spoločenstva prsteňov a mordoru, svet má veľa odtieňov a musíme sa snažiť vždy nájsť nejakú spoločnú reč aj s tými, s ktorými sa možno nezhodneme. To je príklad, či už tu hovoril kolega Mikloško o Číne, alebo hovorí sa o Rusku a tak ďalej, preboha, to sú naši strategickí partneri. Musíme s nimi viesť dialóg. A nie dialóg taký, že teraz im vynadáme za to, že akí sú, a potom sa chceme s nimi baviť, to je také opäť sulíkovské. Nie, my potrebujeme viesť veľmi konštruktívny dialóg a povedať veľmi sebavedomo svoj názor.

    A toto je posledná vec, ktorú by som chcel zdôrazniť. Slovensko má dneska, a sledujem to na tých európskych fórach, veľmi dobrú pozíciu. Aj preto, že máme ministra, ktorý je všeobecne uznávaný. Naozaj, to keď, to je "nebe a dudy", keď bol Dzurinda a keď je dneska pán kolega Lajčák, ktorý je všeobecne uznávaný svetový diplomat, to sa nedá porovnávať. Slovensko má veľmi dobrú pozíciu, aj vďaka jeho osobnému prístupu vybojoval veľmi veľa vecí aj v rámci Európskej únie. To si treba ceniť.

    Slovensko má veľmi silný hlas. Sme malinký štát. Zoberte si, že zo 750 poslancov Európskeho parlamentu my máme 13. To my znamenáme veľkosťou, silou 13. A napriek tomu dokážeme presadzovať také veci, ktoré by sa pri takejto sile ani neočakávali. Či už to bolo v rámci viacročného finančného rámca, v rámci štrukturálnych fondov alebo v rámci N+3 a kopec iných technických vecí, ktoré možno unikajú verejnosti, ale sú strašne, strašne dôležité pre našu krajinu.

    Prečo to my máme takúto pozíciu? Nielen preto, že teda pán minister Lajčák je mimoriadne uznávaný, ale aj preto, že sme konštruktívny a zodpovedný partner. Že sa nesprávame ako Sulík. Aj vďaka tomu vieme vybojovať veľa vecí. Naozaj konštruktívna kritika, to je to, čo Európska únia dneska potrebuje.

    Takže opäť opakujem. Môžeme byť sebavedomí, môžeme byť hrdí na to, čo robíme, v rámci Európskej únie sme oveľa váženejší, než pripúšťajú mnohí kolegovia aj z opozície. Som veľmi rád, že na mnohých veciach v rámci európskej integrácie sa zhodneme a s výnimkou pár, pár populistov naozaj je tu podpora Európskej únie. To je veľmi dôležité.

    Poďme sa teraz baviť nie o tom, že či áno, alebo nie Európska únia, poďme sa baviť o tom, ako má vyzerať Európska únia. Vy máte svoju legitímnu predstavu, pravicovú predstavu, Európa ako voľný trh. Moja predstava a predstava sociálnej demokracie je iná. Európa má byť sociálnejšia, má byť oveľa zelenšia a najmä participatívnejšia a demokratickejšia. A len vďaka tomu podľa môjho názoru dokážeme vybojovať boj, ktorý nás čaká a ktorý bude veľmi ťažký - boj s fašizmom.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca je séria faktických poznámok. Končím možnosť ďalších, myslím, že ich je desať.

    Ivan Štefanec prvý, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Blaha, na vašu reč by sa dalo reagovať dvojhodinovým, a nie dvojminútovým príspevkom, ale veľmi stručne k tomu, čo ste povedali. Bola to teda poriadna spŕška nezmyslov, ale dovoľte mi, aby som predovšetkým rozporoval tie zásadné.

    Vy tvrdíte, že potrebujeme viac regulácie. No zásadne s tým nesúhlasím, potrebujeme menej regulácie. A aspoň ste jasne definovali, aký je váš prístup. Už teraz je jasné, prečo ste za dva roky vášho pôsobenia na čele eurovýboru nedali jeden jediný návrh proti európskym nariadeniam a smerniciam. Veď pre vás je ešte málo regulácie. Tak dajte teda návrh ešte, aby sa regulovalo viac. No zásadne nesúhlasím s takýmto prístupom. A v tomto teda nie je obrana slovenských záujmov, pretože tá vaša činnosť jasne dominuje v tom, že jednoducho ste pasívny, nedali ste žiadny návrh, žiadne odôvodnené stanovisko a to je najlepší dôkaz toho, ako si vy predstavujete, že to, čo príde z Bruselu, tak automaticky platí.

    Pán kolega, vy ste hovorili, že nás nikto neohrozuje v daniach. No ohrozuje nás, pretože smernica, tzv. CCCTB, o harmonizovanom základe priamych firemných daní je na svete. A preto sme aj s pánom poslancom Miklošom prišli s návrhom, deklaráciou o suverenite v priamych daniach, pretože táto smernica je živá, je stále v procese a je potrebné sa proti tomu postaviť. Je potrebné jasne zadefinovať slovenské záujmy, jasne povedať, že tu stačilo, že jednoducho v priamych daniach si Slovensko bude rozhodovať samo, tak ako si bude rozhodovať o svojich dôchodkoch, o svojej sociálnej politike.

    Bohužiaľ, vy stále hovoríte len o delení v celom svojom príspevku, ale predovšetkým, a to vám veľmi odporúčam, je treba začať hovoriť o tvorbe.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou, nech sa páči, Jozef Viskupič.

  • Ďakujem. Je málo príležitostí, kedy je tak výrazne vidieť rozpor medzi predstavou národnej politiky a predstavou európskej politiky. Vy alebo ty, pán kolega, pán predseda, si vládnym poslancom takmer druhý rok, o pretekoch ku dnu, o zakladaní družstiev, o ďalších možných rozmeroch sociálnych Európskej únie tu počúvame dva roky. Ja som nevidel žiadny legislatívny návrh rezortných ministerstiev ani tvoj konkrétne, že by sa, žeby toto bolo naozaj to, čo by si chcel, aby či už na Slovensku, alebo a potom teda aj v širšom kontexte si sa snažil naozaj presadiť.

    Ja by som chcel vedieť, či toto máš prekonzultované s kolegami z klubu poslaneckého alebo z tvojej strany, či naozaj oni súhlasia, že budú zo svojich podnikov a firiem budovať družstvá na kooperatívne alebo úverové družstvá, alebo sú prichystaní na výrobnú samosprávu, či už sa budeš pýtať Jasaňa, Malatinského, Kažimíra. Muňka, Počiatka alebo Kaliňáka. Keby raz tu zaznel nejaký takýto názor, tak by som vedel, že tie slová môžeš myslieť úprimne.

    Zároveň sa pýtam teda, keď kritizuješ Úniu z rôznych rozmerov, či sme náhodou nevstupovali do Únie, ktorá nám mala ponúknuť prácu. A kde potom berieš tú Litvu? Nebolo o tom, o voľnom pohybe aj ľudí, aj pracovnej sily? Nebola tá náhodou, táto firma v rámci ponuky voľného trhu zabezpečila pre Litovcov, aby sa vyrovnávala ich životná úroveň v rámci Únie a išli pracovať do Švédska...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou, nech sa páči, Jozef Mikloško.

  • Bolo to 49-minútovej guľometnej paľby. Ja by som povedal, že v druhom roku nášho pôsobenia sa pán Blaha ukázal aj ako dobrý rečník a nekritizoval by som celkom len jeho prejav, snáď iba to by som pochválil, že ani raz nepovedal slovo Marx. A zase keby som kritizoval, že stále má šuflíky, on rád dá každého do šuflíka. Neoliberál, pravica, ľavica, ešte neviem čo, ja neviem, v ktorej som ja, v šuflíku, ale necítim sa ani v jednom, no.

    To, že kritizoval všeličo, je správne, lenže mal by troška aj potom svoju stranu a vládu, lebo, čo ja viem, daňové prázdniny, hospodárske stimuly, korupcia, boj, dotácie svojim, provízie obrovské, predražené europrojekty, nadhodnotený kurz eura ešte dávno a tak ďalej, bolo by tam čo kritizovať, my v tomto trocha pokračujeme.

    Posledná vec. Bosna je vážna vec. Ja som v ´95. bol na čele ôsmich amerických kongresmanov, sme chodili po Bosne, ešte sa tam skoro strieľalo, bolo to tesne po Daytone a navštívili sme všetky náboženstvá, všetky národnosti a tak ďalej. Vtedy to dva roky v Sarajeve vrelo, NATO potom to konečne rozstrieľalo, to okolie v Sarajeve, a prestalo to všetko. Ale, pozor, sľubovali sa tam hory-doly, rekonštrukciu, dotácie, pomoc zraneným, bez nohy a tak ďalej, ktorí sedia v tých vysokých panelákoch, ale nič sa z toho nestalo, temer. A keď dneska odídu tí KFOR, INFOR alebo ja neviem, jako sa teraz volá, tak zase tam začne mela, ktorá sa aj teraz signalizuje. Čiže Bosna je vážna vec a ja by som povedal, že dobre, že sme ju tu otvorili.

    To je všetko.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán kolega, dotkli ste sa tu dosť obsažne riešenia sociálno-ekonomických problémov a situácie v Európskej únii cez kreovanie družstiev v rôznych oblastiach tak, aby ľudia sa mohli teda zapájať do riadenia a mali podiel aj na majetku v týchto družstvách. To by v podstate bolo v poriadku.

    Ale čo bráni ľuďom na Slovensku spájať sa do družstiev či už v rámci poľnohospodárskej výroby, alebo iných podnikateľských aktivít? Čo bráni? Ja vám poviem, pán kolega, čo bráni. Bráni to isté, čo bráni ľuďom začať podnikať na Slovensku, či už ako živnostník, alebo ako malý podnikateľ, a to je to, na čo dávame dôraz, a to je zlé podnikateľské prostredie. Žiaľ, na ktorom ste sa podieľali vlastne aj vy, na tých zlých zákonoch, ktoré tu vlastne ste odsúhlasili.

    Alebo chcete tie družstvá vytvárať, kreovať tak, ako to robili komunisti v 50. alebo v 60, rokoch, že budete nasilu naháňať ľudí a brať im pozemky, pôdu, ich majetky, aby sa takto spájali do družstiev? Toto je riešenie?

    Prečo ste napríklad nepodporili môj zákon o rodinnom podnikaní, aby sme napríklad vytvárali sociálne, ekonomicky nezávislých ľudí, ľudí na štáte, ale povedzme aj na nejakých veľkých, ak chcete, nejakých úzkych záujmových skupinách?

    Toto je potrebné riešiť na to, aby či už na Slovensku, alebo aj v Únii v podstate tá sociálna, ekonomická situácia sa ďaleko lepšie vyvíjala.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ono treba uznať, a ja uznám protivníkove schopnosti, že SMER je chytrý, lebo naozaj v podobe pána Blahu má komunikačne zdatného, zručného, proste vie, ako, koľko mien pospomínať, a dá sa, je to pôsobivé, keď ide človek nie moc do hĺbky. Číž už na to nestačí, naozaj na obhajobu kaviárových socialistov je Číž už slabý. A v pravú chvíľu vás nahradili.

    Len, pán kolega, budete to mať ťažké. Naozaj obhájiť, lebo v zásade sa dá povedať, že všetko už bolo vymyslené. A je to o ľuďoch. A vy vlastne aj, aj je to o ľuďoch, ktorí ju predstavujú. Vy, čo predstavujete, údajný, to, čo vravíte, že sociálnu politiku, krásne to majú tí Francúzi, ten výraz, že "kaviároví socialisti", vy budete, máte, udržíte to chvíľku, ale bude to strašne náročné ich obhájiť, tých vašich jastrabov. Lebo tento prúd vyhral v SMER-e, prúd jastrabov.

    Číž odstavený, vás sem-tam vyšlú, Maďarič, tuná kolega Blanár sem-tam len si šteknú. Proste "jastrabi" idú a potrebujú a vy im kryjete chrbát. Smejú sa na ľudí tuná z miliónových víl z hradného kopca, hodinky na rukách v cene troch bytov z Humenného a ešte vám Moric príde na váš snem a povie, že treba vyviezť kapitál. Prosím vás, boli ste na tom sneme, keď to Moric povedal? Chvalabohu. Lebo keby ste tam boli a nevykríkli by ste, že zavrite ho, tak by som potom, ste maximálne nekonzistentný.

    Viete, vás použijú, možno aj zneužijú na obhajobu a uvedomte si to vy, máte dosť načítané, vyzerá, že na obhajobu kaviárových socialistov. Myšlienka v prapodstate nemusí byť zlá, ale pokazí ju poväčšine človek. Vo vašom prípade úplne geniálne ju a ad absurdne ju pokazili. Jak vaši jastrabi môžu byť socialisti? Jak sa môžte spod Slavína, z tej vily, smiať ľuďom do očí z Kuvajtu, keď...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som najskôr chcel oceniť to, že vaše postoje zjavne sú konzistentné, vyhranené a jednoznačné na rozdiel od, myslím si, že väčšiny vašich kolegov v poslaneckom klube SMER-u. Zároveň ale musím konštatovať, že ste konzistentne a jednoznačne mimo, ale úplne mimo reality, a že nechápete fungovanie ekonomiky, najmä fungovanie globálnej ekonomiky. A doslova platí, že ak by sa vaše názory presadili, tak by došlo k zásadnému poškodeniu ľudí v celej Európskej únii, ale najviac v krajinách, ako je Slovensko. Pokúsim sa vysvetliť prečo.

    Po prvé, základným zásadným problémom Európy nie je, že je málo sociálna, ale že je málo konkurencieschopná. Ak vy tvrdíte, že fašizmu, extrémizmu sa najviac darí v krajinách, ako ste spomínali, Grécko a Francúzsko. No tak áno, je to práve preto, že tieto krajiny sú najmenej konkurencieschopné.

    Európa nie je málo sociálna. Európa vytvára, má 7 % svetovej populácie, vytvára 25 % svetového HDP, ale zároveň míňa 50 % svetových sociálnych výdavkov.

    Takisto vaše ponímanie globalizácie je pomýlené. Áno, robotníci v Číne, v iných krajinách pracujú za podmienok, ktoré nie sú civilizované z hľadiska vyspelých krajín, ale pozrite sa na to, ako sa v takýchto krajinách aj vďaka globalizácii zvýšila reálna životná úroveň. Že tí, ktorí dnes pracujú tých 16 alebo 18 hodín, majú dnes výrazne vyššiu životnú úroveň, ako mali ich rodičia alebo ako mali oni sami, ak sú starší, pred 20 alebo viac rokmi.

    No a na záver. Vy tvrdíte, že Európska zmluva podporuje sociálny dumping. Uviedli ste tu dva príklady. Ale ak by ste boli konzistentný, tak by ste potom museli súhlasiť, že aj Volkswagen na Slovensku je sociálny dumping. Aj na tomto vidieť, aké nezmyselné sú vaše tvrdenia.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, naozaj je veľa rozporov v tom, čo hovoríte a aká je oficiálna politika vašej vlády a v podstate vašich poslancov pri schvaľovaní zákonov.

    Hovorili ste o ochrane ľudských práv, o sociálnej ochrane. Mne to vyznelo tak, ako keby sme na Slovensku mali naozaj len hlúpych a lenivých ľudí, ktorí sa nevedia postarať sami o seba, a že musíme viacej využiť nástroje Európskej únie. No, to by som povedal, že ani veľmi nemusíme, pretože nám stačí vytvoriť naozaj pre tých ľudí vhodnejšie podmienky a oni sa už dokážu postarať sami o seba. Ale v tomto je naozaj trošku rozpor, lebo naozaj si pripadám, ako keby sme tých ľudí mali naozaj len lenivých a hlúpych, ktorí sa nevedia, a musíme ich nejakým spôsobom dohnať zo strany Európskej únie k tomu. Netuším síce ako, ale dobre, budiž.

    Hovorili ste o Ukrajine. Predtým ste hovorili o pochode krajín ku dnu a k podobným záležitostiam, ktoré sa nechávajú ovládať korporáciami. Neoficiálne sa hovorí v súvislosti s Ukrajinou o mocenskom boji Spojených štátov, Číny a Ruska, kedy majú obchodné, obchodné, čisto obchodné, žiadne politické, obchodné záujmy Spojené štáty na odpojení Ruska od trhov v Európe, ale Čína im už tam vyfúkava poľnohospodársku pôdu. Takže by ma teda zaujímalo, že teraz ideme podporovať ten dialóg a kam ten dialóg má viesť. Teda koho ideme podporovať alebo koho sa bude podporovať.

    Hovorili ste o podpore Latinskej Ameriky, s tým s vami tiež súhlasím, pretože, alebo teda o dialógu s týmito krajinami. Netreba ich zanedbávať. Áno, samozrejme. Ja by som povedal, že máme tam veľa Slovákov, najmä aj v tej Argentíne, ale doteraz sme ani im nedokázali pomôcť, takže ako ideme pomáhať teraz Slovensku v rozvoji slovensko-argentínskych vzťahov? Takže v prvom rade upracme si na svojom, pomôžme tým našim a potom môžme aj niečo viacej. Ale však súvisí to s tými obchodnými vzťahmi.

    No a na záver by som už len v rámci tých vašich rozporov povedal, že už keď máte na prednáške pána profesora Kellera, tak si to pustíte ešte raz, ten záznam, a vypočujte si ešte raz tú časť, kedy hovoril, odpovedal na vašu otázku, a potom si pozrite, čo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja som dlho rozmýšľal, ako nebyť nejakým spôsobom osobný. Tak chcel by som povedať len to, že nerozumiem reči vášho kmeňa, ale to mi nič nebráni na tom, aby som pozorne počúval, čo je za tým. Ja z toho, čo ste povedali, som nepočul nič, čo by ste zažili vo svojom živote. Počul som hrozne veľa teórií, počul som hrozne veľa načítaného, ale nič z toho, čo ste povedali, som nemal pocit, že je vaše.

    Ja by som sa možno len tak opýtal, pán kolega, skúsili ste niekedy podnikať? Skúsili ste niekedy zamestnať čo len jedného človeka a zaplatiť zaňho odvody? Skúsili ste alebo aj na druhej strane, pokiaľ hovoríte o tých zamestnancoch, ktorí sú týraní v tých továrňach, ktorí trpia, skúsili ste si niekedy prácu v nejakej továrni alebo postaviť za nejaký pás, vyskúšať si prácu na tej druhej strane?

    Pretože z toho všetkého, čo tu odznelo, ja som mal pocit, že je to všetko, čo ste si prečítali, a nič z toho, čo som tu počul, nemám pocit, že by išlo z nejakých vašich osobných skúseností. Nijakým spôsobom ma to nepresvedčilo.

    Takže možno do budúcnosti by som odporúčal vyskúšať si podnikať alebo vyskúšať sa zamestnať reálne a potom sa postaviť za ten rečnícky pult a hovoriť z vlastnej skúsenosti.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, ja oceňujem, že ste sa dobrovoľne podujali na tú funkciu fackovacieho panáka, a ja si myslím, že vy to aj naschvál robíte trochu, aby ste nás vyprovokovali, a beriete na seba takú tú úlohu, v ktorej si aj možno trošku hoviete a celkom vám vyhovuje, lebo myslím si, že súdny človek nemôže myslieť vážne to, čo vy hovoríte.

    Kolega Mikloško odmeral váš čas, myslím, že to bolo štyridsať minút. Naozaj veľa perál odznelo. K pár z nich sa vyjadrím. To, čo vy nazývate sociálnym dumpingom, tak normálny človek nazýva zdravou konkurenciou. Vy tu používate slovo neoliberalizmus zľava, sprava, ale Európa v dnešnej dobe stráca práve preto, že sa stáva socialistickejšou a že sa stáva menej konkurencieschopnou.

    Spravodlivé mzdy, zdravotníctvo. Neviem, ako si predstavujete, že kto to zaplatí alebo odkiaľ prídu peniaze na to, aby si Európa mohla dovoliť platiť také sociálne štáty, aké donedávna ešte platila.

    Čo sa týka pravicového extrémizmu, súhlasím, je to niečo, čomu sa budeme musieť venovať. Súhlasím aj s tým, že Európsky parlament bude mať dramaticky odlišné zloženie, ako mal doteraz. Na Slovensku pravicový extrémizmus v parlamente ešte nemáme, zato ľavicový extrémizmus vo vašej osobe tu už tretí rok pomaly sedieť bude. Nezabúdajme, že komunizmus a fašizmus majú spoločné korene. Obe ideológie sú založené na kolektivizme a potláčajú individuálne práva. Obe potrebujú nepriateľov. Fašisti mali svojich Židov, mali svojich Rómov a vy máte svojich kapitalistov alebo, ako to nazývate, neoliberálov.

    Čo sa týka Kuby, tak sú tam väzni svedomia, sú tam väznení novinári. Je to jeden z najbrutálnejších, najhorších režimov tohto a minulého storočia. Väčšina ľudí je v ekonomickom vazalstve. A je to naozaj odporný, hnusný...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, Oľga Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vaše vystúpenie bolo skutočne veľmi podnetné. Dalo by sa o mnohých otázkach ďalej a ďalej diskutovať.

    Ja by som upriamila svoju pozornosť na časť, kde ste sa zaoberali časťou ľudských práv, kde ste vyzdvihli, že veľmi dlho sme v rámci ľudských práv spomínali len občianske práva a zabúdalo sa na tie sociálne.

    Sociálne a občianske práva sú ozaj spojené nádoby, žiaľbohu, nie všetci politici sú inteligentní osvietenci a, naopak, sledujú len svoje egoistické záujmy. Ich ústa unisono opakujú neoliberálne dogmy, z ktorých mnohé odmietol už pred niekoľkými rokmi prezident davoského fóra Klaus Schwab, ktorý ich tiež dlhé roky vyznával, ale uznal chybu a povedal, že tieto veci sú dávno, a obzvlášť v Európe, prekonané. Máme totižto to životné šťastie, že sme súčasťou Európy a európske myslenie vychádzajúce z antickej filozofie kladie dôraz na slobodný rozvoj každého ľudského jedinca. Aby bol však človek skutočne slobodný, musí mať zabezpečený určitý životný štandard. Dôstojný život je najlepšou zábezpekou proti negatívnym javom v občianskej spoločnosti. Beznádej a zúfalstvo ženie ľudí do extrémistických a xenofóbnych pavučín.

    Ozaj aj myslím to osobne rovnako ako vy, áno, zabezpečenie sociálnych práv občanov Európskej únie zabezpečí aj dodržiavanie občianskych práv.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Blaha, dovolím si skonštatovať, že bolo to podľa mňa veľmi zaujímavé, aj rečnícky veľmi dobré vystúpenie alebo výborné vystúpenie. Si dôkazom rozmanitosti názorov v našej strane, čo plne podporujem, a cením si tvoje politologické názory, i keď nie so všetkými súhlasím, samozrejme.

    Podarila sa ti tu ale fakt jedna zaujímavá vec. Ja som ešte nevidel, aby pri niekoho vystúpení, čo sa fakt nevidí každý deň, aby si poctivo písali poznámky pán Mikloš, pán Viskupič, pán Štefanec a pán Miškov. Dúfam, že aj niečo si teda aj odnesú odtiaľto.

    Na druhej strane nič si z toho nerob, že ťa kritizoval, že si bol kritizovaný za družstevnú formu podnikania. Kolegovia si to nevšimli, že je to aj v Obchodnom zákonníku zakotvené pri obchodných spoločnostiach, ale nič si z toho nerob.

    Budem sa venovať, ale iba v krátkosti, kde ťa chcem doplniť vo vzťahu k Ukrajine, čo si mal vo svojom vystúpení. My nielen podporujeme ukrajinský dialóg, ale dovolím si skonštatovať, že my podporujeme hlavne ľudí na Ukrajine. Kde ja som toho názoru a plne s tebou súhlasím, že ľudia by sa mali na Ukrajine sami rozhodnúť, že ktorou cestou pôjdu a či sa budú orientovať na Rusko, USA alebo EÚ. Nechajme to na nich. Myslím si, že nie je dobré chodiť sa tam pretŕčať.

    Na druhej strane momentálne je zatiaľ aj výsledok toho celého tam, že Ukrajina rozdelená a Rusko, USA a Európska únia medzi sebou iba súperia a osočujú sa.

    Čiže myslím si, že veľmi zaujímavé vystúpenie, obohatilo to dnešný deň a ja osobne myslím si, že aj niektoré veci s tebou ešte si potom osobne prediskutujem.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, s reakciou Ľuboš Blaha.

  • Ďakujem pekne. Oceňujem najmä to, že tých osobných urážok bolo menej, oveľa menej než v minulosti, keď som vystupoval, a som naozaj rád, ako ma upozornil pán kolega Martvoň, že si tu kolegovia z opozície písali poznámky. Pozor, keď dôjdete na skúšku, to bude ešte horšie. Ale na druhej strane mrzí ma trošku, že napríklad kolega Miškov alebo kolega Droba si neodpustil naozaj aj tie invektívy. Jediné, čo im, týmto dvom, môžem odporučiť, je to, čo odporúčam aj ich bývalému kolegovi Osuskému: čítať, čítať, čítať, kolegovia, naozaj to veľmi, veľmi silne potrebujete.

    Čo sa týka pána kolegu Mikloška, ktorému chýbal Karol Marx v mojom prejave, naozaj je to môj obľúbený mysliteľ. Som autorom knižky "Späť k Marxovi". A viete, čo sa Marxovi podarilo predvídať, resp. čo si myslím, že sa mu nakoniec splní? On hovoril, že kapitalizmus sa zrúti. A viete, kvôli čomu sa zrúti kapitalizmus? Nie kvôli nám. My sme ho udržiavali, sociálni demokrati aj kresťanskí demokrati ho udržiavali v povojnovom období vďaka tomu, že udržiavali sociálnu stabilitu a sociálny zmier. On sa zrúti práve kvôli neoliberálom, ktorí sú chamtiví, pretože nedokážu už sa deliť o nič, o svoje bohatstvo, nedokážu sa deliť banky, korporácie, nikto. Potom samozrejme, že vzniká nestabilita a bez stability nebude fungovať ani ekonomika. Čiže ak niekomu môže ďakovať Karl Marx za to, že sa raz naplní jeho predpoveď, tak je to práve neoliberálom.

    Pán kolega Hlina, ja nemám vilu na Slavíne. Ja bývam v dvojizbáku na Novej Dobe. Mám desaťročné auto. Mne naozaj tieto reči o kaviárovom socializme hovoriť nemusíte, ja rozhodne žijem v súlade s tým, čo hlásam.

    A, pán kolega Mikloš, aj ja si myslím o vás, že ste konzistentne mimo, ale veľmi mimo. Ale myslím, že sa rozchádzame najmä v tom, že čo vy považujete za konkurencieschopnosť a čo ja. Viete, krajiny ako Rakúsko, Nemecko, Švédsko, Dánsko sú veľmi silne konkurencieschopné. Súhlasíte, že? Majú oveľa vyššie dane pre bohatých, oveľa vyššie regulačné prostredie, oveľa silnejšie sociálne štáty a sociálne dávky. Toto sú krajiny, ktoré majú byť pre nás vzorom. Vaše vzory sú skôr banánové krajiny. To je ten rozdiel.

  • S ďalším vystúpením v rozprave podľa poradia je Mikuláš Huba. Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, zároveň podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, na úvod jedno prehlásenie. Nie som, ako je známe, členom ani zahraničného výboru, ani európskeho výboru parlamentu a dokonca ani nekandidujem v blížiacich sa eurovoľbách, takže toto vystúpenie som si prihlásil len preto, že mi téma zahraničnej politiky, pozície Slovenska v medzinárodnom kontexte a najmä globálne problémy a výzvy nie sú cudzie. A keďže na tejto pôde na tieto témy sa pomerne málo hovorí, tak chcem využiť túto príležitosť k niekoľkým poznámkam.

    Hneď úvodom by som rád povedal, že za pozitívum správy vnímam už samotný fakt, že vo svojom úvode pripomína odkaz takých kľúčových udalostí novodobých slovenských dejín, ako je nežná revolúcia alebo Slovenské národné povstanie. Zdalo by sa, že tieto udalosti nepatria do tejto správy, ale myslím si, že tam naozaj patria, a to najmä preto, že nie vždy v novodobých dejinách sme stáli na tej správnej strane barikády, a v prípade týchto dvoch udalostí rozhodne platí, že sme na tej lepšej strane barikády stáli a že to malo aj veľký medzinárodný ohlas. A aj vďaka tomu je Slovensko, ako súčasť bývalého Československa, vnímané v medzinárodnom kontexte oveľa pozitívnejšie, ako by bolo vnímané bez nich.

    Vcelku pozitívne môžme hodnotiť aj deklarované zameranie bilaterálnej a multilaterálnej diplomacie. Je tu však namieste aj kritická poznámka týkajúca sa napríklad rozvojovej pomoci, lebo táto, čo sa týka objemu finančných prostriedkov, ale aj štruktúry, výrazne zaostáva za oficiálnymi záväzkami i za morálnymi povinnosťami členského štátu klubu hospodársky najrozvinutejších krajín sveta s názvom OECD. K tomu sa vrátim ešte o chvíľu neskôr.

    Sympatická mi je aj deklarácia, že naša ekonomika potrebuje silné malé a stredné podniky, ktoré vytvárajú veľkú časť z celkového počtu pracovných miest, a že Slovenská republika potrebuje investície s pridanou hodnotou, nové technológie, inovácie, spoluprácu našich a zahraničných univerzít v oblasti aplikovaného výskumu. To všetko je iste veľmi pekné. Vieme však, aká je reálna podpora malého a stredného podnikania, a vieme, aký je u nás stav financovania vedy a výskumu. A blízka budúcnosť, žiaľ, ani nesľubuje citeľné zlepšenie v tejto sfére.

    Viacročný finančný rámec na roky 2014 až 2020, citujem: "Slovenská republika nasmeruje európske finančné prostriedky do oblastí generujúcich čo najvyššiu pridanú hodnotu pre občana." Koniec citátu. Pričom sa spomínajú prioritné sféry tohto smerovania prostriedkov. Opäť tu však postrádam témy ako podpora udržateľnosti a kvality života vrátane zlepšovania kvality prostredia, v ktorom sa tento náš život odohráva.

    A najmä nemôžem si odpustiť kritickú pripomienku v tom duchu, že napriek mojim opakovaným návrhom a žiadostiam poslanci a poslankyne za stranu SMER - SD opakovane odmietli o tejto zásadnej problematike na pôde Národnej rady diskutovať.

    V správe sa tiež konštatuje, citujem: "Priemyselná politika Európskej únie musí rešpektovať princípy trvalej udržateľnosti, znižovanie energetickej a materiálovej náročnosti, ako aj národné tradície a potenciál." Koniec citátu.

    Môj komentár: V ešte väčšej miere sa táto požiadavka týka samotného Slovenska, než Európskej únie ako celku, pretože v týchto ukazovateľoch Slovensko za priemerom Európskej únie zaostáva a slovenská prax tomuto poznaniu nie veľmi zodpovedá, a tak sa toto zaostávanie neustále skôr zväčšuje, ako by sa zmenšovalo.

    Príprava predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ. Opäť téma, ktorá by mala zaujímať aj plénum Národnej rady. V krajinách, ako je Holandsko, ktoré už predsedali Európskej únii viackrát, by si mohli dovoliť čosi ako rutinný prístup k príprave svojho predsedníctva, ktoré, ako zrejme viete, Holandsko čaká hneď po nás. Ale napriek tomu skutočnosť je opačná. Keď diskutujem s kolegami z holandského parlamentu, zisťujem, že oni sa priamo na pôde parlamentu na toto svoje predsedníctvo už viac ako rok systematicky pripravujú, na rozdiel od nás, nováčikov.

    S opatrným optimizmom preto beriem na vedomie záväzok ministerstva zahraničných a európskych záležitostí, že zabezpečí intenzívnejšiu spoluprácu s rezortmi, Národnou radou a predstaviteľmi mimovládneho a súkromného sektora s cieľom skvalitniť a zefektívniť proces tvorby národných pozičných dokumentov.

    Pozitívne vnímam aj ambíciu Slovenska aktívnejšie pôsobiť v rámci V4. Opäť mi však medzi spomínanými prioritami tejto spolupráce s našimi najbližšími susedmi chýba zmienka o riešení spoločných environmentálnych problémov. Na strane 8 sa spomína podpora zelených technológií. S potešením beriem na vedomie. Otázka však je, čo si vláda a jednotlivé rezorty pod zelenými technológiami predstavujú a čo do tejto kategórie zaraďujú? Obávam sa, že aj jadrové elektrárne a veľké priehrady.

    Na strane 8 sa zmieňuje aj budovanie vedomostnej spoločnosti. Nie tak dávno sme mali aj pre túto problematiku zriadený post podpredsedu vlády. Dnes máme namiesto toho podpredsedu vlády pre veľké investície. Dávam na zváženie, čo je viac potrebné v členskom štáte Európskej únie v druhej dekáde 21. storočia?

    A napokon na tej istej strane sa spomína aj požiadavka environmentálnej udržateľnosti energetického mixu. Opäť jedna z tém, o ktorej som neúspešne navrhoval diskutovať tu, v Národnej rade, konkrétne v súvislosti s prípravou novej energetickej politiky Slovenskej republiky. Ak to myslíme vážne s environmentálnou udržateľnosťou energetického mixu, potom by naša priorita v tejto oblasti mala byť jednoznačná: energetické úspory a zvyšovanie energetickej efektívnosti vo všetkých sférach nášho života.

    Zaujala ma aj časť správy s názvom Reakcia na globálne výzvy a hrozby, v ktorej sa okrem iného píše, citujem: "Slovenská republika bude na pôde OSN prostredníctvom členstva v ďalších medzinárodných organizáciách a prostredníctvom rozvojovej spolupráce prispievať k riešeniu globálnych výziev, najmä k zmierňovaniu dopadov klimatických zmien a zvyšovaniu adaptácie na klimatické zmeny, k zabezpečeniu potravinovej bezpečnosti, prístupu k vode, posilneniu postavenia žien a zlepšovaniu správy vecí verejných. Rok 2014 bude kľúčovým pre prípravu novej medzinárodnej dohody o zmene klímy. Slovenská republika bude v tomto smere aktívne pôsobiť v rámci environmentálnej diplomacie s cieľom, aby bola prijatá ambiciózna dohoda s čo najširšou účasťou." Koniec citátu.

    Takúto pozíciu Slovenskej republiky vo vzťahu ku globálnym výzvam a hrozbám osobne vítam. Obávam sa však, že v praxi to nebude vyzerať ani zďaleka tak ružovo, ako to vyzerá na papieri.

    V správe sa venuje osobitná pozornosť aj rozvojovej spolupráci a humanitárnej pomoci. Touto problematikou sa bude podrobnejšie zaoberať moja kolegyňa pani poslankyňa Eva Horváthová. A tak len celkom stručne. Len toľko, že keď porovnáme, koľko finančných prostriedkov by sme mali v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci vynakladať a koľko v skutočnosti vynakladáme, je to naozaj len zlomok. Iste, peniaze nie sú všetko, ale ukazuje sa, že ani to relatívne malé množstvo prostriedkov nepoužívame vždy ideálne a nedostatočne využívame aj možnosti nefinančnej pomoci. Takže aj v tejto oblasti vidím značné rezervy.

    V súvislosti s ochranou ľudských práv sa v správe uvádza, že princípy dodržiavania ľudských práv a základných slobôd sú základnými hodnotovými východiskami pri realizácii zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Aj tu však vidíme veľké rezervy napríklad vo vystupovaní našich najvyšších ústavných činiteľov vo vzťahu k predstaviteľom režimov, ktoré ľudské práva zjavne nerešpektujú.

    Na záver by som chcel povedať, že prácu rezortu zahraničia i samotnú správu, ktorú rezort predložil do Národnej rady, hodnotím prevažne pozitívne. Nespochybňujem ani skutočnosť, že v mnohých sférach medzinárodnej, resp. európskej politiky zohráva Slovensko skôr pozitívnu, než negatívnu úlohu. Máme vo svete v zahraničných službách, ako aj vo sfére rozvojovej pomoci viacero vynikajúcich osobností, ktoré nepochybne robia veľmi dobré meno Slovensku. Ale ako je známe, napríklad zastúpenie Slovenska v bruselských inštitúciách je naďalej nedostatočné. A keby sme sa porovnávali s veľkostne porovnateľnými krajinami, tak v mnohých ukazovateľoch medzinárodných aktivít výrazne zaostávame.

    Ale čo mi v súvislosti so zahraničnou politikou vadí asi najviac, to je nedostatok proaktívneho prístupu k riešeniu aktuálnych problémov. Viem, o čom hovorím, pretože som mal to šťastie byť v politike v tom krátkom období na konci existencie Československa, teda medzi Nežnou revolúciou a jeho zánikom, kedy vrcholným predstaviteľom takejto proaktívnej politiky bol hlavne prezident Václav Havel, ale taktiež niektorí ďalší čelní predstavitelia vtedajšej federálnej a českej vlády, občas aj s našou pomocou a podporou, ako napríklad Jozef Vavroušek, iniciátor a hlavný organizátor prvej Paneurópskej konferencie ministrov životného prostredia v Dobříši pri Prahe, a všeobecne akceptovaný duchovný otec dodnes prebiehajúceho procesu Životné prostredie pre Európu, ktorý koordinuje Európska hospodárska komisia pri OSN, alebo profesor Bedřich Moldan, ktorý bol vďaka svojím medzinárodne uznávaným aktivitám a schopnostiam zvolený za viceprezidenta Samitu Zeme v Riu v roku ´92.

    Apropo, keď už hovoríme o potrebe proaktívneho prístupu a o dobříšskej konferencii, pred necelými dvoma rokmi sme na pôde Národnej rady uskutočnili na tieto témy pomerne veľkú konferenciu. Jej účastníci a účastníčky prijali odporúčania, v ktorých najvyšším predstaviteľom nášho štátu okrem iného navrhujú, aby sa Slovensko, či už samo, alebo v spolupráci s Českou republikou, uchádzalo o usporiadanie nasledujúcej, už ôsmej, Paneurópskej konferencie ministrov životného prostredia. Bolo by to praktické i symbolické. Konferencia by sa totiž mala konať práve v roku 2016, teda v čase nášho predsedníctva Rade Európskej únie, a zároveň roku okrúhleho, 25. výročia pamätnej prvej takejto konferencie konanej práve na území bývalého Československa. Dodnes sme však na tento náš návrh nedostali ani len elementárnu odpoveď.

    Takže za prvý a najdôležitejší predpoklad úspešnej realizácie pozitívnych zámerov a predsavzatí z predloženej správy považujem zosúladenie slov a činov, teórie a praxe a toho, aby ľavá ruka vedela, čo robí pravá.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Mičovský, pán poslanec Viskupič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ďakujeme pánovi poslancovi Hubovi. Osobne oceňujem, že pripomenul ten rozmer, ktorý spomenul pán minister v úvode svojej správy, keď hovoril o 70. výročí Slovenského národného povstania, a mne tu naskočila súvislosť, že či by náhodou na tomto základe takého významného výročia a významnej udalosti nechcelo ministerstvo zahraničných vecí pre tento rok skúsiť urobiť krok, ktorý by bol istou analógiou kedysi pamätnej návštevy prezidenta Reagana na cintoríne v Bitburgu, ktorá vstúpila do dejín ako svojím spôsobom trocha konfrontačne, ale mne sa vidí, že práve 70. výročie je možno už ten správny dejinný okamih na to, aby ministerstvo zahraničných vecí skúsilo povýšiť toto výročie na nový princíp, nie odpustenia, ale porozumenia toho, aké dôležité je mierové spolunažívanie v Európe.

    Ja som kedysi v tejto veci bývalého pána veľvyslanca Hartmanna navštívil tu v Bratislave a ocenil to ako myšlienku. A ja som na to malý pán, aby som to vedel presadiť, ale myslím, že pán minister by, vedúci teda zobrať si príklad od tej pamätnej návštevy prezidenta Reagana v Bitburgu, mohol byť tým inšpirovaný. Určite by to nebolo zlé.

    A poznámka číslo dva tiež trocha z histórie. No ak už hovoríme o pamätníkoch a pamätných udalostiach, ktoré sú spojené aj s týmto rokom, tak možno to staré výročie začatia 1. svetovej vojny by nás mohlo inšpirovať k tomu, aby pán minister, keď tu bude mať veľké návštevy, mohol ukázať aj miesta severovýchodného Slovenska, ktoré sú jediné spojené na území Slovenska s bojmi v 1. svetovej vojne, tobôž keď sú to veľmi nedôstojne a slabo označené miesta. Pretože si myslím, že to, čo dokázali napríklad Taliani, Slovinci v oblasti pamätných bojov na rieke Soči, ale vôbec aj na iných bojiskách 1. svetovej vojny, ako dôstojne ich označiť, kostnice, cintoríny, pamätníky, je veľkou inšpiráciou pre slovenskú stranu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Ďakujem za príspevok do rozpravy a zdá sa mi tak trošku smiešne, že vyvoláva úsmevy na tvárach poslancov, ak si kolegovia medzi sebou robia poznámky, tak chcem priznať teda, že som si robil poznámky nielen v prípade tvojich predrečníkov, ale aj teraz, a to teda z rôznych dôvodov, pretože by som sa aj nerád vo svojom ďalšom vystúpení opakoval a aby som mohol teda na teba zareagovať, a to je možno v dvoch bodoch.

    Rozumiem, neviem, či to nazvať priamo kritikou, alebo proste poznámkou k ambíciám, ako náš vládny kabinet je teraz zložený a kde z tejto symbolickej roviny aj s tým, že mali sme podpredsedu vlády pre jednu oblasť, a teda si si všimol, že teraz je to pre investície, alebo veľké investície, ale aj pod týmto podpredsedom vlády funguje jedna veľká európska téma, a to je príprava partnerskej dohody, resp. bola príprava partnerskej dohody a nejaké supervízorovanie celého tohto procesu a trošku sme sa, alebo doteraz sa nikto tejto témy veľmi nedotkol a podľa mňa je veľmi podstatná. A mám pocit, že dva- alebo trikrát si navrhoval, aby sa toto plénum práve procesom prípravy, a teraz možno už aj jej konkrétnej realizácie, zaoberalo. My sme mali možnosť na eurovýbore o tom hovoriť dvakrát v rozdelených časových dotáciách hodinu-dve a myslím si, že parlament by na to, akým spôsobom bude to obrovské množstvo finančných prostriedkov čerpané a rozdelené, či už v príprave, alebo v konkrétnej realizácii, by si zaslúžilo pozornosť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Huba, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    V prvom rade na kolegu Mičovského. Veľmi vítam všetky tieto jeho iniciatívy na pripomenutie si významných historických udalostí. On sám v tom veľmi veľa už urobil a verím, že aj urobí. Práve v týchto dňoch spustil taký nejaký seriál, dúfajme, že bude trvať dlho, o podobných významných lesníckych miestach v Krásach Slovenska, takže to bude trošku taký príspevok k tomu označovaniu významných miest a k ich popularizácii, propagácii.

    K tomu, čo hovoril kolega Viskupič, tiež si myslím, že, nieže tiež si myslím, ďakujem, že pripomenul tie moje opakované iniciatívy, ale myslím si naozaj, že, a nakoniec aj vláda to v rôznych dokumentoch alebo v odpovediach, ktoré som dostal na interpelácie konkrétnych členov vlády vrátane pána premiéra, konštatuje, že tieto udalosti, ktoré sa pripravujú, a dokumenty na nasledujúcich sedem rokov sú nielen záležitosťou vlády, ale celej spoločnosti. Naozaj sa budú týkať nás všetkých. Ak sme my tuná volení reprezentanti slovenskej spoločnosti alebo občanov Slovenska, tak by sme v prvom rade mali o týchto témach diskutovať. Som presvedčený, že nestačí, keď o nich v limitovanom čase diskutuje len jeden parlamentný výbor, aj keď vecne príslušný, pretože často sú to témy aj v podstate rezortného charakteru, aj prierezového charakteru, ktoré nemajú len tú všeobecnú úroveň eurovýboru, pri všetkej úcte, ale idú, idú trošku hlbšie do detailov. A navyše verím, že nejaká poldenná parlamentná rozprava na túto tému by priniesla určite nové pohľady, ktoré by mohli inšpirovať aj vládu. Takže je mi naozaj ľúto, že tento môj návrh neprešiel.

  • Pán poslanec Kuffa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko slov.

    V úvode chcem tak spomenúť, už pár mojich kolegov tuná to tak pertraktovalo, aj premiéra našej krajiny, rôznili sa tie názory, pretože si dovolil kritizovať Európsku úniu. Myslím si, že na tom nie je nič mimoriadne, ak premiér suverénnej krajiny sa vyjadrí kritickými slovami aj vo vzťahu k Európskej únii. Musím sa priznať, že aj ja som trebárs človek, ktorý sa dokáže aj kriticky pozerať na Európsku úniu, a to najmä vo vzťahu k tým etickým a kultúrnym rozmerom, kedy mi vadí, že Európska únia vstupuje do takej suverenity jednotlivých členských štátov. A to mi naozaj vadí. Lebo tie kultúrne a etické rozmery každá krajina má svoje, hej? Ten rozmer je, jednoducho, každej krajiny iný.

    Dotknem sa čiastočne aj problematiky Ukrajiny, lebo to tu veľmi často ako zaznievalo, a pán minister tiež spomenul tuná tú Ukrajinu. A páčilo sa mi, keď pán minister hovoril tuná, že predovšetkým tuná treba viesť dialóg, zaviesť pravidlá, odmietnuť násilie. Určite áno. Na Ukrajine to, čo sa deje, aby naozaj sa nepoužíval taký ostrý jazyk, ako je občianska vojna a podobne, ale riešiť problémy, aby sme ich neriešili násilím, ale, naozaj, aby sme vyčerpali všetky možnosti dialógu. To je veľmi dôležité. Tam, kde zlyháva dialóg, kde prestaneme diskutovať, tak nastupuje násilie. A ja by som bol veľmi nerád, ak by násilie bolo to, ktoré by rozkvitalo či už len v susednej našej krajine, a už vôbec by som si to nevedel predstaviť u nás.

    Musím povedať, že patrím k priateľom Ukrajiny, tak nie náhodou som aj v tom medziparlamentnom priateľstve Ukrajiny, ale zároveň aj Ruska. Áno, správne to tu bolo aj poznamenané, aj to, akoby tá Ukrajina bola tým mostom medzi Európskou úniou a Ruskom a, samozrejme, je tu ten zápas o ten mocenský vplyv, či už z jednej strany Európskej únie a, pochopiteľne, zase z druhej strany, Ruska.

    Musím povedať, že zároveň som aj priateľom aj Ruska, hej. Ťažko je tuná sa mi vyjadrovať k tejto problematike teraz, že komu stranu ako prichytiť. No, naozaj, vstupovať do suverénnej krajiny a tak možno sa zúčastňovať na tých demonštráciách, ja osobne myslím si, že by som nešiel. Ale nedá mi, aby som nespomenul tuná jednu vec, ktorú som spomínal už pred dvomi rokmi, a to mi trošku tak chýbalo, keď Julia Tymošenková bola uväznená a doposiaľ je v tej väznici, tak ja by som sa aj pýtal zároveň pána ministra, že či je možné vyvíjať nejaké diplomatické úsilie vo vzťahu k tak suverénnej krajine, ako je Ukrajina, a možno sa pýtať na tú Juliu Tymošenkovú.

    Keď tu bol v lete minister zahraničných vecí Ukrajiny a mali sme možnosť byť na stretnutí s ním, mne sa veľmi páčilo, a on to v lete už tak veľmi pekne a veľmi suverénne ako povedal vo vzťahu k Európskej únii. Povedal, Ukrajina nie je krajinou tou, ktorá by nadbiehala Európskej únii, teda neodmieta Európsku úniu, ale chce si zároveň zachovať svoju vlastnú dôstojnosť a, samozrejme, aj tú suverenitu. Mne sa to veľmi páči, lebo aj tie prístupové dohovory aby potom neboli také, že tá krajina nová, ktorá ako vstupuje a stáva sa novým členom Európskej únie, aby nebola nejakým príveskom alebo nebodaj nejakým vazalom. A ukrajinský premiér povedal, že ak teda budú vstupovať, tak ako dôstojný partner, čo veľakrát, musím povedať, že mnohé krajiny pri tých predvstupových dohovoroch akoby nadbiehali tej Európskej únii a dneska akoby sme sa čo len báli čokoľvek kriticky poznamenať na túto adresu Európskej únie.

    Ja by som sa pána ministra, ak dovolíte, položil by som mu otázku, a ak by mi dokázal potom odpovedať, bol by som veľmi rád, a chcem sa opýtať, ako pokračujú, trošku tak sa dotknem takej inej oblasti, ktorá tuná neodznela, ale súvisí aj s našou krajinou a, samozrejme, aj s Európskou úniou. Chcem sa opýtať, ako pokračujú rokovania s americkou stranou, ktorá má záujem, aby geneticky modifikované osivá sa vo veľkej miere používali v štátoch Európskej únie. Samozrejme, má to dopad aj pre našu krajinu. Ja som to tuná už spomínal. Pán minister pôdohospodárstva sa vyjadroval k tejto téme. A ako je to ďaleko s tou smernicou o možnostiach zákazu používania GMO v štátoch Európskej únie?

    Ja osobne, môj osobný názor a pohľad na tie geneticky modifikované osivá je skôr negatívny, ako pozitívny. Ja by som bol rád, aby tieto osivá podľa možnosti vôbec sa tuná nepoužívali. Samozrejme, vzniká polemika, čo potraviny a tie ďalšie produkty, ktoré sa tuná ako dovážajú. Ja by som bol aj za zákaz dovozu tých geneticky modifikovaných potravín, rovnako aj osív. Toto by som poprosil, ak by pán minister mi mohol na to zodpovedať.

    Myslím, že z mojej strany asi len toľko. Tá téma už tu bola toľkokrát ohýnaná, tak dovolím si skončiť.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Pani poslankyňa Horváthová mi oznámila, že sa dohodli s pánom poslancom Hraškom na vzájomnej výmene, takže teraz vystúpi pani poslankyňa Horváthová a pán poslanec Hraško bude namiesto nej teraz na siedmom mieste. Poprosím vás o zmenu.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za umožnenie tejto malej výmeny, veľmi si to vážim. Vďaka teda nejakej súhre okolností tu môžem dnes vystúpiť, keď bol tento bod na programe, tak som bola chorá, nemohla som tu byť, čo ma dosť mrzelo, ale teda vďaka obštrukcii parlamentu pánom Hlinom paradoxne som teraz mohla vystúpiť, za čo som teda veľmi vďačná.

    Ja nebudem kritizovať pána ministra, dopredu to hovorím, možno také malé odporúčania, o ktorých som si istá, že on vie o nich, aj si je vedomý, a teda ja ho budem poväčšine chváliť. Možno sa to nenosí, ale tak to cítim, budem hovoriť o rozvojovej pomoci, o našej oficiálnej rozvojovej pomoci, je to moja taká srdcovka, čiže budem sa to snažiť tak zhrnúť, lebo si myslím, že bolo o tom celkom málo povedané. V správe je tomu venovaná istá časť, je tam asi štvrť strany tomu venované alebo pol strany, nie som si celkom istá, a sú tam veci, ktoré ma zaujali. Zaujali ma veci, ktoré sú v strednodobej stratégii, ktorá bola 15. januára, tuším, schválená, tento rok, na ďalšie štyri roky.

    Takže, ak dovolíte, pokúsim sa to pre vás, čo tu sedíte, možno, kto počúva doma, zhrnúť tú rozvojovú pomoc, pretože som na to, myslím si, že právom hrdá, ako Slovensko rozvojovú pomoc poskytuje a ako napriek tomu, s akými problémami sa boríme doma, vieme pomáhať takým ďalekým krajinám ako v subsaharskej Afrike alebo v Ázii, alebo v Latinskej Amerike.

    Takže, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda sa krátko vyjadriť k tejto stati. O to viac som rada, že tu môžem stáť, že mali sme v podstate minulý rok desať rokov od oficiálnej rozvojovej pomoci, teda od začiatku oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorú Slovensko poskytuje. Počas tých desať rokov bolo takmer v 20 krajinách implementovaných viac ako 400 projektov v celkej hodnote asi 40 mil. euro. Pri tejto významnej príležitosti sa uskutočnila v októbri minulého roku aj medzinárodná konferencia, ktorú organizovala nadácia Pontis, bola na pôde ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a pod jeho záštitou.

    Cieľom bolo stimulovať odborný dialóg medzi štátnym, mimovládnym, akademickým, súkromným sektorom a médiami. Za tú chvíľočku, čo som tam mohla byť, som nadobudla veľmi taký dobrý dojem. Boli tam mnohí odborníci, významné osobnosti zo Slovenska aj zo zahraničia a spolu hľadali vlastne možnosti využitia inovatívnych myšlienok, nových vízií pre slovenskú rozvojovú agendu s dôrazom na formulovanie nových výziev a príležitostí pre predsedníctvo v Slovenskej republike v Rade Európskej únie v roku 2016.

    Za všetkých zúčastnených spomeniem aspoň ministerku zahraničných vecí a medzinárodného obchodu Kenskej republiky Aminu C. Mohamed, ktorá prišla na Slovensko mesiac po tom, čo sa v Nairobi odohral krvavý teroristický útok v nákupnom centre Westgate, určite si na to všetci spomínate, pri ktorom zomrelo 64 civilistov a 6 vojakov. Osobne ocenila našu rozvojovú pomoc, pretože, ako viete, máme tam, teda táto pomoc tam má dlhú históriu. Spomenula množstvo projektov, ktoré tam máme. Spomenula, aké sú dôležité pre jej miestnych ľudí, pre ich myslenie, ako ich posúva vlastne táto pomoc ďalej. A spomenula napríklad aj susediaci Južný Sudán, ako sa snaží aj samotná Keňa pomôcť Južnému Sudánu. Takže bol to taký celkom emotívny zážitok.

    Ďalej by som sa chcela v mojom príspevku venovať, trošku tak bližšie popísať vlastne, čo to tá oficiálna rozvojová pomoc je. Možno pre tých, ktorí sa nezaoberajú tak tou témou, mnohé veci som sa dozvedela pri štúdiu týchto faktov aj ja, čiže dovoľte mi čo-to povedať. Tá pomoc sa delí na mnohostrannú rozvojovú pomoc a bilaterálnu rozvojovú pomoc. Tá mnohostranná pomoc predstavuje spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, príspevky medzinárodným organizáciám. Umožňuje, čo je výhodou teda, že umožňuje spájanie fondov darcov na realizáciu programov väčšieho rozsahu.

    Slovensko má povinnosť prispieť určitým objemom financií, a vyplýva to z medzinárodných dohôd, ktoré sme uzavreli, a nemá veľkú možnosť ovplyvňovať smerovanie a opodstatnenosť tejto pomoci, čiže nemá možnosť sa ani nejako viac zviditeľniť. Však aj táto mnohostranná rozvojová pomoc je, samozrejme, dôležitá. Realizuje sa prakticky príspevkami do medzinárodných organizácií, do rozpočtov napríklad Európskej únie, do Európskeho rozvojového fondu, do Agentúry OSN, Svetovej banky a iných.

    Multilaterálna starostlivosť predstavovala až 77 % z celkovej poskytnutej pomoci Slovenskom, pričom najväčší podiel tvorili príspevky do rozpočtu EÚ, bolo to až 36,3 mil. eur, a finančný príspevok do Európskeho rozvojového fondu 5,4 mil. eur a iné príspevky tvorili asi 9 % z celkových výdavkov.

    Oveľa podľa mňa účinnejšia je dvojstranná rozvojová pomoc, to znamená to, že je nasmerovaná konkrétne určitým krajinám na základe realizácie určitých projektov. Predstavuje napríklad príspevky na humanitárnu pomoc, humanitárne projekty, vysielanie dobrovoľníkov do rozvojových krajín či financovanie konkrétnych projektov rozvojového vzdelávania na školách na Slovensku alebo aktivity verejnej informovanosti o rozvojovej spolupráci a tak ďalej. Veľkou výhodou teda je okrem tej základnej, a síce pomoci tým najbiednejším, ktorí to v podstate najviac potrebujú, je okrem iného v tom, že sa prehlbujú vzťahy Slovenska s inými krajinami a zviditeľňuje Slovensko vo svete.

    Celková táto bilaterálna rozvojová pomoc teda vrátane humanitárnej pomoci, mikrograntov, štipendií, misií a iných tvorila v roku 2012 13,8 mil., čo bolo len 23 % z celkovej poskytnutej pomoci Slovenska. V roku 2012 ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v rámci programu SlovakAid a prostredníctvom Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu podporilo rozvojové projekty realizované v rozvojových krajinách za viac ako 5 mil. euro. 44 % išlo do Afriky, 18 % do krajín Východného partnerstva, 15 % na západný Balkán a 10 % do iných krajín.

    Z hľadiska sektorového zamerania sa naša krajina najviac venovala pomoci v oblasti vzdelávania (25 %) a zdravotníctva (18 %), čo si myslím, že sú naše priority a sú to oblasti, kde vieme veľmi dobre túto pomoc poskytovať s dlhoročnými skúsenosťami. Do spoločnosti sme venovali 13 %, nasledovalo budovanie demokratických inštitúcií 11 %, podpora pôdohospodárstva a potravinovej bezpečnosti 9 %, ochrana životného prostredia 6 %, sociálna infraštruktúra, služby, humanitárna pomoc, infraštruktúra, každá okolo 3 %, a vysielanie dobrovoľníkov do rozvojových krajín 2 %.

    Čo je zaujímavé, že až 65, skoro 66 % prostriedkov určených na realizáciu rozvojových projektov získali mimovládne organizácie, výrazne poklesla podpora pre podnikateľské subjekty len na 6,4 % a takmer dvojnásobne stúpol podiel realizátorov z akademického sektora 18,14 %. To sa prejavilo nepochybne aj vo vedúcom postavení podpory vzdelávania.

    V rámci rozvojovej spolupráce sme v roku 2012 podporili Keňu, Afganistan, Južný Sudán ako programové krajiny, t. j. krajiny s dlhodobejšími cieľmi a väčšími možnosťami pre podporu.

    V rámci technickej pomoci, to znamená využívanie transformačnej skúsenosti Slovenska z reforiem a integračných procesov, bol podporený región západného Balkánu, krajiny Východného partnerstva Európskej únie (Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina) a krajiny južného susedstva (Tunisko a Egypt).

    Veľmi oceňujem, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí sa zaviazalo aj v tejto správe na rok 2014, že bude pokračovať v poskytovaní praktickej pomoci partnerom, odovzdávanie vlastných skúseností s transformáciou, reformami a integráciou prostredníctvom inštrumentária tejto oficiálnej rozvojovej pomoci.

    Možno si kladiete otázku, tak ako väčšina občanov, prečo by Slovensko malo poskytovať rozvojovú pomoc, keď sami máme dosť problémov, sú oblasti, kde ľudia možno žijú v podmienkach veľmi podobných podmienkam slumov v rozvojových krajinách. Tak je to okrem iného aj preto, že sme sa zaviazali k dodržiavaniu medzinárodných záväzkov pre poskytovanie rozvojovej pomoci, a preto, že až od roku 2000 sa Slovensko zaradilo k najvyspelejším štátom sveta.

    Je veľmi dôležité si uvedomiť, že svet je vzájomne prepojený, nemôžte hovoriť o vzájomných vplyvoch spôsobu života, a teda činnosti v rozvojových krajinách a našej krajiny, a teda problémy vo vzdialenejších častiach sveta, napríklad následky klimatických zmien, bezpečnosti vo svete, migrácie, sa, samozrejme, týkajú nás všetkých, a teda záujem je nás všetkých, aby táto situácia bola lepšia aj tam, dotknem sa teda aj zdravotných problémov, ktoré môžu vplyvom teda šírenia sa rôznych ochorení z rozvojových krajín prísť aj ku nám.

    Naším záujmom by mala byť, samozrejme, aj udržateľnosť stavu životného prostredia, ktorú spomínal môj kolega pán Huba, zároveň je aj siedmym miléniovým rozvojovým cieľom a spolu s ôsmym miléniovým rozvojovým cieľom, ktorým je budovanie svetového partnerstva pre rozvoj, zdôrazňuje dôležitosť vzájomnej spolupráce a podpory rozvojových a rozvinutých krajín. Možno niektorí vidíte, že miléniové rozvojové ciele boli stanovené do roku 2015 a už vieme, že ani zďaleka nebudú splnené. Priebežne sa robili prvé také hodnotenia po určitých obdobiach a nikdy teda nedosahovali tie ciele, ktoré si stanovili, ale budú stanovené nové stratégie a rok 2015 bude s vysokou pravdepodobnosťou európskym rokom rozvoja.

    Prečo teda pomáhať? Veľmi krátko vám poviem len čísla, ktoré možno ste nevedeli. Viac ako miliarda ľudí v rozvojovom svete nemá stále prístup k zdravotnej starostlivosti, trpí hladom, na druhej strane zasiahla svet pandémia obezity a v rozvinutých krajinách je jedným z hlavných podstatných rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb, onkologických chorôb, metabolických chorôb či ochorení pohybového aparátu. Čiže na jednej strane obrovské náklady vynakladané na liečbu týchto chorôb, na boj s následkami, ktoré sú vlastne aj následkom obezity, a na druhej strane pomerne vysoké finančné čiastky na boj s chudobou, najčastejšie napríklad u nás sa protestuje v súčasnosti, sú veľmi silné antivakcinačné aktivity, v treťom svete deti umierajú na očkovaním preventabilné ochorenie pre nízku zaočkovanosť.

    Hlavnými zdravotnými problémami rozvojových krajín je podvýživa, malária, HIV, AIDS a tuberkulóza, ktorou dnes trpí až tretina svetovej populácie, čiže viac ako 3 mld. ľudí. Najviac ohrozené sú, samozrejme, ženy a deti a na základe týchto problémov boli zadefinované aj ďalšie miléniové rozvojové ciele, z ktorých má každý osobitné podciele a konkrétne plány ich plnenia.

    Svet sa zaviazal, že odstráni extrémnu chudobu a hlad, bude sa snažiť o dosiahnutie základného vzdelania pre všetkých, presadzovať rovnosť pohlaví a posilniť úlohu žien v spoločnosti, bude sa snažiť znížiť detskú úmrtnosť, ktorá vlastne najlepšie odráža kvalitu zdravotnej starostlivosti, špeciálne teda úmrtnosť detí do jedného roka, zlepší zdravie matiek. A šiestym miléniovým rozvojovým cieľom je bojovať s HIV, AIDS, maláriou a ďalšími chorobami.

    Máme veľkú morálnu povinnosť voči ľuďom v núdzi a slovenskí občania chcú, aj rôznym spôsobom rozvojovým krajinám pomáhajú. Bol taký výskum, ktorý robil Eurobarometer o rozvojovej pomoci z roku 2012, a tí sa pýtali ľudí, čo si myslia o rozvojovej pomoci. Až 8 z 10 opýtaných odpovedalo, že si myslí, že je veľmi dôležité pomáhať ľuďom v rozvojových krajinách. Napríklad vám poviem, vo verejných zbierkach darovali ľudia v rokoch 2012 až 2013 viac ako 860-tisíc euro, bol to 18. ročník verejnej zbierky Dobrá novina na projekty v Afrike, a viac 100-tisíc euro v 7. ročníku verejnej zbierky Tehlička pre Južný Sudán. Alebo viac ako 63-tisíc euro vo verejnej zbierke UNICEF Týždeň modrého gombíka 2013 pre Ugandu a, samozrejme, mnohé ďalšie zbierky. Sú to úžasné čísla konkrétnej finančnej pomoci bežných ľudí, ktorí cítia spolupatričnosť s tými najslabšími a s tými najzraniteľnejšími.

    O ochote mnohých ľudí osobne sa vydať do krajín tretieho sveta a prispieť malou kvapkou v mori vážnych existenčných problémov sa treba zmieniť osobitne. V súčasnej dobe nájdete šikovných slovenských poľnohospodárov, učiteľov, sociálnych a komunitných pracovníkov či lekárov v každom chudobnom kúte sveta, myslím si, že im patrí veľká vďaka, obdiv, tak ako aj ich rodinám, ktoré ich doma čakajú a podporujú.

    Vrátim sa teda k tým našim medzinárodným záväzkom v rámci štátov Európskej únie na poskytovanie rozvojovej pomoci. Staré členské štáty Európskej únie by mali do roku 2015 dosiahnuť úroveň pomoci rozvojovému svetu 0,7 % hrubého národného dôchodku, nové členské štáty, kam patrí aj Slovensko, 0,33 % hrubého národného dôchodku. Slovensko sa v roku 2012 umiestnilo v rámci nových členských štátov Európskej únie na 9. mieste z 12, t. j. na rovnakom mieste ako rok pred tým. Poľsko a Lotyšsko, ktoré sa umiestnili na 18. a 12., zvýšili svoju pomoc oproti roku 2011, 5 krajín ju udržalo na rovnakej percentuálnej úrovni, patria sem Litva, ktorá je na 2. mieste, Estónsko na 6. mieste, Čechy na 4. mieste, Slovensko teda, ktoré je na 9., Slovinsko na 3. mieste, čo sa týka percent z hrubého národného dôchodku.

    Negatívnym trendom v roku 2012 bola poznamenaná adresná bilaterálna pomoc, ktorá je podľa môjho názoru tá dôležitejšia, ktorá poklesla o viac ako milión eur dokopy vo všetkých krajinách. Medzinárodná komunita však poukazuje na to, že rozvojové ciele nemôžme dosiahnuť len zvyšovaním rozpočtu rozvojovej pomoci, ale aj zvyšovaním samotnej efektívnosti spolupráce a na to by som chcela teda v ďalšej časti aj poukázať. Mnohé ďalšie politiky rozvojových krajín najmä Európskej únie majú závažné pozitívne i negatívne dopady na menej rozvinuté krajiny, tieto by mohli byť eliminované zosúladením tzv. koherenciou iných nerozvojových politík na národnej i medzinárodnej úrovni s cieľmi rozvojovej politiky.

    Cieľom koherencie politík pre rozvoj, tzv. PCD (Policy Coherence for Development), je teda zabezpečiť to, aby ciele a výsledky rozvojových politík vlády neboli oslabované inými politikami tej istej vlády, ktoré majú dopad na rozvojové krajiny. Poviem príklady. Môže ísť napríklad o obchod, financie, poľnohospodárstvo, životné prostredie, migráciu či bezpečnosť. Také paradoxy, ktoré vznikajú, sú napríklad politiky Európskej únie podporujúce masívnu produkciu biopalív v rozvojových krajinách, často však zaberajú pôdu lokálnych roľníkov, klčujú pralesy, poškodzuje sa životné prostredie. Nekoherentná je napríklad v rámci rozvojovej pomoci podpora malých poľnohospodárov v rozvojových krajinách, ale na druhej strane ich vystavenie konkurencii privezených lacných produktov z Európy, čo máme skúsenosť, samozrejme, aj na Slovensku. Rovnako nekoherentné je podporovať stavbu studní a zároveň produkovať zvýšené emisie CO2, ktoré majú závažné dopady najmä na krajiny subsaharskej Afriky, pretože spôsobujú redukciu zrážok, ochudobňujú ich o vodné zdroje, naposledy boli vidieť devastujúce účinky sucha pred dvomi rokmi, kedy bol v subsaharskej Afrike vyhlásený hladomor.

    Ďalšou takou nekoherenciou pri zahraničnej rozvojovej politike je napríklad štipendiá pre zahraničných študentov v rozvojových krajinách, ktorí dostanú štipendium vo vyspelej krajine. Títo študenti sa nikdy nevrátia do svojej krajiny a hľadajú šťastie uplatnením inde, čo je do istej miery aj pochopiteľné, pretože často ostávajú v rozvinutej krajine a starajú sa o ďalších, teda početné rodiny ďalších členov svojej rodiny z tohto jedného príjmu. Ale nie je to teda riešenie, skutočné riešenie ich problémov.

    Ďalej sú akútne krízy a humanitárna pomoc, ktoré, pomoc v takýchto prípadoch je určite zaujímavejšia, ale hasenie príčin bez hľadania koreňov pôvodu nie je trvalo udržateľné. Zodpovedná, spravodlivá obchodná a poľnohospodárska politika, neplytvanie potravinami, ich lokálna produkcia, šetrné zaobchádzanie so životným prostredím, zodpovedná spotreba a konzumné návyky, ďalej regulácia medzinárodného finančného systému, vyváženejší systém prerozdelenia bohatstva, ťažba nerastných surovín zodpovednejším spôsobom, to sú niektoré, ktoré som vymenovala, a sú to všetko témy, ktorými by sa mala zaoberať koherencia politík pre rozvoj. Jej uvedenie do praxe si vyžaduje vytvorenie inštitucionálneho rámca na úrovni každého členského štátu Európskej únie, ktorý sa s ňou bude zaoberať. Prvé lastovičky tejto teórie, ktorú som teraz spomenula, sú aj u nás.

    Na úrovni Európskej únie, OECD sú snahy o odstraňovanie nekoherentnosti pri uplatňovaní vlastných politík. Definujú sa teda odporúčania jednotlivým členským štátom pre ich národné politiky, realizuje sa ich horizontálny projekt Stratégia OECD pre rozvoj, ktorej hlavnú podstatu tvorí práve koherencia politík.

    Európska konfederácia mimovládnych rozvojových a humanitárnych organizácií vydáva na dvojročnej báze správu ku koherencii politík a pre rozvoj ponúka konkrétne odporúčania pre zmenu politík, ktoré by túto koherenciu vylepšili. Samozrejme, benefit z toho budú mať najchudobnejší ľudia vo svete. V poslednej správe takejto boli rozpracované štúdie o živote konkrétnych ľudí a návrhoch na zlepšenie škodlivých opatrení, ktoré zasahujú do ich životov. Venuje sa napríklad aj stavu koherencie politík pre rozvoj v jednotlivých členských štátoch, z ktorých niektoré si vytvorili inštitucionálne systémy implementácie koherencie politík pre rozvoj, avšak ani jeden z nich nespája kombináciu politického záväzku na najvyššej politickej úrovni stratégie implementácie s jasnými politickými cieľmi, v rámci ktorých je možné merať pokrok, a ani vhodné mechanizmy koordinácie.

    Ako som spomínala, už na Slovensku koherencia politík pre rozvoj existuje, je súčasťou zákona č. 617/2007 o oficiálnej rozvojovej pomoci, je u nás v začiatkoch na rozdiel od rozvojovej politiky, kde je hlavným gestorom ministerstvo zahraničných vecí. Koherencia politík pre rozvoj sa dotýka oveľa širšieho záberu aktérov, lebo aj politiky ďalších ministerstiev môžu mať dopady na rozvojové krajiny.

    V rámci ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí u nás existuje koordinačný výbor pre oficiálnu rozvojovú pomoc, ktorý je aj bázou pre naštartovanie konkrétnych aktivít pre koherenciu politík pre rozvoj. Je poradným orgánom pána ministra a hlavnými úlohami sú hlavne vyššie uvedené výzvy, ktoré som spomínala. Jeho členmi sú predstavitelia ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy, ktoré sa výraznou mierou podieľajú na našej rozvojovej spolupráci. Ďalšími členmi sú aj zástupcovia zahraničného výboru, platformy mimovládnych rozvojových organizácií, Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

    Táto koherencia politík je aj súčasťou novej Strednodobej stratégie ODA, ktorá bola vypracovaná na roky 2014 až 2018 a bola schválená vládou nedávno. Je pomerne dobre zadefinovaná po právnej stránke, a teda v nadchádzajúcom období sa musíme sústrediť na jej uplatňovanie v praxi čo možno v najväčšej miere. Existuje kontaktný bod pre koherenciu politík, avšak je zatiaľ na ministerstve zahraničných vecí a v ďalších rezortoch takéto kontaktné body nie sú a mali by byť a mali by sa venovať koherencii politík daného rezortu s rozvojovými cieľmi.

    Nie sú zatiaľ vytvorené mechanizmy na konzultácie s aktérmi v rozvojových krajinách ohľadom teda nekoherentných politík, a keďže mechanizmus implementácie v Slovensku zatiaľ nie je vytvorený, nie sú doň zapojené ani veľvyslanectvá Slovenskej republiky v rozvojových krajinách, ani Národná rada Slovenskej republiky.

    Ministerstvo zahraničných vecí má aj na základe odporúčaní, niektoré boli výsledkom tzv. Special Rewiev, realizovaného expertmi OECD a uskutočneného v roku 2011, v pláne je vlastne zintenzívniť diskusiu ohľadom tejto problematiky a ja sa tomu veľmi teším a je to teda aj na úrovni rôznych rezortov u nás. Zároveň deklaroval záujem o riešenie otázok spojených s touto témou v diskusiách na verejných odborných podujatiach.

    Okrem inštitúcií verejnej správy na zosúladenie politík sa dotýka aj nás občanov, spotrebiteľov tovarov a služieb. Odhaduje sa, že v roku 2050 bude na svete žiť 9 mld. ľudí, v súčasnosti je nás 7 mld., niečo viac ako 7 mld. Z pozície konzumentov máme možnosť prispôsobiť náš životný štýl limitom tejto planéty. Dokážeme tiež ovplyvniť rozhodnutia týkajúce sa rôznych politík. Môžeme spotrebovať menej a kvalitnejšie uprednostňovať lokálne a sezónne produkty priamo od slovenských pestovateľov, môžeme znížiť svoju závislosť na premiestňovaní sa autami, využívať napríklad MHD, bicykel či chôdzu, môžeme nakupovať produkty spravodlivého obchodu, test je, ktorým producentom v rozvojových krajinách zabezpečia stálosť ich príjmov, bývajú tieto potraviny špeciálne označené. Každý z nás si určite nájde spôsob, ako aktívnym prístupom môže prispieť k férovejšiemu svetu a reagovať na výzvy a potreby dneška.

    Pozitívom, ale aj veľkým záväzkom je nedávny vstup Slovenska do Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, tzv. Development Assistance Committee, v rámci OECD. Na jeho zasadnutí 17. septembra 2013 bolo v Paríži jednomyseľne schválené členstvo Slovenskej republike v tomto kľúčovom združení najvýznamnejších donorských krajín sveta. Išlo vlastne o také ocenenie Slovenska a jeho dosiahnutých výsledkov v oblasti rozvojovej spolupráce a o zavŕšenie dlhoročného úsilia o budovanie kvalitnej oficiálnej rozvojovej pomoci. Generálny tajomník OECD skonštatoval, že je obdivuhodné, že čo Slovensko dosiahlo pri tvorbe systému rozvojovej pomoci za necelých desať rokov a že môžme slúžiť ako inšpirácia pre ďalších členov OECD.

    Členom sa stalo aj Česko pred nami a Poľsko po nás. Výbor OECD pre rozvojovú pomoc, ktorý bol založený v roku 1961, združuje tých najvplyvnejších svetových donorov vrátane Európskej únie, ktorí sa pravidelne stretávajú za účelom koordinácie a zlepšovania fungovania vlastných rozvojových politík.

    Ministerstvo zahraničných vecí sa v svojej správe zameriava aj uvádza, že v krajinách subsaharskej Afriky na Slovensku bude sa usilovať o súčinnosť pri realizácii aktivít v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a klásť dôraz na bilaterálnu ekonomickú spoluprácu. Uvádza krajiny, ako je Etiópia, Juhoafrická republika, Keňa a Nigéria. A dôležitou súčasťou pri tejto pomoci by mala byť prítomnosť slovenského veľvyslanectva v týchto krajinách.

    Som rada, že v predkladanej správe je aj zmienka o dôležitosti ďalšieho smerovania globálnej rozvojovej agendy po vyhodnotení plnenia miléniových rozvojových cieľov v roku 2015 a o tom, že Slovensko sa bude podieľať na formovaní efektívnej a aktívnej rozvojovej politiky EÚ.

    V rámci strednodobej stratégie 2014 - 2018, ktorú som už niekoľkokrát spomínala, bola teda schválená v januári tohto roku, sa plánuje desať teritoriálnych priorít programovými krajinami, to znamená tými, ktoré majú dlhodobé strategické, s ktorými máme dlhodobé strategické partnerstvo, a ide do tých krajín vyšší objem financií, budú Afganistan, Keňa a Moldavsko. Pre každú krajinu by mal byť zároveň vypracovaný Strategický dokument, tzv. Country Strategy Paper, ktorý je zatiaľ vypracovaný pre Keňu, pokiaľ viem. Zvláštna pozornosť by mala byť pre zložitú situáciu v krajine venovaná aj naďalej Južnému Sudánu, ktorý bol programovo krajinou predtým a pán minister vo svojej správe to teda aj spomína.

    Ďalej sa bude pokračovať vysielaním dobrovoľníkov, ktoré sa podľa hodnotiaceho dokumentu platformy ukázalo ako dobrý a fungujúci mechanizmus rozvoja pomoci. Sama môžem potvrdiť, že medzi mladými ľuďmi je veľmi veľký záujem prakticky zadarmo pracovať v týchto krajinách a využiť svoje skúsenosti a vedomosti, ktoré nadobudnú na vysokých, hlavne na vysokých školách.

    Medzi také najdôležitejšie zmeny v rozvojovej spolupráci, ktoré sa chystajú na ďalšie obdobie, patrí zníženie počtu prioritných krajín, nastavenie programového prístupu definovaním programu bilaterálnej spolupráce a zapájaním nových aktérov, čo tiež veľmi oceňujem, vrátane podnikateľských subjektov, a počet prioritných krajín slovenskej rozvojovej spolupráce v porovnaní s predchádzajúcim päťročným obdobím znížený z 19 na 10, s čím ja osobne nemám problém, pretože si myslím, že tá pomoc pôjde cielenejšie a adresne, keď tých krajín bude menej a budeme poznať pozadie, kde pomoc ide, a budeme vedieť sa lepšie rozhodnúť, ako pomôcť. Čiže cieľom je eliminovať fragmentáciu rozvojových intervencií a zvýšiť ich účinnosť.

    Nový programový prístup strednodobej stratégie je postavený na ôsmich nosných programoch, pre ktoré sú zadefinované ciele, partnerské krajiny, sektory a nástroje využívané na dosiahnutie týchto cieľov.

    Zároveň by som chcela ešte spomenúť záverom, že Slovensko bude podľa stratégie otvorené novým formám spolupráce s inými donormi. Za veľmi pozitívnu aj dôležitú považujem spoluprácu s krajinami Vyšehradskej štvorky s cieľom dosiahnuť komplementaritu a synergiu. Slovensko bude podporovať aj koordináciu, deľbu práce medzi poskytovateľmi rozvojovej pomoci v partnerských krajinách, spoluprácu s partnermi V4 bude presadzovať aj počas predsedníctva V4 v roku 2014 - 2015, toto považujem za veľmi zaujímavú a potrebnú hlavne pre zdieľanie skúseností v pôsobení jednotlivých krajín.

    A mala som možnosť v rámci svojho pôsobenia tu v Národnej rade sa zúčastniť takého desaťdňového pobytu v Etiópii, kde sme sa stretli práve predstavitelia parlamentov krajín V4 a už na tejto úrovni sme si vlastne vymieňali skúsenosti. Boli sme priamo v teréne, videli sme projekty poľnohospodárske, veľmi dobré rozvinuté v Etiópii, ktoré mali Česi, ktorí tam pôsobili minimálne dva roky a vedeli všetky chyby, ktorých sa dopustili. Boli ochotní, otvorení spolupráci, čiže myslím si, že tadiaľto vedie cesta. Takisto sme videli niektoré zdravotnícke a vzdelávacie projekty zo Slovenska. Trošku v menšej miere sú zastúpení konkrétne v Etiópii Maďari a Poliaci, ale tí zas majú projekty v iných častiach a každý sa špecializuje na ten svoj odbor.

    Záverom by som chcela zdôrazniť, že si veľmi cením snahu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí udržiavať množstvo celkových financií pre oficiálnu rozvojovú pomoc zhruba v rovnakých objemoch. Ako spomínal môj kolega pán prof. Huba, stále nedosahujeme medzinárodné záväzky, ktoré sme sa zaviazali do určitého roku dodržať, avšak celkový objem tých financií sa drží na istej úrovni, čo je v rámci toho, že bola, aj je teda celosvetová hospodárska kríza, veľmi pozitívnym signálom, ktorý vysielame do sveta. Napriek tomu, že sme tu mali, aj teda stále máme, množstvo konsolidačných opatrení, množstvo problémov, s ktorými sa boríme, stále udržiavame ten istý objem. Samozrejme, záväzok je záväzok, a pokiaľ raz dáme na papier, že sa budeme snažiť dotiahnuť sa k číslu 0,33 % hrubého národného dôchodku, mali by sme sa mu snažiť trošku približovať. Spomedzi 12 nových členských krajín EÚ podľa Rady EÚ sme sa zaradili opäť aj teraz, aj v 2011, aj v 2012, ako som už spomínala, na 9. miesto, predbehli nás Malta, Litva, Slovinsko, Česká republika, Cyprus, Estónsko, Maďarsko a Poľsko. Za nami sme nechali Rumunsko, Bulharsko a Lotyšsko.

    Nakoniec by som sa chcela úprimne poďakovať všetkým, ktorým nie je život v rozvojovom svete ľahostajný a prispievajú k riešeniu tejto neutešenej situácie. Osobitne by som sa chcela poďakovať platforme mimovládnych rozvojových organizácií, ktorá združuje 33 organizácií, 25 má riadnych členov, 8 pozorovateľov. Tí pôsobia v oblasti zahraničnej rozvojovej spolupráce, humanitárnej pomoci a globálneho vzdelávania na Slovensku a aktívne sa podieľajú na realizovaní našej oficiálnej rozvojovej pomoci a zastupujú šírenie informácií a globálne vzdelávanie pre rozvoj.

    Chcela by som spomenúť takú zaujímavú celonárodnú, ich celonárodnú, prvú celonárodnú zbierku na verejnoprospešný účel. Zaujal ma emblém tej zbierky. Táto zbierka sa volá Ži fér a má symbol žirafy a zapájaním do nej sa každý môže vyjadriť za lepší život vo férovejšom svete. Jedna žirafa na tom obrázku je taká rozvojová (pozn. red.: správne má byť "slovenská"), ktorá je taká skormútená, so sklonenou hlavou, a hovorí, že má toho dosť, a vedľa nej je taká slovenská (pozn. red.: správne má byť "rozvojová") žirafa, ktorá pozerá na ňu a hovorí: "Tak sa podeľ."

    Takže toto je taká moja výzva záverom a ďakujem, že ste si ma vypočuli až do konca.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Huba. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo aj za vystúpenie pani profesorky, ktorá tu nám poskytla vlastne taký dosiaľ, myslím, bezprecedentný prehľad o situácii v oblasti rozvojovej pomoci. My sme pred niečo vyše rokom organizovali na pôde Národnej rady, myslím si, že pomerne kvalitne zastúpený odborný seminár na podobnú tému, kde vystúpila s podobne zásadným príspevkom aj trošku inak zameraným takisto pani poslankyňa Horváthová. A dovolím si zhrnúť pár odporúčaní, ktoré z toho seminára vzišli, pretože veľká väčšina z vás tam nebola, snáď vás to bude zaujímať: Do roku 2015 musíme podstatne zvýšiť podiel HDP, ktorý Slovenská republika poskytuje na rozvojovú pomoc, ak máme dodržať svoj medzinárodný záväzok. Žiaduce je meniť štruktúru poskytovanej rozvojovej pomoci v prospech bilaterálnej pomoci nízkopríjmovým krajinám. Snažiť sa o to, aby sa stratégia rozvojovej pomoci postupne nahrádzala stratégiou rozvojovej spolupráce. Nezamieňať si rozvojovú pomoc, resp. spoluprácu, s predvstupovou, čo je napríklad prípad Srbska. Pri optimalizácii počtu a štruktúry prioritných krajín prihliadať okrem iného na to, kde sa Slovensko už dlhšie angažuje, a okamžité ukončenie pomoci by mohlo ohroziť realizované projekty (napr. už spomínaná Etiópia). Hľadať dostupné formy pomoci, resp. spolupráce, kedy aj dobročinnosť nie práve solventných jednotlivcov môže reálne a adresne pomôcť odkázaných ľuďom v rozvojových krajinách. Hľadať dôveryhodných partnerov na strane príjemcov pomoci, ktorí sú najlepšou zárukou toho, že pomoc sa dostane naozaj tým, ktorým je určená.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Procházka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

    Prehovorím najskôr k vám, pán minister, strana, ktorej ste nominantom, čím viac moci má, tým je precitlivenejšia na akúkoľvek kritiku, všetko sa tu berie hrozne osobne a hneď sa ide buď do zákopov, alebo na barikády. To, čo poviem, neberte, prosím, ako útok na vašu osobu, ale ako kritické hodnotenie toho, s čím ste do parlamentu prišli.

    Vy sem chodíte relatívne zriedkavo a práve tento materiál by mal byť vašou hviezdnou chvíľou v parlamente. Ste kariérny diplomat, zahraničnej politike rozumiete, venujete sa jej dlhé roky, nie je to na tom materiáli vôbec vidieť. Nemá to žiadnu tvár, je to vyslovene povinná jazda úradníckeho typu. A pritom toto nie je príležitosť iba pre vás, ale aj pre vládu ako takú, že s tou obrovskou mocou, ktorú má, dokáže naložiť a dokáže jej dať nejaký obsah.

    Vláda, ktorej ste členom, sa v programovom vyhlásení veľkolepo hlásila k tzv. strategickému vládnutiu. V dokumente, ktorý by mal byť vlajkovou loďou strategického vládnutia, po ňom niet ani stopy. To, s čím ste prišli, je sumár udalostí, ktoré už sa stali, a výpočet výročných osláv, ktoré na nás čakajú tento rok. Je to bieda.

    Navrhnem na úvod jeden výpovedný príklad. V správe hovoríte, že "Slovenská republika považuje za dôležité ďalšie posilnenie úlohy národných parlamentov". Bodka. Netušíme, ako to chcete urobiť, v akom časovom rámci, ani ako to posilnenie má vyzerať a čo si od neho sľubujete. Jednoducho ste tam napchali zbytočnú slovnú vatu, pretože sa to tak akosi hodí hovoriť. A pritom sme dnes jediným členským štátom Európskej únie, ktorý nemá stáleho zástupcu národného parlamentu pri Európskom parlamente. Tento post ešte ako predseda Národnej rady zrušil v minulosti pán kolega Sulík. Ste dva roky pri moci, máte tu takmer ústavnú väčšinu a hotovo. Nič ste s tým neurobili. Dáte jednu bezobsažnú frázu do vládneho materiálu a tým je to vybavené. Je to nekompetentné, pretože jedným z hlavných problémov nášho vzťahu k Európskej únii je náš veľmi slabý vplyv na legislatívny proces.

    Podobne je zlou vizitkou fakt, že ste vo výpočte výročných osláv zabudli na to jediné výročie, ktoré sa tak naozaj spája s vládou SMER-u, a to je vstup do eurozóny. Všetko to tam vypíšete, ale práve päť rokov vstupu do eurozóny vynecháte. Bravo! Viete prečo? Lebo tento materiál nemá svojho pána a nemá ani žiadnu ambíciu. Je to len povinná úradnícka jazda na odfajknutie.

    Ono to, samozrejme, súvisí s tým, že vláda berie celý tento parlament takto ako otravný hmyz, kam treba prísť ako nutné zlo, kde si treba rýchlo odrapkať to svoje a čím skôr sa pobrať kade ľahšie. Ale potom to znamená, že ako otravný hmyz beriete aj tých ľudí, ktorých tu zastupujeme. Ale nechcem to ďalej hnať v tomto tóne, prejdem k pozitívne a konštruktívne ladeným návrhom.

    Zameranie zahraničnej politiky by malo artikulovať národno-štátne záujmy Slovenskej republiky a predstaviť nástroje ich ochrany. Je to jedna z možností, ako nebyť v Európske únii a v okolitom priestore len štatistom a kláskom vo vetre, ale predviesť, že aj my máme svoj hlas a vieme ho nechať zaznieť. Takéto úsilie v dokumente chýba.

    Dovoľte preto, aby som ponúkol tri svoje prioritné oblasti, na ktoré by sa zahraničná politika mala zamerať.

    V prvom rade je to inteligentný postoj k úniovej politike založený na čomsi viac, než len v odpočtovaní eurofondov, budovanie strategického partnerstva s našimi susedmi, a osobitne s Poľkou republikou a, moja srdcová záležitosť, naštartovanie reálnej ekonomickej diplomacie.

    Začnem teda prvou oblasťou: Európska únia. Väčšina našich politikov roboticky opakuje slová, že Európska únia je pre nás zárukou stability a že naše miesto je v nej. Áno. Ale čo s tým ďalej? Dejiny neskončili v roku 2004 ani v roku 2009. Dostali sme sa do jadra integrácie bez toho, aby sme vôbec niekedy hovorili o tom, akým členom spoločenstva chceme byť a ako chceme, aby to spoločenstvo vyzeralo. Toto je navyše doba, v ktorej sa rodia rozhodnutia so strategickým významom na dlhé desaťročia dopredu. Viď napríklad, ale nielen, príprava fiškálnej a bankovej únie.

    Ak sa na tvorbe týchto rozhodnutí chceme podieľať, je vláda povinná aj ich obsah, aj ich dopad verejnosti trpezlivo vysvetľovať a musí si vlastné rozhodnutia vedieť obhájiť. Tento štát nepatrí byrokratom, aj keby boli osvietení. Patrí ľuďom, ktorí si všetky tie rozhodnutia odskáču, v dobrom aj v zlom.

    V správe však niet ani zmienky o tom, kto bude zodpovedný za túto mimoriadne dôležitú národnú, vnútroštátnu komunikáciu európskych tém. Zvykli sme si, že komunikačnú stratégiu tu namiesto nás robia zastúpenia európskych inštitúcií. Väčšinou Komisie a niekedy aj Európskeho parlamentu. Lenže ony sú hlasom Bruselu, nie naším. To nie sú inštitúcie, ktoré by dokázali a vôbec mali autenticky zastupovať našu vlastnú domácu debatu.

    Dlhé roky tu mal na starosti komunikáciu európskych tém Úrad vlády. V rámci presunu kompetencií má však túto úlohu dnes Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Nielenže ju neplní, v dokumente ani nehovorí, čo s touto zodpovednosťou plánuje urobiť. Ak ma, pán minister, chcete odkázať na konvent, zabudnite na to. Oficiálna konferencia s recepciou jedenkrát za rok nie je to, čo som mal na mysli. Ja som bol členom konventu, viem, akú to má podobu, a viem aj, aká je vzdialenosť medzi konventom a skutočnou verejnou diskusiou. Tá sa dnes redukovala na slogany, na eurofondy a na muckanie sa so slovom kohézia.

    Náš vzťah k Únii má dnes lineárnu podobu. My sme poslušní a "zodpovední priatelia kohézie", a ak nám EÚ dá eurofondy, postaráme sa o to, aby sa cez ministerstvá rozdali spriazneným firmám.

    Ak sa však pozrieme na ostatné členské štáty, vidíme, že aj malým krajinám sa darí formovať európske politiky tak, aby im boli k úžitku. Jediným spôsobom, ako to dosiahnuť, je aktívna zahraničná politika a budovanie strategických aliancií, najmä v rámci EÚ, čím sa dostávam k druhej priorite, a to sú susedské vzťahy, osobitne s Poľskou republikou.

    Som naozaj presvedčený, že z dlhodobého hľadiska pre Slovensko hlavným strategickým partnerom v regióne je Poľsko. Kríza eurozóny významne posilnila vplyv a význam medzivládnych rozhodovacích fór a silné bilaterálne vzťahy s Poľskom preto znamenajú naše silnejšie postavenie. Česká republika ani Maďarsko sa z rôznych dôvodov do jadra Únie neponáhľajú a na rozdiel od Slovenska tam o tom panuje relatívne široký konsenzus, o bankovej únii, fiškálnych kompaktoch, spoločnej mene či koordinácii hospodárskych politík sa s Českom a Maďarskom síce rozprávať môžeme, ba musíme, ale táto debata postupne stráca na svojej naliehavosti a význame, keďže aj Češi, aj Maďari plánujú dlhodobo zostať mimo eurozóny. Na druhej strane je tu Poľsko, ktoré prinajmenšom v strednodobej perspektíve má veľký záujem sa do tohto dostať. Nerobme si, samozrejme, ilúzie, že Poliaci sa o tomto budú baviť len s nami a Francúzsko či Nemecko nechajú bokom. Ale naša prítomnosť v jadre a poľská ambícia sa doň dostať je niečo, čo môže náš vzájomný geopolitický aj populačne nerovnomerný vzťah dostať do viac vyrovnanej polohy. Politická aliancia a dôvera, ktorá sa môže vytvoriť cez pomoc Poľsku v jeho integračných ambíciách, sa nám môže veľmi dobre vrátiť napríklad z dôvodu blízkosti našich záujmov aj vo vzťahu k Východnému partnerstvu. Nijako tým neznižujem význam našich vzťahov s Českou republikou a V4 ako takou, nesmú sa však opierať o púhy sentiment, ale o racionálny rozbor našich záujmov.

    Od júla 2014 budeme rok predsedať skupine V4 a práve toto predsedníctvo môžeme využiť aj na podporu projektov, ktoré posilnia regionálnu infraštruktúru. Práve tu môžeme výraznejšie podporiť naše doteraz chabé fyzické väzby s Poľskom. Absentuje kvalitné cestné spojenie či strategicky dôležité prepojenie, severo-južné prepojenie plynovodov.

    Opakujem teda, že zahraničná politika by mala byť v prvom rade o presadzovaní národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky v zahraničí. Jedným z najdôležitejších z nich je Ukrajina na orbite Európskej únie. Stabilná a predvídateľná Ukrajina je pre Slovensko aj hrádzou, ale v istom zmysle aj mostom. Predovšetkým je však obrovskou príležitosťou na rozvoj, osobitne rozvoj východného Slovenska. Na rozdiel od krajín západnej Európy máme práve my najväčšiu šancu zužitkovať našu jazykovú, kultúrnu aj zemepisnú blízkosť. Pre východné Slovensko z dlhodobého hľadiska neexistuje lepšia príležitosť na vyššiu životnú úroveň, než akú ponúka jednoduchší prístup na ukrajinský trh. Nerozumiem, ako môže naša exekutíva na situáciu na Ukrajine reagovať v podstate myknutím pleca.

    Poslednou prioriotu, na ktorú sa chcem teraz v tomto naozaj stručnom rámci zaoberať, je pojem, o ktorom nielen ja, ale aj vláda hovorí veľa a často, je to pojem ekonomickej diplomacie. Aj v tom dokumente má svoje miesto, samozrejme, veď je to jeden z najjednoduchších spôsobov, ako obhájiť existenciu veľkej zahraničnej služby. Problémom však je, že ani tento dokument nám nedáva veľa reálnej nádeje, že sa tak naozaj stane. Naša ekonomická diplomacia nemá jasnú predstavu o tom, čo bude v zahraničí "predávať" a čo bude k nám lákať. Tradičným zaklínadlom, samozrejme, sú inovácie a vyššia pridaná hodnota. Ministerstvo dokonca zriadi špeciálneho veľvyslanca pre túto oblasť, čo chválim, že bez fungujúceho systému vedy a výskumu môžu naši diplomati vyjednať aj tie najlepšie dohody. Ich realizácia, ako sa už v minulosti opakovane ukázalo, bude prebiehať len veľmi ťažko.

    Slovenská republika je dnes na chvoste v čerpaní európskych fondov na vedu a výskum. Nemáme kapacity, nemáme infraštruktúru. Je to hanba a veľký výkričník smerom k schopnosti štátu pohnúť sa po automobilovej industrializácii v ostatnej dekáde ďalej, pohnúť sa dopredu. Pokračuje takisto fragmentácia prostredia, keď máme obchodných diplomatov ministerstva zahraničných vecí, závistlivo sa prizerajúce ministerstvo hospodárstva a Agentúru SARIO s ďalšou vlastnou sieťou zástupcov. To všetko koordinuje rada na úrovni vlády. Avšak režim ekonomickej diplomacie nemôže úspešne fungovať vtedy, ak je postihnutý trojkoľajnosťou a neustálym inštitucionálnym napätím.

    Je dôležité si uvedomiť, že v čase internetu a rýchlej výmeny informácií nepotrebujete rozsiahlu diplomatickú sieť na to, aby slovenských podnikateľov informovala o tendroch v zahraničí, to si dnes už aj malý startupista ľahko zistí. Podstatná je efektivita a individuálna zručnosť našich vyslancov. Od obchodného diplomata až po prezidenta republiky budovať vzťahy, otvárať dvere na rokovanie, kam sa iní nedostanú, a schopnosť ponúkať slovenský biznis. A už vonkoncom sa, samozrejme, nejedná len o oficiálne návštevy a protokolárne potriasanie rukami. Oveľa dôležitejšie sú dnes neformálne stretnutia v Davose či v Silicon Valley s rozhodujúcimi osobnosťami svetového biznisu a politiky.

    Záver, krátky sumár. Tento materiál je úradnícky minimalizmus. Je to slohové cvičenie, ktoré našim národno-štátnym záujmom nedáva jasnú a čitateľnú tvár. Nemá to energiu, nápad, nemá to strategickú víziu. Našim diplomatom chýba jasné zadanie. Máte moc, veľkú moc, ale okrem tendrov neviete, čo s ňou ani doma, ani vonku. Večná škoda.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Blaha, Číž a Sulík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega Procházka, ja sa priznám, mňa ste mimoriadne sklamali týmto prejavom, teda bez toho, že by som si vás nevážil. Ja si vás naozaj vážim ako odborníka v mnohých veciach. Ale načo takéto prejavy? Však vy ste nádejný kandidát na prezidenta a potom dôjdete sem s takýmto sterilným slohovým cvičením.

    Vy vyčítate pánovi Lajčákovi, že on predložil ministerský materiál, ktorý je povinná jazda?! Však toto bola taká povinná jazda, mechanicky čítané frázy, floskule, však ste si to mali aspoň bez toho textu trošku niečo povedať také prezidentské, ale toto bolo naozaj. Ja mám skôr pocit, že vy ten parlament vnímate ako taký otravný hmyz, lebo vám bráni v tom, aby ste boli na kampani. Ale obávam sa, že takéto prejavy vám príliš teda nepomôžu.

    Ja napríklad si neviem predstaviť, že by som išiel do témy, v ktorej sa nevyznám, že by som sa tu venoval poľnohospodárstvu alebo niečomu. Ale vy sa očividne v tejto téme, v tejto téme neorientujete, a preto ste to asi aj čítali a preto to bolo tak strašne slabé.

    Ako o konvente hovoriť, že to bola iba oficiálna recepcia, však tie skupiny prebiehajú, ony sú neustále, máte možnosť tam ísť. Vy ani neviete, ako ten Národný konvent, akú má štruktúru, ako prebieha, však tam niekedy choďte.

    O Poľsku, že je strategický partner, o tom nikto nepochybuje, však sa bavíme o V4. Kde ste nechali Čechov, kde ste nechali Maďarov? Ako to sú niekedy také insitné úvahy, ja neviem.

    Ale, samozrejme, aj z hľadiska toho národného parlamentu, posilňovanie národného parlamentu v Európskej únii predsa nestojí na jednom úradníkovi, aj keď považujem to, že to Sulík zrušil, za mimoriadne veľkú stupiditu, ale napriek tomu si myslím, že oveľa inšie formáty sú ďaleko dôležitejšie, napríklad COSAC alebo, však sú tu obrovské materiály, ktoré hovoria o tom, ako posilniť národné parlamenty. S ministrom diskutujeme tieto veci.

    Nikdy ste sa k tejto téme nevyjadrovali, a keď sa k nej vyjadríte, tak prečítate tieto floskule, frázy, mechanicky, sterilne, bez života. Tak strašne slabý prejav, že naozaj až mi chýbal kolega Hlina, ktorý by to trošku oživil, lebo toto bolo strašne zle, sorry.

  • Ďakujem pekne. No, kolega bol razantný, ja predsa len chcem oceniť, vážený pán kolega, že ste treťosektorový seminár nahradil opäť diskusiou o tej téme, ktorej sa tu venujeme, pravdepodobne ešte budeme venovať relatívne dlhý čas, a to je Správa o činnosti zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Nepochybne je to kultivovaný opozičný prejav, to znamená, že pravdepodobne nebudete hľadať pozitíva na predloženom materiáli, ale skôr pôjdete teda do naznačenia akosi problémov.

    Ale naozaj ani ja nehodnotím ako šťastné, že hovoríte o Ukrajine, že či prejdeme Ukrajinu mrdnutím pliec, ale rovnako ste nenaznačili, v čom by mala naša diplomacia chybovať alebo aj širšie politika vlády v tomto smere.

    No, ale chcel by som hlavne jednu vec pripomenúť vo väzbe na vaše vystúpenie, aj na viaceré ďalšie opozičné vyhlásenia. Viete, niekedy má význam pozrieť aj na nositeľov politiky. Minister našej vlády, pokiaľ viete, tá miera ocenenia jeho práce bola až taká, že sa o ňom diskutovalo dokonca v súvislosti s generálnym tajomníkom OSN. S ďalším funkcionárom vlády sa diskutovalo dokonca v súvislosti s postom šéfov komisárov v Európskej únii. Čiže pravdepodobne potom takéto zjednodušovanie, kde rozhodne tá parlamentná debata neumožňuje ísť do dôsledkov, pravdepodobne pozitíva neprináša.

    Ja si osobne myslím, a dovoľte mi to povedať, že je to veľmi dobrá stratégia fungovania našej zahraničnej politiky, vyvážená, robí z nás dobrého partnera, ale zároveň vie vytvoriť priestor aj pre ochranu našich národných záujmov.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán Procházka, zaujala ma hlavne jedna veta, ktorú ste povedali ku koncu: "Máte moc a neviete, čo s ňou." To, si myslím, že veľmi dobre vystihuje terajší stav a vidieť to teda aj na veľmi živej reakcii pána poslanca Blahu.

    Dovoľte mi vám jednu vec ešte dovysvetliť. Keď som nastúpil do Národnej rady, tak pracovala pre Národnú radu v Bruseli za nejakých skromných 7-tisíc eur plus, plus nejaké diéty, či čo, jedna mladá, veľmi šarmantná slečna, ktorej úloha spočívala v tom, že preposielala informácie, ktoré si každý startupista bez problémov nájde na europa.eu. A to bol nakoniec, ja som, samozrejme, že som tú slečnu zrušil z tejto pozície, tých 100-tisíc eur ročne ušetrených mi za to stálo. A to bol nakoniec aj jeden z dôvodov, že jeden z dôvodov pre moje odvolávanie pár týždňov neskôr. Takže asi toľko. No, zašívať sa v Bruseli za tučné peniaze, to naozaj slovenskej diplomacii ani Slovensku nijak nepomôže.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Procházka, vaša reakcia, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja som tam z toho horného kúta počul taký ten typický nezrozumiteľný hluk vzdialene pripomínajúci slovenčinu.

    Ale budem reagovať na pána poslanca Číža. No to, že sa dalo spraviť viac, súvisí s tým, ako veľké to ministerstvo je. A zostali naši diplomati, aj vrcholní politickí predstavitelia absolútne prekvapení scenárom toho vývoja. Nepredvídali možné komplikácie a zjavne nemajú žiadny plán B, ktorý by umožnil efektívnejšie presadzovanie slovenských záujmov aj na východ od našich hraníc.

    Len pre ilustráciu. Ukrajina pôvodne vypadla z oficiálneho programu rozvojovej pomoci a zrejme si všetci na ministerstve mysleli, že už je za vodou, a naspäť bola zaradená iba dodatočne.

    A myslím si, pán poslanec Číž, že táto geopolitická naivita a ťarbavosť nie je vinou primárne ministerstva a našich diplomatov. Ono sa totiž ťažko efektívna zahraničná politika dá robiť bez podpory najvyššieho politického vedenia krajiny. A mne sa zdá, že viac než národný záujem vedú niektorých vrcholných predstaviteľov štátu skôr ich vlastné osobné sentimenty, sčasti sa až nápadne podobajúce sentimentom z čias Mečiarovej vlády. A vlažný postoj pána premiéra je toho najlepšou ilustráciou.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Viskupič do rozpravy. Nie je v sále, nevidím ho.

    Pán poslanec Miškov, nech sa páči.

  • Príjemný, dobrý deň. Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, nekandidujem ani do europarlamentu, ani na žiadnu inú funkciu a za normálnych okolností by som ani nevystupoval k Správe o zameraní zahraničnej politiky, pretože to nie je téma, ktorej by som sa špeciálne venoval.

    Ale dovoľte mi možno zaujať postoj k jednej z oblastí, ktorú správa pána ministra uvádza ako jednu z kľúčových pre zameranie zahraničnej politiky, a tou je ekonomická diplomacia a jej prínos pre podporu obchodu, investícií a exportu. A tu budem možno súhlasiť s kolegom poslancom Procházkom, že je to naozaj taká povinná jazda, aj čo sa týka tejto oblasti, preto mi dovoľte aspoň niečo z tej správy zacitovať.

    "Treťou oblasťou zahraničnopolitického pôsobenia našej krajiny je ekonomická diplomacia, jednotná prezentácia Slovenskej republiky v zahraničí. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky bude v súlade s ustanoveniami kompetenčného zákona koordinovať presadzovanie obchodno-ekonomických záujmov v zahraničí a jednotnú prezentáciu SR. Zámerom bude ďalej zintenzívňovať reálnu spoluprácu s podnikateľskou sférou. Ekonomika potrebuje silné malé a stredné podniky, ktoré vytvárajú veľkú časť celkového počtu pracovných miest. Slovenská republika potrebuje investície s pridanou hodnotou, nové technológie, inovácie, spoluprácu našich a zahraničných univerzít v oblasti aplikovaného výskumu. To je jadrom novej ekonomickej diplomacie, ktorú Slovenská republika buduje."

    Na celom odstavci nie je nič, s čím by sa nedalo súhlasiť. Ale aká je skutočnosť? Aká je realita ekonomickej diplomacie na Slovensku? Slovensko sa kontinuálne prepadá nielen v rebríčkoch konkurencieschopnosti ekonomických slobôd či podnikateľského prostredia. Azda jediný rast zaznamenáva v rebríčku korupcie. Prijatie desiatok zlých a škodlivých noviel zákonov, počínajúc Zákonníkom práce a daňovými zákonmi končiac, sa zákonite pretavilo aj do prepadu prílevu priamych zahraničných investícií, a to nevídane obrovského.

    Prílev priamych zahraničných investícií má dopad na rast hrubého domáceho produktu, tvorbu nových pracovných miest, vznik moderných výrobných technológií, podporu inovácií a prispieva k rastu priemerných miezd a zároveň zlepšuje kvalifikačnú štruktúru zamestnancov. Toto všetko sú dôvody, pre ktoré je podpora prílevu priamych zahraničných investícií v rebríčku priorít na samom vrchole každej rozumnej a zodpovednej vlády.

    Vývoj priamych zahraničných investícií za január až november 2013 podľa aktuálnych údajov Národnej banky Slovenska, čiže to nie sú údaje opozície, to nie sú údaje, ktoré by som si vycucal z prsta, to sú údaje, ktoré zverejnila Národná banka Slovenska, nájdete ich na internete. Podľa týchto údajov sú výsledky za január až november alarmujúce. Stav vykazuje saldo mínus 23 mil. eur, čo znamená nulový, presnejšie, negatívny prílev priamych zahraničných investícií.

    Vážení, je to ešte horšie číslo ako prepad investícií, ktoré zažilo Slovensko v krízovom roku 2009, kedy bolo konečné saldo mínus 4,5 mil. eur.

    Iba pre porovnanie. Česká republika vykazuje za rovnaké obdobie tohto roka, to znamená január až november 2013, prílev priamych zahraničných investícií vo výške viac ako 3 mld. eur. Čiže ešte raz, Slovensko mínus 23 mil. eur, Česká republika plus 3 mld. eur. To znamená, že nie je možné použiť žiadnu obľúbenú výhovorku na krízu, ktorá postihla celú Európu alebo región strednej Európy, pretože Česi, ale rovnako aj Poliaci a Maďari sú geopoliticky vystavení úplne identickým ekonomickým externým vplyvom prostredia, ale ich politika vo vzťahu k zahraničným investíciám je oveľa efektívnejšia. Nebolo tomu tak vždy.

    Je potrebné uviesť, že po vstupe Slovenska do eurozóny sme boli jeden rok úspešnejší v lákaní zahraničných investorov ako naši západní susedia. Na prekvapenie bolo to v roku 2011, teda počas vlády Ivety Radičovej, kedy dosiahol prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko objem 2,5 mld. eur. Kým Česká republika ukončila rok 2011 s prílevom priamych zahraničných investícií vo výške 1,7 mld. eur. To bol jediný rok, kedy bolo Slovensko úspešnejšie v lákaní zahraničných investorov. Áno, a treba zároveň jedným dychom pripomenúť, že počas tohto obdobia vzniklo na Slovensku viac ako 50-tisíc nových pracovných miest.

    A teraz možno kvízová, možno rečnícka otázka. Koľko nových pracovných miest vzniklo v roku 2013? Obrovský prepad prílevu priamych zahraničných investícií je dôsledkom nezáujmu a chybnej hospodárskej politiky vlády Roberta Fica. Slovensko sa stratilo s hľadáčikom investorov a niečo o tom viem. Investori nás obchádzajú a väčšina investícií končí u našich susedov alebo, ako kolega Blaha povedal, v tej V4 bez nás.

    Niektoré médiá sa dnes paradoxne vytešujú z akejkoľvek investície, ktorá na Slovensko možno niekedy omylom zablúdi, či je to investícia výstavba logistických skladov Amazon s veľmi nízkou pridanou hodnotou, alebo zábavno-relaxačno-športovo, v prvej fáze nie kasína, s názvom Metropolis. Oba projekty nájdete alebo investor plánuje, ak ich umiestni, tak ich umiestni v blízkosti Bratislavy. Turzovku, Rimavskú Sobotu, Poltár, Michalovce investori dnes na mape nenájdu. Slovensko sa stáva, podobne ako to bolo za Mečiara, čiernou dierou pre zahraničné investície.

    Pán minister, v decembri 2012 vaša vláda vytvorila ďalší orgán dymovej clony s názvom Rada vlády Slovenskej republiky pre podporu exportu a investícií. A výsledkom je, že v roku 2013 sa investície prepadli hlbšie ako počas krízy.

    Pán minister, máte pod sebou vyše 50 obchodných diplomatov, ktorí prešli z ministerstva hospodárstva pod ministerstvo zahraničných vecí počas vlády Ivety Radičovej a títo obchodní diplomati stoja občanov tejto krajiny milióny eur. Nemám v hlave to presné číslo, ale ak si dobre pamätám, je to od 3 do 5 mil. eur, ročne vynaloží Slovensko na obchodných diplomatov. S akým efektom? S akým efektom? Nulovým prílevom zahraničných investícií v roku 2013.

    Pán minister, ja si vás mimoriadne vážim ako diplomata, odborníka, ale zároveň ste ministrom a podpredsedom vlády, a preto nesiete spoluzodpovednosť za to, že vinou vašej vlády prišlo, a to si dovolím tvrdiť, Slovensko o 1 až 2 mld. zahraničných investícií. Neviem, skúste mi možno povedať úprimne, koľkokrát ste upozornili svojho kolegu ministra financií alebo ministra práce, že zákony, ktoré predkladajú vo vláde, likvidujú podnikateľské prostredie a znižujú atraktívnosť Slovenska v očiach zahraničných investorov? Pretože ja som, žiaľ, z vašej strany nezachytil žiadne vyjadrenie alebo aspoň náznak kritiky týchto predkladaných zákonov.

    Preto mi je veľmi ľúto, ale vzhľadom na uvedené nemôžem svojím hlasom podporiť vašu správu.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky, pán poslanec Blaha. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Blaha.

  • Ďakujem. Pán kolega Miškov, ja chcem oceniť to, že teda ste sa venovali svojmu portfóliu ako bývalý minister hospodárstva, aj to, že ste išli z hlavy a že sa očividne orientujete v tej problematike, o ktorej rozprávate, aj keď s vami nemusím súhlasiť. Teda na rozdiel od vášho kolegu, ktorý ma tu, ako pán kandidát Procházka ma tu kritizoval, lebo mal okamžite dotknuté ego ako skolený jeleň, ako jež sa nahneval, lebo som si dovolil kritizovať. To sa mi páči zase na SaS-ke, aj na kolegoch z liberálnej strany tejto opozičnej lavice, že berú aj tú kritiku trošičku s rezervou, takže v tomto smere naozaj oceňujem a nemusíte byť hneď urazení a hneď strašne nahnevaní.

    Takže oceňujem to, že ste nešli lacným a vulgárnym spôsobom ako kolega Procházka. To je naozaj sympatické. Vďaka.

  • Pán poslanec Miškov, reakcia.

  • Napadlo mi, že vzhľadom na to, že som počul rovnaký hluk z toho horného rohu, ktorý sa podobal slovenčine, tak v podstate nebudem reagovať. Ale ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za reakciu a dúfam, že budeme takíto vecní aj nabudúce.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dovoľte teda aj mne pár slov povedať k vašej správe.

    Budem sa vyjadrovať len k tej časti, ktorá sa týka Európskej únie, a zvyšku, si myslím, už bolo čosik povedané.

    Chcem oceniť, že aspoň formálne máte snahu zapojiť celé politické spektrum do prípravy slovenského predsedníctva. Ten konvent, to sa javí celkom solídne pripravovaná vec, i keď treba sa opýtať, že to predsedníctvo, čo to je vlastne zač? Je to skôr nejaký priestor na samo sebaprezentáciu. Reálne taký význam predsedníctva aj tak už nejaký veľký nie je, ani nikdy nebol poriadne a šesť mesiacov je moc krátka doba na to, aby nejaká krajina výrazne zmenila smerovanie Európskej únie. Čiže keby sa také predsedníctvo zrušilo napríklad preto, lebo máme prezidenta Európskej únie, momentálne pána Van Rompuya, tak zrejme by si to nikto nevšimol.

    Bezvýznamnosť predsedníctva potvrdzuje aj fakt, že momentálne vedú predsedníctvo Európskej únie Gréci. Tí Gréci, ktorí nedokážu viesť jednu pomerne malú, 11-miliónovú krajinu, tak teraz majú predsedníctvo celej Európskej únie. To len ukazuje, ako je to, čo je to celé za divadlo.

    Vaša správa obsahuje bezpochyby aj správne pohľady a správne postupy. Žiaľ, obsahuje aj dosť veľa prázdnych fráz a nič nehovoriace, otrepané vety, k tomu dôjdem o chvíľu. Za najväčší problém ale považujem tvrdenia, ktoré jednoducho nie sú pravdivé preto, lebo klameme tým sami seba.

    Napríklad hneď na prvej strane vašej správy uvádzate, a teda tiež sa prikláňam skôr k názoru, že nejakí úradníci, ktorí to písali, teda uviedli: "Uvedené výročie", 10. výročie od vstupu do Európskej únie, "uvedené výročie nám pripomína, že sme etablovanými a rovnocennými členmi prestížneho spoločenstva." No, to spoločenstvo už hodne dlhú dobu prestáva byť prestížne, upadá vo svetovom merítku. Podiel HDP Európskej únie sústavne klesá, zato dlhy stúpajú. Ja by som teda bol veľmi opatrný hovoriť o prestížnom spoločenstve. A rovnocennými členmi nie sme už vonkoncom. Ixkrát sa stalo, že Slovensko jednoducho preto, lebo je malé, tak nemalo tie práva, aké mali veľké krajiny. Napríklad deficit. Samozrejme, robiť dlhy je nesprávne, ale pre Slovensko platí 3-percentný deficit, Francúzi nie. Tí si povedali 4,1 a bodka.

    Tak, pán minister, netvárme sa, že sme rovnocennými členmi, lebo potom tej správe chýba jednoducho dostatočný obsah pravdivosti. A možno by bolo ďaleko rozumnejšie napísať pravdu, aby teda sme vedeli, na čom sme.

    Vo vašej správe aj píšete, že významným momentom v roku 2014 budú májové voľby do Európskeho parlamentu. No, to teda budú. Európska únia možno zažije jedno obrovské prekvapenie a tam bude možné zistiť, ako ďaleko sa politické elity vzdialili od svojich občanov, ako si na jednej strane fungovanie Európskej únie presadzuje, predstavuje Brusel a čo na takéto veci, na tieto predstavy, hovoria občania Európskej únie. Čo hovoria na deficit demokracie, ktorý bezpochyby v Európskej únii je. Predseda Európskeho parlamentu socialista pán Schulz sa vyjadril, že keby mala byť, Európska únia keby mala byť posudzovaná tak, ako ostatné členské krajiny pri prijímaní do Európskej únie, tak musela by byť odmietnutá z titulu nedostatku demokratických procesov. Takisto regulačné šialenstvo, ktoré začína veľkej časti obyvateľov Európy prekážať. Ale v Bruseli si myslia, že musia ľudí vychovávať. Aj to bude dôvod na to veľké prekvapenie, ktoré môže v máji nastať.

    Keď si pozrieme prednedávne referendum vo Švajčiarku, kde si Švajčiari vynútili obmedzenie pohybu cudzincov, aj toto je silné memento preto, lebo tí ľudia vo viacerých členských krajinách, najmä severnej Európy, nezmýšľajú úplne inak ako takí Švajčiari. Eurovoľby preto môžu byť veľmi veľkým prekvapením. Môžu až dokonca byť dňom zúčtovania. Toto malo byť vo vašej správe, pán minister, preto, lebo naozaj teraz sa to črtá, má to javy povinnej jazdy.

    Píšete, že, rok 2014, bude Slovenská republika na európskej pôde naďalej aktívne vstupovať do diskusie o správnom tempe fiškálnej konsolidácie. Pán minister, ako si predstavujete vstup do diskusie o správnom tempe fiškálnej konsolidácie? Chcete povedať, že vy poviete Francúzom, že, moment, ale takto to dohodnuté nebolo? Budete vy trvať na tom, aby aj Francúzsko muselo dodržať 3 %? Obávam sa, že nie. Lebo pár strán ďalej tvrdíte, že my sa tých Francúzov musíme držať. Pre nás, buď teda napíšte, ako budete vstupovať, alebo, keď teda vstupovať nebudete, tak to tu nepíšte.

    Ďalej sa píše teda, že s cieľom, budeme teda vstupovať do diskusie s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi potrebou bojovať proti nezamestnanosti prostredníctvom investícií a nutnosťou zabezpečiť udržateľnosť financií. No to sú tie všeobecné frázy. Po slovensky toto znamená brzda a plyn súčasne. Vy naraz budete brzdiť a dávať plyn. Naraz budete míňať peniaze na nejaké investície do oblastí podporujúcich bla-bla-bla a zároveň budete chcieť udržať verejné financie. Toto takto nefunguje. To je celé pomýlené. Európska únia túto pomýlenosť predvádza už roky a výsledok je, že priemerný verejný dlh všetkých štátov Európskej únie naďalej rastie. Ja by som sa teda týmto určite príliš nechválil. A takisto prostredníctvom investícií do oblastí podporujúcich hospodársky rast. No, Gréci mali za posledných 30 rokov investícií podporujúcich hospodársky rast približne 140 mld. eur. Viac, ako ktorákoľvek iná, hovorím o eurofondoch, viac ako ktorákoľvek iná krajina Európskej únie. Výsledok je 28-percentná nezamestnanosť. Ale nekončí to. Ešte stále nenabrali ľudia v Bruseli, ale ani, bohužiaľ, vy, pán minister, dostatok odvahy a napísať tam skutočnosť. Skutočnosť je taká, že tieto peniaze sú vyhodené von oknom. Grécko má snáď najvybudovanejšiu diaľničnú sieť v Európe, ak nie vo svete, určite jednu z najvybudovanejších vo svete. Pár mesiacov, dva mesiace dozadu dostali ďalšie 3 mld. eur na dobudovanie ďalšej diaľnice. My máme 450 kilometrov diaľnic a raz tak väčšie, a dodnes nemáme spojenie medzi Bratislavou a Košicami, a raz tak väčšie Grécko aj plochou, aj obyvateľmi, raz tak väčšie má nie 900, čo by tak asi zodpovedalo, má 3 200 kilometrov diaľnic, 3 200 a dostanú ďalšie 3 mld. z fondov Európskej únie.

    Mňa by veľmi zaujímalo, pán minister, čo ste vy v tejto veci urobili? Povedali ste, že, hmm, skúsme to prehodnotiť, možnože to je trošku pritiahnuté za vlasy, aby sa do Grécka pchali stále ďalšie a ďalšie peniaze a Slovensko nemá dobudovanú ani len diaľnicu medzi dvoma najväčšími mestami, Bratislavou a Košicami.

    Tak netvárme sa, že sme rovnocenný partner Európskej únie. Sme submisívny partner Európskej únie a toto trvá už ďaleko pred vaším nástupom, trvá to už hodne veľa rokov, v podstate od začiatku. Ale čo je smutné, pokračuje to.

    Musím teda povedať, keď už vidím, že pán kolega Blaha je medzi nami, že oceňujem aspoň vo verbálnej rovine, že máte snahu už teda prestať byť v predklone pred Bruselom. To bola vaša reakcia, pán Blaha, na pani poslankyňu Vášáryovú. Tak ja dúfam, že budú nasledovať skutky. Lebo momentálne to žiadne skutky nie sú.

    Vo vašej správe píšete: "V rámci budovania bankovej únie bude kľúčové spustenie jednotného mechanizmu dohľadu a práca na legislatíve v oblasti jednotného mechanizmu pre rezolúciu bánk." Áno, majme spoločné pravidlá pre banky. Ale je mimoriadne nebezpečné realizovať bankovú úniu tak, ako si niektorí socialisti predstavujú, preto, lebo potom slovenskí občania budú svojimi vkladmi ručiť za nejakú skrachovanú a vklady v nejakej skrachovanej španielskej banke. Toto mala vaša správa obsahovať. Že je tu reálne riziko, že keď sa neozveme ako teda ten údajne rovnocenný partner, tak sa kľudne môže stať, že budeme ručiť za vklady v iných krajinách. Vaša správa sa tvári, ako keby takéto riziko neexistovalo. Pol slova tu o tom nie je. Za to sú tu bláboly: ozdravenie bankového sektora v EÚ a obnovenie dôvery - čistý výsmech, ako obnovenie dôvery v bankovom prostredí považuje Slovensko za kľúčové. Nie, pán minister, za kľúčové by ste mali považovať to, aby slovenskí občania nedoplácali jedného dňa na ručenie vkladov v iných krajinách.

    Ďalší blábol: "Slovenská republika bude podporovať skvalitnenie koordinácie hospodárskych politík v EÚ a zlepšovanie napĺňania cieľov stratégie EÚ 2020." Stratégia EÚ 2020 je jeden velikánsky blábol, nič nehovoriaca zmes rôznych, pekne znejúcich slov, presne tak, ako bola Lisabonská stratégia 2010, ktorá nebola ani len náznakom naplnená, tak súdruhovia v Bruseli vymysleli ďalšiu Stratégiu 2020, ktorá rovnako nebude naplnená.

    Pán minister, ja by som sa hanbil sem písať niečo o nejakej Stratégii 2020 plnou vážnosťou: "zlepšovanie napĺňania cieľov". Jednoducho na napĺňanie nebude, to sú bláboly. A obávam sa, že to veľmi dobre viete.

    A ďalej píšete: "Slovensko podporuje komunitárny prístup v oblastiach, kde boli Európskej únii zverené právomoci na dosahovanie spoločných cieľov", fajn, "za prísneho dodržiavania zásady subsidiarity." Subsidiarita znamená, že to, čo vie byť, o čom vie byť rozhodnuté na nižšej úrovni, nech sa rozhodne tam. Ale dnes EÚ strká nos do všetkého. Do všetkého. Toto sa výrazne za posledných 20 rokov zhoršilo. Dnes EÚ diktuje, koľko litrov smie mať nádržka na WC. A vy tu píšete niečo o prísnom dodržiavaní zásady subsidiarity. Veď to je výsmech!

    Píšete, že európske štrukturálne a investičné fondy a v súvislosti s nimi Slovensko nasmeruje európske finančné prostriedky do oblastí generujúcich čo najvyššiu pridanú hodnotu pre občana, a opäť bla-bla, do obnovy hospodárskeho rastu. Lenže netvárme sa, že tie peniaze spadli z neba, že európske fondy, že to tu, skrátka, je a to tu pristálo z vesmíru. To najprv museli nejakí ľudia, ktorí v Európe tvoria hodnoty, zaplatiť vo forme daní, to je ešte ten lepší prípad, v horšom prípade tieto peniaze boli generované na dlh.

    A potom ide veta, ktorá možno asi je taká naj-, obsahom, -prázdnejšia, najmä do obnovy hospodár..., opäť hospodársky rast, posilňovania konkurencieschopnosti národného hospodárstva, infraštruktúrnych projektov, znižovania miery nezamestnanosti, osobitne mladých ľudí. Ja teda nerozumiem, prečo mladý človek, ktorý má celý život pred sebou, má byť osobitne na tom a 50-ročný, ktorý, keď raz o robotu príde, už ju v živote viac nenájde, má byť menejcenný? No, bla-bla-bla. Celý tento hnusný eurospeech, a vy ste ho, bohužiaľ, prebrali.

    Tu chýba štipka kritiky, štipka zamyslenia sa nad tým, či naozaj sú tieto kroky správne. Lebo veď už sa dejú ix rokov, ix rokov sa dejú a výsledok žiaden. Prečo teda, pán minister, sa tvárite, že všetko je v poriadku, nič sa nedeje, okej, a my budeme tu pokračovať.

    No, a potom ide teraz tá najnovšia prúpovídka a to je ohľadne priemyslu. Krásna to veta: "Silná Európa je nepredstaviteľná bez zdravej priemyselnej základne. Priemyselná politika Európskej únie zameraná na posilňovanie konkurencieschopnosti európskych podnikov v globálnom meradle bude jednou z dominantných európskych tém." No toto je čistá nepravda preto, lebo možno sa Európska únia k tomu verbálne hlási, ale čo zároveň táto Európska únia robí? Minulú stredu Európsky parlament schválil klimatické ciele do roku 2030, ktoré ešte viac tlačia na to, že musí byť vyšší podiel obnoviteľných zdrojov a menej, ešte menej emisií a ešte vyššia účinnosť. To všetko je pekné, len výsledok bude, že výroba, že priemysel sa presunie do Číny, do Indie, do Brazílie, aj do Ameriky. Potom tu môžme nariekať, že podiel priemyslu na celkovom HDP klesá, že už je menej ako 15 %. A môžme prijímať správy, ako to Európska únia dva týždne dozadu spravila, že my to chceme zvýšiť na 20 %, ale skutočnosť je taká, že konáte presný opak. A nielen, teda nie vy osobne, ale všetci piati poslanci SMER-u hlasovali minulú stredu za klimatické ciele, za úplne nereálne klimatické ciele, ktoré budú stáť obrovské množstvo peňazí a ešte viac straty na konkurencieschopnosti. A potom tu už budeme nariekať o tom, že chceme obnoviť priemyselnú bázu.

    Toto, si myslíme, je naozaj hodné kritiky, že jedna vec sú slová a nejaké deklarácie a druhá vec sú skutky. Toto isté aj Robert Fico si osvojil posledný možno rok a pol, kedy verbálne teda je celkom hrdinský, ale nakoniec zahlasuje za ESM? Zahlasuje. Jedno, koľko miliárd sa Slovensko zaviaže v prípade krachu niektorej krajiny platiť.

    No a ďalej sa dozvedáme, že "v uvedenom kontexte bude osobitný dôraz kladený na rozvoj politického dialógu s Nemeckou spolkovou republikou, ktorá je naším kľúčovým európskym partnerom". Áno, to je pravda, je kľúčovým partnerom, žiaľ, musím konštatovať, že v podstate celá naša európska politika spočíva z tej zázračnej formulky: "Držme sa Nemcov." To môže byť kľudne správne 90, možno 95 %, možno 80 % prípadov, ale určite nie 100. A celú európsku politiku zúžiť na to, že my sa budeme držať Nemcov, je trochu chudobné a možnože aj vašej profesionálnej povesti trochu nehodné. Je to však stále lepšie, ako písať v tej istej vete, a s Francúzskom. Francúzsko, ktoré ide dole vodou, my sa chceme držať Francúzska, ktoré je, ktoré môže poslúžiť len ako odstrašujúci príklad a nič iné? To Francúzsko, ktoré zavádza 75-percentnú, zaviedlo už 75-percentnú daň pre milionárov, pre tých rozvracačov spoločnosti, ktorí si dovolili zarobiť viac ako jeden milión eur ročne? Tak tých teraz pekne skásneme 75 %? Toto má byť pre nás nejaký kľúčový partner, s ktorým budujeme strategické partnerstvo? Francúzsko, ktoré nie je schopné dodržať ani len ten trojpercentný deficit, ani len 4,1-percentný, ktorý si sami naordinovali pred rokom? Francúzsko má rekordne najvyššiu nezamestnanosť, 35 rokov alebo 33 rokov ich rozpočet nebol vyrovnaný. A my si ich ideme brať za príklad? Pán minister, to dúfam, že nemyslíte vážne a že to je skôr ďalší nejaký z blábolov v tej správe, ktorý ste ani nečítali.

    Posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je spoločná zahraničná a bezpečnostná politika. Áno, tu by EÚ naozaj mohla byť aktívnejšia, žiaľ, nie s tou dámou na čele, o ktorej nepočuť, ktorá je tam len do počtu, ktorú nikto neberie vážne. Ako sa aj veľmi šarmantne vyjadrila americká diplomatka Victoria Nuland. To hovorí veľmi veľa o postavení Európskej únie. O tomto všetkom vaša správa mlčí.

    Je to, skrátka, taký pekný text, povinná jazda, ale zatajuje, zatajuje tie problémy, ktorým Európska únia čelí, a takisto zatajuje hrozby, ktoré pre Slovensko z tohto členstva pramenia. A to ma teda veľmi, veľmi mrzí, ja som čakal viac.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Číž, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Číž.

  • Pán Sulík, ja som sa prihlásil, lebo som presvedčený, že toto vystúpenie si zaslúži aspoň jednu faktickú, a keďže to takto je, tak mi dovoľte niekoľko veľmi krátkych poznámok.

    Logicky máme zásadné hodnotové rozpory a principiálne mám problém s tým, čo hovoríte. Ale aby som popísal, s čím konkrétne. No, na tú neuveriteľnú schopnosť vybrať si nejaký dôsledok niečoho a nesmierne ten dôsledok kritizovať. Ale skúsiť analyzovať, že prečo je tá situácia taká? No máme za sebou zhruba tých 20 až 30 rokov od samého začiatku uplatnenia toho neoliberálneho konceptu, toho, toho celého, že jednoducho musíme dať urobiť malé dane a deregulovať všetko a privatizovať a potom trickle down a všetci sa budeme mať dobre.

    V Davose bolo fórum, pán Sulík, teraz. Pozreli ste si závery? Jedna z vecí, ktoré uznalo, že sú dôsledkom tohto stavu, teda tento stav je dôsledkom aj hroznej majetkovej nerovnosti. Vaša politika bola permanentne politikou ale absolútne znižovanie zdaňovania bohatých a u nás dospela dokonca až teda do rovnej dane, napriek tomu, že aj to Francúzsko, Taliansko a aj Nemecko nepriamo má v ústave napísané úlohu progresívneho zdanenia, pán Sulík.

    A teraz Francúzsko pre vás nie je vzor? No a kto? Teda tie Spojené štáty, kolíska toho nádherného neoliberálneho konceptu? Ako je to s tým zadlžením Spojených štátov? Pán Sulík, nebotyčné bilióny amerických dolárov, aká je štruktúra toho zadlžovania, čo ho spôsobilo, kto spôsobil krízu? Francúzi? Gréci? Tie obrovské peniaze, ktoré sme museli naliať do bankového systému, sú nepochybne tragické a naozaj platili holiči, mäsiari a údržbári tie obrovské dlhy. Ale čo by sa stalo, keby sa nezaplatili?

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vaša reakcia, pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. Tak najprv skutočnosť, že pán Blaha si faktickú odpustil, ja to hodnotím ako také mierne, veľmi opatrné plus.

    A, pán Číž, vám by som, vám by som sa chcel, chcel by som oceniť ako vecnú faktickú, aj keď teda tým vaším typickým ohnivým prejavom, ale predsa len obsahom, musím povedať, že faktická poznámka hodná diskusie.

    Áno, máme hodnotové rozpory, ja si myslím, že liberálni, nie neoliberálni, to sú už takí, že uznávajú úlohu štátu. Liberáli sú tí, ktorým teda ja viem prísť na chuť.

    Áno, je to úplne iný koncept a iné hodnoty vyznávame ako napríklad vy. Ja si myslím, že zdaniť každého človeka 19 % je správnejšie ako bohatých zdaniť 75. V poriadku. Toto, si myslím, je legitímne a nakoniec táto diskusia bude pretrvávať ešte veľmi dlho.

    Takisto súhlasím s tým, že krízu spôsobilo USA kvôli zásahom štátu, o tom sa s vami niekedy veľmi rád porozprávam. Ale tá podstata, tá kritika moja voči tejto správe je taká, že Slovensko vstúpilo, v ´98. začali rokovania o prístupe do Európskej únie po tom, čo Mečiar tu zanechal, čo zanechal. Vtedy, vtedy sme pekne sklopili uši a urobili všetky možné ústupky, len aby sme sa tam dostali. Táto doba musí skončiť, pán Číž, toto nie je že liberál, konzervatívec a ľavičiar, pravičiar. Nie. Táto doba musí skončiť.

    Váš predseda o národno-štátnych záujmoch rozpráva rovnako veľa ako ja, tam nie je veľký rozdiel, len v Bruseli on vždy sklopí uši, čo ja odmietam, ale toto musí skončiť. My reálne na to doplácame alebo strácame práve pri tom, že píšeme takéto správy, nič nehovoriace prázdne správy, namiesto toho, aby sme jasne napísali, čo je vízia, za čo budeme bojovať. To sa nedeje.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Droba do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctení kolegovia, dovoľte mi v mojom vystúpení ponúknuť svoj pohľad na dokument Zameranie zahraničnej a európskej politiky v roku 2014.

    Dvadsiate výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky je dobrou príležitosťou ohliadnuť sa vzad na to, čo sa nám podarilo za dve desaťročia dosiahnuť, a zároveň, čo považujem za ešte dôležitejšie, sústrediť sa na najbližšie roky a na to, čo nás nielen čaká, ale k čomu chceme aj aktívne prispieť a čoho chceme byť aktívnou súčasťou.

    Chcem, aby môj príhovor bol konštruktívnym príspevkom do diskusie o zahraničnej politike, a to aj napriek tomu, že som predstaviteľom parlamentnej opozície. Budem sa, pán minister, veľa pýtať a ocením, ak na moje otázky dostanem od vás aj konkrétne odpovede.

    Úvodom. Zahraničnú politiku Slovenskej republiky a pôsobenie vás, pán minister, ako aj výkon našej diplomacie hodnotím v zásade pozitívne, a napriek tomu, že sa máme pozerať hlavne do budúcnosti, do roku 2014, tak neodpustím si niekoľko poznámok k tomu, čo sa udialo v roku 2013 v tejto oblasti.

    Rovnako ten predložený materiál, o ktorom dnes diskutujeme, tak ak sa na to pozrieme úplne komplexne, tak sa mu nedá veľa vyčítať. Samozrejme, každý z tých bodov by sa dal rozpitvať na drobné a s niektorými mám problém, ale summa summarum je ten dokument, myslím, v poriadku a ničím nevybočuje zo štandardu, na ktorý sme boli v Národnej rade doposiaľ zvyknutí. No poďme podrobnejšie a konkrétnejšie k niektorým oblastiam.

    Úplne na úvod, a to bude asi najvážnejšia kritika toho, čo sa odohralo v roku 2013, nemôžem nespomenúť jeden zásadný politický prešľap, ktorým ste sa z ministra odborníka stali straníckym ministrom SMER-u. PR výlet do Iránu pod zámienkou záchrany dvoch slovenských dobrodruhov nebol totiž nič iné, ako štartovací výstrel prezidentskej kampane Roberta Fica. Je bezprecedentné, aby v takomto prípade štartoval vládny špeciál, a je bezprecedentné, aby v ňom sedel naraz minister zahraničných vecí a predseda vlády. Vôbec neznevažujem váš podiel zásluh na záchrane dvoch slovenských občanov z iránskej väzby a viem, že ste v zákulisí podnikali niekoľko neštandardných krokov na to, aby ste ich vyslobodili, avšak celá tá záchrana sa udiala cez štandardné diplomatické kanály a vaše vycestovanie bolo len následným divadlom pre slovenských občanov na náklady nás všetkých. Desaťtisíce eur vyplytvané na prezidentskú kampaň Roberta Fica. Som sklamaný z toho, že ste sa na toto divadlo dali nahovoriť.

    Dvaja šuhaji paraglajdisti si mali sami zaplatiť komerčnú linku, doletieť na vlastné náklady a veľmi pekne sa vám poďakovať za to, čo váš rezort pre nich urobil, lebo, opakujem, urobil toho pre nich strašne veľa a ďaleko viac, ako je bežné.

    Je mi úplne jasné, že ste nemali na výber, a je mi taktiež jasné, že ten pokyn prišiel z Úradu vlády a vy už ste to len vykonávali, ale váš hlas má veľkú váhu, ste podpredseda vlády, a pokiaľ je to možné, tak skúste zjednať nápravu aspoň v tom zmysle, že rozpočet kampane Roberta Fica uhradí spätne čiastku, ktorú tento let stál, do štátneho rozpočtu. Toto by som bral ako gesto hodné štátnika.

    To, čo sa stalo, vytvorilo jeden veľmi nebezpečný precedens. Každý Slovák odteraz pôjde zo zahraničnej väzby vládnym špeciálom naspäť na Slovensko? Ja verím a dúfam, že nie. A ešte tretíkrát, aby som nebol nepochopený, zdôrazňujem, že to, že ste dokázali tých dvoch chlapcov, ľahkovážnych, možno nezodpovedných, vyslobodiť z iránskej väzby, považujem za veľký úspech slovenskej diplomacie, ale nemôžem ospravedlniť a prepáčiť to, akým spôsobom sa vrátili naspäť na Slovensko.

    A teraz poďme od politiky nazad k téme vami predkladanej správy. Za úplne kľúčový považujem vstup Slovenska do Severoatlantickej aliancie a rovnako vstup do Európskej únie. Ukotvenie Slovenskej republiky v oboch zoskupeniach nás zaraďuje medzi slobodné, stabilné a demokratické krajiny. Dnes sme už aktívnym a rešpektovaným hráčom, ktorý sa podieľa na tvorbe európskych politík. Som rád, že náš hlas je počuť, nielen čo sa týka vývoja na západnom Balkáne, ale aj v krajinách Východného partnerstva. Frontrunnermi približovania sa k EÚ sa stávajú Moldavsko a Gruzínsko a rád by som od vás počul pár viet k Východnému partnerstvu, k vášmu hodnoteniu a k vášmu pohľadu, prípadne predikciám na ďalší vývoj.

    NATO je garantom našej bezpečnosti. Ja budem vždy podporovať takú politiku vlády Slovenskej republiky, ktorej cieľom bude posilňovať bezpečnosť našich partnerov, a tým pádom aj bezpečnosť Slovenskej republiky. Budem podporovať také kroky, ktoré budú posilňovať postavenie a povesť Slovenskej republiky ako dôveryhodného a rešpektovaného partnera.

    Vítam a podporujem jasný záväzok vlády pokračovať v našej angažovanosti v Afganistane aj po roku 2014. Jedným dychom však musím dodať, že záväzok zvýšiť rozpočet na obranu ostal opäť len v rovine teórií. Existuje vôbec spôsob, ako by sa daná situácia mohla postupne začať meniť? Táto otázka, samozrejme, patrí skôr ministrovi obrany a ministrovi financií, avšak aj vy ste často ten, ktorý musí našim zahraničným partnerom vysvetľovať, prečo sa aj naďalej potácame okolo 1 % HDP a v strednodobom horizonte ani neexistuje perspektíva zmeny k lepšiemu a k zvýšeniu tohto rozpočtu. Osobne pri ktoromkoľvek stretnutí s Andersom Foghom Rasmussenom počúvam tú istú otázku, či s tým mienime ako Slovensko niečo urobiť, prípadne či sa nám podarí tento trend zmeniť a zvrátiť opačným smerom. Nadobúdam totiž pocit, že mnohí mienkotvorcovia na Slovensku si osvojujú názor, že bezpečnosť a mier sú samozrejmé a nič nás nestoja. Ste skúsený diplomat a viete, že opak je pravdou. Mali by ste byť jeden z tých, ktorí trpezlivo vysvetľujú význam a dôležitosť funkčných a moderných ozbrojených síl v dnešnom svete.

    V kontexte NATO vítam participáciu Slovenska na medzinárodných misiách a hovorím to pri plnom vedomí, že Slovensko v minulom roku prinieslo najvyššiu obetu, ľudské životy. Verme a dúfajme, že nevyhasli len tak pre nič, a dovoľte, aby som týmto vzdal malý hold našim hrdinom, ktorí položili život pre to, aby bol náš svet aspoň o trošku lepší.

    Slovenské národné povstanie. Som rád, že zaujalo vo vašej správe také prominentné miesto a z môjho pohľadu ide o jednu z najsvetlejších udalostí našej novodobej histórie. Téma sa stáva ešte aktuálnejšou aj po krajských voľbách. Doceňujeme dostatočne odkaz Slovenského národného povstania? Aké dostávate zo zahraničia ohlasy na víťazstvo pravicového extrémistu v Banskej Bystrici v regionálnych voľbách?

    K ekonomickej diplomacii hovoril môj kolega Miškov a táto téma je blízka môjmu podnikateľskému srdcu. Minulý rok som volal po zavedení merania výkonnosti, tzv. OBEO. Chcem sa spýtať otázku, koľko investícií v minulom roku priniesli? Koľkým slovenským podnikateľom pomohli? Či takéto štatistiky existujú a prípadne, že či robíme nejaký rebríček a vyhodnocovanie pracovitosti a prínosu týchto obchodných zástupcov Slovenska v zahraničí? Meriame nejakým spôsobom ich výkonnosť? Nestavajú sa náhodou z biznismenov kávičkári? Ja verím a dúfam, že nie, ale bol by som rád, keby ste nás informovali o tom, či a ako meriame ich výkonnosť a ich prínos pre Slovensko.

    Konzulárne služby pre občanov Slovenskej republiky, je tiež téma, o ktorej som hovoril aj v minulom roku. Systém SMS notifikácie a aplikácie Svetobežka sú z môjho pohľadu veľmi progresívne a nemyslím si, že sú štandardom v mnohých ďalších krajinách. Je to možno pre pár cestujúcich Slovákov do zahraničia obťažujúce, ale verím, že pre drvivú väčšinu veľmi príjemné nájsť si v prípade potreby SMS vo svojom telefóne, na ktoré máte telefónne číslo na ambasádu a takisto telefónne číslo s 24-hodinou službou na ministerstve zahraničných vecí.

    Chcem sa iba spýtať, či nejakým spôsobom kontrolujete aj výkonnosť tejto zložky, či robíte tzv. mister shopping a testujete, či kontaktné ambasádne čísla naozaj fungujú vtedy, keď by mali fungovať, aj mimo riadnych úradných hodín. Keby ste mi vedeli prípadne povedať, neviem, možno nedisponujete tou informáciou, ale či naozaj existuje nejaké meranie kvality jednotlivých slovenských konzulárnych oddelení a jednotlivých slovenských ambasád.

    Hovorili ste o účasti na eurovoľbách. Zhodneme sa všetci v tom, že je zúfalo nízka. A kdekoľvek prídem v Európskej únii, tak sa ma pýtajú, že ako je to možné a prečo to tak je. Ja sa obávam, že je to vo veľkej miere aj vina súčasných europoslancov, a nehovorím teraz len o europoslancoch za stranu SMER, to by som bol veľmi nespravodlivý, ale týka sa to všetkých trinástich, ktorí v Bruseli dnes sedia, ktorí veľmi málo čím prispeli k tomu, aby sa Slováci viac zaujímali o dianie na pôde Európskej únie.

    Druhé kolo prezidentských volieb sa bude konať necelé 2 mesiace pred eurovoľbami a ja sa osobne obávam, že ľudia budú z volieb tento rok už unavení. Čo sme urobili pre to, aby Slováci pochopili, že voľby do Európskeho parlamentu sú naozaj dôležité? Ako odhadujete nové zloženie europarlamentu? Tak ako niektorí ďalší moji predrečníci, som veľmi skeptický. Obávam sa, že dôjde k obrovskému vytriezveniu, dôjde k výraznému oslabeniu troch veľkých frakcií a dôjde k posilneniu takých síl, ktoré asi nikto z nás a nikto z demokraticky zmýšľajúcich ľudí by v Európskom parlamente nerád videl.

    Prihlásia sa o svoje práva a o slovo veľmi intenzívne tie strany a takí poslanci, ktorí, bohužiaľ, nevidia žiadnu budúcnosť európskeho projektu. Rátame s tým, je Európa na to pripravená? Toto nie je ani výčitka voči vám, ani kritika, je to skôr taká rečnícka otázka, že ako Európska únia naloží s tým, že zloženie Európskeho parlamentu môže vyzerať veľmi, veľmi inak, ako je tomu doposiaľ.

    Čo sa týka bankovej a fiškálnej únie, zdieľam názor kolegu Sulíka i kolegu Miškova, je to, aj kolegu Štefanca dokonca, je to katastrofa pre Slovensko a pre všetky krajiny, ktoré vedia hospodáriť a ktoré sa snažia hospodáriť. Ja naozaj nechcem vidieť takú Európsku úniu, ktorá nám diktuje, aká by mala byť výška sadzieb dane z príjmu. A tam, kde budem môcť proti tomu zabojovať, tak tak učiním.

    Čo sa týka predsedníctva Slovenskej republiky v roku 2016, prípravy sú v plnom prúde. Z informácií, ktoré sú mi dostupné, mám pocit, že všetko ide tak, ako má, a nemám žiadne pochybnosti, že Slovensko nezrealizuje tento komplexný a náročný projekt so cťou.

    Ako je to s rozpočtom? Koľko to bude stáť slovenských daňových poplatníkov a v ktorej kapitole štátneho rozpočtu sa táto aktivita objaví? Ak by ste nám mohli k tomu tiež pár informácií poskytnúť, budem za to veľmi vďačný.

    Zaoberali sme sa alebo zaoberáme sa na pôde Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, prípadne na pôde SARIO tým, ako maximalizovať benefity z predsedníctva napríklad z oblasti cestovného ruchu?

    Ďalšou témou bola Ukrajina. Ja som sa odtiaľ nedávno vrátil a v súčasnosti sme svedkami veľmi dramatického vývoja v tejto krajine, ktorá je naším východným susedom. Niektoré hlasy vyčítajú našej diplomacii pomalé a váhavé reakcie. Ukrajinu považujem za veľmi dôležitého suseda, ktorého stabilita a európske smerovanie je pre nás mimoriadne dôležité. Bez snahy hodnotiť a komentovať budem rád, ak nám, pán minister, poviete ku krajine a k súčasnému vývoju a nášmu postupu o trochu viac. Aké budú postoje Slovenskej republiky k Ukrajine, aký ďalší vývoj očakávame? A prípadne skúste na chvíľu nebyť tým profíkom, diplomatom, ktorým stále ste, a skúste odpovedať aj na otázku, či je, alebo nie je v záujme Slovenska pád Janukovyčovho režimu.

    Prečo Slovensko jasne nepomenovalo, kto sú tí Bad Guys. Ja nemám žiadne ilúzie ani o tom, čo sa dnes odohráva na námestí. Bol som toho osobne svedkom pred necelým týždňom. A to námestie na seba, bohužiaľ, nabalilo aj mnohé sily, s ktorými demokratická spoločnosť nemá nič spoločné. Existuje však niekoľko nástrojov, a keď sme sa bavili s predstaviteľmi ukrajinskej opozície, existuje niekoľko nástrojov, ako tým, čo páchajú dnes najväčšie zlo, a pod najväčším zlom mám na mysli monštruózne súdne procesy, ktoré odsudzujú na roky väzby tých, ktorí sa zúčastnili na mierumilovných demonštráciách, a to hovoríme o prvých dňoch demonštrácie, kedy ešte nedochádzalo k násilnostiam, nedochádzalo k provokáciám, ale existuje niekoľko nástrojov a takmer jednohlasne sme od opozičných lídrov počuli, že bolo by fajn zakázať, resp. zrušiť vycestovacie víza do Európskej únie pre sudcov a prokurátorov, ktorí sú skorumpovaní a ktorí sa podieľali na týchto monštruóznych súdnych procesoch. Bude ich to veľmi bolieť. Veľkú časť svojho nakradnutého majetku majú práve buď vo Švajčiarsku, alebo v štátoch Európskej únie. Ak nebudú môcť vycestovať, bude to jednak pre nich osobná hanba a jednak ich zatlačíte práve na ten otlak, ktorý ich najviac bolí. Takže ja sa so svojimi kolegami budem pokúšať, my už takýmto zoznamom disponujeme. Ten zoznam bol schválený tromi najväčšími opozičnými stranami a budeme sa snažiť presadiť, aby Slovensko iniciovalo schvaľovanie takéhoto zoznamu na pôde EÚ.

    Idem k téme západného Balkánu. Otázka Kosova je naďalej nedotiahnutá. Schvaľujem slovenský postoj a podporujem ho a tiež som za to, aby uznanie Kosova bolo podmienené dohodou Belehradu a Prištiny. Na druhej strane sa ale pýtam, či až možno príliš jednofarebné a bezhlavé podporovanie Srbska je tým, čo naozaj robí Slovensko výnimočným, a či tým vôbec niečo získavame na oplátku od Srbska, prípadne v širšom kontexte.

    Pri tejto príležitosti mi nedá nespomenúť, že bruselskí socialisti mali v pláne nominovať Hašima Tačiho na Nobelovu cenu mieru, čo sa mi zdá byť absolútne zvrátené, majúc informácie o minulosti tohto kosovského lídra. Tak ja dúfam, že to bol naozaj len vtip a že sa to nestane.

    K Ázii a Tichomoriu poviem iba pár slov. To, že rastie vplyv Číny, je nemožné nevšímať si. S miernymi obavami sledujem dynamiku bilaterálnych vzťahov medzi Čínou a Japonskom a myslím si, že ešte v tomto regióne môže dôjsť k viacerým veľkým problémom. Vzťahy s Ľudovodemokratickou republikou Číny alebo Ľudovou republikou Číny sú dnes predovšetkým o biznise, aj keď čínska strana naďalej trvá na zastaralých doktrínach marxizmu, tak v protiklade s týmito deklaráciami sa čínska vláda správa absolútne vypočítateľne a pragmaticky. Takže s týmto nemám obavy, akurát ma znepokojuje alarmujúco rastúci medziročný nárast výdavkov na zbrojenie v Číne, ktorý je naozaj obrovský. Čínska strana protiargumentuje, samozrejme, tým, že pôvodný stav bol podvýživený, hlboko podvýživený, takže ten 30-percentný medziročný nárast je len dobiehaním toho, čo majú zameškané. Ale ak sa na to pozriete, ako mocnie čínska armáda, tak je to dôvod na znepokojenie.

    Čo sa týka ekonomickej diplomacie, jej hlavná úloha je pri otváraní dverí pre zahraničné investície. Vaša vláda, bohužiaľ, robí všetko pre to, aby bolo podnikateľské prostredie čo najneatraktívnejšie, ale toto naozaj nie je vaša vina, takže nejdem sa vás v tejto oblasti ani pýtať žiadne otázky. Bohužiaľ, sme svedkami toho, čo pomenoval kolega Miškov, že dnes zo Slovenska zahraniční investori odchádzajú a žiadni noví neprichádzajú. Neprichádzajú hlavne preto, že dnešné prostredie na Slovensku je jednoducho pre nich natoľko neatraktívne, že sa im neoplatí ani teoreticky uvažovať nad tým, že by si otvorili pobočku, prípadne výrobný závod, prípadne nejaké výskumno-vývojové centrum na Slovensku.

    K rozvojovej pomoci poviem tiež pár slov. Disponuje relatívne veľmi malým rozpočtom a stotožňujem sa však s tým, že Slovensko pomáhať musí a tie priority v rámci daného rozpočtu sú zvolené správne.

    Služby občanom Slovenskej republiky v zahraničí jednoznačne áno. Ja si myslím, že došlo k pozitívnym zmenám, že dnes už to nie je o tom, že stretnete neochotného úradníka na ambasáde v zahraničí, keď máte problém, ale mám pár osobných výpovedí ľudí, ktorí sa v problémoch ocitli a slovenská ambasáda a jej služby boli hodnotené mierne kladne až kladne. Nemám žiadnu negatívnu reakciu za minulý rok, takže niečo sa podľa všetkého naozaj zlepšilo a myslím si, že ide to správnym smerom. Malo by to pokračovať smerom v tzv. Customer Oriented Consular Service, to sú ešte zvyšky mojej hantírky z telekomunikačného biznisu, kde to bolo celé o tom, ako čo najlepšie slúžiť zákazníkom. V tomto prípade sú našimi zákazníkmi všetci občania Slovenska, ktorí sa nachádzajú v zahraničí.

    Vážený pán minister, ponúkol som niekoľko svojich myšlienok a pohľad na predkladaný dokument a budem veľmi rád, ak stihnete odpovedať na moje otázky.

    A na záver chcem povedať, že sa teším na spoločné stretnutie zahraničného výboru s vami, avšak doposiaľ mi nie je známy jeho termín. Takže či sa náhodou neteším predčasne a či sa naozaj v dohľadnej dobe uvidíme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalším, keďže nie sú žiadne reakcie na vystúpenie Juraja Drobu, takže ďalším vystupujúcim rečníkom podľa poradia je Igor Hraško.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, vo faktickej poznámke v predchádzajúcej debate, ktorá neprebiehala tento deň, ale ešte pred víkendom, som si dovolil poznámku, že naši veľvyslanci sú politické nominácie. Pán minister sa na mňa oboril trochu zlým spôsobom, čo si myslím, že by takýto štátnik nemal, ale zrejme ho to dosť nahnevalo.

    Dal som si vytiahnuť všetky nominácie, alebo teda menovania našich veľvyslancov v zahraničí. Je tu zoznam od roku 2005 a netreba ísť ďalej, zastihli sme tam dve vlády Roberta Fica. A mám tuná aj veľvyslancov, ktorí boli aj za Roberta Fica za tej prvej vlády menovaní, aj za druhej vlády, teda za súčasnej vlády Roberta Fica tiež menovaní a niekde úplne inde, takže ja viem, že veľvyslancov menuje prezident, ale vždy sa to robí na návrh niekoho, pretože to nie je jeho svojvôľa.

    No a za všetkých príklady, lebo chceli ste, aby som uviedol nejaký príklad, tak tuná je ich dosť. Za všetkých by som možno vyzdvihol pána Františka Kašického, ktorý bol na ministerstve obrany a pre kauzu bol odtiaľ odvolaný, ale zaujímavé, že sa potom stal stálym predstaviteľom SR v NATO v Bruseli a to bolo za prvej vlády Roberta Fica. A za druhej, za súčasnej vlády 25. marca 2013 sa stal veľvyslancom v Nórskom kráľovstve a v Islandskej republiky. Takže to si myslím, že je nádherný príklad politickej nominácie.

    Nehovorím, že všetci veľvyslanci sú zlí. Stretol som sa s mnohými a naozaj robia svoju robotu, robia svoju robotu dobre, len je otázne, či naozaj niektorí z nich majú na to nejaké predpoklady. Ale však koniec koncov to už ukáže prax.

    Poďme naspäť ku správe. Veľa vecí už povedali kolegovia, kolega Procházka, kolega Sulík, kolega Miškov, kolega Droba mi zobrali niektoré veci. Ja by som možno len teda na zopakovanie, pretože naozaj správa je rozsiahla, na 16 stranách sa toho nachádza veľa a ja by som len poznamenal, že vo veľa odstavcoch mi chýbajú naozaj ciele. Slovensko má svoje ambície, chce niečo robiť, chce sa zapájať, ale nie je mi jasný výsledok. Možno máme aj nejaký cieľ stanovený.

    V jednom z týchto odstavcov sa píše, že: "Cieľom SR bude vytvoriť podmienky pre lepšie prepojovanie podnikateľskej sféry, výskumu, vývoja a pre posilnenie zavádzania inovácií do praxe. Priemyselná politika ju musí rešpektovať, princípy trvalej udržateľnosti, znižovania energetickej a materiálovej náročnosti, ako aj národné tradície a potenciál." Je to síce pekný cieľ, ale ako k nemu dospieť? A myslím si, že kolega Droba hovoril o tom, že hlavne tie ciele musia byť nejakým spôsobom merateľné. Vtedy budú relevantné a vtedy sa im bude uveriť.

    Tieto ciele, ktoré sú tuná mnohokrát nastavené, ak teda sa nachádzajú v niektorých odstavcoch, tak sú nemerateľné. A okrem toho idú proti tomu, alebo sú teda napísané proti tomu, čo vlastne súčasná vláda robí. Kolega Droba hovoril, že nemôže vás obviňovať z toho, že sa niečo nerobí, ale, žiaľ, ste súčasťou tejto vlády, lebo ste ministrom tejto vlády, tak sa vás to týka, či chcete, alebo nie.

    Dotknem sa teda niekoľkých oblastí, aby som len teda pre zopakovanie.

    Treťou oblasťou zahraničného politického pôsobenia našej krajiny je ekonomická diplomacia, jednotná prezentácia Slovenskej republiky v zahraničí. Tu sa píše okrem iného: "Ekonomika potrebuje silné malé a stredné podniky, ktoré vytvárajú veľkú časť celkového počtu pracovných miest." Áno, súhlasím. Ale, žiaľ, táto vláda robí presný opak. Takže potom mi nie je jasné, že teda v akom smere chceme v rámci zahraničnej politiky teda rozvíjať túto časť. Chceme dovážať technológie, investície? Áno, investície nám treba, lebo na niektoré naozaj nemáme vlastný potenciál, ale možno by ten potenciál bol, pretože máme firmy na Slovensku, ktoré sú progresívne, ktoré dokážu inovovať, ale možno by potrebovali lepšie odbytištia svojich výrobkov. A na toto by mala byť práve zameraná tá ekonomická diplomacia. A hovorilo sa tuná o nej, áno, máme ľudí v rámci ekonomickej diplomacie, ktorí pôsobia, ale opäť nevieme spočítať, alebo teda vyčísliť ich výsledky, výsledky ich pôsobenia. Čo dosiahli, za koľko to dosiahli, akým spôsobom to dosiahli? No, akým spôsobom, to už nám je v podstate jedno. Dôležitý pre nás je výsledok. Čo priniesli pre slovenské firmy?

    Ja som mal v tomto aj taký, interpeloval som ministra Malatinského, ministra hospodárstva, ktorý máte tiež tuná napísané, že budete efektívne komunikovať a spolupracovať s ministerstvom hospodárstva. Hovorili sme a pýtal som sa ho na prezentáciu slovenských, napríklad slovenských remeselníkov na svetových veľtrhoch. Odpoveď bola taká, že no my sme nedostali žiadnu požiadavku. Ale vedia vôbec remeselníci, že majú takú možnosť uchádzať sa o niečo, a vieme podmienky, za akých sa môžu uchádzať? Vedia si spočítať, či sa im to oplatí ísť sa niekde prezentovať? To snáď je úlohou ministerstva, ministerstva hospodárstva, pretože to je prioritne, samozrejme, vo vašej spolupráci, pretože takéto veľtrhy sa najčastejšie konajú v Nemecku. Aha, aj tu v tejto správe je napísané, že sa máme držať Nemecka. Tak sa držme! My máme predsa pracovitých ľudí, máme šikovných ľudí, vedia robiť výrobky, ktoré možno vedia urobiť aj v Nemecku, ale možno my vieme urobiť lepšie, kvalitnejšie, lacnejšie.

    Mám takú skúsenosť, keď som bol na vysokej škole, bol som brigádovať v Nemecku, bolo to len na pár dní, no, na dva týždne necelé, a my sme za 9 dní postavili to, čo domáci z firmy, ktorá zabezpečovala systém, ktorý sme zmontovali, hovoril, že to, čo sme my urobili za tých 9 dní, by Nemcom trvalo dva mesiace, minimálne. Tak si myslím, že máme šikovné ruky na to, aby sme ich dokázali poraziť v šikovnosti. Tak prečo neprezentujeme našich remeselníkov na takýchto veľtrhoch?

    Takže tie merateľné ciele mi v tejto správe naozaj chýbajú a hlavne teda výsledky, lebo máme tuná aj napísané, že chceme byť členom rady atď., chceme byť členom zoskupenia. No dobre, ale čo máme, čo tým chceme dosiahnuť?! Chceme dosiahnuť vyšší vplyv? Dobre. A k čomu ten vplyv má byť? Chceme tam mať ekonomické záujmy alebo aj vojenské záujmy, alebo iné záujmy? K čomu? Či byť len na piedestáli, že, aha, sme tu. Sme síce malinké Slovensko, ale sme tu, tak nás vnímajte. No všetci nás môžu mať v paži, aj keď sme členom. Ide o to, čo chceme dosiahnuť. A myslím si, že môžeme dosiahnuť pozitívne veci, máte dobré vyjednávacie schopnosti, tak to treba využiť. Ale musíme vedieť na čo? Čo chceme vyjednať, čo chceme získať? Veď v prvom rade nemôžme, že ideme sa otvárať svetu, tak poďte sem všetci, ku nám, zoberte si, čo vám treba, a čau, tvá Máňo. Veď aj my predsa potrebujeme niečo získať, preto sa robí diplomacia. Vy máte niečo, čo môžeme vymeniť za to, čo máme my. Ale, samozrejme, aby to nechýbalo koniec koncom nám.

    V ďalšom z odstavcov sa píše o bilaterálnych vzťahoch s členskými krajinami EÚ, sa píše: "V uvedenom kontexte bude osobitný dôraz kladený na rozvoj politického dialógu s Nemeckou spolkovou republikou a ďalšími krajinami, Francúzskom" atď., politický dialóg. No politický dialóg je jasný. V každej krajine vládne niekto iný, každý má svoju vlastnú politickú reč. Len teraz ide o to, že v rámci čoho chceme spolupracovať. V rámci politiky alebo na základe politických vyjednávaní chceme dosiahnuť niečo? No povedal by som, že áno. A tuná je teda tá otázka EÚ, o ktorej hovoril už aj kolega Sulík, aj kolega Procházka. A teraz je otázka, že naozaj vstupovali sme do Európskej únie s tým, že by sa nám podmienky mohli istým spôsobom zlepšiť.

    No, ja čo počúvam ľudí, to nie sú moje vlastné názory, to sú názory občanov Slovenskej republiky, že Európska únia si z nás urobila skládku odpadu. A ja s tým súhlasím, pretože boli urobené nejaké testy a zistilo sa, že v rámci Európskej únie sa ten istý výrobok predáva na západ od nás v inej kvalite, vo vyššej kvalite, ako sa predáva u nás a smerom na východ. O čo sme my horší od našich kolegov Čechov? Údajne to je tým, že máme iné chute. Prosím?! My sme nejakým menej hodnotným partnerom Európskej únie? To, že sa nejaký nápoj v Čechách predáva s cukrom a u nás náhradnými sladidlami, to je akože chuťou? A teraz chuťou koho? Horných desať, dolných desať, strednej vrstvy či? Ako sa to porovnáva? A v tomto by, si myslím, že by mala zabrať naša slovenská diplomacia a povedať konečne Európskej únii, že, prepáčte, že my sme tu síce takí malí, ale, viete, mali by ste nás brať ako rovnocenného partnera. Pretože aj my sme sa zaviazali prispievať do eurovalu, k ozdraveniu vašich bánk, lebo my sme ich mali ozdravené dávno z vlastných. To si myslím, že by mala byť väčšia úloha našej diplomacie.

    K ekonomickej diplomacii ešte v rámci niektorých odstavcov už som hovoril. "S cieľom podporiť prílev z priamych zahraničných investícií, nové exportné príležitosti, rozšírenie vedecko-technickej spolupráce." No, investície nám na niečo treba, už som hovoril, že aj niektoré firmy nemajú na to, aby investovali z vlastného, ale keby sa im otvorili exportné trhy, predávali by sa lepšie ich výrobky, už by bolo na investície. Ale tie trhy treba hľadať a tie trhy treba nájsť. Na to majú slúžiť tí ekonomickí diplomati, o ktorých tuná hovoril aj kolega Droba, ktorých ale výsledky nemáme. Koľko našich firiem sa im podarilo umiestniť, etablovať na trhy, aby tam mohli exportovať, aby mohli zarábať, aby mohli produkovať a potom, samozrejme, následne aj investovať? Investovať do vývoja, investovať možno do vzdelávania svojich ľudí a ďalšie veci. To je všetko synergický efekt. Samozrejme, na tom musí niekto pracovať a teraz je otázne, či na tom pracujú ľudia experti, alebo len, ako hovoril kolega, kávičkári. Však občas niečo spravím, tak to bude vyzerať dobre, a hádam tu ešte chvíľku zostanem, však mi je tu dobre, v tejto krajine, tak ma hádam odtiaľto nestiahnu.

    "Ministerstvo zahraničných vecí bude využívať mechanizmus Rady vlády SR na podporu expertov investícií na posilnenie koordinácie aktivít s ekonomickými rezortami, podnikateľskými združeniami a zväzmi pri implementácii stratégie vonkajších ekonomických vzťahov v 2014 - 2020, ako aj pri stanovovaní ročných priorít aktivít v zahraničí a ich teritoriálneho zamerania." Pekne napísané, ale čo má byť výsledkom? Bude využívať, no to len konštatovanie, bude využívať ministerstvo zahraničných, tak nech využíva, no a uvidíme, že kam to pôjde.

    Zaujímavá je aj táto časť: "V súčinnosti s Ministerstvom hospodárstva SR bude ministerstvo zahraničných vecí aktívne participovať na využívaní mechanizmu zmiešaných medzivládnych a medzirezortných komisií pre hospodársku spoluprácu na podporu spoločných obchodných a investičných projektov." Ja som si myslel, že to tu už funguje tuná niekoľko rokov. Tu sa konštatuje, že ministerstvo bude aktívne participovať? To tuná už takéto veci mali fungovať dávno! A tuná by sa len už konštatovalo: Na základe súčinnosti aktívnej participácie a využívania mechanizmu zmiešaných sme dosiahli toto, toto a toto. A budeme to zveľaďovať, pretože máme nechystané takéto, takéto a takéto kroky. Toto malo byť uvedené v tejto správe. Nie konštatovať to, čo tu už malo dávno fungovať.

    Zaujímavá je aj ďalšia časť: "Ministerstvo zahraničných vecí bude systematicky vyhodnocovať a upravovať sieť ekonomických diplomatov na zastupiteľských úradoch SR v zahraničí podľa potrieb podnikateľského sektora a rozpočtových možností." Tak teraz čo? To sú dve veci, ktoré mi nejak nejdú dohromady. Tak budeme, buď budeme fungovať na základe potrieb podnikateľského sektora, alebo na základe rozpočtových možností. Vieme, že rozpočtové možnosti sú tak trochu chudobné, takže vieme, kam to bude smerovať. Tak skúsme sa len sústrediť na tú jednu a že budeme postupovať podľa potrieb podnikateľského sektora. Vtedy vám to zoberiem. Pretože tie potreby naozaj tuná sú a už som o nich hovoril skôr. A táto, táto, toto slovné spojenie "že podľa rozpočtových možností" sa nachádza ešte v jednej časti, ku ktorej sa dostanem. Takže ktoré kritérium má tuná platiť? Ideme podľa potrieb podnikateľského sektora alebo podľa rozpočtových možností? Obidve dohromady nefungujú.

    O niektorých častiach hovorili kolegovia, áno, sú tu aj dobré časti, to, čo sa týka rozvoja humanitárnej pomoci, s tým takisto súhlasím a myslím si, že mohli by sme aj viacej zabrať, ale v tomto sme oproti iným krajinám napríklad v popredí, takže to je veľmi dobré. Takisto sa môže len pochváliť.

    Máme tu oblasť, ktorá zasahuje aj do mojej pôsobnosti, oblasti kultúrnej diplomacie. "V oblasti kultúrnej diplomacie bude SR klásť dôraz na prezentáciu slovenského umenia, kultúry v zahraničí, výročia" atď. "V závislosti od rozpočtových zdrojov budú iniciované komplexné prezentácie slovenskej kultúry vo vybraných krajinách." Takže sme tam, kde sme boli. Pretože rozpočtové možnosti alebo rozpočtové zdroje na kultúru, vieme, že sú minimálne. Takže opäť len taká fráza, ale nič konkrétne, žiadny konkrétny cieľ. Keby tu bolo napísané, že Slovenská republika plánuje na kultu..., v oblasti kultúrnej diplomacie investovať toľkoto a toľkoto, aby sa tam mohlo zúčastniť toľkoto a toľkoto kultúrnych ustanovizní, inštitúcií, súborov, kolektívov atď., a dosiahli sme toto, toto, toto, toto, vyzdvihli sme kultúrne povedomie, lebo tam o nás nevedeli, kultúru u nás nepoznali atď. To by bolo super. To by som kvitoval v tejto správe. Žiaľ, nie je to tak. A stačí, keby sme len v rámci programu, pretože je tuná napísaný aj odstavec, že bude sa spolupracovať s ministerstvom kultúry, to, samozrejme, súhlasím, pretože ministerstvo kultúry je garantom v tejto oblasti. Stačilo by, keby sa poriadne natlačil grantový systém ministerstva kultúry pre projekt, alebo teda pre oblasť grantového systému Pro Slovakia. Najhoršie na vycestovaní akéhokoľvek kultúrneho spolku sú cestovné náklady. Zaplatiť si autobus, nebodaj do tých vzdialenejších lokalít, nehovorím za more, zaplatiť si lietadlo. Ale to by sa zišlo. Pretože v takej Argentíne o našej kultúre toho veľa nevedia, ba, bola tam raz Lúčnica. Viete, ale Lúčnica nie je všetko. A okrem toho Lúčnica nás stojí ďaleko viacej, ako nás stoja bežné folklórne kolektívy, ktoré pracujú presne na takej istej špičkovej úrovni ako Lúčnica, ale nie sú od toho platení.

    Mali sme reprezentáciu v Japonsku, mali sme reprezentácie v Číne, ale sú tu aj iné krajiny. Mali sme dokonca prezentáciu aj slovenských tradícií v Juhoafrickej republike, v Dubaji. To bolo skvelé. Tam sa čudovali, čo všetko dokážu naši inštrumentalisti.

    Takže opäť, pokiaľ to budú naozaj konkrétne čísla uvedené, že týmto spôsobom sa chce zviditeľniť kultúra v zahraničí, na toto vyčleňujeme toľkoto a toľkoto, vtedy to budem brať.

    No a konečne je tu časť venujúca sa Slovákom žijúcim v zahraničí. Je to len taký krátky odstavček, viem, že je to zložitá problematika slovenských spolkov, najmä tu v Európe je veľa, máme aj nejaké v zahraničí a včera som spomínal, či dneska, vo faktickej poznámke Argentínu. Aj s Argentínou by sme mali nadviazať diplomatické styky, ale nielen s ňou, ale aj s Chile, aj s ďalšími krajinami. Ale v Argentíne máme Slovákov, o ktorých sa zatiaľ nevieme postarať. A mali požiadavku, dať tam učiteľa, učiteľa slovenčiny. Toto treba v prvom rade zabezpečiť a to môžete hneď ako úlohu s pánom ministrom školstva, alebo teda s ministerstvom školstva, nech sa vyčlenia finančné prostriedky pre človeka, ktorý tam bude robiť učiteľa slovenského jazyka a ďalších vecí.

    Preferuje sa Srbsko, áno, viem, bol som tam, boli ste tam aj vy, boli sme spolu na jednej slávnosti, mňa tam síce neprivítali, ale budiž, bol som tam ako bežný občan, nič sa nestalo, ale ja som bol s tými ľuďmi a počul som, bol som na základnej škole. Riaditeľka mi hovorila, čo by potrebovali. Potrebovali by slovenské učebnice. Potrebovali by na stredných školách slovenské učebnice, resp. učebnice v slovenskom jazyku na niektoré odbory. Potrebovali by helfnúť so svojimi kultúrnymi domami, kultúrnymi spolkami, lebo mnohokrát síce peniaze na to vyčlenené sú z rozpočtu ministerstva zahraničia v zastúpení zahraničných Slovákov pánom Furdíkom, ale dostávajú do národnostnej rady povedzme a tam sa niekde strácajú a nejdú na zmysluplné ciele. Možno by aj toto sa zišlo preveriť, pretože ja dostávam spätné väzby, že tie financie nejdú tam, kam by mali ísť, na rozvoj slovenskej kultúry, ale na niečo iné. Možno len na zalepenie očí, ale možno by sa tam dalo viacej urobiť. Ale toto by sa dalo urobiť nielen v Srbsku, ale aj v ďalších krajinách, len to Srbsko mi tak teraz napadlo, lebo tam mali stavať národný dom a kúpili budovu, ktorá bola nereštituovaná, resp. nevysporiadaná, aj keď peniaze z toho projektu sa vrátili na Slovensko, ale nevyriešila sa tým situácia s národným domom, takže opäť zlá situácia.

    Takže, takisto ako kolegovia, nehodnotím túto správu veľmi pozitívne, sú tam, samozrejme, aj pozitívne body, sú tam aj svetlé body, žiaľ, tých negatívnych je tam viacej. Dúfajme do budúcnosti, že sa tá situácia zlepší. A hlavne aby sme vedeli si vedieť porovnať a pozrieť v číslach a toto boli tie merateľné ciele, ktoré sa podarilo naplniť v správe, ktorá je síce orientovaná na zahraničnú politiku, a toto ešte chceme zlepšiť, lebo tuná máme na to takéto nástroje, tuto chceme dosiahnuť toto, lebo máme na to takýchto ľudí a takéto záležitosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Posledným rečníkom prihláseným do rozpravy je Jozef Viskupič.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, milí občania, dnes som v tejto debate pri téme zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky prvý raz a dúfam, že pôvodne, keďže to tu bolo viacejkrát spomínané, sme sa o tejto správe mali baviť ešte minulý rok a viackrát bolo spomenuté, že by možno z hľadiska, že ona bola vypracovaná niekedy v októbri, sa jej zišiel nejaký update, čo ale z hľadiska procesného fungovania parlamentu nie je možné, takže sa bavíme vo februári o možno dokumente, ktorý, a teraz ja by som si dovolil trošička nesúhlasiť s viacerými predrečníkmi, pretože vyčítať diplomatom diplomatický jazyk sa mne celkom nezdá. Napriek tomu si myslím, že niektoré body, resp. to, čo v správe je, popisuje trendy, popisuje daný stav a snaží sa vykresliť nejaký obraz zamerania zahraničnej politiky, možno aj v nejakom PR rozmere najlepšie, ako sa dá. Preto niektoré oblasti možno sú vynechané, niekomu tam chýbajú a niektorým oblastiam je venovaná iná pozornosť, ale z celkového zámeru, čiže zamerania zahraničnej politiky, by som vedel z toho, čo bolo odprezentované, vyčítať máločo.

    Z hľadiska tej absencie a z hľadiska zamerania mne chýba, a z kuloárnych rozhovorov, nie som sám, posledný rozhovor o tom som mal s pánom poslancom Froncom, takisto Juraj Droba, takisto s ďalšími, že ako keby ministerstvo zahraničných vecí v minulosti a i ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitosti nemalo a nemá ambíciu vytvoriť konkrétny dokument, požičiam si ten váš názor, pán kolega, ktorý by sa mohol volať doktrína zahraničnej politiky, ktorá by mala alebo mohla by mať jednu veľkú ambíciu a tou ambíciou by bola jej nemennosť cez volebný cyklus. Myslím si, že dokument, ktorý by sa dal dohodnúť cez politické spektrum, ktorý by bol jasný a rešpektoval by parametre, kde by či už národno-štátny záujem, alebo komunitárny záujem v Únii, bilaterálny záujem v Únii, bilaterálny záujem mimo Únie a aj multilaterálne záujmy bol zhrnutý v jednom dokumente, ktorý by bol jasnou víziou, jasnou stratégiou alebo jasným zámerom toho, čo si praje diplomacia ako taká v krátkodobom, strednodobom i dlhodobom horizonte, a tento dokument by odolal i výmene politických reprezentácií cez volebný cyklus. A myslím si, že tak ako mnohé rezortné agendy jednotlivých ministerstiev by si takúto doktrínu zaslúžili, tak by pri tom obrovskom mandáte, ktorý súčasná vládna strana má, a reprezentácii zahraničnej politiky v osobe nestraníka, v osobe pána ministra, ak by s takouto ambíciou prišiel, tak v správe, ktorá by sa týkala zamerania zahraničných politík, by som toto veľmi ocenil, privítal. A myslím si, že by nám bolo už raz a navždy jasné a veľmi ťažko spochybniteľné aj do budúcna, ak by bolo naveky jasné, kam sa, alebo naveky, alebo teda aj v tom dlhodobom horizonte, kam sa zahraničná a európska politika Slovenskej republiky chce uberať. Toľko úvodom.

    Rôzni predrečníci sa dotýkali rôznych parciálnych tém a ja som v pôvodnom príspevku do tejto debaty sa chcel venovať reprezentácii, ale teda tak ako tradične našej obchodnej diplomacii, chcel som sa venovať oficiálnej a zvojovej pomoci a možným eurotémam a táto debata teda mohla byť v novembri.

    Chcem vás, pán minister, tak troška poľutovať s tým, že ste sa stali troška súčasťou aj európskej kampane už a možnože tá dlhá debata, kde či už niektoré ohlásené ambície národných poslancov, alebo poslancov z tohto parlamentu sa teda prejavili aj do komentovania tejto správy. Z tohto pohľadu vás chcem upozorniť, že som v tomto miernom konflikte záujmov, ale tým, že som sa pripravoval kdesi na október na vystúpenie, tak by som chcel zostať vo vecnej rovine a možné závery, možno otázky by som nechcel prezentovať v 48-minútovom elaboráte o predstave fungovania Európskej únie.

    Napriek tomu mi nedá, keďže v správe sa nachádza z hľadiska európskej politiky dosť výrazný priestor, a to v stati jedna, ktorá je nazvaná Aktívnou európskou politikou, dosť výrazný priestor a dosť výrazný priestor k niektorým konkrétnym agendám.

    Počuli sme tu z úst pani poslankyne Vášáryovej kritiku Národného konventu a dokonca z úst pána Blahu zase kritiku tejto kritiky. A z jednej strany vítam akúkoľvek snahu, kedy si myslím, že je veľmi dobré zacielenie to, že za desať rokov slovenský občan sa s europrojektom nevžil. Mám pocit, že ten dominujúci a pretrvávajúci pocit je o tom, že síce som v Európskej únii, ale mnohé agendy, ktorým ad 1 Únia napomáha v jej nezrozumiteľnosti a ad 2 možno samostatný nezáujem občana, ale ja si osobne myslím, keďže som z výboru pre médiá a kultúru, aj nezáujem mediálneho sveta, či už médií verejnej služby, ale aj všetkých iných audiovizuálnych médií a audiomédií kreovaných na základe nášho duálneho alebo možno aj printov, ktoré prinášajú vo veľmi obmedzenej miere, niekedy až takmer nijakej, európske témy a sprostredkovávajú občanom. A v neposlednom rade aj samotnú reprezentáciu v osobách europoslancov, ktorých máme, že európsky projekt, síce sme v ňom, ale mám pocit, že tie základné postoje, že my tu a oni tam v Bruseli a toto, keďže aj Národný konvent by mohol nejakým spôsobom prispieť k informovaniu. Ja si pamätám pri tom ustanovujúcom, že eurokomisár Šefčovič vtedy robil nejakú route show v autobusoch, kde informoval, a zároveň samotné ministerstvo si dáva ako jednu z ambícií aj v rámci toho, že teda príde ku koncu volebného cyklu v máji, že by obyvateľstvo malo byť viacej informované a že európske témy sa ho dotýkajú v omnoho väčšej miere, ako si doteraz možno uvedomuje, alebo ako je mu prezentované, ak by som to mal zhrnúť.

    To, že 70 % novej legislatívy je v priamej gescii Európskej únie a tento údaj bol odprezentovaný už na mnohých fórach, je presne tým momentom, akú dôležitosť má európska agenda, kde sa tu berú vlastne pravidlá, ktoré sa nastavujú a v akom sú počte. Čo na druhej strane znamená, že legislatívna činnosť tohoto zboru pri inom mediálnom pokrytí, inom alebo možno vyššom, keď to poviem, keď to kvantifikujem, vo vyššom mediálnom pokrytí a vyššom záujme obyvateľstva tvorí už len 30 % normotvorby, a preto by malo byť každému jednému občanovi Slovenskej republiky jasné, že tá Únia a aj zastúpenie v nej je pre neho bazálne dôležité pre mnohé životné situácie.

    Možno mám aj inú interpretáciu toho, prečo máme vo voľbách do europarlamentu, ktoré sa udiali od vstupu do Európskej únie, dvakrát najmenšiu volebnú účasť vôbec. Okrem týchto štyroch príčin, ktoré som popísal, to môže byť aj jedna, a to je sklamanie zo vstupu do tohoto projektu, do tejto Únie. Pretože ja si pamätám, bol som teda o desať rokov mladší, ale pamätám si to, že keďže bežalo referendum a bolo treba urobiť a vyvinúť čo najvyššiu možnú mieru, či už politicky vtedajších politických špičiek, ale aj iných spoločenských organizácií, aby teda referendum bolo úspešné, a stalo sa úspešným a myslím, že v histórii jediným, že témy sa približovali obyvateľstvu a tým pádom veľa ľudí si pamätá to, že Únia sľubovala alebo vstup do Únie sľuboval zvyšovanie životnej úrovne, sľuboval dobiehanie a vyrovnávanie šancí, sľuboval prácu. A teraz vznikajú pri mnohých debatách s občanmi Slovenskej republiky, kde je práca, kde je dobiehanie životnej úrovne, kde je vyrovnávanie rovnosti šancí, ak dostávame správy, že konzumujeme potraviny druhej kategórie, že poľnohospodári majú stále 40-percentné platby, že namiesto práce sme dostali eurovaly.

    Viem, že je to skratka a že treba trpezlivo vysvetľovať to, že Európska únia ako projekt znesie kritiku v mnohých oblastiach, ale, bohužiaľ, s naším, alebo vďaka, s naším geopolitickým umiestnením je Únia jediným možným spolkom, kde vzhľadom na naše umiestnenie a tradície, kam patríme. A v tomto je veľmi ťažké korčuľovať, pretože dokážu niektoré politické reprezentácie alebo budúce, ktorých sa často aj poslanci Národnej rady a možno aj celá spoločnosť obáva, obávajú, dokážu pôsobiť v oblasti, ktorú môžme nazvať mottom, "nevieme, ako to chcem, ale chceme to inak", odvahou proti systému a všetko, čo súvisí so systémom Európskej únie, dokážu zametať alebo interpretovať tak, že toto spôsobuje to, že sme v Európskej únii, vaše problémy a tým pádom sa celá agenda Európskej únie, nech sa na ňu pozrieme z rôzneho uhla pohľadu, stáva ako keby nevysvetliteľná, pretože na to potrebujeme kontext, na to potrebujeme vyššiu mieru zainteresovaných tých zodpovedných a hlavne lepšiu mieru fungovania Európskej únie, ktorá by naozaj rátala nie s demokratickým deficitom, ale so zainteresovaním občana do rozhodovacích procesov.

    Vzhľadom na to, že som posledný, tak tu by som si dovolil zareagovať na niektoré vízie, ktoré aj mne chýbali, ale myslím si, že v rámci tohoto dokumentu by tam mohli byť, a týka sa to v rámci Európskej únie z môjho pohľadu, nazýva sa to tak krásne, deficit demokracie a chcel by som to teda rozmeniť na drobnejšie.

    Ja výrazne nemôžem súhlasiť s tým, čo tu prezentoval predseda eurovýboru, pretože v mnohých oblastiach zmiešal hrušky s jablkami a jeho kauzuálny svet a logická výstavba toho, kde videl príčiny stavu, kde sa naši ľudia nachádzajú, nemôžem s nimi absolútne súhlasiť. Podľa mňa Únia má byť nie socialistickejšia, ale má byť výrazne demokratickejšia. Odstránenie deficitu demokracie v mojom prípade prioritne znamená to, že, áno, tak ako bola vystavaná, že technokrati mali rozhodovať v monopolnom postavení Európskej komisie v rámci legislatívnej iniciatívy, čiže v rámci toho, kto navrhuje zákony pre europarlament, je túto kompetenciu treba zmeniť, a preto si myslím, že v Európe by odstránenie demokratického deficitu aj v tomto jednom parciálnom momente výrazne prospelo.

    Viem, že bol nástupom Lisabonu schválený tzv. citizens´ initiative (alebo občianska iniciatíva), spomínané tu boli dve, jedna o vode, ktorá bola úspešná, a jedna veľmi neúspešná, kde naša sociálna demokracia dokázala presvedčiť v rámci ročného zberu podpisov pod tému, ku ktorej sa pán predseda výboru prihlásil veľmi výrazne, bola to tá téma základného alebo nepodmieneného štátneho príjmu, ktorý mal byť vyplácaný z európskych peňazí, a tam Slovensko nazbieralo 6 200 podpisov. Zberalo sa to rok a z môjho pohľadu, ak to môžem interpretovať, aj elektronicky, ak to podpísalo 6 200 ľudí, tak to v podstate odmietli. Krajiny v rámci Európskej únie, kde naša kvóta na to, aby bola platná, je 9 750, čiže ani túto základnú kvótu na platnosť sme v tomto prípade nenaplnili, a preto si nemyslím, že s výzvou v ideologicky zafarbenom a nie čiernobielom svete, ktorý sa snažil vykresliť pán predseda Blaha, celkom obyvatelia alebo občania Slovenskej republiky budú súhlasiť.

    Rozumiem, rozumiem však mnohým názorovým spektrám, ktoré sa ohľadom európskej politiky môžu aj na tomto fóre prezentovať, pretože, tak ako som spomínal úvodom, by mala byť urobená bazálna dohoda na tom, kam sa bude uberať naša zahraničná a európska politika. A ja si myslím, že tomuto procesu by bol každý jeden zodpovedný zastupiteľ otvorený.

    Takisto som chcel spomenúť v rámci práce eurovýboru, ktorý je jeden z dvoch a ktorého som členom, ktorý sa zaoberá zahraničnou, našou zahraničnou pôsobnosťou. Mám úplne rovnaký názor ako bývalý predseda tohoto výboru pán Štefanec, že je minimálne na diskusiu a vyvoláva otázky, že sme nie kvôli tomu, aby sme boli a priori proti niečomu, ale že sme ani raz za tieto dva roky nevyužili ani žltú, ani teda oranžovú kartu, a pritom bolo, bolo na čom a bolo kde hľadať partnerov v rámci Európskej únie, aby niektoré procesy, ktoré nám, ktoré bežia v rámci Európskej únie, vedel aj náš eurovýbor nejakým spôsobom zaujať stanovisko.

    Pán predseda výboru spomínal Britov, že oni sú v tejto činnosti kladenia alebo vystavovania žltých kariet a brzdenia procesu favoriti. Len moja interpretácia, prečo sa tak deje, nie je taká istá, ako hovorí predseda eurovýboru, ale je trošička inde. Pretože každý jeden poslanec eurovýboru v britskom parlamente témam, ktoré do výboru prichádzajú, musí rozumieť. To znamená, že jemu pripravujú podklady mnohočetné a rezortné, vyprofilované osobnosti, ktoré pôsobia v jednotlivých rezortoch, a poslancom eurovýboru pri britskom parlamente dokážu kvalifikovane dávať odpovede na všetky možné rezortné iniciatívy, ktoré do eurovýboru prichádzajú. Ja sa čudujem, a niekoľko písali sme vám z eurovýboru list, že ak príde dokument, ktorý sa nazýva Sumár legislatívnych aktov, alebo to, čo chce eurovýbor prejednávať, a zo 79, to bolo, keď som to naposledy otváral na eurovýbore, 79 legislatívnych aktov Európskej únie neexistuje ministerské stanovisko pri 72. Toto je proste a na základe rokovacieho poriadku je či už anotácia k tomu, alebo predmetné ministerské stanovisko, ktoré by mal eurovýbor zobrať na vedomie, neexistuje žiadne ministerské stanovisko. Už aj procesuálne, aj ľudský, aj vecne nemôžme brať na vedomie niečo, o čom nevieme, že naša exekutíva má nejaký postoj. A preto si myslím, že v tomto, aj keď viem, že ten prísľub zlepšenia tejto situácie z júna minulého roku, ktorý prišiel, by mohol nastať a možno rozumiem procesionálnym a personálnemu poddimenzovaniu či už jednotlivých ministerstiev, alebo samotného eurovýboru, napriek tomu si myslím, že pre informovanosť členov malej národnej rady v Národnej rade, čo je pracovný názov eurovýboru, by mala byť omnoho vyššia a využívať svoje právo na to, aby niekedy naozaj vznikala debata v tak dôležitom orgáne Národnej rady, kde má Európska únia vysunutý prst pri prijímaní národnej aj legislatívy, ktorá potom končí v národnej legislatíve, ako tomu je doteraz.

    Ja môžem porovnať iba dve obdobia fungujúce pri eurovýbore. Zdá sa mi, že redukovať zasadnutia eurovýboru iba pred samity a iba pred zásadné zasadanie finančných výborov, a nie tak, ako to bolo za predsedovania pána Štefanca, že takmer každá rada, buď sme dostali informáciu ex ante, alebo ex post, a bola snaha na eurovýbore urobiť naozaj v každej jednej, v každom jednom zastúpení na euroúrovni, aby sa poslanci mohli oboznámiť s postojom ministra, ktorý nás tam ide reprezentovať, nie je dobrým trendom a dúfam, že sa to v druhej polke volebného obdobia zlepší. A možno aj vy ako rezortný minister pre európsku agendu by ste mohli vyvinúť v tejto miere nejakú aktivitu, aby sme nerobili iba fikciu fungovania eurovýboru, ale aby eurovýbor naozaj fungoval.

    K európskym témam by som asi vedel hovoriť aj dlhšie, ale nemám, nemám ambíciu na tomto fóre pri zameraní zahraničnej európskej politiky, možnože teda vznikne, a keď nás navštívite na eurovýbore pri tejto téme, rozoberieme to tam.

    Mám ešte dve poznámky. Chcel som sa venovať aj oficiálnej zahraničnej pomoci, ale profesorka pani poslankyňa Horváthová, mám pocit, že túto tému z hľadiska aj jej praxe a pôsobeniu v regiónoch Afriky toto zobrala z dosť širokého záberu. Preto iba krátka poznámka možno v duchu toho, ktorý spomínali predrečníci v miere našej ekonomickej diplomacie.

    Vy píšete v dokumente, že chcete sa teda zamerať, chcem to nalistovať, ospravedlňte ma, čiže v rámci ekonomickej diplomacie hovoríte, že by ste radi diverzifikovali export Slovenskej republiky na trhy mimo EÚ, najmä na Ukrajinu, Ruskej federácie, ďalších krajín BRICS a regiónov juhovýchodnej Ázie. My sme kritizovali svojho času aj v roku 2012, že prišlo k sťahovaniu OBEO z niektorých regiónov a začali pôsobiť v Európe. Myslím si, že diverzifikácia exportu mimo krajín Európskej únie je dobrý trend. Len ja sa potom pýtam ako?

    Takisto som sa pýtal pred rokom a pýtam sa to znova, Juro Droba ma v tomto predbehol dnes, rád by som videl naozaj kvalifikovanú tabuľku efektivity pôsobenia našej ekonomickej diplomacie. A odpustite mi túto poznámku, ale chcel by som upriamiť pozornosť, že toto nie je téma pre tému a že by som chcel do tejto otázky nejakým spôsobom príliš zasahovať, ale mnohí z nás tu máme, máme odborné a pracovné skúsenosti s tým, akým spôsobom funguje obchod. Ja si myslím, že sa stalo veľmi dobre, že obchodní alebo obchodní diplomati, lebo OBEO skončili z ministerstva hospodárstva u vás, ale presne ten parameter odpočtu ich činnosti, keď to mám úplne zredukovať, koľko peňazí, investícií, pracovných miest ich pôsobenie v krajinách, kde sú vyslaní, prinieslo Slovenskej republike, keďže sú to počítateľné veci, by možno mohlo byť aj obsahom do budúcnosti tejto správy, ale ak aj nie, tak nejakého iného odpočtového mechanizmu.

    A prečo to je dôležité? Pretože často počúvame v debatách o tom, ako sme my odkázaní 85 % na trhy Európskej únie a podobne. Práve títo ľudia, tento úzky výsek, samozrejme, v celkovej v spolupráci ministerstva a všetkých jeho zložiek by dokázali zachovať objem, ktorý tvorí tých 85 % exportu pre Európsku úniu. Ale ak by sme ich mali naozaj funkčných a ak by plnili tento základný cieľ diverzifikácie exportu SR mimo trhy Európskej únie, tak toto je presne to, čo by dokázalo ľuďom odpovedať na otázku, že by bolo viacej práce, že by bolo viacej investícií. Lebo títo ľudia môžu pôsobiť prioritne v dvoch oblastiach. Vyhľadávať teda odbytiská pre tovary, ktoré vyrábame tu, a zároveň hľadať investície, ktoré môžu priniesť výrazne vyššiu pridanú hodnotu a zaoberať sa teda naozaj nielen diverzifikáciou exportu, ale aj toho, že investičné príležitosti na Slovensku zo všetkej, z celého portfólia toho, čo Slovensko môže poskytnúť, by mohlo byť vo vyššej miere.

    Ale nechýba mi len odpočtový mechanizmus, ale možno aj zameranie sa na to, že títo ľudia, ak si pozrieme iné krajiny Európskej únie, vedia pôsobiť na prísnych obchodných kritériách, a to je to, že pôsobia a sú odmeňovaní percentuálne z toho, aký objem finančných prostriedkov dokážu v rámci investície do svojej domovskej krajiny dostať. Toto by nestálo, nechcem pôsobiť v tejto oblasti ako insitný radca, ale mať ekonomických zástupcov alebo nejakú nižšiu, alebo inú formu nepriamo ekonomickej diplomacie pod gesciou ministerstva, ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktorí by boli ako koordinátori a boli by platení presne z tých prostriedkov, ktoré by dokázali pre Slovenskú republiku doniesť, je to ten významný posun, aby sme diverzifikovali export, diverzifikovali aj možné investície na Slovensku a mali by sme ľudí zastúpených pod rezortným dohľadom, možno v spolupráci s ministerstvom hospodárstva, po celom svete alebo v tých prioritných oblastiach, ktoré si určíme.

    Chcel by som sa okrem tejto témy ešte zamerať na, spomínal to predrečník môj, a je to taká ožehavá téma, a keď sme sa naposledy bavili o úrade Slovákov žijúcich v zahraničí, dostal som možno taký, taký politický odkaz, že nerozumiete tomu, akým spôsobom a prečo sa tejto témy dotýkame viac ako iných, a teda že pôsobí niekde blízko nám bývalý predseda tohoto úradu. Napriek tomu si myslím, že to, čo je zapracované v tejto správe, a ja skončím do tej siedmej, to je posledná otázka, si myslím, že aj po poslaneckom prieskume, ktorý sme vykonali, a malo nám byť na mnohé parciálne otázky odpovedané, a doteraz nebolo, že málo využívame potenciál Slovákov žijúcich v zahraničí a že tento úrad by si zaslúžil vašu pozornosť. Pretože podľa mňa, veľmi krátko to zhodnotím, jeho nové vedenie viac otázok otvorilo, ako vyriešilo, a možno zo záverečnej reči sa dozvieme, aká je konkrétna vízia možného pôsobenia tohoto úradu v oblasti soft diplomacie alebo v oblasti toho, kde máme možno využívať potenciál ľudí, ktorí sa hlásia k Slovákom a žijú tam a ktorí by mohli a ktorých potenciál by sme mali viacej podchytiť.

    Poslednou iniciatívou v tejto oblasti, som zachytil, že títo ľudia sa ozvali petíciou a chceli by volebné právo, aby pri téme zjednocovania volebných systémov, a keďže máme v druhom čítaní volebný zákon a možno aj pod váhou vašou, kde by ste sa týchto ľudí, neviem, či mohli zastať, aby sa zjednotili aspoň v tej miere, že môžu hlasovať v jednotlivých voľbách a uplatniť si ústavou garantované právo cez poštu alebo ambasády a následne v nejakom horizonte aj cez internet, čo oni žiadajú konkrétnou petíciou, či by toto nebol jasný signál pre tieto komunity, že patria a cítime, že patria, chceme, aby vedeli, že patria k nám a že uplatniť svoje právo by mohli aj napríklad kapacitne na ambasádach, tam, kde sú otvorené, a mohli sa zúčastniť volieb.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, Martin Fronc.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pôvodne som chcel vystúpiť v rozprave, ale keď som videl ten dlhý zoznam, koľko expertov na zahraničnú politiku sa zrodilo, tak som sa rozhodol nevystúpiť a stačí mi aj táto krátka faktická poznámka aj vzhľadom na to, že istým spôsobom pán Viskupič ma nepriamo vyzval.

    Áno, ja som o tom hovoril od čias ministra Kukana všetkým ministrom, že by malo čosi existovať ako zahraničná politická doktrína alebo základné princípy zahraničnej politiky, na ktorých by sa mala zjednotiť široká škála politickej elity na Slovensku, a že je to v prospech, majú to vyspelé krajiny, má to Veľká Británia napríklad, keď tu už bola spomínaná.

    A prečo je to dobré? No, uvediem príklad, v ktorom máme aj my prsty ako. Pri ratifikácii Lisabonskej zmluvy taká vážna vec sa stala predmetom vnútroštátneho politického zápasu. A ak sa politické elity zjednotili, bolo to jediný raz, a to v roku 2004 pri vstupe do Európskej únie, keď bolo treba zabezpečiť, aby referendum bolo platné a aby sa ho zúčastnilo viac ako 50 % oprávnených voličov. Takže keď vydržal rímsky senátor Cato starší celý svoj život v rímskom senáte hovoriť "Ceterum autem censeo" ("Ostatne tak sa domnievam, že Kartágo musí byť zničené"), tak ja zopakujem, znova budem opakovať, pokiaľ tu budem, že mali by sme sa pokúsiť, a bol by to dobrý krok ministra zahraničných vecí, o vytvorenie takéhoto dokumentu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, dá sa súhlasiť skoro so všetkým, čo si povedal, ja by som asi tri takéto veci vystihol.

    Samozrejme, cieľ a nemennosť zámeru cez politické spektrum a cez politické dejiny, ktoré na Slovensku sú, by mala byť tá hlavná ideológia nie iba v zahraničnej politike, ale v každej oblasti. Áno, potom náš občan je skeptický, nevie, kde vlastne je, a vyplýva to aj z toho, že sme veľmi rýchlo po revolúcii sa stali Slovákmi a hneď na to sme sa stali euroobčanmi. Neboli sme si ešte ani v stave uvedomiť, že čo znamená byť Slovák, akí by sme mali byť hrdí, že tu máme niečo, a zrazu už sme v nejakom tom väčšom celku a to mnohých metie. A ako si povedal, mnohí tie sľubované výhody z toho EÚ necítia.

    Chce sa mi veriť, že štáty, ktoré boli v západnej Európe naučené kolonizovať po stáročia a čerpať z iných krajín ich zdroje, takto nepristupovali ku krajinám strednej a východnej Európy. Chcem veriť, že takto nepristupovali. Žiaľ, zatiaľ skúsenosť, keď nám tu ponúkali druhotriedne technológie v 90. rokoch, teraz to vidíme aj na potravinách, že nejaká celkom iná kategória kvality k nám sa dostala, to mi veľmi za tú pravdu, že takto nemysleli s nami, nedáva.

    Chcem veriť, že tieto podmienky sa zlepšia a bol by som veľmi rád, keby aj naše ministerstvo zahraničných vecí propagovalo cez svoje zastupiteľské úrady to, v čom sme svetoví. V čom sme svetoví, aby naši diplomati takto hájili svoju krajinu, keď sú už vyslaní hájiť našu farbu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán kolega Viskupič, ja síce chápem, že si v kampani do Európskeho parlamentu, ale tá kritika práce eurovýboru bola úplne účelová a lacná. Ja beriem s humorom naozaj tie tvoje božteky, čo si posielal expredsedovi Štefancovi, ale dbaj na to, že on možno bude tiež kandidátom a bude protikandidovať, tak si to potom do budúcnosti odpusti. Taká drobná rada do kampane.

    A ešte jedna drobná rada. Kritikou činnosti eurovýboru naozaj si znudil aj mňa, a to vediem tento výbor, čiže myslím si, že voličov týmto rozhodne neoslovíš. Takže taká drobná rada, snaž sa trošku iné témy, lebo to je skôr taká, by som povedal, procedurálna vec.

    Ale okrem tej cukrovej vaty, ktorú si tu fúkal ohľadom demokracie, mi povedz, čo konkrétne navrhuješ na zlepšenie demokracie v Európskej únii, ty si nič nepovedal. Tá vata, to tu bolo, toho tu bolo veľa, ale naozaj povedz niečo konkrétne. Ja som navrhol ekonomickú demokraciu, obhajoval som občiansku iniciatívu, obhajujem participatívne rozpočty na európskych fórach, obhajujem deliberalizáciu, obhajujem európske médiá, obhajujem ix projektov, napríklad legislatívnu iniciatívu strany COSAC-u a tak ďalej. Sa môžem baviť o ix veciach. Ale ty si v živote s ničím na výbore nedošiel a potom, teraz prídeš s tou vatou a teraz tu akože kritizuješ, ty - najväčší demokrat. No ale kde sú nejaké konkrétne návrhy?

    Hovoríš o nejakých textoch, ako je Phillips Smiter, Jürgen Habermas, majú úžasné návrhy, poďme sa o tom baviť. Prvýkrát od teba počujem, že niečo chceš, iba sa tu oháňaš lutkami, ale pritom je to čistá vata.

    A, viete, vieš, pán kolega Viskupič, tieto monotónne rečičky o demokracii, na to už ľudia nie sú zvedaví, oni chcú konkrétne činy. A ja naozaj ponúkam niečo, čo sa dá, o čom sa dá baviť, ty ponúkaš iba vysmievanie sa ľuďom. Keď sa vysmievaš ľuďom, že nepodporili občiansku iniciatívu za base in camp. To je vysmievanie sa ľuďom, to je naozaj hanba!

    Ďakujem.

  • Ďakujem aj pánovi Froncovi, aj kolegovi Feckovi. Myslím, že z hľadiska doktríny zahraničnej politiky budeme zajedno.

    Čo sa týka pána predsedu Blahu, tak ja mám na to poznámku, že, ajhľa, predseda výboru! Ako to bolo čo?!

    Myslím si, že je absolútnym smútkom tohoto volebného obdobia, že ultraľavicový človek vedie výbor, európsky výbor, ktorý štandardne rokoval o tom, že, a to, čo som vyzýval na úvod, že by sme mali pri niektorých politikách hľadať nejaké spoločné slovo. No tak ja som tam teda hovoril konkrétne veci. A kedy? Ja som hovoril konkrétnu vec, že potrebujeme odstrániť demokratický deficit napríklad tým, že bude Európska komisia, nebude mať monopol, ktorý je oslabený iba o občiansku iniciatívu, ale bude mať legislatívnu iniciatívu aj iný orgán, nielen Európska komisia. Je jeden z príkladov. Ty si rozprával iné cukrové vaty, ktoré ale nesedia hrušky s jablkami. Európa, Európa má problém demokratického deficitu, sama si to definuje, ale nemá problém, že ju budeme maľovať načerveno. Európa pod socialistickými a družstevnými víziami Ľuboša Blahu by trpela omnoho viacej ako teraz. Európu treba zreformovať a treba odstrániť najmä tento od voliča odpojený proces, od voliča odpojené procesy, ktoré sa v Európe dejú.

    Do tejto Únie sme nevstupovali, my sme vstupovali do Únie, kde sa deje voľný pohyb kapitálu, občanov, pracovnej sily, služieb. Ako si môže predseda výboru dovoliť kritizovať, že z Litvy chodia ľudia...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Páni, stačilo aj časovo. Vyhlasujem rozpravu týmto za skončenú.

    Vzhľadom na uplynulú dobu, resp. sme po 19. hodine, prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že budeme pokračovať zajtra ráno slovom, resp. záverečným stanoviskom pána podpredsedu vlády a potom spravodajcu.

    Ďakujem pekne. Prajem všetkým pekný, príjemný večer. Dovidenia zajtra.

  • Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.