• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Jaroslav Demian, Pavol Hrušovský, Emília Müllerová a Boris Susko.

    Pokračujeme v prerušenom rokovaní o

    zameraní zahraničnej politiky a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2014 (tlač 764).

    Pán minister, poprosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu Mikuláša Krajkoviča, aby zaujal tiež určené miesto. Včera bola rozprava o tomto bode programu vyhlásená za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Áno. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, dovoľte mi začať priznaním, že na diskusiu k zameraniu zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky som sa tešil. Vnímal som ju ako príležitosť na vecnú diskusiu. Aj preto som svoje vystúpenie ladil stručne a zameral som pozornosť na kľúčové otázky, ktoré sú z môjho pohľadu prioritné pre parlamentnú diplomaciu na Slovensku. Nebývalo vysoký počet vystupujúcich by mohol naznačovať nárast záujmu o zahraničnú politiku v tomto parlamente. Ak však mám celkovú diskusiu zhodnotiť, musím konštatovať, že neprekročila svoj tieň. Bola patetická v momentoch, keď sa niektorí z vás snažili kritizovať a poučovať, a pritom demonštrovali, že neovládajú fakty a súvislosti. Bola taká zakomplexovano provinčná, asi rovnako ako snaha niektorých bulvárnych médií presvedčiť nás, že sa nemáme tešiť zo zlatej olympijskej medaily Nasti Kuzminovej. Bola do značnej miery obeťou kampaní, jednak prezidentskej a jednak kampane do Európskeho parlamentu. Takže celkovo ju hodnotím ako ďalšiu premárnenú príležitosť k skutočnej debate o aktuálnych zahraničnopolitických témach a o pôsobení slovenskej diplomacie.

    Vzhľadom na množstvo vystupujúcich a ešte väčší počet tém, ktoré zazneli, sa nedá odpovedať na všetko. Moje vystúpenie by bolo príliš dlhé. Samozrejme sa môžme ku každej z týchto otázok vrátiť na pôde príslušných výborov. Tu a teraz sa pokúsim zareagovať na to podstatné, čo v rozprave zaznelo.

    Podľa očakávania snáď najviac pozornosti bolo venovanej Ukrajine. Mojou snahou bolo v úvodnom vystúpení zadefinovať kľúčové princípy našej pozície. V rozprave nezaznel žiadny vecný argument spochybňujúci tento náš prístup, preto nemám v úmysle sa k tejto téme obsiahlo vracať, ale musím zareagovať na vystúpenie pána poslanca Štefanca a zdôrazňovať, že my v ukrajinskej kríze nepodporujeme strany, ale podporujeme princípy. Žiadame rešpektovanie práva na vyjadrenie svojho názoru, žiadame rešpektovanie zásadných demokratických princípov, žiadame zdržanie sa násilia a žiadame vyšetrenie zločinov. Zároveň rešpektujeme a zdôrazňujeme, že zloženie budúcej vlády a celková orientácia krajiny je a musí byť vecou samotných Ukrajincov.

    A ešte jedna krátka poznámka. Mikuláš Dzurinda vo svojom blogu pred takmer dvoma rokmi nás odrádzal od väčšej angažovanosti na Ukrajine s tým, že už tam bol predseda Európskej komisie Barroso, komisár Füle, poľský prezident a celý rad ministrov zahraničných vecí, a teda že čo už my len tam zmeníme. A teraz nás kritizuje, že vraj sa tejto krajine málo venujeme. Nezdá sa to aj vám trochu protirečivé? Mám pocit, že by nezaškodilo menej konjunkturalizmu a viac konzistentnosti v postojoch. Nebyť pána predsedu zahraničného výboru Šebeja a pána predsedu výboru pre európske záležitosti Blahu, odchádzal by som z tejto diskusie naozaj sklamaný. Vážim si, že títo dvaja poslanci prezentovali znalosť problematiky a tiež vlastný názor.

    Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Šebeja na margo Rady OSN pre ľudské práva, súhlasím aj ja, že má ďaleko k dokonalosti, ale pravdou je aj to, že dokázala reagovať na rôzne naliehavé situácie, že jej aktivity vyústili do vyslania osobitných spravodajcov či vyšetrovacích tímov. A tiež chcem zdôrazniť, že práve aktívna účasť štátu, ako je Slovensko, alebo podobne zmýšľajúcich krajín je zárukou, že si táto rada zachová svoju dôveryhodnosť. A ešte chcem povedať, že aj s krajinami s problematickým ľudskoprávnym profilom je potrebné viesť dialóg v oblasti ľudských práv.

    Pokiaľ ide o zmluvu o nešírení jadrových zbraní, chcem zdôrazniť, že nie je mŕtva, a povedať, že v medzinárodných vzťahoch poznáme desiatky, ak nie stovky zmluvných dokumentov, ktoré, žiaľ, neboli ratifikované všetkými relevantnými aktérmi, ale v každom prípade nám pomáhajú ako nástroj k tomu, aby sme vyvíjali na nich nátlak. NPT nám pomáha brániť šíreniu jadrových zbraní a boli by, príliš ľahko by sme sa vzdávali, keby sme sa nechali odradiť len tým, že ju neratifikovali v tejto chvíli všetci. Pán predseda Šebej vyjadril veľkú skepsu v súvislosti s rokovaniami s Iránom. Ja by som jeho postoj prirovnal k postoju senátora McCaina, ktorý hovorí: "Nedôveruj, ale preveruj." A chcel by som takisto citovať bývalú ministerku zahraničných vecí Hillary Clintonovú, ktorá hovorí: "Práve teraz je čas pre diplomaciu, dajme diplomacii šancu."

    Nepochopil som tu takú tú výmenu názorov na tému, či je Rusko náš strategický partner, alebo nie je. Ja si myslím, že to už aj dieťaťu v základnej škole musí byť jasné, že je. Po prvé, vo všetkých dokumentoch Európskej únie sa Ruská federácia uvádza ako strategický partner. A po druhé, snáď nikto nechce spochybniť to, že vzťah s krajinou, z ktorej dostávame 98 - 99 % ropy a plynu, má strategický charakter.

    Pán poslanec Blaha, plne súhlasím s vašimi vyjadreniami k Bosne, Hercegovine, Ukrajine aj k Národnému konventu o Európskej únii. Súhlasím aj s tým, že Latinská Amerika si zaslúži našu pozornosť, ale buďme realisti, pretože dnes predstavuje 0,3 % nášho importu a 0,5 % nášho exportu. Čiže aj keby sme zdesaťnásobili tie objemy, čo nie je samo osebe ľahké, tak nehovoríme o číslach, ktoré zásadne menia obraz. A pokiaľ ide o vaše stanoviská k Európskej únii, tu by sme sa vo viacerých veciach nezhodli, ale oceňujem šírku vašich vedomostí a tiež to, ako vášnivo obhajujete svoj názor, a tiež to, že vôbec ho máte.

    Tým však, dámy a páni, vlastne vecná diskusia o zahraničnopolitickom smerovaní v rámci aktuálnej rozpravy v zásade končí. A moje sklamanie spočíva v tom, že sa nedokážem a nebudem schopný sa dokázať stotožniť s prístupom, že sa kritizuje len preto, aby sa kritizovalo, v duchu ja som opozícia, ja musím kritizovať. Ešte by som dodal, že ak nemám argumenty, tak si pomôžem demagógiou, fabuláciou alebo vyloženým klamstvom, len aby sme kritizovali. Je mi napríklad ľúto, že sa k tejto rozprave podobne ako pán poslanec Šebej nepostavil bývalý dvojnásobný premiér a polmandátový minister zahraničných vecí pán Dzurinda a že ju nevyužil na vecnú výmenu názoru na zahraničnopolitické témy. Vždy vystupuje poučujúco, vždy sa ma snaží na niečom nachytať a vždy sa pritom zosmiešni. Ja musím na to reagovať. Nerobí mi to radosť, lebo človek sám seba degraduje, teda on seba, ale musím upozorniť na tie nepravdy, ktoré mal aj teraz vo svojom vystúpení.

    Po prvé, aj zahraničnopolitický diletant, za ktorého pána Dzurindu nepovažujem, musí vidieť, že toto je zameranie šité na mieru Slovenskej republiky. Čiže povedať, že pod tento dokument by sa mohol podpísať minister český, poľský, maďarský, neviem aký, je hlúposť už len preto, že len my máme euro ako našu menu a tým pádom naše východiská v európskej politike sú úplne iné. A má niekto z našich susedov reformy v bezpečnostnom sektore ako svoju globálnu prioritu? Nemá, samozrejme, a takto by sme mohli pokračovať kapitolu po kapitole a každý, kto nie je úplne zaujatý, tak vidí a cíti, že naozaj je to šité na mieru nám.

    Pán poslanec Dzurinda nás kritizuje za údajnú pasivitu. Samozrejme, neuviedol ani jeden príklad tejto pasivity a zároveň si protirečí, keď nám vyčíta otváranie zastupiteľských úradov v Moldavsku a v Gruzínsku. Tak ja myslím, že ak je niekto pasívny, tak neotvára veľvyslanectvá. Veľvyslanectvá otvárame, lebo chceme byť ešte aktívnejší, než sme. A zase pikoška, 1. decembra 2011, to znamená pod vedením pána Dzurindu, vypracovalo ministerstvo zahraničných vecí správu o stave siete zastupiteľských úradov, kde okrem iného zdôrazňuje, nebudem ho citovať, ale zdôrazňuje potrebu a záujem otvoriť zastupiteľský úrad v Kišiňove aj otvoriť zastupiteľský úrad v Tbilisi. To je správny dokument, ja sa pod neho plne podpisujem, len nerozumiem, prečo pán Dzurinda hovorí pravý opak dnes. Buď to znamená, že netušil, aké strategické dokumenty ministerstvo pripravovalo pod jeho vedením, alebo sa mu zmenili názory s odchodom z vlády do opozície. Jedno aj druhé je teda poľutovaniahodné v každom prípade a ešte keď s tým vystupuje takto z tejto tribúny. Pán Dzurinda dosť dlho kritizoval aj údajné otvorenie zastupiteľského úradu v Skopje, až kým ho môj štátny tajomník neupozornil, že ten sme otvorili už v roku 2008. To znamená, že fungoval úspešne aj počas jeho ministerského pôsobenia, čo si pán Dzurinda nevšimol. A rád by som povedal, že za štyri roky našej prítomnosti v Macedónsku sa náš obchodný obrat zvýšil z 25 na 100 mil. eur, že sme pritiahli a umožnili niektorým našim firmám, aby tam dostali miliónové zákazky, že sme tam účastníkmi dvoch twiningových projektov, prostredníctvom ktorých odovzdávame naše skúsenosti z transformácie. Nič z toho by nebolo pravdou, pokiaľ by sme tam nemali veľvyslanectvo.

    To, čo povedal pán Dzurinda na adresu Bosny a Hercegoviny, tu môžem len naozaj povedať to, že sa, že mu správne odpovedal pán, pán poslanec Blaha. To už je vec, ktorej naozaj nerozumiem. Ja rád a často diskutujem o Bosne a Hercegovine, ale musím mať na to partnera.

    No a už úplne nedôstojné boli tie vyjadrenia k téme účasti alebo neúčasti našich podnikateľov na veľtrhoch, pretože po prvé, oficiálne účasti na výstavách a veľtrhoch sú v kompetencii ministerstva hospodárstva a bolo to tak vždy, aj keď bol pán Dzurinda premiérom, aj keď bol pán Dzurinda ministrom zahraničných vecí. Po druhé, naše ministerstvo zverejňuje informácie o veľtrhoch na našej webovej stránke, aj o tom konkrétnom, na ktorý poukazoval. V tomto prípade aj náš generálny konzulát v Mníchove informoval Zväz elektrotechnického priemyslu Slovenskej republiky, ale verím, že súhlasíte so mnou, že rozhodnutie o účasti alebo neúčasti už je naozaj na samotných podnikateľoch. Naše je, aby boli informovaní, ale ak si niekto myslí, že budem obiehať ich domy a zvoniť im na zvončeky, tak to už asi by sme sa dostali niekam úplne inam.

    No a už len pripomeniem, keď pán poslanec Dzurinda spomínal nejakú slabú aktivitu ekonomických diplomatov, že on zrušil 11 ekonomických diplomatov v krajinách Európskej únie, ktorí sú našimi hlavnými obchodnými, ekonomickými partnermi, a ja som ich tam vrátil. Čiže chceme veriť, že pán poslanec Dzurinda prekročí svoj tieň a už nabudúce budeme diskutovať o témach, bude prezentovať svoje názory tak ako pán Šebej alebo Blaha a nebude sa ma snažiť nachytať na hruškách, lebo sa mu to jednoducho nemôže podariť.

    Pán poslanec Mikloško spomínal, že mu chýba správa o stave ľudských práv na Slovensku. Ja poviem, že túto správu vypracúva zo zákona každoročne Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a je k dispozícii na ich webovej stránke, a zároveň dodám, že v novele zákona o stredisku, ktorú pripravuje minister spravodlivosti, sa navrhuje, aby táto správa bola každoročne predkladaná do Národnej rady Slovenskej republiky, čo, si myslím, je dobrá myšlienka. Pokiaľ ide o stratégiu ľudských práv, ktorú istým spôsobom zastrešujem z titulu funkcie predsedu Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, určite bude predmetom rokovania v príslušných parlamentoch a pokiaľ budete mať o to záujem, tak, samozrejme, môže byť aj v pléne.

    Pani poslankyňa Vášáryová sa venovala viacerým témam, ja by som sa teda k niektorým z nich vyjadril. To hodnotenie práce súčasného Národného konventu o Európskej únii považujem za nespravodlivé. Našou ambíciou, samozrejme, nebolo kopírovať úspešný konvent z rokov 2002, 2003 ani jeho činnosť v minulosti, pretože konvent v tej podobe, ako bol vtedy koncipovaný, splnil svoju úlohu a chcem povedať, že to bol dobrý projekt. Za uplynulých desať rokov sme sa však výrazným spôsobom posunuli. Sme členmi, členmi jadra Európskej únie a formát konventu o jedenástich pracovných skupinách už nezodpovedá požiadavkám doby. Veď my už dneska nepotrebujeme sa vyučovať o tom, čo je Európska únia. Rovnako tak nie je pravdou, že konvent sa venuje len inštitucionálnym otázkam, pretože pracovná skupina, ktorá hodnotí desať rokov nášho členstva, mapuje výhody a nevýhody členstva, predložíme o tom správu v apríli, o ktorej budem rád s vami diskutovať. Podobne pracovná skupina o prehlbovaní integrácie nie je obmedzená len na finančno-hospodársku oblasť. Rovnako tak chcem povedať, že v diskusii majú priestor práve predstavitelia mimovládneho sektora aj súkromného sektora, sociálni partneri, pretože nám záleží na ich názore. Fórum je otvorené, každý, kto má záujem, doň môže vstúpiť a rovnako tak konvent nepracuje len v Bratislave, jeho súčasťou sú aj podujatia v regiónoch a vystúpenia a diskusie v médiách. Verím, že pani poslankyňu o zmysluplnosti práce konventu presvedčia jeho výstupy, ktoré plánujem predstaviť na zasadnutí pléna 6. mája.

    K údajnému vajataniu slovenskej vlády ohľadom reverzného toku plynu na Ukrajine chcem povedať, že nevajatáme, ale konáme, že sme pripravení realizovať fyzický reverz a ponúkame Ukrajine pomoc pri technickom zvládnutí virtuálneho reverzu. V tomto duchu bolo pripravené memorandum za účasti Slovenska a Ukrajiny a Európskej komisie, ktoré bolo zaslané ukrajinskej strane, ktoré malo byť podpísané ešte v januári, ale ukrajinská strana sa k podpisu nedostavila. Celá tá debata o reverznom toku plynu bola sprevádzaná dezinformáciami zo strany ukrajinských partnerov, ktorí sa snažili dokazovať, že Slovensko nemá záujem, že nie je ochotné takýto dokument podpísať. My sme priebežne informovali našich partnerov, už v novembri sme zorganizovali brífing pre veľvyslancov Európskej únie a Spojených štátov, aby sme týmto dezinformáciám čelili a priebežne sme ich informovali. Naďalej platí k dnešnému dňu, že sme pripravení konať, že sme pripravení tento dokument podpísať. Na ukrajinskej strane sa nič nedeje, koniec koncov aj preto, že momentálne dostávajú plyn z Ruskej federácie výrazne lacnejší.

    Dovoľte mi pozastaviť sa pri slove vajatanie, pretože registrujem ho ako istý terminus technicus zo strany SDKÚ - DS a nerozumiem mu, pretože vždy, keď sa hovorí zo strany predstaviteľov SDKÚ - DS o zahraničnej politike, tak vždy hovoria, že vajatá. Čiže ja rozumiem, keď mi niekto povie, toto si mal povedať, toto si nemal povedať, toto si mal urobiť, toto si nemal urobiť, ale čo je vajatať? Pre mňa, moje tlmočenie slova vajatať znamená, že hovoria, strašne by som ťa chcel kritizovať, ale prisámvačku neviem za čo, tak poviem, že vajatáš.

  • Znie to tak, znie to tak tajomne a zároveň aj tak trošku intelektuálne. Keď ma chcete kritizovať, ja som vždy otvorený, ale povedzte presne, čo sa vám nepáči a ako by ste to robili vy!

    Pani poslankyňa hovorila o problémoch s projektom plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom, chcem ju rád ubezpečiť, že tie problémy sú vyriešené, že potrebná infraštruktúra je prakticky hotová a projekt by mal byť spustený do prevádzky podľa pôvodného plánu, to znamená k 1. januáru 2015.

    Pán poslanec Štefanec; v jeho vystúpení ma prekvapilo množstvo faktických nepresností a nie som na to v jeho prípade zvyknutý, preto ma to trošku zaskočilo. Poviem, že sa mýlil, keď povedal, že som nedokázal presadiť sankcie do textu záverov Rady pre vonkajšie vzťahy, pretože práve najväčšia správa v medzinárodných médiách z nášho pondelkového zasadnutia v Bruseli bola, že Európska únia hovorí o možnosti sankcií na Ukrajine a je to výsledok tlaku štyroch ministrov, ja som bol jedným z nich. Na adresu európskej politiky, keď povedal, že automaticky súhlasíme so všetkým, s čím príde Brusel, to jednoducho nezodpovedá realite a neverím, že pán poslanec Štefanec nevie, ako rokovania vnútri Európskej únie fungujú, zrejme to je taká jeho povinná opozičná jazda.

    Pán poslanec Mikloško ešte sa včera vyjadroval k hnutiu Falun Gong. Ja chcem len povedať, že otázka iniciovania prípadného uznesenia Národnej rady k tejto téme je plne v kompetencii vás, poslancov zákonodarného zboru, a ja vás len môžem ubezpečiť, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí sa bude naďalej na všetkých fórach bilaterálnych aj multilaterálnych zasadzovať za dôsledné rešpektovanie a posilňovanie ľudskoprávnych štandardov.

    Pán poslanec Hlina, súhlasím s vaším názorom na osobu Kotlebu, žiaľ, aj tu v tomto parlamente sedia ľudia, pre ktorých je Kotleba prijateľný, respektíve prijateľnejší než členovia štandardných európskych politických strán a mali v tomto duchu aj verejné vyjadrenia, od ktorých sa nikdy nedištancovali, čo mi je veľmi ľúto. Na druhej strane to je asi jediná vec, s ktorou z vášho vystúpenia, s ktorou súhlasím, ten zvyšok demonštroval neznalosť faktov.

    Pán poslanec Huba, ďakujem za prevažne pozitívne hodnotenie našej práce, chcem povedať, že pokiaľ ide o prípravu predsedníctva, v žiadnom prípade ju nepodceňujeme, naopak, už dva roky veľmi intenzívne na tom pracujeme. Môžte si pozrieť množstvo materiálov, ktoré sme predložili do vlády. Chcem pripomenúť aj z tohto miesta pri tejto príležitosti, že máme memorandum, to znamená politickú dohodu medzi všetkými politickými stranami zastúpenými v Národnej rade a súčasťou tejto dohody je aj to, že každý materiál, skôr než ho dám, predložím do vlády, dávame na vyjadrenie všetkým parlamentným politickým stranám. Zatiaľ nám teda žiadna z vás, žiadna z nich nezaslala pripomienky, ale to je na vás, my sme vždy pripravení diskutovať. Záleží nám na tom, aby predsedníctvo bolo naozaj spoločným vlastníctvom celého politického spektra na Slovensku.

    Pokiaľ ide o zastúpenie Slovákov v inštitúciách Európskej únie, je to taký všeobecne rozšírený omyl, že sme podreprezentovaní, ono to tak nie je, podľa pomeru nášho počtu obyvateľov naozaj nie sme podreprezentovaní. Druhá vec je, že máme málo ľudí v riadiacich pozíciách, ale chcem poznamenať, že ľudia do európskych inštitúcií nie sú prijímaní podľa nejakých národných kvót, ale výlučne na základe individuálnych kvalít. No a samozrejme, mám veľa dôvodov nesúhlasiť s konštatáciou pána poslanca, že nie sme dostatočne proaktívni, ale veľmi rád sa s ním o tom porozprávam konkrétne, samostatne.

    Pán poslanec Kuffa, presne, vy ste hovorili, že Ukrajina by nemala byť postavená do pozície buď - alebo, a ja chcem povedať, že presne tomuto sa chceme vyhnúť, a zdôrazňujeme, že dá sa byť priateľom Ukrajiny aj Ruskej federácie, a nikdy nestaviame Ukrajinu do pozície, že si musí vybrať medzi Východom a Západom. Bola by to chyba a koniec koncov aj Slovensko má priateľské vzťahy aj s Ukrajinou, aj s Ruskou federáciou a sme členskou krajinou Európskej únie aj aliancie a nie sme jediní. Čiže tu ide o spôsob vládnutia na Ukrajine, o nespokojnosť veľkej časti obyvateľstva s tým, o čom to, o čom prebieha.

    A pýtali ste sa na tie rokovania o geneticky modifikovaných osivách. Práve včera prebiehalo v Bruseli ďalšie rokovanie na túto tému, ja by som vám osobitne potom odovzdal informáciu, lebo je dosť špecifická.

    Pani poslankyňa Horváthová, chcem jej poďakovať za zdôraznenie významu oficiálnej rozvojovej pomoci, za ocenenie našich aktivít. Povedala jeden údaj, ktorý je pravdivý, že len 6,4 % projektov sú určené pre podnikateľské účely alebo podnikateľské projekty. Ja mám záujem, aby ten pomer bol vyšší, ale faktom je, že zatiaľ sa naši podnikatelia musia naučiť, ako predkladať projekty tak, aby mohli byť zaradené do kategórie rozvojových projektov. Robíme osvetu aj v Bratislave, aj inde a verím, že sa to zlepší.

    Pán poslanec Procházka. Prvýkrát som ho zažil diskutovať k zahraničnej politike a priznám sa, že som teda čakal naozaj viac než takéto povrchné a zaujaté vystúpenie. Tú kritiku, ktorú pán poslanec predniesol, by som považoval za serióznu, pokiaľ by ju doplnil aj o alternatívu. Inými slovami, ak má iný strategický smer než ten, ktorý je formulovaný v našom zameraní, tak ho mal artikulovať a nič také som ja v tom jeho vystúpení nezachytil. Chcem povedať, že je ľahké, ale zároveň neseriózne onálepkovať zameranie negatívnymi prívlastkami bez jedinej konkrétnej výhrady k samotnému textu. Čiže takto pán poslanec nám predviedol ďalšiu povinnú opozičnú jazdu a u mňa sa zaradil do kategórie kritika pre kritiku, lebo jeho vyjadrenia ku konventu, k Vyšehradskej štvorke, k Ukrajine, k ekonomickej diplomacii odhalilo, že si pán poslanec nedal ani najmenšiu námahu, aby sa oboznámil s našou činnosťou v týchto oblastiach aj vo všetkých ďalších. A chcem povedať pánovi poslancovi, že ak má naozaj záujem zistiť, čo Slovensko robí v zahraničnej politike, dvere môjho ministerstva sú vždy otvorené. Čiže neviem, kto bol adresátom vystúpenia pána poslanca Procházku, ale je mi jasné, že ja nie. Nechcem veriť, že si naozaj myslí to, čo tu povedal včera, a ako človek s ambíciou stať sa hlavou tohto štátu by naozaj mal byť na seba do budúcna náročnejší.

    Pán poslanec Miškov, rozhodne sa nestotožňujem s jeho katastrofickým hodnotením atraktivity Slovenskej republiky z pohľadu zahraničných investícií. Rád by som videl, odkiaľ prišiel na tie čísla, ktoré tu včera prezentoval. Vyjadril sa na adresu rady vlády pre podporu exportu. Ja chcem povedať, že prvýkrát po dvadsiatich rokoch máme na Slovensku fórum, kde sa stretávajú zástupcovia vlády a podnikateľského sektora a hovoríme o zlepšení podnikateľského investičného prostredia na Slovensku. Prvýkrát nemáme bariéry spôsobené rozdelením ministerstiev medzi jednotlivé koaličné strany, ktoré neumožňovali takú debatu, a tá rada je nesmierne užitočná a chcel by som navrhnúť pánu poslancovi Miškovovi, aby prišiel na radu a aby sme o tých témach, o ktorých včera vystupoval z tejto tribúny, viedli vecný a nie ideologický rozhovor, na, aby sme si teda vyjasnili tie otázky.

    Pán poslanec Sulík. Jeho zaujatosť voči Európskej únii je všeobecne známa a s tým ani zameranie zahraničnej politiky, ani ja osobne nič nenarobíme. Vyjadroval sa na adresu predsedníctva. Je síce faktom, že po podpise Lisabonskej zmluvy jeho úloha je modifikovaná, ale jeho slová som nepochopil, či to znamená, že sa máme na naše predsedníctvo vykašľať, alebo či sa ho máme vzdať, alebo vlastne čo chcel pán Sulík povedať. A tiež by som sa chcel opýtať pána Sulíka: Koľkokrát ste boli v Bruseli? Koľkých diskusií v rámci Európskej únie ste sa osobne zúčastnili, pán Sulík? Pokiaľ viem, ani jednej. Ja ich mám za sebou stovky, ak nie tisíce. A napriek tomu sa ma tu snažíte poúčať z tejto tribúny. Viete, ľahko písať blogy alebo byť hrdinom v tejto budove, ale choďte si vykonfrontovať vaše názory tam, kam treba, to znamená do Európskej únie.

  • Púšťať sa do polemiky vecnej by bola strata času, ale chcem povedať, že moja európska skutočnosť a európska skutočnosť pána Sulíka sú nekompatibilné. Ja verím tej svojej a pokiaľ viem, tak tú moju zdieľa aspoň 60 % občanov tohto štátu. Chcem sa opýtať pána Sulíka, koľko občanov tohto štátu zdieľa jeho verziu.

    Pán poslanec Droba ma zasypal celým radom otázok. Budem veľmi stručný. Pokiaľ ide o Irán, nemáte pravdu, pán poslanec. Premiér tam neletel na výlet, ale išli sme tam preto, aby sme dosiahli odchod našich občanov z krajiny, čo sa nám podarilo. K Ukrajine. Okrem toho, že sme do dokumentu, ktorý sme v pondelok prijali, sme dosiahli aj vetu o tom, že Európska únia je okamžite pripravená zareagovať v prípade zhoršenia situácie, je tam ešte jeden nový prvok a síce, že sme pripravení podpísať asociačnú dohodu a že táto dohoda nie je konečnou fázou alebo konečným cieľom vo vzťahoch medzi Európskou úniou a Ukrajinou, čo je naozaj veľmi dôležitá a významná konštatácia.

    Na vašu otázku, či je pád Janukovyča v záujme Slovenskej republiky, vám odpoviem celkom presne, hneď po tom, ako mi vy odpoviete na otázku, akým spôsobom k tomu pádu dôjde, za akých okolností, aká bude situácia na Ukrajine po jeho páde.

    Som rád, že ste sa vyjadrovali na otázku Východného partnerstva, je to dôležitý projekt. Vyžaduje si individuálny, flexibilný prístup. Dve najúspešnejšie krajiny dnes sú Moldavsko a Gruzínsko a aj preto práve v týchto dvoch krajinách sme otvorili, respektíve otvárame naše ambasády.

    Pokiaľ ide o rozpočet na obranu, aj ja by som bol rád, keby bol vyšší. Tá realita sa týka prevažnej väčšiny členských krajín aliancie, ako vy dobre viete, a poviem, že obrana dnes nie je len o peniazoch, ale aj o združovaní kapacít, o spájaní síl. Dnes sa v aliancii nehovorí až tak o percentách, ale skôr o smart difference pooling and sharing. A my tak bilaterálne s Českou republikou alebo regionálne v rámci Vyšehradskej štvorky hľadáme spôsoby, ako využiť existujúce zdroje, a pán premiér osobne povedal generálnemu tajomníkovi aliancie, že tak, ako sa nám bude zlepšovať ekonomická a finančná situácia v tomto štáte, tak budeme zvyšovať aj naše výdavky na obranu.

    Pokiaľ ide o bankovú a fiškálnu úniu, vám aj pánu Štefancovi chcem povedať, že otázka nestojí v rovine diktovania sadzieb daní z príjmu, ale že kríza nám ukázala minimálne dve veci, že po prvé, nemôže fungovať menová únia so 17 alebo dnes už s 18 samostatnými fiškálnymi hospodárskymi politikami, a po druhé, že zachraňovať banky zo štátnych rozpočtov tiež nie je udržateľné. Čiže o tomto diskutujeme, keď hovoríme o bankovej fiškálnej a hospodárskej únii.

    Eurovoľby, víťazstvo Kotlebu, Slovenské národné povstanie, to všetko so všetkým súvisí. Ja som sám v mojom úvodnom vystúpení povedal, že pôjde o kritické eurovoľby, snáď najdôležitejšie v histórii Európskej únie. Nárast euroskepticizmu je, žiaľ, badateľný v celom rade krajín Európy, čiže víťazstvo Kotlebu na Slovensku nie je naším unikátom, čo ale ani zďaleka neznamená, že máme byť na čo hrdí, skôr naopak. Jediná cesta vedie cez dialóg, osobitne dialóg s mladými ľuďmi, ktorým treba vysvetľovať, prečo vznikla Európska únia, čo tomu predchádzalo, na čom je postavená. Výročie Slovenského národného povstania je na to vynikajúca príležitosť, pretože naozaj SNP bolo jedným z kľúčových článkov reťaze, ktoré viedli k porážke fašizmu a vybudovaniu slobodnej demokratickej Európy. My sa voľbám a pripomínaniu týchto súvislostí venujeme. Organizujeme plenárne zasadnutie Národného konventu, máme štyri outdoorové podujatia v krajských mestách, budeme vysielať od budúceho mesiaca niekoľko týždňov alebo niekoľko mesiacov klip v televízii a budem mať viacero článkov a interview. Chcel by som vyzvať a povzbudiť aj politické strany, aby mali svoju kampaň na európske témy.

    Pýtali ste sa na slovenské predsedníctvo. Na tento rok sme, máme v rozpočte vyčlenených 3 mil. eur, to je na dočasné personálne posilnenie rezortov aj stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri EÚ v Bruseli. Tie ďalšie činnosti si rezorty hradia zo svojich rozpočtových zdrojov. Rozpočet na roky 2015 - 2017 už bude zahŕňať položky na iné činnosti a tento rozpočet, alebo teda to vyčíslenie nákladov ja predložím do, na rokovanie vlády do konca augusta tohto roka.

    Pokiaľ ide o služby uvítacích sms, my, samozrejme, sme ich vyhodnotili, alebo vyhodnocujeme priebežne. Môžem povedať, že občania na ne zareagovali veľmi pozitívne a tie reakcie, alebo využívajú sa v prevažnej miere na tie účely, na aké boli zriadené. Rovnako tak náš konzulárny odbor pravidelne uskutočňuje kontrolu dostupnosti zastupiteľských úradov. Záleží nám na tom, aby tie čísla, ktoré sú uvedené na webových, na web stránke rezortu, aby sa ľudia na ne vedeli dovolať. Naposledy sme to mali asi pred dvoma mesiacmi a zo 70 úradov, ktoré sme kontaktovali, sme sa dovolali na všetky. Robíme to pravidelne.

    Pokiaľ ide o ekonomickú diplomaciu, zmenili sme prístup. Za jej výkon je zodpovedný každý zastupiteľský úrad, každý veľvyslanec bez ohľadu na to, či tam máme, alebo nemáme ekonomického diplomata, pretože máme 64 veľvyslanectiev, ale iba 49 samostatných ekonomických diplomatov. V minulom roku sme zaviedli projektový prístup k hodnoteniu. To znamená, zastupiteľské úrady dostávajú konkrétne úlohy v rámci ekonomickej diplomacie na každý rok. My ich hodnotíme, toto hodnotenie predkladáme v apríli na rokovanie Rady vlády na podporu exportu a investícií a v máji na rokovanie vlády.

    Mám tu čísla, o ktorých som bol presvedčený, že ich nebudem používať, ale tak pán poslanec Droba, ako aj pán poslanec Hraško, aj pán poslanec Viskupič si ich explicitne žiadali, čiže poviem vám, že v roku 2013 naše zastupiteľské úrady vybavili 3 208 dopytov slovenských a zahraničných podnikateľských subjektov na dovoz, vývoz tovaru, služieb, 987 ponúk našich podnikateľov na vývoz do zahraničia, sprostredkovali informáciu o vypísaní 266 verejných obstarávaní v zahraničí, realizovali 558 prezentačných podujatí, buď vlastných, alebo spojených s účasťou našich slovenských podnikateľských subjektov na výstavách, veľtrhoch v zahraničí, zabezpečili 155 podnikateľských misií a podnikateľských fór priamo, respektíve v spolupráci so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou a SARIO a podieľali sa na realizácii celkom 398 projektov v takzvanom zásobníku projektov ekonomickej diplomacie, kde máme investičné projekty, exportné projekty, vedecko-výskumné, vzdelávacie projekty a tiež projekty v oblasti cestovného ruchu a zdravotníctva.

    Pýtali ste sa na stretnutia, teda moje stretnutia so zahraničným výborom. Pán poslanec Droba, jednak zajtra máme hearing k východnému partnerstvu a jednak 25. marca sa teším, že budete mojimi hosťami na obede na pôde ministerstva.

    Pán poslanec Hraško, odpustite mi priamosť, ale vaše vyjadrenia sú nekompetentné a nedá sa k nim vecne vyjadriť. Bol by som naozaj rád, keby ste si do budúcna najskôr naštudovali tému, až potom sa k nej vyjadrovali a dokonca vynášali závery, prípadne sa skúste vyjadrovať k takým témam, ktorým rozumiete, a verím, že také existujú.

  • Pán poslanec Viskupič, hovorili ste o tom, že by bolo dobré mať doktrínu zahraničnej politiky. Naozaj seriózne chcem povedať, že je nereálne dať všetko do jedného dokumentu dnes, lebo tá zahraničná politika je natoľko široká, že, a tak dynamicky sa mení dnešný svet, že taký dokument je de facto nespracovateľný, ale v skutočnosti takéto čosi máme, pretože je tu kontinuita zahraničnej politiky a je tu celý rad koncepčných dokumentov k jednotlivým agendám, napríklad strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci a podobne.

    Pokiaľ ide o Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, úrad pripravuje odpoveď na otázky z poslaneckého prieskumu, čo veľmi skoro ich dostanete. Hovorili ste o príprave volebného kódexu a nedávnej petícii zahraničných Slovákov za volebné právo. Ja si myslím, že loptička je na strane vás, poslancov zboru.

    No a potom tie vyjadrenia na adresu Európskej únie neboli určené mne, takže sa k nim nebudem vyjadrovať.

    Na záver, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi ešte raz zdôrazniť to, čo som už povedal mnohokrát, že nerobím zahraničnú politiku pre lacný marketing ani pre vnútropolitickú spotrebu. Pre mňa je rozhodujúci výsledok pre Slovenskú republiku a jej občanov a ten sa dosahuje jedine poctivou každodennou prácou a nie bombastickými vyhláseniami pre médiá. Som presvedčený, že naša zahraničná politika je systematická, konzistentná, dôveryhodná a hodnotovo nespochybniteľná, a som na to hrdý. Stačilo by mnohým z vás si pozrieť našu webstránku, facebook alebo twitter a mnohé z tvrdení, ktoré tu zaznievali, by ste nevyslovili. Je dobré, že zahraničná politika sa na Slovensku tradične vyznačuje veľmi širokým politickým konsenzom a kontinuitou jej smerovania, a som preto presvedčený, že pri diskusii o zahraničnej politike nie sme odkázaní na politikárčenie a naháňanie lacných bodov. Žiaľ, ako ukázala táto rozprava, v mnohých prípadoch bolo pokušenie jednoducho príliš silné. Budem sa tešiť na naše ďalšie stretnutia vo výboroch aj v pléne a za seba urobím maximum pre to, aby nešlo o politické divadlo, ale o diskusiu, ktorá bude obojstranne obohacujúca.

    Ešte raz, som presvedčený, že kvalitná zahraničná politika je taká, ktorá sa vykonáva menej na efekt a viac na efektivitu. V tomto duchu budeme na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí pokračovať aj naďalej, určite, pokiaľ budem ja stáť na jeho čele.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu by malo byť prvé čítanie o návrhu poslanca Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že pán poslanec nie je prítomný a predpokladám, že bude, príde až trochu neskôr, navrhujem, aby sme využili ten čas a bod pána poslanca Matoviča presunuli až za všetkými návrhmi, ktoré má pán poslanec Hlina. Je na to všeobecný súhlas?

  • Nesúhlasná reakcia z pléna.

  • Ja som sa pýtala. Nie je všeobecný súhlas. Musím dať...

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre.

    Takže nie je tu pán poslanec, ideme na ďalší bod. Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Reakcie z pléna.

  • Ale chcela som ako seriózne povedať.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 852.

  • Vážená pani predsedajúca, som ochotný urobiť jednu vec pre pokračovanie schôdze, že odprezentujem jeden bod, počkám prípadne, dobre? A naozaj aj do budúcna, a vlastne aj tým začnem. Prosím vás, toto nie je holubársky spolok. Naozaj nie. Toto je parlament. Konečne tu bol aj nejaký profesionál, to je, vtedy si človek povie, aspoň že niekto tam je, ktorý to presne zvláda, presne zvláda svoju funkciu, svoju pozíciu, aj to odkomunikuje. Ale nemôžme takto. Prosím vás, v prípade Matoviča nejde o meškanie. Včera tu tiež nebol. Ja som tu včera sedel celý deň, lebo som nevedel, kedy skončí rozprava. To je zas nejaká taktika, neviem čo, že bude, ja neviem, mňa to nezaujíma, ale prosím vás, ak je tu, mal tu byť. Včera tu nebol, nebol tu ani večer, nebol tu včera celý deň, to znamená, že niečo, niečo sa chystalo, niekde sa taktizuje, ale mňa do toho neťahajte, prosím vás! Mňa do týchto vašich hier neťahajte! Ja sa držím programu a podľa programu to má byť tak. Ale dobre, spravím ústupok, odprezentujem jeden bod a počkám, však hádam medzitým príde, však nejde zo Svidníka.

  • A koniec koncov, ak ide z Trnavy a má tu byt, tak mal spať tu. Ja neviem, mňa proste nezaujíma neprofesionalita. Nezaujíma ma. Ja mám rád profesionálov. Prosím vás, naučme sa to.

    K tomu ešte poviem, keď sme už takto začali...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Tak s tým s vami súhlasím, pán poslanec.

  • No, ale s týmto nebudete súhlasiť, čo vám poviem, že...

  • So smiechom.

  • Prosím vás pekne, my sme vo februári, toto je piaty rokovací deň, šiesty, no ale prísne vzaté piaty, lebo sme, prvý bol polovičný, aj dneska bude polovičný. Je to šiesty rokovací deň vo februári a končíme vo februári, mimo mimoriadky. Prosím vás, ja vám spravím jednoduchý výpočet. Je nás 150, ungefähr, 3-tisíc euro, to je 450, deleno počet rokovacích dní, 90-tisíc. Prosím vás, jeden rokovací deň pre jedného poslanca, že tu sedí, je 600 euro. A ja to poviem tým občanom. Ja som, upozorňujem na to, že na túto tému som veľmi citlivý. Nie je správna, ale vy si o to koledujete. Čiže ja to poviem občanom. Za február dostane jeden poslanec za to, že tu sedel, ten jeden deň, čo tu sedel, 600 euro, vážení! Počúvajte, tých milión dôchodcov, či koľko ich je, ktorí majú priemerné dôchodky 300 euro. Za to, že tu jeden poslanec jeden deň sedí, má 600 euro a nie je schopný tu sedieť, vážení! Nie sú schopní tu sedieť. Nie sú tu.

  • Reakcia z pléna.

  • Ako kto, však samozrejme, však to si povieme. Za tých 600 euro tu nie sú schopní sedieť, prosím vás. To sú akí Zuckerbergovia, Bill Gatesovia, čože, on za 600 euro nebude sedieť. Čo bude robiť za 600 euro? Po Eurovei sa premávať? Schovávať sa tu, jak tento? Prosím vás. Je to výrazom úcty k tým ľuďom. Keď vám niekto dáva 600 euro za to, že tu sedíte jak kvargľa na tej stoličke, aspoň seďte! A to už nehovorím o tom, že by ste tu mali vykonávať nejakú činnosť. To znamená, mali by ste sem prísť pripravení, prosím vás. Nie tu presne, jak tu bol ten výraz, vajatať, ale v inom by sa dal použiť. Toľko neprofesionality, koľko je tu v tomto parlamente, to som ešte nezažil, prosím vás. Ja som sa pohyboval v nejakých kruhoch a tam boli ľudia, ktorí boli pripravení, ktorí si to naštudovali. Ale toľko úbohosti, toľko zbabelosti, toľko neprofesionality tu, to som ešte také prostredie nevidel. Takéto pracovné prostredie som ešte nevidel. Nenaštudované, nepripravení. Tu niekto si len zmyslí, že vystúpi, povie od buka do buka, alebo nevystúpi vôbec, ani nevie, o čom je reč, len príde, odhlasuje. Za tých 600 euro, vážení, za tých 600 euro by ste si mohli aspoň pozrieť, aký bod programu je a o čom to je. Aspoň to by ste si mohli pozrieť.

    Prosím vás, niekto povie, že to nemá význam. Ja teraz predkladám sedem mojich návrhov. Niekto povie, to je, zas tam bude hovoriť, nemá to význam. Má to význam. Ja, ľudí musíme povzbudiť. Teraz som sa s kolegom vaším rozprával. Čo je ľahšie, ako sa vzdať? Čo je ľahšie? Ráno sa zobudiť a povie, rezignoval som, nemá to význam, nemá to zmysel, nechám to tak. Čo je ľahšie? Nie, treba to skúšať. Aj takýmto spôsobom. Ja si dovolím tvrdiť, že to má význam a koniec koncov vidíme prvé výsledky.

    I keď ste faceovaní, konfrontovaní s obludným nezáujmom, s obludnou ignoráciou ešte s úškrnkami, úškľabkami, ale nevadí, treba to ustáť, lebo to prináša prvé výsledky. Minimálne v tej podobe v tej vašej taktike, že som to už spomínal, že vykrádate. Vy ste normálne vykrádači Tutanchamónových hrobiek, vy normálne počkáte, čo kde bude a potom pošlete tých vašich dvoch vykrádačov, tí to vykradnú a usmejú sa dole v tom foyer na tom mojom sklenom stolíku, ktorý tam mám, že jak idú zlepšiť svet. Nech sa páči. To už je ich morálny rozmer, ako oni k tomu pristupujú, ale pre potreby tohto alebo pre zmysel tejto budovy a tohto miesta to má význam, už len keď nič iné, tak kvôli tomu to má význam, že to aspoň vykradnete, že to aspoň úplne obludným spôsobom vykradnete. Aspoň v tom je význam. Preto má význam to predkladať. A má význam, aby to svietilo. Má význam, aby sa to opakovalo. Má význam, aj moje zákony, ktoré budem predkladať, má význam o nich hovoriť, hovoriť, hovoriť. Lebo minule to možno počuli piati ľudia, teraz to budú počuť ďalší piati ľudia, dokopy to je desať ľudí, to je vždycky viac ako päť. A z tých piatich možno niektorý stretne pani Hufkovú a sa jej spýta, no ale však minule tam čosi hovorili a to nehovorili zle. Lebo to má význam.

  • Reakcia z pléna.

  • Uvádzam. Ja uvádzam môj návrh zákona o prídavkoch.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale však ho uvádzam ako dôležitý, že prečo je dôležitý a prečo je dôležité ho tu dať, a chcem ho takýmto spôsobom uviesť. Ja sa k tomu blížim. Áno, predkladám...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Nech sa páči, pán poslanec, k zákonu.

  • Áno, však to je všetko o zákone, prosím vás, všetko je tu o zákone.

  • Nebolo to o zákone všetko, ale... Nech sa páči.

  • Hovorí, že či to má zmysel. Má to zmysel, má to zmysel predložiť teraz revolučný, v zásade ja neviem, nejaký proste návrh, ktorý poníma kamenné Mojžišove dosky, ktoré sú takto chápané v podobe kamenných prídavkov iným spôsobom. Môjho presvedčenia, preto ho predkladám, že správnym spôsobom. Očakával by som od vás, že tu sa niekto nabrífuje, pripraví ako čistý profesionál a zhodí ma, obrazne povedané, z tej stoličky argumentami, že aká je to nesprávna vec, keď už nepoužijem expresívnejší výraz. A tak ma zbije pod zem, že ja sa budem tak hanbiť, že nabudúce to už nepredložím. Nuž ako to bude? Nebude to nijako, nikto sa tu nenabrífuje, nikto nič nepovie a ja budem stále v tom presvedčení, že to je správne. Ono to je dokonca fakt správne, ja som aj argumentačne na to vybavený, keby niekto so mnou chcel o tú tému polemizovať, že prečo je to správne. Lenže zbytočne, lebo tu nikto na tú tému polemizovať so mnou nebude.

    Čiže v tomto zákone avizujem pre dobro veci a v zmysle tej taktiky, ktorou som to uvádzal, že tento návrh predložím aj na ďalšiu schôdzu, práve pre ten prístup, preto, aby to zarezonovalo v tých desiatich ľuďoch, ktorí to budú dokopy počúvať, možno dvanásti, a tí budú znásobovať tú energiu. Ja budem veriť niečomu, viete, najľahšie je neveriť ničomu a potom to tak vyzerá. Čiže ja budem veriť tomu, že niekde toto semiačko padne a jak v tom biblickom príbehu malého horčičného zrna možno niečo vyrastie a konečne, konečne sa postavíme niektorým problémom čelom. Prosím vás, to, čo tu my stvárame, ako my sa tvárime, ako my ignorujeme, prosím vás, úžerníci mali dôjsť tak, ako mali dôjsť, ako BMG Invest, tak ako mali dôjsť, už bola pripravená komunikácia, jak sa vyhovoríme, že sme to nevedeli, neviem čo, zastavili sme to v polke. Trošku cirkusu okolo toho, trošku bol za somára, ale nevadí, zastavujeme to v polke. Ešte sme to nezastavili. Ale toto je väčšie, toto je horšie. To, čo ste vy spôsobili vašou sociálnou politikou, to je horšie, a to, že sa k nej nestaviate. Toto je jeden z návrhov, ktorý vám môže pomôcť. Môže vám pomôcť v tom, aby sa to zmenilo, aby sa to zlepšilo. Čiže tento zákon hovorí o tom, že zmeníme prístup k vyplácaniu prídavkov.

    Ak doteraz sme to mali nastavené tak, ako sme to mali nastavené, tak v návrhu je to napísané tak, že tretie, každé ďalšie dieťa po treťom dieťati bude poberateľom rodinných prídavkov za predpokladu, že po ukončení 9-ročnej školskej dochádzky pokračuje v štúdiu. Snažím sa to povedať čo najjednoduchšie. Čiže áno, nebude štvrté, piate, šieste dieťa poberateľom rodinných prídavkov počas, do ukončenia povinnej školskej dochádzky. Čo som netvor? Čo som, ja viem, no povedzte si, čo chcete, to je jedno. Prosím vás, štát upravuje svoju sociálnu politiku, v tomto návrhu je napísané, že po ukončení tej povinnej 9-ročnej či koľkoročnej dochádzky v prípade, že pokračuje, tak vtedy tie prídavky dostáva. A to je to, že úlohou štátu a úloha štátu je aj v tom, že nastavuje, že koho vlastne podporuje. Ak pokračuje v štúdiu, tak áno, tešíme sa, všetci sa tešíme. Všetci sa tešíme, že ľudia študujú, že sa vzdelávajú. Aj toto je pre štát signálom, áno, toto treba podporiť. Čiže áno, to štvrté dieťa pokračuje v štúdiu, tak nastupujú rodinné prídavky.

    Prosím vás, pripravte si nejakú argumentáciu. Poďme o tom rozprávať, či áno, alebo nie. Doteraz ste to mali tak, jak ste to mali. Ak to nebudeme hľadať nuansy alebo nejaké riešenia v týchto polohách, tak za chvíľku budeme hľadať čínske riešenia, vážení, a to len vám budú vlasy dupkom stáť, to tu budú reči. To tu bude okolo toho neviem čo. Nechcem sa púšťať do nejakých etických, ja viem, tu Štefan Kuffa už pripravuje si on, teda bude niečo hovoriť, ja už všetko toto poznám. Ja už dokonca presne viem, čo povie, hej, a ja viem, že to povie zo srdca, a ja aj viem, že to má aj kus pravdy v sebe. Ale pre tento prípad my sme niečo strašným spôsobom pokazili a to strašne pokazené by sme mali mať ambíciu v sebe sa pokúsiť to nejakým spôsobom vyriešiť. Zatiaľ sme ešte stále plus-mínus v štandardných reláciách. Čím viac to budeme odkladať, tým tie riešenia sa budú viac a viac vymykať štandardným riešeniam.

    Toľko na úvod. Ďakujem.

  • Pán poslanec, poprosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Poprosím teraz spravodajcu, nie je možné dávať faktické poznámky, takže poprosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, Júliusa Brocku, aby podal spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Tiež si dovolím ako spravodajca jednu alebo dve poznámky na úvod. Chcel by som sa zastať poslanca Matoviča, lebo naozaj, ak sa ráno chcel dostať do Bratislavy, tak bol to problém, pretože pri Senci bola vážna dopravná nehoda aj so smrteľnými následkami a sú tam hodinové kolóny ešte aj teraz. Čiže ak sa pán poslanec Matovič dostane do parlamentu, mohli by sme urobiť takú výnimku, že by sme zaradili jeho bod programu následne. To znamená, určite v tom nie je nejaká vypočítavosť, že chcel byť posledný. V tomto prípade by som sa ho chcel zastať.

    Druhá, tiež ako argument, že má tu možnosť bývať, tak tu mal spať, no prepáčte, aj ja tu mám možnosť prespávať, ja tiež som tu včera neprespal, lebo človek môže mať rôzne dôvody. Ja si myslím, že výročie sobáša, to je taký dôvod, že sa patrí ísť večer domov, takže ja by som to tak nepaušalizoval, že keď tu niekto má možnosť spať, tak tu má spať. To je vec každého jedného. Pán poslanec, predsa len by sme mohli rozlišovať.

    No a teraz dovoľte...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Tak spravodajskú správu, nech sa páči.

  • ...aby som ako spravodajca určený výborom pre sociálne veci predniesol svoju spravodajskú informáciu.

    Návrh pána poslanca Hlinu, ktorým navrhuje novelizovať zákon č. 600/2003 o prídavku na dieťa, predseda Národnej rady pridelil na prerokovanie výborom, navrhol aj gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Tento návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj podľa legislatívnych pravidiel na prerokovanie v pléne Národnej rady. Ako spravodajca odporúčam, aby sme tento návrh prerokovali v druhom čítaní. V druhom čítaní odporúčam, aby bol pridelený na prerokovanie výboru ústavnoprávnemu a výboru pre sociálne veci. Zároveň navrhujem ako gestorský výbor výbor pre sociálne veci vrátane lehôt, to znamená ústavnoprávnemu výboru do 30 dní a gestorskému výboru do 32 dní.

    Tým, že tento návrh zákona bol vlastne presunutý z decembrovej schôdze Národnej rady, bude potrebné potom v druhom čítaní, ak prejde do druhého čítania, urobiť napríklad drobnú úpravu v súvislosti s účinnosťou tohto návrhu, pretože navrhovateľ navrhuje účinnosť, myslím, od 1. apríla a vlastne by to nebolo prakticky možné, keďže nasledujúca schôdza bude v marci a apríli, to ale, samozrejme, je možné veľmi jednoducho urobiť v druhom čítaní.

    Pani predsedajúca, ďakujem pekne, nech sa páči, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Poprosím vás, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási predkladateľ. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, len niečo doplním k tej profesionalite. Ja mám zapálené kĺby z toho, ako som spadol. Mám normálne bolesti. Včera som tu celý deň sedel, čakal, predĺžila sa tá správa o zahraničnej politike, nerátal som s tým. Chcel som ísť včera na Spravodlivý medzi národmi, bol som tam pozvaný, nešiel som tam, lebo som nevedel, kedy to skončí. Proste ja si myslím, že toto nie je spolok holubárov, ale že toto je parlament, prosím vás. Takže ak niekto predkladá zákon, tak by mal proste sledovať, byť na pulze dňa, aby proste bol výrazom toho, že si ho váži, že tu je, keď sa predkladá ten jeho návrh. Za tým si stojím a ja viem, že som si nepomohol. Prosím vás, či už o jedného viac, alebo menej, to už je úplne jedno, koľkých mám členov vo fanklube teda zápornom.

    Ešte sa k tomu na sekundu vrátim, tak nakoniec Štefan nevystúpil, možno faktickou bude na mňa reagovať. Prosím vás, ja viem, že je ľahšie sa tváriť, to sú také tie opice, že nevidím, nepočujem a proste to je, ja viem, že to tak nebolí, viem, že niektorí si to viete zariadiť, viem, že niektorých to obchádza, viem, že niektorí majú trojku plech zo žalúdku, niektorí to už majú escape model vybavený, alebo ja neviem, všetci už niekto nejako to máme. Ale ak cítime zodpovednosť za tú krajinu, prosím vás, neignorujme zákony, ktoré tomu reálne pomôžu. Neignorujme, prosím vás, zákony, ktoré tomu reálne pomôžu.

    Najvyššia pôrodnosť na svete je v našich osadách. Najvyššia pôrodnosť na svete je v našich osadách. Klišé, ktoré sa tu opakuje dve dekády, že pôrodnosť je znakom chudoby, už vám neplatí, lebo už ani tie africké deti s tými nafúknutými bruchami, už ani ich nie je toľko ako u nás. Prosím vás, pripusťme, že sa niekde stala chyba. Pripusťme to, pripusťte to, nejedzte už chlebíčky po konferenciách, nemudrujte okolo toho, nemajte vzletné reči. Prosím vás, hľadajte riešenia! Lebo ich začnú hľadať v Bystrici. Kissinger ich začne hľadať, prosím vás, vidíte, ako všetkých ošálil. Ošálil ľudí s tým, že to ide riešiť, vyriešiť a nakoniec je z neho Kissinger. A čo, prečo nerieši? Však mal už to teraz lopatami, už mal rozdávať lopaty, prečo to nerieši? Lebo sa to tak nedá riešiť. Riešenia sú tu, tu a tu, prosím vás, nedovoľme ľuďom hľadať riešenie niekde inde, lebo to dopadne zle. A riešenie tohto problému neni v zákone o vnútrozemskej plavbe, riešenie tohto problému je v sociálnych nastaveniach, to sa týka štyroch, piatich zákonov, do ktorých treba hryznúť. Nebáť sa, trošku politickej, ale aj ľudskej odvahy do toho, prestať si skrývať oči a tváriť sa, že to neexistuje, prosím vás. Najvyšší čas, niečo sa pokazilo, najvyššia pôrodnosť na svete nie je v Zaire, nie je v Mozambiku, nie je v Nigérii, je v rómskych osadách na východe Slovenska. To znamená, niečo je zlé. Niečo nefunguje, niečo sa stalo.

    Čo je riešením? Ja viem, že to je nepopulárne, ja viem, ja to poviem na príklade. Jeden môj známy, sme sa na tú tému bavili a hovorím, že ja si myslím a stále si to myslím, a dokonca dokedy tu budem, to budem predkladať, že kočíkovné treba zrušiť, lebo to sú diablove peniaze. Ja viem, že tu niekto zas začne jak prištiknutý medzi dverami, že pomáhate tým ľuďom. Prvé, prvé, lebo prvý kočík. Už keď nemáš, no tak to druhé dieťa dáš aj do prvého kočíka, hej? Prosím vás, dakedy bolo iba prvé, potom ste vo veľkom švungu dali druhé, tretie. To sú diablove peniaze, ale my sme sa rozprávali o tom s jedným známym. A teraz mu hovorím, teraz si predstav jednu vec, že zrušia kočíkovné, a on hovorí, áno, áno, to je super. Ale akurát jeho syn čakal dieťa, ale, hovorím, bude sa to týkať aj tvojho syna. Jaj, tak to nie! Rozumiete, to je to.

    Prosím vás, uvedomme si jednu politickú pravdu, ktorá nepustí. Lebo nám tu začnú títo ľudia hovoriť, vy nemôžte nastaviť systém tak, že kočíkovné nedostanú Rómovia. Nemôžte, prosím vás, ani to nechcite, ani to nepripustite. Ja viem, že tuná niektorí z vás by to aj, dokonca tu už zazneli. Nemôžte to tak nastaviť, lebo sme v Európe, prosím vás. Čiže od nás sa očakáva veľkosť aj veľkosť v tom, že prijmeme zákony, ktoré sa dotknú aj niekoho, ktorý, chudák, sa stal aj obeťou trošku toho, ale aj preto, aj pre vás, pre nezodpovedných politikov, niekto si povie, dobre, ale ja mám v sebe veľkosť, nie som klapkovitý, poviem, dobre, ja nedostanem na to druhé dieťa, ale viem, že je to, na konci mi svieti svetielko nádeje, že to krajina nepôjde úplne šejdrem, tak ako ide teraz. Tí ľudia podľa mňa majú viac veľkosti v sebe ako politici, lebo politici sa boja toho. Čoho sa bojíte, smeráci? Čoho sa bojíte, keď zrušíte kočíkovné, že čo, že vám niekto napíše mail, že vám bude vykrikovať? Áno, bude, určite vám bude. Garantujem, že bude, ale pre dobro toho celého, kvôli tým 800 eurám, tým diablovým peniazom, sa rodia deti do blata. Do blata sa rodia deti. Tu pán Kuffov brat by vedel o tom rozprávať a ja by som vedel o tom rozprávať. Kvôli tým 800 eurám sa rodia deti.

  • Zvonenie telefónu.

  • Odmlčanie sa rečníka a jeho manipulácia s mobilným telefónom.

  • Pán poslanec, v rokovacej sále nemá sa používať mobilný telefón a normálne necháte tu všetkých čakať, takže nie je to fér! Nech sa páči, pokračujte.

  • Jáj, no dobre, vychutnajte si ma! Prosím vás, ja som nevedel stíšiť, tak už som si stíšil zvonenie, dobre? Mňa na to neupozorňujte, prosím vás!

    Čiže to je to, vážení! To je to, to je ten zákon o kočíkovnom, o prídavkoch, ktorý tu teraz predkladám, o rodičovských príspevkoch. To sú tie zákony, to sú štyri, päť okruhov zákonov, do ktorých musíte hryznúť, pokiaľ by vám plus-mínus záležalo, ale nehryznete, nehryznete, ale minimálne vám tu svietiť budú. Keď nehryznete, tak potom budeme prijímať úplne iné zákony, vážení, na riešenie tohto stavu. Teraz, keď hovoríme, že tri deti a to štvrté, piate prídavky vtedy keď. Tak aby sme za chvíľku nemali zákony, že prídavky, lebo nebude z čoho. Kto ich vyrobí, Blaha? Viete, tie peniaze treba vyrobiť, prosím vás. Vyrobiť, viete, čo je vyrobiť peniaze? Skúste si to. Skúste ráno vstať, niečo vytvoriť, nejakú hodnotu, tú predať, z toho zaplatiť daň a ostatné investujte. Z toho je, z toho sú aj tie prídavky, musíte z niečoho vytvoriť, vážení, a pokiaľ viem, nemýlim sa, ropu tu nemáme, že by sme mohli len tak si krútiť prstami. To znamená, že áno, v tých ľuďoch musíte vytvoriť ten pocit, že musia niečo vytvoriť. Idete presne opačným smerom, keď to neurobíte, ja neviem, kto ich bude platiť tie prídavky, za chvíľku už nebudú, že štvrté, piate. Budeme konfrontovaní s iným problémom a potom si spytujte zodpovednosť. Ja budem môcť povedať, že vtedy toho dvanásteho, či koľkého je dnes, 12. 2. som tam stál a som o tom hovoril.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou dvaja páni poslanci, pán poslanec Kaník a Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Áno, je to tak, že tu máme absolútne zle nastavený sociálny systém, nespravodlivo nastavený, nespravodlivo v tom zmysle, že tí, ktorí nepracujú, nemajú žiadnu výraznú odlišnosť od tých, ktorí pracujú, a z tej logiky jasne vyplýva, že potom, samozrejme, jednak nám to rastie tá skupina, jednak nám rastie spôsob života, ktorý sa nám vôbec nikomu tu asi nepáči a proti tomu sa naozaj dá jednoducho, jednoducho zapôsobiť, jednoduchými zmenami zákonov. Takže to nie je spôsobené nejakou zložitou, mentálnou alebo neviem akými predpokladmi, ale veľmi jednoduchou vecou.

    Sociálny systém, keď som ho ja nastavil, bol nastavený tak, že tu bola dávka v hmotnej núdzi, a to bol základ veci, a potom sa olepil tento systém rôznymi doplatkami, príplatkami a príspevkami, ktoré predtým neboli, ale dnes zabezpečujú, že rodiny, ktoré trvalo nepracujú ani pracovať nechcú, majú príjmy dokonca vyššie, ako sú príjmy z práce. Keď mi to neveríte, ukážem vám tabuľky do detailov prepracované na rôzne modely rodín, a preto netreba nič iné, len tie donaliepané nánosy odstrániť, alebo modifikovať množstvo tých vecí tak, aby sme nie rušili, lebo to je nepopulárne, ale aby sme tam zavádzali nejaké kritériá pracovnej aktivity. To všetko sa dá a treba to robiť a vy si stále, vládni poslanci, zatvárate pred tým oči. Tak buď to naozaj vykradnite a urobte to, alebo jednoducho to posuňte do druhého čítania a spolu môžme potom...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. No tak musím reagovať, keď ten Dodo ma už tak vyzval aj do rozpravy, aspoň teda tou faktickou. Súhlasím s jednou vecou, že ten príjem sociálnych dávok, aby nebol nastavený tak, že oplatí sa nepracovať. Toto, žiaľ, tuná je, ale to nie je len problém Rómov a rómskych osád, ale veľakrát možno mnohých nezodpovedných ľudí a ak si na to zvyknú mnohí tí ľudia, tak ťažko sa im ako odvyká. Strácajú tým, mnohí títo ľudia si však neuvedomujú jednu skutočnosť, že v skutočnosti strácajú ľudskú dôstojnosť. Ľudskú dôstojnosť strácajú tým, že nemajú prácu, a hlavne tým, že nechcú pracovať, a túto prácu eventuálne ak by aj mali, tak pracovať nechcú.

    Dovolím si nesúhlasiť však s kolegom Dodom v tom, že ak by sa to finančne ako oklieštilo, tak bude sa menej detí rodiť. A tuná v tých rómskych osadách, že je najvyššia pôrodnosť na celom svete, je to dosť možné, ale to je mentalita týchto ľudí a nemyslím si, že 800 eur je zas natoľko motivujúce, že tak obrazne to povedané, ako to bolo, že tí Rómovia sú ochotní rodiť tieto deti do blata. Aj títo ľudia majú teda záujem, aby žili naozaj dôstojne a možno na vyššej úrovni, ale myslím si, že my ako tá majoritná spoločnosť tiež sme urobili chybu, a to si treba priznať, v tom, že sme ich naučili len prijímať, a títo ľudia majú väčší problém s tým dávaním, a to dávanie mám na mysli, byť užitoční pre túto spoločnosť, či už prácou a podobne. Nemyslím si, že otázka peňazí je rozhodujúca v tom zmysle, že rodičia sa rozhodujú pre ten počet detí a že keď tie peniaze teda nebudú, tak že bude redukovaná tá pôrodnosť. Nebude. Dovolím si s touto vecou nesúhlasiť.

  • Uzatváram všeobecnú rozpravu. Pán poslanec, chcete reagovať na faktickú poznámku? Pýtam sa, či chce zaujať pán navrhovateľ stanovisko.

    Pán spravodajca? Nech sa páči, máte slovo.

  • Možno veľmi stručne, dve-tri vety. Rozprava, aj keď teda vlastne diskutoval len predkladateľ a dvaja poslanci vo faktických, bola o zle nastavenom sociálnom systéme, s tým sa dá určite súhlasiť. Čiže mohlo by to byť inšpiratívne pre pána ministra sociálnych vecí a pre poslancov zo SMER-u, lebo bez nich toto nezmeníme. Len sa mi zdá dopovedať alebo považujem za potrebné dopovedať jednu vetu, že pri každom návrhu aj z opozície potrebujeme spojencov, a preto by som sa prihováral aj za formu alebo spôsob, ktorým sa to snažíme presadiť, lebo naozaj my sa potrebujeme navzájom všetci.

    A to je asi všetko, ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej bude nasledovať prvé čítanie o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 853, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 852.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

    (Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 853.)

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť ďalší návrh zákona, ktorý je podľa mňa mimoriadne dôležitý.

    Aj pre kolegov poviem, aj v nejakej tenzii s tým, čo povedal pán Brocka. V zásade je mi to už v tejto chvíli skoro jedno, vážení, lebo viem, o čo kráča. Taktika, iná taktika je lepšia. Ja vám zobať z ruky nebudem, ja vám zobať z ruky nikdy nebudem. Buď sa budete správať ku mne a ku nám, opozícii, slušne, alebo potom to zadefinujeme ináč. A vyzerá, vyzerá, že to funguje. Robili sme určitý cirkus, ja viem, že pre vás cirkus; nie, my sme bojovali za práva týchto ľudí celý minulý rok. Otvárali sme tému úžerníkov, exekútorov, áno, vidíš ho, zjavujú sa svetielka. To chcem povedať. Ja v určitej polohe pracovať budem, ale v určitej nebudem nikdy, pokiaľ vy si to chcete vychutnať, nech sa páči. Mňa si takto nevychutnáte, ja vám zobať z ruky nebudem. Buď vám budeme ponúkať návrhy, budete s nami korektne debatovať. Ja som za pani Laššákovou bol, že či má význam o niektorom zákone sa baviť, povedala, že nie. No tak keď nemá, no tak nemá, tak čo, s kým som mal ešte jednať, s pánom Petrom? S kým som mal o tom ešte jednať, urobil som, čo štábna kultúra vyžadovala. Bol som, spýtal som sa, dostal som výsmech, že inými slovami, že nie, no tak nie, keď nie, tak nie, tak áno, tak to skúsime ináč.

    Skúsime to ináč, možno budú výsledky rozpačité, možno nie, ale na konci musia byť výsledky, vážení! Ja potrebujem výsledky. Tu niektorým stačí o tom rozprávať a nielen ja, ale ľudia tejto krajiny potrebujú výsledky, takže aj tento návrh zákona o exekútoroch, prosím vás pekne, my sme tu mali návrh z dielne, a teraz ešte to chcem povedať, že rozprávam to ľuďom. Mne oni sem-tam napíšu, že to pozerajú a že proste je to pre nich dôležité, tak ja to hovorím im, pre vás to nemá význam. Smeráckych poslancov tu je momentálne, no ani nie, ledva desať, za tých 600 euro denne, za ktoré tu sedia teraz, ja viem, že to je, ja viem, ale akú dostaneš, takú vráť, plus 15 %, ako my hovoríme. Áno, za tých 600 euro denne, ktoré dostanete, je vás tu desať. Kde je 73 poslancov SMER-u, ktorí tiež dostanú za dnešok 600 euro, prosím vás? Nech sa páči.

    Tento zákon o exekútoroch tu už mal byť dávno. On tu už bol, nejaký aj sa prezentoval, teda hovorím to ľuďom, vám to nehovorím. On sa prezentoval, že ide riešiť, čo všetci vieme, že je problém. Ale on neriešil problém pre ľudí, on riešil problém do vnútra tých exekútorov, lebo ich už začalo byť veľa, oni si ten koláčik nechcú dať tak krájať, no tak si nastavili všetky tie systémy toho, tých filtrácií, že kto môže byť, kto nemôže byť. Tam jednu kosť hodili ľuďom, že odvolať sa môžu v dlhšej lehote, čo už dávno malo byť, však to bolo úplne zabijácke, čo tam bolo, a takto to malo akože splniť úlohu, že exekútorov, odfajknuté, že sme vybavili. No nevybavili. Ináč ešte aj vtedy bolo deklarované, že príde nejaká statusová novela, niečo. A kde je, kde je, kde je, kde, kde, kde, čo? Nič, ticho. Ja normálne sa čudujem, že aká to je lobistická skupina, títo exekútori, že proste požívajú takú ochranu, takú obrovskú ochranu.

    Exekútori, vážení, nám ušli. Ušli zákonodarcom a celá tá situácia je neudržateľná, v tejto, v tomto móde, ktorý je doteraz. Občania, pre vás to hovorím, prípadne sa spýtajte vašich poslancov, či si myslia to isté. Možno vám to medzi štyrmi očami povedia, tu vám to nepovedia. Počet exekučných konaní v priebehu šiestich rokov sa zdvojnásobil. Už to je obrovským signálom toho, že niečo zlé je v štáte dánskom, ako by povedal klasik. Už to by malo byť signálom, že kdesi robíme chybu. Počet exekútorských konaní sa zdvojnásobil, avšak suma, ktorú, mimochodom, SMER zdvojnásobil, mimochodom, SMER zdvojnásobil v 2008; dakedy bola minimálna odmena pre exekútora 500 korún, SMER, SMER, SMER, vážení občania, SMER, v Medzilaborciach, neviem kde všade ste. Ten váš SMER, ktorý vás bude lakovať v nedeľu, ten váš SMER, ktorý vás bude lakovať v sobotných dialógoch, ako vám na vás záleží; ten SMER zdvojnásobil odmenu exekútorov, ten SMER v 2008 z 500 korún na 1 000 korún. Počet podaní sa zdvojnásobil, suma zostala. Prosím vás, keď už štát vytvoril a vôbec systém je taký, že už niekto zarába na množstve, tak sa aspoň vráťme k tomu, že nech nezarába na objeme, viete, jak to povedať. Lebo aj v podnikateľskom svete platí, že buď teda predáš veľa s nízkou maržou, alebo málo, ale s vysokou maržou. Ale exekútori predávajú veľa s vysokou maržou. No tak niečo, ja neviem, sme senzitívni pre vnímanie toho problému, alebo nám to je jedno? Ale koniec koncov to je, vážení, exekútora si nikto nekupuje. Exekútora niekto dostane. Ja nehovorím, že máme tu vytvoriť atmosféru, že budeme podporovať ľudí, čo si nekupujú lístky na MHD, ale ani nebudeme, nemali by sme podporovať to, že keď si niekto nekúpi lístok na MHD možno aj preto, že zrovna ten automat tam nefungoval, lebo hentá čvarga, ktorá ho tam mala kúpiť, ho nevie ani opraviť, všetky peniaze minuli. Tak za to, že si nekúpi ten lístok, dostane 350-eurového exekútora. To tiež podľa mňa je nevyvážené. Nie? Nie je to nevyvážené? Niekde treba hľadať polcestu toho celého.

    Tento stav je do budúcna neudržateľný. To znamená, musíme sa k tomu vrátiť, lebo je to o ľuďoch. Ľudí sa to dotýka, ľudí to postihuje a ja vám poviem aj jeden príklad, kto postihuje. My máme poznatky o tom, ľudia sa nechcú zamestnať. Viete, prečo sa nechcú zamestnať? Lebo akonáhle sa zamestnajú, tak im naskáču jak vošky na zemiaky exekútori. A to je presne ten sekundárny dôsledok toho celého. No tak každý si môže za svoj údel sám, ale niekedy mu aj niekto k tomu pomohol. Ale ja hovorím, nelámme nad niekým palicu, že si nekúpil lístok na MHD. Nelámme nad niekým palicu, že sa mu stala chyba. Prečo to robíme? A ešte tu zaznie reč, vymožiteľnosť práva, prikryjeme sa tou perinou a babky budeme hnať cez Dunaj a ani si ich nedovolíme zbaliť. Musí to byť vyvážené, musí v tom byť niekde polcesta. Musí to byť na polceste, nemôže to byť v tej polohe, ako je to teraz.

    Exekútori nám ušli. Tento návrh, ktorý uvádzam týmto, hovorí o tom, že vyhodnocuje ten stav, ktorý je. My máme veľa vecí, ku ktorým sa budeme musieť z pohľadu exekútorov dostať. Minule sme sa o tom rozprávali, či je nevyhnutné, aby exekútori zaťažovali DPH babku alebo dedka, ktorého zlákali na hrnce a dali mu pôžičku, váš štátny tajomník, na tie hrnce a potom mu chcú zničiť život. Či ešte v rámci toho je potrebné, aby ten dedko a babka, ktorí, chudáci, žijú ledva, ako žijú, a zmagorili ich s hrncami, tak ešte či je potrebné od nich pýtať DPH. Ja tiež sa čudujem, DPH; pre ľudí to hovorím, nie pre vás, prosím vás. Tuná minule niekto sedel a povedal, ani že mzdové náklady, DPH, mzdové náklady nie sú z DPH, to už vie aj moja dcéra. Ale to je, svedčí o úrovni. Prosím vás, keď už od tej babky, chúďaťa, potrebujete DPH, ona si to, chúďa, nemá s čím zarátať, naozaj, ona si to nemá. Ten podnikateľ si to má s čím zarátať, babka si to nemá s čím zarátať.

    Som naozaj zvedavý, pán minister povedal, že to sleduje, zisťuje agregovaný údaj, že koľko vôbec exekútori odvedú DPH, to je dôležité vedieť a poznať a potom sa dopracovať k údajom, koľko z tejto sumy odvedenej DPH je DPH vymožené z pohľadávok fyzických osôb nepodnikateľov. To znamená od tej babky, od toho dedka, chudáka, ktorého ste zblbli na hrnce, nie vy, ale aj vaši a vrazili niekde rýchlo úverovú zmluvu vášho štátneho tajomníka. Či je to ešte potrebné. A možno sa dopracujeme k sume, ktorá nebude hrdelnou sumou pre náš štátny rozpočet a tam potom bude na mieste povedať, že či je úlohou štátu, keď už toto dopustil, ešte od tých biedakov chcieť to DPH. Som zvedavý, jak to celé dopadne. Čiže tam to vám nechávam dvere otvorené, môžte tuná, vykrádači Tutanchamónových hrobiek už teraz môžu robiť návrh o zrušení DPH pri vymáhaní, pri povinnom fyzických osôb nepodnikať, už teraz môžu a môžu zarobiť, môžu urobiť štyri tlačovky, päť tlačoviek, úplne jedno. Je jedno, na konci musí byť výsledok. Tento návrh hovorí o inom, hovorí o tom, že v zásade nemôžte urobiť rovnítko medzi tou babkou a dedkom alebo aj medzi tým pubertiakom, ktorý si to riskne a raz ide, nejde tou mestskou a zabudne si lístok kúpiť. No zabudne, nechce, to euro chce ušetriť, ja neviem, na palacinku, hej? Prečo za to ušetrené euro od neho tí exekútori chcú 350 eur, ja tomu naozaj nerozumiem. Prečo nestačí 30 euro, prečo nestačí 50 euro? Nechápem, prečo za to, že proste niekto sa zvezie tou emhádéčkou chcú od neho 350 euro, nechápem. To je hrubý nepomer, to je absolútne hrubý nepomer. Takže toto chcem povedať, že nemôžme dať rovnítko medzi týchto ľudí, ktorí sa im toto stane, nehovorím, že sa ich zastávam, a ľudí, ktorí majú pohľadávky z obchodného styku, častokrát vedome, lebo je to obrovský rozdiel. A toto sa zopakujem, ale však hovorím, stále to hovorím pre ľudí, nie pre vás, tí, ktorí to nepočuli.

    Exekútori v zásade vznikli kvôli tomu, aby sa naprávalo podnikateľské prostredie v štáte, aby proste niekto naháňal neplatičov. Neplatičov, ktorí naberú tovar a potom zmiznú, aby proste bola vymožiteľnosť práva. Kvôli tomu vznikli exekútori, nie kvôli babke, nie kvôli dedkovi, nie kvôli tomu puberťákovi, čo si nekúpi lístok na MHD. Kvôli tomu vznikli exekútori. Lenže ako to celé dopadlo? Vymožiteľnosť práva u týchto, u tejto skupiny, kvôli ktorým exekútori vznikli, je, tu ma, verím, že niekto doplní, slabá, respektíve nulová, lebo oni to vedia obísť. Vedia to celé takto upratať, že nakoniec tam prídete do toho, kde by ste mali vymáhať a tam už ani zvonček nie je, hej, čiže tam je to nulové, respektíve veľmi slabé. Avšak u toho dedka, u tej babky a trebárs aj u toho pubertiaka, čo si nekúpi lístok na MHD, to je úplne fantastické. A tam je gro činnosti exekútorov, proste dostať sa k peniazom týchto fyzických osôb nepodnikateľov.

    A ten návrh zjednodušene hovorí o tom, že v tomto prípade je tá odmena polovičná. Prosím vás, vystúpte niekto, povedzte, že to je zlé, že nie, v žiadnom prípade. Prečo? Prečo by mala byť polovičná? Nech sa páči, ja viem, možno nazbierate vy ako socialisti argumenty, že má byť rovnaká. Nech sa páči. Ja hovorím, že nie. My musíme byť natoľko sociálne senzitívni, že vyhodnocujeme situáciu, taká aká je. A keď to tak robíme, tak musíme s týmto súhlasiť, že má byť rozdiel medzi pohľadávkou vzniknutou z podnikateľského styku a pohľadávkou vzniknutou trebárs z ošálenia za kačacie stehná niekde v kulturáku v Medzilaborciach s vrazenou zmluvou úžerníkov, v ktorej pôsobil niekedy váš štátny tajomník. Musí tam byť rozdiel, musí! A nech je osud tohto zákona niekde, ale vyzerá, že sa to lepší, lebo my sa raz k tomu dostaneme, raz vás k tomu dokopeme, že niečo k tomu prijmete. Uvidíme, v akom rozsahu. Uvidíme, ako pôjdete po hrudi, po obrane exekútorom. Lebo ja normálne žasnem, že akú loby majú exekútori a úžerníci v SMER-e, normálne žasnem, ale raz k tomu vás ľudia dostanú. Ale pre dobro tých ľudí, čím skôr, tým lepšie, lebo naozaj spôsobujete tragédie, sociálne tragédie spôsobujete veľakrát, že za toho chudáka, ktorý ide MHD a častokrát aj preto, že nešiel ten automat, že od neho chcete 350 euro, ho vyhodíte z rytmu, príjmu domácnosti na celý rok, prosím vás. A pritom na tom MHD už dávno niekto iný zarobil, to je to, viete, to tých ľudí hnevá. To tých ľudí najviac hnevá, keby to bolo spravodlivé. Prosím vás, na tých MHD, na autobusoch, ktoré sa rozpadávajú, po troch rokoch z nich už bude šunt, len ich dodal ten, kto ich mal dodať, všetko bolo rozdelené. Tak to je to, tí ľudia to vedia a to vnímajú a o to horšie, o to nespravodlivejšie to vnímajú, že to je nespravodlivé. To už keď tam ste pomohli, ako ste mohli, tak skúste aj tej bedači, tej biede, ktorá vás raz za štyri roky volí, že aspoň hodiť sem-tam nejakú tú kosť. Toto je jedna z kostí, ktorú ste už im dávno mali dať. To znamená, v zákone o Exekučnom poriadku sa musí narobiť konečne poriadok.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Miroslavovi Kadúcovi.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady tento návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda zároveň vo svojom rozhodnutí č. 852 z 13. januára 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je najmä zníženie výšky odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie v prípade dôchodcov a v prípade osôb, fyzických osôb nepodnikateľov.

    Tu je priestor na vlastnú úvahu k návrhu zákona. Ja to veľmi rád využijem a poviem možno pár slov, čo si o tom návrhu myslím. Pán kolega Hlina, ja som si pozorne prečítal vašu dôvodovú správu k tomuto návrhu zákona a potom som si pozrel návrh zákona a musím povedať, že nekorešponduje s tým, čo navrhujete, tá dôvodová správa. Aj som vás počúval teraz, povedali ste a povedali ste na dvojnásobne, zdvojnásobnenie počtu exekúcií. Ale ja nevidím nejakú súvislosť medzi dvojnásobným počtom exekúcií a tým, aké sú odmeny exekútorov. Mne sa ten návrh, ten návrh je ľúbivý, mne sa aj páči. Ale ja nevidím proste tú argumentáciu, prečo je zlé, že exekútor má 20-percentnú odmenu? Možnože je cesta, myslím, že tu už bolo aj povedané, zaveďme im maximálny strop do výšky vymáhanej pohľadávky. Možno to je cesta. Ale ja naozaj tu nevidím čísla, akým, akým, spôsobom, prečo tvrdíte, že 20 je moc a 15 je akurát? Prečo nie 12, 10, 9? Toto mi tam naozaj chýba. Hovorím to v dobrom.

    Viete, ono až na určité výnimky cesta k exekučnému titulu nebýva ľahká. Predchádza jej výzva, predchádza jej žaloba, predchádza jej častokrát pojednávanie, predchádza jej exekučná výzva a až potom sa exekvuje. Hovorím, až na niektoré výnimky. Bežne to je tak, že až sa dostanete k exekučnému titulu, chvíľku to trvá. A narastajú práve trovy predtým, áno, aj v exekučnom konaní, ale aj predtým.

    Ak je problémom to, že má niekoľko osôb viacero, viac exekúcií, prečo tie exekúcie, prečo nenavrhneme spojiť tie exekúcie? Nech sa viacero exekúcií na jednu osobu vedie u jedného exekútora. Toto je cesta.

    Samozrejme, to čo ste povedali o DPH, to je blbosť, to je fakt, že, to ja nechápem doteraz, jak si môžu exekútori dávať dépéháčku na exekučné trovy. To s vami úplne súhlasím, nenachádzam zatiaľ argument, prečo by tam mala byť. Myslím si, že cestou nie je, alebo tou správnou cestou nie je iba regulácia exekučnej činnosti, ale aj vzdelávanie ľudí, vzdelávanie povinných, tých, ktorí majú exekučný, tí, proti ktorým sa vedie exekúcia. Informujme ich o tom, o tom, ako by sa nemali dostať do pozície byť exekvovaní. Prečo to nerobíme? Ja si uvedomujem, že niekomu to vyhovuje, ale toto v tomto návrhu nevidím. V tomto návrhu vidím iba zníženie odmeny exekútora z dôvodu, lebo je dvojnásobný počet exekúcií.

    Ja vám za tento návrh už len kvôli tomu, že je to opozičný návrh, zahlasujem za. Ale opakujem, v dôvodovej správe ja nevidím príčinnú súvislosť medzi tým, ako argumentujete, a výškou exekúcií. Opakujem, hovorím to v dobrom.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 852.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. O slovo požiadal najskôr pán navrhovateľ.

    Pán poslanec Mikloško, ešte zostaňte sedieť, pán navrhovateľ požiadal.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán kolega Mikloško, prepáčte, len musel som teda v ohni zareagovať. Viete, to je presne to, čo som hovoril na začiatku. To je tá profesionalita! Ja som poľnohospodár. Pán kolega je právnik. Prosím vás, pán kolega, keď ma chcete aspoň kritizovať, aspoň si to naštudujte! Vy ste mladý človek, ja vám fandím, vy ešte máte veľa, veľa času byť lepší. A to je presne to, čo mi tu chýba. Ja som poľnohospodár, vážení, ale niektoré veci senzitívne vyhodnocujem a snažím sa ich a si ich naštudujem, pripravím sa na ne. Vy ako právnik hovoríte veci, ktoré hovoríte zle. Prosím vás, keď ma chcete aspoň kritizovať, aspoň si to naštudujte! Lebo suma, minimálna odmena je jedna vec a trovy exekúcie sú iná vec, prosím vás. To, čo ste vy spomínali, že náklady na pojednávanie, áno, to je presne to, čo sa tiež hrubo zneužíva. Prečo sa, prečo sa exekúcia za to, že niekto nešiel emhádéčkou v Bratislave, prečo sa vymáha v Michalovciach? Ja neviem, či je to pravda, či nie, ale údajne kvôli tomu, že potom akože sa vydeklaruje, že išli ho hľadať autom. No z Michaloviec do Bratislavy autom to je niečo, to sú trovy exekúcie. Tento návrh nehovorí o trovách exekúcie, telefón, benzín, ja neviem čo, pojednávanie. Hovorí o tej základnej sume, pán kolega, prosím vás, do budúcna v dobrom, keď si to zoberiete osobne alebo nie, to už nechám na vás. V dobrom vám to poviem. Áno, robím vám to tak, lebo vy ste si dovolili niečo, ale prosím vás, pripravte sa, to je o tom. Buďme pripravení, naštudujme si, buďme profesionálni a potom to pôjde rádovo lepšie.

    Je absolútne v úplnej a čistej logike, že návrh, základná suma exekútora, to ešte nehovorím o trovách, aj tie trovy treba riešiť, to určite. Tento návrh hovorí o základnej odmene pre exekútora alebo o odmene pre exekútora, ktorú treba znížiť a jeden z podporných argumentov prečo, je aj enormný nárast exekúcií.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Lebo nemôžte dať na rovnátko sumu pohľadávku z obchodného styku, pohľadávka vzniknutá od babky, chúďa, ktorá si kúpila hrnce, nemôžte.

  • Reakcia spravodajcu.

  • No preto, lebo. No lebo, vidíte, toto sú presne tí právnici. Stretnú sa dvaja, majú tri právne názory. Že prečo 15? No tak 14,5, prosím vás! Tu dajte pozmeňovák, že 14,5, vybavte si dohodu so smerákmi, že vám zahlasujú. No čo ja viem, prečo 15? No preto, lebo to má akú-takú logiku. Lebo je to menej. Rozumiete? Je to menej. Keď chcete 14,73, tak dajte 14,73 trebárs.

    Zmyslom je, aby to bolo menej, že to nie je rovnaké, že to nie je to isté. Dakedy sa vymáhali pohľadávky takýchto cez súdy a tam boli, ja neviem, nech ma pani Žitňanská opraví. Koľko tam bolo, jedno percento, dve? No málo, keď to fungovalo ešte pred exekúciami. Teraz už ste, to natiahlo sa. Koľko to bolo?

  • Reakcia z pléna.

  • Ani jedno percento. Áno, tak dobre, tak dobre, tak vráťme, viete čo, vráťme pohľadávky vzniknuté pre fyzické osoby nepodnikateľov naspäť na súdy, kde boli o 1 percento. Je to riešením, neni to riešením, ja neviem. Hľadajme riešenia, rozprávajme, pán kolega. Rozprávajme, tento návrh, ak nič nemá logiku v tomto parlamente, tak tento návrh zákona má logiku. A do budúcna, prosím vás, ak chcete so mnou sa konfrontovať, tak sa odborne pripravte.

    Ďakujem.

  • Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie, to bolo v rámci rozpravy, a teda žiadate o slovo aj vy v rámci rozpravy, áno, pán spravodajca? Dobre.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Kučerová.

  • Ďakujem. No, pán poslanec, v predchádzajúcom príspevku ste hovorili o zodpovednosti jednotlivcov. Veľmi dobre sa to počúvalo a plne som s vami súhlasila. A viete, prečo je jeden z dôvodov, prečo narástol za posledné roky exekúcie, taký nárast exekúcie? Pretože takým športom na Slovensku sa stalo neplatiť a to som tu v sále počula už veľakrát a je to pravda. Nemyslím tým teraz tie babky, ktoré si kúpili hrnce. To je úplne iná paleta a to riešime v poslaneckom návrhu v rámci Občianskeho zákonníka.

    Ale chcela by som k inému hovoriť. Čo sa týka odmeny súdneho exekútora, súhlasím plne s vami, že pokiaľ exekútor vymáha 100-eurovú pohľadávku a vymôže ju napríklad zrážkou z účtu, tak, samozrejme, je neprimerané, aby si účtoval trovy exekúcie 350 eur alebo 500. Ale na to máme iné spôsoby riešenia, na to máme, postupuje jednoducho exekútor protiprávne. Ale iný je rozdiel, je rozdiel v podstate vtedy, keď exekútor vymáha 100-eurovú pohľadávku a dlžník nekomunikuje, nekomunikuje s exekútorom, nepreberá poštu a veriteľ trvá na tom, aby pohľadávku vymáhal, aby ho navštívil, aby šetril jeho majetok. Exekútor zistí, že vôbec žiadny majetok nemá, že nepracuje, nemá peniaze na účte, nemá žiadny hnuteľný majetok, ktorý by speňažil, a tie náklady neustále rastú. Postup exekútora je taký, že podá správu veriteľovi a podá návrh na zastavenie exekúcie, lebo je predpoklad, že je nevymožiteľná, ani do budúcna nie je. Veriteľ nesúhlasí, súd exekúciu nezastaví a veriteľ trvá na tom, aby naďalej exekútor pokračoval vo vymáhaní pohľadávky. Súhlasíte s tým, aby to potom robil za tých 50 alebo 100 eur? Určite ani vy by ste tak nepracovali. Jednoducho nemôžete chcieť ani od exekútora, aby pracoval zadarmo. Tak si myslím, že s tým by nesúhlasil asi nikto.

    A ešte na jednu....

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ja možno skúsim odpovedať na to, čo sa pýtal pán poslanec Hlina. Ja vám teraz tú sumu nepoviem, koľko to bolo. Keď sme mali výkon rozhodnutia, ktorý robili súdy, a na tom súde to, samozrejme, robili úradníci, ktorí na ten účel boli zamestnaní, tak to platil štát. A v zásade tie náklady, ktoré stál výkon rozhodnutia, neboli pokryté tým, čo platili ľudia cez súdne poplatky súdu, resp. štátu. Takže to je jedna poznámka.

    Tento nový systém, pokiaľ ide o exekútorov, je postavený na tom, že štát neplatí výkon rozhodnutia, ale že to v zásade dal na tých samotných účastníkov konania, aby platili náklady exekúcie. To, čo hovoríte vy, je nie právna otázka. To, čo hovoríte vy, je podľa mojej mienky sociálna otázka, alebo ako to mám nazvať, pretože obsahom tej otázky je, že či pri výkone rozhodnutia sa má nejakým spôsobom zohľadňovať sociálna situácia dlžníka, keď to mám zovšeobecniť z toho, čo hovoríte. A to je sociálno-politická, alebo vôbec politická otázka, kde, na istú hranicu, aby na druhej strane to nepodporovalo možno bezbrehé zneužívania tej celej situácie, a kde je tá hranica, aby to bolo ešte, nazvime to, sociálne spravodlivé. A z tohto pohľadu je to legitímna diskusia, na ktorú potom nadväzuje druhá legitímna diskusia, že kto to má zaplatiť potom, pochopiteľne. Takže toľko.

    Ďakujem.

  • Poprosím teda, nech sa páči, pán navr..., pán spravodajca, máte slovo.

  • Tak ešte raz. Ja sa to pokúšam nebrať osobne, ale zdá sa mi, že tuto ste to zobrali vy osobne. Ale okej. Ja si to mám naštudovať. No ja som si to naštudoval; podľa vás zle. No len tu je najväčší problém, že vy sa javíte, aj z dôvodovej správy to vyplýva, že riešite úplne voľačo iné. To je ten problém, na ktorý som vám, na ktorý som poukázal. Zopakujem, povedal som to už minulý týždeň, dvakrát dokonca, exekúcie sú obrovský problém, musíme to riešiť. Ale riešme to, prosím vás, koncepčne a systémovo a na základe argumentov. Nie že ja si zoberiem jeden, dva, desať prípadov a potom poviem, generalizujem, že toto je súčasný stav. To nie je pravda.

    Ešte raz. Cesta k exekučnému titulu trvá niekedy aj dva-tri roky. Ten povinný, ten, ktorý je žalovaný, ten, voči ktorému sa vedie exekučné konanie, má neuveriteľne veľa priestoru na to, aby s tým voľačo spravil. Vy naozaj navodzujete dojem, nie iba z tohto vystúpenia, že tie trovy aj odmena, všetko, čo dostane exekútor, je vysoká. Hovorím, bavme sa o tom. Budem sa o tom strašne rád baviť, však sedím tu, príďte. Ja nemám s tým problém. Však sme spolu dávali zákon. Viete, ako som robil, že som chcel, aby to bolo poctivo, poriadne a zodpovedne. Že som trval na dôvodovej správe, aby to bolo poriadne. Nerozumiem vám, fakt vám nerozumiem.

    Viete, ono, ja poznám prípad dôchodcu, ktorý už len z dôvodu svojho ega povedal, že nezaplatí, myslím, 5 euro nejakú pokutu. A ťahal to x rokov, sa ťahal so súdom, ťahal sa s exekútorom a potom mal trovy aj odmenu, alebo ako chcete, to čo dostane exekútor, horibilne vysokú. A tváril sa, hovoril, že to je neprimerane vysoké. A čia je to ale vina?

    Ešte raz, prosím. Ja to fakt myslím v dobrom. Iba dajte do súladu, zdôvodnite, prečo to chcete spraviť tak, ako to robíte. To bola podstata toho, čo som vystúpil. Keď ja neviem, čo je v tom materiáli, vy neviete, ako to chodí. To mi je ľúto.

  • Na vaše vystúpenie neregistrujem žiadne faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Dávam slovo prihlásenému rečníkovi pánovi poslancovi Jozefovi Mikloškovi.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, treba na začiatku povedať, že skutočne túto tému tu otvorila opozícia, poslanec Hlina, Zajac a ďalší o tom stále hovorili, až potom sa k tomu priznala vláda. To je prvá poznámka.

    Odvtedy už bolo šesť zákonov o exekúcii, o šmejdoch, o úžerách, o nebankovkách, a tak troška už aj človek stráca prehľad, čo je v ktorom. Viem, že prešiel tento posledný do druhého čítania. Bol to vládny návrh, čo je určitým úspechom, ale niekto mohol snáď aj vysvetliť, že teda ktoré z týchto ostatných už nemusia ani byť, keď prešiel tento vládny. Na druhej strane to, že prešiel po dvoch rokoch skoro nášho, alebo vášho vládnutia, je tiež trocha hanba, lebo dva roky sme nechali tých ľudí v tej omáčke sa variť. Ja som tu k exekúcii vystúpil viackrát aj v rozprave k niečomu, kde som asi na desiatich konkrétnych príkladoch ukázal na moc exekútorov, ktorá bola nesprávne využívaná. Poslanec kolega Fronc, nemôžem povedať, že by ma až tak veľmi uznával, povedal, že to bolo moje najlepšie vystúpenie v tom zmysle, že som veľmi konkrétne otvoril exekučné prípady, kde naozaj ten chudák ťahal za veľmi krátky koniec a prehral.

    Samozrejme, že s redukciou odmien exekútorov v podstate súhlasím, ale mali by sme sa zamyslieť na všetkých tzv. trovách. Tie trovy sú v advokácii, súdnictve, exekúcii strašné. Niekedy sú polovicou, nedávno som bol na takom súde, súdilo sa o pár peňazí, ale polovica boli trovy, ktoré nakoniec ten chudák musel tiež zaplatiť alebo bude musieť zaplatiť.

    MHD, samozrejme, je nefér, keď niekto cestuje načierno opakovane a systematicky. Ja viem, takými sú napríklad absolventi detských domovov, ktorí sú na to zvyknutí zo svojej maličkosti, keď po osemnástich skončia, tak pokračujú v tom. To sú ľudia, ktorí vlastne väčšinou nemajú trvalé bydlisko, čiže tá pokuta alebo upomienka, alebo ďalšia im nepríde, už sú, niekde inde bývajú, stále to menia, potom to stíchne a v deviatom roku sa prihlási MHD aj exekútor. V deviatom roku, lebo v desiatom sa to už premlčiava. A potom to sú šialené pálky, ktoré, tí chlapci nikdy nebudú môcť pracovať, lebo akonáhle by trocha pracovali, tak by okamžite im všetko brali. A teda vegetujú a pracujú načierno a tak ďalej a tak ďalej. Menia zamestnanie, sú to stratené existencie, bohužiaľ. Ja by som tak k záveru povedal toto. Že samozrejme, s týmto zákonom súhlasím, mal byť tiež už skôr. Samozrejme, nebol až taký zložitý, aby sme si ho nenaštudovali. Takže, Lojzko, troška si krivdil tomuto. (Rečník ukázal na spravodajcu). Isteže, treba sa ponoriť do tej problematiky celej a vedieť čo a jak. Ale ten zákon je jednoduchý. Znižuje odmeny a s tým treba proste súhlasiť za danej situácie.

    Ja by som ešte k téme tých predchádzajúcich diskusií to povedal, že ja som sa postavil na Lojzovu stranu vtedy, keď ho naozaj zmlátili, a hovorím, ako psa a keď potom na moju interpeláciu pán minister vnútra povedal, že to bolo všetko absolútne v poriadku, že poslanca zmlátili, že mu dali okovy, že mu vytiahli šnúrky, že ho dali na tri, dve hodiny do cely zadržania a potom ho slávnostne pustili. Mohli to celkom ináč robiť. Tam som pochopil, že teda čo je moc, je moc.

    Ale troška sa mi vidí, že ako opozičný poslanec, že trpíš troška stihomamom, prepáč mi, Julko, či Lojzko, lebo ja som si už svoju rolu v opozícii pochopil, že vlastne pri momentálnom vyčlenení parlamentu v podstate naše šance sú nulové. Môžme oplodňovať spoločnosť aj parlament dobrými myšlienkami, z ktorých niektoré sa ujmú aj v koalícii alebo vo vláde, že vlastne tu vždy prejde vládny návrh rýchlo a opozičný vlastne nikdy temer neprejde. Tak s mojím Slovenským historickým ústavom alebo s naším spolu so SMER-om nemôžeme donekonečna argumentovať, že tento prešiel, keď už ďalších sto neprešlo. A samozrejme, už som to asi aj zdôraznil, že vláde chýba určitá veľkorysosť víťazov, ktorá po dvoch rokoch by už mohla trocha nastať. Lebo tá, tie roly sa môžu naozaj veľmi rýchlo otočiť. Máme teraz veľa volieb a tá situácia je veľmi dynamická, to ako všetci vidíte.

    Tak isto ešte chcem Lojzkovi povedať, teda až môžem takto povedať, že keď nás hrešil všetkých, tak vlastne hrešil tak ako pán farár na kázni tých, čo sú vonku, ale tých, čo sú vnútri, sa to až tak netýka. Tí aspoň prejavili snahu to počúvať. No, takže.

    A posledná poznámka, že samozrejme, tak vyčísliť, že 600 euro, keď tu sedíme na zadku, každý deň získame zadarmo, tak to tiež celkom tak nie je. To všetci vieme. No dobre sa to počúva. Ale keď ti ukážem aj svoje kalendáre ako seniora, tak plný je akcií, aj či je parlament, či nie je. Tam idem, hentam idem, tam ma pozvú, hentam, tam treba povedať niečo, tam treba nejako sponzorovať a tak ďalej. Tých akcií je naozaj veľa, čiže ten poslanec nesedí len tuná, ale musí aj niečo mimo toho robiť. Takže to by som chcel dať na pravú mieru. Prepáč mi, Lojzo, že som to povedal. Som na tvojej strane, ale "odtál potál".

    Ďakujem.

  • Na vaše vystúpenie, pán poslanec, je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Áno, na Slovensku máme veľmi veľa takých prípadov, kde kvôli možno jednému cestovnému lístku alebo nejakým trom hrncom a zbabraný život. U dôchodcov sú to hrnce a matrace a možno u mladých ľudí, domovákov, tak ako to kolega spomínal, je to cestovný lístok alebo cesta načierno. Toto je naozaj veľký problém u týchto ľudí, ktorí v podstate nemajú ani to trvalé bydlisko, a je to naozaj neprimerané a nespravodlivé aj, dovolím si povedať, cez to všetko, že cestovali načierno, voči tým ľuďom, keď tie exekúcie alebo tie trovy vysoko, vysoko presahujú tú skutočnú škodu, ktorú spôsobili. Spravodlivé je dať každému to, čo mu patrí. A ak spravodlivo, by sa zadosťučinilo spravodlivosti, tak je to na mieste. Ale aby to bolo, aby to bolo primerané.

    Rovnako súhlasím aj s tým, že naozaj opozícia otvorila túto otázku tých exekúcií a ja tak by som ešte si dovolil dodať k tomu, že aby nebolo možné v zmysle našich zákonov exekvovať dom a bývanie. Veľakrát kvôli hlúposti ľudia prichádzajú o strechu nad hlavou, aj mnohé rodiny, čo je veľmi veľkým problémom. Naozaj, keď tí exekútori sú na krku mnohým tým ľuďom, tí sa vyhýbajú aj zamestnaniu a práci, vzniká tak v podstate priestor pre čiernu prácu, respektíve unikajú títo ľudia do zahraničia, aby tí exekútori nemali dosah na nich. Zníženie tých exekútorských poplatkov, v každom prípade súhlasím s tým a viem to podporiť.

    A čo sa týka bitky poslanca. To je tiež vec, ktorá ma pohoršuje, a aby dostal po chrbáte ústavný činiteľ, aby sme ho šikanovali, myslím si, že to je neprimerané a nesprávne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. A o slovo požiadal pán navrhovateľ.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, pár poznámok drobných, trebárs tou záverečnou. Najväčší paradox toho celého je, že v zásade ja som dostal aj od policajtov, ale aj od tých chlapcov z Nitry. A tí sa dokonca chválili na facebooku, že ako vrátili úder doslovne. Ale ja som zaplatil, ja som povinný zaplatiť 80 euro pokutu. Tak takto si my tu žijeme. A policajti povedali, že všetko je v poriadku. Čiže v ten daný moment a dneska alebo zajtra bude, myslím, alebo pozajtra bude rok. To je taká symbolika, tak dovoľte len povedať. Čiže dostal som obuškom do tváre niekoľkokrát, päsťou do tváre niekoľkokrát od policajtov, dostal som päsťou do tváre od ľudí z Nitry, tých ľudí z Nitry, ktorých ste pred dvoma týždňami videli, čo robia v Nitre. Chvália sa tým na facebooku, tá fotka je na facebooku, na sociálnej sieti. A ja som zaplatil, ja mám zaplatiť 80 euro. Takto si my tu, vážení, žijeme. Nech sa páči. Keď ste s tým komfortní, nech sa páči.

    K návrhu.

  • Obrátenie sa na spravodajcu.

  • Pán kolega, stále poviem to, čo som povedal na začiatku. Máte veľa času pred sebou a veľa vecí sa dá dohnať a doštudovať. Niekedy je lepšie nepovedať nič, ako povedať za každú cenu niečo.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja tiež to vyznávam, ale pre túto chvíľu mne dovoľte, lebo ja mám tú možnosť, však ja som tu bol zvolený, ja to hovorím ľuďom. Pre vás niektorých to absolútne nemá zmysel. Ale ja som v dôvodovej správe povedal, prečo je to dôvodné. Stále si tvrdím, že by sme mali mať toľko sociálnej, ako sa to povie, pán doktor? Empatia? Sociálnej empatie v sebe toľko, že by sme mali rozlíšiť, že keď niekto si naberie, ja neviem, x potravín od niekoho a nezaplatí a potom vytuneluje firmu a nie je tam ani zvonček, všetko. Táto pohľadávka a pohľadávka medzi tým dedkom a babkou, ktorého zmagoria na tie hrnce. To je prvý dôvod, že tam by sme mali mať toľko sociálnej empatie v sebe, že uznáme, že to nie je to isté. A dokonca v tej dôvodovke je ešte rozpísané, že prečo napríklad je to aj dôležité, už taká, by som povedal, že podskupiny toho. Že napríklad od tých dôchodcov, hádam sa zhodneme, že ten dôchodca, chudák, už niektorí z nich nemôžu ísť na stavbu, nemôžu ísť do Španielska jablká oberať, hej, že si privyrobiť, hej, že pomôcť. No nemôžu, lebo nevládzu. Je to dôvod alebo nie je to dôvod pre studených právnikov? Je to dôvod alebo nie je to dôvod? Máme toľko sociálnej empatie v sebe, že to uznáme, že ten dôchodca má obmedzené penzum možností, ako zvýšené náklady pokryť? Uznáme to? Je to tam. Vy si, pán kolega, odpovedzte, že či je to dôvod, alebo nie je to dôvod.

    A ďakujem.

  • Pán spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • My sa, myslím, zhodneme na tom, že tento štát nefunguje tak, ako by mal. Že nie je tu pre občanov, že je to skôr opačne, že občania sú tu kvôli štátu a kvôli nám. Čiže ja som za a vy to častokrát pomenovávate pravými menami, čo treba riešiť, ako treba riešiť. Ale podľa mňa toto bol, nebol to úplne krok vedľa, ale nebolo to, nebolo to trafenie hlavičky tak, ako by malo byť. Ak my budeme riešiť v tomto parlamente veci nesystémovo a nástrelom, viď návrh zákona pána kolegu Martvoňa s Brixim, dopadne to katastrofálne. Strašne sa zamotáme a nepohneme sa, nepohneme sa vpred. Proste pôjdeme od desiatich k piatim. Toto snáď nechceme. Chceme, aby zákony, ktoré tu vyprodukujeme, mali hlavu a pätu. Boli zodpovedné a boli hlavne systémové. Už si nemôžme dovoliť fakt skúšať. Omyl, pokus tu už bol. Ja som nepovedal, že je to tak zlý návrh, že zaňho nezahlasujem. Ja za ten návrh zahlasujem aj preto, že je to opozičný návrh, a preto, že sa naozaj snažíte riešiť vec. Ale čo som povedal, čo som zdôraznil, zdôrazňujem to ešte raz, tá dôvodová správa nekorešponduje s tým, čo ste navrhli. Proste, ak dáme takýto vzor tuto kolegom z vládnej strany, budú robiť to isté. My nebudeme vedieť, kvôli čomu čo navrhujú. Nebudeme vedieť, že je tu paroplyn kvôli nejakému dôvodu. To sa aj stalo. To sa aj stalo, lebo dôvodová správa bola nulová.

    Ja stále tvrdím a proste vo mne to tak a myslím, že aj v nás všetkých to tak je, že máme chrániť tých slabších, že tí slabší tu nie sú na to, aby sme ich zdierali, ale aby sme im pomohli, aby sme im dali ten regulačný rámec tak, aby sa nedostávali do biedy alebo chudoby. Na to myslím, že sme tu. A na tom sa zhodneme. Robme to, ale robme to poriadne.

    Čo som navrhol a poviem to ešte raz. Veď sa bavme o tom, že dáme maximálny strop, čo môže exekútor dostať odmenu, trovy, čokoľvek, napríklad do výšky istiny. Viac nemôže ísť. Nemôže to byť viac ako istina. Nikdy. Prečo sa nebavíme o takomto návrhu, ktorý je systémový? Tam viete kvantifikovať, tam viete povedať, že toto je moc, toto je málo. To sa dá omnoho viac ako tu.

    A ja vám ďakujem aj za tie slová motivácie. Ja sa budem fakt pokúšať byť najlepší a robím, čo je v mojich silách. A v dobrom. A ešte raz. Sedím tu, nikdy som vám neodmietol pomoc, nikdy, nikdy. Spravím to aj teraz. Proste nikomu. Keď voľačo viem lepšie, tak proste sa pokúšam pomôcť. A tuto pri týchto exekúciách, obávam sa, myslím si, že viem viac ako vy. A v dobrom vám to chcem povedať, v dobrom vám to chcem vysvetliť a nepotrebujem byť napísaný ako predkladateľ, nepotrebujem to. Ja chcem, aby to prešlo, lebo to je mojím a naším spoločným záujmom.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 851. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 850. Nech sa páči, pán poslanec Matovič, uveďte svoj návrh.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 851.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, najprv sa chcem ospravedlniť, mal som tu byť niekedy okolo pol desiatej, predkladať tento návrh. Len niekedy človek mieni a sa to trošku inak vyvŕbi. Čakal som to včera večer, že prídem na rad, pomaly do pol ôsmej. Neprišiel som. Dobre, idem teraz.

    Predkladám veľmi stručnú, stručnú novelu zákona o platoch ústavných činiteľov, v ktorej navrhujem veľmi jednoduchú zmenu, ktorá nebude mať žiadny vplyv na štátny rozpočet a myslím si, že zadosťučiní spravodlivosti. Možno by som ale začal otázkou, že či si poslanci SMER-u myslia, že premiér za svoju prácu je adekvátne odmeňovaný. Asi sa nedočkám odpovede a toto nie je diskusná sála, ale ja si osobne myslím, bez ohľadu na to, že či v pozícii premiéra je Robert Fico dnes, alebo budúci Robert Kaliňák, alebo, dúfam, Robert Fico aj budúce dva roky, alebo ktokoľvek iný, tak si myslím, že premiér Slovenskej republiky by mal mať plat možno porovnateľný s manažérom aspoň stredne veľkej firmy. Ja si osobne myslím, aj keď plat premiéra je približne na staré koruny okolo 150-tisíc korún, alebo teda na nové 5-tisíc eur a ľudia si povedia, že však pánboh zaplať, môže povedať, pán premiér má dosť, má určite viac ako priemerný človek vo fabrike. Ja si myslím, že premiér za svoju prácu by mal byť odmeňovaný, ešte raz zopakujem, možno tak ako priemerný manažér aspoň strednej, stredne veľkej firmy.

    Na druhej strane, keď porovnám to, čo robí premiér, a to, čo robí prezident, áno, formálne sa to javí, že prezident je najvyšší ústavný činiteľ a prezident by mal byť z tohto pohľadu, iba tak z helikoptéry, keď na to pozrieme, by mal mať vyšší plat a by mal byť lepšie odmeňovaný ako premiér, ale v skutočnosti, aj keď sa blížia prezidentské voľby a prezidentskí kandidáti nám budú tvrdiť, ako je funkcia dôležitá, tak nebudem spochybňovať, že nie je dôležitá, ale podľa toho, čo reálne vykonáva premiér, akú má reálnu zodpovednosť, aký ma reálny dopad na životy ľudí, tak jeho význam pre Slovenskú republiku a pre občanov Slovenskej republiky, význam jeho práce je omnoho, omnoho vyšší ako de facto iba reprezentatívna funkcia prezidenta. Ale keď sa pozrieme na platy týchto dvoch ľudí a porovnáme si plat prezidenta a plat premiéra, tak paradoxne, prezident má 4-násobok platu poslanca a myslím, poslanec zarába celkom slušne. Každý z nás asi vieme, o čom hovorím, a premiér ma 1,5-násobok, čiže ešte raz, premiér 1,5-násobok za omnoho vyššie kompetencie, omnoho vyššiu zodpovednosť, omnoho vyšší reálny dopad na životy ľudí a prezident 4-násobok; 1,5- a 4-násobok. A ja sa pýtam: Prečo? Prečo tu máme takúto podľa mňa nejakú historickú chybu v zákonoch alebo v zákone jednom, relatívne malú, ale s veľkým dopadom. Lebo dopad je to určite veľký, lebo ak sa na pozícii premiéra vyskytne človek s trošku pochybnejším charakterom, ktorý zistí, že aha, oficiálny príjem nemám dostatočný, tak začne zháňať peniaze vlastnou hlavou alebo nechá sa obdarovávať hodinkami za niekoľko desaťtisíc eur. A toto si myslím, že nie je dobré. Ak vytvárame zákonom podmienky odmeňovania premiéra také, že trošku slabší charakter podľahne pokušeniu zháňať si peniaze iným, nelegálnym spôsobom, zrazu vystavujeme najdôležitejšieho človeka v štáte, aj keď to nie je najvyššia ústavná funkcia, ale najdôležitejšia z pohľadu dopadu na životy ľudí, vystavujeme pokušeniu, aby robil biznisy niečo za niečo. A možno budú raz hodinky za 10-tisíc eur a niekde sa niekomu priklepne nejaký emisný alebo nástenkový, alebo mýtny tender. Možno niekedy budú druhé hodinky za 12-tisíc eur a niekde sa niekomu priklepne dotácia na 15 rokov 300 miliónov korún pre fotovoltaické elektrárne. Takéto situácie môžu nastávať v situácii, ak sa na pozícii premiéra vyskytne človek s nie pevným charakterom.

    Áno, ľudia veľakrát hovoria, že do politiky by mali ísť ľudia bohatí, ktorí už nepotrebujú brať úplatky. Ja si to nemyslím, že toto je riešenie na to, aby sme politiku očistili. Lebo myslím si, že keď je zlodej niekto v malom, tak bude zlodej vo veľkom a je úplne nepodstatné, aký veľký majetok bude mať. Čisto závisí v tejto veci iba od charakteru. Jednoducho človek bude kradnúť v malom alebo veľkom, keď má charakter zlý, a nebude kradnúť, keď má charakter dobrý, či v malom, alebo veľkom.

    Čiže nechcem zdržovať, navrhujem veľmi jednoduchú malú zmenu, ktorá by nemala žiadny dopad na štátny rozpočet, kde by sme iba vymenili platy prezidenta a premiéra. Uvedomujem si, že možno poslancov SMER-u týmto návrhom dávam trošku alebo staviam pred takú schizofrenickú alebo Sofiinu voľbu, kde vlastne teraz, keď budú hlasovať proti tomu, aby mal premiér vyšší plat, tak de facto povedia, že nie, nie, premiér je dostatočne odmeňovaný. Keď budú hlasovať za a veria v to, že premiérom bude, alebo prezidentom v budúcnosti bude Robert Fico, tak de facto by mu znížili plat, čiže áno, uznávam, postavil som vás pred trošku Sofiinu voľbu, ale vy si zodpovedajte sami. Ja si myslím ale, ak by ste akékoľvek politikum odložili bokom a ak by sme akokoľvek odložili bokom to, že dnes váš predseda strany alebo súčasný premiér kandiduje za prezidenta, aby sme odložili bokom, že či vyhrá, alebo nevyhrá, či porazí Kisku, alebo neporazí, tak by ste hlasovali za tento návrh. Lebo nemá logiku, aby človek, ktorý má výrazne vyššiu zodpovednosť a ktorého kroky majú výrazne vyšší dopad na životy obyčajných ľudí na Slovensku, mal výrazne menší plat ako prezident, ktorý je de facto reprezentatívna funkcia, ako som povedal. Bol by som veľmi rád, nepoznám vaše rozhodnutie, zrejme očakávate, že váš premiér už čochvíľa bude prezidentom, tak mu nechcete znížiť plat. Ja by som bol rád, aby ste to urobili, lebo by ste vyjadrili úctu k princípu, ak nie prospechársky k svoju vlastnému predsedovi.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Jozefovi Kollárovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ako spravodajca k predloženému návrhu konštatujem, že návrh bol doručený v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh spĺňa po formálnotechnickej stránke všetky náležitosti návrhu, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a všetkými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Po rozprave odporučím, aby návrh prerokovala Národná rada Slovenskej republiky v druhom čítaní a aby ho prerokovali aj Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, dám teda možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa nikto neprihlásil, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ sa chce vyjadriť ešte v záverečnom slove, nech sa páči.

  • Iba k tomuto návrhu, ako niektorí ste tu neboli, takže za chvíľku budeme o tom hlasovať. Bol by som rád, ak by ste to podporili, lebo myslím si, že naozaj je spravodlivé, aby premiér, ktorý má výrazne vyššiu zodpovednosť, zarábal toľko, čo dnes prezident, a prezident, ktorý má výrazne menšiu zodpovednosť, zarábal toľko, čo dnes premiér. Dopredu ale chcem povedať, že bez ohľadu na to, kto sa stane prezidentom, a ak raz budem mať možnosť takýto návrh presadiť do nejakého programového vyhlásenia vlády alebo byť súčasťou koaličnej väčšiny, tak tento návrh bez ohľadu na to, kto sa stane prezidentom, predložím opäť a budem sa snažiť ho presadiť, lebo je podľa mňa správny. Možno z pohľadu ľudí maličkosť, podľa mňa správna vec, lebo zmenšovať korupčné prostredie na takto dôležitej pozícii, si myslím, že je správne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Po krátkej prestávke budeme pokračovať hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Budeme pokračovať v rokovaní programu schôdze. Ešte predtým pán poslanec Hlina.

    Zapnite, prosím vás, pána poslanca Hlinu.

  • Vážený pán predseda, dovoľte mi povedať, zatiaľ som predstavil dva z mojich návrhov, jeden, ak dovolíte, stiahnem, ten, ktorý už mal význam a objavuje sa aj vo vašich návrhoch, čiže splnil svoj účel a je to tlač, teda o exekútorskom poriadku, Exekučnom poriadku, tlač 853. Teda ten nechávam hlasovať a ten ďalší o prídavku pre dieťa, 852, sťahujem, nakoľko si myslím, že ešte má zmysel, aby sa tu objavil, aby ste ho vykradli a nakoniec sa prijal v nejakej podobe poslaneckého alebo vládneho návrhu s tým, že pomôže tejto krajine. Ďakujem.

  • Berieme na vedomie, pán poslanec.

    Pán poslanec Halúz uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Kaníka a Novotného na vydanie zákona č. 571 o rodičovskom príspevku, je to tlač 848.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 848.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci. Žiadny nepodal pozmeňujúci návrh, preto vás prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 41 za, 2 proti, 95 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh nezískal podporu.

    Pán poslanec Přidal uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Galka na vydanie zákona č. 25 o verejnom obstarávaní, je to tlač 849.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Galka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 849.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o postúpení predmetného návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 59 za, 54 proti, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Blanár uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k zameraniu zahraničnej a európskej politiky na rok 2014, je to tlač 764.

  • Hlasovanie o návrhu uznesenia k zameraniu zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2014, tlač 764.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol, ďakujem veľmi pekne, aby som uviedol hlasovanie k zameraniu zahraničnej a európskej politiky na rok 2014. V rozprave celkom vystúpilo 17 poslancov, ani jeden nepredložil nejaký doplňujúci alebo pozmeňujúci návrh, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu, pán predseda.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 83 za, 4 proti, 55 sa zdržalo.

    Uznesenie sme schválili.

    Pán poslanec Kadúc uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslanca Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok, je to tlač 853.

    (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 853.)

  • Ďakujem, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby sme návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 63 za, 21 proti, 55 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Kollár uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Matoviča na zmenu a doplnenie zákona č. 120 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, je to tlač 851.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 851.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že predmetný návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 21 za, 17 proti, 91 sa zdržalo, 14 nehlasovali.

    Ani tento návrh neprešiel do druhého čítania.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body. Krátka 5-minútová, ešte pán poslanec Mikloško.

  • Vážení, teraz sa zvyknú dávať oznamy ohľadom zasadaní. Ja mám tiež jeden dôležitý oznam, v piatok 14. februára bude 14. ročník stolnotenisového turnaja osobností. Neviem, či tu nejaké sú, ale bude to v Rači v športovej hale a v kategórii: ústavní a vládni činitelia, zástupcovia diplomatického zboru, zástupcovia tlače a médií, primátori, starostovia obcí a tak ďalej. Takže ak sú tu nejaké osobnosti, prihláste sa u mňa. Doteraz sa prihlásil iba pán Štefanec. Srdečne vás vítam.

  • Dámy a páni, krátka 5-minútová prestávka a budeme pokračovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona č. 233, pardon, zákona č. 40, je to Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 854.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pokračovať v sérii mojich poslaneckých návrhov s dobrým úmyslom pomôcť, takže nasleduje ďalší. Tento zákon, zdá sa, že už tento môj návrh...

  • Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec, prepáčte.

    Kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rokovaní programu.

  • Zaznievanie gongu.

  • Poprosím vás o pozornosť alebo radšej opustite sálu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    Hlina Alojz, poslanec NR SR

    Ďakujem veľmi pekne a oceňujem, pán predseda, že, to upozornenie. Tento návrh zákona, zdá sa, že už splnil svoju úlohu. To znamená, bol vykradnutý vykrádačmi Tutanchamónových hrobiek a poslaneckých návrhov a už sa zjavil aj na dnešnej schôdzi v poslaneckom návrhu dokonca niekoľkých poslancov, nebudem menovať. Teším sa. Teším sa tomu, že to má zmysel. Čiže o tomto návrhu dám hlasovať. Sám budem zvedavý, ale nevadí, lebo vyzerá, že sa v tej veci niečo bude diať. Tento návrh zákona mal ašpiráciu a stále má ašpiráciu riešiť niečo, čo je určite - a vyzerá, že sa na tom zhodneme už aj dokonca aj u studených nosov v SMER-e - dôležité, a to, čo sa nám tu vytvorilo v tomto našom malom štátiku, a to znamená úžernícko-exekútorský klondike. Vyzerá, že sa to ide riešiť. Scenár, ktorý je tu obľúbený v tejto krajine, scenár, ktorý už bol vyskúšaný, to znamená BMG Invest, politici rýchlo vybrali peniaze a už keď nebolo čo vyberať, tak to potom skrachovalo, tak zdá sa, nebude aplikovaný v tomto prípade, lebo tu začali robiť cirkus niektorí poslanci. Takže vyzerá, že sa tomu idú venovať, čomu sa tešíme, lebo zmiernime dopad a rozsah škôd. Každopádne škody budú obrovské na spoločnosti a týmto ich budeme zmenšovať a v zásade aj robiť to, čo je našou povinnosťou. To znamená, robiť svet udržateľný. Skôr, ako uvediem tento návrh zákona, ešte dovoľte uviesť niektoré skutočnosti, aby som potom prípadne v rozprave bol kratší, keď si to takto sám oddiskutujem, ale nevadí, ja už som sa vytrénoval, lebo ja už som aj do betónu rozprával, čiže som naučený a zvyknutý. Koniec koncov tu rozprávam pre tých ľudí, pre tých päť, šesť alebo koľko to vlastne pozerá, lebo to vyzerá, že má zmysel. Tuná to zmysel má, ale je to veľký kus trápenia, teda hovorím, v tomto prípade má, lebo sa nám to tu zjavilo.

    K samotnému návrhu. Návrh definoval, teda vkladal do Občianskeho zákonníka ustanovenie úžery pod § 51a ako samostatný odsek. On tam mal byť už dávno, lenže to by muselo niekomu na tom záležať. Takže je tam, vyzerá, že bude až teraz, čiže v roku 2014, roku páně, tento štát a slovutní politickí predstavitelia tohto štátu usúdili, že je potrebné definovať úžeru aj v občiansko-právnom kódexe, a ako býva dobrým zvykom, o niečo neskôr ako naši bratia Česi. Keď nám by z pohľadu taktiky vyhovovalo, keby pomoc Čechov, aby niečo prijali a potom sa nám to zjaví tu, lebo Česi nás aj v tomto predbehli a oni definovali úžeru vo svojom kódexe s platnosťou od 1. 1. 2014. Čo chcem tým povedať? Chcem tým povedať, že nevymýšľame koleso, nevymýšľame niečo, čo teda sme nejakí pionierski. Robíme len to, čo už dávno malo byť. Otázka stojí, ako sme sa s tým vysporiadali.

    Tu dovoľte len povedať jednu vec, že v mojom návrhu alebo v našom návrhu bolo pri definícii použité, že neplatná je zmluva vtedy, keď niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť alebo rozrušenie druhej strany. Prečo to hovorím. Čiže my definujeme tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť a rozrušenie. Keby som chcel byť protivný, v návrhu kolegov tuná zo SMER-u to poňali širšie, oni teda okrem týchto tam ešte vkladajú dôverčivosť a ľahkomyseľnosť. Asi chcú teda poňať svojich voličov, treba o tom rozprávať. Hej, čiže podľa mňa je to minimálne na diskusiu, dôverčivosť a ľahkomyseľnosť. V zásade sa hovorí aj v určitých kruhoch, že koho sa bojí, hej, že nezodpovedných ľudí takých, ale aj ľahkomyseľných ľudí alebo tých ľahtikárov, lebo tu sú nebezpeční ľudia z pohľadu zodpovednosti, nemajú v sebe zodpovednosť.

    Čiže v tomto návrhu, ktorý tu je, zahŕňa aj ich. Česi napríklad nemajú dôverčivosť, majú ľahkomyseľnosť. Nechcem to nejako preceňovať tieto ustanovenia, ja nebudem ten vrták, ktorý sa bude rýpať vo vnútornostiach, ja budem ten, ktorý bude hovoriť, že je to pekne zašité. Takže chcem povedať, že ten, to ustanovenie Občianskeho zákonníka, keď tam bude v úžere, nie na základe môjho návrhu, ale na základe vášho návrhu, je to výborná správa pre ľudí tejto krajiny a môžu sa z toho tešiť.

    Ešte si teda neodpustím povedať, že, mimochodom, tento návrh zákona už tu raz bol, bol v decembri a my sme ho predstavovali, čiže prosím vás, buďte takí korektní v tom objavovaní kolesa, že teda že jak vy ste si spomenuli, že vám záleží na ľuďoch. My sme tu po tom, čo vy ste odspievali koledu, údajnú koledu Cohena Hallelujah, že pripútal som ju na stoličku, ostrihala mi vlasy, kúpala sa v mesačnom svite a neviem čo všetko, po tom, čo ste to tu odspievali v angličtine a išli ste na čašu vína, tak my sme sa tu ešte niektorí trápili, by ste neverili. A zrovna o tom tá symbolika je pekná, my sme zrovna riešili tento Občiansky zákonník a tento návrh definovania. Takto ono to prebiehalo a my sme to potom skončili ako-tak dôstojne s pánom Mikloškom s tým spevom, kde, samozrejme, treba uznať, že máme rezervy v speve, ale koniec koncov speváci už tu neboli, speváci už držali čašu vína. My sme tu boli len zastupitelia ľudu, ktorí, ja myslím, že v ten daný moment mali snahu a vôľu si plniť svoje povinnosti zodpovedne.

    Čiže to treba tiež povedať, že takto prebieha legislatívny proces, teraz legislatívny proces sa teda dotvára takým spôsobom, že to tu budeme mať v druhom čítaní na ďalšej schôdzi. Chvalabohu. Bude dobré ešte potom aj v druhom čítaní pri inom návrhu si povedať veľa vecí, ale to, samozrejme, si povieme potom. Meritórne k môjmu návrhu, hovorí o tom, že bol čas, dokonca to už dávno malo byť. Keď to nebude tento môj návrh, tak to bude, vyzerá, že iný návrh, tomu sa teším.

    Zatiaľ ďakujem.

  • Určeným spravodajcom je pán poslanec Kadúc, poprosím ho o informáciu.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k predloženému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 853 z 13. januára 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor uvedený návrh zákona prerokoval v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je zaviesť do civilného práva inštitút úžery, ktorý sa navrhuje doplniť do Občianskeho zákonníka.

    V priestore pre vlastnú úvahu. Ja som sa vyjadril ešte pred Vianocami, že za tento návrh zahlasujem, aj keď s ním mám trošku technické problémy, ktoré sú, samozrejme, vylepšiteľné, hlavne čo sa týka koncepcie, pretože máme tu ešte paragraf 49a, ktorý rieši voľačo podobné, treba sa s tým, treba to proste upraviť. Nesúhlasím s tým, aby návrhy, ktoré sem prídu z opozície, boli prebrané vládnou stranou ako ich vlastné. Pretože to, čo sa deje v návrhu pána kolegu Martvoňa a pána kolegu Brixiho, je práve to, čo navrhoval pán Hlina aj keď mierne rozšírené, ale v podstate je to to isté. Principiálne podľa mňa toto by sa diať nemalo, ale s jednou výnimkou, a to je, že pri takto dôležitom inštitúte, ako je definovanie úžery, si to viem predstaviť a budem rád, ak to zadefinujeme tak, aby bolo vždy jasné a nepochybné, čo tá úžera je. Preto tento návrh vítam tak pri pánovi Hlinovi, ako aj pri pánovi Martvoňovi. Je to dobrý nápad, verím, že sa ním budeme zaoberať tak, že v druhom čítaní prejde, bude schválený a prejde so zmenami, ktoré nespôsobia nesystémovosť Občianskeho zákonníka, ktorý tu máme viac ako 50 rokov. Takže aj v tomto duchu ja budem odporúčať nášmu klubu, aby sme hlasovali za tento návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, v dobrom, teraz v rozprave ste potom mohli vystúpiť, ako toto bola spravodajská informácia.

    Takže, otváram, otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave ústne. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za možnosť vystúpiť. Pôvodne som uvažoval, že nebudem vystupovať, ale vzhľadom na to, čo uviedol pán poslanec Kadúc, myslím si, že niektoré veci musia byť dané na pravú mieru. A to, že sa v časti definície s pánom Hlinom a jeho návrhom zákona zhodneme, je, myslím si, iba pochvalné ako také s tým, že ako aj pán Hlina správne skonštatoval, my to riešime širšie. Riešime to širšie, nakoľko v podstate vychádzali sme aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva plus judikatúry našich súdov, a preto sme to doplnili a zohľadnili sme, nakoľko práve judikatúra už na to poukazuje aj tú finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany. To, čo ale tu bolo povedané zo strany pána Kadúca v úvodnom slove, ale aj zo strany pána Hlinu, že by sme my vykrádali nejaké nápady, tak voči tomu sa zásadne vyhradzujem. To, čo spomenuli, tá časť tej úžery, čo máme definíciu rovnakú s pánom Hlinom, pre všetkých, čo sa teraz usmievajú, táto vec platí tu už od 90. rokov a nájdete ju v Trestnom zákone pri trestnom čine úžery.

    My sme vychádzali, tak ako aj pán Hlina, v základe tejto definície úžery z trestného činu úžery, čo je tu už od 90. rokov v Trestnom zákone, nakoľko je tam aj dostatočná judikatúra, ktorá za tých 20 rokov už vydefinovala všetky tie pojmy, ako je tieseň, neskúsenosť, rozumová vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť a ľahkomyseľnosť. To bol jediný dôvod, prečo sa v tejto veci s pánom Hlinom dotkneme alebo zhodneme. To, že pán Hlina; čo je chvályhodné, podotýkam; rieši úžeru dvoma bodmi v zákone, by problém úžery ako taký nevyriešilo. To bol aj ten dôvod, prečo to v minulosti, keď to bolo predkladané, nikdy to poriadne teda nebolo dotiahnuté a táto definícia neprešla. My sme sa museli na to, aj sme si sadli, keďže nám to trvalo niekoľko, nejaký čas, nám niektorým predkladateľom niekoľko mesiacov, niektorým, čo nám začali pomáhať, niekoľko týždňov, a v tíme sme prišli s komplexným návrhom, ktorý podľa nášho názoru rieši tieto problémy, ktoré som ja povedal pri prezentácii nášho zákona.

    To, že sme pracovali v tíme a že nám to nikto nevyhodnotil tak, ako to pán Hlina znova niekde spomínal, pán Hlina sám mal možnosť zistiť tým, že bol osobne na ministerstve hospodárstva aj na ministerstve spravodlivosti a bol sa osobne pýtať konkrétnych úradníkov a štátnej tajomníčky, že kto nám to robil. Dokonca tu niektorí mali podozrenie, že tam bol diktafón, ale dobre. Korektne, kľudne, my sme s tým problém nemali, každého, kto bol v našom tíme alebo sme boli s ním v tíme a nám s tým pomáhal, sme spomenuli alebo bol aj priamo s nami na tlačovej konferencii. Ale vec ja taká, že obvinenia, že my sme niekomu niečo vykradli alebo že nám to niekto dodal, nebodaj, už hotové, sú krivé obvinenia a dôkazom je toho aj to, že potom začali niektorí ministerskí úradníci bez vedomia ministrov a štátnych tajomníkov behať po všetkých možných zákulisných miestach a riešiť, prečo je náš zákon zlý. Čiže tým chcem poukázať na to, že buď teda všetci máme dokonalú predstavu, že chceme zatočiť s tou úžerou, alebo sa tu budeme teda tváriť, kto komu čo ukradol, i keď to nie je pravda, a hovorím, platí to tu od 90. rokov v trestnom čine úžery v Trestnom zákone, kde si to všetci viete pozrieť. Čiže aj toľko k pánovi Kadúcovi, ktorý, ktorého si ako odborníka vážim, ale zjavne Trestný zákon už asi dlhšie nevidel.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka pán poslanec Kadúc, končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Ja dneska asi tomu nerozumiem už druhýkrát, ale však dobre. Hovoríte, že to, čo navrhujete, je opravená judikatúra. No jasné, že je, ale veď od toho je tu tzv. druhé čítanie, kde sa dá upraviť to, čo navrhuje Alojz Hlina, doplňte tam to, čo vy navrhujete. To sme tu už dávno mali mať. To, že je to v Trestnom zákone, no prosím, tá úžera tu neni tento rok, tá úžera je tu posledných 10 rokov. Doteraz ste mlčali, keby nebolo niektorých ľudí tu, mlčíte naďalej. A s tým vykrádaním, no to, že vy sa ohradzujete, no prosím, ale prosím, spomeňme si pri, nehovorím, že konkrétne vy, ale mám tu aj taký príklad. Spomeňme si na návrhy pána Mihála v sociálnej sfére, ktoré ste mu zamietli jedna radosť, ale na ďalší mesiac to bolo v medzirezorte. Tých návrhov bolo niekoľko. Tie isté, od slova do slova, ste zobrali a prebrali, keby ste zahlasovali tu za to, čo dával pán Mihál, už dávno sa mohli mať ľudia lepšie. Len kvôli politike ste to neurobili. Zobrali ste poklopy, ktoré sme navrhovali s pánom Hlinom, to bola takmer kópia, poklopy, keď dieťa padlo do kanála, netvárme sa, že nie, tak to proste bolo. A čo tak zákon o elektronických komunikáciách? Ctrl C, Ctrl V, čo sme navrhli, čo som ja ešte ako asistent robil, ste dali Ctrl C, Ctrl V, úplne v pohode. A nehovorte, že ste nevykrádali, ako čo to potom je? Prekopírovanie, o. k., takto to povedzte.

    A ten váš komplexný návrh, ja som k tomu vystupoval dvakrát a niekedy som sa ešte zdržal niektorých komentárov, tam boli chyby aj v číslovaní, tam bolo neuveriteľne veľa legislatívnych chýb. Som to povedal, že keby ja som prišiel s takým návrhom, tak ma pošikujete kade ľahšie okamžite. My chceme to vyriešiť a ten váš návrh spôsobí akurát to, ak by prešiel v takej podobe, ako spôsobí šedú ekonomiku, výpalníctvo normálne tvrdé výpalníctvo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Martvoň, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kadúc, ja sa nebudem vyjadrovať k návrhom pána Mihála, ja som to nepredkladal, ani poklopy, to v podstate to môžete hovoriť tým ľuďom, čo teda máte pocit, že to teda tak zobrali. Čo sa týka tej šedej ekonomiky, tak na to tu máme iné zložky, to je polícia. Tá šedá ekonomika v rómskych osadách je aj teraz, teraz tam úžerníci behajú, fungujú a jedine, kto to môže riešiť, je polícia. To ako o tom ani nemusím debatovať. Čo sa týka, pán poslanec Kadúc, ale toho, že tvrdíte, že to malo nejaké legislatívne chyby ten náš návrh ako taký. No viete, keď si pozriete tú komplexnosť, pán poslanec Hlina predkladá návrh zákona, čo vítam, má paragrafové znenie jednu stranu, náš návrh má 10 strán. Jeho návrh zákona aj s dôvodovou správou má nejakých šesť strán alebo sedem. Náš má vyše 45 strán, skoro 50. Ako vám mám povedať, že čo je komplexnejšie? To sa nedá riešiť jedným paragrafom, preto strana SMER, my sme to dlhodobo alebo nejaký čas sme to monitorovali, prišli sme najskôr s protišmejdáckou novelou a predtým ešte s inými vecami. Ale jednoducho to sa nedá urobiť jednou zmenou paragrafu.

    A to, že má to nejaké gramatické alebo nejaké legislatívne chyby, aj nový program, keď prichádza na trh, sa dáva najskôr BETA verzia a potom ide už upravená originálna verzia a dávajú sa, keď to má nejaké chyby, v slangu IT-čkárov dávajú sa upgrady. A to isté aj my, my sme prišli v prvom čítaní najskôr, či treba ten zákon, či nie, a v druhom čítaní so všetkými zainteresovanými, či už tripartita, zamestnávatelia, spotrebitelia, to upresňujeme tak, aby to bolo efektívne. To je ten výsledok, čiže ja nebudem tu nikoho kritizovať, že neprišiel s niečím, alebo prišiel s niečím týmto, čo robíte vy, pán poslanec Kadúc. Jednoducho mali ste vy niečo predložiť. Pán poslanec Hlina to predložil a prvýkrát ho môžem aj tu pochváliť, lebo snaží sa o niečo, ale vy v tejto veci úžery ste nepredložili nič, tak potom ma tu nekritizujte.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Znova len pre vysvetlenie, aj prípadne pre kolegov, ktorých to nejakým spôsobom obťažuje, že tu tak čiastočne i keď teraz nie, ale že samodiskutuje človek, hovorím, ja hľadám možnosti a jedna z možností je vplývať do externého prostredia. Nuž a potom je taktika a, pán kolega, v dobrom, ale nemôžem súhlasiť, ale viem, čo myslíte, takú spravodlivú zlosť, že vykrádajú, oni vykrádajú, to je jasné, že vykrádajú návrhy, to je normálne, že vykrádajú. Otázka je, či sa hanbia, alebo nehanbia, ale to už nechajme na nich, hej? Pozrite sa, dôležité je, aby to bolo prijaté. Čiže my si môžeme povedať na konci, na konci dňa si povieme, malo to výsledok, malo to zmysel, lebo síce to bolo vykradnuté, ale čo tam koho zaujíma, len predpis musí byť, že je dobrý a je dobrý pre spoločnosť, čiže to splnilo účel a ja s tým nemám najmenší problém, kľudne vykrádajte, vážení, máte povolenie, nepodám na nikoho oznámenie, ako tu na rozdiel od kolegov, kľudne vykrádajte.

    Viete, ono to súvisí aj s tým, že keď má niekto jeden nápad za pol roka, no tak sa celý trasie, hej, aby mu ho niekto nečmajzol. Viete, ja mám tých nápadov a myšlienok, môžem tu na kýble nanosiť, štyri poslanecké kluby by som uživil, ale nebudem vám v tomto pomáhať, lebo zas politicky vám pomáhať nechcem. Chcem pomôcť, aby sa tu o niečo lepšie dalo žiť, aby keď je skutočný problém, aby sme sa netvárili, že neexistuje, vážení, to je celé. Takže, pán kolega, ja viem, ja chápem, taký ten pocit nespravodlivosti máte, lenže na to by ste museli vyhrať voľby, aby ste si mohli dovoliť to, čo si môžu dovoliť oni. Ja zase z tohto pohľadu politologicky to rešpektujem, oni tie voľby vyhrali, majú právo vykrádať poslanecké návrhy, nech sa páči, kradnite, len ich prijímajte, prijímajte ich tak, aby na konci dňa sme mohli povedať, že niečo sa zlepšilo. Raz vyhráme voľby my, potom to uvidíte, vážení, potom uvidíte, ako s vami zatočíme, že z pohľadu toho, ako budeme hľadať riešenia aj v tomto prostredí, že budeme oceňovať ľudí, ktorí niečo donesú, nie ľudí, ktorí niečo odnesú. Tých ľudí, čo už odniesli, už je strašne veľa, však nám to už aj Jakeš povedal, viete, už sme to až tam dopracovali, že Jakeš musí prísť na pohreb Biľaka a tam povie, že ste národom, ako to povedal, už ani neviem. To je smutné, že kus pravdy na tom je, hej, čiže budeme robiť systémom, že kto čo prinesie. Tých, čo už odnášali, už bolo veľa, o chvíľku tu začnú stoličky odnášať.

    Vážení, tento návrh je dôležitý, samozrejme, mimoriadne dôležitý. My sme, ja vám to poviem, že v excesii toho, že ste to dopustili, alebo že sa to dopustilo, je napríklad to, ja som si to tu poznačil, včera idem po Obchodnej a na Obchodnej, by ste neverili, už ani nie sú obchody, ale už tam je taký nový, ja neviem, ako to mám nazvať, čo to je kancelária, alebo čo, ale obchodné priestory, viete, najcennejší obchod je, že vstup z ulice, výklad do ulice, tak nie je tam obchod, na čom sú postavené čiastočne aj civilizácie, na výmene tovarov, ale je tam, že peniaze do ruky, ako úžerníci si tam spravili kanceláriu a to je exces, tak je exces si požičať peniaze na dovolenku, to bolo niekedy, to tu bolo úplne, vtedy sme sa mali všetci zobudiť, tak teraz pre ľudí otvorenej mysle to hovorím, pre tých to má zmysel, že pokiaľ na najrušnejšej obchodnej ulici v Bratislave, ktorá sa aj volá Obchodná ulica, namiesto obchodu, v ktorom by ponúkali nejaký tovar, si úžerníci otvoria kanceláriu a ponúkajú pôžičky, vážení, je to mimoriadne zle. To už možno aj pán predseda by so mnou súhlasil, to je mimoriadne zle. Čiže to, že máte úžerníka pod Prezidentským palácom v podchode s tou RPMN, ja neviem koľko, 19-tisíc tento ročne alebo koľko, no to už je exces par excellence. To, že máte na MHD, vážení, na bratislavskej MHD, dotovanej z verejných zdrojov, máte reklamy na všetkých trolejbusoch, SMS kredit úžerníkov par excellence, to je ďalší exces, ale to, že vám na Obchodnej namiesto obchodov vznikajú kancelárie úžerníkov, to už potrebujeme expresívnejší výraz alebo silnejší výraz na to, že čo to vlastne je. Takže ten čas už bol dávno, ten čas už bol dávno.

    Ja chcem ešte upozorniť na niektoré skutočnosti, ktoré potrebujeme vedieť, aby zazneli, lebo ono, ako sa hovorí, všetko so všetkým súvisí a to chcem akcentovať. Ja som to tu už aj hovoril, znova si nepomôžem, ale pozrite sa, život je taký, že kamarátov zase máš iba toľko, koľko ich skutočne máš, ostatní sú iba známi. Prosím vás, to nielenže my sme vytvorili legislatívne prostredie na to, aby mohli namiesto obchodov vznikať úžernícke kancelárie na Obchodnej ulici, že to má pre nich zmysel, ale vyzerá to tak, že dokonca jeden z najsilnejších subjektov, ktorý sa tomuto úžerníckemu biznisu venuje, bol, dostal dotáciu, injekciu z verejných zdrojov, to tu len zopakujem, lebo to treba zopakovať. Majiteľom pohľadávky Športka verzus Tipos bola firma Luka Braner. Firma Luka Braner je spolumajiteľom v súčasnosti jednej z najväčších úžerníckych spoločností firmy Pohotovosť. To znamená, v zásade sú dve možnosti, disponovali pohľadávkou, ktorá mala, v zásade bola nulitná. To bola akože zádrapka, čakali len na vhodnú politickú konšteláciu, dostali, nomináciou ministra financií pána Počiatka sa z nulitnej pohľadávky, z pohľadávky, ktorá v zásade nemala cenu, alebo bola len taká, že na znervózňovanie, sa stala vysoko bonitná pohľadávka, lebo narazila, že bude z toho dačo, zjednodušene to pre ľudí poviem, že teraz z toho niečo bude, a preto aj budem interpelovať pána Počiatka a bude ma zaujímať, koľkokrát pán Ruman bol na ministerstve financií v tom čase. Nech ľudia vedia, nech si ľudia spravia názor, kto s kým komunikuje a prečo s ním komunikuje.

    V zásade, vážení, môžeme povedať, že štát, predstavitelia štátu v danom čase, s tým, že zbonitnili pohľadávku na úroveň skoro pol miliardy korún, tak vytvorili kapitál pre úžernícku spoločnosť Pohotovosť. Aj keby sa nám nepodarilo preukázať priamy súvis, že ten, kto dostal Lemikon, že bol len sprostredkovateľ kvôli tomu, aby to netrhalo tak oči, tak určite vieme teraz povedať, že sekundárne áno, lebo Luka Braner to Lemikonu nepredal za päť korún, keď Lemikon dostal pol miliardy, Luka Braner keď to, ak to previedol Lemikonu, tak vedel, čo prevádza, to znamená, už vtedy si vypýtal primeranú sumu, tak to poviem. A tou primeranou sumou pravdepodobne vstúpil do úžernícko-exekútorského klondiku, ktorý ste pomohli vytvoriť. Tam si spytujte svedomie, vážení! To vám treba povedať, to vám treba povedať.

    Tieto okolnosti sú možno pre niekoho zložité, nie sú zložité, v zásade môžeme povedať, že tento štát, predstavitelia tohto štátu, niektorí predstavitelia SMER-u nielenže vytvorili zákonné prostredie na to, aby tu ľuďom ničili život za požičaných 100 eur, ale dokonca im z verejných zdrojov, to znamená aj našich, aj z pána Mičovského, aj pána Bublavého, aj koniec koncov aj tej babky niekde v Medzilaborciach, tak ešte im z týchto zdrojov poslali, aby mali čo požičiavať, a to už je, vážení, nieže na hrane, ale to už je za hranou. Toto sa na Slovensku udialo. Treba asi povedať pravdu, netreba to odbiť teraz, že SMER ide, to pokrytectvo ma bude iritovať, čiže opatrne s tým, s tým stavaním sa do pozície, že ako ste to vyriešili, veľmi opatrne, upozorňujem. Lebo pravda je inde, vy len odčiňujete hriechy, ktoré ste spáchali a ešte budete platiť.

    Prosím vás, okolnosti úžerníckeho biznisu, úžernícko-exekútorského klondiku sú aj iné. Mekkou, viete, kde je mekka úžernícko-exekútorského biznisu, keď to takto poviem, kde sídlia najväčšie úžernícke firmy? V budove J&T. Je to náhoda, alebo nie je to náhoda? V budove J&T vám sídlia, vážení, firmy Minipohotovosť, Pohotovosť, Cofidis, Profi Credit. Je to náhoda, alebo to nie je náhoda? Ten súvis, možno firma J&T dala špeciálne podmienky pre nebankovky, aby, neviem, každopádne sú to fakty a tými faktami sa budeme zaoberať aj v druhom čítaní. Keď nebudete opatrní v tom, ako budete chcieť odkomunikovať, jak zachraňujete svet, vy nezachraňujete svet, vy odčiňujete svoje hriechy. Tu bol niekto pripravený na tomto systéme, ktorý ste pripravili, parazitovať a úplne obludným spôsobom ešte koľko sa dá, ešte koľko sa dá. Ak teraz ideme seknúť a klepnúť po prstoch niekomu, tak to urobme, bude to bolieť, budú pišťať, jak privretí medzi dverami, ale urobme to a urobme to poriadne, ale nehrajme sa tu na spasiteľov, že niekto z vás to tu vyriešil jednaniami, dvoma. Nevyriešil, prosím vás, nevyriešil, vy len odčiňujete hriechy a ešte budete musieť zaplatiť.

    Ale ľudia majú právo na to, vedieť kto, prečo, začo, kedy. Ako je možné, že štátnym tajomníkom na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny je pán Jozef Burian? Ten človek, ktorý bol spolumajiteľov firmy EX CREDIT, tej firmy EX CREDIT, ktorá pánovi Horváthovi, invalidnému dôchodcovi z Nižnej Holšavy, ktorý im vrátil to, čo si požičal, vymerala úroky vo výške toho, čo si požičal, ako je to možné? Pán premiér sa aspoň vyhol mojej interpelácii na otázku, či preberá politickú zodpovednosť za pána Buriana, aspoň sa vyhol, ale pán Richter na moju interpeláciu šiel po hrudi, že spĺňa kvalifikačné predpoklady. Asi spĺňa. Asi pán Burian spĺňa, ale ja sa pýtam, nie je tam konflikt záujmu, že človek, ktorý sa už teraz údajne nezaoberá, ale zaoberal, má prístup k rôznym štatistikám, môže ušetriť za reklamu, nemusí si ju objednávať u kolegov, ale môže priamo, priamo cez štatistiku poslať, má to cielený marketing, to je, to sú, tieto databázy majú mimoriadnu cenu, že nájdete priamo toho, ktorému dáte cielenú ponuku. Toto ľudí musí začať zaujímať, ono to tých ľudí začne zaujímať koniec koncov, lebo však už je toho tak veľa, že sa to nedá ustáť.

    Je tu kopu vecí, ktoré by človek sa len potom asi v zásade len opakoval, ale ja sa aj ospravedlňujem, ja sa nerád opakujem, sa snažím priniesť niečo nové do každého problému, ale v niečom sa musíte, a dôvod je, že zdôraznenie toho, že je to skutočne a naozaj tak. A pre túto chvíľu znova opakujem, ja z pohľadu taktického a budeme rozprávať o ďalšom zákone, ktorý nasleduje, o štátnych symboloch, že je aj taktika, potom je aj niečo a potom je aj určitá taktika, keď chceme vyhrať, toho sa tu ja bojím, že ako keby nám to vyhovovalo, tento systém, teraz ja tebe, ty mne a takto si tu my žijeme, lenže tento systém, že takto si tu my žijeme už fungovať nebude. My musíme chcieť skutočne vyhrať a hentýchto musíme chcieť skutočne poraziť, aj za cenu ich obetí. To nie, že všetci sa upracú, že nikomu sa nič nestane, to už takto ďalej, vážení, fungovať nemôže, ono to pôsobí ináč, mimochodom, veľmi dobre aj pre spoločnosť, také katarzné účinky, keď sa za chyby platí. Ale ináč to by sme si mohli povedať možno pri nejakých iných témach, že kedy je dôležité a čo človeka posúva aj dopredu, keď za urobenú chybu zaplatí, primerane, samozrejme, hej, netreba to, netreba to nejakým spôsobom zneužívať.

    Ďakujem zatiaľ.

  • Pán spravodajca, chcete? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ten návrh je dobrý úmysel, to sa zhodneme. Pripomeniem to, čo som už hovoril viackrát, prvé čítanie máme na posúdenie toho, či ten návrh zákona je dobrý, alebo zlý. Ak je dobrý, posunieme ho ďalej, keď je zlý, vytkneme mu to a neposunieme ho ďalej. Tak by to malo fungovať štandardne, ja viem, že je tu iná politická kultúra, že tu nejako fungovalo, ale dovolím si povedať, že Slovensko nie je v stave, kedy my si môžeme teraz dodržiavať nejakú zaužívanú politickú kultúru. Mali by sme naozaj sa veci pokúšať meniť a riešiť. Čiže v druhom čítaní ten návrh, ktorý tu je, pána Hlinu, vy ho môžete kľudne vylepšiť, na to to druhé čítanie je. Presne na toto. Na vylepšenie návrhu zákona, ktorý je predložený.

    Vy ste, pán kolega Martvoň, bolo povedané, že ten návrh mal nejaké legislatívne chyby. No gramatické som nepovedal, gramatické chyby tam neboli, boli tam chyby v číslovaní, ale tie vaše nejaké chyby, ja som mal zoznam tých chýb, vy ste povedali, že ten zákon má desať strán, ja som mal zoznam tých chýb - dvanástkou písmo, keď to mám odľahčiť - na dvanástich stranách. Na veľa chybách sme sa zhodli, že treba to upraviť. Sme sa dohodli, že spravíme na tom, čo je treba. Čiže to neboli nejaké chyby, tých chýb bolo pomerne veľa. Pomerne veľa. Vy sa v dôvodovej správe odvolávate na nejakú judikatúru zo Švajčiarska, ak si dobre pamätám, ktorá hovorí o tom, že RPMN sa má vzťahovať iba na úvery, ktoré sú nad určitú hranicu, myslím 350. To je judikatúra švajčiarskeho súdu a, čuduj sa svete, kolegyňa Žitňanská s kolegom Beblavým mali presne tento istý návrh, na ktorý vy sa odvolávate v dôvodovej správe, vy ste ho neposunuli ďalej. To isté oni dali, vy ste ho neposunuli ďalej. Presne to isté, ešte raz, na čo vy sa v dôvodovej správe odvolávate, ste neposunuli ďalej. Mali ste to tu a vy to neriešite!

    Prečo ja som neprišiel s úžerou? No ja som to nechcel, aby to bolo na vás osobné, ale okej, ja si uvedomujem, že vy ste tu dva roky, ale ste členom strany, ktorá tu je niekoľko rokov. Pomaly už desať a s týmto namiesto, aby sme sa hýbali vpred, sme sa pohli dozadu. Čiže na toto nezabúdajme, ja som aj, ja som vás aj pochválil, vám to asi nestačilo, že chce, ja som rád, že vy s pánom Brixim ako nejaká omladina sa pokúšate veci posúvať dopredu. Ale je to málo. A prečo ja som s tým neprišiel? No z jednoduchého dôvodu. Ak ku aktuálnemu dátumu evidujem z mojej strany tridsaťšesť podaných legislatívnych iniciatív, 36 nie pozmeňovákov, 36 návrhov zákonov, na ktorých sa myslím, že zhodneme v zákulisí v salóniku, že sú dobré, niektoré z nich určite, ani jeden ste neposunuli ďalej. Ani jeden ste neposunuli ďalej! Takže asi pre toto som nešiel s úžerou, žiaľ, využil som svoje kapacity na tých 36 návrhov. Fakt som sa a fakt sa pokúšam tu robiť, koľko vládzem. Ale z vašej strany tá odozva je, ak nie negatívna, tak žiadna.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vzhľadom na to, že je 11.58, navrhujem, pán poslanec, aby sme pokračovali až po obedňajšej prestávke, vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

    Dámy a páni, chcem vás informovať, vzhľadom na to, že nám ostávajú ostatné body po obede na prerokovanie pána poslanca Hlinu, navrhujem, aby sme po obede podľa priebehu, samozrejme, ak by sme ukončili skôr ako o sedemnástej hodine, na ktorú je plánované hlasovanie, hlasovali po prerokovaní ostatných bodov programu, takže poprosím vás, aby ste informovali aj svojich, svoje kolegyne a kolegov. Samozrejme, po prerokovaní bude dostatočná prestávka tak, aby mohli kolegyne a kolegovia prísť do rokovacej sály. Takže obedňajšia prestávka, budeme pokračovať o štrnástej hodine. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní desiateho dňa 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prvým čítaním o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 855, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 854.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov, tlač 855.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pokračovať v sérii návrhov, ktoré majú ambíciu niečo vylepšiť. V prípade, že to tak nie je, som pripravený počúvať vaše názory, že v čom je problém. Teraz si musím dávať špeciálny pozor, aj na ako budem hovoriť jazykovo čisto, bez chýb, lebo mi to spravodajcuje legenda pani Vášáryová. Čiže budem trošku pomalšie hovoriť, aby som nespravil chybu, lebo mi bola vytknutá, ale v dobrom, beriem, nevadí, však keď to bude dlhšie trvať, to znamená, môžeme povedať, že sme dlhšie pracovali pre ľudí. Ako ja nepripúšťam túto hru, že ponáhľajme sa, to je, to bol niekedy taký, a teraz neviem, či to je spisovné, to je čo povedať, teraz neviem, či to je spisovné, že vtip, že chodili s prázdnymi fúrikmi po stavbe a že máme také normy, že nestíhame nakladať. Viete, aby sme aj my tu tak nedopadli, že tak sa ponáhľame...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, poprosím vás, uveďte návrh zákona!

    Hlina, Alojz, poslanec NR SR

    Uvádzam návrh zákona, že tak rýchlo, že nestíhame robiť zákony, že tak rýchlo rokujeme, že nestíhame robiť zákony. A to mne niekedy takto pripadá, takže vzhľadom k tomu, že mám takéhoto spravodajcu, si dávam pozor.

    O čo ide. V zásade ide o to, že my nemáme dobrý vzťah k vlastnej histórii, k vlastnému, k sebe samému častokrát a koniec koncov zjednoduším to, sa ani nečudujme a ja sa nečudujem mladým ľuďom a vôbec aj starším ľuďom, že sú takí opatrní pri niektorých témach, lebo sa nechcú dostať, že ich niekto premostíkuje s ľuďmi, ktorí sa týmto vankúšom národovectva prikrývali dlho. A prikrývali a parazitovali, Slota a spol., hej, čiže ono vlastne sekundárne títo ľudia dosiahli to, že veľa ľudí sa tomu tak podvedome bráni kvôli tomu, že majú pocit, že budú spájaní s týmito ľuďmi, ktorí sa touto perinou dlho prikrývali. Ja len poviem jeden príklad, my sme pred 15 rokmi otvárali jednu prevádzku, ktorá sa volala, nemôžem to teda povedať, ale volala sa, v názve bolo slovak, a prišla tam jedna novinárka a povedala, že či to je skinheadská krčma. A ja hovorím: Prepánakráľa, prečo? No však, lebo však je tam slovak! Viete a to je presne, to už bol ten extrém, hej, že my sme už v určitom čase boli v totálnom extréme. Som rád, že sa zbavujeme týchto nánosov špiny, ktoré tu navláčili niektorí ľudia a boli tu tolerovaní inými ľuďmi. A je čas na zdravé, zdravé vnímanie aj historických odkazov a zdravé vnímanie aj do budúcna. Zase tých výrokov je veľa. Hej, že kto si nepozná vlastnú históriu, k tomuto nechcem tuná takto filozofovať.

    V zásade si myslím, koniec koncov súvisí to aj s tým, čo tu žijeme, ja si myslím, že hymna by mala znieť častejšie v tejto sále, nie iba na začiatku a konci volebného obdobia, čo štandardne je štyri roky, lebo moje dcéry počúvajú hymnu dvakrát za rok. Teda dvakrát za školský rok. Tak keď moje dcéry môžu počúvať hymnu dvakrát za rok, tak ja si myslím, že poslanci, ktorí by mali byť, by sa mali ráno zobúdzať s tým, že sú poslancami zákonodarného zboru danej krajiny, ktorá je nositeľom nejakého odkazu a všetko s tým spojené, tak by mali mať k tomu minimálne v tomto rytme ako títo naši žiaci. Sekundárne nám to možno pomôže v tom, aby sme si uvedomili, že prečo tu vlastne sme. Lebo ja cítim deficitne to, že niektorí ľudia tomu celkom nerozumejú, že prečo tu vlastne sú. Nebudem sa opakovať, niektorí majú pocit, že zmyslom poslaneckej práce je tu byť znova. Tu by som rád vyviedol z omylu, zmyslom poslaneckej práce poslanca nie je byť tu znova, ale snažiť sa robiť tak, aby tu bolo o niečo lepšie, alebo aspoň aby to bolo udržateľné. To je zmyslom poslaneckej práce a nech nám v tom Pán Boh pomáha, ako by Števo Kuffa povedal, a nech nám v tom pomáha a nech nám to symbolizujú aj iné činnosti alebo iné nejaké znaky, symboly, ktoré to dotvárajú.

    Viete, anglickú kráľovnú pri korunovácii alebo pri nejakých príležitostiach neťahá jeden kôň, ale štyri kone, ono to má nejaký, nejaký asi význam, to sú také tie ritualizácie niektorých tých činností a vlastne môžeme povedať, že aj ritualizovaním určitých činností a posväcovaním znakov vznikali civilizácie, tak to nejakým spôsobom nemeňme a nemajme snahu meniť a dôstojne k tomu pristupujme.

    Čiže návrh hovorí v tejto podobe, ktorá je tu, že hymna by mala zaznieť častejšie. V návrhu je na začiatku a na konci každej schôdze. Ale ja som to deklaroval aj pri prvom predkladaní a deklarujem to opäť. Posunutím do druhého čítania my môžeme, môžeme tento rytmus hrania zmeniť. Ak niekto usúdi, alebo bude spoločenská a politická vôľa, že stačí na začiatku kalendárneho roku a na konci kalendárneho roku, aj to by bolo možno riešenie, lebo stále je to viac ako teraz. Stále je to viac ako tie deti v školách majú, alebo si povieme, že to bude iba na konci schôdze, alebo si povieme, že to bude na trikrát do roka a tam už nevidím celkom logiku, vymyslíme, aby to bolo odôvodnené, aby sa nás tu studení právnici nepýtali, že v čom je logika 15 percent, aby nepovedali, že triapolkrát má hymna zaznieť. Hymna by mala zaznieť určite častejšie, ako zaznieva teraz. Ak teraz zaznieva dvakrát za volebné obdobie, tak minimálne by mala zaznievať tak často, ako sa hrá našim deťom v školách, bez toho, že by som sa tu falošne bil do hrude a bol Slováčisko a neviem čo.

    Ja viem, že predpokladám, pani spravodajkyňa vo vlastnej úvahe povie niečo v tom zmysle, predpokladám, a ja ešte doplním, že je to aj určitá taktika a my v politike musíme mať aj určitú taktiku a stratégiu. Ono je to dôležité. Koniec koncov tak sa vyhrávajú vojny, že máte nejakú taktiku, to sa aj zvykne učiť na školách, že teda postavíte nejakú, nemusíte ju každému vešať na nos, niečo je skryté, niečo je odkryté a na konci je výsledok. No a toto je tiež jeden z dôvodov, ale neakcentujem ho, lebo aby niekto nepovedal, že zneužívam tak silný symbol, ako je hymna, na nejakú taktiku, to určite nie. Stále je prvoradé moje hlboké presvedčenie, že by mala hymna zaznieť častejšie v tejto sále ako na konci a začiatku volebného obdobia, a sekundárne až terciálne je to určitá taktika. A zmysel taktiky poviem a tu budem mierne politický, však to k tomu patrí, SMER neschváli tento návrh, lebo ich nezaujíma, ich nič nezaujíma, ich zaujíma len, že aké sú tie fondy a neviem čo a ako sa k nim postaviť, ako sa hovorí, telom.

    Viete, pri tejto príležitosti v politickej rovine keď zostanem a vidím tu hojné zastúpenie našich kolegov, ktorí hrajú taký boj aj s inými kolegami, ktorí sú o niečo tvrdší, viete, na jednej strane SMER nepodporí, aby hymna hrala častejšie, ako hrá teraz, ale na druhej strane už aj bez predloženia zákona schváli označovanie železničných staníc v jazyku národnostných menšín. To znamená, že myslím, že 140 alebo koľko staníc železničných sa bude označovať aj jazykom národnostných menšín. SMER vyjde v ústrety SMK. Teraz ja neviem, vy máte nejaký vnútorný boj, či SMK, alebo MOST-u - HÍD, lebo údajne to je, SMK namietalo, že vy ste dávali návrh, že by to zaplatili obce a nakoniec to dokonca zaplatí Počiatek. Viete a pes je zakopaný v tom, že ani nie je v tom, viete, ja prísne vzaté nemám s tým problém, že to tam bude označené, ale dovolím si povedať, že ale to je asi politické klišé, že či zrovna to je to najdôležitejšie. Ale ja verím, že sú ľudia, pre ktorých to je strašne dôležité, ja verím, že tomu je. A ja zase, dovoľte mi povedať, že ja si myslím, že sú dôležitejšie veci, ale tu budem akcentovať inú skutočnosť, ak teraz...

  • Reakcia z pléna.

  • Ak teraz niekto povedal, že tých 140 tabúľ bude stáť, neviem, či nie 16-tisíc euro alebo koľko a bude to platiť Počiatek, tak vám garantujem, že na konci dňa to bude milión euro alebo koľko, lebo u Počiatka všetko stojí viac, ako to môže stáť. Čiže ono to bude stáť vždycky o niečo viac. A tam môžeme hovoriť o efektivite. Ale hovorím, v týchto otázkach nemôžeme pozerať, prísne vzaté, či je to efektívne, ja vám uznám, že to môže byť pre vás vec dôležitá, preto som, jemne našľapujem okolo tejto témy, i keď mi bol čert dlžný, ako tak na vás pozerám. Ale ja to hovorím preto, aby som zadokumentoval pre voličov tuná, našich kolegov zo SMER-u, ktorí v sebe agregujú veľké množstvo aj ľudí, ktorí v zúfalstve a v sklamaní odišli od národniarov, od Slotu, že takto to funguje. Hymna nebude častejšie alebo aspoň tak, ako majú deti v školách, ale meniť šilty, meniť tabule na železničných staniciach sa budú. Tak nech si prípadne aj tá časť voličského elektorátu SMER-u zodpovie tú otázku o proporcionalite a vôbec vyváženosti tohto celého. To treba povedať, i keď viem, že si s tým človek nepomôže, ale treba to povedať.

    Nebudem dlhšie hovoriť. Naozaj váha a dôstojnosť štátneho symbolu je natoľko dôležitá, že niekedy vedieť, vedieť treba povedať, kedy dosť. Takže teraz hovorím pre túto chvíľu dosť.

    Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pani poslankyni Vášáryovej. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Zobrala som si zlý...

  • Vystupujúca si išla vziať správne podklady.

  • Ospravedlňujem sa. Už mám tú spravodajskú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov (tlač 855), v prvom čítaní. Vážené dámy, vážení páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o tomto návrhu pána poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.

    Môžem konštatovať, že uvedený návrh spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách a zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode tejto úpravy a o súlade návrhu zákona s ústavou a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje aj doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.

    Takže vychádzajúc z týchto oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu z 13. januára 2014 č. 854 a § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Samozrejme, ten bude aj gestorským výborom. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.

    Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete mať, nech sa páči, záverečnú reč.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len chcem oceniť kolegov z horných lavíc, že zachovali rozvahu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani spravodajkyňa? Aj pani spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Hlina, cením si, že ste ako buldog. Chytíte sa niečoho a pokračujete v tom. A určite vám nechcem zazlievať nijaký zlý úmysel, ale považujem váš návrh za neprijateľný a ja zaň nebudem hlasovať. Vy ste sa vyslovili vo svojej úvodnej reči, že nemáme dobrý vzťah k svojeti, by som to teraz nazvala po slovensky, aby som sa vrátila k nášmu krásnemu jazyku. Viete, ale takýmito zákonmi ho nenapravíme. Pokiaľ nebudú ani poslanci, ani naša inteligencia čítať slovenskú literatúru, nebudú kupovať slovenské knižky, nebudú vôbec tušiť, čo sa v kultúre slovenskej robí, pokiaľ budú hovoriť jazykom, ktorý tu niekedy počúvame, nebudeme mať to, čomu vy vravíte dobrý vzťah k svojeti. Možnože naozaj potrebujeme ešte ďalšiu generáciu, aby sme si vedeli dokonca kultúrne spravovať svoj štát. Je to možné a dúfam, že budeme mať tých príslovečných 40 rokov, o ktorých hovoril Masaryk voľakedy pri vzniku Československej republiky, aby sme si začali vážiť demokraciu, aby sme prestali ako pán predseda európskeho výboru hovoriť "tie vaše rečičky o slobode a demokracii". Možnože naozaj potrebujeme ďalších dvadsať rokov. A keď už hovoríte o Bohu, tak dúfam, že nám Pán Boh dopraje, aby sme tých ďalších dvadsať rokov mali. Ja už sa toho asi nedožijem, no ale nedá sa nič robiť. Dúfam, že som aspoň moje deti vychovala v tomto duchu.

    To znamená, ešte by som povedala tri slová o tom falošnom bití sa do hrude. Pokiaľ voliči politických strán počas volieb, čo je najväčší sviatok demokracie, budú oceňovať tých, ktorí sa falošne bijú do hrude, obávam sa, pán poslanec, že budete sa sťažovať aj naďalej. Preto si myslím, že informovať ľudí, umožniť im čerpať z niekoľkých zdrojov informácií, aby si mohli vybrať. O tom, že deti budú mať mediálnu výchovu v školách, aby vedeli, kde sú tie informácie. Pokiaľ ľudia vzdelaní, ktorí trošku vedia a nemusia každú chvíľu meniť svoj názor, nebudú mecenášovať ľudí, mladých ľudí, ľudí, ktorí tvoria verejnú mienku, a vysvetľovať im čo a ako. Keď aj v tzv. mienkotvorných novinách, ako je Pravda, jedným z hlavných informácií dnes o zahraničnej politike je, aké šaty mala manželka prezidenta Obamu, tak viete, asi sa ďaleko nedostaneme. Ale dúfam, že naša príslušnosť k Európskej únii a NATO a to, že naši mladí po mnohých desiatkach rokoch znovu majú otvorené dvere a môžu študovať, kde chcú, a môžu sa vrátiť, čo im komunistický režim neumožňoval, dúfajme, že vychováme ďalšiu generáciu, ktorá nebude musieť prezliekať kabáty len preto, aby si zarobili na pätnásť generácií pre svoju rodinu a dosť viac. Myslím pre svoju rodinu a aj pre tu príslovečnú "ródinu".

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme. Chcem sa opýtať, nevidím tu pána poslanca Fecka. Vy pôjdete, dobre, pán poslanec Mičovský. Takže pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 856. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 855.

    Pán poslanec, opäť vás prosím o slovo, uveďte návrh zákona. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 856.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán Galis, dovoľte mi uviesť tento zákon, ktorý je trošku na lepšej pôde, lebo ja viem, že som sa vydal do krehkých pôd, ale netreba sa báť. Tento návrh zákona hovorí o tom, že treba naprávať chyby, ktoré sa stanú. Ono pri robote sa stane, tak sa zvykne hovoriť, že kto robí, aj pokazí, takže môžeme sa nastaviť parametricky, že či prijmeme tu to konštatovanie, že len naprávame chybu, ktorá sa stala nejakým nedopatrením, alebo to povieme teda napriamo a otvorene, že sa pokúšame napraviť tú chybu, ktorú sem účelovo niekto prepašoval a dostal a dostal ju do zákona o ochrane prírody a krajiny. Pozrite sa, keďže vieme, kde žijeme, pomôže asi len pravda a pravda oslobodzuje, to aj v iných knihách písali. To som ja nevymyslel. Tak tu skúsim povedať pravdu, že v čom je pravda.

    Pravda je v tom, že my sme tu mali zákon o ochrane ovzdušia a krajiny, ktorý sa nám tu odprezentoval ako zákon pod týmto názvom, ale on nebol v tom danom momente s týmto úmyslom predložený a paradoxom bolo to, že ho predkladal minister životného prostredia. Keby sem došiel minister hospodárstva so zákonom, ja neviem, o nejakých energetických centrách a nepriamou novelou by na nejakej tridsiatej piatej strane znovelizoval tento zákon v tomto ustanovení kvôli štiepke, nuž menej by to klalo oči, ako je to politická trúfalosť. Ale aj to už je znakom toho, že čo si vy vlastne viete dovoliť a nikto sa nad tým nečuduje. To bola politická absolútna trúfalosť, že doniesť sem, že minister životného prostredia príde sem a predstaví zákon, ktorý poškodzuje životné prostredie a minister životného prostredia ho sem donesie. Zákon, ktorý znižuje ochranu drevín a krovín, a minister životného prostredia ho sem donesie. Ten minister, ktorý by mal plniť zo zákona úplne iné úlohy. Ale tá politická trúfalosť je obrovská. Ego je veľké. Arogancia absolútna. Novinársky záujem je o šatách, ako tu veľmi dobre pani kolegyňa povedala. A tak to je. Naozaj v tomto pléne prešiel zákon, ktorý poškodzuje životné prostredie a predniesol ho minister životného prostredia.

    Môj návrh zmeny, novely tohto zákona sa to snaží korigovať, resp. vrátiť to tam, kde to bolo. A je to aj takou skúškou správnosti, keby to prípadne niekoho zaujímalo, len to v tejto krajine nikoho nič nezaujíma, že či argumentačne je to naozaj tak, ako tvrdili. Lebo oni pri prezentácii tohto návrhu zákona tvrdili, že tento zákon ošetruje to, že na poľnohospodárskej ploche sú plody, teda sú kroviny a dreviny a nemôžu pestovať. No nič v zlom, vážení, ešte toľko tomu plus-mínus rozumiem. Ak nejakému poľnohospodárovi na jeho pozemkoch vznikli také dreviny a také kroviny, tak čo robil ten poľnohospodár? Čo je to za poľnohospodára, keď na jeho pozemkoch takéto niečo vznikne? To znamená, že niekde je chyba inde. To je znova len argument pre blbých. Argument pre blbých, že teda že ideme, čo ideme, pôda, ktorá sa nemohla využívať, lebo tam boli nejaké kroviny, tak to vám tu predali, takto to predali, takto ste im to zjedli aj s navijakom. Všetci to tak zjedli. Vôbec, ale vôbec to nie je pravda. Ono keby bolo trošku na tom pravdy, tak by to stačilo z pohľadu krovín, lebo ešte tá krovina ako-tak rýchlo vyrastie, ale drevina nevyrastie z roka na rok. Čiže to, čo oni rozširovali, lebo tam tá zmena bola, znova pre ľudí, už ma to unavuje tuná to rozprávať do toho veľkého nezáujmu.

    Zmena sa týkala toho, že vo vzrastlej výške, to znamená, že vo výške meter tridsať. Ak doteraz platilo, že dreviny do 40 cm obvodu nebol potrebný súhlas, tak teraz sa to mení na 80 cm, nie je potrebný súhlas v extravilánoch obce, plus sa menilo, výmera krovín bola doteraz 10 metrov štvorcových, odteraz je 20 metrov štvorcových, nie je potrebný súhlas obce. Prísne vzaté, keby naozaj nejakému poľnohospodárovi, že si zlomil nohu a dva roky nehospodáril, tak mu na tom pozemku vyrastú kroviny, čo je blbosť, ale dobre, pripusťme túto hru. Hej? Tak a rozšírili sa mu tak, že majú viacej ako 10 metrov štvorcových. Zase, až také imelo to nie je, alebo jak, čo ja viem, čo tak rýchlo rastie. Tak dobre, že toto by ten zákon mohol ošetriť, že ten parameter, že kroviny z desiatich metrov štvorcových na 20 metrov štvorcových, no plus-mínus nech to je, ale tie dreviny sú tam účelovo, absolútne účelovo vložené len a len kvôli tomu, že je potrebné sa dostať k hmote, k drevnej hmote lacno a rýchlo. Prečo lacno? Doteraz platilo, že nad ten objem ste museli žiadať povolenie a ZMOS vám určil, teda ZMOS, obec vám určila náhradnú výsadbu, prípadne nejaké finančné plnenie za výrub tých drevín. To znamená, že to bolo o to drahšie. Teraz ste pozbavený tej povinnosti, že nemusíte robiť, že o to lacnejšie. Čiže a o čo rýchlejšie? O to, že nežiadate stanovisko štátnej ochrany prírody. Čiže rýchlejšie a lacnejšie. Čo to znamená? Dostanem sa k hmote rýchlejšie a lacnejšie. O to ide. No to sa podarilo. To je normálne lobistická vec, hej? Lobistická vec štiepkovačov, energoprojekty a neviem čo. Prečo ste aspoň aké-také dekórum tomu nenechali, že to mal niekto iný predložiť, nie minister životného prostredia? To bolo ako podľa mňa zákerné.

    Ja som si dokonca v tejto veci dovolil interpelovať pána premiéra a vzhľadom na to, že sa mi nepodarilo interpelácie kvôli jeho neodkladným pracovným povinnostiam, pri ktorých nás aj zabudol informovať, že sa ospravedlňuje, mi ich predniesť, tak len z tej odpovede vyberám. Že zmyslom toho predloženia toho; lebo som namietal, že prečo bol predložený; v odpovedi je teda programové, programové vyhlásenie vlády, je to, ja neviem, ja nepredpokladám, že to písal sám pán premiér, ale niekto mu to písal. No a ten, kto to písal, pre druhýkrát, prosím vás, trošku ináč. Ale tam je napísané, že zabránenie prenikaniu nežiaducej vegetácie na poľnohospodársku pôdu. Tento zákon. Tak ale zabránenie nežiaducej vegetácie, tak to poorajte, keď chcete zabrániť, aby vám nežiaduca vegetácia prišla na poľnohospodársku pôdu! Však, prípadne mi, ja naozaj mám aj strednú poľnohospodársku, vysokú som síce nedokončil, ale trošku tomu rozumiem, že ak chcete zabrániť prenikaniu, no tak zabránite tak, že pooráte, že sa o to pole staráte, ale nemusíte prijať zákon, že to, čo vám už tam narástlo, že vyrúbete. Viete, to sú také, keby niekto prísne vzaté sa tomu venoval, ale tomuto sa nikto tu nevenuje. Vás jediné, čo zaujíma, že kedy už konečne ideme domov a kedy ten Hlina skončí, kedy bude to hlasovanie, ale musíte to so mnou vydržať. Prosím vás, čiže je to blbosť. Je to a prišla priamo od premiéra, hej? Tu už nehovorím o tom, že ďalšie textové chyby, ktoré sú tam, nie gramatické, tam sa ja nepasujem. Ale významovo-textové chyby.

    A končí celá interpelácia, odpoveď na moju interpeláciu tak a teraz sa budem môcť konfrontovať, pán premiér konštatuje, "preto sa neobávam, že by sa výrazným spôsobom zmenil ráz a charakter našich miest a obcí". A ja sa obávam, ja sa obávam, že prijatím tohto zákona sa výrazne zmení ráz a obcí, teda ráz, charakter našich miest a obcí. Pán premiér sa neobáva, že výrazným spôsobom, čiže pripúšťa, že sa zmení, ale nie výrazne, a ja hovorím, že sa zmení výrazne. Ale ak už pripúšťa, že sa zmení, tak podľa mňa otázka stojí, či to chceme, aby sa zmenilo. Chceme, aby sa zmenil ráz našich obcí? Chceme, aby okolo nej neboli nejaké stromy, kroviny, chceme, aby nebolo kde psa vyvenčiť? Aby sme s kočíkom, keď decko chce človek uspať, išli kde? Okolo čoho? Okolo tují z Baumaxu, alebo čo? Ako chcete zmeniť ráz tej obce, kedy je výrazné, kedy to už nie je výrazné? Kedy je to tá výrazná zmena?

    Prijali ste, vážení kolegovia, to treba ľuďom povedať, prijali zmenu, ktorá je, išla prudko poruke energoloby, ktorá sa potrebovala dostať lacno a rýchlo k drevnej hmote. To bolo celé. Celé tieto žvásty o tom, že či ráz krajiny a zabránenie, to je nič. To je len pre, pre masy na oblbnutie. To tu funguje. Je mi ľúto, že až tak účinne, ale funguje. Podstata zmeny bola v tom. A zdá sa, že už vieme konkrétne výsledky, tu predpokladám, že pán Mičovský povie, že niekde už máme prvé plody práce, jak sa hovorí. Jak by povedal starý boľševik, už máme prvé, už žneme, žneme plody našej sejby. Čiže jak ste zasiali, tak asi už budete aj žať, už sa to začne kálať, už sa to začne rúbať hlava-nehlava a už sa budete čudovať. Už budú vypisovať tým starostom, už bude, ale potom asi budete opatrní, že v akom rozsahu. No uvidíme. Sám som zvedavý. Budem v tomto neústupný.

    Teraz predkladám tento návrh a zároveň aj interpelujem pána ministra Žigu, lebo mňa mimoriadne zaujíma to, lebo tvrdil, že ZMOS s tým súhlasí. Tak budem teda interpelovať, že chcem vidieť kópiu toho listu, toho stanoviska, kde ZMOS s tým súhlasil, lebo ten bude potrebný pre ďalšie konanie. Idú voľby do samosprávnych orgánov obcí, tam bude treba to zavesiť. Tam, kde to niekde rúbu hlava-nehlava, tak treba na úradnú tabuľu zavesiť stanovisko ZMOS-u, že ZMOS s týmto súhlasil, že sa môže rúbať bez povolenia a bez náhradnej výsadby. Lebo už ak niekto už zaplatil nejaké to mizerné euro za to, že vyťal, no tak niekde sa to objavilo, nejaký ten stromček niekde pribudol, alebo aspoň sa pohrabalo. Teraz už sa ani nepohrabe. Už sa len bude nakladať a voziť do tých gágorov tých energoprojektov aj vašich slovutných predstaviteľov, ktorí potrebujú, potrebujú rádovo viac a keď majú možnosť a tento ľud tejto krajiny im to s radosťou dá a nechá sa takto otrhávať, ošklbávať, tak prečo by to nevyužili. Pokúsim sa tomu zabrániť. Čiže táto zmena hovorí o tom, že to treba vrátiť tam, kde to bolo, a prísne vzaté, ak už teda tvrdia, že kroviny sa tak vedia rýchlo rozrásť, že na jeseň síce poorie gazda, ale na jar tam má kroviny vo výmere neviem koľko, no tak dobre, tak mu tie kroviny tam nechajme. I keď, uznáte sami, že je to smiešne.

    Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Mičovskému. Nech sa páči, pán poslanec, poprosím vás o spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 232 z 20. januára 2014 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ako tlač č. 856. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenom termíne, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 13. januára 2014, dané pod č. 855, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky dvoch pánov poslancov. Obidvaja sú členovia klubu OĽaNO, a to pán poslanec a predseda výboru Mikuláš Huba a pán poslanec Martin Fecko.

    Nech sa páči, pán poslanec Huba, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, dámy a páni, možno si niektorí z vás spomenú, že prednedávnom, konkrétne v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny, bolo to koncom novembra, na pripomenutie, minulého roka, sme spolu s kolegami Feckom a Mičovským predložili pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v podstate s tým istým znením, aké má práve prerokúvaný návrh novely inkriminovaného zákona. Ja si dovolím krátko odcitovať z toho nášho návrhu, citujem:

    "V čl. 1, v bode 59 v § 47 ods. 4 písm. a) sa slová "80 cm" nahrádzajú slovami "40 cm".

    Odôvodnenie: Cieľom predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zachovať súčasný stav. V porovnaní so súčasným znením zákona o ochrane prírody a krajiny sa vo vládnom návrhu zákona zvyšuje obvod kmeňa drevín rastúcich za hranicami zastavaného územia obce a mimo lesa, kde nie je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody (teda pri ich výrube) z obvodu 40 cm na 80 cm. Toto považujeme za veľký zásah do podstaty ochrany prírody a krajiny, ktorý v praxi bude smerovať k živelnému výrubu drevín a zníženiu disponibilných prostriedkov za náhradnú výsadbu. Už v súčasnosti sa k voľne rastúcej zeleni mimo intravilánu pristupuje veľmi benevolentne, čo by sa predloženou novelou ešte výrazne zhoršilo. Treba zdôrazniť, že táto zeleň plní celý rad dôležitých funkcií, ako napríklad ekologické, mikroklimatické, pôdoochranné, ale aj krajinotvorné a estetické. Aj z tohto dôvodu sme zásadne proti liberalizácii nových podmienok výrubu, ktoré by mohli situáciu ešte viac zhoršiť."

    Ak by bola väčšina z vás prítomných pri vtedajšom hlasovaní v tejto snemovni tento náš návrh schválila, nemuseli sme tu dnes k tomuto bodu sedieť. No a odvtedy uplynuli necelé tri mesiace, medzitým novela vyšla v Zbierke zákonov, konkrétne 31. decembra, teda na Silvestra, ak by to celé nebolo také smutné, tak by sme sa mohli na tom aj zasmiať, na tomto symbolickom dátume zverejnenia, a vzápätí nadobudla účinnosť vrátane tohto spomínaného nešťastného § 47, ktorý rozväzuje ruky tým, ktorí chcú z rôznych príčin rúbať aj hodnotné stromy v tzv. voľnej krajine, teda mimo lesný pôdny fond a v extraviláne obcí.

    V našej krajine sa táto novela začína už aj prejavovať. Už sme o tom tu pred týždňom aj začali diskutovať a informovať. Nezaregistroval som jediný prípad, že by sa výruby v intenciách takto novelizovaného zákona realizovali skutočne s primárnym cieľom zabrániť, ja neviem, postupu náletových drevín na zarastajúcich políčkach, lúkach a pasienkoch, ako sa zvyklo argumentovať a ako to spomínal aj kolega Hlina. Ono je to v podstate aj celkom nelogické zdôvodnenie alebo absurdný predpoklad, že by sme teraz tie tisíce hektárov zarastajúcich plôch poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorých mi je úprimne ľúto, a málokto v tejto snemovni sa tak zasadzuje dlhodobo za to, aby sme zlepšili údržbu týchto zarastajúcich polí, lúk a pasienkov, že aby sme už začali tým, že budeme rúbať stromy s priemerom, s priemerom 27 cm a obvodom 80 cm. Ak si to predstavíte, aké obrovské investície by vyžadovala rekultivácia plôch, kde by sme vyrúbali porasty s takto starými stromami, a pritom by sme nebrali na zreteľ to, že nám tu naozaj z roka na rok zarastá náletovými drevinami, krovmi a malinkými stromčekmi poľnohospodárska pôda, aby sme ale, naopak, aby sme sa prioritne venovali takejto absurdnej ceste návratu tejto zarastajúcej pôdy na poľnohospodárske účely, že by sme išli cestou rúbania veľkých stromov, tak sama osebe táto predstava je, myslím, každému jasné, že je teda absurdná.

    Takže je aj z toho jasné, ten, to zdôvodnenie bolo absolútne účelové a že nemá nič spoločné s tým, aký bol reálny dôvod tejto liberalizácie. Ja som si vyhotovil aj takú neumelú maketu toho, ako vyzerá hrúbka toho stromu, pretože v nejakej rozhlasovej diskusii som začul názor pána ministra životného prostredia, že ide v podstate o malé stromčeky, že tých 80 cm obvodu to nič neznamená, že to je div nie, div nie nejaký krovinný porast, takže chcel som vám tak trošku aj dokumentovať, pôvodne som chcel aj doniesť taký autentický výrez zo stromu, ale toto daždivé počasie a riziko, že ma niekto obviní, že kradnem drevo z lesa, ma od toho odradili. Tak som len vystrihol čosi z kartónu, čo mám tam hore v lavici a potom vám to môžem predviesť, že ako asi vyzerá taký výrez.

  • Reakcia z pléna.

  • Ak by si bol taký dobrý, ďakujem.

    No dnes som sa zhodou okolností na pána ministra aj v iných súvislostiach obrátil listom, z ktorého zase si dovolím odcitovať, lebo sa týka vyslovene tejto témy: "Vážený pán minister, v krátkom čase po schválení novely zákona o ochrane prírody a krajiny je slovenská verejnosť konfrontovaná s početnými výrubmi stromov," (spravodajca podal rečníkovi materiál) ďakujem pekne, "na rôznych miestach Slovenska. Následkom sú kritické reakcie nielen ochrancov prírody, ale aj mnohých radových občanov, najmä obyvateľov a obyvateliek dotknutých lokalít. Ako ste zrejme informovaný, na bratislavskej Kolibe, konkrétne v lokalite vymedzenej ulicami Sovia a Krahulčia, došlo v uplynulých týždňoch k výrubu súvislého lesného porastu. V tejto súvislosti podotýkam, že obvod mnohých vyrúbaných stromov vo výške 150 cm nad zemou bol väčší nielen ako 40 cm, teda ako hovorilo pôvodné znenie zákona, ale aj ako spomínaných 80 cm."

    Čiže 80 cm, keďže som vám sľúbil, je neumelý, neumelá ukážka vyzerá takto.

  • Rečník ukázal model z papiera.

  • Žiadny tenučký stromček.

    "Stalo sa tak tesne po schválení vami predloženej novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá okrem iného liberalizuje výruby stromov, vo vláde Slovenskej republiky.

    K druhému, ešte masívnejšiemu výrubu došlo potom po schválení novely v Národnej rade, čiže začiatkom decembra minulého roku. Podotýkam, v obidvoch prípadoch ešte pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ale napriek tomu som presvedčený, že aj pod dojmom toho, že sa tento režim liberalizoval, že aj preto si dovolili tí, ktorí toto spôsobili, takýto, takýto nehorázny prístup ku kvalitnej zeleni."

    No a teraz vyberiem len pár z tých otázok, nie všetky. Sú celkom relevantné vo vzťahu k tomu, o čom tu teraz hovoríme, takže zredukujem to na niekoľko. Pýtam sa pána ministra, či vedenie ministerstva životného prostredia vedie evidenciu nelegálnych, respektíve sporných výrubov stromov na nelesnom pôdnom fonde na území Slovenskej republiky. Potom sa ho pýtam, k akým výsledkom dospela pri prešetrovaní nelegálnych výrubov na Kolibe z 18. 10. a 6. 12. minulého roku inšpekcia ochrany prírody, ktorá tieto výruby prešetrovala. Pýtam sa ho, na akú výšku ohodnotila spôsobené škody nelegálnym výrubom na Kolibe štátna ochrana prírody, ktorá síce mala za úlohu sa zamerať na tie vyrúbané stromy a vyhodnotiť teda ich spoločenskú hodnotu. Aký veľký sankčný postih hrozí páchateľovi za túto spôsobenú škodu? A napokon, prečo štátna ochrana prírody, teda organizácia Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v tomto prípade nefiguruje ako poškodená strana, hoci došlo k znehodnoteniu prírodných hodnôt značného rozsahu? No a na záver sa ho pýtam na to, o čom je tu dnes doslova reč, či neuvažuje o vypracovaní návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý by opätovne sprísnil režim ochrany hodnotnej zelene, ako aj sankcie za jej nelegálny výrub. Čiže inými slovami, či neuvažuje o vrátení toho znenia § 47 do tej pôvodnej podoby.

    Záverom chcem zdôrazniť, že nie všetky pochybné a škodlivé výruby stromov sa konajú a budú konať vďaka tejto nešťastnej novembrovej novele zákona o ochrane prírody a krajiny. Ale myslím si a som o tom presvedčený, že aj v iných prípadoch, na ktoré sa režim tejto novely nevzťahuje bezprostredne, došlo tu k jednoznačnému signálu, že ministerstvu životného prostredia, vláde a väčšine prítomnej v tomto parlamente na stromoch v podstate nezáleží a že mocní tohto štátu nebudú sankcionovať ich pochybné výruby.

    Uvedomujem si zároveň, že tých, ktorým je to jasné, v podstate nemá význam presviedčať a naopak, tých, ktorým to z rôznych príčin nie je jasné, alebo nechce byť jasné, by sme nepresvedčili, ani keby sme tu rozprávali dva dni. Ale napriek tomu si myslím, že nebolo by správne nevystúpiť v rozprave k tomuto bodu, a inak som vďačný kolegovi Hlinovi, že s touto novelou prišiel. Nerád používam expresívne výrazy, ale som presvedčený, že v tomto prípade sme svedkami podobného kultúrneho barbarstva, ako keď sme venovali istej finančnej skupine Tatranský národný park, alebo keď sme sa začali pohrávať s myšlienkou, že zničíme prírodu a životné prostredie pri Košiciach ťažbou uránu a okolie Kremnice a Detvy ťažbou zlata, alebo že zaplavíme krásnu obec Slatinku a jej okolie novou priehradou, alebo dokonca že vybudujeme priehradu priamo na území Bratislavy a zničíme Karloveské rameno a ďalšie lužné lesy, ktoré by mali slúžiť Bratislavčanom a ktoré sú zároveň územím významného vodného zdroja.

    Takže dovolím si navrhnúť taký malý obchod politický na záver. Ja by som navrhol, aby sme túto novelu prijali a ako protihodnotu sľubujem, že nebudeme ten lapsus, ku ktorému došlo v novembri minulého roku, nejako zvlášť verejne pranierovať. Takže dúfam, že prijmete túto moju ponuku a teším sa, že hlasovanie dopadne (povedané so smiechom) v prospech tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Simon. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán kolega Huba, no, kládli ste tu otázku, že na tej Kolibe aká je výška škody. Ja vám odpoviem. Nula. Je to veľmi jednoduché. Štátna inšpekcia ochrany prírody nie je na strane poškodenej strany. Teda nebude vyčísľovať škodu. A pýtam sa, ten, ktorý to vyrúbal, bol jeho vlastníkom tých pozemkov. Akú škodu si sám sebe napíše, aby polícia vedela vyčísliť, aká je škoda? No sám sebe žiadnu. Nikto. A tým pádom tá škoda tam bude teda nízka, respektíve minimálna. Preto je ten problém o to horší z hľadiska toho, ako to pán minister zmenil ten zákon. Ale to nielen zákon o ochrane prírody a krajiny, ale to je zákon aj o lesoch Slovenskej republiky, pretože to má priamu súvislosť aj so zákonom o lesoch.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Huba, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne, pán poslanec Simon. Čiastočne súhlasím. Bohužiaľ, prax nás učí, že je to približne tak, ako hovoríte, a preto som sa obrátil na ďalších dvoch členov vlády, ktorí sú kompetentní v tejto kauze, a to na pána podpredsedu vlády a ministra vnútra a takisto na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Tých sa zase pýtam na niektoré iné skutočnosti a na príčiny ich konania, respektíve nekonania teda nimi vedených zložiek, polície a podobne v tejto kauze. Takže myslím si, že tie moje otázky majú pomerne komplexný charakter, a verím, že postihnú všetko podstatné, čo s tou kauzou súvisí.

    Ďakujem.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Fecko, ktorý nie je prítomný. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Ale predtým ešte hlási sa do rozpravy ústne pán poslanec Mičovský. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ja nebudem vás zaťažovať nejakým veľkým premietaním, ale mám tu jeden zaujímavý obrázok, ale skôr, než ho pustím, tak predsi len základné vyjadrenie by malo byť asi nasledovné.

    Keď sme tu vlani v decembri mali novelu zákona o ochrane prírody a krajiny a keď tu na mieste pána poslanca Hlinu sedel pán minister Žiga, tak som vyslovil taký odhad a ozaj som to myslel úprimne, že predpokladám, že je to zo strany pána ministra len taká politická lesť. V politike sú huncútstva bežné vraj, tí starší harcovníci to tak tvrdia, že to patrí k politike, a tak som tak odhadoval, že pán minister potrebuje, aby mu zákon prešiel, vie dobre, že opoziční poslanci sa potrebujú niekedy realizovať a aby sa mali na čom, tak dá im taký magnet, takú dobrú návnadu a to podstatné na tom zákone ujde.

    To podstatné som videl v tom, že ten zákon vôbec nepriniesol to, čo vyše roka sľuboval, a to kompatibilitu medzi zákonom o lesoch a zákonom o ochrane prírody a krajiny tak dlho avizovanú, tak prepotrebnú, pretože tento nesúlad vytvoril za posledné roky spústu veľmi vážnych dôsledkov, ktoré nás stoja nieže milióny za nejaké hodnoty materiálne, ktoré vždy sa dajú nahradiť, ale stoja nás nevyčísliteľné hodnoty z hľadiska kvality krajiny, prostredia, v ktorom žijeme, v ktorom musíme žiť a v ktorom, si myslím, dokonca aj chceme žiť. Ale mýlil som sa. Zdá sa, že to nebola politická lesť, ale že to bola istá, nazvime to, politická tvrdohlavosť, na ktorú aj dnes poukazuje pán poslanec Hlina, na ktorú sme poukazovali tak, ako to spomínal pán poslanec Huba vzápätí, ako také niečo malo prísť.

    No prečo som to považoval za lesť? Pretože v tom zákone napríklad mi ohromne vadilo nielen to, že nebol kompatibilný so zákonom o lesoch, ale aj tie náhrady, ktoré sa prelínajú ako taká nie zlatá, lebo to je pekný výraz, ale ako taká, taká temná niť s množstvom zákonov, s množstvom konkrétnych konaní, keď sa dopúšťame toho, že výmeny, zámeny pozemkov sú ako keby zákonite; pekné slovo do tejto debaty; ako keby zákonite spojené s tým, že vždy ide o nejaký podraz voči majetku štátu, voči občanom, ktorým to má slúžiť, a tie náhrady sú tam riešené tak veľkoryso, že Lesy Slovenskej republiky ako hlavný majiteľ štátnych lesných pozemkov sú povinné zameniť pozemok bez toho, aby to bolo presne obmedzené. Totiž keď to nie je presne vymedzené, tak sa to zamení za taký pozemok, ako to niekomu bude pasovať, a štát bude ťahať za kratší koniec povrazu.

    Tá Koliba, ktorá teraz je takým lajtmotívom a ktorá, žiaľbohu, nie je jediná, tá je toho ukážkou. Veď vidíte, aké bolo oficiálne vyjadrenie. A, vážení občania, čo vy vlastne nariekate, aká výmena, aká nevýhodná? No však sme dali štyri a pol hektára za tie tri. Maličkosť je v tom, že štyri a pol kdesi na strednom Ponitrí je určite inej hodnoty ako tri na bratislavskej Kolibe. Ale to sú známe fakty.

    Ja som odhadoval, že tá lesť bude založená teda na tom, že pán minister túto časť, ktorá hovorí o rozšírení možnosti vyrúbať dreviny až do obvodu vo výške meter tridsať 80 centimetrov, teda ten obvod by bol zvýšený zo 40 na 80, sa stiahne a že ako keby mohol v tej chvíli povedať minister, predkladateľ, veď pozrite sa, ustúpili sme, tak čo by ste ešte chceli. Neustúpili! Je mi to divné, neustúpili a možno tie dôsledky sú ešte oveľa horšie, ako si môžeme myslieť, pretože my naozaj nevytvárame tu zákon pre krátke obdobie, ale zákon, ktorý by mal byť, pokiaľ nenastanú zákonité nejaké veľké zmeny, celé mesiace, roky, desaťročia, no tento zákon, ktorý bol vlani novelizovaný spôsobom, ktorý je dnes kritizovaný, podľa všetkého neprežil v poriadku ani mesiac. A prečo neprežil? Preto, lebo ako keby odblokoval teraz rôzne záujmy ľudí, ktorí čakali len práve na túto zmenu. No a tu si dovolím premietnuť ten obrázok jeden jediný, ktorý, ak som správne pochopil spájanie káblikov, tak by sa mal zjaviť vzápätí. Tak.

  • Manipulácia poslanca s notebookom, premietnutie fotografie na obrazovkách.

  • No a čo vidíme? Obyčajnú, ako to hovoria lesníci, gelbu, kopu guľatiny, ktorá je vyťažená z lesa. No zrejme tušíte, že to nebude celkom s kostolným poriadkom, pretože tú hmotu, čo vidíme teraz na obidvoch obrazovkách, tá hmota bola vyťažená práve v januári tohto roku. Ja tu vôbec nemusím ani menovať, aby sme sa tu netvárili ako vyšetrovatelia, ktorí idú po konkrétnych stopách, lebo to je len príklad. To je konkrétny rukolapný príklad toho, ako sme naším zákonom schváleným v decembri 2013 pomohli, v hrubých úvodzovkách, komusi, kto sa možno nevedel dočkať. Možnože mu to len prihralo, možnože si povedal, aha, hop, veď my tu máme takú možnosť. Nepoznám motívy, k akému dospel správca tohto pozemku, ale viem, že ľudia z danej lokality s hrôzou píšu. Píšu nám: Čo ste to tam, vážení páni poslanci, dopustili? Veď tu storočný les, o ktorom sme možno ani poriadne nevedeli, že nie je lesom, ale bielou plochou; to je tá plocha, ktorá je teda v skutočnosti zarastená lesom, ale v katastri právne je to vedené ako pasienok. Veď ten les nám tu sto rokov rástol, veď nikomu nevadil, veď jednoducho plnil svoje funkcie. Bol plnohodnotným a to, že to rastie na pozemku, ktorý je zaradený v katastri ako pozemok nelesný, to je úplne nepodstatné. Myslíte si, že strom, ktorý rastie na nelesnom pozemku, neprodukuje tie funkcie, ktoré sú pre nás tak dôležité? Že má menej kyslíka pre nás? Že menej viaže vody? Že menej je vyučivým nástrojom voči erózii? Že menej zachytáva radiácie? Že poskytuje menej tieňa a lesným živočíchom menej životného prostredia? No je úplne jasné, že z pohľadu funkcií lesa je to úplne jedno. Ale nie je to zrejme jedno z pohľadu toho, kto číta zákony, ktoré tu v sieni zákonitosti, zákonnosti schválime. Podľa všetkého sme sa teda dopustili ozaj chyby, lebo keď sa pozrieme na to drevo, ktoré bolo vyťažené na pozemku, ktorý je nelesným, tak zjavne vidno bez toho, aby sme išli tam priamo na miesto merať, že sa jedná o veľmi kvalitné drevo, ktoré jednoznačne, tu nemusíme použiť ani tú maketu, schému, ktorú mal tu k dispozícii pán poslanec Huba, dá sa odhadovať, že to sú priemery, ktoré možno, nie možno, ale vo veľkom počte prípadov presahujú aj tých povolených 80 cm. Lebo keď sa rúbe les, tak lietajú triesky a kto to tam už bude merať?

    Ale pozor, pred chvíľočkou tu zaznelo z úst poslanca pána Simona, že majiteľ nevyčíslil škodu, takže vlastne žiadna neexistuje, aj keď vieme, že na prírodnom prostredí existuje. Pozemok, na ktorý sa pozeráme, nie je súkromný. Spravuje ho, alebo teda je súkromný, ale vlastníci sú neznámi a spravuje ho Slovenský pozemkový fond. Predstavte si, že ten pozemkový fond, ktorý je tu na to, aby ten pozemok zachoval a raz ho možno dal jeho vlastníkom, keď sa podarí vlastníctvo objasniť a zistiť, kto je skutočným vlastníkom, tak ten už nemohol počkať, pretože mal zrejme nejakú naliehavú žiadosť od kohosi, kto si, nepoznám súvislosti, prenajal ten pozemok alebo požiadal o jeho spravovanie, pozemkový fond takéto veci môže robiť, a došlo k tomu, že takýto pozemok sa jednoznačne začal hneď po tom, ako zákon začal platiť od 1. januára tohto roku, lesy teda na tomto pozemku ťažiť. Sto rokov ten pozemok a tie stromy nevadili nikomu. Rástlo to tam, chodili tam občania rekreovať sa, možno na huby, jednoducho bol tam les a nikto sa nezaoberal tým, že nerastie na lesnej pôde. Stačila naša zákonná úprava; vidíte, akí sú pozorní občania, sledujú, čo robíme; a rozbehla sa ťažba, ktorá sto rokov čakala. Je to náhoda? No nemôže to byť náhoda. Je to podľa všetkého úmysel a ak sa zhodneme na tom, že to je úmysel, ťažko mu môžeme pripísať slovíčko dobrý. Podľa môjho názoru to nie je dobrý, aj preto dobrý úmysel, lebo; a opäť nebudem konkrétny, pretože viete, niektoré tie materiály dôjdu do ruky tak, že tí, čo vám ich dajú, tak sa oprávnene obávajú, že aby to nebolo príliš zverejnené, a táto tribúna je príliš vysoko na to, aby sme sa mohli tváriť, že ľudia nevnímajú, čo sa tu povie.

    Tieto porasty už boli lesnými taxátormi posúdené ako porasty, ktoré po každej stránke spĺňajú požiadavky na les. To znamená, už ostávalo len urobiť posledný krok, môžme sa spýtať, prečo nebol urobený, no tieto pozemky naozaj preradiť z nelesnej pôdy na lesnú, nech si ten les plní funkciu a nech sa na ňom hospodári, veď nie že by sa pri ňom vôbec nesmelo ťažiť. Veď to je jasná vec, že sa postupuje správnym, stáročiami overeným spôsobom, že takéto pozemky je možné spravovať, a taxátori zistili, že sa tam nachádza takmer 8-tisíc kubíkov hmoty na 33 hektároch. A hovoríme o jednom maličkom príklade. Ja si tu vôbec nenárokujem na to, že mám informácie z celého Slovenska, ale to môžeme smelo použiť ako jeden príklad z mnohých.

    Pán poslanec Hlina tu spomínal energetickú loby. Nebude to jediná záujmová organizácia, ktorá sa potešila z nášho novelizovaného zákona o ochrane prírody a krajiny. Určite budú to nielen energetické loby, ale možnože len obyčajný, malý, ľudsky pochopiteľný, ale zákonom netolerovaný prečin, trestný čin, neviem, ako by to kvalifikovali orgány činné v trestnom konaní. Proste chuť zarobiť. A verte, že ten zárobok je slušný. Nie že by sme mali závidieť podnikavosť občanom, ktorí takto dokážu sa pohybovať v medziach zákona, ak je to v medziach zákona. Ale tých 8-tisíc kubíkov pri rýchlom prepočte, aký mi vlastne došiel, ja som si ho ani nepočítal, tiež si nenárokujem na to, že či je to presný výpočet, ale ak by sme odpočítali náklady, ktoré, samozrejme, sú s ťažbou toho dreva, tak sa pozeráme, alebo sme sa pozerali na to, čo súvisí s touto 33-hektárovou plochou, pozeráme sa na zisk v hodnote 500-tisíc eur. 15 miliónov korún. Jedno rozhodnutie, jeden súhlas, dokonca je tam úvaha, alebo, neviem to potvrdiť, že je to aj s požehnaním orgánov ochrany prírody, netvrdím, že je to tak, ale je tam údajne, že vraj na to dali súhlas. Potom sa občania spytujú, no, preboha, ak dali na to súhlas, tak ako sa pozerajú na to, že sme v ochrannom pásme alebo v záujmovej oblasti národného parku? Ako to, že nevidia, že to je biotop medveďa, vlka, že sú to vzácne územia? No je to nepochopiteľné, že takéto niečo je možné urobiť v oblasti, ktorá je v kontakte s národným parkom, kde rastú storočné stromy, povedzme kde je významný biotop viacerých nezanedbateľných rastlinných a živočíšnych druhov.

    A ešte keby sme chceli byť úplne presní, tak si povieme, no dobre, ak je to všetko tak v poriadku, že naozaj ten storočný porast má padnúť, lebo, no tak aspoň potom zákonná povinnosť hovorí, že takéto stromy sa musia vyznačiť. Ja tam budem až budúci týždeň pravdepodobne, takže sa na to pozriem, ale tie stromy neboli podľa všetkého vôbec vyznačené. Pobúrení ľudia o tom hovoria. Nenazvime to ani neprajnosťou, ani zlomyseľnosťou, ba dokonca to nenazvime ani udavačstvom, výrazom, ktorý sa tu už dvakrát v tejto sieni zjavil. Že ľudia, ktorí si všímajú spoločné veci, verejný záujem a nielen všímajú, ktorí dokážu naň poukázať, sú udavači. Sú z úst dvoch poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, v kalendárnom roku 2013 takéto slová zazneli. Sú to občania, ktorým vadí, že sa koná takýmto spôsobom, pretože naozaj má im čo vadiť. Je to nepochopenie základnej podstaty fungovania lesa a občianskej odvahy. Tieto dva princípy sa tu prelínajú. Fungovanie lesa je tu na to, aby sme žili v krajine, ktorá je kvalitná. Nebudem sa rozhovárať na detaily. Vieme dobre, aké sú tie funkcie, a občianska statočnosť je tu na to, aby tí, čo vybočia z koridorov, ktoré sú dané pravidlami slušnosti a zákonov, aby nemuseli mať za chrbtom vždy policajta, kontrolóra, inšpektora, pretože taká spoločnosť neexistuje, čo by dokázala položiť za chrbát každému potencionálnemu porušovateľovi slušnosti a zákonov za chrbát kontrolóra. Ale je veľmi dobré, ak sa žije v spoločnosti, kde tí, ktorí by mali chuť porušovať princípy slušnosti a zákonnosti, musia počítať s tým, že nie že im zaklope na dvere vyšetrovateľ, ale občan, sused, kolega, ktorý povie, ale veď vážený priateľ, tak to sa predsi nerobí! Toto je dôsledok alebo teda to, čo bolo zjavené tam na tabuliach, to je dôsledok toho, že ktosi rátal s tým, že takí občania sa nenájdu a budú bez problémov mlčať a tým pádom sa dokoná dielo.

    Nenárokujem si na to, že som povedal v tomto absolútnu pravdu, pretože áno, nech je vypočutá aj druhá strana, možno pán minister mi odpovie niečo iné. V piatok ma uistil, keď som ho informoval o tomto prípade, že budem mať priamo informácie, to, čo zistil. Zatiaľ máme dnes stredu, možno to nie je jednoduché, možno pán minister na to aj prizabudol, informáciu o tomto prípade nemám. Ale keby aj, aby sme zase neboli až takí príliš konkrétni, keby aj sa ukázalo, že toto je všetko úplne v poriadku, čo podľa mňa nemôže byť, ani nie je, ale keby aj, tak sme tu zase pri tej podstate. Prečo chceme bez súhlasu umožniť takéto konanie? Veď ak je v tom kus oprávnenosti, ak je v tom kus potreby, ak to jednoducho takto vyhovuje nielen zákonu, ale aj potrebám občanov, no tak na to nech sa ten súhlas jednoducho dá, veď o nič iné tu nejde, aby sa na to dal súhlas. Považujeme to za nejakú byrokraciu? Ja si myslím, že to vôbec nie je žiadna byrokracia, ale, naopak, podmienka toho, aby sme fungovali v krajine, kde sa dá spoľahnúť na korektné a zákonné postupy.

    Mám tu aj mapu. Je to územie, ktoré je obklopené lesmi, takže aj z hľadiska tej lokalizácie je možné sa domnievať celkom oprávnene, že je to určite územie, ktoré malo byť dávno v lese a je to len chyba, ktorá sa stala možnože tým, že nebolo preradené, ale v tomto prípade možnože takéto chyby, keď to odhadnem, ak ich začneme takto riešiť rúbaním, tak pôjde o tisícky hektárov lesa. Lebo bielych plôch, to sú tie plochy, ktoré som spomínal, že sú porastené v skutočnosti lesom a de iure sú nelesnými, takých máme tisíce hektárov a ak použijeme tento princíp, tak hovoríme nie o 33 ha v jednej dneska nemenovanej obci, ale hovoríme o tisícoch hektárov bielych plôch na Slovensku a o možnosti postupovať voči týmto plochám takýmto koristníckym prístupom.

    A možnože len posledná poznámka, ktorá ma napadla, keď vystúpil pán minister, no, bývalý minister, pán poslanec Simon, keď spomínal - a to ma tak celkom potešilo -, že to by mal riešiť zákon o Lesoch Slovenskej republiky, že to je nesúlad s týmto zákonom. No tu chcem len pripomenúť, že čaro nechceného, pán exminister to povedal, akože je tu nesúlad s týmto zákonom; nemôže to byť nesúlad s týmto zákonom, pretože zákon o Lesoch Slovenskej republiky sme neprijali napriek tomu, že už dvakrát bol na rokovaní tejto snemovne. A sám pán exminister bol práve ten, ktorý mi vždy hovoril, že nemôže podporiť takýto zákon, pretože jednoznačne nie je to kompatibilné s tým, ako on vníma fungovanie tohto veľkého, najväčšieho podniku na Slovensku, ktorý je aj najbohatším podnikom a ktorému on kedysi ako vrcholný predstaviteľ štátnej správy na tomto úseku vlastne šéfoval, alebo ktorý teda spravoval v rámci svojho rezortu, nešéfoval mu. No takže tu tiež sa dovolávam toho, možnože treba to pripomenúť, keď tu pán exminister bude, alebo ja mu to spomeniem, bolo by veľmi dobré, keby sme ten zákon prijali, pretože ten by naozaj mal byť kompatibilný aj so zákonom o ochrane prírody, a najmä by mal zabrániť tomu, aby to, čo sme tu spomínali minulý týždeň v súvislosti s iným zákonom, aby otázka zodpovednosti za riadenie takéhoto podniku bola prioritou aj v legislatívnej úprave; ale to už je iná pesnička.

    Ďakujem pekne, asi toľko.

  • Na vystúpenie pána poslanca a pána spravodajcu nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov, no tak zaznie trošku aj iný zase hlas, ako to tu doposiaľ bolo, a nedá mi pri tejto príležitosti, nakoľko mám tu aj predkladateľa Doda Hlinu a jeho som tak viackrát, naozaj častejšie mal to šťastie, že som ho upozornil na dodržiavanie rokovacieho poriadku, teraz zrobím v prípade tuná svojho kolegu, lebo nie je tak celkom v súlade s rokovacím poriadkom, aby sme tu premietali obrazy, filmy. Zmeňme to v rokovacom poriadku, prosím, potom to bude v súlade, by som si rád pozrel tú dvojmetrovicu, to nebola metrovica, ale dvojmetrovica, bol to pekný záber, ale spravidla rečník má hovoriť vo voľnom prejave, pričom má možnosť nahliadať do svojich poznámok. To hovorí rokovací poriadok § 27 ods. 7. Tak ja len toľko na pripomenutie, aby Dodo nemal ten pocit, že len jeho na to upozorňujem. Môže sa tu kľudne stať situácia taká, kedy jednoducho dakto si tu postaví a bude premietať trojhodinový film večerný. A teraz čo, my budeme ticho? To má byť rozprava, teda aby tie podnety boli k tomu, čo sa tu hovorí.

    K návrhu zákona chcem povedať to, ja som ten predchádzajúci zákon, ktorý tu sme ešte mali minulého roku, na ochranu prírody a krajiny, s ktorým tu prišiel pán minister, ja som ho jednak podporil aj verbálne, ale aj tým hlasovaním. Ja to zase nevidím čosi také negatívne a môžeme sa naozaj rozchádzať ako v týchto názoroch. Tak paradoxne, on ten zákon naozaj je na ochranu tej krajiny. Ono tie plochy, ktoré sú vykázané na katastri, áno, sú to biele plochy, ale tie biele plochy, tie pôvodne boli - a u nás v našom podtatranskom regióne je veľmi veľa takých plôch, ale myslím si, že aj na celom Slovensku, tak, ako to kolega Mičovský tu spomínal, že sú to tisíce hektárov pôdy -, ale sú to v podstate lúky. Veľakrát sú to horské lúky, sú to pasienky a je to veľakrát aj orná pôda. A dáva sa to do súladu s tým, čo je to zapísané ako v tom katastri. Ak sa to nepretransformovalo na ten les, tak je to v podstate, je to lúka, je to pasienok, je to orná pôda. A ja si myslím, že je to v poriadku.

    Tu keď som mal možnosť pozerať tie stromy, no tak v jednej chvíli som sa zamyslel snáď nad takou vecou, ktorá by celkom nekorešpondovala s tým, čo je zákon, ktorý sme schválili, lebo môj odhad taký len, keď si to trúfnem odhadnúť, nie som lesník, ale chcel som ním byť, tak myslím si, že tie stromy, ktoré tam boli, tak mali ten obvod oveľa väčší, ako je 80 cm, a myslím si, že toto na to pán minister dokáže dať tú odpoveď, lebo to by nebolo celkom v súlade so zákonom, tá konkrétna ťažba, ktorá tam bola. Ono sa to dá síce také tie stromy odfotiť, tú metrovicu alebo dvojmetrovicu, hocikde a pripísať k čomukoľvek kdesi inde, to len tak žartom ako spomínam. Ale ten obvod tých stromov bol naozaj, dovolím si povedať, väčší, ako je 80 cm.

    No ale tie biele plochy pôvodne ten charakter alebo ráz tej krajiny aj v našej oblasti, aj v našom regióne bol naozaj pôvodne iný. Dovolím si to povedať, keď len posuniem sa tých dvadsať, tridsať rokov dozadu, ešte pred toľkými rokmi a štyridsiatimi rokmi, tak to boli políčka, boli to role, ktoré sa obrábali. Boli tam gazdovia, mali toho svojho koníka, obrábali tieto plochy, dneska sú tam invazívne rastliny a trebárs taká oblasť Zamaguria, nepáči sa mi, tie role, ktoré tam kedysi boli a dneska sú zarastené naozaj takými, by som povedal, ak mi dovolíte terminus technicus, tak plevelnými rastlinami. Sú to kriaky, ktoré nemajú nejakú významnú ako hodnotu. Áno, z hľadiska krajinotvorby, jednému sa páči les, ďalšiemu kriaky, ďalšiemu krovinaté porasty, ale ja obdivujem aj horské lúky a polia, tak máme na to ako rôzny pohľad.

    Samozrejme, ako tuná spomínal aj pán profesor Huba, že tie klimatické, estetické a krajinotvorné, hej, tak áno, má to, má to zmysel a má to aj význam, a ten strom produkuje ten kyslík, z hľadiska životného prostredia je to čosi, čo je ako dobré a je žiaduce, ale máme vyhranené plochy lesa v rámci našej krajiny a sú zase plochy, ktoré nepatria k lesu, takže vlastne ten charakter krajiny je tým pekný, že je rozmanitý. Predsa nechceme, aby celá naša krajina zarástla lesom. Za posledných 20, resp. 25 rokov mnohé plochy naozaj zarástli práve takýmito húštinami. Je to veľakrát bez ladu a bez skladu a rastú takto tie stromy. Nemyslím si, ja sa tak neobávam, že tie mamičky nebudú mať kde sa prechádzať. Možnože tuná v hlavnom meste, v Bratislave to môže byť taký problém, ale vnímam, že aj tu je dosť tejto zelene, kde majú príležitosť tie mamičky ísť.

    Veľakrát si myslím, keď tak prechádzam aj peši týmto mestom, Bratislavou, nechcem tuná nejak do toho kibicovať, ale je to rovnako moje mesto ako aj hocikoho iného, žijem síce v inom meste, ale hlavné mesto je to moje. Myslím si, na môj vkus niektoré tie parky sú až príliš veľmi husto zarastené, by som povedal, tou zeleňou, tie stromy sú také nevýrazné. Ja by som si vedel predstaviť, že by tam boli tie stromy ďalej od seba nasadené, aj tu pred tými rokmi, keď sa to nasadilo, tak to v podstate teraz je tu veľakrát až taká džungľa parková, ale prosím, každému sa páči niečo iné.

    Áno, ono je to tak, že v podstate veľakrát je problém v nás ako ľuďoch, pán kolega Mičovský, ktorý tuná spomínal tuná pri tej údajnej ťažbe, že je to 8-tisíc metrov kubických drevnej hmoty na 33 ha a prerátané je to na tých 500-tisíc eur, no ale keď som pozorne dával pozor a počúval, tak ja mám taký pocit, ako by na tej ťažbe tam participoval, z toho kontextu som to pochopil, akoby to bol štát, ktorý hospodári na ploche Slovenského pozemkového fondu. Ja som to tak ako pochopil, neviem, že či som to správne pochopil, nemal som taký pocit, že tam zasahuje ktosi iný do cudzích vlastníckych práv. Vlastnícke práva majú byť predovšetkým rešpektované a ak ten vlastník sa rozhodne vyťať ten strom, tak jednoducho, aby mal to právo, je to ten strom jeho, samozrejme, v lese sa hospodári ináč, a tam tie stromy musia byť označené, musí tam byť lesný hospodár, ktorý má kvalifikáciu na to a tú ťažbu tam reguluje a aby spĺňal tieto parametre.

    Ja chcem povedať toľko, aby tu zaznel teda aj iný hlas, ako tu to doposiaľ bolo. Ja viem, že sú tu kolegovia, ktorí so mnou nebudú súhlasiť, ja tento návrh zákona nepodporím, nakoľko nie je tak dávno, som podporil ten iný, bolo by nelogické, že by som teraz vzápätí, v priebehu nejakých dvoch mesiacov alebo troch, podporoval zákon, ktorý je diametrálne odlišný. Ja sa stotožňujem s tým zákonom, ktorý sme tuná pred nejakým časom prijali, a aby tie stromy naozaj tak zostal ten objem tých 80 centimetrov. Ja si dokonca viem predstaviť, že by to bol objem aj väčší, a v intravilánoch, tak to poznáte môj názor, aby vlastník pozemku, ten, kto vlastní záhradu, ten, kto vlastní svoj pozemok a má strom tam taký, ktorý mu jednoducho špatí, robí mu problémy, aby bolo to jeho vlastnícke právo, aby ten strom vyťal bez toho, aby sa vyjadrovali k tomu úrady životného prostredia alebo ktosi iný. Samozrejme, okrem stromov, ktoré majú významnú kultúrno-historickú a pod., historický význam, tak tieto stromy, samozrejme, že nie, ale proste ak ten vlastník by nemal právo, čo vlastne teraz tak je a nemá právo vyťať ten strom, tak ja si myslím, že ho obmedzujeme v tých jeho vlastníckych právach.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca tri. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Štefan, ako sa vravieva, ja o koze, ty o voze. Nerobím si ilúzie, že ťa presvedčím. Zareagujem len na pár faktických konštatovaní, ktoré odzneli v tvojom príspevku. Keď si predstavíme, že niekoľko desaťročí zarastalo políčko, lúka, pasienok postupne lesom, dnes tam máme v podstate dospelý les, tak pýtam sa, čo je logickejšie, prekategorizovať túto tzv. bielu plochu do lesného fondu, alebo sa zúfalo pokúšať, tak ako to robili kolonisti niekedy počas valašskej kolonizácie, vyrobiť znova z tohto lesa políčko? Keď na druhej strane nám tu zarastajú aktuálne tisíce hektárov pustnúcich plôch poľnohospodárskeho pôdneho fondu naozaj mladými náletovými drevinami, kde je pomerne malý problém vrátiť, ak sa teda zhodneme na tom, že to chceme, že na to máme prostriedky, že je to náš strategický cieľ, za čo sa inak ja prihováram opakovane, pretože som presvedčený, že kultúrna krajina Slovenska obsahuje a má aj v budúcnosti obsahovať, samozrejme, nielen les a nielen obrovské scelené lány polí a rôzne urbárne a technické štruktúry, ale aj tieto tradičné políčka, pasienky, lúky, tak ako je to povedzme v susednom Rakúsku, čiže vráťme tam ovce, kozy. Podporme rozumne, poučme sa zo zahraničia, podporme rozumne ľudí, ktorí by tam ešte chceli hospodáriť a nespoliehajme sa na túto nešťastnú novelu zákona, že tá to zachráni. Tá to určite nezachráni.

  • Pán poslanec Fecko.

    Zapnite pána poslanca!

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, tiež trošku aspoň vo faktickej. Bol som na ministerstve, nestihol som do rozpravy. Takže začnem od konca, to, čo si spomínal, že či vo vlastnej záhrade môže, alebo nemôže rozhodovať vlastník. Áno, po tejto novele, ktorá bola prijatá, tam už sa súhlas na výrub stromov v ovocných záhradách nevyžaduje. Áno, takže je to už zadosťučinenie tomu tvojmu, tej tvojej výhrade. Ale otvorene poviem, že stromy rastúce mimo les, lebo to sú tie stromy, ktoré momentálne sú, týmto, touto novelou, ktorá bola tým obvodom, sú atakované, tak ja som bol veľmi zhrozený, že vlastne začíname deliť intravilán, extravilán, a podľa súčasne platného prijatého zákona, ktorý bol prijatý pred niekoľkými mesiacmi, prakticky, ja hovorím, tá hrubina ani nedorastie, nedorastie tá hrubina, ktorá prakticky je mimo nejakého toho lesa alebo nejakého iného územia, ktorý tvorí nejaký lesný porast.

    Takže som za to, aby sme znížili tento obvod, tak ako to pán navrhovateľ navrhuje, pretože aj teraz poľnohospodársku pôdu môžeš rekultivovať, keď máš tam nejaké samonálety. Ty ako vlastník máš nie iba práva, máš aj povinnosti a musíš ju udržiavať v takej kultúre a druhu pozemku, v akom je to nadefinované na katastri, na tvojom liste vlastníctva v C registri. To znamená to, že pracovníci ochrany pôdneho fondu teraz už na okresných úradoch, pozemkových odboroch, nejdú dávať pokuty tým, ktorí v takejto kultúre to neudržujú, to je už vec toho človeka. Ako hovorí kolegyňa Košútová, je to o ľuďoch, ako si svoju prácu vykonávajú. Takže aj teraz takéto samonálety sa môžu rekultivovať a môžu sa čistiť na tú poľnohospodársku pôdu.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Pán poslanec Kuffa Štefan, napadla ma taká nejaká absurdnosť. Po nejakom väzňovi, nemusí to byť na ostrove If, sa našiel zápis, že bol už popravený, a pozri, ráno pri sčítaní väzňov zistia, že žije. V zmysle tej logiky, ktorú si povedal, by ho bolo treba okamžite odstreliť. Ak raz je tu nejaký les, o ktorom zistíme, že on teda de iure nie je lesom, iba de facto, tak v takomto prípade, ak som ťa dobre porozumel, sa prikláňaš k tomu, aby to bolo hneď dané do súladu, neprizerať sa na nič iné, len na to, čo hovorí papier, čo hovorí grundbuch, čo hovorí druh pozemku, a rýchlo to dať do súladu s takýmto pozemkom. No určite uznáš, že absurdita. Ja si uznávam, že môj príklad neni celkom náležitý.

    Odpoviem ti aj na tú druhú vec, čo sa týka možno môjho nejasného vyjadrenia, že o aký pozemok tam išlo. Slovenský pozemkový fond poväčšine, to by Martin dopovedal presnejšie, spravuje pozemky súkromných vlastníkov, ktorí sa zatiaľ nepreukázali alebo teda nemohli nadobudnúť toto vlastníctvo, pretože buď sú neznámi, alebo nemajú všetky doklady v poriadku. No toto je o to divnejšie v tomto konkrétnom príklade, ktorý som nepomenoval, že práve takýto Slovenský pozemkový fond sa začne zaoberať myšlienkou, a dokonca ju zrealizuje, že takýto pozemok umožní vyrúbať. Sto rokov ho nebolo treba, ani vlastníkov nepoznáme a on, čo má spravovať, by mal povedať: No počkať, najprv nech sa tí vlastníci nájdu a potom nech sa rozhodnú sami, v zmysle tvojej logiky, aby to mohli obhospodarovať až potom. No je to dačo nieže choré, je to zlovestné, že práve ten, čo spravuje majetok tých, ktorí sa raz majú ukázať, že sú to súkromní vlastníci, tak sa rýchlo ponáhľa a dá to vyrúbať niekomu, kto vlastníkom nie je.

    A do tretice, tam to povedal pán poslanec Huba, keď pôjde o ľudí, čo chcú spravovať majetky, tak vždycky podporíme, pripravíme na to aj zákon. Tieto prípady nie sú o ľuďoch, ktorí chcú spravovať lesnú krajinu Slovenska.

  • Áno, presne tak. Správca má aj povinnosť spravodlivo spravovať aj cudzí majetok, ktorý má prenajatý. Áno, o tom by sa dalo polemizovať, na to nebude čas. A to prirovnanie k tomu väzňovi, to bolo úplne super, to je delikatesné. A v tom sa práve líšime, hej? Ja si napríklad neviem predstaviť, čo by, čo by aj v zmysle zákona mal byť popravený väzeň, a ja sa pozerám na ľudskú, na hodnotu ľudského života úplne nejak inak. A ja by som nikdy nedovolil si porovnávať ľudský život, hodnotu ľudského života s hodnotou stromu. A ja som to síce aj porovnával, ale ono je to tak, že hodnota ľudského života je nadovšetko. Nemôže to vyvážiť nijaký strom ani skupina stromov, nechcem to teraz ani prekrúcať, samozrejme, ty si to nejak myslel inak, ja zase ináč. Ja si vážim prírodu aj stromy, aj všetko, ale aby sme si to nezamieňali. Ja nepatrím k ľuďom a nikdy k nim patriť nebudem, ktorý sa bude klaňať stromu, ale pri tej všetkej úcte tak budem si aj vážiť aj prírodu, aj tie stromy.

    Ku kolegovi Feckovi chcem povedať toľko, áno, tie ovocné stromy v rámci obnovy sadov, aj doposiaľ si si mohol vyťať ten strom veď na záhrade v intraviláne, to sa teraz sťahovalo k tým extravilánom a k tým ovocným stromom, to je nelogické, kde sad už je starý, ja neviem má 30, 40, 50 rokov. Sú prestarlé tie stromy, treba ich vyťať a nanovo opäť zasadiť nové stromy. Dáva to logiku, takže myslím si, že toto s tým nesúvisí. A to, že delíme veci na extravilán a intravilán, no vždycky to tak bolo a aj to bude. A ono tie, vlastne na tom intraviláne akoby nám záležalo veľakrát viac ako na tom extraviláne. Ale ja si myslím, že rovnako nám má záležať aj na jednom, aj na druhom. Ja patrím k milovníkom prírody, ale s takým rešpektom a takou správnou takou úctou a postojom.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, záverečné slovo, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, kľudne, tak dneska, len ma to mrzí, že vlastne skĺzavame do polohy, že sa tu sami štartujeme, ale už dobre. Nuž tak, keď je tak, kľudne, jak pán Kadúc si mohol odpustiť, aj, kolega, ty si si mohol odpustiť. A ja, naozaj pri všetkej úcte, ja keď sa do teba raz navážala Beňová, tak som ťa obhajoval fakt, ako sa dalo, že proste ona drží v ruke kabelku a ty držíš v ruke ľudí, ktorí zomierajú. Ale, Štefan, niekedy je, vieš, ty nebudeš v tomto prípade hlasom osamelým v púšti, ty budeš hlasom neznalého v púšti. Naozaj je dobré si veci doštudovať, naštudovať, mať v tom prehľad. Potom by si vedel to, čo ti pán Fecko povedal, že v záhradách môžeš rúbať, koľko chceš. To je, to sú presne tie veci, ktoré vyplývajú z toho, že teda sa ponorím do toho zákona, venujem tomu určitý čas, nieže spontánne ma napadne, že vystúpim, lebo ja si myslím, že rúbať sa môže. To je všetko v poriadku, všetci si niečo myslíme. Ale to ešte nestačí. Ty máš podľa mňa, ty vychádzaš z jednej premisy, pán kolega, ty nepoznáš, ty vieš, že to je hriech. Ale ver, že medzi ľuďmi existuje chamtivosť, obrovská chamtivosť. A sú potom zákony, ktoré to nejakým spôsobom sa snažia upraviť. Toto, čo premietal kolega Mičovský, bolo výrazom obrovskej chamtivosti, kde čakali len, že to bude v zbierke, a píly už mali naostrené. To je výrazom obrovskej chamtivosti, ktorá teba obchádza. Ale ver tomu, že medzi ľuďmi je. A preto slúžia aj zákony, že sa to snažia nejakým spôsobom korigovať. A preto, aby sme sa navzájom neznižovali si aj cenu a v zásade aj aby sme sa do budúcna vážili, je dobré, pokiaľ, a ja za seba sľubujem, že ja sa budem snažiť vystúpiť k niečomu, čomu rozumiem, minimálne k čomu som si niečo naštudoval, som tomu venoval nejakú pozornosť, a budem sa snažiť pristúpiť s nejakým pohľadom. Nie samoúčelne, že len vystúpim, lebo ja si myslím, že stromy sú síce pekné, ale rúbať sa môžu. Štefan, v dobrom, naozaj v dobrom, niekedy je menej viac.

    K tomuto treba povedať to, že naozaj hlasom ojedinele, lebo aj oni vedia, aj smeráci vedia, že to je zlé. Len oni nemôžu povedať, že to dostali príkazom. Oni to nemôžu povedať, že to dostali príkazom, lebo to je loby, to normálne loby zabrala, identifikoval sa trhový priestor, nejaká že kde sa dá, no tam sa dá, zadefinovalo sa, ako sa to dá, no cez zákon, a kto to schváli, naši v parlamente. A ich v parlamente to schválili. Oni vedia, že to nie je správne, ale oni držia basu.

    Našou úlohou je sa snažiť do toho búšiť, búchať, otvárať to. Proste áno, robiť možno, niekto povie, cirkus na to, aby sme to zvrátili. Práve pre tú chamtivosť, ktorá teba obchádza. Lebo tá chamtivosť v konečnom dôsledku spôsobí to, že nieže nebudeš mať toľko stromov, jak tebe vadí, že v parku je veľa stromov. Nebudeš mať žiaden park a potom už tiež povieš, že teda ani parky netreba. No tak si kúpme všetci v Baumaxe tuje, vieš, akože naozaj takto veci nefungujú.

    Tu by som chcel povedať a našou, je to našou povinnosťou a bude nám, nechcem povedať že nahrávať, v tomto prípade sa to nehodí, ale naše presvedčenie, že to treba zmeniť, budú dokumentovať prípady a tých prípadov bude čoraz viac. Ak tu bol nejaký, tak už niekde inde tiež rúbu. Tak to by som chcel ľuďom povedať, prípadne prosím vás, ak máte a určite máte a budeme mať tieto prípady, posielajte to! Či kolegom na výbor, pánovi Hubovi, pánovi Mičovskému. Ľuďom, ktorí sa tomu venujú, nejakým ochranárom. Volajte svojmu starostovi, volajte Žigovi, volajte Ficovi, posielajte im to! To je jediný spôsob, že sa vytvorí určitý tlak, zadokumentujú sa tie prípady a vtedy sa potichučky, potichučky dostaneme k tomu, že stiahnu chvost a že sa to vráti. Ináč nie, lebo tá loby je silná a peniaze sa dajú merať v tomto prípade, keď sa dajú merať, tým pádom sa dajú aj deliť. Keď sa dajú deliť, to znamená, to je argumentačne výbava, ani knižky nemusíš čítať, ani staré knižky, že tam stačí niekedy len vedieť, že koľko sa delí. Toto pomôže nám, ktorým prípadne záleží na tom, že ešte nejaký ten strom a kriak rastie, keď to poviem takto zjednodušene.

    Naozaj, to, čo SMER prijal, je nehoráznosť, to je obrovská nehoráznosť, obrovská nehoráznosť, to by si niekto nedovolil, oni si to dovoľujú. Dokonca to doniesol im minister a ten minister, on sa nerozpakuje, vážení, ten minister sa nerozpakuje, on tento minister sa nerozpakuje predĺžiť prieskumné, teda povolenie na prieskumné vrty v Jahodnej, v lokalite, kde sa nebude ťažiť. Prosím vás, ešte to mi niekto povedzte, lebo ja som, ja som teda žiaden Oxford nevyštudoval, ani som sa nikdy nepasoval, ale akú-takú logiku mám. Ak ste niekomu povolili predĺženie prieskumných vrtov na ložisku, kde sa nebude ťažiť, akú to má logiku? A keď ste mu to predĺžili preto, lebo ten, kto, keď by ste mu to nepredĺžili, tak ten by vás zažaloval za peniaze, ktoré minú, no ale keď ste mu to predĺžili, to znamená, čo tie peniaze sa budú, on bude prieskumávať viac, míňať viac v ložisku, v ktorom nebude môcť ťažiť? Čiže potom, rozumiete, že to je ad absurdné. Tak absurdné, že to sa nedá ustáť, to sa nedá obhájiť. Dá, iba na Slovensku. To je ten istý minister, ten istý minister, ktorý sa tu postavil a normálne ľavou zadnou, čo tam nejaký zákon.

    Toto prešlo tu, vážení! K tomu by sa dalo rozprávať. Ja sa už, nechcem vás zaťažovať špekulatívnymi zámenami, že čo sú alebo nie sú. To nie sú zberatelia šišiek, prosím vás, títo ľudia, ktorí tu robia zámeny a neviem čo, ktorí okolo toho mátajú. To nie sú ľudia typu Lukáč, ktorí si kúpia nejaký prales a chodia a pozerajú, že či im tam chodia vlky. To je úplne iný typ ľudí, typologicky. Proste ako dostať z tej hory čo najviac. Možno sa sem-tam medzi nimi zjavia nejakí: No dobre, ale čo naše deti, tiež budú mať čo dostať? Možno tam niekde zahlesne niekto, ale poväčšine nie, poväčšine je to obludná chamtivosť a tejto chamtivosti sa kladú bariéry, bariéry, áno, bariéry, áno, na mieste. Spoločenský záujem, kde je verejný vzor, v čom je verejný záujem? V tom, aby niekto toto vyťal, speňažil, alebo je spoločenský záujem v tom, aby tu bola nejaká funkcia lesa? Však si to rozmeňte na drobné. Nikto tu nehovorí o porušení vlastníckych práv. No už keď si zasadil, rúb, vážení. Ale keď si ani nezasadil a chceš rúbať a dokonca chceš rúbať na cudzom a vydávaš povolenie, tak holt, nie je to všetko s kostolným poriadkom. To si povedzme, rozlišujme. Celý tento zákon, ktorý doniesol Žiga, pán Žiga, je jedna obrovská nehoráznosť. Táto novela sa to pokúša zvrátiť. To je celé.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán spravodajca, záverečné slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ak by sme mali zvoliť nejaký slovník poslanca a dali by ste mi otázku, aké dva kľúčové slová považujem za dôležité, tak ma tak napadlo, že by som povedal tieto dva: miera a dovidieť, dve, my Zvolenčania máme niekedy problém, dve pivá, dva pivá, tak ďakujem. Miera v tom, do akej miery máme byť zodpovední svojim politickým šéfom a do akej miery máme zodpovedať svojmu úsudku a svedomiu pri hlasovaní, pri predkladaní, pri rozhodovaní o správe tohto štátu. A dovidieť a dovidieť na to, čo spôsobíme naším hlasovaním, našimi návrhmi, našimi rozhodnutiami. Miera a dovidieť, myslím si, že ak uplatníme tieto dva slovíčka, dovolím si povedať zo základnej abecedy poslanca, aj pri návrhu pána poslanca Hlinu v tomto konkrétnom prípade o novelizácii zákona o ochrane prírody a krajiny, tak sa musíme rozhodnúť úplne jednoznačne. Niet o čom sa sporiť, má pravdu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Alojza Hlina na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je pod tlačou 857, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 856.

    Opäť dávam slovo poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlina na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 857.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážené kolegyne, tento návrh zákona je taký soft, je taký oddychový pred posledným, a ten bude veľmi dôležitý a tam som zvedavý na váš postoj, postoj vášho klubu k téme, ktorú sa pokúšame otvoriť. Dúfam, že na konci ho aspoň vykradnete.

    Tento návrh zákona hovorí v zásade o tom, že sa nevieme dopracovať, všetci to tu priznali, pán Richter to priznal, že neviete sa dopracovať k tomu, že kto koľko zarába, aby ste mu mohli povedať, že keď už zarábaš toľko, tak už, prosím ťa, aspoň nechci od nás ten príspevok, lebo je to teda fakt asi teda nie celkom, celkom logické. Také akože, možno niekto by povedal aj nemorálne, ale to by sme museli vedieť, čo je morálka. Ale niekto povie, že s tým nemá najmenší problém morálne, takže to, nechcem sa púšťať do filozofie. Ale na stanovenie určitého stropu, nevieme ho zmerať. Čiže ak ho nevieme zmerať, tak návrh hovorí, že by mohlo teoreticky existovať niečo také, ono sa to zvyklo hovoriť, že čestné prehlásenie. Ja viem, že v dnešnej dobe hovoriť o čestnom prehlásení je totálnym archaizmom alebo ja neviem, jak sa to povie, hej, že niečím, čo asi je len v múzeách. Ale skúsme prípadne, že by náhodou, dobre? Takže náhodou, čiže pre ľudí zase hovorím.

    Tento návrh zákona hovorí o tom, že príspevok nehovorí v tom druhom póle, ktorý verím, že tu raz budeme riešiť z pohľadu toho, kde sa nám to vymklo z rúk. Ale hovorí aj o druhom prepolovaní, že tieto príspevky berú ľudia, ktorí to absolútne, ale naozaj nepotrebujú, hej, a berú to len preto, lebo dávajú. No však keď dávajú, tak ber, oni nemajú v sebe brzdu a že povedia, že nepotrebujú. Proste keď dávajú, tak ber! Takže ono tá spoločnosť teda si chráni zdroje, lebo vie, že sa na zdroje robí, že to nerastie na strome, tak ich chráni takým spôsobom, že pre ľudí, ktorí to nepotrebujú, tak v zásade neplytvá, hej. Hovorí o tom, že teda v tejto chvíli bude stačiť, keď títo ľudia alebo ľudia povedia, že tento príspevok potrebujú, a čestne to prehlásia. Ak by prípadne niekto nerozumel, tak len poviem, keď prehlásim, že ho potrebujem, a to prehlásenie sa zveziem z vily spod Slavína na sedmičkovom bavoráku na ten úrad práce, tak si niekto môže o mne pomyslieť všeličo.

    A to je zmyslom toho, že aspoň by sme dostali niečo pod spoločenský tlak, že niekto je schopný sa zviesť z vily pod Slavínom na sedmičkovom bavoráku a takéto čestné prehlásenie tam zaniesť. A tam je to druhé ustanovenie, že súhlasí s tým, že tento, toto, tento údaj môže byť zverejnený. Takže môžme hovoriť o nejakej samoautostopke niekoho, ktorý ešte ako-tak vníma, čo je etické, čo je morálne, že radšej teda to prehlásenie nedá a povie si, ani ho nepotrebujem. Nestojí mi to za to, aby niekto niekde rozprával, že som si ho bol vypýtať.

    Niekto povie, nepodstatné. Nie, pre hygienu tejto spoločnosti a psychohygienu našu je podľa mňa toto veľmi dôležité a je to také rozdýchavanie sa, zahriatie na ďalšie kolo ochrany verejných zdrojov a cizelovania sociálneho systému pred plytvaním.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pani podpredsedníčka, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, aby som podal k tomuto návrhu spravodajskú informáciu.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 856 z 13. januára 2014 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Hlina, chcete ešte na záver?

    Pán poslanec ako spravodajca, nie k rozprave, ale či chcete ešte vystúpiť? Pán poslanec Kaník, nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 858, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 857.

    Dávam slovo poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 858.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi túto schôdzu, myslím, dvadsiatu deviatu ukončiť týmto mimoriadne dôležitým návrhom zákona.

    Tak ako sme v decembri končili po povestných koledách, ktoré ste si tu spievali, návrhom, že by sa mala inkorporovať úžera do Občianskeho zákonníka, čo sa vyzerá, že podarí, tak verím a dúfam a prajem aj tomuto návrhu, že ho vykradnete. Čiže ja sa vám ho pokúsim predstaviť a vaši vykrádači Tutanchamónových hrobiek, počúvajte a zapisujte, hej, aby ste vedeli, čo treba vykradnúť. V konečnom dôsledku je to o ľuďoch a tým ľuďom to pomôže, mne to nevadí, vážení. Kľudne to vykradnite! Verím, že to otvoríme ako tému. Podľa mňa veľmi dôležitú tému.

    Tento návrh zákona hovorí zjednodušene, ako to uviesť? Hovorí o tom, že sme, máme pocit, že aj tá babka, chúďa, z Medzilaboriec, ktorá zažila svet taký, aký zažila, a už jej veľa vecí ubehlo, že bude komfortná s kreditnou kartou a internetbankingom, hej? Vychádzame z tejto nejakej premisy, a keď nie, no tak pomaly, že nech sa dovzdelá. Ja verím, že tu niektorí z vás by to povedali. No žiaľ, takto to nefunguje.

    Čo tým chcem povedať. Dneska sú poukazované dôchodkové dávky na účet v prípade, že nepožiadate ináč. Kalkuluje sa s tým, že teda banky, samozrejme, sú rady, že sú tieto dôchodkové dávky poukazované na účet, lebo však to nie je málo peňazí, čo spôsobuje to sekundárne v ponímaní tých ľudí. Popud na prijatie novely bol jeden e-mail, ktorý mi prišiel, mi to písal jeden pán, ktorý hovoril, že pred ním v banke stál dôchodca, ktorý si vyberal tri eurá a zaplatil poplatok, teraz neviem, či poviem správne, dve alebo dva eurá?

  • Reakcia z pléna.

  • Správne je dve eurá, pardon, ja som tiež od Zvolena. Takže dve eurá, čiže áno, toto bol popud. A naozaj to tak je. Vážení, naozaj to tak je.

    Ony, tie banky, síce hovoria, že majú senior kontá, ktoré upravujú podmienky, a senior konto ale v zásade hovorí o tom, že tie operácie pokiaľ realizujete internetbankingom, pokiaľ realizujete cez kartu. Ale nenahovárajme si, že títo dôchodcovia sú tak komfortní s týmito modernými nástrojmi bankového styku. Tam je prudký konzervativizmus u veľa ľudí a ja budem posledný, ktorý by sa im smial. Práve naopak. A aj v zásade to chápem, že prudký konzervativizmus v tom, že peniaze doma v kredenci alebo peniaze doma sú dôležité a ísť si do banky vytiahnuť tú hotovosť je tiež dôležité.

    Nuž ale tie senior kontá a vôbec ten bankový styk hovorí, že pokiaľ si idete vytiahnuť svoje peniaze z banky, tak tú banku prudko obťažujete, vážení! Banku výberom v hotovosti prudko obťažujete. Ja som sa o tom rozprával s jednou bankárkou, ona hovorila, že áno, že to je, oni majú sejfové hospodárstvo, proste je to, ja viem, že je to náročné, ale život nie je zbieranie borúvek, hej. Je to náročné. Čiže oni za to, že si chcete vybrať svoje peniaze, vás spoplatňujú. Ale ja nebudem sa sporiť, že či banka má, alebo nemá právo v niektorých prípadoch to spoplatňovať. Ale je aj úlohou nás zákonodarcov to nejakým spôsobom sa snažiť cizelovať. Znova by som povedal, že je rozdiel bankový, teda podnikateľský styk, ale aj vôbec zarábajúce obyvateľstvo a iné je tá chúďa babka, ktorá si ide vytiahnuť 5 euro na to, aby kúpila sviečky, keď ide na Dušičky na hrob. A z nej, teda z tých piatich eur ešte dve eurá musí zaplatiť poplatok.

    Tento návrh hovorí, že sa to pokúšame riešiť, a to takým spôsobom, že u poberateľov dôchodkových dávok by mali možnosť alebo existovala by možnosť, že si môžu výbery v hotovosti realizovať, v návrhu je sedem výberov. Ale ja som pripravený o tom diskutovať, môže to byť aj o niečo menej, prípadne o niečo viac. Je to našou, ak prípadne by ste mali záujem na tú tému debatovať, samozrejme, môžme to cizelovať. Návrh je sedem výberov v rámci kalendárneho mesiaca bezplatne. A aby niekto nepovedal, že teda dôchodcovia budú chodiť obťažovať, budú si chodiť vyberať po eure, tak je tam druhé ustanovenie, ktoré hovorí, že výber musí byť minimálne 10 euro, hej? Teraz to je, karty sú na stole a poďte rozprávať, poďte rozmýšľať, že či to je dobrý návrh, alebo nie.

    Vážení, chudáci dôchodcovia tým, že majú tie maličké dôchodky v banke a keď si ho chcú vytiahnuť, musí zaplatiť pre nich takú rabiácku, rabiácky poplatok, tak čo zvyknú robiť? Nechajú si ich doručovať, to znamená, majú ich v hotovosti alebo si ich vyberajú naraz vo veľkých sumách. Čo ergo pre všelijakých špekulantov a podvodníkov, však to máte denne pomaly v televíznych správach, že kde akého dôchodcu obabrali, okašľali, ja neviem čo. Lebo je predpoklad, že má doma v kredenci, oni tí chudáci tých skrýš veľa nie je, v kredenci, ja neviem kde, nejakú tú hotovosť. Oni tú hotovosť majú práve kvôli tomu, že oni sa boja nechať v banke tie peniaze, lebo keď si ich chcú vybrať, sú zaťažení takýmito poplatkami, resp. keď ich už raz pôjde vybrať, tak si vyberie čo najviac, aby nemusel ísť znova, aby nemusel znova zaplatiť. Pre toho dôchodcu tie dve eurá je veľa. Pre toho dôchodcu dve eurá je veľa. Možno tuná pre kolegov a pre vás slovutných poslancov to je nič, hej? Ale pre tých chudákov núdznych a veľakrát núdznych je dve eurá veľa. Včera, či kedy to bolo, ten prípad pani z tej Štiavničky Liptovskej, kde z 35 euro má vyžiť za mesiac, keď zaplatí elektriku. Zoberte si, že by ona si chodila vyberať do banky, do banky ten biedny dôchodok, čo jej chodí.

    No ja viem, že tu budú, tretíkrát to dneska poviem a posledný, však už končíme, jak prištipnutí medzi dverami, niekto vykrikovať, že právo na poplatky. Viete, banky majú práva na všeličo a využívajú ich tak, jak treba a k dokonalosti. Takže ony by mali mať aj určité povinnosti vo verejnom záujme.

    A ja si dovolím tvrdiť, že aj vzhľadom na okolnosti, ktoré poznáme, to znamená, koľkokrát sa dôchodcovia stanú obeťou všelijakých podvodníkov a neviem čoho, je toto vo verejnom záujme, aby sme vyriešili to, aby dôchodcovia neboli nepriamo až priamo nútení mať hotovosť doma, aby ju mali radšej v tej banke. A keby som pokračoval v tom, že ak som sa rozprával s tou pani z banky, ona hovorila, teda že jak ich to obťažuje, že teda tí dôchodcovia by teda chodili a neviem čo.

    Ja vám poviem, v čom je paradox. Paradox je v tom, že tento návrh v prípade, že prejde aj tým bankárom, tým bankárkam, tým ľuďom v tých pobočkách pomôže, by ste neverili. Lebo tendencia v bankách je dostať sa do virálu, to znamená do virtuálu a kamenné pobočky určitým spôsobom eliminovať a znižovať, lebo však predstavujú náklady. Takže ja by som, byť teda pani za prepážkou, tak by som až tak nehovoril o obťažujúcom dôchodcovi, ktorý si, chudáčisko, príde raz za týždeň vybrať 15 euro, a jak ju to hrozne obťažuje. Ale ja by som bol širšieho pohľadu a by som povedal, aha, však sekundárne nebudú nám znižovať stavy na pobočke, lebo však nejaká tá práca je. Jeden by nepovedal, však, že to môže mať aj takýto dopad.

    A ja vám poviem ešte jeden rozmer toho, ktorý si treba uvedomiť, a nevylučujem, že sa mýlim, ale prípadne ma opravte. Bežne, som si pozrel, niekde na úrovni 1,6; ináč to je brutálne číslo; 1,6 je poberateľov dôchodkových dávok, cirka milión je starobných dôchodcov, 250 invalidov, cirka 230 vdovských. Je to hrozné číslo! Si zoberte, že z počtu obyvateľov cirka tretina. Ja som zvedavý, jak tú krajinu chcete ukočírovať, ale nech sa páči, obzvlášť, keď robíte chyby. Čiže ak je 1,6 poberateľov dôchodkových dávok a keby len dvakrát za mesiac išli do banky, tak počítajte spolu so mnou, je to 3,2 milióna mesačne, je to 38, je to skoro 40 miliónov ročne! To by jeden nepovedal, že aký je slušný výnos z dôchodcov. Niekde na úrovni, áno, ten kvalifikovaný odhad je niekde na úrovni cez miliardu korún len na poplatkoch za výber dôchodkových dávok, ktoré sú úplne rabiácky spoplatňované sumou niekde od intervalu 1,5 až 2 eurá. Niekde na úrovni jednej miliardy korún. Čiže z tých biednych dôchodkov ešte jedna miliarda zostáva v bankách.

    Ja, to iní povedia, ale banky, myslím, že sú v celkom dobrej kondícii a že to ustoja. A znova, keby sme boli národohospodári takí, akí by sme mali byť národohospodári, tak lepšie miliarda medzi dôchodcami, ktorí ju rozpustia aspoň v Jednote na rožky, ako miliarda v bankách, ktorá sa utopí v nejakých úložkách. Takže aj národohospodár by v tejto chvíli mal povedať, že lepšie je táto miliarda medzi ľuďmi, medzi tými dôchodcami, ako keď zostane v banke. Čiže aj národohospodársky pohľad tejto veci sedí. Môžme urobiť fajku. Ale tu je dôležitý a ten akcentujem, to je ten sociálny rozmer. Sociálny rozmer toho, že zdá sa, že banky, im to vyhovuje. Neprídu samy k tomu, že tieto výbery vlastných peňazí v hotovosti zjednodušia. Tak zdá sa, že by sme mali nastúpiť my. A ak vás tieto čísla nepresvedčili, ak vás nepresvedčilo to, že to je dôležité aj kvôli bezpečnosti tých ľudí, že nemusia pracovať s takou hotovosťou, tak nech vás presvedčí aspoň to, že pokiaľ z tej sumy priemerného dôchodku niekde na úrovni 350 euro ten chudák, biedak dôchodca má dať ešte nejakých iks percent podľa toho, ako sa bojí, ako to chodí často vyberať, nech vás aspoň to presvedčí, že je naozaj tento návrh na mieste. Ak ho aj odignorujete, čo predpokladám, že ho odignorujete, tak ho aspoň vykradnite, prosím vás. Dobre, vykradnite ho!

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi podpredsedovi Jánovi Figeľovi. Nech sa páči, pán podpredseda Národnej rady, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Takže posledné úvodné slovo. Vážená pani podpredsedníčka, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý má pridelenú tlač 858, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Tento návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, tým boli splnené podmienky, ktoré určuje rokovací poriadok, teda doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa uskutočňuje prvé čítanie. Predseda Národnej rady tento návrh posúdil podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto prebiehajúcej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že tento návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj účel tejto problematiky. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli a vyhlásenie, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými všeobecne záväznými predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave teda odporučím, aby podľa rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. c) Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní. A po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady aby tento zákon prerokovávali výbory pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Kuffa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Áno, správna poznámka tu zaznela z pléna. Máš to preštudované? No ja by som toľko chcel k tomu dodať, pán kolega, ja si ťa vážim, ale to, že mám ja iný názor, to neznamená, že mám veci nedoštudované. A ono veľmi často to tu zaznieva, že hovoríme tou istou rečou a veľakrát si nerozumieme. Veľakrát mi je to veľmi ľúto. Samozrejme, keď sú tie témy menej bolestivé, tak sa môžme tak nad tým usmiať, ale sú veľakrát veľmi vážne témy a vtedy je to problém. Ale prihlásil som sa do rozpravy preto, lebo si ťa vážim, pán kolega, a ja nikdy nebudem súhlasiť s tým, keď ťa polícia, naša slovenská polícia bude buchnátovať - či na verejnosti, alebo kdekoľvek. Si ústavným činiteľom a vždy sa ťa zastanem. To môžeš rátať ako s touto vecou. Ale to, že mám iný názor na niektoré tvoje postoje, no to budeš musieť nejak ešte so mnou prežiť tie dva roky a preglgnúť to, lebo jednoducho ja už som taký a iný nebudem, už na tie staré kolená sa nechcem zmeniť.

    Chcem aj preto tuná vystúpiť, lebo chcem aj podporiť tento návrh tohto zákona. Sa mi to celkom páči. Je to taká drobnosť, ale je to veľmi dobré a účinné. Skupina dôchodcov je veľmi zraniteľnou skupinou tuná. Nielen tuná na Slovensku, ale aj všade inde. A oni naozaj tie babky a tí dedkovia idú aj sedemkrát do tej banky, aby si vybrali tých desať eur. Tak ja by som tak súhlasil s tým návrhom zákona, ktorý tuná predkladáš, aby to nebolo viackrát ako sedemkrát za ten mesiac. A potom aj to, aby tí dôchodcovia nechodili si tam vyberať päť eur, ale aby tá hranica bola kdesi na úrovni desiatich eur.

    K predchádzajúcemu návrhu zákona som nevystúpil. Nie že by som nevedel k nemu hovoriť a tak, ale chcem len toľko povedať, že nemôžem ho podporiť, lebo zraniteľnou skupinou sú aj mladé rodiny. Áno, na jednej strane by sa možno mohlo zdať, že teda čestným vyhlásením, že či teda mám ja na to, potrebujem ten príspevok na to dieťa, či je to jedno dieťa, alebo dve a viac detí. Vždycky prírastok do rodiny, ja som otcom ôsmich detí...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, veľmi nerada, tiež si vás vážim, ale skutočne hovoríme o inom zákone. Ak by som toto dovolila, tak urobila by som nebezpečný precedens do budúcna. Takže poprosím vás k tomuto zákonu.

    Kuffa, Štefan, poslanec NR SR

    Súvisí to s návrhom zákona. Veľmi úzko to súvisí, lebo aj tí dôchodcovia, aj tie rodiny sú veľmi, veľmi teda zraniteľné. Ja som to len chcel poukázať na tom. A ja si to teda dovolím dopovedať, že tá podpora tých rodín má tu byť. Aj tá finančná, teda ten príspevok patrí bez ohľadu na to, či si z bohatej, alebo z chudobnej rodiny. Aby sme takto nediskriminovali tie deti. Tak mi to odpusťte, pani predsedajúca, že som bol taký neslušný, no ale mi to hádam nejak tak už to prežijete so mnou.

    Tento návrh zákona, ktorý tu máme ako v laviciach, chcem poďakovať kolegovi Dodovi Hlinovi aj za jeho tú vytrvalosť, no ale tak isto zároveň chcem aj poprosiť, aby aj on bol s nami trpezlivý, a to, že nesúhlasíme vzájomne tuná so svojimi postojmi a názormi, to neznamená, že nevieme čítať ako tie zákony. Áno, ja nie som bez chyby a nie som neomylný. Môže sa mi stať, že aj zle pochopím možno predkladaný návrh zákona alebo už existujúci návrh zákona. Ak sú to právnici a sú to sudcovia a sa pomýlia, čo by už teda nemali sa, ale stáva sa aj to, tak prečo by som ja ako poslanec Národnej rady, ja pripúšťam tento omyl, že áno, môžem sa potknúť. Ja mám len teda dve nohy a denne sa potknem aj 77 ráz.

    Ďakujem za pozornosť. Želám vám všetko dobré, lebo tu už máme záver tej schôdze. Pán Boh vám žehnaj, všetkým kolegom.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuffa, myslím si, že bolo to korektné vystúpenie. Ja by som ťa chcel dokonca veľmi pekne aj podporiť v týchto tvojich ďalších vystúpeniach. Myslím si, že aj pán Hlina to uvíta, že proste tá diskusia sa bude prúdiť a rozprudzovať pri jeho návrhoch zákonov. Čiže ja osobne, pán poslanec Kuffa, ťa podporujem a ak môžeš, vystúp ku každému návrhu zákona, ktorý v podstate bude predkladať pán Hlina. Dokonca aj ja zvážim, že či ťa ešte nepodporím tiež potom nejakým ďalším, iným vystúpením. Tak v každom prípade len tak ďalej.

  • Ďakujem pekne. Ešteže pán Kuffa vystúpil, lebo by sa vôbec nedalo faktickou reagovať, a to, čo chcem povedať, zas nie je na dlhšie ako dve minúty. No, s veľa návrhmi súhlasím, pán Hlina, s ktorými prichádzate, ale tento sa mi predsa len zdá byť trochu lacný, populistický a možnože aj trochu pod úroveň vám teda, keď porovnám iné návrhy. Povedať, že dôchodcovia nebudú musieť, starobní dôchodcovia, že nebudú platiť poplatky v bankách, no prečo teraz nie napríklad deti na svoje nejaké žiacke účty, čo majú, kde im chodí vreckové, ktoré sú z chudobných rodín napríklad? Robiť takéto zásahy. To, že banky majú množstvo prachov a napáchali veľa zla, v poriadku. Treba ich jednoducho nechať skrachovať. Ale takto ich donútiť, to je, no také sociálne inžinierstvo. Ako myslím si, že veľmi slabý návrh. A to po prvé.

    Po druhé, my by sme sa nemali tváriť, že všetci dôchodcovia sú chudobní. Sú dôchodcovia, ktorí sú aj bohatí. Aj keď majú nízky dôchodok, povedzme majú za svoj život nazbieraných dosť veľa peňazí. Nehovorím, že to sú všetci. Ale prečo by sme mali ľuďom, ktorí to vôbec nepotrebujú, kvôli tomu, aby to bolo ľúbivé, teraz doručiť takéto určité výhody, pričom iní ľudia by ich potrebovali zrejme viac? Preto myslím si, že by bolo ďaleko lepšie sa držať princípu, že čím menej regulácií, tým lepšie, a takáto regulácia je určite zbytočná. Ja pravidelne hlasujem za vaše návrhy, ale tu, i keď je to len čistá symbolika (povedané so smiechom), lebo prst pani Laššákovej nepustí, ale tu teda čiste symbolicky nebudem hlasovať za.

    Ďakujem.

  • Áno, ja som to aj tak naznačil, že sú tu, samozrejme, aj iné tie zraniteľné skupiny, na ktoré by bolo možné sa aj zamerať. Ale študenti sú práve tí, ktorí majú bezplatné vedenie účtov. Sú banky, ktoré ponúkajú také produkty. Už neviem, jak to celkom funguje pri tých výberoch, ale na študentov práve ako myslia tie banky. Tie banky sú práve tie, ktoré ťahajú za ten dlhší koniec. Ja nebudem stáť na ich strane, nikdy. Ale to neznamená, že ten, kto je bohatý a kto má ten majetok a bohatstvo a peniaze, že to je ten zlý. To určite nie. S tým nikdy nebudem súhlasiť. Lebo spravovať veľký majetok je zároveň veľkou zodpovednosťou a to nie je také jednoduché mať tento majetok. Ten, kto je bezmajetný, tak možno má oveľa čistejšiu hlavu veľakrát. Takže nerád by som bol, ak by sme tuná v pléne Národnej rady tak možno aj provokovali a popudzovali občanov a ľudí proti tým, ktorí sú bohatí, že musia byť zlí. No nemusia byť zlí, lebo mať veľkú firmu a zároveň zamestnávať, ja neviem, tisíc, možno päťtisíc robotníkov a inžinierov, tak to je veľká zodpovednosť. Samozrejme, sú tam veľké obraty aj veľký objem peňazí, ktorý tam je. No ja som len tú predchádzajúcu vec, ktorú som spomenul, tak u nás je tak nepriaznivá tá demografická krivka, tak preto som si dovolil tak trošku takú vsuvku aj k tomu predchádzajúcemu návrhu zákona, ktorý tuná bol. Áno, tie dve eurá pre toho dôchodcu a niekedy aj tých päťdesiat centov môže byť naozaj veľa. Tí dôchodcovia dokážu prejsť niekoľko obchodov, aby si zistili, kde aké zľavy sú v tých obchodoch. Majú na to čas a nakoniec tie eurá sa veľmi ľahko rozkotúľajú. A veľakrát aj práve aj mladé rodiny majú ťažko hospodáriť s tými pár euríkmi, ktoré majú.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec ako navrhovateľ, nech sa páči, záverečné slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, už to vydržte, už naozaj som tu poslednýkrát a máme do marca pokoj. Nedá mi, aj poviem na konci takú výzvu pre dôchodcov. Tam je, myslím, cesta. Ale ešte to chcem povedať na začiatok, že ja mám rád a nikdy som sa nebál - na rozdiel od niekoho - ambicióznych ľudí. Lebo je lepšie sa obklopiť ľuďmi, ktorí sú ambiciózni, ale nie samoúčelne, ale skutočne majú schopnosti, lebo s nimi rastiete. Len neviem, kde berie kolega Martvoň v sebe to presvedčenie, že zrovna jeho príspevok ja ocením. Kľudne zotrvajte v móde, akom chcete, ale naozaj netrpím presvedčením, že vo vašom prípade pozdvihnete úroveň nejakej diskusie, prosím vás. To naozaj, hej, to ste posledný, s ktorým by som sa púšťal do reči, prosím vás!

    K tomuto. Vzhľadom na diskusiu, ako sa rozvinula. Samozrejme, zaznel hlas, ktorý som očakával, a legitímne a je v poriadku. A ja dokonca mám preň aj mieru určitého pochopenia, ale je pólový. Je to pólová záležitosť a je to, nechcem povedať, že politická, ale je to pólová záležitosť. Ale úlohou politikov nie je byť pólový, úlohou politikov je robiť to tak, aby sa to dalo udržať.

    A teraz zaznie výzva pre dôchodcov, lebo ja by som chcel, aby ste, keď vám príde premiér Fico ku vám, neviem, kde teda idú alebo nejdú, po väčšine tam tí dôchodcovia chodia, tak, prosím vás, sa ho spýtajte: V parlamente je teraz návrh zákona, ktorý hovorí, že vzhľadom na situáciu, ktorá je aj v bezpečnostnej situácii aj na východe, ale aj tu, však to sme konfrontovaní pomaly denne, že dôchodcovia sa stávajú obeťou násilných trestných činov a proste práve preto, že u nich je predpoklad, že majú hotovosť. Ja mám tu pri sebe tri eurá, vážení, ale dôchodca, vám garantujem, že dôchodca má doma 300 až 1 000 euro, má, chudák, má, ak ešte si aj na truhlu nenechal, ten to má, lebo sa bojí dať do banky, lebo sa ich bojí vybrať, lebo ho zaťažia výberom. My robíme terče, my sme urobili terče z dôchodcov a tí podvodníci to vedia, preto máte štatistické tie ukazovatele také, ako máte, že sú obeťami, sú bezmocní, častokrát, kým sa chudáci došuchtajú ku dverám, od tých dverí, kým sa odšuchtajú, tak už tých 300 euro, čo majú v kredenci, nemajú. To je bezpečnostná situácia na Slovensku a nebudem hovoriť, že len a len na východe Slovenska. Taký je stav a čo s ním? Na druhej strane tu máme banky, ktoré sa, nechcem povedať, že chvália, ale riportujú, ako sú kondične na to pripravené, ako to zvládajú, tak potom si povieme, čo je našou úlohou.

    A teraz, dôchodcovia, počúvajte dobre! Ten návrh hovorí, že výbery, ktoré vám Sociálna poisťovňa posiela na účet, a keď nechcete, tak musíte o to požiadať, tak tie výbery v prípade, že ich bude do sedem a nie viac ako sedem, tak budú bezplatné. To znamená, nebudú zaťažené poplatkom. Ale ešte jedna taká relatívne, nechcem povedať, že obťažujúca, taká filtračná vec je tam, aby naozaj sme nedali za vďak, že teda to obťažuje tu tie banky. Ten výber musí byť viac ako 10 euro. Takže, vážení dôchodcovia, je tu návrh zákona, ktorý môže elegantne, neporuší žiadne ústavné práva nikoho, neporuší Európsku úniu, ja neviem čo, a neporuší guatemalský dohovor a neviem, tu niekto múdrak, že by prišiel a že čo všetko, nič neporuší. Je to len vecou rozhodnutia poslancov tejto krajiny, že je tu návrh, ktorý hovorí, že môžte si ísť pre ten biedny dôchodok, niektorí nemajú biedny, majú aj väčší, ale poväčšine majú biedny dôchodok, že môžte si ísť, v tomto návrhu je sedemkrát, ho do banky vybrať bez toho, aby vám dali rabiacky a v tomto prípade naozaj rabiacky poplatok niekde na úrovni dve eurá. A pre vás je obmedzenie len v tom, že ten výber v daný moment by mal byť viac ako 10 euro. Prosím vás, taký návrh je v parlamente, je schopný, neexistuje žiaden rozpor s ničím, aby bol prijatý, je to len otázka vôle.

    A teraz, vážení dôchodcovia, sa toho vášho premiéra, sa toho vášho Počiatka, sa toho vášho, neviem, kto všetko tam ku vám príde, alebo aj pani Hufková, keď príde do tej Štubne, tak sa jej spýtajte, aj pani Vaľovej; tá tu vyrušuje tak, že sa neviem sústrediť, potom poviem niečo zlé; tak aj jej v Humennom sa spýtajte, tam má tiež určite dôchodcov dosť, že pani Vaľovej sa choďte spýtať, čo bráni v tom, aby ste takýto zákon prijali, resp. v čom je chyba tohto zákona, resp. prečo by nemohol byť, ja neviem čo ešte, jak to mám naskladať. Vážení dôchodcovia, pre vás je tu táto výzva a máte to v rukách. My to nemáme vôbec, opoziční poslanci, v rukách, my sme tu takíto maličkí. Ale vy to máte v rukách a to vám odporúčam sa na to intenzívne pýtať a miera intenzity vášho pýtania bude determinovať to, ako tento zákon dopadne, resp. ako dopadne jeho vykradnutá, vykradnutá verzia v podaní poslancov SMER-u.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, pán spravodajca, chcete záverečné slovo, zaujať stanovisko? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A, kolegyne, kolegovia, vyhlasujem, kým budeme hlasovať, 15-minútovú prestávku do pol piatej. Ďakujem.

    Pán poslanec Abrhan, ak budete viesť schôdzu, tak nech sa páči, môžete rozhodnúť vy, teraz vediem schôdzu ja.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Poprosím vás o koncentráciu, máme päť hlasovaní.

    Pán poslanec, snáď nechcete stiahnuť návrhy, ktoré sme tak kvalitne. Pán poslanec Hlina, procedurálny návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, poobede sa mi podarilo v komornej atmosfére predstaviť päť návrhov podľa mňa mimoriadne dôležitých pre našu krajinu. Vzhľadom k tomu, že dva z nich potrebujú ešte dlhšie svietiť, aby ste ich stihli vykradnúť, tak sťahujem tlač 858 a 856, to znamená banky a zákon o ochrane prírody, a o tých troch, môžte nad nimi vysloviť ortieľ. Ďakujem pekne.

  • Poprosím teraz pána poslanca Kadúca, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslanca Hlinu o Občianskom zákonníku, je to tlač 854.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 854.

  • Pán predseda, ďakujem pekne, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 47 za, 28 proti, 55 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pani poslankyňa Vášáryová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslanca Hlinu o zákone č. 63 o štátnych symboloch, je to tlač 855.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov, tlač 855.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 33 za, 22 proti, 74 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme nepodporili.

    Pán poslanec Kaník uvedie hlasovanie. Nevidím tu pána poslanca.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím pána predsedu výboru, aby uviedol hlasovanie.

  • Ruch v sále.

  • Takže poprosím, pán predseda výboru pre sociálne veci, aby ste uviedli v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslanca Hlinu na vydanie zákona č. 383, je to tlač 857.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 857.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 40 za, 16 proti, 74 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento návrh nezískal podporu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prerokovali sme program 29. schôdze, vyhlasujem ju za skončenú a budeme zajtra od 9. hodiny rokovať ďalšou schôdzou, ktorú som zvolal na základe požiadavky skupiny poslancov.

    Ďakujem pekne.

  • Rokovanie 29. schôdze NR SR sa skončilo o 16.35 hodine.