• Pekné popoludnie, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás po prvýkrát v roku 2014 privítal na rokovaní pléna Národnej rady, na rokovaní 29. schôdze Národnej rady, ktorú otváram.

    Poprosím vás o prezentáciu.

  • Hlasovanie. Prítomní: 78, za 13, proti 0, zdržalo sa 3, nehlasovalo 62.

  • Konštatujem, že sme uznášaniaschopní, prítomných je 78 poslancov.

    Na 29. schôdzi budú overovateľmi pani poslankyňa Ľubica Rošková a pán poslanec Jozef Mikloško. Ich náhradníkmi bude pani poslankyňa Anna Vitteková a pán poslanec Gabriel Csicsai.

    O ospravedlnenie na neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadal pán poslanec Miroslav Beblavý a pán poslanec Ján Mičovský. Na zahraničnej pracovnej ceste v Štrasburgu na rokovaní Rady Európy je József Nagy.

    Na chvíľočku preruším, pretože mám informáciu, že niektorí poslanci potrebujú náhradnú kartu.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán poslanec, už ste jediný, ktorý čaká na vydanie karty? A ostatní kolegovia už majú náhradnú kartu? Majú.Takže navrhujem, aby sme pokračovali, pán poslanec, dovtedy vám asi kartu náhradnú vydajú, kým prejdeme, aha, pán poslanec avizoval, že sa chce prihlásiť s návrhom na zmenu a doplnenie programu, takže bez karty mu to nepôjde, tak ešte vás poprosím, dámy a páni, o chvíľočku strpenia.

  • Krátka pauza.

  • Pán poslanec, vy sa chcete prihlásiť s návrhom na doplnenie programu. Technici dá sa to, viete zaradiť pána poslanca Jarjabka aj bez toho, aby sa registroval kartou?

  • Krátka pauza.

  • Technici, potrebujete reštart na systém?

  • Krátka pauza.

  • Dámy a páni, z technických dôvodov vyhlasujem desaťminútovú prestávku. Poprosím technikov, aby pripravili systém.

  • Desaťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, poprosím, aby ste zaujali svoje miesta, budeme pokračovať.

    Kolegyne, kolegovia, návrh programu 29. schôdze máte v laviciach. Poprosím teraz všetkých, ktorí majú záujem o zmenu alebo doplnenie programu, aby sa registrovali. Poprosím aj tých, ktorí boli predtým, lebo sa reštartoval systém, aby ste sa znovu prihlásili.

  • Krátka pauza.

  • Zdá sa, že všetci využili možnosť sa prihlásiť. Ešte pán poslanec Simon, pán poslanec Varga pätnásty.

    Poprosím, pán poslanec Viskupič, nech sa páči, váš návrh.

  • Ďakujem, pán predseda, chcel by som zaradiť nový bod, že dávam návrh na zaradenie bodu programu.

    Návrh znie: návrh na odvolanie predsedu Národnej rady Pavla Pašku.

    Zdôvodnenie:

    Pán Paška, ľudia majú právo vedieť, v akom stave poslanci rozhodujú o ich osudoch. Ľudia majú právo vedieť, či poslanci chodia do práce a čo v nej robia. Pán predseda, spáchali ste bezprecedentný útok na slobodu tlače, a preto viac nemôžete byť predsedom parlamentu našej demokratickej krajiny.

    Verím, že budete mať toľko odvahy, že tento bod prejde, páni kolegovia. V prípade, že nie, začnem zbierať podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze, ktorá bude smerovať k odvolaniu predsedu parlamentu Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Pán predseda, včera na mediálnom výbore som dával návrh, aby vedúci kancelárie prišiel vysvetliť bezpečnostné opatrenia, o ktorých netušia ani poslanci SMER-u. Tento návrh neprešiel, takže dávam teraz procedurálny návrh, aby nám vedenie parlamentu vysvetlilo, aké sú bezpečnostné riziká zo strany novinárov a aké opatrenia voči ním sa pripravujú. Zdá sa, že situácia sa začína naozaj dramatizovať a bezpečnostné riziko z pohľadu niektorých poslancov zjavne stúpa, lebo dnes v priestoroch parlamentu som našiel tento paralyzér.

  • Ukázanie paralyzéru.

  • Podľa príbalového balíku ide o tzv. pepper SMER, má slúžiť na ochranu pred novinármi narušujúcimi činnosť parlamentu a obťažujúcimi poslancov listujúcich v obrázkových časopisoch.

  • Ruch v sále.

  • Čiže, pán predseda, bol by som rád, keby ste nám predstavili celý súbor týchto opatrení, lebo zjavne niektorí poslanci žijú v stave ohrozenia. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, ja vás z toho stavu ohrozenia rád vyvediem. Nemusíme o tom ani hlasovať. Pán kancelár je, kedykoľvek o to ktokoľvek požiada, k dispozícii a bude, ak ho pozvete na výbor, kedykoľvek k dispozícii.

    Takže poprosím návrh pána poslanca Lipšica.

  • Pán predseda, nemám návrh, ale mám požiadavku, či by sme mohli mať minútu ticha za obete násilia na Ukrajine.

  • Myslím, že tiež je všeobecný súhlas, nebudeme o tom hlasovať, po schválení programu, ak môžem navrhnúť, pán poslanec. Je súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Droba.

  • Pán predseda, ja mám tiež jeden pozmeňujúci návrh. Vidiac dnes pri príchode do práce vyplašené, zdesené a skľúčené tváre poslancov SMER-u, lebo tušili, že sa na nich vrhne krvilačná svorka pred ničím sa neštítiacich mediálnych hyen, ktoré v minulosti opakovane brutálne napadli triezvych a pracovitých poslancov SMER-u, môj procedurálny návrh znie:

    "V snahe poskytnúť aspoň minimálnu úroveň ochrany môžu poslanci písomne požiadať predsedu parlamentu o poskytnutie nepriestrelnej vesty a prilby špeciálnych jednotiek. Takto budú poslanci schopní odraziť aspoň prvý útok agresívneho novinára."

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, mnohí sa vidíme, vidíme prvýkrát, tak všetko dobré do nového roku.

    A teraz k práci. Vážený pán predseda, navrhujem doplniť do programu bod, v ktorom by si Národná rada vyžiadala do 15 dní od vlády správu o vyšetrovaní predaja emisií vrátane toho, kto sa na nich obohatil, to znamená menného zoznamu, ktorý nám dodala švajčiarska strana. Odôvodnenie je úplne zrejmé. Päť rokov traumatizuje táto kauza slovenskú verejnosť. My máme právo vedieť, kto si týchto 47 miliónov eur rozdelil, notabene, keď pán premiér už pred piatimi rokmi mohol tento zrušiť a predať to rovnako čestne a za férovú cenu tak, ako to predali Česi alebo Maďari. Čiže poprosím do 15 dní správu doručiť do parlamentu. Samozrejme, ak budem neúspešný, tak budem presviedčať kolegov, aby sme konali trochu, trochu tvrdšie. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani podpredsedníčka Národnej rady Laššáková.

  • Ďakujem pekne, ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, navrhujem, aby sme bod 22 z programu Národnej rady, tlač 761, zaradili za bod 58, a to je návrh poslanca Národnej rady Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o platových pomeroch, tlač 851. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, Slovensko sa kontinuálne prepadáva vo všetkých najvýznamnejších rebríčkoch, ktoré vyhodnocujú kvalitu podmienok pre podnikanie, či už je to rebríček Doing Business Svetovej banky, rebríček globálnej konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra alebo rebríček ekonomickej slobody. Podľa najnovšieho rebríčka Bloomberg, v ktorom je porovnávaných 21 krajín regiónu východnej Európy a centrálnej Ázie, skončilo Slovensko na chvoste pred krajinami, ako je Kazachstan či Bielorusko. Napriek silnej kritike opozície, verejnej..., odbornej verejnosti, zamestnávateľov ste prijali desiatky noviel zákonov, ktoré rozvrátili podnikateľské prostredie, preto žiadam doplniť program rokovania 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o nasledujúci bod:

    - správa ministra hospodárstva Slovenskej republiky o stave podnikateľského prostredia vrátane vyhodnotenia dopadu zmien a prílev priamych zahraničných investícií a tvorbu nových pracovných miest spoločne s návrhom okamžitých opatrení na zastavenie ďalšieho prepadu konkurencieschopnosti Slovenska.

    Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka Národnej rady Jurinová.

  • Ďakujem. Žiadam ministra vnútra Kaliňáka, aby vypracoval informáciu o narastajúcej radikalizácii spoločnosti smerom k extrémizmu a fašizmu. Zároveň by som chcela, aby v tejto informácii podal aj spôsob riešenia tejto situácie. Vychádzam z údajov, ktoré som dneska si prečítala na..., v správach alebo v novinách, kde hovoria prieskumy, že radikálne hnutie dosiahlo veľmi vysokú veľmi vysoké preferencie. Ďalej ma zaujímajú aj udalosti, ktoré sa týkajú aj volieb vo vyššom územnom celku v Banskobystrickom kraji, možno aj udalosti z Nitry, ktoré hovoria o možno neveľmi nevhodnom kopaní, existuje na to video a doteraz nie sú tieto udalosti vyšetrené.

    Ďakujem pekne, takže žiadam o zaradenie informácie od ministra Kaliňáka ohľadom extrémizmu.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcel by som dať návrh na zaradenie bodu programu správa ministra, teda premiéra Roberta Fica o mimoriadnej situácii, na ktorú boli uvoľnené milióny z rezervy predsedu vlády.

    Odôvodnenie:

    Je tu podozrenie, že premiér ako kandidát na prezidenta využíva na svoju kampaň výlučne alebo teda peniaze daňových poplatníkov. Pokiaľ vieme, tak na kampaň sa majú využívať výlučne vlastné finančné prostriedky, a nie prostriedky, ktoré sú určené na mimoriadne udalosti. Tieto však boli použité podľa informácií na výstavbu a rekonštrukciu hokejových štadiónov, takže bol by som rád, keby sa správa o akým, o akú mimoriadnu situáciu sa jednalo, na ktorú bola rozpustená táto rezerva.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda parlamentu, dovolím si doplniť program nasledujúcej 29. parlamentnej schôdze.

    Navrhujem, aby premiér a minister zahraničných vecí bezodkladne prišli do parlamentu informovať poslancov parlamentu, čo urobili a čo plánujú urobiť proti vzniku občianskej vojny na Ukrajine. Nesmieme podceňovať túto situáciu, pretože novodobé dejiny a skúsenosti z bývalej Juhoslávie a nedávno z Tunisu, Egypta a Sýrie indikujú možnosť vzniku občianskej vojny na Ukrajine.

    A ako druhý bod navrhujem, aby minister obrany a náčelník generálneho štábu ozbrojených síl prišli do parlamentu a podali informáciu, ako zabezpečili alebo ako plánujú zabezpečiť východnú hranicu proti preneseniu možného občianskeho konfliktu z Ukrajiny na naše územie, prípadne ako zabezpečia naše územie pred inváziu utečencov. Bezpečnosť je predovšetkým veľmi dôležitá a pre všetkých našich občanov. A preto žiadam doplniť tento...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Žitňanská Lucia.

  • Ďakujem pekne a, pán predseda, chcela by som navrhnúť zmenu programu, aby body, návrhy, môj a kolegu Beblavého pod číslom 44 - tlač 838, 45 - tlač 836 a 46 - tlač 837, boli zaradené za bod 23, čo je tlač 850, pretože vecne ide o tú istú tému, možno by mohla byť aj spojená rozprava.

  • Navrhujem do programu bod súčasná situácia v Ukrajine.

    Je katastrofálna, na hranici občianskej vojny, možno rozdelenia Ukrajiny s hrozbou čisto utečencov idúcich cez Slovensko. Trikrát som sa pokúšal dať do pléna takýto bod, kde som spomínal aj Tymošenkovú. Nedávno som bol osobne v Užhorode, kde cítiť to veľké napätie, tú biedu, tú bipolaritu hroznú. Národná rada prijala pred mesiacom takú rezolúciu, ale odvtedy sa situácia podstatne skomplikovala a na báze Európskej únie, kde ide o najmä o voľný obchod, a Ruska, ktorý chce podporiť Ukrajinu nejakým spôsobom, sa vedie zápas o budúcnosť Ukrajiny. Obdivujem demonštrantov, ktorí tam už dva mesiace stoja na barikádach v hrozných zimách, ale toto uznesenie nášho parlamentu bolo oneskorené a nezaviazalo našich diplomatov a predstaviteľov konať. Onedlho tu máme správu k zahraničnej politike pána ministra zahraničia, 6. 2., a tam je Ukrajine, sú venované 4...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda, ja by som navrhol zaradiť do programu správu o stave prác a dôvodov predĺženia lehoty na geologický prieskum uránovo-molybdénových rúd v košickej lokalite Jahodná, a to v lehote do 15 dní pre ministra životného prostredia.

    Odôvodnenie:

    Ľudia v Košiciach aj v okolí sa vyjadrili proti ťažbe uránu v tejto lokalite. Národná rada v roku 2010 menila zákony tak, aby sa brali do úvahy aj názory občanov a miest a obcí v danej, v danom regióne. A ako vidíme, minister vydal predĺženie tejto lehoty bez súhlasu alebo v rozpore s názorom obcí a miest z daného regiónu, preto žiadam, aby takáto správa do Národnej rady bola predložená a minister prišiel a vysvetlil dôvody, prečo to predlžuje a prečo posúva bližšie možnosť ťažby uránu v tomto lokalite.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, navrhujem, aby minister financií predložil do 30 dní do Národnej rady správu o dopade nových daní, tzv. daňových licencií, ktoré zavádzajú v skutočnosti dane zo straty. Odôvodňujem to absenciou pripomienkového konania a patričnej analýzy pri schvaľovaní nových daní na sklonku uplynulého roka. Táto nezmyselná daň zo straty najviac škodí malým podnikateľom, o čom svedčia aj ich mnohé reakcie v príslušnej elektronickej petícii za zrušenie tejto dane. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, 23. októbra minulého roku som začal zbierať podpisy pod otvorený list pre vás, pretože už vtedy sa začali šíriť fámy o tom, že sa majú zmeniť podmienky práce novinárov v Národnej rade Slovenskej republiky. Bol som ubezpečený podpredsedníčkou parlamentu pani Laššákovou, že nič také sa diať nebude, a kvôli tomu som tie podpisy nechal tak a list odložil.

    Preto sa vás pýtam, čo sa zmenilo odvtedy, aká situácia nastala, kvôli ktorej ste sa rozhodli takýmto spôsobom obmedziť prácu novinárov v parlamente. Kto z poslaneckého grémia bol o tom informovaný a ako vzniklo toto rozhodnutie?

    Bez akéhokoľvek humoru, celá Národná rada je zastupovaná vami, vy ste prvý z rovných a tieň toho, že sa tu obmedzuje sloboda novinárov, teraz padá na nás všetkých rovnako. Mal by o tom minimálne rozhodovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Budeme hlasovať o návrhoch. Pán poslanec Poliačik, ja vám aj bez pozbieraných podpisov odpoviem a odpovie vám aj kancelár tak, ako to robili zamestnanci kancelárie už od štvrtka minulého týždňa. Dobre, takže nebudeme musieť o tom hlasovať, čiže nemusíte mi písať list, ja a okrem toho, samozrejme, budem grémium informovať v čase, kedy naozaj dôjde, ale len k zmenám v chode práce kancelárie, akým spôsobom sa tak udeje. Dobre?

    Pán poslanec Viskupič žiada zaradiť bod, aby návrh, teda prijal uznesenie s návrhom na odvolanie predsedu Národnej rady. Poprosím vás, dámy a páni, aby ste sa každý ešte raz registrovali po resetovaní systému, pravdepodobne viacerým z vás nemusí fungovať hlasovacie zariadenie, takže poprosím hlasovaciu kartu vybrať a potom sa znovu zaregistrovať. A skontrolujte si na displeji, či bola vaša karta prijatá. Je to v poriadku?

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Poprosím vás ešte raz všetkých, keby sme mohli sa zaregistrovať. Máme pravdepodobne problém s hlasovacím systémom. Poprosím technikov, aby skontrolovali, že či sú hlasovacie karty prijaté a registrované v systéme. Je to už v poriadku, dámy a páni?

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Nejde vám karta? Komu ešte? Poprosím skontrolovať pani poslankyni Žitňanskej aj pani poslankyni Vášáryovej. Aj pani poslankyňa Vášáryová, poprosím vás ešte, je to v poriadku?

  • Krátka pauza.

  • Dámy a páni, má ešte niekto problém s registráciou?

    Je to v poriadku, takže budeme hlasovať teraz o návrhu pána poslanca Viskupiča.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 27 za, 83 proti, 4 sa zdržali, 25 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Krajcer, ak dovolíte, nebudeme o tom hlasovať, pretože tak či tak Kancelária Národnej rady poskytne všetky informácie, takže akonáhle budú všetky procesy ukončené, čo ako je avizované, je to 15. február. Dovtedy určite všetci dostanete informáciu, nemusíme o tom hlasovať, takže predpokladám, že aj na najbližšom výbore sa zúčastní kancelár a pracovníci komunikačného odboru. Je to v poriadku? Dobre, takže nebudeme o tom hlasovať.

    Pán poslanec Lipšic, ako som povedal, budeme si uctievať minútou ticha obete až po schválení programu. O návrhu pána poslanca Drobu - nie je o čom hlasovať.

    Pán poslanec Frešo žiada do 15 dní správu od vlády o vyšetrovaní kauzy predaja emisií. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 60 za, 76 proti, 6 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady Laššáková navrhla zmenu, aby bod 22, je to tlač 761, bola zaradená za bod 58.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 133 za, 1 proti, 5 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Miškov žiada od ministra hospodárstva správu o stave podnikateľského prostredia a ďalej, ospravedlňujem sa, som to pomerne dlhé znenie nezaregistroval, ale vieme, o čom hlasujeme. Dobre? Takže...

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 60 za, 72 proti, 11 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady Jurinová žiada od ministra vnútra informáciu o náraste radikalizmu a extrémizmu.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 60 za, 75 proti, 8 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Hraško žiada od predsedu vlády správu o čerpaní prostriedkov z rezervy premiéra s použitím na zimné štadióny.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 56 za, 83 proti, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pani poslankyňa Ritomská žiada niečo, čo podľa mňa nemá celkom logiku. Pani poslankyňa, my sa môžeme zaoberať našou krajinou, ale nemám predstavu, aké nástroje, aj keby chceli, by mal či premiér, či minister obrany, či náčelník generálneho štábu, aby riešil situáciu na Ukrajine, okrem, samozrejme, našich zahraničnopolitických aktivít uskutoční sa mimoriadne zasadnutie premiérov V4, ktoré je zvolané zajtra v Budapešti výlučne s témou postoja k situácii na Ukrajine, takže keď dovolíte, nedám o tom hlasovať.

    Pani poslankyňa Žitňanská žiada, aby boli body 44, 45 a 46, čo sú návrhy jej a pána poslanca Beblavého, boli zaradené za bod 23.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 61 za, 72 proti.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Mikloško žiada bod, kde by sme diskutovali o súčasnej situácii v Ukrajine.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 53 za, 4 proti, 82 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ale, pán poslanec, ako ste správne spomenuli, bude tu pán minister zahraničných vecí so správou o plnení cieľov zahraničnej politiky, ktorá, samozrejme, bola koncipovaná pravdepodobne ešte predtým, ako začalo eskalovať napätie a problematika na Ukrajine, ale som presvedčený, že práve tento bod bude dobrým priestorom na diskusiu, ale chcem vás ubezpečiť, že, a určite to všetci vnímate, že postoje, či ministerstva zahraničných vecí, alebo premiéra a celej vlády a aj nás, sú úplne konzistentné s postojmi našich európskych partnerov, ale využijeme tento bod na diskusiu o tom.

    Pán poslanec Simon žiada správu o..., aby minister životného prostredia predložil správu o dôvodoch, pre ktoré boli predĺžené alebo bola predĺžená lehota na dokončenie geologického prieskumu v lokalite Jahodná do 15 dní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 58 za, proti 14, 69 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Poliačik ako ostatní dával požiadavku, vlastne nie je o čom hlasovať, ale ako som povedal, samozrejme, všetky informácie budú poskytnuté a nielen vám, pán poslanec.

    Takže budeme teraz hlasovať o návrhu programu ako celku so zmenami, ktoré sme schválili.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Jáj, ospravedlňujem sa, prepáčte, pán poslanec.

    Budeme hlasovať o správe o dopadoch daňových licencií alebo novoprijatých opatrení, ktoré súvisia s daňovými licenciami pre subjekty daňové, a žiada pán poslanec Štefanec správu od ministra financií do 30 dní. Ospravedlňujem sa, pán poslanec.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 58 bolo za, 26 proti, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme teraz hlasovať o

    návrhu programu

    ako celku. Pán poslanec, procedurálne návrhy potom, keď schválime program.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 84 za, 14 proti, 41 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili program 29. schôdze.

    A teraz, keď dovolíte, navrhnem tak, ako o to požiadal pán poslanec Lipšic, aby sme si minútou ticha uctili obete na Ukrajine.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosím teraz, pán poslanec Hlina, procedurálny návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne a, vážený pán predseda, neviem, ako to povedať, ale skúsim dať taký návrh, že či by poslanec, o ktorom sa má hlasovať, neuviedol pred hlasovaním, že je v konflikte záujmov. Prečo, odôvodňujem, lebo vy ste hlasovali za seba. Však pri tej sile, ktorú máte, ste kľudne nemuseli hlasovať za seba, čiže...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Vidíte, to je, pán poslanec, a to je hlboké nedorozumenie, kľudne sa pozrite na ten výpis. No, vidíte. Skúste tie také drobné odtiene vašich demagogických prístupov zahaliť do niečoho iného. Ak sa bavíte o mojom návrhu, určite som zaňho nehlasoval ani, len som spustil hlasovacie zariadenie.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Dámy a páni, poďme rokovať ďalej. Takže...

  • Ruch v sále.

  • Dobre, budeme pokračovať. Chcem vás len informovať, dámy a páni, že na zajtra na 14.00 hodinu, ale boli ste už informovaní, som na základe požiadavky skupiny poslancov zvolal 30. schôdzu s bodom programu prijatie návrhu uznesenia, tak ako ho formulovala a odôvodnila skupina poslancov. O prvých dvoch bodoch schváleného programu budeme hlasovať hneď po prerokovaní každého z nich. Predpokladám, že sú to formálne zmeny, kde nevidím problém a budeme hlasovať o týchto návrhoch hneď. Inak budeme o prerokovaných bodoch hlasovať vždy o 17.00 hodine a o 11.00 hodine, ak, samozrejme, nedospejeme k inému rozhodnutiu.

    Budeme teraz pokračovať rokovaním prvého bodu programu, ktorým je návrh na zmenu v zložení Stálej delegácie Národnej rady v Parlamentnom zhromaždení NATO.

    Návrh je pod tlačou 859.

    Poprosím pána predsedu zahraničného výboru Františka Šebeja, aby návrh uviedol.

  • Rokovanie o návrhu na zmenu v zložení Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentom zhromaždení NATO, tlač 859.

  • Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, teraz by sme mali pristúpiť k rokovaniu o návrhu na zmenu v zložení Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení NATO, tlač 859. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky predkladá tento návrh na základe iniciatívy poslaneckého klubu SMER - SD z dôvodu vzdania sa funkcie doteraz pôsobiaceho vedúceho stálej delegácie poslanca Jaroslava Bašku.

    Za vedúceho uvedenej delegácie odporúča zahraničný výbor vymenovať poslanca strany SMER - SD Daniela Duchoňa a za náhradníka poslanca Petra Šucu za tú istú stranu.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 39. schôdzi uznesením z 21. januára 2014 č. 80 schválil návrh na zmenu v zložení Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v parlamentnom zhromaždení NATO a zároveň poveril predsedu výboru, teda mňa, predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada schvaľuje zmenu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. mája 2012 č. 34 k návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za vedúcich stálych delegácií Národnej rady do medzinárodných parlamentných organizácií a ich členov. Zmena sa týka len zloženia Stálej delegácie Národnej rady v Parlamentnom zhromaždení NATO.

    Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a súčasne vás prosím, aby ste plnili aj úlohu spravodajcu.

    Chce sa niekto z poslancov vyjadriť k tomuto návrhu? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a navrhujem, aby sme uviedli aj ďalší bod, a potom budeme hlasovať spoločne o obidvoch bodoch. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre, ďakujem. Ďakujem pekne, pán predseda.

    V rokovaní pokračujeme návrhom na zmenu v zložení overovateľov Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Rokovanie o návrhu na zmenu v zložení overovateľov Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 867.

  • Návrh má tlač 867 a máte ho rozdaný. Bol vypracovaný na základe návrhu poslancov, členov poslaneckého klubu za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, ktorí navrhujú namiesto poslanca Viskupiča zvoliť za overovateľa poslanca Škripeka. Chce sa niekto z poslancov vyjadriť k tomuto návrhu? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu.

  • Hlasovanie o návrhu na zmenu v zložení Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentom zhromaždení NATO, tlač 859.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, najprv budeme hlasovať o návrhu na zmenu v zložení stálej delegácie. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 117 prítomných, 116 za, 1 sa zdržal.

    Tento návrh na zmenu sme schválili.

    A ešte jedno hlasovanie, kde budeme hlasovať za zvolenie pána poslanca Škripeka za overovateľa. Je to tlač 867.

  • Hlasovanie o návrhu na zmenu v zložení overovateľov Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 867.

  • Hlasovanie.

  • 118 prítomných, 115 za, 1 proti, 2 sa zdržali.

    Aj tento návrh sme schválili.

    Budeme, dámy a páni, pokračovať v rokovaní programu ďalším bodom, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o krátkodobom nájme bytov.

    Je to vládny návrh uvedený pod tlačou č. 835.

    Poprosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície Ľubomíra Vážneho, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ruch v sále. Zaznievanie gongu.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na dnešné rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o krátkodobom nájme bytu.

    Vláda Slovenskej republiky predmetný zákon schválila na svojom rokovaní dňa 8. 1. 2014 uznesením č. 15/2014. Účelom návrhu zákona je rozvíjať a riešiť otázku súkromného nájomného bývania na Slovensku.

    Z analýzy, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila 18. 12. 2014 uznesením č. 726/2013 pod názvom Návrh riešenia nájomného bývania so zameraním na zvýšenie podielu trhového nájomného bývania v Slovenskej republike, vyplýva potreba legislatívne upraviť práva a povinnosti prenajímateľov a nájomcov v režime tzv. krátkodobého nájmu bytu, ktorý by za zákonom ustanovených podmienok umožnil vyváženie práv a povinností účastníkov nájomného pomeru. Navrhovaná právna úprava, ktorá má charakter lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, je potrebné aj s ohľadom na odchylnú úpravu, najmä možnosti ukončenia nájmu jednostranným právnym úkonom - výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, uplatnením možnosti zmeny právneho režimu v prípade nesplnenia daňovej registračnej povinnosti, ďalej odchylnou úpravou pri neplatnom skončení nájmu, v zádržnom práve, v prechode nájmu, v peňažnej zábezpeke a podobne. Osobitný právny režim zákona sa nevzťahuje na sociálne nájomné byty, byty, ktoré boli financované prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania, ďalej na byty osobitného určenia, byty v domoch osobitného určenia, služobné byty a družstevné byty. Cieľom návrhu zákona je zvýšením právnej istoty pre nájomcu aj pre prenajímateľa zvýšiť apetít budúcich prenajímateľov, a tak rozvinúť segment takzvaného trhového nájomného bývania.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu tohto návrhu zákona v prvom čítaní a jeho následné prerokovanie v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Určeným spravodajcom z gestorského ústavnoprávneho výboru je pán poslanec Boris Susko. Poprosíme ho o spravodajskú informáciu.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 odsek 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.

    Predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady pre tento vládny návrh zákona, tento vládny návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí číslo 830 z 13. januára 2014 navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali:

    - ústavnoprávny výbor,

    - výbor pre hospodárske záležitosti a

    - výbor pre sociálne veci.

    Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je rozvíjať a riešiť otázku súkromného trhového nájomného bývania v Slovenskej republike. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady číslo 830.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Do rozpravy sú prihlásení dvaja páni poslanci, pán poslanec Poliačik a pán poslanec Lipšic.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Poliačikovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, hostia, je pravda, že strana vo..., že na strane prenajímateľov bytov sú dnes mimoriadne nevýhodné podmienky. Ľudia, ktorí byty prenajímajú, častokrát sa môžu stať obeťou podvodov a špekulácií, keď nie je možné takéhoto človeka v prípade neplatenia častokrát vôbec z toho bytu dostať. Nie je možné predčasne ukončiť s ním nájomnú zmluvu, a preto aj na realitnom trhu ľudia, ktorí sa viacej venujú prenajímaniu nehnuteľností ako ich, ako ich, ako ich predaju, sa oprávnene sťažujú, že hlavne pri bytoch, ktoré sú vyšších cenových kategórií, v prípade nájomníka, ktorý im 4 alebo 5 mesiacov neplatí nájom a nevedia ho odtiaľ dostať von, jednoducho prichádzajú k obrovským stratám. Tomuto rozumiem ako identifikovaniu problému, ktorým sa, ktorý sa má riešiť týmto návrhom zákona.

    Čomu ale nerozumiem, je, prečo sa kvôli tomu vytvára vlastne samostatná zákonná úprava, prečo sa robí lex specialis, prečo sa neupravuje vlastne nájomný vzťah ako taký. Pretože jednak problémy tých súčasných prenajímateľov sa týmto pádom neriešia, pretože každý z nich by musel potom uzavrieť novú nájomnú zmluvu podľa, podľa znenia tejto novely, ktorá nám ide na stôl, druhá vec, nerieši sa problém s dlhodobými prenájmami, pretože tak, tak ako to máme v tejto novele, myslím, že je tam iba dvakrát možné predĺženie o dva roky, ak si dobre pamätám. A tretia vec, samotný inštitút, samotný vzťah prenajímateľov a nájomcov ostane v Občianskom zákonníku definovaný rovnako ako doteraz, a teda tie nájomné vzťahy, ktoré už sú, ktoré už sú upravené v nejakých nájomných zmluvách, tak tam ostane rovnako nevýhodná situácia pre prenajímateľov, ako je doteraz.

    Takže moja otázka v prvom čítaní je, prečo, keď už sa pristupuje k úpravám, sa to neurobilo tak, žeby sa ochránili iba tie špeciálne kategórie, ktoré ste, pán podpredseda vlády, spomínali vo svojej úvodnej reči, prečo sa vlastne tieto neupravili niekde zvlášť a celé nájomné vzťahy prečo neboli upravené novým spôsobom, prečo je nutné vytvárať nový inštitút a tým pádom komplikovať legislatívu, a akým spôsobom sa teda budú riešiť už existujúce nájomné vzťahy, kde je, podľa mňa je to naklonené prehnane v prospech prenajímajúcich, teda tých, ktorí v tých bytoch bývajú, a akým spôsobom majú byť teda pri stávajúcich vzťahoch prenajímateľov a prenajímajúcich vyrovnané tie podmienky, aby sa nám nestávalo, že niekto prenajíma byt, nie je možné, aby mohol normálne nakladať so svojím majetkom, a má tam špekulanta, ktorý mu päť alebo šesť mesiacov neplatí nájom, a on nemá žiadny spôsob, ako ho odtiaľ dostať.

    Ja keď som žil vo Veľkej Británii, tak som si prenajímal byt, tam jeden mesiac nezaplatenia nájomného znamenal, že v prvý deň nasledujúceho mesiaca prišli chlapci, ktorí mi vytiahli úplne všetko na ulicu, odovzdal som im kľúče a stávajúci prenajímateľ mohol so svojím bytom ďalej nakladať tak, ako chcel. Ja nevravím, že musíme ísť do takto tvrdého opatrenia a takéhoto extrému, ale to, že človek, ktorý disponuje svojím majetkom, dá ho niekomu inému do prenájmu a potom sa nevie k nemu dostať naspäť, nie je zdravá situácia. Teda moja otázka je, čo plánujete robiť s tými, ktorí už majú uzavreté nájomné zmluvy, ktoré musia bežať podľa súčasných podmienok, a čo s takými, kde napríklad nebude ochota so strany nájomcov postúpiť, pristúpiť na nové podmienky, aj keby sa ich to malo týkať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Žiadne faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú, poprosím druhého prihláseného rečníka pána poslanca Lipšica.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda vlády, pani predsedajúca, milé kolegyne a kolegovia, priznám sa, že, že, neviem celkom, aký je dôvod predloženia tohto návrhu zákona okrem toho, že sa blíži druhá polovica volebného obdobia, pretože v zásade všetko, čo upravuje, môže byť upravené podľa Občianskeho zákonníka, to znamená, trochu mi chýba dôvod dávať osobitný zákon, ktorý v princípe nič, nič neumožňuje viac ako dnešná platná úprava, a podľa mojej mienky je tým pádom zbytočný ten návrh zákona. Naviac počúvam, že ministerstvo spravodlivosti robí na rekodifikácii Občianskeho zákonníka, kde by sa mali všetky zmluvné typy centralizovať, dokonca aj záväzková časť Obchodného zákonníka. A teraz prijímame osobitný zákon pre osobitný typ občianskoprávnej zmluvy. Akú to dáva logiku alebo ako to je koherentné?

    Obávam sa jednej veci. Obávam sa toho, že ten zákon nič nepoškodí ani ničomu nepomôže. Je podľa mojej mienky úplne zbytočný. Lebo už aj dnešná právna úprava umožňuje všetko, čo umožňuje a popisuje tento zákon. O tom sme obidvaja presvedčení asi tiež. A podliehame jednej podľa mojej mienky zlej ilúzii, ktorá, ktorá zasahuje v prevažnej miere politikov a sčasti aj právnikov, že existuje nejaký spoločenský problém, najlepším riešením naňho je prijať osobitný zákon. Že problém spoločenský je najlepšie riešiteľný tým, že prijmeme novú legislatívu. Zákony sú dôležité, samozrejme, ale, ale je to podľa mojej mienky falošná predstava v mnohých prípadoch a tento je jeden z nich. Vždy keď takýto návrh zákona príde, kde si človek povie, že načo je ten zákon, čo posúva, čo rieši, čo dnešný právny stav neumožňuje, tak ma napadne, v deväťdesiatych rokoch pôsobil v Slovenskej televízií jeden redaktor, ktorý sa venoval poľnohospodárstvu dlhé roky ešte za bývalého režimu a volal sa pán Maťašovský. To si možnože mnohí z nás ešte pamätajú. On chodil po tých družstvách, tam ešte fúkal to zrno a tak. No a raz urobil jednu reportáž o probléme nízkej dojivosti kráv v jednej, v jednom regióne Slovenska, v jednom družstve už po revolúcii, a tak sa pýtal aj družstevníkov, že kde je problém tej nízkej dojivosti kráv, a jeden družstevník vychádzal priamo z kravína v montérkach, s bagančami, tak mu hneď dal mikrofón, a pýta sa ho: "Prosím vás, a podľa vašej mienky, kde je ten najväčší problém v nízkej dojivosti kráv?" Sa tak zamyslel a povedal: "V legislatíve!"

    Nemyslím si, pán vicepremiér, že to bol dôvod nízkej dojivosti kráv, a nemyslím ani, že tento návrh zákona, ak prejde, že bude nejakým badateľným posunom v oblasti krátkodobých nájmov, lebo ešte raz, nerieši nič naviac, čo by už neumožňovali záväzkoprávne vzťahy v Občianskom zákonníku, a je v rozpore s koncepciou tejto vlády, s jej záväzkom vo vládnom programe predložiť parlamentu, neviem, asi do konca volebného obdobia, uvidíme, rekodifikáciu občianskeho práva hmotného, ktorá ma obsahovať celú oblasť záväzkového práva, a zrazu ideme nieže ešte do Občianskeho zákonníka nejakú novelu dať, ale osobitný zákon s jedným zmluvným typom predložíme do parlamentu. To sa mi zdá, to sa mi zdá, že, že nedáva žiaden zmysel, a myslím si, že možno máte legislatívnu radu vlády zloženú tak pomerne lojálne, ale, myslím si, že ani tam by ste nevedeli odpovedať na otázku, čo konkrétne tento zákon umožňuje, ak bude prijatý, čo dnešný právny stav neumožňuje. Lebo podľa mojej mienky nič nové, a preto nemá zmysel ho prijímať. Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Pýtam sa, toto boli ústne prihlásení a to znamená, že vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú, a pýtam sa pána navrhovateľa, či chce stanovisko k zákonu vyjadriť. Nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci len stručne zareagujem, pretože už tie technické veci sa budú riešiť v druhom čítaní.

    Pán poslanec Poliačik, prax ukázala, že bez takéhoto režimu lex specialis nefungujú tieto právne vzťahy, ktoré sú založené na báze dohody zmluvných strán. Dlhodobé nájomné je s možnosťou dvojnásobného predĺženia o dva roky, čo v praxi znamená, že podľa tohto zákona je možné po dodatku uzatvoriť nájomnú zmluvu v dĺžke trvania šesť rokov, ale zas nič nebráni zmluvným stranám, aby si založili po šiestich rokoch taký istý nový právny vzťah.

    Čo sa týka súčasných alebo stávajúcich vzťahov, retroaktívne tento zákon nemôže vstupovať do týchto stávajúcich zmlúv. Fakt je ten, že práve preto, že nie je veľa tzv. takýchto nájomných vzťahov okrem tých, ktoré sú charakteru tzv. chráneného bývania, to je, tie, ktoré som pred chvíľou citoval. Práve preto nerieši tie stávajúce vzťahy nájomné. A stávajúce vzťahy, ak sú neusporiadané, vyvážené, tak musia byť jednoducho ukončené a podľa tohto nového zákona znovu uzatvorené.

    Pán poslanec Lipšic, absolútne to nemá súvis s voľbami, naopak, si myslím, alebo s nejakou politikou. Ja som tento problém riešil ešte ako poslanec Národnej rady a chcel som ho teraz ako člen vlády dotiahnuť s tým, že mám pocit, že z vašej strany to má nejakú volebnú rétoriku, pretože ten geniálny príklad ohľadne nízkej dojivosti kráv, mám pocit, že chcete aby sa ho uchopili tí, ktorí vám budú zvyšovať popularitu, ale preto režim lex specialis zavedený, pretože rekodifikácia Občianskeho zákonníka má byť, ako ste správne povedali, až v roku 2016 a táto doba sa nám zdá príliš dlhá na to, aby sme tento problém neuchopili a nepokúsili sa ho riešiť tak, aby sa naštartoval ten apetít prenajímateľov a developerov realizovať pri takejto zvýšenej právnej istote svoje byty v režime tzv. trhového nájomného bývania, pretože ten apetít bytov do osobného vlastníctva sa na Slovensku už vyčerpal a chce sa tu otvoriť priestor aj na to, aby sa realizovalo tak zdecimované trhové nájomné bývanie, ktoré na Slovensku určite existuje, aby sa naštartoval tento režim trhového nájomného bývania porovnateľný s inými okolitými krajinami. Čiže ak si myslíte, že to má nejaké politikum, tak politikum by to bolo pre mňa, ako aj pre moju politickú stranu SMER iba negatívne, pretože tento návrh zákona zavádza pomerne silné trhové pravidlá a, samozrejme, režim tzv. chráneného sociálneho bývania zostáva nedotknutý, ale určite z toho politické náboje nejaké ani ja, ani strana SMER nechce získať, ale chce otvoriť priestor takémuto segmentu v nájomnom bývaní, ktoré sa volá trhové nájomné bývanie. Zase len tá argumentácia, že prečo sa to otvára a či sa to dá uzatvoriť podľa súčasného právneho stavu. Ja som povedal, že je potrebná takáto novela aj s ohľadom na odchylnú úpravu, najmä čo som vymenoval možnosti ukončenia nájmu jednostranným právnym úkonom, výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, tiež uplatnením možnosti zmenu právneho režimu v prípade nesplnenia registračnej daňovej povinnosti, odchylná úprava pri neplatnom skončení nájmu a toto sú tie chyby, ktoré sú v súčasnom právnom poriadku definované a ktoré má ambíciu tento návrh zákona riešiť. Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k návrhu zákona? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 815, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 799. Prosím pána ministra obrany Slovenskej republiky Martina Glváča, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 815.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, poslanci predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Účelom návrhu zákona je rozšírenie možnosti použitia Ozbrojených síl Slovenskej republiky o ochranu majetku štátu v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorá vyplynula z aplikačnej praxe, a rozšírenie okruhu osôb oprávnených rozhodnúť o použití opatrení Ozbrojených síl Slovenskej republiky proti narušiteľovi vzdušného priestoru z dôvodu vzájomnej zastupiteľnosti týchto osôb. V súvislosti s vytváraním hlavného miesta a vedenia Ozbrojených síl Slovenskej republiky sa taxatívny výpočet organizačných zložiek Ozbrojených síl Slovenskej republiky nahrádza všeobecnou formuláciou zohľadňujúcou zmeny v Ozbrojených silách Slovenskej republiky o potreby operatívneho riešenia zastupiteľnosti a oprávnených osôb.

    K tomuto len ešte jeden doplnok, bol som takým netradičným spôsobom vyzvaný pánom kolegom Hlinom, chcem odpovedať na jeho otázky, ktoré boli prezentované na internete, nejde o to, že štyria ministri pôjdu na lyžovačku niekde spoločne a potrebujú ďalšieho ministra vlády, ale len za rok 2013, musím povedať, že boli minimálne tri podujatia, ktorých som sa ako minister obrany nemohol zúčastniť, pretože zvyšní dvaja ministri oprávnení mali V4 a jeden bol na zahraničnej pracovnej ceste a musel ma nahradiť štátny tajomník. Keďže sa blíži aj predsedníctvo Slovenska v Európskej únii pre rok 2016, intenzita vzťahov a rokovaní so zahraničím je ďaleko širšia, a preto vyplýva potreba rozšíriť tento okruh ministrov. Samozrejme, ministrov spôsobilých, ktorí prejdú školením, poučením, a vždy na návrh ministra obrany, toho, ktorého, ktorého ministra určuje, určuje predseda vlády Slovenskej republiky. Teraz nechcem hovoriť o nejakých osobných prípadných príkladoch, kedy už len návšteva Viedne v čase vládnych prázdnin je problematická, zosúladiť štyroch ministrov, aby jeden bol na území Slovenskej republiky, naozaj z tej pracovnej činnosti musím povedať, že tu boli minimálne tri takéto dátumy, ktoré sa vyskytli len v roku 2013, a je to naozaj len technická zmena tejto normy.

    Žiadam vás, ctená snemovňa, o prerokovanie tohto návrhu a postúpenie do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Petrovi Šucovi.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. decembra 2013 č. 799 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem pekne, skončil som, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky, pán poslanec Galko a pán poslanec Hlina.

    Dávam teda slovo prvému prihlásenému pánovi poslancovi Galkovi.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, pani poslankyne, páni poslanci. Hneď na úvod chcem povedať, že poslanci za stranu SaS tento návrh zákona o Ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nepodporia, je totiž nesprávny. Ale on nie je len nesprávny, ale je to navyše aj hazard. Je to hazard so životmi a majetkom občanov Slovenskej republiky. Kolegyne, kolegovia, dnes majú oprávnenie vydať pokyn na zostrelenie civilného lietadla, ktoré naruší vzdušný priestor Slovenskej republiky, pri neprítomnosti ministra obrany traja ministri: minister vnútra, minister spravodlivosti a minister dopravy. Návrhom tohto zákona chce navrhovateľ potenciálne rozšíriť tento okruh osôb o všetkých ministrov, teda aj o tých, ktorí vzhľadom na závažnosť otázky zostrelenia civilného lietadla absolútne na to nie je sú vhodní. Toto myslíte vážne, že napríklad aj minister kultúry alebo minister financií, alebo iní ministri budú môcť urobiť tak závažné a tak citlivé rozhodnutie? Keby som chcel byť sarkastický, tak by som povedal, že by som možno ešte pochopil tak poverenie na zostrelenie práškovacieho lietadla ministrom pôdohospodárstva pánom Jahnátkom, ale do tejto problematiky žarty nepatria. A preto sa pýtam, chcete takto hazardovať s majetkom a životmi občanov Slovenskej republiky?

    Pán minister, vymysleli ste to sám alebo vám to niekto poradil, lebo ja neverím tomu, že prišiel nejaký vojak za vami s týmto. A ak prišiel za vami nejaký vojak, tak ho treba vyzliecť z uniformy. Budete napríklad pána Richtera alebo pána Čaploviča školiť na riadenie zásahu proti potvrdenému narušiteľovi v rámci systému ochrany vzdušného priestoru RENEGADE? Ja teraz zareagujem na to, čo ste povedali hneď na začiatku, čo ste odpovedali kolegovi pánovi poslancovi Hlinovi, zrejme vás k tomuto návrhu zákona priviedla nejaká aplikačná prax. A ja sa pýtam, či ste mali problémy ísť v lete na dovolenku, lebo zostávajúci traja ministri, ktorí majú dnes oprávnenie na takéto závažné rozhodnutie, mali naplánovaný ten istý termín, lebo ja som ten problém mal. Ak je toto pravý dôvod, tak si treba túto dovolenku presunúť na september. Presne s týmto som sa stretol, že som si musel presúvať dovolenku kvôli tomu, že aj minister vnútra, aj minister dopravy, aj ministerka spravodlivosti v tom čase boli preč. Myslím si, že nie je toto dobré riešenie, ktoré navrhujete. Vy ste povedali v tej úvodnej reči, že veľmi veľa cestujete, že boli tri prípady, kedy ste boli všetci štyria mimo republiky, tak toľko necestujte. Ja keď som minule videl počet zahraničných služobných ciest vášho štátneho tajomníka a náklady s tým spojené, tak mne, mne normálne vlasy dupkom na hlave vstávali. Ja by som pochopil, ak naozaj takýto prípad sa stane, že by ste chceli rozšíriť túto kompetenciu, túto mimoriadne vážnu kompetenciu na ministra zahraničných vecí, ktorý má do činenia s NATO, alebo že by ste chceli z poverenia predsedu vlády rozšíriť túto kompetenciu na štátneho tajomníka ministerstva obrany alebo na náčelníka generálneho štábu.

    Tak, prosím pekne, pán minister, spravte to isté, keď nastane taká situácia s tou dovolenkou, že proste budete mať všetci štyria jeden termín, proste si ju preložte alebo sa dohodnite.

    Ja si neodpustím jednu poznámku pri tejto príležitosti, viete, vy sa na nás pajedíte, keď vás kritizujeme, že okrem vlastného PR nič poriadneho na obrane nerobíte, mám na mysli teraz legislatívnu činnosť. Hneď po nástupe do vlády ste niekoľko mesiacov sľubovali zákon o zlúčení vojenského spravodajstva, dvoch vojenských spravodajských služieb. A potom ste prišli do Národnej rady s takou komickou novelou, že vaše zlúčenie bolo de facto zrušenie dvoch pozícií riaditeľov, riaditeľa jednej služby, riaditeľa druhej služby, a vytvorenie spoločnej pozície. To bolo všetko. Keď sme vás vtedy za to v opozícii kritizovali, tak ste argumentovali, že komplexné zlúčenie, a to citujem, prinesie až nový spravodajský zákon, ktorý bude čoskoro. Odvtedy, čo ste to povedali, už prešiel viacej ako rok a dodnes ten zákon tu nie je, takisto nový zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov. Vojaci ho nutne potrebujú, pretože tzv. konkurenčné výbery vojakov sú nespravodlivé, je až zastaralý a my sme ho rozpracovali na ministerstve. Kedy to bolo? Stačilo ho len dokončiť. Dodnes nie je.

    V Bielej knihe, ktorú ste finalizovali, to ste robili už vy, ste si už na rok 2013 naplánovali aj dve ďalšie novelizácie a nesplnili ste ich. Máte to tam v takej tabuľke v tej finálnej verzii Bielej knihy. Je to návrh novely zákona o obrane, to je prvé a druhé je návrh novely zákona o ozbrojených silách. Áno toto je, toto, k čomu rokujeme, je návrh novely o ozbrojených silách, ale to ste určite nemysleli tento zákon, keď ste finalizovali tú Bielu knihu, lebo to by bolo na smiech. A teraz sa už píše rok, už 2014. Ani jedna tá norma nebola predložená. Prečo? Takto by som mohol pokračovať ďalej, čo všetko bolo treba v legislatívnej oblasti spraviť a nespravili ste to. Namiesto toho sem prídete s takouto hlúposťou, ako je tento návrh zákona. Nehovoriac o tom, že malo by platiť pravidlo, že každý návrh zákona vylepšuje život buďto všetkých občanov Slovenska, alebo aspoň určitej, napr. profesijnej skupiny občanov bez toho, žeby zároveň inej skupine občanov škodil. A to tento návrh určite nespĺňa.

    Dámy a páni, ako som už povedal, ak sa pri návrhu tohto zákona argumentuje náročnosťou programu dnes taxatívne vymenovaných ministrov, tak naozaj by sme vedeli uvažovať maximálne o ministrovi zahraničných vecí, ale aj tak, ja som presvedčený, že dnes, keď majú túto možnosť štyria ministri, že je to dosť na to, aby to bolo možné skoordinovať. A tu predsa nejde o fazuľky. A preto, ako som povedal už v úvode, poslanci za stranu SaS sa určite nepodpíšu pod taký hazard, ako je vloženie tejto mimoriadnej citlivej kompetencie do rúk osobám, ktoré s problematikou ani profesijne, ani logicky nemajú žiadne prepojenie. Odmietame totiž niesť zodpovednosť za možné z toho vyplývajúce fatálne následky. A preto vás, pán minister, z tohto miesta vyzývam, aby ste túto ničím neopodstatnenú novelu zákona stiahli. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Poprosím pána poslanca Hlinu, keďže nie je na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod dovoľte jednu vec. Som dlžný ospravedlnenie pánovi Paškovi a nerobí mi to problém sa mu ospravedlniť, že som ho nahriakol z toho, že by hlasoval za seba. Pravdou je, že som nečakal, že dostaneme Brutusa, že ten osemdesiaty tretí bude od nás. To som s tým fakt nerátal, takže ak môže, nech prijme moje ospravedlnenie.

    Teraz k tomuto, v zásade je tento návrh, je tak nepodstatný pre občanov tejto krajiny, že je k nemu škoda vystúpiť, ale kvôli niektorým okolnostiam, aj chcem sa tak rozbehnúť, lebo som dlho nerozprával, na pána Jahnátka, lebo to, čo donesie pán Jahnátek, je, sú skvosty, teda ako býva dobrým zvykom u pána Jahnátka, takže tam už by som chcel byť pripravený.

    K tomuto návrhu zákona, naozaj a s veľa vecami sa budem stotožňovať, že v čom je logika. Návrh hovorí o troch zmenách. Jedna je úplne nepodstatná. Tam definuje len, že vojská sa nebudú a podriadené vojská, to je nič, to je nič, to tam kľudne mohlo sto rokov byť ďalej. Ďalej je tam niečo o strážení, že môžu strážiť. Neviem, či doteraz nemohli, plus-mínus, hej, a tretia zmena je to zostrelenie civilného lietadla. Ľuďom vysvetlím prípadne, ktorí to pozerajú, že niekedy môže nastať tá situácia, že treba niekoho zostreliť. Však robme tak alebo, chvalabohu, dúfajme, že to u nás nebude, ale nedá sa to vylúčiť, čiže preto aj zákony na to pamätajú. A ja som si, ja som si urobil takú genézu toho a tam sa budem chcieť z toho odpichnúť, že ako sa to vyvíjalo v čase a v priestore.

    V 2005. na zostrelenie civilného lietadla mohol teda dať pokyn buď minister obrany, následne v tejto postupnosti: štátny tajomník, resp. člen vlády poverený premiérom. To bolo nariadenie vlády. Potom sa to menilo prvýkrát v 2005. novelou už tohto zákona o ozbrojených silách, kde sa doplnil, teda vynechal štátny tajomník a vynechalo sa aj poverenie, ale doplnilo sa, že minister obrany, minister vnútra, minister dopravy. To stačilo cca päť rokov. V 2009. za prvej vlády SMER-u sa tam doplnil minister spravodlivosti. Môžme uvažovať smerom, že teda aj HZDS chcelo strieľať, tak vlastne, keď vtedy bol minister spravodlivosti pán Harabin, tak to bolo nejaká taká pozičná záležitosť, čiže aby aj HZDS bolo pri gombíku, tak vtedy sa tam doplnil ten minister spravodlivosti. V zásade tam tú logiku ťažko hľadať. Ale od 2009. až doteraz, to znamená, že do 2014 boli štyria, ktorí mohli o tom rozhodnúť. A povedzme si, že štyria ministri sú štatisticky vysoký predpoklad toho, že niekto z nich je tu alebo proste je pripravený ten rozkaz dať. Ak sme usúdili, a ja raz, keď bude mojou nijakou inou agendou, tak raz by som chcel dožiť toho, že raz budeme v tejto aj v parlamente, aj na ministerstvách komparačné oddelenie, kde budú komparovať, že ako to majú v iných krajinách. Nie v rovníkovej Afrike, ale v iných krajinách, plus-mínus tam, kde ako vedia, čo je parlamentná demokracia. Mňa by naozaj zaujímalo, že ako túto problematiku riešia v iných krajinách, že či v iných krajinách môže minister kultúry dať zostreliť lietadlo. Ja nevylučujem, že môže. Ja nevylučujem, ale uznáte sami, že má to taký zvláštnu, zvláštny zvuk, takú pachuť, z toho nejaká ide. No, čiže ak je teraz, sú štyria ministri, ktorí, tak je to vysoký predpoklad, že by to malo stačiť. A teraz že prečo je potrebné, lebo kvôli tým dvom veciam to nebolo potrebné, pán minister, kľudne mohlo tam ešte chvíľku možno to stráženie. Ale viete, že či to nebola taká len samoúčelná legislatívna iniciatíva alebo v čom bolo to, vy ste teda tu sa snažili povedať, že z aplikácie vám vyplynulo, že nastávajú tie situácie. To sa možno nastávajú, no život není zbieranie borůvek. Keď ste raz ministrom obrany, tak ste ministrom obrany. To sú proste veci, ktoré nepustia. Takže to musíte aj svoj režim tomu nastavovať a to není, že sa nič nezmení tým, že som minister obrany. To je také to, to nutné zlo prislúchajúce k tej funkcii. Čiže viete, že to nemôže byť, že toto dostatočný dôvod. Čiže mi, mi chýba, naozaj mi chýba logické a zásadné a dôvodné zdôvodnenie, že prečo je potrebné to rozšíriť. Toto by som nebral ako meritórnu skutočnosť, kvôli ktorej tu máme sedieť a o tom rozprávať a pomaly tu strašiť ľudí, že kto všetko bude strieľať. Viete, pri niektorých menách vášho ministerského zboru obchádza mráz. To je pravda, že keby, teda že to zrovna naňho padlo. Tak to treba ľuďom uznať, že kto môže mierne vystrašiť, a nebudem menovať, že u ktorých. Takže toto podľa mňa je problém, ak ministerstvo obrany pristúpilo k tomu, k okolnostiam, ktoré v zásade nemôže menovať, ale sú, tak potom premiérovi treba povedať, že má ináč vyberať ministrov. Lebo ja som písal taký jeden text, to je to, čo ste hovorili, kde som analyzoval, že v čom môže byť tá príčina, že ten návrh sem došiel, a naozaj jedna z tých príčin by mohla byť to, že tí existujúci štyria vzhľadom na existujúce nominácie môže byť problematické. Ak dovolíte, poviem. Trebárs vo vašom prípade by ste boli mimo, ale možno v niektorom prípade, viete, berú mu len krv na odber a odpadne. No tak od takého človeka nemôžte spravodlivo požadovať, neviete vylúčiť, že či to bude schopný. A teraz budem mierne protivný, no ale však to aj mierne tu aj hyperbolizovať my môžme, opoziční poslanci, však čo iné. U niektorých môže nastať aj to, čoho sme tu svedkom v iných prípadoch, že keby si ten narušiteľ dal na krídla logo nejakej finančnej skupiny, tak z taktického hľadiska, tak niektorí z vašich by na také lietadlo nezostrelili ani náhodou. Ešte by ho odprevadili domov. To, to zase, žiaľ, tiež treba povedať mierne sarkasticky a mierne, keď preháňam. No čiže keď by ste z toho vychádzali, že títo existujúci štyria nepostačujú preto, že tam nejaké takéto prípady sú a aj tých prípadov môže byť viac, hej, že ktoré by, možno niekto je tam jehovista, hej, že nemôže strieľať, ja neviem, hej, čiže lebo ja hľadám logiku vo veci, že prečo ste s tým prišli. Nuž len potom to nie je záležitosť nás občanov a poslanca, aby sme sa tu mali trápiť s takouto, s takýmto, záležitosť toho, kto nominoval, hej, čiže mal by, teda pán premiér by mal nominovať do tých funkcií už aj s vedomím si tejto skutočnosti, že raz možno ten človek bude konfrontovaný s takouto, s takouto záležitosťou, no.

    Ak, ak to nebolo, lebo, povedzte mi, pomôžte mi prípadne, že čo iné by mohlo byť, hej, že hociktorý člen vlády môže, môže dať zostreliť na Slovensku lietadlo, keď títo štyria tu nebudú, a to je tá druhá moja ako kvázi úvaha, alebo že, že čo by teoreticky mohlo nastať, že prečo je to tak, a nevylučujem, že si chcete ísť spolu zalyžovať, no.

  • Povedané so smiechom.

  • Viete, že to..., a však prečo nie, hej. Ale, ale tiež možno, keď po funkčnom období, kľudne, ale teraz prijmite tú zodpovednosť, ktorú aj občania vám, od vás očakávajú, že máte, že nemôžte byť tak úplne slobodní a že máte určité povinnosti, ktoré možno v nejakom treťom, desiatom, tridsiatom piatom rade znamenajú okrem iného aj to, že nemôžte ísť spolu lyžovať na Dolomity alebo si spolu zaplávať, ergo proste musí tu, musíte sa nejako rozdeliť. Takže verím, že to nebude to. Ale čo iné, čo iné, pomôžte mi, môže byť za týmto rozšírením? Viete..., ale dobre, zase treba sa tešiť z mála, že možno dobre, že ste teraz prišli, keď to není samoúčelná legislatívna iniciatíva, aby ste niečo vykázali, že teraz ste prišli so štyrmi a o rok by ste prišli s ďalšími štyrmi (povedané so smiechom), čiže máme to o jednom vrze. Dúfam, že na budúci rok neprídete, že aj šéfka marketingového od pána Pašku, že tiež by mohla. Viete, lebo to tiež môže, viete, jak je to, nevylučujem, aj u vás nejaká egovojna, že aj ja chcem, aj ja chcem, hej, že, teda že prečo by aj minister kultúry nemohol zostreliť, hej, že, teda že znie tak chlapsky pri nejakých diskusiách, aby sme sa nedopracovali k tomu, že, že aj parlament povie, aj pán Paška, že na mňa nezabúdajte, lebo na neho niekedy zabúdate, a vidíte, čo on tu potom vám stvára (povedané so smiechom), takže nezabúdajte aj naňho. Možno ste ho mohli teraz v tomto návrhu tam dať, lebo nevylučujem, že budete musieť to nejakým spôsobom opraviť ešte, aby aj teda že parlamentná moc v zastúpení pána Pašku, pánom Paškom doznala svojej vážnosti.

    Nuž ja viem, že nebolo to bohviečo, ale koniec koncov ani tento návrh zákona nie je bohviečo, a preto som si dovolil k nemu vystúpiť tak, ako som vystúpil, ale teším sa, naozaj sa teším a aj občanom chcem povedať, že po tomto nasledujú naozaj vážne veci, ktoré sa vás hlboko dotýkajú - toto berme a dúfajme, že sa nás nebude nikdy týkať reálne -, a to sú Jahnátkove skvosty, ktoré sem za chvíľku donesie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie chcú reagovať faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, tri poznámky by som len dodal k vášmu vystúpeniu. Ja som presvedčený, že tu sa jednoducho využilo to, že sa otváral tento zákon, a vzhľadom k tomu, že aplikačná prax ukázala, že je tu potreba rozšíriť možnosti použitia ozbrojených síl o ochranu majetku v správe ministerstva obrany, to je tá jedna časť, tak sa tam toto nenápadným spôsobom vložilo. A jediný dôvod je ten, aby jednoducho ministri mohli v kľude chodiť na dovolenku. To nemá žiadne iné opodstatnenie. Nemá to žiadne iné opodstatnenie. Vyvraciam vašu domnienku o tom, že je to v štýle - aj ja chcem, aj ja chcem, aj ja chcem -, pretože ani jeden z tých ministrov, z tých troch ministrov, ktorých som ja vždy poprosil, keď som išiel niekde preč, tak sa do toho nijak nehrnuli. Ani neboli nadšení z toho, že túto závažnú kompetenciu majú dostať do ruky. Tým nechcem povedať, že by ju odmietali, ale, ale ani jeden z nich sa k tomu nestaval tým systémom, že by sa predbiehali, že kto to bude robiť a kto to bude so sebou nosiť, tie veci k tomu. To po druhé.

    A po tretie, ja som na to zabudol pri mojom vystúpení, ja som dal zistiť v dvoch krajinách, ako to je, ale som to naschvál nepoužil, pretože som to dostal až dnes ráno s tou poznámkou, že to nie je ešte overené. To je Nemecko a Česká republika. Tak ja si to dám, pokiaľ bude výbor, tak si to dám presne preveriť, ale ja by som bol veľmi rád, keby pán minister v tej záverečnej reči alebo v rozprave povedal, že ako je to v iných krajinách. Hlavne teda v takýchto krajinách, ktoré buď sú vo V4, alebo tie krajiny, ktoré sú v Severoatlantickej aliancii. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja si myslím, že to je trochu zľahčovanie celej tej situácie, ono tu vôbec nejde o to, že niekto chce niekoho zostreliť. Veď celá tá procedúra, kým sa k takémuto niečomu, by sa malo pristúpiť, tak je veľmi komplikovaná a zložitá a nie je to tak, že niekto by mohol jednoducho vydať takýto, takýto pokyn.

    Druhá vec je, že tu musí byť vždy nejaká zodpovedná osoba, ktorá, ktorá túto právomoc má. A ja si myslím, že pán minister dostatočne jasne zdôvodnil, prečo sa k tomuto kroku pristupuje. A treba si uvedomiť, že v súčasnosti v rámci rozvoja komunikácie v rámci Európskej únie tie zahraničné cesty sú veľmi časté a s prípravou Slovenskej republiky na predsedníctvo a s následným predsedníctvom sa budú ešte len stupňovať. A ministri budú ďaleko častejšie v zahraničí, ako sú teraz, a ja si myslím, že z tohto dôvodu je to, je to úplne namieste a dôvodné. Ďakujem.

  • Ďakujem, teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto nevyužil možnosť. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pýtam sa, či chce pán minister zaujať stanovisko. Chce.

    Takže nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Veľa odpovedal pán poslanec Susko. Dokonca oceňujem, že pán poslanec Galko si všimol, že je tam aj iná zmena.

    Pán poslanec Hlina, nie je taká nedôležitá. Je to množstvo finančných prostriedkov a to sú tie možno stráženia majetku, ktorý je vyhlásený za prebytočný, pretože v minulosti sa na to čerpalo množstvo finančných prostriedkov, na súkromné SBS-ky a podobne. My ideme vytvárať rámec, aby to mohli a museli si vojaci strážiť sami, a naozaj ten proces je zložitý. Môžem povedať, že nikdy som nebol v Dolomitoch lyžovať, hoci mám lyžovanie rád, a naozaj to vyšlo z tej aplikačnej praxe, že boli minimálne tri také prípady. To neznamená, že premiér by poveril kohokoľvek. Naozaj musí spĺňať, musí byť vyškolený, musí mať na to spôsobilosť a nevidím rozdiel medzi jednotlivými ministrami, či to je minister taký alebo onaký, keď je osobou, osobou spôsobilou.

    Možno taký príklad, keď na výboroch - a na niektorých je to markantné -, keď kolidujú napríklad výbory alebo koliduje to s vládou, na niektorých výboroch si poslanci uzurpujú a ja naozaj sa snažím prísť na výbor, pokiaľ, pokiaľ je dodržaný čas a dá sa to naplánovať, a na niektorých výboroch je vždy problém, že štátny tajomník nie je plnohodnotný.

    Tak, pán Galko, chcem vám povedať, takisto, takisto sa správajú aj pri V4 alebo pri ministeriáli, či už NATO, alebo EÚ. A je to neúcta, neúcta voči týmto členom a voči tým ministrom, ktorí tam chodia, keď tam príde štátny tajomník. Pritom nechcem zľahčovať ani znevažovať funkciu štátneho, štátneho tajomníka, božechráň. Mám kvalitného štátneho tajomníka, ale tak ako vy aj na branno-bezpečnostnom výbore chcete, aby tam bol minister, tak, tak je minimálne slušné, aby sa minister na takýchto akciách zúčastňoval. A keď náhodou tí zvyšní dvaja majú V4, tak ako sa to stalo, alebo nejakú zahraničnú inú cestu, tak naozaj sa stávajú takéto situácie, a preto tento návrh zákona, preto rozšírenie osôb. Vždy je to však na určení toho človeka. Možno ste mali problém, že od vás si to, to, ten RENEGADE nechceli zobrať, ale ja nemám problém medzi tými štyrmi, ak to naozaj len trošku ide, aby sme sa dohodli. Vôbec nie! Ani v čase dovoleniek, ani v čase Vianoc, ani v parlamentnom období. Asi sme lepšia partia, ako ste boli vy predtým, ale naozaj niekedy tie zahraničné aktivity sú ďaleko širšie, ako to bolo v minulosti, a myslím, že je slušné, aby sme sa na takýchto podujatiach zúčastňovali. Ďakujem.

  • Chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať návrhom na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia.

    Návrh má tlač 816 a spoločná správa výborov má tlač 816a.

    Návrh uvedie pán minister obrany Martin Glváč, prosím ho tým, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia, tlač 816.

  • Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, poslanci, na rokovanie predkladám v poradí druhú aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vojenských štruktúrach NATO a Európskej únie a vyslania príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia. Vojenské zastúpenie v uvedených štruktúrach sa v súčasnosti realizuje na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1846 z 23. septembra 2005 v znení jeho aktualizácie schválenej Národnou radou Slovenskej republiky uznesením č. 255 z 15. decembra 2010. Vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do uvedených štruktúr je podmienené súhlasom Národnej rady podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky.

    Predložený materiál reaguje predovšetkým na zmeny jednotlivých štruktúr NATO, v rámci ktorých pôsobia príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky. Dôvodom zmeny týchto štruktúr sú racionalizačné a organizačné zmeny, najmä vo veliteľskej štruktúre NATO, na základe ktorých boli zrušené niektoré prvky velenia a znížený počet celkových pozícií. Predmetná aktualizácia zohľadňuje priority ministerstva obrany vo vzťahu a k plneniu záväzkov vyplývajúcich z členstva v NATO a EÚ, s tým, že sa nemení celkový mandátový počet vojenského zastúpenia do 171 príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky a rovnako plne zohľadňuje súčasný reálny počet pozícií v rámci vojenského zastúpenia, ktorý vzhľadom na finančné možnosti ministerstva obrany v Slovenskej republike, plánovaný výhradne v rozsahu 74 príslušníkov ozbrojených síl. V súlade s tým sa materiál zameriava len na zmeny štruktúr a s tým súvisiace prerozdelenie pozícií.

    Chcem povedať, že sme urobili určité racionalizačné opatrenia, znížili sa platy tých takýchto vyslaných príslušníkov ozbrojených síl na úroveň ľudí vyslaných ministerstvom zahraničných vecí, čím sme ušetrili nemalé finančné prostriedky. Bola otázka na výbore, prečo sa plánuje väčší, väčší obnos finančných prostriedkov, ako reálne potom je každý rok schválený, tým, že my na rozdiel od našich predchodcov máme programový, programový rozpočet, samozrejme, nemôžme pri rotáciách a pri výberových konaniach niekoho znevýhodňovať, pretože jednu tretinu takýchto nákladov vždy tvoria rodinní príslušníci. A ja nemôžem alebo teda ozbrojené sily, ktoré si riadia tento proces, nemôžu znevýhodňovať, znevýhodňovať slobodného vojaka oproti vojaka, ktorý má štyri deti napríklad, a jeho vyslanie je ďaleko, ďaleko nákladnejšie, samozrejme, aj spojené s ubytovaním. Preto je vždy suma, ktorá je plánovaná, ďaleko vyššia oproti tej reálnej, ktorá sa vyčerpá, pretože tým, ten reálny život a tie výberové konania týchto príslušníkov sú procesom, samozrejme, musíme mať daný rámec a tak aj vám pred chvíľou som to hovoril, si tu nebol, pán štátny tajomník sľúbil, že vám aj písomne odpovie z brannobezpečnostného výboru, prečo je tá suma plánovaná na 9 mil., neviem, 300-tisíc, oproti čerpaniu iks miliónov, pretože tie výberové konania prebiehajú, a ja neviem, či tam bude naozaj podporučík alebo poručík, alebo plukovník s, s štyrmi deťmi, manželkou, alebo to bude slobodný, alebo s odrastenými deťmi. Preto sa vždy nakoniec z tejto sumy ušetrí, hoci v minulosti tomu tak niekedy nebolo. Predkladaný materiál bol schválený vládou Slovenskej republiky, jej uznesením č. 695 zo 4. decembra 2013. Materiál prerokoval Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky.

    Vážená pani predsedajúca, týmto vás si dovoľujem požiadať o prerokovanie a vyslovenie súhlasu s týmto materiálom. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť, poslanca Radislava, Rastislava Čepáka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a Európskej únie a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 800 z 18. decembra 2013 pridelil návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a Európskej únie a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia na prerokovanie:

    - Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Oba výbory prerokovali návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a Európskej únie a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky:

    1. zobrať na vedomie návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a Európskej únie a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a

    2. vysloviť súhlas s aktualizáciou vyslania príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a Európskej únie.

    Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Jozefa Mikloška z klubu KDH a pána poslanca Galka. Dávam slovo prvému prihlásenému.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, ja by som si dovolil povedať pár takých ideových myšlienok a zároveň aj pár konkrétnych súvislostí s materiálom.

    Iste si pamätáte mnohí na pražský samit 2002, keď sa vlastne rozhodovalo, či sa do NATO dostaneme alebo nedostaneme, diskusiu okolo toho, keď bývalý minister zahraničia povedal, že kedy, keď nie teraz, a kde, ak nie v Prahe. Nakoniec to dobre dopadlo a od 2004 sme v NATO. Iste je to aj záväzok, ktorý niečo stojí, a s týmto súvisí aj predkladaný materiál. Treba pripomenúť aj to, že nedávno mal Andreotti 95 rokov nedožitých a on povedal takú peknú myšlienku, bol som pri tom, že po páde Varšavskej zmluvy sa malo NATO tiež buď zrušiť, alebo zmeniť. Žiaľ, je silne orientovaný na boj s terorizmom, čo mu až tak neprináleží, a nebol to jeho pôvodný cieľ.

    Videli sme, keď prišiel Irak, unilaterálna americká akcia, ktorá do dnešného dňa nie je doriešená, že táto myšlienka starého Andreottiho niečo znamenala. Potom prišli sľuby štátov, ešte teda predtým 2004, ktoré sľubovali všetci, že 2 % z rozpočtu pôjdu na armádu, všetci to sľubovali, a keď potom vstúpili do NATO, nie všetci to dodržali. Ja poviem jednu našu susednú blízku krajinu, to Slovinsko malo, iba 1,5 malo, nebolo ani prvé vtedy v súvislosti s Irakom a tak ďalej, čo myslím nebolo celkom nerozumné, ale vyjadrilo sa na to, že 85 % vlastne občanov bolo proti tejto vojne, a teda splnili to, čo si oni žiadali. To je tiež trošička taký, taká odbočka ďalej od materiálu.

    A by som chcel ešte povedať, že v Ríme, kde som dlho pôsobil, som si veľmi cenil naťácku organizáciu, ktorá sa volala NATO Defense College, kde som asi desať návštev absolvoval. Bolo tam 50 národov stále školených za vysokých dôstojníkov v jednotlivých krajinách, neboli to len naťácke veci, boli tam aj mnohí z Partnerstva pre mier. Do dnešného, je to tak stále, do dnešného dňa. Vtedy ešte, keď sme ani neboli v NATO, tak pri stom kurze vyšších dôstojníkov práve Slovensko im ponúklo slávnostnú recepciu a bolo to veľmi netradičné, keď nečlenská krajina, je naozaj malá, bola veľmi pekná. Čiže odvtedy si tento NATO Defense College veľmi cením, ale trochu som bol smutný, keď som videl, že dokiaľ sme tam chodili zadarmo ako kandidáti, tak sme mali tam vždycky účastníkov, ktorí sa potom dobre uviedli aj tuná v našej armáde, a najmä, čo je veľmi dôležité, je, že vlastne tam nasiakli priateľstvá s celým svetom, s budúcimi ministrami, generálmi a tak ďalej, čiže tí, ktorí majú túto školu polročnú, tak skutočne sú perly v tom, že majú styky, vedia reči a poznajú, ako to vo svete chodí.

    Čiže trocha otázka by bola, či pokračuje tento kontakt s názvom Defense College, alebo sme zameraní aj na iné college, ale myslím, že nie je nad tú, ktorá je v Ríme aj z hľadiska toho, že je v Ríme. Troška to súvisí a už teraz prichádzam k materiálu, aj keď to sa opýtam ešte aj pána ministra zahraničných vecí, že z rozpočtu MZV vlastne prispievame 2,7 mil. euro na výstavbu novej NATO budovy v Bruseli. Čiže to je, je také prekvapenie, že tam v Bruseli je veľa, veľa budov, že sa buduje nová, ale to pravdepodobne je otázka na ministra zahraničia.

    No a teraz ešte k tomuto materiálu, no. Ja by som tak povedal, že je to správa, ktorá určite prejde a je rozumná a vyplýva a je dobre zdôvodnená. Ja ako čitateľ som si všimol, že teda v úvode a v predkladacej správe je napísané, že sa to zo 70 príslušníkov zvyšuje na 72, teda o dvoch, s tým, že celé to vyslanie stojí 7,3 mil. euro. Myslím, že to je tých 72 ľudí. No a potom v tých ďalších materiáloch som sa dozvedel, že len v tzv. tabuľke A1 to môže byť do 40 príslušníkov SR, v tabuľke A2 do 131 príslušníkov a v ďalšej tabulečke, ktorá sa týka veliteľstva, škôl a tak ďalej, tak tam ešte do 10. Čiže mi to celkom nesedí, tých 40, 131 a 10 s tými na začiatku uvedenými 72.

    No a ešte posledná otázka a už končím, že všimol som si tam, je pekný prehľad všetkých centrov excelentnosti a logistických centier NATO vo všetkých členských krajinách, tak všimol som si, že Česi majú dve takéto logistické centrá, jedno centrum radiácie a biologické materiály, nukleárne a tak ďalej a jedno aj, myslím, vo Vyškove, to je vo Vyškove, no a tak neviem, či aj, či Slováci niečo také majú, alebo sú v pláne, aby sme my niečo mali centrálne naťácke na našom území, lebo to v materiáli teda nie je napísané.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Poprosím druhého prihláseného rečníka pána poslanca Galka. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, kolegyne, kolegovia, na úvod ešte jednu vetu by som, pán minister, k tomu, čo ste povedali na konci v tej záverečnej reči, že ste asi lepšia partia, že si to myslíte. No ja som o tom presvedčený, že vy ste tam v tom SMER-e fakt dobrá partia, podarená.

    A teraz k tomuto chcem hneď na úvod povedať, že... (reakcie z pléna), nevyrušujte ma, prosím vás. Chcem hneď na úvod povedať, že návrh, tento návrh vlády na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia je podľa môjho názoru v poriadku a nemáme s ním problém, tak ako sme my v decembri 2010 spravili prvú aktualizáciu vojenského zastúpenia, tak sa teraz realizuje druhá a chcem z tohto miesta oceniť, že tá jediná otázka, ktorú som na výbore dal a ktorá sa týkala toho rozpočtovania, keď plánuje sa vlastne alebo teda očakáva sa 7,3 milióna, lebo tak sa v minulo roku 2013, a teraz je naplánovaných temer o 2 milióny viacej, že ste, že ste ju tu zodpovedali. Takže nebudem nejak zdržiavať, nemáme s týmto problém.

    Ešte jednu poznámku by som chcel povedať, lebo ste hovorili, že vždy sa alebo teda že väčšinou sa vždy tie peniaze nejaké ušetria dosť veľké a že nebolo tomu vždy tak, ja si to tiež myslím, lebo, myslím si, že keď som tam bol ja, tak sa ušetrilo minimálne dvakrát viacej, ako ušetríte vy, a dúfam na záver, že to, čo ušetríte, tak to si neodpustím, nepridáte zasa Vojenskému spravodajstvu do rozpočtu. To je všetko. Tento návrh podporíme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Mezenská, dávam jej týmto slovo. Nech sa páči.

  • Naša účasť, dobrý deň, vážení páni poslanci, pani poslankyne, pani predsedajúca, téma ozbrojených síl, našej účasti integrácie v tom druhu zoskupenia, akým je NATO, nie je mojou silnou témou, ale pri tomto materiáli by ma naozaj zaujímalo, čo okrem toho, čo tu bolo predložené, aké konkrétne kroky a opatrenia ministerstvo prijalo na to, aby sme napríklad uskutočnili mierovú misiu v krajinách, do ktorých Slovensko vstupuje, pretože si myslím, že uvedený prehľad skôr preukazuje a dokazuje to, že možnosti účasti Slovenska a zásahu Slovenska v rámci rôznych vojenských akcií sa rozširujú.

    Zaujímalo by ma preto, pán minister, či dokážete pripraviť rovnaký sumár konkrétnych postupov a krokov, v ktorých Slovensko sa zaoberá a zameriava aj na mierovú misiu. Možno to dokážete povedať v priebehu i tejto rozpravy k danému návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia. Ak nie, tak túto moju ústne predloženú požiadavku predkladám s tým, že by ma naozaj zaujímal takýto nejaký písomný záver. Nie som súčasťou príslušného výboru, ktorý sa tejto téme venuje. Takže naozaj mňa by zaujímalo, ktoré konkrétne opatrenia, kroky v rámci našej účasti v NATO Slovensko organizuje smerom k zmierovacím konaniam, k ukľudneniu situácie, v ktorých je vojenské napätie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

  • Ďakujem. V krátkosti reakcie. K pánovi poslancovi Mikloškovi, ale ten tu nie je, tak možno, možno osobne. My sme sa už bavili o špičkovej škole v Ríme a ono je to pravda, že v minulosti sme dostávali kurzy zadarmo, či už zo Spojených štátov, z Londýna, z Hamburgu alebo z Ríma. Prax však v minulosti bola taká, že následne takíto ľudia a vyškolení a vzdelaní vojaci, keď sa vracali, tak po určitom čase opúšťali ozbrojené sily a dnes nechcem polemizovať, z akých dôvodov a prečo. Aj naši partneri začali uvažovať, že prečo školia ľudí, ktorí neostali v systéme a neodovzdávajú tieto skúsenosti a nie sú naďalej príslušníkmi ozbrojených síl, a dnes je to naozaj proces, za ktorý si musíme platiť - a nemalé finančné prostriedky. Aj napriek tomu, aj z takýchto aktivít finančné prostriedky, ktoré, ktoré šetríme, sú určené na obnovenie kontaktov a vysielanie našich príslušníkov ozbrojených síl na takéto prestížne univerzity. Najmä teda v poslednej dobe sme mali rokovania ohľadne Londýna a Hamburgu, len je to proces, naozaj ktorý sa nedá zo školského roku na školský rok urobiť. Treba urobiť výber, určitú prípravu, takže je to, je to naším cieľom, robíme v tom, ale naozaj z minulosti s nami nemali dobré skúsenosti vzhľadom na následné zotrvanie týchto príslušníkov ozbrojených síl.

    Možno, pani Mezenskej chcem povedať, že tento materiál hovorí o zastúpení, nie o misiách. Misie sú samostatné a je to samostatná kapitola, samostatný materiál, ktorý aj môžeme kedykoľvek o tom polemizovať a rozprávať. Stále držíme tú líniu, ktorá je. Sú to, sú to naše misie, ktoré sú pod štítom OSN, pod záštitou Európskej únie alebo NATO, to znamená tri druhy. Myslím, že sme stále hodnoverným a slušným partnerom pre všetky tieto tri inštitúcie.

    Pán poslanec Galko, už ho tu nevidím, tak nie je tomu celkom tak, hoci nie je to asi možno vina ani ministra, pretože tieto zastúpenia a prípadné rozpočty si tvoria ozbrojené sily, a hlavne teda za jeho éry, keď neexistovalo programové rozpočtovanie, tak myslím, že, teraz neviem, či rok 2010, či 2011 bolo čerpané, čerpané o milión eur viacej, ako bolo, ako bolo predpokladané, ale teraz by som nechcel byť politický, naozaj to niekedy nemusí byť, nemusí byť chyba ministra, ale proste nastavenia systému alebo zmeny štruktúry zastúpenia, zastúpenia, ale keďže tam nefungovalo programové rozpočtovanie, tak bolo ťažké aj niečo vôbec plánovať.

    To sú také základné moje odpovede na tieto otázky z rozpravy. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja len pre formálnosť. Dovoľte mi predložiť návrh na uznesenie k predmetnému návrhu:

    Národná rada Slovenskej republiky

    a) berie na vedomie návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia podľa článku 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a

    b) vyslovuje súhlas s aktualizáciou vyslania príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ.

    Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz bude nasledovať druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Tento návrh zákona má tlač 617 a spoločná správa výborov má označenie 617a.

    Teraz prosím ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jána Počiatka, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Cieľom návrhu zákona je:

    1. vykonanie Európskej dohody o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách v znení z roku 2013,

    2. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1177/2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorými sa mení a dopĺňa nariadenie ES 2006/2004 a

    3. nariadení Komisie súvisiacich s implementáciou riečnych informačných služieb, nariadenie Komisie č. 164/2010 o technických špecifikáciách pre elektronické hlásenie lodí, nariadenie Komisie č. 416/2007 týkajúce sa technických špecifikácií plavebných správ pre veliteľov lodí a nariadenie Komisie č. 415/2007 týkajúce sa technických špecifikácií lokalizácie plavidiel a sledovania ich dráhy.

    Návrhom zákona sa zosúlaďujú aj úkony nášho plavebného orgánu s plavebnými orgánmi štátov Rýnskej komisie na základe administratívnych dohôd podpísaných medzi ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a Rýnskou komisiou.

    Ďakujem za slovo. Skončil som.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Viliamovi Holevovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu gestorského výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopÍňajú niektoré zákony, tlač 617, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 16. októbra 2013 č. 835 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a

    - Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v súlade s § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 20. novembra 2013 č. 339,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením z 12. novembra 2013 č. 231.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva 24 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 23 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť, o bode 24 hlasovať osobitne s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 25. novembra 2013 č. 247. Týmto uznesením výbor ma zároveň poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončil som, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu, do ktorej som dostal písomne prihlášku od dvoch poslancov, a to je pán Kolesík za stranu SMER - SD, teda za klub a potom Alojz Hlina.

    Takže nech sa páči, pán Andrej Kolesík.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na úvod môjho naozaj krátkeho vystúpenia povedať dôvody, ktoré ma vedú k tomuto vystúpeniu, a je to precizovanie, keďže sme z hľadiska legislatívneho procesu v druhom čítaní, je tu možnosť precizovať tento návrh zákona, preto som spolu s kolegom Želiezkom vypracoval pozmeňujúci návrh, ktorý vám chcem predniesť, k vládnemu vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopÍňajú niektoré zákony, tlač 617.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopÍňajú niektoré zákony, sa mení a dopÍňa takto:

    1. V čl. I v 14. bode sa v § 5a ods. 4 za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:

    "Žiadosť o absolvovanie školenia a žiadosť o vykonanie skúšky žiadatel'a obsahuje osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum a miesto narodenia žiadateI'a."

    Odôvodnenie tohto bodu:

    Ide o zosúladenie so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    2. bod môjho pozmeňujúceho návrhu:

    V čl. I 14. bod sa v § 5a ods. 7 na konci pripájajú tieto slová: "a vydá skúšobný poriadok, ktorý obsahuje postup skúšobnej komisie".

    Odôvodnenie:

    Toto doplnenie vyplývajúce z Európskej dohody o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách - dohoda má skratku ADN - v znení zmien a doplnkov (oznámenie č. 331/2010 Z. z.).

    3. V čl. I 14. bode sa v § 5b ods. 2 v tretej vete bodka nahrádza bodkočiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová:

    "ak ide o vydanie osvedčenia o osobitných znalostiach žiadatel'ovi, ktorý absolvoval obnovovacie konanie, 2 f) protokol o vykonaní skúšky sa neprikladá." a za piatu vetu sa vkladá nová šiesta veta, ktorá znie:

    "Žiadosť o absolvovanie školenia a žiadosť o vykonanie skúšky žiadatel'a obsahuje osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum a miesto narodenia žiadateI'a."

    Odôvodnenie:

    Doplnenie vyplývajúce z Európskej dohody o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách (ADN) v znení zmien a doplnkov (oznámenie č. 331/2010 Z. z.) a zosúladenie so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Bod 4 môjho pozmeňujúceho návrhu:

    V čl. I 54. bod znie:

    54. V § 24 ods. 4 sa na konci pripájajú sa tieto slová: "a nie sú registrované mimo územia Slovenskej republiky, okrem plavidiel určených výlučne na športovú činnosť vykonávanú na vodných plochách vymedzených plavebným opatrením".

    Odôvodnenie:

    Je potrebné vyňať z povinnosť registrovať plavidlá, ktoré sú používané výlučne ako športové špeciály, lebo tie musia spÍňať požiadavky Svetovej organizácie vodného motorizmu UlM (Union Internationale Motonautique), kde sú určené všetky konštrukčné, technické, environmentálne a bezpečnostné požiadavky pre jednotlivé kategórie a triedy pre preteky na okruhu a sú odlišné od požiadaviek ustanovených na malé plavidlá zákonom.

    5. bod môjho pozmeňujúceho návrhu:

    V čl. I sa za 65. bod vkladá nový bod 66, ktorý znie:

    66. V § 31 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:

    "Prevádzkovanie malých plavidiel, ktoré sú určené len na športové a oddychové účely s vlastným strojovým pohonom s výkonom od 4 kW a s dÍžkou trupu do 20 m, môže vykonávať aj fyzická osoba, ktorá dosiahla vek najmenej 8 rokov a nie je držitel'om osvedčenia (preukazu) odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla iba pri vykonávaní športovej činnosti na vodných plochách vymedzených plavebným opatrením."

    Nasledujúce body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie tejto zmeny:

    Vyníma sa povinnosť viesť malé plavidlo používané na športové účely len s preukazom odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla pre fyzické osoby od 8 rokov, prevádzkované pri športových podujatiach a tréningoch na vymedzených vodných plochách.

    Bod 6 môjho pozmeňujúceho návrhu:

    V čl. I sa za 133. bod vkladá nový bod 134, ktorý znie:

    134. Príloha č. 1 sa dopÍňa trinástym bodom, ktorý znie:

    "13. Smernica Rady 2013/22/EÚ z 13. mája 2013, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravujú určité smernice v oblasti dopravnej politiky (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013)." Nasledujúci bod sa prečísluje.

    Odôvodnenie môjho tohto bodu:

    Ide o doplnenie transpozičnej prílohy z dôvodu transpozície smernice Rady 2013/22/EÚ z 13. mája 2013, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravujú určité smernice v oblasti dopravnej politiky, to je už tá zmienená: (Ú. v. EÚ L 158 z 10. 6. 2013).

    7. bod môjho pozmeňujúceho návrhu:

    Za článok V sa vkladá nový článok VI, ktorý znie:

    ČI. VI.

    Zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 188/2009 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z. a zákona č. 180/2013 Z. z. sa dopÍňa takto:

    1. V prílohe č. 2 bode A.2.1 písm. e) sa za francúzsky text "carte de qualification de conducteur" vkladá nový riadok, ktorý znie "kvalifikacijska kartica vozača".

    2. Príloha č. 4 sa dopÍňa štvrtým bodom, ktorý znie:

    "4. Smernica Rady 2013/22/EÚ z 13. mája 2013, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravujú určité smernice v oblasti dopravnej politiky (Ú. v. EÚ L 158 z 10. 6. 2013)."

    Nasledujúce články sa prečíslujú.

    Odôvodnenie:

    Ide o transpozíciu časti smernice Rady 2013/22/EÚ z 13. mája 2013, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Chorvátska upravujú určité smernice v oblasti dopravnej politiky. Kvalifikačná karta vodiča osvedčuje, že vodič absolvoval základný a pravidelný výcvik. Na karte vydávanej v Slovenskej republike je názov "Kvalifikačná karta vodiča" preložený do všetkých úradných jazykov Európskej únie. V tejto súvislosti so vstupom Chorvátska do Európskej únie sa vkladá názov "Kvalifikačná karta vodiča" v chorvátskom jazyku. Transpozičná lehota pre prebratie smernice Rady 2013/22/EÚ do slovenského právneho poriadku uplynula 1. júla 2013.

    Článok alebo bod 8 môjho pozmeňujúceho návrhu:

    V čl. VII sa slová "1. decembra 2013" nahrádzajú slovami "1. apríla 2014".

    Zároveň sa v čl. I 133. bode v § 43c vrátane nadpisu slová "1. decembra 2013" nahrádzajú slovami "1. apríla 2014" a slová "1. februára 2014" sa nahrádzajú slovami "1. júna 2014".

    Odôvodnenie:

    Zrejme s o ohľadom na priebeh legislatívneho procesu, v záujme zachovania primeranej legisvakancie a dodržania ústavných lehôt navrhujeme upraviť termín účinnosti zákona na 1. apríl 2014. V nadväznosti na to je potrebné primerane upraviť aj lehoty v prechodnom ustanovení v čl. I § 43c.

    Toľko možno na pohľad môj zložitý pozmeňujúci návrh, ide naozaj, kolegyne, kolegovia, o precizovanie tohto návrhu zákona. Ja sa krátko zastavím len pri tej časti môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý, predpokladám, už máte rozdaný v laviciach, ktorá sa týka povinnosti mať preukaz u vodcu malého plavidla, dobrovoľne vykonávam funkciu prezidenta Asociácie športových klubov Inter Bratislava, ktorá združuje 12 športových klubov. Jedným z týchto klubov je aj Klub vodného motorizmu. Vodný motorizmus nepatrí medzi masové športy, ale bývalé Československo a aj Slovensko má vo vodnom motorizme výborné výsledky. Po komunikácii s predstaviteľmi a vedením Slovenského zväzu vodného motorizmu ma títo poprosili o pomoc. Súčasné znenie zákona neumožňuje získať oprávnenie viesť malé plavidlo u nás - v zahraničí postačí pretekárska licencia - mnohým pretekárom najmä v mládežníckych kategóriách z dôvodu veku a tak sa nám ostatné krajiny pri výchove mladých vzďaľujú míľovými krokmi. V minulosti sme sa hrdili jedným z najvyspelejších systémov výchovy mládeže, ktorý nám závideli v Európe i v Ázii, keď dnešní majstri sveta a Európy, napr.: Marián Jung, Tomáš Čermák, Miroslav Bazinský, Peter Štefanovič, Michal Košút a mnohí ďalší, začínali už ako deti v kategórii junior a junior Formula Future.

    Každý motorista, mám na mysli vodný motorista, vie, že skúsenosti, prehľad, predvídanie situácie a správne reakcie sa dajú získať len tzv. vyjazdenosťou a neprichádzajú samotné od seba, len aktom získania príslušného oprávnenia. Preto ma požiadali o... alebo preto navrhovali nenarúšať historickými skúsenosťami odôvodnený systém pretekárskych licencií. Ak by sme takúto zmenu neprijali, bránime našim deťom a mládeži v ich aktívnom využívaní voľného času, diskriminujeme ich voči všetkým ostatným športovcom z iných krajín a zároveň bránime organizátorom v usporiadaní významných medzinárodných pretekov.

    Ja len na doplnenie uvádzam príklad z motocyklového alebo automobilového športu, kde taktiež nikto - a je to aj zákonne upravené - nepožaduje od mladých pretekárov v teréne, či už sú to motokrosy alebo buginy, alebo niečo iné, alebo na okruhu, predloženie vodičského preukazu.

    Toľko, kolegyne, kolegovia, môj pozmeňujúci návrh, prosím vás o jeho podporu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Alojz Hlina, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k tomuto návrhu zákona dovoľte uviesť skôr len takú krátku poznámku na začiatok. V zásade aj kvôli takej vnútornej korektnosti, ale aj autorskej korektnosti, neviem, či by sa nedalo, prípadne budem apelovať na kolegov, že spomenúť, že keď je nejaký pozmeňujúci návrh, že teda ho vypracovali, aspoň povedia korektne, že v spolupráci. Musíte uznať sami, že keď poviete, že tento pozmeňovací návrh, ktorý kolega Kolesík pred chvíľkou predkladal, bol spolupredkladateľom, bol aj pán Želiezka, no potrhlo mi brvou riadne.

    Viete, to je naozaj, nechcem byť osobnejší v tejto veci, ale kvôli korektnosti treba uviesť, však to je v poriadku, formálne to predkladá poslanec, ale aj taká autorská korektnosť aj voči tým ľuďom, ktorí sa s tým trápili, by som naozaj odporúčal do budúcna, teda uviesť, že v spolupráci s ministerstvom. Neviem si naozaj pána Želiezku predstaviť, jak vypracovával conducteur a neviem čo. Ja som francúzštinár není, ale no.

    Prosím vás, k tomuto, k tomuto návrhu zákona dovoľte uviesť, v zásade som rád, že tu je. Ja som dokonca, myslím, dvakrát, dvakrát som to stihol a bol by som aj tretí, ale, chvalabohu, nemusím predkladať tento zákon, kde ja som v tých návrhoch hovoril, že je potrebné sa vrátiť tam, kde sme boli a nebolo to zlé. To znamená register pravidiel bol verejný a stal sa neverejným, a teraz napodiv a výnimočne teda už dneska mám taký deň zvláštny, tak musím teda oceniť aj prácu pána ministra výnimočne v tejto veci, že som bol prekvapený, že okrem toho, že sa stáva znova register verejným, tak tam, hej, bolo ešte jedno ustanovenie, ktoré, teda zdá sa, že na tlak a aktuálnu situáciu, tam bolo doplnené, ale treba ho ešte zlepšiť, kde tú dvadsaťtrojku vylepšujete, že teda nielen Štátna plavebná správa, nielen správca toku, ale teda, že ste uznali, že aj štátny orgán životného prostredia, ochrany životného prostredia, má s tým čo, zjednodušene povedané, keď tam spravíte Benátky, hej, teda alebo resp. lebo ľudia to poznajú skôr pod tým, že hausbóty. Hej, zjednoduším to, aby sme to teda rozumeli.

    Čiže treba oceniť v tejto chvíli, že umiestnenie hausbótu, okrem iného je tam kopu iných vecí, ale ja sa budem fokusovať na túto, čo sa týka umiestnenia do budúcna, hausbótov, tak sa nám to mení v tom, že je potrebné podľa tohto existujúceho návrhu, chvalabohu, ešte aj stanovisko štátnej ochrany prírody. No, to je dobrá správa a ešte, pán minister, ak sme dneska v takom dni, som zvedavý, túto skúšku si spravme, ja na konci prečítam môj pozmeňovací návrh, lebo on ešte má jednu, jedna vec mu chýba k dokonalosti a je to len krátke spojenie, že: "a súhlas obce". Tak som zvedavý, že ako sa k tomu postavíte, či máte, zdieľate rovnako so mnou ten názor, že má s tým čo aj obec. Špeciálne, keď už by sme, keď nám tie Benátky v tých Jarovciach postavili, že má s tým čo aj obec. Hej, keď sa 220 hausbótových stání, a v ňom keby boli len štyria ľudia, to je tisíc ľudí, ráno pôjde len na malú, tak - a obec by mohlo zaujímať okrem štátnej ochrany prírody -, že kde to ide. No tak verme, že ide tam, kde to má ísť. No čiže to chcem povedať, že by sme sa mali v tomto zhodnúť napriek tomu, že máme medzi sebou veľké rozdiely, a som zvedavý, že či sa budete vedieť odosobniť a doplniť tam len úplne malé, úplne neškodné, vec, a teda aj utlmíme tie spory, ktoré sú, že aj obec by sa vyjadrovala k tomu, lebo doteraz to bolo tak, znova pre občanov poviem a pre tých, ktorí nevieme, že povolenie na hausbót, na umiestnenie hausbótu, ktorý už dávno není hausbót, to sú domy. Viete, to je dom, hej, v tom jaroveckom jazere, to sú domy, to sa nepresviedčajme, tak vydávala, vydával teda správca toku, to bol Vodohospodársky podnik a tá Štátna plavebná správa všetko, sakumprásk, všetko. Tak ma napadlo, že predstavte si jednu vec, že keby bol správcom vodného toku Štrbské pleso Vodohospodársky podnik, že jak by to dopadlo, že tí koumáci, jak by to vykoumali, že tak málo stačí, že si postavíš dom na vode, že iba títo k tomu sa vyjadrujú. Predstavte si, že by Vodohospodársky..., že Štrbské pleso by patrilo pod nich, jak by to tam vyzeralo? No, tak to sa nestalo, verme, že sa už ani nestane a nestane sa, lebo minimálne prejde to, že štátna ochrana prírody sa bude vyjadrovať teraz k tomu hausbótu. Čo už však, keď je neskoro? Špeciálne v prípade jaroveckého jazera tým, že toto stanovisko, a štátna ochrana prírody nemôže dať iné stanovisko na umiestnenie hausbótu v jaroveckom jazere iba zamietavé. Aj keby, aj keby to bol brat toho, čo chce ten hausbót, lebo zo zákona, lebo, či viete alebo neviete, to je chránené územie Dunajské luhy. Už to, že sa to tam vôbec dostalo, to je nerešpektovaním a to by stálo za ten rozpor. Čiže týmto ustanovením proste nemôže dať iné stanovisko, len záporné, nemôže si s tým pomôcť. No a tak mierne protivný budem, že ono to v konečnom dôsledku zase znamená, že jarovecké jazero sa zastaví, čiže už v jarovnickom jazere, teda v tom ramene už viac hausbótov nebude, údajne ani ich tam nemôže byť, ale aj keby ich mohlo, už ich tam viac nebude môcť byť, lebo štátna ochrana nemôže dať viacej povolení, čo sekundárne - tuná pre kolegov aj našich, ktorí, tiež sa im zapáčilo bývanie na vode - znamená, že hodnota ich, teraz čo to je, hnuteľnosti-nehnuteľnosti, vzrastie tým, že sa ten kruh uzavrel. Tak to je zase ten sekundárny dôsledok tohto, ja nehovorím, že primárne kvôli tomu to ministerstvo robilo, ale sekundárne to bude znamenať pre tých, ktorí už tam to stojisko majú, že, že teda tá cena sa im zvýši, lebo už ich tam viac nebude, lebo nemôže. To by ste museli Dunajské luhy vyňať spod ochrany, i keď v tejto krajine jeden nikdy nevie, takže ale hádam to už zase tak ďaleko by sme nešli.

    Pán minister, skúsme, či by náhodou by sme sa v tomto nezjednotili, že aj obec má do toho čo povedať, že či má tam Benátky, alebo nemá. No už nekomentujme to, čo tam je, ale to, čo tam je, sú také typicky naše slovenské, typicky, presne tak to dopadlo, ako to vždycky všetko dopadne, a ten vežičkový hausbót je úplne krásnym dôkazom toho, kde si tu žijeme. To je úplne výrazom toho, že čo sme, kto sme a kam ideme, a proste že naozaj tá deliaca čiara medzi Rímskou ríšou a Byzanciou bola tu, hej, a pohybuje sa tak tesne, tu tak prepláva, no celé zle. Môžme to zlepšiť do budúcna, lebo oni ešte objavia okrem jaroveckého jazera možno niečo iné, tak nechajme aj obec sa k tomu vyjadriť. Takže ak dovolíte, pán minister, ja by som prečítal ten pozmeňovací návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 617, predložený na základe § 89 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:

    V čl. I v 48. bode § 23 ods. 4 prvá veta znie:

    "Prílohou k žiadosti podľa ods. 3 je kópia lodného osvedčenia, súhlas správcu vodného toku, súhlas štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny a súhlas obce, v ktorej katastrálnom území bude stáť plávajúce zariadenie."

    Koniec, odôvodnenie nebudem čítať, lebo som ho v zásade povedal, čiže v existujúcom návrhu ministerstva, všetko pripravené na schválenie je, že teda zostáva predloženie lodného osvedčenia, súhlas správcu toku a súhlas štátneho orgánu, to je to nové, to nové pozitívne, z ktorého sa treba tešiť, že aspoň niečo, a hovorím k tej dokonalosti - a mali by sme mať ambíciu robiť dokonalé a dobré zákony - tak chýba súhlas obce, a ten je tu doplnený. Je to aj vecne v poriadku, nemá to tam nejakú chybu, čiže nič nestojí v ceste, pán minister, len politicky a prípadne nejaký osobný, osobný spor. Čiže toto dávam na zváženie, aby sme, už keď je zle a ono je zle v tom ramene, tak aspoň do budúcna zastavili, a už nebudem komentovať to, že je tam dovybavená taká vsuvka, lebo to je tiež zaujímavé, že konania, ktoré sú prebiehajúce, prebehnú ešte podľa starého módu. To tiež podľa mňa je vec, ktorá ukľudní niekoho, kto ešte bol tak teda ešte vo vybavovacom móde, že tí, čo už začali vybavovať alebo ešte to nejakým spôsobom tak podopĺňajú, tak ešte im to zostane v tom starom móde, lebo v novom móde pre jarovecké jazero je hotovo, je over, nula, nemôžu byť už ďalšie. Nemôže, pokiaľ sme ešte stále plus-mínus európska krajina. Takže to ma mrzí, že tam to ustanovenie sa dostalo, lebo v zásade tí, čo boli v konaní, tak mala by sa tá, štátny orgán ochrany prírody možnosť k tomu vyjadriť, tak by v zásade musel dať stanovisko k tomu, že nesúhlasí. Nuž, ale je to tam, takže to len okomentovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. To boli rečníci prihlásení písomne, teraz sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nevyzerá tak a nie je tomu tak, takže uzatváram týmto rozpravu. Chce sa k nej vyjadriť pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Takisto. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o návrhu..., prvú voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Tento návrh má parlamentnú tlač 827.

    Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním, a teda bude nasledovať v bode pri hlasovaní, ako to bolo dohodnuté.

    Teraz prosím ministra dopravy Jána Počiatka, aby návrh vlády uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu na prvú voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, tlač 827.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v súlade s ustanovením § 13 zákona č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov, uviedol návrh na prvú voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

    Návrh prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 18. decembra 2013. Do tejto funkcie navrhuje zvoliť pána Vladimíra Kešjara. Funkčné obdobie predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb je šesťročné, predseda úradu môže vykonávať funkciu najviac dve funkčné obdobia.

    Dovoľte mi v krátkosti predstaviť kandidáta pána Vladimíra Kešjara. Je absolventom Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Na začiatku svojej pracovnej kariéry pán Kešjar pôsobil ako vedúci praktickej výučby na univerzite v Nigérii, neskôr ako technický a vývojový riaditeľ nigérijskej firmy na výrobu priadzí a plastov. Prvé skúsenosti v práci v oblasti telekomunikácii nadobudol ako obchodný a marketingový riaditeľ nigérijskej pobočky firmy Siemens. Viac ako sedem rokov vykonával funkciu riaditeľa divízie informačných a telekomunikačných sietí vo firme Siemens aj na Slovensku.

    Svoje organizačné a manažérske zručnosti vo významnej miere využíval aj na poste generálneho riaditeľa medzinárodnej spoločnosti pôsobiacej vo finančnom sektore. V roku 2013 pôsobil vo funkcii podpredsedu Telekomunikačného úradu. Ovláda aktívne anglický, nemecký, ruský a český jazyk.

    Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohoto návrhu vo výbore.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Podávam informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o prerokovaní návrhu vlády na prvú voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, máme to ako tlač 827.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 831 z 13. januára 2014 pridelil návrh vlády na prvú voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Výbor pridelený materiál prerokoval na svojej 46. schôdzi 21. januára 2014. Spravodajcom výboru bol poslanec Maroš Kondrót.

    Uznesením výboru z 21. januára 2014 č. 263 výbor odporúčal Národnej rady Slovenskej republiky zvoliť Vladimíra Kešjara za predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb na prvé šesťročné funkčné obdobie dňom nasledujúcim po dni jeho zvolenia.

    Zároveň výbor poveril poslanca Maroša Kondróta, člena výboru, podať Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku rokovania.

    Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teraz, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Jedna, pani kolegyňa Helena Mezenská, takže uzatváram ďalšie možnosti prihlásenia sa.

    A nech sa páči s vystúpením, pani Mezenská.

  • Tak opäť si dovolím predstúpiť pred vás v podstate s tou istou požiadavkou, ktorú som predniesla pri prerokovaní tohto návrhu aj na hospodárskom výbore, kde som sa za účasti riaditeľa už teraz zlúčeného Poštového regulačného úradu s..., v podstate Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb opýtala na prehľad konkrétnych opatrení, ktoré ako novonastupujúci riaditeľ by prijal. Konkrétne som sa opýtala na to, aký postoj zaujíma k lehote potrebnej na vybavenie reklamácie, ak dôjde k sťažnostiam alebo reklamáciám v prípade spotrebiteľov na elektronickom alebo telekomunikačnom trhu, tá je stanovená na dva mesiace. Javí sa to ako neprimerane dlhá doba potrebná na to, aby ten-ktorý operátor alebo poskytovateľ elektronických služieb rozhodol o spôsobe a výsledku vybavenia reklamácie. K tomu chcem podotknúť, že pán zástupca nevedel na tento konkrétny podnet aj opakovane, keď som ho vyzvala, aby konkrétne zodpovedal, nevedel ani po druhýkrát konkrétne odpovedať.

    Rovnako ma zaujímalo, ako sa chce ako nastupujúci riaditeľ zlúčeného úradu postaviť k otázke vyšetrovania a vyvádzania dôsledkov za používanie rôznorodých klamlivých a nekalých praktík viacerých telekomunikačných operátorov alebo poskytovateľov elektronických služieb. Totižto často sa stáva, že nieže len zmluvy, ktoré sa uzatvárajú so spotrebiteľmi, sú komplikované, nezrozumiteľné, ale v mnohých prípadoch tieto zmluvy bývajú podpísané a dohodované s používaním nekalých marketingových praktík, kde také základné náležitosti, ktoré každá zmluva má obsahovať, a to je predmet zmluvy, časť trvania zmluvy a potom aj cena, mnohokrát bývajú prikryté rúškom tajomstva.

    Často sa stáva, že pri spustení internetových služieb vstupuje spotrebiteľ do dlhodobejšej viazanosti, avšak bez toho, aby boli vyvodené opatrenia, ak napríklad v danej obci nie je dostatočné pokrytie. Častokrát sa stáva a pretrváva to aj do dnešných dní, že ma spotrebitelia kontaktujú, občania ma kontaktujú s tým, že sú nútení platiť za služby, aj keď evidentne vedia preukázať, že technicky tam ten signál nie je zabezpečený.

    Takže nerozumiem tomu, prečo napríklad pri uzavretí, pred uzavretím zmluvy sa nevykoná konkrétny exkurz alebo vstup do terénu preto, aby sa overili technické možnosti a technické predpoklady pre to, aby tá služba konkrétna, či už elektronická, alebo telekomunikačná, bola riadne spustená a aby ju mohol aj spotrebiteľ riadne využívať. Rovnako k týmto, k tejto konkrétnej prednesenej otázke, ktorá strpčuje život spotrebiteľom, mi nevedel novonastupujúci riaditeľ, pán minister, vôbec zaujať nejaké konkrétne stanovisko, aj keď som ho opakovane vyzvala ku konkrétnym odpovediam, ku konkrétnym postupom.

    Rovnako mám vedomosť ale aj o tom, že mnoho exekučných konaní je spustených práve preto, že sa mnohí spotrebitelia v zlej sociálno-ekonomickej situácii vo väčšine prípadov pre stratu zamestnania dostali do platobnej neschopnosti a omeškali dovtedy riadne plnené platby. Taktiež som sa pýtala na to, akým spôsobom sa pripravuje o našu dôveru uchádzajúci sa riaditeľ, akým spôsobom chce zamedziť nárastu týchto exekúcií a koľko konkrétnych jednaní, mimosúdnych konaní chce napríklad riaditeľ uskutočniť preto, aby sa s tým spojené bezvýchodiskové stavy mnohých občanov a spotrebiteľov dokázali vyriešiť. Nevedel k tomu predložiť nejaký plán činnosti, ktorým by vedel vlastne v stave núdze a pomoci spotrebiteľom zaujať konkrétne kroky, konkrétne opatrenia. No a takto by som mohla pokračovať, poznajúc prax a ohlasy spotrebiteľov, ďalej. Na základe toho, čo som len tak v skratke uviedla aj v tejto rozprave, si dovolím predniesť svoj otvorený postoj na to, že prezentovaním sa novonastupujúceho riaditeľa aj toho, čo ste tu vy poskytli v krátkom úvode toho profilu pána, čo všetko má za sebou, ma nepresvedčil o tom, že je pripravený reagovať na potreby doby, na volanie mnohých ľudí, ktorí sú poškodzovaní na svojich právach na elektronickom a poštovom trhu, ma nepresvedčil, že je schopný adekvátne k tomuto zaujať svoj postoj a riešiť konkrétne potreby ľudí.

    Ďakujem vám pekne, že ste si ma vypočuli.

  • Ďakujem pekne. To bolo posledné vystúpenie v rámci tohto bodu, teda jediné a posledné. Chce sa..., vyhlasujem rozpravu za skončenú, chce sa k nej vyjadriť pán navrhovateľ? Nie je tomu tak, spravodajca nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ako som naznačil, na základe dohody a schváleného programu hlasovanie bude tento týždeň vo štvrtok 30. januára po 17.00 hodine spolu s ostatným hlasovaním o tomto návrhu a zároveň bude tajné, teda s hlasovaním, tajné hlasovanie.

    Nasleduje ďalší bod programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Tento návrh zákona je uverejnený ako tlač 757 a spoločná správa 757a.

    Teraz prosím ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, aby návrh, vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu je zabrániť znižovaniu výmery viníc, ktoré predstavujú významný druh poľnohospodárskej pôdy, ktorý si zaslúži osobitnú ochranu.

    V súčasnosti ochrana poľnohospodárskej pôdy je riešená v zákone predovšetkým z hľadiska jej kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek. To však špeciálne pri viniciach nespĺňa úplne zámer na ochranu poľnohospodárskej pôdy, nakoľko vinice sú zakladané predovšetkým na pôdach s nižším kódom bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, hoci z hľadiska ich následnej produktivity patria ku špičke.

    Návrh bude pôsobiť predovšetkým preventívne v tom smere, že odradí prípadných záujemcov od využitia pôvodných viníc na nepoľnohospodárske účely, a to doplnením požiadavky posúdenia pri trvalom odňatí takýchto pozemkov o stanoviská odborných organizácií a tiež samostatných, samosprávnych orgánov, ktoré zabezpečia historickú kontinuitu a pripravovaný rozvoj regiónu.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie. Zároveň mi dovoľte poďakovať vám za konštruktívny prístup a spoluprácu pri prerokovávaní návrhu vo výboroch, ako aj za podnetné návrhy a pripomienky, ktoré tento návrh pomáhajú vylepšiť a zároveň vyjadriť dôveru v podporu tohto návrhu v pléne Národnej rady.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pani poslankyni Magde Košútovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 942 zo 4. decembra 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 757, na prerokovanie týmto výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a

    - Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v určenej lehote uznesením Národnej rady.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.

    Obidva výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami tak, ako je to uvedené v časti IV spoločnej správy a s odporúčaním gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy takto:

    - o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 4 a 5 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť a o bode 3 spoločnej správy hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy odporúča schváliť predkladaný návrh zákona s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady bola prejednaná vo výboroch a bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 233 z 28. januára 2014. V citovanom uznesení výbor poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy o..., prerokovať o..., podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, do ktorej som dostal písomne prihlásených troch pánov poslancov: Alojza Hlinu, Zsolta Simona a Martina Fecka.

    Takže v tomto poradí dávam teraz slovo Alojzovi Hlinovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na aktuálny vývoj situácie budem korektný a ja aj do budúcna avizujem, že takým chcem byť a aj v zásade som. Takže som rád, že určitú chybu, ktorá sa stane pri robote, sa stane, tak je snaha napraviť, a preto prečítam pozmeňovací návrh, ktorý vlastne hovorí o tom, že určité obavy, ktoré tu boli, aby sme sa im vyhli, tak predsa len tie ustanovenia, ktoré v zákone boli doteraz, tak zostanú aj nateraz. Takže, ak dovolíte, prečítam.

    Vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I bode 2 v § 12 ods. 1 znie:

    "Poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. Podkladom na vyznačenie zmeny poľnohospodárskeho druhu pozemku v katastri je právoplatné rozhodnutie, záväzné stanovisko alebo stanovisko orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy a geometrický plán, ak je predmetom zmeny časť pozemku evidovaná v katastri. V konaniach o zmene poľnohospodárskeho druhu pozemku je orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy povinný zabezpečiť ochranu:

    a) najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území podľa kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek uvedeného v osobitnom predpise,

    b) viníc."

    Zmena je v zásade jednoduchá. Jedná sa len o doplnenie jednej vety do začiatku toho ods. č. 1. Ďakujem za podporu.

  • Ďalším prihláseným rečníkom do rozpravy je Zsolt Simon. Keďže nie je tu, stráca poradie.

    Nech sa páči, Martin Fecko.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte tiež pár slov k zákone o ochrane poľnohospodárskej pôdy.

    Ako už môj predrečník načrtol, som rád, že asi nájde odozvu na výbore spomínaná nejakým spôsobom, by som povedal, anomália, ktorá mohla byť schválená, pretože tvrdím, pokiaľ je to zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy, musí mať už v svojich prvých paragrafoch, že jej záber by mal byť obmedzený na minimálnu mieru.

    Pán minister, keď nastupoval do kresla, znovu to spomeniem, sľúbil, že pokiaľ v minulosti zaberal poľnohospodársku pôdu, teraz tú poľnohospodársku pôdu bude chrániť. Takže ja som veľmi rád, že tento pozmeňujúci návrh zatiaľ podľa slov má oporu aj u pána ministra, a som jeden z nich, predkladateľov, takže ďakujem pekne za ústretovosť.

    Nedá mi však nepripomenúť, že tak, ako pán minister spomínal a uviedol zákon, ktorý, myslím si, že má svoju veľkú opodstatnenosť, ochranu viníc, poľnohospodárskych kultúr. To, že iné kultúry nechcú sa dať takýmto spôsobom chrániť, myslel som na tých ovocinárov, je fakt, volal som im, nechcú, dobre, nebudeme nikoho znásilňovať, ale ja by som chcel upozorniť na iný fakt, a síce že je tu aj niekoľko nepriamych noviel. Žiaľ, nemôžem sa tomu vyhnúť, pretože... (reakcia z pléna), áno, aj iných zákonov, máte pravdu, pani kolegyňa, ale ja musím povedať, že ide tu dobrá správa. Zase dobrá správa a česť a chvála, že to ako ministerstvo, tak aj vládni poslanci uznali, a je to zákon o pozemkových spoločenstvách. Áno, v tomto zákone o ochrane pôdy poľnohospodárskej máme aj novelu zákona č. 97/2013 Z. z., ktorá hovorí o pozemkových spoločenstvách, a som rád, že to, čo sľúbil pán Cicoň, poslanec vládnej strany SMER, na rokovaní v Košickej Belej, kde boli neštátni vlastníci lesov, že vo februári najneskôr bude predložený, predložená novela zákona v tých bodoch, ktoré sa príslušným dotknutým urbariátom a pozemkovým spoločenstvám doslova že nieže nepáči, ale tvrdili, že ich to likviduje, takže vzal som ho za slovo, nie je ešte február, je tu január a nepriamou novelou sa dostáva novela tohto zákona na svetlo božie.

    Musím povedať jednu, nechcem ja tu politikárčiť, viete, jako že ja som rád za veci a za rozumné veci pre všetkých našich ľudí, a preto len poviem, som rád, že z predkladaných deväť bodov v tomto pozmeňujúcom návrhu ku zákonu o pozemkových spoločenstvách sú minimálne tri naše. Tri naše, ktoré sme predkladali ako opoziční poslanci s kolegom Jánom Mičovským v zákone o lesoch. A som rád, že sa to predkupné právo, o ktorom sme tu hovorili hodiny a hodiny, že sa dostáva v tejto novele na pravú mieru. Takže nič viac, nič menej, urbárnici, dobrá správa pre vás, že ministerstvo sa vás chce zastať aj pri tomto predkupnom práve.

    Ďalej som veľmi rád, že sa tu v tomto pozmeňujúcom návrhu ku tomuto zákonu o pozemkových spoločenstvách utriasla aj kategória spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, a to boli hneď v tých prvých paragrafoch, ktoré sme tiež spomínali. A myslím, že pravda je iba jedna, takže som rád, že tá pravda bola vypočutá a je tu.

    Budem veľmi rád, keď mi niekto vysvetlí bod 4 z toho pozmeňujúceho návrhu, kde sa veta, iba mení slovosled slov. Budem citovať, jedná sa o zvolávanie valných zhromaždení pozemkových spoločenstiev, ako to majú uplatniť, resp. ako majú dať o tom vedieť. Takže v súčasnom znení bolo, že majú dať vedieť v médiu s celoštátnou pôsobnosťou, na svojom webovom sídle alebo na obvyklom mieste uverejnenia. Neviem, či som taký slabý jazykovedec, nech ma opravia učitelia alebo pedagógovia, ktorých tu máme, ale mne takáto veta znie, že pokiaľ tam slovo alebo, že môžem ísť tromi rôznymi spôsobmi, všetky sú rovnocenné, a pokiaľ jeden z nich využijem, platí, že som splnil literu zákona. Teraz vyzerá, že meníme slovosled a mení sa na obvyklom mieste uverejnenia, na svojom webovom sídle alebo v médiu s celoštátnou pôsobnosťou. Zdôvodnenie je proste, aká je frekvencia týchto oznámení. Tak to máte. No ja to beriem proste, že nemuselo to byť, pretože keď jedno z tých splním, keď je tam slovko alebo, tak je to rovnocenné. Ale dobre, budiž, beriem. Keď tak si to predstavujete, tak môže byť.

    Ďalej, čo tu ešte máme, a myslím, že je tiež dôležité, že bol zrušený v § 18 ods. 3, ktorý hovoril o hlásení aktuálnych, aktuálneho zoznamu na príslušné lesné teraz odbory okresných úradov, že akí sú tam členovia týchto pozemkových spoločenstiev. Myslím, že aktuálnosť by tam nebola aktuálna, pretože pohyb, hlavne čo sa týka ľudských generácií, to, že niekto umiera, dedí, zamieňa, to nezastavíte a myslím si, že každá aktualizácia, ktorú dáme k určitému dátumu, a keď máme tam ešte nejaké tri mesiace k tomu, aby sme to danému úradu dali, tak, myslím si, že už to nie je aktuálne, po týchto troch mesiacoch sa môže udiať veľa zmien, ktoré prakticky už nie sú. Teda som rád, že táto povinnosť není tam.

    No a najdôležitejšia vec z tejto nepriamej novely je podľa mňa tá a to dávam na vedomie pozemkovým spoločenstvám a členom urbárskych a iných spoločenstiev na Slovensku, že sa presúva tá povinná registrácia tohto zákona z 28. februára na 30. júna 2014. Takže česť a chvála, že sme to takto prijali alebo chceme prijať. Verím, že keď to bolo odsúhlasené aj na našom gestorskom výbore, takže bude to aj to v tomto pléne Národnej rady, a som rád, že máme aj tu urobené zadosť. Ako som povedal pánu ministrovi v našom výbore, že veľa ľuďom týmto paragrafom zdvihol adrenalín, a myslím si, že teraz im ho trošku ponižuje, takže som rád.

    Čo sa týka ďalšej nepriamej novely, ktorá tu bola, nebudem sa jej venovať, sú tu aj iné zákony, ako ma upozornila pani kolegyňa. Je to zákon o verejnom obstarávaní. Myslím si, že tak, jak to bolo spomenuté, možnože aj pán Zsolt Simon to ešte uvedie teraz v rozprave, je už tu prítomný, že mohlo to možnože počkať do tej veľkej novely zákona o verejnom obstarávaní. Nebudem sa toho viacej dotýkať. Je to vec predkladateľa, ako to zhodnotil, ako to dal. Bolo to aj na výbore sčasti zdôvodnené dobre. Nebudem to ďalej rozvádzať.

    Pán minister, všeobecne, myslím si, že ak budem ochraňovať poľnohospodársku pôdu, tak máme nádej do budúcna. Ak ju ochraňovať nebudeme, nádej tu nebude. Tak preto verím, že v takomto nastúpenom trende, aj to, že ste alebo že sa zaviedli finančné sankcie za vyňatie z pôdneho fondu, resp. hodnotenie, že musí byť. Myslím si, že to musí, či sa niekomu páči alebo nepáči, lebo trend počtu árov, resp. metrov štvorcových poľnohospodárskej pôdy na nášho obyvateľa stále klesá. A to nemôžme dovoliť, lebo pôda, tá nás živí, poľnohospodárska pôda nás živí. Takže berte tak, poľnohospodárska, samozrejme, aj lesná, takže budem veľmi rád, keď všetkými možnými spôsobmi zabránime jej v budúcnosti, ja neviem, aké tu ešte prídu zákony týkajúce sa rôznych developerských a iných aktivít, ktoré budú atakovať záber takejto pôdy, tak chcem veriť, že poslanci vládnej strany SMER aj ostatní poslanci nedovolia, aby sme dopustili znižovanie tejto poľnohospodárskej pôdy, a hlavne žeby bola využívaná na to, na čo je vedená v C registri katastra nehnuteľností na správe katastrov, pretože tam je tá, ten druh pozemku, v ktorom by to malo byť vedené. A aký tam druh pozemku bude, závisí iba od nás, aké zákony sa budú prijímať, a vlastník je povinný v takomto druhu pozemku aj túto pôdu využívať.

    Byť vlastníkom neznamená iba práva, ale aj povinnosti. A na to by som chcel aj upovedomiť, že keď v ďalšom zákone, ktorý budeme o chvíľu preberať, sa hovorí, že koľko bude príjem do štátnej kasy z pokút, tak ja by som bol veľmi rád, keby sme tieto pokuty ako príjem do štátnej kasy brali aj pri ostatných zákonoch, ktoré tu máme predkladané, lebo v každom zákone skoro je nejaká sankcia za jeho neplnenie, a to je, samozrejme, zo zdrojov príjmov aj štátnej kasy.

    Pán minister, toľko z mojej strany, takže to, čo som si chcel povedať, som povedal, a verím, že takto novelizovaný zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy bude schválený, a verím, že aj do budúcna sa o ňu budeme starať, ako sa patrí na poľnohospodárskych ministerských pracovníkov a pána ministra, ktorý to riadi. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. V prvom rade by som chcel konštatovať, že vcelku vítam viaceré ustanovenia, ktoré prináša táto novela, najmä vo vzťahu k ochrane vinohradov. Na druhej strane musím podporiť mojich predrečníkov v ich iniciatíve, ktorá smeruje k tomu, aby sa aj po novelizácii zákona zachovala v ňom formulácia, ktorá je v súčasnom zákone a ktorá sa týka toho, že poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. Táto súčasná formulácia nie je nijako kontradiktórna a ani nie je celkom duplicitná s tým, čo sa navrhuje v rámci predloženej novely, a preto si myslím, že aj v záujme toho cieľa, ktorý deklaruje navrhovateľ tohto zákona, bude len dobré, keď tam ostane aj tá pôvodná formulácia a bude sa vhodne kombinovať s tými novými žiaducimi formuláciami a opatreniami, ktoré novela prináša. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len takú technickú poznámku. Ja som čiastočne, musím doplniť a naozaj treba aj oceniť, že relatívne hekticky vznikal aj ten náš návrh, a treba poďakovať kolegom, ktorí, čomu ja som moc neveril, že sa to podarí a že sa to podarilo. Tak naozaj aj kolegom z môjho bývalého klubu OĽaNO pánovi Feckovi a pánovi Hubovi, že sme to tak narýchlo vedeli spraviť, a uvidíme, či prejde aj hlasovanie. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

  • Tak ja chcem podporiť návrh mojich kolegov poslancov z hnutia Obyčajných ľudí, pretože naozaj veľmi pozitívne vnímam to, že hlas ľudí, ktorí volajú po ochrane nášho bohatstva, a medzi to pôda, voda, vzduch, ale aj nerastné bohatstvo určite patrí, že tento hlas ľudí silnie. Je to požiadavka zdola a ja pri každom jednom stretnutí s občanmi ju zaznamenávam a reflektujem. Je preto veľmi dôležité, aby v tomto duchu naše bohatstvo, s ktorým je každý národ spätý, a to je tá pôda a voda, aby to naše zákony ochraňovali. Som presvedčená o tom, že každá múdra krajina tomu rozumie a pre každú múdru krajinu akékoľvek, akýkoľvek obrat vo využití ornej pôdy, úrodnej pôdy v prospech nejakých zištných, koristníckych záujmov, že takáto ochrana v zákonoch je samozrejmá pre každú múdru krajinu. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Fecko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegyne a kolegovia, že ste takto vnímali moje vystúpenie aj našu teda snahu. Myslím si, že keď takto konštruktívne sa bude pristupovať k navrhovaným problémom, ktoré riešia konkrétne veci, myslím, že to by mala byť tá súhra medzi politickými nejakými subjektmi, ktoré by tu nemali súperiť, ale mali by sa spájať. Takže verím, že bude to aj do budúcna, že táto novela bude prijatá aj tento zákon, ktorý je predkladaný vládou. Ďakujem pekne.

  • V súlade s rokovacím poriadkom o vystúpenie požiadal pán minister.

    Nech sa páči, pán minister, mate slovo.

  • Dobre. Ďakujem pekne. Pokladal som si za povinnosť vstúpiť do tejto rozpravy vzhľadom na to, že už druhý diskusný príspevok ide k tej istej téme. Takže úvodom by som chcel povedať, súhlasím s návrhom pozmeňovacieho, toho pozmeňovacieho návrhu pána Hlinu, Fecku a neviem ešte, kto je ďalší spoluautor. Čiže myslím si, že nech je ten pozmeňovací návrh prijatý, a prosím všetkých poslancov, aby ho podporili. To je, to je za prvé.

    Za druhé. Chcel by som ale povedať, z čoho to celé vzniklo. Aby sme si to trošku vyjasnili, nie som právnik a niekedy tí právnici dokážu tak zamotať tie paragrafy, že sa veľmi ťažko analyzujú. Takže len pár poznámok k tomu, čo je pôvodne napísané a čo je teda ten pozmeňovací, pozmeňovací stav.

    Takže za prvé. Ustanovenie § 12 je súčasťou štvrtej časti zákona č. 220/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorá rieši ochranu poľnohospodárskej pôdy pri jej nepoľnohospodárskom použití podľa § 12 až 19. Ustanovenia § 12 obsahujú základné zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy, ktoré sa majú uplatniť v konaniach podľa § 13 až 19 zákona. Platné znenie § 12 ods. 1 zákona nemá normatívny, ale len konštatačný charakter a v časti je duplicitným ustanovením voči iným ustanoveniam zákona. Kritériá nevyhnutnosti, odôvodnenosti a trvania dočasného odňatia pôdy sú podrobne uvedené v ostatných ustanoveniach zákona, ktoré obsahujú konkrétne podmienky odňatia pôdy. Preto bolo navrhnuté nové znenie tohto ustanovenia. To bol jediný dôvod. Základnou zásadou je ochrana najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd v katastrálnom území. Táto povinnosť zostala v § 12 ods. 1 a obsiahnutá je v ďalších ustanoveniach, napr. v § 12 ods. 2, ako základná zásada ochrany poľnohospodárskej pôdy, v § 13 ods. 1 pri posudzovaní návrhov územných plánov a tiež pri rozhodovaní o odňatí poľnohospodárskej pôdy podľa § 17.

    Požiadavka nevyhnutnosti a odôvodnenosti návrhu na nepoľnohospodárske použite poľnohospodárskej pôdy sa ustanovuje už pri obstarávaní a spracovaní územno-plánovacej dokumentácie v § 13 ods. 1 zákona a viaže sa na povinnosť ochrany poľnohospodárskej pôdy. Ďalej. Pri odňatí poľnohospodárskej pôdy, a to na podklade § 17 ods. 5 zákona, kde sa ustanovuje, že podkladom každej žiadosti o trvalé alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy je územné rozhodnutie a projektová dokumentácia stavby. Projektová dokumentácia k územnému rozhodnutiu technicky presne určuje nevyhnutnú potrebnú výmeru pripravovanej stavby s odôvodnením stavby a vo väzbe na nevyhnutný záber poľnohospodárskej pôdy spresnený geometrickým plánom pre účely odňatia poľnohospodárskej pôdy. Návrhy nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy podľa územnoplánovacej dokumentácie a projektovej dokumentácie však nie sú pre orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy záväzné, ale, naopak, musia byť v súlade so zásadami ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 12 tohto zákona. Toto jednoznačne vyplýva z nového znenia § 12 ods. 1, kde v druhej vete je orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy doslovne uložená povinnosť zabezpečiť jej ochranu. Procesne je to zabezpečené znením § 17 ods. 12 platného zákona, podľa ktorého, ak žiadosť na odňatie poľnohospodárskej pôdy nespĺňa zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 12, orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy súhlas na jej odňatie nevydá. Čiže toto je zdôvodnenie, prečo to bolo naformulované tak, ako to bolo v pôvodnom návrhu.

    Ešte raz, myslím si, že nebude na škodu veci, keď nové znenie hneď v prvej vete ešte raz zdôrazní, že vyňatie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely môže byť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch. Ďakujem, skončil som.

  • Na vystúpenie pána ministra nie sú faktické poznámky. Pani spravodajkyňa, chcete vystúpiť? Áno. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. Potom bude vystupovať posledný písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Simon.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem len v krátkosti zareagovať. Pán minister jasne vysvetlil, že ten zákon aj tak, ako je upravený v novom, nie je proti tomu, aby, alebo teda za nejaké bezbrehé zaberanie poľnohospodárskej pôdy. Ja si veľmi dobre pamätám, keď som prišla do parlamentu v 2006., ako sa zaberala poľnohospodárska pôda. Ale o tom by nám možno povedal viac pán poslanec Simon, kedy sa za záber najlepšej pôdy, ktorá bola na Slovenku, neplatila ani jedna koruna. V 2006. a 2007. roku sa upravil zákon, kedy sa dali poplatky za záber poľnohospodárskej pôdy. Aspoň čiastočne sa chránil, chránilo bezbrehé zaberanie a verím, že tá pôda je to najcennejšie, skutočne čo máme, a že si ju budeme aj v budúcnosti chrániť. Ja len toľko.

  • Na vystúpenie pani spravodajkyne nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon, máte slovo, potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, musím povedať, že ochrana poľnohospodárskej pôdy je asi veľmi citlivá záležitosť a ja ako občan tejto krajiny v plnej miere súhlasím s tým, aby sme chránili poľnohospodársku pôdu, chránili ju v podobe, kto ju vlastní, a chránili ju v podobe, kto ju užíva.

    Ale úprimne musím povedať, že tento návrh zákona, ktorý tu je, je len akýmsi medovým motúzom. Je medovým motúzom preto, lebo riešime dnes už len z veľkej časti vinice alebo problematiku viníc. Ak začnem asi tým, čo povedala pani kolegyňa Košútová, a v podstate záber poľnohospodárskej pôdy pred rokom 2006. Čudujte sa, ale záber poľnohospodárskej pôdy pred rokom 2007 sotva dosahoval tisíc hektárov na území Slovenskej republiky. V tej chvíli, ako prvá Ficova vláda povedala, že bude treba zaplatiť poplatok za vyňatie poľnohospodárskej pôdy, v tej chvíli sa záber zvýšil na 5-, viac ako 5-tisíc hektárov ročne. Bavíme sa o ročných výmerách. Tieto čísla je možné prekontrolovať aj na ministerstve pôdohospodárstva. Tam tie čísla sú. Len pre krátkosť času, ako keby som ich začal hľadať, tak možnože by som to aj čoskoro našiel. Mám tieto údaje, ale pokiaľ si pamätám, tak tieto údaje sú takéto. Prečo považujem tento zákon medovým motúzom? Preto, lebo dnes hovoríme o tom, že nemôžte vyňať vinicu a vinica musí zostať vinicou. Ale pán minister povedal, že tú vinicu a poľnohospodársku pôdu môže mať v prenájme aj zahraničný subjekt na dobu 25 rokov, v inom zákone minulý rok. To znamená, že to je pravda, že chceme chrániť slovenskú pôdu, ale dáme priestor na to, aby aj zahraniční investori to mohli mať na 25 rokov. Tomu sme nezabránili. Kdežto doteraz sme mali 15 rokov, teraz ideme na 25. Filozoficky musím povedať, že záber poľnohospodárskej pôdy za peniaze považujem za výpalníctvo na občanoch Slovenskej republiky. Prečo? Občania Slovenskej republiky, ktorí majú pôdu, vlastnia ju, chcú na tom postaviť svoju budovu, tí nemôžu postaviť túto budovu do tej chvíle, kým nezaplatia štátu, štátom určené, štátom určený odvod, výpalné. Pokiaľ ju chcú predať, tak dnes, pozrime sa na to, ako, ako ten biznis funguje. Pokiaľ predávate pôdu, ktorá má, poľnohospodárska, má byť poľnohospodárskou, tak tam je nejaká tržná cena stanovená. Pokiaľ predávate pôdu, ktorá by mohla byť pre vlastníka lukratívna, mohla by byť lukratívna v domnení, že zarobí na svojej pôde viac, tak v tej chvíli príde štát, a ktorý povie, že..., pred rokom 2003 bol daň z prevodu a prevodu pôdy. Túto daň druhá Dzurindova vláda zrušila. Ficova vláda ju nahradila s poplatkom za záber poľnohospodárskej pôdy. Dnes, keď vlastník chce predať pôdu, ktorá môže byť stavebným pozemkom, tak nedostane za svoju pôdu takú čiastku, akú by mal dostať, pretože developer povie, že pre mňa cena je iks. Z tejto ceny iks treba odpočítať čiastku ypsilon, ktorú treba zaplatiť štátu, a len ten rozdiel, ktorý zostane, zaplatíme vlastníkovi. Áno, zákonodarca chce povedať týmto návrhom zákona a musím povedať na obhajobu pána ministra Jahnátka, že to nie je len minister Jahnátek, pretože to bolo aj za prvej Ficovej vlády, zavedený tento systém. To je pravda, že vtedy sa povedalo, že máme územia na Slovensku, ktoré sú menej rozvinuté, ktoré majú problém existenčný, ktorý majú problém s investíciami, to je stred Slovenska, to je sever Slovenska, to je východ Slovenska. Aby, kolegyne a kolegovia, ste chápali, to sú tie pozemky od Levíc na východ alebo na severe, Spiš, Gemer, Zemplín, to sú tie pozemky, ktoré podľa pôdnobonitných ekologických jednotiek boli zatriedené do skupín piata, šiesta, siedma, ôsma a deviata. To je tá skupina, v ktorej za prvej Ficovej vlády sa povedalo, že poplatok za vyňatie sa neplatí. Vtedy to bola moja iniciatíva a vysoko som si vážil, že vtedy vládna koalícia s tým súhlasila, pretože takýmto spôsobom Národná rada poslala signál, že chce vytvárať alebo chce dať impulz do týchto regiónov, aby ľahšie mohli tam stavať priemyselné parky, aby ľahšie tam mohli stavať, vôbec rozvíjať ten priemysel, a nie, že štát ich zdaní. Preto, lebo tam je vyššia miera nezamestnanosti, chápal som tento krok. Táto vláda, ale úprimne treba povedať, že pri prvej svojej novele túto podmienku odstránila. Vo vyhláške, ktorú vydala vláda, už stanovila aj za tieto pozemky vysoký odvod a to znamená, že aj na Spiši, aj na Gemeri, kde by sme boli veľmi radi, aby bol jeden jediný investor, ktorý príde a vytvorí tam sto pracovných miest, má podmienok, má jednu z podmienok zaplatiť pre štát odvod za vyňatie z poľnohospodárskej pôdy. Nehovoriac o tom, že do tej doby platilo, že keď priemyselný park robil štát, resp. obec, tak bolo, bol spod poplatku vybraté. Toto, to dnes všetko dnes neexistuje. Preto, lebo natoľko chránime a takto pristupujeme k tejto otázke, je treba povedať, že v regiónoch, kde je vyššia miera nezamestnanosti, kde je ťažšie dostať investora, máme problém aj vďaka tomuto zákonu dostať tam investorov. Ba čo viac, v týchto regiónoch, kde by mohli predať svoj pozemok vlastníci, občania Slovenskej republiky, a mohli by dostať kúsok viac, kúsok lepšie zhodnotené svoj majetok, tak takýmto spôsobom de facto im znižujeme umelú cenu pôdy na Slovensku, cenu pôdy, ktorú dostane vlastník, občan, ktorý je najviac zraniteľný. A toto je sociálny prístup. Keď chceme chrániť to, čo je najkvalitnejšie, tak ju chráňme. Ale nechráňme ju potom tak, aby sme striktne povedali, že aj na to najcennejšom, keď si bohatý, keď si, keď patríš do tých finančných skupín na Slovensku a máš na to peniaze, tak môžeš mať aj na Lomnickom štíte, môžeš mať, čo len chceš. Preto, lebo zaplatí odvod a vtedy je to legálne.

    Pýtam sa, kolegyne a kolegovia, je normálne za peniaze si kúpiť všetko tejto krajine? Lebo tento zákon je o tom. Pokiaľ by tam neboli poplatky a bolo by povedané, že na tých najlepších a najkvalitnejších pozemkoch nemôže byť stavané, by som chápal. Ale nie za peniaze, lebo za peniaze všetko. Bez peňazí nemáte. To znamená, že sociálnodemokraticky či..., strana a sociálne cítiaca strana hovorí, keď máš peniaze, môžeš stavať všade. Toto je napísané v tomto návrhu zákona. Nielen v tej novele, ktorú teraz predkladá pán minister.

    Teraz dovoľte, aby som dal návrh na vyňatie zo spoločnej správy bod číslo 1, ktorý sa začína "za článok III sa vkladá nový článok IV, ktorý znie" a tak ďalej. Navrhujem na vyňatie na osobitné hlasovanie a to z toho dôvodu, že tento bod do tohto návrhu zákona sa vkladá ako nepriama novela zákona 25/2006 o verejnom obstarávaní. Keď pán minister Vážny a ďalší kolegovia majú problém s novelou zákona o verejnom obstarávaní, tak, prosím, nech donesú návrh zákona o verejnom obstarávaní a nech ju pekne krásne vyriešia v zákone o verejnom obstarávaní. Zo spoločnej správy je to na strane číslo 2 spoločnej správy bod I, za článok, ktorý je nepriama novela zákona o verejnom obstarávaní, navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie, teda IV, vyňať na osobitné hlasovanie bod č. 1, ktorý sa týka zákona o verejnom obstarávaní. Tak, pardon, lebo nakoniec to bolo vo výbore zmenené. Takže bod číslo 2, sa vkladá nový článok III, ktorý znie:

    "Článok III, ktorým sa novelizuje zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie."

    Ďalej podávam procedurálny návrh návrh zákona vrátiť predkladateľovi na prepracovanie. Pokiaľ sa pozriete na túto spoločnú správu, ktorú máme pred sebou, tak zrazu vidíme, že dve tretiny, dve tretiny spoločnej správy sú o verejnom obstarávaní. Nie o zákone o ochrane poľnohospodárskej pôdy a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ale zákona o verejnom obstarávaní. Takáto veľká zmena zákona o verejnom obstarávaní po tom, čo pán minister sa vyjadril vo výbore, že do pol roka Národná rada bude mať nové znenie zákona o verejnom obstarávaní, kompletnú novelu, si myslím, že by mala byť riešená takýmto spôsobom, pretože toto sotva vstúpi do platnosti a v Národnej rade tu budeme mať ďalší návrh zákona. O tom svedčí aj samotný postup, pretože pokiaľ sa pozrieme na tento návrh zákona a pozrieme sa na to, kedy bol novelizovaný vládnym návrhom zákona, tak zistíme, že v apríli... V apríli? V marci? Pardon, v apríli v 2013 vstúpil do platnosti novela zákona. Po vládnej novele, ktorú pán minister doniesol, neprešiel rok a už tu máme opätovnú novelu tohto návrhu zákona. Keď každý zákon každý rok budeme meniť, tak v tom ani občania, nieto ani právnici sa nebudú vedieť vyznať. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria páni poslanci: pán poslanec Záhumenský, Muránsky, Košútová, Lebocký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán Simon, nemôžem si to odpustiť, ale ty si majster demagógie. Za tvojho ministrovania dvakrát si zmenil zákon tak, aby sa oslobodili od poplatkov, aby sa oslobodil od poplatkov záber poľnohospodárskej pôdy na developerské účely.

    Je všeobecne známe o tebe, že si zástanca a ochranca developerov aj to z toho dôvodu, že práve sa im veľmi dobre darilo pri reštitúciách počas tvojho pôsobenia na ministerstve, keď by sme pozreli spätne, kto všetko robil rôzne zámeny pozemkov a pre koho robil zámeny pozemkov, nadobudol obrovské množstvá pozemkov, tak sú to práve tvoji kamaráti z južnej časti Slovenska, z okolia Dunajskej Stredy, ktorí došli k veľkým, veľkým pozemkom, a následne keď sa stal znovu ministrom, tak si rýchlo zrušil poplatky za záber pôdy, aby mohli previesť práve na developerské účely, a vidíme, ako na Žitnom ostrove vznikajú doslova nové dediny na ornej pôde, ako tam vznikajú nové zóny na ornej pôde. To sú všetky tie pozemky, to takýmto spôsobom boli získané, nie občania. Ak sa staviaš do pozície ochrancu občanov, tak veľmi dobre vieš, že tento zákon umožňuje občanom bezplatne si vyňať pôdu preto, ak chcú stavať rodinný dom pre svoje bývanie a tak ďalej. To všetko, na to všetko zákon pamätá, ale čo teba trápi, je to, že developeri budú musieť zaplatiť viacej, lebo, pochopiteľne, investor presne má stanovené, koľko za pôdu zaplatí, a o čo viac sa musí odviesť záber pri ochrane pôdy, tak o to dostane ten, ktorý tu pôdu nadobudol rôznym spôsobom, či už skúpením, alebo zo Slovenského pozemkového fondu cez reštitúcie, tak dostane, dostane menej. No a tá posledná poznámka, keďže čas sa mi kráti, je k tomu, k tej nepriamej novele zákona o verejnom obstarávaní. Poľnohospodári veľmi dobre vedia, že ty nemáš rád poľnohospodárov. Všetko, čo je v prospech poľnohospodárov, a práve táto novela o verejnom obstarávaní umožňuje tým najslabším skupinám poľnohospodárov vrátane včelárov, vrátane malých farmárov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Doplniť alebo povedať takú vec, že mne ani tak nevadia tie poplatky, pretože, viete, aj v prípade developerov, pán kolega, za lukratívny pozemok ten developer zaplatí tomu vlastníkovi okrem ceny kľudne aj to vyňatie alebo ten poplatok potrebný, aj keď z druhej strany to, čo ste hovorili o tých chudobnejších regiónoch, tam to možnože je nejakým problémom, ale mne skôr vadí to, že tieto poplatky ako keby nahrádzali v tomto zákone o ochrane pôdy tú základnú filozofiu a mnohokrát z mnohých zákonov aj o životnom prostredí a konkrétne aj v tomto zákone akoby mizlo to, čo by malo byť preambulou tohto zákona, keďže sa on volá o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, a to je práve ten paragraf, ktorý chceme aj s kolegami Feckom, Hubom a tak ďalej tam dostať naspäť, a síce ktorý hovorí v zásade, že poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. To by tam malo zostať, niečo ako taký, taká preambula, taká filozofia toho zákona a nevidím dôvod, prečo by stade mala vypadnúť. Ďakujem pekne.

  • Pani spravodajkyňa Košútová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, pán kolega, je zábavné počúvať, ako vysvetľuješ, ako štát vypaľuje občanov, ale pri tom tvojom vystúpení si zabudol povedať, že koľko ornej pôdy sa zabralo v roku '98 až 2006. Hovoríš o tom, o koľko sa zvýšil záber v 2007., ale mali by sme si, není problém, ja to kdesi aj v počítači mám, keby sme si pozreli, koľké, koľké hektáre sa zabrali v tých predchádzajúcich rokoch, a čo sa tu s tou pôdou robilo a ako sa s ňou šafárilo. Takže ja si myslím, že a čo sa týka toho ďalšieho nejakého, tlač 575 hovorí o zákone 220/2004 Z. z., 245/2003 Z. z. a o ďalších niektorých zákonoch v znení neskorších predpisov, takže neviem, o čom sa tu ďalej stále bavíme.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán kolega Simon, no nenechal si tu novelu zákona o verejnom obstarávaní, nenechal si na nej ani jednu nitku suchú. Pritom na výbore si tam sedel a takmer si prikyvoval. A možno aj preto, pán kolega, že si si uvedomoval, že v roku 2011, keď si ty bol členom vlády, tak sa zákon o verejnom obstarávaní novelizoval, vieš, koľkokrát za jeden rok ? Sedemkrát. Čiže tak ako vtedy, aj teraz ide o to, že tu nehovoríme o cieli, o nejakom, ešte neviem, ako si to nazval, nejakom pofidérnom cieli. Tu ide o prostriedok na to, aby sme dosiahli riešenie tých problémových vecí, ktoré sa ukázali v rámci legislatívnej praxe uplatňovania novelizovaného zákona za problematické. Čiže ide tu skutočne o snahu vyriešiť problém a čo najrýchlejšie zabezpečiť komfortné pôsobenie samotnej legislatívnej praxe. A to, samozrejme, ty si si politikárčenie neodpustil a dobre by bolo to prehodnotiť aj z toho aspektu, že v rámci toho roku 2011, keď, ako som spomenul, keď bolo 7 novelizácií zákona o verejnom obstarávaní, koľko z nich bolo nepriamymi novelami. Hop, a už keď sme u tých nepriamych novelách, pán kolega, sám si spomínal, že nie si právnik. Predkladá sa celý článok IV, kde sa transparentne priznáva, že sa jedná o vstup do zákona 25 o verejnom obstarávaní, čiže tvrdenie, že ide o nepriamu novelu, takisto nie je správne, z legislatívneho hľadiska nie. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Simon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. O odborných kvalitách pána kolegu Záhumenského, ktorý strávil pár mesiacov na stáži ako..., na ministerstve ako štátny tajomník a má bohaté skúsenosti s privatizáciou štátneho majetku a z toho žije dodnes, nechcem sa k tomu meritórne vyjadriť, ale k tomu, čo povedala pani kolegyňa Košútová a pán kolega Lebocký.

    Tak ako v roku 2011 som sa vyjadril niekoľkokrát, že nie som zástancom tých noviel a nepodporujem tie novely, pretože zaviedli chaos do celého systému, a preto chápem, prečo to chcete riešiť, ale chápem aj to, čo pán minister povedal. Sám povedal, že do polroka máme na stole ďalšiu vládnu novelu týkajúcu sa zákona o verejnom obstarávaní. Keď toto je pravda, tak táto vláda do polroka predloží dve novely zákony o verejnom obstarávaní. Prečo sa vydávali pozemky? Pani kolegyňa Košútová, veľmi jednoducho. Keby sme tu na Slovensku nemali Kiu, keby sme nemali PSA, nemali Volkswagen, tak dnes polovica ekonomiky na Slovensku sa z čoho produkuje? Keď sa nad tým zamyslíte, či ľuďom dať prácu a existenciu, alebo radšej chrániť pôdu a nechať ich zúbožených chudákov bez príjmu, tak radšej poviem, že majme o pár hektárov menej, ale aby ľudia mali prácu a mali z čoho žiť. Ďakujem.

  • Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa nehlási nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán minister, chcete k rozprave zaujať stanovisko? Áno. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ja len pár slov, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vystúpil som po prvých dvoch vystúpeniach v rozprave pánov poslancov, lebo tá, tie ich vystúpenia mali hlavu, pätu, konštruktívne riešili problém a ja som sa k nemu pridal.

    Samozrejme, ako obyčajne vystúpi pán Simon, ktorý je najmúdrejší, všetko vie a je vždy najspravodlivejší a pouráža každého okolo. Ja už som si osobne na to zvykol, teraz urazil pána poslanca Záhumenského, je to nechutné a myslím si, že tohto by si mohol dospelý človek aj odpustiť.

    Ale k tomu, čo ste pán Simon povedal, len prvú takú technickú poznámku. Na Slovensku sa nehovorí, že bol daň, ale bola daň, len tak aby sme si to upresnili. A teraz, teraz k tomu, čo ste k tomu povedal. Vy tu neuveriteľným spôsobom zavediete pojem, že my sme umožnili zahraničným investorom získať pôdu na 25 rokov. Pán Simon, veď to je také klamstvo jak hrom. Vy asi narážate na problém, kedy sme riešili tu otázku prenajímania pôdy a zmlúv o prenájme, aby do toho nevstupovali ďalšie tretie osoby a nepodliezali s cenami pre existujúcich zahraničných investorov, ktorí jednoducho krúžia na tomto trhu, a tam sa cez poslanecký návrh zaviedla podmienka, že pokiaľ je všetko v poriadku a nikto nesignalizuje problém, tak sa môže automaticky táto zmluva predĺžiť na 25 rokov, ale, prosím, pre existujúce subjekty. Otázka zahraničných investorov je úplne iný problém, ktorý budeme musieť ešte riešiť. A vy ste tu teraz zástanca slovenských poľnohospodárov, pritom ste vedel od roku 2002, kedy sa urobila prístupová zmluva do Európskej únie, kde pán vtedajší splnomocnenec za Slovensko pán Figeľ zadefinoval pôdu ako tovar, čiže sme sa stali jednoducho nositeľom tovaru ako pôdy, a nie ako národného dedičstva, ako to majú napríklad Maďari, ale bol ste 6 rokov vo funkcii a 6 rokov ste s týmto problémom nepohol, akurát sa tam urobilo jedno prechodné obdobie nielen pre Slovensko, ale pre všetky novopristupujúce krajiny a dokonca Poliaci si to vydobyli až do roku 2020 a vy teraz kritizujete, ale sám ste za 6 rokov ministrovania nepohol ani prstom, aby ste ochránil slovenskú pôdu pre slovenských poľnohospodárov. My budeme teraz predkladať nový zákon, už by bol v parlamente, boli nejaké problémy s SPPK. Chceme si to v kľude vydiskutovať, ale my predložíme zákon, ako aj chrániť slovenskú pôdu, aby nám to tu rôzni Macedónci, Rusi a neviem kto nevykupovali.

    Za druhé. Kričíte, jačíte, že budú odvody za vyňatie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Vy vôbec nechránite nejakých, nejaké parcely pri Bardejove, pri Snine a podobne. Je to váš osobný problém, pán poslanec, lebo každý, kto si prečíta vaše posledné majetkové priznanie, tak zistí, aké obrovské tisíce hektárov pôdy ste zo svojho skromného poslaneckého platu, lebo 20 rokov sa živíte len politikou, koľko ste nadobudli a, samozrejme, že hromadu z tejto pôdy ste chcel preklopiť na investičné účely pre developerov, a teraz došlo nové vedenie ministerstva a kleplo vám po prstoch. Váš biznis sa začína rúcať, čiže asi budete musieť podnikať v poľnohospodárskych činnostiach, ale nie spôsobom, ako to robíte doteraz, že to necháte len na neobrábanú pôdu a inkasujete 206 euro za hektár. No, bohužiaľ, rozpracovanie novej spoločnej poľnohospodárskej politiky vám povie, že už za tú vašu činnosť dostanete maximálne 130 euro. Čiže ďalší mínus vo vašom biznise, ktorý, ktorý ste si zle nastavil, a preto sa tu dneska oháňate doľava, doprava a obviňujete štát z výpalníctva. Pritom sú to len opatrenia, ktoré bránia práve takým špekulantom, ako ste vy, pán poslanec Simon, aby si na úkor štátu robili nepoctivý biznis.

    Čo sa týka verejného obstarávania, absolútne s vami nesúhlasím. Pán Simon, ja na rozdiel od vás chodím medzi poľnohospodárov. Vy neviem kde chodíte, ale na každom stretnutí s poľnohospodármi prvá vec, s ktorou sa obracajú tí jednoduchí gazdovia, ktorí robia na pôde, to je jedno, či sú to poľnohospodárske podniky, družstvá alebo samostatne hospodáriaci roľníci, je otázka verejného hospodárenia, obstarávania. Ja som aj na výbore povedal, možno sme trošku necitlivo hodili do jedného vreca všetkých verejných obstarávateľov a teraz si zoberiem, zoberme takého jednoduchého samostatne hospodáriaceho roľníka, ktorý jednoducho nemá šancu urobiť nejaký nákup cez verejné obstarávanie. Veď to nevedia urobiť veľké inštitúcie, ktoré majú niekoľko tisíc zamestnancov, a nie ešte nejaký obyčajný samostatne hospodáriaci roľník alebo včelár. Veď som vám hovoril o príklade. Dali sme včelárom na nákup tých rôznych prostriedkov, ktoré potrebujú, a to sú včelári, jednoduchí ľudia z dediny, ktorí majú tie včely, nemáme evidované žiadne včelárske družstvá, čiže nejaké organizované podniky, ktoré by sa účelovo venovali včelárstvu, tí majú vrátiť teraz 17-tisíc euro len kvôli tomu, že zle urobili verejné obstarávanie. Ale oni ani nevedia, ako majú dobre spraviť. Aj keď to vrátia, aj tak nebudú vedieť urobiť to verejné obstarávanie v poriadku. Čiže zato hovoríme, urobme výnimku tak, ako je to vo všetkých okolitých štátoch, v Maďarsku, v Poľsku, v Česku. Urobme to na ich obraz a dajme rovnaký nástroj pri čerpaní tých malých prostriedkov, lebo hovorím o malých prostriedkoch z Európskej únie, aby si to vedeli zjednodušiť. A nie je vôbec pravda, že už nepôjdu žiadne výzvy. Ja neviem, kde ste to, pán Simon, zobral, ale výzvy idú a pôjdu, veď predsa nenecháme alebo bol by som nerád, keby sme aspoň jedno euro vrátili do Európskej únie a nedali ho možnosť vyčerpať tu našim poľnohospodárom.

    Čiže, pán Simon, nesúhlasím s tým a choďte to povedať na najbližšom zhromaždení nejakých poľnohospodárov, čo vám povedia na to, že vy chcete, aby naďalej pokračoval starý zákon o verejnom obstarávaní. A poslednú len poznámku, pán Simon, nevkladajte mi do úst to, čo som nepovedal. Na výbore som povedal, že možno do pol roka bude nová novela, a vy to tu konštatujete, že presne do pol roka, pomaly označíte ešte aj hodinu, do ktorej to má byť predložené do Národnej rady. Nie, možno bude. Možno to bude neskôr trvať, viete, že to všetko podlieha, hlavne verejné obstarávanie notifikácii v Bruseli, čiže nikto nevie predpokladať, kedy celý ten proces skončí, a práve preto, že nevieme odhadnúť, že kedy skončí notifikácia v Bruseli z hľadiska verejného obstarávania, tak poďme pomôcť aspoň tým, ktorí to dneska súrne potrebujú.

    A v tej nepriamej novele verejného obstarávania sú tri okruhy. Sú tam poľnohospodári, tí menší, sú tam umelci, reštaurátori a sú tam niektorí klasickí investori v menšom rozsahu. Nič viac, nič menej. Čiže zjednodušme si život a nekomplikujme, čiže absolútne nesúhlasím s tým vaším znením, aby zákon o verejnom obstarávaní nedospel k nejakým zmenám. Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa? Nie. Vyhlasujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 776. Spoločná správa výbor má tlač 776a.

    Opäť dávam slovo pánovi ministrovi pôdohospodárstva pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je reagovať na problémy aplikačnej praxe, z ktorých vyplynula potreba zavedenia opatrení, na základe ktorých sa uľahčí a zjednoduší vykonateľnosť povinnosti prevádzkovateľov poskytovať informácie o percentuálnom podiele predaja potravín vyrobených v Slovenskej republike na celkovom obrate z predaja všetkých potravín spolu za predošlý kalendárny polrok prostredníctvom tzv. polročného výkazu a zverejňovať zoznam prevádzkovateľov s týmto percentuálnych podielom na ich webovom sídle a pri vstupe do každej svojej prevádzkarne.

    Úpravou zverejňovania zoznamu len za vlastné prevádzkarne spolu sa predchádza zverejňovaniu zoznamu iných prevádzkovateľov. Takto bude mať konečný spotrebiteľ jasnejší prehľad o podiele predaja potravín vyrobených v Slovenskej republike podľa obratu na potravinách celkovej ponuky predávaných potravín, a to v členení podľa jednotlivých odborov potravinárskeho priemyslu toho-ktorého prevádzkovateľa.

    Návrh zákona upravuje aj niektoré nejasnosti a nepresnosti zákona o potravinách, pokiaľ ide o povinnosti prevádzkovateľa a ministerstva pri predkladaní informácie a zverejňovanie zoznamu. Návrhom zákona sa dopĺňa aj splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecného záväzného právneho predpisu, ktorým sa upravia podrobnosti o označovaní potravín dobrovoľnými údajmi, napr. o zložení a pôvode, napr. slovenská potravina, ktoré slúžia na účely propagácie a marketingu. Návrh zákona upravuje režim pokút pri opakovanom porušení zákona, za ktoré ukladá orgán úradnej kontroly finančnú sankciu miernejším spôsobom v záujme odstránenie neprimeranej tvrdosti zákona.

    Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe dovolím si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie. Zároveň mi dovoľte vám poďakovať za konštruktívny prístup a spoluprácu pri prerokovaní návrhu vo výboroch, ako aj za viaceré podnetné návrhy, ktoré tento návrh pomáhajú vylepšiť, ako aj vyjadriť dôveru v podporu tohto zákona v pléne Národnej rady. Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Mariánovi Záhumenskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 943 zo 4. decembra 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Obidva výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy aj s odporúčaniami gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne:

    - o bodoch spoločnej správy č. 1 až 9 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 234 z 28. januára 2014. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne. pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky nasledovných pánov poslancov: pán poslanec Hlina, pán poslanec Simon a pán poslanec Chren.

    Nech sa páči pán poslanec Hlina, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte k tomuto mimoriadne dôležitému zákonu niečo povedať.

    On je dôležitý, jak by som to povedal, lebo my teda určité predpoklady na to, že či chceme, či nechceme, je to tak a na Slovensku je to ešte o niečo viac ako tak ako inde, že moc predajcu je absolútna. U nás je naozaj, môžme skutočne povedať, že absolútna, čiže oni určujú, a keďže určujú, tak do pátraní určujú aj bytie alebo nebytie častokrát ľudí biednych a núdznych, ktorých jedinou možnosťou je niečo dopestovať, dochovať. No tak to je taký sociálny aspekt tohto celého a je to, žiaľ, tak, takú dobu žijeme. Vy to, síce sa tvárite, že nie, ale vy ju ešte žijete o niečo viac ako my ostatní, ktorí ešte ako-tak sa snažíme tomu trendu toho absolútnej moci kapitálu dávať hranice. Vy ste sa zakryli socializmom, a pritom nekladiete hranice ničomu a to, čo má tendenciu prirodzenú, tak pomáhate tomu. Čiže tento zákon je dôležitý, lebo to, čo sa predá, keď sa to predá, je to komu predať a za čo predať, že niekto za to zaplatí, tak potom to niekto bude chovať a pestovať. Čiže je to mimoriadne dôležité pre našich ľudí sa tomuto zákonu povenovať, povenovať zodpovedne a tu by som si dovolil tvrdiť, že tak nebolo, nebolo vykonané, a skúsim povedať na niektorých, niektorých aspektoch tohto celého, že prečo. My sme tu, teda nie my tu za, to bolo pred rokom či kedy, tu došlo k nejakej, predpokladám, tajnej dohode za niečo, pre niečo, sa vymenili, vykupčili tabule, to bolo, že budú tabule. Všetci sme vedeli, že to je hlúposť, ale bolo dohodnuté, že tabule budú. Už vtedy a to som sa rozprával, niekto aj naznačoval a ja som vtedy na to upozorňoval, už vtedy sme vedeli, že to je hlúposť, a napriek tomu to prešlo. Nuž keď sme si ten kabát hanby už obliekli, tak sme tu znova, a teda už teda priznávame, že je to hlúposť, a ideme dávať niečo, čo by mohlo byť o niečo lepšie, no. A to chcem povedať, čo bolo, bolo, ale treba sa poučiť z toho, čo bolo, a nerobme znova tú istú chybu, to znamená, že ak teraz toto má byť lepšie ako to, čo bolo, tak nech to tak skutočne je. A tam identifikujem, že sú, vážení, či chcete alebo nechcete, nedostatky, lebo teraz tie slávne tabule už hovoria o tom, že nesledujú sa tri krajiny, ale sleduje sa, chvalabohu, už iba jedna krajina a sleduje sa v tom parametri. A pri tom parametri sa chcem zastaviť, lebo ten parameter, tak ako je teraz nastavený, je mimoriadne skresľujúci a v politickej rovine umožňujúci nám prehlásiť, že však nič sa nedeje, však si zoberte, však pomaly 60 % tých výrobkov je od nás. A to, vážení, či chcete alebo nechcete, či veríte alebo neveríte, nesedí, lebo to nie je pravda, to umelo štatisticky, tie štatistiky vždycky majú to čaro, že je radosť s nimi robiť pre politické účely. A tuná je to dokonalé, dokonané v tomto prípade.

  • Ruch v sále.

  • Tam bol dokonca taký lapsus ešte pri tých prvotných tabuliach, že to, čo sa už tiež vtedy aj avizovalo, že môže nastať podniková predajňa, aj nastalo, však dokonca v tých štatistikách vyšlo po tom prvom zverejnení, že sú u nás predajne, ktoré predávajú 100 %, myslím, tam bolo, nie, alebo 98 slovenskej výroby a to bola podniková predajňa. No čiže viete, to sú presne tie tie nuansy toho, že nerobíme poriadne to, čo máme. Nuž, ale toto bol exces, hej, to bol totálny exces, to neexistuje, ale aj parameter typu, že je to niekde medzi 50 - 60 %, vážení, nesedí, či chcete alebo nechcete, lebo to nie je pravda. A my ho umelo navyšujeme tým, že čo všetko tam môžme poňať alebo že čo všetko ešte patrí do toho, že to je možné zadeklarovať ako slovenskú potravinu alebo slovenský výrobok. A tu, tu sa pristavím, lebo tá vyhláška, ktorá sa spracováva, je tam ambícia, treba sa tešiť vôbec chuti a ambícii a v dobrom upozorním na určité problémy, ale ten makroproblém je toho, že tak široko poníma (neutíchajúci ruch v sále), a, pani predsedajúca, ak dovolíte, ja to mám na dlhšie a skončím, dobre, že ak budeme hlasovať?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • To znamená, že prerušíme zatiaľ a po hlasovaní budete pokračovať, áno?

  • Áno, nemá to význam, lebo ma tu ruší...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • ... nikto, všetci si tu, proste ma to nebaví, no. Tak dobre?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Dobre, dobre, takže vyhlasujem krátku prestávku do 17.00 hodiny a o 17.00 budeme hlasovať.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás o registráciu v hlasovacom zariadení, budeme pokračovať v rokovaní 29. schôdze hlasovaním o prerokovaných bodoch.

    Pán poslanec Štefanec, nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, v mene poslaneckých klubov SDKÚ - DS, KDH, MOST vás chcem požiadať o zvolanie poslaneckého grémia, kde chceme sa dozvedieť viac informácií o nových pravidlách pre zástupcov médií, ktoré boli už tak medializované a o ktorých ste hovorili aj vy sám, že budú preberané na poslaneckom grémiu, takže veľmi radi by sme sa dozvedeli viac informácií. Ďakujem.

  • Pán poslanec, není s tým žiadny problém, chcete to teraz alebo si určíme nejaký termín kedy?

  • Reakcia z pléna.

  • Po hlasovaní, teraz? Dobre, tak po hlasovaní teraz.

    Poprosím pána poslanca Suska, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o krátkodobom nájme bytu.

    Je to tlač 835.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepodali žiaden procedurálny návrh. Preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 85 za, 5 proti, 53 sa zdržalo.

    Sme, návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška Pavol, predseda NR SR

    Dámy a páni, poprosím vás.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie:

    - ústavnoprávnemu výboru,

    - výboru pre hospodárske záležitosti a

    - výboru pre sociálne veci;

    ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 137 za, 5 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Pán poslanec Šuca uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 321 o ozbrojených silách. Je to tlač 815.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 815.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 95 za, 7 proti, 41 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť;

    ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Skončil som, dajte, prosím, hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 141 bolo za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Čepáka, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ. Je to tlač 816.

  • Hlasovanie o návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia, tlač 816.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, jedna pani poslankyňa. Nepodali žiaden pozmeňujúci ani procedurálny návrh, preto, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o predloženom návrhu uznesenia.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 135 za, 1 proti, 6 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Uznesenie sme schválili.

    Pán poslanec Holeva uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 338 o vnútrozemskej plavbe. Je to tlač 617.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 617.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, Andrej Kolesík a Alojz Hlina, ktorí podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Pán predseda, najskôr je potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 141 za, 2 sa zdržali.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 23 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 104 bolo za, 37 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o bode 24 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 1 za, 84 proti, 59 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňovacom návrhu poslanca Andreja Kolesíka.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 83 za, 5 proti, 57 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Teraz dajte, prosím, hlasovať o návrhu poslanca Andreja..., Alojza Hlinu.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 54 za, 11 proti, 77 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 96 za, 44 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 100 za a 44 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe.

    Budeme hlasovať o návrhu poslancov, ktorí navrhujú, aby sa prvá voľba predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb vykonala tajným hlasovaním na základe požiadavky skupiny poslancov.

    Pán poslanec Kondrót uvedie návrh na hlasovanie.

  • Hlasovanie o tajnom hlasovaní o návrhu na prvú voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, tlač 827.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave k predloženej informácii vystúpila jedna pani poslankyňa. Nepodala žiadny pozmeňujúci návrh, preto dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o návrhu skupiny poslancov o tajnej voľbe.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 98 za, 23 proti, 20 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Návrh skupiny poslancov, aby sa vykonala táto voľba tajne, sme schválili.

    Chcem vás informovať, že tak, ako bolo uvedené, samotnú tajnú voľbu vykonáme 30. januára po hlasovaní po 17.00 hodine spolu s hlasovaním o návrhu na voľbu členov správnej rady tlačovej agentúry. Aj k tomuto bodu podala skupina poslancov návrh, aby sa voľba vykonala tajne.

    Budeme v druhom čítaní teraz hlasovať o vládnom návrhu zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, tlač 757.

    Pani poslankyňa Košútová uvedie hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 757.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpili 3 poslanci, ktorí podali jeden pozmeňujúci návrh. Najskôr však budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý odznel v rozprave od pána poslanca Simona, vrátiť návrh zákona na prepracovanie. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 57 za, 81 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1, 4, a 5 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 106 bolo za, 38 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

  • Ďakujem. Pán poslanec Simon vyňal na osobitné hlasovanie bod č. 2. Návrh gestorského výboru je tento bod schváliť. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 84 za, 3 proti, 56 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 3 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru tento bod neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, nikto nebol za, 87 bolo proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Nakoľko dnes odzneli pozmeňujúce návrhy v rozprave, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 122 za, 3 proti, 15 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Máte súhlas.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave bol podaný pozmeňujúci návrh pána poslanca Fecka, Hubu a Hlinu. Dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 za, 1 proti.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Týmto sme odhlasovali všetky pripomienky zo spoločnej správy aj z rozpravy, a keďže mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 99 za, 2 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, to je do rozpravy? Asi nie, ani...

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Lipšic, pán poslanec Lipšic do rozpravy, či to je omyl? Nemám, nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 87 bolo za, 2 proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, odhlasovali sme prerokované body. Bola tu požiadavka na zvolanie poslaneckého grémia. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby rokovanie o programe pokračovalo aj počas zasadnutia.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Takže zvolávam na 17.25 hodinu grémium.

    Chcem ešte poprosiť, pán poslanec Poliačik, pán poslanec Poliačik, pán poslanec Poliačik, chcem aj vás požiadať, aby ste za poslancov SaS, a pán poslanec Krajcer, ktorý ste takisto prejavili záujem pri schvaľovaní programu o túto problematiku, chcem vás požiadať, aby ste sa zúčastnili neobvykle grémia, zastupujúc nezaradených poslancov, takže o 17.25 hodine.

  • Ruch v sále.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

    Poprosím pána ministra Ľuba Jahnátka, aby zaujal svoje miesto. Takisto poprosím spravodajca Mariana Záhumenského, aby zaujal svoje miesto pre spravodajcu a v rozprave vystúpi pán poslanec Jakab. Nech sa páči, máte slovo. Pán poslanec.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, pán poslanec Hlina?

    Takže ospravedlňujem sa, nech sa páči, pán poslanec Hlina, v prerušenej rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, tlač 776.

  • Už som to, už som to nestihol povedať.

  • Reakcia predsedajúcej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ak dovolíte, pokúsim sa to dokončiť. S dobrým úmyslom pomôcť, to, čo som hovoril na začiatku, nie tomu, kto potrebuje pomoc, lebo naozaj tí poľnohospodári sú bezradní a bezmocní a slabí, a jak však koniec koncov, jak by mohli byť silní oproti takým gigantom, akí, s akými musia obchodovať, ale tak taký je život, ale našou úlohou je sa snažiť hľadať nejaké riešenia. Čiže k tomu by som sa predsa len vrátil.

    Ešte predsa len jednu drobnú poznámku si neodpustím pre ľudí, ktorí to prípadne pozerajú, tu to absolútne nemá význam. Neprešiel úplne nevinný, nevinný, jeden z najnevinnejších, tak jak nechcem, aby to nebolo zle pochopené, ale tak nevinný návrh, že aby hausbóty sa vyjadrovali aj obec, žiaľ, je mi to ľúto, no tak to je. Viete, aby to zase nedopadlo tak, lebo my sa tomu budeme venovať, že zas potom pošlete nejakých, máte tu nejakých pikolíkov, ktorí potom sa zrazu zjavia ako, ako Bill Gates a autori neviem akého všetkého možného a budú sa tváriť, že to vymysleli. Mne to je jedno, ale proste, ak to urobíte tak, tak to spravte tak a prosím vás, spravte to, lebo je to dôležité. Čo sa týka tohto, tak keď sme sa zhodli v tom, a verím, že sa zhodneme, a teda nemusíme sa zhodnúť, však to nepriznáte, ale je to pravdou, že to, čo tu bol ten pokus, bol zlý pokus, ten nevyšiel, ale to, čo teraz predkladáte, znova to môže dopadnúť tak, že to znova bude zlým pokusom už len pre jednu vec, ale ja nevylučujem, že ma tu kolega prípadne opraví, že ak teraz ešte nie je jasné, lebo tá vyhláška ešte nie je schválená, ktorá bude schválená na základe tohto zákona. Čiže schválime zákon, vložili sme tam 9-béčku, vložili sme tam 9-béčku, ktorá, na základe ktorej vyrastie tá vyhláška, a tá bude špecifikovať, že čo a ako možno, môžte dobrovoľne označiť, a tá ešte nie je a vyzerá, že to nebude také jednoduché v tom procese, ale my už chceme a zaväzujeme a pod hrozbou drakonických pokút firmy, predajcov, aby nám to, a teraz neviem, že či plnohodnotne, lebo aj tam to nesedí, riportovali v tých tabuliach teraz zmenených. Lebo oni majú riportovať v tých tabuliach, a to je tiež zaujímavé, že majú nám hlásiť na A-trojkovom formáte, že koľko predali potravín vyrobených v Slovenskej republike. No a pri tom sa pristavím, lebo tá vyhláška, ktorá ešte nie je schválená, ktorou už teraz sú avizované chyby, hovorí, že budeme poznať rôzne kategórie. Budeme poznať slovenský poľnohospodársky produkt, budeme poznať slovenskú potravinu, budeme poznať potravinu vyrobenú na Slovensku, budeme poznať regionálny poľnohospodársky produkt a budeme poznať farmársky produkt. Dobre? Toto je, toto sa plánuje. Nuž, ale viete, to je to, čo som, s čím som aj v tej prvej časti môjho hovoril, že je to tak všeobjímajúce, že, a možno je to nápoky alebo naschvál, že aj tá Coca-Cola z tej Lúky je potravina vyrobená na Slovensku. Ona je dokonca, a to chcem upozorniť, v zmysle tej vyhlášky, ona je dokonca slovenskou potravinou. Viete, to znie tak akože nelogicky, ale je to tak, hej, lebo v prvom rade treba povedať, že aj, že aj nápoje sa rátajú medzi potraviny v zmysle tohoto zákona, a tomu nerozumiem, že tá vyhláška hovorí, že teda slovenskou potravinou je niečo, čo má 75 % podielu v časti, ktoré sú tu, mimo vody. To ináč pán Galko spomínal, nebolo celkom, to je, teda na to sa myslelo, čiže vtedy je ním, môže byť. Ale, samozrejme, ako už býva dobrým zvykom v našej krajine, má to nejaké aj ďalšie ustanovenie, a ktoré hovorí, že nemusí to byť, v prípade, že tá tá surovina tu nerastie. A dokonca ja som videl prvú verziu tej vyhlášky, ktorá hovorila, že nerastie v takej kvalite, a to už je alogizmus totálne absurdný, lebo ak niečo nerastie v takej kvalite, no tak keď to chceme, tak robte to v takej kvalite, aby sme to mohli použiť. Chvalabohu, v tej najnovšej, ak sa nemýlim, to už je vymenené, ale stále hovorí, že nie je tu, nerastie alebo nevyskytuje sa. No tak nuž ale povedzte mi, tak načo je potrebné to deklarovať ako slovenská potravina. To mi príde také čudné. Nie? Lebo to je mätúce. V konečnom dôsledku je to mätúce.

  • Ruch v sále.

  • Čiže aj takého niečo, čo tu nerastie, a použijete to, tak nemusíte spĺňať ten parameter 75 % a môžte to vyhlásiť ako slovenskú potravinu. Absurdne môžte aj kokos, aj figu, aj neviem čo, lebo však kokosy, figy tu nerastú, v zásade tam asi bude nejaké doplnenie toho, ale mne to príde absolútne nelogické. Skôr je logickejšie, dobre, tak poznáte kategóriu, podľa mňa tiež nie je celkom namieste, že potravina vyrobená na Slovensku, tak už keď, tak tam. Tak to už má skôr logiku, ale tam tiež zase sú úskalia toho, čo ja predpokladám, že Európska únia s tým nemá problém, že, že čo je potravina vyrobená na Slovensku, hej, tam vy máte odvolávku na tú Európsku komisiu, to nariadenie 2913, čl. 24, že ktorá krajina sa považuje za krajinu pôvodu, tam kde došlo k poslednému úkonu významnému spracovateľskému.

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • Strašne ma to ruší ináč. Ja neviem, ja prípadne skončím, však aj tak to tu nikoho nezaujíma, ale dovoľte mi, prosím vás, povedať to ľuďom. Mne ináč sem-tam niekto povie, že ich to zaujíma a že oni si to pozrú. Tak keď ma chcete rušiť, tak choďte do bufetu, ja, ja, mňa tu zvolili, ja tu môžem za tým rozprávať ešte dva roky určite, keď ma rušíte, tak ma, prosím vás, ma nerušte! Ja to chcem tým ľuďom povedať, ich to zaujíma. Verte tomu! Ja viem, že vás to nezaujíma. Mne bolo povedané, na výboroch sa diskutuje. Ja som dneska v dobrej viere šiel na výbor, prosím vás, tam vašu kolegyňu zaujímalo, že či parlament je v Budapešti. To to je to. Tam, načo zbytočne, tam nikoho nič nezaujíma, tam neprebiehajú, ani tam neprebiehajú tie diskusie. Nikde neprebiehajú tie diskusie. Nikoho tu nič nezaujíma. Tak ma dovoľte to povedať ľuďom. Dobre? Poprosím o zabezpečenie poriadku, pani predsedajúca. Ďakujem.

  • Krátka pauza.

  • Čiže znova. Ak ideme všeobjímajúco povedať, že vyrobené na Slovensku, tak tam všetko môžme teda zahrnúť, lebo ten posledný úkon realizujeme tu, baliarensky a neviem aký. To je, znova je to podľa mňa nie dobre uchopené, lebo podporujeme v konečnom dôsledku tých obchodníkov alebo to preobchodovanie, lebo to, deklarácia tam zostane, a podľa mňa to, čo je skutočný, skutočný výrobok, dávame do formy nejakého takého, že, že farmársky. Keď farmársky, ja by som prípadne aj rozporoval. Skôr v historických súvislostiach je pre nás lepší gazdovský. Ale viete, niekde sa pohybujem aj, aj pred tým, že jak ľudia čo vnímajú. A to vnímanie, že farmársky, má určitý kontext aj anotáciu, ktorá môže byť niekde aj nemusí byť celkom až taká pozitívna, a ako keby dodávame, nie, nie úplne dováračku, to akože marginalizujeme, a to je vlastne ten skutočný, to je ten skutočný produkt, o ktorého podporu by nám malo ísť, ten gazdovský, ten farmársky. A my ho staviame po všetkých týchto kokosoch a figách, hej, tak potom je tu ešte nejaký gazdovský a farmársky a to mi príde proste zle.

    A teraz, že prečo je to tak, a nevravím, že to tak je, ale ono to v konečnom dôsledku to spôsobí. Spôsobí to to, že vám tie štatistiky alebo že nám tie štatistiky vyzerajú vcelku dobre. Presne to, že je 60 %, 50 % slovenských, už či slovenských potravín, alebo potravín vyrobených na Slovensku, alebo slovenských poľnohospodárskych produktov, tak je tu 60 %, niekto povie, však vidíte, jak je to super. Dokonca možno prijatím tejto vyhlášky, keď tam zaradíte všetko možné, tak to stúpne a nevylučujeme veľký brífing biľakovský so šúchaním zrna na poli, hej, v lánoch, kde je teda, že jak úspechy hospodárske a politika a stratégia dopadla, že dokonca nie 60, 65, -7, -9, všetci sa tu budeme utešovať, ale to nebude to, čo sme chceli. To, čo chceme. Podporiť toho chudáka (povedané so smiechom), ktorý naozaj ráno ide tomu býkovi vykydať. No, viete, to je to, hej, že to z toho nie je, ale štatisticky vám to bude vychádzať, že ako je to dobre. Ak by sme mali nájsť parametre, ja nebudem negativistický v tom: všetko zlé, všetko zlé, všetko nanič. Je to zlé, vieme o tom, že je to zlé, toto, čo je tu, je rozpačité, už to není zlé, už to je rozpačité, ale keby sme chceli hľadať, ako pomôcť, tak poďme rozprávať, že ako majú tie reťazce, tie, tie giganty, ktoré sa správajú tak, jak sa giganty správajú, a oni sa správajú tak zo svojej podstaty, lebo ich podstata je postavená na tom, ako sa majú správať, to si netreba vyčítať. Ale my, my zákonodarcovia máme určité možnosti, ako môžme tých našich chudákov, ktorí ráno k tým býkom chodia kydať, ako im pomôcť, že toho býčka niekde na ten regál niekto aj vyloží. A nebudú tam operovať poľským a neprebaleným štyrikrát prebaleným mäsom. No a to je to presne, že keď, tak poďme hovoriť o tom, že ako majú deklarovať alebo nedeklarovať, už toto, už toto prejde, to už je, ale do budúcna, že ten prvovýrobca, hej, ten prvo-, prvochovateľ, ten prvopestovateľ a jaký je podiel, lebo to je podľa mňa ukazovateľ, ktorý stojí za to, že ako, koľko Billa nakupuje od prvovýrobcov. Koľko nakupuje Billa od chovateľov hovädzieho dobytka na Slovensku. Koľko nakupuje, a tam, tam potom sa ináč dozvieme krutú pravdu častokrát, že nič, lebo však tu nič není, ale, ale povedzme si, lebo to bude pre nás dobrým zrkadlom. V prvej fáze hovorme o tom, že, že áno, že koľko, a to bude parametricky niečo dobré a potom aj spravte ples v Redute a tým, ktorí nakúpia najviac, aj niečo dajte, kľudne, to je všetko, to má zmysel, toto určite má zmysel pre túto chvíľu. A potom môžme sa dopracovať, keď zvládneme tento stupeň, že budeme naozaj takýto nepriamy, lebo priamy tlak nemôžme, ale nepriamy tlak vytvárať na tie reťazce, že budú chcieť kúpiť niečo od tých chovateľov hovädzieho dobytka, lebo tam v tých tabuliach to musia ukázať, tak my sa potom následne dopracujeme k tomu, kde je budúcnosť, a budúcnosť je tam, kde aj Európska únia hovorí, v dohľadateľnosti tej potraviny. A potom sa dopracujeme možno raz tomu, že v tej Bille bude visieť, že koľko nakúpili hovädzieho mäsa od Záhumenského. Prečo by sa Záhumenský nemohol pochváliť a všetci by sme nevedeli, že Záhumenského býčky sú v dobrom welfare, dobre chované, dobre živené, zdravé, a ľudia chcú vedieť, od koho kupujú, koho jedia, tam je budúcnosť a tam by sme sa potom už vedeli rozdeliť, že teda, že nakupujú toľko od prvovýrobcu chovateľov hovädzieho dobytka a dokonca od Záhumenského toľko, a my, čo vieme alebo budeme vedieť, on sa nebude hanbiť to priznať, však prečo by sa mal človek hanbiť za to, že jak vie dobre vychovať býka, nemusí to schovávať, tam sa teda k tomu dopracovať, a potom to bude fungovať. Keď budú, a to je, to je cesta, nie cesta týchto hókusov-fókusov, ale potom že keď budeme hľadať, že všetko zlé je na niečo dobré, tak možno nás to len nabudí k tomu, že hľadať riešenia. A tie riešenia sú, i keď je veľa pokazeného, a zo strategického hľadiska to, že sme my dovolili to, čo sme dovolili, to znamená, silným vyrásť tak, že sú tak silní, ako sú teraz, bola veľká chyba. Lebo to je, na to existujú aj také výrazy, že, že, že v čom je to chyba, ale je to obrovská chyba, lebo tej sily oni sa ťažko budú zbavovať, a my už tu moc budeme mať o to slabšiu, s tým sa bude ťažká vec, ale netreba hádzať flintu do žita práve v záujme tých, o ktorých sa tu rozprávame. Veď nehovorme to, že kokos zabalený - ja neviem kde, v Jelšave alebo kde - je, je slovenskou potravinou, no lebo není. Či to bude na A3 alebo na A5 pred Billou, no stále to nebude. Bude to mať význam vtedy a nemusí to byť ani na tej Bille nalepené, ale bude to niekde a oni to budú chcieť komunikovať, že koľko nakúpili hovädzieho mäsa, v tom je to už konečná fáza tohto, koľko nakúpili hovädzieho mäsa od Záhumenského. Vtedy môžme povedať, že že sme to urobili dobre. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú, uzatváram možnosť prihlásiť sa, teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Simon. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona, najskôr k časti, ktorú pán minister pri pôvodnej novele, ktorú pred časom predkladal, zhruba pred rokom aj niečo, obhajoval vysoké pokuty. Vtedy pán minister zrušil kategorizáciu obchodov - malá, stredná, veľká - a pre všetky obchody aj pre tie najmenšie, v najmenších dedinách na Slovensku, ktorých máme 1 900, aj tam za tie malé dediny dal obchody do tej istej kategórie ako najväčší hypermarket v Bratislave. Vtedy pán minister za týmto rečníckym pultom povedal, že treba dať prísne pokuty a veľké pokuty pre obchodníkov, ktorí predávajú tovar, ktorí porušujú zákon, zákon, predávajú tovar po dobe spotreby, nebezpečný a tak ďalej. Aby som bol konkrétny, § 28 ods. 4. A ako príklad poviem, že za umiestnenie na trh potravín po uplynutí doby spotreby alebo vyrába alebo umiestňuje na trh spotreby, ktoré nie sú bezpečné a sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené, používa na výrobu potravín zložky po uplynutí doby spotreby a tak ďalej. Túto kategóriu pán minister vtedy zadefinoval, že potrebujeme sa tohto nešváru zo slovenských pultov zbaviť, a preto je treba, aby pokuta išla na sumu od jedného do piatich miliónov eur pri prvom porušení. Kritizoval som takéto konanie, že táto čiastka je síce vysoká, ale neporieši nám skutočný problém. Pán minister, za týmto rečníckym pultom aj mňa, aj mojich kolegov ubezpečoval, že veľmi striktne a prísne bude vystupovať voči obchodným reťazcom a on sa nebude brániť, báť dať týmto obchodným reťazcom aj 5-miliónovú eurovú pokutu. Dnes, takmer niečo viac ako rok po tomto kroku, pán minister doniesol návrh zákona, kde po novom už hovorí, že keď urobíte takéto porušenie, tak dostanete maximálnu pokutu do dvojnásobku, teda znižuje pokutu na 500-tisíc, teda maximálne za prvé porušenie môže byť milión euro. Prvýkrát sa stane po dlhých rokoch, že zákon o potravinách prichádza do lavíc Národnej rady tak, že zväz obchodu s ním súhlasí. Bodaj by nie, keď mu znižujeme pokuty. Má niekto snáď dojem, že máme menej nekvalitného tovaru alebo menej tovaru po dobe spotreby na našich pultoch? Ja nie. To znamená, že pán minister vytvára pre obchodné reťazce priestor, že môžte porušovať zákon a dostanete menšiu pokutu na prvýkrát, na druhýkrát a potom následne, možnože na tretíkrát, vám dáme 5-miliónovú pokutu. Nechápem. Keď pán minister pred rokom tu obhajoval 5 miliónov euro, tak očakával by som, že pán minister dneska príde s ďalšími opatreniami, ktoré zjednoznačia, resp. spresnia, že v ktorých prípadoch koľko má platiť pokuta. Nedal by takú veľkú diferenciu od jedného milióna do piatich miliónov, že je to ľubovôľa toho kontrolóra, ktorý tam príde, ktorý to v priestupkovom konaní bude posudzovať, pretože on môže za ten istý priestupok dať obchodnému reťazcu návrh na pokutu na milión euro alebo na 5 miliónov euro. Je to na posúdení toho-ktorého konkrétneho úradníka na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe. Keby sme zadefinovali, že koľko má v tomto konkrétnom prípade, áno, opäť musím povedať, že nie táto novela, ale tá predchádzajúca zrušila kategorizáciu malá prevádzka, stredná a veľká, čo bolo základom toho, aby sme vedeli rozlíšiť obchod, ktorý je o jednom zamestnancovi, o malej dedine, o malej prevádzke, kde sotva príde denne nakúpiť nejakých 50 až 100 ľudí, s obchodnom, ktorý je v Bratislave v centre, kde za hodinu príde 10-tisíc ľudí. To znamená, keď sme ich dali všetky do jedného, to, čo veľkému obchodnému reťazcu pri stanovení spôsobí len úsmev na tvári, druhého to likviduje, ale likvidujeme pritom malého slovenského. Musím povedať, že, pán minister, nechápem, keď minulý rok ste tu obhajovali 5 miliónov a likvidáciu firmy, tak dneska pre tú istú, ten istý prehrešok, prečo navrhujete zníženie pokuty? Prečo až na druhýkrát až na tretíkrát?

    A ostatne by bolo dobré, keby ste povedali, koľko obchodných reťazcov za ten jeden rok, čo ten zákon platil, dostal pokutu milión euro. Toľkokrát ste vystúpili, toľkokrát ste prezentovali porušenie v obchodných reťazcoch, že v Národnej rade by poslanci zaslúžili, keby ste povedali, že tento obchodný reťazec dostal právoplatne udelenú pokutu 5 miliónov eur. Dúfam, že v záverečnej reči, tak ako ste zvykli, sa vyjadríte aj k tejto časti.

    Teraz dovoľte, aby som aj k tomu, čo povedal aj kolega Hlina, § 12a, to je ten Matovičov návrh, ktorý sa pri minulej novele dostal do zákona, ktorého proste tak vehementne ste obhajovali, že je to dobré riešenie, dneska predkladáte novelu a chcete ho akýmsi spôsobom modifikovať, jeho modifikácia ale závisí od § 9b, teda oprávnenia a vydania vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o požiadavkách na dobrovoľné označovanie poľnohospodárskych produktov potravín a ich pôvodu.

    A, kolegyne a kolegovia, musím povedať, že keď kolega Hlina vyslovil obavu, že to nebude fungovať, tak musím vyjadriť, že s kolegom Hlinom v tomto pohľade súhlasím. A to súhlasím preto, lebo zákon tu máme na schválenie v druhom čítaní, ale samotná vyhláška, ktorá má povedať, že čo je slovenské a čo nie je slovenské, je na notifikácii. Je na notifikácii, ktorú napadli Chorvátsko a Francúzsko, a Európska komisia už rozhodla o tom, že termín na notifikačný proces predlžuje do mája tohto roku. To znamená, že vyhláška môže vstúpiť niekedy až v júni do platnosti, to znamená, že keď zákon vstúpi do platnosti, tak naše obchodné reťazce nebudú vedieť jednoznačne postupovať podľa tohto zákona a podľa toho, ako predkladatelia sami navrhli, lebo nebude súlad, nebude v súlade. Musím povedať, musím povedať, že postup ministerstva, a teraz dovoľte, aby som kritizoval nie ani tak samotný zákon, ale priloženú vyhlášku, ktorá je na notifikácii, a aké problémy spôsobuje.

    V každom prípade musím povedať, že, kolegyne, kolegovia, snáď táto značka niekomu z vás už niečo hovorí. Táto značka je značka kvality. Bola zavedená do užívania v auguste 2004. Mala za snahu podporiť kvalitné slovenské produkty. Táto značka, prosím, už za svojej takmer desaťročnej existencie je vžitá na Slovensku. Jedna z tých podmienok je, že produkt, ktorý to môže dostať, toto ocenenie alebo právo používať túto značku, je fakt, že musí obsahovať 75 % produktu, ktorá pochádza zo Slovenska, ďalej že je pod kontrolou Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a Výskumný ústav potravinársky vykoná kontrolu, či tie deklarované parametre, ktoré daný produkt deklaruje, či sú pravdivé a či sú opodstatnené. Pán minister v snahe zadefinovať, čo je slovenský produkt, sa uchopil k tomu, že túto značku budeme uvádzať podľa tej vyhlášky na všetky výrobky vyrobené na Slovensku, ktoré majú 75 % podielu slovenského výrobku. To znamená, že táto značka, ktorá doteraz znamenala aj osobitnú kontrolu kvalitu, stratí punc osobitnej kontroly kvality cez Výskumný ústav potravinársky a Štátnu veterinárnu a potravinovú správu, pretože ju dostane každý, doteraz len tí, ktorí si o to požiadali a deklarovali, že tie kvalitatívne údaje sú splnené. Po novom už nie. Pán minister pri tej vyhláške, resp. jeho pracovníci vychádzali z materiálu, ktorý pripravili v Maďarsku, pokiaľ ale sa na to pozriem, tak musím dôjsť k záveru, že najväčší problém pri deklarovaní, ktorý obchodný reťazec koľko predáva alebo aký podiel slovenských produktov predáva, bude mať problém. Pretože s touto značkou, prosím pekne, nebude môcť byť označené žiadne víno vyrobené na území Slovenskej republiky. Túto značku podľa návrhu, materiálu ministerstva, ktorá súvisí s týmto zákonom, nebude môcť dostať žiadny výrobca slovenského vína. Tí, ktorí ho majú a majú ho právo používať v zmysle systému značky kvality po novom, keď tento zákon prejde a návrh vyhlášky, ktorú ministerstvo dalo na notifikáciu, túto značku budú musieť zo svojich fliaš zobrať dole. Pýtam sa prečo? Keď vypracovávali ten materiál, tak, samozrejme, pri vypracovaní, pri produktoch, kde musíte použiť vodu, podotýkam, čistú pitnú vodu, je tam daná podmienka pri súčasnej značke kvality, že sa do toho nezapočítava pitná voda, ktorá obsahuje 70 % vody. Ale ono toto ministerstvo prenieslo do celého materiálu takým spôsobom, že jednoznačne vylúčilo z programu aj minerálne vody Slovenskej republiky, ktoré v zmysle značky kvality majú právo používať, a to, sekundu... (rečník listuje v materiáloch na rečníckom pulte), minerálne pramene a žriedla..., Slovenské pramene a žriedla, a. s., a majú ho právo dneska používať na produkty ako Fatra, prírodná minerálna voda sýtená, Fatra extra, Budiš a podobne. Alebo Kúpele Brusno o tieto minerálne vody už naďalej, hoci sú kvalitné, slovenské, nebudú môcť na svojej fľaši uviesť etiketu kvality SK kvalita. Pýtam sa prečo? Keď tieto výrobky vylúčime z objemu slovenských výrobkov, tak jednoznačne klesne aj objem predaja v súvislosti s § 12a, pretože dnes, keď sa spýtate obchodníkov, tak oni povedia, že oni majú 40 % obratu len v týchto komoditách. Minerálne vody a vína. Tieto dve, dva komodity z tej vyhlášky vypadli, teda keď z tej vyhlášky idú von, tak automaticky nebudú sa môcť započítavať ani do tejto tabuľky. Nehovoriac o tom, že áno, táto tabuľka alebo jeho zverejnenie je veľmi zaujímavé, že ktorý obchod aký má podiel, ale aj tak, ako kolega Hlina povedal, v tom nie je povedané, že koľko je masla vyrobeného na Slovensku, pretože v tom bude aj maslo, ktoré je vyrobené v Nemecku, a Rajo ho dáva do obehu s označením 858. Nehovoriac o tom, že zavedieme obrovský chaos, do tej vyhlášky pán minister dal 24 regiónov, kvázi 24 žúp, je tam Liptov, je tam Orava, je tam Spiš, je tam Gemer, je tam Novohrad, sú tam aj ostatné. Ale dnes na Slovensku, kolegyne a kolegovia, musím povedať, že my ale nemáme zadefinované, čo to je Orava. Vieme my povedať presne, Orava, ktorá obec je ešte v Orave a ktorá nie? Ktorá obec patrí do Novohradu alebo do Gemera? Nie. Historicky si to myslíme, ale nikde to zadefinované nemáme. Pán minister, ale do vyhlášky dáva, že regionálny produkt sa môže označiť, ktorý je z Oravy. Aký tu budeme mať chaos, keď Tauris Rimavská Sobota vyrába oravskú slaninu a budeme mať slaninu z Oravy? Keď si myslíte, že to bude to isté, tak sa mýlite. Nebude to to isté. Liptovský syr, syr z Liptova môžte vyrábať na Liptove, ale liptovský syr môžte vyrábať kdekoľvek. To znamená, že opäť to nie je dobre zadefinované. Preto chcem pripomenúť pánovi ministrovi, že je ešte čas na to, aby odstránil ten možný chaos, ktorý sa tu ide vytvoriť, nechal značku kvality bežať tak, ako to beží od roku 2004, ako prežil iks ministrov, a nech zadefinuje iným spôsobom to, čo je slovenské. A nech neobmedzí, že vinárov dáme z toho von alebo nedáme z neho von, pretože aj vína slovenské majú patriť alebo majú mať označenie SK. Naviac musím povedať, že tento zákon kdesi bude obmedzujúci pre slovenských výrobcov potravín, pre všetkých. A to dôvod je veľmi jednoduchý. Paragraf 9b ods. 2 znie: "Požiadavky a podmienky na používanie označenia potravín a poľnohospodárskych produktov údajmi podľa odseku 1 a ich používaní na účely propagácie a marketingu sa vzťahujú len na potraviny a poľnohospodárske produkty vyrábané a umiestňované na trh v Slovenskej republike." To znamená, že keď vyrobíte výrobok, trebárs Horalku, dáte na ňu túto, toto označenie podľa tejto legislatívy a budete ho predávať v rámci Európskej únie, budete porušovať zákony alebo predpisy Európskej únie, pretože my v zákone sme prijali, že s takýmto označením, ktoré sa vydáva na základe vyhlášky, môže byť označený len produkt, ktorý je určený, ktorý je umiestnený na trh v Slovenskej republike. A čo keď sa to predá do zahraničia? Prečo to chceme takýmto spôsobom obmedzovať? Mne sa tu pozdáva, že s dobrým úmyslom ideme likvidovať práve slovenským potravinárom, a to z veľkej miery.

    Pokiaľ to chceme odstrániť, tak, pán minister, navrhujem a dávam procedurálny návrh, aby tento návrh zákona bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie, aby odstránil tieto nedostatky. O to viac, že samotný notifikačný proces vyhlášky je posunutý do mája, to znamená, že je priestor na to, aby sa tento návrh zákona vrátil, prepracoval a doniesol opätovne do Národnej rady tak, aby naozaj sledoval cieľ pomôcť poľnohospodárom a potravinárom, nehovoriac o tom, že samotná Európska únia ide pristúpiť k zmene smernice o označovaní pôvodu. A tu musím povedať, že za prvej Ficovej vlády postoj Slovenskej republiky vo vzťahu k označovaniu Made in EU bol pozitívny, že my sme za. Zmena, že Slovenská republika nie je stotožnená s tým, aby potraviny boli označené vyrobené v EU, nastala po výmene vlády v roku 2010 a nesmierne si cením, že pracovníci ministerstva do dnešného dňa pod vedením ministerstva pána Jahnátka tento názor naďalej zdieľajú, pretože som presvedčený o tom, že len označené podľa jednotlivých krajín vieme jednoznačne garantovať našim občanom, že ktorý výrobok kde bol vyrobený a akú môže mať kvalitu. Niektoré krajiny dajú viac na kvalitu, niektoré menej. A práve preto aj Európska komisia dnes, ak mám správne informácie, už pomaly pristupuje k tomu, že upustí od požiadavky označovania vyrobené v EÚ. A keď toto sa má udiať, tak som presvedčený, že na toto by ministerstvo malo patrične reflektovať aj v danom zákone. A takisto som presvedčený, že oprávnenie alebo snaha znížiť pokuty, je nemiestna hlavne preto, lebo máme dosť veľa nekvalitných potravín na našich pultoch. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Ďalším písomne prihláseným je pán poslanec Martin Chren. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, chcem vystúpiť len veľmi krátko a mojím cieľom nie je debatovať o samotnej vecnej podstate predloženého zákona, ale predložiť jeden krátky pozmeňujúci návrh, ktorý má za cieľ jemne poupraviť, možno vylepšiť predložené znenie v smere, ako som presvedčený, že ani samotní legislatívci z ministerstva pôdohospodárstva pôvodne nemali plán postupovať tak, ako jeho znenie hovorí.

    Predložený pozmeňujúci návrh znie nasledovne:

    V čl. I sa v bode 3 v § 12a ods. 1 za slová "z predaja potravín" vkladajú slová "konečnému spotrebiteľovi." Koniec pozmeňujúceho návrhu.

    O čo ide? Samotný návrh zákona ustanovuje, ako sme už debatovali, nové povinnosti vedenia evidencie slovenských výrobkov, administratívne povinnosti v súvislosti s ich nahlasovaním a zverejňovaním. Tak ako je predložený, je tento návrh zákona určený a namierený na výrobcov potravín, ktorí majú z predaja konečnému spotrebiteľovi obrat väčší ako 10 mil. eur ročne. Predložená formulácia zákona však dopadne aj na podniky slovenských výrobcov, a na ktoré, som presvedčený, nebola pôvodne zamierená. Ide napríklad o príklad slovenského podniku, výrobcu potravín, ktorý dodáva svoje produkty len do veľkoobchodov, avšak má napríklad jednu malú podnikovú predajňu, kde časť svojich produktov v malých množstvách umožňuje nakúpiť si aj zamestnancom alebo ľuďom, ktorí lokálne bývajú v mieste produkcie. Napríklad malý slovenský pivovar v stredoslovenskej obci, ktorý dodáva celú svoju produkciu nie konečnému spotrebiteľovi, ale má možno 10-20-tisíc eur tržby ročne aj z tejto svoje malej podnikovej predajne.

    Predložené znenie zákona je formulované tak, že každý, kto predáva tovar konečnému spotrebiteľovi a zároveň má obrat vyšší ako 10 mil. eur, musí napĺňať všetky na stanovené administratívne povinnosti. Som presvedčený, že úmyslom zákonodarcu ale bolo stanoviť tieto povinnosti iba tomu, kto má ten obrat 10 mil. eur zo samotného predaja konečnému spotrebiteľovi, nie celkový obrat, pričom predaj konečnému spotrebiteľom je zanedbateľný. Preto predkladám tento pozmeňujúci návrh.

    Som presvedčený, že aj pán minister, ktorý predtým pôsobil na ministerstve hospodárstva, pozná problematiku podnikateľského prostredia. A teda chcem aj týmto poprosiť o zváženie, odstránenie tejto administratívnej povinnosti, ktorá by mohla dopadnúť aj na tých, ktorým nebola pôvodne určená.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. A teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Kuffa jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu o potravinách. Ja tak v úvode by som, pán minister, si dovolil tak doceniť tú vašu snahu, že máte také úprimné snaženie o to, aby tie potraviny podľa možnosti sa dorábali u nás na Slovensku a podľa možnosti, aby aj ten domáci trh bol čo najlepšie podporený. V tom prvom čítaní chcem poďakovať tuná aj pánu kolegovi Záhumenskému. Ja som dával pozor, ako urobil taký pekný prierez tuná aj toho podielu na tom trhu. Porovnával tie jednotlivé obchodné reťazce. Naozaj tá situácia je taká, že v podstate tie peniaze nezostávajú tu u nás na Slovensku, ale jednoducho tie peniaze idú kdesi mimo. Myslím, keď si to tak pamätám, tú štatistiku, tak Tesco bolo na prvom mieste a potom tie ďalšie, tie hypermarkety Kaufland, Billa bola ďalšia. No to je jeden aspekt, jeden rozmer. Ja tak málinko, len tak mierne by som tak odbočil, ale len zdanlivo. Inak tie hypermarkety už aj tak architektonicky vyzerajú úplne hrozne. My v podtatranskej oblasti, a keď vidíme tie škatule, ktoré sú tam postavené, ak raz budú odchádzať tieto hypermarkety, no neviem, ako to budeme likvidovať tieto budovy. Vyzerá to úplne príšerne. V Anglicku keď som bol, v Škótsku konkrétne, nevidel som jedno Tesco postavené také, aké je u nás na Slovensku, taká škatuľa, ale krásne v historickej zástavbe, normálne tak, ako sú malé obchodíky, tak majú Tesco, pekne je tam zoradené. Tak ako kolega Hlina to tu, Dodo spomínal, naozaj myslím si, že bola veľká chyba toho, že to sme dopustili, že proste nabrali takú silu obrovskú tie hypermarkety, a naozaj teraz to snaženie naše veľmi úprimné, ktoré tuná vidím, aj pána ministra, že ako tento proces zvrátiť aj..., resp. tou legislatívou.

    Ja sa dostanem k tomu a uvediem príklad, vo Francúzsku ako sa to podarilo poľnohospodárom, drobným hospodáriacim roľníkom. Začali síce z malinkého, ale predsa sa im to len podarilo. Ja si dovolím ešte pripomenúť tuná vo vzťahu k tomuto zákonu o potravinách, je to naozaj veľmi závažný zákon. Som členom zdravotníckeho výboru a pracujem navyše, starám sa o zomierajúcich ľudí, keď stále nemám zasadnutie Národnej rady, tak v podstate som v hospici. Ja vidím veľakrát tú biedu a utrpenie, ktoré je na sklonku života, a dnes musím povedať a ubezpečiť vás, kolegovia, že nie sú to len starí ľudia. Nemyslíte si a nemyslíme si, že musíme sa dožiť vysokého veku a v starobe, že zomieraš. Zomierajú veľmi mladí ľudia, dokonca, dokonca aj deti. A veľakrát, ja keď to tak dlhodobejšie ako tak pozorujem, naozaj ten trh s potravinami za posledných 20 rokov sa výrazne, výrazne sa zhoršil, čo sa týka kvality. Mysleli sme si naivne, že to, čo dovezieme zo zahraničia, že to je tá kvalita, že to je to najlepšie. Ale veľmi rýchle nás to prešlo. Naozaj my sme mali veľmi dobré kvalitné potraviny, oveľa kvalitnejšie ako tie, ktoré sa dnes ako dovážajú. Potom sa veľmi čudujeme, že v podstate ľudia sú tí, ktorí, alebo mnohí ľudia, ktorí zomierajú ako onkologickí pacienti. Tam to pramení.

    Rovnako si nedovolím tuná, že by som si neodpustil poznámku, a to je to, čo v podstate je tuná aj taká hrozba geneticky modifikovaných osív, ktoré sú síce dnes na Slovensku len v podobe nejakých políčok pokusných, ale máme tuná geneticky modifikované osivá. Ja si dovolím povedať, že to je veľká hrozba pre naše zdravie. A ono je ťažko aj udržať tie osivá, lebo to semienko sa prenesie kdesi inde. Áno, bol som ubezpečený o tom, že tieto potraviny, ktoré sa ako dorábajú, sú pokusné a dávajú sa, v potravinárstve sa používajú na tie škroby. Keď takú štúdiu urobili jogurtu firmy Danone, a to robili potravinári, robili to veterinári, tak jednoducho tá štúdia hovorí o tom, robili to v Česku, v Prahe, tak konštatácia ich bola taká, že ten jogurt nevidel mlieko ani z vrtuľníka. Ani z vrtuľníka! Z čoho je ten jogurt? Práve z kukuričného škrobu, ktorý je geneticky modifikovaný. Myslím si, že toto by bola tiež jedna z vecí, pán minister, tak v budúcnosti. Ja vidím, že vám záleží na tom vašom rezorte poľnohospodárskom, aby sme sa zamysleli aj nad takou závažnou skutočnosťou, ako sú geneticky modifikované osivá, ale aj potraviny. Ak príde tuná ktokoľvek z poslancov, pán minister, ak to budete vy, keby sa dalo, tak aj dvoma rukami zahlasujem vám za návrh zákona, ktorý by zakázal tuná tieto geneticky modifikované osivá, a dokonca keby bolo to zakázané aj zákonom, dovoz týchto potravín, lebo tie dôsledky sú potom tie, že máme plné nemocnice. Dovolím si povedať, že aj rezort ministerstva zdravotníctva, aj ten ušetrí na tomto, na liekoch a na mnohých veľmi zložitých medicínskych postupoch, ktoré nie sú ako ľahké. Ale práve to veľmi úzko súvisí s potravinami a nekvalitou potravín, ktoré tuná na Slovensku, žiaľ, máme.

    Keď dovolíte, ja sa vrátim k tomu jednému príkladu, keď som mal možnosť rozprávať so súkromne hospodáriacimi roľníkmi a vo Francúzsku, mali obdobný problém, s ktorým možno teraz zápasíme aj my. Tam jednoducho, keď oslovovali poslancov, svojich poslancov národných ako v štáte, štátnych, neviem, ako by som to by som to pomenoval správnejšie, tak chodili aj za ministrami, za vládou a stále nemohli uspieť títo iniciátori, ako dorábať tie kvalitné potraviny. Nakoniec sa rozhodli takou netradičnou cestou obišli poslancov, obišli úradníkov, obišli ministrov a vyhľadávali súkromne hospodáriacich roľníkov. Veľmi ťažko a veľmi prácne ich našli, a keď ich našli, povzbudili ich k tomu, aby začali, aby hospodárili na poliach, ktoré boli tak otrávené, že ani dážďovky tam neboli. Boli mŕtve. Mŕtve boli po tých postrekoch, ktoré sa tam robili. Ten výsledok bol taký, že keď tí mladí ľudia sa do tejto práce pustili a dopestovali prvú papriku a paradajky, samozrejme, neboli to také fabrikované, ako boli v tých hypermarketoch, boli také zdeformované a proste možno ani tú farbu nemali a boli takí znechutení, ale tí, ktorí ich oslovovali, tak ich povzbudzovali. A systém bol taký, že tí ľudia boli ochotní zaplatiť vopred týmto roľníkom, drobným roľníkom, za ich úrodu, ktorú im zaplatili, v podstate oni im to vrátili v naturáliách. Bol starosta obce, resp. mesta, ktorý vytvoril taký priestor v rámci obce, kde oni tie svoje produkty, ktoré oni dopestovali, tak jednoducho doniesli to v tých svojich košíkoch - dobrý deň, dobrý večer, pán minister -, tak keď prišli, tak na tom mieste, ktoré bolo vyčlenené pre tento účel, tak každý bol zapísaný v zozname a už doniesol, ja neviem, košík ovocia alebo zeleniny a jednoducho tak sa to prevádzalo, už sa tam ani nevyplácali tieto peniaze. Bola to veľmi zložitá a komplikovaná cesta, ale je tuná aj taká cesta. Ja som chcel len toľko aj tým povedať, že aj na Slovensku máme zapálených aj mladých ľudí, ale aj v strednom veku, ktorí sú súkromne hospodáriaci roľníci. To nie sú tie klasické družstvá, ktoré sme zdedili ako v minulosti, ale sú to roľníci, ktorí majú, ja neviem, možno 20-40 hektárov alebo 100 hektárov pôdy. To už sto hektárov pôdy, tak to už je pomerne dosť veľa. Táto skupina ľudí tuná na Slovensku je momentálne aj kdesi tak v úzadí. Ale toto je cesta, toto je cesta aj nových pracovných príležitostí. Poľnohospodárstvo na Slovensku, tak je ten odhad taký a ja sa prikláňam ako k tomu, že je skrytých tých pracovných miest možno 80- až 100-tisíc. My plačeme v regiónoch, že my nemáme prácu, sme bez práce, ale ja keď sa pozriem na náš región a na náš okres, okres Kežmarok je s vyše 30 % mierou nezamestnanosti, je to sever Slovenska, je tretí od konca, tretí od konca, úplne na hanbu sveta, na hanbu sveta. Ja sa za to hanbím, že môj okres a mesto, v ktorom som občanom, sme tretí od konca v miere nezamestnanosti. A Tatry máme pod nosom. Len susední Poliaci, ktorí majú len časť Tatier, úplnú časť, to je to Zakopané a kúsok tých Vysokých Tatier, ktoré majú, tak to je naozaj ukážkové, ako oni dokážu robiť jednak biznis, jednak potraviny, ale takisto, keď by ste sa dneska išli pozrieť, dnes večer na Štrbské pleso, dovolím si to povedať, že tam bude mŕtve, a keď pôjdete do Zakopaného, tak to ani v Bratislave takú rušnú ulicu nepoznám. Tak jak je dnes, v túto chvíľu, keď teraz aktuálne hovorím, priamo v Zakopanom. Jak je to možné, že v susednom Poľsku to ide a u nás na Slovensku to nejde? A toto je naša úloha, poslancov Národnej rady zamyslieť sa práve nad takouto vecou, ako ponúknuť a vytvoriť tieto nové pracovné miesta. Aj premiér tejto krajiny takisto, verím, že mu úprimne na tom ako záleží. Ale treba tuná spojiť naozaj tieto sily.

    V prvovýrobe, keď od prvovýroby, keď k poľnohospodárstvu sa vrátim až po ten finálny výrobok, tak je tam tých 80- až 100-tisíc pracovných miest. Možnože to vyzerá nejaké tak smiešne, ale to sú pracovné miesta v konkrétnych regiónoch, aj v našom regióne, v chudobnom regióne. Ale naozaj zamyslieť sa nad tým, aby to bolo aj ministerstvo pôdohospodárstva. Ja nie som minister tohto rezortu, a keď aj skromne, keď aj predložíme nejaké tie zákony, tak vieme, ako to ťažko prechádza. Ale ak pán minister, keď ste tuná, tak naozaj sa nad tým zamyslieť, aby tá prvovýroba až teda po ten finálny výrobok, ja som sám ochotný si kúpiť, nieže len podporovať ten domáci trh, že idem a pozerám tie etikety, ktoré sú vyrobené na Slovensku. Musím povedať, že veľmi ťažko sa to hľadá v tých obchodoch. Ja menej chodím na tie nákupy, ale manželka mi hovorí, ako ťažko, prácne hľadá vyrobený výrobok na Slovensku alebo slovenský produkt, ktorý to je. Ale jednoduchšie je to a my sme už teda aj pristúpili k tomu, že my v podstate nakupujeme potraviny a to je ten tzv. predaj z dvora a toto naozaj podporiť a podporovať, lebo toto je aj cesta pre Slovensko. Nemusíme sa za to hanbiť.

    Pred dvoma rokmi, keď som bol vo Švajčiarsku, sme prechádzali takou horskou oblasťou, bolo to okolo, už teraz neviem, ale nejakých 1 800 metrov nad morom. Bola to taká dedinka nádherná, šikmé úbočia strmé, ale tie boli nádherne vypasené, vykosené. A synovi som hovoril, vieš čo, Miško, prosím ťa, odboč tuná do kravína, chcem sa pozrieť, ako to vyzerá, jak tí roľníci, jak to tuná fungujú. My sme sa vtedy v podstate na poslednú chvíľu, tak sme sa toho gazdu opýtali, že či nemá na predaj syr. Tak jak dojil tam tie svoje kravičky, zdvihol telefón, zavolal svojej manželke, na motorke prišla, doniesla švajčiarsky syr, krásne odvážený, ofrankovaný, cena a kúpili sme si ten syr priamo, priamo v tej maštali. Ale tá maštaľ bola ukážková. Dneska keď si pozriem niektoré tie poľnohospodárske družstvá, ja nechcem uraziť tých poľnohospodárov alebo tých dobrých gazdov, pán Záhumenský, aby, ja verím, že to vaše poľnohospodárstvo alebo to gazdovstvo, že je tip top a nebrodíte sa po kolená v blate. Ale ja poznám také poľnohospodárske družstvá, ktoré, po kolená v blate sa dnes boríme a sú to pomaly zrúcaniny, kde chováme poľnohospodárske zvieratá, a my chceme čosi rozbehnúť a poľnohospodárske produkty a potraviny kvalitné tuná vyrábať. Ten potenciál, dovolím si povedať, že na Slovensku my tuná máme. Lebo ak by som sa vás opýtal na pôvod, vás, kolegovia, a seba takisto, ak nemáš ten po prvej línii pôvod roľnícky, no tak máš po starom otcovi, takmer všetci sme roľníci. Nemusíme sa za to hanbiť, lebo naša krajina a tá podhorská oblasť je na to stvorená, na tú živočíšnu výrobu, Dolniaky, tá krajina je naša veľmi zaujímavá, čo sa týka toho reliéfu, ale Dolniaky a tu je tá práve dole tá úrodná pôda a úrodná zem, tak tu nech sa pestujú obilniny, nech sa dorába tuná kvalitný chlieb a kvalitné mäso nech sa dorába na severe Slovenska.

    Ja len toľko, prepáčte mi, ak to som vás nejak zdržal a to bolo nezaujímavé. Tak Pán Boh vám žehnaj. Ďakujem.

  • Faktické poznámky. Jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Často polemizujem s kolegom Kuffom aj dosť zásadným spôsobom, ale v tomto prípade musím s potešením súhlasiť prakticky so všetkým, čo povedal, a podporiť ho a rozšíriť to možno trošku ešte aj o environmentálny rozmer, najmä čo sa týka možno príliš ľahkovážneho prístupu k používaniu GMO technológií, pretože sú štáty Európskej únie, ktoré majú tieto technológie zakázané, my k nim nepatríme. Takže možnože by sme mohli rozšíriť túto skupinu krajín. Takisto s ním musím súhlasiť, čo sa týka kritiky, toho, tej expanzie super- a hypermarketov, ktorej sme sa dožili, a má to, samozrejme, aj celý rad ďalších následkov nielen na devastáciu krajiny, ale aj na devastáciu zase malých zariadení, predajní a podobne, resp. na ich, na ich likvidáciu, pretože nezvládajú konkurenciu s týmito, s týmito veľkozariadeniami. Ale všetko sú notoricky známe veci, len je dobre, že sa aj na tejto pôde o nich hovorí, a je dobre, keď sa budeme zamýšľať nad tým, ako tie riziká a tie negatívne následky, ktoré so sebou prinášajú, riešiť alebo aspoň obmedzovať.

    A napokon chcem podporiť aj to, čo povedal na tému toho potenciálu slovenskej poľnohospodárskej krajiny, ktorý je oveľa väčší než to, čo z neho dostávame, a ktorý je schopný udržateľným spôsobom vyprodukovať podstatne viac zdravých potravín, ako sme toho svedkami v súčasnosti, a tak prispieť nakoniec aj k tomu, čo je jedným zo zámerov tohto, tohto navrhovaného zákona, teda vyprodukovať a dostať na pulty predajní viac domácich produktov. Ďakujem.

  • Ja len krátko na kolegu. K tým GMO-čkam ešte som chcel snáď toľko dodať, že takýto problém geneticky modifikovaných osív mali a majú v podstate, problém v Amerike a v Kanade. A musím povedať, že nechcem menovať teraz tú firmu, ale je aj u nás tuná na Slovensku a jednoducho táto firma oberá farmárov o pôdu. Správa sa úplne úžernícky a výpalnícky. Neviem si to predstaviť, že naši poľnohospodári prídu takýmto rafinovaným spôsobom o pôdu. V prvom slede oberá táto firma, ja mám také údaje sprostredkované, ak ich nemám úplne presné, prosím, môžte ma opraviť, ale v prvom slede najprv oberá týchto farmárov o úrodu, to je prvé, prvá vec, dostáva ich do, do takejto tiesne a v tom druhom slede dokonca až o pôdu, dokáže táto firma ich obrať. Je tam spústa ako právnikov, ktorí reprezentujú túto, túto firmu, a jednoducho postaviť sa jej na odpor je takmer nemožné. Mnohí farmári, keď sa im len zastrašia, tak jednoducho sa boja. Navyše geneticky modifikované osivá, ktoré, mám ja ako informácie, spôsobujú neplodnosť. Boli robené pokusy na myšiach, tretie pokolenie jednoducho bolo neplodné. A myslím si, že tento problém a ono to veľmi súvisí aj s naším zdravotníctvom, tak ako som to rozprával, len sa zamyslite vo svojom okolí, každý, kto máte možno mladé manželské páry. Dnes nie je problém s plodnosťou a bojovať antikoncepciou proti plodnosti, dnes je problém bojovať práve o to, aby mohli mať mladí ľudia deti. Dneska je presne opačný trend a čoraz viac týchto mladých ľudí. Ono to tkvie. To nie je len životospráva nesprávna, ktorá sa veľakrát vedie, ale to sú aj práve potraviny. To, čo my jeme, veľakrát, ja to hovorím, že sú to otraviny. Mi to odpusťte, že tak hovorím o potravinách.

  • Pán poslanec Kuffa bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja skutočne len veľmi, veľmi rýchlo.

    Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu pána Chrena, ja s tým súhlasím, je to spresnenie v tej druhej vete. Dobre. Nemám s tým problém, bude to jednoznačnejšie.

    Čo sa týka pána Kuffu, GMO. Pán Kuffa, tento týždeň sme dávali znovu stanovisko na Európsku komisiu, kde sme proti aplikácii GMO na Slovensku. Bohužiaľ, vám musím povedať, že už sme len dve krajiny v rámci Európskej únie, ktoré sú jednoznačne proti. Niektoré krajiny strčili hlavy do piesku, nevyjadrili sa ani za, ani proti, ale uvidíme, aké bude záverečné rokovanie, lebo Lisabonská zmluva už hovorí, musí byť nadpolovičná väčšina, ale Slovensko si stále drží pozíciu. My nechceme, aby došlo k aplikačnému rozšíreniu GMO.

    Bohužiaľ, nie je tu pán Simon, lebo tá jeho demagógia, tá skutočne asi nepozná hranice a chcel som mu niektoré veci tu vysvetliť, takže len veľmi stručne. Prečo nie je rozlíšené, nie je rozlíšená výška pokút medzi veľkými a malými predajňami. Prosím vás pekne, znovu opakujem. Aký je rozdiel, či dostanete salmonelu z potraviny, ktorú si kúpite v staničnom bufete alebo v hypermarkete? Žiadny. Čiže ani jeden, ani druhý, ani tretí typ predajni nemôžu predávať nebezpečné potraviny.

    Čo sa týka miliónových pokút, vyzval ma tu, že sme urobili prísny zákon a vlastne žiadne miliónové pokuty sme nedali. Veľký omyl, pán poslanec Simon v neprítomnosti, zatiaľ sme udelili 8 miliónových pokút, plus dve sú momentálne pripravené správne konania, kde sa ešte rozhodujeme, či pôjde miliónová pokuta. Pokiaľ sme pristúpili k tomu pravidlu trikrát a dosť, dávame najavo obchodným reťazcom. Znížili sa celkové nedostatky pri kontrolách, ktoré robíme celoslovensky, a len za minulý rok sme robili zhruba 50-tisíc týchto pokút, keď tam berieme aj, týchto kontrol, keď tam beriem aj cestné, cestné kontroly. Celkové zníženie v porovnaní s rokom 2012 je zhruba o 2 % zo 16 % na 14 %, tá nepodarkovosť alebo, alebo tie závady pri kontrolách a pri kontrolách po dobe splatnosti, nám to kleslo z nejakých 2,8 % z celkových kontrol na nejaké 2,4 %. Dávame pozitívny signál, keď sa zlepšíte, my sme pripravení aj zrušiť pokuty, ale pokiaľ sa nezlepšíte, budeme aj sprísňovať. Preto aj na výbore som povedal, možno tento zákon ešte sprísnime, pokiaľ tento trend nebude pokračovať, alebo ho zmiernime, pokiaľ to pôjde dobrým smerom. Naším účelom a snahou nie je dávať pokuty, našou snahou je, aby sme mali na pultoch dobré, zdravé a kvalitné potraviny.

    Čo sa týka značky kvality SK, neviem, kde k tomu záveru pán Simon došiel, ale značka kvality SK sa bude vždy prideľovať na základe požiadania a vždy sa bude kontrolovať kvalita. Čiže znovu len rozpráva veci, ktoré nemá dobre zoštudované. Čo sa týka vody, minerálne vody a čistá voda, ktorá je vyrábaná na Slovensku a dávaná do predaja, toto už hraničí skutočne už so šírením poplašnej správy, kde chce jednoducho nabudiť výrobcov minerálnych vôd proti ministerstvu. Veď, preboha, vody sa to vôbec, takejto vody sa to vôbec netýka. Tá vyhláška hovorí o vode, ktorá sa pridáva do potraviny. Čiže znovu demagógia, hlúposť hodná pána, pána Simona.

    Najviac som sa zasmial pri tom jeho porovnávaní tých regionálnych potravín, kde už úplne doplietol brandové označenie s regionálnou potravinou. Veď aj dneska existuje, existujú Spišské párky, ktoré sa vyrábajú v Bratislave, v Nitre ale aj na Spiši. Ale ten, kto vyrába Spišské párky, si musí kúpiť tú licenciu a musí vyrábať podľa tejto licencie. Takisto môžete zobrať salámu Zobor, oravská slanina a tak ďalej, ale to sú zabehnuté označenia brandové, ktoré nesúvisia s regiónom. Regionálna potravina mala zvýrazniť, že v tomto regióne bola vyrobená tá-ktorá potravina a že nevie, kde, odkiaľ pokiaľ je ktorý región. No keby si tú prílohu k tej vyhláške prečítal, tak tam má presne napísané okresy, ktoré pod daný región patria. My sme vychádzali z rozdelenia, ktoré urobilo ministerstvo životného prostredia, ale pokiaľ sú tam nejaké okresy zle zaradené, tu sme pripravení, lebo vyhláška bude ako sekundárny proces, môžeme to tam ešte zmeniť, ale je to tam presne nadefinované. Čiže nechápem túto jeho poznámku.

    No a to, čo ma vyzval, aby sme stiahli túto smernicu a počkali na to, vzhľadom na to, že Európska únia pripravuje novú smernicu o označovaní pôvodu potravín, no až s tou výnimkou, ktorú zabudol tu povedať, že pracovný návrh tejto smernice má byť do 31. 12. 2015, takže ďakujem mu pekne za takú radu, ale neprosím. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, nech sa páči, záverečné slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja len veľmi kratučko zareagujem na rozpravu. Som rád, že si už aj kolegovia poslanci začínajú všímať, čo znamenajú potraviny pre krajinu a pre zdravie občanov, a že vlastne nielen prvotne už si občania všimli, že kam sa dostalo poľnohospodárstvo aj vďaka takým úžasným ministrom, ako bol pán Simon, ktorý spôsobil podporu ničoho, a práve tá podpora ničoho spôsobila to, čo tu dneska máme, a to, čo dneska konzumujeme, a práve táto pravicová vláda spôsobila ten obrovský nástup reťazcov, kde dneska až 95 % potravín ovláda osem, osem obchodných systémov, čo je vážny problém pre slovenské poľnohospodárstvo a dokonca už aj Európska komisia priznala, že v obchode s potravinami neexistuje zmluvná sloboda. To znamená, že tam je obrovský nepomer medzi potravinármi, poľnohospodármi a na druhej strane obrovskou silou obchodných reťazcov, takže je potrebné určite hľadať cesty, akým spôsobom vyvažovať pomer a ponuku a vlastne akým spôsobom dostať na pulty a k našim zákazníkom, našim spotrebiteľom čo najviac domácich potravín, lebo, si dovolím povedať, že stále, ak hovoríme o slovenských potravinách, tak častokrát presahujú vysokú mieru kvality oproti tomu, čo dovážame pekne zabalené. Pekne zabalené, ale ten obsah je, bohužiaľ, prázdny a aj v tom jogurte sa nenachádza, nenachádza mlieko, aj v tom párku sa nenachádza mäso, mäso išlo v inom vozíku a párky išli vedľa v druhom vozíku a dávame ich na pult ako mäsové výrobky.

    Jedného času sme zaviedli do zákona o potravinách, aby bolo povinné oddeľovať mäsové výrobky od nemäsových výrobkov, aby bolo povinné oddeľovať mliečny tuk od nemliečneho tuku, a práve pán Simon bol ten, ktorý to zrušil, lebo povedal, že naši občania sú dostatočne vzdelaní na to, aby si tým milimetrovým písmom, strieborným písmom na bielom podklade našli to, že vlastne to mlieko nie je, to maslo nie je z mliečneho tuku, ale že to je náhražka označená ako masielko a podobne.

    Čiže to sú kroky, ktoré musíme dať našim občanom, aby ľahko rozoznali, že aká potravina je to a z čoho to je vyrobené a že to je z originálnych materiálov vyrobené, a preto si myslím, že ten návrh, ktorý je aj z hľadiska definovania slovenskej potraviny, je správny. A ak by som povedal k pánovi poslancovi Hlinovi, že či potraviny spracované na Slovensku majú mať právo označené, povedzme, potravina vyrobená na Slovensku, tak môžeme hovoriť napríklad o pražení kávy. Kávu vieme, že na Slovensku nepestujeme, ale tá celá káva sa donesie surová na Slovensko, sa spracuje na Slovensku, pomelie sa na Slovensku, zabalí sa na Slovensku a je dobré dať šancu aj takýmto výrobkom proste, aby mali mať možnosť označenia, že táto potravina bola celá spracovaná na Slovensku.

    No a snáď ešte jednu poznámku ku GMO, veľmi krátko. Pán kolega Kuffa, plne s vami súhlasím, čo sa týka GMO a blokovania, pestovania produktov z GMO, len, bohužiaľ, situácia je taká, že na Slovensku chceme zakázať pestovanie GMO, ale, bohužiaľ, nezakazujeme dovoz GMO. A vieme dobre, že z Argentíny, z Brazílie, kde chodí najviac sóje ako kľúčový bielkovinový produkt pre živočíšnu výrobu, je všetok GMO. To znamená, všetky sójové šroty extrahované, ktoré na Slovensko dovážame, sú aj deklarované ako GMO pozitívne a máte to aj na faktúre uvedené, že sója je vyrobená z produktu GMO, čiže do potravinového reťazca ju dostávame cez krmoviny. Čiže ak chceme povedať, že chceme zakázať GMO na Slovensku, tak krajina by mala byť čistá. Tým pádom by sme mali zakázať aj dovoz akéhokoľvek produktu, ktorý je GMO, to znamená napríklad aj sójového šrotu, ktorý je na 99 % vyrobený zo sóje z GMO. A neviem si predstaviť, akým spôsobom by boli slovenskí chovatelia schopní produkovať konkurencieschopne akýkoľvek produkt bez sójového šrotu, na Slovensku nemáme spracovanie sóje, aj keď pestovanie sóje sa rozširuje, ale nemáme spracovanie a jednoducho pre prežúvavce je nevyhnutné mať extrahovaný šrot. To znamená, že neviem, odkiaľ by sme dovážali nie GMO, ale ja budem za, ak bude celá Európa bez GMO aj dovážaných krmovín. Tým pádom trošku nám potraviny zdražejú, ale určite, určite budú bezpečnejšie, aj keď do dnešného dňa ja nepoznám štúdiu, ktorá by hovorila o problémoch, o problémoch s GMO, že by nejaká štúdia potvrdila to, že GMO produkty majú vplyv na zdravie aj v tretej generácii. Bola jedna štúdia urobená vo Francúzsku, ale bola, ani jedenkrát nebola potvrdená táto štúdia. To znamená, že vždy je to otázka, kto to robí, a či sa to niekedy potvrdí nejakou relevantnou inštitúciou. Zatiaľ takáto inštitúcia nie je ani štúdia nie je, ale určite treba tomuto problému venovať veľkú pozornosť.

    Čo sa týka poznámky pána Simona k privatizácii štátneho majetku, chcem mu len povedať, že je pravda, že som sprivatizoval štátny majetok v klinickej smrti, ktorý, keby som ho nebol sprivatizoval, dneska by to bola jedna ruina, ktorá na Slovensku, ktorých na Slovensku máme veľa. Chcem povedať, že som za tento majetok zaplatil 100 % ceny a zaplatil som ho celý, tento majetok, a sú takéto len tri štátne majetky sprivatizované, ktorí zaplatili celú kúpnu cenu Slovenskému pozemkovému fondu a tento majetok neživí mňa, ale zamestnáva viac ako sto zamestnancov, ktorí majú v regióne, kde nie je žiadny priemysel, istotu a stabilitu a každý mesiac desiateho výplatu.

    Ja by som sa chcel spýtať pána Simona k jeho odbornosti, čo spravil v Padarovciach. Všetci, čo ho poznajú, vedia, že je pestovateľ buriny a chovateľ, katastrofálny chovateľ zvierat. To znamená, že odišiel od poľnohospodárstva, a škody, ktoré pácha v poľnohospodárstve a napáchal tých šesť rokov svojho pôsobenia vo funkcii ministra, myslím si, že za ne môže pán Bugár, lebo keď hľadali ministra, asi šiesteho alebo ôsmeho v poradí za SMK ešte, keď prvýkrát našli pána Simona, objavili ho, tak keď sa spýtal, že aký má program pripravený pre poľnohospodárstvo, tak jeho známa veta bola: "Urobím, čo mi poviete." Bohužiaľ, to naplnil a to je ten dopad, kde aj samotní jeho kolegovia potom raz mu povedali, že napáchal viac škody v poľnohospodárstve ako druhá svetová vojna. To znamená, že ak on chce hovoriť o kvalifikácii, tak na jeho mieste by som bol ticho, asi tak toľko. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 833, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 821.

    Opäť poprosím pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona rieši predovšetkým úpravu jednoduchých pozemkových úprav v prípadoch, keď je potrebné na území menšom, ako je príslušné katastrálne územie, riešiť usporiadanie pozemkov. V prvom rade je to úprava zákonných postupov pri jednoduchých pozemkových úpravách pre poľnohospodárske a lesné využitie pozemkov, nakoľko je predpoklad, že po vykonaní pozemkových úprav sa pozemkové vlastníctvo bude naďalej postupne meniť.

    Druhú skupinu tvoria postupy pri jednoduchých pozemkových úpravách, ktoré sa vykonávajú z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde. Konanie o pozemkových úpravách má široké možnosti využitia pri usporiadaní pozemkového vlastníctva. Nie vždy musí ísť o účel poľnohospodárskej výroby alebo lesnej výroby.

    Tretiu skupinu tvoria jednoduché pozemkové úpravy v prípadoch investičnej výstavby, ktorá svojím zásahom do terajšieho usporiadania pozemkov spôsobí po jej výstavbe obmedzenie obhospodarovania dotknutých pozemkov. Realizáciou výstavby, hlavne líniových stavieb, ako sú cesty, železnice, vodné cesty, vodné plochy, ale aj priemyselných parkov a rozsiahlej bytovej výstavby dochádza k rozbitiu pôvodných pozemkov a k ich zneprístupneniu. Investor bude mať zo zákona povinnosť odstrániť tento negatívny jav a uviesť pozemky do takého stavu, aby nakladanie s nimi nebolo obmedzené.

    Návrh zákona súčasne upravuje postupy, ktoré vyplynuli zo skúsenosti v konaniach už v minulosti riešených pozemkových úprav. Predložený návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože výnos z pokút uložených za porušenie navrhovaného zákona bude príjmom štátneho rozpočtu. Navrhovaný zákon bude mať pozitívny vplyv aj na podnikateľské prostredie, pretože umožní viacerým subjektom lepšie využitie pozemkového vlastníctva. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

    Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie tohto návrhu zákona a posunutie do ďalšieho čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslankyni Magde Košútovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ma svojím uznesením č. 231 z 20. januára 2014 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. bol doručený najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a pridelil ho na rokovanie dnešnej 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. januára 2014 č. 821 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a

    - Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku. Pán poslanec Marián Fecko. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Reakcia rečníka.

  • Prepáčte, Martin Fecko, ospravedlňujem sa, pán poslanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, Martinom som preto, lebo kostol, kde sa narodil môj otec, bol zasvätený svätému Martinovi, takže preto som Martin, nie som Marián, takže ďakujem pekne.

    Dovoľte mi pár slov k tomuto zákonu, ktorý, myslím si, že mal by mať väčšiu poslaneckú účasť pri jeho prerokovaní, pretože tvrdím, že zákon o pozemkových úpravách je zákon, ktorý zasahuje nie na okres ani na obec, ale ide na hon, ide na meter štvorcový pozemku, ktorý je dotknutý danými pozemkovými úpravami, a kreuje našu krajinu, či poľnohospodársku, alebo lesnú, aj intravilány v mnohých prípadoch do budúcna. Aby sme, ako sa hovorí, netrepali prázdnu slamu, myslím si, že viacej toho poviem asi v druhom čítaní, keď, dúfam, že to teda prejde do druhého čítania, pretože tento zákon momentálne má 72 pozmeňujúcich bodov. Ešte tam máme zákon 180, ktorý je tam, samozrejme, tiež pripojený. Musím povedať, že tak ako spomenul pán minister úvodom, že mnoho vecí je tam vyplývajúcich z praxe, ktorého ste vy..., od roku '91, keď to bol ešte federálny zákon. Chcem tomu veriť, že mali v tom horúce slovo aj komora pozemkových úprav, ľudí, ktorí sú, boli takto zriadení a už nejakých tých 20 rokov fungujú. Je tu, keď som si ho prešiel, je tu veľa vecí odborných, ktorých mnoho alebo ktoré mnohí poslanci a poslankyne ani takto odborne by nemuseli zaujímať a dosť ťažko by sa bolo vysvetľovalo, nechcem nikoho, samozrejme, podceňovať, celý ten kolobeh a celú tú štruktúru, akým spôsobom sa to riadi. Ale aspoň útržkovite, dovolím si možnože v nejakých piatich, ôsmich, desiatich bodoch načrtnúť, čo ma napadlo, čo je možnože dobré, čo je možno trošku horšie a čo by tam možnože nemuselo byť.

    Takže v prvom rade by som chcel povedať, že rušíme určitú klauzulu, ktorá hovorí o možnosti účasti pracovníkov bývalých pozemkových úradov, teda z odborov pozemkových, aby sa zúčastňovali na, priamo na výkone a vypracovaní projektov pozemkových úprav. Samozrejme, je to zdôvodnené tým, že sa to bije so zákonom o štátnej službe, to znamená, že je to tam ošetrené, že nemôžte podnikať v tom, resp. vykonávať tie práce, v ktorých robíte ako štátny zamestnanec, ja si myslím, že keď už raz to tu bolo a je to špeciálny zákon, tak myslím si, že mohlo to ostať, pretože na pozemkových odboroch nie sú iba štátni zamestnanci, sú aj vo verejnej správe, tam sa to môže biť. Viete, že môže tam potom nastať prípad, že nechcem hovoriť o lobingoch, všetkých možných veciach, takže tak ako ja som nebol, keď som bol predsedom pozemkového úradu, nemohol, bol som si vedomý, že nemôžem, pokiaľ nie som súdny znalec, nemôžem vykonávať projekty pozemkových úprav, hoci niektorí kolegovia naši majú na to spôsobilosť, mal som za to, že to je tabu a je to vybavené. Tak preto, myslím si, že je dobré, mohlo by tam byť, aby to bolo zakomponované a ostalo tak, ako to je doteraz.

    Čo chcem ale kvitovať, môžem povedať, že sa tu menia jednak komisie, ktoré viac-menej sa zriaďujú, je tu veľa vecí týkajúcich sa, samozrejme, tých jednotlivých pozemkových úprav, ktoré, tvrdím, tak vám poviem, že pozemkové úpravy, to je o charaktere. To je o charaktere pracovníkov pozemkových úradov, resp. príslušníkov správneho orgánu a je to aj o charaktere geodetov, správ katastrov, ale aj o vyzrelosti vlastníkov, občanov, ktorí do toho idú, lebo tam nejdeme o..., hovoríme o užívacích vzťahoch, hovoríme o vlastníckych vzťahoch. Vlastne to je vlastnícka pozemková reforma pozemkovej úpravy a to si musíme uvedomiť, že v mnohých prípadoch sme túto možnože danosť tohto zákona podcenili a, žiaľ, mnoho prípadov je aj, že po pozemkových úpravách ľudia nie sú spokojní, napádajú to a bol by som veľmi rád, keby sme možnože aj tými jednoduchými pozemkovými úpravami, ktoré sa tu navrhujú v tých troch fázach, ktoré tu boli už spomínané, aby sme nerobili znovu nejaké tie krivdy, ktoré by mohli byť alebo boli robené doteraz.

    Samozrejme, to je ideálny stav, ako hovorí pani Košútová, kolegyňa, všetko je o ľuďoch, ja by som bol tiež rád, keby sme tých ľudí mali takých, akí by tam mali byť, a hlavne, ktorí by boli hrdí na to, že sú štátni zamestnanci, a keď hovorím, budeme garantovať štátu nejakú definitívu, o ktorej ja stále snívam, že by mali mať, tak potom možnože aj ten výkon bude trošku iný, ako keď momentálne teraz sú vystavení, že majú 500-eurové výplaty, 700-eurové, a je potom veľmi ťažko, keď prídu do styku, aby tej korupcii možno nepodľahli a nejakým spôsobom sa nesprávali tak, ako by sa nemali, keď sú štátni úradníci. Ale to už nechám na každého svedomí a presvedčení, nechcem zhadzovať všetkých do jedného vreca. Veľmi, čo kvitujem, je, čo sa mení v zákone č.180, to je zákon, ktorý hovorí o registroch, o obnovenej evidencii práv, to znamená, to je tá prvotná evidencia, ktorá hovorí o tom, že keď nemáte list vlastníctva, tak vlastne neviete, koho tam máme v tom území a pozemkové úpravy môžu ísť iba do tých katastrálnych území, kde táto ROEP-ka, ten register prebehol. Tých území je momentálne, čo, keď sa dobre pamätám, má byť okolo 500-600, ktoré nám ešte je potrebné dokončiť, dúfam, že tie financie sa na to nájdu, a kvitujem, že zvyšujeme tam dobu, dokedy sa môže robiť oprava registrov z troch na päť rokov. Neviem, z čoho tá 5-ročná lehota vzišla, možnože pán Puškáč ma opraví alebo mi potom to vysvetlí, ako predpokladám, že tvorca jeden z týchto zákonov, že či to nemohla byť tá doba trošku dlhšia, je to predsa len o vlastníctve a mám aj ja minimálne 8 podnetov z katastrálnych území, kde vlastníci nie sú spokojní, a neviem, či by im nebolo do budúcna za to uvažovať aj o nejakom návrate, a to spätnom prehodnotení, lebo poviem, keď 60 %, 70 % vlastníkov je nespokojných s ROEP-kou, teda s tým registrom, asi nebol urobený tak, ako mal byť urobený. A neviem, však aj predsedovia, máme tu teda starostov aj primátorov a môžu oni svoje skúsenosti povedať, že žiaľ, po ROEP-e niektorí, ktorí nemali nič, sú mocipáni a vlastníci desiatok a stoviek hektárov a zase naopak, to znamená, bol by som veľmi rád, keby sme tie krivdy, ktoré sa v tom, nehovorím teraz o 5-10 %, ale v prevažnej väčšine, kde sa by takáto anomália ukázala, aby sa dalo prehodnotiť, aj tá ROEP. Ale to je tak iba na úvahu.

    Takže, pán minister, ja, do druhého čítania, samozrejme, dám nejaké pozmeňujúce návrhy a budem veľmi rád, keď budem môcť spolupracovať aj, samozrejme, s legislatívnym tímom ministerstva, kde by sme prehodnotili aj veci, ktoré možnože ja mám na stole, a dobre by bolo, lebo keď si spomínam, tento zákon sme tu ešte nemali, 330 tu ešte nebola a je to veľký zásah do, ako som už povedal, do tých vlastníckych a užívacích vzťahov a o dokreovaní krajiny a, samozrejme, že väčšinou ideme na poľnohospodársku pôdu, lesná je trošku mimo. Nehovorím, že by sme nemali aj tam niečo vymyslieť, ale ako viem, tak lesáci, Výskumný ústav lesného hospodárstva, aj iné lesné organizácie hovoria, že tam tá metodika, ešte není tak vypracovaná ekonomika, akú by sme možnože považovali v tomto, takže je to, v tomto duchu možnože trošku aj taký apel na nich, aby na tom pracovali, aby, keď už ideme do pozemkových úprav, tak aby aj tie, ako ja tomu hovorím, rezance lesných, slíže teda, tých lesných pozemkov, mali šancu byť nejakým spôsobom scelené, skomasované do väčšieho bloku, ktorý bude obrábaniaschopný, pretože keď máte, videl som, poviem to, Krásna lúka u nás na východe, kde som meral 40 cm na šírku a 250 m na dĺžku. Takéto pozemky poľnohospodárske boli merané a maximálna šírka bola 2 metre. Vymerali sme tam asi 8 ha na takejto ploche. Keď nám to prišli Holanďania ukazovať, že aký oni majú super program na pozemkoch, teraz hovorím o roku '95, aký majú super program na pozemkové úpravy, tak sme im povedali, keď robíte pozemkové úpravy v Polome, ste na Nobelovu cenu, ste na Nobelovu cenu a oni, keď videli tú našu rozdrobenosť, žiaľ, sme to zdedili z uhorského práva, tak chytali sa za hlavu. Je dobré komasovať pozemky, kde máte 3 ha, 5 ha, 10 ha. Komasujte, keď máte metre štvorcové. To už je o niečom inom. Takže aj tam sme si povedali svoje, a musím povedať, že odvtedy žiadnu metodiku nám neponúkali, aspoň, pán minister, neviem, či nám nejaký iný štát nám ponúkal nejakú metodiku na pozemkové úpravy, takže som rád, že aj my možnože vieme niečo urobiť, ale tam by som do takýchto území nešiel, to, samozrejme, sa nedá. To sa musí trošku dozrieť a možnože aj trošku vycibriť tá naša metodika na riešenie pozemkových úprav.

    Dobre, aby sme netrepali prázdnu slamu, vidím, že máme tu aj pani ministerku, ktorá má ďalší bod v programe a viac-menej bola stiahnutá z nejakej akcie, takže ja len toľko hovorím, že do budúcej, do druhého čítania, samozrejme, že budem sa snažiť to nejakým pozmeňujúcim návrhom, verím, že aj v spolupráci s ministerstvom, zase nejako vykreovať do kvalitatívne lepšej zložky, a myslím, že to by malo byť o tej veci. Ďakujem, že ste ma vypočuli. Toľko z mojej strany.

  • Faktické poznámky jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Kuffa.

  • Rozdrobenosť pozemkov na Slovensku je naozaj obrovským problémom. Martin to nazval, že sú to také rezance, ale ono aj terminus technicus je, že sú to remenice, sú to naozaj veľmi malé úzke pozemky, ja poznám aj iný pozemok, ktorý trošku bol širší, ale mal dĺžku 2 km. 2 km, to sú u nás na severovýchode Slovenska, sú takéto pozemky, ono naozaj sa potom ťažko ako tam nejaká poľnohospodárska činnosť už s dnešnou modernou technikou robí. Určite tento zákon, ktorý tu máme ako v laviciach, je veľmi vážnym ako dokumentom, ale naozaj aby sa vytvorili podmienky, a je hlavne pre mladých poľnohospodárov. Tak ako pán minister to avizoval, že chce podporovať mladých začínajúcich farmárov. My na tom severovýchode Slovenska máme napríklad ešte jeden závažný problém a to sú vlastne pozemky neznámych vlastníkov a sú v správe Slovenského pozemkového fondu. Je týchto pozemkov veľmi veľa a to je tiež po bývalých obyvateľoch severovýchodného Slovenska, boli to z prevažnej časti, boli to bývalí Nemci, ktorí v podstate po vojne či už odišli, alebo boli deportovaní do Nemecka, ale v podstate neprebehli ani tie dedičské konania a veľa takejto pôdy je nevysporiadanej. Aj nad touto otázkou sa treba zamyslieť, aby tí mladí ľudia, ktorí majú chuť, a dovoľujem si povedať, že naozaj máme dostatok mladých ľudí, však aj poľnohospodárska univerzita produkuje v úvodzovkách, keď to poviem, nových mladých inžinierov a mnohí sú zapálení za to a chceli by poľnohospodárčiť a chceli by gazdovať. Treba pre nich naozaj vytvárať podmienky a to sú pracovné príležitosti, kedy nemusia títo mladí ľudia cestovať do zahraničia a robiť veľakrát podradnú prácu, a nech vykonávajú adekvátnu k vzdelaniu.

  • Ďakujem pekne, pán kolega. Áno, oblasť neznámeho vlastníctva, to je, samozrejme, špecifická pre Slovensko, myslím, že tam sa zamyslíme tiež na to, je to na dlhšiu diskusiu, mám to tiež v svojom zámere, v tomto volebnom období predložiť nejaké návrhy aj na túto tému, lebo tých neznámych spravil štát, to sa nespravili oni sami, že neboli činní, ale štát a zriadenie, ktoré tu bolo, takže myslím si, že aj to, ako poslanci by sme takúto iniciatívu mali nejakým spôsobom do budúcna vyvíjať a ďakujem za podnet, budeme sa tomu venovať tiež.

  • Pán poslanec Fecko bol písomne prihlásený. Otváram teraz ústnu rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pani spravodajkyňa, nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Kolegyne, kolegovia, mali by sme teraz pokračovať o vládnom návrhu zákona o dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov, ale pán minister musel odísť. Je všeobecný súhlas, aby sme začali ďalším bodom, ktorý nasleduje, a to je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 139 o omamných látkach? Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno, ďakujem.

    Takže pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 760, spoločná správa výborov má tlač 760a.

    Teraz poprosím pani ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú, aby návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči.

  • Veľmi pekne ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

    Zaraďuje sa najmä štyrimetylamfetamín do I. skupiny psychotropných látok, rovnako sa do tejto skupiny, prvej skupiny psychotropných látok okrem 4-metylamfetamínu zaraďuje ďalších 7 psychotropných látok na základe návrhu pracovnej skupiny Národného monitorovacieho centra pre drogy, pre Systém včasného varovania.

    Takisto tento návrh reaguje na stanovisko Medzinárodného úradu OSN pre kontrolu omamných látok z 2013, podľa ktorého slovo izomér používané v dohovore o psychotropných látkach z roku 1971, je potrebné aplikovať ako stereoizomér. Preraďuje sa takisto jedna psychotropná látka z tretej skupiny do prísnejšej druhej skupiny psychotropných látok na základe rozhodnutia Komisie OSN pre omamné látky z roku 2013. Takisto sa aj vyníma z režimu zákona semená konopy siatej, kde ide o zosúladenie do zoznamu kontrolovaných látok, ktorý je súčasťou Jednotného dohovoru o omamných látkach z roku 1961. Preraďuje sa aj etorfín z I. skupiny do II. skupiny omamných látok, pretože má využitie na liečebné účinky.

    Dovoľte mi, aby som len zareagovala na prvé čítanie a zdôraznila, že tento návrh zákona v rámci bodu, v ktorom sa semená konopy siatej preraďujú, skutočne je kontrolným, len vyníma tieto semená z kontrolných obmedzení, ktoré by obmedzovali ich priemyselné využitie. Táto navrhovaná právna úprava umožňuje spracovanie, dovoz a vývoz semien konopy siatej bez povolenia ministerstva zdravotníctva a nemá za následok žiadne ovplyvnenie akejkoľvek trestnoprávnej úpravy v zmysle § 171 a nasledujúcich Trestného zákona.

    Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka, dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo, poslankyni Emílii Müllerovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, milí kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpila ako spravodajkyňa výboru k spoločnej správe k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a o prípravkoch v znení neskorších predpisov, tlač 760a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie:

    - ústavnoprávnemu výboru a

    - výboru pre zdravotníctvo.

    Výbory prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote. Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokovali vládny návrh zákona a odporučili predložený návrh schváliť s pripomienkami. V časti IV spoločnej správy sú uvedené jednotlivé pripomienky.

    Gestorský výbor rokoval dňa 28. januára 2014 a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť, ako aj schváliť všetky pripomienky obsiahnuté v spoločnej správe.

    Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Kuffa, pán poslanec Hlina, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, mali ste tu byť v sále. Nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Bol všeobecný súhlas.

    Takže, pán poslanec.

  • Pán kolega, nemusíš sa báť, ja ťa zastúpim.

  • Povedané so smiechom. Smiech v sále.

  • Vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predseda Národnej rady, dovoľte mi niekoľko slov.

    No, je to tak, Martin, pozri sa, prišiel si neskoro, takže minule sme si už vypočuli tú prednášku tvoju, teraz si vypočuješ ty zase inú. Môžeš sa prihlásiť vo faktickej.

    Ja len chcem povedať toľko, že ja podporím každý návrh zákona, ktorý obmedzí a sprísni užívanie psychotropných látok. Prečo? Lebo má to vždycky negatívny dopad na konkrétne rodiny, a tie konkrétne rodiny, to sú naše rodiny, a možno keď sa tak zamyslíme v tom širšom kontexte, a či už možno v tom rodinnom, alebo priateľskom, tak dneska už je to Slovensko tak zasiahnuté, že takmer každá rodina alebo tá vzdialenejšia má tento problém. Preto ja, keď tento návrh zákona tuná je, tak ho som ochotný podporiť a teším sa, že ho tuná máme. My sme to mali dnes dopoludnia na výbore, sme sa tam bavili o týchto konkrétnych veciach aj sme si vysvetlili niektoré tie veci, ktoré teraz aj tie semená konopy siatej, že ako to je s pestovaním, tak, aby poľnohospodári, tí, ktorí sa rozhodnú a budú pestovať tú konopu siatu, tak môžu tú, ktorá neobsahuje ten prvok HTC, tak v podstate tá je pre v podstate pre človeka a ľudský organizmus neškodná. Každá závislosť človeka istým spôsobom zväzuje a drogy sú veľmi vážnou vecou, ktoré ťa spútavajú a sú takým živlom, že ťa vedú do záhuby veľakrát samotného jedinca, a vyúsťuje to v smrť, ale samotné aj tie rodiny, veľakrát mnohí rodičia a mnohé mladé rodiny alebo aj v stredne dospelom veku, ak majú či už takého syna, alebo dcéru, nevedia si s takýmito ľuďmi poradiť. Strácajú aj strechu nad hlavou a prichádzajú mnohé rodiny aj o majetok. Tak ja vítam, že tento zákon tuná máme a veľmi rád ho podporím a, samozrejme, aj hlasovaním. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky. Na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Hlina vystúpi v rozprave, nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Máte na dlhšie ako dve minúty?

    Takže preruším rokovanie o tomto bode programu a kolegyne, kolegovia, budeme musieť teda pokračovať o 9.00 hodine. Ešte príjemný večer želám všetkým.

  • Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.