• Zaznievanie gongu.

  • Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali páni poslanci: Mikuláš Krajkovič, Jozef Mihál, Peter Šuca, Jana Vaľová, Ivan Varga a Magdaléna Vášáryová.

    Budeme pokračovať

    informáciou o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2013 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2014.

    Materiál je uverejnený ako tlač 862.

    Dávam slovo teraz ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Tomášovi Borecovi a poprosím ho, aby uviedol materiál. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážení páni, len poslanci, dovoľujem si na dnešné rokovanie predložiť informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku roku 2013 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku roku 2014. Túto informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.

    V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných 51 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1. Zároveň v prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v I. polroku tohto roku. Celkovo ide o 10 aproximačných nariadení, vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré ďalšie aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás požiadať o schválenie uznesenia v predloženom znení. Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo poverenému spravodajcovi, členovi Ústavnoprávneho výboru Miroslavovi Kadúcovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 861 z 22. januára 2014 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru.

    Vláda predkladá informáciu na základe ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch. Súčasťou uvedeného zákona je povinnosť vlády informovať Národnú radu o vydaných aproximačných nariadeniach a o ďalšom zámere ich prijímania. V hodnotenom období bolo prijatých 51 aproximačných nariadení vlády. Je predpoklad, že v II. polroku tohto kalendárneho roka bude prijatých 10 návrhov aproximačných nariadení vlády. Väčšina z nich bude v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ministerstva životného prostredia a ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. V závislosti na legislatívnych aktivitách orgánov Európskej únie sa môže stať, že bude nutné v tomto polroku pripraviť nové vnútroštátne predpisy aj nad rámec uvedeného počtu.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu dňa 28. januára tohto roku na svojej 60. schôdzi a uznesením č. 383 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne.

    Áno, ako avizoval včera pán poslanec Hlina, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, áno, tak jak som včera avizoval, tak dneska si dovolím vystúpiť, a teda chcem aj, pán minister, aby ste to nebrali nejak že obštrukčne, že som vás chcel prehnať, naozaj to tak proste vyšlo. Ale však my sme, ako sa hovorí, v práci, i keď to nie všetci tak vnímame, takže či večer, alebo ráno je to skoro jedno pre blaho ľudí tejto krajiny.

    V tomto návrhu, že čo tam povedať, by niekto povedal, ja to premostíkujem, lebo dneska by sme mali mať taký prospotrebiteľský deň, to vyzerá tak. Je tu, áno, je tu aj pán minister Malatinský, ktorý donesie iný zákon, ktorý s týmto súvisí. A tieto aproximačné nariadenia vlády, ja pre ľudí poviem, však pre nich to má význam, tuná zase dokopy nikto nie je, tu je desať poslancov, ktorí sa blahu, nie pánovi Blahovi, ale blahu tohto, ľudí tejto krajiny venujú, tak pre nich to poviem.

    Môžte ich prijať, tie aproximácie, buď nariadením vlády, alebo zákonom. Toto hovorím o nariadeniach vlády. Viete, aby to nevyznelo zle, ono to tak vyznie, že 51 za minulý rok. Ľudia, vážení, moji zlatí, 51 aproximačných nariadení vlády, z toho 38, to znamená tri štvrtiny pomaly, sa týkali Chorvátska, čo podľa mňa bolo nejaké formálne nastavenie v zmysle ich prístupu. Pre tento rok je veľký plán v počte 10 aproximačných a z toho sa štyri týkajú traktorov. Čiže čo chcem tým povedať. Chcem ľuďom povedať, že ono to tak znie, ako keby, ja predpokladám, že aj kvôli tomu je niekde po tých kanceláriách veľa ľudí, ale však nech je. Len chcem to rozmeniť na drobné. 51 aproximačných nariadení vlády za minulý rok, z toho bolo 38 formálnych kvôli Chorvátsku, a plánovaných na I. polrok tohto roka 10 plánovaných, z toho sa štyri týkajú traktorov, malotraktorov, svetielok na traktoroch. Nuž, sami si uznajte, aká je to dôležitosť.

    Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že niekedy príde aj niečo, čo je dôležité. Ja nehovorím, že svetielka na traktoroch nie sú dôležité, ale niekedy sú aj smernice, nariadenia Európskej komisie, ktoré sú pre ľudí tejto krajiny naozaj dôležité. A tam by ste neverili, že tie veci nefungujú tak, že by sa dalo s nimi chváliť. Z toho urobím malý mostík. Ak je nariadenie, ak je smernica, ktorá vám dá termín, Európska únia vás zaviaže, Európska komisia vás zaviaže termínom a ten nestíhate, tak ako pokračuje vláda tejto krajiny v prijímaní zákonov potrebných, ktoré nie sú termínované? No funguje tak, ako vieme, kým neni cirkus. Kým Česi nenatočia film, kým my s Paľom Zajacom neurobíme niečo, čo niekoho zobudí, a zrazu je tu legislatívna iniciatíva.

    Aj pri návrhoch alebo preberaní smerníc, ktoré sú termínované, tie oddelenia, ktoré sa venujú tomu, neplnia si svoje povinnosti a to je to, čo som hovoril na začiatku, že to premostíkujem. Je tu zákon o zmluvách na diaľku, ktorý je tiež len vlastne prebraním smernice, ktorá, mimochodom, bola už v 2011, ktorá, mimochodom, sa týka a dotýka celej alebo výrazne sa dotýka celej problematiky verejnosti známej pod "šmejdi", ale aj spotrebiteľských úverov. V 2011 táto, ale aj zmluvu o energeticky, o pripojení, o energiách, o plyne. No proste zákon, ktorý je rádovo niekde inde ako svetielka na traktoroch. Tá smernica bola v 2011, povinnosťou členských štátov ju bolo prijať do 13. decembra minulého roku. My ju ideme, dneska ide do prvého hlasovania. To znamená, bude prijatá, ak bude prijatá, čo teda predpokladám, že bude, bude prijatá v marci. To znamená aj v termínoch, ktoré sme sa zaviazali, že budeme plniť, si robíme šoufky. Aj keď je to zákon, ktorý sa dotýka tisícov ľudí. To je dokument, toto krásne dokumentuje vzťah vládnej moci a podriadeným im orgánom, legislatíve, ktorá je pre ľudí tejto krajiny mimoriadne dôležitá. Čiže nie že my sme ich mohli prijať skôr, od 2011 existovala. My sme mohli byť prví, lebo nám tak záležalo na týchto ľuďoch, aby sme im pomohli. Mohli sme naozaj byť vzorom. My sme ani ten termín, ktorý dali, ani ten sme nestihli. To je výrazom toho, ako prospotrebiteľsky, ako proobčiansky, ako proľudsky v skutočnosti, toto len odhaľuje, pracuje táto vládna garnitúra. To som si považoval za potrebné povedať.

    Pán minister, tak teda prepáčte, že som vás kvôli tomu prehnal aj na dnešok, a koniec koncov by sme to včera tak isto neboli stihli.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca neevidujem žiadnu faktickú poznámku. Uzatváram rozpravu, respektíve vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete k tomu zaujať stanovisko? Nie.

    Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 820. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 812.

    Poprosím ministra hospodárstva Slovenskej republiky Tomáša Malatinského, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa plne transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13 európske smernice (pozn. red.: správne má byť "93/13/EHS") a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, je stanoviť podrobnejšiu úpravu povinností predávajúcich a práv spotrebiteľov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku a zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov, čím sa má zabezpečiť vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe uvedených zmlúv. Vládny návrh zákona zároveň reguluje niektoré ďalšie požiadavky, pričom reaguje na aktuálne problémy vyvstávajúce z aplikačnej praxe v tejto oblasti. Vládnym návrhom zákona sa v súlade s uvedeným cieľom podrobne vymedzujú informačné povinnosti predávajúcich vo vzťahu k spotrebiteľom, upravuje sa postup pri uplatňovaní práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy a predlžuje sa lehota na odstúpenie od zmluvy zo súčasných siedmich pracovných dní na štrnásť kalendárnych dní. Nová právna úprava taktiež reguluje osobitný režim organizovania a uskutočňovania podomového predaja formou takzvanej predajnej akcie, najmä podrobne vymedzuje povinnosti predávajúcich a organizátorov predajných akcií s cieľom zamedziť využívaniu agresívnych a iných nekalých obchodných praktík zo strany predávajúcich na predajných akciách.

    Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecnými záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený vládny návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie a životné prostredie. Bude mať pozitívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, najmä v súvislosti so zavedením nových informačných povinností predávajúcich, prostredníctvom ktorých sa prehĺbi a rozšíri ochrana spotrebiteľov pri predaji tovaru a poskytovanie služieb na základe zmlúv uzavretých na diaľku a zmlúv uzatváraných mimo prevádzkových priestorov predávajúceho vrátane zmlúv uzatváraných počas takzvaných predajných akcií. Predpokladajú sa však negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, keďže vládny návrh zákona v súvislosti so zavedením nových informačných povinností predávajúcich počíta so zvýšením administratívnej záťaže dotknutých podnikateľských subjektov. Pôjde najmä o administratívnu záťaž týkajúcu sa zavedenia povinnosti poskytovať informácie spotrebiteľom v zákonom stanovenej forme.

    Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Poprosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslankyni Lei Grečkovej. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 264 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 820). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. januára 2014 č. 812 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Poprosím vás, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky týchto pánov poslancov: za klub KDH vystúpi pán poslanec Alojz Přidal, ďalej do rozpravy sú prihlásení páni poslanci Alojz Hlina, Lucia Žitňanská a Miroslav Beblavý.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, v prvom rade, pán minister, chcel by som vás pochváliť. Pán Alojz Hlina hovoril, že neskoro, a to má pravdu, ale predsa tie riešenia, ktoré prichádzate a týkajú sa ochrany spotrebiteľa, možno nie sú ideálne, možno pani Žitňanská povie, kde vidí nejaké nedostatky, ale je to krok vpred. Jednoducho my to oceňujeme. Oceňujeme to, že sú tam nejaké prílohy, napríklad ako sa dá odstúpiť od tejto zmluvy. No a keby bolo všetko v poriadku, tak klub KDH by nemal tento zákon problém podporiť do druhého čítania. Možnože ho podporia aj do druhého čítania ako nejaký akt dobrej vôle moji kolegovia, ale ja ho podporiť nemôžem. A poviem prečo.

    Chcem povedať pár slov k zlučovaniu Štátnej energetickej inšpekcie a Slovenskej obchodnej inšpekcie, tak ako je riešená v tomto predmetnom vládnom návrhu. Tá Štátna energetická inšpekcia, pán minister, je špecializovaný orgán štátnej správy. Vznikol v roku 1952. Existuje teda 62 rokov. Vykonáva dozor nad dodržiavaním energetickej legislatívy ako fyzickými, tak právnickými osobami a v súčasnosti je teda orgánom dozoru pre osem špecializovaných zákonov, ktoré upravujú podmienky podnikania v energetike, plynárenstve, tepelnej energetike, upravujú povinnosti účastníkov v troch energetických odvetviach, riešia energetickú efektívnosť, podporu obnoviteľných zdrojov a KVET-u, energetickú hospodárnosť budov, pravidelnú kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov, prítomnosť polychlórovaných bifenylov v zariadeniach elektrizačnej sústavy. Okrem týchto špecializovaných noriem zákonov vykonáva dozor tiež nad dodržiavaním ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré súvisia so špecializovanými legislatívnymi normami. Tá uvedená kontrolná činnosť je vo všeobecnosti zameraná na kontrolu plnenia povinností účastníkov trhu s energetickými komoditami a plnenia súvisiacich povinností, ktoré im z tej podnikateľskej činnosti vyplývajú.

    Štátna energetická inšpekcia je jediný, pán minister, jediný špecializovaný orgán štátneho dozoru v uvedených odvetviach. To navrhované zlúčenie Štátnej energetickej inšpekcie a Slovenskej obchodnej inšpekcie je pripravené narýchlo, nemá po racionálnej stránke žiadne opodstatnenie, pretože okrem toho, že obidva subjekty sú orgánmi dozoru v zriaďovacej pôsobnosti ministerstva hospodárstva, naozaj nemajú nič spoločného. V tejto súvislosti musím zdôrazniť, že žiadna, opakujem, žiadna legislatívna norma ani všeobecne záväzný predpis dozorovaný Štátnou energetickou inšpekciou neobsahuje ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Pre objektívnosť a úplnosť informácie ale podotýkam, že § 17 zákona 251/2012 o energetike, je to paragraf, ktorý hovorí o ochrane, o ochrane odberateľa elektriny v domácnosti, odberateľa plynu a rieši problematiku univerzálnej služby, ale tieto sú od nadobudnutia účinnosti tohto zákona v kontrolnej pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Teda ÚRSO, nie ŠEI-ky. Preto podľa môjho názoru tento predkladaný návrh zákona po vecnej a obsahovej stránke vykazuje také nedostatky vo väzbe na štátny dozor vykonávaný v energetických odvetviach, pre ktoré by nemal byť posunutý do druhého čítania. Ja navrhnem v druhom čítaní potom zo zákona vypustiť bod 1 článku 5 a celý článok 11.

    Pán minister, nie je predsa možné, tak ako sa to teraz deje, vytvoriť len nejaké legislatívne predpoklady na delimitáciu výkonu štátneho dozoru v energetike bez zaručenia vytvorenia takej vnútornej štruktúry novej organizácie, ktorá by zaručila, bezpodmienečne zaručila zachovanie kontinuity všetkých kompetencií, procesov, postupov výkonu štátneho dozoru v energetických odvetviach. A som presvedčený, že teda keď už to chcete robiť, tak to nemalo byť prifarené tuná v dvoch článkoch, ale treba to robiť samostatne, podrobne, koncepčne. Jednoducho pamätať na všetky detaily a nie to pichnúť tuná. Ja som presvedčený, že to bolo na základe nejakého lobingu. Možno niekto chce mať viacej zamestnancov, možno vedúci alebo vedúca obchodnej inšpekcie bude mať väčší plat, ale s rozumom takéto zlúčenie jednoducho nemá nič spoločné a ani so šetrením.

    Zlúčenie SOI-ky a ŠEI-ky, tak ako predpokladá návrh racionalizácie štátnej správy vypracovaný ministerstvom hospodárstva, a spôsob, akým sa aj tento proces napĺňa, a to tak, že výkon štátneho dozoru v energetike nemá mať samostatné riadenie v novej organizácii, ale teda podľa mojich informácií má byť len infiltrovaný do odborov ochrany spotrebiteľa krajských inšpektorátov obchodnej inšpekcie, s ktorých činnosťou, opakujem, nemá nič spoločné, je z pohľadu zabezpečenia výkonu štátneho dozoru s akcentom na skutočnosť, že energetické odvetvia naozaj, pán minister, a to viete, zabezpečujú chod celého národného hospodárstva a od ich existencie a bezpečnej a spoľahlivej prevádzky závisí bytostne fungovanie celej krajiny ako takej, je nedocenením obrovského významu v energetike v kontexte zabezpečovania najzákladnejších funkcií štátu. Tieto skutočnosti môžu mať za následok ohrozenie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky energetických zariadení vrátane nestability dodávky energetických komodít a nebudem strašiť, o ďalších, ešte väčších rizikách zatiaľ pomlčím, verím, že v druhom čítaní jednoducho prejde ten pozmeňujúci návrh. Takže ja by som chcel povedať, že toto rozhodnutie, ktoré ste spravili, nebolo pripravené na základe žiadneho auditu ani iného podobného analytického rozboru a jeho skutočný prínos s ohľadom na náklady a prevádzku ŠEI-ky verzus možné dôsledky a hrozba z takéhoto riešenia je veľmi veľká, tá hrozba. Jednoducho doteraz nebol vykonaný žiadny odborný objektívny rozbor efektívnosti takéhoto riešenia.

    Chcem ešte povedať, že Štátna energetická inšpekcia úzko spolupracuje aj s inými ministerstvami. Ministerstvom obrany, s ktorým má podpísanú dohodu o vzájomnej spolupráci, s ministerstvom životného prostredia, s ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja a naviac zo zákona zabezpečuje pre organizácie, ktoré zabezpečujú dozor v energetických zariadeniach slúžiacich na zabezpečenie oblastí štátu ako Ozbrojené sily, Policajný zbor, Zbor väzenskej a justičnej stráže, železníc, SIS-ky školenia a skúšky inšpektorov pre splnenie kvalifikačných predpokladov inšpektorov týchto organizácií. Aj táto kompetencia jednoducho takýmto nepripraveným zlúčením môže byť vážne ohrozená. V prípade teda, že ale chcete a veľmi chcete a spravíte audit, a v prípade, že racionalizácia štátnej správy v podmienkach výkonu štátneho dozoru v energetike sa týmto vykonaným auditom preukáže ako skutočne opodstatnená a prínosná, tak potom jediné možné zlúčenie je tohto, tejto ŠEI-ky alebo Štátnej energetickej inšpekcie s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví vzhľadom na prelínajúce sa kompetencie z viacerých dozorovaných zákonov aj s prihliadnutím na identický spôsob a postupy vykonávanej činnosti a inej činnosti v oboch menovaných organizáciách; aj keď hovorím svojím spôsobom proti sebe, lebo zase väčšiu moc získa muž, ktorý je hanbou slovenskej energetiky, ktorý robí reguláciu na základe politickej objednávky, ktorý sa snaží robiť sociálnu politiku, alebo je ochotný robiť sociálnu politiku cez reguláciu sieťových odvetví, ale keď mám byť poctivý, tak jediné možné zlúčenie je to s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

    Na záver teda chcem teda zopakovať to, čo už som povedal. Predpokladám, že poslanci KDH teda budú mať voľnú ruku a môžu podporiť tento návrh zákona do druhého čítania, lebo, ako už povedal Alojz Hlina, už je čas, už meškáme. Ale ja by som vás prosil, aby ste naozaj, keď už chcete niečo robiť, aby to nebolo na základe nejakého lobingu. A ja som presvedčený, že to s rozumom nemá nič spoločné, že je to na základe lobingu a niekto chce byť zase nejaký väčší pán, väčší vedúci Slovenskej obchodnej inšpekcie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca faktické poznámky nie sú. Ako mi oznámil pán poslanec Hlina, dohodol sa s pani poslankyňou Žitňanskou, že vystúpi teraz pani poslankyňa, takže dávam jej slovo a po nej vystúpi pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja si dovolím povedať pár poznámok, ktorých je viac procesných ako teraz obsahových, a nebudem vyčítať, že sme zmeškali termín aproximácie, ako spomínal kolega Hlina v predchádzajúcom bode tejto schôdze. Skôr sa chcem dotknúť toho, že máme tu a prejednávame momentálne návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytnutí služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku. Máme tu na programe tejto schôdze o pár bodov neskôr návrh, ktorý predkladá skupina poslancov Martvoň, Brixi a ďalší, čo je novela Občianskeho zákonníka plus x ďalších zákonov. Predkladáme zákony, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľa aj my s kolegom Beblavým. Predkladá nejaké zákony, ktoré sa tejto témy týkajú, kolega Hlina. Keď aj dám teraz bokom nás opozičných poslancov, tak sa chcem dotknúť len týchto vládnych návrhov zákonov a ja naschvál hovorím vládnych, pretože novela Občianskeho zákonníka, ktorú predkladajú kolegovia Martvoň, Brixi a ďalší kolegovia zo strany SMER - SD, je svojím spôsobom tiež vládna novela, pretože vieme, že ju nepísali sami, ale že ju písali na ministerstve spravodlivosti.

    Chcem byť konštruktívna a upozorniť na jeden problém, ktorý tu vidím, a ten problém je, že nám vzniká absolútny chaos, pretože vy v článku II, pán minister, v tomto zákone novelizujete Občiansky zákonník v časti, ktorá sa týka ochrany spotrebiteľa, kolega Martvoň s Brixim chcú novelizovať Občiansky zákonník v časti, ktorá sa týka ochrany spotrebiteľa. Vy otvárate v nejakom článku zákon o ochrane spotrebiteľa, kolega Martvoň a Brixi otvárajú zákon o ochrane spotrebiteľa a trošičku mám pocit, ako keby ministerstvo hospodárstva a ministerstvo spravodlivosti, lebo písalo to ministerstvo spravodlivosti, ako keby neboli zladení. A to už nehovorím o tom, že paralelne vlastne vláda schválila koncepčný materiál ministra financií, ktorý sa tiež týka ochrany spotrebiteľa, špeciálne týkajúci sa spotrebných úverov.

    Mám návrh, pretože ja neviem, v tom sa nevyznám, čo komentoval kolega Přidal, ale vyznám sa v právnej úprave Občianskeho zákonníka, zákone o ochrane spotrebiteľov a ďalších. Chcem povedať, pán minister, že ten váš návrh zákona, ktorý síce na jednej strane transponuje smernicu, ale potom má tam aj tieto ďalšie články, ktorými sa novelizuje Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa je asi z toho, čo tu bolo predložené, najkomplexnejšie a možno aj najlepšie. Inými slovami, považujem ten váš zákon s tými článkami, ktoré sú tam pridané, ako dobrý základ. A ak sú tu nejaké ďalšie návrhy, povedzme zo strany ministerstva spravodlivosti predložené cez poslancov Martvoňa a Brixiho, prípadne možno do tej istej témy, kde ideme s kolegom Beblavým, možno by stálo za to, proste sa v rámci druhého čítania ešte predtým, než to príde do výborov, normálne stretnúť, sadnúť si, povedať, kde sú prieniky, možnože niekde tie nápady sú ešte lepšie alebo posunuté ďalej, a proste spraviť z toho jeden balík, lebo v rámci druhého čítania sa z toho dá spraviť jeden balík, keď si vaši kolegovia sadnú s kolegami z ministerstva spravodlivosti a vyberú to, čo je použiteľné z toho návrhu, ktorý dnes je tu ako poslanecký návrh poslancov Martvoňa a Brixiho, môže z toho vzniknúť niečo užitočné a dobré.

    Obávam sa ale, že keď prejde váš návrh a do toho návrh pánov poslancov Martvoňa a Brixiho, tak z toho môže vzniknúť akurát chaos. A nehovoriac o tom, že na jednej schôdzi novelizovať proste v dvoch zákonoch tie isté zákony, triafajúcich sa niekde dokonca skoro do tých istých paragrafov, je pomerne absurdné. A opakujem, myslím si, že ten váš návrh je dobrý, dobrý základ na toto zlúčenie, pretože je naozaj najkomplexnejší a možno by sme sa potom mohli vyhnúť aj debate o niektorých absurdnostiach, ktoré sa v tom poslaneckom návrhu kolegov Martvoňa a Brixiho aj, musím povedať, nachádzajú, napríklad, že proste nanovo definujeme úžeru, a pritom neriešime to, že v inom paragrafe niečo podobné už v Občianskom zákonníku je riešené, len s inými právnymi následkami, a teda nevieme, že či zmluva uzatvorená za neprimeraných podmienok bude neplatná, alebo budeme mať právo od nej odstúpiť. Plus zachádzame až do takých absurdností, že v spotrebiteľských zmluvách, to je fajn, že majú byť písané veľkým písmom všetky podmienky zmluvy, ale prečo chceme predpisovať, že to musí byť všetko písané typom písma Times New Roman, netuším. Aj to je v poslaneckom návrhu pánov kolegov Martvoňa a Brixiho.

    Čiže môj návrh, teraz naozaj konštruktívny, proste zobrať tie zákony, ktoré sú tu, možno spraviť ešte pred výbormi jednu debatu. Vybrať aj z toho návrhu, ktorý predložili kolegovia Martvoň, Brixi, ktorý zjavne pripravilo, ale nedotiahlo do konca ministerstvo spravodlivosti, to, čo je použiteľné, zakomponovať to do tých článkov, kde otvárate Občiansky zákonník a zákon o ochrane spotrebiteľa, a spraviť z toho niečo rozumné. My s kolegom Beblavým sa radi zapojíme, pretože niekde sa tiež triafame do jedného problému.

    Vy napríklad v zákone o ochrane spotrebiteľa, ktorý otvárate, hovoríte, že v zmluvách spotrebiteľských by nemali byť zakomponované dohody o zrážkach zo mzdy, nemali by byť použité zmenky, šeky na zabezpečenie. Ja idem s kolegom Beblavým ešte ďalej. Hovorím, že vôbec bez súdneho rozhodnutia by sa výkon spotrebiteľských zmlúv nemal robiť. Viem si predstaviť, že malým posunom možno nájdeme ešte lepšiu právnu úpravu, ale v každom prípade ja apelujem, že ak, nehovoriac o tom, že otvárate aj zákon, kde by sa dalo riešiť RPMN, ako predkladá pán poslanec Zajac, prípadne pán poslanec Beblavý, a všetko by sa to dalo riešiť u vás, lebo všetko to otvárate, všetky tie zákony. Viete. Takže myslím si, že tu by ste mohli zohrať mimoriadne užitočnú rolu, keby ste to tak zobrali na seba, dali všetkých dokopy, alebo aspoň, v úvodzovkách, vlastných dali dokopy a spravili z toho jeden balík, v ktorom by sa dalo vyznať a bol by dobrý.

    Ďakujem pekne.

  • Ja len predtým, ako dám ďalšiemu slovo, myslím, pani poslankyňa, že to, čo ste povedali, asi budem sa snažiť aj ja, aby sme to takto skoordinovali a skutočne, aby bol jeden dobrý zákon. Nech sa páči, pán poslanec Hlina. Ospravedlňujem sa za ten vstup, keďže nemôžem faktickú.

    Aha, faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne pán poslanec Zajac, Mikuš, Solymos. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som podporiť moju kolegyňu Luciu Žitňanskú v tom, že naozaj na tejto schôdzi sa objavuje viacero návrhov zákonov, ktoré riešia spotrebiteľské úvery, ochranu spotrebiteľov, Obchodný zákonník. Chcem pripomenúť, že aj ja s kolegami Hudackým a Figeľom navrhujem v zákone o spotrebiteľských úveroch hornú hranicu úrokov ako celkové náklady spotrebiteľa. Tejto problematike sa už venujem dlhšie. Už v máji minulého roku som predniesol návrh zákona, kde som ohraničoval hornú hranicu úrokov pri spotrebiteľských úveroch. Som presvedčený o tom, že ak by sme dali takpovediac hlavy dokopy, mohli by sa z týchto návrhov zákonov, ktoré sú tuším štyri alebo päť, mohli by sa z nich vybrať, mohlo by sa z nich vybrať to najlepšie. Napríklad ja som presvedčený, nie preto, že by som bol egoista, ale preto, že som skúmal všetky návrhy, kde riešia hornú hranicu, aj kolegu Beblavého, Žitňanskú, aj kolegov zo SMER-u, aj môj, som presvedčený o tom aj po debatách s advokátmi, ktorí zastupujú poškodených spotrebiteľov, že môj návrh je lepší. A ja budem rád, ak by po rokovaní v nejakej pracovnej skupine by sa to najlepšie z týchto návrhov zákonov prijalo v jednom zákone, s ktorým by mohol prísť minister hospodárstva a mohlo by to byť v skrátenom legislatívnom konaní. Ja si myslím, že opozícia, niekoľkokrát sme to v minulom roku hovorili, takýto návrh podporíme aj v skrátenom legislatívnom konaní, pretože tu ide o ochranu desaťtisícov občanov Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Súhlasím s kolegyňou Žitňanskou, že nastáva tu akýsi nesúlad alebo nekomunikácia medzi jednotlivými ministerstvami, ale nielen medzi ministerstvami, ale snáď aj medzi vládou a poslancami Národnej rady, pretože ozaj v tomto návrhu zákona vidno niekoľko vstupov do, alebo niekoľko zdrojov, ktoré zasahovali do vytvárania zákona v súvislosti s tým, že ich je súčasne viacero v Národnej rade.

    To isté hovoril kolega Přidal, ktorý nepriamou novelou, veľmi pekne ukázal, ako nepriamou novelou sa ide v tomto zákone zlúčiť Štátna obchodná inšpekcia, Štátna energetická inšpekcia a toto by malo snáď ministra hospodárstva zaujímať prioritne. Pretože prečo sa toto asi tak deje, prečo tie rôzne prístupy? Myslím si, že potreba riešiť spotrebiteľské úvery vznikla z iniciatívy alebo z diskusie, ktorá tu prebieha ostatné obdobie v Národnej rade, a to druhé zlučovanie tých dvoch inštitúcií vzišlo pravdepodobne z príkazu pána ministra financií znižovať verejné financie. V zlučovaní tých inštitúcií si myslím, že je veľmi dôležité to, že sa zlučujú dve, čo sa týka počtu, nerovnomerné inštitúcie, pretože ŠEI-ka má zhruba 37 ľudí a ŠOI-ka má niekoľko stovák, a dnes vôbec nemáme potuchu ani náznak toho, ako bude vyzerať ten zlúčený úrad. V tejto súvislosti som na ostatnom výbore oslovil aj kolegov poslancov zo SMER-u pána Kondróta a Kolesíka, aby sa venovali tomuto prípadu, a tak isto som sa aj opýtal pána Kešiara, kandidáta v tom čase na zlúčené úrady telekomunikačný a poštový, ako si predstavuje ten zlúčený úrad, tam vysvetlil, že akým spôsobom. Neviem, či nové vedenie toho zlúčeného úradu bude mať takýto prístup, ale v každom prípade by sa tomu bolo treba venovať skôr.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel plne podporiť pani kolegyňu Žitňanskú aj pani podpredsedníčku, lebo vidím, že, aj pána Zajaca v tom, že mali by sme sa dohodnúť fakt na nejakom komplexnom riešení. Keďže už v októbri sme na podnet pána Martvoňa a pána Brixiho novelizovali zákon, teraz príde nový zákon, pán Martvoň tu má ďalší, on tu teraz momentálne nie je, ale už som s ním hovoril o tom, kde som, kde sme sa aj zhodli na tom spoločne, že aj v tom jeho návrhu, čo teraz predkladá, by mali byť nejaké zmeny. Som za to, aby sme fakt si na to sadli, lebo si to táto téma zaslúži, aby sme sa vedeli dohodnúť a je tu snaha, a to je dobre, že je tu snaha naprieč celého, cez celé politické spektrum sa dohodnúť. A môže byť aj to, čo povedal pán Zajac, nemám voči tomu žiadne výhrady, že keď treba, tak aj v zrýchlenom legislatívnom konaní, aby sme podporili návrh takého zákona, ktorý by predložilo ministerstvo hospodárstva tam, kde by sme to vedeli nejak zlúčiť tie jednotlivé myšlienky a názory v tom.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou pani poslankyňa Žitňanská. Nebude reagovať.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v zásade som rád, že po natočení českého filmu, prespávaní pred ministerstvom spravodlivosti, našimi protestami s kolegom Zajacom máme tu na nový rok ani nie že legislatívne návrhy, máme tu legislatívnu smršť. To je normálne frontálny útok. To je Normandia, to je vylodenie. Všetko, kto má loďku, sem doplavil nejaký návrh a s dôsledkami takými, ako spomínala pani Žitňanská. A stotožňujem sa s tým, čo povedala, a pre dobro veci apelujem na určitú veľkorysosť a veľkosť. Lebo to nie je návrh pána Martvoňa, pána Brixiho, prosím vás, to si povedzme. To sú návrhy ministerstva spravodlivosti. Martvoň, Brixi tam akurát tak pridajú podpisy, prosím vás. Poviem a skončil by som aj tým, čo chcem teraz povedať, že keby ste mali v sebe veľkorysosť určitú a keby ste mali skutočný záujem to riešiť, tak okrem toho, čo sa tu spomínalo, vytvoríte pracovnú skupinu aj z tých poslancov, ktorí sa nie včera narodili, nie včera si spomenuli, že treba chrániť spotrebiteľov, a tá pracovná skupina by pripravila naozaj komplexný návrh a možno by sme to vedeli predstaviť ako výsledok pracovnej skupiny, možno, a nie lovičov skalpov, ktorí tu budú, spotení dobehnú na tlačovku, aby ohlásili, že čo všetko idú predstaviť. To bolo, k tomu sa pristavím, to bola tá pamätná, ja hovorím, pamätná tlačovka kolegov Martvoňa a Brixiho, kde ohlasovali túto Normandiu a v ten istý deň prijala vláda iný materiál, oni o tom ani nevedeli. Viete, to je výrazom toho, tej nekooperácie, tej až, povedzme si pravdu, úbohosti. To je to, že pracujete systémom lovenia skalpov, že proste ja, ja, ja, ja, ja a kde je ten spotrebiteľ? Spotrebiteľ je dôležitý, nie ja, nie Martvoň, nie niekto, nie Brixi!

    Takže, pani predsedajúca, ak ste tu avizovali údajné vôle, tak navrhujem naozaj vzhľadom na charakter, komplexnosť, ale aj politické dôsledky celého sa zaoberať aj týmto spôsobom, ale to by vy ste museli mať určitú dávku veľkorysosti, o ktorej úspechu zatiaľ pochybujem, ale nevylučujem, že sa niečo zmení. Takže dávam na zváženie návrh vytvorenia pracovnej skupiny, ktorá by sa tomuto, spotrebiteľskej agende, venovala. Lebo dneska máme taký prospotrebiteľský deň, konečne, som rád, že teda vieme, že aj na to sme tu. Pán minister, nielen kvôli gigantom, oligarchom, ale aj kvôli iným záujmom, ktoré úspešne a dôkladne a dôsledne zabezpečujete, ale aj ten biedak v Medzilaborciach, aj proste nejaká babka v Čremošnom a neviem kto si zaslúži pozornosť slovutných to zástupcov ľudu. Tak to som rád, že sa k tomu pomaličky blížime. No ale ako to už býva dobrým zvykom, má to svoje čaro a úskalia. Ja keby som vedel, že je tu veľkosť, tak by som sa niečomu vyhol, ale keďže budem v dobrej viere, že možno tu bude tá veľkosť, tak nebudem tak jedovitý, budem len faktografický v určitých skutočnostiach, aby som to nepokazil, že sa potom niekto cez to nevie preniesť, čo bolo povedané, čiže čisto faktografický budem, budem minimálne politický.

    Faktograficky je faktom to, že teraz sem prinášate zákon, ktorým meškáte, ktorý tu mal byť do 13. decembra. To je fakt. Bolo mi povedané, že sa dokopy nič nedeje, však tam sú odložené splatnosti, lebo tam sú splatnosti 1. apríl a 13. jún, takže sa nič nedeje. Európska komisia dala odloženie splatnosti kvôli tomu, aby sa trh podnikateľský, ale aj spotrebiteľský pripravil na tie zmeny, čiže preto boli odložené splatnosti, aby mali dostatočnú vôľu, čiže povedala, že ungefähr niekde štyri, päť, šesť mesiacov, lebo tam sú dve účinnosti, aby sa mohli na to pripraviť. Kvôli tomu je tam tá odloženosť. To tu neplatí u nás, lebo u nás si niekto povedal v tých oddeleniach, kde to vypracovali, naši to nepotrebujú. Žiadna príprava. Neúcta jednej, druhej strane.

    Ak sme sa nerozumeli, skúsim ešte raz. Niekto povedal, treba to prijať dovtedy, platiť to bude odvtedy. Je tam relatívne široká doba kvôli tomu, aby sa ten trh na to pripravil. Vaši povedali na poslednú chvíľu, nie že na poslednú chvíľu, meškajú a povedali, nevadí, však aj tak je tam odložená splatnosť. Ale s tým, že je odložená splatnosť, neumožnili to, kvôli čomu tá odložená splatnosť bola. To znamená, nebola dostatočná doba tých subjektov sa pripraviť na tie nové skutočnosti. Nuž ale však Slovensko, však tomu sa zase až tak čudovať nemusím. Je to výrazom aj toho, že vzťah k spotrebiteľovi ako takému, hej, tak to dokumentuje aj táto skutočnosť. My sme tu mali, ale znova hovorím, to zopakujem čiastočne, že ak nevieme robiť tak, ako nás zaväzujú zmluvy, keď sme už niekde pristúpili a zaviazali nás, že ako máme aplikovať, transponovať, keď už nevieme to tak, ako postupujeme, keď nie sme, nemáme nad sebou Damoklov meč nejakého termínu. Ako? Nijako. Respektíve tak, že dokedy sa to dá ešte vydržať. Viete, lebo ak je záujmom udržania zákona o spotrebiteľských zmluvách, zmluvách na diaľku, udržať ten stav, ktorý niekomu vyhovuje, čo najdlhšie, no tak dovtedy tuto nikto, kým sa to ešte dá. Kým nebude tak veľký cirkus, že sa to už nebude dať. Chvalabohu, pardon, že si beriem do úst, ale sa podarilo, ale vzhľadom na charakter toho celého problému už aj na konci roka vytvoriť nie že tú atmosféru, ale ju preukázať aj vám, ktorí ste sa tvárili, že o tom neviete, že je to zlé. Čiže to vás dohnalo. V úvodzovkách, akoby niekto povedal, že robili cirkus. Nuž tak, vážení, keď budete niekomu niekedy vyčítať, že robí cirkus, tak verte alebo neverte, tak takýto cirkus v konečnom dôsledku pomôže, že sa tu zrazu zjaví legislatívna smršť. Tak o tom môžme povedať, že nebolo to až také, také zlé.

    Nepáči sa mi tento prístup k tvorbe zákonov. Podľa mňa nie, lebo vnútorne by sme mali byť nastavení inak. Nemali by sme chrániť, ale však vieme, prečo chránime určité záujmy. Ono sa to rozkrýva, že prečo je potrebné chrániť niekoho záujmy. Sa nám to začína ukazovať aj personálne, aj cez prepojenia, aj cez vytvorenie a ešte sa veľa vecí aj ľudia tejto krajiny dozvedia, že kto čo, pri zrode čoho stál. Viete, keď stojíte pri zrode niečoho veľkého, to stojí aj na zápis. Ja som zvedavý, či si títo ľudia, ktorých budem postupne identifikovať, že si to dajú do svojho cévéčka, ale koho by zaujímalo niekoho takého cévéčko. Ale bude to zaujímať niekoho, lebo ľudia, ktorí stáli pri zrode úžerníckeho exekútorského molochu a klondiku, ktorý tu je, tak to cévéčko vám budú predstavovať, vážení. Ich cévéčko vám budú predstavovať, keď budete voliť guvernéra Národnej banky, lebo ja som sa dopočul jednu vec, že pán Burian je jeden z kandidátov na guvernéra Národnej banky. Tá informácia chodí.

  • Reakcia z pléna.

  • Tá informácia bola z dvoch zdrojov. Ku mne došla, ja len upozorňujem, že keby náhodou sa niekde v nejakých kuloároch povedalo, že človek, ktorý stál pri zrode vytvorenia úžerníckeho exekútorského klondiku prejde cez nejaké filtre a predstaví sa nám tu ako jeden z možných kandidátov na guvernéra Národnej banky, tak ja už dopredu korektne avizujem, že urobím všetko preto, aby som upozornil v rámci možností, že to nie je správna voľba, ale verím, že teda, verím, že zbytočné hrúzy.

    K samotným ustanoveniam ešte dovoľte uviesť, áno, konečne Európska únia doniesla niečo, čo chráni. Veď oni - tí zákonodarci, legislatívci, tí tvorcovia - chránia svojich, hej, cítia, že musí to byť vyvážené, ale, chvalabohu, že sme v Európskej únii. Keby to bolo na nás, tak dreme, dreme až do mŕtva. Dreme, z kože sťahujeme, až kým sa dá. Takže boli ste nútení prijať viaccenné preto, lebo sme sa k tomu zaviazali. My sme nestáli pri zrode tej smernice. Neverím, že pani Flašíková-Beňová tam proste zotrvala desiatky hodín svojimi legislatívnymi návrhmi, ako zlepšiť práva spotrebiteľov. Neverím. Presvedčte ma o opaku. Nech ma ona presvedčí, neverím. To znamená, to vzniklo v iných kanceláriách, kde vnímali, že proste si treba svojich ľudí chrániť, to nevzniklo v našich kanceláriách. My sa len pridávame a je dobre, že sa pridávame. Je dobre, že sa pridávame, lebo začíname chrániť tých ľudí, ktorí sú vystavení tomu, čomu sú vystavení ľudia v našej krajine. Je to dobré. Čiže je dobré, že je to tu, je dobré, keď sa to schváli a pomôže to.

    K tomu procesnému, ak sa to teda hovorí, že, procesne sa vrátim, že vy ste to v zásade mohli stihnúť, vy ste dávali, kolegovia Martvoň, Brixi, tu ich údajný návrh, nad ktorými on tvrdil, že strávil desiatky hodín, čo je klamstvo ako Brno, ten návrh bol vypracovaný na ministerstve spravodlivosti, o predajnej akcii. Ten ich návrh tu bol predložený v auguste. V prvom čítaní sme ho mali v septembri. Vy ste v septembri dávali do medzirezortného pripomienkového konania tento návrh. Keď ste sem vedeli prísť v skrátenom legislatívnom, keby, viete, vy ste mohli, on je o dva týždne, zamakať, mohli ste stihnúť to medzirezortné, mohli ste prísť rovnako, dá sa povedať, skoro rovnako s tým. Alebo ste sem mohli prísť v skrátenom legislatívnom konaní, čo som ja avizoval, že prečo nie, keď sem viete prísť so skráteným legislatívnym konaním kvôli teplovodom a parovodom pre niekoho, prečo by ste sem nemohli prísť kvôli babke z Čremošného? Ja by som bol plne za, lebo to je dôvod. Čiže tento návrh, mimochodom, keď ho refrešujeme, sa tu predstavoval ako boj proti šmejdom a neviem čo všetko tu bolo predané na trikrát. To bolo predané aj, aj s trenírkami, že je to hrdinský boj.

    Teraz som zachytil komunikáciu v type ďalšieho boja, čiže prosím vás, buďte aspoň korektní v tom, že ten, dvakrát nelúhujte ten istý čaj, prosím vás, dobre, že buďte korektní v tom, že keď už ste to raz predali, tak už to nepredávajte druhýkrát. Už ani nechcem povedať, akí obchodníci nerobia. Ten istý návrh mimochodom, ten istý návrh sa prekopíruje do tohto nového ustanovenia, celé je to, nechcem tu zaťažovať, však je to aj náročné, relatívne náročné na pochopenie. Je dobré, že, že sme tu, som zvedavý, ako sa budú vyvíjať aj ostatné parametrické nastavenia tohto nášho prospotrebiteľského dňa, ktorý tu v parlamente dneska máme, hej. To znamená, aj Občiansky zákonník ako sa budeme vedieť zhodnúť, ako z toho niekto neurobí hrdinský boj a neobjedná si trištvrte kubíka mramoru, aby ho tam doňho vytesali. To som naozaj zvedavý, lebo ja vám poviem, vy týmto len aplikujete to, čo vám niekto rozkázal. Rozkázal, tomu, čomu ste sa zaviazali.

    A ešte to poviem tak. Ešte aj odčiňujete svoje hriechy, lebo my, čo veríme, vieme, že - a katolícka viera je v tomto relatívne ľahká, preto je taká obľúbená -, že môžme odčiniť svoje hriechy aktom spovede a je nám odpustené, čiže aj vy teda odčiňujete svoje hriechy. Ale keďže my tuná nie sme v chráme, ešte mu potrebujete zaplatiť, vážení, za to, že čo ste urobili, a to bude ten tretí a to bude tá vec, ktorú, pani podpredsedníčka, vám avizujem, že či teda budete, budeme pracovať systémom komisie alebo nejakého kvázi spoločného postupu v rámci ochrany spotrebiteľov, alebo si tu idete loviť úplne mizerne a chrapúnsky, poviem to tak, skalpy, že akí, čo vy ste a niektorí z vás bojovníci proti šmejdom, úžerníkom a neviem čo. Takže tam bude tá tretia fáza, to znamená, že kto zaplatí, lebo by niekto mal zaplatiť, vážení, za to, že ten stav nastal. O jednom viem minimálne, Jozef Burian už dávno nemal byť štátnym tajomníkom. Už dávno nemal byť štátnym tajomníkom.

    Takže bude zaujímavé sledovať vývoj celej tejto agendy, som na to zvedavý. Pre korektnosť ešte uvediem, pani kolegyňa tu spomínala, že návrhy, ktoré tu predkladal Martvoň, Brixi, vzhľadom na politickú cenu, to, čo teda aj vy si uvedomujete týchto návrhov a ohlásenia, tak pre korektnosť ja len uvediem, že vôbec to nie je pravda, že Martvoň, Brixi, keby sa chceli niekde predať, že sú bojovníci, a ja budem vo váš prospech, vážení kolegovia, návrhy prospotrebiteľské SMER-u konečne v rámci legislatívnej smršte roku 2014 na ochranu spotrebiteľa predkladajú aj pán Číž, Glenda, Duchoň, pani Lišková, pán Gašparovič, Dušan Bublavý, pani Hufková, pani Janíková, Kučerová, Nachtmannová, čiže je to dôležité pre korektnosť povedať, že títo všetci poslanci sa stali messengrami, poslami návrhov z ministerstva spravodlivosti. Pre korektnosť uvádzam. Bolo by dobré, keby sme si aj na to zvykli. Aj z pohľadu autorského, či k veciam pristupovať s touto korektnosťou, že proste korektne poviem, že som s niekým spolupracoval, že som s niekým na tom pracoval. Lebo to je, to je, nehovorím, že zákonné, ale to je tak vnútorné, pre takú vnútornú psychohygienu je to dôležité, ale aj pre motiváciu tých ľudí, ktorí sa skutočne na tom podieľajú. Lebo ja keby som robil niekde na ministerstve a teraz sa mi tu niektorí poslanci, a nebudem menovať, hrdia mojou prácou, že ju oni vytvorili, tak ma roztrhne od zlosti a možno to nebude pôsobiť, a to je dôležité, mať motivovaných aj štátnych úradníkov. Myslím, že s vami ako manažérom sa na tom zhodneme, že je dôležité vytvárať aj pracovné atmosféry aj v týchto typoch kolektívu, ktoré nie sú v súkromných spoločnostiach, a aby boli zdravé. Čiže aj to je dôležité pre tú hygienu toho, aby nám to fungovalo.

    Ďakujem, však v prvom čítaní si to môžem dovoliť. V druhom čítaní môžme dreť na nuansoch, hej, môžme rozprávať o týchto, v prvom čítaní je to také filozofické poňatie, tak som si dovolil každopádne a tým skončím. Teším sa, že je to tu. Teším sa, že je to tu, ale je to len odčiňovanie hriechov, plnenie si povinností voči našim voličom, voči našim ani nie že voličom, ale voči našim ľuďom, ktorých sme, žiaľ, vydali do rúk, o tom bude ešte reč, že čo všetko to spôsobilo na osudoch ľudí a rodín.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Tak ja tiež len tak ľahko zareagujem na odľahčenie. No tak parafrázujem toho kolegu nášho, že katolícka cirkev je ľahká preto a patrí k tým obľúbeným, lebo vyspovedáš sa a máš to finito, vybavené. Nie je tomu tak. Lebo musíš vyznať hriechy, vzbudiť si ľútosť úprimne, ale aj činiť aj pokánie. To znamená, že aj odčiniť to, čo si urobil. Ono tie hriechy sa síce odpúšťajú, ale nie všetky tresty, a to je trošku ako zložitejšie. A, samozrejme, ja si myslím, že aj každý človek vo svojom živote má, v úvodzovkách, také ľahké, lebo každý má svedomie. Ak si vzbudíš ľútosť a činíš úprimne pokánie, tak aj to je cesta tvoja bez toho, že by si mal možno to vierovyznanie. Tak ja len tak na doplnenie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, nech sa páči s reakciou.

  • Niekedy kolega pán Kuffa vie prekvapiť, ale ja som fakt rád, že je tu s nami, lebo on bdie nad čistotou povedaného a doplní ho o ten rozmer, ktorý, žiaľ, sa vytráca u nás a nevieme to dokonca ani pomenovať. Cítime to niekde vo vzduchu, že ako sa to asi by malo hovoriť, ale nevieme tomu nájsť tú správnu, ten správny slovosled. Plne súhlasím, pán kolega, ja som to hovoril v určitej hyperbolizácii vzhľadom na charakter, lebo je a toto auditórium je typovo iné, ako by som. Ale ja by som sa nechcel púšťať do týchto otázok viery, ale ja som to len sa pokúsil dokumentovať v takej relatívne nadhyperbolizovanej forme, že ako, že ako to môže alebo nemusí byť. Ale ďakujem za doplnenie odborného hľadiska.

  • Nech sa páči, pán poslanec Beblavý, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, možno nadväzujúc na kolegu Kuffu, by som chcel požiadať členov poslaneckého klubu strany SMER, aby teda s kolegom Martvoňom potom pohovorili o tom pokání, lebo asi od nás by to celkom neakceptoval, za niektoré veci, ktoré sa tu naozaj v príprave týchto zákonov udiali. Ale poďme k samotnej podstate veci. Pani podpredsedníčka Laššáková (obzretie sa rečníka), ešte stále, ešte stále tu je, ja vám tiež chcem poďakovať za ten váš vstup, ktorý ste mali po tom, čo hovorila pani poslankyňa Žitňanská. Chcem len povedať, že bolo by ale veľmi dobré, keby sa ten sľub aj naozaj naplnil, lebo pokus o to v podstate urobiť to spojením rozpravy o niektorých bodoch už padol na začiatku tejto schôdze, kde práve bolo povedané, že viaceré tie zákony riešia to isté a bolo by fajn rokovať o nich spolu. A tento návrh, musím povedať, že bol väčšinou odmietnutý, čo, samozrejme, ešte nezabráni tomu, aby sme o tých zákonoch medzi prvým a druhým čítaním naďalej rokovali. Len chcem povedať, že zatiaľ naozaj reálne, reálna ústretovosť preukázaná nebola, a dúfam, že sa to zmení, a dúfam, že naozaj väčšina ukáže to, že jej ide o verejný záujem. Ja nebudem opakovať to, čo aj pani Žitňanská, nemá to zmysel, ja ju možno skôr skúsim vecne doplniť, aby sme vedeli, o čom hovoríme, v čom sú naozaj tie prekryvy a čo by bolo treba riešiť.

    Tento zákon, ako spomenuli predchádzajúci kolegovia, primárne mal riešiť niečo iné a rieši niečo iné a je to naozaj ochrana spotrebiteľa pri predaji na diaľku. To znamená, že tento zákon priamo nesúvisí s finančnými službami, čo je dôvod, prečo predkladá pán minister koniec koncov, a napriek tomu sa do toho zákona dostali články ďalšie doplňujúce, ktoré už práve takéto veci riešia. A ja musím povedať, tak ako spomenula kolegyňa Žitňanská, že vo všeobecnosti kvalita tých ustanovení je vyššia, ako je kvalita toho poslaneckého návrhu pána poslanca Martvoňa a tímu, je komplexnejší, je lepšie napísaný, nie je vnútorne rozporný, má však tiež určité svoje problémy, ktoré treba doriešiť. Takže myslím si, a k tomu sa vrátim na záver, že tento vládny návrh nie je zlý základ na to, aby sa prípadné riešenie našlo, ale tiež ho treba dopracovať.

    Dovoľte mi teda stručne urobiť prehľad, o čo tam ide. V článku II sa tiež novelizuje Občiansky zákonník, Občiansky zákonník novelizuje aj pán poslanec Martvoň a spol., Občiansky zákonník novelizujeme aj my v tom našom návrhu a v podstate tu sa rieši v bode 1 novely to, aby sa nemohlo vlastne do spotrebiteľskej zmluvy dať záloh alebo teda zabezpečenie záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška záväzku.

    To znamená, že aby ste nemohli ručiť za povedzme tisíceurovú pôžičku svojím domom, aby to jednoducho nebolo zákonne platné. Je to zaujímavá právnická otázka, či ide o úplne ideálne ustanovenie, pretože sú situácie, keď spotrebiteľ má len nejaký typ aktíva a môže ručiť len, len ním, ale vo všeobecnosti si myslím, že to nie je zlý nápad. Chcem však upozorniť, že je to v podstate v priamom vecnom, nie v tomto prípade právnom rozpore práve s tým návrhom, ktorý predložili kolegovia Martvoň a Brixi, aby jednoducho sa nemohli predávať, použiť tieto záväzky, ak sú za úvery menšie ako 2-tisíc eur, to znamená, ten ich návrh teda smeroval k tomu, aby sa za malé úvery nemohli predávať autá alebo domy. To však neriešilo situáciu, keď ten úver alebo taký ten zostatok, suma je vyššia povedzme o jedno euro. Z tohto pohľadu ten návrh, ktorý je v tomto návrhu zákona, je lepší, lebo on hovorí o neprimeranom rozdiele, to znamená, že on bude chrániť spotrebiteľa pri rôznych výškach úverov, a to znamená, že nebude dávať motiváciu podvodníkom, aby povedzme dostali človeka na úroveň 2001 eur a potom zrazu už mohli mu zobrať všetko. Tento návrh jednoducho hovorí o tom, že neprimeraný rozdiel je vždy zakázaný.

    Takže v tomto zmysle si myslím, že ten vládny návrh je v tom bode lepší, ako je návrh kolegov Martvoňa a spol. Pokiaľ ide o to, čo sme my navrhli, alebo navrhujeme, my, myslím si, že to dopĺňame, alebo to nie je v rozpore v tom, že my zasa hovoríme, že takéto typy vymáhania voči spotrebiteľom tak či tak sa musia diať až na základe rozhodnutia súdu, to znamená, že určitý typ vymáhania záväzku sa musí diať až na základe rozhodnutia súdu a tým pádom vôbec ten spotrebiteľ má šancu lepšie, lepšie ten samotný záväzok vyriešiť.

    Druhá vec, ktorú tento návrh obsahuje, je, v článku III hovorí o tom, že záväzkové vzťahy súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sa spravujú slovenským právnym poriadkom, ibaže právo, ktoré bolo inak rozhodné, poskytuje spotrebiteľovi lepšiu ochranu jeho práv. To je skôr také poistné ustanovenie, aby teda nemohli spotrebitelia podpisovať zmluvy podľa iných, iných jurisdikcií a tým by sa obchádzalo slovenské, slovenské právo. Pokiaľ, nie som právnik, ale pokiaľ som to konzultoval s právnikmi, aj bez tohto ustanovenia by mali byť spotrebitelia chránení proti zneužívaniu v jurisdikcii, ale reálna vymáhateľnosť toho môže byť niekedy problematická, takže ja vítam toto ustanovenie, ktoré, ktoré to explicitne ustanovuje. A myslím si, že, myslím si, že je to dobré ustanovenie.

    Teraz zatiaľ pán minister alebo jeho zákon bol predmetom skôr pochvaly alebo zdôraznenia toho, že ide vyšší stupeň kvality oproti návrhu kolegu Martvoňa a v podstate skôr komplementárny návrh s tým, čo predkladáme my. Teraz mi dovoľte byť aj trošku, nie, nemôžem povedať že kritický, lebo stále budem súhlasiť, ale upozorním na možné problémy, ktoré naozaj potrebujeme doriešiť. Je tam v článku, pardon, musím sa, musím (zhľadúvanie v podkladoch), aby som nepovedal nepravdu, v čl. VIII je zákon o ochrane spotrebiteľa, je § 5a, kde sa hovorí, že "neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy..., ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo zmenkou alebo šekom". Toto sa priamo, toto musím povedať úprimne, že kolegovia Martvoň, Brixi a ďalší vôbec neriešili, my s kolegyňou Žitňanskou to práve v našej novele sme riešili a riešime a riešime to inak a poďme o tom chvíľu hovoriť.

    Tento, hovorme v prvom rade o zrážkach zo mzdy. Zrážky zo mzdy sú fenomén, ktorý, samozrejme, v slovenskom práve je upravený dlho, ale jeho zneužívanie v tejto oblasti je skôr nedávnejšia vec, alebo vec ostatných rokov a kde v podstate vzniká situácia, že spotrebiteľ podpíše dohodu o zrážkach zo mzdy a potom následne, keď ten, kto mu ten úver poskytol, alebo uzavrel s ním spotrebiteľskú zmluvu, sa rozhodne, že on porušil zmluvu, jednostranne sa rozhodne tento, táto povedzme nebanková spoločnosť, splátková spoločnosť, tak jednoducho dôjde za zamestnávateľom a povie, pozrite sa, tu na tomto papieri váš zamestnanec podpísal dohodu o zrážkach zo mzdy v prípade porušenia zmluvy alebo nedodržiavania podmienok, tuto môj právnik hovorí, že nedodržal podmienky, tuto vás týmto žiadam, aby ste strhávali 100 eur mesačne alebo 200 eur mesačne z jeho mzdy, inak vás zažalujem a vy nesiete právnu zodpovednosť za tieto záväzky, ak to vy ako zamestnávateľ nevykonáte. V tej chvíli je zamestnávateľ v situácii, že on na seba má buď prebrať všetky riziká súvisiace s tým, či je takáto zmluva platná, alebo neplatná, alebo ju môže začať vykonávať. Samozrejme, veľa zamestnávateľov ju začne vykonávať, prečo by mali na seba preberať takéto riziká, osobitne, najmä keď hovoríme o malých zamestnávateľoch, ktorí povedzme aj z hľadiska schopnosti získať si právne rady, získať, mať sofistikovaných právnikov, sú, samozrejme, obmedzení v tomto, tak zamestnávateľ začne plniť a zamestnanec, chudák, ktorý môže namietať to, že vôbec zmluvu napríklad neporušil v skutočnosti, alebo že zmluva je v skutočnosti neplatná už podľa dnešného práva, musí ísť on sám aktívne na súd, napadnúť túto zmluvu a až kým nedosiahne na súde rozhodnutie o tom, že je to neplatné a celé v rozpore s tým, čo hovorí slovenský právny poriadok, alebo aj tá zmluva, tak mu bude zamestnávateľ strhávať zo mzdy príslušné sumy. To znamená, dnešný stav je obrátenie bremena dôkazného v praxi, teoreticky nie, ale v praxi áno. Preto sme my navrhli s kolegyňou Žitňanskou, aby takýto inštitút mohol byť uplatnený, až keď súd uzná ten záväzok, uzná to porušenie zmluvy a až potom môže niekto prísť za zamestnávateľom a povedať, že tu chcem zo mzdy tohto človeka pravidelne 100, 200, 300 eur mesačne.

    Návrh pána ministra hovorí len o tom, že iba, že táto, že ďalej to môže pokračovať, stačí len, aby táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený a má možnosť ju odmietnuť. No úprimne povedané, priatelia, ak by toto postačovalo, tak nemusíme skoro nič meniť, lebo aj dnes spotrebiteľ vždy musí niečo podpísať a potom už sa voči nemu, by som povedal, deje peklo. Takže ak sme presvedčení o tom, že spotrebiteľské spory - a v iných bodoch to pán minister aj robí, alebo tým smerom ide - nemôžu bez súdneho rozhodnutia byť riešené tým, že vám niekto vezme váš majetok, alebo váš príjem, tak si myslím, že nestačí to, aby spotrebiteľ podpísal ďalší list papiera, ocitne sa stále v tej situácii, ktorú som opísal pred chvíľou.

    Pokiaľ ide o zmenku alebo šek, tam sa s pánom ministrom stotožňujeme, treba však len upozorniť, že aj dnešný zákon o spotrebiteľských úveroch zakazuje teda použitie zmenky alebo šeku v spotrebiteľskom úvere. Jediná tá diera dnešného systému je v tom, že mnohé reálne spotrebiteľské úvery nie sú v zákone klasifikované ako spotrebiteľské úvery, lebo je tam veľký zoznam výnimiek na úvod zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto to, čo robí tu pán minister, je, že prenáša tento zákaz zo zákona o spotrebiteľských úveroch do zákona o ochrane spotrebiteľa, čo z môjho pohľadu vítam, len upozorňujem, že to až taká zásadná zmena nie je, ale je to zmena k lepšiemu a tam musím povedať, že som, som rád.

    Obsahuje, obsahuje táto, tento zákon aj ďalšie dobré ustanovenie, ktoré však, keby napríklad bola prijatá naša novela, by ani nebolo treba prijímať, a to je zákaz toho, že nemôžete poveriť niekoho tretieho k pôvodnej zmluve, aby vo vašom mene uznal záväzok, čo sa naozaj dneska niekedy stáva, že v podstate vy už pri podpísaní úveru alebo spotrebiteľskej zmluvy splnomocníte niekoho, aby vo vašom mene podpísal notársku zápisnicu na uznanie záväzku, čo v podstate znamená, že vás hneď môžu exekvovať.

    Pán minister rieši tento jeden konkrétny subpríklad tým, že ho zakazuje vôbec. My sme o tomto riešení tiež uvažovali, takže ja teraz nebudem predstierať, že je to zlé riešenie, ale nakoniec sme s kolegyňou Žitňanskou dospeli k tomu, že lepšie riešenie je povedať, že všetky takéto veci musí preskúmavať súd, pretože problém nie je len tá autorizácia na podpis notárskej zmluvy, ale keď ju náhodou za určitých okolností podpíšete a potom sa voči vám vymáha v rozpore so zákonom. Právnici, ktorí sa týmto zaoberajú; kolega Kadúc vidím, že má reč tela a pomerne výraznú v tejto chvíli; hovoria, že už dneska väčšina tých vecí, ktoré sa dejú, je v rozpore so zákonom. To znamená, že keď to dôjde na súd a súd sa zaoberá tými spormi, tak v mnohých prípadoch, by som povedal, tých najtvrdších zneužívateľov dá za pravdu spotrebiteľovi, len problém je v tom, že sa tam buď nikdy nedostane, alebo to trvá veľmi dlho a človek nemá ani majetok, ani príjem a je vo veľmi zlej situácii. Preto to, čo je dôležitejšie, a to, čo tu chýba, a to je to, čo navrhujeme my, je, aby určité typy úkonov naozaj nemohli byť vykonané voči spotrebiteľovi bez súhlasu súdu. To znamená, aby mu nemohol byť zobratý majetok alebo príjem. Z tohto pohľadu ja naozaj vnímam ten vzťah, pán minister, s vaším zákonom tak, že v niektorých oblastiach sa navzájom dopĺňa, nie je tam žiadny rozpor, v niektorých oblastiach vy navrhujete čiastkové riešenie, s ktorým ja nemám vecne žiadny problém, ale myslím si, že by nevyriešilo tú situáciu komplexne, a to riešenie, ktoré navrhujeme, je komplexnejšie, a potom sú veci, kde jednoducho navrhujete veci, ktoré sú podľa mňa dobré, nad rámec toho, čo sme my navrhli a ja ich môžem len podporiť a byť za ne.

    Z tohto hľadiska si ale naozaj myslím, že by bolo dobré urobiť to, čo tu teda už zaznelo zo všetkých strán, a to je medzi prvým a druhým čítaním sa stretnúť. Myslím si, že nie je potrebné pristupovať k skrátenému legislatívnemu konaniu, máme k dispozícii lepšie procesné riešenie. Procesné riešenie je jednoduché, v tomto zákone už sú otvorené všetky relevantné zákony v tej oblasti, ktorou sa zaoberáme, a ak nie, dá sa tam ten článok bez problému pridať. Zhodli sme sa na tom, že tento zákon nepredstavuje zlý základ, aj keď v niektorých veciach ho bude treba asi doplniť, preto ja osobne si myslím, že najčistejšie riešenie je tento zákon poslať do druhého čítania a ja zaňho budem aj hlasovať v prvom čítaní, hoci je to vládny návrh zákona, ale potom sa naozaj medzi prvým a druhým čítaním dohodnúť na jeho doplneniach a zmenách tak, aby naozaj fungoval a vytiahol z tých jednotlivých návrhov to, čo je najlepšie.

    Tento zákon napr. nerieši tú otázku maximálnej úrokovej sadzby, ktorú rieši kolega Zajac, ktorú riešime aj my, ktorú riešia aj kolegovia Martvoň a Brixi, aj keď musím povedať, že spôsobom, ktorý už tu raz pán Harabin skúsil a nefungoval vtedy dobre. Takže, ale vracajúc sa k podstate veci, tento zákon môže pokojne byť základom dobrého riešenia, nemá od toho ďaleko. Je to naozaj otázka veľkorysosti a ochoty vládnej strany. Ja za seba môžem povedať, že asi opozícia nemôže urobiť väčšie gesto ako to, keď povie, že základom riešenia môže byť vládny návrh a zaňho aj zahlasuje, myslím, že to už väčšiu ústretovosť nemôžeme preukázať. Teraz je naozaj tá loptička na strane vlády a poslancov SMER-u, či túto veľkorysosť budú opätovať a ja si myslím, že následne by potom bolo možné doriešiť aj otázku tých ostatných zákonov, napr. ich stiahnutím alebo nejakým ďalším krokom.

    Som veľmi rád, že tá diskusia dnes dopoludnia zatiaľ mala niekde možno síce emotívnejší, ale obsahovo vždy racionálny základ. Som veľmi zvedavý, pán minister, na váš záverečný prejav, lebo koniec koncov môžeme my tu navrhovať, sľubovať, ale vy ste predkladateľ, to znamená, máte určité práva a aj povinnosti, ktoré vám nikto nemôže, ani nechce zobrať. Takže som veľmi zvedavý na váš postoj a verím, že to naozaj v marci budeme môcť schváliť v podobe, ktorá skutočne pomôže slovenským spotrebiteľom, a najlepším meradlom toho bude to, ak v máji, júni, v júli, v auguste uvidíme, že sa tá situácia naozaj zásadne mení.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa veľmi teším tomu, že tu máme takýto súbor zákonov o ochrane spotrebiteľa alebo sprísnení ochrany spotrebiteľa, len ja by som naozaj mal takú potrebu povedať, keďže mám s tým praktickú skúsenosť, všetko musí byť primerané, aj ochrana spotrebiteľa, a tá myšlienka je vyjadrená celkom pekne v návrhu pána kolegu Beblavého so Žitňanskou, kedy to RPMN sa vzťahuje iba na určité úvery, čo ja sa vyjadrím v rozprave potom k inému zákonu.

    Ono je také paradoxné, že sa zhodneme v rámci opozície, že sú tu zákony, ktoré sú dobré a, žiaľ, tie vládne zákony, keď tam zaradím aj návrh pána Martvoňa a pána Brixiho, nie je dobrý. A dokonca aj v kuloárnych debatách od vládnej strany bolo povedané, že nie je dobrý a treba ho zmeniť. Ono tu bolo aj zo strany Paľa Zajaca, Alojza Hlinu, boli tu veľmi dobré návrhy, ktoré proste len tak prešumeli, čo bola obrovská škoda a z toho mi potom vychádza to, čo to tu už tak nejako visí vo vzduchu, že bude asi nejaká ďalšia pracovná skupina. Tak dovoľte mi, prosím, kolegovia, povedať, že my sme tu už mali niekoľko pracovných skupín, ja som bol teda vo viacerých a za všetky spomeniem, ktoré nemali výsledky, bola skupina pri novele ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, kde nebol absolútne žiadny výsledok a ďalej, teraz máme pracovnú skupinu pri volebných kódexoch, tam nebude žiadna významná zmena. Tak sa len trošku obávam, že opäť to pôjde dostratena. Ja viem, že ten verejný tlak tu je a že niečo sa urobí, len bolo by dobré fakt, keď už máme tie pracovné skupiny, niečo v nich aj reálne pre tých ľudí urobiť. Tak sa teším a dúfam, že už v tejto skupine, v tejto x-tej skupine niečo spravíme.

  • Ja rovnako vítam to, že naozaj je tu pripravený súbor zákonov, ktorými sa ministerstvo začína zaoberať tým, ako posilniť práva a ochranu spotrebiteľa na spotrebiteľskom trhu. Nechávam si väčší priestor do druhého čítania, aby som sa jednotlivým zákonom, či už tomuto, alebo súvzťažným zákonom venovala detailnejšie a podrobnejšie. Chcem len povedať, že naozaj vítam túto snahu o prezlečenie zákona predtým podomového, o podomovom predaji do nového šatu, avšak stále chcem zdôrazniť to, že sebalepšie zákony upravené v teoretickej oblasti nebudú mať význam, pokiaľ nebudú vykonateľné. A mňa na tom celom znepokojuje naozaj to, že v súčasnosti vlastne my nemáme vykonávacie zložky. Narážam opäť na otázku podpory samotných spotrebiteľských združení. Objem prostriedkov, ktorý im je poskytovaný v tomto roku, je zúžený z 80-tisíc na 40-tisíc, už vtedy to bol veľmi nízky, ako malý objem prostriedkov na to, aby naozaj tie práva, ktoré tuná máme zvýraznené a kde je tendencia obliekať zákony do nového šatu, aby tieto práva boli vykonateľné. Slovensko má problém všeobecne vo vykonateľnosti práva, o to viac to platí aj pre vykonateľnosť spotrebiteľského práva. Takže pokiaľ takto nastavené definované zákony budú mať aj mechanizmy a konkrétnu podporu tých subjektov, ktoré ich budú vykonávať, samozrejme, takúto snahu, legislatívnu snahu možno len vítať. Zatiaľ čo sa týka vykonateľnosti spotrebiteľského práva, máme v tomto značné rezervy.

  • Pán kolega Beblavý, predstavili ste druhú možnosť procesného riešenia tých návrhov zákonov, ktoré sú tu predložené zo strany opozície, ale aj vládnych poslancov, ale aj samotnej vlády. Áno, to riešenie je, že ako základ sa zoberie tento návrh zákona. Ak bude tu snaha od vlády, od vládnych poslancov vytvoriť pracovnú skupinu, a to najlepšie zo všetkých návrhov zákonov vybrať a pretaviť do tohto návrhu zákona v druhom čítaní, áno, máme na to mesiac, ale musel by tu niekto dať politickú garanciu, že bude taká ochota, musel by tu niekto dať politickú garanciu, že bude ochotný spolupracovať na príprave a to najlepšie vybrať do vládneho návrhu zákona, ktorý by sme následne podporili. Ja som takúto garanciu, teda nejaký náznak od pani Laššákovej počul, ale muselo by to byť jasne povedané, až tak by sme mohli pristúpiť k tomu, predpokladám že aj vy, že by sme stiahli svoje návrhy zákonov.

    Chcem povedať ešte k tomu, teda neviem, ako sa bude vyvíjať situácia, či budú stiahnuté poslanecké návrhy zákonov aj od kolegov zo SMER-u. Ak by totiž prešli, tak ja mám veľkú obavu, čo sa bude diať v druhom čítaní. To znamená, aký lobistický tlak od nebankoviek nastane, pretože aj keď ja som predkladal návrh zákona a ohraničil som strop úverov ako opozičný poslanec, pritom všetci vedeli, že môj návrh neprejde, aj za mnou chodili nebankovky, aj za mnou chodili nebankovky, pretože stropu, ohraničenia hornej hranice úrokov sa veľmi obávajú. Takže očakávam politické stanovisko zo strany SMER.

  • Ďakujem veľmi pekne. Naozaj debata, ktorá mala pomerne veľkú mieru aj politickej, ale aj obsahovej racionality, ja môžem len privítať všetky tie faktické poznámky, či pani poslankyňa Mezenská, či pán poslanec Kadúc, či pán poslanec Zajac hovorili nielen k veci, ale aj veľmi rozumne, takže ja môžem len poďakovať. Ak môžem na tom postaviť, ja som vnímal slová pani podpredsedníčky Laššákovej, ktorá, ak sa nemýlim, je zároveň aj predsedníčkou poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia, ako takúto formu záruky, ale preto som aj požiadal pána ministra, lebo jedna vec je vôľa poslancov vládnej strany, ktorá je, samozrejme, kľúčová, ale druhá vec je aj vôľa predkladateľa, ktorý by mal slúžiť ako naozaj takýto základ na spoločný návrh. Takže, ale zase vám musím povedať, že ak teda po pani podpredsedníčke Laššákovej aj pán minister túto vôľu vyjadrí a vyjadrí ju jasne a konkrétne, ja by som povedal, že v tomto prípade naozaj, myslím si, je čas na určitú vzájomnú veľkorysosť. Pre mňa je naozaj kľúčové, aby aj bolo jasne povedané, že sa to takto spraví, a aby bol naozaj priestor na vylepšenie toho návrhu, lebo sú chvíle, keď, povedal by som, je politická vôľa veci meniť, naozaj možno aj proti tým záujmovým skupinám, ktoré spomínal pán kolega Zajac, ktoré sú čiastočne zastúpené aj dneska v politických stranách, v exekutíve, ako upozornil pán poslanec Hlina, a keď je taká vôľa, treba ju využiť. A vtedy, ja sa priznám, že mňa menej trápi, že či v televíznych novinách bude, že dnes prešiel vynikajúci vládny návrh, ja sa budem tešiť z toho, že prešiel.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne v tejto chvíli. Nie je tak tomu. Uzatváram možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, chcete záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja k návrhu zákona chcem povedať toľko, že keď tu paralelne prišlo niekoľko návrhov, ministerstvo hospodárstva je teda príslušným orgánom s kompetenciou riešiť agendu spotrebiteľa, a preto sme aj túto úlohu mali a zákon sme pripravovali so všetkou vážnosťou a náležitosťou. My všetky zákony, ktoré predkladáme, tak konzultujeme aj, samozrejme, so spotrebiteľskou verejnosťou, s príslušnými inštitúciami a tak isto to robíme aj s ľuďmi, ktorí to musia plniť, pretože nie je dobré, a tá vyváženosť tu už bola spojená, nie je dobré, aby zákon, ktorý ochranou spotrebiteľa, aby zahubil obchodníka, ktorý myslí svoje obchodovanie čestne. Takže toto vybalansované, takto vybalansovaný tento návrh zákona sme pustili už v septembri do pripomienkového konania a samozrejmá vec, že všetky ministerstvá včítane ministerstva spravodlivosti mohli do tohto zákona vstúpiť.

    Iná agenda je agenda poslancov. Niekedy v úmysle dosiahnuť rýchlejší progres k prijatiu nejakého opatrenia je možno z poslaneckého návrhu možné a vtedy, samozrejme, každá takáto zmena je vítaná a myslím, že niektoré návrhy také boli prijaté, a aj štátna obchodná inšpekcia naša eviduje, eviduje už postihy a myslím, že stav sa zlepší.

    Tento zákon s ostatnými novelami prichádza trošku nešťastne v jednom termíne, preto chcem povedať, že my z ministerstva sme pripravení tú pracovnú skupinu aj iniciovať, v spolupráci s pani podpredsedníčkou som sa už dohodol, že možno ešte ten budúci týždeň je pomerne náročný, ale ten ďalší by sme mohli takúto pracovnú skupinu zvolať a keď nájdeme prienik, myslím si, že riešenie, čo navrhol pán poslanec Beblavý, že tento zákon využiť na to, aby vyriešil čo najväčšie množstvo spoločných návrhov, určite, keď sú tu tri, štyri, tak si musíme jeden vybrať, ktorý bude teda najlepší. Ja by som chcel generálne povedať, že spotrebiteľ nie je ani opozičný, ani koaličný a musíme sa o spotrebiteľa starať.

    Ešte krátko by som povedal k tomu spojeniu štátnej obchodnej inšpekcie a Štátnej energetickej inšpekcie, venoval sa tomu dostatočne pán Přidal, ja chcem povedať, že v dôvodovej správe k bodu č. 11 je tu veľmi jasne rozpísané, že my touto agendou pokryjeme všetky povinnosti, ktoré Štátna energetická inšpekcia mala, máme jasnú predstavu, my tento akt robíme trištvrte roka s dôslednou prípravou, aby nám žiadna kompetencia nevypadla, aby sme vedeli postihovať jednotlivé prípady, ktoré doteraz Štátna energetická inšpekcia rieši, tak ako doteraz alebo možno lepšie. Dôvodom, samozrejme, bolo šetrenie a je šetrenie verejných prostriedkov, myslím si, že na riadenie obidvoch inšpekcií môžme mať jednoduchší systém, pretože tieto dve inštitúcie hlavne obslužný personál môžu mať jeden. Samozrejme, počítame s krajskou pôsobnosťou, tak ako je to doteraz, a s odborníkmi, ktorí zatiaľ robia na Štátnej energetickej inšpekcii, počítame so všetkými, aby bola zabezpečená táto odbornosť, vieme, že to sú vysoko kvalifikovaní ľudia, a ich činnosť, samozrejme, si veľmi vážime a budú do tejto novej zjednotenej inšpekcie začlenení. Ja si úplne nemyslím, že vhodné riešenie by bolo včleňovať túto organizáciu do regulátora, je to trochu iná činnosť, keď máme obchodnú inšpekciu, tak aj energetická inšpekcia, je to tá istá činnosť a, samozrejme, že v odbornej rovine je to niečo iné, ale také inštitúcie predsa sú, že ktoré robia viacero činností. Obidve agendy sú agendami ministerstva hospodárstva, takže vieme, myslím, veľmi účinne riadiť aj túto novozlúčenú inštitúciu. Šetrenie verejných zdrojov, myslím, že je dobrý krok. Ja z podnikateľskej praxe viem, vždycky, keď niečo zlučujeme, vždycky, keď niekde niečo uberáme, je to bolestivé, ale keď sa chceme pohnúť dopredu, tak to treba urobiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 831, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 819.

    Opäť odovzdávam slovo ministrovi hospodárstva, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona je čiastočne prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica 2004/8/ES a 2006/32/ES. Predloženým návrhom zákona sa taktiež riešia niektoré problémy aplikačnej praxe. Návrh zákona sa, návrhom zákona sa definuje koncový odberateľ, viaceré typy zdrojov tepla vrátane zdroja na výrobu tepla v budove a účinného centralizovaného zásobovania teplom a stanovuje sa povinnosť najneskôr do 31. decembra 2016 inštalovať určené meradlá alebo pomerné, pomerové rozdeľovače tepla u konečného spotrebiteľa aj v budovách s centrálnym zdrojom tepla. Pre obce sa stanovuje povinnosť aspoň raz za päť rokov prerokovať obecným zastupiteľstvom aktualizovanú koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky a schválenú časť aktualizovanej koncepcie rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky doplniť do územnoplánovacej dokumentácie obce. Do návrhu zákona bola zaradená aj nová úprava práv a povinností držiteľa povolenia na podnikanie v tepelnej energetike v súvislosti so vstupom na cudzie pozemky pri výkone povolených činností.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti. V sociálnej oblasti sa predpokladá, že negatívne vplyvy povinnosti inštalovať určené meradlá alebo pomerové rozdeľovače budú kompenzované znížením výdavkov za teplo. Pokiaľ ide o povinnosť vyplývajúcu z predloženého návrhu zákona prerokovať obecným zastupiteľstvom aspoň raz za päť rokov aktualizovanú koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky a jej schválenú časť doplniť do územnoplánovacej dokumentácie obce, táto by mala byť financovateľná prostredníctvom pripravovaných podporných mechanizmov Európskej únie. Keďže tieto finančné nároky budú závislé od žiadostí obcí, nie je možné v súčasnosti konkrétne kvantifikovať vplyvy na rozpočet verejnej správy.

    Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Michalovi Bagačkovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 264 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z . z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, tlač 831. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecnozáväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporúča uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. januára 2014 č. 819 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Skončil som, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Mezenská, jediný, ktorý sa prihlásil. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pani poslankyňa Mezenská.

  • Vážení prítomní poslanci, vážený pán minister, pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som pri tomto zákone upozornila na také tri najzávažnejšie parametre, z pohľadu ktorých vyhodnocujem, či a nakoľko boli zohľadnené aj doterajšie pripomienky spotrebiteľskej obce, ktorá upozorňuje už dlhodobejšie na nedostatky, ktoré so sebou tento zákon o tepelnej energetike prináša.

    Po prvé, na čo chcem upozorniť a s čím boli spojené aj moje legislatívne snahy, ale boli prenesené viac-menej do zákona o energetike, je možnosť uplatnenia nároku na opakovanú úhradu tým vlastníkom pozemkov a nehnuteľností, na ktorých sa nachádzajú rôzne energetické zariadenia, v tomto prípade ide o tepelnoenergetické sústavy. Opakovane sa vlastne dostávame do pozície, kedy držiteľom povolenia, to jest energetickým subjektom, rôznym dodávateľom tepla umožňujeme opakovane na určenom území na pozemkoch jednotlivých vlastníkov generovať opakovane zisk, oprávnený zisk, ktorý je dozorovaný a vstupuje vlastne do cenotvorby, ktorý kontroluje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, čo mi ale nepripadá byť zohľadnené alebo teda rovnovážne k rovnako uplatnenému oprávnenému nároku vlastníkov pozemkov, na ktorých sa nachádzajú tieto tepelné energetické sústavy, na tú opakovanú úhradu za obmedzenie i užívacieho práva k tomuto pozemku.

    Neviem, či sa teda rozumieme, pán minister. Viete dobre, určite si spomínate, že pri zákone o energetike som upozorňovala na to, že v trhovom mechanizme považujem za normálne, ak sa nielen dosiahne a rešpektuje nárok dodávateľa energetických subjektov, držiteľov povolení generovať si na určitom pozemku, na ktorom majú svoje energetické siete alebo v tomto prípade tepelnoenergetické sústavy, opakovane generovať oprávnený zisk, ale tí vlastníci pozemkov alebo vlastníci nehnuteľností, na ktorých sú energetické zariadenia, ktorí sú obmedzovaní v užívaní svojich vlastníckych práv, týmto ponúkame aj cez tento zákon o tepelnej energetike alebo tomu podobný zákon o energetike, týmto ponúkame len jednorazovú úhradu. Toto mi nepripadá správne. Toto mi nepripadá ani korektné. Tuná naozaj upozorňujem na to, že je tu dotknuté vlastnícke právo a nárok vlastníkov pozemkov na opakovanú úhradu za obmedzenie a determináciu ich užívacieho práva. To je prvý aspekt, ktorému budem pravdepodobne venovať detailnejšiu a konkrétnejšiu pozornosť v druhom čítaní.

    Druhý aspekt, ktorý ma zaujal, a k tomu by som možno aj teraz chcela vaše vysvetlenie, je to, že registrujem pri rôznych energetických diskusiách na rôznych teda energetických fórach už dlhodobo požiadavku vybranej spotrebiteľskej obce, ktorá sa zastáva toho, že pomerové rozdeľovače nemôžu byť ani prostredníctvom tohto zákona spotrebiteľom nanucované. Existuje spotrebiteľská obec, ktorá sa dovoláva inštalácie, potreby, povinnosti inštalácie iba určených meradiel a nezvýhodňovania možnosti rozpočítavania tepla podľa pomerových rozdeľovačov. Neviem, či tomuto zákonu správne rozumiem, ale tak ako som si ho mala možnosť ja načítať, tak v podstate v tomto návrhu zákona sa obmedzuje sloboda spotrebiteľov tepla alebo teda jednotlivých spoločenstiev dohodnúť sa na rozpočítavaní tepla v rámci schôdzí podľa podlahovej plochy. Je to tu limitované, ak to dobre čítam, tak vlastne, alebo teda je to umožnené len budovám alebo obytným domom len v tých prípadoch, ak celková podlahová plocha budovy je menšia ako 500 metrov štvorcových, ak tomu správne rozumiem. A v tomto smere ma spotrebiteľské združenia, ktoré sa venujú ochrane spotrebiteľa na energetickom trhu, obzvlášť ochrane spotrebiteľa na tepelnoenergetickom trhu, ma upozornili na to, že takýmto legislatívnym návrhom a takouto legislatívnou úpravou môžeme vlastne obmedzovať slobodu konečných užívateľov tepla alebo spoločenstiev rozhodnúť sa, slobodne sa rozhodnúť pre možnosť rozpočítavania tepla podľa podlahovej plochy. Lebo je tu to obmedzenie vlastne do 500 metrov štvorcových, čo mi nepripadá byť správne, čo mi dokonca pripadá byť v rozpore so zabezpečením a ochranou ústavného práva na ochranu ekonomických záujmov.

    Takže k tomuto by som si naozaj potrebovala vypočuť váš názor, lebo si myslím, že nemôžme ľuďom nanucovať pri spotrebe akýchkoľvek energetických služieb spôsob, spôsob merania a rozpočítavania nákladov. Tu to vyzerá podľa tejto úpravy tak, že alebo si ľudia vlastne zabezpečia pomerové rozdeľovače, ktorí ich mnohí nemajú, nepožívajú veľkú dôveru a pre nich nie sú vierohodné, nepovažujú ich vôbec za, nezaraďujú do skupiny určených meradiel, alebo podľa určených meradiel a z tohto vypadáva možnosť rozpočítavania nákladov podľa podlahovej plochy, s ktorou sa uzrozumeli a na ktorú, na ktorú pristúpili mnohí užívatelia a mnohé spoločenstvá.

    Druhý aspekt, na ktorý chcem, pardon, tretí aspekt, na ktorý chcem upozorniť, je práve zabezpečenie a ochrana slobody možnosti odpojenia jednotlivých bytových domov alebo jednotlivcov od centrálneho zásobovania teplom. Tento zákon, tak ako ho mám možnosť vidieť, ako je zadefinovaný, nedáva možnosť a slobodu toho-ktorého jednotlivca alebo bytového domu sa od centrálneho zásobovania teplom odpojiť. Chcem v tomto smere upozorniť aj na možný, nie že možný, ale pre mňa evidentný a zjavný konflikt záujmov, kedy obec, ktorá vlastne, a mesto, ktoré vstupuje do uzatvárania zmluvy s výrobcom a dodávateľom tepla, je v dvojjedinej úlohe. Na jednej strane dohoduje podmienky s výrobcom a dodávateľom tepla, na druhej strane v polohe stavebného úradu a v konflikte záujmov má objektívne nezávisle rozhodnúť napríklad o výstavbe domovej kotolne. Mnohí spotrebitelia a mnohé spoločenstvá, ktoré majú záujem ísť cestou výstavby vlastnej domovej kotolne v záujme dosiahnutia cieľa racionalizácie tepelnoenergetických nákladov sa sťažujú na to, že sú sankcionovaní za to, že sa od centrálneho zásobovania teplom chcú odpojiť. Od toho, ako bol naformulovaný zákon v roku 2004, kedy sme aj my ako spotrebiteľská organizácia v spolupráci s inými spotrebiteľskými organizáciami upozornili na obmedzenie práva na slobodu výberu určenia spôsobu zásobovania teplom, sa ani v podobe takto predneseného zákona toho veľa nezmenilo.

    Teda zaujímalo by ma vaše vyjadrenie k tomu, akým spôsobom bude vlastne tuná zabezpečená sloboda výberu spôsobu a možnosti zásobovania toho-ktorého bytového domu alebo konkrétneho individuálneho konečného spotrebiteľa teplom. Naozaj ku kolízii a ku konfliktu záujmov, tak ako ma na to upozorňujú jednotliví občania a spoločenstvá, dochádza. V mnohých prípadoch samotné mesto skoro, ako sťaby zastupujúc záujmy výrobcu a dodávateľa tepla, nechce umožniť ľuďom sa od centralizovanej dodávky teplom odpojiť. A toto ja nepovažujem za správne. Ani na pozadí toho, na čo ste aj vy upozornili vo svojom vstupnom prednese, že je potrebné pri akomkoľvek posudzovaní návrhu na zmenu dodávky tepla kontrolovať súlad tohto predneseného návrhu a schvaľovaného návrhu s koncepčnými plánmi mesta alebo obce o rozvoji tepelnej energetiky.

    Chcem na to upozorniť, že bola som aj poslankyňou mestského zastupiteľstva. Viem, aká je možnosť občanov alebo aj samotných poslancov zúčastniť sa tvorby takýchto koncepcií o rozvoji tepelnej energetiky. Nielen občania, ale ani ako poslanci, ktorí možno boli v opozičnej pozícii, nemajú šancu ani možnosť zasiahnuť do tvorby strategických plánov mesta v takej oblasti, ako je rozvoj energetickej politiky koncepcie. Takže naozaj tuná môžme takýmto spôsobom sa dostať do pozície, kedy dochádza ku konzervácii, ku konzervácii centrálnych zásobovacích systémov a takýchto konceptov na úkor rešpektovania slobody občana bytového domu, spoločenstva racionalizovať svoje tepelnoenergetické náklady vlastnou cestou, napríklad aj výstavbou kotolní. V tomto smere, aj keď si uvedomujem, že tepelnoenergetická politika a vôbec otázka zásobovania tepla je miestnou otázkou, je to vlastne miestny problém, uvedomujem si, že je potrebné v štáte zaoberať sa celoštátnou koncepciou rozvoja tepelnej energetiky v budúcnosti. V tomto smere nevnímam to tak, že je nastavená progresívne. Nie je nastavená tak, aby rešpektovala dlhodobú potrebu občanov znížiť a racionalizovať svoje náklady, ktoré vynakladajú na zabezpečenie tepla, zásobovania tepla a zásobovania teplou úžitkovou vodou. Takže budem rada, ak mi na tieto aspekty budete vedieť zodpovedať, do akej miery je v tomto prípade spotrebiteľ chránený na tepelnoenergetickom trhu, a verím, že bude vytvorený dostatočný priestor, ak teda naozaj uznáte, že niektoré tie podnety zo strany spotrebiteľov sú vecné a sú pádne, že ich budeme vedieť formou pozmeňujúcich návrhov, doplňujúcich návrhov zapracovať v druhom čítaní do znenia predkladaného zákona.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Hudacký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja by som chcel podporiť pani poslankyňu Mezenskú v tom jej úsilí, čo sa týka možno vecného bremena v súvislosti s tepelnoenergetickými objektami alebo nehnuteľnosťami, ktoré v podstate zamedzujú využívanie či už pôdy, alebo iných nehnuteľností majiteľov v tom zmysle, že tá jednorazová náhrada za uplatnenie toho vecného bremena je, myslím si, že nie celkom odráža v podstate to obmedzenie, ktoré súvisí vlastne s využívaním týchto zdrojov, či už sú to teplovody, alebo, ako som spomínal, iné nehnuteľnosti. V každom prípade niečo ako nejaký prostriedok, finančný prostriedok vo forme ako keby nájmu alebo niečo také, myslím, že to by lepšie odrážalo tú realitu, aj keď to nie je určite jednoduché. Možnože v prípade tepelnoenergetických objektov je to určitý rozdiel, ako je to v elektroenergetike, kde sú tie veľké stožiare, jednoducho boli vybudované a v podstate tie obmedzenia možno nie sú až také výrazné ako v prípade týchto tepelnoenergetických nehnuteľností.

    Čo sa týka merania tepla, myslím si, že tento návrh zákona sa približuje ďalej k týmto spotrebiteľom a jednoducho, či už meračmi v jednotlivých objektoch, ktoré budú musieť byť povinne nainštalované, alebo potom pomerovými rozdeľovačmi, myslím si, že to už lepšie odráža a lepšie sa bude dať skutočne vypočítať alebo určiť tú konkrétnu spotrebu tepla. Nie celkom súhlasím, čo sa týka tých nových tepelnoenergetických zdrojov mesta, v obciach, pretože, áno, je to súčasť nejakej...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. S veľa vecami, ktoré ste pomenovali, pani kolegyňa, vo svojom príspevku, sa dá súhlasiť. Ale ja sa musím ozvať na tú tému, ktorú ste spomenuli, a to je odpájanie od centrálneho zdroja tepla a o tej úlohe obcí, o ktorých ste hovorili, že sú v konflikte záujmov. S týmto s vami nesúhlasím. Nemyslím si, že obce sú v konflikte záujmov, nakoľko vy sa na tento problém pozeráte iba z pohľadu spotrebiteľa, ale obec tento problém musí riešiť komplexne. Musí to riešiť v záujme verejného záujmu, pretože nie všetky bytové domy sa môžu a majú šancu odpojiť od centrálneho zdroja zásobovania. A dôležité je povedať to, že veľkú položku v cene tepla tvoria práve fixné náklady, ktoré sa rozpočítavajú medzi všetkých odberateľov. Môže sa pri odpájaní narušiť centrálne zásobovanie takým spôsobom, že keď sa odpoja tie bytové domy, ktoré sa odpojiť môžu, fixné náklady sa budú rozpočítavať medzi menší počet odberateľov a tam enormne vzrastie cena. Čiže na úkor niektorých bytových domov, ktorým sa zlacnie cena tepla, zvýšime cenu tepla v ostatných častiach mesta. Mesto tiež musí dbať aj na environmentálny záujem. Ja sám som riešil problém, keď na jednom sídlisku sa chceli odpojiť niektoré bytové domy a chceli riešiť kotolne štiepkou a rôznymi inými médiami, čo z environmentálneho hľadiska nebolo pre mesto prípustné. Takže ja som presvedčený, že práve obec musí mať zásadné slovo a vydať zásadné rozhodnutie, že či povolí odpájanie, alebo nie, aby to nemalo dopad na rozvrátenie centrálneho zásobovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja, naopak, si myslím, že tá diverzifikácia zdrojov je veľmi dôležitá. Ja bývam a žijem v podtatranskej oblasti, kde máme dostupnú dendromasu. A pri čistení naozaj lesných plôch a potokov tak vedľajším produktom je drevoštiepka. Práve to prerábanie na tie kotolne, na tú dendromasu jednak je veľmi účinné a výrazne je lacnejšie. Teda je to teplo pre konečného spotrebiteľa, tak je cenovo dostupnejšie.

    Ja zastávam taký ten názor v tomto smere taký liberálnejší. Ak je teda možné, aby sa bytové domy odpájali od centrálnych kotolní, nech to tak je. Veľakrát na sídliskách, sídliská boli postavené tak, že sú tam napríklad školy alebo nejaké verejné budovy, ktoré sú tiež zapojené na centrálne kotolne, a väčšinou to bolo tak, že nakoľko takéto budovy boli najväčším spotrebiteľom, tak ten rozdiel, ktorý vznikal a sa rozrátaval, tak väčšinou sa to prifáralo práve školám a týmto inštitúciám, čo bolo zase z toho hľadiska také veľmi nespravodlivé. Ale ak občania by chceli a rozhodli sa zriadiť si svoju vlastnú kotolňu, celý dom že by sa dokázal ako odpojiť, ja si to viem predstaviť, že by aj toto bola jedna z ciest. Ja viem, že na druhej strane primátori miest a starostovia obcí vznikal by im problém, pretože v podstate na druhej strane zase tie centrálne kotolne, aby boli efektívne využívané, no tak čím viac tých bytových domov je napojených na tento zdroj, tak tým je potom zase tá energia pre tých ďalších, ostatných cenovo dostupnejšia. Ale hľadať taký rozumný kompromis, ale dať ľuďom aj možnosť voľby, ak teda by sa rozhodli aj pre malé kotolne, aby aj toto bola jedna z ciest.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Chcem zdôrazniť tú časť vystúpenia pani poslankyne, kde hovorí o nevhodnosti jednorazových náhrad za obmedzenie užívania pozemkov. Tu ide o to, že tu nejde len o samotné obmedzenie v užívaní pozemkov, ale aj o potrebu vyjadriť finančne ujmu, ktorá je spôsobená stratou produkcie na týchto pozemkoch, či už v poľnohospodárskej, alebo v lesnej, pretože je, ako logicky vyplýva, je to produkcia, ktorá sa opakuje a pri ktorej je veľmi ťažko vystihnúť to, čo sa za obdobie rokov, desaťročia alebo stáročia na tomto pozemku vyprodukuje. A preto jednorazový príplatok alebo jednorazovú náhradu škody možno považovať za správnu len v tom prípade, ak by s tým vlastník súhlasil. V opačnom prípade, lebo ak by s tým súhlasil, tak to vieme odúročiť na akúkoľvek dobu a vyjadriť súčasnú hodnotu budúcich peňazí, ziskov a strát. Ale rozhodne, pán minister, je tam potrebné, aby tam bola zapracovaná možnosť, aby to nebolo vyplácané len jednorazovo ale aj opakovane, pretože v opačnom prípade je to v rozpore s logikou produkcie na týchto pozemkoch.

    Ďakujem pekne.

  • Ja len krátka poznámka k tomu, čo predniesol pán poslanec Hrnčiar. No viete, nad významom fixácie centrálneho zásobovania tepla v prípade mnohých miest sa treba veľmi vážne zamyslieť a to zhodnotiť, obzvlášť ak v tých istých mestách máme dostatočné signály toho, že ľudia si vedia formou či už zabezpečenia individuálneho kúrenia, alebo formou zabezpečenia vlastných domových kotolní zabezpečiť dodávku tepla a teplej úžitkovej vody ďaleko racionálnejšie a efektívnejšie, ako to zabezpečuje centrálny dodávateľ. Ja tam vidím veľký, potrebu veľkého dôrazu práve na kontrolu, ktorú má zabezpečovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Naozaj, ak by ten fungoval tak, ako má, riadne, tak som presvedčená o tom, že táto centrálna, centrálne zásobovanie teplom by bolo natoľko efektívne a racionálne, že by sa ľudia nemuseli dnes vôbec nad otázkami odpájania zamýšľať.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Predpokladám, pán minister, že vaše záverečné slovo bude dlhšie ako jedna minúta. Nie? Chcete ešte teraz? Prosím? Potom? Dobre, nech sa páči, hovorím.

  • Ja len veľmi krátko. K tomu vecnému bremenu, čo boli také tie tri oblasti, ktoré pani poslankyňa spomenula, tak sme sa držali toho modelu, ktorý máme v zákone o energetike, k tomu jednorazovému. Ja viem, môže byť na to filozofický názor. Len zase máme vybalansovanie tých, ktorí investujú, prevádzkujú, aby tie náklady, náklady udržali, a tých, ktorí proste majú dotknutý pozemok, tak možno tá jednorazová potreba môže byť, môže byť vyššia, ale by sme tuto asi dosiahli nesúlad aj s tými energetickými dielami. To meranie tých tepiel, my registrujeme požiadavku len tam, kde proste je to technicky možné. Tam sa tie merače a hlavne vo vertikálnych budovách, aby sme proste docielili spravodlivé rozpočty v prípade do 500 metrov štvorcových rozpočtu, pri horizontálnych vlastne vykurovaných, máme my šancu to rozpočítať proste tak, ako to bolo doteraz.

    A k tým obciam, tá diskusia tu začala, vždycky máte problém vybalansovania toho plánu obce. Ja sa tomu, samozrejme, nebránim, aby bola nejaká liberalizácia, ale akonáhle to spustíme, potom tá ekonomika prevádzkovania je veľmi zložitá.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, záverečné slovo? Nie je. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A, kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať hlasovaním. Vyhlasujem dve minúty prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, dámy a páni, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch. Poprosím pána poslanca Senka, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 206 o múzeách a galériách. Je to tlač 778.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 778.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda, v rámci rozpravy, v ktorej vystúpili traja páni poslanci...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška Pavol, predseda NR SR

    Prepáčte, pán poslanec, dámy a páni, poprosím vás o koncentráciu na hlasovanie.

  • Zaznievanie gongu.

  • Nech sa páči, pán poslanec.

  • Takže v rámci rozpravy, v ktorej vystúpili traja páni poslanci, boli predložené pozmeňujúce návrhy, o ktorých budeme hlasovať po hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Takže teraz, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcich bodoch zo spoločnej správy, a to o bodoch jedna až osem spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 107 bolo za, 18 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, ktoré predložili páni poslanci Kvasnička a Viskupič, po dohode s nimi navrhujem hlasovať o bodoch 1, 2 a 4 z ich návrhu spoločne. Prosím, dajte hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 57 za, 5 proti, 74 sa zdržalo.

    Tieto body z návrhov sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 3 z ich návrhu. Prosím, dajte hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 55 za, 1 proti, 80 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch návrhu zákona. Keďže mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 92 za, 45 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 83 za, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme zákon č. 206 o múzeách a galériách.

    Pani poslankyňa Rošková uvedie v treťom čítaní hlasovanie o

    návrhu uznesenia na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydávaných v Slovenskej republike a v Českej republike (tlač 523).

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po a) vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydávaných v Slovenskej republike a v Českej republike a po b) rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, všetci boli za.

    Vyslovili sme súhlas s uvedenou zmluvou.

    Pán poslanec Kadúc uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády v druhom polroku 2013 a zámere k prvému polroku 2014, tlač 862.

  • Hlasovanie o návrhu uznesenia k informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2013 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2014, tlač 862.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v druhom polroku 2013 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v prvom polroku 2014.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 120 bolo za, 16 sa zdržali.

    Schválili sme uznesenie.

    Pani poslankyňa Grečková uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb, tlač 820.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 820.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili štyria poslanci, nepodali žiadne návrhy, preto, prosím, dajte hlasovať o postúpení tohto návrhu zákona do druhého čítania.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 108 za, 4 proti, 24 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 132 za, 4 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Pán poslanec Bagačka uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 657 o tepelnej energetike, je to tlač 831.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, tlač 831.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpila pani poslankyňa Mezenská. Nebol podaný žiadny návrh. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že národná republika, Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 80 za, 57 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 131 za, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odhlasovali sme prerokované body. Vyhlasujem krátku prestávku a budeme pokračovať v rokovaní programu o 11.20.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 657 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.

  • Reakcie z pléna.

  • Á, pardon, pardon, ospravedlňujem sa.

    Takže je to vládny návrh zákona č. 178 o podmienkach predaja výrobkov a poskytovaní služieb na trhových miestach. Pán minister Malatinský odôvodní, odôvodní vládny návrh.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 832)

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení, a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, predkladám s cieľom aktualizácie právnych predpisov a zvýšenia efektivity činnosti kontrolných orgánov.

    Novela zákona navrhuje úpravu podmienok predaja a poskytovania služieb na trhových miestach, čomu zodpovedajú navrhované zmeny súvisiacich právnych predpisov v zákone č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, v zákone č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a iných. Reaguje sa tým na požiadavky praxe a odstraňujú sa možnosti nejednoznačného výkladu a obchádzania zákona.

    Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený materiál nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, nemá sociálne vplyvy ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Predpokladá sa pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

    Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pani poslankyňa Grečková je určená spravodajkyňa.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 264 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 832. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v príslušných paragrafoch rokovacieho poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako aj iné náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z príslušných paragrafov zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. januára 2014 č. 820 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predseda, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku od pána poslanca Hlinu. Potom dám možnosť prihlásiť sa ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ono by to človek nepovedal, to je dôležitý zákon, preto považujem za potrebné k nemu vystúpiť a skôr ako poviem, sám som zvedavý, jak ide dopadnúť toto také mravenčenie tuná, že vyzerá to, že sa neschváli, lebo nemá, akú máte inú možnosť s týmto poslaneckým vaším návrhom, to, čo sme tu rozprávali predtým, sám som zvedavý, že či sa bude sťahovať, alebo neschvaľovať, to som mimoriadne zvedavý.

    K samotnému zákonu. Dovoľte uviesť, pán minister, trošku ma prekvapilo, že ako je možné povedať, že predkladateľ povie, že tento zákon nemá vplyv na podnikateľské prostredie. No podľa mňa by ste si to mali opraviť a vás k tomu vyzývam, lebo tento zákon má enormný vplyv na podnikateľské prostredie. Ak už úprava trhovísk a trhovníkov nemá vplyv na podnikateľské prostredie, tak čo má vplyv na podnikateľské prostredie? Lenže ja viem, že na nejakých oligarchov nejakí trhovníci nemajú až taký vplyv, to vieme, ale to vy nemôžte zákony posudzovať podľa toho. Pre majiteľa mäsiarstva v nejakom okresnom meste má tento zákon enormný vplyv na jeho činnosť, enormný, by ste neverili! Dokonca otázka života, bytia vôbec podnikateľského. Čiže bolo by dobré, aby ste teda tak k tomu pristupovali, že vy tvoríte zákony nielen pre tých, pre ktorých trhovníci sa nedotýkajú, ale aj pre tých, pre ktorých trhovníci majú reálny vplyv. A naozaj, pokiaľ nevytvoríme pravidlá, aby sa rešpektovali parametre, zákony na trhovníkov, tak sekundárne spôsobíme, že majiteľov kamenných obchodov, používateľov eerpéčiek, ľudí, ktorí musia platiť, ešte sa len ráno zobudia, už sú tisíc euro dlžní na odvodoch, dlžní v tom, že ich musia zaplatiť, tak to nebude správne. To chcem tým povedať. Čiže tento zákon má enormný, enormný vplyv na podnikateľské prostredie, preto je dobré sa mu venovať. A preto by som aj poprosil v druhom čítaní, keď ho budete uvádzať, aby ste povedali, že tento zákon má vplyv na podnikateľské prostredie, lebo má.

    Meritórne o čom rozprávame, respektíve nerozprávame, ja som rád, neviem, koľkí z vás si to všimli, ale pre obyvateľov a občanov, my sme sa tu minule rozprávali, keď tu bol pán Kažimír, že čo sa stáva našim obchodníkom, alebo že čo sa stáva. Ono to nie sú šťuky v rybníku, ktoré vás naháňajú, lenivých kaprov, hej, že teda máte niekde nejaké podnikateľské prostredie v nejakej obci a zrazu vám tam dobehne dodávka z Poľska, otvorí dvere a predáva bez ničoho, bez papiera, bez všetkého predáva. To nie je šťuka v rybníku. To nie je šťuka v rybníku, ktorá naháňa lenivých kaprov, to je proste exces. A som rád, že aj keď sme sa, tú tému otvorili, tak aj ministerstvo financií vložilo do zákona, sekundárne aj do tohto zákona povinnosť obcí - a na to chcem teraz znova upozorniť - aj tých ľudí, aby si boli vedomí toho, že ich obec má povinnosť. Má povinnosť od ľudí, ktorí predávajú na trhových miestach a trhoviskách, obec má povinnosť od nich skôr, ako im vydá súhlas, si vypýtať doklad, že sú registrovaní, ak majú byť na eerpéčku. Veľmi dôležité. Doteraz to z toho si nikto ťažkú hlavu nerobil. Je to aj v zákone o eerpéčke a je to aj v tomto zákone a prenáša sa to, tam sa to ustanovenie toho paragrafu mení, ale prenáša sa to. Čiže tá povinnosť tam je a chcem teda aj pána Konštiaka, zväz obchodu, ale aj vôbec majiteľa mäsiarstva, ak ešte niekde je samostatné mäsiarstvo, niekde, alebo majiteľa papierenského obchodu v Bernolákove upozorniť na to, že jeho obec má povinnosť od trhovníka, ktorý predáva na trhovom mieste, si dožiadať tieto doklady. A je dobré, keby si ich dožiadal, a dokonca je ešte ďalšia povinnosť, je definovaná okrem toho, že si to teda majú pýtať a oni dokladovať nejaké obdobie, tak majú povinnosť informovať, že vydali súhlas, čo sekundárne znamená, že teda keď to príde, tak či budú, alebo nebudú konať, ale toto je naozaj dôležité. Som rád, že teda že ono to do toho zákona prišlo novelou eerpéčka, ale že to tam prenášate, upozorňujem na to ľudí, aby sa domáhali týchto povinností a že je to dôležité.

    Poviem ešte takúto vec. Jeden by to nepovedal, ale neviem, ktorí z vás si všimli, ktorí nie, mal tu byť zákon o lesoch, a nie je tu zákon o lesoch. Lebo zákon o lesoch je kľúčový zákon pre prezidentské voľby. Zákon o lesoch sem neprišiel kvôli tomu, že kvôli prezidentským voľbám nevedia, ako to poňať, hej, tak aby teda to nespôsobilo galibu, tak pre istotu je vypustený. Ale ja by som v dobrom poradil ľuďom, ktorí mali veľmi, by som povedal, veľmi, tak ako slony v porceláne, keď pôsobili v tom, že chceli sa dostať do zákona o lesoch a ochrániť určité aj svoje vlastnícke práva, tak tuná je lepší zákon, kde to môžu definovať. Zákon, do tohto zákona poviem v krátkosti, koho to zaujíma, koho nie, že akým spôsobom, ale tu je cesta. Naozaj tu je cesta, ale tento zákon, paradoxne, ide trošku v protismere, že vypúšťa už akúkoľvek povinnosť niekoho, kto predáva nejaký lesný plod, ho nejakým spôsobom zaťažiť niečím, že čo by znamenalo, že niečo musí niekomu ukázať, lebo tu doteraz niečo bolo, už aj to sa vypúšťa. Tu je cesta. Naozaj, pre tých, ktorých mrzí to, že sú a častokrát sú aj lesy drancované, a je to fakt, za účelom, nie že si doma zavarím šampiňóny a dám susedovi, ale na to, aby som to na Miletičovej predával, tak tu je cesta, ako to obmedziť, ako tomu dať určitý systém. Nie vyriešiť, ale určitý systém. Tu je cesta, že orgán dozoru by mal u toho, kto predáva lesný plod alebo lesné plody, by sa mal dožadovať predloženia dokladu o nadobudnutí, pracovne tomu tak hovorme, alebo súhlasu toho, kto by ho teoreticky mohol vydať. Čiže ak predávam na trhovisku suchohríby, alebo poviem to ináč, suchohríby sú aj tam, aj tam, ale čo tým chcem povedať, že keď aj niekto predáva nejakú hubu na trhovisku, tak orgánom dozoru by sa mal vedieť zaprezentovať, že odkiaľ ho má. Tak keď urbár z Vrbice, príklad, vydá súhlas na to, aby predávajúci Oskar M. alebo aký u nich v urbáre nadobúdal lesné plody, no tak ho vydá, hej? Viete, nevyrieši to, ale pomôže to. Upraví si ten urbár, za akých podmienok vydá niekomu súhlas, že môže nadobúdať u neho plody a tie predávať, lebo stále hovoríme iba o tom. To je presne to a ja tej pohnútke čiastočne chápem, i keď sa nemôžme tak prioritne tomu tak pozerať, že až takým vlastníkom sú tí ľudia, lebo to nezasadili, to tam rastie. Ale čiže je to možné to riešiť, že vydá, vydá ten súhlas, upraví si samostatne podmienky a môže sa, poviem to tak, aj povedať, že prizerať navzájom. Lebo keď urbár Vrbica vydá súhlas a urbár z Demänovej nevydá súhlas, ale pritom sa vie, že ten, komu vydali ten súhlas, chodí do ich urbáru, tak môžu orgánu dozoru povedať, že ten doklad nie je správny. No minimálne to vytvorí určitú možnosť o tom rozprávať. Avšak existujúca norma hovorí v zásade, že nič, že to nadobúda a predaj tých lesných plodov je bez absolútneho dokladovania pôvodu, s čím - ja poviem otvorene - by som nemal problém, keby sa toto nejakým spôsobom limitovalo, ale nie v zákonoch o lesoch, ale v tomto zákone. Lebo v zákone o lesoch je možné to zneužiť, to, na čo sme upozorňovali, chvalabohu sa to stiahlo, v tomto zákone môžme o tom rozprávať. To je jeden, jeden faktor, na ktorý som chcel upozorniť.

    V zásade budem chcieť upozorniť na tri a dokonca tie tri možnosti, ako vylepšiť tento zákon pozmeňovacím návrhom v druhom čítaní, a kto je tu?

  • Rečník sa obzrel, kto vedie schôdzu.

  • Pán predseda, ja by som prípadne poprosil pána predsedu, dajte mi niekoho z vás okrem Martvoňa, aby sme ho predložili - ten pozmeňovací návrh - kvôli tomu, že je dôležitý. Alebo ho prípadne dajte sami, ja upozorním v čom, hej? Čiže prvá vec. Pokúsiť sa definovať lesné plody.

    Druhá vec, veľmi, veľmi dôležitá, aj keď sa to tak možno niekomu javiť nebude, je, a s tým podľa mňa súvisí aj taká určitá demotivácia, lebo v zásade zlé zákony demotivujú, lebo vám hovoria, ako to môžte obísť, ako to môžte ošáliť, sú aj expresívnejšie výrazy, viete, to, tá tvorivosť je enormná, ale sekundárne to niektorých ľudí demotivuje sa zúčastniť toho procesu, lebo vedia, že sú nedokonalé. Takže mali by sme mať v sebe ambíciu robiť dobré tie zákony a tuná je jeden parameter, ktorý podľa mňa sa s tým ľudia stretávajú, a to je definovanie tej vlastnej výroby alebo že ja som predajca svojich prebytkov. A existujúci zákon hovoril o tom, že ak som predajca svojich prebytkov; podľa mňa bol absolútne nelogický, lebo on hovoril, že v prípade, ak by vznikla nejaká pochybnosť, tak máte orgánu dozoru predložiť doklad o nadobudnutí.

    No takže, ak predávam vlastné prebytky a orgán dozoru chce odo mňa doklad o nadobudnutí, tak si napíšem doklad o nadobudnutí. Čiže ja si napíšem doklad, že som nadobudol, v zásade nulitné, doteraz platiace, ale vy to nezlepšujete, vy to podľa mňa ešte určitým spôsobom, by som povedal, možno až kazíte, lebo vy teraz hovoríte, to ustanovenie sa mení, že táto osoba, ktorá predáva svoje prebytky, je povinná v prípade podozrenia o pochybnostiach poskytnúť vysvetlenie. A toto je také podľa mňa neaplikovateľné, vysvetlenie o pôvode tovaru. Teraz si to predstavme v praxi, hej? Niekto predáva už rok svoje paradajky, už rok ich predáva, a pritom býva v bytovke, ale rok už predáva svoje paradajky. A teraz príde niekto k nemu, orgán dozoru a nadobudne podozrenie, že to nie je možné toľko na balkóne vypestovať tých paradajok a spýta sa ho, aby mu podal vysvetlenie v zmysle tohto zákona. On mu podá vysvetlenie, že vysvetľuje, že áno, sú to jeho paradajky. Splnil povinnosť. Viete, on by, lebo ďalej v sankciách hovoríte, že kedy môžte koho sankcionovať, aj tohto, vy ho môžte sankcionovať iba vtedy, ak by nepodal vysvetlenie. To znamená, ja keď podám vysvetlenie, že áno, mne sa na tom balkóne tak rodia tie paradajky, čiže som podal, tak mi nemôžte dať pokutu. On by, vy mu môžte dať pokutu iba vtedy, keby vám ho nepodal, keby povedal, ja vám nepoviem nič! Vtedy by ste mohli dať, mohli by ste mu zastaviť ten predaj, mohli by ste využiť tie parametre o pokutách. Čiže znova to sa bude obchádzať takým spôsobom, že on podá vysvetlenie, už bude tak pritiahnuté za vlasy, že bude to na smiech, ale formálne si splní tú požiadavku.

    Čiže znova rozmýšľajme spoločne. Ja nehovorím, že mám riešenie, alebo poďme o tom rozmýšľať. Poďme hovoriť, že podá dôvodné zdôvodnenie? Kto ho bude posudzovať? Viete, naozaj, aby sa nám nestávalo to, znova to opakujem, a to sa stáva na tých trhoviskách, že niekto, kto býva v bytovke, predáva rok paradajky. Tak môže mať záhradku, ale presne, a to je to, sekundárne to demotivuje iných ľudí, lebo keď vám niekto rok predáva paradajky z Metra ako svoje, tak to demotivuje tých iných ľudí, ktorí skutočne svoje paradajky majú. Ale nevedia ich vyrobiť ako ten, kto ich kúpi v Metre a rok ich predáva ako svoje. Viete. Takže naozaj, to by jeden človek nepovedal, ako veci majú vplyv, tak radšej sa toho nezúčastní, tak radšej tam ani nejde, lebo je proste na smiech, lebo ten slovutný pestovateľ celoročný ho vysmeje.

    Viete a my naozaj keby sme, poďme rozmýšľať, že ako urobiť tento zákon, dokonalý nebude nikdy, lebo vždycky sa nájde niekto, kto to bude chcieť ošáliť, a vždycky sa nájde niekto, kto to bude nie až tak prísne kontrolovať, ale aspoň že sme sa pokúsili. Čiže ako definujeme, že niekto skutočne predáva svoj poľnohospodársky prebytok. Viete, poďme naozaj nájsť a by ste neverili, že jak sa podarí aj kopu iných vecí, kopu iných vecí sa tým podarí, keď to budeme mať ambíciu definovať poriadne. Existujúci zákon, veľmi zle. Pre túto chvíľu veľmi zle. Znova posilňujete to vedomie, nemá to význam.

    Poďme rozmýšľať ako. To je tá druhá vec, ktorá, čiže rekapitulujem: prvá, prvá lesné plody a pokus o definíciu tej kontroly alebo dohľadania toho pôvodu a súhlasu s tým premiestnením a predajom, tak to poviem, potom pokus o definíciu dôvodného zdôvodnenia, ako je možné niekto, alebo ako má vydokladovať, že sú to skutočne jeho výrobky, to by sme mali mať v sebe, to musíme mať v sebe túto ambíciu to chcieť vylepšiť.

    A tretie, možno nie celkom podstatné, ale dôležité. Ja som prešiel teda kus sveta, pravdou je, a mňa čaro týchto tržníc, akože má to svoje také, viete, má to takú atmosféru a je tam aspoň čosi, kde spomínam, pokiaľ takto niečo také pokútne, tak je, sú tie šilty také, tie oznámenia, že kto je tam, hej? A to napríklad tento zákon vôbec nedefinuje, dokonca ani správca trhoviska nemá, ak je povinnosť, a tu by som povedal, že by sme mali pre dobro a takú hygienu toho celého procesu, mali by sme to dať do zákona, lebo sa to vždycky s tým krúti, motá a dokonca to vôbec nie je, čiže to je len na vôli toho, a dať do zákona, definovať, áno, označenie toho predávajúceho. Však prečo by sa mal niekto, Fero Mrkvička hanbiť zo Sniny za to, že vypestoval paradajky, nie? Práve naopak. Všetci by mali v Snine vedieť, že aký je šikovný, chodí do roboty a ešte má aj paradajky a tie predáva. Ja fandím, ja naozaj fandím takýmto ľuďom a nebáť sa povedať, že za niečím som. Viete, my tú hru na skrývanie, že ľudia sa nepriznajú k tomu, čo urobili, lebo nevedia preukázať, ako sa k tomu dostali, už prestaňme hrať. Viete, už začnime hrať hru na to, že veď by ste neverili, aké značky sa volajú po ľuďoch, ktorí ich vytvorili a je ich strašne veľa. Čiže začnime hrať už tú hru, že sa prihlásim k tomu, že som tvorcom toho, som pestovateľom toho, čo v tomto zákone hovorí, že áno, dajme do zákona viditeľné označenie každého štandu, tak to poviem. Viditeľné označenie každého štandu a v prípade, že je zo zákona, to by som tam teda doplnil aj eerpéčky, tak všetkých tých údajov, ktoré sú potrebné pre ďalšie konanie. Tuto si myslím, znova niekto povie, podstatné, je to podstatné. By ste neverili, je to podstatné.

    Ešte si dovolím jednu takú poznámku, nie som celkom presvedčený o tom, že je to správne. Nevylučujem, že ma presvedčíte. Ja som, mňa nezobrali na vysokú, rok som robil. Som vykupoval dobytok na Orave, to bola fantastická robota ešte za komunistov. Bol okresný tajomník strany a potom bol vykupovač, najdôležitejšia osoba, a to malo fantastickú atmosféru tie zvody. My sme to robili, v dedinách sa zvádzal dobytok, hej, a my sme ho vykupovali, fantázia. Fakt, bola úžasná atmosféra, bol komunizmus a zákon doterajší hovoril o zvodoch zvierat.

    Teraz hovorí, keď sú organizované zväzmi a združeniami chovateľov. Podľa mňa, zvody zvierat, my sa k tomu, keď sa vrátime k tej podstate, k tej skutočnej podstate, že paradajky zo Španielska z Metra nie sú paradajkami, ktoré vypestoval Fero Mrkvička zo Sniny, lebo to ten zákon dovoľuje takto šáliť. Tak sa dopracujeme raz aj k tomu, že budú skutočné zvody zvierat, kde bude možno býček od tohto a kravička od tohto a ovca. To má svoje čaro, to historicky, to dlhodobo bolo, malo to svoje čaro. Teraz to zákon vypúšťa a ma to mrzí trochu, lebo keď už by sme povedali, že to nie je podstatné, že tie zvody nie sú, alebo sa nerealizujú, tak možno raz budú a ja by som bol rád, keby sme nastavovali aj politiku, aj poľnohospodársku politiku takým spôsobom, aby boli. To by som bol naozaj rád, ale keď vy teraz vypúšťate, podľa mňa nerobíte správne, lebo ak by aj náhodou bol, tak on mal, ten zvod mal odvolávku na dvadsiatku, odkaz pod čiarou, o veterinárnej starostlivosti, kde sa definovalo, že pri zvode zvierat je ten usporiadateľ povinný zabezpečiť tak, aby tie zvieratá mali kde byť ošetrené, vyšetrené. To definoval.

    Teraz to vypúšťate a hovoríte, že je možné realizovať propagačné predajné podujatia, de facto zvody. Len nemôžte to nazvať zvodom, musíte to nazvať propagačným predajným podujatím, ale už tam nemáte poznámku pod čiarou, ktorá vás zaväzuje pre tie zvieratá vytvoriť to prostredie, a to je znova, uznajme, nie celkom správne.

    Čiže môže sa nám stať to, že zvod sa už nebude volať zvodom, bude sa volať predajnou propagačnou akciou a nikto pre tie zvieratá nič nezabezpečí, lebo ho ten zákon k tomu nezaväzuje. Čiže to je štvrtý taký postreh k tomu nejaký. Snažil som sa byť vecný, podľa mňa v dobrom, hej. Ak by ste mali pocit, že je o čom rozprávať, bol by som rád a podľa mňa sa veľa vecí môže, jeden človek nepovedal, nejakým trhovníckym zákonom, ale by ste neverili, že aj takýmto trhovníckym zákonom v konečnom dôsledku sa veľa vecí dá zmeniť. Očakávam vašu reakciu k tomu.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam teraz možnosť, ešte pán poslanec Sulík, faktická poznámka. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán Hlina, ja by som iba na jednu vec chcel reagovať, spomínali ste tie paradajky teda, že ako má konkurovať ten obchodník, ktorý si tie paradajky vypestoval sám oproti nejakému, ktorý ich celý rok kupuje z Metra, a ak som to správne pochopil, vy by ste to teda chceli, aby tam štát nejak zasiahol, a ten zákon upravil - nechápem to správne, hej - a definoval. Lebo tomuto sa hovorí konkurenčné prostredie. Ja by som teda skôr bol za to, aby bolo menej, čím menej pravidiel a nech si tam predáva každý, čo chce, pokiaľ to, samozrejme, nie je v rozpore s inými normami, a je na tom človeku, ktorý si to dopestoval tie paradajky sám, aby napísal veľkú tabuľu, že ja som si tieto paradajky sám pestoval, sú lepšie ako tie bledozelené z Maroka či odkiaľ.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Nech sa páči.

  • Pán Sulík, v tom máme spoločnú DNA. Ja som, ja tiež verím tomu, na rozdiel od niektorých našich kolegov, že súťaž je dôležitá, a to by sme mali mať v DNA. Čiže určite by som nenavrhoval niečo také, ale z aplikácie je, proste na trhovisku človek, ktorý si nedá tú tabuľu, lebo si ju nechce dať, ale celý rok predáva svoje paradajky, ktoré sú paradajkami z Metra, alebo to môže, tento zákon v zásade nevie ho nejakým spôsobom postihnúť. A ja navrhujem, aby sme našli systém, aby niekto, keď povie, že predáva svoje paradajky, tak aby to skutočne boli jeho paradajky. Keď niekto chce predávať paradajky z Metra, nech ich kľudne vedľa toho, čo predáva svoje paradajky, predáva aj lacnejšie, aj drahšie, to je úplne jedno, ako mu to vyjde. Ale nech sme spravodliví v tom, že keď niekto tvrdí, sú to moje paradajky, tak aspoň by mal povedať, že kde ich pestuje, lebo neverím tomu, že trhovník v Snine má paradajkové polia v Španielsku. Viete, to je ako z aplikácie, čiže toto chcem cizelovať, niektoré nastavenia, ktoré tou našou slovenskosťou, tou našou stredoeurópkosťou sekundárne spôsobujú demotiváciu, a to je kľúčový moment. Demotivujete ľudí skutočne urobiť svoju paradajku. Skutočne vyrobiť nejaký svoj produkt, lebo on si povie, načo ja tam pôjdem, keď tam sú všetci títo špekulanti, ktorí to vydávajú za svoje, a ja nemám šancu. To som tým chcel povedať.

    Ďakujem.

  • Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Kuffa ako jediný, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k predkladanému návrhu zákona.

    Ja som ten zákon, v podstate tak nepriamo dotkol som sa ho toho týždňa v rozprave a on má naozaj veľký vplyv. S kolegom Dodom Hlinom musím súhlasiť, že naozaj má dopad na podnikateľské prostredie, pán minister. Myslím si, že mali by to vaši kolegovia úradníci prehodnotiť, lebo to neutrálne, že nemá ani pozitívny, ani negatívny, buď má pozitívny, alebo negatívny, myslím si, že toto je tak závažný zákon, ak by nemal, tak dovolím si tak povedať, že by tým pádom ten návrh zákona nebol tak dobrý, a on má mať pozitívny dopad. Vtedy je to dobrý zákon, ktorý sa tuná predkladá, tak toľko si len dovolím na úvod povedať, čo hovoril tuná Dodo. Ja si myslím, že naozaj to označenie v tom druhom čítaní, aby bolo teda, podľa možnosti to pozitívne, s pozitívnym dopadom na podnikateľské prostredie.

    Tie spomínané paradajky, tak tiež ich spomeniem tuná tak v úvode, lebo ma to takisto napadlo. Toho by som sa veľmi tak neobával, že ktosi konkuruje nejakými paradajkami vedľa cesty a predáva ich z Metra. Tie by som zbadal z auta, keby som išiel len okoloidúci a by som si to hneď všimol, že sú to paradajky z Metra, lebo keď sa cez tú paradajku pozriete, tak je priesvitná, je priesvitná. A tá paradajka, ktorá je vypestovaná hospodárom a keby už aj na balkóne bola vypestovaná, je oveľa zdravšia, oveľa lepšia. Práve paradajky sú tie, na ktorých sa tiež robia tie geneticky, ako je medzi, geneticky modifikované osivá a paradajky sú jedny z nich. A sú veľmi, na americkom trhu sú, neodporúčal by som to nikomu ani kupovať, ani jesť. To je geneticky modifikované, určite nie. Ale tú paradajku, ktorú si zaseješ ty doma, veď tu sú už absurdné veci, ktoré tuná prichádzajú a zhodou okolností aj z Európskej únie, že by ja som teda ešte pýtal si nejaké povolenie alebo aké osivá ja používam v záhradke, s tým nemôžem súhlasiť. Dúfam, že to tuná nepríde do Národnej rady, lebo to by bolo niečo, čo by bolo úplne hrozné. Ak je pestovateľ a má záľubu v tom, nech si vypestuje aj semiačko, aj tú plodinu a nech si to predáva. S kolegom Sulíkom tiež súhlasím v tom zmysle, že dať taký voľnejší priebeh tomuto predaju.

    A ten predaj z dvora. To je, pán minister, ten rozvoj, ktorý by mohol byť eventuálnym práve aj na vidieku. Tu, keď som si pozrel tú dôvodovú správu a keď som si to pozorne prečítal, to povolenie na zriadenie trhového miesta môže vydať len obec. Spresňuje alebo ním sa napr. "spresňuje alebo mení sa napríklad predaj húb, potravín a lesných plodov a niektorých hračiek, rozsah ambulantného predaja a povinnosť používania registračnej pokladne". No ja som sa tak usmial v duchu pri tomto, pán minister, ja vás pozývam, keď bude naozaj jeseň, resp. keď bude august a v júli, aby ste sa previezli cestou zo Spišskej Belej, resp. z Kežmarku, tá cesta sa hovorí, že smerom na Šarpanec, na Tatranskú Kotlinu, smerom do Tatier, uvidíte tam tých predavačov. Je tam neďaleká obec Rakúsy, Rómovia, poznám aj starostu tejto obce. Ja si dovolím povedať, že ani tento starosta, pán minister, ale ani vy neurobíte s tým poriadok a neviem si to predstaviť, že by títo zberatelia lesných plodov, lebo tam sa predávajú brusnice. Keď je september, tak sú to brusnice, keď je august, niekedy už koncom júla, tak sú to borovky, to sú čučoriedky, po našom sa hovoria borovky. A ja tak tých Rómov veľakrát tak zahliadnem tam vedľa tej cesty, oni to v tých vedierkach majú nazbierané a ukazujú tie huby, ja to viem aj z toho auta rozlíšiť, že teda aké huby majú, že či sú to dubáky, brezáky, lišovky, to sú kuriatka, alebo rýdziky, prevažne tieto druhy húb tam predávajú. Ja osobne by som mal trošku aj problém si kúpiť takého huby, keď by som nemal istotu, že ich viem identifikovať.

    Áno, je to možné riziko pri tomto druhu zbierania lesného plodu, ako sú huby. Myslím si, že môže to byť veľký problém, lebo ak by sme poškodili nejaké zdravie nejakého občana, resp. že by sa otrávil a následkom tejto otravy zomrel, tak to by bola veľká tragédia. Ale dovolím si povedať, že toto je veľmi komplikované, keď sme to tuná dva dni dozadu čosi na adresu Rómov ako si dovolili povedať, tak sme boli označovaní za rasistov a podobne.

    Myslím si, že neni to tak, tak jak na jednej, na druhej strane sa to preháňalo s tým rasizmom, nesúhlasím s tým. Ak je tu takýto problém, ktorý sa dotýka aj trebárs aj tejto komunity rómskej, treba o ňom hovoriť a veľmi otvorene. Aj toto je jedna z vecí, ktorá, paradoxne, je tuná predkladaná, tuná o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach. Spomeniem len takýto príklad, teraz už sa otvorili tie hranice, človek sa dostane aj vonku, čo je dobré a ako sa hovorí, že lepšie je raz vidieť, teda aj zažiť, ako dvakrát počuť, alebo stokrát počuť.

    Spomínam si na jednu udalosť, keď sme boli v Taliansku, je to asi tri alebo štyri roky dozadu, bolo to presne vtedy, keď bolo výročie v Taliansku, mesto Turín. Raz v prírode za dvadsaťpäť rokov vystavuje na verejnosti turínske plátno, ktorí ste o ňom počuli, nebudem to bližšie hovoriť, kto by ste mali záujem, tak to môžem voľne v lavici potom spomenúť, o tom turínskom plátne, ale nechcem hovoriť o tejto udalosti, ktorá je, samozrejme, aj pre to Taliansko veľmi významná, aj pre celý svet. My sme boli tiež ako účastníkmi tejto púte, takej samostatnej, rodinnej, individuálnej, ten kľukatiaci sa rad, ktorý sa tam vytvoril cez taký park, mal hádam dva kilometre. Ale chcem spomenúť jednu udalosť, ktorú som mal možnosť ako zažiť v tomto meste a keď v ranných hodinách sme prechádzali centrom tohto mesta, tak na jednom nádhernom námestí tak bol trh. Bol to trh potravín rôznych druhov. Prevažne to bola zelenina, ovocie a pod. a keď sme popoludní išli tým istým námestím a tým istým centrom, tak už to všetko tak ramovali, upratovali, zametali. A to chcem podotknúť, že to trhové miesto, pán minister, aby malo aj svoju úroveň. Tam napr. boli, bola dlažba, kamenná dlažba, ale tam boli také liatinové príklopy, kde sa to zdvihlo, pripojili sa elektricky, jednoducho tie šiatre sa mohli rozložiť a bolo to na námestí. Bolo to také účelné využívanie. Toto mi stále chýba, pán minister, tuná na Slovensku. Ja si to viem predstaviť, že by to bolo aj v Bratislave, keď Turín to môže mať, určite to môže mať aj Bratislava. Či v Chorvátsku, ale aj v iných mestách európskych som to mal možnosť ako zažiť, vôbec sa za to nehanbia.

    A jedna z vecí, ktorú som chcel a chcem ju veľmi ako, pán minister, podporiť, a to by boli tí drobní hospodáriaci roľníci. Tie naše klasické družstvá, však česť výnimkám, česť výnimkám. Máme tuná Mariana Záhumenského, tuná ho kolega spomínal, že aký je šikovný a schopný podnikateľ. Keď ma raz pozve, rád sa pôjdem pozrieť na to jeho hospodárstvo. Ale teda práve tých drobných pestovateľov, chovateľov a možno producentov či ovocia, alebo zeleniny podporovať, ale vytvárať aj tie kvalitné miesta. Samozrejme, aj tá kontrola, pán minister, je veľmi dôležitá, ale aby zase neboli tie sankcie a pokuty také, že ktosi predáva tie paradajky, keď už sme mali tuná tento príklad alebo ovocie - broskyne, hrušky alebo jablká - a že by tá sankcia a postih bol taký veľký. Aj ten pôvod o tom pestovaní, ja by som možno tiež taký striktný až nebol. Ak by niekto na tom trhu predával výrobky sprostredkovane alebo na tom trhovom mieste sprostredkovane, trebárs že to nakúpi z toho Metra alebo od nejakého kúpi od pestovateľa a predáva to na tom trhovom mieste alebo na tom verejnom mieste, ja na tom nič nevidím. Naozaj je to konkurenčné prostredie, kde by som nechával väčšiu slobodnú ruku. Ale vytvárať tie podmienky na ten predaj aj domácich našich produktov, to je veľmi dôležité.

    Tie paradajky mi tak chodia teraz, sme ich toľkokrát ohýnali, ale ono sa to tak posúva, že v Snine či sa pestujú paradajky alebo takto. Alebo to Španielsko, ktoré je spomínané. To je veľký omyl, dovolím si povedať. Paradajky perfektné a kvalitné sa pestujú tu u nás na Slovensku, dokonca pod Tatrami. Čo kedysi sme pestovali paradajky v skleníkoch, dnes mi tie isté paradajky, ktoré museli byť v skleníku a ojedinele sa pestovali, dnes ich môžte dopestovať vonku na svojej vlastnej záhrade. To nemusí byť zrovna balkón. Hoci sú aj špeciálne odrody také, ktoré jednoducho vám budú rodiť aj v tom črepníku. Toto neni, toto nevnímam ako problém. To skôr, skôr ja narážam k tomu, aby to neboli paradajky zo Španielska alebo z Holandska alebo odkiaľkoľvek, ale aby to bola predovšetkým paradajka, teda ten produkt vyrobený tu u nás na Slovensku a treba preto vytvárať podmienky jednak na ich produktivitu, to môže byť aj tá živočíšna výroba a predaj výrobkov z mäsa, alebo sú to vajíčka, hydina a tak podobne a vytvárať podmienky na to, aby tí naši pestovatelia a chovatelia mali podmienky, ako svoje produkty predávať a čo najjednoduchšie, najmenej komplikovanejšie.

    Možno, ja teraz tak poviem a to tak, prepáčte mi, ak to tak trošku prestrelím, ale tie registračné pokladne niekedy sú tak zaťažujúce a taký ten drobný predaj, hej, keď si, ja neviem, položí ten stôl nejaký súkromník pred tú záhradu v lete, je to vidieť a tuná zvlášť na dolniakoch, a predáva to ovocie. No myslím si, že tam by sa to asi ani tá registračná pokladňa nemusí byť. No to je vlastne predaj jeho produktu z jeho vlastnej záhrady. Ja teda tým som chcel len to naznačiť a povedať, že v podstate zjednodušiť ten spôsob toho predaja, aby tí ľudia sa zamýšľali nad tým, aj nad takou skutočnosťou, že jednoducho oplatí sa mu pracovať. To nie je len oplatí sa mi byť zamestnaným a mať zamestnanie, mať pracovnoprávny vzťah, ale oplatí sa mi pracovať. A oplatí sa mi pracovať na svojej vlastnej roli a dorobiť chlieb, dorobiť taký kvalitný chlieb a taký perfektný ten chlieb, ktorý bude konkurovať tým takzvaným čerstvým pekárenským výrobkom a pol roka staré cestá sú to, ktoré sa len upečú v tých hypermarketoch narýchlo a chrumká to. Ale mať naozaj dobrý chlebík upečený na drevenom uhlí a dorobený z našej pšenice, z našich produktov.

    Pán minister, poprosím vás ešte, no ak teda by ste sa nad touto vecou zamysleli a do toho druhého čítania naozaj aby ten, ten váš návrh zákona mal pozitívny dopad na to podnikateľské prostredie a nezastal kdesi uprostred ako neutrálny.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec, od dvoch pánov poslancov. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nerád to robím, ale len vraciam, Štefan, lebo, pán kolega, vy ste tiež v zásade niekedy nie celkom na mieste na niektoré veci moje reagovali. Chcem len povedať zľahka, že keby ste si, keby si si prečítal ten zákon, tak veľa vecí by sme si mohli kľudne odpustiť a ušetriť aj v spomínanom, čo si hovoril. Aj ja oceňujem tú vôľu niečo povedať a priložiť určitú dôležitosť tomuto zákonu, že z tohto pohľadu to chápem. Z toho už naozaj hlbšieho pohľadu tam bolo veľa nezrovnalostí s existujúcim stavom. Ale ja len jednu vec, pri jednej sa pristavím, že tento zákon má aj ambíciu riešiť to, čo je problémom, teda predaj popri cestách a špecifikuje to vcelku, to som nenamietal, a špecifikuje to celkom podľa mňa zatiaľ dobre, uvidíme z aplikačnej praxe, hej, že proste je to tam jednoznačne uvedené, že sa to zakazuje predávať mimo obcí na cestách. Dokonca orgán dozoru, orgánom dozoru sa tuná stávajú aj policajti, hej? Čiže počkáme si, čo to urobí v praxi. Tento zákon z tohto pohľadu je dobrý. Skôr sú problematické alebo nedokonalé tie veci, ktoré som spomínal.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja si myslím, pán kolega, tiež, že ten trh v tých mestách, u nás v Prešove sa hovorí že "pľac", ideme ráno na pľac, a to bol taký kolorit. Každú sobotu Prešovčania a myslím, že aj v iných mestách, kde je to zaužívané a sú trhy, viac-menej vedia, že tam možnože dostanú ten, alebo tak to bolo, že najzdravší výrobok, ktorý je dorobený tými našimi pestovateľmi, našimi chovateľmi. Takže myslím si, že áno, tento zákon pokiaľ je treba vylepšiť, samozrejme, som rád, že je to v prvom čítaní, a verím, že v druhom sa tiež vylepšia tie veci, ktoré možnože aj teraz kritizujeme a sú kritizované z úst poslancov. To, čo si hovoril o tom pestovaní paradajok pod Tatrami, no to je zjav, to je to globálne otepľovanie, ktoré tu máme a takto sa aj prejavuje. Ja to vidím aj pri ornitológii, takže áno, to je tá daň za tie globálne zmeny, ktoré sme spôsobili. Myslím si, že trh by mal byť takým miestom, ktorý by spĺňal všetky kritériá, aj čo sa týka hlavne po tej hygienickej a nejakej epidemiologickej stránke, pretože nemôže tam vznikať nejaká nákaza alebo epidémia. Som veľmi rád, že napríklad keď som si prešiel tento zákon, že pokiaľ nemá potvrdenie o tom ten prevádzkovateľ, že je to z vlastnej produkcie, tak musí preukázať, skade vlastne ten výrobok má. Takže myslím si, že je tu veľa dobrých vecí, a dúfam, že v druhom čítaní sa to ešte vyprecizuje do ešte lepších.

    Ďakujem pekne.

  • Vaša reakcia, pán poslanec Kuffa.

  • Ja len tak úsmevne som hovoril o tom predaji tých lesných plodov, to je oblasť nášho regiónu, v ktorej žije veľmi veľa Rómov. A naozaj to stále ešte, aj teraz to znova poviem a som sám zvedavý, aké bude toto leto a jeseň, lebo tí Rómovia tam celé roky tam stoja. Je to, ja to poviem takto, no možno byť aj tolerantný voči možno takémuto spôsobu ako obživy, lebo v lete a v letných mesiacoch v podstate táto komunita si vylepšuje ten svoj rodinný rozpočet. Tu tak zase sa na to nehnevám ani nejak to neodsudzujem, naopak, povedal by som, že doceňujem tú skutočnosť, že ráno dokážu vstať a musia vstávať v skorých ranných hodinách, keď oni už o tej ôsmej a deviatej stoja pri tých cestách a predávajú tie lesné plody okolo tých ciest.

    Ale obávam sa jednej veci, ak by sa naozaj toto chcelo zakázať ako tým zákonom, dovolím si povedať, že sa to neodstráni a potom som zvedavý, čo bude robiť pani ombudsmanka. Ale tá bude mať bližšie z Košíc do Rakús z toho východu, takže môže tam potom prísť riešiť aj túto problematiku. Ale ja skôr som a hlavne pri týchto veciach, aby sme vytvárali podmienky na to, ako uľahčiť ten život ľuďom a uľahčiť život na vidieku a nie ako komplikovať veci a zavádzať zase príliš veľkú byrokraciu a už nehovoriac o tých pokutách. Lebo výchovný moment je vtedy správny, ak je ten trest primeraný. Ak je príliš tvrdý, či už finančný postih, alebo akýkoľvek iný, vtedy sa to vníma ako veľká nespravodlivosť. Ale trest má svoj zmysel, lebo oslobodzuje aj toho páchateľa samotného. Tak toľko.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister?

  • Ďakujem pekne. Chcem krátko len reagovať. Samozrejme, v tej faktickej poznámke pán poslanec Hlina povedal ten zmysel, ktorý bol tu, bolo treba zaviesť niektoré možnosti, aby dozorujúce orgány mali možnosť jednoznačne vylúčiť z predaja z podnikania tých, ktorí nedodržujú pravidlá a ohrozujú v zásade spotrebiteľa. Čiže toto je istým spôsobom aj najmä adresovaný zákon na ochranu spotrebiteľov. Máme riziká, samozrejme, viete, kto predáva huby? Vy ste povedali, pán poslanec Kuffa, že vy rozoznáte hríby, a koľko ľudí nerozozná hríby a v dobrej viere kúpi niečo a môže sa, samozrejme, otráviť. Takže toto sú veľmi dôležité veci a doteraz nemali možnosť dozorné orgány až tak jednoznačne zasiahnuť, po novele tohto zákona budú môcť. A z toho vyplýva tá filozofia vplyvu na podnikateľské prostredie. Ja vyradím z podnikania tých nečestných, tak, samozrejme, to má pre tých čestných podnikateľské, pozitívny vplyv a o ten nám v zásade ide.

    Ja s pánom poslancom Hlinom súhlasím, že možnože niektoré definície tam chýbajú alebo sú nejednoznačné. Tak skúsime ešte ich tam nadefinovať, nakoniec to tým, tomu orgánu dozoru určite pomôže. A identifikácia predávajúceho, myslím si, že nikto by sa nemal hanbiť, keď to môžu robiť proste kamenné obchody, ktoré majú povedané, ktorá firma to je, tak to môže aj ten jednotlivý poľnohospodár. A riešenie tej vlastnej produkcie, samozrejmá vec, je aj na kupujúcom, pretože doma vypestované je doma vypestované. Ale tiež, aby to nezistil, až keď to ochutná, ale aby to vedel už na začiatku. Takže to je podľa mňa, podľa mňa dôležité. Tak skúsime s tým opraviť. Všetky problematiky tržníc a tohto predávania asi tento zákon nerieši, ale myslíme si to, že keď tým jasne definuje pravidlá pre dozorné orgány, že aj to pomôže zlepšiť túto situáciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 706, spoločná správa výborov má tlač 706a.

    Prosím pána ministra Tomáša Malatinského, aby odôvodnil návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, vládny návrh zákona o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii je prierezovým zákonom, na vypracovaní ktorého sa podieľalo ministerstvo hospodárstva vrátane Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov a ďalej ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra.

    Vychádza z doterajšej právnej úpravy platnej na území Slovenskej republiky, a to z tretej časti zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, z vyhlášky Slovenského banského úradu č. 71/1988 Zb. o výbušninách v znení neskorších predpisov, ako aj zo smerníc Európskej únie a Európskeho spoločenstva č. 93/15 a smernice č. 2008/43 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1272/2008 a ďalších dokumentov. Opiera sa aj o správu Organizácie Spojených národov o nezákonnej výrobe výbušnín, nezákonnom obchodovaní s nimi a o ich používaní na kriminálne účely.

    Návrh zákona komplexne upravuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v oblasti výbušnín, výbušných predmetov a munície vrátane základných pravidiel na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku. Člení sa celkom na päť častí, pričom prvá časť upravuje základné ustanovenia, druhá výbušniny, výbušné predmety a muníciu, tretia časť upravuje štátnu správu na úseku výbušnín, výbušných predmetov a munície, štvrtá časť sankcie a obsahom piatej časti sú spoločné prechodné a záverečné ustanovenia.

    Predloženým návrhom zákona ministerstvo podrobne upravuje skladovanie, prepravovanie a používanie výbušnín, výbušných predmetov a munície, podmienky vyhľadávania nevybuchnutej munície a taktiež výskum a technický rozvoj. Upravuje práva a povinnosti oprávnených osôb, ktoré podnikajú s výbušninami a výbušnými predmetmi, ktoré oprávnená osoba môže vyrábať, spracúvať výbušniny a výbušné predmety (pyrotechnické výrobky) len na základe povolenia vydaného Hlavným banským úradom. V týchto ustanoveniach sa premieta aj oznámenie Komisie, ktoré má za úlohu posilnenie bezpečnosti pri výrobe, vývoji, spracúvaní, výskume, pokusnej výrobe a skúšaní výbušnín, ich uskladňovania, zneškodňovania a ničenia, alebo pri výrobe, výskume i vývoji, pokusnej výrobe, oprave, uskladnení, delaborácii a ničení munície a posilnenie kontroly pri nakladaní s výbušninami, s pyrotechnickými výrobkami a muníciou. V neposlednej miere upravuje aj zákaz po domácky vyrábať muníciu a jej časti zo široko dostupných chemikálií, nakoľko táto výroba predstavuje hrozbu rovnakého rozsahu ako komerčná munícia. Ďalej upravuje odbornú spôsobilosť na nakladanie s výbušninami, výbušnými predmetmi a muníciou a pôsobnosť štátnej správy na úseku výbušnín, výbušných predmetov a munície, ako aj sankcie a prechodné ustanovenia.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, na životné prostredie a bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Františkovi Petrovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • 82.

    Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 706) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. októbra 2013 č. 865 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 380 z 21. januára 2014, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 262 z 21. januára 2014, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 227 z 20. januára 2014, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 129 z 23. januára 2014.

    V časti IV je uvedených 98 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o všetkých bodoch spoločnej správy hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 28. januára 2014 č. 266. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister a pán spravodajca, máte záujem sa ešte vyjadriť? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 850. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 849.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Martvoňovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, dovoľte, aby som odôvodnil v mene skupiny predkladateľov za stranu SMER návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a taktiež aj niektoré ďalšie zákony, ktoré spolu predkladáme poslanci Národnej rady Anton Martvoň, Otto Brixi, Miroslav Číž, Tibor Glenda, Daniel Duchoň, Iveta Lišková, Štefan Gašparovič, Eva Hufková, Dušan Bublavý, Mária Janíková, Viera Kučerová a Oľga Nachtmannová. My poslanci Národnej rady za stranu SMER - sociálna demokracia sme návrh zákona pripravili ako reakciu na pretrvávajúcu dlhodobú problematickú prax, ktorá dlhodobo rezonuje pri poskytovaní rôznych peňažných prostriedkov nielen spotrebiteľom a občanom, ale spája sa aj najmä s činnosťou takzvaných nebankových subjektov. Táto reakcia, samozrejme, súvisela na poukázania, s ktorými prišli hlavne médiá, ale - priznávame - aj opoziční poslanci za, teda tejto Národnej rady. Podľa európskych štatistík až 1,2 milióna obyvateľov Slovenskej republiky žije na hranici chudoby, pričom na súdoch je vedených viac ako milión exekučných konaní. Väčšina ale tých exekučných konaní práve má súvis s nebankovými spoločnosťami ako takými a práve s určitými, dá sa povedať, aj bankovými spoločnosťami.

    V podstate na čo sa chceme teraz sústrediť? Chceme teraz zareagovať na situáciu, kedy sa na finančnom trhu vyskytujú spoločnosti, ktoré využívajú nedostatky právnej úpravy a spotrebiteľom finančné prostriedky poskytujú pri celkových nákladoch, ktoré dosahujú niekedy až stovky percent navýšenia oproti požičanej sume. Neprimeraným úrokom pristupujú, alebo dávajú rôzne početné poplatky, ktoré zvyšujú celkové náklady na pôžičku alebo úver, a stáva sa realitou, že spotrebiteľ pri úvere 200 eur musí za rok vrátiť niekedy aj viac ako 400 eur. Uvedené javy sú veľmi často spojené s používaním neprijateľných rôznych zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík, ktoré sú značne rozšírené práve v sektore finančných služieb a poskytovania peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Samozrejme, osobitne problematické sú aj niektoré exekúcie, v ktorých sa vymáhania plnia v rozpore s dobrými mravmi, dokonca často dochádza teda k vymáhaniu už premlčaných pohľadávok a tieto, samozrejme, exekúcie majú mnohokrát aj neraz svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach. Vo sfére súkromnoprávneho výkonu práva občanov trápia však viac ako 90 % občanov, ktorí majú práve problémy a prichádzajú o strechu nad hlavou, práve neprimerané dražby ich nehnuteľností práve z titulu väčšinou nesplácania úverov zabezpečených záložným právom. Preto aj v tejto oblasti sme - poslanci Národnej rady - zmonitorovali a chceme poukázať aj na právne nedostatky práve v týchto oblastiach platnej právnej úpravy a práve na to aj reagujeme.

    Zároveň podotýkam, chcem, alebo teda chcem upozorniť na to, že navrhovatelia sme z kontaktu s poškodenými občanmi, či už v rámci samosprávy, ale aj v bežnom styku, ale aj na základe poukázania niektorých občianskych združení a hlavne komisie na ochranu spotrebiteľa zriadenej na ministerstve spravodlivosti, sme vysledovali následky značného poškodzovania práv spotrebiteľov, ale aj občanov vo sfére požičiavania finančných prostriedkov. Zraniteľnosť niektorých skupín občanov rastie v nepriamej úmere s úrovňou právneho vedomia a v priamej súvislosti s ich ekonomickým a sociálnym statusom. V praxi je potreba požičiavania peňazí spojená s nezamestnanosťou, s rôznymi neočakávanými výdavkami, neschopnosťou hradiť životné náklady, zneužívaním tiesne a, samozrejme, aj spreúverovaním, kedy sa objavujú prípady až päťdesiatich úverov v jednej rodine. Uvedený stav sme ako poslanci Národnej rady snažili sa zapracovať komplexne do tohto nášho návrhu zákona, ktorým sme, alebo sa pokúsime zabrániť klondiku nebankoviek v Slovenskej republike.

    Čo by som chcel zdôrazniť, že jadro navrhovanej právnej úpravy tvorí hlavne novelizácia Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej sa do slovenského právneho poriadku zavádza inštitút civilnoprávnej úžery a stanovuje sa aj najvyššia prípustná odplata pre prípad požičania finančných prostriedkov spotrebiteľovi. Čo sa týka civilnoprávnej úžery pri súčasnom vymedzení maximálnej odplaty, naša definícia umožní kvalifikovať aj hrubý nepomer v plnení, čím sa vytvorí priestor na ustálenie primeranosti odplaty v oblasti úverov a pôžičiek. Samozrejme, boli sme inšpirovaní už v minulosti aj na Slovensku platnými právnymi úpravami v oblasti teda úžery, ale aj judikatúrou či už Európskeho súdneho dvora, alebo aj právnymi úpravami v niektorých iných štátoch, kde dokonca sa už objavujú také, myslím si, v prospech občanov pozitívne veci, že vo Švajčiarsku je zakotvené, že každý úver, ktorý v podstate má úrokovú sadzbu viac ako 26 %, je už chápaný ako v rozpore s dobrými mravmi a, samozrejme, súdy takéto zmluvy potom tam spochybňujú a zamietajú.

    Čo sa týka, súčasťou nášho návrhu okrem Občianskeho zákonníka vstupujeme aj do Exekučného poriadku, taktiež do zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľov, taktiež do zákona o dobrovoľných dražbách, kde sme nakoniec po analýze zistili, že práve v deväťdesiatich prípadoch, kedy občania prichádzajú o strechu nad hlavou, sa to nedeje cez exekútorov, ale cez dobrovoľné dražby a cez dražobné spoločnosti, ktoré využívajú práve, práve tú možnosť, že nepodliehajú priamo kontrole súdom. Čo sa týka, ďalej vstúpili sme aj do zákona o spotrebiteľských úveroch a okrajovo aj do zákona o ochrane spotrebiteľa.

    V podstate týmito našimi zmenami, ktoré navrhujeme, sme sa snažili komplexne a systematicky prepojiť spotrebiteľskú úpravu ako takú, ale aj sprísniť úpravu a poskytovanie spotrebiteľských úverov, ako aj zvýšiť ochranu pri kúpe tovarov a služieb upravením teda osobitného práva na odstúpenie od zmluvy. Čo sa týka predkladaného návrhu, tak v podstate nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet, teda, alebo teda žiadne negatívne vplyvy podľa nášho názoru na rozpočet verejnej správy, taktiež na životné prostredie, na informatizáciu. Z pohľadu podnikateľského prostredia a svojím ratio legis celkovo privodzuje náš návrh pozitívne sociálne vplyvy, keďže významným spôsobom prispieva k lepšej ochrane práv občanov. Podľa nášho názoru náš návrh zákona je teda aj v súlade s ústavou a rôznymi teda medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, poukázali sme to aj v dôvodovej správe, z ktorých judikátov sme vychádzali a z ktorých, dá sa povedať, smerníc ako takých.

    Čo chcem ale hneď v úvodnom slove uviesť, v podstate článok 5, ktorý sa týka ochrany spotrebiteľa a ktorý sa týka teda úpravy odstupovania od zmluvy v kamenných obchodoch, tu chceme hneď v úvode uviesť, že v podstate tá právna úprava, ktorú sme tam navrhli, bola nastolená hlavne na spustenie diskusie na túto tému s tým, že v tejto oblasti v podstate to už aj na základe stretnutia s kompetentnými to budeme upresňovať tak, aby to nemalo na jednej strane negatívne dopady na obchod, na druhej strane aby to malo pozitívne dopady na spotrebiteľa s tým, že, samozrejme, prispôsobíme to, i keď sme sa snažili vychádzať zo štandardnej európskej, alebo teda z dobrých príkladov zo Západu, prispôsobíme to na slovenské pomery, čiže tá sedemdňová lehota a ďalšie tie veci s tým spojené budú zmenené. Nepôjdeme do vracania peňazí, hneď v úvode to uvádzam, ale pôjdeme iba do výmeny tovaru tak, ako sa to aj tak v súčasnosti deje nad rámec, nad rámec zákona v súčasnosti platného.

    Na druhej strane ale zrovnoprávnime zásielkový a internetový obchod, alebo sa budeme snažiť zrovnoprávniť s obchodmi kamennými, teda prevádzkami. Pokiaľ by to ale malo byť na škodu, lebo v podstate 90 percent nášho návrhu zákona je boj proti nebankovkám a dražobným spoločnostiam, ak by to malo byť problematické, samozrejme, ten článok 5 sme pripravení aj úplne okresať, nakoľko hovorím, priorita tohto zákona je boj proti nebankovkám.

    V podstate čomu sa hlavne ešte chceme v krátkosti venovať, nakoľko sme tam vstúpili do viacerých oblastí? Chceme stanoviť maximálnu odplatu za poskytnutie úveru ako takého, kde už bude reagované aj na to, že nebudú sa potom skrývať, ako by som to povedal, spoločnosti poskytujúce úvery, že uvedú výšku úroku v nejakom percente a potom sa skryjú pod rôzne iné poplatky, poistenia a ďalšie náklady, ktoré s tým občan má, a nakoniec mu tie náklady - i keď má povedzme úrokovú sadzbu 30 percent - skočia potom aj na niekoľko stoviek percent. Snažíme sa vymedziť úžeru, ktorá v podstate ako taká vychádza aj z našej historickej súvislosti. Ďalej chceme zakotviť alebo teda zabránenie účelové odležaniu pohľadávku a nárastu úrokov ako takému. Taktiež zakotvujeme nový inštitút drobných exekúcií, kde, pri pohľadávkach do 2 000 eur, aby občania na základe drobných pohľadávok nemohli prísť potom o strechu nad hlavou v mieste, kde teda bývajú. Sú tam, samozrejme, nebudú tým dotknuté iné spôsoby exekúcie kvôli vymožiteľnosti práva a taktiež nedotýkame sa exekučného záložného práva, ktoré bude naďalej fungovať. V podstate chceme upresniť, aby sa nestávalo vo veľkom teda, že trovy právneho zastúpenia exekúcií mnohokrát sú vyššie ako pohľadávka. Chceme to upresniť v našom návrhu, že v niektorých prípadoch, aby k tomuto nedochádzalo, v niektorých prípadoch, aby to bol iba určitý násobok s tým zasa, aby sme neohrozili vymáhateľnosť práva na Slovensku. Dávame kompetencie aj Slovenskej obchodnej inšpekcii práve na tomto úseku, aby teda mohla prísnejšie sankcionovať. Vstupujeme do sprísnenia podmienok pre osoby, štatutárov dražobiek, kde v súčasnosti je taká situácia, že na to, aby niekto mohol mať dražobnú spoločnosť, stačí mať stredoškolské vzdelanie ako také. Čiže vôbec nemusí mať vysokoškolské vzdelanie a dokonca ani v oblasti práva, čo je problém. Kdežto pri exekútoroch každý musí mať právo skončené. Práve tu našli nebankovky spôsob, akým obchádzať zákon, že idú práve cez tie dobrovoľné dražby, kde dokonca ani poverenie na tie dobrovoľné dražby nevydáva súd, ale tie dražobné spoločnosti môžu ísť priamo. Dokonca so skreslením hodnoty nehnuteľnosti, že mnohokrát sa draží v podstate nehnuteľnosť iba v polovičnej hodnote jej trhovej teda hodnoty.

    Čo sa týka záveru môjho teda úvodu, chcem poukázať na to, že nebránime sa, nakoľko sme si vedomí, že sme vstúpili do viacerých oblastí, a už sme aj priebežne mali niektoré stretnutia aj s inými teda odbornými skupinami, či už z právnických fakúlt, alebo z konkrétnych oblastí, nebránime sa niektoré ustanovenia, samozrejme, upresniť, vylepšiť tak, aby mohli pomôcť na Slovensku občanom. Zároveň chcem ale podotknúť, že nenecháme sa zastrašiť tak, ako už sú pokusy, a v podstate, myslím si, že pán poslanec Zajac to spomínal, že pri svojej poslaneckej iniciatíve, že čo sa vtedy všetko dialo. Ani my ako predkladatelia určite sa nenecháme zastrašiť určitými lobistickými skupinami, ktoré snažia sa vrátane aj bankovej asociácie cez rôznych úradníkov alebo ich ľudí zasiahnuť do tohto zákona takým spôsobom, aby sme ho stiahli. Určite nie. Môžu hrávať golf neviem s akými poradcami alebo neviem akým spôsobom môžu s nimi komunikovať, ale podotýkam, nenecháme sa zastrašiť. Za posledný, dá sa povedať, za posledné dva týždne bol na nás predkladateľov vyvinutý, myslím si, dosť enormný tlak a v každom prípade tu je priestor, aby každý dokázal, do akej miery chce pomôcť občanom na Slovensku práve v tejto oblasti ako takej. Toľko z mojej strany k úvodu.

  • Ďakujem pekne, pán predkladateľ.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Anne Vittekovej.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená Ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 849 z 13. januára 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor, Výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol Ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona reaguje na pretrvávajúcu problematickú aplikačnú prax, ktorá dlhodobo rezonuje pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom a spája sa najmä s činnosťou tzv. nebankových subjektov.

    Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 849.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala štyri písomné prihlášky. Za klub Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti je prihlásený pán poslanec Miroslav Kadúc. Ďalej je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Dušan Bublavý.

    Dávam slovo prvému prihlásenému rečníkovi za klub Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Nech sa páči, pán Kadúc, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade mi dovoľte naozaj oceniť predkladateľov, že tento návrh nestiahli, aj keď bol na nich vyvíjaný enormný tlak zo strany médií alebo, ako povedal pán kolega Martvoň, zo strany nebankoviek. Bola to odvaha, pretože tento návrh obsahuje niekoľko naozaj významných udalostí a neuveriteľných chýb. Ja sa k tomu dostanem bod po bode a prosím, berte to ako podanú pomocnú ruku v tom, aby ten návrh bol lepší.

    Ochrana slabších a regulácia subjektov, ktorí, ktoré zneužívajú tú relatívnu slobodu, ktorú na trhu majú, prípadne absencia právnej úpravy alebo medzery, ktoré právna úprava má, by mala byť témou nielen socialistov, ale nás všetkých, ktorí si verejnú službu vážime a považujeme ju za službu ľuďom. Ideový zámer, ktorý sleduje predložený materiál, je naozaj výborný a ten úmysel je skvelý. Len treba si naozaj uvedomiť, že tento problém tu nie je, nevznikol teraz, vznikol pred niekoľkými rokmi a musím povedať, najmä vznikol za prvej Ficovej vlády. Ja chápem, že niektorí z predkladateľov sú tu noví, dali možno nejaký nový vietor sociálnej demokracii, ale nie týmto smerom. Ak budeme predkladať takéto návrhy, aké sú tu, spôsobíme skôr, skôr chaos ako poriadok. A na druhej strane aj prílišná regulácia - to si, prosím, uvedomte - môže spôsobiť to, že vznikne akási šedá ekonomika a vrátime sa späť k pôvodnému výpalníctvu, keď to mám tak nazvať. Čiže musí tam byť istá, istá rovnováha, ktorá tu nie je a kedy naozaj nebankovky majú prevahu nad spotrebiteľmi. Materiál, ktorý ideme prijímať, je naozaj závažná vec, a preto by som bol rád, aby sme si povedali niekoľko faktov, pretože dôvodová správa ich, sa mi zdá, že skresľuje. Alebo návrh, ktorý predkladáme, nemá súvislosť s dôvodovou správou. Aj keď všetci vieme, ako tu sedíme, že tento návrh a tento zámer je potrebný.

    V dôvodovej správe sa píše: "Podľa európskych štatistík až 1,2 milióna obyvateľov Slovenskej republiky žije na hranici chudoby, pričom na súdoch je vedených viac ako milión exekučných konaní." Z ničoho však nie je zrejmé, aký je vzťah medzi tými obyvateľmi na hranici chudoby a exekučnými konaniami. To je prvý fakt. Tým sa nezohľadňuje fakt, že osoba môže mať aj viac exekúcií. To si, prosím, uvedomte. V správe sa píše: "Z údajov Sociálnej poisťovne je známe, že takmer 26-tisíc dôchodcov je exekvovaných na návrh nebankových subjektov poskytujúcich takzvané rýchle pôžičky, drobné úvery alebo financujúcich splátkový predaj." K 31. 12. 2013 bolo podľa webu, webového sídla Sociálnej poisťovne evidovaných 1,3 milióna dôchodcov, ktorým sa vypláca dôchodok. To máme len 1,97 % dôchodcov, ktorí majú exekúciu. Ja nehovorím, že je to málo. Ale postaviť dôvodovú správu na týchto číslach, ktoré podľa mňa nenaznačujú to, že tu máme problém, o ktorom všetci vieme, sa mi nezdá úplne korektné.

    Podľa blogu jedného vyššieho súradníka, vyššieho súdneho úradníka; pripomínam, že neviem, z akého je súdu, a ani ho nechcem menovať, aj keď bol uvedený, tento píše: "Štyridsať až päťdesiat percent exekúcií sa vedie v prospech eráru." To jest sociálka, úrad práce, dane, pokuty, zdravotné poistenie. Potom sú nezaplatené telefóny 10 až 15 percent, cca 10 percent sú náklady na bývanie, nájomné, elektrina, plyn, nesplácané úvery v bankách, nezaplatené poistky na auto, pričom šmejdi vrátane rýchlych pôžičiek sú úplne na konci, ak vôbec. Pokračujem ďalej v citácii: "Osobne som iba tento rok podpísal okolo 750 exekúcií. Z toho hrncoví šmejdi nebol ani jeden, rýchle pôžičky boli štyri návrhy a z toho dva som podpísal a druhé dva zamietol, čím som podiel rýchlych pôžičiek na exekúciách znížil o polovicu. Konkrétne z 0,5 na 0,25 percenta."

    Pripomínam, že na iných súdoch to, samozrejme, môže byť inak a že ma niekto opraví. A predpokladám, že Alojz Hlina mi povie, že sú tie údaje iné a ja budem rád. Pretože ešte raz zdôrazňujem, tretíkrát, že túto tému, kedy nebankovky majú prevahu nad spotrebiteľmi, považujem za závažnú a treba ju riešiť. Treba ju naozaj riešiť, treba ju riešiť poriadne. Ja netvrdím, že tie čísla, ktoré som uviedol, sú malé. Bol by som však naozaj rád, aby sme mali objektívne údaje a vyhli sa zbytočnému populizmu, keďže všetci máme záujem na prijatí tejto novely.

    V dôvodovej správe ďalej uvádzate, ste to povedali aj vy, pán Martvoň, ako predkladateľ, že sa vyskytujú aj rodiny, kde je 50 úverov v rodine. Tu je na mieste otázka: Prečo neexistuje register spotrebiteľských úverov? Veď to nie je také ťažké. Ak bude existovať tento register, dávam na zváženie možno nápad. Ten, kto už má spotrebiteľský úver, ďalší úver dostane za polovičné, výhodnejšie podmienky. Na prvý pohľad sa to javí ako zneužiteľné, ale treba si uvedomiť, že žiadna nebankovka takýto úver potom nedá. A možno aj to je cesta. Regulovať, aby tie úvery možno sa tu vôbec nevyskytovali. Zvážte to, prosím!

    Ešte posledná poznámka k dôvodovej správe. V doložke vybraných vplyvov sa nachádzajú vplyvy na podnikateľské prostredie, okrem negatívnych sú tam aj pozitívne. A tu by ma možno zaujímalo, že aké sú tie pozitívne? Aj keď mi to nejako nevadí, že tam nebudú pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ale malo by to byť pre objektívnosť povedané. Aké sú tie vplyvy?

    Ku konkrétnym bodom. Začínate tým, že uvádzate niekoľko príkladov pôžičiek a ich úročení. Niektoré vyzerajú fakt hrozivo, to áno. Ale použiť príklad, kde ročná úroková sadzba je 36 %, pričom osobitne prísne regulovaný bankový subjekt, a to Poštová banka mala minulý rok v propagačných materiáloch 32,5 %, nezdá sa mi úplne šťastné. Sú tu, sú tu aj horšie úvery. Môžte mať omnoho lepšie príklady, ako je tento.

    Ďalším príkladom je pôžička na 350 euro na 30 dní, ktorú uvádzate, kde úroková sadzba per annum podľa predkladateľov vychádza 456 percent. To je naozaj, to je naozaj neuveriteľne veľa. Ale pre pracovné potreby si zmeňme túto pôžičku na 200 euro na dva týždne, dajme tam úrok 20 euro, čo je povedzme nejaký spracovateľský poplatok, ktorý, nejaké hotové výdavky, ktorý tam býva, a skúsme vypočítať, koľko nám vyjde táto úroková, úroková sadzba. Predpokladám, že nikto by nepovedal, že na takúto pôžičku, ktorá v podstate je bežná, 200 eur, 20 euro navyše o dva týždne, nezdá sa to až tak veľa, ten úrok tam vyjde, páni a dámy, 240 percent! Čiže prosím tú reguláciu, možno keby ste si zobrali návrh alebo nápad od pani Žitňanskej s pánom Beblavým, ktorí to riešia, presne tieto malé pôžičky, veľmi šikovne, veď oni vám to určite povedia, ktoré tieto malé pôžičky, kde takéto úroky vychádzajú, riešia.

    Článok I. Občiansky zákonník, bod 1, navrhujete zadefinovať úžeru. Ja som to naznačil aj pri pánovi Hlinovi, že s týmto ustanovením budeme mať trošku problém, aj keď opäť, úmysel vynikajúci. Navrhujete: "Neplatná je zmluva, pri ktorej uzavieraní niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôveryhodnosť, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dávať sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere." Naozaj, ako dobre, javí sa to veľmi dobre, len budem mať problém s vykonateľnosťou, a to ukážu súdy, že čím skôr bude treba toto ustanovenie zmeniť.

    Čo by ma zaujímalo zvlášť, je ten hrubý nepomer. Ja rozumiem, že vy ste si zobrali nápad tohto hrubého nepomeru zrejme z Obchodného zákonníka, kde je toto odôvodniteľné a kvantifikovateľné, ale pri, pri spotrebiteľoch, nezdá sa mi to úplne vhodné, pretože treba si naozaj uvedomiť, aký je ten zmluvný vzťah, že na jednej strane je spotrebiteľ, ktorý peniaze potrebuje, je to, vlastne potrebuje nejaké peňažné plnenie. A na druhej strane niekto, kto tie peniaze poskytuje a zvažuje, či tie peniaze poskytne, alebo neposkytne, a dá tam úrok, ktorý, žiaľ, máme tu taký stav, dá tam akýkoľvek, čo je naozaj, čo by nemalo byť, ale je to, podľa mňa ideálne by to malo byť, že je to riziko za požičanie peňazí, riziko, že sa mu tie peniaze vrátia. To, že ste zrušili v 2009 RPMN, vážení páni a dámy zo SMER-u, to bol problém. Teraz, keďže to nemáme, ten úžerník si môže dať akékoľvek úroky. Čiže aj s týmto hrubým nepomerom dajte si, prosím, pozor, treba to nejak špecifikovať. Pekne ste uviedli v dôvodovej správe všetky, výpočet, čo je to tieseň, čo je to ľahkomyseľnosť, to naozaj oceňujem, to je, pri výklade na súde to bude, to bude užitočné.

    To čo som povedal opäť na úvod, my musíme chrániť ľudí. Ale dovolím si povedať a možno nie všetci budete so mnou súhlasiť, treba, aby tá ochrana bola, mala aj výchovnú funkciu, aby tam bola prevencia, aby naozaj tí ľudia, ktorí sa častokrát spoliehajú na štát, si, si tú zmluvu, aby si ju prečítali. Teraz sa naozaj v praxi stáva, že tí ľudia si ju nečítajú, kašlú na to a potom podpíšu úroky 100 % a vyššie. To je neprípustné! Ale treba si uvedomiť, že to sú opakované prípady. Štát nepôsobí výchovne na týchto ľudí. Ľudia stále ďalej a ďalej, viac a viac nečítajú tie zmluvy a toto je aj zodpovednosť štátu. Ešte raz, pôsobiť výchovne a perspektívne.

    V minulosti som tu zachytil opozičný návrh, myslím, že to bolo minulý rok niekedy v polovičke, aby spotrebiteľské úvery boli podpisované najmä pri dôchodcoch, čo je skupina naozaj zraniteľná, aby boli podpisované pred notárom. Minister financií pán Kažimír sľúbil, že to zapracuje, išlo to opäť do neznáma. Neviem prečo, výborný návrh, aj keď zo strany opozície, ale dobrý návrh na ochranu slabších. Škoda ho.

    Ešte krátko ku tej koncepcii toho nového § 39a, ktorý definuje úžeru a to z hľadiska naozaj právnej teórie. Zaradenie tohto paragrafu je nekoncepčné. Ustanovenie má zaviesť novú skutkovú podstatu neplatnosti, ktorá však je v rozpore s koncepciou tiesne a nápadne nevýhodných podmienok podľa § 49 Občianskeho zákonníka. Treba si uvedomiť, čo obsahuje jeden paragraf, čo obsahuje ten váš navrhovaný, pretože podľa štyridsaťdeviny účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Čiže úplne iné následky na tieseň, ako navrhujete vy. Teda to, čo je v súčasnosti dôvod na odstúpenie od zmluvy, sa po novom bude rovnať dôvodom neplatnosti. Čo potom s tým § 49? Stane sa obsolentným? Neviem, netuším.

    K bodu 3 a 4 článku I, stále sme v Občianskom zákonníku. Zmena § 53 odsek 3 a 4, pardon 4. Problém celého paragrafu 53 odsek 4 Občianskeho zákonníku je, že na rozdiel od prílohy smernice Rady 93/13, ktorá hovorí o nekalých podmienkach, v spotrebiteľskej zmluve nejde o tzv. indikatívny výpočet, to znamená, ktorý naznačuje ten obsah, aké majú mať tie, tie nekalé, pardon, tie neprijateľné podmienky. Čiže súdy pri týchto neprijateľných podmienkach neskúmajú, či je daná značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Preto nie som si istý, že či ste, či ste na toto mysleli. Opäť či tie dôsledky, ktoré navrhujete, nie sú v rozpore s tou smernicou, konkrétne navrhovanému novému písmenu u) § 53 odsek 4, ktoré hovorí, že je neplatná podmienka, keď to zjednoduším, ktorá požaduje od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou, aj keď pri uzavrení zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase. Predstavme si situáciu, že máme hypotéku na 30 rokov a zmluvnú podmienku, ktorá vás zaväzuje platiť banke 30 rokov. Predmetnou zmluvou je poskytnutie prostriedkov, no predmet zmluvy možno dosiahnuť aj inak. Inými slovami, takáto podmienka by bola alebo takáto zmluva by bola neprijateľná, teda ergo neplatná. Čiže opäť, dajte si na to pozor, niektoré zmluvy nie je možné vyjadriť takouto podmienkou.

    Navrhované písmeno v) nového paragrafu, tak, pôvodného paragrafu, ktoré hovorí o podmienke, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých má, o ktorých spotrebiteľ nebol preukázateľne informovaný, alebo ktorých úhrada nie je v záujme spotrebiteľa. No, páni a dámy, ktorá úhrada je v záujme spotrebiteľa? Žiadna. Predpokladám, že predkladatelia nezamýšľali takýto následok a ak by sa toto stalo, mali by sme tu naozaj neuveriteľný socialistický raj. Pôžičky bez úrokov, pretože sú zmluvné podmienky neplatné, pretože úhrada akákoľvek je predsa v neprospech. Čo sa týka preukazovania informovanosti o týchto úhradách, ja si viem predstaviť podpísanie vyhlásenia o tom, že to prečítal, nejaké to vyhlásenie, že vie o tom, a rôzne veci, ktoré sa inak robia, ak sa nemýlim aj teraz, ale naozaj by som bol rád, ak by predkladatelia povedali, ako toto plánujú v praxi preukazovať.

    K bodu 4. Opäť sa zavádza úrokový strop, ktorý bol zrušený za prvej Ficovej vlády, a v súčasnosti funguje vlastne tzv. benchmarking podľa § 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka, kedy sa primeranosť posudzuje podľa porovnania so situáciou na trhu. Teda ak máme týždňový úver, môžme jeho nevýhodnosť porovnať len s porovnateľným úverom na trhu, čo je celkom správne. Je fakt ale, že sa to zneužíva. Inak povedané, navrhovaný bod 4 môže skomplikovať v zásade konkurencieschopnosť, napríklad pri ultrakrátkodobých úveroch, napríklad týždňových, mesačných a podobne, prestanú byť poskytované a inak, myslím, že sú dosť žiadané, pretože výška ročnej percentuálnej miery nákladov bude vychádzať veľmi veľa. A čo inak bude znamenať, že ak človek si bude chcieť požičať, zaviaže sa nie na týždeň, dva, tri, zaviaže sa na celý rok. To je podľa mňa nezmysel, keď nepotrebuje peniaze iba na nejaký čas. Veď pozor, ten návrh tu zaznie, ktorý by bol správny a aj sa ho teším a za neho veľmi rád zahlasujem. To čo som naznačil, ja sa obávam, že takouto skutočne prílišnou reguláciou spôsobíme následok, ktorý sa ukáže aj neskôr, že tá šedá ekonomika výpalníkov, že sa nebudú poskytovať zmluvy písomné, proste príde nejaký búchač, povie ti: Chceš alebo nechceš? Nechceš? Nedám ti. Chceš? Tu máš! Ja vám garantujem, že tento človek nespadá pod zákon o spotrebiteľských úveroch, jemu to bude jedno. Toľko moje obavy k bodu 3 a 4 článku I.

    K bodu 5 to chválim, to je dobrý nápad.

    K bodu 6, to je taká pikoška. Pôvodné znenie § 53c prečítam. Spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, "ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná." Teraz sa tam pridáva text. "Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené iným písmom a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis." Ak budú iným písmom alebo inou veľkosťou, táto zmluva bude neplatná. Ukážem vám, čo sa stane. Vytiahol som si všeobecné obchodné podmienky jednej z bánk k spotrebiteľským úverom, dal som navrhovaných 12 bodov, 12 bodov veľkosť písma a vyšlo mi toto.

  • Rečník zdvihol podklady.

  • Všeobecné obchodné podmienky. Keď spotrebiteľ nečítal malé písmenká, ja vám garantujem, že toto čítať nebude. Pozor na to, prosím. Má to 100 strán. Ale opäť, nápad dobrý, dobrý, len tá realizácia.

    Treba si ešte uvedomiť, že spotrebiteľské zmluvy nie sú len zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale podľa tohto, podľa tohto návrhu, keďže musia byť všetky písomné, sú to aj zmluvy o preprave mestskou hromadnou dopravou, hovoríme o zmluve, nie lístku, nákup tresky, návšteva hokejového zápasu, poskytnutie služby. Musíte mať písomnú zmluvu podľa tohto návrhu, nešťastné.

    Ak som vás zle pochopil, páni predkladatelia, teda aj dámy, naozaj opravte ma, ja, v prvom čítaní bavme sa o tom úmysle, ktorý, hovorím, je dobrý, bavme sa o tej realizácii, bavme sa o tom, ako to bude fungovať v praxi, ja som tu otvorený a nielen tu, ale v celom tomto materiáli zmenám, ktoré majú, majú pomôcť a ochrániť spotrebiteľa. Skutočne, bavme sa o tom, takto ale to nie je úplne šťastné.

    K bodu 7 vášho návrhu. Navrhujete, aby, navrhujete text nového ustanovenia: "Spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky, je neplatná." K tomu len dve také drobné technické poznámky. Prvá je, že obchodná praktika nemá vplyv na otázku neplatnosti zmluvy, povedal Súdny dvor EÚ, povedal konkrétne, konštatovanie nekalosti obchodnej praktiky preto nemá priamy vplyv na otázku, či je zmluva, zmluva platná s ohľadom na čl. 6 ods. 1 smernice 93/13 bod 46 rozsudku Súdneho dvora, aj vo veci Pereničová, Perenič na neho odkazujete. Inými slovami chceme byť v podstate pápežskejší ako pápež.

    Druhá, ja chápem, že nám smernica dáva možnosť zneplatniť celú, celú zmluvu v určitých prípadoch, len si dovoľujem pripomenúť, hlavne pre právnikov, že v súkromnom práve sa uplatňuje zásada zachovania platnosti zmluvy pred vyhlásením zmluvy za neplatnú, čiže neplatnosť je niečo ako ultima ratio, keď neexistuje rozumný základ na to, aby zmluva bola platná. Uvedomujem si, že tuto v stave, v akom sú naši spotrebitelia, zásady súkromného práva môžu byť istým spôsobom potierané, ale nemôžme na ne zabúdať.

    Ďalej čo je potrebné pripomenúť. Priamo Súdny dvor Európskej únie vo svojej rozhodovacej činnosti odmieta vyhlásiť za neplatnú celú spotrebiteľskú zmluvu len preto, že obsahuje neprijateľné podmienky. Súdny dvor. Je tu, mám tu veľmi pekné stanovisko generálnej advokátky k tomu, je to tiež prípad Pereničová, Perenič C-453/10. Ak má byť cieľom narovnať tú faktickú nerovnováhu, ktorá tu je medzi subjektmi, potom stačí rovnováhu iba vytvoriť tým, že neplatné vedľajšie dojednania sa neuplatnia, ale prečo by to malo dotknúť, prečo by sa to malo dotknúť aj ostatných častí zmluvy? Ale toto sa dá fakt ešte upraviť.

    K čl. II. Exekučný poriadok. Bod 1, 2, 3, 4, dobre, povedal by som, že výborne, skvelé. Ste to hovorili, pán predkladateľ, dva roky ak sa neuplatní, ak neuplatnil exekučný titul, nemá nárok na príslušenstvo. Výborná vec, praktická, naozaj spravodlivá. Zavádzanie drobných exekúcií. Opäť výborná vec, chválim, a to, že spôsob exekúcie musí byť primeraný, vymáhané povinnosti, výborne, skvele.

    K bodu 5, čl. II. Opäť nejaká taká, taká faktická alebo pragmatická otázka. Navrhujete: "Ak ide o drobné exekúcie, má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní najviac vo výške jednej tretiny." Okrem toho, že podľa mňa je nevhodné to dávať priamo do zákona alebo vyhlášky. Tu by ma zaujímalo, keď dopravný podnik udelí pokutu, vy máte exekučný titul, tak dostanete, neviem, trovy tuším 16,60, na polovicu je to 8,3, čo sa teraz uplatňuje pri exekučnom konaní, a teraz neviem, či je to tretina z tej jednej polovice, alebo z toho celého? Ak je to z toho celého, potom chápem, je to stále menej, čo je dobré, ak je to z polovice, je to 2 eurá 76. Nehovorím, že je to málo, že je to moc, proste výkladovo treba sa s tým vysporiadať. Navrhovaný ods. 3, ktorý hovorí o dvoch úkonoch, treba sa ale opýtať, akých úkonoch. Už tých skrátených alebo tých neskrátených? Opäť návrh ako to, ktorý by ste sa mali zamyslieť. Tak to, to, čo spravili v Čechách, myslím, že minulý rok. Čo tak zaviesť spojenie exekúcie v exekučnom konaní? Prečo nie? Funguje to v Čechách. Ak má niekto viac exekúcií, jedno exekučné konanie, ide iba to. Trovy sa nepomerne znížia. Bude sa, nebudú na každej exekúcii osobitné trovy, ak ich spojíte, ak máte dlžníka, ktorý má 10 exekúcií, budú iba jedny trovy. Nie na každej exekúcii jedna. Je to, funguje to v Čechách, treba sa na to pozrieť. Inak to je aj spojené s tým, čo sme videli v Čechách ako ústavnoprávny výbor, kde exekútori si pochvaľovali register exekúcií a sme sa dohodli, že to bude fungovať, že to sem zavedieme, kedy ak oprávnený vidí, že tá, ten dlžník má neuveriteľne veľa exekúcií, rozhodne sa sám určite, že nebude to vymáhať a nebudú tak vznikať trovy. Bez týchto informácií trovy budú naozaj neúmerne narastať vždy, keď príde k návrhu na začatie exekúcie.

    Čl. IV, zmena zákona o dobrovoľných dražbách. Dve poznámky. Upravujete vlastne v bode 7; ktorý má byť vlastne bod 6, máte to trošku zle prečíslované, to si len prehoďte; možnosť zníženia hodnoty z troch štvrtín na 90 %, ak je, ak je na predmete dražby trvalý pobyt, a vlastne z polovice, čo je možné znížiť cenu predmetu dražby, na 80 percent. V dôvodovej správe reagujete na konanie pred Ústavným súdom, spisová značka PL. ÚS 16/2013. Toto by som rád proste chcel vysvetliť, že ako sa tam reaguje, lebo pokiaľ viem, prax je trošku iná, ale nechám si to vysvetliť. Ja rozumiem vašej úprave, že niektorí znalci aj dobrovoľní dražobníci toto znižujú, podliezajú tú cenu, robia to z iného dôvodu, a to vám ešte objasním, ako to robia. Len môžem vám povedať, že to, že sa znižuje cena, znamená jeden dôležitý fakt, že to nikto nechce kúpiť. Ak dáte 100 %, potom 90 % minimálne, teda maximálne 90 %, neviem, či to niekto bude chcieť kúpiť. Inými slovami, tak ako navrhujete, pod 90 % to nepôjde. Je úmysel výborný, len ešte raz, úmyslom je znižovanie ceny až vtedy, keď dražba bude neúspešná. To znamená, nebude záujem o ten predmet nehnuteľnosti a čo, pokúste sa, prosím, na ministerstve alebo teda u predkladateľa zamyslieť nad situáciou, kedy sa cena predmetu dražby znižuje inak alebo môže sa znížiť inak podľa súčasnej právnej úpravy, a to je, že znalec v cene zohľadní závady, sú závady napríklad vecné bremeno doživotného užívania. Cena predmetu dražby pôjde rapídne dole, aj keď toto vecné bremeno môže byť dočasné. Po vydražení osoba, ktorá nadobudla nehnuteľnosť cez dražbu za nízku cenu kvôli závadám, sa dohodne s touto a tá má vecné bremeno alebo už sa dohodli a ten človek sa vzdá vecného bremena. Som rád, že to riešite, len treba si uvedomiť že aj trhová hodnota zohľadňuje vecné bremená. Trhová hodnota znamená, tak ako to bolo navrhnuté, že v mieste a v čase obvyklom. Ak budete mať dva byty rovnaké, na jednom bude vecné bremeno, na druhom nebude vecné bremeno, ja vám garantujem, vecné bremeno doživotného užívania, že cena, tam, kde je vecné bremeno doživotného užívania, bude minimálne o polovicu menšia.

    K čl. V zákona o ochrane spotrebiteľa. Ten navrhovaný § 3a ods. 1 v časti: "Spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy o dodaní tovaru alebo poskytnutí služby bez uvedenia dôvodu do siedmich pracovných dní odo dňa uzavretia alebo odo dňa, keď je spotrebiteľom dodaný tovar alebo poskytnutá služba." Ako bolo v médiách prezentované, je to aj naozaj právny stav, tie predajne sa zmenia na požičovne. Tu by som chcel ešte raz zdôrazniť a oceniť predkladateľov, že zotrvali na predložení tohto návrhu, a že sa ho pokúsia upraviť teda, že ho upravia, lebo toto je, toto je naozaj nezmysel a ja vám poviem aj prečo. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníku, ktorý hovorí, že v prípade odstúpenia sa zmluva zrušuje, dôsledok znamená ten, že sa vymenia plnenia. To, čo som ja dal, to dostanem späť, čo som dostal ja, ja vrátim. Ja si neviem predstaviť, že keď prídem kaderníčke a po siedmich dňoch odstúpim od zmluvy, ako sa vrátia plnenia. Nechám sa ostrihať, potom odstúpim. Ja neviem, podľa mňa je to nerealizovateľné, ale takú právnu úpravu navrhujete. Ono je to, že sa to uplatňuje pri zásielkovom predaji, v podomovom predaji, to je dobré. To tam patrí a chápem, chce to aj Únia, ale dobré je to, treba, treba tých spotrebiteľov chrániť, chápem. Právna vec. Povedzte mi, prosím, čo je to za zmluvný typ zmluva o dodaní tovaru a poskytnutí služby. Ja neviem, ja taký zmluvný typ nepoznám. Ak je to kúpna zmluva, pomenujme to ako kúpna zmluva. Nevytvárajme niečo, čo neexistuje, pretože nevieme, aké to má mať náležitosti, čo má obsahovať. Ak je to, ja neviem, treba si toto uvedomiť, že pojmovo to nemusí sedieť a bolo by dobré to precizovať.

    V odseku 3: "Spotrebiteľ a predávajúci sú povinní v lehote 15 pracovných dní odo dňa odstúpenia od zmluvy vysporiadať vzájomné prijaté plnenia." To je vlastne, čo som hovoril. Ďalej tu pokračuje, tu by naozaj bolo treba vyriešiť, ako sa vysporiadajú najmä poskytnuté služby. Ak odstúpite službu, ťažko asi vrátite, čiže ako ste spomenuli, vzájomné nároky z poskytnutej služby.

    Ďalej čl. VI o spotrebiteľských úveroch. K bodu 1, to je meniť § 1 ods. 2, sa na konci pripája táto veta, dobrá, dobrý úmysel opäť: "Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostne". Presne rozumiem, čo týmto chcete vyriešiť. Vec, ktorá je neprípustná, to je, že ak je písomná pôžička napríklad na 1 000 euro, v reále sa odovzdá 800 euro. Obídete tým RPMN, všetko, super, len opäť praktický príklad. Mne sa tak javí, že tí ľudia práve potrebujú peniaze hneď. Nepotrebujú ich zajtra, o tri dni, keď je to z druhej banky, potrebujú ich hneď. Čiže ak sa to spraví, neviem, či vkladom, že tam bude povinnosť alebo čokoľvek, alebo keď už ten človek potrebuje pôžičku, on má na to nejaký dôvod. Čiže dobré ustanovenie, dobrá myšlienka, len zdá sa mi, že prax funguje inak, aj keď pripúšťam, že záujem na tom, aby prehľadnosť a čistota spotrebiteľských úverov v tejto časti bola čo najvyššia a aby spotrebiteľ netrval na tom, že bude mať peniaze hneď, je prednejší a má to určite výchovnú funkciu. Čiže tuto keby som hlasoval, tak hlasujem určite za. Len ak môžte, skúste zvážiť, možno vymyslíte voľačo lepšie, ako som vám povedal.

    K bodu 2, technická vec. § 7 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "Opakované porušenie povinnosti veriteľa podľa ods. 1 sa považuje za osobitne závažné porušenie povinnosti". Poznámka pod čiarou 17a). Poznámka pod čiarou 17a) je § 58 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Tu len pripomínam, že toto nie je podnikanie, je to osobité regulované, osobitná regulovaná činnosť. Čiže toto nemá čo robiť v živnostenskom zákone.

    K bodu 6. Navrhujete tam nejaké odborné kvalifikačné predpoklady na toho, kto poskytuje spotrebiteľské úvery, dobre, dobre, len chýba mi možno v dôvodovej správe, prečo to tak je. Z čoho odôvodňujete, že to musí byť vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, len dôvod.

    Vykonávací predpis. Navrhujete, aby v § 2a, kde sa definuje odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov, má znieť tento paragraf takto: "Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvorí úrok, poplatky a akékoľvek iné plnenia spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo iné náklady a plnenia, ktorými je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podmienené." Tu len pripomínam opäť legislatívne, ide o duplicitné, a teda nadbytočné vymedzenie odplaty, ktorá už je vymedzená v § 2 písm. g) zákona 129/2010, je to v zásade to isté. Fakt nenafukujme právny poriadok, keď ho nie je treba nafukovať. Toto už je definované, treba možno dať len odkaz.

    Odsek 1, aha, taký, opäť taký paradox. Ods. 1 vymedzuje odplatu ako súčet úroku poplatkov a iných plnení, ale odsek 2, tu je ten paradox, už pri posudzovaní primeranosti výšky odplaty viaže len na jeden z týchto parametrov a to na úrok. Nedáva to nejaký, nejaký zmysel. Keď tak, malo by to mať na všetky tie úroky poplatok a iné plnenia. Dobre, ja sa k tomu RPMN nechcem vracať, určite to má svoje opodstatnenie, len treba sa s tým pohrať; pohrať, už som jak minister hospodárstva. Treba to urobiť tak, aby to bolo, aby to bolo v poriadku, aby to bolo, aby tie úvery skutočne neboli úžernícke. Ešte spomeniem § 2b, ktorý hovorí o písme, o tom, aké majú byť spotrebiteľské zmluvy, teda písma, veľkosť písma zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a súvisiacich dokumentoch. Ja som už o tom hovoril a nedá mi nepovedať, že nerozumiem prečo, aby porozumelo aj plénum, aj občania. Zavádza sa, aby spotrebiteľské zmluvy a ich dokumenty mali rovnaký štýl písma v tomto prípade Times New Roman a 12 bodov. Prečo práve Times New Roman?

  • Reakcia z pléna.

  • Príklad, okej, ale 12 bodov. Ukázal som vám všeobecné obchodné podmienky zväčšené na 12 bodov, je to 100 strán, čiže tuto buďme trošku opatrní, ale ešte mi povedzte, 12 bodov, aká je to metrická jednotka? Čo je to za jednotku? Veď, veď my tu máme vyhlášku 206/2000 o zákonných meracích jednotkách, tam body neexistujú. Dajme to v milimetroch, centimetroch alebo opravme vyhlášku. To je v zásade všetko, čo by som ja považoval za potrebné upraviť. A bolo by dobré zvolať možno nejakú alebo zriadiť nejakú pracovnú skupinu, tam si povedať, ako by to bolo naozaj legislatívne čisté tak, aby to tomu trhu, nie trhu, ešte lepšie trhu a spotrebiteľom neuškodilo. Lebo pripomínam, ak my budeme príliš regulovať tých podnikateľov na trhu s týmito úvermi, stane sa nám tu šedá ekonomika. Výpalníci, ktorých nebudete môcť nijako postihnúť, absolútne nijako, pretože polícia, ako sa javí, nechcem to teraz otvárať, nefunguje tak, ako by mala. Čiže spravme to tak, aby to bolo poriadne a dobre.

    Nedá mi na záver ešte nepovedať jednu pre mňa veľmi dôležitú vec, a to je, že my, keď sme sem ako opozícia predložili nejaký návrh, ktorý bol čo i len trošilinku technicky zlý, tak ste nás s tým pošikovali tak rýchlo von, že sme sa už s tým nevrátili, pokiaľ to nebolo dobré. Teraz tu dávate návrh, ktorý má naozaj veľa chýb. Uvedomujem si, že je to ťažká problematika, ale myslím, že je načase mať politickú kultúru, kedy dobré návrhy a návrhy, ktoré majú pomôcť občanom a obyvateľom, by mali byť prijímané bez ohľadu na to, či je to opozícia, alebo vládna strana. Bol tu pán poslanec Zajac, ktorý mal návrh k RPMN, prečo nie? Veď to tu práve teraz riešite. Mohli ste to urobiť. Rok vznikajú exekúcie, ktoré vznikať nemuseli, mohli ste to urobiť. Príklad za nás, my sme dali dokopy 84 pozmeňujúcich návrhov, 79 zákonov. 163 návrhov sme sem predložili ako náš klub a prešlo ich naozaj strašne málo. Veľmi veľa z nich bolo dobrých, potrebných, niektoré ste sami pochválili, že výborný úmysel, ale ste ich neprijali. Naozaj apelujem na vás, páni kolegovia z vládnej strany a panie kolegyne, máme, Slovensko je v takej situácii, že by sme mali zvážiť tú 20-ročnú politickú kultúru a s tou opozíciou spolupracovať na dôležitých veciach, ako sú, ako sú úžerníci.

    Ja vám aj z tohto dôvodu opäť ponúkam pomocnú ruku, rád sa zúčastním na pracovnej skupine, aj keď som voči ich fungovaniu veľmi skeptický, nebudem otvárať, pri ktorých som bol a pri ktorých to neviedlo k ničomu a sme na tom sedeli, ale politickí lídri z vládnej strany povedali, že to nepôjde. Ale opäť predsa ja sa zúčastním pracovnej skupiny, ak ma klub poverí, budem rád a budem dávať návrhy, aby sme ten stav, ten katastrofálny stav vylepšili.

    Ďakujem vám za pozornosť a v prípade, ak by niekto chcel nejaké údaje o tých judikátoch alebo toho stavu, som k dispozícii.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie chce reagovať šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kadúc, myslím si, že bolo to dobré, a teda aj chcem poďakovať za konštruktívne odborné vystúpenie, samozrejme, podanú pomocnú ruku prijímame, nemáme problém sa potom ako predkladatelia stretnúť, vykonzultovať si niektoré veci, zapracovať poprípade, keď teda, lebo počul som aj z vašich úst zopár dobrých návrhov, tak môžeme o nich diskutovať a pokúsiť sa zapracovať. Podotýkam ale zopár vecí, že v podstate ten, tento problém, ktorý tu nevznikol za prvej Ficovej vlády, ten je tu už dlhodobo a dlhodobo sa to neporadilo vyriešiť. Čo sa týka ale vzniku tej šedej ekonomiky, myslím si, že s tou šedou ekonomikou sa vieme vysporiadať, máme tu rôzne daňové a iné kobry ako také, ktoré už teraz majú úspechy vo vzťahu k práve takýmto praktikám, čo sa dejú na čiernom alebo teda v šedom trhu. Tých dôchodcov sme spomenuli iba okrajovo ako najzraniteľnejšiu skupinu, ale dôležité je tam ten milión exekučných konaní s tým, že ten blok, čo ste dali, tak ten blok, čo ste povedali, sa týkal nášho protišmejďáckeho zákona, ale ten protišmejďácky zákon na základe najnovších štatistík má za dva mesiace platnosti perfektné výsledky, len za dva mesiace bolo znemožnených vyše 500 šmejďáckych akcií a desiatky boli aj priamo zakázané. Čiže toľko iba k tomu, že trošku to išlo inak.

    Čo sa týka toho RPMN, tak podľa nášho názoru tým, že zakotvujeme odplatu do Občianskeho zákonníka za poskytnutie teda takýchto úverov, tak ideme ešte aj nad rámec RPMN, lebo pri RPMN nám bolo daných x dôvodov, prečo to nemôžeme spolu zaviesť zo strany Národnej banky Slovenska a iných odborníkov, obchádzame to cez odplatu, ktorá je širší pojem, ktorá bude zahŕňať ešte aj iné poplatky alebo poistenia úverov, ktoré nezahŕňalo v minulosti to RPMN, s tým, že tú výšku RPMN plus, ale aj to písmo a tie ďalšie veci, čo ste spomínali, nechávame potom na nariadenie vlády, ktorým si to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kadúc, väčšiu časť vášho vystúpenia som pozorne počúval, potom pri konci už som teda sa trošku tu bavil s kolegami, ale napriek tomu by som rád povedal dve veci. Ja som zo zbežného prečítania toho návrhu usúdil, že je v našom záujme, v záujme všetkých takýto návrh prijať, teda chrániť bežných spotrebiteľov, najmä tých bezbranných. Ale vy ste na tom návrhu nenechali kameň na kameni, pán kolega, vy ste ho tak roznosili teda ako na kopytách, tento návrh skupiny poslancov, a ja mám teraz problém: Ako mám hlasovať za tento návrh do druhého čítania, dá sa vôbec vylepšiť, alebo, alebo teda nemám zaň hlasovať?

    A druhá otázka, teda čo ma napadlo tiež v tomto kontexte, že nemohli vás títo dvánasti kolegovia poslanci zobrať do partie, že by ste spolu predložili taký návrh a mohli sme si odpustiť teda naozaj takúto nieže zbytočnú, ale pre nich to je určite nepríjemná rozprava, lebo teda taká sila vládnych poslancov a teda takýto nepodarok!? Ja si myslím, že to by sa nemalo teda stávať, keď majú k dispozícii aj teda vlastne podporu zo strany aj príslušného ministerstva alebo ministerstiev, že opozičný poslanec musí sa takto namáhať, nie je to úplne v poriadku.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja som tiež pochopil vaše vystúpenie tak, že minimálne v tej časti, ktorú rýchle zvykneme v prvom čítaní posudzovať teda, že či je prospešnosť tohto návrhu vo vzťahu k existujúcej právnej úprave a podobne. Nepochybne sú aj veľmi cenné vaše poznámky, ja som vás tiež počúval pozorne, len teda druhé čítanie logicky skôr by tam patrili, ale majú význam v tom zmysle, že, samozrejme, aj tu už môžme vytvoriť istú atmosféru pre ďalšie prerokovanie tohto návrhu zákona a v tomto to vnímam pozitívne.

    Takže viete, len takto posledné, k tým otázkam opozície, nerešpektovania ich návrhov. Často opomíname tú základnú vec, že tu my schválime na začiatku volebného obdobia programové vyhlásenie vlády, súčasťou následne okrem iného aj plán legislatívnych úloh. Z toho obrovského množstva, čo ste hovorili, viete veľmi dobre, že nepochybne tam mohli byť aj dobré návrhy, ale sú rôzne iné kontexty napríklad, že o tom, v ktorej oblasti, právne odvetvia sa pripravuje na ministerstve povedzme pol roka, trištvrte roka právna úprava a podobne, že vzniká aj ten problém, ktorý je tu v prvom čítaní. Vstupujeme totiž do oblasti, ktorá je kontroverzná, kontroverzná je v tom zmysle, že vstupujú do kolízie záujmy rozdielne, a pritom každý z nich je legitímny. Záujem veriteľa, vymožiteľnosť, naproti tomu chránený záujem dlžníka, humanita, elementárne pravidlá, ktoré platia pre, v tomto smere.

    Veď viete, že napríklad je ústavným princípom v 90 percent krajinách, že nemôžte ísť za dlhy do väzenia, samozrejme, pokiaľ neurobíte podvod, keď vznikajú a tak ďalej. Čiže aj tá miera ochrany verejného záujmu a je to zložitá vec. Budú aj do tohto, do tohto prostredia zasahovať, samozrejme, rôzne názorové pohľady a podobne, takže ide mi skôr o to, že jednoducho musíme vytvoriť aj dostatočnú politickú klímu pre prijatie tohto návrhu zákona. Nepochybne je o tých...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Najskôr sa nám treba pri tomto zákone, by som to povedal, že parametricky nastaviť, respektíve, ako by to povedal pán Kažimír, nakalibrovať. A pri kalibrácii tohto zákona treba povedať - a treba to povedať dôrazne -, SMER odčiňuje svoje hriechy, SMER odčiňuje svoje hriechy, ktoré spôsobil a spôsobili ho ich konkrétni ľudia, nominanti, ktorí mimochodom ešte stále vo svojich funkciách sú. Ja budem veľmi pozorne sledovať túto debatu, budeme aj cizelovať, budeme hľadať správne riešenia, ale toto je základná kalibrácia celého tohto problému. SMER odčiňuje svoje hriechy. SMER neprišiel s ničím, že chce pomôcť, on prišiel s tým, k čomu sme ho dokopali, k čomu ho dokopala Európska únia, k čomu ho dokopali ľudia. To je celé. Odčiňujete svoje hriechy a ešte budete musieť zaplatiť, ešte budete musieť zaplatiť za to, čo ste spôsobili. A minimálna cena bude Burian. To, že vaša podpredsedníčka flámuje s úžerníkmi po nociach, je jedna vec, to si zvážte vy politicky, ale minimálne budete musieť zaplatiť Burianom za to, čo ste spôsobili, pokiaľ sa chcete ľuďom pozerať do tváre. Pokiaľ chce premiér Fico kandidovať a chce sa ľuďom chodiť pozerať do tváre, lebo ja ho budem prenasledovať na tom jeho stretnutí s ľuďmi a tam sa ho budem pýtať: Akú cenu zaplatia za tie osudy, ktoré spôsobili, ktoré spôsobili tieto zákony, ktoré Burian adminoval, Počiatek adminoval? Vážení, odčiňujete svoje hriechy, ešte budete musieť zaplatiť a upozorňujem premiéra, že kde pôjde pred ľudí, tak budem, pokiaľ ma pustíte cez bránu a nevyhodíte, ale som zvedavý ako, tak sa ho budem pýtať: Dokedy budete držať chrbát Burianovi?

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja teda odsuniem veľmi tvoj triezvy a veľmi objektívny prístup aj pohľad na tento návrh zákona. Je pravdou, je to veľmi rozsiahly a náročný, náročná problematika, zrejme nedá sa hneď postihnúť absolútne všetky problémy, ktorých sa týka. A preto aj zámerom navrhovateľov bolo pripraviť legislatívne podmienky aj systémové zmeny práve tých zákonov, ktoré umožňujú toto nekalé pôsobenie rôznych pôžičkární a dosiahnuť taký rovnovážny stav, kedy ten, komu poskytnutá pôžička bola, bol chránený od počiatku a potom sa vyhol možno aj zbytočným exekučným konaniam, ktorých je, ako sme tu počuli, veľké množstvo, aj keď nie vždy sa jedná o nebankové. Ale spomínal si aj register exekúcií a chcela by som len uviesť, že súhlasím plne s tebou, register je veľmi potrebný a pomôže, v praxi veľmi pomôže. Je v podstate už v štádiu prípravy, už sa dolaďujú len niektoré technické, technické podmienky a myslím si, že aj pripravovaná novela procesná Exekučného poriadku prinesie ešte množstvo nových, nových zlepšení aj podmienok pre legislatívne prostredie aj v tejto oblasti. A nakoniec sme v prvom čítaní, takže nám nič nebráni k tomu, aby sme spoločne všetky dobré pripomienky zvážili a v druhom čítaní zohľadnili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán kolega, ďakujem ti za tvoj jednoznačne odborný vstup do tohto zákona. Súhlasím stopercentne s tebou, že čas, ktorý uteká národu a ktorý sa nedá vrátiť, tu za tých 20 rokov politikárčenia v parlamente asi nikoho nezaujíma a stále sa hráme na opozíciu a koalíciu, vidíš to aj v ďalších zákonoch, že ako to ide. A ja naozaj chcem veriť, že sa tu v parlamente dožijem časov, keď sa nebude hovoriť o panskom huncútstve, ale o riešení vecí a problémov našich občanov.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem vám veľmi pekne za pripomienky a faktické, som rád, že tá atmosféra je tu taká viac konštruktívna, dokonca že aj pán Číž nebol útočný, ale konštruktívny, to oceňujem. A ku konkrétnym, postupne.

    Pán Martvoň, síce nebol možno za prvej Ficovej, alebo nebolo to spôsobené iba Ficovou vládou, ale žiaľ, šesť rokov nesie Ficova vláda zodpovednosť za stav nebankových spoločností na Slovensku, šesť rokov! Som rád, že protišmejďácka akcia alebo ten váš protišmejďácky zákon má nejaké výsledky, to je výborné. Hovorili ste o RPMN a odplate a o tom porovnaní, tu len poukazujem na to, čo som hovoril, toto neni ľahká téma ani dokonca pre ekonómov, čo je RPMN, úroková miera, odplata, tu buďme opatrní a skúsme si nechať možno poradiť aj od odborníkov.

    Pán Brocka, neviete ako hlasovať, no ja som sa práve pokúšal dať nejakú tú novú politickú kultúru, aspoň taký nejaký náznak, že ak je voľačo dobré, tak za to zahlasujem, aj keď som v opozícii a robím to, myslím, vo veľa prípadoch som to spravil a spravím to aj teraz, aj keď ten návrh má legislatívne chyby, ktoré sú fakt závažné.

    Uvedomujem si, pán Číž, že v druhom čítaní sa to môže zmeniť, ale čo som chcel poukázať, že my sme sem tie návrhy dali opozičné a tie neprešli. A chápem ten váš argument, ktorý považujem za silný, že máte programové vyhlásenie, ja ho chápem, ale Slovensko nie je v situácii, kedy si môže dovoliť neprijať dobrý návrh. To je to, čo hovorím, a nemusí byť ani zásadný, môže byť len detail, ale pomôže Slovensku, alebo sa stane to, že sa ukáže ten návrh o pol roka vo vládnom materiáli, to sa proste stáva, takže len toľko som chcel.

    Ďakujem všetkým ešte raz.

  • Nech sa páči, dávam slovo pani poslankyni Lucii Žitňanskej.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa vám skúsim, tiež pokúsim odpovedať, pán poslanec Brocka, skúsim vám odpovedať. Tak tu chodíme trošičku jak po vajciach, opatrne, aby sme sa nejak vzájomne nedotkli, citlivá téma a všetci chceme pomôcť. A cieľ toho zákona je nepochybne dobrý a môžeme sa baviť o tom, že či je vynútené, že je to tu, alebo nie, to je teraz nepodstatné, ale v skutočnosti, keď hovoril pán poslanec Kadúc, tak našiel problém v každom paragrafe, hej. A teraz je otázka, že keď cieľ je dobrý a prevedenie zlé, že či máte za to zahlasovať, a je to politická otázka, lebo možnože politická odpoveď je áno, lebo dodnes dešifruje detaily, možno právnická odpoveď je nie, pretože my právnici vieme, že keď to dnes spravíme zle, tak tu o pol roka budeme znova s tým istým zákonom.

    A preto som dnes vystúpila aj k návrhu, ktorý predkladal pán minister Malatinský, a dala som ten návrh a som rada, že teda budeme tu takýmto spôsobom diskutovať, že je tu vládny návrh zákona, v ktorom sa v článkoch 2, 3, 4, 5, x otvárajú skoro všetky zákony, ktoré novelizuje svojím poslaneckým návrhom aj skupina poslancov vedená pánom poslancom Martvoňom. A som presvedčená o tom, že za prvé by sme nemali na jednej schôdzi meniť dvomi zákonmi Občiansky zákonník a zákon o ochrane spotrebiteľa, zároveň by sme mali využiť to, že je tu vládna predloha, vybrať z tohto návrhu zákona to, čo je dobré, užitočné, prospešné, dať to do toho vládneho návrhu zákona a takýmto spôsobom to predložiť. Pretože jedno je fakt, že stalo sa teraz to, že v zásade tu máme návrhy ako keby z dvoch rezortov, ktoré nejak ako keby spolu nekomunikovali, a ja som rada, že tá komunikácia v rámci druhého čítania prebehne. Úplne ideálne by bolo, keby sme tu mali na stole jeden vládny návrh a tie ostatné sa stiahli a z týchto ostatných návrhov zákonov boli veci zapracované do toho vládneho návrhu zákona, lebo potom to bude normálna legislatíva, ktorá z toho môže vypadnúť na konci. A preto som veľmi rada, že pani podpredsedníčka parlamentu sa tejto procesnej stránky tejto témy ujala. Takže toľko odpoveď na vašu otázku, pán poslanec Brocka.

    Jednu poznámku k tomu, čo tu ešte odznelo, lebo pán poslanec Kadúc citoval z dôvodovej správy, kde proste sa veľmi často pertraktujú tie exekúcie, a ja sa znova musím k tomu vrátiť a znova opakovane tu z tohto miesta povedať, kde vznikol problém. Áno, zanedbali sme v tomto štáte fakt, že vzniklo 136 rozhodcovských súdov, ktoré mnohé pôsobili ako satelity nebankových subjektov, nerozhodovali nezávisle, ergo tieto rozhodcovské súdy rozhodovali spôsobom, že nahrávali možno týmto nebankovým subjektom, a preto sme sa dostali do anomálnej situácie, že v rámci exekúcií skúmame, či samotná zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom, čo je choré. Teraz sa to nejako snaží ministerstvo spravodlivosti riešiť, v poriadku, ale musíme si uvedomiť, že chytali sme to od konca, cez exekúcie, a ten problém je niekde inde, čo bude mať aj spätný dopad, keď vyriešime rozhodcovské konania, a bude to mať aj spätný dopad, pretože keď budeme mať normálnu judikatúru, tak nepotrebujeme takýmto kazuistickým spôsobom písať legislatívu, lebo v konečnom dôsledku je to nebezpečné. Čím na konkrétne prípady viac formulované ustanovenia, tým viac dier pre šmejdov, aby sme si to uvedomili, pretože sa ľahšie uniká cez to, čo nie je od slova do slova zapísané v zákone, a potom musíme novelizovať, novelizovať, novelizovať, novelizovať. To tiež len metodologicky trošičku k tejto téme by som si dovolila.

    A teraz k návrhu zákona, ja nepôjdem cez všetky tie otázky, ktoré otvoril pán poslanec Kadúc, ale niektorých sa dotknem, aj tie, ktoré on otvoril, aby bolo úplne zrejmé, prečo je dôležité, aby sme procesne postupovali tak, ako som navrhla, a prečo je úplne zrejmé, že v tejto podobe tieto návrhy zákona nech sú prijaté s akýmkoľvek dobrým cieľom, predstavujú problém a môžu totižto v praxi vyrobiť ďalší problém.

    Ja naozaj otvorím len tie, ktoré považujem za najpodstatnejšie. Pán poslanec Kadúc tu už spomínal v čl. I tému úžery. Ale aby som to vysvetlila, ja neviem, či to bolo úplne zrozumiteľné, my máme dnes v Občianskom zákonníku, odkedy bol účinný Občiansky zákonník, to znamená od ´64. roku, máme v Občianskom zákonníku § 49, ktorý hovorí, že "účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť". To dnes platí, ale rozhodcovské súdy to neuplatňujú, preto hovorím, že je dôležité, aby sme to dostali na súdy z týchto satelitných rozhodcovských súdov. Poslanecký návrh zákona vkladá nový zákon, nový § 39a s nadpisom úžera, kde sa hovorí: "Neplatná je zmluva, pri ktorej uzavieraní niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere."

    Dámy a páni, toto je síce širšia definícia, ale právnici, poznajúc judikatúru a všetko okolo toho, vedia, že zo 60 - 70 % máme tu paragrafy, ktoré sa nám obsahovo kryjú. Keď toto prijmeme, tento nový zákon, tak budeme v situácii, že nebudeme vedieť, kedy sa bude aplikovať § 39a, ergo kedy bude zmluva neplatná, a kedy sa bude aplikovať § 49, ergo zmluva nebude neplatná, ale účastník bude mať právo odstúpiť od zmluvy, čo sú úplne dva iné postupy. Čiže my do toho vnesieme ešte väčší chaos, než je dnes, to si treba, to si treba uvedomiť! Preto nedá sa to prijať bez toho, aby nebol vyriešený vzťah týchto dvoch ustanovení, nedá sa to prijať, pretože vyrobíme viacej chaosu a budeme čakať ďalších 10 rokov, kým sa nám nejako ustáli judikatúra. A to sú vážne otázky, ktoré podľa mňa trošičku možno aj presahujú rámec druhého čítania, lebo vstupujeme do kódexu, do Občianskeho zákonníka.

    Detail, ktorý spomínal a ktorý je skôr úsmevný, pán poslanec Kadúc, kde naozaj tie písmenka aké majú byť veľké, ako majú vyzerať, sa odkazujú na nariadenie vlády, ale ten návrh vykonávacieho predpisu bol priložený k tomuto návrhu a tam naozaj je napísané 12 bodov a Times New Roman. Vážení, keby ste, keby ste čítali rôzne právne internetové fóra, tak dnes na právnych internetových fórach právnici z praxe si píšu, čo si myslia o návrhoch zákonov, o súdnych rozhodnutiach, prebieha pomerne čulá komunikácia. Vo vzťahu k návrhom spotrebiteľskej legislatívy, dámy a páni, poviem to vulgárne, sme na srandu. Ako to nemôžeme ako zákonodarci myslieť vážne, že či do vykonávacieho predpisu predpíšeme, že či môžem písať Times New Roman alebo nejakým iným typom písma, došľaka, akože brzda, lebo to nemôže ani napadnúť, to je proste niekde už, to je už úchylka, to proste musíme držať aj vážnosť. Nehovoriac o tom, že tá dvanástka je tiež problém, ale o tom neskôr.

    Ale zároveň sú tu aj iné problémové ustanovenia a ja zmienim, ktoré znejú strašne dobre, a tiež som nie presvedčená a nechcem použiť slovo populizmus. Znie strašne dobre, že na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, exekúciu možno vykonať len prikázaním pohľadávky zrážky zo mzdy a z iných príjmov, predajom hnuteľných vecí a predajom cenných papierov. Zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť s tým nie je dotknuté. Ja viem, že sa stali prípady, keď pre malú pohľadávku sa predala drahá nehnuteľnosť a sa to zneužilo. Ale od toho máme v zákone a keď treba, tak to sprísnime a povedzme, že ten exekútor nemôže siahnuť na majetok, ktorého hodnota je v zjavnom nepomere k vymáhanej pohľadávke. To sa dá riešiť, ale povedať, že to, čo je 2 000 a menej, nemôžem vymáhať cez nehnuteľnosť, je tiež problém, pretože my tu niečo prejudikujeme, prejudikujeme, že každá nehnuteľnosť stojí státisíce alebo desaťtisíce, alebo má hodnotu státisícov a desaťtisícov, a prejudikujeme, že to bude a priori hrubý nepomer, ale veď predsa na Slovensku máme kopec malých stavieb, vedľajších stavieb, ktoré zďaleka nedosahujú možno ani hodnotu tých desaťtisíc eur a vôbec to nebude taký hrubý nepomer. A touto právnou úpravou spôsobíme to, že niekto, kto nemá príjmy ani cenné papiere, tak proste požičiavať si do 2 000 bude môcť takto, pretože on má len nehnuteľnosť. Ako to má všetko svoje riziká a zase hovorím, znie to dobre, ale jedna všeobecná úprava, ktorá mi proste povie, že keď mám na čo iné siahnuť, tak nemôžem siahnuť na najhodnotnejší majetok, to proste musí kryť, pretože takýmto spôsobom zase zavádzame do toho prostredia jednu vyslovene zlú kultúru, zlú úverovú kultúru, lebo stále platí, že dlžník si požičal a musí vrátiť, a nech to znie akokoľvek nepopulárne, ja to jednoducho povedať musím. A musím povedať aj to, že potom je veľmi jednoduché cenné hnuteľné veci darovať deťom, viete, každá táto právna úprava má aj svoju druhú stranu. Plus potom rôzne iné formalizmy, neviem, prečo dražobník musí byť právnik, alebo musí mať päť rokov praxe v oblasti sprostredkovania kúpy nehnuteľností, predsa nikto iný sa to nemôže naučiť. To sú obmedzenia, ktoré, ktoré sa mi dnes javia ako nezmyselné.

    O niektorých, o niektorých ustanoveniach, ktoré vo výsledku pôsobia nezmyselne, ako tá široko koncipovaná možnosť odstúpiť od akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy, sa tu už hovorilo a koniec koncov bolo to hojne pertraktované médiami.

    Takže summa summarum, chcem sa vrátiť k tomu, ja som veľmi rada, že pani podpredsedníčka Laššáková si to zobrala na seba, že bude sedenie, a ja poprosím vo veľmi kritickom duchu čítať tento návrh zákona, vybrať z neho to, čo pomôže, a naozaj spojiť tie návrhy zákonov do jedného a síce tam, kde ten základ bude vládny návrh zákona, pretože jedna vec je politika, druhá vec je, že či je naozajstný záujem legislatívu zlepšiť, alebo iba to deklarovať, pretože zahustením právnej úpravy, ktorá vo výsledku nebude mať efekt, myslím si, že to v tomto prípade nie je naším cieľom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Žitňanská, v podstate pri vás si myslím, že bolo to tiež odborné vystúpenie, ale ktoré už malo trošku iný nádych, ako vystúpil pán poslanec Kadúc, ktorý išiel konštruktívne. V prvom rade chcem uviesť, že s tým, čo prišlo ministerstvo hospodárstva v ochrane spotrebiteľa, je úplne niečo, idú do úplne iných oblastí ako my, aj pri tom otvorenom Občianskom zákonníku. A keď sme my robili tento návrh zákona, tak sme mali pred sebou, alebo sme teda prihliadali aj na to, do čoho vstupuje teda ministerstvo hospodárstva, aby sme nešli v obidvoch rovinách, alebo teda neriešili dvoma zákonmi to isté. Oni idú, teda riešia úplne inú oblasť. Niektoré vaše argumenty, s ktorými ste vystúpili, ale sa mi, musím, neberte to osobne, ale dosť sa podobajú na argumenty, ktoré sa objavili na určitých ministerstvách z bankovej asociácie. Dosť, netvrdím, že to je, možno máte iba rovnaký právny názor, ale v každom prípade, my nevidíme problém niektoré ustanovenia, keď ste povedali ten § 49, to upresniť práve, práve kvôli tým dražobkám, čo ste aj sama uznali, že sú problémom, že v podstate netreba to riešiť cez exekúcie, ale že dražobky sú problém a vznikal ten problém na tých rozhodcovských súdoch. Vieme ten § 49 buď upresniť, alebo ho vypustiť s tým, že ostane v platnosti tento náš § 39, ktorý upresní tú úžeru a ju rozširuje, aby sme ochránili týmto občanov. Samozrejme, nemáme problém diskutovať v druhom čítaní a hľadať dobré riešenia a opatrenia, ktoré budú v prospech ľudí.

    Ale zasa na druhej strane, v podstate poukazovať na vykonávacie nariadenie, no možno bolo nešťastím z našej strany ho tam dať ako z pohľadu poslancov, len nám bolo povedané, že by to malo byť súčasťou toho. Ale podotýkam, to nariadenie si prijme vláda, aké ho bude chcieť a aké ho uzná. My sme dali iba návrh, ako by to mohlo vyzerať, ale netvrdím, že tak to bude vyzerať, to je na každej vláde, či modrej, zelenej, žltej, aké nariadenie si potom v budúcnosti prijme. Čiže ja ešte potom niektoré veci vysvetlím pri osobitnom vystúpení, ako sme mysleli, ale myslím si, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani kolegyňa Žitňanská, ďakujem za vašu odpoveď na moju otázku pánu poslancovi Kadúcovi. Ale, ale ja chcem ešte jeden postreh povedať, a to vďaka vášmu vystúpeniu, čo je tu nové, čo som si všimol. Neviem, či to aj iní poslanci postrehli, že my teraz rokujeme o poslaneckom návrhu akože poslancov SMER-u a opoziční poslanci ho podrobujú oprávnenej a tvrdej kritike, ale ja som, ja si nespomínam teraz, keď je opačná situácia, bude nasledovať po tomto bode alebo po ďalšom bode, že návrh opozičných poslancov a smerácki poslanci ich úplne ignorujú, a pritom sú to rovnaké dôležité veci. My vlastne pomáhame SMER-u, ale oni sú proste, sa tak nesprávajú ako my, lebo určite si aj naše návrhy zaslúžia takú aj kritickú analýzu, že by trebárs boli tie naše návrhy lepšie. Čiže v tomto som si všimol ten rozdiel, že my im pomáhame teraz vylepšovať ich poslanecké návrhy a oni sú takí nevďačníci, že oni nás úplne, ale úplne ignorujú.

  • Reakcia z pléna a smiech.

  • Veľmi pekne ďakujem za pomoc, pani poslankyňa, keďže to takto, no ja som sa neprihlásil do rozpravy, čo ma mrzí, z toho dôvodu, aby sme zbytočne neotvárali politické tie hrátky medzi sebou, lebo ide o vážnu vec. Ale jednu malú mi dovoľte, no keby to bola ľahká problematika a že by sa jednoducho vyriešila, iste mi necháte predpoklad, že keď by ste boli ako ministerka spravodlivosti pred nejakým malým časom vyriešili a boli by sme mali svätý pokoj a nebol by šesť rokov SMER zodpovedný za túto, za tento hrozný stav. Problém je, čo si myslím, že tu treba povedať, že my môžme, bohužiaľ, riešiť takéto problémy iba prostriedkami právneho štátu. Máme kolegov, ktorí rozkopú dvere, budú búchať topánkami alebo niečo iné, budú chodiť provokovať na zhromaždenia iných, len my to nemôžme, musíme ísť cez prostriedky právneho štátu. Problém je, tisíckrát som tu upozorňoval, ustanovenie § 14, čl. 14 z nemeckej ústavy: vlastníctvo musí slúžiť verejnému záujmu. Máme to tu, vážení kolegovia, dostaneme to do ústavy, že máme chrániť verejný záujem oproti vlastníctvu? To je zásadná alfa omega, všetky nebankové subjekty na Slovensku sú spravidla finančný kapitál dovezený zvonku. To znamená, že sú chránené ich investičná, investičné oprávnenia a ich majetok, ktorý tu je, zmluvami o ochrane investícií. Ergo následne hrozia zásadné žaloby, žaloby cez práve tie rozhodcovské súdy. Čo myslíte, kto bol ustanovený pre riešenie sporov pri privatizácii Slovnaftu? Rozhodcovský súd v Londýne. Ako to vyzerá pri zdravotných poisťovniach, aké riziká sú pre Slovensko vo väzbe na pokuty, za ktoré by sme mohli na týchto vynikajúcich a objektívnych súdoch, ako by mohli dopadnúť tie spory? Čiže vykrikovať a tárať tu sa dá. Musíme hľadať riešenie a ďakujem všetkým, ktorí tie riešenia spolu s nami hľadať chcú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • No, SMER odčiňuje svoje hriechy, ale - ako býva dobrým zvykom - babrácky. No to je celé, hej, čiže len zas by som nerád, aby sme sa nastavili, počkajte, jak to povedať, že diletantizmus absolútneho stupňa, veď sám som zvedavý, že ako sa to bude vyvíjať, ale že nevystlať ešte aj v tomto čítaní, ak to niekto pozerá, ak to prípadne niekto nejaký výstup z toho bude, že dokopy zistíme, že nič. Čiže ja si myslím, že na konci dňa musí byť niečo. To, čo je teraz, je nič. Popodpisovali sa tam, doniesli, tam by pribalili aj právo prvej noci, len aby to stihli pred tie kamery prísť, to je celé o tom, ale nenastavme sa v tej kalibrácii, že úplne nič, že sa nedá. Dá, dá, dá, musíme chcieť. A to som ja zvedavý na ten postup, na postup, ako sa to zjednotí, alebo či to pôjde cez jeden, na to som mimoriadne, mimoriadne zvedavý. Lebo toto, čo je tu, predstavte si, ľudia, že by pekár tak trošku dopiekol, potom by povedal, že či pripečie, nepripečie, potom by povedal, viete, nemôžme, vy ste to tak trošku doniesli, nedoniesli, niečo ste už povedali, že teraz dáte preč, takto, chvalabohu, spoločnosť nepracuje, takto pracujú iba niektorí poslanci SMER-u, to je, ešte sa to stále dá ustáť. Ale my sme tu kvôli občanom tejto krajiny a pre nich má zmysel nenastaviť sa negativisticky v tom, určite sa z celej tejto, ja som dnešný deň začal tým, že my sme tu prospotrebiteľský, proobčiansky dnešný deň, čiže aj ten záver z toho dňa by mal vyjsť taký, že napriek všetkým úskaliam, ktoré sa tu skrývajú, tak na konci nájdeme niečo, čo bude stáť za to. A napravíme to, čo SMER spôsobil.

  • Pani poslankyňa Žitňanská s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. No, máme na tejto schôdzi dve novely Občianskeho zákonníka? Máme. Máme na tejto schôdzi dve novely zákona o ochrane spotrebiteľov? Máme. Máme na tejto schôdzi ďalšie otvorené zákony paralelne? Máme. Predložila ich tá istá vláda? Predložila ich tá istá vláda. Je rozumné to spojiť? Je rozumné to spojiť. Je rozumné vybrať tie veci, ktoré sú rozumné a nespôsobujú problémy? Je. To je môj návrh, ktorý navrhujem, hovorím, tá istá vláda, a pretože však ste to aj predstavili so štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti, však sa netvárme, že ste si proste cez Vianoce sadli a z hlavy to napísali, samozrejme, že ste pri tom komunikovali s ministerstvom spravodlivosti a robili v spolupráci s ním, však je to normálne a logické, ste vládny poslanec. Ergo tu máme dve ministerstvá, ktoré sa dotýkajú nejakým spôsobom tejto témy a evidentne to nemajú samy odkomunikované, a som rada, že to budeme komunikovať tu na pôde Národnej rady. Ale nebrala by som to s takou ľahkosťou. Paragraf 49 je proste niečo, čo máme v Občianskom zákonníku roky, odkedy vznikol, máme k tomu konštantnú judikatúru a je to niečo používané, ja proste nemôžem v kódexe brať takú ľahkosť, no tak vyhodíme 49 a dáme tam 39a, nikto nevie, aká k tomu bude judikatúra, to je absolútne proti právnej istote, preto, o to viacej v kódexoch, ja proste apelujme, apelujem na to, akože s rozvahou novelizujme tieto kódexy, pretože naozaj môžme narobiť viacej škody ako úžitku. Ešte raz ja veľmi pekne ďakujem pani podpredsedníčke Laššákovej, že sa toho ujala a že nás dá všetkých dokopy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, teraz požiadal o slovo v zmysle rokovacieho poriadku pán predkladateľ.

  • Ďakujem pekne, vzhľadom na to, že otvorilo sa viacero tém, myslím si, že je dobré urobiť na chvíľku také zosumarizovanie a aspoň dať nejaké stanovisko k tomu za predkladateľov. V prvom rade chcem poukázať na to, že to, čo tu bolo povedané, znova sa k tomu vrátim, ministerstvo hospodárstva otvorilo úplne inú problematiku, ministerstvo hospodárstva nerieši nebankovky, nerieši dražobné spoločnosti, nerieši úžerníkov, ministerstvo hospodárstva otvorilo problematiku internetového predaja a zásielkového predaja podomového, čo je úplne niečo iné ako to, čo teraz my otvárame. My riešime nebankovky, úžerníkov, exekútorov a dražobné spoločnosti, čiže to je prvý moment.

    Druhý moment, že niekedy sa objavia na rokovaní parlamentu dva tie isté otvorené zákony, ktoré sa týkajú rôznych vecí, myslím si, že sa stalo viackrát aj za vašej vlády, a dokonca je aj bežné, že niekedy poslanci Národnej rady dajú novelu k tomu istému zákonu, teda dvaja alebo traja rôzni. Aj teraz sa to stalo, Exekučný poriadok dokonca máme otvorený, dá sa povedať, v troch poslaneckých návrhoch. Aj Občiansky zákonník v podstate máme otvorený v dvoch poslaneckých návrhoch, jeden predkladá dokonca, pokiaľ som dobre videl, aj pán poslanec Hlina. Exekučný poriadok predkladáte poslanci, teda bývalí poslanci SDKÚ.

    Čo sa týka ale, teda k určitým už teda konkrétnym poznámkam. Poukázali ste na to, že v tom návrhu vykonávacieho predpisu máte problém s písmom ako takým, no dovolím si poukázať, že už teraz je prejudikované, že používanie drobného písma je nekalou obchodnou praktikou a dokonca už aj v súčasne platnom Občianskom zákonníku sa spomína alebo pri spotrebiteľských zmluvách, že by mali byť zmluvy uzavreté, teda napísané rovnakým typom písma.

    Prejdem hneď aj k druhej veci, čo sa deje, v súčasnosti sa deje tak, že zmluva je napísaná nejakým typom písma, v nej je krátky odkaz na všeobecné obchodné podmienky, ktoré občan, keď podpisuje tú zmluvu, nikdy nemá pri sebe, lebo nie sú súčasťou zmluvy, a tie všeobecne obchodné podmienky má potom tá nebankovka alebo banka, alebo ten iný subjekt nebankový niekde na internete zavesený a je písmom pomaly päťkou, že to ani ja, mladý človek, nedokážem prečítať. My čo chceme docieliť, je to, že súčasťou tej zmluvy budú musieť byť aj tie všeobecné obchodné podmienky a budú musieť byť napísané rovnakým písmom aj veľkosťou, čiže zrušíme túto fintu, kde najdôležitejšie ustanovenia zmluvy dajú nebankovky do tých všeobecných obchodných podmienok, ktoré nie sú súčasťou zmluvy. Keď to takto zakotvíme, nebudú už môcť používať nebankovky takúto fintu, ale budú musieť si presne vymedziť to najdôležitejšie, čo teda je aj dôležité pre spotrebiteľa, a pekne to zakotvia do tej zmluvy. To je naša podstata a podstata toho celého. To, že určenie typu písma a veľkosti písma nechávame na vládu, to práve nechávame kvôli tomu, aby sa to v tom nariadení potom dopracovalo v zmysle praxe alebo v zmysle požiadaviek ako takých zo strany aj teda spotrebiteľov alebo aj či už teda druhej strany.

    Čo sa týka; dražobník. Prečo zakotvujeme dražobníkom vysokoškolské vzdelanie? No nastal nám tu subjekt, teda problém, že pokiaľ v minulosti väčšina, dá sa povedať, predaja nehnuteľností išla cez exekútorov, ktorí v podstate musia mať päťročnú prax a vysokoškolské vzdelanie právnického stupňa, tak objavila sa nám tu znova finta nebankoviek, ktoré zistili, že pri exekútoroch, ktorí už majú aj právne vedomie, exekútori nepôjdu mnohokrát, samozrejme, sú aj výnimky, do protiprávnych vecí a zároveň ich ešte aj kontrolujú súdy. Tak idú cez dražobky, kde dražobku môže mať hocikto v súčasnosti, len musí mať stredoškolské vzdelanie a, samozrejme, tá dražobka už nie je kontrolovaná súdom. Čiže tu nastala situácia, že cez tú dražobnú spoločnosť potom nebankovky a podvodníci prichádzajú, a to je ten problém, že v 99 % prípadov sa deje predaj nehnuteľností potom cez tie dražobné spoločnosti. Tomu chceme zamedziť a, samozrejme, správne, ja uznávam, bolo aj opozíciou poukazované na to, že nie je normálne, aby za drobné pohľadávky prichádzali ľudia o strechu nad hlavou. Hovoríme o tom aj my poslanci, to uznávame za stranu SMER dlhý čas. A práve týmto tomu chceme zabrániť. Čo sa týka toho druhého čítania, samozrejme, viaceré veci sa dajú upresniť.

    Chcel by som ešte v krátkosti spomenúť, k čomu vystupoval pán poslanec Kadúc. Ten čl. V Ochrana spotrebiteľa, my sme avizovali, že to ustanovenie, ako tam bolo navrhnuté, je na diskusiu. My už máme pripravený teraz v tomto momente pozmeňujúci návrh, ktorý v druhom čítaní nemáme problém dať, len to chceme ešte teda skonzultovať aj s príslušnými reprezentatívnymi skupinami či už spotrebiteľov, alebo aj obchodníkov, že v podstate nepôjdeme do vracania peňazí, ale pôjdeme do výmeny tovaru, to, čo sa aj bežne deje. Samozrejme s tým, že reagujeme aj na to, že určitého typu tovaru sa to týkať nebude.

    Čo sa týka ešte pána poslanca Kadúca. Ten nápad zavedenia spojenia exekúcií pri viacerých exekúciách, myslím si, že bol dobrý. Vieme o tom diskutovať. Register veriteľov, kolegynka spolupredkladateľka to uznala taktiež. Na tom sa už pracuje a vieme o tom diskutovať. Je to dobrý nápad, ako to platí v Čechách.

    Pri tých dražbách znižovanie tej hodnoty. Momentálne je problém ten, že pri dražobných spoločnostiach, dražobné spoločnosti začínajú pri predaji nehnuteľnosti určenej na bývanie pri 75 % hodnoty pri prvom kole. Exekútor, keď ide dražiť takú nehnuteľnosť, musí začínať na 100 percentách. My to upresňujeme, že budú musieť začínať aj dražobky na 90 % v tom prvom kole. Pre tie ďalšie kolá to bude tak ako doteraz, že bude sa znižovať tá vyvolávacia cena, keď bude teda nepredajná tá nehnuteľnosť. Ale chceme práve tomu zabrániť, že my pri dražobných spoločnostiach zakotvujeme to, že súčasná prax bola taká, že dražobná spoločnosť si dala nejakému znalcovi urobiť znalecký posudok na príslušnú nehnuteľnosť. Tá nehnuteľnosť bola povedzme kúpená v roku 2000. Znalec urobil znalecký posudok na hodnotu tej nehnuteľnosti, tzv. nadobúdaciu, a vôbec neprihliadal alebo neprihliadal v tom znaleckom posudku pri dražobných spoločnostiach, čo si dávali robiť, na to, že medzitým prešlo desať rokov, tá nehnuteľnosť bola opravená, zhodnotená a ďalšie tieto veci, a urobil znalecký posudok, ktorý nemal, nebol robený na trhovú hodnotu. Potom prišla dražobka a začínala dražiť tú nehnuteľnosť nie na 100 % toho znaleckého posudku hodnoty, ale už na 75 percentách. Čiže už znalec v jednom momente znížil hodnotu nehnuteľnosti a tá dražobka ešte začínala na 75 % tej zníženej hodnoty nehnuteľnosti, ktorú dal znalec. A tu bol problém, že tak sa stalo, že nehnuteľnosť, ktorá mala hodnotu 200-tisíc eur, bola veľakrát vydražená, vydražená za 80-tisíc eur. A tu bol ten problém.

    Pri exekútoroch je iný postup. Exekútor jednoducho musí vychádzať, tá vyvolávacia cena je zo 100 % hodnoty, trhovej hodnoty znaleckého posudku, určenej teda znaleckým posudkom a ešte ho kontroluje, samozrejme, súd, lebo mu dáva poverenie. Pri dražobkách nebankovky zistili, že to vedia takto krásne cez tie dražobky obchádzať a práve tu je problém, ktorý majú ľudia ako takí, a to chceme zmeniť.

    Čo sa týka ešte jednej takej okrajovej veci, čo spomenul pán poslanec Kadúc. Dovolím si upozorniť, že tie pojmy, ktoré sme použili pri vymedzení pojmu úžera, ako je neskúsenosť, to je už judikované. Vyspelosť, dôverčivosť sú judikované. Ľahkomyseľnosť je už judikované. My teda nemeníme niečo, ako povedala pani Žitňanská, že prichádzame s niečím, kde bude problém, ako bude sa judikatúra vyvíjať. My tu definíciu úžery už vychádzame z prejudikovaných vecí, plus to ešte rozširujeme aj na pojmy, ako je finančná závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a hrubý pomer, nepomer, ktoré sú tiež judikované nielen našou judikatúrou, ale aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Nehovoriac, že tú časť definície úžery obsahuje už aj Trestný zákon alebo Trestný zákonník, ktorý obsahuje trestný čin úžery, a pri tomto pojme z definície dokonca aj, ak to môžem tak spomenúť, v novele Občianskeho zákonníka z toho Trestného zákona vychádza aj pán poslanec Hlina. Čiže nesúhlasím s pani Žitňanskou, že by sme prichádzali s niečím, čo nebude, čo bude problém s judikatúrou ako takou. Už je to prejudikované a dokonca časť tej definície obsahuje aj Trestný zákonník. Práve aj na to sme my reflektovali. Druhú časť obsahuje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a zároveň aj našich súdov.

    Toľko k tomu. V podstate na upresnenie niektorých vecí s tým, že chceme poukázať, že v tom druhom čítaní, kto bude mať záujem, myslím si, že spoločne vieme urobiť tento zákon, aby bol v prospech ľudí. Na druhej strane plne chápem, že nebankové spoločnosti, dražobky a banky majú veľký vplyv a tomu vplyvu môžu podľahnúť aj ľudia, ktorí sú v opozícii, ale aj v koalícii. To uznávam. Preto ja osobne som taktiež zvedavý, kto tomu v akej miere podľahne a, samozrejme, už teraz by som vedel poukázať na niektoré zaujímavé praktiky, ktoré práve nebankovky; dám ako príklad. Ešte sme mali iba pracovnú verziu vyhotovenú z pohľadu novely Občianskeho zákonníka a Exekučného poriadku, ktorú sme, samozrejme, konzultovali s ministerstvom príslušným alebo...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ospravedlňujem sa, pán kolega, chcem sa spýtať...

  • Konzultovali sme to s nebankovkami, teda konzultovali sme to s ministerstvami a predstavte si, že už tá pracovná verzia sa objavila na právnych odboroch viacerých bánk a nebankových spoločností. To je nonsens! Preto vieme, že prichádzame s ťažkou témou, a kto má záujem, samozrejme, tento zákon vylepšiť, diskutovať, samozrejme, sme otvorení diskusii a prijímame minimálne z pohľadu poslanca Kadúca podanú ruku a nebránime sa dokonca dať aj nejaké spoločné pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu, keď bude mať záujem.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, nechala by som ešte dobehnúť faktické poznámky, ak dovolíte. Takže nech sa páči, pán poslanec Hlina. Dávam vám slovo. Viacerí nemáte záujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len predsa len takú, chcem upozorniť na takú určitú schizofréniu SMER-u, že aj teraz, čo sme tu riešili, naozaj ako aj bolo povedané, v zásade my nemôžme upravovať v tom, v akých trenkách spí, hej, a dať do vykonávacích, že má byť to New Times Roman a neviem čo. A čo keď ja som alergický na ten typ písma?

    Ale ja chcem iné povedať. Bol návrh pani Vaľovej, štyri roky dozadu alebo koľko, a upravovala to celkom kulantne, že pri tom nesmie byť použité menšie písmeno, ako bola niektorá časť inej zmluvy s výnimkou názvu, teda, áno, s výnimkou názvu. Proste v legislatíve sa používajú iné postupy tvorby a toto bolo kulantné riešenie, ktoré už ináč, mimochodom, dávno mohlo byť. S návrhom pani Vaľovej súhlasil dokonca Mečiar aj Slota. Len neprešiel cez Buriana. Tento návrh neprešiel cez Buriana, Burian ho stopol. SMER ho stopol. Písmenka už mohli byť dávno rovnaké alebo nemohli byť menšie, ako je iná časť, podstatná časť zmluvy. A to je tá určitá schizofrénia a to súvisí aj s tým, že tie relatívne dobré návrhy už boli dávno predtým, preto, ale už pre pokoj víkendu už nebudem protivný. Stále chcem skončiť s tým, že na konci dňa musí byť výsledok. A verím, že sa k nemu dopracujeme.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, v podstate budem iba konštruktívny. V podstate s tým, že tie drobné písma alebo teda ten typ písma by mal byť rovnaký pri zmluve ako takej, v podstate je pravda, že prišla pani poslankyňa Vaľová. Len ono to malo jeden nedostatok, lebo už aj teraz to nejaké obdobie aj je v tom Občianskom zákonníku, lenže nebankovky a banky prišli na to, že do zmluvy zakotvia, že tie podstatné časti tej zmluvy obsahujú potom všeobecné obchodné podmienky. A všeobecné obchodné podmienky, ktoré už nie sú priložené k tej zmluve alebo nie sú súčasťou zmluvy, tak sa na to už to nevzťahuje a tie sú, to je tá praktika, čo využívajú tú fintu tie nebankovky, že všetko podstatné odkážu alebo dajú do všeobecných obchodných podmienok, ktoré nie sú súčasťou zmluvy, a spotrebiteľa tým zavedú, lebo v podstate tie všeobecno-obchodné podmienky vyvesia na internet písmom päťkou - šestkou a nemá to nikto šancu už potom ani poriadne prečítať. Ani my právnici mnohokrát. To je to, čo ukázal aj pán poslanec Kadúc, že dajú všeobecno-obchodné podmienky na 80 stranách, čo je bez šance čítať. Čiže to je tá finta, ktorej chceme zamedziť, čo využívajú nebankovky. Ale vieme o tom diskutovať.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám. Prerušujem dnešný deň 29. schôdze. Stretneme sa v utorok o deviatej. Budeme pokračovať týmto prerušeným bodom programu. Pekný víkend vám prajem.

  • Prerušenie rokovania o 14.05 hodine.