• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Otto Brixi, Anton Cicoň, Arpád Érsek, Monika Gibalová, Svetlana Pavlovičová, Richard Raši a Marian Záhumenský.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 (tlač 640).

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Danie Duchoňa, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    S faktickými poznámkami sú na včerajšie vystúpenie pána ministra Kažimíra prihlásení ôsmi poslanci a ja by som dala slovo pánovi poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, ale ten tu nie je.

    Nie je tu... A pán minister už je tu.

    A spravodajcom bude pán poslanec Kamenický.

    Pán poslanec Kaník. Nie je tu.

    Pán poslanec Štefanec s faktickou.

    Nech sa páči, procedurálny, pán poslanec Hlina. Zapnite pána poslanca Hlinu, má procedurálny.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja už som si na veľa vecí zvykol v tomto parlamente veľmi nerád, ale pre túto chvíľu, pani predsedajúca, prosím vás, prerušte schôdzu, je naozaj mimoriadne nedôstojné rokovať o štátnom rozpočte pri takomto počte poslancov. Je to mimoriadne neúctivé. Dobre, tak dávam návrh, aby ste prerušili rokovanie, kým nebude v pléne dostatočný počet poslancov, ktorí sú výrazom úcty k tomu, čo prejednávame. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, budeme hlasovať o vašom procedurálnom návrhu, aby sme prerušili rokovanie tejto schôdze. Nech sa páči, páni poslanci, prezentujte sa a budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu pána poslanca. Nech sa páči. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 11.

    Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    O vašom procedurálnom návrhu budeme hlasovať, keď budeme uznášaniaschopní.

    Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Najskôr chcem takisto povedať, čo sa týka atmosféry rokovania o rozpočte, že to tiež považujem za nedôstojné, nielen kvôli počtu poslancov, ale aj kvôli absencii ministrov vlády. Včerajšieho dňa sa vôbec nezúčastnil pán premiér, čo je, ak si pamätám, bolo prvýkrát v histórii, že takto vyjadril vlastne nedôveru k štátnemu rozpočtu, a večer tu sedel len jeden minister, aj to minister práce, ktorý vyjadril podporu svojmu kolegovi pánovi ministrovi financií, takže tá atmosféra skutočne nie je vhodná rokovanie o zákona roka.

    Teraz fakticky k tomu, čo povedal pán minister financií najmä ohľadom daňového výberu. Veľmi zdôrazňoval zlepšený výber DPH, čo je oproti predpokladu, oproti posledným prognózam pravda, z čoho sa všetci tešíme, ale ja by som chcel ten optimizmus podstatne krotiť vzhľadom na skutočnosť, že tohtoročný aj budúci výber DPH ešte vôbec nemá dosahovať úroveň roku 2011. Dokonca mal byť pod rokom 2011. Takže ak by bolo pravdou, že naozaj výber DPH sa tak zlepšil, tak zrejme na rok 2014 by vláda si neplánovala také malé ciele. Pripomínam, že za tri roky sa spotreba zvýšila od roku 2011 o 7,6 %, ale DPH sa má budúci rok vybrať menej než v roku 2011.

    A na túto tému ma zaujala informácia z Inštitútu finančnej politiky. Doslova citujem: „Po viacročnom poklese sa úspešnosť výberu DPH od druhej polovice 2011 postupne stabilizuje.“ Čiže od roku 2011 sa stabilizuje prepad, ktorý začal v roku 2006 nástupom prvej vlády Roberta Fica. Ďakujem.

  • Pán poslanec Sulík. Nie je prítomný.

    Pán poslanec Mikloš. Taktiež nie je prítomný.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Už som aj zabudol, čo som chcel povedať. Je to niečo v tom zmysle, ako pán minister spomínal zrovna tú kapitolu toho zdravotníctva. Ja tiež som niekedy, priznávam, pracoval systémom, tomu hovorím, takého vyhnívania, že dáte ten problém nabok a on má časom tendenciu sa sám vyriešiť. Otázka je, či to zdravotníctvo sa vyrieši tiež takýmto spôsobom. To znamená, že tým, že nepriznáme ten problém, že on sa vyrieši. Pán minister povedal, že on to nezahrnul. A to ešte ergo neznamená, že tam nevznikne. Čiže skôr by som očakával, že sa povie teda, ide sa tvrdo, nechcem povedať, že po krku tým, ktorí ten dlh robia, ale to, že prijmú sa opatrenia tak, aby nevznikal. Čiže toto by som skôr očakával ako odpoveď.

    A potom som chcel hovoriť o tom a to budem hovoriť v tom mojom príspevku k tej filozofii ani nie filozofii na 50 rokov dopredu, ale k filozofii tých prúdov v strane SMER. Tam sú, ja priznávam, aj skutočne socialisti. Potom tam je veľa kaviárových socialistov. Ale je tam aj veľa takých, budem na piatok ráno krotký aj vo výrazoch, ľudí až takého proletársko-boľševického razenia. Otázka stojí, ako tieto tri prúdy medzi sebou kooperujú. A výrazom z toho spolupôsobenia je možno aj rozpočet na tento rok a na tie ďalšie. Ďakujem.

  • Príjemné dobré ráno všetkým. Takisto sa pripájam ku kolegom. A tiež ma včera prekvapilo, keď celá vláda na čele s Robertom Ficom tu neboli aspoň na úvod prednesenia štátneho rozpočtu a že Robert Fico tu takto nechal ministra Kažimíra samého. Robert Fico momentálne pobehuje kdesi po republike ako Batman. Raz zachraňuje vstup do lesa a zber húb, druhýkrát hovorí na HN klube o tom, že najlepšia daň by bola 20-percentná. V ten istý deň prijmeme daňové licencie, kde zdaníme aj tých, ktorí majú stratu.

    Ale k tomu včerajšku. Pán minister ma spomenul v súvislosti s bločkovou lotériou. Nerozumel som tomu, čo to malo znamenať, že nie je protikatolícka. Ja som sa verejne viackrát vyjadril a som o tom presvedčený, že skutočné náklady na bločkovú lotériu budú vyššie ako jej skutočný prínos. Ja rozumiem tomu, že pán minister sa snaží aj touto formou naháňať tých, ktorí buď nevydávajú bločky, alebo majú nejaké falošné pokladne. Ale som presvedčený o tom, že tých skutočných, ktorí neplatia dane, veľkých podvodníkov treba naháňať inými formami a v tom ho budeme vždycky podporovať.

    My sme radi, že najnovšia prognóza z 1. 12. priniesla to, že sa vyberie na daniach z príjmov právnických osôb okolo 150 miliónov viac, ale cez to všetko v daňovej prognóze zo septembra chýbalo pánovi ministrovi v rozpočte alebo nám všetkým v rozpočte 520 miliónov na daniach a odvodoch. Takže aj ten lepší výber na konci roka spôsobí to, že daní sa vyberie menej ako...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja sa síce tiež priznám ako môj kolega Hlina, že už nie celkom sa dobre pamätám, na čo všetko som chcel reagovať, ale jedna takáto poznámka, čo mi utkvela zo včerajška v pamäti, to je, pán minister, keď ste rozprávali ohľadom toho, ako sme úspešní na finančných trhoch, čo sa týka predaja dlhopisov, a že netreba nejakým spôsobom tam jasne deklarovať štrukturálny deficit, ale len teda deficit verejnej správy, a že to pre tých obchodníkov akože keby úplne stačilo. Myslím, že to nebola teda dobrá výhovorka na to, že nemáme operovať štrukturálnym deficitom. Ja si myslím, že tento dáva jasnejšiu predstavu o tom, ako to s týmto deficitom v rámci verejných zdrojov v skutočnosti je. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Priznám sa, že aj ja som včera chcel reagovať na pána ministra aj trošku expresívnejšie voči svojim pravicovým kolegom, ale medzi tým sa odohrala veľmi smutná vec, zomrel Nelson Mandela, veľký bojovník za ľudské práva, za nenásilie a nenásilný spôsob vedenia politiky. A aj preto ma to trošku ovplyvnilo a budem sa snažiť byť čo najmenej expresívny ako uctenie si pamiatky tohto veľkého muža. A dúfam, že si ho uctíme aj spoločne, keď tu budeme viacerí, minútou ticha.

    Takže k veci len toľko, že keď ste hovorili, pán minister, o raste, tak tu padla aj poznámka, myslím, že to bol Ivan Mikloš predtým, na ktorého ste reagovali, že sa dá rásť aj viac. A spomínal príklad Estónska. Je síce pikantné, že predtým bol veľmi často spomínaný našou pravicovou opozíciou príklad Írska, medzitým Írsko skoro skrachovalo a dneska je to zrazu Estónsko, už len čakám, kedy si vymeníte zase ďalšiu krajinku, lebo aj Estónsko nie je na tom práve najlepšie. A stačí si pozrieť The Economist, časopis, ktorý je probiznis, veľmi silne pravicový. A ten, keď hovorí o tom, aké vyhliadky čakajú ekonomiku v budúcom roku, a analyzuje jednotlivé krajiny, tak paradoxne aj z vášho hľadiska pri Slovensku hovorí, že Robert Fico bude tlačiť na vyvažujúce rozpočtové reformy, bude podporovať infraštruktúru a to pomôže ekonomike rásť. Pri Estónsku, čo je veľmi pikantné, síce tiež hovorí o raste, ale hovorí sa, je tam veľmi veľký verejný nesúhlas, nespokojnosť s nákladmi austerity, s nákladmi šetrenia, a z korupcie. A v tom vidíte ten základný rozdiel. Kým na Slovensku sa darí udržiavať sociálna, politická aj ekonomická stabilita, v Estónsku, ktoré možnože naozaj tlačí viac na to šetrenie, tam je tá nestabilita, tam je tá nespokojnosť ľudí oveľa väčšia. A práve tu je ten rozdiel, my sa snažíme udržiavať aj sociálnu stabilitu, kým pravici ide naozaj iba o to šetrenie. Ďakujem.

  • Pán poslanec Novotný nenachádza sa v sále.

    A teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Hudacký.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, dámy a páni, vážený pán minister, chcel som tu privítať aj ostatných členov vlády, len nevidím z nich nikoho okrem pána ministra, takže aspoň vďaka za to.

    V každom prípade dovoľte mi, pani podpredsedníčka, ešte predtým, než pristúpim vlastne k meritu prerokovaného bodu, že by som si dovolil privítať tu zástupcov Spojenej cirkevnej školy z Vranova nad Topľou, ktorí sa zúčastnili projektu Euroškola. A ako jedna, myslím, z ôsmich škôl aj boli úspešní. Tento projekt je realizovaný s podporou Európskeho parlamentu. A teda gratulujem aj tejto škole k tomuto úspechu.

  • Zároveň mi dovoľte tiež, keďže dneska je Mikuláša, aby som pogratuloval všetkým Mikulášom, ktorých tuto máme.

    No hovoríme o štátnom rozpočte, ja by som bol veľmi rád, pán minister, keby sme vedeli viac dávať, ako brať. Ale, samozrejme, toto musíme tiež vedieť robiť opatrne a s tým, aby sme udržali či už deficity alebo v podstate nastavený kurz, minimálne prorastový, aby sme mohli hovoriť, že na Slovensku postupujeme dopredu.

    Máme pred sebou teda zákon roka, aj keď sa v súvislosti s tým, koľko je tu poslancov a takisto aj zastúpenia vlády, ako keby to nezdalo, teda rozpočet na rok 2014. Priznám sa, že som od neho neočakával žiadne nejaké prevratné skutočnosti. Ono sa to nejako vyvíjalo už niekoľko mesiacov. A aj keď sa niektoré veci zdali, že budú nastavené o niečo lepšie, prídem k nim, tak nakoniec sa nič, hovorím, prevratné neudialo. Celá jeho filozofia je vlastne postavená na rovnakom princípe ako minulý rok. To znamená, naháňajú sa príjmy skôr neštrukturálnej povahy, kde je to len možné. Dosť často sa neberú či už tie okamžité dopady, ale predovšetkým dopady na budúce obdobia.

    Na strane výdavkov sa nepočíta s výrazným šetrením. Dokonca Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o uvoľnení fiškálnej disciplíny, a teda aj celkovo so znížením konsolidačného úsilia. Postupne sa budem snažiť dostať k jednotlivým záležitostiam tohto rozpočtu, aj keď určite nebudem tak dlhý ako môj kolega Mikloš včera, ktorý skutočne išiel do podstaty veci a jasne deklaroval niektoré rozpory, či už s tým, čo na jednej strane vláda hovorí, na druhej strane, ako je ten rozpočet pripravený.

    Už samotné východiská, z ktorých návrh rozpočtu vychádza, si myslím, sú až príliš optimistické, hospodársky rast 2,2 % sa nepozdáva nielen Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj Európskej komisii, ktorej prognóza je 2,1 %, a OECD, kde sú to dokonca len 2 %. Je zrejmé a pán minister to včera tuná aj hovoril, že tento optimizmus vlády a samotného tohto návrhu následne vychádza z predpokladov rastu ekonomiky Nemecka. Tá ekonomika je skutočne naším najväčším obchodným partnerom. Na druhej strane si treba uvedomiť, že tento rast je generovaný vo významnej miere exportom, pričom domáca spotreba zaostala za očakávaním. A to kritizovala už viackrát aj Európska komisia. Takže netreba len pozerať sucho na hospodársky rast, ktorý deklaruje Nemecko, ale treba, samozrejme, pozerať aj na ostatné aspekty, čo s tým hospodárskym rastom prichádza, respektíve aká je tá vlastná domáca spotreba samotného Nemecka, pretože my musíme predovšetkým vedieť reagovať na tieto opatrenia. No v prípade, ak by ten scenár bol o niečo horší, čo sa týka hospodárskeho rastu, určite to bude mať významné negatívne dopady na príjmovú stránku rozpočtu a určite myslím si, že viac konzervatívny odhad by celému tomuto návrhu len prospel.

    Čo sa týka našej spotreby domácností ako jedného z ďalších východísk teda projekcie rozpočtu na rok 2014, tá spotreba stúpa. Myslím si, že je predpokladaná teda na úrovni 0,8 %. Ona odráža aj tento predpokladaný nárast reálnej mzdy, ktorý sa odhaduje na 1,1 %. Myslím si, že príjmy z takto projektovanej domácej spotreby sú naplniteľné. Ja by som sa však spoliehal, pán minister, na zlepšenie výberu DPH, v čom ešte tento štát bude mať rezervy po mnoho rokov.

    A na tomto mieste však chcem pozitívne hodnotiť vládu za jej snahu o zlepšenie výberu spotrebných daní, a teda predovšetkým daní z pridanej hodnoty. Myslím si, že všetky uplynulé vlády, a teda aj prvá Ficova, sa tomuto problému veľmi málo venovali. Ale, hovorím, teraz skutočne pozitívne akceptujem ten fakt, že to zlepšenie výberu DPH je reálne.

    Na druhej strane to už je len také na okraj toho, ktoré sa toho nedotýka, ale v tejto súvislosti keď už hovorím o DPH, dostávam mnoho sťažností, pán minister, zo strany skôr malých firiem, ktoré čakajú na vratku dane z pridanej hodnoty aj niekoľko mesiacov, pol roka, čo spôsobuje nemalé problémy z ich tokov v hotovosti. A, samozrejme, v podstate to spôsobuje následne aj druhotnú platobnú neschopnosť. Takže tu by som sa chcel prihovoriť, keby sa vedeli urobiť nejaké konkrétne kroky na zlepšenie tohto stavu.

    Čo sa týka samotného konsolidačného úsilia, vláda mala ešte v apríli tohto roku ďaleko vyššie ambície. A teda ohľadom konsolidačného úsilia sa hovorilo, že sa naplní nejakým 0,8 % hrubého domáceho produktu. Teraz vieme všetci, že tie ambície poklesli. A dá sa povedať, že môžeme hovoriť o zápornom konsolidačnom úsilí. A to je mínus 0,2 % HDP. Naviac, sa tu konsolidačné úsilie, teda prezentované v návrhu, sústreďuje len na stranu príjmov.

    Niektoré z opatrení na strane príjmov sa síce dajú zaradiť medzi tie, ktoré majú štrukturálnu povahu, ide predovšetkým o, povedzme, zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb z 23 na 22 %, a teda aj, dá sa povedať, daňové licencie, ale predĺženie platnosti osobitného odvodu pre vysoko ziskové spoločnosti čiže pre regulované spoločnosti, no toto nezaraďoval by som určite medzi tie príjmy, ktoré majú tú štrukturálnu povahu. Sú to skôr také, ktoré sa snažili byť jednorazové. Ale potom sa z roka na rok predlžujú vzhľadom na to, že sa zisťuje, že tých príjmov v rozpočte bude menej, ako sa predpokladalo.

    Napriek tomu by som spomenul aj tie štrukturálne príjmy alebo tie, ktoré majú štrukturálnu povahu, či už daňové licencie, teda predovšetkým tie daňové licencie budú mať skôr na tú príjmovú stranu rozpočtu negatívny dopad. Zavedením daňovej licencie predovšetkým pre malé firmy, malé eseročky sa výrazne zvýši ich daňové zaťaženie, hlavne také, ktoré majú tú ziskovú maržu nízku, respektíve ten základ dane v podstate nízky. Čiže v mnohých prípadoch to bude tak, že oproti možno tým daniam, ktoré odvádzali, sa ich daňové zaťaženie zvýši dvojnásobne. Naopak, znížením dane z príjmu právnických osôb z 23 na 22 % si obyčajne tie veľké právnické osoby, veľké spoločnosti vylepšia tú príjmovú bilanciu, ale paradoxne môžu vo veľa prípadoch v podstate odviesť štátu menej a to aj v prípade teda, že zaplatia ešte aj daňovú licenciu, ako to bolo doteraz. Čiže do určitej miery môže ten štát vybrať menej, ako by očakával.

    Už tu bolo viackrát spomínané, že ten príjem zo zavedenia daňovej licencie bude okolo tých 112 miliónov eur. No ja si osobne myslím, že ak by sme nešli tým spôsobom stále sa zhoršujúceho podnikateľského prostredia, celkového daňového zaťaženia, odvodového zaťaženia, predovšetkým opatrení, ktoré prišli ešte minulý rok, predovšetkým pre fyzické osoby, respektíve živnostníkov, zhoršenia flexibility trhu práce, že už sme nemuseli hľadať takéto náhradné opatrenia ako daňové licencie, aj keď, pán minister, určitá časť firiem v podstate sa snaží za každú cenu neplatiť dane. Je potrebné, aby sme tak ako v prípade zlepšenia výberu dane DPH si posvietili možno na tieto firmy inak. Ale dať im už a priori dopredu alebo teda zvažovať a nebrať do úvahy prezumpciu neviny, predpokladám, že každý jeden sa snaží oklamať tento štát, a teda dať im nejaké ďalšie dane, tak myslím, že to nie je cesta na to, aby sa v podstate vylepšili aj podmienky pre prípravu rozpočtu, respektíve predpoklady na naplnenie príjmovej stránky rozpočtu.

    Problémom tejto príjmovej stránky rozpočtu sú, ako som už spomínal, neštruktúrované príjmy, teda jednorazové príjmy. Tie sa očakávali od uplatnenia takých neštandardných nástrojov predovšetkým prostredníctvom superdividend a dividend zo spoločností, kde má štát majetkový podiel. Zahŕňajú odklad vyplatenia dividend zo štátnych podnikov a takisto aj dražbu telekomunikačných licencií, potenciálne odpredaj podielu štátu v Slovak Telekome.

    Na strane výdavkov sa očakávajú úspory z reformy verejnej správy a reformy zdravotnej starostlivosti, ktoré sú ale vystavené rizikám súvisiacim s ich realizáciou, ako to konštatuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

    Vrátim sa ešte ale nakrátko k tým dividendám. Ministerstvo financií svojím spôsobom už ráta s tými zdrojmi od Západoslovenskej energetiky za rok 2013, očakáva mimoriadnu superdividendu vo výške 316 miliónov eur. Ide o podiel zo 600-miliónového dlhu, ktorý spoločnosť vzala na svoje plecia cez emisiu dlhopisov. Podobne je to v prípade SPP. Tam trochu vlastne ten presun peňazí z dividend a predovšetkým ten, ktorý sa týka roku 2014, je ešte záhadnejší. SPP prostredníctvom jej dcéry Eustream si zobrala alebo prebrala dlhopisy za 750 mil. eur. A my nachádzame prakticky v rozpočte budúceho roku od SPP do štátneho rozpočtu 735 mil. eur. To spomínal aj môj kolega Mikloš. Ja teda sám budem prekvapený, ako spoločnosť SPP bude vysvetľovať v podstate ten dar, neviem, ako to mám nazvať, keďže štát má podiel v SPP len 51 %. Tá druhá stana veci je v tom, že spomínané spoločnosti potom namiesto investície do ich vlastného rozvoja plátajú diery vo verejných financiách a je možné potom, že takéto zadlžovanie môže spoločnosť dostať do veľmi ťažkých problémov. A v konečnom dôsledku opäť takéto opatrenia budú znášať daňoví poplatníci, pretože môže sa stať, že potom úroky z takéhoto dlhu, z týchto dlhopisov, sa prenesú v prípade energetických spoločností do zvýšenia cien energií pre zákazníkov. V roku 2014 sa prostredníctvom Fondu národného majetku teda navrhujú dividendy v objeme spolu 823 mil. eur, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu v roku 2013 nárast o 382,6 mil. eur. A ten nárast percentuálne je teda značne vysoký a činí 86,7 %. Napriek všetkým týmto podnikovým rizikám v súvislosti s dividendami vláda chce za každú cenu ratovať výšku hrubého štátneho dlhu. Výška dlhu Slovenskej republiky tak spolu so superdividendou zostáva podľa návrhu rozpočtu v roku 2013 pod hranicou 55 % hrubého domáceho produktu a v roku 2014 pod hranicou 57 % HDP. Bez superdividendy by totiž tieto hranice boli prekročené, čo by znamenalo potom povinnosť zmrazenia 3 % už očistených výdavkov v roku 2014 a predloženie vyrovnaného rozpočtu v roku 2016.

    Čo sa týka deficitu verejnej správy, sa za rok 2013 predpokladá na úrovni 2,98 %, aj keď odhad Európskej komisie je pesimistickejší a hovorí až o 3,2 %. Tento optimistický výsledok sa očakáva len vďaka lepšej prognóze výberu daní, ale to ešte môže dopadnúť všelijako. Už som hovoril prakticky v podstate o tom, že by sme mali možno hovoriť viac o štrukturálnom deficite ako len o deficite verejnej správy, ale to už vlastne momentálne nie je až také dôležité. Ak si vláda na rok 2014 naplánovalo znížiť deficit verejnej správy na úroveň 2,83 %, bremeno jeho naplnenia bude ležať opäť len v hľadaní zdrojov na strane príjmov. Analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť konštatuje, že upravené rozpočtové výdavky verejnej správy v roku 2014 medziročne narastú o 5,3 %. Rast výdavkov zabezpečujúci fungovanie štátu, ako sú mzdy, tovary, služby, dotácie a ostatné bežné transfery v roku 2014, je o polovicu rýchlejší v porovnaní s nárastom výdavkov, ktoré vyplývajú z nastavenej legislatívy a aktuálneho makroekonomického vývoja. O tom hovoril včera dosť dlho môj kolega Mikloš, nepôjdem do nejakých detailov.

    Chcel by som len spomenúť, že zaujímavý je vývoj tvorby rozpočtu jednotlivých ministerstiev v rámci prípravy rozpočtu verejnej správy na rok 2014. Kým v auguste tohto roku bol rozpočet spomínaných ministerstiev navrhovaný v celkovej výške, a teraz počúvajte, vo výške 16,521 mld. eur, v decembri tohto roku už bol upravený a predložený vo výške 16,966 mld. eur, čo je viac ako 455 mil. eur. Za prakticky jeden polrok si ministerstvá v podstate výrazným spôsobom zvýšili svoje rozpočty. A to len hovorí o tom, ako vláda, resp. samotné ministerstvá majú záujem šetriť, teda hlavne na sebe. Opak je pravdou. Ja by som ešte možno ako vzorový príklad uviedol ministerstvo vnútra, ktoré v auguste malo naplánovaný rozpočet 1,86 mld. eur, pričom v decembri apetít ministerstva vzrástol až na 2,02 mld. eur. To je viac prakticky o 158,236 mil. eur. A pritom vláda neustále opakuje, aké úspory donesie reforma verejnej správy ESO.

    Na druhej strane sa predpokladá v strednodobom horizonte naďalej pokles kapitálových výdavkov. To opäť včera môj kolega Mikloš viac konkretizoval. To znamená investície, čo súvisí priamo s predpokladaným hospodárskym rastom. My keď neprídeme s ďalšími možnými investíciami, že vláda nepodporí výraznejšie niektoré kapitálové výdavky, tak, samozrejme, to má priamy dosah na hospodársky rast. A od toho sa budú odvádzať samotné príjmy. Takže v konečnom dôsledku ten rozpočet, ktorý je takto predkladaný, nerešpektuje potrebu zvýšenia investícií. V podstate potom je veľmi otázny. Je síce pravda, že v roku 2014, čo sa týka, povedzme, ministerstva dopravy, tam je to navýšenie, aj keď v roku 2013 ministerstvo dopravy prakticky totálne zlyhalo, pretože predpokladané projekty sa nerealizovali, a teda aj nevyužili sa ani zdroje z Kohézneho fondu, tak na rok 2014 je ten objem zdrojov navýšený, je len teda predpoklad, že zas nebudeme šetriť cez to, že nebudeme čerpať zdroje, ktoré sú spojené s kofinancovaním európskych zdrojov.

    Ja by som aj v súvislosti, keď som spomínal ministerstvo dopravy, spomenul jeden príklad, ako ministerstvo v rámci navrhovaného rozpočtu necitlivo pristupuje k rozvoju regionálneho letectva, teda hlavne regionálnych letísk, ktoré by pri systematickom rozvoji mohli podporiť tak prílev investícií, ako aj rozvoj cestovného ruchu. Kým v roku 2012 bol rozpočet na tieto účely vo výške 10,75 mil. eur, v roku 2013 to bolo 7,1 mil. eur, v roku 2014 je v rozpočte daný na to iba 1 mil. eur. V podstate je to objem, ktorý, si myslím, spôsobí to, že tie letiská skolabujú, jednoducho pravdepodobne budú zlikvidované. Neviem, či je to zámer ministerstva dopravy, alebo len skutočne to, že takto bolo nútené tieto zdroje nastaviť. Osobne si myslím, že pokiaľ som pozeral celú skladbu rozpočtu ministerstva dopravy, si myslím, že na tie letiská malo ísť ďaleko viac zdrojov. Predpokladám, že letiská ako Žilina, potenciálne aj Poprad, Sliač, vzhľadom na to, že je to vojenské letisko, možno nie, Piešťany, určite budú mať problém s prežitím. A ak raz sa tieto letiská zlikvidujú, už bude veľmi malá pravdepodobnosť, že ešte niekedy budú reálne fungovať.

    Teraz vlastne už prichádzam k záveru, dovoľte mi teda, vážení kolegovia, vážený pán minister, konštatovať, že predkladaný rozpočet je príkladom skutočne až nesystémových snáh vlády dokopať deficit verejných financií pod úroveň 3 % za každú cenu. Tou cenou je ďalšie a ďalšie zaťažovanie podnikateľov, zamestnancov a občanov novými daňami, odvodmi a poplatkami. Vláda týmto návrhom rozpočtu dokazuje, že nechce šetriť a šetriť ani naďalej nemieni, v podstate už som to spomínal v rámci konsolidačného úsilia, čo vlastne aj dokazuje tú snahu šetriť predovšetkým na sebe. Preto aj v tejto súvislosti chcem za klub KDH vyjadriť sklamanie nad týmto návrhom rozpočtu, ktorý, si myslím, nie je reálny, prináša množstvo rizík a nevytvára podmienky pre rozvoj hospodárstva a zamestnanosti na Slovensku. Preto klub KDH takýto rozpočet nepodporí. Ďakujem pekne.

  • S faktickými sa hlásia pán poslanec Kamenický, pani poslankyňa Hufková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Kamenický.

  • Ďakujem. Pán Hudacký spomínali ste tu viaceré čísla, čo sa týka hlavne toho, že myslíte si, že je veľmi optimistický ten rast 2,2 %, hospodársky, verzus 2,1 %, udávaný Európskou komisiu. Myslím si, že tento rozdiel je skutočne minimálny a odráža aj tie predstihové ukazovatele. To, či to dosiahneme, samozrejme, záleží aj od toho vývoja napríklad v tom Nemecku a v Európskej únii.

    Pokiaľ ide o tie opatrenia, štrukturálne opatrenia verzus jednorazové, tiež musím povedať, že sú mi milšie štrukturálne opatrenia. Ale zase nemôžeme to vidieť úplne čierno-bielo, lebo napríklad jedným zo štrukturálnych opatrení, ktoré by mali pomôcť napríklad rozpočtu, je trvalé zvýšenie DPH. Je to štrukturálne opatrenie. Toto opatrenie dosiahne akurát to, že sa zvýšia ceny, to zaplatia všetci, hlavne teda bežní ľudia, a bude tu to, čo už spomínal napríklad pán Blaha, hlavne sociálna nestabilita a podobne.

    Čo sa týka štrukturálnych opatrení, ktoré chcem vyzdvihnúť v návrhu rozpočtu, určite odrazenie sa nejakého lepšieho výberu daní, a teda dúfam, do budúcnosti bude stále lepšie, hlavne je to teda boj s daňovými únikmi, samozrejme, a napríklad reforma ESO, ktorá by mala priniesť peniaze. Ja mám plnú dôveru, že aj ESO sa podarí a že prinesie ďalšie úspory. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, je pravda, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vyslovila názor, že vláda poľavila v konsolidačnom úsilí. Slovensko bude v budúcom roku pomalšie konsolidovať a vláda si zvolila cestu pomalšieho šetrenia a dôraz kladie na podporu rastu.

    Ďalej ste povedali, že Európska komisie kritizuje rozpočet na roky 2014 – 2015. Ako sa vyjadril podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, sú to jeho slová, pán poslanec Hlina to môže osobne teraz potvrdiť, Európska komisia vyhodnotila slovenský rozpočtový plán pozitívne s tým, že je v súlade s dohodnutými pravidlami a Slovensko obmedzuje rast výdavkov v súlade so stanovenými požiadavkami, Slovensko je so zhodnotením spokojné a k žiadnym prekvapeniam nedošlo, Európska komisia vidí, že rok 2013 vieme zvládnuť pod úrovňou 3 %. Je tiež pravda, že tak ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tak aj Európska komisia má obavy z udržateľnosti rozpočtu pre roky 2014 – 2015. Podľa môjho názoru treba zvládnuť v prvom rade reformu verejnej správy ESO, kde pre rok 2014 očakávame výrazné úspory, ktoré dokážeme usporiť aj pre tento rok v sume 133 mil. eur, pre rok 2014 je to suma 333 mil. eur. Ďalej, treba zlepšiť daňovú disciplínu ako celok, nielen výber DPH. To potvrdil aj pán minister na výbore pre financie a rozpočet. Vláda už v súčasnosti dokázala, že vie zvládnuť udržateľnosť rozpočtu, dokonca prevýšila všetky...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za reakcie. No ja som len chcel zdôrazniť, pán poslanec, že treba možno viac ísť takým konzervatívnejším prístupom k tomu a ak budú tie výsledky lepšie, tak, samozrejme, to len vylepší celkovú bilanciu verejných zdrojov.

    Vy hovoríte, že je minimálny rozdiel. Ja, samozrejme, som počul, teraz nebudem citovať vzhľadom na to, že nemám tu tieto konkrétne materiály, ale už sa tu rozprávalo aj o predpokladanom hospodárskom raste len 1,8 %. To, že náš hospodársky rast a vôbec naša ekonomika je ohromne závislá od Nemecka, je pravda. V Nemecku tie čísla sa vylepšujú, len, ako som spomínal, v podstate treba brať do úvahy aj domácu spotrebu Nemecka, nielen celkový efekt, že hospodársky rast v podstate tam stúpa, myslím, na úroveň 1,7 %. V každom prípade, hovorím, v tomto by som bol ďaleko konzervatívnejší.

    Čo sa týka samotného hodnotenia rozpočtu Európskou komisiou, no veď Európska komisia, samozrejme, to neberie tragicky. V každom prípade je tam množstvo pripomienok k tomu, že sú riziká, že sa nenaplní či už deficit verejných financií, že sa nenaplnia príjmy, že v podstate takisto ten rozpočet je založený viac na príjmovej stránke ako na šetrení. To sú tiež jasné fakty, ktoré dáva Európska komisia. Čiže nemôžeme len tak jednostranne súdiť, že všetko je fajn, všetko je v poriadku, pretože prakticky je to o zdrojoch, ktoré potrebujeme do každej sféry. A práve či už je to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Solymos. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, rokujeme o druhom rozpočte druhej Ficovej vlády, druhýkrát upozorňujeme na riziká, ktoré prináša, a druhýkrát budeme hlasovať proti nemu. Už druhýkrát odmietame rozpočet, lebo vláda nešetrí a nechce šetriť, s konsolidáciou ešte ani poriadne nezačala a už s tým skoncuje. Odmietame rozpočet, lebo je volebným rozpočtom, lebo je nezodpovedným rozpočtom, lebo nebezpečne zvyšuje štrukturálny deficit a verejný dlh. Odmietame ho, lebo zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, lebo schodok znižuje iba účtovne a pomocou jednorazových opatrení a stále obsahuje mnoho rizík. Odmietame ho, lebo ponecháva v platnosti všetky deštruktívne prvky, ktoré zhoršovali podnikateľské prostredie, a dokonca pridáva k nám nové škodlivé opatrenia. Odmietame ho, lebo je to zlý rozpočet pre Slovensko, pre občanov, pre podnikateľov, pre pracujúcich a vyhovuje len mocenským ambíciám vládnej strany. Odmietame rozpočet aj pre zbabelosť vlády, lebo vláda sa vyhýba opatreniam, ktoré by mohli byť nepopulárne pre väčšinu obyvateľov, avšak v dôsledku tejto politiky v budúcnosti sa nevyhneme ešte viac nepopulárnym a bolestivým opatreniam. Vláda Roberta Fica ich chce zanechať ďalšej vláde. Stále sa riadi princípom „po nás potopa“.

    Vládni poslanci nás môžu ignorovať, lepšie by však urobili, keby nás pozorne počúvali, lebo v minulom roku sme upozorňovali na mnohé riziká. A tie sa väčšinou aj naplnili.

    Hovorili sme, že rozpočet je príliš optimistický, napríklad aj čo sa týka hospodárenia samospráv. Mali sme pravdu. Ukazuje sa, že ekonomický rast bude menší ako polovičný oproti plánom v rozpočte a hospodárenie samospráv dopadlo o desiatky miliónov eur horšie. Upozorňovali sme na neistotu, ktorú vytvárate.

    Pýtali sme sa, kto garantuje, že nezvýšite dane ešte viac a že dočasné dane sa nestanú permanentnými. A teraz vidíme, že zavádzate daňové licencie, čo je vlastne zvyšovanie daní, a že naďalej rátate s dočasnými daňami pre regulované odvetvia.

    Upozorňovali sme na riziká zvyšovania daní a odvodov a zrušenie rovnej dane a hovorili sme, že naplánované príjmy sa pravdepodobne nepodarí realizovať. Teraz odhad z vášho rozpočtu hovorí, že daňové príjmy verejnej správy v tomto roku budú o 471 miliónov eur horšie, než bolo naplánované vo vlaňajšom rozpočte, a na budúci rok rozdiel má byť neskutočných 892 miliónov eur. Čiže je to za rok skoro 500-miliónová diera a za dva roky už dvojnásobok. Samozrejme, môžete argumentovať tým, že ministerstvo financií v novej prognóze navýšilo odhad daňových a odvodových príjmov o približne 150 miliónov eur na tento a 375 miliónov na budúci rok. Ale jednak sa to nemusí realizovať. Aj keď by to bola pravda, stále zaostávate oproti rozpočtovým plánom o stámilióny eur.

    Hovorili sme aj to, že zvyšovanie daní a odvodov a zavádzanie nových daní robí vaše plány na mierne zvýšenie zamestnanosti a pokles nezamestnanosti nereálnymi. Opäť sme mali pravdu. Teraz očakávate pokles zamestnanosti a nárast nezamestnanosti na tento rok vo vlastnom pláne rozpočtu aj vy.

    Dnes opäť upozorníme na to, že vlády Roberta Fica nikdy nevedeli šetriť a tak ako v minulosti, aj v rozpočte na rok 2014 naplánovali nárast výdavkov aj príjmov. Kým ale v minulosti aspoň hovorili o škrtoch, o šetrení a konsolidácií, teraz už o tom ani nehovoria. Konsolidácia sa ešte ani poriadne nezačala a už končí. SMER potrebuje volebný rozpočet pre svojho kandidáta na prezidenta v roku 2014. Takže predošlé plány na zníženie deficitu sú preč, deficit aj verejný dlh majú byť vyššie, než ste s tým rátali vo vlaňajšom rozpočte, a štrukturálny deficit, kde nie sú zarátané jednorazové a cyklické vplyvy, sa dokonca výrazne zhoršuje. Jednoducho je to stará klasika, keď nie sú tučné rastové roky po predošlej pravicovej vláde, tak SMER vie iba zadlžovať. Avšak situácia je oveľa horšia, než sa zdá, lebo aj tieto zlé výsledky sa dosahujú len vďaka jednostranným opatreniam.

    Napríklad dividendy z firiem s majetkovou účasťou štátu sa vyplácajú ďaleko nad rámec ziskov vďaka aj takzvaným superdividendám. Čiže firmy si zoberú veľké pôžičky, z tohto vyplatia tučné dividendy aj pre štát, rozpočet naoko vyzerá lepšie. Ale tie pôžičky budú musieť splatiť v budúcnosti. Čiže súčasne vyššie dividendy sa dosahujú na úkor nižších dividend v budúcnosti. A zase sme pri nezodpovednosti a princípe „po nás potopa“. Keď príde ďalšia vláda, tak zdedí zadlžené firmy a roky nemôže rátať s dividendami. Bez takýchto jednorazových opatrení, v zásade účtovných trikov by rozpočet a dlh vyzerali ešte horšie.

    Okrem toho zdá sa, že vláda je aj nepoučiteľná. Napriek tomu, že v minulom roku Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, opozícia aj médiá upozorňovali na mnohé riziká v rozpočte, ktoré sa neskôr väčšinou naplnili, vláda teraz podáva rozpočet s podobnými rizikami. Takže opäť tu máme ďalšie zlepšenie v hospodárení samospráv. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tu vidí riziko na úrovni 120 miliónov až 200 miliónov eur. Pridávame sa, a pritom konštatujeme, že budú ešte aj komunálne voľby. A chceme zdôrazniť, že nátlak vlády na samosprávy je vrcholom pokrytectva.

    Takže ešte raz to zopakujem. Celkovo hospodária samosprávy s prebytkom, vláda v štátnom rozpočte s obrovským, 2,5 miliardovým schodkom. A potom ešte poučuje samosprávy, že by mali lepšie hospodáriť. Je to úžasné.

    Ďalší príklad. Verí ešte niekto v tejto krajine okrem strany SMER tomu, že dlhy štátnych nemocníc, ako aj verejné výdavky na zdravotníctvo v budúcom roku neporastú? Podľa nás to bude naopak. Je tu ďalšie, aspoň 100-miliónové riziko.

    Porovnateľné nájdeme aj prípade štátom úžasne manažovaného Carga, ktoré by malo vrátiť podľa rozpočtu 98 miliónov eur z návratnej finančnej výpomoci štátu z roku 2009. Ako je to možné v prípade vysoko stratovej a úplne zadlženej firmy? Len tak, že firmu sprivatizujú, ale slovo sprivatizujú bolo vyškrtnuté zo slovníka strany SMER. Čiže môžem hovoriť o vstupe investora alebo o niečom podobnom. Opäť žasnem. A pripomíname, že v príprave na privatizáciu Carga v roku 2006 priniesla ponuku skoro 400 miliónov eur za túto firmu. Vtedy pán Fico vykrikoval z opozície, že vláda firmu predať nesmie, a po prevzatí moci jeho minister pán Ľubomír Vážny nás všetkých ubezpečoval, že oni ukážu, ako vie štát dobre manažovať takúto firmu. Tak ďakujeme za ukážku, opäť to bola skvelá práca.

    Ďalším príkladom môže slúžiť minister vnútra Kaliňák, ktorý odmieta zverejniť detaily toho, ako presne chcú ušetriť závratné sumy pomocou reformy verejnej správy ESO. Sme skeptickí, ale nevieme veci posúdiť, lebo detaily sú tajné alebo možno neexistujú. Vieme iba to, že sa to neuskutoční zoštíhlením verejnej správy, lebo zamestnanosť vo verejnom sektore v roku 2014 má rásť oproti očakávanej skutočnosti na rok 2013 o viac ako päťtisíc ľudí, aspoň to je napísané v tabuľke na strane č. 49.

    A na záver opäť vidím riziká aj v makroekonomickej prognóze. Rast HDP na úrovni 2,2 % sa môže ukázať ako príliš optimistický scenár. Síce táto prognóza sa nelíši od predpovede renomovaných medzinárodných inštitúcií, ako je Európska komisia alebo OECD, avšak v posledných piatich rokoch aj väčšina ich prognóz sa ukázala ako mylná, čím sa často veľmi rýchlo prepisoval aj vývoj. Preto vláda by mala byť opatrnejšia podľa nás pri prognóze alebo by mohla vytvoriť väčšiu rezervu. Nevadí, môžu povedať na Súmračnej, veď aj keď sa všetky riziká naplnia, urobíme opäť to, čo v tomto roku, nebudeme čerpať eurofondy a míňať národné spolufinancovanie, tak ako sme naplánovali, a tým zase znížime deficit. To, že je to na úkor potrebných investícií a tak, že čoraz viac riskujeme, že veľký balík peňazí z končiaceho sa rozpočtového obdobia prepadne, nám až tak moc nevadí. A, samozrejme, budú naďalej tvrdiť s teflonovou tvárou, že čo najväčšie čerpanie eurofondov je absolútnou prioritou, ale faktom zostáva, že výdavky zo zdrojov EÚ a spolufinancovania budú v roku 2013 skoro o polovicu nižšie, než bol plán vo vlaňajšom rozpočte, rozdiel je na úrovni okolo 1,1 mld. eur, čo vôbec nie je zanedbateľná suma. Túto hru môžeme ešte zopakovať aj v tomto roku, kým sa dá hrať so štatistikou, ale, opäť upozorňujeme, s čoraz väčším rizikom prepadnutia peňazí.

    Rozpočet odmietame aj z toho dôvodu, že ponecháva opatrenia, ktoré viedli k výraznému zhoršeniu podnikateľského prostredia a prispeli k poklesu zamestnanosti. Vláda chce pokračovať v tejto politike, poslanci iba nedávno prelomením prezidentovho veta schválili zákon o rozšírení kolektívnych dohôd aj na podniky, ktoré s nimi nesúhlasia. Teraz v rozpočte navrhuje ponechať vraj dočasný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Ten bude asi tak dočasný ako dočasná prítomnosť vojsk Sovietskeho zväzu počas Husákovej normalizácie. Kým bude vládnuť SMER, asi bude dočasne platiť a bonusom na záver bude daň zo straty, čiže takzvané daňové licencie. Síce sa to snažia prepojiť so znižovaním korporátnej dane, ale nenecháme sa však oklamať. Po prvé, daň z príjmov právnické osoby zvýšili z 19 na 23 %, to, že teraz poklesne na 22 %, ešte stále znamená, že firmy budú platiť viac. A stále je to najvyššia sadzba medzi všetkými novými členskými štátmi EÚ od Estónska až po Bulharsko. A spolu s daňovými licenciami chcú vybrať na tejto dani o 84 miliónov eur viac. Čiže sa jedná o zvyšovanie daní. Obávame sa, že podobne ako po zvýšení odvodov nasledoval masový zánik dohôd a pokračovalo znižovanie počtu živnostníkov, teraz nastane úbytok firiem. Každopádne SMER neprestáva pridávať jed do smrteľného kokteilu, čo namiešal pre slovenskú ekonomiku.

    A úplne na záver hovorme aj o nezodpovednom rozhadzovaní vzácnych peňazí daňových poplatníkov, lebo napriek tomu, že smeráci sa často odvolávajú na nedostatok peňazí, v mnohých oblastiach vôbec nešetria. Napríklad na futbalové štadióny pridáme 12,5 mil. eur ročne v nasledujúcich rokoch, lebo asi pán premiér má rád futbal podobne, ako aj niektorí sponzori strany SMER. A možno budú aj výsledky, dúfame, že nebudú také ako naposledy s Gibraltárom. Ale za akú cenu budú a koľko to bude stáť daňových poplatníkov? A pritom chýbajú peniaze na zvýšenie platov sestričiek, učiteľov. Idete rušiť školy, lebo sa nenašli peniaze na málotriedky. A mohli by sme pokračovať. Aj rybné hospodárstvo si zaslúži istoty. A preto idú opäť minúť skoro trojnásobok výdavkov z roku 2011, konkrétne viac ako 5 miliónov eur, nezmyselne a nezodpovedne, tak, že možno nevznikne ani jedno trvalé pracovné miesto. Ale lietajú stovky a desiatky miliónov aj na informatizáciu spoločnosti, podporu inovácie a cestovného ruchu, ako aj na rozvoj obrany. V niektorých prípadoch môže ísť aj o opodstatnené výdavky, existuje však veľké riziko korupcie. A tieto aktivity môžu deformovať trhové prostredie. Niekto môže získať náskok pred konkurentmi iba preto, lebo dostane podporu od štátu. My by sme boli radšej za nižšie dane a nižšiu administratívnu záťaž plošne a pre všetkých. Celkovo rozpočet hodnotíme ako nezodpovedný, volebný rozpočet, ktorý zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a pokračuje v rýchlom zadlžovaní Slovenska. A preto budeme hlasovať jednoznačne proti nemu. Zároveň upozorňujeme na mnohé riziká a lepšie by bolo, keby nás vládni poslanci vypočuli. V opačnom prípade hrozí, že o rok sa tu opäť stretneme a zas budeme iba konštatovať, že väčšina rizík, ktoré sme tu teraz spomenuli, sa naplnila. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Kamenický, Blaha, pani poslankyňa Hufková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Kamenický.

  • Ďakujem. Najprv by som sa vyjadril, pán Solymos ohľadne toho, že vláda nešetrí, oproti rozpočtu 2013 máme výdavky nižšie o 0,3 % HDP, stačí si to pozrieť. Deficit znižujeme oproti pôvodnému návrhu z 2,83 na 2,64 %. Urobili sme to my, nepotrebovali sme k tomu žiadne impulzy.

    Ďalšia vec. Spomínali ste rezervy. Máme vytvorenú rezervu 250 mil., že sú nedostatočné, 250 mil. z výberu DPH. A takisto ste spomínali, že nedáme na platy. Takisto máme vytvorenú rezervu 68 mil. na platy zamestnancov štátnej a verejnej správy mimo školstva. To, čo sa podarilo vybrať naviac v roku 2013 na dani z pridanej hodnoty, nám umožnilo pridať 30 mil. napríklad školstvu, sociálnym službám 10 mil. Takisto sme doplnili v podstate programy na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré sú prioritou, 91 mil. Pridali sme Slovenskej akadémii vied a podobne. Čiže tieto peniaze, myslím, sú dobré využité.

    A čo sa týka eurofondov, absolútne nesúhlasím s tézou, že nebudeme čerpať eurofondy a ušetríme na spolufinancovaní. Sme to my, ktorí sme vybavili v podstate predĺženie lehoty čerpania eurofondov, a budúci rok by mali byť nachystané projekty, ktoré by nám teda mali umožniť do roku 2016 vyčerpať až 100 % eurofondov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán kolega, mňa naozaj zarazila tá vaša poznámka, že sme zbabelí šetriť. Preboha, však pán minister financií patrí medzi tých najväčších fiškálnych jastrabov. To je naozaj človek, ktorý úzkostlivo stráži verejné financie a naozaj veľmi výrazne šetrí, dokonca, by som povedal, na to, ako niektorí ľavičiari by to radi videli, vrátane mňa, až príliš. Ale, fajn, taká je doba. Treba šetriť. Sú tu nejaké európske pravidlá. Ale hovoriť o Petrovi Kažimírovi, že nie je dostatočný fiškálny jastrab? Viete, jediný rozdiel medzi Petrom Kažimírom ako ministrom financií a jeho predchodcom Ivanom Miklošom bol nieže v tom, že by bol Peťo Kažimír slabý fiškálny jastrab, ale v tom, že Ivan Mikloš bol fiškálny sup, mrchožrút, ktorý chcel šetriť aj cez mŕtvoly. A toto my robiť nikdy nebudeme. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, povedali ste, že sa dostatočne nečerpajú aj eurofondy, a preto náš deficit je pod 3 %. Áno, je pravda, že Slovensko zaostáva v čerpaní eurofondov. To je skutočnosť, ktorú všetci poznáme. Ich nedostatočné čerpanie nie je ale z dôvodu, aby sa deficit udržal pod 3 %, ale z môjho pohľadu je ich nedostatočné čerpanie pre veľkú administratívnu záťaž a zbytočnú byrokraciu zo strany Európskej únie, ale aj našej legislatívy. Teda nemôžeme hovoriť o zámere nečerpať eurofondy z dôvodu úspory na spolufinancovanie. Jednotlivé rezorty sú zodpovedné za čerpanie eurofondov. Je preto potrebné, aby zvýšili úsilie, zabezpečili spolufinancovanie, veď vláda, hlavne premiér a podpredseda vlády Ľubomír Vážny robia kroky na efektívne dočerpanie prostriedkov. Myslím, že v rokoch 2014 – 2015, aj v roku 2016 sa dočerpajú aj programy, ktoré sú v omeškaní a na ktoré sme dostali výnimku. Premiér Robert Fico presadil výnimku jeden rok do roku 2014 na dočerpanie prostriedkov z európskych fondov v sume 500 mil. až 600 mil. eur. Mali by sme to využiť na rozvoj infraštruktúry (hlavne diaľnice a cesty I. triedy), pomoc mladým nezamestnaným, na vzdelávanie, vedu a výskum a internetizáciu spoločnosti. Takže to, čo ste povedali, že šetríme kvôli tomu, aby náš rozpočet bol 3 %, absolútne nie je pravda. Ďakujem.

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem. Pani predsedajúca, ja každú hodinu budem dávať procedurálny návrh. Naozaj je nedôstojné, aby sme o štátnom rozpočte rokovali takýmto spôsobom, ako rokujeme. Je tu cca 10 % poslancov strany SMER. Prosím vás, zabezpečte účasť. Je to najdôležitejší zákon. Ja viem, že je síce piatok a piatky štandardne vy nerobíte, ale naozaj aspoň pre túto chvíľu, pre tento zákon, poprosím, zabezpečte si účasť svojich poslancov.

  • Pán poslanec, nemôžem dať hlasovať o vašom procedurálnom. Vy mi nemôžete dávať úlohy. Takže prečítajte si rokovací poriadok.

    Ale ešte poprosím pána poslanca Solymosa, ktorý chce reagovať na rečníkov.

  • Ďakujem pekne. Len veľmi krátko. Samozrejme, pani poslankyňa, dáva sa to vysvetľovať hocijako. Môžeme hovoriť o tom, že v budúcnosti to dobehneme, kam všade dáme tie peniaze, keď prídu a tak ďalej. Ale jedno je isté, že v tomto roku sa šetrilo na tom. A prečo by som mal veriť, že v budúcom roku to tak nebude, keď chcete dosiahnuť ten deficit.

    Čo sa týka deficitu, samozrejme, pán kolega, ide to bolo o 0,2 %. Ale ako? Tak, že keby ste do toho nezarátali tie superdividendy, ktoré dávajú jednotlivé štátne podniky, ktoré vyberáte, a ochudobňujete tú budúcnosť vlastne, to znamená, že v budúcnosti tie peniaze budú niekde chýbať, tak ten deficit by ste nedosiahli. A to viete veľmi dobre aj vy. Ďakujem pekne.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Sulík.

    Pán poslanec Brocka s procedurálnym, nech sa páči.

  • Pani podpredsedníčka, ja vám nechcem dávať úlohy, ale mám tiež procedurálny návrh ako kolega Hlina, aby sme ukončili rozpravu o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok a aby sme išli hlasovať. Veď aj tak vládnych poslancov rozpočet nezaujíma, oni sú už rozhodnutí, ako budú hlasovať, a nevidím význam, aby sme takto naťahovali čas.

  • Dobre, dám hlasovať o vašom procedurálnom návrhu, aby sme ukončili rokovanie o tomto bode programu. Nech sa páči, páni poslanci, prezentujte sa, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 24.

    Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    O vašom procedurálnom návrhu budeme hlasovať, keď bude Národná rada uznášaniaschopná. Nech sa páči.

    A konečne má slovo pán poslanec Sulík. Nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. A po tom, čo sme tieto tanečky ukončili, tak by som aj ja rád povedal niečo k rozpočtu. Mne nechýba teda to, že tu nesedia všetci poslanci strany SMER. Dôvod je aj ten, že väčšina z nich sa zrejme tejto problematike nevenuje, tak načo by tu sedeli. Ale dôležité je, že tu máme poslancov pána Duchoňa, Kamenického a, samozrejme, ministra financií.

    Predtým, ako prejdem k samotným niekoľkým mojim bodom, dovoľte mi povedať ešte pár poznámok k včerajšej rozprave.

    Počuli sme rozsiahly exkurz rozpočtom od Ivana Mikloša v dĺžke hodinu aj štvrť. To je liga, v ktorej je doma bežne pán Číž. A neviem, či je to ešte niekto. Ale musím povedať, že ten, kto sa o štátny rozpočet zaujíma, sa rozhodne nenudil. Bola to vecná kritika rozpočtu. A opierala sa výlučne o materiály Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Národnej banky Slovenska a ministerstva financií. Čiže všetky údaje, ktoré tu včera odzneli, boli zazdrojované, pričom nevyzeralo to vôbec dobre.

    Rovnako však oceňujem aj to, že následné vystúpenie Petra Kažimíra, ktorým reagoval na Ivana Mikloša, bolo vecné. A bolo aj s patričnou mierou pokory. A bolo cítiť, že Peter Kažimír vie, že čísla nepustia. A na chvíľu sa zdalo, na chvíľu, že Národná rada mohla byť dejiskom vecnej a odbornej diskusie.

    Ale do reality ma vrátila poznámka pani poslankyne Hufkovej, ktorej reakcia na vyše hodinové vystúpenie prešpikované argumentmi bola v duchu: „To je síce pekné, pán Mikloš, čo tu rozprávate, ale vy ste pohnojili daňovú správu.“ Áno, aj ja si myslím, že Ivan Mikloš sa dopustil pri daňovej správe chýb. A som posledný, ktorý by to chcel zľahčovať. Ale dnes diskutujeme o rozpočte, nediskutujeme o Achmei, kde štát zaplatil právnikom 20 mil. za to, aby prehrali spor v hodnote 25 mil. Nediskutujeme ani o tom, že k dispozícii nebol vrtuľník a možno jedna pacientka mohla žiť. A takisto nediskutujeme o daňovej správe spred dvoch rokov. Takže, pani Hufková, až máte dojem, že o daňovej správe by to chcelo ešte sa porozprávať, v poriadku, navrhnite mimoriadnu schôdzu a môžeme dosýta sa baviť o tomto. To je asi ako keby Robert Fico tu v snemovni tvrdil, že dva plus dva sú štyri a ja mu na to poviem, pán Fico, to nie je pravda preto, lebo vy ste zohnali vlastnou hlavou 50 mil. korún. Asi takýto tam je súvis. Snažím sa vám to vysvetliť. A opäť raz sme sa dostali k tomu, že tri základné komunikačné pravidlá strany SMER sú, po prvé, nikdy nepriznať chybu, po druhé, reagovať vždy protiútokom, po tretie, uraziť sa, uraziť sa pri sebemenšej zámienke.

    No späť k vystúpeniu Petra Kažimíra a tiež ešte k faktickým poznámkam pánov Kamenického a Duchoňa. A ešte raz chcem oceniť vecný prístup.

    Takže, Peter, ja som si včera urobil niekoľko poznámok, a preto som už nevystúpil vo faktickej, lebo ich je dosť veľa. Nakoniec, aj tvoje vystúpenie nebolo z tých päťminútových. Tak päť vecí som si poznačil.

    Po prvé. Povedal si, že nechceš sa vybrať cestou porovnávania konsolidácie. A ja sa pýtam: Prečo nie? Čo je na tom zlé, že budeme porovnávať, ktorá vláda koľko konsolidovala, a že budeme porovnávať také tie už ťažšie pojmy typu štrukturálny deficit a jednorazové opatrenia a tak ďalej? Ešte lepšie by bolo takéto porovnanie nechať, povedzme, na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Myslím si, že je najvyšší čas, aby sme sa vybrali cestou porovnávania mier konsolidácie, mier výšky deficitov a úspor. Keď to nerobíme, tak vieš, čo sa deje potom? Porovnávame, kto koľko komu čo daroval, kto bol za väčšieho Ježiška. A medzičasom aj SMER pochopil, že táto cesta nás vedie do záhuby. A nechcem teraz tvrdiť, že SMER je jediný, ktorý by to nechápal. To boli také hypotézy. A ja som bol pri tom. Rád by som teraz upresnil koniec roka 2011, keď sa pripravovali rozpočty na rok 2012. Áno, bolo jedno sedenie Koaličnej rady, nie priamo Koaličnej rady, ale zástupcov koaličných strán, keď Ivan Mikloš predložil návrh štyridsiatich opatrení. Za SaS tam bol Jozef Kollár a ja. Sme v plnom rozsahu s tým súhlasili. Žiaľ, boli sme len SDKÚ a SaS, dvaja za to. Je tu Zsolt? Nie. Tak Zsoltom Simonom som bol obvinený, že snáď sa teraz nebudeme pretekať v šetrení, že kto viac ušetril. Čo to je za sprostú disciplínu? No a preto si myslím, že doba sa zmenila. A je to dobré. A preto si myslím, Peter, mali by sme sa vybrať cestou porovnávania toho, kto robí koľko dlhov. To je po prvé.

    Po druhé. Povedal si, odmietaš rozpočtovať stratu v zdravotníctve. Myslím si, že to je veľmi vážna vec. Po prvé, klamete len seba samých a klamete aj nás, keď sa tvárite, že strata nebude. A pritom veď vieme, že bude. A vieš to aj ty. A vedia to aj zdravotníci. Keď má byť dôvod, že ja to tam nechcem napísať preto, aby si zdravotníci nemysleli, že to je v suchu, oni to vedia a urobia stratu, lebo vy ich tie straty necháte robiť. A určite nie je rozpočtová zodpovednosť vedieť o nejakej strate a nezapísať ju tam. Je to niečo podobné vedieť o tom, že rast HDP nebude, bude prepad, a nenapísať to tak. Teraz narážam na rok 2007. Tak ja, samozrejme, teraz nechcem vás tu vyzývať, aby ste došli s iným rozpočtom, lebo vieme všetci, že to nespravíte, tak ako nemá zmysel, aby som hovoril, že my ten rozpočet nepodporíme. To tiež vieme navzájom. Ale predsa len si myslím, že keď vieme, že strata v zdravotníctve bude, tak by to v rozpočte malo byť. A toto je, Peter, tvoja hanba, že to tam nie je, nehovorím, že je to tvoja vina, že tá strata vzniká. Na to je tam celá vláda. Ale myslím si, že správny hospodár všetky straty, o ktorých vie, tam je asymetrický prístup, čiže keď vie, že niekde sú náklady, straty, tak ich tam napíše ešte predtým, ako nastanú. A inde keď vie, že by mohli byť výnosy, tak ich napíše až po tom, čo sú tie výnosy reálne. To je prístup poctivého a zodpovedného hospodára.

    Po tretie. Zvýšenie výnosu DPH. Áno, opatrenia, ktoré boli pod tvojím vedením zavedené na zamedzenie únikov v DPH, treba hodnotiť pozitívne, aj keď zrejme nie každé jedno pozitívne bude, ale toto je práve tak neprebádané pole, že jednoducho treba spraviť všetko, čo by sa mohlo javiť, že by to mohlo byť prínosné. A preto pri väčšine opatrení si myslím, že je správne to robiť. Povedal si v rámci týchto opatrení takú zaujímavú vetu, že vieme doručiť stovky miliónov eur a zmeníme štrukturálny deficit. To som si poznamenal. No ale opäť sa pýtam, kde je teda šetrenie, lebo, jasné, štrukturálny deficit sa dá znížiť aj tým, že budú vyššie daňové výnosy. Len potom by si nemal byť ty zároveň ten istý, ktorý hovorí, nie je príjemné od ľudí vyberať dane. To bol ďalší tvoj citát, ktorý som si poznačil. A myslím si, že aj obyvateľstvo, aj platcovia dane by oveľa ľahšie takéto opatrenia akceptovali, chápali, keby to bolo spojené s tým, že, dobre, tu robíme tvrdé opatrenia, veľakrát aj formou represií, ale zároveň znižujeme sadzbu. Ja teda chcem dúfať, keď už sa vám tak dobre pri tej DPH darí, že nezmeníte existujúci zákon o DPH a keď bude deficit pod 3 %, že naozaj necháte klesnúť sadzbu z 20 na 19 %, tak ako sme to svojho času zapísali my do zákona, do zákona o DPH.

    Po štvrté. Hovoril si, že znižujete daň z príjmu na 22 % a znižujete maximálny vymeriavací základ pre výpočet zdravotných odvodov. To je chvályhodné. Teší ma, že SMER sa učí z vlastných chýb. To, že to robíte, samozrejme, vychádzam z toho, že ste pochopili, že ste spravili chybu. A nechcem, aby ste porušili vaše komunikačné pravidlo číslo jedna. A to teda je nikdy nepriznať chybu. Čiže ja to nepotrebujem od vás explicitne počuť. Ale som rád, že aspoň konáte a túto chybu naprávate. Problém je však v tom, že aj tu je hrozná asymetria, že zvýšiť daň z 19 na 23 % napácha oveľa vyššie škody, ako následne zníženie dane z 23 na 19 % prinesie osohu, a to preto, lebo subjekty sa medzičasom adaptovali, keď nejakých daňovníkov naštvete tým, že im zdvihnete dane a oni si povedia, že kašlú na to a stačilo a dosť a zariadia sa podľa toho, to znamená, zoptimalizujú svoje príjmy, tak nebudú predsa zo dňa na deň ich rýchlo meniť, aby mohli platiť 19-percentnú daň, preto, lebo keď niekto raz zoptimalizuje svoje príjmy, tak sa nevyhne len tomu nárastu z tých 19 na 23 %, on sa vyhne aj tým 19 %. Toto som sa vám snažil pred rokom vysvetliť. Bohužiaľ, to bolo hádzanie hrachu na stenu. Ale dnes už sme múdrejší o jeden rok a o dve správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, k tomu ešte prídem. Dúfam, že nabudúce budete lepšie počúvať ľudí, ktorí vedia možno o tom viac, nie teraz tak slepo, že my musíme zvýšiť daň, lebo ukázalo sa, že tie výsledky sú veľmi chabé.

    No a takisto aj Zákonník práce, neviem, či to bol Peter Kažimír alebo pán poslanec Kamenický. Padol tu taký argument, že, dobre, Zákonník práce je menej liberálny, teda viacej socialistický, ale stále ešte pod priemerom OECD. Len tento argument je slabý preto, lebo my keď sa pozrieme na situáciu ceteris paribus, to je taký odborne znejúci pojem, ktorý hovorí, že nič iné nezmeníme a zmeníme len tento Zákonník práce a všetko ostane rovnaké, tak zhoršenie, respektíve menšia sloboda v Zákonníku práce alebo viac socialistický Zákonník práce znamená menej pracovných miest, aj keď sme pod priemerom OECD. Len tento argument, skrátka, nie je súvzťažný k tomuto tvrdeniu preto, lebo keď sa ideme pozerať na OECD, tak sa poďme pozrieť na infraštruktúru, súdnictvo, mieru korupcie. Tam budeme ako v tých hodnotách s OECD? My sa poďme porovnávať s OECD, ale potom aj by sme to museli brať komplexne. A keď porovnávame iba jedno kritérium, povedzme, ten Zákonník práce, tak platí to, že Zákonník práce tým, že je viac socialistický, tak zamedzil tvorbe pracovných miest, respektíve niektoré, a to sme zažili koncom minulého roku, z nich aj zlikvidoval.

    Pán poslanec Duchoň, vidím, že už došiel, dobrý deň, jednu poznámku by som chcel povedať. Vy ste vraveli včera, že určite aj počas existencie rovnej dane dochádzalo k optimalizácii. Áno, určite k optimalizácii dochádzalo a nikto nikdy netvrdil, že by k nej nedochádzalo. Ale rozhoduje miera. A, opäť, keď sa na to pozrieme ceteris paribus, čiže predstavíme si, že nič iné by sa nezmenilo, tak ja sa vás pýtam, kedy subjekty optimalizujú viac. Dnes, keď ste daň dvihli na 23 % z 19 a zároveň ste zaviedli 14-percentné zdravotné odvody z dividend, alebo bolo to vtedy, pred desiatimi rokmi, keď došlo k masívnemu zníženiu daňových sadzieb, ktoré s dvojročným oneskorením spôsobili masívne zvýšenie daňových výnosov? Čiže, áno, pán poslanec Duchoň, aj vtedy určite sa ešte našli nejakí vydriduchovia, ktorí optimalizovali, áno, ale bolo ich oveľa menej. Toto je podstatné. A preto aj prvých päť rokov po zavedení rovnej dane boli daňové výnosy vždy vyššie, ako to odhadol výbor pre daňové prognózy. Aj nad tým by ste sa mali zamyslieť.

    No ale chcem teda oceniť, že na rozdiel od situácie spred roka, aj možno nie celá strana SMER, ale minimálne minister financií má snahu podnikateľské prostredie zlepšovať. Bolo už niekoľko takých návrhov zákonov typu povinnosť účtovania zjednodušiť a podobne. A dúfam, že tieto dobré zvyky si zachováte.

    No a teraz k samotnému rozpočtu.

    Nebudem tu spomínať všetky tie čísla, ktoré spomínal včera Ivan Mikloš, myslím si, že to bolo rozsiahle, ale prečítam pár viet zo správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Toto je nezávislý orgán, ktorý je obsadený tromi ľuďmi. Na čele je tam Ivan Šramko, bývalý guvernér Národnej banky, Ľudo Ódor a pán Horváth. Títo traja páni boli zvolení, pokiaľ viem, celým parlamentom. Čiže myslím si, že nikto nebude spochybňovať ich nejakú objektívnosť a už vonkoncom nie ich erudovanosť. Tak idem čítať.

    Šiesta strana. Bude to len z troch strán, a síce zhrnutie. Nebudem vás tu zaťažovať ani tabuľkami, ani číslami. Ale čo sa píše v tejto správe? Píše sa tam doslova: „Oproti pôvodným plánom vyjadrenými v Programe stability je návrh rozpočtu na rok 2014 menej ambiciózny.“ Čiže sú to, opäť, veľké plány, potom príde stret s realitou a, bohužiaľ, plány treba prerobiť.

  • Hlas z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Toto už nie je pravda. Tak ja len čítam, čo tu je, zo správy, ktorá je tri týždne stará. Kým v apríli ministerstvo financií predpokladalo pokračovanie konsolidácie verejných financií tempom 0,8 % HDP, teraz hovorí o zápornom úsilí mínus 0,2. Konsolidácia je vlastne o tom, že budeme robiť menej dlhov. Je to síce také, komplikuje to pohľad na vec, ale ide o to, že budeme robiť menej dlhov.

    No ďalší odsek: „Návrh rozpočtu na rok 2014 zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií,“ ani toto, predpokladám, nie je pravda, ale rada si to myslí, „návrh rozpočtu je postavený najmä na jednorazových a dočasných opatreniach, ktorých vplyv v strednodobom horizonte pominie.“ A toto teda zaručene pravda je. Určite nájdeme, pán poslanec Kamenický, nejaké číslo niekde, ako ste to aj vo faktických poznámkach vraveli, že, aha, veď my tu šetríme 0,3 % a neviem čo. Áno, môže to byť, ale vy ten rozpočet nestaviate tak, aby bežné príjmy kryli bežné výdavky, vy robíte to, že máme tu nejaké výdavky, bežné, nie sme ich schopní znížiť, povedzme, aj preto, lebo bránia tomu naše vlastné predvolebné sľuby, bránia tomu očakávania našich voličov a podobne, nie sme ich schopní znížiť, tak ideme nejaké jednorazové príjmy povyťahovať. K tomu prídem ešte o chvíľu. Ale toto tiež nie je zodpovedný prístup k zostavovaniu rozpočtu.

    No a potom tu je aktuálna prognóza komisie, predpoklad a deficit v roku 2014 na úrovni 3,2 % a 3,8 % v roku 2015, píše to rada. Tá taktiež píše: „Takmer všetky riziká, na ktoré upozorňovala rada pred rokom, sa naplnili.“ A konštatujem, že naplnilo sa aj to, na čo sme upozorňovali my, respektíve ja osobne. No a tieto negatíva boli kompenzované predovšetkým vyšším objemom predaja núdzových zásob ropy a výrazne nižším čerpaním eurofondov. K eurofondom ešte o chvíľku prídem.

    Ďalej sa píše v správe: „Nižšie konsolidačné úsilie bude musieť byť postupne vykompenzované vyššou konsolidáciou v budúcich rokoch.“ Čiže vy teraz šetríte menej, lebo neviem čo. A tvrdíte, že budete šetriť o dva roky alebo o tri roky viac. Ale asi tomu sami moc neveríte. No a oproti roku 2013, aby teda to nebolo negatívne, vidí rada v návrhu rozpočtu, tohtoročnom, menej rizík, čo však súvisí aj s menším rozsahom štrukturálnych opatrení. No čiže neviem, neviem, ale každopádne riziká za to zdravotníctvo, ktoré Peter Kažimír odmieta dať do rozpočtu, sú odhadované na úrovni sto miliónov, ďalšie riziká sú v rozpočtovaní miest a obcí.

    Ďalej sa píše v správe: „Rada hodnotí negatívne, že namiesto posunu k skutočnému trojročnému rozpočtu návrh už ani len formálne neobsahuje rozpis položiek príjmov a výdavkov spôsobom, ktorý by naplnil cieľové hodnoty deficitu v rokoch 2015 a 2016.“ To je ako keby tieto roky nedošli. Možno príde dovtedy koniec sveta. Sme tesne pod 57 %, dobre, máte rezervu tým, že ste nakúpili, napožičiavali si do rezervy, len teda dúfajme, že tá rezerva bude stačiť, lebo momentálne podľa vašich čísel vychádza to, že je dve desatinky pod 57 % by sa mal verejný dlh zastať.

    Desiata strana. To už nie je v zhrnutí. Ešte bude jeden citát: „Najväčšiu odchýlku od rozpočtovanej hodnoty zaznamenávajú daňové a odvodové príjmy, ktoré revidovali tri aktualizácie prognóz.“ Tá odchýlka celková je 526 miliónov eur, to je 0,5 mld. eur. To, že momentálne vám médiá skočili na celkom šikovnú hru a píše sa najmä o tom, že teda veď daňové príjmy sú vyššie, ako sú prognózy, hodnotím ako veľmi šikovný ťah. A, nakoniec, strana SMER v marketingu bola vždy veľmi dobrá. Čo sa vlastne stalo? Peter Kažimír tu pred rokom predstavil rozpočet s nejakými plánovanými príjmami, kde sme vraveli, že to je vylúčené, aby tieto príjmy sa naplnili, to je úplne vylúčené. A to sa, samozrejme, stalo. Oproti tomu plánu spred roka chýba 526 miliónov eur, 0,5 mld. eur. To je strašný peniaz. Ale stalo sa to, že pekne koncom roka to takto porozprával. Potom došla februárová zmena prognózy, o tri mesiace neskôr. A povedalo sa, sorry, nebude to toľko, bude to menej. Potom došla júnová prognóza a povedalo sa, bude to ešte hrozne menej, sedemsto možno. No tak, jasné, už tak sa hrozne na to leto stlačili tie očakávania, že teraz v septembri prognóza to mohla si dovoliť navýšiť, no tak už to nebude sedemsto, už bude to len päťsto a všetko je v suchu. No nie je to v suchu. Chýba vyše 0,5 mld. eur oproti tomu, čo ste si naplánovali. A výsledok je ten smrteľný kokteil, ktorý ste namiešali podnikateľskému prostrediu. Áno, dokážete to kompenzovať. A za to teda vám tlieskam a držím palce. Dokážete to kompenzovať opatreniami pri výbere DPH, ale celkové daňové príjmy sú o pol miliardy nižšie, ako si tu, Peter, ty pred rokom tvrdil, že budú. Sú o pol miliardy nižšie pre budúci rok. Ďalší rok je to dokonca 745 miliónov. Dvadsiata ôsma strana je to, na ktorej to takto odhaduje rada. Toľko k daňovým príjmom.

    No a teraz k celkovému verejnému dlhu. Takže ten je 57 %. Normálne keby sa skutočne poctivo rátalo, potom vlastne

  • Ruch v sále.

  • , majte sa, pán Přidal, verejný dlh by mal byť súčet všetkých deficitov. Predstavte si modelovú situáciu: Krajina začína na nule, urobí deficit prvý rok 3 %, druhý rok 5 % a tretí rok 2 %. Logický verejný dlh musí byť 3 + 5 + 2 = 10. Takto by to malo byť. Ale Únia medzičasom tú metodiku zjemnila

  • Povedané s úsmevom.

  • , čo vlastne len znamená, že skomplikovala to. A niektoré veci sa do deficitu nerátajú, ale rátajú sa do verejného dlhu. A preto sa to odchyľuje. Je to preto, aby mohli tvrdiť, aha, veď deficit sú 3 %. A môžete si pozrieť minulý rok. Peter, prepáč, koľko bol deficit v roku 2012? Nevieš to náhodou takto z hlavy?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Štyri-päť. Ale verejný dlh stúpol o 7 %. Ako je to možné? No lebo tam došli vystavené záruky pre Grécko, pre súkromné španielske banky, ktoré ale nešli do deficitu. Čiže nikoho to nevystrašilo. A tam sa to zvýšilo z 50 na 57 %. A konkrétne kvôli týmto zárukám stúpol náš verejný dlh o 2,4 %, a to do roku 2012 o 1,8 a rok na to o 0,6 %. Čiže my sme dnes mohli mať verejný dlh 54,5 %, nebyť veľkorysých záruk pre Grécko, súkromné španielske banky. Dnes sme teda nemuseli lízať 57-percentnú hranicu zospodu. A tá hranica vďaka Európskej únii, treba povedať, a vďaka ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý sme tu schválili všetci spoločne, táto hranica to má v sebe, lebo vláda bude povinná predložiť, keď túto hranicu prekročíme, vyrovnaný rozpočet.

    Vyrovnaný rozpočet je v dnešných podmienkach Slovenska fakticky nemožná vec. Totiž my máme síce deficit iba nejaké tento rok 3 % alebo dokonca pod 3 %. A to sa javí tak nevinne, že na 3 %, čo je na tom, tak keď má vláda výdavky 100, tak príjmy má 100, no tak výdavky má 103 %, no, bože. Ale to tak nie je. To nie sú 3 % z príjmov, ako by to malo byť, ale to je len ďalší odrb v tomto účtovaní, lebo tie 3 % sa vzťahujú k nejakej úplne inej veličine, vzťahujú sa k HDP. To je asi, ako keď chcete vyrátať mieru vlastného zadlženia, zarábate tisíc eur ročne a váš dlh je dvetisíc, tak nepoviete, že to je 200 %, teda museli by ste povedať, že to je 200 %, to je, samozrejme, hrozne škaredé číslo, tak spravíte to, že pozriete si v celom baraku, koľko ľudia dokopy zarábajú, zarábajú, povedzme, dvadsaťtisíc a z toho dvetisíc už je len 10 %. To je ďaleko ľahšie stráviteľné číslo. V podmienkach slovenského rozpočtu to znamená, že keď má vláda príjmy približne 13 mld. eur, tak trojpercentný deficit by logicky mal znamenať 390 miliónov. A malo by to byť tak, že sú príjmy 13 miliárd a výdavky 13,39 mld.

  • . Lenže nie je to tak. Tie 3 % sa vzťahujú k HDP, HDP je 75 miliárd a z toho 3 % sú hneď, bum, 2,2. No a už to potom nie sú príjmy 13 mld. a výdavky 13,4 mld., ale príjmy 13 mld. a výdavky 15,2 mld. A to kebyže máme znížiť na tých 13, lebo vrátim sa k tej 57-percentnej hranici, tak by to znamenalo, že vláda by musela zoškrtať výdavky o 2 miliardy eur. To je v tomto momente nemožné, myslím si, že to by nedokázala ani pravicová vláda. Pozeral som, či tu je pán Blaha, chcel som povedať, že to by nedokázali ani supi

  • Povedané s úsmevom.

  • behom jedného roka. O to väčší hazard je to, že takto rýchlo sme sa k tej 57-percentnej hranici priblížili, i keď sme sa tak priblížiť nemuseli. Samozrejme, do toho vstupujú nielen záruky pre Grécko, ale aj vyslovené hazardovanie so štátnym rozpočtom v rokoch 2006 až 2010. Peter Kažimír vtedy nebol síce ministrom, ale bol štátnym tajomníkom a ministrom bol Ján Počiatek, keď sme zažili 8-percentné deficity, opäť, nie voči príjmom, ale voči HDP. A to už boli strašidelné sumy.

    Druhý problém je výrazné zníženie kapitálových výdavkov, teda investícií. Peter Kažimír sa včera vyjadril, že neexistuje príkaz ministerstva financií škrtiť kapitálové výdavky. Chcem tomuto veriť. Ale fakt je ten, že neinvestujeme do budúcnosti preto, lebo výrazne tieto výdavky klesli. V rokoch 2010 a 2011, teda počas pravicovej vlády boli kapitálové výdavky približne 2,5 mld. eur ročne. Tento rok je to už len jedna miliarda, budúci rok to trochu stúpne na 1,5 miliardy. A tiež klesajú aj kapitálové výdavky obcí. Takže buďme síce radi, že strana SMER chápe, že nedá sa žiť večne na dlh, povedzme, aj pod tlakom Európskej únie a pod tlakom udalostí v Grécku a v Španielsku naozaj má snahu docieliť tento trojpercentný deficit, čo ešte v rokoch 2008 a 2009 bolo hádzanie hrachu na stenu, niekomu zo strany SMER vysvetľovať, že existuje trojpercentná hranica, vtedy sme mali osempercentné deficity, zrejme by sme aj veľa čakali, keby sme chceli, aby kolegovia zo strany SMER pochopili, že do budúcnosti treba investovať, keď v budúcnosti má byť nejaký osoh, a že my si budúcnosť zhoršujeme, keď neinvestujeme a keď všetky peniaze prejeme.

    Tretí moment, na ktorý by som rád upozornil, sú jednorazové príjmy. Jednorazové príjmy sú také, ktoré sú dnes a nebudú zajtra. Čiže konsolidovať pomocou jednorazových príjmov je veľmi ošemetná vec, lebo potom je otázka, čím budeme konsolidovať o rok, o dva, a jedného dňa bude všetko prejedené, všetko predané, čo ja síce vítam, lebo tvrdím, že štát nevie hospodáriť, nech to predá, ale tie deficity v rozpočte ostanú vždy. Jednorazové príjmy sú napríklad predaje zásoby ropy, 2. pilier, licencie pre Telekom a superdividenda.

    K superdividende by som rád povedal pár slov, lebo superdividenda nie je nič iné, iba super tunel. V roku 2005, posledný celý rok Dzurindovej vlády boli aktíva SPP na úrovni 100 mld. korún. A v roku 2006, keď už teda vládol Robert Fico, zrazu došlo k veľkému prehodnoteniu a už aktíva nemali hodnotu 100 mld. korún, ale 250 mld. korún, len tak. Aktíva sú súčtom celého majetku finančného, hmotného, takého, onakého, nejakej spoločnosti. V prípade SPP, samozrejme, je to hodnota všetkých tých trubičiek, rúr, ventilov, čerpadiel a toho, čo všetko majú. Toto všetko malo hodnotu 100 mld. korún a o rok neskôr 250 mld. korún. Zázračná metóda, volá sa to preceňovanie majetku. Čiže nejaký ventil bol už odpísaný a jeho hodnota bola koruna možno. Tak povedalo sa, nemá hodnotu korunu, má hodnotu milión korún. A bolo to vybavené. Dobre, môžeme sa baviť aj o tom, či preceňovanie majetku treba, netreba. Vždy je dobré ten majetok oceniť reálnymi hodnotami. Problém ale nastal v tom, že keď už zrazu SPP mal obrovský majetok, mohol sa aj obrovsky zadlžiť. Na to, samozrejme, najprv bolo treba vykázať veľký zisk, potom bolo treba naplniť kapitálové fondy a potom sa mohli zobrať úvery. Museli sa zobrať úvery, lebo veď chcete vyplatiť zisk, ten tam nebol, on tam fyzicky nebol, iba sa precenil majetok. Je to len účtovná operácia a teda podfuk. No ale zobrali sa úvery a miera zadlženia stúpla z roku 2005, keď bola 17 mld. korún, na 65 mld. korún v roku 2010. Behom piatich rokov stúpol o 50 mld. korún dlh SPP. Tomuto sa hovorí tunel. Toto je tunel. Zobralo sa 50 mld. korún na dlh SPP a tie sa rozdelili ako superdividenda. Superdividenda nie je podiel na skutočnom zisku. Superdividenda prečo sa to volá, ani neviem v podstate. To je to, že spoločnosť zoberie úver a vyplatí ho vlastníkom. A, samozrejme, tým sa deje to, že zhoršuje sa celková hodnota podniku, čiže bohatstvo štátu, pokiaľ je to štátny podnik. Keď sme tu odvolávali premiéra preto, lebo kúpil SPP za jednu korunu, ale to teraz nechcem rozoberať, tak vo svojom vystúpení Robert Fico povedal, čím vlastne obvinil druhú Dzurindovu vládu, že vy ste na vine, lebo ste sprivatizovali SPP za neviem koľko, 2,8 mld. USD a už 3,5 mld. USD si zahraniční vlastníci vybrali. Áno, vybrali si toľko. Vybrali si viac, ako zaplatili za prvých päť alebo šesť rokov, alebo sedem. Ale do veľkej miery je za to zodpovedný Robert Fico, ktorý rok čo rok, v rokoch 2006 až 2010 súhlasil so superdividendou, súhlasil s týmto tunelom. Z tých 3,5 miliardy treba 1,5 miliardy odrátať, čo sú čisté, vytunelované peniaze a nič iné. Z toho tunela, samozrejme, vláda dostala tú druhú polovicu, ďalších 1,5 miliardy, a tým kryla nejaké svoje tam deficity. Čiže to je k tomu, najbližšie keď sa budeme baviť o tom, kto vytuneloval SPP. A toto sú obrovské tunely. Toto nie je to, že kancelársky papier sa kúpi za 5 eur namiesto za 3 eurá. Toto sú desiatky a desiatky miliárd korún, ktoré odišli zo Slovenska. Boli sprosto vytunelované zahraničnými vlastníkmi za výdatnej pomoci Roberta Fica. Aby sme teda vedeli, o čom hovoríme. A dnes pokračovať v tejto superdividende, dokonca zdvojnásobiť príjem štátu, to je pokračovanie v tunelovaní SPP, v tunelovaní SPP. V roku 2011 počas našej vlády superdividenda nebola alebo bola zanedbateľná. To by som len chcel doplniť. Tretí bod boli tieto jednorazové príjmy a superdividenda.

    Štvrtý bod, a tým už budem pomaly končiť, platby do Európskej únie a z Európskej únie. Tak ako sme sa pred pár dňami dozvedeli, najbližších sedem rokov máme dostať 20,3 mld. eur na eurofondoch a máme zaplatiť len 6,8 miliardy. To znie ako výborný deal pre Slovensko. Žiaľ, nie je to také výhodné, ako sa to na prvý pohľad zdá.

    Po prvé, čerpáme len polovicu z toho. A aby to neboli len približné odhady, tak ja vám poviem, koľko my tak asi iba čerpáme. Tých operačných programov je nejakých desať, dvanásť, desať, povedzme, napríklad informatizácia spoločnosti, rozpočtovaných 295 miliónov, vyčerpaných 100 miliónov, životné prostredie, zo 463 miliónov sa vyčerpalo 150 miliónov, to je len tretina, prvé dva príklady, vzdelávanie, zo 150 mil. sa vyčerpalo 100 mil. a tak ďalej a tak ďalej, dokopy z 2,9 miliardy, z troch miliárd sa vyčerpalo 1,25 miliardy. To sú tie operačné programy. A potom je tam ešte poľnohospodárstvo. Tam to čerpanie je takmer 100-percentné, lebo je nárokovateľné, ale výsledok je, že z 3,5 miliardy čerpáme 1,8 miliardy, čiže polovicu. Toto sa nezmení výrazne. A problém je, že náš štátny rozpočet sa dostáva do schizofrenickej situácie preto, lebo na jednej strane je dobré, tie fondy keď už sú, no tak aspoň ich čerpáme, ale na druhej strane čím viac ich čerpáme, tým viac musíme platiť spoluúčasť a namiesto rozpočtovanej spoluúčasti 620 miliónov tento rok, to bude len 220 miliónov, mínus 400 miliónov, 403 miliónov, aby som bol presný. No to je super, lebo inak by nemal Peter Kažimír trojpercentný deficit, keby náhodou sme tie fondy čerpali. My sme sa tu dostali do čertovho kruhu, preto, lebo čerpať fondy znamená nedodržať deficit a zase nečerpať fondy znamená, že my na Európsku úniu doplácame. My najchudobnejšia krajina eurozóny, jedna z najchudobnejších krajín Európskej únie doplácame na Európsku úniu, a to nielen vďaka tejto vláde, vďaka všetkým vládam od roku 1998. Čiže čerpáme len polovicu.

    Po druhé. Netvárme sa, že neexistuje korupcia. Práve v eurofondoch je korupcia. A práve za vlády strany SMER sa korupcii darí. Aj počas našej vlády bola korupcia, určite sa niekde korumpovalo v tých fondoch, ale ten trend bol klesajúci a korumpovalo sa výrazne menej. A vždy, keď sme sa o tom dozvedeli, tak sme konali. A to vieme aj preukázať. Vláde strany SMER sa, skrátka, v tej korupcii darí oveľa lepšie. A netoleruje ju len vláda, toleruje ju aj Európska únia samotná, preto, lebo týmito eurofondmi korumpuje naše politické elity, aby súhlasili s každou jednou hlúposťou, ktorá z Bruselu prichádza.

    Ďalšia vec. Pri týchto nešťastných eurofondoch treba zohľadniť deformáciu podnikateľského prostredia. Tak si predstavte dva penzióny vedľa seba, konkurujú si, súťažia, snažia sa, bojujú na tom trhu, no a z nich zrazu milión eur na rekonštrukciu jeden dostane a druhý nedostane. Ten to dostane, lebo bude v správnej strane alebo, skrátka, dal na správne miesto správnu obálku so správnym obsahom. A ten to nespravil. No tento už nemá šancu bojovať, konkurovať takémuto. Eurofondy silne deformujú podnikateľské prostredie. Aj to treba zohľadniť, keď sa ideme baviť o výhodnosti. A financujú sa nezmysly. kadejaké zbytočné školenia na hlúposti, ktoré nikto nepotrebuje, predražené. Alebo taký dobrý príklad je rozhľadňa v údolí.

    No a potom ešte tú spoluúčasť vlastne treba zohľadniť, že vlastne tá spoluúčasť nám bráni v čerpaní eurofondov, lebo keby sme ich skutočne čerpali, tak zas nedodržíme deficit, ako som už vravel, čo je, a preto, keď to porovnáme, to nie je tak, že tu dvadsať dostaneme a tu sedem zaplatíme. My tu dostaneme reálne možno 5 %, ale platiť musíme 7 %, čo je ale podstatný rozdiel, 7 % platíme zo štátneho rozpočtu za 7 rokov, roky 2014 až 2020, to ide zo štátneho rozpočtu. To nám zvyšuje deficit a verejný dlh, ale z tých 20 nejdú všetky do štátneho rozpočtu. To ide kdekade a kadejako. Je to respektíve nie tých 20, ale možno 5 %. A preto si myslím, že keby vláda chcela skutočne bojovať proti deficitu, tak mala by začať aj pri týchto veľkých položkách, napríklad sa snažiť aspoň o čiastočné započítanie našich platieb do Bruselu s nárokmi na eurofondy, také, ktoré nečerpáme, také, ktoré nikto nepotrebuje, na nejaké úplné hlúposti. Tak povedia: „Viete, poďme to zarátať.“ To sa nedeje, samozrejme.

    No to bola štvrtá moja výhrada voči tomuto rozpočtu.

    Záverom chcel by som konštatovať, že oceňujem, že SMER chápe, že deficit je zlá, škaredá vec a treba s tým niečo robiť. Oceňujem, že dnes sa nebavíme o tom, či deficit bude 7 alebo 8 %, ale o tom, či bude 2,8 alebo 2,6 %. To sú dobré správy. Zároveň konštatujem, že dosiahnutie tohto deficitu, cieľa, s ktorým sa dá len súhlasiť, je nesprávnymi prostriedkami. Je to jednorazovými príjmami a je to prejedaním toho, čo máme, je to za cenu zhoršovania celkového bohatstva štátu. Snáď teda sa SMER jedného dňa aj v tomto poučí. Veľmi pekne ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlási 5 poslancov, pán poslanec Kamenický, Duchoň, Žitňanská, Blaha a Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kamenický.

  • Ďakujem. Pán Sulík, chcem reagovať hlavne na záver vášho vystúpenia, nakoľko z toho celého toho výkladu, čo ste nám tu dneska povedali, cítim, že nemyslím, že vidíte ten rozpočet až tak zle, ako ste nám to tu odprezentovali. Minulý rok bolo oveľa horšie to vaše vystúpenie, ja myslím, z hľadiska tej kritiky. Takže ja to vnímam pozitívne.

    Chcel by som povedať, hodnotenie rady, ktoré ste spomínali, považujem tiež za neaktuálne, ako sme to už povedali. Bolo predtým, ako sme znížili deficit z 2,83 na 2,64 %, aj keď teda nemyslím si, že by sa to hodnotenie nejako výrazne zmenilo. Ale myslím si, že určite bolo pozitívnym krokom zníženie deficitu.

    Musím sa zastať kolegu Duchoňa, ktorý tu spomínal, čo sa týka vlastne optimalizácie. Áno, máte pravdu v jednom, že ten trend by mal byť taký, aký je, ak by bolo nižšie daňové zaťaženie, že by sa malo menej optimalizovať. Tu bolo spomenuté k roku 2007, dnes sa rovnako optimalizuje, nakoľko je to percento subjektov, ktoré optimalizuje, rovnako vysoké. Čiže ja si myslím, že podnikateľ optimalizoval vždy, aj dnes optimalizuje a bude optimalizovať v rámci nejakých tých pravidiel, ktoré sú stanovené. To je všetko, ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Sulík, hovoríte teda, že my využívame nejaký politický marketing. Ale rovnako si myslím, že aj vy tu tak šikovne marketingovo neustále hovoríte o nejakom smrteľnom kokteile, ktorý podľa mňa vôbec nie je smrteľný, a neviete exaktne dokázať na konkrétnych číslach a faktoch, akým spôsobom sa prejavili opatrenia prijaté, povedzme, takto pred rokom, neviete povedať, koľko firiem, povedzme, muselo ukončiť svoju činnosť v dôsledku zmien Zákonníka práce, neviete povedať, koľko firiem začalo masívnejšie optimalizovať z dôvodu zvýšených daní. Proste hovoríte tu stále o nejakom kokteile, ale výsledky neviete dokázať.

    Ak hovoríte o výbere daní, po zavedení rovnej dane, myslím, že ste spomenuli 2 roky, potom tam boli tie výsledky, čo sa týka výberu, oveľa priaznivejšie, zase, viete, to je o tom neustálom hraní sa s číslami. Ak si zoberieme dlhodobo pomer daňových príjmov vo vzťahu k HDP, tak potom tie výsledky sú úplne iné, pretože mám tu teraz pre sebou z Eurostatu konkrétnu tabuľku, kde od roku 1995 ten výber daňových príjmov vo vzťahu k HDP neustále klesá. O čo ide? Vy síce hovoríte, že po zavedení rovnej dane, dva roky potom teda bol ten výber fantastický, ale, zase, kde sme boli, čo sa týka rastu HDP? To je to, čo som tu aj viackrát zdôraznil, že pokiaľ sa ekonomike darí, tak, samozrejme, aj tá tendencia platiť dane je oveľa vyššia, bez ohľadu na to, aká je sadzba dane.

    Posledná poznámka ešte rýchla. Čo sa týka tých korekcií, ktoré tu boli robené vo vzťahu k daňovým príjmom, tak, samozrejme, keď sa tvoril pôvodný rozpočet na rok 2013, tak...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Pán Sulík, hovorili ste o tunelovaní SPP a hovorili ste o tom, ako v zásade v precenení majetku sa vytvára ako keby účtovný zisk, ktorý sa potom môže účtovne rozdeliť len na to, aby naň bolo si treba požičať. My sme tu mali pred mesiacom v druhom čítaní novelu Obchodného zákonníka, kde tie pravidlá na to, aké všetky vlastné zdroje sa môžu použiť na rozdelenie zisku, sa vlastne uvoľnili, všetky vlastné zdroje. To znamená, dnes je úplne bezpochyby aj podľa nášho Obchodného zákonníka, že akékoľvek vlastné zdroje aj tie, ktoré vyplývajú z precenenia, možno použiť na rozdelenie zisku. Bola to taká nenápadná zmena v pripomienkovom konaní, ktorá trošičku ako keby uvoľnila ešte tú situáciu a urobila ju právne úplne bezpochybnou. A v pripomienkovom konaní, inak, to bola požiadavka, zásadná pripomienka ministerstva financií.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Sulík, nadviazal by som na to, čo váš kolega výstižne nazval sprostá disciplína, preteky v šetrení, úplne výstižné. To je presne to, čo ste tu predviedli. Sa tu ako ekonómovia hráte na to, kto je tu ten väčší šetrič, a teraz si tu meriate niečo, aby ste teraz ukázali, že vy ste ten väčší šetrič. A keď máme pomáhať ľuďom a keď máme robiť nejakú sociálnu politiku, tak to je Ježiško, čiže Ježiško, ktorý vôbec nepomáha ekonomike. Takže vzdelávanie, aby sme mali kvalitnú a vzdelanú pracovnú silu, školstvo tiež, to nepomáha ekonomike. Zdravotníctvo, aby sme mali zdravú pracovnú silu, to nepomáha ekonomike. To, že tu máme sociálnu stabilitu, to ekonomike nepomáha. Lepšie je, keď štrajkujú ľudia a keď sú v uliciach, že? Alebo to, že staviame cesty a infraštruktúru, to nepomáha ekonomike, to je Ježiško. Ale dôležité pre vás ekonómov je šetriť, šetriť, šetriť ako tí supi. To som spomínal pred tým. Ivan Mikloš bol presne fiškálny sup, nemyslel na ľudí. Peťo Kažimír je fiškálny jastrab, to znamená, úzkostlivo stráži verejné financie, ale myslí zároveň na ľudí. Tu je ten rozdiel. Pán kolega, vy ste to robili naozaj ako tí supi. Potrebujeme šetriť? Zoberme dôchodcom invalidné dôchodky, nedajme ich dôchodcom, škrtnime učiteľom financie, plaťte ľudia u lekára, toto bol váš spôsob šetrenia. Náš spôsob je sociálne citlivejší a namiesto sociálnej vojny, ktorú vy by ste chceli mať najradšej, sa snažíme presadzovať sociálny zmier. Čiže, pán kolega, áno, aj tento rozpočet je na sociálnej hrane a každý škrt bolí ľudí. Ale my na to myslíme, aby sme tým ľuďom aj dávali, aby tu bol sociálny zmier, a vy tu ponúkate iba niečo, čo by som nazval budgetový extrémizmus. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. No ja k tomu šetreniu tak ja mám trošku taký iný názor. Šetrenie je potrebné všade tam, kde je to možné. Myslím si, že tam, kde sa plytvá a vyhadzuje, nemalo by sa to tak robiť, to rovnako je aj v domácnosti, ak kupujem potraviny preto, aby som ich vyhodil do kontajnera, myslím si, že takto by sme plytvať nemali a rozšafne sa správať. Rovnako je to aj v štátnom rozpočte.

    Eurofondy. No čím viac čerpáme, tým viac musíme dávať na tú spoločnú účasť. To by bolo v poriadku, ak by to tak bolo, ale ak by to čerpanie tých eurofondov bolo zmysluplné. Ale veľakrát, ako tu, pán Sulík, ste spomenuli, to čerpanie tých eurofondov je naozaj veľakrát nezmyselným. A zapájame sa do čerpania tých eurofondov a veľakrát to dávame, ako ste to aj spomenuli, na nezmyselné školenia a rôzne takéto aktivity, čo je v podstate plytvanie finančných prostriedkov. Nie je to žiadna nejaká výhra. To, že Slovenská republika alebo slovenská naša krajina čerpá tie eurofondy, na jednej strane by bolo veľmi dobré, ak by to bolo naozaj aj zmysluplné, ale ak má to viesť k tomu, že vláda sa ešte aj zaväzuje, aby sme boli nejakým poskokom Európskej únie alebo Bruselu a prijímali tie hlúposti, ktoré ste tu spomínali, veľakrát to naozaj tak je, ako keby sme sa cez tie eurofondy aj skutočne takto zaväzovali. A to sa mi naozaj nepáči.

    Potom ďalšia vec je, naozaj tiež aj tie eurofondy veľmi korumpujú to podnikateľské prostredie. A to, že sa o tom vie, že jednoducho to čerpanie nie je v poriadku, toleruje nielen naša vláda, ale aj Európska únia, ale aj iné vlády iných krajín. A to je niečo, čo je veľmi negatívne. Ľahko sa berú peniaze a vyhadzujú von oknom. Potom ťažko sa bude naozaj skutočne hospodáriť.

  • Reakcia poslanca.

  • Treba sa prihlásiť, no tak budem to rešpektovať. Nech sa páči, odpovedajte a prihláste sa, stlačte na faktickú dvojku.

  • Ďakujem.

    Pán Blaha, tak vravíte teda, že Mikloš je fiškálny sup a Peter Kažimír je fiškálny jastrab, no keď vás tak počúvam, vy ste fiškálny analfabet.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Poprosím vás, neurážajte, pán poslanec.

  • Aha, fiškálny sup je úplne v poriadku, to nie je urážka, hej, ale fiškálny analfabet je teda urážka. To chcete vážne povedať, pani predsedajúca?

  • Áno. To je tretie pravidlo strany SMER, uraziť sa. Niekto vám povie dobrý deň a urazte sa, lebo je 18.00 hodín večer.

  • Minul som cenný čas na vás, lebo fiškálny sup nie je urážka, ale fiškálny analfabet je urážka. Tak teda gratulujem.

  • Teda ja pokračujem. Ešte tých 13 sekúnd vám venujem, pán Blaha. Pokiaľ sú v rozpočte príjmy 13 a výdavky 15, tak jednoducho musíme šetriť, lebo jedného dňa skrachujeme. Chápete to? A keď budú výdavky 13 a príjmy 13, tak ja budem prvý, ktorý bude hovoriť, že no tak poďme sa baviť o tom, kde vieme mať lepšie cesty alebo či chceme radšej znížiť dane, ale pokiaľ minieme výrazne viac, ako prijmeme, tak, skrátka, sa budeme baviť o šetrení.

    Pán Duchoň, ten smrteľný kokteil. Povedali ste, že neviem exaktne dokázať dopady. No, jasné, väčšina vecí sa nedá exaktne dokázať, ale existuje jedno veľmi jasné číslo. Vy ste namiešali smrteľný kokteil, to je nejaký obrazný názov, no tak, skrátka, vy ste pripravili súbor opatrení, o ktorých ja vravím, že výrazne poškodia, a vravel som to pred rokom, podnikateľské prostredie. A k tomuto súboru opatrení vy ste si narátali nejaký výnos daní a dnes máte o 526 mil. menej. To je to číslo, ktoré to dokazuje, že ten váš súbor opatrení nefunguje.

    A, pán Kamenický, už len na záver, áno, minulý rok bola kritika tvrdšia a tento rok akože oceňujem prístup, že máte snahu, ale je tam ešte dosť čo zlepšovať. Tak držím palce.

  • V súlade s rokovacím poriadkom požiadal o slovo podpredseda Národnej rady. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, ctené kolegyne, kolegovia, pán vicepremiér, prerokúvame zákon roka, rozpočet verejnej správy na budúci rok a na ďalšie dva roky, ale ani včerajšok, ani dnešok v sále tomu nenapovedá, pretože neprišiel premiér, neprišla vláda, je tu viac poslancov opozície ako vládnych. Tak ako pred rokom, tak aj teraz na posledné dni vládna strana mení základy alebo základné čísla navrhovaného rozpočtu cez poslancov, cez poslanecký návrh. Toto nikdy nebolo, aj z hľadiska vážnosti a účasti a aj z hľadiska pripravenosti alebo profesionality samotného zákona roka. Hovorím to preto, lebo to zároveň podčiarkuje obsah a ako poslanec by som sa rád zdržal, keby to bolo dôvodné pri takomto návrhu, ale musím byť proti práve kvôli obsahu, ktorý táto forma podčiarkuje.

    Dámy a páni, tu nejde o konsolidáciu, ale o kamufláž, pretože rozpočet verejné financie neozdravuje, ale otravuje. Opatreniami, ktorými zasahuje do ekonomiky, ovplyvní ju toxicky, takisto aj verejné financie. A zároveň to potvrdzuje, že tento rozpočet je robený v záujme politiky, straníckej a osobnej politiky, nie v záujme občanov a štátu. Štátnik myslí na budúce generácie, politik myslí na budúce voľby a najbližšie voľby na Slovensku sú prezidentské, preto sa to dá čítať ako rozpočet volebný.

    Za hlavné posolstvá tohto návrhu považujem zhruba tri.

    Rozpočet istoty ľuďom neprinesie, skôr prinesie nielen vyššie zadlženie ľuďom, spoločnosti, štátu, ale aj nezamestnanosť. A to sú neistoty. To je problém. Rozpočet dokonca ide proti programovému vyhláseniu vlády. Slovensko potrebuje riešenia zamestnanosti aj návrhy šetrenia štátu na sebe. A tu sa vrátim k dôležitému odkazu, že každá podstatná a účinná konsolidácia začína prácou, pracovnými príležitosťami, lepším výkonom, väčšou produktivitou, inováciami, tvorivosťou. Vláda strany SMER dostala pri svojom druhom štátnom rozpočte alebo rozpočte verejných financií šancu na reparát z prvého diania, z prvého dielu. Vtedy rozpočtom pripravila desiatky tisíc ľudí o pracovné príležitosti už či vo forme živnosti alebo práce na dohodu. Vláda tiež dostáva šancu dať ľuďom to, čo sľubovala, čo si dala do mena, istoty. Žiaľ, druhý rozpočet dnešnej vlády je horší ako ten prvý, istoty neprináša, ale, naopak, prináša nárast zadlženia a nezamestnanosti.

    Zadlženie Slovenskej republiky na budúci rok na každého občana narastie o vyše 600 eur na takmer 8 000 eur, na každého, čerstvo narodeného alebo v závere svojho života. Niet sa čo čudovať, pretože zadlženosť rastie kvôli nešetrnému využívaniu štátnych peňazí. Pred kamerami premiér hovorí o šetrení, v skutočnosti výdavky štátneho rozpočtu neklesajú, ale rastú a vysoko prevyšujú štátne príjmy. Na budúci rok dosiahne náš verejný dlh takmer 57 %, v absolútnom vyjadrení vyše 43 mld. eur, vyše 43 mld. eur, na obyvateľa spomínaných takmer 8 000, na dospelého takmer 10 000 eur a na domácnosť 22 500 eur. To je obrovský nárast.

    Pán kolega Duchoň spomenul včera, že dlh kontinuálne rastie. Áno, ale nemusel rásť a nemusel by rásť tak dynamicky. Chcem pripomenúť, že slovenský dlh v rokoch 2000 až 2007 klesal. Dlh môže aj klesať. Klesal na úroveň 27,5 %. V ďalších rokoch síce vláda očakáva relatívny pokles, ale absolútny pôjde naďalej hore.

    Chcem, priatelia, pripomenúť, že dlh sa nás netýka len vtedy, keď ho potom treba splatiť, dlh sa nás týka každý každučký deň. Úroky na budúci rok z obsluhy dlhu dosiahnu 1,4 mld. eur. Z toho by sa naozaj dali riešiť mnohé aktuálne problémy, aj platy sestier, aj platy učiteľov alebo príjmy dôchodcov. Na dôchodcov to znamená možnosť zvýšiť ročný objem dôchodkov o takmer 1 100 eur. Áno, hovorím príkladmo len preto, lebo ľudia rozumejú skôr menším číslam. Obsluha štátneho dlhu a rastúci dlh nás zaťažuje pri každodenných súvislostiach.

    Dlh sa vymkol spod kontroly za prvej vlády Roberta Fica. A teraz ju dobieha, resp. pokračuje druhé dejstvo v náraste. Vysoký dlh v skutočnosti ničí zamestnanosť a životnú úroveň. Nezamestnanosť na budúci rok má zostať vysoká, 14,3 %, to je číslo, s ktorým sa počíta, teda dokonca má byť vyššia ako úroveň predpokladaná predchádzajúcim rozpočtom, a to aj napriek umelému znižovaniu počtu nezamestnaných, resp. vyraďovaniu uchádzačov z evidencie nezamestnaných, aj napriek snahe o úpravu metodiky, a tým štatistík, a to aj napriek vytváraniu dočasných a štátom draho subvencovaných, draho platených pracovných miest. Niet sa čo čudovať, keď vláda pokračuje v dusení zamestnávateľov vysokými odvodmi a zvlášť daňami. Tvári sa síce, že daň znižuje, realita, ktorú potvrdzuje aj rozpočet, čísla nepustia, je taká, že daňové zaťaženie sa zvyšuje. Zavádza sa daň z existencie, daňová licencia, ktorá naozaj zasiahne tých slabších a najslabších.

    Rozpočet má mnohé riziká a pravdepodobné výpadky a tie ovplyvnia situáciu tak v zdravotníctve, ako aj školstve, v eurofondoch.

    Rozpočet dokonca ide proti programovému vyhláseniu vlády. V ňom totiž stojí, že vláda nielen dá ľuďom istoty, ale bude aj konsolidovať verejné financie. Rozpočet však žiadnu konsolidáciu v plnom slova zmysle slova konsolidácia neprináša. Prináša vyššie výdavky, vyššie zadlženie národa a vyššiu nezamestnanosť. Myslím, že je to výsledok zmýšľania, ktoré potvrdzuje centralizmus a etatizmus.

    Rozpočet usvedčuje premiéra z manipulácie obrazu konsolidácie pred verejnosťou, pretože na jednej strane je to posolstvo o šetrení a boji s dlhom a na druhej vláda nie je ochotná primerane a efektívne šetriť. Doslova v jeden deň premiér na HN klube hovorí o tom, že je možné a bolo by dobré ďalšie znižovanie daní až na úroveň 20 % , myslím tým znižovanie úrovne daní firemných, ktorú nedávno zdvihli z 19 na 23 %, čo bol vlastne výraz nezodpovedného konania vo vzťahu k ekonomike, tak teraz sa avizuje, že by to bolo možno dobré a rozumné, v budúcnosti dôjdeme aj k dvadsiatke, a tu v parlamente poslanci jeho strany odhlasujú v ten istý deň novú daň, tzv. daňové licencie, v ten istý deň odkaz verejnosti, znižovanie daní, dokonca na úroveň, ktorá tu bola, a v ten istý deň jeho strana zvýši významne daňové zaťaženie.

    Štátny rozpočet je zostavený v priamom rozpore s duchom zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ústavného zákona. Hovorí o tom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj Európska komisia. Chcem povedať citát, ktorý tu, myslím, aj včera odznel od predsedu rady Ivana Šramka: „Návrh rozpočtu 2014 zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií,“ zhoršuje, „je postavený najmä na jednorazových a dočasných opatreniach,“ teda prejedaní, krátkodobosti. A to je výraz aj krátkozrakosti.

    Štrukturálna konsolidácia súčasnej vlády za prvé dva roky sa pohybuje v oblasti 0,3 až 0,5 %. Chcem len pripomenúť, že predchádzajúca vláda dokázala za jeden rok skonsolidovať neudržateľné financovanie štátu o 3 %. Konsolidačné úsilie ako rozdiel dvoch štrukturálnych deficitov na budúci rok je odhadované vládou v negatívnych číslach 0,2 %, Radou pre rozpočtovú zodpovednosť 0,5 % a Európskou komisiou 0,8 %. Ak by sme to aj spriemerovali, tak je veľmi logické a potrebné povedať, že to je zhoršenie. Slovensko zhorší stav verejných financií z hľadiska udržateľnosti. A preto pripomínam prvé obdobie vlády Roberta Fica, lebo druhé s ním súvisí a dobieha to, čo bolo predtým robené, súčasnú vládu. Kým prvá vláda v prvých dvoch rokoch vďaka vstupu do Európskej menovej a hospodárskej únie, teda do eurozóny disciplinovane udržiavala parametre tak, aby Slovensko splnilo všetky kritériá, druhé dva roky (2009 a 2010) vraj vďaka kríze museli byť iné, boli gréckymi. Boli naozaj rokmi neudržateľného financovania. No a teraz je odkaz, že tie druhé dva roky súčasnej vlády budú lepšie, budú prísnejšie, disciplinovanejšie. Kto garantuje takéto správanie, ak to, čo teraz sa deje, je naopak? A kto tomu verí, kto tomu môže veriť? Aj preto KDH takýto návrh rozpočtu nemôže podporiť. Konsolidácia totiž znamená, má znamenať ozdravovanie, nie otravovanie organizmu.

    Pán minister povedal včera večer, že každá konsolidácia je proti rastu ekonomiky. Dovolím si s tým nesúhlasiť, pretože skutočná konsolidácia je predpokladom zdravého rastu. Aj rakovina rastie, ale to je na škodu organizmu. Existuje zdravý rast a nezdravý rast. A rozlišovanie medzi zdravým a nezdravým rastom je vecou rozumu a svedomia.

    Potrebujeme transparentné podnikateľské prostredie, podporu malých, najmenších, slabších v podnikaní, nižšie daňové zaťaženie práce, aby sa darilo práci, systémovú štrukturálnu konsolidáciu, ktorá vsadí oveľa viac na vedomosti, na vzdelanosť, na tvorivosť, na inovatívnosť. Aj preto sme v tejto snemovni navrhovali, ale, žiaľ, väčšina už či na prvýkrát alebo na druhý pokus aj tak odmietla rozumné a potrebné konštruktívne návrhy, už či išlo o aktivačné práce v štátnych organizáciách alebo riešenie súbehu dôchodkov a platov vo verejnej správe, daň z firiem alebo z príjmu právnických osôb pre cestovný ruch, ochranu subdodávateľov vo verejnom obstarávaní, efektívne a spravodlivé financovanie v sociálnych službách a v školstve, Zákonník práce z hľadiska zamestnávania mladých, rodinné podnikanie. Spomenul som len niektoré návrhy preto, lebo sa dotýkajú toho, ako štát gazduje, konsoliduje, rastie alebo klesá z hľadiska celkovej perspektívy. Priatelia, chce to aj odvahu, aj rozvahu, aj jedno, aj druhé, schopnosť prijímať riešenia, ale aj dobré riešenia ako výsledok. To, čo pomáha zamestnanosti a konkurencieschopnosti, by táto snemovňa mala prijímať, podporovať, a to, čo oslabuje zamestnanosť, ale aj konkurenčnú schopnosť Slovenska, by mala zamietať.

    Vláda jednej strany má obrovskú výhodu. Z večera na ráno môže prijať rozhodnutia bez toho, aby dlho zvažovala alebo aby dlho strácala čas, to je veľká výhoda. Ale zostáva nevyužitá, pretože chýba buď odvaha prijať to, čo je skutočne ozdravné, alebo rozvaha nachádzať dobré riešenia. Kolegovia, podliehate pokušeniam etatizmu, centralizmu, ba aj populizmu. Práve preto som spomenul na úvod, že je rozdielne zvažovať v zmysle záujmu štátu alebo záujmu najbližších volieb alebo strany.

    Rozpočet verejnej správy na budúci rok a ďalšie dva roky nie je konsolidáciou ale kamuflážou konsolidácie, neozdraví, ale otrávi verejné financie a ekonomiku. A preto takýto rozpočet KDH nemôže podporiť. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky majú páni poslanci Kamenický, Blaha, Brocka, Kuffa, Duchoň, Sulík. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

    Pán poslanec Kamenický.

  • Pán Figeľ, na začiatku svojho vystúpenia ste spomínali, ako sme zmenili rozpočet pozmeňujúcim návrhom. Dnes nie som veľký zástanca pozmeňujúcich návrhov na poslednú chvíľu, ale v tomto prípade myslím, že nám krivdíte vzhľadom na to, že v tomto pozmeňujúcom návrhu sa znížil deficit, zvýšili sa niektoré výdavky do potrebných oblastí, ako sú napríklad platy, do školstva, so sociálnej oblasti, do zdravotníctva.

    Čo sa týka hodnotenia rozpočtu, tam by som mal niekoľko poznámok. Samozrejme, úlohou opozície je kritizovať a nejakým spôsobom vlastne poukazovať na niektoré veci v rozpočte. Ja tento rozpočet hodnotím pozitívne hlavne v tej oblasti, že je to rozpočet hospodárskeho rastu na budúci rok, je to rozpočet znižovania deficitu, keď by sa ten deficit mal znížiť z 3 % na 2,64 %, pevne verím, aj rokom znižovania nezamestnanosti podľa rozpočtu, o mínus 0,2 %. A tak ako sme tu boli, povedzme, kritizovaní za to, že sme nejakí moc rozšafní, tak Európska komisia dokonca predpokladá ešte väčšie zlepšenie nezamestnanosti, o mínus 0,6 % oproti tomuto rozpočtu. Ja pevne verím, že dosiahneme v tejto oblasti lepšie čísla. A takisto by som ho charakterizoval ako rozpočet zlepšeného výberu daní, nakoľko podľa posledných informácií vlastne aj efektívna daňová sadzba nám stúpa z 12,4 na 13,5 %, čo je úroveň tretieho kvartálu v roku 2010. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, keď ste hovorili o tom raste, viete, nemôžete mať rast bez investícií, ale keď mnohí kolegovia z opozície stále podliehajú tej neoliberálnej mantre vyrovnaného rozpočtu, no tak potom odmietajú aj investície. A potom nemožno mať rast, to je úplne logické. Zoberte si, máte rodinu. No musí sa zadlžiť, aby si, povedzme, zobrala hypotéku, aby mala kde bývať, aby mohla normálne fungovať. Musí sa zadlžiť, pokiaľ chce poslať syna na vzdelávanie lepšie, aby mohol byť potom kvalitnejší a lepšou pracovnou silou. To je taká istá logika aj pri štáte. Áno, treba vedieť investovať, lenže pán kolega Sulík považuje investovania za analfabetizmus. Ono sa tomu v ekonomike hovorí keynesianizmus, pán kolega. Lenže to by ste museli vedieť a nemať takéto naozaj prihlúple poznámky. A v tomto smere naozaj nechcem byť nijako osobný a nijako pejoratívny. Keď som hovoril o slove sup, tak som mal na mysli naozaj veľmi výrazné, úzkostlivé až prehnané šetrenie, ale nechcel som tým povedať, že pán Mikloš vyzerá ako sup alebo že je ako sup v tom zmysle, že by som ho chcel uraziť, zatiaľ čo vy keď ste hovorili o analfabetizme, to bola, pán kolega Sulík, čistá urážka. Ale nebudem už na vás reagovať.

    Takže, pán kolega Figeľ, chcel by som naozaj, naopak, na rozdiel od vás oceniť boj s daňovými únikmi, oceniť to, že pán minister Kažimír prišiel s daňovými licenciami, pretože na Slovensku začalo byť zvykom, že podnikatelia proste neplatili dane. Platia dane zamestnanci, lebo si nemôžu inak pomôcť, platia dane všetci, platia dane ľudia, ktorí si kupujú rožky, mlieko, lebo platia DPH, platia dane všetci, ale podnikatelia optimalizujú a rehocú sa spoločnosti do tváre. Toto je to najhoršie. Oni sa prestali solidarizovať. A vy týchto ľudí chcete obhajovať? Nie, musia byť aj oni solidárni. Ďakujem.

  • Každého nejako inak inšpirujú vystúpenia rečníkov v rozprave. Mne pán podpredseda Figeľ pripomenul jeden rozpor, ktorý som našiel v návrhu rozpočtu, o ktorom rokujeme, že na jednej strane nezamestnanosť bude vyššia, na budúci rok 14,3 %, ako to spomenul aj pán poslanec Figeľ, ale keď sa pozriete v rozpočte, aké budú výdavky na dávky v hmotnej núdzi, tak je zaujímavé, že budú nižšie ako tento rok a v tom nasledujúcom roku 2015 ešte nižšie ako tento rok a ako budúci rok. Ak v roku 2013 tieto výdavky boli 302,3 mil. eur, tak rozpočet na budúci rok počíta, že budú 300,1 mil. eur, čiže o 2,14 mil. eur menej. Pritom nezamestnanosť podľa vašich očakávaní má byť vyššia. Teraz nerozumiem, vy predpokladáte, že tí ľudia, ktorí prídu o prácu, budú žiť z úspor alebo jednoducho nebudú sa hlásiť o dávky v hmotnej núdzi? No proste sú tam také veci, mňa teraz napadajú slová, že je to taký rozpačitý alebo nedokončený návrh rozpočtu, alebo že niektoré veci ste možno nestihli zosúladiť. Je tu takýto jeden aj racionálny rozpor.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte mi niekoľko slov povedať. No použijem tú istú vetu, ktorú som aj pred rokom povedal. Ambiciózny rozpočet je ten, ktorý je vyrovnaný. Naozaj nie je možné viac míňať, ako máme príjmy. A zadlženosť, ktorá dosiahne na budúci rok takmer osemtisíc eur na každého obyvateľa tejto krajiny, tak je to naozaj veľký dlh vo výške 43 miliárd. Ono na jednej strane pán minister tu, aj to medializovalo sa, hovoril, že je zvýšený výber daní a príjem štátneho rozpočtu sa zvýši o 154 miliónov. To je veľmi dobrá vec, ale na druhej strane, to, aký to má pozitívny dopad na zamestnanosť, je tá bolestivá stránka, ktorá trápi nás všetkých občanov, však aj mňa ako poslanca Národnej rady, aby ľudia mali prácu, to je veľmi dôležitá vec. A všimol som si, aj včera pán minister hovoril, že v podstate sa ráta s mierou nezamestnanosti kdesi na úrovni 14,3 %. To je strašne stále vysoká miera nezamestnanosti. Spomínali ste to, kolegovia, aj vy tu, že koľko ľudí v našich regiónoch nás oslovuje a žiada nás o pomoc, čo sa týka práce a zamestnanosti. Naozaj, ak len nejako držíme tú mieru nezamestnanosti, navyše administratívne, umelo, že aktivovaní ľudia alebo tí, ktorí sú zodpovední, teda za tých aktivovaných, tak sú vyradzovaní z evidencie nezamestnanosti. A takto držíme stále okolo nejakých 14 %. Ale dovolím si povedať, že tak potom tá reálna miera nezamestnanosti je ešte vyššia. Myslím si, že všetci máme s tým veľký problém. A ja by som poprosil, keby aj na toto sa veľmi pamätalo a v podstate aby tá miera nezamestnanosti podľa možností sa znižovala a šla smerom dole, a nie držala sa a oscilovala kdesi na úrovni 14 %. Ak by sme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, váš prejav celkovo hodnotím ako, by som povedal, s veľkou dávkou ideológie a bol taký, že sa tam je ťažké nejakým spôsobom zachytiť v nejakej konkrétnej veci, ale možno k dvom veciam, ktoré ste tam spomenuli, sa vyjadrím.

    Tá prvá vec. Teda rád zdôrazňujete, že začína to prácou. Tak ja sa opýtam, ako ste začínali prácou v roku, povedzme, 2002, keď ste boli vo vláde, alebo v roku 2003, keď tá miera nezamestnanosti bola 17,4, respektíve 15,6, 13,1 %. To znamená, že ono sa síce pekne hovorí, že začína to prácou, ale keď máte priestor na to, aby ste to pretavili do konkrétnych skutkov a čísiel, tak tie výsledky už nie sú také.

    Potom je verejný dlh. Veľmi dobre si pamätám takisto na tie emotívne vyhlásenia, keď teda ten celkový verejný dlh prerazil tú hranicu 50 % alebo 52 %. A teda zase ste tu dali číslo 27 %. Ale keď ideme hlbšie dozadu, napríklad roku 2000, tak tam zisťujeme, že celkový verejný dlh bol tak isto 50 %, asi z dôvodu toho, že ste vtedy masívne oddlžovali banky, ktoré ste teda následne posunuli zahraničným investorom. A môžem ísť hlbšie dozadu, do roku 1995, keď celkový verejný dlh bol na úrovni 28 %.

    To znamená, buďme objektívni a neposúvajme alebo nedávajme tu tie čísla tak, ako sa nám hodia, ale teda keď chceme robiť nejaké porovnania, tak poďme viacej do histórie a hlavne do obdobia, keď vy ste mali tie vládne opraty a keď vy ste prakticky diktovali hospodársku politiku, a skúste aj poukazovať na tieto výsledky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No odznela tu jedna veľmi múdra veta, nemôže byť rast bez investícií, to je holá pravda. Práve preto ma mrzí, že vláda v budúcom roku dosiahne deficit 3 % za cenu toho, že kapitálové výdavky, čiže investície, sú výrazne nižšie. Počas našej vlády v rokoch 2010 a 2011 boli kapitálové výdavky, číže investície, 2,4 mld. eur ročne, tento rok je to už len jedna miliarda. Výrazne menej sa investuje a keď sa málo investuje, tak nemôže byť ani rast. Tak to je toľko k tomuto.

    No a teraz druhá vec, ktorou by som ešte rád doplnil rečníka Jána Figeľa je, pomer príjmov k HDP klesol.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, my sme zaviedli rovnú daň. Súvisí to aj s otázkou, ktorú tu pán Duchoň teraz položil. No veď v roku 2002 roku bola 17-percentná nezamestnanosť, čo ste robili, no tvrdé reformy robila druhá Dzurindova vláda a výsledok bola osempercentná nezamestnanosť. A vtedy, to som aj vravel v mojom vystúpení, rok čo rok od roku 2002 boli daňové príjmy vyššie, ako hovorili prognózy výboru pre daňové prognózy, ako odhady. To, že klesalo to voči HDP, to je len dobre, lebo sme menej ľudí tak zaťažovali daňami. To bol žiaduci efekt, že to voči HDP klesalo. Veď preto sme aj dane znížili. Ale voči odhadom to bolo rok čo rok vyššie. Každý rok to bolo výrazne vyššie, zatiaľ čo, pozrite si odhady, počas prvej Ficovej vlády a aj teraz veď ste sa málo poučili, to je 500 miliónov eur oproti minulému roku a to sme úplne presne všetci, ako tu v opozícii sedíme, vraveli, že toto nikdy tak nebude.

  • Vaša reakcia, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som mohol tiež dlhšie polemizovať s tým, ako to myslel Keynes. V jednom rozhovore s Hayekom hovoril o svojom princípe a známej politike štátneho intervencionizmu. Ale stanovoval, respektíve hovoril aj o limitoch. Ak sa to vymkne a prejde do súvislostí, ktoré už dnes po Európe poznáme, potom padajú celé štáty, celé ekonomiky. Takže primeranosť, by som povedal, je jedno z dôležitých slov v politike a v ekonomike. Ak je niečo neprimerané, bude to drahé po každej stránke.

    Investície áno, nie protirastové, ale prorastové. A jednou z nich je naozaj oblasť eurofondov, kde aj na tento rok trinásty vláda nevyčerpá to, čo má naprogramované, alebo možnosť. Ja som presvedčený, že iba odklad čerpania, o ktorom sa tu hovorí teraz každý deň, o jeden rok alebo jeho predĺženie nepomôže. Treba pridať, pridať po každej stránke v rezortoch, ktoré s tým buď meškajú, alebo sú rozhodujúce.

    A k tomu, čo hovoril pán kolega Duchoň, tak len dodám, lebo reagoval som na jeho včerajšiu poznámku, že kontinuálne na Slovensku stúpal dlh. No nestúpal. Sú obdobia, kedy stúpal. Áno, spomeňte si, hlavne na to prvé obdobie vašej vlády, keď nabehol nanovo a tak dynamicky, že sme predbiehali aj južnú Európu. A môže aj klesať. A takisto je to aj s nezamestnanosťou. Áno, každá väčšia, výraznejšia konsolidácia a oživenie nielen ekonomiky, ale aj spoločnosti je súvis so zamestnanosťou, s tvorivým procesom. Slovensko je slobodné, európske, ale nemôže zadlžovať budúce generácie. A preto tam je tá ďalšia méta, ktorú treba dosiahnuť. Ale tento rozpočet nás od toho odtláča, k tomu nepribližuje. Sú krajiny, a tým končím, v Európe, ktoré dnes v ťažkých rokoch ukazujú, že sa dá aj rásť, aj zamestnávať, aj dobre gazdovať.

  • Pán poslanec Štefanec do rozpravy. Nevidím ho tu.

    Pán poslanec Dzurinda?

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, štátny rozpočet, to je všeobecne známa fráza, je vážna vec, zákon roka, ale myslím si, že nielen formálne, aj svojou podstatou púta pozornosť, a teda dianie okolo jeho prijímania si všímajú aj poslanci Zahraničného výboru Národnej rady a, som si istý, aj iných výborov. Samozrejme, som si všímal nielen to, čo je napísané, ale aj diskusiu, ktorá bola pomerne obsiahla, široká, ktorá predchádzala dnešnému rokovaniu, v médiách, na stránkach novín.

    Prvé, čo ma zaujalo, a poviem hneď na úvod, a trošku aj prekvapilo a čo bolo aj napísané, bolo konštatovanie, a to odcitujem, zo stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť: „Návrh rozpočtu na rok 2014 zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Je postavený najmä na jednorazových a dočasných opatreniach, ktorých vplyv v strednodobom horizonte pominie. A bude potrebné ich nahradiť štrukturálnymi opatreniami." Toto bol prvý moment, ktorý ma tak trošku aj zaskočil, aj prekvapil. Vychádzal som z toho, že sme vlastne druhý rok po parlamentných voľbách. Vychádzal som zo všeobecného poznania, že keď treba konsolidovať alebo prijímať vážnejšie opatrenia, tak je nielen zvykom, ale, myslím si, aj politickou skoro nevyhnutnosťou ich prijímať po parlamentných voľbách, nie pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami. Ale, samozrejme, to znepokojuje už zo svojej podstaty, keď si človek prečíta takúto konštatáciu.

    Druhým momentom, ktorý ma veľmi zaujal a, rovnako poviem, aj znepokojil, bolo to, čo som si prečítal od kolegu Mikloša v Hospodárskych novinách svojho času, a síce vývoj takzvaného konsolidačného úsilia. Všetci veľmi dobre viete, o čo ide. Ja len pripomeniem tie čísla, ktoré som si prečítal. Tie hovoria, že to konsolidačné úsilie hrubého domáceho produktu predstavovalo 3 % v roku 2011, 0,3 % v nasledujúcom roku, a to v roku 2012, toho roku že sa očakáva 1 %, ale na budúci rok že je plánovaný už jeho pokles na 0,7 %. Tak som využil, samozrejme, diskusiu aj v zahraničnom výbore, kde prišiel váš štátny tajomník, pán Pellegrini, a kde som sa na to začal pýtať. A musím ale otvorene povedať, že tá diskusia bola nielen korektná, ale aj veľmi taká kvalifikovaná z môjho pohľadu. Celkom milo som bol prekvapený, že pán štátny tajomník sa zhodol s nami alebo teda s tými, ktorých tieto čísla znepokojujú na tom, že tá situácia je, nech to nepreháňam, vážna, je napätá, je vážna, aj keď trošku polemizoval, najmä s tým číslom mínus 0,7 % na budúci rok. Hovoril, že komisia to vidí trošku pesimisticky. Inak to vidí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ministerstvo financií trošku optimisticky, ale priznal, pripustil aj on, že najlepšie číslo je mínus 0,2 %, čo prosto nie je dobré a čo je naozaj aj vzhľadom na čas politického cyklu veľmi, veľmi nezvyčajné. No ale ešte stále mi nenapadlo, že sa zapojím do rozpravy ku štátnemu rozpočtu až do okamihu, keď pán štátny tajomník Pellegrini predniesol vetu, že nič sa s tým nedá robiť, lebo všetky rezervy sú už vyčerpané. A toto ma trošku zaskočilo, prekvapilo, až tak, že vlastne som sa mu zdôveril s tým, čo som chcel predniesť potom pri kapitole ministerstva zahraničných vecí. Ale keďže povedal takúto vetu, tak mi nedalo a v prítomnosti aj štátneho tajomníka Buriana a mojich bývalých kolegov, spolupracovníkov z MZV som to predsa len povedal, s tým, že som to chcel predniesť v rodine, už sa to patrí hovoriť v rodine, a nie tak širšie, no ale svedomie mi nedalo. A, pán minister, rád by som sa podelil o tieto moje myšlienky aj s vami, lebo téza, že nieto kde šetriť, je podľa môjho názoru, poznajúc rezort zahraničných vecí, možno lepšia ako iné, prosto nepravdivá, veľmi nepravdivá. No a teraz sa to pokúsim podoprieť celkom konkrétnymi argumentmi. Uvediem z nich také dva zásadnejšie, ale, myslím, konkrétnejšie.

    Pán minister, prvá téma je otváranie nových ambasád. Doslova v týchto dňoch, ak nie rovno v týchto hodinách otvárame tri nové ambasády, v Macedónsku, v Gruzínsku a v Moldavsku. Chcel by som v tejto súvislosti povedať, že sa tak deje v období, ktoré je charakteristické búrlivým rozvojom informačných technológií, keď sa dnes komunikuje krížom-krážom, rýchlym spôsobom po celom svete, ale aj v období, keď je už nielen zavedená, ale aj stabilizovaná tzv. vonkajšia služba pre zahraničnú činnosť, ľudovo by sme mohli tomu povedať európska diplomatická alebo zahraničná služba, EEAS.

    No a v tomto období týchto, by som povedal, aj systémových zmien som sa dočítal, že napríklad v Macedónsku, ktoré bolo doposiaľ pokrývané z Belehradu, je hlavným účelom alebo hlavnou úlohou nového veľvyslanca, a teraz odcitujem z dokumentu, ktorý sme v zahraničnom výbore prerokovali dva-tri mesiace dozadu a ktorým sa každý budúci veľvyslanec prichádza na zahraničný výbor predstaviť a kde teda som sa dočítal, že hlavnou úlohou veľvyslanca má byť efektívne pôsobenie na macedónsku stranu, aby prijala recipročné opatrenie a zriadila rezidentný zahraničný úrad v Bratislave. No veľmi som sa čudoval, pretože macedónsky veľvyslanec sedí vo Viedni a z Viedne fungujú nielen telefóny, nielen internet, e-maily, ale máme už aj diaľnicu. A ja som sa s veľvyslancom Macedónska zhodou okolností teraz stretol vo Viedni pri jednej príležitosti predvčerom večer. No, pán minister, Macedónsko trápia úplne iné veci, ako otvárať kamennú budovu v Bratislave, Macedónsko čaká od Slovenska niečo úplne iné. A on mi to rovno povedal, čo čaká od Slovenska. Je to väčšia podpora, aby sa pohli z miesta. Viete, že Macedónsko stojí, že ho Grécko blokuje. Nevedia si s tým rady už niekoľko rokov. Sú kandidátskou krajinou a nie a nie začať rokovania. A veľmi sa spoliehajú na také krajiny, ako je Slovensko, že trošku nájdeme modus vivendi, aj keď, samozrejme, všetci veľmi dobre vieme, že toto sú nie jednoduché politické témy. Ale aby sme si absurditu ešte raz tohto kroku uvedomili, tak ja to prečítam, lebo to napísal samotný rezort: „Hlavnou úlohou veľvyslanca má byť efektívne pôsobenie na macedónsku stranu, aby prijala recipročné opatrenia a zriadila rezidentný úrad.“ Chcem vám oznámiť, že macedónsky veľvyslanec, dnes je piatok, je dnes v Bratislave. Je dnes v Bratislave, sadol do auta, ide riešiť problémy a nemá najmenší problém, aby z Viedne sa pohol a prišiel do Bratislavy, nehovoriac o tom, že ambasáda v Skopje bude pozostávať z jedného diplomata a jednej pracovnej sily, ktorá bude mať ja neviem koľko pracovných úväzkov. Mám veľmi vážne pochybnosti, čo pán veľvyslanec bude v Skopje vybavovať.

    Gruzínsko. Pán minister zahraničných vecí si pomáha argumentom, že ideme do budovy európskej delegatúry. No, zaplať pánboh, ale aj tam budeme platiť. Aj tam budeme platiť nájomné, budeme platiť personálne výdavky pre konkrétneho diplomata, pre jeho rodinu, rodinných príbuzných.

    No ale najabsurdnejšou situáciou sa mi javí byť Moldavsko. Pán minister, Moldavsko bol problém, pretože Moldavsko sme pokrývali z Bukurešti. A keď Moldavci sa chceli dostať na Slovensko a chceli získať víza, museli ísť šesťsto kilometrov autom, povedzme, z Kišiňova do Bukurešti a šesťsto kilometrov naspäť. No ale pred niekoľkými rokmi sme zistili, že Maďari majú veľké materiálne zabezpečenie v Kišiňove a že začali uzatvárať bilaterálne dohody s rôznymi krajinami dovtedy, dokonca ich už bolo 13, kde podstatou tých dohôd bolo to, že konzulárne služby budú poskytovať Maďari, za to budú vyberať príslušné poplatky, a potom už Moldavci nebudú cestovať, povedzme, za slovenskými vízami do Bukurešti alebo to bude oveľa pohodlnejšie aj pre samotných Moldavcov. Teda bol to biznis win-win-win. Spokojní boli Moldavci, spokojní boli Maďari, lebo s tými istými ľuďmi v tej istej budove, ktorú tam už mali, mali vyššie príjmy. No a, samozrejme, spokojní sme boli aj my, lebo sme nemuseli platiť našich úradníkov, prenajímať alebo stavať budovu. Uzavrel som teda takúto bilaterálnu dohodu s maďarským kolegom. Bol som pri tom, keď sa odovzdávali prvé víza moldavské pre Slovensko priamo v prostredí tohto maďarského zastúpenia. No nerozumiem, úprimne nerozumiem, prečo dnes potrebujeme novú budovu, nových diplomatov v Moldavsku, keď to takto dobre fungovalo. Keď niekto povie, že chceme byť aktívnejší, tak vám pripomeniem, že Slovensko bolo pri zriadení inštitútu, ktorý sme poznali aj u nás pred vstupom do Európskej únie, keď vznikol tzv. Národný konvent. My sme boli toho sponzorom. Aj sme to finančne sponzorovali. Moldavsko je už dlhé roky súčasťou našej rozvojovej pomoci. Moldavskí úradníci už boli aj v minulosti niekoľkokrát v Centre pre zdieľanie skúseností Slovenska z tranzície. Čiže tých aktivít bolo veľmi veľa a naozaj považujem za luxus dnes v Kišiňove kupovať budovu, prenajímať budovu a platiť nových úradníkov. A aby bol ten obraz čo najplastickejší, tak znovu vám pripomínam, že rokujeme v období, keď fungujú naozaj špičkovým spôsobom informačné technológie, ale hlavne Európska komisia má v každej metropole Európskej únie svoje zastúpenie. Nechcem nikoho urážať ani dehonestovať. Slovensko tiež nie je obrovská krajina. Ale viete si predstaviť ja neviem Podgoricu alebo aj to Skopje, alebo aj ten Kišiňov? Však máme tam 28 veľvyslancov a ešte máme tam 29. veľvyslanca Európskej únie. Zdá sa mi to v dnešnej dobe naozaj ako luxus, ako prepych, a teda ako prvý vážny argument v prospech tézy, je kde šetriť.

    No a to je vlastne taký kľúčový point, ku ktorému som sa chcel dostať, ako nájsť odpoveď, povedzme, v rezorte zahraničných vecí na otázky, o ktorých hovorím.

    Trošku odbehnem a zdanlivo odskočím od témy, keď pripomeniem príspevok kolegu Drobu na zahraničnom výbore, ktorý pána štátneho tajomníka Pellegriniho sa pýtal, kedy sa znovu vrátime k 2 % hrubého domáceho produktu na obranu. Pán kolega Droba, to bola úplne legitímna otázka. A myslím si, že to ani nevezmete v zlom, keď vtedy som si uvedomil súvislosť medzi potrebou peňazí v rezorte obrany a tým, o čom hovorím, v rezorte zahraničných vecí. Nikto dnes už neverí v Európe, že dokážu krajiny také ako Slovensko prispievať v objeme 2 % hrubého domáceho produktu. Rasmussen na to prišiel už dávno. A vy, pán kolega, viete to, čo viem aj ja, že Rasmussen prišiel prvý, myslím, že bol prvý s riešením „smart defence a pooling a sharing“. Čo to znamená. To znamená to, že aj v obrane sa prejavuje rozvoj technológií, že nie sú potrebné také kvantitatívne opatrenia ako kedysi, že armáda sa musí meniť, že od kvantity treba ísť ku kvalite, treba ísť ku pružnosti, k novým technológiám. Výrazom toho pooling a sharing je, že napríklad krajiny V-4 našli odvahu zriadiť spoločnú bojovú jednotku krajín Vyšehradskej štvorky. V Levoči došlo k tej dohode, tuším počas prvej vlády pána Fica. Je to vynikajúci nápad. Neviem, päťtisíc, šesťtisíc, sedemtisíc vojakov štyroch krajín má takto fungovať. No ale keď v armáde dokážeme presadzovať smart defence, prečo v zahraničnej politike nedokážeme presadiť smart foreign policy. Keď pooling a sharing dokážeme presadiť medzi vojakmi, tak pooling a sharing nedokážeme presadiť v takom intelektuálnom prostredí, ako sú diplomati? Znovu opakujem, predstavu, že v každej jednej krajine otrocky zriaďujeme 28 ambasád, lebo je nás 28 v Európskej únii, k tomu ešte ambasádu v Európskej komisii, považujem naozaj za anachronizmus, za čosi, čo si nevšimlo ani technologický vývoj ani vývoj politický.

    To bol, pán minister, prvý argument alebo prvá oblasť, kde ja rezervy vidím, kto nedokáže šetriť takpovediac v malom, tak potom, samozrejme, nedokáže šetriť ani vo väčšom, no a v úvode som spomenul, že vidím ešte druhú oblasť, kde sú peniaze už takpovediac na stole. A to je stavba novej administratívnej budovy pre rezort zahraničných vecí, pán minister, krajný luxus. Ja som nejaký ten týždeň na Hlbokej pôsobil. Poviem to najjemnejšie, ako to viem, lebo mám rád tento rezort, len nechcem sa nikoho dotknúť, ale priestoru je tam habadej, pán minister. A znovu sa vrátim k tým informačným technológiám a znovu sa vrátim k tomu, že dnes máme k dispozícii omnoho iné technické možnosti, aké sme mali. Dnes už nie sme krajinou, ktorá sa musí Európe nejako predstavovať, dokazovať si, že množstvom úradníkov bude zvládať úlohu predsedníckej krajiny EÚ. Na budúci rok bude už desať rokov, čo sme jej členom. A myslím si, že tomu treba prispôsobiť aj správanie. Teda, po prvé, mám vážnu pochybnosť, pán minister, že rezort má málo administratívnych kapacít alebo priestoru. Ale keby som sa tak trošku aj mýlil, lebo každý sa môže aj pomýliť, kladiem rečnícku otázku: To naozaj máme v Bratislave málo administratívnych budov? Zle sa mi počúvalo aj mojich kolegov, spolupracovníkov z MZV, že nemáme peniaze na rekonštrukcie ambasád, ktoré sú dôležité, kde tečie, zateká (v týchto ambasádach). A ja to poznám. Naozaj sú také. Ale máme peniaze na novú budovu? Čosi počúvam, že ideme robiť nejaké šachy so Správou účelových zariadení a inými budovami. No ale myslím si, že rezort by nemal byť realitnou kanceláriou a, po druhé, som presvedčený, že na začiatku volebného obdobia projekt ESO sľuboval, že nebude potrebné investovať do nových administratívnych kapacít, ale, naopak, budeme schopní budovy získavať a lepšie využívať jestvujúce kapacity.

    Takže ak dovolíte, ja by som to teda zakončil tým, čo som včera počul, najmä vo vystúpení kolegu Mikloša, ktorý niekoľkokrát povedal vetu, ktorá je istým posolstvom, podľa mňa veľmi pravdivým, že vláda nešetrí alebo vláda šetrí málo. Toto vedeli aj naši dedovia, toto vedeli naši otcovia, že keď je zle, tak prosto začneme šetriť. Na základe týchto konkrétnych argumentov som chcel ukázať, že vláda nešetrí, ale vláda míňa. Čiže, pán minister, chcem vás poprosiť, aby ste to vzali v dobrom, lebo ak je toľko vaty aj v iných rezortoch, ako je jej v rezorte, o ktorom som rozprával, tak tých rezerv, kde sa šetriť dá, je veľa. A myslím si, že všetci by sme mali mať aj zodpovednosť a aj odvahu po týchto rezervách siahnuť. Pekne vám ďakujem, že ste ma vypočuli.

  • Na vystúpenie pána poslanca Dzurindu je osem faktických poznámok. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

    Pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Pekne to bolo vyilustrované na jednom rezorte ministerstva zahraničných vecí, kde sú tie rezervy, kde sa naozaj dá šetriť, aby sme kamenné budovy zbytočne nejako nezaťažovali štátnym rozpočtom. Jednak ich treba zriadiť a potom sa aj o ne starať, lebo však, samozrejme, aj tá údržba je veľmi náročná, aj tí veľvyslanci, zase, aby mali dôstojné miesto, aby to nebolo tak, ako to bolo spomenuté, že tu nám tečie a prší nám do toho. Aj ten príklad o armáde, ktorá sedemtisícová zostala (sedemtisíc mužov) a dokáže možno slúžiť štyrom krajinám, to bol taký pekný príklad, ako je možné naozaj šetriť tie finančné prostriedky z toho štátneho rozpočtu. Myslím si, že rovnako aj v každej domácnosti môžem míňať len toľko, koľko zarobím, alebo keď aj tú dlžobu mám alebo tvorím ten dlh alebo požičiam si toľko, koľko vládzem potom utiahnuť. Tá zaťaženosť a zadlženosť osemtisíc eur na každého obyvateľa, myslím si, je veľmi, veľmi vysoká.

    Tak na záver si ešte tak dovolím, vaša excelencia, vážený pán premiér, vážený pán Dzurinda, k tvojim meninám ti želať veľa zdravia, Božieho požehnania. A na odbúranie stresu dám ti kus čokolády. Svätý Mikuláš nech ťa sprevádza tvojim životom. Je to také paradoxné. Ty si vystúpil teraz ku štátnemu rozpočtu. Svätý Mikuláš bol ten, ktorý musím povedať, nejako extra nešetril, ale rozumne sa správal, ten štedro rozdával. A štedro rozdával, musím povedať, ani nie tak zo svojho, ale z majetku svojho otca. Ale on tomu zasvätil svoj život. Svätý Mikuláš nech je aj pre teba takým vzorom a príkladom, ktorý je hodný nasledovania. Boh ti žehnaj.

  • Ďakujem pekne.

    Pripájame sa, samozrejme, a to nielen Mikulášovi Dzurindovi, ale všetkým Mikulášom so želaním všetkého dobrého.

    Pán predseda výboru Blaha.

  • Ďakujem pekne. Tak isto sa pripájam, tak isto aj k tej žiadosti, aby teda pravica mala trošku viacej podobností so svätým Mikulášom a viacej bola ochotná vnímať aj potreby ľudí.

    Ale chcel by som sa vyjadriť k pánovi Dzurindovi najmä v tom, že čakal som, že jeho príhovor ako bývalého premiéra, ako expremiéra bude štátnickejší, že bude sa venovať systémovým naozaj veciam, štátotvorným, naozaj z komplexného hľadiska. On sa venoval z hľadiska štátneho rozpočtu a verejných financií omrvinkám. On sa venoval konkrétnemu jednému rezortu, venoval sa Kišiňovu, venoval sa Tbilisi, Skopje. To sú naozaj z pohľadu expremiéra, by som povedal, veľmi, veľmi slabé témy. Ale chápem to, dobre. Pán kolega Dzurinda nechcel vystupovať ako expremiér, prijal tú rolu, že už dneska je iba poslanec zahraničného výboru, a vyjadroval sa čisto ku svojej kapitole, k zahraničnému výboru, v poriadku, ale v tom prípade nerozumiem, ako môže nerozumieť tomu, že západný Balkán, a tam patrí aj Macedónsko a napokon aj Moldavsko je veľmi blízko, že západný Balkán je prioritou našej zahraničnej politiky naprieč volebnými obdobiami. A práve tam, kde máme priority, by sme zrejme asi nemali ustupovať a nemali by sme mať menej zastupiteľstiev. Čiže by ste, pán kolega Dzurinda, tomuto podľa mňa vy práve mali rozumieť a takto, takéto šťuchance pánovi ministrovi zahraničných vecí Lajčákovi nemali udeľovať. Čiže chápem, že váš kolega Sulík nikdy nepochopí, aký je význam diplomacie, aký je význam iných vecí, ako je v tých jeho číselkách a kalkulačkách, ale vy by ste tomu rozumieť naozaj mali.

    Ale keď ste sa už naozaj dávali do roly poslanca zahraničného výboru, tak som od vás očakával ešte jedno posolstvo, že ste mohli vyzvať podobne ako ja plénum, aby si uctilo pamiatku Nelsona Mandelu. To by bolo hodné exministra zahraničných vecí. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Dzurinda, takisto sa, samozrejme, pripájam k tým veľkým meninám. Všetko dobré prajem.

    Ak dovolíte, reagoval by som na váš prejav v tom zmysle, hovorili ste teda najmä o ministerstve zahraničných vecí. Avšak, ako aj kolega Blaha spomenul, boli ste niekoľkonásobným, dovolím si tvrdiť, významným predsedom vlády Slovenskej republiky. Neraz ste robili štátny rozpočet, hodnotili ste ho, predkladali ste ho, obhajovali ste ho.

    Vy ste sa v tejto chvíli venovali hlavne ministerstvu zahraničných vecí. Avšak dotkli ste sa tiež investícií, ktoré tiež nemajú čisto účtovno-finančný charakter. Mňa by v tejto situácii a v tejto chvíli zaujímal skôr váš pohľad z hľadiska rozpočtu, či sú podľa vás investície do kultúry investíciou alebo iba čisto účtovnou stratou, ako o tom aj teda nepriamo hovorili niektorí vaši kolegovia, preto, lebo tiež sú to investície, kde je diskutabilná finančno-účtovná návratnosť. Zaujíma ma to skôr z hľadiska pozície vás ako bývalého premiéra, ktorý ste, hovoril som to na začiatku, rozpočet svoj obhajovali, zdôvodňovali v pléne. A tiež sme sa o tom tu veľmi živo bavili. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Ešte predtým, kým dám slovo pani poslankyni Nachtmannovej, dámy a páni, myslím, že osobnosť Nelsona Mandelu si zaslúži, aby sme si ju uctili minútou ticha, keď tu budeme v trošku väčšou počte, takže sa ospravedlňujem. Za tým, že nedávam takýto návrh, nie je nič iné, len to, aby sme to urobili radšej na budúci týždeň, keď bude plná rokovacia sála. Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Pán poslanec Dzurinda, čo vy všetko viete, keď nevládnete. Vaša invencia a ľudskosť sa však stráca do nenávratna, keď vládnuť začnete. Snáď si to ľudia všimnú a tieto vaše pozitívne vlastnosti kaziť nebudú. Ďakujem.

  • Myslím si, že v tomto vystúpení pána Mikuláša Dzurindu bolo vidieť, že pravica, na rozdiel od ľavice, vidí za číslami úplne konkrétne veci, konkrétnych ľudí a že vie, čo je pozitívne, čo je negatívne, vie to rozmeniť na drobné. Tí, ktorí tu zostanú akurát pri vzletných heslách, citátoch a neporozumení základných súvislostí, dokážu možno zmiasť ľudí, vytvoriť nejaký dojem, niekomu vraziť pod rebrá, obrazne povedané, nôž, obviniť niekoho z hocičoho. Ale v konečnom dôsledku ten rozpočet je o tom, či hospodárime dobre alebo zle, či peniaze ideme vynakladať na potrebné veci alebo nepotrebné veci. A v tomto vystúpení to krásne zaznelo na veľmi konkrétnych veciach, že ideme vynakladať na to, čo nám netreba, a nemáme peniaze tam, kde nám ich treba.

    A tu sa zas posuniem trošku ďalej. Zazneli tu vety o tom, ako treba investovať. A v tomto naozaj vládna strana je totálne mimo, pretože na jednej strane sa opiera o tieto vety, ale na druhej strane zostavuje a predkladá štátny rozpočet, kde klesajú kapitálové výdavky. To znamená, znižujú sa investície, ale rastú výdavky, ktoré nemajú charakter investícií. To znamená, míňa sa tam, kde to neprináša žiadny pozitívny efekt. Napríklad sa to dá tak isto ukázať na daniach. Načo bolo dobré znížiť dane právnických osôb, keď výsledok je nižší výber? Nižší výber znamená, že máme menej prostriedkov na to, čo by sme potrebovali všade inde. Načo bolo dobré zníženie odvodov, keď treba dotovať teraz vo väčšej miere sociálnu poisťovňu? To...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som poďakovať pánovi kolegovi Dzurindovi za jeho vystúpenie, pretože to ilustroval, áno, na malých príkladoch. Ale z takýchto príkladov je zložený celý veľký celok. A by sa dalo určite nájsť takýchto malých príkladov veľmi veľa v každom rezorte a určite ešte aj ďalšie aj v rezorte zahraničných vecí.

    K tomu šetreniu, lebo stále hovoríme o šetrení, treba ešte dodať jednu vec. Dnes šetriť musíme a museli sme šetriť aj v roku 2011, aj v roku 2012 najmä preto, že počas posledných dvoch rokov prvej Ficovej vlády táto vláda rozdávala, ako keby žiadna kríza nebola. Pripomeniem vám, že sme mali najvyšší rast verejných výdavkov v rokoch krízy 2008 – 2009 spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky napriek tomu, že sme nemuseli vôbec zachraňovať banky, oproti iným krajinám, ktoré to museli robiť. A aj tak mali nižší nárast výdavkov. Teda táto politika nezodpovedná, populistická politika viedla k tomu, že dnes, áno, aj vaša vláda musí šetriť viac.

    A ešte k tým číslam, ktoré pán kolega Dzurinda na začiatku spomínal, tomu konsolidačnému úsiliu, ktoré je mínusové v tomto roku. Áno, je pravda, že sú rôzne čísla, pán minister Kažimír včera vo svojom vystúpení povedal, že no ak sú tri rôzne čísla na jednu vec, tak je to problém. To je síce pravda, len ak sú všetky tie tri čísla negatívne, ak sú mínus 0,2, mínus 0,5, mínus 0,8, tak je jasné, že tu je problém. Samozrejme, rôznymi metódami sa môžete dopracovať k rôznej kvantifikácii toho problému. Ale fakt, že vláda nekonsoliduje, že je mínusové konsolidačné úsilie, a teda rastie štrukturálny deficit, a teda vláda zhoršuje udržateľnosť verejných financií, to je neoddiskutovateľný fakt, ktorý hovorí akákoľvek kvantifikácia. A to, že vláda nešetrí, ale míňa viac, ukazujú aj čísla Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

  • Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Dzurindovi za toto vystúpenie a aj keď sa niektorým poslancom zo strany SMER nepáčilo, myslím, že to, čo chcem podčiarknuť z jeho vystúpenia, je skutočnosť, že vláda skutočne nešetrí na sebe, ale na ľuďoch. Dôkazom toho je, že zakladá nové veľvyslanectvá, nové ambasády. Ale na druhej strane v rozpočte šetrí na ľuďoch.

    A vedel by som uviesť ďalší príklad. Veľa počúvame o tom, ako sa rozbieha ESO, koľkože to miliónov sa ušetrí, aká bude efektívnejšia štátna správa, ale v návrhu štátneho rozpočtu v programe „Efektívna a spoľahlivá štátna správa“ je nárast finančných prostriedkov oproti minulému roku o 175 miliónov eur, na druhej strane ale pán minister Kažimír do októbrového návrhu rozpočtu, ktorý dnes prerokovávame v Národnej rade, stihol zobrať z rezortu zdravotníctva 52,4 milióna mil. eur z platby na poistencov štátu. V auguste tam ešte boli, v októbri ich vzal. A teraz to veľkolepo pozmeňujúcim návrhom vracia do tohto rozpočtu. Faktom ale je, že poistné platené za poistencov štátu bude aj po tomto následnom zvýšení po predchádzajúcom odobratí stále len na úrovni 4 %, čo vracia slovenské zdravotníctvo o 10 rokov späť, do roku 2004, vtedy to boli 4 % za poistencov štátu. To znamená na jednej strane viac pre ministerstvo vnútra, nové ambasády, na druhej strane menej do rezortu zdravotníctva. A teda pacienti, ľudia budú doplácať viac, lebo niekde to tí lekári budú musieť dohnať. Takže taká je politika súčasnej vlády.

  • Pán poslanec Dzurinda, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, aj za blahoželania od vás, od kolegov, aj za to, že ste mi pomohli s Mandelom, bol by som povedal niečo podobné, ako ste povedali, myslím si, že niet o tom pochýb, len to chce iné miesto, iný čas a dôstojnejšiu atmosféru.

    No k tomu, čo odznelo dve-tri poznámky.

    Kolega Jarjabek, áno, športová diplomacia, kultúrna diplomacia by mali mať omnoho výraznejšie aj miesto, aj podporu. Tri milióny eur ležia na stole, je to tak šikovne urobené s tou novou budovou, že to nenájdete v štátnom rozpočte na budúci rok, ale je to viazané v rozpočte tohto roku. Ale sa to ide preinvestovať v roku budúcom. Tri milióny eur ležia na stole. Pokojne budem hlasovať za to, aby 1,5 mil. z toho išlo na kultúrnu diplomaciu. A, povedzme, 1,5 mil. nech sa ušetrí do štátneho rozpočtu. Do kultúrnej, ale aj športovej diplomacie investície nestoja veľa a prinášajú veľmi silné a multiplikatívne efekty. Takže v tomto slova zmysle som za to.

    No a čo sa týka pána poslanca Blahu, najprv k Balkánu, prioritám a potom k tým omrvinkám.

    Pozrite sa, rok som pôsobil v Srbsku a dokázal som to robiť z Bratislavy, z Belehradu sa dá pokojne pokrývať aj Skopje a pokojne, samozrejme, sa dá pokrývať aj Podgorica. Hovoril som o tom, že dnes by sme mali premýšľať, ako využívať tieto nové informačné technológie, ale aj to, že Európska komisia má v každom hlavnom meste svoju administratívu. A, samozrejme, politicky zlaďujeme zahraničnú politiku v Európskej únii.

    No a skončil by som tými vašimi omrvinkami. Viete, pripomenulo mi to klasický vtip, pán kolega, keď príde chlap na benzínku a sa spýta, že koľko stojí kvapka benzínu, a odpovedia mu, že no nič, tak on povie: „Tak mi nakvapkajte plnú nádrž.“ To bolí, pán kolega, keď sa konkrétne ilustruje vaša neschopnosť a neochota ísť po konkrétnych veciach.

  • Pán poslanec Hlina do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť k zákonu zákonov niečo. Moje vystúpenie si rozdelím na dve časti. V tejto písomne prihlásenej sa pokúsim, to som avizoval, skúsiť filozofiu tvorby a zabezpečovania výkonu rozpočtu. A v druhom nevylučujem, že sa prihlásim ešte ústne aj z existujúcej diskusie a pokúsim sa prípadne urobiť nejaký rozklad niektorých častí tohto rozpočtu, či sa podarilo zadanie, lebo už tu bola často spomínaná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A pán Ódor mal také pekne vyjadrenia. Ja na rozdiel od pani Hufkovej citujem zdroj, keď niekoho tvrdenia hovorím. Pán Ódor povedal, ako zabezpečiť anglosaské dane, škandinávske výdaje a balkánsku korupciu. No to je také naozaj ťažké zadanie pre tvorbu rozpočtu, tak to by som prípadne skúsil v tom druhom, keď usúdim, že to má zmysel.

    Ak štátny rozpočet je nejaké systémové zabezpečenie chodu štátu, tak je o niečo aktuálnejšie teraz, a to tým, že zrušili modré z neba. Viete, už pán premiér nemôže pomáhať ad hoc. Čiže musíme naozaj o to zodpovednejšie sa venovať systémovému zabezpečeniu chodu štátu. Preto ma prekvapuje naozaj ten váš nezáujem, vážení kolegovia, s akým sa stretávame. A vidíte, nevieme si ani dôstojne uctiť pamiatku Mandelu. Viete, to je výrazom toho, ako si tu my žijeme. Chceli by sme si ju uctiť, je načim si ju uctiť, nemá kto to urobiť, resp. je to mimoriadne nedôstojné, je piatok, v piatok vy nerobíte, aj tomu rozumiem. Ale vidíte, ako vás to všetko raz dobehne. Naozaj je to zúfalé, zúfalé.

    K filozofii tvorby rozpočtu je potrebné zrútiť dva mýty.

    Prvý mýtus je, že rozpočtu treba rozumieť. Tak sa to podsúva, ako treba rozpočtu rozumieť. Vážení občania, pre tých to má zmysel hovoriť, nie je potrebné rozumieť rozpočtu tak, ako rozpočtu rozumejú páni Mikloš a Kažimír, ktorí rozumejú jednotlivým odborným nuansám, fakt hlboko odborným záležitostiam. Tak to nie je potrebné. Čiže zaujímajte sa o rozpočet, lebo ten sa vás skutočne, ale skutočne dotýka. Čiže ja sa pokúsim filozofiu tvorby rozpočtu a jeho zabezpečenia vysvetliť tak, aby to pochopili aj ľudia. Ale ja sa nevysmievam. A prečo by koniec koncov mali to pochopiť, však ľudia majú kopu iných starostí, si pletú HDP s DPH. A sú takí. Ja sa im ani trošku nevysmievam. A niekto má tendenciu sa týmto ľudom posmievať. A hovorím, tomu sa nevyjadruj, tomu nerozumieš. Ľudia neprijímajte túto hru, že sa nemáte k tomu vyjadrovať, dokonca že sa nemáte o to zaujímať. Štátny rozpočet je mimoriadne dôležitá vec. Hovorí o systémovom zabezpečení chodu štátu. A prostredníctvom konkrétnej vlády to sa aj realizuje. To je prvý mýtus.

    Druhý mýtus je, ktorý sa podsúva ľuďom, že rozpočty sú pravicové, ľavicové a kde napríklad ľavicový rozpočet je. Už len tým, že je ľavicový, je prosociálny, ako by pán Blaha povedal, je pre ľudí a neviem čo všetko možné. Prosím vás, to je obrovský mýtus. To vôbec nie je pravda. To fakt nie je pravda, tak ako nie je pravdou to, že pravica je trebárs pán Dzurinda a ľavica je trebárs pán Fico. To vôbec nie je pravda. Ja nechcem filozofovať, čo je alebo nie je z pohľadu pána Žižeka, ak to dobre poviem, vcelku v kurze filozofa, ak on vyhodnocuje modernú európsku politiku ako, že je pravica, ľavica, rozdiel, kokakola, pepsikola. O tom nechcem tu filozofovať. Ale, ľudia, neprijímajte zjednodušené konštatovania, že keď to predkladá ľavica, je to ergo prosociálne, je to pre nás, pre ľudí a je to dobré a Fico a Blaha. Nie, fakt nie, čestné slovo nie, to naozaj nie je pravdou. Rozpočty sú dobré, zlé, zodpovedné, nezodpovedné, ale hlavne udržateľné, robené s vedomím udržateľnosti alebo nerobené s vedomím udržateľnosti existujúceho stavu. Nenechajte si nahovoriť, že je to tak, že keď je to ľavicové, že už teda vypínam, už prepínam na Farmu alebo ja neviem na Hlas Slovenska. Prosím vás, nie je to tak. To je vážna téma.

    Poviem vám taký skutočný príbeh. Viete, sa hovorí, že postavy v tomto príbehu sú vymyslené. Nie, ja vám poviem skutočný príbeh. Ale skôr, ako vám ho poviem, ešte je potrebné si definovať aj takéto veci na rozohriatie, v zásade aj to, že pre koho robíte alebo pre koho sa vytvárajú rozpočty a definujete aj tú vašu ponuku, ako ich robiť. Poviem to na príbehu, na príklade. Predstavte si, že prídete do Kultúrneho domu v Medzilaborciach po mítingu strany SMER, deň predtým tam mal míting SMER s celou tou výpravnosťou, so všetkými hviezdami, so všetkými proklamáciami (dôchodky, neviem čo všetko, sociálnosť, ľavica, prosociálne), so všetkým, ako to má byť. A teraz si predstavte, že vy tam prídete do tých Michaloviec alebo Medzilaboriec, do toho kultúrneho domu s tým, s čím tam viete prísť, a nechcete sám sebe sa bridiť, hej, tým, s čím tam chcete prísť a uspieť alebo, minimálne, nechcem povedať, zaujať, ale aspoň červíka pochybností dať na všetko, čo už bolo povedané, že to bude správne. Možno by stálo povedať na to, že sa pokúsite vytvoriť priestor, kde teda najlepší vyhrajú a proste tá spoločnosť im dovolí uspieť a nemusia utekať za hranice a neviem čo. A pokiaľ tam v tom kultúrnom dome nebudú sedieť egoisti, to je už zase fakt problém, ktorý môže nastať. Už je tá spoločnosť tak nastavená, to je jeden rozmer, že sú takí egoisti. A druhý rozmer je, že už oni chudáci možno by to aj chceli. Ale vzhľadom aj na pôsobenie vašich čelných nominantov v úžerníckych spoločnostiach si to už v zásade ani nemôžu dovoliť, lebo bojujú o holé prežitie. Tak keby sme povedali, že ešte to nie je v takom rozsahu, ešte nie sú takí egoisti, tak možno by si niektorí z nich povedali: „Je to pre toho môjho syna, ja to pre tu moju vnučku, vnuka urobím, že skúsim rozmýšľať, že čo mi to títo páni v oblekoch rozprávajú, na rozdiel od kolegov, ktorí tu boli deň predtým.“ Hovoria o nejakej zodpovednosti, o zodpovednom plánovaní, o nejakej schopnosti vyhrať a uspieť, najlepšom a tak. Možno, ja stále som idealista. To je, že keď definujeme, konečne sa dostanem k tomu skutočnému príbehu, pre koho pracujeme.

    Potom je dôležité si definovať, kto pracuje, kto napríklad vypracovával tento návrh štátneho rozpočtu, kto ho vypracoval a kto bude zabezpečovať jeho plnenie v čase a v priestore. A znova budem citovať zdroj. Pán Kňažko spomenul kaviárových socialistov. Mne sa strašne páči ten výraz. On je taký malebný. A sedí. Nesedí v tom, ako to povedal on, že teda všetci v strane SMER sú kaviároví socialisti, lebo ja si nemyslím, že všetci v strane SMER sú kaviároví socialisti. Ja si dokonca dovolím tvrdiť, že v strane SMER sú skutoční socialisti. Je tam určité promile moderných európskych socialistov. Potom tam je naozaj veľa kaviárových socialistov, ktorí nemajú tú francúzsku noblesu tých francúzskych kaviárových socialistov, ale majú tú takú našskosť v sebe, ktorú nebudem pre túto chvíľu rozoberať. A potom, žiaľ, sú tam, a sú jasne identifikovateľní aj tu v pléne, ľudia na úrovni proletársko-boľševického vnímania chodu spoločnosti a princípov, neváhajúc znárodniť, neváhajúc vojsť niekomu do domu a povedať: „Toto nám daj, toto si rozdelíme.“ Dokonca ma napadá slovo, a, pardon, prepytujem, luza. Toto sú také tri základné prúdy v strane SMER, ktoré ja identifikujem. Otázka stojí, ktorý ako je silný a ktorý ako kedy v čase a priestore bude mať navrch a ako silno sa ktorý z nich bude podieľať na tvorbe rozpočtu. Ja bez toho, aby som si tu chcel robiť nejaké body u pána ministra, ešte by som bol na pomere toho, či je skutočný socialista alebo možno aj v kategórii toho promile moderného európskeho socialistu. V tom aj to pre túto chvíľu platí. Otázka je, ako sa dokáže vysporiadať s tým, čo sa u neho deje.

    A teraz poviem ten skutočný príbeh, vážení, nebudem dlhý. Predstavte si niekde v horách, v Karpatoch jeden opustený areál, v ktorom je jeden vychudnutý pes, sem-tam raz za týždeň tam príde jeden správca, sem-tam tam ľudia z dediny ukradnú nejaké hrozno, nejaký stromček vykopú, takto ten areál funguje, patrí univerzite, ktorá zaň ročne má v nákladoch cca 400 tisíc korún. Toľko ju stojí. A pokračujem ďalej. Všimne si to jeden človek, ktorý by povedal, že je možné tam vytvoriť nejaký areál, pokúša sa u vlastníka vybaviť, či im ho neprenajmú, vzhľadom na okolnosti a na to, že oprášil sa záujem, vyhlásia verejnú súťaž a ten jeden človek, ktorý si to všimol, vyhrá tú verejnú súťaž s najvyššou ponukou, avšak nebol ten správny, ktorý mal vyhrať, takže zrušia verejnú súťaž, naveľa, naveľa tomu človeku prenájmu ten areál, a to cca za cenu toho, koľko tú univerzitu ten areál doteraz stál. A teraz? Po určitom čase sa z toho areálu stalo stredisko, kde chodia ľudia, v sezóne je to niekde na úrovni pomaly na DPH a odvodoch niekde 10 tisíc eur za mesiac, čo príde do štátu, robí tam sezónne cca 10 – 12 ľudí. Čiže zoberte si jedno nastavenie. Čiže univerzita má z verejných zdrojov, to znamená, z tých zdrojov, z ktorých mali učiť žiakov, lebo musela platiť prevádzku areálu, ktorý nevyužívala, mínus 400, teraz má plus 400. Čiže de facto je v pluse, rozdiel je tu skoro 800, môže zlepšiť výučbu, môže robiť, čo chce, štát dostáva na odvodoch a daniach peniaze, robí tam 12 ľudí a ešte tam chodia aj tisíce detí, veľa detí, no proste chodí tam veľa ľudí. Čo sa však nestane v tejto krajine? V tejto krajine zasvietia oči luze, ktorá sa pokúsi na tom úspechu parazitovať. Akým spôsobom? Cez Jahnátka vybaví, aby zablokovali cestu prístupovú k tomu areálu. To tu bolo, nakoniec to tu stiahli. Ešte o tom bude reč. Ale to je menej podstatné ako iná vec. SMER sem dotiahne človeka, ktorý je vysokoškolský profesor, ktorý spomínal v jednej faktickej úplne nenáležite k celej prejednávanej problematike to. A narážal na toho človeka, ktorý si to prenajal. A prenajal si to na 15 rokov. A teraz počúvajte dobre. To je tá filozofia. A povedal, že univerzita nemôže brať, lebo si to prenajal, dotácie. Rozumiete tomu? Keby povedal, univerzita nemôže robiť projekty, nemôže ja neviem čo učiť, teda môže to robiť, pretože stále to v zmluve je, že aj teraz tam môže prebiehať výučba. On nespomenul projekt, ale dotácie. To je filozofia, to je ten váš svet, to je svet tej luzy. A ten človek nabúrava tú zmluvu. A tá luza by sa nerozpakovala to urobiť tak, že mu zrušia tú zmluvu, univerzitu znova bude platiť tých, bude to toľko stáť. Niekto si vybaví, však je tu, nejaké dotácie, tie si rozdelia medzi sebou. To je ten svet váš, nie všetkých. To je tá filozofia prístupu. To je tá filozofia zodpovednosti. Prosím vás, keď zabudnete na závisť, ja viem, že vás opantáva, ale rozožiera vám žalúdok, pozrite sa takýmito očami. Dajte si to na misku váh. Keď vám nezáleží na univerzite, čer to ber. Keď vám nezáleží na štáte, čer to ber. Ale 12 ľudí tam robí. A to je tá filozofia, ako vy nastavujete, ako vy chcete spravovať tento štát, čo mu chcete ponúknuť. Chcete mu ponúknuť filozofiu, budeme brať dotácie? To je to, o čom som hovoril, že v rozpočte musia sledovať jeden cieľ udržateľnosti, či sa to dá udržať.

    Čiže, nie je to, pán minister, ako ste vy včera to povedali, že ja tu budem filozofovať o rozpočtoch vo výhľade na 50 rokov. Toto sú filozofické nastavenia vo výhľade na 2 – 3 roky, lebo sa nedá fungovať systémom, bránia dotácii. Dá sa fungovať systémom vytvárania hodnôt. A tie sa potom zdaňujú. Nepripúšťajte si, ľudia, to, čo vám, chcú povedať, že je to ťažké. Nie je to ťažké. Ono je to v zásade jednoduché. Musíte niečo vytvoriť, to vytvorené zdaniť a potom to prerozdeliť. Je to fakt plus-mínus jednoduché. Taký guru akvizícií, avšak niektorí ho môžu spochybňovať, americký, však špičkový manažér vyhodnocoval pri akvizícii, ja som to čítal 20 rokov dozadu, ja neviem, koľko dávno to je, to, že keď akvirujú u niekoho, tak vyhodnocujú teda produkt, majetok a firemnú kultúru. A som si vtedy povedal, na čo je tam firemná kultúra, to je zásadne nepodstatné oproti majetku. A pokiaľ sa firemná kultúra nestotožňuje s firemnou kultúrou tej spoločnosti, tak oni aj napriek tým iným ukazovateľom povedali nie. Firemná kultúra, atmosféra spoločnosti, stranícka kultúra je mimoriadne dôležitá, naozaj, skutočne verte tomu. Nemôžete pripustiť túto kultúru alebo atmosféru toho, že budete brať dotácie. To pripustite, že chcete vytvoriť rozpočet, ktorý bude udržateľný, v ktorom najlepší uspeje. A už nejdem o tomto filozofovať, možno v tej druhej časti ani nevystúpim. Mňa to fakt uráža, už som dal dneska dva procedurálne návrhy. Dehonestuje to ten parlament. Štábna kultúra šuviks, Mandela šuviks, celé je to zlé, celé je to smutné. Tu ste nechali v pohotovosti pána Blahu, pani Hufkovú. Proste takto to nefunguje.

    Skončím. Ešte raz poviem, že štátny rozpočet je v zásade jednoduchá vec, dôležité je, kto ho robí, v akej firemnej kultúre sa robí a kto sú tí ľudia, ktorí budú zabezpečovať to, aby sa vykonával, lebo vás môžu oklamať tak, že na papier dajú všeličo, ale v tej realizácii to dopadne úplne ináč. Pokiaľ v strane SMER prevládnu tí ľudia, ktorí vyznávajú kultúru, budeme brať dotácie, a tým končím, aj keď je piatok, adventný čas, tak Pán Boh ochraňuj túto krajinu. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické.

    Nech sa páči, s prvou faktickou Ľudovít Kaník.

  • Možno by sa zdalo, že tieto príklady konkrétne nie sú celkom obvyklé pri prerokúvaní štátneho rozpočtu. Ale musím povedať, že dobre a výstižne ilustrujú naozaj prístup našej protistrany, teda znamená vládnej väčšiny k nazeraniu na svet v mnohých veciach. Bol tu konkrétny príklad, konkrétneho človeka, vieme presne, o ktorého ide. Ale ilustruje ten koristnícky prístup, ktorý sa tu vinie ako červená niť viacerými vecami. Ja prejdem k iným veciam, na ktorých by sa to dalo zovšeobecniť.

    Daň zo straty. Viackrát sme tu o nej rozprávali. Všetci, ktorí ju obhajujú, včítane pána ministra, stoja na takej pozície, že sú zlí podnikatelia, ktorí nechcú platiť dane, a úbohí, úbožiaci vykorisťovaní zamestnanci, ktorí dane platiť musia. A pritom absolútne sa abstrahuje od toho, že tí podnikatelia sú zamestnávatelia, že sú to najmä malí zamestnávatelia, drobní, na ktorých táto daň dopadne, a že tí zamestnanci majú prácu vďaka tomu, že pracujú u týchto zamestnávateľov. Zabúda sa na to vo vládnej väčšine, že neexistuje ani jeden zamestnanec bez svojho zamestnávateľa a že keď budeme zhoršovať podmienky pre zamestnávanie ľudí, tak to vždy dopadne na zamestnancov, buď tým, že stratia prácu, alebo tým, že budú mať mzdu nižšiu, ako by ju mohli mať, keby takéto bremená a ďalšie a ďalšie podkladanie nôh podnikateľskému prostrediu a prostrediu pre zamestnávanie ľudí neboli.

    A zakončím to jedným citátom Margaret Thatcherovej, ktorá povedala, že najväčším problémom socialistov je to, že nakoniec im dôjdu aj peniaze tých druhých...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega Hlina, ja budem reagovať iba na jednu časť, lebo naozaj ste sa viackrát ozvali, že mali by kolegovia uvádzať zdroj, keď citujú. Tak vás chcem vyzvať. Hovorili ste o myšlienke Slavoja Žižeka, o pepsikole, kokakole. Ja s touto myšlienkou pracujem vo svojich knihách veľmi dlho. A viem, keďže sa v tejto téme orientujem, že nikto iný s touto myšlienkou, lebo je veľmi nenápadná, nepracuje. Takže predpokladám, že ste čítali kompletne toho Žižeka. Že? Povedzte, z ktorej knižky Slavoja Žižeka ste čerpali túto myšlienku, lebo ste neuviedli zdroj, pán kolega. Mne by to nevadilo, ale pokiaľ tu vyzývate kolegov, aby uvádzali zdroj, a vy sa voči tomu spreneveríte, tak je to naozaj trapas. Ďakujem.

  • Nech sa páči, s reakciou Alojz Hlina.

  • No, pán kolega, dostali ste ma. Teda normálne žasnem. Ja som povedal, že tú myšlienku uviedol pán Slavoj Žižek. Ja mám jeden problém, že ja nestíham čítať. Ja si myslím, že keď ju mám doma, to znamená, ako keby som ju už trošku mal prečítanú. Čiže, pán kolega, ja som sa o textácii tohto výroku Slavoja Žižeka dozvedel z iného textu, ktorý hovoril o výroku Slavoja Žižeka. Ja som povedal presne to, čo som mal povedať, že to je výrok Slavoja Žižeka. Nič v zlom, pán kolega, prekvapili ste ma tým, že ste to vôbec povedali. To mi pri všetkej úcte príde naozaj akože nie celkom vhodné. No však podľa mňa tam bolo aj iné povedané. Ale, to že zrovna toto vás zaujalo, tak neviem, čo k tomu viac povedať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za výmeny názorov.

    Nasleduje ďalší rečník v rozprave Jozef Mihál. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte aj mne pár poznámok k návrhu štátneho rozpočtu povedať. Nebude môj prejav taký komplexný ako prejav predrečníka Ivana Mikloša, to ani náhodou. Chcem sa venovať niektorým parciálnym problémom. Chcem sa zamerať na vypichnuté veci, hlavne pokiaľ ide o rezort práce, sociálnych vecí, rodiny, Sociálnu poisťovňu a s tým súvisiace návrhy, opatrenia, zmeny, peniažky a tak ďalej a tak ďalej a čísla.

    Pred dvoma-troma dňami bola v snemovni schválená novela zákona o dani z príjmov, veľmi zásadná novela, pretože prináša množstvo zmien. Niektoré z nich sú aj pozitívne, pokiaľ ide o znižovanie administratívy na strane podnikateľov. Ja osobne spomeniem takú úplnú banalitu, úplnú banalitu, ako je zrušenie druhej časti potvrdenia o príjmoch zamestnanca, ktorá bola nočnou morou pre mzdové účtovníčky. Je to úplná banalita. Takýchto banalít je veľmi veľa pri tom. A vítam, aj keď to možno 149 poslancov a vás, pán minister, nezaujíma, že sa aj s takými drobnými krokmi čo-to občas odstráni a nielen pridá a naloží.

    No ale to, čo je zásadné v tejto novele a čo sa teda prejavuje aj do východísk štátneho rozpočtu, pretože s tými príjmami počítate, zaviedli ste, presadili ste daňové licencie, presadili ste obmedzenie odpočítania straty z minulých rokov. A takto veríte, že získate viac zdrojov do kasy. Ja si myslím, že takáto cesta správna jednoducho nie je. Zodvodňovať, zdaňovať všetko, čo sa hýbe aj čo sa nehýbe, to nie je správna cesta.

    A, pán kolega Duchoň, v reakcii na kolegu Sulíka vyzval ho, aby uviedol konkrétny príklad, v čom je tá politika strany SMER zlá. No tak jedno z tých čísel tu padlo o vyše 500 mil. eur, čo je nižší výber na priamych daniach. To je jasný dôkaz toho, že takáto politika je zlá. Ja sa o chvíľku dostanem k tomu, prečo je zlá aj politika zavádzania daňových licencií, teda vlastne novej formy dane, ktorá zasiahne hlavne malé a stredné firmy, eseročky, akciové spoločnosti, prípadne družstvá.

    Chcem pripomenúť, že už vlani boli veľmi zásadným spôsobom zvýšené odvody, odvody za dohodárov, odvody za zamestnancov s nadštandardnými príjmami a hlavne odvody živnostníkov, či už tie minimálne odvody alebo tie normálne odvody. Išli hore mesačne tie minimálne odvody o 25 eur, tie normálne odvody o 30 % a zvýšenie odvodov o 30 %. To nie je naozaj žiadna maličkosť. To je brutálne, dramatické doslova zvýšenie. A je teda pre mňa prekvapujúca rétorika, ktorú zvolil minister financií, ktorý teda tvrdí, že tie firmy, ktoré sú v strate, sú v tej strate preto, lebo ich majitelia sú špekulanti a snažia sa obísť povinnosť platenia daní, ako sa len dá.

    Tak si predstavte firmu, ktorá do minulého roka bola ako-tak na hrane ziskovosti, ako-tak sa držala na hrane ziskovosti, napríklad z dôvodu, že bola niekde v tom reťazci dodávateľov, odberateľov, povedzme, v automobilovom priemysle, tretia v poradí. A viete všetci, ktorí aspoň trošku do toho vidíte, že takéto firmy sú naozaj tým veľkým odberateľom, tou automobilkou tlačené na čo najnižšie náklady, na čo najnižšiu maržu. Skrátka, existujú len z tej podstaty. Je lepšie, že sú, ako keby neboli, lebo dávajú prácu desiatkam, stovkám ľudí a prakticky vždy ich vedú naši drobní podnikatelia. Majú, povedzme, 20 alebo 50 zamestnancov a šijú, s prepáčením, gombíky na prevodovku nejakého toho touarega a prežívajú. Teraz sa im za zamestnancov zvýšili odvody, za dohodárov sa im zvýšili odvody, zvýšilo sa im nepriame zaťaženie cez Zákonník práce, kde si musia nechať rezervu na prípadné odstupné, resp. aj ho museli vyplatiť, keď nejakého zamestnanca z dôvodu straty zákazky museli prepustiť, zdvihli sa im náklady cez zákon o BOZP, napríklad kvôli rôznym rekondičným a podobným pobytom tých, ktorých sa to týka. Teraz tu máme zákon o kolektívnom vyjednávaní, kde sa im zvýšia náklady na sociálnu politiku, ktorá na nich padne zhora, či sa im to páči alebo nie. Samotní odborári vravia, že takým spôsobom sa zvýšia o 8 % náklady na zamestnancov. Tak na to máte. Čiže takáto firma s 20 – 30 zamestnancami, ktorá prežívala na hranici ziskovosti akej takej rentability, po týchto opatreniach, po zaťažení ceny práce, po zvýšení ceny práce vašimi návrhmi, je dnes v strate, možno v 100-eurovej, ale predsa len v strate. A vy takýchto podnikateľov budete označovať termínom daňový špekulant. Ja by som takémuto podnikateľovi ruky, nohy vybozkával za to, že ešte aj v situácii, keď sa jeho firma kvôli vašim opatreniam dostane do straty, drží sa, je ochotný tú stratu nejakým spôsobom tolerovať, lebo je si možno aj vedomý toho svojho sociálneho poslania v regióne, že dáva prácu tým 30 ľuďom. Ale všetko má svoju hranicu, všetko má svoje medze. Aj tento drobný podnikateľ si jedného pekného dňa povie: „Ja toho už mám dosť, ja túto buzeráciu, toto šikanovanie, toto zvyšovanie daní už nemienim trpieť.“ A tú firmu jednoducho zavrie a 30 ľudí príde o prácu. Potom sa poďakuje vám, pán minister, za to, čo ste pre neho takto nachystali.

    Treba si uvedomiť, že tie daňové licencie vôbec nezasiahnu väčšie firmy. Veľké fabriky, zahraniční investori, tí sa z toho môžu akurát tak smiať, Klub 500 a podobne príde na tú vašu Radu solidarity a rokujete možno s nimi o tom zavedení daňových licencií. No firmám typu, ktoré sú združené v Klube 500 a podobne, ktorých reprezentanti chodia si dať kávičku s pánom premiérom na Radu solidarity, pravdaže, môže byť úplne šumafuk, či sa zavedú nejaké daňové licencie, pretože ich záujmy sú úplne iné. Tých ste odškodnili tým, že ste nepremysleli zvýšenie na 23 % dane z príjmov právnických osôb, ktoré sa ich týka. Tak to im teda kompenzujete aspoň sčasti, dávate to na 22 %, aby boli ticho, však aj budú ticho. Daňové licencie poškodia malé firmy, malé firmy, slovenskí podnikatelia, ktorí sú orientovaní na domáci, skomierajúci trh. Keď trochu niekto chodí z vás po Slovensku, tak vie, že najmä na strednom a východnom Slovensku je to už úplná katastrofa. Ľudia nemajú robotu. A tí, ktorí ju majú, tak robia za 300-, 400-, v lepšom prípade 500-eurové hrubé platy. Títo ľudia si nemôžu dovoliť ísť ku kaderníkovi, nemôžu si dovoliť ísť ani na domácu rekreáciu, nemôžu si dovoliť ísť do reštaurácie. A všetci tí drobní podnikatelia, ktorí sú práve odkázaní na domáci trh, na ten domáci dopyt, a najmä tí, ktorí podnikajú v službách, tým pádom sa dostávajú do problémov a dostávajú sa aj do straty. A vy ich odmeníte daňovou licenciou od 480 eur vyššie. To je jednoducho nespravodlivé a nesprávne. Všelijakí tí finanční žraloci, všelijakí tí veľkí slovenskí „podnikatelia“, ktorí už dávno majú pozakladané firmy v daňových rajoch, je to minimálne Cyprus, keď nie on, tak Maďarsko a inde alebo Veľká Británia, pretože, to asi neviete, aj Veľká Británia je daňový raj, pre lepšie informovaných, tak sa z toho môžu len a len smiať: „Daňové licencie, haha, prosím vás.“

    Keby to bolo len o tých daniach. Ale, prosím vás, skúste sa niekedy porozprávať s pánom ministrom práce Richterom, aby prestal blbnúť, pretože to, čo on vymýšľa, to nesúvisí síce priamo so štátnym rozpočtom, ale svojím spôsobom všetko so všetkým súvisí. Zákonník práce, zákon o kolektívnom vyjednávaní, zákon o minimálnej mzde, zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákon o inšpekcii práce, to sú všetko nezmyselné novely, ktoré ste tu prijali za posledný rok, ktoré vedú len k zvýšeniu byrokratického ale aj finančného zaťaženia najmä malých a stredných podnikateľov. Oni už nevládzu, jednoducho nevládzu, tu sa už nedá ďalej existovať. Tie firmy sa zatvárajú, živnosti sa rušia, mladí ľudia utekajú do zahraničia, pretože nevidia na Slovensku žiadnu perspektívu, zvyšuje sa nezamestnanosť. A to je jednoducho výsledok takejto vašej nezmyselnej politiky. Nie je to len o daniach, nie je to len o odvodoch, ale najmä je to o týchto platbách, ktoré od ľudí, či je to zamestnanec, živnostník alebo zamestnávateľ, vyžaduje štát. A sú to odvody a dane, ktoré už presiahli únosnú medzu.

    Áno, tá daňová licencia, to je, ja to nazvem tak na druhej strane, to je taká dosť sexi daň. A je sexi preto, lebo, pán minister, v konečnom dôsledku uvidíte, že bude úspešná. Daňové licencie budú úspešné a budú úspešné preto, lebo ten váš predpoklad, že koľko firiem ich bude platiť, bude prekročený. Tie firmy, ktoré platili doteraz daň zo zisku, budú platiť daň zo straty, pretože všetok ten komplex opatrení, ktoré ste na ne nachystali, ich do tej straty doženie. Zaplatia vám radšej tých 500 eur, ako keby mali platiť, povedzme, 5 tisíc, keby platili normálnu rovnú 19-percentnú daň, tak ako to bolo ešte pred dvoma rokmi, čo ste úspešne zrušili.

    Mimochodom, ste taký dosť nepriateľ rovnej dane, tak vlastne postupne zavádzate znovu narastajúcu daň, percentuálne narastá. Preto som bol tak trošku prekvapený, že vás tento dobrý nápad zaviesť progresívnu daň nenapadol aj pri zavedení dane zo straty. Veď prečo by mala byť paušálna daň zo straty 480 eur? Treba byť odvážny, pán minister, nebáť sa toho a treba tú daň zo straty percentuálne nastaviť podľa toho, ako vysokú stratu ten podnikateľ má, čím vyššia strata, tým vyššie percento, nech si to dobre vyžerie.

    A ešte jedna poznámka. Dávam vám ešte jeden návrh, lebo vždy chcete, aby sme povedali aj nejaké návrhy, čo by sme navrhovali my. Tak, pán minister, daň zo straty tu už máme. Tak teraz ešte, pán minister, odvody zo straty treba zaviesť, a to tým vyššie, čím vyššiu stratu ten podnikateľ dosahuje, nech si to vyžerie aj s dôsledkami.

    Viete, mne to, čo robíte, jednoducho pripadá ako systematický pohon na živnostníkov a drobných podnikateľov. Keď ste zistili, že po zvýšení odvodov prirodzenou reakciou živnostníkov bolo to, že začali živnosti rušiť, veď za posledný rok zo Sociálnej poisťovne zmizlo okolo 40 tisíc živnostníkov, keď ste zistili, že skutočne začínajú pomerne masívne prechádzať na eseročky a keď nepomohlo ani zavedenie toho 5 000-eurového vkladu pri založení eseročky. ktorý sa teda dá, samozrejme, obísť, keď na to príde, požičiate si 5 tisíc eur, potom ich vrátite, tak ste sa rozhodli zaviesť daňové licencie, pán minister Richter sa rozhodol, že živnostníkom zruší dostupnosť dávky v hmotnej núdzi, jeho štátny tajomník sa rozhodol, že živnostníčke nebude prináležať rodičovský príspevok. Obidva tieto návrhy, našťastie, medzitým išli preč. Takže prijaté neboli, inak, to by ešte tak chýbalo. Keďže vám živnostníci stále nedajú pokoj, tak ste zaviedli daň zo straty. Tie eseročky, samozrejme, niektoré, tí živnostníci to nevydržia. Tie živnosti zrušili. Teraz zrušia aj ešte aj tie eseročky. Jednoducho nebudú vôbec robiť, nebudú vám platiť vôbec nič, vôbec nič.

    Čiže, pán minister, ďalší návrh je, treba zaviesť daň z hlavy, žiadne také zo živnosti alebo zo straty pri eseročke, ale daň z hlavy. Jednoducho keď zistíte, že niekto za posledné tri roky mal živnosť alebo nejakú firmu, aj keď ju zrušil, treba mu napariť daň z hlavy, pretože určite robí niečo načierno a klame štát na daniach a odvodoch. Jednoducho tu treba zaviesť daň z hlavy. Povedzme, nech je to 500 eur na rok a nech to je od 18 rokov veku až do smrti, lebo aj tí dôchodcovia možno takto klamať. Treba to urobiť nekompromisne a rázne sa vysporiadať raz a navždy so všetkými špekulantmi.

    Ale teraz vážne. Keď sa pozrieme, pán minister, na rozpočet Sociálnej poisťovne, čo teda súvisí s dnešnou témou, tak zistíme v rozpočte Sociálnej poisťovne, že sa vám tu niečo sype pod rukami. Ak totižto si v Sociálnej poisťovni naplánovali výber poistného na tento rok v nejakej sume, tak skutočnosť má byť nižšia o 88 miliónov eur. Čiže ekonomicky aktívne obyvateľstvo, či už sú to tí živnostníci alebo zamestnanci, zamestnávatelia, zaplatia Sociálnej poisťovni o 88 miliónov eur menej, ako sa naplánovalo. Na druhej strane Sociálna poisťovňa dá na dôchodky v tomto roku o 25 miliónov eur viac, ako sa plánovalo. Čiže máme tu rozdiel vyše 100 miliónov eur, s ktorými sa nepočítalo, ktorý je vlastne akousi stratou, ktorú treba sanovať. A aj ju sanovať, samozrejme, musíte. Čiže štát zo svojich zdrojov, z rozpočtu túto dieru musí zaplniť, zaplatiť. Čiže niečo tu nehrá, aj na príjmovej strane, ale aj na výdavkovej. Ale sú väčší experti na to, čo je štrukturálny deficit. Ja si myslím, že toto treba tiež tak trošku rozpitvať niekedy, možno o pár dní, keď tu bude diskusia k rozpočtu Sociálnej poisťovne, tam to patrí. Ale chcem zároveň pripomenúť pre tých, ktorí to nevedia, že keď sa doteraz hovorilo, že štát musí dotovať Sociálnu poisťovňu preto, lebo tu máme príliš štedro nastavený druhý pilier a že preto sú tie dotácie štátu, a preto ste znížili príspevky do druhého piliera z 9 % na 4 %, aby teda sa to dalo uniesť, aby teda tie nápory na štátny rozpočet boli nižšie, no teda sú nižšie teraz, ale uvidíme, aké vyššie budú o to v budúcnosti, tak tu, keď sa pozrieme na návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, tak s prekvapením zistíme, že pre budúci rok ste naplánovali, že štát dá Sociálnej poisťovni o 347 miliónov viac ako v tomto roku, kde už v tomto roku musel pridať nejakých 20 miliónov alebo 30 miliónov, aby sa tie najväčšie diery zalepili. Čiže napriek tej deštrukcii druhého piliera, ktorá vám aj krátkodobo pomohla minulý alebo predminulý rok, keď ste dostali od naivných sporiteľov, ktorí vystúpili z druhého piliera, ich úspory v dobrej viere tých sporiteľov, že budú to mať teda kompenzované vyšším dôchodkom zo Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa je vo veľkých problémoch. Bohvie, ako to dopadne, keď niekto pôjde do dôchodku o 10 – 20 rokov, čo mu Sociálna poisťovňa dá, aký bude mať dôchodok. Ale to, čo je teraz, to, čo je rozhodujúce pre túto chvíľu, to je to, že štát musí dať na budúci rok Sociálnej poisťovni dotáciu vo výške 1,6 mld. eur, čiže o 347 miliónov viac, ako to bolo reálne v tomto roku. Toto nie je žiadna maličkosť a toto sú vážne veci.

    Čiže v rámci diskusie o štátnom rozpočte by sa malo diskutovať aj o štrukturálnych reformách v našom dôchodkovom systéme a to, čo sa tu urobilo vlani, jednoducho nestačí. Jednoducho treba ísť ďalej a netreba sa báť si dať dolu klapky z očí, pretože Slovensku hrozia v budúcnosti veľmi vážne problémy.

    Toľko môj príspevok do diskusie k štátnemu rozpočtu. Je mi jasné, že je zbytočný, pretože 83 hlasov rozhodne o jeho prijatí tak či tak.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca sú štyri faktické poznámky.

    Nech sa páči, Ivan Mikloš s prvou faktickou.

  • Chcem sa poďakovať kolegovi Mihálovi za veľmi dobrý prehľad toho, ako sa zhoršuje podnikateľské prostredie, špeciálne pre malých a stredných podnikateľov. A veľmi s ním súhlasím v tom, že to bude mať negatívne dôsledky, bude to mať významné negatívne dôsledky. Tak ako sme upozorňovali pri rušení rovnej dane a zvyšovaní priamych daní, že ten pozitívny efekt sa nedostaví a že, naopak, negatívne efekty prídu, tak som presvedčený, že to bude aj tu. Zníženie tej dane z príjmov právnických osôb o jedno percento to v žiadnom prípade nevykompenzuje. A špeciálne to dopadne na malých a stredných podnikateľov.

    Mne tie daňové licencie alebo, presnejšie povedané, zdanenie straty pripadajú veľmi absurdné aj v tom, poviem to na analogickom príklade, ako keby policajti nevedeli merať rýchlosť vodičov v obci a mali by pocit, že väčšina vodičov jazdí príliš rýchlo, tak by si povedali, že každý bude platiť pokutu za rýchlu jazdu v obci, pretože ak teda niektorí podnikatelia, eseročky, akciovky neplatia dane a mali by ich platiť, teda špekulujú, tak je to povinnosť štátu, aby rozlíšila tých, ktorí to robia , ktorí podvádzajú, a tých, ktorí sú v strate z objektívnych dôvodov, a to často z dôvodov krokov vlády, ktoré robí a ktorými zhoršuje podnikateľské prostredie. Ale uvaliť na všetkých túto povinnosť bez rozlíšenia toho, či to špekulant je, alebo či sú tam opodstatnené dôvody na to, aby bol v strate, naviac vyvolané vládnou politikou, to mi príde naozaj podobne absurdné, ako vyberať preventívne pokuty za príliš rýchlu jazdu v obci od všetkých, lebo väčšina jazdí rýchlo. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Ľudovít Kaník.

  • Takisto by som sa chcel Jožovi Mihálovi poďakovať. Neďakujem pánovi ministrovi, pretože neustále mizne zo sály, keď by mal počúvať, čo si myslíme o rôznych veciach. Ale u neho si na to asi budeme musieť zvyknúť.

    Keď sme minulého roku prerokovali rozpočet, tak som spomínal, že som mu daroval sklenenú guľu, ale ja som mu daroval aj taký veľký klinec do rakvy, ktoré vtedajšie opatrenia, som hovoril, že prinášali pre slovenskú ekonomiku. No tých klincov by teraz bolo potrebné darovať ešte viac, pretože prichádzajú ďalšie.

    Jozef Mihál veľmi dobre pomenoval práve tú daň zo straty, daňové licencie, ale ja spomeniem ďalšie, v rámci novely zákona, ktorá prináša na stôl anuity v dôchodkovom systéme, sa novelizuje Zákonník práce, kde opäť sa obmedzí zamestnávanie na dohody, a to časom, že len rok bude môcť možné zamestnávať človeka na dohodu. A výsledok bude, že zasa sa sťaží zamestnávanie ľudí, zasa výsledkom bude, že ľudia prídu o prácu, ktorú majú lebo na to miesto bude musieť byť prijatý druhý človek. Nedosiahne sa opäť to, čo vláda chce, pretože spravidla všetky opatrenia, ktoré táto vláda prináša, nedonášajú tie efekty, kvôli ktorým deklaruje, že to prináša, tak ako zvýšenie daní prinieslo nie vyšší výber daní, ale nižší výber daní, tak ako zvýšenie odvodov neprinieslo vyšší výber do Sociálnej poisťovne, ale nižší výber do Sociálnej poisťovne. A vláda absolútne zabúda na to vo svojom križiackom ťažení proti malým zamestnávateľom, že títo malí zamestnávatelia tvoria zhruba 70 % počtu zamestnaneckých miest na Slovensku. A nestále napriek tomu, táto vláda...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, hovorili ste tam teda v úvode, že teda dávate konkrétne číslo, ten výpadok na dani z príjmov, rádovo 500 mil. eur tento rok, ale teda súhlasíme s tým, že na výber daní z príjmov má podstatný vplyv, alebo asi najpodstatnejší, rast HDP, tak pri tvorbe tohtoročného rozpočtu bol takisto na začiatku prognózovaný rast HDP na úrovni 2,2 %. A potom prišli tie korekcie, to znamená, treba sa na to pozrieť tou optikou, že to súvisí s týmto, nesúvisí to s tým, že teda došlo k tým opatreniam, ktoré tu zaviedla táto vláda minulý rok.

    Potom, hovorili ste, že tí podnikatelia by radšej zaplatili tých 5 000 eur, keby teda bola rovná daň, ale oni ju neplatia, oni ju neplatili ani v čase rovnej dane, pretože tie čísla zasa hovoria o niečom inom. Tu sme si niekoľkokrát povedali, koľko firiem podávalo daňové priznanie s nulovou daňou. A tie čísla sú vysoko nad 50 % dlhodobo. A sú spoločnosti, ktoré dlhodobo neplatia žiadne dane. A teraz otázka znie, ja beriem aj tie objektívne príčiny alebo teda beriem spoločnosti, ktoré pracujú s nízkou maržou, a teda sa môžu pohybovať na pomedzi tej nuly, ale sú tu spoločnosti, ktoré dlhodobo jednoducho majú stratu. A ja sa pýtam, z čoho teda financujú, povedzme, nejaké prevádzkové náklady tie spoločnosti, pretože každá spoločnosť...

  • Reakcia z pléna.

  • Záleží ale na tom, z akých to je výnosov, ale, dobre, sú stratové spoločnosti, ktoré jednoducho musia platiť nejaký nájom, majú nejakú réžiu, majú nejaký majetok. A to znamená, ak dokážu v podstate si cieliť to hospodárenie tak, aby platili nulu alebo aby boli v strate a zároveň majú objektívne nejaké náklady, tak...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou Eva Hufková.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Mihál, je určite verejne známe, že v súčasnosti neplatí daň z príjmu približne 60 % právnických osôb. A pritom v oblasti ubytovania a stravovania je toto percento ešte vyššie.

    Opatrenia, ktorými sú daňové licencie a rôzne iné ešte opatrenia, ktoré prijalo ministerstvo financií, sa nedotknú živnostníkov. Je tiež pravda, že mnohí živnostníci aby sa vyhli plateniu daní, prešli na kapitálové spoločnosti.

    Pre spoločnosti sú daňové licencie firemnými licenciami, takto to pomenoval pán minister Kažimír, za ktoré sa vyberá ročný poplatok formou dane, vykazuje sa na riadku daňovej povinnosti minimálna daňová povinnosť. Týmto dôjde k zjednodušeniu administratívnej záťaže, daň sa dá odpočítať u tých, ktorí majú daňovú povinnosť vyššiu, ako je výška daňovej licencie.

    Tvrdíte, že daňové licencie zaťažia podnikateľov. Ja mám k tomuto iný názor. Kapitálová spoločnosť je založená za účelom dosahovania zisku, a nie za účelom straty. Pýtam sa, pán poslanec, prečo nedôjde k zrušeniu týchto stratových spoločností, ale tieto podnikajú dlhé roky i pri vykazovanej strate alebo nulovej daňovej povinnosti a žijú si nad pomery. Ďakujem.

  • Nech sa páči, s reakciou Jozef Mihál.

  • Tak ja budem reagovať hneď na pani kolegyňu Hufkovú. No prečo sa tie spoločnosti nezrušia? No veď práve vtip je v tom, že tieto spoločnosti sa zrušia. A to nebudú len tie nejaké eseročky, ktoré sú na papieri a ktoré fakt nič nerobia, ten majiteľ ich má založené bohvieprečo, možno je to pre nejakú budúcnosť, že čo keby nejaký biznis prišiel. Ale zrušia sa stratové spoločnosti, ktoré zamestnávajú zamestnancov. Keby ste tie daňové licencie zaviedli tak, že spoločnosť, ktorá má zamestnancov a platí za nich poriadne dane a odvody, nemusí platiť žiadnu daňovú licenciu, ešte s prižmúrením pol oka by sa to dalo, dajme tomu, akceptovať, že by sa zasiahli len tie jednoosobové eseročky. Ale takýmto spôsobom sa vlastne budú likvidovať stratové spoločnosti, tak ako ste povedali, sama ste to povedali, a budú to stratové spoločnosti, ktoré zamestnávajú ľudí. Tí ľudia možnože sa zamestnajú niekde inde, nie je to vylúčené, ale možnože si iné zamestnanie nenájdu. Opakujem vám ešte raz, ak ste z nejakého regiónu Slovenska, ako je stred, Gemer, východ, tak viete, že mnoho podnikateľov je naozaj vo vážnych problémoch. Horko-ťažko zamestnávajú tých svojich 10 – 20 ľudí, aby teda dali im prácu. Ale keď takýmto spôsobom bude štát posudzovať ich podnikanie, že ich bude takýmto spôsobom trestať, tak to, skrátka, ten majiteľ zabalí. Nemôžete od neho chcieť, aby pri stále zhoršujúcich sa podmienkach toto vydržal ťahať donekonečna. Pritom tí jeho zamestnanci prídu o prácu. Viete, aká je nezamestnanosť? Viete, čo ste deklarovali, keď ste boli vo voľbách v roku 2012? Že dáte ľuďom istoty. Aké sú to istoty, keď ľudia nevedia si nájsť zamestnanie, keď platy stagnujú, keď sa ľuďom žije stále horšie a horšie, keď mladí ľudia utekajú do zahraničia. Aké sú to istoty, keď 40 tisíc živnostníkov za posledný rok zruší živnosť a odhlási sa zo Sociálnej poisťovne? Kde sú dnes tí živnostníci?

  • Ďakujem pekne.

    Alojz Hlina, procedurálny.

  • Pán predseda, dovoľte, aby som opätovne dal procedurálny návrh. Naozaj dlhodobo kolegyňa Hufková pracuje na hrane zákona, resp. za hranou zákona. Nie je možné vydávať tvrdenia niekoho iného za svoje vlastné bez toho, aby ste uviedli zdroj. Chcem poprosiť a dám procedurálny návrh, aby poslanci pri tom, keď nehovoria svoje vlastné tvrdenia, čítajú niekoho iného tvrdenia, uviedli zdroj. Ďakujem pekne.

  • Môže to byť apel, ale nie procedurálny návrh, lebo ani nevieme o tom hlasovať a myslím, že už to bolo zodpovedané predtým.

    Budeme pokračovať v rozprave vystúpením Ivana Švejnu. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážení kolegovia, vážené tri dámy a vážení kolegovia aj ostatní, som rád, že sme tu, dokonca teraz rozmýšľam, či nás je viacej ako členov finančného výboru, alebo približne toľko, ale teraz na to nemyslím. To je len na úvod, hej

    Dovoľte sa mi vyjadriť k takémuto dôležitému zákonu, ako je štátny rozpočet. A ja to trošku netradične pojmem, pretože už mnohé veci boli povedané, tak nerád by som sa opakoval, aby som vás zasa nenudil. No na druhej strane poviem, ešte predtým, než to skritizujem, aj pochvalu.

    No v prvom rade tento rozpočet sa líši od tých viacerých, čo už boli v tejto miestnosti už komentované aj minulé roky, dvoma zásadnými vecami, jedným takým veľmi pozitívnym faktom pre mňa a jedným takým veľmi negatívnym faktom.

    Ten pozitívny fakt je, že skutočne vyzerá to tak, že skutočne sme znížili počet tých podvodníkov, ktorí pýtajú DPH vratky, to znamená to, čo ja považujem na základe falošných dokumentov, v podstate okrádajú kasu a podľa mňa to nie sú žiadni optimalizátori, čo teda nie sú, ale obyčajní lúpežníci. A čím viacej takýchto prípadov bude aj medializovaných, tým viac si myslím, že aj týchto takýchto podvodníkov explicitných bude menej a menej a v tej kase v podstate zostane viacej peňazí a potom nebude musieť minister financií rozmýšľať, kde ich zase zobrať, alebo koho zdaniť. Dobre, tak to je tá pozitívna správa, čomu som rád. A dúfam teda, že ešte v tejto oblasti ešte nebolo povedané konečné slovo. A dúfam, že aj tí zodpovední budú aj rozmýšľať o tom, ešte ako postihnúť nielen tých budúcich DPH-čkarov, ale aj tých, ktorí v minulosti robili tieto podvody, ktoré proste musia byť potrestané.

    No negatívna správa je, samozrejme, tá druhá, tie daňové licencie. Ja sa priznám, že som bol dosť prekvapený. Veľa vecí tu bolo povedaných. Ale ja by som ešte možno niektoré veci povedal navyše, resp. niektoré zdôraznil.

    No prvá vec. Viacej vecí mi vadí, ale tak pôjdem postupne, je forma. No jednoducho sa mi zdá, že je to taký učebnicový príklad politického cyklu, keď politik chce presadiť nejakú myšlienku a dáva to naschvál do nejakých volebných termínov, pretože hneď tesne po voľbách do VÚC, myslím, to bol pondelok, myslím, pondelok tu, keď boli oznámené výsledky v nedeľu, tak v pondelok ministerstvo financií urobilo tlačovú besedu, kde predstavilo tieto daňové licencie, to znamená už konkrétne ten návrh.

    Potom zase mi tu trošku tak akože k tomu politickému cyklu vadí to, že tieto daňové licencie nebudú sa platiť k 31. 3. 2014, pretože pár týždňov na to sú prezidentské voľby, keď je daňové priznanie, ale až roku 2015, to znamená, že explicitne je to prispôsobené tomuto.

    Ďalšia vec, čo mi pri tej forme, ja hovorím stále len forme, vadí, je, že je to skutočne dôležitá vec, že robí sa to pozmeňujúcim návrhom, aj keď akceptujem to, že pozmeňujúcimi návrhmi sa robí veľa vecí, ale ja si myslím že zásadné, závažné veci, ktoré sa dotýkajú strašne veľkého počtu občanov, a v tomto prípade je to vyše 100 tisíc subjektov, jednoducho treba mať, treba urobiť pripomienkové konanie, musia sa aj tí, ktorých sa to týka, proste vyjadriť k tomu. Ja som presvedčený, že proste tak ako keby mal byť „spravodlivý proces", tak proste aj tí podnikatelia by mali mať právo sa obhájiť, že jednoducho nie je to tak, ako sa to podsúva, že to tak je. Takže tá forma podľa mňa bola veľmi nešťastná. A stále si myslím, že aj akýkoľvek nápad jednoducho by mal mať nejakú určitú formu.

    No ja skúsim niečo povedať k tým podnikateľom, pretože ja som takým odporcom kolektívnych vín, všeobecných či národnostných alebo teda aj stavovských a podobne a nikdy by som si nedovolil povedať, ako niekto hovorí, že podnikatelia klamú. Takisto by som si nedovolil povedať, že všetci tí, čo sú v hmotnej núdzi, sú podvodníci a že sa im nechce robiť, hej. Ale to je o niečom inom. Ale to ešte k tomu príde, teraz nie v mojej reči, ale to je jedno. Alebo takisto jednoducho niektorí sú podvodníci nezamestnaní, ale niektorí jednoducho skutočne chcú mať tú prácu a sú ochotní robiť.

    No v trhovej ekonomike je veľký význam firiem, podnikateľov. A jednoducho funguje to tak, že, to je jedno, či to je v Amerike, na Slovensku alebo v Ugande a tak ďalej, približne len 10 % ľudí je schopných alebo chce podnikať, proste má tie vlohy na podnikanie, a 90 % ľudí, plus-mínus, jednoducho je tých, ktorí nikdy nebudú schopní podnikať a jednoducho ktorí preferujú byť zamestnanými. To znamená, že na jednej strane máme tu tých podnikateľov, ktorí sú, hovoria im arbeitgeber, tí, ktorí poskytujú prácu, a na druhej strane sú tí arbeitnehmer, tí, čo ju berú. Takže keď my hovoríme o podnikateľskom prostredí, akože to nie je vôbec o podnikaní alebo o podnikateľoch, aj keď sa stále posúva, ale jednoducho je to presne aj o tých zamestnancoch, lebo nebyť kvalitného podnikateľského prostredia, tak by ani neboli zamestnaní tí ľudia. Jednoducho to je ten princíp. A, samozrejme, od toho závisia aj iné skupiny obyvateľstva, povedzme, ľudia v štátnej sfére a tak ďalej, hoci sa to stále zdá, že tí podnikatelia, že to je len niečo iného a to sú len takí podvodníci.

    V trhovej ekonomike je bežná vec, že podnikatelia sú v účtovnej strate. To mi nikto nevyhovorí, jednoducho to je jedno, či to je v Amerike alebo v Čechách a tak ďalej. Ja som minule hovoril, že mám aj z Čiech údaje, môžem to komukoľvek ukázať, že 54 % subjektov je v účtovnej strate. Takže vôbec chápať, akože každý podnikateľ má povinnosť byť v účtovnom zisku, je jednoducho nezmysel. To znamená, že tam, to je jedno, či to nazveme novú daň alebo minimálnu daň alebo ja neviem vianočný darček, vianočná licencia, to je úplne jedno, jednoducho pointa tej dane, ten duch tej dane je to, že je to minimálna daň z príjmu právnických osôb.

    A chcem tu povedať, že nie je vôbec pravda, že podnikatelia nemajú výdavky ešte predtým, ako idú zaplatiť ten zisk. No v prvom rade každý keď akúkoľvek myšlienku má, chce niečo predávať. Tak prvé je čo? Potrebuje si nájsť nejaké sídlo. Tam musí zaplatiť nejaký nájom, samozrejme, nejaké minimum podnikateľovi, ktorý tiež z toho žije. Potom, musí mať účtovníčku, musí si kúpiť počítač, kde platí DPH, a tak ďalej a tak ďalej, akože musí nakúpiť nejaké zásoby, hej. Vôbec nie je pravda, že cieľom by malo byť, aby sme nemali stratové podniky. A pritom ešte nezačal podnikať, ešte nezačal zarábať, pozor, ani ešte nezačal zarábať a už aké výdavky má.

    Ale čo sa deje teraz s týmito licenciami, keď sa tak zamyslíme, keď štát povie, že minimálna daň z príjmu právnických osôb v tých rozdielnych prípadoch je 480 eur. No čo to znamená? No znamená to akurát to, že ten podnikateľ v tých nákladoch, čo teraz som vypočítal, a, samozrejme, každý má z nich jeden, musí si ešte zakalkulovať dopredu zisk skoro 2 200 eur, no logicky, lebo tá licencia, keď si zoberiete to, že 2 200 eur musíte zarobiť, keď budete mať 22-percentnú daň z príjmu právnických osôb, tak vlastne vám to vychádza plus-mínus 480 eur. Respektíve. tí, čo sú platení DPH, majú povinnosť, alebo vláda urobí svojím „nariadením“ povinnosť 4 400 eur a pri tých tie obraty okolo 500 000, tak 13 000 eur. Proste to je názor vlády, že toto je jediný poctivý podnikateľ, ktorý zarobí takúto sumu.

    Takže predstavte si, že človek chce založiť firmu napríklad dnes. Tak síce sú tam nejaké príťažlivé veci, že si to môže odpočítať, že to prvý rok neplatí. Ale, pozor, len mesiac v tom roku neplatí. Možno keď to zaplatí teraz a 5. 11. si založí firmu, tak 31. 3. ďalší rok už musí zaplatiť za celý rok. Takže vlastne je mu „odpustené“ neplatenie dane len tento mesiac.

    Ja by som tu povedal ešte niečo k tomuto. Boli tu spomínané istoty. A teraz nebudem nejaký cynický a nebudem sa posmievať z tých istôt. Ale faktom zostáva to, že každý, kto chce začať podnikať, potrebuje nejakú stabilitu, potrebuje vedieť, že jednoducho sa nezmenia tie pravidlá alebo nejaké mantinely, to, čo som aj navrhoval pred dvoma mesiacmi, jednoducho poďme sa baviť o tom, ako zaviesť mantinely pre každú budúcu vládu, kde sa možno pohybovať v tej daňovej oblasti. No obávam sa, že toto je tak zásadná vec, že proste to úplne narúša istotu toho rozmýšľania toho podnikateľa, lebo teraz kto mu dá tú záruku, pýtam sa, keď minister financií povedal, že chce znižovať o ďalšie percento daň z príjmu právnických osôb a súčasne zdôvodňoval zavedenie licencie, že to je vlastne jedna nádoba. Tak keď sa bude znižovať o to percento, tak zase zvýšime tie daňové licencie? Môže niekto garantovať, tu povedať, že toto je konečná suma týchto licencií? No obávam sa, že nie. Ale čo si pomyslí ten podnikateľ. Ja napríklad možno nie som taký skeptický v tom, koľko firiem sa zruší, lebo tie firmy proste už majú nejaké majetky. A proste už nejako to funguje. A jednoducho nie som si istý, že to bude veľké množstvo. V tomto by som sa až tak nebál. Ale bál by som sa toho, kto si bude zakladať teraz tie nové spoločnosti, keď nie je tá právna istota a treba plánovať už dopredu, ten zisk som už vymenoval, hej, že treba takto dopredu zarobiť. Takže kde je tá záruka tej stability? Opačne, by som povedal, proste my máme podnikateľské prostredie, ktoré je de facto nestabilné.

    A podnikateľské prostredie, som sa to snažil vysvetliť, to samo osebe nie je otázka. Jednoducho je to nutné aj pre nepodnikateľov, pretože bez toho jednoducho my nepokročíme ďalej a jednoducho naša životná úroveň sa nebude zvyšovať. A, viete, samozrejme, vždy sľubuje tým podnikateľom stále každá strana, proste vyvolená skupina, teraz to myslím ironicky, ako to proste bude zlepšovať. Potom príde k moci. A zase začne slovami a títo doplácajú na hentých a títo zamestnanci doplácajú na živnostníkov. Teraz som sa dozvedel, že, zase, zamestnanci doplácajú na eseročky. Ja neviem stále sa hľadá ten nejaký triedny nepriateľ. A potom to vyvoláva v ľuďoch emócie, lebo, samozrejme, každý z nás pozná nejaký negatívny príklad. Aj ja ho poznám. Ale poznám negatívny príklad aj medzi politikmi. Aj z politikov mnohí hovoria pravdu a mnohí klamú. Poznám ľudí, ktorí proste sú zamestnanci a jednoducho podvádzajú, klamú alebo kradnú zamestnávateľovi. Ale nemôžem teraz povedať, že všetci zamestnanci kradnú.

    A čo sa týka ešte tej filozofie tej minimálnej dane, mi to trošku pripomína, ako keby sme povedali, že nezamestnaný má zaplatiť daň z príjmu. No nezamestnaný neplatí daň z príjmu, lebo nemá ten príjem. Teraz nehovorím o dávke. Proste preto neplatí. A to poviete príťažlivo, že však on si to bude môcť odpísať, keď sa raz zamestná, a pritom ešte nehovorím, že to je bezúročne úverovanie štátu, pretože keď zaplatí teraz dopredu nejakú minimálnu daň, aj keby si ju mohol niekedy odpísať, tak úroky mu nikdy ten štát nenahradí. Takže myslím si, že táto skutočnosť z najhorších opatrení tejto vlády, uvidíme, čo nás ešte čaká, lebo už teraz všetky skúsenosti ani nedokážeme vôbec už predvídať.

    No takže ohľadom toho podnikateľského prostredia. Je evidentné, že, áno, niekedy priznávam, urobí vláda niečo dobre, na prospech a niečo zle. A, zase, je to ako valčík, raz, dva, tri, raz, dva, tri, raz, dva, tri. A stále sme okolo toho.

    A sú tu rôzne indexy, o ktorých proste nehovorím, že sú od opozície, ale proste sú uznávané, samozrejme, každý z tých indexov je trošku subjektívny. O tom viem niečo, však som tiež tvoril niektoré indexy. Ale nemyslím si o tom subjektívnom, že by sa klamalo, ale, povedzme, posudzuje niektoré subjektívne kritériá. Vždycky to je dôležité, ktoré kritérium posudzujeme. Sú to aj indexy konkurencieschopnosti, indexy ekonomickej slobody, indexy kvality podnikateľského prostredia. A, žiaľbohu, začíname postupne prepadať v týchto indexoch.

    Takže obávam sa, že treba sa nad týmto zamyslieť a ten trade, že sa to zníži z 23 na 22 % a zavedú sa daňové licencie, ja by som nechal radšej tak a aj keď, samozrejme, ešte raz, ja som za zníženie akejkoľvek dane, tak nie je to fér.

    O tom, že sa dejú rôzne veci teraz ohľadom toho podnikateľského prostredia, tak svedčí aj to, že v poslednom čase, dokonca posledný týždeň vlastne idú tri podania na Ústavný súd, to znamená, čo sa týka kolektívnych zmlúv, nanútiť malým podnikateľom, aby dodržiavali to, čo sa dohodlo niekde inde, retroaktivita tých odpisovaných strát a samotná teda minimálna daň, ktorá sa volá daňová licencia.

    Takže ja by som aj skončil a možno by naozaj stálo za to, zamyslieť sa nad tým, či takéto opatrenia pomáhajú a aké budú toho dôsledky, jednoducho, obávam sa, minimálne psychologické dôsledky tých 100 000 ľudí. Totiž za každou tou eseročkou je jeden človek, dvaja ľudia. Niekde možno je to jeden, možno jeden má tri eseročky. Nikto to nespochybňuje, že to tak všelijako je. Alebo niekto má aj DPH alebo je bez DPH a tak ďalej. Ale stále tu hovoríme o 100 000 ľuďoch, ktorí majú rodiny, ktoré majú zamestnanci, či stojí za to proste takýmto opatrením vôbec ich rozčuľovať, chcel som povedať iné slovo, ale myslím si, že slovo rozčuľovanie je tu adekvátne. Takže ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia traja kolegovia.

    Nech sa páči, Ladislav Kamenický s prvou faktickou.

  • Ďakujem. Ivan, spomínal si tu, že 10 % ľudí má vlohy na podnikanie, 90 % sú tí, ktorí v podstate by mali skončiť ako zamestnanci. No poviem ešte nejaké iné čísla, 5 % ľudí vlastní 95 % bohatstva, ktoré sa vyprodukovalo na svete.

    Čo sa týka povinnosti byť v účtovnom zisku, nikto nemá povinnosť byť v účtovnom zisku, ale, už som to tu spomínal, my zavádzame opatrenie, keď prvý rok neplatí žiadnu daňovú licenciu podnikateľ. A to, že má na začiatku určité výdavky, tak to je prirodzené. Však, preboha, keď podnikateľ podniká, tak musí najprv niekto do niečoho investovať. Čiže myslím si, že je akurát korektné, že podniká štyri roky a má možnosť si tú daňovú licenciu odpočítať, tak aby vyprodukoval nejaký zisk. A keď on ho proste nevyprodukuje, tak zaplatí nejakú minimálnu licenciu, ktorá bude napríklad na pokrytie výdavkov štátu s tým, že musí riešiť jeho daňovú agendu nejaký daňový úrad.

    Pýtal si sa, či tu môže niekto zagarantovať, že sú to spojené nádoby, že keď je tu daňová licencia, že sa to nebude zvyšovať, ak sa niečo zmení. No myslím, že ani vy ste nevedeli zagarantovať, že sa nezvýši napríklad DPH, ak budete mať nejaké výpadky v príjmoch štátneho rozpočtu. A videli sme to, z 19 % ste tú DPH zdvihli na 20 % a kto to vedeli garantovať ľuďom, že toto sa nestane.

    Takže myslím si, že, ako už minister povedal, máme úmysel, ak sa zlepší výber, ísť ešte s daňou z príjmu právnických osôb dole. Takže to je asi všetko.

  • Ďakujem. Vážený pán kolega, nepochybne s tvojimi vystúpeniami sa dá komunikovať. Takže dovolím si zaujať také malé stanovisko.

    Vieš, pripadá mi toto tvoje vystúpenie aj v kontexte s vystúpením pána Solymosa ako zúfalo jednostranné. Mne to pripadá, že MOST – HÍD zastupuje len tých tvojich 10 % podnikateľov, pričom tých 90 %, ktorí teda nevedia podnikať, tak v podstate tvoju stranu nezaujíma, pretože si nehovoril o potrebách tých 90 %, o tom, že štát potrebuje nejaké peniaze na zabezpečenie nevyhnutného rozsahu služieb. Aj tí zamestnanci, v tom podniku, ktorý neprodukuje zisk, chodia do školy, vzdelávajú sa, majú deti. Z nich možno potom sú niektorí nezamestnaní a štát im musí platiť primerané dávky. Takže nerozumiem absolútne tomuto neoliberálnemu konceptu, ktorý sa o tomto pri takom vnímaní objavuje.

    Čo tieňová ekonomika, s ktorou sa veľmi ťažko bojuje? A je to boj nikdy nevyhrateľný úplne, zdá sa. Má byť len o tom, do akej miery potlačíme jej prejavy. A tie prostriedky sú, samozrejme, zložité.

    A problém regulácie právnej vždy je taký, že nepostihneš každý konkrétny vizuálny prípad toho podnikateľa, ale pravdepodobne hovorili v danom prípade o licenciách len a akejsi minimálnej dani právnických osôb. No ja osobne si myslím, že tam trošku cítim aj tú daň z majetku. Predsa tá firma niečo stojí. Nikto z nás sa ma nepýta, keď platím daň za záhradu, ktorú mám, či z nej mám úžitok a či mi niečo produkuje. A v celkovom kontexte, nie vytrhnuté z kontextu potom má význam, aby štát pozrel na znepokojujúci jav, že pomaly 60 % spoločností rôzneho typu a štatisticky vykázaných...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Švejna.

  • Ďakujem pekne. Ivan, ty si tam teda povedal takú vetu, že my tvrdíme, že spoločnosti musia byť ziskové. Netvrdíme to. Samozrejme, nemusia byť ziskové. Ale boli k tomu toľkokrát opakované vety a konštatovania. Dobre, ak tie spoločnosti tvoria dnes stratu, tak predsa firmy sa zakladajú s víziou, že raz sa z tej straty dostanú a že jednoducho ten zisk budú dosahovať. A hovoril si, že to môže teraz ovplyvniť tie spoločnosti, ktoré sa idú zakladať. Ale predsa v prvom roku nanovo založené spoločnosti neplatia túto daňovú licenciu. A hovoril si, že ak si niekto dnes, v decembri založí túto spoločnosť, tak jednak pokiaľ viem, tak by tam mal platiť iba jednu dvanástinu. Ale ten, samozrejme, kto si ju bude zakladať dnes v decembri, 5., 6. decembra, tak si toto rozhodnutie môže posunúť do januára. Ale, hovorím, mala by tam byť jedna dvanástina. Takže to je toľko k tomu.

    Alebo teda k neustále opakujúcim licenciám ešte som chcel na niečo reagovať. Ale teraz si na to nespomeniem. Ďakujem zatiaľ.

  • Tak ďakujem kolegom za komentár.

    No čo sa týka toho prvého roku, no tak však presne som to povedal, opravte ma, pokiaľ som sa pomýlil. Keď založím 1. decembra eseročku, tak za rok 2014 už v daňovom priznaní roku 2015 predsa platím to. To znamená, že ja som „oslobodený“ len od tej jednej dvanástiny. A ja keď ju založím teraz alebo v októbri, to je jedno, tak ja už musím kalkulovať, že za rok 2014 v daňovom priznaní zaplatím tu daňovú licenciu.

    No a čo sa týka toho vysvetlenia, že štát má nejakú agendu s tými eseročkami, no, dobre, tak ja zase potom môžem povedať, že ja ako eseročka keď nezamestnám človeka, tak štát má potom agendu s tým nezamestnaným, ho niečo stojí. Však on by mal byť vďačný za každého človeka, čo ja zamestnávam, aby nevisel niekde na úradoch práce. A nemusím hovoriť o tom, na Slovensku aká je nezamestnanosť. Lenže ja si stále myslím, že ten podnikateľ skutočne v prospech štátu viacej robí, než proste nejaké účtovníctvo zo strany štátu.

    No k Mirovi Čížovi. Bolo to nesprávne pochopené. Naopak, keď budeme mať čas, tak ja ti aj vysvetlím, že vôbec liberálny postoj nie je v tom obhajovaní podnikateľov, ale, naopak, spotrebiteľov. A spotrebiteľ má mať čo najväčší výber za čo najnižšiu cenu. Ale ja som hovoril o poslaní, o poslaní, lebo, povedzme si otvorene, nové pracovné miesta skutočne dlhotrvajúce nevytvára ani štát a, pri všetkej úcte, ani odborári. Jednoducho to môže robiť len súkromný sektor, to je jedno, či je malý alebo veľký a tak ďalej. A jednoducho to hovorím, že v záujme aj tých zamestnancov je to, aby proste ten podnikateľ mal chuť ich zamestnať. A, samozrejme, podnikateľ chce zarobiť, však každý chce z podnikateľov zarobiť, ale zarobí to len vtedy, keď...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Nasleduje pán poslanec Novotný, ktorý nie je v sále. Stráca poradie.

    Nech sa páči, pán poslanec Pavol Zajac.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni je 13 hodín 15 minút, piatok poobede, tak som aj pred rokom k štátnemu rozpočtu vystupoval, takže na túto pomerne komornú atmosféru som už zvyknutý.

    Na úvod mi dovoľte povedať k tomuto návrhu zákona to, čom som povedal dneska ráno vo faktickej poznámke. Naozaj je mi až ľúto ministra financií pána Kažimíra, ktorý má aj zdravotné problémy, že ho včera premiér a ďalší členovia vlády sem neprišli podporiť, keď predkladal zákon roka. Je to také zvláštne.

    Teraz mi dovoľte sa vyjadriť k návrhu zákona roka. Budem používať niektoré prognózy aj z roku 2013, pretože podnikateľské prostredie, rozpočet a situácia ekonomická na Slovensku ani nikde vo svete nezačína 1. 1. 2014, ale kontinuálne sa vyvíja v priebehu niekoľkých rokov.

    Takže najprv mi dovoľte povedať, že zlé výsledky výberu daní a odvodov v roku 2013 spôsobilo aj makroekonomické prostredie, čo je tu niekoľkokrát spomínané, ale aj zlé legislatívne opatrenia vlády Roberta Fica v roku 2012, hneď po nástupe. To znamená, dvihli ste daň z príjmu firiem, dvihli ste odvody pre drobných živnostníkov, teda pre všetkých živnostníkov, zaviedli ste odvody zo zamestnávania na dohodou, zaviedli ste horší Zákonník práce. Kto toto spochybňuje, tomu odporúčam makroekonomickú správu, ktorú vypracovalo ministerstvo financií, nech si ju otvorí na rok 2013, pričom nech si otvorí stranu 17, kde si autor okrem toho, že uviedol určité čísla, dovolil aj napísať komentár. A ja z neho prečítam jednu vetu: „K zníženiu prognózy dane prispieva horší vývoj makroekonomickej základne, ale aj prehodnotenie vplyvu legislatívnych zmien a hlavne aktuálny pokles ziskovosti firiem. Naozaj, v septembrovej prognóze v tomto roku sa objavilo, že vláde Roberta Fica v tomto roku oproti rozpočtu, ktorý si pripravila vláda na tento rok, chýba 520 miliónov na daniach a odvodoch. V pondelok sme z médií všetci počúvali o tom, že podľa najnovšej prognózy sa tu podarí predsa len vybrať o 150 miliónov viac, ale 520 miliónov mínus 150 miliónov je vždycky 370 miliónov, ktoré chýbajú vláde Roberta Fica už v tomto roku v rozpočte.

    Poďme teraz k rozpočtu na rok 2014.

    Vláda si naplánovala rast HDP na úrovni 2,2 %. Vo viacerých vystúpeniach a faktických poznámkach som počul , že my pravica neustále hovoríme o daniach pre firmy a o podpore pre firmy a my sme orientovaní len na tých 5 alebo 10 % obyvateľov Slovenska, ktorí podnikajú. V tejto chvíli mi dovoľte povedať, dámy a páni, podnikatelia nie sú teroristi, podnikatelia sú jediní tí na Slovensku, ktorí vytvárajú hospodársky rast, platia dane a zamestnávajú občanov Slovenska. Tých 400 tisíc nezamestnaných, ktorých máme dneska na Slovensku, je najväčší problém. Nové pracovné miesta môžu vytvárať len podnikatelia. Preto keď my pravicové strany hovoríme o vytváraní lepšieho podnikateľského prostredia, tak nehovoríme, že chceme pomôcť len tým 5 alebo 10 %, ktorí podnikajú. Ale oni zamestnávajú ľudí. Platia dane a odvody. A je pravda to, čo povedal pán kolega Švejna, nie všetky eseročky, ktoré vytvárajú nulu, sú podvodníkmi. Tí minimálne, ktorí zamestnávajú ľudí, platia dane a odvody za týchto zamestnancov.

    Preto ma veľmi prekvapilo, pán minister, keď som si prečítal v návrhu štátneho rozpočtu, že sa plánuje na budúci rok nezamestnanosť na úrovni 14,3 %. Naozaj v septembri, keď bol zostavovaný tento štátny rozpočet, už bola prognóza aj na rok 2013 a v nej sa píše o 14-percentnej nezamestnanosti, dnes sme na konci roka, naozaj máme zhruba 14-percentnú nezamestnanosť. A vy plánujete na budúci rok 14,3-percentnú nezamestnanosť. Neviem, či tam priniesol nejaký škriatok toto číslo alebo naozaj plánujete vyššiu nezamestnanosť na budúci rok?

    Na druhej strane musím povedať, že keď som si prečítal, aké budú dane a odvody na budúci rok, tak pri zamestnancoch počítate s vyššími príjmami z daní, s vyššími odvodmi do Sociálnej poisťovne a vyššími odvodmi do zdravotnej poisťovne. Tu mi niečo matematicky nesedí, na papieri je 14,3-percentná nezamestnanosť, čiže vyššia, a na druhej strane počítate s vyššími odvodmi a príjmami od zamestnancov.

    Rád by som sa dotkol, keď sme pri zamestnancoch, aj zamestnancov štátu. Naozaj na začiatku pri vystúpení pána Mikloša prišlo tu na diskusiu s vami, pán minister, keď ste povedali, že na budúci rok bude štát zamestnávať o tuším 2 300 zamestnancov menej, pán Mikloš vám povedal iné číslo. Aj keď budem porovnávať tabuľkové miesta za rok 2013 a rok 2014, vidím tam rozdiel, že štát na budúci rok bude zamestnávať o 900 ľudí menej. Neviem, odkiaľ ste nabrali číslo 2 300.

    Predsa len ešte spomeniem rok 2013, kde sa vám podarili najväčšie úspory, kde ste dosiahli najväčšie úspory v rozpočte na rok 2013, čím ste zachránili tie nižšie dane a odvody. A premostím to na rok 2014. V prvom rade to bola možnosť vystúpenia z 2. piliera, bolo to jednorazové opatrenia, všetky štyri opatrenia, ktoré spomeniem, boli jednorazové opatrenia a nedajú sa už opakovať, hoci v jednom prípade to aj zopakujete. Znamenalo väčší príjem pre štát vystúpenie z 2. piliera, 229 miliónov, odpredaj núdzových zásob ropy, 371 miliónov, jednorazové opatrenie, ktoré sa už nedá zopakovať, ďalšie núdzové zásoby Slovensko nemá, aj keby sme hneď začali asi ropu ťažiť, tretie opatrenie, dividendy a superdividendy, ktoré boli vo výške v roku 2013 na úrovni 509 miliónov, a štvrté najsmutnejšie jednorazové opatrenie, ktorým sa vám podarilo usporiť v roku 2013, a to je nečerpanie eurofondov.

    Vláda aj podľa prognózy zo septembra tohto roka plánuje v tomto roku vyčerpať len 50 % z eurofondov, z tých, z ktorých si to naplánovala, namiesto 3,5 miliardy len 1,8 miliardy. Dámy a páni, ale prognóza, z 1. 12., ktorá je spred týždňa, hovorí o tom, že k 1. 12. vláda čerpá len 1,72 miliardy, len 30 % eurofondov ku 1. 12. Počkáme si na to definitívne číslo. Ale za ten mesiac, si myslím, nenaplní sa ani prognóza 50 % tých 1,8 miliardy., ktoré ešte v septembri očakávala vláda, že ich vyčerpá. A prečo o tom hovorím? Dalo by sa povedať, niekto by mohol povedať, veď nevyčerpáme ich toho roku, vyčerpáme ich na budúci rok. No ale štát musí aj spolufinancovať eurofondy. A v septembrovej prognóze, keďže sa bude čerpať len polovička z nich, spolufinancovanie štátu, sa usporí 402 miliónov eur. Najväčšia úspora v štátnom rozpočte na tento rok je nečerpaním eurofondov a nepoužitím finančných zdrojov na spolufinancovanie vo výške 402 miliónov. A bojím sa, že to bude ešte viac. Eurofondom sa budem ešte ďalej venovať.

    Keď som už pri tých jednorazových opatreniach z roku 2013, musím povedať, že pri rozpočte na rok 2014 jednorazové opatrenie bolo použité. A to sú tie dividendy. Viacerí predrečníci už to spomínali, naozaj v roku 2013 sme mali dividendy a superdividendy vo výške 509 miliónov, na budúci rok tieto dividendy očakávame vo výške 991 miliónov. Z toho len SPP má zaplatiť 735 miliónov. Dámy a páni, toto považujem za vyjedanie, vykrádanie našej spoločnej špajzy, a to nielen toho, čo tam je, naozaj aj do špajzy sa dá chodiť, dokedy tam niečo je. Ale my ideme vyjedať aj to, čo tam nie je. Dámy a páni, SPP si na tieto dividendy bude musieť požičať vo forme dlhopisov. Takže to nie je taká dividenda, na ktorú si ten podnik zarobí, ale to budú dividendy ktoré si tento podnik požičia. Preto to pokladám za vyjedanie špajzy aj toho, čo tam nie je.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj k projektu ESO. To znamená úspory, ktorými sa hlavne pán minister Kaliňák veľmi chváli. Dovoľte mi, aby som v tejto chvíli povedal, že zatiaľ je to viac P. R. ako reálne výsledky. Naozaj na tlačových konferenciách pána Kaliňáka, myslím si, že z nich jednu mal aj s premiérom Ficom, dozvedáme sa veľké čísla, stámiliónové čísla. Keď ho ale novinári žiadajú, aby exaktne vyčíslil, kde sa tieto úspory dosiahnu, odrazu je problém. Keď sme sa na to pýtali na výbore pre verejnú správu, keď sme chceli ísť na poslanecký prieskum a chceli sme vidieť tie analýzy, kde sa tie stovky miliónov usporia aj na budúci rok, odrazu bol problém. Keď sa pýtajú novinári na tieto analýzy, odrazu sú to tajné analýzy. Dámy a páni, ale raz príde na lámanie chleba. Aj pri rozpočte na rok 2014 pán minister musel zadefinovať, kde tá úspora bude. A tu si môžete nájsť od strany 40 po stranu 50, na desiatich stranách je rozpísané to ESO, na každom jednom ministerstve, na každom jednom štátnom orgáne, organizácii je rozpísané to ESO.

    Dámy a páni, ja som si to dal do takej tabuľky a dovoľte mi, aby som informoval tých, čo ste nečítali, kde sa to má usporiť. Rozdelil som si to do takých 6 kolónok.

    Prvá kolónka je odpredaj majetku štátu. Odpredaj majetku štátu je vo výške vo všetkých týchto ministerstvách a organizáciách vo výške 55 mil. Pán minister Kažimír tu na úvod povedal, že to je taký druhotný derivát ESO. Rozumel by som tomu, ak by to boli budovy, ktoré sa uvoľnia tým, že sa určité organizácie budú spájať, dokonca aj rušiť a takto nám vzniknú prázdne budovy, ktoré štát odpredá jednorazovo, iba v tomto roku sa ten príjem môže dosiahnuť. A toto by som nazval druhotný derivát štátu. Ale, pán minister, ja tam vidím odpredaj na ministerstve kultúry vo výške 15 miliónov. Ja som si nevšimol, že by na ministerstve kultúry bola nejaká reorganizácia v súvislosti s ESO a v tej súvislosti by sa nám uvoľnili budovy, ktoré predáme za 15 miliónov. Neviem o takej reorganizácii, alebo Správa štátnych hmotných rezerv 11,2 milióna, možno na ministerstve vnútra 22 mil. Áno, tam nejakým zlučovaním viem si predstaviť, že sa uvoľnia nejaké budovy. Ale sú to jednorazové príjmy pre štát. A preto do nejakých systémových dlhodobých šetrení do ďalších rokov s tým nemôžeme počítať.

    Potom je tam kolónka dividendy a odvody zo zisku. Pri všetkej úcte, neviem, akým spôsobom sa dostalo toto do reformy ESO, lepší výber dividend 80 mil. na ministerstve financií, 5,3 milióna na ministerstve pôdohospodárstva, kde majú Lesy Slovenskej republiky, myslím si, LPM, š. p., Ulič zaplatiť o nejakých 300 000 viac. Čo má spoločné s ESO-m toto, dividendy, odvody zo zisku vo výške 91 miliónov eur?

    Ďalej, sú tam poplatky a príjmy z prenájmu. Dámy a páni, tie sú vo výške 17 miliónov. Najviac je to na ministerstve pôdohospodárstva, 12,8 milióna príjem. Viete, za čo to je? Za viac kontrol ohľadom potravín v predajniach. Tých 12,8 milióna, čo toto má spoločné s ESO-m. A 1,4 milióna na ministerstve zdravotníctva, kde Štátny úrad kontroly liečiv vyberie o 1,4 milióna viac za poplatky za registráciu liekov, čo toto mám spoločné s ESO-m?

    Takže prichádzame na výdavky, ktoré s ESO-m by mohli mať niečo spoločné. A tam vidím určitú úsporu, naozaj na osobné náklady. Pre ministerstvo obrany 2,8 milióna, to je príplatok za bojovú pohotovosť. Tak ja neviem, či ten príplatok za bojovú pohotovosť bol doteraz zbytočný a od nového roka to nebude platiť. Neviem to dneska posúdiť. Ale ak to súvisí nejako s ESO-m, to si viem predstaviť.

    Čo sa týka osobných nákladov, tak najväčšiu úsporu vidím na ministerstve zdravotníctva, a to konkrétne na Úrade verejného zdravotníctva, 6 miliónov eur. Ani jedno ministerstvo, ani jedna štátna organizácia takúto úsporu na osobných výdavkoch nemá. Obávam sa, či nejdeme polovicu ľudí prepustiť na hygiene. Takže v tomto prípade sa mi tá úspora zdá až prehnaná. Ale ak to tak bude z pohľadu verejných financií, budeme za to.

    A ešte tam, čo sa týka osobných výdavkov, je zvláštne, inak, že ďalšie ministerstvá a štátne organizácie sa úspore na osobných výdavkoch vyhýbajú. Ale na Štatistickom úrade je to 1,5 milióna. A aj jeho pani riaditeľku sme mali na výbore, obáva sa o fungovanie Štatistického úradu. Čo sa týka tovarov a služieb a kapitálových výdavkov, tak pokiaľ ide o kapitálové výdavky napríklad na ministerstve financií, je to 3,1 milióna, nenakúpi sa tam klimatizácia, dopravné prostriedky, softvér, dobre, na budúci rok sa to nenakúpi. Bol potrebný ten softvér, nebol potrebný ten softvér? Ale je to zahrnuté vo výdavkoch, ktoré sa nepoužijú v rámci ESO. Vidím tam aj pozitíva na ministerstve pôdohospodárstva zlúčením a reorganizáciou príspevkových organizácií, 4,9 milióna.

    Takže, aby som to zhrnul, tieto osobné náklady, tovary a služby, dajme tomu, aj niektoré kapitálové výdavky by sme mohli zahrnúť do úspor v rámci ESO. Ja som ich napočítal na úrovni 94 miliónov eur, kým pán minister Kaliňák hovorí o 105 miliónoch. Dobre, možnože sa mýlim alebo viem slabšie počítať.

    Som presvedčený o tom, že ESO v tých prvých zákonoch, ktoré sme mali v parlamente, bolo o centralizácii politickej moci. Rušenie z pohľadu pána ministra Kaliňáka krajských úradov nebolo to rušenie, bolo to zlučovanie týchto úradov, kde nemal byť prepustený ani jeden človek, teda, pardon, pri krajských úradoch 100 ľudí malo byť prepustených, pri zlučovaní miestnej štátnej správy pod okresné úrady nemal byť prepustený ani jeden človek. Považujem toto za centralizáciu. Tí, čo ste si nevšimli túto centralizáciu, otvorte si rozpočet na stránke ministerstva vnútra, navýšenie ministerstva vnútra je o 1,117 mld. eur. Naozaj, keď centralizujete všetky tie úrady pod ministerstvo vnútra, urobíte z ministerstva vnútra super rezort, pod ktorým všetky tie úrady sú, ale s tým ESO-m, ktoré som aj pred chvíľou čítal s tými úsporami, to veľmi nesúvisí. Naozaj sa tam dosiahli určité personálne úspory, ale to sú malé čísla, poviem o chvíľu, aj kde by sa dalo usporiť v rámci ESO viac, a pán minister Kaliňák nám to takto na výbore pre verejnú správu pred rokom a pol prezentoval, o chvíľu to poviem, lebo tieto opatrenia, o ktorých som doteraz čítal, a tieto čísla dosahovali aj predchádzajúce vlády. Nemôžeme sa tváriť, že predchádzajúce vlády, a to je jedno, či je to prvá vláda Roberta Fica alebo vláda Ivety Radičovej, tu v rámci úspor štátnej správy neurobili nič, ako keby sme dnes začínali na zelenej lúke, ale, dobre, poviem, kde sa dajú usporiť veľké peniaze.

    Štát zamestnáva na ministerstvách a na miestnej štátnej správe 35 000 úradníkov. Dámy a páni, ďalších 50 000 úradníkov štát zamestnáva v príspevkových a podriadených organizáciách pod jednotlivými ministerstvami. Tam treba hľadať úsporu. Naozaj treba použiť analýzu, ktorú neustále vždycky čakám, a to analýzu fungovania a financovania štátnej, verejnej správy a samosprávy. A tam treba vyhodnotiť, ktoré organizácie príspevkové, podriadené štát potrebuje a ktoré by možno mohli fungovať na súkromnej samostatnej báze. A ak sú takí potrebné niektoré ústavy pre poľnohospodárov, oni si vedia možno zarobiť tým, že budú robiť určitý výskum pre poľnohospodárov, ale tam sa dajú nájsť veľké úspory ESO. Ale ja vás chcem informovať, aby ste o tom vedeli, tam tá reforma do prezidentských volieb nezačne, lebo to by bolelo kohosi. Takže do prezidentských volieb tam žiadne úspory neočakávajte.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadril ešte k eurofondom. Ešte raz opakujem, štát si na rok 2013 naplánoval čerpanie eurofondov vo výške 3,5 mld. eur. V septembri vláda povedala, že z toho do konca roka sa podarí vyčerpať 1,8 mld. eur. A nebude musieť spolufinancovať 400 miliónov. Dámy a páni, aj na tento rok si vláda znova naplánovala eurofondy. Podarilo sa jej v rámci Európskej únie dojednať pravidlo n + 3. To znamená predĺžilo asi možnosť čerpania týchto eurofondov. Ale ja by som chcel v tejto chvíli povedať, že druhý rok vlády Roberta Fica (rok 2013) bol z pohľadu čerpania eurofondov premárneným rokom, premárneným rokom, keď naozaj to čerpanie podľa poslednej prognózy z 1. decembra tohto roku je na úrovni len 30 %. Ak vláda bude takto ďalej pokračovať, tak nepomôže nám ani ten rok navyše na čerpanie, ktorý sme si diplomaticky v Bruseli vybavili.

    Čo sa týka ministerstva dopravy, na ministerstve dopravy nás dobieha minulosť. Zlé rozhodnutia vlády Roberta Fica, prvej vlády Roberta Fica, ich začína dobiehať. Na ministerstve dopravy je to biznis storočia. A to je PPP projekt na R1 a ďalší projekt, biznis desaťročia. A to je elektronický výber mýta SkyToll. PPP projekt na R1, nájdite si to v štátnom rozpočte. Platíme každý rok 130 miliónov eur za tento projekt, za túto diaľnicu 30 rokov budeme platiť, už len 28, lebo dva roky už sme za to zaplatili, 28 rokov krát 130 mil. Tohto týždňa sme si prečítali viacerí, že sa podarilo ministrovi Počiatkovi znížiť ročnú splátku za tento PPP projekt. Je to dobrá vec, že miesto 130 miliónov budeme platiť len 125 miliónov. A takto nepriamo si vlastne aj pán minister Počiatek, ktorý bol vtedy minister financií a týmto číslam, predpokladám, ako minister financií rozumel, nepriamo priznal, že vláda Roberta Fica, prvá vláda Roberta Fica, urobila chybu. Naozaj tento projekt nastavila, podpísala a realizovala veľmi zle. Aj 125 miliónov krát 28 rokov, skúste si to napočítať. Pripočítajte k tomu dva roky krát 130 miliónov. A vyjde vám číslo, ktoré sa blíži pomaly k štyrom miliardám eur. Preto hovorím o biznise storočia.

    Druhý biznis, biznis desaťročia, elektronický výber mýta, SkyToll, 853 miliónov za 13 rokov, za to, že táto firma bude monitorovať rýchlostné cesty a diaľnice. Od budúceho roka začne monitorovať aj cesty II. a III. triedy. Plus sa tu rozšíria ešte cesty I. triedy. Niekoľkokrát som sa ministra Počiatka pýtal, koľko toto navýšenie pre SkyToll bude znamenať pre štát, aké navýšenie to bude. Asi na piatykrát na hodine otázok, keď už dostal priamu otázku a nemohol sa tomu vyhnúť, povedal, že to bude niečo okolo troch miliónov. Dámy a páni, dva dni na to generálny riaditeľ SkyTollu povedal, že toto monitorovanie na cestách II. a III. triedy a jeho rozšírene na cestách I. triedy bude stáť 19 miliónov eur. Niečo tu nesedí. Áno, vláde Ivety Radičovej, ministrovi Figeľovi sa podarilo vyjednať zníženie splátok za SkyToll a možno odloženie niektorých splátok. A preto vidím príjem pre SkyToll navýšený na budúci rok o 18 miliónov eur. Ale ja sa pýtam, tých 19 miliónov, o ktorých hovoril generálny riaditeľ SkyTollu, to bude plus ďalších 19 miliónov? Takto sa s verejnými financiami nenarába.

    Keď som už pri ministerstve dopravy, spomeniem aj NDS, lebo NDS je tá, ktorá je partnerom pre SkyToll. Chcel by som vás upozorniť na to, aby ste si všimli, aj pán minister Kažimír mi minule síce povedal, že zatiaľ teda fungovanie a ekonomický výsledok NDS zatiaľ nejde do zúčtovania verejných financií, ale myslím si, že nebude dlho trvať, keď tieto štátne akciové spoločnosti budú zahrnuté do deficitu verejného dlhu štátu, tí, ktorí si to nevšimli, že NDS si na budúci rok a, myslím si, aj ďalšie dva roky po sebe zoberie úver vo výške 100 miliónov eur, a to tá NDS pod tým ministerstvom dopravy, kde v tomto roku z eurofondov nevyčerpali 500 miliónov eur. Čiže európske fondy nevieme čerpať, ale prostriedky štátu, ktoré im ministerstvo financií pošle, tie vyčerpajú do poslednej koruny, zoberú si ďalších sto miliónov, tam to nie je problém, európske zdroje sú, samozrejme, prísnejšie monitorované, prísnejšie strážené, tam to nevedia vyčerpať. Naozaj ak sa na budúci rok nepodarí zvýšiť čerpanie v operačnom programe Doprava, budeme na tom veľmi zle ako Slovensko, pretože naše regióny sa nebudú rozvíjať, bez diaľnic a rýchlostných ciest sa naše regióny nebudú rozvíjať. Investori neprídu na východné Slovensko, nebude viac práce pre ľudí na východnom Slovensku, keď nebudeme mať diaľnice a rýchlostné cesty. A preto ma veľmi mrzí, že rok 2013 z pohľadu čerpania eurofondov a hlavne operačného programu Doprava, musím to znova povedať, bol premárnený.

    V tejto súvislosti by som rád vedel, či sú zastavené platby v operačnom programe Doprava a operačnom programe Životné prostredie a ako dlho to trvá.

    V tejto súvislosti by som chcel vedieť, a to nás znova čaká a nevyhneme sa tomu a znova to bude minister financií, ktorý bude musieť to riešiť, aké budú korekcie ohľadom čerpania alebo vracania európskych fondov do Bruselu skrz zlý zákon o verejnom obstarávaní. Tieto korekcie sa podľa určitých informácií pohybujú na úrovni 200 miliónov až 350 miliónov. Ja by som chcel vedieť od pána ministra, keď na to príde, možno po prezidentských voľbách, kde naberie tieto zdroje.

    Keď som spomínal, ako nás dobieha minulosť, dovoľte mi, aby som sa okrajovo dotkol aj toho, čo som tu už spomínal pri zákone o obnoviteľných zdrojoch. A to sú podmienené záväzky štátu, ktoré sú v určitej prílohe tuším č. 4. Sú tam vypísané. A medzi iným je tam vypísaná aj platba pre zdravotnú poisťovňu Union, 25 miliónov, len istina alebo, a to je vážna vec, a to je tento podmienený záväzok štátu voči US Steelu Košice vo výške 257 miliónov eur. Prečo hovorím o tom, že túto vládu dobiehajú zlé rozhodnutia prvej vlády Roberta Fica? Pretože v roku 2007 sa zaviedli poplatky za energie, ktoré firmy samé spotrebovávajú. A o toto sa s nami dneska na arbitrážnom súde US Steel súdi. Pri poisťovni Union to už bolo toľkokrát spomenuté, že ani sa mi nechce o tom hovoriť. Hovoríme len o istine 25 miliónov, tam ďalšie sú právnické poplatky a, ďalej, penále.

    Dámy a páni, v tejto chvíli mi dovoľte povedať, že aj keď počíta štát na budúci rok, a tu zase chcem pochváliť pána ministra, s rastom HDP na úrovni 2,2 %, všimol som si, že čo sa týka nárastu výberu daní od firiem, od živnostníkov o DPH, tak tento nárast oproti prognóze zo septembra nie je taký markantný, aký bol minulého roku. Z môjho pohľadu sa ministerstvo financií správa opatrnejšie a radšej počíta s menšími príjmami. Naozaj, keď štát bude čerpať eurofondy s vyššími percentami, pomôže to aj rozvoju ekonomiky, aj hospodárskemu rastu, aj výberu DPH, ale aj tej zamestnanosti, tie firmy, ktoré budú realizovať tieto projekty, zaplatia štátu DPH, zamestnajú ďalších ľudí.

    Moje odporúčanie je čerpať eurofondy, čo sa týka ESO, jedine šetriť v štátnej byrokracii. Aj som to naznačil, aj o tom minister Kaliňák vie, len bude to bolieť. Tak aj keď to má byť po prezidentských voľbách, treba sa do toho pustiť. Vláda strany SMER má podporu v parlamente 83 poslancov. Dobré riešenia podporí aj opozícia. Ale vy opozíciu dneska nepotrebujete. Vy sem prídete s riešením z večera do rána a vám to tu prejde, ale tú nezamestnanosť, ktorá je prvotný problém na Slovensku, treba riešiť lepším hospodárskym rastom, lepším podnikateľským prostredím. A prišli sme aj my, aj za KDH hovorím, s riešeniami pri nezamestnanosti. A viacerí nás za to kritizovali, prečo my dneska vláde ideme pomáhať. Kolegovia predložili zákon o súbehu poberania dôchodku a práce v štátnej a verejnej správe. Áno, chce to odvahu na prijatie takýchto rozhodnutí. Ale sú to úspory v čiastkach niekoľko desiatok miliónov, možno sto miliónov eur. Ale s takými riešeniami treba prísť. Hovorili ste o tom, aj v svojom úvodnom vystúpení, že vláda odpustí dneska odvody tým, ktorí zamestnajú dlhodobo nezamestnaných alebo znevýhodnených uchádzačoch o zamestnanie. Ja vám musím povedať, že s kolegom Hudackým som pred rokom prišiel s takým návrhom. Ale na rozdiel od vás sme to navrhovali, aby dĺžka toho odpustenia odvodov bola podľa výšky nezamestnanosti v okrese a aby ten prístup ku nezamestnanosti bol regionálny, aby tam, kde tá nezamestnanosť je cez 20 %, tá úľava bola vyššia, ako tam, kde je 8 %. Tento regionálny prístup potrebujeme vo viacerých oblastiach. Nebudem tu teraz rozvádzať to, ale nezamestnanosť keď ideme riešiť, poďme ju riešiť tam, kde je to najväčší problém. Potrebujeme, nazval by som to, lokálne stratégie pre zníženie nezamestnanosti v tých okresoch. Ale toto bol prístup, ktorý sme navrhovali napríklad my. Nechcem sa opakovať aktivačnými prácami pre štátne podniky alebo pri pomoci v hmotnej núdzi, že sme navrhovali, aby sa to dalo odrobiť nielen v obci, ale aj na pomoci environmentálnych účinkov v krajine. Takže vláda má kde šetriť a nech čerpá eurofondy a nech vytvára lepšie podnikateľské prostredie pre firmy, pretože len tie firmy môžu zamestnávať nových ľudí a prichádzať s novými pracovnými miestami. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie.

    Faktické poznámky na vystúpenie nie sú, takže poprosím...

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasy v sále.

  • Takže ja vidím pána poslanca Mikloška a pána poslanca Šucu ako prihlásených do faktických. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Ďakujem. Ja by som chcel pripomenúť jednu otázku, ktorú som dal pánovi ministrovi dopravy pri minulej hodine otázok a ktorá nebola vylosovaná, ale potom mi pán minister láskavo dal prečítať svoju odpoveď svojich referentov. Samozrejme, nemám ju pred sebou, ale v hlave ju mám. A možno je to podnet aj pre pána ministra pozrieť sa na tieto čísla a na tieto šmuhy a, by som povedal, straty nášho hospodárstva.

    Prvá podotázka bola: Aká je návratnosť investícií platieb do SkyTollu, už sa navracajú, alebo ešte stále je to stratové? No odpoveď bola taká, že už sa navracajú, aj keď čísla, samozrejme, som nedostal. Bolo by zaujímavé vedieť, ako je to vlastne s tým, čo sme im dali, s tým, čo im stále dávame, a s tým, ktoré už od nich získame vzhľadom na merania.

    A druhá podotázka bola: Ako prebieha kontrola SkyTollu na účinnosť mýtneho systému, je zmluva s firmou Logica na trinásť rokov s ročnou platbou 2,2 mil. eur výhodná pre štát? Odpoveď bola taká, akú som si prečítal, že merania Logice ukazujú na dobrú efektivitu firmy. Ale, bohužiaľ, konkrétne čísla, zase, tam neboli o tomto. No mne sa zdá, že je absurdné, keď jednej vybranej firme, neviem, ako sme ju vybrali, za kontrolovanie SkyTollu dáme za trinásť rokov, takáto bola zmluva, 29 miliónov eur. Čiže podľa mňa je to veľmi preplatené. A neviem, kto bol pri tom, kto bol v tej komisii, kto je v tej firme a aké výsledky tá firma má, ale odporúčam ministrovi financií, aby sa na tieto výdavky a na tieto zmluvy tiež pozrel. Ďakujem.

  • Pán poslanec Šuc, Šuca, pardon, prepáčte.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedajúca, nie je žiaden problém, keď ste povedali Šuc, Šuca, viem, že to patrilo mne, takže je to v pohode, pán poslanec Zajac, za to, že ste tak trocha symbolický, že pred rokom takisto ste zostali 13.10 a, po prvé, reagovali ste na predchádzajúci štátny rozpočet úplne v pohode, žiaden problém, no potom ste začali rozprávať o tom, že vy pravicové strany sa snažíte vytvárať štandardné podnikateľské prostredie. Z toho vyplýva, že my zástupcovia ľavicovej strany sa nesnažíme vytvárať štandardné podnikateľské prostredie, že my podnikateľom zvyšujeme dane, odvody, robíme prieky. Buďte taký veľmi láskavý, keď budete stíhať v tých dvoch minútach, dajte mi nejakých päť-šesť odrážok, čo vaša pravicová vláda spásonosne vymyslela pre malého a stredného podnikateľa, aby to bolo také geniálne, nielen také, ako ste rozprávali. A, prosím, nedajte tam iba jednu odrážku, že ste vymysleli rovnú daň ako spásonosnú myšlienku pre malého a stredného podnikateľa. Povedali ste vlastne veci, ktoré k štátnemu rozpočtu už odzneli z úst ľudí, ktorí sa ekonomike venujú asi intenzívnejšie ako my. Beriem to. Zopakovali ste tu odpredaj núdzových zásob ropy, superdividendy, nečerpanie eurofondov. Ale zvlášť ma zaujala tá časť vášho rozhovoru, keď ste rozoberali eurofondy a ste rozprávali o doprave a dotýkali ste sa tej kategórie eurofondov na doprave. No, áno, máte pravdu. To, čo vy ste zasiali, my teraz žneme. Posledné dva roky za vlády pani Radičovej bol pán minister dopravy Figeľ, váš predseda KDH. Potom by ste mi takisto ešte mohli vysvetliť v tých dvoch minútach, koľko kilometrov diaľnic ste postavili, koľko tendrov ste urobili pre firmy, ktoré by mali urobiť nejaké prípravné práce, koľko tendrov a prípravných prác ste urobili, koľko peňazí ste tu minuli vy. No zistíte časom, že je to tak, čo ste povedali, že to, čo vy ste zasiali, my teraz žneme.

    Po druhé, nakoniec vám poviem moje odporúčanie. Takže moje odporúčanie vám je byť trocha pokornejší, byť trocha zdržanlivejší a menej konfrontačne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S rekciou na faktické poznámky pán poslanec Zajac, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán Šuca, na to sú dve minúty naozaj málo. Skúsim na to reagovať. Preto som na to tak reagoval, lebo pán kolega Číž a Blaha, oni hovorili o tom, že pravicové strany hovoria len o podpore podnikateľom. Tak my hovoríme o podpore podnikateľom preto, lebo zamestnávajú ľudí.

    Čo sa týka tých projektov, no tak ja neviem skúste so mnou počítať, na D1 úsek Jánovce – Jablonov, prvý úsek, druhý úsek, tretí úsek, bol pri Martine, štvrtý úsek pri Prešove, Fričovce – Svinia, štyri úseky, ktoré sme začali my z eurofondov. A vy ich dneska dokončujete, pôjdete tam slávnostne strihať pásku. Začali sme s úsekom R4, kde ste slávnostne už aj prestrihli pásku, to je piaty úsek. A šiesty úsek bol druhou polovičkou profilu Jánovce – Studenec, kde takisto váš štátny tajomník pred rokom bol strihať pásku, ktorý sme začali stavať z eurofondov, v čom dneska vy pokračujete. O čom sa tu rozprávame, prosím vás? Vy ste toto všetko chceli stavať z PPP projektu. Viete, koľko toto malo stáť ročne tento štát za tridsať rokov? 630 miliónov. Tieto úseky na D1 medzi Žilinou a Prešovom mali stáť 630 miliónov ročne krát 30 rokov. To nebola grécka cesta, to bola cesta do pekla.

    A eurofondy – nezačali ste stavať nič. My sme začali stavať tieto úseky, ktoré vy dneska budete slávnostne o rok prestrihávať. A vy sa ma ešte pýtate, že kto staval a kto nestaval z eurofondov.

    A pre krátkosť času vám poviem, vláda Ivety Radičovej v roku 2011 tu vyčerpala o 250 miliónov eur viacej, ako to vy máte naplánované do konca roka, a ani to nevyčerpáte.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Kollár, ktorý sa nenachádza v miestnosti a stráca poradie.

    Pán poslanec Kadúc rovnako sa nenachádza v miestnosti a stráca poradie.

    Poprosím o slovo pána poslanca Uhliarika a chcem sa ho spýtať, či jeho prejav bude štvorminútový.

  • Reakcia poslanca.

  • Teda ak by ste dovolili, ja by som ukončila dnešné rokovanie s tým, že ho začne v utorok ráno pán poslanec Uhliarik svojím príhovorom.

    Ďakujem pekne. Prajem vám príjemný predvianočný alebo adventný víkend.

  • Prerušenie rokovania o 13.56 hodine.