• Po skončení rokovania 31. schôdze NR SR a po krátkej prestávke pokračovalo rokovanie 29. schôdze NR SR.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, tlač 850.

    Prosím poslanca Antona Martvoňa, aby zaujal svoje miesto a rovnako prosím pani spravodajkyňu Annu Vittekovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy sú ešte písomne prihlásení poslanci Miroslav Beblavý a Dušan Bublavý. A dávam... Ešte raz? Hneď? Dobre. O slovo požiadal v zmysle rokovacieho poriadku pán predkladateľ.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Pokračovanie v rozprave o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 850.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, vzhľadom na to, že náš návrh zákona sa dostal až v piatok na rad, tak chcel by som aspoň iba v krátkosti v priebehu dvoch, troch minút zhrnúť, že čoho sa týka, pre tých všetkých teda, čo tu neboli.

    Naším návrhom chceme skupina predkladateľov za stranu SMER a strana SMER dosiahnuť to, a to je aj účelom zákona, keďže sme, sme v prvom čítaní, že štát stanoví maximálnu výšku odplaty za poskytnutie úveru vrátane úrokov zo splácania, sankčných úrokov, poplatkov, poistenia. Čiže je to podľa nášho názoru širšie koncipované a lepšie koncipované ako RPMN. Nebankovky budú môcť na základe nášho návrhu od ľudí pýtať maximálne iba raz toľko ako banky. Konkrétnu výšku úrokov stanoví raz ročne vláda vo svojom nariadení. Na porovnanie, dnes nie sú výnimočné úroky v stovkách až tisíckach percent v rámci, keď to počítam ako RPMN. Naším návrhom chceme docieliť koniec úžery. Pri pohľadávkach do 2000 eur sa nebude môcť exekvovať ani dražiť nehnuteľnosť určená na bývanie. Ľudia by sa tak pre úvery 200 alebo 300 eur nemali dostávať do situácie, že prídu o strechu nad hlavou.

    Zmluva, ktorá bude mať znaky úžery, na základe návrhu našej skupiny poslancov bude automaticky neplatná. Zároveň chceme zabrániť účelovému odležaniu pohľadávky a nárastu úrokov s tým, že do dvoch rokov bude sa, bude sa musieť podať návrh na začatie exekúcie, aby zbytočne a účelovo nerástli úroky. Nebude sa môcť požičiavať ľuďom, ktorí sú už zaťažení úvermi, za účelom získania ich majetku, čiže budú musieť nebankovky dôslednejšie skúmať bonitu klienta a nevyužívať jeho odkázanosť, finančnú odkázanosť na pôžičky.

    Chceme docieliť zákaz exekúcie motorových vozidiel pre ťažko zdravotne postihnutých a zároveň v určených prípadoch chceme docieliť to, aby trovy exekúcie nemohli byť vyššie ako pohľadávka. Taktiež chceme dosiahnuť to, že pri dobrovoľnej dražbe, aby nebankovky nemohli predávať nehnuteľnosť na základe inej ceny, len na základe trhovej ceny, pričom dražobné podvody budú potrestané päťročným zákazom činnosti dražobnej spoločnosti.

    Chceme docieliť aj väčšiu ochranu spotrebiteľa. V podstate hlavne, čo chceme, zrušiť poskytovanie úverov v hotovosti a teda, aby tie úvery ľudia dostávali priamo na účet a aj takú sumu, akú podpíšu, nie zníženú sumu pre rôznych sprostredkovateľov. Taktiež nebankovku bude môcť založiť len človek s vysokoškolským vzdelaním a päťročnou praxou vo finančnom sektore. No a samozrejme majiteľ nebankovky bude musieť mať aj čistý register pri sporoch so Slovenskou obchodnou inšpekciou a nebude môcť mať záznam v trestnom registri ani podlžnosti voči štátu. Čiže týmto chceme, strana SMER, pomôcť ľuďom a samozrejme, myslím si, že každý občan, ale aj každý poslanec, ktorý má naozaj úprimný pocit a pokus, že chce pomôcť ľuďom, by to mal podporiť.

    V zmysle tej rozpravy, ktorá doznela, dovolím si v podstate poukázať na zopár faktov. A jeden z tých faktov je ten, že uvedomujeme si, že každý poslanecký návrh má aj svoje nedostatky, ktoré nemáme problém v druhom čítaní odstrániť. V prvom čítaní je dôležitý účel. A myslím si, že pri tomto účele nášho návrhu nikto nebude môcť spochybniť, že ten účel ako taký je dobrý. Určite sa zhodneme, vyplynulo to aj z doterajšej diskusie, že všetci chceme pomôcť slabším a teda sme všetci proobčiansky nastavení. Taktiež sa určite zhodneme, že cieľ, ktorý si stanovili aj viacerí opoziční poslanci v predchádzajúcich ich návrhoch v boji proti úžere, nemôže byť iný, len dobrý.

    V podstate uznávame jednu vec a zhodli sme sa všetci na tom v diskusii, že zanedbal sa fakt, že vzniklo množstvo rozhodcovských súdov ako satelitov nebankoviek, veľa dražobných spoločností, kvôli ktorým prichádzajú tisícky ľudí ročne o strechu nad hlavou, a taktiež sa rozmohli nebankovky a aj časť úžery.

    Čo chcem poukázať, je to, že to, čo tu odznelo v diskusii, ale ešte aj k predchádzajúcemu návrhu zákona, je podľa mňa nemiestne spájať návrh, vládny návrh pána ministra hospodárstva s naším návrhom. Znova to opakujem, on rieši podomový a internetový predaj, my riešime nebankovky, dražobné spoločnosti a úžeru ako takú.

    Zároveň si dovolím poukázať na to, že ak niekto prišiel s taktikou akože odborne spochybniť náš zákon a vytvoriť, v úvodzovkách, nejakú pracovnú skupinu, aby sa potom vypustil proobčiansky, alebo aby dosiahol vypustenie proobčiansky orientovaných ustanovení, tak myslím si, že táto taktika je príliš priezračná. Vopred sme avizovali, že návrh nariadenia vlády, ktorý je prílohou zákona, nie je záväzný. Je to iba nejaký návrh, ktorý sme dali a ktorý ako súčasť zákona vôbec nemá žiadnu záväznosť. A to nariadenie si prijíma vláda a potom každá vláda, či bude modrá alebo červená alebo zelená, svoj.

    To je v podstate na úvod tejto našej schôdze a samozrejme niektoré veci potom vysvetlím ešte v priebehu rozpravy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

  • No, opakovane sa do parlamentu dostávajú zákony, ktoré vlastne, ktorých spoločným menovateľom je deklarovaná snaha zamedziť nárastu úžery a snaha odbremeniť ľudí od toho typu úžery, v ktorej prichádzajú ľudia jednak o strechy nad hlavami alebo sa dostávajú do dlhovej špirály. A tých zákonov tu bolo naozaj nesystematicky predložených niekoľko. Len keď ich sporadicky vymenujem: zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa, dotýkal sa toho aj Exekučný poriadok, ktorý ste rozčlenili, a čo som pranierovala, na statusovú, procesnú novelu, potom nasleduje, ako teraz predkladaný Občiansky zákonník, na to nadväzuje Trestný zákon. Sumár zákonov, ktoré sú ale nesúrodé a u ktorých opäť spoločným menovateľom je to riziko a tá hrozba, že ja uverím týmto zákonom a tejto úprimnej snahe deklarovanej vlastne aj v tom, čo ste odprezentovali, vtedy, keď budem vidieť, že ľudia, ktorí sú zaťažení exekúciami a ktorých počet narástol na 140, o 140 percent, budú vybavení. Medzi exekúciami, ktorým sú, medzi ľuďmi, ktorým sú vlastne z dôchodkov prostredníctvom Sociálnej poisťovne sťahované poplatky v prospech úžerníckych firiem a v prospech exekútorov, je stále veľké množstvo ľudí, ktorí majú pochybnosti o vyrubených splátkach.

    A ja sa pýtam na to, kedy predložíte zákon a kedy ma usvedčíte, alebo teda potvrdíte tú vašu snahu cez to, že cez aké vykonateľné zložky budete vlastne toto všetko vymáhať. Združeniam ste znížili objem finančných prostriedkov z 80 000 na 20 000 eur. Akým spôsobom ma chcete presvedčiť o tom, že to s vykonateľnosťou predkladaných zákonov, ktoré som vymenovala, myslíte vážne? Kto tým ľuďom má pomôcť? Kto tým ľuďom má pomôcť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reakcia na faktickú poznámku, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Mezenská, no, tu musím povedať jednu vec, že proti úžere sa dá bojovať iba postupne. Roky sa s tou, alebo s tým komplexne nebojovalo. Vždy sa robili iba nejaké, nejaké čiastkové opatrenia a vždy tie nebankovky, dražobné spoločnosti a úžernícke spoločnosti si našli potom nejaké legislatívne diery, ako danú situáciu obchádzať. Preto myslím si, že je lepšie robiť aj čiastočné riešenia a tým im zamedzovať tie ich obchádzania zákonov ako v podstate urobiť niečo iba jedenkrát a potom to nechať tak. To sa urobilo možno v minulosti, ale hovorím, tie nebankovky a dražobné spoločnosti sú tak vysoko sofistikované v prepojení s finančnými určitými skupinami, že jednoducho nedá sa urobiť komplexná novela jedným razom, aby to potom fungovalo v praxi.

    Čiže ja osobne si myslím, že to, že reaguje, či už naša vláda alebo aj my, poslanci, postupne na niektoré veci, ktoré prichádzajú, všetci sa zhodneme, že každá pomoc občanovi a spotrebiteľovi je lepšia, ako by nebola žiadna. A to, že sa to komplexne nedá riešiť, dokázali aj iné vlády, že jednoducho nikto nenašiel komplexné riešenie tak, aby tento Klondike nebankoviek a finančných určitých pôžičkární a takýchto skupín zastavil.

  • Poprosím teraz do rozpravy prihláseného pána poslanca Miroslava Beblavého.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona, ktorý predložili kolega Martvoň a jeho spolučlenovia poslaneckého klubu, viacerí.

    Dovoľte mi na úvod povedať, že keďže v mnohom sa zhodujem v tom, čo už bolo povedané. jednak kolegom Kadúcom takmer na úvod tejto rozpravy, ale aj kolegyňou Žitňanskou, ktorá nasledovala po ňom, tak v tých veciach, kde sa s nimi zhodujem, sa pokúsim skôr byť stručný a naopak, vysvetliť možno tie doplňujúce pohľady alebo iné pohľady, ktoré tam sú. Aj keď obavám sa, že ten záver z môjho vystúpenia bude rovnaký, ako bol u kolegyne Žitňanskej a čiastočne aj u kolegu Kadúca. A to je naozaj ten, že tento návrh zákona akokoľvek môže byť vedený ušľachtilým úmyslom, ja nemám záujem skúmať úmysly predkladateľa, ani ich súdiť, na rozdiel od neho, ktorý už dopredu súdi všetkých svojich kritikov a pripisuje im zlé úmysly, tak ten výsledok nie je taký, aby sme ho mohli, mohli podporiť.

    Dovolím si opraviť predkladateľa v tom, že v prvom čítaní sa neskúma len účel, pretože keby to tak bolo, tak by sme mali posunúť do druhého čítania akýkoľvek zákon, ktorý má nejaký ušľachtilý cieľ a ktorého problém chceme, by sme s ním aj súhlasili. V prvom čítaní sa skúma aj, by som povedal, celková kvalita riešenia a v prípade, že zákon je dobrý, len ho naozaj treba v nejakých konkrétnych drobnostiach doplniť, tak je dobré ho posunúť do druhého čítania, ale v prípade, že obsahuje závažné nedostatky, tak ho do druhého čítania posúvať nemožno. To znamená, v tomto by som si dovolil kolegu Martvoňa opraviť, že nemôžme hlasovať len preto, že má bohumilý úmysel vo svojom zákone, za neho a naopak, bohužiaľ, si myslím, že ten návrh, ktorý predniesla pani kolegyňa Žitňanská a s ktorým, myslím, že tu bol aj široký súhlas v piatok, teda aby sa tieto poslanecké novely, teda nielen táto novela, ale aj ostatné k tejto téme, prediskutovali navzájom a potom tie dobré časti z nich sa vložili do vládneho návrhu, ktorý tu naozaj predkladá minister Malatinský, si myslím, že je stále najvhodnejší. Pokúsim sa vysvetliť aj prečo.

    Tým problémom tejto novely nie je len jej určitá duplicitnosť, voči ktorej namietal pán kolega Martvoň z hľadiska duplicity s tým vládnym návrhom a ostatnými, ale aj o niektoré otázky kvality.

    Začnem otázkou duplicitnosti. Pán poslanec aj teraz vo svojom vystúpení a v piatok vo svojom vystúpení hovoril, že jednoducho nie je tento návrh žiadnym spôsobom sa prekrývajúci alebo súvisiaci s návrhom, ktorý tu v mene vlády predložil pán minister Malatinský, lebo ten rieši internetový a podomový predaj a tento návrh rieši nebankové služby. To síce pri pohľade na prvú stranu tých dvoch zákonov vyznieva pravdivo, ale pokiaľ si prečítame ten návrh vlády do konca, tak zistíme, že on rieši aj finančné služby. Sú v ňom ustanovenia o tom, ako možno takéto záväzky v spotrebiteľských zmluvách napríklad zabezpečovať. Keď si pozrieme články, ktoré otvára, je to naozaj rovnaký Občiansky zákonník, alebo sú to aj iné články, ktoré súvisia, napríklad články, ktoré súvisia aj s ďalším, s ochranou spotrebiteľa a podobne.

    Niektoré tie riešenia, ja poviem len jeden príklad za všetky, sú dokonca vecne veľmi blízke. Niektoré idú inou filozofiou. Napríklad je tam otázka riešenia toho problému, ktorý spomínal aj pán kolega Martvoň, aby za relatívne malý záväzok vám nemohli predať dom. To riešenie, ktoré navrhujú, je, kolega Martvoň s ostatnými, je, aby sa záväzky pod 2000 eur nemohli teda byť uspokojované v dražbe, v dražbe statkami, ktoré sú teda nepomerne vyššej hodnoty, napríklad aj nehnuteľnosťou. Ale podobný návrh napríklad obsahuje, aby som bol teda presný, aby som mu nekrivdil, ten návrh znie úplne presne tak, že hovorí o tom, že: "Dražiť nie je možné nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom neprevyšuje 2000 eur." To je teda presné znenie. Napríklad vládny návrh ustanovuje naopak to, že nie je možné, "nie je možné zabezpečiť záväzok v hodnote, ktorá je neprimerane vyššia ako výška záväzku". To znamená, že rieši to ten istý problém iným spôsobom. Dovolím si povedať, že ten vládny spôsob je podľa môjho názoru lepší, ale to je už možno vec právnej diskusie, len chcel som teda poukázať na to, že je tam, sú tam naozaj riešené aj tie isté veci, sú otvárané aj tie isté zákony, takže hoci názov zákonov je iný, ku koncu tá podstata je veľmi podobná.

    Ale dostaňme sa k tomu, čo je podľa mňa podstatnejšie v tomto bode, a to je otázka kvality tejto predkladanej normy a jej prípadných nedostatkov. Kolegyňa Žitňanská už vysvetlila podrobnejšie a asi aj odbornejšie, ako by som to vedel ja, v čom sú problémy v podstate dvojnásobnej definície úžery a jej dôsledkov, ktoré obsahuje táto novela. Teda ona ponecháva dnešný stav, kedy už úžera definovaná je, aj jej dôsledky a neprimeraná tieseň, teda za neprimeraných podmienok a v tiesni využívané situácie, a pridáva sa nová, ktorá je s ňou do veľkej miery duplicitná. Ale opakujem, odporúčam, kolegov, ktorí, koho to zaujíma, aby si pozreli alebo prečítali vystúpenie pani poslankyne v piatok, lebo myslím si, že ona to vysvetlila pomerne detailne.

    Takisto pokiaľ viem, možno sa, možno sa mýlim, ale už tu bolo vysvetlené, prečo ten návrh, ktorý je z hľadiska vracania predmetov, ktorý tam je obsiahnutý, a tam inak, pán kolega, chcem povedať, teda že trošku aj sám seba vyvraciate v tom zákone, lebo to sa teda evidentne netýka pôžičiek. Je to ten návrh, ktorý tam je, ktorý vyvolá dosť veľkú pozornosť, aby do siedmich pracovných dní mohol spotrebiteľ vrátiť bez uvedenia dôvodu tovar alebo službu. Tak to je asi ďaleko nad rámec nebankoviek a naozaj sa to skôr prekrýva s inými zákonmi. Myslím, že mediálne bolo pomerne dôsledne vysvetlené, prečo to nie je dobrý nápad, aby si mohol ktokoľvek na nejaký čas zobrať auto alebo televízor a potom ho bez uvedenia dôvodu vrátiť po tom, čo si na ňom dobre zajazdí alebo si pozrie majstrovstvá sveta. Takisto teda nechcem ani do tých otázok napríklad, ako sa vracia poskytnutá služba, či tie vlasy si budem priliepať späť, keď budem nespokojný, alebo ako teda budeme riešiť tieto otázky. A opakujem, je to bez uvedenia dôvodu. To znamená, že ale ja oceňujem, že kolegovia prejavili ochotu napríklad toto opraviť, len chcem teda pripomenúť, že jednak teda sami idú nad rámec toho, čo si definovali ako zámer, a jednak to robili spôsobom, ktorý aj sami pochopili, že treba opravovať.

    Sú tie otázky, ktoré tu boli aj zdôraznené na úvod, napríklad, či je vhodné uviesť zákonom, že pôžičky môžu byť poskytované bezhotovostne. Musím povedať, pán kolega, že z pohľadu nás, ktorí tu sedíme, z ktorých predpokladám, že ak nie 150 poslancov, tak 148 má bankový účet, ktorý tak či tak si vedie, tak to znie asi samozrejme, znie to úplne bezproblémovo. A dovolím si vás upozorniť, že mnohí ľudia, ktorí práve potrebujú takéto služby, napríklad bankové účty nemajú a vedenie týchto účtov alebo vedenie nejakých iných spôsobov, ktorými by sa, bezhotovostne si prevádzali peniaze s tým, kto im požičiava, by u nich mohlo vyvolať pre nich nie malé náklady. Ja viem, že pre nás poslancov niekoľko eur mesačne znie ako zanedbateľná suma, ale je v tejto krajine veľa ľudí, pre ktorých niekoľko eur mesačne nie je zanedbateľná suma. A hoci teda samozrejme hlavným cieľom Národnej rady je, aby sme sa všetci mali lepšie, tak nemôžeme si zakrývať oči pred tým, že chcete, a v tomto prípade nepochybujem, že v dobrom úmysle, uvaliť dodatočné, dodatočné náklady.

    Takisto nepochybujem, že dobrým úmyslom je vedený § 53d, ktorý hovorí, že spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky, je neplatná. Neviem však, či ste celkom docenili, že ste ustanovili takzvanú kumulatívnu podmienku, teda že musia byť stanovené, musia byť splnené obidve tie podmienky. Jednak tá zmluva musí obsahovať viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, čo viem, že bol váš úmysel, a zároveň teda musí byť preukázané použitie nekalej obchodnej praktiky. To znamená, že praktické vymáhanie takejto situácie je extrémne problematické, pretože by vyžadovalo zo strany teda buď dlžník, alebo orgánov dohľadu a dozoru preukázať použitie nekalej obchodnej praktiky. Nestačí preukázať neplatnosť samotných ustanovení, čo je tá prax, ktorá sa používa dneska na zneplatňovanie tých jednotlivých ustanovení spotrebiteľských zmlúv. Čo, hovorím, niežeby to niečo zásadné poškodilo, ale myslím, že to tým pádom asi ani ničomu nepomôže, lebo ten počet prípadov, kde spotrebiteľ bude schopný dokázať obidve veci, je pomerne, je pomerne malý.

    A práve preto sa v zákone ustanovujú tie neprijateľné obchodné praktiky, aby sme nemuseli ísť do preukazovania toho, čo bolo pri ich uzavieraní, ako to prebiehalo, lebo to sa naozaj už spätne veľmi ťažko dokazuje, keď tam sedel človek u povedzme sprostredkovateľa, čo podpísal, či to podpísal s vedomím, nevedomím, čo sa tam presne dialo. To znamená, že v tomto prípade, opäť hovorím, dobrý úmysel myslím si, že nepovedie k až tak dobrému výsledku, respektíve v tomto bude skôr veľmi asi, asi k nijakému.

    Potom sú tam veci, ktoré sa priznám, že neviem, či sú vedené dobrým úmyslom, ktorý nie je úplne dobre zhodnotený, alebo sú jednoducho už reakciou na nejaké konkrétne záujmy. Pani kolegyňa Žitňanská už vysvetľovala, že ak naším cieľom je zakročiť proti, nazvime ich, finančným šmejdom, aspoň to je rétorika, ktorú ste aj vy používali, tak problémom finančných šmejdov nie je to, že by boli formálne nekvalifikovaní, teda že by nemali, alebo si nevedeli zabezpečiť ľudí s potrebnými titulmi. Ich problém je problém ich zlého úmyslu. Ich problém je v bezohľadnosti, je problém toho, že si v dnešnej situácii trúfajú porušovať zákon. Koniec koncov náš kolega pán Hlina tu veľmi často poukazuje na vášho pomerne vysokého predstaviteľa, ktorý bol v oblasti týchto nebankových finančných subjektov zainteresovaný, ktorého problémom tiež určite nie je nedostatok formálneho vzdelania.

    To znamená, napriek tomu navrhujete, aby úvery mohol v tejto krajine poskytovať len ten, kto nielenže má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ale má aj päť rokov skúseností, a ja vás opravím, vy tam nemáte napísané vo finančnom sektore, ako ste teraz povedali v prejave, ale máte v bankovom sektore, konkrétne na úverových obchodoch. To znamená, že poskytovať spotrebiteľské úvery bude môcť len niekto, kto predtým päť rokov poskytoval úvery v banke. To je, musím povedať, že ak sa nad tým zamýšľame z hľadiska logiky, veľmi zvláštne, nielen preto, že pri všetkej úcte k banke a k bankám a ich zamestnancom, nemyslím si, že práve to je záruka nejakej, že to práve zaručuje nejaký vysoký, vysoký mravný kredit, len samotný fakt zamestnanosti na, v oblasti úverov. Ale zároveň treba povedať, že myslím si, že to veľmi obmedzuje ľudí, ktorí sa tomu môžu venovať spôsobom, ktorý nie je vysvetliteľný. Inými slovami, ak niekto pracoval v banke v oblasti úverových obchodov podľa toho vášho návrhu, hoci je na úplne iných veciach, ako sú spotrebiteľské úvery, pretože úverové obchody v bankách obsahujú aj množstvo iných vecí, ako sú spotrebiteľské úvery, tak oprávnený bude. Ale ak niekto doteraz dvadsať rokov poskytoval spotrebiteľské úvery a zároveň ale nebolo to v banke, bolo to v nejakej inej inštitúcii, tak je z vášho pohľadu nekvalifikovaný. Dovolím si už len ako pikošku k tomu povedať, že aj vašimi členmi vlády, a toto je jedna z vecí, na ktorej sa s nimi zhodneme, aj mnohí iní odborníci poukazujú na to, že Slovensko je posadnuté magisterským vysokoškolským vzdelaním, zatiaľ čo vo väčšine iných krajín postačuje na mnohé veci bakalársky stupeň, ak nie teda ešte nižší. V tejto súvislosti si dovolím povedať, že zdôvodnenie toho, prečo na to, aby niekto robil, poskytoval úvery, musel mať práve vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, aj keď chcem teda ešte konkretizovať, že nie je tam povedané akého typu, takže môže byť aj z archeológie, aj z jadrovej fyziky, ale musí byť teda druhého stupňa, aby teda vedel rozhodnúť o tom, že či požičia sto eur svojmu, niekomu vo svojom okolí a chce byť teda v tom registri zapísaný a podliehať podmienkam spotrebiteľských úverov podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, tak to nie je asi celkom, nie je asi celkom na mieste.

    Dovoľte mi však na záver, sa možno dostať, lebo mnohé tieto veci môžte odmietnuť ako drobnosti, hoci nemusia to byť drobnosti pre tých ľudí, ktorí, naozaj sa im či už predraží platobný styk na získavanie úverov, alebo teda ktorí budú vytlačení zo svojej profesie len preto, že nikdy nepracovali v banke, čo ma, inak musím povedať, špeciálne od strany SMER ma prekvapuje, že práve taký, taká nová, nová láska k bankám sa tu zjavuje v tejto novele a teda vyzdvihnutie banky na piedestál ako určitého, jej zamestnancov, ako garancie, garancie, by som povedal, mravnej, mravnej podstaty.

    Ale poďme k tomu, čo je podstatné, lebo všetky tieto veci zatiaľ sú právne problémy, niekedy vážnejšie, ale také, ktoré skôr znefunkčnia tie opatrenia. Tá vážna vec, ktorú ste aj vy spomenuli na záver, je tá otázka povolenej miery nákladov, alebo teda toho, čo sa povoľuje jednotlivým subjektom účtovať. Povedzme si to zjednodušene. Ľudovo sa to nazýva maximálna úroková miera, profesionálne sa to nazýva ročná priemerná miera nákladov. Ide o to, koľko teda spolu so všetkými poplatkami, úrokmi, zaplatíte späť tomu, kto vám požičal. Vy navrhujete riešenie, aby to nebol dvojnásobok priemernej úrokovej miery požadovanej bankami pri obdobnom úvere alebo pôžičke. Toto je riešenie, ktoré už vláda Roberta Fica zaviedla v roku 2008, ale musím povedať, že tam ešte v mierne uvoľnenejšej miere, vy to robíte ešte utiahnutejšie, a potom ho samotná vláda Roberta Fica zrušila. To znamená, že nedostávame sa tu do nejakej roztržky medzi Ficovou vládou, Radičovej vládou, Dzurindovou vládou, hovoríme o tom, čo robila tá istá vláda. Najprv niekde ten zákon prijala, potom ho aj zrušila, pred tým než skončila v roku 2010. A pozrime sa na ten dôvod, prečo tak bolo. Ten dôvod bol, je jednoduchý. Ten zákon, ktorý bol prijatý za prvej Ficovej vlády, znel mnohým ľuďom veľmi rozumne a hovoril teda, že úrok na nejakom type pôžičky úveru spolu so všetkými poplatkami nemôže byť dvakrát viac, ako je priemer medzi, priemer takýchto úverov. To znamená, stalo sa, že to poskytuje dostatočný rozostup pre všetkých a obmedzí to úveru, úžeru, pardon. Problém toho, ktorý však v praxi nastal, bol niekoľkonásobný. Prvý bol, že existujú oblasti a úvery, pre ktoré chýbali a chýbajú dáta, lebo sa takých úverov poskytuje pomerne málo, alebo ak sú, tak nie sú zaznamenané Národnou bankou, čo viedlo Národnú banku a ministerstvo financií k tomu, že v niektorých oblastiach bola povolená úroková miera nula percent. To znamená, asi si v nej jednoducho nemohli požičať, aj keby ste chceli, lebo nebol daný ten základ, o ktorý tam mohlo ísť.

    Druhý problém, ktorý je rovnako závažný, ak nie závažnejší, je ten, že, že on obsahoval veľmi, lebo na to, aby ste to v praxi urobili, by ste museli rozdeliť ten úverový trh na strašne veľa drobných segmentov – v podstate desiatky, možno stovky, možno až tisícky segmentov, aby ste vystihli tú komplikovanosť poskytovania úverov, jednak naozaj podľa typu zabezpečenia, podľa typu dlžníka, podľa aj dĺžky – keby ste to všetko chceli poňať, mali by ste strašne veľa kombinácií, na ktoré teda jednak by to bolo veľmi komplikované, jednak na to nie sú dáta. Preto vtedy vláda pristúpila z pohľadu schváleného návrhu logicky k tomu, že ustanovila tých kategórií menej, priznám sa, že neviem vám povedať z hlavy, koľko ich bolo, ale myslím, že ich bolo okolo 20, to sa dá samozrejme veľmi ľahko zistiť, a v týchto kategóriách určovala úrokové miery. Problém toho bol, že takáto regulácia ustanovovala niekedy absurdné situácie, ktoré začali obmedzovať ani nie tak úžerníkov, ktorí sa tomu často úplne vyhli rôznymi spôsobmi, a začala obmedzovať úplne legitímne subjekty, napríklad aj banky, pretože naozaj stačilo, aby v nejakej oblasti úrok, najmä tam, kde je málo úverov, trochu skočil a zrazu sa v podstate z banky, ktorá účtuje úplne rovnaký úrok na nejakom type úveru, napríklad kontokorentnom alebo kreditno-kartovom, sa zrazu z nej stal podľa zákona úžerník zo dňa na deň, hoci ona vlastne nič nezmenila a ten spôsob, ktorý mala, bol dlhoročne na mieste.

    To znamená, pokusom štátu detailne mikromanažovať úrokové miery vznikala situácia, kde tých, ktorých štát najviac chcel obmedziť, tak tí sa tomu vyhli, tí podľa toho aj tak nešli, a tých, ktorí, by som povedal, majú úplne legitímny úrok, biznis v rámci štandardnej ekonomiky ako všade na svete, či už banky alebo aj niektoré iné, ale najmä banky, tak tí sa tým práve preto, že nechcú podvádzať, nevedia podvádzať, tak sa tým stali veľmi obmedzenými. To bol dôvod, prečo, a teraz sa naozaj vrátim k tomu, vaša vláda zrušila to ustanovenie. Teda nie vláda Ivety Radičovej, takže nemusíme si tu teraz vymieňať žiadne ani ideologické, ani politické facky navzájom, že kto čo spravil, vaša vláda to zrušila. A zrušila to teda nie preto, že by ten úmysel bol zlý, ale preto, že jeho vykonanie sa ukázalo byť v podstate buď neúčinné voči tým, ktorí majú zlý úmysel, naopak, často penalizačné voči tým, ktorí ten zlý úmysel a bezohľadnosť nemajú.

    Z tohto pohľadu ja by som očakával, že keď prídete znovu po povedzme, po troch rokoch, štyroch rokoch už v tejto chvíli, s pokusom toto riešiť, tak urobíte to, čo sme urobili povedzme my s kolegyňou Žitňanskou, keď sme tri, štyri mesiace konzultovali a rozmýšľali sme, ako zabrániť naozaj tomu, a ja sa tam vrátim k tomu, čo ste povedali, ako zabrániť zneužívaniu nevedomosti niektorých spotrebiteľov alebo ich zraniteľnosti, ale spôsobom, ktorý bude účinný a ktorý zároveň ale nezlikviduje úverový trh tam, kde ho likvidovať nemá. Môžte nesúhlasiť s tým riešením, ktoré sme navrhli, ktoré ja o chvíľočku vysvetlím, ale čakal by som, že prídete s novým riešením, ak už toto riešenie, ktoré navrhujete, samotná vaša vláda pred tým zrušila. Vy ste s novým riešením neprišli, s jedinou výnimkou, ktorú ste tu aj uviedli, že už sa to bude počítať nie z RPMN bánk, ale teda z RPMN trhu, ale z úrokovej miery bánk, čo to robí ešte reštriktívnejším. Len problém toho systému pred tým nebol, že on bol málo reštriktívny. Problém bol, že bol nedokonalý technicky a spôsoboval viac problémov, ako vyriešil, čo vy by ste týmto návrhom ešte zhoršili.

    Preto napríklad my sme navrhli v tej našej novele riešenie, ktoré hovorí, že nie je biznisom štátu riešiť detaily úrokových mier, či má byť teraz na kredit-kartovom úvere 15,5 alebo 16,5. Problémom štátu nie je riešiť, či kontokorent má mať penalizačný úrok 16 alebo 17. Toto je naozaj niečo, čo by malo byť ponechané trhu. Čo je problémom štátu a čo štát má riešiť, je, keď naozaj, ako ste to aj vy sám, pán poslanec, spomenuli, začnú zneužívať niektoré subjekty nevedomosť spotrebiteľov alebo ich zraniteľnú situáciu na to, aby im účtovali úplne iné úroky. Naozaj, zažívame v tejto krajine RPMN v stovkách, tisíckach, dokonca už aj v desať tisíckach percent v niektorých situáciách. A to nie je otázka fungovania trhu, lebo na normálnom trhu by nikto takéto úroky nikdy neplatil, to je naozaj otázka zneužitia situácie.

    Takže aby som to vysvetlil, možno jednoduchšie a lapidárnejšie, minimálna mzda je inštitút, ktorý ja osobne podporujem, aby existoval, ale podporujem v tej forme, ako existuje dnes, to znamená, kde zabezpečuje to, že nebude môcť, možné zneužívať zraniteľnosť alebo nevedomosť niektorých konkrétnych ľudí na to, aby robili "za korunu", alebo teda za euro už v dnešnej mene. Ale cieľom minimálnej mzdy nie je určovať mzdy v ekonomike. To znamená v okamihu, keby sme naozaj chceli ísť do toho, že zavedieme jednu minimálnu mzdu pre lekárov, jednu minimálnu mzdu pre baníkov, jednu minimálnu mzdu pre programátorov, potom ju ešte odstupňujeme podľa toho, že programátori s 20-ročnou praxou majú minimálnu mzdu 1000 eur, programátori bez 20-ročnej praxe majú minimálnu mzdu 900 eur, to by nefungovalo, respektíve to sme tu naposledy mali za socializmu. To má význam vo verejnom sektore, kde štát je zamestnávateľ, a nemá to význam v súkromnej ekonomike. Tak rovnako v súkromnej ekonomike nemá význam a vedie k väčším problémom ako úspechom, ak sa pokúsime povedať, že kontokoreň do 6 mesiacov môže byť len do 15 %, kontokoreň nad 16, nad toľko mesiacov môže byť len 18 percent. Nemáte šancu ten, dynamiku finančného trhu správne manažovať a mikromanažovať. A myslím, že ani nemáte tú ambíciu, lebo to nie je zákon o tom, aby sme, o riadení úrokových sadzieb. Toto je zákon o zabránení úžere. To znamená, zabraňuje úžere.

    My sme pozreli precedensy, samozrejme nielen slovenských súdov, a zistili sme, viaceré súdy rozhodli, vrátane v českom prípade Najvyššieho súdu, že okolo 70 % ročne celkových nákladov, teda nielen úroku, ale aj so všetkými odplatami a poplatkami začína úžera, lebo to už sa nedá žiadnym spôsobom zdôvodniť. Sú aj krajiny, kde to majú vyššie, keď sa pozriete povedzme na mnohé štáty v Spojených štátoch, tak tie to upravujú niekde okolo 200 - 300 %, aj také limity sú pri tých tzv. payday loans, teda pôžičkách do najbližšej výplaty. My sme vyšli, by som povedal, z našej tradície a vyšli sme z toho, že 70 % je už zjavne neprijateľnou, lebo tam veľmi ťažko nájsť akýkoľvek legitímny účel, ktorý by súvisel povedzme s profilom toho žiadateľa alebo s niekým iným. Preto sme navrhli, aby úroková sadzba bolo, maximálna, bolo 70 % plus úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá je v tejto chvíli 0,25 %, takže je to v podstate 70 %, aby som to zjednodušil.

    Poviem úprimne, ja som ochotný a pripravený diskutovať vecne o tomto návrhu, o jeho výhodách a nevýhodách, o tom, či to číslo je zvolené dobre, ale chcel som skôr upozorniť na to, že nevracajme sa k niečomu, čo ste vy zaviedli a potom ste aj vy zrušili.

    A na záver, pán poslanec, ak by som povedal, že ste sledovali ako predkladateľ moje vystúpenie, tak ste si všimli, že som vám ani v jednej vete nevložil do úst ani do mysle zlý úmysel. Povedal som na začiatku, že ja si nedovolím vás súdiť, ani to nepovažujem za cieľ parlamentu a účel parlamentu súdiť iných ľudí, aký majú úmysel v hlave. Vás bude súdiť podľa toho, aké máte presvedčenie, buď vaše svedomie alebo Boh, to je už na vás, ale ja vaše úmysly tu hodnotiť nebudem. Ale chcel by som vás požiadať, aby ste vy prestali hodnotiť úmysly tých, ktorí v dobrej viere tu pristupujú a naozaj veľmi, veľmi slušným spôsobom poukazujú na nedostatky tej predloženej úpravy.

    Pani kolegyňa Laššáková, ktorá tu bola pred chvíľkou a ktorá je predsedníčkou vášho poslaneckého klubu, ona dala návrh, ktorý, alebo teda ona povedala sama v rozprave počas piatku ako predsedajúca, neobvykle vstúpila do rozpravy a povedala, že bude takáto pracovná skupina, v ktorej sa naozaj prediskutuje, ako to riešenie urobiť dobre. To znamená, že aký už lepší signál potrebujete na to, aby ste sa zamysleli nad tým, že tú novelu, ktorú ste predložili, ste možno nedotiahli. A opäť ja hovorím, asi v dobrom úmysle, ja naozaj na vaše úmysly nechcem, ale naozaj vás chcem poprosiť a verím, že ak budete vystupovať a budete vystupovať, budete som mnou aj nesúhlasiť, ja to prijmem, samozrejme, ja sa môžem mýliť, vy sa môžete mýliť, ale v tomto prípade naozaj poprosím, neprisudzujme si úmysly dobré alebo zlé, lebo môže to dopadnúť naozaj tak, že nevyjdete z toho najlepšie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vaše vystúpenie, pán poslanec, reagujú traja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Tak, pán poslanec Beblavý, no, pekne ste to zakončili nepriamou vyhrážkou, no ale v každom prípade budem konštruktívny.

    Čo sa týka toho RPMN, sám ste to povedali, že bol s tým v minulosti problém. Ten problém bol taký, že nakoniec, ale bolo to aj za prispenia Národnej banky Slovenska, to musíme si tu povedať, aj za prispenia Slovenskej bankovej asociácie, tak to RPMN bolo nakoniec zrušené. Čo je ale zaujímavé, že za dva roky vlády Radičovej to RPMN, lebo znova NBS nikto neobnovil, mali ste x možností to obnoviť. My sme teda prišli s iným riešením. A to stanovenie maximálnej odplaty, tá maximálna odplata sa už nebude týkať iba RPMN, ale všetkých skrytých poplatkov a poistení, a čo bude nad jej rámec, tak bude neplatné. Čo je zlé, že na základe nášho návrhu bude maximálna odplata pri všetkých typoch úverov a pôžičkách v podstate približne v hodnote 40 percent? Čo je na tom zlé? Vy sám ste povedali, že vy to vidíte až niekde pri 70 % a bežne v našej republike to RPMN bolo cez 1000 percent. Tak čo je zlé, že občan bude mať garantované nariadením vlády, že maximálne sa to dostane k sume 40 % tej celkovej odplaty? Žiadne skryté poplatky a úvery.

    Čo sa týka toho, že máte problém s bezhotovostným poskytovaním pôžičiek. Však aj všetky výplaty idú bezhotovostne cez banky. Čiže ja si myslím, že týmto získa štát jasnú kontrolu nad tým, ako sa poskytujú úvery a nebudú nastávať situácie, že občan podpíše nebankovke 1000 eur, že akože dostal pôžičku, a reálne dostal 500 euro.

    Ďalší problém, čo ste spomenuli, je, že ideme duplicitnou úpravou. No, vládny návrh rieši zabezpečenie záväzku. My sa zabezpečenia záväzku nedotýkame, my riešime exekúcie a dražby. A to je pekný alebo dosť veľký rozdiel.

    No a čo sa týka toho ustanovenia ochrany spotrebiteľa, my sme to aj mediálne vysvetlili, že to bolo spustené na diskusiu a že jednoducho to upresníme, len samozrejme takticky ste sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Beblavý, ja bez emócií ďakujem pekne za konštruktívny príspevok. Ja by som veľmi rád teda podotkol, že tento návrh zákona by nemal byť predmetom nejakého ideologického ani politického sporu o tom, že čí názor je lepší, ale o tom, že ako možno úžeru vytlačiť zo slovenského trhu a nastaviť všetky mechanizmy tak, aby sa slovenský spotrebiteľ cítil vo vzťahu ku komukoľvek, od koho si berie legálne peniaze, čo najkomfortnejšie. My sme sa už v minulosti vyjadrili niekoľkokrát a aj skrze moju osobu, že priznávame, že táto novela má isté nedostatky, o ktorých je možno hovoriť a ktoré je možno precizovať. Preto by som bol aj rád, ak by zo strany nielen vás, ale aj kolegov sme sa snažili o týchto nedostatkoch diskutovať a diskutovať vecne, tak, aby v tom druhom čítaní z toho vzišiel zákon, ktorý bude nielen technicky vykonateľný, ale bude aj spoločensky pragmatický.

    Ja som si vytiahol len dva body z tohto vášho príspevku a teda ten účet v banke a tá prax v tom samotnom segmente poskytovania služieb. Treba povedať, že dnes už má väčšina bánk, má osobitné bankové služby pre ľudí, pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, za jedno euro alebo za symbolický peniaz, čiže nemalo by dôjsť k tomu, že by títo ľudia mali byť postihnutí nejakými zvýšenými nákladmi, ktoré by súviseli s tým, aby mohli čerpať akékoľvek spotrebné úvery. A čo sa týka tej samotnej praxi pri poskytovaní spotrebných úverov, my sme sa vyjadrili už v minulosti o tom, že samotná prax v bankovníctve nebude pre nás v druhom čítaní absolútnou nevyhnutnosťou a budeme sa snažiť nastaviť tie parametre tak, aby ľudia, ktorí majú dostatočnú skúsenosť, dostatočný fundament a mali dostatočné spoločenské a morálne predpoklady na výkon takejto funkcie, tak, tak mohli robiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Miro, veľmi pekne ďakujem za odborné vystúpenie, podľa mňa s dobrým úmyslom pomôcť navrhovateľom, aby ten návrh upravili do podoby, ktorá patrí do parlamentu. Pretože ten úmysel máme všetci rovnaký: pomôcť tým slabším a tým zraniteľným. A iba jedna poznámka, ktorá, čo ma tam zaujalo, si povedal, že plus-mínus, že ťa prekvapuje nejaká nová láska SMER-u k bankám. Tu ti len pripomínam, že v roku 2012, myslím, že niekedy v júni, v júli, bolo prijaté, bol prijatý zákon, ktorým sa zrušil v podstate Fond ochrany vkladov, alebo inak, zrušil sa príspevok do Fondu ochrany vkladov. Momentálne banky platia do Fondu ochrany vkladov 0 %, to znamená, vklady nie sú chránené. Na toto ja sa budem pýtať pána ministra. To je iba na margo toho, že tá láska tu nie je nová. Tá láska tu už je dva roky k bankám.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi kolegovi Kadúcovi, ďakujem aj pánovi kolegovi Briximu za naozaj snahu vytiahnuť z toho môjho vystúpenia to, čo môže inšpirovať. To, si myslím, je naozaj tá cesta, ako môžme k nej, dospieť k lepšiemu zákonu.

    Pánu kolegovi Martvoňovi by to trvalo dlho a koniec koncov mohol by som opakovať rozpravu, takže dovoľte mi len jednu, na jednu vec sa sústrediť. Pán kolega, neviem, či úplne chápete dôsledky toho, čo ste napísali do svojej novely, lebo tam nie je nič, čo by viedlo k tomu, že bude jeden úrokový strop vo výške 40 %, ako ste to povedali v tejto faktickej poznámke. Opäť, tak ako je nastavená tá formulácia, bude veľa úrokových stropov podľa typu úverov, lebo hovoríte o mnohých úveroch, to znamená, nemôžte ustanoviť len jeden, musíte ustanoviť veľa, a tie úverové stropy nebudú 40 %, ale budú, ako som spomenul, 0 % v situácii, keď nebudú dáta o takých typoch úverov. To znamená, úplne zakážete niektoré typy úverov len preto, že dneska k nim neviete mať dáta a neviete ich zverejniť a pri mnohých iných budú jednoducho príliš nízke na mnohé reálne situácie.

    Toto naozaj nie je ideologický súboj, keby som bol ideologický súboj, poviem, že štát nemá čo robiť úrokový strop, a vy poviete, štát má dať 0-percentný úrokový strop. Nie sme asi v takomto ideologickom súboji. Ja si tiež myslím, že ten strop v konkrétnej slovenskej situácii má dnes svoje miesto, preto sme ho aj my navrhli, len varujem pred tým, a naozaj preto som na to poukázal, že zavádzate riešenie, ktoré ste už sami raz zaviedli ešte v trošku voľnejšej forme a sami ste ho aj zrušili. A som len poukázal na to, že nie je dobré sa vracať k niečomu, čo ste sami uznali, že nie je dobré, a ešte to teda utiahnuť do menšej použiteľnosti v praxi.

    Ale zopakujem, nie je to ideologický súboj. Poďme sa len porozprávať o tom, ako naozaj zmysluplne zaregulovať maximálny RPMN tak, aby nechal trh pôsobiť, ale tam, kde nejde o trh, ale o zneužívanie nevedomosti a zraniteľnosti spotrebiteľa, aby sa už, spotrebiteľ bol naozaj štátom chránený. To je cieľ a dovolil som si len poukázať na to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Poprosím do rozpravy pána poslanca Bublavého.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod môjho vystúpenia by som chcel povedať, vyjadriť potešenie, že tu takýto návrh zákona je predložený. Je skutočne načase urobiť naozaj rázne legislatívne kroky k tomu, aby sme viac chránili občana pred podvodníkmi, aby sme chránili občana pred špekulantmi a doslova legálne zneužívanie dôvery občanov. Tento krok treba urobiť čo najskôr, aby sme mohli predísť viacerým tragédiám a príbehom, v ktorých na konci je zruinovaný, nešťastný a oklamaný a podvedený občan. Skutočnosť, že títo novodobí finanční podvodníci sa zameriavajú na sociálne slabšie skupiny občanov, s veľkou ochotou aj rýchlosťou rozdávajú pôžičky bez skúmania, či ten, kto si požičiava, má šancu aj úver splatiť, jasne dáva najavo, že tieto doslova úžernícke spôsoby sú premysleným krokom letákov, novín, ale aj ostatných médií. Z reklamy ponúkajúca supervýhodná pôžička bez ohľadu na reálne možnosti jej splatenia. A takéto plátky novín možno aj teraz cez víkend ste si mohli všimnúť. Jeden plátok vychádza a občasne je dodávaný do domácností a, žiaľbohu, sú tu aj kolegovia z parlamentu, ktorí majú čo do činenia s takým plátkom. A tam sú takisto tieto ponuky rýchlych pôžičiek, ktoré naozaj ľuďom prinášajú veľa zla. Je to, žiaľ, skutočnosťou, a to do smiechu nie je.

    Väčšinou sa jedná o doslova mikrosumy, ktoré oficiálne banky neponúkajú, a tak potom nastúpia nebankovky. V niektorých prípadoch stačí poslať SMS-ku a peniaze dostane občan takmer okamžite na účet. Občan, ktorý je v núdzi a súrne potrebuje riešiť svoj finančný problém, je najčastejšou obetou takýchto praktík. Oceňujú to aj v rómskych osadách, kde má úžera zelenšiu farbu, ako je zelená. Sociálne dávky sú potom sústom pre exekútorov a postihnutý občan sa tak dostáva do neriešiteľnej situácie.

    Na druhej strane je potrebné aj správanie sa bánk zmeniť, prístup k poskytovaniu mikroúverov pre občanov. Ak oficiálne finančné domy ignorujú túto potrebu, ba doslova nutnosť občana, aby si vyriešil svoj životný problém, tak potom je jasné, že dávajú priestor úžerníkom a podvodníkom, ktorí sa vedia pohybovať v kalných vodách finančníctva. Upozorňujem na to, že nech akoukoľvek kvalitnou zmenou Občianskeho zákonníka zabránime týmto novodobým podvodom a nebudeme riešiť potrebu občana získať aj takéto nízke či malé úvery, podvodníci si nájdu cestu ako využiť záujem občanov.

    Ako poslanec Národnej rady sa často stretávam s rôznymi príbehmi oklamaných ľudí a s poľutovaním musím tiež často konštatovať, že im neviem a nedokážem pomôcť. A práve táto skúsenosť ma viedla k tomu, že sme v mojej kancelárii poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v Novom Meste nad Váhom pred rokom zriadili právne poradenstvo pre občanov. Už tri roky nezištne poskytujeme bezplatné právne poradenstvo aj v mestskom klube SMER - sociálna demokracia na Starej Turej. To, že naše rozhodnutie takouto formou pomáhať občanom a chrániť ich pred podvodníkmi dokazuje návštevnosť poradenských dní, kde našu bezplatnú službu využíva už vyše tristo občanov a veľkú skupinu občanov tvoria aj tí, ktorí boli podvedení nebankovými subjektmi. A čo ma najviac mrzí, vo väčšine prípadov ide doslova o tragédiu občana a jeho rodiny, do ktorej sa dostal nielen vlastnou vinou.

    Občania sa najčastejšie stali obeťou nebankoviek, ako sú Profi Credit, Provident, Pohotovosť, Slovenská požičovňa, Quatro, Home Credit. A nie sú vzácne aj podvody zo strany rôznych živnostníkov, ktorí ponúkajú fingované výhodné služby a práce, za ktoré vyberajú finančné zálohy, a znova sa orientujú na sociálne slabšie skupiny občanov, teda dôchodcov, zdravotne postihnutých a dlhodobo nezamestnaných. Výsledkom je viacero súdnych konaní, ktoré ale nie vždy skončia v prospech postihnutého občana.

    Pre zaujímavosť a názornosť uvediem aspoň jeden prípad za všetky, ktorý sa stal v roku 2012. Profi Credit má zmluvu o revolvingovom úvere ošetrenú v jednom prípade tak, že neuvádza v nej úroky, ale k požičanej čiastke 5000 eur pripočítava zmluvnú odmenu vo výške 6328 eur. Teda veriteľ zaplatí v štyridsiatich ôsmich splátkach po 236 eur celkom 11 328 eur. Okrem toho v prípade omeškania dlžníka sa splátka úveru o viac ako pätnásť dní po termíne splatnosti, je veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 5 % z nominálnej výšky úveru a, ba ešte naviac, je dlžník povinný zaplatiť nad rámec zmluvnej pokuty ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru a súčasťou tejto zmluvy je aj rozhodcovská doložka.

    Takýchto prípadov, ktoré končia sociálnou katastrofou občana, evidujeme viacero.

    Mne nedá, aby som nespomenul, vážené kolegyne, kolegovia, keďže rokujeme o nebankovkách, ja musím spomenúť, že jeden hlavný z kandidátov na prezidenta, pán Andrej Kiska bol majiteľom dvoch nebankoviek, Triangel a Quatro. To Quatro som spomínal, o tragédiách, ktoré sa už stali a ktoré riešia naše kancelárie v Novom Meste a na Starej Turej. To je naozaj na pováženie. A keďže vieme, že predaj týchto nebankoviek bol za 1,7 mld. slovenských korún, a dovtedy, než sa predali, boli ohromné zisky, tak niekomu sa dobre kandiduje, keď naozaj zbohatol na utrpení našich ľudí. A to ma naozaj zaráža. A keď ešte vieme, že určití kandidáti, ktorí boli bývalými členmi KDH a obhajujú tieto nebankovky a aj obhajovali, tak je to naozaj na pováženie. Lebo ja som zatiaľ počul len spomínaného Jozefa Buriana, ktorý, chvalabohu, ale nechce byť prezidentom, a toho spomína len Alojz Hlina. Ale my tu máme kandidátov na prezidentov, a to je vážna vec. Ja si myslím, že aj o tom treba rozprávať.

    A sú tu ľudia, ktorí kritizujú návrh tohoto zákona, ale nemajú morálne právo, lebo vládli, či už som to počul aj z radov, minulý týždeň z radov aj SDKÚ, alebo bývalej SDKÚ, či už je to pani Žitňanská, ktorá bola ministerkou spravodlivosti, kolega Beblavý, ale aj kolegovia z KDH, pán Brocka, ktorý nás nazval babrákmi. Ešte sa to len rozbehlo, návrh zákona prebiehal a už sme boli babráci. Nikto nehovorí, že je dokonalý, ale treba sa s ním naozaj popasovať. A viete, to je tá tragédia, že kritizovať vedia všetci, keď nevládnu. Ale keď vládli, tak neurobili nič, žiadny boj proti nebankovkám, proti úžere. Ale teraz je to ideálne kritizovať, keď nevládnu, a váľať na niekoho vinu, že ten a ten to neriešil, ale my by sme to boli. No mohli, mohlo sa riešiť.

    Ja som to ale bral od kolegu Brocku také rozbehové, že keď ide ich zákon o platoch ústavných činiteľov, to bol len taký rozbeh, aby nám tu dokázal, ako ľudia berú dva platy. Ale to je to farizejstvo zo strany KDH, ktoré, musím povedať, lebo v roku 2004 piati z nich, ktorí sedia v týchto laviciach, zákon ústavný, ktorý dovoľoval a dovoľuje robiť súčasne aj starostu, aj poslanca Národnej rady, aj poslanca vyššieho územného celku, vtedy ho oni navrhli a schválili, a bol to dokonca ústavný zákon. Ale to už, to je to farizejstvo. To bolo hlavne kvôli tomu, keď to bolo v roku 2004, aby keď prídu voľby, ktoré sa schyľovali v 2005. do vyšších územných celkov a rátali s tým kolegovia z KDH, že budú úspešní. Ale neboli. A prišiel raz rok 2014 a prišli na to, že ich ľudí v komunále nemajú radi a nevolia ich. Sú výnimky. Možno Paľo Zajac je členom a bol zvolený za poslanca v samospráve, ale veľa ich nie je. Pozrite sa po celom Slovensku, či je to vyšší územný celok alebo aj richtárov, koľko ich je. No tu sa v priamych voľbách, ktoré sú komunálne, za Boha nedá schovávať. Môže byť, že v parlamentných voľbách to prejde, ale v samospráve musíte sa pozerať ľuďom do očí a oni vám buď dajú dôveru, alebo vám nedajú dôveru. Poznajú vás od malého malička a ak vás nechcú, tak vás nezvolia a môžete mať za sebou neviem koľko známych a môže za vami stáť aj predseda vlády. Ale keď vám ľudia nedôverujú, za štyri roky vám dôveru nedajú.

    A keďže my pracujeme podľa zákona, ktorý nám schválili v roku 2004, tak tá kritika príde až za nejakú hodinku, dve, ale musel som to spomenúť, lebo po prvýkrát a pracovne idem do zahraničia a nebudem tu prítomný v parlamente, takže som si to dovolil tu v tejto vsuvke pripomenúť. Ale hlavne kvôli tomu, že naozaj to farizejstvo, keď nemôžem ja, keď nemáme dôveru my, tak nech nemajú ani druhí a budem ich kritizovať, aké majú platy. Všetko robíme len podľa zákona, ktorý nám tí kolegovia, ktorí dneska navrhujú zákon, ktorý nám oni umožnili, v roku 2004 ho schválili.

    Vrátim sa teraz naozaj k zákonu, ktorý je veľmi, veľmi dôležitý, a bez ohľadu na to, kto máme aké politické tričko, naozaj, aby sme z toho urobili čo najkvalitnejší zákon, ktorý pomôže veľa ľuďom a veľa rodinám. Preto sme sa my, poslanci za stranu SMER rozhodli predložiť návrh zákona ako reakciu na pretrvávajúcu problematickú aplikačnú prax, ktorá dlhodobo rezonuje pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom a spája sa najmä s činnosťou takzvaných nebankových subjektov. Na finančnom trhu sa vyskytujú spoločnosti, ktoré využívajú nedostatky právnej úpravy a spotrebiteľom finančné prostriedky poskytujú pri celkových nákladoch, ktoré dosahujú niekedy až stovky percent navýšenia oproti požičanej sume. Uvedené javy sú veľmi často spojené s používaním neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík, ktoré sú značne rozšírené práve v sektore finančných služieb a poskytovania peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Osobitne problematické sú exekúcie, v ktorých sa vymáhajú plnenia v rozpore s dobrými mravmi, majúce neraz svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach.

    Vo sfére súkromného výkonu práva občanov trápia aj neprimerané dražby ich nehnuteľností a väčšinou s titulom nesplácania úverov zabezpečených záložným právom. Aj v tejto oblasti poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zmonitorovali zneužívanie nedostatkov platnej právnej úpravy napríklad v podobe predaja podhodnotených nehnuteľností, predaja obydlí pri drobných pohľadávkach, kde by sa mohla ako primeranejšia uplatniť exekúcia, čiže najviac ľudí je pripravených o strechu nad hlavou cez dražby a dražobné spoločnosti.

    To naozaj aj v mojej dedine prišla dôchodkyňa, 80-ročná, prišla o strechu nad hlavou. Bola to tragédia, ktorá sa stala pred troma rokmi, a naozaj sme jej nevedeli pomôcť, aj keď som akokoľvek rozmýšľal. Tak aspoň sa nám podarilo, že tá stará pani, 80-ročná, mohla pomocou stavebného úradu, že mohla dostať 5 000 eur od tejto nebankovky. Viete, čo spravidla tá nebankovka, ako zneužila starú pani? Dala jej podpísať zmenku a príjmový doklad na 5 000 eur, dala jej, 200 eur dali jej s tým, že na druhý deň jej 4800 eur ešte prinesú ako doplatok. No neprišli. Čiže tu sa celkom ľudskosť vytráca, čiže tí ľudia, ktorí idú po hlavne aj tých starších ľuďoch, nepozerajú, nemajú cit. Je im úplne jedno, že babička nemá na nájom. Keby sme jej neposkytli obecný nájomný byt, tak babička skončila so svojimi dvomi synmi pod mostom. Čiže tam naozaj končí akákoľvek sranda. Treba naozaj už niečo s tým urobiť, aby sme, aby sme zabránili takýmto ľuďom podnikať.

    Jadro navrhovanej právnej úpravy tvorí novelizácia Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej sa do slovenského právneho poriadku zavádza inštitút civilnoprávnej úžery a stanovuje sa najvyššia prípustná odplata pre prípad požičiavania finančných prostriedkov spotrebiteľovi. Civilnoprávna úžera pri súčasnom vymedzení maximálnej odplaty umožní kvalifikovať aj hrubý nepomer v plnení, čím sa vytvorí priestor pre ustálenie priemernosti odplaty v oblasti úverov a pôžičiek poskytovaných spotrebiteľom. Návrhom zákona sa rovnako rozširuje katalóg neprijateľných zmluvných podmienok a zavádza sa v poradí ďalší dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a reguluje sa písmo v spotrebiteľských zmluvách, v súvisiacich listinách.

    Cieľom návrhu je ochrániť práva občanov pred úžerníckymi praktikami poskytovateľov úverov a pôžičiek, zlepšiť postavenie občanov v exekúciách, predísť manipulácii dobrovoľných dražieb, sprísniť úpravu a poskytovanie spotrebiteľských úverov a zvýšiť ochranu spotrebiteľov pri kúpe tovaru a služby upravením osobitného práva na odstúpenie od zmluvy.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca 8 faktických poznámok. Páni poslanci Hlina, Martvoň, Kadúc, Zajac, Viskupič, Brixi, Mikloško a Kučerová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. A ďakujem veľmi pekne aj kolegovi za tento príspevok, lebo naozaj tam je niekde prapodstata politiky, ako to kolega sa snažil povedať, jak to vnútorne cítil. Tam možno je aj prapodstata celkovej politiky, ale aj tej skutočnej ľavicovej, skutočnej sociálnej politiky. Len to, ako ste to vy domotali, dokrútili, že držíte chrbát niekomu inému, tak to vás musí podľa mňa vnútorne strašne škrieť. A ja obdivujem a dovoľte mi povedať, že obdivujem kolegu, že to povedal. Som zvedavý, jak sa bude vyvíjať vaša kariéra ďalej v SMER-e, hlavne po vyjadrení, že, chvalabohu, Jozef Burian nechce byť prezidentom. Ale on je štátnym tajomníkom, vážení, on je štátnym tajomníkom na ministerstve a, teraz počúvajte dobre, práce, sociálnych vecí a rodiny. A začul som, že chce byť guvernérom.

    Viete, to sú, to je tá schizofrénia obrovská. Ja som zvedavý, že ktorý prúd vo vás pre dobro tej babky... Ja viem, že... A zoberte si, čo sú to za ľudia, čo sú to za hyeny, čo sú to za špiny!? Viete, jak sa vedia vyobliekať také špiny? Viete, jak sa vedia nahodiť do dvoch tisícových oblekov, viete? A po plesoch bratislavských a flámovať s podpredsedníčkou! Viete, ako vedia? A potom babke dajú podpísať takúto zmenku. Viete, ako to vedia? Ja som zvedavý, vážení, ako táto schiza vo vás bude pokračovať a kto nakoniec vyhrá.

    Pán kolega, obdivujem vás a oceňujem váš príspevok.

  • Pán poslanec, ja sa ohradzujem, lebo som nikdy s nikým nechodila na plesy.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Bublavý, taktiež oceňujem tvoje vystúpenie. Tu si chcem, sa teda dotknúť toho, čo si povedal ohľadom toho farizejstva niektorých, ale, podotýkam, iba niektorých opozičných politikov. Tak na jednej strane hovoria, poďme riešiť úžeru a nebankovky, treba to riešiť, na druhej strane verejne podporujú takzvaného nebankového filantropa pána Kisku, ktorý len podľa výročných správ, tak ako to bolo uvedené na internete, získal so spoločníkmi za predaj Quatro, Triangel cez 1,7 mld. korún. Čiže každý, kto tvrdí, že chce bojovať proti nebankovkám a úžere, nemôže podporovať pána Kisku.

    Zároveň to farizejstvo chcem ešte poukázať na inom prípade, lebo pán Brocka mal včera také krásne príspevky. On si ale nevšimol, pán Brocka, jednu takú vec, že ich bývalý hovorca pán Dyttert bol v rokoch 2006 až 2011 hovorcom nebankovky Provident Financial alebo teda Provident. Dokonca, že ešte aj ich bývalý alebo ďalší poslanec aj právne zastupoval Provident ako taký. Čiže na jednej strane, podotýkam, niektorí opoziční, lebo sú tu fakt aj opoziční poslanci, ktorí to myslia vážne, a aj to oceňujem, aj konštruktívne, ale niektorí aj opoziční poslanci, ktorí boli v bývalej koalícii, dva roky sa nerobilo nič v boji proti nebankovkám a teraz idú poukazovať na to, že keď sme konečne prišli s nejakým riešením a chceme pomôcť, že proste milión chýba a prečo to stiahnuť a tak. Ja som to čakal paradoxne od iných ľudí, že tak ako to robí banková asociácia, že proti nám teraz bojuje, že budú chcieť docieliť, aby sme stiahli tento návrh zákon, no nečakal som to paradoxne od opozície. Čiže otázka znie: Bol pán Dyttert na návšteve v KDH po dlhom čase? To je moja otázka.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec, ja som z vás mal pocit, že vy ste konštruktívny človek. A preto ja nerozumiem tomu, prečo ste do tejto debaty, do tejto vážnej debaty o ochrane slabších dali prvky prezidentskej kampane. Ja nie som podporovateľom pána Kisku, ale narážka na to, za koľko on predal Quatro, to sem nepatrí! To nemá nič s týmto zákonom spoločné. To s tým nemá nič spoločné. Je to nebankovka, ale my tu máme nebankovky, ktoré sú normálne funkčné. Pochopte to, prosím.

    Druhá vec, hovorili ste o opozičných farizejoch. No ja som vám tu v piatok v 40-minútovom, v 40-minútovej rozprave povedal bod po bode, kde máte chybu, dokonca máte chybu aj v číslovaní. A to ste nespomenuli. Ja som nebol predtým v opozícii, ja som tu nový. Na to ste akosi zabudli.

  • Hlas z pléna.

  • Vážený pán kolega Bublavý, čo sa týka toho, čo ste sa vyjadrovali k navrhovanému zákonu, k tomu sa vyjadrím v rozprave. Tak isto sa vyjadrím v rozprave ku niektorým faktickým poznámkam, na ktoré teraz nemôžem reagovať.

    Čo sa týka toho, že aj KDH umožnilo v roku 2004 starostom, aby kandidovali do vúckarských volieb, ešte raz: my ten princíp jeden mandát stačí praktikujeme aj vo vnútri KDH na výkonné funkcie. To znamená, nikdy sme nepovedali, že starosta nemôže kandidovať na poslanca župy. Tak isto nikdy sme nepovedali, aby obecný poslanec, mestský poslanec nemohol byť poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Naozaj sme presvedčení, že tento súbeh nastáva a je problematický pri výkonných funkciách, takzvaných 24-hodinových funkciách. To znamená, starosta je starostom 24 hodín denne. Poslanec Národnej rady je poslancom Národnej rady 24 hodín denne. Keď tu tri týždne sedíme, neviem, ako plnohodnotne môže si starosta alebo primátor vykonávať svoju funkciou. Takže takéto funkcie sú z nášho pohľadu nezlučiteľné. Ale nikdy sme nepovedali, že starosta nemôže byť poslancom VÚC-ky, naopak, si myslíme, že veľakrát poslanec, teda starosta môže byť prínosom pre činnosť VÚC-ky. A viete veľmi dobre sám, že zastupiteľstvo VÚC-ky zasadá niekedy raz za dva mesiace, takže tam problém nie je. Problém je v súbehu výkonných funkcií.

  • Ďakujem. Tak ako viacerí predrečníci z klubu hovoria o tom, že si teba, pán poslanec, vážia aj z hľadiska toho, že si človek, si človek z praxe. Častokrát si spomínal svoju dedinu, kde si starosta. Preto ma prekvapuje, tie úniky alebo odbočky do veľkej politiky pri tejto téme. A myslím si, že to vôbec neprispieva k téme ako takej, pretože ťahať prezidentskú kampaň do tohto návrhu zákona je podľa mňa odvádzanie pozornosti od témy ako takej. Ja neviem, čo, čo máte proti Kiskovi a prečo sa máme my tu teraz zaoberať prezidentskou kampaňou? Ešte jedine teda, že tu chcete nejakým spôsobom vzbudiť alebo upriamiť alebo vzbudiť nejakú závisť v ľuďoch a hádzať tu čísla na tohoto prezidentského kandidáta.

    Ďalší moment, ktorý mi, častokrát si spomínal, že všetko, čo sa dialo, sa robilo podľa zákonov. Len vy, páni zo SMER-u, za prvej vlády Roberta Fica ste predsa obmedzili alebo zrušili ten strop úrokových sadzieb. Čiže pýtaj sa aj svojich kolegov, ako nastavovali zákonný rámec, a nechaj podnikateľov v novinách si robiť svoju robotu. Kam odvádzaš túto pozornosť, ako niekto porušuje zákon? Plné vyjadrenie si mal, že sa diali procesy na základe zákonného rámca. Čo ťa teda uráža alebo vyrušuje na tom, že existuje, existujú vydavateľstvá, ktoré nemajú právo? Skús mi povedať, na základe akého zákona vieš odmiet...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja len v kontexte toho, čo povedal pán kolega Beblavý.

  • Pozn. red.: správne má byť - "Bublavý".

  • Ja by som veľmi nerád, aby sme tu vytvárali nejakých démonov zo všetkých bánk a všetkých nebankových subjektov, ktoré na trhu pôsobia.

    Treba povedať, že celý tento zákon sa týka vybraných poskytovateľov týchto služieb, ktorí jednoducho na trhu uleteli a namiesto poskytovania štandardných úverov sa začali venovať legitímnej zákonom povolenej úžere. Ja tu mám pred sebou dva listy. Jeden je od matky troch detí, ktorá si požičala pred dvoma rokmi, pred Vianocami 200 eur, v marci to bolo, suma, ktorú musela vrátiť nebankovke, bola 1066 eur aj s poplatkami, aj s úrokmi. Mám tu pani z Prešova, ktorá si požičala na zriadenie pekárne, prosím pekne, v roku 2011 5 000 eur. Za polrok to bolo, prosím pekne, 11 006, 11 100, 1 230 eur vrátane úrokov a poplatkov. Toto sú veci, proti ktorým treba bojovať, a nehandrkovať sa tu na tom, či jeden to vie viac alebo druhý to vie menej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja oceňujem tiež vystúpenie pána kolegu Bublavého. Je to môj priateľ, teším sa tomu, no. Len mohol si niečo odpustiť. Aj snáď, no, politické školenie u kádehákov nebolo nutné do tejto partie. Keď povie, že za Boha sa nedá schovávať, tak vcelku som tomu nerozumel. Neviem, kedy som sa schovával za Pána Boha. Skôr, no... Ale Boha netreba ignorovať a kašľať na neho, čo denne na Slovensku vídame. Nestačí, aby niekto išiel na svätý krst, sväté prijímanie, svätú birmovku a potom povedal, že potrat je v poriadku, no. To je tiež v rozpore, ktorý možná sem tiež nepatrí teraz, tak ako aj to tam nepatrilo.

    Za druhé, tiež vetička: ak vás nechcú, tak vás nevolia. Však to všetci dobre vieme, sme tu už dlho v tejto politike, no. Samozrejme ľahšie vás budú voliť, keď im môžte vybaviť futbalové lopty i otvárať ihriská, vybaviť EÚ projekty, pomáhať s kanalizáciou, čističkou, cestami a tak ďalej. To je pochopiteľné, že vtedy tí poslanci alebo ľudia, ktorí toto majú, môžu zabezpečiť, tak sa aj ľahšie volia. No to, že SMER má v rukách dnes všetko a teda je naozaj za všetko zodpovedný v tejto krajine, lebo všetko, čo vy dáte, prejde, a všetko, čo my dáme, neprejde, tak to si treba uvedomiť. A to je vážny záväzok a treba sa pozrieť aj na programové prehlásenie. Snáď v rozprave ústnej sa k tomu ešte niečo povie.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Kučerová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán kolega, ja teda musím povedať, že veľmi oceňujem tvoje vystúpenie, pretože si podal taký nestranný pohľad a pohľad z praxe starostu, ktorý denne dochádza do styku s občanmi, aj s tými, ktorí už prišli do kontaktu s nebankovými subjektmi. A plne súhlasím s tým, že sme tu aj na to, aby sme vytvárali podmienky a pomáhali zraniteľným skupinám obyvateľov a dôchodcom. A práve autori tohto zákona sa o toto snažili. A zas urobiť systémové zmeny práve v tých zákonoch, ktoré umožňujú nebankovkám pôsobiť na trhu, a vychytať tie muchy. Nie všetko je dokonalé, a preto ja aj veľmi oceňujem návrh pani podpredsedníčky, že teda sa stretneme a budeme, sadneme si k tejto právnej norme a vypilujeme to, čo tam vypilovať treba a čo možno nie je riešené práve ideálne.

    Ale chcela by som povedať, že konečne tu začíname hovoriť aj o tom, že v dražbách sa predávajú nehnuteľnosti a obydlia, že sa rozlišuje medzi predajom dražobných spoločností a dražbami v exekučných konaniach. Len pre takú informáciu som si, minulý rok, v priebehu roku 2013 bolo predaných v exekučných konaniach celkom 540 nehnuteľností a z toho len po vyčerpaní všetkých možných dostupných prostriedkov, ktoré exekútori mali, bolo predaných 97 nehnuteľností, v ktorých žijú ľudia, ktoré majú ako trvalé obydlie. Takže tieto údaje, ktoré tu často počúvam, je treba skutočne rozlišovať medzi dražbami nehnuteľností, dražobných spoločností a dražbami v exekučných konaniach.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Bublavý, nech sa páči.

  • Prosím vás, kolegyne, kolegovia, naozaj spoločne zabojujme a bez ohľadu, kto má aké politické tričko, nedajme sa ovplyvniť a zabojujme proti nebankovkách, proti úžere, proti dražbám, dražobným spoločnostiam, ktoré naozaj ožobračujú tento národ. To bude to najlepšie, čo by sme mohli teraz urobiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vystúpili všetci páni poslanci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia páni poslanci Hlina, Kadúc, Mikloško a Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa za môj trošku dlhší nástup k rečníckemu pultu. Som jeden z mnoha obetí poľadovice a neschopnosti niektorých samospráv sa starať o zverené. Špeciálne bratislavská, by ste neverili, za milión euro nebola schopná posypať. A dokonca som spadol na zastávke pred premiérovým domom. Čiže už ani pred premiérom neposypujú a milión to stálo. No.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    A ja som si myslela, pán poslanec, že ste boli na fašiangovej zábave.

    Hlina, Alojz, poslanec NR SR

    Nebol som na fašiangovej zábave a ani, poviem pravdu, nechodím, lebo neviem tancovať. Ale ešte k, jednu takú poznámku, však nemuseli ste sa hneď ohradiť. Tých podpredsedkýň parlamentu máme tri. A ja, myslím si, aj kolegovia veľmi dobre vedia, ktorá podpredsedníčka parlamentu chodí flámovať o tretej v noci s ľuďmi, ktorí sa venujú nebankovým spoločnostiam. Pokiaľ neviete, tak to poviem: pani Zmajkovičová. Takže ja som to naozaj na vás vôbec nemyslel.

    Prosím vás pekne, výrazom toho, ako vôbec vnímame túto problematiku, ja vám to na jednom príklade poviem, ktorý to krásne dokumentuje, keď sme už pri tých zástavkách. Bratislavská MHD je, politicky patrí SMER-u. Ovládajú ju chlapci z J&T, od toho, čo sa držíte, od toho plagátu, ktorý tam visí, všetko ide cez nich. Bigmédiá, a neviem, jak sa to všetko volá, všetko je pod plnou kontrolou: od trolejbusu, autobusu ako takého, aj po tú reklamu, ktorá tam visí. A ešte neviem, či aj šoférov. Ale to už šoférov asi nie. Ale kto by chcel robiť šoféra v "emhádečke"? Prosím vás, plne pod kontrolou je, čo tam na tom autobuse, trolejbuse bude visieť.

    Myslím, že to bolo minulý rok, niekedy v polke roka tam visela reklama na firmu SMS Credits, úžerníkov par excellence. Keď si chcete dať najúžerníckejších úžerníkov, tak si kľudne môžte dať SMS Credits. To ja neviem ani skade sú, niekde z Ruska. Áno, požičiavajú peniaze za obludných podmienok, obludných podmienok. Systém: požičajte si sto euro, zničíte si život. Boli olepené všetky trolejbusy v Bratislave. Ja som namietal, že ako je to možné?! Lebo to nie je princíp toho, že si niekto zaplatí, ja neviem kde, za, je to čisto komerčný princíp. Prosím vás, MHD premáva vo verejnom záujme, je dotovaná z verejných zdrojov. To znamená, ergo nemôžte tam lepiť reklamu, ja si myslím, z toho ja usudzujem, nemali by ste lepiť, keď to niekto platí. Keď aj ja sa na tom podieľam, keď aj kolega Gašparovič sa na tom podieľa – nie ten prezident, ale tuná kolega druhý – tak by sme mali ergo mať určitú možnosť to ovplyvniť, čo tam visí. Tam nemôže visieť reklama na verejný dom. Tam viselo ešte niečo horšie. V tomto prípade reklama na verejný dom je menej problematická ako reklama na SMS Credits, ktorá tam visela v lete. Namietal som, namietali sme. Samozrejme, tuná zľahla zem. Kde? Kto by? Čo? Kde? Ako? Nič. Reklama dobehla. Ja som avizoval aj primátorovi, aj poslancom mesta, ktorých som stretol, že sa mi to proste, že to nie je správne. Jeden mi povedal: Dobre, bol to nejaký zmluvný vzťah, zmluvný vzťah dobehol, no na budúce si dáme pozor, však nebudeme provokovať. Máme v sebe určitú takú, že chápeme, aj empatiu voči spoločnosti, voči ľuďom. Nie voči tej babke. Kto by si tam na nejakú babku spomenul?! Chúďa! Ale možno aj politicky, že to teda môže byť problematické.

    A by ste neverili, vážení, teraz je tam tá reklama znova. To znamená, to sú všetko trojky, štvorky plech, vážení. Trojka, štvorka, päťka v niektorých prípadoch, plech namiesto žalúdka. To znamená, úplne bez hanby, bez ničoho znova sú trolejbusy polepené reklamou SMS Credits, naj-pra-spros-tejších úžerníkov, akí existujú. Znova sú polepené. Na tie trolejbusy, na tie autobusy, ktoré sú politicky pod kontrolou SMER-u, ktorú ovládajú. Každý plagát, ktorý tam zavesíte, musí prejsť cez chlapcov z J&T. A je to tam. To krásne, tento prípad krásne dokumentuje, akú dobu si tu žijeme. Kto ako má hlboko noštek v tom zamorený, zaborený. A to som zvedavý, to som zvedavý, že jak sa nám to celé bude vyvíjať?

    Táto legislatívna smršť, ktorá nastala po novom roku. My sme bili alebo bilo sa do toho dlho celý rok. Teraz, po novom roku? Ja ešte neviem, že kto ešte nedoniesol. Doneste! Ale však dobre, tak nech je. Len som na konci zvedavý, že čo z toho guľášu navaríme? To som naozaj zvedavý, lebo rozporuplne vnímam aj niektoré vystúpenie našich kolegov, ktoré tam, tam, hentam. No áno, na všetkom sa dá niečo nájsť. Ale ja tu chcem počuť, že čo bude na konci dňa? Koniec dňa je dôležitý: druhé čítanie, tretie čítanie. A ten človek na konci je dôležitý. Nie ergo zapichnuté niečo. Viete, tu niekto zrazu si spomenul, že sa tej agende venuje, keď niekaľ vystúpil. Nechcem to analyzovať. Je to celé, celé to má svoje politikum. Ale ja by som chcel hovoriť o tých ľuďoch.

    Ale chcem ešte povedať jednu vec, že ľudia častokrát narážajú, že či má vôbec zmysel niečo urobiť v tejto krajine? A ja si dovolím tvrdiť, aj toto je toho príkladom. Aj to, že je tuná teraz legislatívna smršť protiúžerníckych zákonov v parlamente, toho dôkazom je to, že každá energia, ktorá bola vydaná minulý rok, každá, aj tá najmenšia, mala význam. A to chcem ľudí povzbudiť aj do budúcna. Prosím vás, neprijímajte tú filozofiu, že to nemá význam. Má! Nediali sa veľké veci. Nediali, neboli tisíce, ľudia, ale nejaká energia niekde bola vydaná, ktorá v tom kumulatíve spôsobila toto, že sme sa prestali na to pozerať, čo bol plán. Plán bol sa na to pozerať, tak ako v BMG Invest, až kým to nedorazí a potom mať pripravené stratégie tej komunikácie, že prečo a jakí sme zhrození. Tu chcem ľudí povzbudiť aj v iných prípadoch, že naozaj snažte sa, keď máte problém vydať, nejakou piatackou fyzikou si pomôžte: pomer vydanej energie sa rovná počtu prijatej. Prosím vás, naozaj neprijímajte to, čo sa vám podsúva, že to nemá význam. Má. Určite. Toto je jednoznačným, jednoznačným dôkazom toho, že sa tomu začíname venovať.

    Je prvé čítanie a ja v prvom čítaní sa budem venovať filozofii, nie konkrétnym nuansom, ale filozoficky to pojmem. Ale skôr ako to pojmem, ja som to povedal aj vo faktickej a musím to povedať aj teraz: SMER, a po vystúpení pána kolegu Bublavého, som rád, že môžem povedať určitá časť SMER-u, teraz len odčiňuje svoje hriechy. Týmto, že otvára túto tému, odčiňuje svoje hriechy, ktoré spáchali na ľuďoch tejto krajiny. Tým, že ich nechali, tvárili sa, že nevedeli. To je ten lepší prípad. Ale aj tým, že niektorí z vás vedome to urobili, to, čo urobili, a spôsobilo to to, čo to spôsobilo. Teraz odčiňujete hriechy a budete musieť ešte zaplatiť v náväznosti na to, čo som povedal. A ľudí by som k tomu chcel povzbudiť. Nenechajte si vytrieť oči nejakou nepodarenou tlačovkou, že jaký je tu hrdinský boj. Treba platiť. SMER musí zaplatiť minimálne, minimálne v podobe Jozefa Buriana. Minimálne v podobe Jozefa Buriana. Pokiaľ sa preukážu niektoré skutočnosti, ktoré môžu sekundárne dosvedčovať tomu, že celý, nie že sa ten úžernícko-exekútorský Klondike vytvoril, ale že štát poslal aj peniaze na to, aby bolo z čoho požičiavať.

    Pokiaľ sa tieto veci prepotvrdia, tak tu máte ďalšieho pána na holenie. To je Ján Počiatek. To len v krátkosti poviem, vážení. Toto je vec, ktorú potrebujeme verifikovať. Aj existoval jeden nulitný spor, ktorý sa nástupom vašich nominantov do kľúčových nominácií stal zrazu mimoriadne bonitným, to znamená spor TIPOS verzus ŠPORTKA, tak vám len k tomu niečo poviem. Majiteľom tej pohľadávky, údajnej pohľadávky, ktorá sa stala mimoriadne bonitnou po nástupe pána Počiatka, bola spoločnosť Luka & Bramer. Tá spoločnosť Luka & Bramer, ktorá je teraz majiteľom, spolumajiteľom najväčšej a jednej z najväčších úžerníckych spoločností, firmy Pohotovosť. Tá spoločnosť bola majiteľom tejto pohľadávky. A otázka stojí, či ju len účelovo previedla na firmu Lemikon a tá dostala od tohto štátu skoro pol miliardy korún, alebo ani to nemusela robiť účelovo, ale tým, že si vybavila bonitnosť tejto pohľadávky, ju odpredala za mimoriadne vysokú sumu tejto firme Lemikon. Môžeme, nechcem sa rozvádzať, bude ešte o tom reč, bude o tom interpelácia, v zásade sa dá povedať aj v soft-verzii, aj v hard-verzii, štát tým, že svojimi nominantmi, v tom čase pánom Počiatkom, že tak prudko zbonitnil túto pohľadávku, ktorá sa odpredala za tak vysokú cenu, môžme uvažovať ako držiteľ tejto pohľadávky, firma Luka & Bramer, s touto pohľadávkou naložila, keď už mala vytvorený obrovský potenciál rastu na trhu s nebankovými spoločnosťami? Enormný, enormný, zabezpečený pánom Jozefom Burianom, administrátorom kľúčového zákona.

    Nosným zákonom pre celý nebankový biznis je zákon o spotrebiteľských úveroch. Viete, jak bol administrovaný? Viete, kým bol administrovaný? Občania, vám to poviem. Konflikt záujmu jak vyšitý. Konflikt záujmu par excellence. Šéfom finančného výboru, šéfom výboru pre financie a menu v čase, keď sa prijímal tento kľúčový zákon, bol Jozef Burian. A v tom istom čase, vážení, keď bol šéfom, bol aj spolumajiteľom nebankovej spoločnosti EX CREDIT. Nie je to, napadá ma, rôzne výrazy, zatiaľ poviem jednoducho, nie je to obrovský konflikt záujmu? Komu záležalo na tom? Nesúhlasím, nestotožňujem sa s tým, že mala pochybenia tá stanovená. My v tejto zvlčenej spoločnosti, prosím vás, keby tu na nás záležalo, na vašich ľuďoch tu záleží! Vy ste tých ľudí schopní zodrať z kože. Prosím vás, Európska komisia to už trikrát nám poslala. Keby akože na svedomí týchto ľudí tento, tak by ste neváhali tie dôchodkyne hnať cez Dunaj, prosím vás, ešte by ste aj nedovolili zbaliť tašku. A ešte by ste tomu povedali sloboda podnikania a vymožiteľnosť práv. Nie je pravda, nie je pravda to, že, že mala chyby. Pravda je to, že niekomu sakramentsky záležalo, aby sa tá vyhláška o maximálnej RPMN zrušila. To bolo celé. Lebo udierala tam, tam blokovala, kde bol obrovský rast, kde boli pripravené obrovské peniaze na to, aby to rástlo. Udierali. Existujú rozhodnutia, ktoré sa odvolávajú. Bolo, fungovalo, vadilo to. Bolo pri zákone o spotrebiteľských. Ona nebola zrušená na nejakú výzvu, neviem čoho, ona bola zrušená zákonom. Prijatím zákona 129 o spotrebiteľských úveroch bola zrušená táto vyhláška. Bolo povedané pri tvorbe, pri generovaní tohto zákona, že sa tam ustanovenia, ktoré sa tohto týkajú, zapracujú. Zapracovali sa? Nezapracovali, lebo to nevyhovovalo tým ľudom, ktorí tam mali čumáčik strašne hlboko ponorení, vážení. Len sa automatický zrušila. Zrušila a hotovo. A vtedy to začalo, vtedy ste vypustili žrebce z ohrady, vtedy sa rozbehli cez printy, cez, kde čo existovalo, "emhádečky", robiť službu ľudu. Výsledky už vieme, kolega Bublavý nejaký spomínal. A budeme vedieť a budeme teraz čoraz častejšie, lebo to dobieha, konfrontovaní s výsledkami vypustených žrebcov z ohrád.

    Ten legislatívny rámec, to, že sa to vôbec dalo, bolo prijatím zákona o spotrebiteľských úveroch 129/2010, keď ste odchádzali. Vtedy to, vtedy boli pustené žrebce z ohrady. A administroval to Jozef Burian a predkladateľ tu sedel Ján Počiatek. Vážení, takže odčiňujte hriechy, najvyšší čas. A ľudí vyzývam: pýtajte si ešte zaplatiť. Minimálne hovorme o Jozefovi Burianovi a pri preukázaní niektorých skutočností hovorme o Jánovi Počiatkovi. Lebo to je tá zvrátenosť, prosím vás pekne! Keď je niekto, že vymyslí iPhone, no nech zarobí, že nevie to, nevie to ani spočítať. Ale keď niekto je odkázaný zarobiť iba na tom, ako vydrieť z biedy a chudákov a z biedakov tejto krajiny tú poslednú korunu, tak tohto človeka, odo mňa kúštik, štipku vážnosti nechcite, aby som požíval voči nemu. A budem ho spomínať, budem tých ľudí spomínať a budem ich zosmiešňovať. Budem. Lebo to je ich údel. Alebo jak to nazvať? Čo chcú ešte? Rešpekt si chcú vydobyť títo ľudia? Za čo? Že dali podpísať tej babke tú zmenku? Takých ešte? To chcete poslať tento signál? Hnať by sme ich mali bičom cez celé mesto, vážení. Naopak, oni sa nám tu premávajú v drahých oblekoch, po tejto budove sa nám tu premávajú. A koľko sa ich tu bude teraz premávať v čase medzi prvým a druhým čítaním?! Koľko sa ich tu bude premávať? A budú chcieť nechať nejakú stopu na tom, aby sme to... Koľko sa ich tu bude premávať? Potom vám v druhom čítaní spravím riport, koľko sa ich tu prebehne v drahých oblekoch. Takíto ľudia sa pomaly tuná dostávajú do vážnosti, za, za spoločenský status týchto ľudí budeme dávať? Keď sa niekto rozhodol zarábať peniaze na biede, tak nech si je vedomý toho, že spoločensky status a nejakú vážnosť nemôže požívať v normálnej krajine, vážení, v normálnej. Nevylučujem, že v tejto krajine sa spoločenského statusu a pocty dočká. Obzvlášť, keď má pochopenie v SMER-e.

    Vážení, celá zložitá problematika je zložitá. Však čo je koniec koncov ľahké? Keby to bolo jednoduché, tak to robí každý. Takže, prosím vás, neprijímajme tú hru, jak je čo zložité a neviem čo. Však, keď je zložité, tak to treba urobiť tak, aby to bolo jednoduché. A na konci nech je výsledok. Aby si hocijaký hochštapler šuflikant, gauner, neviem ešte aké výrazy, nemohol spraviť nebankovku a požičať dôchodkyni 200 euro. To je zadanie. Ja som tak niekedy pracoval, sa ma ľudia moji pýtali: aké je zadanie? Ja vravím: jednoduché. Takéto je zadanie, aj naše zadanie, aby sme urobili zákony tak, aby hocikto nemohol požičať 200 euro hocikomu, a keď si ich požičia, si zničí život. To je zadanie, vážení. Teraz si to rozmeňte do paragrafu x, b, odsek 4b). Však od toho tam je vás dosť študovaných, vzdelaných, nech sa páči. Také je zadanie. Zadanie je jednoduché. V druhom čítaní povedzte výsledok. Aj taký odkaz by mal ísť ľudom. Nie tu mudrovať, hento, aplikácie. Nie, nech sa páči, toto je zadanie, chceme výsledok. Ľudia majú právo na výsledok, lebo ste im spôsobil to, čo ste im spôsobili.

    Celá tá problematika hovorí o tom, že my sa k tejto krajine budeme musieť dopracovať, lebo vieme, kto sme. My sme, my sme v svojej prapodstate zlí. To je taký ten plominovský spor, že či sú v podstate ľudia dobrí alebo zlí. My, žiaľ, a po tom všetkom, čo tu počujem, vidím, musím vám povedať, že my sme v tej prapodstate zlí, keď sme toto schopní ľudom, našim, urobiť. My sa budeme musieť dopracovať k RPMN. Tu kolegovia to z politických dôvodov už nazývajú ináč, lebo keby oni zaviedli vyhlášku RPMN, čo navrhuje kolega Zajac veľmi správne, tak by tým de facto priznali to, že urobili chybu, keď ju v 2010. zrušili. Čiže z politických dôvodov to už nenazývajú RPMN, nazývajú to maximálnou odplatou. No nech sa to volá Bangladéš! Mne to je úplne jedno. Je to to, že ten, tomu biedakovi, keď požičiate 100 euro a ten chudák sa omešká preto, lebo, tak mu nezničíte život. Ale keď už aj omešká, tak z neho môžte vydrieť najviac na konci dňa možno, koľko, 130, 140, 150? No nech sa zadrhnú! Ale nemôžte za tých 100 euro od neho vydrieť 1000, vážení. A hovorím, nech sa to volá aj Bangladéš, je to úplne jedno, ale musí to hovoriť o tom, že koľko na konci dňa ten biedak, ten človek, ktorý si požičal, zaplatí. A my vzhľadom na okolnosti, vzhľadom na to, že vieme, kde žijeme, akí ľudia tu vládnu, tak to musíme spraviť. Možno v niektorých slušných krajinách s demokratickými tradíciami a ctiaci si určité hodnoty to nepotrebujú, my sme to už tu dávno mali mať. Čiže to musí byť. Musí to byť.

    Musí byť aj licencovanie toho, že by sme vedeli to, čo je ten, to je ten materiál, ktorý, ja som si dal tú prácu a som si ho prečítal, ako bolo úsmevné, keď tu kolegovia ohlasovali, jak idú zachraňovať svet, a medzi tým vláda prijala iný materiál, ale tam sa naznačujú tie skutočnosti, že áno, že treba licencovať. To, čo tu bolo znova spomínané v takom spore, tak s tým by som sa stotožnil, že už či je to archeológ alebo čo, nemá až taký vplyv, ale malo by to mať vplyv, že kto, kedy sa môže. Už keď ste pristúpili na tú hru, tak priblblo nazývať ako nebankovka. To je jak neživnostník, nepekár. Máte pekárov, potom máte nepekárov. Máte živnostníkov, neživnostíkov. Máte banky, tie patria pod zákon o bankách, a potom máte nebanky. No už keď ste prestúpili na tú priblblú hru, tak proste nám aspoň definujte, že kto ten, nebanka môže byť. Aby to neboli, naozaj to, prosím vás. Pozrite si OR SR! Okrem tuná vašich slobodných, slovutných kolegov, ktorí sa tu teda medzi vami tmolia, tam pristúpil ku nám aj iný kapitál z Ruska, z Litvy, ja už aj neviem, kde, skade, tam proste, tam až za Ural to ide. Jak našli? Jak by Bolek Polívka povedal: jak sa dozvedeli, že mám cihelňu? Jak sa dozvedeli, jak sa dozvedeli tí ľudia za Uralom, že tu môžeš prísť a z tej biedy vydrieť, že tu ti to dovolia, lebo to je politicky kryté. Potrebujeme poslať jasný signál vonku: nie a nie, hotovo, koniec, dovidenia, domov! Nech sa páči, koniec, našich ľudí si nedáme! Nedáme si tú babku, nedáme jej zničiť život. Nedáme si ani Fera, ktorý síce je taký, ako je, ale nie, nedáme za to, že si požičal 100 euro, nenecháme mu zničiť život, preboha! A ešte sa tu budeme zakrývať perinou vymožiteľnosti práva. Pomýlené.

    Musíme sa dopracovať k tomu, čo zjednodušene nazvime, urobiť v tom poriadok. Nazvite to licencovať, to je jedno, urobte v tom poriadok! Len, prosím vás, nepovedzte tým ľudom, že ten poriadok bude robiť Burian! Lebo ak by mal byť on údajne nominovaný na guvernéra NBS, tak on by akože licencoval?! Toto, prosím vás, neskúšajte tých ľudí, že pokiaľ ešte sú schopní ako to vydržať, lebo vidíte, že sa vám to sem-tam urve. Tak jak sa vám dneska urval kolega Bublavý.

    Je tam ešte kopu dielčích vecí, ktoré predpokladám, že budeme môcť hovoriť v druhom čítaní, o tom, v čom je potrebné a aj v tom treťom, prapodstatnom. Keď ste vy spievali Hallelujah a pribitá na stoličku a neviem, čo všetko, my sme potom jak vy ste odspievali tu anglickú koledu Hallelujah, tak my sme tu po tom ešte sedeli, vážení kolegovia, to vám musím povedať. A preberali sme bod, kde sa úžera definovala do Občianskeho zákonníka. Vy ste teda už asi pili čašu vína. Čiže bolo to, je to znova aj v tomto návrhu a ja hovorím, že dobre, hovorím, že dobre. Znova poďme to vycizelovať, vypilovať, poďme to tam nechať, prosím vás, nie že, alebo poďme to tam dať, lebo v tejto krajine to tam dávno malo byť. Znova možno v niektorých krajinách to nemusia mať, ale u nás to tam dávno malo byť. A bude to pomocnou, pomocou pre tých, ktorí o tom rozhodujú. Netvárme sa, že sme tu najmúdrejší. Keď si to už Češi vedeli dať do svojho kódexu s platnosťou od 1. 1., tak nevidím najmenší dôvod, prečo by sme to my v našom kódexe nemali mať tiež od 1. 5., nie od 1. 4., ale od 1. 5.

    Vážení, ešte bude veľa čo k tomu povedať. Ja som zvedavý, čo bude na konci dňa. Som zvedavý, ako bude procesne celé toto prebiehať, aké komisie, kde budú fungovať. A je jedno, môžte si 45 tlačoviek spraviť, jak ste zabojovali proti úžerníkom, úplne jedno. Na konci, prosím vás, nech je výsledok! Brixi, rozumiete? Pán kolega, výsledok je dôležitý. Ľudia chcú výsledok, ľudia si ho zaslúžia. Nie že zaslúžia, oni majú naň právo, už dávno malo byť. A keď odčiníte hriechy, príde čas platiť.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci, pán poslanec Martvoň, Zajac a Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, v podstate spomenuli ste niektoré problémy. Ja si vás dovolím ubezpečiť v dvoch prípadoch, čo na konci teda podľa môjho názoru druhého čítania tam bude a urobím všetko pre to, aby to tam bolo. Po prvé, definícia úžery tam bude. To je podstata tohto zákona alebo jedna z podstát tohto zákona, ktorú sme spracovali. Definícia úžery tam bude. Ďalej tam bude aj to, alebo ten výsledok, ktorý ste spomínali, že žiaden šuflikant nebude mať nebankovku. To je taktiež podstata tohto zákona. A to aj preto riešime a urobíme všetko pre to, aby to tam aj zostalo.

    Ja viem, že teraz, ako tu bolo by povedané, že údajne máme radi banky, no banky nemáme radi, lebo naproti práve Slovenská banková asociácia proti nám teraz vo veľkom bojuje zákulisne rôznymi ťahmi ako takými. Čo ale chcem podotknúť, to, že tento návrh zákon vyvolal určitú obavu od nebankoviek, svedčí, všimnite si to, veľká miera reklamy, s ktorou prichádzajú. Na tú reklamu upozornil aj pán poslanec Hlina, ale všade v rádiách sa objavuje veľká miera reklamy. Tu chcem pri tej reklame na MHD upozorniť na jednu takú vec, že v podstate Mestské zastupiteľstvo v Bratislave ovláda pravica, nie, nie SMER, čiže treba trošku obrátiť sa na opačnú sféru spektra.

    Čo sa týka nebankoviek, dovolím si povedať jednu vec, že veľkú mieru rozmachu nebankoviek spôsobil v roku 2002 zákon o dražobných spoločnostiach. V zákone o dražobných spoločnostiach bol nastavený americký model, vďaka ktorému nebankovky získavajú vďaka týmto dražbám neskutočný, neskutočný rozmach od toho roku 2002. A jedna z autoriek alebo dokonca jeden z autorov proti dražobným spoločnostiam sedí aj tu v parlamente ako taký, len teraz je v opozícií. Čiže toľko z mojej strany.

  • Vážený pán kolega, plne s vami súhlasím, že prapodstatou problému toho, že máme dneska úžernícky Klondike na Slovensku, bol marec roku 2010, keď boli zrušené stropy pri spotrebiteľských úveroch, teda stropy na úroky pri spotrebiteľských úveroch. Naozaj máte pravdu, že tento návrh zákona v Národnej rade predkladal minister financií Počiatek, ktorý už vtedy mal žltú kartu od premiéra. Gestorským výborom bol predseda finančného výboru pán Burian. Ale chcem vám povedať a poukázať na to, že zodpovednosť za tento úžernícky Klondike nesie aj tretí muž, lebo to bol vládny návrh zákona, vláda najprv musela schváliť tento návrh zákona, a to bol Robert Fico. Robert Fico nesie plnú politickú zodpovednosť za spustenie úžerníckeho Klondikea v marci roku 2010.

  • Rýchlo si skončil, priateľu. Zvykneš dlhšie vyprávať. Myslím teraz na Zajaca. No ja oceňujem tiež Lojzka Hlinu, to, čo dnes povedal. Nie vždy je taký dobrý ako dnes. Oceňujem to, že neútočil, neurážal, neponižoval a že ani na kolegu po ľavici nič nepovedal. Aj oceňujem, že kolega po ľavici veľmi vecne odpovedal na to, dokonca ubezpečil, čo tam všetko bude. Takto to má, chlapci, v parlamente byť.

    Prekvapený som, že Lojzo nepoužil iné slová, napríklad bankstri, gangstri, tunelári, privatizéri, čo sa sem hodilo, ale nepovedal to. Tiež oceňujem to, že spomenul tú našu tichú noc, čo po Hallelujah letela éterom, 250 ľudí to "lajkovalo". Nie "lajkovalo", zdieľalo a letelo to po všetkých sieťach. Robte to tak naďalej. Bolo to v mnohých televíziách. Takže bolo to výborné piár.

    Upozorňujem ešte na jednu vec, že hlavným problémom dnešného sveta nie je ani tento program. Sú špekulanti na burzách s derivátmi, predaj opcií a všetkých možných vecí, kde špekulatívnymi, len špekulatívnymi operáciami sa dá získať za jednu noc toľko peňazí bez vyrobenia zápalky, ako tento parlament nezíska ani za celý rok.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hlina. Nechce reagovať.

    Pán poslanec Kadúc, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť opäť k tomuto materiálu. Ja som vystúpil v piatok, pokúsim sa byť čo najvecnejší, ešte viac, ako som bol v piatok. Aspoň som mal taký úmysel, ale keď počúvam kolegov a keď sa pozerám opäť do svojich poznámok, tak zisťujem, že ten zákon má strašne veľa medzier. A na tomto mieste si opäť dovoľujem oceniť predkladateľov, ich odvahu, že tento návrh zákona nechali v prvom čítaní, pretože to, čo je tam uvedené, podľa mňa nie je vhodné, aby to bolo v parlamente.

    Taká malá vsuvka. My sme sem z nášho klubu priniesli 84 pozmeňovákov, 79 návrhov, dokopy 163 materiálov, ktoré mal tento parlament schváliť. Pán poslanec Martvoň ako predkladateľ povedal, že tento návrh ako každý má nejaké nedostatky, preto ho treba upraviť, ale má dobrý úmysel. Tak my z týchto 163 návrhov, dovolím si povedať, že väčšina bola veľmi dobrá a veľká časť bola podľa kuloárnych debát, bola výborná. Úmysel výborný, ale bola tam opäť nejaké chyba. A dovolím si, možnože to je nejaká nová kultúra, ja mám na tejto schôdzi tri návrhy zákonov, dva sú, nepochybne úmysel výborný; prvým chránime dôchodcov a ZŤP, druhým sa pokúšame s kolegom Hraškom zabrániť zlatým padákom. Úmysel výborný, predpokladám, že všetci s tým budú súhlasiť, ak má nejaké nedostatky, ja budem veľmi rád, ak ho posuniete do druhého čítania. Budeme sa o tom baviť. Doteraz sa tak ani raz nestalo, pripomínam.

    Ochrana slabších, regulácia subjektov, ktoré zneužívajú trh s poskytovaním úverov, či spotrebiteľských alebo aj bankových, štandardných, by mal byť záujem naozaj všetkých z nás. Nie iba socialistov, ale naozaj je to spektrum, či je to ľavica, pravica alebo stred. Všetci by sme mali chrániť tých, ktorí si tú ochranu nemôžu dovoliť a nevedome sa spoliehajú na štát, že ich ochráni. Preto ja odmietam akékoľvek politikárčenie. A s týmto, ak pôjdeme v tej línii, ako nadstavil kolega Bublavý, budem mať problém ďalej o tomto diskutovať ako o vecnom návrhu. Pán kolega Bublavý povedal, že máme spoločný záujem. Presne tak. Ale dovoľte mi pripomenúť, že problém s úžerníkmi nevznikol teraz, minulý rok alebo počas vlády Ivety Radičovej. Ten problém vznikol možno pred desiatimi rokmi a vznikol aj za prvej Ficovej vlády, ktorá bola posledných osem rokov, šesť rokov pri moci a mala zodpovednosť nad ministerstvom spravodlivosti aj dopravy. Dovoľte mi pripomenúť to, čo povedal Alojz Hlina, a to je, že bola to práve Ficova vláda, ktorá zrušila RPMN, tú najzákladnejšiu ochranu slabších. Ficova vláda 2009, ak sa nemýlim, bolo to v marci, pardon, 2010 v marci. To, čo malo tých spotrebiteľov ochrániť, to bolo Ficovou vládou zrušené. Práve v tomto roku a spolu s týmto zrušením prišiel nový zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý podľa mňa nebol zlý, bol dobrý, len mal mnoho medzier a tie sa teraz pokúšame akosi zalepiť. Ja som vlastne, keď som prvýkrát vystupoval, povedal som niekoľko faktov z dôvodovej správy, kde sa ako keby úmyselne zavádza, že sa to týka obrovskej skupiny ľudí a že... Bolo to priam populistické a ja nebudem opakovať tie fakty, ktoré som povedal. Tie čísla nás neklamú, nie sú malé, ale nie sú tak obrovské.

    A opäť pripomínam, my všetci chceme tých spotrebiteľov chrániť, ale ak ich budeme chrániť neprimerane, čo, páni kolegovia, si, prosím, uvedomte, vznikne nám tu šedá ekonomika. Vznikne nám tu ekonomika, kedy výpalníci budú požičiavať peniaze. A ja vám garantujem, že výpalník nebude regulovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch. Jemu to bude ukradnuté, nebude mať žiadnu zmluvu. On bude používať moc, svoju fyzickú moc.

    Možno len taký návrh. V dôvodovej správe hovoríte o tom, že sa vyskytol prípad, kedy rodina mala asi 50 úverov. Prečo doteraz neexistuje centrálny register spotrebiteľských úverov? Veď je tam možno krásne riešenie, že ten, kto už má pôžičku, ďalšiu si už buď zobrať nemôže, alebo si ju zoberie za polovičných, za podmienok, ktoré sú o polovicu výhodnejšie pre neho. Prečo nie? Dá sa to obísť? Jasné! Ale povedzte mi, kto z tých nebankoviek dá ten úver za takých podmienok, ktoré sú o polovicu výhodnejšie ako predtým? Možno nikto a možno toto je cesta učiť ľudí, aby si prestali požičiavať, keď na to nemajú. Keď nemajú z čoho splácať.

    Vo svojej dôvodovej správe uvádzate niekoľko príkladov nebankových subjektov, ktoré používajú za 456-percentný úrok. Ako niektoré sú naozaj zarážajúce, ale dovolím si pripomenúť, že napríklad uvádzate príklad, ktorý, páni a dámy, používa Poštová banka. Poštová banka, osobitne regulovaný subjekt, má rovnaké podmienky ako jeden z nebankových subjektov. Čiže opäť, buďme úprimní a povedzme si, že sú nebankové subjekty, ktoré sú naozaj zákerné a úžernícke, a tých je, zdá sa, väčšina, ale sú aj nebankové subjekty, ja mám osobnú skúsenosť s jednou nebankovou, ktorá poskytuje dokonca podmienky lepšie, ako má banka. Takže sú tu aj takéto subjekty. Prosím, berte to na vedomie.

    Ako pokúšam sa byť konštruktívny a dať vám priestor ako ten návrh vylepšiť, aby sme tých zraniteľných ochránili.

    Opäť pôjdem postupne a vypichnem už iba niekoľko bodov, ktoré mne vadia. A to je, začnem postupne, čl. I, kde navrhujete zadefinovať úžeru.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, chcem sa vás opýtať, budete ešte? Na koľko máte ešte vystúpenie, keďže je 11.00 hodín a budeme hlasovať? Na 20 minút? Tak vás poprosím, prerušíme rozpravu a vyhlasujem krátku 3-minútovú prestávku a budeme pokračovať hlasovaním.

  • Trojminútová prestávka.

  • Zaznievanie gongu.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 29. schôdze.

    Pán poslanec Hlina, procedurálny návrh.

  • Vážený pán predseda, ďakujem veľmi pekne. Momentálne prejednávame zákon, zjednodušene, o úžere, a mňa, a verím nielen mňa, veľmi zaujíma. Preto nevidím najmenší dôvod, prečo by mal byť mimoriadny výbor pre obranu a bezpečnosť o pol dvanástej. Koniec koncov pokiaľ viem, tak výbory nemôžu zasadať, keď je rokovanie. A ja myslím, že kvôli tomu, aby Kaliňákovi nevychladla slepačia polievka, by sme nemali takto dávať výbory. Čiže dávam procedurálny návrh, aby rokovanie, mimoriadne rokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť bolo po ukončení rokovania Národnej rady, čiže o dvanástej.

    Ďakujem.

  • Ja, samozrejme, s vami súhlasím, že o pol dvanástej, samozrejme počas rokovania pléna by nemali zasadať výbory. Takže neviem, kde je predseda výboru? O dvanástej?

  • Hlas osloveného: Áno, o dvanástej.

  • Takže nemusíme hlasovať ani o tom. Normálne cez obedňajšiu prestávku bude zasadnutie výboru. Dobre, pán poslanec?

    Budeme teraz pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o výbušninách. O slovo požiadal pán minister.

    Pán minister, poprosím vás.

    Len pre vysvetlenie, potrebujeme vzhľadom na to, že v spoločnej správe sa nám bijú dve, dva termíny účinností, umožniť samostatné hlasovanie o jednotlivých bodoch, takže pán minister otvorí rozpravu.

  • Pokračovanie v prerušenom rokovaní o vládnom návrhu zákona o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 706.

  • Tak, pán predseda, žiadam vás o otvorenie rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Dávam, otváram rozpravu, dávam možnosť sa prihlásiť. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Petro.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, navrhujem bod 81 spoločnej správy vyňať na samostatné hlasovanie. Vzhľadom na to, že bod 98 spoločnej správy zahŕňa osobitnú úpravu účinnosti, je potrebné bod 81 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie, keďže je duplicitný s bodom 98 spoločnej správy.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme teraz hlasovať.

    Pán spravodajca, poprosím vás, aby ste uviedli hlasovanie o vládnom návrhu zákona o výbušninách. Je to tlač 706 v druhom čítaní.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 706.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v otvorenej rozprave som vystúpil ja s návrhom vyňať bod 81 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Nakoľko v rozprave nevystúpil ďalší poslanec, dajte, prosím, hlasovať najskôr o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy nasledovne: o bodoch 1 až 80 a 82 až 98 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 85 za, 54 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz dajte, prosím, hlasovať o bode 81 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 2 za, 81 proti, 55 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 84 za, 55 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu. Nemám prihlášku, vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 82 za, 57 sa zdržalo.

    Schválili sme zákon o výbušninách.

    Pani poslankyňa Grečková uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 178 o podmienkach predaja výrobkov na trhových miestach.

    Je to tlač 832.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 832.)

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí nepodali žiaden návrh, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 82 za, 4 proti, 53 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. A aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 126 bolo za, 11 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Dámy a páni, to boli dva prerokované body.

    Pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Pripomínam členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že dnes o 12.30 hod. máme rokovanie výboru v našej zasadacej miestnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Pán predseda výboru Hudacký.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem tak isto pripomenúť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že dnes budeme mať zasadanie o 12.00 hod. v miestnosti č. 149.

    Ďakujem pekne.

  • Vážení kolegovia, čiže výbor, mimoriadny, sa bude konať dnes o dvanástej, so začiatkom. Nie 11.30, dobre? My sme to chceli posunúť len kvôli tomu, lebo je aj rokovanie ústavnoprávneho výboru, aby sa to, aby sa to stihlo. Dobre, čiže bude o dvanástej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Krátka 5-minútová prestávka, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

    Pán poslanec Kadúc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Na odľahčenie, keď tu vidím Alojza Hlinu krivkajúceho, len takým, taká poznámka, že, Alojz, asi by si mal vedieť, že platí povinnosť, že momentálne, že vlastník nehnuteľnosti zodpovedá aj za priľahlú komunikáciu, aj keď ju nevlastní. To znamená, ak pred domom pána Roberta Fica bol klzký povrch, za to zodpovedá vlastník tej nehnuteľnosti, v ktorej býva. Takúto povinnosť tu máme. Čiže možno vhodné žaloby na vlastníka. A my sa inak s Petrom Pollákom túto povinnosť pokúšame zmeniť, len aby ste vedeli. Čiže úmysel podľa mňa dobrý, tak čakáme na druhé čítanie. Veľmi sa tomu poteším, no.

    Keďže máme všetci spoločný záujem na tom, aby úžerníci nemali na Slovensku Klondike, dovolím si niekoľko vecných a hlavne legislatívnych pripomienok k tomu návrhu, o ktorom práve teraz rokujeme.

    Začnem postupne, ako hovorím, vypustím niektoré veci, o ktorých som už hovoril v piatok, zameriam sa iba na tie najdôležitejšie. Čiže v čl. I bod 1 navrhujete, navrhujete definovať úžeru, kde podľa mňa celkom správne hovoríte o tom, kedy je čo úžera, aký, čo treba spĺňať, že ak niekto zneužije tieseň, ľahkomyseľnosť, neskúsenosť, atď., a tak ďalej. Ale končíte tú definíciu, ak "neschopnosť splniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere". Tu si dovolím polemizovať, alebo dať takú výtku, že ja si neviem predstaviť, ako budete dokazovať ten hrubý nepomer. V Obchodnom zákonníku, odkiaľ táto povinnosť zrejme pochádza, čo sme zavádzali, myslím, minulý rok, je to naozaj ľahko kvantifikovateľné. Ale pri spotrebiteľských úveroch, kedy si, prosím, uvedomme, že máme dve strany. Na jednej strane je osoba, ktorá požičiava a požičiava za nejakú cenu. To je ten úrok, to je riziko, že sa mu tie penia..., alebo je to o hodnote rizika, za ktoré sa mu to vráti, plus nejaký zisk. Mal by byť primeraný, stáva sa, že je neprimeraný. A na druhej strane je spotrebiteľ, ktorý peniaze potrebuje, a ten nepomer, alebo ten hrubý nepomer môže byť, že ich potrebuje veľa, málo, moc, čiže, a zároveň môže byť nebonitný, čo je dosť dôležité, pretože ten úrok a cena peňazí ide hore, čiže na toto, prosím, pozor, lebo ak to obmedzíme naozaj radikálne a obmedzíme to nešťastným spôsobom, ako sa robí tu, stane sa nám to, čo som hovoril, a to je šedá ekonomika. Čiže pozor na to.

    Ešte nakrátko k tej koncepcii, k § 39a, ktorý zavádzate. A ja som už hovoril, že je to nekoncepčný návrh, pretože tu máme § 49 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o tiesni. A hovorí konkrétne: "Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť." Toto je paragraf, ktorý máme už teraz zakotvený v Občianskom zákonníku. Ale tento paragraf hovorí o odstúpení, čiže priznáva iný následok k tomu, ako vy priznávate vo svojej definícii úžery, kde je tiež tieseň, kde je priamo neplatnosť. Čiže, prosím, skúsme to zosúladiť, pretože ten § 49, neviem, či potom vypustíme, upravíme, stane sa obsolentný. Buďme trošku puritáni a dajme ten, nech je ten paragraf čistý, nech nie sú tam chyby.

    K bodu 3 a 4 čl. I, ktorý sa týka rozšírenia neprijateľných podmienok, kedy je zmluva neplatná alebo zmluvná podmienka. Vlastne problém celého § 53 je v tom, že na rozdiel od smernice Rady 93/13 o nekalých obchodných podmienkach o spotrebiteľskej zmluve, nejde vo vašom, ale v našom prípade vlastne, to, čo je v zákone, o indikatívny výpočet týchto podmienok, ale o výpočet takých podmienok, kedy je zmluva priamo neplatná. My sa pokúšame byť o niečo lepší ako Európska únia. Je to možno namieste a možno nie, pretože zneplatniť celú zmluvu v súkromnom práve nie je úplne najšťastnejšie, to, prosím, opäť pozor.

    Konkrétne k tým navrhovaným dvom novým písmenám pri, ktoré budú definované ako neprijateľné podmienky. Prvá podmienka, to je, bude popisovaná, u), je, je to podmienka, ktorá požaduje od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou, aj keď pri uzavretí zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne v kratšom čase. Takéto podmienky by som považoval za neprijateľné. Ja som vám tu dal príklad v piatok. A to je, predstavte si hypotéku na 30 rokov, pričom vy máte možnosť ju splatiť v kratšom čase, možno aj hneď. Takáto podmienka podľa vašej definície by bola neprijateľná a bola by potom neplatná.

    Navrhované písmeno v), to je veľmi zaujímavé: "Podmienky, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol preukázateľne informovaný, alebo ktorých úhrada nie je v záujme spotrebiteľa, bude neplatná." A ja sa pýtam, ktorá podmienka vo vzťahu dodávateľ - spotrebiteľ je, ktorá úhrada je na prospech spotrebiteľa? Nikdy, ani jedna. Čiže my tu vlastne, ak by sme prijali tento zákon, vytvoríme socialistický raj. Budú pôžičky bezúročné, pretože podmienky o úrokoch a o ich úhrade budú neplatné, budú neprijaté a budú neplatné.

    Čo sa ešte týka preukazovania informovanosti o tom, že bol poučený a že aké sú tam úhrady, to je všetko fajn, len treba sa zamyslieť nad tým, ako sa bude to preukazovanie dokazovať. Že či to bude nejaké vyhlásenie, ktoré aj tak sa môže spochybniť tým, že bola tieseň. Tuto to je, ja viem, že je to ťažká téma a ťažký legislatívny problém, ale máte k dispozícii ministerstvo spravodlivosti, celý ansámbel ľudí, ktorý vám s tým môže pomôcť a ktorý môže nadstaviť tie podmienky tak, aby sme splnili ten účel, ktorý tento zákon má.

    K bodu 6 tohto článku. Pôvodné znenie § 53c bolo: "Ak spotrebiteľská zmluva je vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy, s výnimkou názvu zmluvy a označení jej časti. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná." To je znenie, ktoré je teraz platné. A vy navrhujete, páni predkladatelia a dámy, § 53c za tú prvú vetu, kedy bude zmluva neplatná, doplniť ustanovenie. A konkrétne: "Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené iným písmom a menším písmom, ako ustanovuje vykonávací predpis." Ak by bolo prijaté toto ustanovenie, znamenalo by to, že, ak by bola zmluva iným písmom, inou veľkosťou písma, bola by neplatná. A hlavne tá zmluva musí byť písomná, kolegovia, musí byť písomná vždy podľa tohto navrhovaného znenia.

    Povedzme si, čo sú to spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je okrem iného zmluva o spotrebiteľskom úvere, okej, zmluva o preprave MHD, čiže nie lístok, zmluva, nákup tresky v obchode, spotrebiteľská zmluva písomná, návšteva hokejového zápasu, poskytnutie služby. Táto zmluva bude musieť byť písomná, ak prijmeme toto znenie. No tak mi to vychádza, že tento bod 6 zavádza obligatórnu písomnú formu pri spotrebiteľských zmluvách.

    Ja som tu spomenul, že tieto zmluvy musia byť teda nejakou veľkosťou písma, musia byť 12 bodov, musia byť typom Times New Roman. A ak nebudú, tak je to neplatné. A toto sa týka aj všeobecných obchodných podmienok. Ja som si zobral všeobecné obchodné podmienky jednej banky, nie nebankového subjektu, ale banky, ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery, jej všeobecné obchodné podmienky, dal som to do jedného programu, zväčšil som písmena na 12 bodov a, priatelia, vyšlo mi toto: to sú všeobecné obchodné podmienky banky zväčšené na 12-bodové písmo.

  • Vystupujúci ukazuje spomínaný dokument.

  • Má to 100 strán. Ja vám garantujem, že ak spotrebiteľ nečítal teraz všeobecné obchodné podmienky, nebude ich čítať ani po prijatí novej úpravy. Teda ja si to neviem predstaviť. Je to taká buchla, že!

    Poďme ďalej, k čl. II. Dovoľte mi byť konštruktívnym a pochváliť body 1, 2, 3, 4, kde ak sa dva roky neuplatňuje exekučný titul, tak príslušenstvo sa už nemôže uplatňovať. Výborný nápad. Drobné exekúcie, výborný nápad. To, že spôsob exekúcie musí byť primeraný k povinnosti, vymáhanie povinnosti, výborný nápad.

    Toto sú dobré veci a v tom návrhu je niekoľko dobrých vecí, s ktorými sa dá určite hneď súhlasiť, ale poďme zase ďalej.

    V Exekučnom poriadku ďalej legislatívne nesprávne hovoríte o tom, ako sa budú krátiť trovy. Nie som proti, aby sa tie trovy konania krátili, ale podľa tohto účastník nebude vedieť, nebude mať právnu istotu, nebude vedieť, čo má očakávať, ako sa má správať, pretože je to legislatívne nedostatočné. Pri tých trovách opäť nápad, ktorý by ste mali zvážiť, a to je: čo tak spojiť exekučné konania do jedného? To znamená, niekto má päť exekúcií, desať, spojme ich do jednej exekúcie, kde budú iba jedny trovy. Prečo nie? Veď to je to, čo sledujeme, toto tu už malo byť dávno. My sme sa aj na výbore bavili o tom, že bude, alebo že je v pláne zavádzať register exekúcií, ktorý s týmto úzko súvisí. Ja som to trošku pretlačoval viacej a zdalo sa mi, že tým, že som z opozície, tak to neprejde. Asi aj tým to bolo, pretože tak dobrý nápad tu stále nie je. A register exekúcií by tu mal byť. Pretože ak oprávnený vidí, že niekto má veľa exekúcii, ja vám garantujem, že nebude si svoju pohľadávku vymáhať a nebudú vznikať trovy. Toto tu už dávno malo byť. V Čechách to funguje bez problémov, všetci si to pochvaľujú. A to všetci, hovorím, oprávnení, povinní aj exekútor.

    K čl. IV, zmena k zákonu o dobrovoľných dražbách, dve poznámky. Upravujete bod 7, na, ktorý má byť vlastne bod 6, bolo by treba, opraviť to číslovania. Možnosť zníženia hodnoty dražby nehnuteľnosti, kedy teraz je možné znížiť nehnuteľnosť, kde má niekto trvalý pobyt, až na 3/4 výšky, alebo na 3/4 výšky. Bavme sa o tom, či je to málo, moc, pretože cena dražby sa znižuje vtedy, ak nie je o tú nehnuteľnosť záujem. To znamená, ak neprejaví niekto záujem o to, čo, o nejakú hodnotu, cena sa zníži na 3/4. Ak to vy znížite na 90 %, čo bude maximálne možné zníženie, podľa mňa nič tým nevyriešite, nič tým práve nevyriešite, pretože tá nehnuteľnosť sa aj tak nepredá.

  • Reakcia predkladateľa.

  • Hovoríte, že reagujete na konanie pred Ústavným súdom Slovenska, spisová značka PUL16/2013, lebo ja by som len chcel vedieť, ja som to už, sa pýtal, nedostal som vysvetlenie, o čom je to konanie, že čo sa tam napadá, pretože sa mi nezdá, že by to malo nejaký súvis, ale opravte ma. Ja rozumiem vášmu záujmu chrániť tých slabších, aj to, aby ceny nehnuteľností sa neznižovali na neprimeranú hodnotu, ale treba si uvedomiť, že ak to zabarikádujeme, nebude spokojný ani oprávnený, ani povinný.

    A tu vám dávam do pozornosti, ako sa teda reálne znižuje hodnota nehnuteľnosti v dražbách, a to je cez ad hoc vytvorenú závadu na nehnuteľnosti. Pre kolegov, ktorí nevedia, závadou je aj napríklad vecné bremeno doživotného užívania, napríklad. To znamená, máte nehnuteľnosť, niekto sa s niekým dohodne, nebudem teda hovoriť, že to bol dražobník alebo dražiteľ, s niekým iným, že daj si tam bremeno doživotného užívania. Cena sa zníži, priatelia, na menej ako polovicu. A toto bude v súlade so zákonom aj podľa vášho navrhovaného znenia. Následne po dražbe, ako prebehne, on sa vzdá vecného bremena, cena pôjde opäť hore, predá si, za akú sumu bude chcieť, za trhovú teda. Čiže aj toto by sme mali upravovať, páni kolegovia, v dobrom to hovorím.

    Článok V, zmena zákona o ochrane spotrebiteľa, k bodu 1. Ten navrhovaný § 3a ods. 1, už to hovorili kolegovia, nebudem to opakovať, ale ide o to, že obchody sa zmenia na požičovne. Bolo to medializované, bolo to tu povedané, je to naozaj nešťastná formulácia, treba to zmeniť. Najmä treba vyriešiť, že ak už k odstúpeniu dôjde, treba si uvedomiť, že v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa znova zrušuje. To treba si povedať, že vymenia si plnenia, ale vy tu hovoríte aj o poskytnutí služby. Myslím, že to hovoril pán kolega Beblavý. U holiča, ktorý vám poskytne službu, o týždeň odstúpim, alebo do týždňa odstúpim: ako vrátim plnenie? Podľa mňa sa to nedá. Bolo by to bezdôvodné obohatenie. Môžeme o tom polemizovať, že ako by to plnenie bolo vrátiteľné, podľa mňa veľmi ťažko. Ono existuje dôvod pri podomovom predaji, alebo zásielkovom, na vrátenie tovaru, to je nepochybné, ale v tomto prípade podľa mňa je to zlé.

    Hovoríte v tom paragrafe, novom, "spotrebiteľ oprávnený odstúpiť od zmluvy o dodaní tovaru alebo o poskytnutí služby". A ja sa pýtam, čo je to za zmluvný typ? Predkladateľ mi povedal, že to je zmluva v Obchodnom zákonníku. Ale ja sa pýtam, my sa bavíme o spotrebiteľoch, načo sem picháme Obchodný zákonník, keď dobre vieme, že Obchodný zákonník k spotrebiteľskej zmluve nepatrí? A je to neplatná proste podmienka. A dokonca tá zmluva o dodaní služby, nie je ani definované v spomenutom Obchodnom zákonníku, a o poskytnutí služby už vôbec. Vy používate pojem, ktorý nie je v zákone, v našom právnom poriadku nikde definovaný, ako keby to bolo úplne normálne. Prosím, používajme pojmy, ktoré vieme určiť, vieme povedať, aký majú obsah, aké majú náležitosti. Tuto nevieme povedať, čo má, aké náležitosti má zmluva o dodaní služby, dodaní tovaru a poskytnutí služby. Toto nevieme povedať. Má tam byť kúpna zmluva podľa môjho názoru, to ste asi zamýšľali.

    K čl. VI, zmena zákona o spotrebiteľských úveroch. Bolo tu hovorené o tom, že zavádzate povinnosť toho, kto dáva úver, dá tento úver bezhotovostne. Dobrý nápad, ja chápem, že riešite to, že fyzicky sa dá iná suma, ako je na papieri. Dá sa suma menšia. To je nápad výborný, len vám pripomínam tú prax, že tí ľudia väčšinou tie peniaze potrebujú okamžite, nemôžu čakať jeden deň na to, až im prídu. Ale, ale, ale ja som za. Tuto nevidím problém, tuto si ja viem predstaviť, že, že poviem, že je to v poriadku, lebo aj možno to je cesta nechať ľuďom rozmyslieť si, či si tie peniaze budú, alebo nebudú požičiavať. Ja som skôr za to, ja som to povedal na úvod, učme tých ľudí, aby si peniaze nepožičiavali, keď na to nemajú. Buďme naozaj výchovní. Nevytvárajme podmienky na úžernícky Klondike a na šedú ekonomiku výpalníkov.

    Legislatívna pripomienka k bodu 2, kde § 7 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: "Opakované porušenie povinnosti veriteľa podľa ods. 1 sa považuje za osobitne závažné porušenie povinnosti." Poznámka pod čiarou 17a znie: § 58 zákona 455/91, čo je zákon o živnostenskom podnikaní. Tu len naozaj drobná výtka, že legislatívne zlé, pretože poskytovanie spotrebiteľských úverov nie je živnosť, je to osobité, osobite regulovaná činnosť. To sem nepatrí. To nepatrí do živnostenského zákona. Dokonca je to výluka hneď v prvých paragrafoch.

    V tom, k tým vykonávacím predpisom som sa vyjadroval, že zavádzate opäť definíciu, ktorá už existuje. Čiže naj... Inak to je také paradoxné, že, že v tomto zákone používate pojem, ktorý nie je definovaný, a zároveň zavádzate novú definíciu, ktorá nie je nová, ale už je používaná. To je, pre mňa to je zvláštne. Ja keby som spravil takýto zákon alebo náš právny tím, tak to nás, to nás fakt pošikujete odtiaľto kadeľahšie za takéto chyby.

    Aha, ešte k tým dvanástim bodom, ktoré zavádzate, aby mali zmluvy, spotrebiteľské zmluvy zároveň všeobecné obchodné podmienky. Prosím vás, povedzte mi, čo je to za meraciu jednotku dvanásť bodov? Koľko je to? Viete, my tu máme vyhlášku o zákonných meradlách, zákon 2006, 206/2000. Čiže máme tu právny predpis, ktoré, ktorý upravuje zákonné meradlá, ktoré sa majú používať. Ja vám hovorím, dvanásť bodov sa tam nenachádza. Sú tam milimetre, centimetre, metre, dvanásť bodov sa tam nenachádza. Ja neviem. Ja chápem, ten úmysel bol dobrý, ale robme tie zákony poriadne. Na to sme tu. Ste tam, niekoľko je tam predkladateľov a toto ste si nevšimli. Ja neviem, ako je to možné? Okej.

    To je asi tak všetko podstatné, ktoré by som ja navrhoval zmeniť. A ja som vám podal v piatok pomocnú ruku a podávam ju opäť, že ja vám chcem s tým pomôcť. Len chcem vás pekne poprosiť, aby sme z toho nerobili opäť antikampaň voči niektorým prezidentským kandidátom. Nepolitikárčime, nepoti..., nepolitikárčme s takýmto dôležitým návrhom, ktorý tu je. Nemá, nemá to žiadny význam.

    Dovolím si ešte jednu poznámku. Vrátim sa na úvod. My sme sem za náš klub dali 163 návrhov, ktorých, veľa z nich bolo dobrých a malo možno chyby, ale vy ste sa o nich odmietli baviť. Mohli ste ich posunúť do druhého čítania, mohli ste ich zlepšiť a mohli sme povedať: dobre, super, ten SMER dal novú politickú kultúru, lebo chce spolupracovať s opozíciou, lebo je to v záujme Slovenska. Ja keďže sa obávam toho politikárčenia aj toho, že ten návrh má nedostatky, v tejto chvíli si dovoľujem dať procedurálny návrh alebo návrh, aby sa tento materiál vrátil na dopracovanie v zmysle § 73 ods. 3 písm. a).

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky, traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Kadúc, no dovolím si reagovať na to, trošku ste to už inak poňali, to vaše vystúpenie ako v piatok. V prvom rade vytkli, vy vytiahli ste akože chyby. Dobre. Zákon potrebuje niektoré veci upresniť. Ale nemôžte poukazovať ako dôvod na stiahnutie zákona prílohu zákona, ktorá není záväzná. Tam bolo tých dvanásť bodov spomenuté ako príklad. My to nechávame, veľkosť písma, práve na vládu. A práve chceme zamedziť tomu, že v zmluve nie sú žiadne podstatné náležitosti, čo občan nevidí alebo spotrebiteľ, a všetko nebankovky skryjú do tých všeobecných obchodných podmienok, čo ste ukazoval tú hrubú buchlu. Čiže my to chceme zaviesť tým spôsobom, že jednoducho bude rovnaký typ písma všade a musia byť tie podstatné náležitosti priamo v zmluve.

    Ďalšia vec. To, že vy ste mali toľko návrhov, no dovolím si poukázať, že aj ja, aj kolega Brixi sme nemali problém ísť do spoločného návrhu zákona s pánom Mikloškom. Taktiež kolega Podmanický nemal problém ísť s vašimi kolegyňami Jurinovou a Horváthovou. Myslím si, že do budúcnosti, keď je záujem spolupracovať, tento parlament tú spoluprácu vždy umožnil. Je to, áno, naša cesta, akým spôsobom chceme bojovať proti nebankovkám a úžerníkom a dražobným spoločnostiam. Samozrejme ja chápem, že teraz niektorým ľuďom z opozície je výhodnejšie a lepšie, keďže samozrejme tie, tá banková asociácia, nebankovky majú chápadlá všade, hľadať akože odborné argumenty, že prečo to je zlé. Však keď je niečo zlé, prijímame podanú ruku, vylepšíme to. Nie je problém.

    Na druhej strane poukázali ste na niektoré veci, v ktorých myslím si, že je tam skôr iba drobná nejasnosť, ktorú si vieme vysvetliť. Ten čl. VII pri tých dražobných spoločnostiach, to je iba na prvú, vyvolávacie, teda týka sa to iba vyvolávacej ceny, teda na prvé kolo. Potom sa to môže znižovať, čiže nič nezamedzíme. Ten hrubý nepomer, čo ste spomínali v čl. I, ten je už prejudikovaný nielen v Občianskom zákonníku a v judikatúre Európskeho súdneho dvora, ale ešte aj v trestnom práve. Čiže sú tu viaceré veci, ktorými vieme osobne s vami komunikovať. Ja vám...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Kadúc, tak neviem teda, čo sa od piatku zmenilo, keď si povedal, že zákon odporúčaš plénu schváliť a postúpiť do druhého čítania. Dnes ho odporúčaš stiahnuť. Ale iba faktograficky k niektorým bodom, ktoré som si vypichol z tvojho príspevku.

    Čo sa týka písma, samozrejme, áno, máme záujem upraviť aj veľkosť, aj typ písma, ale nie tak, aby to bolo v rozpore s akýmikoľvek zmluvnými a obchodnými vzťahmi, ale iba s jediným cieľom, a to tým, aby spotrebiteľ bol jasne poučený, do akých právnych vzťahov ide a aby si bol vedomý toho, aké riziká z týchto právnych vzťahov vyplývajú.

    Čo sa týka bezhotovostných úverov, tak ako už povedal aj pán kolega Martvoň, však je to aj iniciatíva vlády, aby sa akékoľvek finančné plnenia poskytovali hotovosť, teda bezhotovostne a transparentne. Aby bol zadefinovaný ich tok a spôsob na, ich nadobudnutia, či už prijímateľom, alebo spôsob poskytnutia tými subjektmi, ktoré ich poskytujú.

    Čo sa týka znižovania ceny nehnuteľnosti, ja by som sa neobával toho, že akákoľvek závada môže byť na škodu tej samotnej dražby alebo toho samotného spotrebiteľa, keďže my zavádzame samotný pojem všeobecná hodnota nehnuteľnosti v danom čase a v danom priestore. Čiže tá cena sa nemôže znižovať pod úroveň, ktorá by mohla byť na škodu ktorejkoľvek strany v tom zmluvnom vzťahu a najmä tej strany, ktorá by v tomto vzťahu mohla ťahať za kratší koniec.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Myslím si, že toto odborné vypreparovanie niektorých problémov, ktoré, ktoré navrhovaná úprava má, môže padnúť na úrodnú pôdu. A ja by som už bol rád, keby bolo raz a navždy jasné, že normu, ktorú predkladatelia priniesli do parlamentu, do nášho právneho systému treba. To znamená, neviem, či sa nájde v tomto pléne poslanec, ktorý by spochybňoval zámer predkladateľov, ktorý by spochybňoval to, že je treba sa otázkou zaoberať a prijať kvalitnú legislatívu.

    Jediný problém, ktorý som videl alebo počúval, čo hovoril kolega Kadúc, je práve s tým problémom kvalitnú. A či sa budeme na to pozerať z akéhokoľvek uhla pohľadu, toto plénum je politickým plénom. Potom tu zaznievajú skratky na prezidentské kampane, potom tu zaznieva obviňovanie, že niekto si dovolí kritizovať zamýšľaný zámer predkladateľov aj z pohľadu toho, či náhodou nemá nejaký vzťah nebavkovkám a podobne. Myslím si, že fórum, ktoré by bolo čisto pracovné, by tejto norme prospelo. A preto sa ja pridávam k tomu, aby nie sa norma odložila ad acta, ale aby sa vrátila predkladateľom na dopracovanie a prišla nám sem kvalitná norma. Ak to treba zopakovať, ešte raz, ten zámer, s ktorým predkladatelia prišli, je správny, myslím si, že veľa poslancov, alebo aj možno všetci sú náchylní podporiť tento, tento zámer, ale prijmime naozaj kvalitnú normu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem za faktické. Ja som to nepoňal inak to vystúpenie, ja som len povedal, že začína sa tu politikárčiť. Toto nie je návrh, pri ktorom by sa to malo diať. A myslím si, že takýto dôležitý návrh musíme prejsť bez politikárčenia. Aby som to zjednodušil, ja aj keď som to navrhol stiahnuť, uvedomujem si, že je to tak dôležité, a preto zahlasujem za. Aj keď viem, že je to, viem, že ten návrh je zlý, pôjdem za, pretože vy dostanete šancu to vylepšiť spolu, spolu s ministerstvom. Čiže trošku zavádzame.

    To čo, to, čo ste povedali, že vy ste išli alebo poslanci SMER-u išli s pánom Mikloškom, pani Horváthovou, Jurinovou. No ale čí to bol nápad? Bol to nápad ich a všetci tu vieme, že keby to dali samostatne bez poslancov SMER-u, tak to ne-prej-de.

    Hovoríte o judikatúre súdneho dvora. Ja vám pripomínam ten rozsudok C-45310, ktorý vy sami uvádzate v dôvodovej správe, a pritom ho popierate v tom návrhu zákona. Prosím, týmto mi neargumentujte, tam sa pozrite, ja vám to vysvetlím osobne.

    Čo som tu chcel? Pán poslanec Brixi, o to, čo sa stalo, no stalo sa, ešte raz, to, že politikárčite s takýmto návrhom. Ja sa opakujem, ale vy to proste robíte, robíte to stále dokola a mám informáciu, že to proste budete robiť. Budete toho Kisku vyťahovať za každú cenu. Aj keď to sem nepatrí.

    To s tým, to s tou závadou, o to, to sme sa, to sme sa neporozumeli. Vy dávate všeobecnú hodnotu majetku, vy nemeníte v zásade nič, vy iba zosúlaďujete pojmy: obvyklá trhová cena v mieste a čase, čo je v zásade všeobecná hodnota majetku. Ako je to to isté a robíte to, toto legislatívne vyčisťujete, čiže závady. To, jak som povedal, je to stále obíditeľné. Ak chcete, dám vám konkrétny príklad, kde sa to stalo, len treba prísť. Treba prísť komunikovať.

  • Pán poslanec Mikloško do rozpravy.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážení kolegovia, kolegyne, spravodajcovia. Pán poslanec Bublavý tu teraz nie je, ale je jeden z mála tých, ktorí poctivo si pripravujú príspevky a vystupujú aj v rozpravách, takže môžme na nich reagovať. Toto není bežné u pánov poslancov SMER-u. Ja napríklad dlho čakám, keď sa raz ohlási do rozpravy pán poslanec Blaha, lebo ten vždy iba vystupuje vo faktických poznámkach, a potom my musíme byť k tomu ticho. Ale to sem trocha nepatrí. Ale dúfam, že to, že aj SMER bude viac vystupovať v rozpravách v druhom polčase, bude lepšie.

    Pán poslanec Martvoň tu spomenul pekný pojem, a to je klondike. Máme ho tu okolo seba dosť. Aj zahraničie nás "klondajkuje", keď U.S. Steel nás dáva do, na súdy, alebo Baťa pýta po šesťdesiatich ôsmich rokoch reštitúcie, alebo keď zahraniční podnikatelia, firmy naraz idú preč, pretože už sa im stimuly minuli a daňové prázdniny skončili, tak to je tiež všetko klondike.

    Úžerníci sú samozrejme klondike, nebankovky sú klondike, ale aj tušovanie korupčných, do neba volajúcich škandálov je klondike. Štyridsaťsedem miliónov, keď sa vráti cez nejakú – jak sa to volá? – schránkovú firmu, či jak, garážovú firmu na Slovensku, je samozrejme tiež klondike, no. Keď sa euro projekty enormne predražujú a až 50 % sa strháva cez, stráca cestou z Bruselu k nám, keď sa takto kupujú staré technologické zariadenia a prístroje, to je tiež klondike, no. Všetko to je nemorálne a to finančne zaťažuje a ochudobňuje daňových poplatníkov, teda nás.

    V programovom prehlásení vlády je jasný postoj proti tomuto, proti korupcii, za spravodlivosť, za ľudské práva. Lenže napríklad už takú Gorilu dotiahnuť alebo sa z nej sem vrátiť aj s niečím novým, ide to do stratena. Postoj k tým štyridsiatim siedmim miliónom, ktoré sa sem vrátili, takisto dneska išlo do stratena, ale určite nepôjde natrvalo do stratena. Dozvieme sa to onedlho, určite, si myslím. Keď nie, zavoláme Snowdenovi alebo Assangeovi, Wikileaks a znova zoznam sa objaví niekde v titulkoch. Uvidíš, že to tak bude. Takže nedá sa to tušovať donekonečna. Ale kto na ňom není, môže byť kľudný. A takých je nás väčšina, alebo všetci, čo sme tu. Dúfam.

    V minulej koalícii, ktorá bola päťstranová, sa jedni vyhovárali na druhých, všetci boli čistí a vždy tí iní boli vinní. Nebolo to dobré, málo presadili. Ale teraz je to ináč, teraz tá zodpovednosť vlastne leží len na vás, pánov poslancov SMER-u,. Vidíte, že čo navrhujete, to rýchlo vlastne prejde. A v čase krízy iste rýchle prostriedky sú dôležité, len "odtál-potál", a nie všetko môže ísť rýchlo.

    No v tomto zákone oceňujem, aj z informačného hľadiska som sa tam všeličo dozvedel, že napríklad 1,2 mil. žije na hranici chudoby, že na súdoch je milión exekučných konaní. To som nevedel. Oceňujem aj tú históriu úžery a exekúcií, počnúc ešte Uhorskom. To je tiež zaujímavé. Zaujímavý je aj ten prehľad našich a zahraničných súdnych rozhodnutí v tomto smere a stav iných štátov. To je pekná analýza, vďaka. Tiež oceňujem, že to, čo v prvom odstavci zavádzate, trocha som sa tým pojmom podivil. Potom pekne definujete, čo to je, nie je to ľahké, čo je to ľahkomyseľnosť, nezodpovednosť, tieseň, neskúsenosť, a tak ďalej. Veta, že v slovenskom právnom poriadku doposiaľ absentovala akákoľvek právna úprava civilno-právnej úžery, to sa mi zdá 25 rokov po revolúcii veľmi, veľmi zvláštne a tam by som naozaj všetkým ministrom spravodlivosti aj ďalším, mali by si robiť: mea culpa, mea maxima culpa.

    Čo je, aj mne sa tento návrh zdá dobrý, samozrejme budem zaňho hlasovať. Len prichádza trocha neskoro, dva roky tomu mohlo byť. Takto sme nechali ľudí trápiť. A aj opozičných krokov už bolo v tomto smere niekoľko, ale neprešli. Ja sa tak pýtam, čo s tými z právneho hľadiska, ktorí už upadli do siete úžery, je ich veľmi veľa, ktorí zabudli alebo nedokázali prečítať tie malé písmená zmlúv alebo ich dodatkov a sú v tom teraz po uši? Nedá sa k tomu nejako vrátiť? Urobiť nejakú komisiu vládnu, parlamentnú, ministerskú alebo neviem akú, ktorá by posudzovala aj tieto minulé prípady úžerníctva. Niekto tu minule ukazoval, o 50 000-percentných úrokoch. Sú vraj v podchode pri prezidentskom paláci, ešte som tam odvtedy nebol, ale to snáď ani nie je možné. To bol asi len hlúpy vtip. Ale všetci tvrdia, že to je pravda.

    Pre druhé čítanie by som doporučil aj nejakým spôsobom obmedziť reklamu na tieto takzvané "služby". Viac varovať dôchodcov pred rýchlymi pôžičkami a splátkovými predajmi. Keď pozeráte film, tak reklamy na tieto "služby" sú všade. A kľudne tam by mohla dať raz vláda, do verejnoprávnej televízie dať aj varovanie, že: Pozor, do tohto nechoďte, seniori! Ja myslím, že seniori 65 plus by mohli, mohlo sa požadovať podpis aj nejakého ďalšieho priameho rodinného príslušníka alebo inej blízkej osoby, ktorá by troška monitorovala toho starca alebo starenku.

    A záverom ešte toto, že je to záležitosť všetkých. Začala toto opozícia, to je pravda. SMER to, ako už predtým neraz, dodal potom. A teraz si myslím, že toto by mohol byť tiež dobrý príklad na to, že k tým desiatim poslancom, neviem, prečo ich je akurát tých desať, lebo neviem, či na tom naozaj všetci pracovali, by sa dalo aj niekoľko tých, ktorí to už dlho pred tým urobili, je ich tuná, veď všetci ich poznáme, je ich tuná viacej. Ja som teraz zvedavý, či sa ešte taká spolupráca medzi koalíciou a opozíciou objaví. Bolo jej naozaj veľmi málo a v dnešnej kríze by ich malo byť podstatne viac. Čo je dobré pre Slovensko, mali by byť všetci za to. A myslím, že takým príkladom je dobrým práve tá, ten legislatívny návrh čl. 41 ústavy, kde by sa mali dodať tie štyri vety o manželstve. Dnes, keď naozaj ide Estrela a Lunacek report, a tak dále a tak dále, je to vlastne piár týchto ľudí k Európskemu parlamentu, tak by aj tento parlament mohol povedať, že Slovensko stále ešte je presvedčené, že manželstvo je to, čo sa do tej ústavy má dodať.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky, páni poslanci Martvoň a Brocka, kon..., a Vitteková, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško, ďakujem za konštruktívne vystúpenie. Súhlasím s vami, s tým vaším nápadom ohľadom obmedzenia reklamy. Myslím si, že vieme na tom diskutovať, na túto tému, keďže aj v niektorých iných prípadoch, napríklad pri alkohole je už tá reklama miestami obmedzená, čiže vieme sa na to pozrieť. Plne zároveň s vami ale súhlasím aj s tým, že zodpovednosť leží teraz na SMER-e. Práve preto sme aj prišli s nejakým návrhom. Môže sa javiť, že neskoro. Viete, no to je pojem, ktorý, je to relatívny pojem, že neskoro. Lebo aj pred tromi rokmi bolo neskoro, keď bola iná vláda. Môže sa javiť po dvoch rokoch neskoro. Každý má nejaké, postupnosť krokov, máme nejaké programové vyhlásenia vlády, na základe ktorého postupujeme, a v podstate teraz sme, aj nám poslancom, v spolupráci teda so štátnou tajomníčkou spravodlivosti nám to trvalo, kým sme tú danú problematiku zanalyzovali spolu s komisiou na ochranu spotrebiteľa v teréne. Viacerí naši kolegovia poslanci, ktorí sú podpísaní pod týmto návrhom zákona, to v samospráve zisťovali priamo v teréne u postihnutých občanov, ako pán poslanec Bublavý povedal. Nejaký čas to trvalo. Podľa mňa je lepšie, že to prišlo teraz, ako by to nemalo prísť nikdy.

    Na druhej strane robiť nejakú komisiu podľa nášho názoru by už bola strata času, nakoľko výsledkom nejakej činnosti komisie bude zase iba nejaká stratégia, zase to niekde odsunieme. Ja myslím si, že aj s kolegom Brixim, aj predkladateľmi nevidíme problém si potom odborne s každým, kto má záujem k tomu sadnúť, vysvetliť, hľadať nejaké prieniky, dobré nápady. Myslím si, pokiaľ budú konštruktívne, myslím si, že vieme sa o tom porozprávať a možno aj zapracovať. Vec je taká ale, že všetci sa zhodneme na tom, že s tou úžerou treba už niečo robiť a netreba vyčkávať.

    Čiže ďakujem za korektné vystúpenie a znova hovorím, ten váš nápad ohľadom obmedzenia reklamy, určite ešte si k tomu sadneme.

    Ďakujem pekne.

  • Pán Mikloško, aj ja chcem rovnako oceniť vaše konštruktívne vystúpenie. Vy patríte vôbec medzi veľmi aktívnych poslancov v tejto sále.

    Ale predsa len by som jednu drobnosť chcel dať na pravú mieru. Začali ste tým a reagovali ste na vystúpenie poslanca Bublavého, že si pripravil veľmi dobré vystúpenie na rozdiel od iných poslancov, ktorí vystupujú len vo faktických poznámkach, a nedá sa na nich reagovať. Pán poslanec, ja práve si myslím niečo úplne iné. Pán poslanec Bublavý, neviem, či to nebolo jeho prvé, historicky prvé vystúpenie v rozprave. On je, naopak, známy tým, že vystupuje len vo faktických poznámkach.

    Prepáčte, že som toto považoval za potrebné povedať, ale len pre úplnosť a pravdivosť vášho vystúpenia, lebo určite vás budú citovať aj médiá.

  • Kolegyne, kolegovia, ja by som ešte podotkla jednu vec. Boom nebankových spoločností alebo teda spoločností, ktoré poskytovali pôžičky, nastal v rokoch práve 2002 až 2008. A práve to bolo dôvodom na vznik komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola zriadená vyhláškou na ministerstve spravodlivosti. A práve tam sa značná aktivita sústredila asi na pomoc občanom, ktorí pre veľmi nízke pôžičky prišli o strechu nad hlavou. Myslím si, že aktivity boli značné a mnohé novely zákonov, či už občianskeho, súdneho poriadku, alebo zákonníka, viedli aj k tomu, že vznikali aj spoločnosti na ochranu spotrebiteľa. Aj keď pôvodne myšlienka bola dobrá, ktorá podporovala tieto spoločnosti na ochranu spotrebiteľa, bohužiaľ, budeme sa musieť asi aj tomu venovať, lebo následne sa nesústredili na pomoc spotrebiteľovi a na poradenstvo, ale skôr na zárobkovú činnosť. Ale to potom asi budeme sa venovať v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ja len krátko. Ďakujem Tonkovi Martvoňovi za, v podstate súhlasím s jeho príspevkom a oceňujem jeho prácu, že sa naozaj snaží toto Slovensko nejakým spôsobom polepšiť. No.

    Čo sa týka tej komisie, samozrejme, bol to taký návrh od pasu strelený. Pamätáte sa na lustrácie? To bola téma veľmi populárna a v Čechách ešte stále je. Bola to dôležitá téma, ale lustrácie mnohých poškodili. Keby tam vtedy neboli tie komisie, alebo nebola ešte v jej začiatkoch, tak mnohí ľudia by dneska boli v kýbľoch, alebo by boli úplne odpílení. O tej komisií, ktorá v roku 2002 až 2008 pracovala, pravdupovediac, neviem, nebol som vtedy v politike. Ale aj lustrácie, aj do dnešného dňa umožňujú, bolo to vidieť nedávno, obrátiť sa aj na súd. Čiže ja si myslím, že aj tí ľudia, ktorí za 50-tisícové úroky si požičali pár tisíc alebo sto euro, tak by sa mohli obrátiť na súd, pretože boli zneužití, urobili to v dobrej vôli, v neznalosti a tak ďalej. Čiže možno je to o, možná, že sa aj obracajú, ale proste nemali sme nechať celkom ani tú minulosť, aspoň politicky to naozaj všetci využiť.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie, vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník (tlač 850).

    Za predkladateľov pán poslanec Martvoň už zaujal svoje miesto, aj spravodajkyňa Anna Vitteková.

    Do rozpravy je ešte ústne prihlásený poslanec Pavol Zajac, ktorému teraz odovzdávam slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, dovoľte mi najprv pomenovať politický vývoj, ako došlo k tomu, že na tejto schôdzi Národnej rady máme šesť návrhov zákonov, ktoré sa nejakým spôsobom dotýkajú spotrebiteľských úverov, ochrany spotrebiteľa, exekúcií, dražieb. Takže najprv pomenujem ten politický vývoj. Občania majú právo vedieť, že ako k tomu došlo, že dneska máme milión exekúcií na slovenských súdoch, a predsedníčka Združenia sudcov Slovenska hovorí o znefunkčnení súdov niektorými exekučnými úradmi. Až tak ďaleko to dospelo.

    Drobná poznámka. Takisto ako občania majú právo vedieť, kto si rozdelil 47 mil. z predaja emisií na Slovensku. Ak švajčiarske orgány informovali slovenské orgány ministerstva vnútra, občania majú právo vedieť, kto si rozdelil tých 47 mil. Preto bola dneska tá mimoriadna schôdza, ktorej program ste neschválili na pokyn pána premiéra, ktorý si to nepraje v predvolebnej kampani. Ale poďme k navrhovanému zákonu.

    Podstatný pre tento vývoj, prečo dneska máme milión exekúcií na Slovensku, bol marec v roku 2010. V marci roku 2010 prvá vláda Roberta Fica, konkrétne pán minister financií Počiatek, vtedajší, doniesol do parlamentu návrh zákona, ktorým sa rušili stropy pri spotrebiteľských úveroch. Gestoroval to šéf finančného výboru pán Burian, ale ešte predtým to schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí, ktorej predsedal Robert Fico. Títo traja páni zariadili to, že sa zrušili stropy pri spotrebiteľských úveroch a začal úžernícky Klondike na Slovensku. Som veľmi rád, že aj predkladatelia návrhu zákona už používajú toto slovné spojenie, aj viacerí kolegovia, lebo pred rokom, keď som začal používať tento pojem na Slovensku, teda v Národnej rade Slovenskej republiky, že na Slovensku je úžernícky Klondike, tak viacerí poslanci, hlavne vládni poslanci SMER-u, na mňa pozerali, čo to hovorím. Dneska si ten slovník osvojujú. Je to drobný detail, ale poukazuje na to, že práca opozičných poslancov má občas aj nejaký zmysel. Takže v marci v roku 2010 sa spustil úžernícky Klondike.

    Ten zákon, samozrejme, začal platiť tuším od júna 2010. Postupne vznikali na Slovensku firmy, nebankovky, pôžičkárne, ktoré videli, že to je perfektný biznis na Slovensku, že hádam ani predaj drog toľko nevynáša ako takéto nebankovky, keď si môžu žiadať niekoľko stoviek, tisíc percent. Naivní ľudia na Slovensku im to podpisovali. Potom to, samozrejme, nevládali splácať. A tieto nebankové subjekty ich dávali na rozhodcovské súdy, ktoré s nimi v pohode spolupracovali, s tými nebankovkami, a následne nastupoval exekútor, ktorý teda tú, akože oprávnenú, pohľadávku vymáha.

    Takto len za rok 2012 vzniklo 540 000 exekúcií na Slovensku. A preto tá poznámka, že prečo sme s tým nerobili nič. Ten vývoj tu nejaký bol. To nevzniklo zo dňa na deň. Spustilo sa to v júni 2010 a postupne sa to nabaľovalo, až odrazu spoločnosť zistila, že je to neúnosné, že to zaťažuje aj naše súdy tak, že už to nezvládajú. A nevraviac o tom, že to zaťažuje našich občanov Slovenska a robí z nich, z tých chudobných ešte chudobnejších, pretože ak niekto nemá pomaly na vrátanie istiny, tak určite nemá na vrátanie niekoľko sto, veľakrát aj niekoľko tisíc percent.

    A čo sme urobili opozícia, my? Musím spomenúť, pred vyše rokom, niekedy na jar sme spolu s kolegom Alojzom Hlinom a kolegom predsedom Jánom Figeľom dali výzvu na ministerstvo spravodlivosti, aby aspoň tí ľudia, ktorí nie sú podnikateľmi, sú to fyzické osoby a teda je na nich uvalená exekúcia, aby aspoň tie poplatky platili polovičné oproti napríklad podnikateľom. Lebo vymáhať takúto pohľadávku, exekútor, keď vymáha pohľadávku voči fyzickej osobe, ktorá je niekedy aj dôchodcom, je veľmi ľahké takto vymáhať exekúciu, pretože stačí poslať jeden papier do Sociálnej poisťovne a exekútorovi idú na účet peniažky. Oveľa náročnejšie je vykonávať exekúciu voči podnikateľovi, eseročke, ktorá pomaly už ani neexistuje. Tam ten exekútor určite musí aj oveľa väčšiu činnosť vykonať. A preto sme to navrhovali, aby sa znížili exekučné poplatky. Ďalej sme navrhovali, aby tí ľudia, ktorí poberajú životné minimum, to je 195 eur, veľakrát, znova, sú to aj dôchodcovia, aby im nemohlo byť exekvované to životné minimum. Do jesene 2013 40 % z toho životného minima mohlo byť exekvované. Ak štát raz povie, že má životné minimum a už za menej sa nedá vyžiť, ako to, že im 40 % mohol zobrať exekútor?

    Spomeniem ešte ďalšie návrhy aj. A to preto, lebo aj vo vašom návrhu zákona je určitá časť, ktorá hovorí o tom, že malé písmenká, aby neboli. Áno, poslanci KDH na čele s Pavlom Abrhanom na jeseň roku 2012 už navrhovali takýto zákon. Lebo to boli opoziční politici, politici KDH, zmietli ste to zo stola. Od jesene 2012 sme mohli mať takýto návrh zákona. Ja som v máji pred rokom navrhol ohraničiť strop úrokov pri spotrebiteľských úveroch. Navrhoval som to ako násobok základného úroku Európskej centrálnej banky, ale už pri prvom čítaní som navrhoval vládnym poslancom SMER-u, som ochotný to v druhom čítaní upraviť a urobiť to tak, ako to kedysi bolo do roku 2010 v návrhu zákona. A niečo podobné dneska navrhujete aj vy. Mohli sme to mať v zákone od mája alebo od júna 2013. Trištvrte roka už to na Slovensku mohlo platiť. Ale bol to môj opozičný návrh, zmietli ste to zo stola.

    Kolega Alojz Hlina navrhoval návrhy zákonov, kde chcel obmedziť exekútorov inými formami. Nebudem to tu podrobne rozpisovávať. Samozrejme, odmietli ste to. Dnes, keď je situácia veľmi vážna a máme, znova poviem, tých milión exekúcií na súdoch, keď spoločnosť už sa začína búriť proti tomu, verejnoprávna televízia o tom vysiela relácie, s kolegom Hlinom, Kaníkom robili sme nejaké protesty proti úžerníkom, chytili sa toho médiá, kolega Hlina spal pred ministerstvom spravodlivosti, aby takouto formou bojoval proti úžerníkom. Vtedy, po dvoch rokoch, skoro dvoch rokoch vlády, vláda SMER-u prišla s návrhom zákona. Jeden návrh zákona predkladá minister hospodárstva, ten sa naozaj dotýka skôr predaja na diaľku, toho boja proti šmejdom, hoci otvára tam aj ďalšie zákony, ktoré, mimochodom, aj predkladatelia otvárajú tak isto. Takže aj vládni poslanci SMER-u, desiati prišli s návrhom zákona, sami deklarujú, že to pripravovali s ministerstvom spravodlivosti. Ja som tu aj v minulosti niekoľkokrát povedal, že ak má problém ministerstvo spravodlivosti s medzirezortným pripomienkovým konaním, teda s časom, nech príde v skrátenom legislatívnom konaní, my to podporíme. Pretože tu naozaj ide o obrovské hospodárske škody, o peniaze, o ktoré prichádzajú dennodenne občania Slovenska, o nemovitosti, o ktoré prichádzajú, o byty, o domy. Preto som povedal, príďte, a myslel som na ministerstvo spravodlivosti. Alebo spolu s ministerstvom hospodárstva nech prídu so skráteným legislatívnym konaním. Dneska takto cez poslancov SMER-u to predkladá ministerstvo spravodlivosti spolu s poslancami. Dobre.

    Poviem, čo sa týka samotného návrhu zákona. Budem hovoriť za seba, ale aj za viacerých kolegov z KDH. Ja podporím tento návrh zákona, aj keď ešte budem ho kritizovať a budem spomínať chyby, ktoré má. Sme v situácii na Slovensku, keď si nemôžme dovoliť luxus nerobiť nič. Ten luxus si dneska na Slovensku nemôžme dovoliť. Poukázal som na tie návrhy, ktoré sme dávali ako opoziční poslanci. Všetko, čo sme robili, odmietli ste to, ale my nie sme ješitní. Podporíme tento návrh zákona a samozrejme budeme sa snažiť ho do druhého čítania vylepšiť. Ak bude komunikácia, ak bude komisia, o ktorej hovorila kolegyňa Lucia Žitňanská a navrhla ju, a pani Laššáková to nepriamo prisľúbila za klub SMER-u, tak budeme aktívni a budeme sa snažiť vybrať z tých šiestich návrhov zákonov, ktoré momentálne sú v pléne, to najlepšie, aby prešlo, aby sa objavilo v druhom čítaní, aby sme to nenechali len na to druhé čítanie a na nejaké naše pozmeňováky. Naozaj si nechceme robiť nejakú, nejaké politické body na tom. Tu ide dneska o občanov Slovenska, ktorí sú likvidovaní týmito nebankovkami a následne exekútormi.

    Trošku ma potom prekvapilo, očakával som, že navrhovatelia príjmu túto ponuku od Lucie Žitňanskej, aby to zastrešovalo ministerstvo, a že stiahnu svoj návrh zákona. A my sme boli tiež pripravení stiahnuť naše návrhy zákona a presadiť v tej komisii to najlepšie z týchto návrhov. Ale dobre. Návrh ministerstva hospodárstva je protišmejdiacky, váš je skôr zameraný na nebankovky, spotrebiteľské úvery. Prejde to prvým čítaním, predpokladám, že poslanci SMER-u to podporia a chcem deklarovať, že chceme pomôcť vylepšiť tento návrh zákona.

    Pre mňa, keď idem k samotnému návrhu zákona, je kľúčové ohraničiť strop úrokov pri spotrebiteľských úveroch. Naozaj toto považujem v celom návrhu zákona za kľúčové. A pomenujem, ako to bolo roku 2010, čo v určitej chvíli skritizoval kolega Beblavý, hoci sám priznáva, že v súčasnosti Slovensko potrebuje mať ohraničené stropy úrokov pri spotrebiteľských úveroch. A sám s kolegyňou Žitňanskou to navrhuje. A takisto tento bod, tento jediný bod, ako ohraničiť stropy úrokov spotrebiteľských úverov, navrhujem aj ja. A skúsim nejaké porovnanie poukázať a možnože by to bol dobrý základ pre, pre tú komisiu, alebo pre to druhé čítanie, aby sme vylepšili to, čo dneska máme od navrhovateľov na stole.

    Do roku 2010 takisto sa v zákone hovorilo o odplate, ktorá bola odvodzovaná od, od dvojnásobku RPMN alebo, alebo zároveň stropom bol štvornásobok vážených priemerov RPMN. Takto to fungovalo do roku 2010. Takže nielen dvojnásobok priemerov RPMN, ktoré zahŕňali všetky spotrebiteľské úvery, nielen bankové, ale zároveň úrok nesmel presiahnuť štvornásobok vážených priemerov.

    Pre kolegov, ktorí túto problematiku nepoznajú, musím povedať, že v súčasnosti je vážený priemer RPMN 18 percent. To znamená, aj ja v navrhovanom zákone, kde ohraničujem tento strop, navrhujem, aby bol dvojnásobok RPMN podľa jednotlivých úverov, to znamená podľa výšky, čiastky, ktorú si požičia spotrebiteľ, a dĺžky splácania, alebo štvornásobok RPMN. A po mojich skúsenostiach a debatách s advokátmi, ktorí zastupujú spotrebiteľov, som od nich počul, že veľakrát na súdoch býva problém s pojmom odplata. Bola používaná do roku 2010, aj ja som toto slovné spojenie v máji ešte použil. Odplata, každému človeku sa povie, veď to je jasné, čo je odplata. No na súdoch to vždycky jasné nebolo, pretože veľakrát jeden znalec do toho zahrnul poplatky a, a, a ďalšie, ďalšie finančné plnenie, ktoré spotrebiteľ musel plniť, a druhý znalec do toho nezahrnul všetky tieto náležitosti. A preto keď ja som pripravoval tento návrh zákona, tak som našiel v návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch, že je tam pojem, ktorý je presne zadefinovaný, a to je, celkové náklady spotrebiteľa. Celkové náklady spotrebiteľa, je to § 2 písm. g): "Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom, všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takej doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver."

    Všimol som si v navrhovanom zákone, tak ako to kolegovia predkladajú, že zavádzajú pojem "najvyššia prípustná odplata". A ten som si našiel vo vyhláške, ktorá je prílohou tohto návrhu zákona. A tam v § 2 v ods. 2 sa píše, že táto odplata bude dvojnásobok, aby som to presne prečítal, "dvojnásobok priemernej úrokovej miery požadovanej bankami pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne za každý kalendárny mesiac, štvrťroka, predchádzajúcemu uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy". Je to niečo podobné ako tie celkové náklady spotrebiteľa. Alebo v ods. 3 to pokračuje: "Na účely stanovenia priemernej úrokovej miery podľa ods. 2 sa vychádza z priemerných úrokových mier, z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska." Čiže v tom bode 3 už sa nepíše, či tieto priemerné úrokové miery z úverov sú len z tých bankových úverov alebo zo všetkých spotrebiteľských úverov. Toto je veľmi dôležité presne exaktne zadefinovať.

    Preto sa tomu stropu pri úrokoch toľko venujem, pretože zadefinovať ten strop znamená zadefinovať úžeru. Cez aké percentá už je úžera? Kolega Beblavý so Žitňanskou zadefinovali 70 % plus základná úroková miera Európskej centrálnej banky. Ja to definujem ako celkové náklady spotrebiteľa, dvojnásobok RPMN podľa jednotlivého typu úveru alebo štvornásobok vážených priemerov. A znova to vychádza. Ak máme dneska vážený priemer 18 %, strop by bol, maximálne prípustný strop pri všetkých úveroch by bol 72 percent. Vaše definovanie tej najvyššej prípustnej odplaty sa mi zdá vo vyhláške, minimálne poviem, také vágne, nepresné. A keďže to považujem za kľúčové, bolo by dobré, aby to bolo exaktne dané, aby každému na súde sudcovi, advokátovi, znalcovi bolo jasné, ktokoľvek bude požadovať všetky poplatky od spotrebiteľa vyššie, ako je stanovený tento strop, nemá, zmluva je neplatná, tak ako to navrhujem ja v zákone, predpokladám, že aj vy, kto prekročí strop, zmluva bude neplatná a bude mať spotrebiteľ za povinnosť platiť iba základ, istinu.

    Takže bolo by to vhodné, aby to bolo jasné, aby nemuseli rôzni znalci k tomu rôzne pristupovať, aby, a je jedno, naozaj, ako to povedal kolega Hlina, či sa to bude volať najvyššia prípustná miera, alebo celkové náklady spotrebiteľa. Vychádzal som z toho, že tie celkové náklady spotrebiteľa sú už dnes, dnes zadefinované v základe, ale nie je podstatné, či tá mačka je biela alebo čierna, či sa volá mačka alebo nejako inak, ale či chytá myši. Takže keď takto exaktne zadefinujeme tento strop, keď to všetkým na súdoch bude jasné, predpokladám, a to predpokladám, že sa určitým nezodpovedným nebankovkám alebo úžerníckym nebankovkám nebude oplatiť poskytovať niektoré úvery. Lebo veľa z tých pôžičkární a nebankoviek dneska žije z toho, že je tam také perfektné zhodnotenie, také vysoké zhodnotenie ich kapitálu, niekoľko sto, niekoľko tisíc percent. Predpokladám, že ak by ten strop bol zadefinovaný striktne, veľa z tých pôžičkární, nebankoviek by ani neexistovalo, lebo pri určitých rizikových klientoch, naozaj pri ľuďoch, občanoch Slovenska, ktorí žijú zo sociálnych dávok, tak je poskytnúť nejakú pôžičku aj riziko zo strany toho podnikateľa, čomu rozumiem. Ale ak ten človek nie je schopný pomaly splácať istinu, ako môže splácať niekoľko tisíc percent? A oni idú práve po tom vysokom zhodnotení.

    Niektorí liberálni kolegovia mi namietajú, že nemá byť žiadna, žiaden strop. Nemám obmedzovať podnikanie na Slovensku. Ja si myslím, že prešli tým aj krajiny v západnej Európe a museli pristúpiť tak k nejako definovanému stropu. Prešlo tým susedné Česko, kde museli minulého roku zadefinovať tento strop. Je zhruba na úrovni 70 percent. A Slovensko to dneska naozaj potrebuje. Nemôžeme takto občanov Slovenska likvidovať. Určité nebankovky, určité pôžičkárne, kde im dajú podpísať niečo, čo nie sú schopní splácať a následne prichádzajú napríklad o nemovitosti.

    Prepáčte, že som sa tak dlho venoval tejto jednej téme. Venujem sa jej už ako dlhodobejšie a chcem aj navrhovateľov upozorniť na to, že budú atakovaní zo strany asociácie nebankoviek a rôznych lobistických skupín, ktorým sa toto nariadenie nebude páčiť. A je jedno, ako ho nazveme. Nie je celkom jedno, ako ho nastavíme, koľko to bude percent, o tom môžeme viesť diskusiu. Ale nech sú pripravení na to, že tieto nebankovky, pôžičkárne, toto im veľmi vadí. Toto je, kolega Hlina to nazval, to DNA tohto podnikania. Oni sú viacerí pripravení na licencovanie a keď im zadáte nejaké podmienky, aké má spĺňať, oni si niekoho zamestnajú alebo na dohodu zamestnajú, aby na papieri mali príslušného človeka. A o ďalších veciach sa môžeme baviť. Ale toto im neskutočne vadí. Takže pripravte sa, že ten útok pred druhým čítaním príde. Budeme to, samozrejme, veľmi podrobne sledovať aj v druhom čítaní. A ak by k niečomu takému malo prísť, a nemusí to byť od navrhovateľov, môže to byť od hociktorého poslanca Národnej rady, ktorý môže určitým pozmeňujúcim návrhom alebo návrhom na gestorskom výbore, o ktorom sa poslanci v pléne niekedy pomaly ani nedozvedia, budeme to veľmi, veľmi strážiť a sledovať.

    Mohol by som hovoriť o ďalších atribútoch, ktoré v tomto návrhu zákona sú. Naozaj, viaceré z nich sa mi páčia, ale ich vykonateľnosť podrobili kritike kolega Kadúc alebo Lucia Žitňanská, ktorí poukazovali na to, že môže dôjsť ku situáciám, keď je váš návrh zákona v kolízii s návrhom zákona ministra hospodárstva alebo so samotnou vykonateľnosťou. Ale keďže ten strop úrokov považujem za kľúčový, tak tým by som chcel skončiť a povedať, že podporím tento návrh zákona.

  • Na vystúpenie pána poslanca šiesti páni poslanci s faktickými poznámkami, páni poslanci Martvoň, Vitteková, Kuffa, Hlina, Hufková a Kučerová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, ďakujem za korektné odborné vystúpenie. Myslím si, že vo viacerých veciach sa dokážeme zjednotiť alebo zhodnúť. Áno, zhodneme sa na tom, chceme pomôcť občanom a na to sme tu v podstate všetci.

    Ja iba trošku z minulosti. Čo sa týka toho RPMN, musíte uznať, že keď sme dávali s kolegom Brixim protišmejdiacky zákon, spolu sme s vami o tom komunikovali. Snažili sme sa už tam nejako to RPMN, len dostali sme z Národnej banky Slovenska na stranu dôvody, prečo sa to nedá. Preto sme išli inou cestou. Išli sme cestou odplaty, ako ste aj vy povedali, že už ktorá tu niekedy bola. Tá odplata má jednu výhodu, lebo my sme ju aj definovali ako pojem v paragrafe, teda v bode 2 ods. 1 toho priloženého nariadenia vlády, kde už je to konkrétne definované, ale má jednu výhodu: tá odplata sa bude týkať nielen spotrebiteľských úverov, ten strop, čo sme tam nastavili, ale aj súkromných pôžičiek, aby to potom nebankovky nemohli obchádzať.

    Samozrejme o niektorých veciach, čo ste spomínali, sme ochotní diskutovať. Nemáme problém sa, predkladatelia, s vami súkromne stretnúť a prebrať to spoločne konštruktívne. Čo je ale dôležité uviesť, je to, že ministerstvo spravodlivosti nepredložilo cez nás túto novelu. To chcem na to upozorniť. My sme spolupracovali s určitými ľuďmi z ministerstva spravodlivosti a ani sa nebránime, aj sme ich pomenovali, bol to tím okolo štátnej tajomníčky pani Moniky Jankovskej. Plus mali sme aj externých odborníkov, či už bývalého zamestnanca Národnej banky Slovenska, alebo ministerstva financií.

    My sme boli upozornení na to, že práve tá banková asociácia, čo ste spomínali, plus nebankovky majú chápadlá všade, dokonca aj u niektorých úradníkov na ministerstve spravodlivosti, ktorí boli veľmi sklamaní, keď sa nedozvedeli, alebo nemali prehľad, s čím my, poslanci, ideme ako takým a teda samozrejme, banková asociácia Slovenska po, nosí už samé argumenty už kadekomu. Čiže bude to ťažké, na druhej strane ale tešíme sa na spoluprácu, niektoré veci upresniť. A samozrejme, ak si všimnete...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani spravodajkyňa Vitteková, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja na rozdiel od kolegu Martvoňa by som vystúpenie pána poslanca Zajaca nepovažovala za korektné. Na úvod si myslím, že to bolo také krátke politické školenie mužstva.

    A k tomu, k tým drobným detailom. Pán kolega, ten boom alebo Klondike rýchlopôžičkárskych firiem alebo nebankoviek bol v rokoch 2002 až 2008. A preto v roku 2008 bola prijatá vyhláška, ktorou sa zriadila komisia na ministerstve spravodlivosti na ochranu spotrebiteľa a do dnešného dňa táto komisia aktívne pracuje, dokonca poskytuje odbornú pomoc tým, ktorí prišli o strechu nad hlavou práve zásluhou takýchto spoločností. Jej zasadnutia sú verejné. Termíny zasadnutia komisie sú zverejňované na stránke ministerstva spravodlivosti, čiže jej konaní a zasadnutí sa môžeš kedykoľvek zúčastniť.

    A pokiaľ ide o to, že sme odmietli všetky vaše návrhy, k tomu by som povedala len toľko: voľbami poslednými strana SMER - sociálna demokracia získala 83 mandátov, prijala programové vyhlásenie vlády, z ktorého jej vyplynuli legislatívne úlohy. My si teraz plníme svoje programové vyhlásenie, svoje legislatívne úlohy. Ak ste vy mali svoje programové vyhlásenie v predchádzajúcich rokoch, tak takisto ste si mohli plniť svoje úlohy, ktoré vám vyplynuli z činnosti exekutívy, a teda ste mali aj možnosť vystúpiť proti nebankovým spoločnostiam, proti rýchlopôžičkárskym firmám v predchádzajúcom období.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ináč je to čosi úžasné, keď človek si to tak uvedomí, že je milión exekučných súdov, to je enormné množstvo. To by bola takmer každá rodina zasiahnutá na Slovensku. A keď nie každá, tak aspoň každá druhá. Ale neuveriteľným spôsobom je to, alebo vecou je to, že akoby štát ťahal za kratší koniec. Tuná v podstate tie pôžičkárne, ktoré sa nazývajú všelijako veľmi krásne, sú to naozaj výpalníci, ktorí sa opierajú ešte o legislatívu Slovenskej republiky.

    Ja chcem povedať toľko, že ja podporím tiež tento návrh zákona, nakoľko vnímam tento problém ako veľmi negatívny na Slovensku a naozaj ľudia, ktorí sa nachádzajú v núdzi, veľakrát nerozmýšľajú nad tým, že tie peniaze budú musieť raz vracať. Veľakrát naozaj nemajú na tú istinu a už nehovoriac o tom, že nemajú títo ľudia na samotné pôžičky.

    Aj vítam ďalšiu vec, ktorá je, aby naozaj rodina ako taká nemohla klesnúť pod to životné minimum, aby im nebol zexekvovaný dom, byt, strecha nad hlavou. Len tak, ako to navrhovatelia navrhujú. Trebárs to auto ZPS alebo ZŤP, ale ja by som povedal, ja by som tu ešte to doplnil a zahrnul do toho aj rodiny od päť a viac členov, aby ani tým nebolo auto zexekvované, lebo to auto je naozaj tým štandardom. A väčšinou je to tak, že práve tie rodiny viacpočetné dostávajú sa v podstate do finančných problémov.

    Ale treba sa zamyslieť aj nad inou vecou, ako zvýšiť životnú úroveň našich ľudí na Slovensku, aby neboli odkázaní na tie rôzne pokútne pôžičkárne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Tak nám tá debata o úžerníkoch končí a dovoľte mi uviesť nasledovné, aj teda pre zápis, aj pre občanov, že zaujíma piatich poslancov SMER-u. Ono to skutočne, teda plus tu tak ôsmich, čiže 10 percent. Ono to tak v skutočnosti možno je aj pravdou. V zásade, ľudia, verte alebo neverte, SMER nezaujímajú vaše problémy, vôbec ich nezaujímajú. Preto by som aj chcel upozorniť pri prezentácii celej tejto agendy, prosím vás pekne, nehrajte tu hru, že idete bojovať s nimi. Vy ste boli dokopaní k tomu, spoločenská mienka je už tak naklonená, že to musíte riešiť.

    Prosím vás, buďme korektní! Ja sľubujem za mňa, že sa budem snažiť byť korektný, keď poviete, že necháte niekoho zaplatiť, v tom, ako to budete prezentovať. Prosím vás, kroťte sa pri vyjadreniach typu, ako idete s kým bojovať a ako s kým vy zatočíte, lebo výsledkom a dôkazom je to, že vás je tu osem, to znamená 10 percent. SMER to nezaujíma, SMER bol dokopaný k tomu.

    My ako opozícia, nám zostáva jediné, som rád, že kolega Zajac citoval jeden z výrokov, ktorý môžeme považovať za matku pragmatizmu, Teng Siao-pchinga, ktorý povedal: "V zásade je jedno, či je mačka čierna alebo biela, hlavná vec, že chytá myši." A toto bude aj naša taktika pre tento, tieto návrhy zákonov. Teda minimálne za seba budem hovoriť, čo sa týka opozície. Všetko, čo bude chytať myši, je dobré. Vieme, kde je problém, už je pomenovaný a ideme hľadať riešenie. A naozaj buďme korektní k sebe v tom, ako to idete sa snažiť alebo budete sa snažiť odkomunikovať.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Hufková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, áno, hovoríte pravdu, až tak ďaleko to došlo, že súdy sú znefunkčnené exekučnými konaniami. Hovoríte, že príčinou je rok 2010, ale podľa mňa nemáte pravdu. Už v roku 2002, 2005 začal tento úžernícky Klondike, ako ste ho pomenovali, keď Ľudovít Kaník, vtedajší minister sociálnych vecí, znížil sociálnu pomoc, teda sociálne dávky ľuďom. Ľudia žijúci zo sociálnych dávok začali rabovať a vtedajšia vláda to riešila radikálnym zásahom a nie legislatívnym zásahom. Ľudia nemali finančné prostriedky na prežitie a odvtedy je frekventované slovo úžera. Ľudia si požičiavali od tých, ktorí peniaze mali, ale za mimoriadne vysoké úroky. Úžerníci využili ich tieseň, neskúsenosť, odkázanosť, zneužili ich ťažkú sociálnu a ekonomickú situáciu. Som rada, že podporíte tento zákon, lebo tu ide o občanov. A v snahe vylepšiť tento zákon pomôžeme chrániť práva tých najzraniteľnejších.

    Banky v dnešnej kríze váhajú poskytovať pôžičky a tu je priestor pre nebankovky. Reklamy ako "peniaze okamžite", "peniaze ihneď na ruku", "peniaze – expresná rýchlosť", to sú hlavné kritériá, pre ktoré žiadatelia uprednostňujú nebankové úvery a pôžičky pred bankovými, ale neuvedomujú si, že pôžičku musia vrátiť aj s neprimeraným úrokom.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Kučerová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, spomínal ste tu už viackrát, že sa, boli podávané návrhy na znižovanie odmien súdnych exekútorov, a to z dôvodu, že sa, kvôli pôžičkám od nebankoviek narastá počet ľudí, ktorí sa dostávajú do exekučných konaní. A práve to bolo naším cieľom, teda aj spolutvorcov zákona, aby sme systémovo zmenili tie zákony, ktoré napomáhajú nebankovkám k tým nekalým praktikám, a odstránili tie príčiny, aby sa ľudia do exekučných konaní nedostávali. A paušálnym znižovaním odmien súdnym exekútorom ten podstatný problém neodstránime, že si ľudia budú brať naďalej pôžičky.

    A treba mať na pamäti aj to, že v exekučných konaniach sa vymáhajú pohľadávky voči fyzickým osobám, nepodnikateľom, aj iné druhy. Ľudia neplatia poplatky za odvoz TKO obciam, neplatia nájomné a v globále pre tie obce to znamená obrovský balík peňazí. Treba myslieť aj na to. A práve toto sme chceli aj v tomto návrhu zákona riešiť súbežne v súvislosti aj s inými zákonmi. A riešili sme v zákone aj odmeňovanie, ale súbežne v náväznosti na ostatné zákony. A ešte chcem povedať, zopakovať opätovne, že naša vláda si do svojho programového vyhlásenia dala a má to tam, že chce bojovať s nebankovkami.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Zajac, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne všetkým. Tak pani kolegyňa Kučerová, ja som to povedal vo svojom vystúpení, že prvotným, prvotnou príčinou sú tie vysoké úroky, ktoré potom následne ľudia nezvládajú splácať, a cez rozhodcovské súdy následne nastupujú exekútori. Čiže ja tomu rozumiem, že exekútor je na konci, len som povedal, že exekútor má iné náklady a inú činnosť, keď vymáha voči fyzickej osobe a keď vymáha voči podnikateľovi alebo eseročke. To je dosť podstatné. A preto všade vo svete je marža, sa nejako odvíja od nejakého výkonu. Ak má ten výkon úplne jednoduchý, že stačí mu poslať jeden papier, prečo by mal mať takú istú 20-percentnú odmenu, ako keď musí naháňať toho podnikateľa.

    Pani kolegyňa Hufková a Vitteková, no, zase som sa dozvedel, že za všetko môže Dzurinda a Kaník v roku 2002. Vy ste nevládli od roku 2006 do roku 2010? Spamätajte sa! Podstatné bolo to zrušenie stropu úrokov v marci roku 2010. Ten spustil úžernícky Klondike. Áno, aj dovtedy už fungovali nebankovky na Slovensku, pôžičkárne, ale boli tie úroky, tie percentá udržané v nejakej hranici. Ale potom sa pustili tie stovky, tisícky percent. To je ten problém. A naozaj má pravdu kolega Hlina, ktorý hovorí to, že aktivitou opozičných poslancov, aj všetkými tými aktivitami, ktoré som spomínal, návrhmi zákonov, ale aj tými protestmi na námestiach, a nasledoval k tomu mediálny tlak, na ktorý je SMER veľmi citlivý, a potom prišlo to vyhodnotenie, že už idete s tým niečo robiť.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem v prvom rade poďakovať za celý dnešný deň rokovania, aj za piatok. Boli tu viaceré, myslím si, odborné aj viaceré konštruktívne vystúpenia. Myslím si, že všetci sme sa zhodli na tom, že treba v tejto oblasti určite niečo robiť, vylepšiť to a pomôcť ľuďom. Samozrejme tí, čo podali alebo nám teda dali návrh na pomoc niektoré veci vylepšiť, vyprecizovať, samozrejme s predkladateľmi sa tomu nebránime, máme záujem s každým sa osobne stretnúť a prebrať to, nie je problém. Myslím si, že každý návrh, ktorý to môže vylepšiť, tento náš návrh zákona, pomôže.

    Na druhej strane chcem poukázať aj na to, že tento návrh zákona v podstate vychádza aj z programového vyhlásenia vlády. Sám pán premiér, ale aj pán predseda Paška avizovali už aj v minulosti, že teda aj my budeme bojovať proti tej úžere, nebankovám, len v podstate museli sme riešiť ešte pred tým iné veci, ktoré nezniesli odklad, a samozrejme budeme aj do budúcnosti prichádzať s nejakými návrhmi, ktoré občanom práve na úseku ochrany spotrebiteľa ešte pomôžu.

    Je tu ale jeden taký fakt, ktorý v podstate vnímam ako takú malú drobnú čiernu škvrnu na tom, čo sa tu udialo. Znova podotýkam, väčšina vystúpení bola korektná, odborná, len chcem poukázať na jeden taký zaujímavý fakt konkrétne pri dvoch vystúpeniach. Bolo to vystúpenie bývalých poslancov SDKÚ, pani poslankyne Žitňanskej a pána poslanca Beblavého. Keď si všimnete tie ich vystúpenia, nedotkli sa jednej problematiky, oni ju elegantne obišli, a to boli dražobné spoločnosti. My naším návrhom zásadne meníme filozofiu zákona vo vzťahu k dražobným spoločnostiam, kde sme toho názoru, že od toho roku 2002 sa systematicky prenieslo to, že ľudia prichádzajú o strechu nad hlavou zo strany exekútorov práve na dražobné spoločnosti. Všetky banky aj nebankové spoločnosti pri dražbách nehnuteľností idú práve cez dražobné spoločnosti. A matkou vytvorenia tohto systému dražobných spoločností na Slovensku na základe amerického vzoru, dokonca mala na to ešte grant, bola práve pani poslankyňa Žitňanská. Dokonca to bol aj dôvod, prečo sme my odmietli s niektorými, poviem to takto, úradníkmi z ministerstva spravodlivosti spolupracovať, lebo sme vedeli, že boli členmi toho grantu dokonca. A ona elegantne aj s pánom Beblavým sa vyhla tejto problematike, vedela prečo. Nejdem to rozvádzať, ale práve zo strany dražobných spoločností a zo strany aj bankovej asociácie a nebankových spoločností je toto spôsob, ako našli dieru v zákonoch, ktorú využívajú od roku 2002.

    Preto vrátim sa naspäť k tomu, k tej konštruktívnej debate. Máme záujem ďalej pokračovať. Samozrejme nápady, ktoré tu boli povedané, a viaceré návrhy sa nám aj pozdávajú. To, čo pán poslanec Zajac niektoré veci spomenul, čo spomenul niektoré veci pán poslanec Kadúc, aj ďalší vystupujúci. Dokonca v podstate aj z odbornej verejnosti, čo ešte mailom prichádzajú viaceré dobré námety, budeme sa snažiť zapracovať a samozrejme nemáme problém, každý, kto prejaví záujem aj z opozície, aj z koalície a odbornej verejnosti, sa stretnúť a spoločne dotvárať tento návrh zákona.

    Opakujem sa. Chcem ešte raz poďakovať za konštruktívnu debatu a zároveň pre tých, čo sa rozhodnú podporiť tento náš návrh zákona, aj za to vopred ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov k návrhu poslancov Andreja Hrnčiara, Bélu Bugára a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 770. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 740.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrnčiar, máte slovo, uveďte návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Bélu Bugára a Lászlóa Sólymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, tlač 770.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Motivácia predložiť tento zákon bola veľmi jednoduchá. Po škandáloch s obsadzovaním pracovných miest na jednom nemenovanom ministerstve sme sa teda rozhodli predložiť takýto návrh zákona, ktorý by v budúcnosti eliminoval netransparentné obsadzovanie miest v štátnej a verejnej správe.

    Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, má za cieľ zavedenie transparentnosti a znižovanie miery korupcie pri obsadzovaní voľných pracovných miest vo verejnej správe. V poslednom období rezonuje čoraz častejšie na území Slovenskej republiky otázka korupcie pri obsadzovaní voľných pracovných miest, a to v spojitosti so zneužívaním verejnej moci obsadzovaním pracovných miest rodinnými príslušníkmi a známymi. Jedným z dôležitých protikorupčných nástrojov je zabezpečenie transparentnosti výberových konaní na voľné pracovné miesto, zadefinovanie rovnakých možností prístupu ku informáciám o voľnom pracovnom mieste pre širokú verejnosť, stanovenie jednoznačného procesu výberového konania pre uchádzačov, zamedzenie konfliktu záujmov členov výberovej komisie, zhodnotenie výberového konania, jeho zdokumentovanie a zverejňovanie výsledkov a procesu výberového konania nielen pre uchádzačov o pracovné miesto, ale samozrejme aj pre verejnosť.

    Návrh zákona rozširuje povinnosť zverejňovania voľných pracovných miest, ako aj realizovania výberových konaní u zamestnávateľov, ktorými sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ako aj u zamestnávateľov, ktorými sú právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom. Zverejňovanie pracovných miest bude povinné v prípade vytvorenia, respektíve uvoľnenia pracovného miesta vo verejnej správe. Výnimku z povinnosti zverejňovania voľných pracovných miest, ako aj realizovania výberových konaní tvoria pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce, pracovné miesta vytvorené v rámci aktívnych opatrení trhu práce a chráneného pracoviska. Rovnako nebudú zverejňované pracovné miesta, ktoré zamestnávateľ obsadí iným zamestnancom ako dočasné zastupovanie zamestnancov.

    Predložený návrh spresňuje proces výberových konaní, kreovanie výberových komisií a zákaz členstva vo výberovej komisii osobe blízkej uchádzačovi o pracovné miesto. Výberová komisia je povinná zhodnotiť výsledok výberového konania a vyhotoviť zápisnicu, z ktorej bude zrejmý celý proces výberového konania od jeho vyhlásenia až po celkové vyhodnotenie a určenie poradia uchádzačov. Po ukončení výberového konania a upovedomenia uchádzačov o pracovné miesto je zavedená povinnosť zverejnenia časti zápisnice o výberovom konaní na webovom sídle zamestnávateľa a v prípade ak zamestnávateľ webové sídlo nemá, zverejnenie zápisnice na mieste verejnosti prístupnom.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

    Pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Monike Gibalovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Bélu Bugára, Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (tlač 770), ako spravodajkyňa určená výborom uznesením č. 89 z 21. novembra 2013 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 740 zo 4. novembra 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 odsek 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. Zároveň v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som spravodajskú informáciu a otvorte, prosím, rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Pán poslanec Brocka, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, ja chcem navrhnúť, aby sme prerušili rokovanie schôdze, lebo pozerám do sály, veď, neviem, teraz to je horšie ako cez prestávku. Prosím vás, dovtedy prerušte rokovanie pléna Národnej rady, kým tu nebude tá časť poslancov, ktorí majú za úlohu plniť programové vyhlásenie vlády. Veď takto sa to nedá.

  • Ale, pán poslanec, viete, aký je váš návrh dobre myslený, ale nemožno o ňom hlasovať.

    Takže nech sa páči, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete povedať niečo? Nie. Pani spravodajkyňa?

    Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Júliusa Brocku, Jána Figeľa, Alojza Přidala, Mariána Kvasničku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 786, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 764.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka, poprosím vás, uveďte návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Jána Figeľa, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 786.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, aj na balkóne, mrzí ma to, že to v tejto sále teraz vyzerá tak, ako keby pre poslancov SMER-u táto schôdza už skončila, ako hovorí môj kolega Marián Kvasnička. Je to možno tým, alebo teda rečnícka otázka moja, že sme doteraz preberali tak dôležitú a vážnu tému a že to poslancov zo SMER-u tak unavilo? Alebo je to tým, že tušia, o čom idem teraz hovoriť? Ten poslanecký návrh skupiny poslancov za KDH, ktorý je viac-menej o poslancoch SMER-u, a nechcú byť pri tom, aby sme tento bod vybavili čo najskôr? Je im to nepríjemné? A pritom to považujem za návrh, ktorým by určite urobili mnohým ľuďom na Slovensku radosť, aspoň v tom zmysle, že na Slovensku je dosť blbá nálada aj z toho, ako sa správajú poslanci v Národnej rade. A toto je príležitosť, tento poslanecký návrh zákona, ktorým by sme im mohli tú náladu aspoň mierne zlepšiť, že by videli, že poslanci majú snahu, aspoň snahu začať od seba pri naprávaní istých chýb alebo naprávaní toho, čo v našej spoločnosti nie je dobré, správne.

    Prichádzam s návrhom novely zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorý predkladám spolu s kolegami Figeľom, Přidalom a Kvasničkom. Dámy a páni, zákon č. 120/1993 minulého storočia o platových pomeroch ústavných činiteľov mal za účel upraviť platy, funkčné príplatky, paušálne náhrady poslancov Národnej rady a ostatných ústavných činiteľov Slovenskej republiky tak, aby bola zvýraznená reálna deľba štátnej moci a rovnosť jej jednotlivých zložiek, aby bola zvýraznená reálna deľba štátnej moci.

    My, predkladatelia, sme zistili, že prax je veľmi vzdialená od tohoto účelu. Reálna deľba štátnej moci, to je vlastne ako možnosť porovnávať, kto v tomto štáte z verejných činiteľov viac pracuje alebo viac sa obetuje pre krajinu. A aj ten návrh zákona v tom ´93. roku vychádzal z toho, že aj keď poslanci sú ústavní činitelia, veľmi dôležité osoby v tomto štáte, poslanci Národnej rady, ale predsa len slovenská vláda, jej predseda, sú tí, ktorí v tejto krajine majú viac zodpovednosti, viac práce. A dokonca vtedy si autori toho zákona mysleli, že prezident Slovenskej republiky jej má ešte niekoľkonásobne viac ako predseda vlády, aj keď potom život ukázal, že to tak nie je. Aj v tomto teda možno ten návrh zákona o platových pomeroch by si žiadal istú zmenu, ale my, predkladatelia, sme toto za cieľ nemali. Viem, že sa o to usiluje jeden z opozičných poslancov. My sme sa snažili urobiť istý poriadok, alebo navrhujeme, aby bol ten správny podiel alebo reálna deľba štátnej moci práve medzi poslancami Národnej rady a vládou.

    Aká je dnes skutočnosť? V Národnej rade je veľa poslancov, ktorí popri poslaneckom mandáte vykonávajú aj iné funkcie v samosprávnych orgánoch miest a obcí alebo v zamestnaneckom pomere, a napriek tomu, že vykonávajú tieto činnosti prakticky na skrátený úväzok, poberajú viacero plných príjmov z verejných funkcií. Naša ústava, Ústava Slovenskej republiky v tejto oblasti dnes niektorých ústavných činiteľov obmedzuje, napríklad členov vlády, sudcov Ústavného súdu, sudcov všeobecných súdov, prezidenta Slovenskej republiky i funkcionárov Najvyššieho kontrolného úradu. Napríklad podľa čl. 103 ústavy prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť. Podľa čl. 109 ústavy výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný s výkonom poslaneckého mandátu, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom alebo inou zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.

    Dokonca aj plat verejného funkcionára v samospráve je tiež obmedzený podľa rozsahu vykonávanej funkcie. Napríklad podľa § 4 ods. 6 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, starostovi, ktorý nevykonáva funkciu v celom rozsahu, úväzkový starosta sa mu hovorí v zákone, patrí plat iba v pomernej časti zodpovedajúcej rozsahu vykonávanej funkcie. To znamená úväzkový starosta, starosta, ktorý vykonáva svoju funkciu iba na čiastočný úväzok, nepatrí mu plat v plnej výške. Preto nie je dôvod, aby to bolo inak v prípade, že verejný funkcionár územnej samosprávy je zároveň poslancom Národnej rady a za svoju funkciu v Národnej rade dostáva plat poslanca v plnej výške.

    Čo je zaujímavé a môžete si z toho urobiť obraz, že aký bol pôvodný zámer predkladateľov v 90. rokoch. V zákone o obecnom zriadení napríklad zástupca starostu, zástupca starostu to je vo vašom prípade, vo vašom, teda tí poslanci, ktorých sa to týka, ktorí keď sú tu tri, štyri týždne v parlamente, tak zatiaľ u nich doma v obci alebo v meste ich zastupuje ich zástupca, tak predstavte si, že zákon o obecnom zriadení zástupcovi starostu podľa § 25 ods. 8, tomuto dlhodobo uvoľnenému poslancovi priznáva namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní primeraný plat od obce. Čiže zástupca starostu, ktorý tu je poslanec Národnej rady, nemôže mať dva platy. Zástupca toho starostu, čo tu sedí na poslaneckej stoličke, on má nárok iba na jeden v obci, meste, ale jeho šéf, starosta, ktorý tu funkciu vlastne nevykonáva na plný úväzok, tak nielenže má plat starostu, ale ešte má aj plat poslanca Národnej rady so všetkým, čo k tomu patrí. Čo si myslíte, je to správne, že niekto dostáva peniaze za nič, peniaze za nič, lebo nevykonáva tú funkciu, ale jeho zástupca, ktorý to musí vykonávať? Ten len jeden plat, ale ten, ktorý tu sedí a nerobí starostu, keď tu sedí, tak on má dva platy.

    Ja si myslím, že to tak by nemalo byť. V obci to platí aj o hlavnom kontrolórovi. Ani ten nemôže vykonávať iné platené zamestnanie alebo funkcie, proste len jeden plat. Ale keď sa už ten starosta, primátor dostane do parlamentu, tak môže mať aj plat starostu aj poslanecký plat. Táto skutočnosť, že postavenie poslancov Národnej rady nie je obdobne upravené a umožňuje poberať poslancom Národnej rady viacero príjmov z verejných zdrojov, zdôrazňujem, nám vadí to, že z verejných zdrojov dostávajú títo ľudia viac prostriedkov, vnáša do praxe nielen chaos, ale je nespravodlivá, značne demotivujúca a demoralizujúca aj mnohých občanov a právom.

    Tento náš návrh zároveň je naším príspevkom, konštruktívnym príspevkom k úspore verejných zdrojov. Je to o to naliehavejšie, že vláda dnes v čase dlhovej finančnej krízy konsoliduje verejné financie aj na úkor nízkopríjmových a chudobných domácností. Ak prejde tento náš návrh, ak ho Národná rada schváli, tak usporíme vo verejných financiách nemalé prostriedky. Náš kvalifikovaný odhad, predkladateľov, je 2,5 mil. eur za rok.

    Dámy a páni, uchádzam sa o, v mene predkladateľov, o podporu tohoto dobrého návrhu na novelu zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Ivanovi Švejnovi.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedkyňa, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Júliusa Brocku, Jána Figeľa, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené podľa § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby, po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokoval v druhom čítaní, a po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 764 z 8. novembra 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku, aby prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský do tridsiatich dvoch dní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Za klub KDH je prihlásený pán poslanec Alojz Přidal. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Marián Kvasnička tiež z klubu KDH.

    Dávam slovo prvému prihlásenému rečníkovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Přidal.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy a páni, milé kolegyne a kolegovia, strana SMER sa deklaruje ako sociálna demokracia, a preto by som od poslancov SMER-u očakával, keď už nie sú sociálni, že budú aspoň solidárni, solidárni s ľudom tejto krajiny. S tým ľudom, ktorému predseda vlády Robert Fico sľúbil istoty. Sľúbil im istoty bez práce, blahobyt bez roboty. My v KDH sme mali také iné posolstvo, posolstvo o tom, že tí ľudia, ktorí chcú pracovať, treba im dať prácu. A že im vieme zabezpečiť prácu a že to začína prácou.

    Výsledky volieb ale ukázali, že ľudia uverili Robertovi Ficovi. Robert Fico, ten je tak krok popredu od vás, ostatní kolegovia a kolegyne zo SMER-u, a on dobre vie, že voličov podviedol. A začína si uvedomovať, že ľudia, občania tejto krajiny si začínajú uvedomovať, že sľúbené istoty nebudú, no a preto chce utiecť do prezidentského paláca. Len preto aby, alebo aj preto, aby o dva roky nemusel skladať účty. Tie účty bude skladať s veľkou pravdepodobnosťou, aj keď sa to nemusí stať, niekto druhý, a Robert Fico si umyje ruky a povie: keď som bol ja premiér, všetko bolo v poriadku.

    Najväčším problémom vlády Roberta Fica, a vládnete tu šesť rokov z posledných ôsmich, je nezamestnanosť. S touto nezamestnanosťou neviete nič robiť. Na Slovensku je dnes 400 tisíc nezamestnaných ľudí. Nezamestnanosť je hrozivá, vyššia ako 14 %, a to si ešte pomáhate kamuflovaním štatistík. Aj keby sme nepoznali tieto čísla, jednoducho ten život je taký, že iste aj za vami, ja už som to tu hovoril, páni kolegovia a kolegyne zo SMER-u, každý týždeň, dva, tak jak za mnou príde nejaký človek a jednoducho chce, aby ste mu nejak pomohli s prácou, lebo u nich v práci optimalizujú, budú prepúšťať alebo jednoducho, že nemôže si nájsť prácu. No a keď som toto hovoril, aj to som tu už hovoril, jednému kolegovi zo SMER-u, tak on mi hovorí: "No čo, ty sa máš dobre, ty sa máš aspoň na čo vyhovoriť, ja mám taký dvojstranový zoznam a ja sa nemám na čo vyhovoriť." Naozaj nemal sa na čo vyhovoriť, pretože šesť rokov z posledných ôsmich tu vládne Fico, táto družina, a to, že je taká nezamestnanosť, je jednoducho dané stavom podnikateľského prostredia, ktoré vyplýva zo znenia Zákonníka práce. Siahol na istoty živnostníkom namiesto toho, aby im dal. Ste zodpovední za výšku daní i daň zo straty. A to nehovorím o cene elektrickej energie, ktorú stanovuje politicky závislý Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pod vedením pána Jozefa Holjenčíka. A tá regulácia je jednoducho nastavená tak, že ceny energie pre podnikateľov, ktorí by mohli vytvárať pracovné miesta, sú jedny z najväčších v Európe.

    Aj naše domácnosti platia za energie najviac v Únii. Náklady na elektrinu, plyn, teplo či pohonné látky tvoria viac než 16 % z výdavkov našich domácností. Na porovnanie s Českom, dávajú ľudia na energie tam len približne 10 % všetkých výdavkov. A to nie sú vymyslené čísla, to vyplýva z analýzy Európskej komisie. Jednoducho nezamestnanosť, o tom hovoria aj prezidentskí kandidáti, je problém č. 1. Čo robíte s nezamestnanosťou vy? Jediné, čo viete robiť, je, viete si u tých veľkých oligarchov kupovať zamestnanosť, ale nie vytváranie nových pracovných miest, ale jednoducho aspoň status quo, udržanie pracovných miest. No a ten posledný prípad a taký najvypuklejší bol vývoj Steel Corporation v Košiciach, kde bolo v ohrození, v prípade teda odchodu Američanov, ohrozených 6 tisíc ľudí. Vyriešili ste to cez memorandum, cez zákon o obnoviteľných zdrojov, no a darovali ste týmto Američanom 15 mil. euro ročne na 15 rokov, 225 miliónov alebo po starom 6,75 mld. slovenských korún, a tak ste za jedno pracovné miesto, za jeho udržateľnosť, alebo, zaplatili 1,1 mil. korún. Takýchto príkladov tu mám uvedených ešte viac, ale nebudem v tomto pokračovať.

    Vážené kolegyne a kolegovia zo SMER-u, keď už neviete so zamestnanosťou nič robiť, buďte aspoň solidárni s touto armádou nezamestnaných tak, že každý z vás bude vykonávať len jednu funkciou. Táto naša novela, ktorá tu zavádza tento princíp, je naozaj o skutočnom spolucítení, o skutočnej spolupatričnosti, solidarite s nezamestnanými i s tými zamestnanými, ktorí zarábajú 300, 350, 400 eur mesačne, a takých z celkového počtu zamestnaných je okolo 10 percent.

    Vážené kolegyne a kolegovia, i keď tento zákon nás poslancov KDH je oficiálne prerokovaný v pléne Národnej rady prvýkrát v prvom čítaní, všetci o tejto našej iniciatíve už viete, pretože o tejto problematike sa tu v pléne už diskutovalo, a to dokonca dvakrát, raz keď sme preberali štátny rozpočet a raz keď vláda predkladala novelu tohto predmetného zákona v súvislosti s piatym či šiestym zmrazovaním platov ústavných činiteľov a poslancov. Mimochodom, ja som nevedel, či sa mám smiať alebo plakať, keď predseda strany, ktorá by chcela byť nová a väčšinová, zvolal tlačovku a vyčítal Ficovi a vláde, že mu ukradli zmrazovanie, to zmrazovanie, ktoré tu bolo predtým päťkrát. To zmrazovanie, ktoré je do značnej miery populisticko-pokrytecké divadielko. Chcel by som aj občanom povedať, že jednoducho iná miera solidarity je tých poslancov, ktorí majú peniaze len za výkon verejnej funkcie, a tých poslancov, ktorí okrem toho podnikajú a zarobia si za rok napríklad 80 000 eur.

    Hlasovanie o zmrazovaní platov ústavných činiteľov bolo 3. decembra a prebehlo presne tak, ako som predtým v rozprave hovoril, že prebehne. Úplne bez problémov to zmrazovanie podporili tí štyridsiati poslanci SMER-u, ktorí majú takzvaný ešte iný príjem a zarábajú si ešte ako starostovia, primátori, viceprimátori, župani, vicežupani, regionálni poslanci, rôzni riaditelia, zamestnanci samosprávnych krajov. Podporili ho aj obidvaja vládni splnomocnenci. Ten, čo za svoju činnosť plat neberie, asi so zaťatými zubami, a ten druhý, čo plat zaňho berie, za ten výkon funkcie vládneho splnomocnenca, asi bez problémov. No ale aspoň to si cením na ňom, že sem príde na to hlasovanie každý deň, keď treba. Bohužiaľ, tento zákon podporila aj polovica poslancov SMER-u, ktorí vykonávali výlučne funkciu poslanca Národnej rady, pretože to bol vládny návrh, aj keď viem, že vo svedomí s ním nesúhlasili. Podporila ho i jedna zaujímavá skupina poslancov, poslancov-podnikateľov. No ale k tomu sa ešte dostanem. Už 3. 12. pán kolega Brocka predložil ako pozmeňujúci návrh de facto tento náš zákon a získal 57 hlasov, 57 hlasov tých poslancov, ktorí chcú byť i takto solidárni s armádou nezamestnaných, s ktorou Ficova vláda za dva roky nespravila nič, ktorým sľúbila, ale nedala žiadne istoty.

    Vážené kolegyne a kolegovia, pravdupovediac, ja ale nemám najmenšiu pochybnosť, opakujem, nemám najmenšiu pochybnosť, že tento náš zákon bude v Národnej rade Slovenskej republiky schválený. Som o tom na 100 % presvedčený. A to preto, že tento zákon je o skutočnej spravodlivosti a o skutočnej solidarite volených zástupcov občanov s občanmi našej vlasti. Tento zákon čaká rovnaký osud ako zákon o poslaneckej imunite. Jeho schválenie je len otázkou času. Áno, možno to nebude dnes, možno nie o pol roka, ale dávam vám, milí kolegovia zo SMER-u, rok, najviac dva. Príde čas, kým pochopíte, a keď to nepochopíte vy, tak pochopí to Robert Fico, že nepodporenie tohto zákona SMER-u škodí. A ja verím, že i médiá vyvinú na vás tlak, oprávnený tlak a dostanete rozkaz podporiť takýto istý zákon, ktorý bude samozrejme predložený ako návrh vás, poslancov SMER-u alebo vlády, pretože pochopíte, že občania si to želajú aj si to budú želať.

    Páni a dámy, je len otázkou času, že v tejto sále bude odsúhlasený i návrh jeden mandát stačí. Tak ako k tomu prišli vo Francúzsku, prídeme k tomu aj my. Naši občania chápu a tí, ktorí nechápu, pochopia, že je to úplne jasné, že keď niekto chce vykonávať dobre poslanecký mandát, nemôže sedieť na dvoch, troch ďalších stoličkách. Jednoducho je to jasné jak facka, že sa nedá sedieť na dvoch stoličkách, ktoré sú na seba, od seba kilometre vzdialené. Raz takýto poslanec musí prepadnúť, musí padnúť na zadok medzi tieto dve stoličky. A som si istý, že to i vášmu bývalému banskobystrickému županovi napomohlo k jeho nezvoleniu byť županom opäť, pretože súčasne bol županom a poslancom v Bruseli či v Štrasburgu.

    Vážené dámy a páni, tento náš návrh nie je ešte návrhom o jednom mandáte, ale i to príde. Pretože jeden mandát je a bude trvale agendou KDH. Tento náš návrh je o tom, že jeden plat stačí. Jeden plat poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky stačí. Áno, panie kolegyne a páni kolegovia, ktorí si myslíte, že ste naozaj nenahraditeľní a nikto na celom svete alebo teda nikto na Slovensku by tak dobre nevykonával tú druhú či tretiu funkciu, ktorú máte, páni kolegovia a kolegyne zo SMER-u, tento zákon vám v tom nebráni. Môžte mať tri či štyri funkcie. Je to len o tom, aby ste poberali len jeden plat, plat poslanca Národnej rady.

    Páni a dámy, už som hovoril o tom, že o tomto našom návrhu zákona sa v tejto sále rokovalo a vlastne i hlasovalo. Chcem vám, milé kolegyne a kolegovia, povedať, že tá dikcia toho nášho návrhu predmetného zákona je naozaj prísna. Až taká prísna, že keby tento návrh prešiel v tom znení, ako sme ho podali, tak poslancovi Národnej rady, ktorý je v pracovnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu, by nepatrila mzda napríklad podľa Zákonníka práce alebo zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí.

    Tento zákon je naozaj prísny, a ak by prešiel v tejto dikcii, tak by bol na poslancov z hľadiska príjmu skoro tak prísny, ako je Ústava Slovenskej republiky z toho hľadiska príjmu a výkonu iných funkcií prísna na prezidenta Slovenskej republiky, ktorý v súlade s čl. 103 ústavy ods. 5 nesmie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť, nesmie by členom orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. Hovorím, že skoro tak prísny, avšak nie tak prísny, lebo poslanci, aspoň niektorí, môžu ešte podnikať. Ak by tento náš zákon prešiel v tom znení, ako je navrhnutý, bol by z hľadiska zárobkovej pracovnej činnosti na poslancov Národnej rady prísnejší, ako je ústava prísna na predsedu, členov vlády, členov Ústavného súdu a sudcov, ktorým čl. 109 ods. 2, čl. 137 ods. 2 a čl. 145a dovoľujú zárobkové vykonávanie vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti. Faktom však stále zostáva, že predseda vlády a člen vlády nemôže podnikať na rozdiel od poslancov Národnej rady. Preto chcem sľúbiť dve veci. Po prvé, ak tento zákon podporia do druhého čítania i poslanci, ktorí majú v súčasnosti i iný príjem zo zárobkovej, vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti a prídu v druhom čítaní s pozmeňujúcim návrhom, ktorý im to bude umožňovať i naďalej, takýto pozmeňujúci návrh my predkladatelia nemáme problém akceptovať.

    Naozaj pre spoločnosť je prínosom, že poslanci ako Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý, Rudo Chmel, Mojmír Mamojka, ale i Boris Susko, učia na univerzitách či vysokých školách. Je tiež pravda, že odchodom z pedagogického procesu niektorých iných poslancov - pedagógov by úroveň slovenského vysokého školstva išla skôr hore. Ale týchto radšej menovať nebudem. A nevadí mi tiež, keď si niekde v opere alebo na koncerte za pár eur zaspieva Dušan Jarjabek, lebo spievanie, to mu ešte ide.

    Dámy a páni, jednoducho chcem sľúbiť, že táto naša skupina poslancov za KDH v dohľadnom, krátkom čase, bez ohľadu, či táto naša novela prejde alebo nie, teraz prejde alebo nie, lebo v budúcnosti som si istý, že prejde, navrhne novelu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorou zrušíme výnimku podnikania pre poslancov i všetkých ostatných verejných funkcionárov, ktoré je v súčasnosti ešte podľa čl. 5 ods. 2 tohto ústavného zákona dovolené. Táto výnimka, o tom som presvedčený, bola šitá na mieru pre podnikanie poslancov advokátov. Žiadne iné podnikanie ako výkon advokátskej služby som v priznaniach verejných funkcionárov za rok 2012 nenašiel. Možno som teda nehľadal dosť dôkladne, podrobne, mohol som prehliadnuť, ale našiel som tam hlavne podnikanie, ktoré bolo priznané v advokátskej službe.

    My teda navrhneme inými slovami nezlučiteľnosť výkonu poslaneckého mandátu s podnikaním. Nech je to pre poslancov tak, ako to ústava stanovuje u prezidenta a členov vlády. Okrem poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sú zároveň starostami, primátormi, viceprimátormi, vicežupanmi, riaditeľmi, zamestnancami samosprávnych krajov, sú tu poslanci - advokáti, ktorí pri výkone funkcie poslaneckého mandátu podnikajú. Ale jednoducho sú tu i takí poslanci advokáti, a to aj z radov SMER-u i z radov opozície, ktorí jednoducho nepodnikajú v oblasti advokácie. No a týmto naším budúcim návrhom sa odstráni čo i len tieň podozrenia, že niektoré subjekty si advokátov, aby ich zastupovali v právnych sporoch, advokátov - poslancov vyberajú i z dôvodu, nehovorím len z dôvodu, ale i z dôvodu, že sú poslancami vládnej koalície, respektíve vládnej strany, teda v súčasnosti SMER-u. Možno i z dôvodu, že veria v to, že raz v budúcnosti i z opozičných poslancov môžu byť ministri, štátni tajomníci a možno z niektorého i prezident. Chceme týmto vylúčiť možnosť, opakujem, možnosť korumpovania poslancov - advokátov svojimi klientmi. Na Slovensku je dosť iných kvalitných advokátov, advokátov - neposlancov.

    Pre zaujímavosť uvediem takzvané iné príjmy poslancov, ktoré môžte nájsť i vy, občania, na stránke Národnej rady v oznámeniach verejných funkcionárov za rok 2012. Zatiaľ čo príjem poslanca z výkonu verejnej funkcii bol okolo 25 tis. euro, iné príjmy poslancov advokátov boli od 30 000 po 126 000 euro za rok 2012. V sume iných príjmov, bohužiaľ, neviem odlíšiť príjmy za advokátsku činnosť od zárobkovej činnosti v pedagogickej, vedeckej, literárnej či umeleckej oblasti, proti ktorej v zásade nič nemám. No a rekordérom zarábajúcim poslancom je poslanec zo SMER-u JUDr. Róbert Madej, advokát, ktorého príjmy za rok 2012 boli 25 000 euro z výkonu verejnej funkcie a 126 000 euro príjmy iné. V korunách teda zarobil v roku 2012 4,5 mil. slovenských korún. Nemalé iné príjmy, skoro 80 000 euro, teda skoro 2,5 mil. korún mal aj poslanec Daniel Lipšic. Zatiaľ čo príjmy Doc. JUDr. Ivana Gašparoviča, CSc. boli 97 000 euro, Doc. JUDr. Roberta Fica, CSc., premiéra, 40 000 euro z výkonu verejnej funkcie, iné príjmy nula, JUDr. Ivety Macejkovej 41 000 euro z výkonu verejnej funkcie a 2 400 euro príjmy iné. Príjmy poslanca Madeja, predsedu ústavnoprávneho výboru, boli za rok 2012 o 50 000 eur väčšie ako príjmy prezidenta republiky a o 110 000 eur väčšie ako príjmy premiéra a predsedníčky Ústavného súdu. Jednoducho, tento poslanec bol schopný za rok 2012 zarobiť skoro štyrikrát viac ako premiér Robert Fico alebo predsedníčka Ústavného súdu. Opakujem, je to i preto, že Ústava Slovenskej republiky prezidentovi, predsedovi a členom vlády a členom Ústavného súdu podnikať nedovoľuje.

    Sme presvedčení, že poslanec si musí vybrať, či chce podnikať alebo vykonávať mandát poslanca. Páni a dámy, sme presvedčení, že poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky stačí jedna práca, stačí jeden príjem, stačí jeden mandát.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Pán kolega, pán poslanec, prosím vás, odkiaľ beriete istotu, že poslanci za SMER tento návrh podporia? Ja teraz neviem, možno ste na to aj odpovedali, na túto otázku, vo svojom vystúpení a ja som ju preslechol. Lebo ja si spomínam ako minulý mesiac, keď sme na túto tému diskutovali tu v sále pri zmrazovaní návrhu, vládnom návrhu zákona o zmrazovaní platov poslancov, tak tento návrh vyvolal takú negatívnu reakciu zo strany SMER-u. A potom nakoniec, veď ja som v druhom čítaní predložil pozmeňovací návrh, aby sme spolu so zmrazovaním platov ústavných činiteľov zároveň vyriešili aj tento problém, aby teda poslanci Národnej rady mali iba jeden plat, plat poslanca, ale poslanci zo SMER-u môj návrh, alebo náš spoločný návrh, lebo pod tým návrhom bolo podpísaných viac ako 15 poslancov, oni ho vtedy nepodporili a dokonca tu boli tak emotívne reakcie z ich strany, odmietavé, tohoto návrhu.

    Čiže odkiaľ tá istota, že tento náš návrh podporia?

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Přidal.

  • No, pán kolega Brocka, som o tom presvedčený, že to podporia, lebo tento zákon jednoducho, verím, že budeme dávať každý pol roka, že i médiá sa toho chytia a vytvoria tlak. Pamätám si, keď v tejto sále, ako pán predseda Národnej rady Paška dával zákon o zrušení imunity a zahlasoval zaňho, myslím, že len on sám. Jednoducho je otázka času, keď poslanci Národnej rady za SMER pochopia, že ľuďom sa to jednoducho nepáči, že chcú, aby títo poslanci boli s nimi solidárni, aby mali jeden príjem. A keď to nepochopia, tak ja verím, že to pochopí vodca alebo šéf strany SMER a že dostanú takýto príkaz a takto zahlasujú.

  • Poprosím teraz ďalšieho prihláseného rečníka, písomne, pána Mariána Kvasničku.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, milí kolegovia, kolegyňa, dovoľte, aby som trošku zmenil žáner, aj keď to bude teda, aspoň sa nazdávam, k predloženej legislatívnej norme. Ja keď sa tu zožieram a počúvam diskusie, mnohokrát veľmi kontraproduktívne, ako človek, ktorý istý čas sa zapodieval lingvistikou, sledujem lexikálnu, morfologickú, syntaktickú, štylistickú, prozodickú, intonačnú a neviem aké všelijaké roviny toho, čo nám tu kolegovia rozprávajú, veľmi často som v rozpakoch a rozpačitý, pretože ak je jazyk obrazom myslenia, tak jazyk, ktorý je tu veľmi taký neutrálny, spriemernený, akosi o tom nesvedčí.

    Dovoľte mi teda, aby som ako jeden z navrhovateľov tejto diskutovanej právnej normy aj ja aspoň trochu prispel k vysvetleniu dôvodov, pre ktoré som pod návrh dal svoj podpis. A ako to mám rád, chcem to urobiť po svojom, aj na základe osobného poznania, či už z literatúry alebo z vlastnej skúsenosti. Zvlášť ma zaujímajú psychologické mechanizmy a motivácie, ktoré človeka vedú k nezriadenému zberateľstvu postov a pozícií. Alojz sa venoval skôr tým prakticko-politickým veciam, kolega Julo Brocka, spolunavrhovateľ, tým veciam procedurálno-legislatívnym a čo z toho teda rezumuje, a ja by som sa teda chcel venovať tejto psychologicky-motivačnej časti.

    Možno začnem infantilne, mi to prepáčte, ale v detskom videní sa neraz skrýva múdrosť, ktorá pred mudrcmi a mudrlantmi zostáva skrytá. Azda si ešte niekto z vás spomenie na Puškinovu rozprávku o rybárovi a rybke. Skúsme si ju pripomenúť. Na začiatku bola bieda starého, neúspešného rybára a jeho nenápadnej ženy. Všetko sa však zmenilo, keď prišla šanca, zlatá rybka, ktorá výmenou za slobodu ponúkla splnenie troch prianí. Skromný starec, a teraz vonkoncom nejde o diškurz k rodovej rovnosti, si nedokázal predstaviť, že by mu niečo chýbalo, a tak zlatú rybku, takpovediac bezodplatne pustil na slobodu. Jeho idealizmus však nezdieľala starká, ktorej o tom referoval a ktorá mu vynadala do tĺkov a oslov, ako to vedia len neuspokojené, hysterické baby, keď zacítia šancu a sebahecujúcu ambíciu. Rázne vypoďkala starého neboráka k jazeru. Našťastie, zlatá rybka nezabudla na svoj sľub, ako sa to často stáva politikom, a začala plniť triádu pochybného šťastia podľa predstáv nenásytnej stareny. Najprv nové koryto, potom pekný dom so záhradou a gazdovstvom, potom zámok so služobníctvom. Pri štvrtom prianí, že chce byť kráľovnou, sa rybka zasekla a anulovala svoj dlh. Starcovi zostali jeho neúspešné riedke rybárske siete a jeho žene staré puknuté koryto, pyšné spomienky, zúrivosť a oči pre plač.

    Uvedomujem si, že je to moralita, ale čo iné, ak nie étos, empatia a solidarita nás má chrániť pred nami samými a pred zosurovením a zdivením ľudského rodu. Aj v Biblii nájdeme pozoruhodnú vetu, že "skôr prejde ťava uchom ihly, než boháč do nebeského kráľovstva". Ako malé deti hrávali sme sa zvláštnu hru, pri ktorej sme sa naskladali jeden na druhého. Volali sme ju "malá kopa pýta viac", a mala aj taký jemný, povedal by som sociálno-intímny rozmer. Skrátka, bola to hra kontaktná a zväčša s heterosexuálnym obsadením.

    Zakladateľ transakčnej analýzy Eric Berne vo svojej dnes už klasickej štúdii "Ako sa ľudia hrajú" popísal mnohé scenáre ľudských osudov a stratégie získavania žetónov priazne a úspechu. Detské hry sa neraz transformujú aj do dospeláckych hier a, áno, aj hier politických, do politických konšpirácií, dokonca niekedy zostávajú, alebo môžme použiť aj názvy týchto hier. No "malá kopa pýta viac" sa dnes a medzi nami hrá podľa úplne iných pravidiel. Človek sa skladá sám na seba, v sebe a zo seba multiplikuje svoje priania a ambície, zmnožuje sny a imania a stále viac odtláča prah nasýtenosti. Keby som mal možnosť zostavovať názvoslovný katalóg sociálnych chorôb dnešnej doby, pre nedostatok silnejších príkladov by som asi navrhol pracovný termín Maňkov syndróm. Extrémistické dôsledky tejto sociálno-morálnej deviácie určite nikoho netešia. A to je iba začiatok, vážení, začiatok šponovania sociálnej trpezlivosti. Sľubujem, že toto je prvá a posledná personálna narážka, na ktorú sú aj mnohí naši kolegovia a kolegyne tu v parlamente takí citliví, najmä ak majú prečo byť.

    V didakticko-náboženskom barokovom texte "Labyrint světa a raj srdce" má kazateľ Jednoty bratskej a pedagóg Ján Amos Komenský dve zaujímavé postavy, ktoré sprevádzajú pútnika svetom jeho miestami a mestami. Prvou postavou je Vševěd Všudybyl, teda ten, ktorý všetko vie, chce, môže, ktorý stíha, ktorý bol všade, polymorfný, polyfunkčný, polyhistor a politický polyglot, presvedčený o vlastnej nenahraditeľnosti. Druhou postavou je Mámení, teda vábenie, pokušenie, nerestná príležitosť, podlizovačka márnivosti a sebastrednej pýchy. Myslím, že tieto dve postavy sú vzorcom, alebo ak chcete, archetypom ľudského baženia bez miery. Alebo symbolmi mentálneho a sociálneho obžerstva, ktoré stále nemá dosť. A samozrejme týka sa to aj žiadostivosti mandátov, odmien a platov z verejných peňazí.

    Plne si uvedomujem politické súvislosti tejto hrabivosti, najmä odvolávanie sa na to, že sme predsa boli legitímne zvolení. Veď hej, ľudia dokážu zvoliť kadejaké čudá. Tu však nejde o to, ale o charakter tých, ktorí sa vystŕkajú a bez ostychu a zábran ponúkajú často pofidérny tovar svojej domnelej jedinečnosti. Okrem tupého materializmu a zbožstveného konzumu, ako o tom svojho času písal Erich Fromm v knihe "Byť či mať", mám pre to zberateľstvo a hromadenie verejných funkcií ešte aj iné, možno trochu bizarné, no biologicky, psychologicky a sociálne pravdivé či aspoň prijateľné a možné vysvetlenie. Ak verejná funkcia reprezentuje vždy určitý stupeň vplyvu a moci, tak hromadenie takýchto funkcií, prepáčte, som, funkcií môžeme bez obáv nazvať omnipotenciou. Omnipotenciou. Myslím, že alfa samci, frajeri, plemenní býci, prípadne mafiánske hlavohrude so zlatými reťazami, nablýskanými burákmi a zlatokopkami pri plných vreckách vedia alebo aspoň tušia, o čom hovorím. Na termíne omnipotencia – všemocnosť ma zaujíma nielen tá mnohosť, to vŕšenie v prvej časti slova, ale aj druhá časť, ktorá má hlbšie, povedal by som biologické a, áno, aj pohlavné konotácie a súvislosti. Keby som chcel byť veľmi sarkastický, majúc na zreteli tento libidózny rozmer mandátovej mánie, povedal by som, že funkcionárskou omnipotenciou sa neraz zakrýva nedostatočnosť potencie v oblasti intímnej. A to myslím naozaj veľmi vážne. Pripúšťam, že sú aj výnimky, u ktorých vŕšenie mandátov, naopak, svedčí o stále rastúcom apetíte ako nadstavbe libida, ktoré sa nedokáže adrenalínovo vybiť štandardným, teda fyziologickým spôsobom. Možno to neviete, ale úspech je najsilnejšia erotogénna zóna. Moc je silná droga, mandát je aj testosterónovým testom. Snáď aj toto mal na mysli môj obľúbený český spisovateľ Otta Pavel, keď napísal, citujem: "Najskvelejší ľudia sú tí najskromnejší, to iba hlupáci potrebujú byť stále na očiach, aby povyrástli vo vlastných očiach."

    Aby som ale príliš nešpekuloval, dovoľte mi predsa len vrátiť sa k literatúre. Skvelým obrazom predátora, ktorému egejský svet ležal pri nohách, je Homérov Odyseus. Začínal ako obyčajný bojovník, no so slávou a jej benefitmi prudko rástla jeho chuť a sebapresvedčenie. Ani na vrchole omnipotencie po dobytí Tróje nemal dosť. V mýtickej tradícii sa udržiava obraz tohoto helenistického poloboha ako rodinného človeka, ktorý sa po splnení najťažšej bojovej úlohy ponáhľal na rodný ostrov Itaka za svojou vernou ženou Penelópou. Nie som si istý, či takýto mýtus, ako to už len mýty vedia, nefalšuje realitu a pravdu o našom hrdinovi. Podľa mňa, keby sa domov ponáhľal, skrátka, keby mal dosť, tak by jeho cesta netrvala 10 rokov. Jemu však vojnový lup, hodnosti, trofeje a skalpy nestačili. Potreboval ešte nejaké cudzie períčka. A tak si na ostrove kráľa Ajola zaflirtoval s mladučkou princeznou Nauzikou, tak sa orgiasticky oddával vábivému spevu Sirén, tak sa dlhé mesiace zabával v spálni čarodejnice Kirké, aby sa potom po všetkých tých mandátoch, skalpoch a períčkach ako cnostný vlastenec, vzorný občan, dobrý manžel konečne dovliekol domov. Neviem si však predstaviť, že by dokázal stráviť zvyšok života v papučiach, v záhrade či pri sukniach svojej starnúcej manželky. Myslím, že aj Penelópa si zvykla, než mať doma otravného, znudeného a nafučaného chlapa, to už radšej lovca a zberača mandátov. Čo si budeme hovoriť, priatelia, aj voňavky, šminky, topánky, kabelky, šaty, depilácie, plastické operácie a luxusné dovolenky čosi stoja.

    A napokon ešte k avizovanej osobnej skúsenosti. V deväťdesiatych rokoch, keď som bol mestským poslancom, členom mestskej rady a predsedom komisie kultúry, za stovky hodín, ba celé noci strávené v inštitútoch mesta bola buď nijaká a neskôr len minimálna odmena. Od roku 2009 sa mi situácia skomplikovala získaním župného mandátu a od roku 2010 aj pozíciou náhradníka v Národnej rade Slovenskej republiky. Tento súbeh mi spôsoboval frustráciu a sústavný stres. Napriek abnormálnemu nasadeniu som to jednoducho nestíhal. Extrémna absencia v župnom zastupiteľstve, v jeho komisiách, v školských radách ma jednoducho nectí. A bola napokon aj dôvodom môjho nekandidovania v ostatných župných voľbách, aj v blížiacich sa voľbách do mesta Trenčín. Našťastie, poslanecká odmena mi v tom čase bola adekvátne krátená, keď ju už zo zákona nebolo možné zrušiť úplne. Viacplatoví viacmándátnici sa často a radi utiekajú k domnelej charite a marketingovo zaujímavým benefíciám. Niekedy to môže byť pravda, dokonca azda hlas zhasínajúceho svedomia, mnohokrát sú to však len také mediálne pindy a okázalé vyviňovanie sa. Preto v tejto rétorike nebudem pokračovať.

    Istá vec je, že som sa vždy hanbil a dostával do rozpakov, ak som dostal čosi, čo som si nezaslúžil. Našťastie, ešte vždy mám viac pokoja v srdci, v duši a vo svedomí, keď sa nadriem. Rád čítam púštnych otcov, mníchov z tretieho až piateho storočia, ktorí prorocky spísali manuál cností a spôsobov správania, vyskúšaný na vlastnej koži v drastických podmienkach svojich jednoduchých ciel a púštnej samoty. Je veľmi aktuálny aj pre dnešný rozbúrený svet, ktorý opovážlivo roztvára nožnice medzi bohatými a explodujúcou väčšinou sveta. V uvedenom manuáli, koho by to zaujímalo, nájde ich pod názvom Apofthegmata, okrem askézy, striedmosti, čistoty očí a myšlienok, okrem riešenia ľahostajnosti, nudy, depresie a vyhorenia, okrem paradoxného šťastia a slobody, spočívajúcej v poslušnosti, títo múdri muži zvlášť zdôrazňujú a vyzdvihujú cnosť striedmeho života. Jeho opakom je asociálne a arogantné počínanie tých, ktorí nadužívajú zo spoločného, no spoločenstvo ku stolom nepustia. Ťažké čítanie pre všetkých, ktorí sú upchatí sami sebou a detonujúcu prázdnotu v sebe prehlušujú horúčkovitým zbieraním postov a mandátov.

    Môj vzácny kolega Martin Fronc, ktorý po večeroch spomína na filologické štúdiá svojej mladosti, mi prihral krásnu latinskú bodku môjho príhovoru: "Vera kuntia virtus servorum gentis." Myslím, že platí aj pre všetkých omnipotentátov, ktorým sa prítomným zákonom snažíme ponúknuť legislatívnu uzdu ich arogantnej hamižnosti.

    Takže na záver, ak dovolíte, ešte preklad citátu: "Skromnosť je cnosťou služobníkov národa".

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka, uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ja si dovolím len krátko reagovať na kolegu Mariána Kvasničku. Som ho pozorne počúval, to je taký umelecký prednes, také typické pre neho. Som si tak poznačil: úspech je najsilnejšia erotogénna zóna. No ale musím dodať, že ten úspech je zároveň aj veľmi nebezpečný a zvádza ťa k pýche. Toto je veľakrát v našich životoch to, čo nás ako sprevádza, príliš veľký úspech a všetci ťa obdivujú, tak veľmi často chýba nám potom tá skromnosť a veľakrát aj reálny pohľad na ten skutočný život, ktorý plynie okolo teba.

    Dovolím si povedať, že veľakrát možno, či už poslanci, poviem o poslancoch a možno aj o sebe, že ako by sme strácali ten kontakt s reálnym životom. Mne to veľakrát ako chýba. A dovolím si povedať, že ja to až tak zas tiež celkom, až tak nevnímam, až tak negatívne, ten jeden mandát a dosť. Naozaj sú to voliči, tí, ktorí rozhodujú v tých voľbách, no a keď chceš byť trikrát poslancom, od miestneho, obecného zastupiteľstva až po Národnú radu, a tí ľudia dajú tú dôveru, tak jak sa hovorí: hlas ľudu, hlas Boží. Tak ja by som to tak rešpektoval.

    A k tým púštnym otcom, tak ma napadla tiež taká vec, že Carlo Carretto napísal takú knihu, tak dovolím si aj ja trošku čosi zacitovať, "Púšť uprostred mesta". Tú púšť alebo tú askézu, ktorú si spomínal, pán kolega, alebo tú striedmosť môžeš zažívať aj tu v Bratislave, aj vo veľkom meste. Len dnešný človek hnaný tým konzumizmom a zavalený tým hedonizmom tak jednoducho nemá tento priestor tuná, aby dokázal tak žiť ako tí púštni otcovia, ale to môžeš aj uprostred mesta. My...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja naozaj len krátko. Ja ďakujem Štefanovi za reakciu. Čo sa týka toho mandátu, samozrejme ja som to aj spomínal, nie je problém kandidovať aj do desiatich funkcií a dokonca byť zvolený. Ak si si zaiste všimol, že som hovoril o tom, že ľudia dokážu zvoliť kadejaké čudá. Problém je skôr podľa mňa ako vec charakteru a nejakej sebacitlivosti, že nebudem to svoje meno dávať stále ako do hry. Proste, že sa uskromním, že mám dosť. A samozrejme, ten rozmer askézy alebo striedmosti, ku ktorej, či chceme alebo nie, podľa mňa smerujeme, aj keď sa to podľa správania sa súčasnej civilizácie celkom tak nezdá. Toto je naozaj podľa mňa cesta, to je ideál a možno aj idealizmus. Alebo zaiste idealizmus, lebo nikto to nechce, nikto to nepočúva rád. No a že sa to dá aj uprostred mesta, to sa dá aj uprostred bohatstva, jako vytvoriť si oázu, vytvoriť si oázu nejakej takej vnútornej, nie, že prostoty, ale chudoby a potom neobťažovať celý svet svojou jedinečnosťou, svojím alfasamectvom a tým, že som obsadený a upchatý sám sebou, ako o tom hovorí Richard Rohr v mnohých svojich štúdiách. Každopádne, Štefan, ďakujem za reakciu.

  • Ďakujem pekne. Musím povedať, že som trošku zaskočený atmosférou, ktorá je v tejto sále teraz. Naozaj, ako som nepočítal s takýmto vývojom situácie, že predkladatelia v domnení, že riešia potrebnú a dôležitú vec, že sa to stretne s takou zvláštnou reakciou. Keďže sme si to odskúšali už pred mesiacom, keď sme na decembrovej schôdzi, hoci tento návrh zákona bol predložený ako bod programu na decembrovú schôdzu a zdalo sa nám aktuálne otvoriť tento problém pri novele zákona, rovnako novele zákona o platových pomerov ústavných činiteľov, keď vláda chcela zmrazovať platy, a vtedy som bol zaskočený ako negatívne, ako emotívne reagovali poslanci zo SMER-u. Ja si pamätám mená, pán Blanár, Bublavý, pán Baška a ďalší. Ale tak títo traja na B, začal som na B, tak skončím pri B. A dokonca som si všimol, že počas rokovania o tomto zákone, to bolo v skrátenom konaní, čiže hovorili sme o tom v prvom čítaní, hovorili sme o tom v druhom čítaní, tak tá taktika sa menila asi tak, že už v druhom čítaní reagoval na predkladateľov a veľmi emotívne iba pán poslanec a pán starosta Bublavý, ale pán Juraj Blanár pri ňom sedel a zásobil ho argumentmi do faktických poznámok. Čiže ako keby diktoval mu, čo má pán Bublavý povedať.

    Pochopil som to, že bolo to aj logické, pretože v okolí pána župana určite to voliči netušili, že pán župan má vyšší príjem z verejných zdrojov ako predseda vlády. A to nie je pozitívna informácia proste, lebo ja predpokladám, že nielen v Žilinskom VÚC, ale na celom Slovensku ľudia si vedia urobiť obraz, že kto viac pracuje pre blaho tejto krajiny a že určite v súťaži pán Blanár a pán Fico, že Fico viac pracuje. Teda jasné, že mohli by sme polemizovať my, opozícia, ale v SMER-e, myslím v SMER-e, keby som porovnával, kto zo SMER-u ako sa viac snaží, tak určite pán premiér sa viac snaží. A zdá sa mi, že to nie je veľmi spravodlivé, aby pán Blanár mal jeden a polkrát vyšší príjem z verejných zdrojov ako pán premiér.

    No, ale teraz je to úplne inak. Oni tušiac, že o čom bude reč, tak jednoducho zdúchli. Oni tu nie sú a oni vôbec nereagujú. A to ma naozaj dostalo. Totiž toto je ten najúčinnejší spôsob z ich strany. Ako kameň, keď hodíte do vody, padne, zavrie sa teda hladina a diskusia skončí. Ešte šťastie, že kolega Alojz Přidal už dal verejný prísľub, že neprestane a každý pol rok dovtedy, kým toto nebude. Čiže pridávam sa k nemu naozaj. Čiže pozrite, ja si myslím, čím skôr, tým lepšie aj pre pána Blanára, aj pre Roberta Fica a ďalších.

    Ja to len porovnám, ako je to nefér voči opozícii napríklad. Veď aj dnes pred hodinou, dvomi tu bola taká zaujímavá diskusia, dva dni vlastne, o návrhu skupiny poslancov zo SMER-u, desať alebo dvanásť poslancov predložilo novelu Občianskeho zákonníka, ktorým chceli riešiť problém úžery cez spotrebiteľské úvery alebo pôžičky od nebankoviek a cez exekúcie následné, keď tí ľudia nie sú schopní tie pôžičky splácať. A vlastne tí predkladatelia, za tých predkladateľov vystupoval iba pán Martvoň, myslím, ale opoziční poslanci sa tak snažili, ako upozorňovali, že ako by to mohlo byť lepšie, ako sa snažili im pomôcť a pomáhať. A to bolo pred chvíľkou. A tam sa mi zdalo, že teda naozaj nikto nemôže obviňovať opozíciu, že nemá dobrý úmysel, ako keď sme identifikovali spoločne problém, a že ho chceme aj spoločne riešiť.

    A tu teraz si myslím, že sa zhodneme, že to nie je fér, aby niekto dostával peniaze za nič. Alebo teda uvedomte si ten kontext, že minister Richter, minister Richter sa snaží urobiť poriadok s dávkami v hmotnej núdzi, aby nedostávali 61 eur bez práce ľudia, ktorí proste môžu pracovať a vyhýbajú sa práci, čiže aby 61 eur nedostávali bez práce. Ich minister. No a pre porovnanie, na druhej strane poslanci, ktorí tu teraz tri týždne sedia, starostovia, primátori, župani a riaditelia a ďalšie funkcie, oni proste za nič teda, lebo, keď sedia, tu sú poslanci, oni dokonca sú platení ako poslanci, aj keď sedia doma, ale oni popri tom dostávajú aj plný plat v tej samosprávnej funkcii z verejných zdrojov a zároveň aj plat poslanca. To nie je s kostolným poriadkom. Ja si myslím, že v ich prostredí, keď sa to ľudia dozvedia, že oni to ešte aj schvaľujú a že sú proti tomu, aby sme toto napravili, že im to odoženie voličov. To naozaj, veď to je do neba volajúca nespravodlivosť. Predstavte si, že starosta, ktorý tu sedí ako poslanec Národnej rady, z poslancov si určil svojho zástupcu v obci a ten zastupujúci starosta, ten, čo ho zastupuje, tým pádom má nárok na plat zastupujúceho starostu, ale nemá nárok na plat, hoci bol v nejakom inom zamestnaní. To znamená, on má nárok iba na jeden plat, ale jeho šéf má plat aj starostu, hoci to nerobí, keď tu sedí, a zároveň aj poslanca. Proste takéto anomálie, takéto nespravodlivosti.

    Opakujem, ja neporovnávam súkromnú sféru s verejnou sférou, lebo to nie je možné porovnávať. Ale my sa tu bavíme o verejných zdrojoch. Tu sú lovci funkcií vďaka tomu, že sú v nejakej strane a vďaka vernosti tej strane alebo predsedovi proste sú tak odškodňovaní. A najmä v čase, keď nie je dosť práce pre všetkých, ktorí chcú pracovať, keď mnohí ľudia nevedia ako vyžiť zo svojho nízkeho príjmu, tak je to do neba volajúca nespravodlivosť. To naozaj na začiatku nebolo. To ani vo sne nenapadlo predkladateľom, že keď je niekto poslanec Národnej rady, tak ešte popri tom bude brať ďalšie iné verejné príjmy. Veď to je taký konflikt záujmov ako hrom! Čiže je tu teraz záujem od predkladateľov, dajme to na poriadok. Ja viem, že kolega z opozície pán Matovič chce vymeniť platy prezidentovi s premiérom. To je jeho názor. Ale ja si myslím, súhlasím s ním, že premiér by si zaslúžil vyšší plat naozaj, lebo ako je to viac povinností, viac zodpovedností ako prezident. Prosím, ale mali by sme najprv začať s tým väčším problémom, a tým je kumulovanie funkcií poslancov Národnej rady s ďalšími verejnými funkciami, ktorí nerobia viac. Naopak, nerobia ani jedno, ani druhé, ani tretie poriadne, len hrabú. A vrhá to samozrejme veľmi zlé svetlo aj na nás ostatných. Ak sme to doteraz neriešili, lebo sme boli zamestnaní niečím iným alebo riešili sme iné problémy, dá sa to asi tým ospravedlniť. Ale teraz, keď už to vieme aj to chceme a dá sa to veľmi jednoducho riešiť, tak myslím si, že by sme to mali urobiť.

    Pozrite, veď čo si môže myslieť bežný človek a smrteľník, keď sa dozvie, že neznámy poslanec Národnej rady, ktorý teda sedí na viacerých stoličkách, dobre platených, má vyšší príjem, dokonca niekoľkonásobne, ako člen vlády, ako podpredseda vlády alebo ako predseda vlády? No jedno z vysvetlení mi napadá, že proste to nemôžu v normálnej strane tolerovať. Čiže tí, čo majú také tie viac platené mandáty, že asi odškodňujú potom tých, ktorí v tej strane nie sú tak dobre zaplatení, napríklad člen vlády alebo predseda vlády, nie? Inak si neviem predstaviť, ako môžu tolerovať v SMER-e, že poslanec Madej má o 100 000 eur vyšší príjem ako prezident Slovenskej republiky. Ako naozaj, ako to mať takého právnika, prosím vás, veď on patrí za šéfa Európskej komisie, a nie aby ste ho tu zašívali v Národnej rade, vy zo SMER-u.

    Keby to ono nemalo ďalšie súvislosti, keby to bolo tak, že nikto o tom nevie a že to je len váš problém, že vy si tak rozdeľujete vaše prostriedky, len ono sa to šíri ako rakovina. Veď každý deň môžete čítať palcové titulky, že, včera som zhodou okolností v SME videl na prvej strane: "Za uniformu berú dva platy a ako šikovne." Za scivilnenie pracovného miesta sa zrazu ten, čo bol lampasák, tak dostáva výsluhový dôchodok, lebo sú to väčšinou ľudia v rokoch, a zároveň dostáva plat za tú civilnú, vysokú civilnú funkciu. Príklad pani Eleonóra Kročianová. Od mája 2012 je šéfka Úradu na ochranu osobných údajov. Má plat 2600 eur. A keď sa novinári pýtali a koľko berie výsluhový dôchodok, tak neprezradila. Ale minimálne z toho usudzujem, že aj ona cíti, že to nie je s kostolným poriadkom. Proste, že za nič ako zrazu, len to, že to zákon umožňuje, že sme to nevyriešili, že takéto situácie nemôžu nastať, tak proste tí ľudia využívajú tú dieru v zákone.

    Ale to nie je len pani Kročianová. Veď ten problém výsluhových dôchodkov v Sociálnej poisťovni, tie tisíce policajtov a vojakov, že im nestačí výsluhový dôchodok z ich všeobec..., teda z ich osobitného dôchodkového systému, ale že chcú aj zo Sociálnej poisťovne, ktorá je hlboko deficitná. Miliarda eur tam chýba na terajšie dôchodky tento rok. A prečo by oni mali cítiť s touto krajinou, akože mali by sa uspokojiť so svojím výsluhovým dôchodkom, 600-, 800-eurovým, z toho ich policajného alebo vojenského, keď vidia, že tu sedia zákonodarcovia, ktorí sú pri moci?! Lebo naozaj ono to do dokonalosti dotiahli smeráci. Boli aj také prípady, aj v minulosti, ale tak, ako to je teraz, naozaj ja si nepamätám. Čiže čuduje sa niekto, že sudcovia nesúhlasia so zmrazovaním platov, keď ste im ich chceli zmrazovať? Alebo, že teda tí vojaci, policajti chcú mať aj niekoľko dôchodkov? Alebo majú výsluhový dôchodok a sú ďalej v štátnej správe napríklad tak, že sa scivilní ich miesto a dokonca ani nemusia vyjsť z tej kancelárie, ani nemusia opustiť tú stoličku. Sedia na tej istej stoličke a zrazu z večera na ráno majú dva príjmy z verejných zdrojov.

    Rok čo rok vždycky, keď sa schvaľuje štátny rozpočet, tak vláda sa chce zapáčiť voličom, tak prichádza s myšlienkou zmrazovať platy. Alojz Přidal už o tom hovoril, ako to prebiehalo aj tento rok. A vždycky tak populisticky. Ako ľuďom sa to, cítia, že toto sa ľuďom páči, že keď politici začnú od seba. Keď šetriť, tak oni. Ale je toto šetrenie? Ako naozaj začali od seba? Veď to by bolo šetrenie, keby SMER, dokonca môžete aj osvojiť si tento náš návrh a podať to sami, my budeme za to hlasovať, nebudeme si nárokovať ani autorské právo, pretože by to bolo v záujme nás všetkých. Lebo by sme naozaj prispeli aj k vylepšeniu lepšieho obrazu alebo obrazu tejto inštitúcie, že sa sem neusilujú ľudia dostať len preto, aby pomohli sebe.

    V súvislosti s novelou zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov sa otvorila aj diskusia o tom, že ako by mal vyzerať plat prezidenta a plat predsedu vlády. Je tu na programe tejto schôdze taký návrh. Ja sa prihováram za to, žeby sme to mohli urobiť pozmeňovacím návrhom pri tomto zákone, že pokojne, tak ako my sme sa usilovali ten náš zámer jeden plat stačí z verejných zdrojov presadiť do toho platu, do toho návrhu o zmrazovaní platov, tak myslím si, že by sme mohli tieto zaujímavé podnety vyriešiť teraz a urobiť viac poriadku pri odmeňovaní verejných funkcionárov.

    Keď som dával tento návrh ako pozmeňovací návrh k tomu vládnemu návrhu zákona, tak som sa pred tým trošku pohral s tou stránkou Národnej rady a polistoval som niektoré priznania, majetkové, ústavných činiteľov. Samozrejme, že som sa zameral len na tých, ktorí kumulujú viacero funkcií a vtedy som tu niektoré mená spomenul. Ak dovolíte, predsa len pre úplnosť, zdá sa mi, že teraz, keď rokujeme o zákone, ktorý my predkladáme, že by to tu viac patrilo ako pri iných bodoch programu, a preto by som chcel len preopakovať, že Robert Fico mal za minulý rok príjem z verejných zdrojov 40 a pol tisíca eur. Poslanec Národnej rady za tú istú stranu, primátor Hnúšte, pán poslanec Bagačka mal za to isté obdobie 54 tis. eur. Pán primátor Rožňavy pán poslanec Babič mal 53 a pol tisíca eur za minulý rok. Babič. Pán poslanec a starosta Častkoviec, pán poslanec Bublavý 53 a pol tisíca eur za minulý rok. Robert Fico 40 a pol. Popri obyvateľoch Častkoviec, aby vedeli, že ich starosta je niekto. Pán primátor Brezna, pán primátor a poslanec Národnej rady, pán Demian, 54 tisíc eur. Pán poslanec Fitz Peter, starosta zo Šenkvíc, 52,8 tisíca eur. Robert Fico 40 a pol. Pani poslankyňa Grečková Lea, zástupkyňa primátora v Spišskej Novej Vsi, poslankyňa Národnej rady, 59 tisíc. Robert Fico 40. Pani Mazúrová, poslankyňa Národnej rady a starostka Oravskej Lesnej, 47 a pol tisíca. Pán starosta Petro František, ten nemá vyšší príjem ako pán premiér, ale pán starosta Starej Bystrice, pán Podmanický Ján, poslanec Národnej rady, 61 tisíc.

    To musíte cítiť, páni poslanci, že to takto nemôže byť. Naozaj, vy sa o tom nebavíte medzi vami? Však to potom pán Podmanický by mal byť premiérom! Ľubomír Petrák, Hurbanová Nová Ves, starosta obce, poslanec Národnej rady, 51,6 tis. eur. Pani poslankyňa Vaľová, tú som už spomínal veľakrát, teraz ju nespomeniem. Ale spomeniem pána primátora Chomu, pán poslanec Národnej rady, 63 tisíc eur. Pán primátor Košíc, pán poslanec Národnej rady, pán Raši, 79. To vy pôjdete dole, pán Raši, keby ste boli premiérom, hlboko, hlboko dolu, to budete mať polovicu.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec Národnej rady, pán Baška, ktorý si myslí, že si zaslúži dva platy, to znamená aj ako župan, aj ako poslanec Národnej rady, má 65 tisíc eur za minulý rok. A teraz bude mať ešte viac, áno. To pán Fico pukne závisťou, lebo mne sa zdá, že to ako...

  • Reakcia z pléna.

  • No veď som to už hovoril, pán kolega, si tu nebol. No jedno z vysvetlení je, že títo, čo zarábajú viac, že musia odvádzať z toho proste, aby nemali viac ako premiér. Lebo keby to bolo, že také sú platy v Rakúsku alebo, ja neviem, vo Francúzsku, Taliansku, ale my žijeme v jednej krajine, teda spolu zatiaľ. A oni sú v jednej strane. A keď sú takéto anomálie v jednej strane, tak ako sa to dá racionálne vysvetliť? Nijako, to sa nedá vysvetliť. Ja si myslím, že vysvetliť sa to dá, ale to sa nedá obhájiť, pán kolega. To sa nedá obhájiť. A už nehovoriac o tom, že podpredseda vlády 31 tisíc eur. Prosím vás, veď týmito podpredsedami a ich príjmami vo vláde by sa mal zaoberať minister Richter, že čo ušetrí na tých dávkach v hmotnej núdzi. To znamená, ak príde na niekoho, kto si nezaslúži 61 eur bez práce, ušetrené peniaze navrhujem, aby rozdelili členom slovenskej vlády. Veď ako oni k tomu prídu, že sa tak zodierajú pre túto krajinu a že oni majú o polovicu nižšie príjmy z verejných zdrojov ako hociktorý neznámy poslanec za SMER, ktorý sa sem nedostal vlastným menom, on sa sem dostal vďaka Robertovi Ficovi, lebo tí ľudia krúžkovali Roberta Fica?! Naozaj. Čiže nesedí, že by som ja závidel niekomu úspech a funkcie. Veď si to môžete pozrieť. Výsledky volieb hovoria jasne, Robert Fico si zaslúžil 50 mandátov, ak nie viacej. Preto mi to nejde dokopy, ako to, že predseda vlády má 40-tisícový príjem z verejných zdrojov, a tí, ktorých dotiahol ako do parlamentu tak, že ako, že sú ako slepé kura pri zrne, proste. A nechytajú sa.

  • Vyslovené s pobavením.

  • Tá taktika, rozhodli sa, že nás budú ignorovať, dobre, pozrite, môžete, môžete nás ignorovať. Ale ja nemám také nápady ako Alojz Hlina, čiže nemám takú invenciu tvorivú ako to teda bližšie a rýchlejšie dostať medzi vašich voličov, ale minimálne tým spôsobom, ktorý spomenul aj pán poslanec Přidal, že jednoducho tento nápad je tak zaujímavý a tak ľahko pochopiteľný, že to nemôžeme pustiť. Proste navrhujem vám, osvojte si ho ako vy, ak by to neprešlo na tejto schôdzi, doplňte to, ten pozmeňovací návrh, o pána poslanca Matoviča, bol by to tým pádom iný návrh a môžeme to veľmi rýchlo schváliť.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kvasnička.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nemám nijakú potrebu vyviňovať a zachraňovať kolegov zo SMER-u, ale bolo by spravodlivé povedať, že napriek tomu, že ich tu je väčšina, teda nadpolovičná väčšina, že ani tam to proste nie je v tejto téme homogénne. Ja som s mnohými v kontakte, máme veľmi kamarátske vzťahy a ja si myslím, že nie všetci z tohoto prostredia zdieľajú ten ošiaľ zbierania mandátov a majú s tým veľmi vážny vnútorný problém. Neviem odhadnúť, či ich je väčšina, ale si myslím, že nedá sa, kolega Brocka, celkom paušálne ukázať len na jednu stranu. Naopak, sú tu aj viaceré iné, dokonca aj opozičné subjekty, ktoré, nehovorím, že v takom masovom meradle, ale tiež nie sú imúnni voči tej neresti, ako je zbieranie mandátov. Aspoň v tomto by som chcel, aby sme boli spravodliví. Naozaj mnohých kolegov, ktorí vedia, že tá jedna robota poslanecká je dosť vyčerpávajúca, ak sa robí na doraz a naplno, aspoň títo, aby zostali mimo týchto tieňov podozrenia.

    Ďakujem.

  • Tak je taká milá starostlivosť od pána kolegu Brocku o plat premiéra a o to, že je taký nízky. Ale povedal by som ti, že, vieš, tie niekoľko desaťtisícové, dvadsaťtisícové hodinky, ktorých má pán premiér niekoľko, tie si určite z platu nekupuje. Takže ten problém je úplne niekde inde.

  • Pán poslanec s reakciou, nech sa páči.

  • Samozrejme, ak sa moje vystúpenie niekoho dotklo a neprávom, tak sa ospravedlňujem. Ja si, teda nechcem študovať príjmy všetkých poslancov, ani ma to nezaujíma. Tieto som vybral len preto, lebo sa ich to výsostne dotýka. To nie sú podnikatelia, to nie sú úspešní ľudia, ktorí zarobili napríklad svojou hlavou ako niekto, no. Čiže to sú proste obyčajní verejní funkcionári. A keby ale pracovali, že teda si plnia svoje povinnosti tak, že si to zaslúžia. Ale tento mesiac budeme tri týždne, program na ďalšiu schôdzu je plánovaný na štyri týždne, minulý mesiac sme boli štyri týždne, no proste sa nedá sedieť na dvoch stoličkách plnohodnotne. A najmä, že veď oni majú svojich zástupcov, ale ktorým nedoprajú, aby mali tiež dva platy. Ich zástupca v obci podľa zákona má nárok iba na jeden plat, tak je ten zákon prísny voči ich zástupcom. Ale im tu nerobí problém ako brať dva platy. Ale, dobre, ja už som zistil teda, že už to neobhajujú, už je to neobhájiteľné, a teda aj z ich pozície, takže je teraz len na nás, aby sme pokračovali v tom vysvetľovaní tým, ktorých to ešte nezaujíma, lebo si myslia, že by to tak mohlo zostať.

    Ale keby sme sa tu stretávali s tým, že nevie vláda čo s peniazmi, keby sme mali prebytkový rozpočet aj v tých obciach a v samospráve, že nám to nechýba, ale, naopak, my na to nemáme. To je ako pri stole, keď je stôl prestretý pre desať ľudí a jeden by zjedol za piatich, tak štyria budú hladní. A to je náš prípad.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, asi chcete zaujať stanovisko? Či vystúpil ste v rozprave. A to bola len písomná? Tak ospravedlňujem sa, mi pani poslankyňa, pani podpredsedníčka ma neinformovala, že to bola len ústna rozprava. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Matovič a pán poslanec Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som pridal polienko, keďže poslanci vládnej strany, ktorá v parlamentnej demokracii tieto štyri roky rozhoduje, alebo inak povedané, drží pílku, nevenujú téme pozornosť, tak tiež považujem za dôležité to nejakým spôsobom prízvukovať, že naozaj ide o vážnu tému. Vážnu tému hlavne, ak si prečítate názov vašej politickej strany a zbadáte tam sociálna demokracia. A pozrite si slovník, možno vo vašom prípade cudzích slov, mi to pripadá, a snažiť sa pochopiť, čo vlastne sociálna demokracia znamená, a možno sa dopracujete aj k nejakému slovíčku cítenia, alebo sociálne cítenie. A potom, keď si prečítate znova ešte významový slovník, tak zistíte, že zrejme to je niečo, že súcítite s tými slabšími, s tými možno, ktorí sú nezamestnaní, možno s tými 385 000 nezamestnanými ľuďmi, ktorí na Slovensku nemajú žiadny príjem, alebo možno iba nejakú almužnu vo forme dávky v hmotnej núdzi.

    Ak by ste v skutočnosti sa snažili pochopiť a stáli si za tým, čo máte vo vašom vlastnom názve, a boli uveriteľnými a reálnymi sociálnymi demokratmi, prví by ste prišli s tým a ani náznakom by na Slovensku neplatil súčasný stav, kedy jeden človek môže poberať za jeden život alebo za jeden pracovný deň viacero platov, ako keby že bol v práci viacero pracovných dní. Sami viete, že máte medzi sebou rekordmana, je to člen vašej strany. Myslím, že je to primátor Púchova, ktorý, bol v médiách tento prípad celkom slušne preberaný, 8 funkcií, 8 platov, dokopy to vychádzalo niečo na staré koruny okolo tuším 400 000 korún mesačne, chvalabohu, pánboh zaplať. Je toto fér, sa ale pýtam, voči tým ľuďom, ktorým dávate 60 eur mesačne dávku v hmotnej núdzi?! A tým, ktorí majú náhodou doma nejakú starú škodovečku, alebo bývajú vo svojom vlastnom dome, tak im poviete, keď si predáš ten dom, keď predáš škodovečku, až potom budeš mať nárok na tých 60 eur?! Je toto v súlade so sociálnym cítením? Je vari toto prejav sociálnej demokracie, páni a dámy zo SMER-u? Pevne verím, ak odložíte politické tričko a politické vnímanie sveta okolo seba, tak si poviete, že to je choré.

    A ono to aj naozaj choré je. Jednoducho dopriať svojim vlastným 10-,15 000 eur mesačne a chudákov skrz 60 eur perovať a ešte tu potom poslať svojho tuším predsedu, či čo to je, riaditeľa Sociálnej poisťovne, aby sa tu navážal do ľudí, o ktorých nikto ani len nezakopne, ktorým nikto prácu ani len neponúkne, aby ich všetkých hádzal do jedného vreca a nazýval ich kriminálnikmi, tak to je choré a nemá to absolútne nič so sociálnym cítením, ktoré ľuďom len predstierate.

    To, že na Slovensku je takéto niečo možné, je práve preto, lebo ľudia sú, bohužiaľ, na Slovensku neinformovaní. Aj voliči v čase volieb raz za štyri roky prídu, prídu oblbnutí médiami, prídu oblbnutí vašimi bilbordmi, megabordmi, ktoré si za 23 mil. eur samozrejme ľahko kúpite. Prídu oblbnutí gulášom a krásnymi letáčikmi v schránkach. Prídu oblbnutí pánom, ktorý sa hanbí za svoju vlastnú tvár, aj tú si dá vyretušovať. Prídu oblbnutí heslami o sľubovaní istôt, sociálnych istôt, ale v skutočnosti to, čo od vás dostanú, je hrubé opovrhovanie. Lebo ja to nedokážem inak nazvať, keď medzi sebou vo vlastných radoch tu v parlamentných laviciach skrývate ľudí, ktorí poberajú dva plné platy, a tvárite sa, že oni tieto dva plné úväzky dokážu naozaj v jeden deň a v jednu chvíľu zastávať.

    Kolegyňa Vaľová tu teraz nie je, zrejme vykonáva to druhé "ja" momentálne, ktoré má niekde v Humennom. Ale ja sa pýtam, ako je možné, že niekto môže byť zároveň zodpovedným a plnohodnotným primátorom v meste Humenné, keď si dobre pamätám nejakých, alebo keď sa nemýlim, 450 km ďaleko a zároveň plnohodnotným poslancom Národnej rady, zodpovedným a plnohodnotným poslancom Národnej rady?! Dobre, možno si ešte popri tom viem predstaviť byť na pozícii poslanca vyššieho územného celku, zároveň možno byť nejakým poslancom mestského zastupiteľstva, obecného. Dobre, zasadá raz do mesiaca, niekedy raz za kvartál na pár hodín, to sa dá. Ale byť primátorom 450 km ďaleko a zároveň byť poslancom Národnej rady je nonsens! A vy to veľmi dobre viete. Ale tým, že naďalej platí na Slovensku zvrátený stav, ktorý aj vy ste pomohli zaviesť, že jeden človek môže mať plat z viacerých verejných funkcií, tak iba podporujete chúťky takýchto ľudí. Ja si osobne myslím, ak by pani kolegyňa Vaľová napríklad v tomto prípade, keď už som si ju zobral, dámu, do úst, ak by nemala možnosť mať druhý plat, tak ani o ten post primátorky Humenného nebude mať záujem. Okej, možno by mala, ak by mala nejaké bočné príjmy z tejto pozície, ale ja predpokladám teda, že bočné príjmy z tejto pozície nemá, ani bočné úmysly. A preto si myslím, že by bolo veľmi dobré, aby sme takýto návrh podporili a konečne urobili, zadosťučinili v prvom rade spravodlivosti.

    To, čo píšu predkladatelia, že ušetrí verejný rozpočet nejakých 2,5 mil. eur, áno, aj to je peniaz, ale z pohľadu verejných financií sami vieme, že to je kvapka v mori. Omnoho dôležitejšie je zadosťučiniť spravodlivosti a byť schopný sa pozrieť tým 400 000 ľuďom, ktorí nevedia, z čoho budú zajtra žiť, rovno do očí.

    Možno by som tiež pochopil, ak by tento zákon trebárs neplatil a ak by politická vôľa vo vašom klube zase sa opätovne akosi nenašla, že by všetci tí z vás, ktorí vykonávate viacej verejných funkcií, dali verejný prísľub a na jeden účet tento svoj druhý plat napríklad posielali. Viem, že je vo zvyku, že niektorí z vás povedia, že však ten druhý plat nepoberám, tak to svojho času vyhlasoval aj váš podpredseda SMER-u Maňka v Banskej Bystrici. A vieme, ako to ľudia vyhodnotili. Ja som presvedčený o tom, že prečo Kotleba vyhral nad Maňkom v Banskej Bystrici, bolo práve aj toto pohŕdanie ľuďmi. Oni si ho zvolili preto, aby bol na plný úväzok šéfom VÚC v Banskej Bystrici a nie aby s jedným zadkom sedel aj v Bruseli, aj v Banskej Bystrici a popri tom ešte robil podpredsedu vládnej strany. Aj toto vám zrátali Bystričania, alebo ľudia z Banskobystrického kraja. Čiže pomohlo by to aj samým vám, ak by ste takýto návrh zákona podporili.

    Je pravda, že nedokážem sa asi zhodnúť s tým názorom, ktorý predkladatelia tlmočili, aj teraz tuná v rozprave, aj v tom návrhu majú, že by chceli zakázať príjem každého poslanca, aj de facto, keď som to dobre pochopil, aj z akéhokoľvek zamestnaneckého vzťahu. Ja si práve myslím, že všetkým poslancom Národnej rady, či tým, ktorí teraz tu sú, alebo tým, ktorí v minulosti tu boli a v budúcnosti budú, že by veľmi pomohlo, aby mali aj príjem trochu iný ako iba ten z verejných zdrojov. Že by veľmi pomohlo každému z nás, aby takýmto spôsobom vlastne mal styk s realitou. Som presvedčený o tom, že každému z nás by pomohlo, ak by niekto bol zamestnaný, niekto mohol normálne podnikať a nemusel prepisovať podiel, alebo teda konateľstvo v svojej eseročke na manželku, tetu, strýka alebo niekoho iného, a takýmto formálnym spôsobom len napĺňať literu zákona. A myslím si, že veľmi by pomohlo Národnej rade a kvalite práce nás všetkých samých, ak práve by sme tým, že by sme mali umožnený aj iný príjem, mali naďalej styk s realitou a vedeli, o čom je vlastne skutočný život. Lebo vidím to a doslova by som to už nazval diagnózou na niektorých z nás, ktorí, niektorí už ťahajú tretie desaťročie prítomnosťou v tejto sále, že ten styk s realitou absolútne stratili. Takže v tejto veci sa s navrhovateľmi nezhodujem a teda nesúhlasím, že keď navrhujú, že aby poslanec nemohol mať žiadny príjem zo zamestnaneckej alebo teda podnikateľskej činnosti. Ja by som práveže tu poslancov nabádal k tomu, aby ten príjem nejaký iný mali, lebo by to znamenalo, že aj vykonávajú nejakú inú reálnu činnosť, či teda na trhu, a teda nemyslím tým príjem zo zamestnaneckého pomeru v nejakej štátnej správe. Myslím teda byť zamestnaný, či už ako lekár, či ako právnik, možno niekto pri páse z nás, ale možno niekto, aj kolegyňa Vaľová možno by robila na živnosť tú vešticu v Humennom, ale každopádne by jej to pomohlo, lebo by bola v styku s realitou. Možno tak by jej tí ľudia povedali, že nie je správne, dievča zlaté, keď máš dva platy. A takto by sa dozvedela to, čo si ľudia v skutočnosti o takýchto situáciách myslia.

    Čiže ja osobne tento návrh zákona určite podporujem, aj keď teda nesúhlasím s tou časťou, ktorú tam predkladatelia majú ohľadne dvoch alebo teda príjmu zo zamestnaneckého pomeru poslanca, ale to mi nevadí, lebo si myslím, že všetko sa dá opraviť v druhom čítaní.

    Tiež si myslím, ako kolega Brocka, že raz ten čas príde. A pevne verím, že aj v tejto situácii raz dospejeme k názoru, že sme sa hlboko mýlili, keď 20 rokov sme uchovávali zvrátený stav. Tak isto ako pri imunite poslancov: nepatrila nám a dnes nám nechýba. Takisto nikomu z nás nepatrí druhý plat z verejných zdrojov. Ak to schválime, tak sami budeme vidieť, že to vnímaniu samotnej Národnej rady alebo poslaneckej práci veľmi pomôže medzi ľuďmi. Ako inak, alebo čo by ste si mysleli vy, ak by sme sa dnes vymenili s ľuďmi a sedeli by sme na ich stoličkách, ak my by sme boli tí, ktorí otŕčame ruku a prosíme o to, aby nám štát dal aspoň tých 60 eur, dávku v hmotnej núdzi, a na druhej strane by sme videli tých snobov, ktorí sú niekde v parlamente v slonovinovej veži, ktorí si dovolia, sami sebe nadelia plat väčší ako premiér, väčší ako prezident? Je to choré a, prosím vás, zmeňme to.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Súhlasím s vami, pán kolega, že vážnejší dôvod na zmenu zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov je to, že poberať viacero platov z verejných zdrojov je nemorálne, ako prínos vo verejných financiách, že tým ušetríme 2,5 tisíca eur

  • Pozn. red.: správne má byť - "2,5 mil. eur".

  • . Čiže áno, súhlasím s vami. Hlavný dôvod bol ten, že to nepovažujeme za správne, spravodlivé, morálne, etické, ten dopad na verejné financie je až na druhom mieste. Teraz je prvé čítanie, čiže pozmeňujúce návrhy nemôžeme ani my dávať, lebo už nejaký treba dať práve preto, že bolo posunuté rokovanie o tomto bode na neskôr.

    Ale poviem vám, prečo sme do toho zahrnuli aj príjem zo zamestnaneckej funkcie. Totiž tu v sále sú poslanci Národnej rady, ktorí sú aj v iných pozíciách, nielen starostovia, primátori a župani. Napríklad pán Muňko, riaditeľ Sociálnej poisťovne, ste ho spomínali. Alebo riaditelia nemocníc, neviem, jeden, dvaja, traja, štyria, oni sú riaditelia nemocníc až po tom, ako sa stali poslancami Národnej rady. To znamená, oni nie z milosti a vôle voličov, že voliči v Nitre rozhodli, že pán poslanec Valocký bude riaditeľ ich nemocnice, alebo, nechcem menovať ďalších. Proste stal sa riaditeľom, už keď sa dostali k moci. No a chcel som postihnúť aj takéto prípady. Čiže nielen primátor, starosta, župan, ale aj takéto volené funkcie.

    Zákon dnes pamätá na to, že lekári, učitelia. Samozrejme, lekári, je potrebné, aby si udržiavali prax. To znamená, aj ústava pripúšťa, že môžu mať nejaký úväzok, aby o tú prax neprišli. Ale my sme mali skôr na mysli funkcie, ktoré sú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Ďakujem, kolega Brocka, že ste mi objasnili váš prístup k veci. Samozrejme s tým súhlasím, preto som hovoril, že si myslím, že by sme mali nabádať práveže a vytvoriť podmienky, aby poslanci mohli byť zamestnaní v súkromnej sfére, nie vo verejnej, nie teda byť ako riaditeľom Sociálnej poisťovne, de facto menovaným, alebo riaditeľom nemocnice, jeden, druhý poslanec, myslím si, že v tejto Národnej rade možno aj viacerí. Samozrejme, že to je de facto jak kebyže nominant politický, čiže takéto som nemyslel. Ale byť zamestnaný v súkromnej sfére, každému z nás by pomohlo, lebo by sme presne vedeli, čo trápi zamestnanca, čo trápi podnikateľa, a myslím si, že posunulo by to kvalitu návrhov, ktoré sa tuná predkladajú. Čiže tlačiť zase na pílu v tom, že zase, jak sa hovorí, že so špinavou vodou vyliať aj dieťa, by asi nebolo v tomto prípade dobré. Práve si myslím, že je naozaj veľmi účelné, aby poslanci mali styk s realitou, aby boli zamestnaní v súkromnej sfére, podotýkam, práve preto, aby poznali problémy, dokázali ich identifikovať, navrhovali riešenia a potom následne tuná v Národnej rade tieto riešenia presadzovali. Len mi tam trošku pripadalo v tých vystúpeniach vašich také, akoby že možno trošku závisť už potom s tým, že tuším Madej, alebo čo, či si zarobí. Keď si zarobí ako právnik, keď si zarobí naozaj reálne vlastnou hlavou a nie tou povestnou vlastnou hlavou, nech ich má. Keď je šikovný, nech si zarobí, či podniká alebo je zamestnaný, nech si zarobí. Ale nech to nie sú peniaze z verejných zdrojov, na ktoré sa skladajú daňoví poplatníci.

  • Pán poslanec Brocka, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Budem pokračovať tam, kde som prestal pri faktickej poznámke. Pán poslanec Matovič, príklad o pánovi Madejovi bol mojím kolegom Přidalom použitý, že keď toto schválime, túto novelu zákona o platových pomeroch, že by sme mali ísť aj ďalej, a vtedy hovoril o advokátoch a spomenul tu niektoré prípady a ten najvypuklejší, pán poslanec Madej. Ale my sa nezaoberáme advokátmi. To znamená, keď tento zákon prejde, pán Madej bude môcť svojou hlavou zarábať ďalšie ťažké milióny a bude mať teda príjem vyšší ako pán prezident a premiér, my mu nezabránime v tom. To možno súvisí s inými vecami, to ani nemusíme novelizovať zákony. Čiže tento zákon rieši problém iba kumulovania verejných funkcií volených, prípadne verejných funkcií, ako tí nominanti SMER-u alebo riaditelia štátnych úradov, keď je to evidentné, že to nie sú súkromné zdroje, to sú verejné zdroje a že sa nedá vykonávať plnohodnotne viacero takých dôležitých funkcií.

    Ono to je problém etický, morálny práve preto, že tí ľudia nepracujú, ale dostávajú peniaze, odmenu, ako keby plnohodnotne pracovali. Iný príklad je, teraz trošku si prihrejem polievku, spomeniem príklad Pavla Hrušovského. Pavol Hrušovský oznámil, že tu teraz mesiac alebo koľko do volieb nebude, a teda, keďže tu nebude sedieť, tak si myslí, že nebolo by fér, aby dostával, aby dostal plat poslanca, keď tu nebude. Keď nebude pracovať. A to si myslím, že to je cesta správnym smerom.

  • Reakcia z pléna.

  • To som nechcel povedať, to je správna cesta. Takto. Proste, keď tu nesedí, keď nepracuje, tak, tak nemá nárok, áno, a tak by sme sa mali správať aj my ostatní. A najmä v tom v kontexte s tým, že vláda ide kontrolovať ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi, a chce teda tých 61 eur od nich, alebo dostať, alebo keď zistí, že si to nezaslúžia, alebo keď napracujú, že to nedostanú. No tak mali by byť zo SMER-u konzistentní, keď chcú robiť poriadok v sociálnej sfére, mali by začať v prvom rade od seba. Toto je príklad, kedy by to bolo určite ocenené nielen opozíciou, ale aj verejnosťou.

    Ešte spomeniem jeden dôvod, prečo to napríklad je aj s tým riaditeľom Sociálnej poisťovne, že je aj poslanec, aj riaditeľ a... No zákon o platových pomeroch sa prijímal v SNR v roku ´92. Ale Sociálna poisťovňa vznikla až v deväťdesiatom piatom. To znamená, tí predkladatelia ešte netušili, aké funkcie tu budeme mať a úrady. To je prípad aj reformy verejnej správy a následne županov. No jednoducho sú také medzery v zákone nielen o platových pomeroch, ale aj zákone o, ústavnom zákone o konflikte záujmov, a predkladatelia sa rozhodli, že pomôžu vládnemu SMER-u aspoň zmenšiť ten problém a prípadne aj ušetriť nejaké prostriedky, ktoré vám chýbajú. Veď 2,5 mil. eur, to zase nie je malá suma, To by ste pomohli mnohým rodinám, ktoré sú v núdzi a ktoré potrebujú pomoc, a pán minister teraz nemá.

    Ďakujem za vašu pozornosť, aj za podporu tohoto návrhu. Jeden pozmeňovací návrh, keď prejde tento návrh do druhého čítania, musíme dať, pretože my sme navrhli účinnosť zákona od, myslím, od 1. marca, ale tým, že sa posunulo rokovanie o dva mesiace o tomto bode programu, tak budeme musieť zmeniť aj účinnosť zákona, ale to je to najmenej.

    Ďakujem za podporu tohoto návrhu a už nevystúpim v záverečnom slove.

  • Na vystúpenie pána poslanca, pána predkladateľa nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ už avizoval, že nebude zaujímať stanovisko.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 787. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 765.

    Dávam slovo poslancovi Jánovi Hudackému, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 787.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona rieši problém legalizácie poskytovania ubytovania v súkromí v rámci rozvoja turistického ruchu. Čiže ono sa na prvý pohľad zdá, že je to klasická nejaká len malá novela zákona o dani z príjmov, ale ja si myslím, že s ďalekosiahlymi dôsledkami, teda pozitívnymi pre rozvoj cestovného ruchu na Slovensku.

    Štáty, v ktorých sa turistický ruch stal významným zdrojom príjmov, a to môžeme vnímať predovšetkým okolo nás, ako je Rakúsko, ale už aj Česko, Poľsko, sa spravidla postavili k podpore jeho rozvoja veľkoryso. Pre podnikateľov, ktorí poskytujú služby v cestovnom ruchu, vytvorili pravidlá, ktoré sa im oplatí dodržiavať. Plné daňové zaťaženie obvykle znášajú tí, pre ktorých je podnikanie v tomto sektore hlavným zdrojom ich príjmov. Voči ľuďom, ktorí iba poskytujú služby ubytovania v súkromí, predovšetkým v rodinných domoch a bytoch, avšak spravidla je hlavný zdroj ich obživy iný, bývajú štáty s vyspelým turistickým ruchom prísnejšie alebo prísne, ale nie úzkostlivé. Ide im o to, aby mali presnú evidenciu aj o takýchto službách, predovšetkým aby vedeli, koľko turistov sa takto ubytuje a zároveň, aby im poskytovatelia týchto služieb plnili povinnosti, aby si poskytovatelia týchto služieb plnili povinnosti voči obciam a mestám, v ktorých tieto služby poskytujú. Ak si toto takíto obyvatelia splnia, tak ich potom turisticky vyspelé štáty za presne určených podmienok už nezaťažujú daňou z príjmov v takom rozsahu ako bežných podnikateľov. Robia to preto, lebo sú si vedomé, že ak by pristupovali k takýmto službám rovnako ako k štandardnému podnikaniu, budú poskytovatelia takýchto služieb obchádzať stanovené povinnosti. Nielenže nebudú platiť dane, ale štát nebude mať ani, ani len základnú evidenciu o tom, v akom rozsahu sa vôbec takéto služby v týchto krajinách poskytujú.

    U nás na Slovensku sa takýto nástroj podpory turistického ruchu zatiaľ neuplatnil. Aj preto na Slovensku poskytuje takéto služby načierno veľké množstvo ľudí a vedia, vieme potom v podstate o tom všetci, hlavne vy, ktorí bývate v obciach alebo v mestách, ktoré sú v podstate v určitých turistických centrách alebo blízko turistických centier, takže skutočne je množstvo ľudí, ktorí síce poskytujú takéto ubytovanie v súkromí načierno a neplatia ani daň z príjmov, ani poplatky, miestne poplatky mestám a obciam a nemáme v podstate o nich žiadne informácie v rámci nejakej základnej evidencie. Za túto činnosť títo ľudia, ako som už spomínal, neplatia dane ani štátu, ani obciam tie miestne dane. Aj keď riskujú trestné stíhanie, vedia, že je veľmi nepravdepodobné, aby im orgány činné v trestnom konaní protiprávne konanie preukázali. Štát i obce takto prichádzajú o značné finančné zdroje a na druhej strane občania, ktorí si takto "privyrábajú", zas riskujú trestnoprávnu sankciu.

    Predložená novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov navrhuje zaviesť pre takéto presne vymedzené prípady oslobodenie od dane z príjmu ako nástroj pre podporu cestovného ruchu a zároveň i ako zavedenie presných pravidiel pre ubytovanie v súkromí. Oslobodenie od dane z príjmov navrhujeme len pre fyzické osoby, ktoré poskytujú ubytovanie v súkromí podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 277, avšak iba v takých prípadoch, ak prevádzkovateľ poskytuje služby na najviac piatich stálych lôžkach. Zhodou okolností takýto presný nastroj na podporu cestovného ruchu mali aj v Rakúsku, takisto limitované, limitovaný na päť lôžok v súkromí. Zároveň sa stanovuje povinnosť, aby prevádzkovateľ prihlásil ubytované osoby do štatistickej evidencie a odviedol za ne obci alebo mestu miestnu daň.

    Návrh zákona bude mať dopad na verejné rozpočty, sme však presvedčení, že ich celková bilancia bude vysoko pozitívna. Občanom, ktorí prihlásili v danej kategórii svoje ubytovacie kapacity a priznali príjem z ubytovania v nich, sa prijatím zákona odpustí daň z príjmu. Keďže sa podľa odhadov drvivá väčšina takýchto služieb poskytuje načierno, preto tieto aktivity občanov nepredstavujú pre verejné rozpočty žiaden príjem. Od odpustenia dane z príjmov očakávame legalizáciu týchto činností, ktorá prinesie prostriedky do miestnych rozpočtov, a pre občanov, ktorí zistia, že takto dokážu uživiť seba i svoje rodiny, bude tento stav zdrojom pre ich podporu v ich rozhodovaní, aby zvýšili ubytovacie kapacity a tak prešli do normálneho režimu podnikania v rámci turistického ruchu.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vzhľadom na posunutie prerokovania tohto návrhu zákona z decembra minulého roku, navrhujeme aj posunutie jeho účinnosti až od 1. mája 2014, pričom pôvodne tá, ten návrh účinnosti tohto zákona bol 1. február 2014, čo už samozrejme nie je aktuálne.

    Vážení kolegovia, na záver mi dovoľte požiadať vás, vás o podporu tohto návrhu zákona, ktorý môže významným spôsobom pomôcť k rozvoju cestovného ruchu na Slovensku a predovšetkým aj zamestnanosti na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Poprosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Ivanovi Švejnovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky podľa § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto schôdze. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, uvedenej v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Jeho osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovených návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní, po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 765 z 8. novembra 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali tieto výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsiatich dvoch dní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, veľmi krátko chcem vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Veľakrát, keď prijímame návrhy zákona v tejto snemovni, aj v minulosti, aj dnes, tak poslanci alebo vláda Slovenskej republiky sa snaží vymyslieť nejaký nový zákon, ktorý u nás nikde nie je, ani v okolitých krajinách, veľakrát sa prijme návrh zákona, ktorý potom v praxi nefunguje. Prečo to hovorím? Predkladateľ kolega pán Hudacký spomenul, že takýto návrh zákona platí v susednom Rakúsku. Dámy a páni, má niekto z nás hádam pochybnosti o tom, že cestovný ruch v Rakúsku funguje? Funguje už dlhodobo, rozvíja sa dlhodobo. A neviem povedať percento, aké tvorí HDP, ale určite veľké percento obyvateľov Rakúska sa uživí na cestovnom ruchu. A takýto návrh zákona, že ten, kto má na prenocovaní päť postelí vo svojom súkromí, neplatí daň z príjmu, tam funguje. Prečo by to nemalo fungovať u nás?

    Dámy a páni, takíto ľudia, ktorí prenajímajú do tých päť postelí, existujú aj u nás, ale dnes, ak by to robili legálne oficiálne, platia nielen miestnu daň, ale zároveň by museli platiť aj daň z príjmu. Prečo by sme nemohli takýmto návrhom zákona týmto ľuďom umožniť, aby ak majú tých päť postelí na prenocovanie, aby neplatili daň z príjmu, a keď to priznajú, tak budú platiť miestnu daň? Títo ľudia, veľakrát celé rodiny časom zistia, že to funguje a nebudú mať len päť postelí, budú mať menší penzión, kde prenocujú viacej ľudí, a takto časom môžu zamestnať nielen seba, ale aj svojich blízkych a známych. Tak som to videl pri svojich cestách do Rakúska, som presvedčený, že takto by to mohlo fungovať aj na Slovensku.

    Preto by som vás veľmi chcel poprosiť, aby to, čo funguje v susednej krajine, kde je cestovný ruch ťahúňom HDP, aby to, takýto návrh zákona ste podporili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Huba, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som podporiť tento návrh zákona nielen preto, lebo sľubuje zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu väčším odvodom daní. A nielen preto, že sľubuje legalizáciu tejto aktivity v oblasti služieb, konkrétne v oblasti cestovného ruchu. A nielen preto, že sľubuje zvýšiť aj legálnu zamestnanosť v čase vysokej nezamestnanosti najmä na slovenskom vidieku. Ale preto, lebo v prípade prijatia a realizácie tohto návrhu zákona vidím čosi ako alternatívu voči tej preferencii veľkopodnikateľov, ak to mám tak povedať, v cestovnom ruchu a voči podpore vzniku veľkoobjemových zariadení cestovného ruchu neraz na území národných parkov a iných chránených územiach a neraz v kontraste s miestnou prírodou a krajinným rázom. Takže z týchto vyššie spomenutých dôvodov vítam tento návrh zákona a rád budem zaň hlasovať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec nechce reagovať. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči.

    Páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále.

    Budete mať dlhšie? Dobre. Takže vyhlasujem krátku prestávku do 17.01.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Poprosím pani poslankyňu Annu Vittekovú, aby uviedla v prvom čítaní hlasovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, je to tlač 850.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 850.

  • Pán predseda, v rozprave k poslaneckému návrhu zákona vystúpili ôsmi poslanci. Pán poslanec Kadúc podal návrh vrátiť predmetný návrh zákona na dopracovanie. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 52 za, 76 proti, 5 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Teraz dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 99 bolo za, 38 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz dajte, pán predseda, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 135 za, 3 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Gibalová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Hrnčiara, Bugára a Sólymosa na vydanie zákona č. 552 o výkone práce vo verejnom záujme, je to tlač 770.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Bélu Bugára a Lászlóa Sólymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, tlač 770.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 60 za, 1 proti, 78 sa zdržalo.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec Švejna uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Brocku, Figeľa, Přidala a Kvasničku na vydanie zákona č. 120 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. je to tlač 786.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Jána Figeľa, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 786.

  • Ivan Švejna, poslanec NR SR

    Odporúčam, aby Národná rada podľa rokovacieho poriadku sa zhodla na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať o tomto mojom návrhu.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 50 za, 8 proti, 79 sa zdržalo.

    Ani tento návrh nezískal podporu a nebudeme o ňom ďalej rokovať.

    Tým sme odhlasovali všetky prerokované body.

    Pán poslanec, máte nejaké špeciálne želanie? Ešte nebola ukončená. Nebolo ukončené rokovanie o tomto bode.

    Pán poslanec Viskupič, procedurálny návrh?

  • Ďakujem, vážený pán predseda. Dovoľujem si dať procedurálny návrh, aby sme zvolali váš poradný orgán, grémium, na základe žiadosti troch poslaneckých klubov Obyčajných ľudí - nezávislých osobností, SDKÚ a MOST-HÍD. Odôvodňujem zvolanie grémia vzhľadom na stretnutie, ktoré ste nám umožnili, za čo vám ďakujeme, s kancelárom Národnej rady ohľadom nových pravidiel pohybu verejnosti a novinárov po priestoroch parlamentu. Chceme ukázať dobrú vôľu a uzavrieť alebo informovať o možnom ďalšom postupe v tejto téme.

    Ďakujem.

  • Máte návrh? Teraz? Alebo hneď? Dobre. Môžme pokračovať v rokovaní? Dobre. Takže zvolávam grémium a budeme pokračovať. Ale najprv krátka prestávka, 5-minútová, a potom budeme pokračovať v prerušenej rozprave. A zvolávam o päť minút poslanecké grémium.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať.

    Pán predkladateľ Hudacký, nech sa páči, záverečné slovo.

    A poprosím aj pána spravodajcu, aby zaujal svoje miesto.

    Nech sa páči, pán predkladateľ.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, dámy a páni, pokúsim sa teraz trošku tak polopatisticky pretransformovať ten zákon do praktických dopadov. Tak ako sme to vnímali, keď sme v podstate tento zákon pripravovali, aby sme zmenili možno pohľad na rozvoj cestovného ruchu na Slovensku.

    Ja chcem alebo teda začnem zákonom o podpo..., podpore cestného ruchu, pardon, ktorý bol pripravený za našej vlády na ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a ktorý významným spôsobom priniesol rozvoj cestovného ruchu predovšetkým v oblastiach, regiónoch, kde tento cestovný ruch má veľký predpoklad pre svoj rozvoj, a ktorým sme sa snažili motivovať všetkých aktérov, či už sú to podnikatelia malí, strední, veľkí v oblasti cestovného ruchu, ale aj zástupcovia miest, obcí, ale aj iné inštitúcie, ktoré nejakým spôsobom sú napojené na rozvoj cestovného ruchu. Podarilo sa nám vytvoriť oblastné združenia a teda následne aj krajské združenia, ktoré začali spolupracovať, ktoré vytvárali určitú harmóniu. Snažili sa v podstate o synergické efekty s tým, že sa budú spájať, že budú vytvárať konkrétne balíky služieb a na základe týchto predpokladov tzv. destinačného manažmentu budú vedieť ďaleko viac rozvíjať tie svoje aktivity, samozrejme lepšie ich propagovať a dotiahnuť do konkrétnych regiónov ďalšie skupiny turistov, klientov pre poskytovanie svojich služieb. Myslím si, že sa nám to do značnej miery podarilo a mnoho z týchto oblastných organizácií boli schopné naplniť aj tie podmienky, teda 50 000 prenocovaní tak, že vlastne ich môžu legalizovať a na tomto základe môžu získať zo strany štátu rovnaký objem peňazí, ako zaplatia vo forme miestnych daní obciam a mestám.

    My sme teda aj v súvislosti s týmto návrhom zákona chceli pokračovať a zobrali sme si do úvahy ďalšiu takúto cieľovú skupinu fyzických osôb alebo teda obyvateľov, ktorí poskytujú takéto ubytovanie v súkromí a ktorí jednak naplatia daň príjmu za to ubytovanie, ale na druhej strane robia to samozrejme načierno. Na druhej strane nie sú evidovaní, nie sú registrovaní a neplatia dokonca ani len tie miestne poplatky obciam a mestám, ktoré by ako-tak mohli potom rozvíjať povedzme nejakú miestnu infraštruktúru pre ich rozvoj, pre rozvoj cestovného ruchu povedzme v rámci konkrétnej lokality alebo nejakého mikroregiónu. Tento návrh zákona skutočne má za úlohu motivovať túto skupinu obyvateľov, ktorí povedzme v podhorských oblastiach alebo v oblastiach, kde je cestovný ruch atraktívny, kde síce máme bohaté prírodné klenoty, kde máme dobré podmienky pre rozvoj cestovného ruchu, ale tie služby ďaleko pokrivkávajú za vlastne, za týmto hodnotami, o ktorých hovoríme.

    Aj v tejto súvislosti sme pripravili tento návrh zákona, kde na jednej strane síce sa snažíme alebo chceme a navrhujeme, aby sme odpustili týmto osobám, týmto povedzme domácnostiam, daň z príjmu. Na druhej strane chceme, aby sme ich mohli zaevidovať, aby sme ich dostali do určitých databáz, ktoré neslúžia len pre nejakú štatistiku zo strany štátu alebo miestnej samosprávy alebo regionálnej samosprávy, ale aby sa takéto údaje potom mohli využívať pri stanovovaní určitých koncepcií rozvoja cestovného ruchu, aby sa takéto údaje mohli používať pri rôznych štátnych stratégiách v prípade, ak sa robia povedzme nejaké takéto prierezové zákony v súvislosti s rozvojom cestovného ruchu. Na druhej strane ak budeme schopní legalizovať takúto formu služieb pre určitú cieľovú skupinu klientov, turistov, môžu takéto osoby, takéto domácnosti propagovať tie svoje služby prostredníctvom cestovných kancelárií. Môžu v podstate ich legálne rozširovať do okolia a týmto vlastne vytvoriť takú škálu, respektíve širšiu, komplexnejšiu škálu pre poskytovanie povedzme ubytovania v súkromní tak, aby všetky tie skupiny turistov, tých klientov, ktorí prídu do konkrétneho územia, našli tie možnosti povedzme sa ubytovať, pretože nie každý z turistov, nie všetci turisti môžu ísť sa ubytovať do grand hotelov, do veľkých penziónov a podobne. Niektorí potrebujú doslova posteľ a v rámci tých služieb tzv. bed and breackfast, číže posteľ a raňajky, jednoducho sú dostatočne uspokojení s týmito službami a môžu využívať tento cestovný ruch, môžu využívať v podstate a spoznávať krásy Slovenska, respektíve krásy konkrétnych regiónov, konkrétnych lokalít na Slovensku.

    Takže našou snahou bolo dostatočne stimulovať, motivovať týchto ľudí, ktorí aj teraz poskytujú tieto služby načierno. Štát nemá ani jedno euro skrz daň z príjmu od týchto obyvateľov a dokonca ani miestna samospráva nemá tie miestne poplatky, tie miestne dane. A naviac tieto osoby, tieto domácnosti v podstate sa vystavujú riziku, že budú stíhaní, a dokonca až trestne vzhľadom na to, že páchajú trestné činy.

    Prekvapilo ma stanovisko ZMOS-u, ktorý vlastne reprezentuje mestá, obce na Slovensku, ktorí sa vyjadrili k tomuto návrhu zákona negatívne. Mám taký dojem, že asi to posudzovali ľudia od zeleného stola kdesi tu v Bratislave. Pretože my sme komunikovali návrh tento, zákona, s mnohými starostami a primátormi a títo predstavitelia miest a obcí sa veľmi pozitívne vyjadrovali k návrhu tohto zákona. Tak, že je mi, som teda skutočne nemilo prekvapený, že tento návrh zákona bol takto prijatý, chladne, zo strany ZMOS-u. A som presvedčený, že pravdepodobne buď tento návrh zákona nečítali, alebo ho absolútne nedocenili.

    Momentálne sme v situácii na Slovensku, keď je, keď evidujeme vysokú nezamestnanosť cez 14 % v niektorých regiónoch. A práve v tých regiónoch, kde máme veľmi dobré podmienky pre rozvoj cestovného ruchu, tam je tá nezamestnanosť ešte vyššia. A môžem povedať oblasť povedzme aj Vysokých Tatier, východného Slovenska, ale aj Oravy a podobne, kde by sme si práve rozvojom takýchto služieb cestovného ruchu mohli zvýšiť zamestnanosť, pretože ak budeme motivovať týchto malých, alebo teda tie domácnosti, ktoré poskytujú tieto služby nie ako podnikateľské osoby, ak im dáme priestor na to, aby sa mohli rozvíjať, je možné, že o niekoľko rokov budú schopní v podstate pretransformovať túto svoju činnosť poskytovania ubytovania v súkromí do počtu 5 lôžok do nejakých malých penziónov a poskytovať už komplexnejšie služby ako, ako sú povedzme služby v rámci penziónu. Čiže už nie je len otázka prespania a poskytnutia povedzme raňajok, ale aj ďalších služieb, komplexných služieb, wellness a podobne, ktorí, ktorí môžu povedzme pritiahnuť ďalších klientov do konkrétneho regiónu, a následne vytvárať nové pracovné miesta. Podľa štatistiky sa hovorí a podľa prieskumov odborníkov sa hovorí, že sto prenocovaní vytvára jedno pracovné miesto, jedno pracovné miesto. Ak by sme skutočne rozvinuli tieto aktivity v tých podhorských oblastiach, v oblastiach, kde máme predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu, máme šancu skutočne takýmto udržateľným spôsobom vytvárať pracovné miesta. Na rozdiel od toho, čo robí momentálne aj vláda Roberta Fica, síce snaží sa vytvárať aj umelým, niekedy až takým umelým spôsobom, za každú cenu pracovné miesta, ale tieto pracovné miesta sú veľmi krátko udržateľné. Pokiaľ sú zdroje na dotácie pre podnikateľské subjekty, pokiaľ im vieme nejakým spôsobom dotovať odvody a podobne, tak dovtedy toto pracovné miesto je povedzme udržané. Akonáhle táto podpora, tie dotácie skončia, skončia aj tieto, udržanie týchto pracovných miest.

    Ja si myslím, že aj týmto návrhom zákona ukazujeme konkrétny príklad ako tvoriť dlhodobo udržateľné pracovné miesta a na druhej strane využiť potenciál Slovenska, využívať potenciál jednotlivých regiónov pre rozvoj cestovného ruchu. Skutočne môžeme vytvoriť počty pracovných miest, ktoré by v inakšom prípade museli byť generované cez mnohé fabriky. Slovensko si nemôže dovoliť nejakým extenzívnym spôsobom rozvíjať zamestnanosť, vytvárať ako keby umelo, čo sa aj v podstate robí cez priemyselné parky, ktoré, ktoré zívajú prázdnotou, kde sa investovali veľké peniaze, veľké milióny eur, na druhej strane neprinášajú žiaden konkrétny efekt. Čiže ak to zhrniem, je tu návrh zákona, ktorý skutočne veľmi jednoduchým spôsobom má a predpokladá vytvárať pracovné miesta a zvyšovať alebo podporovať rozvoj cestovného ruchu, na čo máme konkrétne podmienky takmer na celom Slovensku, bez toho, aby sme nejakým umelým spôsobom museli a extenzívnym spôsobom museli hľadať možnosti pre tvorbu pracovných miest.

    Nemusíme dokonca za týmito príkladmi ísť ďaleko. Ako tu povedal aj môj kolega Zajac, ako je to všeobecne známe v susednom, v susednom Rakúsku, kde v podstate takýto model podpory cestovného ruchu už majú niekoľko rokov. Niečo podobné majú v Čechách. Poliaci prakticky dá sa povedať, že toto realizujú už mnohé desaťročia. A vieme a vidíme, že tento rozdiel, alebo že tieto krajiny od nás doslova utekajú a bude len veľmi ťažko v podstate ich dohnať v rámci ich aktivít, v súvislosti s rozvojom cestovného ruchu.

    Takže na záver, vážení kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás ešte raz požiadal o podporu návrhu tohto zákona. Skutočne je to, je to zákon, ktorý nevytvára nejaké politické napätie. Jednoducho je to zákon, ktorý prináša a môže priniesť rozvoj cestovného ruchu, rozvoj zamestnanosti na Slovensku bez toho, aby, aby sme museli investovať ťažké peniaze, respektíve, aby to malo nejaký negatívny dopad na štátny rozpočet.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 800. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 778.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Kollárovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedajúca, dámy a páni, na úvod by som chcel uviesť, že predložený návrh zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu predkladáme vlastne ako súčasť celého balíka zákonov, ktoré sme pripravili spolu s mojimi kolegami ako balík na podporu mladých rodín s deťmi.

    Súčasná právna úprava umožňuje uplatniť si tzv. nezdaniteľnú časť základu dane ročne na manžela alebo na manželku až do výšky základu dane daňovníka v sume 34 000 eur. Budem teraz hovoriť iba celé okrúhle čísla. V takomto prípade, som stále pri opisovaní súčasného právneho stavu, je nezdaniteľná časť základu dane zhruba vo výške 3 735 eur a od ročného príjmu 34 000 eur vám táto nezdaniteľná časť základu dane začne postupne vyklesávať až nakoniec pri sume 49 000 eur, opätovne podotýkam, že hovorím okrúhle čísla, vlastne zanikne. Čiže tam už sa potom tá nezdaniteľná časť základu dane dostane na nulovú hodnotu.

    No a teraz k meritu predloženej novely zákona o dani z príjmov. Predložený návrh znižuje výšku základu dane, pri ktorej si možno uplatniť maximálnu nezdaniteľnú časť na manžela alebo na manželku, a to zo súčasných 34 000 eur na 20 000 eur a v takomto prípade zostáva nezdaniteľná časť základu dane na súčasnej nezmenenej výške v hodnote približne 3 735 eur. A rovnako ten algoritmus by zostal aj po prijatí takejto novely zákona o dani z príjmu nezmenený. Čiže postupne by začal od tejto sumy klesať až dosiahol by nulovú hodnotu pri sume 34 943 eur. Podotýkam, že v súčasnej právnej úprave je tá suma, pri ktorej je nezdaniteľná časť základu dane 49 000 eur. Čiže zrozumiteľne povedané, navrhujeme posunúť obidve tieto hranice, teda hranica základu dane, pri ktorej odpočítateľná položka dosiahne maximálnu hodnotu, a hranica základu dane, pri ktorej postupne vyklesá až na nulu. Obidve tieto hranice navrhujeme posunúť smerom, smerom dole. Tým sa samozrejme dosiahne stav, kedy sa výrazne zvýši adresnosť daňových úľav, alebo inými slovami, vyššie príjmové skupiny obyvateľstva budú mať nižšie možnosti, menšie možnosti odpočítateľnej alebo nezdaniteľnej časti základu dane a, naopak, nižšie príjmové skupiny obyvateľstva budú mať túto možnosť daňových úľav alebo daňového zvýhodnenia vyššiu.

    Druhým dôvodom predloženej novely zákona o dani z príjmu je, že chceme skutočne podporiť mladé rodiny, mladé rodiny s deťmi. A preto navrhujeme, aby si manželia mohli predložiť spoločné daňové priznanie, ak sú splnené obidva predpoklady súčasne. Tým prvým predpokladom je, že príjem na tom spoločnom daňovom priznaní manželov ročne neprekročí 20 000 eur. To je hodnota, ktorá nebola stanovená len tak arbitrárne, ale ktorá vychádza z toho, že predpokladáme, že by manžel aj manželka mali obidvaja príjem približne na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Takže ak súčet ich príjmov ročne neprekročí 20 000 eur a súčasne platí, že takíto manželia sa starajú o jedno alebo viac vyživovaných maloletých detí v predškolskom veku, ak sú, podotýkam, obidve tieto podmienky splnené, tak v takomto prípade predložený návrh počíta s tým, aby si mohli uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane až vo výške 7 200 eur.

    A opäť zdôvodním, prečo takýto návrh. Myslím, že všetci budeme súhlasiť s tým, že práve mladé rodiny s deťmi, a my sme to postavili na splnenie podmienky starostlivosti o dieťa v predškolskom veku, sú práve tou najohrozenejšou skupinou obyvateľstva, ktoré, nazvime to, stoja na tzv. čiare alebo štartovacej fáze svojho života, kedy potrebujú na jednej strane absorbovať pomerne vysoké náklady spojené so založením rodiny, predovšetkým mám na mysli náklady spojené s bývaním alebo so zaobstaraním bývania a na druhej strane častokrát v takýchto prípadoch, kde je starostlivosť o maloleté dieťa v predškolskom veku, pracuje iba jeden z manželov, zatiaľ čo druhý sa buď stará o spomínané maloleté dieťa, alebo nepracuje, nepracuje vôbec, prípadne iba na čiastočný úväzok.

    Ako som už hovoril, vzhľadom na to, že by predmetná novela posúvala obidva tie spomínané hranice, tá prvá, pri ktorej odpočítateľná časť základu dane dosahuje maximálnu hodnotu približne 3 700 eur, ale aj tá druhá horná hranica, pri ktorej postupne odpočítateľná časť základu dane klesne až na nulu, aby sa obidve tieto hranice posunuli smerom dole, čím sa výrazne zvyšuje už spomínaná adresnosť takýchto daňových úľav a súčasne sa dosahuje stav, kedy ani prijatím takejto novely, ktorá bude mať výrazne pozitívny dopad, ako som už hovoril, pre mladé rodiny s deťmi, nebude znamenať táto novela negatívny vplyv na štátny rozpočet. Práve naopak, povedie k zvýšenému, k zvýšenej adresnosti poskytovania daňových úľav a súčasne vytvorí formou týchto daňových úľav podporu, ako som už hovoril, pre veľmi ohrozené skupiny obyvateľstva, medzi ktoré určite patria aj mladé, mladé rodiny s deťmi.

    Z mojej strany na úvod toľko, ďakujem veľmi pekne, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Švejnovi.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážení kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky podľa § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými predpismi. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby, po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovala (pozn. red.: vynechaný subjekt - "Národná rada") v druhom čítaní, po druhé, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 778 z 8. novembra 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali tieto výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský do tridsaťdva dní.

    Pani predsedajúca, poprosím vás, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Kollár. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem v rozprave ešte uviesť dve veľmi dôležité poznámky. Tá prvá sa týka, vzhľadom k tomu, že daňové zákony sú veľmi komplikované a obzvlášť, nazvem to, výnimky z platenia daní alebo nezdaniteľné položky, chcem uviesť jeden pekný modelový prípad, ktorý úplne presne vystihuje, čo predložená novela zákona o dani z príjmu sleduje. Predstavme si, že, ako som už uviedol, manželia spoločne majú ročný príjem vo výške do 20 000 eur. V zmysle predloženej novely by si mohli teda podať spoločné ročné daňové priznanie ako manželia a súčasne pripusťme, že spĺňajú tú druhú podmienku, a to je starostlivosť o maloleté dieťa v predškolskom veku.

    Takže po prvé, z takéhoto príjmu, lebo z toho sa to pomerne ľahko počíta, 20 000 eur, podotýkam spoločného príjmu oboch manželov, by si mohli prvýkrát uplatniť odpočítateľnú časť základu dane v úrovni 3 735 eur, druhýkrát by si mohol daňovník uplatniť presne takú istú sumu 3 735 eur na manželku, navyše by sa táto daňová úľava neznižovala o príjem manželky, no a po tretie, to, čo je kľúčovým bodom tejto novely, by si mohli spoločne na takomto ročnom daňovom priznaní ešte uplatniť aj nezdaniteľnú časť daňového základu vo výške 7 200 eur. Ak si všetko, všetky tieto tri sumy spočítame spolu, tak dostávame sumu 14 671 eur. Inými slovami, ich základ dane by v takomto prípade predstavoval 5 328 eur krát daňová sadzba pre daň z príjmu fyzických osôb a dostávate daňovú povinnosť vo výške 1 118 eur. Ak si dáme teraz do pomeru tieto dve sumy, ročný príjem manželov 20 000 eur verzus daňová povinnosť 1 118 eur, tak sa dopracujeme k čistej, efektívnej miere zdanenia približne vo výške 5,6 percenta. Čiže efektívna miera zdanenia takýchto manželov spĺňajúcich tieto dve podmienky by bola nižšia ako 6 percent. Toľko k prvej poznámke.

    A k druhej, bol som celkom prekvapený, aké stanovisko sme obdŕžali ako predkladatelia z rezortu ministerstva financií, kde nám generálny riaditeľ sekcie pán Majerský napísal len jednu vetu, odcitujem: "Takýto návrh si vyžaduje samostatné tlačivo daňového priznania a jeho zapracovanie do všetkých systémov finančnej správy. To by znamenalo zvýšené náklady zo strany štátneho rozpočtu." Koniec citátu.

    Čiže toto je naozaj des a hrôza, čoho sa dožívame v tomto volebnom období. A teraz sa naozaj tu nebavíme o nejakých stá miliónoch a miliardách, ktoré putujú tam a tam, zhora dole na šachovnici, ale bavíme sa o tom, ako pomôcť mladým rodinám s deťmi. A namiesto toho, aby sme obdŕžali v stanovisku príslušného rezortu, v tomto prípade ministerstva financií, čo i len jeden jediný vecný argument, prečo takýto návrh nie je možné podporiť, tak sa dozvedáme jeden jediný protiargument, ako som ho už citoval, lebo by si to vyžiadalo zavedenie nového tlačiva a to nové tlačivo by sa muselo zaviesť v celom systéme verejnej správy. Naozaj argument hodný povšimnutia a skutočne argument hodný odmietnutia takejto predloženej novely zákona.

    Ale nedá sa nič robiť, takto sú hodené kocky. A napriek tomu ale poprosím všetkých ctených kolegov a kolegyne o podporu predmetného návrhu, ktorý, podotýkam, aj keď je to v programe tejto schôdze porozhadzované v ďalších bodoch, ale spolu s Jankou Žitňanskou, Martinom Chrenom, Jurajom Miškovom a ďalšími, Danielom Lipšicom, sme predložili ucelený balík noviel zákonov na podporu mladých rodín s deťmi a podrobnejšie budete počuť v ďalších bodoch rokovania z úst mojich kolegov predkladateľov.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ nechce zaujať stanovisko. Pán spravodajca? Nie? Nie, nechce zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Ivana Štefanca na vydanie zákona, poslanca Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 829, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 813.

    Nech sa páči, pán poslanec Štefanec, poprosím vás uviesť návrh zákona. Máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 829.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Podstatou tejto novely je zrušenie daňových licencií, takzvaných daní zo straty, ktoré súčasná vláda zaviedla koncom minulého roka. Dovoľte mi pripomenúť, že tieto dane zo straty boli zavedené bez pripomienkového konania, boli zavedené bez akejkoľvek diskusie s odbornou verejnosťou. Tieto dane zo straty sú škodlivé až likvidačné najmä pre malé a stredné firmy. A preto v tejto novele zákona ich navrhujem zrušiť k 1. júlu 2014, teda de facto aby vôbec táto daň neuzrela svetlo sveta.

    Ministerstvo financií keď navrhlo zaviesť túto novú daň, tak argumentovalo tým, že mnoho podnikateľov neplatí dane, až do 60 %, pričom toto číslo nie je neobvyklé. V Českej republike je toto číslo na podobnej úrovni. Nie je treba si zamieňať poctivých podnikateľov s tými, ktorí sa zámerne snažia vyhnúť daňovej povinnosti. Mám za to, že je potrebné zvýšiť efektívnosť výberu daní, zlepšiť výber daní a nie zavádzať nové dane. Je nezmyselné, aby sme namiesto zlepšenia výberu daní zavádzali nové dane. Takýmto spôsobom kolektívnej viny poškodíme zamestnanosť na Slovensku a poškodíme tých, ktorí zamestnávajú najviac občanov na Slovensku, a to sú malí podnikatelia.

    Pôvodný zákon o dani z príjmu bol navrhnutý a prerokovaný len na sklonku minulého roka, presne 3. decembra 2013. Tento návrh teda obsahoval aj pozmeňovacie návrhy, ktoré tam prešli len na výbore, a ktorým bola zavedená v novom § 46b takzvaná daňová licencia právnickej osoby. Zavedenie tejto dane zo straty naozaj situáciu malým podnikateľom veľmi, veľmi zhorší, čo sa predovšetkým prejaví v náraste už aj tak vysokej nezamestnanosti. Ako som spomenul, boj proti daňovým únikom sa nedá viesť zavádzaním nových daní a argumentácia vlády pri odôvodňovaní tohto návrhu je naozaj nekvalifikovaná, pretože je veľký rozdiel neplatiť dane a nemať daňovú povinnosť. Ak niekto zámerne neplatí dane, je to podvodník. Ak však niekto dostane sa počas svojho podnikania do účtovnej straty, je to normálna súčasť podnikania, čo sa bežne stáva napríklad pri obstaraní hmotného majetku, prípadne investovaní alebo poklese zákaziek, čo je, bohužiaľ, prípad aj v súčasnosti veľmi rozšírený na Slovensku.

    Zaťažovať podnikateľa v tejto fáze môže byť naozaj až likvidačné. Ak si niekto napríklad vybuduje dielňu, obstará technické vybavenie, malý bager, nákladné auto a podobne, môže sa dostať do prechodnej straty, až kým pozháňa zákazky, ktoré mu vykryjú jeho výdavky, a je jedno, či sa jedná o začínajúceho podnikateľa alebo niekoho, kto sa chce v podnikaní rozširovať a rozvíjať.

    Ak sa však dostane do účtovnej straty a z tohto dôvodu nemá daňovú povinnosť, je to naozaj normálny, prirodzený stav podnikania v prípade, že sa investuje. Zavedenie týchto daní zo straty vlastne bolo súčasne kompenzované poklesom dane z príjmu právnických osôb o jeden percentuálny bod z 23 na 22 % a je zaujímavé, že týmto krokom evidentne sa pomohlo predovšetkým veľkým firmám. Preto veľké firmy nekričali, pretože týmto krokom získali. Vidieť to aj v novej daňovej prognóze, kedy napríklad na poklese tohto jedného percenta sa očakáva menší príjem do rozpočtu až o 56 mil. eur z veľkej väčšiny práve z veľkých firiem. Na druhej strane odhadovaný príjem predovšetkým z malých firiem je 112 miliónov. Stodvanásť miliónov eur vláda očakáva, že zaplatia malí podnikatelia, že zaplatia tí, ktorí tvoria najviac pracovných miest. Považujem túto filozofiu naozaj za zvrhlú, za škodlivú pre stav nezamestnanosti na Slovensku. Zavedením daňových licencií teda získajú najmä veľké a ziskové podniky na úkor malých, stratových a začínajúcich firiem. Naviac sa zvýši byrokracia a administratívne zaťaženie, čo je ďalší problém.

    Viackrát už som aj z tohto miesta spochybnil reálny výnos schválených licencií. Podľa mňa táto právna úprava nebude mať taký dopad na štátny rozpočet, ako predpokladá ministerstvo financií, a preto som toho názoru, že zrušenie daňových licencií, zrušenie daní zo straty naozaj pomôže a nebude mať zásadný vplyv na štátny rozpočet.

    Tento návrh zákona je samozrejme v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, k tomuto návrhu ma viedli nielen skúsenosti z debát s malými podnikateľmi, ktorí sú naozaj rozhorčení zavedením novej daňovej povinnosti, zavedením väčšej administratívnej záťaže úplne nezmyselne, ale viedli ma k tomu aj skúsenosti z nebývalého ohlasu elektronickej petície, ktorú som koncom roka inicioval, a kde je už bezmála štyritisíc respondentov. Takže naozaj, občania vnímajú veľmi, veľmi negatívne túto daň a som za to, že čím skôr ju zrušíme, tým lepšie. Týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu môjho návrhu.

    Ďakujem.

  • Poprosím teraz spravodajcu, pána podpredsedu Národnej rady Jána Figeľa, aby nás informoval o prerokovaní návrhu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z., teda zákona o rokovacom poriadku vystúpil k uvedenému návrhu pána poslanca Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 829.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote. Tým boli splnené podmienky, ktoré určuje rokovací poriadok, teda doručenie návrhu najmenej 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa koná prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil tento návrh podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie prebiehajúcej 29. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní za gestorský výbor pre financie a rozpočet si osvojujem stanovisko, že tento návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a takisto zrejmý je aj účel návrhu. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli a to, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení samotného návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku bol uvedený návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní a po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady tento návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a zároveň klasicky podľa rokovacieho poriadku odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi.

    Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku, pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť. Pán poslanec Mikuš. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi veľmi krátko zareagovať na predkladanú novelu zákona, ktorú predkladá kolega Ivan Štefanec. Myslím si, že táto novela nikdy nemala uzrieť svetlo sveta, pretože napráva iný zákon, ktorý nemal uzrieť svetlo sveta. Hlavne v ostatnom období, dnes, v minulých rokoch, keď zápasíme s vysokou mierou nezamestnanosti, so zamestnanosťou, s regionálnymi rozdielmi, tak vláda, bohužiaľ, zavádza do sveta zákony, ktoré tento stav nie že zlepšujú, ale ho zhoršujú. Zhoršujú podnikateľské prostredie. A tento návrh zákona, ktorý rieši zavádzanie daňových licencií, napráva jeden zo zákonov, ktorý podnikateľské prostredie zhoršuje. Bohužiaľ, daňové licencie najviac dopadnú práve na tých, ktorí sú z hľadiska ekonomiky najpružnejší, čiže tí, ktorí sú z hľadiska ekonomiky tí najmenej alebo tí, ktorí sú ťahúňmi a vedia najlepšie reagovať na povedzme také javy, ako je hospodárska kríza a sú aj relatívne najpočetnejší a zamestnávajú ľudí tam, kde je zamestnanosť najťažšia. To znamená aj v regiónoch. Pretože daňové licencie sa najviac týkajú malých, tých najmenších firiem.

    V princípe, keď štát robí nejaké negatívne opatrenie, snaží sa, mal by sa snažiť to vykompenzovať v rámci podnikateľského prostredia iným, napríklad keď zvyšuje daňové zaťaženie, tak podnikateľský stav očakáva, že sa povedzme zníži byrokratické zaťaženie alebo administratívne zaťaženie. V tomto prípade ide o kompenzáciu skôr opačnú, to znamená, zníženie dane z príjmov bolo kompenzované zavedením daňových licencií, ale tá kompenzácia je relatívne nespravodlivá, pretože dotýka sa len jedných alebo tých veľkých a v oveľa menšej miere, respektíve vôbec alebo s negatívnym znamienkom sa dotýka tých menších.

    Dnes Národná rada Slovenskej republiky odmietla rokovať na mimoriadnej schôdzi o kauze emisie. Emisie sú kauza, hlavne jej vyšetrovanie a informácie o vyšetrovaní sú kauza, ktorá demotivuje ľudí podnikať, slušne podnikať v tejto krajine, dokonca ich motivuje sa vysťahovať aj z iných podmienok alebo z, áno, z iných podmienok pracovať do zahraničia. Päťdesiat miliónov eur mohlo byť použitých na iné účely, ako bolo, napríklad mohlo vykryť takmer 50 % toho, čo vláda očakáva zo zavedenia daňových licencií u malých podnikateľov.

    Čo robíme preto, aby sa zvýšila zamestnanosť? Aby sa ľuďom, hlavne teda na vidieku alebo tam, kde sú ťažšie podmienky, aby vznikali nové pracovné miesta? Veľa sme tu hovorili o daňových odvodových zákonoch, o pracovnom práve, o zákonoch, ktoré súvisia s vymožiteľnosťou práva, ale sú tu aj iné zákony, ktoré svojím spôsobom inakšie, ale v konečnej fáze prehlbujú regionálne rozdiely a zabraňujú vzniku nových pracovných miest povedzme v ťažko skúšaných regiónoch, napríklad investičné stimuly, alebo zákon o významných investíciách. To spôsobuje, tento komplex týchto zákonov ten pohľad na celú hospodársku politiku a ekonomiku, že nezamestnanosť nám stále stúpa a nové pracovné miesta akosi nevznikajú.

    Ako má vlastne také pracovné miesto vzniknúť? Všade nemôže ísť diaľnica. Všade nebudú priemyselné parky, všade nepríde zahraničný investor, všade sa nebudú stavať veľké štátne investície, ktoré sú síce finančne veľmi náročné, ale z hľadiska zamestnanosti sú zanedbateľné. Len zlepšovaním podnikateľského prostredia, len nie prijímaním takých zákonov, ako je napríklad zavedenie daňových licencií.

    Regionálne rozdiely sa prehlbujú aj z iných dôvodov, pretože, z iných dôvodov, ako som spomínal, pretože napríklad agrosektor je motivovaný na plochu a nie na výnosy z pôdy, obnoviteľné zdroje energetiky z poľnohospodárskej pôdy alebo z drevnej hmoty sú prakticky zlikvidované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a vládou Slovenskej republiky. Tak ako teda budeme riešiť zamestnanosť na Slovensku? Ja prakticky nerozumiem, prečo toto vláda robí. Prečo nemá záujem, aby bolo viac zamestnaneckých miest, prečo nechce, aby bolo viacej práce? A ešte k tomu hovorí, že zlepšuje to podnikateľské, že chce znížiť daňové zaťaženie, keď je to opak.

    Vychádza mi z toho niekoľko pohľadov. Ten jeden taký najprimitívnejší by mohol byť, že vláda nevie, čo robí. To nie som si celkom istý. Môže to byť aj z toho dôvodu, že jednoducho naháňa len jedného zajaca, to znamená deficit, a nevie to inak ako ďalším zaťažovaním tých, ktorí peniaze vyrábajú, to znamená podnikateľov. Alebo, pred niekoľkými desaťročiami by to bolo pre mňa asi možno najpravdepodobnejšie, že jednoducho chce postupne likvidovať podnikateľský sektor, aby tu bol jeden veľmi silný jediný rozhodujúci štát. Neviem. Možno je vysvetlenie ešte niekde inde a možno je to aj mix toho všetkého, čo som povedal, alebo z toho, čo možno ešte existuje.

    Myslím si, že tak ako som začal, že zákon o zavedení daňových licencií nikdy nemal uzrieť svetlo sveta, a preto veľmi rád podporím kolegu Štefanca v jeho úsilí a podporím tento návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, najskôr sa chcem poďakovať tiež kolegovi poslancovi Mikušovi za podporu a tiež zdôrazniť to, čo spomenul aj on vo svojom príspevku, a to je, že to je ďalší negatívny prvok k celkovému zhoršeniu stavu podnikateľského prostredia, ktoré mimochodom je najhoršie, historicky najhoršie na Slovensku od začiatku svojho merania.

    Dovoľte mi ešte zopár informácií na doplnenie k tomu, čo som povedal v úvodnom slove. Skutočnosť, že tento zákon dopadne na najslabších a firmy, ktoré sú najmenšie, dokumentuje okrem iného analýza združenia mladých podnikateľov Slovenska, ktorí vypočítali, že dokonca pri obrate 5 000 eur by sa musela minimálna zisková marža zvýšiť o takmer 42 %, aby sa zachovala ziskovosť podniku. Tak je to nespravodlivé pre malé firmy. Svedčia o tom aj ohlasy už spomínanej elektronickej petície. Dovolím si citovať: "Absolútne sa mi nepáči likvidovať firmy len preto, že sa im nedarí. Napríklad firmy s nulovým obratom alebo nejakým mikro obratom. Tie asi ťažko môžu podvádzať. Zriadenie firmy čosi stojí, čas, peniaze a tak ďalej. Zrušenie firmy je ešte prácnejšie a momentálne aj kvôli daňovým licenciám je to omnoho drahšia záležitosť. Neviem, prečo by mali menšie firmy platiť viac ako tie väčšie." Pri obrate pol milióna eur sa zavádzala licencia 2880 eur, čo je 0,6 %, ale pri obrate napríklad 15 000 eur sa musí zaplatiť 480 alebo 960 eur, podľa toho, či firma platí alebo neplatí DPH, čo je už viac ako 3 %, teda šesťnásobok. Malé firmy len z tohto porovnania platia šesťnásobne viac.

    Ďalšie ohlasy hovoria o tom, jednoznačne to, čo som spomínal v úvodnom slove, "pre začínajúce malé spoločnosti je to likvidačné a ak nie, minimálne to brzdí rozvoj podnikania". Ďalší komentár: "Daňová licencia z pera štátostrany nie je ničím iným než vydieraním a neoprávneným obohacovaním. Kde je logika v tom, že mám zaplatiť dopredu za niečo, na čo som ešte nezarobil?" No a ešte jeden komentár si dovolím z praxe: "Podnikám už od roku 1990, ale čo sa tu teraz deje za posledné roky, sa vláda snaží úplne zrušiť malých a stredných podnikateľov svojimi neodbornými zásahmi do ekonomiky. A pritom stačilo by sa pozrieť, kto najviac prispieva aj v tomto čase do štátnej pokladne (je to uvedené mimochodom na stránke dlžníci.sk). Často počúvame z úst našich predstaviteľov vo výbere DPH, ako podnikatelia kradnú, ale ešte som nepočul ani jednu pripomienku o platbe DPH z neuhradených faktúr a o likvidácii eseročiek cez bielych koňov, ktoré sťahujú na dno ďalšie firmy. Majitelia týchto eseročiek sa rehocú štátu do tváre. To ako by štát nezaujímalo. Asi to niekomu náramne vyhovuje." A tak ďalej, a tak ďalej.

    Čiže rozhorčenosť naozaj nepozná hraníc, dámy a páni, a aj týmito citátmi som chcel dokumentovať, že naozaj zavedenie daní zo straty je chybným krokom. Som hlboko presvedčený, že je krokom, ktorý poškodí predovšetkým úroveň zamestnanosti na Slovensku a poškodí predovšetkým malému podnikaniu. Preto ešte raz si vás dovoľujem požiadať o môj návrh zrušenia tejto dane.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme teraz v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Jána Figeľa, Pavla Hrušovského a Pavla Zajaca na vydanie zákona č. 171 o hazardných hrách.

    Je to tlač 788.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa, Pavla Hrušovského a Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, 788.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, drahé kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona č. 171/2005 o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona predkladám spolu s kolegami Jánom Figeľom a Pavlom Hrušovským.

    V tomto návrhu navrhujeme rozšíriť súčasne platnú ochrannú činnosť v obci o oprávnenia, ktoré im už priznávala právna úprava pred jej poslednou novelizáciou. Znamená to, že navrhovaná novela preberá jestvujúcu právnu konštrukciu, umožňujúcu prevádzkovať hazardné hry len na základe licencie. Zároveň však musí byť naplnená podmienka, že toto prevádzkovanie neobmedzí obec všeobecne záväzným nariadením.

    Navrhovaná novela rozširuje okruh hazardných hier, v ktorých môže obec využiť toto svoje regulačné opatrenie na rozsah pred predchádzajúcou zmenou zákona, a hlavne vracia sa k princípu, podľa ktorého sa môže obec rozhodnúť regulovať prevádzkovanie hazardných hier i z vlastného podnetu. To znamená, obecné alebo mestské zastupiteľstvo svojím vezedenkom troma pätinami hlasov môže rozhodnúť o zákaze hracích automatov. I túto možnosť obec už mala v znení zákona pred jej ostatnou novelizáciou. Predložená novela zachováva aj možnosť iniciovať takéto rozhodnutie obce i zo strany obyvateľov obce, a to vtedy, ak sa najmenej 30 % oprávnených voličov obce petíciou sťažuje, že sa v súvislosti s hraním hazardných hier narúša verejný poriadok. V takomto prípade je obec povinná rokovať o návrhu všeobecného záväzného nariadenia. Ak by obec takýto návrh zamietla, v takom prípade sa v predloženej novele navrhuje, aby bola obec povinná o požiadanie z petície vyhlásiť miestne referendum podľa zákona o obecnom zriadení a prenechala rozhodnutie o regulačnom opatrení voči prevádzkovaniu hracích hier na obyvateľov obce.

    Predložená novela ďalej ustanovuje, že v Bratislave a v Košiciach budú tieto regulačné opatrenia vykonávať orgány samosprávy ich mestských častí, to znamená, nie ako, tak ako to bolo doteraz, že celé mesto Bratislava, celé Košice, ale mestské časti.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a s inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Toľko predložený návrh zákona, viac sa vyjadrím v rozprave, kde sa hlásim ako prvý.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Ivanovi Švejnovi.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, som vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady pána Figeľa, Hrušovského, Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 181/2005 Z. z. o hazardných hrách.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky podľa § 72 ods. 1 o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Po rozprave odporučím po prvé, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh prerokovala Národná rada v druhom čítaní a po druhé, aby v súlade s rozhodnutím Národnej rady

  • Pozn. red.: správne má byť - "predsedu Národnej rady".

  • č. 766 z 8. novembra 2013 a podľa § 71 o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali tieto výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu, do ktorej som dostal písomne prihlásených, ale už aj na základe rozpravy, teda na základe úvodu vyjadrených, Pavla Zajaca, Janu Žitňanskú a Jozefa Mikloška. Takže na základe rokovacieho poriadku Pavol Zajac a potom Jana Žitňanská, Jozef Mikloško.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, problém závislosti na hazardných hrách je vážnym spoločenským problémom. Nemusíme si to tu dlho vysvetľovať, je to tak. Priamo ohrozuje tých, ktorí tomu prepadnú, ale často nielen ich, ale celé ich rodiny. Často bývajú obeťami aj deti. Často ten, kto prepadne tomuto gamblingu, stratí kontrolu nad svojím konaním a ohrozuje aj tých, ktorí s ním žijú a hospodária. Hazardný hráč sa nezriedka zadlží a dovedie do nešťastia nielen seba, ale aj celú svoju rodinu. Hazardné hry napriek prísnej právnej regulácii bývajú často spojené s inou činnosťou, ktorú zákon nedovoľuje, a nezriedka i s organizovanou trestnou činnosťou. Výnosnosť takého podnikania spojená so závislosťou mnohých ľudí, ktorí využívajú tieto služby, je často legálnou vstupnou bránou ku prostitúcii, kupliarstvu, obchodu s drogami a ďalšími nelegálnymi činnosťami.

    O tom, ako hazard postihuje široké vrstvy obyvateľov, by mohli rozprávať napríklad Martin Majda, farár z Lomničky pod Tatrami, kde dva a pol tisíc obyvateľov tvoria prevažne sociálne odkázaní Rómovia, ktorí sociálne dávky v minulosti prehrávali v priebehu niekoľkých dní komplet v najbližšom Podolínci, kde boli tieto hracie automaty. Martin Majda písal nám pred rokom a pol, keď sme tu preberali na podnet vlády SMER-u zákon o hazardných hrách, písal všetkým poslancom. Ja som s ním intenzívne komunikoval a teraz, keď už pôsobí v Bratislave, aj minulý týždeň sme sa stretli a rozoberali sme tieto praktické problémy. Ďalej by o tom mohol hovoriť pán MUDr. Jozef Benkovič, primár psychiatrickej liečebne z Prednej Hory. Ten by mohol rozprávať o tom, koľko percent pacientov, ktorí sa prídu liečiť z tohto patologického gamblingu, prešlo už neúspešným pokusom o samovraždu a ďalší sú takí, ktorí aj dokonali túto samovraždu.

    Určite aj každý z poslancov Národnej rady pozná príbehy ľudí v svojom okolí, v svojej širokej rodine, ale i v meste, v ktorom býva, alebo v obci, ktorí prepadli tomuto gamblingu a priviedli do nešťastia celé svoje rodiny.

    Teraz, ako to bolo v minulosti, čo sa týka návrhu zákona. Myslím si, že v polovičke roku 2011 poslanci za KDH Jana Žitňanská, Radoslav Procházka a Pavol Hrušovský predložili návrh zákona, ktorým navrhli, aby obecné a mestské zastupiteľstvá mohli prijať všeobecne záväzné nariadenie troma pätinami hlasov, kde môžu slobodne rozhodnúť o tom, či chcú alebo nechcú mať hazard v svojej obci. Som presvedčený, že prináleží to týmto obecným a mestským zastupiteľstvám. Prišla ale jeseň v roku 2012 a vládny návrh zákona o hazardných hrách, ktorý s podporou vládnych poslancov SMER-u tento zákon zmenili tak, že síce môžu obecné a mestské zastupiteľstvá troma pätinami hlasov rozhodnúť o zákaze hazardných hier, ale podmienkou je, aby predtým prebehla, najprv bolo navrhované referendum. Keď sme tu dva dni do toho opoziční poslanci bili, tak nakoniec tuším, že pán poslanec Petrák predložil pozmeňujúci návrh, kde povedal, dobre, nie referendum, ale petícia. To znamená 30 % oprávnených voličov v tom príslušnom meste alebo obci musí podpísať petíciu, že v súvislosti s prevádzkou hracích automatov, teda sú, dochádza ku nejakej, ku ohrozovaniu alebo narúša sa verejný poriadok, a keď sa zozbiera 30 % podpisov, tak môže až obecné, mestské zastupiteľstvo troma pätinami hlasov rozhodnúť.

    Dovoľte mi, aby som spomenul, ako to funguje v praxi. Tento zákon má niečo vyše roka. Dneska už môžme hovoriť o tom, o aplikačnej praxi, ako to funguje v našich obciach a mestách. No funguje to tak presne, ako sme tu viacerí, musím povedať, že aj ja, hovorili už vtedy. Bude to fungovať v malých obciach, teda v obciach a v menších mestách. A uvediem vám niekoľko príkladov, kde sa podarilo pozberať petíciou tieto podpisy a následne obecné zastupiteľstvo zrušilo hracie automaty na území svojej obce. Spomeniem obce ako Beluša, ktorá má 4900 oprávnených voličov. Na vyzbieranie je potrebné 1494 podpisov. Mestečko Podolínec, 2466 oprávnených voličov, na, jedna tretina tvorí 740 podpisov. Sabinov, to je najväčšie mesto, kde sa podarilo zrušiť za posledný rok hracie automaty, má 9414 oprávnených voličov, treba vyzbierať alebo trebalo vyzbierať 2825 podpisov pod petíciu. Dobšiná, 3672, tretina 1102 podpisov. Madunice, 1692 oprávnených voličov, treba vyzbierať 508 podpisov. Tam všade sa podarilo petíciou vyzbierať týchto 30 % podpisov oprávnených voličov a následne obecné zastupiteľstvo svojím vezedenkom zrušilo hracie automaty na území príslušnej obce.

    Ale musím uviesť aj jeden prípad z tejto praxe, kde sa podarilo vyzbierať 30 % podpisov, to je okresné mesto Stará Ľubovňa. Stará Ľubovňa má 12 405 oprávnených voličov, teda osôb nad osemnásť rokov, potrebné na vyzbieranie je 3722 podpisov. V Starej Ľubovni sa vyzbieralo niečo cez 5000 podpisov, ale keďže tam boli, bola táto petícia kontrolovaná, prehodnocovaná, došlo tam ku takým detailom, že niektorí občania napísali dátum narodenia 1. 12. ´64 a nie 1964, boli tam zoškrtané nejaké podpisy. Aj tak tých podpisov tuším zostalo okolo 4300, takže úplne v pohode prekročili túto hranicu. V Starej Ľubovni to bolo 3700, keďže podpisov bolo 4300, petícia bola predložená na mestskom zastupiteľstve, došlo tam síce k nejakým obštrukciám, takže sa nestihlo do toho 1. 7. a mestské zastupiteľstvo svojím hlasovaním z devätnástich poslancov túto petíciu podporilo iba jedenásť poslancov, ôsmi poslanci SMER-u sa zdržali. Chýbal jeden hlas na to, aby v Starej Ľubovni na žiadosť 30 % oprávnených, teda 4300 občanov, bol zrušený hazard, chýbal jeden hlas na to, lebo tri pätiny z 19-ch je síce 1,4 ale keďže ľudí nemôžme deliť, malo to byť dvanásť poslancov.

    Dámy a páni, prečo hovorím o tom, o tej aplikačnej praxi? No preto, lebo to, čo sme tu hovorili, že pri obciach a menších mestách sa, teda nebude až taký problém vyzbierať tých 30 % podpisov, pri väčších mestách už to je problém. Je to vážny problém. Zozbierať 30 % oprávnených voličov na podpis nie je také jednoduché. Ale čudujem sa poslancom v Starej Ľubovni, že ignorovali týchto 30 % voličov, pretože pri 50-percentnej účasti volebnej, tých 30 % voličov, ak by došli do volebnej miestnosti, tvoria nadpolovičnú väčšinu. A takých poslancov nabudúce by občania si za svojich teda zástupcov, teda už nemali zvoliť.

    Keď sme už pri tom, že hovoríme konkrétne, koľko, aké množstvo podpisov je potrebné na zrušenie hracích automatov. Len pre vašu informáciu, ale aj pre občanov, ktorí to počúvajú, musím povedať, že v Bratislave na zákaz hazardu by ste potrebovali 116 000 podpisov. V Košiciach 59 000. Tretie najväčšie mesto na Slovensku Prešov, je potrebné 22 000 podpisov. V Žiline 21 tisíc, v Banskej Bystrici 20 000, v Trnave 16 000 podpisov.

    Podotýkam, že na to, aby občan Slovenskej republiky mohol kandidovať za prezidenta Slovenskej republiky, stačí 15 000 podpisov, ktoré tento občan vyzbiera na území Slovenskej republiky. Ale ak chce zakázať hracie automaty v Bratislave, podľa dnešnej úpravy, zákonnej úpravy treba 116 000 podpisov. V Košiciach 59 000, opakujem to, v Prešove 22 000, len na území Prešova.

    Toto považujeme za neprimerané, preto podstata nášho návrhu je v tom, aby mestské, obecné zastupiteľstvá mohli slobodne troma pätinami hlasov prijať vezedenko o tom, že nechcú hazard na území svojho mesta. Keď som spomínal toľko miest, nedá mi aby som nespomenul okresné mesto Humenné. V meste Humenné na základe zákona, ktorý bol tu prijatý v roku 2011, bol zrušený, teda hracie automaty boli v meste Humenné zrušené aj s určitými problémami. Vstúpil tam do toho prokurátor, ktorý namietal počet prítomných a hlasujúcich, potom prebehlo ešte raz hlasovanie a bolo prijaté také vezedenko, na základe ktorého hracie automaty boli v Humennom zrušené. Keďže ale Humenné má 28 000 voličov a na vyzbieranie petície je 8,5 tis. podpisov, čo nie je také jednoduché, tak takáto petícia tam neprebehla a dneska hracie automaty v Humennom sú opäť.

    Majú právo, majú oprávnenie obecní, mestskí poslanci troma pätinami hlasov rozhodnúť o zákaze hracích automatov? Toto je podstatná otázka. My v KDH, ale aj predkladatelia, aj ja osobne, sme presvedčení o tom, že mestskí poslanci, obecní poslanci, ktorí získali mandát od občanov v komunálnych voľbách, majú právo rozhodovať o živote v tej danej obci. Hovoril som to pred rokom a pol a poviem to aj dneska, obecní poslanci dneska rozhodujú o možnej výstavbe skládky komunálneho odpadu, spaľovne, prevádzky baru, schvaľujú otváracie hodiny pohostinstva alebo toho príslušného baru. Rozhodujú o rôznych veciach, ale pri hazarde, či chcú hazard v svojej obci alebo nie, musia najprv občania tej obce podstúpiť určitú tortúru, to znamená petíciu. Prečo tí poslanci v Humennom nemali dostatočný mandát na zákaz hazardu? Áno, mali a zakázali ho. Ale prišiel návrh vlády, poslancov SMER-u, ktorý im to znepríjemnil, ktorý povedal, ale najprv musíte ešte absolvovať petíciu. Prečo? Prečo šikanovať takto občanov Slovenskej republiky?

    Na druhej strane treba objektívne povedať, že mestskí, obecní poslanci, ak sa rozhodnú zakázať hracie automaty v meste, tak stoja pred dilemou, že či zakážu hracie automaty a nebudú mať z nich príjem. Áno, to je vážne rozhodnutie, hlavne v dnešných časoch, keď naše obce a mestá finančných prostriedkov nemajú nazvyš. Je to vážne rozhodnutie a nie je to také jednoduché povedať ako v Sabinove, že mestskí poslanci povedali, áno a ešte aj primátor za SMER to povedal, áno, tých 80 000 eur my skúsime nahradiť nejako inak, my tie hracie automaty nechceme v svojom meste. Takže tá dilema tu samozrejme, tu samozrejme je. A my spolu s mojimi kolegami, aj my v KDH si myslíme, že hazard prináša veľmi veľa zlého do našej spoločnosti. Ale na druhej strane sme takí demokrati, že keď to obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo sa slobodne rozhodne, že chce tie hracie automaty, lebo z nich má príjem a ten príjem nie je zrovna malý, tak budeme to rešpektovať. Ale nesťažujme im to ešte petíciou.

    A keď som pri petícii, v našom návrhu zákona hovoríme, že áno, nech to je slobodné rozhodnutie obecného, mestského zastupiteľstva, ale nie ako podmienku, ale ak občania sa rozhodnú vykonať takúto petíciu, aby mestské, obecné zastupiteľstvo malo povinnosť sa takouto petíciou zaoberať. A ďalej navrhujeme, aby ak teda obecné, mestské zastupiteľstvo bude ignorovať petíciu občanov, 30 % oprávnených voličov, aby po negatívnom stanovisku zastupiteľstva muselo nastupovať miestne referendum. Je to pomerne dosť tvrdý nátlak aj cez zákon na týchto obecných, mestských zastupiteľov, hlavne tých, ktorí si teda nevážia vôľu svojich voličov, svojich občanov, ako som to ukázal na príklade Starej Ľubovne. Je to nátlak, že ak rozhodnete negatívne, keď 30 % občanov to chce a vy rozhodnete negatívne, budete musieť znášať náklady na miestne referendum. Ja viem, že zorganizovať miestne referendum nie je ani lacná záležitosť a jeho úspech závisí od účasti voličov. Ale teda čo s takým zastupiteľstvom, ktoré ignoruje 30 % svojich voličov?

    Na záver mi dovoľte povedať, vládni poslanci, ktorí tu momentálne teda nie sú, ale určite ma počúvajú vo svojich kanceláriách, veľa vládnych poslancov je zároveň starostami, primátormi, obecnými poslancami, pôsobia proste na komunálnej úrovni. My si v KDH myslíme, že vykonávať funkciu starostu a zároveň poslanca Národnej rady, že sa plnohodnotne nedá. Ale v tomto prípade, keď tu už teda takíto podľa dnešného zákona, takíto poslanci sedia a poznajú, ako to funguje v našich obciach a mestách, myslím si, že vedia, že spolu s poslancami obecných a mestských zastupiteľstiev veľmi zodpovedne sa rozhodujú o tom, ako ten život v obci bude prebiehať. A keď by pristúpili k rozhodnutiu, že nechcú hracie automaty, tak to bude slobodné rozhodnutie. A chcem tým povedať, prečo poslanci za SMER, ktorí sú starostami, primátormi, obecnými zastupiteľmi, pred rokom a pol hlasovali, že nie sú svojprávni vo svojich obciach a mestách, že nevedia sa rozhodnúť zodpovedne a že najprv musia podstúpiť občania tortúru petície? Ja som presvedčený o tom, že poslanci za SMER, ktorí sú starostami, primátormi, vedia, že ich obecné, mestské zastupiteľstvá sa veľmi zodpovedne rozhodujú a túto kompetenciu nepotrebujú cez vládny návrh zákona prenášať a sťažovať život občanov ešte cez petíciu. Poslancami mestských a obecných zastupiteľstiev sú práve preto, aby občania nemuseli každú chvíľu robiť petície, referendá a tieto petície a referendá aby robili len vo výnimočných prípadoch. Nakoniec občania môžu kedykoľvek navštíviť obecné, mestské zastupiteľstvo.

    Takže som presvedčený a chcem požiadať vládnych poslancov za SMER, ako aj ostatných poslancov, o návrh podpory takéto, takéhoto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalšou prihlásenou do rozpravy je Jana Žitňanská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia, už kolegyne tu nevidím. A chce sa mi aj povedať, že ctení pozostalí, lebo mi to pripadá naozaj, že už len zopár vás tu pozostalo. Napriek tomu, že téma, si myslím, že je, že je vážna a mali by sme jej venovať väčšiu pozornosť.

    Dovoľte mi na úvod pre tých, ktorí ste tu zostali, jeden citát. Možno viacerí poznáte diela spisovateľa Roberta van Gulika, ten citát znie: "Hrát hazard je jistý způsob, jak peníze ztratit a ne je vydělat." A ak by sme aj nechceli počúvať slová ctihodného a múdreho sudcu Ti, ktorého ste možno spoznali, existujú mnohé štúdie a analýzy, ktoré dokazujú, že hazard má podstatne viac negatívnych dopadov ako pozitív. Prednedávnom vyšiel v New York Times jeden zaujímavý článok o tom, ako sa Taliansko za ostatných desať rokov prepracovalo medzi popredných hráčov na trhu s hazardom. Po Spojených štátoch, Japonsku, Makau je Taliansko teda štvrtou veľmocou, pokiaľ ide o prítomnosť hazardu. Pred desiatimi rokmi totižto prišlo k uvoľneniu regulácie a dnes sa dostavujú tie neblahé výsledky. Špeciálne redaktori tohto, týchto nových sa zamerali na jednu časť Talianska, na Lombardsko alebo Lombardiu, kde zistili, že pripadá jeden automat na 104 obyvateľov, že každá domácnosť z 8-ch dolárov dá 1 dolár do hazardu, čo je štyrikrát viac ako pred pätnástimi rokmi, že celkovo v Taliansku v roku 2001 bol výnos z hazardu 5,6 mld. dolárov, v roku 2012 už to bolo 22,4 mld. Aj na základe týchto čísel, aj na základe skutočnosti, že sa tie automaty vymkli spod kontroly, pretože ich naozaj pribúdalo ako huby po daždi, až 80 % automatov je mimo herní a sú doslova všade, dokonca aj v lekárňach. A podľa ich analýzy je až 790 000 Talianov vážne ohrozených diagnózou závislosti na hracích automatov alebo na hazarde. Aj preto sa rozhodli v Taliansku nenechať tento problém len tak, ale začali sa aj na lokálnej, aj na národnej úrovni tým zaoberať a obmedzovať rozšírenosť hazardu a hracích automatov.

    Aká je situácia na Slovensku? Dovoľte mi zacitovať z jedného článku. "Na Slovensku pribúda počet stávkarov. Podľa najnovšej analýzy UniCredit Bank od roku 2002 do roku 2012 sa finančné prostriedky vložené do hazardu v prepočte na obyvateľa zvýšili o 170 percent. Aj po očistení o rast cien sa objem hazardu na Slovensku v spomínanom období takmer zdvojnásobil. Vrchol pritom objem hazardu dosiahol tesne pred vypuknutím krízy v roku 2008," skonštatoval analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. "Na druhej strane však Slováci v rámci Európy na hazardných hrách vzhľadom na veľkosť ekonomiky prerábajú viac ako väčšina obyvateľov krajín Európske únie. Straty obyvateľstva z hazardu na Slovensku sa odhadujú na úrovni okolo 0,7 až 0,8 percenta z hrubého domáceho produktu a sú porovnateľné so susednými Českom a Maďarskom, ale výrazne vyššie ako v Poľsku," dopĺňa Koršňák. A ešte jednu vetu dodám z tohto článku: "Sklon občanov na Slovensku k hazardným hrám pritom môže zvýšiť aj bločková lotéria, ktorá bude oddnes fungovať." To je článok teda staršieho dáta.

    Faktom je, že na Slovensku sa hazardu mimoriadne darí a darí sa mu oveľa lepšie, odkedy bola schválená posledná novela zákona pred vyše rokom. A čo s tým? Čo sa s tým dá robiť, čo by sme s tým mali robiť? Ja vítam túto iniciatívu kolegov z KDH, ktorí chcú vrátiť ten stav do situácie alebo do stavu, aký, v akom bol pred tým vyše rokom, aby samosprávy mohli slobodnejšie rozhodovať o tom, či chcú, alebo nechcú na svojom území mať hazard. Psychiater Ludvík Nábělek v jednom článku na SME upozorňuje, že: "Mestá by nemali pred následkami gamblerstva zatvárať oči. Až štvrtina pacientov prichádza na liečbu po neúspešnom pokuse o samovraždu, ďalší ju dokonali, varuje. S patologickými hráčmi spravidla trpí celá rodina a tento problém sa tak dotýka stoviek tisíc ľudí." Čiže nie je to len problém jednotlivcov, je to problém rodín a aj komunít.

    Kolegovia v novele zákona navrhli niektoré z riešení. Ja si myslím, že tých riešení môže byť podstatne viacej ako zabrániť rozmachu týchto hracích automatov a hazardu na Slovensku. Už spomínaný návrh, aby opäť bez nejakej potreby zbierať 30 % podpisov oprávnených voličov na nejakú sťažnosť o tom, že tá herňa alebo to zariadenie narušuje verejný poriadok, mali by sme sa vrátiť k tomu, čo bolo, aby naozaj mohli samosprávy slobodne rozhodovať. Mali by sme sa vrátiť k tomu, že výherné automaty by mali byť len v herniach a nie v rôznych pohostinstvách, baroch, obchodoch. Môže tá situácia dospieť naozaj tak ďaleko, že budeme pomaly aj v lekárňach, jak v tom Taliansku, sa stretávať s výhernými automatmi.

    Taktiež pôvodne schválený návrh, ktorý sme predložili pred niekoľkými rokmi, hovoril o tom, aby sa v herniach nefajčilo a nepodával alkohol, pretože aj odborníci na závislosti vám povedia, že jedna závislosť podporuje ďalšie. A preto prostredie, kde by sa nepodával alkohol a kde by sa nemohlo fajčiť určite by bolo menej podnetné voči hráčom, ktorí majú naozaj problémy udržať sa na uzde.

    A ešte posledná pripomienka alebo návrh, ak by nebodaj tento návrh novely prešiel do druhého čítania, ktorý by som určite podala, je, aby herne nemohli byť v blízkosti škôl. Je to absurdná situácia, na ktorú sme upozorňovali pred vyše rokom, že kým hracie automaty, ktoré sú voľne teda dostupné v rôznych baroch, reštauráciách, nemôžu byť pri školách, tak herne môžu byť kľudne aj vo vedľajších dverách pri škole alebo pri domove sociálnych služieb. Myslím si, že skúsenosti ľudí, ktorí dosť často chodia okolo takýchto herní, by vedeli rozprávať o tom, aké to býva nepríjemné, keď tam stoja hlúčiky podgurážených ľudí, ľudí, ktorí sú možno smutní z toho, že prehrali, možno sú agresívni. A myslím si, že by bolo vhodnejšie, keby že tieto zariadenia sú niekde inde a nie v bezprostrednej blízkosti pri školách.

    A preto naozaj vyzývam, keďže nepredpokladám a je mi to ľúto, že tento návrh neprejde ani do druhého čítania, vyzývam vládu, aby sa konečne zamyslela nad tým, čo jej v skutočnosti hazard prináša. Či to nie je tak, ako to povedal istý aj taliansky komunálny politik, že síce hazard prináša vláde zisk alebo má to nejaký prínos pre vládu, tak v skutočnosti pre tie obce, pre ten terén prináša len, len problémy. Aby sa vláda zamyslela nad tým, ako chce vstúpiť aj do prevencie. Ako chce upozorňovať mladých ľudí na to, že s hazardom neradno hazardovať. Ako chce lepšie zabezpečiť liečbu ľudí, ktorí, žiaľ, už sú závislí na hazarde. Pretože aj v tom máme veľké medzery a nedostane sa každému táto starostlivosť. Je s tým veľký problém napriek tomu, že máme skvelých odborníkov, nie vždy ľudia, ktorí potrebujú starostlivosť, sa k nej dostanú. A je to škoda.

    Možno by to chcelo viacej rozumu, viacej odvahy a zobrať si príklad zo susedného Brna, kde, ak ste zaregistrovali, začiatkom januára sa dohodli na tom, že v meste budú, pokiaľ sa nemýlim, dve kasína a herne vytlačia do nejakých bočných ulíc. V každom prípade pochopili to, že možno pre niekoho podnikanie, pre niekoho vidina prínosu peňazí z odvodov a daní z hazardu je plus, je na tej miske váh na tej plusovej strane, ale faktom je, že tých mínusov v podobe negatívnych dopadov na zdravie, na spoločnosť je oveľa ťažšia a tá miska sa nám prepadá. A ak s tým nič nebudeme robiť, tak naozaj budeme mať veľký problém.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie chce reagovať jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Ďakujem, pani kolegyňa, za vaše vystúpenie a za podporu návrhu zákona. Naozaj, máme podobné materiály. Veď minulý týždeň to vyšlo v SME-čku, kde na znenie súčasne platného zákona o hazarde, hovorí pán psychiater: "Náš zákon bol zrejme aj pod lobistickým tlakom formulovaný tak, aby regulácia automatov skôr nešla, ako šla." To ste povedali aj vy, ja to chcem zdôrazniť.

    Čo sa týka toho, či prejde tento návrh zákona, vy ste skôr povedali, že neprejde. Ja chcem byť optimista. Väčšina opozície bude za, ak nás podporia starostovia, primátori, obecní, mestskí poslanci za SMER, nevidím dôvod, aby to neprešlo. V druhom čítaní niektoré veci môžme vylepšiť, ale meritórne a zásadné v tomto návrhu zákona je to, aby naozaj tie mestské, obecné zastupiteľstvá mohli rozhodnúť o vezedenku, ktorým zakážu hracie automaty.

    A prečo spomínam toľkokrát tých poslancov, starostov, primátorov za SMER? Veď hádam sa neboja sami seba? Veď predsa vedia, ako rozhodujú. Rozhodujú zodpovedne? No tak keď rozhodujú zodpovedne, tak nech sa neboja samých seba a nech nesťažujú reguláciu hazardu, o ktorom všetci vieme, že je škodlivý. Niekto občas hovorí na výherný hrací automat. Výherný hrací automat prináša zisky iba prevádzkovateľovi. Klient nikdy nevyhrá nad hracím automatom. Takže chcem poprosiť starostov, primátorov za SMER, nebojte sa sami seba, podporte tento návrh zákona a on prejde.

  • Poprosím teraz ďalšieho prihláseného rečníka písomne.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia. Pani Žitňanská mi pripomenula jeden pohreb, kde jeden pán farár nepovedal, že "vážení pozostalí", ale povedal "vážení zosnulí". Tak ale už teraz ďalej vážne, áno.

    Ďakujem, že ste mi umožnili dneska vystúpiť, pretože z Jura sa sem dostať na deviatu není až také jednoduché. Chcel by som samozrejme podporiť túto novelu. Je presne v súlade s princípom subsidiarity, ktorý hovorí, že o problémoch ľudí treba rozhodovať tam, kde tie problémy vznikajú, t. j. zdola, čiže v obciach a mestách. Niekde som čítal, že na Slovensku je dnes asi 15 000 hracích automatov a už existujú obce, ktoré prijatím zákona 171 ešte z roku 2005, ale z júla 2011 využili legislatívnu úpravu zákona o hazardných hrách a zásadným spôsobom zasiahli do riešenia tohto problému na vlastnom území.

    Primátori a starostovia tak dostali nástroj, ktorý umožnil samosprávam rozhodovať o tom, či na svojom území budú alebo nebudú trpieť hazard. Nedávno som dostal telefonát zo Zuberca, že tam bola úspešná petícia a že teda je šanca, že odtiaľ hazard, z tejto peknej turistickej a lyžiarskej obce, zmizne. Aj pán poslanec Zajac už povedal, že Sabinov bol takým priekopníkom u nás v boji proti hazardu, kde všeobecným záväzným nariadením sa vlastne zakázali hazardné hry a tak sa prakticky zrušilo prevádzkovanie 60 automatov v tomto meste. A mesto týmto spôsobom prišlo asi okolo 100 000 eur ročne.

    Ja som hľadal rýchlo nejaké štatistiky, ale našiel som iba štatistiku, ale aj tá je zaujímavá, z roku 2002, kde sa do hazardu investovalo 24,5 mld. korún. To je toľko ako polovica tržieb U.S Steel. Z toho tri štvrtiny, 18 mld. sa vyplácajú na výhrach, vyplatili vtedy na výhrach a 6,4 mld. sa dával do štátneho rozpočtu, daňovým úradom a do rozpočtov obcí. Čiže obidve tie čísla sú poučné, že teda 18 mld. výhercom a 6,4 mld. štátu. To je prakticky, temer za nič dostane takúto sumu. Nevidel som, jak to išlo ďalej, ale ďakujem pani poslankyni Žitňanskej, ktorá vlastne povedala aj o tých štatistikách ďalej.

    Podľa dnešnej legislatívy primátori a starostovia, to tu už vlastne aj bolo, takéto rozhodnutie už nemôžu urobiť, lebo schválená novela zákona o hazardných hrách z decembra 2012 vyšla v ústrety práve prevádzkovateľom týchto zariadení. Týmto sa fakticky obmedzila právomoc obcí a miest, ako aj záujmy obyvateľov a znížila sa tak aj ochrana občanov pred negatívnymi javmi hazardu. Preto rád podporím svojich kolegov, ktorí týmto návrhom sa snažia o prinavrátenie možnosti obciam regulovať vývoj hazardných hier na vlastnom území a tým vrátiť samosprávam to, čo im zákony o obecnej samospráve prisudzujú, medzi inými aj zodpovednosť za zdravý vývoj obyvateľov v ich obciach.

    Už mnohí to tu povedali, že hazard je spoločenským problémom, ktorý výrazne negatívne zasahuje do medziľudských vzťahov a osobnosti človeka. Samozrejme to netrápi len nás, ale mnohé krajiny aj susedia bojujú s hazardom. Niektorí to berú vážne, iní menej vážne, lebo sú to aj veľké peniaze, ktoré tečú takto do pokladni štátu, miest a obcí.

    Pár takých príkladov týkajúcich sa našich susedov, Rakúska, Nemecka aj Švajčiarska, ktoré by snáď mohli byť aj inšpiráciou pre nás. Napríklad v Rakúsku je taký zákon z roku ´89, ktorý toto prevádzkovanie hazardných hier upravuje. Podľa zahraničnej tlače, teda rakúskej, väčšina Rakúšakov si myslia, že hazard by mal štát viacej obmedziť. Rakúšania oceňujú, že zákon ukladá majiteľom herní a kasín obmedziť prístup do ich priestorov ľuďom, ktorí nie sú spôsobilí hrať hazardné hry. Je taký prípad, Kasíno Austria dokonca muselo nahradiť vysoké prehry ľuďom, ktorých súd uznal za neprispôsobivých hrať hazardné hry. V Nemecku je to tak, že hráč pri automate, zákon o to dbá, by nemal stratiť viac ako 80 eur. Nielen prehra, ale aj výška výhry je obmedzená. Nesmie vyhrať viac ako 500 eur za hodinu. Zákon to nedovoľuje. Samosprávy majú aj právomoc určovať vek občanov, ktorí môžu vstúpiť do kasína. Kým napríklad v Berlíne radnica umožnila hrať mladým od 18-ch rokov, v Stuttgarte môžu vstúpiť iba hráči starší než 21 rokov. V Nemecku, aby z hazardných hier vylúčili sociálne najslabšie skupiny, na vstup do kasín platí prísny kódex odievania. Kto nemá sako a kravatu, do kasín nemôže vstúpiť. V Nemecku až 80 % príjmu kasín vyprodukujú hracie automaty na rozdiel od Slovenska. Tam však eurokríza zasiahla aj priemysel hazardu. Pre odliv hráčov museli zavrieť v nemeckých mestách desiatky kasín. Asi najdemokratickejšie a s veľkou subsidiaritou je to vo Švajčiarsku, kde razantne postupujú proti hazardu. Ich zákon zakazuje umiestniť hracie automaty v baroch, krčmách a herniach. Dá sa to iba v kasíne. Len čo sa v niektorom mieste alebo obci objaví požiadavka na otvorenie kasína alebo herne, samospráva usporiada miestne referendum, v ktorom občania povedia, či s týmto zámerom súhlasia alebo nie.

    Záverom, som za túto novelu a budem ju podporovať a verím, že by mohla prísť, pretože prináša rozumný prvok do regulácie našich herní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky.

    Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa a poprosím teda jediného prihláseného pána poslanca Kuffu do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, milá pani podpredsedníčka parlamentu, navrhovatelia, spravodajca, dovoľte niekoľko slov k predkladanému návrhu zákona. Netušil som, že tento zákon bude toľkokrát ohýbaný v pléne Národnej rady. Naposledy tomu tak bolo, to bolo na Mikuláša roku 2012. Pre rokom aj niečo, kedy pán minister opakovane prišiel tuná do pléna Národnej rady. To sa trošku posunulo, boli tam nejaké nedostatky, spojili sa tam ďalšie návrhy zákonov. Ja som sa tak nad tým zamyslel, aj nad pánom ministrom. Ja viem, že má veľa problémov udržať ten štátny rozpočet a teda on ráta ako aj do toho príjmu tej kasy, myslím, že to bolo 90 mil. eur, keď si to tak dobre pamätám ešte spred toho roka a pol, čo je príjmom štátneho rozpočtu. Myslím si, že asi ten náš pán minister, je mu to málo, lebo aj, aj súvisí to s tým hazardom. Určite chcem doceniť to, že chce zvýšiť tú efektivitu výberu daní, ale tá cesta tých bločkov, tá lotéria bločková, aj mňa to napadlo, že aj toto je jeden zo spôsobov, ako možno navádzať alebo udržiavať ten hazard v tom spoločenskom systéme a v povedomí ľudí, akože je to niečo pozitívne. Nie je to pozitívne, dovolím si povedať, že nie je. Ono tie príjmy toho štátneho rozpočtu tu zdanlivo naozaj sú vysoké a veľké, keď to povieme v takomto objeme. Ale my nemáme tú štatistiku, ktorá nám tu chýba zase na druhej strane, aké sú výdaje na liečbu, prevenciu. Potom tie rodiny, ktoré sa veľakrát rozpadávajú, hej, to je kopec nešťastia v týchto rodinách. Nehovoriac o tom, kde sú tie straty nielen finančné, ale nezvratne sú preč. A to je suicídium mnohých týchto gamblerov, kde už nevedia, kam z konope a zadlžení sú tak a ten tlak je na nich vyvíjaný, že v podstate riešia tento problém samovraždou.

    Gambler alebo gambling dovoľujem si prirovnať ku droge, ktorú ak si nejak tak zvykneš na ten hazard, ťažko je sa od toho odvykať. A je to akákoľvek forma toho hazardu. Sú rôzne tieto. Možno aj to tipovanie v tých tiposoch a podobne. Poznal som človeka, ktorý pritom zomrel. Zomrel, čo sledoval stále, jak, jak dopadnú tie futbalové zápasy a podobne. Nehovoriac o tých herniach, ktoré sú ako v tom priamom prenose, a tam možno veľakrát aj deti sú prítomné a pozerajú sa, ejha, vyhral 100 eur alebo 200 eur a podobne.

    Ja preto chcem oceniť týchto iniciátorov tohto návrhu zákona, ja podporím každý návrh zákona, ktorý hazard u nás na Slovensku obmedzí. Tak ako to pán kolega Zajac tu spomínal, takú tú štatistiku slovenských obcí, kde sa dokázali ľudia zmobilizovať a vyzbierali dostatočný počet tých podpisov, a mestské zastupiteľstvá. Musím povedať, že sa správali zodpovedne, lebo akceptovali teda aj tých občanov a ich vôľu a teda zakázali na ich území ten hazard. Ale nie je tomu všade tak. Aj tuná bola spomínaná tá Stará Ľubovňa, okresné mesto, kde v podstate títo občania boli neúspešní, cez to všetko, že vyzbierali cez 5 000 podpisov. Naozaj to nie je malý počet. A veľmi aj správne prirovnania, veľmi pekné, to štatistické, že v Bratislave na to, aby sa vôbec len začalo zaoberať mestské zastupiteľstvo, treba vyše 116 000 podpisov. Čo je enormné množstvo, to je skutočne neprimeraná požiadavka. A v tom prípade si to dovolím označiť ako aj za nespravodlivú tú požiadavku, pretože keď človek, ktorý spĺňa podmienky na to, aby mohol sa uchádzať o post hlavy štátu, tak mu stačí 15 000 podpisov, dávam to do úvodzoviek, hej, lebo ani tých 15 000 podpisov nie je málo, ale keď v porovnaní s tým gamblingom alebo s tým hráčstvom, tak je to také neúmerné. Samozrejme tí občania, ktorí sú iniciatívni a zbierajú tieto podpisy, viem si to predstaviť, že narážajú na kopec problémov. Jednak pri tom samotnom zbere týchto podpisov a údajov sme takí veľakrát povrchní, nenapíšeme ten rok a dátum narodenia, proste úplne presný a tak povypadávajú aj tieto mnohé iniciatívy občanov, ktorí teda majú úmysel dobrý, ale tie údaje neposkytnú také, aké majú byť. A na druhej strane, keď to zastupiteľstvo je nepriaznivo naklonené, ako vo vzťahu k tejto veci, tak jednoducho ťažko je to preraziť.

    No tak tiež to bolo spomenuté, že aby sme tak nezabúdali na takú tú skutočnosť, že tie voľby sa nám opakujú, či do miestnych samospráv, vúciek, rovnako aj parlamentu. Tiež vyzývam občanov tejto krajiny, aby pamätali na to, koho volím, aby ma reprezentoval, či už v mojej obci, meste, VÚC-ke, v parlamente. Či obhajuje záujmy, všeobecné dobro, hľadí na všeobecné dobro alebo hľadí na nejaké osobné záujmy. Tie príjmy, ktoré možno tie mestské kasy, ktoré rátajú, a to je to, čo ste spomínali tuná, ktoré rátajú s tým príjmom pre tú mestskú kasu, tak ja si dovolím povedať, že to negatívne a to mínusové je naozaj oveľa, oveľa ťažšie, oveľa horšie. A je to veľmi správne, lebo ten gambling je veľmi často sprevádzaný aj s tým kupliarstvom, prostitúciou, alkoholizmom. Aj to, že sa fajčí a pije alkohol pri týchto hracích automatoch, nie je to náhoda. Človek sa zabudne, taký je úplne sústredený, je to skutočne choroba, že nevníma, ani ako plynie čas a, samozrejme, nevníma ani peňaženku, až keď siahne na dno a zistí, že je to málo. Najlepšie a najideálnejšie, poviem to, to by bol ideál, najlepšie by bolo, keby sme zakázali ten hazard úplne, bez akýchkoľvek výnimiek. Viem, že je to skôr ako utópia, ale ten cieľ, aby sme mali pred sebou, to je ten ideál, keby sme tuná ten hazard nemuseli mať, to by bolo to najlepšie. A ak teda ho už tuná trpíme, poviem, že trpíme, tak naozaj všetkou tou silou a vážnosťou, aby sme tieto hazardné hry a ten hazard podľa možností obmedzovali.

    Sám osobne poznám vo svojom okolí...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pán poslanec, iba sa chcem spýtať, že...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • A najväčšou tragédiou, ďakujem, najväčšou tou tragédiou, teda dôsledky, tie negatívne a to sú v podstate tí samovrahovia. Je to veľké nešťastie pre tú rodinu, ešte oveľa väčšie ako prehrať ten majetok a všetko pomíňať. Určite aj tá rodina potrebuje žiť z niečoho, teda z peňazí a tie finančné zdroje nie sú zanedbateľné, ale keď to končí a vyúsťuje do tragédií, kedy otec rodiny sa obesí alebo zastrelí alebo podobne, je toto najhoršie, čo môže byť. Samozrejme, aj ak je to naše dieťa, syn či dcéra.

    Myslím si, že keď sa tak zamyslíte aj vy všetci, kolegovia, ja tak isto, tak vo svojom širšom okolí nájdeme takýchto závislých hráčov. Preto ja tento návrh zákona podporím a ďakujem predkladateľom, že prišli do pléna Národnej rady s týmto návrhom.

    Ďakujem za pozornosť a želám dobrý večer všetkým, pekný večer.

  • Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu zároveň za skončenú.

    Chcem sa spýtať pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Pán spravodajca? Teda pán navrhovateľ chce sa vyjadriť. Tak to necháme na zajtra ráno, áno? Dobre, ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, pokračovať budeme zajtra ráno o deviatej práve prerušeným bodom zákona o hazardných hrách.

    Pekný večer všetkým želám.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.