• Príjemné dobré ráno, vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci: Otto Brixi, Martin Chren, Svetlana Pavlovičová, Richard Raši, Monika Gibalová.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec József Nagy.

    Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.

    Návrh zákona je pod tlačou 714, spoločná správa výborov má tlač 714a.

    Dávam slovo poslancovi Mojmírovi Mamojkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, tlač 714.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Aj v škole sme hovorili tres faciunt collegium, aspoň traja tvoria kolektív, takže môžme povedať pár slov, ak dovolíte. Veľmi stručne.

    Takým nosným determinantom a dôvodom na predloženie návrhu tohto zákona je fakt, že skupina poslancov, samozrejme, a po komunikácii so Zväzom protifašistických bojovníkov sa domnieva a je presvedčená, že ľudia, ktorí riskovali životy svoje i svojich blízkych v období roku 1939 až 1945 v boji s touto spoločenskou, politickou a dejinnou zrúdou, akým fašizmus bol, si proste zaslúžia určitú formu spoločensko-politického, morálneho, ľudského a hodnotového ocenenia aj v tej normatívnej, zákonnej podobe. To je v podstate nosný princíp zákona.

    Skonštatovať musím ešte jedno, že všetci, ktorí sme predkladatelia, sme bez nejakého mihnutia oka akceptovali všetky tie relevantné pripomienky, či už legislatívno-technické, alebo obsahovej povahy, ktoré nám dali či už vecne príslušné výbory, pretože zákon bol prerokovaný, pochopiteľne, v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre sociálne veci a vo výbore branno-bezpečnostnom, všetky pripomienky, ktoré mali svoj význam, bolo ich relatívne dosť, sme akceptovali.

    Takže chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. On nie je náročný, z hľadiska kvantity má myslím sedem paragrafov, ale má skôr taký, opakujem, spoločensko-politicko-morálny, hodnotovo-historický zmysel.

    Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo.

  • Nech sa páči, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Augustínovi Hambálkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán predkladateľ, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, tlač 714, druhé čítanie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 888 z 29. októbra 2013 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, tlač 714, na prerokovanie týmto výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbory, ktoré rokovali o uvedenom návrhu zákona, súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto:

    - o bodoch 1 a 2 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, tlač 714, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č.125 na svojej 37. schôdzi.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chýbajúce kolegyne, teda, pardon, je tu pani predsedajúca, ako povedal pán predkladateľ, že môže diskusia, keď je traja, myslím, že keď je osem, môže začať omša. To je také silnejšie. Koľko ľudí môže schvaľovať zákony? Viete, zákony dneska robia hocikde.

    Prosím vás, v tejto komornej atmosfére, dovoľte uviesť k tomuto návrhu zákona. Ja, keď bol v prvom čítaní, keď sa vôbec zaradil do programu, tak som sa teda zamyslel, že..., tak mi prišiel trošku neskoro, ak by som to tak povedal, že či to bude jeden, prvý zo zákonov, ak nie prvý, ktorý ukončí, zanikne, ja neviem, ako sa to povie právnicky, vymretím tých, ktorých sa týka. A aby to teda nepochopili tí, ktorých sa to týka nejako zle. Hej? Lebo už je to predsa len dávno. Hej? Ja som bol na Banskej Bystrici na 69. výročí SNP, budúci rok bude 70., okrúhle, na to sa teším. Tak naozaj sú to starší páni. Čiže toto mi najprv a potom som sa pozorne začítal do tej preambuly a, a naozaj teda že sa týka, teda okrem tých ľudí, ktorí sa priamo zúčastnili, a ostatných občanov, ktorí súhlasia s pôsobením, poslaním a cieľmi a programovým zameraním zväzu. Ak sa tá preambula nemenila, tak je to tam a vtedy si povieme, že má to zmysel, hej, alebo vtedy je to. A tak ono to by malo zmysel, aj keď neskoro, aj tým, ale tým je to o niečo, o niečo, by som povedal, aktuálnejšie a lepšie a dá sa s tým pracovať, že keď aj ostatní občania, lebo ja sa zaraďujem medzi tých ostatných občanov, ktorí súhlasia, teraz citujem: "s pôsobením, poslaním, cieľmi a programovým zameraním zväzu". Keďže súhlasím, tak navrhnem aj taký úkon. Nie som celkom pripravený aj povedať to, čo by malo zaznieť, a teda že ako zaznieť, lebo my tak tichučko našľapujeme okolo jedného problému a tvárime sa pomaly, niektorí z nás, že ho ani nevnímame, a za chvíľku budú aj takí, čo povedia, však to nie je až také zlé.

    Ja mám jedného kamaráta, ktorý je takého umeleckého zamerania, a vždycky si položartom hovorím: "Laco, keby tu bol nejaký režim, ty si prvý." Teda druhý. Alebo prvý, alebo druhý, hej, ktorého, s ktorým by sa musel režim vysporiadať. A on sa mi, viackrát hovoril, že, teda že to tak, tak senzitívne vníma, že sme sa s niektorými záležitosťami nevysporiadali tak, ako by sa od politikov žiadalo a chcelo, a to sú, tieto umelecké duše častokrát cítia tie veci naozaj, čo visia v spoločnosti, o niečo silnejšie. Nuž ja sa teda vysporiadavam aspoň takýmto spôsobom.

    Nechcem tu nikomu robiť reklamu alebo niečo, ale ja chcem povedať jednu vec. Ja som to spomenul aj v inej diskusii. Ani vláda, ani parlament, ani politika nie je katolícka cirkev, že tu môžte sa vyspovedať, bude vám odpustené. Aj hriešnik môže svoj život dokonať v pokore a čím väčší, tak potichučky možno niekde v kláštore. Nie je, preto apelujem a stále budem apelovať, že nie je možné sa vysporiadať s otázkou takou, že niekto, kto vytvoril niečo, čo spôsobuje nešťastie, je štátnym tajomníkom na ministerstve práce a sociálnych vecí, bude ešte o tom reč, rovnako ako nemôže niekto, kto si postavil svoju agendu na tom, že spochybnil aj tento váš zákon, všetkých tých vašich ľudí, ktorých ste spomínali, že spochybnil úplne iné historické fakty, že spochybnil demokraciu v tom, že to nie je to, čo by malo byť, ale že nejaké stavovské bludy a neviem čo, a teraz si kúpil vo výpredaji oblek a bude z neho ctihodný politik a vy budete s ním už pomaly, pani Laššáková, predpokladám, že možno už nejaké koaličné jednania viesť. Prosím vás pekne. Američania hovoria: "S teroristami sa nevyjednáva."

    Aj s niektorými ľuďmi sa nevyjednáva. Keď prijmeme tento príbeh, že sa stane z niekoho, kto takéto bludy niekedy šíril a na nich si postavil agendu, a teraz ho prijeme do spolku ctihodných politikov, tak nielenže sme sa stali katolíckou cirkvou, ale aj inšpiratívnym príbehom, lebo vstanú iní ľudia, ktorí si povedia, áno, však to funguje. Postav svoju agendu na dvoch základných emóciách - už som to tu tiež nie raz hovoril - na závisti a nenávisti. Na týchto dvoch emóciách postav svoju politickú agendu a uspeješ. Uspeješ, určite uspeješ. Nič nie je ľahšie, jak postaviť svoju politickú agendu na závisti ako komunisti a na nenávisti ako fašisti. Každý blbec to dokáže, každý blbec. V tom je riziko. V tom je riziko, že pokiaľ ten príbeh prijmeme, akceptujeme, vyrovnáme sa s ním, povieme, však sa to zmenilo, tak nám vstanú iní pohrobkovia, ktorí sa týmto príbehom budú inšpirovať. Toho sa odmietam zúčastniť.

    A má pravdu ten môj kamarát Laco, grafik, ktorý povedal, že necíti od politikov jasné vyrovnanie sa s touto agendou. A ja viem, že možno v záujme nejakého tu sú, budú tu reči a nakoniec ešte aj na oslavu pôjdete. Ja neviem, nehovorím, že to mám premyslené, v boji s extrémizmom, bol som raz na takom seminári, že v boji s extrémizmom pomáha, čo pomáha? Pomáha zosmiešňovanie. Áno, je to jedna z taktík, ako viete účelne bojovať s extrémizmom. Potom, keď už povýšil, tak tiež sú možno určité spôsoby, ale každopádne a otázka je, ja sa pýtam, či s ním chceme, či s ním chceme bojovať. Potom môžme definovať ako. Len ja sa v tejto krajine, v krajine morálnych kompromisov bojím, že tu za chvíľku sa stratí aj chuť. Za chvíľku sa s tým vysporiadame.

    Som pripravený s ľuďmi, ktorých to zaujíma, sa o stratégii toho, ako sa s tým chceme vysporiadať, rozprávať. A myslím si, že bude treba, len otázka stojí, že či máte chuť.

    Ak teraz povyšujeme, a dokonca zákon, hovoríme o postavení slovenských protifašistických bojovníkov, tak, žiaľ, je to mimoriadne aktuálne a potom poďme rozmýšľať, že ako urobiť z tohto zväzu fungujúcu organizáciu, lebo ja sa nechcem tých pánov tam dotknúť, a vďaka im za všetko, čo urobili, ale som si pozrel v ich stránke, tak v priebehu roka dali dve vyhlásenia, resp. tri. Nebudem to komentovať, myslím si, že dá sa urobiť viac. V predsedníctve zväzu je veľa ľudí, kde podľa dátumu narodenia sa jedná už o deti tých, ktorí sa teoreticky mohli zúčastniť udalostí, ktoré sú spomínané aj v preambule. Myslím, že dvaja-traja sú tam, ktorí tam teoreticky mohli aj fyzicky byť. Je tam jeden človek, ktorý sa narodil v 1970, to znamená, už, ešte ďalšia generácia.

    Ak to má mať zákon, ak máme sa vrátiť k tomu, tak tomu treba vdýchnuť život, aby sme potom nemuseli robiť Landmesser zväz. Neviem, ktorí viete, ktorí nie, kto bol Landmesser. Bola tá povestná fotografia, kde všetci v nejakom doku hamburského prístavu, všetci v tom ošiali, v tom, to sa dá, dá sa to skrútiť tak, že sa vytvorí tá atmosféra, že všetci budú dvíhať tú ruku, a jediný stál takto so založenými rukami. To je krásna fotografia, krásna. Landmesser sa volal ten človek. Aby sme nemuseli časom robiť zväz a nazvať ho Landmesserov zväz.

    Ja by som dokonca, ale nemyslím, že to je prehnané, navrhoval, aby sa poslanci, ktorí sú zvolení do parlamentu, stali členmi zväzu protifašistických bojovníkov zo zákona. Keby to niekomu prestalo vyhovovať alebo mal by nejaký dôvod, tak by dal návrh, že chce vystúpiť zo zväzu, alebo by ho ten zväz mohol vylúčiť. Ale to je..., samozrejme, trošku preháňam.

    Pán predkladateľ, už ste v zväze protifašistických bojovníkov?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Dobre. Ani nebudete. Pani Laššáková, predpokladám, tiež nie je. Neviem, ktorý z vás poslancov je členom zväzu protifašistických bojovníkov, lebo vtedy by sme mohli hovoriť aj o tom, že sa k niečomu hlásite a prihlásite, a keď bude zle, lebo to je možno už v určitom čase aj o takej odvahe, bude zle, tak vám to nájdu, áno, že jak bol niekto členom nejakých všelijakých organizácií, ja neviem čo, áno, tak možno, keď dovolíte, že niečo prerastie do niečoho tak silného, tak to nebude svetlým bodom, to vám garantujem a tí pôjdu medzi prvými. Je to aj o tom, že či niekto kalkuluje alebo nekalkuluje. Toto je prihláška za člena zväzu protifašistických bojovníkov.

    Takže, vážení páni predkladatelia, keď predkladáte tento zákon, očakával by som od vás, že okrem toho, že to máte v srdci, že sa, k tomu pristúpite aj takýmto spôsobom, keď je to tak formulované, ako to má zmysel. Keby tam nebolo to, že aj ostatní, tak to nemá zmysel. Takto to má zmysel. Tak som zvedavý, koľkí z vás sa prihlásia za člena zväzu protifašistických bojovníkov, ešte raz ukážem tú prihlášku. Za seba hovorím, že ju vyplním. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca dvaja páni s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Dobré ráno. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka, a ďakujem tebe, pán poslanec Hlina, že si to tak jasne pomenoval. Áno, my tu chodíme ešte stále aj po 60 rokoch okolo horúcej kaše a žneme búrku, pretože sme siali vietor, alebo minimálne sme sa jasne voči nemu nevymedzili. Stále je to tu. Táto krajina počas druhej svetovej vojny z veľkej časti prežila v zbabelosti, v arizáciách, v nevidení toho, že sme vyvraždili 70-tisíc obyvateľov a minimálne sme boli pri tom ticho, a ak si myslíte, že neexistuje súvislosť medzi tým, čo tu dnes hovoríme, a tým, že sme neboli schopní zaujať jasné stanovisko voči tomu, čo máme ťaživé dedičstvo z minulého storočia, tak sa teda všetci mýlime.

    A preto som presvedčený, že táto téma, ako ju otvoril pán poslanec Hlina, je veľmi dobre, že tu zaznela, a je veľmi potrebné, aby práve z tejto siene, ešte nie je neskoro, zaznel jasný hlas, že tak, ako to pomenoval Hlina, že s teroristami sa nevyjednáva, tak s tými, ktorí ešte stále majú pochybnosti o tom, čo bolo a čo nebolo správne, tak s tými tiež by sme sa nemali nikdy rozprávať. A dávam to do kontrapunktu s týmto zákonom, pretože ja som pri jeho prvom čítaní vystúpil s tým, že naozaj mi tam chýba jasné podporenie tých, ktorí dnes sú na opačnej strane a ktorí už možno neboli so zbraňou v ruke v horách počas povstania, ale ktorí dnes sa snažia jeho idey veľmi rukolapne a hmotne zreteľne uchopiť. Spomenul som prípad obce Pohronský Bukovec, ktorá má 90 občanov, ale z tých 90 občanov je 90 takých, ktorí, keď poviem, ideme stavať bunker Jegorovov, tak sme ho postavili s pomocou Lesov Slovenskej republiky za pol milióna korún. A stojí tam. Keď som povedal, že mi chýba označenie miesta, kde bol chytený Golian a Viest, tak som si to miesto našiel a označili sme ho.

    Takže prosím, v tomto zákone myslime viacej práve na týchto ľudí. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, nie so všetkým a nie určite vždy so štýlom, ktorý používa kolega Hlina, súhlasím, ale v tomto prípade klobúk dolu a pripájam sa aj k predrečníkovi. Trafil klinec po hlavičke, myslím, že v pravej chvíli povedal to, čo bolo treba. Je to akýsi paradox, že tento zákon sem prišiel, že o ňom hovoríme práve dva týždne po voľbách župných a ich výsledku v Banskobystrickom kraji, ktorý mnohí podceňujú, a ja ho vnímam ako človek, ktorý som už zažil všeličo a všelijaké nečakané zvraty, o ktorých sa nám pár mesiacov pred nimi ani nesnívalo, a nemyslím tým len Nežnú revolúciu, ale, bohužiaľ, aj oveľa negatívnejšie zmeny vývojové, že nežná, ale pozitívna z môjho pohľadu, samozrejme, tak by som naozaj apeloval na nás v prvom rade, politikov, aby sme toto riziko nepodceňovali, lebo akokoľvek sa to zdá byť výnimka potvrdzujúca pravidlo a jeden kraj z ôsmich a podobne, ale skutočne v tomto destabilizovanom svete, v ktorom žijeme, tá rovnováha garancie demokratického vývoja sú čím ďalej tým krehkejšie a naozaj by sme minimálne mali urobiť hlbokú sebareflexiu toho, či sme urobili všetko pre to, aby sa ten vývoj neuberal takým smerom, ako nás varuje ten výsledok volieb v Banskobystrickom kraji. Ďakujem ti, Lojzo.

  • V rozprave chce vystúpiť aj predkladateľ. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Nebudem hovoriť dlho, ale predsa len dovoľte pár viet.

    Teraz hovorím trošku ako právnik. Viete, neexistuje žiadny zákon alebo iná forma právneho predpisu, ktorý kvantitatívne alebo aj kvalitatívne postihne všetky tie spoločenské vzťahy, ktoré postihnúť chce. Tento návrh zákona je možno špecifický v tom, že on má svoju intenciu inde. Ja myslím, že všetky, všetci si rozumieme. S niektorými kolegami mladšími právnikmi kde-tu polemizujem o tom, ja tvrdím, že každý zákon má svojho ducha, teda intenciu. Treba ho hľadať, treba mu vedieť porozumieť a treba ho vedieť a mať chuť ho hľadať.

    Intencia tohto zákona nie je v nejakom super vyčerpávajúcom právnom postihnutí istej etapy. Ja som povedal v úvode, je to určitá, v normatívnej podobe vyjadrená úcta k ľuďom, ktorí v tomto období bojovali proti fašizmu a robili, čo robili. Ja som aj na výbore ústavnoprávnom, tiež pán poslanec Hlina vtedy vystúpil okrem iného s týmto argumentom, že už ich je len pár. No ja neviem presne, ale myslím, že okolo 15-tisíc alebo 18-tisíc, alebo nejako tak, takže nielen pár. Ale tu, myslím, že nejde o kvantitu, nejde o počet tých ľudí. A ja tvrdím, aj keby ich bolo päť. Tu nejde len o tých ľudí. Ide proste o, ako som povedal, globálne spoločensko-politické a nejaké humanistické vyjadrenie úcty k ľuďom, ktorí, opakoval by som sa, riskovali život v tejto etape.

    Z hľadiska fungovania organizácie, iste, že ich treba brať z hľadiska veku tolerantnejšie, biológiu ani prírodu nezastavíte. Sú to zrelí ľudia, ktorí majú mnohí okolo 90, ale sú tu, fungujú a, pochopiteľne, treba aj tento fakt brať do úvahy, že aj tá činnosť trochu zodpovedá ich možnostiam finančným, vekovým a tak ďalej. Ale to treba brať pri všetkej úcte a pokore.

    Okrem toho ten predmet ich poslania alebo činnosti je vymedzený v § 3, myslím, v 8 bodoch, len príkladmo, tam je slovo, najmä ak tam je príkladmo vymenované, na čo by sa mali zameriavať, čo by mali, čo by mali robiť. Takže ja som presvedčený, ja som pochopil, samozrejme, kolegov poslancov, ktorí to mysleli v tých širších hodnotovo-politických dimenziách, rozumiem tomu, ale všetko sa zas možno hneď aktuálne do právneho predpisu dať nedá. Je to otázka spoločensko-politického hodnotového rebríčka a výsledkov aj parlamentnej demokracie. Ale nechcem do tohto zabiehať.

    Ja chcem potvrdiť len to, čo som povedal v úvode, domnievam sa, že bez ohľadu na počet týchto ľudí si zaslúžia určitú formu normatívneho kroku a prvku, ktorý ocení to, čo oceniť podľa môjho názoru treba práve preto, aby sme nebudovali na závisti a nenávisti, ale na úcte k určitým ľuďom a k určitej historickej etape. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána predkladateľa nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, nechcete zaujať? Chcete zaujať stanovisko? Nie. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať správou o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky za rok 2012.

    Správa vlády je uverejnená ako tlač 699 a správa výboru ako tlač 699a.

    Správu uvedie minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Rokovanie o Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2012, tlač 699.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená podpredsedníčka a vážené panie poslankyne, páni poslanci, správa o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky, tzv. Zelená správa za rok 2012, túto predkladáme na základe zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

    Zámerom správy je informovať o situácii v poľnohospodárstve a potravinárstve u nás a vo svete, o medziročnom vývoji, výrobe a trhu, ekonomicko-finančnej situácii podnikateľských subjektov, rozvoji vidieka, regionálnom rozvoji, ako aj o postavení poľnohospodárstva a potravinárstva v hospodárstve Slovenskej republiky a tiež v rámci krajín Európskej únie.

    Dôsledkom doznievajúcej hospodárskej a finančnej krízy sa prejavili aj v sektore poľnohospodárstva a podľa predbežných údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky sa za rok 2012 hrubá poľnohospodárska produkcia medziročne znížila tak v bežných cenách o 3,5 %, ako aj v stálych cenách v roku 2005 o 12,1 %. Subjektom v poľnohospodárskej prvovýrobe podľa predbežných údajov štatistického úradu dosiahli, dosiahli v roku 2012 kladný výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 48,7 milióna eur, čo predstavuje pokles o 33,8 % oproti predchádzajúcemu roku. Avšak ekonomická výkonnosť poľnohospodárstva medziročne poklesla z dôvodu rýchlejšieho poklesu výnosov o 13,8 % než nákladov, ktorý bol mínus 13,1 %.

    Tržby z predaja vlastných výrobkov vzrástli o 9,1 % pri rýchlejšom raste rastlinných o 10 % ako živočíšnych výrobkov, ktoré vzrástli o 7,9 %. Ceny rastlinných výrobkov vzrástli oproti roku 2011 o 9,6 % a ceny živočíšnych výrobkov o 4 %. Tento pozitívny cenový vývoj, ktorý bol v globále 6,9 %, zmiernil výpadok naturálnej produkcie takmer všetkých komodít.

    Stavy všetkých druhov hospodárskych zvierat okrem dojníc sa mierne zvýšili, ale produkcia hlavných jatočných zvierat v naturálnom vyjadrení sa znížila o 10,6 % vplyvom nižšej výroby dvoch rozhodujúcich skupín jatočných zvierat, a to hovädzieho dobytka, kde bol pokles 6,8 %, a ošípaných: 11,8.

    Zvýšila sa produkcia oviec o 5,4 %, jatočnej hydiny o 5,1 % a kravského mlieka o 3,4 %. Vplyvom cenového nárastu bolo zaznamenané mierne zvýšenie živočíšnej produkcie v hodnotovom vyjadrení 3,5 %.

    Znižovanie počtu pracujúcich v poľnohospodárstve pokračovalo i v roku 2012. Medziročný pokles dosiahol 1 700 osôb, čo je 3,3 %, a dosiahol úroveň 50 400 pracujúcich. Pokles bol dôsledkom ekonomickej krízy a útlmu poľnohospodárskej výroby. Mzdový vývoj bol v poľnohospodárstve pozitívny. Priemerná mesačná mzda vzrástla o 2,9 % na úroveň 630 euro, avšak mzdová disparita medzi poľnohospodárstvom a hospodárstvom Slovenskej republiky pretrváva.

    V rámci rastlinnej výroby bol rok 2012 z hľadiska úrody v dôsledku výkyvov počasia pre väčšinu plodín nepriaznivý a prejavil sa v znížení úrody z 1 hektára. Naturálna produkcia sa medziročne znížila takmer u všetkých plodín okrem kŕmnych okopanín, ovocia a zeleniny. Produkcia obilnín sa znížila o 18,3 %. Ceny komodít rastlinnej výroby rástli najdynamickejšie v rámci celej potravinovej vertikály, o 9,6 %, čo ovplyvnili hlavne vysoké ceny kukurice, kŕmnych obilnín a slnečnice.

    Podľa výsledkov živočíšnej výroby sa situácia v stavoch hospodárskych zvierat zlepšila. Medziročne sa zvýšil počet kusov hovädzieho dobytka o 471-tisíc, čo bolo o..., na 471-tisíc kusov, čo bolo o 7 700 kusov viac, čo je 1,7 % nárast. Počet kráv vzrástol o 0,6 %. Výroba kravského mlieka na Slovensku vzrástla o 3,4 % a dosiahla vyše 959-tisíc ton.

    V chove ošípaných sa situácia zlepšila, ku koncu roku 2012 sa dosiahol stav 631-tisíc kusov ošípaných, čo bolo oproti roku 2011 viac o 51 100 kusov, čiže nárast 8,8 %.

    Počet hydiny spolu dosiahol 11,8 mil. kusov, čo bolo medziročne viac o 474 200 kusov, nárast 4,2 %.

    Počet oviec vzrástol na 409-tisíc kusov, nárast je 4 % a kôz a capov na 34 000 kusov, nárast 2,3 %.

    Ceny komodít živočíšnej výroby sa zvýšili o 4 %, čo do značnej miery ovplyvnili vyššie nákupné ceny jatočných ošípaných, oviec, hydiny a slepačích vajec. Cenový prepad bol len u kravského mlieka, ktorého cena klesla o 1,6 %. Ceny poľnohospodárskych výrobkov rástli rýchlejšie, 6,9 %, ako ceny vstupov do poľnohospodárstva, ktoré sa zvýšili o 2,8 %.

    V poľnohospodárstve sa menej investovalo ako v roku 2011, pokles je 7,6 %. Investície klesli do všetkých zložiek fixného kapitálu, najviac do budov a stavieb a kultivovaných aktív. Pokračovali investície zo zahraničných zdrojov. Opotrebovanosť hmotného a nehmotného majetku medziročne stagnovala.

    Potravinársky priemysel zahrňujúci výrobu potravín, nápojov a tabakových výrobkov podľa predbežných údajov štatistického úradu dosiahol za rok 2012 kladný výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 195,5 mil. eura, čo predstavuje nárast 382,7 % oproti predchádzajúcemu roku.

    Znižovanie počtu pracujúcich v potravinárskej výrobe pokračovalo aj v roku 2012. Medziročný pokles dosiahol 400 osôb, čiže pokles je tu 0,8 % na 48 500 pracujúcich.

    Mzdový vývoj bol v potravinárstve pozitívny. Priemerná mesačná mzda vzrástla o 3,4 % na úroveň 725 euro, avšak mzdová disparita medzi potravinárstvom a hospodárstvom pretrváva podobne ako pri poľnohospodárskej prvovýrobe.

    Tvorba hrubého fixného kapitálu vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov medziročne klesla o 7,9 % pod vplyvom poklesu investovania do budov a stavieb, strojov a zariadení oproti nárastu investovania do dopravných prostriedkov.

    Rast cien u výrobcov krmív pre zvieratá, mäsá a mäsových výrobkov, rýb a rybích výrobkov spôsobili rast cien u výrobcov potravín, nápojov a tabaku o 1,9 %. Ceny ostatných výrobcov potravín mierne klesli, najviac v prípade mlynských a škrobových výrobkov.

    V rámci zabezpečenia ochrany zdravia spotrebiteľa z hľadiska bezpečnosti potravín štátne veterinárne a potravinové ústavy analyzovali 15 473 vzoriek výrobkov rastlinného a živočíšneho pôvodu, z ktorých 3,8 % nevyhovelo požiadavkám potravinového kódexu alebo iným záväzným právnym predpisom. Orgány verejného zdravotníctva analyzovali a vyhodnotili 15 965 vzoriek potravín, z ktorých 7 % bolo nevyhovujúcich.

    Obraz zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami sa v roku 2012 zvýšil o 19,8 % v dôsledku nárastu vývozu, ktorý mal nárast 29,3 %, ako aj dovozu, 12,3 %. Výrazne vyššia dynamika rastu exportu v porovnaní s importom viedla k poklesu záporného salda agropotravinárskeho obchodu o 49,1 %, t. j. z 805 mil. euro v roku 2011 na 409 mil. v roku 2012.

    Hodnota vývozu poľnohospodárskych výrobkov prevýšila hodnotu dovozu. Deficit obchodnej bilancie spôsobil spracované potravinárske polotovary a výrobky. V rámci uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie dosiahli výdavky do poľnohospodárstva a potravinárstva v roku 2012 objem 837,7 mil. eur a medziročne klesli o 6 %. Najväčší podiel na celkových výdajoch v roku 2012; 44,2 %; mali priame platby. Z prostriedkov Európskej únie a národných zdrojov boli v roku 2012 vyplatené priame platby vo výške 94,5 % priemeru krajín európskej pätnástky, z toho prostriedky Európskej únie vo výške 90 % a národná vyrovnávacia platba zo štátneho rozpočtu vo výške 4,5 %. Upravený rozpočet na priame platby celkom pre rok 2012 v objeme 370,3 mil. eura bol vyčerpaný v plnej výške.

    Právne nárokovateľné priame platby z Európskej únie zabezpečili poľnohospodárskym prvovýrobcom kontinuitu financovania výrob finančnými inštitúciami formou úveru zaručeného týmito platbami. Tieto úverové zdroje im pomohli adaptovať sa na zmenu časového posunu podporných platieb v rámci nástrojov spoločnej poľnohospodárskej politiky. Priame platby sa stali finančným stabilizátorom poľnohospodárskych podnikov. V rámci Operačného programu regionálneho rozvoja boli v roku 2012 realizované platby prijímateľom pomoci na základe žiadosti o platbu systémom predfinancovania zálohových platieb a refundácie v celkovej sume 373,6 mil. eur, čo predstavuje čerpanie upraveného rozpočtu na 100 %. Upravený rozpočet pre program rozvoja vidieka na rok 2012 v objeme 345,8 mil. bol čerpaný na 100 %.

    Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkovacieho konania. Opodstatnené pripomienky boli akceptované.

    Správa bola dňa 12. 8. 2013 prerokovaná v Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky, ktorá ju vzala na vedomie bez pripomienok.

    Materiál bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 4. 9. 2013.

    Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie vzal materiál na vedomie dňa 8. 10. 2013.

    Správa sa predkladá bez rozporu, odporúčam preto, aby ju Národná rada vzala na vedomie. Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz prosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Mariána Záhumenského, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil správu o poľnohospodárstve.

    Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2012 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 678 z 28. septembra 2013 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý predkladá túto správu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uvedenú správu prerokoval v určenej lehote.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie správu uznesením č. 182 z 12. októbra 2013 vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 197 z 15. októbra 2013 schválil správu o výsledku prerokovania Správy o poľnohospodárstve, potravinárske v Slovenskej republike za rok 2012 vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe. Poveril člena výboru Mariana Záhumenského predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky túto správu výboru a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.

    Skončil som, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu.

    Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku od pána poslanca Galka. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť niekoľko postrehov k rozsahom nevídanému dokumentu, k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky za rok 2012, tzv. Zelenej správe.

    Na úvod veľmi zrozumiteľne, nemám ju rád, je to obrovský, neprehľadný súbor faktov s minimálnou pridanou hodnotou. Chýba v nej, a to podotýkam, že odjakživa, teda aj po minulé roky, analytický charakter správy, prevažuje konštatácia a častokrát sa nepovedia dôležité fakty, len aby to nebolo až také strašidelné alebo aby sa povedalo to, čo sa povedať chce, aby sa proste nehovorila nepríjemná pravda. Keby som to mal porovnať s mojím predchádzajúcim pôsobením, so strategickými dokumentmi na ministerstve obrany, tam sme tiež robili rôzne analýzy rozvoja ozbrojených síl, tzv. modely 2010, 2015, 2020. Takisto sa v ďalších dokumentoch každý rok popisoval stav ozbrojených síl, ale nikdy sa nenapísala pravda. Správy sa prikrášľovali, manipulovalo sa v nich, niekedy sa dokonca rovno klamalo, a že ja som bol prvý minister - a o tom som presvedčený - počas ktorého pôsobenia na rezorte sa žalostný stav ozbrojených síl popísal.

    Dnes z toho minister obrany Glváč ťaží, lebo mohol pri tvorbe ďalších dokumentov plnohodnotne využiť tieto informácie a nemusel prácne zisťovať, že čo je vlastne pravda a čo nie.

    Ale späť k Zelenej správe. Niečo sa z nej vyčítať po poctivom preštudovaní predsa len dá. Najprv niekoľko konkrétnych pripomienok. Na str. 2 sa píše, hovoril o tom aj pán minister, že záporné saldo agropotravinárskeho obchodu kleslo. To je pravda. Ale povedzme si pravdu, že s najväčšou pravdepodobnosťou kleslo z dôvodu DPH-čkových odvodov v sektore cukru a vývozu repky olejnej, keďže na Slovensku toto olejnaté semeno už nikto nespracúva. Palma už nevyrába nič. Treba tiež zdôrazniť, že kontinuálne sa zvyšuje vývoz nespracovaných poľnohospodárskych surovín a zvyšuje sa dovoz výrobkov, potravín, to znamená produktov s pridanou hodnotou. A to asi nie je dobré, že áno?

    Na str. 3 sa píše o vplyvoch na výsledok hospodárenia. Klesá produkcia takmer vo všetkých odvetviach rastlinnej a živočíšnej výroby. Čo s tým chcete, pán minister, urobiť? Nalievať im peniaze? Nemáte nikde záruku, že zvyšovanie dotácií zabezpečí zvyšovanie produkcie. Že čo s tým chcete urobiť, to ste mali do tej správy napísať.

    Na str. 4 a 5 sa píše, Európska únia, aj o tom pán minister hovoril, stanovila priame podpory SAPS-u vo výške 90 % priemeru Európskej únie 15, starej EÚ 15, ktoré bolo možné dorovnať zo štátnych zdrojov národnou vyrovnávacou platbou až do výšky 10 %. Slovenská republika našla v rozpočte len 4,5 %, čím prispela k nekonkurencieschopnosti celého agropotravinárskeho sektora. A to je blbé. Lenže keby sa toľko počas vlády SMER-u nekradlo a peniaze by sa nevyhadzovali doslova von oknom na hlúposti, som presvedčený, že to percento by bolo iné, bolo by vyššie.

    Na str. 15 sa píše, kým ceny výrobcov potravín, nápojov a tabaku medziročne stúpli o 1,9 % v dôsledku okrem iného rastu cien poľnohospodárskych surovín, tak spotrebiteľské ceny medziročne stúpli až o 4,2 %. To je nenormálne. A prečo? Lebo vy v SMER-e likvidujete poľnohospodárov, likvidujete obchodníkov, likvidujete vôbec akýchkoľvek podnikateľov. Zaťažujete ich byrokraciou, zvýšenými poplatkami, daňami, odvodmi, kriminalizujete ich, prenasledujete ich šialenými pokutami. Nerobíte vôbec nič pre to, aby ste vytvorili zdravé konkurenčné prostredie, nerobíte nič pre to, aby vznikali malé slovenské predajne. Naopak, robíte všetko pre to, aby ste ešte aj tie, ktoré prežívajú, aby ste ich zlikvidovali.

    Na str. 18 sa píše, že tvorba hrubého fixného kapitálu vo výrobe potravín, nápojov a tabaku medziročne klesla o 7,9 % vplyvom poklesu investovania do budov a stavieb a do strojov a zariadení, tam to bolo až 11,7 %, a to je úplne zle, lebo potravinári nemajú na prostriedky, nemajú na prostriedky na inovácie, a teda svojimi výrobkami nemôžu konkurovať na trhu Európskej únie.

    Na str. 22, kolegovia, kolegyne, dávam do pozornosti výsledky úradnej kontroly Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky. Píše sa, že 3,4 % bolo nevyhovujúcich vzoriek z celkového počtu kontrolovaných potravín neživočíšneho pôvodu a tabaku a 4,1 % nevyhovujúcich vzoriek z celkového počtu kontrolovaných potravín živočíšneho pôvodu. Mne teda z toho vychádza, že na vašich PR tlačovkách, pán minister, zavádzate pri uvádzaní percent nevyhovujúcich zistení. Tam totižto uvádzate úplne iné čísla, bombastické. Úplne iné čísla. Alebo potom zavádzate v tejto správe.

    Na str. 31 sa píše: "Krajiny EÚ-15" - starej EÚ-15 - "vyprodukovali 83 % z produkcie EÚ 27," prosím pekne. To je katastrofa. To ani nepotrebuje komentár a až sem sme to s naším poľnohospodárstvom a potravinárstvom dopracovali a pri vašom proaktívnom likvidátorskom prístupe k našim slovenským podnikateľom to bude o chvíľu 90 % a pomaly to tu môžeme celé zabaliť a posledný môže zhasnúť svetlo.

    Na str. 35 uvádzate odporúčania, ktoré sú mimo reality, to je to známe: "My chceme svetový mier." Viete, formulácie: "vytvárať podmienky pre stabilizáciu, vytvárať systémové opatrenia" a pod., to sú tak úžasné frázy, že lepšie frázy snáď už ani nie sú v ponuke.

    Chcem stručne ešte v tejto časti dodať, že v porovnaní s minulým obdobím sa v rámci potravinárskeho priemyslu zúžil počet hodnotených odvetví preto, lebo na Slovensku už prakticky neexistuje napr. spracovanie tukov a olejov, mraziarenský priemysel a iné. Tiež chcem podotknúť, že potravinársky priemysel skončil s kladným hospodárskym výsledkom, ale predpokladám, že tých osem zaniknutých podnikov v hodnotení nebolo zahrnutých. To je to, čo hovorím, že informácie sú skreslené a zavádzajúce a bez serióznej SWOT analýzy. Potom ešte vyrukujete s úplne nezmyselnou a nepoužiteľnou koncepciou rozvoja a svet bude krásny, ale škoda, že len na papieri.

    Dámy a páni, každý riadok tejto predloženej správy hovorí čitateľovi o tom, že naše pôdohospodárstvo pod vedením tejto vlády upadá tempom nebývalým. Správa sa tu pokúša nenápadne skryť, napr. tvrdeniami akože stúpla priama nominálna mzda pracovníkov pôdohospodárstva a potravinárstva, pričom, ako som už spomínal, však klesol podiel týchto sektorov na tvorbe hrubého fixného kapitálu národného hospodárstva. Klesol počet zamestnancov v odvetví a mzdová parita k ostatným odvetviam ekonomickej činnosti dosiahla 79,13 %. Dovoľte mi, aby som tým, ktorí na tento segment nedávajú pozor, trošku vysvetlil, čo sa vlastne deje. Samozrejme, že stúpla vykazovaná mzda, veď táto vláda dosiahla to, že všetci zamestnanci, ktorí pracovali v pôdohospodárstve na čiastočné úväzky alebo ako dohodári, dnes pracujú načierno. Keďže ide o sektor plný sezónnej práce, nevravím o pár desiatkach ľudí, ale hovoríme o tisícoch ľudí. Ich malé mzdy teda vypadli zo systému, a tak sa zvýšila vykazovaná mzda. Ale nemýľme sa, v pôdohospodárstve sa, sa pod záštitou nášho ministra málokomu polepšilo. Okrem toho neustále šikanovanie malých podnikateľov, o ktorom som už hovoril a ktorých nespočetné množstvo sa pohybuje na vidieku v oblasti výroby potravín, si povedalo, že toho majú jednoducho dosť. Vrátili živnosti a podnikajú na čiernom trhu. Samozrejme, že títo vypadli zo štatistík tvorby hrubého fixného kapitálu, ale oni vypadli aj z daňového a odvodového systému. Je až smiešne si myslieť, že nejaká bločková lotéria ich do toho systému vráti. Do systému ich vrátil len pocit, že je lepšie podnikať v ňom ako mimo neho, a dnes tomu tak určite nie je.

    V správe sa uvádza, že na vývoj hospodárskych výsledkov v sektore pôdohospodárstva sa pozitívne podpísal priebežný rast cien produktov rastlinnej a živočíšnej výroby, ale na druhej strane sa priznáva, že medziročne tento výsledok klesol o 33 % na zhruba 50 mil. eur pred zdanením. To je pre tento parlament varovným signálom. Ak klesajú výsledky v rokoch, kde majú ceny pre podnikanie pozitívny vývoj, ako to bude v rokoch opačných? Naďalej nám klesá produkcia ťažiskových typov mäsa a niektorí z nás si naďalej myslia, že tomu pomôže naháňanie poľských sliepok a rumunských kureniec po hypermarketoch. No nepomôže. Tí z nás, čo sa na situáciu pozrú reálne, sa za 40 rokov socializmu naučili, že trh sa zvrchu uriadiť nedá. Jediné, čo sa dá urobiť, je vytvoriť také podmienky, aby sa naše kurčatá produkovali jednoduchšie a umiestňovali na trh ľahšie. Myslí si niekto z nás, že dnes je taká situácia, taká, že tie naše kurence sa umiestňujú na ten trh ľahšie ako tie poľské alebo tie rumunské? Ruku na srdce, je v tejto sále niekto, kto si myslí, že proklamovanou kampaňou Značka kvality SK určenou pre veľkovýrobcov, sa niečo vyrieši? Môže si niekto skutočne myslieť, že tých 85 zaregistrovaných spoločností predstavuje slovenskú produkciu potravín? Áno, je ich zaregistrovaných len 85, dámy a páni. Alebo nikomu nevadí, že produkcia prakticky všetkého vrátane takých plodín, ako je obilie, zemiaky či kukurica, medziročne klesá?

    Prosím, prečítajte si tú správu a pozrite si, ako nám medziročne klesá produkcia v poľnohospodárskej prvovýrobe. Pevne verím, že nie som v tejto sále jediný, kto to považuje za stav, ktorý ohrozuje našu spoločnosť, pritom ako postupne čítate a chápete obsah, musíte pochopiť, čo sa deje. Podiel ziskových spoločností v poľnohospodárstve medziročne klesol o 4 percentuálne body. Krátkodobé záväzky podnikov stúpli medziročne o 5,6 %. Zadlženosť majetku stúpla cez 44 % a podobne. Toto sa nedeje len tento rok alebo minulý. To sa deje stále a dlhodobo niekoľko rokov. Vravím, že toto je situácia, ktorá hovorí o tom, že celé jedno podnikateľské odvetvie pred našimi očami postupne krachuje.

    A teraz, páni a dámy, držte si klobúky! Objem výberu daní zo segmentu medziročne stúpol o 17,6 %, to je realita dnešných dní! Takto vyzerá vaša smerácka podpora výroby potravín! Pred našimi očami sa odvetvie prepadá. A čo urobíte vy? Vyberiete z neho viac peňazí. Aby nedošlo k omylu, že ste tieto peniaze nejakým socialistickým programom do pôdohospodárstva vrátili, ani náhodou. Pretože ako sa dočítame na strane 27, celkové výdaje na podporu pôdohospodárstva, rozvoja vidieka a potravinárstva medziročne klesli z 890 mil. na 837 mil. eur. Ale zdá sa, že tejto smeráckej vláde sa bridí zaoberať niečím takým prízemným, ako je výroba potravín. A asi ani pán premiér si nedal toľko práce, aby túto tristnú správu čítal a zamyslel sa nad ňou. Môže to byť aj inak. Je možné, že je to celé účelné, že je účelom celé to tu rozmlátiť a priniesť starým krajinám E-15 zlikvidované na zlatom podnose. Lebo ak áno, tak to robíte skvele.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Poliačik, pán poslanec Záhumenský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Ľubo, oceňujem, koľko času si do toho, koľko času si do toho vrazil. Tá práca s dátami je na úrovni naozaj hlbšej analýzy, ktorú málokedy počujeme v tomto parlamente, a bolo to vidieť aj na tvári pána ministra. Väčšinou, keď hovoríš, tak on býva taký skôr prchký, ale tentokrát to boli skôr také zamyslené výrazy a kamarát na telefóne už mu tam, kamarát na telefóne už mu tam nejaké repliky, ktoré, predpokladám, sa dočkáme v záverečnom slove, diktoval, takže zjavne si aspoň v niektorých prípadoch udrel na sú správnu strunu. Ja som zvedavý, že akým spôsobom pán minister na to zareaguje. Ale samotný fakt, že už teda nemal tendenciu skákať ti do reči a nejakým spôsobom vstupovať do tvojho vystúpenia, hodnotím kladne. Predpokladám, že si ho konečne zaujal viacej obsahom než formou. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Galko, ako včera narodenému poľnohospodárovi vám musím odpustiť vaše závery, ktoré ste vyčítali z tejto správy, lebo skutočne pôsobíte alebo ste zobrali túto agendu veľmi krátko, takže niet sa čudovať, že vaše závery sú také, aké sú. Vyplývajú z neznalosti vývoja stavu v poľnohospodárstve a z neznalosti politiky, ktorá sa tu deje od roku '89. Preto vlastne aj tak hodnotíte správu, ale keby ste vedeli, že poľnohospodárstvo nie je ekonomika na jeden rok, že každý zásah, ktorý sa v poľnohospodárstve urobí, obzvlášť v kontexte 7-ročných období Európskej únie a obzvlášť v kontexte prípravy vstupu Slovenska do Európskej únie, tak by sme museli úplne inak vychádzať z toho, že ktoré plody žneme dneska a kedy sme ich siali. To znamená, že teraz je ten historický moment, keď môžme skúsiť obrátiť tento pomer, ktorý v poľnohospodárstve je. Ale to, prečo také to vlastne je, vám sa pokúsim vysvetliť v mojom vystúpení. No a tie dve minúty sú krátka doba na to, aby som ja sa tomu mohol venovať, ale fakt je ten, že ak sa pozriete do politík predchádzajúcich vlád pána Dzurindu a pani Radičovej, ak sa pozriete na daňové zaťaženie poľnohospodárov v týchto vládach, tak potom si dáte odpoveď na vaše otázky. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Galko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Veľmi krátko. No, pán kolega Záhumenský, môžeme sa kedykoľvek porozprávať o tom, kto koľko pôsobil v sektore s potravinami. Ja som tam pôsobil viac ako 15 rokov, ale nie to je dôležité. Ja som v tom mojom vystúpení sa snažil naozaj veľmi korektne poukázať na to, že toto, čo sa tu deje, tak to je stav trvalý a trvá to už pomerne dlhé obdobie. Ja si myslím, že tie veci, ktoré som tam povedal a ktoré sa týkali priamo pôsobenia tejto smeráckej vlády, sú jednoducho doložiteľné. Mám na mysli teraz to zhoršovanie podnikateľského prostredia, doslova prenasledovanie podnikateľov v poľnohospodárstve, prenasledovanie malých slovenských obchodníkov. Ten prechod tých pracovníkov do toho, do tej šedej alebo čiernej, alebo neviem akej ekonomiky, veď o tom musíte vedieť aj vy, že teraz robí obrovské množstvo ľudí, robia proste načierno v tom poľnohospodárstve. A nebolo to, nebolo to predtým určite v takom veľkom rozsahu a toto, konkrétne toto je výsledok vašej práce. Je to výsledok pôsobenia vašej smeráckej vlády a tú kritiku musíte strpieť, pretože ja som presvedčený, že, že toto bude pokračovať a že budete musieť niečo s tým urobiť. Takže opakujem ešte jedenkrát, niekoľkokrát som tam zdôraznil, že toto je stav vleklý a dlhotrvajúci, ale tie konkrétne kroky, ktoré poškodili slovenským poľnohospodárom za posledný rok alebo posledný rok a pol, idú jednoznačne na vrub vašej vlády a idú na vrub pána ministra, ktorý momentálne na tej pozícii je a ktorý tú pozíciu zastáva. Ďakujem pekne.

  • Teraz sa pýtam a dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Huba a pán poslanec Zsolt Simon.

  • Reakcia z pléna.

  • Hlásil sa, len zrejme, dobre, dobre, v poriadku. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, ja som si tú správu, myslím si, dosť poctivo prečítal. Oceňujem množstvo informácií, ktoré je v nej obsiahnutých, aj keď niekedy by som privítal možno väčšiu prehľadnosť.

    Na druhej strane je dobré, že poslanec Galko k tej správe a k tým informáciám nastavil kritické zrkadlo, pretože naozaj mnohé veci treba vnímať aj v širšom kontexte, než ich podáva táto správa, a napriek tomu, že je tam pár takých lastovičiek čiastočného oživenia, je tam pár takých aj relatívne optimistických správ, na druhej strane ten celkový dojem z vývoja nášho poľnohospodárstva a pôdohospodárstva v širšom slova zmysle je negatívny. V tom sa skôr prikláňam k pánovi poslancovi Galkovi a celú tú, celý ten problém vystihuje to, že celé naše, zjednoduším to teda na poľnohospodárstvo, stojí a padá na dotáciách, a to určite sa zhodneme všetci na tom, nie je dlhodobo udržateľný stav a je otázka času, kedy sa tieto dotácie začnú redukovať, a ak budeme žiť takto svojím spôsobom na dlh a celú energiu budeme vyčerpávať len na to, aby sme vybojovali väčšie a väčšie dotácie, tak podľa mňa ideme z hľadiska dlhodobého do slepej uličky a ideme presne opačným smerom, ako sú tie tézy o podpore, sebestačnosti a podobne.

    Ďalší problém je zamestnanosť v poľnohospodárstve. Odznelo tu veľa bohumilých zámerov, ale skôr to boli také zbožné priania o tom, ako treba zamestnať v poľnohospodárstve podstatne viac ľudí a ako to prispeje aj k celkovému riešeniu nezamestnanosti na Slovensku. Táto téza je iste, bola by správna, keby sme ju aj v praxi realizovali a podporovali. Tá skutočnosť, ktorú dokazujú aj štatistiky z tejto správy, a to je reálny pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve o 3,3 %, v absolútnych počtoch 1 700 osôb, v potravinárstve pokles oproti roku 2011 o 0,8 %, tak konkrétne 400 osôb. A takto by sme mohli pokračovať. Celkovo ide tento pokles v potravinárstve na vrub 27 % zníženia počtu podnikateľov, čo však v správe nie je adekvátne zdôvodnené. Je pravdepodobné, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že ide práve o pokles malých producentov, ktorí sa nevedeli vysporiadať s rastúcimi byrokratickými nárokmi, ktoré sú na nich kladené.

    Klesla celkovo aj poľnohospodárska produkcia o 5,53 %, a to napriek relatívne priaznivým poveternostným podmienkam a už spomínanému nepretržitému toku dotácií. Napriek týmto nie práve ideálnym trendom sa v správe konštatuje stále vyššia spotreba priemyselných hnojív, konkrétne za hodnotený rok o 6,2 kg na hektár, ako aj vyššia spotreba chemických ochranných prostriedkov o 10,5 % v porovnaní s rokom 2011. To určite nie je dobrá správa pre prírodu, biodiverzitu, kvalitu pôdy, ale aj kvalitu celého potravinového reťazca, ktorá na druhej strane nie je vyvážená adekvátnym rastom produkcie, ktorý by prípadne takýto trend odôvodňoval.

    Čo sa týka ekologickej poľnohospodárskej výroby, počet prevádzkovateľov síce mierne vzrástol, ale podiel ekologicky obhospodarovanej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby, ten podiel z celkovej využiteľnej výroby poľnohospodárskej pôdy klesol, a to o 6,47 %, týka sa to najmä využívania ornej pôdy. Správa síce konštatuje kladný vplyv podpory z Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky v rokoch 2007 - 2013 v rámci opatrenia agro-environmentálne platby, konkrétne podopatrenia ekologické poľnohospodárstvo a konštatuje aj potrebu zachovania, dokonca posilnenia tohto segmentu v poľnohospodárstve aj v budúcom programovom období, dokonca by sa malo stať samostatným opatrením ekologické poľnohospodárstvo. To, či sa tak stane, je, dalo by sa povedať, vo hviezdach. Som zvedavý aj na reakciu pána, pána ministra, pretože signály v oblasti krátenia vo sfére programu rozvoja vidieka a ďalších titulov skôr svedčia o opaku. Za pozitívne považujem výrazné zníženie plôch osiatych GMO kukuricou, konkrétne zo 760 hektárov v roku 2011 na 189 o rok neskôr. No a teraz mi dovoľte prejsť alebo rozšíriť tento záber o ešte..., o jeden dokument, ktorý sa nedá oddeliť od tejto správy a ktorý bol prijatý v tomto roku vládou, a to je Strednodobá koncepcia rozvoja pôdohospodárstva, ktorá v podtitule uvádza, že by malo ísť o zásadný, dlhodobo platný, národohospodársky strategický dokument.

    Ja som viackrát na tejto pôde navrhoval, aby sme sa návrhom rozvojových politík prierezových a podobne významných, ako je táto, zaoberali aj na pôde Národnej rady, nejak som neuspel. Takže dovoľte, aby som skombinoval hodnotenie týchto dvoch dokumentov, pretože kým správa má skôr informatívny charakter, čo je pomerne logické a vyplýva to aj z jej názvu, táto koncepcia má, má mať logicky koncepčný charakter, čiže keď hovoríme koncepcii a rozvojových trendoch, je adekvátne vnímať tieto dva dokumenty spolu. Takže táto koncepcia si stanovila tri hlavné ciele:

    - zvýšenie produkčnej výkonnosti v nosných poľnohospodárskych komoditách na úroveň 80 % súčasnej spotreby obyvateľstva na Slovensku,

    - zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a

    - rozvoj vidieka a zlepšovanie životných podmienok a zamestnanosti vidieckeho obyvateľstva, predovšetkým prostredníctvom podpory sektorov, ktoré sú potenciálnymi zdrojmi zamestnanosti.

    Isteže všetky tri ciele sú legitímne, sú akceptovateľné. Horšie je to už s tým, ako sa s nimi koncepcia vyrovnáva v tej časti konkrétnych opatrení a nástrojov. Spomína sa tu bezprostredný súvis so Spoločnou poľnohospodárskou politikou EÚ, avšak filozofiou sa často tieto dva dokumenty značne rozchádzajú už tým, že Spoločná poľnohospodárska politika priorizuje podporu malých fariem, mladých farmárov, agroenvironmentálnych činností, podporu znevýhodnených oblastí a krátkych potravinových reťazcov, kým z vládou schválenej koncepcie vyplýva skôr opačná priorita: intenzifikácia poľnohospodárskej výroby, orientácia na veľké poľnohospodárske podniky a na ekologicky problematickú či priamo škodlivú produkciu. Pritom na Slovensku, ako vieme, je stále ešte veľký potenciál, nevyužitý potenciál mnoho tisíc rodín, potenciálnych základní rodinných fariem, ktoré čakajú na zjednodušenie podmienok na legalizáciu práce na svojej pôde a so svojimi hospodárskymi zvieratami.

    Rezort pôdohospodárstva permanentne prehliada mnohé príležitosti, ako pomôcť týmto ľuďom, ktorí v prvom rade vedia zásobiť sami, ale z prebytkov vedia zásobiť aj ľudí, najmä vo svojom okolí, teda miestne obyvateľstvo.

    Za ostatných desať rokov sa znížil počet zamestnancov iba v poľnohospodárskej prvovýrobe zo 109-tisíc na 52-tisíc. Ja dávam za pravdu všetkým, ktorí komentovali aj vystúpenie pána poslanca Galka, že, samozrejme, nie je to len "zásluha tejto vlády", že je to dlhodobý trend, ale máme tu momentálne túto vládu a už pomaly môžme hodnotiť výsledky jej činnosti a, žiaľ, ako bolo povedané v úvode, k tomu zlepšeniu nedochádza.

    A je tiež na škodu, že ani v správe, ani v koncepcii nie sú podľa mňa dostatočne pomenované príčiny tohto stavu, resp. vývoja, a to najmä, ak je ambíciou do roku 2020 opätovne zvýšiť počet pracovných miest v pôdohospodárstve o 18-tisíc, čo sa však bez zásadnej systémovej zmeny prakticky nedá. O tom nás presviedča aj ten nedávny vývoj.

    Nebudem hovoriť o všetkom, čo som pôvodne chcel, lebo času je málo. Dotknem sa niektorých zámerov. V tej koncepcii napríklad sa na rozdiel od správy nehovorí o podpore ekologického poľnohospodárstva. O to viac sa tu hovorí, ako som spomínal, o potrebe zvyšovania hektárových výnosov pri jednotlivých nosných poľnohospodárskych komoditách, pričom sa nespomínajú negatívnej dopady na pôdu, vodu, biodiverzitu a ďalšie zložky životného prostredia, ktoré takáto intenzifikácia so sebou nevyhnutne prináša. Podobne je tomu aj pri živočíšnej výrobe, kde podobné riziká hrozia pri takomto neúmernom zvyšovaní produktivity výroby, najmarkantnejšie pravdepodobne pri produkcii bravčového mäsa.

    V koncepcii sa tiež požaduje intenzifikácia produkcie zeleniny až takmer na dvojnásobok súčasného priemerného hektárového výnosu, čo jednoducho nie je možné bez radikálneho zvýšenia používania chemických prostriedkov. Osobitne stojí za zmienku aj návrh na revitalizáciu alebo tzv. revitalizáciu ovocných sadov, a to likvidáciou starých sadov a výsadbou nových, tzv. intenzívnych, ktoré potrebujú na požadovaný hektárový výnos vysoké vstupy, či už sa to týka vody, hnojív, postrekov a pod., s perspektívou plodnosti sadu na úrovni 20 rokov, čo považujem opäť za v konečnom dôsledku alebo z hľadiska nejakej dlhodobej udržateľnosti za neperspektívne a neracionálne, pričom vedľajším negatívnym javom môže byť aj likvidácia genofondu starých ovocných sort spolu s likvidáciou starých sadov. Mali by sme ísť podľa môjho názoru práve opačnou cestou, podporovať sady s produkciou postavenou na starých ovocných sortách, osvedčených, miestnych, možno s nižšími hektárovými výnosmi, ale s dlhoročnou produkciou a často aj s výrazne vyššou prirodzenou odolnosťou voči chorobám a škodcom.

    Medzi významné poľnohospodárske komodity a aktivity, ktoré neboli v koncepcii spomenuté alebo podpora ktorých tam nebola zaradená, patrí včelárstvo. Verím, že sa to stalo nedopatrením, nakoľko v súvislosti s podporou včelárstva na Európskej únii alebo aj na globálnej úrovni prebieha systematická a búrlivá diskusia a už v tomto roku sa priznávajú podpory pre začínajúcich včelárov. Určite je treba včelárstvo podporovať už aj ako alternatívny spôsob zvyšovania hektárových výnosov vybraných poľnohospodárskych plodín. Nemusíme si snáď hovoriť, ako by naša, naša, nielen poľnohospodárstvo, ale celá kultúru dopadla, keby sme nemali včely.

    Opäť preskočím. V koncepcii sa hovorí o výraznom náraste vývozu a dovozu poľnohospodárskych produktov. Pán poslanec Galko tu spomenul tú nepriaznivú vývojovú trajektóriu v tom zmysle, že vyvážame stále viac surovín a dovážame stále viac zhodnotených výrobkov. Je to obdoba lesného hospodárstva, resp. vývozu drevnej hmoty s nedostatočnou pridanou hodnotou. O tom tu hovoríme stále dokolečka, len, bohužiaľ, je to také trošku hádzanie hrachu o stenu. Takže na jednej strane sa môže zdať tento rastúci trh s komoditami, by som povedal, dobrou správou, na druhej strane samo osebe toto enormné zvyšovanie pohybu tovarov a import často komodít, ktoré si vieme dopestovať doma za istých podmienok a za istých okolností, je to opäť trend dlhodobo neudržateľný.

    Celkovo možno konštatovať, že navrhované legislatívne opatrenia nie sú dosť systémové a nie sú zárukou splnenia ambicióznych cieľov. Nie je napríklad spomenutý zásadný legislatívny nástroj na podporu domáceho predaja, najmä zjednodušenie legislatívnych a iných podmienok pre maloproducentov, opäť spomínal aj pán poslanec. Medzi legislatívnymi opatreniami by nemali chýbať definície a legislatívne rámce, vymedzenie pojmov, ako: rodinná farma, malá farma, polozásobiteľ..., polosamozásobiteľská farma, samozásobiteľská farma, miestny potravinový výrobok, krátky potravinový reťazec, komunitou podporované poľnohospodárstvo, predaj z dvora, priamy predaj a podobne. Mali by byť zadefinované pravidlá pre mladých začínajúcich farmárov, najmä vo vzťahu k prístupu k pôde.

    Ako podporné opatrenia národného záujmu na realizáciu priorít sa v koncepcii spomína aj podpora nákupu poľnohospodárskej pôdy. Nie je však zrejmé, kto by mal byť pri tejto operácii podporený a či sa nejedná opäť o také formy skrytej privatizácie. Nikde v koncepcii sa nespomína riešenie jedného z hlavných problémov s pôdou, a to meškajúce pozemkové úpravy. Verím, že kolega Fecko, expert na túto problematiku, sa k tomu vyjadrí. Pričom opakovane sa presviedčame o tom, že je to veľmi dôležitý nástroj na to, aby sa urobil poriadok nielen vo vzťahu k pôde bezprostredne, ale aj vo vzťahu k udržateľnému využívaniu poľnohospodárskej alebo vidieckej krajiny v širšom slova zmysle.

    Nedostatočná pozornosť sa v koncepcii venuje ľudským kapacitám, tomu, čo urobiť so súčasným nezáujmom študovať poľnohospodárske smery na odborných stredných školách a učilištiach, čo robiť s prerušenou kontinuitou. Je jasné, že to nie je záležitosť krátkodobá, ale z hľadiska práve dlhodobej perspektívy je to ďalšia kľúčová otázka a otvorená výzva.

    Čo sa taktiež celkovo podceňuje a málo to odznieva aj na pôde Národnej rady, to je adaptácia poľnohospodárstva, lesného hospodárstva na klimatické zmeny, čo môže byť už aj v pomerne krátkodobej budúcnosti pre udržanie aspoň súčasnej plodnosti pôdy v sektore, či už poľnohospodárstva, alebo lesného hospodárstva, veľmi kľúčové. Nebudem tu spomínať tie zámery skôr opačného charakteru, ktoré idú v rozpore s týmito nevyhnutnými adaptačnými opatreniami.

    A na záver sa vrátim k tomu, čo som hovoril v úvode, že myslím si, že o takýchto zásadných dokumentoch, teraz hovorím skôr o tej koncepcii než správe, pred tým, ako sú prijaté a ako sa začnú realizovať, by sa mala viesť oveľa širšia celospoločenská diskusia, z ktorej by sa rozhodne nemal vynechať slovenský parlament. Takže ja budem túto požiadavku opakovať aj v budúcnosti. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.

    Teraz vystúpi pán poslanec Simon.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, máme tu zhodnotenie stavu poľnohospodárstva, potravinárstva za rok 2012.

    Dovoľte, aby som sa preto vyjadril k tomuto materiálu a gro môjho vystúpenia zameral práve k obdobiu roku 2012.

    Musím povedať, že táto správa je presne tak ako po minulé roky spravená tak, že sa v tom vyzná len skutočne odborník. Pretože je treba vedieť čítať nielen to, čo je napísané, ale je treba vedieť čítať aj to, čo je medzi riadkami. A to, čo medzi riadkami, aj to, čo medzi riadkami napísané nie je. Ale keďže opakovane som dával návrh v Národnej rade, aby pán minister doniesol aj stav, ako dokončil rokovania o zmene spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktorý bude mať vplyv a má vplyv aj vo vzťahu k týmto údajom, ktoré vychádzajú z tohto materiálu, tak mi nedá, aby som sa k tomu tiež nevyjadril.

    Takže najskôr, skrátim, k tomuto materiálu. Pán minister aj úvodom prehlásil, že rástli stavy kráv na Slovensku v zmysle tých výsledkov, ktoré sú prezentované týmto materiálom. Toto isté pán minister povedal aj v deň, keď pán premiér bol na kontrole minulý rok na ministerstvo pôdohospodárstva.

    V tomto materiáli sa dočítame, že stavy kráv v minulom roku porástli podľa materiálu na 202 600. Je to otázka zaokrúhlenia, ja som to zaokrúhlil na 202 700. Tento stav, prosím pekne, bol v septembri minulého roku. Dovoľte, aby som vám ukázal jeden taký malý graf, aby aj pán minister videl.

  • Prezentácia grafu.

  • Dámy a páni, tento malý graf ukazuje, že to je maximálny stav kráv na Slovensku v septembri minulého roku. Len upozorňujem, že pán minister nastúpil v apríli minulého roku ako minister pôdohospodárstva. To, že ten systém bol nastavený tak, že stavy kráv stúpali a stúpali do septembra, je výsledkom len toho, že každé rozhodnutie má nejaký čas nábehu a nejaký čas výbehu. To znamená, že pán minister nastúpil na rezort, keď opatrenia, ktoré prijalo predchádzajúce vedenie, mal nábeh rastu živočíšnej výroby a rastu kráv ako základného stáda na Slovensku, ako to, čo má produkovať, to rástlo do roku, do septembra 2002. Od septembra 2002 to začalo enormne klesať do konca, do konca roku, klesá to aj v tomto roku. Prosím, tieto údaje sú z centrálnej evidencie zvierat, to znamená, že je možné si verifikovať údaje v tejto tabuľke, ktorá je tu, v tejto chvíli uvádzam. Keď sa pozrieme na stav takmer rok po tom, čo pán minister nastúpil, teda ja tu mám urobené stav do februára. Zobral som si neskorší, lebo ja som si to vyhodnocoval za každý rok do apríla, tak som zobral náhodou pozdejší. Ale mám tu stav za február. Vo februári bolo 197 400 kusov kráv a v apríli, keď pán minister nastúpil, bolo 199 000. To znamená, že za jeden rok pôsobenia pána ministra stavy kráv nieže stúpli zo 199 000 na 202 000, ale klesli na 197 000. Pán minister, preto tento materiál, ktorý nám predkladáte, neodzrkadľuje skutočný stav poľnohospodárstva, aký je. A je treba povedať a vysvetliť, prečo sa to vlastne stalo. Tak ja to pokúsim vysvetliť.

    Kým predchádzajúce vedenie hovorilo, že stavy kráv a živočíšna výroba a zaťaženosť je treba aj na pozemky, ktoré produkujú objemové krmivá, ľudovo povedané, silážnu kukuricu aj pre bioplynové stanice, aby najskôr nechali vykŕmiť zvieratá a potom exkrementy spracovali druhotne v bioplynových staniciach. Od nástupu pána ministra okamžite prišla terminológia, že bioplynové stanice majú výnimku. To, že bioplynové stanice dostali túto výnimku, svedčia aj dokumenty, ktoré prijal pán minister, ja ich tu nechcem menovať, či už je to metodický pokyn alebo zmena nariadenia vlády, ktorá to ustanovuje, čiže bioplynové stanice dostali výnimku. Nech sa páči. Jednoduché opatrenie, ale je možné odmerať, o koľko klesli stavy kráv. Pokles stavov kráv znamená pokles stavov zamestnanosti v pôdohospodárskom sektore.

    Dovoľte, aby som sa tiež vyjadril, aj v minulom roku sme mali problém so suchom. Po nástupe pán minister veľmi angažovane - a vysoko som kvitoval -, že sa snaží riešiť problém sucha medzi poľnohospodármi. Ak si spomenieme, čo v tomto materiáli ale nie je napísané, tak vláda 20. augusta zasadala na svojom výjazdovom zasadnutí a riešila problematiku sucha a poľnohospodárstva. Prijala rad opatrení na to, aby pomohli poľnohospodárom. Medzi nimi aj systém, aby poľnohospodári dostali pôžičku. Až 41 firiem sa vedelo zapojiť do tejto schémy, ktorú ministerstvo navrhlo. Systém červenej nafty tiež bol navrhnutý s tým, že sa to bude riešiť veľmi rýchlo, a aby sme pomohli poľnohospodárom. Viete, aká bola tá rýchlosť? Farmári dostali peniaze tento týždeň, niektorí najskôr minulý, koncom minulého týždňa. Podotýkam, 20. augusta 2012 vláda prijala opatrenie, že veľmi rýchlo treba pomôcť farmárom. Oni museli založiť úrodu roku 2012, museli ju pozbierať, museli ju predať a potom im vláda dala to, čo sľúbila rok pred tým. Nehovoriac o tom, že skoro všetky opatrenia, ktoré vláda prijala na zmiernenie sucha za rok 2012, boli podmienené, že nemôžu sa toho zúčastniť podniky, ktoré sú v problémoch.

    Kolegyne a kolegovia, komu je treba pomôcť? Ten, ktorý nemá problémy, nemal sucho alebo tomu, kto mal problémy a mal sucho? Podľa mňa tomu, kto mal problémy a mal sucho. Pán minister pomohol tým, ktorí možnože ani sucho nemali, ani stratu, ani stratu nemali, tí dostali najviac. O tom svedčí aj skutočnosť, že z červenej nafty najviac dostala skupina dánskych podnikateľov na Slovensku. Opakujem, najviac z peňazí zo slovenského štátneho rozpočtu vyčlenené na červenú naftu dostali podnikatelia z Dánska, ktorí podnikajú v pôdohospodárstve na Slovensku.

    Práve pokiaľ pozrieme na tieto údaje z tohto hľadiska, tak musím povedať, že rok 2012 a nástup tejto vlády je nesmiernym zlým krokom pre poľnohospodárov. Ale vzhľadom k tomu, že tento materiál pojednáva aj o tom, že čo čaká a čo neminie poľnohospodárov v odporúčaniach, tak dovoľte, aby som vystúpil a najskôr zopakoval slová pána ministra a začal svoje vystúpenie tým, čo pán minister..., sekundu (krátka pauza), to, čo povedal pán minister na 11. schôdzi Národnej rady 13. deň, t. j. 17. decembra 2012 o 14.57 hod., citujem:

    "Viete, kedy sa stanovili podmienky a uzavreli, ešte raz opakujem, uzavreli podmienky na priamu platbu pre programovacie obdobie 2014 - 2020? Viete, kedy to bolo? 12. októbra 2011. Kto bol vtedy vo vláde? Nebola náhodou pani Radičová predsedkyňa vlády? Neboli ste to vy vo vláde? Nebola to pravicová vláda? Odvtedy je téma prvého piliera uzatvorená."

    Opakujem, to sú slová pána ministra zo 17. decembra minulého roku. Dámy a páni, keby toto platilo, tak dnes z prvého piliera farmári Slovenskej republiky pre budúce obdobie majú o 75 mil. eur viac. Pán minister a vláda Roberta Fica dokázala vyrokovať pre farmárov v prvom pilieri mínus 75 oproti tomu, čo sami kritizovali. Pán minister, môžte krútiť hlavou, koľko len chcete, pravda je.

    A teraz dovoľte, možnože ostatní, ktorí nie ste tak zainteresovaní v poľnohospodárstve, aby ste pochopili, kde je základná pointa a prečo je táto škoda ešte väčšia. Prístupový proces tu bol omieľaný niekoľkokrát nielen v tomto volebnom období, ale aj predtým. Tak k prístupovému procesu je treba povedať toľko. Prístupový proces a rokovania o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa skončilo 12. decembra 2002, bolo to rokovanie v Kodani. Ja som nastúpil ako minister 22. októbra 2002. Takže gro rokovania o tom, že slovenské poľnohospodárstvo, aké bude mať podmienky, viedol môj predchodca, ktorý bol, ktorý..., sedeli mnohí z vás spolu v tej istej strane - SDĽ, pán minister Koncoš. Prístupový proces sme ale vyrokovali a ukončili týmto plánom. Je to veľmi jednoduchý graf.

  • Prezentácia grafu.

  • Tento graf hovoril o tom, že Slovenská republika dostane 85 mil. eur v roku 2004 na priame platby, teda na prvý pilier, to je 25 % a postupne to bude rásť až do roku 2013. Potom sme mali dostávať stále tú istú platbu, preto mnohí si mýlili, že čo je 100 %. Európska únia stále myslela, že tých 100 %, keď dosiahneme v roku 2013, už zastane zachovaná.

    Pán minister Jahnátek dokázal týchto 100 % ešte ponížiť o 75 mil. eur plus degresia alebo akokoľvek nazveme, ale je to ďalšie poníženie, ktoré je v prvom pilieri. Ale keď od toho odhliadnem, tak čísla, ktoré boli vo výnose z 12. októbra 2011 a ktoré sú tam dnes, vykazujú 75-miliónový rozdiel mínus v neprospech slovenských farmárov, cez dve miliardy korún! Táto vláda rokovala s Európskou úniou tak, že naši farmári dostanú menej v prvom pilieri. Je to výsledok toho, že tento stav tu bol. Ešte k tomuto grafu sa dovolím vrátiť.

  • Odloženie grafu.

  • A teraz dovoľte, aby som povedal, že tá škoda, ktorú táto vláda urobila pre slovenské poľnohospodárstvo a pre budúce obdobie a vidiek Slovenska, sa dá vyčísliť veľmi jednoducho. Pán minister, sú to čísla, ktoré ste uvádzali farmárom na výjazdových stretnutiach minulý mesiac, kde ste sa s nimi stretávali vy aj váš štátny tajomník, kde ste ich informovali, že za obdobie 2007 - 2013 dostali celkovú podporu 4 973 mil. eur. To bola celková podpora, ktorá išla do tohto sektoru za obdobie 2007 - 2013. Jednoduchou matematikou, keď napočítame ten rozdiel, ktorý tu vzniká tým doplatením, je 842 mil. eur. Farmári pre obdobie 2004..., 2014 - 2020, mali dostať 5,8 mld. eur. 5,8 mld. eur! Namiesto toho dostanú 5,3 mld. eur. Ten rozdiel, tých 500 mil. eur je výsledok zlého rokovania tejto vlády. Nech sa vám to počúva veľmi ťažko, ale je pravdou, že výsledok oproti tomu, čo bolo dorokované v roku 2002 a ako mali dostať farmári peniaze v roku 2014 - 2020, je tam pokles 500 mil. eur. Je evidentné, keď pán minister hovorí, že dostanú farmári naši viac v rokoch 2014 - 2020, ako dostali v rokoch 2007 - 2013. Tento graf (prezentácia grafu), dámy a páni, jasne ukazuje, prečo tomu tak je. A nepotrebuje vysokú školu s matematikou, aby pochopil, že vtedy, keď sme nabiehali na ten systém Európskej únie, bol menší ako ten, keď už máme byť plnohodnotní. Ale ten, tú, ten plnohodnotný stav ešte dokázali zhoršiť tým, že znížili rozpočet. To znamená, že naši farmári výsledkom rokovania odborníkov dosiahli mínus 500 mil. eur.

    Teraz dovoľte, aby som sa vyjadril k tomu, k tej časti plánov pána ministra, ktoré sa týkajú budúceho obdobia. Pre budúce obdobie je nesmierne škodlivé, keď pán minister nepovie úplnú pravdu a jeho ľudia tiež. Z jeho dokumentov, ktoré prezentoval, je zrejmé, že podporu na kráv bez trhovej produkcie mlieka pre rok 2014 počíta len na úrovni kvótovaného množstva 28 080 kusov. Súčasný počet stád kráv je cez 54-tisíc. Bolo by fakt korektné, keby sme povedali farmárom, že len každá druhá krava dostane podporu, pretože takto to je napísané v dokumentoch pána ministra. Ale pokiaľ sa pozriem na..., pre ďalšie obdobie, tak vidíme, že je tam nábeh, od roku 2015 môžu dostať viac. Ale je treba tiež povedať, že zmenou, ktorú pán minister a jeho odborníci avizujú, poklesne práve podpora v znevýhodnených oblastiach. Ktoré sú to tie znevýhodnené oblasti? Znevýhodnené oblasti, prosím, sú tie, ktoré majú vyššiu nadmorskú výšku alebo majú špecifické znevýhodnenie. Ako príklad dovolím si vám uviesť horskú oblasť, číslo kategórie H1. To sú tie najvyššie položené položky, pozemky s najvyššou stráňou, tie v predchádzajúcom období dostali podporu 120 euro. Po návrhu pána ministra ich dostanú 79. Pán minister svojim vlastným rodákom, lebo ja sa nepovažujem za Slováka, ale Slováci odo mňa dostali 120 euro za jeden hektár a od pána ministra len 79 po novom. Čachrovať s číslami sa dá, ale farmár to veľmi jednoducho zistí vtedy, keď dostane platbu. Je možné povedať, že dostanete viac, ale keď dôjde vám účet a na tom je menej, tak to farmár spočíta. Pán minister vo svojom vystúpení a úvode povedal, že priame platby, a to chápem tak, ako boli nastavené v roku 2004, pretože od tej doby sa nemenili, dali finančnú stabilitu tomuto sektoru a tomuto sektoru dali druhý rámec a to, že boli verejne prístupné pre komerčné banky na poskytovanie úverov. Pán minister má záujem zmeniť tento systém a znížiť priamu platbu.

    Viac ako s týmto zámerom by som aj súhlasil, ale tak ako ho prezentovali, neviem si predstaviť, ako budú posudzovať žiadosti v zmysle zákona o správnom konaní. A to je pre mňa obrovská otázka, pretože posudzovanie žiadostí v zmysle zákona o správnom konaní - z dotácií urobili dotácie nárokovateľné. Do roku 2003 dotácie nárokovateľné neboli. Je pre mňa otázka, či dotácie pre budúce obdobie nárokovateľné budú. Je pre mňa otázkou, kedy Národná rada uvidí nový zákon o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, ktorá zmení systém vyplácania podpôr v súlade s novou smernicou a s novými podmienkami spoločnej poľnohospodárskej politiky, či v ňom zostane zachované právne nárokovateľnosť platieb a prisúdenie farmárom, alebo nie, pretože to z doteraz prezentovaných údajov jednoznačne zo strany ministerstva zabezpečené nie je. Preto by som bol nesmierne rád, keby pán minister vo svojom, vo svojej záverečnej reči, tak ako zvykol, vystúpil a odpovedal na konkrétne otázky, ktoré sa týkajú týchto farmárov. Pokiaľ sa pozrieme na slovenskú oblasť potravinárstva, taktiež si kladiem otázku. Opatrenia prijaté touto vládou ako pomôžu slovenským potravinárom, keď slovenské, Slovenská republika z veľkej miery produkuje základnú surovinu? Predtým, než by ktokoľvek povedal, že to je výsledkom predchádzajúceho obdobia, tak dovoľte, aby som povedal jeden príklad.

    V roku 2004, 2005, keď sme vstúpili do Európskej únie a prvýkrát sme dali možnosť potravinárom sa uchádzať o európske projekty, tak súčasť týchto projektov a výziev bola podmienka, že potravinársky podnik musí nakúpiť 50 % suroviny od farmára. Je evidentné, že mäsový priemysel nevie ísť do Dánska a kúpiť svine od farmárov, ale kúpi ich od bitúnku. To už nie je farmár. To znamená, že nepriamo sme nútili farmárov, spracovateľov, aby udržiavali a zachovávali úroveň slovenského, slovenskej prvovýroby tak, aby od nich niečo kúpili. Nástupom prvej Ficovej vlády v roku 2008-9 pri poskytovaní ďalších prostriedkov na modernizáciu potravinárskych firiem, tieto podmienky boli vypustené. Výsledkom je, že dneska pomaly nemáme bitúnok na území Slovenskej republiky. Takže keď chceme dosiahnuť pozitívny výsledok, tak musíme vedieť v tomto dokumente čítať aj medzi riadkami a mali by sme naozaj jeden druhému povedať, ako sa veci majú, a nielen poukazovať na to, že ty si urobil chybu. Tak ako ja som za 10 rokov v tejto Národnej rade si vypočul, čo všetko sa urobilo, aké chyby sa urobili pri prístupovom procese, tak dnes, bohužiaľ, v neprospech poľnohospodárov musím povedať, že aj vládni poslanci si museli vypočuť kritiku, že prístupový proces, to, čo nám garantoval, súčasná vláda ešte zhoršila. O 500 mil. eur. 500 mil. eur je nesmierne veľká čiastka, aby sme prešli cez neho, aby sme nepovedali ani jedno slovo. Prečo je to zlé?

    Predtým, než pán minister povie, že ale klesol rozpočet Európskej únie ako celok, ale Slovenská republika mohla povedať, že nech sa to dotkne iných oblastí, a nie pôdohospodárstva. Bolo by to nesmierne výhodné pre Slovenskú republiku ako takú, pretože znížiť peniaze v kapitole pôdohospodárstva, ktorá čerpá na 99,5 % peňazí z Európskej únie, znamená, že akýkoľvek každý, každé zníženie o jedno euro je zníženie, ktoré Slovenská republika nebude čerpať. V inej časti Slovenská republika európske fondy nevyčerpá, sotva na 50 %. Znížiť peniaze v absolútnej hodnote práve v tých častiach by znamenalo, že Slovenská republika zníži len stratu, ktorú nevie využiť. My sme sa vzdali efektívnych peňazí, a preto rokovanie o tom, že slovenské poľnohospodárstvo dostane menej, je veľmi zlou a negatívnou správou pre slovenské poľnohospodárstvo ako také, ako celok. Nehovoriac o tom, a dovoľte, aby som ukončil svoje vystúpenie tým, čím som začal túto druhú časť, a to, že pán minister a celý rokovací tím za Slovenskú republiku, keď minulý rok tu tvrdili, že sú zlé podmienky vyrokované, 12. októbra 2011, tak za toto ročné obdobie pán minister sa..., dokázal len tieto zlé podmienky ešte zhoršiť. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky, jedna, uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne, dovolím si pár poznámok. Pán kolega Simon, ja som rád, že si spomenul tú správu o stave rokovaní, o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky medzi Slovenskom a Bruselom, lebo bolo to len jediný krát a to bolo niekedy úplne na začiatku, keď ja som dával návrh, aby minister predložil túto správu do parlamentu, vtedy to temer jednohlasne prešlo a následne, keď tú správu predložil, tak myslím si, že sme ho pomerne dosť pocvičili a ukázali sme, že, že sa pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov v Bruseli nerobí nič. Takže vôbec sa nečudujem, že akákoľvek ďalšia snaha z tvojej strany o to, aby ďalšia správa bola predložená do parlamentu, sa stretla s negatívnym postojom od kolegov zo SMER-u, a nepredpokladám, že by niekedy ešte takéto niečo dopustili, žeby sem minister musel, prišiel vysvetľovať.

    Zaujal ma ten graf, ktorý si ukázal, a budem očakávať, a teda s napätím čakať, či pán minister zaujme k tomu stanovisko, pretože ten stav klesajúceho stavu kráv pokladám za alarmující, alarmujúci.

    Chcem ešte jednu poznámku povedať, potvrdzuje sa to, čo som hovoril na schôdzi, keď sme prejednávali zákon o tzv. červenej nafte, a potvrdil si to aj ty vo svojom vystúpení, keď si rozprával o tom, že podnikateľ z Dánska alebo podnikatelia z Dánska, ktorí podnikajú na Slovensku, dostane najviacej týchto dotácií. Potvrdzuje sa to, čo som hovoril. Je to nesystémové opatrenie. Je to opatrenie, na základe ktorého sa s červenou naftou len kšeftuje. Už vtedy som hovoril, že je oveľa lepšie v prípade, že sú voľné finančné prostriedky, roztopiť ich, v úvodzovkách, na priame platby a vyrovnať nerovnú situáciu slovenských poľnohospodárov voči krajinám Európskej únie a dnes sa to potvrdzuje. Ďakujem pekne.

  • Pán kolega Galko, ďakujem ti pekne za reakciu, ale musím povedať, že presne tak, ako vidíš ty, vidím aj ja, že žiadna správa o výsledkoch a postupe rokovania tejto vlády s Európskou úniou ohľadne, Európskou komisiou ohľadne zmeny spoločnej poľnohospodárskej politiky a vyrovnané výsledky do tejto Národnej rady do pléna nebudú predložené, pretože potom by sa odhalila pravda v plnej svojej nahote a to táto vláda a jej odborníci nechcú. Ďakujem.

  • O slovo požiadal spravodajca, vystúpiť v rozprave v zmysle rokovacieho poriadku.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, počuli sme tu 2 vystúpenia alebo 3 vystúpenia k návrhu Zelenej správy a musím povedať, že u pána kolegu Galka, nech sa na mňa nehnevá, ako ja mu to beriem úplne za dobré, že sa snaží porozumieť poľnohospodárstvu, aj keď pôsobil nejaký čas v obchode. Tá prvovýroba a spracovanie je trošku v inom postavení. Budem o tom hovoriť.

    Pán kolega Huba, o tom budem hovoriť v záverečnom slove, ale ak sa pozrieme do tých všetkých analýz, ktoré sú v Zelenej správe pre rok 2012, a porovnávame ich s rokom 2011 a aj pán, pán Simon povedal, že sa bude výslovne venovať roku 2012, veľmi dobre vie, prečo to urobil, lebo každé opatrenie v poľnohospodárstve má dlhodobý charakter. A ak dopredu avizoval, že budeme hovoriť niektorí, a ja určite o tom, prečo je tento vývoj v slovenskom poľnohospodárstve taký, aký je, a Zelená správa vlastne by mala dávať čísla, aby sme poznali minulosť, a bez poznania minulosti nie je možné nastaviť budúcnosť, tak to neznamená, že sa musí poznať minulosť predchádzajúceho roku a porovnať ju s rokom súčasným, lebo to možno urobiť striktne v základnej rastlinnej výrobe, kde je cyklus, dá sa povedať, jednoročný, ale všetky ostatné výroby majú dlhoročný cyklus.

    Ak zoberieme živočíšnu výrobu, dobytok má 5-ročný cyklus, 4 roky je minimálne prvá návratnosť, ak začnete investovať do tohto sektoru pri výrobe mlieka. Ak zoberieme ovocné sady, tak to je cyklus ešte dlhší, ktorý potrebuje poľnohospodár, ktorý musí kalkulovať na nejaké desaťročné obdobia aspoň, aby mohol robiť nejaké plány a mohol z niečoho vychádzať. Čiže musíme si pripomenúť to, ak nechcem sa vrátiť hlboko do histórie, a myslím si, že aj korektne povedal pán Galko aj pán kolega Huba, že toto je trend trvalý a realita je tá, že trend od revolúcie '89 v poľnohospodárstve zaznamenal strašne veľa zlého a ja som to veľakrát v tejto snemovni povedal, že ak by niekto chcel nastaviť systém rozbitia slovenského poľnohospodárstva tak, ako sa to udialo, najmä, a ja musím povedať, že najmä vplyvom pravicových vlád a pravicovej politiky, známe sú výroky, výroky pravicových politikov v tejto snemovni, že poľnohospodári len natŕčajú ruku, nič nedávajú, dávame málo na školstvo, zdravotníctvo a dávame len na podporu kráv bez trhovej produkcie mlieka alebo koľko dávame na odstavča a koľko dáme na kojenca. Tie porovnania sme tu mali, myslím, pán kolega Novotný bol stály autor týchto porovnávaní, tak dneska po 20 rokoch sme, sme svedkami toho, že zrazu je tu plač týchto istých politikov tých istých strán, ak, ak nerátam nových, ktorí ste prišli dneska pred pár mesiacmi do parlamentu, ktorí sa tohto nezúčastnili, že je problém slovenské poľnohospodárstvo...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pani poslankyňa! Pán poslanec, prepáčte. Pani poslankyňa Žitňanská, vyrušujete nás! Môžeme vás poprosiť?

  • ... že je problém úpadok slovenského poľnohospodárstva a plačete tu nad tým, že strácame obrovskú potravinovú sebestačnosť, že sa tu pácha obrovská krivda na vidieku, že tu dochádza k rozvratu celého sektoru. Ctené kolegyne a kolega z opozície, ja som nesmierne rád, ja som nesmierne rád, že si tento fenomén všimli. Ja už som to povedal pred pár rokmi, keď ste prestali útočiť na poľnohospodárstvo, možno to bolo aj vplyvom môjho vystúpenia v parlamente, keď som vysvetlil princíp dotácií, že o koľko, o koľko menej dáme na odstavča alebo na kravu, tak o toľko viac nedostaneme na kojenca ani na žiaka, že to má úplne iné princípy, a možno ste si uvedomili aj pod tlakom verejnosti, ktorá začala už vnímať stav, že je veľmi vážny, keď videla rozbité družstvá a rozbité farmy po celom Slovensku a keď zbadali, že vlastne Slovensko je absolútne nesebestačné v základných potravinových aj odkázané na dovoz všetkých surovín zo zahraničia a že naša potravinová sebestačnosť klesla na 46 %, ktoré dneska máme a vieme dať našim občanom, a že začínajú riziká práve z dovozových potravín, a čo je kľúčový fenomén celého úpadku poľnohospodárstva, je to, že ste umožnili obchodným reťazcom, aby nabrali takú dimenziu, akú dneska na Slovensku majú, to znamená, že až 90 % potravín, ak to percento nebude už vyššie, tečie cez 8 obchodných systémov. To znamená, že absolútna koncentrácia moci obchodníkov nad celou prvovýrobou a spracovateľmi spôsobila to, že tento úpadok je takto vážny, aký tu je. O tej finančnej vertikále budem hovoriť, lebo toho času do hlasovania nie je veľa.

    To znamená, že musíme si pripomenúť historický vývoj vstupu, aj keď pán Simon hovorí, že on nastúpil v roku 2006 či 2002 k vláde a že to bol práve minister Koncoš. Nie. Hlavným vyjednávačom bol pán Figeľ, ktorý obetoval slovenské poľnohospodárstvo a argumentoval tým, že to je daň za vstup do Európskej únie, lebo sme tam zaostávali, a predsedom vlády bol pán Dzurinda. Čiže ak niekto chce hovoriť o tom, že strana SMER nesie zodpovednosť, ktorá v tom čase neexistovala alebo zakladala sa vlastne, že nesie zodpovednosť za stav v poľnohospodárstve, tak vám chcem len pripomenúť, že tento negatívny vývoj začal v roku, v roku '98, ak si odmyslíme úplne od revolúcie opatrenia, ktoré sa stali v poľnohospodárstve, keď za, za prvých vlád pána Džatka a podobných expertov na slovenské poľnohospodárstvo, ktoré, ktoré naštartovali rozpad slovenského poľnohospodárstva a slovenskej veľkovýroby, ten potenciál, ktorý tu vlastne, vlastne bol. Takže títo dvaja páni nesú hlavnú zodpovednosť a pán Simon bol ten, ktorý podpisoval tento ortieľ nad slovenským poľnohospodárstvom, a do dnešného dňa, ctené kolegyne a kolegovia, do dnešného dňa pociťujeme vážne dopady týchto rozhodnutí a vlastne až teraz nastáva určitý moment, keď je možné zvrátiť podmienkami, ktoré sa pripravia na to, aby slovenské poľnohospodárstvo mohlo zažiť oživenie niekoľko rokov, až o niekoľko rokov. To neznamená, že keď sa dneska nastavia podmienky, že oživenie nastane v budúcom roku, a ja si myslím, že správa o poľnohospodárstve a potravinárstve za budúci rok bude podľa mňa ešte v horších číslach, ako je pre tento rok, v dôsledku poklesu cien, ktoré nastali v tomto roku, napriek tomu, že produkcia bola vyššia, a to nechcem strašiť, len hovorím o objektivite toho a o tom, že ten vývoj je taký v dôsledku tých opatrení alebo tých rozhodnutí, ktoré sme prijali pri vstupe do Európskej únie, a kde vlastne, keď spomeniem len jednu jedinú vec, úrodový koeficient 4,06 eura na hektár pre, ktorý bude Slovensko stále dostávať aj v ďalších..., a už nehovoríme o 7 rokoch, ale Únia hovorí o ďalších 14 rokoch, keby som, keby malo dôjsť k skutočnému dorovnaniu podmienok pre slovenských poľnohospodárov s farmármi v celej Európskej únii. Ak hovoríme o 100 % podpore alebo dorovnania do 100 %, stále zostáva zachovaný historický princíp a aj od budúcoročného rozpočtového obdobia zostáva historický princíp s tým, že európska pätnástka alebo staré krajiny pristúpili k pomalému znižovaniu ich podpory a k pomalému dobiehaniu nových krajín. To znamená tento proces nastavili na 14 rokov a vďaka tomu, že sme vyjednali zlé podmienky pri vstupe do Európskej únie, tak ešte ďalších 14 rokov budeme pociťovať tieto dopady. Len kvantifikujem, keby sme to porovnali s Českou republikou, ktorá má úrodový koeficient 4,2, v porovnaní so Slovenskom 4,06, je to, že strácame, strácame asi kvanty okolo 800 mil. korún ročne, čo do slovenského poľnohospodárstva mohlo plynúť len vďaka tomu, že sme mali také podmienky, ako má Česká republika. Už nehovorím o tom, ako má Slovensko, ktoré má koeficient 5,2. Čiže, čiže len pri, pri týchto prvých nadstaveniach je fakt, že Slovensko dostáva podstatne nižšiu podporu, ako dostávajú naši susedia. Vôbec sa nedá porovnávať so starými krajinami, ako je Rakúsko, náš sused a myslím si, že pán Figeľ aj pán Dzurinda nesú plnú mieru zodpovednosti aj s pánom Simonom, ktorý, pochopiteľne, potom pripravil ďalšie opatrenia pri našom vstupe a tie ďalšie opatrenia sú tie, že sa vlastne zaviedla podpora ničoho. Miliónkrát som to v tejto snemovni povedal, že tu bola zavedená pánom Simonom, a zopakujem to, pánom Simonom bola zavedená podpora ničoho a vrátim sa k tomu jemu poslednému, keď tak horlivo rozprával o tom, že 120 euro bola dotácia na jednu, jednu kravu bez trhovej produkcie mlieka a že dneska je iba 79 euro. Pán Simon, práve systém zavedenia podpory ničoho zvýhodní poľnohospodárov, ktorí nič nevyrábajú. No však, myslím si, že sám je reprezentant toho ničnevyrábania. Samotné zaťaženie 0,2 dobytčej jednotky na 1 ha TTP je tak nízka produkčná výkonnosť, že jednoducho vidieť, kde sa využíva TTP, spôsobí to, že vlastne ľudia už nepracujú dneska v poľnohospodárstve, že sa vyľudňuje tento vidiek, že tento vidiek tam starne, že sa rozkradli, rozbrakovali farmy aj vďaka neprispôsobivým občanom, aj vďaka tomu, že upadla výroba, a potom môžeme následne odvodzovať z toho všetky konzekvencie, ktoré vyplývajú z hľadiska spracovateľského priemyslu, a dopad na to v obchodných reťazcoch. Takže preto je potrebné zmeniť systém podpory ničoho na priamu podporu tých, ktorí produkujú, ktorí dávajú pridanú hodnotu. Čiže veľký prepad výroby, veľký úpadok výroby je na Slovensku spôsobený vďaka zavedenia podpory ničoho a autorom tejto krásnej myšlienky je práve pán Simon, ktorý spôsobil to, že najprodukčnejšie oblasti Slovenska, ako je Žitný ostrov, prišiel o svoju produkciu ošípaných, hydiny, hovädzieho dobytka, ovocia a zeleniny. To je to, čo tvorí pridanú hodnotu, to je to, kde sa tvoria pracovné príležitosti, to je to, čo vytvára produkčné potraviny, a to zlepšuje obchodnú bilanciu Slovenska, ale hlavne je a hlavná úloha, ktorá je, ktorá je pre slovenské poľnohospodárstvo, je, aby vytvárala pracovné miesta na Slovensku. Takže ak to začneme porovnávať v súvislostiach, tak toto je reálny obraz, prečo vlastne došlo k tomuto vážnemu úpadku v slovenskom poľnohospodárstve. Je tam viacero aspektov, napr. pri zavádzaní podpory na veľkú dobytčiu jednotku. Ak spomeniem históriu, tak pán Simon určite si pamätá, že keď som robil konferencie k tomu, že je nutné zaviesť túto podporu, lebo tento sektor totálne upadne. Keď ma presviedčal o tom, že Brusel nám zakazuje tú podporu robiť, bola konferencia v Nitre, si bol na nej prítomný, keď si farmárom klamal, že to nie je možné z hľadiska, z hľadiska podmienok Bruselu. Potom si vo voľbách 2006, pred voľbami 2006 zase argumentoval, že už to nie je možné, lebo to bolo možné vtedy, tak som ti to pripomenul, že klamal si aj vtedy, aj potom, túto podporu sme zaviedli práve za prvej vlády Roberta Fica a nebyť podpory na veľké dobytčie jednotky, tak dneska hovoríme o úplne iných číslach v tomto sektore napriek tomu, že ukazujete degradujúcu krivku, že tento stav klesá.

  • Pán poslanec, prepáčte, je po 11.00 hodine, budeme pokračovať hlasovaním. Neviem, či vaše vystúpenie bude trvať ešte viacej.

  • Budem pokračovať po hlasovaní, ďakujem.

  • Tak po hlasovaní. Vyhlasujem 2 minúty prestávku.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, dámy a páni, poprosím vás o registráciu v hlasovacom zariadení. Budeme hlasovať o prerokovaných bodoch. Vidím, že máme príjemnú návštevu na balkóne. Gymnázium z Turzovky? Dobre? Vitajte.

  • Poprosím pána poslanca Senku, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 206 o múzeách a galériách, je to tlač 778.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 778.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave k návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci, nepredniesli procedurálne návrhy.

  • Zaznievanie gongu a ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Dámy a páni, poprosím o pozornosť.

  • Poprosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 73 za, 1 proti, 53 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie:

    - ústavnoprávnemu výboru a

    - výboru pre kultúru a médiá;

    a ďalej, aby za gestorský výbor určila výbor pre kultúru a médiá, a že výbory prerokujú návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní. Prosím, dajte hlasovať.

    Predmetný návrh zákona prerokujú ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá a za gestorský výbor určujeme výbor pre kultúru a médiá.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 122 za, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Poprosím technikov, pán spravodajca namieta, že zariadenie neregistruje kartu. Mohli by ste sa na to pozrieť, prosím vás?

    Poprosím pani poslankyňu Obrimčákovú, aby uviedla v druhom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Petráka, Mamojku, Číža a Jarjabka na vydanie zákona č. 226 o používaní a ochrane olympijskej symboliky.

    Pani poslankyňa, zaregistrujte si kartu a skontrolujte, či je to v poriadku.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka, Mojmíra Mamojku, Miroslava Číža a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore v znení neskorších predpisov, tlač 736.

  • Dobre, tak nech sa páči. Uveďte hlasovanie.

  • V rozprave vystúpil iba jeden poslanec, pristúpime teda k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 5 spoločne a tieto schváliť.

    Pán predseda, prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 92 za, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Na základe oprávnenia ako spravodajcu predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď.

    Prosím, pán predseda, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 92 za, 41 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy, vyhlasujem ju za skončenú.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru ho schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 90 bolo za, 42 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona č. 226.

    Pani poslankyňa Grečková, uvedie v druhom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Brixiho a Martvoňa na vydanie zákona č. 250 o ochrane spotrebiteľa. Je to tlač 746.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 746.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 5 a 6 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 121 bolo za, 13 sa zdržali.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch z rozpravy.

    Dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Martvoňa.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 105 za, 1 proti, 26 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni, poprosím vás o pozornosť!

  • Teraz, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Mezenskej, obsahuje 7 bodov. Dohodli sme sa, že budeme o všetkých hlasovať spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 38 za, 46 proti, 51 sa zdržalo.

    Návrhy sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy aj o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 131 bolo za, 4 sa zdržali.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 133 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona č. 250 o ochrane spotrebiteľa.

    Pán poslanec Hambálek uvedie v druhom čítaní hlasovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o protifašistickom odboji. Je to tlač 714.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, tlač 714.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, nebol podaný žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh.

    Preto, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 a 2 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 104 bolo za, 30 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, mám splnomocnenie výboru požiadať vás, aby ste nechal hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 115 bolo za, 19 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku. Vyhlasujem ju za skončenú a záverečné hlasovanie.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 113 bolo za, 19 sa zdržalo.

    Schválili sme zákon o protifašistickom odboji.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odhlasovali sme prerokované body programu. Chcem vás ešte informovať, že poobede o 15.00 hodine, tak ako sme schválili, začne rokovanie o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    Navrhujem, aby sme potom o 17.00 hodine už nehlasovali a aby sme o bodoch programu, ktoré prerokujeme do 15.00 hodiny, hlasovali až po prerokovaní štátneho rozpočtu. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Senko.

  • Pán predseda, vzhľadom k tomu, že hlasovacie zariadenie nevedelo identifikovať moju hlasovaciu kartu, chcem k hlasovaniu číslo..., k tlači č. 770 uviesť, že som bol prítomný a v obidvoch prípadoch som hlasoval za.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda výboru Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo a, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som vás aj touto cestou pozvať na komorné podujatie, ktoré organizujeme v kinosále od 12.00 hodiny a ktoré sme nazvali Miniekofilm v parlamente. Ste vítaní, ďakujem. Vítané.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem prestávku do 11.22 hodiny a budeme pokračovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

    Pán poslanec Záhumenský bude pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Pokračovanie rokovania o Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2012, tlač 699.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som pokračoval tam, kde som skončil, k tej minulosti poviem iba už dve, dva fakty, aby sme pochopili vlastne, akým spôsobom a prečo sa stalo to, že, že jednoducho bolo výhodnejšie pre poľnohospodárov nevyrábať. A ja musím povedať, že nemôžem nič vyčítať poľnohospodárom, keď sa rozhodli využiť podmienky, ktoré tu boli nastavené. Ťažko je vyčítať farmárovi, keď je preňho rentabilnejšie nič nerobiť, že to robí, aby bol ekonomickejší, ako sa má trápiť s výrobou. Ale zodpovednosť za to nesie ten, ktorý podmienky nastavoval, a toto je kľúčová otázka. Napríklad. Ak bola zavedená podpora podľa najväčšej dobytčej jednotky, tak Brusel tlačil do toho, že 31., že sa zoberú stavy dobytčích jednotiek k 31. 3. 2007, a na túto podporu bolo nutné vyplácať, vyplácať peniaze aj tým farmárom, ktorí povedzme túto výrobu opustili. To isté sa stalo s cukrovou repou, kde bola vysoká podpora, až 600 euro na hektár pre tých farmárov, ktorí už repu prestali vyrábať, a neboli podporovaní tí, ktorí repu vyrábali. Čiže myslím si, že jeden z kľúčových segmentov tohto úpadku, ktorý aj dneska môžme konštatovať, je to, že sa zaviedla podpora ničoho a že je konečne šanca tento stav zmeniť. Preto nechcem hovoriť o číslach v porovnávaní s rokom 2012, 2011, pán minister to odprezentoval tuná štandardne tak, jak to skutočne, skutočne bolo, aj keď pán Simon vytiahol nejaké čísla z hľadiska dobytka, on určite nevie, že dobytok má štvorročný cyklus, tak porovnáva ho ako v jednoročnom cykle, tak to mu môžeme odpustiť, ja si myslím, že nevedomosť je blaženosť v jeho ponímaní.

    Ale ja by som sa skôr chcel venovať tomu, ako vlastne z tohto stavu, ktorý tuná je, ako z neho vyjdeme von. A práve tu sa črtá šanca, aby slovenské poľnohospodárstvo nabralo nejaký dych a začali sme robiť politiku tak, ako sa skutočne má, aby tie podpory, ktoré sú nacielené, boli zamerané úplne presne pre tých farmárov, ktorí vytvárajú pridanú hodnotu, a tá pridaná hodnota v prvom rade je tvorba pracovných príležitostí a výroba potravín.

    To znamená, že ak zoberieme do úvahy strednodobú koncepciu rozvoja poľnohospodárstva, ktorá bola spracovaná ministerstvom pod vedením pána ministra Jahnátka, a v nadväznosti na túto koncepciu sa pripravuje pre nové rozpočtové obdobie, sa pripravujú podmienky, akým spôsobom podporovať slovenských poľnohospodárov, tak práve by sme mali odísť od podpory ničoho - a to musím povedať - s veľkým poďakovaním mnohých poľnohospodárov, s ktorými sa stretávam, že konečne prišiel minister, ktorý chce podporovať tých, ktorí vyrábajú. Napriek obmedzeniam Bruselu, napriek tomu, že sa vyrokovalo, že iba 13 + 2 % je možné dať do citlivých komodít, tak je to významný obrat a práve by som chcel poukázať na túto skutočnosť, že toto by mohlo znamenať to - aj tak, jak boli predstavené, predstavené tie podpory po regiónoch -, že nielen hovädzí dobytok a mlieko, ktoré považujem za najkomplikovanejšiu výrobu v poľnohospodárstve vôbec a ktorá na seba viaže asi najviac pracovných príležitosti, už som tu jednu analýzu americkej univerzity čítal, že vlastne tento sektor pre Kaliforniu robí väčší obrat, ako robí Hollywood, tak čo rozprávam s mnohými podnikateľmi, práve v tomto sektore, tak sa chystajú a tešia sa na to obdobie.

    Ak pán Simon povie, že pre rok 2014 tá podpora ešte nie je veľká, ale že bude rásť v roku 2015, nuž je to prechodné obdobie, pán Simon, ak by si nevedel, prechodné obdobie, bohužiaľ, ešte musí byť a tie rokovania nezáležia len na slovenskej pozícii, a ak si sa snažil politicky využiť alebo zneužiť to, že do tohto sektoru sa vyrokovalo akože vďaka tejto vlády, vláde, tak nie. Ako my máme určitý počet poslancov v Bruseli a myslím si, že rok 2002 a rok 2013, medzitým došla veľká finančná kríza a aj táto spôsobila, že rozpočet Európskej únie je menší, a tie rokovania skutočne boli náročné a myslím si, že podmienky, ktoré Slovensko vyrokovalo, sú veľmi, veľmi pre Slovensko výhodné. Napriek tomu, že sa snažíš podsúvať nejaké číslo, že to bolo inak, ako to bolo predstavené v roku 2002, takže, takže toto je trošku, to je do veľkej miery zavádzajúce.

    Pán minister, ja chcem poďakovať za predložený systém uvažovanej podpory, tak ako by to malo byť, a myslím si, že hovorím z duše mnohých poľnohospodárov, že práve toto je cesta, akým spôsobom podporiť, ale čo by som chcel zdôrazniť, je to, že by sme nemali podporovať plošne len dobytčiu jednotku, ale plošne buď nejaké kravy, alebo prasnice, lebo Slovensko ako také nepotrebuje svojím spôsobom kravy bez trhovej produkcie mlieka, aby vykazovalo zaťaženosť. Ale otázka, akú kravu, potrebuje funkčnú kravu, kravu, ktorá je schopná dávať pridanú hodnotu vo forme teľaťa alebo vo forme mlieka, prasnicu, ktorá je schopná produkovať odstavčatá, čiže motivujme farmárov k vyššej pridanej hodnote, motivujme ich a toto bude znamenať aj ich dlhodobú udržateľnosť a konkurencieschopnosť. Ja budem rád, keď sa podarí dosadiť a presadiť v Bruseli model, aby sme mohli podporovať, podporovať konkrétnu výrobu, a tých 13 % využiť a nacieliť presne pre tých, ktorí chcú dlhodobo vyrábať, ktorí chcú dávať pridanú hodnotu, a tento tlak na to, aby zvyšovali počet odstavených odstavčatov od prasnice, aby zvyšovali počet vydojeného mlieka od dojnice, aby od každej kravy, ktorú majú na svojom, vo svojom stáde, dosiahli každý rok svoje teľa, ktoré ide na trh a ktoré dáva obchodnú bilanciu a dáva prácu, tak toto je to, čo by mohlo znamenať obrat, a ja si myslím, že tá cesta, ktorú si zvolil, je veľmi správna a ja verím, že sa to podarí dotiahnuť až do tohto finále, a toto bude práve ten impulz, ktorý by mohol pre budúce obdobie znamenať zastavenie úpadku a oživenie slovenského poľnohospodárstva, a zo srdca ti želám, aby takto to aj bolo.

    V tých 2 % vítam to, že bude podpora bielkovinových plodín na ornej pôde a vyslovene by bolo dobre, aby to boli len bielkovinové plodiny na ornej pôde, ako je lucerna a ďatelina, aby práve aj cez tento segment boli podporení chovatelia prežúvavcov a aby tam nešla podpora, podpora koncentrovaných bielkovín, ako je sója, hrach, bôb, hlavne sója, ktorá bude aj tak zvýhodnená tým, že vlastne bude ju možné, bude ju možné pestovať v rámci ozeleňovania, v rámci gríningu, a kde tie plochy budú vlastne ďalej rásť.

    Čo chcem povedať, že, a myslím, že pán poslanec Huba to spomenul, včely sú malé, ale veľmi dôležité pre slovenské poľnohospodárstvo a vôbec pre ekosystém ako taký a už dávno povedal Albert Einstein, že do štyroch rokov po vyhynutí posledného včelstva vyhynie ľudstvo, myslím si, že tomuto segmentu by bolo treba venovať podstatne viacej pozornosti, ale hlavne by bolo tiež sa pozrieť, tie zdroje, ktoré sú venované včelárstvu, aby boli nacielené na konkrétnych včelárov. Tento segment je veľmi vážne ohrozený vzhľadom k tomu, že starí včelári odchádzajú a mladí včelári neprichádzajú, tak si myslím a vôbec som hrozne rád, keby sme ešte prehodnotili spôsob podpory včelárčenia a rodín včiel, lebo si myslím, že majú obrovský význam pre nielen poľnohospodárstvo, ale celý ekosystém.

    No a čo je kľúčové z hľadiska tohto stavu, ktorý tu je, a pokiaľ tento a v tomto systéme nenájdeme určité vážne zmeny, tak je to finančná vertikála, ktorá vážnym spôsobom práve ohrozuje slovenské poľnohospodárstvo. Ak, neviem, či sa mi to objaví na tabuli, som si pripravil pár grafov, ktoré sú, ktoré sú určite zaujímavé.

  • Krátka pauza.

  • Môžem poprosiť technikov, žeby sa objavil graf, pán predseda, na tabuli?

  • Krátka pauza.

  • Premietanie grafov v rokovacej sále.

  • Toto sú skutočné údaje, ktoré sú, ktoré sú kľúčové preto, aby sme pochopili, že vlastne akým spôsobom tečú toky. Ak sa pozrieme na spracovateľný priemysel a jeho výsledky, tak kumulovaná strata za 10 rokov v tomto segmente je 53,4 mil. eura a je tam vidno od roku 2003 do roku 2012 roky ziskové, ako je rok 2007 alebo rok 2009, málo - 2012, ale práve finančná vertikála, keď to sekneme len cez spracovateľský priemysel, spôsobuje to, že ten priestor pre EBITD-u alebo maržu, alebo, alebo pridanú hodnotu zisku je skutočne veľmi malý alebo je vlastne strata, z čoho nie je možné tento segment rozvíjať, a prepad výroby vďaka tomu, čo som povedal, spôsobil to, že došlo k prepadu spracovateľského priemyslu. Pokiaľ spracovateľský priemysel nemá dostatok suroviny, nemôže ako vyrábať a je pochopiteľné, že musí z toho trhu odchádzať, a obzvlášť keď sa vrátime práve k tejto finančnej vertikále, ktorá spôsobila to, že jednoducho v tých cenových reláciách, ktoré sú tuná nastavené, a v tých podmienkach, čo tu boli pripravené pre obchodné systémy, ktoré vysali vlastne celý ten zisk z prvovýroby a spracovateľov a pretavili ho do svojho zisku, tak znamenalo to, že mnohé spracovateľské podniky zo Slovenska museli odísť.

    Ak sa pozrieme, ako to je s najväčším reťazcom na Slovensku, ktorým je spoločnosť Tesco, tak za roky 2009 až '11 vytvoril EBITD-u 220 mil. eur. Tento reťazec napr. odchádza zo Spojených štátov amerických, má problémy v iných krajinách, na Slovensku sa mu neuveriteľne darí, aj keď výsledky '12 - '13 ešte nie sú známe, nie sú ešte na internete zverejnené, tak je jasné z tohto, že kde je vlastne, kde sa tvorí a kde sa vysáva tá pridaná hodnota z celého sektora. Ak sa pozrieme na reklamu, a to je ďalší jeden z momentov, o ktorých chcem hovoriť, o osvete, to nám tu chýba za celé roky od revolúcie, tak pozrime sa, čo robí Lidl, ktorý má najnižší podiel domácich potravín na svojich pultoch - pod 20 %, tak len v roku 2012 vynaložil na reklamu 16,3 mil. eur, ale ak sa pozrieme za roky 2009 až '11, tak do reklamy vložil 145 mil. eur. Samozrejme, ten tlak reťazcov, ktorý je, spôsobuje to, že kvalita potravín, nutričná hodnota potravín, je neuveriteľne nízka. Oni spĺňajú svoje hygienické normy, všetko je v poriadku z toho pohľadu, ale ak sa pozrieme na nutričnú hodnotu, ak sa pozrieme na chuťové vlastnosti, tak sa na Slovensko dostali potraviny do takého stavu, že skutočne je treba zdvíhať varovný prst, a myslím si, že má to aj dopad na zdravotný stav obyvateľstva aj vďaka tomu, čo dovážame, a tých potravinových škandálov, ktoré sme tu za posledné obdobie mali, myslím si, že zburcovalo verejnosť, že začíname o tomto fenoméne konečne hovoriť, a ja verím, že aj verejnosť si uvedomí, že ak chceme mať zdravé potraviny, tak musíme siahať po domácich potravinách a v tejto oblasti musíme urobiť aj strašne veľa v oblasti osvety, lebo, myslím si, že je dôležité vysvetľovať toky peňazí aj v rodine, aj v spoločnosti, a ak toto sa nám podarí, tak ten obrat by mohol aj nastať.

    EBITDA spracovateľov, spracovateľov aj dodávateľov do reťazcov je len 133 mil. eur, čiže podstatne, podstatne nižšia. Ak sa pozrieme na 3 obchodné reťazce za 3 roky, tak ich zisk, prevádzkový zisk alebo EBITDA za posledné 3 roky je 503 mil. eur, pol miliardy eur len tri obchodné reťazce urobili v segmente potravín. Čiže tu je odpoveď na to, čo sa deje, a keď pozrieme a robí sa prieskum, že či by zákazníci kupovali slovenské potraviny, tak 75 % odpovie, že áno, že sú ochotní si priplatiť za slovenské potraviny, ale, myslím si, že správna odpoveď by mala byť, prečo by si mali priplatiť. Táto otázka len navodzuje to, aby sa vytvoril priestor, že ľudia chcú akceptovať vyššiu cenu potravín, ale pritom vôbec nie je nutné akceptovať vyššiu cenu potravín, pretože dôležité je, kde sa vlastne táto cena potravín pre konečného spotrebiteľa robí, a je potrebné vysvetliť spotrebiteľom, že nie prvovýroba, nie počasie, nie pohyb na burzách, nie spracovatelia, ale obchod je hlavným tvorcom spotrebiteľských cien a práve tam sa vytvára ten mediálny priestor, že keď chceme domáce potraviny, musí byť drahšie tie potraviny. Nemusia byť drahšie tie potraviny, k tomu sa dostaneme, tu je zisk hlavných hráčov na trhu, to je tých 8 reťazcov, o ktorých som hovoril, ktoré len za rok 2012 majú 176 mil. eur zisku. To je to, čo vlastne chýba v sektore prvovýroby a spracovateľov, z veľkej časti, samozrejmá vec, že je potrebné nájsť cestu, akým spôsobom túto, túto vertikálu zmeniť. Ako by to mohlo vypadať, je fikcia, kde keď sa pozrieme, že prvovýroba spravila 40 mil. straty, obchod 200 mil. zisku, tak..., či..., spracovateľ 200 mil. zisku, tak obchod 176 mil.

    A aké sú marže? Presne to stojí na tom, keď, keď sa tvorí tá fikcia tvorby ceny, tak skutočne je treba poznať skutočnú maržu, aký je rozdiel medzi cenami spracovateľov, od ktorých sa potom odvíja aj cena pre prvovýrobu, a cenami pre spotrebiteľa, a kde je ten rozdiel, čo zostáva v obchode. Tu máme všetkých hlavných hráčov, keď Billa tvorí až 38 % maržu, vykázanú maržu, povedzme Kaufland 31,7%, Tesco 36 %, povedzme COOP Jednota je najlepší, 21 %, CBA 19,9 %. Priemerná hodnota obchodnej prirážky je 28,6 %, ale to neznamená, že to je skutočná ich hodnota. Ak zoberiem segment mlieka alebo mliečnych výrobkov, tak skutočná hodnota obchodnej prirážky je až 74,4 % a toto je to kľúčové číslo a to je to, kde sa vlastne využíva to dominantné postavenie obchodných reťazcov, kde vlastne cez tie všetky rôzne poplatky a druhotné skryté vratky peňazí od spracovateľov dostávajú tú obchodnú maržu až do hodnoty 74 %.

    Ja sa pýtam, ktorý sektor dokáže urobiť takto vysokú maržu? Ani zbrane a nechcem sa vrátiť k prostitúcii alebo niečo podobné a toto sa vlastne deje a toto je kľúčový problém riešenia alebo problémov slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva. Pokiaľ nenájdeme cestu, akým spôsobom zastaviť toto vysávanie peňazí zo slovenskej ekonomiky a od slovenských spotrebiteľov a slovenských poľnohospodárov, tak jednoducho môžeme robiť čokoľvek. Žiadna dotácia nemôže byť taká vysoká, ktorú nedokážu obchodníci zjesť alebo z poľnohospodárstva odsať, a ja si myslím, že aj keď tu bolo spomínané, že nie dotácie majú byť tie, ktoré majú nahrádzať vlastne to všetko, čo sa deje, nehospodárnosť a vlastne obchodné praktiky obchodných reťazcov, že to musí byť aj rentabilná dlhodobo udržateľná poľnohospodárska výroba, že to musí byť aj konkurencieschopný spracovateľský priemysel, ale že to musia aj podmienky, korektné podmienky v obchodných vzťahoch, ktoré sú tuná, a dotácie vlastne slúžia na vyrovnávanie kompenzácie toho, že Európa je jednoducho dotovaná.

    A ak chceme mať prijateľné ceny potravín pre našich občanov, tak Európa už dávno tento systém a tento model predstavila, a pokiaľ tie podmienky sú rozdielne, tak myslím si, že napriek tomu, že sú rozdielne, tak kľúčový problém je práve odsávanie peňazí zo slovenského poľnohospodárstva. Pritom keď zoberieme reťazce, možnože neplatia ani u nás dane, to sa nedá z internetu vyčítať, ale napríklad Kaufland je v. o. s., pán kolega Galko možno by vedel povedať, je to verejno-obchodná spoločnosť, kde 99,9 % tejto spoločnosti vlastní nemecká matka, a vlastne ich zisk sa prerozdelí na základe podielu pre 2 spoločnosti, a keď som pozeral tie záverečné ich finančné správy, tak vlastne oni sa vlastne ani veľkosťou zisku nezaoberajú, čiže pravdepodobne ho zdaňujú v Nemecku. Čiže, čiže tu je ďalší fenomén toho, že napriek tomu, že sa vytvorí takáto vysoká EBITDA v týchto obchodných reťazcoch, tak pravdepodobne tieto peniaze sa na Slovensku ani nezdaňujú. A toto je ďalší fenomén, ktorý tuná je, a treba sa s ním zaoberať a myslím si, že je to úloha pre, pre financie, ministerstvo financií a celý ten systém v rámci Európskej únie.

    Ak sa pozrieme, akým spôsobom reagujú iné krajiny, bolo tu veľa kritiky okolo zákona o neprijateľných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktoré práve majú regulovať to, aby sa toto nedialo, tak Francúzi nastavovali tento model 13 rokov, čiže veľmi dlho vylaďovali legislatívu, aby začala byť tá legislatíva účinná, na Slovensku ten zákon platí 10 rokov alebo 10 rokov sa ho snažíme vyladiť, aj keď ja hovorím, že iba posledného pol roka je účinný a že vlastne skutočne majú, začínajú mať obchodníci pred ním rešpekt, tak si myslím, že stále ešte sú v ňom určité detské choroby, ktoré spočívajú v tom napríklad, že aj keď nepríjemné podmienky jasne hovoria, že, že platobná lehota nesmie byť dlhšia ako 60 dní, tak sa bežne používa 120 dní a jednoducho zákon porušený nie je, ale obchodníci platia na 120 dní, čo zase dodávateľ jednoducho nie je schopný, nie je schopný, nie je schopný napádať cez, ktorý si môže vymáhať súdnu pokutu, alebo jednoducho už existujú. Toto všetko vlastne za týmto všetkým stojí, tak si myslím, že toto je tá kľúčová úloha a, samozrejme, že najlepšie by bolo keby to riešila Európska únia.

    Ak sa pozrieme na riešenie tohto problému v Únii, tak v roku 2009 pre Európsku komisiu takýto problém ešte neexistoval. Vôbec nepripúšťali, že existuje niečo, ako je zneužívanie dominantného postavenie obchodných systémov. Ale už v tomto roku v januári pripustili, že v predmetných obchodných vzťahoch neexistuje zmluvná sloboda. Myslím si, že toto je vážny moment, ktorý by mohol znamenať to, že aj pod tlakom mnohých krajín v Európskej únii, že by mohli sa dočkať toho, že by mohlo dôjsť k nejakému nariadeniu z Komisie, ktoré by mohlo svojím spôsobom regulovať obchodné systémy, v ktorých neexistuje zmluvná sloboda, lebo ak neexistuje zmluvná sloboda, tak je to dôvod na reguláciu tohto obchodu a ja verím, že, že tento fenomén poznania alebo pripustenia tohto fenoménu spôsobí to, že ten tlak ďalších krajín aj vďaka aj slovenskému zákonu a iných krajín, ktoré tieto zákony majú, dôjde k tomu úspešnému koncu, aj keď dneska to zatiaľ posunuli na samoreguláciu.

    Etický kódex, to ako keby sme povedali vlkom, že by, majú zjesť menej oviec, samoregulácia asi dovedie nás k podobnému poznaniu za niekoľko rokov, to znamená, že určite samoregulácia nespôsobí to, že obchod bude ochotný zobrať si z toho systému menej peňazí. On si bude brať tie svoje peniaze stále, pokiaľ nenájdeme iné mechanizmy, akým spôsobom túto finančnú vertikálu upraviť tak, aby bola podstatne, podstatne spravodlivejšia. To znamená, že priemerná hodnota obchodnej prirážky na úrovni 30 % generuje na strane obchodu zisk 180 mil. eur, pričom hovoríme len o niektorých obchodných systémoch, a to nehovorím z príkladu - uvedená obchodná prirážka viac ako 70 % vytvára neprimeranú nadhodnotu pre obchod, a to na úkor prvovýroby, spracovateľa a spotrebiteľa.

    Čiže toto je tá základná vec, ktorej sa musíme venovať, a druhá základná vec, ktorá tu ešte je v plienkach, je osveta. Málo sa využíva slovenská vlajka na propagáciu slovenských potravín, ale ja si myslím, že, že v tejto situácii musíme zaviesť plošnú osvetu. Pán minister, ja budem rád, keď nájdeme cestu podpory neziskových organizácií, keď sa nájde priestor pre to, aby školstvo zaviedlo do svojho systému osvetového vzdelávania už detí, jednoducho to je dlhodobý proces, ale bez tejto osvety ťažko budeme hovoriť o naštartovaní domácej spotreby, domácich výrobkov. Dosť kritiky tu som počul počas tých vystúpení na vládu SMER-u, ale ak zoberieme to, že každý sektor a poľnohospodársky obzvlášť stojí na vzdelaní a školstve, tak si dovolím povedať, že v minulom režime Slovensko malo vynikajúce poľnohospodárske školstvo, učňovské, stredné, vysoké. Pozrime sa na to zo stredného školstva, transformácií a tzv. transformácia stredného školstva, prevod na VÚC-ky znamená likvidáciu slovenského stredoškolského poľnohospodárskeho školstva. Takmer neexistujú dneska mladí ľudia, ktorí vychádzajú zo stredných škôl, ktorí boli nosní pre podniky poľnohospodárske, je neuveriteľný spôsob nájsť mechanizátora, ja neviem, či niekoľko kusov sa na Slovensku vyučuje, je neuveriteľné nájsť zootechnika, je neuveriteľné nájsť vo všetkých týchto špecifických oblastiach mladých vzdelaných ľudí, a keď z tohto systému, čo zostali tie trosky z tých rôznych obchodných škôl a podobných dievčenských škôl, čo sa z toho prerobili, ak vyjdú mladí ľudia, tak, bohužiaľ, musia si ich podniky vychovávať od začiatku sami. Toto je vážny fenomén, ktorý, pokiaľ opäť nenájdeme spôsob znovuoživenia efektívneho, efektívneho stredoškolského poľnohospodárskeho vzdelávania, tak veľmi ťažko budeme môcť hovoriť o nastavovaní iných podmienok.

    Na záver svojho vystúpenia poviem, že nielen výška dotácií rozhoduje o tom, ako je výkonné slovenské poľnohospodárstvo, a tiež tu bolo spomínané, je to otázka výšky všetkých možných poplatkov, ktoré musia poľnohospodári platiť. Pán kolega Galko obvinil vládu SMER-u, že zavádza nové dane. Ja vám pripravím prehľad všetkých poplatkov a daní, ktoré boli zavedené za pravicových vlád a za vlády SMER-u, a možno budete, pán kolega Galko, prekvapený, koľko peňazí odsalo, odsalo z poľnohospodárstva a odsáva z poľnohospodárstva práve návrhy a práve schválené zákony za vlády pána Dzurindu, pani Radičovej. Toto je zaujímavá otázka, skôr než vyslovíte obvinenie, že vláda SMER-u je zodpovedná za nejaké zvyšovanie daní, tak sa pozrite do toho daňového systému, všetky, ktoré platia poľnohospodári, všetky poplatky, ktoré musia platiť poľnohospodári, environmentálne a rôzne iné a potom si dajte odpoveď na to, že kto odsáva tie peniaze z poľnohospodárstva. Ak chceme naštartovať a oživiť tento sektor, tak bude nutné sa aj tejto oblasti venovať.

    Ctené kolegyne a kolegovia, myslím si, že Zelená správa, Zelená správa je kľúčový dokument, o ktorej mala bežať diskusia v Národnej rade, a tak jak bola predložená, že je správa konštatačná, ktorá hovorí o minulosti. Bez poznania minulosti nie je možné nastaviť budúcnosť, nie je možné prijať opatrenia do budúcnosti a ja chem vysloviť presvedčenie, že práca pána ministra Jahnátka aj podmienky, ktoré pripravuje pre nové rozpočtové obdobie, ktoré by malo znamenať kľúčovú zmenu v podpore, by mala byť tá, ktorá by mala pre nás znamenať oživenie v poľnohospodárstve. Odpoviem pánovi Švejnovi na jeho otázku, prečo len 74 eur ide na veľkú dobytčiu jednotku na kraj bez trhovej produkcie mlieka. No je to preto, aby sa ubralo z tzv. znevýhodnených oblastí, aby sa dali do týchto istých oblastí cez produkciu. Aby nebolo výhodné vyrábať nič, ale aby bolo výhodné v týchto podmienkach vyrábať poľnohospodársku výrobu, ktorá zamestnáva ľudí, ktorá robí krajinotvorbu, ktorá pomáha rozvoju vidieka. Toto je kľúčová vec a to je základná zmena, ktorú musíme docieliť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, zapnite mi, prosím vás, technici, obrazovku, aby som videl faktické poznámky. Štyria páni poslanci, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, niekoľko poznámok k vášmu vystúpeniu. Hovorili ste o obchodných reťazcoch a o ich vplyve, zlom vplyve na, na prvovýrobcov a..., prvovýrobu, spracovateľov a podobne a verte mi, že môj vzťah k obchodným reťazcom je možno ešte kritickejší ako váš, pretože som si tým prešiel a podstatnú časť môjho profesionálneho života som práve strávil vo firme, ktorá zastupovala záujmy malých slovenských obchodníkov, či už živnostníkov, alebo eseročiek. Rozdiel je vo filozofii. Zatiaľ čo vy si myslíte, že zákazmi, príkazmi a reguláciou dokážete ovplyvniť zahraničné reťazce a pomôcť našim podnikateľom, tak my máme úplne opačnú filozofiu. Tá filozofia je vytvoriť také podnikateľské prostredie, aby ste jednoducho vytvorili zdravé konkurenčné prostredie. Vy nikdy ten boj s tými reťazcami nevyhráte, nikdy ho nevyhráte, už dnes našli dve cesty, ako zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch obísť, a koľkýkrát ste ho už prerábali. Ja som vás na to upozorňoval, keď som tu stál, že nájdu tie možnosti, a našli ich, viem presne, ako ho obchádzajú, a môžem vám povedať, že ak ho niekto nedokáže obísť, tak to sú malé slovenské siete, ktoré práve sú bytostne závislé na tých, na tých, na tom poslednom torze tých slovenských výrobcov, ktorí im dodávajú produkty, a nie sú tak silní, aby dokázali tieto tento zákon obísť.

    Ja vám poviem jeden príklad, ak ho stihnem, ja keď som zastupoval tú slovenskú sieť, tak za mnou došiel výrobca, ktorý mi dal o 20 halierov nižšiu cenu na jeden produkt, bolo to 6,10; ako dal Kauflandu, dokázali sme to, dohodu, napriek tomu, že tisícnásobne, tisícnásobne menší odber som dokázal urobiť, čiže inde je pes zakopaný. Je zakopaný v podpore našich slovenských podnikateľov, nie v boji proti reťazcom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Záhumenský, správne ste spomenuli rok '98, asi ste povedali, že treba hľadať prapôvod problému, ako sa začalo pristupovať k tomuto sektoru v roku '98, a odmietate na tom participáciu SMER-u, lebo nebola, pričom kritizujete mňa, že v roku 2006 alebo 2002 ako člen SMK, kde už dnes nie som, som čo urobil.

    Tak dovoľte, aby som pripomenul, že nemôžete sa vyzliecť zo zodpovednosti SMER-u za daný stav. V roku '98 SDĽ bola vládnou stranou a Robert Fico bol podpredsedom strany SDĽ, ale sedeli takisto v parlamente ľudia ako Petrák, Richter, Faič a ďalší. To znamená, že pol SMER-u sa dá vymenovať, ktorí sú za to zodpovední. Rok 2000, popliesť, že kto kedy nastúpil, či v 2002., alebo 2006., pán kolega, 2006. rok by ste si asi mali pamätať, to je ten rok, keď ste sa vzdali ako štátny tajomník, ktorý vám dneska aj noviny pripomenuli, takže ja by som - byť na vašom mieste - ten rok 2006 by som si veľmi pamätal.

    A podpora ničoho. Pán kolega, nebola to vláda SMER-u, ktorá zaviedla, že dáva podporu na nevyrobené mlieko? Koľko peňazí odišlo na nevyrobené mlieko? Môžme to kvantifikovať podľa jednotlivých podnikov. Podpora na plochu bola zaviazaná a stiahnutá k tomu, že tie pozemky musia byť v poriadku, vďaka tomu sa na Slovensko, na Slovensku vrátilo do Poľnohospodárskeho pôdneho fondu viac ako 160-tisíc hektárov pôdy, ktoré bolo zarastené predtým. Vďaka tomu. Vďaka ničomu inému a môžme sa pozrieť, že čo je podpora ničoho, či vyplácanie peňazí na mlieko, ktoré sa nikdy nevyprodukovalo vďaka tomu systému, ktorý ste zaviedli v roku 2009.

  • Pozdravujem našu návštevu z Košíc, zo Strednej veterinárnej školy v Barci, dúfam, že sa vám páčilo v parlamente a že sa opäť niekedy uvidíme. Pekný deň.

  • Ďakujem pekne. No, kolegovia, jasné vytýkanie si, že kto, kedy, čo a ako, no ja sa pýtam, aká zodpovednosť sa vyvodila, ako sme si to teda ustáli, neustáli.

    V správe máme dosť alarmujúce počty, ako si, pán kolega, spomenul, aj počet pracujúcich momentálne nám klesol v roku teda 2012 na 50 400, o 1 700 osôb menej, 46 % nezamestnanosť, teda sebestačnosť, samozrejme, som tiež za to, aby podpora ničoho neexistovala. Ja by som bol veľmi rád, keby, pán kolega, ako si spomínal, že je tu teraz čas zmeniť podmienky a sa pripravujú určité veci, tak potom neviem prečo, keď sme dali hlasovať na výbore, aby nám pán minister povedal, čo do Bruselu za nás, za Slovensko dávame, aké podmienky, čo chceme, že ste nám to ako neodsúhlasili, a prakticky nevieme sa dostať k týmto materiálom, aspoň ja osobne nie, takže neviem potom, prečo sa to takto nejako zatajuje, keď hovoríme alebo hovoríte, že ako je to perfektné, a ja, samozrejme, nebudem tu politikárčiť, ja tu budem skôr odborne hovoriť, že všetko rozumné, čo podporí poľnohospodárstvo, podporím.

    Svojimi názormi si tu spomenul aj naše školstvo, ale ja hneď pripomínam, že dajme šancu, a akú šancu majú naši mladí, poľnohospodársky možnože vzdelaní alebo tí, ktorí chcú ísť do poľnohospodárstva, aby sa dostali k pôde. To som sa pýtal už minule. Dostať sa k pôde začínajúcemu farmárovi, ktorého ešte nemám ani definovaného v zákone, je veľmi veľký problém, hej. Takže ja budem veľmi rád, ak sa pán minister so všetkými týmito problémami vysporiada tak, aby poľnohospodársky sektor sa povzniesol do trošku iných vôd, v akom je, a, samozrejme, som tiež za to, aby splatnosť faktúr, ktorú si spomenul, bola tiež nejakým spôsobom vymáhateľná, dokonca mi niektorí hovoria, aby to bol trestný čin, kto neplatí faktúry. Takže ja som aj za takéto striktné...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Sme svedkami zaujímavých historických prestreliek ministerských a straníckych, ale domnievam sa, že práve takéto prestrelky nám veľmi regále slovenskými výrobkami nezaplatia, a napadla ma jedna iba vec, ktorá osobne mi pripadá dôležitá, aj keď nie jediná.

    Ak raz vieme, že fínska Nokia vyrába dobré mobily, no tak jednoducho nech ich vyrába, a my na zelenej lúke nestavajme žiadnu vývojovú základňu a nesnažme sa ich dobehnúť. Ale tejto zelenej lúke by sme jednoducho nemali dať príležitosť, aby bola len pokosená, pomulčovaná a aby sme z nej nevyťažili to, čo sme povinní vyťažiť. Mobily dovážajme, ale tie potraviny naozaj by sme nemali dovážať a naozaj by sme mali dosiahnuť, aby človek, ktorý tú zelenú lúku chce využívať, aby ju využíval na produkciu, a nie na to, že dostane 160 eur za rok za to, že to len pokosí. Som teda toho názoru, že by bolo veľmi dobré, keby pán minister na rok mohol doniesť správu, kde budú dve čísla. To prvé bude znamenať, že sme využili európske dotácie určené pre pôdohospodárstvo na Slovensku na 100 %, a to druhé číslo by malo byť nulové, že sme nedali ani euro za to, že niekto nevyrobil potraviny, ale dostal na to neprimeranú dotáciu. Ďakujem.

  • Pán poslanec Záhumenský, reakcia.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mičovský, odpovedali ste pánovi Simonovi, prečo sa znížila podpora na dobytčiu jednotku na kravu bez trhovej produkcie mlieka a prečo vlastne by mala ísť vyššia podpora na samotnú tú kravu, a nie na plochu. To je celý, celý problém, to, že nie je dôležité, aby sme my mali jednu, jedno zviera, proste ktoré neprináša nič, nie je, nie je od neho možné od neho dostať teľa, a že máme ošípanú, a síce máme ju ako vedenú ako VDJ-čku, ale nemáme od nej odstavčatá, ktoré nevytvárajú základ pre ekonomickú produkciu.

    Ja sa plne pridám k tomu, že znižujme podporu na plochu a dávajme ju do pridanej hodnoty práve pre tých poľnohospodárov, ktorí produkujú, ktorí vyrábajú a zamestnávajú. Toto je kľúčový moment, ktorý sa musí urobiť, aby sme dostali obrat v slovenskom poľnohospodárstve. A to, čo som vám, čo som hovoril, že práve podpora ničoho, to je podprah toho mulčovania a toho nevyrábania, spôsobila stav, ktorý tu je, spôsobila úpadok slovenskej prvovýroby, spôsobila úpadok výroby potravín, spôsobila úpadok potravinárstva, lebo keď nebola surovina, neboli potravinári. Je dôsledok toho, že dneska konštatujeme a pán Simon tu bohorovne povie, že, že za to môže SMER, a pritom on je autorom tejto myšlienky. On obhajuje to, že ako treba podporovať tú plochu, lebo tá plocha je kľúčová. Áno, tá plocha je dôležitá, ale ak budeme podporovať výrobu, tak podporíme tých farmárov, ktorí chcú vyrábať a tú plochu si budú obrábať. Takže toto je, toto je veľmi dôležité a práve novonastavené podmienky sú postavené tak, aby boli zvýhodňovaní farmári, ktorí vyrábajú, aby neboli zvýhodňovaní tí, ktorí sa len tvária, že sú poľnohospodári, mulčujú, a pritom vykonávajú úplne iné aktivity. Myslím si, že asi toľko. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len v krátkosti chcem reagovať. Nebudem určite reagovať na urážlivé vystúpenie bývalých pracovníkov Kauflandu. Pánu poslancovi Hubovi, myslím, vystupoval druhý, by som sa snažil odpovedať spolu s odpoveďou na poslanca Simona.

    Pán poslanec Simon, už tu nie je, lebo už utekal sa najesť, lebo je hladný, jednu vec. Kritizoval stavy kráv, klesajúci stav kráv. Mali by sme sa, pán Simon, v neprítomnosti dohodnúť aspoň na jednom, že či je politika ľavá alebo pravá, biologický cyklus kravy neobídeme. Čiže keď kritizujete, že v septembri 2012 začali klesať stavy kráv, tak si musíme uvedomiť jednu vec. Krava sa stáva z jalovice kravou vtedy, keď ide na prvú laktáciu. Na to, aby bola jalovica prvýkrát pripustená, potrebuje 13 až 14 mesiacov pri vynikajúcom chove a pri priemernom chove 16 až 18 mesiacov. Stav kráv sa ráta tak, že sa odrátajú kravy, ktoré idú po - v zlých chovoch - štvrtej, druhej až štvrtej laktácii na bitúnok, v dobrých chovoch po šiestej až ôsmej laktácii na bitúnok plus prírastok jalovíc, ktoré sa vstupujú do stavu kráv. Čiže ten sumár, to konečné číslo, ktoré pán Simon povedal v septembri 2012, vznikli nejakou kombináciou týchto dvoch čísiel. Čiže keď si odrátame 16 mesiacov na to, aby sa z jalovice stala krava, tak hovoríme o množstve jalovíc, ktoré vznikli za pána Simona. Čiže pán Simon veľmi správne skritizoval sám seba. Urobil takú dotačnú politiku, že tie jalovice nepodporoval a chovatelia ich dávali na bitúnok ešte ako jalovice, ale na druhej strane museli vypadnúť kravy, ktoré vznikali ako jalovice ešte v rokoch 2006 až 2010. Čiže keď máme prepad, a odvtedy je prepad skutočne od septembra 2012 v počte kráv, je to vďaka vynikajúcej poľnohospodárskej politike pána neprítomného Simona, ktorý tak podporoval kravy a jalovice, že teraz budeme rok a pol až dva roky mať permanentný úbytok kráv. Čiže uvedomme si konečne aj biológiu a nejaký cyklus tejto kravy. Čiže ďakujem pekne, že ste skritizoval sám seba vo svojej politike.

    Za druhé. Nemám čas a nechcem naťahovať. Celá spoločná poľnohospodárska politika ide úplne opačne otočená, ako ju nastavil pán Simon. Dámy, páni, len dve vety.

    Nebudeme podporovať hektáre, to, čo potrebuje pán Simon. Pán Simon potrebuje poľnohospodársku politiku na hektáre, lebo má tisícky hektárov. Však ste videli tie stovky listov vlastníctva, ku ktorým sa zázračným spôsobom dostal. Čiže preňho je dobré sedieť v parlamente a brať veľké milióny dotácií za hektáre, ktoré zázračným spôsobom získal. My hovoríme, naša politika ide iným smerom. Nebudeme podporovať vlastníka pôdy, ale toho, kto na pôde robí. Druhé pravidlo je, ideme znížiť počet čiernych pasažierov v poľnohospodárstve. To znamená, že ideme robiť jednicové podpory na reálne stavy hospodárskych zvierat a na podporu na hektáre len tam, kde sa bude produkovať. Pán Simon je nešťastný a nervózny z toho, lebo robil som prezentáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky aj v Dunajskej Strede, kde si on založil vlastnú stavovskú organizáciu. Len, bohužiaľ, tam prijali novú spoločnú poľnohospodársku politiku a nadávali na svojho zakladateľa Simona, lebo 205 eur, ktoré si Simon nastavil na podporu hektára bez toho, či tam niečo robíte alebo nerobíte, my mu znižujeme na 130. Viac mu to neviem znížiť, bohužiaľ, dal by som mu aj 30, ale dostane len 130 (potlesk) a všetci ostatní, ktorí sú normálni aktívni poľnohospodári, môžu zarobiť až 800 až 1 000 eur na hektár, ale musia si vyskladať v rámci sendvičovej metódy produkciu tak, aby boli skutočnými komplexnými poľnohospodármi, aby mali živočíšnu výrobu, rastlinnú výrobu. Nemám čas na čísla. Veľmi rád budem prezentovať aj na pôde parlamentu, pokiaľ bude záujem, ako sme nastavili finančný mechanizmus. A môžem vám povedať, ten finančný bude znamenať toľko, keď prijmeme sendvičovú metódu tak, ako sme ju nastavili, kľudne môže poľnohospodársky podnik, ktorý má tisíc hektárov, mať väčší príjem ako doteraz poľnohospodársky podnik, ktorý má päťtisíc hektárov. Čiže zarobí ten, kto bude robiť na pôde, a nezarobí ten, kto sa zázračným spôsobom dostal k toľkým tisícom hektárom ako pán Simon. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca? Predpokladám, že nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prerušujem rokovanie. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. O 14.00 hodine budeme pokračovať hodinou otázok a o 15.00 hodine začneme rokovať o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže je štvrtok, podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram.

    Poslanci písomne predložili dovčera do 12.00 hodiny 17 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 20 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujeme, upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil, svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pre investície pána Ľubomíra Vážneho, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a tiež oznámil povereným, poverených ich zastupovaním.

    Neprítomní sú:

    - podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý má pracovnú cestu mimo Bratislavy, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny,

    - tiež je neprítomný podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír pre zdravotné problémy, zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek,

    - neprítomný je tiež minister hospodárstva Tomáš Malatinský, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Kórejskej republike, a zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek,

    - tiež je neprítomný podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste na Ukrajine, a nie sú naňho položené otázky,

    - tiež minister spravodlivosti Tomáš Borec, pracovná cesta mimo Bratislavy, tiež nie sú naňho položené otázky a

    - neprítomný je tiež minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič a tiež nie sú naňho položené otázky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Teraz prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Tibora Glendu a otázka znie:

    "Vážený pán premiér, minulý týždeň boli zverejnené pozitívne správy o cenách energií v roku 2014. Čo pre uvedené výsledky priniesli verejné inštitúcie?"

    Poprosím vás o odpoveď, pán podpredseda, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, všetci vieme, aký vplyv majú ceny energií na celkový hospodársky a sociálny vývoj v spoločnosti. Z tohto pohľadu je jednou z dôležitých povinností štátu zabezpečiť regulačné činnosti v sieťových odvetviach, ktoré predstavujú spojenie transparentnej, nediskriminačnej a efektívnej hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach a adekvátnej ochrany spotrebiteľa.

    Zvýraznil by som práve aspekt adekvátnej ochrany spotrebiteľa. Aj legislatíva Európskej únie zdôrazňuje, že výhody vyplývajúce z vnútorného trhu majú byť dostupné pre celý priemysel a obchod vrátane malých a stredných podnikov a pre všetkých obyvateľov. Preto vláda Slovenskej republiky pokračuje v úsilí o skvalitňovanie energetických služieb a dodávaných tovarov tak, aby každý odberateľ mal zabezpečený dostatok elektriny a plynu v požadovanom množstve a za primerané ceny. Na uvedené úlohy je potrebné nahliadať z rôznych úrovní. Je to úloha vlády v prijímaní hospodárskych a sociálnych opatrení, v definovaní energetickej politiky v navrhovaní zákonov a tiež v prijímaní sekundárnej legislatívy. Ďalej je to úloha zákonodarnej moci v prijímaní a schvaľovaní zákonov a nakoniec úloha regulátora vo vykonávaní regulácie v sieťových odvetviach, ktorý je v súčasnosti vo svojej činnosti nezávislý.

    Po nástupe súčasnej vlády bola ako jedna z priorít zadefinovaná potreba transpozície tretieho energetického balíčka a začali sa prípravy novej energetickej legislatívy. V programovom vyhlásení vlády sme deklarovali, že implementáciou tretieho liberalizačného energetického balíčka podstatne rozšírime právomoci štátu v oblasti dohľadu nad regulovanými subjektmi a podporíme rozvoj konkurencie a transparentnosti trhu s energiami. Taktiež sme deklarovali, že v oblasti energetiky a sieťových odvetví bude vláda tlmiť nepriaznivé dôsledky netransparentnej a chybnej privatizácie, aby prirodzené monopoly mali čoraz menej možností zneužívať svoje dominantné postavenie na trhu. Naším cieľom je vytvárať podmienky pre zabezpečenie stabilného, predvídateľného a transparentného regulačného rámca s cieľom udržať konkurencieschopnosť priemyslu, zachovanie výroby a zamestnanosti. Zároveň vytvárame podmienky, aby bol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby mal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dostatočné nástroje na preverenie nákladovej štruktúry regulovaných subjektov za účelom nastavenia spravodlivej regulácie a tiež za účelom zníženia sieťových poplatkov. Som presvedčený, že všetky tieto záväzky a ciele plníme.

    Prijatými opatreniami sme podporili vytváranie predpokladov na stabilitu a znižovanie cien energií. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že pri príprave návrhov zákonov boli najvyššou prioritou riešenia v prospech hospodárskych záujmov Slovenskej republiky, v prospech ochrany odberateľov energie, predovšetkým zraniteľných odberateľov, a boja proti energetickej chudobe. Príslušnými normami sa plne implementovali podmienky otvoreného konkurenčného trhu s elektrinou a plynom, zvýšila sa transparentnosť na trhu, výrazne sa posilnili práva odberateľov s dôrazom na ochranu zraniteľných odberateľov a zvýšila sa miera informovanosti odberateľov.

    Je na mieste poďakovať vám voleným zástupcom občanov za prijatie vládnych návrhov zákonov zákonov o energetike a regulácii sieťových odvetví.

    Zmenou podmienok podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou výrobou elektriny a tepla sa tiež vytvorili predpoklady na znižovanie nákladov a tým dopadov na ceny. Prijatými zákonmi sa zabezpečila vyššia nezávislosť regulačného úradu a jeho právomoci v oblasti určovania regulovaných cien, ako aj kontrolnej činnosti v regulovaných subjektoch.

    Okrem kompetencií regulačného úradu vyplývajúcich z príslušných smerníc sa návrhom zákonov, zákona rozširujú právomoci úradu v oblasti dohľadu nad regulovanými subjektmi. Takto navrhnutými kompetenciami a právomocami úradu sa má zamedziť prípadným netransparentným finančným transakciám, ktoré bránia rozvoju konkurencie na trhu a diskriminujú iných účastníkov trhu s elektrinou a plynom. Prijatím dvoch rozhodujúcich energetických zákonov dostal regulačný úrad do rúk kompetencie, ktoré mu prostredníctvom sekundárnej legislatívy umožnili razantne vstúpiť do tvorby sieťových poplatkov. Za veľmi krátky čas úrad využil získané kompetencie a vydal rozhodnutia, ktorými sa vytvorili reálne predpoklady na zníženie sieťových poplatkov. Pozitívne zmeny sa premietnu do tvorby koncových cien elektriny ešte v tomto roku. Znamená to, že odberatelia v celom spotrebiteľskom spektre pocítia už v roku 2014 pokles cien elektriny, čo mimoriadne ocenia najmä priemyselní odberatelia, u ktorých bude pokles cien najmarkantnejší.

    To, že nastavené predpoklady a prijaté opatrenia boli správne, potvrdzuje aj súčasný vývoj v oblasti cien energií. Minulý týždeň predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví informoval, že cena elektriny pre domácnosti sa v roku 2014 zníži priemerne o 7 % a cena plynu o 0,23 %, čo v modelových prípadoch pri elektrine znamená, že odberateľ napríklad s tarifou D1 ušetrí priemerne 11 eur za rok a pri tarife D2 ušetrí priemerne 55 eur za rok a tiež pri tarife D5 je táto úspora priemerne až 200 eur za rok.

    Maximálnu cenu elektriny určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví okrem domácností aj pre malé podniky s ročnou spotrebou do 30-tisíc kWh, pre ne sa cena elektriny zníži priemerne o 6,5 %. Na druhej strane veľké priemyselné podniky pod reguláciu nespadajú, ale taktiež budú profitovať z nižších cien sieťových poplatkov. Na západnom Slovensku klesne odberateľom pripojeným do siete veľmi vysokého napätia a do siete vysokého napätia cena sieťových poplatkov od 10 do 13 %, v regióne stredného Slovenska 10 až 15 % a na východnom Slovensku bude tento pokles od 3,35 do 10,2 %.

    V tejto súvislosti by som rád zdôraznil, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vytvoril pre podnikateľov či verejné inštitúcie dobré východiská na zníženie koncovej ceny, a tak má každý subjekt možnosť uzavrieť výhodnejšiu zmluvu na dodávku elektriny na rok 2014. Lacnejšou elektrinou, po ktorej volali veľké podniky na Slovensku, vytvárame podmienky pre zabezpečenie ich vyššej konkurencieschopnosti.

    Ceny plynu na burzách sú relatívne stabilné, dôsledkom čoho je menšia zmena koncových cien za dodávku plynu pre domácnosti. Avšak dochádza aj k zmene variabilnej sadzby maximálnych cien za dodávku plynu malým podnikom. Priemerné ceny za dodávku plynu malým podnikom podľa informácie predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v roku 2014 poklesnú o 6,53 %. Vyslovím otvorene, že zmena akcionárskej zmluvy v Slovenskom plynárenskom priemysle vytvára väčší priestor pre vplyv štátu na ceny zemného plynu pre obyvateľov zo segmentu domácností a malých podnikateľov. Len pre doplnenie uvádzam, že v budúcom roku môžu domácnosti očakávať aj stabilné ceny tepla. Podľa predbežných informácií variabilná zložka ceny poklesne v priemere o 3 % a fixná zložka z dôvodu klesajúceho odberu tepla stúpne o 2 až 3 %, čo by však pre väčšinu domácností nemalo mať vplyv na celkovú cenu tepla.

    Na záver zopakujem, že jednotlivé verejné inštitúcie majú vlastné kompetencie vo vzťahu k energetickej a cenovej politike. Ešte raz zdôrazňujem, že úlohou vlády je prijímať hospodárske a sociálne opatrenia, definovať energetickú politiku, navrhovať zákony a sekundárnu legislatívu, úlohou zákonodarnej moci je prijímať a schvaľovať zákony a regulátor je pri výkone svojej činnosti nezávislý.

    Skončil som, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Nie, nie, ďakujem pekne, pán podpredseda, za odpoveď, nemám žiadnu doplňujúcu otázku.

  • V poradí druhú otázku položil pán poslanec Milan Halúz - a tu je - a otázka znie:

    "Vážený pán premiér, môžte nás oboznámiť s významom účasti na samite krajín strednej a východnej Európy a Číny, ktorý sa uskutočnil v Rumunsku minulý týždeň, a kde ste sa stretli aj s čínskym premiérom?"

    Poprosím vás o odpoveď, pán podpredseda, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, samit v Bukurešti bol druhým oficiálnym stretnutím krajín strednej a východnej Európy a Číny. Rovnako ako minulý rok sa ho zúčastnili premiéri všetkých 16 krajín strednej a východnej Európy a Číny. Počas plenárneho zasadnutia zástupcovia krajín zhodnotili úroveň spolupráce s Čínou a navrhli nové oblasti pre rozvoj spolupráce nielen s Čínou, ale aj medzi krajinami stredo- a východoeurópskeho priestoru s čínskou účasťou.

    Pýtame sa, prečo Čína? Bez ohľadu na súčasnú krízu pre Slovensko je nevyhnutnou cestou podporovať exportné aktivity aj do krajín mimo Európskej únie. Nie je to nič nezvyčajné, krajiny Európskej únie spolu realizujú viac ako 40 % obchodu s Áziou. Samotná Čína je dnes po Spojených štátoch amerických druhým najväčším samostatným obchodným partnerom Európskej únie. Význam otvárania nášho hospodárstva v prospech nových partnerov zvýrazňuje tiež skutočnosť, že až 90 % globálneho ekonomického rastu v najbližších desiatich až pätnástich rokoch sa bude realizovať mimo Európsku úniu a z toho asi polovica v Číne. Na tento trend reaguje aj slovenská podnikateľská obec.

    Z pohľadu ekonomických potrieb Slovenska a zamestnanosti - a podporili to tiež všetky zúčastnené krajiny - považujeme za veľmi dôležité rozvíjať tento model spolupráce. Spolupráca formátu Čína + 16 je totiž orientovaná ekonomicky, kultúrne a sociálne. Aktivity v spolupráci s Čínou zamerané na obchod a investície dopĺňajú ďalšie iniciatívy v cestovnom ruchu, kultúre, poľnohospodárstve, vede a školstve. Z radu týchto aktivít sa Slovenská republika prihlásila k hosťovaniu spoločného sympózia Čína + 16 o inováciách v roku 2015, o ktoré majú záujem rezort školstva a tiež Slovenská akadémia vied. V tejto spolupráci vidíme jeden dôležitý moment a to je skutočnosť, že týmto formátom sa posilní nielen spolupráca krajín tohto priestoru s Čínou, ale aj zúčastnených krajín medzi sebou navzájom.

    Nosným prvkom programu predstaveného Čínou už na minuloročnom samite je zvýhodnený úver vo výške 10 mld. USD. Keďže jeho využívanie pri realizácii verejných zákaziek je viazané na poskytovanie štátnych garancií, Slovenská republika ho na tejto úrovni zatiaľ nevyužila, rešpektujúc dohodnuté pravidlá rozpočtovej disciplíny. Požiadali sme čínskeho premiéra, aby túto podmienku prehodnotili, lebo takouto podmienkou limitujú svoju účasť na veľkých infraštruktúrnych projektoch aj v ďalších zúčastnených členských krajinách Únie z tejto iniciatívy.

    Otvára to priestor pre iniciatívy súkromného kapitálu. V tejto súvislosti sme v spolupráci s našimi firmami zhromaždili viacero projektových návrhov a Čína tiež prejavila záujem o účasť na výstavbe prečerpávacej hydroelektrárne na Ipli. Novou iniciatívou, ktorú na samite prezentovala čínska strana, je vytvorenie špeciálneho investičného fondu pre strednú a východnú Európu so sídlom v Luxembursku so základným kapitálom 500 mld. USD, ktorý má investovať do konkrétnych projektov v našich krajinách. Do tohto fondu by sa mal vo väčšom rozsahu dostať aj súkromný kapitál z Číny. Vidíme tu perspektívu veľmi transparentnej finančnej a investičnej spolupráce, napr. s vytváraným slovenským investičným holdingom, a jej vyústenie do rozvoja miest, dopravy a energetiky.

    Čínska strana deklarovala záujem o posilnenie rozvoja stredoeurópskeho a východoeurópskeho priestoru najmä podporou obchodu a investícií s cieľom podporiť regionálny rozvoj a vyrovnať regionálnu ekonomickú nerovnováhu medzi východnou a západnou časťou Európy. Toto by malo prispieť aj ku skvalitneniu dialógu medzi Európskou úniou a Čínou.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán podpredseda vlády, váš limit uplynul. Máte ešte veľa alebo viete spraviť záver krátky?

  • Na záver chcem zdôrazniť, že chceme užšie spolupracovať tiež v oblasti vedy, výskumu, vývoja a transferu technológií. Čínska strana je priaznivo naklonená uskutočneniu sympózia na tému inovácií, technologickej spolupráce a medzinárodného transferu technológií v Slovenskej republike. Tiež je potrebné uviesť, že predseda štátnej rady Li Keqiang pozval pána premiéra na návštevu Číny, v reakcii na recipročné pozvanie vyjadril takisto záujem prísť na Slovensko, aby sa rozvíjal vzájomný čulý obchodný ruch medzi našimi krajinami.

    Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem. Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Tibora Bastrnáka na ministra kultúry Mareka Maďariča a otázka znie, poprosím vás o pokoj:

    "Vážený pán minister, vaše ministerstvo ako zriaďovateľ plánuje zrušiť právnu subjektivitu hvezdárne v Hurbanove. Deje sa to bez hocijakej formy konzultácie so zainteresovanými vedeckými autoritami, respektíve bez vedomia dotknutých zamestnancov hvezdárne. Aké sú dôvody plánovaného zrušenia právnej subjektivity hvezdárne v Hurbanove?"

    Pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, podľa § 6 ods. 3 zákona o osvetovej činnosti sú Národné osvetové centrum a Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove štátnymi osvetovými zariadeniami, ktorých zriaďovateľom je ministerstvo kultúry, čiže je tam už aj z tohto zjavná určitá súvislosť. Prienik činnosti týchto dvoch organizácií nie je zanedbateľný. Začlenenie Slovenskej ústrednej hvezdárne do organizačnej štruktúry Národného osvetového centra sa v tomto zmysle javí ako krok nielen k racionalizácii a k zefektívneniu ich činnosti, ale je aj vecne logický, a to najmä v nadväznosti na prebiehajúcu transformáciu Národného osvetového centra, ktorej výsledkom bude aj to, že Národné osvetové centrum bude najmä výskumno-dokumentačným a metodickým centrom pre kultúru. A do tohto rámca, najmä do tej zložky výskumnej zapadá aj ústredná hvezdáreň, ktorej činnosť bude v plnej miere zachovaná a takisto bude zachovaná aj veľká miera jej autonómie, keďže bude jednou z organizačných zložiek Národného osvetového centra.

    Nie je teda pravdou, ak to niekto podsúva, že sa hvezdáreň v Hurbanove ruší, nie je ani pravdou, že sa akokoľvek obmedzí jej činnosť. A nie je pravdou ani to, že by sa akékoľvek kroky diali bez vedomia zainteresovaných zamestnancov hvezdárne. O zámeroch ministerstva informoval generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva generálneho riaditeľa hvezdárne osobne a následne 15. novembra 2013 aj zamestnancov hvezdárne na ich pracovnom zhromaždení v priestoroch hvezdárne v Hurbanove. Ale ani po stretnutí s pánom riaditeľom hvezdárne, ani po tomto stretnutí so zamestnancami pán generálny riaditeľ hvezdárne v Hurbanove nijakým spôsobom napríklad neprejavil záujem o stretnutie so mnou, čo som chápal, že je v plnej miere uzrozumený, nemá potrebu nič namietať alebo nič sa ďalej pýtať. To znamená, zrejme hľadá v tejto chvíli možno iné spôsoby intervenovania, takže len, pán poslanec, ešte raz vám opakujem, má to svoju logiku, nedochádza k rušeniu hvezdárne ani obmedzeniu jej činnosti, stráca právnu subjektivitu, ale podstatný je výsledok, že hvezdáreň si naďalej bude presne plniť tie činnosti, ktoré aj doteraz, a, samozrejme, aj čo sa týka vydávania časopisu Kozmos.

    Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku položiť? Áno. Poprosím vás, aby ste sa prihlásili. Zapnite pána poslanca.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za odpoveď. Pán minister, nemáte taký pocit, že to bude prvý krok, aby samostatnosť stratil toto inštitút, táto inštitúcia kvôli tomu, lebo keď to budú riadiť, dá sa povedať, nie odborne, ale inak z Bratislavy, samozrejme, tá činnosť nemôže byť taká stopercentná, ako keď majú právnu subjektivitu, to vieme dobre. A máme takú skúsenosť, že keď nejaká inštitúcia stratí správnu subjektivitu, to je prvý krok, právnu subjektivitu, to je prvý krok k tomu, aby, aby, aby začali ísť dole kopcom. Takže preto, či si myslíte, že racionalizačné opatrenia sú dostatočným dôvodom, aby takáto známa a historická inštitúcia stratila tú právnu subjektivitu. Či to nebude fakt ten prvý krok k tomu, aby samostatnosť stratila. Ďakujem.

  • Áno. Samozrejme, že vy takúto obavu môžete mať, ale nie je to ani zámerom, nevidím žiadny dôvod na to, aby sme aj z toho historického hľadiska, ale aj z hľadiska tých aktuálnych potrieb aj výskumu v tejto oblasti rušili činnosť hvezdárne, takisto tam bude zachovaný ten odborný potenciál, ktorý tam je, ale či je to riadenie, viete, v Bratislave alebo Hurbanove, ja vám poviem, teda že si myslím, že to bude lepšie riadenie z tej Bratislavy, minimálne v tejto chvíli, pretože moja osobná skúsenosť s pánom generálnym riaditeľom je taká, že o sebe dal vedieť len vtedy, keď si nechal podpisovať alebo dával si návrhy na troj-štvortýždňové služobné cesty za zatmením Slnka do veľmi exotických destinácií. Nemyslím si, že by sa v tejto chvíli nejakým spôsobom výnimočným prejavovalo riadenie hvezdárne v Hurbanove. Ale opakujem, zrušenie právnej subjektivity v žiadnom prípade neznamená zrušenie inštitúcie, ktorá si zachová svoju autonómiu, ktorá bude jednou z organizačných zložiek Národného osvetového centra. A ja si teraz presne nespomínam, či ste vy napríklad v minulom volebnom období hlasovali za zlúčenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Aj Slovenský rozhlas stratil svoju právnu subjektivitu a nepamätám si, že by ste mali také obavy o to, že dôjde k nejakej, nejakej likvidácii Slovenského rozhlasu. Tým chcem povedať, že zlúčenie, začlenenie, začlenenie nejakej inštitúcie, najmä pod inštitúciu, ktorá má podobnú nejakú náplň a podobné zameranie, neznamená jej zrušenie.

    Takže na vašu obavu vám odpovedám, nie je zamýšľaný zánik hvezdárne v Hurbanove, nebude oslabená činnosť hvezdárne v Hurbanove, bude sa najďalej rozvíjať a predpokladám, že lepšie ako doteraz.

    Ďakujem, skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    V poradí druhú otázku položil pán poslanec Michal Bagačka ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi a otázka znie:

    "Vážený pán minister, začala výstavba rýchlostnej cesty R2 na východ od Zvolena. Určite bude mať významný vplyv na celý región. Kedy sa predpokladá jej dostavanie a ktoré úseky sa budú stavať ešte z tohto programovacieho obdobia?"

    Pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, predpokladaný termín ukončenia spomínanej výstavby rýchlostnej cesty v rámci projektu R2 Pstruša - Kriváň, ktorý sa začal stavať v novembri tohto roku, je december 2015. Dovoľte mi pripomenúť, že okrem vodičov tranzitnej dopravy tento úsek výrazným spôsobom zlepší kvalitu života aj obyvateľom Detvy, keďže ide o diaľničný obchvat tohto okresného mesta. Po jeho dokončení tak výrazne ubudne tranzitnej dopravy z centra mesta. Na tento 10,5-kilometrový dlhý úsek priamo nadväzuje smerom na Zvolen ďalší projekt financovaný z Operačného programu Doprava na roky 2007 až 2013, a to úsek R2 Zvolen-východ - Pstruša v celkovej dĺžke 8 km. Pri tomto projekte ešte nie je ukončený proces verejného obstarávania, ale je stále predpoklad, že obstarávanie bude ukončené ešte v tomto roku a následne sa aj začne výstavba. Táto stavba by mala byť ukončená taktiež najneskôr do konca obdobia oprávnenosti pre súčasné programové obdobie, to znamená do 31. 12. 2015.

    Rovnaká situácia ako pri tomto projekte je aj v prípade tretieho projektu výstavby rýchlostnej cesty R2 financovaného z fondov Európskej únie, úseku Ruskovce - Pravotice, čo je v skutočnosti najmä obchvat Bánoviec nad Bebravou, v celkovej dĺžke 10,75 km.

    Štvrtým projektom spolu financovaným z Operačného programu Doprava na programové obdobie 2007 až 2013 je projekt výstavby juhozápadného obchvatu mesta Žiar nad Hronom v celkovej dĺžke 6,6 km, ktorý je vo výstavbe od novembra 2012. Táto stavba by mala byť taktiež ukončená v tomto programovom období, a to konkrétne do novembra roku 2014.

    Celkovo tak bude v súčasnom programovom období vybudovaných s podporou z fondov Európskej únie takmer 36 km rýchlostnej cesty R2, pričom na tieto 4 projekty, ktoré som spomínal, budú poskytnuté nenávratné finančné príspevky z tohto operačného programu v celkovom objeme takmer 406 mil. eur. V rámci tohto programového obdobia je naplánované aj financovanie na ďalšie dôležité úseky, a to najmä diaľnice: D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka - Višňové, Dubná Skala, Hubová - Ivachnová v celkovej dĺžke takmer 40 km, z čoho približne 120 mil. eur bude vyčlenených ešte z tohto programového obdobia. Dovoľte mi pripomenúť, že diaľnica D1 je našou absolútnou prioritou, keďže má tvoriť spojnicu medzi dvomi najväčšími slovenskými mestami, dobre známou Bratislavou a Košicami, s plánovaným pokračovaním ďalej na východ až po ukrajinskú hranicu.

    Taktiež vyvíjame aktivitu aj v rámci diaľničného koridoru D3, ktorý po svojom dobudovaní spojí región Kysúc s významnými priemyselnými centrami v Poľsku a v Českej republike. Preto je tento koridor hneď po D1 najvyššou prioritou súčasnej vlády. Diaľnica D3 má tiež mimoriadny význam nielen pre región Kysúc, ale pre celé severozápadné Slovensko. Spojením tohto regiónu s perspektívnymi regiónmi južného Poľska a regiónu Ostravy sa celá táto oblasť zatraktívni pre investorov a tým podporí tvorbu nových pracovných miest. Z medzinárodného hľadiska táto cesta výrazne prispeje k diaľničnému prepojeniu krajín strednej Európy v severojužnom smere od Baltského mora až po Stredomorie. V rámci súčasného programovacieho obdobia budú v tomto koridore implementované projekty v úseku Svrčinovec - Skalité a Žilina - Strážov, Žilina - Brodno v celkovej dĺžke viac ako 16 km. Predpokladaná alokácia pre súčasné programové obdobie na oba tieto projekty je vo výške takmer 170 mil. eur. Úsek medzi Svrčinovcom a Skalitým bude prvým slovenským diaľničným projektom, ktorý sa bude stavať počas dvoch eurofondových programových období, ide o jeden z úsekov, ktorého financovanie počíta s modelom tzv. fázovania, keď sa počas, keď sa časť stavby platí z aktuálneho programového obdobia a druhá časť z nasledujúceho programového obdobia.

    Čiže prioritou diaľničnej výstavby na Slovensku stále zostáva dobudovanie D1 z Bratislavy cez Žilinu a sever Slovenska do Prešova, Košíc a následne ďalej na východ smerom na ukrajinskú hranicu. Nemalá pozornosť, ako som už spomínal, sa venuje aj ostatným ťahom nadradenej cestnej infraštruktúry, medzi ktoré patrí aj rýchlostná cesta R2. V budúcnosti bude predstavovať spojnicu Trenčína cez región hornej Nitry, Zvolen a juh Slovenska s mestami ako Lučenec, Rimavská Sobota či Rožňava a nakoniec aj Košicami. Je predpoklad, že už spomínané dnes rozostavané či súťažené úseky financované prostredníctvom súčasného programového obdobia Operačného programu Doprava výrazne pomôžu menej rozvinutým regiónom južného Slovenska. Okrem toho, že sa výrazne skráti doba prepravy z východu na západ krajiny tzv. južnou vetvou, zvýši sa kvalita života obyvateľov miestnych obcí a miest, ktorých centrá sú dnes zaťažené tranzitnou dopravou, a o tomto si myslím, že nie je žiadna pochybnosť.

    Kvalitné diaľnice a rýchlostné cesty sú jedným zo zásadných faktorov, ktoré môže do regiónov priniesť nových investorov či turistov a s tým súvisiace nové pracovné miesta pre lokálne obyvateľstvo.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Áno. Poprosím, zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem pekne, vážený pán minister, v prvom rade, samozrejme, za odpoveď a myslím si, že pre náš Banskobystrický kraj sú to naozaj dobré a potešujúce a povzbudzujúce odpovede. V médiách som ale ešte zaregistroval aj správu, že Národná diaľničná spoločnosť začína uvažovať aj o severojužnom prepojení a práve teda v našom kraji a do úvahy pripadajú dva varianty a to R1 z Bystrice do Ružomberka a R3 zo Žiaru nad Hronom do Martina.

    Moja otázka teda znie:

    "Ktorá z týchto ciest sa nakoniec bude realizovať a od čoho to závisí?" Ďakujem.

  • Poprosím vás o odpoveď, pán minister.

  • Ďakujem. Závisí to od toho, ako vyjde alebo aký bude výstup štúdie realizovateľnosti, ktorá sa v súčasnosti uskutočňuje, a prečo sa musí takáto štúdia uskutočniť, vyplýva z princípu financovania v rámci európskych fondov. Dnes nie je možné uvažovať nad financovaním žiadneho úseku, pod, pod, kým nie je jasne preukázateľná logika, matematika a analytika k tým jednotlivým úsekom. Čiže až štúdia realizovateľnosti ukáže, ktoré z týchto variant sú prípustné, aby bolo ich možné financovať z európskych fondov. Prečo stále skloňujem európske fondy, opäť to spomeniem, ale myslím, že to všetci veľmi dobre vieme, napätie v rozpočte, ktoré je, a rozsah týchto investičných aktivít neumožňuje financovať v strednodobom horizonte takéto projekty zo štátneho rozpočtu, iné zdroje nemáme, máme, tretia možnosť sú, je forma verejno-súkromného partnerstva, ale aj tam treba byť veľmi opatrný, pretože si musíme byť istí, že v budúcnosti aj na splácanie splátok koncesionárovi bude únosné z pohľadu štátneho rozpočtu.

    Vychádzajúc z tohoto v horizonte do konca druhého programového alebo toho ďalšieho programového obdobia, čiže do roku 2020 je jednoznačne dominantným zdrojom financovanie z fondov Európskej únie, a preto musíme veľmi dôsledne napĺňať kritériá, ktoré na takéto financovanie Európska únia požaduje.

    V minulosti došlo veľakrát k zahájeniu projektov, ktoré nemali takúto analytiku, čiže nebolo možné ju preukázať v rámci všetkých štúdií, ktoré sú k tomu potrebné, oprávnenosť financovať takéto projekty z európskych fondov, a často sa aj stávalo, že schvaľovacie procesy dopadli tak, ako dopadli v rámci Európskej komisie. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister, a zostaňte pri rečníckom pulte, lebo tretiu otázku vám položila podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová. Otázka síce smeruje na ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, ale zastupuje ho pán minister Počiatek a otázka znie:

    "Ruská spoločnosť ROSATOM prejavila záujem o účasť na projekte výstavby novej jadrovej elektrárne v Jasovských Bohuniciach. Keďže poznáme prioritu vlády v tejto oblasti energetiky, rada by som sa spýtala, či vláda bude pri svojom rozhodovaní o investorovi zvažovať aj dopad, ktorý sme mali možnosť včera počuť z médií, ponuky na rozpočet slovenských domácností, keďže by sa jednalo pravdepodobne o súvis s navýšením cien elektrickej energie, a či by to bolo v súlade s PVV, ak by ste sa k takémuto niečomu zaviazali, s programovým vyhlásením vlády."

    Pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa, ako iste viete, dňa 31. 12. 2009 vznikla spoločnosť Jadrová energetická spoločnosť Slovenska. Predmetná spoločnosť je spoločným podnikom slovenskej Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, akciová spoločnosť, ktorá vlastní 51 % podiel a dcérskej spoločnosti českej energetickej skupiny ČEZ, ČEZ Bohunice, akciová spoločnosť, vlastniacej 49 % akcií spoločnosti. Vytvorením spoločnosti Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, akciová spoločnosť, sa otvoril priestor pre prípravu projektu výstavby nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice. Poslaním spoločnosti je pripraviť projekt vhodného typu jadrového zdroja, následne zabezpečiť jeho výstavbu a ekonomicky, efektívne a bezpečne vyrábať elektrinu.

    Čo sa týka vstupu nového partnera do projektu, iniciátorom diskusie na túto tému bola práve skupina ČEZ. Rokovania o prípadnom vstupe nového akcionára neboli ešte doteraz uzatvorené, tak ako bolo už z našej strany niekoľkokrát prezentované, sme ochotní rokovať s kýmkoľvek, pokiaľ to bude kredibilný partner. Počas rokovaní sa identifikovalo viacero oblastí, ktoré sú považované v tomto momente za zásadné. Týmito oblasťami boli predovšetkým spôsob a parametre financovania projektu.

    Vláda sa nezaviazala k žiadnemu kroku, ktorý by mal negatívny dopad na slovenské domácnosti. Naopak, snažíme sa zodpovedne zadefinovať všetky citlivé okruhy tém tak, aby projekt nového jadrového zdroja bol pripravený v najvyššej kvalite a bol bezpečným a stabilným zdrojom výroby elektriny pre Slovensko.

    My sme prví, ktorí sa chcú rozprávať o téme budúcnosti jadra na Slovensku, ale sme za to, aby táto diskusia prebiehala na úrovni expertov, nie v rovine špekulácií a hypotéz. V tomto zmysle je škodlivé, minimálne zavádzajúce účelovo stavať na hranu a posudzovať otázku rastu spotreby a cien elektriny v budúcnosti. To sú témy, na ktoré je potrebné pozerať sa z dlhodobého pohľadu, to znamená v horizonte nasledujúcich 15 až 20 rokov. Pri prognózovaní týchto údajov je potrebné vziať do úvahy aj výpadok niektorých aktuálnych zdrojov energie, ktorým po roku 2025 skončí ich životnosť. Starnutie výrobnej základne nie je problémom len Slovenska, ale celej Európskej únie. Predpokladá sa, že do roku 2025 bude v rámci Únie nevyhnutné nahradiť až 267 gigawattov kapacity, pričom investície do výrobnej základne by mali do roku 2020 dosiahnuť až 750 mld. eur. Na tieto, ako aj ďalšie skutočnosti sa v rámci rôznych analýz často zo známych-neznámych dôvodov zabúda.

    Rovnako sa opomína fakt, že jadrovú elektráreň nie je technicky a fyzicky možné postaviť za päť rokov. Preto sa nemôžeme stavať zbabelo a tváriť sa, že tento problém sa vyrieši podľa aktuálnej situácie po roku 2020. Dnes sa nielen Slovensko, ale aj kľúčoví hráči v rámci globálnej politiky, ako napr. Veľká Británia, ale tiež aj ostatné krajiny V4 rozhodli podporovať rozvoj jadrovej energie.

    Bez ohľadu na rokovania s potenciálnym záujemcom o kapitálový vstup do projektu súčasní akcionári pokračujú v rozvoji projektu a zvyšovaní jeho hodnoty a projekt prípravy nového jadrového zdroja pokračuje podľa časového harmonogramu schváleného oboma akcionármi.

    Čo sa týka financovania, v súčasnosti sa riešia všetky predprípravné práce súvisiace s projektom tohto nového jadrového zdroja. Bola spracovaná štúdia realizovateľnosti, ktorá preukázala, že projekt je finančne rentabilný. Momentálne prebieha proces environmentálneho posudzovania, aby bolo jasné, aké vplyvy má tento projekt na životné prostredie.

    Táto časť predprípravného procesu trvá až do roku 2016 a až budú zodpovedané a dokumentáciou doložené všetky otázky súvisiace s projektom nového jadrového zdroja, bude možné stanoviť ďalší postup výstavby. Konkrétny spôsob financovania výstavby bude súčasťou ďalších rozhodnutí po spracovaní vyššie uvedenej predprípravnej dokumentácie.

    Vážená pani poslankyňa, vláda Slovenskej republiky sa v súvislosti s prípravou projektu nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovských Bohuníc drží programového vyhlásenia, ktorým jasne deklaruje, že vytvoríme podmienky pre optimálny a vyvážený energetický mix s dôrazom na nízkouhlíkové technológie, ako aj podmienky pre sebestačnosť a proexportnú schopnosť vo výrobe elektriny, čím zároveň podporíme zamestnanosť a ďalší ekonomický rozvoj.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Pani podpredsedníčka, chcete mať doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem pekne, pán minister.

    V poradí štvrtú otázku položil pán poslanec Zsolt Simon ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi a otázka znie:

    "Vážený pán minister, spoločnosť Sima SH, s. r. o., odoberala drevnú hmotu od štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a nezaplatila, bol preto dohodnutý splátkový kalendár. Preto sa vás pýtam, či daná spoločnosť platí podľa splátkového kalendára alebo je v omeškaní."

    Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne. Spoločnosť Sima SH, s. r. o., odoberala od podniku Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, drevnú štiepku. Nakoľko spoločnosť Sima SH, s. r. o., po určitom čase prestala uhrádzať svoje záväzky, boli jej dodávky zastavené a nedošlo k naplneniu celého kontraktu. Dovtedy neuhradené pohľadávky po lehote splatnosti boli v zmysle vnútropodnikových smerníc okamžite dané na súdne vymáhanie. Zo strany dlžníka bol uznaný záväzok podľa § 323 Obchodného zákonníka a bola uzavretá dohoda o splnení uznaného záväzku podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi zmluvnými stranami Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, a Sima SH, s. r. o.

    Splátkový kalendár bol dohodnutý v konkrétnych termínoch a sumách na 13 mesačných splátok od 18. októbra 2013 do 15. októbra 2014, ktorý zatiaľ spoločnosť Sima SH, s. r. o., plní, súčasťou trinástej splátky bude okrem istiny aj úrok z omeškania, ako aj úhrada súdnych poplatkov. Ďakujem, skončil som.

  • Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Áno. Nech sa páči, môžte položiť a poprosím pána ministra potom o odpoveď.

  • Pán minister, mám vaše uistenie, že spoločnosť Sima SH 15. 11. svoju splátku 15 000 euro zaplatila? To je prvá otázka.

    Druhá. Dokedy bude vedenie štátneho podniku také, ktoré umožní odberateľom odoberať drevnú hmotu, drevo a drevnú hmotu bez toho, aby platili, pretože aj v tomto prípade vyprodukovali jedného dlžníka s 319-tisíc eurami, ktoré nebolo riadne zabezpečené? Ďakujem.

  • Pán poslanec, keby ste mi bol dal dopredu otázku, ja neviem, či 15. mala byť nejaká ďalšia splátka. Ale čo ja mám informácie, takže celkový dlh bol 319-tisíc euro, tak ako ste to skonštatoval, boli zatiaľ uhradené dve splátky v celkovej hodnote 30-tisíc euro, čiže tam zostáva necelých 290-tisíc euro, čiže teraz pred chvíľou som hovoril s finančným riaditeľom štátnych lesov a tvrdí mi, že všetky splátky sú zatiaľ hradené tak, ako je dohodnutý splátkový kalendár. Čiže môžem konštatovať na základe uistenia finančného riaditeľa štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, že firma Sima SH, s. r. o., si tento záväzok plní.

    Čo sa týka iných spoločností, môžem vám uviesť spoločnosť PILWOOD a INTERWOOD, ktorá sa stala dlžníkom na základe vašich dodávok, kedy ste bol vy ministrom, a celkovo odobrali a nezaplatili 28-tisíc kubíkov guľatiny v hodnote viac ako 40 mil. slovenských korún a doteraz z tejto dlžnej sumy, pán exminister, nezaplatili ani jedno euro, čiže možno by bola správna otázka, prečo ste vy nezabezpečil splátkový kalendár pre vaše dve spriaznené firmy PILWOOD a INTERWOOD.

    Čo sa týka ale ďalších kontraktov. Lesy Slovenskej republiky vypracovali nové zásady, ktoré zverejnili na internete, kde sa práve chceme vyhnúť neplateniu za dodaný tovar. Preto je tam prvá podmienka pre dodávky, že všetci odberatelia budú musieť mať istené platby, či už si to urobia pred platbou, či si to urobia nejakým úverom, či si to urobia vinkuláciou, je na každom odberateľovi, ale nemali by sa opakovať veci, ako sa stali aj za súčasného vedenia s firmou Sima SH. Samozrejme, veľkí odberatelia s touto podmienkou nemajú problémy, skôr majú problémy malí odberatelia, čo, samozrejme, vnímame. Aby sme zabránili ďalším špekuláciám a podozreniam pri dodávkach dreva, mal som aj včera dlhé rokovanie so zástupcami lesníckeho zväzu, budeme pokračovať na budúci týždeň, kde hovoríme o dodávkach dreva na rok 2014, a ja pretláčam názor, zatiaľ sme sa na tomto nedohodli, ja by som bol najradšej, keby sa všetko drevo z Lesov Slovenskej republiky robilo na základe aukcie.

    Bohužiaľ, sú tam záväzky v hodnote 350-tisíc kubíkov nevypovedateľné, ktoré vznikli, z čias HZDS, a potom je tam ešte jeden záväzok, myslím, že do konca roku 2020, ktorý ste podpísal vy alebo teda za vašej éry, 140-tisíc kubíkov pre spoločnosť..., usmievate sa, jasné, lebo máte tam rodinného príslušníka zainteresovaného, takže tieto dve skupiny zákazníkov nám znemožňujú dať celú produkciu smrekového dreva na aukcie, ale minimálne ten rozdiel by sme chceli začať realizovať aukciami. Uvidíme, ako sa s odberateľmi dohodneme, ale môj názor je, treba ísť na aukcie a vyhneme sa takým pokušeniam, ktorým ste vy počas vášho pôsobenia ako minister neodolal. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. V poradí piatu otázku položil pán poslanec Viliam Jasaň ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi a otázka znie:

    "Ako obyvateľa Petržalky by ma zaujímalo, aké infraštrukturálne projekty sa budú financovať v hlavnom meste a v Petržalke z eurofondov."

    Poprosím vás o odpoveď, pán minister, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre súčasný Operačný program Doprava 2007 - 2013 a budúci Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020 realizuje infraštruktúrne projekty verejnej, osobnej dopravy v hlavnom meste prostredníctvom prijímateľa, ktorým je v tomto prípade Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky, Bratislava.

    Začiatkom tohto týždňa som mal tú česť spolu s eurokomisárom pre regionálnu politiku Johannesom Hahnom a primátorom hlavného mesta Milanom Ftáčnikom zahájiť rekonštrukciu Starého mosta, cez ktorý už o dva roky bude premávať moderná rýchloelektrička z centra mesta na Bosákovú ulicu. V Mestskej časti Petržalka sa v nastávajúcom programovom období 2014 - 2020 plánuje pokračovať v budovaní tejto električkovej trate z Bosákovej ulice až po Janíkov dvor, čo bude pokračovaním v súčasnosti realizovaného projektu rekonštrukcie Starého mosta. Vďaka možnosti využiť eurofondy aj na zlepšenie dopravy v hlavnom meste sa tak konečne naplnia niekoľkodesaťročné plány vybudovať systém koľajovej dopravy spájajúci centrum Bratislavy s najväčším slovenským sídliskom. Po dokončení tohto projektu, ktorého prvú fázu budú môcť obyvatelia hlavného mesta využívať naozaj už o dva roky, sa nielen zvýši kvalita hromadnej dopravy, ale sa aj výrazne zlepší situácia na ostatných mostoch cez Dunaj, ktoré každodenne zažívajú silný nápor individuálnej dopravy.

    Okrem toho pre mesto významného projektu budú v hlavnom meste mimo mestskej časti Petržalka realizované aj ďalšie dôležité projekty v tomto programovom období: modernizácia trate na Štefanovičovej ulici, ktorý obnoví električkovú dopravu na hlavnú železničnú stanicu, ktorú, ako viete, dlhé roky leží ľadom, okrem tohto projektu sa bude realizovať aj modernizácia časti električkovej trati v mestskej časti Dúbravka. V nasledujúcom programovom období sa plánuje pokračovať v obnovovaní električkových tratí na existujúcich radiálach. Okrem toho kvalitu verejnej dopravy výrazne zvýši aj obstaranie 80 nízkopodlažných trolejbusov a 30 nových električiek, ktoré ľuďom žijúcim v hlavnom meste umožnia cestovanie na úrovni hodnej európskeho mesta 21. storočia. Nové električky a trolejbusy budú nadväzovať na projekt 15 nových vlakov, z toho 5 elektrických poschodových vlakov a 10 dieselových Železničnej spoločnosti Slovensko, ktoré prispejú k budovaniu integrovaného dopravného systému na území Bratislavského samosprávneho kraja. Spomínané vlaky budú navážať cestujúcich do hlavného mesta zo všetkých železničných tratí smerujúcich do Bratislavy, a to Kúty - Malacky - Bratislava, hlavná stanica; Nové Mesto nad Váhom - Leopoldov - Trnava - bratislavská hlavná stanica; Nové Zámky - Galanta - Bratislava, hlavná stanica.

  • Ruch v sále.

  • To vyrušuje, sa hádajú počas hodiny otázok asi k téme...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, poprosím vás, vymeňte si navzájom informácie niekde vonku.

  • Reakcie z pléna.

  • Povedané so smiechom.

  • Následne budú môcť cestujúci využiť mestskú hromadnú dopravu, ktorú..., súčasťou bude už spomínaný obnovený vozový park skladajúci sa aj z nových električiek a trolejbusov.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím vás, ako počúvajte, páni ministri. Dobre.

  • Poslúchajte. Investície do dopravných prostriedkov, ktoré budú postupne dodávané v rokoch 2014 a 2015, predstavujú približne 200-miliónovú investíciu. Ďalším minimálne 100 mil. pôjde do infraštruktúrnych projektov taktiež v rokoch 2014 a 2015. A, nehovoriac o tom, že ďalšie investície pribudnú v novom programovom období v rámci nového Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Vážený pán poslanec, dovoľte mi pripomenúť, že tieto pre Bratislavu dôležité infraštruktúrne projekty zvyšujúce kvalitu dopravy môžme realizovať vďaka enormnému nasadeniu pracovníkov rezortu, pretože nezávislá štúdia realizovateľnosti vlani vyhodnotila pôvodný projekt železničnej stanice Filiálka, ktoré bývalé vedenie ministerstva dopravy chcelo financovať z eurofondov, ako ekonomicky neefektívny a investične tak náročný, že neboli pridelené tomuto projektu prostriedky z európskych fondov. Napriek tomu, že neexistuje jediný dokument, ktorý by dával záruky financovania tohto projektu z eurofondov, práve naopak množstvo dokumentov, ktoré jasne naznačujú výrazné a veľké výhrady Európskej komisie k tomuto projektu, jeho výstavba už dokonca bola predmetom verejnej súťaže, čo by, samozrejme, spôsobilo, že by sme zostali zo 400- miliónovou sekerou a nemožnosťou čerpať týchto 400 mil. z prioritnej osi číslo 4. Urýchlenou prípravou vyššie spomínaných projektov sme tak nielen vytvorili priestor na zlepšenie dopravy, ale sme sa postarali práve o to, aby spomínaných 400 mil. z eurofondov neprepadlo. Tým sme jednoznačne ušetrili nemalé prostriedky štátneho rozpočtu, pretože, chtiac-nechtiac, keby ten projekt pokračoval ďalej tak, ako bol naprojektovaný, musel by ho znášať štátny rozpočet.

    Čo sa týka filiálky ako takej, ako stanice, tá myšlienka nie ale úplne mŕtva. S vybudovaním novej železničnej stanice pri Trnavskom mýte sa počíta aj v novom programovom období v roku 2014 - 2020, avšak v úplne zmenenej a transformovanej podobe. Projekt novej regionálnej stanice v tejto lokalite je zahrnutý aj v strategickom pláne rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky do roku 2020, kde figuruje pod názvom Uzol Bratislava - modifikovaná. So samotným obstarávaním projektovej dokumentácie plánujeme začať už na budúci rok, ale tomuto projektovaniu musí predchádzať štúdia realizovateľnosti, tak ako pri všetkých eurofondoch v budúcnosti, ktorá jednoznačne preukáže relevantnosť tohto projektu. Tú pripravujeme ešte v tomto programovom období a bude podkladom pre schválenie projektu zo strany Európskej komisie. Súčasne s využívaním zdrojov spolufinancovania z Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov Európskej únie vznikla schválením nariadení EÚ o usmerneniach pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete TEN-T a o nástrojoch na prepájanie Európy CEF nová možnosť spolufinancovania implementácie infraštruktúrnych projektov v Slovenskej republike, a tým aj na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktoré sú zároveň súčasťou koridorových sietí TEN-T. Toto poukazuje na ich dôležitosť a význam nielen z národného hľadiska, ale aj v širšom európskom kontexte. Uvedené nariadenia začnú platiť od 1. 1. 2014 a budú znamenať markantný rozdiel oproti predchádzajúcemu obdobiu 2007 až '13, keďže v rámci spolufinancovania projektov na sieťach TEN-T boli až doposiaľ oprávnené na čerpanie z fondu len projekty na financovanie štúdií uskutočniteľnosti, technických štúdií, projektovej dokumentácie a iných stupňov dokumentácií, v nadchádzajúcom období budú oprávnené na spolufinancovanie a aj samotné implementačné, modernizačné, teda realizačné práce a projekty infraštruktúry.

  • Krátka pauza. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Smiech v sále.

  • Musím to nejak skrátiť, aby som pánovi poslancovi dostatočne odpovedal. A možno som už aj skončil teda.

  • Smiech v sále.

  • Povedané so smiechom. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ale odpoveď, áno, odpoveď, pán minister.

  • Dobre, nech sa páči, pán poslanec. Chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, za veľmi potešujúce správy pre Bratislavčanov a Petržalčanov. Škoda, že kolegovia z KDH sa bavia a nepočuli, ako sa to dá robiť, keďže za ich vlády sa to nedalo. Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem a v tej súvislosti ma tak napadlo, že keď už ten Starý most vlastne bude financovaný z rozpočtu Európskej únie a na to pôjdu všetky tie financie, či by sa nemal potom už, keď potom bude viac-menej nový most, nemal aj premenovať, možno na nejaký most Európy alebo most Európskej únie. Čo si o tom myslíte? Nestálo by to za reč? Ďakujem pekne ešte raz.

  • Takže, pán minister, nech sa páči. Poprosím vás o odpoveď.

  • Ďakujem opäť za slovo. Ja mám voči tomu mostu jedinú výhradu a to je zatiaľ navrhovaná farba, ktorá sa mi vôbec nepáči. Ale pán primátor povedal, že sa nad touto farbu ešte zamyslí. Možnože tá samotná farba navodí nejaký možný názov mosta a ja mám takú tajnú predstavu o tom, ako by sa mohol volať, ale budem za to, za tento názov lobovať u zodpovedných.

  • Povedané so smiechom.

  • Ďakujem, pán minister. V poradí šiestu otázku položil pán poslanec Ivan Štefanec podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi, ktorého zastupuje podpredseda vlády Ľubomír Vážny, a otázka znie:

    "Pán minister, v poslednom čase sa množia zákroky polície v Bratislave. Ako hodnotíte primeranosť týchto zákrokov a aké sú vaše preventívne opatrenia pre bezpečnosť občanov?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo, poprosím vás o odpoveď.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, poslanci, členovia vlády, zákroky..., samozrejme, vážený pán poslanec, ktorý otázku položil, zákroky polície sú vykonávané ako reakcia na protiprávne konanie občanov v súlade s § 2 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Policajný zbor spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku. Policajný zbor ďalej v zmysle zákona o Policajnom zbore spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku, a ak bol porušený, robí opatrenia na jeho obnovenie. Služobné zákroky policajtov sa vykonávajú v súlade so základnými zásadami, a to najmä zásadami zákonnosti, oficiality, oportunity a primeranosti tak, aby zásah do základných práv a slobôd osôb neprekročil nevyhnutnú mieru na dosiahnutie účelu, a s dôrazom, aby nevznikla osobám bezdôvodná ujma na ich právach garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň je možné konštatovať...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán podpredseda, čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod. Ďakujem vám pekne. Vyhlasujem krátku prestávku do 15.10 hodiny a potom budeme pokračovať, ako sme si schválili program, zákonom o štátnom rozpočte.

    Takže krátka prestávka a budeme pokračovať o 15.10 hodine.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podľa schváleného programu budeme pokračovať v rokovaní v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014.

    Tento vládny návrh je uvedený v tlači pod č. 640 a je súčasťou návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016.

    Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažímíra, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo. Dámy a páni, prajem vám príjemný dobrý deň.

    Takže dovoľte mi, aby som uviedol zákon o štátnom rozpočte na rok 2014 a rozpočty verejnej správy do roku, až do roku 2016.

    Snáď mi dovoľte hneď na úvod povedať pár slov o tom, aký rok máme za sebou, lebo, myslím si, že všetci, ktorí sedíme v tejto, v tejto sále, môžeme povedať, že máme za sebou ťažký rok. Rok 2013 je poznamenaný druhým vrcholom krízy. Ten prvý v roku 2009, všetci sme si mysleli v roku, v roku '11 a '12, že sa už nikdy nezopakuje. Ale je pravdou, že rok 2013 bol rokom recesie v eurozóne, rokom recesie a vážneho spomalenia ekonomického cyklu v celej Európskej únii a rokom, ktorý, ktorý sťažil aj oživenie na Slovensku. Slovensko sa stále môže tešiť s plusovými číslami z oblasti ekonomického rastu, ale Slovensko prišlo kvôli druhému vrcholu krízy o mnoho miliónov eur na strane, na strane príjmov. Slovensku sa nepodarilo v roku 2013 zásadným spôsobom zmeniť situáciu na trhu práce, hlavne vďaka, vďaka oslabenému ekonomickému rastu a nedostatku dopytových impulzov zo zahraničia. A ešte raz by som o roku 2013 povedal to, že to bol taký rok na hojdačke, pretože máme za sebou veľmi ťažký prvý štvrťrok roku 2013, potom veľmi príjemné prekvapenie, druhý štvrťrok roku 2013, potom vytriezvenie v treťom štvrťroku 2013, myslím si, že posledné čísla, ktoré hovoria o makroekonomických ukazovateľoch, môžte práve dnes čítať aj v dnešnej, v dnešnej tlači. No, a je pred nami nádej, ktorá, tá nádej nie je založená, samozrejme, len na nejakej, na našom nejakom sne, na nejakom prianí, na nejakej vôli, ale je založená na základe predstihových ukazovateľov, hlavne v krajinách, od ktorých sme bytostne závislí. Teraz mám na mysli Nemecko, to znamená tie predstihové ukazovatele hovoria o tom, že rok 2014 by mal byť zásadným rokom oživenia.

    Prepáčte mi, samozrejme, ako minister financií musím k veciam pristupovať s chladnou hlavou - a z toho pohľadu aj formulácia "mal by" znamená z môjho pohľadu to, že dôverujem a verím v to, že rok 2014 bude zásadnou zmenou, bude obratom v ekonomickom raste Slovenska aj v situácii na trhu práce a bude kľúčovým rokom z ohľadu, z ohľadu obratu vo výbere daňových príjmov, a to kľúčovo kvôli, kvôli lepšej úspešnosti výberu, ktorú sme doručili už, už v poslednom, v posledných štvrťrokoch tohto roku.

    Takže dovoľte mi na úvod, štátny rozpočet má jednu úlohu, má napĺňať politické priority vlády, ktoré boli schválené v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. To je axióma, ktorú dodržiava každý minister financií, ktorý predstupuje pred váženú Národnú radu. Rozpočet nemá neobmedzené možnosti a to si veľmi dobre uvedomujeme a pristupujeme k rozpočtu aj z hľadiska rôznych reálne existujúcich obmedzení veľmi zodpovedne. To nakoniec oceňujú aj trhy, vďaka čomu vieme získať veľmi priaznivé ceny na pokrytie nášho verejného dlhu. A o tom, o tom budem hovoriť, hovoriť neskôr.

    Sme v prostredí, kedy si všetci uvedomujeme nutnosť ozdraviť verejné financie. Na jednej strane musíme podporiť ekonomický rast a zlepšiť životnú úroveň ľudí na Slovensku, na strane druhej však musíme znižovať deficity verejnej správy v súlade s našimi európskymi záväzkami a záväzkami voči ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti. Pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až '16 sme presadzovali princíp, aby sa konsolidácia verejných financií nedotýkala väčšiny bežných ľudí a aby čo najmenej brzdila ekonomickú aktivitu a hospodársky rast Slovenska. Pri tejto príležitosti musím spomenúť, akým ťažkým obdobím naše hospodárstvo prechádza. Keď sme preberali vládu, prognóza hospodárskeho rastu na rok 2013 bola vo výške 2,7 %. Od prognóz Európskej komisie, ktorá bola dokonca ešte vyššia ako 2,7 % na '13. rok, a na '14. rok predpokladala vtedajšia prognóza atakovať hranicu až 4 %, bolo to 3,6 %. Samozrejme, hospodársky rast je len jedným z mnohých ukazovateľov, ale pokiaľ hovoríme o príjmových možnostiach a výdavkových potrebách rozpočtu, tak asi tým najlepším a najdôležitejším ukazovateľom.

    Keď sme zostavovali rozpočet na tento rok, naše prognózy hovorili stále ešte o raste 2,1 % hrubého domáceho produktu a odhadovali sme rast na budúci rok vo výške 3,5 %. Naše najnovšie prognózy zo septembra tohto roku, to sú posledné najaktuálnejšie prognózy opatrené guľatou pečiatkou výboru pre makroekonomické prognózy, hovoria o polovičnom raste pre tento rok a o raste cez 2 % pre rok budúci. Jednou vetou, vonkajšie prostredie sa z hľadiska fiškálnej politiky výrazne zmenilo. Zmenilo sa k horšiemu. Napriek tomu sme schopní udržať deficit v tomto roku pod kontrolou a dosiahnuť deficit pod 3 %. Snáď len na zastávku, ak si porovnáme našu závislosť našej otvorenej ekonomiky na nemeckej ekonomike, tak empiricky môžme odvodiť, odvodiť posledné roky nasledovný vzorec: rast v Nemecku krát dva sa rovná rast na Slovensku. Takisto ak si pozrieme, v akých podmienkach sa odhadoval ekonomický rast pre rok '13 v Nemecku takto pred rokom, bolo to niečo číslo blízke jednému percentu. V tom medzi..., ako sa, ako sa zhoršovala recesia v eurozóne, tak ten najhorší odhad rastu ekonomiky v Nemecku bol niekde okolo 0,4 %. Dnes odhadujeme, že skončíme v roku '13 blízko k 1 %. Je to medzi, niečím medzi 0,7 až 0,9 % podľa toho, ako sa dívate na sezónne očistené faktory, ktoré rast ovplyvňujú. Ale v každom prípade dnes hovoríme asi o raste niekde blízko 1 % a v Nemecku je to niekde na úrovni pol percenta. Tá závislosť, previazanosť toho postupu je viac ako markantná.

    Čo je na druhej strane markantné, a zopakujem to, dobrá nálada a zlá nálada z Nemecka sa prenáša do podmienok slovenského ekonomického rastu s opozdením asi jedného až dvoch štvrťrokov. Je to, je to v princípe a sú to asi štyri, štyri až päť, je to štyri až päť mesiacov. Kedysi to bolo obdobie dlhšie. Bolo to asi polročné obdobie alebo sedem mesiacov. Z hľadiska, z hľadiska krízy sa naše cykly čoraz, čoraz viacej začínajú prekrývať a približovať.

    V budúcom roku očakávame, že sa tempo rastu slovenskej ekonomiky zrýchli na 2,2 %, a vývoj by sa mal zlepšovať aj v nasledujúcich rokoch tak, že v roku 2016 dosiahneme ekonomický rast nad 3 % hrubého domáceho produktu. Rast cien ostane v budúcom roku podobne ako v tomto roku na nízkych úrovniach. Rast regulovaných cien ostane nízky. Ceny elektriny pre domácnosti klesnú možno až o 8 %, také sú posledné, posledné informácie od, ktoré avizuje, aj tieto informácie avizuje slovenský regulátor. Reálna mzda porastie rýchlejšie o 1,1 %. V budúcom roku nastane oživenie aj na trhu práce, čo prinesie rast zamestnanosti o 0,2 %.

    Pôvodný návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až '16 mal stanovené cielené schodky rozpočtu verejnej správy v roku 2014 na úrovni 2,83 % hrubého domáceho produktu, na rok '15 to bolo avizovaných 2,57 a v roku 2016 na úroveň 1,5 %. My sme v podstate na základe, na základe daňovej prognózy z júna tohto roku, ktorá bola asi najdepresívnejšia z tej celej rady daňových prognóz, ktoré som mal tú česť prezentovať, na základe júnovej prognózy, ktorá reagovala naozaj na markantný pokles ekonomického rastu u nás aj v zahraničí, prišli sme o stovky miliónov eur na základe tejto prognózy, preto sme aj reagovali úpravou cieľov proti programu stability, ktorý sme schválili na vláde v apríli tohto roku.

    Uvedomujem si však, že aj nepriaznivé dopady konsolidácie, ktoré tu boli aj po roku 2011, mierne boli aj v roku 2012 a, samozrejme, nepriaznivé vplyvy konsolidácie sú aj v tomto roku. Boli dokonca väčšie, ako sa odhadovali pred začiatkom krízy. Vyplýva to z výskumu Medzinárodnému menového fondu vo fiškálnych multiplikátoroch. Tí vyjadrujú, do akej miery sa znásobuje účinok stimulu či konsolidácie. A pred začiatkom krízy boli podľa Medzinárodného menového fondu výrazne, naozaj výrazne podhodnotené. Z tohto pohľadu naozaj platí pravidlo, že neexistuje konsolidácia, ktorá by krátkodobo alebo strednodobo neškodila ekonomickému rastu. Ale o tom, o tom určite budeme veľa hovoriť aj v príspevkoch jednotlivých poslancov.

    Potrebu postupnejšieho tempa konsolidácie vidí aj Európska komisia. Tá sa rozhodla umožniť štátom, ktoré sa nenachádzajú v procedúre nadmerného deficitu, aby využili tzv. investičnú klauzulu a Komisia si totiž naozaj uvedomuje, že konsolidácia často prišla aj na úkor produktívnych investícií. Práve preto sa rozhodla umožniť dočasný odklon od strednodobého cieľa znižovania štrukturálneho deficitu v záujme posilnenia verejných investícií podporujúcich dlhodobý a udržateľný rast. A je pravdou, že Slovensko sa s návrhom tohto rozpočtu, ktorý je dneska na stole, uchádza aj o túto investičnú klauzulu, investing clause alebo investičnú klauzulu Oliho Rehna. Oli Rehn ju zverejnil v júli tohto roku ako iniciatívu, ako reakciu Európskej komisie na, na recesiu, ktorá sa plne prejavila v prvej polovici tohto roku. Zároveň stále platí, že Slovensko je viazané podpisom pod tzv. fiscal compact alebo zmluvu o stabilite, ktoré nás zaväzuje splniť tzv. empty strednodobý cieľ, ktorý z nášho pohľadu je nastavený naplno v roku 2018, z pohľadu požiadaviek Európskej komisie je to rok 2017. Z tohto pohľadu v jednom alebo druhom roku bude musieť Slovensko dosiahnuť štrukturálny deficit na úrovni pol percenta HDP. To je záväzok, od ktorého sa nedá v žiadnom prípade odstúpiť a ktorý zaväzuje túto vládu, a zaväzuje, samozrejme, aj vlády, ktoré prídu po nás.

    Ak hovoríme o príjmoch, príjmy štátneho rozpočtu dosiahnu v budúcom roku úroveň 14 mld. 108 mil.; 14,108 mld. eura, výdavky budú na úrovni 17,392 mld. eura. Deficit štátneho rozpočtu dosiahne úroveň 3,284 mld. eura. Ak sa chcem zastaviť pri príjmoch, treba povedať, že vďaka, naozaj vďaka úspešnému boju proti daňových únikom sa nám podarilo zlepšiť výber daní, čo prispelo k tomu, aby sme znížili cielený schodok verejných financií na budúci rok o dve desatiny percenta na úroveň 2,64 % HDP. Tu musím povedať, že často v našich prekáračkách, či už v politickom spektre, alebo z hľadiska vnímania médií, tento fakt nie je zdôrazňovaný, ale naozaj tento týždeň na výbore pre financie a rozpočet bol upravený fiškálny cieľ na rok 2014 na úroveň 2,6 %, na cieľ, ktorý je de facto skoro totožný s cieľom, ktorý bol schválený v programe stability na jar tohto roku. To znamená, vrátili sme sa pre rok '14 k pôvodnému cieľu. Prečo sme sa mohli vrátiť k tomuto cieľu? Pretože sa nám podarilo doručiť prvé reálne konkrétne výsledky z hľadiska lepšej, lepšej úspešnosti výberu daní. A to hovorím o stovkách, stovkách miliónov eur, pretože pre rok 2013 je to zatiaľ jasne kvantifikovateľné na úrovni štvrť miliardy eur. Vyše 250 mil. eur, ktoré sa nám podarilo vyslovene uchmatnúť z pazúrov ľudí, ktorí, ktorí sa živia daňovými únikmi.

    Úspešný boj proti daňovým únikom nám zároveň umožňuje naozaj lepšie financovať aj priority, pretože na základe posledne zverejnených čísiel sme upravili rozpočet nielen smerom zníženia tzv. toho nominálneho alebo headlineového deficitu na úroveň 2,6 %. Zároveň zvyšujeme zdroje pre zdravotníctvo o 52 mil. eur, pre sociálne služby o 10 mil. eur, pre kapitoly školstva na platy učiteľov o 30 mil. eur a na cestnú infraštruktúru v celkovom objeme až 92 mil. eur. Dovoľte mi preto na tomto mieste oceniť prácu ľudí na finančnej správe, ale aj na ľuďoch z ministerstva financií, ale aj z externého prostredia, z polície, z prokuratúry a dokonca aj z justičného okruhu, ktorým, všetkým týmto ľuďom sa darí výrazným spôsobom zlepšiť efektivitu výberu daní, pretože po rokoch poklesu efektívnej daňovej sadzby naozaj nastáva historický obrat, obrat k lepšiemu, keď boj proti podvodníkom, zlodejom, boj proti daňovým únikom a podvodom naozaj prináša svoje konkrétne ovocie v desiatkach, v stovkách miliónov eur. Boj s daňovými únikmi teda je naozaj úspešný. Svedčí o tom aj vývoj tzv. efektívnej daňovej sadzby pri tej kľúčovej dani, pri dani z pridanej hodnoty. Od začiatku tohto roka vďaka zvýšenej efektivite finančnej správy a zároveň vďaka legislatíve zameranej na boj proti daňovým únikom a podvodom sa nám teda naozaj podarilo získať navyše 255 miliónov eur, a to len pri dani z pridanej hodnoty. Efektívna daňová sadzba dosiahla svoj vrchol v roku 2005 na úrovni 15,4 %, je to také teoretické číslo, ale je si ho, ale dobre si ho zapamätať a dno, efektívna daňová sadzba svoje dno dosiahla začiatkom roku 2012 na úrovni 12,4 %. Čiže 15,4 kontra 12,4 medzi rokmi 2005 a 2012.

    Čo sa deje dnes? Momentálne sa v treťom kvartáli tohto roku nachádza EDS, efektívna daňová sadzba, na úrovni 13,5 %. To znamená, došlo k zlepšeniu o jedno celé percento na štvrťročnej báze. Ak hovoríme o celoročnom priemere roku 2013, tak sme na úrovni 13 %, ale nemáme ešte, ešte čísla za, za posledné mesiace. Mám na mysli hlavne, hlavne decembrovú a januárovú daň z pridanej hodnoty, decembrovú a januárovú DPH. Treba ale povedať, že k zásadnému, k zásadnej zmene došlo už, už v druhom kvartáli tohto roku a rekordy z hľadiska výberu začíname lámať od septembra. To znamená v septembri, v októbri a v novembri tie príspevky boli naozaj v desiatkach miliónov eur každý jeden mesiac, a to kľúčovo nižšími nadmernými odpočtami, ale v mesiaci november to už bola aj, aj rast daňovej bázy. Takže z môjho pohľadu, z pohľadu súboja o každé jedno euro, v súboji, ktorý ja nazývam križiacka výprava voči daňovým únikom, vnímam tento obrat ako udalosť desaťročia a vnímam ju, samozrejme, s obrovským zadosťučinením, pretože, viete, že tento súboj prebieha aj v tejto miestnosti, ale kľúčovo prebieha, prebieha v prostredí, kde sa tvorí a platí daň z pridanej hodnoty, to znamená, kľúčovo v podnikateľskej obci a medzi ľuďmi, ktorí platia daň ako takú.

    Ďalšie pripravované opatrenia, hlavne zavedenie elektronických kontrolných výkazov, tento boj ešte zintenzívnia. Musíme si uvedomiť, že naozaj od 1. januára budúceho roku začíname spúšťať elektronické výkazy. To znamená, to kľúčové párovanie nadmerných odpočtov. Z tohto pohľadu, myslím si, že môžeme sa nádejať na, na ďalšie rast efektivity výberu. Ja osobne, spolu s tímom na finančnej správe verím ešte možnostiam zlepšenia výberu aj v budúcom roku. Koniec koncov táto ambícia je aj nacenená, ak to chcete takto počuť, aj konkrétne v štátnom rozpočte, pretože v štátnom rozpočte je položka štvrť miliardy eur, ktorá, ktorú si my oceňujeme, zavedenie, zavedenie kontrolného výkazu a na to margo by sme mali doručiť aj lepšie príjmy. To je položka, ktorá je mimo daňových prognóz. Je to z tohto pohľadu naša stávka na to, že tušíme lepšie príjmy z DPH v budúcom roku o štvrť miliardy eur navyše to, toho, čo, o čom vieme dnes.

    Ak hovoríme o výdavkoch, pomer výdavkov na hrubom domácom produkte naďalej klesá aj v roku 2014. V porovnaní s rozpočtom na tento rok klesajú o..., klesajú tieto, tento pomer výdavkov na HDP o tri desatiny percenta. A ak ich porovnáme so skutočnosťou až roku '11, tak je to až 1,5 % hrubého domáceho produktu. Je to ukazovateľ, podiel výdavkov na hrubom domácom produkte.

    Podobne ako pri príprave rozpočtu na rok 2013 aj na budúci rok počítame s rezervami. V súvislosti s prijatím opatrení zameraných na boj proti daňovým únikov v oblasti výberu DPH sa očakáva zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v objeme štvrť miliardy eur. To je suma, ktorú som pred chvíľou spomínal. K predmetnému, k predmetnému príjmu sa rozpočtuje v kapitole verejnej pokladničnej správy v rovnakej výške rezerva aj vo výdavkoch. To znamená, že si nič nemaľujeme. My si touto sumou nezlepšujeme deficit. K týmto príjmom nemáme priradené žiadne konkrétne výdavky štátu. Je to vytvorená rezerva na výdavkovej strane, rezerva, ktorá v prvom rade má slúžiť na udržanie fiškálneho cieľa. A myslím, že z tohto pohľadu máme dôveryhodný track record alebo dôveryhodnú minulosť, pretože s podobnou obrovskou rezervou sme pracovali aj v tomto roku, a viete, že sa nám veľmi, veľmi hodila. Zároveň máme ešte aj ďalšiu rezervu, rezervu na platy zamestnancov verejnej a štátnej správy okrem učiteľov, a to vo výške 68 miliónov eur, takisto v kapitole VPS.

    Na rozdiel od rôznych vyhlásení o šetrení našimi predchodcami, súčasná vláda pristúpila k rušeniu viacerých, konkrétnemu rušeniu viacerých rozpočtových a príspevkových organizácií. Naša vláda má dôveru aj v tomto programe v Európe aj vo svete. Na zefektívnení chodu verejnej správy sa podarilo získať pre rok 2014 333 miliónov eur. Z toho štrukturálne zmeny v rezortoch a v subjektoch verejnej správy, ide o zlučovanie úradov a úspory v druhej etape reformy ESO, predstavujú 105 miliónov eur. Je to naozaj zníženie výdavkov štrukturálnym spôsobom, to znamená trvalé zníženie výdavkov v oblasti fungovania verejnej správy.

    Ak hovoríme o zefektívnení činnosti v štátnych spoločnostiach, doručili sme vyššie príjmy dividend v objeme 91 mil. eur. Vyššie príjmy z predaja nepotrebného majetku, ktoré takisto sú derivátom v podstate reformy ESO, sú naplánované v objeme 54 mil. eur a predaj nadbytočného majetku, samozrejme, bude pokračovať aj v ďalších, ďalších rokoch.

    V návrhu rozpočtu verejnej správy na rok '14 až '16 klesá medziročne počet zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu, v roku '14 oproti roku '13 o 2 682, to najmä v súvislosti s prijímaním konsolidačných opatrení v rámci programu ESO. Opakujem, pokles tabuľkových miest o 2 682 v oblasti tej, ktorá je financovaná zo štátneho rozpočtu, upozorňujem, pretože som začul v súvislosti aj s prípravou tejto debaty rôzne informácie. Toto je pravda, ktorú si viete overiť aj v predložených dokumentoch. Pre podnikateľský sektor pripravuje rezort financií viacero noviel zákonov aj z oblastí daní a účtovníctva, ktoré významným spôsobom znižujú administratívnu náročnosť. Novelizovaný bol napríklad zákon o dani z príjmov, zákon o správe daní či zákon o účtovníctve. Ja si myslím, že to, tortúru ja mám osobne za sebou túto jeseň. Bolo to viac ako 14 zákonov, ktoré sa kľúčovo orientovali na naozaj znižovanie administratívnej záťaže a znižovanie aj administratívnych nákladov na šetrenie času, napr. už len počet strán účtovnej závierky pre mikroúčtovné jednotky sa zníži zo 45 na 8, hej. Malí podnikatelia ďalej nebudú musieť viesť cenovú evidenciu, to množstvo a množstvo oblastí: v oblasti daňových výdavkov, v oblasti účtovníctva, v oblasti zverejňovania účtovných závierok. To znamená, toto sú oblasti, ktorým sme sa takisto kľúčovo venovali.

    Zjednodušujeme formuláre daňových priznaní, zvyšuje sa spodná hranica pre povinnosť platenia štvrťročných preddavkov. To v podstate pokračujeme v iniciatíve, na ktorej sme sa dohodli aj s kolegami z opozície ešte minulý rok v prípade znižovania hranice alebo zvyšovania platenia hranice preddavkov pre fyzické osoby. Čiže sme ich zvýšili pre právnické osoby na 2,5-tisíc eur. Rušia sa takisto niektoré oznamovacie povinnosti v oblasti daňovej evidencie, zjednodušená evidencia príjmov, výdavkov. Bude môcť sa po novom využiť všetky fyzické osoby s príjmami z podnikania. Takisto v oblasti tretieho sektora. Hovorím preto o tom, pretože, samozrejme, všetky tieto pozitívne veci ako keby niekto nechcel vidieť alebo nechcel o nich hovoriť. Hovoria iba o veciach, v ktorých cítia mäso, mediálne mäso.

    Ak hovoríme o financovaní priorít, výstavba diaľnic a rýchlostných ciest predstavuje jednu z kľúčových priorít vlády, čoho dôkazom je aj návrh tohto rozpočtu na ďalšie roky. V tomto rozpočte výdavky na investície realizované Národnou diaľničnou spoločnosťou a Slovenskou správou ciest mimo prostriedkov Európskej únie a spolufinancovania vrátane vlastných zdrojov NDS rastú v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok '13 o 42 miliónov eur, predstavuje to nárast o 17 %. Zároveň bol výborom Národnej rady pre financie a rozpočet pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý som už spomínal, ktorým sa tieto výdavky zvyšujú o ďalších 91,8 mil. eur. Celkom, celkovo tak tieto výdavky rastú o 134 mil. eur, čo predstavuje nárast o 54,2 %, medziročný nárast na výstavbu a kľúčovú opravu ciest.

    Ak hovoríme o železniciach a výkonoch vo verejnom záujme, cieľom vlády v oblasti dopravy je aj udržanie podielu železničnej dopravy na celkovej doprave. Uvedený cieľ sa odzrkadľuje aj v návrhu rozpočtu na budúce roky úrovňou platieb na zabezpečenie zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry so ŽSR a zmlúv dopráv, o dopravných službách vo verejnom záujme pre železničnú osobnú dopravu, ktoré v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2013 rastú o 12,5 milióna eur. Ak hovoríme o podpore rozvoja bývania, v oblasti podpory rozvoja bývania sa napriek potrebe konsolidácie verejných financií podarilo udržať a dokonca mierne zvýšiť výdavky o 3,5 milióna eur, je to nárast o 3,2 %.

    Keď sa zastavím pri pôdohospodárstve a pri priamych platbách, vláda podporuje takú poľnohospodársku politiku, ktorá je zameraná primárne na produkciu. Dochádza tak ku kvantitatívnemu posunu od platieb za plochu smerom k reálnej produkcii farmárov. Táto zmena výrazne motivuje k efektívnejšiemu využívaniu pôdneho fondu krajiny a k zlepšeniu produkcie v oblasti rastlinnej, ako aj živočíšnej výroby a vytvára naozaj ďalšie podmienky na zvýšenie našej potravinovej samostatnosti. Návrh rozpočtu v rámci kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva preto počíta s takto nastavenými priamymi platbami pre farmárov, pričom v roku 2014 rastú oproti rozpočtu na tento rok o 19 %. Zároveň je v súlade s Koncepciou rozvoja pôdohospodárstva na roky 2013 - 2020 vyčlenených dodatočných 19 mil. eur na tzv. prechodnú vnútroštátnu platbu.

    Školstvo. Výdavky na vzdelávanie, konkrétne na regionálne školstvo rastú oproti rozpočtu na rok 2013, je to už v samotnom návrhu rozpočtu, medziročne o 79 mil. eur a po zohľadnení pozmeňujúceho návrhu výboru pre financie a menu až o 109 mil. eur.

    Ak hovoríme o kultúre a grantovom systéme, výdavky na grantový systém, ktorý je primárne určený na financovanie neštátnej kultúry najmä prostredníctvom tretieho sektora, po odpočítaní výdavkov na Európske hlavné mesto kultúry, a viete, že tento projekt končí tento rok, rastie, celkový grantový program rastie oproti schválenému rozpočtu o 10,8 %.

    Ak hovoríme o kapitole rezorta, rezortu práce, návrh rozpočtu na rok 2014 počítal s výdavkami na sociálne služby na úrovni 62,5 mil. eura, po zohľadnení pozmeňujúceho návrhu zákona z dielne výboru pre financie a rozpočet na základe doručených príjmov z lepšieho, efektívnejšieho výberu rastú na úroveň 72,5 %, 72,5 mil. eur, prepáčte, čo predstavuje oproti prostriedkom rozpočtovaným na tento rok nárast až o 47 mil. eur, to znamená o 184 %.

    Z mnohých opatrení na podporu zamestnanosti chcem spomenúť jedno kľúčové a ide o oslobodenie dlhodobo nezamestnaných od platenia odvodov. Všetci dávno vieme, všetci dávno vieme, že jednou z hlavných príčin znevýhodnenia dlhodobo nezamestnaných na trhu práce je vysoký odvodový klin. Všetci vieme dlho diskutovať o tom, prečo to tak je a prečo je treba odvodovú záťaž dlhodobo nezamestnaných a nízkopríjmových zamestnancov výrazne znížiť. Ale až táto vláda našla odvahu a zodpovednosť konať a viete veľmi dobre, že od 1. novembra sme prijali zákony, ktoré, ktoré zásadným spôsobom znižujú, znižujú odvody pre dlhodobo nezamestnaných na, na obmedzené obdobie. Pokiaľ sa tento pilot osvedčí a naozaj to sa odzrkadlí aj vo výsledkoch zamestnanosti a nezamestnanosti, pôjdeme, pôjdeme v tejto oblasti ďalej.

    Ak hovoríme o výnosoch štátnych dlhopisov, ktoré, ako všetci veľmi dobre vieme, vyjadrujú okrem iného aj, aj dôveru investorov k ekonomickej politike vlády ako takej, treba zdôrazniť, že sú historicky na najnižších úrovniach. Si pozrieme a porovnáme výnosy pri štátnych dlhopisoch takto spred dvoch rokov, takže napr. z toho roku, z ktorého si tuto kolegovia robia výkladnú skriňu konsolidácie, tak zistíme zaujímavú vec. Výnosy pri štátnych dlhopisoch sú v súčasnosti o viac ako 50 % nižšie, ako boli pred dvoma rokmi, alebo inak, vtedy boli tieto výnosy, musíme, vtedy sme museli platiť dvakrát viac ako dnes za, za ten, za financovanie nášho dlhu, čo sa, samozrejme, jasným spôsobom odzrkadľuje aj na celkových výdavkoch. Dôvera zo strany inštitúcií, ktoré reálne obchodujú s týmito cennými papiermi a obchodujú na vlastné tričko, je úplne jasná, pretože nákup dlhopisu, či je 5-ročný, 10-ročný alebo v prípade refinancovania napr. R1 26-ročný dlhopis, je to otázka dôvery budúcnosti, v budúcnosť tejto krajiny. Nie je to otázka vyhodnotenia takej alebo onakej minulosti.

    Z tohto pohľadu sa Slovensko na rozdiel od mnohých, mnohých iných krajín eurozóny môže tešiť dôvere, ktorá sa konkrétne prejavuje aj v šetrení výdavkov na obsluhu dlhu.

    Tempo nárastu hrubého dlhu verejnej správy postupne spomalí, pričom v roku 2014 dosiahne maximálnu úroveň v prognózovanom období vo výške 56,8 % hrubého domáceho produktu. V nasledujúcich rokoch bude postupne klesať na úroveň 55,7 v roku 2016. Verejný dlh dosiahol na konci roku 2012 úroveň 52,1 % HDP, tento rok by to malo byť pod 55 %, prognózované číslo je 54,3 %. Tu chcem pripomenúť, že priemerný dlh krajín eurozóny by mal dosiahnuť v tomto roku 95,5 %, len pre porovnanie, kde sa nachádzame.

    Medziročný rast dlhu v eurozóne od roku 2012 do roku 2013 je 4,9 %, na Slovensku je to 2,2 % hrubého domáceho produktu. Vzhľadom na fakt, že výsledky hospodárenia sú aj v roku 2013 pozitívnejšie, než boli pôvodné odhady, sme presvedčení, že aj v roku 2014 sa po zohľadnení všetkých opatrení podarí udržať výšku dlhu pod úrovňou 57 %. Tu si môžem dovoliť spomenúť aj to a myslím si, že čísla zverejnené na prelome 30. novembra a 1. decembra, mám na mysli hotovostný vývoj deficitu, dávajú vysokú nádej na to, že, že Slovensko nevyčerpá plánovaný hotovostný deficit, ktorý má schválený pre rok 2013, čo je, samozrejme, pozitívna správa pre krajinu a pre rast dlhu.

    Na zníženie deficitu na úroveň 2,64 % HDP bolo potrebné prijať viacero opatrení na výdavkovej, ako aj príjmovej strane rozpočtu, pričom kľúčové bolo, aby sa konsolidácia nedotkla bežných ľudí, aby sa nedotkla ekonomiky a jej, jej potenciálneho rastu.

    Pozitívne je aj hodnotenie rozpočtovej rady, ktorá pri, ktorú v porovnaní s minulým rokom, v porovnaní s minulým rokom vníma makroekonomickú a daňovú prognózu, na ktorých je postavený rozpočet, ako viac vybalansovanú a výrazne s menšími možnými negatívnymi rizikami. V porovnaní s rokom 2013 vidí rozpočtová rada v návrhu rozpočtu menej rizík, aj keď vlani v tohtoročnom rozpočte identifikovalo viac rizík, napriek tomu sa darí deficit pre rok 2013 držať na úrovni 3 %. Tu si dovolím pripomenúť aj skeptické vyjadrenia predstaviteľov opozície pri príprave rozpočtu na rok 2013 a realitu, pred ktorej bránami sme veľmi, veľmi blízko. Rada zároveň konštatuje, že návrh rozpočtu a návrh rozpočtového plánu poskytli verejnosti oproti predchádzajúcim rokom viac informácii ako v minulosti, a z hľadiska transparentnosti preto rada hodnotí návrh rozpočtu pozitívne. Samotný cieľ pre rok 2014 je podľa rozpočtovej rady dosiahnuteľný.

    Rád by som sa ešte pristavil pri veľkosti konsolidácie, veľa si budeme určite rozprávať aj o štrukturálnom úsilí a zastavím sa pri veľkosti konsolidácie. Boli sme svedkami viacerých vyjadrení najprv z radov poslancov terajšej opozície ohľadom veľkosti konsolidácie, ktorá vláda ako konsolidovala, takže dovolím si upriamiť vašu pozornosť na zverejnenú analýzu Inštitútu finančnej politiky, ktorý prepočítal, aká bola veľkosť konsolidácie v posledných rokoch. Veľkosť konsolidácie je meraná z pohľadu scenára tzv. nezmenených politík, to znamená, je to teoreticky scenár, keď sa pokračuje v ďalších rokoch bez akýchkoľvek legislatívnych zmien. No a tak to potom vychádza, že v roku 2011 veľkosť konsolidačných opatrení vlády v porovnaní so scenárom nezmenených politík bola na úrovni 2 % hrubého domáceho produktu, v roku 2012 na úrovni 0,7 % hrubého domáceho produktu a v roku 2013 na úrovni 2,4 % hrubého domáceho produktu. Takže z tohto pohľadu, z hľadiska metodiky ESA 95 a veľkosti konsolidácie, konsolidujeme v tomto roku o 20 % viac ako, ako naši kolegovia v roku 2011, a to aj napriek tomu, že na rozdiel od bývalej vlády sme už vo volebnom roku, to znamená v roku 2012, museli pristúpiť k, k jednotlivým opatreniam, ktoré mali aj, aj štrukturálny charakter. V budúcom roku bude veľkosť konsolidačných opatrení vo výške 1,6 % hrubého domáceho produktu.

    Dámy a páni, verím, že rozpočty na roky '14 až '16 vytvárajú predpoklady na to, aby sme na jednej strane znížili deficit, teda postupne zasypávali tú jamu, tú deficitnú jamu a na strane druhej podporili ekonomický rast, podporili rast zamestnanosti a zlepšili životnú úroveň ľudí na Slovensku. Takže ja verím, že budúci rok bude rokom zlepšovania pri plnení cieľov, ktoré, ku ktorým sme sa zaviazali, ktoré sme si predsavzali. Kľúčovým cieľom je vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu, na splnenie ktorého, samozrejme, musíme splniť nominálne ciele. To sú debaty, o ktorých určite budeme hovoriť aj v rozprave, to je ten rozdiel pri fixovaní cieľov nominálnych a štrukturálnych. Budúci rok bude rok zlepšovania na trhu práce a nie je to len môj názor, je to názor aj prognózy Európskej komisie, Medzinárodného menového fondu, OECD alebo aj našej Národnej banky Slovenska. Myslím si, že nás čaká dlhá diskusia, ja budem tejto diskusii, samozrejme, pozorne načúvať, budem aj reagovať. Čaká nás množstvo debát o jednorazových opatreniach, udržateľnosti, o plnení nominálnych alebo štrukturálnych cieľov, o strednodobých cieľoch. Na konci dňa však ale platí, že toto je plán, ktorý, samozrejme, z hľadiska reality budúceho roku prejde ešte mnohými skúškami a kľúčové je doručiť výsledok, lebo každý bič na konci plieska.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Poprosím teraz predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Jána Jasovského, aby uviedol stanovisko NKÚ k štátnemu, k návrhu štátneho rozpočtu. Je to tlač 763.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni poslankyne, páni poslanci, ministri, stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2014 bolo Národnej rade Slovenskej republiky predložené 8. novembra 2013 v súlade s § 87 ods. 1 písm. a) zákona č. 350/1966 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v tomto stanovisku pri zohľadnení makroekonomických predpokladov a východiskového rámca návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 nemal zásadné pripomienky k návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2014 s tým, že bral na vedomie plánované zasadnutie, 31. zasadnutie výboru pre daňové prognózy, ktoré bolo zvolané Inštitútom finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky na základe schvaľovania novej daňovej legislatívy v procese prípravy rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016, a tým bral na vedomie aj prípadné úpravy, predovšetkým v jeho príjmovej časti.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, spoločne s vami si uvedomujem, že predkladaný návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 je hlavným politickým nástrojom, ktorým sa určuje, koľko finančných prostriedkov dostane vláda k dispozícii na realizovanie svojej politiky. V tejto súvislosti očakávam tak ako každý rok širokú diskusiu a možno aj istú dávku nevôle, obáv a kritiky. Svojím vystúpením a predkladaným stanoviskom však nechcem zasiahnuť do tohto inštitútu. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislým štátnym orgánom, ktorý plní svoje poslanie v súlade s kompetenciami, ktoré má vymedzené ústavou a príslušnými zákonmi. Jeho nezávislosť - a to chcem aj vyzdvihnúť - postupné zvyšovanie úrovne objektivity a dôveryhodnosti o kontrolnej činnosti potvrdzujú výsledky tak medzinárodného posúdenia Peer Review, ako aj samohodnotenia podľa modelu CAF. Nespochybniteľným medzinárodným ocenením v tejto oblasti je predsedníctvo Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v podvýbore v medzinárodnej organizácii najvyšších kontrolných inštitúcií krajín združených v Organizácii Spojených národov na podporu osvedčených postupov a zabezpečenia kvality.

    Vážené panie a páni poslanci, stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho zákona, k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 je vypracované v súlade s príslušnými paragrafmi príslušných ustanovení zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Jeho cieľom je overiť správnosť zostavenia návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 v kontexte návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016 a prispieť tak k zodpovednému riadeniu fiškálnej politiky v záujme dosiahnutia jej stability a udržateľnej perspektívy v strednodobom a dlhodobom horizonte.

    Makroekonomické predpoklady návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016, ktoré vychádzajú z tohoročnej septembrovej prognózy výboru pre makroekonomické prognózovanie podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zohľadňujú všetky známe riziká v pôsobení faktorov vnútorného a predovšetkým vonkajšieho ekonomického prostredia. Prognózovaný ekonomický rast na rok 2014 má svojou úrovňou 2,2 % patriť k tým najvyšším v rámci Európskej únie, čo je výsledkom stabilizačnej hospodárskej politiky vlády, a nie je to možné hodnotiť inak ako pozitívne. Postupné ozdravovanie makroekonomického vývoja sa premieta aj vo východiskovom návrhu a v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016, ktorý je podporený nielen legislatívnymi opatreniami, ale napríklad aj plnením akčného plánu boja proti daňovým únikom a s tým spojeným zvyšovaním efektívnosti výberu daní, predovšetkým dane z pridanej hodnoty. To potvrdzuje aj najnovšia daňová prognóza 31. zasadnutia výboru pre daňové prognózy z 27. novembra tohoto roku, podľa ktorej sa daňové príjmy oproti septembrovým predpokladom zvýšia na konsolidovanej báze v metodike ESA 95 v roku 2104 o 178 miliónov eur. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v tejto súvislosti pozitívne hodnotí, že vláda sa rozhodla väčšiu časť objemu týchto vyššie odhadovaných daňových príjmov použiť v roku 2014 na zníženie sáld a rozpočtu verejnej správy. Tým sa základný fiškálny cieľ na rok 2014 v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016, ktorý je vyjadrený podielom sáld a rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte v metodike ESA 95, upravuje z pôvodného mínus 2,83 % o 0,19 percentuálneho bodu na mínus 2,64 %, to jest na úroveň uvedenú v programe stability Slovenska na roky 2013 - 2016, ktorá už bola akceptovaná Európskou komisiou.

    Takto upravený základný fiškálny ciel na rok 2014 sa premieta aj v konsolidačnom úsilí vlády, t. j. medziročnej zmene podielu štrukturálneho salda rozpočtu verejnej správy na potenciálnom hrubom domácom produkte. Podľa prepočtov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pri zohľadnení zníženia podielu salda rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte o 0,19 percentuálneho bodu na 2,64 %, nárastu jednorazových opatrení vlády o 0,1 percentuálneho bodu na 1,1 %, v súvislosti s dodatočne prijatými opatreniami a zachovaní pôvodne vypočítaného vplyvu cyklickej zložky na úrovni 0,8 % sa konsolidačné úsilie vlády v roku 2014 zmení z pôvodnej úrovne mínus 0,2 % medziročnej zmeny podielu štrukturálneho salda rozpočtu verejnej správy na potencionálnom hrubom domácom projekte o 0,2 percentuálneho bodu na nulovú úroveň, čo preukazuje elimináciu miernej fiškálnej expanzie v pôvodnom návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016.

    V súvislosti s takto vypočítaným konsolidačným úsilím vlády je však potrebné brať na zreteľ aj zohľadnenie tzv. investičnej výnimky, ktorou Európska komisia na základe žiadosti uplatnenia takejto výnimky umožňuje členským štátom Európskej únie od júla 2013 dočasne upraviť konsolidačné úsilie požadované preventívnou časťou Paktu stability a rastu s cieľom zamedziť negatívnemu vplyvu na ekonomickú aktivitu a na hospodársky rast. Táto investičná výnimka predstavuje sumu výdavkov na spolufinancovanie prostriedkov Európskej únie zo štátneho rozpočtu bez výdavkov na spoločnú poľnohospodársku politiku a politiku rybného hospodárstva a v roku 2014 podľa prepočtov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky dosiahne úroveň 0,6 % z potenciálneho hrubého domáceho produktu. V prípade schválenia žiadosti o uplatnenie tejto investičnej výnimky Európskou komisiou môže konsolidačné úsilie vlády dosiahnuť v roku 2014 úroveň až 0,6 %, to znamená medziročnej zmeny podielu štrukturálneho salda rozpočtu verejnej správy na potenciálnom hrubom domácom produkte. To podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky síce znamená, že vláda v roku 2014 naplní pravidlá preventívnej časti Paktu stability a rastu, ale na druhej strane to predstavuje jej záväzok, že v nasledujúcich rokoch bude nútená túto úľavu kompenzovať zvýšenou štrukturálnom reštrikciou. Pri takomto konsolidačnom úsilí vlády v roku 2014 Najvyšší kontrolný úrad neočakáva výraznejší negatívny vplyv fiškálnej politiky na vývoj hrubého dlhu verejnej správy, a to ani po zohľadnení nákladov na dlhovú službu, t. j. do výšky úrokových nákladov, ktoré sa odvíjajú od hrubého dlhu verejnej správy a od potreby jej refinancovania v súvislosti s očakávaným vývojom situácie na finančných trhoch, v zadlžovaní alebo v emisnej politike. Hrubý dlh verejnej správy tak bude v roku 2014 pod úrovňou nielen referenčnej hodnoty stanovenej Paktom stability a rastu, ale aj pod úrovňou horného limitu stanovenom zákonom č. 493 Z. z.

    V tejto súvislosti je však potrebné brať do úvahy spustenie niektorých sankčných mechanizmov citovaného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, čo podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky môže spoločne s uplatnením investičnej výnimky predstavovať ďalšie obmedzenia pre fiškálnu politiku vlády. Vážené panie a páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky pozitívne hodnotí zmeny východiskového rámca návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016, ktoré sa premietajú aj v zmenách príjmov, výdavkov, a teda aj salda vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014.

    Osobitnú pozornosť, si myslíme, že si zasluhuje dofinancovanie niektorých celospoločenských problémov, ktoré v poslednom období pútali pozornosť verejnosti, ako napríklad zvýšenie rozpočtovania výdavkov v kapitole Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na poistné platené štátom o 52,4 mil. eur, v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky naplnenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa o 30 mil. eur, v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na sociálne služby o 10 mil. eur a ďalšie. Tieto, ako aj ďalšie zvýšenia rozpočtovania výdavkov štátneho rozpočtu okrem použitia časti vyššieho rozpočtovania jeho daňových a nedaňových príjmov sú vykryté aj z rozpustenia niektorých rezerv v kapitole všeobecná pokladničná správa, a to konkrétne rezervy na dosiahnutie fiškálneho cieľa vo výške 65 mil. eur a rezervy na krytie dopadu kolektívneho vyjednávania vo výške 34,5 mi. eur. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky nenamieta takýto postup, čo však neznamená, že ho z hľadiska zvyšovania úrovne rozpočtového procesu aj podporuje.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky pozitívne hodnotí aj zvýšenie percentuálneho podielu obcí na dani z príjmov fyzických osôb obciam, čo prispeje k zlepšeniu ich sebestačnosti a samofinancovania. Najnovšie daňové prognózy - z 31. zasadnutia výboru pre daňové prognózy z 27. novembra však došlo k miernemu zníženiu odhadu dane z príjmov fyzických osôb na rok 2014, čo sa primerane prejaví aj v znížení výšky príjmov obcí z ich podielu na tejto dani a v ich hospodárení. Zníženie odhadu dane z príjmov fyzických osôb však bude mať v roku 2014 oveľa negatívnejší dopad na hospodárenie vyšších územných celkov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 vrátane jeho zmien a doplnkov je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi záväzkami, ktorými sú Slovenská republika a jej vláda viazané.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky k tomuto návrhu vrátane jeho zmien a doplnkov nemá zásadné pripomienky, a preto ho odporúča Národnej rade Slovenskej republike schváliť, čo gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet zobral na vedomie bez pripomienok. Dosiahnutie základného fiškálneho cieľa v roku 2014 a vytvorenie predpokladov pre dosiahnutie strednodobého cieľa v roku 2017, to znamená podielu štrukturálneho salda rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte na úrovni 0,5 %, si však podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vyžiada plnenie opatrení prijatých na konsolidáciu verejných financií. Popri pokračovaní realizácie akčného plánu boja proti daňovým únikom jedným z ďalších významných opatrení bude aj úspešná realizácia programu ESO, ktorá má nasledujúcich rokoch priniesť úspory spojené so štrukturálnymi zmenami v rezortoch a v subjektoch verejnej správy a zlepšiť efektívnosť verejných výdavkov.

    V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som pripomenul jeden z prieskumov gestora reformy ESA Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, podľa ktorého by v ideálnom prípade na jedného vedúceho zamestnanca vo verejnej správe malo pripadať 9 zamestnancov. Teší ma, že na Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky je to už teraz 9,4 % a že sme jediným štátnym orgánom vo verejnej správe, ktorý toto kritérium spĺňa.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky bude tejto, rovnako ako aj ďalším reformám a opatreniam na konsolidáciu verejných financií venovať zvýšenú pozornosť vo svojej nezávislej kontrolnej činnosti. Jeho ambíciou je predkladať výsledky takýchto kontrol na rokovania príslušných výborov Národnej rady Slovenskej republiky, tým chceme prispieť k transparentnosti, zodpovednosti a bezúhonnosti verejnej správy a vyjadriť tak ochotu udržiavať otvorenú komunikáciu pri riešení problémov v oblasti riadenia verejných financií a posilňovania dôvery verejnosti v štátnej inštitúcie.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre financie a rozpočet poslancovi Danielovi Duchoňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister financií a podpredseda vlády, vážený pán predseda NKÚ, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016.

    Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 733 z 15. októbra 2013 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014.

    Pokiaľ ide o samotný návrh zákona konštatujem, že:

    a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 11 výborov,

    b) súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadril Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.

    1. K § 1 – zmena výšky príjmov a výdavkov schodku štátneho rozpočtu.

    V § 1 ods. 1 sa suma „13 836 793 267 eur“ nahrádza sumou „14 108 311 790 eur“ a suma „17 222 638 262 eur“ sa nahrádza sumou „17 391 917 385 eur“.

    V § 1 ods. 2 sa suma „3 385 844 995 eur“ nahrádza sumou „3 283 605 595 eur“.

    Príjmy a výdavky a schodok štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu úpravy prognózy daňových príjmov, úprav záväzných ukazovateľov príjmov a limitov výdavkov kapitol štátneho rozpočtu. V nadväznosti na úpravy v príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu sa mení aj schodok štátneho rozpočtu.

    V bodoch 2, 3 a 4 sú uvedené bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2014, príjmy kapitol na rok 2014 a výdavky štátneho rozpočtu na rok 2014.

    V bodoch 5 až 11 sú uvedené zmeny v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu.

    C. Platné uznesenie nebolo prijaté v jednom výbore, a to vo Výbore Národnej rady pre hospodárske záležitosti, pretože nebol uznášaniaschopný.

    Pokiaľ ide o návrhy rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto boli vo všetkých výboroch schválené bez návrhov na zmeny a nebudem preto podrobne čítať všetky prerokovania vo všetkých výboroch. Uvedené informácie máte uvedené v písomnej spoločnej správe. pod č. 640a. Návrhy na zvýšenie príjmov a výdavkov kapitol neprijal žiaden výbor. Rovnako tak návrh na presun finančných prostriedkov v rámci kapitol neprijal žiaden výbor. Iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky, celkovo 12 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečenie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2014.

    Gestorský výbor odporúča schváliť. Dovoľte mi teda konštatovať, že Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský odporúča Národnej rade, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, hlasovať nasledovne:

    V časti II. B o pozmeňujúcich návrhoch o 1 až 11 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    V časti IV. hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady zapracovať do uznesenia č. 2. Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 276 dňa 2. decembra tohto roku. Výbor určil poslancov Daniela Duchoňa, Ladislava Kamenického, Milana Mojša, Vladislava Petráša, Jaroslava Demiana a Štefana Hrehu za spoločných spravodajcov výboru.

    Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ján Jasovský mohol uviesť na schôdzi Národnej rady stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014, zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy.

    Ďakujem pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k vládnemu návrhu zákona s tým, že sa hlásim do rozpravy ako prvý. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili títo páni poslanci: Ivan Mikloš za klub SDKÚ - DS, Ján Hudacký za KDH, László Sólymos za MOST - HÍD, ďalej Richard Sulík, SaS, Ivan Štefanec, Mikuláš Dzurinda, Alojz Hlina, Jozef Mihál, Ivan Švejna, Viliam Novotný, Pavol Zajac, Jozef Kollár, Miroslav Kadúc, Ivan Uhliarik, Daniel Lipšic, Jana Žitňanská, Mária Ritomská, Július Brocka, Jozef Viskupič, Helena Mezenská, Richard Vašečka, Mikuláš Huba.

    Ja sa hlásim ako druhý v poradí po Ivanovi Miklošovi, teda, samozrejme, beriem aj do ohľadu záujem spravodajcu.

    Nech sa páči, pán spravodajca, môžte vystúpiť v rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže ešte raz, vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení páni ministri, dovoľte, aby som takisto vystúpil v rozprave k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 a návrhu verejnej správy na roky 2014 až 2016.

    Na úvod iba konštatujem, že všetko podstatné tu už odznelo z úst pána podpredsedu vlády a ministra financií, a preto iba naozaj niekoľko postrehov, ktoré, ktoré mnohé z nich sa budú opakovať, ale verím, že aj vzhľadom na ďalšiu rozpravu vyvstanú potom reakcie a že znovu sa do tejto rozpravy aj ja osobne zapojím a budeme si môcť vydiskutovať výhrady, najmä teda výhrady zo strany opozície a prípadne ďalšie postrehy k tomuto návrhu štátneho rozpočtu.

    Takže hlavným cieľom rozpočtu, ako už aj bolo konštatované, je zabezpečiť také hospodárenie verejných financií, ktoré je zodpovedné voči obyvateľom jej krajiny, ktoré sleduje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a ktoré je teda v súlade s programovými cieľmi vlády. Čo sa týka tej dlhodobej udržateľnosti verejných financií, už tu boli zo strany jednak aj opozície, ale napríklad aj rozpočtovej rady vznesené isté výhrady, že práve dlhodobá udržateľnosť je ten parameter, ktorý ako keby mohol byť istým spôsobom ohrozený aj vzhľadom na prijatie alebo na vykonanie viacerých jednorazových opatrení.

    Treba však povedať, že áno, sú v rozpočte aj jednorazové opatrenia, ale iste nie sú nóvum a využívali sa aj počas minulých vlád a v tejto súvislosti si dovolím iba poznamenať, že jednorazové opatrenia vnímam ako legitímnu záležitosť, a pokiaľ smerujú k zníženiu deficitu verejných financií a pokiaľ sú jasne pomenované, tak myslím si, že sú úplne v poriadku, a nevidím z tohto pohľadu ako žiaden negatívny vplyv týchto jednorazových opatrení.

    Zároveň cieľom rozpočtu je, aby hospodárenie verejných financií nesmerovalo k situácii, kedy sa krajina ako partner na finančnom trhu stala nedôveryhodným partnerom, čo sťažuje podmienky na refinancovanie krajiny a vedú k neúmernému zadlžovaniu. Ak si zoberieme situáciu po páde pravicovej vlády Ivety Radičovej, tak práve vtedy došlo k situácii, kedy vláda, ktorá skončila, nebola schopná z tohto dôvodu a z dôvodu nestability, ktorú vyvolala vo vzťahu k partnerom na finančných trhoch a ktorá, teda táto situácia, vznikla, sa nebola schopná financovať a toto bol aj dôvod alebo jeden z dôvodov k nárastu celkového verejného dlhu, kedy ku koncu roku došlo k prelomeniu 50 % hranice, ten celkový verejný dlh narástol na 52 % a jeden práve z tých determinantov bolo aj to, že sa tá predchádzajúca vláda musela využiť na financovanie svojich záväzkov hotovostné rezervy a tieto potom logicky bolo treba dofinancovať cez finančné trhy, a to teda spôsobilo, hovorím, ako jeden z parametrov nárast celkového verejného dlhu. Tie ďalšie parametre tam boli, samozrejme, naše záväzky vo vzťahu k Európskej únii, známy euroval. Samozrejme, ale tou najväčšou a podstatnou mierou nárastu celkového verejného dlhu je pokračovanie deficitného hospodárenia štátu ako takého, pretože doteraz v histórii žiadna vláda nedokázala dať taký rozpočet, ktorý by bol vyrovnaný, resp. prebytkový. Preto aj kritika rozpočtu smeruje často k zvyšovaniu verejného dlhu, aj predstavitelia opozície sa vyjadrili, že rozpočet zadlžuje obyvateľov alebo teda že naďalej prehlbuje verejný dlh.

    Pritom však práve títo kritici opomínajú tú skutočnosť alebo ten jeden kľúčový fakt, že dlh rastie kontinuálne už niekoľko rokov za sebou a vplyvom skutočne dosiahnutých schodkov štátneho rozpočtu narastá tento celkový verejný dlh, ale na zastavenie rastu verejného dlhu, tak ako som povedal, by bolo potrebné dosiahnuť vyrovnané hospodárenie, resp. na to, aby sme tento dlh mohli znižovať a umorovať, tak, samozrejme, prebytkové hospodárenie. A to dnes v týchto podmienkach nie je možné, najmä ak sa bavíme o základných funkciách štátu, ktoré má zabezpečovať a poskytovať obyvateľstvu.

    Ak teda hovoríme o celkovom verejnom dlhu, podľa návrhu rozpočtu na roky 2014 - 2016 by sa mal rast hrubého verejného dlhu zastaviť a od roku 2015 by mal začať postupne klesať. V medzinárodnom porovnaní - aj toto už bolo spomínané - je dlh na Slovensku pod úrovňou dlhu eurozóny aj Európskej únie. V roku 2012 bolo Slovensko krajinou s desiatym najnižším dlhom spomedzi krajín Európskej únie, spomedzi krajín eurozóny malo Slovensko v roku 2012 tretí najnižší dlh.

    Do roku 2014 predpokladá Európska komisia nárast dlhu v eurozóne na úroveň 96 % HDP a priemer v Európskej únii na úroveň 90,6 percent HDP, to znamená, je to naozaj obrovské číslo a stále, keď sa porovnávame s týmto číslom, tak Slovensko vyznieva v tomto smere veľmi, veľmi prijateľne. Aj vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vyššie uvedené konštatovanie sa ciele dlhodobej udržateľnosti verejných financií, sa dosiahnu tým, že v roku 2014 bude pokračovať konsolidácia verejných financií v zmysle pravidiel rozpočtovej zodpovednosti vyplývajúcej jednak z platnej domácej legislatívy, ale ako aj z medzinárodne prijatých právnych noriem. V roku 2014 dochádza k ďalšiemu zníženiu plánovaného deficitu oproti roku 2013, kedy sa deficit očakáva blízko 3 percentám hrubého domáceho produktu. V nadväznosti na aktualizáciu daňovej prognózy, ktorá konštatovala zlepšený výber na strane príjmov, a v tejto súvislosti som podal pozmeňujúci návrh na finančnom výbore, ktorým sa znižuje plánovaný deficit na rok 2014 z úrovne 2,83 na úroveň 2,64. To znamená, tých 175 mil., ktoré daňová prognóza plánuje, o ktoré teda plánuje lepší výber daní na budúci rok, z nich 144 mil. bolo práve použitých na zníženie deficitu, čo pokladám naozaj za prejav veľmi zodpovednej hospodárskej politiky, a je to takisto veľmi jasný signál vo vzťahu k zahraničiu, že toto tempo konsolidácie a znižovanie deficitu berieme veľmi zodpovedne a nasvedčujú tomu aj plánované čísla.

    Tým, že teda sa nastavuje a plánuje deficit na úroveň 2,64 % hrubého domáceho produktu, vytvárajú sa pre Slovensko, Slovenskú republiku podmienky na vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu.

    Čo sa týka samotného hrubého domáceho produktu, v roku 2014 sa očakáva jeho rast na úroveň 2,2 %. Je predpoklad, že dôjde k oživeniu ekonomík jednak obchodných partnerov, ale zároveň sa očakáva aj rast domáceho dopytu. V roku 2014 sa očakáva aj rast investičných aktivít, ktoré budú smerovať na Slovensko. Tu by som chcel znovu upriamiť pozornosť, že tie scenáre alebo tie konštatovania zo strany opozície sa teda našťastie nenapĺňajú a Slovensko je a zostáva naďalej atraktívnou krajinou pre investorov, dôkazom čoho sú aj každodenné správy v ekonomických printoch, ekonomických médiách, kde sa hovorí o pripravujúcich sa investičných projektoch, kde sa hovorí o tom, že Slovensko začínajú objavovať aj krajiny, ktoré doposiaľ tu nie sú nejakým zásadnejším investorom, ako napr.: Indonézia, Rusko, Čína atď., ale čo je ešte podstatnejšie, je, že mnohé zahraničné investície, ktoré sem smerujú, tak už nesmerujú alebo nie je ich cieľom zamestnať lacnú pracovnú silu, ale prichádzajú aj sem s investíciami v oblasti technológií a v oblasti zvyšovania, v oblasti činností, ktoré majú vyššiu pridanú hodnotu, to znamená, nebudú znamenať pre Slovensko iba akúsi montážnu dielňu alebo lacnú pracovnú silu. A ďalší moment, ktorý je takisto podstatný, že mnohé z tých zahraničných spoločností, ktoré už sú tu etablované, začínajú budovať vedecké centrá, ako napr. spoločnosť Embraco, a tým sa takisto tieto spoločnosti chcú posunúť o vyšší level a chcú do budúcna si samé jednak vychovávať aj kvalitnú personálnu bázu na poskytovanie alebo na ďalšie využívanie týchto činností s vyššou pridanou hodnotou, ale chcú sa práve orientovať na tieto nové technológie. To znamená, Slovensko zostáva v tomto smere atraktívnou krajinou a čísla vo vzťahu príchodu investícii a vytváraniu pracovných miest to jasne dokazujú.

    V tých ďalších rokoch sa potom očakáva ďalší rast hrubého domáceho produktu až na úroveň 3 % v roku 2016. Úroveň zamestnanosti by mala stúpnuť o 0,2 %, celková miera nezamestnanosti by mala dosiahnuť v roku 2014 14,3 %. Znovu by som krátko chcel poukázať na vzťah medzi mierou nezamestnanosti a hospodárskym rastom. Už minule som tu uviedol, že v roku 2002 bola miera nezamestnanosti na úrovni 17,4 % a postupne klesala až k 8 % v roku 2007. Tu si treba povedať a pripomenúť, že vtedy bola miera rastu hrubého domáceho produktu na úrovni 10,6 %, ale po vypuknutí ekonomickej a finančnej krízy začala znovu stúpať až k úrovni 14 % v súčasnej dobe. To znamená zase, tie negatívne vyjadrenia, ktoré tu boli, to znamená ako Zákonník práce, ako zmeny Zákonníku práce prispejú k vyššej miere nezamestnanosti, tie sa zatiaľ nenaplnili. Tie sa zatiaľ nenaplnili a je jasne preukázané, že keď je slovenská ekonomika v konjunktúre, v raste, tak to prináša aj tvorbu pracovných miest a zákonite nezamestnanosť klesá. Naopak, počas ekonomickej krízy je ten náraz nezamestnanosti absolútne zjavný, pretože je logické, že spoločnosti sú nútené redukovať pracovné miesta v dôsledku straty svojho odbytu, v dôsledku straty svojich zákaziek. Preto vláda pripravila pre dlhodobo nezamestnaných zamestnancov a ich zamestnávateľov dočasné oslobodenie od platenia odvodov. Táto úľava zvyšuje ponuku práce ťažšie zamestnateľných pracovníkov aj dopyt po nej a môže znížiť dlhodobú nezamestnanosť. Oslobodenie od platenia odvodov s výnimkou poistného na úrazové poistenie a garančné poistenie zamestnávateľa platí pre dlhodobo nezamestnaných zamestnancov pre obdobie jedného roka.

    Ak hovoríme o nominálnom raste priemernej mzdy v hospodárstve, ten je plánovaný na úroveň 2,8 % HDP. Reálny rast priemerných miezd v hospodárstve je plánovaný na úroveň 1,1 %. Tu znovu by som rád spomenul, že po troch rokoch, kedy bolo zastavené zvyšovanie platov, sa podarilo v rámci kolektívneho vyjednávania dospieť so sociálnymi partnermi k dohode a došlo k valorizácii platov všetkých zamestnancov, za ktorých sa vedie kolektívne vyjednávanie. Na životnú úroveň bude mať rovnako pozitívny vplyv aj samotná reforma ESO, a to priblížením verejnej správy, a teda ich poskytovaných služieb bližšie k občanom.

    Čo sa týka jednotlivých priorít štátneho rozpočtu vo vzťahu k jednotlivým ministerstvám, myslím, že podrobne sa tomu venoval pán minister, v tejto chvíli nevidím nejaký dôvod to znovu opakovať, to znamená, ako som už v úvode povedal, rozprava určite ešte bude pokračovať, najmä na reakcie, ktoré tu budú povedané. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú tri, končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči s prvou, Béla Bugár.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Duchoň, pán spravodajca, vy ste fakticky vyzdvihli "stabilitu" vašej vlády. Ja si myslím, že to je na škodu. Všimnite, si koľko vašich poslancov vás počúvalo. Keď hovoril pán minister, predkladal fakticky správu alebo návrh štátneho rozpočtu, dvaja ministri ho počúvali a 22 poslancov SMER-u. To sa nikdy, nikdy predtým nestalo, že vláda alebo vládna koalícia, alebo poslanci vlády by tu neboli do nohy, ja si to nespomínam a som už 23 rokov v politike, je to hanba. Ja som chcel reagovať na niečo iné, ale vzhľadom k tomu, že ste toto, toto povedali, ja si myslím, že slúži, minimálne by sme mali, mali si zapamätať túto aroganciu. Je pravda, že ste vo väčšine, je pravda, že máte 83 poslancov, ale je to neúcta k zákonu roka, že sedí tu ani nie štvrtina vašich poslancov.

  • S ďalšou faktickou Zsolt Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Duchoň, no nielen vy, ale aj pán minister, keď predkladal tento zákon a obhajoval ho, tak ako kolega Béla Bugár povedal, vláda tu nie je. Tomu, čo predkladáte, to, čo obhajujete, tomu už neverí ani samotný predseda vlády Robert Fico, radšej si už pripravuje asi plán na prezidentské voľby, pretože neverí tomu, čo ste tu predložili. Rozpočet, to, čo je predložený, odráža slová, prázdne, populistické heslá a klamstvá, v prvom rade klamstvá. Príjem, ľudia sa nenajedia z klamstiev ani z tých prázdnych slov, ktoré zakrýva tento rozpočet, ale pravda je, že máme viac ľudí na nezamestnaneckých, ktorých je treba platiť, a zhoršuje životnú úroveň v tejto krajine. Ponúkate, čo ste ponúkli v tomto rozpočte? Zvýšenie dane, nové dane, nové odvody, nové poplatky, z toho majú ľudia žiť ? Z tohto sa nedá vyžiť! Vy sa staráte len o jedno jediné, jednu istotu sledujete pred sebou a to, aby isto neklesli preferencie SMER-u, nič viac, len isto, aby neklesli preferencie SMER-u, nie to, aby občania sa v tejto krajine mali lepšie.

  • S ďalšou faktickou Juraj Miškov, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, mňa zaujala informácia o nových investíciách, ktoré prichádzajú na Slovensko. Neviem, v ktorej krajine a v akom svete žijete vy, ale ja žijem na Slovensku a ja som teda žiadnu informáciu o nových investíciách, o nových pracovných miestach po nástupe vašej vlády nezachytil. Už si ani nespomínam, kedy naposledy minister hospodárstva pán Malatinský ohlásil nejakého nového investora, ohlásil nejaké nové pracovné miesta. Ak nejaký investor na Slovensku skončí, tak sa tak deje väčšinou náhodou v prípade, že jeho investícia nie je realizovateľná napr. v Českej republike a potom musí ísť na Slovensko, ako je príklad, ktorý bol medializovaný pred pár dňami, logistické centrá spoločnosti Amazon. Ak je to teda tak a hovoríte, že čísla neklamú, zverejnite teda čísla, zverejnite nové investície, ktoré počas vašej vlády prišli na Slovensko, zverejnite počet nových pracovných miest, ktoré vznikli počas vlády. Za našej vlády za jeden a pol roka vzniklo viac ako 50-tisíc nových pracovných miest. Koľko nových pracovných miest vzniklo počas vašej vlády? Ďakujem.

  • S reakciou na faktické nech sa páči, Daniel Duchoň.

  • Ďakujem pekne. Teda začnem od konca, pán poslanec Miškov, áno, vy ste spomenul Amazon, to je jedna z tých spoločnosti, ktorá uvažuje o vybudovaní logistického centra, ale prednedávnom tu spoločnosť Trigranit ohlasovala investíciu do Košíc, ale aj v Bratislave a potom je tu aj nedávno zverejnený rozhovor s regionálnym riaditeľom jednej personálnej agentúry, ktorý hovorí o vytvorení 9- až 11-tisíc pracovných miestach, ktoré, mnohé z nich, teraz citujem: "sú reálne a potvrdené". On tam nehovoril úplne konkrétny názov tých spoločností, ale tak zase, ale podstata je v tom, že ja som hovoril hlavne o tom rozpore, že, neviem, kto to tu povedal, že Slovensko sa stáva čiernou dierou pre investície, to znamená, nie je to pravda, ako o tomto ja hovorím, o tomto ja hovorím, že je to v rozpore s tým, aké sú fakty. Ja vám teraz, samozrejme, tu neuvediem na desiatky alebo jednotky konkrétne nové pracovné miesta, ale tie signály tu jasne sú.

    Pán poslanec Simon, uveďte mi, prosím, ktoré sú tam teda nové poplatky v tom rozpočte alebo ktoré nové poplatky sa tento rok zaviedli.

  • Reakcia z pléna.

  • Daňová licencia nie je poplatok, to po prvé, ale povedzte mi o poplatkoch, to po prvé, a keď hovoríte o tom, že, viete, to aj ja môžem povedať, že to je populistické alebo ono, ale tak štátny rozpočet je v prvom rade o číslach, to znamená, ak rozporujete nejaké číslo, tak povedzte vy iné alebo povedzte, teda ako to z vášho pohľadu je v skutočnosti, to znamená, viete, no ja môžem odmietnuť všetko jednou vetou, ale takto by to nemalo fungovať. Ak sa bavíme o číslach, tak treba byť konkrétnejší.

    A, pán predseda Bugár, ja verím, že mnohí poslanci aj teda z našej strany, ale aj z opozície sledujú vystúpenie pána ministra, ako aj ostatných vo svojich kanceláriách a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ivan Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, bude veľká výzva zobudiť vás teraz, tak sa pokúsim.

  • Povedané so smiechom. Smiech v sále a potlesk.

  • Najskôr mi dovoľte, aby som, lebo dopočul som sa, že pán minister má zdravotné problémy, tak aby som mu zaželal, aby sa z nich čo najrýchlejšie dostal, mal som podobné, tak viem, že to nie je ľahké, a dúfam, že mu tie problémy s krížami nespôsobil rastúci štrukturálny deficit a záťaž verejných financií.

  • Smiech v sále.

  • Mne sa stala taká zvláštna vec, keď som sa pripravoval na tento rozpočet a mal som pustené rádio, a v rádiu išiel, išli, išli správy o tom, o návšteve pána premiéra Fica v Prahe, myslím, a novinári stále dobiedzali s tým, že či teda bude kandidovať na prezidenta, alebo nebude, a on povedal veľmi zaujímavú vetu, citujem, povedal: "Mandát ma zaväzuje, aby som si splnil mnohé dôležité úlohy, predovšetkým konsolidovať verejné financie." A ja, čítajúc rozpočet, vravím si, preboha, prečo to nerobíš? Tak som sa ho chcel opýtať, predpokladal som, že tu bude, lebo pokiaľ si pamätám, keď vlády, v ktorých som ja bol členom, predkladali rozpočet, tak vždy predseda vlády aj vláda boli na rozpočte prítomní. Keďže tu nie je, takto, tak sa pýtam takto do éteru.

    Dovoľte mi, pretože faktom je, a to je najzarážajúcejšie na tomto rozpočte, že v roku 2014, ktorý je druhým celým rokom štvorročného funkčného obdobia, sa zvyšuje štrukturálny deficit verejných financií, čiže inými slovami klesá konsolidačné úsilie, inými slovami, tie opatrenia, ktoré sú trvalé, majú trvalý charakter a prispievajú k dlhodobej udržateľnosti verejných financií, tie vykazujú záporné saldo, a teda vláda nieže nevytvára predpoklady pre udržateľnosť verejných financií, ale zhoršuje predpoklady pre verejné financie. A myslím si, že kvalitu tohto štátneho rozpočtu veľmi dobre vystihuje aj fakt, že už prvá veta, prvá veta v textovej časti návrhu štátneho rozpočtu je lož. Vyvrátiteľná lož, ktorá je vyvrátená závermi, explicitnými závermi rešpektovanej nezávislej inštitúcie, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Citujem, rozpočet v prvej vete textu tvrdí:

    "Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016 je vypracovaný v intenciách programového vyhlásenia vlády. Základným cieľom fiškálnej politiky je zabezpečenie dlhodobo udržateľných verejných financií." Koniec citátu vládneho rozpočtu.

    Čo na túto tému hovorí tiež na prvej strane stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, návrh citujem:

    "Návrh rozpočtu na rok 2014 zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, je postavený najmä na jednorazových a dočasných opatreniach, ktorých vplyv v strednodobom horizonte pominie a bude potrebné ich nahradiť štrukturálnymi opatreniami."

    Takže, žiaľbohu, je to tak, že už hneď prvá veta návrhu rozpočtu je preukázateľná lož, ako to potvrdzuje stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Keď sme na, tu na tomto mieste diskutovali pred rokom o rozpočte na rok 2013, tak mnohé veci neboli jasné. Neboli jasné najmä preto, že vláda Roberta Fica vtedy v decembri 2012 hospodárila podľa rozpočtu, ktorý ešte pripravovala vláda Ivety Radičovej, a rok 2013 bol ešte pred nami, a teda bol len prognózovaný v návrhu rozpočtu. Bol to teda istý, rok 2012 bol prechodným rokom, ale dnes je situácia úplne iná. Dnes môžme hovoriť omnoho konkrétnejšie, pretože situácia je omnoho jasnejšia. Je jasnejšia preto, že máme už skoro celý rok, celý prvý celý rok vlády Roberta Fica za sebou, a teda očakávaná skutočnosť je pomerne presne vyčíslená. Máme za sebou teda rok, na ktorý si sama vláda Roberta Fica pripravovala rozpočet, čiže vieme vyhodnotiť, ako to bolo, či sa naplnili riziká napríklad, na ktoré sme upozorňovali, alebo nie. Vieme vyhodnotiť ako vláda dosiahla cieľ znížiť deficit verejných financií a vieme tiež vyhodnotiť, teda hodnotiť návrh na rok 2014. Situácia je lepšia aj v tom, že oproti predchádzajúcemu roku sa sprísňujú podmienky a máme viac a lepších informácií, to by som chcel oceniť, máme viac a lepších informácií najmä vďaka tomu, že musíme vypracovávať aj nové dokumenty, ako je napr. návrh rozpočtového plánu, ktorý sa vypracováva v rovnakej štruktúre pre všetky krajiny Európskej únie, aby sa dalo porovnávať, a k tomu sa tiež dostanem, pretože to je veľmi zaujímave porovnanie, a máme viac informácií aj preto, že už plne funguje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá, si myslím, si robí svoju prácu dobre, pretože jej analýzy sú naozaj odborne podložené. Takže z tohto pohľadu je naozaj tá situácia lepšia, z hľadiska informácií, ktoré máme k dispozícii, a preto dnes už môžme hovoriť, myslím si, aj jednoznačnejšie v tom, či vláda napĺňa alebo nenapĺňa predsavzatia, ktoré si dávala či už v programovom vyhlásení vlády, alebo v jednotlivých rozpočtoch.

    Dovoľte mi na začiatku zhrnúť, aká je teda tá realita, čo ukazujú tie čísla, čo ukazujú čísla v očakávanej skutočnosti v roku 2013 aj v plánovanej skutočnosti na rok 2014. No musím skonštatovať a doložím to aj faktami a číslami, že realita fungovania verejných financií v roku 2013, ako aj plány na roky budúce, svedčia jasne o tom, že Slovensko sa uberá so SMER-om zlým smerom, alebo, ak chcete, pod SMER-om, zlým smerom, a vláda robí politiku - po nás potopa. Doložím to na konkrétnych faktoch, konkrétnych číslach. Spôsob, akým vláda Roberta Fica riadi verejné financie, škodí Slovensku, škodí ekonomickému rastu, škodí rastu zamestnanosti, škodí v konečnom dôsledku rastu životnej úrovne a rastu kvality života najmä preto, že ohrozuje konkurencieschopnosť Slovenska nielen do budúcnosti, ale už aj v krátkodobom horizonte. Dostanem sa aj k roku 2013, ktorý budem hodnotiť pomerne podrobne, a tu len skonštatujem záver, rozpočtové ciele v roku 2013 sa dosiahnú spôsobom, ktorý je zlý a škodlivý, pričom už zámery boli zlé a škodlivé. Pamätáte si, že sme kritizovali rast priamych daní, hovorili sme, že vláda nevyberie na priamych daniach toľko, koľko plánuje, a naviac zhorší podnikateľské prostredie. Treba povedať, že tá realita potvrdila skoro všetky riziká, o ktorých sme hovorili aj my, aj nezávislí odborníci, ale ešte naviac treba povedať, že spôsob, akým sa dosiahne zníženie deficitu v roku 2013, bude ešte aj proti už vtedy kritizovanému spôsobu, ktorý bol predpokladaný v rozpočte na rok 2013, horší a tiež vám to ukážem aj na faktoch a číslach. Ďalší záver, aj z krátkodobého hľadiska je rok, je rozpočet na rok 2014 nedostatočný, je založený z prevažnej časti na jednorazových a dočasných opatreniach, zase je tu aj rozpor istý, pretože ministerstvo to vidí trošku lepšie, ministerstvo si odhaduje, že, že objem tých opatrení, ktoré bude robiť, čiže tá zmena oproti "no policy changes", čiže oproti, oproti scenáru, keby sa nič nedialo, že je 1,8 % HDP, čo v zásade súhlasí aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale ministerstvo financií tvrdí, že 0,8 % HDP z tých 1,8 % HDP budú trvalé opatrenia a 1 % dočasné, kým Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vidí podiel tých dočasných a jednorazových až vo výške 1,6 % HDP. Čiže zhodujú sa tieto dve inštitúcie v tom, že opatrenia budú prijaté v objeme 1,6 % HDP, ale, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vidí až 1,4 %, pardon 1,8; že bude celkový objem, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vidí až 1,6 %, čiže to vychádza na nejakých 90 %, že bude dosiahnuté jednorazovými opatreniami. Z toho vyplýva aj ďalší fakt, zhoršuje štrukturálny deficit v roku 2014. Pán minister tu povedal vo svojom úvodnom vystúpení, že ten kľúčový indikátor, ktorý máme aj z hľadiska strednodobých cieľov, je pol percenta štrukturálneho deficitu, zdôrazňujem, v roku 2017. Teda v roku 2017 by sme mali dosiahnuť 0,5 % výšku štrukturálneho deficitu a práve to je problém. Totižto štrukturálny deficit pre budúcoročný rozpočet sa zvyšuje. Deficit podľa ESA 95 podľa rozpočtu sa síce znižuje pôvodne z 2,98 na 2,83, teraz na 2,63; ale napriek tomu ten kľúčový, ten podstatný štrukturálny deficit, ktorý hovorí o udržateľnosti aj do budúcna, ten sa zhoršuje.

    Vláda teda rezignovala na konsolidáciu verejných financií v roku 2014. Konsolidačné úsilie bude mínusové. Znovu sa potvrdzuje ďalší záver, ktorý predosielam na začiatku, a dostanem sa k nemu aj na základe čísiel, na základe faktov, znovu aj tento rozpočet potvrdzuje tak, ako to ukázal rozpočet na rok 2013, že vláda nevie šetriť na sebe, vie len ľuďom dvíhať dane. Najnovšie sú to nezmyselné daňové licencie, teda zdanenie straty.

    Všetky dáta, ktoré budem hovoriť, a to by som rád predoslal, som si nevymyslel a nemám ich ani z iných zdrojov, ako sú oficiálne zdroje. Teda všetky dáta, ktoré budem porovnávať, budem čerpať:

    - z návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2014 až '16, ktorý schválila vláda,

    - z návrhu rozpočtového plánu na rok 2014, ktorý schválila vláda 16. októbra, a poslala ho do Bruselu, to je ten povinný materiál z hľadiska tej štruktúry, tretí materiál, z ktorého budem vychádzať, bude

    - hodnotenie návrhu rozpočtu verejnej správy od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý považujem, musím povedať, aj za najrelevantnejší, pretože aj on dokazuje a v niektorých veciach sa líši od údajov, ktoré sú v rozpočte verejnej správy, považujem ho za, aj keď nespochybňujem odhady, prognózy, ktoré sú, ktoré sú v rozpočte uvedené, ale na niektorých rozdieloch ukážem, že tam, že tam rozdiely sú a najmä sú rozdiely v interpretácii. Ukážem vám potom asi sedem alebo osem vecí, ktoré sú buď lži, alebo nepravdivé konštatovanie, alebo vyvrátiteľné konštatovania, faktami a číslami vyvrátiteľné konštatovania, ktoré sú v rozpočte povedané a vyzerajú tak veľmi pekne, primaľovávajú situáciu na ružovo. Čiže budem vychádzať len z týchto dokumentov.

    Chcem ale spomenúť aj pozitíva toho rozpočtu, pozitíva povedal aj pán minister v úvodnej reči (povedané so smiechom), pozitíva vyzdvihol a spomenul, ktoré menuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tie negatíva už menej, takže áno, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že pozitívom tohto rozpočtu 2014 oproti 2013 je, že je tam menej rizík a že je tam väčšia informačná hodnota a prehľadnosť. Áno, to potvrdzujem, musím ale dodať, že je to do značnej miery aj preto, že ministerstvu nič iné nezostalo. Respektíve tá prvá, to prvé pozitívum, že je tam menej rizík, je dané aj tým, že je tam zásadne menšie konsolidačné úsilie. Jednoducho sa nekonsoliduje, konsoliduje sa dočasnými opatreniami, čo, samozrejme, znamená, že je aj menej rizík.

    A tá druhá, to druhé pozitívum je dané aj tým, že sa sprísňujú pravidlá - aj naše domáce zákonom, ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti a fungovaním rady, aj európske pravidlá z hľadiska faktúr a stability, z hľadiska fiscal compactu a z hľadiska informácií, ktoré musíme poskytovať aj v medzinárodne porovnateľnej štruktúre.

    Jednu vec môžem pochváliť, ale bez ale - a to je zlučovanie regulačných úradov, ku ktorému dochádza, ku ktorému, ku ktorému je dobre, že dochádza, lebo naozaj nemalo zmysel, aby sme ich mali až toľko veľa.

    Dovoľte teda začať tým rokom 2003, pardon, 2013, to by bolo, hej, to by bolo ďaleko, to by bolo ďaleko, rokom 2013. Takže čo sa týka roka 2013, ako som povedal, jeden z problémov, zásadných problémov, to musím pohľadať (krátka pauza), jedným z problémov roka 2013 a tých problémov bolo viac, pamätáte sa, že aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, aj opoziční poslanci, aj nezávislí analytici videli viaceré riziká: v horšom ekonomickom vývoji, v samosprávach, v zdravotníctve, v daniach a odvodoch, v príjmoch Národného jadrového fondu a tak ďalej. Ukázalo sa, že väčšina tých rizík, na ktoré sme upozorňovali a ktoré boli chybou rozpočtu, bolo chybou rozpočtu nerozpočtovať, nerozpočtovať peniaze na zadlžovanie zdravotníctva, tváriť sa, že zdravotníctvo nebude žiaden dlh vytvárať, bolo chybou rozpočtu predpokladať, že štát nebude šetriť vôbec, ale že samosprávy budú šetriť takým spôsobom, enormným spôsobom, že ušetria skoro všetko, čo verejný sektor mal ušetriť. Možno si pamätáte, že keď som to tu vyčísľoval pred rokom, tak som vyčíslil, že na strane príjmov na rok 2013 vláda predpokladala naplniť 80% konsolidácie a na strane výdavkov 20 zhruba, ale z tých dvadsiatich 18 % bolo na samosprávach, na obciach a na mestách a na VÚC-kach, len 2 % vláda predpokladala, že ušetrí sama. Aj vtedy sme povedali, že to je po prvé neslušné, vláda nešetrí na sebe, núti šetriť iných tak enormne, a že ani sa to zrejme nenaplní, čo sa aj ukázalo, že sa to v plnej miere nenapĺňa. Spomínal som nemocnice.

    Dane a odvody - upozorňovali sme vládu, viacerí z nás upozorňovali vládu, nielen my, že zvýšenie, zrušenie rovnej dane, zvýšenie dane zo zisku z 19 na 23 %, bude znamenať aj dynamické efekty, teda optimalizáciu daní, teda vyhýbanie sa plateniu daniam, a že, a že to opatrenie je nezmyselné, poškodí podnikateľské prostredie a neprinesie tie prostriedky, ktoré vláda očakávala. Vláda to dnes potvrdzuje, ten výpadok na dani z príjmov právnických osôb je, ak sa nemýlim, 272 mil. eur. Dostanem sa aj k tomu, ako to vláda interpretuje v tomto rozpočte, zatiaľ, zatiaľ stačí snáď toľko.

    Ďalšie riziko, ktoré sa naplnilo a ktoré je veľmi negatívne, je čerpanie eurofondov. Vláda predpokladala v roku 2013 vyčerpanie eurofondov vo výške 3,6 mld. eur, očakávaná skutočnosť je 1,8 mld. eur. Je zarážajúce, že v roku 2013 bude nižšie čerpanie eurofondov ako v predchádzajúcich rokoch. V každom tom programovacom období je to tak, že vždy pomerne rýchlo narastá objem čerpaných zdrojov, pretože sa pripravujú projekty, a v záverečnej časti programovacieho obdobia sa, samozrejme, čerpajú eurofondy omnoho, omnoho rýchlejšie. To, že v roku 2013, ktorý je už celým rokom vládnutia vlády Roberta Fica, je takýto prepad, je, samozrejme, zlá správa pre ekonomiku, krátkodobo dobrá správa pre rozpočet, pretože jednu z najväčších položiek, kde vláda šetrí, je spolufinancovanie, kde ušetrí 403 mil. eur. Ale čo to znamená pre slovenskú ekonomiku? Ako sa píše aj v správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, oproti štátnemu rozpočtu sa do ekonomiky dostane v tomto roku o 1,3 mld. eur menej zdrojov vrátane spolufinancovania, čo znamená menší ekonomický rast, menšie investície, menšiu zamestnanosť. Ja sa dostanem ešte aj k opatreniam konkrétnym, ktoré ukazujú, že naozaj ten spôsob, akým sa naplní ten rozpočtový cieľ na rok 2013, je spôsobom, ktorý je veľmi, veľmi zlý. Pozrime sa na to, aké opatrenia to sú. Takže už som spomínal na strane, na strane pozitívnych vplyvov pre rozpočet, sú to síce pozitívne vplyvy pre rozpočet, sú to ale zároveň opatrenia alebo faktory, ktoré sú negatívne z hľadiska budúceho ekonomického vývoja. Už som spomínal nižšie výdavky na spolufinancovanie eurofondov. Áno, z hľadiska okamžitého hospodárenia v tomto roku ušetríme peniaze. Z hľadiska rizika, že ich nevyčerpáme v budúcnosti, že sme podviazali ekonomický rast, podviazali zamestnanosť v tomto roku, je to vyslovene negatívny faktor.

    Ďalej. Vďaka odpredaju núdzových zásob ropy máme pozitívny vplyv, pozitívnejší, ako bol rozpočet. Čiže jednorazový predaj niečoho, čo už nebudeme môcť predávať potom. Naviac mám pocit alebo mám isté, isté indície, že to môže byť problém aj z hľadiska Eurostatu, z hľadiska toho, či nám vôbec uznajú túto položku z hľadiska znižovania deficitu.

    Ďalej pozitívny vplyv má otvorenie druhého piliera. Tu mám nieže pocit, tu som si istý. A tu by som chcel povedať, že aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť toto nekonštatuje dostatočne jasne, pretože Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že bude nová metodika ESA 2010 a bude, v budúcom roku sa bude posudzovať tento rok a oznámi sa to a podľa novej metodicky ESA 2010 je nieže riziko, je istota a som ochotný sa aj s pánom ministrom staviť, ak chce, je istota, že tých 240 mil. bude vyhodených, s ktorými, s ktorými v tomto roku vláda ráta, že jej vylepší, vylepší rozpočet. Takže ďalší spôsob, akým vláda ten rozpočet dostáva to tých rámcov, ktoré chce, je ešte horšie, ako bol ten pôvodne zamýšľaný.

    Ďalej. Presun prostriedkov štátneho rozpočtu do roku 2014. To je tiež len finta. A jediné, jediné, jediný taký pozitívny vplyv, ktorý sa dá pochváliť, je, je, je úspora na verejnom zdravotnom poistení. Čo sa týka negatívnych vplyvov, takisto svedčia o tom, že vláda jednoducho nezvláda svoju funkciu a nezvláda vládnutie.

    Menej daňových a odvodových príjmov. Pôvodne to malo byť o 520 mil., ak sa nemýlim, teraz je to o 350 mil. Mimochodom, tu mám jednu, jednu veľmi, veľmi zaujímavú, zaujímavá vec mi prišla na myseľ, keď som toto čítal. Vláda schválila rozpočet, poslala ho do parlamentu s tým, že predpokladala, že v tomto roku bude mať výpadok na daniach vo výške 520 mil. eur. Ja sa čudujem, že pán premiér nezvolal tlačovku a neroztrhal rozpočet na rok 2013 pred kamerami, pretože v roku 2012 trhal rozpočet na rok 2012, a vtedy bol ten očakávaný výpadok na daniach, viete koľko? 246 mil. Pri 246 trhal rozpočet, pri 520, ktoré sú teraz zlepšené, ale stále na oveľa vyššiu sumu, ako bola tá v roku 2012, pretože teraz je to 350, sa tvária dokonca ako geroji, ako, ako to dobre ide, ako tie dane super idú. A musím povedať, že marketingovo to zvládate vynikajúco, médiá vám to do značnej miery aj s navijakom zhltli a idú. Situácia je skvelá, situácia sa zlepšuje.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno.

    Takže čo sa týka tých vplyvov ďalej. Menej príjmov, ďalej, čo, čo teda sa zmenilo oproti, čo sa prejavilo ako reálne riziká, je menej príjmov z dividend. Jasné zlyhanie. Ďalej neexistujúce alebo nenaplnenie príjmov z Telekomunikačného úradu za predaj licencií, dlhy zdravotníckych zariadení, o tom sme hovorili. To hovoril každý. To bolo evidentné a jasné, že tam dlhy budú. A vyššie výdavky samospráv, o čom som tiež hovoril a k čomu ešte ale chcem povedať aj pár konkrétnejších slov.

    Takže tie samosprávy. Jedným z takých celkových systémových nedostatkov tohto rozpočtu na roky 2014 až 2016 je, že sa nielenže jednorazovými opatreniami, ale aj pri znižovaní výdavkov sa často znižujú také výdavky, ktoré sa, ktoré, ktoré spôsobia v strednodobom a dlhodobom horizonte veľké problémy slovenskej ekonomike. Výrazne sa napríklad znižujú kapitálové výdavky, všade - aj pri investovaní štátu, aj pri investovaní zo strany obcí, miest a vyšších územných celkov často až po úroveň jednoduchej reprodukcie, čo znamená, že teraz síce ušetríme, ale v krátkom čase sa nám to vypomstí takýto spôsob šetrenia. Nebude sa ekonomika rozvíjať a rásť a dokonca budú narastať škody z toho vyplývajúce. Pozrime sa na tento problém z hľadiska samospráv a z hľadiska roka 2013. V roku 2013 predpokladal rozpočet, že obce a mestá a VÚC-ky budú výrazne, výrazne šetriť, najmä na bežných výdavkov. Oni síce šetria, šetria menej, ako rozpočet predpokladal, ale šetria výrazne. Ale aká je štruktúra? Bežné výdavky namiesto očakávaného poklesu o 251 mil. eur rastú o 300 mil. eur. A to hovorím len o obciach a mestách teraz. Čiže obce a mestá mali podľa rozpočtu ušetriť 251 mil., ale oni, naopak, minú viac o 300 mil. Nárast nedaňových príjmov majú obce 130 mil. a majú pokles výdavkov, ale kapitálových výdavkov o 200 mil. Detto VÚC-ky. VÚC-ky nárast bežných výdavkov, najmä platov, nárast nedaňových príjmov a pokles kapitálových výdavkov. Čiže ja sa pýtam, pri neustále opakovanej mantre, ktorú tu počúvame neustále, pán minister ju povedal v úvodnom slove asi štyrikrát, pán poslanec Duchoň asi trikrát, že teda všetky opatrenia sú také, aby sa nedotkli bežných občanov. Sa pýtam, kto platí napr. tie rastúce nedaňové príjmy v samosprávach? Kto ich platí? Marťania ich platia alebo ich platia Filipínci? Alebo kto ich platí? A to sa týka všetkých vecí, kde jednoducho štát z takýchto vecí má príjmy, príjmy vyššie. A, samozrejme, dostaneme sa aj k neslávnym, neslávnym daňovým, daňovým licenciám.

    Takže aby som uzavrel rok 2013, rok 2013 potvrdil riziká a nedostatky rozpočtu na rok 2013, ktoré sa ukázali takmer všetky ako reálne, a zároveň ukázal, že spôsob, akým sa s týmito rizikami vyrovnala vláda, je taký, že síce deficit znižuje alebo udržiava tam, kde ho chcela mať, ale spôsobom, ktorý do budúcna vyvoláva problémy, ktorý do budúcna zhoršuje perspektívu zdravého vysokého ekonomického rastu, rastu zamestnanosti, rastu životnej úrovne a tak ďalej a tak ďalej.

    Ďalej. Ďalším bodom je deficit. Dovoľte, aby som tu trošku aj vysvetlil niektoré pojmy, pretože tento týždeň sme tu diskutovali o štátnom záverečnom účte, diskutovali sme o prognóze makroekonomického vývoja a už pri tejto diskusii sa tu šermovalo číslami neuveriteľným spôsobom. A musím povedať, že očakávam, že to tak bude naďalej, pretože najlepšie to ukázal aj v úvodnom slove pán minister, keď, keď tu vyčíslil najnovšie vyčíslené konsolidačné úsilie Inštitútom finančnej politiky, ktoré vyčíslili teraz a teraz v týchto chvíľach, teraz, keď prerokovávame rozpočet, je šírené, táto kvantifikácia je šírená medzi, medzi novinárov. Takže musím to, musím to vysvetliť, pretože bude tu, viem to a už je, bude to snaha o mätenie verejnosti, bude to snaha o zavalenie číslami, ktoré sú absolútne neporovnateľné, aby jednoducho v tom zmätku sa nikto nikdy nevyznal. Takže ospravedlňujem sa. Budem trošku možno teraz viac vysvetľovať.

    Áno, veľmi dôležitý je aj deficit podľa ESA 95. To je ten celkový deficit, ktorý by nám teda mal klesnúť na 2,98 % a v budúcom roku pôvodne na 2,83, teraz na, teraz na 2,63 %. Dostanem sa pri rizikách aj k tomu, že aj tu sú isté riziká. Dokonca aj také riziká, ktoré neidentifikovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, napr. z hľadiska korekcií eurofondov, ktoré spomenuté neboli a problémom sú. Ale zároveň by som najmä chcel zdôrazniť, že toto nie je najdôležitejší ukazovateľ deficitu. Najdôležitejší ukazovateľ deficitu je štrukturálny deficit. Štrukturálny deficit a sám minister to potvrdil, financií, keď povedal vo svojom úvodnom slove, že toto je z hľadiska i strednodobého cieľa pol percenta štrukturálneho deficitu v roku 2017. Štrukturálny deficit je vlastne deficit podľa ESA, ale očistený o jednorazové vplyvy, teda nie sú tam započítavané jednorazové a dočasné vplyvy a je očistený o cyklické vplyvy. Štruktúrny deficit inými slovami hovorí a potom konsolidačné úsilie je rozdiel medzi štrukturálnym deficitom jednotlivých rokov. Čiže ak ministerstvo financií doteraz hovorilo, že v budúcom roku bude konsolidačné úsilie mínus 0,2 %, tak vlastne hovorilo, že štrukturálny deficit sa v budúcom roku oproti tomuto roku zhorší, nie zlepší o dve desatiny percenta, a to najmä preto, že síce ten celkový deficit podľa ESA 95 sa znižuje, ale znižuje sa najmä dodatočnými opatreniami, ktoré zabezpečujú 1,6 % podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť z 1,8 % hodnoty tých konsolidačných opatrení.

    A teraz teda dovoľte, aby som... A faktom je, že ten zmätok môže existovať aj preto, že existuje viacero metodík výpočtu konsolidačného úsilia a štrukturálneho deficitu. Preto budem za najdôveryhodnejší považovať údaj, resp. materiály Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá je nezávislou inštitúciou. Nepodlieha ani opozícii, ani vláde, je nezávislou inštitúciou. Pracujú tam odborníci a v tomto materiáli je zhrnuté a nakoniec aj v rozpočte, v rozpočte, aj keď teraz ministerstvo financií bude robiť zrejme nové prepočty a tvrdiť, že to tak nie je. Neviem, či ste zachytili, ale NKÚ vypočítalo, že to je nula v tom budúcom roku to konsolidačné úsilie, ale návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý schválila vláda, ktorý tu teraz diskutujeme, predpokladá konsolidačné úsilie mínus 0,2 % v roku 2014. Inými slovami, predpokladá nárast štrukturálneho deficitu v roku 2014 o 0,2 %. Ten istý ukazovateľ odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo výške mínus 0,5 %, teda o dosť viac a Európska komisia dokonca vo výške 0,8; mínus 0,8 %. Čiže niekde tam sa pohybuje odhad skutočného konsolidačného úsilia vlády Roberta Fica. Preto ma tak zaujalo, zaujalo to vyjadrenie pána premiéra, že on, jeho mandát zaväzuje a musí si splniť mnohé dôležité úlohy, predovšetkým konsolidovať verejné financie. Preto ma zarazilo, že ako je možné, že v druhom celom roku vládnutia je predložený rozpočet so záporným konsolidačným úsilím.

    A teraz k tomu, ako to bolo, aké bolo vlastne to konsolidačné úsilie v tých jednotlivých rokoch 2011, 2-tisíc.., zase to budete počúvať rôzne, rôzne čísla. Takže dovoľte mi odcitovať z materiálu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, a to konsolidačné úsilie, ktoré vám teraz prečítam, bude očistené o PPP a o vplyv druhého piliera, čo je podľa mňa korektné, pretože, ako ukáže aj metodika ESA 2010, toto očistenie bude musieť byť zahrňované. Podľa tohto materiálu - a pre všetkých, prípadne aj pre pána ministra je to tabuľka na strane 37, hodnotenia návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - '16, materiál Rady pre rozpočtovú zodpovednosť - bolo v roku 2011 konsolidačné úsilie vlády Ivety Radičovej 3 % HDP, konsolidačné úsilie v roku 2012 0,3 percenta HDP, konsolidačné úsilie v roku 2013 1 % HDP a v roku 2014 mínus 0,7 %. To je očistené o PPP a o druhý pilier.

    Samotný rozpočet - a to je tiež krásna ukážka toho, ako sa bude narábať s číslami, keď sa to hodí, tak, keď sa to nehodí, inak - samotný rozpočet, teda materiál, ktorý schvaľovala vláda, tvrdí - sekundičku, musím si to nájsť, pamätám si to - tvrdí, že síce v budúcom roku budeme mať záporné konsolidačné úsilie, ale dôležité je, že počas procedúry nadmerného deficitu, počas štyroch rokov 2011, 2012, '13 a '14 dosiahneme priemerné konsolidačné ročné úsilie vyššie ako 1 %. A materiál tvrdí, bude to fajn, lebo to bude 1,1 %. Takže napriek tomu, že menej, že nekonsolidujeme, my zhoršujeme konsolidáciu v roku 2014, sme v ažurite, lebo priemerné máme vyššie ako jedno percento. No, hej, máme, len vďaka čomu? A ten materiál, schválne nepíše, koľko bolo to konsolidačné úsilie, ten vládny v tom roku 2011, lebo by to klalo oči, ale už píše, že v roku 2012 bolo 0,1; v roku 2013 predpokladá 1,3 a v roku 2014 predpokladá mínus 0,2. To je ten vládny. No ale potom stačí dopočítať za tie štyri roky, keď to má byť 1,1, tak to musí dávať 4,4, aby to dávalo 4,4, tak nedá sa svietiť, v tom roku 2011 to musí byť len 3,2. Takže teraz pán minister bude hovoriť, však pred chvíľou to tu povedal vo svojej úvodnej reči, že to boli len 2 % v roku 2011, a že oni teraz budú mať do konca roku 2013 3 či koľko. No, len akurát, že to celkom nesedí potom. Potom by bolo treba prepisovať aj iné časti toho, toho rozpočtu.

    Takže aby som to teda uzavrel a zhrnul, čo sa týka, čo sa týka konsolidačného úsilia, lebo to je kľúčový, kľúčový parameter. Konsolidácia, a preto aj u mnohých analytikov vyvolalo pochybnosti alebo, ak chcete, prišli k záveru, že toto zrejme je volebný rozpočet pre rok 2014, zrejme oveľa väčšou prioritou ako ozdravovanie verejných financií majú byť prezidentské ambície, ak teda nastanú, pána premiéra. Ale ten rozpočet o tom minimálne nepriamo svedčí, pretože ak niektorá vláda nekonsoliduje v druhom celom roku svojho funkčného obdobia a sama tvrdí, že bude v roku parlamentných volieb konsolidovať rádovo omnoho viac, tak je to, je to podivuhodné a nie celkom dôveryhodné. Aj keď, uvidíme zakrátko, ako toto je vlastne, vlastne bolo, je a bude. Dobre, to je deficit, štrukturálny deficit a konsolidačné úsilie.

    Dovoľte teraz k tým jednorazovým opatreniam. Ak som teda povedal, vláda tvrdí, že z tých konsolidačných, ale aj vláda uznáva, že väčšina opatrení má jednorazový charakter, lebo tvrdí, že 1,8 % a z toho trvalé sú len 0,8 %, čiže viac ako polovička sú, okolo 60 % sú, sú jednorazové.

    Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že dokonca skoro všetko sú jednorazové, pretože z toho 1,8 % až 1,6 % majú byť jednorazové opatrenia. K tým jednorazovým opatreniam treba pridať, že, ja spomeniem niektoré, nebudem hovoriť o všetkých, ale spomeniem niektoré, aj tie svedčia o dosť veľkej bezradnosti vlády. Typickým príkladom je dočasný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý mal byť, pamätáme si, mal byť len v rokoch 2012, '13, už je aj v roku 2014. Mimoriadne príjmy Telekomunikačného úradu - je evidentné, že to je jednoznačne neopakovateľný príjem, rozšírený odvod bankového sektora, možnosť výstupu z kapitalizačného piliera - tu, ako som povedal, je problém omnoho vážnejší, ako konštatuje aj materiál Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pretože tu podľa môjho názoru je istota, že na budúci rok nám táto položka bude z rozpočtu vyškrtnutá, a teda navýši deficit v tomto roku, čo môže, mimochodom, znamenať potom aj negatívne dôsledky z hľadiska prekročenia tých sankčných pásiem zákona o dlhovej, dlhovej brzde, spolu s niektorými ďalšími rizikami, ku ktorým sa dostanem.

    Predaj núdzových zásob ropy. Predaj núdzových zásob ropy môže byť tiež problematický, samozrejme, že ak by aj nebol spochybňovaný, je to jednoznačne jednorazová položka, teraz si pomôžete a inokedy a už v ďalších rokoch tento príjem, tento príjem nebude. Ďalej za veľmi problematický považujem príjem z predaja majetku. Tu treba povedať totiž jedno, predaj, príjem z predaja majetku nám síce zníži deficit, ten ESO-vský, ale zároveň nám zníži čisté bohatstvo štátu. Ak by bol totiž príjem z predaja majetku použitý na zníženie verejného dlhu, potom je to v poriadku, potom to čisté bohatstvo štátu nezníži. Ale ak tento príjem použijeme na bežné výdavky, tak po prvé je neopakovateľný, pomôžeme si síce v tomto roku, ale ďalšie roky nám to nevyrieši, ale po druhé, ešte znížime čisté bohatstvo štátu, pretože spotrebujeme niečo, čo malo hodnotu a čo malo trvalú hodnotu, že čo, čo bolo vo vlastníctve štátu.

    Tých položiek je tam viac, nechcem už ísť do detailov a zaťažovať, ale pričom by som sa chcel zastaviť, sú dividendy SPP. Tu je totiž problém zase omnoho väčší, dokonca väčší, ako to konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Prečo si to myslím? Dovoľte mi, sa pri tom zastaviť teda. Rozpočet predpokladá dva, dva typy dividendy z SPP, jedna je superdividenda, ktorá vlastne vzniká z precenenia majetku, a je to vlastne príjem, ktorý neznižuje deficit, čiže v tomto si vláda nevie ani, ani pomôcť. Pomáha jej pri dlhu, pri vyčíslovaní dlhu sa..., tento príjem vlastne znižuje dlh. Ale problém je, hlavný, tu nie je hlavný problém, hlavný problém je pri riadnych dividendách. Prečo? Obávam sa totiž, že nielenže je to problém, resp. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pomenováva problém, ale len z jedného pohľadu, z veľmi úzkeho pohľadu jednorazových vplyvov, resp. trvalých vplyvov, len ja sa obávam, že ten problém je omnoho, omnoho hlbší. A myslím si, že zatiaľ naňho poukázali len odborári paradoxne, ktorí demonštrovali pred sídlom J&T niekedy v polovici, v polovici novembra. Dovoľte, aby, aby som vám to vysvetlil.

    Čistý ročný zisk celej skupiny SPP je v týchto rokoch zhruba okolo 350-360 mil. eur, celej skupiny. Nezabúdajme, že štát vlastní 51 %, EPH dnes, EPH vlastní 49 %. Dokonca ešte pozícia EPH sa zlepší, pretože EPH sa zbaví stratovej časti, ktorá prejde, prejde celá na štát. Čistý zisk v roku 2012 bol 365 mil., z toho 51 % by mali patriť štátu, je 186 mil. Napriek tomu všetkému štátny rozpočet predpokladá v rokoch 2013 a '14, lebo preto hovorím '13 a '14, lebo v trinástom nepredpokladajú nič, presúvajú to do roku 2004, '14, ale v roku 2014 predpokladá štát zinkasovať z dividend z SPP 735 mil. a v rokoch 2015 až 2016 každý rok 300 mil., čiže spolu 600 mil. Čiže za štyri roky predpokladá štát zinkasovať z riadnej dividendy z SPP, zdôrazňujem, 1,3, vyše 1,3 miliardy eur. A teraz v čom je ten problém? Teraz budem citovať z..., teda z tej analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, citujem - je to, koho by to zaujímalo, dodatok č. 6 správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť - citujem:

    "Je otázne, akým spôsobom je možné v roku 2014 vyplatiť 386 miliónov eur, čo zodpovedá celému bežnému zisku dcérskych spoločností, keďže štát bude mať v týchto spoločnostiach naďalej len 51 %, výška dividendy by mala zodpovedať tomuto podielu." Koniec citátu.

    Predložím to do zrozumiteľnejšej reči. Nie je jasné, prečo a ako a začo hlavne, by EPH a v rámci toho PPF, pán Křetinský a J&T malo darovať štátu na dividendách podiel, ktorý podľa všetkých kvantifikácií by mal prislúchať im? Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tu vidí problém v tom, že nechce započítať tú celú čiastku, ale len tú polku, ktorá by mala pripadať štátu logicky, len tú chce započítať do, do trvalých vplyvov a ten zvyšok, tvrdí, že sú jednorazové vplyvy a že teda neznižuje ten zvyšok konsolidačné úsilie, ale ja sa obávam, že ten problém je ešte hlbší, že by sme sa mali pýtať, lebo to nie je len problém z hľadiska toho, či ich máme považovať za jednorazové alebo za dlhodobé. Ten problém stojí, tá otázka stojí tak, ako je to vôbec možné, za čo? A na čom je založený tento, tento vývod? Takže kladiem to aj ako otázku pre, pre pána, pána ministra. Tak teda to sú, to sú dividendy.

    Mimochodom, podobný, podobný, podobná, nazvime to finta, presun z roku 2013 na rok 2014 sa deje aj pri SEPS-e, kde tiež si nepredpokladá vyplácanie dividend a potom predpokladá presunutie, ale aj navýšenie oproti tomu, ako to bolo, ako to bolo doteraz.

    A, mimochodom, keď sme teda pri tých jednorazových opatreniach a keď sa tu spomínal aj ten rok 2011, tak vás, dávam do vašej pozornosti tabuľku na strane 70 materiálu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý vyčísluje hodnotu jednorazových opatrení jednotlivých vlád, teda v jednotlivých rokoch, od roku 2011 do roku 2016, je to tu v tejto tabuľke. A hodnota jednorazových, je pravda, že aj vláda Ivety Radičovej robila jednorazové opatrenia, ale tie jednorazové opatrenia, samozrejme, nie sú započítané v tom konsolidačnom úsilí, ktoré bolo v tom, tie 3 % po očistení, ale čo je dôležité, jednorazové opatrenia v roku 2011 podľa tejto tabuľky sú mínus 0,2 % HDP, kým v roku 2012 sú plus 0,5 %, v roku 2013 plus 1 % a v 2014 plus 1,6 % HDP. Je to dané najmä preto - a tu by som chcel ilustrovať to riziko, o chvíľu prejdem k rizikám - je to dané, saldo jednorazových opatrení bolo mínus 0,2, čo ale neznamená, že my by sme neboli jednorazové opatrenia robili, ale v roku 2011 nám započítali do deficitu 633 mil., ktoré išli na margo finty, ktorú urobila prvá vláda Roberta Fica v roku 2008 alebo 2009, to už si presne nepamätám, kedy sa tvárila, že dáva nemocniciam a železniciam finančnú, návratnú finančnú výpomoc. Železnice krachovali, nemocnice vytvárali veľký dlh. Železnice preto, že bola zrušená privatizácia, Cargo, teda nemocnice preto, že neboli reformované, vláda s tým musela niečo robiť, tak dala peniaze, ale aby si to nemusela ona započítať do deficitu v roku 2008, tak sa tvárila, že to nie je dotácia, ale že je to pôžička. No akurát, že vtedy aj opozícia, aj my, aj nezávislí analytici tvrdili, že to je finta, že to, že to nie je pravda, že to je proste obchádzanie pravidiel, čo potvrdila Európska komisia v roku 2011 - im to vždy trvá niekoľko rokov - a v roku 2011 nám to započítala do výdavkov rozpočtu. A nám to zvýšilo v roku '11, 2011 deficit verejných financií. Myslím, že podobné veci sa dejú aj teraz, napr. v súvislosti s tým, že sa nepočíta tu s korekciami z eurofondov, s tým, že tých 240 mil. z druhého piliera bude musieť takto byť započítaných, rozdiel je v tom, že s najväčšou pravdepodobnosťou to nepadne na nejakú inú vládu, ale ešte na vládu, ktorá to vlastne aj celé urobila. Takže toto boli jednorazové opatrenia.

    Teraz dovoľte pár slov k rizikám. Riziká. Najväčšie riziká spočívajú podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v potrebe dodatočných opatrení, v daniach a odvodoch, ktoré neboli prediskutované vo výbore pre daňové prognózy, to ale bolo, myslím, už vyriešené tou najnovšou, najnovším zasadnutím výboru. Potom ďalšie - to isté riziko ako vlani, podhodnotenie bežných výdavkov samospráv. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá, že to bude 120 až, 120 až 180 mil. eur.

    Ďalej podhodnotenie nákladov na zdravotníctvo. Pri zdravotníctve je zarážajúce, musím povedať, aj keď teraz došlo k navýšeniu na tie 4 %, ale vo vládnom návrhu, ktorý nám tu prišiel, bolo prvýkrát v histórii, prvýkrát v histórii bol porušený zákon o zdravotnej starostlivosti, myslím, ktorý vyčísluje, že by to teda mali byť 4 %, a vláda zároveň nepredpokladá, že v budúcom roku bude v nemocniciach tvorený dlh, čo samo o sebe je absurdné. Tak dáva do systému menej peňazí o sto, v tom budúcom roku, v pôvodnom návrhu, teraz to trošku navýšili, ale v pôvodnom návrhu bolo, teda že vláda dá o vyše sto miliónov eur menej do zdravotníctva (reakcia z pléna), 130, áno, o 130 miliónov menej do zdravotníctva, nebude oddlžovať a zároveň predpokladá, že nebude narastať v zdravotníctve dlh, pričom ten dlh v tomto roku narastal pri vyšších príjmoch zo strany štátu do zdravotníctva. Všetci vieme, že náklady rastú, aj keď nie veľmi rýchlo, ale rastú, nejaká inflácia tu je, platy rastú, dáme menej, nerobíme žiadne zásadné opatrenia a predpokladáme, že dlh tam vznikať nebude. Evidentné riziko ako vyšité.

    Vklady do základného imania, to je riziko z hľadiska čistého bohatstva štátu.

    Ďalej výpadok príjmov z emisných kvót, nižší vplyv ESO, negatívny vplyv z dôvodu presunu výdavkov v roku 2013. Pri ESO by som tiež chcel povedať pár slov. Prídem k číslam, kde vám ukážem, že nie je pravda, že vláda šetrí na verejných výdavkoch, a dokonca štruktúra, v ktorej vláda mení pomer verejných výdavkov, je absurdná a je absolútne neodôvodniteľná. Ale čo sa ESA týka, prvý problém ESA je, že tie príjmy z predaja majetku znižujú, keď sa minú, čo som povedal už, znížia čisté bohatstvo štátu. Ďalší problém ESA je to, že vlastne nevieme, na čom sú tie opatrenia založené, a či skutočné úspory prinesú. Ja môžem vysloviť len pochybnosť najmä z toho dôvodu, že taká je naša skúsenosť. Taká je naša skúsenosť, keď SMER v roku 2007 povedal, že zníži zamestnanosť vo verejnom sektore o 20 % plošným znížením. Výsledok bol ten, že znížili o 2 promile, o dve promile, nie o 20 %. Aj dnes takáto, takáto operácia, štrukturálna reforma, štrukturálna zmena verejnej správy vyžaduje naozaj kvalitné analýzy a kvalitnú prípravu. Podľa môjho názoru to nemôžu robiť len úradníci ministerstva vnútra, ktorí, ako sa zdá, tento návrh robili. Preto sa nám ľahko môže stať, že síce ušetríme, ale dôsledky a náklady takého ušetrenia budú, budú enormné. Uvidíme, čo vlastne, čoho sa dočkáme.

    No a ďalšie riziko je tu, samozrejme, z nevyčerpania eurofondov v roku 2014. Keď nevie vláda čerpať v tej miere, v akej nevie v roku 2013, je ilúziou myslieť si, že v roku 2014 budú tieto predpoklady splnené. Na jednej strane to síce vláde zase pomôže, na druhej strane ale treba povedať, že nielenže budeme rásť pod potenciálnym rastom a bude nižší rast ekonomiky, nižší rast zamestnanosti, ale bude aj narastať riziko prepadnutia eurofondov, lebo sa budeme blížiť k hranici.

    No a dovoľte teda spomenúť aj tie riziká, ktoré tu nie sú spomínané a ktoré podľa mňa, podľa mňa nastanú. To je tých 240 miliónov, ktoré nie sú rizikom z II. piliera, ale sú istotou. Ďalej je to, sú to tie dividendy, dividendy SPP, ktoré nebudú podľa môjho názoru započítané, minimálne v tej časti, ktorá je nad rámec toho vlastníckeho podielu, tak nebudú započítané do konsolidačného úsilia a možné riziko je dokonca, dokonca ešte väčšie. A úplne chýba, úplne chýba a nespomína to ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, riziko spojené s korekciami eurofondov. Korekcie eurofondov znamenajú ten objem prostriedkov, ktorý Komisia neuzná ako oprávnené a nepreplatí nám ich. A ja viem, že odhad, ktorý sa môže prejaviť v roku 2014, je okolo 200, možno až 300 mil. eur, ktorý sa odhaduje. V rozpočte nie je ani jedno jediné euro. A to teda bude znamenať, že ten príjem by bol nižší a deficit a deficit vyšší.

    Teraz dovoľte, aby som prešiel k výdavkom. Vláda tvrdí, že šetrí. Faktom je, že nešetrí. Zase: tabuľka materiálu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zo strany 35, ktorá hovorí o štruktúre a vývoji výdavkov, výdavkovej strany návrhu rozpočtu verejnej správy. Tieto výdavky, aby sa dali porovnávať, sa očisťujú. Očisťujú sa o európske výdavky, o spolufinancovanie, o úroky, o poistné platenie štátu a o odvody do rozpočtov Európskej únie. A takéto upravené výdavky potom vlastne vykresľujú, ako štát hospodári, a tieto upravené výdavky majú narásť v roku 2014 oproti roku, oproti očakávanej skutočnosti 2013 o 3,7 % prevádzkové a o 2,4 % legislatívne, tie, ktoré sú dané rastom legislatívy. Tu vás chcem upozorniť, upriamiť vašu pozornosť na to, že viac majú narastať tie výdavky, prevádzkové výdavky štátu, ktoré nie sú, ktorých nárast nie je povinný, nie je daný legislatívou a menej majú narastať tie výdavky, ktoré vláda nemôže znížiť, pretože sú dané legislatívou, valorizáciou rôznych dávok a podobne. Takže tie výdavky, ktoré sú dané legislatívou, narastú o 2,4 % v budúcom roku, ale tie, ktoré sú prevádzkové, nie sú dané legislatívou, narastú ešte viac, narastú o 3,7 %.

    Ďalej by som rád spomenul veľmi zaujímavé porovnanie, ktoré sa dá vyčítať z materiálu, ktorý schválila vláda aj vypracovala ho vláda, vypracovalo ho ministerstvo financií. Volá sa Návrh rozpočtového plánu na rok 2014 a tento materiál je zaujímavý aj preto, že porovnáva výdavky, príjmy a rozpočet ako taký v štruktúre, ktorá je predpísaná zo strany Európskej únie. Čiže budem teraz hovoriť čísla, ktoré sú z vládneho materiálu. Včera sa ich pokúšal už tu, či predvčerom, pán minister vnútra spochybňovať a ja sa k tomu ešte dostanem, no len opakujem, ak ich spochybňuje, spochybňuje sám seba, pretože ide o vládny materiál, a tieto výdavky sú porovnávané preto tak, ako sú porovnávané, aby bolo možné medzinárodné porovnanie. Čiže ja by som ich nespochybňoval.

    No a o čom svedčia tieto údaje? Kde štát bude pridávať a kde bude uberať? No a tu je zarážajúce, mimochodom, budem porovnávať nie podiel na HDP, podiel výdavkov na HDP, ale podiel výdavkov na jednotlivé oblasti z celkových výdavkov. To je korektnejšie, pretože rôzne štáty majú rôznu mieru prerozdeľovania. My máme napríklad nízku mieru prerozdeľovania, čiže nedá sa to vždy, ale keď to porovnávame z celkových výdavkov, tak to porovnanie je omnoho korektnejšie. Takže kde vláda, no a to, čo je najzarážajúcejšie, je to, že už dnes existujú disproporcie. Na niektoré veci dávame viac, ako v priemere dáva Európska únia, a niektoré, na niektoré veci dávame menej, ako dáva Európska únia. A rozpočet je zarážajúci v tom, že tieto disproporcie ešte ďalej zväčšuje. A svedčí, svedčia tieto čísla o tom, že prioritou, skutočnou prioritou je štátna byrokracia a bezpečnostné zložky.

    Takže - aby som to povedal na číslach - na verejný poriadok a bezpečnosť, kde je polícia, vojaci, požiarnici, proste bezpečnostné zložky, na verejný poriadok a bezpečnosť sa v priemere v európskej dvadsaťsedmičke vydáva 3,88 % z celkových výdavkov. U nás to bolo, v tomto roku to bude 5,09, ale v budúcom to narastie na 5,27 %. Čiže ešte sa vzdialime od priemeru Európskej únie. Jediný ďalší, jediná ďalšia oblasť, kde máme väčší, väčší podiel výdavkov už dnes a ešte to narastie, je štátna byrokracia. Konkrétne sa to, sa to volá všeobecné verejné služby, ale v zásade ide o, ide o štátnu byrokraciu. Slovensko vynakladá v tomto roku 14,1; v budúcom roku to vzrastie až na 16,86 %, pričom priemer v EÚ je 13,46. Čiže už teraz sme nad priemerom EÚ, máme 14,1, oni 13,46 a v budúcom roku to ešte vzrastie na 16,86. To sú jediné dve významné položky, kde už teraz dávame viac a ešte to narastie.

    Potom, samozrejme, neprekvapí, že v ďalších oblastiach, ako je sociálny systém, ako je vzdelanie, ako je životné prostredie už dnes dávame menej a budeme dávať ešte menej ako podiel na celkových výdavkoch.

    Takže darmo sa vláda búcha do pŕs a tvrdí, aká je sociálna, faktom je, že čísla hovoria niečo iné. Takže pri tom sociálnom zabezpečení poklesneme z 38,9 v tomto roku na 37,3 v roku budúcom. Priemer v EÚ je 39,98, takmer 40 je priemer EÚ. My ideme z 38,9 na 37,3. V školstve a vzdelaní je priemer v EÚ 10,81. My máme 10,58 v tomto roku a ideme na 9,93 v roku budúcom. A najväčší pokles je v životnom prostredí, kde priemer v EÚ je 1,84 % celkových výdavkov, a my ideme z 1,78 na 1,07. Takže toto sú čísla, ktoré som si nevymyslel, ktoré sú z materiálu, ktorý 16. 11. zobrala na vedomie vláda Roberta Fica a poslala ho do Bruselu.

    Takže musím konštatovať, že nie je pravda, že sa šetrí, čo som ukázal na tých predchádzajúcich číslach, očistených, upravených výdavkoch, a ešte sa aj zväčšujú a zhoršujú disproporcie, ktoré už doteraz existovali.

    Ak by ste chceli vedieť, ako je to vo vnútri toho systému bezpečnostného, tak o tom hovorí tabuľka na strane 51 rozpočtu verejnej správy, teda tabuľka, ktorú schvaľovala vláda. Tá hovorí, že počet zamestnancov - a teraz by som tiež jednu metodologickú poznámku rád urobil, pán minister hovoril, ako úžasne idú šetriť, pretože tabuľkové miesta, ako idú, ako idú znižovať. No len, podľa môjho názoru, nie sú dôležité tabuľkové miesta. Dôležité sú - skutočnosť v tomto roku a rozpočtom predpokladaný, predpokladaná skutočnosť alebo rozpočtovaná skutočnosť v budúcom roku. A porovnanie týchto čísiel hovorí nie o poklese, ale hovorí o náraste. Takže na strane 51 v tabuľke máte prehľad o vývoji počtu zamestnancov a aj o ich priemernom mzdovom výdavku, čo je tiež zaujímavé, k čomu sa dostanem.

    Takže v roku 2014 by celkový počet zamestnancov oproti roku dvetisíc..., oproti očakávanej skutočnosti roku 2013 mal narásť o 4,4 %. Priemerný mzdový mesačný výdavok by mal poklesnúť o 43 eur. Z toho štátna služba - to je verejný sektor - z toho štátna služba, tam dôjde k nárastu počtu o 3,8 % oproti skutočnosti v tomto roku, pričom priemerný mesačný výdavok by mal klesnúť o 71 eur. U policajtov ale, u policajtov je ale nárast tabuľkových miest a predpokladaných miest v budúcom roku oproti skutočnému stavu v tomto roku o 6,4 % (poslanec zodvihol padnutý papier a podal ho rečníkovi), ďakujem pekne, a u policajtov by mali rásť aj platy. Priemerný mesačný výdavok platový by mal narásť o 51 eur mesačne. U vojakov by malo dôjsť k nárastu dokonca až o 11,3 % z 13 151 na 14 636 a malo by dôjsť k miernemu trojeurovému mesačnému poklesu na priemernom mzdovom výdavku. Aj na tomto je vidieť, že vláda nešetrí. Ak na niečom šetrí, tak tam, kde by šetriť nemala, kde klesáme a už aj tak sme nízko, ako je vzdelanie, ako je aj sociálny systém a životné prostredie.

    Tu by som ešte chcel uviesť jednu vec, ak dovolíte a tá sa týka aj počtu policajtov, pretože ten problém je, že aj ten počet policajtov narastá, pričom už dnes Slovensko má jeden z najvyšších počtov policajtov spomedzi krajín Európskej únie. A faktom je, že teda medzinárodné porovnania, ten údaj z roku 2010 na tisíc obyvateľov, ukazujú, že viac policajtov na tisíc obyvateľov má len, majú len južné krajiny: Grécko, Taliansko, Malta, Chorvátsko, Španielsko a Cyprus. Všetky ostatné krajiny majú menší počet policajtov na tisíc obyvateľov. Pán minister Kaliňák zvykne pri tomto ukazovateli argumentovať tým, že to sa ale porovnávať nedá, pretože niektoré krajiny majú aj tzv. žandarmériu, čo sú zložky niekde na pomedzí vojska a polície, ktoré ale vykonávajú aj policajné činnosti. Len na mieste pána ministra by som tento argument nepoužíval, pretože tieto zložky majú práve tie krajiny, ktoré sú pred nami, a aj preto majú vyšší počet policajtov na tisíc obyvateľov, že sú tam započítaní. Ak by sme tieto zložky odpočítali, tak potom by sme zrejme boli ešte, ešte vyššie.

    Takže aj vo väzbe na tie ukazovatele, o ktorých som hovoril pri podiele výdavkov na bezpečnosť a obranu, ktorý už dnes je vyšší, ako je priemer EÚ, a podľa rozpočtu ešte ďalej rastie, tak aj vo väzbe na ten počet a neustále rastúci počet policajtov si myslím, že je to vec, ktorá nie je, nie je v poriadku a kde existujú isté disproporcie.

    Ešte, čo sa týka tých bežných ľudí, by som chcel upozorniť na jednu vec. Zase sa to tu opakovalo, je to mantra, prijímajú sa len opatrenia, ktoré sa nedotýkajú bežných ľudí. Tak mi dovoľte povedať, ako je to pri tej neslávnej daňovej licencii alebo zdanení daňovej straty, a hovorím teda o materiáli návrh rozpočtového plánu, budem citovať, čiže materiál vlády, ktorý schválila vláda 16. októbra tohto roka, na strane 27 sa uvádza, je tam tabuľka, ktorá hovorí o tom, aké výnosy budú z tejto daňovej licencie, z toho zdanenia straty, koho sa to dotkne viac a koho menej. A teraz citujem:

    "Zníženie sadzby z 23 na 21 v kombinácii so základnou daňovou licenciou relatívne najviac ovplyvní zisky v sektore ubytovania a stravovania, kde by sa podľa prepočtov z individuálnych daňových priznaní mohla daňová povinnosť až zdvojnásobiť. Naopak, v sektore priemyselnej výroby sa očakáva celkovo pozitívny vplyv kombinácie týchto opatrení."

    Čiže to sú, toto nie sú bežní ľudia? Kto poskytuje ubytovacie a stravovacie služby po celom Slovensku? Malí podnikatelia. Áno, často sú v strate, pretože podmienky na podnikanie sú také, aké sú z mnohých dôvodov. Prečo zase týmto opatrením, koho kombináciou týchto opatrení, koho zvýhodňujete, koho nie? Áno, veľké priemyselné firmy na tom zarobia, lebo tie platia dane, čiže tie nebudú mať naviac výdavok a zníži sa im daň z 23 na 22 %. Ale z hľadiska rozvoja cestovného ruchu to bude pozitívne alebo negatívne? Ovplyvní to Marťanov alebo to ovplyvní bežných ľudí, ktorí na Slovensku žijú a žijú a podnikajú? Takže vaša mantra, že bežných ľudí sa to nedotkne, jednoducho nie je, nie je pravdivá.

    No a ďalej, nakoniec mi dovoľte, aby som spomenul ešte ďalšiu vec, a tá sa týka - (spadnutie papiera na zem), hm, druhýkrát, veľa papierov - tá sa týka znižovania kapitálových výdavkov. Spomenul som to už pri obciach a mestách, ale je to tak (poslanec zodvihol padnutý papier a podal ho rečníkovi), ďakujem, je to tak aj pri iných výdavkoch, vláda šetrí takým spôsobom, že znižuje teda deficit jednorazovými príjmami a nešetrí na bežných výdavkoch, jasne to ukazujú čísla, ak šetrí, tak šetrí na kapitálových výdavkoch. Netýka sa to len obcí a miest a VÚC-ky, týka sa to aj štátu. Odcitujem zase z návrhu rozpočtového plánu str. 24, ktorý hovorí:

    "V percentuálnom vyjadrení najviac rastú príjmy z predaja majetku, ktoré sa oproti scenáru bez zmien viac ako strojnásobia. Výrazne stúpnu príjmy z dividend a pokút a poplatkov." A teraz citujem: "šetrí sa relatívne najviac na kapitálových výdavkoch, 15,2 %". Takže ďalší, myslím si, že zlý prístup, zlý krok, kedy šetrenie na kapitálových výdavkoch síce prinesie možno okamžité zníženie deficitu verejných financií, ale vypomstí sa celkom určite zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. A teraz dovoľte, aby som na záver vám poukázal na niektoré disproporcie, niektoré vyslovene lži, niektoré vyvrátiteľné tvrdenia, ktoré sú v interpretácii rozpočtu a ktoré čísla dokazujú, že nie sú pravdivé. Čísla alebo tvrdenia v dôveryhodnejších dokumentoch. To prvé som vám už povedal, keď som citoval hneď prvú vetu textu rozpočtu, ktorá hovorí o tom, že vláda v súlade s programovým vyhlásením zlepšuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Stanovisko rady pre rozpočtovú zodpovednosť jednoznačne hovorí, že rozpočet na rok 2014 zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Takže to bol prvý bod.

    Druhý bod. Vláda vo svojom - a teraz budem citovať rozpočet - v rozpočte tvrdí:

    "Pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016 je presadzovaný princíp, aby konsolidácia verejných financií čo najmenej negatívne pôsobila na ekonomickú aktivitu a hospodársky rast Slovenska." Tu treba povedať, že toto tvrdila vláda aj pre rok 2013, pre rok 2013 sa to nepotvrdilo, naopak, rozpočet je reštriktívny v tom zmysle, že znižuje potenciálny ekonomický rast, že teda konkrétne spomenul som, že už len kvôli eurofondom sa dostalo do ekonomiky o 1,3 miliardy menej, ako by sa bolo dostalo, keby sa čerpalo, a teda je menší rast, menšie investície, menšia zamestnanosť. Je pravda a konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na strane 17, že v roku 2014, ak by bol naplnený rozpočet tak, ako je predložený, že v roku 2014 by došlo k proticyklickej expanzii, to znamená, že nebola by fiškálna reštrikcia, ale to predpokladá napríklad vyčerpanie všetkých eurofondov. A ďalší problém je v tom, že keďže je to založené na jednorazových opatreniach, tak zároveň pre rok 2015 a 2016 sa predpokladá už zase výrazná fiškálna reštrikcia.

    Čiže záver, nie je pravda to, čo tvrdí vláda vo svojom rozpočte, že v rozpočte na roky 2014 - 2016 je presadzovaný princíp, aby to negatívne nepôsobilo na ekonomickú aktivitu a hospodársky rast. Je to síce, bola by to pravda, ak by sa rozpočet naplnil, ale len v roku 2014. Ale to je takým spôsobom urobené, že ak by sa aj naplnil rozpočet v roku 2014, tak by to nemohlo platiť pre rok 2015 a 2016, pretože o čo menej sa bude konsolidovať v roku 2014, o to viac sa bude musieť konsolidovať v rokoch 2015 a 2016 a teda reštrikcia, fiškálna reštrikcia bude musieť prísť.

    Ďalej. Nárast výdavkov verejnej správy. Dovoľte, aby som teda zase odcitoval. Návrh ministerský rozpočtu na rok 2014 hovorí, citujem: Po abstrahovaní od výdavkov na obsluhu štátneho dlhu, transferu pre Sociálnu poisťovňu, výdavkov z EÚ, bla, bla, porastú v porovnaní s rokom 2013 celkové rozpočtované výdavky štátneho rozpočtu len o 23,7 milióna eur, čo predstavuje 0,24 % HDP. Pardon, nie HDP, 0,24 % rast upravených, očistených výdavkov. To tvrdí štátny rozpočet. Ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí niečo iné, tvrdí, že tie upravené výdavky porastú v roku 2014 o 5,3 %, čiže nie malý rozdiel. Vláda tvrdí, že o 0,24 %, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že o 5,3 %. Tvrdí to jej analýza na strane 35, kto by si to chcel prípadne overiť.

    Ďalej. Ďalšie konštatovanie je v návrhu rozpočtového plánu, kde je viacero konštatovaní o tom, ako sa konsoliduje, ako sa ozdravuje, ozdravujú dlhodobá udržateľnosť verejných financií, čo, samozrejme, nie je zase pravda. Ďalšie tvrdenie nepravdivé alebo vyvrátiteľné sa nachádza v národnom rozpočtovom pláne na strane 11, kde sa uvádza, citujem: "K zníženiu odhadu daní prispel najmä horší makroekonomický vývoj." To je zase mantra, ktorú neustále opakujú. Áno, vyberáme menej daní, pretože ekonomický vývoj je horší v Európe a vo svete. Lenže zase musím konštatovať, že tentokrát túto lož vyvracia nie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale iný materiál ministerstva financií. Materiál ministerstva financií, ktorý sa volá Prognóza daňových príjmov, hovorí - a teraz dobre počúvajte - citujem: "Výrazný tohtoročný pokles ziskovosti znamená, že veľká časť poklesu základu dane pravdepodobne odzrkadľuje pokusy znižovať daňovú povinnosť aj nad rámec ekonomických fundamentov." A teraz dokonca vyčísľujú: "Len tretina poklesu efektívnych sadzieb je spôsobená pomalším rastom ekonomiky." Čiže materiál ministerstva financií dokazuje, že tvrdenie ministerstva financií schválené vládou je z dvoch tretín lož. Áno, pretože vláda tvrdí, že pokles výberu daní je daný len zmenou makroekonomiky, kým materiál ministerstva financií tvrdí, že zmenou makroekonomiky je daný tretinový pokles, ale dvojtretinový je daný optimalizáciou, čiže tým, že ľudia jednoducho hľadajú spôsoby, ako sa daniam vyhnúť po zvýšení týchto daní, teda tzv. dynamické efekty, teda to, na čo sme upozorňovali, že sa stane, a čo sa aj stalo. Mimochodom, o daňovej optimalizácii svedčia aj niektoré ďalšie údaje, ktoré sú v rozpočte, je tam napríklad, je tam napríklad uvádzané, že ak by nedošlo v tom scenári žiadnych zmien, tak daňové a odvodové príjmy by poklesli o 1 % v budúcom roku. Čiže napriek..., o 1 % HDP. Čiže ak by sa aj nemenilo nič, ak by sa vôbec nič nemenilo, tak príjmy ako podiel na HDP, daňové príjmy, by klesli o 1 %. Klesnú o menej, pretože vláda prijíma tie licencie a iné veci, takže, myslím si, že toto svedčí o tom, že tá daňová optimalizácia tu je, je realitou a je reakciou na nezmyselné a hlúpe kroky vlády v tejto oblasti.

    Ďalej. Priemerné konsolidačné úsilie, to už som hovoril, tak to vás nebudem znovu tým zaťažovať a posledná vec, ktorú by som chcel, tú som tiež už spomínal, tá sa týka toho, že vlastne aký je podiel tých jednorazových opatrení a aký je podiel opatrení trvalých a ako rozdielne to vyčísľuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a rozdielne to vyčísľuje ministerstvo financií a vláda Slovenskej republiky. Takže dovoľte mi, aby som uzavrel svoje vystúpenie, ospravedlňujem sa, ak to bolo dlhé, ale myslím si, že naozaj výhodou toho, kde sa dnes nachádzame, je, že máme k dispozícii tak kvalitné podklady, aké sme doteraz k dispozícii nemali, aj vďaka rade pre rozpočtovú zodpovednosť, aj vďaka neustále sa sprísňujúcim pravidlám zo strany Európskej komisie.

    Takže musím znovu zhrnúť a skonštatovať, že, žiaľbohu, vláda znižuje síce deficit, ale znižuje ho takým spôsobom a tu platí to, čo sme hovorili aj pred rokom, dovolím si tvrdiť, že teraz to platí v ešte väčšej miere, keďže ani konsolidácia vlastne, konsolidácia je mínusová, kým v tomto roku sme aspoň, dosahujeme pozitívne konsolidačné úsilie, takže musím konštatovať, že vláda abdikovala na ambíciu, ale aj potrebu ozdravovať verejné financie, že prijíma prevažne jedno, jedno..., opatrenia, ktoré, ktoré nie sú udržateľné a ktoré síce pomôžu teraz, ale do budúcna určite problém nevyriešia. Preto zároveň platí, že vláda takouto ekonomickou politikou ďalej zhoršuje podnikateľské prostredie, daňové licencie sú toho jednoznačným príkladom, zrušenie rovnej dane, ktorá je stále zrušená, aj keď daň z príjmu právnických osôb klesne o 1 %, bude ďalej negatívne pôsobiť.

    To a to tiež tu bolo opakované, čiže využijem, keď už hovorím, spomínal to pán predseda výboru Duchoň, že nič nepotvrdzuje, že by, že by zmeny v Zákonníku práce napríklad zvýšili nezamestnanosť, no nie je to pravda, povedala to jasne Národná banka Slovenska, hovoria to všetky zamestnávateľské zväzy, ktoré jasne hovoria, že tieto zmeny, ale nielen tieto zmeny, ale spolu s tými ďalšími, ktoré, ktoré robíte, vlastne ohrozujú ekonomický rast, ohrozujú konkurencieschopnosť a ohrozujú zamestnanosť. Preto musím konštatovať, že tento rozpočet je rozpočet, ktorý sa dá charakterizovať slovami po nás potopa, pretože bude znamenať potrebu a nevyhnutnosť prijímania ďalších opatrení, obávam sa, že ďalších nesystémových opatrení, ktoré jednoducho nepovedú k tomu, čoho sme mohli byť svedkami a boli, keď sa prijímali opatrenia systémové. Pripomeniem, že aj v rokoch prvej a druhej Dzurindovej vlády sme ozdravovali verejné financie a dokonca sme ich ozdravovali z oveľa väčších úrovní deficitov, ale robili sme to tak, že sme zároveň vytvárali predpoklady pre naštartovanie ekonomického rastu, rast prílevu investícií, rast zamestnanosti. Najlepšie o tom svedčia fakty a čísla, keď si pozriete, aká bola nezamestnanosť v roku 2000/2001, aká bola potom po roku 2004, '5, '6 až do roku 2008 so zotrvačnosťou, keď si pozriete aký bol prílev zahraničných investícií, keď si uvedomíte, že Slovensko bolo najrýchlejšie rastúcou ekonomikou medzi rokmi 2001 až 2012.

    Dnes Slovensko stále je pomerne rýchle rastúcou ekonomikou, tu by som, mimochodom, chcel upozorniť na jeden paradox. Vláda Roberta Fica tvrdí, že nebude konsolidovať, že si dáva prestávku v konsolidácii v budúcom roku, však nakoniec svedčia o tom čísla. Zároveň tvrdí, že máme jeden z najvyšších ekonomických rastov. No ale to je o to zarážajúcejšie, pretože čím máte vyšší ekonomický rast, tým máte lepší priestor pre konsolidáciu. Horšie sa konsoliduje pri nižšom ekonomickom raste. Takže vysoký ekonomický rast nie je dôvod na nekonsolidovanie, naopak, je to ďalší argument, ktorý hovorí o nezodpovednosti, ktorý hovorí o tom, že napriek tomu, že máme vyšší ekonomický rast, nie sme schopní, vláda nie je schopná konsolidovať. Takže aj z tohto pohľadu ten rozpočet považujem za zlý, považujem za taký, ktorý poškodí Slovensko. Svedčí o neschopnosti, nemohúcnosti vlády naozaj ozdraviť verejné financie, naozaj ozdraviť verejné financie udržateľným spôsobom a posilniť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami osem pánov poslancov. Posledný je pán podpredseda Figeľ, Hufková, Mezenská, Duchoň, jedenásť. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Posledný je, teda jedenásty pán spravodajca.

    Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem najmä poďakovať pánovi poslancovi Miklošovi, ktorý jasne, zreteľne ukázal, že kráľ je nahý. Jasne demaskoval, v čom je rozpočet zlý a prečo je škodlivý pre občanov Slovenska. Pretože zhoršuje udržateľnosť verejných financií, pretože sa sústreďuje len na jednorazové opatrenia, ktoré sú často podfukom.

    Pán Mikloš hovoril o dividendách z SPP, ja chcem doplniť celkové dividendy zo všetkých štátnych podnikov. Tento rok by mali byť na úrovni 509 mil., budúci rok 991, 2015: 448. Čiže na budúci rok z ničoho nič nám vyskočia dividendy o pol miliardy, a potom zas klesnú. Je to len a len účtovnícky podfuk, na základe ktorého je založený štátny rozpočet. Bohužiaľ, ani takéto podfuky nestačia na to, aby vláda ukázala, že sa snaží konsolidovať, pretože konsolidačné úsilie je negatívne, ako bolo viackrát zdôraznené, čo považujem za veľmi, veľmi zlé. Bohužiaľ, zvyšuje sa nám aj nezamestnanosť, zvyšuje sa nám zadlženosť. Vláda prekonáva ďalšiu bariéru dlhovej brzdy, čo je ďalší výkričník, a zvyšuje sa nám daňové zaťaženie. Vláda sa nepoučila z toho, že neúmerným zvýšením daní zvýšila nezamestnanosť a spôsobila aj výpadky v štátnej kase, zavádza novú daň zo straty, z ktorej chce vybrať 112 mil. a absurdne sa snaží pretláčať, absurdne sa snaží likvidovať touto daňou predovšetkým malých podnikateľov. My sme podnikli viacero krokov okrem elektronickej petície, ja som požiadal v mene SDKÚ - Demokratickej strany pána prezidenta, aby tento zákon nepodpísal. Ďakujem pekne.

  • Takisto by som sa chcel poďakovať Ivanovi Miklošovi aj za to, že ukázal väzby a súvislosti so súčasným štátnym rozpočtom alebo s minuloročne schvaľovaným štátnym rozpočtom, pretože to je veľmi dôležité. Mnohokrát sme tam poukazovali práve na tie negatíva, ktoré dnes vyplývajú na povrch a ukazujú, ako boli chybné. Ja sa pamätám, ako som vtedy venoval aj krištáľovú guľu ministrovi financií, nech sa do nej pozerá dobre a hľadá riešenia, ale ukázalo sa naozaj, že našiel tam len ďalšie triky, ako veľmi jednorazovo a krátkodobo preklenovať a dosahovať opticky vylepšenie, ale fakticky dochádza k zhoršovaniu situácie. To, že dochádza k zhoršovaniu, ešte chcem poukázať na jednej z tých vecí, ktorá bola spomínaná.

    Výpadok na dani z príjmu právnických osôb. Tam sme hovorili, že zvýšenie daní bude znamenať nižší výber. Ukazuje sa, že je to pravda, ale že je to pravda ešte v horšom svetle, ako ju dnes vidíme, je dané tým, že mnohé firmy v tomto roku, keď priznávali dane za minulý rok, pretože priznávali dane k 19-percentnej dani, presúvali náklady do budúceho roku a radšej priznávali z vyšších príjmov účtovne, aby to zdanili 19 %. Keď aj napriek tomu došlo k výpadku príjmov, znamená, že v nasledujúcom roku sa tento jav prehĺbi, pretože tam sa tie odložené náklady uplatnia, a tam sa tá ziskovosť, z ktorej potom dane sa budú vypočítavať, ešte viac zníži a výpadok na tejto dani sa prehĺbi a ešte viac sa ukáže, aká to bola veľká chyba urobiť tieto veci a naozaj bolo by treba sa čo najrýchlejšie vrátiť k normálu.

    Je toho omnoho viac, ktoré by, na ktoré by som chcel poukázať, ale však príde na mňa rad v rozprave a potom sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Nadviažem na kolegu Mikloša v tej časti, keď hovoril o samosprávach. V roku 2008 bol pomer výdavkov štát verzus samosprávy, cca 4 : 1. V roku 2013 už bol ten pomer 5 : 1, napriek tomu na konsolidácii verejných financií v tomto roku sa samospráva mala podieľať takmer 50 %, čo je relatívne veľmi nekorektné zo strany vlády, a hovoril o tom kolega Mikloš, ako sa to samosprávam darí, budem o tom hovoriť aj ja vo svojom vystúpení.

    Na rok 2014 vláda predkladá príjmy vo výške 13,8 mld., ale výdavky o 3,3 mld. vyššie. To je viac ako o 20 %. Aby tento rozdiel nebol väčší, opäť vláda žiada samosprávy, aby na tej konsolidácii sa podieľali vyššou mierou ako ona sama, ale ešte horšie je to, že žiada aj stratové firmy, aby sa na tejto konsolidácii podieľali, a preto mi napadá taká absurdná hypotetická otázka.

    Keby v zákone, kde sú zadefinované daňové licencie, tieto boli podľa obratu neohraničené vrchným stropom a štát by mal tiež povinnosť platiť, aká by bola asi výška daňovej licencie, ktorú by musel platiť štát za takéto hospodárenie?

  • Pán poslanec Kamenický, nech sa páči.

  • Ďakujem. Chcem oceniť dĺžku vystúpenia, myslím, že bola fundovaná. To vystúpenie bolo fundované, rád som si ho vypočul. Pán Mikloš, ja by som jednu vec. Na začiatku ste spomenuli, že vláda škodí hospodárskemu rastu, na konci ste hovorili, že v podstate sme na tom až tak zle není, čo je, myslím, že pravda. Myslím, že vzhľadom na ten druhý pik tej krízy, sme dnes v podstate vyprodukovali rast vo výške 0,8 %, ten hospodársky rast, eurozóna mínus 0,4 %, Európska únia 0%. Takže myslím si, že v tom porovnaní nestojíme až tak zle. Ešte vaša obľúbená téma, konsolidačné úsilie, myslím, že dôležité. Tiež sa prikláňam za to, že mala by sa ujednotiť metodika, akým spôsobom vypočítať konsolidačné úsilie, nakoľko tých výpočtov je veľa. Trošku ste sa pochválili, tu by som chcel spomenúť, kde ste spomínali konsolidačné úsilie v roku 2011 za vašej vlády vo výške 3 % a vypočítavali ste nám tu, ako sa odpočítavajú rôzne jednorazové opatrenia, cyklické vplyvy zo štrukturálnych deficitov ako na určenie štrukturálneho deficitu. Vy ste si tam vtedy tiež započítali DPH, nárast z 19 na 20 % a dopredu ste vedeli, že je to dočasné opatrenie. Takže možnože by ste to objasnili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. No, Ivan, výborne zhrnuté, skvelý hodinu aj štvrť dlhý exkurz do verejných rozpočtov. Dĺžkou si sa možno už, ohrozuješ pána Číža, ale inak je to naozaj dobrá analýza, len to ukazuje, že ako komplexná je táto téma, že tu už nejakými jednoduchými grafmi sa fungovať nedá. Naozaj treba do hĺbky porovnávať materiály. Čo mňa príjemne prekvapilo, je, že argumentoval si v podstate len vládnymi materiálmi alebo materiálmi rady, ktoré vlastne dokazujú, že, že tento rozpočet je krátkodobý, nedíva sa do budúcna. Áno, deficit sa znižuje, ale naozaj za cenu jednorazových vplyvov a to je to smutné. Hovorí sa bežne, že teda politici myslia len do konca volebného obdobia, ale v tomto prípade to nemusí byť ani tak ďaleko. Myslím na, resp. napadajú mi teraz tie Ficove veľkohubé vyhlásenia a jeho smiešne gestá, ako to trhal rozpočet našej vlády. No to je skutočne na smiech. Na druhej strane prednedávnom teda dokázal, keď Ľuda Kaníka porovnával s vrecom zemiakov, a následne pán Maňka dokázal pomaly nemožné, že aký je premiér tejto krajiny kecálek. A presne taký je aj rozpočet, a opäť len dokazuje, že socáni šetriť nevedia.

    Posledná poznámka k tomu SPP, som rád, že si sa toho dotkol. Plánujem k tomu sa viac vyjadriť a hlbšie v mojom vystúpení preto, lebo najväčší tunelár SPP bol práve Robert Fico, a myslím si, že tie čísla to budú jasne dokazovať. Veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloš vo svojom vystúpení viackrát poukázal na to, že konsolidačné úsilie už nie je prioritou vlády Roberta Fica, a ja k tomu dodám len to aj vzhľadom k jeho vystúpeniu, kde sa venoval aj zdravotníctvu, že ani zdravotníctvo už nie je prioritou vlády Roberta Fica. V návrhu štátneho rozpočtu, ktorý uzrel svetlo sveta v auguste, sa ešte počítalo s platbou 4 % za poistencov štátu. Pani ministerka zdravotníctva povedala, že ide vybojovať od ministra Kažimíra viacej peňazí, hlavne pre tie stanujúce sestričky pred úradom vlády. Vybojovala, minister Kažimír jej zobral ďalších 52,4 mil. eur, a to, čo doniesol v októbri pán minister Kažimír do Národnej rady, čo tu poslala vláda Slovenskej republiky, bolo niečo nehanebné. Platba za poistencov štátu je nastavená v návrhu rozpočtu, dámy a páni, na úrovni 3,82 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Od roku 2004 tu nebol taký zlý rozpočet, čo sa týka platby za poistencov štátu.

    Je síce pravda, že teraz výbor pre financie schválil pozmeňovací návrh, a ako keby vracal tých 52,4 mil. eur do rozpočtu, ale na veci sa nič nemení, že tieto 4 % nás vrhajú niekde do roku 2005 v rozpočte. Keď to porovnáme s posledným rozpočtom, ktorý zostavoval Ivan Mikloš, s rozpočtom, ktorý predkladala vláda Ivety Radičovej, a pripočítam už aj tých vrátených 52,4 mil. eur, ešte stále je to o 153 mil. eur menej za poistencov štátu, ako dávala vláda Ivety Radičovej. A vtedy hovoril Robert Fico, že do zdravotníctva treba viac peňazí.

  • Ďakujem veľmi pekne. Treba vskutku poďakovať za odbornú analýzu rozpočtu. Ja ak môžem, tak poviem, že čo sa môjho príspevku týka, tak sa to pokúsim povedať o filozofii tvorby rozpočtu a skúsiť to povedať tak, aby to pochopili aj ľudia, ktorí si pletú HDP s DPH. Tak to skúsim, to mám takú ambíciu pre tento tohtoročný rozpočet a ďakujem za fakt edukáciu silnú z pohľadu odbornosti, a keď už môžem, no však kto by si nehryzol, lebo ste analyzovali niektoré veci, a nedá mi sa nezastaviť, že kde je tajomstvo toho, že, že vlastne to zdravotníctvo, to rozpočet sa zníži a dlh sa nevytvorí, kdežto teraz je nejaký, a pritom je vyšší rozpočet. No však to by stálo za úvahu a teraz som mierne protivný, priznávam, ale však už je neskoro, tak možno treba zistiť, že možno sa už, lebo to vždycky má nejaký dobeh, možno aj tie, tie programy na konzumáciu rýb začínajú zaberať (reakcia z pléna), lebo viete, možno je riešením to, že ľudia začínajú byť zdravší, lebo už iná možnosť neexistuje. To znamená, že menej budú chodiť po doktoroch, a keď nepomôžu ryby, tak pomôžu parkoviská. Hej, že vlastne ich tam nepustíte (smiech v sále), čiže možno to je tá cesta. A druhé ma tiež tak napadlo, to, to, kreatíva v tom SPP, že kto by tomu rozumel. Hej, že teda ak je možné, že máte nejakú dividendu a zrazu máte raz takú dividendu, nuž tomu sa ťažko dá rozumieť, ale pokiaľ tuná fakt, že kaviároví socialisti na hrudi chovajú ľudí, ktorí sa živia úžerou, tak nedá sa vylúčiť, že vlastne zhodnotia to, tú dividendu cez Buriana, a tam sa dosahujú výnosy obrovské, čiže aj to sa možno týmto smerom nakoniec uvedieme. No, však ale poviem viac v mojom príspevku. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne a, samozrejme, osobitne Ivanovi Miklošovi ako kolegovi a aj za ten exkurz, analýzu, ale aj syntézu. Bolo to dlhé, ale dobré. A myslím si, že Slovensko potrebuje poznať hĺbku nielen financií, ale aj politiky, lebo budeme doplácať na to, ak sa tu nielen šermuje, ale manipuluje s číslami a s rozpočtami, s víziou, s istotami. Tu sa ako keby strácal význam slov, ak nechcem použiť, že sa rovno klame, ale často sa klame a niektoré citáty to potvrdzujú. Ale tie slová ako konsolidácia alebo ozdravenie, ja myslím, že by mali byť jasný význam, a tu nejde o konsolidáciu, ale o kamufláž. Konsolidácia podľa vlády Roberta Fica je kamufláž. A ozdravenie je v skutočnosti otrávenie. To verejné financie, čo je tu navrhované, neozdraví, kolegovia, priatelia, ale otrávi. Lebo znižuje deficit, áno, ale toxickým spôsobom a, samozrejme, neznižuje ten štrukturálny, na ktorom záleží. A ja som presvedčený - a tak ako viacerí a zrejme ten počet bude narastať -, že je to politika, ktorá tu rozhoduje a volebná politika. Je to volebný rozpočet v súvislosti s kandidátom na prezidenta Slovenskej republiky, čo znamená, nejde tu o predovšetkým záujem ľudí, ale o záujem zameraný na politiku. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Hufková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, aj ja by som chcela bežných ľudí oboznámiť s vecami tak, ako ste ich oboznámili vy. Čakala som, že vaša reakcia k návrhu zákona o štátnom rozpočte bude pokornejšia už len preto, že za vlaňajší kolaps daňového systému, kedy daňová správa... (smiech v sále), predvlaňajšia, ešte vo februári...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • ... kedy daňová správa fungovala ako pred 20 rokmi, kedy pracovníci počítali kalkulačkami, môžete osobne vy, vtedajší minister financií, i keď ste zodpovednosť preniesli na plecia vedenia finančnej správy a na nesúčinnosť dodávateľa starého systému, spoločnosti Novitech. Skolabovala, skolabovalo elektronické priznanie daní z príjmov, vznikali každý deň škody. Kde skončilo 30 miliónov eur na nový daňový systém, nevedno. Vy ste ako vtedajší minister financií nemali žiadny záujem vedieť, ako sa nakladalo s verejnými financiami, dokonca národný kontrolný úrad zistil porušenie zákona pri správe daní. Vtedajší riaditeľ daňového riaditeľstva pán Mikulčík povedal, že na svoju obhajobu, teda že ide o dôsledok aktivít organizovanej zločineckej skupiny pozostávajúcej z vplyvných politikov a podnikateľov. Koho tým myslel, nepovedal. Štát za vášho vedenia vyberal dane najdrahším spôsobom v OECD, umožňovali ste daňové úniky vo vtedy odhadovanej výške 28 % DPH. Bol to rozvrat daňovej správy v základnej veci, akou je výber daní, a vaša kritika preto nie je na mieste, pretože pán minister Kažimír napravil vaše zlyhanie. Za vášho pôsobenia ste nešetrili na ničom. A teraz kritizujete nášho ministra...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Tak ja chcem rovnako oceniť a poďakovať za veľmi rozsiahly, komplexný a detailný prednes k plánovanému rozpočtu. Chcem poďakovať za to, že to bolo podané v širších súvislostiach, rečou čísiel, kde bolo možné urobiť si vlastný úsudok, triezvy úsudok o demaskovaní rôznych proklamovaných zámerov, o rôznych disproporciách medzi proklamovanými sľubmi a medzi reálne vykonávanými zámermi. Z toho, čo tu odznelo, ale aj z toho, ako je pripravený rozpočet, si myslím, že nás nečakajú žiadne svetlé vyhliadky, lebo opakovane sme svedkami neuskutočňovaných systémových štrukturálnych zmien vo verejnej správe, taktiež je tu reálna obava o elimináciu možnosti čerpania európskych fondov, rovnako sa s vami stotožňujem v tom, že nie som svedkom žiadnych uskutočňovaných rozvojových impulzov, opakovane tu odznieva, odznievajú tendencie o zvyšovaní zadlžovania v podnikoch, v štátnych podnikov ako SPP, zvyšovanie odvodov a daní pre bežných občanov. Ďalšími takými znepokojujúcimi prvkami, ktoré vyzneli z vašej prezentácie, z vášho príspevku, sú prvoplánové predaje, ktorými chceme znižovať deficit prvoplánovo, znižovanie štátneho bohatstva, zvyšovanie dlhu SPP, no a potom, samozrejme, zarážajúcim momentom, na ktorý ste poukázali, je aj neopodstatnené zvyšovanie nákladov bezpečnostných a silových zložiek. Ďakujem teda za tento exkurz do rozpočtu. Určite bol podnetným a výživným materiálom.

  • Ďakujem pekne. Ja takisto konštatujem, že v tom vašom vystúpení, pán poslanec pán kolega Mikloš, bolo toho naozaj v skutočnosti veľa povedaného, bolo tam veľa, by som povedal, takých tých analytických častí, ale o čom by som polemizoval, je, ani nie tak o samotných číslach, že by ste si ich vymýšľal alebo teda že by nezodpovedali realite, ale skôr o metodike výpočtu a možno o pomerovaniu jednotlivých veličín. Ako príklad by som uviedol práve tu spomínané výdavky na, na..., teda bezpečnosť a veci súvisiace s bezpečnostnými zbormi. Keď, keď tieto čísla, tieto výdavky pomerujeme k HDP, tak potom sa dostávame k trošku k iným štatistikám, a to konkrétne, že v roku 2013 tvoria 1,83 % HDP, zatiaľ čo priemer Európskej únie je 1,9. To znamená, že už tu vidíme, že sme niekde v súlade s tým zhruba, ako to je, ako to je v priemere, čo sa týka celej Európskej únie.

    Potom večná téma optimalizácia, tam práve aj pri tejto debate o tých daňových licenciách sme videli, že tá optimalizácia sa diala, diala sa aj počas platnosti rovnej dane, pretože predsa by asi nedochádzalo k tomu javu, že by tu 60 % spoločností podávalo dlhodobo, opakujem dlhodobo, nulové daňové priznanie. Nedochádzalo by k tomu, že by sa presúvali spoločnosti aj počas platnosti rovnej dane do daňových rajov a nedochádzalo by tu k tomu, že by jednoducho daňové úniky na DPH boli aj počas platnosti rovnej dane proste v tak enornmých číslach, to znamená, akože nesnažte sa stále nejak nahovárať, že počas platnosti rovnej dane tieto javy tu neboli. A ešte som sa chcel vyjadriť, no už nestihnem sa vyjadriť k ďalšej veci, ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za všetky reakcie. Pani poslankyňa Hufková, o daňovej správe, ale aj o tom, ako fungovala predtým, ale aj ako funguje teraz od polovice roka 2012, sa kľudne môžme pobaviť, ale vo faktickej otázke na to priestor nie je.

    Pánovi poslancovi Kamenickému chcem odpovedať. Pýtal sa, že ako, že či nie je rozpor teda v tom, keď hovorím, že škodí vláda hospodárskemu rastu a zároveň máme pomerne vysoký. No nie, pretože si myslím, že ak by neškodila vláda hospodárskemu rastu, mali by sme ho ešte vyšší. Budete to vidieť veľmi ľahko, sledujte Estónsko. Slovensko je s Estónskom najúspešnejšou krajinou z hľadiska konvergencie, z hľadiska ekonomického rastu od pádu komunizmu. Estónsku robí ale omnoho rozumnejšiu politiku. Obávam sa, že tu bude divergencia medzi Estónskom a Slovenskom aj z hľadiska ekonomického rastu, aj z hľadiska rastu životnej úrovne. Takže nie je tam rozpor, myslím si, že tam rozpor nie je. A to, že ste skonštatovali, že sme mali aj my jednorazové opatrenia, veď áno, veď to som aj povedal, mali sme. Ale saldo našich jednorazových opatrení v roku 2011 bolo mínusové, - 0,2, pretože nám započítali tú fintu za 600 či koľko miliónov eur za železnice a Cargo, za nemocnice a Cargo, ktorú ste vy urobili ešte v roku 2008/'9. Čiže áno, mali sme jednorazové, ale tie jednorazové sú odpočítané v konsolidačnom úsilí. Čiže to konsolidačné úsilie, ktoré som porovnával, tam už sú odpočítané jednorazové.

    A, pán poslanec Duchoň, hovoríte, že v pomere k HDP je to inak. No veď áno, ja som povedal, že oveľa korektnejšie je porovnávať to v pomere k verejným výdavkom. Ale dobre, ak chcete, môžme to porovnávať k HDP. Áno, potom vám vyjde, že na tú bezpečnosť je to už porovnateľnejšie. Lenže vyjde vám ešte väčšia disproporcia pri vzdelaní, životnom prostredí a v ďalších oblastiach, tam, kde sme nízko. Pretože aj preto hovorím, že je korektnejšie porovnať to z celkových výdavkov a nič na tých záveroch, či to porovnávate z jedného, alebo z druhého, že disproporcie sa dokonca ešte zväčšujú podľa vašich materiálov, to nič nemení.

  • S procedurálnym návrhom, pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, chcem dať procedurálny návrh, lebo mám pocit, my by sme mali byť aj takým, a určite aj sme, však ľudia nás vnímajú a minimálne neetické, ak nie dokonca hraničiace so zákonnosťou, že keď niekto cituje niekoho a neuvedie zdroj. A preto dávam návrh, aby poslanci v prípade, že citujú niekoho stanovisko, aby uviedli zdroj. Neviem, či zdroj, to, čo citovala pani Hufková bolo z ministerstva financií alebo z centrály SMER-u, ale neuviedla zdroj. A naozaj mi to príde nekorektné voči teda tomu, kto to vypracoval, aj celkove by sme mali ísť vzorom. Čiže do budúcna chcem dať návrh, aby poslanci, keď niečo odcitujú, aby uviedli aj zdroj. Ďakujem.

  • Evidentne nie sme uznášaniaschopní. O slovo požiadal pán minister financií. Nech sa páči, máte slovo.

  • Dobre, ďakujem za možnosť vystúpiť v reakcii a zrejme takto strávime zvyšok dňa dnes do konca a potom budeme pokračovať.

    No v jednej veci sa naozaj tento rok veľa zmenilo a to je to, že všetci opoziční poslanci vrátane médií nemusia si pripravovať vlastné príspevky a proste vlastnými, vlastnú energiu vynakladať na rôzne druhy analýz rozpočtovej politiky vlády, ale že má na to dosť vhodných prameňov, či už z dielne Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, alebo Európskej komisie, alebo podobne, alebo ministerstva financií cez Inštitút finančnej politiky. Ale musím povedať, že bol by som rád, keby to nebolo prijímané ako, lebo cítil som taký štuchanec, ako keby to nebolo dobrovoľné. Ja si dovolím pripomenúť aj pánovi poslancovi Miklošovi, že nebyť poslancov SMER-u, tak tu ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti nie je a ani rozpočtová rada tu nie je a dovolím si povedať, že po nástupe novej vlády v apríli 2012 sme sa bleskovo, naozaj až v rozpore so zvyklosťami politickými na Slovensku dohodli a ústavnou väčšinou schválili členov rozpočtovej rady, áno. Čiže a myslím si, že nikto ich nespochybňuje a všetko je proste z tohto pohľadu v poriadku. Jediné, čo mňa mrzí, že ja som ten, na kom sa to všetko skúša, som jak taký ten biely potkan, ktorý, na ktorom to teraz všetko ide, lebo, samozrejme, pán, môj predchodca, Ivan Mikloš, ktorý sedel niekoľkokrát v tomto kresle, nemal tento luxus.

  • Povedané so smiechom.

  • To znamená, my všetci ostatní sme sa museli, museli sme sa proste prekopať všetkými číslami a viete veľmi dobre - a v tomto treba ináč potvrdiť -, že do prijatia zákona o rozpočtovej zodpovednosti bola totálna asymetria informačná medzi rezortom financií, nech tam sedel akýkoľvek človek, a zvyškom vlády, štátu, verejnosti a podobne. Táto situácia sa zmenila zásadne v roku 2013, zmenil sa aj spôsob pohľadu Európskej komisie na tieto veci. Viete, že tu boli prijaté také tie nezrozumiteľné six-packy, two-packy a fiscal compakty a podobné zaklínadlá, ktoré, ktoré, ktoré sú reálnym prejavom, tomu, čomu sa hovorí integrácia hospodárskej politiky a rozpočtových politík, a z neho, samozrejme, vyplýva aj veľa ešte nedorozumení, veľa detských chorôb, rôznych klasifikácií, ktoré často ešte ani nevieme vypĺňať, lebo nemáme na to zdrojovú základňu.

    Ja si vážim konštruktívny zatiaľ, zatiaľ tón rozhovoru o, rozpravy o rozpočte. Ináč myslím si, že aj táto atmosféra potvrdzuje, že o žiadnu drámu nejde. Sú tu rôzne pohľady, ja vysvetlím ten, ten, možno vy budete tvrdiť, že ja to marginalizujem alebo sa snažím nejakým spôsobom indikovať, zmenšovať možné dopady, ale, ale aj atmosféra tejto debaty zatiaľ hovorí o tom, že o fatálnu drámu nejde. Ide o fázovanie krokov a na to každá, každá vláda má právo.

    Chcem ešte povedať k rozpočtovej rade a k procesu vyhodnocovania rozpočtových procesov v jednotlivých krajinách, že všetci máme pred sebou ešte také tie detské choroby, aby sme sa dohodli na jednotných metodikách. Lebo tak, ako pán poslanec Mikloš spomenul, len napríklad otázka toho, či tu máme dneska fiškálnu expanziu alebo reštrikciu, už len na toto sú tri čísla. Dnes je to zo zdroja ministerstva financií, zo zdroja rozpočtovej rady a zo zdroja Európskej komisie. Samozrejme, tieto tri čísla, tri čísla, ktoré hovoria, majú hovoriť to isté, keď sú na niečo tri čísla, áno, keď traja dôležití, ktorí sa vyznajú, hovoria, že sú to tri rôzne, tri rôzne výsledky, tak to nevzbudzuje dôveryhodnosť a neposilňuje to, samozrejme, vypovedateľnosť danej veci. A prečo sa to tak deje? Pretože nemáme dohodnutú metodiku. Pretože, pretože sa roky, vy ste neboli tu všetci, keď sme sa bavili o..., pri zákone o rozpočtových pravidlách a o..., lebo tam sme takisto hovorili o poloautomatike, korekcii pri vychýlení sa štrukturálneho cieľu, a vtedy som pánovi poslancovi Kollárovi v podstate vysvetľoval, aj Ivan Mikloš to veľmi dobre vie, že napríklad roky sa hádame s Európskou komisiou o tzv. output gape, o potenciálnom produkte, a o tom, či sme podchladení, alebo, alebo, naopak, máme plusový, plusový potenciál. Na to sme doplácali pri prijatí do eurozóny, na to doplácame aj teraz z hľadiska, z hľadiska výpočtu štrukturálneho úsilia. Zhoda tu neexistuje a každý pracuje s vlastnou metodikou a každý si myslí, že má to správne, správne číslo.

    Ja si myslím, že minimálne na národnej úrovni náš čaká s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť cesta zbližovania tej metodiky, aby sme mali čo najpresnejšie čísla. A my v niektorých veciach naozaj nemáme rovnaký názor už ani dnes, a to Rozpočtová rada funguje naozaj iba rok, riešime to v mieri, sme sa schopní navzájom o týchto veciach rozprávať. Ja vám poviem napríklad príklad. Napríklad zavedenie bank levy, to znamená odvodu z bánk považuje, považuje rozpočtová rada za jednorazové opatrenie. Podľa nás to jednorazové opatrenie nie je, pretože jasne je v legislatíve dané, ako tento odvod bude fungovať, kedy sa má znížiť, a je úplne jasné, že tu bude prítomný iks rokov ako. No, ale naša rozpočtová rada tvrdí, že keďže to nie je trvalé, tak je to jednorazové opatrenie. Európska komisia hodnotí nad, pokiaľ viem, nad dva roky každé opatrenie ako dlhodobé, čiže nie jednorazové. Vidíte, sú tu rôzne prístupy. A potom vám z toho, samozrejme, z tých rôznych prístupov môžu vzniknúť fatálne odkazy, fatálne odkazy o expanzii alebo reštrikcii, o tom, či šetríte, nešetríte, o tom či sa staráte o dlhodobú udržateľnosť, alebo nestaráte.

    Ja by som kolegom z SDKÚ rád pripomenul búrku v pohári vody, ktorú spôsobili minulý rok, keď sa, keď sa reformoval druhý pilier a penzijný systém ako celok, keď sa zmenili systémy prvého pays you go systému, to znamená priebežného systému a znižovali sa príspevky do druhého pilieru. Pokiaľ viem, SDKÚ sa obrátilo na rozpočtovú radu s otázkou, či, či týmto spôsobom poškodzujeme dlhodobú udržateľnosť, a dostali jasnú odpoveď. Dostali odpoveď, že opatrenia, ktoré prijala vláda Roberta Fica minulý rok, zlepšila dlhodobú udržateľnosť.

    Neradi počúvate, neradi počúvate tú vec, že parameter S2, ktorý hovorí o dlhodobej udržateľnosti sa z úrovni 7 % dostal na úroveň niekde vyše 4 %, čiže o jednu tretinu sme zlepšili dlhodobú udržateľnosť verejných financií. A dlhodobá udržateľnosť sa meria v rámci 50 rokov. Nemusí nás to možno tuná ani jedného z nás zaujímať, že sa nikto z nás nedožije tohto, tohto cieľa, a to je o tom, to už je na, na Alojza Hlinu, aby hovoril o filozoficky o tom, o čo sa máme snažiť, či o to, prežiť budúce dva-tri roky, alebo sa máme venovať, venovať S2 o 50 rokov. Ale pravdou je, že pravidlá sú jasne dané a dlhodobá udržateľnosť je parameter, ktorý vnímajú aj medzinárodné finančné trhy. A preto ich nemôžme, nemôžme ich prehliadať.

    Pravdou ale aj je, že minulý rok sme si spolu svoju časť práce urobili v prvom roku vládnutia. Bolo to ťažké opatrenie, patrične ste nám to dali najavo, okomentovali ste toto opatrenie. Obávam sa, že vaše nádeje z hľadiska našich volebných preferencií, vaše nádeje boli také, že sa fatálne odrazia tieto opatrenia na našich preferenciách, a nestalo sa to tak. Ale ja tu nie som na to, aby som robil politologické prednášky. Pravdou je, že my sme svoju časť roboty doručili minulý rok. Z tohto pohľadu považujem za nefér, ak hovoríme dnes v odhadoch o expanzii 0,1 %, ak teraz tu proste vyťahujete zástavu, o tom hovoríte, že zhoršujeme dlhodobú udržateľnosť. Ja sa pýtam aj predsedu rady rozpočtovej, rozpočtovej rady, takisto členov Ľuda Ódora alebo Michala Horvátha, tak dobre, povedzte mi o koľko. O koľko zhoršujeme tú dlhodobú udržateľnosť? Bohužiaľ, dámy a páni, vy sa dneska nedozviete ani od rozpočtovej rady o koľko, pretože to nemajú ešte zrátané. Pretože boli prijaté opatrenia, ktoré zase aj zlepšujú, tie sa týkajú hlavne výsluhových dôchodkov, ktoré zatiaľ neboli zahrnuté v prepočtoch rozpočtovej rady, lebo sa udiali po poslednom, po poslednej správe. Veľmi otvorene, ich odhad je, robíte opatrenia, ktoré aj zlepšujú, aj zhoršujú, a podľa nás prevažujú tie, čo zhoršujú. Vyberte si. Ale hovoríme, my sa teraz hýbeme v oblasti verejných financií. Čiže ja žiadam rozpočtovú radu, aby povedala úplne jasne a povedala číslo. Tak ako vedela vyrátať číslo zlepšenia dlhodobej udržateľnosti z hľadiska dopadov zmien v druhom a prvom pilieri, budem, samozrejme, žiadať a dočkáme sa ju v správe, ktorú každý rok rozpočtová rada pripravuje, a tam bude jasne pomenované, o koľko sa zhoršuje.

    Len chcem vám povedať jednu vec ešte, že dnes nikto nevie, aký bude výsledok štrukturálneho deficitu za rok 2013. No nevie, pretože, pretože sa bude treba, bude treba ukončiť fiškálny rok roku '13, potom bude treba preliezť jednotlivé položky, s ktorými sa z hľadiska výkazníctva treba proste vysporiadať v roku '13, následne, následne hovoriť o jednorazových vplyvoch, o cyklickej zložke a potom môžme hovoriť o tom, čo je výsledok štrukturálneho deficitu roku '13.

    Keď nevieme hovoriť o tom, aký je výsledok '13, už vôbec neviem povedať, aký bude rok '14. Je to odhad. Je to odhad na základe dnešného plánu a pán poslanec Ivan Mikloš, samozrejme, podľa mňa zámerne vynechal vetu zo správy, ktorá hovorí o tom, že to môže byť aj inak, lebo rozpočtová rada hovorí, môže to byť aj úplne inak. Závisí to od čerpania európskych fondov v roku 2014 a závisí to od úspešnosti príjmov. A tu vám chcem povedať, že kľúčovo, na čo my vsádzame, proste to je naozaj sazka, je zlepšenie úspešnosti výberu dane z pridanej hodnoty. Pretože, ak sa tu celý minulý rok, kolegovia z opozície, ale všetci sa v podstate rozčuľujeme nad tým, aká je tu tzv. VIP gap, že nám proste tu odchádza skoro 4 %, teoreticky 4 % hrubého domáceho produktu možného výberu dane z pridanej hodnoty cez daňové úniky. Keď som tu bol proste bičovaný kolegami, ktorí sa podieľali na, naozaj na likvidácii alebo na, na..., pálili z brokovnice do finančnej správy (povedané so smiechom), podarilo sa nám ju proste ako Fénixa z popola postaviť do nejakej takej, nejakej úrovne inštitúcie, ktorá je dnes efektívna. Tak proste z tohto pohľadu považujem za trochu, trochu arogantné hovoriť o tomto, že to je ľahké alebo to je úplne jednoduché, to musíte urobiť ľavou zadnou.

    Pravdou je, že ak sa nám podarí, ak výber dane z pridanej hodnoty, ktorý posledný mesiac - september plus 40 mil., október plus 90 mil., november plus 70 mil. nad prognózy a nad očakávané príjmy z hľadiska makra, ale vďaka úspešnosti. Ak toto je nová báza, toto je nová báza, potom vieme doručiť v budúcom roku stovky, ďalšie stovky miliónov eur ako štrukturálnu zmenu. V takom prípade, pán poslanec Mikloš, nebude mať pravdu ani rozpočtová rada, ani vy, ani návrh rozpočtu, ktorý dneska posudzujete, pretože to bude všetko úplne, úplne inak.

    Dá sa povedať, že už opatrenie, ktoré sme prijali na výbore pre financie a rozpočet v pondelok, kde sme v podstate z dodatočných príjmov, ktoré sú štrukturálnym prínosom, lebo, lebo tých dodatočných 172 mil. eur tuším, ktoré donáša lepší výber dane z pridanej hodnoty pre budúci rok, z nich podstatnú časť sme venovali na zníženie headlinového deficitu z 2,83 na 2,63. No potom v ďalšom sme pridali zdravotníctvu, čo bolo jedno z rizík, ktoré vnímala aj Európska komisia. Z tohto pohľadu hovoríme, že znižujeme riziká, ale znižujeme aj samotný štrukturálny deficit. Dobre. Formálne hovoríme a vyhodnocujeme a vy sa vyjadrujete k návrhu, ktorý je na stole a ktorý je popísaný aj inštitúciami, ktoré rešpektujeme, ale musíme pripustiť, a ja stále budem brániť, že na konci dňa to môže byť úplne inak, a my máme našliapnuté, ľudovo povedané, na to, aby to bolo inak. Pretože ja sa tu nechcem žiadnym spôsobom odbavovať na minulosti, ale musíte všetci potvrdiť, že napriek nesúhlasu, napriek tomu, že sa z času na čas priživujete na nepopulárnosti opatrení, ktoré idú proti daňovým únikom, napriek tomu, že z tohto ja žiadnu slávu nebudem mať, pretože nie je príjemné chodiť a vyberať od ľudí dane, dávať im sankcie, vytvárať nejakú, nejakú atmosféru represie. Ale pravdou je, že posledné dva štvrťroky potvrdzujú zlepšenie úspešnosti výberu DPH. A pravdou je, že každý politik, ktorý sa postaví dnes pred verejnosť v týchto ťažkých časoch, a nedajú sa tieto časy porovnávať ani s rokom 2002, ani '3, ani '6, ani '7, ani '8, pretože sme piaty rok v hospodárskej kríze.

    Pravdou je, že každý politik, ktorý sa postaví pred verejnosť, musí v prvom rade sa snažiť zlepšiť úspešnosť výberu. To znamená, máte danú legislatívu a máte vybrať toľko, komu, koľko štátu patrí, lebo ten celý zvyšok zostáva niekde, kde nemá byť.

    Ak som vám povedal v úvodnom slove, že sme zlepšili úspešnosť výberu o 255 mil. eur, čo to znamená? Znamená to, že štvrť miliardy eur prišlo do štátnej kasy a nezostalo to medzi vagabundami, nehnevajte sa za tento výraz. Lebo to nie sú len vagabundi so širokými krkmi (potlesk), to sú aj vážení podnikatelia v bielych košeliach, ktorí chodia na, do tých, do tej najlepšej spoločnosti. To si uvedomme.

    A ja chápem, že z hľadiska politického konceptu, ktorý zastáva vnímanie opozície a vládneho súžitia, sa musíte tešiť na to, aby sme prijímali krvavé opatrenia. Ale vy si, vy musíte pochopiť, že máme právo fázovať tieto opatrenia. A ak my chceme urobiť všetko pre to, aby sme doručili aj štrukturálne zmeny, aj štrukturálne príjmy tým najprirodzenejším spôsobom, to znamená, že vyžadujeme zákonnosť. Vyžadujeme zákonnosť a tým nikomu neškodíme. Tým neškodíme fér podnikateľskému prostrediu, tým neškodíme matkám s deťmi, školákom, Rómom, marginalizovaným skupinám. Škodíme tým, ktorí si zvykli žiť z toho, že kradnú. Ak, ak máme snahu doručiť najprv tieto štrukturálne zmeny, odložiť možno ďalšie opatrenia, ktoré nie sú vratné, pretože štvrť miliardy eur je strašne veľa peňazí. Štvrť miliardy eur je napríklad dneska 1 % DPH. Inak povedané, doručili sme len v roku '13 toľko peňazí, ako keby sme zvýšili o 1 % daň z pridanej hodnoty. Viete, koľko vás to stálo politických nákladov, koľko hádok v minulej vláde, koaličných rozporov. A tu to išlo, a to nielen len, ja sa nikdy nebudem tvrdiť, že to je len, že "eto moje delo". Toto je proste výsledok roboty celého tímu a aj apolitického proste vnímania. Je to vnímanie spoločnosti. V tomto, v tomto podľa mňa dochádza k zvratu a verím tomu, že aj možno proste kontroverzná bločková lotéria, ktorú, ja neviem prečo, takto médiá nenávidia, každý ju proste nejakým spôsobom spochybňuje. Pritom nejde o nič iné. Nie je to ani protikatolícky ťah, pán Zajac, je to len o tom, aby sme naniesli tému platenia daní, a o to, že je proste úplne prirodzené si žiadať blok a za ten a z toho bloku odviesť DPH. To je všetko. Nič viac a nič menej. A v tomto nemôžme mať rozpory. Toto je, ak sa za túto vec staviame spolu, to nemá deliacu čiaru politickú alebo apolitickú. Je to o normálnom fungovaní štátu. O normálnom fungovaní štátu.

    Takže ja priznávam, ten plán je, ten plán je úplne jasný. My sme, my kľúčovo chceme aj doručovať štrukturálne zmeny z hľadiska lepšej úspešnosti výberu daní. A možno na úkor toho, že sme zatiaľ pozastavili krvavé zmeny, ktoré nie sú vratné, 255 mil. eur je skoro celá ročná obálka na detské prídavky. Detské prídavky sú 300 mil. eur ročne, pre vašu informáciu, 255 mil. je, je, ako keby sme zrušili detské prídavky pre 90 % ľudí v tejto krajine. Áno, aj toto by bolo štrukturálne opatrenie, za ktoré by sme asi dostali potlesk niekde medzi analytikmi, lebo by sme štrukturálne ušetrili, ale tie škody, a nielen politické, tie škody na možných, na kvalite života mnohých rodín by boli fatálne. Prečo nám neumožníte najprv doručiť to, čo je úplne prirodzené, proste zákonnosť.

    Dobre, keby sme, keby sme trieskali do vetra a neboli by tu výsledky, máte právo o tom hovoriť. Ja som nikdy nepovedal, že si budeme manipulovať daňové prognózy týmto spôsobom, že si budeme dopredu plánovať nejaké príjmy. Teraz to robíme prvýkrát pre rok 2014, ale mimo daňovej prognózy a nie sú tieto peniaze, tých ďalších štvrť miliardy nie sú určené na konkrétne výdavky a určite týmito príjmami neznižujeme deficit.

    K štrukturálnemu deficitu. Ivan Mikloš aj ja, obaja poznáme Andreasa, Andersa Borga, to je veľmi rešpektovaný minister financií Švédska, ktorý za mojej prítomnosti na jednom z rokovaní euro, euro..., ECOFIN-u povedal, že štrukturálny deficit nevie vysvetliť svojej starej mame, ani svojej mame. Ja žasnem, koľko expertov sa za posledné mesiace tu našlo na štrukturálny deficit. Ja si nepamätám, vážení kolegovia z opozície, za vašich čias, že by ste tu šermovali štrukturálnym deficitom. Dobre, ako máme nový fiscal compact, orientujeme sa na štrukturálny deficit, ale ja vám z vlastnej skúsenosti poviem z hľadiska roadshow, roadshow je, je, na roadshow sa ja zúčastňujem ako minister financií v prípade, že chceme predávať dlhopisy. Pred dvoma týždňami som sa vrátil z Ázie, mal som vyše 20 stretnutí s investormi a takisto som to robil v prípade emisie v Spojených štátoch alebo aj v Európe. Verte mi, že kľúčové sú tzv. headlineové čísla, to znamená nominálne cielenie ako deficitov pre investorov. Tak to je. Nemajú na nás čas. Sme malá krajina niekde uprostred Európy. Je tam jedna tabuľka, je to otázka výška maastrichtského dlhu, je to otázka nominálneho deficitu. Touto otázkou sa nie je čas zaoberať. Okrem toho je to do veľkej časti teoretický koncept, ktorý má svoju podstatu, má svoju podstatu z hľadiska strednodobej udržateľnosti. Áno. Sú typy výdavkov, ktoré sú štrukturálne a večné. Sú typy príjmov, ktoré sú štrukturálne a večné a ešte sa aj nejakým spôsobom indexujú. Ale začal som tým, že dodnes nie je jasná, jasná metodika ani jednorazových opatrení ani, ani napríklad príspevku cyklickej zložky ako takej. Lebo potom, potom tu môžme hovoriť, pán Figeľ, o tom, ako sa tu hrá s číslami. Áno, často sa tu hrá s číslami. Ak poslanec Mikloš tu má pocit, že strhol masku drakovi, no tak ako viete, no ale to by sme vám museli ako veriť z pohľadu iných vecí, lebo opäť si vás dovoľujem, upriamiť pozornosť na analýzu Inštitútu finančnej politiky, ktorý hovorí o konsolidačných úsiliach a veľkosti konsolidácií. Sú to dve veci. Veľkosť konsolidácií v metodike ESA 95 a štrukturálneho úsilia. Za roky '11, '12 a '13, ku ktorým sa nemohlo dostať, nemohli sme ich vyrátať, pokiaľ sme nemali tzv. MPC scenáre. Tie sa podarilo urobiť a tie čísla hovoria o tom, že to, čím ste sa tie dva roky chválili, o tom, že ste viacej konsolidovali na výdavkovej strane ako na príjmovej, nie sú pravdou. Že, viete, to je otázka tiež o žonglovaní s číslami a s konkrétnymi faktami. Čiže to, čo vychádza z hľadiska skutočných prepočítaných MPC scenárov, hovorí o tom, že aj po totálnom očistení od všetkých jednorazových vplyvov, prípadne napríklad tých železníc a nemocníc, tak je to maximálne fifty-fifty. A nie 80 na 20, ako som to kedysi tu počul. Takže treba byť konzistentný aj v hovorení, samozrejme, pravdy ako, ako takej. A z tohto pohľadu sa nám snáď nemôžte uprieť to, že v takom prípade, a ja naozaj sa nikdy nechcem vybrať cestou porovnávania, kto má väčšiu konsolidáciu (povedané so smiechom), ale, lebo niekedy mi to naozaj pripadá smiešne, lebo to je, lebo to, robíme to pre krajinu, hej, a vždycky v danom období aj z hľadiska vhodnosti a dopadu na ekonomiku. Pretože, ak hovoríte o tom, že náš typ konsolidácie škodí ekonomike, no tak, ale váš typ konsolidácie tiež škodil ekonomike, pretože neexistuje konsolidácia, ktorá by robila dobre ekonomike ani z krátkodobého, ani zo strednodobého hľadiska. Bohužiaľ, taká neexistuje. Lebo či robíte na strane výdavkov alebo príjmov, vždycky sú tam nejaké negatívne dopady. Vždy sú. Jedny sú krátkodobé, druhé sú strednodobé. Takže môžme hovoriť o tom, či vaša konsolidácia škrtila ekonomiku viac, alebo naša? Pravdou je, že keď znižujeme deficit, vždycky sa to negatívnym spôsobom prejavuje určite do tých najbližších rokov ekonomického rastu. A tým pádom to ovplyvňuje, samozrejme, aj zamestnanosť, aj rast platov, aj reálnej mzdy a vôbec život nás všetkých. A ja nie nadarmo som spomenul, že sme vyčerpaní. Celá krajina je vyčerpaná z päťročného, z päťročného fungovania v krízovom režime, čo má, samozrejme, za následok aj apetít na investovanie, na apetít na tvorbu pracovných miest a na, na to, čomu sa hovorí v Čechách blbá, blbá nálada, čo sa prejavuje napríklad v domácej spotrebe ako takej.

    Ak hovoríte o rozpočtovaní straty v zdravotníctve. Strata v zdravotníctve je stále prítomná, ale ja musím povedať, že ja odmietam rozpočtovať stratu. Ona je tu reálna a my ju na konci dňa vždy budeme musieť nejakým spôsobom zaplatiť. Ale odmietam, odmietam ju zaplatiť z pohľadu, z pohľadu zahrnutia do, do ESA výdavkov. Odmietam ju rozpočtovať z pohľadu toho, že potom je to pre rezort zdravotníctva a všetkých, ktorí sú proste prítomní, veľmi jednoduchý proces. Je to proste cielene na túto stratu. My sme, je tu prítomná, je tu na to, aby Európska komisia alebo rozpočtová rada poukázala. Ja akceptujem toto riziko. V tomto roku to koniec koncov bude asi 100 mil. eur, ktoré neboli rozpočtované a budú, samozrejme, zahrnuté do výdavkov. Ak ste si všimli správu o makroekonomickom vývoji, tam už to premietnuté je. Takže to je proste spôsob prístupu k rozpočtu. Ja akceptujem, že je to riziko. Môžte ho kvantifikovať, pomenovať. Ale odmietam nášmu slovenskému zdravotníctvu dopredu vystavovať mantinely a cielenie na to, aký dlh majú vyprodukovať v danom roku. To, že ten účet na konci dňa budeme musieť zahrnúť do ESA výdavkov, to je proste jasná, jasná pravda. A kľudne si to dajte k zhoršujúcim ukazovateľom. Koniec koncov takto pracuje aj prognóza Európskej komisie a takto pracuje aj rozpočtová rada.

    Daň z príjmov právnických osôb. Tak to bude, na tomto sa my zrejme nikdy nezhodneme. Pravdou je, že zhoršujúcim číslom pre rok '13 je 272 mil. eur. To vyplýva z poslednej prognózy. Ale pravdou aj je a dovolím si, veľmi odborná úroveň. Pozrite si skutočnosti a dane z príjmov právnických osôb v rokoch '8, '9, '10, '11, '12, '13 a plánovaných '14, '15. Rok '9 a '10 sú veľmi podobné. V roku '9 prepad ekonomického rastu. V desiatom, samozrejme, výpadok cashových príjmov z DPPO. Logické. Pokles ziskovosti, vyplatené preddavky, vracané preddavky naspäť. Rok '13 a '14 je podobný. Ten prepad v trinástom nie je tak zásadný, ale prepad ekonomického rastu tu je a, samozrejme, aj prepad ziskovosti. To znamená, dochádza k horšiemu výberu v marci roku '14 a vracaniu preddavkov. To je to číslo, o ktorom hovoríme. To je tých 272 mil. eur. Čo je ale rozdiel medzi rokmi '9 a '10 a '13 a '14, je ten, že medzi rokmi '9 a '10 došlo medziročne k poklesu, teraz na aktuálnom princípe výberu, a medzi rokmi '13 a '14 nedochádza k poklesu. To znamená, je tam stále, síce malý rast, ale je tam rast. Z tohto pohľadu stále tvrdím, že keby sme nezvýšili sadzbu dane z príjmov právnických osôb, tam by bol pokles. To znamená, nemáte pravdu v tom, že by sme, že by sme vybrali viac. Naopak, vybrali by sme menej. Stále ale aj platí, a viete veľmi dobre, že sme už prijali zákon, kde znižujeme daň z príjmov právnických osôb na 22 %, a platí prísľub z hľadiska, z hľadiska fungovania ďalších rokov, že pôjdeme ďalej dole.

    Čerpanie eurofondov, súhlasím s vami. Je to riziko a je to vec, ktorá, samozrejme, chýba ekonomickému rastu. Tu ale musím povedať, že z tohto pohľadu si naše vlády nemajú čo vyčítať. Z tohto pohľadu, keby ste sa možno v roku '11 menej sústredili na škandalizovanie a na to, na tlačové konferencie s veľkými závermi, z ktorých na konci dňa nikdy nič nebolo, tak by sme, by sme nemuseli v '12. roku sa vrátiť k všetkým tým projektom, ktoré boli popodpisované ešte v roku, v roku '10. Takže, takže my nemáme inú šancu, len v budúcom roku, v budúcich ďalších dvoch rokoch, keďže máme, chvalabohu, schválenú výnimku n + 3, dočerpať všetky prostriedky, inak o ne definitívne, definitívne prídeme.

    Kapitálové výdavky. Neexistuje žiadny príkaz z ministerstva financií v roku '13, ktorý by škrtil kapitálové výdavky jednotlivým rezortom. Pravdou ale je, že presúvame 400 mil. eur cez tzv. § 8 do budúceho roku. Mne je to z tohto pohľadu ľúto a považujem to za škodlivé správanie a z tohto pohľadu musím povedať, že je tu aj kritické vyjadrenie ku kolegom, šéfom ďalších rezortov, lebo tieto kapitálové výdavky mali byť minuté. Nikdy by sme im nerobili žiadne prekážky. Je to proste výsledok atmosféry v obstarávaní, mnohých proste rizík, niekedy aj, aj, aj proste chýb v manažmente. Ale súhlasím s tým, že je to škodlivá, škodlivá vec a že sa toto v časoch malých ekonomických rastov nemá, nemá diať. Tieto kapitálové výdavky sa presúvajú v rámci rozpočtových pravidiel do budúceho roku. Pevne verím, že, že kolegovia z jednotlivých rezortov ich budú schopní v budúcom roku minúť. Tým pádom aj odmietam, samozrejme, to vaše tvrdenie o tom, že udržujeme ciele roku '13 škodlivým spôsobom. Lebo toto bolo jedno z opatrení, ktoré ste povedali, že je škodlivé. Je škodlivé, ale nie je vedomé z pohľadu pozície ministerstva financií ako také. To znamená, nie je to vedomé rozhodnutie, že by sme škrtili kapitálové výdavky. S tým určite nesúhlasím.

    Korekcie. Korekcie nie sú, proces korekcií nie je ukončený. To znamená, nemôže tam byť žiadne číslo, lebo v týchto hodinách, dňoch, v tomto týždni nie je tento proces ešte ukončený. Samozrejme, akonáhle bude ukončený, tak sa s ním v rámci pravidiel metodiky ESA 95 a Eurostatu budeme musieť vysporiadať. To znamená, to je ešte otázka konzultácie s Eurostatom, v ktorých rokoch sa tieto korekcie budú musieť vysporiadať, do ktorých fiškálnych rokov to bude musieť byť zaradené. To znamená, nemôžu tam byť. V tomto momente tam nemôžu byť, pretože to číslo definitívne neexistuje. Hovorím ale, v daný deň a hodinu.

    Skutočnosť a plán. Tak pán poslanec Mikloš si určite pamätá svoju prvú televíznu reláciu s ministrom Počiatkom o hruškách a jablkách, o skutočnosti a pláne. Vždycky to otáčame podľa toho, kto komu, kto je v opozícii a kto je pri vláde a komu čo vyhovuje. Pravdou je, že reálne, reálne klesá počet tabuľkových miest, a pravdou je, že skutočnosť je vždy každý rok - aj za vašich vlád - nižšia ako počet tabuľkových miest. No prečo? Pretože je tu zákon. Pretože sú tu materské dovolenky, pretože je tu proste nejaká flexibilita, ktorá bola znižovaná aj vami, aj nami, čiže, prosím vás, neodbavujte sa na tejto téme, lebo to nie je proste ako fér. Pravdou je, že klesá ten počet o vyše 2-tisíc miest tak, ako som vám to hovoril. A nedá sa porovnávať skutočnosť s plánom, pretože je tu zákon. Minimálne držba miest z hľadiska materských dovoleniek a podobných záležitostí. Na to naozaj ja nie som expert, ale toto je vec, ktorá tu bola daná.

    Ešte rozčuľovanie ohľadom, ohľadom distribúcie daňovej licencie. To je distribúcia dopadov na jednotlivé podnikateľské subjekty. V tomto, v tomto vám úplne, kolegovia, nerozumiem, pretože ja som pri obhajobe daňovej licencie vám použil štatistiku, ktorá hovorí jednoznačne o tom, že distribúcia nulovej daňovej povinnosti - to je zase iná štatistika - hovorí o tom, že najväčší počet právnických osôb, firiem, áno, s nulovou daňovou povinnosťou je kde? No práve v tomto sektore. Preto je tu aj pri zavedení daňovej licencie najväčší dopad. Je to vyše 70 %. A ja by som teda bol veľmi opatrný z hľadiska obhajoby toho sektoru ako celku. Samozrejme, neexistuje, ja tiež nehovorím o princípe kolektívnej viny, ale myslím si, že keď ste za minulej vlády napríklad menili systém podpory turistického ruchu. Ak vnímate o tom, ako sa platia poplatky za ubytovanie, ak, ak správa zo včerajška, ak z 18 kontrol v Bratislave 14 v tejto atmosfére dopadne nálezom v prípade registračných pokladníc, používania registračných pokladníc, tak to vám proste odpovedám, prečo je tam taká nízka ziskovosť. No pretože, pretože obchádzajú zákony. Pretože používajú falšované softvéry a kolegovia, ktorí sa v..., v tejto oblasti majú s tým skúsenosti, tiež povedia, že aký je rozšírený zvyk používania takýchto softvérov z hľadiska, z hľadiska krátenia, krátenia tržieb, zamestnávania načierno a podobne. Takže ja by som z pohľadu tohto, myslím si, že to je také, to sú také krokodílie slzy. A ak sa chceme vrátiť k zákonnosti, tak myslím si, že všetci dobre cítime, že to je proste sektor, ktorý zamestnáva na minimálne mzdy, ktorý zamestnáva načierno, ktorý kráti tržby, ktorý, ktorý často neplatí daň z pridanej hodnoty, ktorú vyberie od klientov, ale necháva si ju vo vreckách. Takže tento, tento nárek alebo poškodzovanie turistického ruchu z tohto pohľadu, myslím si, že nie je namieste. Možno by ste si mohli spomenúť, keď ste zvýšili daň z pridanej hodnoty pre tieto služby. Kedysi bola nižšia. Takže možno sa treba vrátiť tých pár rokov, mnoho rokov dozadu, keď došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a z tohto pohľadu hovoríme o autorovi tohto nápadu. Problém je, že my dnes nemáme ten luxus, aby sme si mohli dovoliť rozdeliť sadzby DPH v tomto momente. Takže, takže treba hovoriť asi, asi k veci.

    Ešte k prostrediu. Dnešná správa zo SARIA. Za deväť mesiacov roku 2013

    SARIO oznamuje, že sa podarilo úspešne uzatvoriť 13 investičných projektov za 407 mil. eur, takmer 3 000 nových priamych pracovných miest. Šéfom SARIA je človek, ktorý pracoval aj pre vás. Nie sú to len, samozrejme, priame stimuly a ešte k..., ja viem, že týmto, samozrejme, ešte k Zákonníku práce, aj keď to úplne nie je moja kapusta, ale je to otázka, pozrite si OECD a tam parameter flexibility pracovného trhu a uvidíte, že aj po prijatí zmien v Zákonníku práce minulého roku sme stále pod priemerom OECD. Hej, takže, takže to je otázka, to je otázka akože presných čísiel a z hľadiska, z hľadiska vyhodnotenia, tuším sa volá ten index EPL, takže pozrite si, to je otázka flexibility pracovného práva. Čiže aj po týchto zmenách, ktoré, ktoré sú tak kritizované, sme pod priemerom OECD a pre verejnosť, v OECD, to sú teda krajiny, ktoré majú úplne iné systémy pracovného práva vrátane Izraelu, Nového Zélandu, Spojených štátov a podobne, čiže to nie je len európsky klub a v tomto klube sme pod priemerom. Takže vnímam to tak, že tu si len niekto praje, aby to bola katastrofa, resp. sa snaží o imidž, ktorý potom predchádza samotné zmeny.

    Záverom. Záverom vám chcem povedať jednu vec, že nie je nič lepšie ako, čo je na papieri, čo je, koniec koncov využil aj pán poslanec Mikloš vo svojom príhovore, a na papieri je aj posledný váš návrh rozpočtu z roku 2012. A ten je naozaj z vašej dielne. A tu musím povedať, že vy sa rozčuľujete teraz z hľadiska vypustenia ambícií konsolidácie v tomto roku. Ale už zabúdate na to a považujete za úplne normálne, že v roku 2012 ste takisto vypustili, proste stratili akékoľvek ambície. A argumentovali ste jedným spôsobom: lebo to bol volebný rok. Ja si to pamätám, aj v debatách, aj v predvolebných, proste je to volebný rok, tak predsa nemôžte vo volebnom roku pripraviť rozpočet, ktorý mal nejaké ambície. A tu v tomto momente, keď hovoríte, že po nás potopa, no len ja vás musím upozorniť, že my tu zrejme z hľadiska fungovania postupnému režimu možno ešte dva roky budeme, čiže po nás potopa aj budúci a ešte aj ďalší rok. Takže z tohto pohľadu je to účet, ktorý, keď máte pravdu, si vystavujeme sami sebe a musíme sa s touto vecou proste vysporiadať. Problém je, že v roku 2012, teda v rozpočte na rok 2012, a ja vám to vždycky rád pripomeniem, vy tiež často idete modelom platne. To je tá pamätná, pamätná koaličná rada niekedy okolo polnoci, z ktorej vyšla bývalá premiérka s tým, že ste utajili 40 známych posvätných opatrení, ktoré ste vraj navrhovali, aby sa prijali, a koaliční partneri ich odmietli, jedine tuším Matovič niečo prezradil z tých..., lebo sa, nikdy sa, nikto sa nedozvedel, ktoré tie opatrenia boli, a koaličná rada sa dohodla, vážení kolegovia, ktorí ste tu neboli, na tom, že nikto už nebude pri rokovaní o rozpočte na rok 2012 požadovať dodatočné konsolidačné opatrenia. Tak to akože bolo totálny ako rekord, teda aby ste sa nedohádali na tom, že kto by sa predbiehal znižovaním deficitu. Čiže v rozpočte na rok 2012 ste vypustili, absolútne ste vypustili kvôli volebnému roku. My len tvrdíme, že z hľadiska spoľahnutia sa, ale aj doručených výsledkov z hľadiska lepšej úspešnosti výberu daní, tvrdíme, že štrukturálne úsilie bude iné, ako to dnes vyzerá. Len to nevieme napísať, lebo to proste pravidlá tvorby rozpočtu nedovoľujú. A chcem vám ešte povedať, že pre rok 2012 ste mali, pardon, '13, ste mali plánovaný deficit hotovostný vo výške 4 mld. 68 mil. eur. Chcem vám povedať, že deficit hotovostný na rok 2013 je vo výške 3 mld. 85 mil. eur. Čiže náš hotovostný je o miliardu nižší, ako bol váš plán, ktorý ste prijali v Národnej rade na základe obštrukcie, ktorú urobil SMER, lebo, lebo odišiel z rokovania, inak by ten rozpočet ani nebol, čiže o miliardu vyšší hotovostný deficit, čo má, samozrejme, fatálny priamy dopad aj na dlh, keby teda pokračoval váš plán. A pre rok '14 ste mali plánovaný deficit 4 mld. 98 mil. eur a tuto navrhovaný hotovostný deficit je vo výške 3 mld. 285 mil. eur. Čiže rozdiel je...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán minister, chcem vás poprosiť, je 19.00 hodina.

  • Povedané so smiechom. Smiech v sále.

  • Definitívne. Rozdiel je 800 mil. eur v náš prospech. Čiže vaše plány možno s nižšími headlineovými deficitmi, ale s vyššími hotovostnými deficitmi, v roku '13 navyše miliarda a v roku '14 na vyše 800 mil. eur. Čítam z vašich dokumentov a z vami schváleného rozpočtu. A nie v zlom úmysle, ja len o tom, že každé číslo sa nejakým spôsobom dá vysvetliť a že, že, že musíme v tejto dobe, ktorá je dynamická a je rozhodne úplne iná, na akú sme boli zvyknutí v minulých rokoch, musíme na to proste reagovať aj na strane príjmov, aj na strane výdavkov.

    A tým by som skončil a prajem vám pekný večer. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Ja by som vás v mene predsedu Národnej rady Slovenskej republiky chcela pozvať teraz po prerušení rokovania o tomto bode programu na zapálenie vianočného stromčeka, resp. rozsvietenie vianočného stromčeka pred budovou.

    Prajem vám pekný večer a uvidíme sa zajtra ráno o 9.00 hodine, budeme pokračovať faktickými poznámkami.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.