• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Jozef Mihál a na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec József Nagy.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach tlač 760.

    Pani ministerka, poprosím vás, zaujmite svoje miesto a tiež poprosím pani spravodajkyňu Emíliu Müllerovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov a dávam slovo pánovi poslancovi Alojzovi Hlinovi, ktorý sa do rozpravy prihlásil ústne. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Keďže nás je tu málo, tak bude aj kľud.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, tlač 760.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, áno, ako pani podpredsedkyňa veľmi dobre poznamenala, a koniec koncov na to, je to zbežné, bežným pohľadom sa dá zistiť, že momentálne tu máte, no nech ani nie 10, 8 unge fér poslancov z vôle ľudu, ktorí zastupujú vaše záujmy a bijú sa jak levy, aby vám bolo lepšie. Dneska možno majú výhovorku, že sneží. No celé zlé je aj po novom roku, znova pokračujeme v starých dobrých tradíciách, ako tu záleží a možno pravdou je, že bude aspoň ticho. Lebo aj k tomu včerajšku, ale vlastne aj k dneskajšiu, aj do budúcna by som potom poprosil, že naozaj, keď už to tu nikoho nezaujíma, tak aspoň tých ľudí, ktorých to zaujíma, pre mňa nech si to pozerajú, tak nechajte tých rečníkov, ktorí chcú niečo povedať, aspoň to povedať, ich nerušte už keď. Lebo buď tu nie ste, alebo keď tu ste, tak rušíte. Takže, ale však ešte k tomu možno bude reč.

    K tomuto návrhu zákona dovoľte povedať, my sme tu minule mali pri prvom čítaní také botanické okienko aj s pani ministerkou. Tá sa len teda pozerala, teda počúvala. Ale s pánom kolegom, ktorý tu tiež momentálne nie je, o, či rastlina, o druhoch a čeľadiach a neviem čomu. Tak ja by som len v tej línii len dokončil niektoré veci a upozornil i keď vy ste tu v tom vašom úvodnom slove povedali, že netreba sa báť. Viete, to je, keď niekto povie, netreba sa báť, tak práve vtedy sa treba začať báť.

  • Povedané so smiechom.

  • Ale nie vždy to platí, nehovorím, že u vás to vždy platí, ale niekedy, žiaľ, je to tak, hej? Keď vám niekto povie zo štátnej moci, že netreba sa báť, tak práve vtedy by mali ľudia spozornieť. Neviem, na koľko to bolo nevyhnutné. V zásade pre ľudí to poviem. Hovoríme o tom, že doteraz platilo niečo a odteraz ide platiť niečo, ktoré bude hovoriť, že aj semená.

    Všetci vieme, že život je taký, ako je, že prešli sme aj nejakými úskaliami, aj nejakými názormi. Pravdou je, že konopa ako rastlina sa v našich geografických podmienkach pestovala úplne bežne. Ale v tých časoch, keď sa úplne bežne pestovala, neverím tomu, že ju niekto zneužíval. Potom vládu, vzhľadom na skúsenosti, ktoré mali špeciálne v Amerike, v Spojených štátoch s účinkami, tak sa menil názor na túto rastlinu, menila sa legislatíva na tú rastlinu a myslím, že nejaký vrchol toho zlého názoru na túto rastlinu bol po vojne, aj legislatívne, ale aj spoločensky a potom sa to znova začalo nejakým spôsobom meniť a dostalo sa to do štádia, kde vlastne rozlišujeme tie druhy a rozlišujeme ich podľa obsahu toho, tej určitej látky, ktorá je pre niekoho nevyhnutná do tej miery, že je ochotný pre ňu spraviť hocičo a potom zostáva tá rastlina, ktorá nemá tú látku a tam hovorme a úplne s kľudom, že sú aj historicky, ale aj teraz už aj vedecky dokázané niektoré účinky, ktoré sú pre ľudský organizmus, dajme tomu, keď nie pozitívne, tak aspoň neutrálne a existuje aj zostatok z tej rastliny, ktorá sa dá použiť inde. Hovoríme o tepelných izoláciách, o tepelných izoláciách z konope, neviem čo všetko, proste naozaj dá sa.

    Čiže súčasná legislatíva a hlavne znova to ku nám prišlo, v Európe to začalo, Francúzi sú, myslím, s tým relatívne v tom najďalej, hovoríme o tej konope siatej alebo respektíve aj technickej sa niekde používa, to je tá, ktorá má nulový, respektíve minimálny obsah tej účinnej látky a preto sa bežne používa. Nie bežne, no ale používa sa. Tie rozlohy, tie miery kolíšu podľa aktuálnych nejakých nastavení. V Čechách bol boom nejaké roky dozadu vo výmere. Potom zase sa zistilo, že sa to až tak nepredáva, jak sa to malo predávať, tak sa výmera znížila. U nás, myslím sa tomu intenzívne nejaká jedna firma venuje pri Nitre, kde má nejakých 50 hektárov, teraz, myslím, zvýšili, znížili. No nič také hrozné sa nedeje. Pravdou je, že to funguje, že existuje konopa siata, ktorá vlastne môžte, môžte ju, nechcem povedať, že úplne bežne, existujú také niečo, že musíte sa nahlásiť, že ju idete vysiať aj kvôli tomu, že ak by ste chceli brať dotáciu a zúčastniť sa programov štandardných, čo Európa pozná na podporu, to je jedno aj jačmeňa a keď aj teda aj tejto konopy. Zatiaľ a potiaľ všetko dobré.

    Ale kde ja vidím určité riziko a riziko vidím v tom, že ak je dneska niekde pri Nitre 50 alebo 70 hektárov a možno niekde ešte inde je tiež ešte nahlásených neviem koľko, aká výmera konopy siatej a tam bežne rastie, tak je dobre, lebo, alebo vieme o tom. Rozdiel medzi tou konopou siatou a konopou tou indickou je, to je tá zase, ktorá by mala mať ten obsah, hej, tej je aj morfologicky, aj v tých znakoch, ktoré, nechcem povedať, že bežný slobodník policajného zboru rozlíši, ale zase vieme povedať, že zaškolený pracovník rozlíši, hej? Lebo tá údajne teda, som si zbežne pozeral, tá technická je vyššia, ináč má rozloženie tých kvetov a proste dá sa to rozlíšiť v tom stave vzrastlej rastliny, sa to dá rozlíšiť, hej. Čiže nemôže chlapec alebo a teraz hovorím, ja nechcem mať krv v očiach, že nejaký rastaman v čiapke jamajskej terorizujeme, ale môžme hovoriť aj o nejakých výsadbových poliach v halách, do ktorých, v domoch, v ktorých nikto nebýva, však to sem-tam vidíme v novinách, hej, čiže aby to niekto posúdil teraz, že či oni, teraz tam niekto tam príde a povie, viete, a to je všetko konopa, konopa siata. No tak, ale vieme to posúdiť, že nie je to konopa siata, že je to tá konopa, ktorá je problematická. To sa v tomto štádiu tejto vzrastlej rastliny dá.

    Tým, že my teraz zavádzame a vynímame, lebo doteraz, teraz bolo vyňaté iba tá odroda. Tak úzko špecifikujeme, že aj semená. To znamená, a tam je ten problém, že tam môže nastať problém. Žiaľ, nepodarilo sa mi spojiť s tými ľuďmi, keď je tu niekto väčší botanik. Mňa nikto nenapadol, som skúšal volať tej firme, ktorá pestuje tú, alebo sa zaoberá, že či mi vie povedať, či je rozdiel v tých semenách. Na to ja narážam, lebo sú v zásade dve možnosti. Ak semená konopy siatej a konopy indickej sú skoro totožné, tak je o niečo väčší ten problém. Ale aj keby neboli totožné, že morfologicky, teda že jedno je väčšie, je lesklejšie, neviem, nejaké typové znaky sú, ktoré znova dajme tomu bežný slobodník nevie posúdiť, ale už nejaký zaškolený na základe metodického pokynu vie posúdiť. Čiže aké sú možnosti naše? Čiže uvažujme aj v tom lepšom prípade, aj v tom lepšom prípade, že je možné tie semená rozlíšiť.

    Tak potom by som, pani ministerka, bol rád, keby ste v svoje záverečnej reči povedali a prebrali aj zodpovednosť, že teda, že áno, že pošlete list na Prezídium policajného zboru, že došlo k takejto úprave, ale že teda je potrebné vydať metodický pokyn pre posudzovanie semien. Viete kvôli čomu? Kvôli tomu, aby sa nestalo a to môže nastať, že zrazu sa pestovateľmi konopy siatej stanú takí chlapci, ktorí sú divní. To sme sa tu minule rozprávali. Takí divní chlapci na divných autách s divným výrazom, s divnými správaniami a zrazu sú to poľnohospodári, viete, že príde ku nim polícia a zistí, že v pivniciach má dva mechy semien konopy siatej. A teraz, že čo to máte chlapci? Oni povedia, že no však normálne, však to Zvolenská bola v parlamente, to je konopa siata, my to tu máme a ideme pestovať, no. Viete a policajti, aby nemuseli že zložiť opätky a povedať, áno, je to pravda.

  • Hlasy v sále.

  • Pán kolega, vy ma nechápete. Ja hovorím tu a, no a pre ľudí, ktorí to prípadne pozerajú, ma sa tu snaží kolega doplniť, že keď to bude pre vtákov. Ja neviem, pre koho to bude. Ja hovorím o tom, že v zásade by nemal mať ani rastaman v jamajskej čiapke, ale ja kvôli tomu skákať do Dunaja nebudem. Ale už vôbec nie divní chlapci na divných autách by nemali mať doma dva mechy semien, konopy a teraz poďme hovoriť. Oni budú hovoriť, že konopy siate, ale čo keď je to konopa indická. Ja si nemyslím, či pre vtákov, či pre niekoho nemali by mať. A to hovorím z tej aplikačnej praxe, aby sme teda tým policajtom, lebo celý výstup z tohto bude do prostredia, že semená môžeš mať. To bude výstup, hej, aplikačný výstup, semená môžeš mať, lebo však to teraz bola Zvolenská v parlamente, to povolili. Treba jasne povedať, že semená konopy siatej. Čiže aj policajti by mali metodický pokyn, že chlapci na divných autách, keď sa zrazu stanú z nich botanici a pestovatelia, tak keď už, tak nech sa páči, ale už by to, ale môže to byť len konopa siata.

    A teraz v tých dvoch možnostiach. Ak to vieme bežne rozlíšiť, tak tí policajti, keď to oni nevedia tí slobodníci niekde, ja neviem, nechcem sa nikoho dotknúť, v nejakom regióne, tak zaistia tú stopu a pošlú a tu to niekto posúdi. To je ten lepší prípad. Alebo niekto u nich na okrese to posúdi, že áno, je to v poriadku, je to konopa siata, keď to vieme bežne rozlíšiť. Ale potom môže nastať situácia, že to nebudeme vedieť bežne rozlíšiť, bežným okom, a to budeme musieť čakať. A toto by ma, toto je vec a toto je to riziko, ktoré tu je, že či nám to za to stojí, že sme, že bežíme po hrudi niečomu, čo, čoho by sme sa mali skôr báť, ako tomu bežať po hrudi. Lebo ten horší prípad môže byť taký, že sa to nedá bežne rozlíšiť. Potom čo urobia? Polícia to uzavrie, nevedia, no tak asi je, on tvrdí, že je, no keď tvrdí, že je, tak je, hej, čiže, áno, potom zas aby sme nemuseli dopadnúť tak, že to musia niekde na policajnom, okresnej stanici, ja neviem, v Medzilaborciach zasadiť a počkať, že čo z toho vyrastie a na základe toho budú hodnotiť ten skutok. Však akú inú možnosť by ste mali?

    No výsledok je taký, že aby nevyšiel do prostredia signál, že nevadí, semeno marihuany môžeš mať. Lebo tak to tu zvykne byť, že taký výstup sa z toho urobí. Že už to je schválené, semeno marihuany môžeš mať. Nie je to pravda.

    Treba jasne povedať, môžte mať doma, keď už teda ste sa rozhodli mať semeno konopy siatej, ale nemôžte mať doma semeno konopy indickej alebo aj tej rumuniskovej alebo proste tej, ktorá má ten obsah. Môžte mať, a to aj pre tých, ktorí by to mali kontrolovať, to by mal byť ten váš metodický pokyn, ale nie, vy ho nemôžte dať a vy môžte dať upozornenie. A to by som chcel poprosiť, že teda, že keď už sem s tým prišli, máte pocit, že to je dôležité, tak prosím vás, urobte, aby sme si mohli potom povedať, že urobili sme, čo sme mohli, hej, že teda odišiel aj od vás z ministerstva zdravotníctva pokyn, teda informácia, že ako treba postupovať a že k takejto zmene došlo a to ešte ergo neznamená, že nám po hraniciach budú chodiť, lebo aj vývoz aj dovoz, po hraniciach nám chodiť chlapci s čiernymi oknami na autách a s plnými mechmi semena konopy a potom sa bude s niekým zápasiť, že či siatej alebo indickej, aby sme tento signál do spoločnosti pre istotu neposlali, lebo však už ich posielame všelijaké a zrovna tento, si myslím, že kľudne by sme si mohli odpustiť. Ale už keď je to tu a vy ste vo svojom úvodnom slove povedali, že nič, všetko v poriadku. Nezdieľam to nadšenie, že je to úplne v poriadku, lebo ten signál vyjde taký, ako som hovoril. Aspoň urobte to, že môžeme povedať to, že čo sa dalo, sme urobili. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky. Pán poslanec Kuffa a pán poslanec Poliačik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel odkázať tým divným chlapcom na divných autách, aby nedrogovali. To je celý ten problém. A to odkazujem aj celej mládeži, aj všetkým ľuďom tuná na Slovensku, však aj mimo Slovenska, nezľahčovať tému tým spôsobom, to nenarážam na predrečníka teraz, ale mali sme tuná takéto rôzne pripomienky, že ľahká droga to je nič. Takisto aj s alkoholom sa začína od prvého pohárika, od prvého piva. A čím si mladší a čím máš menej rokov, tým skôr sa stávaš závislým.

    Ja už možno vo svojom veku by som mal asi problém sa stať závislým, ale zrejme asi, pani doktorka kýva, že áno, no človek, keby sa tak na to dal. Ale už takisto, už aj tá životná skúsenosť a rozum ma, dúfam, že nepustí a už dožijem to tak tradične, ako som doposiaľ žil. Ale pre mladého človeka je to veľmi nebezpečné a veľmi nebezpečná cesta.

    Ja tento návrh zákona podporím, ja som ho podporil aj na zdravotníckom výbore. Všetko to, čo sprísňuje a reguluje v podstate veci a tuná to sprísňuje a zabraňujeme tomu, aby nebolo možné tuná na trhu byť voľne prístupný ku drogám, tak ja tento zákon vítam a takto ho aj podporím.

    Mládeži odkazujem ešte raz, aby nezačínala ani ľahkými drogami, ani nejakými a tuná takisto tá marihuana, ktorá tu bola už toľkokrát pertraktovaná, že však to je nič, veď trávu si môžeš zafajčiť, ale tam začínaš. Každý kdesi začína. A začínaš od ľahkých drog a končíš pri heroíne. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani podpredsedníčka, keby vaša kolegyňa, pani kolegyňa Zmajkovičová včera mala trošku politického a ľudského citu, toto mohla byť úplne iná diskusia. My sme tú diskusiu začali s pani ministerkou už na výbore. Ja som jej hovoril o podozreniach na šírenie sa niektorých látok, hlavne na východe Slovenska. Tú diskusiu sme mali včera alebo dnes dokončiť. Bohužiaľ, kvôli hlúpemu zásahu vašej kolegyne to nie je možné. Tak sa vyjadrím len k tomu, čo hovoril Alojz Hlina.

    Alojz, naletel si niekomu, kto písal dôvodovú správu k tomuto zákonu, pretože zákon samotný nerozoznáva odrody konope. On hovorí proste iba o rastlinách, druhu cannabis, teda konope ako takého. On vôbec nerozoznáva medzi siatou, to spravil niekto nadprácu, keď písal dôvodovú správu, tam sa nerozoznalo vôbec ani kanabis indica, ani sativa, ani ruderalis, ani žiadny iný, takže sa hovorí o semienkach ako takých. A keby si bol býval chcel, mohol si sa mňa opýtať. Nie, nedajú sa rozoznať. Samozrejme sú odrody tie tzv. prekultivované, ktoré pochádzajú hlavne z tých skleníkových pestovateľských domov, kde tie semienka už sú výrazne väčšie. Tie sa rozoznať dajú, ale medzi bežnými odrodami, tak ako to bolo aj cannabis indica, aj cannabis sativa pestované, v zásade rozdiel nie je.

    A bol by som rád, keby pani ministerka teda aspoň, aj keď som nemohol vystúpiť v rozprave, sa vyjadrila k veciam, o ktorých sme hovorili na ústavnoprávnom výbore, akým spôsobom sa aplikuje zoznam rizikových látok, ktorý bol zavedený vyhláškou k tomuto zákonu a akým spôsobom sa bude nakladať s molekulou Alfa PVP, ktorá dokázateľne nám robila škody na východnom Slovensku. Ďakujem.

  • Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Tak vidíte, ono je to ten horší prípad, že sa nedajú rozoznať tie semená. Čiže, keď by náhodou policajti zastavili na nejakom colnom alebo pri bežnej kontrole chlapcov s divnými, na divnom aute s divnými sklami, s divným výrazom a majú v kufri dva mechy semien a budú hovoriť, že sú pestovatelia, ja neviem, z Dunajskej Lužnej a semená môžu mať, tak toto môže byť ten výstup z celého, z celého zákona. A to ma mrzí o to viac. Takže ten metodický pokyn by mal byť už dávno napísaný, obzvlášť od účinnosti, aby ten signál nezašiel, lebo je to ešte horšie, je to ten horší prípad, že nedajú sa rozoznať. Čiže v praxi výstup do spoločnosti bude, už semená môžeš mať, lebo semená môžeš mať. Viete, ak, tak potom nechápem, keď semená siatej, veď ale v zákone, zákon je relatívne podľa mňa, to neni oznam pani vo verejných záchodoch, alebo jak to mám, preboha, povedať, aby som povedal nejaký druhý extrém. Zákon by mal byť, to tiež nie je písmo sväté, ale je to niečo, čo by malo mať nejakú hodnotu. Čiže keď je v zákone konopa siata, tak je v zákone konopa siata, tak to tam niekto dal. Tak to aspoň, ja to v tom, ktoré som si ja vytlačil, je, ale ja tu nechcem hrať botanika. Vidím, že ty si pomaly lepší botanik ako ja, ktorý mal rok poľnohospodárskej, ale kolegovia, je to tak, jak som si myslel, je to zlé. To znamená, že tie semená sa podobajú, nedajú sa rozoznať. V praxi to znamená, že hocikto zrazu sa tu stane pestovateľom. A keď u neho nájde pri domovej prehliadke, jak teraz pri domovej prehliadke nájdu tie, ja neviem ani jak sa to volá, tie šušolky, alebo čo to je, tak teraz keď nájdu u neho semeno, znamená, sa chcel tomu venovať. Načo má niekto konopu indickú doma? Načo? Ja ju nemám. Načo by som mal konopu indickú doma? Čiže, keď ju niekto má, to znamená, že má s tým nejaké zámysly. Teraz povie, čo chcete odo mňa, však to je už legálne. Nie je to legálne, aspoň to, prosím vás, ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani ministerka, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Skutočne mi dovoľte a naozaj úprimne, a nielen ako ministerke zdravotníctva, ale aj ako človeku, dokonca aj ako matke, poďakovať za to, že sme sa tomu venovali takýmto spôsobom. Naozaj, nielen na výbore, aj tu, pretože napriek tomu, že a vrátim sa k tomu, daný predpis, ktorý prinášam, je všeobecne záväzným, je odborným, a aj zdôvodním, prečo takto je stavaný a je správny. Tak treba využívať naozaj každú chvíľu, pretože ja súhlasím, najmä s pánom poslancom Kuffom, ktorý to začal, že treba každú chvíľu využívať na to, povedať o tom, že užívanie akýchkoľvek omamných látok je zlé a treba sa mu akýmkoľvek spôsobom vyhýbať a treba skutočne preventívne pôsobiť kdekoľvek sa len dá. A vážim si to, že napriek tomu, že tento zákon vyzerá ako zákon technický, je v súlade s európskym právom, so všetkým, bol tým otvárateľom a spúšťateľom toho, že tu prebehla diskusia a že tu odznelo znova toto posolstvo, ktoré znova opakujem nielen ako ministerka zdravotníctva, ale ako človek, musím len a len podporiť a plne s ním súhlasiť.

    Zároveň však musím znova zdôrazniť to, čo som povedala a pripravila som sa na to po diskusii v rámci prvého čítania a vysvetľovala som to aj na výbore, kde tento register, ktorý my vedieme, jednoznačne je to, sú to látky v zmysle zákona o omamných a psychotropných látkach. Chcem sa ospravedlniť a poďakovať za upozornenie rozporu v rámci predkladacej správy, kde asi niekto vyšpecifikoval, ale skutočne je úplne jedno, či tieto semená my rozoznávame nejako vizuálne, pretože základom je, že omamnou látkou je látka, ktorá vyvoláva návyk, psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania a so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami.

    V tých semenách, v žiadnom z tých semien nie je nič. Môžte zjesť celé vrece tých semien. Skutočne tam sa nenachádzajú fyzicky tie látky. Z odborného hľadiska, ktoré skutočne už z dohovoru z roku 1961 nie sú. To, čo sa snažíme riešiť a ja rozumiem koncepcii vlastne toho vystúpenia aj pána Hlinu, aby nevyšlo to, že nejakým spôsobom sa zmení prístup či už vyšetrovacích, policajných alebo celospoločenských zložiek k pestovaniu a požívaniu týchto produktov, pretože prichádza k škodlivosti až v tej fáze, tie semená skutočne v akýchkoľvek vreciach naozaj môžete pojedať, nie je problémom tejto úpravy, ale je dobré, aby sme si naozaj povedali, že nezasahuje. Tak ako som sa stručne snažila povedať, nezasahuje vlastne do akejkoľvek trestnoprávnej úpravy.

    Zároveň na základe tohto zákona sa nemenia žiadne pravidlá pre pestovanie, povoľovanie. Tento, tento register skutočne hovorí o tom, že semená, ktoré neobsahujú žiadne škodlivé látky, sú bežne priemyselne využiteľné. A keď to poviem na veľmi jednoduchom prípade, že v prípade, že napríklad v rámci hygienickej, teda nie hygienickej, kontroly z verejného zdravia sa, ako bol teraz uvedený príklad, v čokoláde nájdu tieto semená, lebo používajú sa takisto ako semienka ľanové, používajú sa ako dochucovadlá, nie je potrebné, lebo v tejto chvíli by to bolo na základe takéhoto zákona zadržať trebárs celú šaržu čokolády a začať, skončiť ju. Čiže nie je správne, aby v registri, kde sa nachádzajú omamné látky, boli zaradené jednoducho semená alebo teda vôbec produkt, ktorý nijakým spôsobom neovplyvňuje toto správanie a nie sú v ňom.

    Zároveň rozumiem tomu, že treba skutočne riadne komunikovať, že tu nejde o to, že je tu povolené nejakým spôsobom disponovať a sadiť a vypestovávať tieto omamné látky, ale my túto časť vôbec nezasahujeme, ale máte pravdu, že treba spoločensky o tom hovoriť a že treba jasne zadefinovať, že to neznamená, že sa uvoľňujú nejaké pravidlá pre pestovanie a požívanie omamných látok.

    Znova opakujem, ale je jasná definícia omamných látok. V tomto produkte sa nič z toho nenachádza, nemá tieto následky a preto naozaj technicky nemá čo hľadať v takomto zozname a musíme sa venovať problematike tam, kde treba, na báze prevencie, informovanosti, výchovy. Takže rovnako ako sledovanie aj tých nových látok, musím povedať, že informovala som, však nakoniec zástupcovia hygieny boli na výbore, odniesli si odtiaľ poznatok o novej látke, kde už na tom pracujú, skúmajú to. Rozprávali sme sa aj o tom, že na výbore bola vznesená požiadavka v rámci crazy shopu, či nevieme kontrolovať vopred vôbec tie molekuly. Bohužiaľ to skutočne nejde. To sú technicky náročné, vzhľadom na to, že tieto veci sú označované ako bežné spotrebné veci. V rámci pohybu tovarov by potom hygiena musela skutočne, aj celý sortiment, čo ja viem, mydiel alebo čohokoľvek, potom by musela všetko kontrolovať. Nie je to kapacitne možné, nie je to efektívne, bohužiaľ, z hľadiska toho, čo je veľmi smutné, že výrobcovia týchto látok a prekurzorov sú o dva kroky vždycky viac, modifikujú molekuly a toto je naozaj ten problém, s ktorým sa musíme vysporiadať, vrátane nového fenoménu a to možnosti obstarávania si látok prostredníctvom internetu. A máte pravdu, treba v tomto pôsobiť.

    Ale všeliekom nie je register omamných látok. Ten hovorí o tom, že to, čo je v tomto registri, spôsobuje zmeny správania, je to omamnou látkou. A v semenách žiadnej konopy, nerozlišujúc konopu siatu, indickú alebo akúkoľvek, sa nenachádzajú takéto látky a je možné ich priemyselne normálne používať ako, no proste priemyselne používať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Chce zaujať k rozprave stanovisko pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďakujem, pani ministerka.

    A teraz nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona má tlač 777. Spoločná správa výborov má tlač 777a. Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov, tlač 777.

  • Dobrý deň prajem. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pekný deň vám všetkým prajem. Stretávame sa pri zákone o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky. Slovenská republika bola v poslednom období konfrontovaná s ďaleko vyšším počtom mimoriadnych udalostí ako kedykoľvek predtým a či to budeme prikladať za vinu globálnemu otepľovaniu alebo globálnemu ochladzovaniu, v každom prípade efekt je rovnaký. Slovensko má ďaleko viac prívalových dažďových povodní, štandardných povodní. Minulý rok len vďaka dobrej pripravenosti sme dopadli najlepšie spomedzi všetkých štátov, ktoré boli zasiahnuté povodňami, ale aj obrovské množstvo lesných požiarov po dlhých dňoch sucha. Minulý rok problémy aj so snehovými kalamitami ešte v apríli minulého roka. Sú to všetko často veci, ktoré kapacitne sú nad možnosti súčasných stavov profesionálneho hasičského a záchranného zboru. Na základe týchto skutočností, aj na základe toho, že Slovensko je mimoriadne členitá krajina a práve preto máme v mnohých lokalitách a dokonca v regiónoch, ktoré nepovažujeme za mimoriadne hornaté, ale veľmi nízke a dlhé dojazdové doby, ktoré sú dlhšie, ako by mali zodpovedať našim štandardom pri snahe ochrániť životy a majetok občanov.

    Nedávna udalosť v Nórsku, kde došlo vlastne ku kompletnému zničeniu alebo teda k prevažnému zničeniu historickej pamiatky práve preto, že schopnosť zasiahnuť hasičov bola v tom čase veľmi minimálna, nám poukazuje na to, že neoceniteľné hodnoty, ktoré Slovensko má, je nevyhnutné strážiť kvalitnejšie. Preto sme vypracovali štúdie, ktoré hovorili o tom, akým spôsobom by sa to dalo zmeniť.

    Prvou štandardnou cestou by bolo, aby sme navýšili stavy profesionálnych hasičov, aby sme zvýšili počty profesionálnych hasičských staníc a získali sme 15-minútovú dojazdovú, 15-minútový dojazdový interval s adekvátnym množstvom profesionálne vyškolených hasičov. Táto úprava, táto skutočnosť by znamenala zvýšenie ročného rozpočtu profesionálneho hasičského zboru zhruba o sumu 40 miliónov spolu s počiatočnými investíciami do nehnuteľností a techniky. A vtedy sme začali aj intenzívne uvažovať o druhej alternatíve, ktorú považujeme za omnoho správnejšiu a omnoho efektívnejšiu.

    Dobrovoľné hasičstvo má na Slovensku mimoriadne dlhú tradíciu a datuje sa pred viac ako 150 rokov. V tom čase dokonca začali vznikať prvé publikácie na tému výcviku, zriadenia a organizácie hasičských zborov v jednotlivých dedinách a mestách vtedajšieho Rakúsko-Uhorska, ale na území Slovenska. Je to tradícia, ktorá prežila dodnes, ktorá prežila monarchiu, ktorá prežila Prvú republiku vo svojom veľkom rozkvete, ktorá prežila komunistický režim a ktorá dokonca prežila aj demokraciu a prežila ju v podstate, aj keď v omnoho zmenšenom stave, ale v každom prípade ľudský entuziazmus a chuť pomáhať blížnemu svojmu, čo majú vlastne mnohí aj vo svojich vlajkách v nadpise, pretrvala bez ohľadu na to, aká bola ich ekonomická situácia a podpora zo strany štátu. Práve na stotisíc dobrovoľných hasičoch, aktívnych stotisíc dobrovoľných hasičoch, ktorí na Slovensku sú, by sme chceli postaviť nové rozmiestnenie síl a prostriedkov, nové zvýšenie intervenčných kapacít v Slovenskej republike tak, aby sme boli schopní omnoho lepšie a kvalitnejšie zdolávať prírodné živly a katastrofy.

    Z tohto dôvodu aj predkladáme zákon o Dobrovoľnej požiarnej ochrane, ktorá je občianskym združením a teraz už združením zo zákona, podobne ako je to v prípade Slovenského Červeného kríža a ktorá by bola strešnou organizáciou, ktorá by bola schopná koordinovať, organizovať a podporovať činnosť jednotlivých dobrovoľných hasičských zborov v obciach a mestách s tým, že vrátane zásahov, vrátane výjazdov, vrátane nákladov na samotné zásahy, či už personálne alebo materiálne, by celý tento projekt sa mal zmestiť do necelých piatich miliónov. To znamená osemkrát menej, ako by znamenalo štandardné navýšenie profesionálnych síl. A čo je najpodstatnejšie, v podstatne väčšom počte. Tento zákon a projekt, ktorý ho vlastne sprevádza, znamená, že Slovensko bude mať k dispozícii 35-tisíc dobre vycvičených a schopných zasahovať dobrovoľných hasičov na celom Slovensku.

    Z tohto dôvodu aj samotné európske fondy priamo podporujú a predpokladajú zriadenie dobrovoľných hasičských zborov s vyššou podporou, s vyššou akcieschopnosťou a lepšou vybavenosťou proti katastrofám. Je pravda, že je to prirodzené aj pre celú Európu, pretože Rakúsko, Nemecko, nakoniec aj Česká republika, Holandsko a mnohé ďalšie krajiny Európy sú práve primárne postavené na práci dobrovoľných hasičov. A na Slovensku dlhšiu dobu sme podporu týmto zborom nevenovali v dostatočnej výške.

    Preto mi dovoľte, aby sme aj cestou tohto zákona a prijatím tohto zákona podporili aktivitu ľudí, ktorí to robia vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu, bez ohľadu na to, aké požiadavky v tej chvíli sú v ich domácnosti, ale v ktorúkoľvek dennú a nočnú hodinu sú pripravení vyraziť na pomoc, či už priamo do svojej obce alebo aj do niekoľko desiatok kilometrov vzdialených obcí, ktoré sú práve postihnuté nepríjemnými udalosťami.

    Za všetky dva príklady. Bez ohľadu na politickú garnitúru, ktorá vtedy vládla, spomeniem povodne v roku 2010, ktoré, hovorím o prípade predovšetkým rieky Nitry, kde boli mimoriadne veľké povodne, asi osem zborov z Trenčianskeho kraja z povodia Váhu prišli na pomoc a vykonali obrovský kus práce práve na povodí rieky Nitry bez toho, aby využili všetky tie dostupné prostriedky, ktoré mali. Mohli byť ešte účinnejší, keby podpora štátu bola ešte zásadnejšia. Ale pre nás je najpodstatnejšia práve tá ľudská sila, ktorá dokáže urobiť obrovský kus práce. Podobne to bolo aj pri lesnom požiare na Starých horách pri Donovaloch, kde tak isto, nielen z Bystrického kraja, ale aj z Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja prišli na pomoc dobrovoľní hasiči, čo je znakom funkčnosti tohto systému a tento zákon má byť základom ďalšej podpory a rozvoja dobrovoľného hasičstva na Slovensku.

    Preto verím v jeho širokú podporu. Veľmi pekne vám všetkým ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Milanovi Panáčkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegyňa a kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 935 z 3. decembra 2013 pridelila vládny návrh zákona o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov (tlač 777) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 381 z 21. januára 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 143 z 28. januára 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 127 z 23. januára 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1 až 12, ktoré máte uvedené v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 12 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 3 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov (tlač 777) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 147 z 28. januára 2014. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Poprosím vás, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Do rozpravy ústne sa hlásia traja páni poslanci, pán poslanec Blanár, pán poslanec Hlina a pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec Blanár, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, páni ministri, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, možno zdanlivo zákon, ktorý teraz preberáme, sa ukazuje ako taký bežný zákon, ktorý je potrebné asi prijať, lebo vyzerá, že nie je veľká diskusia okolo neho. Ale predsa len mi dovoľte po vystúpení aj pána ministra pripomenúť niečo, čo v slovenskej spoločnosti bez ohľadu na to, aké tu bolo zriadenie za vyše sto rokov dokázali urobiť dobrovoľní hasiči. Pán minister spomínal, že to je už viac ako 150 rokov, kedy sa začala rodiť organizovaná dobrovoľná hasičina na našich obciach. A sú to spojené, je to spojené aj s mnohými konkrétnymi ľudmi. Ja by som spomenul z Mošoviec zakladateľa hasičstva práve v Turci, a by som povedal v Horných Uhroch vtedy jeden z prvých hasičských zborov, bol to zakladateľ pán Schmidt. A takto sa to potom rozširovalo ďalej a ďalej a čo je veľmi dôležité, že toto dobrovoľné hasičstvo je založené na naozaj ušľachtilých ideách a dodnes to majú na vlajkách aj dobrovoľní hasiči uvedené. Je ta uvedené Bohu na slávu a blížnemu na pomoc. A v tom je povedané strašne veľa. Dobrovoľne bez nároku na nejaké odmeny, s nasadením veľakrát svojho života sú ochotní prísť a pomáhať a to možno dnes práve v spoločnosti, v ktorej žijeme, že všetko je založené na peniazoch a že neurobím vôbec nič, kým mi to niekto nezaplatí, je naozaj veľmi cenené. A tento potenciál je potrebné využiť, tento potenciál, ktorý je založený na dobrovoľníctve je potrebné aj podporiť.

    Ministerstvo prišlo s týmto zákonom po širokej diskusií, ktorej sa zúčastnili všetci tí, ktorí majú do toho čo povedať a výsledkom je zákon, ktorý doznal v podstate z hľadiska aj rokovaní vo výboroch 12 zmien, ktoré môžem skôr hodnotiť ako kozmetické, alebo technicko-legislatívne. Svedčí to o tom, že tento zákon prešiel dobrou diskusiou, ale čo je dôležitejšie, že sa tu vytvárajú podmienky systematické na podporu dobrovoľného hasičstva tak, aby boli zahrnutí aj do tých veľkých akcií, ktoré musia robiť predovšetkým profesionálni hasiči.

    A tu vidím tu pridanú hodnotu aj zo strany vlády, zo strany ministerstva v prospech dobrovoľného hasičstva, ktorá sa tu vytvára v tomto zákone, či už to je spomenutých 15 minút do zásahu, ktorý, ktorú chceme dosiahnuť týmto a zároveň mať akcieschopných hasičov, tak ako to pán minister spomínal, že do asi 35-tisíc naozaj vycvičenených dobre vybavených dobrovoľných hasičov, o ktorých sa môže profesionálny zbor hasičského záchranného zboru v Slovenskej republike aj oprieť. Doklady o tom, že preukázali už s dnešným vybavením naozaj skvelé výsledky, sú či už z povodní v roku 2010, ale aj mnohých iných lokálnych povodní, ktoré možno ani tak nerezonovali, ale predovšetkým tí, ktorí ich prežívali v dolinách, v prípade mnohých prívalových dažďov, alebo to bolo topenie snehu, tam všade dobrovoľní hasiči boli na mieste.

    Takže ctené poslankyne, páni poslanci, tento zákon je svojím spôsobom prelomový v dobrovoľnom hasičstve a chcem poďakovať ministerstvu, pánovi podpredsedovi a ministrovi vnútra za naozaj skvelú prácu, ktorú odviedli pri príprave tohto zákona a pevne verím, že všetci tak, ako sme tu, bez ohľadu na politické tričko, podporíme tento zákon v prospech dobrovoľného hasičstva a v prospech bezpečnosti všetkých nás v zmysle hesla tak, ako to majú dobrovoľní hasiči na vlajkách pekne napísané Bohu na slávu a blížnemu na pomoc.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Nech sa páči pán poslanec Hlina, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte aj po tejto oslavnej óde niečo povedať a možno nie až takom slávnostnom duchu a všeobjímajúcom, ako drobné poznámky. Skôr, ako poviem ešte jednu vec, pán minister, chcem vám povedať, že dneska o jedenástej bude schválený zákon, ktorý bude mať dopad aj pre vás ako pre vašich, váš policajný zbor pod, ktorý patrí pod váš rezort, že keď niekde v nejakom meste bude nejaký chlapík v divnom aute mať divnú prevádzku a bude tam predávať semená, z ktorých neskôr vyrastie marihuana, tak už mu nemôžte nič. To je výsledok dnešného rokovania o zákone, ktorý tu pred chvíľkou doniesla pani Zvolenská. Je to predpotvrdené aj botanikom, ktorý už tu nie je, ale aj kolegyňou, ktorá potvrdila v zásade, že neexistuje rozdiel medzi konopou siatou, indickou, proste, ak chcete a máte záujem skúste si to zistiť, v zásade to hovorí presne to. Čiže, ak z toho semena bude marihuana a tí policajti to budú vedieť, tak nemôžte nič, to je celé.

    Čo sa týka tohto návrhu zákona, hovorí sa medzi ľudmi, že ak chceš stratiť kamaráta požič mu peniaze. Že jeden z najúčinnejších spôsobov, ako prísť o kamaráta, je požičať mu peniaze a naviažem na to, čo povedal môj predrečník. V zásade sa vylúčil, povedal, že Bohu na slávu a blížnym na pomoc, združili sa dobrovoľne a bezplatne pomáhali, no však v tom je to čaro. V tom bolo. Ak teraz im idete požičať peniaze, alebo dostávate to do roviny, tak môže to práve naopak celé skončiť úplne ináč, ako sme si pôvodne mysleli. Čiže dovoľte mi len malé, malé upozornenia dať, že či náhodou to nemôže aj skončiť ináč ako plesom Hoří má panenko.

  • Povedané so smiechom.

  • Malebný, mi to pripomenulo, keď som tento zákon, žeto presne sa tu hodí. No viete, ja tu identifikujem a robia to dobre, to treba zase uznať. Tu bol zákon o protifašistických bojovníkoch, teraz je tu zákon o dobrovoľnej požiarnej službe. Nuž skôr, kým tu bude zákon o včelároch, o holubároch a neviem ešte o kom, tak k tomuto zákonu nezdieľam teda až tak úplné to nadšenie, ktoré tu tlmočil tak slávnostne pán župan, ale nehovorím, že je úplne zlé. Ale nezdieľam tak úplne to nadšenie, lebo možnože to naopak môže skončiť, skončiť o niečom inom.

    Nie celkom tomu rozumiem, ale však asi v tejto krajine netreba všetkému rozumieť. Nerozumiem ani tomu, že čím viac tuná sú ľudia, ktorí čím viac minú, tým viac ušetria. Čiže už tento návrh zákona zakladá nároky niekde na úrovni 5 miliónov korún. Už keď je to teraz 5 miliónov, tak vám garantujem, že to na konci bude radovo viac. Keď je to teraz priznaných 5, tak na konci dňa to bude úplne niekde inde. Ak teraz je niekde x-ľudí, ktorí čakajú na tento zákon ako na spasenie a nemám z toho dobrú obavu, lebo miniete, minie sa to, čo kvôli čomu sa tí ľudia združili, kvôli čomu boli ochotní robiť tie preteky, kvôli čomu urobili plesy v dedinách, zrazu do toho vsuniete ten cudzí prvok toho, že už to má zákon, už môžeš ísť pýtať peniaze, dokonca máš nárok pýtať peniaze a ten, to, na základe čoho to bolo postavené, sa celé vytratí. A čo sú to už nejaké paradesantné jednotky?

    Viete, tam aj v tom ustanovení zákona sú ustanovenia, že na základe zmluvy, trebárs aj s vami so župou, títo požiarnici u vás môžu vykonávať iné úlohy, ktorými ich poveríte. No čím ich poveríte? Ja neviem. Poveríte ich čím? Čím sa dajú poveriť takéto jednotky, viete?

  • Reakcia z pléna.

  • No veď ale tak to je úplne z tela zákona, ale prečo ešte iné úlohy? Však to máte, v zákone máte, že okrem tých úloh zo zákona o ochrane pred požiarmi, môžte ich poveriť inými úlohami. Tomu nerozumiem. Akými úlohami ich chcete poveriť? Čo budú, ja neviem, chodiť počúvať do krčiem, alebo, alebo, viete, ale je to tam, aj na úrovni župy, aj na úrovni štátu a za náhradu. To je presne to, že na konci dňa z toho, z tých nadšencov, z tých ľudí, ktorí generačne sa tomu venovali, ktorí leštili tú striekačku, ktorí sa boli schopní vyzbierať na guláš, zrazu do toho vsuniete ten prvok toho, že však to treba ísť na Ministerstvo vnútra pre peniaze.

    Otváram to ako vec, ktorá neviem, kde žijeme, na konci dňa to tak môže, môže zostať. Že neviem presne teda, že ktorými inými úlohami, ale ešte k tejto veci dovoľte povedať aj takú skutočnosť, počkajte, kde som to tu mal poznačené, že môžem prípadne aj skončiť, nemusím, áno, dobre hovoríte, že nemusím to rozťahovať, netreba. Ja nehovorím, že ministerstvo, alebo vôbec ten popud je kvôli tomu, že teda máte pod kontrolou poľovníkov, teraz budete mať zapichnutú vlajku u požiarnikov a na výbore sa hovorilo o 90-tisícoch, tuná sa hovorí o 35-tisícoch, no tak, či onak je to veľké množstvo ľudí, ktorým keď odkážete, že boli sme to my, ktorí sme vám dali zákon, však dajte im zákon, len aby ste nevyliali, aby ste to nepokazili. Lebo ak doteraz niečo takto plus mínus fungovalo, tak len tým, že chcete zapichnúť vlajku, že boli ste to vy, SMER, vy, Robert Kaliňák, vy a pán župan tou oslavnou rečou potvrdil, aby ste nakoniec tú schopnosť tých ľudí ísť niekde zadarmo nepokazili. Lebo on už potom povie, ja zadarmo nejdem, vážení. Však prečo, no však máme zákon. A už je to kde? Ja nejdem, ja nemám uniformu, ja nejdem, nedali nám to.

    Tam sú ešte aj ďalšie otázky, ktoré sa s tým otvárajú, že s týmito paradesantnými jednotkami, ak by som ich takto v určitom momente mohol nazvať, či niekto aj zvažoval tú skutočnosť, že tie nároky na štát nemôžu byť aj v inom. Čo keď sa tým dobrovoľným hasičom niečo stane? Lebo asi štátny hasič je chránený pracovnou zmluvou, má neviem čo všetko a čo keď sa tomu dobrovoľnému na pokyn štátu niečo stane? To je znova tu rituálne, ako už chodíte voziť hore dole, tak to znova budeme proste aj tých možno slabo vyškolených, možno len z nadšenia ľudí, možno aj fyzicky nie tak pripravených, ale s veľkou chuťou a potom, no však, stalo sa, nešťastia sa stávajú. Nechodí po horách, chodí po ľudoch. Potom kto bude zodpovedný, kto potom? Budete sa tu takto okúňať, potom, keď sa to bude hodiť, tak pôjdete odškodňovať, keď sa to nebude, viete, to sú veci, ktoré sa s tým otvárajú.

    Ja verím, že možno v záverečnej reči pán minister povie, že úplne zlé, že tie nároky neexistujú, žiaden právny titul, ktorý by mohol zniesť nejaký požiarnik, dobrovoľný hasič, ktorému sa niečo pri výkone tohto, týchto skutočností na základe poverenia štátu alebo na základe rozkazu alebo poslania stane, že nemôže, nezakladá mu to žiaden nárok na odškodnenie, na nič. Neviem. Nezdieľam to úplné nadšenie, ale nehovorím, že tých ľudí netreba oceniť. Viete, niekedy je pamätná tabuľa na kriedovom papieri viac ako peniaze. No tie peniaze, toto je, viete, pokiaľ vašou jedinou schopnosťou zaujať, je len dať peniaze, tak dávajte, ale viete, to vám aj hociktorá marketingová knižka, nemusia to byť od top autorov, to sú aj takí, čo už prekopírujú na trikrát, tí zvyknú povedať, že niekedy menej je viac. Niekedy možno stačí tá spoločenská úcta, ten rešpekt, ako vniesť ten prvok do toho, že dajte im peniaze a už sa rozhádajú načisto, a už budete mať v jednej dedine zbory dva. Nakoniec zistíte, že ani jeden nie je akcieschopný. Nezdieľam to nadšenie a nezdieľam tú výzvu, že pomaly všetci máme zahlasovať za to, aby aby tento zákon prešiel.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Blanár, Petro a Panáček. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vaše vystúpenie bolo nesúrodé a opäť rozporuplné a musím povedať a, bohužiaľ, ma to mrzí, že ste začali so znevažovaním. Pretože namiesto toho, aby ste naozaj poďakovali dobrovoľným hasičom, tak ste spomenuli film Hoří má panenko. Mimoriadne dobrá komédia Miloša Formana, ale nemyslím si, že je to reprezentujúce dobrovoľné hasičstvo. Tým ste začali. Potom ste pokračovali ďalej v nedôvere, čím ich vlastne poveríte? Pokračovali ste ďalej, hovoríte o nejakej tejto krajine. Viete, my žijeme v našej krajine na Slovensku, kde dobrovoľné hasičstvo za 150 rokov urobilo strašne veľa a oni sa vedia s mnohými vecami vysporiadať lepšie, ako si dokážete predstaviť.

    Ja som dobrovoľný hasič od malička až dodnes. Robil som aj profesionálneho hasiča ešte predtým ako som sa orientoval trošku iným smerom a viem, aká je to naozaj dôležitá práca a možno povedať aj nezaplatená práca. A vôbec sa nebojte, že či bude vedieť ten, kto môže ich poveriť niečím, že či bude vedieť im dať tú správnu prácu. Oni vedia, čo majú robiť a dokonca sa vedia aj o seba postarať, čo sa týka poistenia, všetko, čo k tomu patrí.

    Ale nepovedali ste ten hlavný benefit, že Slovenská republika vďaka zapojeniu toho obrovského potenciálu dobrovoľného hasičstva získa za menej peňazí väčšiu bezpečnosť pre ľudí na dedinách, v mestách. Lebo opačne, keby sme to urobili a prišiel by minister s navyšovaním rozpočtu pre profesionálnych hasičov, tak by ste vyskakovali, že prečo im dávame toľko peňazí a tuto je podľa môjho názoru...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ja nechcem hodnotiť vystúpenie pána poslanec Hlinu, ale skúsim povedať svoj postoj, v čom ja vidím pozitíva. Hlavné pozitívum vidím v tom, že samotné predloženie tohto zákona je systémové, pretože myslím si, že ešte v roku 2007 vláda schválila na svojom zasadnutí plošné rozmiestnenie síl a prostriedkov hasičského zboru, ktoré umožnilo jednotlivým obciam a mestám v rámci jednotlivých dojazdov profesionálnych hasičov uchádzať sa o čerpanie fondov z Európskej únie na rekonštrukciu hasičských staníc. To bol ten prvý predpoklad, aby dovtedajšie hasičské zbrojnice, ktoré boli v rôznych kôlňach, v rôznych schátraných budovách, sa mohli zrekonštruovať.

    Následne na to pod gesciou ministra Kaliňáka bola jednotlivým obciam a mestám poskytovaná prebytočná hasičská technika. To znamená, autá, ktoré mohli slúžiť ešte dobrovoľným hasičom pri jednotlivých dojazdoch na miesta požiarov, kde fakticky ušetrili tých profesionálnych hasičov, ktorých dneska možno len 40 % práce je v tom hasení požiaru a zbytok sú rôzne ekologické havárie a záchrany životov pri autonehodách a podobné veci.

    Sám predkladateľ zákona minister Kaliňák hovoril o tom, že osemkrát, alebo jedná sa o úsporu značnú, ktorá týmto menším zásahom finančným napomôže nie sprofesionalizovať, ale vytvoriť lepší priestor pre dobrovoľných hasičov, ktorí môžu lokálne tieto požiare urobiť. V našej obci, v obci Poľské v roku 2010 boli povodne jednak prívalovými dažďami a jednak záplavou Torysou, kde aj celé okolie si nevie predstaviť ináč, ale len zásahom, týždňovým zásahom profesionálnych hasičov sa podarilo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pán spravodajca, pán poslanec Panáček.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len by som možno na upresnenie. Pán poslanec Hlina tu spomínal nejakú pôžičku, alebo niečo, čo by mali teda tieto dobrovoľné hasičské zbory dostávať. Je to úplne inak, je to tam aj jasne napísané. Majú možnosť získavať oficiálne zdroje, či už z obce alebo teda prostredníctvom ministerstva a vlastne sa to nejakým spôsobom inštitucionalizuje, to, čo teraz nejakým spôsobom si zháňajú ako tade, či ich podporí obec, nepodporí. V dosť veľkej miere záleží od poslancov, starostu atď. A týmto spôsobom budú mať garantované určité minimum, ak to tak môžem nazvať, na svoju činnosť a teda hlavne aj na zásahy.

    Tie úlohy, tam je široké spektrum úloh, ktoré môžu tieto dobrovoľné hasičské zbory plniť. Či už sú to pri povodniach, lesných požiaroch alebo teda haváriách väčšieho rozsahu. Ja takisto nesúhlasím s tým názorom, že vyznelo to tu, ako by dobrovoľní hasiči iba varili guláš a poriadali hasičské plesy. To vôbec nie je pravda. Takisto mám v obci u mňa tri dobrovoľné hasičské zbory a viem, čomu sa venujú, aj čo robia, takže vôbec to nie je takto. A celé sa mi zdalo to vystúpenie nejaké také otočenie na, proste úplne iným smerom, také politikárčenie, že proste SMER to prijal a teraz ako dobrovoľní hasiči sú nejak všetci teraz smeráci zaradení, alebo sa budú nejak ideologicky správať alebo, nerozumel som tomu celkom.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Hlina. Pán poslanec Hlina nechce reagovať. Takže dávam vám slovo, pán poslanec Kuffa, ktorý je posledným rečníkom prihláseným do rozpravy ústne.

  • Ďakujem. Ďakujem za slovo. Písal som si ešte poznámku.

    Vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. No, ja sa tak pozerám na život zase cez takú prizmu optimizmu a vždycky na ten budúci deň, ale aj budúcu hodinu optimisticky sa pozerám. Ja keby som tak pesimisticky žil, tak ja by som asi umrel na druhý deň alebo do druhého dňa. Aj keď musím sa priznať, že nie vždy v živote sa mi darí a všetko to, čo chcem dosiahnuť, tak tip-top dopadne. Veľakrát sa potknem a mám aj nedostatky a tu ma aj vidíte koľkokrát, aj v pléne Národnej rady koľkokrát som kostrbatý a nedopoviem vety a možno aj myšlienky nedotiahnem a niekedy proste skomolím vec, ktorú chcem podať tak jasnejšie.

    Ale, aby sme nehľadali na, myslím si, že dobrom úmysle to zlé a možno takú tú prognózu videli v takej tej čiernej farbe. Ja sa budem pozerať na to pozitívne a tá tradícia, ktorá je tuná na Slovensku a ten potenciál v slovenskom ľude, ktorý stále tuná je, tak treba na ňom budovať. Tie peniaze na jednej strane to je pravda, že môžu nás rozhádať a keď chceš stratiť priateľa, požičaj mu peniaze. Ten Dodo mal v tomto zase smere pravdu, ale tých 5 miliónov eur, ja si nemyslím, že to je, tie peniaze, ktoré sa dajú konkrétnym ľuďom, ale konkrétnym dobrovoľníckym hasičským zborom a to podstatný rozdiel. A tie peniaze, moja predstava je tá, že to bude na vylepšenie tej techniky, možno tých budov, tak jak to bolo spomínané, aby to neboli tie kôlne. Spomínali ste pôvodne, aj pán minister to spomínal, aj tuná kolegovia z roku 2010. Pán minister spomínal rieku Nitru. Ja som z oblasti Levočského pohoria, okres Kežmarok a my v tomto roku sme zažili tiež obrovskú prívalovú vlnu, kedy sme si mysleli, že sa pretrhla priehrada a zaplavila hneď prvú obec Ľubica. Ja, dá sa povedať, som bol tam aj s mojimi troma synmi, takmer po pás sme boli vo vode a pomáhali sme tým ľuďom pri evakuácii a pobehovali okolo nás hasiči, o ktorých som si ja celý čas myslel, až na druhý deň som sa dozvedel, že to boli dobrovoľníci. Oni boli naozaj aj oblečení v mundúroch, mali aj hasičské auto Renault to bol nejaký dvanásťmiestny alebo šestnásťmiestny, ktorým sa podarilo ten Renault nakoniec tam aj utopiť. Na ulici vleteli do rigolu a proste sa nepohli. Hej, veď samozrejme stávajú sa aj také veci, ale ľudia boli vďační za tú pomoc pri tej evakuácii, ktorá tam bola a ľudia dokážu sa naozaj tak prirodzene zorganizovať a pomáhať si.

    Pán Blanár, keď to tak spomínal Bohu nám sláva a blížnemu na pomoc, to nie je taká prázdna fráza. Patrónom hasičov je svätý Florián, hej a to v podstate poveriť ich inými úlohami, tak ja by som Dodovi skúsil takto povedať, že čo ja si predstavujem práve tie iné úlohy, tak iné úlohy, to je napísané v tej druhej časti toho hesla - byť blížnym na pomoc - a to nemusí byť práve požiar, ale to môže byť naozaj snehová kalamita, kedy treba vyslobodiť možno uväznených ľudí na samote a sú bez prístupu potravín a to veľakrát môže byť aj pri iných živelných pohromách, to nemusí byť len požiar, ale to môže byť naozaj aj tá voda, ale môžu to byť veľakrát a to už chodí väčšinou profesionálny hasičský zbor a to sú dopravné nehody, ale viem si predstaviť, že pri takej dopravnej nehode dobrí kvalifikovaní dobrovoľníci - hasiči, aby dokázali pomôcť pri vyprosťovaní. Ja si to viem predstaviť. Ale na to, aby to mohli robiť títo hasiči, tak potrebujú mať aj to náradie, potrebujú mať tú základnú techniku vybavenú.

    Pred dvoma rokmi som bol v Poľsku, okrem iného zastavili sme sa aj v Osvienčime v koncentračnom tábore. Nechcem o tom hovoriť, ale to bola taká tá cesta aj v Krakove a dostali sme sa do Nepokalenova. Toto mestečko poľské je príznačné dvomi významnými vecami a súvisí to práve s touto témou. Jedna téma je tá, že preto som spomenul aj ten Osvienčim a chcem spomenúť tuná svätého Maximiliána Kolbeho, ktorý zahynul v bunkri hladu, hej v podstate od hladu. Dva týždne bol zatvorený tam a zomrel. Bol františkánom.

    Chcem to spomenúť v tej súvislosti, že práve v Nepokalenove františkáni, kde som sa bol pozrieť, aj kde žil tento svätec, bol som aj v tej cele, v bunkri hladu, ale boli sme aj u tých františkánoch. Tak oni nám ukázali ten kláštor a okrem iného tam mali proste jednu budovu, v ktorej mali perfektné hasičské auto vyblýskané prilby, proste náradie, zariadenie a techniku a oni ako františkáni, už teraz si to nepamätám, možno to bola nejaká tradícii 120 rokov, kde oni prevádzkovali vlastne ako dobrovoľníci tie hasičské služby. No aká delikatesná vec, úplne super, ale, aby si ty mohol pomáhať ľuďom, no tak dneska už nebudeme hasiť ten oheň s vedrami a budeme si podávať vedrá a budeme takto hasiť, že ale však dneska už máme, nemusia byť zrovna tie ručné pumpy, ale niekedy aj tie sú dobré, keď nie je elektrika a diesel nie je poruke, tak hasí sa aj rukami, aj čo má ruky a nohy.

    Takže myslím si, že tie peniaze a tie finančné prostriedky, no dneska bez peňazí sa naozaj ťažko hýbe aj tým dobrovoľníkom, aj všetkým. Ale čo je potrebné ešte viac, aby tí dobrovoľníci mali, ako 5 miliónov eur, pán minister, tak to je nadšenie. A to je nadšenie, to je práve ten prvý predpoklad a na tom treba stavať. A tie peniaze, tie sú v podstate tým takým podporným prvkom. Možno ja si to viem tak aj predstaviť a myslím si, že to aj budete aj realizovať, aj to budete robiť. Dodo tak trošku tak zapichol ako do toho, tak to je aj to zadosťučinenie. A to sú slová vďaky a možno udelenie nejakých vyznamenaní za nejaké výnimočné skutky, ktoré naozaj títo dobrovoľníci veľakrát riskujú svoje vlastné životy, ako ste tu spomínali, sú nonstop v obci k dispozícii, či je noc, či je deň, či s rodinou je zadobre alebo zazle, vždy je k dispozícii pomáhať tým druhým.

    Myslím si, že to nadšenie, to je oveľa viac ešte, ako sú nejaké peniaze. Ja spomeniem obec Ľubicu, aj keď nie som rodákom ako odtiaľ, ale je mi blízka táto obec, tak chcem spomenúť, že tam veľmi zaujímavo funguje dobrovoľnícky hasičský zbor a príznačný je aj týmto, ja neviem, možnože nemám také skúsenosti, pán minister by to vedel povedať, ale tam napríklad veľmi aktívne sú dievčatá zapájané do toho, hej, baby a to je úplne super, lebo v podstate je to čosi delikatesné, ak tieto dievčatá trávia voľný čas tým, že sa cvičia pri tých zásahoch. Je to vždycky lepšie, ako dnes, keď ja vidím mladých ľudí a dievčatá a musím to povedať, že aj, žiaľ, tuná aj v Bratislave nie raz, nie dva razy som ich videl, ako pri pive a pri poháriku sedia a vlastne takto zabíjajú nečinne čas.

    Tak myslím si, že keď podporíme aj finančne tieto dobrovoľnícke zbory,, nebude to na škodu. Ja chcem veriť, že to naozaj bude dobré. Don Bosco, ktorý bol takým vychovávateľom mládeže 19. storočia, dovolím si ho takto spomenúť, aby som potvrdil v podstate ešte to nadšenie, tak on mal teóriu takú, že vytvoriť podmienky, nechajte ľudí, aby mohli robiť dobre. Vytvoriť im ten priestor. No a myslím si, že pán minister prichádza tuná s týmto návrhom zákona, aby vytvoril tento priestor na to, aby tí ľudia, ktorí sú nadšení a chcú dobrovoľne pomáhať ľuďom, ako ktorí sa nachádzajú v núdzi, veľakrát v ohrození života, tak chcú im pomáhať. Myslím si, že je to dobrá vec a ja tento návrh zákona, určite ho podporím. Ja som ho podporil aj v prvom čítaní, podporím ho aj v druhom čítaní.

    Tuná ešte ku kolegovi sa vrátim, tak ja som to už tuná hovoril, ale zopakujem to, len aby sme to tak nezabudli na to, ja to tak aj veľmi často hovorím aj vo svojom živote, nič neni zadarmo, pán minister, naozaj nie je nič zadarmo a všetko čosi stojí. Ani láska neni zadarmo. Neni zadarmo. A láska, tá má vysokú cenu, pán minister, to je obeta, to je oveľa viac ako by sme si čokoľvek povedali. Keď si spomínam na jeden taký príbeh, ktorý sa naozaj ako stal, do kancelárie za mnou prišla žena, mladí manželia a ma oslovili, ja som riaditeľom hospicu a hovoria: "Pán riaditeľ, chceli sme vás poprosiť o jednu láskavosť". Ja si myslím, páni moji, tak že čo je, nech sa páči. Mali sme dievčatko, ktoré bolo telesne aj psychicky poškodené na hospici a oni ma prišli o toto dieťa požiadať a ja som sa tak usmial a hovorím, že Mária, myslíte si, že ja mám takú moc a ona mi to potvrdila, že áno. Tak som tak narástol, si myslím, teda fíha, tak ja môžem rozhodnúť o cudzom dieťati, tak to bolo, hej, tak som si to len tak ako pomyslel a ja tak humorne som povedal a položil som jej otázku: "Dobre, koľko zaňho dáte?" A teraz toto dievča sa zamyslelo a to bola úplne vážna otázka: "Koľko zaňho dáte?" Ja som to povedal tak cez zuby a úsmevne a ona nádherne odpovedala, povedala cenu toho dieťaťa. Keby som sa Helenky pýtal, koľko by si za to dala dieťa? Alebo pán minister, vy by ste koľko dali? A to bolo ešte dieťa, ktoré bolo ťažko choré. Pán spravodajca Milan, ty by si koľko za to dieťa dal? Hovorili peniaze aj všeličo, aj hovorili aj o tej láske, ale toto dievča z fleku povedalo: "Ja dám zaňho život." A si myslím, fíha, tak ty by si bola naozaj veľmi vhodná adoptívna matka.

    Takže vidíme, že stále to nie sú len peniaze, čo všetko ako vyvažujú, hej, ale je tu naozaj, to je to nadšenie a to je tá obeta a to je, aj dávam k dispozícii, aj riskujem svoj vlastný život.

    My keď sme v Ľubici, si to tak spomíname, je to štyri roky dozadu, keď mi zavolali, že potrebujú dievčatá pomoc a keď v podstate najprv ako s technikou potrebovali pomôcť, aby sme ju evakuovali, ale keď som videl, aká voda sa valí a to bolo v podstate v uliciach obce, celá Kruhová ulica a Vrbovská ulica zaliate a to dole, však niekde miestami bola voda vyše a dva a pol metra a v tých miestach, jak sme my boli, tak bola vyše kolien až po pás a to bola na ulici. No a keď sme prišli, nedalo sa prejsť. Ja som zobral, chlapci naši boli akurát doma, tak som ich naložil do auta a šli sme do tej obce. Ale dostali sme sa len k mostu a teraz sme sa postavili pred ten most a cez most, cez to zábradlie, u nás je terminus technicus, že cez gelender, to je to zábradlie, to je výraz spišský, gelender, tak cez ten gelender, tak sa valila tá voda. A teraz naši chlapci, Miško hovorí, že tatko, čo, ideme na druhú stranu? A trebalo nám prejsť na tú druhú stranu. Vtedy som si tak uvedomil, že je to obrovské riziko. Je to obrovské riziko, lebo tá voda, ja som nevedel, aký je ten most a akú má statiku, starý most to je hej. Starosta nakoniec, my sme zachránili aj ten most a starosta hovorí: " Mali ste ho nechať, nech ho voda zoberie." Pán minister by dal teraz peniaze na nový, no ale zachránili sme ten most, však sme mali dobrý úmysel. Ale to samozrejme až v tej záverečnej fáze, lebo sme najprv zachraňovali ľudí.

    Ale to chcem povedať, že to nadšenie a tá ochota pomáhať ako tým druhým a zachrániť tých druhých, tak ja som našim chlapcom, boli traja synovia, hovorím, držme sa tak pokope, a v mene božom ideme na druhú stranu a sme prechádzali cez ten most a búriacu sa vodu, cez túto vec. Takže, vlastne tá druhá časť toho výroku, ktorú mnohí dobrovoľníci - Bohu na slávu a blížnym na pomoc. Ak by sme sa utopili, tak bolo by to Bohu na slávu. Obetovali sme život za niekoho druhého. Niet väčšej lásky, ako položiť život za toho druhého, niet väčšej lásky. A to je rovnako aj v dobrovoľníckom hasičskom zbore. Koľkokrát sú situácie také, a to sú nielen dobrovoľníci, ale to sú aj hasiči, kedy oni riskujú svoje životy a naozaj aj položia život za to, aby zachránili toho druhého. Pán minister, ja tento zákon podporím a nebudem viac rozprávať, aby som tak nezdržiaval všetkých. Sľúbil som, že do 15 minút to zvládnem, tak všetkým vám želám všetko dobré.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. To bol posledný vystupujúci v rozprave. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ? Pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, budem veľmi stručný. Je to naozaj zákon, ktorý generálne sa venuje pomoci dobrovoľným hasičom, ktorí odovzdávajú pomoc svojim spoluobčanom. Kedykoľvek a vždy ochotní nastúpiť na pomoc práve tomu blížnemu svojmu podľa toho, podľa svojich hesiel.

    To, čo spomínal pán poslanec Hlina, vychádza z jeho už štandardne hlbokej neznalosti samotného problému, lebo jeho stretnutia s dobrovoľnými hasičmi asi nie sú pravidelné a časté. Častokrát o sebe hovorí, že je z Oravy. Na Orave sa pred približne štyrmi rokmi, a opäť bez ohľadu na to, ktorí politici boli alebo neboli pri vláde, zrodil tzv. dobrovoľný záchranársky zbor, ktorý sa volá Orava Rescue System, ktorý je, do ktorého ľudia svoje peniaze investovali, do ktorého ľudia investovali svoj čas a častokrát nielen, keďže sú viacej orientovaní na hľadanie nezvestných ľudí. Mnoho akcií skončilo nešťastne, lebo našli človeka, ktorý už nemal v sebe život, ale aspoň pre rodinu to bolo dôležité, aby mali kde svojho človeka pochovať.

    Ale mali aj akcie úspešné. Mali akcie úspešné, kedy 40 - 50 členov tohto záchranárskeho združenia hľadalo tri dni a tri noci bez toho, aby dostali akýkoľvek, nejakú akúkoľvek odmenu a podporu. Ale to nadšenie v úvode je nevyhnutné, aby štát dokázal prispieť nie na ich odmenu, to nie je na plat, hovoríme o peniazoch, ktoré riešia ich ochranné pomôcky, ktoré pomáhajú udržovať techniku, ktorú kúpili za vlastné peniaze a podobne, v nejakom chode. V priemere je to 1 300 eur na dobrovoľný hasičský zbor. Ak to sú peniaze, ktoré ich majú rozhádať pritom, či si kúpia modré alebo zelené montérky, alebo či si kúpia k tomu nejaké rukavice, alebo budú mať nejaké, si našetria na nejaké čerpadlo, ktoré im pomôže v dedine čerpať vodu, tak to je o tom. Ale vychádza to z toho, že to nie je o politike. Tá podpora dobrovoľných hasičov je tu desaťročia.

    My hovoríme o tom, že systém, ktorý funguje, je skvelý práve v krajinách, ktoré dlhodobo mali šancu rozvíjať dobrovoľných hasičov, či je to Nemecko, Rakúsko alebo Holandsko, je vidieť, v akej mase dokážu nastúpiť vtedy, keď je naozaj ohrozený región, ktorý je práve pri veľkých nepríjemnostiach, ako sú práve povodne. A hasiči samotní plnia vo svojich dedinách nielen boj proti požiarom a boj proti povodniam, ale cez sobotu prídu a starej mame odpracú sneh zo strechy práve preto, že sú hasiči a že ich o to starosta požiada. Toto je ich úloha. A našou povinnosťou štátu je im poskytnúť aspoň základné veci. Preto som porovnal, že ak by som mal mať takto zamestnaných ľudí, tak to proste stojí minimálne 40 miliónov. A tu hovorím o tom, že príspevok ku nim je iba polovička z tej sumy, ktorú odhadujeme, pretože zvyšok môže byť na pohonné hmoty napríklad počas, počas veľkých povodní, lebo to čerpadlo tiež si niečo pýta, nežije zo vzduchu. Ale oni to robia zadarmo, oni, hasiči, to robia zadarmo, ale nielen s holými rukami a práve k tomu, aby boli efektívni, tak musíme im samozrejme pomôcť a vytvoriť im nejaké základné materiálne podmienky, keďže už oni svoj čas a svoju energiu sú ochotní ponúkať tomuto štátu a všetkým občanom zadarmo.

    Preto sa čudujem, že vôbec takýto názor akože môže vzniknúť voči veľmi silnej aktivite, ktorá je hodná iba podpory. Ale ďakujem pekne všetkým ostatným, aj pánovi poslancovi Kuffovi. Tu je vidieť, že sa stretáva s dobrovoľnými hasičmi denne a vidí, že to je, to sú ľudia, ktorí nie sú orientovaní ani doprava ani doľava, oni sú orientovaní len na to, aby pomáhali ľuďom. A to je podstatné.

    Ďakujem.

  • Žiada si záverečné slovo spravodajca, spoločný? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním

    o vládnom návrhu zákona o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona jen uvedený ako tlač 819 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 811. Teraz prosím ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti, ktorý predkladám, vypracovalo ministerstvo kultúry na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013. Divadelná činnosť je v súčasnosti upravená zákonom o divadelnej činnosti. V právnom poriadku Slovenskej republiky absentuje právna úprava hudobnej činnosti, postavenie profesionálnej hudobnej inštitúcie, ako aj vymedzenie pojmu "hudobný umelec" a ako ukazuje prax s odstupom rokov, je potrebné nanovo upraviť, respektíve doplniť aj niektoré ustanovenie týkajúce sa divadelnej činnosti.

    Predložený návrh zákona upravuje komplexne divadelnú činnosť, aj hudobnú činnosť, pričom rešpektuje osobitosti ich tvorivého procesu. Vytvára podmienky na rozvoj profesionálnej divadelnej činnosti a profesionálnej hudobnej činnosti a dostupnosť umeleckej tvorivosti občanov v rôznych regiónoch Slovenska.

    V prípravnej fáze tvorby zákona ministerstvo kultúry prizvalo k spolupráci aj zástupcov profesionálnych divadelných a hudobných inštitúcií, profesijných a odborových združení s cieľom čo najlepšie zohľadniť poznatky z praxe. Ustanovenie týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov konzultovalo v procese prípravy ministerstvo kultúry s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Návrh zákona reflektuje aktuálny vývoj v daných oblastiach umenia, vytvára podmienky na divadelnú tvorbu a hudobnú tvorbu ako výsledky osobitného procesu vzájomne súvisiacich umeleckých, umelecko-technických a organizačných aktivít. V nadväznosti na tieto špecifiká sa navrhovanou právnou úpravou dopĺňanú, aj modifikujú ustanovenia doteraz platného zákona, ktorý upravuje zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie, zrušovanie postavení a činnosť divadiel a pracovnoprávne vzťahy divadelných umelcov.

    Okrem týchto úprav precizujeme podmienky vzniku nároku na osobitý príspevok pre určené kategórie divadelných a hudobných umelcov, ktorí z objektívnych príčin nemôžu naďalej vykonávať umeleckú činnosť na úrovni požadovaných umeleckých kritérií a zároveň upresňujeme aj okruh poberateľov osobitného príspevku o skupinu umelcov, ktorí boli zamestnancami štátnych divadiel a v súčasnosti sú zamestnancami divadiel v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, ako aj umelcov, ktorí boli zamestnancami Vojenského umeleckého súboru alebo Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu.

    Navrhovaná právna, navrhovaná úprava zákona sa vzťahuje na všetky profesionálne divadlá a profesionálne hudobné inštitúcie vrátane divadiel a profesionálnych súborov národnostných menšín, bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom alebo zakladateľom, ako ja na divadlá a hudobné inštitúcie, ktorých postavenie upravuje osobitný predpis, teda na Slovenské národné divadlo a Slovenskú filharmóniu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre kultúru a médiá a to pánu poslancovi Petrovi Fitzovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konštatujem, že uvedený návrh zákona po formálno-právnej stránke všetky náležitosti spĺňa uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a v súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých uznesení, ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov, vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovaní návrhu, ako aj doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 8. januára 2014 č. 811 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Vážený pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal písomne dve mená a to pani Magdu Vášáryovú a pána Jozefa Viskupiča. Nech sa páči, nech sa páči, Magda Vášáryová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Kým začnem k tomu, aby som vás rozptýlila, pán minister, kým budem hovoriť tu, v predsieni, pred našim plénom sedí pán Stulák z Chebu, ktorý poriada každoročne obrovskú súťaž znalostí v histórii našich študentov. Aj mojím úsilím sa prihlásilo už 50 gymnázií, snáď zajtra prehovorím Sučany, aby sa toho zúčastnili. To len keby ste si to pozreli, čo všetko robí jeden učiteľ a čo všetko spôsobil jeden učiteľ, senzačný. Nie je to len otázka ministerstva školstva, ale aj otázka kultúry a len, aby ste vedeli, aký dar som dostala. Toto je to, čo teraz vydávajú proste aj s pomocou ministerstva kultúry v Čechách. Prosím?

  • Reakcia ministra.

  • Nie, nie to len, aby ste si pozreli, kým budem hovoriť, aby som vás rozptýlila.

  • Povedané so smiechom.

  • Novelu, ktorú teraz prerokovávame, už sme zvyknutí, pán minister, že dostávame takéto krátke novely od vás, hoci všetci čakáme na také komplexnejšie zákony a mám vždy pocit, keď vidím váš legislatívny zámer, že vaše ambície sú, teda že chcete byť ambicióznejší, ale samozrejme som rada, že keď netečie, aspoň kvapká.

    Fakt, ja za pozitívny fakt, ktorý ste nespomenuli, pán minister, vo svojej úvodnej reči, považujem to, že chcete mať aj na internete, teda na svojej webovej stránke, zoznam všetkých kultúrnych inštitúcií, teda hudobných a divadelných telies. Mám ale jeden problém s § 4. Naozaj nie som proti tomu, aby ministerstvo štátnej správy, teda orgán štátnej správy určil zásadný rámec pravidiel, v ktorom majú fungovať profesionálne inštitúcie bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom a kto ich financuje, lebo veď už dlhodobo žiadame od ministerstva kultúry, aby prišlo do parlamentu s návrhom pokynov na obsadzovanie riaditeľov špičkových kultúrnych inštitúcií financovaných a v pôsobnosti samosprávnych krajov alebo miest. Zatiaľ sme sa toho nedočkali, takže jedna regionálna galéria za druhou stráca svoj špičkový význam a to len preto, lebo páni župani potrebujú vyhrať voľby a potrebujú, aby ich volili aj tí miestni maliari, ktorí si myslia, že keď budú oni potom vystavovať v tej galérii, že tá galéria tiež bude mať ten ohlas, aký mala vtedy, keď tam nemohli vystavovať.

    Mám problém s tým, že hoci samosprávny kraj a obce ako zriaďovatelia divadiel a hudobných inštitúcií si nielen musia vyžiadať stanovisko ministerstva, ktoré ide, pokiaľ ide o teleso, ktoré bolo predtým, pred decentralizáciou v správe a v kompetencii ministerstva kultúry. To by som ešte pochopila, ale že si zriaďovatelia musia vyžiadať záväzné stanovisko ministerstva kultúry, ak chcú urobiť nejakú zásadnejšiu zmenu s telesom, ktoré založili a financujú. Chápala by som tento krok, ak by sme vždy mohli dôverovať úradníkom v ministerstve kultúry, že sú v krátkom čase naozaj kompetentní posúdiť situáciu jednotlivého telesa, alebo na druhej strane, že tieto rozhodnutia nebudú motivované prízemnými politickými kalkuláciami. A že sme takýchto prízemných politických kalkuláciách aj v rokoch vašej pôsobnosti ako ministra v ministerstve kultúry boli svedkami, to už čvirikajú aj vrabce na strechách. Zoznam ľudí, ktorí sa znepáčili buď riaditeľom, alebo aj vám osobne, je dosť dlhý a ich výmeny napospol podľa mojich názorov viedli v absolútny neprospech voči fungovaniu a kvalite týchto inštitúcií.

    Takže navrhujem pán minister, aby v tomto paragrafovom znení v druhom čítaní, ja to predložím, ak to teda nepredložia vaši ľudia, bolo dodané pár len termínov. To znamená, v druhom čítaní, hej, nebudú jasné, kedy to musia, kedy to musia oznámiť tie samosprávne inštitúcie ministerstvu kultúry a dokedy musí ministerstvo kultúry poslať svoje stanovisko. Pretože už vidím tie procesie prosebníkov húfujúcich sa pred vašim úradom. Naozaj ma vedie len snaha dať do tohto zákona, okrem tých pomerne nič nehovoriacich záväzkov, nejaký termín, aby ten zákon mal aj nejaký zmysel. Teda pokúsim sa to pripraviť, pán minister, aby sme to urobili s vašimi legislatívcami spoločne, bolo by to možno lepšie, ale ide len o pár viet.

    Čo sa týka § 5, pristavme sa pri bode 3, to je náš veľký problém už dávnejšie. Nájsť človeka dostatočne kompetentného, ambiciózneho a súčasne aj dostatočne konsenzuálneho voči prostrediu, ktoré ho čaká ako generálneho riaditeľa napríklad v tej kultúrnej inštitúcii, je naozaj hľadanie ihly v kope sena na Slovensku a zatiaľ sme sa nezmohli na praktiku, že hľadáme aj v zahraničí, okrem teda, keď hovoríme o dirigentovi Slovenskej filharmónie, nehľadáme tak ako v susedných štátoch nejakého človeka, ktorý by viedol takúto kultúrnu inštitúciu zo zahraničia.

    Možno považovať za pozitívne, že v tomto vašom návrhu, ten, to čo sa tam nazýva štatutárny orgán, dostane zmluvu na päť rokov s možnosťou predĺženia. Proti tomu naozaj nič nenamietam, ale pokiaľ vy ako minister, budete môcť kedykoľvek z dôvodu, či u osobných animozít, alebo odborárskych hnutí, ktoré majú založené priemerní umelci v niektorých inštitúciách, odvolať tento tzv. štatutárny orgán, čoho sme boli veľakrát svedkom, nenájdeme, podpis zmluvy na päť rokov bude len zdrapom papiera. Neistota, ktorú nerieši ani táto novela, znamená totiž jedno, že ambiciózne, minimálne na kultúrny európsky svet napojené osobnosti, sa vyhnú Slovenskej republike oblúkom. Príklady môžeme uviesť, veď je ich dosť a pritom je nám všetkým jasné, že pokiaľ vy ako minister, alebo ktokoľvek, kto bude sedieť na vašej stoličke, osobne nebude ručiť za kvalitu štátnych kultúrnych inštitúcií, tak ako je to v iných kultúrne vyspelých krajinách a za ich neúspech sa nebudete aj ako minister alebo každý iný minister zodpovedať, tak ako sa napríklad zodpovedá španielsky minister kultúry za celé Prado, máme dočinenia zase len s nepotvrdeným kusom papiera. Existuje len už iné riešenie, a to aby sa riaditelia vybraných kultúrnych inštitúcií zodpovedali počas päť rokov funkcie len správnej rade počas jasne stanovených podmienok. Je to jedno z riešení, ale táto novela to samozrejme neobsahuje.

    V bode 5 sú aj inštitúcie povinné poskytovať vybraté informácie o svojej činnosti, ale nevieme, aké informácie to majú byť. Aby si nemuseli zamestnať ďalšieho človeka, ktorý bude s nejakým úradníkom ministerstva komunikovať, namiesto toho, aby na stránke ministerstva kultúry bola ikonka inštitúcie, tak ako sa to moderne robí a každý kto má záujem o tú inštitúciu a základné informácie, tak si klikne na tú ikonku a dostane ich a nemusia žiadne inštitúcie posielať nejakému úradníkovi v ministerstve, ktorý do troch - štyroch mesiacoch to nakoniec dá na stránku, takže to je len môj taký ako, pretože som správkyňou mnohých, mnohých, dá sa povedať webových stránok, takto to robíme a funguje to. Takže pokiaľ to nie je samozrejme vedené snahou o cenzúru týchto informácií. Tu by som si dovolila trošku satiricky pripomenúť, že to bolo takto za čias, keď bol pán Sečík ešte v ministerstve kultúry za komunizmu, ale dúfam, že tieto časy minuli, aj keď je tam ten pán Sečík a že sa nikdy nevrátia.

    A posledné, pri čítaní § 9, §10, §11, samozrejme je to také pomerne pre mňa smiešne vymenovanie, že kto všetko tam pracuje, možno je to nutné, ale prichádzam k dôležitým § 12, § 13, § 14, pre ktoré pravdepodobne najviac vznikla táto novela a o ktorých ste vy hovorili vo svojej úvodnej reči. Samozrejme prečítala som si smernicu Rady Európskej únie a parlamentu, na ktorú sa vlastne tieto paragrafy odvolávajú, na tie osobitné príspevky, ale bola by som veľmi rada, keby ste, ak budete mať záverečnú reč, pán minister, keby ste nám povedali, čo si presnejšie od tohto sľubujete, pretože teraz máme 21 ľudí, ktorí poberajú príspevok. Či na jednej strane počítate, do akého počtu by to mohlo narásť, ako exponenciálne, alebo či proste si myslíte, že to bude 40 ľudí, lebo tam hrozí samozrejme, a vy sami v dôvodovej správe, ministerstvo, upozorňujete, že to môže mať veľký, veľký nárast.

    Chápem, že získanie tohto osobitného príspevku bolo obtiažne a bolo mi to ľúto, my sme nakoniec prijali aj za vášho pôsobenia za prvej Ficovej vlády kvôli baletu, pokiaľ sa pamätám, jednu malú novelu podobného typu. My sme za ňu hlasovali. Myslím si, že bolo by dobré, keby ste aspoň pár slovami, dvoma, troma vetami spomenuli, aké máte proste skúsenosti s touto novelou z vášho prvého pôsobenia, aby sme vedeli si predstaviť asi, čo si myslíte, akú účinnosť budú mať tieto body 12, 13, 14.

    Ja by som možno bola radšej, keby takéto body boli súčasťou zákonov o sociálnom a zdravotnom zabezpečení. Možnože by to bolo pre tých umelcov bezpečnejšie, ale to je len také moje, do budúcej debaty taká myšlienka. Ďakujem veľmi pekne, pán minister a zoberiem si knihu, aj toto. Nádherné veci však? Ďakujem. Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme pekne. Ďalším vystupujúcim v rozprave je Jozef Viskupič. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov k predkladanému zámeru vlády, ktorá sa rozhodla upraviť divadelnú činnosť a zaviesť do nášho právneho režimu a do praxe aj umelcov, ktorí pôsobia v hudobnej činnosti.

    Úvodom sa mi možno žiada opýtať pána ministra, keďže na grémiu sme mali ohlásených 18 vládnych návrhov zákona, čo z hľadiska dlhodobej legislatívnej činnosti vlády je výrazný pokles, tak by som sa chcel spýtať možno pána ministra, ako sa darí v kampani, či to ide. Na jednej strane by som chcel oceniť, že ministerstvo kultúry z 18, predkladá 3 návrhy a môže sa to javiť aj ako legislatívna smršť z tejto oblasti a túto snahu treba oceniť, že ad jedna tak ako je úvodom tento zákon uvádzaný, plní legislatívne zámery. Možnože v tomto duchu je načim sa spýtať tým, že tieto tri, podľa mňa veľmi potrebné zákony prichádzajú, i keď si myslím, že by mohli ísť do väčšej hĺbky, je zaujímavé teda sledovať to, že vláda a niektorí jej členovia sa zúčastňujú volebnej kampane na prezidenta. V tomto duchu možno práve preto prišlo k poklesu, pretože tých 40-45 bodov vládnych niektorí poslanci na grémiu, myslím že to bol pán poslanec Číž, s týmto mali problém a skôr sa javí, že programové vyhlásenie vlády plní v niektorých bodoch viac opozícia, ako priamo SMER.

    K zákonu. Mám pocit, že tento zákon, alebo tento návrh sa týkal z môjho pohľadu troch rovín vylepšenia, kreácia, ako keby nových inštitúcií, to znamená v tomto prípade hudobných a ďalej kreácia alebo vytvorenie nejakého, nazvem to všeobecne sociálneho programu pre umelcov, ktorí budú v týchto inštitúciách združení a pre mňa dosť dôležitý bod, ktorý spomínala aj pani predrečníčka, nazvem ho všeobecne politické nominácie v kultúrnych inštitúciách.

    Z hľadiska zámeru vytvorenia a určenia pravidiel pri tom, ako bude štát nahliadať na hudobné alebo divadelné inštitúcie tým, že má ambíciu urobiť v tomto poriadok a zadefinovať parametre ako, či už v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, dokonca regiónov a samospráv, tento krok výrazne vítam a mám tam jedinú otázku. Vo viacerých bodoch sa odvoláva na nejaký možný vykonávací predpis. Možno všeobecne keby sa dalo povedať, aký bude duch toho vykonávacieho predpisu, ktorý upraví niektoré podrobnosti, myslím, že sa to týka § 5 a § 6 predkladaného návrhu, kde hovorí, že z hľadiska zberu informácií, ktoré majú prichádzať ministerstvu, bude ustanovený všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo, kde bude teda stanovovať rozsah informácií, ktoré bude žiadať od budúcich zriaďovateľov, ak sa to týka, či už orgánov v pôsobnosti územnej samosprávy, alebo orgánov takzvanej inej osoby, čiže aký plánuje ten rozsah informácií zbierať a aby možno bolo jasné, že čím presne ministerstvo chce vstupovať do týchto inštitúcií a z môjho pohľadu, či to bude dostatočné.

    Druhá, druhý okruh problémov, alebo okruh, ktorý som, ku ktorému si dovolím urobiť poznámku, bol podľa mňa veľmi dobrý zámer, keďže umelecká činnosť je veľmi špecifická, či už divadelná alebo hudobná, a možno prináša z hľadiska ľudí, ktorí v tomto, v tejto oblasti pracujú, aj problémy, ktoré vyplývajú z tej činnosti. Boli tu spomínané baletky, alebo teda sú presne definované, že sa tvorí nejaký sociálny program. Mňa len napadá otázka, prečo je to tam expressis verbis napísane v zákone, sa bude tento sociálny program riešiť z kapitoly ministerstva a prečo nie skôr z nejakého štandardizovanejšieho nástroja, zo Sociálnej poisťovne napríklad, alebo z nejakej, z nejakého iného balíka, či nevidí možno pán minister do budúcna i tak napätú kapitolu ministerstva kultúry v tomto ohrozenú, a či, alebo či má nejaké informácie z ministerstva financií, že kvôli budúcim plánovaným, plánovanému rozšíreniu skupiny ľudí, ktorí budú na základe svojej profesnej činnosti, ak teda splnia nejaké parametre, že sa dostávajú do, nazvime to umeleckého dôchodku, keďže z výkonu ich činností síce nenaplnili parameter odpracovaných rokov, ale ich činnosťou sa ďalej tomuto, tejto svojej umeleckej činnosti nemôžu venovať, pretože prišlo k nejakému opotrebovaniu, alebo k nejakej ujme. Či teda ministerstvo financií bude tento váš nový sociálny program zohľadňovať pri vyjednávaní pre kapitolu ministerstva kultúry a tento personálny moment a vznik tohoto sociálneho modelu a umeleckých dôchodkov o túto sumu navýši rozpočet kapitoly ministerstva kultúry, predpokladám, že nejaké výpočty k tomu sú.

    Posledný, ja som zachytil teda medzirezortné pripomienkové konanie, kde je treba veľmi objektívne zhodnotiť, že skutočne niektoré pripomienky boli aj z môjho pohľadu dobré pripomienky prijaté, ale kolega, ak sa nemýlim, keďže on tu je, v tom medzirezorte ako posledný uvedený, dával pripomienku a tá pripomienka sa týkala, všeobecne nazvané, politických nominácií, tá prijatá nebola.

    Spomínala tu predrečníčka, ja by som sa možno k tomuto bodu venoval hlbšie a to je, že ministerstvo uvádza vo svojom zámere, priamo v dôvodovej správe, dovolím si tie dve, tri vety odcitovať. Uvádza že: "Ak je zriaďovateľom štátneho profesionálneho divadla alebo štátnej profesionálnej hudobnej inštitúcie ministerstvo, zavádza sa možnosť, aby štatutárny orgán tejto inštitúcie mohol vymenovať minister nielen prostredníctvom výberového konania, ale aj výberom uskutočneným priamym oslovením na základe odporúčania poradného orgánu pre danú oblasť", predpokladám z ministerstva. "Táto potreba vyplýva z aplikačnej praxe, ktorá opakovane poukazuje na skutočnosť" a tak ďalej. "Obmedzenie výberu štatutárneho zástupcu iba prostredníctvom výberového konania vraj zužuje priestor na nájdenie optimálneho kandidáta."

    Dovoľte, pán minister, poznámku, čiže ak aplikačná prax priniesla problémy vo výberových konaniach, myslím si, že by sa, že by ministerstvo nemalo opúšťať princíp výberových konaní, ktoré, ktorý narúša politický vplyv nad niektorými inštitúciami a keďže si nemyslím, že divadelné a hudobné inštitúcie, že by im nejakým spôsobom pomohlo to, že politik a politická reprezentácia bude mať moc nad personálnou politikou týchto inštitúcií v tej miere, že bude zadávať priamym výberom možných kandidátov na tieto funkcie. Nemám za to, že by tieto inštitúcie, že by toto v nejakej oblasti verejnej správy, alebo štátnej správy ak chceme, pomáhalo a my sme striktným nechcem používať tvrdé slová, ale vydali sme sa na boj proti politickým nomináciám. Preto nás tento bod absolútne vyrušuje. Nemôžem tým pádom podporiť návrh, ktorý v mnohých bodoch zlepšuje či už postavenie hudobných umelcov, alebo umelcov, pretože nemáme dobré skúsenosti s tým, že politik, či už vo funkcií ministra, môže nominovať ľudí do inštitúcií.

    Mali sme tu teda ochranu a využíval sa princíp výberových konaní, ktorý sa týmto bodom ruší a zavádza sa teda princíp politických nominácií do divadelného, aj hudobného sveta. Ja si myslím že rušenie princípu výberového konania, lebo de facto bude iba na vašom alebo uvážení ľudí, ktorí sú vždy blízki vládnej moci, či sa rozhodnú ísť princípom výberového konania, alebo teda priamym oslovením a politické nominácie sú podľa nás rakovinou tejto spoločnosti a preto by nemali čo robiť ani v policajnom zbore a ani v ďalších organizáciach a už vôbec nie nič v divadelných a hudobných inštitúciach, ktoré týmto zákonom kreujete.

    Možno, že budete sa snažiť vysvetliť, že teda aplikačná prax priniesla niektoré problémy pri obsadzovaní týchto funkcií a boli, fungovanie tých inštitúcií na základe výberových konaní bolo ohrozené, ale myslíme si, že treba zlepšovať model a princíp výberových konaní na to, aby sa takýmto konaniam a takýmto dôsledkom predišlo, respektíve aby sa naplnil princíp výberového konania, ktorý oslabuje moc politických autorít tam, kde tie politické autority nemajú čo robiť a myslím, že sa zhodneme, že v hudobných a divadelných inštitúciach a v personálnej politike, v tej najvyššej, by mali dať politici ruky preč a spoľahnúť sa na to, že dokážeme vypracovať taký mechanizmu výberových konaní, ktoré nebudú spôsobovať týmto inštitúciám problémy z neobsadenia týchto postov, ale nie rušiť princíp výberových konaní.

    Ak sa, ja by som teda navrhoval, či by sa ministerstvo, keďže ona bola dosť podrobná tá pripomienka spracovaná a predpokladám, že buď sa spojíme s poslancami, či už vládnej strany alebo nie a budem sa snažiť a ich presvedčiť o tom, že tento princíp proste nijakým spôsobom hudobným ani divadelným inšitúciam nepomôže a ministri sa menia, môžme teda predpokladať, že to funkčné obmedzenie 5 rokov je dobrý, dobrý bod, ale ambícia rozhodovať priamym oslovením ministra by mohla ustúpiť a skôr sa zamerať na parametre výberového konania, ktoré by malo byť, teda v tomto prípade, úspešnejšie a flexibilnejšie a predložím k tomuto pozmeňujúci návrh.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou na vystúpenie pána Viskupiča je prihlásená Magdaléna Vášáryová, nech sa páči.

  • Ja len by som chcela pár slov povedať k tomu, čo ste hovorili, pán poslanec, teraz naposledy. Samozrejme, vybrať naozaj kvalitnú osobnosť a potom za ňou stáť a podporiť ju, keď sa ako vždy pri veľkých zmenách alebo pri ľuďoch veľmi kvalitných a ambicióznych okamžite 80 % ľudí v prvom pohnutí mysle proti nim postaví, je vždy veľmi obtiažne a zatiaľ sa mi zdá, že sme nemali až takého ministra kultúry, ktorý by podporil naozaj tie špičkové osobnosti. Nakoniec, pán minister, dnes ste, tuším, odvolali ďalšieho človeka, ako som sa dozvedela. Neviem, či to je pravda, mám to len z novín, túto situáciu. Včera sme hovorili o Krásnej Hôrke, takže by som, mám aj nejaký dôvod, ale dôležité je si určiť princíp. Princíp, ktorý sa bude dodržiavať pre kultúrne inštitúcie v priamej pôsobnosti riadenia ministerstvom kultúry, princíp obsadzovania aspoň teda jedného človeka, toho štatutárneho v organizáciach, ktoré nie sú v priamej pôsobnosti ministerstva kultúry, ale sú tak dôležité, že ministerstvo považuje za dôležité sledovať túto situáciu, napríklad Stredoslovenská galéria alebo Koniarková galéria a tretia vec je spôsob obsadzovania štatutárnej funkcie v tých inštitúciách, ktoré sú výlučne založené a v pôsobnosti samosprávnych orgánov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. To boli písomne prihlásené osoby, kolegovia, kolegyne a kolega do rozpravy. Teraz sa pýtam, či sa chce hlásiť, prihlásiť niekto ústne. Dvaja. Dušan Jarjabek a Lászlo Solymos. Uzatváram prihlasovanie. Nech sa páči, Dušan Jarjabek.

  • Príjemný dobrý deň, dámy a páni. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister kultúry, dámy a páni, dovoľte aj mne niekoľko slov k vládnemu návrhu zákona o divadelnej a hudobnej činnosti. V prvom rade by som chcel zhrnúť, hoci to už bolo povedané tuná niekoľkokrát, o čom tento vládny návrh zákona je.

    Predložený návrh zákona nahrádza doteraz platný zákon o divadelnej činnosti a jeho pozitíva sú napríklad:

    Hudobné umenie dostáva týmto zákonom rovnaké legislatívne postavenia, ako dosiaľ zákon priznával len divadlu a divadelným tvorcom.

    Zákon zavádza päťročné funkčné obdobie pre štatutárneho predstaviteľa, riaditeľa divadelnej a hudobnej inštitúcie, ktorá je financovaná z verejných zdrojov, teda zriaďovateľ je motivovaný dôkladne uvážiť, koho za riaditeľa vymenuje a vždy pred výberom nového riaditeľa si musí uvážiť, aké má na umelecké smerovanie inštitúcie nároky, predstavy a hlavne finančné krytie.

    Ďalej, zákon obsahuje prvý krok smerom k viaczdrojovému financovaniu umeleckých inštitúcií, to je jedno obrovské pozitívum, tým, že v § 3 ods. 2 písm. d) umožňuje ministerstvu kultúry podporovať vybrané okruhy divadelných aktivít alebo hudobných aktivít poskytovaním účelových prostriedkov. Dosiaľ napríklad divadlá zriadené krajskou samosprávou mohli získať na svoje aktivity presahujúce rozmery samosprávneho kraja len z grantového programu ministerstva kultúry.

    Ďalej, zákon ustanovuje inštitút priameho oslovenia ako alternatívu k výberu kandidáta na riaditeľa cez výberové konanie. Reaguje tak na skutočnosť, že výrazné umelecké osobnosti považovali za degradujúce, ak mali predstúpiť pred výberovú komisiu, pretože ich výsledky boli verejne známe. Budem o tom hovoriť trošku viacej a budem samozrejme kolegovi Viskupičovi protirečiť v tomto zmysle a príkladmi pochopiteľne.

    Zákon nanovo upravuje poberanie osobitného príspevku, ak spevák alebo hráč na dychový nástroj pôsobil v umeleckej inštitúcií 25 rokov a tanečník 22 rokov.

    Dámy a páni, vláda Slovenskej republiky navrhla Národnej rade Slovenskej republiky nahradiť doteraz platný zákon o divadelnej činnosti novou legislatívnou normou, zákonom o divadelnej a hudobnej činnosti. Ministerstvo kultúry a vláda tým zareagovali na dlhodobú kritiku hudobných umelcov, ktorí na rozdiel od kolegov z divadelných inštitúcii nemali zákonom jasne definované ani svoje vlastné postavenie, ani postavenie hudobných inštitúcií s výnimkou Slovenskej filharmónie. Nový zákon teda komplexne a podľa môjho názoru veľmi spravodlivo a vyvážene aplikuje obdobné kritéria pre obe oblasti umeleckej činnosti. Zrejme každý si všimne a na koniec už o tom aj bola tuná debata, že na rozdiel od doteraz platného zákona divadelnej činnosti sa v novom zákone ustanovuje trvanie funkčného obdobia riaditeľa, teda štatutárneho predstaviteľa štátnej teda ministerstvom zriadenej divadelnej a hudobnej inštitúcie na päť rokov. Toto ustanovenie na jednej strane vnímam ako posilnenie pozície riaditeľa, ktorý vie, že na realizáciu svojich plánov má k dispozícii takýto časový priestor. Na strane druhej si uvedomujem, že je to aj záväzok pre zriaďovateľa veľmi dôkladne si uvážiť, aký personálny krok urobí. V tejto súvislosti vítam aj to, že na roveň výberovému pokračovaniu, ako forme hľadania ideálneho kandidáta na pozíciu riaditeľa štátnej umeleckej inštitúcie, zákon postavil ako alternatívu inštitút priameho oslovenia. Vieme totiž veľmi dobre, že nejedna veľká umelecká osobnosť v dávnejšej i menej dávnej minulosti odmietla postaviť sa pred ad hoc vytvorenú komisiu a vysvetľovať jej svoje umelecké plány. To je jedna strana mince.

    Druhá strana mince, dámy a páni, opäť praxou overené, spomeňme si koľko neúspešných riaditeľov bolo v inštitúciách a koľko výberových komisií s absolútnymi kritériami, ktoré boli dopredu prerokované na takej alebo onakej úrovni, navrhol takýchto riaditeľov a ukázalo sa, že po čase, že takýto riaditeľ jednoducho nemá na tomto mieste čo hľadať. Výberová komisia navrhne ministrovi čosi. Minister, ktorý má zodpovednosť a ktorý má isté, musí mať isté právomoci preto, lebo výberová komisia tie právomoci síce má, ale zodpovednosť nenesie žiadnu. Kto si dnes spomenie na výberové komisie, ktoré zvolili, nebudem menovať riaditeľov, ale tí riaditelia nemali dlhého trvania.

  • Zaznievanie gongu.

  • Kto dnes zoberie takúto komisiu na zodpovednosť, keď ani si vlastne nepamätáme, kto v tej komisii už vlastne bol. Jednoznačne, ak má minister nejakú zodpovednosť, musí mať právomoci a okrem toho, viete, tie zloženia tých výberových komisií boli rôzne. Pamätám si, keď vo výberovej komisii na generálneho riaditeľa bol napríklad ako človek veľmi odborne zdatný hlavný architekt mesta Bratislavy. To nič proti...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Pán kolega. Pán kolega, aj pre dobro vášho vystúpenia dávam teraz prestávku do hlasovania.

  • Ešte máme tri minúty.

    Figeľ, Ján, podpredseda NR SR

    Nechcete to, keď bude kľud?

  • Tak dokončite vystúpenie a potom bude prestávka na hlasovanie a hlasovanie. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Nebudem to ďalej rozoberať. Metaforicky to znamená asi toľko, povedané, Zdeno Chára nebude predsa svoje korčuliarske dispozície a hokejový um dokazovať pred komisiou zloženou z divákov, či činovníkov rôznych športových zväzov a účastníkov rôznych regionálnych súťaží.

    Za pozitívum návrhu zákona považujem aj fakt, že ministerstvo v § 3 ods. 2 písm. d) otvára možnosť prispieť účelovou subvenciou na prípravu vybraných okruhov divadelných a hudobných aktivít. Vnímam to najmä ako krok k viaczdrojovému financovaniu umeleckých inštitúcií a riešenie roky sa opakujúcich problémov, keď sa divadlo, či hudobná inštitúcia zriadená napríklad regionálnou samosprávou, rozhodnú realizovať projekt, ktorý svojím umeleckým významom prekračuje hranice regiónu.

    Dámy a páni, posledná veta. Návrh zákona o divadelnej a hudobnej činnosti vznikal na ministerstve kultúry v úzkej spolupráci s osobnosťami nášho divadelného a hudobného umenia, reflektuje ich skúsenosti a bude, podľa môjho názoru, veľmi dôležitým zákonom a veľmi solídnou legislatívnou bázou pre ďalší rozvoj slovenského divadelného a hudobného umenia. A skutočne odporúčam, aby sme tento návrh posunuli do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. V tejto chvíli vyhlasujem prestávku na hlasovanie, ktoré bude o štyroch prerokovaných vládnych návrhoch zákonov.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, dámy a páni, poprosím vás o zaujatie miesta, aby sme mohli pokračovať v rokovaní programu hlasovaním o prerokovaných bodoch.

  • Zaznievanie gongu.

  • Poprosím pána poslanca Záhumenského, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 152 o potravinách. Je to tlač 776.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, tlač 776.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili štyria páni poslanci, ktorí podali jeden procedurálny návrh a jeden pozmeňujúci návrh. Najprv budeme hlasovať o procedurálnom návrhu poslanca Simona, ktorý navrhol vrátiť zákon predkladateľovi na dopracovanie. Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • Prepáčte, je problém s registráciou?

  • Reakcie z pléna.

  • Vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné.

    Poprosím vás, dámy a páni, o opakovanú registráciu. Skontrolujte si, či je prijatá vaša registrácia. Je to v poriadku?

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre. Takže ešte raz hlasujeme o procedurálnom návrhu vrátiť zákon.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 60 za, 79 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.Záhumenský, Marian, poslanec NR SR

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 9 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 88 za, 58 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.Záhumenský, Marian, poslanec NR SR

    Teraz dajte, pán predseda, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Chrena. Dajte hlasovať.

  • Reakcia z pléna.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 141 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.Záhumenský, Marian, poslanec NR SR

    Týmto sme odhlasovali všetky pripomienky zo spoločnej správy, aj z rozpravy a keďže mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu do tretieho čítania ihneď.Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných 87 za, 8 proti, 51 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.Záhumenský, Marian, poslanec NR SR

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku s návrhom gestorského výboru návrh schváliť.Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 84 za, 8 proti, 53 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona č. 152 o potravinách.

    Pani poslankyňa Košútová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 330 o pozemkových úpravách. Je to tlač 833.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, tlač 833.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 96 za, 4 proti, 46 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 141 za, 1 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pani poslankyňa Műllerová uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 139 o omamných látkach. Ja to tlač 760.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, tlač 760.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k návrhu zákona vystúpili dvaja páni poslanci, pán poslanec Kuffa a pán poslanec Hlina. Nepodali žiaden pozmeňujúci, ani procedurálny návrh. Teraz pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy 1 až 3 s návrhom hlasovať o nich spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 140 za, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Tieto body sme schválili.

  • Tým sme vyčerpali hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda,

  • Zaznievanie gongu.

  • mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovania návrhu zákona do tretieho čítania ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 142 bolo za, 2 sa zdržali.

    Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 142 za, 4 sa zdržali.

    Schválili sme zákon 139 o omamných látkach.

    Pán poslanec Panáček uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o dobrovoľnej požiarnej ochrane. Je to tlač 777.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov, tlač 777.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili poslanci Juraj Blanár, Alojz Hlina a Štefan Kuffa, ktorí nepodali žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy o bodoch 1 až 12 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 124 za, 22 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 134 za, 10 sa zdržali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 134 za, 9 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Schválili sme zákon o Dobrovoľnej požiarnej ochrane.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odhlasovali sme prerokované body programu. Vyhlasujem, ešte, pán predseda výboru Blaha.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi iba pripomenúť členom európskeho výboru, že o 12.00 hodine máme v miestnosti č. 149 rokovanie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Takisto by som chcel pripomenúť zasadnutie finančného výboru o 12.00 hodine v miestnosti č. 31. Ďakujem.

  • Poprosil by som členov Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny o 12.00 hodine v miestnosti č. 148, poľnohospodársky výbor. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem prestávku do 11.20 hodiny a budeme pokračovať v rokovaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o vládnom návrhu zákona o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti. Do rozpravy je prihlásený ešte pán poslanec Sólymos.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 819.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán minister, nechcel by som tu rozoberať celý zákon do podrobností, ale dovoľte sa mi dotknúť niektorých ustanovení, ktoré považujem za problematické.

    Napriek skutočnosti, že všetky profesionálne národnostné divadlá budú súčasťou evidencie divadiel vedenej ministerstvom, bolo by vhodné, aby aj v novej právnej úprave bolo explicitne uvedené ustanovenie o podpore kultúrnych aktivít národnostných menšín v znení, ako je uvedené v § 3 ods. 3 písm. c) v súčasnosti platného zákona. A to najmä z dôvodu, a to najmä z dôvodu, že bez výslovného uvedenia tejto kompetencie v návrhu zákona by sa podpora kultúrnych aktivít národnostných menšín a postavenie divadiel národnostných menšín mohlo marginalizovať. Jedná sa o Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove, Jókaiho divadlo v Komárne a Divadlo Romathan v Romano teatro v Košiciach a Divadlo Thália v Košiciach. To by mohlo mať napríklad negatívny vplyv aj na zachovanie súčasného stavu v poskytovaní dotácií zo strany zriaďovateľa.

    Návrh zákona totiž v porovnaní so súčasnou právnom úpravou výslovne neupravuje povinnosť samosprávnych krajov podporiť kultúrne aktivity národnostných menšín a zabezpečovať činnosť vyššie uvedených menšinových kultúrnych inštitúcií. Táto kompetencia v samosprávnych krajoch sa návrhom zákona vypúšťa.

    Okrem vyššie uvedených zmien návrh zákona ustanovuje aj výber štatutárneho orgánu štátneho divadla alebo štátnej hudobnej inštitúcie odlišne od súčasnej právnej úpravy. Hovoril už o tom kolega Viskupič. Minister kultúry vymenúva štatutárny orgán štátneho divadla alebo štátnej hudobnej inštitúcie na základe výberového konania, alebo výberu uskutočneného priamym oslovením. Vychádzajúc z povahy činnosti umelcov, úloha štátu na úseku kultúry by mala byť čo najviac neutrálna. Kompetencia ministerstva vymenúvať štatutárny orgán bez odborníkmi posudzovaného výberového konania, by mohla byť vnímaná ako zásah, ktorý prekračuje odôvodnenú potrebu v tejto oblasti.

    V dôvodovej správe k tejto problematike je uvedené, že vymenúvanie štatutárneho orgánu divadla alebo hudobnej inštitúcie bez výberového konania je potrebné z dôvodu, že a teraz citujem: "Najvýznamnejšie umelecké osobnosti, ktoré mali všetky predpoklady na zastávanie funkcie štatutárneho orgánu, sa odmietli zúčastniť na výberovom konaní z dôvodu, že svoje osobnostné a odborné kvality nespochybniteľným spôsobom preukázali už vo svojej doterajšej činnosti." Toto odôvodnenie môže byť považované za diskriminačné, na základe ktorého by mladí, ale plne kompetentní umelci mohli byť v značnej miere aj znevýhodňovaní oproti tým umelcom, ktorí svoje osobnostné a odborné kvality nespochybniteľným spôsobom preukázali už vo svojej doterajšej činnosti.

    Napríklad kolega Hrnčiar by sa nestal ako tridsaťročný riaditeľom Martinského divadla, pretože bol na to vtedy príliš mladý. A ja si myslím, že bol úspešný a ten festival, ktorý založil pre divadlá, festival Dotyky a spojenia, funguje doteraz a je veľmi úspešný festival. A aj na tom výberovom konaní, keď som sa ho pýtal, boli aj jeho starší kolegovia a tým pádom on by bol znevýhodnený a ja si myslím, že keď je niekto dobrý umelec alebo dobrý lekár, ešte neznamená to, že vie riadiť nemocnicu alebo divadlo. Tam sú dôležité a veľmi dôležité aj manažérske schopnosti. Zároveň by bolo potrebné do návrhu zákona doplniť spôsob, akým môže samosprávny kraj alebo obec ako zriaďovateľ vymenúvať alebo odvolávať štatutárny orgán divadla, alebo hudobné inštitúcie takisto, ako to zákon definuje pri štátnych divadlách alebo štátnych hudobných inštitúciách zriadených ministerstvom.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca, páni poslanci Jarjabek a Blanár. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Sólymos, k tvojmu vystúpeniu len jedna poznámka. Minister má určitú zodpovednosť. To znamená, musí mať aj isté právomoci. To znamená, to, aby reagoval len na to, čo mu výberová komisia ponúkne bez akejkoľvek zodpovednosti, je preňho nesmierne ťažké. Preto, lebo on berie zodpovednosť za toho riaditeľa, nie tá výberová komisia.

    Okrem toho, to zloženie výberových komisií, už som to začal hovoriť, pamätám si jednu výberovú komisiu na generálneho riaditeľa národného divadla a v tej výberovej komisii bol hlavný architekt mesta Bratislavy. Smiešne, nedôstojné. Nechcem zazlievať funkciu architekta hlavného mesta Bratislavy, ale viete si predstaviť, že výberové konanie, ktoré by organizoval hlavný architekt mesta Bratislavy, v tejto výberovej komisii by bolo niekoľko huslistov? Veď, a bola to výberová komisia, ktorá zvolila generálnu riaditeľku a tá generálna riaditeľka riaditeľovala. Potom bola odvolaná. Preto, lebo jednoducho nezvládla svoju funkciu. Ale riaditeľ musel v tejto chvíli, musel, teda minister musel túto riaditeľku vymenovať, lebo keby ju nevymenoval, tak by sa stal nedemokratickým a neviem, akým ešte.

    Čiže výberové komisie sú klasickým príkladom falošnej demokracie. To neexistuje takéto niečo. Keď má niekto právomoci, musí mať zodpovednosť a opačne to funguje takisto. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, je to také krátkozraké, pretože pokiaľ sa domnievam, pamätám si, že ste hlasovali aj za zákon, kde napríklad zriaďovateľ cirkevnej školy môže na základe výberovej komisie rady školy vetovať rozhodnutie rady školy, lebo je tam práve to prepojenie zodpovednosti s radou školy, aj samotného zriaďovateľa. Tuto vám to nevadí a tuto vidíte nejaký problém. Práve naopak, myslím si, že tu musí dôjsť ku zhode. Ku zhode tých, čo sú zodpovední za to. To znamená, tí, ktorí vyberajú a majú tiež zodpovednosť, aby vybrali toho najlepšieho, ale potom aj samotného ministra alebo predstaviteľa, zriaďovateľa tej konkrétnej inštitúcie kultúrnej, aby to bol človek, ktorý bude dobre nielen viesť tú inštitúciu, ale aj spravovať majetok. A to treba tiež povedať. To nie je len o tom, že on vedie inštitúciu ako divadlo, ale spravuje niekoľkomiliónový, desiatky miliónov možno majetok za zriaďovateľa. A to je obrovská zodpovednosť. To znamená inými slovami, to musí byť aj dobrý manažér. Nemôže to byť len ten, ktorý dokáže, povedzme, viesť po kultúrnej stránke to divadlo alebo inú kultúrnu inštitúciu, ale musí vedieť dobre manažovať. A toto je, podľa mňa, zodpovednosť, ktorá patrí rovnako aj ministrovi a má právo a mal by mať právo do toho hovoriť. Plne to podporujem.

  • Pán poslanec Sólymos, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne. Súhlasím s pánom kolegom Blanárom, že ten, ktorý má viesť takú inštitúciu, a to som aj hovoril, možnože ma nepočúval, nestačí, že bol dobrý herec niekto, ale musí mať schopnosti na to, aby vedel viesť ako manažér takúto inštitúciu. Ja nehovorím o tom. Ja som hovoril o tom, o spôsobe výberu, a s tým súhlasím s pánom Viskupičom, že, a nesúhlasím s pánom predsedom, čo sa týka výberových komisií, že nie je riešenie to, že zlúčim výberové komisie a jednoducho povie politika, že kto bude kde riaditeľom, ale jednoducho ten, tak potom opravím ten systém, to znamená, aby tie výberové komisie boli kvalitné, aby jednoducho, aby z tých výberov a ten, ktorý prejde cez tú výberovú komisiu a cez ten proces, aby bol kvalitný. To znamená, ja si myslím, že to je cesta, nie táto. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol ostatný prihlásený ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Predložený návrh zákona, dámy a páni, je logický, zrozumiteľný a potrebný napriek tomu, že možno nepatrí k rozsahom najväčším, určite jeho tvorba nebola jednoduchá. Ak padli aj otázky, čo bolo dôvodom predloženia tohto zákona, jeden z nich bol aj ten jednoducho, že hudobnú činnosť dnes legislatívne ošetrenú nemáme. A samozrejme, tých dôvodov bolo viac. Toľko na úvod môjho záverečného vystúpenia.

    Pani poslankyňa Vášáryová, ak som to správne pochopil, myslím si, trošku ste si protirečili v tom zmysle, že ste začali kritikou županov, ktorí, tak ste to aj povedali, kvôli voľbám musia uspokojiť nejakých miestnych výtvarníkov alebo povedzme ľudí, ktorí pôsobia, ja neviem, možno, lebo dneska sa bavíme o divadlách, tak v divadelných a hudobných inštitúciách. Na druhej strane ale ste prišli s tým, že, s kritikou, že si musia vyžiadať záväzné stanovisko ministerstva kultúry pri takých vážnych rozhodnutiach, ako je zrušenie alebo zlúčenie divadla. To je trošku rozpor. Každopádne, vyjadrili ste sa, že predložíte nejaký návrh, takže ten samozrejme vecne, vecne posúdime.

    Dotkli ste sa aj takzvaných osobitných príspevkov. Dovoľte teda k tomu, aby som nejakých pár informácií vám poskytol. Najprv k dôvodom rozšírenia okruhu oprávnených inštitúcií na poberanie osobitného príspevku. My týmto zrovnoprávňujeme umelcov pôsobiacich v umeleckých inštitúciách v zriaďovateľskej pôsobnosti štátnej správy, samosprávnych krajov a verejno-právnych inštitúcií, pretože skutočnosť, stanovenie nároku na osobitný príspevok len vo vybraných organizáciách diskriminovala výkonných umelcov tých inštitúcií, ktorí nie sú v doteraz platnom zákone pokrytí. Pritom charakter ich umeleckej činnosti a nároky na túto činnosť sú aj v iných verejných divadlách, hudobných inštitúciách a verejno-právnych inštitúciách totožné. Preto sa oproti doteraz platnej úprave rozširuje možnosť uchádzať sa o osobitný príspevok aj vybraným okruhom zamestnancov umeleckých inštitúcií v pôsobnosti samosprávnych krajov, to znamená, to je (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) Divadlo, Štúdio tanca v Banskej Bystrici, Divadlo Romathan v Košiciach, Poddukelský umelecký ľudový súbor v Prešove, potom zamestnancov umeleckých súborov, inštitúcií zriadených podľa osobitného predpisu, to je napríklad orchester pôsobiaci v Rozhlase a televízii Slovenska, orchester ľudových nástrojov a prechodným ustanovením sa umožní nová, alebo aby podľa novej právnej úpravy sa uchádzali o osobitný príspevok aj umelci, ktorí pôsobili kedysi už v zaniknutom vojenskom umeleckom súbore.

    A teraz k tým ekonomickým dopadom, lebo na to ste sa špeciálne pýtali, ktorý by vyplýval z rozšírenia okruhu poberateľov osobitného príspevku. Nepredpokladáme výrazný nárast žiadateľov o osobitný príspevok. Žijúci umelci, aj keď spĺňajú podmienky nároku na osobitný príspevok, žiadajú o jeho priznanie skôr výnimočne. Väčšina z nich má ambíciu zotrvať čo najdlhšie vo svojom profesionálnom povolaní. Na ilustráciu uvediem, že od roku 2009 poberalo celkom 19 osôb osobitný príspevok a dnes je ich len o dve osoby viac. Áno.

    Čiže odhadujeme, že dynamika rastu bude zachovaná v čase, keď sa rušil výsluhový dôchodok. To bol 1. január 2004. Jeho poberateľmi bolo 99 umelcov za celú históriu. To je údaj zo Sociálnej poisťovne, čiže nemyslím si, že by táto vec nebola finančne zvládnuteľná a to odpovedám aj pánovi poslancovi Viskupičovi, aj zo zdrojov ministerstva kultúry. To nie sú také zdroje, aby sme si ich my nevedeli dovoliť poskytnúť.

    Pán poslanec Viskupič sa pýtal, aký bude duch vykonávacieho predpisu, ktorý súvisí s § 5 a 6. Nuž, pán poslanec, ten duch bude pozitívny, samozrejme. Nebude byrokratický nezmyselne, jednoducho je za účelom získania určitých štatistických údajov, ale napríklad aj údajov, ktoré sú potrebné pre divadelný výskum, pretože tam sa uvádza, že prijímateľom týchto informácií môže byť aj organizácia poverená ministerstvom, to znamená napríklad divadelný ústav potrebuje mať informácie určité od divadiel. Možno ich má, možno ich nemá, jednoducho ak chcem, aby bol istý poriadok, tak ale určite duch tohto (povedané so smiechom) vykonávacieho predpisu bude pozitívny. Opakujem, aká otázka, taká odpoveď. Snáď by ste nečakali, že poviem, že bude vykonávací predpis nejaký, nejaký zlý, nie?

    No a teraz k tomu, čo sa tu viackrát spomínalo a to je výber štatutára. Pán poslanec Viskupič, veľmi pekne vás prosím, ak si už dáte tú námahu a idete to kritizovať, tak nezačnite klamstvom. Princíp výberového konania sa neruší. V zákone to je jasne napísané. Ten trvá, ale môže byť aj využitý princíp priameho oslovenia. Čiže ešte raz, princíp výberového konania sa neruší. Princíp priameho oslovenia existuje aj inde vo svete. Existuje vo Francúzsku, existuje v Poľsku, v Česku, čiastočne v Nemecku, mohol by som ďalej pokračovať.

    Chcem vám tiež povedať, že doterajší spôsob výberu iba prostredníctvom výberového konania tiež nezaručuje, že sa nájde kandidát vhodný na vedenie tejto, povedzme Slovenské národné divadlo, špecifickej inštitúcie vo sfére živého umenia. Nastala situácia, že aj vybraný a vymenovaný uchádzač sa neosvedčil v praxi, takže bolo nutné celý časovo náročný proces zopakovať, alebo situácia, keď výberová komisia opakovane nevybrala z prihlásených uchádzačov vhodného kandidáta na danú funkciu, čo spôsobilo v minulosti neraz patovú situáciu. Častá výmena, dočasné riešenia majú negatívny vplyv aj na nižšie zložky, riaditeľov umeleckých súborov, ďalších úsekov a následnú umeleckú stagnáciu. Na ilustráciu: v Slovenskom národnom divadle sa v priebehu šiestich rokov, od roku 2005 do roku 2012 vo funkcii vystriedalo 17 generálnych riaditeľov, respektíve poverených riaditeľov. Slovenské národné divadlo bolo v tomto období bez generálneho riaditeľa celkovo skoro 30 mesiacov, čiže takmer dva a pol roka.

    Pani poslankyňa Vášáryová sa dožadovala, alebo v istom zmysle dávala za príklad, že by bolo dobré, aby sme oslovovali aj osobnosti zo zahraničia. No ale skutočné osobnosti zo zahraničia, veľmi pochybujem, že by boli ochotné ísť na výberové konanie. Ale cez inštitút priameho oslovenia to možné je, pričom, zdôrazňujem, zo samotnej formulácie, pán poslanec Viskupič, z toho ustanovenia vyplýva, že aj pri novej forme výberu, keby sa uplatnil ten princíp priameho oslovenia, pôjde o proces, proces výberu sa uskutoční oslovením kandidátov, ktorí predložia svoju koncepciu riadenia inštitúcie a pri konečnom rozhodnutí bude minister kultúry vychádzať z odporúčania poradného orgánu vytvoreného pre tento účel. Nemyslím si, že tu by mohlo ísť o politickú nomináciu.

    Na druhej strane bol to problém nejedného ministra kultúry, ktorý v konečnom dôsledku on niesol zodpovednosť za to, ako a čo sa deje v Slovenskom národnom divadle, v Slovenskej filharmónii, v týchto špičkových inštitúciách a do istej miery nemohol ovplyvniť to, kto ich bude riadiť. Čiže ja to považujem za správne, ak je tam daná aj možnosť pre určité situácie ísť priamym oslovením, ktoré ale, samozrejme, nie tým, že ja si vymenujem nejakého svojho kamaráta, lebo sa, lebo si to takto zmyslím, ale je to tiež na základe nejakého projektu, je to tiež na základe nejakej asi všeobecne známej reputácie daného človeka a je to tiež, musí to byť odobrené nejakým poradným orgánom, kde tiež samozrejme nebudú sedieť ľudia, ktorí nie sú verejnosťou prijímaní ako kompetentní. Myslím si, že žijeme v dobe, kedy si toto žiadny minister kultúry nemôže trúfnuť. Prešli sme si všeličím, aby sa také niečo stalo a ešte raz opakujem, takéto možnosti sú aj v iných štátoch, nie je to nejaké unikum, ktoré by sme si my teraz vymysleli a vychádzame z praxe, ktorá tu vznikla.

    Čo sa týka pána poslanca Sólymosa k tomu, že samospráva nemá špeciálne v tomto zákone dané, že musí nejako špeciálne podporovať národnostné divadlá a národnostné hudobné inštitúcie, ja si myslím, že je veľmi jasne povedané v tomto zákone, že samosprávny kraj podporuje divadelné aktivity, ktoré podliehajú jeho, alebo sú vykonané v jeho inštitúciách a to bez ohľadu na to, bez ohľadu na to, či to divadlo robia ľudia z národnostných menšín, alebo Slováci alebo ktokoľvek. A tak je to podľa mňa správne a vôbec to neznamená, otočím to, že by mali byť nejakým spôsobom národnostné divadlá poškodzované. Vôbec nie. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 49 o ochrane pamiatkového fondu. Je to tlač 834. Poprosím pána ministra kultúry, aby uviedol svoj návrh zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, tlač 834.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane pamiatkového fondu. Návrh zákona bol vypracovaný na základe úlohy z plánu legislatívnych úloh vlády. Bol pripravovaný na základe podnetov z aplikačnej praxe, z podnetov poradných orgánov ministerstva, z podnetov odbornej laickej verejnosti, v spolupráci s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky ako orgánom špecializovanej štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu s celoslovenskou pôsobnosťou. Návrh zákona zavádza a definuje nové pojmy, zavedenie ktorých si vyžiadala aplikačná prax, precizuje sa administratívny postup a predpoklady rozhodovania pri obnovách národných kultúrnych pamiatok a nanovo sa upravuje výkon štátneho pamiatkového dohľadu spolupracujúcich orgánov a osôb. Z dôvodu zvýšenia operatívnosti ministerstva pri realizácii významných projektov či výstav sa upravuje režim povoľovania dočasného vývozu národných kultúrnych pamiatok do zahraničia. Významnými sú zmeny v oblasti pamiatkového výskumu, jeho realizácie, udeľovania osvedčení a oprávnení na jeho realizáciu. Pre lepšiu orientáciu vlastníkov, prípadne žiadateľov o pamiatkový výskum sa zavádza nová systematika, ktorá sprehľadňuje pamiatkové výskumy. Z hľadiska účinnejšieho postihu nezákonného konania návrh zákona zavádza nové skutkové podstaty priestupkov a iných správnych deliktov. Cieľom návrhu zákona je zvýšiť kvalitu výkonu štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu, posilniť a konkretizovať kompetencie orgánov štátnej správy, zlepšiť prehľadnosť zákona a skvalitniť predpoklady pre realizáciu a posudzovanie výsledkov pamiatkového výskumu.

    Zákon nebude mať vplyv na štátny rozpočet, na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov, environmentálny vplyv, sociálny vplyv a životné prostredie. Zákon bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti zavedením nových elektronických služieb na informatívnej úrovni. Ďakujem, toľko na úvod.

  • Určeným spravodajcom je pán poslanec Peter Náhlik.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 10. januára 2014 č. 822 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážený pán predseda, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu . Mám písomnú prihlášku za klub OĽaNO, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, chcel by som k tomuto návrhu zákona pár poznámok. Pán minister, netreba byť konfrontačný vo veciach, ktoré som spomínal v predchádzajúcom, asi dielo v duchu zákona poznať budete, z tohoto zmyslu som chcel presne vedieť o tom, či náhodou nezaťažíme tieto, nazvime ich stavovské organizácie budúce, či už hudobné alebo divadelné, prílišnou byrokraciou a keďže nemám možnosť sa dívať na tú vyhlášku, tak preto som sa opýtal všeobecne.

    Druhá vec. Klamstvom si ja nikdy začínať nedovolím. Prax výberových konaní a inštitút tento princíp sa jednoznačne oslabuje a neexistuje žiadne pravidlo, ktoré by vám k tomuto bránilo v tom, aby ste nepoužívali len inštitút priameho oslovenia, v zákone to nie je. Toľko na poznámku z predchádzajúcej, keďže nemám možnosť na vás reagovať.

    K tomuto návrhu zákona, pretože som nechcel byť konfrontačný, by som chcel zodpovedných pracovníkov legislatívy ministerstva oceniť, keďže v medzirezortnom pripomienkovom konaní ako 37. pripomienku, kde poslanci sú zaradení až za verejnosťou, bola akceptovaná moja pripomienka ohľadom toho, čo aj spomínate, že sa spresňuje návrhom zákona, alebo udeľujú nové pravidlá pri režime povoľovania dočasného vývozu do zahraničia našich kultúrnych pamiatok, chcem oceniť, že je aj presne definované, že môže existovať z hľadiska našich kultúrnych pamiatok iba dočasný vývoz a že teda na základe tejto pripomienky bol zapracovaný režim, aby sme predchádzali možným scenárom, aké sú známe z Čiech a to aby pri, ak kultúrna pamiatka, alebo jej súčasť, je jej udelené na základe tohoto zákona nejaký ten dočasný režim vývozu z krajiny, nemohla sa stať predmetom akéhokoľvek výkonu rozhodnutia v exekúcii, alebo súd v krajine, kam je vyvezená, nemohol nariadiť predbežné opatrenie a zadržanie našej kultúrnej pamiatky inou krajinou, kde sme túto pamiatku v bona fidei zapožičali. Tým pádom si myslím, že predchádzame konaniu, aby sme nejakým spôsobom naše kultúrne pamiatky ohrozili.

    Z ďalších vecí, ktoré spomínate v dôvodovej správe, ako aj v úvodnom slove, by som pre prvé čítanie možno trošička sa pozrel na, i keď musím povedať objektívne, že je tam, sú tam mierne prvky ako keby centralizácie niektorých procesov. Z môjho pohľadu sa mi to javí ako pozitívny krok, pretože je to veľmi citlivá otázka, zavádzanie a tu v tomto prípade poviem nejakých jasných a presnejších pravidiel, podľa mňa bude mať pozitívny dosah, keďže je zavádzaný administratívny postup pri obnove kultúrnych pamiatok, dohľad, dokonca aj pravidlá pri pamiatkovom výskume, či už a potom taká tá posledná časť, ktorá môže byť veľmi citlivá, že bolo presne definované, niektorý rozsah priestupkov a deliktov, ktoré idú nad rámec bývalej úpravy, sa mne pre potreby prvého čítania javia ako pozitívne. Čiže ja by som v súčasnom stave poznania túto novelu alebo tento zámer ministerstva z mnohých pohľadov privítal a myslím si, že zlepší v parametroch, ktoré som si zatiaľ všimol a pre potreby prvého čítania, pamiatkový režim tejto krajiny, takže som ochotný tento zákon podporiť. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie nie sú. Dávam možnosť teraz sa prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nebudem ani dlho, možno len pár poznámok. Táto schôdza, by som povedal, že začala pomerne pozitívne, pretože vláda priniesla viacero zákonov, ktoré majú pozitívny dopad na občanov a na celú spoločnosť. Takže to vnímam ako veľmi pozitívne aj ja. Toto je opäť jeden zo zákonov, ktoré budú mať pozitívny vplyv na najmä kultúrnu obec, čo ma tak isto teší.

    V poslednom čase však, ja sa bijem za kultúru a snažím sa, aby naozaj tá kultúra napredovala, aby dostala viacej priestoru, viacej možností a hlavne viacej financií. Preto mi nie je veľmi po vôli, keď vidím, že sa financie rozhadzujú inde a práve na ochranu našich kultúrnych pamiatok ide menej peňazí. Včera po mne vybehol kolega Galis a povedal mi, že nemám vystupovať proti hokejistom, keď premiér rozpustí z rezervy pár miliónov a dá ich na rekonštrukciu hokejových štadiónov. Ja nie som proti hokejistom. Ja som proti premiérovi Ficovi, ktorý si robí kampaň takýmto spôsobom.

    V každom prípade vedel by som si predstaviť, že tá rezerva by mohla byť použitá naozaj na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok. Hovoril som to tu už viackrát a budem to tu opakovať stále. Kultúrne pamiatky nám chátrajú a pri tom máme zákon na ich ochranu, ale tie mechanizmy, ktoré by nám mali pomáhať v tom, aby sme tie kultúrne pamiatky mali možnosť aj reálne nielen chrániť, ale aj zveľaďovať, pretože do budúcnosti nám môžu priniesť synergický efekt, som to tiež viackrát hovoril. Ak máme zrekonštruovanú kultúrnu pamiatku niekde v obci alebo v meste, to je jedno, tak automaticky môže chodiť viacej turistov, rozvíjajú sa služby, stravovanie, ubytovanie, doprava a tak ďalej. Áno, zrekonštruujeme si štadióny, ktoré sú v havarijnom stave, no tak ale dobre, ale tak tie štadióny sú v rukách buď miest alebo obcí a tie by si ich mali rekonštruovať alebo prípadne zväzov, ktoré na to dostávajú financie z ministerstva školstva. Prípadne z iných zdrojov, veď vieme, že šport je, patrí do kategórie, ktorá je viacej dotovaná. Nepočul by som o tom, že menšie kultúrne inštitúcie by boli bohato dotované nejakými firmami. Možno niektoré väčšie sú, pokiaľ majú naozaj takých zástancov, ktoré dajú, povedzme divadlá majú svojich sponzorov, ale to je všetko. A kultúrne inštitúcie nám v mnohom padajú na hlavu.

    Je pravda, že máme tuná pamiatkové úrady, ktoré majú dohliadať nad pamiatkami, ale mnohokrát vidíme, že aj oni sú bezmocné, pretože kultúrne pamiatky, ktoré sú v zahraničných rukách, sa dozvieme teda, že sú v zahraničných rukách a nie je možné sa dopátrať na majiteľa a tá pamiatka chátra. Keby bola v iných rukách, v miestnych alebo v nejakých iných, vieme to zveľadiť. Môžem uviesť jeden konkrétny príklad. Kedysi som navštívil ruiny Vígľašského zámku, neviem, či ste tam boli predtým a či ste sa tam boli pozrieť teraz. Vígľašský zámok je tak nádherne zrekonštruovaný, že mi padla sánka. Toto by sme mali podporovať a takýmto spôsobom zrekonštruovať a obnoviť naše kultúrne pamiatky.

    Vrátim sa k tým pamiatkovým úradom. Máme opäť jednu krásnu lokalitu Čičmany, čičmanský vzor sa použil na olympiáde na dresoch našich športovcov, čičmanský vzor je špecifický, charakteristický a je už aj známy vo svete. Sú tam opäť domy, drevenice, ktoré sú pamiatkovo chránené. Samozrejme, neostáva mi nič iné, len s tým súhlasiť, ale mnohokrát ich majú v rukách majitelia, ktorí už sú v dôchodku a nemajú financie na to, aby ich mohli rekonštruovať zo svojich platov. Mnohokrát už ani nemajú rodinu, ktorá by sa mohla zapojiť do toho, aby tie pamiatky mohli zrekonštruovať. No predať ich nechcú, pretože nemajú kde dožiť, povedzme si. Ale kým oni dožijú, tak tie pamiatky môžu schátrať natoľko, že už ich potom bude ťažké opraviť, pretože už budú neopraviteľné.

    A tuná, v tomto vidím možno, ale zase to je možno len o ľuďoch, že v niektorých pamiatkových úradoch, v niektorých mestách veci idú a v niektorých nejdú. Tam si skrátka niekto povie, že nie, musí to byť takto a takto a takto a nepohneme ani o piaď. Možno malý ústupok, drobný ústupok urobiť a dať tým ľuďom možnosť, aby to aspoň nejakým spôsobom sanovali, aby tá pamiatka vydržala a potom, povedzme, keď ten dotyčný už nebude na svete, pamiatka prejde na niekoho iného, či už z rodiny alebo na niekoho iného, sa predá, potom sa s tým môže robiť nejaká úprava v súlade s tým, aby bola kultúrna pamiatka zachovaná s pôvodnými prvkami.

    Takže toto sú možno také problémy. Ja viem, že tento zákon ich nerieši, tento zákon je dobrý, rieši trošku iné možnosti, tú byrokraciu a tak ďalej, aby sa zjednodušeným spôsobom dali, dala riešiť ochrana a tak ďalej, ale toto sú problémy, ktoré v súčasnosti sú a zatiaľ ešte nie sú riešené.

    Takže myslím si, že aj keď pán minister skonštatoval teda, že tento zákon nemá vplyv na štátny rozpočet, ani na rozpočet verejnej správy, možno je to škoda. Samozrejme ja si prajem, aby každý zákon, ktorý sa týka kultúrnych pamiatok, mal nejaký pozitívny vplyv. Samozrejme, dá sa to riešiť iným spôsobom, ale hovorím, že ma rozčuľuje prístup, keď premiér si rozhadzuje milióny, a koniec koncov v podstate aj vláda, lebo som to kritizoval ešte minulého roku, na rekonštrukcie a výstavbu futbalových štadiónov alebo hokejových štadiónov a pričom požiadavka na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok v rámci grantového systému ministerstva kultúry je omnoho nižšia. Keby sa pokryli všetky tieto kultúrne pamiatky, máme postarané, ale nepadnú nám na hlavu, lebo tie keď nám odídu, tak nám odídu. Futbalové štadióny sa dajú postaviť kdekoľvek, kedykoľvek, dajú sa zrekonštruovať aj keď padnú, dajú sa postaviť na novo, lebo nie sú to kultúrne pamiatky. Dá sa spraviť úplne nová architektúra, nový návrh. Ale kultúrnej pamiatke ju nespravíte, tá keď spadne, tak už ťažko sa dá rekonštruovať.

    Pozor, poznám jeden pozitívny prípad, kedy skupina mladých ľudí si zobrala do, alebo kúpila územie, kde stála jedna časť steny o rozmere asi možno dva metre krát dva a pol metra alebo krát tri metre a oni tam postavili celú budovu trojposchodovú, trojpodlažnú. Z pôvodného materiálu, pôvodnými postupmi. Samozrejme trvalo to niekoľko rokov, ale spravili ju. Toto je cesta, samozrejme už sa to možno nedá považovať za kultúrnu pamiatku, pretože bola spravená nanovo, aj keď starými postupmi s pôvodným materiálom, ale je tam. Stojí v podhradí a je súčasťou celého areálu. Takže dá sa, len to už, hovorím, nie je to možné považovať za kultúrnu pamiatku, lebo bola postavená na novo. Ale ako hovorím, tie štadióny sa dajú postaviť kedykoľvek, dá sa im zmeniť architektúra, povaha a tak ďalej, celý vonkajší vzhľad, ale kultúrnym pamiatkam nie. A toto ma hnevá.

    Takže ďakujem pekne, pán minister, podporím aj ja tento zákon, pretože je to naozaj dobrý zákon a do budúcnosti treba hľadať možnosti, ako nerozhadzovať financie zlým spôsobom, ale naozaj dať ich na realizáciu zachovania nášho kultúrneho dedičstva. Ďakujem.

  • Faktické poznámky, štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Bublavý.

  • Pán kolega, premiér a predseda vlády Slovenskej republiky, koľko vládal a koľko vládze, pomáha budovať, rekonštruovať športové stánky, či už sú tu futbalové alebo hokejové a nejakých päť, šesť rokov naspäť podporoval aj výstavbu multifunkčných ihrísk, ktoré doposiaľ užívajú samosprávy, obce, mestá a sú veľmi vďační za tento projekt, ktorý prebiehal v tých časoch. Tak si myslím, že znevažovať a nejako spájať volebnú kampaň s týmito aktivitami nie je dôstojné, lebo to sa dialo a deje sa to súbežne, kedy bol premiér alebo Robert Fico vo vláde.

    Čo sa týka kultúrnych pamiatok, ja som tiež veľmi rád, že sa kultúrne pamiatky opravujú a v mojom okolí v okrese Nové mesto nad Váhom sa rekonštruujú dva hrady. Je už zrekonštruovaný Beckovský hrad a Čachtický hrad práve rekonštrukcia prebieha a tu samozrejme je veľmi potrebné, aby súčinnosť samosprávy obcí, ktoré môžu požiadať z Európskej únie o fondy a využívajú túto možnosť, tak naozaj tie samosprávy, ktoré to vedia a chcú, tak veľmi pomôžu, aby takýto projekt v spolupráci s ministerstvom kultúry, aby organizovali. Takže aj tu je možnosť využívať finančné zdroje z Európskej únie a zachovávať kultúrne pamiatky. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, myslím si, že v ochrane pamiatok sa zhodneme všetci tak ako sme tu, pretože je to historické dedičstvo našich predkov, tí, ktorí vytvorili hodnoty a pretrvali až po dnes. Avšak všetci dobre vieme, že zachovanie takýchto pamiatok si vyžaduje veľké finančné prostriedky a mohli by sme zo širšia hovoriť o mnohých oblastiach, lebo vy ste hovorili o napríklad obyvateľoch Čičmian, ktorí sú v nejakej pamiatkovej rezervácii a musia sa o to starať. My by sme mohli hovoriť aj o cirkvi, ktorá má dnes množstvo kultúrnych pamiatok, rovnako nemá na to finančné prostriedky, aby ich zachovala. Ale spájať to tak, ako ste vy spojili, že na štadión je, na toto nie je, je tak neskutočne účelové a neúprimné, pretože vy sami dobre viete, že aj toto je potrebné. Vy veľmi dobre viete napríklad, že v Martine, odkiaľ pochádzate, nie je dnes štadión a že je potrebné tam niečo urobiť, pretože sa treba starať aj o mladú generáciu a vy ste to takto účelovo spojili a myslím si, že nenáležite.

    Čo je dôležité v tomto zákone, ale vráťme sa k meritu veci, je, že sa vylaďujú časom získané skúsenosti v zákone tak, aby štát držal stále dostatočnú ochrannú ruku pri ochrane kultúrnych pamiatok. To, čo život priniesol, že nie vždy sa podarilo efektívne štátu zachrániť, povedzme aj kultúrnu pamiatku, tak dnes sa to tu zlepšuje. Ale nedá sa urobiť v tomto jednom zákone, ako ste to vy naznačili, pomaly celá záchrana i keď som tam videl, samozrejme, aj nejaký náznak pozitívneho vystúpenia, že to podporíte, ale zdalo sa mi naozaj nenáležité prepojenie, čo ste tam vložili. Takže podporujem tento zákon, ktorý pán minister predkladá a je to opäť posunutím sa krok dopredu.

  • Kolegyne, kolegovia, je 12.01 hodín, navrhujem ale, aby sme dokončili rokovanie o tomto bode. Je súhlas?

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne, takže pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Zaujalo ma v tom, čo hovoril pán poslanec Hraško, keď spomenul Vígľašský zámok, lebo príklady sú vždy dobrá vec a ozaj ten Vígľašský zámok vstal z popola, aj keď by mi možno vadili tie arkieriky, ktoré na tej streche by nemali byť, ale to pozitívne, toho je tam 99 %, takže áno. Treba len zdôrazniť, že do toho vstúpil súkromný kapitál z východných krajín. Aj to je dobré, keď nemáme vlastný, treba podporiť aj takýto vstup kapitálu, lebo je to dobré. Dokonca máme tu aj ďalší príklad, v podhradí, neďaleko je Pstruša, už tam chátra skoro sto rokov majer, ktorý má architektonickú krásu a tiež sa našiel súkromný kapitál, tentokrát slovenský, ktorý tam vstupuje a majer z roku 1906, ktorý má ozaj architektonické hodnoty oživuje sa do podoby, ktorá verím, že bude doslova účelne prospešná, nielen pre majiteľa, ale pre celú krajinu. Teším sa, že na nádvorí tohto areálu je pomníček, ktorý pripomína udalosť z klimatickej histórie Slovenska.

    Ale, ak teda oceňujeme, že takto súkromný kapitál vie aj vstúpiť a pomôcť nášmu pamiatkovému fondu, potom musím pripomenúť aj to, že vie vstúpiť aj úplne opačným spôsobom, a to je spôsob, akým sa prejavil na panskom dome v Polomke, kde vďaka súkromnému kapitálu alebo záujmom súkromných stavebných spoločností, sa začala búrať národná kultúrna pamiatka Panský dom. Domnievam sa, že žiadny zákon nám nepomôže, ani krásne reči o tom, ako máme historické dedičstvo v úcte, pokiaľ pripustíme takýto barbarský čin. A preto prosím aj v tejto súvislosti pri prerokovaní tohto zákona, ktorý podporím, pána ministra, aby sa ešte raz pozrel na to, že nielen zákony, ale aj osobný apel a sila osobnosti ministra kultúry v takej veci, ako je búranie národných kultúrnych pamiatok, je potrebná a ja prosím, aby ste túto silu, pán minister, prejavili. Ďakujem pekne.

  • Ochrana kultúrnych pamiatok nie je jednoduchá problematika a finančne je určite veľmi náročná a je tu potrebná určite súčinnosť štátu a miestnej samosprávy. Toho príkladom je aj spomínaný Vígľaš, kde niekoľkoročná aktivita predchádzajúceho starostu pána Výboha a snaha riešiť túto problematiku, snaha nájsť investora, s ktorým sa dohodne na podmienkach, priniesla želateľný úspech. To isté je aj ten pstrušiansky majer, pán Mičovský, ktorý spomínate a opäť je to v súčinnosti miestnej správy, podnikateľského sektora a schopnosti využitia príslušnej kultúrnej pamiatky na účely také, aby v budúcnosti možno aj tomu súkromnému investorovi prinášala zisk a možno aj príslušnému okoliu potešenie. Takže netreba niektoré veci zľahčovať a udierať na strunu cez niektoré iné oblasti, ale určite treba všetky tieto aktivity, ktoré smerujú k ochrane kultúrnych pamiatok podporiť a predovšetkým oceniť si zásluhu a iniciatívu ľudí, ktorí v oblasti miestnej samosprávy robia a nachádzajú riešenia. Tam je potom aj možný budúci úspech.

  • Pán poslanec Hraško, reakcia.

  • Ďakujem pekne za reakcie kolegov. Najprv pán kolega Senko, samozrejme ochrana je finančne náročná, už som to aj hovoril, ale v grantovom systéme ministerstva kultúry na rok 2013 bola požiadavka na všetky pamiatky, na obnovu všetkých pamiatok, teda ktoré boli zaradené do toho programu, ktoré mali požiadavku, bola 65 miliónov. Na rekonštrukciu futbalových štadiónov, a teda súkromná investícia bolo 138 miliónov, teda dohromady aj s ďalšími štadiónmi, takže len polovicu bolo treba dať, možno vyčleniť na toto, a tie štadióny mohli trebárs aj počkať. Kultúrne pamiatky vám nepočkajú.

    Kolega Bublavý spomínal, že samosprávy využívajú multifunkčné ihriská. No tak využívajú, áno videl som ich, kde som učil v škôlke, tak mali sme ho rovno pod oknami. No nebolo až tak využívané, ako by som si predstavoval, alebo ako by mohlo byť využívané a že to nemožno spájať ako kampaň, a prečo s tým premiér nepočkal až po voľbách? Takže o čom rozpráva, že to je nie účelové.

    No a že majú samosprávy alebo ktokoľvek využívať eurofondy, áno samozrejme, mali by sa využívať eurofondy, ale nie sa tunelovať pri rekonštrukciách kultúrnych pamiatok, ako sa to niekde deje, ale naozaj využívať tie peniaze efektívnym spôsobom. No a to je aj odpoveď kolegovi Blanárovi, že spájanie je účelové. No presne tak, účelovo to spojil aj premiér, pretože naozaj mohol počkať s rozpustením rezervy a mohol ju dať až po voľbách, pretože aj tie štadióny už by mohli počkať dva mesiace, myslím si osobne. Takže súhlasím s tým, že toto je problematika naozaj náročná, len hovorím jedno, financie sú tuná rozhadzované inde, a pritom by sa mohli využiť účelnejšie. Ako som hovoril, tento zákon podporím, pretože má pozitívny vplyv. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister? Nech sa páči.

  • Dovoľte, vážení prítomní poslanci, krátko. Ďakujem za podporu zákona, návrhu zákona a osobitne chcem poďakovať všetkým tým ľuďom, ktorí sa nejakým spôsobom podieľajú na obnove pamiatok a v tom aj všetkým pracovníkom pamiatkových úradov a iných špecializovaných pracovísk, ktorí napriek kritike, ktorá tu zaznievala, (potlesk) desaťročia systematicky krok za krokom možno aj s problémami, ale obnovujú pamiatky na Slovensku, a ten, kto nie je slepý, ten, kto po Slovensku chodí, ten to aj vidí.

    Áno, dalo by sa iste aj viac, aj s väčšími zdrojmi, v tomto zmysle určite budem súhlasiť s pánom poslancom Hraškom, ale keby, po prvé, jeho vystúpenie nebolo pomýlené, pomýlené v tom, že stavia jednu oblasť života proti druhej. Ak my by sme takto pokračovali a stavali kultúru proti športu, alebo, tak to je veľmi zlé.

  • A je aj účelové, pretože tí istí opoziční poslanci, keď sa obnovoval a bude sa ďalej pokračovať v obnove Bratislavského hradu, tak kričia. Keď vláda odsúhlasila obnovu Rusoveckého kaštieľa, tak z opozičných radov sa ozývalo: "Teraz? V kríze? Toľké peniaze na obnovu nejakého parku rusoveckého, kaštieľa?" A takisto si nevšímate, koľko podporil osobne aj premiér aj zo svojej rezervy, kultúrnych vecí. Napríklad nikto si nemienil povšimnúť, koľko dal zo svojej rezervy napríklad na obnovu jednosálových digitálnych kín na Slovensku. Čiže keby ste boli objektívni, nemohli by ste takto účelovo stavať jednak kultúru proti športu a jednak vidieť len jednu časť aktivít pána premiéra a nemohli by ste sa raz k obnove pamiatok stavať kriticky, keď vám to vyhovuje, keď to vláda podporuje a inokedy nekriticky. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode, prerušujem rokovanie programu 29. schôdze. Vyhlasujem prestávku.

    Chcem vás ešte raz informovať, že o 14.00 hodine budeme pokračovať 30. schôdzou, ktorú som zvolal na základe požiadavky skupiny poslancov.

    Takže dobrú chuť na obed a o 14.00 hodine budeme pokračovať ďalšou schôdzou.

  • Prerušenie rokovania o 12.09 hodine.

  • Po prerušení rokovania 29. schôdze NR SR a po prestávke sa začalo rokovanie 30. schôdze NR SR.