• Pán poslanec Švejna, ako spravodajca, poprosím vás. Už ide. Nebežte, nebežte, dobre.

    Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci: Juraj Droba, Pavol Hrušovský, Jozef Kollár, Daniel Lipšic, Ivan Mikloš. Na dopoludňajšom rokovaní o ospravedlnenie požiadala podpredsedníčka Národnej rady Renáta Zmajkovičová, poslanec Ivan Uhliarik. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Dušan Bublavý, Tibor Glenda a Elemér Jakab.

    Pokračujeme v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslancov Jána Figeľa, Pavla Hrušovského a Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách, tlač 788.

    Včera bola všeobecná rozprava k tomuto bodu programu vyhlásená za skončenú.

    Chce pán navrhovateľ zaujať stanovisko? Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa, Pavla Hrušovského a Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 788.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán spravodajca, vážení páni, dobré ráno.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadril ku včerajšej rozprave a záverečným slovom prispel k tomu, aby bolo šanca na podporu tohto návrhu zákona. V rozprave vystúpili traja páni poslanci, všetko opoziční, moji kolegovia, všetci podporili tento návrh zákona, ale dovoľte mi, aby som to okomentoval.

    Pani kolegyňa Jana Žitňanská poukázala na to, aký negatívny prínos má hazard pre celú spoločnosť. Poukázala príklady aj zo zahraničia, napr. z Talianska, a rozprávala o tom, že ak by prešiel tento návrh zákona do druhého čítania, čím všetkým by sa dal ešte vylepšiť, a so všetkým, čo povedala, akoby sa dal ešte tento návrh zákona vylepšiť, si viem predstaviť, že by sme sa v druhom čítaní zhodli a podporili aj jej doplňujúce návrhy.

    Pán kolega Mikloško, ale aj pán kolega Kuffa rozprávali o tom, koľko hracích automatov v našej republike podľa štatistík je, koľko finančných prostriedkov z toho má štát. Poukázali na to, že pán minister Kažimír, minister financií, v súčasnosti naháňa každú korunu a nie je mu jedno, či tých 90 miliónov dostane do štátneho rozpočtu, alebo nie. V tejto súvislosti chcem povedať, že náš návrh zákona nie je o celoplošnom zákaze hazardu. Náš návrh zákona je, podstata toho návrhu je o tom, aby mestské, obecné zastupiteľstvá mohli slobodne rozhodnúť o tom, či v ich obci bude hazard alebo nebude. Ja si nemyslím, že všetky zastupiteľstvá v republike sa rozhodnú zakázať hazard. Naozaj v súčasnej napätej finančnej situácii pre obce a mestá sa veľakrát rozhodujú poslanci medzi tým, či zakážu hazard, alebo ho ponechajú a budú mať tie príjmy.

    A spomenul to aj pán kolega Kuffa, že či by nestálo za to zakázať hazard v celej našej republike. Je to oprávnený názor. Sú štáty vo svete, ktoré hazard zakázali celoplošne, sú štáty, ktoré vyhradili určité jedno miesto vo svojom štáte, kde sa môže prevádzkovať hazard a v ostatnej krajine sa tento hazard nemôže prevádzkovať. Čo ich asi k tomu viedlo? No, viedlo ich k tomu to, že filozofia toho je taká, že ten, kto chce teda ako ísť si zahrať, nech má určitú prekážku. To znamená, musí tam vycestovať, veľakrát si musí kúpiť letenku, musí si zaplatiť hotel tam, kde sa prevádzkuje hazard, a táto prekážka nedovolí hrať napríklad hracie automaty tým najchudobnejším vrstvám obyvateľstva. Takto tieto štáty chránia tých sociálne odkázaných a tých, poviem rovno, chudobných. No nie sme ďaleko ani v našej republike od toho. Naozaj veľké skupiny sociálne odkázaných občanov veľakrát, ktorí žijú aj v rómskych osadách, dokážu, keď 18.-19. zoberú sociálne dávky, dokážu celé sociálne dávky prehrať na hracích automatoch a ja som uvádzal príklad tej Lomničky pod Tatrami, pomerne dosť veľkej obce, kde pôsobil Martin Majda, pán farár, skoro 10 rokov a rozprával o tom, ako celé sociálne dávky končili v Podolínci v hracích automatoch. Na druhý-tretí deň po vybratí si sociálnych dávok chodili ženy žobrať k nemu, ale aj ku rehoľným sestričkám, chodili žobrať, aby mali na jedlo pre seba a pre svoje deti. Toto sa deje v našej spoločnosti. Ja nehovorím, že chodia hrať iba sociálne odkázaní občania, patologickým gamblingom trpia ľudia rôzneho spoločenského postavenia, ale ak štát dáva sociálne dávky v rôznych formách, teda rôzne sociálne sociálne dávky, ktoré si títo občania vyberú v hotovosti a nahádžu ich do hracích automatov, a na druhý-tretí deň ich deti nemajú čo jesť. Naozaj v tomto smere aj po rozhovore s Martinom Majdom povedal, áno, riešením by boli tie IP karty, ktoré ako pilotný projekt navrhovala vláda Ivety Radičovej, minister Mihál. V niektorých obciach to chceli spustiť ako pilotný projekt. Viete, kto sa prvý postavil proti tomu projektu? Kto prvý išiel za Rómami a hovoril, aby štrajkovali proti tomu? Boli to úžerníci, nelegálni, legálni, ale aj prevádzkovatelia hracích automatov, lebo títo občania by nemohli cez tieto karty míňať tieto prostriedky v hracích automatoch. Prevádzkovatelia hracích automatoch by ten biznis, ktorý majú toho 18., 19., 20., by nemali. Treba sa nad tým zamyslieť do budúcnosti, lebo naozaj sociálne dávky nemajú končiť v hracích automatoch, ale prioritne nie sú určené ani na to, aby boli prepíjané v pohostinstvách. Pán kolega Kuffa spomenul aj bločkovú lotériu, či aj tá není určitým takým podnetom a aj taký druhotný výsledok nie je to, že tí ľudia sa naučia chodiť do stávkových kancelárii s tými bločkami. Áno, pravdepodobne je to taký možno aj nechcený výsledok tejto bločkovej lotérie, lebo jej podstata mala byť niekde inde. Ja som sa tiež negatívne vyjadril aj verejne ku bločkovej lotérii. Mne na tom vadili náklady, ktoré štát má na túto bločkovú lotériu a ktoré sú enormné. Som presvedčený, že náklady, ktoré štát má na bločkovú lotériu, budú vyššie ako benefity, ktoré budú z tejto bločkovej lotérie, veľmi málo sa hovorí o nákladoch na bločkovú lotériu. Naozaj tie televízie, ktoré púšťajú reklamu na bločkovú lotériu, ani tá pani alebo ďalší herci, ktorí vystupujú v tej reklame, oni nevystupujú zadarmo ani televízie nepúšťajú tieto spoty zadarmo.

  • Reakcia z pléna.

  • Ani softvér, ktorý je, ďakujem za poznámku, ani softvér, ktorý, ktorý musia mať tieto, tieto spoločnosti nestojí málo. Je to rádovo niekde cez 100 miliónov eur.

    Spomenul som týchto troch kolegov, ktorí vystupovali v rozprave, ale veľmi mi vadilo, veľmi mi vadilo, že nevystúpil v rozprave ani jeden vládny poslanec za stranu SMER. Masaryk hovoril o tom, že demokracia je diskusia. Naozaj keď včera sme tu preberali zákon Občiansky zákonník od kolegov poslancov zo SMER-u, ktorý má za cieľ bojovať proti nebankovkám, tak úplne prirodzene sme vystupovali aj opoziční poslanci, poukázali sme na to, čo je zlé na tom zákone. Niektorí povedali, že sa zdržia, uvidia, čo v druhom čítaní sa podarí zmeniť, niektorí sme povedali, že podporíme tento návrh od vládnych poslancov, a tak by to v parlamente malo byť. V parlamente by sa malo diskutovať o predloženom návrhu zákona a prvoradý cieľ poslancov Národnej rady by mal byť v tom, či predložený návrh zákona pomôže občanom Slovenska. Ak Občiansky zákonník, ktorý predkladali včera poslanci SMER-u, môže napomôcť občanom Slovenska, tak som povedal, že ho podporím. Hazard sa nedotýka poslancov SMER-u? Nevedia sa k tomu vyjadriť, nechcú sa k tomu vyjadriť? Pýtam sa prečo.

  • Reakcia z pléna.

  • Pri tom Občianskom zákonníku som sa dozvedel od kolegov poslancov zo SMER-u, keď sem, keď som sa teda pýtal, že podobné návrhy sme dávali minulého roku aj my, prečo ich nepodporili. Dozvedel som sa, že oni napĺňajú vládny program. Program vládny vlády Roberta Fica. No zamýšľam sa nad tým, ak opozičný poslanec navrhuje návrh zákona, ktorý má napomôcť občanom Slovenska a je v súlade s programovým vyhlásením vlády, hoci predložený návrh opozičného poslanca nie je prioritne o podpore vládneho programu, ale keď pomáhal občanom Slovenska a ide v súlade s programovým vyhlásením vlády, prečo ho nepodporiť. Pripadá mi to ako tak, pripadá mi to, taký príklad uvediem, ako keby vláda stavala nejaký obrovský múr z tehál, a prídu nejakí opoziční poslanci a povedia, my tu zadarmo donesieme tehly a časť toho múru postavíme. A vláda povie, ja nechcem vaše tehly. Ja nechcem vaše riešenia, ony síce napomôžu občanom Slovenska, ale my chceme predkladať svoje návrhy. Nás nezaujímajú vaše návrhy. A v súvislosti s programovým vyhlásením vlády sa chcem spýtať, lebo som si ho prečítal, ale nenašiel som tam vety typu: "Vláda sa všemožne bude snažiť napomáhať rozvoju prevádzkovaniu hracích automatov." Nenašiel som tam vetu, že vláda sa bude snažiť sťažiť reguláciu hazardu na Slovensku. Nenašiel som tam takéto vety. Prečo potom vláda prišla pred rokom a niečo s návrhom zákona, ktorý jednoznačne podľa odborníkov, ktorých sme citovali aj ja a Jana Žitňanská, minulého týždňa to bolo v SME-čku, ktorí jednoznačne objektívne hovoria, tento návrh zákona, vládny návrh zákona sťažil, jednoznačne sťažil reguláciu hazardu na Slovensku.

    A musím uviesť ďalší príklad, to je projekt Metropolis. Už prvá vláda Roberta Fica jednoznačne presadzovala tento projekt, ktorý mal byť najväčším hráčskym centrom minimálne v strednej Európe. Minister Počiatek vehementne presadzoval tento projekt. V Bratislave sa našlo cez 100-tisíc občanov, ktorí podpísali petíciu proti Metropolisu, a až vtedy sa vláda SMER-u zastavila a bála sa týchto 100-tisíc podpisov, tak nešla, nespustila tento projekt.

    Dnes pred pár týždňami vláda podporila tento projekt a označila ho ako významnú investíciu. Investor tvrdí, že v prvej etape tam nebude kasíno. Nebudú tam hracie automaty v prvej etape. Nezávislí odborníci hovoria, že bez kasína tento megaprojekt, aj keď s akvaparkom, nebude rentabilný. A je len otázka času, keď sa postaví tá prvá etapa, kedy sa príde s druhou etapou a povie sa, už keď to tu je postavené, keď sú tam zamestnaní ľudia, keď sme tam postavili diaľnice, tak teda ideme tam postaviť aj to kasíno.

    Dámy a páni, vláda si nenapísala do vládneho programu, že bude podporovať hracie automaty ani že bude sťažovať reguláciu hazardu, ale praktickými krokmi nás presviedča o tom, že je priateľom hazardu. Vláda Roberta Fica je priateľom hazardu. Je hazard friendly. Dámy a páni, ak ma Robert Fico, dneska prezidentský kandidát, chce presvedčiť o tom, že nie je hazard friendly, nech dá príkaz poslancom SMER-u, aby hlasovali za tento návrh zákona, ktorý neruší hazard na Slovensku, ale len dáva možnosť obecným, mestským zastupiteľstvám, aby sa slobodne mohli rozhodnúť, aby slobodne mohli rozhodnúť o tom, či na svojom území chcú hracie automaty, alebo nechcú. Keď sa môžu slobodne rozhodovať o živote v obci pri iných činnostiach a nie sú podmienení petíciou. Ani keď sa rozhodnú schváliť spaľovňu komunálneho odpadu alebo skládku komunálneho odpadu, nie je ich rozhodnutie podmienené petíciou. Veľmi dobre vieme, že poslanci SMER-u hlasujú podľa toho, ako si praje vláda, ako si to praje Robert Fico. A nech minimálne dá voľné slobodné hlasovanie pre vládnych poslancov v tejto otázke.

    Nemám presnú štatistiku, ale možno viac ako polovička poslancov SMER-u sú starostami, primátormi, mestskými, obecnými poslancami. Pýtal som sa už včera: "Boja sa sami seba, rozhodovanie, rozhodovania o tom, ako má prebiehať život v ich obci alebo meste?" Myslím si, že určite nie. Určite sa toho rozhodovania neboja, pretože na našich obciach a mestách to je vidno, že aj pri menších finančných prostriedkoch dokázali dokázali urobiť veľmi veľa. Naše obce a mestá, je to možno to najlepšie, čo sa nám od revolúcie v '89 podarilo. Ja si veľmi vážim prácu poslancov, starostov, primátorov na komunálnej úrovni. Vážim si veľmi a chcem poďakovať aj tým občanom Slovenska, ktorí boli ochotní sa angažovať v petíciách proti hracím automatom. Ukázali svoj občiansky postoj a urobili takéto petície, takéto petície sa im podarilo, vyzberali 30 % oprávnených voličov, teda podpisov a následne mestské, obecné zastupiteľstvá schválili VZN-ko o tom, že si neprajú hazard na svojom území. Preto som presvedčený o tom, že ak by poslanci SMER-u mali voľné hlasovanie od Roberta Fica, tak väčšina z nich by tento náš návrh, aby mohli obecné a mestské zastupiteľstvá rozhodovať o tom, či chcú hracie automaty na svojom území, alebo nie, by hlasovala za takýto návrh zákona.

    V druhom čítaní sa môžme baviť o ďalších detailoch. Ja si myslím, že väčšina opozície bude hlasovať za tento návrh zákona, a keď sa k tomu pridajú títo komunálni poslanci, ktorí sedia za stranu SMER v parlamente, tento návrh musí prejsť.

    Dámy a páni, ja chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona a pevne verím, že tento návrh na Slovensku, teda v Národnej rade Slovenskej republiky určite prejde. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem vám pekne.

    Pokračujeme ďalším bodom, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Miroslava Kadúca, Igora Hraška na vydanie zákona o výbere a odmeňovaní zástupcov štátu v orgánoch spoločností s majetkovou účasťou štátu.

    Návrh zákona je pod tlačou 790, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 768.

    Nech sa páči, pán poslanec Kadúc, uveďte návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Igora Hraška na vydanie zákona o výbere a odmeňovaní zástupcov štátu v orgánoch spoločností s majetkovou účasťou štátu, tlač 790.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení páni poslanci aj pani poslankyňa, dovoľte mi, aby som predniesol návrh, ktorý predkladáme spolu s Igorom Hraškom, o výbere a odmeňovaní zástupcov štátu v orgánoch spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, v zásade veľmi jednoduchý zákon, ale s ďalekosiahlymi dôsledkami.

    Momentálne sme zhruba v polovici volebného obdobia, preto tento návrh zákona nemusím označiť ako, ako politický, skôr ako odborný. Skôr či neskôr, a to zrejme ku koncu volebného obdobia a potom na začiatku nového nás toto dobehne, ak neprijmeme to, čo navrhujeme. Včera tu pán kolega Martvoň zo strany SMER povedal, že aj keď je, plus-mínus budem parafrázovať, aj keď je návrh zlý a úmysel je dobrý, máme druhé čítanie, môžeme ho posunúť ďalej, môžme o ňom rokovať. Tak predpokladám, že nikto z vás mi nepovie, že zlaté padáky je dobrá vec alebo že nekvalifikovaní nominanti v orgánoch štátu je dobrá vec. Presne toto sa pokúšame zmeniť, pokúšame sa napraviť tento žalostný stav práve týmto zákonom. Ak sú tu nejaké chyby, poprosím vás, posuňte ho do druhého čítania a tento návrh upravme.

    K meritu veci. Je pravidlom na Slovensku, že v štátnych podnikoch s kvalifikovanou účasťou štátu sa nachádzajú ľudia ako štatutári - či v dozornej rade -, ktorí tam nepatria. Sú to buď známi, priatelia, obchodní partneri či príbuzní, a to bez možno akejkoľvek kvalifikácie. Samozrejme, česť výnimkám, sú tam aj ľudia, ktorí sú naozaj kvalifikovaní, ale stalo sa niekoľkokrát, že v týchto firmách boli ľudia, ktorí tam nepatrili. My s kolegom Hraškom zavádzame alebo plánujeme zaviesť v prvom rade verejné výberové konania na týchto ľudí. Bude zverejnená verejná výzva pre všetkých občanov Slovenska, aby sa prihlásili do verejného výberového konania, a potom ako splnia kvalifikačné predpoklady, ktoré nie sú jednoduché, vyžaduje sa vysokoškolské vzdelania druhého stupňa napríklad, môžu sa tohto výberového konania zúčastniť a môžu verejne prezentovať svoje názory a svoj projekt riadenia tej-ktorej štátnej spoločnosti.

    Chceme, aby toto konanie bolo transparentné, preto zavádzame alebo plánujeme zaviesť, že bude to verejné, to znamená, ktokoľvek bude chcieť, môže prísť a vypočuť si prezentáciu konkrétneho kandidáta, rovnako tak bude potrebné zabezpečiť, aby toto verejné výberové konanie bolo na webovom sídle v priamom prenose, čiže verejná kontrola tu bude stopercentná.

    Druhou vecou, ktorú zavádzame, je odmeňovanie zástupcov štátu a navrhujeme, aby sa odmena týchto konkrétnych ľudí skladala z troch zložiek, a to ekonomickej, variabilnej a pevnej zložky. V prvom rade bude to ekonomická, to znamená, ak podnik dosahuje zisky, aj tá osoba, ktorá je štatutárom alebo v dozornej rade, bude mať vyšší príjem. Navrhujeme, aby nebol možný súbeh odmien, bude patriť, ak bude osoba v dvoch orgánoch štátu, bude mu patriť iba odmena jedna, a to tá prvá. A čo považujem ja osobne za podstatné, odmena bude závisieť od toho, ako sa táto osoba účastní na zasadnutiach štatutárneho orgánu alebo, pardon, dozornej rady alebo ako pôsobí v tom štátnom podniku. Ak sa účastniť nebude, bude strácať nárok na odmenu, toto je to, čo navrhujeme.

    Ešte raz, podľa mňa každému z nás, čo tu sedíme, vadili mimoriadne odmeny pre bývalého šéfa š. p. Lesy vo výške 40-tisíc, každému z nás vadilo odstupné bývalému šéfovi Železníc Slovenskej republiky vo výške 170-tisíc a každý si určite spomenie na bývalú šéfku Slovenskej pošty, ktorá odstala odstupné 178-tisíc. Neviem si predstaviť, že niekomu toto nevadí! My s kolegom Igorom Hraškom navrhujeme, aby sa toto už nikdy neudialo, preto vás prosím o podporu a opakujem, ak návrh má chyby, prosím, posuňte ho ďalej, možno ho zmeniť.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Jurajovi Miškovovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Príjemné dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne -

    až jedna, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 252 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Igora Hraška na vydanie zákona o výbere štátu... a o výbere a odmeňovaní zástupcov štátu v orgánoch spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, ktorú, ktorý máme pod tlačou 790.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Milí kolegovia, dovoľte mi možno povedať aj pár vlastných slov k predkladanému návrhu zákona. Návrh zákona vychádza zo schváleného uznesenia vlády, Radičovej vlády, koniec koncov vy to priznávate aj v dôvodovej správe. V podstate je to do veľkej miery, dovolím si povedať, možno 80 % Copy Paste, to znamená okopírované uznesenie vlády. Nemám to vôbec za zlé, len chcel by som sa možno spýtať, aký je dôvod na to, aby sme uznesenie vlády, ktoré je platné, ktoré Ficova vláda nezrušila, ktoré sa dodržuje, ja mám informácie, aspoň čo sa týka rezortu ministerstva hospodárstva, tak toto uznesenie vlády je dodržiavané, ľudia pod rezortom hospodárstva sú odmeňovaní na základe uznesenia, ktoré prijala naša vláda, a preto sa len pýtam, že či existuje nejaký, nejaký skutočný dôvod na to, aby sme prijali, ako vy hovoríte, právny akt vyššej, vyššej účinnosti formou zákona. Vy ste o tom presvedčení, ja zatiaľ o tom presvedčený nie som, ale toto nie je, toto nie je podstatné. A naozaj ja nie som ješitný a možno by som k tomu vôbec nevystupoval, ale keď som bol priradený ako spravodajca a prečítal som si ten návrh zákona, čo som si ako zodpovedný spravodajca prečítať chcel, tak som si povedal, že pár slov k tomu vám poviem, lebo keby to bolo, kolegovia, keby to bolo normálne, tak by ste prišli za mnou vzhľadom na to, že tie pravidlá som vypracoval ja. To uznesenie vlády, ktoré prijala naša vláda, som vypracoval ja. Čiže keby ste prišli za mnou, tak vám možno k tomu niečo poviem a upozorním vás na isté úskalia návrhu, ktorý predkladáte, a dovoľte mi, teda možno aby som, aby som povedal, prečo si myslím, že ten návrh, tak ako povedal kolega predkladateľ, ak sa dostane do druhého čítania, bude treba upraviť.

    Takže možno úplne, úplne prvú vec, ktorú ste uvádzali, a to sú, citujem teraz z dôvodovej správy: "Hlavným dôvodom prijatia predloženého návrhu zákona je celospoločenská situácia - v čase ekonomickej krízy je spoločnosť opakovane traumatizovaná správami o vysokých odmenách, poprípade neprimeraných odstupných (tzv. zlaté padáky) pre osoby, ktoré vykonávajú funkcie v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu."

    No, niečo k tým zlatým padákom. Najväčší problém alebo vlastne dôvod, prečo, prečo vznikali zlaté padáky, ani, ani nebolo odmeňovanie zástupcov štátu v štatutárnych orgánoch. Ten problém, ktorý vznikol, ten problém vznikol v úplnej inej súvislosti a ten problém vznikol v pracovnoprávnych vzťahoch. A toto tento návrh zákona nerieši. Koniec koncov neriešilo to ani uznesenie vlády, ktoré sme prijali, to znamená, že zlaté padáky pre nominantov štátu v predstavenstvách a v dozorných radách boli zrušené už uznesením našej vlády.

    Problém, ktorý vznikol, sa týkal pracovnoprávnych zmlúv, to znamená, že väčšina tých zlatých padákov, či to bola nominantka v Slovenskej pošte alebo to boli nominanti v Štátnych lesoch, alebo, ja neviem, v teplárňach a podobne, tak ten problém spočíval v tom, že išlo o súbeh funkcií člena predstavenstva, resp. predsedu predstavenstva a zároveň generálneho riaditeľa danej spoločnosti a gro tých padákov pochádzalo zo zmluvy, ktorú mal daný nominant ako generálny riaditeľ, to znamená pracovnoprávny vzťah a ten zlatý padák pochádzal - a teraz počúvajte dobre - z kolektívnej zmluvy. To znamená, že bola uzatvorená nejaká kolektívna zmluva v rámci podniku medzi odbormi a zamestnávateľom a na základe tejto kolektívnej zmluvy boli v podstate vyplácané vysoké odstupné zamestnancom. A táto kolektívna zmluva sa vzťahovala nielen na posledného referenta daného podniku, ale táto kolektívna zmluva sa vzťahovala aj na generálneho riaditeľa. A v týchto kolektívnych zmluvách, ktoré uzatvorili odborári, boli 12-mesačné, 24-mesačné odstupné a tieto sa vzťahovali na generálnych riaditeľov a toto je ten problém, prečo vlastne dochádzalo k tým veľkým sumám a tým veľkým padákom, pretože plat generálneho riaditeľa bol pomerne vysoký, a pokiaľ si to vynásobíte 12 alebo 24 mesiacmi, tak toto tvorilo gro toho, toho zlatého padáku. No a toto je problém, že v podstate toto sa nedá vyriešiť týmto návrhom zákona, ale v podstate treba hľadať iný spôsob úpravy pracovnoprávnych vzťahov, buď, ja neviem, zrušiť súbeh funkcií člena predstavenstva s pracovnoprávnym vzťahom, to znamená, že člen predstavenstva nebude zároveň generálnym alebo predseda predstavenstva nebude zároveň generálnym riaditeľom, alebo hľadať nejaký iný spôsob úpravy, či cez Zákonník práce, alebo cez dohodu s odbormi, kde jednoducho sa nebudú kolektívne zmluvy vzťahovať na generálnych riaditeľov s majetkovou účasťou štátu. Čiže to len možno na objasnenie, celý ten problém nie je naozaj v nominantoch predstavenstva dozornej rady, pretože už uznesením vlády, našej vlády, ktoré nasledujúca vláda nezrušila, jednoducho nie je možné vyplácať, vyplácať zlaté padáky členom predstavenstva a členom dozornej rady, ale ten problém spočíva niekde inde.

    Ďalšia vec, na ktorú chcem len upozorniť, v podstate sa týka § 2 bod c) a je to definícia kvalifikovanej účasti, kde vy uvádzate kvalifikovanú účasť ako 100 % podiel štátu alebo fondu na spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu alebo fondu. Potom logicky napadá otázka, čo s tými spoločnosťami, kde má štát len 51 %? Pretože, pretože to je väčšina spoločností, napr. kde je vykonávateľom akcionárskych práv ministerstvo hospodárstva. To znamená, že by to riešilo iba, iba spoločností s majetkovou účasťou štátu 100 % a neriešilo by to tých, tých, ktoré majú 51 %, ale to je vec, ktorá sa dá, dá opraviť.

    Čo sa týka výberových konaní, jasné, transparentnosť. Ja som za transparentné výberové konanie, vôbec uznesenie vlády, ktoré sme prijali ako prvé vôbec, nastavilo nejaké pravidlá pre výberové konania, pretože dovtedy tie pravidlá neboli, a toto uznesenie vlády takisto nastavilo aj pravidlá pre odmeňovanie, pretože takisto neboli žiadne pravidlá stanovené. Na druhej strane moje skúsenosti z rezortu sú jednoducho také, že máme parlamentnú demokraciu, máme nominovaných zástupcov štátu, vládu, ktorá zodpovedá, zodpovedá parlamentu, a takisto tento princíp priamej zodpovednosti by mal byť dodržaný, aj čo sa týka výberových konaní. To znamená, že ja som za transparentné výberové konania, ja som za verejné vypočutie jednotlivých uchádzačov, ale v konečnom dôsledku zodpovednosť za výber daného nominanta je na ministrovi, pretože minister ide s kožou na trh, minister ide s vlastnou tvárou pred verejnosť, pred voličov, pred parlament a minister zodpovedá za celý svoj rezort. To znamená, že ja si naozaj neviem predstaviť, že by ministrovi niekto vybral nejakého nominanta, nejaká, nejaká výberová, výberová komisia a minister by mal byť jednoducho zodpovedný za konanie nominantov, za ktorých nedokáže niesť zodpovednosť.

    Takže v poriadku, nech je verejné vypočutie aj cez internet, ako ja som za to, ale v konečnom dôsledku je minister ten, ktorý podpíše danému nominantovi dekrét a nesie plnú zodpovednosť za konanie tohto nominanta a, samozrejme, za aj prúsery a škandály, ktoré táto nominácia so sebou nesie. Takže to som vás chcel upozorniť na to, že musí byť naďalej jasná zodpovednosť a zachovaná jasná zodpovednosť, nie kolektívna zodpovednosť nejakej výberovej komisie, lebo v podstate minister si potom môže veľmi ľahko umyť ruky nad tým a povedať, nehnevajte sa, ale čo ja s tým mám, tuto proste nejaká výberová komisia vybrala, ja s tým, ja s tým nemám nič spoločné. Potom nie je jasné, kto bude zodpovedný v tej výberovej komisii. Ty, ty, ty alebo kto? Pretože v momente, keď je kolektívna zodpovednosť, tak sa stráca individuálna zodpovednosť a ja som za to, aby každý niesol individuálnu zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Takže možno len toľko o nejakých praktických poznámok k veci.

    Na záver chcem povedať, ja tento návrh podporím, aj keď sám nevidím zatiaľ dôvod na to, aby sme upravili tieto podmienky zákonom, ale v prípade, že nájde váš návrh dostatočnú podporu zo strany ostatných kolegov poslancov, tak v druhom čítaní sa veľmi rád, a teda podávam z mojej strany pomocnú ruku, budem podieľať na pozmeňujúcich návrhoch, ktoré majú za cieľ vylepšiť predkladaný návrh zákona. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Do rozpravy ústne sa hlásia dvaja páni poslanci: pán poslanec Kadúc a pán poslanec Hraško. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Kadúc.

  • Pán Miškov, ďakujem za vystúpenie, som rád, že aspoň niekto vystúpil, aj keď kriticky, ale ja si vám to pokúsim všetko vysvetliť, myslím, že sme sa trošičku nepochopili.

    Som rád, že ste povedali, že ten zákon sa netýka iba odmeňovania, ale aj výberu zamestnancov, čo je veľmi dôležité. Preto začnem možno, možno odzadu, súhlasím, že ten minister je ten, čo ide s kožou na trh, ale máme tu štátne orgány, kde ľudia nemajú ani potuchy o tom, že ktoré ministerstvo zodpovedá za konkrétny štátny podnik, čiže to výberové konanie je určite namieste, a aby nezodpovedala komisia. A ľudia, ešte raz, nebude, pre ľudí nie je zrozumiteľná priama súvislosť medzi štátnym orgánom a ministerstvom. Inými slovami, ak štátny orgán pochybí, minister toho človeka odvolá, toto je kľudne možné, my tu máme nejakú kultúru, ktorú niektorí proste nechcú zmeniť. Ja chápem, to riziko tu je, pripúšťam, ale je to aj tým, ako sme si my zvykli, a čo hovorím tretíkrát, ľudia niektoré štátne podniky nevedia identifikovať, kam patrí, preto priama zodpovednosť ministra mediálna alebo politická, tam nie je. Ešte raz, pripúšťam to, že tam, pre ľudí znalých problematiky tam je, ale na Slovensku sa mi javí, že ľudia to nevnímajú takto. A povedali ste, že to uznesenie vlády sa dodržuje. My máme informácie, že sa nedodržuje v takej miere, ako, ako by sa malo, ale čo podstatné, uznesenie vlády sa môže zmeniť. Viete ako? Uznesením vlády. Bez diskusie s opozíciou. Preto je tu tento návrh zákona, aby sme o tom diskutovali, aby sme ho zakotvili tak, aby to bolo naozaj pevné, lebo je to dôležité, a možno o to viac by mali poslanci SMER-u povedať, áno, veď je to dobré, dodržuje sa to, nemáme, nemáme dôvod povedať nie.

    Čo mi je ľúto, povedali ste, že, že nie je to z vašej strany žiadna ješitnosť a mali sme prísť za vami. No ja som po prvé nevedel s Igorom Hraškom, že vy ste ten zákon, vy ste to uznesenie robili.

    A po druhé takisto, ako my sme mohli prísť za vami, ste mohli prísť vy za nami. Nemusíme sa teraz tu dohadovať v rámci opozície, že je to zlé. Kľudne sme sa mohli o tom porozprávať, ja som, ja proste som človek kompromisov, nemám s tým problém povedať, OK, pán Juraj Miškov to navrhol. Vždy som to povedal, keď som vedel, kto to robil, a teraz to hovorím. Je to uznesenie vlády, ktoré navrhol Juraj Miškov. V poriadku, my sa môžme o tom baviť, som naozaj otvorený. Ale je to dôležité uznesenie a dôležité je, aby sa dodržiavalo.

    K tým kolektívnym zmluvám. Vy ste okrem iného povedali, citujem: Uznesenie našej vlády nie je... "Uznesením našej vlády nie je možné vyplácať zlaté padáky". Na jednej strane priznávate, že aj toto sa malo zabrániť, a na druhej strane hovoríte, že my to neriešime, riešia to kolektívne zmluvy. Ja o tom viem, že to riešia aj kolektívne zmluvy. Ale môžem vám povedať, ja som sa nad tým zamýšľal a dospel som k tomu názoru, že riešiť teraz v tomto zákone kolektívne zmluvy, rovnako tak majetkovú účasť vo výške 50 % je tak komplikované, a v tomto prípade pre toto plénum vládnej strany zbytočné, že radšej si počkáme na druhé čítanie a tam to pokojne a milerád zmením. Čiže toto bol ten hlavný dôvod a to je asi tak všetko. Dúfam, že som to aspoň trošku objasnil. A ja som rád, že, že pôjdete, za tú pomocnú ruku, ja veľmi rád prijmem alebo my veľmi radi prijmeme. Spravme to tak, aby tu neboli zlaté padáky, aby sme mali v štátnych úradoch ľudí, ktorí tam skutočne patria, ktorí sú kvalifikovaní, odborní, potom možnože sa môžme zasa posunúť o malý krôčik dopredu. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca faktické poznámky nie sú.

    Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, máme tuná zákon, ktorý má za cieľ riešiť situáciu, ktorá bola už v minulosti viackrát kritizovaná. Doteraz sa naozaj nenašla vôľa riešiť túto situáciu nejakým systémovým opatrením. Mnohokrát aj počúvame z rôznych strán, že sa veci riešia nesystémovo a nekomplexne.

    Toto, si myslím, že je práve prístup, ktorý je komplexný a dokonca systémový. Je to systémové opatrenie, ktoré má naozaj nastaviť jednoznačné a jasné podmienky, za akých niekto vstúpi do vzťahu so spoločnosťou so 100 % účasťou štátu a za akých sa môže zapojiť do výberového konania. To znamená, že za akých bude vybratý. Ak na začiatku stanovíme jasne a zrozumiteľne všetky možnosti, tak človek sa môže rozhodnúť - idem do toho alebo nejdem do toho za takých a takých podmienok. Vieme, že veľkým neduhom - a my za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti za to bojujeme - a to sú politické nominácie. Toto je problém, ktorý tu máme už od roku '89. Doteraz sa v tejto otázke nič neurobilo, pretože každému to vyhovovalo. Každý bol rád, že sa môže niekomu zavďačiť - či už za podporu vo voľbách, alebo aj za iné veci. Tento zákon by mal tento neduh odstrániť. Okrem toho určite nie je dobré, ak vo vedení nejakej spoločnosti sa striedajú ľudia ako na bežiacom páse. Keby boli parlamentné voľby každého rok a pol, pretože by sa niečo udialo, padla by vláda, každého rok a pol by tam bol v dozornej rade niekto iný. Myslím si, že je naozaj zložité rozkukať sa vo veľkom kolose a dozorovať ho tak, aby skutočne dobre fungoval. Preto keď sa nadstavia podmienky naozaj tak, že v tej dozornej rade bude človek, ktorý tu nebude zároveň s volebným obdobím Národnej rady, tak tie štátne podniky môžu fungovať omnoho efektívnejšie. V podstate toto by malo byť cieľom každej vlády, aby štátne podniky fungovali efektívne, pretože štát na nich môže získavať, štát na nich môže zarábať, štát z nich bude mať dividendy a to sú financie, ktoré sú potom dané do rozpočtu, a z toho sa potom môže robiť veda, výskum, rozvoj, podpory a tak ďalej. Preto sú to štátne podniky. U nás je však prax iná, dosadíme si ľudí do dozorných rád a podniky sa tunelujú pekne v tichosti, vykazujú sa malé zisky, no však čo, hlavne, že plat beží a odmeny ľudí, ktorí sú v tom zaangažovaní, tiež. No, samozrejme, že potom nie sú financie, ktoré by mohli byť vrátené do štátneho rozpočtu a určené povedzme na ďalší rozvoj a toto je problém a problém sú tie politické nominácie. Tuná sa hovorilo o zodpovednosti ministra, že minister je zodpovedný. Prečo minister? Všetci sme predsa zodpovední za to, ako hospodária podniky s majetkovou účasťou štátu, a všetci by sme mali trvať na tom, aby tie podniky hospodárili dobre nezávislé od toho, kto je momentálne pri moci! Pretože ten, kto je pri moci, zase bude len rozhadzovať. A to je nezodpovedné! Takže my chceme naozaj to, aby v týchto veciach bola zavedená zodpovednosť. No a keď to nejde podľa svedomia, pretože ľudia, niektorí ľudia nemajú svedomie - aj tí, ktorí riadia, aj tí, ktorí sú riadení -, tak, žiaľ, musíme to robiť zákonom. Bolo prijaté uznesenie za bývalej vlády, ktoré toto istým spôsobom mohlo riešiť, ale to je len uznesenie vlády, ktoré ďalšia vláda môže kedykoľvek zmeniť, a veci sú v starých koľajach. Pokiaľ sa niečo rieši vyššou normou, mala by byť záväzná. Samozrejme, aj zákony sa dajú meniť, však máme tuná vládnu väčšinu, vieme, ako to funguje. Ale je omnoho lepšie, keď je teda niečo riešené zákonom, pretože už poukázať na zmenu zákona, na to musí byť naozaj dôvod. A pokiaľ sa pripraví zákon dobre, ktorý nastaví jasné a zrozumiteľné pravidlá, tak taký zákon je dobrý, a pokiaľ sa dodržiava, tak všetko funguje tak, ako má, teda v prospech občanov Slovenska.

    Keď sa hovorilo, že minister je zodpovedný za chod štátnych podnikov, tak..., a že minister si musí dosadiť svojich ľudí tam, tak mi to pripomínalo slová kolegyne Vaľovej, ktorá ako primátorka mesta si potrebuje tiež svojich ľudí napchať kdekoľvek, pretože je za nich zodpovedná. To isté, čo platí na úrovni štátu, by malo platiť aj na úrovni samosprávy, pretože tá samospráva hospodári s peniazmi všetkých daňových poplatníkov daného mesta, obce a tak ďalej. Tuná naozaj nejde o to, kto je tam politicky dosadený, samozrejme, politickým stranám o to ide. Opäť ide o vďačnosť, zavďačenie sa niekomu za niečo. Toto už v niektorých krajinách nefunguje a také krajiny už prosperujú, pretože majú financie na to, keďže dobre hospodária a dobre hospodária aj na štátnom, tak majú financie na rozvoj a na rozvojové aktivity. Ak sa budeme stále točiť v jednom kolečku a budeme si naháňať vlastný chvost, tak sa nikam nedostaneme. My sa potrebujeme z tohto kruhu vymaniť a toto je jedna z ciest. Prestať už s politickými nomináciami a môžeme začať povedzme od štátnych podnikov, resp. firiem, kde je 100 % účasť štátu. Toto je len prvý krok, pretože tu bola otázka, že a čo v podnikoch, kde má štát nižšiu percentuálnu účasť alebo nižší percentuálny podiel. To bude ďalší krok. Chystáme sa na to a máme pripravenú ďalšiu sériu zákonov, ktoré k tomuto môžu smerovať. Takže toto je len prvá lastovička, ale naozaj si myslím, že môže komplexne a systematicky riešiť tento problém, ktorý tu doteraz bol. Hovorí sa a ľudia naozaj to cítia tak, že za tých 24 rokov sa tu nič pre občanov neurobilo, že sa naozaj len rozhadzujú financie. Je to fakt. Je to fakt a veľmi málo snahy bolo vyvinutej na to, aby sa tento problém vyriešil. Takže toto môže byť naozaj prvý krok a sme v prvom čítaní. V druhom čítaní sa dajú urobiť nejaké zmeny, doplnky, na ktorých sa môžeme dohodnúť, ale naozaj treba o tom diskutovať a tento zákon, pokiaľ viem, bol už na minulej schôdzi zaradený do programu. My sme ho presunuli na rokovanie tejto schôdze, keďže tam tých bodov programu bolo naozaj veľa. To znamená, že už minimálne jeden mesiac sa o ňom dalo diskutovať, ak o ňom niekto vedel a niekto sa ku nemu až teraz vyjadril, mohol kľudne za nami prísť a mohli sme o ňom podebatovať. Neprišiel a teraz sa dozvedáme, že ten zákon už bol v podstate riešený, resp. tie veci uznesením vlády. Sme za diskusiu, kľudne. Ja som bol osobne zvedavý, aký postoj bude jednotlivých poslancov za jednotlivé poslanecké kluby a hlavne za jednotlivé politické strany, ako sa k tomuto návrhu postavia. Tento zákon je proti politickým nomináciám a je za zodpovednejšie spravovanie majetku štátu.

    Takže uvidíme, ja by som takisto chcel vyjadriť podporu tomuto zákonu a vás poprosiť takisto, aby ste podporili tento návrh zákona, posunuli ho do druhého čítania a potom medzitým sa môžeme teda dohodnúť na niektorých vylepšeniach, ak si niekto myslí, že tam sú naozaj také medzery, ktoré by sa zišlo vyplniť. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci: pán poslanec Simon, Viskupič a Mičovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Hraško, áno, štátny podnik by mal slúžiť občanom tejto krajiny a v tejto krajine tomu tak nie je. Len na dokreslenie, v úvodnej reči, keď váš kolega uvádzal tento materiál, tak uviedol, že aby ste sa vyhli takým prípadom, ako bolo odstupné pre riaditeľa štátneho podniku v objeme 40-tisíc eur. Musím povedať, že vtedy tých 40-tisíc eur som schválil ja. Ale nebolo to odmena a nebolo to odstupné, ale bol to podiel na zisku zo štátneho podniku. Štátny podnik, ktorý predtým produkoval zisk v objeme 300-tisíc eur, išiel na zisk 18,5 mil. eur a následne odviedol do štátnej kasy 20 mil. eur. Keď štátny podnik, keby každý štátny podnik odvádzal minimálne toľko peňazí, ja by som radšej dal tým riaditeľom peniaze na to, aby boli odmenení, a podiel zo zisku z toho, čo vyprodukujú pre spoločnosť. Je faktom, že napriek tomu, že bol takýto riaditeľ a znížil dlžoby štátneho podniku, bol nahradený po nástupe Roberta Fica iným riaditeľom, ktorý za rok 2012 vyprodukoval stratu 971-tisíc v podniku Smrečina, v roku 2013 300-tisíc v podniku SIMA SH, to znamená, že rozdával majetok nás každého.

    Áno, súhlasím s tým, že je to treba riešiť. Ale nie som si presvedčený tým, že riešenie je pri výberových konaniach. Riešenie je pri tom, aby sme ich postihovali, keď ktorýkoľvek manažment poškodí záujmy štátneho podniku úmyselne, úmyselným trestným činom, a potom tí riaditelia budú konať v záujme štátneho podniku, a nie naopak.

  • Ďakujem, Igor, za uvedenie tejto témy, ktorú ako OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti zastávame od vstupov, vstupu do politiky, môžme povedať, že tvorí DNA nášho pôsobenia, a to je nastaviť pravidlá tak, aby rakovina spoločnosti, a to sú politické nominácie, boli odstránené - či už zo štátnych firiem, ale aj štátnej správy ako takej. Ale mám, mám v sebe obrovskú mieru skepsy, že kde a s kým s v tejto téme v tejto sále spojíme, pretože nie je tu veľa zástupcov vládnej strany, a skôr kritika, ktorú aj počas tvojho prejavu prichádzala, že ktoré sú to tie krajiny, ktoré sa s týmto vysporiadali, pozrite sa, čo chcú spraviť za pol roka, rozvracia krajinu, nejdú z úst opozičných, ale z úst našich akože, pardon, z vládnych, ale z úst našich akože opozičných priateľov. Myslím si, že rýpeme do základného bodu, motivačného bodu, prečo niektorí ľudia do politiky vôbec vstupujú. Majú predstavu, že sa dostanú na nejaké kandidátky strán, a ak ich strana uspeje, tak ich úlohou v politike je politicky nominovať, dosádzať svojich ľudí zo svojho okolia, ktorí možno pomáhali s kampaňou, možno robia niečo pre stranu, a týchto ľudí mimo odbornosť, mimo akejkoľvek otázky, ktoré by vedeli, či vedia riadiť alebo nevedia riadiť, tak dostanú proste odmenu a dosádzajú si ich do štátnych podnikov alebo samosprávy, alebo štátnej správy. Mám pocit. že tuto bude...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ako absolvent niekoľkých výberových konaní mám s touto témou pomerne živé a celkom aj veselé skúsenosti a zážitky, pretože fakt je ten, že niekedy tie výberové komisie pracujú takým spôsobom, že skúšajú kandidáta o tom, že aké máme kontroly, ale nepozrú sa do zásadného materiálu, ktorý predložíte ako uchádzač o funkciu, kde chcete riešiť zásadné veci, ale to dajme stranou. Tu chcem pripomenúť, že táto téma je skutočne zložitá a že sme ju už riešili, a ten kardinálny bod, kde by sme vedeli zlúčiť všetky tieto pripomienky, ktoré tu dnes zaznievajú k zákonu, ktorý naozaj potrebujeme, je otázka zodpovednosti.

    Pripomínam, už dvakrát tu bol v tejto sieni zákon o štátnom podniku, kde sme povedali rôzne atribúty, ktoré je potrebné, aby boli vnesené do riadenia štátny podnikov, ale ja teraz spomeniem tu iba ten jeden jediný, ktorý treba možno zakomponovať v druhom čítaní aj sem, je to otázka osobnej zodpovednosti nominanta za to, čo vedome urobí zle. Lebo my vieme, že tradícia tejto krajiny a riadenia štátnych podnikov je poznačená množstvom rozhodnutí, o ktorých sa nedá pochybovať, že neboli dôsledku nejakého podnikateľského rizika a istého rozhodovania v neistote, ale že to boli vedené veci, ktoré isto viedli k poškodzovaniu záujmov štátnych podnikov. Ak my dokážeme vniesť do zákona o štátnom podniku aj do tohto zákona moment osobnej zodpovednosti, zodpovednosti za to, že ak konám zle a poškodím svoju spoločnosť, budem musieť za to zaplatiť, verte, že tu vyriešime otázku nominácie veľmi efektívne, pretože statočný človek do tej nominácie pôjde a rád sa takej funkcie ujme, a ten, ktorý si bude vedomý toho, čo by musel robiť pod tlakom politických šéfov, tak radšej povie nie, veď ja by som sa nedoplatil, ešte moje deti by museli po mne splácať škody, ktoré som spôsobil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne všetkým kolegom za faktické poznámky a chcel by som aj poďakovať pánovi kolegovi Simonovi, ktorý naozaj pomenoval jeden problém, a to je, aby nevznikali pochybnosti, to je presne o tom, pán kolega, aby nevznikali pochybnosti, na základe čoho ste vy ako minister niekomu niečo vyplatili. Aby naozaj nikto nespochybnil na to, koľko dostal, tak sa jasne stanovujú podmienky v rámci tohto zákona, kde je zohľadnený aj podiel na dobrom hospodárení podniku. To znamená, že sú tam jasne stanovené tabuľka, prepočty, koľko kto môže dostať. Ak niekto naozaj dostane podnik do výbornej kondície, no nech má za to odmenu, pretože on je zodpovedný za ten podnik a on si tú odmenu zaslúži. Ak nikto nehospodári dobre, no tak žiadnu odmenu nedostane. A to nejde len o to spravovať ten podnik dobre, ale zúčastňovať sa aj na riadení toho podniku. Mnohokrát máme situácie, že niekto je v dozornej rade a nechodí tam, ale berie plat. A toto je ďalší neduh, ktorý zohľadňuje aj tento náš navrhovaný zákon. Hovorili ste aj o nejakých represiách, že poďme tvrdo trestať tých, ktorí porušujú, áno, ja som za, niekedy je represia naozaj dobrá, ale len do istej miery a do určitého času, potom už prestáva mať význam. Niekedy však je lepšia pozitívna motivácia a toto si myslím, že tento zákon rieši práve tú pozitívnu motiváciu, pretože sú podmienky nastavené tak, že keď dobre hospodáriš, budeš mať za to odmenu. Takto to funguje aj v súkromných firmách, ja osobne som tiež bol v takej, kde ako obchodník som dostal zaplatené za to, čo som ako obchodník doniesol do tej spoločnosti, čím viac som doniesol, tým viac som dostal, takto by to malo fungovať naozaj všade. A kolega Mičovský hovoril o osobnej zodpovednosti, nuž s tým súhlasím. Možno v druhom čítaní ešte doplníme také, že ten, ktorý sa nespráva zodpovedne v riadení podniku, nemôže sa už zúčastniť na riadení akéhokoľvek podniku s účasťou štátu. A toto, si myslím, že je ďalšia dôležitá vec, ktorú by sme tam mohli zahrnúť, a toto je práve aj tá represia, ktorá môže byť nápomocná k tomu, aby tí ľudia...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pýtam sa, pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí vystúpili, ja by som len tu v záverečnom slove povedal pár slov. Ja som tomuto plénu predložil niekoľko zákonov - jednoduchých, zložitejších, komplexných - a tento by som možno nazval ako pomerne jednoduchý, ale zároveň komplexný. Jednoduchosť je v tom, že rieši nie širokú, ale úzku skupinu vzťahov. Ale rieši ju, rieši ju pomerne precízne, rieši odmeňovanie a výber. Čo je veľmi dôležité, ak vieme tento zákon prijať, vieme dať pozitívny signál ľuďom, že chceme byť zodpovední. Ja by som naozaj poprosil kolegov o podporu, záleží mi na podpore v opozícii, ale omnoho viacej, to všetci vieme, záleží na podpore vládnej strany a momentálne tu vidím 6 poslancov, už ich je tu 7, 8. Bolo ich tu 4 až 6 počas môjho vystúpenia, teraz ich je tu 8, je to málo na to, aby sme mohli o tomto zodpovedne rozhodnúť.

    Ale ja vás prosím, skúste si ten návrh preštudovať, je pomerne zrozumiteľný a podľa mňa stojí za to posunúť ho do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, ja by som možno len tri poznámky na záver. Ja plne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Mičovský, a najdôležitejšia je tá osobná zodpovednosť, zaniesť, zaviesť, zaviesť do toho rozhodovania osobnú zodpovednosť a dokonca si myslím, že aj finančnú zodpovednosť týchto jednotlivých nominantov, pretože to, čoho sme svedkami, je často dané tým, že nikto z týchto nominantov nie je postihovaný za kroky, ktoré urobí, teda, samozrejme, máme trestnoprávnu zodpovednosť, ale pokiaľ mu nie je dokázaná trestnoprávna zodpovednosť, je potrebné dokázať jednoducho úmysel páchania trestného činu, tak trestnoprávna zodpovednosť vyvodená nie je a žiadna iná zodpovednosť vyvodená nie je. Čiže istý prvok osobnej zodpovednosti či vo forme finančnej zodpovednosti považujem, považujem za vhodný a nielen u týchto nominantov a dokonca ja si myslím, že aj v prípade politikov by bola vhodná istá finančná zodpovednosť v prípade výkonu exekutívnej funkcie. Čiže plne podpisujem.

    Dovoľte mi ešte možno jednu vec, lebo ja vždy, keď to počujem, tak ja, trhá mi to uši. A to je rozdiel medzi politickými a straníckymi nomináciami. Každá, každá nominácia, ktorú urobí politický orgán, či je to vláda, alebo je to parlament, je politická. Z princípu je vždy politická. To znamená, že ak nechceme mať politické nominácie, ak nechceme mať generálneho prokurátora, ktorého bude voliť parlament, ak nechceme mať predsedu NKÚ, ktorého zvolí parlament, tak jednoducho my musíme zrušiť parlament na to, aby sme nemali politické nominácie. Lebo aj toto sú politické nominácie.

    To, o čom vy hovoríte, kolegovia, to sú stranícke nominácie a tam plne podpisujem, stranícke tričko by nemalo byť kritériom pre výber do týchto funkcií. To znamená, áno, bojujme proti straníckym nomináciám a hlavne tým nomináciám, ktoré sú neodborné, to znamená, ktoré sú iba na základe straníckeho trička, ale nehovorme o tom, že politické nominácie sú zlé, pretože tým pádom musíme zrušiť vládu, musíme zrušiť parlament a ja si myslím, že nikto z nás, ako tu sedíme, teda možno až na niektoré výnimky, že nechce rušiť parlamentnú demokraciu na Slovensku. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Podľa schváleného programu teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Jozefa Viskupiča, Igora Matoviča, Eriky Jurinovej a Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 791 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 769.

    Teraz dávam slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Igora Matoviča, Eriky Jurinovej a Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 791.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, milí občania, predkladáme spolu s kolegami - s podpredsedníčkou Erikou Jurinovou, Maťom Feckom a Igorom Matovičom - opakovane návrh, ktorý by sme jednoducho mohli nazvať vylepšujúci alebo doplňujúci návrh k tomu, aby sa na Slovensku nediala zavádzajúca reklama a aby ľudia vedeli, keď sú lákaní na nejaké produkty, čo presne a o čom ich informuje reklamný text, a aby neboli zbytočne zavádzaní.

    Niekedy sa mi zdá, že, alebo je niekoľko návrhov, ktoré si svojím spôsobom vládna strana osvojí, a po pol roku ich prinesie ako vlastné do parlamentu a tým pádom sa stanú priechodnými, a sú niektoré návrhy, ktoré tento osud nemajú. Zamýšľal som sa na tým, že prečo je tomu tak, a, bohužiaľ, v tomto prípade musím konštatovať, že keďže sa jedná v tomto prípade o určovanie jednotných cien zájazdov, aby ľudia, ktorí sú reklamnými textami lákaní na dovolenky a podobne, neboli zavádzaní, a v tomto prípade, keďže sa jedná o to, že niektorí, nazvime ich lobisti, alebo dokonca niektorí ľudia priamo z tejto sály sú v tomto osobne zainteresovaní, tento návrh zákona nie a nie získať podporu. Mám pripravený, možno porovnanie, keďže toto je spotrebiteľská agenda - a či už s pomocou Európskej únie, alebo pod tlakom samotných obyvateľov -, k podobnej úprave prichádza od štátu k štátu, naposledy, čo som zachytil, sa stal skoro rovnaký návrh zákona, ako predkladáme, prijali v Českej republike. Čo je podstatou toho návrhu zákona, je, že aby cestovné kancelárie pri určovaní ceny zájazdu, ktorý následne použijú v reklamnom texte, neuvádzali cenu, ktorú spotrebiteľ nikdy nemôže zaplatiť. Myslíme si, že je klamlivé a že poslanci by sa, by mohli venovať pár minút svojho času tomu a prijať túto úpravu, aby ľudia, keď prichádzajú do cestovnej kancelárie s tým, že zájazd stojí 200 eur, si mohli takýto zájazd aj z cestovnej kancelárie odniesť. Je však nemilou praxou, že niektoré, a ja si myslím, že podvodnícke cestovné agentúry a cestovné kancelárie síce propagujú takúto cenu, ale takýto zájazd v podstate v ponuke nemajú. Je to veľmi falošná a nedobrá hra, navyše deformuje trh. V tej českej, v spomínanej Českej republike táto právna úprava, kedy cestovná kancelária musela priznať všetky poplatky v tzv. súhrnnej cene zájazdu, spôsobilo toto pokles zájazdu, pokles cien zájazdov ako takých a zdá sa mi, že v tomto momente zabral, nazvime to, faktor poctivosti, kedy to, že všetci pod prísnou zákonnou sankciou museli uvádzať celkové ceny, a tie ceny, ktoré sa môžu v priebehu času meniť, napr. kerozínový príplatok alebo podobne, tam musí byť určené pri cene zájazdu, že o takúto, o túto cenu sa môže líšiť, už sa pri samotnom reklamnom texte, znamená, že sa vyčistil trh. Vyčistil sa trh od nepoctivcov, od ľudí, ktorí chceli iba nekalým spôsobom nalákať na ceny zájazdov a následne teda profitovať z toho, že pod skrytými rôznymi poplatkami po podpise zmluvy, teraz sme tu mali nedávno, aby boli všetky všeobecné podmienky jedným písmom, čiže následne sa buď dozvedia, že ten zájazd je násobne drahší, alebo ktoré ešte poplatky im neboli oznámené pri tom, keď sa prvýkrát s informáciou o cestovnej kancelárie, agentúre alebo samotnom zájazde informovali. Myslíme si, že cena zájazdu, ktorá ponúka, sa ponúka prostredníctvom reklamy a nezahŕňa platby za ďalšie služby, ktoré sú súčasťou zájazdu, je to čistý podvod, podvod na budúcich zákazníkoch a niektoré agentúry vedia v tomto veľmi dobre plávať a myslíme si, že tu už by za niekoľkoročné obdobie, možno až dekádu mohol urobiť štát poriadok. Verejná propagácia zájazdu prostredníctvom reklamy, ktorá neuvádza - a my to voláme - súhrnnú cenu zájazdu, predstavuje pre spotrebiteľov obrovský problém, a preto ju teda považujeme za zavádzajúcu a klamlivú.

    Ak by som mal teda zhrnúť, cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť požiadavky na reklamu zájazdu tak, aby nebola zavádzajúca alebo klamlivá, a to zavedením povinnosti objednávateľa reklamy vo svojej reklame súhrnnú cenu zájazdu priamo uviesť. Súhrnnou cenou zájazdu sa rozumie cena zájazdu, ktorú spotrebiteľ zaplatí vrátane všetkých ďalších platieb za služby, ktorých cena nie je zahrnutá v cene zájazdu, ak sú súčasťou zájazdu, ako aj informácie o možnom zvýšení ceny podľa § 741c Občianskeho zákona. Návrh zákona zároveň upravuje situáciu, keď nie je možné určiť celkovú súhrnnú cenu zájazdu. V takýchto prípadoch sa objednávateľovi reklamy ukladá povinnosť, aby uviedol v reklame tzv. reprezentatívny príklad, ktorý okrem ceny zájazdu obsahuje údaje o ďalších platbách za služby, ktorých cena nie je zahrnutá v cene zájazdu, ak sú súčasťou zájazdu.

    Čiže je to jednoduché. Tie ceny, ktoré objednávateľ reklamy, čiže cestovná agentúra, kancelária chce uvádzať, a tam, kde vie, ktoré sú pevné, má priamo uviesť a tie, ktoré sa môžu hýbať, musia byť len napísané, že cena zájazdu sa môže zvýšiť o letiskový, kerozínový alebo akýkoľvek iný príplatok. Keďže s touto, s týmto návrhom zákona prichádzame opakovane, a ako som spomínal, sú, sú aj tu medzi nami priamo zainteresovaní ľudia v tomto biznise, zároveň je obrovský lobistický tlak, tak aby tento návrh zákona neprišiel a nevyčistil sa trh, aby sme neurobili to, čo je v Čechách, čo v podstate spôsobilo normálnu konkurenciu. A normálna konkurencia medzi sebou spôsobila pokles cien zájazdov a vyfaulovala z trhu nepoctivcov. Tento záujem doteraz tuná sa neprejavil - či už vo vládnej podpore, alebo v podpore rezortných ministerstiev. Občania si ale túto iniciatívu všimli a dokonca spísali o tejto agende, ktorá, je to troška aj pre mňa prekvapivé, petíciu. Podporili ju stovky ľudí a chceli jednoduchú vec. Nazvali si to Petícia za uvádzanie celkovej ceny za zájazd, pani Mgr. Kristína Pragerová, PhD., a ktorá hovorí o tom, že "my dolupodpísaní občania Slovenskej republiky máme dosť klamlivých a zavádzajúcich cien pri propagovaní zájazdov cestovných kancelárií. Tieto nás lákajú na zdanlivo nízku cenu zájazdov, ktorá však nezodpovedá skutočným cenám, ktoré ako spotrebitelia musíme za daný zájazd zaplatiť." Prichádza priamo citácia z nášho návrhu zákona a mám pocit, že títo ľudia, a zaujímavá možno pre kolegov je aj diskusia, lebo sa do nej zapojilo celkom dosť ľudí, môžem dať potom k dispozícii, takže možno parciálny a malý problém, ktorý by sme vedeli vyriešiť veľmi rýchlo a jednoducho, a to z dvoch základných podnetov, a ktorým prvý je, aby sme naozaj urobili aj v tomto segmente, ktorý, neviem prečo, zákon o reklame ho obišiel a neupravuje zrovna cestovné kancelárie, a urobili v tomto poriadok, a aby sme zabezpečili to, čo od nás teda občania vyžadujú, a to je, aby už nemuseli mať dosť klamlivých a zavádzajúcich reklám, ktoré ich lákajú pri propagovaní a plánovaní si ich voľného času. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pani poslankyni Helene Mezenskej.

  • Vážení prítomní, páni poslanci, pani poslankyne, vážený pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 252 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Jozefa Viskupiča, Igora Matoviča, Eriky Jurinovej a Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu ako o cieli predloženého návrhu zákona, tak aj o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je i doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    V priestore pre vlastnú úvahu hneď ako spravodajkyňa chcem v plnej miere podporiť túto legislatívnu snahu mojich kolegov, ktorá vlastne je potvrdením aj potrieb praxe. Bežne sa spotrebiteľské organizácie, zástupcovia v nich stretávajú s podnetmi nespokojných spotrebiteľov, ktorí poukazujú na netransparentne a nie jasne určenú celkovú cenu toho-ktorého zájazdu. Spôsobuje to vážne problémy spotrebiteľom pri uzatváraní zmlúv o cestových zájazdoch.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, teda aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať aj v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 8. novembra 2013 č. 769 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to:

    - ústavnoprávny výbor,

    - výbor pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal písomnú prihlášku. Pýtam sa teraz, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja kolegovia: Martin Fecko a Ján Mičovský. Uzatváram možnosť ďalej hlásiť sa.

    Nech sa páči, Martin Fecko.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, spolunavrhovateľ, samozrejme, pani spravodajkyňa, dovoľte, aby aj ja v mene predkladateľov povedal aspoň niekoľko slov.

    Myslím si, že na Slovensku máme podnikateľov a podnikavcov, a tu by sme mali robiť rozdiel a myslím si, že ten rozdiel medzi nimi je, dúfam, že pre vás všetkých jasný. Nebol som podnikateľom, ale celý život v súčasnosti v demokracii beží aj o tom podnikateľskom prostredí, ktoré tu funguje alebo nefunguje, a myslím si, že mnoho našich občanov, ktorí po '90. roku si to predstavovali v mnohých prípadoch celkom ináč, ako bude ten voľný trh riadiť aj ich každodenný život, precitli do dosť ťažkých chvíľ, ktoré im momentálne aj naša demokracia prináša.

    Myslím si, že štát, keď si povieme otázku, to je kto? To sú predsa naši občania a ja to budem opakovať stále, Národná rada a poslanci, ktorí sú v nej zvolení cez občanov pri voľbách, by mali týchto občanov chrániť. Mali by ich chrániť aj proti podnikavcom, ktorí znevažujú, takto by som povedal, trh, ktorý v našej republike sa im poskytuje aj pri týchto cestovkách. Mnoho ľudí, musím povedať, že bolo ináč vychovávaných a my sme nevymenili po '90. roku celé generácie našich občanov. Tá generácia žije a myslí si, že to, čo je povedané v reklame, čo je povedané v televízii, čo je povedané v rozhlase, to je aj svätá pravda. Tak to ide. Neboli naučení na zavádzanie, klamanie aj v rôznych podnikaveckých, ja hovorím, aktivitách, ktoré, žiaľ, aj cez reklamu sa dajú veľmi zneužiť. Myslím si, že kopu ľudí sa nadchne, keď vidí - a ide okolo nejakého výkladu príslušnej cestovnej kancelárie - tú cenu. Hneď si povie, super, budem mať na to, hoci som možno z tej sociálne slabšej skupiny občanov, ale výborne, nakriaknem celú rodinu, áno, taký som objavil zájazd, perfektne, ideme na to. Oči kupujú, oči nadchnú a potom o to horšie je precitnutie. Tak nechcem rozvádzať ďalšie veci, pretože kolega, myslím, že dosť poctivo to vystihol, a nie som rád, že musíme tu stáť znovu, myslím, že už je to po štvrtýkrát, keď to predkladáme. A keď niekto povie, že je to politická téma, tak hovorím, kolegovia, neviem potom, že ako môže byť politickou témou taká bežná vec, ako si ísť pozrieť, akú cenu ponúka cestovná kancelária. Takže čudujem sa, že podpora takto podľa mňa apolitického zákona, ktorý tu predkladáme, novely zákona, není podporená, a bol by som veľmi rád, keby sa svedomie poslancov Národnej rady predsa len ozvalo, lebo takýchto zákonov - a teraz nebudem sa deliť na Obyčajného a Ľudovú platformu a vládnu stranu - je tu v Národnej rade dosť. A tu by si každý mal svoje svedomie spytovať, čo si urobil, aby ten zákon, ktorý je tu predkladaný a podľa tvojho svedomia je dobrý, čo si urobil preto, aby bol posunutý do ďalšieho čítania, resp. schválený po druhom a treťom čítaní.

    Takže chcel by som vás ako jeden z predkladateľov požiadať, aby ste sa povzniesli nad túto, nehovorím, že doterajšiu verziu nazerania na zákonov, ktoré predkladá opozícia alebo koalícia, alebo vládni poslanci, aby ste aj tomuto nášmu zákonu, ktorý, myslím, že má všetky aspekty apolitického zákona, dali podporu. Myslím si, že v ďalšom kole, druhom a treťom čítaní budem veľmi rád, keď dáte pozmeňujúce návrhy, ktoré ešte vylepšia, a budeme riešiť aj tento problém našich občanov tak, ako sa to na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky patrí. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči s faktickou poznámkou, Erika Jurinová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rada by som podporila tu príspevok Martina Fecka. Zaujalo ma tam, zaujal ma tam zvláštny spôsob rozdelenia podnikateľov a podnikavcov a veľmi by som chcela zdôrazniť, že tento zákon naozaj má ambíciu ochrániť spotrebiteľov, ochrániť ich pred zavádzaním, zbytočným lákaním alebo nepravdivým lákaním, pred klamstvami, ktoré sa naozaj ešte stále dočkajú pri hľadaní zájazdov. Nejde o nič iné ako uvádzanie komplexnej ceny alebo súhrnnej ceny za zájazd. Dokonca v tejto novele je už aj upravená výčitka, ktorá nám smerovala, myslím, že od pána poslanca Martvoňa, ktorý sa práve ohradil, a čo voči takým cenám alebo takým čiastkam, ktoré, ktoré podliehajú zmene na základe kurzov. Tak aj toto je ošetrené práve v tom, že každá cena, súhrnná cena by mala obsahovať informáciu o tom, o aké položky môže byť cena ešte upravená. Aj takýmto spôsobom sa dá to zavádzanie odstrániť. Preto takisto chcem poprosiť kolegov, aby podporili túto novelu zákona, ktorá je veľmi praktická.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, druhým rečníkom v rozprave je Ján Mičovský.

  • Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, ja si myslím, že máme pred sebou zákon, ktorý je jasný ako facka. Ak si teda, myslíme, že by bolo treba práve túto skupinu podnikateľov v oblasti cestovného ruchu nejakým spôsobom protežovať alebo zaradiť do osobitnej podskupiny chránených podnikateľov, ktorí majú právo na to, aby zneisťovali spotrebiteľa a nehrali fér hru, no, tak potom to treba zdôvodniť, a ak si myslíme, čo si myslím, že myslíme, že také niečo by existovať nemalo, tak potom treba túto anomáliu odstrániť. Ja v tom nevidím najmenší dôvod, aby sme vôbec polemizovali o tom, že akýkoľvek dodávateľ produktu má právo zneisťovať odberateľa tým, že mu udáva nepresné cenové podklady alebo že mu dáva také podklady, ktoré zjavne napĺňajú podstatu istého zneisťovania a udávania nepravdivých alebo polopravdivých údajov, čo je niekedy ešte horšie ako klamstvo, lebo nachytá a potom nesplní.

    Keby sme si zobrali nejakú analógiu, no však sú iní podnikatelia v službách, ktoré tiež nie sú také jednoznačné, lebo, áno, v potravinách je každá vec jasne pomenovaná cenovkou a nebavíme sa o tej cene, buď ju akceptujeme, alebo nie. Ale máme predsi aj takých, ktorí podnikajú napr. v stavebníctve a dokážu vám dať, keď si objednáte strechu, úplne podrobnú kalkuláciu so všetkým, čo k tomu môže ešte prísť okrem samotnej krytiny, a napíšu to tak presne, že túto cenu garantujú a akékoľvek prípadné riziká, že nájdu kdesi čosi, čo nebude celkom v súlade s ich pôvodným odhadom, berú ako svoje podnikateľské riziko. Takisto keď ideme k holičovi, keď poviem úsmevný príklad, a dáme si urobiť nejaký účes, no tak je tam tiež cenovka a tento podnikateľ v týchto službách už vám nikdy nepovie, ale ten, ja som si myslel, že to bude jednoduchšie. Urobil som vám tam nejakých pár strihov naviac. Takže, ja viem, to je príklad, ktorý neobstojí, ale tým som chcel ukázať dve oblasti, kde nikto nespochybňuje, že cena musí byť jasne daná a ja sa rozhodujem ako zákazník, beriem alebo neberiem. Prečo by práve v oblasti cestovného ruchu, kde podnikatelia ozaj, ja teraz nechcem povedať, že to je jednoduchý biznis, určite majú svoje riziká, svojich partnerov majú na opačnom konci zemegule. Nie vždy vedia presne všetko odhadnúť. Úcta pred ich rizikom alebo schopnosťou ho zobrať na seba a zabezpečovať túto službu, ktorá zjavne teda je žiadaná. No ale prečo by sme nemali žiadať od neho, aby jasne napísal, že produkt, ktorý ponúka, však nech si do tej ceny zakalkuluje aj svoje riziká, určite to tak robí, má svoju konečnú cenu a ty, zákazník, máš istotu, že vieš, že to budeš môcť takýmto spôsobom nielen užiť, ale aj zaplatiť a nebudeš mať nejaké prekvapenia potom, keď sa rozbehne tvoj záujem o túto službu.

    Ani by som nevystúpil k tomu, lebo toto sa mi zdá také jasné, že niet o čom veľmi diskutovať a treba to len prijať, ale napadla ma súvislosť z takej osobnej skúsenosti, že možno v druhom čítaní by bolo dobre doplniť to aj o oblasť nielen individuálnej ponuky cien, ale aj o oblasť, keď dochádza k záujmu o nejaký zájazd z hľadiska objednávky vypracovanej špeciálne na zadanie potenciálneho zákazníka. Mal som takú skúsenosť, že sme raz pripravili veľmi zaujímavý zájazd, bol to teda zájazd závodný, bol to pomerne komplikovaný, mali sme do toho množstvo rôznych predstáv zakomponovaných a podnikateľ, majiteľ cestovky sa bránil, že to je príliš také komplikované a že on má na to nejaký formulár a ten formulár umožňoval práve množstvo takých dodatkov, že v prípade, že nie, tak potom takto, a keď nie takto, tak potom inak a ja, keď som si ten formulár prečítal, hovorím, no ale, pán majiteľ, tak ja, ak toto podpíšem, tak ja vlastne neviem, či treba tu milión za tento zájazd, on stál vtedy milión aj sedem tisíc, si pamätám, takú zvláštnu cenu. Bolo to pre 45 ľudí po severnej Európe. No tak ja tu mám nejaký limit, a ako my môžme ako štátni zamestnanci, ktorí disponujú, tam bol nejaký vtedy fond kultúrnych a sociálnych potrieb na to, teraz prijať takúto zmluvu, ktorá bude mať pre nás aj taký dôsledok, že možno to nebude 1 007 000, ale bude to milión dvesto. Tak napokon uznal, že to by nebolo asi fér, resp. povedal som, že už neberieme za týchto podmienok, urobili sme zmluvu a viem, že mi potom prichádzali také výčitky, že na tom zájazde pán majiteľ prerobil. No, ja viem, je to oblasť samotnej konkrétnej zmluvy, kde možno platia iné pravidlá, a predkladatelia tohto zákona to nemali mať prečo na mysli, ale ak by sme teda sa zhodli na tom, že bavíme sa o cestovnom ruchu, tak možno by bolo treba, alebo že by to nebolo zbytočné tam zakomponovať aj jednu klauzulu, ktorá by práve hovorila o tom, že v prípade, ak dôjde k individuálnej kalkulácii zájazdu na objednávku, takže takáto kalkulácia je konečnou a majiteľ cestovnej kancelárie nemá právo nejaké ďalšie náklady, ktoré mu s tým napadli a ktoré možnože nemohol odhadnúť požadovať ako svoje plnenie, na ktoré má nárok. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickou na pána Mičovského je Martin Fecko.

  • Ďakujem pekne, pán kolega. Mňa pri tvojom vystúpení napadla jedna myšlienka, ktorú som dlho nevedel definovať, čo robia politici. A ako tu prišiel Braňo Škripek, tak hneď v svojom prvom vystúpení to definoval a definoval to asi tak, že v politike dochádza k vykrádaniu obsahu významu slov. A teraz to premosťujem, že to je aj v reálnom živote, aj v tomto zákone, ktorý predkladáme a chceme ho teda novelizovať, novelu zákona o reklame, že aj v bežnom živote dochádza k vykrádaniu obsahu významu slov. Pýtam sa, čo je cena? Ako je daná? Ako si ju bežný človek môže predstaviť, čo vlastne mi ponúka? O čom svedčí? Ja tvrdím, že je to o poctivosti podnikateľa, verím, že nie podnikavca. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Možno tri-štyri vety na koniec. Čiže chcel by som vás vážení kolegovia, poprosiť o podporu. Tento návrh zákona hovorí v prvom rade, ako tu zaznelo, o ochrane spotrebiteľa, zároveň o ochrane poctivého podnikateľa pred nepoctivým a zároveň, hlavne je pre tých, ktorí si našetria na nejakú dovolenku alebo zájazd, vidia pred cestovnou kanceláriou reklamu, ktorá hovorí, že je tu bonusový zájazd za 100, 150 eur, ale návštevou cestovnej kancelárie zistia, že taký zájazd v tejto cestovnej agentúre alebo kancelárii neexistuje, čiže chrániť občana spotrebiteľa, chrániť poctivého podnikateľa pred nepoctivým a nezneisťovať ľudí a klamlivo ich nezavádzať o tom, že mám produkt, ktorý, za cenu, ktorú propagujem a reklamujem, a v podstate ho nemám taký k dispozícii, je účelom tohto jednoduchého návrhu zákona, ktorý nemá politické zafarbenie, a myslím, že by mohol získať, ak za vami nestoja lobisti, podporu. Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Ak môžem, tak nedá mi, aby som tiež to neuzavrela ako spravodajkyňa dvomi vetami, opierajúc sa aj o pomerne bohatú spotrebiteľskú prax. Keď som vstupovala na pôdu parlamentu, predpokladala som, že takéto praktické návrhy zákonov, návrhy, ktoré nemajú žiaden politický rozmer, sú teda apolitické, sa stanú samozrejmosťou, že budú prijímané kolegami poslancami bez ohľadu na to, či sú z pravice alebo z ľavice. Pritom mi nedá, aby som nevyslovila takú tú svoju reflexiu nad tým, že ak ako parlament nie sme schopní prijať na pozadí mnohokrát nekoncepčne, netransparentne prijímaných zákonov tak jednoznačné a jednoduché závery, ktoré majú pomáhať spotrebiteľom a občanom, tak potom sa naozaj, ako všetci tu sedíme, alebo aj tí, ktorí tu nesedia, vážne zamyslime nad tým, k čomu sme ľuďom užitoční a k čomu sme potrební. Pre mňa takýto návrh zákona, ktorý tu ale nie je prvýkrát, je tu opakovane v parlamente, má byť, samozrejme, bez akýchkoľvek prosieb, naliehaní, má byť, samozrejme, schválený. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne obidvom. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento návrh zákona má tlač 797 a návrh na jeho pridelenie do výborov je v rozhodnutí č. 775.

    Dávam teraz slovo poslankyni Jane Žitňanskej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 797.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi možno niekoľko slov na úvod. Už včera kolega Jozef Kollár predložil jeden z našich návrhov noviel zákonov a nových zákonov, ktoré sme pripravili pod názvom Balíček pre šťastnejšiu rodinu a ktorý teda by sme vám postupne chceli predstaviť. Verím tomu, že keďže tieto zákony boli už aj na predchádzajúcej schôdzi, len teda z časových dôvodov nebolo možné ich prerokovať a sme to presunuli na túto schôdzu, že ste mali možnosť sa s tým oboznámiť, že ste si prečítali tieto zákony, a myslím si, že mi dáte za pravdu, keď poviem, že mladá rodina by mala by byť v našej pozornosti a mali by sme sa snažiť jej pomáhať.

    Dovoľte, teda aby som uviedla prvý z týchto alebo teda druhý z týchto návrhov, včera prvý vám predstavil poslanec Kollár. Tento sa týka zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a tak ďalej. Dovoľte mi, aby som na úvod tohto, tohto zákona použila alebo teda vám sprostredkovala odôvodnenie, ktoré pripravil náš expert na zdravotníctvo doc. Tibor Hlavatý, ktorý aj teda spolu s nami pripravil túto novelu. Čiže táto novela obsahuje tri malé návrhy pre lepšiu zdravotnú starostlivosť o deti. Novela prišla s návrhmi zákonov pre mladé rodinky, v oblasti zdravotnej starostlivosti navrhujeme tri jednoduché opatrenia, ktoré môžu zásadne zlepšiť zdravotnú starostlivosť pre deti:

    1. Navrhujeme skrátiť čakačky pre deti na maximálne tri mesiace, navrhujeme skrátiť zákonnú lehotu pre zdravotnú poisťovňu na zabezpečenie plánovanej zdravotnej starostlivosti pre deti do 3 mesiacov od indikácie. V súčasnosti je to 12 mesiacov, lebo po prvé oneskorenie poskytnutia liečby môže ohroziť zdravý vývin dieťaťa, po druhé deti sú v našich očiach priorita a termíny by mali byť kratšie ako pri dospelých.

    2. Ak sa dieťaťu nedá poskytnúť účinná liečba na Slovensku do troch mesiacov a v zahraničí sa to dá, treba liečiť vonku bez zbytočnej byrokracie. Pokiaľ nie je možné poskytnúť potrebnú liečbu pre deti na Slovensku do troch mesiacov a v zahraničí to je možné, navrhujeme zjednodušený postup pri získavaní predbežného súhlasu zdravotnej poisťovne. Poisťovni musia stačiť identifikačné údaje dieťaťa a vyjadrenie jeho ošetrujúceho lekára o nutnosti liečby v zahraničí. Ak poisťovňa nerozhodne o žiadosti do piatich dní, pri akútnom stave navrhujeme 72 hodín, žiadosť sa považuje za schválenú, to pre prípad, že by sa poisťovniam neráčilo rozhodovať v týchto vážnych situáciách načas.

    A 3. opatrenie, ktoré prináša táto novela, v skratke povedané, deti s horúčkami treba ošetrovať doma a nie rozvážať po čakárňach. Je mnoho situácií, ako napr. vysoké horúčky, kedy doprava a čakanie v ambulancii je pre choré dieťa veľká záťaž. Ak má dieťa infekčné ochorenie, môže navyše v čakárni nakaziť všetky ostatné deti. Návšteva v domácom prostredí dieťaťa je tak pre dieťa i ostatných často to najlepšie. Lekári to urobia radi. Verte mi, že lekári to urobia radi, ale musia mať istotu, že im to poisťovne adekvátne preplatia. Navrhujeme preto ustanoviť zdravotnej poisťovni povinnosť uhrádzať lekárovi domáce návštevy detí do 11 rokov v plnej výške vrátane dopravy, pokiaľ lekár usúdi, že to stav dieťaťa vyžaduje. No aby poisťovne nešpekulovali, pretože sme častokrát svedkami toho, že poisťovne sa snažia preplácať čo najmenej, navrhujeme, aby minimálnu výšku úhrady za takúto zdravotnú starostlivosť určovalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Štefanovi Kuffovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená pani predkladateľka, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol návrh tohto zákona.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe, predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právnymi predpismi Európskej únie. Dôvodová správa uvádza, že predložený návrh zákona nebude mať nepriaznivý dopad na verejné financie, nepredpokladá sa negatívny vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a podnikateľské prostredie. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 775 z 8. novembra 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Otváram teraz všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal písomne žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Iba pán spravodajca.

    Nech sa páči, Štefan Kuffa. A uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo. Chcem vystúpiť v rámci rozpravy. Ak niekto bude mať iný teda názor ako ja, tak budem rád, ak budú teda reakcie.

    Chcel som doceniť to, že je tu tento návrh zákona, avšak mám tuná výhradu. Mám tuná výhradu a to je hneď v tom prvom bode. To je tak, navrhovateľka veľmi pekne to tuná odprezentovala a urobila aj takú poznámku, že návšteva v domácom prostredí toho lekára, že lekári to urobia veľmi radi.

  • Reakcia z pléna.

  • Povedané so smiechom.

  • Ja si myslím, že lekár bez ohľadu aj na to, že či teda by to mal alebo nemal zaplatené, tak má hľadieť prioritne na to zdravie toho dieťaťa a toho pacienta. Samozrejme, aby to nerobil, hej, zadarmo. Ono zadarmo nie je nič, takže patrí mu aj tá odmena. Ale to nemôže byť prioritou.

    Ale nie o tom som chcel hovoriť. Ale ja si dovolím povedať, že v našom regióne východného Slovenska to nebudú robiť lekári pediatri radi. Dôvod obyčajný, prozaický. Obávam sa jednej veci - a to teraz, aby ste ma nepovažovali za človeka, ktorý bude teraz niekoho diskriminovať - ale my máme veľmi silné populácie Rómov v spádových obciach. A kým Rómovia doposiaľ RZP-čky využívali ako taxíky, do spádového mesta okresného mali jednosmerný lístok, teraz budú mať obojsmerný lístok, hej? Jednoducho, ten lekár bude takpovediac akoby na roztrhanie a bude sa zneužívať táto služba. Neviem si predstaviť tiež lekára, ako by strávil možno ten večer alebo tú noc, keď mu skončí denná zmena, a jednoducho mal by potom nejaký ten telefonát, že jednoducho je nejaký problém ako s týmto dieťaťom, či už by to bola teplota alebo proste nejaké tieto veci.

    Veľakrát rodičia sa správajú dosť nezodpovedne, ja by som povedal, nie všetci, ale mnohé prípady sú také, kedy v podstate sa obávam, že budú zneužívať túto službu a budú zneužívať týchto lekárov, ktorí budú musieť behať, takpovediac byť k dispozícii takmer nonstop pre tieto rodiny.

    Musím povedať aj takú osobnú skúsenosť, kedy lekári vykonávajúci služby, sú to pediatri, veľakrát tie služby, ktoré sú celodenné, či v sobotu, alebo v nedeľu, tak mnoho rodičov prichádza do týchto ambulancií a veľakrát naozaj s triviálnymi vecami, ktoré by mohli poriešiť samotní rodičia aj doma.

    Aj samotná horúčka, ktorá tu bola ako spomínaná, dá sa eliminovať a dá sa riešiť aj doma, či už podaním protizápalových, protihorúčkových liekov, alebo zábalmi, studenými zábalmi, a túto horúčku znížiť. Keď lekár sa opýta takej matky, že či toto urobila, tie základné ako úkony, no tak pozerá veľakrát veľmi udivene na toho lekára, že čo asi tak ten lekár od nej chce a čo sa pýta.

    Ja sa obávam tuná jednej veci, ku ktorej môže dôjsť práve v tejto oblasti, kedy ten lekár v podstate naozaj nebude mať odpočinok a bude musieť takpovediac byť stále k dispozícii v tom svojom obvode tým samotným pacientom.

    Myslím si, že naša spoločnosť ešte stále nie je na to zrelá, aby sme takúto službu zaviedli ako povinnosť. Ak by navrhovatelia tento prvý bod vyňali a dali ho mimo, tak ja podporím tento návrh zákona, ale ináč nebudem môcť práve kvôli tomuto bodu, ktorý je v tomto návrhu, a on znie, ten § 3: "Na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádza aj ambulantná zdravotná starostlivosť v domácom prostredí pre dieťa do dovŕšenia 11. roku veku vrátane úhrady dopravy pre lekára do a z domácnosti dieťaťa."

    Ono to znie veľmi pekne, veľmi krásne, že tam v podstate aj tá úhrada aj dopravy, aj samotných tých úkonov. A potom tá ďalšia vec, to je, vynechám jednu vetu:

    "O nutnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v domácom prostredí rozhoduje všeobecný lekár pre deti a dorast na základe posúdenia príznakov ochorenia dieťaťa, pričom o rozhodnutí aj príznakov chorého dieťaťa vykoná záznam do zdravotnej dokumentácie."

    Ak by to bolo na telefón, neviem si to dostatočne predstaviť, ako by tento všeobecný lekár pre deti a dorast rozhodol a posúdil a posúdil. Tie príznaky predovšetkým ten lekár musí osobne ako posúdiť, nie na základe nejakého telefonického rozhovoru a môže to byť veľmi mylné a veľmi zavádzajúce. A potom ak by sa naozaj aj čosi stalo a došlo k nejakej tej udalosti a teraz ten lekár by nekonal na základe možno takéhoto podnetu, tak mohol by sa ten lekár pediater alebo lekár pre deti a dorast dostať do veľkých problémov. Potom ďalšia vec je taká, vykonať záznam do tej zdravotnej dokumentácie. No tak ten lekár, keď už je doma po celodennej službe, teda práci, nie službe, ale práci, ktorú má ako bežne ako cez týždeň, tak zdravotnú dokumentáciu žiaden z lekárov nemá doma, pokiaľ nie je tá ambulancia zároveň aj v sídle jeho alebo v mieste jeho trvalého pobytu. Môže to byť, hej, že trebárs ten lekár býva kdesi na poschodí, tie zdravotnícke zariadenia boli také, že bolo aj to zdravotnícke zariadenie a zároveň ten lekár tam býval. Ale neviem si to v praxi predstaviť, že by to, ten záznam vykonával do zdravotnej dokumentácie, resp. ak ten lekár býva mimo svojho pracoviska, musel by sa zastaviť vo svojej ambulancii, zobrať túto zdravotnú dokumentáciu a v podstate ísť, hej, a vykonať tie úkony na základe toho podnetu, ktorý rodič by dával.

    "Výšku minimálnej úhrady za poskytnutie ambulantnej zdravotnej starostlivosti v domácom prostredí a výšku úhrady za dopravu lekára ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky." No, to by bolo v poriadku, ale tuná sa, myslím si, že vo veľkej miere prenáša zodpovednosť zo zodpovednosti rodičov na... teda... áno, zo zodpovednosti rodičov na zodpovednosť lekára. Na prvom mieste, dovolím si povedať, vždy je rodič. V zodpovednosti. Aj za zdravotný stav svojho lekára, ale rovnako aj to očkovanie. Aj za to nesie zodpovednosť rodič. Rodičia sú na prvom mieste. To nie je len, že rodičia majú práva, ale aj majú povinnosti. A túto povinnosť majú aj voči zdraviu a zdravotnému stavu samotného dieťaťa.

    Ešte raz zdôrazňujem, že pre našu, pre náš región návrh tohto zákona je takmer neprijateľný, a ja keď som mal možnosť rozprávať s lekármi o tejto problematike, práve s lekármi pre deti a dorast, pediatrami, tak sú proti tomu a ja som si poznačil pána docenta MUDr. Tibora Hlavatého, ktorý spolupracoval pri návrhu tohto zákona. Odpustite mi takúto poznámku, ale v Bratislave je úplne iný, iný postoj ako k tomu a iná aj tá samotná starostlivosť, ktorá sa, aby som povedal, aj iná intelektuálna výška, aj chápanie ako mnohých vecí, ako to je veľakrát na perifériách našej krajiny, Slovenska. Musím povedať, že ja som tiež bol sám ako účastník toho a bol som v doprovode pediatra, lekára v rómskej osade, neviem, že či pán docent bol v takej rómskej osade alebo nebol, možnože bol, ja som bol viackrát a viem, že táto služba je veľmi náročná. Veľakrát tí pediatri robia vo veľmi, veľmi ťažkých ako podmienkach a neviem si tuná predstaviť pediatra alebo pediatričku, prepáčte mi, dámy, s namaľovanými, nalakovanými dlhými nechtami, a teraz že by ambulovala takáto lekárka z Bratislavy v rómskej kolónii a v primitívnych podmienkach, v chatrči, v chatrčiach.

    Veľakrát naozaj títo pediatri v teréne a v tej priamej službe pracujú v takýchto ťažkých podmienkach ešte aj v tejto súčasnej dobe. Ja nehovorím o minulosti spred nejakých 40 rokov, ale o aktuálnom čase. Ešte aj teraz títo lekári na východe Slovenska naozaj pracujú vo veľmi takýchto ťažkých podmienkach. Ak by nechodili do týchto rómskych osád, dovolím si povedať, že mnohé deti v podstate by zomreli a v podstate aj na základe zníženej tej starostlivosti.

    Tak ja len toľko k návrhu zákona. Inak by som si ho dokázal vedieť aj predstaviť, že by som ho podporil, ale voči tomu prvému bodu mám naozaj veľmi, veľmi vážne výhrady.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie rečníka sú tri faktické poznámky. Končím možnosť ďalších.

    Nech sa páči, s prvou je Peter Osuský.

  • Ďakujem pekne. Musím povedať, že pán kolega Kuffa povedal do bodky to, čo by som povedal aj ja. Pre tento prvý bod je hlasovanie za pre mňa, tohto návrhu, neprijateľné, pretože ak hovoril kolega Kuffa o intelektuálnej výške a rozdieloch medzi Bratislavou a jeho regiónom, musím povedať, že, a budem hovoriť trošku o inej oblasti, ktorá je možno ešte menej dramatická, a to je dermatológia.

    Vysokoškolsky vzdelaný pacient je v stave prísť o druhej v noci do pohotovosti s tým, že má pol roka interdigitálnu mykózu. Samozrejme, je mu pohodlnejšie za dve eurá prísť o druhej v noci s touto smrteľnou akútnou diagnózou, ako si vyčkať pred ambulanciou dermatológa v ktorýkoľvek pracovný deň. Teda nie intelektuálna výška je kritériom pre zneužívanie zdravotníckych služieb. A tento návrh je jemným pokusom o sociálne inžinierstvo, ktoré sa odohrá na chrbte lekárov, ktorí by nemali noci ani dňa. Lebo predstava, že lekár, ktorý sa živí nabodovaním pre poisťovňu, dostane výzvu, aby o desiatej dopoludnia pri naplnenej ambulancii prišiel a odišiel kamsi, možno 20 km, pobudol tam a vrátil sa, zatiaľ čo jeho pacienti pred ambulanciou stoja, sedia, čakajú, je zvláštna. Predstava, že keď skončí svoju pracovnú dobu, sa mu otvára možnosť, aby sa toto s ním dialo ďalších, zvyšok dňa, je proste výborná, len na to treba tiež tú druhú stranu. A v tomto zmysle je to síce veľmi ľúbivé, ale je to reálne podľa mňa neprijateľné pre zneužívanie kolegov lekárov pacientmi, ktorí by tobôž...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou, nech sa páči, Jana Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len, samozrejme, že aj nad týmto sme uvažovali, že do akej miery čo môže byť zneužívané, ale tu nejde o povinnosť, naozaj je to skôr len možnosť, aby keď lekári pôjdu, aby mali preplatenú, preplatenú túto zdravotnú starostlivosť, túto, túto prácu aj cestu, pretože sú prípady, kedy lekári nemajú plnú čakáreň a môžu ísť za pacientom, ide len o to, aby teda aj za tú prácu boli adekvátne zaplatení, a priznám sa, že ja sa na to celé pozerám z pohľadu toho dieťaťa alebo snažím sa mať to dieťa pred očami, nie je nás tu veľa asi, čo máme malé deti, ale mnohí z vás možno už majú vnukov, vnučky a faktom je, že niekedy tie preplnené čakárne, keď tam sedíte s dieťaťom, ktoré je naozaj vážne choré, nie je to pohodlné alebo príjemné ani pre to dieťa a možno ani pre tie ostatné deti, ktoré sú v tej čakárni a ktoré sa môžu dajme tomu nakaziť, čiže snažíme sa my len otvoriť tie možnosti, aby keď to lekár uzná za vhodné a vycestuje alebo ide za tým pacientom, aby mu to poisťovňa jednoducho preplatila, aby to nebolo o tom, pretože existujú aj také služby, že rodičia si to môžu zaplatiť, ja si pamätám, že boli tie honoráre niekedy okolo 500 korún ešte kedysi za takúto službu, ale nie každý rodič si to môže dovoliť. A čiže ja sa na to pozerám cez to dieťa a rozmýšľam, že čo je lepšie pre to dieťa, či to, že áno, ten lekár tam vycestuje, alebo to, že ten rodič možno, ako aj Števo Kuffa hovoril, že nevyhľadá tú pomoc, nakoniec sám pripustil, že nebyť toho, že lekári chodia do osád, tak mnohé deti by zomreli, čiže nejakým spôsobom my musíme riešiť aj to, že lekári budú chodiť za pacientmi a budú mať túto prácu poisťovňami zaplatenú.

    Opakujem, ale nejde o povinnosť, že teraz každý bude musieť, ale naozaj o to, aby bola tá možnosť, aby ten rodič mohol využiť aj takúto službu od štátu. Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • S ďalšou faktickou Lucia Nicholsonová. Poprosím o kľud v sále.

  • Ďakujem pekne. Janka, ja asi chápem ten, ten úmysel, ale podľa mňa práve to robí ten váš návrh nevykonateľný v praxi, že na to hľadíte výsostne len z pohľadu toho dieťaťa, lebo ja chápem, že vy dávate iba možnosť, ale tú možnosť by potom využili všetci. Pretože v tej čakárni je často 8 infikovaných detí, to znamená, že každá tá matka, samozrejme, by chcela, aby za ňou prišiel ten lekár a ja si neviem predstaviť, že ako by on potom vykonával svoju ambulantnú prax, keby mal každej takejto matke podľa vášho návrhu zákona vyhovieť. Ja si, ja nejdem teraz hovoriť o lekárkach na východe Slovenska a proste osady, lebo to naozaj, si myslím, že to by bolo, to by bol kolaps, ak by prešiel ten váš návrh zákona, ale zoberte si len takú Bratislavu, veď tuto sa preštrikovať tými zápchami a jedno s druhým, to každá návšteva toho jedného infikovaného chorého malého pacienta by trvala strašne dlhý čas, a preto si naozaj myslím, že, že toto nie je riešenie, pozerať sa na to len cez oči toho, toho malého pacienta, ale možno trošku nadhľadu a viem si predstaviť, že by sme tu začali diskutovať o tom, že máme malých onkopacientov a tie matky s tými onkopacientmi musia častokrát dochádzať do tej spádovej oblasti tuto na Kramáre naše na onkológiu a to je určite nesprávne, ale diskusia skôr o tých mobilných hospicoch a o tom, ako nastaviť financovanie týchto mobilných hospicov, aby sme nemali iba Plamienok. Ale skutočne ja osobne teda nepodporím váš návrh zákona. Ďakujem.

  • Nech sa páči s reakciou, Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Pán profesor Osuský, tú dermatológiu keď tak spomenul, tak to mi to pripomenulo aj takú tú skutočnosť a to veľmi často sa na to zabúda a možno práve vo veľkých mestách, ako je Bratislava, a možno tuná títo lekári, pediatri, vôbec sa nestretávajú s takou skutočnosťou a to je napríklad kožné ochorenie, to je svrab. U nás na východnom Slovensku ešte stále toto ochorenie je, vyskytuje sa, nechcem povedať, že je bežné, ale je časté. Stáva sa to a aj to nie je len v rómskych komunitách, ale tam, samozrejme, najviac. To len toľko som chcel k tomu dať a..., dodať a chcem ešte povedať snáď takúto vec a takú skutočnosť, že ak by ten lekár, ja si to ani neviem predstaviť, že počas ambulancie, keď ten lekár má sa starať o tých pacientov, ktorí sú v tej preplnenej, Janka, čakárni, a teraz by zavolala matka, ktorá by mala tú požiadavku, a aby práve ten lekár prišiel k jej dieťaťu, to je neoprávnená požiadavka. Je to neoprávnená požiadavka a ten problém sa nerieši a nezjednodušuje. Samozrejme, pre tú jednu individuálnu matku v danej chvíli áno. Ale čo tie ďalšie matky alebo možno otcovia, ktorí sú v tej čakárni s ďalšími deťmi, a oni musia jednoducho čakať. Takže počas ambulancie, ktorá je, a ten lekár má tam tú 8-hodinovú časovo limitovanú tú kvótu, v podstate on má byť k dispozícii predovšetkým, k dispozícii tým samotným pacientom, ktorých tam má. Samozrejme, lekári pre deti a dorast majú aj návštevné služby, ale to majú zvlášť vypísané, kedy oni prichádzajú do týchto rodín. Novorodenec keď sa narodí, tak lekár, pediater, okamžite ide na túto návštevu. To ani nemusí byť v zákone. U nás to stále tak funguje, že títo lekári tam navštevujú a to je automatické do tretieho mesiaca, že navštívia, ale nestihnem to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Budete sa chcieť zrejme vyjadriť, nie? Takže ďakujem pekne.

    Týmto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať hlasovaním a potom ďalej podľa schváleného programu. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kadúc. Zapnite pána poslanca Kadúca.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, chcel by som stiahnuť náš návrh s pánom poslancom Hraškom, tlač 790.

  • Pekné predpoludnie. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Poprosím pána poslanca Švejnu, aby v prvom čítaní uviedol hlasovanie o návrhu pánov poslancov Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona č. 595 o dani z príjmov, je to tlač 787.

  • Hlasovanie onávrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 787.

  • Ďakujem. Ako spravodajca odporúčam, aby sme uvedený návrh posunuli do druhého čítania. Vážený pán predseda, dajte o tomto mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 43 za, 8 proti, 79 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Ešte, pán poslanec, vás požiadam o uvedenie hlasovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona č. 595 o dani z príjmov, je to tlač 800.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 800.

  • Ďakujem. Ako spravodajca, dovoľte mi, aby som odporučil uvedený návrh prerokovať v druhom čítaní. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o mojom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 39 za, 3 proti, 91 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pán podpredseda Národnej rady Figeľ uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Ivana Štefanca na vydanie zákona č. 595 o dani z príjmov, tlač 829.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 829.

  • Pán predseda, kolegovia, kolegyne, neodzneli žiadne návrhy na procedurálne iné postupy, ktoré mi vlastne umožňujú dať odporúčanie, aby Národná rada posunula tento návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 55 za, 5 proti, 75 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ešte raz, pán poslanec Švejna, vás poprosím, aby ste uviedli v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Figeľa, Hrušovského a Zajaca na vydanie zákona č. 171 o hazardných hrách, je to tlač 788.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa, Pavla Hrušovského a Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 788.

  • Ďakujem. Ako spravodajca odporúčam, aby sme uvedený návrh prerokovali v druhom čítaní, dajte o tomto mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 48 za, 2 proti, 86 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pani poslankyňa Mezenská uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Viskupiča, Matoviča, Jurinovej a Fecka na vydanie zákona č. 147 o reklame.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnejrady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Igora Matoviča, Eriky Jurinovej a Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 791.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona o reklame do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 56 za, 5 proti, 74 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec Kuffa uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona č. 577 o rozsahu zdravotnej starostlivosti, je to tlač 797.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, poprosím, zrejme došlo k nedorozumeniu, tento bod bol ostatný v rozprave a pán podpredseda ma informoval, že bola ukončená rozprava, ale pán spravodajca, pán poslanec Kuffa ešte chcel využiť svoje právo, takže nebudeme teraz hlasovať a po hlasovaní, pán spravodajca, tam sa vyjadríte, dobre?

    Takže odhlasovali sme, dámy a páni, prerokované body a budeme pokračovať v rokovaní o programe 29. schôdze.

    Pán poslanec Kuffa, ja vás poprosím, ako spravodajca.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec. Pani poslankyňa Žitňanská, poprosím vás zaujať ešte miesto na chvíľu, kým pán spravodajca využije. Nech sa páči.

    Ešte predtým, ako vám dám slovo, pán poslanec Krajkovič.

  • Ďakujem pekne. Chcem len pripomenúť členom Skupiny priateľstva s Ukrajinou, ale aj všetkým, ktorí majú záujem zúčastniť sa pracovného stretnutia o aktuálnej situácii na Ukrajine, že toto sa uskutoční teraz 12.30 v miestnosti č. 30. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru výboru SIS, že zasadnutie sa uskutoční o 12.15 hodine v obvyklom mieste. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, takže teraz poprosím, pán poslanec Kuffa.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás chvíľočku. Dámy a páni, poprosím vás, tých, ktorí nemáte záujem, aby ste radšej odišli z rokovacej sály, aby mohol pán poslanec Kuffa predniesť svoje spravodajské stanovisko k rozprave.

  • Ja len ešte niekoľko slov. No, prepáčte mi to, že to trošku som ešte tak natiahol, tak komunikačný šum tuná vznikol.

  • Povedané so smiechom.

  • Boli by sme však zahlasovali, no ale ja som pochopil, že predkladateľka ešte chcela tiež vystúpiť v tom záverečnom slove, tak mi to prepáčte, ale ja som nestihol v tej faktickej poznámke na kolegov ako reagovať a kolegyňa, keď tu spomenula mobilné hospice detské a Plamienok, ktorý tuná na Slovensku funguje, resp. povedal by som, ani nie na Slovensku, ale on funguje len v Bratislave, on nefunguje na Slovensku, ale len v Bratislave. Celé Slovensko má len jeden mobilný detský hospic, a ten je práve v Bratislave.

    Samozrejme, ja sa zhodujem ako s tou skutočnosťou, a to vo všeobecnosti platí, pokiaľ je to ako len trochu možné...

  • Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, chvíľočku. Páni poslanci, poprosím vás, naozaj veľmi to ruší! Pán poslanec chce mať záverečné slovo, tak nech sa páči.

  • Mňa to neruší, pani podpredsedníčka, ja to prežijem, tak to sme takí, to je taký normálny ruch pracovný, takže spokojne.

    No, že chcem povedať takúto skutočnosť, pokiaľ je to čo len trochu možné tak, aby ten pacient bol v tej domácej starostlivosti, domácej zdravotnej starostlivosti, a ideálom je to, keď ten lekár, zdravotná sestra prichádza domov. Zvlášť je to u zomierajúcich ľudí a najcitlivejšia téma alebo najcitlivejšia problematika je práve, ak sú zomierajúce deti. To je veľmi ťažké. Ono je to ťažké veľmi nie pre toho samotného pacienta a pre to dieťa, aj keď nechcem to tak zľahčovať, lebo mať nevyliečiteľnú chorobu, ale deti, tak zo skúsenosti môžem povedať, že oveľa lepšie psychicky znášajú tú skutočnosť, a to identifikovanie sa s tým, s tou nevyliečiteľnou chorobou ako my, rodičia a dospelí, ktorí poskytujeme im túto službu. Deti sú oveľa lepšie ako na tom. Takže len toľko som chcel na tú kolegynku Luciu reagovať, že áno, tie mobilné hospice majú svoj význam a robia tú, to spoločné dobro, avšak, avšak veľakrát to, no v podstate ten dosah, že mali, to som chcel povedať...

    Keď ešte ten príklad tak zdôrazním, a veľmi častým javom je v tej našej regionálnej spádovej oblasti, kde máme tie rómske komunity, tak tu nie je tá cesta a je problém možno tuná v Bratislave, keby ten lekár prichádzal len v rámci mesta, do tej domácej starostlivosti, ale tuná častokrát ten lekár musí sadať do toho auta a ísť do susednej obce alebo susedných obcí, lebo tam sú spádové obce, ktoré má vo svojom, vo svojom obvode, a to nie je jednoduché. Vykonať takú návštevu, to môže trvať aj dve hodiny, dve hodiny času, ktorý potrebuje ten lekár, aby vykonal tú domácu zdravotnú starostlivosť. Potom nezanedbateľná vec je tou skutočnosťou, že ten lekár v rámci psychohygieny potrebuje mať aj naozaj aj priestor na ten oddych. Ak by sme toto naozaj schválili a zaviedli, neviem si to dostatočne predstaviť, lebo by odambuloval tých 8 hodín na svojom pracovisku, a potom byť ešte do rána k dispozícii ľuďom. Myslím si, že toto je dostatočne zabezpečená tá zdravotná starostlivosť. Môj názor je taký, nevnucujem ho nikomu, ale podľa toho, že kde, v akých regiónoch a v akých mestách, ale napr. u nás v okrese Kežmarok je to tak, že cez týždeň je tá služba pediatrov zabezpečovaná každý deň do deviatej večer a od deviatej do rána je táto služba zabezpečená na detskom oddelení. Teda tá starostlivosť je v podstate o tie deti aj zvonku nonstop.

    No, tú rómsku komunitu nechcem toľko ohýbať, ale skutočne veľmi častým javom je a frflú na to aj samotní záchrancovia, aj samotní lekári a zdravotníci, že práve Rómovia veľmi často a častokrát RZP-čku používajú ako taxík, lebo sa potrebujú z tej obce doviezť do toho mesta, no a potom ešte si robia nároky, že ako je možné, že nemajú spiatočný lístok naspäť. Ja len toľko ešte k tomu by som chcel dodať. Ďakujem za pozornosť.

  • Dobre, pán spravodajca sa vyjadril k rozprave, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o poskytovaní služby, starostlivosti o deti v detských skupinách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 798, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 776.

    Dávam slovo poslankyni Jane Žitňanskej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani navrhovateľka.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o poskytovaní služby starostlivosti o deti v detských skupinách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 798.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené dámy, vážení páni, pri predchádzajúcom bode som hovorila o tom, že sme podali viacero návrhov, noviel ale aj jeden úplne nový zákon v rámci Balíčka pre šťastnejšie rodiny. Tento zákon, ktorý vám teraz predstavím, sa zaoberá problematikou, ktorá možno je pre mnohých známa, pre mnohých možno nie, keďže, opakujem, ak aj predtým som hovorila, že už predsa len asi je nás tu pomenej, ktorí máme malé deti, ale možno vy, ktorí máte už vnukov, vnučky, zažívate tú situáciu, kedy vaše deti sa snažia nájsť pre ne miesto v škôlke, v jasliach a je s tým veľký, veľký problém.

    Možno na úvod mi dovoľte pár slov k tej všeobecnej situácii, ako vyzerá na Slovensku, je to, je to text, ktorý, ktorý pripravila analytička z portálu Nové školstvo Zuzana Ziménová, myslím si, že veľmi výstižný, a dovoľte mi teda z neho zacitovať:

    "Na Slovensku chýba dostatočná ponuka opatrovateľských služieb pre rodiny s malými deťmi, verejných materských škôlok je akútny nedostatok a súkromné materské škôlky sú často príliš drahé, preto si ich mnohé mladé rodiny nemôžu dovoliť. Pritom však často ani škôlky nevedia odpovedať na otázku, ktorú si kladú mnohí rodičia, kto mi pomôže postarať sa o dieťa počas môjho pracovného zaneprázdnenia, teda nie iba v čase, kedy je škôlka otvorená, ale v čase, kedy skutočne pracujem. Režim materských škôlok nevychádza v ústrety tým rodičom, ktorí pracujú do neskorých večerných hodín alebo chodia na nočné zmeny. Zdravotné sestry, pracovníci zmenných prevádzok, predavačky v obchodných reťazcoch otvorených do deviatej večer a mnohí ďalší musia riešiť opatrovanie detí individuálne, pretože materská škôlka im v tom nepomôže. Tá je nastavená výlučne na detský režim - od rána do popoludnia ponúka deťom všestranný program plný zaujímavých činností a oddychu, ktorý kopíruje ich potreby. Nie je to však inštitúcia, ktorá by vedela vyjsť v ústrety aj potrebám rodičov. Naopak, v škôlke sa očakáva, že sa život rodiny prispôsobí jej pravidlám. Pre niektorých rodičov, najmä pre tých osamelých, je to často neriešiteľná situácia. Aby si udržali prácu, musia platiť opatrovateľky, ktoré sa o ich deti starajú večer a v noci, čo nie je lacná záležitosť. Ocitajú sa tak v začarovanom kruhu, kedy podstatná časť zárobku padne na opatrovanie, ktoré musia deťom zabezpečiť, aby mohli zarábať. Neraz sa ich pritom, neraz sa ich pritom trápia ešte, neraz ich pritom trápia ešte aj výčitky svedomia, že sa deťom dostatočne nevenujú, čím sa dostanú do stavu totálneho vyčerpania.

    Materské škôlky, tak ako ich dnes poznáme, sú v školskom zákone zadefinované ako pevná súčasť školskej siete, plnia teda najmä vzdelávaciu úlohu. Vychádzajú v ústrety potrebám detí, nedokážu však pokryť potreby celej rodiny - a toto je to kľúčové. Preto treba ponuku materských škôl doplniť o ďalšie služby, ktoré budú otvorenejšie a pružnejšie.

    Po vhodné príklady netreba chodiť ďaleko. Nájde sa ich dosť vo viacerých krajinách Európskej únie. V susednom Česku sa napr. zavádzajú detské skupiny, ktoré rodičom ponúkajú nízkoprahové opatrovateľské služby priamo vo firmách, kde pracujú, čo im umožňuje šetriť čas a optimálne zladiť opatrovanie detí s pracovným časom. Vo Francúzsku ponúkajú mestá a obce platené opatrovateľské služby rodičom aj vo večerných a nočných hodinách, aby mohli pracovať na zmeny. Vo Fínsku funguje 24-hodinový flexibilný systém opatrovania detí sedem dní v týždni a prednedávnom sa práve ním inšpirovali aj v Nemecku. Záujem o flexibilné opatrovateľské služby je veľký, obzvlášť Fíni, kde flexibilná opatrovateľská služba funguje v každom meste, kde o ňu rodičia prejavia záujem, si nevedia túto formu pomoci vynachváliť. Počet rodičov, ktorí ju využívajú, neustále stúpa a narastá aj kvalita týchto služieb. V krajine, kde prekvitá vzdelanosť a kde je v centre pozornosti záujem dieťaťa a podpora celej rodiny, je KITA, ako tento typ "škôlok" volajú, všeobecne dostupnou pre všetkých rodičov. Fíni tak zabezpečujú nie dve, ale hneď tri muchy jednou ranou - vytvárajú vhodné prostredie pre rozvoj detí, podporujú zamestnanosť ich rodičov a ponúkajú rodine priestor na načerpanie síl a odbúranie stresu.

    Starostlivosť o deti v predškolskom veku by sa mala teda aj na Slovensku riešiť oveľa komplexnejšie. Mechanické zvýšenie počtu voľných miest v materských školách a zavedenie povinnej dochádzky do škôlky nie je zázračným receptom ani na podporu rozvoja malých predškolákov, ani na zlepšenie situácie rodín, ktoré majú problém zladiť prácu so starostlivosťou o svoje ratolesti. Treba hľadať aj iné nové možnosti. Nástrojom na zvýšenie dostupnosti opatrovateľských služieb a zároveň aj na ich skvalitnenie by nemalo byť zavádzanie nových povinností pre deti a rodičov, ale spestrenie ponuky služieb, ktoré budú viac vychádzať v ústrety ich reálnym potrebám."

    Možno ešte predtým, než predstavím samotný návrh zákona, dovoľte mi dve poznámky.

    Po prvé tento náš zákon a to, že chceme zaviesť možnosť, aby vznikali detské skupiny, neznamená, že chceme zrušiť škôlky alebo že tým chceme dať najavo, že škôlky nie sú dôležité alebo podstatné. Sú. Len, žiaľ, dnes sme svedkami toho, že tisícky detí ročne sa do škôlok nedostanú a áno, dalo by sa to možno urobiť veľmi populisticky a dať samospráve povinnosť, aby každému dieťaťu zabezpečila miesto v škôlke. Myslím si, že by to bolo ale nerealizovateľné, pretože vieme, v akej finančnej situácii sa mestá a obce nachádzajú.

    Druhá poznámka, pretože tiež už v súvislosti s touto našou iniciatívou som počula také, že vlastne vyháňame rodičov z domu, a teda aby išli pracovať, aby sa nestarali o rodinu. Nie, opäť chceme len dať tú možnosť pre tých, ktorí chcú pracovať alebo potrebujú sa zamestnať, aby im bola takáto služba poskytnutá, aby to nebolo o tom, ako už aj Zuzana Ziménová vo svojom texte píše, že to, čo rodičia zarobia, potom minú na opatrovanie a je to jeden začarovaný kruh, takže prichádzame s touto iniciatívou, a veľmi otvorene hovorím, je to inšpirácia zo susedného Česka, kde vypracovali veľmi podrobnú analýzu stavu, v akom sa teda materské školy alebo tieto rôzne zariadenia, pretože máme rôzne typy zariadení, nachádzajú, aká je teda tá situácia, a sami dospeli k názoru, že práve zriadenie týchto detských skupín by mohlo aspoň čiastočne alebo možno aj z veľkej časti odpovedať na tú otázku, vlastne ako, ako a kde môžu rodičia umiestniť deti, ak potrebujú ísť do práce a nenájdu miesto v klasickej škôlke.

    Čiže dovoľte mi teraz naozaj v krátkych bodoch len predstaviť tento náš zákon. Snažili sme sa ho urobiť tak, aby bol flexibilný, na druhej strane sú niektoré možno témy, o ktorých by bolo dobré sa ešte pobaviť, či tu, alebo aj s ďalšími odborníkmi, teda my už sme aj hovorili s odborníkmi, ale to potom poviem, keď sa k tým bodom dostanem. Ešte jednu poznámku predsa len si neodpustím, pretože ja som sa, samozrejme, pri tejto téme obrátila aj na ministra školstva s otázkou v interpelácii, že akým spôsobom plánuje on zabezpečiť, aby tie podmienky na vytvorenie nových miest v materských školách boli, boli lepšie. On mi odpísal, že v zásade na to nemá až taký vplyv, keďže je to v kompetencii samospráv, ale že v zásade povolil, aby riaditelia mohli prijímať deti, tuším o dve deti viacej, ako určoval dovtedy, dovtedy zákon, ale teda že je to výlučne v kompetencii samospráv a, samozrejme, tí riaditelia môžu prijímať tie deti navyše, ak splnia prísne hygienické, priestorové podmienky. A len teda aby ste mali predstavu o tom, čo to znamená, čo znamenajú tieto podmienky, dovoľte mi zacitovať:

    "Riaditeľ bude môcť prijať vyšší počet detí do triedy od 3, takže o 3, pričom prijatie najviac dvoch-troch detí nad počet stanovený v § 28 ods. 9 školského zákona bude možné len vtedy, ak budú splnené podmienky podľa § 3 ods. 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 527/2007, teda že bude na jedno dieťa zabezpečené najmenej 4 m2 plochy dennej miestnosti, ktorá plní funkciu herne a spálne, a ak bude spálňa stavebne oddelená, najmenej 3 m2 plochy herne. Na jedno ležadlo na spanie musí byť zabezpečené najmenej 1,7 m2. Priestor na odkladanie ležadiel a lôžkovín musí umožňovať ich riadne prevetrávanie. Na jednu stoličku v jedálni musí byť zabezpečené najmenej 1,4 m2 plochy jedálne."

    Potom ďalšie nariadenia hovoria o tom, v akej výške môžu byť alebo majú byť umiestnené háčiky na vešanie uterákov v škôlke a tak ďalej a tak ďalej, množstvo rôznych, rôznych predpisov, ktoré práve aj po rozhovoroch so zriaďovateľmi súkromných a cirkevných škôlok hovoria, že tieto prísne nariadenia - naozaj niekedy až, až prehnané - predražujú tie služby, a preto aj mnohé škôlky nie sú dostupné ľuďom v horšej sociálnej situácii. Čiže náš návrh o detských skupinách je o tom, že, samozrejme, musia platiť nejaké pravidlá aj hygienické, aj priestorové, ale nebudú musieť byť takéto prísne. Zároveň navrhujeme, aby zriaďovateľmi takýchto detských skupín mohli byť zamestnávatelia rodičov, ktorí by využívali tieto služby, obec alebo samosprávny kraj a nimi na tento účel založené právnické osoby, cirkev alebo náboženská spoločnosť a ich zariadenie, stredná škola alebo vysoká škola, ak ide o deti rodičov, ktorí sú ich žiakmi alebo študentmi, nadácia alebo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, ak je to v súlade s nimi vykonanými činnosťami, ale aj fyzická osoba, ktorá je rodičom dieťaťa vo veku najviac šesť rokov, ak pri poskytovaní služby je v skupine detí aj dieťa tejto fyzickej osoby. Čiže naozaj sme dali širokú ponuku možných zriaďovateľov.

    Keď sa spýtate, že aký bude rozdiel medzi týmito službami a službami dajme tomu nejakých súkromných zariadení, opäť, vychádzajúc z českej úpravy, sme sa rozhodli do zákona dať ustanovenie, podľa ktorého táto služba môže byť aj bezplatná, ale môže teda za ňu vyberať aj zriaďovateľ poplatky, tie však nesmú presiahnuť výšku oprávnených nákladov. Takže by to nemala byť zárobková činnosť, ale naozaj by to mala byť služba, služba verejnosti. Tieto detské skupiny sú určené pre deti od jedného roka do začatia povinnej školskej dochádzky. Deti tam môžu chodiť podľa potreby rodičov, čiže na pár hodín denne, týždenne podľa toho, ako to rodič potrebuje. Keďže ide v prvom rade, a to chcem podčiarknuť, o starostlivosť, teda opatrovanie tých detí v čase, keď rodičia sú zamestnaní, neuvažujeme v tomto našom návrhu zákona o tom, že by mali mať tieto detské skupiny vypracované nejaké vzdelávacie štandardy alebo nejaké programy vzdelávacie, pretože naozaj sa môže stať, že v tej skupine budú deti rôzneho veku a bolo by to potom nerealizovateľné. Ale, samozrejme, že deti - aj teda tak, ako píšeme v zákone - budú vedené k tomu, aby sa naučili nielen hodnotám, ale aj zručnostiam rôznym. Je to, je to presne napísané v tomto, v tomto zákone.

    Jednu otázku - a to je ten bod, o ktorom som hovorila na začiatku -, že kto môže byť v takejto skupine, kto môže sa starať o tieto deti. V Česku presne zadefinovali povolania ľudí, ktorí môžu sa starať o tie deti. Dali tam napríklad teda od učiteľov škôlky, základnej školy, lekár, zdravotná sestra, sociálny pracovník a ešte ďalšie. My sme zatiaľ takéto explicitné vymenovanie povolaní do zákona nedali, a to z dôvodu, že, ja osobne sa priznám, že neviem, ak by som mala dať dieťa do zariadenia, kde je napríklad, ja neviem, že sa o tie deti bude starať chirurg, či sa bude starať lepšie ako napríklad mamina, ktorá síce nemá vysokú školu, ale sama dobre vychovala svoje tri deti. Je to na diskusiu, či požadovať pedagogické vzdelanie, či požadovať nejaký, nejaké, iný typ vzdelania, a to je ten, to je tá vec, kde budem veľmi rada a vypočujem si rada aj vaše názory, a nebránime sa, samozrejme, úprave tohto, tohto bodu, a pokojne, ak sa na tom zhodneme, môžme tam zadefinovať profesie ľudí, ktorí sa o tie budú starať. Je to, je to naozaj vec, myslím si, že odbornej diskusie. V prvom rade to musí byť naozaj v prospech toho dieťaťa, a nielen nejaké teda slová položené na papier, ktoré potom nebudú mať ten účinok.

    O tej, o tej bezplatnosti som hovorila. Možno ešte na inšpiráciu, v Česku tieto detské skupiny plánujú využívať aj peniaze z eurofondov, čo je teda síce len na nejaký asi krátky čas, ale môže to tiež pomôcť rozbehnúť detské skupiny a ponúknuť tú službu rodičom bezplatne. Naozaj keď sa spýtate mladých rodín s deťmi, čo ich tak najviac ťaží, s čím majú najväčší problém, tak vám na prvom mieste pravdepodobne povedia, že nedostatok miest v škôlkach, a ja som presvedčená, že aj tento náš návrh môže prispieť k tomu, že sa tých možností, že tých možností bude viacej, kde budú, ktoré budú môcť rodičia využívať, a že budú lepšie vedieť skĺbiť rodinný a pracovný život, a nakoniec, že to bude v prospech rodiny. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani navrhovateľka, zaujmite svoje miesto a teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Viere Šedivcovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o poskytovaní služby starostlivosti o deti v detských skupinách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 798, ako spravodajca určený výborom uznesením číslo 89 z 21. novembra 2013 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 776 z 8. novembra 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitostí podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odôvodnila navrhovateľka.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 odsek 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie:

    - ústavnoprávnemu výboru,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu.

    Otvorte, prosím, rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Áno, do rozpravy ústne sa hlásia traja páni poslanci: pani poslankyňa Nicholsonová, pán poslanec Mikloško a pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja budem hovoriť len veľmi krátko. Chcem oceniť túto iniciatívu. Je to veľmi dobrý návrh zákona. Až mi je ľúto, že tu nie je viacej poslancov, pretože, myslím si, že za to, presne na toto sme tu platení, že aby sme prinášali to, čo nám chýba dolu, aby sme sa to snažili nejakým spôsobom skutočne racionálne riešiť. A ja som to niekoľkokrát hovorila, že my tu na Slovensku stále vymýšľame teplú vodu, ale tá už bola vymyslená a niekedy sa treba pozrieť len za hranice, tam, kde dobré veci fungujú ,a proste preniesť to do tých našich reálií a myslím si, že presne toto sa vám v tom návrhu zákona podarilo.

    My sme chceli urobiť niečo podobné inak, keď sme boli na ministerstve práce, pretože vtedy bratia Česi rozbiehali pilotný projekt týchto škôlok, rozbiehali to na ich ministerstve práce, pretože pochopili, že okrem toho, že sú ministerstvo práce, sú ešte aj ministerstvo pre rodinu a presne sa snažili o to, zosúladiť ten rodinný a pracovný život a vymysleli to nádherne, lebo oni peniaze na to čerpali z Európskeho sociálneho fondu, lebo tam je prioritná os, ktorá má práve to celé za cieľ, to znamená pomáhať zosúlaďovať ten rodinný a pracovný život. A bola som sa pozrieť vtedy v tej škôlke, ktorá bola na tom ministerstve, bolo tam proste asi šesť detí celkom spokojných a šťastných a boli to všetko deti teda zamestnancov ministerstva práce. Ale to bol krásny príklad toho, ako proste ten štát vie ísť príkladom a ako sa dá presne, ako, ako dokazovať, že sa dá, a nie šesť hodín sa rozprávať o tom, ako sa veci nedajú riešiť. Takže veľmi, veľmi to oceňujem a to vám tiež, teda myslím, že si to aj spomínala, Janka, v tej svojej reči predkladateľky, že teda uvažujete aj na tým, že čerpať tie peniaze z toho Európskeho sociálneho fondu. Oni sa dajú inak dvojakým spôsobom potom, že jednak používať tie peniaze z tej prioritnej osi zosúlaďovania rodinného a pracovného života, a potom, samozrejme, máme ešte príspevok na starostlivosť o dieťa, to znamená, že v prípade, ak by to nebolo bezplatné, tieto skupiny, tak tam je krásny priestor, ako dostať tie peniaze z eurofondu spôsobom, na ktorý bol v prvom rade teda určený. Tak vieme všetci asi, čo tu sedíme, a asi aj tí, čo tu nesedia, že tých škôlok je akútny nedostatok a niečo s tým robiť musíme.

    A, a chcem, ale chcem sa opýtať na jednu vec, že to je tá jediná vec, ktorá ma mierne ruší, a to sa teda teším, že si nás tak vyzvala, že aby sme, aby sme diskutovali o tom, že ako by sa to dalo vylepšiť, lebo my sme teda pripravení to posunúť do druhého čítania, a možnože tam sa venovať tomu, na čo sa chcem opýtať, že medzi tými, ktorí môžu zriaďovať a zakladať takéto detské skupiny, mi chýbajú fyzické osoby, lebo vy ste tam dali fyzické osoby len také, ktorých dieťa je v tej detskej skupine. A chcem sa opýtať, že čo vás k tomu viedlo, lebo ja osobne vo svojom, proste poznám ľudí, ktorí práveže naopak už majú odrastené deti a majú založené opatrovateľské centrá pre deti a super im to funguje. A tiež akože majú super vzťah k tým deťom, lebo teda dôkazom sú ich dobre vychované, odrastené deti. Takže či neuvažujete nad tým, že by ste proste nedávali tú podmienku, že len ak je dieťa tej fyzickej osoby v tej detskej skupine, že by ste to jednoducho otvorili pre fyzické osoby ako také, lebo viem si celkom dobre predstaviť aj ľudí, ktorým nebolo dopriate mať deti, že práveže naopak, že možno by mali taký čistý cieľ, že ako sa starať o deti iných ľudí. A chcem oceniť tiež, že neokliešťujete ten priestor vychovávateľov, ktorí môžu pôsobiť v takejto detskej skupine. Tiež si myslím, že je to absurdné, to dávať na nejaké profesie, lebo, ja neviem, poznám inštalatérov, ktorí sú fantastickými otcami, a kuchárky, ktoré sú výbornými matkami, a tiež si nemyslím, že by to mali byť proste nejaké obmedzenia v tomto smere, teda hlavne podľa profesií.

    Čo si ale myslím, ale to je technická záležitosť skôr, že určite by mali mať, ja neviem, kurzy prvej pomoci a proste všetky tie veci, ktoré k tomu patria, ale predpokladám, že to je v tých podmienkach. A ešte chcem upozorniť na jednu vec, ktorú si nespomenula a ktorú podľa mňa tiež rieši tento váš návrh zákona. Ako tá situácia s tými škôlkami je natoľko zlá, že dnes proste matka, ktorá chce ísť pracovať, dá to dieťa hocijakej aupairke bez ohľadu na to, či je to neurológ alebo vzdelaná, alebo nevzdelaná, proste stačí nejaký referenčný list. Problém ale je, že tá aupairka častokrát robí načierno tú svoju prácu, ona na to nemá oprávnenie, proste nie je SZČO, to znamená, že to je presne tá ekonomika, ktorú by štát nemal podporovať, a máme ich veľmi veľa. Ja, ja ako chápem na jednej strane aj tie matky, lebo keď to nevie vyriešiť štát, tak, tak veľmi alebo, alebo, samozrejme, nižšia samospráva, tak ona si veľmi ťažko pomôže. Tak sa potom uchýli aj k takejto veci. A to si myslím, že ten priestor týchto čiernych aupairiek by mohol pomôcť vyriešiť aj ten váš návrh zákona. Takže tí, čo sa skôr zaoberajú číslami a ekonomikou a tak ďalej, tak si myslím, že toto je akože dobrý argument, prečo pristúpiť k podpore tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Ja hneď zareagujem, lebo napriek tomu, že teda ešte patrím k tým mladším, tak niekedy už pamäť celkom neslúži. Takže aby som nezabudla na nič, na to, čo bolo povedané.

    S tými fyzickými osobami, priznám sa, že zatiaľ sme tam dali tie fyzické osoby, ktoré sú teda rodičmi dieťaťa vo veku najviac šesť rokov. Bolo to skôr nad rámec toho zákona českého, lebo Česi majú len tie kategórie predtým. Mne prišlo, že by to mohla byť aj pomoc pre rodičov, ktorí sú doma s deťmi a chcú si privyrobiť a zároveň sa starajú o to dieťa, dobre sa starajú. Čiže je tam aj garancia toho, že o tie ostatné deti bude postarané. Samozrejme, ale nebránime sa. Áno, je pravda, že aj ľudia, ktorým neboli dopriate deti, sú fantastickými pedagógmi alebo teda dokážu pracovať s deťmi, čiže v zásade, v zásade ja sa tomu nebránim. A pokiaľ ide o to, že sa tým eliminuje práca načierno, áno. Úplne je to pravda, plus, samozrejme, návrat rodičov na trh práce je ďalšie plus. Čiže ak by to aj v nejakom momente stálo niečo štát, tak ono sa to niekoľkonásobne vráti potom v podobe toho, že tí ľudia budú pracovať, pretože túto službu budú, dovolím si tvrdiť, využívať najmä pracujúci rodičia, takže tá ekonomika na tom bude zisková.

  • S reakciou pani poslankyňa Nicholsonová. Nech sa páči.

  • Veľmi krátko k tomu, čo si hovorila, teda že chápem ten zámer, že rodičia do šiestich rokov, že si založia, teda poriešia aj svoje dieťa a ešte si aj privyrobia. Tak ale keď tam nedáte to obmedzenie, tak to bude znamenať, že aj oni budú mať tú možnosť, ale nielen oni. Takže, hej. Dobre, ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, pár slov. Ten zákon sem náhle padol, tak som sa len rýchlo pripravoval, ale pár slov dedka, vlastne už aj pradedka, ktorý tých vnukov má okolo seba dosť. Je to dobrý zákon, komplexný, by som povedal, humánny, prosociálny, dobre spracovaný. Vychádza z reality, ktorá tu vlastne je, pozná ju a snaží sa ju riešiť. A nebol to ľahký zákon, lebo naozaj je tam myslené na všetko, až možno až príliš detailne a tak to asi má byť. Chcem podotknúť, že takéto detské skupiny, samozrejme, tu existujú. Mamička má jedno-dve deti, možno aj tri. Stará sa o nich a tak zoberie jej susedku, druhú, tretiu. Hrá sa s nimi a tak ďalej. No je to, samozrejme, treba to legalizovať. Treba dať tomu nejaké pravidlá a treba aj umožniť týmto, ktorí to tak potichu robia, susedsky, aby to mohli robiť proste profi a podľa zákona.

    Ja si tiež myslím, že tie fyzické osoby aj bez detí by tam mohli byť, už či tie deti im vyrástli, alebo ich snáď nikdy nemali, alebo prípadne sú aj slobodní a majú radi veľmi deti a môžu sa im venovať. Čiže toto je určité obmedzenie, že len keď matka s dieťaťom. Ale takých je tiež dosť, ale dal by som tam aj paragraf. Snáď v druhom čítaní, dúfam, že to príde.

    Troška mi nie je jasné, jak je to so vzdelaním, lebo keď vzdelanie, potrebujete byť v materskej škole alebo niekde inde potrebujete dokumenty, pedagogické vzdelanie a tak ďalej, sociálne, čiže či sa tam na to nepozerá? Toto som troška neprečítal, tak ale nedozvedel som sa, ako to tam vlastne je. Ja som bol teraz v sobotu v Seni, to je pri Košiciach, v takom, v materskej škôlke, ktorá patrí teda mestu alebo dedinke, no a som bol mimoriadne prekvapený, jak si z eurofondov dokázali veľmi pekne pripraviť unikátne prístroje, triedy. Lebo treba ich veľmi pochváliť. A teda určite ten sociálny fond alebo možno aj nejaké iné existujú, ktoré by toto mohli podporiť. Tam je problém ten, že keby každá rodinka, ktorá chce toto robiť, mala ten fond žiadať, vieme, že sa z toho fondu vždycky veľa potratí kdekade na čo. Čiže či by nemohol byť nejaký vzorový projekt napísaný, ktorý by potom už všetci kopírovali alebo napísali si tam svoje dáta? Čiže to by veľmi, veľmi tým ľuďom pomohlo. Alebo keby bol jeden odberateľ, ktorý by bol ako pre všetky takéto veci, už by musel byť nejako inštitucionalizovaný, aby prípadne potom dával tým, ktorí sa do tohto vmestia.

    Čo sa týka tej bezodplatnosti. To sa mi celkom neľúbi teda, lebo tak keď je niekto veľmi altruistický a až príliš sociálny, prosociálny alebo prosociálny, tak, samozrejme, môže to robiť aj zadarmo, pochopiteľne, ale do výšky oprávnených nákladov, to je vlastne tak fifty-fifty. No ja by som povedal, že to je mamička, ktorá sa tomuto venuje. Iste je to ťažká práca, kvalifikovaná práca, tak jej treba dať aj nejakým spôsobom zarobiť, keď sa už tomuto venuje, alebo jej umožniť nejaký odpis daní, alebo nejakú inú výhodu by mala mať za to, že si takúto vážnu aj zodpovednú prácu berie na seba. Tam hneď je kopu pokút, až by niečo urobila. Ale aj opačne, myslím si, že niečo z toho mať.

    Posledná vec, že 24 detí sa mi zdá trolinka moc, lebo to niekedy býva v bytoch alebo v nejakých menších zariadeniach. Čiže 24 detí takýchto tam pobehovať je už troška náročné pre takúto skupinu, ale ako maximálny stav nakoniec, keď to tam je, není to zlé. Ale neviem si predstaviť škôlku s 24 deťmi v nejakom rodinnom domčeku. No, v lete ešte-ešte.

    Jeden taký, taká poznámka záverečná je, že vlastne vieme, že je tu demografická kríza, že starí stále stárnu, nie a nie umrieť. Stále je ich viac. A mladí, rodí detí sa menej, stále menej rodia. No viete, že za chvíľku aj 30, v niektorých krajinách aj 40 % starých ľudí. To je problém sám osebe.

    Ale to, že sa deti nerodia, ani Slovensko v tom není žiadny fenomén, skôr je na spodnej stránke tabuľky, tak to znamená aj pre štát, že treba podporovať rodinu, treba podporovať rodinu s deťmi, treba podporovať rodenie detí a tak ďalej, aby aj táto, aby, aby boli snáď detské skupiny a neboli deti do nich. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Ja rovno tiež odpoviem na to, čo sa pýtal pán poslanec Mikloško. Pokiaľ ide o vzdelávanie detí, ja som to hovorila vo svojej úvodnej reči, vzhľadom k tomu, že tie skupiny sú väčšinou koncipované tak, že sú tam deti rôzneho veku, je veľmi ťažké vypracovať nejaký vzdelávací program pre všetky tieto deti. Samozrejme, tak ako som spomínala, tie deti budú vedené k tomu, aby si osvojovali nové zručnosti a rozvíjali svoje talenty. Ale my nechceme zakladať novú vzdelávaciu inštitúciu. My chceme pomôcť vyplniť tú medzeru na trhu v zásade v opatrovateľstve, ak to mám nazvať, alebo v starostlivosti o dieťa, kde teda v prvom rade ide o to, aby ten rodič bol spokojný a pokojný, že o jeho dieťa je postarané. A pravdepodobne len dočasne, kým nenájde miesto v škôlke, pretože každý rodič chce svoje dieťa alebo väčšina rodičov chcú dať svoje deti do škôlky. Niektorí sa rozhodnú byť s deťmi doma, čo je úplne v poriadku, a tiež to podporujem. Ale tí, ktorí chcú ísť pracovať a nemajú miesto v škôlke, tak, myslím si, že túto službu budú môcť vykonávať. K tej, to, že bezodplatne. Samozrejme, že ľudia, ktorí budú pracovať v týchto detských skupinách, budú poberať plat. To je normálne, normálne typ zamestnania alebo podnikania, alebo teda budú normálne platení. Keď som hovorila, že tieto služby môžu byť zadarmo, to znamená, že ak sa obec rozhodne zafinancovať túto službu, tak nebude vyberať od rodičov, ktorí si umiestnia do týchto detských skupín svoje deti. Čiže to bude zadarmo pre tých rodičov detí, ktorí prídu do skupiny. Nebude to práca zadarmo pre ľudí, ktorí budú pracovať s tými deťmi. To v žiadnom prípade nie.

    A k tomu, či 24 detí v skupine je veľa alebo málo. My sme to prevzali z tej českej legislatívy. Samozrejme, že keďže sa odvolávame v zákone aj na vyhlášku ministerstva zdravotníctva, tak nebudú môcť umiestniť 24 detí do nejakého malého bytu, lebo proste tie hygienické predpisy to nedopustia. A to je...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec nechce reagovať. Nech sa páči, pán poslanec Kuffa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, no ja tak možno trošku budem mať taký iný pohľad, ako mali kolegovia tuná predo mnou. A mi to odpusťte, ale nebudem až taký nadšený možno z tohto návrhu zákona, lebo keď som tak vychádzal z tej skutočnosti, ako Janka Žitňanská tuná hovorí, že to je Balíček pre šťastnejšie rodiny. Ono to znie tak ako veľmi super a ja by som sa tak veľmi tešil, ale nemyslím si, že toto by bola jedna z tých ciest. Častokrát, čo sa stáva v dnešných rodinách - rodičia, my sme tí, ktorí sa zbavujeme výchovy a povinnosti starať sa o tie deti. Samozrejme, myslí sa tu aj zladenie toho pracovného procesu a to vyťaženie. Naozaj dnešná doba je veľmi uponáhľaná a nápor jednak na tie rodiny je veľmi silný, aj ten tlak a z luftu sa naozaj nedá žiť. To, samozrejme, nie. Ale veľmi častým zjavom je aj to, že v rodinách a pri výchove my otcovia - a hovorím to aj ja za seba - sme veľakrát tí, ktorí absentujeme v tej výchove a akoby sme sa zriekali tej našej výchovy vo vzťahu k našim deťom. Dovolím si povedať, že naše deti stoja o túto výchovu, rovnako o výchovu matky aj otca. Ale častým javom je v dnešnej dobe to, však len zabezpečiť tú rodinu hmotne, doniesť peniaze, a už v podstate tie deti nech si robia, čo chcú. Myslím si, je to taký problém, ktorý tuná na Slovensku naozaj sa objavuje. Ako Fínsko, keď je predkladaná ako vzor, a tá starostlivosť 7 dní v týždni. Tak ako to som dával pozor v tom úvode toho slova, že to dokážu zabezpečiť. Ja sa pýtam, čo budú robiť rodičia. Pôjdu na dovolenku? Pôjdu preč? Dovolenku majú tráviť s deťmi. Ja viem, že veľakrát to není ľahké a není to jednoduché a niekedy, by som povedal, v úvodzovkách poviem, až otravné niekedy, tak je to ťažké zvládať tú výchovu v tej rodine, keď je viacero tých detí. Ale práve tá, ten spôsob trávenia voľného času mal by byť spolu, spolu aj s deťmi.

    Sedem dní v týždni starostlivosť zabezpečená. Áno, dnešná doba je taká, že sú zamestnania, práce, a to máme tie hypermarkety, ktoré fungujú sedem dní v týždni. Ale zamyslime sa nad, trošku sa pozrime z iného uhľa pohľadu. Odbúrajme túto prácu napríklad v nedeľu, aby tá matka, otec, minimálne tá rodina trávila ten čas aspoň v nedeľu, aby tá rodina komplexne bola spolu. A nie vytvárať možno tuná zase tie detské skupiny, aby ešte aj v nedeľu tie deti šli medzi tie detské skupiny. Má byť aj chvíľa, má byť aj čas, kedy tá rodina je spolu. Ja som za to, aby bola spolu a podľa možností čo najviac. Čo sa týka toho vzdelania a starostlivosti možno tých, poviem, tých opatrovateľov alebo, nechcem povedať, pedagógov, lebo to sme hovorili, že nemusia byť to zrovna pedagógovia, s tým, tam by som problém nevidel, lebo mnohí rodičia nemáme zdravotnícke vzdelanie, nemáme medicínske vzdelanie, nemáme sociálne vzdelanie, nemáme pedagogické vzdelanie a cez to všetko Boh ti zveruje do starostlivosti deti, o ktoré sa musíš starať, hej. A jednoducho je to tak. Tuto by som nejaký problém veľký nevidel.

    Ale napríklad tu je ten § 16, sankcie: "Priestupku sa dopustí fyzická osoba, ktorá poskytuje službu v rozpore s § 4 bez oprávnenia." No, je to také. Ja to otváram ako taký problém, lebo teraz možno doposiaľ fungovala taká tá susedská pomoc, kedy tie možno matky alebo tie rodiny si vzájomne vypomohli v tej službe a starostlivosti. A teraz, ak by ma niekto..., neplatili si.

  • Reakcia z pléna.

  • No, aha, že sa toho nebude týkať. Aha, že to by bola len platená služba, hej, ale tak, aby tam nevznikol ako takto problém. Ale mám to tuná vysvetlené, hej, že keď by to bolo teda v tomto smere, tak je to vyriešené.

    No a potom ešte tak na záver tu len by som chcel spomenúť to, ja napríklad nie som zástancom tej povinnej školskej, predškolskej teda dochádzky, aby bola povinná. Ja som na tom a zastanem sa toho. Ja si viem aj predstaviť to, že dieťa ako šesťročné a rovno nastupuje z rodiny do školy a nezavádzal by som nijakú povinnú školskú dochádzku. Mala by to byť predovšetkým slobodná voľba rodičov, ale predovšetkým aj ich právo, hej, právo vychovávať deti. Ja som taký možno konzervatívny v tom a staromódny v tom pohľade na výchovu ako detí, ale najlepšie je pre to dieťa, si myslím, že čo najdlhšie je doma a vychovávané je práve, práve svojimi vlastnými rodičmi. Ten proces tej socializácie je, dovolím si povedať, najlepší, ak prechádza v kruhu tých najbližších, v kruhu svojich rodičov, aj keď ten širší kontext socializácie nevylučujem, pretože človek je tvorom sociálnym a sa stretáva či so svojimi rovesníkmi, priateľmi a kamarátmi.

    Tuná ešte jedna vec, ktorú som chcel ešte spomenúť, to je tá prevencia sociálnej izolácie ako rodičov. No ono niekedy sa stáva taká tá skutočnosť, že tá matka, keď je opakovane možno na rodičovskom, na tej materskej a má tie deti za sebou, tak áno, do istej miery akoby dochádzalo k takej tej sociálnej izolácii, ale myslím si, že tam, kde sú tie rodiny a v tom širšom kontexte tie rodinné väzby fungujú, kde prichádzajú v podstate tí starí rodičia, do toho sa zapájajú strýkovia a tety, nemyslím si, že takáto hrozba tej sociálnej izolácie pre takýchto rodičov by tuná hrozila. No a potom už len celkom na koniec, že ten pohľad, to som si takú poznámku urobil, že ekonomika získava. Tak to je, áno, to môže byť taký ten jeden pohľad, ale nemusí to tak celkom byť, lebo ak by neboli to dieťa alebo tie deti, ktoré nie sú ako vychované ako dobre, tak veľakrát môžu byť problémom pre tú spoločnosť, teda tá investícia do výchovy je vždycky tou najlepšou, ktorá len môže byť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Áno.

    Nech sa páči.

  • Už nebudem dlho hovoriť. Chcem zopakovať to, čo som povedala, tento náš zákon nechce nahradiť škôlky, nechce ich suplovať, chce len umožniť rodičom, ktorí nedostanú miesto v škôlke pre svoje dieťa a potrebujú sa vrátiť do práce, aby, aby tak mohli.

    K tomu ešte možno zareagujem na pána poslanca Kuffu, keď hovoril o tých supermarketoch a o mamičkách, ktoré tam pracujú, o tom je legitímna debata. Ale čo v prípadoch takých, ako sú profesie napríklad lekárov a zdravotných sestier? Keď je zdravotná sestra s dvomi deťmi, je sama, žiaľ, a má nočnú službu, kto jej pomôže, ak nemá blízkych, ak nemá susedov, ak nemá? V tejto situácii nikto, pokiaľ si tú službu draho nezaplatí. Čiže práve my chceme myslieť aj na tých, ktorí nemajú to šťastie, že si, že majú okolo seba rodinu, ktorí nemajú to šťastie, že si môžu dovoliť zaplatiť babysitterku, aby tiež mohli pracovať, pretože potrebujú pracovať, zo vzduchu sa nedá žiť, si myslím.

    Tieto detské skupiny sme preto aj chceli takto upraviť legislatívne, aby sa nemohlo stávať v budúcnosti, že tie deti budú v nevyhovujúcich podmienkach, že sa proste - z núdze cnosť - urobí niečo, nejakí ľudia sa podujmú, že budú sa starať o deti, nechajú si možno aj za to zaplatiť, ale tie podmienky nebudú vyhovujúce. Tuto presne my hovoríme, v akých podmienkach tie deti musia byť alebo aké tie podmienky musia byť, aby nedochádzalo k tomu, že budú v nevhodných priestoroch alebo v nevhodných podmienkach, že budú sa k nim správať tí vychovávatelia nejak, čo je v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi, takže naozaj chceme len podať pomocnú ruku tým, ktorí dnes nie sú schopní nájsť miesto v materskej škole, v jasliach, tým, ktorí potrebujú sa vrátiť na trh práce alebo ktorí chcú, a nikoho nenútime, aby, aby sa o rodinu nestaral a aby odkladal svoje dieťa na 7 dní v týždni. To, že tá služba je ponúknutá, je jedna vec, druhá vec, ako tí rodičia ju využívajú, ale myslím si, že by malo byť v našom záujme, našej spoločnosti, aby sme pomáhali aj ľudom, opakujem ten príklad zdravotnej sestry, ktorá je sama s dvomi deťmi a má aj nočné služby.

    Takže ale hovorím, som otvorená aj ďalším pripomienkam, tak ako pani poslankyňa Nicholsonová, tak ak sú aj ďalšie, v druhom čítaní, samozrejme, môžme ich tieto vaše nejaké pripomienky zapracovať a ja predpokladám, že o tomto zákone nepočujeme poslednýkrát, pretože už som dostala avízo z ministerstva sociálnych vecí, že im sa ten zákon celkom páči, že sa im páči myšlienka zriadenia detských skupín, že už dokonca aj by mali vycestovať si to nejako pozrieť, možno už aj boli a pravdepodobne tak, ako je zvykom v tomto parlamente, tento náš návrh neprejde a potom, jak sa zmení niečo v tom zákone, tak prejde, ale už tentokrát bude z dielne ministerstva sociálnych vecí. Musím povedať, že ak aj to tak bude, tak budem sa tešiť, že sme upozornili na problém, že sme ho pomenovali, že sme sa nesnažili populisticky hodiť zodpovednosť na samosprávu alebo na niekoho, ale prišli sme s riešením, a pokiaľ teda ministerstvo si ho osvojí, tak ja aj v mene tých rodičov všetkých sa zo srdca poďakujem. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani navrhovateľka. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie prerušujem rokovanie o tomto bode programu, keďže je 12.00 hodín, prajem vám všetkým dobrú chuť a o 14.00 hodine budeme ďalej pokračovať v schválenom programe, a to prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Takže dobrú chuť a o 14.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Počkáme či ideme? Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to prvým čítaním o návrhu skupiny, návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento návrh má parlamentnú tlač 799 a návrh na jeho pridelenie do výborov na prerokovanie je v rozhodnutí 777.

    Teraz dávam slovo poslankyni pani Jane Žitňanskej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 799.

  • Vážený pán predsedajúci, ctená kolegyňa, milí kolegovia, v takomto úzkom kruhu dovoľte mi, aby som predložila ďalší z návrhov skupiny poslancov v Balíčku pre šťastnejšie rodiny. Hovorili sme predpoludním o zdraví, o zdravotnej starostlivosti pre deti o tom, že zdravie je prvoradé. Hovorili sme o tom, že čo mladé rodiny s malými deťmi najviac trápi, je nedostatok škôlok alebo miest v škôlkach, ale nepodstatnou vecou, ktorá trápi mnoho mladých rodín, a nielen teda mladých, ale aj iných rodín aj ľudí, je nedostatok finančných prostriedkov.

    Podľa nášho názoru rodiny s malými deťmi si zaslúžia osobitnú pozornosť z viacerých dôvodov. Tým hlavným je, že práve oni sú dnes v pásme chudoby oveľa častejšie než akákoľvek iná skupina obyvateľov Slovenska. Každý, kto má alebo mal dieťa, to pozná. S jeho narodením sa začínajú rodičovské starosti, radosti a veľakrát aj existenčné ťažkosti. Rodina, v ktorej jeden rodič zostáva s dieťaťom doma, spravidla to býva mama, zrazu čelí výpadku jedného príjmu. Dostáva síce rodičovský príspevok, ale ten aktuálne v hodnote, ak sa nemýlim, necelých 200 eur mesačne. Predchádzajúci príjem pracujúceho rodiča nijako nenahradí. V situácii, keď životné náklady týchto ľudí prudko stúpajú, povedzme si len, čo také dieťa pri príchode stojí alebo čo všetko mu treba zabezpečiť, výbavičku, postupne plienky, ak je treba strava, ošetrenie, hračky a podobne. Je to pre mnohé rodiny existenčne veľmi ťažká doba. Nie je preto nijakým prekvapením, že podľa pravidelného merania rizika chudoby, ktoré robí Eurostat, sú na Slovensku chudobou ohrozované najmä domácnosti s deťmi. Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností v roku 2011 ukázalo, že v pásme chudoby na Slovensku žije takmer tretina rodín s tromi a viac závislými deťmi, je to 32,6 % a viac ako štvrtina osamelých rodičov s najmenej 1 dieťaťom, čiže neúplné domácnosti 26,4 %. To je výrazne viac ako pri akomkoľvek inom type skúmaných domácností a na prekvapenie tiež oveľa viac než napríklad v domácnostiach dôchodcov. Rodiny s malými deťmi sú teda v pasci. Majú množstvo mimoriadnych výdavkov, ale stratia jeden príjem a šanca privyrobiť si je minimálna. Odrádza ich Ficovo znevýhodnenie práce na dohodu, odvody a veľmi nízka atraktivita čiastočných pracovných úväzkov. Je zrejme len jeden rozumný spôsob, ako zodpovedným rodičom pomôcť, vytvoriť im podmienky, za ktorých budú môcť vypadnutý príjem v kombinácii s rodičovským príspevkom aspoň čiastočne nahradiť. Preto novela v balíku opatrení pre šťastnejšiu rodinu predstavila aj riešenie, ktoré výrazne zlepší rodičom šance legálne si privyrobiť. Konkrétne navrhujeme, aby rodič poberajúci rodičovský príspevok mohol legálnou pracovnou činnosťou na dohodu zarobiť ročne až do 3 736 eur, pričom celý takýto zárobok bude zároveň oslobodený od platenia odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne z tohto príjmu, oslobodený od platenia dane z príjmu, keďže ide o príjem nižší ako nezdaniteľný základ dane, a oslobodený od povinnosti podávať daňové priznanie po prekročení hranice 50 % nezdaniteľného základu dane, ako dnes prikazuje zákon o dani z príjmu. Inými slovami, ak súhrnný ročný príjem poberateľa rodičovského príspevku z práce na dohodu nepresiahne výšku nezdaniteľnej časti základu dane z príjmu fyzickej osoby pre príslušný kalendárny rok, pre rok 2013 je to 3 735,94 eura - táto suma sa každoročne zvyšuje - môže si rodič ponechať celú zarobenú sumu a zároveň bude ušetrený byrokracie. Dnes si rodičia tiež môžu privyrábať, pretože nápad SMER-u zakázať prácu pri poberaní rodičovského príspevku, našťastie, neprešiel, ale zo zarobenej sumy viac ako tretinu musia zaplatiť na odvodoch, nehovoriac o absurdnej byrokracii okolo práce na dohodu.

    Takže zhrnutie, navrhujeme, aby rodič mohol popri poberaní rodičovského príspevku zarobiť prácou na dohodu ďalších 3 736 eur za rok, resp. 311 eur mesačne, z ktorých nebude musieť platiť žiadnu daň ani žiadne odvody. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Milanovi Halúzovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, milá kolegyňa predkladateľka, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 799, ako spravodajca určený výborom uznesením č. 89 z 21. novembra 2013 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 777 z 8. novembra 2013 navrhol prideliť návrh zákona aj na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 odsek 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán podpredseda, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram teraz všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal písomne žiadnu prihlášku. Pýtam sa na ústny spôsob. To je do rozpravy. Áno? Áno, to je dobre. Tých tlačítok je tam zopár. Takže áno, jediný prihlásený, uzatváram možnosť.

    Ďalej. Jozef Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená kolegynka, pani poslankyňa predkladateľka, vážený pán kolega spravodajca, vážení kolegovia ostatní a pani kolegyňa, na tejto schôdzi nie je žiadny vládny návrh zákona, ktorý by znova a znova zhoršoval podmienky podnikania, zvyšoval dane, znižoval odvody, tak iba, prepáčte, že z tréningových dôvodov som si dovolil vystúpiť v rozprave k zákonu (povedané so smiechom), k návrhu zákona alebo novele zákona o sociálnom zdravotnom poistení a dokonca i dani z príjmov, ktorý tu predniesla pani kolegyňa Janka Žitňanská, tak aby som nevyšiel z cviku.

    No aby som teda nevyšiel z cviku, tak budem kritický, pretože tento návrh sa mi nepáči a trošku mi to pripomína tie sociálne inžinierske cvičenia, ktoré tu predvádza pán minister Richter obvykle, čiže tentokrát ste ho úspešne nahradili. Stačí si spomenúť, ako pán minister Richter zaviedol odvody z dohôd, kde vy vlastne teraz chcete urobiť výnimku pre ženy, ktoré poberajú rodičovský príspevok. Pardon, ja si to tuná takto, nemám tu notebook, takže takto použijem, ak by bol poruke tak fajn, bude to lepšie, ako pozerať do iPhonu, dobre, tak, tak, tak.

  • Krátka pauza.

  • Dobre.

    Takže tak ako pán Richter, pán minister, zaviedol platenie odvodov z dohôd veľmi nepremysleným a jánošíkovským spôsobom a postihlo to úplne všetkých dohodárov, či majú príjem na dohodu jedno euro mesačne symbolickú za to, že povedzme vedú nejaký detský krúžok, alebo či skutočne zneužívali, zneužívali odvodový systém a zarábali touto cestou na dohodu tisíce eur mesačne a neplatili z toho odvody, tak potom pán minister v rámci sociálneho inžinierstva sem priniesol zmenu, ktorá sa týkala študentov, tak študenti do 18 rokov nemusia platiť odvody, ak zarobia do 68 eur, študenti od 18 rokov vyššie do 26 môžu zarobiť 159 eur a neplatia z toho odvody. No úplne učebnicové, učebnicové príklady toho, ako sa dá sprzniť odvodový systém, čo je veľmi citlivý mechanizmus jednak kvôli tomu, že nám významne ovplyvňuje kvalitu podnikateľského prostredia, jednak jeho dôsledkami je aj zamestnanosť, resp. nezamestnanosť, ktorú máme na Slovensku.

    Čiže toto sú veľmi citlivé otázky, kde si z toho netreba robiť v žiadnom prípade pole pre nejaké experimenty a dobre si zvážiť, čo, kedy a kto navrhne. A z pohľadu opozičného poslanca je také veľmi ľúbivé navrhnúť niečo, čo zlepší životné podmienky rodín, lebo áno, samozrejme, takéto opatrenie bezpochyby zníži dane, zníži odvody mladým rodinám a zlepší ich životné podmienky, o tom sa hádať určite nebudem, ale je potom dôležité, že keď ten opozičný poslanec šťastnou náhodou alebo teda premyslenou svojou činnosťou si vybojuje miesto v ďalších voľbách na opačnej strane barikády a stane sa vládnym poslancom či dokonca členom exekutívy, aby to, čo veselo prednášal v opozícii, bol schopný svojim voličom dodržať a premietnuť do kvalitných zákonov, aj keď bude tie zákony sám písať z pozície či už ministra, štátneho tajomníka alebo vládneho koaličného poslanca. Čiže z tohto pohľadu tento zákon nie je dobrý, pretože určite by som sa podeň ako potenciálny člen budúcej vládnej koalície nepodpísal, pretože ja by som sa podpísal radšej pod zákon, ktorý tu prináša pán Štefanec, ktorý systémovejším spôsobom navrhuje, aby sa oslobodili dohodári spod platenia odvodov v prípade, že ich mesačný, resp. ročný po tom prepočte príjem, to už je technika, nepresiahne 200 eur na mesiac. To je systémové opatrenie, ktorým sa jednak zamedzia špekulácie pri zneužívaní dohôd, ak by tam šlo o vyššie príjmy, jednak tí dohodári, kde tá dohoda plní svoj účel ako istý spôsob privyrobenia, alebo možno aj symbolické odmeny za nejakú občiansku aktivitu a podobne, kde by to splnilo svoj účel a zároveň štátna kasa by o nič neprišla. Čiže kritizujem to, že tu sa má dať výnimka práve len osobám, ktoré poberajú rodičovský príspevok a ktorí sa teda starajú podľa zákona o rodičovskom príspevku v zásade o dieťa do 3 rokov veku, prípadne do 6, ak je dieťa zdravotne postihnuté.

    Kritizujem to napríklad preto, lebo možno niekto povie, to sú také technické prkotinky, ide o princíp, no ja si nepomôžem, mne častokrát naozaj ide o tie technické prkotinky, ale zároveň mi ide aj o princíp, čiže keď už teda má byť zvýhodnená mladá rodina, tak chcem pripomenúť, že keď sa teda rodič stará o dieťa vo veku do 3 rokov, tak poberá nielen rodičovský príspevok, ale môže napríklad poberať aj tzv. jasličkovné, čiže príspevok na starostlivosť o dieťa a neviem, prečo by takéto osoby už mali byť vylúčené z tejto pozitívnej zmeny, a, samozrejme, zhruba polovica matiek po pôrode poberá materské. Čiže nevidím dôvod, prečo by takéto osoby, ktoré poberajú materské, keď už teda mali byť vylúčené z tejto výnimky.

    Ten princíp, že by to malo byť v súhrne za rok do výšky čiastky, nezdaniteľnej čiastky na daňovníka, čo je momentálne pre tento rok plus-mínus 3 800 eur ročne, môže byť v poriadku, tá suma, čiže niečo okolo 315 eur mesačne zodpovedá tomu účelu, s tým by som súhlasil, len ste si to strašne zjednodušili. Áno, to sa povie, v druhom čítaní sa to vyladí. Len to nie je také jednoduché, že napíšete do odseku 2, do § 140a ods. 2, že "ak súhrnný ročný príjem..."

    No v sociálnom poistení neexistuje inštitút ročného zúčtovania, čiže posudzovanie toho ročného príjmu, ako by sa robilo? To by technicky jednoducho nefungovalo, toto skrátka pri všetkej snahe sa takto dnes navrhnúť nedá. Čiže zase sa obraciam na kolegu Štefanca, ktorý by tiež určite rád navrhoval sumu 2 400 eur ročne, lebo to je spravodlivejšie, ale s vedomím, že neexistuje žiadne ročné zúčtovanie v sociálnom poistení, tak hovorí o 200 eurách mesačne. Čiže aj keď to možno nie je tak spravodlivé, ale nemožno sa orientovať v sociálnom poistení na celoročný príjem, lebo sa to skrátka nedá zhodnotiť, nedá vyhodnotiť. Takto to, takto to momentálne fungovať nebude. To je, ako keby ste sem doniesli zákon, že - pán minister Richter - od zajtra bude zavedený UNITAS, pretože potrebujeme tu mať spravodlivý systém ročného zúčtovania, tak nech to funguje. No toto keby aj s väčšinou prešlo v tejto snemovni, čo je, samozrejme, čistá utópia, tak sú skrátka veci, ktoré môžu byť reálne, sú veci, kde treba sa trošku držať pri zemi. To isté potom platí pre zdravotné poistenie, tam ste to vlastne zduplikovali s tým rozdielom, že v zdravotnom poistení existuje ročné účtovanie. A zase ročné zúčtovanie v zdravotnom poistení je veľmi možno jednoduchý, ale na druhej strane aj veľmi komplikovaný inštrument a takto sa to v zdravotnom poistení jednoducho robiť nedá. To by vôbec nefungovalo. Opakujem, ak by mali mať túto výhodu len osoby, ktoré poberajú rodičovský príspevok, tak by to, tak by to pozitívne postihlo - takáto pozitívna diskriminácia - len časť osôb, ale myslím si, že tento problém platenia odvodov z dohôd je omnoho komplexnejší, a toto sú, toto je návrh, ktorý je vytrhnutý z kontextu.

    No a článok III, novela zákona o dani z príjmov, to je, ten článok je úplne zbytočný. Vy vlastne navrhujete, aby takáto osoba nemusela podávať daňové priznanie. No neviem, kto toto konkrétne písal, ale ten, kto to písal, nerozumie zákonu o dani z príjmov, pretože ak má niekto príjmy len z dohody, čiže zo závislej činnosti, tak nemusí podávať daňové priznanie, pretože na základe jeho žiadosti mu urobí ročné zúčtovanie jeho zamestnávateľ. Čiže daňové priznanie sa tam jednoducho nepodáva aj bez toho, že by ste museli hneď meniť zákon.

    A druhá vec je tá, že predstavte si prípad, skúsim to namodelovať. Nejaká osoba, ktorá teda poberá rodičovský príspevok, bude mať príjem z nejakej tej dohody, nie celý rok, každý mesiac pravidelne, ale povedzme pol roka. A čoby! V extrémnom prípade iba jeden mesiac a za ten jeden mesiac zarobí povedzme 3 000 eur. Čiže nepresiahne tú hranicu 3 800 eur, nemusí podávať daňové priznanie podľa tohto, čo ste navrhli, čo vyzerá na prvý pohľad fajn. Lenže keď má niekto mesačný príjem 3 800 eur lebo 3-tisíc eur, tak odpočíta si pri výpočte dane nezdaniteľnú časť 316 eur tohto roku a z toho zvyšku platí preddavok na daň. Čiže predstavte si, že zhruba z 2 700 eur sa skrátka musí zaplatiť 19 % ako preddavok na daň, čo je plus-mínus nejakých 500 eur, a keď sa nepodá daňové priznanie, keď sa neurobí ročné zúčtovanie, v takomto prípade tých 500 eur zostane štátu. Čiže to, čo ste chceli povedať, že tá osoba vlastne neplatí dane, by nebola pravdou, pretože tá osoba, by tej osobe by ten zamestnávateľ strhol 500-eurové preddavky a bez daňového priznania alebo ročného zúčtovania by jej ten štát, ten daňový úrad tých 500 euro jednoducho nevrátil. Čiže tuto nie je správna cesta, takto sa to nerobí.

    Dobre, rozumiem tomu, že je to súčasť vášho balíčka pre mladé rodiny, ale nie je to urobené dobre, a keďže som možno v niektorých veciach puntičkár, nemôžem sa postaviť za taký zákon, je mi ľúto.

  • Ďakujem pekne. S faktickou na pána Mihála Jana Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. A napriek tomu ste mi zobrali papier, vidíte. Ja by som chcela zareagovať na to, čo ste hovorili. Určite ja si vás veľmi vážim ako odborníka na, na túto problematiku a do budúcnosti veľmi rada, teda ak bude možné, budem to aj s vami konzultovať.

    Faktom je, že to, čo ste hovorili, že teraz ideme niečo riešiť pre jednu skupinu, áno. Áno, otvorene priznávame, že vzhľadom aj na to, čo som hovorila v úvodnej reči o tom, ako mladé rodiny s deťmi sú najohrozenejšou skupinou z hľadiska toho, že až neviem koľko percent sa dostáva do pásma chudoby, tak sme chceli pomôcť týmto mladým rodinám. Je to možno nesystémové, ale z môjho pohľadu vzhľadom na tú situáciu, aká je, je to umenšovanie zla. Áno, ak by sme boli vo vláde, riešili by sme to komplexnejšie a určite by sme si nevytrhávali nejakú skupinu z toho celého segmentu, ale by sme riešili komplexne odvody aj dane a určite spôsobom, s ktorým aj vy, si myslím, že by ste boli spokojnejší.

    K tomu ešte, čo bolo povedané, k tomu, že či, či sa robí ten v Sociálnej poisťovni, že neexistuje celoročné zúčtovanie, ste hovorili. Ja som tomu rozumela tak, aspoň keď som hovorila s našimi odborníkmi, že v zásade ide o ten rok ako za zdaňovacie obdobie, že to kopíruje, ale áno, možno sú tam nejaké ešte, ešte nejasnosti, ktoré by sme si mohli vydiskutovať. Napriek tomu si myslím, že by sme sa mali snažiť, aj keď sme v opozícii, prinášať možno nie úplne systémové a komplexné riešenia, ale riešenia, ktoré pomôžu konkrétnym ľuďom, a keď budeme vo vláde, áno, máme predstavu o tom, ako riešiť komplexne túto problematiku odvodov a daní, ale o tom by viac vám vedeli povedať naši ekonomickí experti ako Maťo Chren alebo Robo Žitňanský, alebo Marcel Klimek a ďalší. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S reakciou Jozef Mihál.

  • Ja ešte využijem dve minútky na to, čo som nepovedal priamo vo vystúpení. Pozrite napríklad, čo je tam ešte zle, na čo ste nemysleli. Dávate výhodu osobe, ktorá poberá rodičovský príspevok a pracuje na buď jednu, alebo druhú formu dohody, dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti. Ale čo iné osoby, ktoré iným spôsobom počas poberania rodičovského príspevku, nejakým, nejakým iným spôsobom sa snažia zlepšiť finančnú situáciu tej svojej mladej rodiny? Napríklad matka podniká na nejakú živnosť alebo robí po večeroch preklady, čiže je to samostatná zárobková činnosť. Aký je tam vecný rozdiel medzi dohodou a takýmto drobným podnikaním, že niekto po večeroch sa snaží urobiť nejakú takúto prácu a zlepšiť finančnú situáciu? Prečo ste aj tam nenavrhli takéto oslobodenie od odvodov? Alebo keby tam bol nejaký kratší pracovný pomer, kratší úväzok, veď takých žien je relatívne veľa, na tie ste jednoducho zabudli. Čiže bolo to šité veľmi, veľmi horúcou ihlou a zabudli ste na ešte na jednu dôležitú vec, na ktorú ja tu pravidelne upozorňujem a snažím sa dosiahnuť nápravu, a to je to, že ak žena počas poberania rodičovského príspevku starostlivosti o dieťa vôbec nepracuje, tak za ňu platí dôchodkové poistenie štát zo základu 470 eur, čo jej zakladá budúci nárok na dôchodok, ale keď vykonáva nejakú drobnú, hoci len zárobkovú aktivitu, tak už štát za ňu neplatí a v tom je obrovská - tichá, neviditeľná, ale obrovská diskriminácia takto pracujúcich žien, ktoré sa snažia privyrobiť si popri rodičovskej dovolenke, popri rodičovskom príspevku a na tento aspekt ste vo vašom návrhu úplne zabudli.

  • Ďakujem pekne. Týmto sme ukončili rozpravu, teda uzatváram týmto všeobecnú rozpravu. Chce sa ešte vyjadriť navrhovateľka nejako? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Áno, dá sa ešte myslieť aj na iné formy, aj na podnikateľov, aj na kratšie pracovné úväzky. My sme sa rozhodli konkrétne teda pre prácu na dohodu, ale sme otvorení ďalším, ďalším nápadom, návrhom, pretože naozaj si myslíme, že prioritou by malo byť pomáhať mladým rodinám.

    Takže ďakujem. Toto bolo záverečné slovo, už sa nedá reagovať.

  • Povedané so smiechom.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie je tomu tak. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona má tlač 802 a návrh na jeho pridelenie do výborov bol v rozhodnutí č. 780.

    Pán poslanec Martin Chren, za skupinu poslancov, máte slovo, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, tlač 802.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy kolegyne, vážení páni, aj tento ďalší predložený zákon je súčasťou nášho balíčka pre podporu šťastnej rodiny, hlavne rodín s malými deťmi do 6 rokov, ktorému v podstate patrí veľká časť dnešného rokovacieho dňa.

    Hlavným cieľom všetkých predložených návrhov a takým spoločným menovateľom je podporiť mladé rodiny s deťmi, ktoré patria medzi sociálne najohrozenejšiu skupinu na Slovensku. My ekonómovia sme často kritizovaní z toho, že z grafov sa nenajeme. Nesmieme si však zakrývať oči pred skutočnosťou. To, ako sa dnes dokážeme postarať o budúce generácie, ovplyvní, ako budú dnešné deti neskôr žiť. A čísla hovoria jasne, práve problém detí, a teda rodičov s malými deťmi je jedným z najakútnejších, na riešenie ktorých sa musíme zamerať.

    Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat riziku chudoby a sociálneho vylúčenia v roku 2011 čelilo 24,2 % populácie členských štátov Európskej únie. V prípade detí a mladistvých pod 18 rokov sa to týkalo až 27 %, v skupine dospelých vo veku 18 až 64 rokov mu bolo vystavených 24 % a v kategórii dôchodcov nad 65 rokov 21 %. Rovnaká postupnosť vyplýva z údajov, ktoré Eurostat uvádza aj v prípade Slovenska. Miera ohrozenia detí a mládeže chudobou dosiahla 26 %. V prípade dospelých išlo o 20,6 % a dôchodcov 14,5 %. Celkovo bolo v roku 2011 riziku chudoby a sociálneho vytýčenia vystavených až 20,6 % Slovákov. Údaje, tieto údaje Eurostatu, ktoré som spomínal, vychádzajú z prieskumu príjmov domácnosti a ich životných podmienok a tento prieskum skúmal tiež viaceré faktory vplývajúce na chudobu detí, ako je zloženie a stav domácnosti a tiež situácia pracovného trhu a rodičov, pričom z čísiel jednoznačne vyplýva, že najohrozenejšie sú deti, ktoré vyrastajú v rodinách, kde rodičia majú najnižšiu úroveň vzdelania.

    Toľko stručný všeobecný úvod a prejdime teraz k samotnému návrhu zákona. Cieľom predloženého návrhu je podporiť práve takto ohrozenú skupinu rodín s deťmi vo veku do 6 rokov, ktoré vychovávajú malé dieťa, zároveň však na začiatku ich pracovného života ich príjmy nie sú vysoké. Navrhujeme pri uzatváraní nájomných zmlúv na sociálne byty uprednostniť rodiny s maloletými deťmi do 6 rokov veku. Dôvodom tejto zmeny je podpora rodín, ktoré práve štartujú, to znamená sú na začiatku kariéry, ich príjmy nie sú vysoké, zároveň sa však starajú aspoň o jedno dieťa vo veku do 6 rokov. Preto navrhujeme uprednostniť takéto rodiny, pokiaľ spĺňajú v návrhu uvedené podmienky.

    Zároveň druhým z dvoch bodov návrhu je zníženie povinnosti zložiť pri nájme sociálneho bytu vopred šesťmesačné nájomné na úroveň trojmesačného nájomného. V praxi sa stretávame so skutočnosťou, že o sociálne bývanie žiadajú občania, ktorí sú finančne insolventní na to, aby boli schopní uhradiť šesťnásobok nájomného vopred, ktoré si často mestá a obce definujú vo svojich všeobecných záväzných nariadeniach, a tým využívajú maximálnu zákonnú možnosť. Budúci nájomcovia teda hneď od začiatku majú veľké výdavky, čo sa celkom nezhoduje s koncepciou problematiky sociálneho nájomného bývania. Nájomníci, keďže sú obmedzení príjmom, aby sa vôbec mohli uchádzať o sociálne bývanie, si častokrát musia brať úvery, aj úvery od pôžičkových spoločností na to, aby mohli zaplatiť zábezpeku na nájomné na sociálny byt mestu alebo obci. Okrem toho mestá, obce môžu spisovať a aj spisujú s ľuďmi, nájomníkmi notársku zápisnicu, v ktorej sa odvolávajú na vyhlásenie povinnej osoby nájomcu sociálneho bytu o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 zákona Exekučný poriadok, na základe ktorej je možné nájomcu po vypovedaní nájomnej zmluvy vypratať. Je to z dôvodu predchádzania vzniku nedoplatku na nájomnom a je to ďalšia poistka pre obec, ktorá prenajíma nájomný sociálny byt. Súdne konanie v rámci uvoľnenia nájomného bytu je nesmierne zdĺhavé a samospráva to preto začala takýmto spôsobom riešiť. Preto, aj pretože existuje táto poistka, úplne je postačujúce, aby sa zábezpeka na nájomné na sociálny byt znížila na maximálnu sumu trojmesačného nájomného z tej súčasnej úrovne šesťmesačného. Výber a objem zábezpeky pre správcu bytového domu v objeme trojmesačného nájomného je teda prakticky postačujúce ekonomické riešenie a postačujúcou zábezpekou pre obce a mestá. Touto zmenou sa zároveň sa sociálne bývanie reálne sprístupní tým, ktorí to najviac potrebujú.

    Zároveň mi dovoľte zdôrazniť, že predložený návrh nemá negatívny vplyv na verejné financie a na štátny rozpočet, keďže nezakladá žiadne priame zvýšenie dotácií alebo výdavkov štátu či samosprávy. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, a to pánovi poslancovi Alojzovi Přidalovi.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 252 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, teda aby sa uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. novembra 2013 č. 780 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán podpredseda Národnej rady, prosím, otvorte k predmetnému návrhu zákona všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som písomne nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa teraz, kto so hlási do rozpravy ústne. Nikto. Takže vyhlasujem týmto zároveň rozpravu za skončenú. Nepredpokladám, pán predkladateľ, že chcete ešte nejaké slovo záverečné. Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu v tej istej zostave osôb je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.

    Tento návrh zákona je uvedený ako tlač 803 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 781.

    Teraz dávam opäť slovo poslancovi Martinovi Chrenovi, aby za skupinu poslancov tento návrh uviedol.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, tlač 803.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rovnako ako predchádzajúci, je aj tento návrh zákona je súčasťou Balíčka pre šťastnú rodinu, a to v oblasti zdostupnenia bývania pre rodiny s malými deťmi, ktoré patria medzi sociálne najohrozenejšie skupiny občanov na Slovensku.

    Keď sa povie zdostupniť bývanie pre mladé rodiny, tak v mnohých z nás, hlavne z tých, ktorí sedia tu na pravej strane sály, možno zasvieti v hlave červený výkričník, pretože štát naozaj nie je schopný nejakým spôsobom zabezpečiť dostupné a lacné bývanie pre každého občana. Nemáme na to dostatok zdrojov v štátnom rozpočte, nedá sa predstaviť žiaden veľký megaprojekt výstavby bytov pre každého, kto by mal pocit, že nejaký byt, či už nájomný, alebo vlastný, potrebuje.

    Na druhej strane však stále štát má existujúce nástroje, ktoré využíva, ktorými môže v oblasti získavania bývania pomôcť tým skupinám, ktoré to najviac potrebujú a o ktorých sa štát rozhodne, že starostlivosť o nich je jeho prioritou. A ako som preukázal už v predchádzajúcom vystúpení podobne ako moji kolegovia takmer počas celého dňa, ktorí tu predkladajú aj rôzne iné návrhy, ktoré sú súčasťou Balíčka pre šťastnejšiu rodinu, práve rodiny s malými deťmi sú skupinou, ktorá si našu pozornosť zaslúži.

    Cieľom predloženého návrhu je preto najmä poskytnúť lepšie podmienky pri získavaní pôžičiek zo Štátneho fondu rozvoja bývania pre rodiny s maloletými deťmi, a to tým, že v prvom rade súčasné zvýhodnenia, ktoré už existujú a uplatňujú sa pre iné skupiny osôb, ako sú napr. odchovanci detských domovov a rodiny zdravotne ťažko postihnutých osôb, budú platiť aj pre rodiny aspoň s jedným dieťaťom vo veku do 6 rokov. Nehovoríme teda o žiadnom bezbrehom míňaní. Nehovoríme o tom, že by sa mali navyšovať prostriedky štátneho rozpočtu alebo fondu, Štátneho fondu rozvoja bývania. Náš návrh je fiškálne neutrálny. Hovoríme len o tom, že podporu, ktorá existuje a ktorá pomerne dobre funguje, treba presmerovať k tým, ktorí ju najviac potrebujú, a to sú rodiny s malými deťmi nad rámec skupín, ktoré už dnes sú zvýhodňované pri poskytovaní takýchto pôžičiek. Dovoľte mi stručne zhrnúť všetky zmeny, ktoré navrhujeme v zákone o Štátnom fonde rozvoja bývania.

    V súlade s vyššie deklarovaným cieľom podpory rodín s malými deťmi, aspoň s jedným maloletým dieťaťom vo veku do šesť rokov navrhujeme umožniť požiadať takejto skupine na dobu najviac päť rokov o prerušenie splácania istiny úveru poskytnutého podľa § 8 zákona a o predĺženie jeho splatnosti tak, ako to už dnes platí pre odchovancov detských domovov a rodiny so zdravotne ťažko postihnutým členom. Nehovoríme teda o odklade úrokov, ale o odklade splátky istiny. O predĺžení doby splácania pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Navrhujeme tiež priamo v zákone ustanoviť úrokovú sadzbu úveru podľa § 8 zákona, ktorú budú platiť žiadatelia, teda odchovanci detských domovov, po novom rodiny s maloletým dieťaťom a rodiny so ZŤP členom, a to vo výške úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky pre hlavné refinančné operácie.

    Dôvodom týchto zmien je vytvoriť možnosť, aby dotknuté skupiny osôb v odôvodnených prípadoch ťažkých životných situácií mali možnosť znížiť dočasne svoje finančné zaťaženie bez toho, aby sa im zvyšovala a ďalej rástla istina úveru. To im dáva možnosť prekonať ľahšie takúto situáciu a vrátiť sa k splácaniu svojho úveru po jej prekonaní. Stanovenie sadzby úveru na úrovni úrokovej sadzby pre hlavné refinančné sadzby eurosystému vytvára vysokú mieru istoty pre dotknuté skupiny osôb. Obe tieto opatrenia teda predstavujú praktickú podobu podpory štátu pre mladé rodiny s deťmi a pre ďalšie sociálne znevýhodnené skupiny.

    V ďalšom bode návrhu sa rozširuje skupina osôb, ktoré môžu získať podporu až do výšky 100 % obstarávacej ceny bytu, a to o rodiny s maloletými deťmi. Dôvodom tejto zmeny je zámer konkrétne podporiť rodiny s deťmi, ktoré disponujú obmedzenými zdrojmi a nie sú schopné vo vysokej miere spolufinancovať kúpu nehnuteľnosti. Ďalšou navrhovanou zmenou uvedenou v prvom bode návrhu sa rozširuje skupina osôb, ktoré nemajú povinnosť zrealizovať kúpu bytu priamo od stavebníka, a to o rodiny s maloletými deťmi. Dôvodom tejto zmeny je zámer vytvoriť ďalšiu možnosť získania bývania pre rodiny s maloletými deťmi, ktoré disponujú obmedzenými zdrojmi a staršie byty sú pre ne podstatne lacnejšie než novostavby, a preto predstavujú jedinú možnosť reálneho získania prvého štartovacieho bytu pre mladé rodiny. Zároveň táto zmena predstavuje konkrétnu podobu, podporu pre rodiny s deťmi. Podstatnou zmenou je tiež návrh na vylúčenie iných právnických osôb zo zoznamu žiadateľov o podporu zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Dôvodom tejto zmeny je, že aj v samotnej koncepcii štátnej bytovej politiky do roku 2015 sa uvádza, že pre štát je výhodnejšie využívať ako formu ekonomickej stimulácie podnikateľských subjektov pri rozvoji súkromného nájomného bývania daňové nástroje, ktoré sú pre podnikateľské subjekty oveľa motivujúcejšie a pre štát výhodnejšie než poskytovanie priamych dotácií. Určite najvýhodnejšou formou nie je podnikateľov priamo dotovať zo štátneho rozpočtu. Ide najmä o možnosti ako zníženie základu dane o stanovenú časť investície alebo o úroky zaplatené banke za poskytnutý úver. Okrem toho priamej podpore podnikateľským subjektom môžu pri obmedzených zdrojoch spôsobiť vytláčanie poskytovania podpory obyvateľstvu. Nemali by sme sa dostať do situácie, kedy zo Štátneho fondu rozvoja bývania dostávajú viac dotácií podnikatelia a podnikateľské subjekty ako priamo ľudia, ktorí sú na takúto podporu odkázaní a vo veľkej miere ju potrebujú.

    Zdôrazňujem opäť, že predložený návrh zákona v žiadnej zmene nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet a na celý okruh verejných financií, avšak priznávam priamo, že účelom tohto zákona je presmerovať vo zvýšenej miere podporu jednej konkrétnej skupine obyvateľstva, a to rodinám s maloletým dieťaťom. To je zámer celého nášho Balíčka pre šťastnejšiu rodinu a to je aj účel predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorý bol určený navrhnutým gestorským výborom pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Alojzovi Přidalovi.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 252 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, je to tlač 803.

    Podľa § 73 ods. I zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných príjmov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. novembra 2013 číslo 781 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania zákon v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Prosím, pán podpredseda Národnej rady, otvorte k predmetnému návrhu zákona všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teraz, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Končím možnosť hlásiť sa ďalej.

    Sú tu dvaja páni poslanci: Martin Poliačik a Štefan Kuffa.

    Nech sa páči v tomto poradí.

  • Ďakujem. Martin, veľmi pozorne som počúval tvoju predkladaciu reč a musím povedať, že v zásade ja politicky rozumiem, ale vecne nie úplne rozumiem.

    Politicky rozumiem tomu, že keď si určím nejakú cieľovú skupinu na, ktorú chcem osloviť, tak jej pripravím, jej pripravím nejaký balíček a ponúknem jej nejaké riešenia a to je úplne legitímne. Ale konkrétne pri tomto zákone niektoré veci mi nejdú do hlavy a dokonca si myslím, že, že ten dosiah... ten deklarovaný cieľ, to jest nejaká miera sociálnej citlivosti voči jednej skupine, zároveň spôsobí sociálnu necitlivosť voči skupine, pre ktorú boli tieto, tie súčasné riešenia navrhnuté.

    Ten, ten, tá úplne prvá vec je, že aj odchovanec domu, detského domova, aj človek, ktorý sa stará o člena rodiny s ťažkým zdravotným postihnutím, sú nositeľmi určitého sociálneho hendikepu. Sú nositeľmi sociálneho hendikepu v tom, že aj materiálne aj, aj výchovou, aj prístupom ku vzdelávaniu a na trh práce jednoducho sú znevýhodnení. Jeden tým, že od malička jednoducho nevyrastal v poriadnej rodine a druhý tým, že jeho čas a možnosť investovania energie sú limitované, lebo sa musí starať o ťažko zdravotne postihnutého človeka vo svojej domácnosti. Vy hovoríte, že váš návrh je, je neutrálny vo vzťahu ku verejným financiám, čo beriem, jednoducho máme zadefinované určité množstvo peňazí, ktoré v tom fonde sú, ale keď si zoberieme teraz, že máme tu naozaj sociálne oslabenú skupinu ľudí, ktorá si tie peniaze delila medzi sebou, a vaším návrhom ju podstatne rozšírime, pretože rodín s deťmi je určite viac ako - kľudne do šesť rokov - je určite viac ako, ako odchovancov detských domovov a tých, ktorí sa starajú o, o ťažko zdravotne postihnutých členov rodiny dohromady, tak vlastne sa dostávame do situácie, kde reálny sociálny hendikep riedime, a peniaze, ktoré boli určené na vyrovnávanie tohto sociálneho hendikepu, rozriedime medzi ľudí, ktorí žiadny sociálny hendikep nemajú. Ja dve deti do šesť rokov mám. Viem posúdiť, aká, aká zmena nastane v rodine mladej v momente, keď musí byť celá ťahaná iba z jedného platu plus teda materská a rodičovský príspevok. To znamená, že ja mám pred očami zhruba to rozpočtovanie, ktoré, ktoré takúto rodinu čaká, a súhlasím s vami, že sa dostáva do situácie, kedy je menej schopná pokrývať všetky, všetky výdavky, ktoré s chodom rodiny súvisia, s tým súhlasím, ale zároveň ako človek, ktorý sa rok svojho života venoval práci s postihnutými ľuďmi, tiež veľmi dobre viem, aký je život človeka napríklad na vozíčku, a myslím si, že keď je nastavený nejaký nástroj na to, aby jeho sociálny hendikep vyrovnával, tak nie je šťastným riešením v záujme pokrytia potrieb nejakej vami novodefinovanej cieľovej skupiny ich o možnosti vyrovnávania tohto sociálneho hendikepu pripraviť. To je prvá vec.

    Druhá vec. A čo presne vás vedie k tomu, aby ste, aby ste vlastne nakreslili tú, tú hranicu pri tých šiestich, šiestich rokoch veku dieťaťa? Skúsenosti nám hovoria, že práve v šiestich rokoch nároky na, na priestor dieťaťa rastú. Tým, že ide do, do školy, že potrebuje už viacej priestoru na, na samostatnú prípravu, že začína si definovať nejaký svoj vlastný životný priestor, tlačí na tú rodinu v tom, že jednoducho musia sa možno niekedy obzerať po tom, aby išli bývať do väčšieho alebo aby skvalitnili svoje bývanie. V prípade, že ideme otvárať naozaj priestor pre, pre rýchlejšie alebo efektívnejšie, alebo vo väčšom objeme čerpaní, čerpanie peňazí z fondu bývania, potom, potom neviem, prečo sa máme baviť iba o rodinách do, s deťmi vo veku do šiestich rokov. Ak je odpoveďou na to to, že to má byť to najcitlivejšie obdobie, a preto tam je vlastne tiež ten, ten nástroj päťročného odloženia splátok hypotéky, O. K., to beriem, ale opäť mi to príde ako nie príliš, nie príliš systémové riešenie mladých rodín. Skôr mi to príde, ako branie vecí z druhej strany, že najprv mám cieľovú skupinu, ktorej chcem niečo ponúknuť, a až potom na to navliekam nástroj, čo si nemyslím, že je úplne šťastné.

    S tou druhou vecou by som sa vedel naučiť žiť, počkám si na odpoveď, ale s tou prvou vecou popravde sa naučiť žiť neviem. Myslím si, že ak máme zadefinované skupiny ľudí v spoločnosti, ktoré majú reálny sociálny hendikep, mali by sme nástroje pre nich cieliť a targetovať len na takého skupiny. To, že má niekto malé dieťa, nie je sociálnym hendikepom. Je to prirodzená súčasť spoločenského života. Áno, aj ekonomické, aj legislatívne nastavenie celej spoločnosti má byť také, aby takýmto rodinám pomáhala, pomáhalo, a máme vytvárať také podmienky, aby mladé rodiny mali deti. Hej? Rieši nám to demografický, demografický problém, ktorý v spoločnosti máme. Ale nemyslím si, že práve toto je ten šťastný spôsob.

    Posledná vec je, je vzťah rodičov a toho dieťaťa. Ak sa bavíme o rodinách, tak by sme mali podľa mňa normálne hovoriť o rodičoch a dieťati. Môže to byť dokonca single rodič a dieťa, častokrát single matka s dieťaťom je v oveľa horšej pozícii, ako je mladá rodina s malým dieťaťom, a ak teda, ak teda by nám malo ísť o to, aby deti do 6 rokov vyrastali v čo najlepších podmienkach, preto vôbec nevidím dôvod, prečo by sme mali legislatívne uprednostňovať mladé rodiny, keď my máme obrovské množstvo detí, ktoré buď žijú iba s jedným rodičom, alebo s rodičmi, ktorí nie sú manželia. Zvlášť teda od liberálneho krídla vašej strany mi to príde ako, ako, ako trochu, trochu zvláštne. Podľa mňa, keď sa bavíme o rodine a deťoch, tak sa máme baviť o záujme dieťaťa, nemáme uprednostňovať nejaký model rodiny, nech si ho už zadefinujeme akokoľvek.

    Nakoniec to zosumarizujem, ja súhlasím s cieľom, ako člen tejto cieľovky s ním súhlasím, ale obávam sa, že, že na to, aby boli reálne naplnené tieto ciele, je treba systematickejší prístup k legislatíve, to je prvá vec a druhá vec, netreba na úkor, netreba v záujme uspokojenia jednej cieľovej skupiny reálne začať znevýhodňovať skupiny, pre ktoré tieto nástroje boli nastavené doteraz. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Poliačika je jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, Martin Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne, Martin, za tieto pripomienky. Dovoľ mi sa k nim vyjadriť. Zachytil som tri základné body.

    Otázka, či sú rodiny s maloletými deťmi špecifickou skupinou, ktorá si zaslúži našu povinnosť, na tú ja dávam odpoveď: áno. Ten sociálny hendikep, ktorý hovoríš, sa prejavuje napríklad v najvyššej miere ohrozenia chudobou, ktorá reálne túto sociálnu skupinu na rozdiel od ostatných postihuje. Preto si myslíme, tak ako si v podstate aj prijal účel navrhovaného zákona, navrhovanej novely, že si zaslúži osobitnú pozornosť.

    Bohužiaľ, stratil som sa v tej tvojej druhej a asi hlavnej pripomienke, ktorá je založená na tom, že uprednostnenie tejto skupiny by malo nejakým spôsobom vytlačiť iné, reálne a viac sociálne ohrozené skupiny z podpory zo ŠFRB. Toto nie je pravda, pripomína to skôr metódu, ktorú sám kritizuješ napr. u ministra Kaliňáka, že vytvoríš si nepriateľa a útočíš naňho, avšak tento zákon nič také nespôsobuje.

    Po prvé platilo by to vtedy, keby rozšírením podpory na túto skupinu sa reálne ubrali peniaze, ktoré idú iným skupinám. To sa však v tomto návrhu nestáva. Dnes zo ŠFRB nie sú všetky peniaze poskytované tým dvom skupinám, zdravotne ťažko postihnutým a odchovancom z detských domovov, že by sme im z nich išli uberať, sú poskytované aj úplne bežným ľuďom.

    Po druhé my nehovoríme v tomto návrhu zákona o žiadnom uprednostňovaní. Každý, kto žiada o nejakú podporu zo ŠFRB, musí splniť ďalšie existujúce podmienky ŠFRB. My len hovoríme, že keď už splní tieto podmienky a patrí do jednej z troch skupín, oproti súčasným dvom pridávame tretiu - maloleté dieťa, môže dostať výhodnejšie podmienky pri splácaní úveru, nižšiu úrokovú mieru, prestávku pri splácaní istiny do 5 rokov napríklad, môže si kúpiť starý byt, nemusí kupovať byt v novostavbe, čím sa nakoniec môže dosiahnuť aj to, že tej podpory nakoniec zostane pre viac...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou, nech sa páči, Martin Poliačik.

  • Ďakujem. Martin, keď si odstrihneme všetky ostatné faktory, tak nám ostane nejaký pool peňazí, ktorý, na ktorý doteraz mali nárok dve skupiny, hej. To znamená, že...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, ale oni, oni boli zvýhodnení, oni boli ako keby prioritne brané. A vy ju rozširujete o tretiu. To znamená, lebo, lebo inak by ten, inak by ten, ak hovoríš, že všetci mali doteraz rovnaké, rovnaké možnosti, tak potom by nemalo význam zaraďovať k tým dvom ešte tretiu, lebo ak splní podmienky, tak dostane, ak nesplní, tak nedostane. Nie, vy sa ju snažíte potlačiť trochu vyššie. A ja hovorím o tom, že pri odstrihnutí všetkých ostatných faktorov, ak jediným faktorom je zaradenie sa do tých dvoch skupín, tak vy dneska ten pool, ktorý tvorili dneska tie dve skupiny dohromady, rozširujete, rozširujete o plus rodiny s deťmi do 6 rokov. Rád, rád si to nechám vysvetliť, že je to inak, ale tak som to pochopil. A hovorím, že ak je to tak, tak potom tie dve skupiny budú znevýhodnené, lebo v podstate, ak doteraz ich bolo dajme tomu tisíc, a vy k ním pridáte ďalších 5-tisíc rodín, tak doteraz bola ich šanca 1 : 999 a teraz bude ich šanca 1 : 4 999. A ak to nie je pravda, tak je možné, že, že som niečo prehliadol a rád si to nechám vysvetliť, ale zatiaľ to vidím takto. Ďakujem.

  • Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť?

  • Reakcie z pléna.

  • Óh, sorry! Ospravedlňujem sa ešte raz. Štefan Kuffa. Ak chcete, pán navrhovateľ, potom môžete zaujať.

    Štefan Kuffa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, spravodajca. Chcel som k predkladateľovi hovoriť v úvode, keď môžem poprosiť. Ja som...

  • Reakcia z pléna.

  • Veď však v poriadku, ja som len chcel poprosiť, teda chcel som poďakovať predkladateľom a človek niekedy tak žasne, ku akým premenám dochádza v priamom prenose a za akú krátku dobu. Martin, nie tak dávno si tu bol a obhajoval si iné zákony, ale ja ťa chcem pochváliť, ale zároveň aj povzbudiť, lebo je to Balíček pre šťastnejšiu rodinu a ty si tuná ako predkladateľ, to je super. Sa teším a dúfam, že to berieš aj naozaj úprimne, to, čo predkladáš, lebo ja vám to aj podporím, je to naozaj veľmi dobrá vec a nezhodujem sa tuná s Martinom Poliačikom, ktorý tuná argumentoval, bolo to také iracionálne, dovolím si povedať, pretože rodiny s malými deťmi a vo veku do 6 rokov naozaj majú veľmi veľa problémov a je to sociálna skupina, ktorá má tuná problém, rovnako je to, by som povedal, možno aj porovnateľné práve s tými odchovancami z tých detských domovov a podobne je to aj pri tej skupine tých rodín so ZŤP, zdravotne ťažko postihnutá osoba keď je v rodine, myslím si, že rodina ako taká a zvlášť mladá rodina má veľmi veľa výdajov a veľa problémov, koľkokrát je to tak, že v tej mladej rodine väčšinou matka, tá býva ako doma, obrovský problém je aj s financovaním a udržiavaním takejto rodiny. Chcem teda aj poďakovať vám za túto snahu a vyjadrím sa ešte tak len veľmi málo ako kratučko k tomu predchádzajúcemu návrhu zákona, ktorý je taký veľmi jednoduchý, ale veľmi dobrý, a tá povinnosť zložiť vopred to trojmesačné, tú trojmesačnú platbu, teda je skrátená zo 6 na 3 mesiace, čo je tiež veľmi, veľmi dobrá vec. Chcem ťa ubezpečiť, že kedykoľvek prídeš tuná s návrhom zákona, ktorý podporuje rodiny a rodinu, vždycky som ochotný ho podporiť a nenechaj sa pomýliť tuná zase demagógiou, ktorá sa tu častokrát ako rozlieha v pléne tejto Národnej rady, a myslím si, že nejde tu vôbec o nejakú diskrimináciu tých iných rodín, ktoré tu pred chvíľou kolega ako spomínal, vôbec nejde, ale práve naopak a nebáť sa to aj povedať, aj úplná rodina aby mala tú výhodu, aby sa oplatilo žiť v normálnom zväzku medzi mužom a ženou. A podporovať to, všemožne to podporovať aj takouto drobnosťou, ktorú tuná teraz ako dávate, lebo tá legislatívna zmena nie je tuná veľká, ale má pozitívny dopad na tie rodiny.

    Ja myslím, že to asi stačí, že ak som vás pochválil, či treba chváliť ďalej (povedané so smiechom), ja myslím, že stačí, a zároveň ťa aj povzbudzujem, aby si vytrval v tom a aby si to naozaj bral aj tak úprimne. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami 4 poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Martin, chváli ťa Štefan Kuffa.

  • Povedané so smiechom.

  • Hej? To je, áno, super. Ale som rád, že mi, že si mi, Štefan, pripomenul tú poslednú časť vlastne môjho vystúpenia, takže sa k nej vrátim, je podľa mňa pomýlené, je pomýlené v tom, keď sa staráme o zdravý vývoj detí a čo najlepší vývoj detí, rozlišovať typy rodiny, v ktorých tieto deti žijú. Pretože dieťa potrebuje zdravý harmonický a čo najlepší vývoj bez ohľadu na to, či žije so zosobášeným párom, či žije s párom rodičov, ktorí nie sú zosobášení, alebo že sú druh a družka, či žije s mamou, s otcom, s dvoma mamami, s dvoma otcami, je to úplne jedno. Štát má v prvom rade dbať na to, aby podmienky pre rozvoj takéhoto dieťaťa boli čo najlepšie. A ak by bol takýto návrh zákona úprimný, tak by nerozlišoval, v akom type rodiny tie deti žijú, a nastavoval by podmienky pre každého rovnako. Alebo dajme tomu by boli tie podmienky nastavené iba pre rodiča, ktorý má dieťa do 6 rokov, bez ohľadu na to, či s ním žije sám, alebo s ním žije s partnerom, alebo s partnerkou. To by som bral. Ale opäť, to, že sa to targetuje iba na zosobášené páry, mi proste zaváňa a ja si myslím, že aj pre predkladateľa to, že ho pochváli Štefan Kuffa, by malo byť varovaním...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, ja chcem tiež teda vyjadriť prekvapenie nad tým obratom, že teda Martin začína riešiť takú tú sociálnu oblasť až, lebo to je nespochybniteľný fakt, že rodiny s malými deťmi sú najviac postihnuté chudobou, ale toto, na to idete úplne zle podľa mňa. Úplne zle, pretože odídenci z detských domovov a ľudia, disabled people, ktorí dostávajú peniaze zo Štátneho fondu rozvoja bývania, tam je úplne jasne a objektívne merateľný ten hendikep a mne sa strašne nepáči na tom vašom návrhu to, že ste to ohraničili tými 6 rokmi a jednoducho že to neriešite komplexne, pretože ja som matka 15-ročného decka a 6-ročného decka, a môžem ti povedať, že problém mám s tým 15-ročným, vytvoriť mu podmienky na to, aby dokázal fungovať, kdežto tá moja malá žije so mnou v kuchyni a spí v mojej posteli. Takže to je úplne postavené na hlavu a ja sa nemôžem ubrániť pocitu, že vy proste cez toto účelovo oslovujete svoju voličskú neviem či základňu, ale proste ten voličský potenciál naháňate medzi, medzi, medzi tými akože relatívne mladými, lebo to sú tí, čo majú tie deti do tých 6 rokov, a tí ostatní akože nič a vytvárate super kategóriu proste občanom, ktorí majú byť zvýhodnení len preto, že majú doma 6-ročné dieťa. Ja sa pýtam, čo s tými 7-ročnými, čo s tými 8-ročnými a čo s tými 15-ročnými.

  • Štefan, ja si myslím, že tá pravda je niekde uprostred. Ako ja ako ty si myslím, že manželstvo je zväzok jedného muža, jednej ženy, tu sa zhodneme, ale tu je naozaj uprednostňovaná len jedna rodina a ja súhlasím teraz aj s pani Nicholsonovou. Nerozumiem, prečo do 6 rokov. Prečo nie do sedem, prečo nie do osem, do deväť alebo do 18? Ako tak tomu, tuto, tuto ja nevidím naozaj žiadnu logiku, no ale ja si myslím, že úplná rodina je aj rodina, ktorá nemá požehnané deti. Jednoducho žijú manžel a manželka, nemajú deti, to je podľa mňa úplná rodina, možno ešte nemali takú odvahu alebo majú dôvody, aby si neosvojili dieťa, a táto rodina je úplná. No ale podľa mňa ako tu nemôžme nejakým spôsobom ani odsunúť osamelú matku alebo slobodnú matku, ktorá si, ktorá si nechá dieťa, ktorá ho nezabije, jednoducho a tá by mala byť podľa mňa ešte možno, možno skorej uprednostnená alebo aspoň rovnako ako, ako, ako, takáto, takáto rodina. No mne sa zdá, že tento zákon, bohužiaľ, od predkladateľa je naozaj taký trošku, trošku teda populistický, a zdá sa mi, že naozaj, veď každá rodina má skoro, teda tá mladá, ktorá začína, dieťa do 6 rokov a ale, ale ten zákon uprednostňuje naozaj tých postihnutých zdravotne a tých, tých odchovancov detských domovov. Takže toto, toto sa mi zdá, že toto je tak na hranici ako, a mne sa zdá, že tá spravodlivosť je niekde inde, a účel je teda nejak tu ukázať, že my sme tu strana, ktorú, ktorá sa chceme starať o nejakú šťastnú, šťastnú rodinu, akoby ostatní sme nemali záujem, teda...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Kolegyne, kolegovia, milý Štefan, ja som z tejto debaty naozaj smutný. Ako už som zažil hocičo v tomto parlamente za to krátke obdobie, čo sme tu, ale proste ja mám z dnešného popoludnia dojem, že sa tu proste, a dovoľte mi tú politologickú odbočku, že sa tu deje debata, ktorú môžme označiť márnosť nad márnosť. Si predstav - aj predkladateľ, aj Štefan -, že sa tu bývalý SaS-kár mláti so súčasným SaS-károm. Majú výhrady k návrhu a podľa mňa tento návrh prejde, iba ak bude tu 76 rúk a za ňu vyletí. Ja rozumiem aj vašej snahe, keby som mal ísť vecne k tomu zákonu, že možno ste sa rozhodli vo vašej politickej strane, že téma detí je dôležitá, a preto aj tá legislatívna smršť, ktorá ide na tému detí, ale skúsme si uvedomiť, myslím, že to tu hovorila pani poslankyňa Žitňanská pri inej príležitosti, že tu sa robí politika, a ja mám teda pocit, že teraz tú politiku robíme hrozne zle. Jeden jediný návrh alebo jeden jediný komentár sme nedostali z protistrany, od tých, od ktorých by mohli tieto návrhy prechádzať, a nemyslím si, že v alternatíve voči vládnutiu, ktorú by sme mali reprezentovať, robíme teraz dobre. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Skúsim tak všeobecne na všetkých ako reagovať, ale zvlášť tuná na kolegu Alojza Přidala, ktorý takto pekne vykreslil, akože tu existujú ďalšie rodiny. Pán kolega, ale ja by som ti toto odporúčal asi takto a to odporúčam aj tým rodinám neúplným, ktoré sú, a možno tie slobodné matky, nech sa vydajú. Ak sa vydá, prosím, má to dieťa do šesť rokov, vec je vyriešená. A to je veľmi a toho Martina musím len povzbudiť tuná, aby vydržal v tomto, v tomto smere.

  • Smiech v sále.

  • Avšak možno, keď bude ako mladoženáč a sa ožení, aby aj on spadol do tejto, do tejto skupiny, a naozaj vytvárať tu podmienky také, že aj vytvára tá legislatíva, istým spôsobom dáva podnety na to, aby si mal usporiadanú rodinu práve medzi mužom a ženou. A tá šťastná harmonická rodina, kolega Martin Poliačik, tak to je, na omyle si, hej, že dieťa má právo na to šťastie, a to je jedno, že či to dieťa vychovávajú dve matky alebo dvaja otcovia. To je blud. To je blud na entú, lebo ty by si, ty by si asi tiež nechcel mať dvoch otcov alebo dve matky.

  • Reakcia z pléna.

  • No a, tak ja reagujem na teba, jak keď si to rozprával, tak mi neskáč do reči, buď taký dobrý, ja som ti neskákal do reči, ja som si to vypočul, tak ti neskáč mne do reči. Opakovane to robíš, tak sa trošku drž na uzde, máš tam na to dve minúty, aby si na to reagoval. Nie je šťastná taká rodina. A tu je právo dieťaťa. Kde je právo dieťaťa, ktoré sa neberie do úvahy? Ja by som nechcel mať dve matky alebo dvoch otcov a žiť v takejto rodine. Je to čosi, čo v podstate deformuje tú rodinu a deformuje ten obraz. Naopak, ja si veľmi toto cením, že je tu takýto návrh zákona. Naopak, si viem predstaviť, že by zvýhodnené boli tie rodiny, kde majú aj staršie deti k tomu veku, samozrejme, to by sa dalo ešte otvoriť, ale nech tá rodina je.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán poslanec, ako navrhovateľ záverečné slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Po tejto debate, ktorá bola farbistejšia, než som pôvodne očakával, dovoľte mi, keďže doba faktických pripomienok bola príliš krátka na zareagovanie a vysvetlenie možno všetkých nie úplne dobre pochopených aspektov tohto predloženého návrhu zákona, aby som skúsil dovysvetliť a vyjadril sa aj k debate, ktorá tu prebehla.

    Už na začiatok by som chcel povedať, toto je pôda Národnej rady Slovenskej republiky. Tu sa robí politika. Sme tu nato, aby sme robili politiku. Ale je rozdiel medzi tým robiť politiku a politikárčiť. Robiť politiku znamená prichádzať aj z opozície, aj keď tu niektorí kolegovia nemajú toľko chochmesu, aby tu sedeli a počúvali predložené návrhy zákonov, hoci idú práve v ústrety tým skupinám obyvateľov, ku ktorým sa sami hlásia, a hovoria, že za nich bojujú. Aj tak ako opoziční poslanci máme povinnosť snažiť sa predložiť dobré novely a návrhy zákonov, ktoré môžu konkrétnym ľuďom na Slovensku pomôcť zlepšiť ich život. To znamená v mojom ponímaní robiť politiku. Politikárčiť v mojom ponímaní znamená ísť proti takejto snahe. Napríklad účelovo sa snažiť potápať návrhy zákonov svojich kolegov len z určitej žiarlivosti, z pocitu toho, že niekto vstúpil na nejaké územie, ktoré doteraz mala vyárendované napríklad iná politická strana a podobne. Toľko poznámka na úvod a dovoľte mi teraz dovysvetliť niektoré aspekty tohto zákona.

    Najzávažnejšou pripomienku, ktorú som zachytil, bola pripomienka Martina Poliačika smerovaná k tomu, že rozšírením poskytovaných výhod pre rodiny s maloletými deťmi vznikne akýsi crowding out effect - efekt vytláčania pre ostatné skupiny. To však jednoducho nie je pravda. Zo ŠFRB je dnes poskytovaná podpora omnoho širšej skupine osôb, nielen odchovancom detských domovov a nielen zdravotne ťažko postihnutým osobám. Tieto osoby ani nie sú nejakým spôsobom uprednostnené pri získaní dotácie. Oni majú len zvýhodnenia, ktoré my navrhujeme rozšíriť. To znamená, platia nižšiu úrokovú sadzbu, môžu požiadať o odklad splácania istiny na päť rokov a podobne. My nehovoríme, že rodiny s malými deťmi budú uprednostnené, prídu na ŠFRB a dostanú pôžičku, ktorá sa kvôli tomu neujde nikomu inému. Tie pravidlá pre získavanie pôžičky zostávajú stále rovnaké. My len hovoríme, že keď splnia podmienky, tak pri samotnom splácaní dostanú určité výhody. Nižší úrok, možnosť odloženia splácania. Dostanú ďalšiu výhodu. Nemusia kupovať byt v novostavbe, môžu si kúpiť aj starší byt. Tým sa dokonca ešte ušetria prostriedky ŠFRB, keďže staršie byty sú lacnejšie než byty v novostavbách. A dokonca zavádzame aj ďalšiu klauzulu, že zastavujeme poskytovanie dotácií i tzv. iným právnickým osobám práve preto, aby sa vytvoril väčší priestor pre poskytovanie priamo ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. Čiže inými slovami neplatí to, že dnes malo nárok na pôžičku zo ŠFRB tisíc ľudí a my to rozširujeme na 5-tisíc a šanca tých znevýhodnenejších, ako to nazývaš Martin, sa tým pádom zmenší. Nepoznám teraz presné čísla, ale ak doteraz pôžičku dostávalo 10-tisíc ľudí, tak ju ďalej budú dostávať, 10-tisíc ľudí, len sa rozširuje skupina z tých, ktorí tu pôžičku dostali, ktorí budú mať výhodnejšie podmienky splácania. Nikto sa nevytláča, nijakým spôsobom sa neubližuje ani osobám ZŤP, ani odchovancom z detských domovov. Tie budú mať, tí budú mať svoje výhody stále také, aké mali, a nepripravia sa o príležitosť získať pôžičku. Naopak, som presvedčený, že náš návrh zákona ešte túto príležitosť pre nich zvýši, pretože vďaka tým opatreniam, ako sú tie, to je vylúčenie tých iných právnických osôb, zostane ešte viac peňazí na poskytovanie priamo takýmto ľuďom, ale aj ostatným, ktorí môžu o pôžičku zo ŠFRB požiadať aj dnes a nespĺňajú kritérium žiadneho sociálneho vylúčenia, ktoré je v zákone uvedené. To znamená, celá tá argumentácia toho, že niekoho pripravíme, sociálne znevýhodneného, o možnosť získať peniaze zo ŠFRB, jednoducho neplatí, pretože tento zákon nestanovuje ten účel.

    V predchádzajúcom návrhu zákona o nájomných bytoch - máš do určitej miery pravdu, pretože tam hovoríme, že rodiny s malými deťmi majú byť pri poskytovaní nájomného bytu zvýhodnené pred ostatnými uchádzačmi. To znamená, tam už potom môže nastať to, že inému sa neujde. Že tí, ktorí majú malé deti, budú pri, keď má obec 20 nájomných bytov, bude musieť uprednostniť tých, ktorí majú malé deti. Avšak v tomto návrhu zákona nič také nenavrhujeme a nezavádzame. To je možno prvé vysvetlenie.

    Druhé vysvetlenie a možno trošku sklamem Števa Kuffu, aj keď musím povedať, že trošku mi vadí to, čo tu zaznieva, a to, čo tu zaznieva aj na jeho adresu, pretože viem, že s kolegom Štefanom Kuffom sa v mnohých veciach nezhodnem a dokonca si občas v parlamentných kuloároch do veľkej miery vychutnávam dlhé debaty s ním na rôzne témy. A hlavne na témy etického rozmeru a charakteru. Ale veľmi si Štefana vážim ako osobu v tom, čo robí vo svojom civilnom živote, a za to, ako sa o ľudí stará, a za to, ako sám žije. Pretože poznám mnoho ľudí, ktorí hlásajú najrozličnejšie vysoké morálne normy, a pritom sami podľa nich nežijú. Vodu kážu a víno pijú. Pri Štefanovi, aj keď možno v 90 % vecí s ním nesúhlasím, tak aspoň viem, že to, čo hlása, aj naozaj žije. Nestane sa mu, keď sa debata v tomto parlamente dostane do nejakej vyslovene ideologickej roviny a začne tu konflikt medzi liberálmi a konzervatívcami, že niečo hlása, a potom nepríde za svoj návrh zahlasovať. Nestane sa mu, že berie, nechcem povedať meno Božie, ale meno tých návrhov, ktoré presadzuje, do úst nadarmo, že sa oháňa, využíva ich v politickej kampani. Najviac používa napríklad tému registrovaných partnerstiev a potom nemá ani toľko chochmesu, aby prišiel do sály ako predseda strany, ktorá si na tomto postavila svoj volebný program a ani za ne nezahlasuje. To sa mi nepáči, pretože keď niekto bojuje za nejakú tému a naozaj za ňu bojuje, aspoň viem, na čom som. Keď niekto používa nejakú tému len ilúziu na získanie voličských hlasov, to je politikárčenie, a nie robenie politiky.

    Vítam ten návrh, ktorý tu zaznel aj zo strany pána kolegu Přidala, rozšíriť podporu aj na nielen klasické rodiny, ale napríklad aj pre tých, ktorí sú ešte sociálne ohrozenejší. My sa naozaj zameriavame na tie deti a priznávam, že toto môže byť nedostatkom nášho návrhu a že práve napríklad deti len s jedným rodičom by nemali byť vylúčené z takéhoto návrhu, a budem veľmi rád, ak takýto návrh v druhom čítaní, ak tento návrh prejde, a tu apelujem aj na kolegov zo strany SMER, pretože toto je návrh, ktorý naozaj nezvyšuje nároky štátneho rozpočtu a naozaj je pre ľudí a naozaj zvyšuje istoty pre ľudí. Ak by tento návrh náhodou prešiel, budem veľmi rád, ak sa pripraví možno aj spoločne pozmeňujúci návrh v takomto znení.

    Ak mám zareagovať na pripomienku detí do 6 rokov, myslím, že je to čisto legislatívno-technická otázka. Jednoducho sú to práve deti vo veku, rodiny s deťmi vo veku 6 rokov, ktoré sú našou legislatívou špeciálne chránené, či už je to napríklad doba materskej pre matku, ktorá má dve deti a podobne. Práve ten vek do 6 rokov je vek, kedy dieťa nastupuje do školy. To znamená, že rodičia často sú, stratia príjem, pretože musia byť s ním doma a starať sa oň, ak nevyužívajú škôlku. Vieme, že miest v škôlkach je dnes na Slovensku absolútny nedostatok, že je to obrovský problém, ktorý ľudí trápi. Aj preto ďalším z nášho balíčka návrhov pre šťastnejšiu rodinu bolo založenie detských skupín inšpirované vzorom z Českej republiky, ktoré prezentovala kolegyňa Janka Žitňanská, a som rád, že som počul aj napríklad zo strany Lucie Nicholson pochvalu na tento návrh. To znamená, je to určite vec, ktorou sa treba zaoberať.

    Celkovo. Nemyslím si, že je konzervatívne, liberálne alebo akokoľvek inak ideologické pozrieť sa na štatistiky, pozrieť sa na čísla a vidieť, že deti, rodiny s malými deťmi sú najohrozenejšou sociálnou skupinou na Slovensku, dokonca ohrozenejšou než ľudia v dôchodkovom veku. A že sú teda sociálnou skupinou, ktorá si zaslúži našu primeranú pozornosť aj tu na pôde Národnej rady, aj keď sme len "poslancami opozičných politických strán". Môže sa stať, že niektoré návrhy, ktoré zaznejú z opozície bez celého veľkého štátneho aparátu za nami, nie sú úplne technicky dokonale pripravené. Nemyslím si, že je to úplný prípad tohto zákona. Ale bol by som veľmi smutný a musím povedať, že hlasovanie aj o tomto bode a o predchádzajúcom bode naozaj bude takým lakmusovým papierikom a ukáže, komu a do akej miery naozaj záleží na téme podpory rodín a podpory rodín s deťmi a kto túto tému len využíva v politickom boji, ale svoju ruku zdvihne s palcom namiereným smerom nadol.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a budem veľmi rád, keď s ktorýmikoľvek z vás, dámy kolegyne, páni kolegovia, budem môcť aj nielen tu priamo v rozprave, ale aj v kuloároch predebatovať tento a ďalšie aspekty návrhov na pomoc mladým rodinám, ktoré nie sú liberálne, nie sú konzervatívne, je to jednoducho zameranie sa na pomoc tým a na starostlivosť o tých, ktorí u nás v našej peknej krajine naozaj najväčšiu pozornosť aj nás politikov potrebujú. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pýtam sa, pán spravodajca, záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Štefan, ja by som chcel reagovať na vás. My sa dvaja asi zhodneme, že my obidvaja budeme považovať za manželstvo zväzok jednej ženy a jedného muža. Hej? My dvaja teraz tu, určite. Ja myslím, že tuná ako všetci sa nezhodneme. A, bohužiaľ, že sa nezhodneme. Ale my dvaja sa určite zhodneme.

    Ja považujem za rodinu aj manželstvo alebo dvoch manželov, ktorí majú deti, ale aj takých, ktorí nemajú deti, nemôžu mať, je to plnohodnotná rodina jednoducho. No a teraz sa môže stať, že jeden z tých manželov zomrie a ostane osamelá žena, jednoducho takáto a som rád, že aj Martin Chren hovorí, že si zaslúži ešte nejakú vyššiu, vyšší stupeň ochrany alebo pomoci. No, ale ja si vážim aj takú ženu jednoducho, ktorá je slobodná mamička a ktorá, a my to nechceme, aby ich zabíjali, nenarodené deti v lone matky, jednoducho chceme, aby tie deti priviedli na smrť, na..., pardon, aby tie deti, aby im dali život. Hej? A vážime si takéto matky. A preto si myslím, že aj takáto si ako ešte viac zasluhuje pomoc. No a vy hovoríte, Štefan, alebo ty hovoríš, Štefan, že nech sa, nech sa vydá.

  • Povedané so smiechom.

  • Ale, ale, ale, ale, no, nech sa vydá, ale to nejde bez lásky, ako to nie je ani kresťanské, aby sa niekto vydal alebo oženil bez lásky. Takže keď to príde raz, raz sa jednoducho, jednoducho vydá. Len toľko som k tomu chcel povedať. No.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Jozefa Viskupiča, Igora Matoviča, Eriky Jurinovej a Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 804. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 782.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Igora Matoviča, Eriky Jurinovej a Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 804.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážení občania, mám pocit, že všetky zákutia parlamentnej debaty nebudeme mať asi prebádané nikdy, a niekedy aj pri téme ŠFRB sa dozvieme o kvalite poslanca z nášho klubu. A ja by som možno ľudsky chcel aj za tie slová, ktoré adresoval Maťo Chren Štefanovi, poďakovať, pretože sa s tým v podstate stotožňujem. Áno. Debaty o hodnotových otázkach sú minimálne pri vyjasňovaní postojov dôležité.

    My, pokračujem dnes už druhýkrát v sérii, návrhy zákonov, ktoré tu tomuto ctenému plénu predkladáme opakovane, a to v rámci výzvy, aby sa, či už poslanci, alebo úradníci na ministerstvách, alebo zodpovedné osoby, zamysleli nad tým, že niektoré parciálne otázky legislatívneho nastavenia trápia skupiny obyvateľstva, častokrát tie najslabšie skupiny obyvateľstva, a tento návrh ide prísne v tejto línii. Pravdepodobne nevzbudí politické vášne, nevzbudí obviňovania z vytĺkania politického kapitálu a skôr by to predpokladalo nejakú odbornú debatu a otázka, ktorú ja za skupinu štyroch poslancov predkladám, sa dotýka čím ďalej väčšej skupiny ľudí, ktorí sa stávajú rukojemníkmi telekomunikačného trhu, kedy používajú takú službu, o ktorej nie sú vopred informovaní, a jediným výsledkom použitia tejto služby je neoprávnene, lživo a podvodne vysoká faktúra na konci mesiaca, kedy v 400-, 700-, 1 200-eurových sumách sú rozpočty, či už rodín, alebo jednotlivcov, zaťažené o možno dvoj-, trojnásobky ich platov iba preto, že si napríklad chceli zohnať prácu, a či tento... a získali nejaký údaj, že na nejakom konkrétnom čísle im tá práca bude poskytnutá. Keďže zákonná úprava nepredpokladá úpravu sociálnych sietí, internetu, môžu to mať kľudne odtiaľto, úprava ide len do tlače a médií, ktoré sú regulované Radou pre vysielanie a retransmisiu. No a koniec koncov títo ľudia sa dostanú do možno nezávideniahodnej situácie, kedy - a to nadväzuje, lebo to je komplexná téma - si budú musieť požičať a otázku potom pôžičiek a pôsobenia inštitúcií v nebankovom trhu sa tu riešilo počas tejto schôdze už niekoľkokrát a ešte sa bude.

    Takže podľa mňa rozumný zákonodarca by mal vnímať, ako sa dá niektorým javom spoločnosti predchádzať a nie riešiť alebo zhŕňať rozliate mlieko. Preto opakovane a s výzvou na zdravý rozum a uplatnenie zdravého rozumu chcem pozvať k tejto debate alebo už teda v tomto prípade, keďže je to, a tu chcem upozorniť na to, že tento návrh zákona bol ministerskými úradníkmi ministerstva dopravy v tomto prípade prebratý, jeho parametre už v tejto navrhovanej podobe by nemali vzbudzovať žiadnu kritiku, pretože všetky zainteresované strany sme svojho času sa snažili dostať k pomyselnému okrúhlemu stolu, stretli sme sa na ministerstve dopravy, stretli sme sa so zainteresovanými prevádzkovateľmi, nechytajte ma za slovo, ale vo verejnosti sa to používa ako slovo audiotext alebo linky so zvýšenou tarifou. A chcel by som teda poprosiť o podporu tohto návrhu.

    Aby bolo jasné, čo cieľom návrhu zákona je, cieľom návrhu zákona je jednoznačne určiť, aby koncovým užívateľom poskytované informácie o cenách osobitej kategórie so zvýšenou tarifou v zmysle § 42 ods. 1 písmeno... zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, čiže aby týmto ľuďom bola poskytnutá presná a jasná informácia, keď prichádzajú do styku so službou. Čiže volajú na nejakú linku, či už sa idú informovať o autobuse, vlaku, alebo si zháňajú prácu, alebo využívajú akúkoľvek linku, kde potrebujú získať nejakú potrebnú bázu informácií. Chcem povedať, že podľa opatrenia spadajú do kategórií s osobitnou tarifou aj audiotextové čísla. Terajšie znenie zákona kategóriu služieb bližšie nešpecifikuje ani nezakotvuje povinnosť poskytovania informácií a tým sa vytvára právne vákuum, ktoré je v neprospech občanov.

    Koncovým užívateľom sa teda stáva alebo koncový užívateľ sa teda stáva rukojemníkom toho, že nevie a nie je dopredu informovaný o tom, či jeho služba ide v inej tarife, ako si platí u operátora. Návrh zákona upravuje z vecného hľadiska, týka sa nielen audiotextu, ale aj napríklad výherných súťaží, ako aj z časového hľadiska problematiku v komplexnej miere, a to vo vzťahu k platným všeobecným povoleniam vydaným podľa doterajších právnych predpisov. Hovoríme v ňom, že audiotextové číslo je osobitne pridávané číslo v rámci osobitnej kategórie službou so zvýšenou tarifou za minútu hovoru, ktorá sa pohybuje na úrovni od 40 eurocentov do 3 eur za minútu. Rozsah využitia audiotextových čísiel je široký vzhľadom na to, že umožňujú automatizovanú jednostrannú komunikáciu s koncovým užívateľom. Napriek tomu, že zákon o elektronických komunikáciách vyslovene nespomína žiadnu z osobitných kategórií služieb so zvýšenou tarifou, práve audiotextové čísla sú zo strany širokej verejnosti vnímané najcitlivejšie a často kriticky, a to z dôvodu, že okamžite pred zostavením volania, až na výnimky, nie je koncový užívateľ, ktorý má v zmysle § 5 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách postavenie spotrebiteľa, upozornený na platnú cenu vzhľadom na toto audiotextové číslo. Máme za to, že súčasný zákon je ľahko obíditeľný. Čiže okrem porušovania zákona o elektronických komunikáciách sa takáto prax nejaví byť ani v súlade s ustanoveniami o ochrane práv spotrebiteľa v zmysle zákona č. 250/2007 Zb. a o ochrane spotrebiteľa a zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a mohol by som vymenovávať ešte ďalšiu paľbu zákonov, ktoré, máme za to, že táto prax a vytváranie právneho vákua ide v príkrom rozpore proti záujmom koncového užívateľa, spotrebiteľa, koniec koncov obrovskú skupinu občanov.

    Myslíme, teda že dochádza k podstatnému narušeniu ekonomického správania skupiny spotrebiteľov, koncových užívateľov audiotextovej služby. Ochrana hospodárskych záujmov spotrebiteľa je pritom jedným zo základných princípov Európskej únie a mala by byť a v tejto oblasti podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tento rozpor, si myslím, že by naša proeurópska alebo prooptimistická vláda mohla zapracovať do našej platnej legislatívy, keďže ide v priamom, v priamom súvise s aj ustanoveniam európskej legislatívy. Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy.

    Dôležitá informácia, štandardne sa o tom neinformuje, ale toto je opatrenie, ktoré by iba vylepšilo postavenie tých ľudí a chceme iba to, aby keď sa dovolajú na linku, ktorá je spoplatnená inak, ako je bežné, ako bežne platí paušál, bol o tejto informácii, bol o tejto službe, bol občan dopredu informovaný.

    Chcel by som, možno ešte kratučko k jednotlivým ustanoveniam, keďže pôvodne sme mali zámer sa venovať audiotextu, ale je tu obrovská iná skupina ľudí, ktorá sa nám v predchádzajúcom predkladaní tohto zákona ozvala, a to sú ľudia, ktorí doplatili na podvodné konanie týchto agregátorov, ktorí prevádzkovali nielen audioslužby, ale aj tzv. esemeskové služby. V esemeskových službách je ešte väčšie pole neorané, a či už to uvediem na jednom príklade, či už ľudia, ktorí v tomto podnikaní pôsobia, dokážu urobiť tzv. opakovaný súhlas, čo znamená, že niekto si objedná esemeskou nejakú službu, ktorá má ale v sebe ukryté to, že táto služba bude v rámci 24-hodinovej periódy ponúkaná nanovo a ten prvotný súhlas je uplatňovaný na ďalších 20 úkonov a bez akéhokoľvek potvrdenia alebo ďalšej súčinnosti, či už s mobilným telefónom mu príde možno 20 opakovaných esemesiek, ktorá ho iba informuje o tom, že niekedy sa do toho zapojil, ale každá jedna je spoplatnená a týmto pádom vznikajú sumy 200-, 300-eurové, ktoré si nevedia pri konci, ak sú nie, nie priamo, nekontrolujú svoje paušály počas mesiaca, sa s tým dotknú prvýkrát na konci mesiaca pri faktúre, kde už môže byť na tej faktúre opäť 300-400-eurová suma za to, že sa zúčastnil možno nejakej súťaže, možno si objednal nejaký obrázok do mobilu a podobne.

    Chceme preto, chcem preto teda vyzvať kolegov, aby podľa mňa celkom jasnú právnu normu, ktorá podľa mňa absentuje v zákone, ktorý bol prijatý v roku 2011, môžme sa zamýšľať nad dôvodmi, prečo táto úprava neprešla v tej konkrétnej podobe, aby sme mohli ľudí informovať o tom, že za čo budú platiť, a mám pocit, že či už budeme riešiť audiotextové čísla alebo tieto z môjho pohľadu teda podvodné esemeskové hry, by sme sa na tom mohli zhodnúť a táto právna úprava, ako som spomínal, prešla či už ministerským pripomienkovaním, ak to tak môžem povedať, alebo aj so zainteresovanými osobami, ktoré sa týmto biznisom zaoberajú, a myslím, že by to bolo na prospech nás všetkých, aby sme túto úpravu zákona prijali.

    Preto vás prosím o podporu. Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslankyni Helene Mezenskej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážené prítomné pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani predsedajúca, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 252 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Jozefa Viskupiča, Igora Matoviča, Eriky Jurinovej a Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku teda podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov a spĺňa aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, ako aj o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhov, návrhu. Súčasťou je i doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    I tentokrát v priestore pre vlastnú úvahu spravodajcu chcem uviesť, že rovnako ako zákon alebo návrh novely k zákonu o reklame považujem aj túto novelu za apolitickú, praktickú, prínosnú pre ľudí, pokiaľ sa schváli. Som presvedčená o tom, že charakter predkladanej novely je natoľko, má natoľko praktický rozmer, že pragmatický prístup parlamentu naprieč rôznym stranám, ktoré sú v ňom zasadené, by mal podľa môjho názoru zvíťaziť v tomto prípade, a takýto návrh zákona, ktorý je už predložený opakovane, recyklovane, si neviem predstaviť, žeby nebol schválený.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 8. novembra 2013 č. 782 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady a

    - Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu aj za skončenú.

    Pán poslanec, ako navrhovateľ, chcete ešte záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Mal by som zaujať stanovisko k rozprave, tak rozprava nebola a možno dve vetičky.

    Padla tu otázka alebo taká výzva na pragmatickosť, a že parlament by sa teda mohol zaoberať týmto problémom, či už zákon o reklame, ktorý hovoril o možných podvodných konaniach pri určovaní ceny zájazdu, alebo tento návrh zákona má jedného spoločného menovateľa, a ten môžeme nazvať lobistický záujem. Nič iné proste, lebo tuto legislatívno-právny problém neexistuje, chrániť možno není formálne. Alebo iné, iné kategórie spotrebiteľov, ktorí sa nemajú ako k tej informácii dostať, na tom sa asi všetci zhodneme. Ale pri cestovkách viem, že sú tu poslanci alebo sú v kontakte poslanci, ktorí vlastnia dokonca cestovné kancelárie alebo majú nejaký dotyk. Neviem, či tu niekto vlastní audiotextovú firmu, ale ak áno, je to proste len hanba. Čiže ten spoločný menovateľ, prečo to neprejde, ak neexistuje legislatívno-právna prekážka, ak je to niečo dobré, ktoré vylepšuje postavenie spotrebiteľa, ktorý by len dostal informáciu vo forme hlášky, že sa deje nejaká služba, ktorá by ho mohla stáť peniaze, pre mňa nemá žiadny iný rezultát, iba ten, že tu je ukrytý nejaký iný záujem, ten som sa snažil teraz pomenovať. Ďakujem.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • V súbore zamietnutých zákonov a predložených noviel opozície, ktoré som v podstate spravodajcovala aj v priebehu dnešného dňa, naozaj ak tento zákon nebude schválený a znova odzrkadlí nepragmatický prístup väčšiny poslancov, ktorí majú v rukách svoju rozhodovaciu moc, bude to pre mňa znova len ďalší dôkaz toho, že tento parlament v svojom kontexte, v svojom závere, vo svojom sumáre nepracuje a neslúži potrebám ľudí, ktorí volajú po takýchto zmenách, a spolu s tým spojím aj to svedectvo, ktoré v kontakte s ľuďmi budem vydávať širokej občianskej verejnosti o tom, že nie je ochota v tomto parlamente pracovať a schvaľovať rozumné a pre ľudí potrebné zákony, pretože do takejto kategórie patrí aj tento zákon. Znova si budeme môcť ako poslanci zodpovedať, nakoľko a v čom sme ako pomerne nákladná inštitúcia, ako parlament, nakoľko sme pre ľudí prínosní, a či naozaj parlament v takejto skladbe, ako pracuje, ako sa stavia k opozičným návrhom, nie je iba samoúčelnou a až príliš luxusnou inštitúciou. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Miroslava Kadúca a Petra Polláka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 824, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 815.

    Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

    (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Petra Polláka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 824.)

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, stojím tu opäť s tým istým návrhom, ktorý som predkladal spolu s Petrom Pollákom na decembrovej schôdzi a týkal sa odpratávania snehu. Teraz už máme sneh, máme poľadovicu, takže môžeme ísť na to. Je to, myslím, praktická vec.

    Cieľom tohto návrhu zákona je premietnuť princíp solidarity do ustanovení cestovného zákona, cestného zákona tak, aby sa neukladali povinnosti tým občanom, ktorí vzhľadom na ich, na svoj vek a na svoj zdravotný stav alebo na iné objektívne okolnosti nemôžu tieto povinnosti v cestnom zákone dodržať. Navrhuje sa, aby sa od konkrétnej povinnosti uvedenej v § 9a, aby sa od tejto povinnosti oslobodili dôchodcovia, osoby ťažko zdravotne postihnuté, invalidi a osoby, ktoré nemajú trvalý pobyt v nehnuteľnosti.

    O čo ide? Súčasné znenie zákona o pozemných komunikáciách stanovuje jednu, jednu povinnosť, ktorá je podľa mňa neprijateľná v celej jej rozsahu, a to, že vlastník nehnuteľnosti je povinný odpratávať sneh, prípadne nečistoty, prípadne poľadovicu spred svojho domu a spred chodníka, ktorý je pred jeho domom, a to aj napriek tomu, že tento chodník mu nepatrí. Inými slovami, stará sa o cudziu vec. Stará sa o vec, ktorá zväčša patrí obci. Podľa mňa toto je naozaj neprípustné v celej šírke a to znamená, nikto by nemal mať takúto povinnosť a my sa ale pokúšame s Petrom Pollákom ísť tou cestou najmenšieho odporu. Oslobodzujeme iba časť.

    Dovoľujem si uviesť jeden, možno dva príklady. Predstavte si obec, kde je domček, býva tam babka, ktorá je invalidná, a počas noci nasneží. Ráno pôjde pred týmto domčekom po chodníku nejaký obyvateľ obce, pošmykne sa, zlomí si nohu alebo nedajbože zomrie. Podľa súčasného znenia zákona je táto babka, ktorá je invalidná, zodpovedná za túto škodu alebo túto ujmu, ktorú utrpí tento obyvateľ. To znamená, ak sa preukáže to, že porušila svoju povinnosť, ktorej následkom bolo neodpratanie snehu, nezjazdná komunikácia, človek si ublíži, babka je povinná zaplatiť náhradu škody tomuto človeku.

    To isté platí zjednodušene, aj niektorí z vás tu majú víkendové domčeky, na ktoré chodia iba z času na čas, preto sú víkendové. Ale aj pre vás, ktorí máte takýto víkendový dom, platí povinnosť odpratať sneh a všetky závady spred tohto domu, a ktoré sú na chodníku pred týmto domom, aj keď vám ten chodník nepatrí. To znamená, ak opäť pôjde niekto po tomto chodníku, ktorý je pred vaším domom, na ktorý nechodíte pravidelne a ublíži si a bude vás žalovať, vy túto žalobu s najväčšou pravdepodobnosťou prehráte, pretože ste nesplnili povinnosť odpratať všetky závady z tohto chodníka. A opäť zdôrazňujem, že ktorý vám nepatrí. Myslím, že takáto povinnosť je nezmyselná a nemali by sme ukladať občanom povinnosti, ktoré nemôžu objektívne splniť. A preto navrhujeme to, aby boli oslobodené, zopakujem, osoby invalidné, v dôchodkovom veku, osoby zdravotne ťažko postihnuté a osoby, ktoré nemajú trvalý pobyt v týchto nehnuteľnostiach.

    Zachytil som argument ešte minulú schôdzu, že na to nie sú peniaze, no dovolím si povedať, že máme tu novelu zákona o hmotnej núdzi, ktorý presne predpokladá menšie obecné práce, ktoré na toto môžete využiť. A dokonca je z tohto, je zo štátneho rozpočtu vyčlenená časť peňazí na tieto menšie obecné práce. Treba len upraviť zákon, nič iné. Tu si dovoľujem možno upraviť našu dôvodovú správu, ktorá, ten, kto ju čítal, uvidí tam množstvo pozitívnych vplyvov až na negatívny vplyv na štátny rozpočet. V tomto prípade štátny rozpočet nebude zaťažený, pretože tie peniaze už sú vyčlenené.

    Takže len toľko k takému opäť jednoduchému, neškodlivému, podľa mňa apolitickému a dobrému návrhu. Preto vás žiadam o podporu. Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma svojím uznesením č. 264 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Petra Polláka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, v znení neskorších predpisov. Je to tlač č. 824.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku preto podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že po rozprave odporučí uvedený zákon prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 815 a podľa rokovacieho poriadku navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokoval:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem výbor pre hospodárske záležitosti.

    Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte k predmetnému návrhu zákona všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Chren, Osuský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Chren.

  • Dobrý deň opäť. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi veľmi stručne vystúpiť k rozprave k tomuto návrhu novely cestného zákona v podobnom duchu, ako som už raz vystúpil na konci minulého roka, keď sme pred jeho stiahnutím tento zákon už raz prerokúvali.

    Všeobecne oceňujem návrh a snahu predkladateľa riešiť tento pomerne dôležitý a závažný problém, ktorý sa dotýka veľkého množstva občanov na Slovensku, avšak som presvedčený, že predložený návrh - a budem zaň hlasovať - je skutočne len tou cestou najmenšieho odporu voči právnej norme, ktorá v skutočnosti nie je etická, morálna ani správna. Dokonca som presvedčený, že cestný zákon v jeho súčasnom znení aj po prijatí tejto novely je v týchto svojich ustanoveniach ukladajúcich povinnosť občanom, majiteľom budov, a popred ktoré vedú verejné komunikácie, v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    V právnom štáte musí platiť niekoľko základných princípov. Takýmto princípom je napríklad princíp právnej istoty. Ďalší z princípov, ktorý musí platiť v právnom štáte, je, že vlastníctvo zaväzuje. Preto by aj starostlivosť o čistotu a schodnosť pozemných komunikácii mala byť v prvom rade úlohou ich vlastníka. A ďalším úplne zásadným princípom, ktorý musí v právnom štáte platiť a je garantovaný nielen Ústavou Slovenskej republiky, ale aj vyššími právnymi dokumentmi s vyššou silou, napríklad deklaráciou ľudských práv, je zákaz nútenej práce. Nikto nemôže nútiť niekoho iného, aby vykonával nejakú prácu ani ako trest, ani ako nejakú povinnosť. Postarať sa o čistotu, keď to veľmi zjednoduším, chodníka je, keďže princíp vlastníctva zaväzuje, platí, povinnosťou vlastníka tejto komunikácie. Avšak čo ak ste sa "previnili" len tým, že táto komunikácia nie je vaša, avšak máte svoje vlastníctvo, svoj dom alebo svoju budovu v susedstve tejto komunikácie. Čo všetko môže v skutočnosti nastať? Nie je to problém len dôchodcov a nie je to problém len v zime. Ak sa niekto na obecnom chodníku, ktorý vedie popred vašu nehnuteľnosť, pošmykne v zime na zľadovatenom chodníku a zláme si nohu, ste vinný, pretože podľa súčasnej dikcie zákona ste nútenou prácou mali tento chodník upraviť. To isté sa vám však môže stať aj v lete. Ak vám napríklad na tento chodník padne nejaký väčší konár zo stromu a niekto sa na ňom potkne a zlomí si nohu, takisto ste vinný. Dokonca ak nejaký iný človek vedie svoje domáce zviera, ktoré na tento chodník - a zájdem úplne do extrému - vykoná potrebu, na ktorej sa niekto pošmykne a zlomí si nohu, opäť ste vinný. Dokonca aj vtedy, ak ste boli tri týždne na dovolenke a neboli ste doma, objektívne ste ani nemohli vedieť, že sa niečo na tejto komunikácii, ktorá nie je vo vašom vlastníctve, stane, aj tak ste vinný a máte zodpovednosť za jej vyčistenie. Dokonca aj vtedy, ak ide o tú spomínanú chalupu, pred ktorú vedie takýto chodník, na ktorú chodíte možno len raz za rok, aj tak ste vinní a štát vám ukladá túto povinnosť, povinnosť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Som presvedčený, že predložený návrh zákona kozmeticky upraví túto nespravodlivosť, túto skrivodlivosť v súčasnom cestnom zákone, som presvedčený, že baviť sa o nákladoch nie je na mieste, pretože darmo mestá a obce sa sťažujú, že by to pre ne spôsobilo ďalšie náklady, keď hovoríme o princípoch právneho štátu, tak dodržiavanie princípov právneho štátu niečo stojí. A aj štát musí konať len v súlade a v medziach ústavy a ďalších dokumentov.

    Preto zahlasujem za tento návrh zákona, avšak zároveň z tohto miesta vyzývam všetkých kolegov poslancov a kolegyne poslankyne, ktoré si vážia princípy právneho štátu, ktoré si vážia ústavnosť na Slovensku, aby sme sa spojili a túto nespravodlivosť a nesúlad s Ústavou v cestnom zákone napravili spoločne podaním na Ústavný súd, kde požiadame o zrušenie týchto protiústavných dnes platných ustanovení cestného zákona.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú a teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený predkladateľ, vážený spravodajca, vážená snemovňa, kolega Chren, dá sa povedať, vypálil pomerne dokonale rybník, z ktorého som chcel čerpať.

    Môžem povedať, že ak ma pamäť neklame, a kolega Kadúc ako právnik možno vie alebo vie ľahko zistiť, v Českej republike bola podobná úprava prehlásená protiústavnou. Ona protiústavná, samozrejme, je, i keď my sme ju ešte za takú neprehlásili. Teda všetko to, čo povedal kolega Chren, je pravda. Neexistuje, aby ťa nútili čistiť chodník, ktorý ti nepatrí, i keď prilieha k tebe, k tebou vlastnenej nehnuteľnosti. Rovnako by sa cestný zákon mohol rozhodnúť a 76 poslancov odhlasovať, že budeš čistiť vozovku do polovičky tvojej strany a druhú polovičku bude čistiť tvoj sused, aby správa ciest mala menej práce. To je presne taká istá logika, lebo tá vozovka ti patrí presne rovnako ako ten chodník, t. j. nepatrí ti. V Starom Meste sme pred rokmi rozhodnutím poslancov chceli čeliť protiústavnosti v podobe zmeny všeobecne záväzného nariadenia, ktoré, vychádzajúc z platnosti cestného zákona, nariaďovalo občanom starého mesta, aby sa starali o chodníky priľahlé k nehnuteľnostiam, kde bývajú. Nie sú to vždy vlastníci ako na dedine, kde ten domček skutočne môže patriť dôchodkyni vdove, ale často sú to povedzme spoločenstvá vlastníkov v dome, ktorí sa majú starať o im nepatriaci chodník. Po istom čase sme zvážili to, že zrušením povinnosti vyplývajúcej zo všeobecne záväzného nariadenia z cestného zákona vystavujeme občanov presne tomu riziku, o ktorom hovoril Martin Chren, t. j. že on má pocit, že je exkulpovaný, ale keď si niekto pred jeho domom na ľade doláme panvu, tak šikovný advokát ho dovedie prípadne na žobrácku palicu - u nás možno tiež, v Spojených štátoch iste - za to, že ten chodník neočistil. Nie je teda celkom metóda riešiť to inak ako v súlade s ústavou. Desiatky rokov teda platí protiústavný cestný zákon v tomto bode a, samozrejme, priateľ Kadúc navrhuje opatrenie, ktoré túto ranu ústavnú chce sňať aspoň z tých najzraniteľnejších povedzme. Samozrejme, nie je to riešenie problému. V Starom Meste opäť platí povinnosť starať sa o svoje chodníky, presne ako povedal kolega Chren, z amerických slapstick comedies známy príbeh banánovej šupky je dostatočnou možnosťou na zlomenie si nohy i v júli bez ľadu a všetko toto je jednoducho v protirečení s ústavou. Veľmi rád sa pridám k iniciatíve, ktorá podá tento návrh na riešenie.

    Zároveň - a teraz budem hovoriť ako advocatus diaboli - musím povedať, že si neviem celkom presne predstaviť - a teraz nechcem si trúfnuť -, ako by to riešili vo Vlkolínci či v Lendaku, ale v bratislavskom Starom Meste by bol zrejme veľký problém pri sňatí tejto ústavnej neprávosti z občanov zabezpečiť čistenie stovák a stovák metrov, tisícov metrov, desaťtisícov metrov chodníkov, ktoré skutočne majú občania - a nie inštitúcie - čo čistiť. Viem si predstaviť, že len na tomto type starostlivosti, odhliadnuc od legendárnej zmluvy, by podľa ktorej zas platil toho roku v decembri, v minulom roku v decembri magistrát skoro milión eur za odstraňovanie snehu, ktorý omylom nenapadol, ale len na vyriešenie tohto problému by zaplakal definitívne rozpočet mestských častí. Ja si proste neviem predstaviť ani za Staré Mesto, že by Staré Mesto, ktoré, možno neviete, siaha až po Slávičie údolie vrátane Slavína a tak ďalej a tak ďalej, dokázalo nájsť zdroje, dokonca ani veľmi správne uvažovanou cestou kolegu Kadúca cez práce tých, ktorí dostávajú sociálnu podporu. Jednoducho neviem si predstaviť, že by sme u nás našli ľudí, ktorí by Staré Mesto očistili od snehu, ľadu na požiadanie, keď bude treba. Lebo, samozrejme, ten sa tvorí kedykoľvek i vtedy, keď sú ľudia v práci, i keď nie sú všetci k dispozícii a tak ďalej, takže toto je riešiteľné a viem si to živo predstaviť v malej obci, kde sa vytipuje niekoľko príjemcov tejto úľavy, čo je v poriadku, a kde sa nepochybne dajú nájsť iste aj ľudia, ktorí spadajú do kategórie tých, ktorí by zo štátnych zdrojov, krytí finančne, mohli tento problém riešiť. Neviem si to, ešte raz hovorím, predstaviť v Bratislave v Starom Meste. Samozrejme, pravdou je presne aj to, že tento zákon by sa dal považovať za takú prvú pomoc tým kategóriám, nepochybne je to zákon apolitický, pretože tá invalidná tetuška s chorým kĺbom, s cukrovkou a s vysokým tlakom môže byť rovnako volička SMER-u ako volička KDH. To znamená, že to nie je stranícky zákon. A tých, na ktorých padá ťarcha protiústavnosti, ktorá tu je celé desaťročia, si, samozrejme, táto ťarcha nevyberá podľa straníckeho trička.

    Nemal by som teoreticky problém zahlasovať za sňatie tohto kríža z ich bedier, problém je, že tento kríž ostáva aj po takomto zákone ležať na bedrách mnohých iných ľudí, na ktorých leží s rovnakou protiústavnou ťarchou.

  • Faktické poznámky, jedna, uzatváram možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Kolega Osuský, vy hovoríte, že neviete si to ani len predstaviť, žeby teda takéto niečo by sa urobilo. Ja si to práveže predstaviť viem a viem si to predstaviť aj v tej Bratislave. Viete, hovorí sa, že kde je vôľa, tam je cesta a myslím si, že aj v tom, v tej Bratislave v Starom Meste, ak by vôľa bola, tak by sa cesta našla. A keď hovoríte, že viete si alebo teda že si myslíte, že takýmto spôsobom, že ak by ste za to zahlasovali, tak vlastne síce z niektorých sa to protiústavné bremeno zoberie, ale u druhých naďalej bude, tak nechápem váš prístup, keď vieme, že čokoľvek vieme aspoň čiastočne vylepšiť, tak to podporím a potom nabudúce môžte vy predložiť návrh zákona, kde to ústavné bremeno či protiústavné bremeno, či ako ste to nazvali, snímete z tých ostatných. Čiže keď vieme čokoľvek vylepšiť, tak to podporme. Vždy cesta k lepšiemu je lepšia, ako stáť v tom zlom.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Osuský - ja som uzatvorila, pán poslanec Fronc, až potom -, nech sa páči.

  • Pán kolega, áno, len musíme zároveň pripustiť, a niežeby som bol teda ústavný puritán, ale, alebo purista, problém je, že zakladáme nerovnosť pred ústavou týmto návrhom zákona, to je trochu problém. Aj keď, samozrejme, akceptujem to, čo hovoríte, len znova vytvárame dve kategórie ľudí vo vzťahu k protiústavnému zákonu, jedných, ktorí sú pred ním ochránení, a druhí, ktorí ochránení nie sú, a priznám sa, že ústavná rovnosť je jedna z nosných vecí, ktorá by mala platiť.

  • Nech sa páči, ešte pán poslanec Kadúc ako navrhovateľ do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som sa len prihlásil a v podstate skoro so všetkým súhlasil s pánom poslancom Osuským, takže možno priestor na reakciu pána poslanca Fronca.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec, ako navrhovateľ záverečné slovo? Áno. Nech sa páči.

  • Takáto veľkorysosť voči KDH, fu, neviem, či sa to bude opakovať, ale OK. No ďakujem za všetky príspevky, aj teda za Martina Chrena, aj za Petra Osuského.

    Vo mne sa bije osoba vo verejnej službe a osoba, ktorá si ctí právny štát a právny systém, preto som sa pokúšal s Petrom Pollákom navrhnúť taký zákon, ktorý bude, môže ísť cestou najmenšieho odporu, a keď tu bude vôľa, tak v druhom čítaní tu kľudne dajme na celú šírku, pretože zbaviť povinnosti takto naozaj zásadnej, ktorá tam nemá čo robiť, je podľa mňa úplne bezproblémové, aspoň ja to tak vidím ako právnik.

    Čo sa týka tých nákladov, samozrejme, nemalo by to byť prioritné pred právnym štátom, ale aj to zopakujem, máme tu v zmysle zákona o hmotnej núdzi menšie obecné práce a na toto sú vyčlenené prostriedky, presne aj na tento účel. Čiže nebude problém so štátnym rozpočtom.

    Napadá mi tu, ak sa bavíme ešte o peniazoch, skutočne si predstavte situáciu, že máte ten víkendový domček a niekto si tam ublíži alebo stane sa, že zomrie. Ja som pri mojej civilnej profesii zažil žalobu, kde sa, kde pozostalí žalovali nemajetkové práva za ochranu súkromia za toho pozostalého, kde boli tie hodnoty 30- a 60-tisíc euro. Si to, prosím, predstavte, že sa to stane vám, to nehovorím o tom, ak sa stane nejakému politikovi, prípadne nejakému čelnému predstaviteľovi súdnictva, ktorý dokáže aj 150-, ale naozaj reálna suma ľudského života sa tu pohybuje okolo 30- až 60-tisíc. Toto budete povinní zaplatiť, ak sa preukáže, že ste porušili svoju povinnosť, ktorú dneska máte. Ten náš, ten zákon je dobrý pre všetkých, nikomu neškodí, obci už vôbec nie.

    Ja s tým podaním súhlasím. My sme to už ako-tak predrokovali s poslancom Chrenom, že treba do toho ísť, a ja privítam, ak tam bude ktokoľvek, kľudne, poďme do toho a dajme to na Ústavný súd, nech rozhodne, pretože iba on môže povedať, či je to v súlade s ústavou, je alebo nie je. Ale v tomto prípade je ten právny stav tak jasný, že určite aspoň v časti minimálne, ktorú navrhujem ja, rozhodne v náš prospech. Inými slovami, my zahltíme Ústavný súd, lebo nám sa voľaktorým nechcelo robiť. Prepáčte mi to, ale ak zahlasujete, ak sa zdržíte alebo budete proti, chápem to akurát tak, že ste nepočúvali niektorí, že tento zákon je skutočne apolitický.

    Preto vás ešte raz naozaj poprosím o podporu, a keby ste potrebovali to vysvetliť, ja som k dispozícii, kľudne. Pobavme sa o tom, je to zákon pre, naozaj pre všetkých. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Pozrite sa, ja si myslím, že netreba dávať podanie na Ústavný súd, lebo ako som sa tu pozeral, tak hlavami prikyvovali aj poslanci SMER-u a zdá sa mi, že taká veľká zhoda, ako tu je, taká tu ešte nebola. Ja súhlasím s pánom Chrenom aj s pánom Matovičom, dokonca, čo ma prekvapuje, ale aj s pánom Osuským, jednoducho ten zákon je dobrý, ale je to len prvý krok ako na ceste. A keby sme ho podporili do druhého čítania a všetci sa zhodli, aj keď viem, že mestské zastupiteľstvá, starostovia a primátori budú protestovať, budú pýtať peniaze, ale teda jednoducho mne sa zdá naozaj nespravodlivé a neviem, možnože by ma aj zaujímalo, pán Kadúc, či máte aj z praxe nejaké vedomosti o tom, že niekto si niekde zlomil nohu, a teda bol teda za to nejakým spôsobom potom potrestaný alebo niesol nejaké dôsledky?

    Všetci sme presvedčení, že je to protiústavné, a bol by som rád, keby sme sa tu zhodli a keby to prešlo, ja neviem, 120 hlasmi a dohodli sme sa tak, že v druhom čítaní jednoducho rozšírime tú nepovinnosť na všetkých ako.

    To je všetko, ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Pavla Zajaca, Jána Hudackého a Jána Figeľa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 825, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 832.

    Teraz dávam slovo poslancovi Pavlovi Zajacovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca, Jána Hudackého a Jána Figeľa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 825.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predkladám tento návrh zákona spolu s kolegom Jánom Hudackým a Jánom Figeľom.

    Cieľom návrhu zákona je zavedenie maximálnej výšky celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Predložený návrh zákona o spotrebiteľských úveroch ustanovuje, že celkové náklady spotrebiteľa za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmú prevýšiť výšku ustanovenú vyhláškou ministerstva financií, inak bude zmluva neplatná. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so spotrebiteľským úverom. Do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musel navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

    Návrh novely taktiež pri definícii spotrebiteľského úveru vypúšťa slová o spotrebiteľskom úvere z dôvodu, aby každá pôžička, úver, odložená platba alebo obdobná finančná pomoc poskytnutá spotrebiteľovi na základe zmluvy bola považovaná za spotrebiteľský úver. Aplikačná prax potvrdila, že veritelia často nazývajú klasické spotrebiteľské zmluvy inými názvami, pričom podľa obsahu zmluvy ide jednoznačne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Toľko predložený návrh zákona, viac poviem v rozprave, do ktorej sa ako prvý hlásim. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Igorovi Matovičovi. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, vystúpil k návrhu poslancov Pavla Zajaca, Jána Hudackého, Jána Figeľa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 825, ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 29., t. j. dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli, a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona Národná rada prerokovala v druhom čítaní;

    a po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 832 z 13. januára 2014 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory:

    - pre financie, rozpočet,

    - ústavnoprávny,

    - pre sociálne veci a

    - pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet.

    Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Nie je tomu tak, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne, ale pán navrhovateľ sa hlási do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky máme šesť návrhov zákonov, ktoré sa dotýkajú nejakým spôsobom spotrebiteľských úverov, nebankových, pôsobenia nebankových spoločností a pôsobenia exekútorov.

    Jeden z nich je vládny návrh zákona, ministerstva hospodárstva, ktorý rieši predaj na diaľku, ale dotýka sa aj ďalších zákonov. Ďalší predkladajú vládni poslanci za stranu SMER, tí riešia problematiku spotrebiteľských úverov, boja proti nebankovkám, tri návrhy zákona predkladá Lucia Žitňanská spolu s kolegom Miroslavom Beblavým, jeden návrh predkladám ja o spotrebiteľských úveroch a jeden predkladá Alojz Hlina.

    Prečo k tomu došlo, že takáto iniciatíva poslancov Národnej rady, ale aj vlády k tejto problematike? Nuž preto, že na súdoch máme jeden milión exekúcií, z nich väčšina je od nebankových spoločností. Predsedkyňa sudcov, Združenia sudcov Slovenska hovorí, že niekoľko exekučných úradov blokuje činnosť našich súdov. Hovorí o tom štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti a denne sa stretávame s občanmi, ktorí nevládzu splácať niekoľko stovák, tisíc percent nebankovým spoločnostiam. Ako k tomu došlo?

    V roku 2010, v marci roku 2010 vláda Roberta Fica priniesla do parlamentu návrh zákona, ktorým sa zrušil zákon, na základe ktorého boli ohraničené stropy pri nebankových spoločnostiach, teda pri spotrebiteľských úveroch. Doniesol to do parlamentu minister financií Ján Počiatek, gestoroval to predseda finančného výboru Jozef Burian, ale za nich mal zodpovednosť ako predseda vlády Robert Fico, bol to vládny návrh zákona a títo traja páni spustili na Slovensku úžernícky klondike. Nebankové spoločnosti, pôžičkárne vyrástli ako huby po daždi a začali ponúkať občanom Slovenska spotrebiteľské úvery, kde po nich žiadali vysoké úroky, ale aj rôzne poplatky, a tým pádom občania Slovenska nevládali toto splácať, nato nastúpili rozhodcovské súdy, ktoré veľakrát s týmito nebankovými spoločnosťami spolupracovali, a následne nastupuje exekútor, ktorý si túto vraj oprávnenú pohľadávku vymáha. Samozrejme, to sa neudialo hneď, ale postupne, až v roku 2012 s hrôzou sme zistili, že na Slovensku máme len za rok 2012 540-tisíc exekúcií. V našom navrhovanom zákone - poprosil by som technikov o premietnutie tabuľky.

  • Premietanie tabuľky na obrazovkách v rokovacej sále.

  • V našom navrhovanom zákone...

  • Reakcie z pléna.

  • Nemám to väčšie. Dobre.

    V našom navrhovanom zákone sa snažíme navrhnúť to, čo tu do toho marca 2010 platilo, a to maximálne stropy pri spotrebiteľských úveroch. Do roku 2010 sa hovorilo o odplate, maximálnej odplate, ktorú spotrebiteľ má zaplatiť, my v tomto navrhovanom zákone používame celkové náklady spotrebiteľa. Tieto celkové náklady spotrebiteľa sa nachádzajú už dnes v zákone o spotrebiteľských, teda pri spotrebiteľských úveroch v § 2 ods. g), v úvode pri uvedení návrhu zákona som to prečítal, čo všetko sú celkové náklady spotrebiteľa. Naozaj celkové náklady spotrebiteľa zahŕňajú všetky poplatky, ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť tomu, kto mu poskytne pôžičku, a tieto, tieto celkové náklady spotrebiteľa, navrhujeme, aby svojou vyhláškou ministerstvo financií ako pri jednotlivých úveroch, svojou vyhláškou vydalo, a predkladáme aj návrh vyhlášky a definujeme, že tento, tieto celkové náklady spotrebiteľa nesmú prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov, alebo teda súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobnej hodnote váženého priemeru ročnej percentuálnej miery nákladov.

    Dámy a páni, v návrhu zákona nie je nikde definované slovo úžera, ale týmto maximálnym stropom, ktorý nemôže byť viac ako štvornásobok vážených priemerov, ten vážený priemer je dnes na úrovni zhruba 17,5 %, krát 4 znamená, maximálne náklady spotrebiteľa by nemohli byť viacej ako 70 %, plus pri ďalších typoch jednotlivých úverov by to mohlo ministerstvo rozčleniť. Tabuľku, ktorú som vám ukázal pred chvíľou, je len ilustračná a ministerstvo by mohlo jednotlivé typy úverov rozčleniť ešte aj inak. Ale ten strop, ten štvornásobok vážených priemerov zo všetkých úverov, ktoré boli poskytnuté a ktoré eviduje Národná banka Slovenska, celkové náklady spotrebiteľa by nesmeli byť vyššie ako tento štvornásobok vážených priemerov. Tento štvornásobok vážených priemerov považujeme za hranicu úžery. Sme presvedčení o tom, že tento strop musí byť jasne exaktne zadefinovaný, aby všetkým, ktorí poskytujú pôžičky, ktorí zastupujú poškodených klientov na súdoch, ale aj samotným sudcom, aby bolo jasné, že ten, kto bude pýtať viac, ako je tento strop, tak jeho zmluva bude neplatná a klient bude mať vrátiť tomu, kto mu požičia, iba istinu. Sme presvedčení, že takto zadefinujeme úžeru.

    Podobný návrh zákona predkladá aj Lucia Žitňanská spolu s Mirom Beblavým. Oni definujú tento strop ako 70 % plus základný úrok Európskej centrálnej banky. A niečo podobné navrhujú aj v svojom návrhu zákona aj poslanci za stranu SMER, kde definujú najväčšiu maximálnu prípustnú odplatu, ktorú navrhujú ako dvojnásobok všetkých, priemeru bankových úverov. Ja už som, keď predkladali tento návrh zákona, povedal, že túto definíciu nemajú v tej vyhláške, ktorú predkladajú úplne striktne a jasne vymedzenú, a ponúkal som im, aby sa pozreli na nami navrhované riešenie, a ak by teda neprešiel náš návrh zákona, sme ochotní spolupracovať a ponúknuť naše riešenie, ktoré by bolo zahrnuté nimi do ich návrhu zákona, ktorý už prešiel prvým čítaním a má pravdepodobne väčšiu šancu prejsť, a teda prejsť v Národnej rade aj cez druhé čítanie. Takže v druhom čítaní sme ochotní vylepšiť ich návrh zákona, aj tento maximálny strop úrokov, plus sme povedali, Lucia Žitňanská to navrhla, že sme ochotní zapracovať aj ďalšie návrhy opozície do vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky nie sú žiadne. Ukončujem možnosť aj sa prihlásiť a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, záverečné slovo, predpokladám, že nie, pán spravodajca tiež. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    S ďalším bodom, procedurálny, pán poslanec Bugár, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, chcem vás informovať aj Národnú radu, že k tomu ďalšiemu bodu, to znamená, že k návrhu zákona o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov sme dostali stanovisko ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, v ktorom sa píše, že nemáme námietky proti zavedeniu inštitútu predmetného návrhu, ale že potrebujú viac času.

    Takže navrhujem, aby sme tento návrh zákona presunuli na ďalšiu, teda marcovú schôdzu. Mám ináč aj, aj podporu troch klubov.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem, takže tento bod programu presúvame na ďalšiu schôdzu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 830, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 834.

    Dávam slovo poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby návrh zákona uviedol. Pán poslanec, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 830.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Jedná sa o návrh novely, podľa ktorého sa zvyšuje limit na možnosť pracovať na dohodu pre študentov do 25 rokov na úroveň 200 eur. Vieme, že po zmenách, ktoré urobila súčasná vláda a ktoré postihli najmä úroveň zamestnanosti na Slovensku, sa zmeny týkali vyššieho zodvodnenia prác na dohodu. Počet ľudí, ktorí pracujú na dohodu, klesol zhruba na tretinu. Predtým bol na úrovni 600-tisíc, dnes je o 200-tisíc menej. Postihnuté sú najmä citlivé sociálne skupiny, mladí ľudia do 25 rokov a dôchodcovia. Mám za to, že najmä u mladých ľudí je potrebné podporovať pracovné návyky, aby boli lepšie pripravení na trh práce, aby sme aj zlepšili úroveň zamestnanosti. Na Slovensku máme jednu z najhorších úrovní nezamestnanosti mladých ľudí do 25 rokov. Až každý tretí človek nemá pracovné skúsenosti. Preto je potrebné vytvárať im podmienky jednak zo strany vzdelávacieho systému, ale aj zo strany legislatívy. Preto jeden takýto návrh predkladám. Pripomínam, že keď sa zvýšili dramaticky odvody na práce na dohodu, tak sme vytvorili tlak a navrhovali, aby táto úroveň bola na úrovni 190 eur mesačne, aby sa nemuseli platiť zvýšené odvody pre študentov do 25 rokov, ktorí si zarobia minimálne 190 eur a maximálne 190 eur mesačne. Po tlaku sa stanovila táto úroveň na hranici 155 eur, tento rok sa zvyšuje na 159 eur, a keďže som presvedčený, že túto hranicu je potrebné zvýšiť, navrhujem limit na úrovni 200 eur.

    Navrhovaná právna úprava nemá žiadny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily ani žiadne organizačné zabezpečenie.

    Čo sa týka zamestnanosti aj podnikateľského prostredia, tak som presvedčený, že dopad na tieto oblasti je pozitívny. Preto si vás dovoľujem požiadať o podporu uvedenej novely zákona. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Monike Gibalovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpila k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 834 z 13. januára 2014 navrhol prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho spracovanie. Zároveň konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitostí podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel. Návrh zákona odôvodnil pán navrhovateľ.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    Zároveň odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a odporúčam, aby výbory prerokovali návrh v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, skončila som svoju spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a...

  • Reakcia z pléna.

  • Neprihlásil sa, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete...

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, pán poslanec, pán poslanec, prihlásiť sa do rozpravy znamená, prihlásiť sa, aby som to videla na tabuli. Pán poslanec otvoril dvere a má tu sedieť ako, prosím vás pekne, to isté urobím aj s našimi poslancami.

  • Reakcie z pléna.

  • Urobila, urobila.

    Pán poslanec, ja tu nebudem diskutovať teraz s vami, vediem schôdzu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie. Chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa? Nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni, vážený pán predkladateľ, veľmi stručne sa chcem vyjadriť k tomuto návrhu zákona a chcem povedať, že poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie tento návrh zákona podporia do druhého čítania. KDH sa postavilo od prvej chvíle na stranu študentov, ako sa objavili zámery vlády obrať ich o časť zárobkov z brigád, a medializácia problému aj v osobe nášho podpredsedu pre ekonomiku Miloša Moravčíka pomohla študentom sa zmobilizovať a sme radi, že si vyrokovali akú-takú úľavu, teda oslobodenie do výšky príjmu študenta určeného percenta z priemernej mzdy. Aj preto vlastne narástla oslobodená časť z minuloročných 155 eur na tohoročných 159 eur. A hlavne preto som ešte chcela povedať, teda vystúpiť aj v záverečnom slove, škoda, že nebola diskusia k tomu, aby som teda povedala, že toto podporíme v druhom čítaní, by sme eventuálne, ak to prejde do druhého čítania, mohli komunikovať najmä o tom, že pokiaľ som to dobre prečítala a pochopila, tak táto suma 200 eur nebude valorizovaná. To znamená, že KDH už predkladalo alebo navrhovalo také riešenie, ktoré by počítalo s oslobodením od odvodov do úrovne životného minima, ktoré je v súčastnosti 198 eur aj nejaké centy, a teda blízke k tomu, k tej sume 200 eur, a tým pádom by sa tá suma valorizovala. Ale keďže to je iný návrh, podobný, a je len určená suma do výšky oslobodenia 200 eur, tak si myslíme, že by sa mohla rozšíriť aj o povinnosť valorizácie, ak teda to bude aktuálne, ak to snemovňa bude citlivá na takýto zaujímavý a pre študentov dôležitý návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Lucie Nicholsonovej a Jozefa Mihála na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 814. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 793.

    Dávam slovo poslankyni Lucii Nicholsonovej, aby návrh ústavného zákona uviedla. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej a Jozefa Mihála na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 814.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Lucia Nicholsonová a Jozef Mihál s cieľom odstrániť pochybnosti o súlade zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej teda len zákon o pomoci v hmotnej núdzi, s Ústavou Slovenskej republiky, ďalej len ústava.

    Zákon o pomoci v hmotnej núdzi schválila Národná rada Slovenskej republiky dňa 26. novembra 2013, čím súčasne prelomila veto prezidenta Slovenskej republiky, ktorý uvedený zákon pôvodne prijatý 29. októbra 2013 vrátil Národnej rade Slovenskej republiky s niektorými výhradami. Strana Sloboda a Solidarita hlasovala proti tomuto návrhu z dôvodu existencie pochybností prezentovaných viacerými subjektmi o súlade schvaľovaného zákona s ústavou. Napriek tomu, že predkladatelia sú si vedomí, že právne normy možno vykladať reštriktívne aj extenzívne, ako aj napriek tomu, že oprávnenie vyslovovať konečný záver o súlade zákona s Ústavou je výlučne v kompetencii Ústavného súdu Slovenskej republiky, poslanci strany Sloboda a Solidarita sa pri hlasovaní riadili svojím poslaneckým sľubom a za zákon v predloženej podobe pri súčasnom ústavnom rámci nezahlasovali.

    Predkladatelia tohto návrhu ústavného zákona nejdú nad rámec zákona o pomoci v hmotnej núdzi v podobe, v akej bol 26. novembra 2013 schválený, ale v súlade s jeho znením konkretizujú doterajšie veľmi všeobecné a príliš proklamatívne ustanovenie čl. 39 ods. 2 ústavy tak, aby do budúcna nevznikali pochybnosti o súlade zákona o pomoci v hmotnej núdzi s ústavou. V procese schvaľovania návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi rezonovala všeobecná zhoda veľkej časti poslancov Národnej rady na zvýraznení princípu zásluhovosti v oblasti pomoci v hmotnej núdzi, čo možno len oceniť. Avšak bez toho, aby sa odstránili pochybnosti o súlade schválenej normy s ústavou, bude existovať permanentná hrozba vyslovenia nesúladu prijatej normy s ústavou zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky. A ak sa tak stane, bude verejnosť celkom oprávnene spätne vnímať všetky aktivity vlády súvisiace so zavádzaním princípu zásluhovosti do systému hmotnej núdze iba ako správne načasovaný, ale krátkodobý marketingový ťah, pri ktorom sa možno aj vopred počítalo s tým, že schválený zákon bude mať životnosť do zverejnenia nálezu Ústavného súdu a že vina za neúspech celej myšlienky sa potom zvalí na Ústavný súd.

    Keďže návrh zákona bol 26. novembra 2013 schválený hlasmi poslancov strany SMER - sociálna demokracia, ako aj s hlasmi deviatich poslancov z poslaneckého klubu OĽaNO, je s pomocou šiestich hlasov poslancov strany SaS zabezpečená pohodlná ústavná väčšina pre prijatie predkladaného ústavného zákona. V procese schvaľovania bude strana SaS mimoriadne flexibilne a ústretovo pristupovať k pozmeňujúcim návrhom z ktorejkoľvek časti politického spektra s cieľom dosiahnuť úplnú stotožnenosť relevantných politických strán s konečným znením návrhu tak, aby do budúcna už nevznikali pochybnosti o súlade Ústavy so zákonom o hmotnej núdzi schváleným 26. novembra 2013. Návrh ústavného zákona je v súlade s inými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo poslancovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor, poslancovi Martinovi Poliačikovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.

    Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze, zároveň vo svojom rozhodnutí č. 793 z 2. decembra 2013 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali:

    - ústavnoprávny výbor,

    - výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj,

    - výbor pre sociálne veci a

    - výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom predloženého návrhu je odstrániť pochybnosti o súlade zákona o pomoci v hmotnej núdzi s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 793.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Mihál. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A, pani navrhovateľka, ako prvá do rozpravy, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Sa ospravedlňujem, že som vás odsunula, ja budem hovoriť veľmi krátko. Chcem iba povedať, že po celý ten čas, čo sa teda pripravoval ten zákon alebo návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý napokon teda Národná rada Slovenskej republiky aj schválila, vediac, čo sa v tom návrhu zákona ocitne, som očakávala alebo teda sme očakávali, že to bude súbežne s návrhom novely ústavy, kde sa budú novelizovať práve tie články ústavy tak, aby to bolo v súlade s tým zákonom.

    Ja si myslím, že nie je správne, to je fakt, nie je správne, keď sa má ústava prispôsobovať zákonom. Myslím si, že by sme mali v prvom rade dbať o to, aby sme v tejto Národnej rade Slovenskej republiky prijímali len také zákony alebo len také návrhy, ktoré už sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. To sa však v tomto prípade nestalo. A preto, prosím, chápte túto našu snahu ako úprimnú snahu o to, aby sa ten zákon o pomoci v hmotnej núdzi dal do súladu s ústavou. Ten čl. 39 hovorí úplne jasne. Tam ide o nepodmienené dávky, ktoré prináležia každému, kto sa ocitne v hmotnej núdzi. Jediné, čo touto novelou sledujeme, je to, aby bolo možné podmieniť poberanie dávok v hmotnej núdzi nejakou aktivitou, pretože my sme to hovorili už niekoľkokrát, s filozofiou toho zákona, ktorý tu bol schválený, my problém nemáme. My len chceme, aby to bolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, aby nevznikali žiadne pochybnosti. Viete veľmi dobre, že sa vyzbieralo 30 podpisov od poslancov. Obrátili sme sa na Ústavný súd práve z toho dôvodu, že od začiatku sme namietali nesúlad s ústavou. Nie preto, že by sme nesúhlasili s tým princípom zásluhovosti, ktorý ste do toho vniesli, do poberania dávok v hmotnej núdzi, ale práve preto, že si myslíme, že trvácnosť toho zákona a to, aký bude mať úspech, a zavedenie teda do tej aplikačnej praxe, úzko súvisí s tým, či je alebo nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, resp. s čl. 39, ktorý sa snažíme novelizovať.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    A teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Žitňanská Lucia.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená kolegyňa, ja som podpísala ten návrh, ktorý ste pripravili, podania na Ústavný súd, pretože tiež si myslím, že v niektorých častiach ten zákon v hmotnej núdzi je v rozpore s ústavou.

    Považujem ale za perverzné, prepáčte, že používam tento výraz, za perverzné prispôsobovať ústavu zákonu, a nie naopak. To je proste chorý princíp. Tak keď máme pocit, že ústava je zle nadstavená, tak si dajme diskusiu o ústave, a keď si dáme diskusiu o ústave a rozhodneme sa, že našu úroveň sociálneho štátu chceme dizajnovať inak, tak to dajme do ústavy a podľa toho píšme zákony, ale, ospravedlňujem sa, nie naopak. Považujem za perverzné meniť ústavu v situácii, keď som presvedčená, že princíp zásluhovosti sa dá zakomponovať do zákona o hmotnej núdzi aj bez toho, aby sme zmenili ústavu, len proste trošičku iným spôsobom. Je mi ľúto, ale vláda si túto robotu nedala. A dovolím si upozorniť na účelové novely ústavy a jeden exemplárny príklad účelovej novely ústavy sme tu už mali. Jednu účelovú novelu ústavy sme napríklad prijímali kvôli Ficovmu zákonu o preukazovaní pôvodu majetku. Menili sme jeden zo základných a nosných článkov ústavy, ktorý sa týka ochrany vlastníckeho práva, zákon o preukazovaní pôvodu majetku je vlastne dnes jedným zdrapom papiera, pretože nikto na základe neho nebol postihnutý.

    Veľmi pekne apelujem aj na kolegov z opozície, keď máme také výhrady voči tejto vláde a tejto vládnej väčšine, pokiaľ ide o dodržiavanie ústavnosti a nejakých základných princípov, na ktorých proste stojí tento štát, tak jedným zo základným princípov je podľa mojej mienky nedotknuteľnosť ústavy v tom zmysle, že nemôžeme si prispôsobovať ústavu zákonu, ale musí to platiť naopak. Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky, jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Ďakujem pekne. Možno to bude znieť absurdne ako od predkladateľky alebo od jednej z predkladateliek tohto návrhu zmeny ústavy, ale ja s vami vo všetkom súhlasím. To, ja s vami vo všetkom súhlasím. Táto situácia vôbec nemala nastať a ona by nenastala, keby sa väčšina z tejto snemovne nezbláznila a nešla proti tomu, načo sľubovala alebo teda skladala sľub, keď prisahala na Ústavu Slovenskej republiky, že si ju bude ctiť. Pretože to, čo ste schválili v tejto snemovni, je vrcholne protiústavné. To je druhá vec, že z našej strany toto tiež chápte ako pokus na to upozorniť. A ja som veľmi rada, že pani poslankyňa vystúpila a povedala to, čo povedala. Faktom ale je, že my si v tomto spytovať svedomie nemusíme. A všetci tí, ktorí zahlasovali proti protiústavnému návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, tí, ktorí by si mali spytovať svedomie, to sú tí, ktorí zaňho zdvihli ruku. A ja som veľmi zvedavá, ako sa vysporiadajú jednak s týmto návrhom, lebo ono je to tak trošku aj test, a jednak s tým, ako potom v náleze rozhodne Ústavný súd Slovenskej republiky, pretože budete mať veľký problém všetci, ktorí ste zahlasovali za protiústavný zákon o pomoci v hmotnej núdzi.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Mihál. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Neviem, kde začať, pretože tento problém má viacero rovín, ale teda nadviažem na kolegyňu a hlavne nadviažem na kolegyňu Luciu Žitňanskú, ktorej takisto ďakujem za jej príspevok, čo teda takisto vyznieva paradoxne, pretože teda má úplnú, ale úplnú pravdu. Takto sa to robiť nemá. Ale toto je výčitka pre vládu, resp. jej v tejto téme veľmi blízkych spojencov, resp. pána splnomocnenca priamo, ktorí si svoju domácu úlohu neurobili dobre.

    Čiže najskôr sa mala otvoriť diskusia o zmene ústavy a potom sa mal meniť zákon o dávkach v hmotnej núdzi a takéto zmeny by podľa môjho názoru podporila možno drvivá väčšina tejto snemovne. A nieže ústavná väčšina, ale drvivá väčšina tejto snemovne. Čiže ten postup, ktorý zvolil vládnuci SMER - SD spolu so splnomocnencom Pollákom, jednoducho nebol dobrý, to sa urobilo úplne naopak, ako sa urobiť malo. No ak my teraz ako opoziční poslanci tu chceme tento stav napraviť, ja si nerobím žiadne ilúzie, že nám SMER - SD, resp. pán splnomocnenec podporí túto novelu ústavy, keď už nie kvôli ničomu inému, tak kvôli vlastnej ješitnosti, pretože kto by si už len pripustil, že to urobili úplne babrácky, úplne naopak.

    Ale toto je hodená rukavica vládnucej strane, aby sa zamyslela nad tým, akým spôsobom tvorí legislatívu, pretože to, páni, dámy, robíte jednoducho špatným spôsobom. Téma, na ktorej sa dnes zhodne väčšina politických strán, a nielen parlamentných, ale musím pripomenúť, že aj veľmi silnejúcich neparlamentných strán, tak táto téma mohla byť prejdená touto snemovňou úplne elegantne a úplne iným spôsobom. Z vecného hľadiska zdôrazňujem, sám ako minister som sa snažil presadiť zmeny v systéme pomoci v hmotnej núdzi tak, aby sa do tohto systému vniesla jasná zásluhovosť. Ja zásadne nesúhlasím s tým, aby niekto dostával dávky hmotnej núdzi bez toho, žeby musel niečím prispieť do toho spoločného, že by čo už len zametal tie ulice alebo čistil les, alebo robil protipovodňové opatrenia. Nesúhlasím s tým, aby, či to už bude 60, 80 alebo 40 eur, aby túto dávku niekto dostal len preto, lebo je v hmotnej núdzi, lebo nemá iné možnosti zamestnať sa alebo zarobiť si. Jednoducho s tým nesúhlasím a viem, že s tým nesúhlasí drvivá väčšina poslancov, či už sú to za vládny SMER - SD, za Obyčajných ľudí, za SDKÚ - DS, resp. SaS-ku, KDH a tak ďalej. Čiže myslím si, že ústava, pretože ústavu musíme zmeniť, ústava by sa mala zmeniť. Tie prívlastky, či ide o účelovú zmenu ústavy. Nemyslím si, že ústava je zákon, ktorý by sme mali na doživotie nechať v takej podobe, v akej je. Keď spoločenské zmeny, keď historický vývoj ukazujú, že ústavu potrebujeme zmeniť, tak ju jednoducho zmeňme, nebojme sa toho, aj keď to bude zmena, aj keď to bude zmena jednej jedinej vety, ale vety veľmi zásadnej, veľmi zásadnej vety, ktorá trápi drvivú väčšinu ľudí na Slovensku, či už sa na to pozerajú z tej alebo tej strany. Čiže nebojme sa zmeny ústavy, ak neschválite to, čo sme priniesli dnes do parlamentu, nebudeme sa, ako sa hovorí, hádzať o zem, ale pokorne prijmeme to, keď vy prinesiete o mesiac presne to isté, ale pod vašou nálepkou, budeme za ten váš návrh hlasovať, pretože dôležité je, aby sa veci upratali a aby sa urobilo to, čo sa urobiť má, ale poriadne, v súlade s našimi poslaneckými sľubmi a v súlade s tým, na čo sme tu prisahali. Čiže nebudem vás žiadať o podporu nášho návrhu ústavy, pretože viem, že je to úplne zbytočné, viem, že vaša ješitnosť je v tomto vyššia ako vecný obsah toho návrhu, ale sľubujem vám, že keď tú istú zmenu ústavy prinesiete o mesiac alebo o dva vy, že za ten váš návrh zmeny ústavy zahlasujem. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a s faktickými poznámkami budeme pokračovať po hlasovaní.

    O 17.00 hodine hlasujeme.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, zaujmite svoje miesta, budeme pokračovať ďalej hlasovaním.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik, procedurálny návrh.

  • Ruch v sále.

  • Pani podpredsedníčka, vyzývam vás, keby ste mohli tak matersky dohovoriť vašej kolegyni pani podpredsedníčke Zmajkovičovej, nemá rovnaký meter na poslancov a ani, ani v rámci štandardov zaužívaných inými členmi vedenia parlamentu. Už dvakrát sa stalo, že jej nestačil pokyn, aby počkala dve-tri sekundy, aby sa niekto prihlásil do rozpravy, je to, je to nefér. Pán predseda Paška, aj vy sama, aj pán podpredseda Figeľ vždy postupuje tak, že nemá problém tri-štyri sekundy počkať, keby ste, prosím vás, zariadili, aby sa postupovalo tým istým spôsobom, lebo je to vyslovene nefér. Ak dokážeme niekedy čakať 10 minút, aby si poslanec, ktorý si zabudol kartu, vybavil novú, tak je, si myslím, je úplne normálne, aby sme vedeli počkať a ľudské tri-štyri sekundy, keď niekto má záujem vystúpiť v rozprave, aby mal čas prihlásiť sa do nej. Ďakujem.

  • Dobre, aj keď nemáme o čom hlasovať, ale som vás nechala dohovoriť, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek, procedurálny.

  • Ja len, že nikto nikdy nečakal na žiadneho poslanca, ale padlo elektronické zariadenie tejto Národnej rady, tak by som vás poprosil, aby ste si upresnili svoje, resp. vaše vedomosti. Ďakujem za pozornosť.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, poprosím vás. Takže, panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, tlač 797.

    Prosím spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo poslanca Štefana Kuffu, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 797.

  • Ďakujem za slovo. Keď je raz ukončená rozprava, tak končí. A takisto, keď uzavrú sa faktické poznámky, tak takisto končí, platí to pre všetkých, tak si to nemusíme tuná...

  • Prerušenie vystúpenia podpredsedníčkou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, nech sa páči, uvádzajte hlasovanie.

  • Ruch v sále.

  • Nech sa páči, uvádzajte hlasovanie!

  • Áno, áno. Prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 odsek 3 písmeno c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh hlasovalo 27 (pozn. red.: správne má byť 29), proti 16, zdržalo sa 83.

    To znamená, neprijali sme uznesenie, že budeme v rokovaní pokračovať v druhom čítaní.

    Ďalší návrh, nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o poskytovaní služby starostlivosti o deti v detských skupinách.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Viere Šedivcovej, aby hlasovanie uviedla, nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o poskytovaní služby starostlivosti o deti v detských skupinách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 798.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili traja poslanci, ktorí však nepredložili žiadne návrhy. Dajte preto, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 odsek 3 písmena c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 53, proti 5, zdržalo sa 70 poslancov, nehlasoval 1.

    Neschválili sme postúpenie zákona do druhého čítania.

    Ďalej budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 799.

    Pán spravodajca, prosím, uveďte hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 799.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 46, proti 5, zdržalo sa 77 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Nepostúpili sme návrh zákona do druhého čítania.

    Pokračujeme v hlasovaní v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania.

    Poprosím vás, pán poslanec Přidal, ako spravodajca, aby ste uvádzal hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, tlač 802.

  • Pani podpredsedníčka, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, dajte, prosím, hlasovať o postúpení predmetného návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 30, proti 5, zdržalo sa 94 poslancov.

    Konštatujem, že nebudeme o tomto návrhu zákona rokovať v druhom čítaní.

    Pán poslanec, uveďte aj ďalšie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, tlač 803. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, tlač 803.

  • Pani podpredsedníčka, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepadol žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, dajte, prosím, hlasovať o postúpení predmetného návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 37, proti 5, zdržalo sa 87 poslancov.

    Konštatujem, že sme nepostúpili návrh zákona do druhého čítania.

    Ďalej prosím spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský Výbor pre hospodárske záležitosti, poslankyňu Helenu Mezenskú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Viskupiča, Matoviča, Jurinovej a Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciach, tlač 804. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Igora Matoviča, Eriky Jurinovej a Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 804.

  • Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 odsek 3 písmena c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 53, proti 6, zdržalo sa 68 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme nepostúpili návrh zákona do druhého čítania.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu poslancov Miroslava Kadúca a Petra Poláka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa cestný zákon, tlač 824.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

    (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Petra Polláka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 824.)

  • Pani podpredsedníčka, v rozprave vystúpili viacerí poslanci, bola veľmi zaujímavá.

  • Dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania. Aj smeráci môžu za.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 51, proti 8, zdržalo sa 67 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme nepostúpili návrh zákona do druhého čítania.

    Budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o návrhu poslancov Pavla Zajca, Jána Hudackého a Jána Figeľa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tlač 825.

    Spravodajcom je člen navrhnutého gestorského výboru pre financie a rozpočet poslanec Igor Matovič. Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca, Jána Hudackého a Jána Figeľa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

    č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 825.

  • Pani podpredsedníčka, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Dajte, prosím, hlasovať o postúpení uvedeného návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 45, proti 8, zdržalo sa 75 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme nepostúpili návrh zákona do druhého čítania.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu poslanca Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 830.

    Prosím spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci poslankyňu Moniku Gibalovú, aby uviedla hlasovanie.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 830.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh bolo 52, proti 6 poslanci, zdržalo sa 70 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh zákona sme nepostúpili do druhého čítania.

    Odhlasovali sme všetky prerokované body. Vyhlasujem krátku prestávku do 17.15 hodiny a budeme pokračovať faktickými poznámkami.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, poprosím vás o pokoj, budeme pokračovať ďalej faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Nicholsonová už zaujala miesto určené pre navrhovateľov. Pán poslanec Poliačik, poprosím vás, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, poprosím vás, ideme ďalej pokračovať.

    Nech sa páči, faktická poznámka, pán poslanec Beblavý.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej a Jozefa Mihála na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 814.

  • Vážený pán poslanec Mihál, podľa mňa základným problémom toho vášho návrhu aj toho, čo ste teraz vo vystúpení povedali, je fakt alebo skôr, by som povedal, predstieranie toho, že problémom, ktorý máme v oblasti aktivácie - a povedzme to tak, že zaslúžene asi - dávky je to, že ponúkame ľuďom prácu, ale mnohí ju nechcú.

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • Ale my vieme, že najviac aktivačných prác a jedinýkrát, kedy podstatný objem aktivačných prác bol realizovaný, bol ešte za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, keď viac ako 120-tisíc ľudí na nich bolo aktívnych, a odvtedy to plynulo klesá, najviac to kleslo za prvej Ficovej vlády, pretože sa jej nechcelo alokovať na to peniaze. Mierne sa to zvýšilo za vášho pôsobenia, ale musím povedať, že mierne, a teraz to, samozrejme, ďalej klesá a navyše to tento zákon snaží prehodiť na obce bez toho, aby im k tomu, im dal aj primerané zdroje. To znamená, že problém už najneskôr od roku 2006 je to, že aj všetci tí nezamestnaní a chudobní, ktorí by chceli či zametať, či pomáhať, nemôžu, lebo není pre nich zďaleka dostatok miest, nie sú schopné ani úrady práce, ani obce vytvoriť, lebo štát na to nie je ochotný vyčleniť primerané množstvo prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu. To znamená, že v takej situácii vytvárať dojem, že hlavný problém je ten, že ľudia nemôžu byť donútení pod strachom stratenia celej dávky, podľa mňa jednoducho nie je pravdivé. Pravdivé je povedať, že ak chceme podmieňovať dávku, celú dávku, prácou, tak by to malo byť možno až v situácii, keď najprv ponúkneme prácu každému, kto vôbec o ňu javí záujem v prípade poberateľov dávky v hmotnej núdzi, čo dnes evidentne nie je pravda pri tom súčasnom počte ľudí, ktorí sa na aktivačných prácach, či už cez obec, alebo iné formy, podieľajú. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja len krátko, nakoľko dvakrát kolegovia spomenuli v súvislosti s ústavou a hovoria o prísahe na ústavu. Ja som na ústavu neprisahal, ja som sľuboval. Skladali sme sľub poslanca a nie je to prísaha. To sú dva podstatné rozličné pojmy, tak len tak, keď už toľko ohýbame aj ústavu, aj zákony, tak aby sme aj v tej terminológii boli presní. Nie je to prísaha, ale sľub poslanca. Ďakujem.

  • Pán kolega Mihál, ja by som vám chcel poďakovať za to, že ste ako prvý sa odvážili ako pomenovať ten problém, kde to vlastne začalo. Pozrite sa, ja som čakal, že bude na vás reagovať pán kolega Pollák. On zase prišiel sem, pousmieval sa, zahlasoval a odišiel. On sem prišiel so zákonom, ktorý je zrejme protiústavný, po roku tej svojej práce. Jednoducho toto podľa mňa ako nie je normálne a ja som čakal, že hlavne on sa vyjadrí k tomuto, že prečo to celé takto ako skončilo. Jednoducho veď on je ten, ktorý má pomáhať Kaliňákovi túto problematiku riešiť. Tak mal prísť s tým alebo mal povedať Kaliňákovi, ja to neviem riešiť bez toho, že by sme zmenili ústavu, a my všetci alebo väčšina, predpokladám, že by sme tú ústavu ako riešili. Ale pousmievať sa, zahlasovať, odísť a nereagovať, tak to sa mi zdá naozaj nepatričné. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Mihál. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán kolega, to bol, ďakujem, pán kolega, to bol dobrý postreh na adresu vládneho splnomocnenca pána Polláka. Ten naozaj zaujímavým spôsobom vykonáva svoju poslaneckú, resp. a alebo splnomocneneckú funkciu.

    Štefan, takisto ďakujem za upresnenie, áno, ja som použil výraz "prisahal som na ústavu", sľuboval som na ústavu, ďakujem za upresnenie.

    A Mirovi Beblavému ja chcem povedať, že sú dve veci. Aktivačná dávka, na ktorú treba naozaj niekde vyčleniť peniaze, pretože vo väčšine prípadov teda ide o verejnoprospešnú aktivitu, z ktorej nemusí byť nejaký priamy profit, ktorý by sa dal nejako speňažiť tým štátom alebo samosprávou, ale druhá vec je samotná tá zakladá dávka, tých 63 prvých eur, ktoré jednoducho dostávajú dnes poberatelia dávky bez toho, že by museli byť nejakým spôsobom aktívni, a tie peniaze jednoducho štát vynakladá, tam nepribudnú nové peniaze, ak nejaké, tak na koordinátorov, resp. na nejakú tú réžiu spojenú s organizáciou prác pre poberateľov tej základnej dávky. Je to otázka nastavenia, ako to presne urobiť. Samozrejme, nejaký peniaz to zrejme bude vyžadovať, ale nemyslím si, že je to až taká zásadná položka a, samozrejme, je to vecou vlády, vecou ministra Richtera, aby keď tu ide dávať na startupy mladým facebookistom 10 miliónov eur, tak aby našiel povedzme 1 milión eur na motyky, krompáče a metly pre ľudí, ktorí budú si odpracovávať tú základnú dávku, čiže len treba si nájsť svoje priority, ale, samozrejme, pán minister spolu s pánom premiérom tie priority dnes vidia hlavne v predvolebnej kampani. Bojujeme tu o pozíciu prvého muža medzi rovnými a tomu je podriadené všetko. Bohužiaľ.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko? Áno. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Ja som chcela pôvodne reagovať vo faktickej, ale to by asi nevydalo dosť času na to, čo chcem povedať.

    Ja by som sa chcela poďakovať Jozefovi Mihálovi, ale aj pani poslankyni Lucii Žitňanskej, ona poukázala na to, že ten zákon o pomoci v hmotnej núdzi sa dal zmeniť a dal sa do toho vniesť princíp zásluhovosti aj za súčasného znenia ústavy Slovenskej republiky. Takýto návrh zákona sme nechali pánovi ministrovi Richterovi v šuflíku. Žiaľbohu, chceli byť pápežskejší ako pápež a predložili niečo, čo je protiústavné. Veľmi zbežne vám poviem, ako sme ten princíp zásluhovosti vnášali do toho zákona o pomoci v hmotnej núdzi my, tak aby to bolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Bolo to tak, že my sme vyňali z dávky v hmotnej núdzi príspevok na bývanie. Urobili sme z neho samostatnú sociálnu dávku a ponechali sme vlastne iba o to znížený základ. To znamená, dnes to je nejakých 60 eur. Po našom to malo byť nejakých 38 eur, čím sme vyhoveli teda článku 39 Ústavy Slovenskej republiky, to mal dostávať každý bez ohľadu na to, či chce byť aktívny, alebo nechce byť aktívny. V prepočte to bolo to jedno teplé jedlo denne, za čo sme boli nazývaní zo strany SMER, že sme hyeny a že sme asociálni a že proste, chceme proste už tú chudobu úplne obrať aj o to posledné, ale nikomu sme nepriznávali nulu. Nikomu. My sme len povedali, že celý ten zvyšok tej dávky v hmotnej núdzi si môžu odpracovať cez aktivačné práce a dokonca v niektorých prípadoch by tí ľudia potom, ak by teda ten náš návrh prešiel, by dostali viac ako za súčasného stavu, ale nikto by sa neocitol v situácii, že by dostal nulu. Ja si myslím, že ten zákon o pomoci hmotnej núdzi mal strašne veľa aj iných úskalí, technických úskalí a vy na to narazíte. Vy na to narazíte v tej aplikačnej praxi, pokiaľ to Ústavný súd vôbec pustí ďalej, pretože ja si myslím, že ak dnes, samozrejme, neprejde ten návrh novely ústavy, tak sa presne ocitnete v tejto situácii, že dočkáte sa nálezu Ústavného súdu a on nebude môcť skonštatovať nič iné, len to, že prijatím tohto zákona ste porušili Ústavu Slovenskej republiky.

    Ja si tiež spomínam na to, ako sa tu ohlasovala rómska reforma a všetci sme na to čakali, a vlastne po roku a pol jediné, čo sme sa dočkali, je protiústavný zákon. A on prišiel v čase, kedy tu silnela taká tá protirómska nálada a predkladatelia, samozrejme, v spolupráci so splnomocnencom, žiaľbohu, vsadili na to, že budú úspešní v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, pretože aj viacerí kolegovia, žiaľ, teda naskočili na túto hru a zahlasovali za protiústavný návrh zákona.

    A preto sme sa dnes ocitli v takej situácii, v akej sme sa ocitli. To nie my znásilňujeme tú ústavu, to urobil niekto tým, že nechal prejsť protiústavný návrh zákona. V médiách to tiež prešlo len tak, ja si, ja si dosť dobre nespomínam, že by také ticho sprevádzalo prijatie protiústavnej normy, ako sprevádzalo tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi, takže vám to akoby prešlo, a ja to hovorím úplne úprimne, tým, že predkladáme tento návrh novely ústavy, akokoľvek až vulgárne sa to zdá byť, čo tým sledujeme, je znovu otvoriť diskusiu o tom, či je normálne, aby sa poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, aby zahlasoval za protiústavný zákon. Nehovoriac už o tom, to už nechávam tak trochu bokom, že keď my sme predkladali ten náš, tak naozaj sme boli za hyeny a ja teraz ani, ani neviem, že aký je ten správny výraz, keď ste predložili plénu to, čo ste predložili. To znamená, že v niektorých prípadoch tí ľudia nebudú mať ani na to jedno teplé jedlo denne. Teplé jedlo denne, dobre som to povedala? Dobre.

    Takže ono naozaj táto naša iniciatíva teraz smeruje k tomu, že ja chcem vidieť, ako zahlasujete, ja chcem vidieť, či podporíte zmenu ústavy tak, aby sa dostal do súladu s ústavou váš protiústavný zákon o pomoci v hmotnej núdzi, alebo či to necháte len tak prejsť, lebo ak to necháte len tak prejsť, tak potom celý ten zákon o pomoci v hmotnej núdzi nebol ničím iným, iba marketingovým ťahom, pretože ste potrebovali vypáliť Kotlebovi rybník, pretože ste potrebovali si nahnať k sebe, samozrejme, voličov, či už od neho, alebo teda z majority, ktorá má po krk tých, čo cudzopasia na sociálnom systéme. A šliapli ste podľa mňa vedľa, je mi strašne ľúto, že, že vlastne aj teraz, keď rokujeme o tejto zmene ústavy, takže vás tu nie je viacej, a ešte o to viac mi je ľúto, že sa ani nezapájate do tejto diskusie, pretože ak tu má niekto maslo na hlave, tak to určite nie sme my ako predkladatelia tejto účelovej novely, ale ste to vy, pretože ste zahlasovali ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za protiústavný zákon. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Miroslava Kadúca a Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 826, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 816.

    Nech sa páči, pán poslanec Kadúc, poprosím vás o odôvodnenie návrhu zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 826.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, začína byť celkom zvykom, že hovoríme aj o zákonoch, ktoré sú protiústavné, alebo myslíme si, že sú protiústavné, mali sme tu zákon o, cestný zákon, ktorý je zrejme protiústavný, zákon o hmotnej núdzi je zrejme protiústavný a ja som prišiel tiež s niečím, čo je asi protiústavné. Tak treba len povedať, naozaj aby sme boli fér, a to, či je niečo protiústavné, alebo nie, môže povedať iba Ústavný súd. Nikto iný, nemôže to povedať poslanec, iba Ústavný súd, že niečo je protiústavné. Dobre, to si naozaj buďme vedomí.

    Náš návrh s pánom poslancom Lipšicom sa týka zvolávania a konania mimoriadnych schôdzí Národnej rady. Nám sa nepáči a myslím, že to nie je ani štandardné a už vôbec to nepatrí do demokracie, aby ak sa zvolá mimoriadna schôdza, táto sa nekonala. Keď si pripomenieme, dúfam, že si pamätám dobre, dúfam, že som si to aj dobre, aj vyhľadal, niekedy v 18. storočí Voltaire pri - z úcty k demokracii - a pri tvorbe demokracie vo Francúzsku povedal: "Síce nesúhlasím s vaším názorom, ale urobím všetko preto, aby som si ho vypočul." To bolo presne o tom, že aj keď v demokracii je nejaká menšina, treba ju počúvať, a ak má nejaké práva, treba ich rešpektovať. Článok 83 odsek 2 ústavy našej, rovnako tak § 17 odsek 2 zákona o rokovacom poriadku ukladá predsedovi Národnej rady povinnosť zvolať mimoriadnu schôdzu Národnej rady, ak o to požiada aspoň pätina poslancov Národnej rady.

    Účelovým výkladom potierajúcim význam práva tejto skupiny môžme dôjsť k záveru a zdá sa, že k tomuto záveru dochádzame podľa toho, ako nám to vyhovuje, že táto schôdza sa nebude konať, a to tak, že neschválite, páni kolegovia z vládnej strany, program. Ako som povedal, toto podľa mňa nie je v súlade s ústavou a už vôbec s jej duchom a úmyslom, ktorý bol, ktorý bol sledovaný. Keď má pán predseda povinnosť zvolať mimoriadnu schôdzu, on ju nezvolá preto, aby my sme sem prišli a potom odišli. On ju zvolá preto, aby sme tu prišli a rokovali. Nemá to nič so schvaľovaním programu schôdze. Myslím, že právnici sa na tom zhodneme. Právna teória a teória práva, základná učebnica pre prvákov právnických fakúlt hovorí o nejakých modelitách právnej normy a tam, myslím si, že vieme, že každému právu má zodpovedať nejaká povinnosť alebo minimálne príkaz, aby niekto tú povinnosť rešpektoval, príkaz správať sa tak, aby bola, aby bolo toto právo dodržané. Pätina poslancov tu to právo má, ostatní to ale nerešpektujú.

    Myslím si, že SMER - sociálna demokracia, pojmovo demokracia, tak asi ste tu sociálni demokrati, mali by ste mať úctu k tej demokracii a počúvať aj tú menšinu. Nemám pocit, som o tom presvedčený, že to tak proste má byť. Som si vedomý toho, že minulé vládne garnitúry robili voľačo podobné, ale to neznamená, že to budeme robiť ďalej. Ja si, spomínam si na minulý týždeň na tú schôdzu mimoriadnu, ktorá tu bola, a zazneli tam zaujímavé výroky. Vždy keď nám vládna strana neodsúhlasí mimoriadnu schôdzu, v médiách sa objaví: nebol na to dôvod, je to populizmus, nemá to význam, je to, dôvod je bezvýznamný, žiadny. A pán minister vnútra povedal okrem iného, že v demokracii môže každý povedať, čo chce, a potom povedal, že demokracia je taká, je preto pekná, že ostatní si teraz ten jeho názor vypočujú. Tieto slová sú dosť významné, pretože opäť, keď tu máme nejaké právo, ostatní by ho mali rešpektovať a mali by ho vypočuť, to, čo chceme povedať. A ešte lepšie povedal pán predseda výboru Podmanický, ktorý povedal: "Tak slabý dôvod na zvolanie mimoriadnej schôdze tu ešte nebol." A čudujte sa svetu, schôdza sa konala. Čím to bolo?

    A, páni kolegovia zo SMER-u, vy naozaj, ja uvedomujem si tú politiku, ktorú máte, ale predsa, mali by sme mať tú základnú úctu k ústave a tí, ktorí aspoň trošku čítali ten článok 83, mi dajú za pravdu, že ak má niekto povinnosť zvolať schôdzu, tá schôdza sa konať musí. Proste musíme o tom rokovať, je to proste právo menšiny a to právo je úplne bežné v demokracii. Ak to právo tu nebude, možno, možno je načase hovoriť o tom, že tu nemáme právny štát, inak čo povedal pán premiér Fico minulý rok v marci v Sobotných dialógoch, kedy na jednoznačnú otázku odpovedal, na otázku, či máme právny štát, povedal, že nie. No tuším, že mal pravdu.

    Inak toto je podobná situácia ako pri referende, pretože my tu máme nejaký inštitút, nejaký právny nástroj, ktorým dávame nejaké také latentné právo, že máte právo niečo urobiť, ale to právo je neúčinné a neefektívne. Presne, referendum, právo tu je, má rovnocenné postavenie v zmysle ústavy ako zákonodarný zbor, ale tým, ako je nadstavené, my mu to znemožňujeme, znemožňujeme úpravu referenda. My sme to navrhovali a budeme to navrhovať do konca volebného obdobia, aby sa zrušilo alebo zmenilo kvórum pre platnosť referenda. Ono keby sa konali mimoriadne schôdze, dovoľte mi pripomenúť, že sme mali, ak si dobre pamätám, doteraz zvolaných 12 mimoriadnych schôdzí a niektoré boli, ktoré sa nekonali, boli naozaj významné a to bol k nepriaznivému stavu školstva. Asi tu nie je dôvod, na to bol obrovský dôvod, na to stále dôvod, aby sme rokovali o nepriaznivom stave školstva. To školstvo je v katastrofálnej situácii. Bola tu obžaloba, ale tu beriem ako OK. Pardon, to boli schôdze, ktoré sa konali. Potom tu bola schôdza na prijatie uznesenia k prehlbujúcej sa nezamestnanosti. Mali sme naozaj niekoľko schôdzí, ktoré boli dôležité a ktoré mali byť prerokované a prerokované neboli. Pre záznam som si vytiahol, že v 5. volebnom období z 5 zvolaných mimoriadnych schôdzí sa konala iba jedna. To je pokarhanie do, do radov opozície a v 4. volebnom období sa dokonca nekonala ani jedna zo zvolaných mimoriadnych schôdzí.

    Preto si myslíme ako predkladatelia, že ak dáva, opakujem sa, niekomu ústava právo, aby mohol zvolať schôdzu, dáva to druhej strane povinnosť si tú schôdzu odsedieť, vypočuť argumentáciu a potom, až potom schôdzu ukončiť, nie ju ukončiť ešte predtým, ako začala. Ja avizujem, že ak toto neprejde, neberte to, prosím, ako vyhrážku, ale opäť aj tu hrozí podanie na Ústavný súd a nie je to nejaká, už mám pocit, že je to paranoja, ale my tu naozaj niektoré zákony prijímame, ktoré nie, ktoré sa javia byť v nesúlade s ústavou. A nerád by som, aby sme zaťažovali Ústavný súd takými vecami, keď to môžme rozhodnúť tu a keď, myslím, že všetci vieme, že je to správne.

    Týmto vás prosím o podporu.

  • Ďakujem pekne. Poprosím vás, pán navrhovateľ, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, Martinovi Poliačikovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem vám veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hostia, novinári, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 816 z 8. januára 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor.

    Za gestorský výbor tiež navrhol ústavnoprávny výbor s tým, že tento gestorský výbor uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, navrhuje sa, aby sa v prípade zvolania mimoriadnej schôdze neuplatňovalo ustanovenie o povinnosti schváliť program schôdze, keďže program schôdze bude a má vyplývať zo samotnej žiadosti o zvolanie mimoriadnej schôdze podanej najmenej pätinou poslancov Národnej rady.

    Možnosť vlastnej úvahy nevyužijem, vystúpim v rozprave.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 816.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Hlina, pán spravodajca avizoval. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja budem iba veľmi krátko hovoriť. Jedna vec, ktorá sa mi páči na, na takých tých vyzretejších, vyzretejších politických kultúrach národov západnej civilizácie, sú také tie nepísané pravidlá, ktoré by nikoho nenapadlo porušiť. Keď si zoberiete napr. rokovací poriadok britského parlamentu, on nikde na papieri nie je, ale proste každý vie, čo má robiť, každý vie, ako sa má správať, keď príde prednášať svoje... Napríklad každý vie, že kráľovná príde prednášať do parlamentu, tak sa má baviť, hej, tak má byť v sále šum. Je to z toho dôvodu, aby sa ukázalo, že kráľovná už nevládne Anglicku a parlament má moc určovať pravidlá anglickému ľudu. Je súčasťou folklóru, že keď kráľovná rozpráva, tak sa medzi sebou poslanci bavia, nie je to súčasťou toho, že by jej preukazovali nejaký disrešpekt, je to súčasťou toho, že jednoducho takáto folklórna forma - Igor, viem, že ty si alergický na to slovo - tak takáto, takáto forma zvyku v parlamente britskom je zaužívaná a nikto z toho žiadne veľké haló nerobí. No my máme tú politickú kultúru ešte nevyzretejšiu, a preto často...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Aj tu býva šum, len z iného dôvodu - my máme nevyzretejšiu, a preto častokrát sa oveľa viacej musíme spoliehať na to, čo je napísané na papieri, než na to, že by sme rešpektovali nejaký nepísaný úzus.

    Čo sa týka vzťahu parlamentu k jeho mimoriadnym schôdzam, tak práve tu by ten úzus vlastne mal byť, my by sme vôbec nemuseli, my by sme vôbec nemali potrebovať takúto zmenu rokovacieho poriadku. Každému by malo byť jasné, že keď príde opozícia s návrhom mimoriadnej schôdze a vyzbiera podpisy pätiny poslancov, tak tá schôdza má byť, že to je nejaká téma, ku ktorej opozícia má čo povedať. Opozícii by malo byť jasné, že nemá tento inštitút zneužívať, a koalícii alebo vládnej väčšine by malo byť jasné, že má počúvať. Ani jedno z tohto neplatí. Opozícii nie je jasné, že tento inštitút nemá zneužívať, a vládnej väčšine nie je jasné, že to má byť téma, o ktorej sa má hovoriť. Preto musíme priniesť do parlamentu takúto zmenu zákona, resp. musí ju priniesť tuto pán kolega Kadúc a my mu za ňu musíme zahlasovať, ak s ňou súhlasíme, čo aj spravíme.

    Druhá vec ale je, o ktorej chcem pohovoriť, takisto v minulom volebnom období vznikol jeden nebezpečný precedens, ktorý sa odvtedy tiež opakuje na mimoriadnych schôdzach, a to, že opozícia zvolá mimoriadnu schôdzu, na ktorej chce schváliť nejaké svoje vlastné uznesenie, a na tejto schôdzi, ak náhodou je schválený program, tak príde väčšina so svojím vlastným uznesením a tou, tým to uznesenie prebije. To bol tiež dosť vážny zásah do politickej kultúry, musím to povedať do vlastných radov, spáchali sme to my. To bolo tiež niečo, čo sa nemalo stať, to je zneužitie väčšiny v parlamente a je to politicky nekultúrny čin. Nemalo by sa stávať, že na mimoriadnej schôdzi, na ktorej prejde program a má sa rokovať o nejakom uznesení, ktoré konštatuje nejaký stav v spoločnosti, tak na konci tej schôdze s výsmechom príde väčšina s vedomím väčšiny a prevráti celé uznesenie naruby a schváli si ho a ukáže, že: "Na, tu máte!" To by sa nemalo podľa mňa stávať, je to nekultúrne politicky, tiež sa to deje pomaly, odvtedy sa to deje skoro na každej mimoriadnej schôdzi, ak si pamätám.

    Máme teda dve cesty, ako sa z tohto dostať, buď začneme nejakú novú kapitolu politickej kultúry a začneme rešpektovať, že je nejaká, nejaký prirodzený balans medzi postavením väčšiny a menšiny v parlamente a sú nejaké čiary, za ktoré sa nemá ísť, alebo budeme mať dvestostranový rokovací poriadok a budeme upravovať ešte aj to, že kedy má podpredsedníčka parlamentu dať rukou hlásiaciemu sa poslancovi slovo, keď sa chce prihlásiť do parlamentu, a kedy nie. Dúfam, že tá druhá situácia nenastane, lebo budeme za úplných blbcov. Skúsme sa snažiť dopracovať skôr k tej prvej. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca, dve faktické poznámky. Pán poslanec Fronc a pán poslanec Mičovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Som rád, že som to stihol a nemeškal som sekundu ako predtým a nedostal som možnosť vystúpiť, ale v poriadku.

    Pán kolega, žiaľbohu, nemyslím si, že zákony - ani ústavné - veci vyriešia. Hovorili ste o dozrievaní kultúry, no ja som už trošku pamätník a mám pocit, že v tomto parlamente odzrieva kultúra, pretože bolo zvykom rešpektovať, keď 30 poslancov sa podpísalo, tak mimoriadna schôdza bola. Keď požiadali opoziční poslanci o nejakú správu, tak tá správa bola, dokonca opakovane, aj išlo o tú istú správu, ale jednoducho bola žiadosť, bolo to. Inštitút otázok je v prvom rade v rokovacom poriadku vytvorený pre opozičných poslancov, aby sa mohli pýtať, no ale keď vládni poslanci zahltia inštitút otázok množstvom otázok, tak potom vlastne tí opoziční tú šancu nemajú.

    Čiže, žiaľbohu, musím konštatovať, že v slovenskom parlamente kultúra nedozrieva rokmi, ale odzrieva. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Pán poslanec Martin Poliačik, spomínal si ten zaujímavý pekný zvyk z britského parlamentu po príchode kráľovnej, keď prednáša svoj ročný, výročný prejav, tak že poslanci ukazujú tú svoju istú suverenitu tým, že teda je tam ten šum. Ale mne sa páčilo v britskom parlamente aj jeden ďalší zvyk, ktorý bol asi nasledovný, napriek tomu, že kráľovná je tam prítomná väčšinou len raz do roka v snemovni lordov, je tam jej trón stále prítomný a lordi poslanci, ktorí prechádzajú naokolo toho trónu, behom celého toho roka, vždy, keď okolo toho trónu kráčajú, tak sa mu jemne uklonia. Jednoducho rešpektujú svoju kráľovnú aj svoje kráľovstvo a ja som presvedčený, že rešpektujú aj napriek tomu, že mnohí z nich vnútorne možno nie sú stotožnení s tým, že to kráľovstvo je najlepšia forma vládnutia, a tú kráľovnú až tak v úcte nemajú, ale vie poslanec, že je to kráľovná, a ctí si ju.

    Ja si myslím, že práve o to ide aj v podstate tohto zákona, ktorý navrhol pán poslanec Kadúc aj s pánom poslancom Lipšicom. My by sme si mali ctiť niektoré prirodzené veci, ak je tu skupina poslancov, možno si o nich myslíme, že sú nie celkom hodní tohto mandátu, ale oni tu sú, ľudia o tom rozhodli, a táto skupina poslancov zváži, že chce zvolať mimoriadnu schôdzu, no je to naprosté nepochopenie tej základnej úcty, na ktorú ozaj, si myslím, netreba zákony, ale na ktorú treba prirodzenú úctu, aby takáto schôdza sa konala presne tak, ako sa klaňajú tomu trónu, a vedia, prečo to robia, presne takto by sme mali sa klaňať aj poslancom, ktorí sa rozhodli prerokovať v tejto snemovni zákonnosti niektorú vec na mimoriadnej schôdzi. Ďakujem.

  • S reakciou, pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

  • Ďakujem za pripomienky. Pán Fronc, môže to byť tak, ale parlament nie je vesmír, že sa buď rozpína, alebo, alebo spína, on sa môže akože aj vrátiť, takže dúfam, že, že ak prebieha proces, ktorý ste popísali, tak je zvratný.

    A čo sa týka Janka Mičovského, neviem úplne, že či v snemovni lordov sú už takí nespokojní s tou kráľovnou (povedané so smiechom), v momente, keby sa zbavili kráľovnej, tak by sa veľmi skoro Anglicko zbavilo aj snemovne lordov, takže tam asi budú spokojní, že ju majú, a nechajú to tak. Možno, že v tej House of Commons, tam, tam skôr budú proti-, protikráľovské nálady, lebo predsa len tí lordi sú tam doživotne a sú to, sú to dedičné, dedičné tituly, takže, takže...

  • Reakcia z pléna.

  • Nie? Už to nie je? Ale nemusia byť volení, majú to z pozície šľachtica...

  • Reakcia z pléna.

  • Tak potom som niečo, niečo premeškal, tak to bolo.

    Každopádne máš pravdu v tom, že, že nejaká forma nepísaného pravidla a nepísanej úcty k nejakej autorite by mala byť. A napríklad, napríklad by sa to malo prejaviť v tom, že sa vyrovnávajú pomery, čo sa týka opozície a koaličných síl v parlamente.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, v rámci takého už komorného prostredia takú voľnejšiu úvahu k tejto, k tomuto predkladanému návrhu si dovolím aj ja. V komornejšom prostredí preto, lebo už sme tu v poslednom vagóne, už, už držať štafáž nie je potrebné. Poslanecké návrhy opozície sú úplne s absolútnou ľahkosťou ignorované, a pritom tu dôjdu veľké veci, boli tu a ešte prídu, prídu veľké veci týkajúce sa ochrany dôchodcov pred bankovými poplatkami, obrovské veci meniace, navrhujúce zmeny v prídavkoch, ale, žiaľ, sú odsúdené na takúto ignoranciu, aká je tu. Nuž, ale nevadí, zvykám si aj ja.

    Ešte jednu drobnú poznámku, predsa mi len nedá, ja, keď raz odvoláme pána Pašku, tak mám pocit, že sa nám črtá celkom dobrý nástupca, pani Laššáková to zvláda aj dneska, musím uznať a som o to spokojnejší, že máme už náhradu, že naozaj hlasovanie zvládla bravúrne, takže nemusíte sa báť, kolegovia, kľudne prípadne túto zmenu na tomto kľúčovom poste urobiť, že náhrada existuje...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Každý je nahraditeľný, pán poslanec.

  • Samozrejme. Ale ono to, ono to dokonca možno bude aj dobré. Ale, prosím vás, takto k tomuto návrhu. Jak to povedať, aby to malo zmysel (povedané so smiechom), lebo podľa mňa vieme, o čo ide, hej, len jak to povedať, aby to malo zmysel? No.

    Keď chcete hlasovať o tom... Ináč to poviem. Podľa mňa je to celé zle. Ak by sa malo dať hlasovať o programe, ktorý niekto navrhne, tak potom zmeňme ten rokovací poriadok, že aj pán Galko môže navrhovať, aj pán Hraško mimoriadnu schôdzu, a aby to teda nebola z toho nejaká, fakt, že smršť aj inflácia, tak budeme hlasovať, necháme mu to právo ju navrhnúť, môže si to aj zdôvodniť, neviem čo, ale vzhľadom na to, že tam nehovoríme o legitimite toho, že prečo sa tu má kvôli Hraškovi svietiť a kúriť, tak to podrobíme tomu hlasovaniu. Ale pokiaľ je nastavenie také, že je to 30, ja neviem, z čoho vychádzal zákonodarca, keď povedal 30, prečo to není 28, ja fakt neviem, prečo to není 42, ja neviem, hej. Nám zostáva len to rešpektovať...

  • Reakcia z pléna.

  • Jedna pätina, no tak, keď je to pätina, tak prečo, mohla to byť aj jedna šestina alebo jedna trištvrte osmina, alebo niečo to mohlo byť, hej. Ale ak je to už nejaká suma, ak už niekto stanovil nejakú sumu, tak tá suma mala byť výrazom toho, že to je množstvo, množina ľudí, ktorí už majú to právo, aby sa kvôli nim svietilo a kúrilo, hej, že oni by už mali mať právo, aby tam sedeli tí dvaja páni z techniky, aby, je to už legitímne, hej, není to nejaká inflačná, selfpromo niekoho, kto tu proste znásilňuje parlament a chce tu furt mimoriadčiť, hej, je to proste, ja myslím, neviem, či sa chápeme, hej, čiže už keď to nebolo tak stanovené, či, to by podľa mňa malo stačiť, že naozaj teda je ich 30, no však keď sa ich zozbieralo 30, no tak čo už, hej, že ja som to hovoril takým príkladom, že aj, aj by to čiastočne, je to možno pritiahnuté za vlasy, ale poviete niekomu, že však majú práva, majú, môžu chodiť do kostola, nie, jak keby za komunistov, môžu chodiť do kostola, hej, že komunisti by nechali otvorené kostoly, že mohli by ste prísť do kostola, hej, pozrieť napravo, naľavo, ale v kostole by nič nebolo, omša by nebola, hej, alebo nič by sa nekonala žiadna pobožnosť, nič by sa nekonalo, ale, ale prezentácia by bola, však všetky práva, sloboda presvedčenia je, demokracia funguje, môžete chodiť do kostola. No, nechcem sa dotknúť v žiadnom prípade náboženstva, lebo, ale viete, ak niekto chce povedať, že môžete, majú právo zvolať, môžu sa vyjadrovať, demokratický inštitút, ctíme si nejaké hodnoty, není to absolútna väčšina, že, že nemusia chodiť ani štyri roky do roboty, kým sa nerozhádame, hej, čiže majú nejaké práva aj, aj opozícia. Ak toto potrebujete deklarovať, tak ja viem, že v tom plytkom vnímaní skutočnosti a reality, ako je tu bežným zvykom, to stačí. Čiže aj ľuďom stačí, však jasné, však môžu sa zvolať alebo môžu sa stretnúť.

    No ale má tu ten, ten háčik je tu v tom, že je to podrobné tej vôli väčšiny, áno, potiaž, možno tie návrhy mimoriadnych schôdzí neprichádzajú v téme, že ako pochváliť trebárs premiéra, hej, oni sú, z princípu sú antagonistické, hej, čiže, viete, že, to je absurdné, hej, že, teda že a pod tú... a ten protinávrh podriaďujete tej vôli tej väčšiny. Nuž, aký je výsledok?

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím? No, však o ňom hovorím. No, čiže viete, z tohto vyplýva, že je to úplne zbytočné a bude to, resp. jasné, že z toho nič nebude. Čiže zbytočne sa minuli dve A4, kde to podpisovali. Hej? Samozrejme, pokiaľ to vám nevyhovuje, hej, jak ste si vychutnali ombudsmanku, lebo to vám sadlo. Hej, to znova, to, nuž, ale viete, kolega tu hovoril o tej politickej kultúre, že by tam mala byť. Medzi obchodníkmi sa zvyklo hovoriť, že môžeš mať takú, ale možno ešte hrubšiu ako takú zmluvu, ale neochráni ťa pred zlým úmyslom. Hej, čiže aj tu to je tak. Môžme si znova naformulovať neviem čo všetko, i keď tu nie je ani vôľa. Ale pokiaľ ten úmysel nie je veľký, hej, a pokiaľ, a to chce určitú dávku veľkorysosti a tú vy v sebe nemáte, tak potom to vždycky skončí takto lacne, že neschválime im program a ešte sa nezabudnime, nezabudnime trošku povyškierať, že jako sme vám to dali. No tak, čo k tomu povedať? Vyzerá, že vôla nebude to meniť, tak to nemeňte, tak to nechajte, len viete, ja som tu prvé volebné obdobie, možno aj posledné, ale ja som vám to nerobil, lebo to je znova obohratá pesnička, však oni to robili tiež. Ja neviem, kto to robil, a títo, čo robili, tak ich povyťahajte za uši. Ale, ale ja to vnímam teraz. Teraz k tomu je to také trošku až úbohé. Tak vám poviem, hej. Je to také úbohé, že urobím to, a myslím si, aký som chytrý. No s chytrosťou to nemá nič. Má to čo do činenia s tou nekultúrou, s tou nevyzrelosťou a potom sa blížime ku konštatovaniam pána Fronca, ktorý povie, že nie vyzrievame, ale odzrievame. No nakoniec tu ešte skonštatujeme, že za Mečiara bolo lepšie alebo že za Mečiara sa to, si to niekto nedovolil, alebo ja neviem, čo všetko sa tu ešte my pomaličky postupom času dopracujeme. Nuž neviem. To už si vy zvážte. Ja viem, že moc si treba užiť, ale aj tej sa dá nabažiť, už to nechám, nechám na vás, že čo, čo s tým urobíte alebo neurobíte.

    Koniec koncov, vážení kolegovia, aj keby ste nechali nás tuná podpisovať A4 a zvolávať, tak viete, aj to je ten taký samo-, samopohyb tej opozície, že ona by sa mala zinflačniť aj tými mimoriadkami. Koniec koncov by vám to vlastne mohlo vyhovovať, to je z takej tej taktiky. Ale o taktike je to asi až neskôr, v prvom rade je to o tej nevyzrelosti. Mne jeden môj dobrý kamarát, teda nebol až taký kamarát ako môj známy, povedal, on mal taký vek nie celkom, a teraz si nepomôžem, ale poviem to, že, že keď vzniklo Slovensko, ja som bol rád, že vzniklo Slovensko. Fakt ja som sa tešil, že vzniklo, a on aj po tých dlhých časoch je taký rozpačitý, má názor a povedal, že v zásade nemôžte urobiť štát z okresu Rimavská Sobota, a, a to je to, že my sme naozaj kopu vecí predbehli a nemali sme k tomu ten base, ten základ intelektuálny, ale aj vôbec nejaký, aj, nechcem to povedať, že zle pochopené, ľudí, ktorí historicky boli či v súdnictve, ale nuž všelikto sa nám tam namotal do vedenia toho štátu a potom to tak dopadlo. Hej, čiže ťažko je sa dovolávať nejakej politickej veľkosti kultúry, keď ľudia boli predtým v spolku holubárov v Poprade-Veľká a potom zrazu majú rozprávať o demokratických tradíciách a porovnávať sa s tradíciami v snemovni lordov. No to je neporovnateľné, čiže k tomu je strašne dlhá cesta a môžte ísť aj na tryskáči, tak stále to niečo trvá. No tak to už len možno čas, možno čas nám pomôže, že nebudeme robiť tieto detinské veci, že tej opozícii neschválime ten program a ešte sa budeme vyškierať, akí, akí sme chytrí, že, že sme to urobili. Nuž ale nebol by to, nebolo by to Slovensko, keby to tiež nemalo svoje čaro, a to, ja viem, že si tiež nepomôžem, ale viete, na jednej strane aj do našich radov a my máme jedinú šancu byť konzistentní a dôslední a vytrvalí voči vám. Preto je zarážajúce, kde jeden z predkladateľov predkladá tento návrh, a pri inej schôdzi nezabudne dva alebo trikrát zdôrazniť, že nahlasoval za program mimoriadnej schôdze. To sú veci, ktoré tiež sú mimo akejkoľvek konzistentnosti. Hej, čiže ja teda som hlasoval za program, lebo som chcel prispieť, že aby sme boli za. Ale nehlasovať za program teda s vami a zároveň byť spolupredkladateľom tohto návrhu mi príde mimoriadne nekonzistentné. Čož je znova pre nás signál, že stále ešte sa máme čo učiť a celý život sa treba učiť, hej, a naša jediná, jediná šanca je fakt, že byť vytrvalý, dôsledný, však to je skoro to isté a inak niekde inde sa to používa, ale hlavne konzistentný tak, aby sme mali hĺbku v očiach, aby naozaj to, čo aj hovoríme, aby vyzeralo aj, aj bolo, že tomu aj veríme, potom, keď uverí, keď veríme tomu sami, môžme presviedčať niekoho iného, aby uveril nám, že tomu, čo my veríme, že je správne. Potom to je také nie celkom, nie celkom dobré a potom ten parlament vyzerá, ako vyzerá, a není to snemovňa lordov a ani nikdy, ale treba veriť, že možno raz sa k nemu priblížime, zatiaľ sa niekedy blížime skôr k tomu, že tu je spolok holubárov v Poprade-Veľká. Ale jeden nikdy nevie, vzdávať sa netreba. Čo je ľahšie, ako sa vzdať? Hej, ráno sa zobudiť a povedať, vzdal som sa. Nie, netreba sa vzdávať, treba zabojovať. Takže ospravedlňujem sa, ale takto už navečer človek si môže byť aj trošku, nemusí to byť také zviazané, také v rámci takej voľnejšej úvahy sa zamyslieť nad smerovaním nášho parlamentu. A to chcem teda povedať - nášho parlamentu, lebo keď to nedomyslíme, tak potom sa stane to, že sa tu začnú objavovať, aj dneska sa tu objavil a budú sa tu asi objavovať aj hlasy, že parlament nie je to správne a že možno ani netreba, a všetky tieto absurdity, ktoré, zdá sa, budú pre niekoho riešením, budú sa podsúvať ako riešenie, dokonca niekto bude tomu tlieskať a toho sa trošku bojím. Nechcem opakovať to klišé. Nikto nič lepšie nevymyslel ako parlament a vyzerá, že dlho ani nevymyslí, ale dôležité je, že kto v ňom sedí, akú politickú kultúru daní ľudia vyznávajú. Ale ani nie v tom, že ako sa vedia tváriť, že ju vyznávajú, ale nakoľko ju skutočne a hlboko prežívajú. Ďakujem.

  • Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Susko. Ten je mimo, ten tu už nie je. Á, prepáčte, ospravedlňujem sa.

  • Ďakujem, pani, pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec, ja si osobne nemyslím, že inštitút mimoriadej , tzv. mimoriadnej schôdze je inštitútom, ktorý je určený pre opozíciu pre to, aby mohla kritizovať vládnu väčšinu, či už je to väčšina jednej strany alebo koalícia, alebo podobne. Ten inštitút, nakoniec ani v rokovacom poriadku nie je napísané, že je to jedna pätina poslancov z opozície. Čiže mimoriadnu schôdzu alebo návrh tejto schôdze môže byť zvolaný aj na podnet jednej pätiny poslancov z vládnej väčšiny a predmetom takejto schôdze nemusí byť len uznesenie, ktoré má byť výsledkom nejakého rokovania alebo vyrozprávania sa opozície, ktorá kritizuje vládu. Môže to byť návrh zákona, môže to byť akýkoľvek iný iný bod. Čiže ja si nemyslím, že tento inštitút, ktorý, ako povedal aj pán poslanec Poliačik, je zneužívaný opozíciou na kritiku vládnej väčšiny, je zavedený za týmto účelom. Ten inštitút je zavedený za úplne iným účelom medzi rokovaniami Národnej rady, keď je potrebné zvolať schôdzu za účelom prerokovania nejakého bodu, ktorý môže byť aj návrh zákona. Na to je tento inštitút určený. Nie na to, aby opozícia kritizovala vládnu väčšinu. Ďakujem pekne.

  • Ešte raz sa vám ospravedlňujem. Som si neuvedomila, že sedíte príliš blízko, som sa kukala viac do diaľky.

    Pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dve krátke poznámky. Pán kolega, Slovenská republika existuje vyše dvadsať rokov a Mečiarove obdobie je niečo viac jak jedno volebné obdobie. Veľmi zlá singularita, by som to povedal. Určite som nemal na mysli Mečiarove obdobie, aby ste to s tým nespájali, keď to fungovalo lepšie, a druhá vec je, istým spôsobom poviem trošku podobné niečo, čo spravodajca. Ja predkladateľa neviním za to, že nehlasoval za zvolanie mimoriadnej schôdze. Ja, aj keď bude opozícia dávať, nie vždy zahlasujem za zvolanie mimoriadnej schôdze, pretože mimoriadna schôdza takisto musí mať svoj zmysel a musí mať dôvod, pre ktorý, ktorý je hodný rokovania Národnej rady. Takže to celkom by som takto nespájal. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. No opozícia, keď neschváli, resp. vládna strana neschváli program, teraz sme v takej situácii, tak schôdza končí. No ja mám taký názor, že jednoducho aj to patrí k parlamentnej demokracii. Jedna skupina poslancov je tá, ktorá zvoláva mimoriadnu schôdzu, ja ešte, pán kolega, by som tak ako doplnil, že tá jedna pätina poslancov, ktorá zvoláva schôdzu, ja si viem predstaviť, že by to bol aj mix tu v tomto parlamente. To je aj opozícia, aj koalícia a zvoláva sa mimoriadna schôdza. No a či už sa schváli, alebo sa neschváli, tak o tom rozhodujú poslanci Národnej rady, celej Národnej rady a jednoducho treba to rešpektovať, aj keď by sa nám to veľakrát nemuselo páčiť. Práve to.

    No a do vlastných radov, tak ja, ešte aj iný prípad ma napadol, to nielen, že nezahlasujem za program mimoriadnej schôdze, hej, z vlastných radov, ale ešte je tu aj iný fenomén, ktorý tuná bol popisovaný, sú tu poslanci, vedel by som ich aj menovať. Iniciovali mimoriadnu schôdzu, a keď bolo záverečné hlasovanie mimoriadnej schôdze, tak tuná neboli. To už považujem za veľmi trápne. Hej, iniciujem čosi a rozplývam sa tuná verbálne, a keď má byť samotné záverečné hlasovanie, tak odrazu to buď nie je dôležité, alebo to ignorujem.

    Kolegovi ešte by som chcel toľko povedať, že parlament je tu potrebný, však, samozrejme, nepochybujem, že Dodo ho teda spochybňoval, hej, ale tak jednoducho ten parlamentný systém je zatiaľ veľmi dobrým systémom a v podstate, aby tá, vlastne poslanci tuná rokovali.

    A ešte celkom na záver som chcel povedať, že kostol nemusí byť vždy prázdny. Vždy má nejaký interiér a katolícky kostol má tam sviatosť oltárnu a rovnako aj pravoslávny, grékoka...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Kolega Lojzo, hovoril si vo svojom príspevku, že kam smeruje ten náš parlament. Tak v súvislosti s rokovacím poriadkom a s jeho zmenou a, samozrejme, s inštitútom mimoriadnej schôdze, ktoré inštitúty my v podstate máme ako opozícia k dispozícii, tak je to mimoriadna schôdza, hodina otázok, interpelácie. Ako vieme, niektoré z týchto inštitútov absolútne nefungujú, to už to tu bolo povedané. Hodina otázok - zaplavia vládni poslanci, aby sa náhodou nedostalo na otázku opozície, pretože tie sa žrebujú. Aj zajtra si to budeme môcť pozrieť (kýchnutie v sále) - na zdravie, je to pravda -, pretože vládni poslanci položili premiérovi zopár rovnakých otázok, čiže štyri sú na prvú otázku rovnaké, ďalšie tri sú rovnaké, ďalšie dve sú rovnaké a potom príde otázka opozície, a pritom sa vládni poslanci minule bili za to, že ale veď máte tú možnosť tých otázok položiť. No a ja som, ja si ich budem fotiť, ja si ich už aj fotím, ako si hrtajú, hrkútajú s ministrami, to znamená, že nechápem potom, načo im je hodina otázok, keď si s ministrami tak či tak hrkútajú, keď sú tuná prítomní v rokovacej sále, a ja to potom vyhodím buď na Facebook, alebo na webovú stránku, že ako si hrkútajú, aj napriek tomu potrebujú položiť nevyhnutne otázku svojmu ministrovi. Ešte, chvalabohu, že máme tie interpelácie, ale na ne sa nám dostávajú také trápne odpovede, ako som ja dostal toť nedávno, ale tiež budem o tom hovoriť zajtra v interpeláciách.

    No a čo sa týka tej mimoriadnej schôdze, no ja by som sa pozrel možno do minulosti, že načo slúžili mimoriadne schôdze vtedajšej opozičnej strane SMER. Takže ak je to na kritiku vlády a je to nevyhnutné, pretože vláda robí zlé opatrenia alebo zlé kroky, tak si myslím, že ten inštitút mimoriadnej schôdze je namieste. A okrem toho predkladali sme kedysi návrh na všeobecnú rozpravu, ani ten sa neodsúhlasil, tak potom čo máme využiť? Akým spôsobom? Tak už len tú mimoriadnu schôdzu a tej sa, samozrejme, vládni poslanci boja.

  • Ďakujem pekne. Aj rôznorodosť faktických poznámok dosvedčuje, že je to tu ťažké.

    Naozaj není v rokovacom poriadku, dokonca neviem, či vôbec je tam uvedené, že opozícia - koalícia, to rokovací poriadok nepozná, čiže nevidím dôvod, prečo by v prípade mimoriadky malo byť napísané opozícia, ale to je z princípu. Viete, koalícia by mala mať v zásade predsedu parlamentu, tak ten zvoláva za nich, ale neviem teda ako môže opozícia zvolať schôdzu Národnej rady, čiže to sú znova akože z princípu veci. Vy hovoríte, že mimoriadka môže byť aj kvôli zákonu, ale pokiaľ ja viem, tak tam musia byť dodržané nejaké lehoty, že keď to má byť o zákone, tak nemôže byť do týždňa, hej.

  • Reakcia z pléna.

  • No, 15 dní je rozdiel ako 7 dní, hej, čiže viete, keď máte nejakú mimoriadnu udalosť politickú, tak či ten inštitút tam bol prvoplánovo vložený kvôli opozícii, to poviem tak, len to ten rokovák nehovorí, to by sme sa podľa mňa mohli aspoň v tom zhodnúť, ale znova je to len a len o tom, že buď teda sme nositeľmi určitej tradície, sme nositeľmi určitého, aj veľkosti, aj veľkorysosti, však nech sa strápnia koniec koncov, však nech si zvolajú mimoriadku kvôli holubom lesným, no nech, a však si ich vychutnám, keď to urobia, keď sú schopní sa 30 podpísať pod jednu mimoriadku, za týždeň pod ďalšiu, no však nech, nech sa páči. Však koniec koncov, je to pre nich kontraproduktívne, ale veď len to je to, že u nás (ruch v sále), u nás si dokazujeme aj v takýchto, by som povedal, pre veľkých mužov nepodstatných vecí, že na tomto ti potrebujem dokázať, že mám tú moc, na tomto, že ti neschválim vašu hlúposť, však si, nech sa páči, keď ste sa zhodli, neviem...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Už v takejto komornej atmosfére, vidím tu štyri poslankyne SMER-u a jedného smeráckeho poslanca.

  • Reakcie z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

    160.

    Bez debát, prosím vás!

    Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR

    Jedenásť, trinásť ľudí. Čiže, čiže dvakrát, skoro trikrát toľko.

  • Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Nedebatujte, prosím vás vás. Nevykrikujte z lavice.

    Pán poslanec, pokračujte.

    Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR

    Dobre, ja by som naozaj mohol hovoriť, možnože tou, tou metódou strachu, že aj SMER sa raz dostane do opozície a bude tento inštitút potrebovať. Naozaj ten cyklus tu bude, že budú sa obmieňať, bude raz ten, kto je v opozícii, bude vládnuť, ten, kto je, vládne atď., sa bude točiť stále a budete tento inštitút potrebovať a dobehne to, myslím, že každého jedného, kto zahlasuje proti tomuto, a v dobrom to hovorím. Ono tá norma je podľa mňa jasná a jednoznačná aj, aj gramaticky, keď si, keď si spomeniem, pán Susko, na, na to, čo povedal Ústavný súd vo veci Čentéš, aj ten gramatický tvar, už tento tvar, čo máme tu, je nepochybný, ten gramatický tvar vo veci Čentéš bol pochybný a Ústavný súd povedal aj, povedal tam, že potrebujete dôvod na to, aby vymenoval či nevymenoval. Tuto ani ten dôvod nemáme. Tu ste, vy zahlasujete proti. Veď naozaj gramaticky je to nepochybné, úmyslom je to naozaj nepochybné, že tá schôdza sa má konať. Opakujem, ak niekto má povinnosť volať, druhý by mal počúvať, nemal by sem len prísť a potom odísť, to, to nemá význam.

    O tej kultúre bolo povedané dosť a myslím, že sú tu ľudia, ktorí o tej kultúre povedia viac ako ja, len mi tak napadá, že, viete, ak my nebudeme mať tu kultúru v parlamente, ak tu nebude, nepôjdeme smerom dopredu a pôjdeme dozadu, tak neočakávajme, že medzi ľuďmi vonku, medzi ľuďmi na uliciach, medzi našimi občanmi bude kultúra. To nefunguje tak, že tam kultúra je a tu je tiež. Ak tu nie je kultúra, nie je ani tam. Teraz to možno ešte doznieva, ale skôr či neskôr tá kultúra, ak tu nebude, nebude ani vonku na uliciach, tak vás poprosím, zvážte podporu tohto návrhu. Ja si myslím, že je keď si zoberiem dôsledky do budúcna na ďalšie volebné obdobia, je nepolitický alebo apolitický. Skôr či neskôr to na každého príde. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Lucie Žitňanskej a Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 838, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 837.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Miroslavovi Beblavému, aby predstavil návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej a Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 838.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento zákon je prvý z troch zákonov, ktorý predkladáme s pani kolegyňou Žitňanskou, aby sme riešili otázku zneužívania spotrebiteľov vo finančných vzťahoch. Keďže na tejto schôdzi riešime viacero zákonov z tejto oblasti, pripomeniem len, že tu máme vládny návrh, ktorý sa venuje niektorým aspektom, máme tu návrh kolegov Martvoňa a ďalších, máme tu aj návrh kolegu Zajaca z KDH a ďalších, tak náš balík je, je štvrtým balíkom, ktorý sa venuje nie rovnakým témam, ale témam, ktoré sa navzájom prekrývajú, a niekde teda sú rovnaké a niekde sú iné, takže skúsim byť stručný, keďže v predchádzajúcich rozpravách sme už tieto témy, pomerne sa im venovali.

    Tento prvý zákon, ktorý predkladáme, je novela Občianskeho zákonníka, ktorá sa pokúša riešiť tri problémy, z ktorých spomeniem tie dva závažnejšie, jeden je, jedna je tá, aby nebolo možné voči spotrebiteľovi a za spotrebiteľskú zmluvu výkon exekučného rozhodnutia bez toho, aby v prípade, teda že, samozrejme, spotrebiteľ namieta proti tomu bez toho, aby o veci rozhodol súd. Teda danými slovami, nebude možné niekomu o spotrebiteľovi z titulu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľského úveru zobrať majetok bez toho, aby mal možnosť namietať na súde povedzme nezákonnosť takejto, takéhoto postupu veriteľa.

    Druhá časť, ktorá je možno atraktívnejšia, je otázka maximálneho stropu na úrokové sadzby, tiež vyplývajúceho zo spotrebiteľských úverov. Tento návrh je, sa líši od návrhu, ktorý predkladal kolega Martvoň, ale aj kolega Zajac, kde obidva tie predchádzajúce návrhy vychádzajú z toho, že by mala byť rôzna maximálna úroková sadzba pre rôzne typy úverov, ktorá by vždy mala byť dvojnásobkom toho, čo je priemer pre taký typ úveru. Ako som upozornil už v rozprave, tento typ opatrenia zaviedla ešte prvá Ficová vláda v roku 2008, následne aj táto samotná a rovnaká vláda v roku 2010 ju zrušila z dôvodu praktickej nevykonateľnosti a praktických problémov, ktoré vznikli.

    Preto my navrhujeme iný postup, navrhujeme jednotný úrokový strop, ktorý je pomerne vysoký, tak aby naozaj išlo o zákaz úžery, nie o snahu mikromanažovať úverový trh. Tá úroková sadzba, ktorú navrhujeme, je 70 % ročne so všetkými poplatkami, to, samozrejme, je maximálny strop, ktorý zákon už zakáže, a tým pádom nebude možné spotrebiteľom požičiavať za viac ako takúto ročnú priemernú nákladov, teda za súčet nielen úrokovej sadzby, ale aj všetkých poplatkov a odplát, ktoré s úverom súvisia.

    Tento návrh, si myslíme, že by jasne oddelil úžeru od zvyšku úverového trhu, vychádza aj z rozhodnutí napríklad českého Najvyššieho súdu, ktorý práve takúto úrokovú mieru označil už za, už za zjavne úžernícku, a my sa s týmto názorom stotožňujeme a myslíme si, že ťažko hľadať legitímny účel. Sú krajiny, napr. spomeniem niektoré štáty v Spojených štátoch, ktoré majú aj významne vyššie stropy, ale tie už sa mi v našich podmienkach zdajú pomerne vysoké, takže sme radšej vyšli z tradícií tohto regiónu, zhruba kde ten strop nastaviť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého učil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Gáborovi Gálovi.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na konci sa uskutočňuje jeho prvé, či na ktorej sa uskutočňuje prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách vlády.

    Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda rady, Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 837 z 13. januára 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval:

    - ústavnoprávny výbor a

    - výbor pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je najmä reagovať na aktuálne problémy, ktoré spočívajú v nedostatočnej ochrane spotrebiteľa, a to najmä v súvislosti s uplatňovaním právnych inštitútov slúžiacich na zabezpečenie plnenia záväzkov spravidla peňažnej povahy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 837.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne?

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa, prihlásený je a zároveň dávam slovo jedinému pánovi poslancovi Pavlovi Zajacovi. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadril k návrhu zákona kolegov Žitňanskej a Beblavého.

    Som rád, že kolegovia sa zhodli tak, ako aj ja, a navrhujú maximálny strop pri spotrebiteľských, teda pri úveroch, a chcem len uviesť tie drobné rozdiely, ktoré sú medzi ich návrhom a mojím, a nakoniec poviem, že sa vlastne zhodujeme, lebo môj návrh je o tom, že majú byť úvery rozčlenené podľa dĺžky splácania a výšky požičanej sumy a malo by to byť dvojnásobok priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov, ale zároveň navrhujem, že súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobnej hodnote váženého priemeru, priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov, a chcem upozorniť kolegu Beblavého, že v minulom kvartáli bol tento vážený priemer zhruba 18 %, čiže krát 4, to je 78 %, pred chvíľou mi môj asistent poslal, že v tomto kvartáli je to 17,5 % vážený priemer a štvornásobok je 70 %. Takže aj keď inou metódou - dospeli sme k tomu istému, tento maximálny strop navrhujete vy ako 70 % plus úrokovú mieru Európskej centrálnej banky, čiže je to zhruba 70,2 %. Ja iným spôsobom to podľa súčasného váženého priemeru navrhujem ako štvornásobok, to znamená tiež 70%. Myslím si, že aj ústavný súd, ktorý v Česku navrhol túto maximálnu mieru úrokov, za ktorou už považuje tieto úvery za úžeru, za úžernícke, tiež dospel na základe nejakých násobkov priemerov, ale o tom táto diskusia asi nemá byť, takže som rád, že zavádzate aj vy strop pri úrokoch, pri úveroch, zavádzajú to aj kolegovia zo SMER-u, my teda, môžem hovoriť za seba, im navrhujeme pomocnú ruku, teda ak by naše návrhy neprešli, to isté aj ústami Lucie Žitňanskej, od vás bolo ponúknuté, že ak by neprešli teda naše návrhy zákonov, tak ponúkneme naše riešenia kolegom zo SMER-u a pevne dúfam, že si ich osvoja, lebo naozaj nejde o to, kto predloží návrh zákona, keď ten návrh zákona bude účinný a pomôže občanom Slovenska v tom, aby úžernícky klondike na Slovensku skončil. Budeme všetci radi. Ďakujem.

  • Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

  • No ja opakovane sa chcem vyjadriť k tomu, čo považujem pri riešení a stopke úžerníctvu na Slovensku, stop finančnej úžere na Slovensku za najdôležitejšie, a to je vykonateľnosť. Uvedomme si, že z tej praxe, z toho každodenného života je veľmi dôležité pomôcť spotrebiteľom v tom, aby ak sú zaťažení úžerou alebo aj vymáhaním zo strany exekútorov neoprávnene vysokých a pochybných, sporných čiastok, aby týmto ľuďom mal kto pomôcť. Na Slovensku týmto ľuďom nemá kto dnes pomôcť, pretože spotrebiteľské organizácie, ktoré sa špecializujú na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu, a predovšetkým ide o tú ochranu ľudí zaťažených neprimeranou úžerou, tieto spotrebiteľské organizácie sú veľmi podvyživené.

    Takže sebalepší zákon, ktorý tu pripravíme - aj zjednotenou metodikou - zo strany opozičných alebo aj vládnych poslancov, nám nepomôžu, a tým ľuďom, ktorí sú úžerou zaťažení, nepomôžu v tom, aby tie parametre - či už 20, 30 %, 70 % - mal kto odsledovať a mal kto dohliadať na to, že tie úžernícke spoločnosti, nebankové subjekty alebo iné subjekty, ktoré požičiavajú tieto pôžičky, aby ich neposkytovali. Naozaj najväčší problém Slovenska je vo vykonateľnosti a vymožiteľnosti práva. Ak sa aj tieto hranice určia, my stále nemáme záruku toho, kto bude dozerať na to, či táto hranica sa rešpektuje, alebo nie.

    Dovolím si ešte na záver povedať, že v čase, keď sme v združení vlastne sledovali v odbornej verejnosti, ktorá sa venuje finančnému právu, aká má byť vlastne tá percentuálna miera, odkedy považuje úžeru za úžeru, úroky za úžeru je tých 25 - 30 %. Takže obávam sa toho, pán kolega Beblavý, že túto hranicu treba výrazne znížiť. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa spýtať pána predkladateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Rozprava bola krátka, a preto sa aj ja pokúsim byť stručný.

    Myslím si, že sa naozaj môžme zhodnúť s kolegom Zajacom, že nám vecne ide o obdobné riešenie, a najmä keďže vieme, že naozaj v tejto chvíli je to už debata o spájaní tých riešení - pravdepodobne na pôde vládneho zákona - v tejto veci, tak ide skôr o to, že ktoré vecnejšie potrebujeme ako to, ktorá legislatíva to bude. Ja si dovolím a tým možno aj budem reagovať na záverečnú poznámku pani poslankyne Mezenskej, ale najmä na vystúpenie kolegu Zajaca, že ten systém, ktorý zaviedla ešte Ficova vláda, a následne ho Ficova ho zrušila, naozaj viedol k veľmi nelogicky, k veľmi nelogickej štruktúre, ktorá vyplývala z toho, že máme spotrebiteľský trh, ktorý v niektorých oblastiach, segmentoch má len veľmi malý počet transakcií v danom štvrťroku napríklad, čo môže viesť k tomu, ako to aj napríklad viedlo ešte v roku 2010 pred zrušením zákona, že v niektorých segmentoch bola potom zakázaná akákoľvek úroková sadzba, lebo štát nedostal žiadne informácie o tom, resp. dostal informácie o nulovej úrokovej sadzbe v nejakom konkrétnom prípade, a z toho potom vyplynulo, že v tom segmente jednoducho neboli poskytované úvery len kvôli tomu, že to tak zákon nastavil. Takisto bola situácia pomerne častá, že úvery s dlhšou lehotou splatnosti, ktoré sú za štandardných okolností drahšie ako úvery s kratšou lehotou splatnosti, mali, naopak, nižší limit, lebo to opäť vyplývalo napríklad z toho, že niektoré dlhšie poskytovali len určité subjekty, povedzme banky, ktoré, a určité typy bánk, ktoré mali celkovo nižšie sadzby, zatiaľ čo kratšie úvery poskytovali, naopak, len iné subjekty. Nechcem ísť teraz do detailov, ale výsledkom naozaj tejto snahy o mikromanažovanie trhu bolo to, že ten trh nechránil spotrebiteľov lepšie a bol nelogický.

    Možno už len na záver, takže preto si myslím, že jeden strop vyjadrený absolútnou sumou s tým, že je tam tá poistka pre ECB sadzbu, keby náhodou celkovo inflácia, úroky nám išli hore, aby sa to mohlo prispôsobiť, a v zásade vyjadrený jednou plošnou sadzbou je podľa mňa technicky dobré riešenie problému, ale na ktorom sa naozaj, myslím si, zhodneme, dokonca naozaj aj v miere, v tých číslach.

    Ja sa priznám, pani kolegyňa Mezenská, že by ma zaujímalo, možno aj môžme v rozprave k ďalším bodom o tom hovoriť, že z akých zdrojov čerpáte svoju definíciu teda toho, aké úrokové sadzby už sú úžerou, lebo my sme sa naozaj opreli o existujúce súdne precedensy, a priznám sa, že v tomto s vami nesúhlasím, a nemyslím si, že to je problém. Problém Slovenska je dneska v tom, že máme RPMN v stovkách percent, máme RPMN v tisíckach percent, máme RPMN v desaťtisíckach percent pri niektorých prípadoch. A tomu potrebujeme naozaj urobiť koniec. Ale nemyslím si, že úlohou štátu je teraz mikromanažovať úverový trh. Je úlohou štátu, tak ako som spomenul už v inom bode rozpravy, máme minimálnu mzdu, ktorej účelom je zabrániť vykorisťovaniu a zneužívaniu ľudí. Nie, nemáme minimálnu mzdu pre stovky profesií osobitne, ktoré ešte bude určovať, že s takou praxou alebo v takom mestečku. Tak takisto si myslím, že aj potrebuje jeden strop na úroky, ktorý zabráni zneužívaniu ľudí, ale není ambíciou a nemá byť ambíciou štátu potom ísť do toho a hovoriť do detailov tej situácie, pokiaľ naozaj ten strop zabezpečí.

    Takže preto si myslím, že tento návrh, ktorý sme predložili, by bol vhodný, a zároveň mi dovoľte už na záver uvítať len to, že tá druhá časť toho, čo predkladáme, je, teda nebola zjavne predmetom kritiky, takže verím, že na to je tiež súhlas. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k diskusii? Zrejme nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítaní o návrhu poslancov Lucie Žitňanskej a Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 836. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 835.

    Dávam slovo opäť pánovi poslancovi Miroslavovi Beblavému, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej a Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, tlač 836.

  • Ďakujem pekne. Tento návrh zákona je druhý z toho balíka troch zákonov, ktoré predkladáme s pani kolegyňou Žitňanskou. Je to zákon rozsahovo pomerne stručný, ale obsahovo pomerne závažný, ak by bol prijatý. V podstate hovorí to, že spotrebiteľské spory, teda spory vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv by už nemohli rozhodovať rozhodcovského súdy. To znamená, to je, veľmi zjednodušene povedané, to, čo, to, čo je v tom zákone uvedené. Dovoľte mi to stručne zdôvodniť.

    V Slovenskej republike - rovnako ako v iných štátoch Európskej únie v snahe odbremeniť súdny systém a štátny systém teda riešenia sporov - bolo umožnené zriaďovanie rozhodcovských súdov a to, aby riešili spory, ktoré tým pádom nemusia ani vstúpiť do štátneho systému, by som povedal, rozhodovania a vynucovania práva. Tento systém je pomerne štandardný. V prípade spotrebiteľských sporov však to tak nie je v iných krajinách, resp. aspoň niektorých, spomeniem len príklad, že napríklad v Rakúsku to ani možné nie je v prípade spotrebiteľských sporov. A ten dôvod je ten, že práve pri spotrebiteľských sporoch národná legislatíva, európska legislatíva ustanovuje oveľa podrobnejšie a často pre spotrebiteľa chránenejšie podmienky, ako je tomu v prípade iných povedzme obchodno-právnych sporov. Opäť použijem analógiu, je to ako pri Zákonníku práce. Zákonník práce je v podstate špeciálny typ občianskeho zákona, ktorý hovorí to, že Občiansky zákonník je postavený na princípe rovnosti dvoch strán. To znamená, máme dve strany, ktoré sa na niečom chcú dohodnúť, sú si rovné vo svojich právach, povinnostiach, na niečom sa dohodnú. Pracovné právo vychádza z toho, že nemôžme to uplatniť v prípade pracovného vzťahu, kde je prirodzená asymetria, že zamestnávateľ je vždy v silnejšej pozícii. Preto napríklad Zákonník práce niektoré veci zakazuje, dokonca aj keby sa chceli na nich dohodnúť obe strany. Tak podobne je to aj v prípade spotrebiteľských vecí, že spotrebiteľ je v tomto prípade skôr finančne a informačne v asymetrickom vzťahu voči poskytovateľom. To znamená, že má menej peňazí, má menej času, má často menej vzdelania a zdrojov povedzme na to, aby použil právne služby, a preto aj európske predpisy ho chránia v takýchto vzťahoch, aby k niektorým veciam nedochádzalo.

    A práve čo sa stalo na Slovensku, bolo, že popri jednotlivých nebankových subjektoch - najmä tých najmenej škrupulóznych - povznikali spriaznené rozhodcovské súdy, do ktorých - odkaz na ich rozhodovanie - boli vložené a priori do týchto úverových zmlúv, spotrebiteľských zmlúv, následne čoho akákoľvek snaha o uplatnenie práva viedla k tomu, že vlastne niekto blízky jednej z tých dvoch strán, teda poskytovateľovi úverov, vlastne rozhodoval o akomkoľvek spore s konečnou platnosťou. Takže nesplnilo to cieľ spravodlivosti, ale nesplnilo to dokonca ani cieľ odbremenenia štátu, pretože často tie rozhodcovské súdy potom rozhodujú nezákonne alebo v rozpore so zákonom. Načo, keď potom je to rozhodcovské rozhodnutie vymáhané nebankovkou alebo niekým iným, tak vlastne spotrebiteľ ho napadá na súde pre nezákonnosť a tým pádom sa tá exekúcia alebo iná forma vymáhania aj tak zastaví. Štátny systém je aj tak zaťažený, dokonca často ešte viac a výsledkom nie je teda ani efektívnosť, ani právo.

    Preto sme s pani kolegyňou Žitňanskou navrhli, aby v takomto prípade jednoducho rozhodcovské súdy nerozhodovali o takýchto veciach, ale buď sa teda veriteľ s dlžníkom dohodnú, alebo veriteľ si musí uplatniť svoj nárok cez štandardný súdny systém štátny, ktorý, samozrejme, je základom vymáhania práva v Slovenskej republike. Ďakujem veľmi pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, poslancovi Gáborovi Gálovi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, veľmi rýchlo.

    Dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca ústavnoprávneho výboru.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v 15-dňovej zákonnej lehote, ako to určuje rokovací poriadok. Spĺňa všetky formálne náležitosti rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel.

    Predseda Národnej rady zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku tento bod programu do schôdze. Svojím rozhodnutím č. 835 navrhol, aby to prerokoval:

    - ústavnoprávny výbor a

    - výbor pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, že výbory to majú prerokovať do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní. Zo znenia je zrejmé, čoho sa návrh dotýka, aký má cieľ, je, aby preniesol agendu spotrebiteľských sporov z rozhodcovských súdov na všeobecné súdy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada tento návrh zákona prerokovala v druhom čítaní. Odporúčam prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Chce sa niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. A, pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Pán spravodajca požiadal o zaujatie stanoviska. Nech sa páči.

  • Chcem nad rámec spravodajskej informácie zaujať svoje stanovisko.

    Ja s týmto predmetným návrhom hlboko súhlasím a by som povedal, že treba ísť ďalej. Rozhodcovské súdy, ako ich poznáme, že pomáhajú tým štátnym súdom, tej tretej moci v štáte rozhodovať v obchodných veciach alebo v tých veciach, ktoré môžu rozhodovať rozhodcovské súdy, ako to poznáme z civilizovaného sveta, sa u nás vôbec neosvedčili.

    Rozhodcovské súdy sú cieľom alebo skôr prostriedkom toho, ako toho poctivého, toho v tom procese, v tom zmluvnom záväzkovom vzťahu slabšie postaveného obrať o jeho práva. V spotrebiteľských sporoch je to úplne jednoznačné. Tieto inštitúcie, nebankovky, rôzne pôžičkárne využívajú spriaznené právnické osoby - rozhodcovské súdy - na to, aby aj cestou, keď je spor cestou týchto rozhodcovských súdov, bohužiaľ, dospeli k záveru, že im je priznané právo z tej spotrebiteľskej zmluvy.

    A, bohužiaľ, a chcem to tu prízvukovať pri tomto návrhu, o nič lepšie to nie je aj v takých záväzkových vzťahoch, kde tie strany nie sú až tak neporovnateľne v inej rovine. A, bohužiaľ, musíme posvietiť na tie rozhodcovské súdy asi s iným návrhom alebo možno doplnenie tohto návrhu, lebo také nekalosti, aké poznáme ako praktizujúci advokát v prípadoch rozhodovacích súdov, to, to proste ani neviete predstaviť, že nanútené zmluvy dodávateľom alebo zmluvným partnerom obsahujú klauzulu o rozhodcovskom súde, o rozhodcovskom súde, kde rozhoduje rozhodcovský súd, ktorý je spriaznený alebo personálne prepojený na právneho zástupcu toho dominantnejšieho hráča. Dosť často sa stáva, že na tých rozhodcovských súdoch vystupujú ľudia síce s právnickým vzdelaním, ale ešte skoro s mliekom na brade.

    Proste to sú, to sú veci, ktoré dennodenne sa dejú, a, bohužiaľ, ten systém, keď sa vytváral, sa na toto nemyslelo, preto je určite prvým a veľmi dôležitým krokom ten, čo navrhla pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Beblavý, aby sme spod jurisdikcie rozhodcovských súdov vybrali tieto záväzkové vzťahy, ale treba určite v budúcnosti troška viac posvietiť na rozhodcovské súdy a nastoliť tam striktnejšie a ráznejšie pravidlá. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov - opäť Lucie Žitňanskej a Miroslava Beblavého - na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 837. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 836.

    Dávam slovo pani poslankyni Lucii Žitňanskej, aby uviedla svoj návrh. Nech sa páči.

    (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej a Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 837.)

  • Ďakujem veľmi pekne. Touto novelou z balíka zákonov, ktorá v konečnom dôsledku má slúžiť na ochranu spotrebiteľov, chceme zamedziť tomu, aby pohľadávka sa nabaľovala o úroky dlhodobo. A o čo ide? A toto nie je len otázka spotrebiteľských zmlúv alebo spotrebiteľských úverov, to sa týka aj bežných nezaplatených záväzkov za napr. telefón alebo podobne. Ale poznáte to, že veľmi často sa mnohým ľuďom stalo, proste raz niečo nezaplatili, súd rozhodol a ten, kto je oprávnený, začal vymáhať o iks rokov. A medzitým robil možno nejaké kroky, upomienky a tak ďalej, ale kým došlo na exekúciu, uplynuli roky a za tie roky sa tie úroky, pochopiteľne, nabaľujú a výsledná suma potom mnohokrát prevyšuje tú samotnú dlžobu ako takú.

    Cieľom našej novely je brať do úvahy trošku aj zodpovednosť veriteľa za to, že si stráži svoj majetok, ergo aj svoje pohľadávky, a preto stanovujeme, že pokiaľ sa rozhodne niekto pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky súdnou exekúciou neskôr ako po troch rokoch, odkedy má právoplatné rozhodnutie od súdu, tak už mu nebudú, nebudú exekvované úroky. To znamená, úroky budú priznané za maximálne tri roky. To je náš návrh. Ja som videla aj niečo veľmi podobné v návrhu, v návrhu pána ministra Malatinského. On to nemá v exekučnom zákone, on to má v inom zákone, v jednom z tých článkov, ktoré sú súčasťou toho vládneho návrhu zákona. Mám, je, tá právna úprava je obdobná, pokiaľ si dobre pamätám, v tom vládnom návrhu zákona sa hovorí o dvoch rokoch. Aj o tom sa dá rozprávať. Chcem tým len povedať, že je to užitočná právna úprava, aby proste niekto nemohol, ak to tak mám v úvodzovkách povedať, bohatnúť na tom, že odkladá vymáhanie svojej pohľadávky. Myslím si, že je to fér a, samozrejme, tak ako sme pri všetkých týchto spotrebiteľských zákonoch avizovali aj s kolegom Beblavým, sme pripravení sa o tom rozprávať a pripravení tieto návrhy zakomponovať do vládneho návrhu zákona, ktorý predložil pán minister Malatinský, zmestí sa to tam, v mnohých bodoch uvažujeme rovnako a myslím si, že aj pokiaľ ide o tento bod, že by sa tam našiel prienik aj s vládnym návrhom zákona a potom by to mohlo byť možno uspokojivé a rozumné riešenie.

    Takže v tejto fáze prosím o podporu tohto návrhu zákona a ja verím, že v druhom čítaní tá debata bude pokračovať. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého opäť určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Gáborovi Gálovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku podal spravodajskú informáciu.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonnej 15-dňovej lehote, ako to predpisuje rokovací poriadok, a spĺňa všetky požiadavky rokovacieho poriadku, ako aj legislatívnych pravidiel.

    Predseda Národnej rady zaradil tento bod programu na schôdzu Národnej rady v zmysle § 72 rokovacieho poriadku a zároveň vo svojom rozhodnutí č. 836 určil, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor a ďalej navrhoval, aby výbory to prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je zamedziť niektorým nekalým praktikám pri vymáhaní pohľadávok.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. A odporúčam ďalej, aby Národná rada pridelila výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

    Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku.

  • Reakcia z pléna.

  • Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Do rozpravy sú prihlásení dvaja páni poslanci a o slovo požiadal aj pán spravodajca v zmysle rokovacieho poriadku.

    Dávam vám slovo, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystúpim teraz v rozprave, lebo dávam priestor potom na možné faktické poznámky a reakcie.

    No, s týmto návrhom už mám troška problém, lebo z praxe nie raz sa stretávam s tým, že pri nejakom záväzkovom vzťahu, vo všeobecnosti to je v stavebníctve, že investor ráta s tým, že nejakú budovu, nejakú nehnuteľnosť mu niekto vybuduje, postaví a on to nevyplatí. Vyplatí až vtedy, keď príde súd, exekúcia, ale on tú nehnuteľnosť buď už stihne predať, alebo sprevádzkovať. A je to hlavne pri projektoch, ktoré sú dosť riskantné, že by normálnu úverovú linku, by ten dotyčný s týmto, s touto investíciou nesplnil a spolieha sa na to, že určite nájde nejakého dobráka, ktorý mu to postaví, bude potom trpezlivo vymáhať svoje peniaze cez súd, cez exekúciu a ubehne pár rokov. Ani, ani to mi, ani...

  • Reakcia z pléna.

  • Ale ani to mu nevadí, že, že nabehnú tam úroky, zákonné úroky v zmysle, v zmysle právneho poriadku, lebo ráta s tým, vždy to je menej, vždy sa mu to viac oplatí, ako ísť cez úver, ktorý aj tak nedostane, cez súkromné peniaze je to, je to oveľa viac ako zákonný úrok. Takže tu by som bol troška opatrný. Hlavne toto môže postaviť tých ľudí, ktorí čakajú dlhodobo na svoje peniaze, aj sa ich, peňazí, dočkajú, ale ich peniaze dlhodobo užívajú tretie subjekty. Jediná satisfakcia pre týchto, pre týchto podnikateľov je, že aspoň dostanú svoje peniaze naspäť s úrokmi.

  • O slovo požiadala pani predkladateľka. Nech sa páči.

  • Myslím, že si to musíme spolu pozrieť, pretože, dovolím si zareagovať, aby sme zas nemystifikovali. Hovoríme o tom, že riadne vymáham svoju pohľadávku. Mám právoplatné súdne rozhodnutie, mám právoplatné súdne rozhodnutie, na základe ktorého môžem začať vymáhať svoju pohľadávku. Nevymáham ju rok, nevymáham ju dva, nevymáham ju tri a začnem ju vymáhať, spamätám sa, piaty rok. A ja hovorím, že OK, nevymáhaš rok, nevymáhaš dva, nevymáhaš tri právoplatné rozhodnutie, nech ti nabiehajú úroky, ale keď ti to, že začneš vymáhať tú pohľadávku trvá štyri, päť, šesť, sedem rokov, tak tam už by ti úroky nemali nabiehať, lebo aj ty sa musíš starať o to, aby si začal vymáhať tú pohľadávku. O tom hovoríme. Hej? A to je bežná vec a vieme a stretávame sa s tým, ako sa potom z malých pohľadávok stávajú cez úroky veľké pohľadávky.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nepochybne, ale zároveň je aj na mieste, aby tu existoval nejaký balans. To je, tri roky ináč koreluje, preto som zvolila tri roky, lebo tri roky korelujú so všeobecnou premlčacou lehotou podľa Občianskeho zákonníka, v ktorej musíte aj začať vymáhať, takže myslím si, že to je v poriadku.

  • Nech sa páči do rozpravy, pán poslanec Hlina.

  • Reakcie z pléna a krátka pauza.

  • Prerušíme diskusiu navrhovateľa so spravodajcom a dáme priestor pánovi poslancovi Hlinovi.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, k tejto pre mňa obľúbenej téme nedá mi, aby som nevystúpil, i keď naštrbím to, čo malo ísť rýchlo, a v tejto komornej atmosfére predsa len nech niektoré veci zaznejú.

    Ja som to povedal aj v predchádzajúcom mojom príspevku a dovolím si aj takto verejne trošku že povedať aj do našich radov kvôli dobru, že nám nepomôže nič iné, len byť konzistentní a získať hĺbku v očiach tým, že to, čo budeme hovoriť, aby sme aj sami tomu verili, a keď to budeme sami tomu veriť, aj tak konať, tak potom nám uverí niekto iný a dostaneme viacej hlasov vo voľbách.

    Ja trošku mám miernu výtku, musím povedať, ak bolo, čo bolo, a bolo to, treba povedať, tak sa to dalo aj skôr. Na niektoré veci sa nemuselo čakať na nový rok alebo kým sa z niekadiaľ odišlo, ale ak to bolo vnútorne, ak to bolo potrebné, tak sa to malo prezentovať skôr. Ja nevylučujem, že dôvodom, že prečo je teraz tá smršť, je preto, aby sa vytvoril dojem smršte legislatívnej, ale, žiaľ, nedá sa aj vylúčiť to, že sa s niektorými návrhmi čakalo preto, aby tá prezentácia už odznela ako prezentácia iných poslancov. No ale to chcem tým povedať, je to taký mierny, poviem to, striptíz opozičný pre nás, pre dobro, ak chceme raz skutočne vyhrať a skutočne chceme vyhrať, lebo niekedy mám pocit, že my nechceme vyhrať, chcete mať hĺbku v hlase a presvedčenie, tak ak bolo niečo potrebné, tak to bolo potrebné aj pred týždňom, aj pred dvoma, aj pred mesiacom, lebo tie defektné stavy, úplne defektné stavy, ktoré boli, nevznikli na prelome rokov.

    Špeciálne systém exekúcie v spojení s úžerníkmi je vec, ktorá má určitú genézu v čase a priestore, špeciálne to. A keď teraz sa rozprávame o exekútoroch, pri exekútoroch, to je tak veľká a ťažká téma, že som rád, že sa to začína objavovať, lebo celý tento stav bol neobjavený. To bol taký štát v štáte, kde sme, ja neviem, či tak loby bola dobrá, alebo o čo šlo, že sa nikto toho nechytal, ale začína sa nám to tu, poviem, teda, chvalabohu, objavovať. A to znamená, že niečo z toho bude na konci dňa, že možno z toho bude aj nejaký výsledok, lebo to je neudržateľné. Celé exekučné, to jak to skončilo, je neudržateľné. Pre ľudí poviem, však pre nich to má význam, tu, mimochodom, zo SMER-u sú tri kolegyne, že exekútori vznikli, aby keď si, aj trošku aj ja mám s tým skúsenosti, že prišli ku nám, nabrali tovar a už potom ani telefón nefungoval, ani nič, lebo ste sa nedomohli ničoho. No vznikli, aby teda bola vymožiteľnosť práva, aby to mal kto vytrieskať, ale nie tak, že vytrieskať naozaj, ale že, teda že použiť zákonné možnosti. Na to primárne podľa mňa vznikli exekútori. Nie kvôli dôchodcovi, ktorý si kúpil hrnce. Verím, že tak to bolo, keď sa kreovali, vôbec ten stav, tak to bolo kvôli tomu, aby sme očistili podnikateľské prostredie od excesov, ktoré boli, v tých 90. rokoch to bolo, neplatiť bola móda. To, kto platil, bol blbec. Hej? Čiže tam bola tá prapodstata, ale celé to ušlo, ušlo to v tom, že kvôli čomu boli vytvorení, v zásade majú nulový, nulitní sú, a to verím, že sa prepotvrdí, aj samotná komora, to je, určite ma nemajú na nástenke ako ich fanúšika, exekútorská, že prepotvrdia, že nemajú výsledky v tejto oblasti, v podnikateľskej. Lebo tam je iks možností, ako sa s tým vysporiadajú. Ale títo exekútori, nechcem povedať, že sa vrhli, ale zistili, že obrovský trh sa vytvoril inde, trebárs na tých biľagoch dôchodcov, ktorí si kúpili hrnce. A celá tá legislatíva k tomu dopomohla. Takže nemyslím si, že, že teda ten primárny záver, čiže už aj to by malo byť pre nás signálom, že sa treba k tomu vrátiť a hľadať možnosti, ako to trošku upraviť, aby sme pod perinou vymožiteľnosti práva neskryli excesy. A my máme excesy v celom tom systéme. Ja viem, že to dobre znie a dlho sa dá o tom rozprávať, vymožiteľnosť práva, právne prostredie, všetko, veď kto by bol proti, koniec koncov, hej. Len aby sme tam neskryli aj niečo, čo ušlo, a verím, že sa k tomu dopracujeme časom, že ušlo. Tak jak ušli Muňkovi, ale ani Muňkovi, neviem, kto tam vtedy bol, exekútori, ktorí vymáhali pre Sociálnu poisťovňu. Tie peniaze vymožené boli, ale do Sociálnej poisťovne zabudli prísť.

  • Povedané so smiechom.

  • Ja budem mimoriadne zvedavý, že jak to celé skončí, kde je tomu koniec a kto na konci dňa bude, no však budeme musieť sa koniec koncov k tomu dostať, že bude aj platiť. Viete, aby to neskončilo tak, že vytrieskali z nejakého živnostníka - murára, chudáka, posledné, predal skriňu, predal Felíciu a exekútor sa smeje z Maldív s pohárikom šampanského. To myslím, že ľudia si zaslúžia takto neprovokovať. Čiže aj tuto bude zaujímavé dosledovať tento exces. Tých excesov je ďaleko viac.

    My sme, teda ja som navrhoval, aj koniec koncov tu ten návrh zákona je, že nemôžeme alebo mali by sme rozlíšiť, že ak vznikla pohľadávka z podnikateľského styku a zo života u niekoho, z boja o prežitie. Hej? Je iné, keď niekto postavil nejaký bytový objekt, a nezarobil toľko, koľko, čo chcel, a dostal ho z pohľadu tohto Exekučného poriadku na roveň človeka, ktorý si požičal 200 eur, aby prežil. Tak verím, že toľko empatie sociálnej by sme v sebe mohli mať, žeby sme mali pripustiť, že síce vymožiteľnosť práva je dôležitá, ale potrebujeme, a nechcem povedať, že nuansy, ale potrebujeme, potrebujeme to cizelovať. No a to je ten návrh trebárs, ktorý by sa tiež mal postupne otvoriť, že či budeme rovnako postupovať s poplatkami a všetkými náležitosťami pri pohľadávke vzniknutej z podnikateľského styku a z boja o prežitie. Ten návrh je tu, budeme znova v komornej atmosfére o ňom rozprávať.

    Ale my tu máme aj iné veci, ku ktorým je sa treba vrátiť. A som zvedavý, ako prebehnú tie diskusie aj s pánom Kažimírom, že či štát je odkázaný na to, aby, aby od ľudí, ktorí bojovali o prežitie, a stalo sa im, čo sa stalo. No však komu sa nestane? Keby sa, keby sa nestalo, hej? No však keď sa stane, to neznamená, že urobíme nad ním kríž. Či štát je, či potrebuje zrovna z tých ľudí, ktorí takto sa dostali aj do, do prekérnej situácie, ešte DPH dostať, lebo tí chudáci si ju nezarátajú, s ničím si ju, na vstupe, na výstupe, nemajú s čím. To je dôležité. A dôležité je aj to, že či vôbec, či je to taká suma, s ktorou štát, by teda mal na nej trvať, keď je to taká suma, či vôbec sa dostane, lebo to je tiež, znova, a to sa opakujem, však koniec koncov sa nedá veľa nového povedať, lebo exekútor není murár, hej, že nakupuje, a daň na vstupe, na výstupe a tam je nejaký rozdiel. Exekútor na vstupe tých nákladov, zase povedzme si pravdu, ktoré si môže zarátať, až tak veľa nie je. Čiže by to mali byť silnými platcami, silnými, povinnými voči štátu. Tuná kolegyne, ktoré tomu rozumejú, kývajú hlavou, že nie. Ale tak ma presvedčte, lebo ja som, ja som chlapec možno jednoduchý (reakcia z pléna), ale mzdové náklady nie sú s DPH, pani kolegyňa, a vy ste boli ministerka spravodlivosti.

  • Reakcia z pléna.

  • Mzdové náklady nie sú s DPH! To je presne to! Rozumiete? To je presne to. DPH je toner do tlačiarne, dobre? A to je presne to. Nemajú. Taká je pravda, tak, prosím vás, nekomunikujte tu s rečou tela, jak tomu nerozumiem. Lebo to je presne to, že tu sa všetci tvárite, že jak tomu rozumiete, a tí ľudia trpia. Trpia, reálne trpia. Nemajú si to s čím dokopy zarátať, lebo ešte aj keď nájomné neplatia s DPH, tak ani s tým tonerom do tlačiarne si to môžu zarátať, s telefónmi, s bločkami za naftu, leasingovou splátkou. Čiže je tam toho veľa.

    Ak je tu tento návrh, ktorý ja si pozriem, že v čom je alebo v čom nie je, lebo v zásade tiež sa dá niektoré veci rozporovať, povedané, ale to poviem prípadne v druhom čítaní, ak by náhodou tento návrh dostal šancu sa tam, sa tam dostať. Ale skôr si myslím, že nie, čo je zlé, lebo všetko, čo sa dostane do druhého čítania, otvorí tému, ťažkú tému exekúcií a budeme hľadať, ale nie smerom, ako pomôcť exekútorom, lebo ak je niekto v tejto krajine, kto nepotrebuje pomoc, tak sú to exekútori. Žiaľ, už prosím vás, už aj exekútorská komora nech pochopí, že ten musí, už sa musíme dostať do protipohybu. To znamená, ako čo sa vám bude páčiť. Aký výraz? Zosociálni ten systém? Alebo updatovať ten systém? Alebo vyhodnotiť to? Už sa nechcem vracať k tomu, čo som tu už ikskrát povedal, že ak počet konaní narástol, proste suma je stále tá istá, tá minimálna, proste toho je strašne veľa, ktoré by sa tu dalo len a len zopakovať. Nechcem to opakovať. Keď chcete, budem to aj opakovať, ale to som rád a s tým budem pomaly končiť, že sa to tu začína objavovať. A keď budeme chcieť ísť po výsledku, nie po prezentáciách, deklaráciách a neviem čo, však to sa tu už ľudia tejto krajiny toho napočúvali, tak som zvedavý, čo bude na konci dňa.

    A na konci dňa musí byť to, že nemôžete od tých ľudí vydrieť dušu len kvôli tomu, že sa niektorým niečo stalo, z objektívnych alebo možno menej objektívnych, z nejakých príčin, no stane sa. Ale ešte by to ergo nemalo znamenať, že si zničí život.

    Keď už sa nevrátime k tomu, a to bol, to treba tiež ľuďom povedať, ten systém, že cez súdy. A tam boli aké poplatky, ja neviem, to niekto hovoril, 2-3 %? Alebo ešte menej dokonca. Keď už ste pristúpili k tomu, že všetko pôjde cez ten hrozivo znejúci exekútorský úrad, tak bude musieť, budete musieť, zákonodarcovia, sa dostať k tomu, že nemôžte na jednu roveň klásť pohľadávku vzniknutú z obchodného styku a pohľadávku vzniknutú z boja o prežitie. A tých pohľadávok, ktoré vznikajú z boja o prežitie, nie z boja o zbohatnutie, o plazmový televízor, z boja o prežitie, bude čoraz viac. Už ich je strašne veľa a bude ich čoraz viac.

    Ďakujem pekne.

  • Na vyše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Navrhujem teda, aby sme ešte tieto tri faktické poznámky uplatnili.

    Takže nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Pán poslanec Hlina, ja si fakt veľmi cením, že viete vybrať tému, ktorá je dôležitá, viete veľmi pekne vyhmatnúť problém a mnohokrát sa vám to veľmi, veľmi darí, ale nemusíte vždycky strieľať hlava-nehlava. Naozaj nie. Dve poznámky.

    A prvá poznámka, tuto je síce novela Exekučného poriadku, len nie je, toto sa netýka exekútorov. Toto sa týka veriteľov, ktorí naťahujú a odkladajú vymáhanie, aby im nabehli úroky. O tom je táto novela. Čiže tuto cielime po špekulatívnych veriteľoch, čiže toto, táto konkrétna nie je o exekútoroch a ich činnosti. To je prvá poznámka.

    A druhá poznámka, ad to strieľanie krížom-krážom. V tomto znení som to mala pripravené ako ministerka spravodlivosti a nechala pánovi ministrovi na stole. Opakovane, vždy keď táto téma je na stole, som tu presne aj o tomto vystúpila v tomto parlamente, presne toto, čo teraz predkladám, s čím tu sedím, som dávala ako pozmeňovacie návrhy, keď sme prerokovávali návrhy ministra Boreca, ktorými sa novelizoval Exekučný poriadok. Dávala som to aj vo výbore.

    Čiže s týmto behám ja už tiež dva roky, pán poslanec. Ja vás veľmi pekne prosím, nemusíte vždy strieľať. Naozaj je to, je to zbytočné, lebo si navzájom ubližujeme. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán kolega, aj keď predkladaný návrh zákona nie je o exekútoroch, tak vy ste hovorili o exekútoroch a o poplatkoch exekútorov. Naozaj s vami plne súhlasím, že poplatok, ktorý sa platí vo výške 20 % pohľadávky dneska exekútorovi, by mal byť rozdielny podľa toho, či ten exekútor vykonáva exekúciu voči fyzickej osobe, nepodnikateľovi, veľakrát voči dôchodcovi, a exekúcia, ktorú vykonáva voči podnikateľovi, eseročke. Naozaj si myslím, že, aj ja, že voči fyzickej osobe, dôchodcovi, keď vykonáva exekúciu, tak ten poplatok by mohol byť napríklad polovičný vo výške 10 %. Ide naozaj aj o určitú maržu, určitú províziu, ktorú podnikatelia poznajú aj v iných oblastiach a 20 % províziu nie je pri poctivom podnikaní také jednoduché dosiahnuť. Skôr by som povedal, že pre väčšinu poctivo podnikajúcich živnostníkov a podnikateľov to nie je také jednoduché. Takže aj desaťpercentná marža, si myslím, teda ten poplatok pre exekútora by bol postačujúci pri vymáhaní pohľadávky, keď niekedy stačí naozaj poslať jediný papier, napr. do Sociálnej poisťovne, a povedať, že túto čiastku majú postupne tomuto dôchodcovi strhávať a posielať na účet exekútora. Kdežto keď vykonáva exekúciu voči podnikateľovi, veľakrát nedobytnú pohľadávku, tak tam tá marža, tá provízia 20 % je oprávnená.

    Takže plne s vami súhlasím a podporujem váš návrh zákona, ktorý budete predkladať na konci schôdze.

  • Pán poslanec Hlina, ja som vždy tak trošku taká, nechcem povedať, že sklamaná, vždy z toho vášho názoru, aj tu, ktorý vládne všeobecne voči exekútorom. Exekútor je povolanie také jak, také jak, jak každé iné. A to, že nechceme alebo naša vláda nechce riešiť postavenie ani v exekučnom konaní alebo si tu chceme zneužívať v exekučnom konaní sociálnu situáciu občanov, absolútne nie je pravda. Pokiaľ ten dlžník v exekučnom konaní je dôchodca, má minimálny dôchodok - nakoniec je to už teraz ošetrené aj zákonom - a nemá žiadny majetok, predsa ani exekútor nemôže voči nemu postupovať protizákonne. Môže postupovať len v intenciách zákona. A môže speňažiť len majetok, ktorý má. Pokiaľ majetok žiadny nemá, tak ani v tomto prípade neviem, o čom teda tu vlastne hovoríme.

    Pán poslanec, hovoril ste o tom, že bola móda neplatiť. No môžem vám povedať, že tá móda pretrváva aj naďalej, neplatiť. A preto veľmi treba, je dôležité v exekučnom konaní rozoznávať a tých, ktorí neplatia, nechcú platiť ani nikdy platiť nebudú, je fakt skutočne veľa.

    A chcem sa ešte k tomu návrhu, ktorý tu položila pani poslankyňa Žitňanská, ja si vždy vypočujem so záujmom návrhy, ktoré predkladáte, a myslím si, že toto je veľmi dobrý návrh. Nakoniec niečo podobné je pripravené aj v novele, a pokiaľ viem, je tam ešte vsunutá aj výnimka, že pokiaľ je uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom dohoda, tak sa, tak sa tento princíp nevzťahuje na vymáhanie pohľadávky. Takže myslím si, že to je dobrý návrh a bude premietnutý aj do novely, do novely Občianskeho zákonníka. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Jak to povedať? Pani kolegyňa, aj ten váš, lebo bolo to predstavené ako balík zákonov, aj spolupredkladateľ, čiže v tomto kontexte, ja som nevystúpil v predchádzajúcich, ja som to tak, tak nejako vnímal. A ja, len jako to kde je inde možnosť, i keď možno je aj inde možnosť, ale kde, v kuloároch, na chodbe. Niektoré veci si musíme povedať, keď skutočne to chceme. A viete a vy zohrávate veľkú úlohu aj v tom a zohráte ju a ja vám to prajem, že ako sa možno krajina bude, ale na vás bude záležať, ja vám chcem pomôcť v tom, že aby ste chytili hĺbku do očí, aby z toho išla fakt aj, aj veriť tomu. Nechajte tých ľudí, už deklarácií, už skutočne majú aj právo na to. Preto by som bol, preto som si dovolil tú poznámku, že buďme, buďme konzistentní - aj opozícia - buďme konzistentní, buďme tvrdí, buďme dôslední a dajme im to, nakladajme im, zlomíme ich. Ale pokiaľ budeme v niektorých veciach tak ľahko odhaliteľní a v niektorých veciach, ja nehovorím teraz, niečo, ale nebudem to tu pitvať. Nedávajme im zámienku, poučme sa, zlepšime sa, máme aj trošku času ešte, ale takto to neurobíme. No naozaj to neurobíme. Rozložia nás na drobné, vysmejú nás, nebude to fungovať. Ja v dobrom, práve preto, že za to stojíte, aby som vám to povedal a možno aj takýmto spôsobom. A viem, že sa to možno aj vás dotklo, ale aj to je politika. Podľa mňa je to férovejšie, ak by som to trúsil, trúsil po..., kade-tade. Preto som to mal chuť povedať. A do budúcna z toho, poučme sa. Ďakujem.

  • Ďakujem. Je 19.09 hodín, tuná registrujem požiadavku pani poslankyne Mezenskej, že by ešte chcela krátko vystúpiť. Otázka je, že či je všeobecný súhlas, či môžme?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Nechcem, nechcem vás veľmi zdržiavať, ale v sérii predložených zákonov mi nedá, aby som nepodporila zámery pani Žitňanskej aj pán poslanca Beblavého, keď tu predniesli vlastne svoje návrhy, ako je možné zamedziť, myslím si, že celkom účinnými, efektívnymi a systémovými opatreniami v tom, čo trápi mnohých spotrebiteľov, ktorí sú zaťažení neprimeranou a spochybniteľnou úžerou. Ja by som chcela k tomu návrhu novely, k zákonu, k Exekučnému poriadku, k zákonu o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti povedať, že ju teda podporujem, lebo z praxe mi je známa.

    Častá, častá praktika a považujem ju rovnako za nekalú praktiku veriteľov, kedy naozaj špekulatívne so značným časovým odstupom pristupujú k vymáhaniu svojich pohľadávok. A vtedy naozaj práve ten časový odstup, značný časový odstup sa prejaví v neúmernom náraste vymáhaných dlžných čiastok. Naozaj tá prax a život odzrkadlil, že voči takýmto špekulatívnym praktikám veriteľov potrebujeme spotrebiteľov brániť. Podnety ľudí to naozaj ukazujú, a preto ja tento návrh zákona podporím. Nevystupovala som k tomu zákonu o rozhodcovskom, o podpore vlastne toho civilného konania v exekučných prípadoch, kde naozaj rovnako chcem poukázať na to, že je potrebné zabezpečiť vyšší štandard ochrany práv spotrebiteľov, a ukázalo sa, že rozhodcovské doložky a rozhodcovské súdy nie sú ani objektívne a naozaj sa neosvedčili. Prax ukázala, že naozaj opäť aj tieto rozhodcovské konania, rozhodcovské doložky boli vyhodnocované ako neprijateľná zmluvná podmienka a aj ako nekalá praktika. To len na podporu toho, ale s výrazom a dôrazom na to, že je potrebné vlastne zaoberať sa pri riešení spotrebiteľských otázok, a týka sa to aj finančného trhu alebo ochrany práv spotrebiteľov na finančnom trhu, je potrebné zaoberať sa inštitucionalizáciou mimosúdneho konania, pretože aj keď zlyhali rozhodcovské formy riešenia spotrebiteľských sporov, my sme mali dobrú prax v uplatňovaní mimosúdneho riešenia cestou mediácie, áno, nie priamo mediácie, lebo tá formulácia mediácia, je to uplatnenie mediácie je momentálny, teda ten zákon, tak ako je naformulovaný, neumožňuje množstvu mediátorov sa nieže len realizovať, ale aj účinne pomáhať spotrebiteľom pri riešení elementárnych, ale aj závažnejších spotrebiteľských sporov. Ale negociácia ako jedna z foriem mimosúdneho riešenia je uplatniteľná a je rýchlym efektívnym prostriedkom na riešenie rôznorodých spotrebiteľských problémov, nevynímajúc aj riešenie spotrebiteľských sporov na finančnom trhu. Takže chcem podporiť oba tieto návrhy k tomu Občianskemu zákonníku a k tomu, čo tu vyznelo aj zo strany pána poslanca Beblavého, k tej, k určeniu stropu pre odplatu, pre najvyššiu možnú vlastne odplatu pre nebankové subjekty alebo rôzne iné inštitúcie, finančné inštitúcie, ktoré poskytujú pôžičky. By som len chcela uviesť, že som si tiež vlastne toto vyčítala z viacerých na sebe nezávislých informačných zdrojov, kde som sa aj radila vlastne s odbornou verejnosťou, ktorá sa venuje finančnému trhu, aj dlhodobo ochráni spotrebiteľov na finančnom trhu, že tá hranica a to určenie, tá hranica pre strop najvyššej možnej, najvyššieho možného úroku by sa mala znížiť. Podporím tento návrh, lebo určite tých 70 % je nižších ako 100 %, 1 000 %, ktoré si dnes nebankovky pýtajú, ale som presvedčená o tom, že tá úžera by sa mala napočítavať a určovať od nižšieho, nižšie stanoveného limitu. Naozaj mne prax ukázala, že tých 25 %, 30 %, tak toto je odpoveď aj pre pána poslanca Beblavého.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa pani predkladateľka? Nechce sa vyjadriť. Pán spravodajca? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Milé kolegyne, kolegovia, dávam iba do pozornosti, že zajtra, teda vo štvrtok o 9.00 hodine, zajtra ráno budeme pokračovať pevne stanoveným bodom Zameranie zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2014, ktorý nám prednesie pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Prajem vám ešte pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.15 hodine.