• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Juraj Droba, Peter Fitz, Eva Horváthová, Pavol Hrušovský, Jozef Kollár, Daniel Lipšic, Jozef Mihál, Ivan Mikloš, Emília Müllerová, Zsolt Simon. Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Pavol Paška a poslanci Igor Choma, Iveta Lišková, Peter Muránsky, Ľubomír Petrák, László Solymos.

    Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o

    Zameraní zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2014.

    Materiál je uverejnený pod tlačou 764, spoločná správa výborov má tlač 764a.

    Dávam slovo podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslavovi Lajčákovi a prosím ho, aby materiál uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Zameranie zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2014 schválila vláda Slovenskej republiky 30. októbra 2013. V priebehu novembra bolo predmetom rokovania parlamentných výborov, zahraničného výboru, výboru pre európske záležitosti a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Materiál sa, samozrejme, opiera o Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 a v ňom stanovené priority. Tento rok sme zmenili tradičný názov zamerania zahraničnej politiky. Doplnili sme ho o prívlastok „európskej“, čím chceme zdôrazniť význam koordinácie európskych politík ako už etablovaného a dôležitého elementu pôsobenia rezortu diplomacie.

    Ako som tu konštatoval v marci minulého roka pri prezentácii zamerania na rok 2013, zahraničnú politiku Slovenskej republiky najlepšie charakterizuje výraz kontinuita, ktorá je lajtmotívom aj pre zameranie zahraničnej a európskej politiky na rok 2014. Nie je však mojím zámerom v úvodnom slove prerozprávať obsah všetkých kapitol zamerania, ktoré máte napokon k dispozícii. Rád by som využil túto príležitosť na prezentáciu niekoľkých kľúčových priorít na nadchádzajúci rok, kde vidím široký priestor aj pre parlamentnú diplomaciu.

    Rok 2014 možno charakterizovať aj ako rok volieb a výročí. Význam voľby hlavy štátu pre smerovanie zahraničnej politiky tu asi vysvetľovať nemusím. Význam volieb do Európskeho parlamentu pre smerovanie európskej politiky si zasluhuje niekoľko slov. Vrátim sa k nim, keď budem hovoriť o našich európskych politikách. Dovoľte mi ale zmieniť sa na tomto mieste o význame výročí, ktoré si pripomenieme. Celý rok 2013 sa niesol v znamení jubileí, ktoré majú zásadný význam pre našu štátnosť a národnú identitu. 20. výročia vzniku Slovenskej republiky a 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda. Tento rok na to môžeme nadviazať, keď si pripomenieme výročia udalostí, keď sa slovenský národ vzoprel diktatúram 20. storočia, 70. výročie Slovenského národného povstania a 25. výročie Nežnej revolúcie. Budú to výročia udalostí, keď sme sa jednoznačne prihlásili k hodnotám slobody, demokracie a ľudských práv, keď sme sa prihlásili o svoje miesto v Európe.

    Je vzácnou symbolikou tohto roka, že si práve v ňom pripomenieme 10. výročie vstupu do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, ktoré vyjadrujú úspech tohto úsilia, ktoré má korene v rokoch 1944, resp. v roku 1989. Chceme tieto výročia opäť využiť na zviditeľnenie Slovenska, ale tiež na upevnenie našich spojeneckých a partnerských väzieb. Osobitne po transatlantickej línii je to úloha obzvlášť aktuálna, ale nové pozitívne impulzy potrebuje aj Európska únia. Asi nemusím zdôrazňovať, že pri týchto aktivitách počítame s aktívnou úlohou Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ide o európsku politiku, chcem zdôrazniť štyri momenty, kde vidím výraznú pridanú hodnotu parlamentnej diplomacie.

    Po prvé, slovenské predsedníctvo v Európskej únii. Chcem opäť oceniť memorandum, ktorým sme sa naprieč celým politickým spektrom prihlásili k spoločnému postupu v príprave slovenského predsedníctva. Chcem oceniť, že sa doterajšie prípravy v súlade s memorandom až na malé výnimky nestali predmetom politikárčenia. Súčasne postupne prechádzame z roviny technickej do roviny substantívnej. V doterajšom období sme definovali potrebné ľudské a materiálne zdroje. V ďalšom období sa budeme orientovať na zadefinovanie priorít predsedníctva. Kľúčová úloha Národného konventu v tomto smere je nesporná, rovnako ako vklad Národnej rady Slovenskej republiky. Nebude to ľahká úloha, musíme byť realisti a byť si vedomí, že veľkú časť úloh nášho predsedníctva „zadefinuje“ medzinárodné dianie. O to dôležitejšie bude presne stanoviť naše národné priority, v rozsahu a spôsobom zodpovedajúcim možnostiam predsedníckej krajiny.

    Po druhé, voľby do Európskeho parlamentu, nová Európska komisia. Náš program predsedníctva v Európskej únii v roku 2016 nebude vznikať vo vzduchoprázdne. Pre definovanie našich priorít bude dôležité nové zloženie Európskeho parlamentu aj Európskej komisie. Chcem v tejto súvislosti upozorniť na dve okolnosti, a) pôjde o jedny z doposiaľ najdôležitejších volieb do Európskeho parlamentu, občania sa vyjadria ku kríze a osobitne k tomu, ako sme ju dokázali manažovať, vyjadria tým aj svoj pohľad na budúce smerovanie Únie, b) v tejto súvislosti nemôžeme prehliadnuť, že v Európe pribúdajú hnutia stavajúce na lacných antieurópskych heslách, euroskepticizme a populizme. Aj na Slovensku máme zatiaľ na regionálnej úrovni čerstvú skúsenosť s tým, aký politický potenciál v sebe nesie ponúkanie jednoduchých odpovedí na zložité otázky. Je, myslím si, zrejmé, že pri manažovaní týchto procesov bude mať parlamentná dimenzia rovnako dôležitú, resp. ešte dôležitejšiu úlohu než samotná diplomacia.

    Po tretie, budúcnosť Európskej únie. V Európskej únii došlo v dôsledku krízy k akcelerácii integračných procesov. Je dôležité, aby sa Európska únia nestala rukojemníkom svojho politického kalendára, aby počas volieb do Európskeho parlamentu a kreácie novej Európskej komisie takpovediac nezastal v Európskej únii život. Pokračovať bude diskusia o štyroch pilieroch hospodárskej a menovej únie. Prioritou Slovenskej republiky je dobudovanie bankovej únie, potrebujeme preťať nezdravé väzby medzi štátmi a bankami. V budúcnosti nesmieme pripustiť, aby sa banky zachraňovali na úkor daňových poplatníkov. Nesmieme zabúdať na sociálny rozmer integračného projektu. Na októbrovom samite Európskej únie sa podarilo dohodnúť, aby sa na sociálne otázky kládol zvýšený dôraz. Bola dosiahnutá dohoda na zakomponovaní sady sociálnych indikátorov do Európskeho semestra. Bez zachádzania do technických detailov chcem opäť zdôrazniť, že Slovensko sa prihlásilo k posilňovaniu eurointegračných procesov. Sme čitateľní, predvídateľní a nelavírujúci partner s vlastným názorom a kvalitnou argumentáciou. Dokázali sme v Európskej únii preukázať nielen našu zodpovednosť, ale aj solidaritu. Silná Európa fungujúca na báze jasných pravidiel, ktoré sú dodržiavané všetkými, je v našom záujme. Rovnako je v našom záujme, aby sa naša spoločná mena opierala o jasné a pevné hospodárske a fiškálne základy. To, čo však považujem za strategicky dôležité, je, že Slovensko ako člen najužšieho jadra Európskej únie je možno vôbec prvýkrát vo svojej histórii v prvej línii európskeho diania. A túto našu pozíciu chceme ďalej rozvíjať aj v roku 2014.

    A po štvrté, demokratická legitimita. Za rovnako kľúčové považujem, aby sme vo všetkých týchto procesoch nezabúdali vidieť občana. Je našou spoločnou úlohou, rezortu diplomacie, ale rovnako aj Národnej rady, európske témy aktívne a zrozumiteľne komunikovať verejnosti. Len tak dosiahneme vyššiu účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu, len tak dokážeme predísť tomu, aby občania vyšli v ústrety euroskeptickým, populistickým či dokonca extrémistickým hnutiam, postavili sa im. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí má záujem prispievať k hľadaniu celospoločenského konsenzu, k zásadným otázkam v budúcnosti Európskej únie. Preto budeme pokračovať v realizácii projektu Národného konventu o Európskej únii, ktorého ďalšie plenárne zasadnutie sa uskutoční pri príležitosti 10. výročia vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Ďalším z príspevkov nášho rezortu do diskusie k európskym témam bude správa hodnotiaca desať rokov členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Jej súčasťou budú aj odporúčania v oblasti európskych politík a ďalšieho smerovania európskeho projektu.

    Na ústrednom mieste našich priorít, osobitne v regionálnej a bilaterálnej dimenzii, samozrejme, zostáva stredoeurópsky región v širšom slova zmysle vrátane pre nás jedného z rozhodujúcich partnerov, Nemecka. Prejavom toho je nielen skutočnosť, že ako vôbec prvého ministra zahraničných vecí v tomto roku na Slovensku som privítal nového ministra zahraničných vecí Rakúska, ale najmä to, že v polovici roka sa ujmeme predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke, ktoré je v tomto priestore kľúčovým zoskupením.

    Asi nikto nespochybní, že Vyšehradská štvorka v súčasnosti prežíva jedno zo svojich najlepších období. Predchádzajúce predsedníctva nasadili latku mimoriadne vysoko. A my chceme sa im minimálne vyrovnať a udržať pozitívne momentum v činnosti Vyšehradskej štvorky. Posunuli sme dnes Vyšehradskú štvorku do polohy strategickej spolupráce, kde okrem prioritných zahraničnopolitických agend intenzívne budujeme strategickú spoluprácu v oblasti infraštruktúry, energetiky či obrany.

    Budeme mať ambíciu, aby bol stredoeurópsky región ešte viac viditeľný a bolo ho viac počuť v európskych rozhodovacích procesoch, podobne ako tomu bolo minulý rok napríklad v otázke kohéznej politiky v rámci rokovaní o Viacročnom finančnom rámci Európskej únie.

    Tiež máme ambíciu využiť tohtoročný GLOBSEC na to, aby zo strednej Európy vyšiel impulz v smere znovunaštartovania transatlantickej spolupráce.

    Medzi trváce priority našej zahraničnej politiky patrí západný Balkán a Východné partnerstvo. Nebude tomu inak ani v tomto roku.

    Na Balkáne dochádza k citeľným posunom, na ktoré bude musieť byť schopná reagovať aj naša diplomacia. Vítam, že aj parlamentná diplomacia je v tomto smere výrazne aktívna. Nie je náhoda a nebola to len púha symbolika, že to bol práve slovenský premiér, ktorý v januári ako prvý navštívil Belehrad po tom, čo Srbsko otvorilo prístupové rokovania s Európskou úniou. Nie je to však, žiaľ, iba tento pozitívny vývoj na Balkáne, ktorý našu pozornosť v poslednom čase viac obracia smerom na východ.

    S veľkými očakávaniami sme spoločne s partnermi v Európskej únii pripravovali podmienky pre Vilniusky samit, výsledok samitu bol komentovaný, analyzovaný a hodnotený cez prizmu nečakaného ukrajinského rozhodnutia prijatého na poslednú chvíľu. Jeho dôsledky poznáme a hneď sa k nim vyjadrím. Chcem ale zdôrazniť, že Vilniusky samit nebol neúspešný.

    Nemôžeme prehliadať, že Európska únia parafovala asociačné dohody s Moldavskom a Gruzínskom. Práve aj na základe poznania dôsledkov ukrajinského scenára musíme teraz urobiť všetko pre to, aby sa nezopakoval v ďalších krajinách Východného partnerstva. Som preto rád, že po dlhých rokoch od minulého roka v Moldavsku máme a v Gruzínsku čoskoro budeme mať svoj zastupiteľský úrad.

    Ukrajina je pre Slovensko zahraničnou politickou výzvou, ktorá možno za dvadsať rokov našej samostatnosti nemá paralelu. Aj laikovi musí byť jasné, aké obrovské zahraničnopolitické bezpečnostné, energetické a ekonomické záujmy Slovenska sú v hre. V tomto svetle je pre mňa trochu zarážajúce, s akou ľahkosťou sú vo verejnom, politickom či mediálnom diškurze používané termíny ako občianska vojna či rozdelenie Ukrajiny. Dovoľte mi preto použiť trochu zdržanlivejší jazyk.

    Od Ukrajiny žiadame tri veci. Po prvé, dialóg, môže to znieť ako klišé, ale niet inej cesty. Môžeme mať politické alebo aj osobne sympatie k jednotlivým aktérom. Našou primárnou úlohou v tejto chvíli však je podporovať proces ako taký, proces demokratizácie a stabilizácie Ukrajiny, samozrejme, s primeranými časovými rámcami. Cieľom je, aby si v konečnom dôsledku Ukrajinci mohli slobodne vybrať. Nepochybne tu dôjde aj k momentu, keď budú pomenovaní a potrestaní vinníci. Teraz je však rozhodujúce hľadať a nachádzať riešenia napätej situácie. Po druhé sú to pravidlá. Ich obsah si opäť musia dohodnúť Ukrajinci. Našou úlohou je vyžadovať, aby tieto pravidlá hry ústavné či zákonné boli spravodlivé a rovné pre všetkých aktérov a aby boli prijímané spôsobom rešpektujúcim elementárne demokratické pravidlá. A po tretie je to odmietnutie násilia. Dialóg má jedinú alternatívu. A tá nie je v záujme Ukrajiny, Slovenska, Európy ale ani Ruska. A preto, hoci to bolo povedané tisíckrát, musíme to zakaždým Ukrajincom opakovať, násilie nie je prípustné ako nástroj politického boja v dnešnej Európe.

    Tým, ktorí sledujú aktivity našej diplomacie, nemusím vysvetľovať, do akej miery sme v európskom smerovaní Ukrajiny zaangažovaní. V decembri som v Kyjeve osobne hovoril s poprednými predstaviteľmi tak vlády, ako aj opozície. To isté som zopakoval cez uplynulý víkend v Mníchove. Premiéri Vyšehradskej štvorky minulý týždeň prijali spoločné vyhlásenie k dianiu na Ukrajine. Úloha parlamentnej dimenzie je aj v tomto smere opäť nenahraditeľná. Z pohľadu európskej diplomacie vidím dnes dve základné úlohy, po prvé, pomôcť Ukrajine, zrejme aj v spolupráci s medzinárodnými finančnými inštitúciami nájsť spôsob, ako prekonať kritickú ekonomickú situáciu, aby Ukrajina nemohla byť tlačená k múru ekonomickými nástrojmi, a, po druhé, poskytnúť Ukrajine perspektívu, o ktorú bude mať záujem a ktorú si zaslúži, bez okolkov, veľmi jasným spôsobom, samozrejme, pri prísnom vyžadovaní splnenia podmienok, ktoré si európska perspektíva žiada. Teraz už nejde o technický proces, aj ponuka Európy bude musieť byť politická.

    Nechcem hovoriť dlho, neznamená to však, že ďalšie otázky považujem za druhoradé.

    Hlavnou prierezovou prioritou rezortu zahraničia je ekonomická diplomacia. Za kľúčovú považujem víziu spočívajúcu v obrátení kurzu slovenskej ekonomiky smerom ku znalostnej ekonomike založenej na inováciách, vede, výskume a moderných technológiách. S ekonomickou diplomaciou súvisí prezentácia našej krajiny.

    Hovoril som o príležitostiach, ktoré ponúkajú jubileá tohto roka, chceme ale ísť ďalej a vybudovať značku branding Slovenska. Práve tento rok by v tomto smere aj so zapojením odbornej i laickej verejnosti mal priniesť prvé konkrétne výsledky.

    V bezpečnostnej agende sa blíži samit Severoatlantickej aliancie a kritický rok pre odovzdanie bezpečnosti v Afganistane do rúk Afgancov. Je naliehavo potrebná renesancia transatlantických vzťahov. Aj o tom sme hovorili spolu s premiérom Ficom na stretnutí s prezidentom Obamom koncom minulého roka.

    Nemôžeme pritom zabúdať ani na proliferáciu konfliktov v dnešnom svete. Sýria, Južný Sudán, Mali, či Stredoafrická republika sa z tradičného pohľadu nachádzajú takpovediac za našimi humnami, Slovensko však už prerástlo svoj provinčný rozmer, a preto budeme čoraz viac čeliť požiadavkám na aktívnu účasť v riešení globálnych otázok.

    Samozrejme, nezabúdame ani na ľudskú dimenziu diplomacie zahŕňajúcu agendu ľudských práv, agendu konzulárnu aj krajanskú.

    Rád by som už ale tieto a ďalšie možné oblasti vášho záujmu prenechal na našu diskusiu. Ďakujem vám za pozornosť a teším sa na vaše otázky.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi zo zahraničného výboru poslancovi Jurajovi Blanárovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, dovoľte mi, aby som predniesol teraz návrh spoločnej správy, ktorá bola prerokovaná na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky svojím č. 788 zo dňa 11. novembra minulého roka.

    Tento materiál bol prerokovaný vo výbore pre európske záležitosti, v zahraničnom výbore a výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor bol určený výbor zahraničný. Tento výbor uznesením z 27. novembra 2013 č. 103 ho prerokoval 27. novembra 2003, potom zahraničný výbor to prerokoval 21. novembra 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva to prerokoval 21. novembra. Materiál bol zobraný na vedomie, to znamená, že neboli k tomu žiadne vážne pripomienky, ktoré by menili charakter alebo dopĺňali charakter tohto materiálu.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní tohto dokumentu Zameranie zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2014 (čiže tlač 764a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 76 z 28. novembra 2013. Týmto uznesením ma rovnako gestorský výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Vážená pani predsedajúca, toľko z mojej strany, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala prihlášky, za klub SDKÚ – DS vystúpi pán poslanec Mikuláš Dzurinda, ďalej do rozpravy sú písomne prihlásení pán poslanec Jozef Mikloško z klubu KDH, pani Magda Vášáryová, pán František Šebej z klubu strany MOST – HÍD.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Mikulášovi Dzurindovi.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády pán minister zahraničných vecí, kolegyne, kolegovia, pre nás, čo máme radi zahraničnú politiku, je to dnes sviatočný deň. Len ma zaráža, že tak rýchlo beží čas. Sa mi zdá, že celkom nedávno sme o zahraničnej politike tu diskutovali.

    Keď raz za rok máme možnosť sa zamýšľať nad zahraničnopolitickým smerovaním Slovenska, nad našimi prioritami, nad tým, čo bude, nie je možné to dosť dobré robiť bez toho, že by sme sa tak trošku neobzreli a nereflektovali tú minulosť, ktorá je celkom čerstvá. Takýto pohľad bude, myslím, charakterizovať aj moje vystúpenie. Budem sa zamýšľať nad budúcnosťou, ale čo najpozornejšie reflektovať aj uplynulú minulosť a to, čo sa odohráva okolo nás a vo svete v týchto mesiacoch, týždňoch, chvíľach.

    Je mi ľúto, že na úvod nemôžem byť originálnejší, ako som bol pred rokom, keď som v súvislosti s našou zahraničnou politikou a dokumentom, ktorý bol podkladom pre naše rokovanie, hovoril o tom, že ide o dokument veľmi všeobecný, veľmi nekonkrétny, o dokument z ktorého je pomerne ťažké, ak nie nemožné odčítať skutočné priority našej zahraničnej politiky, odčítať to, kde Slovensko chce v zahraničnej politike priniesť svoju pridanú hodnotu. Už nestačí povedať, že Slovensko je desať rokov v prvej línii Európskej únie, to nestačí. To nie je aktuálna novinka. To je vec, ktorá platí desať rokov a práve preto, že už desať rokov by sme mali byť smelší, aktívnejší a prínosnejší. Žiaľ, opäť keď som si viacnásobne tento dokument prečítal a keď sme o ňom diskutovali pomerne obsiahle aj na zahraničnom výbore, som si túto skutočnosť uvedomoval.

    Keď pán podpredseda vlády povedal, ako nás vyrušuje extrémizmus, nielen na strednom Slovensku, nielen na Slovensku, ak vyjadrujeme obavy, ako extrémizmus poznačí nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu, tak sa domnievam, že neraz máme na tom svoj podiel viny aj my, a to tým, že chceme byť príliš pekní, príliš hladkí. A preto sme nekonkrétni, vyhýbame sa ťažkostiam, bolestiam, chybám a nedostatkom. Toto považujem za veľmi vážne. A k tomu sa budem vo svojom vystúpení aj niekoľkokrát vracať.

    Povedal som, že taká základná charakteristika videná mojimi očami je veľká všeobecnosť, nekonkrétnosť tohto dokumentu. Aj teraz keď som veľmi pozorne počúval pána podpredsedu vlády, dovolím si povedať možno trošku príkro, ale pokojne, že takéto vystúpenie pán vicepremiér by mohol povedať aj v českom parlamente, aj v poľskom, aj v maďarskom, aj v estónskom, aj v nemeckom, natoľko je nekonkrétny, natoľko bol všeobecný.

    Ale znovu, keď som hľadal odpoveď na otázku, kde by malo Slovensko priniesť svoju pridanú hodnotu, tak som našiel jedinú pasáž, ktorá o tomto hovorí na strane 5. Na strane 5 sa píše, že záujmom Slovenskej republiky je, aby Európska únia proaktívne reagovala na krízy vo svete, a ďalšia veta hovorí, že v Európskej únii bude Slovenská republika pôsobiť tak, aby sa využíval komplexný prístup EÚ pri riešení medzinárodných kríz. Ja to prečítam ešte raz: „V EÚ bude Slovenská republika pôsobiť tak, aby sa využíval komplexný prístup Európskej únie pri riešení medzinárodných kríz." Pri najlepšej vôli tomu sa porozumieť nedá. Pri najvyššej miere slušnosti a pokoja môžem povedať to, že ide o neobyčajnú frázu. Nie som si istý, či jej rozumie aj samotný autor. Myslím si, že písať takéto dokumenty prosto nemá žiaden význam, ak toto je naozaj pôsobenie Slovenskej republiky alebo by malo byť pôsobenie Slovenskej republiky v Európskej únii.

    Nebudem sa dnes pýtať, ako mieni Slovensko pôsobiť v krajinách Maghrebu alebo v Stredoafrickej republike, alebo v subsaharskej Afrike. Nebudem sa pýtať, ako by malo Slovensko vplývať na Irán, aby bol kooperatívnejší, alebo na Severnú Kóreu, aby, prepytujem, neblbla. Ale budem sa pýtať na to, čo v skutočnosti malo by byť prioritami slovenskej zahraničnej politiky. A iste nikoho z vás neprekvapím, keď budem hovoriť najmä o dvoch vektoroch, o západnom Balkáne a Východnom partnerstve. Koniec koncov za tie kľúčové priority to označil aj podpredseda vlády.

    Stručnejší budem k západnému Balkánu z dôvodov, ktoré iste všetci chápeme, lebo chcem hovoriť viac o Ukrajine, o Východnom partnerstve.

    Myslím, že bolo príznačné pre súčasnú vládnu politiku, keď hovoriac o západnom Balkáne pán podpredseda vlády Lajčák spomenul jedinú krajinu, Srbsko, chvála Pánu Bohu, saxes story, hovoríme my východniari. Úspešný príbeh napísalo Srbsko. Veľmi som sa tešil celému tomu vývoju, ktorý viedol a vedie k tomu, že Srbsko, ak sa dobre pamätám, od 21. januára už konkrétne rokuje o svojom vstupe. Pán premiér Dačič hovorí o tom, že to je najväčšia udalosť v histórii Srbska po 2. svetovej vojne. Tak dôležité to je pre srbský národ, pre Srbsko. A myslím si, že tomu sa rozumieť dá.

    To, čomu sa ale už rozumieť dá menej, je, že pán vicepremiér prešiel veľmi hladko, a dokument o tom nepojednáva vôbec, že máme aj veľké starosti na západnom Balkáne. Nechcem hovoriť o starostiach Albánska, alebo možno Kosova, možno preto, že sa im menej venujem. Možno by som nemal hovoriť ani o starostiach, ktoré máme v súvislosti s Macedónskom, že nevie rozťať ten gordický uzol, aby aj ono mohlo rokovať. Mám na mysli názov krajiny, že, a blokáciu zo strany Grécka.

    Chcem ale hovoriť o krajine, kde by sme mali niečo urobiť, kde náš rukopis by mal byť viditeľný. Prečo nehovoríme o Bosne a Hercegovine? Ja som sa domnieval, aj vzhľadom na históriu, aj vzhľadom na angažovanosť našich diplomatov vrátane pána podpredsedu vlády, že tej krajine dobre rozumieme, že nám na nej nesmierne záleží. Viete, kedy padlo rozhodnutie v Štrasburgu v prípade Sejdič – Finči? V roku 2009. Vieme, že sa v Bosne nevieme pohnúť ani o milimeter pri riešení týchto problémov, že tam narastá chaos, že tam situácia nejde k lepšiemu, dokonca ani nestagnuje, ale k horšiemu? Kto iný ako slovenská zahraničná politika by mal mať trošku ambíciu, podobne ako sme prispeli Chorvátom, ako sme prispeli, prispievame Srbom, prispieť aj Bosne a Hercegovine, aby sa tá situácia pohla a aj táto krajina sa ubrala perspektívnou cestou.

    Na tomto príklade chcem veľmi konkrétne ilustrovať, že dnešná politická elita sa vyhýba diskusii o týchto ťažiskových problémoch a snaží sa skôr prezentovať buď pozitíva, alebo hovoriť o téme všeobecne.

    Poďme teraz k Východnému partnerstvu a k Ukrajine.

    Nechcem veľmi tratiť čas, aby som vyjadril isté znepokojenie nad zmrazeným konfliktom, ktorý sa týka Podnesterska. Nechcem veľmi strácať čas, aby som dlho hovoril o Gruzínsku, lebo sa mu až tak intenzívne nevenujem. Možnože by som nemal ani hovoriť príliš o Azerbajdžane a Arménsku, hoci aj tam sú znepokojivé tendencie, my investujeme do Východného partnerstva tieto krajinky akosi sa viac vidia v colnej únii s Ruskom, Kazachstanom, Bieloruskom.

    Ale nepochybne treba hovoriť o Ukrajine. Ten vývoj je veľmi znepokojivý.

    Skoro by som povedal, ak si dnes nezainteresovaný poslucháč, povedzme, študent medzinárodných vzťahov pozrie Zameranie zahraničnej politiky, tento dokument, a zamyslí sa nad tým, čo sleduje v médiách, bude veľmi prekvapený. Ja chápem, že ten dokument sa pripravoval v čase, keď ešte demonštrácie nebežali. Ale to sme naozaj nič nepredvídali? To naozaj nič nebolo v lufte? To sa pred tým novembrom v ukrajinskej spoločnosti naozaj nič nedialo? O chvíľu budem konkrétnejší, ale hneď na úvod chcem povedať to podstatné, na čo by som nerád zabudol, a síce že text dokumentu Zameranie zahraničnej politiky na budúci rok usvedčuje našu zahraničnú politiku z toho, že sa téme nenáležite venovala alebo ju podceňovala, možnože málo chápala.

    Ak teraz dovolíte, uvediem niekoľko konkrétnych ilustrácií.

    Nerád by som sa tváril múdrejší ako som, ale to, že sa niečo zlé v Ukrajine deje a že sa veľmi zle niečo zasieva, mi bolo jasné, keď došlo k uväzneniu Julie Tymošenkovej. Dopredu chcem povedať, že nejde o konkrétnu osobu, ide o podstatu, ide o princíp. Ide o to, že politické strany, politické elity, by sa nemali snažiť paralyzovať alebo likvidovať iné politické elity alebo svojich oponentov inak ako politickými prostriedkami. Pán vicepremiér hovoril, že komunikuje s ukrajinskými partnermi. Ja som o tejto téme diskutoval, hneď po tom, čo sa to udialo, v Kyjeve s pánom prezidentom Janukovyčom, spomínal som príbeh Slovenska, keď aj nás tlačili, aby sme zatvárali politikov minulosti. Politická strana SMER si myslí, že sme lacno privatizovali, ekonomicky neefektívne. My si myslíme, že SMER predal neefektívne emisie. Ale kriminalizovať alebo zatvárať z politických pohnútok, sa domnievam, je začiatok konca. To, čo sa žiada od politických elít, je to, aby vytvárali prostredie na to, aby polícia, prokuratúra a súdy boli naozaj nezávislé a nestranné, čo, samozrejme, o Ukrajine sa povedať nedá, tam začali tie problémy. Pán prezident si to jasne uvedomoval. Jasne si uvedomoval, aký boľševický, gumový, neseriózny paragraf použila aj polícia už pre samotné vznesenie obvinenia. Neviem, ako je to s medzinárodným tajomstvom v tejto slovutnej spoločnosti slovenského parlamentu, ale politické špičky na Ukrajine veľmi dobre vedia, že to preexponovali. Veľakrát som bol pri tom, naposledy napríklad na Jalte, keď si pani prezidentka Litvy vymieňala argumenty s pánom prezidentom Janukovyčom. Tam, samozrejme, začali problémy. Slovenská zahraničná politika si ich ale nevšímala.

    Keď pán prezident Gašparovič dostal pozvanie zúčastniť sa samitu prezidentov stredo- a východoeurópskych krajín, tuším na Kryme sa to malo odohrávať, tak bol veľmi prekvapený, keď zaznievali zo Slovenska hlasy, vrátane môjho, že by tak urobiť nemal. Argumenty, že treba s Ukrajinou komunikovať, neobstáli v konfrontácii s tým, že zámer vysielať rodinnú fotografiu zo stretnutia prezidentov krajín strednej, východnej Európy z Krymu s pánom prezidentom Janukovyčom v strede, ako keby sa nechumelilo, ako keby neboli kľúčové. Na rozdiel od prezidentov Česka, samozrejme, Nemecka, Rakúska, niektorých iných slovenský pán prezident ešte ukazoval ústretovosť, že sa zúčastní aj zúženého samitu prezidentov, ak nevyjde ten pôvodne plánovaný.

    Slovensko nerobilo v tom čase správnu zahraničnú politiku. Slovensko nevyužívalo tú výhodu, ktorú ako sused má vzhľadom na tradičné kultúrne, historické a iné vzťahy s ukrajinským národom a s ukrajinskou politikou. Slovensko prosto mlčalo a podporovalo tie tendencie, ktoré naplno sa prejavili potom v novembri minulého roku.

    Ale ešte skôr, ako k tomu došlo, Verchovna rada Ukrajiny prijala ďalší veľmi kontroverzný zákon, veľmi nedemokratický zákon, veľmi účelový zákon, a síce keď sa prerokovával daňový kódex, tak tam vpašovali dodatok, doplnok, pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne bráni účasti Vitalija Klička v prezidentských voľbách v roku 2015. A Slovensko je ticho. No tak súčasná politická elita najprv eliminuje najväčšiu konkurentku a potom ide eliminovať politika, ktorý už dnes v prieskumoch verejnej mienky je v lídrovskej pozícii. A, opakujem ešte raz, slovenská zahraničná politika, najvyšší ústavní činitelia mlčia.

    Vrcholom, domnievam sa, ktorý, žiaľ, neobyčajne, neobyčajne výstižne charakterizuje súčasnú slovenskú zahraničnú politiku boli výroky pána premiéra po tom, čo sa na uliciach v Kyjeve začali zhromažďovať státisíce občanov. Doslova 3. decembra pán premiér Fico povedal: „EÚ je do seba tak zamilovaná, že je presvedčená, že nič lepšie neexistuje. Členstvo v Únii nie je predpísané náboženstvo a Ukrajina si vybrala.“ Nemusíme byť ani vo vláde, ani v opozícii, stačí, keď sa naozaj so záujmom pozrieme na Ukrajinu, stačí, keď sa zo záujmom zamyslíme nad našimi záujmami, tak si musíme podľa mňa povedať, že toto nie je dobrá politika. EÚ nie je žiadne náboženstvo. Pripomína mi to isté bilbordy.

    Všimnime si ale dve veci.

    Po prvé. Predseda vlády stále hovorí o Európskej únii ako o nich, to sú oni a to sme my. Pán vicepremiér hovorí, že už sme desať rokov v čele európskeho diania. Niekde bude chyba. Čo je teda pravda? V tomto prípade pán vicepremiér je podstatne bližšie k pravde. Nemôžeme takto sa správať k zahraničnej politike.

    No a potom chcem do vašej pozornosti dať pasáž, jednu vetu, v dokumente, o ktorom diskutujeme, ktorá pojednáva o strategickom postoji Slovenskej republiky k Ukrajine. Na strane štyri si túto vetu môžete prečítať a overiť ma, čo citujem: „Vo vzťahu k najväčšiemu susedovi Ukrajine zostáva hlavným strategickým zámerom Slovenskej republiky približovanie Ukrajiny k Európskej únii.“ Dámy a páni, niekde je chyba. Dokument hovorí, že naším strategickým záujmom je približovanie Ukrajiny k Európskej únii, a pán vicepremiér povie, že Európska únia nie je predpísaným náboženstvom.

  • Hlas z pléna.

  • Kôň má štyri nohy a sa potkne. Toto mi ušlo. Ospravedlňujem sa. Ide o pán premiéra, samozrejme. Pán vicepremiér to napísal správne v tom dokumente. Pán predseda vlády veľmi nezodpovedným spôsobom zasahuje do týchto tém. Samozrejme, človek si položí otázku, že kde je teda pravda, či to je to, čo je napísané v texte, alebo to, čo deklaruje predseda vlády Slovenskej republiky.

    Myslím, že v tejto nejednoznačnosti zahraničnopolitických postojov najvyšších ústavných predstaviteľov, a treba byť veľmi konkrétny, pána prezidenta Gašparoviča a pána predsedu vlády Fica, treba hľadať príčiny toho, prečo je Slovenská republika dnes v zahraničnej politike málo výrazná, málo aktívna a nejednoznačná. Nedokážeme prispievať podľa môjho názoru tam, kde sa to nielen od nás objektívne očakáva, ale kde máme na to aj objektívne najlepšie predpoklady.

    No a aký je výsledok?

  • Najdôležitejší vždy je výsledok.

  • Výsledok je ten, že sa doslova v týchto hodinách dozvedáme, že novým momentom alebo, ak chcete, elementom v analýzach a v diskusiách vnútri Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ktoré sa týkajú Ukrajiny, je téza o nastupujúcom policajnom štáte. Dámy a páni, toto nie je môj výrok, toto nie je moja originálna charakteristika, oznamujem vám, že dnes vládne mierne zdesenie v kruhoch Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, pretože potrebovali na to Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu, potrebovali na to, aby pani šéfka Európskej služby pre vonkajšiu činnosť Baroness Ashton vycestovala na Ukrajinu a sama sa presvedčila, že ide naozaj o vážne tendencie. Toto je výsledok, na ktorom svojou nečinnosťou, prehliadaním, relativizovaním, žiaľ, má podiel aj slovenská zahraničná politika. Nečítalo sa mi to dobre, ale takto stojí problém dnes. Sú tu tendencie k policajnému štátu na Ukrajine? Naozaj sa niečo zlé odohrá po olympijských hrách v Soči? Nemali by sme sa vyhýbať takýmto témam, lebo tak ako iní sa nevyhýbali Slovensku, keď nám bolo ťažko, keď sme koketovali s nedemokratickými režimami, za čo sme im dodnes vďační, vďaka čomu dnes môže vicepremiér povedať, že 10 rokov sme v čele európskeho diania, tak rovnako statoční a principiálni by sme voči iným mali byť dnes aj my.

    Toľko asi k tomu podstatnému, čo sa mi žiadalo v súvislosti so zameraním zahraničnej politiky na nadchádzajúci alebo na už bežiaci politický rok povedať.

    Zhrnutie tohto politického pohľadu je také, že mali by sme byť menej všeobecní, viacej konkrétni, mali by sme byť menej odtrhnutí od politickej reality, nemali by sme sa jej vyhýbať, naopak, mali by sme byť smelí a smelší ju konkrétne a čo najpravdivejšie pomenúvať, malo by byť menej alibizmu a viacej zodpovednosti.

    A teraz, ak dovolíte, v druhej, záverečnej časti okrem toho politického zásadného pohľadu mi dovoľte dve konkrétne praktické poznámky povedať, aj vzhľadom na to, o čom sme diskutovali v pléne, ale aj na rokovaniach zahraničného výboru v minulosti.

    Po prvé, ekonomická diplomacia. Aj som očakával, aj som bol rád, keď pán vicepremiér to nedvojzmyselne, zreteľne, jednoznačne vo svojom vystúpení znova zopakoval, koniec koncov aj v dokumente je tomu položený náležitý dôraz. Opäť ale keď som premýšľal, ako pekne je to napísané a aká je realita v praxi, tak som videl, žiaľ, pohľady dva, napríklad aj preto, že v dokumente sa píše o tom a celkom pekne, zahraničná politika ako chce prispieť k novým exportným príležitostiam, ako chce podporovať inovácie, informačné technológie, nové priemyslové odvetvia priemyslu, ako je elektrotechnika, chvalabohu, Považie, od kanónov ku elektrotechnike. No ale na strane druhej už rok čítam, minimálne si spomeniem, a dokážem uviesť tri veľmi kvalifikované kritické príspevky, o našej chabej účasti na medzinárodných veľtrhoch. My sme o tom diskutovali na zahraničnom výbore. Možno sa budem nútený ospravedlniť druhýkrát, nevidím predsedu zahraničného výboru. Ale tá diskusia sa týkala napríklad medzinárodného veľtrhu elektrotechniky v Mníchove, kde Maďari mali 17 či 19 firiem, podobne ako Česi, my sme ich mali 2. Takéto príspevky čítam v kvalitných komentároch celkom pravidelne. Tak sme sa o tom na výbore delili s pánom štátnym tajomníkom Burianom. Prihlásil sa k spoluzodpovednosti aj za fungovanie alebo nefungovanie SARIO. Sľúbil nám, že nám dodá konkrétnu analýzu, pretože vždy je najlepšie rozobrať konkrétny príklad, prečo takto sme podcenili tento zmienený veľtrh Productronica v Mníchove, ale, žiaľ, doposiaľ som stanovisko alebo sľúbenú správu nedostal. Bolo by dobré, keby, už si nepamätám, tri či štyri roky po integrácii obchodných zástupcov po starom, ekonomických diplomatov po novom malo ministerstvo zahraničných vecí ambíciu vyhodnotiť tento krok, do akej miery sme boli úspešní, do akej miery sme neboli úspešní, a podľa možností na meraných ukazovateľoch dať odpoveď na otázku, či môžeme byť s daným stavom spokojní alebo potrebujeme ho zlepšovať. Toto bola prvá technická poznámka.

    A dovolím si povedať ešte jednu technickú poznámku. A tá sa týka siete našich zastupiteľstiev. Uvediem ju možno aj preto, že to znovu pán vicepremiér spomenul, a aj preto, že sme o tom diskutovali či už v pléne alebo vo výboroch. Možnože v súvislosti so štátnym rozpočtom som sa zmienil o tom, že ma vyrušuje realita otvárania nových zastupiteľstiev. Opäť ma trošku pán štátny tajomník poučil, že v Skopje neotvárame, len povyšujeme úrad, že to nebude až také drahé. Rovnako, samozrejme, som si vedomý toho, že v Tbilisi budeme sídliť v budove Európskej únie. Nie som si istý, či to bude zadarmo. No ale som si istý, že odstúpiť od zmluvy s Maďarskom a zriaďovať kamennú budovu v Moldavsku nie je celkom asi perspektívna cesta.

    Hovoril som vo svojom vystúpení o tom, že život sa nedá zastaviť, veľmi dynamicky sa mení. A aj my by sme mali mať silu pozerať sa na veci novými očami, bez toho, že by sme chceli sekírovať veľvyslancov alebo im komplikovať život, ale sú tu nové skutočnosti, napríklad nevídané informačné technológie, dobré komunikácie, ale hlavne začala fungovať naplno Európska služba pre vonkajšiu činnosť. Niežeby som chcel niekoho uraziť alebo nemal rád niektorého veľvyslanca, ale ilustrácia je vždy najlepšia, tak niekedy položartom, polovážne hovorím, že predstava, že v Podgorici je 28 excelencií a ešte aj dvadsiata deviata z Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, je trošku taká na zamyslenie. Dokedy sa budeme tváriť, že toto neexistuje? Dokedy sa budeme brániť tomu, že zahraničná politika je jedna z oblastí, kde by sme sa nemali báť hlbšie spolupracovať? Mne sa nepáči harmonizácia daní, nepáči sa mi, keď nám Európa frfle do etických, kultúrnych otázok. Ale v obrane, v zahraničnej politike, v základnom výskume, však tam môžeme ušetriť kopu peňazí.

    No a prečo o tom hovorím znovu dnes bez toho, že by som chcel pridať nejakú hodnotu novú. Je to aj preto, že ma zaujal jeden telegram, ktorý nedávno som dostal z Dánska ako člen zahraničného výboru a v ktorom som sa dozvedel, že Ministerstvo zahraničných vecí Dánska prezentovalo 16. januára reformu modernizáciu zahraničnej služby. Ja to skrátim, nebudem to celé čítať. Dáni zatvárajú veľvyslanectvá na Slovensku, v Slovinsku, na Cypre, v Luxembursku, Švajčiarsku, obchodné zastupiteľstvá v Miláne a zastupiteľské úrady v Líbyi a v Nigérii. Otvárajú aj niektoré nové, v krajinách, kde v novom svete to začína fičať, čo je celkom logické a legitímne. No verím, že ani pána vicepremiéra a mňa to ani nenapadne, aby som tento krok dánskej vlády vnímal ako nejaké nepriateľstvo.

    Skôr to hovorím preto, že celkom nedávno v súvislosti so zriaďovaním veľvyslanectva v Macedónsku som si prečítal v dokumente ministerstva zahraničných vecí, že otvárať ambasádu v Skopje ideme preto, aby hlavnou úlohou veľvyslanca bolo efektívne pôsobenie na macedónsku stranu, aby prijala recipročné opatrenia a zriadila rezidentný úrad Macedónska v Bratislave. Povie sa tomu slušne anachronizmus, menej slušne taká stagnácia, taký skostnatený pohľad na veci. Pán vicepremiér veľmi dobre vie, že na tomto nestojí zahraničná politika. Ani z toho nechcem robiť otázku života a smrti. To som spomenul vyslovene ako technickú záležitosť, ktorá ale, samozrejme, má svoje ekonomické dopady, finančné dopady. Zmienil som sa o tom preto, lebo sa domnievam, že život prináša nevyhnutnosť zmien. Život sa zastaviť nedá. Vyvíja sa niekedy brutálnejšie a rýchlejšie, ako by sa nám mohlo páčiť. Tá globalizácia niekedy nás robí veľmi nervóznymi, ale týmto trendom sa buď dokážeme prispôsobiť, nebodaj ich aj pozitívne využiť, alebo budeme zotrvávať v skostnatených prístupoch, ktoré jednak nebudú prinášať osoh a v horšom prípade, samozrejme, budú znamenať zbytočne viac nákladov. Takže nebojme sa meniť veci, podľa možností, samozrejme, k lepšiemu. Ďakujem pekne.

  • Na vaše vystúpenie, pán poslanec, je päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Dzurinda, chýba vám v tom materiáli to, že sa Slovensko viac neangažuje v tom, aby Severná Kórea neblbla. Viete, ja keď som si vypočul váš prejav, ja by som bol radšej, keby sme sa angažovali v tom, aby neblbol bývalý minister zahraničných vecí, pretože ja naozaj neviem, prečo je nevyhnutné, aby sme sa vždy púšťali do súbojov s ministrom pri Bosne a pri Východnom partnerstve. Minister zahraničných vecí bol v európskej diplomacii hlavným poradcom pre tieto oblasti. Bol vybratý medzinárodným spoločenstvom ako ten najlepší pre to, aby riadil Bosnu. A vy s týmto pánom idete teraz zápasiť o to, kto má pravdu v Bosne. No, samozrejme, to je súboj slona a blchy. On vás musí poraziť vždy, pretože o tom ďaleko viacej vie. Ja neviem máte nejaký komplex, že si práve tieto súboje vyberáte? Však tam ste takýto malinký v porovnaní s ním, takýto malinký.

  • Ukázanie prstami.

  • Ale nebudem teraz hovoriť namiesto pána ministra, on vám to určite povie sám. Bol a je jeden z najväčších odborníkov na túto oblasť.

    Ďalšia vec. Vadí vám, že sme nepredvídali udalosti na Ukrajine. No to, že na Vilniuse sa stane to, čo sa vo Vilniuse stalo, že Ukrajina zaspätkuje v poslednej chvíli, nepredvídal nikto, ani vy, pán kolega, jedine, že by ste boli nejaká Sibyla. Mne to pripomína skôr vtip alebo takú udalosť, ktorá sa odohrala v takom seriáli M. A. S. H. Tam bola taká postavička Klinger. A ten došiel a povedal: „Moja mama predvídala, snívalo sa jej o tom, že vypukne prvá svetová vojna a pýtali sa jej, prečo to nikomu nepovedala.“ No jej sa to snívalo deň po tom, čo vypukla. To je presne ten váš prístup. Keď už dneska všetci vieme, ako sa na Ukrajine vyvinula situácia, tak dneska mudrujete. Ale v tej chvíli, keď to ešte nikto nevedel, naozaj vtedy ste sa mali ozvať.

    A posledná vec už len k tomu, ako zneužívate výrok Roberta Fica. On hovoril o suverenite Ukrajiny, to je celé. To, že sme my v Európskej únii, to je samozrejmé. A urobili sme pre naše členstvo v Európskej únii ďaleko viac ako vláda, keď ste vy boli ministrom zahraničných vecí. Ďakujem.

  • No tak vráťme sa k normálnej, slušnej a kultivovanej diskusii. Dobre? Navrhujem to.

    Pán poslanec, to, o čom by sme tu mali dnes hovoriť, je tiež to, že v Ukrajine miznú ľudia, miznú nenávratne. A nevieme kde sú. Možno niektorých z nich nájdeme. A budú mať prebité ruky, pretože ich chceli ukrižovať.

    My by sme tu mali hovoriť aj tom, pokiaľ mám dobré správy, a pán minister o tom určite bude vedieť, ak je to pravda, že ruské vojská vkročili 11 kilometrov do výsostného územia Gruzie a tak ďalej a tak ďalej.

    My máme veľmi málo príležitostí kultivovane a akosi slušne rozprávať o veľmi dôležitých veciach v zahraničnej a európskej politike, a preto by som bola za to, aby sme v tej slušnej rovine aj zostali.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Dzurinda, som rád, že ste sa dotkli aj ekonomického pohľadu na zahraničnú politiku, lebo toto je dlhoročný bôľ našej krajiny. A hovorili ste hlavne o účasti Slovenska na rôznych veľtrhoch v zahraničí. Ja som nedávno písal aj interpeláciu na ministra Malatinského. A pýtal som sa ho, ako Slovenská republika zabezpečila svoje zastúpenie na najväčšom remeselníckom veľtrhu v Nemecku. No tak povedal mi alebo teda jeho odpoveď znela: „Však si to môžete každý prečítať na internete.“ Nikto ho neinformoval o tom, že by niekto tam chcel ísť vystavovať. Tak, prepáčte, takže my sa máme pýtať, alebo teda ľudia sa majú pýtať, že, prosím vás, nepodporí nás ministerstvo hospodárstva na nejakom veľtrhu v zahraničí? Prečo sa v tomto nerobí osveta medzi podnikateľmi s tým, že máte možnosť, sú tu veľtrhy, vyberte si, povedzte nám to, kde chcete ísť, akým spôsobom budeme sa prezentovať, budeme vás prezentovať, pretože treba nám hľadať nové odbytištia. A toto je ďalší problém aj našich zastupiteľských úradov, že sú tam síce politickí nominanti dosadení, ale nie sú tam ľudia, ktorí sú z ekonomického prostredia. Dobre, pán minister tu krúti hlavou, no nie sú všetci takí.

  • Reakcie z pléna.

  • To mi potom môžete potom povedať tam z toho pultu, ja teraz reaguje na pána Dzurindu, nie na vás. Takže sú tam ľudia, ktorí v mnohom nemajú nejaký ekonomický popud a nezvládajú tieto záležitosti, pretože som sa s niektorými rozprával, ktorí teda obchodne pôsobia v týchto krajinách, nie na zastupiteľstvách, a toto je problém. Nám chýbajú profesionálni ekonómovia, profesionálni obchodníci v zahraničí, ktorí by predávali naše slovenské produkty. A myslím si, že na toto by sa bolo treba vo väčšej miere zamerať.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Dzurinda, ja priznávam sa, že po tom, čo som ako stavbár aj na Ukrajine strávil zopár rôčkov, tak mám k tomuto regiónu osobitný vzťah. A veľmi pozorne sledujem, samozrejme, dianie na Ukrajine. Po tom taktiež, čo som sa včera zúčastnil tak ako vy stretnutia Skupiny priateľstva, keď zavítal k nám aj ukrajinský veľvyslanec, tak som si uvedomil po tom, čo, si myslím, ozaj objektívne zrekapituloval, čo sa deje, aké sú tam podmienky, aká je tam situácia. Čiže mnohé tie informácie preberajú naše médiá, mimochodom, zo zdrojov ukrajinských. A vieme aj u nás, aspoň si to myslím, že je to niekedy ďaleko od objektivity, tá situácia je úplne iná.

    Pán Dzurinda, ja som vám to včera povedal aj po tom stretnutí, ja som si veľmi vážil a sa mi veľmi páčilo včerajšie vaše vystúpenie, nechcem vás kritizovať za dnešné, zopár takých poznámočiek. Nuž Kličko tam nie je jediný líder. Dneska je tam zvada, boj, kto bude tým lídrom aj ktorí budú viacerými lídrami. A taktiež si myslím, viete, keď Verchovna rada, ukrajinský parlament prijme nejaké rozhodnutia, nuž môžeme my o tom diskutovať, nuž to je ten demokratický postup. Ako by sa ináč politicky malo pracovať?

    Osobne sa prikláňam k tomu, že naša zahraničná politika je aj k tomuto regiónu veľmi vyvážená, a osobne si myslím, že Ukrajina si v prvom rade musí vyriešiť tieto problémy pokojnou cestou sama. Ďakujem.

  • Ďakujem. Hovoriť o expremiérovi Dzurindovi nebude ľahké. A to sa mi teraz stalo. Ja myslím, že to bol fundovaný prejav bez žlče a v snahe niečo zlepšiť. Čiže hodnotím ho pozitívne. Musím z môjho veľa vyškrtať, pretože už mi všeličo pán Dzurinda povedal. Je to šéf Centra pre európske inštitúcie. Viete že existuje taký think-tank v EPP, vysoká funkcia európska. Dzurinda bol 8 rokov premiérom. Pod jeho vedením sme sa dostali do EÚ, NATO. Na to by sme nemali zabudnúť. Vtedy sme doháňali dva roky stratené Mečiarom. Ja som ho zažil mnohokrát, v Taliansku, kde naozaj premiéri uznávali a závideli to, že 8 rokov má Slovensko jedného premiéra, ktorý vydržal v tých silných tlakoch a tak ďalej. Jeden taliansky premiér, keď poviem meno, tak Mikimu to poškodí, ho volal Miki.

  • Povedané s úsmevom.

  • Iste viete, kto to bol. A teda ho uznával v čase, keď ešte aj on bol veľmi slávny. Ja si myslím už posledne, je to trocha vtipné, že Miki dostal dva štichy v Košiciach. To som ti vonkoncom nezazlieval. Keď som bol v Ríme, tak Feldek dostal 5 štichov, keď sa poklonil niekde Dantemu. A urobilo mu to tam veľkú popularitu. Takže to ti troška zazlievam, že si si to príliš zazlieval. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dzurinda.

  • Začnem od pána kolegu Daniša, aby som nezabudol. Ďakujem za príspevok. Viete, politika má svoje nuansy a vy to určite vycítite. No povedzte mi, kto iný dnes dokáže poraziť pána Janukovyča v prezidentských voľbách ako Vitalij Kličko. Však to musíte aspoň cítiť, keď nie rozumieť tomu. Ja rozumiem možno lepšie výhybkám ako niektorým iným veciam, ale to, že to ide proti Kličkovi, počúvajte, však to malé decko musí vidieť. Rukopis politiky súčasnej elity na Ukrajine, však to malé dieťa musí vidieť. A buď sa smelo na to pozrieme a budeme mať čisté svedomie najmä sami pred sebou, alebo to proste budeme zahmlievať. O nič iné nejde. Nemám Ukrajincov menej rád ako vy. V Čope, v Užhorode na železničných staniciach, na oblastných riaditeľstvách mám kopu kamarátov. Ale to neznamená, že budeme prehliadať veci. Aj my sme demokraticky vyhodili Gauliedera z parlamentu a aj váš líder dnešný bol rozhorčený a veľmi bol rád, že na to reagujú demokratické parlamenty Európskej únie. Aj pánovi Ficovi sa to vtedy páčilo, že protestovali iní. Ukrajina je členom Rady Európy, iných medzinárodných inštitúcií a chce ísť do EÚ, je našou psou povinnosťou otvorene hovoriť.

    A k pánovi Blahovi len jedna poznámka. Pán poslanec, ja som opozičný politik a som členom zahraničného výboru, ostatné sa komentovalo samo. To, čo si ale všímam v ostatnom období, je arogancia, nervozita, agresivita z radov niektorých poslancov a predstaviteľov súčasnej vlády. Toto nie je dobrá tendencia. Nám nezatvorili ústa iní, iní mudrci a majstri sveta ťažkej váhy, pán Blaha, takže s tým asi treba žiť.

  • Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi pánovi poslancovi Jozefovi Mikloškovi.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, keď tá správa bola v októbri napísaná, tak som ju hodnotil pozitívne. Prečítal som si ju. A vystihovala vtedajšiu situáciu. Potom sa to, vieme, z vážnych dôvodov u pána vicepremiéra posunulo až na teraz a teraz je už troška zastaraná, by som povedal. Čiže očakával by som snáď nejaký dodatok k nej. Aj ten prejav, myslím, bol ešte ten starý, až na tú Ukrajinu. No ale to nie je žiadna námietka, to je taký hendikep pána ministra v súvislosti s touto správou.

    Slovensko je veľmi dôležité napríklad vo vzťahu k Ukrajine. V správe sú Ukrajine venované štyri riadky. Samozrejme, už aj vtedy sa muselo vedieť cez šifry, cez správy, že sa tam niečo deje. No ale to už je veľmi ďaleko, aby po štyroch mesiacoch sme sa k tomu vracali, ale ja sám osobne, ako to vnímam v zahraničnom výbore, som situáciu o Ukrajine dal napríklad aj do tejto schôdze. Bola, samozrejme, zamietnutá. Trikrát som už sa pokúšal dať do tohto pléna bod aj v súvislosti s expremiérkou Tymošenkovou a Ukrajinou. Samozrejme, to bolo brilantne vždy zamietnuté, či už v zahraničnom výbore alebo tu.

    To, že Ukrajina je na hranici občianskej vojny, to všetci vidíme, že delenie Ukrajiny môže naozaj nastať. To, že z toho môže byť aj hrozba tisícok utečencov cez Slovensko, to, samozrejme, tiež cítime. Čiže v tomto smere by som naozaj Ukrajinu teraz veľmi do popredia dal a snažil sa aj (Slovensko ako most medzi EÚ a Ukrajinou) niečo v tomto smere robiť. Pokladáme Ukrajinu za most medzi Ruskom a EÚ, ale to je už troška iná téma.

    Národná rada prijala asi pred mesiacom takú rezolúciu k Ukrajine. Už to bolo neskoro a bola bezzubá, v podstate nič neriešila a nikomu z našich diplomatov nezadala úlohu, aby toto ďalej šíril, aspoň nebolo to tam napísané. Bolo to proste troška také plesnutie do vody. Prijala to koalícia a opozícia, ale ja som v rozprave tam tiež vystúpil aj svoje dôvody som povedal ako jediný. Ale sa mi zdá, že to už bolo neskoro.

    Je situácia taká, že je tu Európska únia, snaha o asociačnú dohodu, je tu Rusko, ktoré je dlhodobý partner a priateľ sprava. Tak tu sa vedie zápas o budúcnosť Ukrajiny. A je skutočne ťažké povedať, kto má v tomto smere väčšiu pravdu. Včera sme mali dlhú debatu s pánom veľvyslancom Ukrajiny. Ani tam sa mnohé veci nevyjasnili. A teda sa k tomu ešte vrátim. Ja na druhej strane obdivujem demonštrantov, že v tých strašných zimách celé mesiace tam stoja a teda demonštrujú, protestujú. No hovoria sa reči, že sú tam aj extrémisti, provokatéri, dokonca nejaký zahraničný vplyv a tak ďalej. Teraz som dostal z Nemecka, z Ameriky veľmi zaujímavé články na túto tému až také, by som povedal, tvrdé, ale nechcem o nich hovoriť skôr, pokiaľ si ich poriadne neprečítam. Proste niečo sa tam deje a my musíme podstatne viac na tú situáciu reagovať aj ako sused, aj ako budúci šéf V-4 aj ako budúci šéf Európskej únie, teda v roku 2016.

    Ináč aj Rusku je venovaných v tej správe sedem riadkov. Teda Rusko náš veľký strategický partner je, bude. Čiže, by som povedal, aj počet riadkov by troška mal charakterizovať vzťah k tej krajine. Tam teraz máme špičkovú delegáciu na čele s pánom predsedom parlamentu, to je fajn, ale tuto o tom nikto nikdy nevedel. Až včera som sa zo správ dozvedel, že na návštevu už letia a že môj kolega sprava tu tri dni nebude, takže môžem si dávať svoje papiere na jeho stoličku, čomu sa veľmi teším, ale neviem, či z tých piatich poslancov niektorý je člen zahraničného výboru alebo člen európskeho výboru. Ten výber sa mi zdá taká Monte Carlo metóda. Ten, kto pozná matematiku, vie, čo to je.

    K Ukrajine ešte dovoľte pár slov povedať. Troška som o tom hovoril aj včera s tým pánom veľvyslancom.

    Rusko je blízke Ukrajine aj rečovo, mentalitou, historicky. Iste mali s nimi aj mnoho problémov najmä v druhej svetovej vojne, ale sú blízki. Čiže nemôžeme im zazlievať, že proste nemôžu odtrhnúť všetky pupočné šnúry od nich. Potrebujú od nich plyn, naftu, ekonomickú pomoc. A oni im to momentálne sľubujú. Čiže by som sa nečudoval, keby s nimi rokovali a prípadne aj niečo prijali.

    Európska únia. Som na jej strane. Viem, že niekto to tak povedal, že nie je problém, ale je riešenie, to platí aj pre Ukrajinu, ale púť, cesta Ukrajiny do Európskej únie bude ešte dlhá, dlhá a ťažká a ešte je naozaj veľmi, veľmi ďaleko o tomto vážne hovoriť. Ja si myslím, že, a teraz ma budú zľava, sprava fackať, že asociačná dohoda z hľadiska Európskej únie je najmä ekonomická záležitosť, aby lacné tovary zasypali Ukrajinu (jogurty, mlieka, ja neviem čo všetko), to, čo tam sami majú. Čiže v tomto smere Európska únia nie je celkom férová, lebo oni ju tam neprijmú ešte viacej rokov, to vám prorokujem, pretože skutočne oni ešte nepatria do Európskej únie.

    Ja som bol v Užhorode na čele delegácie jedenástich spisovateľov v minulom roku, koncom septembra, v októbri. Bola to veľmi dobrá návšteva. Ale sme videli to napätie, tú biedu, tie 100-eurové platy, o penziách nehovoriac, a tú polarizáciu a aj tých komunistov na čele, by som povedal, pravdupovediac, ktorí napríklad takto odstavili Tymošenkovú. A Európska únia zase chybne spravila z tohto hlavný dôvod. Proste Tymošenkovú dáva za asociačnú dohodu. Čiže za tým sa ešte hrajú veľké hry, ktoré my neodhalíme ako malá krajina, ani nemôžeme ich odhaliť, ale nejakým spôsobom môžeme nejako povedať niečo.

    Teraz sa ako veľký úspech dáva, že Ukrajina štrukturálne fondy podpíše s Medzinárodným menovým fondom. No ja sa pamätám, keď to Klaus priniesol do federálnej vlády, až vtedy povedal, že koľko bodov (12 aspoň) patrí k tomu, ktoré tú krajinu naozaj posunuli niekde dozadu. Dostala peniaze, ale je to v moci všelikoho, a teda ja som včera pánu veľvyslancovi povedal, nepodpíšte to ešte, máte čas alebo vôbec to nepodpíšte tak ako váš sused. A veľmi mi to tvrdo zazlievajú. Spravili to Maďari a takisto im to veľmi zazlievajú. Veľvyslanec včera zdôrazňoval, ako je dôležité, aby čo najviac Ukrajincov dostalo víza do Európskej únie a tak ďalej. Tak na to som tiež povedal, ešte v rokoch 2000 – 2005 bolo v Taliansku milión Ukrajincov načierno. A proste všetci tam asi ostali a stratili sa pre Ukrajinu, a teda tiež víza pustili do Schengenu všetkých. Nevidím v tom nejaké veľké riešenie.

    V tomto smere hodnotím ministra pozitívne, že načrtol dialóg, pravidlá hry, odmietanie násilia. Ale to je len teda verbálne. A my musíme najmä cez našu diplomaciu a iné veci proste naozaj Ukrajine sa snažiť pomôcť.

    Tak o Ukrajine bolo snáď dosť povedaného.

    Ešte teraz trocha k správe. Ja si myslím, že chýbajú tam aj nejaké ďalšie témy. Ja som teraz s dovolením dal otázku pánovi ministrovi. Dneska mi budete asi musieť odpovedať, lebo vyzerá to, že bola otázka vylosovaná ohľadom Číny, ľudských práv. Tak to tu nebudem spomínať. Ale tiež je to zvláštna procedúra, ako tu v parlamente a vo výboroch s tým zachádzame. Bude to otázkou popoludní.

    Téma prenasledovania kresťanov je dneska tiež veľmi nebezpečná téma. Niekde som čítal, že každých 10 minút je jeden z kresťanov zabitý v krajinách, ako je Sýria, Egypt, alebo v mnohých iných moslimských krajinách. No ja som k tomuto tiež navrhol rezolúciu v Národnej rade, samozrejme, vôbec sme ju nedali do programu, odmietla to väčšina s tým, že však máme k tomu uznesenie z roku 2010. Ale to je nekonkrétne na situáciu, ktorá bola úplne iná. A teraz proste by bolo treba tiež aj o tomto debatovať alebo aspoň zadať to našim diplomatom, iste to robíte, lebo, čo je moc, to je moc. A keď my sme boli prenasledovaní 40 rokov na tému viery, tak veľmi dobre nám padlo, keď sa nás niekto zastával. Je táto situácia veľmi dôležitá najmä pre tie krajiny, ako sú Syria a Egypt. Dostávam z ministerstva pravidelne každý týždeň dve správy na túto tému, to je pekné. Mali sme debaty s veľvyslancami so všelikým na túto tému, zahraničný výbor, hovorím, to je tiež pekné, ale tú tendenciu musí byť vidieť aj zhora.

    No ešte podnikanie. Ja tým už sa vraciam k správe. Ekonomická diplomacia, to je veľmi dôležité. Veľvyslanci sú leniví, aby behali za podnikateľmi a robili kontrakty, nechávajú to na obchoďákov a tak ďalej. Ale veľvyslanec rozhoduje. Ja som sa o to päť rokov pokúšal. Ale to už je dávno. Neviem, či sa to ešte menilo. Ale, viete, v parlamente sa naozaj priťažuje podnikateľom, najmä malým a stredným, všelijakým vymýšľaním. Bolo tu rodinné podnikanie, prešlo do tretieho čítania, by bol veľký základ budúcnosti proste rodinne podnikať niekde, kde si ľudia dôverujú. Odspodu všetko a tak ďalej zamietlo sa to proste. Ja očakávam, že koalícia príde s nejakým takýmto zákonom, lebo nemáme ho. Ale nevidím, že to, čo deklarujeme, vlastne naozaj aj robíme.

    Tu je dosť dôležité, a to si treba uvedomiť, nemám to kde povedať vlastne, že naozaj niektoré zahraničné firmy, ktoré sem chodia, nás zdierajú. Dáme im stimuly, dáme im daňové prázdniny. A keď tie stimuly a daňové prázdniny sa skončia, tak neraz zdvihnú kotvy. To je veľmi nebezpečné. Poznám firmu, a už som to tu raz povedal, ktorá zaplatila 100 tisíc korún, len aby sa stala skoro majiteľom veľkej firmy. Odvtedy 100 miliónov zobrala. Nič nedali do tej firmy, je to rakúska firma. A takýchto firiem je veľa, ktoré proste takto robia. Európske projekty vlastne je ťažké sem dostať, je všeličo iné, aj napríklad to, že možno po ceste sa 40 % z nich stráca v piesku. Proste niekto si to urobí. Tiež sa mi nepáči, že veľké firmy ako U. S. Steel nás dávajú na súd, že tam nejaká tá americká firma s antimónom a molybdénom alebo s čím tiež nás dáva na veľké súdy, že Baťa žiada reštitúcie 1,3 mld. a tak ďalej z roku 1945 a tak ďalej. Na to by sme mali trošku tvrdšie ísť, lebo nás naozaj, nechcem povedať, vykorisťujú, tak ako to bolo za kapitalizmu.

    Dosť vážna vec je aj táto tendencia, ktorá je tu teraz, u nás na našich uliciach, vrátiť ju občanom, priama demokracia, sme proti všetkým stranám. Je to tendencia k extrémizmu, ktorá môže aj v Európskom parlamente veľa zapríčiniť, keď tam získajú títo ľudia podstatne viac, ako tam dnes majú. Idú európske voľby, napríklad Združenie kresťanských seniorov má 21., 22. 2. konferenciu Kvalita života seniorov a voľby do Európskeho parlamentu. Pozývame vás tam. Keď tam niekto príde, budeme sa tešiť, aj rečniť ešte môže. Musí dať ale fľašku mne.

  • S úsmevom povedané.

  • Ešte sa vrátim troška k tej správe teraz.

    Ešte spomeniem niektoré témy, ktoré horia dnes. A nemám ich kde povedať. Možno to dneska poviem v interpelácii ministrovi kultúry.

    Sme predsedníckou krajinou od júla V-4 a Slovenské národné divadlo odmietne pozvanie do Maďarska. Tak opýtam sa vážne tuto. Sándor Márai, plné noviny sú to. Zdá sa mi to absurdné, že to niekto môže urobiť. Aj na to sa opýtam dneska v interpelácii pána ministra kultúry.

    Problém občianstva je tiež nedoriešený. Spravili sme nejaký zákon. Bohvie, či niekto je už občan, nie je občan, štatistiky nepoznáme, či niektorí špičkoví politici sú ešte naši občania. Čiže sa treba k tomu vrátiť a nejakým spôsobom to napraviť alebo polepšiť. Toto je horúca kaša, z ktorej nikomu sa nič nechce, bohužiaľ.

    Ešte k ľudským právam, teda až dovolíte, to je tiež vaša téma. Nie je to celkom náplňou tohto. Ale opakovane sa ja snažím, aby sa sem dostala správa o ľudských právach globálne, a nie iba zo správy o rodovej rovnosti, správy ombudsmanky, o moldavskom zásahu a tak ďalej a tak ďalej. Ľudské práva sú široký pojem podľa našej ústavy, podľa Listiny ľudských práv. A patrilo by sa jedenkrát za rok venovať tomuto v tej správe. Vy máte komisiu, ktorá pracuje, ktorá už všeličo urobila do júna, má novú koncepciu, táto správa by sa mohla predebatovať naozaj aj tu.

    Upozorňujem na to, čo sa teraz stalo, teda tzv. Estrela report. Nebudem sa k nemu už vracať, ale na úrovni Európskej únie každému je jasné, že tá správa bola mimo kompetencie Európskeho parlamentu, týkala sa vzdelávania zdravotníctva a rodiny, čo je kompetencia členských štátov. Boli tam také požiadavky, že potraty musia byť legálne, bezpečné, sú ľudským právom, treba ich štátom EÚ financovať, výhrady svedomia lekárov sú v rozpore s medzinárodnými normami, sexuálna výchova má byť na základnej škole aj proti vôli rodičov. Takéto témy tam boli a poslankyňa pani Beňová deň pred hlasovaním napísala na facebooku, že táto správa je jednoznačne v prospech každej spoločnosti, ktorá si želá, aby vychovala zodpovednú a informovanú generáciu mladých ľudí, ktorá považuje ženu a jej slobodné rozhodovanie v etických otázkach za plnohodnotnú a rovnoprávnu súčasť, primitívne, pedofilné nezmysly a lživé informácie šírené bigotnou klerikálnou loby vo facebooku a internete sú vymyslené a hlúpe. No chvíľu po hlasovaní napísala: „Dnes práva žien v EÚ porazili konzervatívci a nacionalisti, smutný obraz toho, akým smerom sa vzťah k úcte k ženám vyvíja, podporili to SDKÚ – DS, KDH, SMK, hanba im všetkým.“ Keď sa hlásime ku kresťanstvu, keď máme Cyrila a Metoda v preambule, tak aj vaši poslanci by mali vedieť, že niektoré vety, ktoré sa tam požadujú, sú proti našim zákonom, a teda sú protizákonné. Takže toto oni nevedia? Táto tendencia je tu už dlho. Teraz bude 20 rokov od konferencie v Káhire, v roku 1994 bola, pamätáte sa na to, o reprodukčných správach. Odvtedy tento trend tu je. Prednedávnom sa schválila tzv. Lunacek report. Viete o nej? Je to tiež plesnutie do vody, pretože je to kompetencia národných štátov, ale naši poslanci, ktorí sú tam, by mali vedieť, že teda nie, odtál potál.

    Vážený pán minister, mám ešte všelijaké papieriky, dúfam, že som na nič podstatné nezabudol.

    Ešte voľačo posledné. Oceňujem, že v správe hovoríte to, že budeme oslavovať 25. výročie Nežnej revolúcie, oceňujem aj to, že ste Cyrila a Metoda nazvali svätými, to nie každý urobí. No a teda aj to, že si nikto nevšimol revolúciu alebo vtedy kachličkoval, alebo, ako pán Blaha, je tu, povedal na výbore, že väčšina ľudí vnímala revolúciu, až keď prišla o prácu, tak toto sú veci, ktoré sú troška mimo. A na pána Blahu je ťažké reagovať, lebo on reaguje len poznámkami. Keby bol aj v rozprave, tak by sme mu nandali. Ale, bohužiaľ, ešte nevystúpil v rozprave. Ale dúfam, že raz v nej vystúpi.

    K tomu, že 10 rokov EÚ je veľmi dôležitou vecou. Budeme mať 1. mája toto výročie. Pamätám si na tú noc, bol som v Ríme, nejako sme si popíjali pred ambasádou o polnoci, tešili sme sa, že sme v Európskej únii. Možnože je aj šanca, aby sa spravila nielen na tom, ako sa to volá, fóre, ktoré bude, lebo tam predsa je len málo priestoru, všeobecná debata Európskej únie. Európska únia nie je problém neriešený. Nalejme si čistého vína, urobme o tom väčšiu debatu. A teraz je šanca na to, 10 rokov v EÚ na to je veľmi dobrá príležitosť.

    Ešte chcem pripomenúť, že Európska únia akosi mlčí, čo sa týka tých štyroch svojich zásadných bodov, ako sú centralizácia bánk, fiškálne hospodárstvo, demokratická legitimita. Dosť dlho je o tom ticho. Čiže neviem celkom, prečo mlčí. A niečo sa tam pripravuje, ale celkom neviem asi, čo to je. A vy to iste viete.

    Tak prepáčte, že som skákal od témy na tému, ďakujem, že ste si ma vypočuli, a teda ešte poobede tuším bude jedna otázka na tému Čína, pán minister. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Jozef, dnes je taký deň zmiešaných pocitov, človek má na jednej strane obrovskú radosť, že večer tu vystúpi Depeche Mode, na druhej strane má zmiešané pocity, z toho, že vlastizradca Vasil Biľak, ktorý sem privolal sovietske vojská, zomrel bez toho, aby bol kedykoľvek za to odsúdený. A rovnako zmiešané pocity mám aj z tvojho vystúpenia. Neviem, či naozaj dobre študuješ tie materiály, ktoré Európsky parlament schvaľuje, lebo ich súčasťou je vždy to, že konštatujú, že napríklad aj správa Estrela aj správa Lunacek mali napísané priamo vo svojom texte, že rešpektujú princíp subsidiarity a sú len odporúčacím materiálom, z ktorého si každá krajina môže zobrať to, čo chce, respektíve ak sa chce v nejakej oblasti pohnúť dopredu, tak využije tieto správy ako odporúčací materiál, cez ktorý sa môže pohnúť ďalej. A ja si myslím, že jednak otázky reprodukčného zdravia žien a jednak otázky boja proti homofóbii sú tak dôležité jednak pri náraste tlaku rôznych konzervatívnych, často až fundamentalistických skupín v Európe a jednak pri tom, že nám v Európe tak isto rastie extrémizmus a vyjadrovanie sa veľmi blízke neofašistickej ideológii, že jednoducho sú veci, na ktoré keď sa pozrieme, keď sa pozrieme napríklad do Ruska, akým spôsobom sú tam otvorene napádaní príslušníci LGBTI komunity aj zo strany štátu, tak ako Európa jednoducho musíme reagovať. A preto ja vítam to, že bola Lunacek správa prijatá, a dúfam, že takýchto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega Mikloško, ja si naozaj vážim aj tú mieru poznania aj tej rebélie, ktorú cítim z vašich prejavov. A dokonca na rozdiel od iných kolegov si myslím, že vaše prejavy majú čo do seba. Ale vždy sa nezhodneme v rámci tých ľudských práv v tej oblasti, kde vy vidíte v tolerancii niečo, čoby malo byť protikresťanské, ale, preboha, to snáď nie. Však kresťanský pohľad by mal byť o tolerancii. A mal by byť aj o tolerancii k tomu, čo je iné. Čiže ten rozpor, ktorý tam dávate medzi kresťanstvo a ľudské práva, je naozaj podľa mňa umelý a je ohraničený iba na zväčša na postkomunistické štáty, pretože čo poznám kresťanov alebo kresťanské cirkvi v iných štátoch (alebo Španielsko, alebo Latinská Amerika a tak ďalej), sú veľmi otvorené aj k týmto menšinám a tak ďalej. Čiže tam by možno mala smerovať aj tá kresťanská láska.

    Ale budem sa venovať tomu, čo ste hovorili voči mne.

    Spomínali ste môj výrok na výbore, keď som povedal, že ľudia si všimli November, až keď prišli o prácu. No snažil som sa upozorniť na to, že tu boli obrovské negatívne sociálne konzekvencie, ktoré postihli strašne veľa ľudí, a naozaj hrôzostrašné. A toto netreba podceňovať. A netreba si idealizovať ani ten vývoj, ktorý bol po Novembri. Čiže to budem veľmi často vždy opakovať bez ohľadu, na to, že odmietam totalitné režimy.

    No a k tej zahraničnopolitickej časti a k tej Ukrajine. Ja tu vidím veľmi veľký rozdiel medzi tým, čo ponúka minister Lajčák a táto vláda, a tým, čo ponúka pán Dzurinda alebo ďalší opoziční politici. Zahraničná politika nie je stranícka politika. Táto vláda sa snaží podporovať dialóg, podporovať boj proti násiliu, to všetko je súčasťou zahraničnej politiky. Ale to, o čo sa snažia mnohí moji pravicoví kolegovia, to sú konkrétne politické akcie a stranícke sa angažovanie za konkrétneho politika, čo je neprípustné zahraničnej politike, keďže rešpektujeme suverenitu štátu. Toto by mal Dzurinda chápať, to je základná abeceda zahraničnej politiky. Čiže tomuto absolútne nerozumiem. Ukrajina je suverénny štát. Toto ak niekto nedokáže pochopiť, takže, čo hovorí pán minister, je najdôležitejšie dať jej perspektívu v Európskej únii a ekonomicky jej pomôcť.

  • Tak začnem odzadu.

    No ďakujem, pán Blaha, za veľmi konštruktívny prístup. Povedal by som, od monitora má hlavu a pätu, pánboh zaplať. Ale vystúp raz v rozprave k niečomu zásadnému, aby sme si mohli niečo povedať tiež zásadné.

    Samozrejme, plne s tebou súhlasím o tých sociálnych dopadoch po revolúcii. Boli katastrofálne. A to ešte nemá konca. A ja v tom vidím aj ten zahraničný prvok. O tom všeličo viem. Ale proste ďakujem ti za to. A ideme ďalej do toho, kamaráti ostaneme.

    Voči Poliačikovi. Tiež mám niekedy zmiešaný pocit, zase keď ty hovoríš. Takže takto budeme zmiešané mať pocity asi ešte dosť dlho, ešte asi dva roky. No ty uznávaš Depeche Mode, ja uznávam Queen, Stinga a ďalších fenoménov, Talianov. Takže tiež sa v tom nejako líšime, bohužiaľ. Ale tam kamaráti zostaneme. Prečo nie? U nás minule bežal futbal Inter – Juventus. Pozerali sme ho a s ďalšími dospelými sme debatovali, čo to je to LGBTI, kde najmä čo je to I, nikto nevedel. Ale, hovorím, že I, to je intersexuálny. A nevedeli sme, čo to znamená. A potom ten vnúčik mi zakričal, že intersexuálni, to sú tí gayovia, ktorí držia za Inter ako fanúšikovia. No tak teraz už to viem.

    Čo sa týka Biľaka, tak už umrel, nech mu Pán Boh dá večnú slávu. Nebol len negatívny, on, pamätám sa, za Dubčeka, keď končil Novotný, tak sa naozaj silno postavil za Dubčeka. V šesťdesiatom ôsmom bol takýto. Že to potom takto celé videl? Ja dúfam, že nám napísal niekde pamäti, ktoré si raz prečítame, ako to vlastne myslel, Viem, že Colotka teraz píše pamäti. A som rád tomu. Ale to je už pravda, že som mal práve 30 rokov. Dobre, vážení, ešte mám koľko sekúnd? Už nemám nič, dobre. Ďakujem.

  • V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Vášáryová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán podpredseda vlády, pán minister, pán spravodajca, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som začala môj dnešný prejav jednou vetou: „Kritiku Ruska nechajme EÚ,“ povedal včera Jan Mládek, nový minister priemyslu Českej republiky. Takže predpokladám, aj podľa toho, čo hovoril pán minister, že o Rusku dnes debatovať nebudeme.

    Máme pred sebou materiál. Videli sme takýchto materiálov, ja osobne už 18 rokov alebo koľko, veľmi veľa. Ale musím povedať priamo, otvorene, po tom, čo sme mali diskutovať v novembri o tomto materiáli, diskutujeme o ňom až teraz, zisťujeme, že takýto materiál pomaly, ale isto stráca akúkoľvek výpovednú hodnotu, a to nielen pre informovaných outsiderov, ale aj pre informovaných insiderov, hoci priznávam, po skúsenostiach z európskeho a zahraničného výboru, že získať akú takú kvalifikáciu v zahraničnej politike a v politike európskej pre človeka, ktorý nepracoval v zahraničnej politike, len z toho, ako číta slovenskú tlač, je veľmi obtiažne.

  • Reakcia z pléna.

  • Nemožné, áno, súhlasím s tým.

    Zoberme si SME spred včerajška, ako zahraničná správa sa objavuje prvá až na strane 8. A na týchto stránkach osem až desať pod zahraničnou politikou sa vyskytuje článok Maskot Soči, rybár, ktorý vraj blúdil, bulvárna informácia, že veľvyslanec USA v Moskve končí, lebo mu je smutno za rodinou, Američania pri telke pozerajú ten svoj bal a článok českej novinárky Petry Procházkovej o Ukrajine. Sýria, Irak, Irán, Rusko a tak ďalej budia len veľmi málo pozornosti našich novinárov. A otázka aj pre nás, ktorí sa zaoberáme zahraničnou politikou, pán minister, dlhé roky, je, či naozaj sa aj naši občania o to nezaujímajú, to znamená, novinári len vychádzajú v ústrety ich nezáujmu.

    Komentáre o zahraničnej politike nájdete nanajvýš tak v Zahraničnej politike, ktorú vydáva SFPA s finančnou podporou ministerstva zahraničných vecí, o ktorú tak či tak musíme každý rok veľmi bojovať.

    Možnosť diskutovať v pléne parlamentu, to znamená vo verejnom priestore prístupnom pre všetkých občanov tak, ako to robia iné parlamenty celého sveta, vlastne pomaly neexistuje. Spomeňte si, naposledy kedy sme naozaj seriózne debatovali o nejakom parciálnom probléme zahraničnej politiky. Je to náš spoločný problém, pán minister. Preto je dôležité, že sa aspoň dnes po dvoch mesiacoch dostávame k tomuto materiálu. A je našou psou povinnosťou sa mu veľmi seriózne venovať.

    Ja nie som za to, aby sme mali materiál, v ktorom by sme listovali ako v knihe. A ani nežiadam, aby úradníci a diplomati ministerstva zahraničných vecí písali pre parlament v tomto dokumente tie najaktuálnejšie správy z telegramov súčasných veľvyslancov, ale to, aby sme sa len preberali dlhými frázami a hladkými diplomatickými formuláciami, ktoré majú odložené vo svojich počítačoch, prípadne sa len zaoberali jednoduchým výpočtom medzinárodných organizácií, to by sme snáď mohli myslieť aj ako urážku. A takto máme dnes najtenší materiál, správu, hoci obsahuje dve témy, zahraničnú a aj európsku.

    Zároveň nám tento materiál ale pripomína, ako rýchlo žijeme, v akom rýchlo sa vyvíjajúcom svete žijeme. A to, čo si nevšimneme dnes poriadne, udrie nás zajtra po hlave. Aj tento materiál je teda jasným dôkazom, že netreba zbytočne veštiť budúcnosť, ale poctivo na základe našej základnej hodnotovej európskej orientácie treba sa pokúšať pochopiť, kadiaľ svet ide okolo nás, lebo skončíme v lepšom prípade potom s veľkým tiplom na hlave, v horšom s problémami, s ktorými si naozaj nebude vedieť dať rady, napríklad s hromadným útekom tisícov ľudí, ktorí budú u nás hľadať dočasný prístrešok.

    Ale venujme sa podrobnejšie niektorým častiam tohto chudobného textu, o ktorých, si myslím, sa ešte nehovorilo a ktorým sa ja špeciálne venujem.

    Napríklad v kolónke Aktívna európska politika sa hovorí jednou vetou o Národnom konvente v SR. A vy, pán minister, vo svojej vstupnej úvodnej reči ste o Národnom konvente hovorili. Nuž pravdupovediac fungujúci Národný konvent na Slovensku by sme dnes veľmi potrebovali. A tak sa, pán minister, pýtam: Kde sú pracovné skupiny Národného konventu? To sú tie tri, v ktorých zasadajú dvadsiati ľudia? Kde je debata s verejnosťou tak, ako to bolo v pôvodnom pláne konventu? Sú to tie tri hodiny pred kamerami raz do roka ako politšou? Kde je dialóg s farmármi, ktorý fungoval do roku 2006 a tak ďalej? Toto všetko predsa fungovalo. A kde je to dnes? Dnes v podstate konvent nemáme a je pre mňa milé, že si myslíte, že áno. Konvent nemáme, pretože ten obnovený konvent alebo stačí novo presadený, pretože slovo obnovený by hádam v niekom mohlo evokovať zmenu a posun k niečomu lepšiemu, modernejšiemu, zišiel zhora a bez akejkoľvek nadväznosti na Národný konvent o Európskej únii z rokov 2003 až 2007. Prepáčte, ale je to zrejme preto, aby jeho pravidlá mohla ovládať iba vláda, keďže tá sa rozhodla ignorovať štruktúru starého konventu, ktorá vychádzala z rovnosti medzi štátnymi a neštátnymi partnermi pri tejto debate. Pôvodný Národný konvent kopíroval demokratické fungovanie spoločnosti a snažil sa odzrkadľovať reálne požiadavky, ktoré vychádzajú zo vzájomnej interakcie medzi Európskou úniou a všetkými zložkami spoločnosti v štáte. Jedine takým spôsobom sa predsa dá dosiahnuť efektívne spracovanie a pripomienkovanie obrovskej legislatívy, ktorou Rada v Európskej únii v súčinnosti s Európskym parlamentom zaplávajú aj našu Národnú radu.

    Nie tromi, ale jedine jedenástimi aktívnymi pracovnými skupinami, ktoré sa venovali tým najhorúcejším problémom, dosiahneme skutočný vplyv, nielen na zodpovedné kreovanie európskej politiky, ale aj na to, že naši občania, aspoň tie stovky, ktoré sa toho zúčastňovali, budú vedieť, o čo ide. Pracovné skupiny v minulosti pracovali naprieč spektrom sektorových politík. Napríklad vychádzajúc z praxe a z reality riešila sa dopravná politika na zasadaniach pracovnej skupiny v Žiline, poľnohospodárska v Nitre, regionálny rozvoj v Prešove a tak ďalej a tak ďalej. V súčasnosti máme tri pracovné skupiny, ktoré sa venujú čisto iba inštitucionálnym záležitostiam a veľkým P. R. podujatiam ako príprava slovenského predsedníctva, výročie 10 rokov členstva v EÚ a súčasné výzvy integrácie. Ani jedna z týchto skupín sa nevenuje sektorovej politike Európskej únie. A tieto čisto politické témy nového konventu neponúkajú priestor na celospoločenskú diskusiu o fungovaní Európskej únie a o tom, ako jej legislatívu môžu ovplyvniť aj ľudia experti a ako sú oni sami ovplyvňovaní touto legislatívou.

    Sú to témy, ktoré zaujmú len veľmi úzky okruh ľudí a, samozrejme, médiá. A o to by malo ísť v tomto novom konvente? Čo tak skúsiť to opačne a pritiahnuť ľudí k EÚ pomocou toho, čo ich zaujíma, čo sa ich profesijne alebo inak dotýka, a potom následne stavať na týchto skúsenostiach a prinášať veľké politické témy? Aj preto si myslím, že je súčasný konvent nastavený nešťastne. A preto máme dnes aj kvôli tomu problém s narastajúcim trendom myslenia ľudí, ktorí nerozumejú politikám Európskej únie, a dokonca stúpajúce percento ľudí, ktorí sú proti nášmu členstvu v Európskej únii. Nestačí nám naozaj to, čo ste aj vy spomínali? A to je to víťazstvo antieurópskych síl vo voľbách do VÚC v Banskej Bystrici? Nestačí nám prečítať si niektoré články na internete o Európskej únii? O niekoľko mesiacov budeme voliť našich nových zástupcov do Európskeho parlamentu. A preto si dnes môžeme oprávnene povedať jednoducho, už je pozde milý drozde. Kampaň o EÚ totiž nebude o skutočných problémoch Európskej únie, ale bude to súboj medzi populizmom stávajúcom na antiEÚ mýtoch a proeurópsky nastavenými, dnes označovanými stranami ako staré politické strany. Voľby do VÚC nám ukázali jasne, kam sa tieto témy môžu posunúť a akú podporu si môžu získať. A otvorene sa treba spýtať, prečo ste zrušili niečo, čo fungovalo. Konečne mohla mať naša európska politika aj pre širšiu verejnosť jasnú víziu a cieľ, niečo, čo by sa dalo uchopiť a čo by ponúkalo konkrétne výstupy. Dnes máme z toho prázdne diplomatické frázy v tomto dokumente. Problémom je, že napríklad popularita listu župana Kotlebu ukrajinskému prezidentovi alebo popularita rečí, ktoré šíri pán Rostas a ktoré získavajú toľko mladých priaznivcov, sa nedotkne len vás, ale aj nás všetkých, my všetci sme v tomto jednom vreci a všetci na to doplatíme. A pritom z rozhovorov, ktoré vediem v Česku, Poľsku, Maďarsku s rozumnými proeurópsky orientovanými ľuďmi vyplýva neuveriteľná pozitívna závisť, závisť, že Slovensko stihlo jeden z najdôležitejších krokov a dnes je členom srdca EÚ, teda členom eurozóny, vy sám ste o tom vo svojom vstupnom slove hovorili. Koľko rokov bude trvať Poľsku, Česku, Maďarsku, kým sa dostanú do tejto našej pozície? Koľko súbojov o stabilitu svojej meny ešte prežijú a koľko Okamurov ešte budú musieť počúvať? Nechcem tým ale, samozrejme, povedať, pán minister, že fungovanie európskeho konventu by všetkému tomu zabránilo. Ale mali by sme tak dnes po ďalších ôsmich rokoch niekoľko stoviek lepšie informovaných ľudí, vybavených argumentmi a schopných diskutovať, ľudí, lídrov roztrúsených po celom Slovensku a nielen tých, čo sedia tu v parlamente alebo v Bratislave.

    A teraz niečo také osobné. Ja viem, pán minister, že sa vedie seriózna debata o tom, že sa možno dostanete do štruktúr Európskej komisie. A, ako to počúvam v zahraniční, nie ste bez šancí a ja vám, samozrejme, v tomto veľmi držím palce. Ale ako sa budete cítiť, keď nás tu necháte v stave neinformovanosti a v zajatí populistických rečičiek? Mimochodom, aby sme teda nehovorili len nekonkrétne, škoda že novinári nezverejnili spôsob, akým primitívnym, dokonca antieurópskym jazykom blízkym vari tomu Okamurovi, sa vyjadroval premiér Fico na poslednom spoločnom zasadaní výboru pre európske záležitosti a zahraničného výboru. To by si boli zgustli všetci karikaturisti.

    Je dôležité zdôrazňovať, a to už tu padlo, že politika Európskej únie okrem toho, že má svoj zahraničnopolitický rozmer a rozmer bilaterálnych vzťahov s našimi susedmi a spojencami, je našou vnútornou politikou, a nie sa stavať do pozície, že EÚ, to je Brusel, ktorý je niekde ďaleko, dokonca sme to počuli aj vo vystúpení pána Mikloška, a my sme jeho obete. Táto neblahá viktimizácia, tak vlastná štátom a národom strednej Európy, už zase vykúka aj na Slovensku zo starých truhiel a zaprášených batohov. A tak sa nečudujem, že sa v tomto materiáli síce oháňame slovne podporou európskych hodnôt, ale zároveň nevyšetrujeme neonacistické útoky a predseda vlády vyťahuje protirómsku kartu v prezidentských voľbách snáď preto, aby bol kotlebovskejší.

    Pár slov k dvojstranným vzťahom.

    Bolo tu veľa povedané o Ukrajine, ale myslím si, že najdôležitejšie je tu povedať, že nejde len o Ukrajinu. To, čo sa deje v Ukrajine, to nie je len o Ukrajine samotnej. To je o Rusku. To je o protiváhe Východu voči Európskej únii. Tu sa hrá o omnoho viacej než len o osud Euromajdanu a vyprázdnenie tohto materiálu, ale už hovorili mnohí o tom, sa dá jasne dokumentovať dnes v tej aktuálnej Ukrajine, citovala by som tiež, o podpore transformačných a reformných procesoch v procese približovania Ukrajiny k EÚ prostredníctvom napĺňania asociačnej agendy. Timothy Snyder vydal v roku 2010 knihu, kde jasne predvídal, čo sa môže stať. Nečítame Snydera? Ale náš predseda vlády, keď sa začali protesty v Kyjeve, povedal ešte jednu dôležitú vec, treba sa pozrieť na to, kto dal akú ponuku. Teda postup medzi demokratické štáty Európy je odpoveďou na otázku, kto dá viac? To, že to tak vníma prezident Ukrajiny, je jedna vec. Ale zviazanie osudu štátu s EÚ je pre nás, voľakedy dokonca úspešnú a hrdú krajinu tatranského tigra, pre predsedu vlády členského štátu Európskej únie od roku 2004 len otázkou, kto dá viac? Veď toto nie je vnímanie európskej integrácie. Toto je primitívne handlovanie. Tak kto dá viac? Žiadne hodnoty ako sloboda, demokracia, spokojné susedstvo, mierové partnerstvo, to nehrá žiadnu úlohu? Daj viac, budeme patriť k tebe, bez ohľadu na to, či máš politických väzňov, zastrelených novinárov, unesených ľudí a autoritatívny režim. A čo, vrátime sa v našom uvažovaní do roku 1947, keď sme v Česko-Slovensku dostali prísun obilia zároveň ale s tým, že ľudia na východ od nás hladovali, v snahe mať zásluhy a materiál na vydieranie a zatváranie očí tým, ktorí všetko merajú jedlom? A tak sa na Euromajdane a Kyjeve striedajú zástupcovia susedných krajín, Európskej komisie, OECD, OSN v snahe prispieť k vyrokovaniu dohodu dohody a podpore demokratických síl. A pre nás je to len zasahovanie do vnútorných záležitostí Ukrajiny? Ešte šťastie, že my v našom osude sme to stihli skôr. Samozrejme, v situácii, keď procesy v Ukrajine sa menia každú hodinu, keď je každá rada drahá, nemôžeme v texte, ktorý vznikol na jeseň 2013, hľadať nejaké aktuality. To je, samozrejme, nemožné. Ale princíp netreba sa miešať do vnútorných záležitostí Ukrajiny, čo to znamená v preklade? Máme síce s nimi spoločnú hranicu, ale čo nás do toho, náš strategický partner snáď, a to sa pýtam, je až niekoľko tisíc kilometrov za tými ďalšími hranicami? To znamená rezignáciu na porozumenie toho, čo sa deje za našimi východnými hranicami, a to nielen na Ukrajine, lebo tam sa nehrá len o Ukrajine, tam sa hrá aj o Bielorusko a hrá sa ale aj o Moldavsko a Gruziu a tak ďalej a tak ďalej. Nie je náhodou, že prezident Lukašenko lapá teraz všetkých, o ktorých tuší, že boli niekedy aspoň jeden deň alebo štyri hodiny v Kyjeve. A zatvára ich do väzenia. Preto mi v tomto materiáli, pán minister, naozaj chýba jasný hodnotový postoj, pretože veta nášho premiéra, kto dá viac, ním pre mňa nie je. To je veta bezškrupulózneho obchodníka, pre ktorého je budúcnosť jeho rodiny, a to ako v slovenskom, tak v ruskom význame rodiny tým najdôležitejším cieľom. Skrátka, povedzme to jasne, máme tu ten mem na to, pätnásť generácií.

    Ja chcem síce oceniť, pán minister, že vy ako minister zahraničných vecí a európskych záležitostí ste sa vyjadrili jasne a korektne v rámci pravidiel diplomacie európskeho štátu, aj k použitiu násilia pre potlačovaní protestov na Euromajdane, ale tých vyjadrení je málo. Ako si vysvetliť rozdiel medzi reakciou ministerstva zahraničných vecí a Úradu vlády? Roky sme tu bojovali s rozdielom medzi vyjadrením Kancelárie prezidenta, Úradu vlády a ministerstva zahraničných vecí. Zase sa vraciame do tých deväťdesiatych rokov? Zase sa vraciame do toho, že doma hovoríme drsným jazykom ako pán predseda európskeho výboru Blaha po slovensky a vonku v angličtine politically correct? To tu už bolo. To snáď už máme, pán minister, za sebou. A toto primitívne správanie, ktoré sa tu zakorenilo ešte aj v mladej generácii, dnes sedí osamelé nad ohníkom v Trenčianskych Tepliciach a opeká si klobásky.

    Čo sa týka Východného partnerstva. Pán minister, vy viete a mnohokrát sme aj my osobne o tom hovorili, že ja neviem zakryť dlhoročné rozčarovanie, že sme sa od začiatku nepripojili k poľsko-švédskej iniciatíve, ktorou presadili tento koncept komunikácie a spolupráce so šiestimi postsovietskymi republikami na východ od nás. Pritom koncept Východného partnerstva dokumentujeme, že je našou prioritou. Ale nie sme priamo v tom. Neboli sme v tom od začiatku. Možno by sme vedeli trochu schladiť, a aj keď viem, že hore sedí jeho excelencia poľský veľvyslanec, musím to povedať, trošku prioptimistickejší zápal našich susedov Poliakov a prispieť k realistickejšiemu projektu spolupráce. Viem, dnes sa všeobecne píše vo všetkých článkoch a vyjadreniach expertov a politikov severnej pologule, že Východné partnerstvo stroskotalo alebo že tento koncept nanajvýš potrebuje nové impulzy.

    Zároveň sa objavujú výzvy, že nemáme právo vzhľadom na našu históriu a nesmieme sa vzdať tohto konceptu, pokiaľ naozaj máme zastávať európske hodnotové postoje, tak ako to robili, a bolo to tu už spomenuté, západoeurópske krajiny medzi rokmi 1994 – 1998 voči nám v Slovenskej republike. Inak ktovie kde by sme dnes boli, pán minister, vy, ja a veľmi veľa ľudí? A je to príznačné, že dneska o tom hovoríme, keď odišiel jeden z tých ľudí, ktorí nám zničili časť našej budúcnosti, pán Vasil Biľak. Čo by sa bolo s nami stalo, keby v rokoch 1996 – 1997 nemecký kancelár alebo americký prezident prehlásili tú slávnu vetu pána Fica, že treba sa pozrieť na to, akú kto dal ponuku. Cynizmus nemá čo robiť ani v našej zahraničnej politike, ani v európskej politike.

    Dnes by sme, samozrejme, na hodnotenie toho, čo sa stane zajtra na Ukrajine, na to, ako pôjde ďalej integračný proces s Gruzínskom, Moldavskom, kde skončí Bielorusko, čo sa stane do pár rokov s colnou úniou v Ruskej federácii, naozaj potrebovali krištáľovú guľu. Ale ako som tu už raz z tohto miesta povedala, na veštenie z krištáľovej gule sú tu iní povolaní, ja sa toho nebudem zúčastňovať, ale z tohto materiálu, ktorý je jedinou možnosťou dnes v parlamente, debatovať o zahraničnej politike, povedala by som, an sich, musí jasne presakovať naše presvedčenie a naša vôľa, vôľa byť aj doma, nielen hinten Grenzen in Ausland, Európanmi, nielen rečičkami v zahraničí a v korektnej angličtine, ale aj rečami po slovensky tu na Slovensku, bez ohľadu na to, čo komu kto dá a sľúbi.

    Ale načim by bolo podebatovať naozaj o možných scenároch vývoja v Ukrajine, dnes tak rozčestnutej krajine, nielen na polovice, ale aj sever, juh, v štáte, ktorého jazyku rozumieme, ale kde, ako som už povedala, miznú ľudia, tak ako mizli u Lukašenka, kde ľudí ukrižovávajú a ich liečia Litovčania, nie my, pán minister, ale Litovčania, kde sa mladí búria a nechcú byť znovu sojuznikom Ruska. Kam budú utekať? Kladiem tú otázku v parlamente. Kam budú utekať, keď po olympijských hrách v Soči niektorá z armád zaútočí? A to je reálna možnosť, pán minister. A vy o tom ako odborník určite viete. Členovia vlády ukrajinskej a samotný prezident majú kde utekať. Rýchlo zachraňujú svoje miliardové majetky poukrývané toť u susedov v Rakúsku. Ale čo sa stane s tými mladými ľuďmi? Koľko z nich utieklo z Bieloruska, keď boli protesty v Bielorusku? Dva milióny? Podľa mňa dva milióny. Rozmýšľame o tom, sediac s rukami v lone?

    Vývoj v Ukrajine podlieha veľkej brutalizácii, lebo ulica urobila to, čo mala a čo mohla. Teraz tam musia nastúpiť negociácie. Ale ako sa budú dohovárať s Berkutom? V Ukrajine sa dostávame do napätia medzi politikou ako rozvážnym a reálnym postupovaním a politikou, ktorá je svedkom zabíjania a mučenia ľudí. Najhoršie by bolo, keby to všetko vyústilo do krízy ukrajinského štátu ako takého a ľudia budú utekať aj k nám a už sa nebudeme môcť smiať na slove tituška.

    A keď sme už pri Ukrajine, venujme chvíľku ešte energetickej bezpečnosti.

    V tomto materiáli nenájdeme heslo o spoločnej energetickej politike EÚ. Hovorí sa tu len o dobudovaní energetického trhu EÚ. Jasný postoj pritom je, a na to stačia dve-tri vety, že prioritou našej zahraničnej politiky a európskej politiky v oblasti energetiky bude posilnenie nezávislosti od doterajšieho hlavného dodávateľa. Alebo nám nestačí skúsenosť z roku 2009? Sloboda rozhodovania, diverzifikácie zdrojov, zásobovania energetickými surovinami, nič z toho tam nie je. A v tomto budeme mať podľa mňa, pán minister, najviac problémov. To už vieme. V Európe sa už dnes tanky neposielajú, ako to bolo v roku 1968, dnes sa zatvárajú kohútiky.

    Vajatanie slovenskej vlády ohľadne reverzného chodu plynovodu zo Slovenska na Ukrajinu je neodpustiteľné, pán minister. A s plným vedomím tu hovorím, že poškodilo doteraz veľmi dobré meno Slovenskej republiky ako spojenca a partnera, ako v EÚ, tak aj v NATO. To je snáď ešte horšie, ako to príslovečné, kto dá viac.

    A dovoľte, budem trošku ironická. Keďže o likvidovaní chemických zbraní zo Sýrie na Slovensku, čo je teda vraj hlavný dôvod rýchlej návštevy dokonca aj ministra vnútra Slovenskej republiky vo Washingtone, čo je teda neuveriteľná výnimka, už nepípne ani vrabec na streche Úradu vlády, tak musíme len hádať, či aj možnosť zásobovania Ukrajiny zo Slovenska nebola jednou z tém u amerického prezidenta.

    Vyhlásenie Klausa-Dietera Borchardta zo 4. septembra 2013 v Európskom parlamente, tento pán je riaditeľ pre trhy s energiou v Európskej komisii, že bilaterálne dohody týkajúce sa výstavby plynovodu South Stream so siedmimi európskymi krajinami nespĺňajú podmienky európskej legislatívy, to tiež je len súčasťou a viditeľným bodom veľkej hry, ktorá sa už veľa rokov hrá, bohužiaľ, často ponad naše hlavy, napriek tomu, že dnes dve tretiny ruského plynu, je to asi, stúpa to stále, 160 miliárd kubických metrov plynu ročne, a keďže náš plynovod má deväťdesiat oficiálne, neoficiálne pravdepodobne stodesať, by stále mohli plynúť cez naše územie. Ale neplynú. Tomu sa tiež v zahraničnej politike nevenujeme.

    Európska komisia otvorila v roku 2012 antimonopolné vyšetrovanie Gazpromu, čo ruskú stranu, samozrejme, nemilo prekvapilo. O čo ide? No ide o cieľ zistiť, či a ako obmedzuje Gazprom voľný tok plynu v EÚ a blokuje konkurenčných dodávateľov, a teda najmä nás. A tak čakáme, kedy aj my začneme konečne nakupovať väčšie množstvá plynu na krátkodobých trhoch.

    Z možnosti prispieť do nášho energetického mixu v budúcnosti pritom z bridlíc za najlacnejšie ceny no už sa niektorým staromilcom aj tu v parlamente stavajú vlasy dupkom. Ale o toto sa dnes hrá, aj v zahraničnej a v európskej politike, pán minister, to nemožno prejsť dvoma vetami, a my nie a nie dostavať južnoseverné spojenie plynové, ešte okrem toho za európske peniaze.

    A tu poviem jednu dôležitú informáciu, ktorú nemám ale overenú, pán minister. Hovorí sa, že naša plynová spojka medzi Maďarskom a Slovenskom sa síce buduje, ale že medzi proklamáciami vlád a skutkami na úrovni stredného manažmentu tohto projektu sa začínajú objavovať rozpory. Neviem, či máte o tom informácie. Ja mám takéto, ale nemám možnosť ich overiť. Môžeme sa tešiť z toho, že slovenská a poľská vláda sa už konečne dohodli, podpísali dohodu a nielen memorandum o plynovej spojke medzi Slovenskom a Poľskom, pričom ale akékoľvek oneskorenie prác na jednom aj druhom smere nás môže, pán minister, stáť veľa.

    Odchod pána Kellnera z SPP je predsa aj zahraničnopolitická téma, pretože išlo o vstup zahraničného finančníka do nášho strategického podniku, ak by mal niekto pochybnosti o tom, že by to malo byť súčasťou tejto debaty. A je to nielen na zamyslenie o kvalite strategického myslenia v našej vnútornej politike, lebo tieto kroky sú sledované a hodnotené zahraničím, a, samozrejme, Európskou komisiou. Ale už sme sa naučili, že v parlamente len veľmi zriedka diskutujeme o zásadných strategických európskych a zahraničných témach. A to je škoda.

    Posledných pár slov k problémom v strednej Európe. Vy ste hovorili o Vyšehradskej štvorke a o tom, že spolupráca Vyšehradskej štvorky nadobúda kvalitatívne nové rozmery. Ale ako sa my vyrovnávame s faktom, že každý z nás, ktorý sme vo Vyšehradskej štvorke, sme niekde úplne inde. My sme v jej vnútri, teda de facto by sme mali byť najsilnejší. Ale máme plány, ako budeme presviedčať našich susedov, ako im budeme pomáhať, aby sa snažili a pridali sa k nám, bohužiaľ, hovoríme o horizonte 5 až 15 rokov, aby vstúpili s nami do srdca Európy, aby stredná Európa bola silnejšia pri rozhodovaní o európskej politike? Chceme povedať, že to je pre nás nedôležité.

    A nakoniec tie voľby do Európskeho parlamentu a ten záver. Už nielen v západných štátoch, ale aj u nás sa musíme seriózne zaoberať myšlienkou, kto sa dostane z vôle voličov do Európskeho parlamentu, aby nás tam zastupoval. Nejde o to, aby sme protestovali, ale dôležité je, aby sme spoluvytvárali európsky priestor, aby sme sa pomaly, ale isto zbavovali provincionalizmu, o tom ste vy hovorili, pán minister, ale ja som za to, aby sme sa pomaly a isto zbavili aj toho pocitu obete, ktorý stále máme, a získavali tú hodnotovú kompetenciu. My ako súčasť Európskej únie sa predsa zúčastňujeme na kultivovaní sveta. EÚ má kompetencie pre udržanie a posilnenie mierovej spolupráce vo svete. Nesmieme stratiť ten pocit my tu na Slovensku, že sme na jednej lodi a že ako občania Európskej únie sme si aj my na Slovensku vedomí tejto dôležitej úlohy. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať teraz hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej a Jozefa Mihála na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 814).

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny, výbor, poslancovi Martinovi Poliačikovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani podpredsedníčka, dajte, prosím, hlasovať o tom, keďže neboli podané žiadne procedurálne návrhy, aby Národná rada prerokovala návrh tohto ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh hlasovalo 30, proti 18, zdržalo sa 80 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada nepostúpila uvedený návrh zákona do druhého čítania.

    Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 826).

    Opäť prosím spravodajcu Martina Poliačika, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Tiež nepadli v rozprave žiadne procedurálne návrhy, preto dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 55, proti 30, zdržalo sa 48 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že nebudeme o tomto návrhu zákona rokovať v druhom čítaní.

    Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej a Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 838).

    Pán poslanec Gál, poprosím vás, aby ste uviedli hlasovanie. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 54, proti bolo 6 poslancov, zdržalo sa 73 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme nepostúpili návrh zákona do druhého čítania.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej a Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (tlač 836).

    Pán poslanec, poprosím vás opäť o uvedenie hlasovania.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 56, proti 6, zdržalo sa 71 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme nepostúpili návrh zákona do druhého čítania.

    A, pán poslanec Gál, opäť vás prosím, aby ste uviedli hlasovanie v prvom čítaní, o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej a Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 837).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pani predsedajúca, poprosím vás, aby ste dali hlasovať, ale už s iným výsledkom o návrhu zákona, ktorý by sme postúpili do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 56, proti 7, zdržalo sa 70 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že nebudeme o tomto návrhu zákona rokovať v druhom čítaní.

    Teraz vyhlasujem krátku prestávku.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina ešte predtým.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, stalo sa a ja som sa pomýlil pri zákone pani Žitňanskej a Beblavého, o tom prvom som chcel hlasovať za návrh a som stlačil zdržal sa hlasovania. Tak poprosím opraviť to. Ďakujem.

  • Poprosím vás, v zápise opravte hlasovanie pána poslanca.

    Pán poslanec Gál, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem upozorniť členov výboru pre preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, že o 12.00 hodine máme zasadnutie výboru dole v tej tajnej miestnosti pod ubytovňou.

  • Dobre, takže členovia výboru na preskúmavanie rozhodnutí, zasadnutie je o 12.00 hodine.

    Vyhlasujem krátku prestávku do 11.10 hodiny a budeme potom pokračovať v rokovaní správou o Zameraní zahraničnej politiky a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2014.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás o pokoj v rokovacej sále. Budeme teda pokračovať podľa schváleného programu rokovaním o

    Zameraní zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2014.

    Poprosím vás, pán minister, zaujmite svoje miesto.

    Pán poslanec Blanár ako spravodajca, poprosím vás, zaujmite svoje miesto.

    Na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej s faktickými poznámkami boli prihlásení traja páni poslanci, pán poslanec Blaha, Štefanec a Blanár.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, poprosím vás, je tu naozaj hluk, kto nemá záujem sa venovať tejto otázke, nech opustí rokovaciu sálu.

    Pán poslanec Blaha, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Vášáryová, mňa naozaj prekvapuje ten váš neuveriteľne naivný ideologický pohľad na tematiku Ukrajiny. To je naozaj tak neuveriteľne naivné, keď to vieme všetci a každý, kto študuje tú medzinárodnú politiku. A čudujem sa, že teda vy sa vydávate za expertku v tejto oblasti. Ale nepoznáte školu medzinárodného politického realizmu, ktorý hovorí o mocenských záujmoch. V tej Ukrajine majú mocenské záujmy Rusi, Američania, Európska únia. A vy do toho hovoríte tie afektované rečičky o tej slobode a demokracii. To je fajn, keď to budete hovoriť na Majdane alebo keď to bude hovoriť americký senátor na Majdane, ktorý vie, o aké záujmy ide. Sú to americké záujmy a záujmy biznisu. Ale to hovoríte v tejto Národnej rade a tvárite sa, že naozaj aj Irak bol o slobode a demokracii, aj Afganistan bol o slobode a demokracii. Už aj jastrabi v Amerike si brúsili zuby už aj na Sýriu, lebo aj to bolo o slobode a demokracii. Pritom ide o mocenské záujmy, geopolitické siločiary. Skúste si to naštudovať z toho reál politického hľadiska. A naozaj tento afekt je navyše nezodpovedný, lebo burcuje ulicu. Vy chcete naozaj, aby bola občianske vojna Ukrajine, chcete burcovať tú jednu stranu? Tá krajina je rozčesnutá. To nie je tak, že 99 % ľudí chce proeurópske smerovanie. Je tam rozčesnutá krajina, kde chce polovica Rusko, polovica Európsku úniu, a vy iba prilievate olej do ohňa. Pani kolegyňa, je to nezodpovedné, maximálne nezodpovedné a, povedal by som, veľmi, veľmi naivné.

    Ďalšia vec je, na výbore pre európske záležitosti že Robert Fico si dovolil trošku kritizovať Európsku úniu. Však, preboha, toho predklonu sa zbavte. Európska únia tu je na to. Tým, že my sme jej súčasťou, máme právo ju kritizovať, konštruktívne. Ten zmysel toho celého je konštruktívna kritika. Už sme v Europe Union, nie v Soviet Union. Tam sa nemohlo kritizovať. To je asi doba, v ktorej vy mentálne stále žijete. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Tak ako pani poslankyni Vášáryovej, aj mne vadí postoj predsedu vlády k Ukrajine, ktorý evidentne to nepovažuje za našu zahraničnopolitickú prioritu. A, bohužiaľ, musím povedať, že sa hanbím za predsedu vlády, ktorý sa jasne nevyjadril, že podporuje demokratické sily na Ukrajine. Ukrajina musí byť zahraničnopolitickou prioritou Slovenska, pretože je to nielen v záujme Slovenska, ale aj v záujme celej Európskej únie. A myslím si, že každému slušnému človeku na Slovensku záleží na tom, aby sa vývoj uberal na Ukrajine bez násilia a demokratickým smerom. Demokratické sily na Ukrajine si našu podporu zaslúžia.

    Ale vadí mi, keď hovoríme o zahraničnej európskej politike, aj postoj súčasnej vlády k európskej politike, ktorý je evidentne servilný. Pokiaľ za minulej vlády sme prijímali odôvodnené stanoviská len na naše návrhy, musím povedať, na návrhy SDKÚ – Demokratickej strany, jasne sme zastávali národné záujmy na európskych radách. Teraz sa tento postoj zmenil. A to, čo prichádza z Bruselu, súčasná vláda bezvýhradne, bez pripomienok preberá. Je to servilné a je to aj v mnohých prípadoch škodlivé pre našich občanov.

    No a do tretice chcem povedať, že mi v tej správe a vôbec aj v európskej politike chýba jasnejší dôraz na jednu z priorít Európskej únie. A to je vytvorenie spoločného trhu USA – Európska únia. Podľa mnohých štúdií by tento projekt bol výhodný nielen pre Úniu, ale najmä pre krajiny ako Slovensko. Takže je v našom záujme, aby sme potlačili na všetkých fórach, kde je to potrebné, aj tento projekt spoločného amerického voľného trhu. Ďakujem pekne.

  • Vážená pani poslankyňa, vo vašom vystúpení bolo viacero takých protirečivých vyjadrení. Ale chcem vám pripomenúť a predsa len vrátiť sa k tomu, čo ste povedali, možnosť diskutovať v parlamente a diskutovať o problémoch zahraničnej politiky že vraj podľa vás takmer neexistuje. Pani poslankyňa, myslím si, že diskusia v tomto parlamente sa vôbec nijakým spôsobom nevymyká diskusii o zahraničnej politike v parlamente, keď ste vy boli vo vláde. A diskutovalo sa vtedy rovnako o všetkých veciach. A aj teraz sa o nich diskutuje. Napokon aj dnešná diskusia je toho dôkazom.

    A som presvedčený, že keď bude téma, ktorá si vyžiada, že je potrebné naozaj sa venovať zahraničnej politike, tak to bude tu v parlamente určite prediskutované, tak ako napríklad aj Ukrajina, ktorá je naozaj dnes od toho obdobia, keď bol predložený tento materiál ešte v minulom roku a musel sa z objektívnych dôvodov preložiť, už úplne inde posunutá. Vytĺkať z nej politický kapitál, tak ako to robíte, tiež nie je náležité, lebo zdá sa mi v tom určitá zbytočná radikalizácia z našej strany, pretože to, že podpredseda vlády a minister zahraničných vecí ako vystupuje a angažovane sa zapája do diskusií v rámci Európskej únie a následne potom diplomatického vplyvu na to, čo sa deje v Ukrajine, je podľa mňa konzistentné, ako máme robiť, naproti tomu, čo zase kritizujete, že v podstate sa tvárime, ako keby európska politika ani neexistovala.

    A vyjadrenia k tomu materiálu, to ste povedali priamo: „Nie som za to, aby bol tento materiál veľmi hrubý.“ Ale potom ste spustili, čo všetko tam chýba. Ale to chápem, pretože ste opozičná poslankyňa. Len ste mali využiť príležitosť a predložiť niečo na doplnenie toho materiálu. A to mi chýbalo. Ten úsmev hovorí sám za seba. Ďakujem pekne.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale pán Šebej je do rozpravy prihlásený, takže, prosím vás, prihláste sa s reakciou. Nech sa páči, reagujte.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Štefanec, áno, máte pravdu, synergický efekt úspešných rokovaní medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými bude mať podľa všetkých analýz, ktoré som k tomu čítala, naozaj väčší dopad dokonca na naše krajiny ako na všetky ostatné. Tento materiál sa tomu nevenuje. Ale znovu opakujem, tento materiál nemôže obsahovať, a povedala som to niekoľkokrát, úplne všetky detaily, ale bolo by dobré, keby obsahoval napríklad takýto detail, ktorý môže byť pre našu krajinu kľúčový.

    A ja sa pripájam, a to urobím zriedkakedy, k pánu poslancovi Jozefovi Mikloškovi, bývalému veľvyslancovi, aby konečne vystúpil pán Blaha so zásadným prejavom, kde by nám jasne dokázal, že tie naše rečičky o slobode a demokracii konečne treba dať do koša, pán minister, aby sme konečne videli vlastne, že nie vy človek informovaný a veľmi uvážlivo sa vyjadrujúci, ale títo ľudia dnes určujú zahraničnopolitické myslenie v strane SMER, aj keď si uvedomujem, že vy, pán minister, nie ste jej členom. Myslím si, že by to prispelo k vyčisteniu tomu, kam vlastne smeruje strana SMER. Ja sa k tomu veľmi pripájam. A budem hlasovať za to, aby dostal pán predseda európskeho výboru hodinový priestor, aby nám vysvetlil postoje strany SMER k zahraničnej a európskej politike.

  • Nech sa páči, pán poslanec Šebej, predseda zahraničného výboru. A pán poslanec je zároveň posledným prihláseným do rozpravy. Potom dám možnosť po jeho vystúpení prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, dalo by sa povedať, že vystúpenie predsedu zahraničného výboru k tejto téme je čosi ako povinné cvičenie. Ale ja nemám rád povinné cvičenia. A určite to takto nepojmem.

    Pokúsim sa hovoriť predovšetkým o veciach, ktoré nie sú v tom texte, o ktorom hovoríme, teda v Zameraní zahraničnej politiky, ale nie o tých, o ktorých si myslím, že by tam mali byť priamo, expressis verbis napísané. Ale chcem hovoriť o veciach, ktoré do textu, ktorý musí nutne hovoriť diplomatickou rečou, sa ani napísať nedajú.

    Zahraničná politika nie je nejaké abstraktum, ktoré ide mimo našich životov. Veci, ktoré sa odohrávajú medzi štátmi a v medzinárodnom priestore, prv alebo neskôr dopadnú plnou váhou na naše životy bez ohľadu na to, či už sa nám to páči alebo nepáči. A preto považujem za užitočné a dobré, ak prinajmenej na parlamentnej pôde obídeme svet floskúl a povinných slovných spojení a pokúsime sa aspoň niekedy hovoriť priamou rečou.

    Tak napríklad, a teraz si pomôžem príkladmi z toho textu, považujem za dobré a užitočné a chvályhodné, že sa naša diplomacia snaží stať sa súčasťou inštitúcií, ktoré vo svete medzinárodnej politiky majú svoju váhu. Bol som veľmi rád, že Slovensko bolo napríklad nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN. Bol som v tom čase dokonca aj hrdý, akým spôsobom Slovensko konalo na tejto pôde. A bol by som rád, keby sa tam ocitlo znovu. Ale bol by som tiež rád, my všetci, ktorí o tom uvažujeme, dívame sa na to a máme túto ambíciu, vrátane teda nášho rezortu zahraničných vecí, keby sme si pripomenuli, o aký orgán ide. Ide o orgán, ktorý je jediný na svete, ktorého rozhodnutia majú nejakú právnu záväznosť v zmysle medzinárodnej politiky a najmä bezpečnostnej situácie.

    Ale ten orgán od počiatku svojej existencie je vlastne zavrznutý v patovej situácii, ktorá je definovaná jeho piatimi stálymi členmi, ktorí proste majú právo veta na akékoľvek rozhodnutie. A títo piati stáli členovia tohto orgánu toto veto celé desaťročia úspešne využívajú na to, aby zabránili tomu orgánu mať meritórne rozhodnutia vo veľmi kľúčových situáciách. To je aj dôvod, prečo tá základná ambícia, ktorá stála pri vzniku OSN ako inštitúcie, teda zabrániť vojnovým konfliktom vo svete tak často neuspela. Pripomínam, že medzi nestálymi členmi v danej chvíli sú Argentína, Austrália a Čad, Čile, Jordánsko, Litva, Luxembursko, Nigéria, Južná Kórea a Rwanda. Z toho vidíte, že sú to z veľkej časti hráči, ktorých názoru by ste nepripisovali veľmi veľkú váhu v tom, čo sa má alebo nemá udiať vo svete, čo sa týka bezpečnostnej situácie. To je len tak na okraj.

    Ale slovenská diplomacia má aj ďalšiu ambíciu, ktorá je zapísaná v texte. Chceme sa stať súčasťou Komisie alebo teda Rady pre ľudské práva, teraz je to už Rada, nie je to Komisia Organizácie Spojených národov. Rovnako ako bývalá Komisia, teraz aj Rada pre ľudské práva, ako tak pozorujem celé tie roky jej činnosť, má jednu jedinú pracovnú náplň, prijímať rezolúcie kritizujúce, odsudzujúce a iným spôsobom namierené proti Izraelu. Nič iného som si tu zatiaľ nevšimol. Je to rada, ktorá ignoruje, vďaka svojmu zloženiu, ktoré je chronicky čudné, všetky dôležité krízové situácie vo svete, pri ktorých prichádza k masívnemu porušovaniu ľudských práv. Ani len nepípla tá rada, keď prebiehalo doslova genocídne masové vraždenie napríklad v Sudáne. Tá rada ani len nepípne k situácii v Severnej Kórei, ktorá z hľadiska ľudských práv je naozaj povážlivá, no ale najmä členskými krajinami priamo tejto rady, aby bolo jasné, že keď sa aj my staneme členskou krajinou, v akej spoločnosti sa ocitneme, tak, to členstvo sa strieda, samozrejme, v danej chvíli okrem demokratických krajín, akými sú nepochybne Spojené kráľovstvo alebo trebárs Spojené štáty americké, alebo Nemecko, sa ocitne Slovensko v spoločnosti známych presadzovateľov ľudských práv, akými sú Čína, Kuba, Saudská Arábia, horribile dictu, ktorej rešpekt k ľudským právam, najmä ženským napríklad, ale aj k ľudským právam ľudí iného vyznania ako moslimského je známy, Spojené arabské emiráty, Pakistan, Kuvajt a ďalšia krajina, ktorá je známa „veľkou úctou“ k ľudským právam, Kazachstan. Takže, áno, podporujme snahu našej diplomacie byť aj v tomto orgáne, aby náš hlas eventuálne tam zaznel, ale buďme realisti v tom, akú bude mať váhu v tejto spoločnosti a čo je to za orgán.

    Považujem za dôležité povedať ešte niekoľko slov k ďalším veciam. Budem skákať z témy na tému, pretože sa mi nepodarilo v podstate do mojich poznámok dostať systém, lebo vlastne ku všetkému by sa dalo niečo, v tomto skeptickom slova zmysle, ako som vyslovil teraz, povedať. Ale poviem.

    Veľmi dobre je napísané, že v oblastiach kontroly zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia bude Slovenská republika prispievať k posilňovaniu a tak ďalej. A, samozrejme, tam je reč najmä o tom, ako dopadne hodnotiaci proces zmluvy o nešírení jadrových zbraní, Non-Proliferation Treaty, ktorý vyvrcholí hodnotiacou konferenciou o rok v New Yorku. Dámy a páni, to je fajn, že sa toho chceme zúčastňovať, ale tá zmluva je prakticky mŕtva. Treba si uvedomiť, že tá zmluva je de facto, hoci nie de iure mŕtva, pretože kľúčoví porušovatelia zásady nerozširovať jadrové zbrane vôbec nie sú ich signatármi, po prvé, a, po druhé, tí, ktorí sú jej signatármi, tak beztrestne napríklad, viď prípad Severnej Kórey, svoj podpis odvolajú a pokojne pokračujú vo svojom úsilí nadobudnúť nukleárne zbrane.

    Povedzme si rovno, že tá zmluva napríklad umrela, definitívne vydýchla naposledy tou absurdnou dohodou za rokovacím stolom, kde sedeli na jednej strane predstavitelia Iránu a na druhej strane šampióni svetovej diplomacie zastúpení ministrom zahraničných vecí Spojených štátov Johnom Kerrym a ministerkou zahraničných vecí Európskej únie pani Catherine Ashton. Dospeli k zmluve, ktorá fakticky legitimizuje obohacovanie uránu v Iráne, hoci, je to v nej napísané, nie až na takú úroveň a že Irán je povinný zastaviť kaskádu centrifúg, ktoré obohacujú urán na hladinu vyššiu, ako je 5 %. Ale tá zmluva, ktorá je najbezzubejšou, ktorú si v histórii medzinárodnej politiky pamätám, nehovorí nič o tom, že Irán musí zničiť tie centrifúgy. On ich môže kedykoľvek rozbehnúť. A to pokojne urobí, lebo neexistuje mechanizmus, ako mu v tom zabrániť. Sledujúc bilanciu medzinárodných rokovaní Iránskej islamskej republiky za posledných 20 rokov chcem povedať, že nie je podozrenie, ale je absolútna istota, že Iránu ani nenapadne rešpektovať akúkoľvek dohodu tohto druhu a že jediné, čo tá zmluva dosiahla, je, že Irán v istom okamihu povie, že rokovania zlyhali, lebo teda naše názory nie sú rešpektované, a Irán bude mať jadrovú zbraň. A o tom hovorím, keď som povedal, že si myslím, že zmluva o nešírení jadrových zbraní je mŕtva.

    Pokiaľ majú jadrové zbrane krajiny, v ktorých existuje rozumná istota, že nebudú mať tendenciu ich použiť, ako je napríklad päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, ale aj napríklad ako je s väčším rizikom, povedzme, India a Pakistan a trebárs Izrael, že nebudú mať tendenciu to použiť ako prví za politickým cieľom, myslím, tak v takom prípade, prosím, situácia nie je horšia, ako bola počas celej studenej vojny, keď svet bol zamrznutý v systéme, ktorý niesol výstižnú skratku, že MAD, čo sa prekladá do angličtiny Mutually Assured Destruction, vzájomne zaručené zničenie. To bol ten koncept, prečo na seba nikdy mocnosti dvoch blokov nezaútočili Ale to už neplatí.

    A je samozrejmé, že keď Irán bude mať jadrovú zbraň, môžeme očakávať podobnú ambíciu od Saudskej Arábie, pretože Saudská Arábia je strategický súper a nepriateľ Iránu v danom teritóriu a má na to prostriedky, kedykoľvek.

    Chcem upozorniť, že ani Turecko už nebude mať motiváciu byť poslušným hráčom v takomto prípade.

    Chcem upozorniť, že prednedávnom bola uzavretá zmluva medzi Tureckom a Japonskom o spolupráci v oblasti nukleárnych technológií, ktorá umožňuje Turecku napríklad získavať aj technickú podporu pre obohacovanie uránu na svojom území. V obidvoch prípadoch ide o krajiny, ktoré majú na to prostriedky.

    A v prípade Japonska ide o krajinu, ktorá, keby len využila plutónium, ktoré vzniká v jadrových reaktoroch, môže mať, a má technológiu, že môže mať nukleárne zbrane vo veľkom množstve zajtra, stovky hlavíc, zajtra. Japonsko patrí medzi technologicky najvyspelejšie krajiny.

    Preto hovorím, že oceňujem, že v našom materiáli sa ocitne naša ambícia angažovať sa v tejto veci, len upozorňujem vás všetkých, že sa angažujeme vo veci, ktorá nemá v danom okamihu, tak sa zdá, dobrý koniec. Nevidím ho na horizonte.

    Ďalšia vec, ku ktorej chcem povedať pár slov, je tá časť, kde sa hovorí, že Slovenská republika, ja viem, že to tam musí byť takto napísané, lebo to je jazyk európskej diplomacie, Slovensko a Európa budú prispievať k rozvoju strategického partnerstva medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou. Pravda je taká, že Ruská federácia nie je náš strategický partner. Prepáčte, Ruská federácia sama seba, ak dobre rozumiem rečiam jej vedúcich predstaviteľov na rôznych fórach, hneď pripomeniem, o ktoré fóra ide, sa chápe ako strategický súper Európskej únie. Nehovorím rovno, že Ruská federácia je nepriateľ, lebo sme strategickí partneri vo viacerých veciach. Viem si predstaviť, že pri zmene studeného konfliktu na horúci konflikt medzi, povedzme, západným svetom a európskym svetom a islamským svetom je Rusko náš strategický partner, pochopiteľne. Ani si nemyslím, že by zo strany Ruska hrozilo, že sa dajú opäť do pohybu nejaké tanky. Ale rozhodne v mnohých veciach sa Rusko chápe ako náš súper v geopolitických záujmoch. Ukrajina je jeden z tých prípadov. Samozrejme, mne je jasné, že Európska únia ako taká a všetky európske krajiny a Slovensko nota bene, lebo my sme pomerne blízko, musíme hľadať cesty spolupráce s Ruskou federáciou, ale bolo by dobré, keby sme aspoň kdesi vzadu v mysli mali rozsvietenú lampičku, ktorá nás upozorňuje, že nemáme dočinenia s partnerom, ktorý má vo všetkom úmysly aj záujmy zhodné s nami.

    Tak napríklad chcem pripomenúť, že teraz prebehla bezpečnostná konferencia v Mníchove. A ono už tuším bolo dvadsiate výročie tejto konferencie.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Bolo päťdesiate dokonca, pardon. Ďakujem, pán minister. V roku 2007 na tejto konferencii vystúpil Vladimír Putin so zásadným prejavom, v ktorom definoval postoj Ruska k záležitostiam, o ktorých sa tam diskutovalo. Bol to brutálny prejav. A nebol veľmi priateľsky naladený k Európskej únii ani k tomu, ako Európska únia sama chápe svoje pôsobenie. Reakcie, s výnimkou jednej jedinej, boli, existuje na to výborné anglické slovo, volá sa meek, by som povedal také slabé až plaché, vrátane politikov, ináč veľmi rozhodných, ako je povedzme Angela Merkel. Jediný, kto na ten prejav zareagoval, prekvapujúco priamočiaro a otvorene, bol švédsky politik Carl Bildt. A ten povedal toto: „A teraz sme počuli skutočné Rusko.“ Chcem povedať, že rád by som bol, keby sme mali všetci, keď sa bavíme o Rusku ako o partnerovi, strategický ostrozrak Carla Bildta.

    Neviem, či ste si všimli, bol taký samit Európskej únie a Ruska, ktorý mal trvať dva dni a mal byť proste plný slávnostných večerí a obedov a potriasaní rúk. Tak Európska únia za trest kvôli rôznym veciam potrestala Rusko tým, že samit skrátila na tri hodiny. Ale keďže vieme, že ruský prezident ani ruská diplomacia netrpia nedostatkom stravy, tak proste, by som povedal, nad týmto krutým trestom sa asi pousmiali. Povedali si svoje, na jednej strane stola boli Van Rompuy a Barroso a na strane druhej bol Vladimír Putin. Nemal som z toho samitu pocit, že sa rozprávali dvaja strategickí partneri, práve, naopak, rozhodne nespomenuli niekoľko vecí. Napriek tomu, že opakovane napríklad Vladimír Putin na tom samite povedal, že nemieša sa Rusko do vnútorných vecí Ukrajiny a že tá 15-miliardová pôžička od Ruska, ktorou v konečnom dôsledku podľa všetkého presvedčil ukrajinského prezidenta Janukovyča, aby nepodpísal asociačnú dohodu s Európskou úniou, platí bez ohľadu na to, či k zmene moci na Ukrajine príde alebo nepríde. Netrvalo potom ani pár hodín, keď sa nechal počuť vicepremiér ruský, keď povedal, že no, dobre, ale vzhľadom na možnú návratnosť alebo nenávratnosť tej pôžičky tak pri zmene politiky Ukrajiny je možné tú pôžičku prehodnotiť, samozrejme.

    No a to, o čom tam nebola reč, samozrejme, je, že, napríklad keď sa bavíme o strategickom partnerstve a o našom vzťahu ku krajinám Východného partnerstva, tak v roku 2010 uzavrela Ukrajina, personifikovaná terajším prezidentom Janukovyčom, a Ruská federácia, v tom čase reprezentovaná ešte prezidentom Medvedevom, proste zmluvu o prenájme námornej základne na Kryme pre ruskú flotilu, pre Ruskú federáciu mimoriadne strategicky dôležitú námornú flotilu, Čiernomorskú flotilu. Ide o Sevastopoľ. A ja si neviem predstaviť, že by sa Ruská federácia zmierila so stratou tejto základne. Má ešte mimo pôvodného územia Sovietskeho zväzu jednu námornú základňu, jednu jedinú. Tá je v sýrskom prístave Tartus. Ani tej sa Ruská federácia nevzdá. A bolo by veľmi hlúpe od nej očakávať, že by sa jej vzdala, a bola by hlúpa, keby sa jej vzdala. To je, samozrejme, úplne legitímny záujem Ruskej federácie, tieto veci si udržať.

    No ale keď sa chceme pozerať na to, aký strategický partner je Rusko pre Európsku úniu, treba si uvedomiť, že Rusko má svoje geopolitické záujmy, medziiným aj v priestore, o ktorom hovoríme a ktorému vyjadrujeme solidaritu. Ja netvrdím, že nevyhnutne tie záujmy vždy a za každých okolností sú v rozpore s našimi, teda európskymi záujmami, ale často sú také.

    Ďalšie „veľké víťazstvo“, samozrejme, európskej diplomacie je, ako dopadli rokovania o situácii v Sýrii v Ženeve. To ani nemohlo, samozrejme, dobre dopadnúť, pretože čo sa týka sýrskej opozície proti Asadovmu režimu, tak tam tí kľúčoví hráči, ktorí sú zodpovední za kľúčové násilie z tej druhej strany v sýrskom konflikte, čiže všetky tie džihádistické skupiny predstavujúce rôzne filiálky Al-Káidy, tie tam vôbec neboli. Čiže v mene koho hovorili tie opozičné sily? A, samozrejme, Ruská federácia popri, by som povedal, veľmi užitočnom kroku, keď primäla sýrsky režim k tomu, aby prinajmenej začal s likvidáciou chemických zbraní, tak pokojne dodáva iné zbrane tomu sýrskemu režimu, samozrejme, vrátane možných strategických protilietadlových systémov, samozrejme, popri iránskom režime.

    Mimochodom, na tej ženevskej konferencii ten hlavný hráč, externý popri Rusku, ktorý v tom konflikte je zaangažovaný, dvaja hlavní hráči vlastne, Irán na jednej strane a Saudská Arábia na druhej strane, tam vôbec neboli. A tá vojna v Sýrii, okrem toho, že je to vnútorná sýrska vojna, kde vybuchli všetky možné nazhromaždené nenávisti na tom území, a je ich veľa, verte mi, tak je zástupnou vojnou medzi napríklad sunnitmi a šiitmi, ktorí do toho pchajú nos, na jednej strane z Iránu, na druhej strane zo Saudskej Arábie. No a ak chcete mať nejaký ďalší dôkaz o vlastne bezmocnosti západnej diplomacie, teraz nie je reč o slovenskej diplomacii, preboha, západnej diplomacie ako takej, teda americkej a európskej, jednotnou rukou podpísanej, tak to je napríklad sýrsky konflikt, pričom nemožno realisticky čakať, že sme s tým mohli niečo robiť.

    A ďalšiu vec, ktorú nachádzam ako inšpiratívnu pre mňa v tomto materiáli, a tiež sa nečudujem, že sa tam ocitla, lebo toto je jazyk, ktorým hovoria všetky európske materiály a ktorý ja neviem ja by som veľmi nemenil, hoci napríklad ja by som to vynechal z dôvodov môjho osobného presvedčenia, dovoľte prečítať: „Slovenská republika bude na pôde OSN prostredníctvom členstva v ďalších medzinárodných organizáciách a prostredníctvom rozvojovej spolupráce prispievať k riešeniu globálnych výziev, najmä k zmierňovaniu dopadov klimatických zmien a k zvyšovaniu adaptácie na klimatické zmeny." A v ďalšom odseku je uvedené: „Chceme pôsobiť aktívne v rámci environmentálnej diplomacie s cieľom, aby bola prijatá ambiciózna dohoda s čo najširšou účasťou." Boh uchovaj, dámy a páni. Totiž ak dobre čítam napríklad výsledky Goddardovho inštitútu pre Space Studies z New Yorku, kde pôsobí nepochybne veľmi významný vedecký tím americkej organizácie NASA, čo je Národná agentúra pre vesmírny výskum, zisťujú, že za posledných 12 rokov sa s globálnymi teplotami nedeje nič. A pýtam sa, prečo sa prestalo hovoriť o globálnom otepľovaní a začalo sa hovoriť o klimatických zmenách. No, áno, je to preto, pretože na to sa dá navesiť čokoľvek, vznikol gumový pojem. To nie je jediná inštitúcia, ktorá konštatuje, že napriek stúpajúcim hladinám kysličníka uhličitého v zemskej atmosfére akosi satelitné merania globálnej teploty konštatujú, že sa prestala zvyšovať. Tým, že máme teplú zimu, sa nedajte pomýliť. V Spojených štátoch majú, naopak, neobyčajne krutú zimu. Nedajte sa tým pomýliť.

    Fakt je ten, že napríklad veľmi, veľmi významná autorita z Max-Planck inštitútu v Hamburgu, čo je čosi, to je analógia našej akadémie vied, lenže, by som povedal, s o niečo vážnejším renomé, Jochem Marotzke povedal, citujem pre istotu po anglicky: „I hardly know any colleagues who would deny that it hasn´t gotten warmer in recent years." Neotepľuje sa, ale mechanicky do všetkých európskych dokumentov a cez európske dokumenty aj našich národných dokumentov preniká panika, čo budeme robiť s tou príšernou klimatickou zmenou, ktorá akosi ale neprichádza, a ako ešte ďalej vážnejšie poškodíme naše hospodárstvo, slovom naše teraz myslím nielen slovenské, ale aj európske, ďalšími vecami, ktoré majú za cieľ zabrániť teda stúpaniu teploty, ale v skutočnosti len ako v prípade emisných kvót vytvárajú korupčné prostredie pre obrovskú korupciu a spôsobujú ekonomické straty. To už nie je konštatovanie mňa ako známeho klimaskeptika, to je konštatovanie aj veľmi vážnych ekonomických inštitúcií v západnej Európe.

    To je dávna debata. Ja som na pôde tohto parlamentu, to už je odvtedy dlho, bolo to okolo roku 2000, patril s Jánom Langošom k tým, sme boli sami dvaja, ktorí sme hlasovali proti ratifikácii Kjótskeho protokolu. Považovali sme ho za brutálnu hlúposť. Vtedy si to nemyslelo zas tak veľa ľudí. Skutočnosť je taká, že odvtedy prešlo dosť veľa rokov, takmer štrnásť a v podstate niektoré bludy, zdá sa, sú nesmrteľné a prenikajú aj do našich dokumentov.

    Páni, ale nemal som ambíciu nejakým spôsobom proste vytknúť tieto veci, ktoré sa týkajú možno v podstate vnímania svetovej situácie ako takej, dokumentu, ktorý pripravilo ministerstvo zahraničných vecí. Ani som nečakal, že by taký jazyk, priamy, aký som ja teraz použil, do takéhoto dokumentu mohol vôbec preniknúť. Len som považoval za dôležité niektoré veci povedať.

    Ale ešte som neskončil, poviem niektoré ďalšie veci.

    My máme napríklad ambíciu prispieť k tomu, aby na Blízkom východe prebehol mierový proces. Ja by som bol rád, keby sme mali v tejto súvislosti ambíciu zaviesť trochu priameho jazyka do tohto mierového procesu, lebo v jazyku Európskej únie to vyzerá tak, ako keby jedinou prekážkou mierového procesu na Blízkom východe bola neochota Izraela napríklad zastaviť budovanie osád na územiach Západného brehu. Ale to tak nie je. Na druhej strane toho rokovacieho stola na mierovom procese totižto sedí partner, ktorý, po prvé, nemá nijakú legitimitu a, po druhé, nemá nijakú ochotu uzavrieť mier a nemá ani bazálnu ochotu proste pripustiť dlhodobo existenciu štátu Izrael na tomto území. A bol by som rád, keby v tejto veci Európska únia prestala hrať hru, ktorá predstiera, že môže celú vec nejako ovplyvniť, lebo ju ovplyvniť nemôže, dámy a páni, naozaj nemôže. Dvadsať rokov sledujem čosi, čoho výsledkom je vždy a znovu to isté, a Európska únia, bohužiaľ, veľmi často prilievala benzín, až nie ani olej, do ohňa v tejto veci.

    A, samozrejme, Európska únia ani Slovensko nemôže hovoriť jasnou rečou ani o iných vzdialených konfliktoch, ktoré sa nás ale môžu jedného dňa týkať. To je východná Ázia.

    Nehovorím teraz o Severnej Kórei, to je hanebná čierna diera sveta, proste s tak brutálnym porušovaním ľudských práv, že si to ani nezaslúži komentár.

    Ani som nečakal, že vôbec môžeme k tomu niečo meritórneho povedať, ale treba si uvedomiť, že tam prebieha tlejúci konflikt, ktorý môže jedného dňa vybuchnúť do veľmi, veľmi škaredých podôb.

    Už som spomenul, že Japonsko môže oživiť svoje nukleárne ambície, no, samozrejme, lebo má proti sebe zdanlivo len v drobnom konflikte o neobývané ostrovy, ktoré sa volajú v Japonsku Senkaku a Diaoyu proste v Číne. Tak to vyzerá ako banálna vec, kvôli ktorej predsa dve také krajiny ako Japonsko a Čína nemôžu ísť do vojnového konfliktu.

    Dámy a páni, veľmi inak zdržanlivý a seriózny britský časopis The Economist si ale myslí opak. Zverejnil obálku, na ktorej bola fotka týchto ostrovov, taká nejaká polosatelitná alebo letecká, s otázkou: Môžu ísť Japonsko a Čína do vojnového konfliktu kvôli tomuto? A bola tam šípka na tie skaly v mori, ktoré sú neobývané. A odpoveď bola: „Sadly, yes.“

  • Bohužiaľ, áno.

  • Ja viem, že to sa nás netýka a nerokujeme tu o tom, ale veľmi zriedka hovoríme o medzinárodnej situácii na pôde slovenského parlamentu. Rád by som bol, aby sme o tom hovorili častejšie, hoci je mi jasné, že sme tak hlboko ponorení do toho, čo sa odohráva vnútri krajiny ako väčšina európskych krajín, že sa na to nedostáva času.

    Myslím si ale, že je užitočné, keď sa na to z času na čas predsa len nejaký čas nájde a keď predsa len si niektoré veci povieme priamo, a nie veľmi diplomatickým jazykom. Ja sa veľmi ospravedlňujem pánovi ministrovi a podpredsedovi vlády, že som proste takýmto spôsobom narušil dobré mravy, a dovoľte, aby som vám poďakoval za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca je osem faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Môžeme sa dohodnúť tak, páni poslanci, že prejdeme si faktické poznámky, dám obedňajšiu prestávku a ústne do rozpravy sa budete hlásiť potom po interpeláciách?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Niektorí poslanci tu čakali, ale vzhľadom na faktické poznámky, ktoré ešte predtým musia prebehnúť, tak navrhujem takýto postup.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ja budem reagovať veľmi kratučko. Hovorili ste o Bezpečnostnej rade. Som jedna z tých, ktoré pripravovali Slovensko do Bezpečnostnej rady OSN. A, áno, Bezpečnostná rada je výsledok druhej svetovej vojny, v Bezpečnostnej rade ešte zatiaľ 60 rokov od skončenia druhej svetovej vojny neprebehlo. A musíme si klásť otázku, čo iné ako vojna môže zmeniť toto rozloženie síl. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega Šebej, zaujal ma ten samiit trojhodinový, keďže pán prezident Putin je chronicky známy tým, že nestíha, takže či tam vôbec prišiel, keď to trvalo tak krátko.

    Ale pri Rusku by som sa zastavil aj v stále hlbšom takom kultúrnom clashi, ktorý nám sa šíri Európou, lebo keď sa pozrieme na pôvod niektorých súčasných tendencií v slovenskej spoločnosti, tak sa veľmi ľahko dá stopovať na ruských serveroch. Keď sa pozrieme na bludy okolo juvenilnej justície a znovu rastúci antisemitizmus, útoky na menšiny, ktoré v Rusku už sú fyzickými útokmi, keď ani polícia nezasahuje a spýta sa LGBT aktivistov, že čo čakali, že veď sú tam na to, aby na nich útočili, že im to hovorí zákon, keď sa pozrieme na obnovené panslavistické tézy, ktoré sa nám šíria po Slovensku, za ktoré sa skrýva otvorená neznášanlivosť hodnôt európskej civilizácie a západného sveta, tak o Rusku potom nemôžeme hovoriť iba, čo sa týka jeho vplyvu na našu ekonomiku alebo čo sa týka nejakých mocenských pozícií. Ale extrémne ruské skupiny, myšlienkové, ovplyvňujú aj to, čo sa deje v slovenskej spoločnosti priamo medzi ľuďmi. Internet svojou penetráciou vysokou totiž už dnes robí to, že to, čo sa objaví na nejakom ruskom serveri dnes, už zajtra sa môže cez pochybné stránky typu slobodný vysielač a zem a vek rozšíriť po celom Slovensku. A toto je tiež určite niečo, čo by mala mať zahraničná politika na Slovensku v merku. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Šebej, my sa naozaj zhodneme asi iba na odpore k nacizmu a na spoločnej diéte, ktorú držíme, inak sa vo všetkom rozchádzame. Ale napriek tomu veľmi rád s vami polemizujem. A tie diskusie aj na výbore sú naozaj veľmi príjemné, aj keď sa vždy teda líšime. Ale ja sa obávam, že aj tie vaše poznámky o Iráne a Blízkom východe, ten váš pohľad na islamský svet je diktovaný čistou, čírou islamofóbiou. S tým sa ani netajíte. Je to skoro až, ja som vám to kedysi povedal, taký islamský rasizmus. A obávam sa, že preto tie poznámky nie sú ale nijako objektívne a diktujú huntingtonovsky čierno-biele videnie sveta, konflikt civilizácií, konflikt vojna – žiadna šanca na zmierenie. A toto je pohľad, ktorý ja neuznávam. A som rád, že naša diplomacia a hlavne európska diplomacia je v tomto smere ďaleko civilizovanejšia. To isté je s Ruskom. Tam je taká rusofóbia, že až to bolí. Však Rusko je strategický partner Európskej únie a v mnohých veciach máme iné záujmy, samozrejme, ale o tom treba diskutovať, viesť dialóg, Rusko je náš priateľ, pričom síce s veľa vecami nemusíme súhlasiť, však, samozrejme, ja nesúhlasím s veľa vecami, ktoré spomínal možno aj kolega Poliačik, ale aj v Spojených štátoch amerických nesúhlasili s getami a s trestom smrti a s mnohými ďalšími vecami, s nerovnosťou a tak ďalej, ani v Európskej únii nesúhlasím so všetkým, ale, preboha, však to je vec na diskusiu a nie je naša úloha teraz napínať ramená a ukazovať veľmociam, ako strašne ich nenávidíme, preboha, však presne, naopak, my sa musíme snažiť s nimi spolupracovať. Takže to je toľko.

    Teraz globálne otepľovanie, tam naozaj to už bolo až absurdnejšie, než hovorí Klaus. To už naozaj bol skoro vtip. Ale to už nechám pánovi profesorovi Hubovi, aby na vás reagoval ako odborník. Tu naozaj silne s vami nesúhlasím.

    Takže základný problém je medzi nami dvoma v tom, že ja nevnímam svet tak čierno-bielo. Vy to stále vnímate v tých intenciách studenej vojny, ako boj dobra a zla, satana a anjela alebo ja neviem Spoločenstva prsteňa a Mordoru. Ale takto ten svet nevyzerá, naozaj treba byť trošičku objektívnejší a možnože potom dospejete aj k takým civilizovanejším úvahám. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán Blaha, šetrite slovami na váš zásadný prejav, všetci sa už naň tešíme. A ukážem vám, ako sa to robí.

    No tak, Fero, ja by som chcel tie tvoje necivilizované úvahy, ako sme ich práve počuli, oceniť. Pre mňa to bolo veľmi zaujímavé, najmä preto, že sa nejako extra mimo európskej politiky tej zahraničnej politike nevenujem. Už bez ohľadu na to, či človek s tebou súhlasí na 100 % alebo na 50 %, tak toto bol jeden z tých skutočne zaujímavých prejavov, ktorý sa oplatilo vypočuť si. Takže ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Globálna zmena klímy sa neprejavuje len nárastom teplôt. Keď mám správne informácie, tak posledných 15 rokov je najteplejším obdobím v dejinách od chvíle, ako sa so systematickým meraním teploty na Zemi začalo. Ale Fero má zrejme iné informácie, pripúšťam.

    Ale podotýkam, že toto nie je jediný problém a možno ani najdôležitejší, ešte za dôležitejší sa považuje to striedanie sa extrémov, ten nárast nepravidelnosti, tie extrémne zrážky a následné povodne na jednej strane, extrémne suchá, ktoré ich vzápätí striedajú, na strane druhej. A to hovorím len o situáciách, ktoré máme možnosť sledovať u nás v našich zemepisných šírkach. V globálnom meradle (hurikány a podobne) sú tieto javy ešte oveľa dramatickejšie.

    Ale keby sme aj pripustili, že globálna zmena klímy a najmä ten podiel ľudského zavinenia, ktorý asi mal na mysli Fero vo svojom vystúpení, sa nadmerne dramatizuje, tak modernizácia priemyslu, energetiky a všetkých výrobných, dopravných a ďalších odvetví, ktoré produkujú tie tzv. skleníkové plyny, je, myslím si žiaduca, alebo som o tom presvedčený, že je žiaduca, bez ohľadu na to, nakoľko vážna je hrozba globálnej zmeny klímy a následkov s ňou spojených. A to sa možno zhodneme aj s priateľom Ferom.

    No a podobne ako on si uvedomujem, že nie 100 % ľudí a ani odborníkov na Zemi je presvedčených o tom, že tá hrozba je taká vážna. Je ich len možno 95 %. Ale na tento prípad prijal Summit Zeme v Riu de Janeiro pred 22 rokmi zásadu predbežnej opatrnosti, keď aj tých 95 % sa považuje za 100 % a je...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Chcel by som tak povedať dva dôležité pointy. Ja som práve v tomto prejave nevidel žiadnu čierno-bielu optiku, ale skôr presne ten popis tej situácie týkajúcej sa Ruska, keď ono nám je a musí byť geopolitickým partnerom a zároveň sú záujmy možnože ich samostatné ruské tuná označené možno aj dvomi prístavmi, sú to sevastopoľský a v Sýrii, kde pravdepodobne bude zlyhávať aj tá uniálna politika, zahraničná politika nejakým spôsobom, presne ten nie čierno-biely pohľad farebnosti toho, kde zahraničná politika Európskej únie zasadená môže byť, akým spôsobom by mohla pracovať alebo akým spôsobom by mohla presadzovať nejaké veci, a zároveň potom aj poznámka tam, kde po dvadsiatich či koľko tu zaznelo rokoch proste prichádza ten istý a ten istý výsledok, možno otvára otázku, možno aj pre parlamentnú debatu, ktorú tu naozaj máme veľmi v uzunkom meradle. Pre mňa je to šéf zahraničného výboru, ktorého slovami by malo byť definované krém á la krém všetkých parlamentných aktivít a ktorý by mohol za nás zastupovať. Ja by som chcel aspoň 1 massage tohto zahraničného výboru od ľudí z vládnej strany, pretože poznám pohľad Magdy Vášáryovej, Františka Šebeja, Mikuláša Dzurindu, ale žiadneho iného člena zahraničného výboru som, bohužiaľ, nepočul rozprávať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja tiež by som k Rusku povedal pár slov. Máme s Ruskom, samozrejme, z totality veľmi zlé skúsenosti, situácia sa však v podstate zmenila, po roku 1989 roku Rusku krivdili v mnohom, ponižovali ho, prišli tam americkí poradcovia, napríklad známy Jeffrey Sachs, Rusku radiť o finančných špekuláciách, o manchestrovskom kapitalizme, čo vyústilo potom do divokej privatizácie za Borisa Jeľcina. Potom, keď poradcovia videli, že to nefunguje, tak zmizli z krajiny a nechali ju vo svojom svrabe. Putin sa to snažil zmeniť, aspoň trochu zmierniť, samozrejme, nie mnoho sa mu podarilo z toho a vlak bežal a beží ďalej. Rusko sa teda dostalo na kolená. Ale je stále silné, je atómovou veľmocou, treba ho rešpektovať, brať do úvahy, a nie ignorovať. My musíme s nimi rokovať, a nie sa tváriť ako nepriatelia. Sme určitým mostom aj medzi Európou a nimi. Poznáme ich dobre, vieme ich reč. Nesmieme zabudnúť na ich literatúru, na ich vedu, na ich kultúru a tak ďalej, na všetko, a teda preto si myslím, že my aj ako slovanský národ by sme mali byť miernejší, čo sa týka výrokov voči Rusku.

    Samozrejme, čo sa týka tých manipulácií, bola tu aj prasacia chrípka, vtáčia chrípka, v medzi z nej v liekoch, všeličo sa pustilo, spravila sa panika a potom vlastne nič z toho nebolo.

    O Severnej Kórei a Južnom Vietname snáď niekedy inokedy. Ale tiež sú to témy, ktoré podľa politickej korektnosti sú takéto, ale v skutočnosti sú to trolinka, trolinka iné a my musíme o tom tu hovoriť viac ako doteraz. Ďakujem.

  • Pán predseda zahraničného výboru, môj kolega, v zmysle toho voltairovského chcem môj príspevok viesť, že aj keď nesúhlasím v mnohých oblastiach na pohľad zahraničnej politiky, ktorý predstavuješ, ale som veľmi rád, že tu na pôde Národnej rady zaznieva. A tu je rozdiel aj s mojím kolegom pánom Blahom, pretože jeho vystúpenie vnímam a tvoje vystúpenie teda, pán predseda, vnímam v tom, že bol tu nejaký názor, ktorý je trošku odlišný, ale nebol personifikovaný s nikým, ktorý dnes predstavuje zahraničnú politiku z hľadiska vlády, alebo dokonca predsedu vlády, tak ako to bolo, povedzme, v prípade vystúpenia pani Vášáryovej alebo pána Dzurindu. A to vidím ako naozaj korektnú vec.

    A ja by som azda dodal k tomu vystúpeniu ešte jednu takú súvislosť, ktorá tiež je súčasťou a bude súčasťou roku 2014. Áno, Bezpečnostná rada je výsledok povojnového usporiadania na svete. Chvalabohu, vznikla, napriek tomu, že sú tu tieto rezíduá. A ja si tiež myslím, že bude musieť tento orgán prejsť nejakou zmenou. Ale jeho existencia je tak či tak pozitívna, práve aj v kontexte toho, že v tomto roku si budeme pripomínať 100 rokov od vzniku prvej svetovej vojny čiže vojny, ktorá bola spolu s druhou svetovou vojnou jedna z tých najničivejších.

    Takže pohľad a, myslím si, diskusia na zahraničnú politiku práve v takomto zmysle v parlamente je dobrá. A ja si myslím, že je to práve ten priestor na to, vyjadriť ho aj pri diskusii o zameraní zahraničnej politiky. A je to len potvrdením toho, že to vystúpenie, ktoré mala predtým pani poslankyňa Vášáryová, že v našom parlamente nie je dostatočný priestor na diskusiu, tvojho vystúpenia, pán predseda, že to tak...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Šebej, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegovia, nemôžem reagovať na všetky príspevky, bolo ich viac.

    A chcem len potvrdiť to, čo povedal hneď na začiatok pán kolega Poliačik. Naozaj ten kultúrny clash s tým ruským prostredím je viditeľný aj pre mňa, presne v tých veciach, o ktorých ste hovorili. Nedávno som si prečítal niečo veľmi zarážajúce. A to je o všadeprítomnom rasizme a antisemitizme, v ruskom občianskom prostredí. To bolo veľmi znepokojujúce. A niežeby to v iných častiach Európy ale nebolo.

    Kolega Blaha, my si povieme niektoré veci aj osobne. Bohužiaľ, naozaj sa líšime v pohľade na to, aký je svet. Vy si myslíte, že ten huntingtonovský svet je iba paranoidný blud a že v skutočnosti to tak nie je. Ale, bohužiaľ, ten svet je skôr hobbsovský. Je to naozaj bližšie k svetu Thomasa Hobbsa, stačí si pritom pozrieť bilanciu, koľko ľudí je zabíjaných takmer dennodenne na svete.

    Richardovi Sulíkovi ďakujem za priazeň.

    Čo sa týka komentára predsedu výboru pre prostredie životné Hubu, no tak to je zas vec, o ktorej si môžeme dlhšie rozprávať sami.

    Jozef Mikloško, prepáč, nebudem komentovať, čo si povedal.

    A k tomu, čo povedal pán podpredseda výboru Blanár len toľko, fakt, Bezpečnostná rada by mala prejsť zmenami, ale nevidím ich v dohľade.

    A čo sa týka výročia stého prvej svetovej vojny, no tak...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Je 12.10 hodín, prajem vám všetkým dobrú chuť, poobede o 14.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní hodinou otázok a odpovedí, potom budú nasledovať interpelácie, potom dáme možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, ale predtým ešte bude krátka prestávka. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.10 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže je štvrtok, podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

    hodina otázok, ktorú týmto otváram.

    Poslanci písomne položili včera do 12.00 hodiny 20 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 35 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.

    Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný je podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Rovnako je neprítomný minister životného prostredia Peter Žiga, zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek. Všetci ostatní členovia vlády by mali byť k dispozícii na zodpovedanie otázok.

    Som pripravený, pani podpredsedníčka, v stanovenom limite odpovedať na položené otázky.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Prosím teda, aby sme v limite 15 minút odpovedali na adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Tibora Lebockého a znie: „Vážený pán premiér, môžete nás, prosím, informovať, ktoré témy a s akými závermi boli predmetom rokovania na prvom rokovaní Rady solidarity a rozvoja v roku 2014?“

  • Ďakujem pekne, pán poslanec za otázku. Ako určite dobre viete, vláda Slovenskej republiky uprednostňuje veľmi široký sociálny dialóg pri prijímaní svojich rozhodnutí. A v tomto duchu vznikla, pracuje a bude naďalej pracovať Rada solidarity a rozvoja. Rada sa stretla prvýkrát v tomto roku minulý týždeň a zaoberala sa štyrmi okruhmi a dovoľte mi krátku informáciu o obsahu rokovania.

    Prvým okruhom je nezamestnanosť mladých ľudí a najmä pripravenosť vlády uviesť do praxe osobitný projekt na vytváranie pracovných miest pre mladých ľudí financovaný zo špeciálneho programu Európskej únie. Minister práce predstavil zúčastneným návrh národného plánu, ako tieto peniaze použiť, ktorý vychádza z odporúčaní Rady Európskej únie. Ide o to, a to je cieľ Európskej únie, aby mladý človek, ktorý absolvuje školu alebo stratí zamestnanie, do štyroch mesiacov dostal ponuku buď na prácu, alebo na ďalšie vzdelávanie. Toto je oficiálny cieľ Európskej únie. A tento cieľ chceme aplikovať aj na území Slovenskej republiky. Na projekt rátame s výdavkami okolo 200 miliónov eur z európskych zdrojov. Pripomínam, že Európska únia odporúča, aby tieto zdroje boli minuté v rokoch 2004 a 2005 prioritne, aby efekt tejto obrovskej sumy bol čo najviditeľnejší. Za realizáciu preberá zodpovednosť vláda, ale prizývame aj široký okruh spoločenských partnerov. Ich úlohou je uplatniť praktické skúsenosti pri rozhodovaní o konkrétnej podobe jednotlivých aktivít, prípadne v rámcoch svojho pôsobenia sa podieľať priamo na ich realizácii. Všetci zúčastnení sociálni partneri sa prihlásili k tomuto projektu. A zároveň sme sa dohodli na vytvorení spoločného koordinačného výboru, kde sa k projektom budú môcť vyjadrovať samotní sociálni partneri.

    Ďalšou témou, ktorou sa zasadanie zaoberalo, je aktuálny stav príprav partnerskej dohody medzi Slovenskom a Európskou úniou na budúce programovacie obdobie. Rada solidarity ocenila prínos súčasnej administratívy, pretože, a to nie je naozaj prehnané a s radosťou to konštatujem, Slovensko sa dostalo medzi tri najlepšie pripravené členské krajiny Európskej únie, pokiaľ ide o Partnerskú dohodu. Naozaj môžeme podpísať Partnerskú dohodu ako jedni z prvých v celej Európskej únii, čo znamená, že môžeme pomerne rýchlo začať aj čerpať finančné prostriedky, ktoré boli pre Slovensko určené na roky 2014 až 2020. Náročné rokovania s Európskou komisiou o našom návrhu Partnerskej dohody boli uzatvorené a bol spustený proces medzirezortného pripomienkového konania.

    Treťou témou bola novelizácia zákona o verejnom obstarávaní, v rámci ktorej Rada solidarity a rozvoja privítala a ocenila schválenie jeho novelizácie, ako ste to urobili pred niekoľkými dňami, novelizácie, ktorá reaguje na požiadavky praxe a výrazným spôsobom zjednodušuje život mnohým, ktorí sa na verejnom obstarávaní zúčastňujú. Verejné obstarávanie je zložitý proces. A našou snahou je nastaviť jeho právnu úpravu tak, aby bola posilnená transparentnosť, ale zároveň nemôže byť brzdou hospodárskeho rozvoja. Tu boli najmä schválené návrhy z dielne ministerstva pôdohospodárstva, pretože sú tu niektorí malí obstarávatelia, ktorí boli súčasnou formou verejného obstarávania znevýhodňovaní v porovnaní so svojimi partnermi v zahraničí.

    Na požiadanie zástupcov zamestnávateľov bol na rokovaní Rady solidarity zaradený aj bod, ktorý sa týka zákona o ochrane osobných údajov. Rada vlády vyzvala vládu Slovenskej republiky, aby zorganizovala stretnutie medzi Úradom na ochranu osobných údajov a predstaviteľmi Rady solidarity a rozvoja. Predovšetkým ide o zástupcov zamestnávateľov, odborov, predstaviteľov tretieho sektora s cieľom urýchlene pripraviť také zmeny, ktoré znížia administratívnu náročnosť podnikateľského prostredia, ale aj ďalšie záťaže, ktoré tento zákon prináša. V súčasnosti prebieha proces expertných rokovaní. A ak vzniknú nejaké problémy, máme záujem ich riešiť. Ja len pripomínam, že Národná rada novelizovala tento zákon preto, lebo sme potrebovali preniesť do nášho zákonodarstva príslušnú legislatívu Európskej únie. Ale rovnako platí aj náš prísľub, že pokiaľ ktorýkoľvek zákon, ktorý je prijímaný, sa ukáže ako zákon, ktorý poškodzuje alebo sťažuje podnikateľské prostredie, že sme pripravení sa k nemu vrátiť a urobiť prípadné zmeny.

    Na záver chcem uviesť, že rokovanie bolo vecné. Prešli sme všetky plánované body. A predpokladám, že Rada solidarity sa opäť stretne už v blízkej dobe k ďalším aktuálnym témam. A pokiaľ budete mať záujem, budem, samozrejme, vás o výsledkoch tohto rokovania informovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia z pléna.

  • Nie.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Eva Hufková: „Vážený pán premiér, čo očakávate od reformy súdnictva a aké budú úlohy komisie pre reformu súdnictva?“

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Ďakujem za otázku, ktorá naozaj sa dotýka neuveriteľne dôležitej témy, ktorej sa chce vláda Slovenskej republiky v najbližšom období intenzívne venovať, a to prostredníctvom viacerých návrhov, ktoré predloží ministerstvo spravodlivosti.

    Som presvedčený o tom, a som poslancom Národnej rady Slovenskej republiky prvýkrát zvolený od roku 1992, že za posledných 22 rokov sa v otázkach nezávislosti súdnictva, postavenia sudcov a zefektívnenia súdneho konania urobilo veľmi veľa pozitívneho. Pre sudcov sa vytvárali formálne, právne a v rámci možností aj materiálne podmienky, ktoré vyplývajú z ich výnimočného postavenia. Po zarátaní trinásteho a štrnásteho platu a rozličných príplatkov predstavuje priemerný mesačný mzdový výdavok na sudcu okolo 3 400 eur. Popri imunite majú sudcovia množstvo ďalších výhod, o ktorých môžu iní občania len snívať. Ako príklad uvediem, že sudcovia majú počas práceneschopnosti nárok na plnú náhradu platu. Ide o výhody, ktoré sa niekedy ťažko občanom vysvetľujú. Ale jednoducho ide o cenu, ktorú platíme za to, aby sudcovia mali naozaj všetky podmienky na to, aby rozhodovali nezávisle, nestranne, zákonne a v primeranej lehote. Otázkou však je, či všetko to, čo sa robilo a robí, sa aj dostatočne odrazilo na čistote a dôveryhodnosti justície. Bohužiaľ, spolu s väčšinou občanov Slovenska musíme povedať, že nie. Nespochybňujem, že v súdnictve pracuje väčšina poctivých a vysokokvalifikovaných ľudí, ktorí odvádzajú profesionálnu prácu. Dospeli sme však do situácie, keď ďalej nemôžeme pred sebou tlačiť nahromadené problémy a najmä nemôžeme tolerovať správanie sa niektorých jednotlivcov, ktorí kazia dobré meno slovenskej justícii.

    Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala už vo svojom programovom vyhlásení, že urobíme všetko pre to, aby sudcovia a súdnictvo mali vytvorené dobré podmienky na prácu. Opatrenia, ktoré majú smerovať k naplneniu tohto záväzku, však nemôžu byť akýmisi unáhlenými módnymi výstrelkami. Riešenie je možné nájsť len v dôsledne premyslených koncepčných prístupoch, ktoré si vyžiadali čas.

    Napríklad bolo vhodné v kľude nechať pracovať komisiu pre prípravu návrhu úplne novej úpravy občianskeho procesného práva. V dnešnej dobe môžem s potešením konštatovať, že proces rekodifikácie sa blíži k finálnej fáze a Národná rada Slovenskej republiky ešte v tomto volebnom období sa týmto rekodifikovaným zákonom môže zaoberať.

    Rovnako si vyžadovalo čas položenie základov elektronizácie súdneho konania, v ktorom bude možné elektronicky predkladať súdne podania, vykonávať jednotlivé úkony účastníkov konania, doručovať súdne zásielky a 24 hodín denne študovať súdne spisy oprávnenými osobami. Aby som to uviedol na mieru, je to obrovský prevrat v súdnictve, pretože ak sa dnes chce účastník konania oboznámiť s obsahom súdneho spisu, musí prísť do kancelárie na súd, musí si dohodnúť stretnutie. Môže sa mu stať, že spis sa nachádza práve u sudcu, ktorý ho študuje. A je to veľmi náročné. Ak sa nám podarí zaviesť elektronický súdny spis, každý účastník súdneho konania, využijúc určité prístupové heslo, bude mať 24 hodín prístup k celému obsahu súdneho spisu doma. Bude môcť doručovať písomnosti, komunikovať, podávať podania. Je to niečo, čo naozaj mimoriadne môže zrýchliť samotné súdne konanie. Zložité procesy obstarávania boli potrebné pre modernejšie poňatie trestného práva. Mám na mysli prostriedky monitorovania osôb, ľudovo nazývané elektronické putá. Umožnia alternatívne tresty za menej závažné delikty a pomôžu aj preplnenosti ústavov na výkon trestu. Budeme držať ľudí, ktorí nie sú úplne nebezpeční doma, budú elektronicky kontrolovaní. A pokiaľ porušia podmienky elektronického dohľadu, automaticky pôjdu do výkonu trestu odňatia slobody alebo do výkonu väzby, závisí od toho, o ktoré štádium v trestnom konaní ide.

    Ministerstvo spravodlivosti navrhlo uskutočniť celý rad ďalších zmien v sudcovských zákonoch. Preto bolo opodstatnené, aby som približne po roku navštívil ministerstvo spravodlivosti a s jeho vedením prediskutoval podstatné zámery a reálne kroky v oblasti súdnictva.

    Od novinárov už asi viete, že sme tiež hovorili o toľko medializovaných témach, akými sú oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. A skutočne, v úvodzovkách povedané, hovorili sme aj o obdobe previerok sudcov.

    Problematiku reformy súdnictva je potrebné vnímať jednak v oblasti súdneho systému ako takého, ktorého právnu úpravu navrhuje výkonná moc, respektíve subjekty, ktoré majú právo zákonodarnej iniciatívy, a legislatívnu úpravu pôsobenia súdnej moci prijíma zákonodarná moc. Ide o správu súdnej moci, ktorá má výraznejšie vstupovať do všeobecného a uspokojivého fungovania súdnictva.

    Pracovná verzia legislatívneho riešenia navrhuje posilniť kompetencie Súdnej rady Slovenskej republiky ako najvyššieho orgánu sudcovskej legitimity a správy súdnej moci. Predovšetkým sa navrhuje rozšíriť jej pôsobnosť o úlohy súvisiace s verejnou kontrolou súdnictva. Rovnako by mala vydávať osvedčenia alebo rozhodnutia o spomínaných takzvaných previerkach sudcov.

    Ďalej sa navrhuje oddelenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu od predsedu Súdnej rady. Jeho kreovanie by však malo byť dôstojné, primerane k jeho ústavnej pozícii. Nevieme si jednoducho predstaviť, že by si Súdna rada sama zvolila zo svojich radov svojho predsedu. Je dôležité povedať, že predseda Súdnej rady je významný ústavný činiteľ, a preto musíme nájsť komplikovanejší, náročnejší spôsob, ako sa dostať k tomuto záveru. Prvé alternatívne riešenie predpokladá voľbu dvoch kandidátov na predsedu Súdnej rady jej členmi, z ktorých by potom prezident vymenoval predsedu Súdnej rady. Druhá alternatíva upravuje ústavný postup, pri ktorom členovia Súdnej rady opäť navrhujú zo svojho stredu dvoch kandidátov. A o predsedovi Súdnej rady rozhoduje plénum Ústavného súdu. A meno predsedu zverejňuje v Zbierke zákonov.

    Ja si uvedomujem, že je tu podaný návrh zákona na oddelenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. Ale tento návrh ústavného zákona nerieši dostatočne spôsob kreovania predsedu Súdnej rady. Teda buď sa dohodnime a nájdime s opozíciou spoločné riešenie a môžeme to vyriešiť už pri tomto opozičnom návrhu, alebo to urobme vlastným návrhom ústavného zákona. Ale musí dôjsť k dohode medzi opozíciou a väčšinou vládnou, pretože potrebujeme na tieto kroky ústavnú zmenu.

    Druhú stranu reformy predstavuje rovina jednotlivcov, sudcov, ich predpoklady, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcov budú riadne vykonávať.

    Ako som už spomenul, ministerstvo navrhlo uskutočniť celý rad ďalších zmien, napríklad regresné náhrady voči sudcom v prípade súdnych prieťahov, za ktoré štát musí zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie účastníkom konania. Ak Ústavný súd alebo Európsky súd pre ľudské práva povie, že boli prieťahy v konaní zo subjektívnych dôvodov, môže prísť regresné konanie voči samotnému sudcovi. Chceme obnoviť pozície justičných čakateľov, dobrú, kvalitnú výchovu sudcov. Chceme dôslednejšie kontrolovať práceneschopnosť sudcov a prokurátorov. Chceme sprísniť podmienky práce na doma. Ak chce sudca pracovať doma, musí to byť vo výnimočnom prípade a nemôže to byť pravidlo. Chceme sprísniť podmienky pre vyplatenie 13. a 14. platu sudcov a prokurátorov. Chceme zrušiť predlžovanie lehoty na písomné vyhotovovanie rozsudkov. Chceme zaviesť príplatky pre členov disciplinárnych senátov a podobne.

    Som presvedčený, že všetkých 1 400 sudcov by malo prejsť určitým druhom bezpečnostnej previerky, aby sme vedeli odhaliť sudcov, ktorých majetok nezodpovedá ich príjmom a ktorí majú z hľadiska výkonu funkcie neakceptovateľné kontakty, či už na podnikateľskú sféru alebo v najhoršom prípade aj na podsvetie. Bez ohľadu na to, aký stupeň budeme preverovať, budeme skúmať päť rokov bankové účty, budeme skúmať kontakty sudcov na osoby, s ktorými sa stretávajú. A potom by to bola Súdna rada, ktorá by povedala, či takýto sudca môže alebo nemôže zostať v talári. Existuje ústavne konformný spôsob, ako nastaviť systém previerok tak, aby spĺňal všetky náročné testy ústavnosti. A v tomto procese, ako som povedal, musí mať kľúčové postavenie Súdna rada Slovenskej republiky ako najvyšší orgán sudcovskej legitimity a správy súdnej moci.

    Verím, že po týždni už môžem informovať, že sme výrazne pokročili v legislatívnych prácach, a budeme ich môcť skoro predstaviť aj kolegom z opozície a ďalším, ktorí sa budú zúčastňovať na diskusiách o týchto vážnych dôvodoch.

    Dámy a páni, nepamätám si žiadnu inú vládu, ktorá by takto komplexne v priereze celého právneho poriadku riešila všetky otázky práva s cieľom zabezpečiť nielen zachovanie ekonomického rastu, znižovanie deficitu verejných financií, ale aj dôslednú ochranu práv občanov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Čas vyhradený na otázky adresované vám uplynul.

    A my budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Pavla Zajaca na podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka a znie: „Vážený pán minister, od nešťastia pri Kurimanoch, pri ktorom zahynuli štyria zamestnanci, uplynul viac ako rok, doteraz nie sú známe žiadne výsledky šetrenia, aký je súčasný stav vyšetrovania nešťastia pádu rozostavaného mosta pri Kurimanoch, kedy bude ukončené vyšetrovanie a vznesené obvinenie za smrť robotníkov?“

    Na otázku za neprítomného Roberta Kaliňáka, podpredsedu vlády, bude odpovedať pán minister Ján Počiatek.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, v súvislosti so zrútením podpernej konštrukcie na stavebnom objekte 206 na stavebnom úseku diaľnice D1 Jánovce – Jablonov v kilometri 5,438, ku ktorému došlo okolo 14.30 hodiny 2. 11. 2012 v katastri obce Iliašovce v okrese Spišská Nová Ves, pri ktorom boli usmrtení štyria zamestnanci dodávateľských stavebných spoločností a jedenásť zamestnancov dodávateľských stavebných spoločností utrpelo rôzne závažné zranenia, vyšetrovateľ Policajného zboru odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi dňa 2. 11. 2012 začal trestné stíhanie pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.

    Dňa 3. 11. 2012 vyšetrovanie prevzal odbor Kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach.

    Dňa 2. 11. 2012 bola vykonaná obhliadka miesta činu a do trestného konania bol pribratý znalecký ústav, a to Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorého znalci boli prítomní pri obhliadke miesta činu.

    Toho istého dňa boli do trestného konania pribratí súdni znalci z odboru zdravotníctva a farmácie a bolo nariadené vykonanie prehliadky a pitvy mŕtvol osôb, ktoré boli pri zrútení mostnej konštrukcie usmrtené.

    Vzhľadom na závažnosť prípadu, ako aj jeho skutkovú podstatu a právnu náročnosť vyšetrovanie 7. 11. 2012 prevzala šesťčlenná pracovná skupina zriadená rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach.

    Dňa 22. 1. 2013 bol do trestného konania pribratý súdny znalec z odboru zdravotníctva a farmácie na posúdenie a spracovanie posudkov k zraneným osobám. Znalecké posudky boli predložené v priebehu mesiaca marec 2013.

    Doposiaľ bolo vypočutých viac ako 40 osôb v procesnom postavení poškodeného alebo svedka. Boli obstarané listinné dôkazy vzťahujúce sa ku skutku od dodávateľských stavebných spoločností, a to najmä právne dokumenty, projektová dokumentácia stavby, súvisiaca technologická a technická dokumentácia stavby vrátane fotodokumentácie priebehu betonáže zrúteného poľa mostného objektu, stavebné denníky, plány organizácie výstavby, dokumenty o technických parametroch použitých materiálov, dokumentácia vykonávaných geologických a geodetických prác, doklady o preškolení zamestnancov z bezpečnostných predpisov, osvedčenia a preukazy odbornej spôsobilosti zamestnancov, ktorí na spornom úseku pracovali, kompletná dokumentácia Národnej diaľničnej spoločnosti, akciová spoločnosť, Bratislava, k predmetnému stavebnému dielu a ďalšie.

    Na objasňovaní príčin udalostí sa aktívne podieľali aj pracovníci Inšpektorátu práce Košice.

    Z hľadiska trestného konania je pre posúdenie skutkovej a právnej stránky prípadu rozhodujúci znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Pôvodne bol stanovený termín predloženia tohto znaleckého posudku do 28. 2. 2013. Vzhľadom na rozsiahlosť a zložitosť posudzovaných otázok, ktoré položil vyšetrovateľ Policajného zboru znalcom, Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline požiadal o predĺženie termínu na spracovanie a predloženie dotknutého znaleckého posudku do konca augusta 2013 a následne až do novembra 2013. Znalecký posudok v rozsahu viac ako 600 strán bol vyšetrovateľovi Policajného zboru doručený 18. 11. 2013.

    V tejto súvislosti je potrebné povedať, že znalcom boli v priebehu spracovávania znaleckého posudku priebežne predkladané ďalšie vykonané dôkazy, čo malo vplyv na časovú náročnosť spracovania posudku.

    O záveroch znaleckého posudku k príčinám zrútenia mostnej konštrukcie na základe rozhodnutia vyšetrovateľa Policajného zboru v zmysle § 6 Trestného poriadku nie je možné informovať, pretože ich zverejnenie by mohlo podstatne sťažiť alebo zmariť vyšetrovanie.

    Súčasne je potrebné upozorniť, že znalecké dokazovanie nie je skončené, pretože zo záverov znaleckého posudku vyplynula potreba vykonania ďalších dôkazov a ich následného posúdenia znalcami.

    Od doručenia znaleckého posudku, chcem len pripomenúť, že má viac ako 600 strán, a po jeho preštudovaní vyšetrovateľ Policajného zboru od 24. 1. 2014 vykonáva výsluchy ďalších svedkov a zabezpečuje ďalšie listinné dôkazy.

    Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré podklady, listinné dôkazy vypracovávali materské spoločnosti dodávateľov stavby, bude potrebné vykonať výsluchy cudzích štátnych príslušníkov, a to buď ich predvolaním, alebo cestou právnej pomoci, čo bude mať taktiež vplyv na dĺžku prípravného konania.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj skutkovú a právnu náročnosť skutku nie je možné v súčasnom štádiu zodpovedať otázku, kedy bude skončené prípravné konanie a či a kedy bude vo veci vznesené obvinenie v konkrétnej osobe. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Vážený pán minister, takže po pätnástich mesiacoch od tejto tragédie vyšetrovanie ešte sa neblíži ku svojmu koncu, minimálne do prezidentských volieb, že? V Lotyšsku spadla budova, obchodný dom, odstúpil tam premiér a celá vláda. Toto je politická kultúru. V Kurimanoch spadol most, zahynuli štyria ľudia, investorom a dozorom tejto stavby je NDS-ka, štátna akciová spoločnosť, ktorej jediným majiteľom je ministerstvo dopravy, vo vedení NDS nie sú vykonané žiadne personálne opatrenia, žiadna personálna zodpovednosť, vy ako minister dopravy ste nepodali demisiu, premiér Robert Fico nevyvodil voči vám zodpovednosť a neodvolal vás, hoci už predtým za prvej vlády vám dal žltú kartu, ktorá, mimochodom, aj v Lige majstrov sa prenáša aj do ďalších ročníkov, takže vo vašom prípade do ďalšej vlády. A keby tu bol minister Kaliňák, tak by som mu pripomenul, a musím to pripomenúť aj vám, že v septembri 2006 Robert Fico a Robert Kaliňák sa tri týždne po brutálnom útoku na Hedvigu Malinovú, tri týždne po skutku postavili pred verejnosť, zahrali sa na vyšetrovateľov aj prokurátorov, aj sudcov a obvinili ju z toho, že skutok sa nestal a že klamala. Vyšetrovanie po 7,5 roka nie je ukončené, ale oni ju po troch týždňoch odsúdili. Chcel som sa vás spýtať, či si nemyslíte, že táto tlačovka v septembri 2006 za účasti Roberta Fica a Roberta Kaliňáka znemožnila reálne a spravodlivé vyšetrenie tohto prípadu.

  • Keď nie je možné odpovedať na otázku, ktorú kládol pán poslanec ministrovi Kaliňákovi, chcel by som len skonštatovať, že ma veľmi mrzí, že opäť a znovu raz zneužívate túto tragickú udalosť na primitívne vytĺkanie politického kapitálu. A nejdem vám tu ja pripomínať vaše kauzy a súvislosti všetky, pretože toto je naozaj veľmi závažný prípad. A nejde tu ani o súťaž, kto urobí rýchlejšie závery vyšetrovania. A na to sú tu orgány činné v trestnom konaní, aby tento prípad vyriešili exaktne. Mám pocit, že vy už sa staviate do roly vyšetrovateľa, sudcu, znalca všetkého, vy ste taký vševedko a všeschopný. Takže nie je k tomu viac čo povedať. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Monika Gibalová ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušanovi Čaplovičovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, prosím, odpovedzte na otázku: V akom objeme vyplatili verejné a súkromné vysoké školy v roku 2013 sociálne štipendiá a koľko študentov študovalo na týchto vysokých školách v dennej forme štúdia?“

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa, ja budem trošku taký exaktnejší a poviem to v tých číslach, pretože tie sú podstatné a tie hovoria za všetko. Samozrejme, chcem sa vám hneď v úvode poďakovať za položenú otázku. Verejné vysoké školy vyplatili v roku 2013 študentom sociálne štipendiá v sume 24 868 830 eur. Údaje, akú sumu vyplatili na sociálne štipendiách súkromné vysoké školy, nie sú zatiaľ k dispozícii, lebo sme, samozrejme, na začiatku roku a viete, ako je ťažké niektorých údajov sa domáhať od súkromných vysokých škôl. Samozrejme, je len možné informovať, že na výplatu sociálnych štipendií bola súkromným vysokým školám poskytnutá dotácia vo výške 1 205 800 eur, ktorá bude v najbližšom čase zúčtovaná, potom budeme vedieť presné číslo povedať. V akademickom roku 2013/2014 študuje na verejných vysokých školách 127 646 študentov v dennej forme štúdia, v tom 5 438 doktorandov, ktorým sa sociálne štipendium neposkytuje. Aj toto číslo, ktoré hovorím v tej dennej forme štúdia, hovorí o výraznom poklese počtu študentov, napríklad oproti roku 2002 ten pokles je väčší a väčší, ktorí študujú nielen v dennej, ale aj v externej forme. A, samozrejme, dotýka sa to aj súkromných vysokých škôl. Na súkromných vysokých školách študuje v akademickom roku 2013/2014 spolu 8 679 študentov dennou formou štúdia, z toho 122 doktorandov. Celkom tak v dennej forme štúdia v akademickom roku 2013/2014 tak verejných, ako aj súkromných vysokých škôl študuje 136 325 študentov. A, samozrejme, tie presnejšie čísla budeme vedieť pri súvahe a odúčtovaní všetkých aktivít za jednotlivé vysoké školy, aj spresnením, aj sprecizovaním tých jednotlivých zdrojov za prvý štvrťrok, po prvom štvrťroku 2014. Ďakujem vám veľmi pekne, že ste si ma vypočuli.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, doplňujúca otázka, nech sa páči, máte slovo. Zapnite, prosím vás, pani poslankyňu Gibalovú.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za odpoveď na moju stručnú otázku. Ako doplňujúcu otázku by som položila v podstate otázku, ktorá bola tiež vylosovaná, predpokladám, že máte ju pripravenú, ak nie, nevadí, ale stačilo by mi aspoň približné číslo ohľadom počtu študentov občanov Slovenskej republiky, ktorí študujú vo všetkých formách vysokoškolského štúdia v Českej republike. Ďakujem vám za odpoveď.

  • Ďakujem veľmi pekne. Budem vám môcť odpovedať. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ani jeho priamo riadené organizácie nesledujú počty, toto si povedzme úprimne, taká je pravda skutočná, študentov občanov Slovenskej republiky študujúcich na vysokých školách v cudzine. My tu máme k dispozícii len údaje, a tie sú, myslíme si, relevantné, zo štatistického zisťovania českého ministerstva školstva mládeže a telovýchovy, ktoré sú nám poskytované a ktoré sú dostupné aj na webovom sídle tohto ministerstva Českej republiky, nie však za rok 2013, nemáme ich ešte za rok 2013. Podľa týchto štatistík bolo k 31. decembru 2012 v Českej republike zapísaných 19 006 študentov občanov Slovenskej republiky na verejných vysokých školách a 5 075 študentov občanov Slovenskej republiky na súkromných vysokých školách. To je za rok 2012.

  • Ďakujem, pán minister.

    Nasledujúcu otázku položil pán poslanec Pavol Zajac, ktorá je identická s tou prvou otázkou, ale keďže nie je v sále, nebudeme odpovedať na ňu.

    Siedmu otázku položil pán poslanec Martin Fronc, opäť ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Dušanovi Čaplovičovi. Otázka znie: „Podľa medializovaných informácií vysoké školy nemajú financie na sľúbenú úpravu tarifných platov, pán minister, čo hodláte v tejto veci urobiť?“

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán poslanec, samozrejme, slušnosť mi káže poďakovať sa za úprimnú a, myslím si, aj dobre volenú otázku, lebo jedna strana sú medializované informácie, druhá strana sú stanoviská jednotlivých vysokých škôl a niektorých dotknutých fakúlt, lebo sa prerozdeľujú v rámci jednotlivých rektorátov vysokých škôl tieto zdroje, samozrejme, prirodzene, aj konkrétne z kuchyne, čo rezort školstva robí, aby v podstate to, o čom sa píše, vyriešil tie problémy tak, aby vysoké školy v maximálnej miere mali finančné zdroje na svoje plnenie úloh.

    Problém s financovaním vysokého školstva vznikol počas prípravy rozpočtu. A tu bolo 25,5 mil. eur viazaných v rámci rezortu školstva, keďže bolo vyňaté celé regionálne školstvo, v rámci toho aj priamo riadené organizácie, ktoré zodpovedajú za regionálne školstvo, napríklad Štátny pedagogický ústav a tak ďalej a tak ďalej, lebo tie sú previazané na tvorbu niektorých programov, samozrejme, sčasti na vedu, sčasti na mládež a sčasti na šport, samotného vlastného rezortu (25,5 mil. eur). Prirodzene, keďže toto bolo všetko vynechané, siahlo sa do vysokého školstva.

    Ale musím povedať, že aj v súčasnej dobe robíme, aj už koncom minulého roku, aj počas januára robili sme všetko pre to, v rámci vnútorného prerozdelenia prostriedkov. Tento návrh existuje, aby sme tento deficit, ktorý tu je, vykryli. Momentálne máme 15 miliónov už eur na to vykrytie. To sú vnútorné presuny v rámci jednotlivých častí. A v podstate tých ďalších 10,5 mil. eur je k dispozícii rezortu školstva. To je to navýšenie platov na každého pracovníka, tých 16 eur, to sú tie 2 % a 3 % na pedagogických, vysokoškolských pracovníkov. Samozrejme, tieto rokovania pokračujú. A ja by som veľmi nerád, pokiaľ nebudú tieto rokovania ukončené, tieto jednotlivé rokovania medializoval.

    Ale predovšetkým ide o jednu vec. A to vy veľmi dobre viete. Je, samozrejme, súčasná situácia často na niektorých vysokých školách poddimenzovaná, na niektorých odboroch vysokých škôl a vysokých školách naddimenzovaná. Tie jednotlivé rozpisy, ktoré sa robia, a pripravujú sa aj v tomto roku, sledujú isté ukazovatele. A my ich nemeníme za dva-tri roky, pretože to by nebolo dobré, keby sme menili tie pravidlá hry, lebo na to sú nastavené vysoké školy, snažia sa plniť isté aktivity.

    A musím tiež povedať, že napríklad veľmi, čo sa týka vedeckovýskumnej práce a výstupov a publikácií, trošku nám poklesli výsledky na tej škole, ktorá je naozaj motorom a je vyhodnotená ako jedna z najlepších, na Slovenskej technickej univerzite. Kým na Univerzite Komenského to išlo rapídne hore, tak na Slovenskej technickej univerzite tie výsledky merateľné, tie výstupy zapojenia sa medzinárodných projektov a tak ďalej alebo v rámci 7. rámcového programu v prípade na 8. rámcový program sú slabšie. A to je celkom prirodzené, že ten nápočet sa z jednej časti skladá z nápočtu na počet študentov. A tam, kde nebudú motivačné štipendiá, o ktorých sme aj hovorili spolu, na niektoré odbory, najmä na týchto technických a prírodovedných smeroch, tak tam nebudeme môcť iným spôsobom dosiahnuť to, aby tam mladí ľudia išli. A myslím si, že príklad z Maďarskej republiky, že išli touto cestou, spôsobil to, že práve na technických univerzitách študovať je ďaleko vyšší záujem študentov, ktorí majú aj talent, ale sú z chudobnejších rodín a idú tam študovať.

    Samozrejme, ďalší problém je ten, a to sú čísla, ktoré neklamú, 19-ročných mladých ľudí, ja teraz nehovorím, že sú to všetci 19-roční mladí ľudia, ktorí idú na vysokú školu, v roku 2002 podľa štatistiky v Slovenskej republike bolo 90 tisíc. A teraz na rok 2014 je ich len 50 tisíc. A v roku 2020 ich bude len 40 tisíc. Ten pokles je jasný. A bude trošku ovplyvňovať aj počet študentov na vysokých školách v budúcom období, pretože ten pokles ešte existuje na druhom stupni základných škôl a na stredných školách bude asi 10 – 15 rokov ten pokles ešte trvať.

    Na vysokých školách ten mierny nárast tu bude v súvislosti s natalitou a s počtom narodených detí a zapojením potom aj do vzdelávacieho procesu, či už najprv do výchovy a potom do vzdelávacieho procesu alebo súbežne. Na prvom stupni základných škôl sa začína postupne navyšovať. Tam vznikajú isté problémy, nedostatok materských škôl, nedostatok tried, keď sa zvyšujú počty tried na jednotlivých základných školách. Ale si chceme aj na rektorskej konferencii tieto veci ujasniť. A ja tam pôjdem. Ale ja tam nepôjdem sám tentoraz. Ja si tam zoberiem zástupcov všetkých zamestnávateľských zväzov, od RÚZ-ky cez asociáciu, cez Klub 500, cez živnostenský zväz. A tá diskusia bude nekompromisná a často aj tvrdá, to znamená, akým spôsobom vysoké školy zabezpečujú tú vysokú kvalitu a naviac ako reagujú na konkrétne požiadavky spoločnosti a konkrétne zamestnávateľov, či už zahraničných alebo domácich, na slovenskom trhu práce. A musím povedať, že v tomto je ešte veľa čo urobiť, pretože dajú sa riešiť mnohé veci v niektorých odboroch bez toho, že by sa urobili nejaké smerné čísla.

    Môžeme sa dohodnúť s rektormi a s dekanmi vysokých škôl a fakúlt vysokých škôl, že sa, povedzme, nebudú prijímať každý rok, že sa budú prijímať každé dva roky študenti, i s tými číslami, bez toho, že to musí byť nejakým spôsobom aj zákonná dohoda. Bolo to v minulosti aj v zahraničí, kde takýmto spôsobom fungujú niektoré odbory, ktoré sú nad, naddimenzované, sa otvárajú každý druhý rok alebo každý tretí rok. Je to na diskusiu. A je to, samozrejme, aj o tom, skutočne v rámci vzdelávacieho procesu, vysokoškolského pedagogického procesu, ktorý je súbežný s vedou, pretože na vysokej škole pokiaľ niekto nerobí vedu, tak nemá tam čo na tej vysokej škole hľadať, bez ohľadu na to, či je to docent, či je to profesor alebo či je to, samozrejme, doktorand, ktorý sa v tejto oblasti pripravuje alebo ktorý pôsobí vo forme odborného asistenta ako postdoktorand a ďalej, toto je, myslím, najkardinálnejšia otázka, a preto ja sa sústreďujem na to, aj keď sa mi to ešte nepodarilo úplne, pripraviť tie finančné prostriedky, pokiaľ budú určené na vedu, v spojení s tým, aby sme prefinancovali tie úspešné projekty na našich vysokých školách. A to sa týka, samozrejme, prirodzene, vedy, nielen základného, ale aj aplikovaného výskumu, ktoré sú zapojené do Horizontu 2020, lebo žiaden mladý človek alebo tým mladší stredného veku, alebo starší, ktorí to vedú, nemôžu ísť do toho Horizontu, pokiaľ to nemá vytvorený istý predpoklad malého kofinancovania v rámci Slovenskej republiky. To znamená, už teraz máme napočítané, že keby sme mali na Horizont 2 milióny eur, by boli, samozrejme, vyhlásené výzvy, aby sa na to prihlasovali jednotliví študenti, jednotliví univerzitní profesori, docenti, odborní asistenti, vedeckí pracovníci na našich vysokých školách, tak je tu schopnosť priniesť tie prostriedky vo výške pre Slovensko okolo 60 mil. až 80 mil. eur. A toto je šanca, 2 milióny investovať a priniesť 80 miliónov sem, aby sme boli úspešnejší oproti minulým rokom, bez ohľadu na to, či to bol 5., 6. alebo 7. rámcový program. Bez tohto to nepôjde. A toto je jedna kapitola, na ktorú najviac trpia vysoké školy.

    Po druhé. O čom chcem ešte otvorene niečo povedať, a vy to veľmi dobre vnímate, to sú samotné vysoké školy, pretože je ďalej čoraz menší a menší počet študentov. A najmä do externej formy vzdelávania sa už nehlásia, pretože už sú viac-menej vo veľkej väčšine preškolení za tých 20 rokov alebo doštudovaní, alebo vysokoškolsky doštudovaní.

    Najväčší problém sú detašované pracoviská. My platíme detašované pracoviská, a tú analýzu máme, a obraciam sa zase po dohode s rektormi, aby ich zrušili, lebo niekedy sú úplne zbytočné. Niekde ich treba a niekde nie sú potrebné. Máme detašované pracoviská vysokých škôl, niekde sú v jednom okresnom meste až tri. A, samozrejme, to sú obrovské náklady, ktoré musí škola zafinancovať za prenájom, za údržbu, za prevádzku, za réžiu, za dochádzku učiteľov vysokoškolských na tieto detašované pracoviská. Čiže summa summarum ja sa snažím, aby tie zdroje boli. To je po prvé. A riešime to. Ale na druhej strane stále očakávam od vysokých škôl, lebo na ne sa tak trošku zabudlo, že urobia istú vnútornú katarziu. A to očakávam najmä od tých škôl, ktoré skutočne riešia veci, ktoré sú spoločnosti trošku vzdialené, kde je to len túžba učiteľov, ktorí tam učia, aby sa tieto veci vyhodnotili, a to nielen cez Akreditačnú komisiu, ale aj vnútorným systémom kvality na jednotlivých vysokých školách realizovali.

    Musím povedať, vy to veľmi dobre viete, ja napríklad často veľmi ťažko môžem zasiahnuť do toho, že senát vysokej školy sa dohodne a vznikne nová fakulta, a teda do obsahu fakulty, ktorú môžem na istý čas pozastaviť cez Akreditačnú komisiu, ale nakoniec vznikne. A dneska sa už pripravuje fakulta, kde ja nerozumiem, prečo má vzniknúť na jednej nemenovanej vysokej škole, fakulta telesnej výchovy, keď máme jednu dobrú fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave a ďalšiu takú na východnom Slovensku, aby sme uspokojili mladých ľudí, tak ju máme na Prešovskej univerzite.

    Čiže toto sú veci, ktoré budeme musieť riešiť. A budeme ich riešiť aj v rámci nového vysokoškolského zákona, nie nejakými rigidnými opatreniami, ale istým spôsobom, aby toto v budúcnosti nevznikalo, ale aby naše vysoké školy zabezpečovali vzdelávanie tých profesií najmä, ktoré sú žiadané a ktoré sú potrebné, a aby sme nemali na každej vysokej škole sociálnu starostlivosť, pretože fakulty takto povznikali. A keby som napočítal, ja som si ešte nedal tú námahu to urobiť, koľko je absolventov sociálnej práce za tých posledných 10 – 15 rokov, tak dnes by každé rómske dieťa v osade malo svojho sociálneho asistenta. Toto je zásadná otázka, ale hovorím to ako príklad, kam tí ľudia išli, prečo nešli do tohto prostredia, nielen do tohto prostredia, ale do sociálnej oblasti, aby pomáhali tieto veci riešiť, a to tak z denného štúdia, ako aj z externého, ktoré bolo a je veľmi rozbehnuté aj na jednej nemenovanej súkromnej vysokej škole v Bratislave. Ďakujem vám, že ste si ma vy počuli.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec máte doplňujúcu otázku?

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď a mne doplňujúcu otázku. Dovolím si krátko zareagovať.

    Áno, máte pravdu, sú odbory, ktoré sú predimenzované, ale súčasná právna úprava, vysokoškolský zákon umožňuje ministrovi obmedziť počet prijímaných, ak to ohlási rok predtým. A ja si myslím, že túto právnu úpravu pre niektoré odbory celkom iste treba využiť. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka. Musím povedať, že vnímam, že beží rokovanie aj s rektorskou konferenciou. Bol by som rád, keby došlo k rozumnej dohode, a budem ten proces sledovať, aj z toho dôvodu, že všeobecne vo vysokoškolskej komunite sa vníma, že rozpočet vysokých škôl bol krátený na úkor tarifných platov regionálneho školstva. To v tej vysokoškolskej komunite všade zaznieva. A jednoducho osobne sa domnievam, že v prípade tých vysokoškolských pedagógov naozaj minimálne, tak ako ste spomínali, tie percentá, dve a tri, je potrebné dodržať.

    Nemám ďalej poznámku ďalšiu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Nie, nebudem na to reagovať, lebo v podstate je to dialóg, ktorý sme už viedli aj pred necelým týždňom v Slovenskom rozhlase. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Jozef Mikloško podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: „Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky bola v obci Demänovská Dolina v roku 2006 hrubým spôsobom porušená zásada slobodných volieb. Krátko pred komunálnymi voľbami sa k trvalému pobytu za poskytnutú protihodnotu (lyžiarsky lístok) prihlásilo 177 ľudí, pričom tvorili viac ako polovicu voličov. V pozadí bolo presadenie záujmov finančných skupín, čo sa v plnej miere v tejto oblasti podarilo. Dňa 25. januára 2014 sa v uvedenej obci konali predčasné voľby po strate mandátu bývalého starostu obce. Žiadam vás o informáciu, ako prebehli dané voľby vzhľadom na pretrvávajúce prihlasovanie sa nových voličov pred voľbami, aké zmeny pripravuje ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, aby sa tieto prípady neopakovali.“

    Odpovedať bude pán minister Ján Počiatek.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, k vašej otázke týkajúcej sa volieb starostu v obci Demänovská Dolina v okrese Liptovský Mikuláš sa nové voľby starostu obce, ktoré sa vykonali 25. januára 2014 na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 192/2013 Z. z., uvádzam nasledovné. V zozname voličov bolo pre nové voľby zapísaných 269 voličov, volieb sa zúčastnilo 182 voličov, čiže 67,65 %, ktorí odovzdali 179 platných hlasov. Starostkou obce sa stala magistra Ľubomíra Klepáčová, nezávislá kandidátka s počtom získaných 119 platných hlasov. Volebné orgány tam nezaznamenali pri príprave a v priebehu volieb žiadne rušivé momenty. V nových voľbách do orgánov samosprávy obcí konaných v apríli 2009 bolo v zozname voličov zapísaných 300 voličov, vo všeobecných komunálnych voľbách v roku 2010 bolo v obci Demänovská dolina v zozname voličov zapísaných 298 voličov. Tieto uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že nedošlo k žiadnemu účelovému prihlasovaniu obyvateľov na trvalý pobyt v tejto obci, čo preukazuje aj zistenie ministerstva vnútra, že počas šiestich mesiacov pred konaním nových volieb v januári tohto roku bol na trvalý pobyt prihlásený len jeden novorodenec a odhlásení boli dvaja obyvatelia obce.

    Záverom uvádzam, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky neplánuje zmenu zákona o hlásení a evidencii pobytu občanov, keďže súčasná právna úprava neumožňuje občanom prihlásiť sa na trvalý pobyt v obci bez splnenia podmienok ustanovených zákonom, ktoré sú viazané na vlastníctvo nehnuteľnosti. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, doplňujúca otázka, nech sa páči.

  • Ďakujem. Teda moje informácie sú iné, že sa v tých voľbách 2006 prihlásilo 177 ľudí, ktorí udávali aj adresu v hoteli. A hneď po tom o pár mesiacov sa odhlásilo 64 osôb. Teda nemali záujem stať sa obyvateľmi. No ja si myslím, že v pozadí tejto manipulácie bolo presadenie záujmov niektorých firiem, ktorým dneska patrí aj Demänovská Dolina a ktoré sú zamerané na hotelierstvo a turistiku.

    Ja si dovolím pripraviť v budúcnosti návrh novely, aby pro futuro na Slovensku bolo možné zabrániť hromadnému nahlasovaniu občanov na trvalý pobyt, pretože takéto veci sú aj inde hlásené. Súčasný stav umožňuje toto hromadné nahlasovanie aj jeden deň pred voľbami.

    Aj včera v televízii bol taký šot, kde ukázali, že je tam ďalšia manipulácia „niekoho". Postavili tam veľký miestny úrad proti schválenému projektu a so skrytým doteraz neznámym cieľom. Včera bol dosť zaujímavý šot o tom. Čiže som presvedčený, že tie manipulácie v prospech určitých finančných záujmov tamojších firiem pokračujú.

    To je vlastne tiež len komentár, takže ja keď budem s pánom ministrom, tak sa ho na to ešte raz opýtam. Ďakujem.

  • Posuniem tieto informácie kolegovi, aby na to potom reagoval už na osobnej báze.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pavol Zajac, nenachádza sa v snemovni.

    Takže ďalej budeme odpovedať na otázku pána poslanec Borisa Suska, ktorú položil ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, keďže prvý projekt PPP projektov sa osvedčil na R1, aká je budúcnosť využitia tejto formy financovania a kde najbližšie by sa mohol využiť?“

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, ministerstvo vystupuje ako verejný obstarávateľ zatiaľ jedinej koncesie na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu vybraných úsekov cestnej infraštruktúry v rámci územia Slovenskej republiky. Ide o rýchlostnú cestu R1 v troch úsekoch, a to Nitra – Selenec, Selenec – Beladice, Beladice - Tekovské Nemce, ktoré boli vystavané v rekordne krátkom čase, a to za dva roky, a uvedené do predčasného užívania 28. 10. 2011, a štvrtým úsekom tvoriacim PPP rýchlostnú cestu R1, ktorým je severný obchvat Banskej Bystrice, ktorý bol odovzdaný do predčasného užívania 27. 7. 2012. Ide o prvý PPP projekt na Slovensku realizovaný v takomto rozsahu s celkovou dĺžkou 51,6 kilometra.

    Prvé dva roky prevádzky tohto projektu dokazujú, že jeho realizácia formou PPP bola správnym rozhodnutím.

    Z pohľadu pozitívnych celospoločenských aspektov vybudovania úsekov R1 od Nitry po Tekovské Nemce je najväčším prínosom výrazné zníženie nehodovosti a minimalizácia negatívnych dôsledkov na zdravie účastníkov cestnej premávky na ceste I/65, ktorá bola do času sprístupnenia R1 verejnosti najfrekventovanejšou cestnou komunikáciou v úseku od Nitry po Hronský Beňadik v smere na Banskú Bystricu.

    Výstavbou rýchlostnej cesty sa vytvorilo alternatívne, nadštandardné, rýchlejšie a hlavne bezpečnejšie prepojenie miest, obcí ležiacich v smere od Nitry až po Banskú Bystricu.

    Počas obdobia prvých 24 mesiacov plynutia koncesnej lehoty bol na rýchlostnej ceste R1 zaznamenaný prejazd zhruba 16 miliónov vozidiel na všetkých štyroch úsekoch, pričom priemerná denná intenzita sa pohybuje na úrovni zhruba 20 tisíc vozidiel.

    Koncom novembra 2013 došlo k úspešnému refinancovaniu projektu v stratégii založenej na nahradení doterajšieho bankového úveru emisiou projektových dlhopisov, ktorým bola dosiahnutá významná úspora výdavkov štátneho rozpočtu v celkovej sume takmer 145 miliónov eur. Úspešné zvládnutie tohto procesu refinancovania prinieslo pre Slovenskú republiku významný efekt spočívajúci nielen v pozitívnych dopadoch na štátny rozpočet, ale aj v posilnení renomé štátu ako spoľahlivého a stabilného verejného partnera.

    Finančné uzatvorenie refinancovania v stratégii založenej na nahradení bankového úveru emisiou projektových dlhopisov predstavuje unikátne riešenie, nakoľko Slovenská republika je prvým členským štátom v Európskej únii, ktorej sa podarilo zabezpečiť financovanie dopravného infraštruktúrneho projektu takéhoto významu prostredníctvom projektových dlhopisov.

    Úspešná realizácia refinancovania predstavuje jasný signál aj pre finančné trhy, že koncepcia verejno-súkromného partnerstva v podmienkach Slovenskej republiky je plne etablovaná, efektívne využívaná a tiež trvalo udržateľná, čo vytvára priaznivé prostredie pre prípravu a realizáciu ďalších PPP projektov v budúcnosti.

    Prestížny časopis Project Finance International vyhlásil refinancovanie prvého slovenského PPP projektu rýchlostnej cesty R1 Pribina za najlepší dlhopisový projekt v roku 2013 v celej Európe. Ocenil okrem iného aj skutočnosť, že sa na novej schéme financovania podieľajú kľúčoví investori z pôvodného modelu a rating projektových dlhopisov agentúrou Standard & Poor's bol stanovený na úrovni BB+, čo je veľmi vysoký rating vzhľadom na to, že to je individuálny infraštruktúrny projekt. Ide teda o mimoriadny projekt, čo do dĺžky financovania obdobia, emisia dlhopisov bola až na 26 rokov. A to je možno považovať naozaj za veľký úspech, z celkovej emitovanej sumy 1,2 mld. eur prejavili o dlhopisy najväčší záujem najmä investori z Nemecka, ktorí nakúpili až 31 % z celkovej sumy, nasledovaní britským investormi s 24 %, pričom slovenské subjekty nakúpili 11 % z celkovej sumy.

    Len pripomeniem, že tento PPP projekt bol ocenený už v roku 2009 ocenením Project Finance International Award v kategórii infraštruktúrna transakcia roka.

    Tak ako už bolo viackrát komunikované zo strany ministerstva, plánujeme pokračovať v budovaní nadradenej cestnej infraštruktúry aj s využitím PPP schémy.

    Ako najvhodnejší a najjasnejší kandidát na realizáciu formou PPP sa v súčasnosti javí výstavba úseku diaľnice D4 Jarovce – Ivanka pri Dunaji-sever až po Raču a úsekov rýchlostnej cesty R7 Bratislava Prievoz – Bratislava Ketelec a Bratislava Ketelec – Dunajská Lužná, Dunajská Lužná – Holice.

    Výstavbou diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 sa nespochybniteľne vytvoria v porovnaní s existujúcim stavom kvalitné, ako aj kapacitne lepšie dopravné podmienky v dotknutom území. Realizácia projektu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 odstráni nepriaznivú dopravnú situáciu v Bratislavskom samosprávnom kraji. Vzhľadom na veľmi výhodnú polohu Bratislavského kraja v rámci stredoeurópskeho regiónu si Bratislavský kraj postupne posilňuje svoje postavenie medzinárodnej križovatky ciest, železníc, vodnej, ako aj leteckej dopravy.

    Jedným z aspektov potreby realizácie projektu výstavby diaľnice D4 ako strategickej priority je práve zaťaženie či až preťaženie cestných komunikácií vedúcich územím Bratislavského kraja tranzitnou dopravou. Ďalším aspektom výrazne určujúcim charakter dopravnej situácie v Bratislavskom kraji je cieľová a zdrojová doprava Bratislavy a výrazný nárast podielu prímestskej dopravy.

    Hlavnými dôvodmi na využite formy verejno-súkromného partnerstva pri projekte D4 a R7 sú veľkosť projektu a najmä rozpočtové obmedzenia, keďže vzhľadom na kapitálovú náročnosť a výšku investičných nákladov nie je financovanie výstavby D4 a R7 zo štátneho rozpočtu v dohľadnej dobe reálne.

    Do úvahy pritom neprichádza ani využite peňazí z eurofondov, pretože z nich sa primárne financujú dopravné koridory zaradené do sietí TEN-T, úseky diaľnic D1 a D3 a rýchlostných ciest R2, R4 a R5, eurofondové zdroje z budúceho programového obdobia budú využité na výstavbu chýbajúcich diaľničných úsekov najmä na severe a východe Slovenska a alokácia, ktorú Slovensko má do roku 2020, horko-ťažko postačuje na splnenie tých priorít, ktoré sú už dané.

    Ďalšími dôvodmi na realizáciu D4 a R7 formou PPP je zrýchlené uvedenie projektu do prevádzky, rozdelenie a optimalizácia rizík podľa vopred stanovenej schémy, ako aj strategický a nadregionálny význam projektu.

    V súčasnosti ministerstvo plánuje obstarať poradcu, ktorý by mal dodať štúdiu realizovateľnosti podľa relevantných metodických dokumentov ministerstva financií a obstarať koncesionára PPP projektu D4, R7. Dňa 23. 12. 2013 bolo vo Vestníku Úradu pre verejné obstarávanie zverejnené predbežné oznámenie, pričom oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na poradcu by malo byť zverejnené v najbližšom čase. Ambíciou rezortu je uzatvoriť túto koncesnú zmluvu do konca roku 2015. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku?

  • Reakcia z pléna.

  • Nie. Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Juraj Blanár ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Veľmi ma potešila informácia v médiách, že diaľnica D3 je hneď po dobudovaní diaľničného spojenia D1 Bratislava – Košice vašou najväčšou prioritou, môžete uviesť viac informácií, prečo si podľa vás tento úsek zaslúžil túto pozornosť?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, všetci sme si vedomí toho, že Slovensko je významnou tranzitnou krajinou pre cestnú dopravu v severojužnom smere, avšak súčasná cestná sieť svojimi technickými parametrami nepostačuje kapacitne a už určite nie bezpečnostne. Prepojením na poľské trhy diaľnica D3 pomôže zlepšiť konkurencieschopnosť Slovenskej republiky a zvýši sa aj bezpečnosť cestnej premávky v celom regióne Kysúc. Dopravné nehody totiž často priamo súvisia s kapacitnou nedostatočnosťou v súčasnej dopravnej infraštruktúre tohto regiónu.

    Cieľom vybudovania D3 je poskytovať spoľahlivé a rýchle cestné spojenie s narastajúcim množstvom regionálnej a medzinárodnej dopravy a vybudovania modernej vysokokapacitnej diaľnice pre bezpečné a plynulé vedenie tranzitnej automobilovej dopravy v riešenom území.

    Existujúce cesty I. triedy v koridore nespĺňajú kapacitu a funkcie na efektívne zvládnutie zvyšujúcej sa premávky, čo spôsobuje časové straty. A táto situácia je, bohužiaľ, príčinou aj vyššej nehodovosti.

    Jednotlivé sídla na trase majú vysoký potenciál ďalšieho rozvoja, najmä v okolí priemyselných centier, a vybudovanie D3 povedie aj k zvýšeniu zamestnanosti. Veľký význam pre ďalší rozvoj ekonomickej aktivity tejto oblasti bude mať hlavne znovuoživenie alebo ďalší rozvoj priemyslu. Pre ďalší rozvoj sú plánované územia prakticky vo všetkých sídlach na trase celej diaľnice D3.

    Cesty I. triedy sú v danej oblasti preťažené, čo má za následok nielen nekomfort cestujúcich, ale má to veľký negatívny dopad na všetky dotknuté obce, kde možno považovať užívané cesty za už vyčerpané.

    Diaľnica D3 je pokračovaním významného diaľničného spojenia medzi hlavným mestom Bratislava, regionálnym centrom Žilina a severozápadnou oblasťou Kysúc s následným pripojením na existujúcu infraštruktúru v Poľskej republike, ktorou je cesta S69. Svojou polohou vytvára základný predpoklad pre vytvorenie severojužného dopravného prepojenia, ktoré je súčasťou viacerých dôležitých európskych koridorov. Patrí do paneurópskeho multimodálneho dopravného koridoru č. VI, ktorý umožňuje kvalitné a rýchle prepojenie medzi severnou a južnou Európou...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou pre uplynutie času vyhradeného na hodinu otázok.

  • Pán minister, prepáčte, čas určený na hodinu otázok uplynul a končím tento bod programu. Ďakujem.

    Zároveň prosím členov vlády, aby zotrvali naďalej v rokovacej sále, nasledujú písomné odpovede na interpelácie a interpelácie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nasledujú teda body písomné odpovede na interpelácie a interpelácie.

    Upozorňujem, že, tak ako je to uvedené v programe schôdze, tieto body skončia najneskôr ukončením rokovacieho dňa.

    Otváram body

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 23. decembra 2013 (tlač 817)

    a

    interpelácie poslancov.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 817 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.

    Písomne sa do rozpravy prihlásili títo poslanci: pán poslanec Pavol Zajac, pán poslanec Mikuláš Huba, Alojz Hlina a Jozef Mikuš.

    Teraz poprosím pána poslanca Pavla Zajaca, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k odpovedi č. 29 od pána ministra dopravy Jána Počiatka.

    Na úvod mi ešte nedá, aby som neokomentoval jeho odpoveď pri otázkach ohľadom Kurimian. Pán minister, ja si vyprosujem, aby ste poslanca Národnej rady, ktorý má kontrolnú činnosť a legislatívnu činnosť, ale hlavne kontrolnú činnosť voči vláde, nazývali vševedkom. Ja som si nedovolil označiť, kto je vinný alebo nie je vinný, kto môže za pád v Kurimanoch. Ja som povedal...

  • Reakcie z pléna.

  • Ja som povedal, že politická zodpovednosť mala byť vyvodená ku tragédii v Kurimanoch. A poukazoval som na Lotyšsko, kde odstúpil premiér po páde obchodného domu. A poukazoval som na to, že pán premiér Robert Fico s pánom Kaliňákom tri týždne po brutálnom prepadnutí Hedvigy Malinovej si dovolili vyriecť rozsudok nad ňou a povedať, že sa skutok nestal a klamala. Dajte si to do súvisu a pochopíte, o čom som hovoril.

    Teraz k samotnej odpovedi.

    Dámy a páni, keď som v máji minulého roku na tlačovej konferencii oznámil verejnosti a občanom, že pre Slovenskú správu ciest ide obstarávať zákazky z európskych fondov za 200 miliónov eur súkromná firma z Banskej Bystrice, ktorá sa volá SQM, tak na druhý deň pán minister zareagoval tak, akoby pán minister zareagovať mal. A povedal, že túto mandátnu zmluvu s touto súkromnou firmou dal zrušiť, pretože Slovenská správa ciest ako štátna rozpočtová organizácia má niekoľko desiatok ľudí, ktorí vedia obstarávať a robili to aj v minulosti a budú to robiť aj v budúcnosti a nie je dôvod na to, aby súkromná firma obstarávala tieto eurofondy. Takže na druhý deň bolo hneď povedané, že sa táto mandátna zmluva zruší. A čo sa stalo? Táto súkromná firma tri zákazky z týchto štrnástich, tri zákazky následne predsa len obstarávala. Tak som sa vo svojej interpelácii pýtal, či už neplatí táto výpoveď zmluvy z 5. júna 2013, ktorou Slovenská správa ciest zrušila zmluvu s touto súkromnou firmou. Mimochodom, jedna zo zákaziek, cesta č. I/50 Ružová osada je za 6,6 mil., predpokladanú čiastku. A zákazky cesta č. 1/66 Brezno – obchvat a č. I/66 Polomka – bodová závada, tieto dve zákazky sú v predpokladanej hodnote 36 mil. eur.

    Odpoveď ministerstva dopravy, pána ministra bola, stručne to poviem, že teda Slovenská správa ciest vypovedala túto zmluvu 5. 6., ale jej platnosť bola až do 30. 9. a akékoľvek aktivity ukončené po tomto termíne sú vlastnou iniciatívou súkromnej spoločnosti. Tieto aktivity neboli uskutočnené na žiadosť Slovenskej správy ciest, ktorá sa o nich dozvedela až následne. Slovenská správa ciest v novembri upozornila súkromnú firmu SQM, že teda tieto obstarávania robí bez akéhokoľvek podkladu právneho a bez toho, aby o tom Slovenská správa ciest vedela. Dámy a páni, žijeme na Slovensku, súkromná firma aby obstarávala pre štátnu rozpočtovú organizáciu takéto objemy zákaziek bez toho, aby to tá firma vedela, to čo mi píše pán minister takéto nezmysly?

    Ja vám poviem, ako to v skutočnosti bolo. Zajac to vytiahol na tlačovke, no tak to museli zrušiť. A keďže to trošku utíchlo, tak tri zákazôčky si predsa len budeme obstarávať, veď pri verejnom obstarávaní veľmi záleží na tom, kto obstaráva, pretože kto obstaráva, dokáže do tých podmienok namontovať také podmienky, aby vyhral ten, kto má vyhrať, a aby vyhral ešte aj s cenou, ktorá bude čo najvyššia. Takže potichu sa obstarávalo ďalej. Ale pán poslanec Zajac to, teda ja som to interpeloval v decembri. Viete, kedy sa zrušila zákazka na tú Ružovú osadu? 16. januára 2014. Keď som v decembri interpeloval, tak všetci boli nervózni na ministerstve dopravy, pobehovali tam a hovorili, čo to je zač, ten poslanec Zajac, prečo nám nedá pokoj, prečo si tu nemôžeme takto potichučky obstarávať.

    Dámy a páni, musím vám povedať, že táto súkromná firma SQM, ktorá pred dvoma rokmi ešte netušila, čo je to obstarávať cestnú infraštruktúru z eurofondov, nič také predtým nerobila, v súčasnosti obstaráva štyri zákazky pre Banskobystrický samosprávny kraj v objeme 15,3 mil. eur, šesť zákaziek pre Košický samosprávny kraj v objeme 19,8 mil. eur. A pre Prešovský samosprávny kraj spustila obstarávanie 12. novembra 2013, tri dni po VÚC-karskych voľbách sedem zákaziek v objeme 7,5 mil. eur. Prečo táto firma je taká úspešná? Najskôr na Slovenskej správe ciest, tam to teda najprv nevyšlo. Potom niečo skúsili, ale na tých samosprávnych krajoch, kde boli, a v Košiciach, Prešove ešte sú smerácki župani, tak tam sa im podarilo byť úspešní.

    Prečo to obstarávajú, všetci novinári sa pýtajú:

  • Niektorí sledujú túto kauzu.

  • Kto je za tou spoločnosťou? Čo to je za firma SQM z Banskej Bystrice, že je taká úspešná? Aj vrabce už si čvrlikajú po chodbách Národnej rady, že je za tým pán Výboh, človek s ktorým sa Robert Fico vo vážnych politických rozhodnutiach radí. Nevieme tam dokázať priame prepojenie, ale to, ako je táto firma úspešná, aby mohla obstarávať, aby tým správnym mohla vybrať a aby to bolo aj za správnu cenu.

    O chvíľu sa dozvieme, keď tieto zákazky budú ukončené aj v tých samosprávnych krajoch, za koľkože to bolo obstarané, pretože, dámy a páni, aj samosprávne kraje si vedia takéto zákazky obstarávať a v minulosti si ich obstarávali a dokázali ich predpokladanú cenu stlačiť niekedy aj na 60 %. Doba je zlá, stavebné firmy chcú zákazky. Takže sú ochotné robiť aj za nižšie ceny. Budeme zvedaví a budeme sledovať, ako skončia aj tieto zákazky v Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici.

    Takže na záver mi dovoľte povedať, že žiadam Národnú radu, aby hlasovala o mojej nespokojnosti s touto odpoveďou. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz poprosím do rozpravy pána poslanca Hubu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážení členovia vlády, členka vlády, príjemné popoludnie, v uplynulom období som sa na členov vlády obrátil so siedmimi interpeláciami, zoznam odpovedí na ne v chronologickom poradí sa dá nájsť v tlači 817, ktorú máme na svojich laviciach.

    Začnem, ak dovolíte, odpoveďou na moju interpeláciu z 11. novembra 2013, ktorú som adresoval predsedovi vlády a v ktorej sa písalo, citujem: „Vážený pán predseda vlády, v období, keď ste boli prvý raz predsedom vlády, došlo k nevýhodnému predaju emisných povoleniek firme Interblue Group. Z porovnania s cenami, za ktoré sa takéto povolenky predávali v tom istom čase v okolitých krajinách (napr. v Českej republike a v Maďarsku), vyplýva, že týmto predajom štát prišiel minimálne o 65 mil. eur. Občania od vašej vlády oprávnene očakávali, že v čase, keď vo verejných financiách je dobré každé euro, ktoré sa nám podarí získať, alebo ušetriť, vyviniete maximálne úsilie na to, aby sa vyšetrovanie tejto kauzy, za ktorú nesiete ako vtedajší predseda vlády nemalú časť politickej zodpovednosti, doviedlo do úspešného konca a prostriedky, o ktoré konkrétne osoby Slovensko pripravili, sa vrátili do štátneho rozpočtu.“

    Keďže všetko nasvedčuje tomu, že to tak nie je, som nútený interpelovať vás s niekoľkými otázkami: 1. Súhlasíte s tým, že za „emisnú kauzu“ nesiete nemalú časť politickej zodpovednosti? 2. Súhlasíte s rozhodnutím policajných orgánov zastaviť vyšetrovanie tejto kauzy? 3. Súhlasíte s ministrom životného prostredia, ktorý sa proti zastaveniu vyšetrovania tejto kauzy odvolal? 4. Zaradili ste diskusiu o tomto probléme, v ktorom okrem iného stoja proti sebe stanoviská dvoch rezortov, na rokovanie vlády, ktorej ste predsedom?

    A teraz k odpovediam premiéra na moje otázky.

    Čo sa týka mojej otázky na politickú zodpovednosť z čias jeho prvej vlády, počas ktorej celá kauza vznikla, som sa z odpovede pána premiéra dozvedel, že politickú zodpovednosť v tom čase vyvodil voči dvom ministrom životného prostredia, ktorí boli na jeho návrh prezidentom Slovenskej republiky odvolaní.

    Niekomu bude takéto vysvetlenie a takéto chápanie politickej zodpovednosti zo strany vtedajšieho i súčasného predsedu vlády možno stačiť, mne však nestačí, zvlášť v tomto prípade, a to hneď z viacerých dôvodov.

    Po prvé. Robert Fico je predseda vlády, ktorý si zakladá na tom, aký má prehľad o všetkom, čo sa v tomto štáte deje. Podotýkam, že to konštatujem skôr s uznaním než s dešpektom. Ale pokračujem: Nie je preto mysliteľné, aby nevedel, čo sa deje na jednom z ministerstiev v štruktúre jeho vlády, najmä ak ide o desiatky miliónov eur.

    Po druhé. Nie je možné – ak bol vedený skutočne dobrou vôľou a išlo mu o záujmy Slovenska, a nie niekoho iného –, aby zasiahol až niekoľko mesiacov po tom, ako sa o tejto kauze začalo podrobne písať a hovoriť v médiách.

    Po tretie. Neverím, že ak by mu skutočne záležalo na dôslednom vyšetrení celej kauzy, že by to počas tých cca piatich rokov, počas ktorých mal v tomto štáte hlavné slovo, nedokázal dosiahnuť.

    Po štvrté. Nemožno nevidieť to, že celú kauzu, od jej vzniku až doposiaľ, lemujú vzájomne si protirečiace výroky vtedajšieho i súčasného premiéra.

    A po piate. Možnosť priamo na pôde Národnej rady rozptýliť všetky podozrenia, týkajúce sa tejto kauzy, páni poslanci a panie poslankyne zvolení za jeho stranu SMER – SD odmietli. Súdiac podľa vnútrostraníckej disciplíny v jeho strane i podľa nasledujúcich komentárov samotného predsedu vlády, určite tak neurobili proti jeho vôli.

    V závere odpovede mi pán premiér pripomenul, že ani predseda vlády, ani jednotliví jej členovia nie sú oprávnení akýmkoľvek spôsobom vstupovať či zasahovať do činnosti orgánov činných v trestnom konaní. S tým možno len súhlasiť, až na to, že sme už boli svedkami toho, že túto zásadu niektorí členovia vlády dokážu aj porušiť – samozrejme, len vtedy, keď sa im to hodí.

    Apropo, odpovedí na ďalšie dve otázky z mojej interpelácie som sa nedočkal. Už aj preto nemôžem byť s touto odpoveďou na moju interpeláciu spokojný.

    V ten istý deň a v tej istej veci som sa obrátil aj na ministra vnútra, citujem: „Vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, pred niekoľkými týždňami slovenskú verejnosť prekvapila a znepokojila správa o tom, že polícia, spadajúca pod váš rezort, zastavila vyšetrovanie kauzy nevýhodného predaja emisných povoleniek, pri ktorej došlo k poškodeniu štátu minimálne o 65 mil. eur, podotýkam, že dnes sa tá kalkulácia upravila na 47 mil. eur, ale vtedy som vychádzal z tejto odhadovanej sumy, nepočítajúc náklady, ktoré štát vynaložil, vynakladá a zrejme ešte bude musieť vynaložiť na vyšetrenie a súdnu dohru celej kauzy. Dovoľte, aby som sa na vás formou interpelácie obrátil s otázkou, čo viedlo príslušné policajné orgány k takémuto – pre mňa i pre širokú verejnosť – nepochopiteľnému rozhodnutiu.

    Zároveň si vás dovolím požiadať o objasnenie tvrdenia, že v tomto prípade nešlo o trestný čin. Neviem si totiž dosť dobre predstaviť, čo môže byť väčším ekonomickým trestným činom ako ochudobnenie štátu minimálne o 65 mil. eur.“

    Vo svojej pomerne podrobnej odpovedi pán minister vnútra okrem iného cituje trestné oznámenie, na základe ktorého vyšetrovateľ Policajného zboru začal konať, vyhodnotil všetky zadovážené podklady a 16. decembra 2009 začal trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku.

    Ďalej som sa dozvedel, že vykonaným rozsiahlym vyšetrovaním a vyhodnotením všetkých dosiaľ zadovážených dôkazov sa nepodarilo preukázať naplnenie zákonných znakov skutkových podstát uvedených trestných činov. Vyšetrovateľ národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru 18. septembra 2013 trestné stíhanie zastavil. Poškodený si voči predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorá bola spolu s vyšetrovacím spisom postúpená Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na rozhodnutie dozorujúcemu prokurátorovi, ktorý k dnešnému dňu o sťažnosti nerozhodol, a tým uznesenie o zastavení trestného stíhania nenadobudlo právoplatnosť.

    Nepochybujem o tom, že odpoveď pána ministra je po vecnej stránke korektná. Nepresvedčila ma však o tom, že zámerné pripravenie Slovenskej republiky o niekoľko desiatok miliónov eur nie je trestným činom.

    Keďže ide o pomerne veľké peniaze, obrátil som sa v ten istý deň a v tejto veci aj na ministra financií Slovenskej republiky. Citujem: „Vážený pán podpredseda vlády a minister financií, v súvislosti s nadchádzajúcim rokovaním o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 v Národnej rade Slovenskej republiky si vás dovoľujem interpelovať s otázkou, či vám na príjmovej strane rozpočtu nechýba cca 65 miliónov eur, ktoré sú Slovensku dlžné osoby zodpovedné za nevýhodný predaj emisných povoleniek firme Interblue Group.

    Keďže ide o evidentné ochudobnenie štátnych financií, chcel by som sa vás, ako člena vlády zodpovedného za rezort financií, zároveň opýtať, či ste sa proti zastaveniu vyšetrovania „emisnej kauzy“ zo strany polície odvolali podobne ako pán minister životného prostredia. Ak ste tak neurobili, rád by som poznal dôvod.“

    Odpoveď pána ministra financií bola stručná a v istom zmysle aj prekvapujúca. Uvádza sa v nej okrem iného, citujem: „Predaj predmetných emisných kvót bol zrealizovaný v roku 2008, pričom uvedené emisné kvóty sú súčasťou prvého obchodovateľného obdobia a ich platnosť končí v roku 2013. Z uvedeného dôvodu Ministerstvo financií SR nemohlo tieto príjmy zahrnúť do rozpočtu verejnej správy na rok 2014 pri tvorbe rozpočtu na roky 2014 až 2016.“

    Mám tomu rozumieť tak, že keby sa aj stal zázrak, a tie desiatky miliónov zmiznutých eur by sa podarilo objaviť a nasmerovať späť do slovenských verejných financií, vlastne by sa ani nemali kam vrátiť len preto, lebo príslušné obchodovateľné obdobie sa už skončilo?

    A napokon som sa v tejto veci obrátil aj na ministra životného prostredia, citujem: „Vážený pán minister, prednedávnom sme sa mali možnosť z médií dozvedieť, že polícia zastavila vyšetrovanie kauzy nevýhodného predaja emisných povoleniek firme Interblue Group, ako aj to, že vy, respektíve vami vedený rezort životného prostredia ste sa proti takémuto rozhodnutiu policajných orgánov odvolali.“

    Dovoľte, vážený pán minister, aby som vás formou interpelácie požiadal 1. o text vyššie uvedeného odvolania proti zastaveniu vyšetrovania emisnej kauzy, 2. o informáciu, ako príslušné orgány na vaše odvolanie reagovali, 3. o informáciu, či ste iniciovali rokovanie na túto tému na pôde vlády SR, napríklad v súvislosti so schvaľovaním návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014, 4. o informáciu, ako plánujete v tejto záležitosti ďalej pokračovať.

    Z odpovede pána ministra životného prostredia vyplýva, že MŽP SR trvá na dôslednom zákonnom vyšetrení predaja emisných kvót. Vzhľadom na to, že v tejto veci prebieha trestné konanie vedené orgánmi činnými v trestnom konaní, neexistoval podľa názoru pána ministra osobitný dôvod na zaradenie tejto témy na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

    Toľko stručne k stanovisku ministerstva životného prostredia k tejto otázke, na ktoré sa nedá reagovať jednoznačne, lebo samotná odpoveď je podľa mňa vnútorne protirečivá. Na jednej strane nás môže tešiť konštatovanie, resp. prísľub, že rezort trvá na dôkladnom a zákonnom vyšetrení tejto kauzy. Na druhej strane nemožno súhlasiť s tým, že by nebol dôvod zaradiť tento bod na rokovanie vlády, už aj preto, lebo tesne pred mojou interpeláciou sa polícia dala počuť, že ukončuje šetrenie v tejto kauze s tým, že dospela k záveru, že žiadny trestný čin sa nestal. Čítam to tak, že jedna zložka výkonnej moci v rezorte vnútra (teda polícia) konštatovala niečo, kým iný orgán štátnej moci (ministerstvo životného prostredia) podal voči tomuto rozhodnutiu protest a adresoval ho Prezídiu Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Došlo tým, podľa môjho názoru, k diametrálne odlišnému postoju dvoch ústredných orgánov štátnej správy k tomu istému problému, ktorý je navyše v centre záujmu médií i verejnosti, a tak predstavuje vec verejnú s vysokým stupňom závažnosti, ktorú by vláda, najmä ak v rámci nej samotnej existuje rozpor, rozhodne nemala ignorovať. Z toho dôvodu nemôžem hodnotiť postup ministerstva životného prostredia, ako aj odpoveď pána ministra na moju interpeláciu za uspokojivé.

    Čo povedať na záver k týmto štyrom odpovediam na otázky, týkajúce sa jednej témy. O kauze emisie sa už popísali tony papiera. Kvôli nej sa menili ministri a aj keď to nikdy verejne neodznelo, možno dôvodne predpokladať, že táto kauza bola jedným z hlavných dôvodov inak vecne nezdôvodneného zrušenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2010 na konci prvej vlády Roberta Fica. Takže by sa mohlo zdať, že o tejto kauze vie už každý všetko. Pri slovíčku každý sa však treba pristaviť a nahradiť ho slovným spojením takmer každý, respektíve každý, okrem polície a niektorých ďalších orgánov činných v trestnom konaní. A to je práve nepríjemné a malo by sa to zmeniť, lebo bez zásadného stanoviska práve týchto orgánov a bez podobne zásadného postoja, aký po dlhom váhaní zaujal premiér Fico počas svojej prvej vlády

  • Myslím tým konkrétne odňatie ministerstva životného prostredia nominantom Slovenskej národnej strany.

  • , nám všetky naše poznatky o tejto kauze budú viac-menej zbytočné, lebo nám nevrátia do štátneho rozpočtu tých, teraz už upravených minimálne 47 miliónov eur, o ktoré Slovensko zásluhou tohto zjavného podvodu prišlo, a nebudeme s istotou poznať ani mená všetkých vinníkov. Navyše, nebudeme vedieť to, čo je pre nás – ako členov a členky parlamentu – vari najpodstatnejšie, či, ako a s kým boli vinníci prepojení.

    Dlhé roky vyšetrovania tejto kauzy, pri ktorej sa dá vcelku presne odhadnúť spôsobená škoda, v rámci ktorej sú viac-menej známi aj jej aktéri, nápadne pripomína kocúrkovo, ktoré určite nevrhá dobré svetlo na prvú, ale ani na druhú vládu Roberta Fica.

    V situácii pred prezidentskými a ďalšími voľbami, ktoré sa na nás tento rok chystajú, sa Robert Fico a jeho vláda veľmi snažia rozptýliť akékoľvek tiene podozrenia, ktoré by na nich mohli spočinúť. Z toho by malo logicky vyplývať, že urobia všetko pre to, aby tiene emisnej kauzy rozptýlili. Ak tomu tak nie je, vzniká dôvodné podozrenie, že súčasný stav, akokoľvek je pre nich kompromitujúci, je lepší, ako priznať celú pravdu. Dosiaľ posledný dôkaz o tom nám poskytli poslanci a poslankyne za vládnu stranu tým, že odmietli program 31. schôdze Národnej rady, na ktorej sa malo o tejto kauze diskutovať. Menej jednoznačne, ale aj tak dosť zreteľne to isté odmietavé posolstvo zaznieva aj z odpovedí na moje interpelácie, s ktorými som sa ešte v novembri minulého roku obrátil na predsedu vlády a ďalších relevantných členov vlády.

    Dňa 11. novembra 2013 som sa obrátil na pána premiéra aj s nasledujúcou interpeláciou, citujem: „Vážený pán predseda vlády, v uplynulých mesiacoch som v Národnej rade Slovenskej republiky viackrát podal procedurálny návrh, aby Národná rada požiadala vládu predložiť do Národnej rady správu o stave prípravy Slovenskej republiky na predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktorého sa Slovensko ujme v druhom polroku 2016. Poslanci a poslankyne za vami vedený SMER – SD túto moju iniciatívu nepodporili, a preto ju Národná rada odmietla.

    Keďže informácie na túto tému potrebujem na svoju poslaneckú prácu, ako aj kompetentný výkon funkcie predsedu Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a s podobnými otázkami bývam priebežne konfrontovaný ako doma, tak aj v zahraničí, som nútený obrátiť sa priamo na vás, vážený pán predseda vlády, a formou interpelácie vás požiadať o komplexnú správu o stave príprav vlády na slovenské predsedníctvo v EÚ v roku 2016 s dôrazom na problematiku pôdohospodárstva a životného prostredia.“

    Vo svojej odpovedi pán premiér cituje webové stránky, na ktorých je možné nájsť relevantné materiály. Vďaka, pán premiér, za túto informáciu. Ale mne išlo aj o niečo iné. Išlo mi aj o to, aby sme o príprave nášho predsedníctva diskutovali v pléne Národnej rady. Zodpovedalo by to konštatácii vo vašej odpovedi, podľa ktorej prípravu na predsedníctvo v Rade EÚ od začiatku vnímate ako celospoločenskú záležitosť, a teda nielen ako záležitosť vlády Slovenskej republiky.

    A napokon, 25. novembra som sa s dvoma obdobnými interpeláciami obrátil na predsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Obe sa týkali pripravovaného nového stavebného zákona. Odcitujem len to, čo sa uvádza v tej prvej zo spomínaných interpelácií. Citujem: „Vážený pán predseda vlády, na pôde Národnej rady Slovenskej republiky sa 17. októbra 2013 uskutočnil odborný seminár a panelová diskusia na tému pripravovaného vládneho návrhu nového stavebného zákona. O jeho záveroch a odporúčaniach jeho účastníkov a účastníčok sme vás nedávno informovali.

    Napriek tematickej a názorovej rôznorodosti zo strany veľkého počtu prednášateľov i diskutujúcich sa minimálne dve skutočnosti dajú zovšeobecniť. Po prvé, je to výrazne prevažujúci kritický tón a množstvo pripomienok zo strany reprezentatívneho zoskupenia predstaviteľov príslušných stavovských organizácií, samosprávnych orgánov a ich strešných organizácií, expertov, akademickej obce, mimovládnych organizácií i podnikateľov vo sfére výstavby. Po druhé, je to konsenzuálny názor, že odborná i verejná diskusia predchádzajúca súčasnej podobe návrhu zákona, ktorý Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky chce predložiť do medzirezortného pripomienkového konania, sa skončila predčasne, bez prediskutovania a seriózneho posúdenia všetkých legitímnych názorov a návrhov. Z toho vyplýva požiadavka účastníkov a účastníčok podujatia v Národnej rade, aby sa diskusia o tomto vládnom návrhu zákona opäť otvorila a aby sa celý schvaľovací proces o potrebnú dobu predĺžil.

    Ako jeden z organizátorov spomínaného podujatia, ako poslanec Národnej rady i ako občan sa na vás, vážený pán premiér, obraciam s interpeláciou v tom zmysle, aby ste sa zasadili za zohľadnenie oprávnených pripomienok reprezentatívnej skupiny ich autorov a autoriek a za zohľadnenie ich dobre mienených rád a odporúčaní v záujme čo najlepšej podoby nového stavebného zákona.

    Keďže interpelácie by mali obsahovať aj otázku, dovoľte, vážený pán premiér, aby som sa vás opýtal, či je podľa vás dôležitejšie to, aby bol nový stavebný zákon schválený čo najskôr, alebo to, aby bol čo najlepší a čo najviac zodpovedal európskym štandardom a očakávaniam odbornej obce i širokej verejnosti.“

    V závere svojej odpovede mi pán premiér píše, citujem: „Vážený pán poslanec, na rozdiel od vás som presvedčený, že ministerstvo predloží na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh stavebného zákona, ktorý bude zodpovedať európskym štandardom, ako aj očakávaniam odbornej obce a širokej verejnosti.“

    Rád by som zdieľal optimizmus pána premiéra. Na základe pomerne podrobnej znalosti inkriminovaného návrhu zákona tento jeho optimizmus, žiaľ, zdieľať nemôžem. Avšak je tu aj niečo, čo je možné označiť za svetielko na konci tunela, a to je skutočnosť, že vláda netrvala na tom, aby sa návrh zákona objavil na jej rokovaní už v januári, ako pôvodne plánovala, čím sa vytvoril predsa len aký taký priestor na jeho prepracovanie v zmysle početných pripomienok odbornej obce, samospráv, stavovských a mimovládnych organizácii. Takže z tohto dôvodu „dočasne zakopávam vojnovú sekeru“ a v tejto chvíli nenavrhujem hlasovať za neprijatie týchto dvoch odpovedí. Dúfam, že tak nebudem nútený urobiť na najbližšej schôdzi.

    Vzhľadom na vyššie uvedené musím však požiadať Národnú radu, aby hlasovala o mojej nespokojnosti s odpoveďami členov vlády na otázky uvedené pod bodmi 1, 2, 3, 4 a 5, čiže prvými piatimi bodmi, o ktorých som sa zmienil. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej je prihlásený do rozpravy k bodu interpelácie alebo odpovede na interpelácie pán poslanec Hlina. Máte slovo, nech sa páči.

  • Vážená, pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v tomto bode. Chcem povedať, že budem sa vyjadrovať k odpovediam na moje interpelácie zo strany ministerky zdravotníctva pani Zvolenskej, zo strany pána Kaliňáka, ktorý je dnes zastúpený pánom Počiatkom, a odpovedi na interpeláciu od pána Malatinského, odpovedi na interpeláciu od pána Richtera, pána Jahnátka a od pána Glváča a zároveň aj odpovedi na interpeláciu od pána premiéra Fica. Miesto rokovacieho poriadku vás prosím, aby sme si dnešný deň nepokazili. Dnes je výnimočný deň aj pre mňa, dneska je premiéra Boleka Polívku Dedičstvo. Prosím vás, naozaj, na 20.20 hodinu mám lístky kúpené, teším sa. Takže bol by som rád, keby sme to zbehli rýchlo. Takže ja počkám, kým postupne prídu páni členovia vlády, ako som ich menoval. Začnem tými, ktorí sú momentálne tu, vidím tu pána Richtera, aby som teda bol konštruktívny.

    Pána Richtera som interpeloval, bola to vlastne sekundárna interpelácia.

    Prvá interpelácia bola na pána premiéra, či preberá politickú zodpovednosť za nomináciu pána Buriana. Pán premiér sa vyhol odpovedi, povedal, že menovanie bolo na vláde a v zmysle neviem akého zákona, nejakého proste, vyhol sa kulantne odpovedi, či preberá politickú zodpovednosť. Preto som si dovolil interpelovať pána ministra, či preberá zodpovednosť za svojho štátneho tajomníka. A prišla mi odpoveď, s ktorou vyjadrujem nespokojnosť. V krátkosti poviem, prečo tak tvrdím. Keby ste tu boli, tak ako mám tu postupnosť, tak by som to nemusel hľadať.

    Tým, že som konštruktívny a interpelujem postupne, ako ste tu, tak musím to hľadať. Áno tu to je. Pán Burian bol navrhnutý na uvedenú funkciu na základe jeho skúseností v sociálnej a ekonomickej oblasti. Venuje sa problematike sociálnej a dôchodkovej. A pán Burian dokazuje, že odborne a politicky predpoklady napĺňa. Tak je to vami podpísané, pán minister. Verím, že raz príde možno doba, keď sa vás na to budú pýtať viacerí okrem mňa.

    Pani Zvolenskej som sa pýtal, a konečne som sa dopracoval k odpovedi na otázku, či vytvorením budúcej pohľadávky alebo záväzku voči niekomu zvýšite jeho cenu pri predpokladanom odkupe. Už som to formuloval inač ako pri interpelácii, už som to nekonkretizoval, už som to napísal len ako modelovú situáciu, či také niečo môže mať pri tom danom odkupe vplyv na cenu podniku. Oceňujem, pani ministerka, že ste odpovedali teda podľa očakávania „áno“. Takže znova len pre zápis, pre históriu treba uviesť, že v tejto snemovni bol dvakrát preschválený zákon, ktorý zvýšil hodnotu zdravotných poisťovní, ktoré, bolo to už avizované, budú odkupované. Ak niekto v tom vidí logiku, tak mi ju prípadne povedzte, rád sa poučím.

    Pána Malatinského som interpeloval v znova pokračujúcej interpelácii. Bolo treba informovať reklamu SPP. Prebehla na prekvapenie iba v jednej mediálnej skupine JOJ Group, tak moja otázka bola, či to teda prešlo nejakým procesom. Odpoveď bola aj v tej doplňujúcej otázke, že v zásade pre plánované, čo sa plánovalo, to spĺňali iba dve skupiny, buď JOJ Group, alebo Markíza. A v máji sa to vyhodnotilo a v máji sa teda vybrala JOJ Group. Doposiaľ je to všetko v poriadku, ja vás len potom poprosím, by som chcel naozaj vidieť tú ponuku televízie alebo skupiny Markíza, pokiaľ existuje. Ona musela byť doručená, musí mať nejakú spisovú značku. Predpokladám, že poviete, že tam sú veci, ktoré patria pod nejaké tajomstvo, to nevylučujem, môžete to kľudne vybieliť, pre potreby mojej interpelácie je dôležité, či to došlo, kedy to bolo doručené, akú to malo spisovú značku a že to teda naozaj skutočne doručené bolo. A vtedy vyjadrím spokojnosť. Čiže zatiaľ vyjadrujem nespokojnosť, samozrejme, s touto odpoveďou na interpeláciu.

    Vidím pána Počiatka, zastupujúceho pána ministra Kaliňáka, tam to pôjde rýchlo. Pán minister verný svojej reputácii etalónu a arogancie aj tak odpovedal. A naozaj ja som ho interpeloval v troch interpeláciách. A jedna z nich bola, či je v poriadku , že červené ferrari má ŠPZ umiestnenú iba vzadu, a nie vpredu. Prišla mi odpoveď, že takéto červené ferrari nemá pridelenú takúto značku. A naozaj už aj banujem, že som si to neodfotil, ale nechcel som si pripadať ako taký blbec, že si fotím autá pred Sheratonom. Ale keď sa niekto nepoučí, tak nechám niekoho, nech odfotí to červené ferrari. Skutočne tú značku malo. A skutočne ju malo iba vzadu. Takže som rád, že pán minister mi odpovedal, že neexistuje výnimka na to, aby bolo možné umiestnenie šiltu, teda ŠPZ, iba vzadu. Tomu som rád. Mňa prekvapila odpoveď, že táto ŠPZ nebola priradená automobilu značky Ferrari. To znamená, v tom danom čase ten daný vlastník toho auta porušoval dva predpisy, jazdil na značke, ktorá mu nepatrila a ešte nebola umiestnená v zmysle predpisov. To je jedna vec. Samozrejme, som nespokojný s touto odpoveďou. A budem sa snažiť aj cez výbor sa dopátrať iných informácií.

    Potom som sa pýtal, kto, kedy, ako a prečo vydal vozidlu skupiny pána Majského oprávnenie a výnimku na používanie zvukových výstražných svetelných znamení. Znova v zmysle firemnej kultúry ministra vnútra mi prišla odpoveď, že som mal uviesť konkrétne auto. Nuž poviem pravdu. Až tak som po tom ani nepátral. Ale sme si to už minule vydiskutovali, že je, existuje také auto, ktoré tú výnimku má. Znova mi neodpovedal na otázku. Znova arogantne bolo povedané, že policajný orgán postupuje v zmysle zákona pri prideľovaní tohto. Ako keby sme to nevedeli. Znova dovoľte vyjadriť nespokojnosť s touto odpoveďou na interpeláciu.

    A tretiu interpeláciu som mal, po Bratislave jazdia autobusy, ktoré vykazujú znaky a potenciálne nebezpečenstvo, že môžu ohroziť účastníkov cestnej premávky. Existoval podnet občana, ktorý dal podozrenie na možné spáchanie trestného činu ohrozenia účastníkov cestnej premávky. Samozrejme, veľmi expresne bolo toto zamietnuté bez akýchkoľvek úkonov. Vyšetrovateľ sa spýtal toho, o ktorom sa uvažovalo, že by to jeho vozidlo mohlo spôsobiť, či si myslí, či to môže spôsobiť. Skúste si to namodelovať, keby sa vás pýtali, či vy viete alebo chcete niečo urobiť. Tak poviete, že nechcete alebo neviete to urobiť alebo že nie je to spôsobilé. Vyšetrovateľ sa s touto odpoveďou uspokojil a celé podanie zamietol. Takže naďalej jazdia po Bratislave autobusy, ktoré v Prahe praskajú, kde ich vrátili, u nás jazdia. Ale však tuná túto bedač môžete voziť. Však oni vám ešte budú aj ďakovať. Čiže moja interpelácia bola v tom, či je tento postup polície v zmysle všetkých parametrov, čo má byť. Znova v zmysle firemnej kultúry ministerstva vnútra prišla odpoveď, áno, je to v tom zmysle, hotovo. Ja si to nemyslím. V uvedenej veci budem pokračovať.

    Ďakujem, to sú interpelácie na pána Kaliňáka.

    Ešte mám tu pána Jahnátka, ďakujem veľmi pekne, ja som sa pýtal aj vzhľadom na okolnosti, ktoré boli v známej kolibe večne známy, Pečniansky les, ako sa vyvíjajú zámeny lesných pozemkov. Zákony aktuálne platné hovoria, že najprv sa posudzujú na Štátnych lesoch a následne sú posúvané na ministerstvo pôdohospodárstva. Som si dovolil interpelovať, aké sú momentálne posudzované u vás na vašom ministerstve, aké sú posudzované na Štátnych lesoch. Dopracoval som sa naozaj k zaujímavým informáciám. Verím, že aj vás, prípadne ak ste tomu venovali určitú pozornosť, zaujali. A vlastne dopracujeme sa k tomu, že zámeny lesných pozemkov sa konajú za určitým úmyslom. Z ich existujúcich či posudzovaných na Štátnych lesoch alebo u vás nevyplýva, že sú zámeny lesných pozemkov za účelom scelenia, za účelom ja neviem nejakého zbierania šišiek. Vôbec to tak nie je. Ja to zadokumentujem na jednom prípade. Existuje osem návrhov na zámeny v okolí Liptovskej Mary v celkovej výmere 150 hektárov. Viete, z tohto je úplne jednoznačné, že tým, čo to zamieňajú, vôbec nejde o to, zbierať šišky. Možno, prirodzene, teda vidia určitý potenciál pozemkov okolo Mary a chcú ich zhodnotiť. Ja by som teda poprosil, že by sme nehrali túto hru na mačku a myš a na slepého a na blbého, aby sme teda povedali, čo s tým. Ja netvrdím a priori že by sa nemali zameniť tie pozemky, len, prosím vás, nehrajme tú hru, že pozemky v Liptovskom Trnovci (20-hektárové) zameníte v Nižnej Olšave niekde pri Stropkove, lebo to naozaj všetci budeme musieť asi uznať aj bez toho, že by sme sa tomu nejako hlboko venovali, že to asi celkom nie je v poriadku, už keby som nespomenul tú povestnú zámenu Pečnianskeho lesa, kde lesy oproti parlamentu nám zamenili za lesy v Šiatorskej Bukovinke, tak sa pýtam: Koľkí z vás vedia, kde je Šiatorská Bukovinka a aké sú cenné tie lesy pre Bratislavčanov? Čiže čo z toho vyplýva? Vyplýva z toho jednoznačne, že zámeny lesných pozemkov sa dejú za účelom možno aj nejakého hospodárskeho využitia. Ale hovorím, krv v očiach nemám, a priori nie, len nájdite model, systém, aby sme sa navzájom neklamali. Čiže okrem toho, že to zamenia, v prípade, že sa dôjde k hospodárskemu využitiu, a k nemu sa dôjde, že sa prekvalifikujú lesné pozemky na nelesné pozemky, čo potom bude? Viete, by potom prípadne tí ľudia doplatili nie vám, hej...

  • Reakcia z pléna.

  • No neviem, či aj vy nie ste v tom Trnovci alebo podobne niekde. Takže som rád, že s tým súhlasíme, a teda že keby to došlo, tak niekde tá potom následná hodnota sa objaví, však koniec koncov vždycky je čo opraviť. Viete, vždycky je čo opraviť, aspoň deťom do škôlky dajte, im opravte strechu. Som rád, že sa to prepotvrdilo, už ani nehovorím o tom, že lexovci chcú zameniť 75 hektárov, tuná nejaký pán Rusovciach má zálusk na 50 hektárov a vymieňa to. Bohviekde to je, Šurice, to ani neviem, kde je. A potom sú tu aj nejakí chlapci z RM – S Marketu, obchodných cenných papierov. To som nevedel, že obchodníci s cennými papiermi sa zaoberajú výmenou lesných pozemkov, by ste neverili, tí majú zase zálusk, a to je pri mne blízko, preto ma to zaujíma, že v Lozorne (Stupava), špeciálne tí zamieňajú za tie v Nižnej Olšave. A Nižnú Olšavu poznám, lebo tam je pán Horváth, ktorý nemá nohu a ktorý si požičal od vášho štátneho tajomníka Buriana pôžičku na hrnce. A zničili ste mu pomaly život. Čiže vidíte, svet je malý a všetko so všetkým súvisí. Budem zvedavý, ako sa tieto výmeny budú realizovať, ako bude tomu prípadne koniec. Ďakujem.

    No, pán Glváč, vás som interpeloval, to bolo znova podanie od občana, asi zrejme informovaného, že nie všetko je v poriadku, ohľadom nejakých fyzických previerok vašich vojakov. No vaša odpoveď, zdá sa, to potvrdzuje. Ja som si spravil jednoduchý prepočet. Ak máte cca 12 tisíc vojakov a z toho 500 ich vám maródi alebo nemôže službu vykonávať zo zdravotných dôvodov, no nie je ďaleko od 5 %. Čiže v čase mieru máte 5 % nebojaschopného vojska. Čo by to bolo v čase vojny? Čiže ja si dovolím tvrdiť, že to je relatívne vysoké percento. A to je asi to, čo niekto namietal. Bol to ten, čo mi poslal tú informáciu. Ja už neviem, či to je choroba. Viete, ak je niekto vojak, tak by sa mal starať o svoje zdravie. Ja to ináč hovorím aj ľuďom, ktorí nie sú vojaci, že o zdravie sa treba starať. A obzvlášť to platí, keď ste vojak. Ja o tom trošku niečo viem. A o zdravie sa dá starať. Takže naozaj je to na zamyslenie, keď máte 5 % nebojaschopného vojska alebo 5 % vojakov, ktorí neprechádzajú zdravotnými prehliadkami zo zdravotných dôvodov. Takže bude to stáť. A to zase by som skúsil cez výbor sa zamyslieť nad tým, čo sú to za diagnózy, aké dlhodobé sú to diagnózy, lebo vám to sekundárne môže spôsobovať to, predpokladám to, že to spôsobuje demotiváciu vojska, lebo ten, čo mi to písal, bol vojak. A asi sa mu niekto vyškiera, že furt nosí nejakú maródku a nemusí chodiť behať kolečká. Takže to by bolo dobré, keby sme to dotiahli. A psychiatrické už vôbec by...

  • Reakcie z pléna.

  • Psychiatrických diagnóz, tých už je tu dosť aj vo volených zboroch. A tam zase to nevieme ovplyvniť, ale v určitých zboroch to vieme ovplyvniť. Tak tam by sme mali byť na to mimoriadne prísni. No ďakujem.

    A teraz som sa dostal na posledné dve interpelácie. To mám na pána premiéra, ktorého som interpeloval. Poprosím...

  • Ruch v sále.

  • Som avizoval teda na začiatku, že budem interpelovať pána premiéra, tak v zmysle rokovacieho poriadku by som bol naozaj rád, keby sme si nepokazili dnešný deň. Viete, snažil som sa byť konštruktívny, rýchly, vecný, nerozvádzal som to ani to nebudem rozvádzať. Dve interpelácie na pána premiéra vybavíme za tri-štyri minúty. V ďalšom bode som pripravený byť veľmi rýchly, konštruktívny, vecný...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Takže žiadam pána premiéra, aby prišiel do rokovacej sály.

  • Krátka pauza pre neprítomnosť predsedu vlády v rokovacej sále.

  • Desaťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, dostala som informáciu, že ešte chvíľku budeme čakať na splnomocnenie člena vlády na zastupovanie pána premiéra.

    Takže ešte vyhlasujem prestávku, kým poverenie budeme mať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán poslanec Hlina, budeme pokračovať v prerušenom bode programu, o chvíľočku mi pán riaditeľ organizačného odboru Knapp prinesie uznesenie vlády, ktorým v prípade neprítomnosti predsedu vlády ho zastupuje podpredseda vlády v poradí, ako je uvedené v uznesení vlády. Takže o chvíľu takéto uznesenie budete mať doručené. A v tomto prípade ako druhý podpredseda, ktorý zastupuje predsedu, keďže pán podpredseda Kaliňák nie je prítomný, tak pána predsedu vlády zastupuje pán podpredseda vlády a minister financií Kažimír, ktorý je už tu prítomný. Takže, nech sa páči, uznesenie vlády už máte.

  • Pani predsedajúca, ak dovolíte, ja som naozaj prišiel aj som začal s tým, aby sme si to nepokazili. Minule som avizoval, že, prosím vás, nechcem tak veľa. Je to raz za mesiac plus-mínus. Toto, čo mi ukazujete, je formálne zastupovanie. Tomu ja rozumiem. O 14.00 hodine tu stál pán premiér, odbil si svojich pätnásť minút a zmizol. Ja by som bol rešpektoval, keby povedal, že: „Prepáčte, budem musieť odísť. Počas mojej neprítomnosti na tomto bode a nasledujúcom bode ma zastúpi pán Kažimír. Vtedy by som povedal, že je to v zmysle štábnej kultúry. Možno ste tu mali nejaké zvykové práva, ale ja nie som povinný rešpektovať vaše zvykové práva, to si hryznem do jazyka, budem akceptovať pre túto chvíľu, keď sa mi niekto ospravedlní a povie, že zabudol, že musel odísť. A ja budem rešpektovať, avizujem, že ho zastúpi pán Kažimír. Ale nebudem rešpektovať toto, prosím vás. Tomuto rozumiem, toto viem. To ste mi nemuseli od pána Knappa nosiť, úplne zbytočne.

  • Ale máte tu generálne splnomocnenie od vlády vyjadrené v uznesení „v prípade neprítomnosti pána predsedu“. Pán predseda musel odísť, takže je tu prítomný pán podpredseda a minister financií. Poprosím vás, aby ste...

  • Pani predsedajúca, ja vám to skúsim odcitovať. Pán premiér dneska o 14.00 hodine povedal...

  • Ale nehádajme sa, vieme, čo pán premiér povedal. Ale no...

  • Ja sa nechcem s vami hádať, len vám to rekapitulujem. Ja sa nechcem s vami hádať, ja mám dneska významný deň, dneska je dvojka Dedičstvo. Prosím vás, nekazte mi to.

  • Takže vám hovorím, čo povedal.

  • Ja si to nebudem kaziť. Vy si plňte svoje povinnosti alebo si zmeňte rokovací poriadok. Nemôže sem niekto prísť nafúknutý ako balón s tým, že odbije si svojich pätnásť minút a zmizne. Keď chcel zmiznúť, mal povedať: „Prepáčte, odchádzam, zastúpi ma kolega. Bol by som to rešpektoval. A budem to rešpektovať. Môžete to sekundárne napraviť, že sem donesiete telefonické ospravedlnenie, že, žiaľ, sa to zabudlo a do budúcna sa to nestane. Budem to rešpektovať. Prosím vás pekne, vydržte to so mnou, vydržte to, naučte sa to. Som to avizoval dopredu. Minule som to avizoval. Teraz to avizujem. Keby bol prišiel a povedal, že bude musieť odísť, zastúpi ho, nepoviem pol slova. Prišiel a povedal, že bodu hodina otázok a interepelácií sa nezúčastní pán minister vnútra, zastupuje ho pán Počiatek, a pán minister Žiga, zastúpi ho pán, neviem, kto ho zastupoval, Jahnátek. To je celé, čo povedal. Môžete si to prehrať. Keď vám pán Knapp doniesol toto, nech vám donesie prepis toho, čo povedal. Nepovedal, že odchádza, bol povinný tu byť.

  • Neproste ma, prosím vás, zabezpečte mi, čo som povedal.

  • Rozprávajte, máte slovo, ste pri mikrofóne, nech sa páči.

  • Ja som dal dve interpelácie na premiéra.

  • Nebudem sa s vami hádať. Naozaj nebudem sa s vami hádať.

  • A som poslanec poslaneckého zboru, ma sem zvolili. A ja mám právo ich odpoveď na tie interpelácie klásť jemu, pokiaľ nie je ospravedlnený. Nebol ospravedlnený. Nerozumiete. Ešte raz a pomaly, prosím vás, ja nie som vo vašej firemnej kultúre, možno je u vás taká firemná kultúra, so mnou rozprávajte ináč...

  • Ale však sa rozprávame ako najslušnejšie môžeme, pán poslanec.

  • A nejdeme vôbec takto komunikovať. Ja vás žiadam, ste pri rečníckom pulte, takže pokračujte vo svojich interpeláciách.

  • Nemám koho interpelovať. Nerozumiete tomu?

  • Dobre, nech sa páči, môžete stáť, asi naozaj dneska skončíme. Do 19.00 hodiny nebudeme o ničom rokovať. Podľa schváleného programu bod interpelácie trvá do 19.00 hodiny. Takže až chcete mať všetkých poslancov ako rukojemníkov, nech sa páči.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, choďte si na pivo, nech si tu stojím. Choďte tam a rozprávajte sa, ako tam jeden blbec stojí, to ešte vydržíte. Ja viem, že vy vydržíte, že sú rukojemníci ľudia tejto krajiny. To choďte, nech sa páči, pán Blanár. Choďte, nech sa páči. A ešte do ďalších piatich funkcií kandidujte, lebo vy a...

  • Poprosím vás pekne, aby ste vypli pána poslanca, keďže vôbec nehovorí k veci.

  • ... to zvládnete. Ste povedali, že idete na pivo, nie?

  • Tak choďte na pivo. Ja čakám na vášho premiéra. Vy si choďte na pivo.

  • Pán poslanec Procházka má procedurálny návrh.

  • Ja si myslím, že pán poslanec Hlina má pravdu, keď chce interpelovať priamo predsedu vlády. A zároveň asi všetci vieme, že vydrží tu do 19.00 hodiny. Čiže keď to má byť takto ďalšie dve hodiny, tak ja dávam procedurálny návrh, aby ste všeobecným súhlasom dali skončiť rokovanie dnešnej schôdze k 17.15 hodine. Ďakujem.

  • Dobre, bol procedurálny návrh, aby sme skončili rokovanie dnes o 17.15 hodine.

    Pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. Ja mám podobný procedurálny návrh. Momentálne je prerušená rozprava k správe ministra zahraničných vecí. A aj keby sa táto situácia hneď vyriešila, budú ešte tie normálne interpelácie. Čiže my nezačneme skôr ako pred 18.00 hodinou o nej rokovať. A idú ešte všetci ústne prihlásení rečníci. Čiže aj tak sa to dnes neskončí. Pán minister Lajčák zajtra nemôže byť prítomný, príde tak či tak v utorok o 14.00 hodine. A môj návrh je, aby sme či už všeobecným súhlasom alebo hlasovaním rozhodli, možnože nás je tu dosť, o tom, že tento bod rokovania o tej zahraničnej správe teraz prerušíme a budeme pokračovať v utorok o 14.00 hodine tým, že sa prihlásia tí rečníci, ktorí majú záujem sa prihlásiť ústne do rozpravy. Keby ste, pani predsedníčka, dali o tomto, prosím vás, hlasovať.

  • Nemôžem dať o tomto hlasovať, lebo nie sme v tomto bode programu. My sme v bode programu odpovede členov vlády na interpelácie. Takže nemôžeme dávať hlasovať o tom, keď nie sme v tom bode programu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, procedurálny návrh pokiaľ by bolo umožnené ho predniesť, tak ja nepoznám taký zákon alebo taký paragraf, ktorý by zakazoval dať hlasovať teraz o tom, že prerušíme bod programu, ktorý je momentálne prerušený, že v ňom budeme pokračovať v utorok o 14.00 hodine. Ja nepoznám také pravidlo, ktoré by tomuto bránilo. Je tu niekto, kto si myslí, že nesmieme hlasovať o tom, že budeme v prerušenom bode (správa ministra zahraničných vecí) pokračovať v utorok o 14.00 hodine, v čom budeme pokračovať tak či tak? Veď ide len o to, či tí, ktorí sa chcú prihlásiť do rozpravy, musia tu kvargliť teraz do 19.00 hodiny. Veď len o to ide, hej, o nič iné nejde. Dajte, prosím vás, hlasovať. Ja nepoznám také pravidlo, ktoré by bránilo o tom dať hlasovať.

  • Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokovania veci, časového a vecného postupu rokovania Národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samej. Ale to by sme mali byť v tom bode programu podľa môjho názoru.

    Nech sa páči, pán poslanec Procházka.

  • Pani podpredsedníčka, podľa mňa vás zmiatlo to, že pán kolega Sulík to uviedol tak, že je návrh prerušiť ten bod a pokračovať o 14.00 hodine o ňom potom v rokovaní. Ale on je prerušený. Čiže hlasovať o tom, že sa o ňom bude pokračovať o 14.00 hodine potom, je úplne v súlade s rokovacím poriadkom. A dá sa o tom hlasovať, lebo je prerušený. Rokovanie o správe zahraničnej politiky je prerušené.

  • Fakt je ten, že je prerušený, dobre.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja navrhujem, aby opozícia sa stretla s lídrom opozície pánom poslancom Hlinom a dohodla sa na ďalšom postupe.

  • Ďakujem pekne. No tak, pán Jarjabek, je to milé od vás. Snažíme sa tu seriózne niečo vyriešiť a vy zapotíte nejakú kravinu.

    Takže ešte raz k tomuto. Prosím vás pekne, pani predsedajúca, ten bod je prerušený a normálne by pokračoval potom, ako skončia interpelácie. A môj návrh, a ja sa domnievam, že je to vaša povinnosť, nechať o tom hlasovať, že nebude pokračovať ihneď po skončení interpelácií, ale že bude pokračovať v utorok o 14.00 hodine. Veď to nechcem žiaden svet, nič hrozného.

    Teraz dovoľte mi, prosím vás, môj návrh odôvodniť. Dôvod je ten, že viacerí rečníci, viacerí poslanci, ktorí sa chcú prihlásiť ústne do tejto rozpravy, ktorá prebiehala na vysokej úrovni a bola aj odborná, aj slušná, aj kvalitná, tak sa prihlásia v utorok o 14.00 hodine do nej, aby tu teraz nemuseli kvargliť a dívať sa na pána Hlinu, ako sa díva on na nás. Tak veď dajte, prosím vás, o tom hlasovať.

  • Dobre, o chvíľu dám o tom hlasovať.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ja by som si dovolil navrhnúť, v tejto situácii by mohol prispieť k riešeniu toho aj pán premiér. A keby teda mu mohlo vedenie parlamentu odkázať, že je zablokovaný parlament kvôli jeho neprítomnosti, a keby sa medzi nami ukázal a mohli sme ďalej rozbehnúť rokovanie parlamentu. Ďakujem.

  • Predrečníci už vyčerpali tému tak, že chcem oba návrhy podporiť. Tiež si myslím, že s tým procedurálnym by nemal byť žiadny problém, keďže ten predchádzajúci bod bol prerušený a naozaj to zdôvodnenie bolo logické. Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o dvoch procedurálnych návrhoch.

    Prvý procedurálny návrh je pána poslanca Procházku...

  • Hlas z pléna.

  • . Sťahujete ho.

    Takže budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Sulíka, ktorý navrhuje, aby sme o správe o zahraničnej politike pokračovali v rokovaní v utorok o 14.00 hodine. Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 92 poslancov, za 82, proti 2, zdržali sa 4 poslanci, nehlasovali 4 poslanci.

    Takže pokračovať v rokovaní o správe o zahraničnej politiky budeme v utorok o 14.00 hodine.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Nechápem tomu, že nech sa páči.

  • Smiech v sále.

  • Dávam vám slovo, stojíte pri pulte, rečníckom, takže...

  • Prepáčte, čo sa zmenilo odvtedy, čo tu stojím a som niečo namietal.

  • Sú tu podpredsedovia vlády, niekoľkokrát som vám hovorila, že jedná sa o vládny materiál a máme tu uznesenie vlády. Takže nezdržujte celú Národnú radu, lebo skutočne budeme musieť pristúpiť asi k tomu, že dnešné rokovanie prerušíme a budeme pokračovať zajtra v rokovaní. Národná rada je najvyšší zákonodarný orgán a nebudeme my všetci vaši rukojemníci.

    Procedurálny návrh, pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, dovoľte, aby som dal návrh, aby sme vzhľadom na situáciu, ktorá je v tejto sále, dnešné rokovanie ukončili.

    Dovoľte mi na odôvodnenie tohto návrhu povedať, že je naozaj neuveriteľné takéto hrubé a flagrantné porušovanie slovenským parlamentarizmom. Je to tragédia. A dovoľte mi, vážení kolegovia, apelovať na všetkých, aby sme vážne zvážili, či je takáto situácia únosná, či to nie je facka občanom celej Slovenskej republiky a či nemáme konečne urobiť slovenský parlament funkčný a parlament, ktorý rešpektuje elementárne zásady fungovania parlamentarizmu. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 56.

    Národná rada nie je uznášaniaschopná,

    Návrh sme neschválili, takže môžete stáť ďalej, pán poslanec.

    Páni poslanci, kto má záujem, môže tu zostať, kto nie, tak odíde.

  • Hlasy z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že máme prekážku, aby sme mohli ďalej rokovať a pán poslanec Hlina zrejme chce vytrvať pri rokovacom pulte, vyhlasujem prestávku do 18.45 hodiny. O 18.45 hodine budeme pokračovať ďalej v rokovaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v rokovaní o bode programu.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno. Tak ak dovolíte, ja poviem pre ľudí, ktorí to prípadne pozerajú a čudujú sa, že prečo tu takto stojím, tak nech vedia, o čo ide. A ide proste o to, že si vaši volení zástupcovia neplnia svoje povinnosti. O to ide, to je...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, máme bod programu, chcem vás požiadať, aby ste sa venovali bodu programu, a nie tomu, čo chcete iné hovoriť.

  • Vážení prípadní diváci, vidíte v priamom prenose, respektíve zo záznamu, ako vám funguje zákonodarný zbor. Pani podpredsedníčka ani nevie, čo vlastne chce povedať. Ja tu stojím a čakám, na ministrov. Mám podľa rokovacieho poriadku právo na to, aby tu boli, keď ich interpelujem. A nie sú tu. Neplnia si svoje povinnosti, odmietajú si plniť svoje povinnosti.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Je bod programu, už niekoľkokrát mali ste tu všetkých ministrov, pán poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci blíži sa 19.00 hodina, končím body programu, a to bod písomné odpovede na interpelácie a bod interpelácie, keďže podľa schváleného programu 29. schôdze tieto body boli určené na prerokovanie na dnes, to je štvrtok 6. februára 2014, s tým, že skončia najneskôr ukončením rokovacieho dňa.

    Prerušujem rokovanie 29. schôdze do zajtra, keď budeme pokračovať v rokovaní ráno o 9.00 hodine podľa schváleného programu bodom č. 46. A to je návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 840).

    Prajem vám pekný večer a zajtra ráno o 9.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní.

  • Prerušenie rokovania o 18.58 hodine.