• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Mikuláš Dzurinda, Viera Šedivcová a na dopoludňajšom rokovaní požiadal pán poslanec Rudolf Chmel.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 (tlač 640).

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Daniela Duchoňa, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Dávam slovo ďalšiemu v poradí z písomne prihlásených rečníkov poslancovi Ivanovi Uhliarikovi a pripraví sa poslanec Daniel Lipšic.

    (Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 (Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016), tlač 640.)

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, v takejto komornej atmosfére aspoň si budeme môcť vecne podiskutovať o štátnom rozpočte, kapitole zdravotníctva, ako v minulosti aj na výbore, keď sme hovorili o rozpočte, zdravotníctvo v roku 2010 a 2011.

    Viem, pán minister, že ste dostali dobrú starostlivosť minulý týždeň v nemocnici, a ako lekár vám želám dobré zdravie. Myslím si ale na druhej strane, že keby si pán minister možno posedel tri hodiny v čakárni ako ostatní pacienti, možno rozpočet pre zdravotníctvo by vyzeral trošku inak a lepšie.

    Chcem sa možno netradične a netypicky pani ministerky z tejto pozície aj opozičného poslanca zastať. Zastať preto, lebo viem, že jej hlas na vláde nie je počuť. Ministerka zdravotníctva už opakovane ukázala, že patrí k najslabším členom vlády. A chcem sa jej zastať a podporiť ju v tom, aby aj poslanci SMER-u zahlasovali za rozpočet, ale nie za ten, ale aby zahlasovali za to, aby ten rozpočet bol na zdravotníctvo lepší, ako je v súčasnosti. V mene pani ministerky vás chcem požiadať, aby ste výrazne pozmenili návrh štátneho rozpočtu pre zdravotníctvo. A chcem vás aj požiadať, aby zdravotníctvo neprišlo o desiatky miliónov eur oproti minulému roku, alebo, respektíve budúci rok oproti tomuto roku. Poviem prečo.

    Pôvodne navrhovaný odvod za poistencov štátu na úrovni 3,83 bol historicky najmenší a ministerka zdravotníctva tak dostane navždy nálepku človeka, ktorý v každej funkcii pripravil zdravotníctvo o desiatky miliónov eur. Trošku prejdem k histórii a spomeniem, že vo funkcii riaditeľky Všeobecnej zdravotnej poisťovne to bol mínus 120 mil. eur. Rozpočet pre zdravotníctvo na tento rok bol mínus 70 mil. eur za poistencov štátu a na budúci rok to bude mínus 60 mil. eur. Tomuto tvrdeniu nepomôže ani fakt, že na poslednú chvíľu odvod za poistencov štátu sa zvýšil z 3,83 na 4 %, čo ale predstavuje, len pre vašu informáciu, stále pokles zhruba o 60 mil. eur. Ak zohľadníme infláciu, štát bude v roku 2014 platiť na poistenca štátu v absolútnej hodnote 30 eur 80 centov. Je to najmenej od roku 2007.

    My vieme, že populácia Slovenska starne, vieme, že populácia čím je staršia, tým potrebuje zdravotnú starostlivosť na vyššej úrovni, ktorá je drahšia. Ale návrh štátneho rozpočtu na budúci rok potvrdzuje, že verejné financie sú pod tlakom. Ja to chápem, chápem vaše konsolidačné úsilie, pán minister, ale chápem aj to, že zdravotníctvo sa ocitá na tej opačnej strane a nedokážu sa zabezpečiť dostatočné zdroje na jeho fungovanie. Aktuálne znenie rozpočtu zároveň naznačuje, že zdravotníctvo, žiaľ, už nie je prioritou vlády SMER-u, a poviem prečo.

    Po prvé, podiel kapitoly ministerstva vrátane platby štátu na celkových príjmoch verejnej správy klesne z 5,9 % na 4,9 percenta. Po druhé, podiel celkových zdrojov na celkových príjmoch klesne zo 16,7 na 15,4 a po tretie, zároveň platí, že príjmy verejnej správy rastú z 24 mld., rastú na 25,7 mld. eur. Pri raste príjmov verejnej správy, čiže o 7,2 %, samotná kapitola ministerstva zdravotníctva poklesne o 11 percent. Aj toto hovorí o výraznom znížení priorít zdravotníctva v štátnom rozpočte.

    Páni poslanci za SMER, viete určite, a nechcem povedať naspamäť, ale určite poznáte programové vyhlásenie vlády, vašej vlády, tohoto programového obdobia. A tam si môžte prečítať, že sa vláda SMER-u ostro vymedzuje proti nízkym platbám alebo voči nízkym platbám za predchádzajúcej vlády, ktoré išli do zdravotníctva za poistencov štátu. Na jednej strane ostré vymedzovanie vo vládnom programe spred takmer dvoch rokov, na druhej strane dnes sme svedkami toho, že táto vláda práve pristúpila k najväčšiemu zníženiu platieb do zdravotníctva za posledných 10 rokov.

    Myslím si, a pán minister to určite vie, lebo je ekonóm, že finančnej kondícii nemocníc tento výpadok zdrojov v žiadnom prípade nepomôže. Keď k tomu pridáme zvýšenie miezd, rok 2014 môže byť, a podľa môjho názoru aj bude, pre rok, pre zdravotníctvo oveľa ťažší ako ten súčasný. Preto to, čo tu bolo spomínané aj minulý týždeň, že pán minister odmieta rozpočtovať stratu v zdravotníctve, pokladám za príliš riskantný krok. Myslím si, že keď sa naozaj na to vecne pozrieme, ani jeden z nás neverí, či bude, alebo nebude strata, ale chceme len, aby tá strata bola čo najmenšia, verím, že aj vy, ale budeme sa baviť len o tom, alebo bavíme sa len o tom, koľko táto strata bude. Aby nemala príliš negatívny vplyv na celkový deficit.

    Korektne treba ale jedným dychom povedať, že za toto nemôže minister financií, ani ministerstvo financií, ale ministerstvo zdravotníctva. Ministerka zdravotníctva už takmer dva roky tvrdí, naposledy to bolo v júli 2013, že pripravuje súhrn opatrení, ktorým zastaví zadlžovanie nemocníc. Ja jej fandím, ale zatiaľ žiadne nepredstavila. Ani centrálne obstarávanie, ktoré bolo ohlásené na tlačovej konferencii, ani pokračovanie eHealtu, či iné nástroje na znižovanie zadlžovania. Jednoducho na jednej strane sú len slová, na druhej strane tie slová nie sú podložené skutkami.

    Možno mnoho z vás odpovie, že nemocnice sa zadlžujú preto, lebo sú zvyšované nároky na platy lekárov a sestier. Ja vám priblížim, koľko peňazí bolo potrebných na zvyšovanie platov a sestier a koľko peňazí bolo v štátnom rozpočte. Ako vieme, je to doložiteľné v návrhu zákona o platoch sestier, ktorý teraz Ústavný súd zastavil. Ale pripomeniem, ako vieme, sestrám sa rast platov zastavil v polovici roka 2012 a na ich rast bolo potrebných 68 mil. eur. Je to v doložke v dôvodovej správe. Keďže vieme, že v polovici roka sa zastavil tento, toto zvyšovanie platov, zhruba 68 mil. eur si môžme rozdeliť na dve polovice, čo je asi 34 mil. eur. Lekári potrebovali na prvú vlnu zvýšenia platov 37 mil., čo je tak isto v dôvodovej správe. Čiže 34 a 37 je zhruba 71 mil. eur. Podľa vašich čísel, pán minister, ktoré ste predložili do tohtoročného štátneho rozpočtu, bolo v roku 2012 v zdravotníctve viac ako 200 mil. eur. Nehovoriac o tom, že zadlžovanie v roku 2012 bolo minimalizované oddlžením v septembri roku 2011, oddlžením sumou 300 mil. eur. Vieme, že to zadlžovanie potom samozrejme ku koncu roka nabiehalo, ale jednoducho to súvisí aj s tým, že naozaj zatiaľ žiadne zásadné opatrenia neboli predstavené. V týchto 200 mil., len pre vašu informáciu, je samozrejme aj tá rezerva 50 mil., úspory z liekovej reformy predchádzajúcej vlády, čo potvrdila v lete, pre vašu informáciu, 2012 aj v médiách pani ministerka, zhruba 60 mil. a lepší výber poistného. To znamená, na platy, aj potvrdením čísel v štátnom rozpočte, aj mediálnymi vyhláseniami ministerstva zdravotníctva, na platy v roku 2012 peniaze boli.

    Chcem sa ale opýtať, kde sú teraz tie peniaze, ten rozdiel medzi potrebami a navýšenými zdrojmi? Poviem, kde sú. Tie peniaze sa jednoducho prejedli. Tie peniaze sa prejedli, nehovorím, že vytunelovali, ale prejedli sa v nefunkčnom, alebo v zdravotníctve, ktoré naozaj môže absorbovať oveľa viacej peňazí. Ale bez toho, aby sme tie diery nejakým spôsobom sa snažili zalátať, tak môžte do zdravotníctva liať. A pán minister to vie, tak isto to povedal na finančnom výbore, pamätám si to, keď ešte bol v opozícii, a presne toto mi povedal, že môžte liať do toho zdravotníctva koľkokoľvek, kým nezapcháte tieto diery, tých peňazí tam bude stále málo. Ja s tým súhlasím. A ten liek alebo ten prvý krok sme chceli urobiť. O tom budem hovoriť za chvíľu.

    Ste ekonóm, pán minister, a viete, že toto je tikajúca bomba. A asi aj preto ste nezapočítali stratu v zdravotníctve do štátneho rozpočtu. Nechcem, aby sme stále hovorili o percentách alebo sme hádzali miliónmi eur, ale pozrime sa na to z medicínskeho hľadiska, ja som lekár, aké sú dôsledky. Sú vážne a dramatické. Zdravotníci, ktorí sú v parlamente, vedia, že v sektore sa nerobia systémové zmeny. Veľké štátne nemocnice zatiaľ neprešli reštrukturalizáciou a transformácia na akciové spoločnosti, ktorú sme chceli urobiť ako prvý krok k zastaveniu zadlžovania a ktorým by sa nastavili prísnejšie finančné podmienky alebo mantinely, vieme, že neprešla hysterickou reakciou Lekárskeho odborového združenia, ktorá bola zakrytá štrajkami lekárov. A myslím si, že v súčasnej dobe, keď ministerstvo odmieta monopolizáciu zdravotného poistenia alebo verejného zdravotného poistenia, začína byť stále lacnejšie. Prečo? Pretože na tento zámer chýbajú peniaze, a v tomto prípade hovorím, našťastie.

    Pán minister, viete, že poskytovatelia, myslím teraz zdravotnícke zariadenia, tvoria dlh a dlh budú tvoriť. Čakacie lehoty pre pacientov sa predlžujú, pacienti nedostávajú to, na čo majú podľa ústavy nárok. A keďže zdravotníctvo dnes je údajne bezplatné, vytvára sa priestor na neformálne platby. A ľudia to vedia, čo ďalej zhoršuje vnímanie a spokojnosť obyvateľstva so zdravotníckymi službami. Vieme, že spokojnosť obyvateľstva je druhý základný cieľ podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, a v tomto prípade sa Slovensko naozaj ocitá na spodných priečkach.

    Prejdem k druhému dosť podstatnému negatívnemu bodu budúcoročného rozpočtu pre zdravotníctvo. Myslím si, že, pán minister, možno ste do takých detailov až nešli, ale chcel by som to povedať tu, pretože tu ešte neodznelo a vždycky sa hovorí, či už opozícia alebo koalícia, 5 %, 3 %, 4 %, ale nehovorí sa o dôsledkoch, čo môže tento alebo tieto peniaze alebo tieto detaily rozpočtu spôsobiť.

    Idem k veci. Priemerne vzdelaný zdravotník, ale aj bežný laik vie, že prevencia je vždy lacnejšia ako liečba. Je preto zarážajúce, keď vidíme, že rozpočet na úrady verejného zdravotníctva, ktoré sú spoluzodpovedné za prevenciu na Slovensku, klesá o 6 mil. eur. Pán minister, klesá to zhruba o jednu šestinu. Šesť miliónov v absolútnej hodnote, keď sa samozrejme porovná s 500 mil., tak je to málo, ale keď sa porovná 6 miliónov s 36, je to zásadný objem peňazí. Úrady verejného zdravotníctva sú zodpovedné za mnohé aspekty života slovenskej spoločnosti, napríklad za epidemiologickú situáciu v prípade nejakých pandémií alebo v prípade nejakých epidémií, chemickú bezpečnosť, bezpečnosť niektorých druhov potravín, bezpečnosť kozmetických výrobkov, či niektorých doplnkov výživy alebo voľnopredajných liekov, alebo boj proti civilizačným chorobám.

    Hlavným centrom, hlavným cieľom poradenských centier zdravia je zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva a predchádzanie civilizačným chorobám. Význam vplyvu týchto faktorov a účinok sú jednoznačne medicínsky dokázané. V krajinách, kde sa podpora zdravia a primárna prevencia stala skutočnou prioritou, ako Fínsko, sa podarilo zabrániť až 70-percentnému zníženiu alebo teda eliminácii nádorových a srdcovo-cievnych chorôb. Tieto choroby na Slovensku tvoria zhruba 70 % všetkých úmrtí a poradenské centrá zdravia poskytujú klientom poradenské služby na ovplyvňovanie týchto rizikových faktorov. Možno ste o tom nevedeli, ale ja to chápem. Mnoho z vás, aj vy ste, pán minister, boli minulý týždeň, aj teda možno ste boli, ale mnoho z poslancov ste boli na zdravotníckom výbore, kde nám bezplatne urobili preventívnu prehliadku. Myslím si, že dáte mi aj, asi aj za pravdu, že väčšina obyvateľov Slovenska nemá túto možnosť, aby v práci, alebo tam, kde momentálne sú, príde za nimi lekár a urobí im preventívnu prehliadku. Práve za toto sú zodpovedné poradenské centrá zdravia tridsiatich šiestich úradov verejného zdravotníctva. Tie sú teraz vážne ohrozené a občania stratia jednoducho možnosť v prípade takéhoto zásadného obmedzenia rozpočtu zdravotníctva o 6 mil., teda Úradu verejného zdravotníctva o 6 mil., o jednu šestinu, stratia možnosť jednoducho akéhokoľvek poradenstva. Viete, že je toto otázka nie na ministerstvo financií, ale na ministerstvo zdravotníctva, pretože ono nastavuje, ja to chápem, že ono nastavuje jednotlivé parametre rozpočtu, a potom vám to podáva. Absolútne chápem, že ste o tomto nemuseli vedieť, ale chcem len povedať, chcem, aby to tu zaznelo, aby ste si uvedomili, čo vlastne schvaľujeme. A myslím si, že je dôležité zamyslieť sa nad tým, kde šetriť. A myslím si, že obrovský priestor je šetriť v nemocniciach. A toto by ste sa mali pýtať pani ministerky zdravotníctva, pretože zadlžovanie sa znova roztáča, a nie používať len salámovú metódu a povedať, tam musíme zobrať toľko miliónov a je úplne jedno, čo sa stane.

    Myslím si, že ako ekonóm, pán minister, viete, že v prípade jednotlivých regiónov platí to, že čím sú regióny choršie, alebo čím je tam väčšia, väčšia, viac péeniek, tým samozrejme tieto regióny majú aj horšiu ekonomickú výkonnosť. Myslím si, že môže takýto zásadný, zásadná zmena rozpočtu úradu verejného zdravotníctva ovplyvniť negatívne veľmi krátko a veľmi rýchlo ekonomickú aktivitu, minimálne regiónov Slovenska.

    Nie je to tak dávno, a už budem končiť, keď súčasný predseda výboru zdravotníctva Richard Raši ako opozičný poslanec rozprával o tom, že odvod za poistencov štátu by mal byť 5 percent. Nerozumiem tomu prečo, keď ešte pred pár dňami z návrhu štátneho rozpočtu vyplývalo, že to bude 3,83. Dnes už vieme, že to bude 4. Všetci poslanci SMER-u nehovorili nič a boli ticho. Nerozumiem aj tomu, prečo je ticho poradca premiéra pre zdravotníctvo pán Dragula či predseda Slovenskej lekárskej komory pán Kollár. Myslím si, že je to podozrivé. Asi nikto nepochybuje, ako títo páni zneužili lekárov na svoje mocenské záujmy a dnes sú im úplne ukradnutí, podobne ako sestričky či pacienti. Lekári majú svoje platy garantované. Pán Dragula urobil všetko pre to, aby sestry vyššie platy nedostali, a to, že stovky miliónov chýbajú najmä pacientom, ktorí sa rýchlo nedostanú ku kvalitnej liečbe, to ich asi zaujíma úplne najmenej.

    Pani ministerka sa poučila z minulého roka, keď verejne vyhlasovala, že rokuje s ministrom financií. Naposledy to verejne vyhlasovala pred stanmi, keď sestričky stanovali pred Úradom vlády, a vyhlasovala o tom, vyhlasovala, aby išlo do zdravotníctva viacej peňazí. Nepodarilo sa jej vyrokovať ani euro. A tento rok sa o to už ani nesnaží, preto jej pán minister asi dal rovno o 60 mil. eur menej. Ak to takto pôjde ďalej a pani ministerka bude poslušne ticho, o rok to bude možno mínus 100 alebo možno viac miliónov eur pre zdravotníctvo.

    Hovorí sa, že pán predseda vlády Robert Fico asi bude kandidovať za prezidenta, a preto nastanú zmeny vo vláde. Ak to tak naozaj bude a náhodou by voľby aj vyhral, chcel by som požiadať o pomoc iného člena vlády, pána Roberta Kaliňáka, či už bude premiérom alebo najvplyvnejším členom vlády, aby sa viac zameral na zdravotníctvo a zobral si pod ochranné krídla ministerku zdravotníctva. Poviem prečo. Viem, že vláda mu schválila 60 mil. eur, nedávno, pre výstavbu novej nemocnice pre prominentov v Bratislave, čo znamená, že má veľký vplyv na ministra financií a zároveň, že mu nie je zdravotníctvo úplne ľahostajné.

    Vážení páni poslanci zo SMER-u, nemusíte zvyšovať peniaze do kapitoly zdravotníctva kvôli mne alebo opozícii, ale pomôžte pani ministerke Zvolenskej. Nenechajte ju v tom samú. Viem, že diaľnice sú dôležité, aj školstvo je dôležité, ale naozaj ona nemusí mať v rukách čierneho Petra a jediná dostať menej peňazí.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Ďalší, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Lipšic, pripraví sa pani poslankyňa Jana Žitňanská.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi tiež pár poznámok k návrhu rozpočtu. Keď sa robí v rodine rozpočet, tak to, ako hlava rodiny, dajme tomu otec rodiny, čomu dáva priority, na čo sa rodinný rozpočet rozdeľuje, tak to do veľkej miery determinuje, akou tá rodina je. Pokiaľ rodina myslí na budúcnosť, myslí na deti, tak investuje do ich vzdelania. Pokiaľ myslí na staršiu generáciu, na rodičov, starých rodičov, tak investuje aj do oblasti sociálnych vecí, investuje do zdravotníctva. Koniec koncov každý z nás má buď osobnú skúsenosť, alebo niekoho blízkeho, ktorý má zdravotné problémy, ktoré stoja obrovské sumy peňazí, a preto je predmetom takej bazálnej solidarity, ak chcete, aj spravodlivosti, aby rodina myslela aj na zdravotníctvo. To je zodpovedná rodina a zodpovedný otec rodiny.

    Potom je iný typ rodiny, rodina, v ktorej čele, ktorej hlavou je asociál. Ten nedáva peniaze na vzdelávanie svojich detí, ani na zdravotnú starostlivosť svojich rodičov, ani na sociálne zabezpečenie tých, ktorí bez vlastnej viny sú v núdzi, ale na spotrebu, vlastnú, plytvá.

    Keď sa pozrieme na rozpočet pre budúci rok a porovnáme ho s dvomi parametrami, jednak s priemerom Európskej únie a jednak s rokom 2013, tak vidíme, aké sú priority, rozpočtové, tejto vlády. A sú to skôr priority toho asociála. Poviem konkrétne prečo.

    Z celkových výdavkov v roku 2013 išlo na zdravotníctvo 15,47 % a budúci rok to bude už len 14,34. Na vzdelávanie išlo 10,58 %, priemer EÚ je 10,81 percenta. Na budúci rok už pôjde len 9,93 percenta. Vláda hovorí, že je vláda sociálna, ale podľa mojej mienky je to len deklarácia pre vybraných ľudí, najmä tých, ktorí sú z vlastnej viny v ťažkej situácii, a potom pre tých, ktorí sú akoby vlastným úspechom na vrchole oligarchie. Pre sociálne zabezpečenie percentuálne výdavky z celkových výdavkov štátneho rozpočtu boli v minulom roku 38,9, priemer EÚ je skoro 40 %, na budúci rok vláda počíta s 37,3 percenta.

    No a kde to stúpa? Lebo hovoríme samozrejme, že o percentuálnom vyjadrení z koláča, ktorý sa rozdeľuje v štátnom rozpočte. No stúpa spotreba. V roku 2013 všeobecné verejné služby mali 14,10 % z rozpočtu, priemer EÚ je 13,46, pre budúci rok je návrh 16,86 percenta. Ubezpečujem vás, že pre pár úradníkov na krajských školských úradoch to nie je. Zvyšujú sa položky pri verejnom poriadku a bezpečnosti, k tomu sa ešte potom vrátim, aj čo zrejme znamenajú, a znižujú sa práve tam, kde ide o budúcnosť a solidaritu.

    Podľa mojej mienky je rozpočet, ktorý predložila vláda Roberta Fica, akýmsi placeborozpočtom. Slovensko je akoby podľa tohto rozpočtu placebokrajinou. Všetko sa tu deje akože. Akože tu budujeme sociálny štát, a pritom bude čoskoro väčšina ľudí sociálnymi prípadmi. Akože tu funguje justícia, a v skutočnosti funguje iba pre vybraných. Akože tu funguje zdravotníctvo, školstvo, a pritom sú v rozklade. Akože tu podnikajú nejaké finančné skupiny, a pritom iba ako prísavky vysávajú náš spoločný štátny majetok, verejné zdroje. A tak je to aj so štátnym rozpočtom na budúci rok.

    Minister financií sa tvári, že akože konsoliduje, ale v skutočnosti vôbec nie. Najširšou definíciou pojmu konsolidácia je usporiadanie vzťahov. V prípade verejných financií štátneho rozpočtu ide o usporiadanie príjmových a výdavkových vzťahov štátu. Ak sa konsolidácia neodohráva na obidvoch stranách štátneho rozpočtu, teda aj na tej výdavkovej a príjmovej, ide buď o zvyšovanie príjmov, predovšetkým daní a teda zaťaženie obyvateľov a podnikov na Slovensku, alebo v prípade výdavkov o šetrenie znižovania výdavkov. Nazývajme veci pravými menami. SMER verejné financie nekonsoliduje, iba zvyšuje zaťaženie občanov a podnikateľov. Úsporu na strane výdavkov ani rozpočet na tento rok, ani rozpočet na budúci rok, o ktorom rokujeme, nevykazuje. Po očistení o tri špecifické položky sú totiž výdavky v porovnaní s rokom 2011 stále vyššie. Týmito tromi položkami sú: 1) eurofondy, ktoré len pretekajú cez štátny rozpočet, a ich spolufinancovanie, 2) druhý dôchodkový pilier a 3) výdavky na obsluhu štátneho dlhu, o ktorých v skutočnosti z krátkodobého hľadiska rozhodujú podmienky na finančných trhoch.

    V najbližších týždňoch schváli, možno dňoch, Národná rada rozpočet, ktorý premiér označil za, citujem, "pokrízový a sociálny". Realita je taká, že nie je ani pokrízový, ani sociálny. Pokrízový nie je preto, že naďalej ráta so 14-percentnou nezamestnanosťou, teda vláda vlastne priznáva, že proti súčasného krízovému stavu sa v tejto oblasti nič nezmení. A rovnako je to aj s deklarovanou sociálnosťou. Aby sme ju mohli preskúmať, stačí urobiť jednoduché porovnanie. Ako som už v úvode uviedol, porovnať jednak štruktúru rozpočtu 2014 a 2013 a štruktúru rozpočtu 2014 s priemerom EÚ. Na takéto porovnanie existuje jednoduchá metodika OECD a Organizácie spojených národov Classification of the Functions of Government – klasifikácia výdavkov verejnej správy. Táto metodika je objektívna v tom, že porovnáva porovnateľné, koľko a na akú oblasť míňa štát z peňazí, ktoré mu odvádzajú daňoví poplatníci. Inými slovami, čo má v danom štáte prioritu. Či je sociálnejší, alebo menej sociálny. Či je štíhlejší, efektívnejší, alebo tučnejší, neefektívny vo vlastnostnej spotrebe, prezamestnaný. Pričom nie je podstatné, či je krajina bohatšia alebo chudobnejšia, väčšia alebo menšia. Ide o percentuálne vyjadrenie. Výsledné porovnanie prináša, ako som už v úvode zmienil, nasledovný obraz: podstatne sa zníži podiel výdavkov na tri nosné sociálne oblasti – sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo a vzdelávanie. A to ešte pri zdravotníctve sa nepočíta s oddlžovaním platobne neschopným nemocníc.

    Rovnako podiel ďalších výdavkov súvisiacich so sociálnou oblasťou v rozpočte sa významne znižuje: kultúra, bývanie, životné prostredie. Naopak, to, čo sa tu podstatne zvyšuje a prehlbuje, je neefektivita spotreby štátu, všeobecné verejné služby, ale aj verejný poriadok a bezpečnosť. Tento dôkaz pochádza priamo z ministerstva financií na strane 21 návrhu rozpočtového plánu, to percentuálne vyjadrenie je jednoznačné.

    Na záver by som sa ešte chcel opýtať aj pána ministra financií, aký je dôvod na to, aby minimálne čo do tabuľkových počtov sa zvyšovali na Slovensku počty represívnych a justičných orgánov? Návrh počíta s tým, že by sa o viac ako tisíc mal zvýšiť počet vojakov, o viac ako tisíc počet policajtov, asi o sto počet sudcov a asi o šesťdesiat počet prokurátorov. Aby sme si boli vedomí, ja som za to, aby Slovensko malo funkčné orgány vymožiteľnosti práva, ktoré nemá, nie kvôli počtu, musím povedať, kvôli situácii, ktorú táto vláda toleruje a prehlbuje. Ale Slovensko má na počet obyvateľov jeden z najvyšších počtov policajtov v Európe a jeden z najvyšších počtov sudcov a prokurátorov vo svete, vo svete. Aký je dôvod, okrem možno nejakého zapáčenia sa elite justície, ktorá kolaboruje s vládnou mocou, a vládna moc s ňou, aký je dôvod, aby sa tabuľkové počty týchto pozícií zvyšovali v situácii, keď všetky porovnania, medzinárodné, potvrdzujú, že máme na počet obyvateľov jedny z najvyšších počtov sudcov a prokurátorov a v Európe aj policajtov. Riešenie bezpečnosti, riešenie spravodlivosti nie je v navyšovaní počtu policajtov a sudcov, ale v tom, aby niesli zodpovednosť, aby fungovali efektívne. A obávam sa, že tento návrh, s ktorým prichádza vláda Roberta Fica, bude mať úplne opačné účinky, úplne opačné účinky a ide práve v tej línii antisociálneho rozpočtu. Štát zvyšuje svoju spotrebu, navyšuje počty svojich predstaviteľov, svojich úradníkov, a ľuďom na vzdelanie ich detí, na zdravotnú starostlivosť rodičov berie. Ak by tento rozpočet bol rozpočtom rodinným, asociál by ho nepripravil lepšie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky, jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, máte pravdu, vláda Roberta Fica sľúbila občanom istotu. Istotu si predstavuje len pod pojmom budovať policajný štát. Šetriť na sebe nemienia. O tom svedčia aj výdavky, investičné stimuly na to, aby pán minister mohol naháňať tých, ktorí nezaplatia dane. A len naháňanie tých, ktorí nezaplatia dane, nás stoja viac než to, čo si pán minister vyberie na tom. A vôbec, keď sa pozrieme na nezamestnanosť, tak táto vláda ponúka istotu občanom, že budú žobrákmi. Tu, v tejto krajine sa budú mať dobre len tí, ktorí sú sponzormi SMER-u. Dokedy? Kým občania neurobia protestné hlasovanie ako v prípade volieb do Banskobystrického samosprávneho kraja? Nemienia zmeniť svoj postoj. A preto s vami plne súhlasím, že tento návrh rozpočtu je len ilúziou a nie istotou pre občanov, že sa budú mať lepšie v budúcom roku.

    Ďakujem.

  • Ďalší, ktorý v rozprave vystúpi, je pani poslankyňa Jana Žitňanská, nech sa páči.

  • Hlasy z pléna.

  • Nemal, minule som nedala ani z poslancov zo SMER-u.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jana Žitňanská.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctené dámy, vážení páni, takto pred rokom som tu pred vami stála a prosila som vás o podporu pre jeden pozmeňujúci návrh, ktorý by presunul 410 000 eur z kapitoly Kancelárie prezidenta do kapitoly školstva, bol však zamietnutý. Zjavne poslanci SMER-u sa zhodli, že viac ako deti so zdravotným znevýhodnením tieto peniaze potrebuje prezident Gašparovič na, citujem, "zvýšené pracovné aktivity a povinnosti prezidenta republiky spojené s politickou a spoločenskou činnosťou v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky".

    No a keďže ministerstvo školstva za celý tento rok problematiku asistentov učiteľov neriešilo dostatočne, aj tento rok stovky detí so zdravotným postihnutím zostali bez asistentov, nemohli byť integrované a teda sa im výrazne znížili šance na lepšie vzdelanie a neskôr na zaradenie na pracovnom trhu. Na moju interpeláciu, v akom objeme plánuje ministerstvo školstva navýšiť rozpočet určený na asistentov učiteľov v budúcom roku, minister odpovedal, citujem: "V roku 2012 financovalo ministerstvo školstva 622,38 pracovných úväzkov asistentov učiteľov, čo predstavovalo 46,52 percenta z celkových požiadaviek zriaďovateľov na rok 2012." Čiže preložené, uspokojilo len menej ako polovicu zo všetkých žiadostí, viac ako 50 % detí, ktoré si požiadali o príspevok na asistenta učiteľa, ho nedostalo. "Na rok 2013 predložili zriaďovatelia požiadavky na 1397,80 úväzkov asistenta učiteľa. Z tohto počtu bolo možné v roku 2013 vykryť 722,38 úväzkov, čo predstavuje 51,64 % z predložených požiadaviek." Čiže počujete dobre, aj v tomto roku takmer polovica všetkých detí, ktoré si požiadali o príspevok na asistenta na učiteľa, ho nedostala. "Z uvedeného vyplýva, že v roku 2013 došlo k navýšeniu vyfinancovaných asistentov učiteľov celkovo o 100 osôb. Objem finančných prostriedkov pre zriaďovateľov na asistentov učiteľov sa v zmysle platnej legislatívy vyčleňuje na kalendárny rok," pokračuje pán minister v odpovedi: "V schválenom rozpočte na rok 2013 bol vyčlenený objem finančných prostriedkov na asistentov učiteľov v celkovej sume 4 481 179 eur. V návrhu rozpočtu na rok 2014 je vyčlenená suma 4 739 579 eur, čo predstavuje nárast o 258 400 eur."

    Koncom novembra som sa v rámci ďalšej interpelácie dozvedela, že poskytnutá suma na asistentov učiteľov v roku 2013 bola dokonca až 5 203 536 eur. Som sa pýtala na ministerstve teda, ktoré číslo je relevantné. Napriek tomu, že moja žiadosť išla pred niekoľkými dňami, dodnes nepoznám odpoveď. Čiže netuším, či na rok 2014 ministerstvo plánuje viac peňazí na asistentov učiteľov alebo menej v porovnaní s týmto kalendárnym rokom.

    Iba by som chcela pripomenúť, že Slovenská republika sa ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zaviazala k uznávaniu práva osôb so zdravotným postihnutím na vzdelaní a pri realizácii tohto práva k zabezpečeniu, aby okrem iného osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a stredoškolskému vzdelaniu v spoločenstve, v ktorom žijú. Aby sa im poskytovali primerané úpravy v súlade s ich individuálnymi potrebami, aby osoby so zdravotným postihnutím dostali v rámci všeobecného systému vzdelávania požadovanú podporu s cieľom umožniť ich účinné vzdelávanie. Aby sa účinné opatrenia individualizovanej podpory uskutočňovali v prostredí, ktoré maximalizuje vzdelanostný a sociálny rozvoj v súlade s cieľom plného začlenenia. Je viac ako smutné, že ešte stále dnes nie je samozrejmosťou, že v prípade ak odborníci usúdia, že dieťa so zdravotným postihnutím môže byť vzdelávané v bežných školách a zriaďovateľ požiada o pridelenie finančných prostriedkov na asistenta, je odpoveď ministerstva zamietavá pre nedostatok financií.

    V odpovedi na moju interpeláciu, ako to chce ministerstvo školstva ďalej riešiť, mi minister Čaplovič napísal, že: "V každom prípade je potrebné medziročne zvyšovať finančné prostriedky na uvedený účel. To nie je možné vtedy, ak sa rozpočet globálne nemení. Rovnako nie je možné zvyšovať účelové finančné prostriedky na asistentov učiteľov vyšším indexom ako ostatné účelovo určené finančné prostriedky, a to preto, že v takomto prípade by došlo k vyššiemu čerpaniu prostriedkov na asistentov učiteľov na úkor iného účelu." Aké logické!

    Možno ide skôr o to, zamyslieť sa nad tým, čo je priorita, čo je to, čo by sme mali v prvom rade naplniť, a čo je to, čo môže počkať alebo čo vôbec nemusíme napĺňať. Ja som si teda pozrela návrh štátneho rozpočtu a ja nemôžem súhlasiť s pánom ministrom Čaplovičom, že nie sú peniaze. Jednak podľa mňa existujú prostriedky, ktoré by sa dali použiť na tento účel v rámci kapitoly školstva, ale aj v iných rezortoch.

    Preto dovoľte, aby som predložila štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré majú za cieľ navýšiť rozpočet na asistentov učiteľov. Aj podľa vyjadrení ministerstva školstva je v súčasnosti pri rozpočte 4,5 mil. eur ministerstvo schopné zabezpečiť asi polovicu žiadostí o pridelenie finančných prostriedkov na asistentov učiteľov. Z toho nám vyplýva, že aby sme uspokojili tých 100 %, potrebujeme ďalších 4,5 mil. eur.

    A ja som pripravila štyri pozmeňujúce návrhy. Každý z nich je o presune tejto sumy 4,5 mil. eur do kapitoly školstva, aby boli účelovo viazané na asistentov učiteľov. Čiže ak schválime prvý pozmeňujúci návrh, samozrejme, o tých ďalších už nebudem chcieť, aby sa hlasovalo. Ale ak neschválime prvý, tak potom dávam k dispozícii druhý, tretí, štvrtý. Naozaj, aby ste si mohli vybrať podľa toho, čo vy zvážite, že je naozaj potrebné, alebo čo možno by sa dalo oželieť, aby sme takto pomohli deťom so zdravotným postihnutím.

    Takže pozrime sa na, najskôr na samotnú kapitolu školstva. Podľa návrhu rozpočtu by v budúcom roku malo ísť na materiálno-technický rozvoj športu oproti roku 2013 o 12,300 mil. eur viac. Majú sa z toho rekonštruovať štadióny v sume 4,5 mil. a 8 mil. má ísť na národný futbalový štadión. A ja nepochybujem, že tento šport má veľa fanúšikov na Slovensku. Nič menej ja som osobne presvedčená, že v čase, keď stovky detí so zdravotným postihnutím nemôžu byť plne integrované do škôl, stavanie alebo prestavba štadiónov naozaj môže počkať, pretože, možno sa vám to nezdá, ale to, že tie deti nemôžu sa vzdelávať tak, ako to odporúčajú odborníci, ako si želajú rodičia, je porušením ich ľudského práva. Navyše tie štadióny, ako sme často svedkami, sú predražené a v konečnom dôsledku poloprázdne. Takže dovoľte, aby som prečítala prvý pozmeňujúci návrh.

    V Prílohe č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 sa v kapitole 20 – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z programu "Národný program rozvoja športu v SR" (kód programu: 026), podprogram "Materiálno-technický rozvoj športu" (kód programu: 02604) znižuje celková suma o 4 mil. 500 tis. eur. Použitie tejto sumy bude účelovo viazané na financovanie asistentov učiteľa podľa § 4a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Odôvodnenie: Slovenská republika sa ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zaviazala k inkluzívnemu vzdelávaniu a integrácii. Počet žiadostí zo strany zriaďovateľov a riaditeľov škôl o pridelenie finančných prostriedkov na zabezpečenie asistentov učiteľov rastie. Ministerstvo školstva však každoročne nie je v stave zabezpečiť viac ako približne polovicu týchto žiadostí, čo má za následok, že stovkám detí, ktoré by sa mohli vzdelávať v bežných školách, je táto možnosť odopretá, čím sa vážne zasahuje do ich ľudských práv. V návrhu rozpočtu na rok 2014 je v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR naplánovaný nárast finančných prostriedkov na program "Materiálno-technický rozvoj športu". Pozmeňujúci návrh z tohto programu presúva 4,5 mil. eur, z tohto programu na dofinancovanie asistentov učiteľa.

    Čiže to je prvý pozmeňujúci návrh. V prípade, ak ste presvedčení, že tie štadióny naozaj musia stáť, naozaj ich musíme opravovať predražene a nakoniec tam budú stáť také smutné, opustené, mám druhý pozmeňujúci návrh. Tentokrát je z kapitoly ministerstva dopravy, odkiaľ teda som sa snažila nájsť tých potrebných 4,5 mil. eur. O podpore cestovného ruchu bolo v tejto snemovni na tejto schôdzi už povedané veľa, preto len v krátkosti.

    V návrhu rozpočtu rezortov dopravy a hospodárstva ide rozpočet na podporu cestovného ruchu enormne nahor, oproti skutočnosti tohto roku 13,5 mil. eur. Na rok 2014 sa plánuje v týchto dvoch kapitolách až 60,6 mil. eur. Podľa mňa nie je ani kapacita, ani dostatok projektov, aby sa tieto zdroje efektívne použili. Preto predkladám tento druhý pozmeňujúci návrh.

    V Prílohe č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 sa v kapitole 29 – Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR z programu "Rozvoj cestovného ruchu" (kód programu: 0BC), podprogram "Dotácie organizáciám cestovného ruchu" (kód programu: 0BC03) znižuje celková suma o 4,5 mil. eur. Táto suma sa presunie do rozpočtovej kapitoly 20 – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a použitie tejto sumy bude účelovo viazané na financovanie asistentov učiteľa podľa § 4a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Odôvodnenie: Slovenská republika sa ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zaviazala k inkluzívnemu vzdelávaniu a integrácii. Počet žiadostí zo strany zriaďovateľov a riaditeľov škôl o pridelenie finančných prostriedkov na zabezpečenie asistentov učiteľov rastie. Ministerstvo školstva však každoročne nie je v stave zabezpečiť viac ako približne polovicu týchto žiadostí, čo má za následok, že stovkám detí, ktoré by sa mohli vzdelávať v bežných školách, je táto možnosť odopretá, čím sa vážne zasahuje do ich ľudských práv. Pozmeňujúci návrh presúva v návrhu rozpočtu na rok 2014 4,5 mil. eur z kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR z programu "Dotácie organizáciám cestovného ruchu" do kapitoly ministerstva školstva, kde ich účelovo viaže na asistentov učiteľov. Takže to bol druhý pozmeňujúci návrh.

    Tretí pozmeňujúci návrh sa dotkne kapitoly ministerstva hospodárstva a programu investičné stimuly. Podľa mňa podporou lepšieho vzdelávania podporujeme do budúcna kvalitnejších zamestnancov, ktorí budú konkurencieschopní, na ich zamestnanie nebudú potrebné žiadne stimuly. Navyše aj v tomto roku, aj v minulom sme boli svedkami toho, že aj keď veľký podnik dostal stimuly, nielenže neudržal tie miesta, na ktoré ich dostal, ale aj teda prepúšťal. Čiže podľa mňa veľakrát sú to vyhodené peniaze a mohli by byť použité zmysluplnejšie. A preto predkladám tretí pozmeňujúci návrh.

    V Prílohe č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 sa v kapitole 26 – Ministerstvo hospodárstva SR, z programu "Podpora rozvoja strategických investícií - Investičné stimuly" (kód programu: 07K0403) znižuje celková suma o 4,5 mil. eur. Táto suma sa presunie do rozpočtovej kapitoly 20 – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a použitie tejto sumy bude účelovo viazané na financovanie asistentov učiteľa podľa § 4a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Odôvodnenie: Slovenská republika sa ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zaviazala k inkluzívnemu vzdelávaniu a integrácii. Počet žiadostí zo strany zriaďovateľov a riaditeľov škôl o pridelenie finančných prostriedkov na zabezpečenie asistentov učiteľov rastie. Ministerstvo školstva však každoročne nie je v stave zabezpečiť viac ako približne polovicu týchto žiadostí, čo má za následok, že stovkám detí, ktoré by sa mohli vzdelávať v bežných školách, je táto možnosť odopretá, čím sa vážne zasahuje do ich ľudských práv. Pozmeňujúci návrh presúva v návrhu rozpočtu na rok 2014 4,5 mil. eur z kapitoly Ministerstva hospodárstva SR z programu "Podpora rozvoja strategických investícií" do kapitoly ministerstva školstva, kde ich účelovo viaže na asistentov učiteľov.

    No, a prichádzame do finále. Štvrtý pozmeňujúci návrh. Tentokrát navrhujem, aby sa finančné prostriedky potrebné na zaplatenie asistentov učiteľov presunuli zo Všeobecnej pokladničnej správy kombinovane z rezervy na zlepšenie výberu daní a rezervy na dosiahnutie fiškálneho cieľa, kde je 250 mil. a 65 mil. eur na to vyčlenených. Ja si uvedomujem, že je veľmi dôležité bojovať za lepší výber daní. Nie som si istá, že teda či v takomto objeme, a ak aj v nejakom vyššom objeme, tak naozaj tých 4,5 mil. eur, ktoré potrebujeme na asistentov učiteľov, by asi neublížilo tomuto výberu.

    Takže dovoľte, aby som predložila štvrtý pozmeňujúci návrh. V Prílohe č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 sa v kapitole 48 – Všeobecná pokladničná správa znižuje celková suma o 4,5 mil. eur. Táto suma sa presunie do rozpočtovej kapitoly 20 - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a použitie tejto sumy bude účelovo viazané na financovanie asistentov učiteľa podľa § 4a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Odôvodnenie: Slovenská republika sa ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zaviazala k inkluzívnemu vzdelávaniu a integrácii. Počet žiadostí zo strany zriaďovateľov a riaditeľov škôl o pridelenie finančných prostriedkov na zabezpečenie asistentov učiteľov rastie. Ministerstvo školstva však každoročne nie je v stave zabezpečiť viac ako približne polovicu týchto žiadostí, čo má za následok, že stovkám detí, ktoré by sa mohli vzdelávať v bežných školách, je táto možnosť odopretá, čím sa vážne zasahuje do ich ľudských práv. Pozmeňujúci návrh presúva v návrhu rozpočtu na rok 2014 4,5 mil. eur z kapitoly Všeobecná pokladničná správa kombinovane z "Rezervy na zlepšenie výberu daní" a "Rezervy na dosiahnutie fiškálneho cieľa" do kapitoly ministerstva školstva, kde ich účelovo viaže na asistentov učiteľov.

    Vážené dámy, vážení páni, poznám veľmi veľa šikovných detí, ktoré len preto, že sa narodili so zdravotným postihnutím, potrebujú viac pomoci ako tie deti, ktoré sa narodia zdravé. Tieto deti, mnohé, mnohé sú vzdelávateľné v bežných školách. Žiaľ, táto možnosť im je odopretá. A každoročne rodičia takýchto detí okrem trápenia sa s chorobou, okrem trápenia sa s tým, že ich deti potrebujú viacej starostlivosti, podstupujú ponižujúcu procedúru žiadostí o pridelenie finančných prostriedkov na asistenta učiteľa a mnohým sú každoročne, tieto žiadosti mnohých sú každoročne zamietnuté s tým, že ministerstvo nemá dostatok finančných prostriedkov. Tieto deti potrebujú asistentov. Bez nich nemôžu byť integrované. To sa zhodneme. Asistentov potrebujú aj deti v špeciálnych školách. Asistentov potrebujú učitelia, aby sa mohli naplno venovať všetkým deťom a nielen tým, ktoré majú rôzne špecifické potreby.

    Ak chceme pomôcť našim učiteľom, pomôžme aj deťom, aby mali asistentov. A chcem vás poprosiť, skúste sa nad zamyslieť, možno si vybrať jeden z tých pozmeňujúcich návrhov, ktorý vám príde najlepší, a podporiť ho tak, aby už v tom ďalšom roku každé dieťa, ktoré špecialisti označia, že je vzdelávateľné na bežnej škole, aby jeho rodičia dostali peniaze. Lebo môžem vás ubezpečiť, že to, že tie deti budú integrované, že budú medzi zdravými deťmi, nepomôže len im, ale pomôže nám všetkým, pretože vyspelosť krajiny sa pozná podľa toho, ako sa dokáže postarať o svojich najzraniteľnejších.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne, dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Myslím si, že každý rodič chce mať zdravé dieťa. To je taká najväčšia priorita. Ale nie každý má to šťastie. Alebo proste sú aj osudy, ktoré sú oveľa ťažšie, kde rodičia majú dieťa, ktoré žije so zdravotným postihnutím. Ako povedala pani poslankyňa Žitňanská, táto krajina robí strašne veľa pre ľudí, ktorí sú buď v zlej sociálnej situácii z vlastnej viny, alebo pre tých, ktorí sú vo veľmi dobrej sociálnej situácii, a ešte im ju vylepšuje. Z daní nás všetkých, musím povedať. A robí strašne málo pre ľudí, ktorí sú v ťažkej situácii životnej bez vlastnej viny, a to sú teda najmä zdravotne postihnutí.

    Ja viem, že tu nie je veľa poslancov v tejto sále, ale sú tu aj poslanci SMER-u. A to hlasovanie bude jednoznačné. Ak niečo znamená slovo solidarita, tak podľa mňa znamená najmä nejakú spolupatričnosť s tými, ktorí sú v ťažkej situácii bez vlastnej viny. Dá sa dávať aj na futbalové štadióny. Ľudí, ktorí sú veľmi bohatí, ktorí ich idú stavať, ktorí by ich postavili aj bez toho pravdepodobne. Ale keďže to sú silní ľudia, patria k slovenskej oligarchii, prečo by im sociálna vláda neprihodila pár desiatok miliónov. Tak to je vec sociálnej vlády, samozrejme, to ja nebudem v tomto okamihu komentovať. Ale aby z toho nebolo možné použiť niekoľko miliónov korún na integráciu detí, ktoré sú zdravotne postihnuté, ktoré naozaj, ak niekto potrebuje pomoc, tak sú to práve takíto ľudia, takéto deti, takíto jednotlivci?! Myslím, že to hlasovanie o týchto návrhoch, a vyberte si naozaj najlepší z nich, bude veľa znamenať o tom, čo pre poslancov, vládnu koalíciu znamená solidarita, súcit, empatia.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ako človek pôsobiaci takpovediac celoživotne vo sfére vedy, výskumu a školstva na jednej strane a v treťom sektore na strane druhej chcem jednoznačne podporiť tento návrh pani poslankyne Jany Žitňanskej. Tým, že nám dala na výber zo štyroch možností, neverím, že pri troche dobrej vôle by sme nedokázali jednu z nich vybrať a podporiť.

    Ďakujem vám vopred.

  • Ďalší, ktorý vystúpi v rozprave, je pani poslankyňa Ritomská. Nevidím ju v sále, stráca poradie.

    Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

    Pripraví sa pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, pani podpredsedníčka Národnej rady, dámy a páni, sa mi zdá, že už téma štátny rozpočet dosiahla svoj vrchol a už je tak nejak za vrcholom. Už to nepúta takú pozornosť ani verejnosti a ani médií. A myslím si, že ani Národnej rady, lebo zdá mi, že v tejto chvíli nie je žiaden rozdiel medzi počtom poslancov v porovnaní s piatkom poobede a teraz. Dokonca sme si niektorí v piatok mysleli, že aká to je nevýhoda vystupovať v piatok poobede. Ono je to taká istá nevýhoda alebo výhoda ako v utorok doobeda.

    Mal som pripravených pár poznámok, v ktorých som chcel glosovať pána ministra, keď uvádzal návrh rozpočtu. Ale tiež si myslím, že už to, keďže to bolo vo štvrtok poobede, že už to teraz nie je až tak aktuálne. Alebo keď sa dostanem k niektorým iným poznámkam, tak možno to spomeniem.

    Dámy a páni, návrh rozpočtu už získal niekoľko prívlastkov. Ten prvý mu dala vláda, keď ho schválila v októbri. Pán premiér ho nazval pokrízovým. Ja si myslím, že aj keď je to možno veľmi optimistický prívlastok, ale má skôr bližšie k možno väčšej viere, čo teda zo strany pána premiéra alebo aj pána ministra financií, čo by z pohľadu kresťanského demokrata by som nemal kritizovať, ak v SMER-e majú väčšiu vieru. Ale keďže nezamestnanosť na budúci rok sa neočakáva, že bude klesať, ale naopak, že bude vyššia ako tento rok, tak hovoriť o tom, že rozpočet je pokrízový, si myslím, že nevystihuje realitu. Realite sa viac približuje ten prívlastok, ktorý tu už dostal rozpočet a ktorý tu spomenul, myslím, prvýkrát poslanec Mikloš, keď hovoril, že tento rozpočet to je "po nás potopa". Alebo by som to trošku upravil, vy to predkladáte, čiže "po vás potopa". A to sa mi zdá byť už trošku bližšie k realite preto, lebo ja si myslím, ako moji kolegovia v klube, ktorí už vystupovali, aj Uhliarik napríklad, že tento návrh rozpočtu je skôr prezidentský. Naozaj taký, ktorý súvisí najmä s prezidentskými voľbami na budúci rok. A preto je tam málo, by som povedal, takých nepopulárnych vecí, ktoré by sa mohli negatívne prejaviť napríklad v prezidentskej kampani. A z tohoto pohľadu si myslím, že ako rozpočet do prezidentských volieb pán minister financií pripravil dobre. Čiže by si zaslúžil aj pochvalu, že naozaj ten rozpočet je tak ako, aby na tom kandidát SMER-u čo najmenej tratil.

    A poviem niekoľko príkladov. Pozrite na sociálne služby. Pán minister to uvádzal ako zásadnú zmenu v kapitole ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, že tento rok bolo na pomoc neverejným poskytovateľom sociálnych služieb určených 62 mil. eur a na budúci rok bude 72. O 10 mil. viacej. Chcem povedať, že toto je zmena oproti rozpočtu v tejto položke nie preto, že by SMER zmenil postoj k neverejným poskytovateľom sociálnych služieb, ale to bolo výrazom, by som povedal, katastrofálnej situácie u neverejných poskytovateľov a vlastne záchrana pred kolapsom. Ja si myslím, že plus 10 mil. eur naviac pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb je najväčším dôkazom, že neverejní poskytovatelia doteraz boli diskriminovaní v porovnaní s verejnými poskytovateľmi, ako to je, a zo strany SMER-u. My sme polemizovali takmer celé roky a vyčítali sme, že predchádzajúci minister, ministerka sociálnych vecí, že ako by sa starala iba o tých verejných poskytovateľov. A hoci tí neverejní rovnako pomáhali spoločnosti aj štátu ako postarať sa o tých seniorov, ktorí sú odkázaní na sociálne služby, tak tí boli až na druhom mieste. Jednoducho výsledkom bolo, že keby zanikli neverejní poskytovatelia, tak to by bola katastrofa, naozaj katastrofa v tejto sfére. Oni museli prísť pred parlament, bolo to 26. novembra, keď sme začínali rokovať na tejto schôdzi, a pán minister prišiel s, víťazoslávne, sociálnych vecí vtedy, s informáciou, že dostanú o 10 mil. naviac. No a to bude len zachovanie týchto zariadení, aby mohli ďalej poskytovať sociálne služby. Takže ak je to obrat, ak je to zásadný obrat, ako o ňom hovoril pán minister financií, tak želám si, kiež by to tak bolo aj do budúcna, že naozaj sa bude vláda správať k neverejným poskytovateľom nie ako k súperom, ako k protivníkom, ale ako k partnerom, pretože robia nezastupiteľnú, plnia nezastupiteľné funkcie v tomto štáte. Čiže 10 mil. naviac. Určite nebudú protestovať neverejní poskytovatelia minimálne do prezidentských volieb. Pretože je to záchrana pred kolapsom a nehrozí, že by do prezidentských volieb takéto zariadenia zanikali.

    Že to je prezidentský návrh rozpočtu vyplýva aj z iného. Napríklad, že tomuto rozpočtu chýba adresnosť, väčšia adresnosť. Ja som to spomínal pri tých zákonoch, ktoré sme schvaľovali pred zákonom o štátnom rozpočte, že príspevok pri narodení prvého dieťaťa. No ak ho štát dáva na jedináčikov, ak ho dáva rodinám, ktorých rodičia platia takzvanú milionársku daň, tak sa mi to zdá byť neuveriteľný luxus. Osemstoštyridsať eur dať niekomu, kto to nepotrebuje, a na druhej strane škrtať dávky v hmotnej núdzi?! Aj keď to teraz, čo som teraz povedal ako druhú časť vety, to len vyplýva z čísel. To sa nikde tak nepíše v rozpočte. Lebo on je prezidentský. Tam keby to bolo takto natvrdo napísané, že na dávkach v hmotnej núdzi sa vyplatí na budúci rok menej ako tento rok, tak to by bolo reálne, to by bolo pravdivé, ale nebol by to prezidentský návrh. Lebo by to mohlo mnohých ľudí vystrašiť. A že to tak je, tak stačí, aby ste si pozreli konkrétne čísla. Na dávky v hmotnej núdzi na budúci rok má byť vynaložených o 2,14 mil. eur menej ako tento rok. Menej ako tento rok. To znamená, ja už som sa pýtal aj minulý týždeň, predpokladáte, že teda bude menej odkázaných ľudí na dávky v hmotnej núdzi? Keď nezamestnanosť bude vyššia ako tento rok? Alebo si myslíte, že ešte tí ľudia majú také úspory, že budú žiť z úspor a že nebudú o dávky žiadať? Ja si myslím, že bude pravdivé to ďalšie, a to bude až po prezidentských voľbách, že jednoducho niekto nedostane, keď si neodrobí napríklad tú dávku. To znamená bude sa menej vynakladať na tie dávky, lebo ľudia vypadnú z oprávnených poberateľov, lebo nesplnia podmienky nároku na tú dávku.

    Ja si myslím, že teda sprísňovať podmienky a robiť poriadok je správne. Ale to, že to je prezidentský návrh vyplýva z toho, že sa takto o tom jasne nehovorí, že jednoducho dostanú všetci. Aj dôchodcovia, aj tí solventní ľudia dostanú mnohé dávky, ktoré od štátu by nepotrebovali. Jasné, že keď ich dostanú aj tí solventnejší a tí bohatší, tak samozrejme menej sa potom ujde tým, ktorí sú naozaj odkázaní na pomoc štátu. A pre tých potom nebude. No ale tí nie sú tak dobre zorganizovaní ako napríklad odbory, a preto veci, ktoré považujem skôr za brzdu aj ekonomického rastu, tie tak nejak ľahšie prechádzajú alebo prešli pri rokovaniach s vládou SMER-u. Myslím napríklad na tie kolektívne zmluvy. Ich záväznosť sa bude rozširovať aj na tých, ktorí s tými zmluvami nesúhlasia, ktorí sa nezúčastnili rokovaní na tomto rozširovaní kolektívnych zmlúv, ktorí majú vlastné podnikové kolektívne zmluvy. Jednoducho, pán minister má vieru, že ekonomický rast bude vyšší, ale miesto toho, aby stúpal na plyn, stúpa na brzdu. Nemyslím konkrétne jeho, ale vláda mnohými tými opatreniami. A toto bolo jedno z nich. Ale moji kolegovia predrečníci spomínali aj ďalšie.

    Napríklad, napríklad tie smutne známe daňové licencie. Juraj Karpiš, analytik INES-u, včera v novinách ich nazval "ako pokuta za podnikanie tým, čo sa nedarí". Pokuta za podnikanie tým, čo sa nedarí. A hlavný argument pre zavedenie tohoto inštitútu bol, že takmer 60 % týchto právnických subjektov neplatí už roky žiadnu daň. A to má byť ten najpresvedčivejší argument, že prečo takúto daň treba zaviesť. Prosím vás, no veď vy to schválite, ale ja sa bojím, že vy keď takto budete uvažovať a nahlas, tak vy potom pôjdete aj po tých päťdesiatich percentách fyzických osôb, čo neplatia žiadne dane, že aj na nich môžete použiť tento istý prístup. Už roky neplatia, takmer polovica ľudí na Slovensku zamestnaných neplatí štátu žiadne dane. Ale oni nie sú na ťarchu tomuto štátu. Veď tí ľudia, ak robia za minimálnu mzdu, ak dlhé roky sú ochotní pracovať na miestach, na pozíciách, ktoré sú zle zapletené, ťažko teda pracujú, ale zle zaplatení títo ľudia, oni síce neplatia dane, ale si platia odvody a neberú od štátu žiadne dávky. A zároveň robia veci, možno sú to pekári, cukrári, možno sú to iné profesie, bez ktorých si nevieme život predstaviť, a predsa neplatia štátu žiadne dane. Niektorí z nich začnú platiť, lebo z návrhu ministra financií napríklad vypadli niektoré úľavy, ktoré takéto nízkopríjmové, mali ich všetci, ale zaviedli ste ich aj na nízkopríjmové domácnosti, napríklad nezdaniteľné minimum na manželku. Šesťdesiat eur mesačne pri využití maximálnej možnej úľavy, to je 720 eur za rok. Dámy a páni, to je suma, ktorá v takej rodine, kde doteraz neplatili takúto daň a budú ju platiť, no to je šupa! Sedemstodvadsať eur. Čiže vaše reči o tom, že sa konsolidácia verejných financií nedotkne tých chudobných, tak to je na vode. Dotkne sa ich a týchto, ktorých som spomínal, sa veľmi výrazne dotkne.

    Keď som hovoril o tých dávkach v hmotnej núdzi, tak si neodpustím ešte jednu poznámku, lebo na budúci rok viac ako 2 mil. eur sa v rozpočte počíta, že sa vyplatí na dávky v hmotnej núdzi. Napríklad tá dávka, základná dávka, zaokrúhľujem, 61 eur. Tento dopad na rozpočet cez 2 mil. eur má aj môj návrh alebo návrh, ktorý predkladám s mojimi kolegami z klubu, v novele zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov. Ťažko sa vám to počúva, vám zo SMER-u, lebo vy ste ma inšpirovali, aby som taký návrh predložil. Keď poslanci Národnej rady poberajú niekoľko platov z verejných zdrojov, akože vykonávajú aj viacero funkcií, ale ja som argumentoval a budem ešte argumentovať na tejto schôdzi, predpokladám, že je to nespravodlivé, je to nefér, je to nemorálne. A najmä v čase krízy, keď sa musí šetriť takmer, malo by sa na každom kroku šetriť, tak títo ústavní činitelia vyciciavajú štát. A táto pažravosť, že to tak musím povedať, má dopad na rozpočet na verejné financie, ja odhadujem, 2,5 mil. eur. Takže je tu návrh, dámy a páni, ak by sme prijali novelu zákona o platových pomeroch, ako je na tejto schôdzi a presadili by sme princíp jeden plat poslanca Národnej rady stačí, ak ten poslanec Národnej rady vykonáva aj ďalšie funkcie, tak pán minister financií by vôbec nemusel znižovať sumu peňazí, ktorá je určená na dávky v hmotnej núdzi. Je to takmer taká istá suma. Takže ja navrhujem, ak sa to nemá dotknúť konsolidácie verejných financií, tak buďme naozaj solidárni s tou chudobou. A vy to môžete teraz dokázať, poslanci SMER-u, že ak by sme prijali princíp jeden plat z verejných zdrojov stačí, tak nemusíte šetriť na tých najchudobnejších.

    Pozrite, štátny rozpočet je vždy postavený na lojalite občanov voči svojmu štátu, na lojalite alebo ochote platiť dane. Ale keď tá lojalita nie je tu v tejto sále, tak vy ju čakáte od Harabina? Že Harabin chce vytiahnuť od ministra financií 150 000 eur a že nijako necíti s touto krajinou? Alebo že to chcú bývalí vojaci a policajti, že im nestačia ich výsluhové dôchodky, ale ešte chcú aj dôchodok, starobný, zo Sociálnej poisťovne? Ako, vy sa čudujete, že potom niekto v podnikateľskej sfére nechce platiť na toto všetko, aj na túto inštitúciu zo svojich daní? No jednoducho tá lojalita občanov tohoto štátu voči tomuto štátu sa znižuje. A ja si myslím, že tento demoralizujúci jav by sme mali zastaviť. A ponúkam tento návrh aj s mojimi kolegami z poslaneckého klubu a môžeme to, keď sme to neurobili prvýkrát, keď sme rokovali o vládnom návrhu zákonov platových pomeroch ústavných činiteľov, tak na tejto schôdzi je ešte bod 68, to je poslanecký návrh, novela zákona o platových pomeroch, a môžeme to urobiť.

    Pán minister financií, prosím, aby ste využili svoj vplyv na kolegov z vášho klubu, aby podporili tento návrh, lebo určite ani politicky tým nestratíte, naopak, ako to bude jasný signál, že to myslíte so spravovaním, poctivým spravovaním verejných vecí vážne. A ľudia aj vo vašom okolí, aj tam, kde ste starostovia, kde ste župani, kde ste primátori, to určite ocenia.

    Mohol by som ešte pokračovať, ale zdá sa mi, že by som opakoval to, čo už povedali moji predrečníci. A preto vám chcem poďakovať za to, že ste ma vypočuli.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Pán poslanec Kamenický, Simon a pani podpredsedníčka Jurinová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kamenický.

  • Ďakujem. Vážený pán kolega, ja som si so záujmom vypočul vašu, váš príhovor v rozprave. Musím povedať, že bolo tam veľa, veľa vecí s ktorými nesúhlasím, a bolo tam aj zopár dezinterpretácií. Napríklad ste hovorili o tom, že sa nezamestnanosť bude zvyšovať budúci rok. Neviem síce, z akých dát vychádzate alebo z akých informácií. Ja keď si pozriem rozpočet, tak mala by klesnúť o 0,2 percenta, zo 14,5 na 14,3, a je jasná snaha vlády, v tomto robí maximum. Z eurofondov sme vytvorili 78 tisíc pracovných miest a musím povedať, že my sme ešte relatívne opatrní z hľadiska toho odhadovania. Európska komisia hovorí o nezamestnanosti 13,9, tento rok na 13,7, čiže tiež je tam pokles o 0,2 percenta. Takže neviem, odkiaľ ste prišli na túto, na tento, k tomuto uzáveru, že nezamestnanosť stúpa.

    Tak isto spochybňujete ten ekonomický rast. Je jasné, že sme otvorená ekonomika, ako sa vyvíja eurozóna alebo Európska únia, sa vyvíjame aj my. A potvrdilo sa to aj v tomto roku, kedy eurozóna mala hospodársky rast mínus 0,4 %, Európska únia 0 %, my sme mali 0,8. Čiže ďaleko najlepší výsledok v rámci, v rámci EÚ. Čo sa týka budúceho roku, je odhadovaný na 2,2 %, Európska komisia 2,1 %, hospodársky rast. A teda pevne verím, že to prinesie aj pracovné miesta. Myslím si, že táto agenda nás skutočne trápi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán kolega Brocka, mali ste takmer vo všetkom pravdu. Možno, že ešte pár takých momentov na vyzdvihnutie. V roku 2011, keď sme pripravovali rozpočet na rok 2011, tak vláda si dala za cieľ z výberu daní a zo šetrenia sa podieľať pomerne 50 na 50 %, že minimálne vláda musí toľko ušetriť sama na sebe a na výdavkoch, ako chce prispieť alebo na konsolidáciu prispieť z hľadiska daní. Táto vláda ukazuje, že na sebe šetriť nechce. Preto ja si tiež myslím, že skutočne jeden plat stačí. A to, či SMER myslí, myslel tú istotu vážne, sa ukáže pri hlasovaní o tom návrhu, či jeden plat stačí.

    V každom prípade je treba povedať, že SMER vie garantovať len jednu istotu, istotu neschopnosti, klamstva a zbabelosti. Pretože pokiaľ by garantoval niečo iné, tak občania by nestrácali prácu v tejto krajine, občania by sa nemali horšie, nemuseli by platiť väčšie dane a odvody, ale mohli by sa mať lepšie. SMER garantuje len to, že bude viac nezamestnaných, respektíve nezamestnanosť nebude klesať na Slovensku. A za toto môže jednoznačne Robert Fico a jeho strana SMER. A toto treba pomenovať. A i keď táto diskusia sa zdá, že je jalová a dlhá, ale ja si myslím, že je potrebná preto, aby občania tejto krajiny vedeli, že SMER dokáže pre nich garantovať len to, že sa budú mať horšie. A ako pán premiér povedal o tom vreci zemiakov, ja si myslím, že občania to pochopili a patrične aj to ocenili vo voľbách do VÚC.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. S tým, čo ste povedali, je možno len súhlasiť. Ak by som išla odzadu, chronologicky, ako ste hovorili vo svojom príspevku, pozmeňovací návrh jednoznačne stojí za podporu. Rovnako si myslím ako vy, že mať od ľudí viac mandátov, znamená nasadenie viac ako jedného celého človeka. Preto si myslím, že tak isto nie je logické, aby niekto z verejných zdrojov poberal za viac mandátov viac platov, aj keď mnohí argumentujú, že za prácu, za odrobenú prácu si zaslúžia odmenu. Samozrejme, ale ak práca vyžaduje celého človeka, nie je možné, aby sa poriadne venoval aj jednému, aj ostatným mandátom.

    Čo sa týka vašich poznámok k sociálnym službám. Rovnako si myslím, že 10 mil. euro, ktoré boli cez pozmeňovací návrh do tohto rozpočtu zakomponované, ktoré majú ísť priamo na sociálne služby, alebo, lepšie povedané, priamo pre neverejných poskytovateľov, sú nielen dôkazom toho, ako ste sám hovorili, že je to jasný dôkaz diskriminácie neverejných poskytovateľov, ale je to aj zároveň jasný dôkaz, že túto situáciu zatiaľ nechcú riešiť systematicky. Budeme čakať na uzavretie analýz, na uzavretie auditov verejnej správy, ale či sa naozaj dopracujeme tak, ako nám to pán minister sľuboval pri návrhu novely k sociálnym službám, či sa naozaj dopracujeme k novému systému riešenia stavu v sociálnych službách, začínam silne pochybovať.

    No a v neposlednom rade ste sa dotkli aj výsluhových dôchodcov. Je to veľká skupina ľudí. Už som debatovala o tom aj s pánom ministrom financií, s pánom ministrom Richterom. Budeme ešte rozprávať k rozpočtu soc...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kamenický, my sme na výbore pre sociálne veci podrobnejšie diskutovali práve kapitolu sociálnych veci. Ale vy ste začali vašu faktickú poznámku, že teda s niečím nesúhlasíte, s niečím súhlasíte. A ja som nezachytil, že s čím z môjho vyhlásenia ste súhlasili.

    Ale k nezamestnanosti by som ešte jednu vetu rád doplnil. No ak dnes je nezamestnanosť viac ako 14 %, 14,1 % vami oficiálne vykazovaná, v rozpočte predpokladáte na budúci rok 14,3-percentnú nezamestnanosť. Tá 14,3-percentná nezamestnanosť je priemerná celoročná nezamestnanosť. To znamená, keď je priemerná celoročná 14,3 a predpokladáme, že v letných mesiacoch práve sezónnou zamestnanosťou sa mierne alebo viacej zníži, tak musí byť na budúci rok aj 15, možnože aj 16 %, aby v priemere bola 14,03. A je to v každom prípade nárast oproti súčasnému stavu.

    Ja som čakal, že budete reagovať na to, čo spomenula vo svojej faktickej poznámke pani poslankyňa Jurinová, že jeden plat stačí. Naozaj, ja aj z reakcií, ktoré mám od verejnosti, od ľudí, ktorí to doteraz nevedeli a teraz to už vedia, tak je to jeden z veľkých problémov. A ak vy očakávate, že verejnosť si zatne do jazyka a bude prijímať vaše ďalšie opatrenia s pochopením, tak musíte prejaviť väčšiu mieru solidarity.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Viskupič, ktorého tu nevidím. Stráca poradie.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

    A pripraví sa pán poslanec Vašečka.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, zástupcovia verejnosti, médiá. Dovoľte aj mne predniesť niekoľko postrehov a vlastných názorov, postojov k predloženému a prerokovávanému návrhu rozpočtu na rok 2014. Už ako aj z rozsiahlej rozpravy vyplynulo, a to predovšetkým z prihlásených a záznamu, prihlásených, diskutujúcich opozičných poslancov, vyplynulo množstvo faktov, podložených údajov, ktoré svedčia o tom, že s kľudným svedomím si, aj na základe štúdia návrhu rozpočtu, ale aj predložených kritických argumentov, môžem s kľudným svedomím k tomuto rozpočtu povedať, že je výrazom nešetrenia, neinvestovania, nerozvíjania a rovnako ďalšieho zadlžovania.

    Okrem týchto troch rozmerov, ktoré odzrkadlila prebiehajúca diskusia hlavne z radov opozičných poslancov, si dovolím priložiť ešte iný rozmer k tomuto návrhu rozpočtu. A síce dovolím si ho pomenovať, že tento rozpočet naznačuje a je signálom, nesie v sebe prvky uskutočňovaných protekcionistických a korupčných zámerov.

    Ja by som sa dotkla jednotlivých oblastí a jednotlivých parametrov, cez ktoré si dovolím posudzovať predkladaný a prerokovávaný návrh rozpočtu. Čo sa týka prorastovej oblasti, kde sa očakávali nejaké signály smerujúce k príprave rozvojových impulzov, hlavne pre oživenie a povzbudenie hospodárstva, najviac znepokojujúcim signálom je poníženie spoluúčasti pri príprave čerpania európskych prostriedkov. Pre mňa je to naozaj pozoruhodná skutočnosť, pretože je to naozaj v príkrom protirečení s proklamovanými prísľubmi o tom, akým výrazným stimulom a prostriedkom bude pre oživenie hospodárstva Slovenskej republiky práve možnosť využívania európskych fondov. Dnes tu bolo z viacerých príspevkov opozičných poslancov prezentované, že v rozpočte sa nenašlo 400 mil. eur na to, aby sme zabezpečili dostatočnú a adekvátnu spoluúčasť na čo najväčšie možnosti využívania európskych fondov. Pritom už aj som to vo faktickej poznámke spomenula, ak by som len si spomenula na príjem z predaja núdzových zásob ropy, tak to tvorí práve ten objem finančných prostriedkov, ktorými by sme mohli tento chýbajúci, túto chýbajúcu položku nahradiť. Pritom, opäť sa opakujem, pri zdôvodnení nevyhnutnosti predaja núdzových zásob ropy bolo zdôrazňované, že práve sa to uskutočňuje za účelom získania zdrojov pre rôzne rozvojové impulzy, rozvojové projekty v hospodárskej a sociálnej oblasti. Pre mňa je nepochopiteľné, ako je možné, že do dnešného dňa mi nikto ani na ministerstve hospodárstva, ani na ministerstve financií presne nezdôvodnil, akým spôsobom, ako sú účelovo viazané vysoké, táto vysoká objemová položka. Ide o 400 mil. eur, ktoré si myslím, že by práve, ak ich získame z predaja núdzových zásob ropy, mohli byť využité na doplnenie spoluúčasti, ktorou si môžme vytvoriť širší rámec pre čerpanie európskych prostriedkov.

    Rovnako v tej prorastovej oblasti ma zaujalo to, že nie sú tam vlastne predpokladané prostriedky na podporu cestovného ruchu. Ak sme tu mali zákon o cestovnom ruchu, tak v podstate, keď sa preukázalo, že tento zákon v jednotlivých ustanoveniach je tendenčne nastavený na poskytnutie finančných prostriedkov a podpory vybraným finančným subjektom, tak odrazu bolo toto ustanovenie v zákone a myslím, že aj celý zákon stiahnutý. Ja si nemyslím, že poukázaním a kritickým poukázaním na netransparentné a účelové tendenčné používanie zdrojov by mala byť takto odstrihnutá rozvojová pomoc a podpora práve tým malým a stredným podnikateľským subjektom, ktoré v cestovnom ruchu pôsobia. Ako inak chceme vlastne, či už v podtatranskej oblasti alebo v iných oblastiach, ktoré sú v zmysle teórie alternatívnych výhod predurčené, prirodzene predurčené na rozvoj turistického priemyslu, ako im inak chceme pomôcť?

    Rovnako v prorastovej oblasti badám, a to je predmetom aj mojej kritiky, snahy nastavovať tento rozpočet protekcionisticky a korupčne. Už sa znova budem opakovať, opäť samozrejme sa v rozpočte odzrkadľuje aj finančná podpora a finančná pomoc pre nadnárodný subjekt U.S. Steel, kde som už aj počas toho, ako sa schvaľoval a prerokovával zákon o obnoviteľných zdrojov, poukázala na tú asymetriu veľkorysej na jednej strane, veľkorysej podpory pre subjekty, ktoré vykazujú niekoľkomiliónové zisky, v neprospech podpory subjektov malého a stredného podnikania, mikrosubjektov. Naozaj tá podpora a investície, pomoc malým a stredným podnikom je nevyhnutná. Návrh zákona, návrh rozpočtu takúto pomoc, potrebnú pomoc pre malé a stredné podnikanie neodzrkadľuje.

    Čo sa týka šetriacej oblasti, tak viackrát som sa aj v priebehu rozpravy k jednotlivým zákonom vyjadrovala k tomu, že reforma ESO, reforma spojená s racionalizáciou prostriedkov vo verejnej správe, nespĺňa nielen moje očakávania, ale myslím si, že všeobecne nespĺňa spoločenské očakávania, spoločenskú objednávku. Bolo tu, aj myslím pánom poslancom Miklošom, zdôrazňovaný ten nepomer šetrenia prostriedkov vo verejnej správe. Na občanov vo forme zvýšených odvodoch, poplatkoch a daní ideme v rámci balíka konsolidačných opatrení šetriť 80 % a 20 % sa šetrí vo verejnej správe, kde práve z tých 20-ch percent 18 percent tvorí šetrenie na samosprávach, dvoma percentami šetrí iba vláda. Tento nepomer mne signalizuje jedno ľudové porekadlo, ktoré hovorilo: "Víno pijú, vodu kážu". To je to porekadlo, ktoré sa vlastne svojím spôsobom odzrkadľuje aj v tomto rozpočte. A ja neviem, či pri jeho prerokovávaní je, pán minister, priestor na to, aby sa s týmto niečo robilo, aby sa táto asymetria, ktorá naozaj sa výrazne negatívne odzrkadľuje na širokých občianskych skupinách, aby sa táto asymetria napravila, aby sa spôsob konsolidácie verejných zdrojov nastavil tak, aby sa šetrilo tam, kde sa môže šetriť. Nie tam, kde už naozaj nieto priestoru, nieto iných rezerv. Bolo tu aj povedané, koľko malých, stredných podnikateľov, živnostníkov zložilo svoje podnikanie. Ako je, ako sú opatrenia, ktoré boli v Zákonníku práce alebo aj v zákone o sociálnom poistení, ako demotivačne vyzneli pre celé podnikateľské prostredie.

    Takže toto sú signály, toto sú výzvy, ktoré sa nedajú v rozpočte pochváliť, nad ktorými sa samozrejme treba vážne zamyslieť, lebo nevytvárajú predpoklad pre to, že budúci rok budeme vedieť ustáť. Naozaj toto sú signály, ktoré potvrdzujú do budúcna len a len to, že ten rast štrukturálneho deficitu sa bude vlastne prehlbovať a prehlbovať, z roka na rok prehlbovať.

    Pre mňa, ako pre človeka, ktorý sa zaoberá ochranou práv spotrebiteľov, je naozaj veľmi pozoruhodné, že ideme šetriť aj na takejto položke, akou je pomoc spotrebiteľom pri ochrane ich práv a to už nielen na trhu ako takom, ale predovšetkým na finančnom trhu. Rozpočet, ako je pripravený, odzrkadľuje to, že keď v minulých obdobiach si pomoc a podpora pre občianske združenia, ktoré sa venujú ochrane práv spotrebiteľov, pohybovala vo výške 80-ch tisícov eur, tak teraz sa vlastne tento rozpočet alebo výška plánovaných prostriedkov pre pomoc spotrebiteľom, poškodeným spotrebiteľom, znížila na 20 000 eur. Je to výrazný pokles, ktorý si neviem ani len predstaviť, aký bude mať dopad na činnosť a možnosti pomoci jednotlivých občianskych organizácií, spotrebiteľských organizácií, ktoré prichádzajú so spotrebiteľmi do kontaktu. Na jednej strane aj vy sám, pán minister, potvrdzujete, akou veľkou výzvou je pre nás vysporiadanie sa s nárastom úžery a s nárastom poškodzovania spotrebiteľov na finančnom trhu a na druhej strane, ak to máme preukázať posilnenou podporou smerom k občianskym organizáciám, ktoré sa práve špecializujú a cielene zameriavajú na ochranu poškodeného finančného spotrebiteľa, tak pre istotu im takto výrazne ponížite zdroje. Ako v Exekučnom poriadku, tak v samotnej spotrebiteľskej praxi chýbajú vykonávacie mechanizmy, ktoré by nastavili dostatočný legislatívny, ale i inštitucionálny rámec na uskutočňovanú ochranu práv spotrebiteľov. Jednoducho, jedna vec je deklarovať tieto zámery v predvolebných sľuboch alebo aj v akčných plánoch v návrhu vládneho programu, v rozpočte, ale iná vec je potom preukázať úprimnosť týchto sledovaných zámerov cez naplánované konkrétne číselné položky. V prípade ochrany práv spotrebiteľov ideme z objemu 80 000, ktoré už v tom čase boli poddimenzovaným objemom, ideme na objem 20 000 eur.

    Čo sa týka samotnej podpory napríklad aj v oblasti energetiky, v oblasti podpory rozvoja využívania obnoviteľných zdrojov, opäť tento rozpočet odzrkadľuje to, že nie je ani ústretovo, už vôbec nie veľkoryso, nastavený a nekorešponduje opäť s danými prísľubmi a všeobecne proklamovanými výrokmi o tom, ako je nevyhnutné, ako je potrebné obnoviteľné zdroje podporovať. Všimla som si, že v programe, ktorý je spravovaný ministerstvom hospodárstva práve v kapitole, ktorá...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Páni poslanci... Prepáčte, pani poslankyňa. Páni poslanci, poprosím vás, nevyrušujte pani poslankyňu v prejave.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

    Mezenská Helena, poslankyňa NR SR

    ... v programe využívania biomasy, ktorá je určená práve na pomoc pri využívaní obnoviteľných zdrojov a pri tvorbe slnečných kolektorov a kotlov na biomasu pre domácnosti, opäť je tu zachytený klesajúci trend. Pokiaľ v roku 2011 v programe využívania biomasy boli na to určené 3 mil. 500 tis. eur, tak už v roku 2012 zaznamenávame nárast 750, pardon, pokles, výrazný pokles na objem 752 000. V roku 2013 máme tuná objem vo výške 2 mil. eur, ale v roku 2013 nulu. Predpoklady na ďalšie roky - 2014, 2015, 2016 - nula. Ja som si overovala, že asi koľko podnetov a koľko domácností v rámci toho roka 2013, kedy išlo o 2-miliónovú položku, bolo uspokojených. Takto sa dokázalo týmto konkrétnym programom využívania biomasy pre domácnosti poskytnúť podpora a pomôcť asi 2000 domácnostiam. Takže ani v tomto smere, je pre mňa prekvapivé v tomto smere na, už na rok 2013 neboli plánované zdroje a v roku 2014, 2015, 2016 tam máme naprogramovanú nulu. Neviem, ako si chceme predstaviť vlastne to ďalšie, tú ďalšiu podporu obnoviteľných zdrojov. A opäť to dám do súvisu so štedrou a veľkorysou podporou pre nadnárodnú spoločnosť U.S. Steel, ktorej sme formou memoranda prisľúbili pomoc vo výške 225 mil. eur. Takže pre veľké podniky, nadnárodné podniky máme niekoľko stámiliónovú podporu a pre domácnosti, ktoré by mohli prejsť na programy využívania obnoviteľných zdrojov, máme od roku 2013 naprogramovanú nulu.

    Dovolím si ešte zareagovať na to, čo je veľmi znepokojujúcim článkom takto pripravovaného rozpočtu, a to je opäť trend zadlžovania strategických podnikov, akým je aj Slovenský plynárenský podnik. Rozpočet, ako to už bolo povedané aj ústami iných poslancov, rozpočet znova odzrkadľuje snahy o maximalizáciu vyplácania dividend nad rozmer oprávneného zisku, čím dochádza k znižovaniu podnikateľského a kreditného ratingu tejto spoločnosti. Keď som sa aj formou interpelácie, či už premiéra alebo ministra hospodárstva, pýtala na to, prečo dochádza k takémuto znižovaniu majetku tohto štátneho podniku, nebola mi daná jasná odpoveď. K tomuto poníženiu sa v podstate ani premiér, ani minister do dnešného dňa jasne nevyjadrili, ani vo forme konkrétnych odpovedí na konkrétne postavené otázky. Myslím si, že nastavovať ďalšiu budúcnosť strategického podniku, akým je SPP, a v závislosti aj na to štátneho rozpočtu na takéto enormné zadlžovanie, bolo to tu spomínané, vo výške 700, 400 mil. eur je veľmi nezodpovednou cestou. My by sme mali nielen spotrebiteľov, ale aj štát nastavovať v hospodárení tak, aby k zadlžovaniu nedochádzalo vôbec. Alebo ak je to naozaj nevyhnutné, tak čo v najnižšej miere. Dnes naozaj nestačí len garantovať ústne, že nedôjde k poníženiu cien, spotrebiteľských cien energií, v tomto prípade plynu. Naozaj dnes je veľmi vážnym mementom to, že v podniku SPP v snahe maximalizovať vyplácanie dividend a plniť príjmovú časť rozpočtu dochádza k veľkému zadlžovaniu. A tento dlh, ako dobre viete, nám nikto neodpustí. Tento dlh bude potrebné aj s odplatou za poskytnuté pôžičky, bude potrebné to raz zaplatiť. Kto to zaplatí? Opäť to budú občania? My tak pred sebou stále viac a viac kumulujeme dlh, pred ktorý sa budeme musieť raz tvárou v tvár postaviť. Pritom nedá mi, aby som neobišla aj naďalej neprehľadne uskutočňované transakcie v prebiehajúcich zmenách vlastníckych štruktúr podniku SPP. Lebo aj včera som zachytila informáciu o tom a bolo to aj medializované, že opäť podnik SPP, náš národný poklad, sliepka alebo sliepka, ktorá znáša zlaté vajcia, ako to charakterizoval aj sám premiér Fico, je dnes veľkou hračkou v rukách finančných skupín. Opäť sa dozvedám informácie o tom, že dominantný majiteľ EPH firmy, ktorá dostala SPP za bagateľ jeho skutočnej hodnoty, Peter Kellner a PPE údajne predávajú 44-percentný podiel vo firme zatiaľ neznámemu investorovi. Podľa už medializovaných informácií Peter Kellner zarobí na tejto transakcii miliardu eur a zhodnotí tak svoju investíciu o viac ako desaťnásobok.

    My sa môžeme len pýtať, prečo práve v tomto čase a čo tak zhodnotilo jeho investíciu? Nebude to práve spojené s tým, že táto naša zlatá sliepka zlaté vajcia znáša, akurát z týchto zlatých vajec už štát nemá nič? Národný poklad si tu finančné skupiny pohadzujú ako kosť, ktorú jeden po druhom ohlodávajú. Ak sa táto medializovaná transakcia napokon uskutoční, väčšinovým majiteľom EPH sa stane výlučne finančná skupina J&T, ktorá má s vládou Roberta Fica dlhodobé nadštandardné vzťahy. Vďaka obchodu storočia sa môžeme ako občania len smutne prizerať, ako na našom národnom bohatstve budú rásť zisky tejto finančnej skupiny.

    Viete, okrem toho zadlžovania, o ktorom som hovorila pri podniku SPP, naďalej je vidieť, že v neprehľadných transakciách a zmenách vlastníckych pomerov sa neustáva. Naďalej podnik SPP je tunelovaný a naďalej slúži ako nástroj obohatenia a tunelovania vybraných finančných skupín. A to na úkor možných príjmov zo ziskov v prospech štátu. Ja som už na viacerých fórach, či už diskusných, facebookových alebo aj v médiách, poukázala na tú informáciu, že za, v priebehu desiatich rokov, ako tu pôsobili zahraniční privatizéri, iba v tomto jednom energetickom strategickom podniku si z našej krajiny vyviezli kapitál v objeme 64 mld. eur.

    Dnes hovoríme o tom, ako je napätý rozpočet, ako potrebujeme znižovať deficit, ako šetríme na sociálnych službách, ako šetríme na školstve, na zdravotníctve a na druhej strane dopúšťame ako krajina a ako riadiaci predstavitelia takéto prešľapy, sa dopúšťame takýchto prešľapov. A vidím, že stále nestačilo. Jednoducho tá privatizácia a tá zmena vlastníckych štruktúr nie je nasmerovaná na to, ako zhodnocovať majetok štátu, ako zhodnocovať príjmy štátu, ale ako potenciálne zdroje a majetok štátu posúvať finančným skupinám, aby na nich takto generovali zisk a príjmy, ktoré v našom štátnom rozpočte chýbajú. Neviem, dokedy tieto veci budeme prehliadať, dokedy ich budeme aj na pôde parlamentu a všade všeobecne takýmto spôsobom legitimizovať.

    Záverom iba poviem, že v takejto skladbe, v takejto štruktúre nastavených, poviem, nie šetriacich, ale nešetriacich opatrení, nie rozvojových, ale nerozvojových opatrení a zadlžovacích opatrení je pre mňa návrh prerokovávaného rozpočtu neprijateľný. Určite ho nepodporím, pretože takto nastavený rozpočet nie je rozpočtom žiadnych svetlých vyhliadok, ktorý by pre mňa znamenal v kontakte s občanmi odkaz na to, že nás čaká niečo lepšie, lebo faktický stav a popísané argumenty svedčia o opaku.

    Je mi ľúto, že pre ľudí nemám odkaz, že rozpočet, ktorý nás čaká, im prinesie určitú perspektívu, určité svetlo, svetlé vyhliadky do ich budúceho života. To mi je veľmi ľúto. A, viete, ja nie som človek, ktorý by mal rád nejakú bezbrehú kritiku alebo ktorý by sa vyslovoval kriticky, robil kritiku pre kritiku, som skôr človek, ktorý má záujem hľadať riešenia. A ja neviem, a z toho som veľmi smutná, že ani konštelácia takejto skladby, takáto skladba parlamentu, ani nastavené politické pomery, politická vôľa nenaznačujú, že je ochota sa nad týmito kritickými a opodstatnenými poznámkami zamyslieť, opraviť ich a všetky asymetrie, na ktoré som nielen teraz ja poukázala, ale na ktoré poukázali aj rečníci predo mnou, poslanci z opozície, aby sa všetky tieto asymetrie opravili. Tento rozpočet nie je rozpočtom budúcich svetlých vyhliadok, žiadnych reálnych nádejí. A to je to najsmutnejšie, čo ako odkaz z prerokovávaného návrhu zákona si ja odnášam.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami páni poslanci Fecko a Mičovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem za vystúpenie. Myslím, že si to zhrnula, ako ty to vieš. Áno, tie zlaté vajcia nám odchádzajú alebo odišli a ešte sa hľadajú, ktoré by mohli nám odísť. Takže máš 100-percentnú pravdu, že je to katastrofa. Pán kolega Fronc vo svojom vystúpení minulý týždeň ma upozornil, že: Pán kolega, aj napriek dobrému úmyslu nejakých tých zákonov, nejakého toho legislatívneho návrhu, že nakoniec príde nejaký ten lobing a všetko sa to obráti nejak ináč a podľahne sa tomuto lobingu. Pýtam sa, kto bude lobovať za našich občanov, kto bude lobovať? Nemali by sme to byť my, poslanci Národnej rady?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ja chcem vyjadriť nádej a presvedčenie, že rokovanie o štátnom rozpočte je nielen rokovaním poslancov, ale aj ľudí, ktorí ctia to, že ekonomika je veda, ktorá má svoje zásady, a bez ohľadu na to, či sme vľavo, či vpravo, tak vieme, že z týchto zásad sa nedá nejak ubziknúť, pokiaľ nechcem byť, nechceme byť nejaké tlčhuby. A verím, že sme aj dnes toho svedkami. A ja by som sa chcel v tomto smere zamyslieť nad tým, že aj keď odborníci z oblasti ekonomiky uznávajú rôzne školy, jedni sú viac za zásahy štátu, druhí by boli radšej, keby tých zásahov bolo čo najmenej, predsi len jeden konkrétny bod, ktorý zaznel vo vystúpení pani poslankyne Mezenskej a ktorý tu už zaznel pri rozprave o štátnom rozpočte viackrát, ma upútal, a chcem dať takú možno, že z neznalosti otázku, že do akej ekonomickej školy patria také opatrenia, ako je spomínané hospodárenie v SPP s podielom štátu, ktoré rieši situáciu vyplácania dividend tak, že sa berie na to úver? Ja naozaj si netrúfam povedať, že je to zlé rozhodnutie. Ja sa len spytujem, aká je to ekonomická škola, keď bohatá firma, ktorá má prinášať tie zlaté vajíčka, nemá dostatok hotovosti a potrebuje zobrať stovky miliónov na to, aby vyplatila komusi to, čo by mal dostať len vtedy, keď je ozaj natoľko prosperujúci, že to môže vyplatiť bez úveru.

    Takže to je moja otázka, verím, že marginálna, napriek tomu možno by dokázala jej odpoveď osvetliť prístup odborníkov, ktorých som spomínal, medzi ktorých určite patrí aj pán minister, k takémuto štátnemu rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa nechce reagovať. Pán poslanec Vašečka nie je prítomný v sále, stráca poradie.

    Nech sa páči, pán poslanec Huba, predseda výboru, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, nie som ekonóm, ale myslím si, že o štátnom rozpočte by mali uvažovať a hovoriť aj neekonómovia. A snáď to nebude považované za prejav mojej neskromnosti, keď dokonca poviem, že to môže byť obohatením rýdzo ekonomického uvažovania. Nezávidím predkladateľovi tohto rozpočtu a nespochybňujem to, že výzvy, ktorým pri jeho príprave a obhajobe čelil a čelí, nie sú malé. Nemyslím si ani, že všetko v tomto rozpočte je zlé. Myslím si, že to, čo sa v rámci reštrikcií podarilo, je svojím spôsobom taký malý zázrak, aj keď je to za cenu rôznych obetí a v mnohých prípadoch, ako poviem aj v nasledujúcom, aj za cenu niekedy šetrenia na nesprávnom mieste. Ani netvrdím, že všetky problémy, ktorým minister financií čelí, idú na vrub len tejto vlády.

    Nedá mi však nepripomenúť rozšafnú hospodársku politiku počas prvej vlády Roberta Fica, ktorej následky sa vracajú ako bumerang jeho druhej vláde. Boli to predsa najmä roky 2006 až 2010, keď nás vláda učila, že život na dlh je to „pravé orechové“ a kedy sa podchvíľou vynárali a dlho zostávali nepotrestané nové a nové nástenkové, emisné a podobné kauzy, dávajúce zelenú finančným podvodom a tunelovaniu verejných prostriedkov. Tie sumy, o ktoré Slovensko pri týchto kauzách prišlo, sú plus-mínus exaktne vyčísliteľné a viac-menej známi sú aj tí, ktorí ich spôsobili. Neznáme a nepochopiteľné je len to, prečo sa tie scudzené prostriedky do rozpočtu dosiaľ nevrátili a prečo sa tvárime, ako by nám to ani nevadilo. Toľko, takpovediac, k historickému, aj keď naďalej aktuálnemu pozadiu.

    A teraz k diskutovanému návrhu. Predložený návrh rozpočtu je podľa mňa problematický, čo sa týka takpovediac formy aj obsahu. K tej forme by sa dalo vzniesť viacero výhrad: od toho, ako napochytro alebo niekedy aj vôbec bol prerokovaný na výboroch až po to, ako sa ho snažíte dodatočne meniť pozmeňujúcimi návrhmi, čo je, mierne povedané, neštandardné. Teda myslím zo strany vládnej strany SMER a jej poslancov. Ale o tom dosť podrobne a presvedčivo hovorili moji predrečníci a predrečníčky, a nemá význam, aby som to opakoval aj ja. Aj o obsahovej stránke navrhovaného rozpočtu sa tu už povedalo dosť, zrejme sa tu ešte povie dosť a budem sa preto snažiť čo najviac vyhnúť duplicitám.

    Rád by som sa na kauzu navrhovaný štátny rozpočet pozrel z troch aspektov. V prvom rade ide o samotnú filozofiu tvorby rozpočtu a jej súlad, respektíve nesúlad s programovým vyhlásením vlády. Medzi týmito dvoma zásadnými dokumentmi vidím podstatný rozpor. Ten rozpor sa dá nájsť na mnohých miestach, ale ja sa dotknem len toho, že návrh rozpočtu vôbec nezohľadňuje deklarované prísľuby vlády o prechode na zelenú ekonomiku a trajektóriu trvalo udržateľného rozvoja.

    Hlavný dôvod, prečo je to tak, vidím v odmietnutí čo i len opatrne prikročiť k ekologickej daňovej reforme. Ako sme tu viackrát hovorili, hlavným zmyslom ekologickej daňovej reformy je logicky vyššie zaťaženie „vecí“, ktorých chceme mať čo najmenej. Napríklad nadmerného čerpania surovín, plytvania vzácnymi zdrojmi, devastácie krajiny, znečistenia životného prostredia a podobne, a, naopak, čo najnižšie zaťaženie toho, čoho chceme mať čo najviac, teda najmä pracovných príležitostí. Táto reforma je rozpočtovo neutrálna v tom zmysle, že čo na jednej strane získame, ušetríme, to na druhej strane môžme potom prerozdeliť tam, kde to potrebujeme.

    Ale aj bez splnenia vyššie uvedenej, pripúšťam, že pomerne revolučnej požiadavky, ku ktorej sa prijatými daňovými a odvodovými pravidlami, najmä v uplynulom roku SMER nielenže nepriblížil, ale skôr sa od nej vzdialil, sa dalo aspoň čiastočne dodržať sľuby programového vyhlásenia vlády. Stačilo napríklad dôsledne využiť očakávané zdroje z predaja emisných kvót na skutočne zelené projekty, akceptovať naše požiadavky na ozelenenie procesov verejného obstarávania, či podmieniť investičné stimuly aj ich environmentálnym prínosom.

    Bolo tu už viackrát spomenuté kvantum parciálnych rizík rozpočtu. Ja hlavný problém alebo, ak chcete, riziko vidím v tom, že dostatočne systémovo nerieši problém rastúceho dlhu verejných financií, pomáha konzervovať prekonaný rozvojový model industriálnej éry, nezakladá udržateľné smerovanie ekonomiky, nepodporuje malých a stredných podnikateľov domácej proveniencie, ako aj v tom, že systémovo ide daňová, odvodová i celková hospodárska politika štátu tak, ako je počas tejto vlády nastavená, v protismere proti perspektívnym a dlhodobo udržateľným trendom, a to napriek početným reštrikciám, ktoré sú, ako som už povedal, nie vždy nasmerované tým správnym smerom a dotýkajú sa neraz i vitálne dôležitých oblastí. Kým na druhej strane nepostihujú napríklad problematické dotácie, garancie a podobne do aktivít, ktoré v konečnom dôsledku prinášajú viac škody ako úžitku. Ako perličku spomeniem pol milióna eur na zvrátenú propagáciu uskutočnenia olympijských disciplín na území našich národných parkov.

    Práve krízové roky sú výzvou, aby sme hľadali riešenia z kategórie win-win stratégií dvojitých alebo viacnásobných víťazstiev. Zelené projekty, podpora zelenej, a nie sivej, teda betónovej, infraštruktúry, sú priam ideálnou ukážkou uplatnenia takejto win-win stratégie, lebo sú skutočne prínosné paralelne vo viacerých sférach a následne prinášajú synergické efekty.

    Z ekonomického hľadiska ide o rozvojový impulz, o ktorom pán premiér tak rád hovorí. Len kým on uvažuje o rozvojových impulzoch v intenciách polovice 20. storočia a Slovenska ako krajiny tretieho sveta, zelené projekty sú témou storočia 21., éry postindustrializmu a kategórie veľkostne s nami porovnateľných krajín, ako je napríklad Fínsko či Dánsko. Zahraničné skúsenosti dokazujú, že jedno euro vložené do takýchto zelených projektov a realizácií prináša dve eurá následných benefitov. Tak prečo sa im, preboha, tak bránime, ako niečomu, čo je ekonomicky nezaujímavé, či dokonca škodlivé?

    Zo sociálneho hľadiska ide o možný generátor množstva dlhodobo udržateľných pracovných príležitostí.

    A last but not least, ide, samozrejme, o príspevok k zlepšeniu životného prostredia a celkovej kvality života obyvateľov Slovenska.

    A ešte niečo: išlo by aj o opatrenie, ktoré by zlepšilo medzinárodné renomé Slovenska a posunulo krajinu tým správnym smerom na trajektóriu dlhodobo udržateľného spôsobu existencie. My však radšej robíme pravý opak a dotujeme neefektívne, neperspektívne a často i škodlivé prevádzky namiesto toho, aby sme vytvárali podmienky na ich transformáciu na niečo zmysluplné a perspektívne. Plánujeme a neraz i realizujeme projekty v duchu 50. rokov minulého storočia. A nepodporíme ani za nič pozitívne trendy a udržateľné aktivity na domácej báze.

    Druhá hierarchická úroveň môjho pohľadu na návrh rozpočtu sa týka jednotlivých rozpočtových kapitol. Dotknem sa aspoň dvoch skupín kapitol.

    V prvom rade tých, ktoré gestoruje náš výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako kapitola pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, tak aj kapitola životného prostredia stojí a padá na peniazoch z Bruselu a to v rozsahu, ktorý musí nepripraveného čitateľa priam šokovať. Možno sú euro peniaze istejším zdrojom, ako čím ďalej tým viac virtuálne domáce zdroje. Ale najmä v prostredí SMER-u, v ktorom sa často spomína vízia sebestačnosti Slovenska v rôznych oblastiach, mi to pripadá byť prinajmenšom zvláštne. Dvojnásobne pri rezortoch, kde ide o pôdu, potraviny, lesy, vodu, vzduch, prírodu, teda statky, na ktorých sme dlhodobo existenčne závislí, ešte oveľa viac ako na rope, zemnom plyne či uráne. Nehovoriac o tom, ako tu takzvaní priatelia kohézie svorne plačú, že ten zlý Brusel nám dáva stále tak málo a ako nás diskriminuje. Akosi sme si nevšimli, priatelia, že od vstupu do klubu najbohatších krajín sveta, zvaného OECD, je našou povinnosťou viac dávať, ako brať.

    Kapitola ministerstva životného prostredia si vyslúžila nelichotivý prívlastok najviac zoškrtanej kapitoly spomedzi rozpočtových kapitol v predloženom návrhu rozpočtu, pričom len časť tejto redukčnej diéty ide na vrub presunu časti rezortnej štátnej správy pod krídla rezortu vnútra v rámci centralizácie moci s názvom ESO. Aby som bol konkrétnejší, celkové výdavky kapitoly v porovnaní s rokom 2013 klesajú o 205 mil. eur, čiže o 33,9 percenta. Prostriedky štátneho rozpočtu mimo transferov z EÚ a spolufinancovania klesajú v porovnaní so schváleným rozpočtom dokonca o 43,6 percenta, v absolútnych číslach o 30,5 mil. eur, s odôvodnením, že uvedený pokles spôsobil najmä program ESO, teda strata časti kompetencií. Nie je to však pravda, lebo z rozpočtovej kapitoly rezortu vnútra sa možno dozvedieť, že delimitované prostriedky z ministerstva životného prostredia predstavujú iba necelých 14 mil. eur, teda ani nie polovicu zo sumy 30,5 mil. eur z verejných zdrojov, o ktorú bude rezort životného prostredia v porovnaní s minulým rokom ukrátený.

    Pokiaľ by však škrtanie v rezorte išlo na úkor napríklad výstavby nových priehrad a betónovania tokov a potokov, potom by to nemusela byť až taká zlá správa. Obávam sa však a viaceré čísla, uvedené v rozpočte ma presviedčajú o tom, že práve toto nebude hlavná sféra škrtania a škrtenia. O tom svedčí aj nasledujúcich pár údajov. Na odpadové hospodárstvo a environmentálne rizikové faktory sa v roku 2014 rozpočtujú prostriedky o 39,7 % nižšie ako v schválenom rozpočte na rok 2013, ochrana prírody a krajiny zaznamená pokles oproti predchádzajúcemu roku alebo tomuto roku o 8,85 %, SHMÚ, medziročný pokles zo 4,95 mil. eur na 3,47 mil. eur. A takto by sme mohli ešte dosť dlho pokračovať.

    Čo sa týka návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, celková výška rozpočtovaných výdavkov na rok 2014 je v porovnaní s rokom 2013 nižšia o 11,1 %, pričom delimitácia obvodných pozemkových úradov a obvodných lesných úradov do pôsobnosti ministerstva vnútra sa na tomto znížení podieľa menej ako 10 percentami.

    Podpora ekologického poľnohospodárstva a viacerých ďalších žiaducich segmentov v rámci rezortu je oveľa viac rétorickým cvičením, ako skutočnosťou.

    Okrem vyššie uvedených nám prislúcha jedna menšia kapitola, o ktorej sme na našom výbore opakovane dosť podrobne hovorili, lebo návrh jej rozpočtu je bezmála likvidačný. Ide o Úrad geodézie, kartografie a katastra. Samotný úrad možno rok 2014 prežije, ale akútne ohrozený je napríklad veľmi potrebný inštitút pozemkových úprav a prostriedky na ne z EÚ, ktoré by sme mohli a mali čerpať. Ide opäť o jeden z vyššie spomínaných win-win prístupov, ku ktorému sa chováme macošsky. Vedenie úradu upozorňuje, že bez schválenia finančných prostriedkov pre jednotlivé priority nebude rezort schopný zabezpečiť plnenie úloh, ktoré sú v nich definované a na ktoré by požadované prostriedky mali byť poskytnuté. Ide okrem iného o ukončenie ROEP, zavedenie národných projektov OPIS do praxe a ich následnú "prevádzko-údržbu", riešenie úloh vedy a výskumu a podobne. V tomto prípade ide o typickú ukážku šetrenia na nesprávnom mieste, lebo len pri neukončených registroch do 31. 12. 2014 hrozí celková strata viac ako 9 mil. eur a ďalšie straty hrozia pri ďalších tituloch a programoch v rámci tejto kapitoly.

    Druhú skupinu, o ktorej chcem stručne pohovoriť, tvoria ostatné rozpočtové kapitoly. A za všetky si všimnem aspoň nadstavbové kapitoly rezortu kultúry a rezortu školstva, vedy a športu.

    Navrhovaný rozpočet rezortu kultúry je takmer o 5 % nižší, ako bol v roku 2013. Za pozitívum možno označiť mierny nárast prostriedkov pre Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, čo však nemusí automaticky znamenať aj navýšenie prostriedkov do obnovy pamiatok, čo naznačuje aj skutočnosť, že obnovu nehnuteľných pamiatok nenachádzame ani v prehľade strategických zámerov rozpočtovej kapitoly. Podpore a rozvoju kultúry na Slovensku by mohol významne napomáhať grantový systém ministerstva kultúry, ktorý obsahuje veľké množstvo položiek. Žiaľ, jeho navrhovaný rozpočet, 20 mil. eur, nie je schopný ani len sčasti pokryť všetky oprávnené nároky a požiadavky.

    Ako školstvo, tak aj veda, výskum a napokon aj masový šport trpia na Slovensku dlhodobým deficitom prostriedkov. To je notoricky známa skutočnosť. Je nad slnko jasné, a štrajk učiteľov to len zvýraznil, že financovanie nášho školstva je obrovská medzinárodná blamáž. Ale netýka sa to len platov učiteľov. Týka sa to aj učebných pomôcok, zariadenia, vybavenia a stavebno-technického stavu veľkej časti našich škôl.

    Ale asi nič tak na Slovensku zdrojovo nezaostáva za európskym priemerom a odporúčaniami Európskej únie, ako veda a výskum. S cirka pol percentom HDP na vedu a výskum sme na tom trikrát horšie ako v susednej Českej republike a takmer štyrikrát horšie v porovnaní s odporúčaniami EÚ. Tento stav pretrváva dlhodobo a máločo nasvedčuje tomu, že by ho niekto chcel zmeniť. Tých pár tisíc slovenských vedcov a výskumníkov zrejme nepredstavuje relevantne veľkú voličskú základňu, ktorá by politikom SMER - SD stála za pozornosť. A to ešte nehovorím o tom, že v počiatočných štádiách tvorby tohto návrhu rozpočtu sa celkom vážne hovorilo o 20-percentnom znížení rozpočtu kapitoly SAV a až po veľkom kriku, stresovaní vedcov a siahodlhom vyjednávaní sa rozpočet na rok 2014 aspoň priblížil tomu z roku 2013. Pravdu majú zrejme tí, ktorí hovoria, že na Slovensku je možné všetko.

    Aby som bol opäť konkrétnejší, dovoľte mi odcitovať stručne z listu Vedeckej rady Slovenskej akadémie vied týkajúceho sa potreby alebo nevyhnutnosti zlepšenia financovania APVV, čiže Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Je to, aby ste vedeli, pokiaľ nerobíte v tomto prostredí, prakticky jediný reálny domáci zdroj, ktorý bol schopný financovať aj väčšie projekty. Máme ešte VEGU, ale tá je skôr zameraná na, povedal by som, mikroprojekty. Takže Vedecká rada SAV požaduje zlepšiť financovanie tejto agentúry tak, aby mohla naďalej plniť funkcie, ktoré jej vyplývajú zo zákona. "Vedecká rada SAV s obavou sleduje vývoj v oblasti financovania Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Rozpočet APVV klesol z hodnoty približne 38 mil. eur v roku 2009 na 27 mil. eur v roku 2013. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 nie sú alokované prostriedky potrebné na vyhlásenie všeobecnej výzvy a na úplné financovanie už schválených vedecko-výskumných projektov. Keďže už v roku 2013 nebola vyhlásená všeobecná výzva, nevyhlásením výzvy v roku 2014 vznikne na pracoviskách SAV a univerzít kritická situácia. Pri takomto stave financovania veda a výskum nemôžu plniť svoju funkciu, potrebnú pre podporu rastu a konkurencieschopnosti hospodárstva a pre rozvoj celej spoločnosti v Slovenskej republike tak, ako je to dokumentované vo vládou schválených dokumentoch. Či už ide o Stratégiu výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky, národný program reforiem Slovenskej republiky a ďalších. Navyše v dôsledku nedostatočného financovania je ohrozená prevádzka a údržba nových unikátnych experimentálnych zariadení získaných v poslednom období zo štrukturálnych fondov. Obraciame sa preto na vládu Slovenskej republiky, aby sa zasadila o zvýšenie rozpočtu APVV tak, aby bola zabezpečená kontinuita financovania vedy a výskumu v Slovenskej republike." Koniec citátu.

    A napokon sú tu subtílnejšie témy v rámci jednotlivých kapitol. Sem patrí napríklad skutočnosť, že slovenský podiel HDP na zahraničnú rozvojovú pomoc patrí k najnižším v Európskej únii. Ak máme byť konkrétni, tak tá suma je cirka štyrikrát nižšia ako náš záväzok, ktorý sme sa zaviazali plniť od roku 2015. Takže minimálne vo výhľade rozpočtu na rok 2015 by sa sľúbená suma mala objaviť. Osobne som ju tam nenašiel a obávam sa, že tam naozaj nie je a nebude. Realita je skôr opačná, prostriedky na rok 2014 medziročne dokonca mierne klesajú.

    Iným prípadom sú zdroje na podporu fungovania tretieho sektoru, jedného z mála segmentov našej spoločnosti, ktorý viac dáva, ako berie. Ale aj tak naši financmajstri stále špekulujú, ako jeho chabé zdroje ešte viac okresať. Nad tretím sektorom visí dlhodobo Damoklov meč zníženia výšky daňovej asignácie. Hovorila o tom tu nedávno podrobne pani poslankyňa Žitňanská, takže to nebudem opakovať. Čiže dochádza k dlhodobému poklesu verejných zdrojov v prospech mimovládnych organizácií. A to bez toho, aby tu vznikla reálna alternatíva, napríklad vrstva podnikateľov, sponzorov a filantropov ochotná a schopná suplovať doterajšiu pomoc štátu. Termín tejto popravy tupým mečom sa z roka na rok posúva. Ale ako sa tej poprave teda o rok o dva vyhnúť a neprísť o prínosy z dobročinných aktivít mimovládnych, to nikto z kompetentných dosiaľ zmysluplne nenavrhol. A tak sa nožnice medzi rastúcimi nárokmi a požiadavkami na organizácie tretieho sektora napríklad v oblasti sociálnych služieb a klesajúcimi zdrojmi neustále roztvárajú.

    V rozpočte ako celku i vo väčšine rozpočtových kapitol pretrvávajú minimálne prostriedky na podporu občianskych združení. V rezorte životného prostredia a školstva postrádame podporu, respektíve podpora ekologickej výchovy tiež limituje k nule. Situácia je mnohonásobne horšia ako v susednej Českej republike. Ja som to tu už niekoľkokrát hovoril, nebudem sa opakovať. Kapitolou samou osebe je energetika, jej proklamované ciele energetických úspor a zvyšovania energetickej účinnosti bez reálnych podporných ekonomických nástrojov a pri skutočnej podpore skôr opačnej orientácie našej energetiky. Nebudem v tejto chvíli hovoriť o nebezpečných plánoch na budovanie nových energetických veľkozdrojov pre Slovensko: mnohostranne nevýhodných. Obmedzím sa len na zdanlivú drobnosť. Už bezmála 40 rokov sa v štátnom rozpočte objavuje položka na likvidáciu havarovanej jadrovej elektrárne A1. Nie je vám to, vážení kolegovia a vážené kolegyne, divné? Alebo opýtam sa inak. Nebojíte sa toho, po koľko sa budeme všetci skladať, keď budeme chcieť dôsledne zlikvidovať všetky jadrové reaktory po ukončení doby ich prevádzky?

    A tretia rovina, v ktorej sa dá na rozpočet pozerať, je tá, ktorú je treba čítať prevažne len medzi riadkami. To je tá, ktorá sa skrýva za záplavou pekných slov a eufemizmov na zamaskovanie niečoho úplne iného, než je na papieri napísané. Píšeme napríklad o ekologickom hospodárení v lesoch a často tým myslíme aj premenu lesov na rúbaniská. Hovoríme o realizácií priorít environmentálnej politiky a neraz tým myslíme výstavbu priehrad, rúbanie brehových porastov a betónovanie tokov a potokov. Hovoríme o podpore využívania obnoviteľných zdrojov energie a predstavujeme si pod tým likvidáciu posledných prírodných úsekov našich riek či areálov stromovej zelene vo voľnej krajine. Hovoríme o podpore rozvoja cestového ruchu a ja sa pritom hrozím ďalšej výstavby devastujúcej chránené územia. Hovoríme o informatizácii a propagácii a myslíme tým často nefunkčné a duplicitné informačné systémy. Hovoríme o zefektívnení železničnej dopravy a myslíme tým rušenie obľúbených vedľajších tratí a spojov. A tak ďalej a tak podobne.

    O príkladoch plytvania štátnymi prostriedkami na neoprávnené účely nás podchvíľou informujú naše médiá. S veľmi odôvodnených podozrením z tunelovania verejných zdrojov sme dlhodobo konfrontovaní v jednej z rezortných inštitúcií ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ale, samozrejme, nielen tam. Keby sa na to všetko dôkladne pozrel niekto skutočne nezávislý, nezaujatý, kompetentný a so snahou odhaliť všetky gorilie, emisné, nástenkové, platinovo-sitkové, plachtinské a iné kauzy, populisticky prideľované dotácie či garancie dávané pod nátlakom, rozvojové impulzy rozdávané po kamarátskej linke, viacnásobné platy niektorých verejných činiteľov (hoci aj ich deň má iba 24 hodín), ako aj početné skryté rezervy, verím, že náš rozpočet na rok 2014 mohol byť prebytkový.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Fecko, pani podpredsedníčka Jurinová, končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, si urobil takýto prierez ako rezortom pôdohospodárstva, tak aj životného prostredia, ďakujem ti zaň.

    Pýtaš sa, prečo sa do rozpočtu nedostávajú rozkradnuté peniaze? No ja tvrdím, že zodpovednosť není tu, je tu iba politická zodpovednosť, není osobná a hmotná. To znamená, nikto nebude postihnutý. Politická u mňa nespĺňa kritéria zodpovednosti. Že chýba podpora našich ľudí, hlavne malých a stredných podnikateľov, to je myslím, že, by som povedal, že takou chybou každej vlády, ktorá tu nasľubovala, ktorá tu bola doteraz za tých 23 rokov, a, žiaľ, to sa nám nepodarilo.

    Zelená ekonomika. No za vlády, v prvom období vlády Roberta Fica vieme, že rezort ministerstva životného prostredia bol zlikvidovaný. Za vlády pani Radičovej, toho krátkeho obdobia, bol znovu kreovaný. A tvrdím, že, žiaľ, rezort životného prostredia a pôdohospodárstva sú stále na chvoste chvosta nejakého záujmu. Čo sa týka Úradu geodézie a kartografie a katastra, ja tvrdím, že pokiaľ nebudeme mať grunt, pozemky vysporiadané, nebudeme mať listy vlastníctva, nebudeme vedieť, koľko tu máme pozemkov, koľko tu máme vlastníkov, tak nemôžme plánovať žiadny ekonomický rozvoj na území Slovenskej republiky. A pre mňa je nepochopiteľné, prečo keď môžme pod jednou metodikou mať celé územie urobené, aby tie listy vlastníctva boli, Úrad geodézie a kartografie a katastra držíme v bdelej kóme. Nie sme v stave im vyčleniť financie, aby sme konečne vedeli, čo tu na našej krajine máme. To je pre mňa nepochopiteľné. A myslím si, že zase márnime čas a plytváme tam, kde by sa plytvať nemalo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som sa pristavila tak isto pri tunelovaní. Na začiatku si, pán poslanec, hovoril, o tom, že prečo nevrátime peniaze do rozpočtu. No preto, že naše orgány, polícia a súd, riešia prípady príliš ohľaduplne k ľudom, ktorí sú v nich aktérmi. Sú to zvyčajne veľmi dôležití ľudia a neexistuje žiadna finančná zodpovednosť týchto ľudí, politikov za svoje rozhodnutia.

    Napadá ma jeden príklad človeka, ktorý v súčasnej dobe, viem, že je poistený proti takýmto, takýmto možno, že by naozaj mohol ako zároveň aj štátny úradník čeliť takýmto obvineniam, tak je generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Pred tým príspevkom som začala hovoriť o výsluhových dôchodkoch. Takže neviem, že či pán riaditeľ, generálny riaditeľ mal už nejaké avízo, že bude musieť čeliť zodpovednosti za neoprávnené vyplácanie. To som veľmi zvedavá.

    Ďalej sa dotkol krízových rokov. Aj pre mňa je veľkou záhadou, prečo sa nevyužívajú dostatočne naozaj stimulačné nové technológie, ktoré pomáhajú našej krajine. Možno že sme naozaj príliš zviazaní starými technológiami že sa bojíme investovať do niečoho nového. A ak investujeme, tak vždy len s tým podtónom, aby sa niekto na tom nabalil. To je smutné.

    A v poslednej rade by som sa rada dotkla aj neziskových organizácií, o ktorých si hovoril. A veľmi zaujímajú vetu som si vypichla, že poprava tupým mečom sa stále posúva. Áno, opäť tu máme rok, kedy sme sa dohodli, že znižovať percento nebudeme, chvalabohu, ale chýba mi tu povedať aj to b), že či existuje už aspoň náznak vypracovania nového systému, ktorý by hovoril o tom, akým spôsobnom by mohli neziskové organizácie, ktoré naozaj častokrát zastupujú úlohy štátu, ako by mohli existovať v takejto našej spoločnosti. Je smutné počúvať to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán predseda výboru, chcete reagovať?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ďakujem, Martin, nielen za podporné stanovisko, ale aj za rozšírenie, prehĺbenie a doplnenie toho, na čo som sa snažil upozorniť vo svojom vystúpení. Podobne aj pani podpredsedníčka Erika poukázala na podobný problém, na problém toho, že kým nezosobníme zodpovednosť verejných činiteľov za narábanie s verejnými zdrojmi, dovtedy sa zrejme nič zásadné nezmení. Takže úplný súhlas a ďakujem za doplnenie.

  • Pán poslanec Štefanec, do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia. Pán minister, verím, že tiež počuje a počúva. Dovoľte mi, aby som povedal pár poznámok k zákonu roka.

    Predovšetkým musím na úvod poznamenať, že považujem túto atmosféru za nedôstojnú, pretože za tri dni, kedy rokujeme o zákone roka, sa tu pán premiér neobjavil, neobjavil sa ani pri úvodnom slove pána ministra, neobjavil sa tu dnes celý deň, dokonca žiadny z členov vlády. Takže chápem to aj ako určitú nedôveru voči navrhovanému zákonu. Pán minister povedal v úvodnom slove, že tento rok je ťažký, s čím súhlasím. Ale dovoľte mi dodať, že podľa navrhovaného rozpočtu bude budúci rok ešte ťažší. Budúci rok bude určite ešte ťažší, pretože vláda plánuje zvyšovať nezamestnanosť, vláda plánuje zvyšovať zadlženie Slovenska, dokonca na občana Slovenska má táto hranica presiahnuť 8 000 eur.

    Čo sa týka nezamestnanosti, vláda si naplánovala úroveň 14,3 %, pričom ešte pred rokom plánovala na rok 2014 úroveň 13,5 percenta. Keďže na tému nezamestnanosti sa vyjadrovali už aj moji kolegovia, dovoľte mi upriamiť vašu pozornosť na súčasné čísla. Podľa ústredia práce je nezamestnanosť za október 13,66. Podľa Eurostatu 13,9. Čiže 14,3 na budúci rok, teda meraná aj tak priemerne, znamená jednoznačne zvýšenie. Mimochodom podľa Eurostatu sme mali naposledy 14,3 % v marci. Odvtedy síce bola vyššia ako minulý rok, nezamestnanosť, ale postupne ako keby tiež klesala a posledné čísla teda boli 13,9. Vláda uvažuje, ešte raz to poviem, s nezamestnanosťou 14,3 %, čo je jasná rezignácia na politiku nezamestnanosti, jasná rezignácia na najdôležitejší problém Slovenska.

    V tejto súvislosti, dámy a páni, určite ste si všimli vyhlásenia pána premiéra v sobotu na slávnostnom straníckom zasadnutí, kedy hovoril, že toto je problém Slovenska. Ja s tým určite súhlasím, toto je hlavný problém Slovenska, lenže podľa toho, ako zákon o štátnom rozpočte tu máme v Národnej rade, musím konštatovať, žiaľ, že vláda ho za problém nepovažuje, pretože zvyšuje nezamestnanosť a, bohužiaľ, ďalej zvyšuje daňové zaťaženie, čo považujem za kľúčový problém, prečo nezamestnanosť stúpa. Budem ešte o tom krátko hovoriť.

    Teraz mi dovoľte krátko k zadlženiu. Zadlženie sa uvádza na úrovni 56,8 %, pričom pred rokom vláda plánovala na budúci rok 54,9 percenta. Čiže zhruba o 2 % vyššie, než tomu bolo v plánoch pred rokom. Tým, že sa zvyšuje zadlženosť, prelamuje sa tiež ďalšia hranica dlhovej brzdy podľa ústavného zákona, podľa rozpočtovej zodpovednosti, ktorý všetci poznáme, to znamená, že ak sa prelomí táto hranica, 55-percentná, a vláda dosiahne plánovaný dlh, tak dovoľte mi citovať z tohto ústavného zákona, "vláda nesmie predložiť Národnej rade takýto návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý obsahuje medziročný nominálny rast konsolidovaných výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu verejnej správy na predchádzajúci rozpočtový rok okrem výdavkov na správu štátneho dlhu, prostriedkov Európskej únie", a tak ďalej. Ďalší odstavec: "Obec a vyšší územný celkom sú povinné schváliť rozpočet na nasledujúci rozpočtový rok s výdavkami maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka okrem výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami." A tak ďalej. Znamená to, že vláda musí počítať pri ďalšom hospodárení so zmrazením výdavkov, ale nielen to, aj obce a mestá, celá komunálna sféra teda bude doplácať na hospodárenie vlády a bude mať zmrazené výdavky. Pričom vieme, že sme veľmi blízko ďalšej hranici, ktorá je 57 percent. Vláda teda plánuje 56,8 percenta. A 57 % znamená ďalšiu hranicu, ktorá ak by sa prekročila, tak vláda už musí pripraviť vyrovnaný rozpočet, čo sme tu teda v histórii Slovenska ešte nemali. A chcem upozorniť naozaj na toto riziko, pretože aj keď na jednej strane určite je tam istý vankúš z hľadiska nákupu a predaja dlhopisov, ako sme to videli aj tento rok, tak tie limity sú veľmi, veľmi tesné v súvislosti s prekračovaním ďalšej hranice a teda s potrebou dodržiavania ústavného zákona.

    Súčasný rozpočet je postavený tak, že zhoršuje udržateľnosť verejných financií. Nie je to len naše konštatovanie. Je to konštatovanie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, je to konštatovanie Európskej komisie, ktoré, tieto inštitúcie obidve, zhodne konštatovali, že takto postavený rozpočet zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, pretože gro tých opatrení, ktorými sa síce znižuje deficit, je jednorazový. A za taký najtypickejší príklad považujem dividendy zo štátnych podnikov, ktoré napríklad tento rok sa plánujú na úrovni 509 mil. eur. Na budúci rok na úrovni 991 mil., teda takmer jednej miliardy, ale v roku 2015 majú opäť klesnúť na úroveň 448 mil. Čiže zhruba polmiliardový posun na budúci, ktorý potom klesne v roku 2015 evidentne naznačuje, že budúcoročný rozpočet je tvorený jednorazovými opatreniami, dokonca jednorazovými účtovnými operáciami. Najtypickejší prípad je Slovenský plynárenský priemysel, ktorý podľa navrhovaného rozpočtu má mať dividendy tento rok len 35 mil., ale budúci rok 735 mil. Čiže o 700 mil. vyššie, čo považujem za jednoznačne len účtovný podfuk, na ktorom je postavený rozpočet. Aj na základe dlhodobého výhľadu, pretože v ďalších rokoch má klesnúť úroveň dividend na zhruba 300 mil. eur. Čiže jednoznačne vidieť tam vplyv týchto jednorazových účtovných operácií, ktoré z dlhodobého hľadiska sú neudržateľné.

    Dovoľte mi pár slov o daňovom výbere, pretože na túto tému bola diskusia pomerne obsiahla. Na túto tému treba povedať zopár faktov. Tohtoročný daňový výber zaostáva za očakávaním zhruba o 350 mil. eur podľa poslednej prognózy, 349 je tam presne číslo, keď to mám pred sebou, 500, to bola tá septembrová prognóza, cez 500, teraz tá novembrová je 349. S tým, že je treba povedať, že daň z pridanej hodnoty sa zlepšila, čo treba oceniť, pretože ja som tiež presvedčený, že je to aj zásluhou krokov ministerstva financií a v tomto má ministerstvo financií našu úplnú podporu. Myslím si, že je dôležité, aby sa sústreďovali financi na výber daní a nie na zvyšovanie nových daní. Toto hovoríme dlhodobo. A aj výber daní v tomto roku dokazuje podporu našej argumentácie, pretože aj keď v DPH máme mierne zlepšenie, ako sa očakávalo, nie je to žiadna sláva a budem o tom tiež ďalej hovoriť, ale v čom máme výpadok hlavný, to sú priame dane. V priamych daniach, na firemných daniach, na dani z príjmu právnických osôb bude výpadok 272 mil. eur. Takýto výpadok očakáva aj septembrová, aj novembrová prognóza. Dokonca novembrová prognóza zvyšuje výpadok na dani z príjmov fyzických osôb. Evidentne teda tieto čísla naznačujú, že v priamych daniach máme problém. A to je len a len skutočnosť, ktorá potvrdzuje našu argumentáciu, že priame dane sú strelené, priame dane najmä utrpeli, najmä zrušením rovnej dane a tým, že sa postavili na neúmerne vysokú úroveň, mimochodom najvyššiu z postkomunistických krajín, 23 % je ozaj vysoká, vysoká sadzba. To, že je to vysoké, myslím si, že si uvedomuje aj ministerstvo financií, kedy pán minister sám prišiel s návrhom na zníženie z 23 na 22 percent. Bohužiaľ, súčasným zavedením daňovej licencie, tzv. dane zo straty túto, tuto toto daňové zaťaženie opäť dvíha. Čiže na jednej strane, ako keby priznanie si chyby, že z 23 ideme dole na 22, že bolo to príliš vysoké. Na druhej strane zavádzame novú daň, ktorá škodí až likviduje najmä, najmä malých podnikateľov. Považujem to za veľmi, veľmi zlé rozhodnutie, pretože očakávania z tejto novej dane na úrovni 112 mil. eur na budúci rok sú zrejme prehnané, o čom svedčí mimochodom aj už znížený odhad ministerstva financií zhruba o 10 až 12 mil., ale aj vyjadrenia Národnej banky Slovenska, ktorá hovorí, že to riziko tam vidí zhruba vo výške 20 mil. eur, že sa na tejto dani toľko nevyberie. Argumentácia na podporu tejto dane zo straty v zmysle, že nie všetci, že je príliš veľa firiem zo straty a že nie všetci dodržiavajú zákony, považujem za veľmi, veľmi zjednodušenú a chybnú, pretože de facto táto argumentácia znamená, že máme tu nejaký princíp kolektívnej viny. A opäť tí slušní budú doplácať na tých, ktorí sú neporiadni, čo považujem za veľmi zlé. Pretože podstata je v tom, aby sme podporili práve slušných, aby sme trestali vinníkov. A nie, aby sme zaťažili novými daňami všetkých. Je to niečo, ako keby na začiatku roka policajti dali všetkým pokuty a povedali, že každý vodič je potencionálny hriešnik, ten páchateľ, ktorý môže urobiť priestupok, a ty možno urobíš nejaký priestupok, tak všetci dostanete pokuty. Veď to je predsa absurdné, to je nezmyselné.

    Dôležité je správne vyberať dane. Kľúčové je, aby sa dodržiavali pravidlá, ale takýmto spôsobom, že sa zavádza nová daň, že sa komplikuje systém, ktorý sa má zjednodušovať, že sa zvyšuje daňové zaťaženie, ktoré sa má znižovať, tak určite ľuďom nepomôžeme. Práve spôsobíme len to, že najmä tí, ktorí zamestnávajú najviac ľudí, teda malí podnikatelia na to najviac doplatia. V tomto prípade áno, najväčším firmám sa trošku uľaví, lebo daňová licencia je nižšia ako to, čo ušetria na jednopercentnej dani z príjmu. Áno, ale najviac na to doplatia malí podnikatelia, ktorí ani, niektorí, nemajú ani také príjmy, aby si zarobili na túto novú daň a pre mnohých, mnohých, až z tých odoziev to vidíme, je to likvidačné.

    V tejto súvislosti zhruba pred dvoma týždňami som inicioval elektronickú petíciu, momentálne je v nej viac než 3 300 signatárov a veľmi zaujímavé sú tie ohlasy. Ja som už na tejto pôde z tejto petície citoval, pretože myslím si, že tá argumentácia, ktorá sa tam uvádza od tých, ktorých sa to najviac týka, od malých podnikateľov, je len dôkazom toho, že táto daň a táto filozofia je chybná. Mimochodom, požiadal som aj pána prezidenta, aby tento zákon nepodpísal práve kvôli zavedeniu dane zo straty, pretože to považujem naozaj za veľmi, veľmi zlé rozhodnutie.

    Priame dane by sme mali znižovať a nie ich zvyšovať. Pokiaľ donekonečna bude taká filozofia, že budeme priame dane zvyšovať, no tak hrozí nám, že ozaj budeme mať opäť výpadky. Ešte raz to poviem. Tento rok predovšetkým na základe zlého daňového vývoja v priamych daniach máme výpadky v štátnom rozpočte. Tento rok je nezamestnanosť vyššia, ako sa čakalo a budúci rok sa čaká, inak mimochodom, vyššia, ako plánovalo ministerstvo pred rokom a vyššia, aká, ako je v súčasnosti. Čiže štátny rozpočet predpokladá, že ľudia sa budú mať horšie, že bude vyššia nezamestnanosť, vyššie zadlženie a že budeme mať vyššie daňové zaťaženie. To nie sú celkom dobré správy.

    Keď hovoríme o daňovom výbere, už som sa pozitívne vyjadril o zlepšení výberu z dane z pridanej hodnoty, ale treba povedať, že ten optimizmus nie je až na takej úrovni, aby sme jasali. Podporím to zopár číslami, dámy a páni. V roku 2011 sme mali výber na dani z pridanej hodnoty 4 753 000 000. Na budúci rok je v rozpočte plánovaný výber 4 647 000 000. Inými slovami, budúci rok vláda plánuje vybrať na DPH menej než v roku 2011. Pritom pred tromi, pritom za tri roky rástla spotreba, keď to zoberieme kumulatívne, o 7,6 percenta. Čiže evidentne ľudia viac spotrebovávajú, viac kupujú, ale DPH stále nám ide dole. Je tiež pravdou, že tento trend, ako som spomínal, sa otočil, ale neotočil sa úplne tento rok. Mimochodom, Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií uvádza, a dovoľte mi citovať z tohto dokumentu, že, teraz citujem, "po viacročnom poklese sa úspešnosť výberu DPH od druhej polovice 2011 postupne stabilizuje". Čiže to dno bola druhá polovica 2011. Dámy a páni, to je dôležité si uvedomiť, že ten prepad, ktorý začal zhruba v roku, 2006. roku, kedy sme mali efektívnosť zhruba na 15,4 %, v 2005-om 15,1, v 2006-om, potom to postupne klesalo až 12,4 v roku 2011, potom sa to postupne odráža a teraz to ide hore, ale zďaleka to nedosahuje úroveň minulých rokov. Nedosahuje to úroveň ani roku 2011, vôbec už nie trebárs roku 2007, 2008, 2009 a tak ďalej. Čiže tieto čísla sú dôkazom, že tu je väčší priestor, že ozaj DPH a jej výber je problém, ktorému sa treba venovať, a je tu veľký, veľký priestor pre zlepšenie. Aj keď došlo k zlepšeniu, tak určite je tu väčší priestor, pretože tie čísla, ktoré sú v budúcom roku, ešte nemožno považovať za úspech práve preto, že budúci rok podľa rozpočtu by sme mali menej vyberať dane z pridanej hodnoty než v roku 2011. A mimochodom, keď sa pozrieme na rozpočet minuloročný, koľko vláda plánovala vybrať z DPH budúci rok, tak ten rozdiel je skoro 300 mil. viac. Dámy a páni, budúci rok, zhruba o 300 mil. vláda si chcela v roku 2014 vybrať viac DPH, ako plánuje teraz. Takže tie očakávania boli určite, určite väčšie a je tu stále veľký priestor pre zlepšenie.

    Kde sú riziká tohto rozpočtu? Tak ako moji predrečníci, aj ja by som rád skonštatoval, že na jednej strane počet rizík je menší, než tomu bolo pred rokom. Na druhej strane za najväčšie riziko, tak ako som spomínal, považujem daňový výber. Pri vyššom daňovom zaťažení, pri vyšších priamych daniach považujem za veľké riziko, že ozaj sa opäť nevyberie to, čo je naplánované, a že opäť o rok tu budeme stáť pred rovnakými číslami a budeme analyzovať rovnaké mínusy a budeme analyzovať počty nezamestnaných.

    Ďalšie, za ďalšie riziko považujem zdravotníctvo, kde si vláda naplánovala, že vlastne dlhy nebudú stúpať, aj keď nerobí žiadne opatrenia. No a v neposlednom rade za tretie riziko považujem čerpanie eurofondov. Podľa správy o makroekonomickom vývoji, ktorý sme tu preberali, ktorú sme tu preberali, túto správu, na tejto schôdzi, tak vláda nám predložila, že tento rok nevyčerpá ani polovicu z naplánovaných eurofondov na tento rok. Pritom stále počúvame, najmä od pána premiéra, aká je to priorita, ako chce čerpať eurofondy, aký je to zdroj rastu, aké sú to prostriedky, ktoré sa na Slovensko už nedostanú. No nedostanú, ale práve preto je to potrebné čerpať. Chcem upozorniť, dámy a páni, že sme v poslednom roku programovacieho obdobia 2007 až 2013, sedemročného obdobia, z ktorého, počas ktorého bola len jeden aj štvrť roku pri moci iná vláda ako vláda Roberta Fica. Pán Fico si pripravil toto programovacie obdobie, navrhol programy a, bohužiaľ, nečerpá. Teraz vybavil výnimku, áno, vybavil výnimku o tom, že, o tom, že môžme o jeden rok dlhšie čerpať, ale vlastne to sú len opravy jeho vlastných chýb. A stále tam vidím riziko vo veľkej, veľkej sume peňazí, že sa naozaj aj napriek posunutiu čerpania o jeden rok tieto prostriedky nedostanú na Slovensko. A ten vinník, bohužiaľ, je jasný. Eurofondy sú problém, ktorému by sa mala ozaj táto vláda venovať. Je to riziko rozpočtu.

    No, z ďalších rizík, myslím si, že najlepšie dokumentuje samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá hovorí o samozrejme možnom negatívnom vývoji ekonomického vývoja z dôvodu zhoršovania externého prostredia, čo sa nedá kvantifikovať. Ďalej o vplyve legislatívnych zmien na správanie daňovníkov a následne na daňové príjmy, síce bez kvantifikácie, ale to je presne to, o čom hovorím, že máme príliš veľké priame dane, potom sa nenapĺňa štátny rozpočet a samozrejme viac ľudí je bez práce. Ambiciózne úspory samospráv bez efektívnej možnosti ich vynútenia, 150 až 200 mil. riziko. Podhodnotenie nákladov na verejné zdravotníctvo, nerozpočtovanie záväzkov, to je to, o čom som hovoril, 100 mil. eur. Legislatívne nedoriešený spôsob odpredaja ropných hmotných rezerv, 25 mil. Pravdepodobná valorizácia platov učiteľov, minimálne 60 mil. Nerozpočtovanie alebo odloženie výdavkov na likvidáciu jadrových zariadení, 2 mil. Riziko nenaplnenia nedaňových príjmov jadrového fondu, 15 mil. Výdavky na zelené projekty z príjmov predaja emisných kvót, 20 mil. Pravdepodobné sanovanie straty Cargo, 20 mil. A v neposlednom rade nerozpočtovanie DPH, platby súvisiace so splácaním PPP projektu, 6 mil.

    Ďalej tu mám riziká pre čisté bohatstvo, zníženie hodnoty majetku štátu z dôvodu obmedzenia kapitálových výdavkov bez kvantifikácie, použitie aktív sporiteľov na bežné výdavky, 229 mil., ďalej použitie aktív z odvodu finančných inštitúcií na bežné výdavky, 100 mil., použitie naakumulovaných finančných aktív prostriedkov Javis, 20 mil. Ambiciózne pozitívny vývoj hospodárenia štátnych podnikov bez kvantifikácie, no. Tuto síce kvantifikácia nie je, ale osobne ja tam vidím minimálne pol miliardy, riziko, práve na základe tej jednorazovej dividendovej politiky. Zmena aktív z dôvodu odpredaja časti ropných rezerv, 75 mil. To sú riziká podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

    Ďalej chcem upozorniť, tak ako všetci vieme, že budúci rok máme z pohľadu na konsolidačné úsilie záporné čísla. Samo ministerstvo hovorí zhruba o čísle mínus 0,2, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť mínus 0,5, Komisia sa dostala k číslu 0,8. Čiže evidentne najlepším dôkazom, že vláda nevyužila túto príležitosť a že ten budúci rok je vlastne premrhaným časom pre Slovensko, tak hovorí ukazovateľ záporného konsolidačného úsilia. Je to ozaj politika, o ktorej hovorili moji kolegovia, typu po nás potopa, že jednoducho chceme, aby sa to ako-tak udržalo, ale len v krátkej dobe, pretože z dlhodobého hľadiska je to neudržateľné.

    No v neposlednom rade chcem upriamiť na jeden malý príklad, pretože vieme, že nezávislé inštitúcie nie sú zrovna v obľube súčasnej vlády. Vidíme to z postoja aj trebárs Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj z postoja k úradu ombudsmanky. Ombudsmanka dostáva menej, kráti sa jej rozpočet na rozdiel od iných víťazov rozpočtu, ktorými sú najmä ozbrojené zložky. Podľa porovnania skutočného stavu a tabuľkového, tak budeme mať 1 700 policajtov, viac, zhruba 1 500 vojakov, ale určité, určité nezávislé inštitúcie dostávajú menej, napríklad kancelária ombudsmanky. Pritom napríklad Parlamentné zhromaždenie Rady Európy schválilo rezolúciu 1959, tento rok, ktorá hovorí o posilnení ombudsmanských inštitúcií v Európe. Chcem len pre poriadok z nej citovať. Aj Slovenská republika sa zaviazala k tomu, aby sa, citujem, "zabezpečili pre ombudsmanské inštitúcie dostatok finančných prostriedkov, ľudských zdrojov, aby mohli účinne plniť svoje úlohy a toto zhromaždenie vyzýva členské štáty, aby vynaložili všetko úsilie na to, aby sa zabránilo rozpočtovaným škrtom, ktorých výsledkom je strata nezávislosti ombudsmanských inštitúcií". Koniec citátu. Pritom ten rozpočet, na rozdiel od iných inštitúcií ide, ide do mínusu.

    No na záver, dovoľte mi ešte jeden pohľad, ktorý síce už tu bol spomínaný, ale považujem ho za veľmi, veľmi dôležitý, tak chcem ho ešte raz zopakovať. Ten pohľad je na štruktúru rozpočtu, ktorý hovorí o rozdelení koláča v porovnaní s minulým rokom. Vidíme totiž z neho, že vláda nepridáva viac ani na sociálne veci, ani na zdravotníctvo, dokonca ani, ani na vzdelanie, ale na čo sa pridáva, tak to je verejný poriadok a bezpečnosť a všeobecné verejné služby, v ktorej sú napríklad všeobecná verejná správa, zahraničné veci, správa verejného dlhu a podobne. Čiže už len tento letmý pohľad svedčí o tom, že víťazom tohto rozdelenia sú len silové ozbrojené zložky a rozhodne nie občania, ktorí dostanú menej, ale ktorí, bohužiaľ, na základe takto postavenej štruktúry, na základe tejto politiky budú mať menej práce a väčšie dlhy. Samozrejme z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, ale ktoré uviedli aj moji kolegovia predtým, tento rozpočet nepodporíme.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Kaník, Duchoň. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Kaník.

  • Ja by som chcel poukázať na takú jednu zaujímavú súvislosť, ktorú ja vidím. Pred rokom, keď sme prijímali štátny rozpočet, tak sme, no, na mnohé oblasti poukazovali. A hlavne sme tvrdili, že tie opatrenia, ktoré sú prijímané, zvyšovanie daní, odvodov, že budú mať úplne kontraproduktívny efekt a výsledok. Teraz sa ukazuje, že je to presne tak. To znamená, ja by som tu videl jednu vec, že z toho, čo si vláda naplánovala v štátnom rozpočte pred rokom, nevyšlo nič. Vyšla jedna, jedna vec, že sa podarilo dohnať všetky tieto straty, ktoré boli spôsobené vládou, na podstatne lepšom výsledku na DPH. Ale, ale to je ako kasíno, že vsadilo sa na sedem čísel, z nich šesť nevyšlo a jedno sa podarilo. Ale to nesvedčí vôbec o premyslenom, o premyslenej a zodpovednej hospodárskej politike, pretože výsledkom tejto politiky, ktorú vláda presadzuje a ktorá sa pretavuje do štátneho rozpočtu, je, že dosahuje presne opačné ciele, ako deklaruje. Až na jedno jediné, ktoré ju zachránilo a vďaka ktorému dnes môže tvrdiť, že dosiahne plánovaný výsledok. Aj tam by som bol veľmi ešte, veľmi ešte opatrný a dosť veľmi pochybujem, či sa nakoniec naozaj podarí dosiahnuť ten výsledok, pretože výber daní bude veľkým prekvapením pre vládu. A to je naozaj to najväčšie riziko, ktoré tu je. A to je ten problém, že hráme, že vláda s nami hrá ruletu, vláda sa správa, ako keby bola v kasíne, neplánuje, ale tipuje. A tipuje zatiaľ veľmi zle.

  • Pán spravodajca, pán poslanec Duchoň.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, to, že ste sa venoval vo veľkej miere daňovým výpadkom v rozpočte, je síce fajn, ale stále zdôrazňujem, že s akou legislatívnou úpravou vo vzťahu k potlačeniu daňových únikov a vôbec k boju proti daňovým odvodom ste prišli vy ako vláda, ja neevidujem žiadnu legislatívnu zmenu v tomto smere. A to, že síce oceňujete zásadný zvrat vo vzťahu k lepšiemu výberu, čo sa týka dane z pridanej hodnoty, je absolútne zásadná vec, pretože, by som povedal, že absolútne sa ukazuje, že všetky tie opatrenia, ktoré vláda začala prijímať už v minulom roku, sa ukazujú ako veľmi efektívne a ten obrat je úplne zásadný a úplne významný.

    Čo sa týka tých priamych daní, ako som už aj viackrát predtým poukazoval, jednak to súvisí s tým, s akým rastom hrubého domáceho produktu sa počítalo, keď sa tvoril rozpočet, a aká je realita, je to samozrejme nepomerne nižšie, ale áno, treba povedať, že sú aj, sú, aj vo vzťahu k dani z príjmov právnických osôb sú výpadky spôsobené optimalizáciou, agresívnym účtovaním a jednoducho daňovými únikmi. Aj v tejto súvislosti prichádzajú ďalšie legislatívne zmeny, ako napríklad daňové licencie, ktoré tak, by som povedal, spochybňujete a dávate tomu rôzne prívlastky. Takže je to fenomén, ktorý táto vláda pokladá za prioritu, prikladá tomu absolútne veľkú váhu, a tie výsledky sa dostavujú.

    Potom ak ste sa zmienil o tom, že by mali klesať výdavky povedzme na rezort práce a sociálnych vecí, tak neviem, z akých porovnaní ste vychádzal, ale medziročne oproti schválenému rozpočtu 2013 rastú. Výdavky do školstva klesajú aj v...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Štefanec, reakcia.

  • Áno, ďakujem pekne, pán predseda, ďakujem aj kolegom za faktické. Začnem od konca. Pán poslanec Duchoň, ja som hovoril o rozpočítaní toho koláča. Percentuálne dávate menej na sociálne veci, zdravotníctvo aj školstvo, ako ste dávali minulý rok.

    No ale hovorili ste predovšetkým o výbere daní. Ten výber daní, veď to sú vaše materiály, z ktorých som citoval, sa zlepšil, osobitne výber dane z pridanej hodnoty v druhej polovici roka 2011. To napísal Inštitút finančnej politiky, že vtedy bolo dno a odvtedy sa to zlepšuje. Mimochodom, začala sa zhoršovať táto situácia v roku 2006, za vašej prvej vlády.

    Keď hovoríte o opatreniach - lebo pýtali ste sa rečnícky, aké opatrenia - no predovšetkým nižšie priame dane. Veď nižšími priamymi daňami sa dosiahlo, keď idem ešte do histórie, v roku 2004 napríklad, kedy sa zaviedla rovná daň a znížila sa priama daň z 25 na 19 %, tak dokonca bola, bolo v prvom roku viac peňazí než rok dozadu a za päť rokov sa tento objem zdvojnásobil vo firemných daniach. Čiže evidentne tá politika funguje. A to, na čo som najviac upozorňoval vo vystúpení, je, že, bohužiaľ, tým, že sa neúmerne zvýšili priame dane, tak nielen sa zhoršila situácia ľuďom, ale aj nastali výpadky v štátnom rozpočte. Veď o tom sú čísla čierne na bielom vo vašich prognózach, ktoré teraz čítame, 272 mil. vo firemných daniach a rastúce výpadky v daniach z príjmu fyzických osôb. No a ináč tento stav sa nedá riešiť tým, že zavádzate nové dane, že komplikujete systém. To je predmetom mojej argumentácie, že jednoducho, keď chcete niečo riešiť, tak sa to nedá riešiť zavádzaním nových daní a komplikáciou systému. Pretože tak ešte viac skomplikujete systém a najmä poškodíte tým, čo tvoria miesta, aj tým, čo pracujú.

  • Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja by som chcel zareagovať veľmi vecne na niektoré fakty, ktoré povedal pán poslanec Štefanec, a ide kľúčovo o jednu vec pri porovnaní výberu dani z pridanej hodnoty roku, s rokom 2011. Lebo pán poslanec povedal, že v podstate aj napriek zlepšenej úspešnosti výberu a ani rok ´13, ani plán na rok ´14 nedosiahne úroveň roku 2011. Tu musím povedať nasledovnú vec: v roku 2011 bola do dani z pridanej hodnoty zúčtovaná aj daň z pridanej hodnoty, ktorá bola odvedená z dokončeného projektu R1. Čiže bol to jednorazový príjem na DPH. Hovorím to s plnou vážnosťou a pokorou, ide o technickú informáciu. To znamená, máte tam asi 150 mil. eur na depeháčke, neviem presné číslo, ale rádovo sú to stovky miliónov eur, ktoré sú neopakovateľné, lebo je to jednorazový príjem na dani z pri..., na DPH, na dani z pridanej hodnoty v roku 2011. Preto je trochu ťažko porovnávať rok ´11 s ďalšími rokmi z hľadiska úspešnosti výberu, lebo v tom roku naozaj bola zúčtovaná DPH za výstavbu časti rýchlostnej cesty. Čiže len pre upozornenie, pre budúcnosť, je to ťažko porovnateľné.

    Ale napriek tomu som presvedčený, že keď nám dobehne rok 2013, pretože máme ešte pred sebou vlastne dve daňové priznania na dani z pridanej hodnoty a teraz okolo 25. decembra za november a potom 25. januára za december, keďže akurálne patrí aj januárová DPH do roku ´13, tak máme nádej sa domnievať na základe posledných čísiel z, hlavne zo septembra a z októbra, na čom je postavená aj posledná prognóza, že tie čísla budú vyššie. Budú vyššie, ako sú dokonca v prognóze z novembra. V takom prípade, ak sa tak stane, my sme to zatiaľ nemohli dať do oficiálnej prognózy, ale ak sa tak stane, ja sa, ja sa domnievam a verím v to, že to tak bude, tak dokonca ten výber už v roku ´13 bude lepší ako v roku 2011 aj vrátane toho jednorazového dopadu v roku ´11. Ale to nie je otázka nejakého súboja politického, to je naozaj len postavenie konkrétnych čísiel do radu. A z tohto pohľadu ja som presvedčený o tom, že to je správa, ktorá musí potešiť každého, každého politika, každého hospodára v tejto krajine, že sa v tejto oblasti darí, darí lepší, lepšie vyberať dane.

    A musím, samozrejme, zareagovať, to už nebude technická poznámka, na Ľuda Kaníka, pretože samozrejme on hovoril, že tu takto pred rokom vystupoval. Samozrejme daroval mi nejakú vešteckú guľu, mám ju doteraz doma, deti sa s ňou hrajú, majú z nej radosť, volajú ju Ľudova guľa.

  • Smiech v sále.

  • . A z tohto pohľadu Ľudo Kaník nám tu povedal pred rokom, citujem: "Určite sa týmto štátnym rozpočtom nedosiahne plánovaný cieľ, klesnú s deficitom pod 3 percentá." Bodka. "Absolútne nereálny" a "je absolútne nereálny" a že "sa zosype ako domček z kariet". To je citát Ľuda Kaníka. Ja sa obávam, že tu skôr prianie je otcom myšlienky. A keď sa do tej Ľudovej gule pozriem, teraz koncom decembra, tie 3 % by sme mali zvládnuť tak či tak. Ale na tom je postavená zrejme politika. Otázka veštenia zlej budúcnosti je súčasťou politického programu mnohých, mnohých strán.

    Ja si len, ja len verím, že ten výsledok bude oveľa, oveľa lepší a že to bude proste výsledkom nejakého úsilia, konkrétneho úsilia, nielen náhod, lebo to nie sú, nie sú náhody, je to konkrétny, sú to konkrétne činy konkrétnych ľudí a viac v oblasti mimo politiky ako v politike. Myslím, že za to im bude patriť vďaka.

    Ďakujem.

  • Tri faktické poznámky.

    Pán poslanec Kaník.

  • No, áno, presne to som povedal, a to, na čo poukazujem, je, že držme sa len konkrétnych faktov. Jediné, čo sa vyvinulo pozitívne, je DPH. Je tak, alebo nie je? Všetky ostatné zmeny, ktoré táto vláda vykonala v daniach, v odvodoch, napríklad aj v zmenách dohodárov, priniesli pozitíva? Nie. Priniesli výrazné negatíva. Takže tak, ako som hovoril aj pred rokom, a tiež si to nájdeš v tom vystúpení, že bolo to absolútne nerozumné. Keby ste napríklad, som povedal pred rokom, keď už ste potrebovali peniaze, len zvýšili daň z fyzických osôb, ale nerušili rovnú daň, tak sa vyhnete stratám, ktoré ste si sami spôsobili zvýšením korporátnej dane, čoho dôkazom je, že dneska už cúvate, ale zavádzate zase inú daň zo straty. Takže to je to, že vsadili ste, vyšlo vám jedno číslo v tej rulete, ktorú s nami hráte, a všetky ostatné sú čistá strata.

    Keby ste to neurobili, tak sme na tom podstatne lepšie. A to sa ešte, veď tie 3 % sú nastavené veľmi tesne. A či sa ich podarí dosiahnuť, no, bol by som veľký skeptik, pretože na to, aby sa to dosiahlo, potrebujete dosiahnuť plánovaný výber dane z príjmu právnických osôb. A ten nedosiahnete. Ani ten, čo je naplánovaný, pretože naozaj vám hrozí, že ešte budete vracať peniaze, pretože dnes na vratkách vyberáte viac, ako budú priznané príjmy po podaní daňových priznaní.

  • Je 12.00, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o druhej poobede.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní deviateho dňa 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 (tlač 640).

    Pán minister financií a podpredseda vlády je už takmer tu. Spoločný spravodajca rovnako na svojom mieste. Pokračujeme faktickými poznámkami, ktoré sú na dopoludňajšie vystúpenie pána ministra Kažimíra.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloš sa v sále nenachádza, pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Aby sme nezabudli, o čom sme hovorili, tak pán minister spomínal, že v roku 2011 tam bol mimoriadny výnos depeháčky asi 150 mil. na R1, že? Takže aby sme zobrali ohľad na tento údaj. To nám dáva asi 2,6 mld. tým pádom, lebo bolo 2,75, takže 2,6 mld. výber na 2011. Ale teraz v tej daňovej prognóze 2,5. Dva a pol miliardy! Tak len aby sme si ujasnili tieto čísla. Inými slovami, že aj keď odpočítame ten mimoriadny výnos z depeháčky z R1, aj tak v roku 2011 stále sme vybrali na depehaáke viac, než sa predpokladá tento rok. Len aby sme si ozrejmili tieto fakty. A tie argumenty ohľadom zlepšeného výnosu DPH, myslím, netreba opätovne obhajovať. Máme spoločný záujem na tom, aby depeháčka sa lepšie vyberala, pretože môžem zopakovať len to známe, je omnoho užitočnejšie lepšie vyberať dane, ako zavádzať dane nové a zvyšovať ich.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Do rozpravy poprosím pána poslanca Novotného.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister financií, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ráno o deviatej vystupoval pán poslanec Uhliarik a hovoril o zdravotníctve. Tiež nebola veľmi plná sála. O druhej som vyšiel na rad ja a tiež budem hovoriť o zdravotníctve. Núka sa mi pri pohľade do sály taká istá paralela, povedal by som, že zjavne aj podľa účasti poslancov vidno, že zdravotníctvo už nie je prioritou vlády Roberta Fica, lebo mnohokrát sme o tom zdravotníctve diskutovali v omnoho hojnejšom počte poslancov v tejto snemovni, ale možno to treba pripísať naozaj len nevhodným časom, kedy sme prišli na rad s našimi vystúpeniami.

    Ale ak dovolíte, najprv by som začal tak všeobecnejšie k štátnemu rozpočtu a rád by som ho tiež akýmsi spôsobom onálepkoval, označil. Veľmi pozorne som počúval rozpravu vo štvrtok, v piatok, aj dnes dopoludnia, keď vystupovali rečníci a hodnotili, aký je vlastne tento štátny rozpočet.

    Počuli sme, že je to prezidentský rozpočet. No áno, už aj vrabce na strechách švitoria, že Robert Fico sa rozhodol kandidovať na prezidenta Slovenskej republiky, aj keď nejak veľký okamih oznámenia v Nitre nevyšiel uplynulú sobotu, ale napriek tomu tento rozpočet svedčí skôr pre to, že budúci rok, rok 2014 bude volebným rokom. Ale keďže parlamentné voľby nejdú, zrejme má SMER na mysli prípravu na prezidentské voľby. Čiže počuli sme toto označenie, že ide o prezidentský rozpočet, lebo konsolidačné úsilie vlády Roberta Fica kleslo na minimum a akosi sa neškrtá tam, kde by sa škrtať malo.

    SDKÚ - DS označila tento rozpočet slovným spojením po nás potopa. Pán minister Kažimír na to hneď reagoval a povedal, že toto teda nie je správne, lebo to predsa ešte aj budúci, aj ten ďalší rok bude vládnuť zrejme vláda Roberta Fica, takže označovať to po nás potopa nie je správne.

    No, dámy a páni, vláda v druhom celom roku svojho vládnutia, teda v roku 2014 výrazným spôsobom povolila z konsolidačného úsilia. Teda, dámy a páni, kedy vykoná vláda tú konsolidáciu, ku ktorej sa odhodlala a ku ktorej je viazaná? V roku 2015? To bude ten veľký rok ďalšej etapy konsolidácie? Rok tesne pred parlamentnými voľbami, ktoré, keď dobre počítam, by mali byť v marci 2016? Tomu predsa neverí ani pán minister Kažimír.

    Ja k tomu ale pripojím jedno ďalšie hodnotenie. Vláda nešetrí na sebe, ale na ľuďoch. Takto hodnotím návrh štátneho rozpočtu ja. Je to rozpočet, v ktorom vláda naďalej štedro rozhadzuje na vlastnú spotrebu, ale šetrí na ľuďoch. Prečo to tvrdím?

    No porovnajte len dve kapitoly. Kapitolu ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kde v "programe efektívna a spoľahlivá štátna správa" je nárast prostriedkov oproti roku 2013 o 175 mil. eur. Dámy a páni, budúci rok má na Slovensku burácať ESO. Pán minister Kaliňák nás presvedčil o tom, ako veľa ušetrí, nevieme síce ešte presne ako veľa, ale skrátka veľmi veľa. Bude to veľmi efektívny projekt šetrenia. Napriek tomu ministerstvo vnútra, kapitola efektívna a spoľahlivá štátna správa, nárast oproti roku 2013 z 900 mil. eur na 1 mld. 75 mil. eur. Vláda nešetrí na vlastnej spotrebe, nešetrí na sebe. Zato šetrí na ľuďoch.

    A teraz sa už blížim k zdravotníctvu. V zdravotníctve ministerstvo financií navrhlo pokles celkového objemu verejných zdrojov o 45 mil. eur oproti roku 2013. Hovorím o tom návrhu štátneho rozpočtu, ktorý v októbri prišiel do Národnej rady, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky. Neskôr budem hovoriť aj o tom, ako tie čísla budú vyzerať, keď sa do toho premietne pozmeňovací návrh, ktorý je v spoločnej správe, ale aby sme tu neurobili mätež čísel, dovoľte mi najprv hovoriť o tom, čo schválila vláda Roberta Fica a čo poslala do tejto snemovne na schválenie. A v tomto návrhu rozpočtu v kapitole zdravotníctva je pokles celkového objemu verejných zdrojov o 45 mil. eur oproti roku 2013.

    Čiže mám pravdu, keď hovorím, že vláda nešetrí na sebe, ale šetrí na ľuďoch. Ministerstvo vnútra, efektívna a spoľahlivá verejná, pardon, štátna správa, nárast 175 mil. eur, kapitola zdravotníctva, lekári, sestry, pacienti, zdravotníci, mínus 45 mil. eur.

    Áno, teraz by ste možno povedali, že no veď ale už nehovorme o tom, čo bolo, hovorme o tom, čo bude, lebo veď je tu pozmeňovací návrh, ktorý zrejme SMER v tejto snemovni v spoločnej správe schváli a tento pozmeňovací návrh "pridáva", o tom ešte budem hovoriť, 52,4 mil. eur do zdravotníctva za poistné platené štátom, teda za poistencov štátu, ale aj tak, dámy a páni, medziročný nárast verejných zdrojov v zdravotníctve bude len 7 mil. eur; 1,7 promile nekryje infláciu ani náhodou.

    Čiže ďalšie moje konštatovanie, ktoré tu ale už v tejto snemovni viackrát odznelo a týmito svojimi číslami som ho len chcel potvrdiť, je skutočnosť, že zdravotníctvo už nie je prioritou vlády Roberta Fica. Od roku 2006 nás Robert Fico a strana SMER presviedčali o tom slovami a občas aj nejakým skutkom, že zdravotníctvo je prioritou pre SMER. Dámy a páni, tento rozpočet s 1,7 promile nárastu verejných zdrojov do zdravotníctva pri 175 mil. eur nárastu zdrojov pre Roberta Kaliňáka je dôkazom toho, že zdravotníctvo nie je prioritou vlády Roberta Fica.

    A teraz poďme k samotnému návrhu rozpočtu. Iba prvá otázka, keď som si pozrel kapitolu ministerstva zdravotníctva, bola, že kde je tabuľka č. 1. Viete, čo je tabuľka č. 1? Tá základná, tá najdôležitejšia, tá, že keď niekto nemá chuť čítať predchádzajúci rozpočet a porovnávať a prepočítavať a rozmýšľať, že ktorý riadok je vlastne podobný tomu predchádzajúcemu riadku, tak sa pozrie na tzv. tabuľku č. 1 a v tabuľke č. 1 všetko uvidí. V tabuľke č. 1 totižto uvidí sumár verejných zdrojov v zdravotníctve. V predchádzajúcich rokoch takáto tabuľka vždy bola k dispozícii v štátnom rozpočte. Na roky 2012 až 2014 bola na str. 57 štátneho rozpočtu, môžte si to nalistovať a v rozpočte na roky 2013 - 2015 bola na str. 75 štátneho rozpočtu. Čiže bola to jedna jednoduchá, prehľadná a sumarizujúca tabuľka. Nie je tam, dámy a páni, v tomto rozpočte. A ja vám poviem, prečo tam nie je. Pretože keby tam bola, tak bez toho, aby ste museli veľa počítať, by ste vedeli, čo som pred chvíľou povedal, že ministerstvo financií navrhlo o 45 mil. eur menej verejných zdrojov do rezortu zdravotníctva ako v roku 2013.

    Keďže takáto tabuľka nie je v návrhu štátneho rozpočtu, tak takúto tabuľku si musíte trpezlivo vyrobiť sami. A ja som si takúto tabuľku vyrobil, lebo veď mnemotechnická pomôcka je vždy dobrá. Táto tabuľka chýba pánovi ministrovi, môžem mu ju mailom poslať, sa zíde takáto tabuľka, môžem ju aj zmenšiť, áno, aby sa mu zmestila do iPadu. Čiže takáto tabuľka tam, dámy a páni, chýba. A to je presne tá tabuľka, o ktorej hovorím, že ak sa na ňu pozriete, tak zistíte, že v roku 2013 boli verejné zdroje spolu v zdravotníctve 4 mld. 6 mil. 751 tis. eur a v roku 2014 podľa návrhu štátneho rozpočtu to majú byť len 3 mld. 961 mil. 70 tis. eur. Čiže, dámy a páni, 45 mil. eur mínus. Toto je návrh štátneho rozpočtu. Je to súčet príjmov od ekonomicky aktívnych, príjmov za poistencov štátu, ročného zúčtovania zdravotného poistenia, rozpočtu kapitoly Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a európskych prostriedkov a spolufinancovania. Čiže táto tabuľka tu chýba.

    Pozor, dostanem sa ešte aj k poslednému stĺpčeku, ktorý je pozmeňovací návrh, ako budú vyzerať tie reálne čísla. Budem veľmi korektný. Chcem sa držať naozaj len čísel, ale teraz hovoríme o tomto stĺpčeku, lebo tento stĺpček prišiel do Národnej rady, dámy a páni.

    Ešte zaujímavejšie ale je, ak sa začneme venovať tomu, čo je podstatné. Lebo, viete, tu sa teraz môžme rozprávať o tom, že eurofondy, je menej, lebo vlastne sa už vyčerpalo a vlastne približne do tej kapitoly ministerstva zdravotníctva ide rovnako. Pán poslanec Uhliarik rozprával o tom, že koľko ide na Úrad verejného zdravotníctva na preventívne programy, o tom by sme tu mohli teraz diskutovať. Ale ja prejdem k veľmi lapidárnemu a rukolapnému príkladu, ktorý je podľa mňa kľúčový, lebo, viete, môžme sa tu rozprávať o celkových zdrojoch, koľko chcete, podstatné je, koľko peňazí budú mať zdravotné poisťovne.

    Zdravotné poisťovne v kategorizačnej komisii rozhodujú o tom, spolurozhodujú o tom, koľko budú platiť za ten-ktorý liek a koľko bude doplatok pacienta. Zdravotné poisťovne uzatvárajú zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a dohadujú s nimi výšku platby za ukončenú hospitalizáciu, cenu bodu v svalzovom výkone alebo v špeciálnej ambulantnej starostlivosti, cenu kapitácie. Čiže to je dôležité. Ony budú mať viac alebo menej peňazí, to je tá veľmi dôležitá otázka. A tak som si dovolil vypracovať, nenájdete to v rozpočte, môžte hľadať, koľko chcete, tak som si na základe čísel, ktoré v štátnom rozpočte uvedené sú, respektíve na základe čísel, ku ktorým sa dopracujeme prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu, ktorý je v spoločnej správe, som si dovolil takúto tabuľku B zdrojov zdravotných poisťovní v roku 2009 až 2014 v eurách urobiť.

  • Vystupujúci ju ukazuje plénu.

  • A keď sa na ňu pozriete, toto je rok 2013 a toto je rok 2014, čo je teda veľmi dôležité, keď sa na ňu pozriete, tak zistíte, že v návrhu štátneho rozpočtu ministerstvo financií počíta s nárastom platieb od ekonomicky aktívnych občanov o 108 mil. eur, to je tu, nárast 108 mil. eur, ale zároveň v návrhu rozpočtu ministerstvo financií počíta s nižšou platbou za poistencov štátu, teda to, čo platí pán minister Kažimír do poistných fondov zdravotných poisťovní, o 131 mil. eur. Čiže poistné platené štátom, bude tu pokles o 131 mil. eur.

    Dokonca celkové disponibilné zdroje zdravotných poisťovní, teda to, čím platia zdravotné poisťovne za zdravotnú starostlivosť, medziročne klesne o 23 mil. eur. Toto je návrh štátneho rozpočtu. Zdravotníctvo je prioritou, vraj, vlády Roberta Fica. Vraj. Už dávno nie. O 30, pardon, o 23 mil. eur je tu pokles.

    A ešte jedno porovnanie, je možno zaujímavé, čo sa týka platby za poistencov štátu. Lebo, viete, budem ešte hovoriť o ekonomicky aktívnych, o tom, koľko predpokladá ministerstvo financií, že od nich vyberie peňazí.

    Ale poďme sa rozprávať o tom, o čom sa rozprávame každý rok pri štátnom rozpočte, koľko štát zaplatí za poistencov štátu, teda za ekonomicky neaktívnych. A to je veľmi zaujímavé porovnanie, predovšetkým návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 s realitou rozpočtu v roku 2012. Štátny rozpočet na rok 2012 totižto schvaľovala Národná rada na konci roku 2011 a pripravoval tento rozpočet Ivan Mikloš. Vtedy sme boli svedkami tej obrovskej kritiky, keď nám tu SMER hovoril o tom, ako málo peňazí dáva vláda Ivety Radičovej do zdravotníctva, ako málo peňazí dáva SDKÚ - DS, keďže Mikloš bol minister financií za SDKÚ - DS, do zdravotníctva. Dámy a páni, v roku 2012 posledný rozpočet, ktorý pripravoval Ivan Mikloš, dával za poistencov štátu o 206 mil. eur viac ako rozpočet, ktorý teraz doniesol do parlamentu pán minister Kažimír. Čísla neklamú. To je skutočnosť, ktorú vyčítate porovnaním týchto čísel.

    Dámy a páni, SMER je výborný marketingový hráč. Predpokladal som, že aj pri rozpočte budú hrať túto marketingovú hru veľmi dokonale a veľmi dobre. A ukázalo sa, že mal som dobrý odhad. SMER veľmi dobre ovláda aj hru, určite ste si to všimli pri rôznych návrhoch, na dobrého a zlého. Najprv príde zlý, niečo urobí, niečo navrhne, niečo chce zobrať, a potom príde dobrý, ktorý to opraví, a ľudia sa tešia, ako dobre, že nás ten SMER zachránil od vlastných nápadov. Musím povedať, že tu ma ale prekvapilo, pri tomto štátnom rozpočte osobne som očakával, že túto úlohu dobrého zahrá Robert Fico ako potencionálny budúci prezidentský kandidát. Musím ale povedať, že úlohu dobrého aj zlého hral pán minister Kažimír v jednej osobe. Toto je nóvum, rád by som to podčiarkol. Lebo, viete, najprv bol Kažimír za zlého. V auguste navrhol sadzbu za poistencov štátu 4 percentá. Som videl ten prvý nástrel rozpočtu, v auguste tam boli 4 % a o 52,4 mil. eur za poistencov štátu viac, ako prišlo v októbri do Národnej rady. Už vtedy sa ozývali síce stavovské organizácie, vtedy sa ozývali odborári, že je to veľmi málo, že je tam naozaj pokles oproti minulému a dokonca aj oproti predchádzajúcemu roku, že to je málo peňazí. Napriek tomu tam napísal pán minister toľko, aj úradníci na ministerstve financií, koľko predpisuje zákon o zdravotnom poistení, 4 % za poistencov štátu. Potom stanovali sestričky pred Úradom vlády. Pani ministerka veľmi šarmantne tam pobehovala a tvrdila, že teda vyjedná viac peňazí. Pamätáte sa? Dokonca bol aj odhad, že keby sa teda podarilo od toho zlého ministra financií vyjednať viac peňazí, tak by boli aj vyššie platy budúci rok. Pani ministerka povedala, že len to presne, čo vyjedná, o toľko viac peňazí dá tým sestričkám. To si pamätáte, to si nájdite tieto citáty, sú veľmi zábavné. Takže pani ministerka prišla s ambíciou, že teraz teda stlačí toho Kažimíra, sestričky sú pred Úradom vlády, Kažimír je v kúte, teraz naňho udrieme, chudák pustí peniaze. Nepustil, nepustil, naopak, zobral 52,4 mil. eur z návrhu štátneho rozpočtu, z kolónky poistné za poistencov štátu, zobral. Potom vznikla zaujímavá matematická chvíľa, ktorú som si veľmi vychutnával. Lekár, keď hovorí o matematike, je to vždy zábavné, to skôr financi, oni o nej hovoria, no ale mal som jednotku z matematiky stále počas celého svojho štúdia, aj na gymnáziu, takže zas trojčlenku zvládnem, lebo tam vznikla zaujímavá, zaujímavý okamih. V auguste 4 %, to bola presne, poviem vám to číslo úplne presne, miliarda, pardon, pozriem sa, to bola 1 mld. 204 mil. eur, poistné za poistencov štátu, 1 mld. 204 mil. eur, ale do Národnej rady prišiel rozpočet, kde bola platba za poistencov štátu 1 mld. 152 mil. A pani ministerka stále tvrdila, že sú to 4 percentá.

    Pýtal som sa na výbore pre zdravotníctvo, že teda ako, pani ministerka, ako to ideme riešiť? Lebo peňazí je menej. Otvoríte zákon o zdravotnom poistení v skrátenom legislatívnom konaní a napíšete tam menšie percento? Alebo predsa len nájdete tých 52,4 mil. eur? Alebo administratívne znížite počet poistencov štátu? Lebo, viete, trojčlenka je pomerne jednoduchá a nepustí. Objem štátnych zdrojov deleno počet poistencov štátu, deleno dvanásť mesiacov, deleno priemerná mzda rovná sa percento za poistenca štátu. A ako som počítal o 52,4 mil. eur zníženú platbu za poistencov štátu, pri nezmenenom počte poistencov štátu, pri priemernej mzde, ktorá sa už nemôže zmeniť, keďže je určená za rok 2012 na úrovni 805 eur, mne stále vychádzalo 3,82; 3,826 je presne to číslo. Ako môže pani ministerke vychádzať 4 percentá? Ale ona stále tvrdila, že to sú 4 % a mám sa nechať prekvapiť. Neprekvapil som sa, lebo presne takýto manéver som očakával, a za chvíľu ešte o tom budem hovoriť.

    Ale pri tom čísle 3,82 by som sa predsa len zastavil v tejto chvíli. Dámy a páni, z jednoduchého dôvodu viem, že teraz financi a ekonómovia mi nebudete chvíľu rozumieť, ale zdravotníci mi teraz budú až rozumieť. Viete, 4 % je mýtické číslo v slovenskom zdravotníctve. Druhá vláda Mikuláša Dzurindu zaviedla pravidelnú valorizáciu platieb za poistencov štátu a určila sadzbu na úrovni 4 percent. Totižto do reformy do roku 2004 bola situácia taká, že minister financií sa tak hádal s ministrom zdravotníctva a oni sa tak hádali s premiérom, že koľko asi peňazí za poistencov môžme naplatiť budúci rok. A dohodli sa na nejakom čísle. Potom sa ešte chvíľu naťahovali, že či ešte treba pridať, či ešte treba odobrať, ešte sto miliónov hore, ešte sto miliónov dole, ale na nejakom čísle sa dohodli. Reforma druhej Dzurindovej vlády urobila tú významnú zmenu, že naviazala platbu za poistencov štátu, ekonomicky neaktívnych ľudí, za ktorých štát platí poistné, lebo každý na Slovensku musí byť poistený, naviazala na priemernú mzdu v národnom hospodárstve predminulého roka. Malo to veľmi dôležitý rozmer. Rozmer ten, že odpadlo každoročné handrkovanie s ministrom financií, že koľko dá peňazí. Zákon stanovoval 4 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

    Ďalší významný fakt bol, že keďže priemerná mzda z roka na rok rastie, logicky rastie aj platba za poistenca štátu, ďalší veľmi dôležitý moment. V kríze sa ukázalo, predovšetkým v rokoch 2008, 2009 a 2010, že táto platba má výrazný anticyklický efekt. To znamená, stabilizuje verejné zdroje aj vtedy, keď klesá príjem od ekonomicky aktívnych preto, lebo sa ekonomike v krajine nedarí. Diskusia so zdravotníkmi je pri každom štátnom rozpočte, dámy a páni, pomerne jednoduchá. Zdravotníci prídu, pozrú, aké je to percento, nečítajú ostatné čísla, zvlášť, keď ich pán minister Kažimír poschováva v rozpočte, nečítajú ostatné čísla, prečítajú len toto percento. Keď 4 je málo, ideál je 5. Toto je mýtus, ktorý existuje v slovenskom zdravotníctve od roku 2004, 4 percentá za poistencov štátu je málo, ideálne je 5 percent.

    Pravdou je, že vlády sa snažili valorizovať toto percento. Musím povedať, že veľmi aktívna bola aj vláda Roberta Fica. Ale keď si pozriete, ako vyzerali tieto percentá od roku 2009, to tu mám, tu mi nevyšli ostatné roky, tak vyzerali nasledovne: V roku 2009 - 4,90, to bolo najvyššie, čo sa kedy platilo za poistencov štátu. V 2010 – 4,78. V 2011 – 4,32. V 2012 – 4,16, to vtedy Ivan Mikloš navrhoval za poistencov štátu o 206 mil. eur viac, ako teraz navrhuje minister Kažimír, a SMER nám vtedy kričal, ako málo peňazí dávame do zdravotníctva. Pozor, sadzba bola 4,16 a bolo to o 206 mil. viac, ako je to v návrhu rozpočtu, ktorý prišiel do Národnej rady. V 2013 to bolo 4,25 a teraz, dámy a páni, 3,82. SMER teda zlomil jeden mýtus, mýtus o tom, že 4 % sú málo a 5 % je to optimum, čo je potrebné. SMER to zlomil a doniesol tu rozpočet s 3,82. Zdravotníci sladko spia, sem-tam napíšu nejaký list, sú spokojní zjavne. Musím povedať, že v búraní mýtov je SMER geniálny. Žiaden politik od roku 2004, kedy sme schválili zákon o zdravotnom poistení, si netrúfol znížiť sadzbu za poistencov štátu pod 4 percentá.

    No ale pokračujem ďalej. Ja už som to naznačil, už v októbri, keď prišiel tento rozpočet do Národnej rady, som povedal, že predpokladám, že je to skvelý marketingový ťah SMER-u, za málo peňazí veľa muziky, že teda príde rozpočet, ktorý bude zlý. Opozícia bude mať tlačovky, bude kritizovať 3,82, je to málo peňazí za poistencov štátu, treba viac peňazí za poistencov štátu, a po tom, keď príde k prerokovaniu štátneho rozpočtu, pán minister Kažimír, respektíve niektorý z poslancov SMER-u podá pozmeňovací návrh, pridá do zdravotníctva 52,4 mil. eur, tie, čo zobrali medzi augustom a októbrom, tie vrátia a všetci sa budú tešiť. Ako dobre! Máme viac peňazí, predsa len ten rozpočet prináša niečo nové. Vynikajúco to komunikoval, musím ho pochváliť, komunikačné oddelenie SMER-u, veľmi dobrá práca. Štátny tajomník pán Pellegrini brilantne v Udalostiach a komentároch s pánom Kollárom hovoril, že ako sa teší, že ide viac peňazí do zdravotníctva. Vynikajúce, nie? Najprv nám to zobrali, teraz nám to druhou rukou vrátili a všetci sa tešia. Viac peňazí.

    Dámy a páni, musím povedať, že je to veľmi dobrý marketingový ťah zo strany SMER-u, dokonca musím povedať, že keď som hovoril, že dôjde k poklesu disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní o 23 mil. eur, teraz, po tom, čo sa pozmeňovacím návrhom, ktorý je v spoločnej správe, zvyšuje platba za poistencov štátu o 52.4 mil. eur voči návrhu štátneho rozpočtu, sa dokonca ešte aj preklopíme na, o veľmi malinký chĺpok, to znamená, realita bude vyzerať viac, že nárast disponibilných zdrojov bude 30 mil. eur pre zdravotné poisťovne.

    Napriek tomu, že to na prvý pohľad môže vyzerať pre niekoho, kto nepozná všetky tieto súvislosti, o ktorých hovorím, ako dobrá správa, chcem konštatovať a znovu si pomôžem touto tabuľkou.

  • Vystupujúci ju ukazuje plénu.

  • To je veľa čísel, ja viem, veľmi dobre to SMER urobil, lebo nás mätie, čím viac čísiel, tým väčší chaos. Že veľmi jednoducho vám to tu chcem ukázať, dámy a páni, že toto je rozpočet na rok 2013, toto je to, čo doniesol pán minister Kažimír do Národnej rady, a toto bude zrejme realita, keď prejde pozmeňovací návrh. Takže pozor. Mal tu byť pokles zdrojov zdravotných poisťovní o 23 mil. eur. Tým ale, že sa zvýšila platba za poistencov štátu, vlastne oproti roku 2013 tu bude nárast disponibilných zdrojov o 30 mil. eur. Dobrá správa, nie? Výborný marketingový ťah. Platba za ekonomicky aktívnych, tak ako ju plánovali v štátnom rozpočte, sa nemení oproti minulému roku, teda roku 2013, tomuto roku, aby som bol presný, je tu nárast o 108 mil. eur, že tí, ktorí pracujú, zaplatia viac. A teraz ideme k tomu dôležitému, to, čo platí minister Kažimír, to, čo platí Ficova vláda, že platba za poistencov štátu: pokles oproti roku 2013 v návrhu štátneho rozpočtu bol 131 mil. eur, miesto 1 mld. 283 mil., toľko štát zaplatí v roku 2013, bol návrh len 1 mld. 152 mil. Pán minister vrátil, čo zobral, 52,4 mil. To znamená, dostali sme sa na augustové čísla pôvodného návrhu a štát bude za poistencov štátu platiť 1 mld. 204 mil. eur. Dámy a páni, ale ešte stále je to o 79 mil. eur menej, ako štát zaplatil za svojich poistencov v roku 2013 a ešte stále je to o 154 mil. eur menej, ako sme platili za poistencov štátu v roku 2012, keď návrh štátneho rozpočtu pripravil Ivan Mikloš a vláda Ivety Radičovej. Toto je realita čísel. Nenechajte sa popliesť, lebo každý vyberie len jedno číslo, to, ktoré sa mu hodí, a to komunikuje. Vynikajúci bol pán štátny tajomník Pellegrini, pridávate 50, lepší výber daní, pridávate 52, lebo pre zdravotníctvo treba. Vynikajúce. Musím povedať, že vynikajúce.

    No dobre, ale buďme úprimní, čo spôsobuje vlastne teda, logicky z týchto čísel, to už ekonómovia vedia, ale ja to napriek tomu podčiarknem, to, že vlastne existuje nejaký medziročný nárast disponibilných zdrojov v zdravotných poisťovniach o 30 mil., je celé postavené na ekonomicky aktívnych. Vláda nešetrí na sebe, vláda šetrí na ľuďoch. To tí ľudia, ktorí od rána do večera pracujú, platia dane a odvody, tí ľudia, ktorým zvyšujete vymeriavacie stropy, zavádzate odvody z dividend, zavádzate odvody dohodárom, títo ľudia, ktorí sa poctivo snažia uživiť svoje deti, majú malé alebo stredné firmy, dávajú prácu druhým ľuďom, držia zamestnanosť v ťažkých regiónoch, to od nich chce vláda vybrať o 108 mil. eur viac ako minulý rok a oni majú zaplátať tú dieru, kde sa ministrovi Kažimírovi nezvýšili peniaze na zdravotníctvo. To je celá realita. Mimochodom, ak narastú zdroje zdravotných poisťovní o 30 mil. eur, v percentách je to nárast o 0,77 percenta. Poviem po slovensky, nekryje to ani infláciu. Štefan Kuffa, žiadne navyšovanie platieb od zdravotných poisťovní nebude, nebudú mať z čoho navyšovať platby. Nemajú peniaze. To je realita štátneho rozpočtu.

    To, že to majú zaplatiť ekonomiky aktívni, to, ako plytvá vláda v iných rezortoch a potom jej nezostávajú peniaze na poistencov štátu, uvediem na konkrétnych číslach. Znovu dôkazy: v roku 2009 bol podiel platby štátu na zdrojoch poisťovní 32 % a 68 % boli ekonomicky aktívni. V roku 2014 bude podiel platby štátu len 27 % a 73 % budú ekonomicky aktívni. Jasné ako facka. Podiel za poistencov štátu na celkových zdrojoch v zdravotných poisťovní klesá a štát sa to snaží vybrať od ekonomicky aktívnych. Toto je takzvaná sociálna politika SMER-u, takto to vyzerá v číslach.

    Dámy a páni, v úvode som hovoril, že zdravotníctvo už nie je prioritou tejto vlády. Naozaj nie je a poviem vám to na ďalších číslach, niečo tu už dnes odznelo, ak sa opakujem, tak sa ospravedlňujem. Podiel kapitoly ministerstva zdravotníctva na celkových príjmoch verejnej správy klesne z 5,9 % na 4,9 percenta. Po druhé, podiel celkových verejných zdrojov na celkových príjmoch klesne zo 16,7 % na 15,4 percenta pri raste príjmov verejnej správy o 7,2 percenta. Samotná kapitola ministerstva zdravotníctva poklesne o 11 percent. A to vám chcem povedať a dnes to už tu odznelo, ale opakovanie je matka múdrosti, že vláda Roberta Fica si v programovom vyhlásení napísala: "Vláda bude počas svojho funkčného obdobia hľadať možnosti a zdroje dofinancovania výpadkov spôsobených znížením platby za poistencov štátu predchádzajúcou vládou." Rozumiete? V roku 2012 bola platba za poistencov štátu 4,16, vláda hľadala zdroje, nenašla, 3,82. Po marketingovej finte 4 percentá. Reálne o 79 mil. eur menej ako minulý rok a o 154 mil. eur menej, ako dával Ivan Mikloš v rozpočte v roku 2012. Hľadali, hľadali moji radcovia, nenašli. To je realita. Vláda neplní vlastné programové vyhlásenie vlády v časti zdravotníctvo.

    Dámy a páni, tento návrh rozpočtu, ktorý tu máme pred sebou, napriek tomuto pozmeňovaciemu návrhu, ktorý trošku opravil tú situáciu aspoň v tom, že máme nejaký minimálny nárast celkových zdrojov o 1,7 promile a disponibilných zdrojov o 0,77 %, aspoň je akýmsi nárastom oproti minulému roku, aj keď veľmi biednym, nekryjúcim ani infláciu a reálne potreby. Tento rozpočet nás vrátil v zdravotníctve do roku 2007. Vtedy naposledy štát platil za svojich poistencov 4 percentá. Ale reálne hrozilo z 3,82, že nás vráti pred Zajaca do roku 2004. Vtedy sme sa naposledy handrkovali o to, koľko bude vlastne tá platba, ktorú štát zaplatí do zdravotníctva.

    Rád by som povedal, že skutočnosť, že nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní o 30 mil. eur, teda o necelé percento, nekryje ani infláciu, sa veľmi trpko prejaví v slovenskom zdravotníctve. Predovšetkým vás chcem, dámy a páni, informovať o tom, pre rozpamätanie sa, že sme tu v tejto snemovni schválili tretiu etapu zvyšovania platov lekárov. Lekárom sa v budúcom roku budú zvyšovať platy. Náklad podľa doložky finančných vplyvov vládneho návrhu zákona bude 19 mil. 278 tis. eur. Dámy a páni, na to zdravotné poisťovne nemajú peniaze. Ja som sa na to tu pýtal, pani ministerka odpovedala, že teda tie poisťovne budú rýchlejšie posielať tie peniaze a to tým sa vlastne nejak vykryje. Tak neviem, ako rýchlo ti musia, Števo Kuffa, poslať tie peniaze, ale budú musieť rýchlejšie posielať. Lebo fakt je, že 20-miliónový reálny nárast nie je nikde krytý v tomto rozpočte. Ten nárast, ktorý tam je, 30 mil., nekryje ani reálnu infláciu, teda pravidelnú valorizáciu platieb, ku ktorej dochádza v zdravotníctve.

    Chcem tiež povedať, že sestry sa zvýšenia miezd v budúcom roku nedočkajú. Bolo by fér, keby túto správu pani ministerka komunikovala. Asi ju bude komunikovať až po prezidentských voľbách, tomu ja zas marketingovo rozumiem. Ale reálne pani ministerka nevybavila pre sestry ani cent. Naopak, nebyť dobrej marketingovej politiky strany SMER, ktorá pochopila, že predsa len tých 52,4 mil. eur, ktoré zobrala za poistencov štátu medzi augustom a októbrom, v tom decembri bude musieť vrátiť pozmeňovacím návrhom, tak by bolo ešte menej peňazí z verejných zdrojov na krytie zdravotnej starostlivosti. A sestry sú platené z týchto peňazí. Keď nedôjde k zvýšeniu platieb pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, im darmo dáte príkaz zvyšovať platy, oni na to reálne fyzicky nebudú mať peniaze. A ak budú zvyšovať platy, tak len na úkor rastúcich dlhov a deficitu.

    A to je vlastne tretí problém, o ktorom chcem hovoriť. Pán minister Kažimír už túto kritiku počul v tejto snemovni, bude ju dnes počuť aj odo mňa. Ministerstvo financií cudne prižmúrilo oči nad tým, že slovenské nemocnice sa zadlžujú. To je fakt. Slovenské nemocnice sa zadlžujú a nič na tom nemenia ani pekné vyhlásenia ministerky zdravotníctva, ako sa už podarilo spomaliť tempo zadlžovania nemocníc, ako je to zadlžovanie nemocníc už menšie. Rozpočet reálne neráta so zadlžovaním nemocníc. Musím povedať, že to rozpočtu vyčítala aj Európska komisia vo svojej jesennej prognóze.

    A teraz použijem čísla, lebo viete, teraz, keby som povedal nejaké číslo, vy by ste povedali, že zase je to šírenie zlých správ. Pán minister Kažimír by mi povedal, že to opozícia tak rada robí, tak ja sa budem držať toho najoficiálnejšieho čísla, ktoré máme k dispozícii, a to je číslo, ktoré zverejnil Inštitút finančnej politiky ministerstva financií. Myslím si, že to je inštitúcia, ktorej by aj pán minister, aj ja, by sme mali dôverovať. Inštitút finančnej politiky ministerstva financií odhaduje dlh zdravotníckych zariadení do konca roku 2013 vo výške 330 mil. eur. Dámy a páni, 330 mil. eur. No ale zaujímavé je aj pozrieť si, aký bol dlh zdravotníckych zariadení na konci roka 2012. Podľa ministerstva financií bol vo výške 230 mil. eur. Preložené do slovenčiny, medziročný nárast zadlženia nemocníc je 100 mil. eur, mesačne to vychádza 8,3 mil. eur, o toľko sa zadlžujú naše nemocnice. Len dlh voči Sociálnej poisťovni, pána riaditeľa Muňka tu nevidím, ale len dlh voči Sociálnej poisťovni narastá mesačne o 3 mil. eur.

    Dámy a páni, takto vyzerajú pohľadávky v Sociálnej poisťovni voči nemocniciam.

  • Vystupujúci ukazuje plénu graf.

  • V 2006-om prebehlo oddlženie, v 2005-om, pardon, pripravovali sme nemocnice na akciové spoločnosti, potom prišla vláda Roberta Fica, narastali platby aj za poistencov štátu, aj celkové platby od ekonomicky aktívnych do zdravotníctva. Zjavne vidíte, že to tempo zadlžovania nebolo také veľké, ale bolo. Potom prišiel rok 2009, keď už predsa len dosahovalo nejakú kritickú hranicu a prišli tzv. návratné finančné výpomoci prvej Ficovej vlády, klesol celkový dlh. Potom sa znovu začali nemocnice zadlžovať tempom, to bolo za vlády Ivety Radičovej, dlh voči Sociálnej poisťovni. Potom prišlo oddlženie, ktoré realizovala vláda Ivety Radičovej vo výške 310 mil. eur, pretože sme pripravovali nemocnice na transformácie na akciovú spoločnosť. Ale toto je všetko história, len prechádzam ten graf. A toto je realita. Toto je druhá vláda Roberta Fica, tu začala a takto pokračuje. To žlté sú štátne nemocnice, to červené sú ostatné nemocnice samosprávnych krajov, miest a obcí, neziskové organizácie, súkromné nemocnice, a to hnedé je celková miera zadlžovania voči Sociálnej poisťovni. A ten celý bonmot, ktorý tu prebiehal na konci roka 2012, to, čo pani ministerka hovorila a všetci sa tešili, lebo SMER má výbornú marketingovú schopnosť vybrať nejakú vytrhnutú informáciu z kontextu a urobiť z toho obrovský humbug, že tempo zadlžovania nemocníc sa spomalilo, je tento zárez, prosím pekne, ktorý si všimnete na zadlžovaní, tempe zadlžovania štátnych nemocníc voči Sociálnej poisťovne. Tento zárez premietol sa aj do celkového dlhu, ktorý vyplýva len z toho, že keď sa dobre pamätáte v 2012. v polroku sa rozpustila rezerva 50 mil. eur, ktorá bola pripravená na poistné za poistencov štátu, na platy sestier sa poslala do nemocníc. Peniaze prišli do nemocníc, ministerka štátnym povedala, že trošičku svižnejšie zaplatia aspoň tej sociálke, niečo poplatia, oni poplatili, tak im trošku klesol ten dlh voči sociálke. V okamihu, jak tento efekt ustal, zadlžovanie pokračuje rovnakým tempom.

    Toto je tikajúca bomba. A keď mi poviete, že možno nejak, viete, sociálka, to je štátna inštitúcia, veď nejak ten Fico tomu Muňkovi už dohovorí, tak si pozrite niečo iné, čo mňa ako lekára viacej zaujíma ako Sociálna poisťovňa.

  • Vystupujúci ukazuje plénu graf.

  • Toto je SKmed - to je skupina spoločností, ktoré dodávajú zdravotnícke pomôcky a špeciálny zdravotnícky materiál. Tu začína Ficova vláda, tu bolo oddlženie, tu sa ani ten zúbok, ktorý som ukazoval na konci roku 2012, ako efekt 50 mil. eur neprejavil. Splatnosť faktúr už dávno prebila hranicu 100 dní. Dvesto, 230 dní je splatnosť faktúr. To sú tí, ktorí dodávajú obväzy, kĺby, striekačky, infúzie. Nemocnice sú stále viac a viac zadlžené. Pán minister Kažimír sa tvári, že to nevidí. Nemá na to peniaze. Ja tomu rozumiem, že na to nemá peniaze. Potrebuje ich míňať niekde inde. Ale toto je realita, ktorá nás v tomto roku práve začala dobiehať. Skúsenosť totižto hovorí, že keď dlh prekročí 300 mil., dodávatelia začnú byť nervózni a začnú dodávať len za keš peniaze. Viete, jak to prebieha? Prebieha to tak, že keď chcete dodať šicí materiál, tak vám dôjde firma a povie: ´Fajn, doniesol som teda ten kontajner a vy mi na drevo položíte peniaze, teraz hneď, už nečakám. Poslednú faktúru ste mi zaplatili minulý rok po roku. Už nečakám.´ Toto je realita. Tu sa dostávame.

    Všetko bude nedostatkové budúci rok v slovenských nemocniciach.

    Pán minister Kažimír, zlá správa, ktorú vám chcem povedať, ja som ju povedal pri prerokovaní štátneho rozpočtu v decembri minulého roku. Chystajte si peniaze! Neviem, či sa vám podarí urobiť zámenu aktív, či ako to voláte v Slovenských telekomunikáciách, ale keď by sa náhodou tá zámena aktív, teda privatizácia po slovensky, podarila, tie peniaze potrebujeme tu, že bude problém poskytovať zdravotnú starostlivosť v nemocniciach. Ja viem, že vy strčíte hlavu do piesku, pani ministerka sa ešte dvakrát usmeje, faktom je, že keď nemáte čím zašiť ranu, lebo vám nechcú dodať, je problém. Tristotridsať miliónov, Inštitút finančnej politiky. Pán Filko aspoň nech odhaduje menšie čísla. To by som sa ešte mohol tváriť, že chvíľu počkáme.

    Čiže zhrnuté a podčiarknuté, to je tretí okruh problémov, ktorý nás reálne v zdravotníctve ohrozuje.

    A teraz idem k tomu, čím som možno začal a pomaly aj budem končiť, lebo uvedomujem si, že SMER je už dávno rozhodnutý, ako bude hlasovať. Rozpočet bude schválený. Napriek tomu chcem mať kľudné svedomie, že som upozornil na všetky riziká, aj na to, čo nás bude čakať v budúcom kalendárnom roku, ako to reálne vyzerať.

    Napriek tomu by som sa vrátil znovu k tej téze, ktorú som postavil na začiatku svojho vystúpenia. Vláda nešetrí na sebe, vláda šetrí na ľuďoch. Ministerstvo vnútra, program Efektívna a spoľahlivá štátna správa, nárast 175 mil. eur oproti minulému roku, poistné za poistencov štátu, pokles o 75 mil. eur oproti minulému roku. Toto je realita, ktorú doniesol SMER do tohto parlamentu, a ani pozmeňovací návrh, ktorý som už započítal do týchto čísel, to veľmi nezmenil.

    Ako to bude vyzerať reálne v praxi? Radi hovoríte o ľuďoch, kolegovia zo SMER-u, tak ja vám poviem, ako to bude reálne vyzerať v praxi.

    Reálne v praxi to bude vyzerať tak, že ľudia budú doplácať viac za lieky, lebo zdravotné poisťovne majú ani nie percentuálny nárast disponibilných zdrojov, ktorý nevykryje ani nutné inflačné navýšenie voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Prichádzajú vždy novšie a drahšie molekuly, novšie a drahšie lieky a zdravotné poisťovne nemajú viac peňazí, aby platili viac za liek, a teda menej doplácali pacienti. Prejaví sa to tak, že budú viesť veľmi konzervatívnu liekovú politiku. Budú minimálne navyšovať platby za jednotlivé lieky, respektíve navrhovať nižšie platby za nové lieky, ktoré prídu na trh. Pacienti, práve dôchodcovia, tí najchudobnejší, chorí, tí budú doplácať viac za lieky. Pacienti budú viac doplácať u lekárov. No lebo čo urobí slovenská ambulancia, keď nedostane vyššiu kapitačnú platbu? Čo urobí slovenská ambulancia, keď jej nebudú valorizovať platbu za bod? Ako vykryje rastúce ceny? To, že sestrička chce lepší plat, to, že chce lepší plat lekár, to, že sú drahšie čistiace prostriedky, to, že budú drahšie pohonné hmoty, to, že je drahšia réžia? Ako to má vykryť? Ja vám poviem, ako to vykryje. Vymyslí ďalšie platby, ktoré nikde nie sú uvedené v zákone a vyhláške, ani v nariadení, ktoré budú platiť pacienti. Už sme tu o tom rozprávali. Tri eurá – poplatok za röntgen, 5 eurá – poplatok za vypísanie kladenky, 2 eurá – poplatok za podanie injekcie. Lebo, viete, povie lekár, mne to poisťovňa nechce zaplatiť.

    Čiže pacienti, aj vaši voliči, dámy a páni so SMER-u, budú doplácať u lekára viac za rôzne vymyslené poplatky a doplatky. No a dlhšie sa bude čakať aj na operácie. Už sme to tu riešili viackrát v Národnej rade. Tým, že nie je nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní, ani kryjúcich infláciu, sa v praxi prejaví tak, že ľudia budú čakať dlhšie na plánované výkony, lebo nebude viac peňazí na to, aby boli rýchlejšie operovaní, aby sa skracovalo ich čakanie. Práve naopak, pri rastúcich nákladoch a rovnakých peniazoch, pomerne jednoduchá úvaha, je logické, že čakanie na daný výkon sa bude predlžovať, lebo zdravotné poisťovne nebudú mať z čoho navyšovať platby.

    Zachytil som jedno vyjadrenie pána ministra financií Kažimíra, ktorý povedal, že preto je také nízke alebo malé konsolidačné úsilie v tomto roku, lebo ľudia si musia trochu oddýchnuť. No, pán minister Kažimír, neviem, ktorí ľudia si musia trochu oddýchnuť, ale pacienti si neoddýchnu. Tí budú doplácať viacej za lieky, budú platiť viacej u lekára a budú čakať dlhšie na operácie.

    Dámy a páni, je to zlý návrh rozpočtu. Chcem vás poprosiť, aby ste nehlasovali za tento návrh rozpočtu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem oceniť kolegu Novotného s jeho komplexným pohľadom na zdravotníctvo, kedy prebral celú históriu a vysvetlil jednotlivé nuansy čísel, ktoré sa tam objavujú.

    Ja chcem len pripomenúť, že ozaj ten návrh, ktorý prišiel do parlamentu, počítal s percentom za poistencov štátu na úrovni 3,82 % a len pod tlakom verejnosti a opozície nakoniec prišiel pozmeňujúci návrh ešte vo výbore na 4 %, a to je číslo, ktoré máme desať rokov v parlamente v takejto výške. A pripomínam, že prvýkrát sa objavilo v roku 2004 ešte za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, kedy bol nastavený, nastavená úroveň štyroch percent za poistenca štátu. Odvtedy sa to držalo za každej vlády. Až v súčasnosti s tým bol problém, ktorý bol na poslednú chvíľu ratovaný. Aj tak do zdravotníctva, ako bolo vysvetlené, nejdú ani prostriedky, ktoré by pokrývali infláciu. Takže tento rozpočet naozaj nie je rozpočtom, ktorý by počítal s navýšením prostriedkov do zdravotníctva. Dokonca, keď sa pozrieme, z celkového koláča, koľko tam ide percent, tak to percento v porovnaní aj s minulým rokom pri zdravotníctve, sociálnych veciach aj vzdelávaní klesá. Takže z tohto hľadiska tiež treba vnímať priority, ktoré sú nastavené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz o slovo požiadal pán minister.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Dovoľte mi, aby som rodákovi z Košíc ako odpovedal, len, len snáď z hľadiska niekoľkých čísiel.

    Ja poviem iba dve čísla. Zostatok peňažných prostriedkov na účtoch zdravotných poisťovní 31. 12. 2012 bol vyše 300 mil. eur. Zostatok na peňažných účtoch zdravotných poisťovní k ultimu tohto roku sa nebude veľmi odlišovať podľa posledných, posledných informácií, ktoré mám. Čiže na účtoch zdravotných poisťovní je disponibilných 300 mil. eur. Bolo to tak pred rokom a je to tak aj dnes. Okrem toho si zdravotné poisťovne, tie súkromné, vyplatili svoje podiely na ziskoch, alebo dokonca jedna z nich si aj splácala úver. Tá hodnota v roku 2013 je skoro do 100 mil. eur. To je len, toľko informácia o tom, lebo vy ste končili, pán poslanec, príhovor tým, že zdravotné poisťovne nebudú mať peniaze na to, aby platili, preplácali nové molekuly, aby preplácali zdravotnú starostlivosť, techniku a podobne. Takže ja len hovorím o tom, čo v systéme je. Ja nehovorím, že ten systém je zdravý a že je v poriadku a že je všetko v najlepšom poriadku ako v Bagdade, v tej rozprávke. Nie, to nehovorím. Ja len vravím, že peňazí v tom systéme, do systému musíte zarátať aj tieto prostriedky, ktoré tam trvale sú, a buď sú trvale na účtoch, lebo sa tam sušia, alebo sú prevedené tieto prostriedky na účty majiteľov, akcionárov súkromných zdravotných poisťovní. To je proste fakt. Pravdou je aj to, že, a to ste aj sami potvrdili, že celkové verejné zdroje neklesajú pre rok 2014, pretože zásadným spôsobom narastá, narastá prognóza príjmov z príspevkov od ekonomicky aktívnych obyvateľov.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána ministra reaguje pán poslanec Novotný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec Novotný.

  • No ja som toto čakal a veľmi pekne ďakujem pánovi ministrovi. Tak som rád, že ma sledoval, že teda keď mantra, najprv vzal 52,4 mil. eur a potom dal a všetci sa potešia, že ide viac peňazí do zdravotníctva, akosi už nefunguje, tak prichádza nová mantra. Toto nikdy nesklame. Keby tie zlé zdravotné poisťovne nemali tie zisky, hneď by sme mali tie peniaze. To znamená, môže dať vláda menej peňazí za poistencov štátu o 79 mil. eur ako minulý rok, lebo veď zdravotné poisťovne majú dosť peňazí a ešte si vyplácajú aj zisky.

    No ale poďme k tomu číslu zostatok na účtoch 300 mil. eur. Pán minister, čiastočne s vami súhlasím, ale z väčšej časti s vami nesúhlasím. Vy veľmi dobre viete, že zákon o zdravotných poisťovniach hovorí o tom, koľko musia mať na rezervných fondoch, na poistencov, ktorým nebola poskytnutá odkladná zdravotná starostlivosť v danom roku a čakajú v poradovníku, že musia mať 20 % základného imania uložené vo svojich rezervných fondoch, pretože tak sme to napísali v zákone, keď sme im povolili zisk za obmedzených pravidiel, za obmedzených možností.

    Ale moja tretia časť by bola skôr zameraná na to, že, no dobre, pripusťme, že tam je nejaká rezerva. Ako to chcete dostať medzi ľudí? Lebo pani ministerka zdravotníctva nedoniesla žiadnu novelizáciu zákona, ktorá by určovala ďalšie povinnosti zdravotným poisťovniam. Ja takú mám. Skráťme čakanie na plánovanú zdravotnú starostlivosť, aby sme museli viesť čakacie zoznamy na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť. A týchto 300 mil. budú musieť zdravotné poisťovne pustiť pre tých pacientov, ktorí čakajú na operácie. Ale nič ste nezmenili v legislatíve. Oni budú platiť iba tú zdravotnú starostlivosť, ktorú určuje zákon. Čiže, pán minister, kríva to na obe nohy, čo ste teraz povedali.

    Ďakujem pekne.

  • Poprosím pána poslanca Kollára do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, na úvod mi dovoľte na odľahčenie jeden bonmot, taký malý. Ja som ho už hovoril pred chvíľočkou osobne aj pánovi ministrovi Kažimírovi. Teraz uplynulý víkend bol výročný snem SMER-u - sociálnej demokracie. Myslím, že oslavovali 14. výročie založenia strany. A tam pán predseda Fico povedal takú vetu, že škoda, že tu medzi nami nie je Peťo Kažimír, lebo ho seklo v krížoch. A mne došiel na facebook taký dôvetok, že seklo ho v krížoch vtedy, keď dvíhal dane. Vždy keď nejaké ťažké bremeno dvíhate, tak vás môže v chrbte seknúť. Ale to len na odľahčenie. Ja chápem, že toto je dosť nemilá diagnóza. Ja som ju tiež niekedy v minulosti mal. A je to naozaj niečo, čo by som nedoprial ani najväčšiemu nepriateľovi.

    No a teraz, teraz vážne k predloženému návrhu rozpočtu na rok 2014. Ja chcem najskôr pre objektívnosť uviesť, že rozpočet síce oficiálne predkladá minister financií pán Kažimír, ale jeho možnosti prelomiť ideologické hranice svojho vodcu sú takmer nulitné. A myslím, že vie to aj on sám. Prečo to konštatujem? Keď sa častokrát rozprávame výsostne na ekonomické témy, a tá reálna ekonomika, reálny život naozaj uctieva aj nejaké prírodné zákony a pravidlá, tak tam ide potom ideológia bokom a v mnohých veciach sa vieme častokrát aj zhodnúť a dohodnúť. Ale pravdou je, že vláda jednej strany a vláda jedného muža sleduje predloženým rozpočtom vlastne jeden jediný cieľ. Niekto by povedal, optimista, že pánboh zaplať aj za ten. A to je vlastne cieľ, naplnenie medzinárodného záväzku znížiť schodok verejných financií pod 3 % HDP. Buďme radi, že tu máme ešte takéto medzinárodné záväzky, pretože v opačnom prípade by nešlo o, citujem, "nadýchnutie sa", ako to na tlačových konferenciách konštatovali raz pán minister, inokedy pán premiér, ale išlo by naozaj nie o tú konsolidačnú prestávku, o to nadýchnutie sa, ale išlo by o hotové, ja to nazývam, že ozónové hody pri tom nadýchnutí sa. Pretože nebyť spomínaných medzinárodných záväzkov, vláda by na ozdravovanie verejných financií skutočne rezignovala úplne. A to nie je domnienka, to je holý fakt. Pretože boli sme takto svedkami aj v rokoch 2009 a 2010, kedy vtedajšia vláda, vládna koalícia v zložení pán Fico, Mečiar a Slota zaknihovala v spomínaných rokoch ´9 a ´10 deficity, ktoré sa pohybovali na úrovni približne 8 % HDP. A myslím si, že úplne jasnú správu vyslal aj premiér Fico občanom, keď povedal, keď sa nechal počuť, že ani teraz predsa nebudeme majstrami v konsolidácii. Mal na mysli celú množinu členských štátov Európskej únie.

    Ono koniec koncov tomuto medzinárodnému záväzku, stlačiť deficit pod 3 %, by sa dalo aj svojím spôsobom fandiť, ak by sa tak nedialo spôsobom, ktorý skutočne napácha na Slovensku značné ekonomické škody.

    Ak predložený návrh štátneho rozpočtu dostal tri prívlastky priamo z dielne jeho autorov alebo autora, tak dostal prívlastky, že je to rozpočet pokrízový, že je to rozpočet sociálny a že je to rozpočet konsolidačný. No, pokrízový nie je, pretože vskutku zhoršuje stav verejných financií a znižuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, presne tak, ako to konštatuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Nie je tento rozpočet ani sociálny. A to už odznelo z úst mojich predrečníkov opakovane, mnohokrát. Tak len pripomeňme, že relatívny podiel výdavkov, ktoré idú do kapitoly sociálneho zabezpečenia, školstva, zdravotníctva, klesá. Čiže nemôžte takýto rozpočet označiť prívlastkom sociálny. A nakoniec predložený návrh rozpočtu nie je ani konsolidačný, pretože neznižuje, ale, čuduj sa svete, zvyšuje primárny štrukturálny deficit. A teraz nechajme bokom diskusie o tom, že či ho zvyšuje ten primárny štrukturálny deficit o dve desatiny percenta, o päť desatín percenta alebo o nula celá osem percenta. Ja naprosto súhlasím v tomto bode s pánom ministrom, že áno, tá metodika aj definície samotného čistého štrukturálneho salda nie je celkom jednotná. Raz sa tam niektoré položky započítavajú takou mierou, inokedy onakou mierou. Ale ak necháme bokom aj tieto metodologické otázniky, tak stále platí, že všetky uvedené čísla sú s tým pomyselným znamienkom mínus. To znamená, to konsolidačné úsilie je mínusové, alebo ak chcete, primárny štrukturálny deficit neklesá medziročne, ale, naopak, naopak, stúpa. A budem hovoriť o chvíľu podrobnejšie na tému hrubého verejného dlhu, ktorý sa veľmi nebezpečne dotkne pomyselného štvrtého ochranného pásma päťdesiatich siedmich percent. A preto tvrdím, že predložený návrh rozpočtu nie je konsolidačný. Takže nie je ani protikrízový alebo pokrízový, nie je ani sociálny a nie je ani konsolidačný.

    Koniec koncov ten rozpočtový plán, ktorý prvýkrát v novodobých dejinách Slovenskej republiky poslala vláda po tom, čo ho schválila, 16. novembra do Bruselu, tak v samotnom konsolidačnom pláne, a to už je dokument, ktorý pracuje na jednotnej metodike, aby boli všetky členské krajiny porovnateľné vzájomne medzi sebou, tak je tento konsolidačný alebo rozpočtový plán, ktorý odišiel do Bruselu, tiež jasne hovorí o tom, že zatiaľ čo už teraz sme nad priemerom Európskej únie a ideme ďalej hore, pokiaľ ide o relatívny podiel výdavkov na verejnú správu a vnútornú bezpečnosť, čiže sme nad priemerom, to ak si zoberiete výdavkovú stranu, rovná sa sto a percentuálne si vyčíslite podiel výdavkov na spomínané dve veľké oblasti, verejná správa a vnútorná bezpečnosť, sme nad priemerom EÚ a ideme ďalej v týchto relatívnych číslach hore. A, naopak, presne opačný vývoj, sme pod priemerom Európskej únie a ideme dole, pokiaľ ide o relatívny podiel výdavkov na sociálne zabezpečenie, už spomínané zdravotníctvo, o ktorom tu pred chvíľočkou hovoril celkom podrobne môj predrečník kolega Novotný, a školstvo. Takže v týchto troch oblastiach zdravotníctvo, sociálne zabezpečenie a školstvo sme pod priemerom Európskej únie a ideme ďalej dole.

    Ďalší tvrdý fakt, ktorý nie je z dielne nikoho, ani z opozície, ani z koalície, ale je z rozpočtového plánu, ktorý schválila vláda 16. 11. a poslala do Bruselu, ale darí sa, darí sa celkom úspešne aj tieto jasné, tvrdé, silné, nespochybniteľné dáta predsa len marketingovo predávať úspešne voličom.

    Ak by sme sa zamysleli nad tým, ako charakterizovať tento predložený návrh rozpočtu na budúci rok dvoma slovami, ja by som najskôr použil charakteristiku, že je to rozpočet prezidentský, alebo, ak chcete, rozpočet na jedno použitie. A tá druhá charakteristika by bola s prívlastkom, že je to rozpočet údržbársky.

    Tak sa poďme teda pozrieť najskôr na konštatovanie, prečo predložený návrh rozpočtu je prezidentský. Všetci vieme, že v apríli budúci rok budú prezidentské voľby, v ktorých má premiér Robert Fico iste obrovské, aj keď zatiaľ mediálne nikde nepriznané ambície. A preto sa v návrhu rozpočtu dočítame všetci, že rozpočet uvažuje pre štátnych zamestnancov so zvýšením platov, citujem, "pre každého o rovnakú pevnú sumu 16 eur mesačne". Aby nedošlo k nejakému nedorozumeniu, ja chápem a rozumiem tomu, že platy vo verejnej správe boli zmrazené, ak ma pamäť neklame, od roku 2009 a že iste nastal nielen spoločenský dopyt, ale aj nevyhnutnosť úroveň miezd vo verejnej správe zvýšiť. Čo ma na druhej strane ale celkom vyrušuje a prekvapuje, je, že kladieme si všetci, ktorí sme pracovali pred vstupom do vrcholovej politiky v privátnej sfére, a takých je v tejto sále, našťastie, dosť, dokonca patrí medzi takúto množinu aj pán minister Kažimír, tak sa pýtam, prečo by úprava miezd vo verejnej správe mala byť práve o 16 eur, o fixnú sumu 16 eur mesačne pre každého rovnako? Takúto mieru rovnostárstva sme tu nemali naozaj ani za socializmu, ktorý si ja ešte celkom dobre spred roka ´89 pamätám. A preto tvrdím, áno, je dobré, ak vláda dokáže nájsť zdroje na úpravu miezd vo verejnej správe. Ale pýtam sa, prečo pre každého rovnako o 16 eur mesačne? Bez ohľadu na to, akú výkonnosť podáva ten ktorý konkrétny jednotlivec z tej armády tristotridsaťdeväťtisíc pracujúcich vo verejnej správe bez ohľadu na to, aká je jeho východisková úroveň mzdy. Proste 16 eur paušálne, každému rovnakou mierou. Naozaj takáto nivelizácia, takéto rovnostárstvo tu nebolo ani pred rokom ´89. Pýtam sa teda a je úplne namieste otázka, treba tomu rozumieť tak, že 16 eur je cena jedného voličského hlasu v nastávajúcich prezidentských voľbách? Natíska sa otázka, že pravdepodobne, pravdepodobne áno. Pretože ešte raz opakujem, ja som prvý, ktorý bude zástancom zvyšovania miezd vo verejnej správe. Obzvlášť, ak platí, že sú v tejto oblasti zmrazené mzdy od roku 2009. Ale potom sa opýtajme jedným dychom, ako je možné, že štát sa chystá dotovať, poskytnúť dotácie súkromnej spoločnosti, v ktorej, a teraz dobre počúvajme, je očakávaná priemerná mesačná mzda 2 700 eur? Očakávaná priemerná mzda v tejto spoločnosti so zahraničným, s podielom teda zahraničného kapitálu. Tak potom v tejto optike vyznieva aj spomínaných 16 eur úplne, úplne inak.

    No ale toho kvázi rozdávania alebo tých všelijakých transferov a presunov a úprav, ako v tej rozprávke, že tomu dala, tomu dala, tomu dala, ešte nie je koniec pri tých spomínaných 16-ch eurách. Veď v návrhu rozpočtu na budúci rok sa vláda chystá poskytnúť dotácie pre mestá a obce vo výške 674 mil. eur, pre vyššie územné celky 402 mil. eur. Čiže spolu viac ako 1 mld. eur. Čiže opäť sa natíska taká tá korelácia s tými prezidentskými voľbami, že potrebujeme trošku, ľudovo povedané, pustiť perím, lebo idú prezidentské voľby, a tie teda sa patrí najväčšej strane v Slovenskej republike vyhrať, nie? Tie voľby. Veď to je legitímne, to je legitímna ambícia. Prečo nie?

    Druhé konštatovanie, keď som povedal, že tento predložený návrh rozpočtu má prívlastok údržbársky, tak konštatujem argumenty, ktoré vyskladajú vlastne potom to argumentačné, argumentačné proste nejaké, nejaký náboj, prečo práve údržbársky. No preto, lebo konsolidačné úsilie vlády za tri roky je v súčte nižšie, ako bolo konsolidačné úsilie predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej za jeden jediný ucelený rok 2011. Toto opäť konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A preto platí, čo som povedal v úvode, že vláda týmto návrhom rozpočtu sleduje jeden jediný cieľ, spomínaný medzinárodný záväzok, stlačiť deficit pod 3 % HDP. Je to nominálne naplnenie tohto cieľa a možno sa vám to podarí aj v tomto roku, možno sa vám to podarí aj v budúcom roku, ale ja tvrdím, že spôsobom, ktorý dlhodobo spôsobí vážne ekonomické škody v Slovenskej republike. Udržanie deficitu pod spomínanými troma percentami je totižto založené možno z 80-ch percent na jednorazových opatreniach, o ktorých tu už bola v priebehu dnešného dopoludnia, ale aj uplynulý týždeň diskusia, celkom podrobná. A takým šarmantným, šarmantnou charakteristikou jednorazových opatrení je skutočnosť, že to sú opatrenia, ktorých efekt a ktorých účinok sa nebude opakovať v nasledujúcich rokoch. Preto sa volajú jednorazové, že ich efekt pominie a po nás, po nás potopa.

    A teraz, keď sa započúvame do čísiel, v akých objemoch sa vláda chystá v rámci stláčania spomínaného deficitu pod 3 %, pozrime sa na tie čísla, ktoré sú práve označované ako jednorazové opatrenia. A skôr, než tie čísla vymenujem, treba ešte povedať, že ešte myslím, že nemáme stále oficiálne, pán minister, na stole hodnotenie nášho rozpočtu, nášho rozpočtového plánu z Bruselu, ale už, viete to rovnako dobre ako ja, viete to určite aj lepšie, detailnejšie ako ja, presakujú informácie, že Brusel nám bude vytýkať dve veci. Bude nám vytýkať spomínané už jednorazové opatrenia, lebo to každý potvrdí a každý, kto je zodpovedný a aspoň základné poučky ekonómie niekedy v minulosti čítal, tak vie, že konsolidačné úsilie postavené na týchto opatreniach nemôže byť dlhodobo udržateľné. Druhá vec, ktorú nám bude s určitosťou alebo s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou Brusel vyčítať, je, je skutočnosť, že vami vyčíslené efekty alebo úspory toho s takým veľkým humbugom a s takou veľkou slávou avizovaného projektu ESO, že nebudú v takej výške, ako ste to tam dali na papier. A vy veľmi dobre viete, že v tom lepšom prípade nám Brusel uzná možno 50 % vami vyčíslených úspor. Inými slovami, tie úspory budú pri hodnotení nášho rozpočtu v Bruseli diskontované krát 0,5, čiže približne vo výške, v polovičnej výške budú uznané tieto úspory.

    No a teraz k tým jednorazovým opatreniam. Trošku sme sa príliš fokusovali k tejto diskusii k rozpočtu výsostne na rok 2014, ale už sme pozabudli, že v minulom roku práve znížením odvodov do druhého piliera, kedy sa v princípe transfer do Sociálnej poisťovne vďaka zníženým odvodom do druhého piliera znížil približne o 700 mil. eur, sa vlastne v budúcnosti znížia dôchodky sporiteľov v druhom pilieri. To je holý fakt. A nielen to. Viete veľmi dobre, že v uplynulom roku ste zápasili aj cestou lámania legislatívy cez koleno, cestou skráteného legislatívneho konania, ktoré vlastne urýchľovalo zavedenie tých znížených odvodov do druhého piliera, myslím vtedy o jeden mesiac, tak ste prešli cez skrátené legislatívne konanie, pretože každý ďalší mesiac znamenal, v úvodzovkách, úsporu 50 mil. eur. A nielen to. Spolu s tým, že ste otvorili opätovne už po niekoľkýkrát druhý pilier, tak spolu so sporiteľmi samotnými z druhého piliera, predsa vieme, že odchádzajú aj celé nimi, tými sporiteľmi, naakumulované aktíva. Len napríklad v tomto roku 2013 to bolo v sume asi 240 mil. eur, o ktorú ste vlastne pripravili druhý pilier. Pretože, opakujem ešte raz, ak z druhého piliera odchádza sporiteľ, tak spolu s ním odchádzajú aj ním naakumulované aktíva v druhom pilieri.

    Osobitné odvody v regulovaných odvetviach alebo osobitné odvody pre spoločnosti, ktoré pôsobia v regulovaných odvetviach, suma 102 mil. eur na budúci rok. O odpredaji núdzových zásob ropy už tu bolo povedané množstvo informácií. Mimoriadne a osobitné odvody finančných inštitúcií vo výške 160 mil. eur na budúci rok. Opakujem ešte raz, to, že to robíte touto formou jednorazových opatrení, je úplne legitímne, to je v poriadku, len pracujete s dvoma obrovskými rizikami. Po prvé, tá hodnotiaca správa, ktorá príde z Bruselu, kedy prvýkrát po roku ´89 sa Brusel v takej tej preventívnej zložke pozrie na rozpočty jednotlivých členských krajín, tieto jednorazové opatrenia nebudú brané v úvahu, nebudú rešpektované, pokiaľ ide o vyčíslenie konsolidačného úsilia meraného primárnym štrukturálnym saldom. Tak isto sme tu veľa počuli o Cargu, splatenie návratnej finančnej výpomoci vo výške 97 mil. eur. Očakávate splatenie návratnej finančnej výpomoci od podniku, ktorý je takmer desať rokov nepretržite v strate. Ja som pôsobil dvadsať rokov v súkromnom sektore, takmer výlučne finančnom alebo bankovom sektore, ale ja nepoznám uveriteľnú situáciu, ak je obchodná spoločnosť desať rokov v hospodárskej strate, vy od takejto spoločnosti očakávate vrátenie poskytnutej návratnej finančnej výpomoci vo výške 97 mil. eur. Inak si to neviem predstaviť, ako pripravovaním, postupným, tichým pripravovaním týchto spoločností, v tomto prípade Carga, na privatizáciu. V takomto prípade by som celkom aj uveril tomu, že po privatizácií dostanete z tejto spoločnosti spomínanú sumu.

    Úplne analogický príklad je v prípade Vodohospodárskej výstavby, kde očakávate sumu 48 mil. eur. Nechcem používať príliš pejoratívne výrazy, ale v túto chvíľu mi napadá len slovíčko znárodnenie nevyzdvihnutých vkladov v bankách. To sú vklady na doručiteľa. Tá suma nie je nejaká astronomická. Je to približne 26 mil. eur. Pre tých, ktorí sa nezaujímajú o túto tematiku, tak uvediem, že vklad na doručiteľa je takým vkladom, kedy si stará pani sporiteľka v Slovenskej sporiteľni pred x rokmi založila pre svoje vnúčatá vkladnú knižku. Ona bola na doručiteľa, teda nebola vystavená tá vkladná knižka na konkrétne meno, a nazvala tú vkladnú knižku, chránila ju heslom, nazvala ju napríklad Dunaj alebo Bratislava. No a tieto vklady ležali a ležali a kvasili v bankách. V princípe ten vkladateľ bol neidentifikovateľný, opakujem, to nebol vklad na meno, ale na doručiteľa, bol chránený iba heslom a v istom okamihu prišiel deň zúčtovania, kedy sa takého vklady v sume 26 mil. eur v princípe ako keby deletli, sa zrušia a prevedú sa ako príjem, ako nejaké štátne finančné aktívum. Ja neviem vylúčiť, či z tej obrovskej množiny ľudí, ktorí takéto vklady na doručiteľa v bankách v minulosti pozakladali, či ešte dnes na Slovensku nežijú, ja neviem, stovky, tisíce, desaťtisíce ľudí, ktorí takéto vklady majú a možno jedného dňa sa niektorí ich, nejaké vnúčence, pravnúčence prihlásia o tieto peniaze. A, no proste, hra sa skončila. Tie anonymné vklady fungovali istú dobu veľmi, veľmi intenzívne aj v susednom Rakúsku napríklad, kde anonymné vklady boli dosť veľkým hitom v 90. rokoch. Len treba aj toto nahlas povedať, že ešte aj takouto sumou si vypomáha štátny rozpočet na budúci rok.

    A nakoniec, keď som v tom výpočte jednorazových opatrení, tak ešte treba na záver spomenúť aj super dividendy, ktoré, ak sa nemýlim, ešte v tomto roku pôvodne mali dosiahnuť 400 mil. eur, ale udial sa tu jeden taký zaujímavý účtovný trik, taká účtovná kreativita, Nemci tomu hovoria "buchhalterische für schönerung", že skrášlite proste obraz oproti tomu, aká je skutočná realita. A to je to, že keď vám ukazujú ostatné prognózy, daňové, predovšetkým z októbra a z novembra, budete mať vyšší výber takých, onakých daní, teraz nejdem do detailov, takže v princípe tie dividendy z podnikov pod kontrolou štátu, ktoré ste mali vyzdvihnúť tento rok, si popresúvate na rok budúci, pretože tá zvýšená prognóza výberu daní na tento rok hovorí, že 2,93 alebo koľko máte na tento rok plánovaný deficit, že on vlastne splniteľný bude, tak šup ho, tie dividendy, ktoré z hľadiska časového rozlíšenia ste pôvodne chceli mať na príjmovej strane tohto roku, šup ho na budúci rok. To je čistá účtovná kreativita.

    A na koniec roku 2015 máte v rozpočte naplánované príjmy... Ešte na úvod uvediem, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť celkom jasne skritizovala skutočnosť, že zatiaľ čo štátny rozpočet, ktorý sa prijíma v podobe zákona na budúci rok dva štrnásť

  • Pozn. red.: myslí sa rok 2014.

  • je naozaj zákonom, tak tie ostatné parametre, ktoré ta máte v rámci toho trojročného programového rozpočtovania na roky ´14 a ´15, sú už také, že veľmi ako keby vysypané z rukáva a ponechané kvázi teraz úplne stranou akejkoľvek diskusii, akejkoľvek, akejkoľvek odbornej kritike, tak v rámci takého toho volatívneho pohľadu na roky ´15 a ´16 máte v tom roku dva pätnásť

  • Pozn. red.: myslí sa rok 2015.

  • naplánované príjmy z predaja aktív štátu vo výške 1 mld. eur. Veď skúsme konečne pomenovávať veci pravým menom. To, čo je privatizácia, nazvime privatizáciou, to, čo je bankrot, nazvime bankrotom. Trošku ako keby sme podľahli tej terminológii bruselskej, kedy je aj v Bruseli, je pomaly zákaz používať slovo "bankruptcy", pretože v tej prosperujúce Európskej únii predsa nemôže nikto nikdy zbankrotovať, štát už vôbec nie, to je neprípustné, tak sa namiesto slovíčka bankrot začal v Bruseli používať pojem PSI alebo privacy sector involvement alebo účasť súkromného sektora. Čiže nie, že štát ako dlžník bankrotuje, ale veritelia, ktorí požičali takémuto štátu, si budú robiť ten haircut, budú si strihať nominálnu hodnotu svojich vlastných dlhopisov, ktoré držia. Takže nebudeme hovoriť z pravej strany o bankrote štátu, lebo to je nepopulárne, aj keď opakujem, v ekonomickej teórií, ale aj v praxi, pozrite sa na Spojené štáty, kde desaťtisíce a státisíce firiem rok po roku bankrotujú, ale vznikajú firmy nové ako huby po daždi, a ten bankrot nie je ničím iným ako očistným procesom, ktorý vyčistí ten trh, ale v Bruseli nesmiete používať slovo "bankruptcy", musíte hovoriť o účasti súkromného sektora.

    Prečo to spomínam, túto krátku odbočku? Bolo by načim konečne aj predpokladaný plánovaný príjem vo výške 1 mld. eur v roku 2015 z predaja štátnych aktív tiež nazvať priliehavým skutočným ekvivalentom a tým je pri-va-ti-zá-cia. Nič iné ako privatizácia. Ja tomu rozumiem, že sa dostávate potom do takej, nie vy osobne, pán minister, ale ideológovia v strane SMER, do takej malej schizofrénie, že veď ste predsa sľúbili ľuďom, svojim voličom, že vy nebudete nikdy privatizovať. Skúsme teraz uzatvoriť stávku o polovicu kráľovstva, že do roku 2016, do konca volebného obdobia budete mať sprivatizované aj Cargo a budete mať sprivatizovaný aj Telekom. Len nepodliehajte tej bruselskej terminológii a nenazývajte to všelijakými okľukami, výnosy z predaja štátnych aktív. To je proste privatizácia a bodka. Vysvetlite radšej svojim voličom, svojej skupine milión stotridsaťštyritisíc voličov, že v dobe, keď ste im hovorili rozprávky o tom, ako vy nebudete privatizovať, ste ich zavádzali a klamali. To je také čestné, korektné, poctivé. Veď mýliť sa je ľudské. A vy dobre viete, že, pán minister, že stav verejných financií sa nám už dostal do bodu zlomu, kedy všetko nasvedčuje tomu, že bez predaja štátnych aktív, aby som použil vašu terminológiu, aby sme sa správne vzájomne pochopili, to už ďalej častokrát nepôjde pokračovať v tom ozdravnom úsilí.

    No a čo je na rozpočte úplne najsmutnejším konštatovaním? To je skutočnosť, že nenájdete v rozpočte jedno jediné opatrenie, či už na strane zvyšovania príjmov, alebo znižovania výdavkov, ktoré by rezultovalo úplne priamo a bezprostredne z akejkoľvek štrukturálnej reformy. Či už to je reforma zdravotníctva, či už je to reforma školstva, či už je to reforma verejnej správy. Reformu ESO, efektívna a spoľahlivá, otvorená verejná správa, za reformu nemožno považovať. Budem o tom o chvíľu hovoriť, hovoriť podrobne. Ale keď sme ešte u toho ESO, tak mi nedá opäť použiť jeden bonmot. Iste ste všetci videli, niektorí z vás aj opakovane, mnohokrát film Kurvahošigutentag s Bolkom Polívkom. A tam si pamätáte takú scénu, že, že sedel pri tom bazéne Bolek Polívka a sa mu zrazu zjavil anjel a začal sa ho pýtať, že: Bohumile, Bohumile, ty veríš v Boha? A došlo k takému nejakému dialógu a Bohumil hovorí: Ako mám veriť v Boha, keď som ho nikdy nevidel? A potom vznikla na to taká replika, že však aj pán minister má srdce, ja som ho tiež nikdy nevidel, ale verím, že ho má, nie? Verím, že ho má, to srdce.

    No a teraz k tej reforme ESO. Je to presne o tom istom, že ucelenú reformu ESO nevidel nikto z nás. Kto z vás tú reformu v ucelenom kompaktnom tvare videl, ruka hore. No, my nie v opozícii, ale som čakal, že nejaká ruka sa zdvihne tuto v ľavej časti snemovne, že niekto z vás videl tú reformu ESO ako kompletný balík, takto zošitý, zviazaný v doskách, s kvantifikáciou.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • To je presne ako s tou vierou v Boha, že tiež ste ho, pán kolega, nevideli, ale mu veríte, veríte, že existuje. Tak rovnako veríte

  • Vystupujúci si odkašľal.

  • , pardon, aj v to, že pán Kaliňák reformu ESO má, určite ste ju nevideli, ale vy len veríte, že existuje a že pokračuje. No a koniec koncov vás usvedčuje aj to, že boli tu opakované ustavičné pokusy, žiadosti, prosby, aby pán minister Kaliňák ukázal tú reformu, ale nie tie zviazané dosky, ale aby ukázal tú kvantifikáciu, z ktorých položkovite, konkrétne, z ktorých činností, aké budú rezultovať pre okruh verejných financií úspory a podľa možností nie na budúci rok, ale podľa možností do konca volebného obdobia. Veď to je spor, ktorý trvá dodnes, a kde sa dostal pán minister Kaliňák už možno na hranu dodržiavania zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ja viem o tom, že boli aj nejaké pokusy na výbore, parlamentnom výbore pre verejnú správu urobiť poslanecký prieskum v rezorte vnútra a nejakým spôsobom sa predsa len dopracovať k tomu srdcu, aby sme to srdce videli na dlani, že tu je, existuje a sú to také a onaké úspory.

    Zatiaľ sme o tom ESO počuli iba dve, tri informácie. Tá prvá informácia, že do konca volebného obdobia má táto reforma priniesť úsporu vo výške, raz sa hovorí o 700, dokonca možno 800 mil. eur. Boli sme utešovaní, je to reálne, páni z opozície, nebojte sa, to tak bude, len to nie je na anualizovanej ročnej báze, to bude až do konca volebného obdobia. Ja už som tu v minulosti v mnohých vystúpeniach opakovane, viackrát hovoril o tom, že najlepšie sa robia prognózy na 50-ročný horizont, pretože keď dôjde k verifikácii takejto prognózy, jej autori už nežijú. Čiže úplne najjednoduchšie, s ľahkosťou bytia sa robia prognózy na 50 rokov. Rovnako, keď to trošku sparafrázujem, rovnako platí, že keď kvantifikujete úspory z ESO do konca volebného obdobia, tak môžte narábať, stámilióny hore, dole, 600 mil., 700 mil., 800 mil. úspora, no len, keď potom dôjde na lámanie chleba a niekto chce tie fascikle otvoriť a niekto sa chce pozrieť položkovite na to, odkiaľ tie úspory, z ktorých konkrétnych, opatreniach, činnosti rezultujú, nie do konca volebného obdobia, na budúcoročných 12 mesiacov, na budúcoročných 365 dní, v tú ranu balón vyfučí, spľasne a zistíme, že to sú informácie dôverného charakteru. Že predsa autor reformy nemôže nikdy občanom obsah reformy zverejniť, lebo by sa neuskutočnila, znela odpoveď. Neviem, či sa pán minister Kaliňák bál o autorské práva, alebo v čom je pes zakopaný.

    No myslím si, že rovnako vedia páni, o ktorých teraz hovorím, aj pán Kaliňák, vedia o tom, že neukázali, lebo nemajú čo ukázať. Keď si pozriete konkrétne budúcoročný rozpočet, pokiaľ ide o reformu ESO, tak zistíte druhú informáciu, že ak dáme bokom teraz výťažok z predaja nepotrebných aktív okolo 54 alebo 52 mil. eur, tak vám rezultuje tá úspora priamo z ESO na budúci rok v rozpočte niekde v hodnote niečo málo cez 100 mil. eur. Dezit, to je všetko. Ja sa pýtam, a kde sú tie ďalšie 4 stovky, 5 stovák, 6 stovák, ktoré majú prísť ako v podobe úspor do konca volebného obdobia?

    A potom je tu ešte tretia informácia, ktorú sme počuli priamo z úst gestora tejto reformy, pána ministra vnútra Kaliňáka, keď jedného dňa Pod lampou u Štefana Hríba povedal: "Z reformy ESO nebude rezultovať úspora ani jedného jediného pracovného miesta vo verejnej správe. My sme predseda socialisti a my nedopustíme, aby ľudia ako výsledok tejto reformy, ktorí budú uvoľnení z verejnej správy, skončili na úradoch práce." A tu sa opäť raz stretla na jednej strane racionálna chladná úvaha s tou ideológiou socializmu, že predsa nemôže byť výsledkom tej reformy, že niekoľko tisíc ľudí skončí v sociálnej záchrannej sieti na úradoch práce. Viete, čo je výsledkom takéhoto konštatovania? Ja to chápem, ja to rozumiem, že to nosí so sebou obrovské politické náklady vrátane poklesu elektorátu. A preto sa nikto do takejto nepopulárnej reformy nepustí. Možno mi je trošku len ľúto, že pokiaľ práve máme vládu jednej strany a nepotrebuje zápasiť vnútri vládnej koalície s nikým a s ničím, tak ste mali, hovorím v minulom čase, lebo ste to premrhali, jedinečnú historickú šancu pohnúť s reformou verejnej správy, ale ste to neurobili. Výsledok je, pán minister Kažimír častokrát používa také slovné spojenia "my doručíme výsledok, my doručíme toto a toto", tak ste doručili to, čo dnes leží na stole v podobe návrhu rozpočtu na budúci rok, že zatiaľ čo očakávaná skutočnosť počtu ľudí pracujúcich vo verejnej správe v tomto roku 31. 12. je tristotridsaťdeväťtisíc ľudí, na budúci rok ste zapísali do plánu tristoštyridsaťtritisíc ľudí. A máme tu nekonečné spory, skutočne nikdy nekončiace spory aj s pánom ministrom Kažimírom, ktoré sme si v minulosti vysvetľovali aj pred kamerami, aj za kamerami, keď boli médiá vypnuté. Stále sa bráni pán minister Kažimír tým, že nemôžte porovnávať očakávanú skutočnosť konca roka a plán budúceho roka, že aby ste boli metodologicky čistí, musíte porovnávať očakávanú skutočnosť tohto roka s očakávanou skutočnosťou budúceho roka, alebo plán 2013 a plán 2014. Ja tvrdím, že pokiaľ verejné služby na Slovensku fungujú na sklonku tohto roka, a to je očakávaná skutočnosť, s počtom ľudí tristotridsaťdeväťtisíc a tvrdíte, že funguje verejná správa, tak sa pýtam, prečo by sme mali mať na konci budúceho roka v tej istej verejnej správe, obsluhujúcej ten istý počet obyvateľstva, ten istý počet firiem, ten istý počet domácností, o 4 tisíc ľudí viac?! Odpoveď: No, lebo očakávaná skutočnosť konca tohto roka, to sú tabuľkové miesta, hovorí pán minister Kažimír. A vieš, vo verejnej správe je obrovská miera fluktuácie. To znamená, mnohé tabuľkové miesta nie sú obsadené. Ale potom si postavme úplne inú legitímnu otázku, kto v tomto štáte kreuje tabuľkové miesta? Kto na Slovensku vytvára tabuľkové miesta? Ak vieme takýto subjekt v každom rezorte nájsť, tabuľkové miesta v polícii, v armáde, atď., ak to vieme nájsť, pomenovať takéto osoby, tak sa potom pýtam, vedia vám tieto osoby garantovať, že každé vytvorené tabuľkové miesto, za predpokladu, že ho naplníme reálnym živým človekom, ktorý má ruky a nohy, že bude ten človek na tom tabuľkovom mieste skutočne vytvárať welfare, že bude vytvárať bohatstvo, že bude vytvárať hodnoty? A tu chcete vy všetci, kolegovia zo SMER-u a kolegyne, povedať, že všetkých tristotridsaťdeväťtisíc ľudí vo verejnej správe dnes pracuje na hrane produktivity práce, že sa dostali do paletovského optima, že už sa ďalej tá produktivita práce nedá zvýšiť? Alebo inými slovami, zabezpečiť ten istý rozsah služieb s menším počtom zamestnancov? To je to isté, z opačnej strany. K tomu sa dostanem, k týmto číslam, o chvíľočku podrobne. Takže len konštatujem, že reforma ESO skutočnou reformou nie je.

    Čo pre objektivitu musím priznať a rád to urobím a teraz hovorím vo váš prospech, v prospech vládnej strany, čo si viem predstaviť, že reforma ESO prinesie, to bude naozaj to vytvorenie tých jednotných obslužných miest, že naozaj človek príde na jedno miesto a tam dostane všetky služby, ktoré od štátu alebo od verejných inštitúcii očakáva. Toto celkom, s plnou mierou objektivity hovorím, že tak isto pánboh zaplať aj za to, že aspoň v tejto časti tej rýchlosti obsluhy zákazníka, v tomto prípade zákazníkom je občan Slovenskej republiky, nastane istý pokrok, istý progres vďaka tejto reforme. Ale naďalej vám bude tristoštyridsaťtritisíc ľudí vo verejnej správe. A koniec koncov to boli slová pána ministra Kažimíra, ktorý povedal, že vo verejnej správe sa na Slovensku nič podstatné neudialo od čias Márie Terézie. Raz tu na nejakom brífingu aj on povedal, že stále sme v ako keby v štádiu toho k. und k. monarchie, proste tej monarchie.

    Postúpme o krôčik ďalej a pozrime sa na príjmovú stranu rozpočtu. Ja tvrdím, že predložený rozpočet naozaj nepripravuje krajinu na roky po kríze. Pretože ak nás tu presviedčajú mnohí lídri, a už nielen v Bruseli, ale aj tu doma na Slovensku – naposledy som mal taký dialóg s podpredsedom vlády ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí pánom Lajčákom, ktorý tiež hovoril o tom, že kríza eura skončila, dlhová kríza v eurozóne skončila, to bolo také dva, tri mesiace dozadu na jednom takom seminári na ministerstve zahraničných vecí. Ja tvrdím, že neskončila. Ja tvrdím, že sa možno nachádzame v tom, kto robí trošku s makroekonomickými grafmi, tak ten graf sa nazýva, že double w, proste graf v tvare písmena dvojitého w, že po tom prvom brutálnom prepade sme sa dostali niekde málinko zase hore, po ktorom príde zase prepad, ďalší v poradí. A možno buďme realisti a radšej hovorme pravdu aj ľuďom, primárne ľuďom, ale aj samým sebe hovorme pravdu o tom, že asi ten priebeh bude mať ten tvar dvojitého w, že ideme málinko teraz hore a pôjdeme znova dole. Naučme sa radšej žiť v období ustavičných po sebe idúcich kríz. Proste prestaňme sa klamať a prestaňme hovoriť stále o tom, že ekonomika môže do nekonečna ísť hore, že môže stúpať tvorba HDP, že môže stúpať tvorba hodnôt, že budú stúpať mzdy, že budú stúpať dôchodky, že mzdy. Nie je to tak. Naučme sa radšej žiť vo volatilnom svete, pretože obdobie po septembri 2008 myslím, že každého z nás trochu prebudilo alebo, pejoratívne povedané, prefackalo. Čiže si musíme zvyknúť na trvalé hospodárske cykly. Preto hovorím o tom písmene dvojitého w, keď sa pozrieme na výkonnosť ekonomiky v podobe HDP.

    Na príjmovej strane rozpočet sa spolieha na dve veci. Spolieha sa na nezmyselné očakávania, že zvýšené daňové sadzby povedú automaticky k zvýšenému objemu vybraných daní. Nie je to pravda. Nepôjdem do konkrétnych čísel, boli tu v rozprave minulý týždeň a dnes dopoludnia tieto čísla viackrát spomínané. Druhé spoliehanie sa na príjmovej strane je už spomínané spoliehanie sa na jednorazové opatrenia, o ktorých som pred chvíľou hovoril podrobne. A preto tvrdím, že ten návrh rozpočtu v podobe a v tvare, v akom bol predložený, nachytal samotného premiéra Roberta Fica na niekoľkých klamstvách.

    Po prvé, premiér klamal, keď tvrdil, že nezavedie nové dane a nezvýši dane existujúce. Ani tá prvá časť výroku nie je pravdivá, ani tá druhá časť výroku nie je pravdivá. Ja veľmi nerád skĺzavam do polohy nejakých osobných invektív. Koniec koncov robil to aj váš pán premiér a predseda SMER-u v uplynulom volebnom období pomerne pravidelne. Si pamätám, keď som sedával ako predseda finančného výboru a popred dvere tej kancelárie sa vždy rozmotávali káble a už išli televízie dozadu, do tej malej kinosály, kde boli vtedy pravidelné tlačové konferencie vtedy opozičnej strany SMER - sociálna demokracia, a v jednom kuse na tých tlačovkách hovoril o zlepenci. Hovoril, a to už boli osobné invektívy, premiérku Radičovú nazýval Lady transparentná. To už boli naozaj ťažké osobné invektívy, do ktorých ja by som veľmi nerád skĺzol, a preto zostanem pri takom diplomatickejšom konštatovaní, že premiér Robert Fico klamal. Klamal opakovane pri tomto rozpočte a tento rozpočet ho vlastne pri tých klamstvách nachytal. Už som hovoril o klamstve č. 1, že nezavedie nové dane a nezvýši dane existujúce, pretože on dokáže ozdraviť verejné financie tak, že na to nedoplatia ľudia. To bol výrok možno tesne, myslím, po volebnej noci v marci 2012.

    Klamal druhýkrát, keď tvrdil, že ozdravovanie verejných financií sa nedotkne nízkopríjmových skupín obyvateľstva a že na ozdravovaní sa budú podieľať výlučne len a len bohatí. Aj toto je lož. O chvíľočku povieme k prvej aj k druhej lži zopár čísel. Robert Fico zvýšil odvody. Už sme zabudli všetci, že maximálny vymeriavací základ na odvody sa zvýšil z troj- až štvornásobku na päťnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve? Robert Fico zaviedol zdravotné odvody z nájmu. Ak niekto z vás prenajíma byt, inkasuje nejaký výťažok z toho nájmu, platí 14 % z výťažku z nájmu zdravotné odvody. Robert Fico zaviedol zdravotné odvody z kapitálových výnosov. Skúste dnes investovať vaše dočasne voľné finančné prostriedky ľubovoľnou formou, získate nejaký kapitálový výnos, z neho si pri ročnom zúčtovaní dane zaplatíte 14-percentné zdravotné odvody. Robert Fico zaviedol zdravotné odvody z dividend, čo už je úplne že postavenie veci z nôh na hlavu, alebo veci, ktoré fungujú, vlastne si dáte ranu do vlastného kolena a otočíte to proste dole hlavou. Pretože ak zdravotné odvody sú v našom systéme nie daňou, ale sú to odvody, ja sa pýtam, akú má logiku z dividend zavádzať zdravotné odvody? Čo je zdravotný odvod? Je forma zdravotného poistenia. A tak ako si poistíte automobil cez zákonnú poistku, lebo prevádzkujete to auto, v tom aute jazdíte a môžete vy spôsobiť škodu tretej osobe, tak musíte byť zákonne poistený. Ja sa pýtam, aké sú to zdravotné odvody z dividend, to kto sa poisťuje zdravotne? Právnická osoba sa zdravotne poisťuje? Ja neviem, či existuje na Slovensku katalóg diagnóz právnických osôb. Veď teda ochorieť môže len fyzická osoba, nie právnická osoba. Takže až do takýchto absurdít sa dostávame v hospodárskej politike súčasnej vlády.

    Posuňme sa ďalej. Predkladacia správa k rozpočtu konštatuje, že návrh rozpočtu odráža, citujem, "konsolidáciu verejných financií". No ja tvrdím, že neodráža. Tvrdí to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, už sme hovorili o tom, že sporme sa, či tá mínusová konsolidácia s mínusovým znamienkom a teda nárast čistého štrukturálneho salda, že či je 0,2-percentná, 0,5-percentná, 0,8-percentná, to je úplne jedno, všetky tri čísla sú so znamienkom mínus. Inými slovami, čisté štrukturálne saldo nám neklesne, ale vzrastie, vzrastie. Čiže konsolidačné úsilie vlády je negatívne. Ešte jednoduchšie, vláda neprispieva k ozdravovaniu verejných financií, ale stav verejných financií zhoršuje, a to nielen z dlhodobého hľadiska, ale aj z krátkodobého hľadiska.

    Ešte mám stále v čerstvej pamäti také a ja chápem takú úprimnú radosť vtedy pána ministra Kažimíra, keď s takou spontánnou, spontánnym úsmevom na tvári oznámil na jednej tlačovke, že prišiel list Olliho Rehna a, citujem, "tento list nám padol vhod". To bol ten list, kedy boli udelené tie spomínané investičné výnimky pre krajiny, ak máte hrubý verejný dlh pod 60 percent, deficit pod 3 percentá a produkčnosť, produkčná schopnosť vašej ekonomiky sa nachádza pod produkčným potenciálom, tak môžte si uplatniť investičnú výnimku. Je mi veľmi ľúto, že skutočne ešte neuschol atrament pod podpisom európskej fiškálnej zmluvy a už sa nám roztrhlo vrece s výnimkami pre tú krajinu, pre onakú krajinu, lebo však je kríza a potrebujeme sa všetci nadýchnuť, ako hovoril premiér Fico tiež na jednej z tlačových konferencií. A na to ho doplní pán minister financií a povie: "Nebudeme predsa európskymi rekordérmi v konsolidácii."

    No nebudete, to je fakt, a koniec koncov tento návrh rozpočtu na budúci rok je toho jasným nezvratným dôkazom. Pretože nekonsolidujete, ale škodíte verejným financiám. To je holý fakt. Ten pôvodný návrh rozpočtu na budúci rok, a to ešte hovorím o podobe pred tým posledným v poradí pozmeňovákom, ktorý prešiel cez finančný výbor 2. decembra, hovoril o tom, že schodok štátneho rozpočtu bude na hotovostnom princípe, čiže na princípe cash flow, na princípe hotovostných tokov, že bude 3,4 mld. eur. A to mal byť ten pôvodne plánovaný deficit na budúci rok 2,83 percenta; 3,4 mld. vzniklo ako rozdiel medzi 13,8 mld., príjmy, a 17,2 mld., výdavky. Schodok štátneho rozpočtu na tento rok bol pôvodne plánovaný vo výške 3,1 mld. eur. Z toho úplne jasne vyplýva, a to hovorím stále o stave pred ostatným pozmeňujúcim návrhom, ktorý prešiel cez finančný výbor 2. decembra, z toho vyplýva, že ste plánovali pôvodne zvýšiť schodok štátneho rozpočtu na medziročnej báze na hotovostnom princípe o 300 mil. eur. Ak by som zapracoval do tohto porovnania aj ten ostatný spomínaný pozmeňujúci návrh, ktorým ste stlačili potom schodok na, myslím, 2,63 percenta HDP, aj tak medziročne na hotovostnom princípe zhoršujete saldo o 200 mil. eur.

    Konkrétne, na tento rok plánované saldo v absolútnom čísle 3 mld. 85 mil. a na budúci rok 3 mld. 283 mil., čiže približne zhoršenie medziročne o 200 mil. eur.

    Ja chcem ešte k tomu, k tej prestávke v konsolidácii, toto je terminus technicus, ktorý prvýkrát použila v svojej hodnotiacej správe Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tento termín, že prestávka v konsolidácii, ktorú si dáva vláda, tak chcem povedať jednu zaujímavú informáciu. Nechal sa počuť niekoľko málo dní dozadu Jörg Asmussen, nemecký centrálny bankár, ktorý sedí v exekutívnom boarde Európskej centrálnej banky vo Frankfurte, ktorý povedal, a to je pomerne vplyvný ekonóm, nemecký, opakujem, sediaci vo výkonnom boarde Európskej centrálnej banky, povedal, že "viac času, ale za viac reforiem". Tak preložme si túto vetu do zrozumiteľnej reči. Chcete prestávku v konsolidácii, chcete odsúvať to ozdravné úsilie verejných financií na neskoršie obdobia? Áno, ale za viac reforiem. A toto bude s vysokou mierou pravdepodobnosti cesta, po ktorej sa vydá aj Spolková republika Nemecko. Získajte, dámy a páni, v jednotlivých členských krajinách viac času na konsolidáciu, ale odplatou za viac reforiem. No, my sme zatiaľ, bohužiaľ, len prvú časť tejto Asmussenovej ekonomickej poučky alebo ekonomického názoru využili, že sme získali a že sme si uchmatli viac času na konsolidáciu, ale nie za viac reforiem. Ako som hovoril v úvode svojho vystúpenia, tento rozpočet reformným rozpočtom nie je. Nenájdete v ňom žiadnu štrukturálnu reformu, ani školstva, ani zdravotníctva, o tej reforme ESO som hovoril pred chvíľou.

    No a čo je celkom zaujímavý údaj, ktorý tu ešte neodznel v rozprave doposiaľ, to je plánovaný schodok na roky ´15 a ´16. V ´15. roku plánujete schodok 2,57 percenta, v roku 2016 1,5 percenta. Inými slovami, najväčšie konsolidačné úsilie si táto vláda necháva na volebný rok alebo teda rok, ktorý príde rok pred voľbami v roku 2015. No tomu skutočne nemôže uveriť ani, predpokladám, sám pán minister Kažimír, že v predvolebnom roku vláda, použijem teraz vaše obľúbené slová, "doručí výsledok v podobe najväčšieho konsolidačného úsilia". Ale to je opäť, ja tomu rozumiem, je to opäť v rámci tej filozofie, že Nemci majú tiež také pekné príslovie, že: "Morgen, morgen, nur nicht heute, sagen alle faule leute." Že: "Zajtra, zajtra, len nie dnes, hovorí každý lenivec." A to je presne aj s konsolidáciou verejných financií. Že teraz 2014? No načo! Tak poďme len tam, na tú nevyhnutnú, nutnú mieru, aby sme nominálne naplnili ten medzinárodný záväzok, lebo aj Slovenská republika ratifikovala európsky fiškálny kompakt, a pokiaľ budeme hovoriť potom o konsolidačných úsiliach v roku 2015, -16, no tak tam si nahádžete proste hausnumerá, lebo však to je potom, to potom uvidíme, čo bude, a však dovtedy sa to zase len nejako vyvŕbi, aj tie externality, ten vplyv vonkajších faktorov bude možno pozitívny a priaznivý. Proste mám taký pocit, že my už tu máme niekoľko rokov na Slovensku trojročné programovacie systémy alebo princípy, že stanovujeme tie základné rámce nie pre rozpočet štátny, ten je na budúci rok, ale pre rozpočet celého okruhu verejnej správy, že na tri roky dopredu, ale ten druhý a ten tretí rok je spravidla čisté hausnumero. Proste tam sa napíšu nejaké čísla a vymaľované. Samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatovala veľmi málo konkrétne rozpočtové plánovanie práve na spomínaný rok 2015 a 2016.

    Keď sme ešte pri tom drobnohľade na výdavkovú stranu rozpočtu, keď si dáme pod mikroskop, ako vyzerajú výdavky, bez toho, aby sme išli teraz do úplných detailov, spomeňme si aspoň hrubé čísla. Vládna spotreba v roku 2011, podčiarkujem, to bol jediný ucelený rok vlády Ivety Radičovej, poklesla o 4,3 percenta. Jeden jediný rok. Vládna spotreba v rokoch ´13, ´14 a ´15, teda za tri roky spolu, poklesne o 4,2 percenta. To sú čísla, ktoré sú tvrdými dátami z oficiálnych dokumentov, to nie sú moje prepočty, moje tabuľky, moje grafy, to sú proste oficiálne dokumenty. Za jeden jediný rok poklesne vládna spotreba v roku dva jedenásť

  • Pozn. red.: myslí sa rok 2011.

  • o 4,3 percenta a za tri roky, v rokoch ´13, ´14 a ´15, o 4,2 percenta. Za tri roky v súčte.

    Rovnako platí konštatovanie, keď sme u tej výdavkovej strany rozpočtu, že v každom roku vlády SMER-u platí, že čisté výdavky štátneho rozpočtu sú vyššie, ako boli výdavky štátneho rozpočtu v jednom jedinom ucelenom roku vlády Ivety Radičovej v roku 2011. No netreba ísť ďalej do detailov a netreba pátrať po ďalších dielčich číslach a hodnotách, aby sme mohli skonštatovať, že vláda buď nechce, to je horší prípad, alebo chce, to je lepší prípad, ale nevie a nedokáže šetriť.

    A teraz jedna taká čerešnička na torte, ktorú som objavil, keď som si ten rozpočet naozaj paragraf po paragrafe prešiel. Teraz nehovorím o tej hrubej Bielej knihe, ktorá má, neviem, 150 alebo koľko strán, teraz hovorím o samotnom texte, o vlastnom materiáli, o vlastnom zákone. Pán minister, možno viete, možno nie, zákon o štátnom rozpočte na tento rok mal sedem paragrafov. Veľmi útly, kratučký, štíhly zákon má sedem paragrafov a ten posledný siedmy paragraf hovorí: účinnosť od 1. januára nasledujúceho roka. To bol rozpočet na rok ´13. Skúste si niekto teraz, máte pred sebou notebooky, aj v on-line si pozrite, ako vyzerá zákon o štátnom rozpočte na rok ´14. Čuduj sa svete, paragrafov má deväť, nie sedem, ale deväť paragrafov. A zase ten posledný deviaty hovorí o účinnosti od 1. januára. Tak som sa pozrel, čo sa stalo, kde pribudli v zákone o štátnom rozpočte, čo je zákon roka, kde pribudli tie dva paragrafy? A zrazu som zistil, že je tam paragraf, ktorý sa nazýva alebo ktorý hovorí o tom, že plemenárske služby odvedú do štátneho rozpočtu, počúvajte dobre, 20 000 eur. Ja nie som právnik, ale pýtam sa, vláda už je naozaj s verejnými financiami na tom tak zle, že do zákona o štátnom rozpočte, do toho 9-paragrafového zákona napíše odvod 20 000 eur? Ak orientačne hovoríme o príjmoch 13 mld., vo výdavkoch 16 mld., a tu sa hráme o 20 000 eur, podčiarkujem. A ten druhý paragraf, ktorý pribudol z tých siedmych na deväť paragrafov, hovorí o tom, že leso, tu kolega bude informovanejší, z klubu OĽaNO, Lesopoľnohospodársky majetok Ulíč, štátny podnik, odvedie 300 000 eur. Opäť, rozpočet hovorí 13 mld., 16 mld., príjmy výdavky, plus-mínus okrúhle čísla, a tu hovoríme 20 000, tu hovoríme 300 000. No keby sme všetky takéto zúčtovania medzi štátnymi podnikmi a štátom a štátnou kasou chceli takto riešiť, mám obavy, že potom by ten rozpočet mal paragrafov 200 alebo 300, a nie sedem, nie deväť. Ako celkom taká, taká historická zvláštnosť za ostatných štyri, päť rokov, čo sa dokáže všetko vlúdiť alebo dostať do nášho zákona roka.

    O rizikách štátneho rozpočtu už tu bolo nahovorené naozaj dosť, mňa len prekvapuje, že obce, takmer tri tisíc miest a obcí plus k tomu ešte VÚC-ky, že majú dosiahnuť prebytok na budúci rok v hodnote 39 mil. eur. O zdravotníctve a rizikách v tomto segmente hovoril predrečník kolega Vilo Novotný. Ja len chcem dodať, že v túto chvíľu asi naozaj nemá extrémny význam nalievať peniaze do zdravotníctva, nalievať peniaze do sektoru, do rezortu, ktorý nie je zreformovaný. To je veľmi podobné ako v prípade školstva. Ak máte, školstvo je rezort, cez ktorý reformy prešli najmenej od roku ´89 zo všetkých rezortov, čo koniec koncov dlhodobe opäť výsledky s tým mínusovým znamienkom inkasujeme, naposledy spomínaný, spomínané medzinárodné porovnávanie PISA členských krajín OECD. Vieme, ako dopadli naši študenti, myslím, že 16-roční boli testovaní. No a platí naozaj téza, že pokiaľ taký a onaký rezort, a teraz je to úplne jedno, či zdravotníctvo alebo školstvo, nie je zreformovaným, tak nalievanie peňazí do takto nezreformovaného rezortu je naozaj vyhadzovaním peňazí von oknom. To je proste cpanie peňazí do čiernej diery.

    O to viac ale platí, že čím neskôr s tými reformami štrukturálnymi prídete, či už v školstve alebo v zdravotníctve, o to budú tie reformy bolestivejšie, o to budú nákladnejšie. A tu sme zasa pri tej nemeckej riekanke "zajtra, zajtra, len nie dnes". Čiže platí, a na tom sa určite, pán minister, zhodneme aj my dvaja navzájom, že každá vláda, každá, pravicovú nevynímajúc, sa správa tak, že v daných neoptimálnych podmienkach optimalizuje svoju vlastnú pozíciu. Čo to znamená v praxi? Ak máte štvorročný volebný cyklus, tak každá vláda sa snaží presadiť gro tých reforiem v prvom a v druhom roku štvorročného volebného cyklu. No prečo? Lebo ste tesne po voľbách, milión stotridsaťštyritisíc voličov, nadšene, eufória, máme dôveru, ideme dať istoty. Máte jedinečnú šancu, ale len v prvom a druhom roku ukázať reformy. V prvom roku ich pripravíte legislatívne, technicky a v druhom roku ich spustiť. Ak to vláda neurobí v prvom a druhom roku, v treťom a štvrtom roku volebného cyklu sa už k žiadnym reformám nedostane. Opakujem ešte raz, toto, čo som teraz povedal, platí pre všetky typy vlád, koaličné alebo tie singulárne, ako je vaša vláda zostavená z jednej strany, to platí pre každú vládu. Preto tvrdím, že ak ste nenabrali odvahu dať spomínané štrukturálne reformy do rozpočtu na budúci rok, no tak už v tom treťom a štvrtom roku vládnutia sa tak nestane, aj keby ste zrovna tie reformy mali v šuplíku, len takto ich stačí vytiahnuť, nechať ich prehnať cez 83 hlasov v parlamente a reforma je na svete, je prijatá, schválená, účinná a ideme podľa nových pravidiel.

    O to viacej a bolestivejšie sa mi to konštatuje, že sa tak deje v prípade vlády jednej strany, ktorá má o jeden problém menej, či chceme alebo nie, že nemusí tu linkovať, vylaďovať, dolaďovať názory na takú, onakú reformu v rámci nejakej pestrofarebnej troj-, štvorčlennej koalície.

    O to viacej vás to, dámy a páni zo SMER-u, usvedčuje v tom, že toto je naozaj rozpočet na jedno použitie a že toto je skutočne rozpočet prezidentský, tak ako som o tom hovoril v úvode. Ľudovo povedané, tento rozpočet sa správa, opäť to pripomeniem, a riadi sa heslom, tomu dala, tomu dala, tomu dala, tomu dáme, tomu doplatíme, tomu zvýšime, tomu dáme dotáciu, tomu zvýšime o 16 eur, každému rovnakou mierou, no a potom sa snáď podarí aj úspech v tých prezidentských voľbách. No len opakujem ešte raz, plníte si medzinárodný záväzok vyplývajúci z európskej fiškálnej zmluvy, ale plníte ho len, po prvé, nominálne, že to stlačíte pod 3 %, a po druhé, plníte tento medzinárodný záväzok spôsobom, ktorý z dlhodobého hľadiska ekonomike Slovenska škodí.

    Pán minister nebol zhodou okolnosti prítomný, keď som hovoril o reforme ESO. Predsa len na doplnenie ešte pár čísel chcem povedať, že ten nárast počtu pracovníkov o štyritisíc vo verejnej správe, konkrétne z tristotridsaťdeväťtisíc na tristoštyridsaťtritisíc, keď si ho rozbalíte na drobné, a teraz necháme, pán minister, bokom tú našu polemiku o tom, že treba porovnávať skutočnosť, skutočnosť alebo plán, plán, že nemôžeme porovnávať očakávané skutočnosti s plánom budúceho roka, lebo je tam fluktuácia, lebo nie všetky tabuľkové miesta sú obsadené. Ja len tvrdím, že vôbec neverím tomu a verím tomu, že ani vy tomu neveríte, pán minister, že ak tie tabuľkové miesta obsadíte, že až vtedy bude verejná správa fungovať. Ja tvrdím, že keď dokáže verejná správa fungovať s tristotridsaťdeväťtisíc ľuďmi na konci tohto roka, dokáže s rovnakým a menším počtom pracovníkov fungovať aj na sklonku roka budúceho. V opačnom prípade by sme si museli všetci osvojiť tézu, že produktivita práce vo verejnom sektore dosiahla strop.

    No a teraz konkrétne čísla. Vy máte, pán minister, napísané v tom rozpočte, že na budúci rok je plánovaná skutočnosť, zrejme na sklonku roka, už spomínaných tristoštyridsaťtritisíc zamestnancov. Nárast o štyritisíc. Pri pohľade, čo to znamená pod tou pokrievkou, s úžasom zisťujeme, že územná samospráva dokonca klesne o šesťsto zamestnancov a, naopak, štátne rozpočtové organizácie majú vzrásť o päťtisícštyristo zamestnancov. A viete, kde tých päťtisícštyristo zamestnancov má pribudnúť? Policajtov má pribudnúť v budúcom roku tisícsedemsto na cieľový stav dvadsaťosemtisíc. Vojakov na budúci rok má pribudnúť tisícpäťsto na cieľový stav štrnásťtisícšesťsto. Sudcov má pribudnúť sto na cieľový stav tisícštyristo, čiže z 1300 plus 100 na 1400. Prokurátorov má pribudnúť päťdesiatšesť na cieľový stav takmer tisíc, čo je zhruba z 950 na 1000. Pýtam sa teda legitímne, a kde sa podelo to ESO, ktoré nikto nevidel, ale veríme a chceme veriť, že existuje? Kde sa to ESO podelo? A naozaj tu, pán minister, neobstojí tá diskusia stále o tom, že tabuľkové miesta. No ale veď tie tabuľkové miesta niekto vykreoval, ich vytvoril. Teraz ma nezaujíma v túto chvíľu, že nie sú obsadené. A skúste sa vy legitímne opýtať ľudí, ktorí tvoria tabuľkové miesta na príslušných rezortoch, či vedia garantovať, že každé nové vytvorené tabuľkové miesto, ak bude jedného dňa obsadené, či naozaj ľudia na týchto miestach vytvoria spomínaný welfare, či vytvoria spomínané bohatstvo, či budú tvoriť hodnoty, podčiarkujem užitočné hodnoty pre spoločnosť.

    Na tomto bode zasa pripomeniem príklad, že hodnoty sa dajú tvoriť aj inak. A niektorí z vás už počuli ten príbeh, že keď poviete tristo robotníkom, aby vykopali kanál z Bratislavy do Košíc, vzrastie HDP? Vzrastie, lebo tristo ľudí dostalo mzdu, zaplatili odvody, sociálne, zdravotné, za nich zaplatil odvody zamestnávateľ. Tých tristo ľudí tú mzdu nejakým spôsobom spotrebováva, čiže zaplatia spotrebné dane, zaplatia daň z pridanej hodnoty, vzrastie HDP. Po piatich rokoch, keď sa dokopú s tým kanálom až do Košíc, príde druhý príkaz, zahrabať ten kanál z Košíc naspäť do Bratislavy. Tých istých tristo robotníkov. Otázka, vzrastie HDP? Vzrastie, to isté, čo v prvej polovici príbehu, boli vyplatené mzdy, boli zaplatené odvody, no len pointa je v tom, že ten kanál nikdy nikomu na nič neslúžil. Cestou do Košíc ho vykopali a cestou z Košíc do Bratislavy ho zahrabali. V jednom prípade päť rokov rástlo HDP, aj v druhom prípade päť rokov rástlo HDP. Presne táto analógia platí aj v prípade už spomínaných počtov a rozmenené na drobné, tých počtov hláv, počtov pracovníkov vo verejnej správe. Ja by som ešte raz pripomenul, pán minister, výrok z vašej dielne, z vašich úst, keď ste povedali, že verejná správa na Slovensku nie je zreformovaná od čias Márie Terézie, že sme niekde plus-mínus na úrovni, vy to hovoríte, myslím, k. und k. monarchie. Prosím?

  • Reakcia na hlas predkladateľa.

  • C. K.? Rakúšaci hovoria, myslím, k. und k., hej.

    Takže prečo o tom hovorím? Hovorím o tom preto, že na jednej strane nás pracovníci vo verejnej správe, len pre vašu informáciu, stoja 4,6 mld. eur ročne. To nie sú že nejaké drobné, to je 4,6 mld. eur. Ja chápem a verím a chcem veriť tomu, že drvivá väčšina z nich ten welfare vytvára, tie hodnoty, to bohatstvo vytvára, ale skúsme aj opačne byť objektívni a potvrďte aj vy, pán minister, že si viete predstaviť zníženie počtu ľudí vo verejnej správe o 20 percent. Ja som to kedysi, pred chvíľou, minulý týždeň povedal na tlačovej konferencii, že ak by ste znížili počet ľudí vo verejnej správe o 20 %, nikto z občanov Slovenska si to ani nevšimne. Verejné služby budú poskytované v rovnakom rozsahu a rovnakej kvalite, ako boli poskytované doteraz.

  • Výkrik v sále.

  • Tu počujem kritiku zozadu pána poslanca Číža, ktorého si nesmierne vážim, a verím, že kritizovať ma bude v nasledujúcich faktických poznámkach. Ale kým si tú faktickú poznámku pán kolega Číž pripraví, tak by som mu rád pripomenul, že uznesenie vlády o znížení počtu zamestnancov vo verejnej správe o 20 % vypracovala a schválila vláda Roberta Fica v období rokov 2006 až 2010, pán poslanec Číž. Čiže bolo to vaše uznesenie, ktoré ste pre mňa z dosiaľ nezistiteľných príčin nikdy nedokázali naplniť, ale vy ste si také uznesenie vykreovali a vy, keď ste vládli s Mečiarom a so Slotom, ste takéto uznesenie schválili, mínus 20 percent. Ak chcete, vám viem potom, po skončení rozpravy obratom doručiť číslo toho uznesenia, aby ste verili, že vám hovorím pravdu. Vychádzam z dobrej viery, že ekonómia SMER-u, vtedy v rezorte na čele s pánom vtedajším ministrom Jánom Počiatkom, vedeli, o čom hovoria. Vychádzam z dobrej viery, že to mali spočítané, vychádzam z dobrej viery, že oni sami verili tomu, že takéto uznesenie vlády je feasibilné, že je splniteľné, že je reálne. Alebo ste to robili opäť len kvôli politickému marketingu, mínus 20 % počet ľudí vo verejnej správe? Tak potom to priznajte a nemusíme sa o ten kľúčový bod sporiť.

    Daňové licencie obídem krátkym konštatovaním, opäť téma, ktorá už tu rezonovala pomerne dlho, ale nedá mi v prípade daňových licencií predsa len povedať dve veci. Po prvé, pán minister, vy ste jedného dňa na tlačovej konferencii povedali, zavádzame daňové licencie, vtedy ste ešte ani vy, ani my nepoznali úplné presné kontúry, ako budú daňové licencie vyzerať, ale ste tak spakruky oznámili verejnosti, že nebude to 1 700 eur ako v Rakúsku, daňová licencia, ale že to bude v priemere asi okolo 1 000 eur. Už v okamihu, keď ste ten výrok na tlačovke spomenuli, ste boli úplne mimo pravdy a mimo reality. A niekedy možno patrí k veľkosti politika aj nepravdu si priznať. Je to čestné, je to férové a je to lepšie, ako zotrvávať v nevedomosti. V Rakúsku od 1. júla t. r. bolo znížené minimálne základné imanie z 35 000 eur na 10 000 eur. V tom istom Rakúsku sú daňové licencie vo výške piatich percent základného imania, podotýkam. Oni to nenastavili, ten raster, tak ako vy, že podľa obratu do 500 nad 500 000, podľa toho, či subjekt je platcom DHP, nie je platcom DPH. Rakúšaci to nastavili piatimi percentami zo základného imania. Ak to základné imanie minimálne kleslo z 35 000 na 10 000, tak 5 % z 10 000 je 500 eur. Koľko je teda licencia daňová v Rakúsku? Päťsto eur. Pán minister, keď oznamoval tento zámer zaviesť daňové licencie, hovoril o tom, že to nebude 1 700 eur ako v Rakúsku, že to bude na Slovensku 1 000 eur. No len v tom Rakúsku to nie je 1 700 eur, ale 500 eur. Možno by mali trošku popracovať aj, aby som bol opäť objektívny, a snažím sa v celom vystúpení držať objektivitu, a chránil v tomto prípade pána ministra Kažimíra, mohli a mali by na sebe popracovať aj ľudia z Inštitútu finančnej politiky, aby vám nedávali podklady na tlačové konferencie, ktoré v dobe, keď ich oznamujete, tie informácie už v tej dobe neplatia.

    A druhá dôležitá poznámka k daňovým licenciám je, že v tom istom Rakúsku podnikatelia, ktorí začínajú, majú odpustené správne poplatky pri zakladaní s.r.o. Skúste si dnes založiť eseročku a skúste na konci dňa vyčísliť, čo vás tento proces založenia spoločnosti s ručením obmedzeným stál? V Rakúsku u začínajúcej spoločnosti sú spomínané poplatky odpustené, žiadne kolky, žiadne, proste nula, poplatky sú nula. Tak ja teda tvrdím, že ak sa chcete inšpirovať, dámy a páni zo SMER-u, Rakúskom, tak sa inšpirujme, ale inšpirujme sa vo všetkom. Aj v tom odpustení tých poplatkov, aj v samotnej výške daňových licencií. A nehovoriac už o tom, že vy ste, a tentokrát chcem veriť tomu, že máte dáta správne, keď tvrdíte, že 60 % z x tisíc spoločností neplatilo ostatné štyri roky ani jedno euro daní, len je naozaj smutné, a ja verím, že vy tomu rozumiete, čo teraz chcem povedať, že nastavenie daní, poplatkov a odvodov je častokrát umeleckým dielom. Tým chcem povedať, že okrem nejakých tvrdých kauzalít v tomto prípade, pokiaľ ide o nastavenie sadzieb daní, odvodov a poplatkov, je potrebné častokrát používať aj trošku filing, trošku takého zmyslu pre cit, ako keď si niekto tuninguje auto, tak tiež to musí robiť s citom, lebo jedného dňa zistí, že ten motor, ktorý dal do Trabantu, je tak silný, že ten Trabant sa rozpadne. A tento cit, ja verím, že minimálne ním disponujete, alebo že viete o tom, ale na strane druhej chápem, že tie ideologické bariéry proste nepustia. Tá ideologická kazajka zviera a dusí a proste vy nemôžete z nej vystúpiť von. V opačnom prípade by sme sa veľmi rýchlo zhodli na tom, že ak 60 alebo koľko tisíc spoločnosti neplatilo štyri roky dane, tak by sme sa určite rýchlo zhodli na tom, že je medzi nimi kvantum spoločností, ktoré naozaj dosiahli čiernu nulu na konci roka, čiže mali hospodársky výsledok nula, alebo boli v červených číslach, boli v strate, a naozaj to mohlo byť spôsobené u množstva týchto spoločností stratou, stratou zákaziek. Veď keď premiér Fico na tlačovkách hovorí o tom, že máme 14-percentnú nezamestnanosť, tak hovorí, že to nie je spôsobené zlou hospodárskou politikou SMER-u, to je preto, because of crisis, lebo tu máme krízu ekonomickú a slovenské firmy strácajú zákazky, preto je nezamestnanosť. Ale keď slovenské spoločnosti vyprodukujú čiernu nulu, tak tvrdíme, že to je preto, lebo sú zlodeji, lebo kradnú.

  • Reakcia z pléna.

  • Aj, áno, hovorím aj. Len nebezpečné je, akonáhle tam začneme do toho zapracovávať taký ten princíp kolektívnej viny. Princíp kolektívnej viny by sa nemal rešpektovať a nemal akceptovať ani v politike, ale verte mi, že ani v ekonomike nie. Ani v ekonomike nie. Čiže ak už by sme teda prijali tú tézu, že neviete, nie vy, ale kontrolóri z finančnej správy, identifikovať a oddeliť plevel od žita, ktorí tí jednomužní eseročkári klamú a podvádzajú a ktorí sú naozaj úprimní a čestní, ale majú hospodársku nulu, lebo stratili zákazky, tak vieme, že, že, ak to nevieme identifikovať, ktorí sú tí dobrí a tí zlí, no tak v tom prípade, ak už zavádzate tie daňové licencie, prečo ich zavádzate kladivom? Som minule o tom hovoril. Prečo ich nezavádzate chirurgickým skalpelom? To je to tuningovanie, kde treba ísť naozaj na vec veľmi, veľmi citlivo, tak, aby ste v konečnom dôsledku na konci dňa nezabili akúkoľvek ekonomickú aktivitu na Slovensku.

    Typický príklad a ešte ďaleko vypuklejší príklad je amortizácia strát. A myslím, že v tejto téme, to je opäť téma, kde sa pomerne vo vysokej miere s pánom ministrom Kažimírom zhodujeme, tu sa opäť urobil taký rez proste tým kladivom, amortizácia strát. Však je pravdou, to je nespochybniteľný fakt, že slovenské firmy zaknihovali najväčšie straty po roku 2008, čiže ´9, ´10, ´11, ´12, ´13. A zrazu tu príde novela zákona, ktorá súvisí bezprostredne zo zákonom o štátnom rozpočte, kde ste prišli so zmenou, že doposiaľ si slovenskí podnikatelia mohli odpisovať straty sedem rokov a v neobmedzenej výške, po novom si budú môcť odpisovať straty štyri roky a rovnomerne. Ja skutočne, verte mi, chcem pochopiť ten zámer a chcem veriť dobrému úmyslu podpredsedu vlády Petra Kažimíra, že na Slovensku sa predmetom obchodovania stal aj produkt, ktorý sa volá strata. Tak ako sa obchoduje s topánkami, s autami, so službami, tak sa na Slovensku začalo obchodovať so stratami. Dosiahnuť stratu pre neznalého veci je trauma, životná tragédia, pre znalého veci dosiahnuť stratu znamená potenciálny zisk. Stačí na trhu nájsť spoločnosť, ktorá má zisk a potrebuje ho optimalizovať, potrebuje robiť agresívne daňové plánovanie, po slovensky povedané, potrebuje ho stlačiť dole, ten zisk, tak si kúpi tú stratu. Pôjdem za kamarátom a tú stratu si od neho kúpim.

    Prečo to hovorím? Ja to hovorím teraz v prospech ministra Kažimíra. Toto nie je kritika na jeho adresu. Rozumiem tomu, že obchodovanie so stratou je niečo, čo by sa v slušnej spoločnosti nemalo diať, a rozumiem aj tomu, že treba s týmto trendom bojovať. Ale prečo opäť dvihneme 25-kilové kladivo a bum, proste, hej? A dáme 7-ročné umorovanie strát na štyri roky, v neobmedzenej výške ho stlačíme na rovnomerné odpisovanie, čiže každý rok 25 %, štyri roky si môžte odpísať stratu. Stačilo opäť poprosiť kolegov z Inštitútu finančnej politiky, aby len tak pootvorili trošku dvere a okno a nakukli, ako to robia naši priatelia v Českej republike, ako to robia naši priatelia vo Francúzsku. V Českej republike majú neobmedzenú dobu, nie štyri roky, nie sedem rokov, neobmedzenú dobu odpisovania strát. Francúzi ju majú neobmedzenú, tú dobu. Francúzi dokonca a nieže v rovnomernej výške, v ľubovoľnej výške a neobmedzený čas si môžte odpisovať straty. Len vo Francúzku povedali, že tá miera toho odpisu nemôže byť vyššia ako 75 % zisku dosiahnutého v zdaňovanom období. A je vybavené! A to je ten skalpel. To je to, niečo úplne iné ako to kladivo. Tým pádom minister financií vo Francúzku má úplne jasnú predvídateľnú situáciu vo verejných financiách, pretože vie, že keby teoreticky francúzske spoločnosti z minulých strát, lebo kríza, lebo Lehman Brothers, si chceli v roku 2013 odpísať celé zisky, nemôžu to urobiť, môžu to odpísať len do výšky 75 % zisku v danom období, za ktoré ten zisk idú zdaniť. Nech majú ľubovolné straty z minulých období, vždy musia z tých 25 % vykázaného zisku zdaniť. Tým pádom sú verejné financie pre takéhoto ministra financií vo Francúzsku pred-ví-da-teľ-né a pozná tie limity, v ktorých sa mu budú príjmové zložky rozpočtu pohybovať. No a tak my sme to urobili takto: zo sedem rokov na štyri, z neobmedzenej výšky na rovnomerné odpisovanie. A potom, čuduj sa svete, keď si pozriete tú novelu zákona o dani z príjmu ktorá hovorí o tejto časti umorovania strát, tak zistíte, že ten zákon je re-tro-aktívny. On sa dotýka spätne aj strát rokov 2010 až 2013. Chápem opäť tomu zámeru, lebo to je to obdobie, kedy najväčší objem strát bol zaknihovaný slovenskými firmami. Tak pre pokoj duše a pre dobrý spánok sme pripravili podanie na Ústavný súd, aby preskúmal súlad novely zákona o dani z príjmu, pokiaľ ide o umorovanie alebo amortizáciu strát, s Ústavou Slovenskej republiky. V priebehu 15-ch minút, čo je pre mňa celkom potešiteľné zistenie, sa podarilo získať 50 podpisov opozičných poslancov pod toto ústavné podanie, no a v najbližších dňoch to doručíme Ústavnému súdu. Nezávislá inštitúcia nech rozhodne, či táto novela zákona je alebo nie je retroaktívna. Pretože platí vo všeobecnosti princíp, ja nie som právnik, že žiadne zavedenie akéhokoľvek práva nového nemôže znižovať alebo obmedzovať práva minulé. Takže uvidíme, čo skonštatuje Ústavný súd.

    Pokiaľ ide o hrubý verejný dlh, na túto tému opäť sme tu už počuli strašne veľa slov. Ja len chcem povedať, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sa budúci rok dočkáme pokusu o novelu zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Opäť som schopný na toto tvrdenie uzatvárať s kýmkoľvek lukratívne stávky. Ten hrubý verejný dlh v budúcom roku dosiahne 56,8 % HDP, 2,10 % pred štvrtým ochranným pásmom, ktorým je 57 percent. A pán minister Kažimír bude so mnou iste súhlasiť, že vývoj vo verejných financiách je ako rútiaci sa vlak, ktorý ide 220-kilometrovou rýchlosťou, a vy, keď ho chcete prehodiť na inú koľaj alebo ho chcete spomaliť, to sú obrovské zotrvačné procesy, kým sa vám podarí ten rútiaci sa vlak presmerovať niekam, niekam inam. Rovnako platí, ak postavíte štátny rozpočet na veľmi nebezpečnom tenkom ľade, že hrubý verejný dlh bude 2,10 % pod 57-percentnou hranicou. No tak ste len naozaj tenučký vlások od okamihu, kedy sa môže stať, a podčiarkujem opäť objektívne, aj bez pričinenia vlády, stačí, že sa zmení jeden jediný parameter v externom prostredí. To znamená, že konkrétne nárast HDP na Slovensku nebude v budúcom roku 2,2 %, ako ste si to naplánovali, ale bude povedzme 2 %, 1,8 percenta. Veď takto sme boli svedkami ostatných päť rokov dozadu, že boli iné parametre, na ktorých sa postavil rozpočet, a potom bol iný skutočný vývoj týchto parametrov. Ak sa toto stane vo vonkajšom prostredí bez pričinenia vlády, no ak tie dve desatinky prelomíte, skonzumujete a prelomíte 57 percent. Výsledok? Príprava vyrovnaného štátneho rozpočtu, vyrovnaného, prvýkrát v novodobej histórii Slovenskej republiky, čo v praxi bude znamenať, počítajme spolu, Eurostat bude notifikovať hrubý verejný dlh niekedy v marci, v apríli v roku 2015 za rok 2014, ak tá pädesiatsedmička bude prelomená a skonštatuje to aj Eurostat, tak na rok 2016 budete musieť, na volebný rok, pripraviť vyrovnaný štátny rozpočet. V praxi to znamená najbrutálnejšie výdavkové škrty v novodobých dejinách Slovenskej republiky. Kto z vás sa nezapodieva témou verejných financií, tak len poviem, že sú to 3 mld. eur. Približne v takomto objeme budete musieť pripraviť škrty. To už nebude potom diskusia o tom, o koľko percent zvýšime učiteľom, o koľko percent zvýšime lekárom, o koľko percent zvýšime zdravotným sestrám, to bude diskusia o tom, o koľko percent znížime lekárom, o koľko percent znížime tristoštyridsaťtritisíc ľuďom vo verejnej správe, o koľko percent znížime dôchodky. A odtiaľ je už len veľmi, veľmi malý krôčik k niečomu, čo zodpovedný politik ani nerád púšťa z úst. A to niečo sa volá sociálne nepokoje. A netvárme sa, že to je nejaký fenomén, ktorý sa Slovenskej republiky netýka. Netvárme sa, že to, že sme ich tu nemali 20 rokov, to neznamená, že sme sa veľmi nebezpečne k tejto hranici alebo k tomuto bodu zlomu nepriblížili. No a východisko potom bude také, že bude vyvinuté enormné úsilie, ako som povedal, na prelomenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a o jeho novelizáciu. Ale na pozadí, na podstate veci to nebude nič meniť, jednoducho to bremeno 57-percentného dlhu tu bude.

    Posledná poznámka na tému hrubý verejný dlh je jeho jednak absolútna výška, o ktorej som teraz hovoril, ale čo je ešte oveľa, oveľa nebezpečnejšie pre budúcnosť Slovenska, je jeho dynamika, trend, ktorým sa vyvíja. A teraz, keď úplne opomeniem a hodím za hlavu diskusie o tom, naša vláda, vaša vláda, ktorá vláda, akým percentuálnym príspevkom prispela k nárastu hrubého verejného dlhu, nechajme to bokom, holý fakt je, že od roku 2008 po rok 2014, za šesť rokov sa zdvojnásobí hrubý verejný dlh. To je z 28 % na takmer 57 %, zdvojnásobenie verejného dlhu za šesť rokov. Veď, kto má chuť a vôľu, si to vyhľadá úplne presne. Dneska už máme, našťastie, tie údaje dobré, transparentné, objektívne. Máme tu Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, máte tu program stability, národný program reforiem, treba to len pohľadať v tých, tých dokumentoch. Ono tam síce nájdete, že najviac narástol ten dlh v roku 2008 až 2010, o 13 percentuálnych bodov, keď išiel z 28 na 41 percent. Potom narástol v období rokov ´10 až ´11 o 2 percentuálne body, zo 41 na 43, no a teraz v rokoch ´11 až ´14 pôjde ďalej o 14 percentuálnych bodov až na tých pomyselných 57 alebo presne 56,8 percenta. Nie je podstatné, ktorá vláda koľko prispela k tomu. Ja len sa pýtam pána ministra Kažimíra, čo s tým v roku 2014? Či má dnes premyslenú stratégiu, či má dnes na stole krízový manažment, ako sa s danou situáciou vyrovnať, ak by sa nepodarilo v Národnej rade Slovenskej republiky nájsť 90 poslancov, pomocou ktorých sa prelomí ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.

    Daňové úniky, téma, ktorá tu bola takisto nespočetne, množstvokrát spomínaná. Tu len chcem povedať, že, že konštatujem pozitívny vývoj a že sme skutočne dosiahli nejaký bod zlomu, kedy sa nám efektívna sadzba výberu DPH, zdá sa, na konci tohto roka dostane z 12,5 na 13,5, ak si dobre pamätám, percenta. Efektívna sadzba výberu znamená, že nominálna je 20 %, ale my efektívne vyberieme skutočne len 12,5. Po tom, čo sa ten trend trošku zlepší, sa dostaneme na 13,5. Opäť vďaka aj za, použijem slová pána Kažimíra, doručenie takéhoto výsledku. Takže sme sa po x rokoch konečne dokázali brejknúť a že sme ten, ten trend zlomili smerom k lepšiemu. Ale ja som presvedčený o tom, že výber daní bude vtedy dobrý, ak platenie daní na Slovensku sa stane konečne vecou cti podnikateľov. A platenie daní sa na Slovensku stane vecou podnikateľskej cti vtedy, ak nastane, ak budú splnené dve podmienky. Tá prvá podmienka je, že platca dane uvidí a pocíti hlavne, že za zaplatenú daň dostáva kvalitné verejné služby. Vtedy to bude naozaj vecou cti, kto akú daň zaplatil. A po druhé, ak platca daní uvidí, že sa zlomil nielen trend v efektívnej miere výberu daní, ale že sa zlomil trend aj v rozsahu, v robustnom rozsahu korupcie, ktorá na Slovensku je a pred ktorou si netreba zatvárať oči. Keď uvidí, že sa na Slovensku dosiahol brejk, že sa ten trend zlomil smerom k lepšiemu aj pri vymožiteľnosti práva. Keď uvidí ten platca daní, že už nejazdí po tankodromoch, ale po opravených cestách. Typický príklad, že ono to funguje, že netreba sa vždy len a len spoliehať na represívnu zložku alebo na represívnu časť zamedzovania daňovým únikom, ono to funguje, pozrime sa opäť k susedom do Švajčiarska. Ľudové hlasovanie, referendum vo švajčiarskej konfederácii o znížení daní. Švajčiarski občania v referende odmietli zníženie daní. Viete si predstaviť takýto výsledok referenda na Slovensku? A odmietli to práve preto, lebo pochopili, že keď budú nižšie dane, tak budú mať horšie školy, budú mať menej kvalitné nemocnice, budú mať menej kvalitné všetky verejné služby. V referende odmietli zníženie daní. A príklad, ktorý som v minulosti pri nejakej príležitosti spomínal v médiách, na Slovensku bude vtedy dobre, keď sa udeje to, čo sa udialo v Spolkovej republike Nemecko. V istom okamihu bol odsúdený, právoplatne odsúdený Peter Graf, otec nemeckej tenisovej ikony Steffi Grafovej. Ikony, ktorá bola zbožňovaná celým národom, a nikto v Nemecku si nevedel predstaviť, že otec takejto národnej športovej ikony, obrazne povedané, odvisne, proste skončí, bude právoplatne odsúdený. Myslím, že aj nakoniec tri roky sedel. Ja sa pýtam, kedy takýto prípad sa stane na Slovensku? Alebo chceme tvrdiť, že na Slovensku nie sú daňové úniky? No sú! Veď to všetci vieme, že sú a že sú robustné a že sú. Nie tak dávno boli druhé najvyššie v Európskej únii. Potom nás nejakí Bulhari, neviem kto, predbehli, tak myslím, že máme štvrté najvyššie. Nie je podstatné, kde sme, ale sme úplne na spodných rebríčkoch, spodných teda priečkach toho pomyselného rebríčka. Ja tvrdím, že na Slovensku bude vtedy dobre, ak aj na Slovensku budeme mať príbeh veľmi podobný Petrovi Grafovi.

    Tak mi dovoľte na záver skonštatovať, že ak nedôjde k... S rozpočtom na budúci rok sa už nestane nič. Môžme si tu ešte každý po jednej hodinke, po hodinke a pol porozprávať. Ten rozpočet schválený bude v takom tvare, v akom bude. Možno malým, nech je nám malým potešením konštatovanie, že si myslím, že nie všetci poslankyne a poslanci SMER-u sú presvedčení o tom, že budú dvíhať ruky za dobrú vec. Som fakt o tom presvedčený, že nie všetci si to myslíte, ale rozumiem straníckej disciplíne, rozumiem tomu, že opäť raz stranícka disciplína, inokedy ideológia nepustí a že ten rozpočet prejde 83 hlasmi, ak niekto počas hlasovania nebude nemocný zo SMER-u. Takže rozpočet tu bude. Nezvratný fakt.

    Chcem povedať, že ak sa nestane v budúcom roku obrovský zvrat v kvalite rozpočtu na rok 2015, a nevidím zatiaľ vytváranie nejakých podmienok, aby k takémuto zvratu došlo, opäť pripravíte rozpočet na rok 2015 len do tej miery, aby ste naplnili, podčiarkujem, v nominálnom vyjadrení medzinárodné záväzky, ktoré Slovenskej republike plynú z európskej fiškálnej zmluvy, tak sa potom stane v roku 2016 to, že nech už bude vládu zostavovať ktokoľvek, opakujem, ktokoľvek, bude musieť vo verejných financiách nastúpiť krízový manažment. Kto z vás robil v korporáciách, v súkromných firmách, určite sa s takýmto pojmom stretol. Niekto z nás si to aj vyskúšal v praxi. Naozaj vo verejných financiách bude musieť nastúpiť krízový manažment. Úplne optimálnym stavom by bolo, keby tým krízovým manažérom mohol byť opäť ten istý minister financií. Hovorím to s plnou vážnosťou. Konečne by sa stalo v novodobých históriách, v histórii Slovenskej republiky, po prvýkrát, že ten, kto nerobil to, čo sme sa pred chvíľočkou bavili, že v prvom a druhom roku štvorročného volebného cyklu pripravím a zrealizujem štrukturálne reformy, tak ten, kto to nerobil, tak si potom vlastne tie plody svojej práce, alebo v tomto prípade plody nepráce, nečinnosti, bude musieť inkasovať. Nechcem používať vulgarizmus, vyžrať, ale ten by tam bol taký úplne priliehavý.

    Toto, bohužiaľ, nie je pokrízový rozpočet, ktorý by pripravil Slovenskú republiku na to obdobie, ktoré príde po kríze. Po kríze budú profitovať tie krajiny, či v Európe alebo na americkom kontinente, kdekoľvek, budú profitovať tie krajiny, ktoré budú mať tú krízu naozaj ako očistný proces. Že tie bankroty firiem a spoločností, ale aj bankroty fyzických osôb očistili ten trh, že naučili ľudí, naučili majiteľov firiem rozmýšľať naozaj zodpovedne, že už je dávno v zabudnutí nejaká permanentná kontinuálna stratégia rastov, nekonečne dlhodobo udržateľných rastov, že, naopak, budeme svedkami ustavičných ekonomických cyklov. Tie krajiny, ktoré si to uvedomia, ktoré urobia štrukturálne reformy, opäť pripomeniem Jörga Asmussena, člena exekutívneho boardu Európskej centrálnej banky, ktorý povedal: Viac času, áno, posúvajte ozdravný proces vo verejných financiách, ale za viac reforiem. Robte reformy, a potom vám budem aj ja a verím, že aj moji kolegovia z opozície, tolerovať časové posuny v ozdravnom procese verejných financií, keď vidíme, že sú vykúpené realizovaním reálnych štrukturálnych reforiem. Ale toto sa, bohužiaľ, bohužiaľ, nedeje. V tomto rozpočte už vôbec nie.

    Takže sme sa dostali po hodine a pol k poslednej vete. Veľmi, veľmi nerád, nerád to konštatujem, ale zas keby som konštatoval niečo iné, tak by som klamal a klamal by som aj sám seba, tak to konštatovanie poviem, možno ľavé krídlo nebude s tým konštatovaním určite súhlasiť. Bohužiaľ, Slovensko sa naozaj dostalo do stavu, kedy ľudia najmenej schopní riadiť krajinu sú volení v prevažnej miere ľuďmi najmenej schopnými a ochotnými pracovať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Kým dám pánovi poslancovi Čížovi slovo, dovoľte, aby som pozdravila na balkóne predstaviteľov regionálneho ZMOS-u z Ružomberka. Vitajte v parlamente.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, no najprv mi dovoľte vrátiť kompliment, ak to bol kompliment, ale predsa len bude trošku kritický. Hodinu a pol prejav? No tak rozmýšľam, bol to povinný prejav ekonóma, človeka zodpovedného za ekonomiku v novej strane? Alebo osobno-analytický? Aký je live motív toho? S tým mám trošku problém.

    Ale skúsim dve veci. Hneď ten posledný, o tých daniach, no a trošku skratkovito. Je tu 60 % ľudí, ktorí predávajú svoju prácu a platia dane a nikto sa ich nepýta, že či majú nejaké podmienky na to, aby platili dane, či už prvú alebo druhú, že teda aby dostávali služby. Jednoducho musia platiť. Problém je, že či tak platia aj naše podnikateľské a bankové kruhy? Vy logicky pochádzate z bankového prostredia a je aj logické, že vaše hodnotové portfólio je pozoruhodne totožné s tým bankovým. A teda aj logicky to, čo ste povedali, ak som tomu dobre rozumel: sociálno-ekonomický systém je v poriadku, všetko v podstate sedí, jediný problém je, že je tu ten veľký preľudnený štát a treba konsolidovať a treba reformovať. Tomu ste sa ale už nevenovali. Čo to teda je, to reformovanie a tá konsolidácia vo vašom ponímaní? Dvadsať percent ľudí treba zoškrtať? Ideme na sociálne dávky, ktoré treba znovu znižovať? Treba zobrať tých 90 euro, čo dostávajú ľudia na ceste, rôzne typy dávok v situácii, keď nemajú čo jesť?

    Do dediny sa vkráda chudoba, pán poslanec. V mojej dedine posledný týždeň nemá 10 až 15 % ľudí čo jesť. A naproti tomu čítame, že v daňových rajoch sa nachádza až 30 mil. USD. Naozaj je potrebné škrtať ešte a ísť do rozpočtu, ktorý bude ešte viac reštriktívny? Viete to naozaj povedať a postaviť sa pred ľudí a povedať im to?!

    Hovoríte o prezidentskom systéme. Tento, tento rozpočet je značne reštriktívny. Je na hranici, na hranici je už sociálnej únosnosti pre našich...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Kollár, tiež s obdivom som si vypočul tých jeden a pol hodiny prejavu. Musím skonštatovať, že už aj minulý rok, keď sme sa tu bavili o štátnom rozpočte, ste nám tu predkladali nejaká katastrofické scenáre, ako my to tu budeme robiť, ako zle a jak to všetko dopadne. Dokonca s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou ste nám hovorili, že nedosiahneme deficit troch percent. Tak vám chcem povedať, že sme ho dosiahli. Bavíme sa o nominálnom deficite. Čo sa týka tohto, budúceho roku, chceme ísť ešte nižšie na 2,64 percenta.

    Vyčítate nám konsolidáciu jednorazovými opatreniami. Jednorazové opatrenia ste tu robili aj vy. Robili ste, samozrejme ste aj privatizovali. Čo sa týka vašich štrukturálnych opatrení, jedno, s ktorým sa najviac chválite, z roku 2011, keď ste to spočítali, že za tri roky ste urobili viac štrukturálnych opatrení jak my za tri roky, tak vedzte, že jedno z tých hlavných opatrení bolo práve zvýšenie DPH z 19 na 20 %, čo pocítila väčšina obyvateľov v zdražení o jedno percento.

    Čo sa týka štrukturálnych opatrení, ktoré robíme my, napríklad sú to aj boj s daňovými únikmi. Minulý rok ste nám tu prognózovali, prognózovali, že výber daní bude za našej vlády horší. A to sa netýkalo len daní z príjmu právnických a fyzických osôb, ale aj DPH. Dnes tu máme opačný trend a korigujete svoje vyhlásenia. Ja sa teším tomu, že skutočne sa nám v tomto darí. A myslím si, že vláda, táto vláda je prvá, ktorá vôbec začala bojovať s daňovými únikmi.

    Hovorili ste tu o, platenie daní má byť vecou cti. Ja som tu minulý rok počúval pomaly návody ako treba optimalizovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Kollár, ja nepochybujem o tom, že ste skúsený analytik. Predviedli ste to nakoniec dneska. Oceňujem aj vecný tón. Chcem, ak dovolíte, keďže ste veľa času venoval prakticky reštrukturalizácii štátnej správy pod menom ESO, tak zopár poznámok.

    Ja na rozdiel od vás som technik, stavebný technik a, priznám sa, tiež celý život som prakticky konfrontovaný bol s touto skutočnosťou už v rámci podniku. Som o tom presvedčený, že Slovensko vynakladá skutočne veľa prostriedkov na svoje spravovanie. Tých celých 4,6 mld., ktoré ste povedal, tak to je obrovské číslo. Je však faktom, pán poslanec, že práve táto vláda, Ficova vláda, ministerstvo vnútra pod vedením ministra Kaliňáka, skutočne prvýkrát k tomu pristúpila nejako systematicky a skutočne sa jedná o reštrukturalizáciu toho systému. Vy, ekonómovia, prepáčte, ste vždy zvykli, keď tu bolo treba niečo znižovať, tak sa použila tá známa indexová metóda. Hodilo sa to dolu, pár percent, a po paráde. Nie. To, čo vás momentálne tak najviac zaujíma, všetci o tom hovoria jak o snežnom mužovi Yettim, a nikto ho nevidel. Ono je to totiž vidieť, tie prvé etapy už sú, prosím vás pekne, v behu. Sú tam, samozrejme, pripravené ďalšie etapy. A okrem toho vy predsa dobre viete ako ekonóm, že i keď časť nákladov, veľká časť nákladov je naviazaná na toho jedinca, na toho zamestnanca, už samotná táto reorganizácia prináša mnohé z efektov. Lepšie sa využíva majetok. Majetok musí nejak zarábať. V energiách, v službách ďalších, v spojoch a tak ďalej. Nemusím tieto všetky efekty vymenovávať. A ony sa skutočne reálne premietajú a je správne, že sa už premietajú v tomto rozpočte.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, ja si vás veľmi vážim, veľmi rád vás počúvam. Priznám sa, že hodinu tridsať, hodinu štyridsať bolo veľmi veľa pre mňa neekonóma, a myslím, že aj pre ostatných neekonómov. Len pri tomto všetkom, viete, vy hovoríte alternatívne. Len ja sa pýtam, ako vám mám ja veriť? Vy viete presne, čo má robiť vláda prvý rok, druhý rok, tretí rok, štvrtý rok. Vlastnú vládu ste povalili po necelých dvoch rokoch. Kde sú teda tie vaše skúsenosti, kde je vaša empíria? Čo ten tretí a štvrtý rok? Ako to chcete zdôvodniť? Je to všetko na teoretickej báze len.

    Potom ďalej sa pýtam, no ako vám mám ja veriť, keď vlastne vy ste odišli, predsa aj to bol váš problém, že ste si nerozumeli s vaším predsedom? Váš predseda je tiež ekonomicky zameraný. Pán Sulík je tiež ekonomicky zameraný. Dnes vy ste niekde úplne inde. Vy si totižto nerozumiete s ekonómami z opozície. Vy rozprávate tuná veci, ktoré sú nesmierne zaujímavé a určite alternatívne, len ja ako ekonóm, teda vám ako ekonómovi ja neekonóm vám práve z tohto dôvodu nemôžem veriť, lebo je to pre mňa nedôveryhodné. Vy si nerozumiete s vlastnými, preto ste odišli. Presvedčte ma, že je to tak, ako vy hovoríte.

    Hovorím ešte raz, je to veľmi zaujímavé, čo hovoríte, len tá istota trošku chýba.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, počuli sme tu dosť dlhý odborný, ekonomický výklad, ale musím povedať, že veľmi korektný. Je to známe o vás, aj na finančnom výbore takto vystupujete.

    Povedali ste, že vláda má jediný cieľ, a to naplnenie medzinárodného záväzku znížiť deficit a ozdraviť verejné financie. Áno, je to cieľ, ale určite nie, ako ste povedali, len nominálne. Vláda v programovom vyhlásení sľúbila, že konsolidačné úsilie vyššou mierou zasiahne bohatých jednotlivcov a bohaté spoločnosti. Banky vykazovali dlhodobo vysoké zisky, preto prispeli ku konsolidácii verejných financií bankovým odvodom. Ďalej je to odvod pre regulované spoločnosti. Vláda zlepšila dlhodobú udržateľnosť verejných financií o jednu tretinu. A ak vôbec dôjde k zhoršeniu, tak len krátkodobo, pretože, ako uviedol pán minister Kažimír, platí, že rok 2017 alebo 2018 musíme mať vyrovnaný rozpočet. A je to len otázka taktovania.

    Aj rozpočtová rada v správe uviedla, v rozpočte je menej rizík, ako to bolo v rozpočte na rok 2013.

    Hovorili ste, že nešetríme, ale výrazné úspory očakávame práve z reformy verejnej správy. Ďalej sa zlepšuje aj daňová disciplína ako celok a nielen výber DPH. Ako ste uviedli, v návrhu štátneho rozpočtu sa počíta so zvyšovaním platu pre zamestnancov štátnej a verejnej správy o 16 eur pre každého zamestnanca a podľa vás to nie je správne. Veď predsa títo zamestnanci nemali už viac rokov, viac ako tri roky zvýšené platy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, naozaj ako ten prejav alebo to vystúpenie bolo rozsiahle, obsiahle a dotkol ste sa tam veľmi veľa tém. Takže niektoré, ktoré ma tak zaujali. Ak ste teda hovoril alebo dával za príklad Švajčiarsko, tak áno, tam sa dá len súhlasiť, že tam tá kultúra platenia daní je na absolútne vysokej úrovni. A keby sme na tom boli tak ako Švajčiari, tak určite by nemuselo nastúpiť toľko represívnych opatrení, určite by nemuseli byť robené také legislatívne zmeny, aké boli robené, zriadená daňová kobra a podobne. Ale, bohužiaľ, nie sme na tom a, obávam sa, ešte nejaký čas určite nebudeme, takže tam ste porovnávali ako neporovnateľné.

    Na druhej strane potom ste venovali nejakú časť tej téme daňových licencií a odpisovaniu strát, kde ste znovu teda hovoril o citlivom chirurgickom reze a skalpele, akým by sa to malo robiť. Dávali ste za príklad povedzme aj Českú republiku. Aj keď tam ma zaujalo, že v tom minulom prejave, keď sme sa bavili o daňových licenciách, tak po vás vystúpil Ivan Švejna a ten hovoril, práve argumentoval, že v Čechách sú rovnaké čísla, že tam rovnaký počet firiem alebo podobné percento firiem neplatí dane. To znamená, že na jednej strane ste dávali teda za príklad, ako sa to má robiť, v Čechách, a potom prišlo tvrdenie, že tam to kvázi rovnako nefunguje. Takže asi nie celkom dobré zrovnanie.

    Potom ten verejný dlh, ten, ja ho samozrejme nikdy nechcem spochybňovať, že tá výška je pomerne vysoká, ale ten nárast o 100 % od roku 2008 do roku 2013, tak znovu, tam poukazujem na to, že v roku ´95 bol 22 % a v roku 2000 50. To znamená, takisto 100-percentný nárast rovnako, rovnako ako v krátkom čase.

    Posledná poznámka ešte k privatizácii, že aby sme pomenovali pravými menami. Ale predsa Slovak Telekom už je privatizovaný. V ro...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne aj za slovo, aj všetkým kolegom a kolegyniam za vecné a faktické pripomienky. Nedokážem reagovať na všetky v rozsahu dvoch minút. Len tri poznámky uvediem.

    Prvá, čo sa týka dĺžky prejavu, pán Jarjabek, a ďalší, pán kolega Číž, ktorí to tu spomínali. Ja si myslím, že venovať 90 minút ekonomickej osvete takémuto zloženiu Národnej rady Slovenskej republiky je užitočnejšia a blaženejšia činnosť, ako celú noc sa tu hádať o papierovú figurínu Roberta Fica, čo sme zažili pri odvolávaní v tú pamätnú historickú noc, ktorá vošla do dejín so znamienkom mínus, predpokladám, pre celý parlament. Tak predpokladám, že robiť normálnu ekonomickú osvetu je, uznajte, možno užitočnejšia činnosť. Ja som sa vydal na túto zložitejšiu, ťažšiu cestu. A budem to robiť vždy aj v budúcnosti. A verím, že keď vás to nezaujíma, tak choďte niekde tuto pod balkón, ktokoľvek, koho to nezaujíma. Ja som to robil v úmysle, že treba. A ekonomickej osvety nie je nikdy dosť.

    Pán Jarjabek hovoril niečo o tom, že ja som si nerozumel s Richardom Sulíkom. No, prekvapím vás, pán Jarjabek, v ekonomickej oblasti sme si rozumeli takmer unisono. Ale na rozdiel od vás som s Mečiarom nespieval pesničky, že "už nikdy žiaden svár".

  • Smiech v sále.

  • Viete, no. Čiže ja by som sa tej značky HZDS hanbil osemkrát viac ako to, čo som ja zažil spoločne s Richardom, a vždy si budem Richarda vážiť. A podčiarkujem, v ekonomickej oblasti sme si rozumeli vždy viac ako dosť, unisono na 100, na 100 percent.

    Posledná poznámka na kolegu Kamenického, vecná. Opakujete mantru vášho premiéra Roberta Fica: vy ste dvihli DPH. Pán kolega, už si raz a navždy zapamätajte a zapíšte za uši, efekt zo zvýšenej depeháčky bol 180 mil. eur, konsolidačné úsilie celej, celého roka bolo 1,7 mld. To znamená, to zvýšenie depeháčky o jedno percento netvorilo ani 10 % konsolidačného úsilia. Raz navždy si to zapíšte.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Kadúc.

    Pripraví sa pani poslankyňa Ritomská.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hostia na balkóne. Trinásť miliárd a sedemnásť miliárd, to sú približne príjmy a výdavky štátneho rozpočtu. Keďže väčšina občanov nemá v podstate ani potuchy, o akých číslach sa tu bavíme, dovolil som si začať práve takto.

    V sobotu podvečer som si chtiac-nechtiac pozrel úryvky z vášho snemu, kolegovia zo SMER-u. Váš predseda a zároveň predseda vlády apeloval na vás, na vás všetkých, aby ste boli obozretní, keďže zodpovedáte prakticky za všetko. Ďalej povedal, citujem: "Ak si budeme hovoriť, všetko je perfektné, dobré, nedopadneme ako politická strana dobre." Váš pán predseda mal pravdu. Ste zodpovední za súčasný stav. Nielen preto, a niektorí možno práve preto tu pred vami, kolegovia zo SMER-u, my z pravej strany, ktorá sa kedysi nazývala opozíciou, stojíme, aby sme vám, aby sme vám nadstavili zrkadlo, čo najmenej nepokrivené. V ideálnom štáte by nemala existovať politická kultúra, ktorá odmieta všetko, čo je z opozície a teda logicky aj dobré. V záujme vyššieho dobra, o to viac v čase krízy, na ktorú sa tak, sa tak radi vyhovárate, by sa nemalo stávať, aby správne nápady a návrhy, ktoré môžu našej krajine pomôcť, boli a priori odmietnuté. Niektorí občania v našej krajine hovoria ako o Absurdistane. Som z toho zhrozený, nie však prekvapený. A ani vy by ste nemali byť. To, čo robíte, nepomáha sociálne znevýhodneným masám, na ktoré sa tak radi odvolávate pred voľbami. Vyťažení ste hlavne na vyvolených. A to nehovorím o tých z reality šou.

    Je pravdou, že nežijeme v ideálnom štáte a, zdá sa, že ešte ani dlho žiť nebudeme. No predpokladám, že všetci, ktorí tu sedíme, máme našu krajinu radi. Máme tu armádu štyristotisíc nezamestnaných, tisíce ľudí nespokojní, z nedostatkov demokracie alebo podfinancovaného zdravotníctva, hovorím hlavne o sestričkách, školstva, súdnictva, kde pracujú nielen sudcovia, ale aj vyšší súdni úradníci, na ktorých leží častokrát to najväčšie bremeno v justícii, bremeno práce v justícii. Myslím, že je čas načúvať nielen opozícii, ale aj všetkým ďalším občanom tejto krajiny. Ak chcete načúvať, myslím, že zákon o štátnom rozpočte ako zákon roka je tým pravým na začiatok.

    K veci. Začnem tak, ako by sa podľa štandardnej a zaužívanej politickej praxe nemalo. Pochválim pána ministra Kažimíra a jeho celý tím, ktorý pracoval na niektorých opatreniach. Niektoré kroky počas tohto roka, ale aj plánované do budúcna, podľa mňa teda aspoň čiastočne prinesú želaný efekt. Opatrenia na zamedzenie úniku DPH a z toho vyplývajúci lepší výber daní, bločková lotéria po vzore Tajvanu, vytvorenie mikroúčtovnej jednotky a legislatívne zjednodušenia z toho vyplývajúce, ako napríklad zjednodušenie účtovnej závierky, to všetko treba podľa mňa hodnotiť pozitívne. A nielen to sú opatrenia, ktoré nás môžu posunúť vpred, keď už nie o pomyselnú míľu, tak aspoň o krok.

    Z tej horšej stránky veci. Rozpočet verejnej správy musí rešpektovať domáce pravidlá, ako aj pravidlá vyplývajúce z nášho členstva v eurozóne. Najdôležitejšou domácou legislatívou je ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Aktuálne pripomínam, že až do roku 2017, jeho prechodné ustanovenia, kde sme sami seba celkom správne zaviazali dodržiavať niektoré limity s celkom prísnymi sankciami v prípade nedodržania niektorých z nich, ako napríklad hranica 57-ch %, ku ktorej sa dostanem, 50 % HDP, ku ktorej sa dostanem. Netreba zabúdať na fakt, že po roku 2017 sa tieto limity ešte sprísňujú. Pôjdu, pripomínam, o 10 % dole. Aktuálne je dlh verejnej správy rozpočtovaný na úrovni približne 40 mld., čo predstavuje 56,8 % HDP. Táto hodnota je teda len 0,2 % od ďalšieho limitu, pri ktorom sankcie, ktoré sme si sami na seba v ústave, v ústavnom zákone celkom správne prijali alebo ušili pri prekročení tejto hranice 57-ch %, hovoril to poslanec Kollár, budeme povinní predložiť vyrovnaný rozpočet.

    Pán minister, ja len dúfam, že toto nie je plán, aby ste mohli odôvodniť masívne škrty a zvýšenú potrebu konsolidácie, ktorá vlastne v budúcnosti bude musieť nevyhnutne prísť. Inými slovami to znamená buď nutnosť zohnať takmer, alebo cirka 3,5 mld. euro inak ako z pôžičiek, respektíve emitovania cenných papierov, alebo škrtanie na strane výdavkov o túto sumu, teda o 3,5 mld., čo je, ak by to bolo celoplošne, cirka mínus 20 % zo všetkého, a teda aj z platov zamestnancov verejnej a štátnej správy, ktorým ste nedávno pridali 2 %, len pre záznam, išlo o 100 mil. euro.

    V európskom rozmere sme sa zaviazali plniť požiadavky Paktu stability a rastu a aj súvisiacich nariadení a zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, tzv. fiškálny kompakt. Z predloženého návrhu rozpočtu sa javí, že ciele, ktoré nám stanovuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, Pakt stability a rastu a tak ďalej, tento rok dodržíme a s božou pomocou viac-menej aj budúci rok. Také sú teda prognózy ministerstva financií. Toto by som tiež rád hodnotil kladne, aj keď, aj keď pomerne opatrne, pretože tieto ciele dosahujete skratkami. Skratkami, ktoré nás môžu doviesť na cestu maďarskú, grécku, portugalskú či írsku, kde verejný dlh, t. j. peniaze, ktoré si museli tieto krajiny na správu štátu požičať, budú raz musieť vrátiť. A keďže pôžičky nie sú zadarmo, dámy a páni, okrem dlhu samotného bude treba splácať aj úroky. My dnes na úrokoch ročne platíme 1,35 mld. euro. Ešte raz, 1,35 mld. euro na úrokoch z pôžičiek.

    Som si vedomý, že pre správu krajiny si musíme požičiavať. Ale za akú cenu a hlavne dokedy? Myslím, že nikto tu v sále nemá pochybnosť o tom, že platiť ročne viac ako miliardu na úrokoch nie je v poriadku. Tento dlh za roky 2007 až 2013, doplním pána spravodajcu, sa zvýšil o 140 %, za roky 2007 až ´13 sa dlh zvýšil o 140 % a úroky z neho o 61 percent. Krajiny ako Estónsko, Fínsko, ak sa nemýlim, aj Luxembursko, toto pochopili a ich rozpočet je plus-mínus vyrovnaný a v minulosti bol, ak sa nemýlim, aj prebytkový.

    Čo sa týka rozpočtových opatrení a konkrétnych čísel a ich zdôvodnenia, bolo tu povedané na úvod, myslím, že už od pána, alebo hlavne od pána Mikloša, takže nebudem sa opakovať, dovolím si len predsa niektoré čísla zopakovať, ktoré teda nemusia byť pre bežného občana veľavravné, ale minimálne určujú trend, ktorým sa uberá táto krajina a táto vláda. Ak som správne pochopil slová pána premiéra Fica, konsolidáciu verejných financií, t. j. znižovanie zadlženosti považujete za jednu z priorít, ak nie prioritu najvyššiu. Hlavné plánované konsolidačné úsilie bolo na tento rok naplánované vo výške 1,3 % HDP. No pod vplyvom vonkajších okolností a hlavne legislatívnych zásahov vlády sa znížilo na 1 % HDP. Pre zrozumiteľnosť, konsolidáciou sa myslí to, ako znižujeme, respektíve nezvyšujeme verejný dlh. Vy ste z týchto čísiel poľavili. Vyplýva to hlavne z toho, že na zhoršenie rozpočtovej situácie vláda reagovala najmä jednorazovými opatreniami, ako napríklad nižšie výdavky na spolufinancovanie Európskej únie, ku ktorým sa ešte, ku ktorým sa ešte vrátim, vyšší odpredaj núdzových zásob ropy, rozpustenie rozpočtových rezerv, získanie druhého piliera a presun výdavkov do ďalších rokov. Zásadne ste na tento problém a tento stav nereagovali štrukturálnymi opatreniami, t. j. dlhodobými, ktoré zabezpečia udržateľnosť verejných financií. Toto je podľa mňa chyba. A to si uvedomujú, predpokladám, aj ľudia na ministerstve.

    Čo sa týka budúcnosti, t. j. roku 2014, tvrdíte, že objem opatrení, ktoré bude treba robiť na zníženie dosiahnutého plánovaného schodku, by mali byť vo výške 1,8 % HDP, pričom 0,8 % HDP z tých 1,8 budú tvorené trvalými opatreniami a ostatné dočasnými. Avšak Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej správe podiel týchto dočasných a jednorazových opatrení hodnotí až vo výške 1,6 % HDP. Čiže v podstate celkom opačne a teda opäť inak ako štrukturálne, respektíve inak, ako nám odporúča Európska komisia.

    Ďalšie konkrétne čísla. Konsolidačné úsilie vo vašom rozpočte predpokladá, sa predpokladá vo výške mínus 0,2 % v roku 2014. Predpokladá sa tak nárast štrukturálneho deficitu v roku 2014 o 0,2 percenta. Rovnaký ukazovateľ odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, avšak už vo výške, ktorá je vyššia, a to je mínus 0,5 %, Európska komisia dokonca mínus 0,8. Myslím, že dvojnásobný, respektíve štvornásobný rozdiel nezávislých, teda ak hovorím o Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, inštitúcií, je to celkom problém. Takéto mylné čísla by sa podľa môjho názoru v rozpočte nachádzať nemali, alebo minimálne takéto odchýlky. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v roku 2014 štrukturálny deficit vzrastie o 0,5 % HDP na 4,1 %HDP, a to aj napriek miernemu poklesu skutočného deficitu verejnej správy na 2,8 % a priaznivejším ekonomickým vplyvom.

    Pre mňa je celkom prekvapivé, že ak je záväzok vášho premiéra konsolidovať, prečo sa štrukturálny deficit zvyšuje, prečo je konsolidačné úsilie dokonca podľa vás opačné, teda záporné. Podľa mňa sa tomuto konsolidácia nehovorí. Žiaľ, nerobím to rád, ale opäť zas ľuďom niečo sľubujete, čo nebudete môcť dodržať. Táto vláda navyše nešetrí tak, ako sa opakovane ľuďom zaviazala prostredníctvom médií. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že upravené výdavky majú narásť v roku 2014, majú narásť, to je prvá významná skutočnosť, o 3,7 % prevádzkové a 2,4 % legislatívne. Podtrhnuté a spočítané, upravené výdavky porastú v roku 2014 o 5,3 percenta.

    Ešte späť k tým neminutým eurofondom. Opäť len pre záznam. Oproti rozpočtu sa do ekonomiky, našej ekonomiky dostalo menej zdrojov o 1,3 mld. eur vrátane spolufinancovania. Skutočnosť, že neboli čerpané eurofondy tak, ako bolo plánované, nepovažujem za pozitívnu, a, pardon, považujem, nepovažujem za pozitívnu aj napriek tomu, že to malo pozitívny dopad na výšku deficitu, keďže práve v období konsolidácie mohli byť tieto prostriedky nápomocné v ekonomike pri tvorbe vyššej produkcie, zvyšovania počtu pracovných miest, navýšenia čistého bohatstva krajiny a teda aj kvality života. My sme ich proste neminuli. Bodka. A ešte to považujeme za pozitívne.

    Verím, pán minister, že v budúcom období bude čerpanie eurofondov na omnoho vyššej úrovni, pretože ak nie, slová o tom, že naše členstvo v EÚ má neskutočný význam z hľadiska väčších príjmov, budú strácať na svojej sile. Opäť keď to všetko zhrniem, a to hovorím hlavne o vašich číslach v rozpočte a číslach hodnotiacej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pochopiteľne sa štrukturálne saldo verejných financií nezlepšuje. Inými slovami, konsolidovali ste menej, ako ste plánovali, alebo inak, keď ste sa o to pokúšali, nerobili ste to tak, aby ste svoj plán dodržali.

    K tomu pojmu štrukturálne saldo. Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, prečítam definíciu, "ide o hodnotu salda rozpočtu verejnej správy upravenú o vplyv hospodárenia podnikov štátnej správy, podnikov územnej samosprávy a Národnej banky Slovenska, o vplyv hospodárskeho cyklu, jednorazové vplyvy a náklady na správu dlhu verejnej správy". Inými slovami, preložené do ľudskej reči, to znamená, štrukturálne saldo je čo možno najreálnejšie vyčíslenie skutočného ničím nesystémovým neskresleného deficitu verejných financií. Hovorím o udržateľnosti verejných financií do budúcna.

    Kladná hodnota konsolidačného úsilia vypovedá o trvalom znížení schodku. Keďže vy ju máte zápornú, robíte to opačne. Áno, viem, pán minister, že dnes je možno ťažko hovoriť o výške, konkrétnej výške štrukturálneho salda v tejto chvíli, no myslím, že nielen ja, ale aj viacerí budeme pozorne, možno túžobne a možno s obavami očakávať výsledky, ktoré poskytne EUROSTAT v apríli v novej metodike ESA 2010.

    Na čo však chcem tým všetkým poukázať, je hlavne trend. Trend, že namiesto skutočnej konsolidácie a zavádzania zásadných opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré je zdrojom nielen vyššieho HDP, ale aj práce pre ľudí a teda aj zvyšovania ich kvality života, používate jednorazové a dočasné opatrenia či účtovné operácie na prekrytie toho, že s verejnými financiami máme problém. A to nielen vy alebo my, ale aj všetci ďalší občania. Udržateľnosť verejných financií je teda otázna. Tento problém však sám od seba nezmizne, pokiaľ ho nebudeme riešiť zodpovedne. A to myslím, že je záväzok pre nás všetkých.

    Bolo povedané, že rozpočet je údržbársky, prezidentský, nezodpovedný, nekompetentný. To som, tieto pojmy som zachytil. Sú to podľa mňa pomerne silné, expresívne slová s politickým nádychom, preto si dovolím citáciu z dokumentu, na ktorý som sa už odvolával, Hodnotenie návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016, ktorý vypracovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ešte možno na chvíľku odbehnem, táto rada je nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenska a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Členmi rady sú traja ľudia, ktorí boli zvolení v tomto parlamente trojpätinovou väčšinou a, ak sa nemýlim, naprieč celým politickým spektrom, preto si myslím, že o ich objektívnych informáciách by nemalo byť pochýb. Takže ten citát, ak sa nemýlim, už tu zaznel, ale je podľa mňa tak veľavravný a tak výstižný, že zopakovať sa ho určite oplatí. Takže ten citát: "Návrh rozpočtu na rok 2014 zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Je postavený najmä na jednorazových a dočasných opatreniach, ktorých vplyv v strednodobom horizonte pominie, a bude potrebné ich nahradiť štrukturálnymi opatreniami. Znížiť štrukturálny deficit v blízkosti 4 % HDP v roku 2014 na 0,5 % HDP v priebehu troch rokov je veľmi ambiciózny plán." Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tento nezávislý, naozaj asi možno jeden z mála v tejto republike nezávislý orgán, povedal, že nešetríte a vaše úsilie do budúcna podľa toho, čo je predložené, je príliš ambiciózne. Z hľadiska trendu, na ktorý som poukázal, sú teda akékoľvek ambície otázne, ak vôbec reálne.

    Na záver, kolegovia, vychádzajúc z toho, že aj rodina, malý či stredný podnikateľ, rovnako tak veľká firma sa musí správať ako dobrý hospodár, nevidím dôvod, aby sa štát správal inak. Viacerí z nás sa stretávame s ľuďmi. Podľa toho, čo počúvam ja, ľudia si nemyslia, že štát je dobrý hospodár. Tie otázky, ktoré mi pokladajú alebo o ktorých sa bavíme, znejú zhruba takto: Je štát dobrý hospodár, ak financuje cirkvi, ktoré to nepotrebujú? Kde cirkevní hodnostári požívajú nadštandardné benefity? Ja viem, že otázka odluky cirkvi od štátu možno nie je na tepe dňa, ale som presvedčený, že ako každá téma, ktorá má pomôcť rozpočtu, by na tepe dňa byť mala, minimálne teraz. Je štát dobrý hospodár, ak dáva peniaze namiesto na trénerov a mládež na výstavbu futbalových štadiónov, kde, navyše, na také, ktoré ich ani nepotrebujú, alebo nežiadajú? Je štát dobrý hospodár, ak nepodporuje mladých, ich potenciál, ich šikovnosť, ich možné nápady pre lepšie Slovensko? Je štát dobrý hospodár, ak dostatočne nechráni svoje životné prostredie a veľmi slabo využíva turistický potenciál, ktorý Slovensko má? Je štát dobrý hospodár, ktorý kúpi stratovú firmu, ako napríklad SPP? Je štát dobrý hospodár, ak pripraví zákon iba pre jeden podnikateľský subjekt? Hovorím o zákone o obnoviteľných zdrojoch, ktorý sa tu vyskytol minulý rok na Vianoce. Nechcem sa vracať k tomu, k tým detailom, ale všetci vieme, že to nebolo úplne kóšer. Takto by som mohol pokračovať pomerne dlho.

    Možno len taký odkaz, keď som sa pripravoval na túto schôdzu, tak som si pozrel niektoré takéto ad hoc opatrenia, ad hoc veci, nazvime si ich kauzy, ktoré na jednej webovej stránke sú pekne zosumarizované, kde sa tu, tvrdí sa, že štát bol pripravený o 3 mld. euro za ostatné roky iba na týchto kauzách.

    Vážený pán minister, kolegovia zo SMER-u, vaše doterajšie kroky, ktoré dali obsah tomuto rozpočtu, ukazujú, že ľudia sa nemajú lepšie. Ten, kto vidí, že za to, čo odvedie štátu, nedostáva adekvátnu hodnotu v podobe starostlivosti štátu o jeho blaho ako občana, odchádza, minimálne podnikateľský subjekt opúšťa podnikateľskú činnosť, alebo odchod zvažuje, ak hovoríme napríklad o firmách, ktoré zvažujú odchod do daňových rajov, alebo tam už sú. Malí a strední podnikatelia, ale aj občania zo strednej vrstvy, ktorí by mali tvoriť chrbtovú kosť našej spoločnosti a ekonomiky, dostávajú od vás ďalšie a ďalšie prekážky v podobe zvyšovania daní a odvodov, sprísňovania Zákonníka práce, čoho dôsledkom je hlavne zvyšovanie nezamestnanosti, ako aj ďalších opatrení, ktoré v podnikateľskom prostredí mu nepomáhajú, práve naopak, škodia. Podnikateľské prostredie, konkurencieschopnosť či atraktivita našej krajiny z pohľadu investovania sa vo všetkých možných rebríčkoch aj naďalej prepadá. A to už teraz nehovorím o rebríčkoch vnútroštátnych, ale o rebríčkoch ako je Doing bussines, rebríček časopisu Forbes, to znamená ľudí alebo subjektov, ktoré sú zvonka, ktoré nepoznajú situáciu tu, tu v krajine zvnútra, ale vidia ju ako nepotenciálnu na investovanie.

    Na základe podložených čísel nie je teda vidieť žiadna stratégia v riadení verejných financií a, žiaľ, ani to pomyselné svetlo na konci tunela. Preto, vážení kolegovia, hlavne zo SMER-u, dovoľte mi povedať, že ja za tento rozpočet hlasovať nemôžem, aj keby som skutočne veľmi rád chcel. Verím, že niektoré skutočnosti, ktoré som uviedol ja a moji kolegovia, vám ukázali, prípadne vás presvedčia o tom, že treba nielen s rozpočtom, ale aj s týmto štátom niečo robiť, niečo, niečo viac a niečo zodpovednejšie.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky, jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon. Pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Miro, mňa zaujal v tvojom prejave jeden údaj. Hovoril si o tom, že kde štát zoberie 3,5 mld. na nejaké splatenie sekery. Nuž, je tu jedna možnosť, o ktorej som už viackrát hovoril, možno tak zaobalene, možno si to viacerí neuvedomili, ale hovoril už o tom aj premiér Fico, že na Slovensko už prišla čínska banka. Možno sa nájde niekde nejaký čínsky investor, ktorý môže priniesť nejaké investície na Slovensko, a 3,5 mld. možno nerobí problém. Otázne je, že čo za to. A čo môže taká malá krajina ako Slovensko ponúknuť takej veľkej Číne? No čoho má Čína nedostatok? Má dostatok lacnej pracovnej sily, dostatok materiálu, akéhokoľvek, ale má povedzme málo vody. A tu môže byť kameň úrazu. Takže musíme si dať pozor, aby to náhodou neskončilo aj týmto spôsobom. V každom prípade súhlasím s tebou, že vláda sa síce snažila urobiť rozpočet, ktorý by bol vyhovujúci, ale vyhovujúci v prvom rade pre ňu. A tieto škrtania, o ktorých hovoril pán Číž, že či sa ešte viacej má škrtať, no malo by sa škrtať, ale nie tam, kde to uškodí tým bežným ľuďom, ale škrtať tam, kde by sa reálne dalo naozaj ušetriť.

    Ďalší kolegovia hovorili o reforme ESO. No tu sa tiež hádzali miliónmi, stovkami miliónov, ale reálne sme naozaj nevideli, že kde, z čoho. Zatiaľ len čo sa stretávame práve s verejnou správou, tak všade sú problémy, a tie dokumenty, ktoré majú chodiť, tak chodia takým zaujímavým spôsobom. Takže tam tiež zatiaľ nevidíme naozaj tie možnosti toho šetrenia. Ja som poprosil pána ministra Kaliňáka, nech mi ukáže presne, že ktoré budovy sa kde presunuli, aké úrady, kde sa ušetrilo, koľko, akým spôsobom, ale toto zatiaľ tuná nebolo. Takže zatiaľ sú to len nejaké fiktívne peniaze, ktoré sa akože ušetrili, ale uvidíme, ako to bude ďalej.

    V každom prípade súhlasím s tebou, že tento rozpočet nie je nastavený dobre.

  • V rozprave vystúpi pani poslankyňa Ritomská, pripraví sa pán poslanec Viskupič. Pán poslanec Simon, vy ste sa prihlásili, keď už som ukončila.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, nie.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Ritomská.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedníčka, vážený pán minister, vážení poslanci a poslankyne, najprv si dovolím poukázať na to, vychádzam, že dnes je 10. decembra a pripomíname si ľudské práva. Treba si pripomenúť aj v tejto rozprave o štátnom rozpočte, ako pristupuje naša vládna moc k občanom vo vzťahu k ich ľudským právam. Ako príklad uvediem konferenciu o ľudských právach, ktorú som organizovala v parlamente dňa 13. novembra. Neprišli na ňu pozvaní páni ministri a neprišli na ňu ani páni poslanci, volení zástupcovia našich občanov.

    A ako sa pristupuje teda k rokovaniu o tomto štátnom rozpočte? Z roka na rok tu schvaľujeme štátny rozpočet. Kam sa všetky peniaze rozkotúľali, keď sa z našich slovenských občanov stali chudáci, žobráci či otroci pod hranicu chudoby, u ktorých nemôže byť ani reči o ľudských právach? Tento neúctivý počet bedárov predstavujú naši rodičia, dôchodcovia a zvyšok tvoria nezamestnaní. V našom štáte narástla do nebývalej podoby kriminalita, nezákonnosť, korupcia, mafiánstvo. Spoločnosť je gniavená výpalníctvom verejných, štátnych činiteľov, exekútormi, sudcami, prokurátormi, úradníkmi, políciou. Nad týmito všetkými diablami držia akoby ochrannú ruku politici. Umelo vyvolanou a vymyslenou krízou sme aj u nás dôkladne okradli našich občanov. Napríklad zmenou slovenskej koruny na euro, alebo podporou Grécka z našej strany vyššou sumou na hlavu obyvateľa, ako je to zo strany Nemcov či Francúzov, alebo neustálou diskrimináciou našich platov a dôchodkov voči cenám a poplatkom, keď my zarábame a dôchodky máme päťkrát menšie ako Nemci, Gréci, Francúzi, Španieli a Taliani.

    Čo vy na to, páni poslanci SMER-u, KDH, SDKÚ, MOST - HÍD-u, SaS a OĽaNO? Vy máte akú krízu s vašimi tisíceurovými platmi a ďalšími príjmami, ktoré ročne činia cirka milión eur? O akom komplikovanom a pre občanov ústretovom, garančnom, prospešnom štátnom rozpočte tu rokujeme? Vy nerokujete a neschvaľujete už desaťročia normalizovaný štátny rozpočet, vy schvaľujete nenormálny a pre život občanov nedostatkový rozpočet, ktorý navyše ešte aj rozkrádate, ako ste to rozkradli od roku 1989. Chudáka občana za ukradnutý chlieb, čokoládu a salámu dáte do basy, ale tí, čo nakradli milióny, sa smejú verejnosti beztrestne do tváre. Vy, poslanci, politici, sa roky tvárite spoločensky premúdrelo, ale pozrite sa, kam ste doviedli našu krásnu vlasť. Nachádzame sa na chvoste krajín Európskej únie v úbohosti platov, dôchodkov, životnej úrovni, vzdelaní, zdravotnej a sociálnej starostlivosti štátu o svojho občana. Z parlamentu sme urobili cirkus a divadlo, kabaret a zábavný podnik.

    Milí páni politici, snáď sa niektorý z vás konečne preberie a začne byť samým sebou a nielen bábkou, ktorou treba byť pri hlasovaní a ukazovať palcom hore alebo dole.

    Vážení, ulica nám posiela projekt, ktorým sa máme ujednotiť na každoročnom štátnom rozpočte metódou žiaka základnej školy. Aby sme nemuseli dlho a nákladne premýšľať, odporúčajú nám občania vziať za podklad hodnoty nového štátneho rozpočtu z roku 2013. Tohtoročný štátny rozpočet máme navýšiť o koeficient nárastu cien a poplatkov z roku 2013 a vyjdú nám takto hodnoty štátneho rozpočtu pre nový rok 2014. Pre garanciu naplnenia a funkčnosti takto získaného štátneho rozpočtu pre rok 2014 máme mať pripravený predaj dlhopisov v hodnote niekoľko miliónov eur, tak ako sme to robili aj v tomto kalendárnom roku 2013. Veď už aj tak sme našu krajinu dosť zadlžili! A čože je to ďalších niekoľko miliónov eur v rámci mnohoročného celkového zadlžovania nášho štátu, našich detí a našich vnukov?

    My tu len rokujeme o štátnom rozpočte a už je tu prvá reakcia. Dňa 3. decembra 2013 schválil tento parlament novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, podľa ktorej platy ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov a verejného ochrancu práv zostanú na úrovni roku 2013. Mali by byť zmrazené platy všetkých ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov, ale sudcom, prokurátorom ostane 13. a 14. plat. Ešte tu rokujeme o štátnom rozpočte a už sa ozvalo Združenie sudcov Slovenska, že zmrazovanie platov sudcov nepodporujú, pretože úloh a súdnych prípadov na súdoch pribúda a platy sudcov sú jediným zdrojom ich príjmov. Sudcovia nemôžu podnikať ani štrajkovať, a teda budú právnym postupom uplatňovať svoje právo na valorizáciu, toto uviedla prezidentka združenia Slovenska Dana Bystrianska. Tento jej prejav je kľúčový a vzorový model neprimeraných nárokov na plat za kriminálne zle odvádzanú prácu. Mám osobnú skúsenosť so slušnými občanmi, ktorí sa boria s nevymožiteľnosťou svojich práv, a na vine sú jednoznačne sudcovské chyby a omyly v procesnom konaní.

    Navrhujem súčasnej vláde, aby sa neuspokojila so zmrazením platov silových rezortov, ako sú sudcovia, policajti, armáda a prokurátori, ale aby postúpila o spravodlivý krok vpred v riadení našej spoločnosti. Tak ako nemajú učitelia 13. a 14. plat, tak rovnako treba zobrať aj hladným úradníkom ich lukratívne výhody. Na jednej strane ide štát vydierať slušných občanov za to, že im štát nevie zabezpečiť pracovné miesta a hmotnú núdzu im podmieňuje diskriminačným vydieraním, spôsobom cez šikanu, na druhej strane si štát dovoľuje platiť zle fungujúcich silových úradníkov. Takýto štýl vládnutia prekonáva všetky negatívy totality. Sudcovia, prokurátori a čelní predstavitelia štátnych orgánov sústavne dokazujú, že si nezaslúžia to, čo doteraz dostávali. Argument, že sudca a prokurátor musí mať taký plat, aby boli neovplyvniteľní, to je bohapustá lož. Oni to dokázali, že je to lož, lebo sú jedna ruka s úplatkármi, drogovými dílermi a rozkrádačmi majetku.

    Navrhujem definitívne odobrať všetky trináste a štrnáste platy. Máme mnoho mladých právnikov, ktorí budú túto prácu vykonávať poctivo za menšie peniaze a budú rýchlo konať všade tam, kde sa konať dá, a dokážu, že sú poctiví, lebo majú vnútorný záujem robiť svoju prácu dlhodobo a podľa zákona. Takáto aktivita s našimi doterajšími lenivými sudcami či prokurátormi alebo skorumpovanými tzv. silovými úradníkmi, ako ich nazvala pani Bystrianska, je nemožná. Ja tvrdím, že takéto osobnosti sa už nikdy nenapravia a, žiaľ, nie je možná náprava ani spontánne, ani trestami. Alebo zavedieme trestnoprávnu zodpovednosť štátnych úradníkov? Im by nepomohlo ani to. Oni sa starajú len o seba. A takýto prístup k práci je neprijateľný. Konkrétne prípady, ktoré dokazujú moje tvrdenia, sa mi hromadia na mojom poslaneckom stole. Hromadia sa bez reklamy a bez bilbordov.

    Vážená vláda Slovenskej republiky, môj návrh akceptujte a nevyhovárajte sa, že to nie je možné, lebo možné je všetko, čo chceme a čo vieme. Priznajme si neschopnosť, ak túto nápravu v tejto dobe neurobíme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Viskupič do rozpravy.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár poznámok k prerokovanému bodu programu, zákon roka alebo zákon zákonov, zákon o štátnom rozpočte. Pôvodne, keď som sa v stredu alebo vo štvrtok zapisoval do tejto debaty, mal som ambíciu pomenovať niektoré riziká a možno označiť rozpočet niektorými prívlastkami. A mám pocit, že ak porovnám debatu z roku 2012, na konci roku 2012 a roku 2013, nastal určitý posun. Venujem sa médiám, som súčasťou výboru pre kultúru a médiá, preto aj môj príspevok sa bude prioritne venovať tejto oblasti. Ale čo ma najviac zaráža, keďže debata bola prerušená víkendom a bola možnosť možno zreflektovať štvrtkovú a piatkovú debatu nad týmto dokumentom, tak prívlastky, ktoré tento rozpočet dostáva z jednej alebo z druhej strany, ma nenapĺňajú vôbec žiadnym optimizmom. Idú totižto v absolútne príkrom rozpore a dokonca, ak by sme mohli stručne vyhodnotiť mediálny diskurz, kedy nie je dôležité, čo povieme tu, ale to, čo sa dozvedia ľudia, je podľa mňa aj v zmysle tejto debaty dosť katastrofa.

    V mediálnom obraze o tejto debate by som ju stručne mohol nazvať ako debata, ktorá skôr prišla z nejakej ornitologickej ríše, a ten messaging alebo tie správy, ktoré zo siene zákonnosti prenikli na verejnosť, sa niesli v duchu označovania sa jastrabmi, supmi a podobne. Mal som z roku 2012, na konci, lepší pocit, keď niekto, jeden z našich kolegov označil túto debatu ako debatu nejakých ekonomických titánov, a pre mňa mala omnoho väčší význam z tohoto pohľadu. Trošička ma aj zaráža, že nejaký zásadný prejav z 83-členného poslaneckého klubu neprichádza a skôr tu je na podľa mňa dosť relevantné a zásadné otázky poslaneckých kolegov z opačnej strany strieľané faktickými poznámkami, ktoré veľkú relevanciu nemajú.

    Táto debata by ale nemusela v čase konsolidácie, v čase krízy, kedy sa možno niekto schováva alebo skrýva za to, že veľa parametrov tohoto rozpočtu je na základe toho, že síce možno ústami premiéra, ktorý označuje rozpočet ako za pokrízový, si myslím, že by si zaslúžila skôr hľadanie nejakej cesty, či už bude rozpočet komentovať alebo nejakým spôsobom dávať možno aj dobré rady a dobrozdania exminister Mikloš alebo kolega Kollár alebo kolega Kadúc.

    Ja by som si teda dovolil upriamiť pozornosť z hľadiska východísk a nastavenia a porovnania rozpočtov, štátneho rozpočtu pre rok 2013 a zamýšľaný rozpočet pre rok 2014 aj z pohľadu štandardnej Popolušky rozpočtových kapitol, Popolušky, ktorú môžme, a nemalo by to tak byť, môžme nazvať kultúra. Ja si dovolím odcitovať jedno z dôležitého dokumentu, za ktorý hlasovala väčšina tohto pléna, keď sa vláda uchádzala o dôveru pri tomto pléne a dokumentovala programové vyhlásenie vlády, kedy minister kultúry presadil do programového vyhlásenia nasledujúce dve, tri vety: "Vláda si uvedomuje dlhodobý verejný dlh voči kultúre, nedocenenie jej významu, absenciu systémových zmien utvárajúcich adekvátne podmienky na jej rozvoj. Je potrebná politika, ktorá kultúre nielen prizná spoločenskú dôležitosť, ale poskytne aj výraznejšiu (rozumejme finančnú) podporu. Nejde o oblasť, na ktorej sa dá v nasledujúcich rokoch šetriť." Mám pocit, že mal na mysli šetriť finančné prostriedky. "Finančná podpora kultúry musí vychádzať z ekonomických možností štátu a súčasne byť schopná napĺňať reálne stanovené ciele, priority a očakávania kultúrnej obce."

    Nuž, tak sa teda pozrime na rozpočtové kapitoly, či naozaj nejde o oblasť, v ktorej sa dá v nasledujúcich rokoch šetriť. Rozpočet ako taký pre kapitolu kultúry nezaznamenal žiadny nárast. Bavíme sa o takmer 5-miliónovom poklese, čiže je to v príkrom, v príkrom rozpore aj s týmto dôležitým dokumentom, ktorým ste mimo iné, poslanci, ktorí tvoríte poslanecký klub SMER-u, viazaní. Hlasovali ste za to, že sa na kultúre, i keď v konsolidácii a pri konsolidácii verejných financií, lebo nehlasovali ste o tomto v roku nula, ale v roku, kedy sme vedeli, že krízový scenár je jasný a pravdepodobne budeme musieť konsolidovať, ale nemyslím si, že ak teda ste presadili túto vetu do programového vyhlásenia vlády, že to je nejakým spôsobom aj váš vnútorný záväzok. Pokles pre kapitolu kultúry preto považujem, a v objeme 5 mil. eur, za nedodržanie vami proklamovaného programového vyhlásenia vlády, dokonca si myslím, že idete v tomto smere v príkrom rozpore.

    Ak sa pozrieme podrobnejšie na jednotlivé kapitoly, ktoré navrhli, ja by som tak, ako som to aj na výbore vyzdvihol, boli tam podľa mňa dve zásadné otázky.

    Minister kultúry tento rok otváraním okrúhlych stolov vyhlásil boj proti idiotizácii spoločnosti. Nazval to týmito podľa mňa príkrymi a možno niektorým sa budú zdať aj nie veľmi kultúrnymi slovami, ale mal pravdepodobne, ak to nebol iba marketingový účel, aby ukľudnil verejnosť alebo možno nejakých partnerov, mal na mysli, aby sme sa vydali na reálny, reálnu cestu, aby sa nastavili parametre nášho mediálneho sveta, či už sa budeme baviť o vysielateľoch zo zákona, čiže nášho spojeného tele-rozhlasu, RTVS, ale aj vysielateľov z licencie, a mala prísť, pravdepodobne, a predpokladal som, že príde nejaká legislatívna smršť v tejto oblasti, a zároveň orgán, jediný orgán, ktorý má nad týmto dohliadať, a je to Rada pre vysielanie a retransmisiu, dostane a bude, dostane ad 1, financie, a ad 2, teda kompetencie, aby reálne mohla ad 1, kontrolovať, a ad 2, predchádzať. Tá fáza ad 2, to predchádzanie tomu, aby sa komunikáty, ktoré ničia kultúrne alebo vôbec povedomie našej spoločnosti tým, že vysielatelia môžu bezbreho zasahovať a následne teda Rada pre vysielanie a retransmisiu má rozhodovať, by mala byť naplnená.

    Čo však ale hovorí náš štátny rozpočet alebo predkladaný štátny rozpočet, kde sa môžu stretnúť zámery piár alebo marketingové vyjadrenia a bubliny posielané do spoločnosti? No tak rozpočet v prvej fáze hovorí o 25-percentnom znížení finančných prostriedkov pre Radu pre vysielanie a retransmisiu. Nakoniec v tomto už reálnom návrhu rozpočtu čítame o osemnástich percentách, kde samotný predseda rady hovorí o likvidácii, respektíve, že už rada nebude môcť pri 18-percentom znížení rozpočtovej kapitoly pre tento orgán vysielať. Hovorí o tom, že nemá dostatočné vybavenie. Spoločnosť by sa mohla začať baviť o tom, že na našom trhu z jednej strany, alebo vôbec v mediálnom priestore, nepôsobí iba, nepôsobia iba celoplošné médiá, audiovizuálne televízie a rozhlasy, ale pôsobia aj regionálne. Kto sa kedy zamýšľal nad tým, že naše regionálne televízie z hľadiska zákona o vysielaní a retransmisii majú napĺňať presne tie isté parametre, ako napĺňajú celoplošne? Kto to kontroluje? Predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu hovorí, že nemá na to záznamové prostriedky, nemá na to technické vybavenie. Netuší a nemôže, keďže na to nemá peniaze, čo sa v regionálnej televízii vysiela v Trnave, v Košiciach, v Poprade, a čaká, či prichádzajú podnety. A podnety prichádzajú. V jednej regionálnej televízii počas moratória si dovolí jeden z kandidujúcich poslancov sa postaviť do úlohy moderátora, zavolá si troch ďalších kandidujúcich ľudí a počas moratória veselo majú diskusnú politickú reláciu, ktorú moderuje jeden z kandidujúcich poslancov. Kedy toto a na základe akých parametrov dokáže skontrolovať jediný orgán, ktorý máme na Slovensku určený, a to je retransmisná rada, ak mu znížite rozpočet takmer o 20 percent?

    A to nie je celé! Pretože v retransmisnej rade okrem zníženia priamo rozpočtu je navrhované, že príjmy zo štandardných 170 000 euro má retransmisná rada dosiahnuť v objeme 340. Čiže pravdepodobne to, čo tu často sa hovorilo, v miere pokút za podnikanie a podobne, čiže na čom zarába retransmisná rada. Retrasmisná rada zarába na tom, že udeľuje pokuty. A teraz ministerstvo pristupuje k jej činnosti tak, že zdvojnásobí jej záväzok, aby udelila o 100 % viacej pokút, aby dokázala ale iba zabezpečiť svoju vlastnú činnosť. Nemá to v nejakej položke, že ju zlepšuje, alebo že mám vyšší rozpočet, môžem sa pozrieť aj na niektoré oblasti, ktoré môžem na základe vyššieho výberu pri pokutách. A zároveň sám predseda hovorí, že to sa nedá odhadnúť. Nedá sa odhadnúť dopredu, či všetci vysielatelia sa odrazu zbláznia a budú o 100 % viacej porušovať zákon. Alebo potom samotné ministerstvo má lepšie informácie ako predseda retrasmisnej rady, ktorý hovorí v dlhodobom horizonte dozadu, že takéto príjmy sú proste nereálne. Potom na rok 2015, ak sa budeme baviť, tak čo príde do retransmisnej rady potom? Správa, že nenaplnili ste príjmové požiadavky, tým pádom rozpočet nebude relevantne navyšovaný? A čo to teda dáva za signál? Prečo minister, ak chce reálne bojovať proti idiotizácii spoločnosti, nepresadil to, že je absolútne nehorázne znižovať retrasmisnej rade rozpočet o 20 percent? To je jeden moment, ktorý si myslím, že trčí z návrhu pre rozpočet kultúry do neba.

    Ďalší, ktorý dlhodobo pravdepodobne trápi, personálne obsadenie ministerstva, a to je, a tu, ak som prečítal dobre celý rozpočet, je tu uvedené, nejaká komunikácia medzi ministerstvom financií a ministerstvom kultúry v duchu, že ministerstvo kultúry odkazuje ministerstvu financií, že nebude môcť ďalej znižovať počty zamestnancov na ministerstve kultúry. Doteraz využívali metódu tzv. kumulácie funkcií, ale tak ako v kapitole kategórie 610, čiže mzdové prostriedky, sa očakáva, a je to adresované ministerstvu kultúry, reálny pokles priemernej mzdy zamestnancov, čoho dôsledkom sú ďalšie obmedzenia možnosti dosahovať stanovené ciele a merateľné ukazovatele ministerstva. Ďalej píšu, že k postupnému znižovaniu počtu zamestnancov v organizáciách rezortu dochádza už niekoľko rokov. Aj nadväzne na vykonaný profesijný a procesný audit a na jeho závery sa ďalšie znižovanie počtu zamestnancov, ktoré bolo logickým vyústením tohto auditu, nebude môcť pre rok 2014 ďalej počítať. A dokonca expressis verbis služobné príjmy a ostatné osobné príjmy v roku 2014 považujeme my z ministerstva kultúry, a odkazujeme ministerstvu financií, za neudržateľné. Čiže predpokladám, že asi zamestnanci a zodpovední zamestnanci, ktorí toto odkazujú ministerstvu financií, si to neťahajú z prstu. A bol tu, a ten audit bol iniciovaný podľa mojich informácií ešte za prvej vlády Roberta Fica, hovoria, sme z hľadiska kumulácie funkcií a z hľadiska prepúšťania na dne. Už ďalej to takýmto spôsobom nejde, máme na ministerstve kultúry najnižšie, myslím, že to bolo 88 eur, nižšie platy ako všade inde a ďalej to touto cestou nepôjde a považujeme toto z hľadiska možnosti dosahovať stanovené ciele a merateľné ukazovatele, ktoré sú na ministerstvo kladené, za neudržateľné. Toto nehovorí opozičný politik zostavovateľovi rozpočtu alebo ministerstvu. Toto hovorí materiál, ktorý sme dostali ako návrh rozpočtu.

    Ďalšia kategória, ktorá z hľadiska kultúry ma zaujala, keďže v kapitole Pamiatkového úradu som objavil zásadnú sumu. V prvom pohľade som sa celkom potešil, pretože príjem Pamiatkového úradu z 1,5 mil. v roku 2013 alebo z 1,6 mil. v roku 2012 skočil na 17 mil. 800 tis. korún

  • Pozn. red.: správne má byť -"eur".

  • . Čiže príjmy na rok 2014 navrhované v sume 17 mil. 800 tis. eur pozostávajú z príjmov v sume 1,5 mil., ktoré štandardne mával tento úrad, a ministerstvo ich považuje za reálny predpoklad vzhľadom na dosiahnuté príjmy v minulých obdobiach. Zostávajúcu sumu tvoria finančné prostriedky z predpokladaného odpredaja prebytočného majetku. Súčasne uvádzame, že predpokladom splnenia tohto ukazovateľa nenaplnenia piatich rizík, ktorým by som sa povenoval následne.

    Mal som možnosť sa dopytovať aj na ministerstve kultúry, tam som nedostal odpoveď. Dostal som ju následne, vraj sa teda jedná o odpredaj majetku alebo jednej z budov v Bratislave. Myslím si, že, neviem, nakoľko je to tajná informácia... Je tajná?

  • Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.

  • Takže ju nezverejním. A možno niekto iný. Ale predpokladám, že audit ministerstva, audit Pamiatkového úradu, možno si to niekto vyžiada na základe zákona č. 211, čiže bude sa odpredávať jedna budova. Viem, že tie možno, možno tie, tu chcem urobiť zadosť, aby tie paranoidné predstavy o tom, že či sa to náhodou netýka kaštieľa v Budmericiach alebo nejakých iných, tak dozvedel som sa, že nie, a môžme hovoriť o tom, že Pamiatkový úrad dostáva, teda dostane do rozpočtu takmer 16 mil. 300 tis. eur odpredajom jednej budovy. Ak teda privatizovať, tak takým spôsobom, že to nazveme "z predpokladaného odpredaja prebytočného majetku". Toto sa objavilo v rozpočte, zatiaľ sa tomu nikto hlbšie nevenoval a možno, že ten, 16 mil. 300 tis. eur začne niekoho zaujímať, kde sa vezmú, a dopátra sa k tomu, že čo teda vlastne bude Pamiatkový úrad odpredávať.

    Ďalšiu poznámku, ktorú som chcel spomenúť pri rozpočte, rozpočte v kapitole kultúry, je tá, že na výbore sme sa bavili o možnosti, teda či to programové vyhlásenie, teda ak 2014. rok nie je tým rokom, kedy sa nebude, alebo kedy tá oblasť, kde sa nemá šetriť, ale predsa len sa tam šetrí, že čo nás teda čaká z hľadiska rozpočtu verejnej správy ako takého pre tie ďalšie roky a či sa, existuje nejaký možný predpoklad, že sa bude blýskať na lepšie časy. Chcel by som povedať, že ešte ministerstvo samotné, konečne teda, pristupuje k realizácii investičnej akcie v roku 2014 z hľadiska obnovy Slovenskej národnej galérie a z predchádzajúcich rokov odložené peniaze 11,5 mil. eur sa teda budú používať tento rok. Ale máme dve budovy, jedna je tá spomínaná budova kaštieľa v Budmericiach a druhá, pokračovanie rekonštrukcie Štátnej opery v Banskej Bystrici, kde ministerstvo nepriznáva v rámci kapitálových výdavkov nič. Čiže na výbore som sa pýtal, čo s Budmericami, pretože v momentálnom stave tento objekt stráži SBS-ka, nemá reálne využitie. A pamätáme si to, že prebehlo, pôvodne to používal jeden z našich kultúrnych fondov, momentálne už tu máme vlastne dvojročný, dvojročný časový horizont absolútneho nepoužitia a budúci rok sa teda z hľadiska pokračovania rekonštrukcie kaštieľa v Budmericiach nepočíta ani s jednou korunou alebo s jedným eurom, takže pravdepodobne sa s týmito dvomi objektmi nebude robiť nič.

    To svetielko nádeje, ktoré teda má priniesť, bude samozrejme, ako som dostal na, odpoveď na kultúrnom výbore, ráta sa ako keby s tromi oblasťami, takzvaný Integrovaný regionálny operačný program, čiže ráta sa s timevacím, v rámci partnerskej dohody s nejakými európskymi peniazmi v takzvanom IROP-e, alebo aj z výskumu a inovácia, kde by projekt, ktorý rozbehlo ministerstvo, a volá ho Stratégia rozvoja kultúry Slovenskej republiky na rok 2014 a 2020, kde by kultúrna a kreatívna ekonomika mohla nejakým spôsobom participovať aj na tomto, alebo teda z európskych peňazí aj v rámci informatizácie spoločnosti. Čiže nedostal som nejakú reálnu odpoveď na to, že kde sa v kapitole, budúcich kapitolách štátneho rozpočtu pre ministerstvo kultúry môže blýskať na lepšie časy. Skôr som dostal odpoveď takú, že alokácie, ktoré v rozbitých alebo v troch nejaký osiach z hľadiska európskych peňazí by mohli do kultúry byť naliate.

    Chcem sa aj v tomto momente opýtať, keďže tu prebieha proces, ktorý tvorí, volá sa Príprava stratégie rozvoja kultúry Slovenskej republiky na rok 2014 až 2020, s kolegom Hraškom sme sa zúčastnili druhej fázy pripomienkovania. Ministerstvo pripravilo pre informáciu na základe zainteresovania rôznych odborníkov takzvanú vstupnú analýzu, predložilo dokument na prvú fázu pripomienkovania. Následne prichádza k druhej fáze pripomienkovania. A stratégia rozvoja kultúry, vznikol taký 7-bodový scenár, akým spôsobom teda stratégia rozvoja kultúry Slovenskej republiky bude prebiehať a bavíme sa o 7-ročnom období. Čiže o období, ktoré nie celkom kopíruje volebný cyklus. Tak možno by som týmto, síce už v záverečnej fáze, ale do budúcna by som to otvoril na širšie, a možno predpokladať teda aj to, že nemusí tu byť SMER naveky a táto republika nebola zakladaná pre iba straníkov SMER-u, otvoriť to širšie a možno zabezpečiť aj stabilitu, ak sa bavíme o strategických dokumentoch napríklad aj v rozvoji kultúry.

    Mňa z hľadiska štátneho rozpočtu, keďže ja tu nevidím celkový prepoj, totižto stala sa taká paradoxná vec, že jedno z tých pilierových vecí je takzvaný branding krajiny alebo jednotný branding krajiny navonok. A bola to ako siedma oblasť stratégie rozvoja kultúry, aby sme pôsobili, alebo aby sme sa konečne dohodli na tom, že kultúra má v sebe obsiahnutý potenciál jemnej diplomacie, alebo kultúrnym prenosom, čo si osvojili mnohé krajiny, sa dokáže pôsobiť v regiónoch, kde štandardne Slovenská republiky nie je známa. Dokonca my máme veľké predpoklady tým, že máme tu úrad pod Úradom vlády, ktorý sa volá Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a vytvoriť nejaké predpolie na to, aby sme mohli ten kultúrny prenos, známosť našej krajiny a potom aj následne z hľadiska kreatívnej, kreatívneho biznisu pôsobiť v niektorých krajinách. Len, čuduj sa svete, že v paradoxnej situácii, kedy sme sa bavili o stratégii rozvoja kultúry Slovenskej republiky na ministerstve, sme išli na hodinový poslanecký prieskum do Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, a tieto inštitúcie nekomunikujú. Proste priamo pri otázke, či sa zúčastnili, akým spôsobom a či znalosti tam, kde sú najväčšie slovenské enklávy a kde ten úrad má teda nejaké možnosti poskytnúť samotnému ministerstvu, keďže myslím si, že stratégia rozvoja kultúry nemá byť rezortná, ale pri brandingu by malo byť zabezpečené, komunikácia inštitúcií, ako je SACR, inštitúcie ako ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ministerstvo kultúry a tak ďalej a tak ďalej, a samotný úrad, ktorý nestojí malé peniaze, a preto ma nenapĺňa veľmi optimizmom, že síce s malými peniazmi v objeme 182 mil. eur tá kultúra stále zostáva Popoluškou a stále sa jedná o oblasť, v ktorej sa aj v týchto rokoch šetrí, nevyužívame ich efektívne, nevieme.

    Ono totižto, v čom sa delí tá situácia, v čom je iná tá situácia z minulých rokov? Slovensko bolo zvyknuté na koaličné vlády. Slovensko bolo zvyknuté na to, že SACR bolo pod vplyvom jednej strany, ministerstvo zahraničných vecí jednej, možno ministerstvo kultúry, úrad ďalšej. A možno sa v nejakej nie dobrej, ale v nejakej tradícii zabezpečilo, že personálne obsadenie pod vplyvom politických nominácií celkom nespolupracuje. Lenže my tu máme monolitnú vládu. Tak, kde je problém? Potom už je len nejaký vnútorný problém v nastavení mechanizmov, ak všetci ťaháte, a predpokladám, že ťaháte, za jeden povraz. A toto by malo byť výrazom aj rozpočtu v mnohých oblastiach, ktoré sa mi nezdajú, že vykazujú známky spolupráce a synergických efektov, ako tu bolo často spomínané, ale deje sa to v nejakej tradícii. Niekto to označil tým, že pri tak obrovskom mandáte, ktorý máte, ste mohli byť architektmi nových riešení. A vy ste sa skôr postavili do roviny udržiavačov status quo, niekto to tak až pejoratívne označil, skôr údržbármi toho, čo tu beží. A ja si myslím, že trošička plytváte tým mandátom, ktorý ste mohli urobiť, ktorý ste dostali.

    Myslím si, že z hľadiska tých kategórií, ktoré som spomínal, mal som ešte na mysli z tých kapitálových výdavkov niektoré, ale myslím si, že pre účely debaty a toho, že by som rád tak isto podporil nejaký zmysluplný rozpočet, ale nemyslím si, že pre oblasť kultúry sa tento rozpočet môže stretnúť s nejakým mojím vnútorným presvedčením. A preto z týchto troch, štyroch kritických poznámok ja rozpočet nemôžem podporiť.

    A to som zabudol ešte spomenúť jednu stavovskú organizáciu, ktorá pracuje s pamäťou národa, a tá dostáva na budúci rok o 73 000 eur rovnako menej. Myslím si, že šetriť na pamäti národa, kultúre sa nevypláca. Tešil som sa, že minister kultúry toto presadil do programového vyhlásenia vlády. A z toho pohľadu je pre mňa návrh rozpočtu pre rezort kultúry sklamaním, preto ho nepodporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Vašečka. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie. Nie je tu pán poslanec Vašečka. Bol posledný písomne prihlásený.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Všetci využili svoju možnosť sa prihlásiť? Poprosím. Čiže osemnásť poslankýň a poslancov. Dvadsať. Ešte raz mi to, poprosím technikov, ukážte. Prvý pán poslanec Jarjabek a na záver, keby ste boli takí dobrí, mi, technici, ukážte mi ten shrink, je pani poslankyňa Hufková, áno. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Hlasy z pléna.

  • Jarjabek, Mikloš, Vášáryová, Petrák, Raši, Mičovský, Mikuš, Hraško, Kaník, Muránsky, ďalšiu stranu poprosím, Mikloško, Miškov, Žitňanská, Sulík, Viskupič, Csicsai, Číž, Procházka, Érsek, Hufková, ešte aj pre 23, pán poslanec Hrnčiar, na záver plodne pán poslanec Hlina. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Výkrik v sále.

  • Poprosím, prvý bol pán poslanec Jarjabek, takže vám... Pána poslanca Hrnčiara zaraďte na koniec. Poprosím pána poslanca Hrnčiara na záver rozpravy a začne pán poslanec Jarjabek.

    Takže pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Príjemný dobrý deň, dámy a páni. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, pokúsim sa byť stručný a budem sa držať len rozpočtu v rámci rezortu kultúry.

    Dámy a páni, táto situácia sa každoročne opakuje. Vždy, keď príde reč na zákon o štátnom rozpočte, vystúpime tu niekoľkí, aby sme upozornili, že kultúra síce dačo stojí, ale na nekultúrnosť sa podstatne viac dopláca. Chcem svoje stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu tentoraz uviesť pochvalou. Som rád, že máme po dlhom čase ministra financií, ktorý sa na oblasť kultúry nepozerá ako na pasívneho požierača peňazí, že máme ministra financií, ktorý z prirodzeného záujmu číta beletriu a navštevuje kultúrno-umelecké podujatia, a teda má aj predstavu o tom, ako sa prostriedky v rezorte kultúry využívajú. Som rovnako rád, že v čase veľkých úsporných opatrení v rozličných sférach spoločenského života podľa návrhu štátneho rozpočtu síce prostriedky určené na kultúru zázračne nerastú, ale ani sa významne nestrácajú.

    Preto ma rozladilo, keď som tu počúval iného bývalého vládcu slovenských financií, ktorý sa do dejín zapísal svojim úsilím presvedčiť nás všetkých, že nové národné divadlo nepotrebujeme a je to len hŕba betónu, ktoré bude lepšie vo vlastníctve súkromného investora. Pán Mikloš mal veľa možností dokázať, že mu na kultúre a kultúrnosti záleží a že chce, aby občan našej republiky mal primeranú príležitosť navštevovať kultúrne podujatia. Nevyrušuje ma, že ho častejšie vidno na "smotánkovských akciách" a do opery si zájde akurát tak zaplesať. Vkus, napokon, majú ľudia rôzny a estetické preferencie tiež. Ale pripomeňme si, pán Mikloš v roku 2011, ale i predtým v rokoch 1999 a 2006 kultúre medziročne priznal, teda peniaze bral, respektíve nevytváral podmienky na to, aby sa kliešte medzi situáciou u nás a vo vyspelej Európe aspoň viac neotvárali, bez ohľadu na to, že ekonomika rástla a o kríze sme nechyrovali. Pán Mikloš, ako pravá ruka Mikuláša Dzurindu, vnímal kultúru ako zostatkový rezort a tak sa k nej aj správal. Pred médiami bol veľkorysý a nebál sa pochváliť, že vo vláde schválil rekonštrukciu národných kultúrnych ustanovizní, sídiel budovy Slovenskej filharmónie a Slovenskej národnej galérie, akurát na ich realizáciu museli hľadať zdroje až jeho nástupcovia. A teda slovenská kultúra a kultúra národnostných menšín práve v dôsledku ich majstrovania so štátnym rozpočtom disponuje približne o tretinu prostriedkov, ktorej mala mať k dispozícii, keby sme aj v tejto sfére tak usilovne dobiehali vyspelú Európu, ako ju dobiehame, ba aj predbiehame, cenami potravín, benzínu či daňami na tabak. To je jednoducho fakt a stačí, aby si opoziční ekonómovia, ktorí teraz nesúhlasne vrtia hlavičkami, otvorili niektoré z publikácií iného ekonóma, európsky renomovaného špecialistu Oskara Novotného, ktoré už roky na tento, ktorý na tento fakt a, čo je ešte horšie, nelepšiaci sa trend upozorňuje.

    Pripomeňme si jeho slová z analýz vývoja verejných výdavkov na kultúru, ktorá bola publikovaná pred rokom. Dlhodobý trend výrazného prepadu od roku 1998 do roku 2008 zapríčinilo skoro dva a pol násobne nižšie tempo rastu výdavkov na kultúru z verejných zdrojov. Alebo inak povedané, zatiaľ čo HDP rástol v uvedenom období veľmi rýchlo, spoločnosť nielenže nevenovala rovnakú pozornosť verejnej podpore kultúry ako vo východiskovom období, ale, naopak, bola skoro trojnásobne menšia. K zastaveniu prepadu podielu kultúry z verejných zdrojov dochádza paradoxne až v roku 2009. Po roku 2009 sa trend znovu otáča. Došlo k prepadu podielov z HDP z 0,51 % na 0,47 percenta. HDP rástlo skoro 3,5-násobne rýchlejšie ako podpora kultúry zo štátneho rozpočtu.

    Ak si chcete tieto čísla pozrieť a podrobne preštudovať, nech sa páči, sú publikované na webe Národného osvetového centra.

    Vyspelé európske spoločnosti dnes už vnímajú kultúru ako dôležitý segment spoločenského života, ktorý prostriedky nielen troví, ale i produkuje. U nás, ale pre spravodlivosť dodajme, že nielen u nás, najmä liberáli majú predstavu, že prostriedky na podporu kultúry vlastne nasilu berieme z oblastí, kde by boli využité rozumnejšie, že sa za ne mohol napríklad postaviť kilometer autostrády, či kúpiť cétečko pre niektorú nemocnicu a že sa ich vlády "milostivo" zriekajú iba preto, aby umelcov a kultúrnych pracovníkov, čo sú po väčšine predsa len známe a teda mienkotvorné osoby, tak akosi skorumpovali, aby známe tváre boli ticho. A tak im teda "dajú" nejaké peniaze, aby ich núdza nepritisla až tak, že by sa vzbúrili. No a kupujú si ich podporu, aby sa na ľud boli ochotní usmievať z modrých predvolebných tribún.

    A tak sa zachováva voľakedy dávno dosiahnutý status quo a potom sa po premiérach a vernisážach v kuloároch môžeme spoločne čudovať, že zase tí a tí mladí, talentovaní a perspektívni umelci odišli do Grazu, Viedne, Mníchova, Madridu, Amsterdamu a žnú úspechy kade-tade po svete. A že tu doma to už nie to pravé orechové.

    Dámy a páni, viem, že Damoklov meč 3-percentného deficitu v čase ekonomickej neistoty je pre akúkoľvek vládu veľmi vážny výkričník a že jednoducho niet teraz, pri všetkej ústretovosti a pochopení ministra financií a vlády, zdrojov, ktoré by umožnili zásadne a rýchlo zmeniť situáciu. Len vnútorná zadlženosť v oblasti starostlivosti o kultúrne dedičstvo dosahuje závratné sumy a spoliehať sa na jednorazové zdroje zo štrukturálnych fondov práve tu pričasto nemôžeme. Raz tomu bráni byrokracia, inokedy neprehľadné a často od čias rakúsko-uhorských zameriavačov katastrálne neaktualizované vlastnícke vzťahy a v neposlednom rade i večný spor medzi prívržencami teórie revitalizácie a teórie konzervácie súčasného stavu.

    Pritom, ak by sa podarilo opraviť a sfunkčniť čo len časť našich kultúrnych pamiatok, mohli by veľmi zdynamizovať napríklad turistický záujem o náš štát a udržateľne by sa na dlhé roky zlepšilo aj podnikateľské prostredie pre malé firmy, živnostníkov poskytujúcich v ich okolí rozličné služby. No rád by som chcel zdôrazniť, že nemôžeme chcieť, aby sa Brusel staral aj o to, o čo sa starať máme a musíme my sami, pretože je to naša vizitka, naša výkladná skriňa. Teda nemôžeme sa spoliehať na to, že z eurofondov zafinancujeme rozvoj našej pôvodnej tvorby, že nám pomôže mapovať a z pozície konečne nezávislého a samostatného národa prerozprávať našu kultúrnu minulosť. To je povinnosťou a základnou úlohou štátu, teda i nás, zákonodarcov, a exekutívy, ktorej sme zverili operatívnu správu.

    Budem sa opakovať, pretože už som z tohto miesta povedal, ale naozaj si myslím, že je potrebné, aby sme sa spoločne zamysleli nad tým, či už naozaj nie je doba zrelá na zásadné rozhodnutie zmeniť od základu pohľad tejto spoločnosti na kultúru a premietnuť ho aj do nového konceptu prípravy zásad jej financovania. Je totiž veľa problémových oblastí nášho spoločenského života, v ktorých dnes končí veľké množstvo verejných prostriedkov, pričom zmeniť situáciu v nich by mohla aj aktívnejšia koncepcia kultúry. Povedzme si pravdu, že napríklad likvidáciou siete osvetových zariadení a domov kultúry sme vyhnali na ulicu či do krčmy veľa mladých i starších ľudí, ktorí dovtedy nacvičovali divadelné ochotnícke predstavenia, hrali v dychovkách a orchestroch, modelovali v hrnčiarskych dielňach, maľovali, tancovali vo folklórnych súboroch či vydávali lokálne noviny.

    Ušetrili sa rádovo stovky na prevádzke, jednorazovo sa získali možno tisíce za predaj budov a majetku, ale už len priame straty spôsobené nudiacimi sa výtržníkmi po rokoch môžeme vyčísľovať v státisícoch. Nezanikli, samozrejme, všetky tieto aktivity, ale je mnoho obcí a miest, v ktorých takto "ušetrili", a dnes kričia, že potrebujú viac peňazí na sociálne dávky, na riešenie dôsledkov vandalizmu, na obecnú políciu a čudujú sa, že mladí ľudia sú vykorenení a nemajú k obci a hodnotám všeobecne nijaký vzťah.

    Koľko obecných knižníc vzalo skazu, pretože nebolo pár stovák na odmenu knihovníčky a nákup nových knižiek? Nuž, ale priamym dôsledkom toho je, že naše deti nečítajú a nerozumejú náročnejšiemu textu a o chvíľu budeme mať povesť analfabetov.

    Tak usilovne sme zosmiešňovali prax hromadných návštev divadelných predstavení a koncertov cez bývalé ROH napríklad, až sa stalo, že máme dnes štyridsiatnikov a päťdesiatnikov, ktorí ešte v živote neboli v divadle. Nikdy nepočuli hrať živý orchester a galéria je pre nich iba typom hypermarketu.

    Dovoľte, dovoľte jeden prípad za všetky z tohto parlamentu. Ja som si v minulom volebnom období, nie v tomto, ani v tom predchádzajúcom, ale nebudem konkretizovať kedy, urobil taký malý poslanecký prieskum. Bol som v opozícii a chodil som od poslanca k poslancovi a pýtal som sa ich, či boli títo páni poslanci a pani poslankyne niekedy v divadle, niekde na koncerte. No po tomto prieskume, ktorý dopadol veľmi tragicky, som zistil jedno, 70 % poslancov zákonodarného zboru, 70 % poslancov zákonodarného zboru nemalo nič spoločného ani s divadlom, ani s koncertmi, nehovoriac už o baletných predstaveniach, nehovoriac o špecifikácii komornej opery, veľkej opery, komornej činohry a tak ďalej a tak ďalej. Sedemdesiat percent poslancov zákonodarného zboru nemalo nič spoločného s kultúrou. Tragické! Ja som presvedčený, že dnes tá situácia je určite iná, a som presvedčený, že to sa samozrejme tohto zákonodarného zboru netýka.

    Myslím si, že naozaj už zvoní poplašný cengáč a mali by sme bez ohľadu na všetko to, čo nás politicky rozdeľuje, hľadať a spoločne sformulovať stratégiu kultúrneho rozvoja tejto spoločnosti s horizontom minimálne 25 rokov. Musíme to pritom urobiť nadrezortne, pretože hoci ministerstvo kultúry, a pretože ministerstvo kultúry je a bude prirodzeným a logickým centrom a koordinátorom takejto kultúrnej ofenzívy, ak má mať takýto plán zmysel a šancu uspieť, musia sa do jeho naplnenia s veľkou energiou zapojiť aj naši učitelia a školy, cirkvi, mestá a obce a ich predstavitelia, ale aj podnikatelia. Nemôžeme si to zjednodušiť na to, že budeme mať o pár desiatok či stoviek divadelných predstavení, koncertov a výstav viac, alebo že opravíme niekoľko kaštieľov, to by šlo relatívne rýchlo a jednoducho. Nás však čaká dlhá a namáhavá cesta, pretože musíme znova naučiť ľudí vnímať krásu, vážiť si krehkú hodnotu vecí, ktoré možno nie sú trhovo, teda prvoplánovo vzácne a drahé, ale majú pôvab a sú pekné. Musíme nájsť a povzbudzovať ľudí, ktorí nájdu spôsoby ako čeliť masívnemu tlaku komerčných médií, a ich neosobnými univerzálnymi šablónami, ktoré podsúvajú verejnosti modely konzumného, umelého, spotrebiteľského správania. Musíme trpezlivo aj cez seba a svoj príklad znovu vykresať v občanoch našej republiky vzťah k našim kultúrnym tradíciám a hodnotám, ktorými prispievame do európskej civilizačnej pokladnice.

    Dámy a páni, len jediný raz od roku 1993 táto snemovňa sa zišla, aby sme spolu hovorili o kultúre. Bolo to vo vypätom okamihu, keď hrozil predaj nedostavanej novej budovy nášho národného divadla. Vtedy sme väčšinovo spoločnú reč našli. A dnes už vari aj niekdajší predavači v kútiku duše musia pripustiť, že predávať novostavbu bol neobyčajne hlúpy nápad. Chcel by som vám preto navrhnúť, aby sme sa v roku 2014 pokúsili nájsť spoločnú reč, pokiaľ ide o novú definíciu kultúry a kultúrnosti. Ministerstvo kultúry práve finišuje s prípravou stratégie rozvoja slovenskej kultúry. Budeme teda mať kvalifikovaný východiskový materiál. Zastupujeme tu rozličné segmenty našej spoločnosti. Pochádzame zo všetkých kútov našej vlasti. Máme teda dostatok inšpirácií a podnetov z nášho domáceho prostredia. Prizvime si pri príprave takéhoto rokovania vedcov, europoslancov, prípadne kolegov z európskych parlamentov a štátov, ktoré posun za novú paradigmu verejnej akceptácie kultúry majú úspešne za sebou, i tých, ktoré to ešte len čaká, a urobme spoločne a osvietene väčšinovo ten neľahký, ale potrebný krok do 21. storočia. Ak sa nám to podarí, budú aj diskusné vystúpenia k návrhu rozpočtu pre kultúru v budúcnosti zaujímavejšie.

    Ďakujem vám, že ste si ma vypočuli.

  • Ďalším rečníkom... Na vystúpenie pána poslanca je jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, Jozef Viskupič.

  • Ďakujem. Rozmýšľal som, že či zareagujem, ale nedá mi jeden podnet, pán predseda. Trošička z hľadiska rozpočtu som sa dozvedel, alebo z roku 2014 som sa dozvedel o tom, že pán minister financií chodí do divadla a číta knihy, čo je aj z môjho pohľadu veľmi prínosné. Ale v celom tom prejave som zachytil také, ja neviem, komu presne ste, ste chcel, pán predseda, adresovať. Pretože ak vládny, vládny politik alebo poslanec vládnej strany hovorí v takýchto kategóriách, "ak by sme zrealizovali, mohli by sme", nemôžeme chcieť od eurofondov, že nám zachránia, teraz parafrázujem, hovorí o tom, či nie je doba zrelá na zmenu orientovať sa na kultúru a dáva na konci otáznik. Takže ak by toto robil opozičný poslanec, tak tomu celkom rozumiem. Vy by ste skôr mali hovoriť, že preto revitalizujeme kultúrne pamiatky, lebo chceme dosiahnuť toto. Na čo tam je kondicionál? Načo? Ak by ste, vy máte realizovať, doba je zrelá na to, aby sme sa orientovali na kultúru, a netreba sa na to pýtať. Tak to je.

    A z celého ducha toho prejavu si myslím, pán predseda, že si veľmi zastrčený v minulosti a odkazy exministrom financií nie sú celkom pre rok 2014 zaujímavé, pretože sú súčasťou monolitnej vlády. A vy máte realizovať, už vládnete druhý rok. To znamená, ten kondicionál odstrániť a robiť a neznižovať kultúre rozpočet, čo je v rozpore s programovým vyhlásením.

    Ďakujem.

  • S reakciou, nech sa páči, Dušan Jarjabek.

  • Ďakujem pekne. No, vážený pán podpredseda, akosi sa ti nepodarilo pochopiť. Ja sa k tej minulosti musím vracať preto, lebo keby nebolo tej minulosti, keby ne... Mám v tejto chvíli začať hovoriť o konkrétnych inštitúciách, ktoré zanikli? Mám hovoriť, čo všetko spôsobili takí ministri kultúry, ako bol nádejný, ako bol vtedajší minister kultúry, v súčasnosti nádejný kandidát na prezidenta Milan Kňažko? Mám začať hovoriť, čo všetko tento človek v rámci kultúry, ktoré inštitúcie zanikli? A zanikli úplne zbytočne? Ktoré žánre sa stratili? Ktoré orchestre už dnes neexistujú? Aká hudobná kultúra bola kedysi na Slovensku a aká je dnes? Mám o tomto všetkom hovoriť?!

    Trošku treba sa zamyslieť nad tým, že keby nebolo tej tupej minulosti, tak by aj súčasná prítomnosť bola trošku iná. Vtedy sa tieto inštitúcie zrušili úplne zbytočne.

    Dnes, hovorím, musíme sa k týmto veciam vracať, aby sme si isté veci vedeli zdôvodniť. Na ministerstve kultúry existuje nová stratégia kultúry pre x rokov dopredu a budem veľmi rád, že konečne minister kultúry, ktorý príde po tomto ministrovi kultúry, bude mať šancu na čosi nadviazať. Doteraz to tak nebolo. Lebo čo minister kultúry, to skaza. Je to tak. To si treba otvorene povedať.

    Mám hovoriť, čo sa udialo za ministra kultúry Chmela? Nechcem v tomto pokračovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Ivan Mikloš. Nie je v sále. Stráca poradie. Takže nasleduje Magdaléna Vášáryová.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, pár slov k rozpočtu kultúry. Teda myslela som si, že budem prvá, ale som tretia. Pokúsim sa doplniť ten obraz, ktorý teraz pred vami vznikol. Vládou SMER-u často spomínaná konsolidácia verejných financií, a mnohí to tu zdôraznili, že to je taký jednorazový švindeľ, sa v roku 2014 zreteľne prejaví aj v rozpočte pre kultúru Slovenskej republiky. Môžeme sa dnes len dohadovať, aké budú náklady chýb, ktoré teraz robíme. V kultúre chyby sa prejavia niekedy hneď a niekedy až o 15, 20 rokov, a tie chyby vo vzdelaní, v kultúrnom správaní sa, schopnosti kultivovať naše prostredie v Slovenskej republike. Len aby sme sa nedožili prekvapení, ktoré sa na nás dnes valia, a my sa zbytočne čudujeme.

    Z balíka verejných financií teda získava kultúra sumu približne 182 mil. eur. Ide o pokles, ako už moji kolegovia povedali, o 4,77 mil. eur. Je pravda, že v súčasnej dobe ministerstvo kultúry pripravuje novú stratégiu kultúry pre obdobie rokov 2014 - 2020. Ale zostáva otázkou, nakoľko je za daných finančných okolností možné naplniť aspoň niektoré ciele uvedenej stratégie?

    Lebo tak ako sme si už pri vládach Roberta Fica zvykli, trojročný rozpočet je už len fiktívny. Sú to len opisované figúry, teda čísla na druhý a tretí rok. My nevieme, na čo sa majú naše kultúrne inštitúcie a kultúra na Slovensku pripraviť. Snažiť sa z toho vydedukovať, ako sa bude rozpočet vyvíjať v rokoch 2015 a 2016, na to by sme potrebovali krištáľovú guľu, ale na to má tu monopol niekto iný než ja.

    Stratégia kultúry, ktorá je zatiaľ teda v procese tvorby, rozhodne nechcem ju, ako negatívne o nej hovoriť, a predstavuje súbor ambicióznych a odvážnych myšlienok ľudí z našich kultúrnych inštitúcií, ktorí nám sa snažia predstaviť kultúru ako niečo, čím je presiaknutý celý náš život a od čoho jasne závisí osud Slovenska a jeho budúcnosť. Kreativita sa nám dnes zdá nevyčerpateľným zdrojom, ale bez dobre nastaveného systému podpory kultúry a umenia a osobností v nich musíme počítať s tým, že špičkové kreatívne osobnosti tak, ako vždy odchádzali zo Slovenska, zo Slovenska odchádzať budú. Situácia, kedy dochádza rok od roka k znižovaniu počtu zamestnancov kultúrnych inštitúcií, ako hovoril pán poslanec Viskupič, ktoré sú v gescii ministerstva kultúry, nulová valorizácia ich platov, ich znižovanie, nie je ďalej strategicky udržateľná. V súčasnosti je totiž priemerná mzda v sektore kultúry, a teraz citujem jeden materiál, nižšia o 88 eur ako priemerná mzda zamestnancov v hospodárstve Slovenskej republiky.

    Pán minister, toto nie je dobrá situácia. Nemotivačný odmeňovací systém v rozpočtových a príspevkových organizáciách, rovnako ako nízke finančné ohodnotenie naprieč sektorom, nás pripravuje o možnosť zamestnávať, udržať si a kultivovať kvalitných ľudí. Prvou strategickou témou pripravovanej vízie na ministerstve kultúry je formovanie kultúrnych potrieb a dopytu po kultúre. Ide hlavne o akcent potreby vzdelávania a aktívnej participácie občanov na kultúre. V rozpočte napríklad zaznamenávame navýšenie transferu o 500 000 eur pre Audiovizuálny fond, ktorému sa zrazu kladie za úlohu nie vyrábanie audiovizuálnych diel, teda podpora výroby audiovizuálnych diel, ale vzdelávanie a audiovizuálna výchova. Audiovizuálny fond toto nikdy nerobil a čiastkové stratégie vzdelávania nachádzame aj medzi ďalšími zámermi kapitoly. V rozpočte ale nenachádzame žiadnu podporu pre inštitúcie, ktoré priamo zabezpečujú výchovu a vzdelávanie v rámci svojich poslaní. Čo to teda znamená? Tých 500 000 eur je len taká zásterka ako zvýšiť rozpočet Audiovizuálneho fondu. Mám však problém vysvetliť si napríklad takzvané strategické tvrdenia typu a, prosím, počúvajte aspoň tí, čo ste tu, ja tomu nerozumiem, "podpora funkčných prvkov v systéme vzdelávania ku kultúre na všetkých úrovniach a všetkými formami". To je vraj stratégia. Ja tomu nerozumiem. Nezabúdajme, že predsa okresali sme na maximálnu možnú mieru výchovu, či už hudobnej výchovy, kreslenia a tak ďalej a tak ďalej. Nedostatočne podporujeme čítanie, gramotnosť, porozumenie textu. Nečudujme sa predsa, že v týchto ukazovateľoch je Slovensko na posledných miestach medzi krajinami OECD podľa hodnotenia PISA. Napriek tomu, že aj samosprávy predsa vynakladajú nemalé množstvo prostriedkov na aktivity, ktoré spadajú pod kultúru, v rozpočte nenájdeme jedinú zmienku o tom, akým spôsobom by ministerstvo kultúry spolupracovalo s týmito samosprávnymi rozpočtami s cieľom docieliť synergický efekt. Lebo peňazí vždy v kultúre bude málo. O tom niečo vieme. Stratégia hovorí o zavedení akéhosi systémového opatrenia, takzvané zavedenie percentuálneho spodného limitu na jedného obyvateľa z verejných samosprávnych rozpočtov. Ale toto nie je systémové opatrenie. Štát sa opäť nespráva motivačne, len sa zbavuje zodpovednosti a prenáša ju ďalej pod rúškom liberálnej fiškálnej decentralizácie na iných. Namiesto participatívneho spolufinancovania, ktoré by bolo pre vybrané regióny a pre vybrané témy veľmi motivujúce, sa zrieka akejkoľvek strategickej objednávky a je mu jedno, či z toho jedného percenta kultúre v danom regióne bude znamenať zorganizovanie dedinskej zábavy alebo realizáciu naozaj umelecky kvalitného podujatia. Kým štát neprevezme časť zodpovednosti a neuvedomí si, že je kompetentný zaručiť pre svojich občanov za ich peniaze kvalitnú kultúru, žiadna stratégia nebude realizovaná, ani tá pripravovaná.

    Ďalej čo vzniká, je Fond pre umenie. O tomto pripravovanom fonde viem dosť veľa, dokonca som tajne niečo pripomienkovala, a ten by mal predstavovať systematickú podporu pôvodnej umeleckej tvorby, sa okrem iného hovorí, že zabezpečí širokú prezentáciu pôvodnej tvorby vo vybraných oblastiach umenia. Are lungs principal, teda systém grantovej podpory, v krátkosti povedané, kultúry a umenia cez akúsi agentúru, ako je to v mnohých európskych krajinách, je veľmi dobrá myšlienka. Presadzujem ju už tretie volebné obdobie. Ale jeho koncipovanie za podmienky, že grantový systém bude mať menej peňazí ako minulý rok, zase môže skončiť len v tej bežnej strašnej praxi, kedy sa 20 mil. eur rozdelí medzi obrovské množstvo žiadateľov systémom každému trochu a nikomu dostatočne. Skrátka, každému trochu, aby bol každý spokojný, ale každý dostane len na veľmi nízky let.

    To sa týka aj podpory kultúrnych aktivít v zahraničí. Nájdete v koncepcii ministerstva kultúry, ktorú predstavuje aj tento rozpočet, nejakú prioritu? Takú, ktorá by bola podporená aj zásadným rozpočtom, a nielen skutočnosť, že do zahraničia vycestuje, nie štyri súbory, ale päť? A opäť systém každému trochu. To naozaj nie je zásadný prelom prezentovania súčasnej slovenskej kultúry v zahraničí. A aj keď sa hovorí o jednotnom brandingu a spolupráci s kultúrnymi inštitútmi v zahraničí, dokonca dnes už ako samostatnej téme, pokiaľ ministerstvo kultúry neurčí priority na každý rok a nevyznačí v rozpočte financie na tento bod svojej stratégie, skončíme zase pri podujatiach, ktoré neznamenajú žiaden prelom v prezentácii slovenskej kultúry v zahraničí. A to už nespomínam koncepciu brandingu Slovenskej republiky v zahraničí, ktorá stále leží na stole pána ministra zahraničných vecí Lajčáka, ale nemá ju kto realizovať, lebo tím, ktorý ju vytvoril, bol rozprášený z politických dôvodov.

    Ucelená realistická koncepcia a atraktívny branding, teda synergické prepojenie uvedených procesov je predsa jediným predpokladom pre to, aby sa značne zvýšila efektívnosť vynaložených prostriedkov.

    Pár slov o kapitálových výdavkoch. Už moji predrečníci mnohokrát tu v niekoľkohodinových prejavoch pomenovali rozpočet na rok 2014 ako rozpočet prezidentský, teda ľúbivý, s tým, že čo bude potom, nás zatiaľ nezaujíma. To až na budúci rok. Je to rozpočet v tomto prípade nezodpovedný, lebo keď si predáme chladničku alebo určitú budovu, skoro som sa preriekla, pán minister, vylepšíme si jednorázovo rozpočet, ale na budúci rok si chladničku budeme musieť kúpiť, alebo budeme žiť bez nej. Kapitálové výdavky sú neporovnateľne nižšie a predstavujú 1,5 mil. eur, ale aj táto suma je viazaná len pre RTVS. Čiže limit kapitálových výdavkov nula.

    Rozpočet nám hlási: nič sa nebude rozvíjať, ak pominiem nekonečne sa tiahnucu story rekonštrukcie Národnej galérie. A pritom problém RTVS nám zostáva. Zle vypočítaný prechod na daň zo zástrčky, deficit plátaný zo štátneho rozpočtu pod pláštikom zmluvy so štátom. Veď my, čo chodíme občas na Radu RTVS, vieme, že rozpočet je vo veľkej kríze. Mnohým oddeleniam hrozí kolaps. A pán smerácky generálny riaditeľ bije na poplach. Výnos z úhrady za služby verejnosti, teda daň zástrčková, bude mať podľa prognóz klesajúcu tendenciu každý rok. Každý rok bude treba vynaložiť viacej peňazí na to, aby sa RTVS udržalo aspoň v akom-takom chode. V rozpočte sa samozrejme opäť stretávame aj s odpredajom prebytočného majetku. Ale o tom už hovoril môj kolega pán Viskupič a dobre sme sa na tom zasmiali. A ak ministerstvo ďalej odvážne hlási vo svojej pripravovanej stratégii obnovu infraštruktúry a investovanie, ďalšie do obnovy kultúrneho dedičstva, prepáčte, v tomto rozpočte sa dá povedať celkom otvorene, že je to blá-blá-blá.

    Kto sa nám všetko sťažuje na rozpočet? Pán poslanec Viskupič už hovoril o Rade pre vysielanie a retransmisiu. Mínus 18 percent. Navýšenie pokút zo 170 000 na 340 000. Policajná záležitosť. ÚPN, Ústav pamäti národa, pokles o 73 000 eur. Ale sú aj takí, ktorí sú veľmi šťastní z tohto rozpočtu. TASR, čiže nevedno, ako že vraj verejnoprávna inštitúcia, TASR dostane o 35,7 % viac. A teraz mi povedzte, vážené kolegyne a kolegovia, čo také robí TASR, ktorá je zároveň aj na trhu? Funguje na trhu a zarába. Čo také robí, že dostane o 35,7 % viac? V čom to spočíva? My sme sa na výbore pýtali na to, ale nie a nie dostať nejakú normálnu odpoveď.

    Ani Matica slovenská nepríde skrátka. Dostane svojich obvyklých 1,5 mil. eur. Ale, priatelia, ona z toho financuje Slovenské pohľady a Slovenské národné noviny, ktoré sú dnes, bohužiaľ, tréningovým táborom profašistických a antieurópskych stanovísk, ja neviem, či to čítate, spolu s časopisom Kultúra, ktorý má teraz v rozpočte 14 000 eur. A s niektorými článkami v kultúrnom týždenníku, v Literárnom týždenníku podporujeme noviny, ktoré sú tréningovým táborom toho, čo nás tak desí v Banskej Bystrici u pána Kotlebu. Ale veď tam si to skúšajú!

    Povedzme si, pripomeňme si, čo povedal premiér Fico na oslavách Matice. "Náš nezávislý štát sme prednostne nezakladali pre menšiny, akokoľvek si ich vážime, ale najmä pre slovenský štátotvorný národ, lebo práve Slováci nemohli v bývalom spoločnom Československu rozvinúť všetky svoje schopnosti a talenty." A komentár na tento prejav na stránkach Slovenských národných novín? "Jeho slová v nasledujúcich dňoch vyvolali nevôľu a hystériu medzi neoliberálmi, kozmopolitmi a neprajníkmi." Kto používa takýto slovník? Položte si tú otázku, prosím.

  • Reakcia z pléna.

  • Odpovedali ste, pán poslanec, áno.

    A pritom jedna vec, priatelia. Viete, koľko dostalo slovenské Múzeum Slovenského národného povstania, aby zorganizovali oslavy, okrúhle oslavy Slovenského národného povstania? Dvadsaťpäťtisíc eur. Koľko dostala Matica slovenská na oslavy svojho okrúhleho výročia, pri ktorom sa prezentovali aj tieto neofašistické sily? Dvestopäťdesiat tisíc eur. Desať násobne viacej! Čudujete sa? Čudujete sa, že narastá extrémizmus?! Ja sa vôbec nečudujem. Je to logický krok, keď sa štát takýmto spôsobom, či už cez Úrad vlády alebo ministerstvo kultúry, správa. Takže prestaňme sa čudovať.

    Pár slov k digitalizácii. Ja viem, že digitalizácia, pretože je platená z európskych peňazí, nie je súčasťou rozpočtu, ale ona bude súčasťou rozpočtu, pretože, keď dôjdu európske peniaze, my sme zaviazaní, aby sme v tom ďalej pokračovali. My musíme dať koncepciu, čo budeme s týmito digitalizovanými národnými našimi klenotmi, čo budeme s nimi ďalej robiť. Akým spôsobom budú digitalizované tieto klenoty? Ako budú uskladnené? Ako k nim bude prístup? A tak ďalej a tak ďalej. Vidíte to v tomto rozpočte? No ani náhodou, ani náhodou. Ja sa roky snažím, aby tých 217 mil. eur nepretieklo ako riečicou a aby sme z toho naozaj mali, z toho výnimočného daru pre slovenskú kultúru, aký už nikdy v živote nedostaneme. Ja už som sa aj, nezmierila som sa, s tým sa nikdy nezmierim, ale už, už nemôžem stále len napádať tie predražené zmluvy s firmou TMG. Prešla som si v týchto týždňoch všetky, skoro všetky tie digitalizačné pracoviská. Sú tam neuveriteľné, zlé podmienky, pretože až teraz začínajú navážať nábytok. Tí ľudia digitalizujú naše národné dedičstvo a majú veci položené na, na takých doskách, pretože ešte zatiaľ... Na paletách, áno. Určite ste tam boli tiež. Ja som si to bola prezrieť. Na paletách. Teraz, teraz im prichádza nábytok, aby vôbec mohli tam proste normálne existovať. Oneskorene dostávajú techniku. A tak ďalej a tak ďalej. Ale robia, robia všetko, čo môžu. Riaditelia našich kultúrnych inštitúcií vracajú nedobre urobené veci. Bola som toho sama svedkom. Je to neuveriteľná práca a treba oceniť všetkých, ktorí sa na tej digitalizácií zúčastňujú, a hlavne tých šéfov, ktorí strážia, aby tá kvalita bola a vracajú to tým, TMG, aj šesťkrát, kým to nie je dokonalé. Jediní, ktorí nevracajú, je Slovenská národná knižnica. Tá, ktorá robí 70 % obsahu našej digitalizácie. A to padne na hlavu pána ministra kultúry, nie na vašu, pán minister financií. A to len na okraj rozpočtu, že nemáme v tomto rozpočte na rok 2014 žiadne výhľady, čo ďalej bude s digitalizáciou.

    Mohla by som tu dlho hovoriť o myšlienke nákupu slovacík, a veľmi dobrá myšlienka. V rozpočte? Nič v podstate. Rozvoj múzeí a galérií, roky čakáme na zákon, ktorý by bol konečne kompatibilný s nejakými európskymi podmienkami. Nemáme. Už od roku 2006 naň čakáme. Naopak, pán minister zrušil ďalšie legislatívne úlohy. Napríklad zákon o divadelnej činnosti, čo by mohlo zaujímať nášho predsedu výboru, pretože ten, tento zákon mohol riešiť mnohé veci, na ktoré sa dnes sťažoval. A netrpezlivo čakáme na autorský zákon. Ak si niekto myslí, že debata o autorskom zákone bude jeden a pol roka, tak je na veľkom omyle. To znamená, ak ho nemáme ešte ani k nahliadnutiu, na čom bude spočívať moderný autorský zákon, no tak budeme na tom teda veľmi zle. Roboty ako na kostole. Ale zdá sa mi, keď sa pozriete, čo dostávame na výbor pre kultúru a média, tak musíme konštatovať, že ministerstvo kultúry sladko spí.

    Vzhľadom na to, a to je moja posledná, posledné, čo chcem k tomuto rozpočtu povedať, že úradníci ministerstva kultúry práve na základe tejto novej stratégie, ktorá sa chystá, budú mať nové a veľmi dôležité právomoci, ja samozrejme ako stredopravá politička musím protestovať proti tomu, aby úradníci dostávali takéto veľké kompetencie. Ale tak je to v stratégii. Všetky dôležité úlohy z novej stratégie sú určené pre úradníkov, keďže nie sú zriadené žiadne odborné skupiny zložené z expertov. Je to škoda preto, že z rozpočtu vôbec nemôžeme analyzovať mzdové výdavky týchto všemocných úradníkov na ministerstve kultúry, a bolo by načim, ako hovorili naši predkovia.

    A posledné slová. Chcela by som sa opýtať, ako sa z tohto rozpočtu môžeme dozvedieť, koľko dávame vlastne na rozvoj súčasnej kultúry a umenia a koľko dávame na reštaurovanie, udržiavanie a obnovu toho, čo nám zanechali bývalé generácie? Tento pomer sa nedá z rozpočtu analyzovať a on by nám ukázal, nakoľko nám v skutočnosti záleží na dnešných našich talentoch a osobnostiach týchto nových generácií, ktoré nastupujú, a koľko venujeme na tie, hlavne komunistickým režimom trestuhodne zničené pamiatky. Tento počet by nám ukázal, akým smerom sa slovenská kultúra uberá.

    A len jedna poznámka. V Pisztoryho paláci, o ktorý sa starám teraz jeden a pol roka, bola výstava v rámci of photography, ktorá sa volala Stratená generácia Y. Najprv som sa rozčúlila, aká môže byť dnešná generácia 20 a 28 stratená? Stratená generácia sme boli my, ktorým, keď sme mali 20, padla znovu železná opona pred nosom. Ale keď som si pozrela tú výstavu druhý-, tretíkrát, pochopila som, že táto generácia sa cíti byť stratená. Škoda, že ste tú výstavu nevideli. Oni fotografujú len sami seba, sami seba. Oni len seba, ako stoja, ako sa vyčítavo na nás dívajú, nemajú žiaden vzťah, keď vidíte tie fotografie, ani k prírode, ani k zvieratám, ani k rodine, ani k deťom, veciam, nič. Možno toto je výraz tej mladej generácie, že jednoducho tá kultúra, ako keby sme zostali stáť na mieste, prešľapujeme, osobnosti niektoré sa vyšmyknú, odídu radšej, nechcem menovať. S týmto treba niečo urobiť, lebo budeme sa stále čudovať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne je jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, Jozef Viskupič.

  • Ďakujem. Veľmi sme to neplánovali, ale medzi písomne a ústne prihlásených poslancov sa nám dostala teda do pozornosti aj kultúra. A ja sa chcem poďakovať za ten prejav.

    A jednu vec, ktorú som ja zabudol a vy ste ju zdôraznili, je kauza digitalizácia. Volajme to naozaj tak, ako to je. Jedná sa o veľkú kauzu. A v rámci toho by som chcel upozorniť ministra financií na reálne neefektívne používanie finančných prostriedkov. Autor projektu digitalizácie pán profesor Katuščák totižto hovorí, že software pre spracovanie a správu dokumentov, ktorý sa rozhodla národná knižnica kúpiť v hodnote 1 mil. 380 tis. eur bez DPH, je nepotrebný tovar a nepotrebný software na to, aby sa digitalizácia uskutočnila. Píše ako hlavný autor projektu: "Opätovne konštatujem, že nákup tohto software nie je potrebný, nezodpovedá po funkčnej a kvalitatívnej stránke cieľom a záväzným ukazovateľom projektu digitálna knižnica a digitálny archív. Toto odborné stanovisko dávam verejne do pozornosti ako vážnu vec verejného záujmu Úradu vlády, ako riadiaceho orgánu OPIS, a sprostredkovaciemu orgánu Ministerstva kultúry SR OPIS2." Čiže ja ju touto cestou dávam do pozornosti aj ministrovi financií, že tento software nie je dôležitý, stojí skoro 1,5 mil. eur bez DPH a nie je vôbec dôležité, aby sme ho nakúpili. A upozorňujem, že sa obstaráva teda niečo, čo nie je potrebné, a za európske peniaze.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, s reakciou Magdaléna Vášáryová.

  • Ďakujem, pán Viskupič, že ste pripomenuli mnohé veci. A dovoľte, aby som tu využila tento priestor a povedala vám o pár článkoch z tých časopisov, o ktorých som vám hovorila. September, Literárny týždenník, článok pána Machalu o Kaleckom. Spomínate si na to meno, pán Machala? "Pán Janík, Štúr sa postrelil, Dubčeka odstavili Havlove machinácie." Literárny týždenník, ďalší týždeň. Imrich Fuhl, článok Ako sú Maďari proti Slovákom: "Jánek sa pýta Liptáka, čo hovoríte na to, že v roku 2400 zomrie posledný Slovák?" Ďalej časopis Kultúra, Ivan Štencler: "Slovenský štát bol zo všetkých štátov najlepší a na deštrukciu v Slovenskom štáte, kde bola úplná sloboda prejavu a legálnej činnosti, sa len vyhovárame." Celá strana v č. 16 z 3. 10. venovaná obrázkom bývalého prezidenta slovenského štátu Tisa. "SNP bolo záležitosťou niekoľkých dôstojníkov čechoslováckeho zamerania."

    Priatelia, na toto všetko dáva ministerstvo kultúry peniaze. Uvedomíme si to už konečne?! Alebo nie?

  • Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Ľubomír Petrák.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu vydržali do týchto neskorších hodín. Dovoľte mi, aby som vystúpil k návrhu rozpočtu tak, ako zvyknem vystupovať každý rok, a predovšetkým sa budem dotýkať financovania obcí a miest.

    Dovoľte na začiatok niekoľko čísel. Po úpravách rozpočtu vychádzajú príjmy pre obce v roku 2014 navrhované vo výške 1 mld. 815 mil. eur, z toho daň z príjmov fyzických osôb, čiže podielová daň vo výške 1 mld. 308 mil. eur. Ak to porovnáme s rozpočtom na rok 2013, kedy boli celkové príjmy 1 mld. 733 mil. a daň z príjmu fyzických osôb 1 mld. 256 mil., vidíme, že na rok 2014 je plánované oproti roku 2013 nárast daňových príjmov pre obce a mestá vo výške 4,7 %, z čoho podiel na tomto zvýšení pri dani z príjmu fyzických osôb je 4,18 percenta. Takže tak konštatujeme, dochádza k medziročnému navýšeniu daní zo štátu v prospech obcí a miest zhruba o 4,2 percenta.

    Ak sa pozrieme ale na tieto veci, tak musím povedať, že prežili sme relatívne búrlivé obdobie v miestnej samospráve, predovšetkým uplynulé dva mesiace, kedy sa hovorilo o návrhu štátneho rozpočtu, o návrhu zákonov, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom. Boli v zásade hektické. Veľa mojich kolegov a kolegýň vyjadrovalo nesúhlasné stanoviská. Ja si dovolím povedať, že často z neznalosti veci, ale často aj preto, že obce a mestá relatívne zažívajú obdobie finančných suchôt od roku 2009 a blíži sa volebný rok 2014, kedy každý z budúcich alebo opätovne kandidujúcich primátorov a starostov chce naplniť svoj rozpočet na rok 2014 a preukázať v roku 2014 aj reálne hmatateľné výsledky.

    Ja len musím konštatovať, že napriek všetkým tým udalostiam, ktoré prebehli v uplynulých mesiacoch, musíme konštatovať, že nastal pozitívny posun v prípade zmiernenia tvrdosti ustanovení v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a odkladný účinok do roku 2017 vytvára dostatočný časový priestor na to, aby sa obce a mestá prispôsobili. Zároveň sa predlžuje možnosť vykonávania negatívnych zmien v rozpočtoch z 30. júna na 31. august, čo je opätovne dobrá správa. Došlo k zmenám pri úprave zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku. Došla zmena v prípade zákona o odpadoch s pozitívnym dopadom na všetky obce a mestá oproti navrhovanému stavu.

    Ak by sme si pozreli ďalšie veci, musíme konštatovať, že v plnom rozsahu bola splnená požiadavka ZMOS na dodržanie ustanovenia nariadenia vlády č. 668/2004 o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov podľa počtu obyvateľov obce v pôvodnom znení. Tu sa ale musím pristaviť a musím upozorniť aj pána ministra, aj ctené kolegyne, kolegov, na riziká, ktoré vyplývajú z toho, akým spôsobom sa stanovuje počet obyvateľov obce. Nakoľko v tejto chvíli je počet obyvateľov obce stanovovaný zo sčítania ľudu v roku 2011 plus prirodzené úbytky a nárasty od tohto obdobia, musím povedať, že máme aj druhú evidenciu, ktorá sa volá Register obyvateľov Slovenska, ktorý je vedený ministerstvom vnútra, a objavujú sa značné disproporcie medzi jednotlivými počtami obyvateľov, ktoré vyplývajú zo sčítania ľudu a ktoré sú vedené v registri obyvateľov. Ak sa pozrieme úplne reálne na evidenciu, ktorú si vedú mestá a obce napríklad pri voličských zoznamoch, ktoré sú možno niekoľkokrát do roka aktualizované, v roku 2014 budú určite niekoľkokrát do roka aktualizované, tak zistíme, že v týchto evidenciách sa nám objavuje tretie číslo počtu osôb. A myslím si, že tento stav je dlhodobo neudržateľný. A chcel by som poprosiť aj ministra financií, aj ministra vnútra Slovenskej republiky o súčinnosť, aby sme dostali východiskovú bázu pre určovanie podielových daní tak, aby bola korektná, aby zodpovedala skutočnosti, aby odzrkadľovala skutočný počet obyvateľov v jednotlivých obciach a mestách.

    Celé obdobie, predchádzajúce schvaľovaniu rozpočtu, sa niesla otázka zvýšenia podielu podielových daní zo 65,4 % pre obce a mestá na 70,3 percenta. Ja opätovne musím povedať, ak zaznieva z radov opozície kritika na konsolidáciu verejných financií vládnou stranou v roku 2014, tak sa chcem spýtať, na úkor koho v roku 2011 konsolidoval financie Ivan Mikloš, keď znížil daň z príjmu fyzických osôb, podiel dane pre obce a mestá o 5 percentuálnych bodov?

    Už vtedy som upozorňoval, že rozpočet verejnej správy zahŕňa štátny rozpočet a rozpočty obcí a miest a zníženie podielu obciam a mestám znamenalo konsolidovanie štátneho rozpočtu na úkor obcí a miest. To znamená, ak títo páni dnes kritizujú túto vládu, tak pripomínam im, že oni sa chovali absolútne nezodpovedne a konsolidovali na úkor niekoho iného, čo sa vždy robí veľmi dobre.

    Ja si veľmi vážim a v zásade je kladne hodnotené kolegami starostami a primátormi, že došlo k navýšeniu zo 65,4 % na 67 % pri podielových daniach. A tak isto veľmi pozitívne je vnímaný prísľub, že v priebehu roku 2014 - 2015, to znamená podľa toho, ako to budú okolnosti dovoľovať, dôjde k navýšeniu podielových daní opätovne na hranicu 70,3 % tak, ako to bolo v minulosti.

    Samozrejme, že tento rozpočet má aj riziká. Ak chcem vystupovať objektívne, musím povedať, že tento rozpočet má pre obce a mestá aj riziká. Prvým rizikom je medziročný rast príjmov z dane z príjmov fyzických osôb, kde tento nárast predpokladá zvyšovanie miezd a predpokladá pokles nezamestnanosti, lebo jedine v tomto prípade môže dôjsť k výnosu z tejto dane.

    Druhé riziko, ktoré sa objavuje v rozpočte, je riziko, ktoré je zohľadnené pri predaji majetku obcí a miest. Treba povedať, že v roku 2014 je to riziko z dôvodu, že stále prebieha kríza pri predaji majetku a jednoducho, ak dôjde k predaju majetku, buď sa predá pod cenu, čo nie je výhodné pre obce, mestá, ani pre spoločnosť, alebo v druhom prípade sa nepredá vôbec.

    Existuje tu jedno riziko, ktoré sa týka metodiky ESA 95 v roku 2014 a tým celkového deficitu štátu v roku 2014, ktoré spočíva v tom, že obce a mestá niekoľko rokov šetrili, mali prebytkové rozpočty a ťažko sa dá predpokladať, že starostovia, primátori, ktorí budú kandidovať vo voľbách, sa budú chovať zodpovedne smerom k štátnemu rozpočtu, to znamená, nechajú prebytky potenciálne pre svojich nástupcov a nepreinvestujú ich v roku 2014, aby nechali za sebou nejakú vizitku, ktorá bude pomníkom ich pontifikátu. Všetky tieto veci sú absolútne korektné, nebude porušený žiaden zákon, len upozorňujem, že tu môže dôjsť k významnejšiemu míňaniu peňazí obcami a mestami nad hodnotu 252 mil. eur, ktorá je prognózovaná v rozpočte.

    A posledná otázka, ktorú chcem vo svojom vstúpení povedať, že oceňujeme, že zvýšenie podielových daní znamená pokrytie tarifných platov zamestnancov školstva, znamená pokrytie tarifných platov zamestnancov obcí a v zásade sa dá povedať, že všetky tieto finančné požiadavky, ktoré boli pôvodne v rezerve vlády, sa cez zvýšenie podielu dane z príjmov fyzických osôb presunuli do nárokovateľnej položky a v zásade vykrývajú všetky požiadavky, ktoré vyplývajú zo zmien zákonov.

    Ak by som v závere mal skonštatovať, či je tento rozpočet pre obce a mestá pozitívny alebo nie, musím úplne objektívne konštatovať, že dochádza k nárastu rozpočtu, čo za pozitívne považujem, že dochádza k úprave niekoľkých zákonov, ktoré sa týkajú obcí a miest a ich financovania, čo za pozitívne považujem. A verím, že súčinnosť, ktorá bola v uplynulom období pri príprave zmien zákonov, ale aj pri príprave rozpočtu, zostane tejto vláde aj naďalej, lebo riešenia sa dajú hľadať najlepšie za rokovacím stolom, keď majú obce a mestá na druhej strane partnera, čo v tejto chvíli majú, a nie na uliciach a na barikádach, lebo tam väčšinou dôjde k zatknutiu oboch partnerov a riešenie sa neprijme.

    Takže hodnotenie, či si vieme predstaviť viac peňazí alebo nie, určite si vieme predstaviť aj viac peňazí do rozpočtu obcí a miest, ale musím konštatovať, že z toho možného, čo sa dalo získať, sme získali pravdepodobne všetko, možno aj troška viac.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším vystupujúcim podľa poradia je Richard Raši.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Príjemný dobrý večer prajem všetkým vytrvalcom, ktorí ešte ostali v pléne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol krátky príspevok k návrhu štátneho rozpočtu a teda k zákonu o štátnom rozpočte, ktorý sa bude venovať zdravotníctvu.

    Chcel by som využiť túto chvíľu a poďakovať sa pánovi ministrovi aj hore balkónovému tímu, ďakujem pekne, pretože, to, že návrh rozpočtu v rámci zdravotníctva je, a to, že je dobrý a že nás všetkých potešil, svedčí o, svedčia o tom aj niektoré už priam hysterické vystúpenia kolegov z opozície, ktoré tu odzneli. Naozaj tie prvotné pocity neboli úplne, úplne ideálne. Aj my na výbore, aj všetci zdravotníci, aj pani ministerka s tým prvým návrhom nebola spokojná. A preto musím konštatovať, že táto verzia, ktorá sa dostáva vďaka pozmeňujúcemu návrhu, ktorý ministerstvo financií pripravilo a ktorý verím, že schválime, tak myslím si, že pre rok 2014 zdravotníctvo vyhralo.

    V situácii, v ktorej sa nachádzame, si myslím, že treba každý rozpočet vnímať veľmi pragmaticky. A to, že sa zdroje do zdravotníctva nieže neznížili, ale, naopak, sa oproti roku 2013 v budúcom roku zvýšia, je, si myslím, úspechom každého, ktorý v rezorte pracuje.

    Dovolil by som si vyjadriť aj ku kritikom rozpočtu. Teda odzneli dve zásadné kritiky od bývalého ministra zdravotníctva a od večne čakajúceho poslanca na post ministra zdravotníctva, čiže od Ivana Uhliarika, od Vila Novotného. Ale dovolil by som požiadať kolegov a kolegyne, aby im ich vystúpenia odpustili, pretože, ako sami povedali, matematika im veľmi nejde, pretože ak by sa, ktokoľvek sa pozrie na rozpočet a opomenie mantru, ako sú percentá za poistencov štátu a pozrie sa na absolútne čísla, tak rast, odkedy nastúpila nová vláda, je každoročný.

    Keď si vezmeme porovnanie rokov 2012 a 2013, tak z hľadiska celkových zdrojov, ktoré prišli do rezortu v tomto roku, išlo o nárast oproti roku 2012 v tomto roku o 153 mil. eur a v tomto roku, pokiaľ sa všetky prognózy naplnia, by malo byť v zdravotníctve oproti, teda v roku 2014 oproti roku 2013, znova o takmer 150 mil. eur viac. A to napriek tomu, že tie prvotné prognózy a návrhy nevyzerali vôbec optimisticky.

    Čo je ale dôležité, že na rozdiel od predchádzajúcej vlády má rezort alokované zdroje aj na sľuby a zákony, ktoré boli v Národnej rade schválené a prijaté, ktoré pripravilo ministerstvo zdravotníctva, či už sa týka platov zdravotníkov v budúcom roku, ktoré sú legislatívne upravené, alebo aj stabilizáciu sestier, ktoré, ku ktorým stále cítime istý dlh, pretože zákon, ktorý bol prijatý, nebol v súlade s legislatívou, a preto nie je aplikovaný v praxi. Tam, kde ministerstvo zdravotníctva pôsobiť vie, a to sú štátne nemocnice, sa platy lekárov vrátane služieb priblížili k sume 2,5 tis. eur a platy sestier sú viac ako tisíc eur. Bohužiaľ, je to len v nemocniciach, ktoré patria pod ministerstvo zdravotníctva, lebo tam vie ministerstvo zdravotníctva zasiahnuť. Sú to reálne čísla a nie sú to len sľuby, ktoré boli v minulosti dané a ktoré ostali nevyslyšané.

    Čo je ďalším pozitívom, a verím, že navýšenie zdrojov zdravotníctva bude tento trend naďalej podporovať, je to, že dlh v zdravotníctve rastie o polovicu pomalšie, ako tomu bolo za bývalej vlády, a pritom za bývalej vlády došlo ku veľkému oddlženiu v objeme približne 300 mil. eur, ktoré bolo prípravou na transformáciu, po ktorej sa nemocnice mali úplne prestať zadlžovať. Oddlženie prebehlo, transformácia sa neuskutočnila. Už za pôsobenia bývalej vlády dlh začal enormne narastať. Pri porovnaní, narastanie dlhu za tejto vlády v porovnaní s bývalou vládou, je ten nárast o polovicu nižší. Po dlhom čase máme opäť nemocnice, štátne nemocnice, ktoré prestali robiť dlh, a mnohé, ktoré sa k pomyslenej nule na strane príjmov a výdavkov blížia.

    Vrátim sa ešte k rozpočtu. Áno, myslím si, že rozpočet pre nás je úspech. Rok 2014 nebude pre nikoho ľahký a my napriek tomu, že všetky rezorty sú tlačené do šetrenia kvôli konsolidácii verejných financií, my napriek tomu budeme mať výrazne, výrazne vyššie finančné zdroje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre našich pacientov. Myslím si, že za posledný rok sa urobil v zdravotníctve kus poctivej a dobrej práce. A som rád, že napriek tvrdým opatreniam štátne nemocnice ukázali, že sa vedia zastabilizovať. Nie som síce prehnaný optimista, lebo som si stoličku ministra zdravotníctva skúsil, ale veľmi reálne si myslím, že jediný smer, ktorým sa štátne nemocnice pod vedením ministerstva zdravotníctva vybrali, je tým, ktorý sa môže bez väčších obmedzení, bez výrazne väčších obmedzení v pomerne dobrom zdraví cez nastávajúci ťažký rok preniesť.

    A dovoľte mi, aby som ešte na záver podčiarkol to, s čím som na úvod začal, že ako návrh, pozmeňujúci návrh, ktorý ministerstvo financií pripravilo a vďaka ktorému sa do rezortu zdravotníctva dostalo dodatočne viac, viac ako 50 mil. eur oproti pôvodnému návrhu, tak možno najlepšie o tom hovorí fakt, že pán poslanec Novotný vo svojom vystúpení okrem toho, že ukazoval tabuľky, ktoré mali nielen numerické, ale aj gramatické chyby, niekoľkokrát hovoril o tom, že porovnával čísla pred pozmeňujúcim návrhom, zdôrazňoval pozmeňujúci návrh, zdôrazňoval slová ako "marketingovú politiku a vynikajúci politický marketing", čiže naozaj, keď sa argumentácia k rozpočtu, k danej kapitole, v tomto prípade ku kapitole zdravotníctva, zvrhne na to, že sa nehovorí o faktoch, ale snaží sa niekto vystúpenie, ktoré mu ministerstvo financií dodatočne navýšením zdrojov úplne zrušilo, odôvodňovať tým, že ale pôvodný návrh, teda nie ten, ktorý bude schválený, bol úplne iný, tak to je z môjho pohľadu naozaj chabá argumentácia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne aj ja.

    Na vystúpenie pána poslanca Rašiho je jedna faktická poznámka od Richarda Sulíka.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda výboru, zrejme ide o nejaké záležitosti medzi vami a Vilom Novotným, do toho ja samozrejme, že nechcem vstupovať. Ale mám na vás jednu otázku. Ešte v piatok, keď teda prebiehala debata všeobecne k rozpočtu, nie teraz k nejakým konkrétnymi jeho častiam, ako je zdravotníctvo alebo kultúra, tak padlo tu aj také, a Peter Kažimír to teda priznal, že áno, on očakáva... Ja teda počkám s mojím cenným časom, lebo mám otázku na vás, pán Raši. Tak môžem, dobre. Čiže padlo tu také, že aj Peter Kažimír očakáva, že zdravotníctvo aj tento rok spraví dlh, ale napriek tomu to nedal do rozpočtu. Ono je to teda prirovnané k situácii, keď malé deti si zakryjú oči a myslia si, že nikto ich nevidí.

    A moja otázka teda je na vás, že čo si vy o tomto myslíte? Že dobre, robíte opatrenia, snažíte sa znížiť dlh, to je chvályhodné, ale fakt je teda ten, že opäť bude nejaké zadlženie, ktoré sa nenachádza v štátnom rozpočte. A zaujímal by ma teda na to váš názor, že či si myslíte, že toto je správne, nedať do rozpočtu dlh, o ktorom vieme, že vznikne.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Raši, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, napriek tomu, že som do politiky vhupol rovno z manažérskej praxe, život ma naučil, že ani na dobre mienené otázky by som nemal odpovedať spontánne a zo srdca, lebo sa mi to potom mediálne veľmi zle vracia. Tak keď sa neurazíte, tak vám odpoviem písomne, aby to niekto, to dobre myslené, čo ste mi vy položili, a čo vám ja poviem, neprevrátil.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Takže na niektoré faktické sa bude odpovedať písomne. Dámy a páni, pán minister, je takmer devätnásť. Pre kultúru komunikácie, pán Mičovský, nastúpite zajtra, pán kolega, so svojím príhovorom.

    Končím dnešné rokovanie. Prajem vám pekný večer. Zajtra dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.