• Dámy a páni, technika je pripravená, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesto.

    Otváram rokovanie 29. schôdze, pokračovanie v rokovaní o programe 29. schôdze. Chcem vás požiadať na úvod, vzhľadom na to, že pôvodne schválený program počítal s prerokovaním návrhu na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky dnes o 16.30 hod., vzhľadom na priebeh 30., mimoriadnej, schôdze potrebujem od vás súhlas so zmenou programu, aby sme rokovali o tomto bode o 17.10 hod., po jeho prerokovaní aby sme hlasovali o prerokovaných bodoch a potom vykonali tajnú voľbu. Budeme hlasovať o tomto návrhu na zmenu programu.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 99 bolo za, 1 proti, 18 sa zdržali, 5 nehlasovali.

    Návrh na zmenu programu sme schválili.

    Poprosím teraz pána predsedu výboru pre kultúru a médiá Dušana Jarjabka, aby uviedol návrh a podal správu o výsledku rokovania výborov o návrhu na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry, je to tlač 823.

  • Rokovanie o návrhu na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, tlač 823.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister kultúry, dámy a páni, dňa 26. februára 2014 končí funkčné obdobie štyrom členom Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, ktorých zvolila Národná rada Slovenskej republiky na obdobie piatich rokov.

    Podľa § 9 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je Správna rada zložená z odborníkov v oblasti práva, ekonómie, žurnalistiky a informačných technológií. Za odborníka sa považuje fyzická osoba, ktorá spĺňa zákonom č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov stanovené podmienky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom z 5. decembra 2013 č. 924/2013 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesionálne občianske združenia pôsobiace v oblasti médií, kultúry, audiovízie, vedy, vzdelávania, informačných technológií, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv, reprezentujúce alebo zastupujúce profesijné združenia, národnostné menšiny alebo etnické skupiny, iné menšiny alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, aby v určenej lehote predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrh kandidátov na členov Správnej rady.

    Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá boli doručené návrhy piatich kandidátov na členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky:

    - Ing. Peter Alakša, navrhuje Občianske združenie OKNO,

    - Mgr. Ján Dianiška, Bardejovská televízna spoločnosť, s. r. o.,

    - JUDr. Boris Chovanec, Mediálny inštitút,

    - Ing. Vladimír Masár, Akadémia médií v Bratislave,

    - PhDr. Ján Sand, CSc., Akadémia médií Bratislava.

    Výbor na svojej 34. schôdzi dňa 27. januára 2014 posúdil predložené návrhy a konštatoval, že navrhnutí kandidáti spĺňajú predpoklady ustanovené § 9 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá odporučil vykonať akt voľby podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 356/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov a v súlade s nimi navrhovať ďalší postup, a to zvoliť štyroch členov Správnej rady Tlačovej agentúry a hlasovať osobitne o navrhovaných kandidátoch v každej zo štyroch oblastí: právo, ekonómia, žurnalistika, informačné technológie.

    Ak nebude v oblasti žurnalistiky zvolený člen Správnej rady, vykonať podľa čl. 15 volebného poriadku opakovanú voľbu. Do opakovanej voľby postupujú obaja kandidáti. Ďalej. Ak ani v opakovanej voľbe nebude člen Správnej rady v oblasti žurnalistiky zvolený, vykonať novú voľbu podľa čl. 16 volebného poriadku na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Do novej voľby možno navrhnúť kandidátov, ktorí neboli zvolení vo voľbe, ani v opakovanej voľbe, ako i novonavrhnutých kandidátov.

    V prípade, že nebudú zvolení odborníci v oblasti práva, ekonómie a informačných technológií, uskutočniť novú voľbu na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Rád by som zároveň informoval, že na návrh skupiny poslancov sa o tomto bode bude hlasovať tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu 29. schôdze.

    Poprosím pána poslanca Fitza, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti, je to tlač 819.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 819.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpili štyria páni poslanci, nik nepodal žiaden návrh. Preto prosím, dajte, pán predseda, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 85 bolo za, 6 proti, 34 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Návrh sme posunuli do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a výboru pre kultúru a médiá. Ďalej aby za gestorský výbor určila výbor pre kultúru a médiá a že výbory prerokujú návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 124 za, 1 proti, 8 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili výborom a schválili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Náhlik uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 49 o ochrane pamiatkového fondu, je to tlač 834.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, tlač 834.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, ani jeden nepodal procedurálny návrh. Preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 93 za, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnému výboru a výboru pre kultúru a médiá. Ďalej aby za gestorský výbor určila výbor pre kultúru a médiá a že výbory prerokujú návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 125 bolo za, 7 sa zdržali.

    Schválili sme príslušné výbory a lehoty na prerokovanie.

    Budeme teraz hlasovať o návrhu skupiny poslancov, ktorí navrhujú, aby sa voľba členov Správnej rady Tlačovej agentúry vykonala tajným hlasovaním.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 80 za, 29 proti, 16 sa zdržali, 8 nehlasovali.

    Schválili sme, že voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry vykonáme tajným hlasovaním.

    Pristúpime teraz, dámy a páni, k tajnému hlasovaniu o dvoch návrhoch.

  • Ruch v sále.

  • Ešte vás chvíľočku, prosím vás, chcem upozorniť na niektoré veci.

    Vykonáme dve tajné voľby. Jedna je predseda Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a potom sú to členovia Správnej rady Tlačovej agentúry. Preto budete mať farebne odlíšené lístky. Vzhľadom na to, že aj členovia rady sú volení podľa špecifických oblastí, do ktorých kandidujú, tak je na každú samostatný lístok. Chcem vás len upozorniť, že za oblasť žurnalistiky je viac kandidátov, poprosím označiť len jedného, ale nezabudnúť, aby lístok bol platný, aj u druhého kandidáta označiť svoje stanovisko. Dobre? Ďakujem vám pekne.

    Poprosím skrutátorov, aby odvolili a pristúpime k samotnému tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, využil každý svoje právo na vykonanie tajnej voľby?

    Ak áno, vyhlasujem tajnú voľbu za skončenú a poprosím overovateľov, aby spočítali hlasy a potom nás oboznámili s výsledkom.

    Dávam návrh, aby sme pokračovali v rokovaní, pokiaľ overovatelia spočítajú hlasy. Je súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    Takže budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 206 o múzeách a galériách a ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372 o priestupkoch, je to tlač 778.

    Vidím tu pána ministra kultúry. Pán minister, poprosím vás, aby ste uviedli a odôvodnili vládny návrh zákona. Vidím, že pán spravodajca je potom pripravený.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 778.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Zámerom predloženého návrhu zákona je upraviť ustanovenia platného zákona, ktoré nemajú normotvorný a jednoznačný charakter. Vládny návrh zákona spresňuje niektoré pojmy, napríklad galéria, vedomostný systém múzeí a galérií, zavádza do múzejnej praxe nový pojem múzejné zariadenie a galerijné zariadenie, precíznejšie upravuje práva a povinnosti zriaďovateľa alebo zakladateľa múzea alebo galérie, ustanovenia Registra múzeí a galérií, vymedzenie územnej pôsobnosti, zamerania a špecializácie sústavy múzeí a galérií a tiež aj výkon základných odborných činností.

    Ďalším cieľom novely zákona je zníženie administratívnej záťaže a rozsahu povinností v evidencii predmetov kultúrnej hodnoty a v prípade dočasných vývozov zbierkových predmetov.

    Upravujú sa aj znenia prílohy č. 1 a príloh č. 3 až 6 z dôvodu drobných úprav.

    Vládnym návrhom sa zároveň novelizuje zákon o podmienkach dovozu a vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z dôvodu určenia ministerstva kultúry príslušným orgánom na vystavenie povolenia podľa Vykonávacieho nariadenia Komisie k nariadeniu Rady o vývoze tovaru kultúrneho charakteru a zákon o ochrane pamiatkového fondu z dôvodu spresnenia podmienok, za ktorých je múzeum povinné prijať do svojej správy archeologické nálezy, ak boli získané z archeologických výskumov vykonaných v regióne jeho pôsobenia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán poslanec Senko je určený spravodajca. Poprosím ho o informáciu o priebehu rokovania vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ctení hostia, podávam v mene Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorského výboru spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 947 z 5. decembra 2013 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporučil schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 377 z 21. januára 2014 so zmenami a doplnkami, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 121 z 27. januára 2014 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou bodu IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona, ktorý máme pod tlačou 778, v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v časti IV tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 8 s návrhom schváliť.

    Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 127 z 28. januára 2014.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku: za klub OĽaNO pán poslanec Viskupič a za klub KDH pán poslanec Kvasnička.

    Pán poslanec Viskupič, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, dúfam, že môj príhovor nebude vnímaný ako predvoj extrémizmu.

    V prvom čítaní sme otvorili pri tomto návrhu zákona jednu tému spolu s kolegami a chcel by som predostrieť, že záverom môjho vystúpenia sme v tomto duchu spolu s poslancom Mariánom Kvasničkom a na základe diskusie s odborníkmi na danú oblasť pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý by v dobrej viere mohol vylepšiť predkladaný návrh zákona.

    Návrh zákona o múzeách a galériách, tak ako pán minister predoslal, má podľa mňa veľmi dobrú ambíciu, a to, že vychádza, lebo aj v dôvodovej správe sa píše, že aj predkladateľ pri príprave novely vychádzal z podnetov a praktických skúseností pri súčasnom znení, ktoré vzniklo pri súčasnom znení aplikácie zákona, a v tejto miere je možné oceniť tento záujem ministerstva. Pretože podnety, ktoré vychádzajú z praxe, a ich riešenie je dobré upravovať v našich legislatívnych normách, aby nenastávali niekedy možno aj neriešiteľné situácie.

    Je pravdou, že ak by sme prebehli či už všeobecnú, alebo osobitnú časť, kde sa legislatívci a samotné ministerstvo rozhodlo, je tam mnoho údajov, kde sa hovorí o tom, že sa robí štylistická a obsahová úprava alebo precizujú formulácie z dôvodu zrozumiteľnosti a spresnenia povinností, ja by som chcel povedať, že je treba oceniť aj to, že ministerstvo má na srdci, aby prišlo k zmysluplnému zabezpečeniu nadobúdania zbierkových predmetov a aby táto zmysluplnosť korešpondovala so zameraním a špecializáciou múzeá, aby aj prevod pri možných zanikajúcich inštitúciách so zbierkovým fondom prechádzal zo zanikajúcich na možné existujúce.

    Toto sú všetko veci, ktoré by som privítal. A my sme predostreli a z môjho pohľadu veľmi podstatnú vec, a to, aby bolo urobené zadosť tomu, že ministerstvo by malo mať ambíciu upraviť, nazvem to, personálnu politiku a zároveň určiť aj štandardy galérií a múzeí, nech už je zriaďovateľom, všeobecne povedané, ktokoľvek, mysliac tým stavovské organizácie pod ministerstvom, ale aj organizácie, ktoré spravujú vyššie územné celky alebo samospráva.

    Z toho dôvodu sme pristúpili k vypracovaniu pozmeňujúceho návrhu, ktorý by dokázal v zákone urobiť jednu vec, a nechcel by som, aby to, tak ako v prechádzajúcom čítaní sa pán minister vyjadril, že nebude chcieť prijímať zákon, ktorý sa môže nazývať lex Koniarek alebo lex Koniarekova galéria, tak to ani nebolo myslené. Mali sme skôr na srdci to, aby sme predchádzali možným - a čomu? - kvalifikačným sporom alebo interpretáciám, a teda upravujeme v pozmeňujúcom návrhu dve oblasti. Prvá je personálne, odborné a vzdelanostné nároky na budúcich riadiacich alebo štatutárnych orgánov týchto inštitúcií. Ale zároveň sme išli ďalej a upravili aj personálne, vzdelanostné a odborné nároky na komisie, ktoré o týchto budúcich riaditeľoch alebo zodpovedných pracovníkoch majú rozhodovať.

    Chceli, a pre potreby pozmeňujúceho návrhu chcem povedať, chceli sme aj, a možnože si tú myšlienku ministerstvo nakoniec osvojí, i keď som to vnímal tak, že skôr nie je veľká vôľa. Možnože bola tá nevôľa prezentovaná z dôvodu nepochopenia tej našej snahy. Ja som ju označil tak, že by bolo možno vhodné nastaviť štandardy nášho múzejníctva a galerníctva a ministerstvo by mohlo mať ambíciu v tomto urobiť poriadok a nastaviť pravidlá pre tieto nesporne dôležité organizácie.

    Ja by som, keďže pozmeňujúci návrh má v konkrétnych bodoch svoje odôvodnenia, predniesol tento pozmeňujúci návrh a možno na jeho záver zhrnul ešte raz tú hlavnú ambíciu, a to je, aby bolo urobené zadosť odbornosti, aby bolo urobené zadosť transparentnosti, a hlavne teda to, aby na postoch, ktoré tieto inštitúcie riadia, boli skutočne odborníci, aby sa nám nestávalo to, že odborne, že vznikajú možné interpretácie toho, že na postoch nie sú správni ľudia, pretože nevyhovujú skutočne tej umeleckej obci. A myslím si, že ak tento proces hodnotia potom ex post, že sa dostal do vedenia takých inštitúcií niekto, kto tej odbornej verejnosti, ktoré sa priamo zaoberajú či už múzejníctvom, alebo galerníctvom, vznikajú potom rôzne tenzie, ktoré, možno nie oprávnené, pristávajú na pleciach ministerstva alebo iných samosprávnych orgánoch.

    Preto si dovoľujem teda predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Mariána Kvasničku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie: 5. V § 4 ods. 2 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:

    "b) vymenovať alebo odvolať štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 7a,".

    Doterajšie písmená b) až h) sa označujú ako písmená c) až i).

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Cieľom pozmeňujúceho návrhu je jednoznačne ustanoviť povinnosť zriaďovateľa alebo zakladateľa múzea alebo galérie vymenovať štatutárny orgán múzea alebo galérie, pričom požiadavky na výkon tejto funkcie sú bližšie určené v bode 2.

    2. V čl. I sa za bod 23 vkladá nový bod 24, ktorý znie: 24. Za § 7 sa vkladá § 7a, ktorý znie:

    "§ 7a

    (1) Zakladateľ alebo zriaďovateľ vymenúva a odvoláva štatutárny orgán múzea alebo galérie; vymenúva ho na základe výberového konania podľa osobitného predpisu. Funkčné obdobie štatutárneho orgánu je päť rokov; opätovné vymenovanie je možné.

    (2) Výberová komisia výberového konania má najmenej troch členov; členmi komisie sú zástupca Slovenského národného múzeá alebo Slovenskej národnej galérie, zástupca Zväzu múzeí na Slovensku alebo Rady galérie Slovenska a zástupca príslušnej akademickej obce.

    (3) Za štatutárny orgán možno ustanoviť osobu, ktorá okrem kvalifikačných predpokladov výkonu práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu spĺňa aj osobitné kvalifikačné predpoklady, ktorými sú vysokoškolské vzdelanie najmenej tretieho stupňa príslušného smeru alebo príbuzného smeru a najmenej desať rokov praxe v príslušnom odbore."

    Poznámky pod čiarou s odkazom 6a) a 6b) znejú:

    "6a) Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

    6b) § 3 zákona č. 552/2003 Z. z."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Predloženým bodom sa navrhuje sprísniť, resp. spresniť požiadavky na výkon funkcie štatutárneho orgánu múzea alebo galérie, a to z dôvodu, aby bolo jednoznačné, že tento post môže zastávať iba osoba spĺňajúca osobitné kvalifikačné a odborné predpoklady. Je zrejmé, že iba odborník s príslušným odborným vzdelaním, skúsenosťami, erudíciou a relevantnou koncepciou činnosti galérie je garanciou zabezpečenia základných odborných činností múzeí a galérií na požadovanej úrovni.

    3. V čl. I sa za bod 49 vkladá nový bod 50, ktorý znie: 50. Doterajší text § 22 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsek 2, ktorý znie:

    "(2) Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý na základe medzinárodných zmlúv ustanoví kritériá na hodnotenie kvality múzeí a galérií."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: S cieľom zlepšiť a zvýšiť kvalitu múzeí a galérií na Slovensku, ktorá bezprostredne vplýva na ich návštevnosť či prestíž, sa navrhuje, aby Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vydalo všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by na základe medzinárodných zmlúv a štandardov určil kritériá na hodnotenie kvality múzeí a galérií.

    4. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:

    Čl. IV

    Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 490/2008 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z. a zákona č. 361/2012 Z. z. sa dopĺňa takto:

    V § 5 ods. 4 štvrtej vete sa na konci vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová: "ak osobitný predpis neustanovuje inak."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 12b) znie:

    "12b) § 7a ods. 2 zákona č. 206/2009 Z. z o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona číslo", číslo, pardon, "361/2014 Z. z."

    Doterajšie články sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s predloženým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.

    Čiže, tak ako som spomínal úvodom, pozmeňujúci návrh sa venuje najmä dvom oblastiam: prvá je personálna politika, ktorá kladie dôraz na erudíciu, prax, odbornosť pri štatutárnych zástupcoch týchto organizácií, čiže múzeí a galérií, a časť, ktorá sa venuje odkazom na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, je naplnením toho, s čím sme mali problém v prvom čítaní, a to je, či ministerstvo by si nemohlo zobrať na seba ambíciu, aby podľa medzinárodných predpisov stanovilo presné a jasné kritériá o tom, aké štandardy pre múzeá a galérie budú do budúcna platiť. Keďže vieme, že existujú takéto medzinárodné dokumenty, myslím, Sella Seiya, dá sa z neho vychádzať.

    Nechávame v tomto, pre účely tohto pozmeňujúceho návrhu, na ministerstve kultúry, aby k takémuto všeobecne záväznému predpisu pristúpilo a mali sme z tých dôvodov, ktoré uvádzame, jedna z nich je, jeden z nich je aj ten, aby vzrástla prestíž aj krajských, alebo teda VÚC-karských, samosprávnych, ale aj stavovských organizácií, a aby bolo raz a navždy jasné, prečo a za akým účelom sú prostriedky vynakladané z verejných zdrojov určované práve týmto galériám a mali by byť pýchou nášho múzejníctva a galerníctva.

    Chcem teda záverom upozorniť, aby interpretácia mojej snahy a snahy pána Mariána Kvasničku nebola vnímaná v nejakom úzkom spektre pod duchom nejakého lex Koniarek, skôr máme na mysli a na srdci to, aby naozaj erudovaní ľudia riadili tieto inštitúcie a aby parametre tohoto riadenia boli zadefinované v norme, ktoré(ktorú) môže pripraviť ministerstvo kultúry v predpise alebo vo vyhláške, odvolávajúc sa teda na štandardy medzinárodných kritérií.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Senko. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Senko.

  • Pán poslanec, ja by som sa chcel venovať tej prvej...

  • Vypol sa zvuk mikrofónu. Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, ja by som sa chcel venovať prvej časti vášho vystúpenia, najmä tej oblasti, kde sa hovorí o tej odbornosti, o tom, že asi na čele týchto inštitúcií nie sú ľudia, ktorí by mali byť odborníkmi, a je tu potrebné urobiť nejaké zmeny. Nie sú tam správni ľudia, ktorí možno nevyhovujú istej odbornej verejnosti, ja viem, že sa nedá celému spektru príslušnej odbornosti vyhovieť. Vždy niekto niekomu nevyhovuje.

    Nemyslím si, že by sme mali na čele inštitúcií, či už celoslovenských, alebo inštitúcií v našom kraji, na týchto postoch neodborníkov, ľudí, ktorí by nepracovali v tejto oblasti, nemali odborné skúsenosti, ľudia, ktorí by sa v jednotlivých týchto odborných profesiách nevyznali.

    A môžem to potvrdiť, že nielen v oblasti múzeí a galérií, ale všeobecne na čele rôznych kultúrno-osvetových, umeleckých alebo knižničných inštitúcií v našom kraji, myslím si, že pracujú ľudia, ktorí sa príslušnej oblasti, v príslušnej oblasti vyznajú a môžeme ich chápať ako odborníkov.

    Viete, takéto signály do spoločnosti neprinášajú nič dobré a stávajú sa skôr bodmi napätia a nedôvery vo vzťahu k týmto inštitúciám. A to nie je dobré, to je už potom viac-menej iba politikárčenie.

  • Viete, pán podpredseda kultúrneho výboru, tu sa zhodneme. Myslím si, že pravidlá, a toto je vyjadrením jedných z pravidiel, by mali byť a platiť. Ja sa odvolám, pred dvomi dňami sme prijímali takisto zákon, ktorý sa venoval iným inštitúciám, a bolo dôvodené, že minister pri výberových konaniach má právo, pretože to predpokladá aplikačná prax alebo prišli, prišlo v aplikačnej praxi k nejakým záverom, že treba posunúť alebo urobiť priame zadanie ministra. Ale paradoxne zavádza alebo možno v tomto istom duchu zavádza, nazvime to, obmedzený mandát, ktorý robíme takisto my.

    Tento pozmeňujúci návrh nehovorí o tom, že by tam, že vo vašom kraji nie sú, môžu byť a možnože zodpovedajú presne týmto kritériám, ktoré my hovoríme, ale sú kraje, kde s tým problém je. A nie že my ho zavážame, ale snažíme sa, zavádzame, a snažíme sa ho riešiť. Je kraj v tomto prípade, ja som to citoval pri prvom čítaní, ale nemyslím si, že je to teraz dôležité, sú kraje, kde je s tým problém, a nemôžme kategorizovať odborníkov, ktorí sú dobrí a ktorí sú zlí, ktorí sú spokojní a nie.

    Ak prijmeme jednoznačné pravidlo, že bude urobené tým kvalifikačným predpokladom zadosť, v tomto prípade zavádzame vzdelanie III. stupňa, mandát na päť rokov, ak to tak poviem, s tým, že aj komisia, ktorá rozhoduje, musí byť erudovaná v danej oblasti. A dokonca tam vymenuvávame profesijné organizácie, ktoré týchto ľudí do týchto komisií môžu nominovať. Čiže to pravidlo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kvasnička, písomne prihlásený do rozpravy, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Milé kolegyne, kolegovia, keďže som jeden z navrhovateľov pozmeňovacieho alebo doplňujúceho návrhu, dovolil by som si nie v celej šírke, ale možno na tú jednu vec, ktorá je podľa mňa kľúčová v tom, ten personálny rozmer krytý odbornosťou a exaktnosťou a aj prostredím, v akom, v akom galérie a múzeá tejto doby fungujú, teda reagovať najmä na túto časť.

    Chcel by som povedať, že kde beriem na to odvahu, nuž v prvom rade v tom, že mám za sebou pätnásťročnú aktívnu prax ako najskôr odborný pracovník, potom kustód, kurátor, správca zbierok oblastnej Galérie Miloša Alexandra Bazovského a toho času aj súdny znalec pre výtvarné umenie s veľmi intenzívnymi kontaktami s galerijnou a muzeálnou obcou.

    Ale aby som nevletel do nejakého afektu a už vôbec nie, ako hovoril podpredseda nášho výboru Janko Senko, politikárčenia, o tom to vôbec nie je. Ja myslím, že to je návrh, ktorý tento politický rozmer, naopak, minimalizuje, pokiaľ sa dohodneme na tom, že výkon funkcií riadiacich a aj odborných v galériách a múzeách by mali robiť ľudia, ktorí na to majú patričné vzdelanie.

    Ak ste dobre počúvali, kolega Viskupič, môj spolupracovník v tomto návrhu, hovoril o tom, že len odborník s patričným odborným vzdelaním, skúsenosťami, erudíciou a relevantnou koncepciou činnosti galérie je garanciou kvalitnej vedecko-výskumnej, akvizičnej, publikačnej a výstavnej činnosti. Mal by byť tiež zárukou zabezpečenia odbornej ochrany nad procesmi v múzeu a galérii pri získavaní a ochraňovaní predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty a riadení edukačných procesov.

    Teraz vzniká tá otázka, o ktorej by to celé malo byť, ako môže neodborník riadiť galériu v jej základných odborných činnostiach? A ja vám garantujem, 50 %, nehovorím o štátnych inštitúciách, ako je Slovenské národné múzeum a Slovenská národná galéria, ale župné a mestské inštitúcie galerijného a muzeálneho typu, viac ako 50 % sú ľudia, ktorí nemajú nijaké kvalifikačné predpoklady na túto prácu.

    Keď sa pozrieme na tie odborné činnosti v zákone, napokon, táto vec ani nedoznala nejakú zmenu, je explicitne vymenované, čo taká galéria a také múzeum má robiť. Ja by som si to dovolil odcitovať, aby sme to potom mohli extrapolovať k tomu, čo naozaj robia, a teda podľa mňa mnohokrát alebo veľakrát nie, čím dochádza až ku konfliktu akosi neplnenia zákonom uložených povinností.

    Základné odborné činnosti múzeí a galérií sú nasledovné:

    - získavať predmety kultúrnej hodnoty, ako zbierkové predmety,

    - ďalej odborne spracovať, spravovať a vedecky skúmať zbierkové predmety,

    - prezentovať zbierkové predmety s využitím informačnej a výpovednej hodnoty zbierkových predmetov pri poskytovaní vybraných verejných služieb a budovaní vedomostného systému múzea a galérie.

    A teraz je to ešte špecifikované a tiež by som si dovolil aj toto odčítať:

    - nadobúdanie zbierkových predmetov,

    - odborná evidencia zbierkových predmetov a vyraďovanie zbierkových predmetov z odbornej evidencie,

    - odborná revízia zbierkových predmetov,

    - bezpečnosť zbierkových predmetov, to sú tie depozitáre a problémy s tým spojené,

    - odborná ochrana zbierkových predmetov,

    - vedecko-výskumná činnosť podľa § 14 tohto zákona a

    - sprístupňovanie zbierkových predmetov, zbierok a historických objektov, ktoré sú v správe múzea a galérie.

    No, to sú úlohy, ako sú explicitne vymenované v zákone o múzeách a galériách, o ktorých tvrdím, že ich galérie a múzeá plnia len sporadicky, ak vôbec.

    Ale k tomu procesu výberu riaditeľov. Tento proces, podľa toho, akú mám ja skúsenosť osobnú, a hovorím, nejde o jednu galériu a už vôbec nejde o lex Koniarek, ani o trnavskú galériu, tých galérií je podstatne viac, je veľmi nesystematický, je voluntaristický, neodborný, poškodzujúci progresívny vývoj v tejto oblasti aj vzhľadom na približovanie sa k vyspelej časti Európy.

    Dobrým príkladom okrem spomínanej Trnavy sú riadiace excesy v galériách v Banskej Bystrici, ale aj v galérii v Trenčíne, v žilinskej galérii. Oravská galéria, myslím, že je v štandardnom režime, v Lučenci takisto. Nitrianska galéria tiež je v tomto dosahu nevyváženého prístupu k personáliám.

    Výsledkom nekompetentného výberu je regresívny statický priestor, ktorý nedokáže plniť základné povinnosti jednotlivých galérií, tie som citoval. V zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie všetky galérie pravidelne zverejňujú výstavné, teda výstavne alebo inak svoje prírastky, ako keby sa za to hanbili. Nenájdete ich ani vo výročných správach týchto inštitúcií.

    Takto vybratý riaditeľ nezabezpečuje vedecké mapovanie jemu zvereného priestoru, prípadne vybranej oblasti, a to už nehovorím o neplnení základných európskych štandardov. Autokraticky dosadený alebo presadený riaditeľ bez dostatočnej vedeckej erudície a múzejnej či galerijnej praxe nedokáže riadiť inštitúciu, nezabezpečuje kvalitné vedecké bádanie a šírenie poznatkov v danej oblasti.

    Niekedy je až dojemné čítať výročné správy galérií, kde takýto riaditeľ pod vedeckovýskumnou činnosťou napríklad uvádza realizovanie výstav študentov vysokých škôl a iné výstupy, ktoré hraničia s diletantizmom a neprofesionalitou. Mnohokrát si vôbec neuvedomuje, že úlohou múzea a galérie je slúžiť, akcentujem slúžiť, verejnosti, poskytovať divákom nielen odborné informácie, ale aj celú šírku umelecko-historických poznatkov a zážitkov.

    Múzeá a galérie financované zo štátnych, samosprávnych, župných, obecných či mestských zdrojov nie sú súkromnými inštitúciami, ale inštitúciami verejnými, verejného záujmu, verejnej služby, kde riaditeľ je i majiteľom či obchodníkom s umením. V súčasnosti môžeme konštatovať, že je veľmi sporné napĺňanie § 8, z ktorého som citoval, nadobúdanie zbierkových predmetov slovenskými galériami.

    Aká je kvalita týchto získavaných diel? Odborník z danej oblasti alebo občan nemá totiž prístup k zoznamu akvizícií, galérie či múzea, zatiaľ čo, ak kvôli komparácii použijeme len český prípad, tam si záujemca nájde pohodlne zoznam diel s menoslovom autorov na webovej stránke inštitúcie. Čiastkové informácie, ktoré prenikajú na verejnosť, hovoria skôr o voluntarizme, a to sa veľmi ovládam, akvizičnej činnosti, častokrát ide o zbierky stredného prúdu a ešte nižšieho vkusového okruhu.

    Netransparentnosť akvizičných procesov je bežnou praxou na Slovensku, to už nehovorím o nerešpektovaní etického kódexu ICOM (International Council of Museums), ktorý má medzinárodné parametre a je zároveň záväzkom, ktorý podpísala aj Slovenská republika, resp. kľúčové galerijné a muzeálne inštitúcie na Slovensku.

    Taktiež je problematické aj realizovanie § 8, o ktorom som komplexne hovoril. Členov komisie na tvorbu zbierok vymenúva riaditeľ. Ja sa teraz pýtam, ako môže neodborník menovať relevantnú komisiu a riadiť jej akvizičnú činnosť? Ako môže tiež profesionálne riadiť predchádzajúcu vedeckovýskumnú činnosť svojej inštitúcie? Ja myslím, že nemusíme byť veľkí mudrci ani znalci v tejto oblasti, aby sme si sami vedeli odpovedať.

    Na Slovensku sa už stalo zavedenou tradíciou ignorovať alebo marginalizovať svojich najprogresívnejších tvorcov. Za všetkých môžem menovať takých, s ktorými mám osobnú skúsenosť, s výnimkou spomínaného Koniarka, tam sme sa generačne nestretli, som mal možnosť robiť výstavu Antona Jasuscha, člena východoslovenskej avantgardy. Nezbiera sa, nekupuje sa, je skôr v súkromnom okruhu, publikačná činnosť nijaká. Z košického prostredia Mária Bartuszová, sochárka, konceptuálna sochárka, ktorú by nám závidela avantgardná Európa v umení. Alebo Michala Kerna, to bol taký Teilhard de Chardin, taký preduchovnelý, preduchovnelý liptovský maliar a autor prírodných seáns alebo happeningov, ak chcete, ale vždy na vysokej duchovnej úrovni.

    Zhodou okolností som sa, alebo dal som si záležať, aby nešlo o bratislavských autorov, aj tých by som mohol vymenovať celý rad, ktorí stoja mimo pozornosti takto spriemernených múzeí a galérií. To nehovorím o tom, že chýba relevantný terénny výskum priamo v ateliéroch žijúcich. Ten výtvarník potrebuje reflexiu, potrebuje spätnú väzbu a aj takých autorov, ktorí sú po smrti a zanechali svoju pozostalosť.

    To nehovorím ani o tom, že chýbajú nielen elementárne katalógy, ale chýbajú monografie týchto autorov. A je tristné, že napríklad monografiu Jána Koniarka nevydal Trnavský samosprávny kraj, ale Občianske združenie Trnavské fórum ´89 päťdesiat rokov po smrti autora, čo je teda, dovolím si tvrdiť, ostuda.

    Tristné sú aj výsledky amatérskeho prístupu k nášmu kultúrnemu dedičstvu. Môžem vám ešte povedať, aká je výstavná prax, ďalšia z povinností § 9. Výstavná prax je taká, že galérie, aby si, odvolávajúc sa na nedostatok finančných prostriedkov, ale svedčí to aj o nekoncepčnosti ich dramaturgie, sa veľmi často spoliehajú na to, že, alebo sa dajú do tímu, päť-šesť galérií, jedna pripraví výstavu, ktorá potom koluje na spôsob peredvižnikov a putovných výstav, aby minimalizovali svoje náklady. Ale veľmi často sa ten dramaturgický výber robí podľa priemeru, že niečo také, čo nikoho extra nenadchne, ani nikoho extra neurazí a zároveň aby bola akási odozva.

    Chcem tým povedať, že ten výskum odborný, ktorý s výstavou každého jedného kvalitného výtvarníka súvisí, v tomto prípade odpadá. Tie výsledky návštevnosti, mám vlastnú skúsenosť, zažil som to, sa mystifikujú. A to už nehovorím o tom, aká je štruktúra zamestnanosti v týchto inštitúciách a ako sa mystifikuje význam všetkých tých tabuľkových miest, ktoré sú. A to hovorím pri všetkej úcte k ľuďom, ktorí pracujú za mizerné mzdy v týchto inštitúciách.

    Môžem teda ešte aj chvíľu povedať o ekonomickej stránke problému a zvlášť o probléme reprezentácie v zahraničí. V ekonomickom svete sa konštatuje, že progresivita rastu obchodu s umením má najvyšší koeficient, od 10 do 13 %. Netvrdím, že galérie majú viesť trh s umením, aj keď si viem predstaviť, že mnohé také nadbytočné alebo zbytočné, alebo ideologicky jednostranné, ideologicky zaťažené diela bez výraznej estetickej hodnoty by v tých zbierkach dneska ani len z piety možno ani nemuseli byť. A pritom sú exkluzívni zberatelia, ktorí idú aj po sochách Leninov, aj po partizánoch, aj po budovateľoch, aj po úderníkoch a v tej galérii to neplní, neplní nijakú, snáď len možno úzko špecifikovanú historickú úlohu.

    Povinnosťou galérie je ale vedecky skúmať, triediť a určiť najprogresívnejšie postavy súčasného slovenského umenia. Obávam sa, že toto nerobia, s výnimkou snáď Galérie mesta Bratislavy a Slovenskej národnej galérie. Aj tie dve lastovičky, ktoré boli v Bystrici a v Trnave, ako, žiaľbohu, toto pole nie vlastnou vinou museli opustiť, čo je nepredstaviteľná škoda.

    No a keď boli takto výstavy teda chystané, pripravované v duchu progresívnych i tých kvalitatívnych tendencií, ktoré spomínal môj predrečník, potom by bolo možné ich vyvážať do zahraničia a ponúkať Európe a svetu. Nehovorím, že slovenské výtvarné umenie do sveta nechodí. Sú to však ojedinelé prípady, a pokiaľ ide o medzinárodne zmluvne viazané podujatia, tak veľmi, veľmi často sa ten výber robí inak ako odborne. Inak ako odborne.

    Ako je tiež možné, že niektoré slovenské galérie doteraz nemajú svoje webové stránky? To je veľká oblasť, tá informatika chýba. Pritom európske ratingové databázy práve z týchto webových stránok selektujú informácie pre tzv. rating umelcov v svetových prestížnych databázach. Jedna taká stránka je www.artfact.net, kde nájdete pomerne dobrú orientáciu v medzinárodnom ratingu progresívnych tendencií, smerov a línií súčasného výtvarného umenia.

    Samozrejme, o tomto miestni vedúci odborov kultúry na samosprávnych krajoch či mestách ani nesnívajú. Bol som totiž štyri roky členom komisie kultúry pri Trenčianskom samosprávnom kraji a mohol by som vám o tom rozprávať dlhý čas. Žiaľbohu, aj dnes títo novodobí kulturträgri presadzujú skôr personálny register umelcov, zasadzujú sa spolu s poslancami za osvetovú kultúru, veľmi často len v tom folkloristickom, veľmi tradičnom ponímaní. Plnia úlohy, ktoré im "zveril" predseda kraja, primátor či jeho poradcovia. Spochybňujú úlohu a oprávnenosť vedeckovýskumnej činnosti galérií. Niektorí vyšší predstavitelia regionálnej samosprávy trpia nedostatkom štátnického nadhľadu. Veľmi často presadzujú svoje personálne vkusové priority, častokrát hrubo poškodzujú imidž inštitúcií svojimi otvorenými či skrytými intervenciami.

    Môžeme konštatovať, že slovenský národ - pýtam sa, lebo tá situácia tak vyzerá - nemá rád svoju kultúru a vysoké umenie? Alebo bojí sa ho? Štíti? Obchádza ho? Trpí? A niekedy aj v tých riadiacich zložkách deratizuje, alebo urobme slovnú hračku, deartizuje. Niekedy to vyzerá tak, ako keby sme milovali priemer, lacnotu, rozprávku, bulvár, vkusový suterén, sladký príbeh, politickú alebo konfesijnú ilustráciu, skrátka, gýč. A to platí aj vertikálne, aj horizontálne.

    Na záver by som chcel ešte konštatovať, že silnou demotiváciou v tejto oblasti a akéhokoľvek pohybu v tomto stojatom rybníku sú aj tarifné platy zamestnancov galérie a múzeí, ktoré sú žalostne nízke, čo je v príkrom rozpore s hodnotovými trendmi muzeálnej a galerijnej činnosti všade v okolitej Európe. Ak to nevieme, chcel by som poprosiť kolegov aj pána ministra, ak to nevieme zariadiť, ak nevieme naplniť to, čo sme do zákona napísali, tak ho radikálne preorme. Prerobme prítomný zákon podľa mizernej reality a nepíšme potom doň halucinácie, vízie a sny.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Viskupič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja by som, dúfam, že po tomto vystúpení, keďže nebola tu žiadna, neviem ju tam nájsť, nejakú ambíciu z politikárčenia, že už to je úplne jasné.

    Je vidieť, že sa dívaš smerom k inštitúciám, ako môže byť Ted Gallery alebo Louvre, alebo podobne, a snažíme sa, a neviem, v akom bode by sme mali ísť v rozpore s ministerstvom, nejak ma nenapadá, aj keď si pozrem a spomeniem toho ducha, pán minister to nemá rád, ducha toho jeho návrhu a tej novely aj v dôvodovej správe, aj s tým, že toto je už hetrik vlastne tých zákonov, ktoré priniesol na túto schôdzu do Národnej rady. A skôr si myslím, že toho, tento náš pozmeňujúci návrh ide presne v línii toho a tak, ako som ho uvádzal, môže zlepšiť.

    Ja sa stotožňujem s tým, čo si povedal na záver, a to je, aby sme možno prikročili k reálnejšiemu preoraniu, alebo mali vyššiu ambíciu toho v legislatívnej oblasti nastaviť tie pravidlá, aby sme naozaj sa nasmerovali tam, kde je to vysoké umenie a vytvorili tomu živnú pôdu, a nie sa uspokojovali s priemerom, ale o tom si rozprával dosť. A v tejto miere dúfam, že si vyvrátil akékoľvek pochybnosti o tom, pretože, o tom, že sa tu deje nejaké politikárčenie, pretože táto téma politické body nezbiera. Snaží sa iba vyjadriť nejakým spôsobom snahu, že aj táto oblasť je dôležitá a mali by sme mať ambíciu urobiť čo najviac pre to, aby to umelecké podhubie generovalo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Kvasnička, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Naozaj len krátko. Myslím a som rád, že si to akcentoval, že nejde o politikárčenie. A dokonca, a teraz myslím, že to je skôr estetický súd, v našom prípade alebo v tom, akú mám ja predstavu a myslím, že aj pán minister by sa s tým vedel stotožniť, je to človek, ktorý je orientovaný v súčasných trendoch umenia a kultúry, ani to nie je vec nejakého úzkeho elitárstva, prípadne snobizmu. Napokon aj trh s výtvarným umením istým spôsobom generuje rating, ktorý neprebieha na odbornej báze, a predsa jako má črty toho, čo naozaj aj v odbornej obci sa dneska považuje za kvalitný kumšt hodný aj investovania, hodný aj ochrany, hodný aj vedeckého spracovania.

    Ja naozaj snívam o čase, kedy z tej priemernosti ako, ktorú možno živíme pre naozaj limit finančný, ktorý na túto činnosť je, kedy sa z nej posunieme trošku vyššie, aby sme boli dôstojnými partnermi súčasných trendov v galerníctve, muzeálnictve v celej Európskej únii.

    Vďaka.

  • Pán poslanec bol písomne prihlásený do rozpravy. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Mičovský. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dobrý podvečer. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, možno len jedna poznámka ešte k tomu, čo hovoril pán poslanec Kvasnička, úplne nezávislá, napriek tomu kultúrna vari.

    Spomenuli ste pani sochárku Máriu Bartuszovú a ja sa priznám, mňa to meno potešilo, na druhej strane chcem ho použiť ako dokumentáciu toho, že Slovensko je krajina nádherných diel, teda aj kultúrnych, ale mnohokrát nedostatku takých maličkých, drobných investícii v podobe pár eurových tabuliek. V Košiciach je niekoľko prekrásnych diel tejto sochárky, teda už v blahej pamäti, a až som sa sám pred sebou zahanbil, že okolo niektorých z nich som chodieval roky a nevedel som, že sú to jej diela, lebo nie som na to expert. Ale rozhodne si hovorím, no, keby tam bola tabuľka s jej menom a povedzme s názvom diela alebo aspoň s datáciou, o čo by sme obohatili okoloidúceho, ktorý by si možno aj nechtiac všimol, že, aha, tak slávna Bartuszová, táto nádherná bronzová fontána je jej. Ale to je ozaj len vďaka tomu, že ste spomenuli to meno.

    A ja chcem spomenúť niečo iné. Začnem možno mierne paradoxne. Predstavte si, že by sa v rámci energetického priemyslu na Slovensku prihlásila skupina ľudí, ktorá by povedala, že ona teda nemá veľké ambície, nie je ani takým odborníkom v atómovej energii, ale takú maličkú atómovú elektráreň by si chceli teda postaviť, nebude to teda celkom atómová elektráreň, bude to len také atómové zariadenie, ale so všetkými dôsledkami, ktoré tam sú, a požiadal by takýto spolok ľudí Úrad pre jadrový dozor o to, aby teda takáto atómová elektrárnička bola zaregistrovaná, lebo oni teda by chceli takúto elektrárničku mať a, no.

    Absurdné, samozrejme, nepriechodné, blbé a je to teda len príklad ad absurdum kvôli tomu, aby som sa prehupol k paragrafu, ktorý je nový v predkladanom vládnom zákone, je to § 16a, kde sa hovorí nie o galériách a múzeách, ale kde sa hovorí o galerijných zariadeniach a múzejných zariadeniach. Tento paragraf vzbudil ohlas v muzeálnej obci dosť veľký a ja teda si myslím, že je možné k tomu povedať niekoľko poznámok. Neviem, či budú úplne presné, ale tak by som tlmočil obavy muzeálnej obce, ktoré sa dajú povedať jednou vetou, že sa domnievajú, že tento paragraf, pán minister, môže do istej miery pokaziť dobré profesionálne meno slovenských múzejníkov.

    Ide o to, že tak ako špecialista na atómovú energiu je vysoký odborník, vyštudovaný, so svojou praxou, so svojimi skúsenosťami a so svojimi limitmi, ktoré musí odborne dodržiavať pri svojej činnosti, to isté, aj keď, samozrejme, stupeň spoločenského nebezpečenstva a dôsledkov je oveľa miernejší, sa týka aj vysokej profesionalizácie múzejníkov, ktorí tiež študujú, majú skúsenosti a majú limity na to, ako sa vo svojom profesionálnom živote správať a čím sa riadiť.

    No a práve 16a hovorí, že teda aj iné právne osoby, právnické osoby alebo iné organizácie majú možnosť, nie povinnosť, možnosť sa zaregistrovať v Slovenskom národnom múzeu alebo v Slovenskej národnej galérii ako uchádzači o to, že by tiež chceli svoju aktivitu v oblasti zbierkového diania registrovať a zároveň tiež majú nie povinnosť, ale možnosť požiadať tieto inštitúcie, Slovenské národné múzeum alebo Slovenskú národnú galériu, o odbornú pomoc.

    A o čo tu ide? Myslím, že ministerstvo správne reaguje na to, že existuje tu mnoho rôznych inštitúcií hodných vďaky a chvály, ktoré ozaj sa snažia zbierky nejakým spôsobom, či už obrazové, výtvarné alebo muzeálne, dať dohromady a ponúknuť verejnosti. Teda ide o záujem verejne sprístupniť tieto diela. A práve tu vzniká obava, že tento na jednej strane ušľachtilý záujem, ktorý, viem, že má svoj rozmach a má aj svoje opodstatnenie, môže naraziť na to, že krásnu vec s dobrým úmyslom budú robiť ľudia, ktorí napriek tým dobrým úmyslom a ušľachtilým cieľom nie sú v danej veci odborníci a môžu tak poškodiť oblasť múzejníctva a galérií s tým, že návštevník, ktorý príde či už z domáceho, alebo svetového prostredia, ktorý určite nebude rozoznávať tabuľku, že či je to galéria alebo galerijné zariadenie, alebo múzeum alebo muzeálne zariadenie, si povie, čo sa to tu deje, veď tu nie sú dodržiavané niektoré veci, ktoré by mali byť v Európe alebo aspoň v Európskej únii štandardom.

    A tak teda by som nechcel týmto vstupom v žiadnom prípade ublížiť tým ušľachtilým cieľom, ktoré sú spojené s týmto zámerom, skôr poprosiť, vážený pán minister, o to, že či by ste ešte vy tam nezvážili, že by bolo potrebné, keď už k sebe takýchto ľudí podchytiť, lebo toto je vaším cieľom, aby sme potom ich podchytili tak, aby sa nemohli hoc aj z nadšenia dopustiť nejakých nedostatkov a chýb. Pretože oni by mohli tým, že môžu, ale nemusia sa registrovať, môžu, ale nemusia odborníkov požiadať o pomoc, tak by sa mohli dopustiť vecí, ktoré by nás aj vás mohli v tomto dobrom zákone a s týmto dobrým úmyslom mrzieť.

    A preto by som tam tú formuláciu zmenil, že ak už niekto má takúto ambíciu prísť na verejný trh múzeí a galérií na Slovensku s ponukou voči verejnosti, tak aby sa táto ponuka povinne viazala na odbornú metodickú pomoc. Ja viem, nemôžme povedať na finančnú, lebo to by bola úplne iná káva, ale teda na to, že ak niekto chce mať krásne múzeum z oblasti bábkového divadla, no tak bude sa musieť obrátiť v rámci svojho zámeru povedzme na Modrý Kameň, alebo kde máme bábkarské múzeum, a tam musia garantovať odborníci vyštudovaní, skúsení a rozhľadení v tejto oblasti, že teda, áno, vážená právnická osoba, múzeum si založ, ale budeš musieť dodržať tieto limity, lebo ty ideš na verejný trh. Nejde o naše súkromné múzeá, lebo každý z nás doma si môžeme urobiť zbierku, akú chceme, ide predsi o ľudí, ktorí budú verejne ponúkať muzeálne priestory.

    Použijem aj pekný príklad, že ako by sa to dalo urobiť. Veľmi som bol nadšený a ozaj bolo to pre mňa obrovské osvieženie, ja myslím si, že Slovensko poznám relatívne dobre, a napriek tomu stále hovorím, ani 4 životy nestačia na to, aby sme spoznali krásy, ktoré máme na takom malom území. Vlani som prechádzal cez obed Hnilčík a v obci Hnilčík som len tak podvedome odbočil, vôbec nie so zámerom, ale urobil som dobre, natrafil som na nádherné múzeum, ktoré skutočne má svoju hodnotu sprístupnenia veľmi dôležitých a zaujímavých tém z hľadiska baníctva, s nadšením a s krásou, nemôžem povedať zlého slovka, len skutočne boli to ľudia, ktorí to nadšenie by možno potrebovali, aby im niekto odborne v tejto veci pomohol. Možno im aj pomáha. Ja som to vtedy neskúmal, netušil som, že ma to napadne, takáto vec, že mi to napadne pri komentovaní tohto zákona. Takže možnože majú tú pomoc a že som príklad nepoužil dobre. Ale určite si viem predstaviť, že takéto zariadenie, ktoré je zrodené z lásky a nadšenia a z hodnôt regiónu, úžasné veci tam tí ľudia dokázali v tom Hnilčíku, doporučujem odbočiť z tejto cesty, keď pôjdete týmto regiónom východného Slovenska.

    Takže možno existuje spôsob, ktorý by som zase dokumentoval druhým príkladom. My lesníci, keď sme sa rozhodli, že si urobíme múzeum, ktoré bude ponúkať lesnícke hodnoty, tak sme sa, prirodzene, obrátili ako ľudia, ktorí síce mali zbierkové predmety a mali ambíciu, ale nemali vedomosti a skúsenosti, obrátili sme sa na Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene, ktoré nám do tej horárne, ktorú sme preniesli s tým, že horáreň z 19. storočia sa zo Smrečín ocitla v priestore lesníckeho skanzenu, odborne, vysoko profesionálne zariadili tak, ako diktuje a káže múzejnícka česť a odbornosť. A vlastne hneď by som to ponúkol ako riešenie, že ak teda máme lesníkov, ktorí chcú urobiť múzeum, tak nech nerobia až tak veľmi muzeálne zariadenie, ktoré si urobia podľa svojho, ale aby boli podľa tohto zákona, ktorý by som doporučil v tomto smere opraviť, povinní sa skontaktovať, povinní nie, aby to nebola alternatívna možnosť, s odborníkmi, ktorí im budú garantovať, že to, čo urobia, je ozaj v súlade s tým, čo urobené má byť.

    To je asi tak všetko, čo by som chcel k tomu povedať. A poprosím, nepredkladám síce pozmeňujúci návrh, ale, vážený pán minister, ak by ste boli ochotný zohľadniť tam tých niekoľko slovíčiek, že teda je to povinnosť, a nie možnosť, tak by možno ešte v tejto fáze bolo celkom vhodné a reálne váš zákon v konkrétnom § 16a zmeniť.

    Toľko som si považoval za povinnosť. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Dovoľte mi povedať, vážené dámy, vážení páni, že určite mi ani na chvíľku nenapadlo, že by vystúpenia poslancov Viskupiča a Kvasničku bolo politikárčením, naopak, chcem povedať, nielen v tomto prípade, že si cením, že sa tomu zákonu, návrhu zákona venovali a zjavne im ide o vec, o tom nepochybujem. Ja som mal k dispozícii ten pozmeňovací návrh, takže ja som ho zase postúpil odborným útvarom na ministerstve, aby sa naňho pozreli, samozrejme, nie ako politicky, ale ako na vecný návrh. A dostal som k tomu určité stanovisko.

    Ešte prv než vás s ním oboznámim, tak chcem povedať, že napriek tomu, že nešlo o politikárčenie, myslím si, že o politiku tu čiastočne ide, pretože otvárate otázku, keď sme v nejakom čase na vyššie územné celky a mestá delegovali právomoci, decentralizovali sa, dali sa tam inštitúcie a preniesli sme na ne určitú zodpovednosť. A teraz, možno niekedy objektívne, niekedy subjektívne, máme tendenciu tú zodpovednosť im nejakým spôsobom brať, pretože sa nám niečo páči alebo nepáči. Dnes to môžu byť galérie a múzeá, zajtra si povieme, že to môžu byť v nejakých aspektoch školy, nemocnice. Jednoducho, je to politická otázka, nielen teda úzko odborná, si myslím.

    Ale ešte raz opakujem, cením si to, že ste určite veľký kus práce museli urobiť na tom, aby ste takto naformulovali svoje pozmeňujúce návrhy.

    Čo sa týka bodov 1, 2 a 4 vášho pozmeňujúceho návrhu, tak nachádzajú sa v ňom rozpory s viacerými ustanoveniami platných zákonov tak, že by mohli byť nevykonateľné tieto návrhy.

    Zákon o múzeách a galériách ustanovuje, kto môže byť zriaďovateľom alebo zakladateľom múzea alebo galérie. Zriaďovateľom môže byť ústredný orgán štátnej správy, vyšší územný celok, obec. Zakladateľom môže byť iná právnická osoba, ide v tomto prípade o súkromné múzeá a galérie.

    Z tých uvedených subjektov sa zákonom o výkone práce vo verejnom záujme nevzťahuje na zakladateľov súkromných múzeí a galérií. Pozmeňujúci návrh teda neprípustným spôsobom rozšíril pôsobnosť zákona o verejnom záujme aj na neštátne a neverejnoprávne subjekty, ktoré nefinancujú nimi založené múzeá a galérie z verejných zdrojov. Ide tiež o neprimeraný zásah do práva zakladateľa neštátneho múzea, keď by mu štát zákonom určil subjekty, ktoré mu vyberú štatutárny orgán ním založeného múzea.

    Na múzeá a galérie zriadené obcou alebo vyšším územným celkom sa zákon o verejnom záujme vzťahuje, ustanovuje však výnimku práve pre menovanie štatutárnych zástupcov nimi zriadených organizácií. Podľa § 5 ods. 1 zákona o verejnom záujme platí pre ustanovenie štatutárnych zástupcov múzeí a galérií zriadených obcou (§ 11 ods. 4 písm. l)) zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého je v kompetencii obecného zastupiteľstva zriaďovanie a zrušovanie obecných organizácií a tiež vymenovanie a odvolávanie ich štatutárov zriadených vyšším územným celkom (§ 11 ods. 2 písm. h)) zákona o samospráve vyššieho územného celku, podľa ktorého zriaďovanie organizácií a vymenovanie a odvolávanie ich štatutárov je v kompetencii zastupiteľstva.

    Domnievam sa teda, že vami ako keby solídne aj obhajovaný cieľ nie celkom je asi dobre podchytený týmto návrhom tak, aby nebol v rozpore s inými zákonmi, a zároveň si aj tak myslím, že je to naozaj taká širšia otázka, či im budeme určité kompetencie uberať, resp. či na jednej strane sme im dali tie veci do pôsobnosti a na druhej strane ich ideme v istom zmysle nejako regulovať.

    Čo sa týka tých štandardov, tak ministerstvo kultúry má tú ambíciu, dokonca považuje problematiku štandardizácie výkonov múzeí a galérií za veľmi významnú a podstatnú, jej riešenie je zahrnuté do Stratégie rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike do roku 2018, ktorú vláda schválila v apríli 2013, a stratégia počíta so zavedením systému štandardizácie výkonov múzeí a galérií na Slovensku a benchmarkingu ako nástroja strategického manažmentu so zámerom definovania cieľov na zlepšenie vlastných aktivít v múzeách a galériách.

    A tu nadviažem na vystúpenie pána poslanca Mičovského, ktorý, ak som to správne pochopil, nejakým spôsobom otvoril otázku múzejných a galerijných zariadení, ktoré, poviem vám prečo, vlastne zákon definuje. Pretože ak chceme zvyšovať štandardy múzeí a galérií, tak aj sa sprísňujú tie kritériá pre ne, aj z hľadiska odbornosti a všetkých nárokov, a mnohé, ako ste to aj vy popísali, ušľachtilé inštitúcie tohto typu nedokážu tie kritériá naplniť tak, aby mohli byť a mať štatút múzea alebo galérie, a práve pre tie je zavedený pojem múzejného a galerijného zariadenia. Aby jednoducho neboli postavení úplne mimo hry, ale aby sme ich v istom zmysle a určitými kritériami, takými jednoduchšími, mali podchytené.

    Čiže ja si myslím, že práve ten návrh zákona pamätá na takéto veci, pretože, samozrejme, je tam určitá takisto miera štandardov, ktoré musia zachovávať, ale nie sú také prísne ako pri múzeách a galériách, kde naozaj očakávame tie odborné činnosti a bezpečnostné opatrenia a tak ďalej atď.

    Ak som vás nesprávne pochopil, je mi ľúto, ale na druhej strane aj vy, ak chcete niečo meniť, tak musíte dať ten pozmeňovací návrh, to sa nedá takto, že mne teraz poviete, že aby som niečo zmenil alebo nezmenil. Pri všetkej ako tiež dobrej vôli o tom, o tom nepochybujem. Takže toľko k tomu.

    Ďakujem vám, páni poslanci.

  • Ďakujem, pán minister. Chce zaujať stanovisko k rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pred tým, ako pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, chcem poprosiť povereného overovateľa, aby oznámil výsledky tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a potom postupne nás oboznámil s výsledkami volieb aj členov Správnej rady Tlačovej agentúry.

    Takže nech sa páči, pán overovateľ. Najprv ideme na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Máte slovo.

  • Výsledok tajného hlasovania o návrhu na prvú voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, tlač 827.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na prvú voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktoré sa konalo 30. januára 2014.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na prvú voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 90 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 90 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na prvú voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 90 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné.

    Z 87 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Vladimíra Kešjara za predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb hlasovalo za 79 poslancov, proti boli 2 poslanci, 6 poslanci sa zdržali hlasovania.

    Na schválení návrhu na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zvolený Vladimír Kešjar.

  • Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďakujem pekne, pán overovateľ.

    Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila Vladimíra Kešjara za predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb na prvé šesťročné funkčné obdobie od 31. januára 2014.

    Želáme mu v práci veľa úspechov.

    Ďalej vás poprosím, aby ste nás oboznámili s výsledkami tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry, najskôr za oblasť práva. Nech sa páči.

  • Výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, tlač 823, oblasť práva.

  • Ďakujem. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti práva, ktoré sa konalo 30. januára 2014.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti práva bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 91 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 91 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti práva všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 91 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné.

    Z 89 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Borisa Chovanca za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti práva hlasovalo za 79 poslancov, proti boli 3 poslanci, 7 poslanci sa zdržali hlasovania.

    Na schválenie návrhu na voľbu na člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti práva zvolený Boris Chovanec.

    Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila Borisa Chovanca za člena Správnej rady Tlačovej agentúry za oblasť práva od 27. februára 2014.

    Nech sa páči, ďalšie výsledky tajného hlasovania.

  • Výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, tlač 823, oblasť ekonómie.

  • Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu na člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti ekonómie, ktoré sa konalo 30. januára 2014.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti ekonómie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 91 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 91 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti ekonómie všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 91 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné.

    Z 89 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Vladimíra Masára za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti ekonómie hlasovalo za 80 poslancov, proti 2 poslanci, 7 poslanci sa zdržali hlasovania.

    Na schválenie návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných hlasov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti ekonómie zvolený Vladimír Masár.

    Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila Vladimíra Masára za člena Správnej rady Tlačovej agentúry za oblasť ekonómie od 27. februára 2014.

    Nech sa páči, oboznámte nás s ďalšími výsledkami tajného hlasovania.

  • Výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, tlač 823, oblasť žurnalistiky.

  • Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky, ktoré sa konalo 30. januára 2014.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 91 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 91 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 91 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 9 neplatných.

    Z 82 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za Jána Dianišku hlasovalo za 5 poslanci, proti 60 poslancov, 17 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    - za Jána Sanda hlasovalo za 69 poslancov, proti 4 poslanci, zdržalo sa hlasovania 9 poslancov.

    Na schválenie návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných hlasov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky zvolený Ján Sand.

    Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila Jána Sanda za člena Správnej rady Tlačovej agentúry za oblasť žurnalistiky od 27. februára 2014.

    A nakoniec nás oboznámte s výsledkami tajného hlasovania o návrhu na členov Správnej rady Tlačovej agentúry za oblasť informačných technológií. Nech sa páči.

  • Výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, tlač 823, oblasť informačných technológií.

  • Ďakujem. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu na člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti informačných technológií, ktoré sa konalo 30. januára 2014.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti informačných technológií bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 91 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 91 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti informačných technológií všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 91 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné.

    Z 89 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Petra Alakšu za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti informačných technológií hlasovalo za 80 poslancov, proti boli 2 poslanci, 7 poslanci sa zdržali hlasovania.

    Na schválenie návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti informačných technológií zvolený Peter Alakša.

    Zároveň ma overovatelia poverili oznámiť výsledok Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za podanú informáciu.

    Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila Petra Alakšu za člena Správnej rady Tlačovej agentúry za oblasť informačných technológií od 27. februára 2014.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydávaných v Slovenskej republike a v Českej republike.

    Návrh vlády má parlamentnú tlač 523 a spoločná správa výborov je pod tlačou 523a.

    Návrh vlády odôvodní minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušan Čaplovič. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážená pani podpredsedkyňa. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte len v krátkosti odôvodniť tento návrh.

    Základným cieľom predmetnej zmluvy je zvýšiť právnu silu už existujúcej bilaterálnej dohody, čo by malo odbremeniť absolventov českého štúdia od administratívneho procesu uznávania v čo najväčšom rozsahu.

    Ďalej na základe novej zmluvy sa zjednoduší aj zápis získaného titulu do občianskeho preukazu.

    Ďalej zároveň nebude vyžadovať sa uznanie vzdelania ani pri výkone neregulovaného povolania, čoho je väčšina na pracovnom trhu, a zmluva sa nebude vzťahovať na uznávanie za účelom výkonu regulovaného povolania z dôvodu, že táto oblasť je upravená európskymi právnymi normami, ktoré sú záväzné pre členské štáty Európskej únie.

    Chcel by som, samozrejme, vás informovať, že takéto zmluvy máme podpísané, Slovenská republika, a uzatvorené s Maďarskom, Poľskom, Rakúskom, Nemeckom, Chorvátskom a Rumunskom. S nimi spolu so zmluvou s Českou republikou pokrývame drvivú väčšinu mobilitných študentov a hotová pred popisom je zmluva s Ukrajinou. S Rakúskom ide konkrétne o Memorandum o porozumení pri uznávaní vysokoškolských titulov.

    Ďakujem vám veľmi pekne a poprosím vás o jej podporu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslankyňu Ľubicu Roškovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydávaných v Slovenskej republike a v Českej republike podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu a návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 15. januára 2014 č. 859 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a súčasne určil lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch a v gestorskom výbore.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 21. januára 2014 č. 382 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením z 28. januára 2014 č. 116 zhodne odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s medzinárodnou zmluvou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach predkladá Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, v ktorom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    A. vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydávaných v Slovenskej republike a v Českej republike;

    B. rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov s tým, aby som informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov, odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru a predložila návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 28. januára 2014 č. 117.

    Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, môžte otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Áno, pán poslanec Hlina. Máte to na dlhšie?

  • Reakcia poslanca.

  • Stihnete to, dobre.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, ja sa ospravedlňujem, verím teda, že to možno pôsobí mierne obťažujúco, ale aj tak by sme to, pán minister spravodlivosti, nestihli, lebo aj k vášmu bodu tiež chcem vystúpiť. Prepáčte...

  • Reakcia ministra.

  • Áno. Takže tak či tak, ale nič v zlom to, aby ste nechápali. Mám naozaj tam niektoré skutočnosti, ktoré chcem povedať.

    Aj k tomuto by človek povedal, čo sa takto mu dá povedať. Nechcem byť patetický, že stojím tu, nemôžem ináč, považujem to dokonca za povinnosť a mám pocit, že sa to tu aj dneska mimoriadne hodí.

    A ja by som chcel varovať našich kolegov, ja mám Čechov rád, strašne. Ja im vďačím za veľa, nik nedokáže natočiť lepší film ako Češi, proste mali by sme sa vážiť navzájom a mali, a ja ich v dobrom chcem upozorniť, aby možno v uznávaní niektorých tých titulov boli opatrní, pán minister. To chcem povedať aj po skúsenostiach dnešných.

    Vy ste na sneme mali hosťa pána Morica, ktorý povedal, že treba obdivovať toho podnikateľa, ktorý vyváža kapitál z tejto krajiny, to povedal, to normálne u vás na zázname. Každý normálny človek povie, že väčšiu hlúposť dávno nepočul. Kvôli tomu sa demonštruje v Nemecku, hej, proste odborári sa búria. U vás na sneme to zaznelo a ja som s prekvapením zistil, že pani Nachtmannová to obhajovala. A ja som si dovolil v poznámke povedať, že, Ježiš, čo by sa stalo, keby ona učila. Ja som sa potom dozvedel, že ona učí na vysokej škole. Chápete? Ja som to nakrojoval akože, že ja som nevedel, že čo ona robí, pardon. Ale a ešte nechcem byť nekorektný, že rozprávam o niekom, kto tu neni, ale nič v zlom, vážení, je rokovanie, mali by tu byť. Čiže nechcem, aby som bol naškrtnutý, že to je z mojej strany neférové. Za štandardných okolností by tu mali byť, že preto o tom hovorím. Čiže ja som to nakreoval ako úplne hroznú vec, čo by sa mohla stať, že keby ona náhodou učila. A ona učí na ekonómii.

    Preto si považujem za potrebné to povedať. To nie je názorový, ideový spor, o ktorom by sa ešte dalo rozprávať v prípade pána Blahu. To je spor o elementárnej neznalosti. To je spor o tom, že na našich vysokých školách už učí kdekto! To je spor o tom. A nakoniec to vyzerá, ako to vyzerá, že ani jedna z tých našich škôl sa poriadne nevie umiestniť. Ak tam učia odborníci ako pani Nachtmannová, a dovoľte povedať, aj odborníci na správne právo ako pán Martvoň. Ja nebudem hodnotiť morálne nejaké profily odborne, odborných pochybení aj v tom druhom prípade je veľké množstvo.

    Niekto povie, že to nie je mojou starosťou, ale nech sa na mňa nikto nehnevá, mojou starosťou by to nebolo vtedy, keby si pán Martvoň otvoril súkromnú advokátsku prax a pani Nachtmannová súkromnú ekonomickú poradňu. Nech si prenajmú kancelárie a mňa je po tom fakt nič. To beriem.

    Ale, prosím vás, oni sú, ešte majú výnimku oproti mne, lebo ja nemôžem podnikať, oni môžu učiť. Čo učia a učia a sú platení z verejných zdrojov. Z verejných zdrojov sú platení. Čiže ja z toho sekundárne vyvodzujem, mám právo. Ale ja si dokonca myslím...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, je 19.00 hodín. Chcem sa vás opýtať, zajtra ráno môžte kľudne pokračovať.

  • Nie, nie, dokončím, dokončím. Dve minútky...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán minister, budete chcieť zaujať stanovisko k tomu? Nie. Takže nech sa páči, tak dve minúty vám odstopujem.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja to považujem za povinnosť, to je, využívam akúkoľvek možnosť a toto je jedna z nich. A budem apelovať aj na rektorov vysokých škôl, lebo to je asi v ich agende, a apelujem aj na vás. Je nepredstaviteľné, aby na Vysokej škole ekonomickej učil niekto, kto bude obhajovať absolútnu hlúposť, ktorú možno sa preriekol, možno to tak vnútorne cítil, že treba vyvážať kapitál a podnikať v zahraničí. To je nepredstaviteľné. Bol by som rád, keby sa v tom zjednala náprava. Ja nepoznám tie procesy, ktoré sú teraz, nechcem byť naškrtnutý, že obmedzovanie akademických slobôd. Ja verím, ja verím v slobodu tých ustanovizní, ale ja na to upozorňujem z tohto ambónu, a podľa mňa mám na to právo, obzvlášť, keď sú platení, ako sú platení. Keby si tu súkromne niekde hovorili, nech si hovoria, čo chcú. Ale pokiaľ z verejných zdrojov tlmočia tieto názory, ktoré nie sú názorovým, ideovým sporom, to sú, opakujem a tým končím, to sú elementárna neznalosť problematiky. Elementárna neznalosť problematiky. A títo ľudia učia na vysokých školách, čo v konečnom dôsledku znamená to, ako sa tie naše školy umiestňujú.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Bublavý. Nech sa páči, tak už to dokončíme.

  • Keďže som tu bol, keď pani kolegyňa Nachtmannová faktickou na Alojza reagovala, ona obhajovala vývoz kapitálu v tom rozmere, že keď náš podnikateľ otvorí expozitúru v zahraničí, ona to v tomto naozaj obhajovala.

    A ja preto som si dovolil reagovať na to a treba aj takýmto spôsobom chápať našich podnikateľov, že je dobré, ak sú takí úspešní, že si dokážu naozaj svoje expozitúry otvoriť v zahraničí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Prajem vám pekný večer a zajtra ráno o 9.00 hod. budeme pokračovať Informáciou o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2013 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2014.

  • Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.