• Zaznievanie gongu.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Je 4. decembra a o ospravedlnenie v tento deň z dnešného rokovania požiadali: Otto Brixi, Mikuláš Dzurinda a Radoslav Procházka.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Tento vládny návrh zákona má parlamentnú tlač č. 717 a správa, spoločná správa z výborov má označenie 717a.

    Teraz požiadam ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pána Dušana Čaploviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, poslanecký zbor, dovoľte, aby som v úvode prerokovávania tohto druhého čítania návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 717, urobil úvodné slovo. Možnože bude trošku dlhšie, lebo budem musieť reagovať aj na najnovší vývoj, ktorý sa v poslednom týždni odohral pri hodnotení PISA Slovenskej republiky.

    Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu pripravilo tento návrh, v ktorom, aby som bol čo najstručnejší, v tej úvodnej časti sa navrhuje zvýšiť maximálne počty žiakov v triedach na druhom stupni základných škôl a zvýšiť maximálne počty žiakov v triedach stredných škôl o jedného žiaka oproti súčasnému stavu, určiť minimálne počty žiakov v triedach základných škôl, stredných škôl, praktických škôl a odborných učilíšť. Doplnili sa osobitné dôvody, za ktorých bude môcť zriaďovateľ základnej školy určiť nižší počet žiakov v triede, ako je najnižší počet, umožniť vzdelávanie žiakov základnej školy viacerých ročníkov prvého stupňa v jednej triede len z dvoch ročníkov prvého stupňa základnej školy.

    Zmeny týkajúce sa počtu žiakov v triede základnej školy a strednej školy sa začnú uplatňovať až od 1. 9. 2015, aby mal zriaďovateľ školy dostatok času sa na ne pripraviť, povoliť riaditeľovi školy doplniť počet žiakov vzdelávaných v triede z titulu povolenia štúdia v zahraničí až na maximálny počet žiakov v triede, upraviť hodnotenie žiakov s mentálnym postihnutím pre vyjadrenia stupňov a s komentárom o dosiahnutých vzdelávacích výsledkoch, zrušiť jazykové certifikáty ako náhradu maturitnej skúšky z cudzieho jazyka s tým, že podporujem návrh, ktorý prešiel aj vo výbore, s odložením o jeden rok, umožniť vzdelávanie detí a žiakov v školách pri zdravotníckych zariadeniach aj pedagogickým zamestnancom inej špeciálnej školy.

    V novele zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje najmä: po prvé, umožniť zriaďovateľovi školy schvaľovať okrem počtu prijímaných, počtu žiakov aj počet tried. Toto je dôležitá podmienka na zmenu spôsobu financovania základných škôl a stredných škôl na triedu v kombinácii, samozrejme, na jedného žiaka, upraviť podmienky na financovanie súťaží a predmetových olympiád. Prirodzene, zvýrazním, s možnosťou aj finančných ocenení našich najlepších účastníkov na medzinárodných predmetových olympiádach.

    V novele zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov sa navrhuje najmä každoročne zverejňovať metodiku prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl v rámci dohodovacieho konania, zriaďovateľom štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení a zosúladiť ustanovenie zákona č. 597/2003 Z. z. v oblasti financovania nákladov na učebnice, pracovné zošity a učebné texty s ustanovením § 13 školského zákona.

    Súčasťou, samozrejme, sú aj pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podporené rezortom školstva, najmä zníženie byrokracie, administratívy pre našich učiteľov v rámci pedagogickej dokumentácie, čo výrazne posilní spoločenský status a prácu predovšetkým odborných a pedagogických zamestnancov na našich školách. A samozrejme aj - a to chcem tu podčiarknuť - po dohode a so škrípajúcimi zubami opätovný odklad toho limitu 5-percentného pre osemročné gymnáziá o ďalšie dva roky napriek tomu, že legisvakačná doba v roku, od roku 2008 bola do roku 2011, potom prišiel pozmeňovací návrh na ďalšie dva roky a teraz opäť ideme k tomuto návrhu. A chcem podčiarknuť, že kým celé Slovensko si tieto veci vedelo splniť a dostať sa do tohto priemeru, Bratislava aj napriek tomu, že uznávam, že je tu väčší a väčšia kapacita šikovných detí, ale tých 30 % detí, ktoré jednoducho chodia - viac ako 30 % - na osemročné gymnáziá, je nad rámec aj so zámerom, ktorý ešte pripravoval môj predchodca, dávny predchodca pán profesor Pišút v rokoch 1990 - 1991.

    A teraz mi, dovolím si povedať niekoľko poznámok k osemročným gymnáziám, lebo, samozrejme, bude zase okolo toho diskusia a je mojou povinnosťou urobiť krátku genézu toho, prečo som sa aj ja rozhodol o predĺženie a prečo presadzujem, aby sa dodržiaval limit hore-dole 5 až 7 % osemročných gymnázií. A potvrdzujú ma k tomu, k tomuto rozhodnutiu dokonca výsledky PISA, ktoré boli zverejnené včera, na celom svete v rámci hodnotených štátov a medzi nimi bola aj Slovenská republika. A musím povedať, že to hodnotenie, ktoré bolo robené v marci a apríli minulého roku za rok 2012, nedopadlo pre Slovensko príjemne a osobitne nedopadlo dobre pre osemročné gymnáziá.

    Zmena tohto vzniku osemročných gymnázií vznikla na návrh poslancov vtedajšieho Federálneho zhromaždenia Československej federatívnej republiky Blanky Hykovej a Jiřího Ládra. Nikde, ani v dôvodovej správe citovaného zákona - vtedy sme boli v spoločnej republike - som nenašiel, že by bol dôvod vzniku gymnázií s viacročným štúdiom talent detí. Ale keďže som pamätník, zvyklo sa takto odôvodňovať ich existenciu. Jeden bývalý zamestnanec ministerstva ich však už vtedy pomenoval ako spomienkový optimizmus na Rakúsko-Uhorsko a bývalú Československú republiku, keď sa žiaci členili na žiakov gymnázií - budúca inteligencia študujúca na univerzitách - a žiakov meštianskych škôl - budúci remeselníci alebo technickí pracovníci. Naviac vtedy, ako dobre viete, za prvej republiky existovali reálne gymnáziá zamerané na prírodné vedy a gymnáziá všeobecné, humanitné. Dnes je to obrovská zmeska.

    Pamätníci z tohto obdobia však vravia, že išlo o vytvorenie školy, kde by boli, kde by mali byť vzdelávané už vysoko vyhranené deti v oblasti matematiky a, opakujem, matematiky alebo prírodných vied, s vysokým predpokladom štúdia na vysokej škole. Už vtedy sa predpokladalo, že takýchto žiakov by malo byť podľa Gaussovej krivky približne 5 % v populačnom ročníku. Môžeme teda povedať, že tak ako v ostatných štátoch gymnáziá s osemročným štúdiom vznikli s dobrým úmyslom pomôcť žiakom, ktorí sú dobrí v oblasti vzdelávania, v matematike, prírodných vedách, ako aj v ostatných predmetoch. Aby bol zabezpečený výber takýchto žiakov, bol na prijímacie skúšky na tieto osemročné gymnáziá určený samostatný termín. Na takéto štúdium boli prijímaní úspešní absolventi štvrtého ročníka, teda mali možnosť vykonania maturitných skúšok o rok skôr ako žiaci, ktorí študovali v päťročných alebo osemročných gymnáziách.

    Keď sme u nás k tomuto stratifikovanému vzdelávaciemu systému sa vracali, niektoré štáty, ktoré sa daným problémom vážne zaoberali, od takého systému ustupovali. Poľsko zrušilo stratifikovaný systém vo veľkej reforme koncom minulého storočia a začiatkom tohto storočia a tisícročia. Podobne žiaden stratifikovaný systém nepoznáme vo Fínsku a osobitne v Estónsku. A hovorím preto tieto krajiny, lebo tieto krajiny dosahujú najlepšie výsledky meraných výsledkov PISA pätnásťročných detí. A dokazuje to aj to, že Poľsko postupne za roky 2000 až 2013 išlo obrovským skokom vpred v tejto oblasti.

    Autorka Straková vo svojom článku Pridaná hodnota studia na víceletých gymnáziách vo světe dostupných dátových zdrojů; bol to časopis, je to časopis sociologický, ktorý vychádza v Čechách; z roku 2010 uvádza základné zistenia viacerých výskumov vo svete, ktoré by som mohol zhrnúť do nasledovných bodov a ktoré by som mohol použiť aj pre náš vzdelávací systém. Každý sledovaný vzdelávací systém začal s vyčleňovaním žiakov s cieľom zabezpečiť vyššiu kvalitu vzdelávania pre nadaných a talentovaných žiakov v určených oblastiach. Postupom rokov sa však jedným z rozhodujúcich ukazovateľov stal socioekonomický status rodičov. Z uvedeného vyplýva, že v osemročných gymnáziách sú žiaci rodičov, ktorí dosiahli vyšší stupeň vzdelania a majú vyšší socioekonomický status ako rodičia detí, ktoré síce dosiahli vzdelávacie výsledky, aby mohli študovať na osemročných gymnáziách, ale zostali na základnej škole. Zvyšujú sa tak sociálne rozdiely, nakoľko medzinárodné štúdie dokazujú a odporúča nám to aj OECD, aj Národný program reforiem zo strany Európskej únie, že v hlavnom prúde zostávajú chudobnejšie a marginalizované skupiny. Je síce pravda, že u žiakov, ktorí sa vzdelávajú v osemročných gymnáziách, je štatisticky vyšší predpoklad, že dosiahnu vyšší stupeň vzdelania, aký by dosiahli, keby zostali v hlavnom prúde, je však ale aj pravda, že je štatisticky vyšší predpoklad, že žiaci, ktorí zostanú v hlavnom prúde, dosiahnu nižší stupeň vzdelania, aký by dosiahli, keby sa vzdelávali spoločne so žiakmi, ktorí odišli do osemročných gymnázií.

    To nehovorím, že po ôsmom ročníku základnej školy odchádzajú deti úspešne a úspešní žiaci do bilingválnych gymnázií. Ale v tomto prípade poznáte môj názor. Oblasť bilingválnych gymnázií päťročných je z mojej strany podporovaná s tým, že najmenej dve tretiny predmetov sa učia v cudzom jazyku.

    Slovenská republika má už niekoľko rokov možnosť objektívne porovnávať výsledky absolventov osemročných gymnázií s výsledkami absolventov štvorročných gymnázií na maturitných skúškach. A môžeme konštatovať, že neexistuje - opakujem - štatisticky významný rozdiel medzi úspešnosťou absolventov osemročných gymnázií a absolventov štvorročných gymnázií. Výnimku tvoria cudzie jazyky, nakoľko v osemročných gymnáziách je zabezpečená osemročná kontinuita vzdelávania v konkrétnom jazyku. Tu však dosahujú lepšie výsledky práve spomínané bilingválne gymnáziá. A v súčasnosti, že sme zaviedli ako povinný jazyk angličtinu, sa aj tento, musím povedať, rozdiel malý bude stierať.

    Jeden rozdiel predsa však je. A to, že na absolventov osemročných gymnázií prispievajú daňoví poplatníci priemerne o 800 eur viac, lebo prvé štyri roky štát poukazoval na ich nižšie stredné vzdelanie priemerne o 200 eur ročne viac ako na žiaka základnej školy. Druhý stupeň základnej školy a prvé ročníky osemročného gymnázia poskytujú rovnaký stupeň vzdelania, nižšie stredné vzdelanie, ktoré je rovnocenné, či ho získal žiak na základnej škole, alebo v štvrtom ročníku osemročného gymnázia. Na vzdelávanie v osemročnom gymnáziu však platia daňoví poplatníci viac ako na vzdelávanie v základných školách. S tým sa netrápim, keby tu bola tá Gaussova krivka, tých 5 % tých naozaj talentovaných a úspešných žiakov, ktorí majú na absolvovanie takéhoto gymnázia tejto formy predpoklady. Aj toto bol dôvod navrhnutého opatrenia, ktoré nám OECD odporučilo, a to zrovnoprávniť financovanie pre druhý stupeň základných škôl a prvé štyri ročníky osemročných gymnázií. Bolo to v Národnom programe reforiem pripravených na rok 2012 zo strany predchádzajúcej vlády a my sme v tomto takisto pokračovali. K tomu sa prihlásila dokonca, ako znovu opakujem, aj predchádzajúca vláda. A súčasná vláda sa k nemu zaviazala v časti 3.2.1.1 Regionálne školstvo v Národnom programe reforiem v Slovenskej republike 2012, ktoré schválila vláda na svojom zasadnutí.

    Problematikou existencie predčasného stratifikovaného vzdelávacieho systému sa zaoberali aj niektorí renomovaní odborníci. Naozaj chcem odborne posúdiť túto tému. Slavín v roku 1987 a 1990 hovorí, že poskytovať v rámci verejného školstva niektorým žiakom v povinnom vzdelávaní lepšie výučbové podmienky ako iným je antidemokratické. Zo správy, ktorú vydáva každoročne OECD, vyplýva, že optimálny vek pre prvú selekciu žiakov je 16 rokov. Toto urobili Poliaci po veľkej reforme, a preto sú teraz veľmi úspešní. Fíni to majú dlhodobo a, samozrejme, hovorím aj o tom, že stratifikovaný systém nepoznáme v Estónsku, ktoré dosahuje skvelé výsledky v rámci meraní, meraných výsledkov v rámci PISA. Či sú to prírodné vedy, či je to matematika, alebo materinský jazyk. Neselektívne vzdelávacie modely sú demokratickejšie a znižujú sociálne rozdiely, zvyšujú celkovú vzdelanosť, čo má v konečnom dôsledku pozitívny aj ekonomický dopad na spoločnosť.

    V roku 2001 sa touto problematikou zaoberali napríklad aj Miroslav Beblavý a Martina Kubáňová v Národnej správe o vzdelávacej politike. V správe sa konštatuje, a to chcem tu citovať: "Kým v minulosti bolo chudobu možno prekonať individuálnou životnou stratégiou, dnešná chudoba je dôsledkom systémových zlyhaní, okrem iných aj systému vzdelávania. Nedá sa prekonať inak než systémovou zmenou. Rovnosť šancí v prístupe k vzdelávaniu je základnou podmienkou pre redukciu chudoby prameniacej z nedostatočnej prípravy na uplatnenie v ekonomike založenej na poznaní, na informáciách. Vzdelávací systém však v skutočnosti sám produkuje", ešte ďalej citujem, "nerovnosti, keďže niektorých vyberá a umožňuje im dosahovať vysoké výsledky, kým druhých necháva hlboko pod nimi. Tak vytvára základ pre stratifikáciu, ktorá často odráža sociálny pôvod, nie skutočné schopnosti. Vzdelávací systém preto do veľkej miery nemožno označiť za autonómny, keďže sa vo veľkej miere podieľa na reprodukcii sociálneho poriadku a tým tiež aj sociálnych nerovností." V zmysle uvedeného nám už niekoľko rokov OECD odporúča stratifikáciu nášho vzdelávacieho systému. Keď už nie zrušiť, tak aspoň redukovať, podčiarkujem.

    Zákonodarca v roku 2008 nechcel, aby sa redukcia uskutočnila skokom, a preto určil trojročné prechodné obdobie, v ktorom sa mali osemročné gymnáziá dostať postupne na päťpercentnú hranicu v priemere. Sedem krajov sa s touto úlohou pomerne bez problémov vyrovnalo a vedelo vysporiadať, pred školským rokom už 2011/2012 sa pohybovali na úrovni šiestich až siedmich percent. Problém je Bratislavský kraj, kde sa tento percentuálny podiel pohyboval okolo 30 % z populačného ročníka. Potvrdili sa odhady odborníkov, že ide hlavne o socioekonomický status a nie talent, a najväčší odboj proti redukcii sa zdvihol práve z Bratislavského kraja, v ktorom je najvyššia životná úroveň, najnižšia nezamestnanosť a možno aj najvyššia koncentrácia vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov, to priznávam. Ale práve to je taktiež jeden z problémov, že prijatie žiaka do osemročného gymnázia by nemalo byť závislé od dosiahnutého stupňa vzdelania rodičov. To je tiež faktor, ktorý nám vyčíta PISA. Do tohto tlaku sa nám v roku 2010 pri prerokúvaní novely školského zákona zapojili aj poslanci Národnej rady, moji kolegovia, keď bol prijatý pozmeňujúci návrh vtedajšej vládnej koalície na predĺženie termínu o ďalšie dva roky. Dôvodmi, rozhodujúcimi dôvodmi, že rozhodujúcimi kritériami by mala byť kvalita a pani poslankyňa Rosová dokonca pripustila ďalšiu odbornú debatu vôbec o existencii osemročných gymnázií. Ja aj keď som bol opozičný poslanec, ale vtedy predsedom výboru školského, som opozičný, tento návrh ako opozičný poslanec pozmeňujúci aj podporil. Vtedajšia vládna koalícia však v tejto veci už nekonala od roku 2010 a, žiaľ, sme nekonali dokonca ani my, i keď sme urobili isté opatrenia. A to treba tiež priznať.

    Samozrejme, orgány miestnej štátnej správy dostali pokyn, aby pred určením počtov žiakov prvých ročníkov osemročných gymnázií pre rok 2014/2015 najprv oslovili zriaďovateľov, aby určili, ktorým osemročným gymnáziám prerozdelia pridelenú kvótu päť percent populačného ročníka. Nedočkali sa však výsledku, a preto orgán miestnej správy v školstve rozhodol tak, že racionalizácia sa uskutočnila - a hovorím teraz konkrétne na súčasné obdobie - len v štátom zriadených osemročných gymnáziách a v ostatných osemročných gymnáziách, keďže spolupráca so zriaďovateľmi absentovala, rozhodovalo sa matematicky. Táto vláda v predchádzajúcej novele školského zákona vytvorila predpoklad kvalitného výberu dokonca pre všetky stredné školy, ale najmä pre osemročné gymnáziá tým, že uložila povinnosť prijímacej skúšky pre všetky stredné školy, teda aj osemročné gymnáziá. Redukciou ponúkaných kapacít na 5 % populačného ročníka vytvorila podmienky na tvrdé a naozaj tvrdé konkurenčné prostredie, že len tí najlepší, tí najkvalitnejší sa môžu zúčastniť tejto formy vzdelávania v rámci osemročných gymnázií.

    Ministerstvo musí, samozrejme, pozerať na vzdelávací systém ako celok a v záujme jeho skvalitnenia niekedy musí urobiť aj také opatrenia, ktoré sú nepopulárne. A to je jedným z nich. Napriek tomu som sa rozhodol, opakujem, súhlasiť s tým, že ministerstvo školstva bude súhlasiť s návrhom na ďalšie predĺženie lehoty na 5 % populačného ročníka o dva roky, a v ďalšej novele školského zákona sa pokúsime nastaviť ešte prísnejšie a presnejšie kritériá, to je po prvom polroku budúceho roku, v tejto oblasti, aby sme sa konečne vrátili do stavu, ktorý by bol prijateľný. Samozrejme, nielenže tu ide o odporúčania, nie že ide o odporúčania Komisie a nielenže ide o odporúčania PISA, ale naozaj musíme v tejto veci urobiť poriadky.

    Musím tiež povedať, že výrazne poklesol počet žiakov osemročných gymnázií na základe meraní oproti roku 2009 v roku 2012 v top kategórii. A ešte výraznejšie poklesol, že máme tam skutočne žiakov, ktorí sú nekvalitne pripravení a ktorí rozšírili tento počet aj vďaka tomu, že sa nerobí žiaden konkrétny kvalitatívny a efektívny výber, ale na niektoré osemročné gymnáziá sa dostáva každý, kto sa chce dostať na osemročné gymnázium. Príčin tohto poklesu úrovne je niekoľko a je potrebné ich všetky zanalyzovať, respektíve mnohé sú zanalyzované v správe o stave školstva. Ide o merania vo vzťahu k PISA rokov 2003, 2006, 2009, a najmä rok 2012. Nemôže to tešiť nikoho, ani poslancov tohto parlamentu, ani politikov, ani odborníkov a, samozrejme, nemôže to tešiť ani riaditeľov škôl a rodičov, a prirodzene aj žiakov.

    Príčin tohto poklesu úrovne je niekoľko a teraz ich spomeniem: Silná a skorá selekcia žiakov do rôznych typov škôl, najmä osemročné gymnáziá, silný vplyv sociálnoekonomického statusu a rodinného prostredia žiakov na ich úspešnosť vo vzdelaní, nadpriemerný oproti vyspelým krajinám OECD. Z dôvodu selekcie žiakov a vplyvov sociálneho zázemia na výsledky žiakov dochádza k veľkým rozdielom vo výsledkoch žiakov v rámci jednotlivých škôl aj medzi jednotlivými školami, postupný nárast počtu žiakov so sociálne znevýhodneného prostredia vo vzdelávacom systéme, najmä rómski žiaci, veľa dlhodobo neriešených problémov v odbornom vzdelávaní, podhodnotený sociálny status učiteľa, jeho neprimerané odmeňovanie za kvalitnú prácu a odliv kvalitných učiteľov do iných profesií na trhu práce, nízka motivácia žiakov usilovať sa o vynikajúce výsledky, nízka kvalita pedagogických dokumentov a najslabší žiaci nedostávajú systémove dostatočnú podporu zo strany škôl, napríklad vo forme doplňujúcej prípravy na vyučovanie, individuálne prispôsobenie tempa pri jeho vzdelávaní žiakov, ktoré by zohľadňovalo predpísaný aspoň minimálny štandard.

    Čiže chcel by som naozaj váženému plénu adresovať isté aj moje, by som povedal, moju nespokojnosť, neteší ma tento stav. Ten rok 2012 je naozaj varujúci, ešte nezachytil reformné ročníky, teda reformný ročník deviatakov a štvrtákov po roku 2008. Ešte vychádza v podstate zo starého vzdelávacieho systému, napriek tomu mám aj vo vzťahu k budúcnosti vážnu obavu, aby sme sa ešte viacej v tejto oblasti neprepadli. V budúcom období, v tých ďalších troch rokoch, budú hodnotené prírodné vedy, potom sa vrátime k jazykovej gramotnosti a napokon znovu sa vraciame k matematickej gramotnosti, kde sme skutočne za posledné obdobie totálne, totálne prepadli, a najvyššie a najhoršie výsledky dosiahli osemročné gymnáziá, teda prvé ročníky, štvrté ročníky osemročných gymnázií, nie, samozrejme, gymnázií bilingválnych a štvorročných gymnázií. Tam sú tie výsledky pozitívne.

    Ešte by som chcel zopakovať odporúčania Andreasa Schleichera, námestníka riaditeľa pre vzdelávanie v OECD a autora medzinárodných testov PISA. Adresoval to českému prostrediu, ale to je v podstate rovnaké ako slovenské. Boli, dlhé roky sme žili v jednej Československej republike. A povedal v tom svojom rozhovore pre časopis Respekt z konca novembra tohto roku nasledovné: Najlepší učitelia u vás pôsobia v pohodlí elitných škôl, to nie je dobrá stratégia. Váš problém je selekcia, tak najlepších, ako aj najslabších žiakov. A napokon individuálnemu prístupu nebráni veľký počet žiakov, ale zlý prístup učiteľa. To sú odkazy pre české prostredie, ale v podstate rovnaké, relevantné, ktoré sa odráža aj v slovenskej politike. Chcel by som; v školskej politike...

    Chcel by som tiež zareagovať na zbytočné vykopávanie dverí otvorených v súvislosti s tým, že rok máme už teraz schválené a zazmluvnené tri projekty pre skvalitnenie vyučovacieho slovenského jazyka, literatúry na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín s metódou vyučovania cudzích jazykov, zlepšením kvality vzdelávacích programov vysokých škôl, a preto by som poprosil aj pána poslanca, lebo musím na to reagovať ešte predtým, ako on bude hovoriť. Urobili sa konkrétne kroky, boli oslovené pedagogické strediská a najmä pedagogické stredisko, ktoré je zriadené v Komárne, aby spolupracovalo s týmito vysokými školami a pripravilo tento nový vzdelávací program výučby slovenského jazyka na princípe cudzieho jazyka a na princípe, na princípe komunikácie s jazykom slovenským aj v týchto slovenských školách s vyučovacím jazykom maďarským. A, prirodzene, neuznávam ani ďalšie veci, ktoré boli povedané, ale na to môžem reagovať až potom v záverečnej reči, ktoré iste budú predostreté v rámci rozpravy k tomuto návrhu, návrhu novely zákona.

    Ďakujem vám veľmi pekne a teším sa na diskusiu.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, aby informoval parlament o výsledku rokovania výborov. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú informáciu k prerokovanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovávania vládneho návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 23. októbra 2013 č. 870 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 717), v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.

    Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady a iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatoval, že do začiatku rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: ústavnoprávny výbor v uznesení č. 347 z 20. novembra 2013, výbor pre financie a rozpočet v uznesení č. 240 z 12. novembra 2013, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj v uznesení č. 133 z 21. novembra 2013 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 103 z 21. novembra 2013, v ktorých zhodne odporúčajú výbory návrh zákona schváliť s pozmeňovacími a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v IV. časti spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi číslo 1 až 21 spoločne a tieto schváliť. Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní (tlač 717a) bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport č. 112 z 22. novembra 2013. Zároveň ma týmto uznesením výbor poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru, a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, otváram rozpravu, do ktorej som dostal prihlášku so štyrmi menami. Za kluby je to Martin Fronc za Kresťanskodemokratické hnutie, pán Érsek za MOST - HÍD a individuálne Eva Horváthová z OĽANO a Martin Poliačik z SaS.

    Takže prvý v poradí je pán poslanec Martin Fedor, Martin Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som zrátal, v celkovom počte 19, mimoriadne bohatom. Čo ma trošku prekvapuje, pretože keď sa hovorí o školstve, hovorí každý o školstve, pomaly každý mu rozumie, no a keď ideme rokovať o školstve, tak ako je tu nejaká bieda, čo sa týka počtu poslancov.

    Začnem trochu zoširšia aj v súvislosti s tým, že pán minister je historik, a nedá mi, i keď sa to netýka bezprostredne len jeho, jeho len čiastočne, ale to, čo sa deje v tejto Národnej rade. Viete, v roku 1414 bol popravený tzv. sedliacky kráľ Juraj Dóža, ktorý robil povstanie. Mimoriadne ľudsky, posadili ho na rozpálený železný trón ako sedliackeho kráľa. Ale s tým súviselo potom to, že Štefan Verbőci napísal dielo, ktoré sa nazýva Tripartitum, a bola to taká, by som povedal, legislatívna biblia, ktorá platila pre Uhorsko niekoľko storočí. A to Uhorsko s tým vydržalo. Nehovorím, že bola dobrá, nebola dobrá možno aj preto, že to Tripartitum delilo spoločnosť na tri skupiny. Klérus, šľachtu a misera plebs contribuens a, paradoxne, šľachta; viete, v Anglicku bol na 350 obyvateľov 1 šľachtic, v Čechách na 300, v Uhorsku koľko myslíte? Na 100? Na 30? Na sedem, na sedem bol jeden šľachtic. Šľachtici mali právo, že neplatili dane napríklad. No a výsledok bol potom, samozrejme, že jak Uhorsko zaostávalo.

    Ale čo chcem povedať. Tuná my sedíme a keď sa pozriete na programe, tam je obyčajne 80, 100 bodov, z toho väčšina sú zákony, ale minimálne každý raz sa prijme 30 - 40 noviel zákonov. Za rok je to okolo 400, 300 - 400 zákonov. Ja si nemôžem pomôcť, pokladám to za legislatívne šialenstvo. A je na tom, aby sme sa zamysleli, a tu môj tento úvod súvisí aj s jednou vecou, ktorá je v zákone. Kompetenčný zákon hovorí, že minister školstva riadi školstvo podľa, samozrejme, školských zákonov, vládnych nariadení, vyhlášok, smerníc a usmernení. Takou najznámejšou, čo je taká biblia každý rok pre školstvo - slangovo povedané popka - pedagogicko-organizačné pokyny, čo sa v tom roku bude diať. Ja, mne sa nepáči, veľmi sa mi nepáči, ak niektoré veci, ktoré patria podľa mňa vyslovene do kompetencie ministra, dávame do zákona. Jedna z nich sú napríklad - a o tej budem potom hovoriť - počty študentov v jednotlivých triedach. A aby som bol korektný, v minulom volebnom období sme to urobili aj my, i keď nemám proti tomu nič, aby angličtina bol jazyk, ktorý sa učí, jazyk, ktorý prevláda, ale to, že sme to dali do zákona, sa mi to nepáčilo aj vtedy, aj som to povedal, a to z jednoduchého dôvodu, že prečo potom nedáme do zákona výučbu matematiky. Ja si myslím, že toto sú veci, ktoré by nemali byť v zákone, to sú veci, o ktorých by malo rozhodovať ministerstvo a minister na základe diskusie s odbornou verejnosťou a prípadne aj so širšou verejnosťou, ale tam to patrí. A tak isto si myslím, že niektoré počty, určovať počty v triedach v zákone, no ja nechcem tu rozoberať veľmi ten dôvod, prečo cítim, že čo je najsilnejší dôvod, ale ešte by som prežil tie maximálne počty žiakov v triedach, lebo tie súvisia s pedagogickými vecami, s bezpečnostnými, hygienickými vecami. Taká norma, no povedzme.

    Minimálne počty súvisia skôr s racionalizáciou. A je pravdou, že minister je medzi dvoma mlynskými kameňmi. Zažil som to, viem, o čom to je. Jednoducho áno, Slovensko má veľa škôl. Keď to porovnám, pozrel som si štatistiku, také Slovinsko, ktoré ma približne polovicu obyvateľov a je rovnako horsky, by som povedal, štrukturované územie, má k svojmu počtu obyvateľov polovicu z toho. To znamená, že Slovensko by malo mať, keby som to porovnával so Slovinskom, asi polovicu škôl. Máme ich veľa, to je bezo sporu. Ale tá cesta, ako to racionalizovať cez tlak a určenie počtu, minimálneho počtu žiakov, nemôžem, s ňou nesúhlasím. Ja si myslím, že cez financie a tvrdé dohodovacie konanie a jednoducho na toľko máš nárok, lebo máš toľko detí, a ak chceš mať tú školu, čo rozumiem mnohým starostom aj obciam, že chcú si zachovať školu, aj keď je povedzme malá, lebo je to istým spôsobom posledné miesto miestnej kultúry, viete, to tá televízia podľa mňa nenahradí niektoré veci a keď v tej obci je stretnutie starých občanov alebo sú sviatky a prídu tie deti, urobia akadémiu, vystúpenia, tam sa vidia rodičia, starí rodičia. Ja si myslím, že tí učitelia robia aktivity, kultúrne aktivity na tej obci, ktoré sú ako cenné a pomáhajú udržiavať aj zvyky a ľudovú tradíciu, a to sú veci, ktorých by sme sa nemali len tak ľahko vzdávať. Na druhej strane nech tá obec sa rozhodne, že či už chce, ja neviem, nový chodník, alebo si chce udržať malú školu a čiastku zo svojho rozpočtu obetuje na tú školu, pretože počet tých detí v danom okamihu nie je dostatočný na to, aby normatív pokryl fungovanie školy. Preto potom aj dám tu jeden pozmeňujúci návrh.

    Druhá vec, ktorú chcem povedať, že istým spôsobom beriem aspoň čiastkovú ústretovosť pána ministra a to sa týka pozmeňovacieho návrhu, v ktorom už je zapracovaný v spoločnej správe, o certifikátoch. Naozaj tie certifikáty niektoré, ktoré sú medzinárodne uznávané, sú kvalitnejšie a nech každý, každá škola, ktorá je hodnotená podľa výsledkov, a teraz bola, nejaká nezávislá inštitúcia vyhodnotila, že najlepšia škola je v Sučanoch, a podobne, nech sa potom započítava. Nech sa to započítava, ako keď má ako niekto povedzme z tých maturantov urobenú skúšku TOEFL, tak nech sa započítava, ako keby bol zmaturoval excelentne na známku výborný. Čiže beriem to, že sa našiel nejaký rozumný kompromis.

    Chcem ešte povedať k zverejňovaniu metodiky, to je návrat, dobrý návrat, ja si myslím, pôvodne, keď bol prijatý zákon, bola kompletná metodika rozdelenia zverejnená na internetovej stránke a bol by som rád, keby to bolo urobené tak, že tam budú všetky údaje. To pôvodné zverejnenie bolo, že tam obsahovalo všetko. Počet žiakov, počet integrovaných žiakov, teplotný koeficient, ktorý rozhoduje o nákladoch na prevádzku školy, pretože v Hurbanove podstatne stačí menej kúriť ako mimochodom v Javorine. Javorina aj keď nie je najvyššie položená, je najchladnejšie miesto. Má najnižší priemer, má najnižšiu priemernú teplotu na Slovensku. Čiže všetky tie údaje, na základe ktorých, na základe ktorých dostáva tá škola peniaze, aby boli zverejnené. Pravidlá, jasné pravidlá je jedna vec a transparentnosť je druhá vec. Viete čo, tá transparentnosť je o tom, že keď si tam niekto napíše nezmysly a naklame a, žiaľbohu, stáva sa to, už sme takí ľudia, tak najskôr tú kontrolu a najlepšie ju urobia tí, ktorí sú okolo a vidia. Pretože tým, že niekto pre seba neoprávnene naklame si čiastku peňazí, tak oberá tých druhých. Ja som to zažil, že zrazu sa objavilo na škole 15 integrovaných detí. Koeficient pre integrované deti je dvaapolnásobok normálneho koeficientu. To znamenalo, že dostala tá škola okolo 600- alebo 700-tisíc vtedy, ešte v korunách, navyše. To znamenalo, že pokojne si mohla zaplatiť navyše dvoch pedagógov celoročne, neoprávnene. Samozrejme, že keď to kontrola odhalila, musela všetko vrátiť aj s následkami a nemám v tomto problém ani s tým, že ak takto sa niektorá škola správa, aby tam boli aj sankcie. Pretože ono tie zákony sú často bezzubé, ak tam nie sú aspoň isté sankcie za to, že sa nesprávam tak, ako sa patrí, ako sa má, a to znamená, že sa nesprávam seriózne.

    Chcel by som sa vyjadriť aj k tým osemročným gymnáziám. S pánom ministrom som o tom už aj predtým párkrát debatoval a presne to, čo teraz aj on vo svojom vystúpení povedal, že to je v prvom rade problém neudržateľnosti Bratislavy, kde tých počet detí 8-ročných gymnázií je vysoko, ale mimoriadne vysoko nad priemer. Mne sa nezdá ako numerus clausus, ten nie celkom vždycky vystihne, ale som za to, aby sme hľadali cestu, ako sprísniť podmienky prijímania na 8-ročné gymnázium tak, aby sa tam dostávali deti, ktoré nemajú, jak hovoril pán minister, sociálny status, že sú z lepšej rodiny, jak to často je, my sme z lepšej rodiny a naše dieťa bude chodiť do 8-ročného gymnázia. My sme lepší. Nie. Nech sa tam dostávajú deti, ktoré majú talent a predpoklady na to, aby jednoducho boli takto schopní študovať na škole, ktorá by mala garantovať lepšiu kvalitu istým spôsobom. Zase som presvedčený, že istým spôsobom krajina sa musí starať aj o svoju duchovnú elitu, o tých, ktorí majú talent, aby sa mohli rozvíjať. Viete, ja z jednej strany chápem mnohých riaditeľov, ktorí povedia, že no ale, keď mne odídu tí žiaci, potom mi tam zostanú len slabí žiaci a akosi mi tá škola upadá. Na druhej strane sa pýtam, čo je podstatný záujem? Je podstatný záujem dať šancu tomu dieťaťu, aby čo najrýchlejšie sa rozvíjalo, ak má tie možnosti, aby rýchlo pokračovalo, alebo aby v triede strácalo svoj čas, pretože máte triedy, kde aj štvrták má problémy ešte s čítaním a sú tam deti tie isté, ktoré už 5-ročné čítali a písali úplne bez problémov a tí tam strácajú svoj čas. Strácajú ten talent, ktorý majú. Čiže tu som za to, a nie som za to, aby to bolo masívne, len nezdá sa mi to číslo, že to určíme administratívne percentom. Bol by som rád, keby sme hľadali inú cestu. Vytvoril sa priestor, pán minister, beriem to. Takže to je k tomuto.

    A teraz k tej poslednej veci, ku ktorej sa chcem vrátiť, a to je k tomu počtu, určovania minimálneho počtu žiakov v triedach a naozaj si myslím, že by sme to mali nechať na rozhodnutí obce a starostoch. Žiadna funkcia nie je len o tom, že sa stávam vážnejším, významnejším, môžem rozhodovať. Ak pristupujem zodpovedne k funkcii, tak je to aj o starostiach, problémoch a braní zodpovednosti na seba za nepríjemné rozhodnutia. Pokiaľ to takto nerobím, tak nefungujem. Ja som sa roky sporil s rektormi, ktorí majú predstavu, že mám starého pána profesora, ktorý už je senilný, ktorý už neplní to, čo má, ale je to nepríjemné ho poslať preč. No ja si myslím, že je to jeho úloha, úloha dekana, rektora, nielen nosiť slávnostný talár, ale robiť aj také rozhodnutia, pretože je aj veľa profesorov - a osobne to poznám -, ktorí majú dávno po sedemdesiatke a sú výkonnejší ako tí, ktorí majú tridsať. Tak to je aj v tomto prípade, ja si myslím, že toto je neľahká úloha pre starostov, ale myslím si, že v prvom rade by to mala byť ich zodpovednosť. A preto môj pozmeňovací návrh sa, ktorý predkladám v mene skupiny poslancov, sa týka článku jeden. Prečítam to veľmi krátko.

    V čl. I sa vypúšťajú body 2 a 3 a v bode 5 sa vypúšťajú ustanovenia odsekov 7 a 8.

    Následne sa príslušné odseky primerane prečíslujú.

    Dotýka sa to, pán minister, počtu, minimálneho počtu žiakov v triede. Nedotýkam sa, dobre, beriem, maximálneho počtu žiakov, povedal som, že nie som tým síce nadšený, ale istým spôsobom si to viem predstaviť. Týka sa to len tých minimálnych počtov žiakov v triedach. Ja viem, často je to o málotriedkach, ale nie je to len o málotriedkach, ktoré sú v podmienkach, kde musia existovať. Sám si pamätám, kdesi pri Brezne prišli na dohadovacie konania, najbližšie, najbližšia škola bola 25 kilometrov. Keď si predstavíte, aké sú tam podmienky, že tam v zime, keď padnú snehy, tie deti nemajú šancu sa dostať do školy. Naozaj nemajú šancu. Čiže aj keď tam je málo žiakov, tak jednoducho také školy treba zachovať.

    Viem, pán minister, že tieto výnimky umožňuje ten zákon, ale napriek tomu si myslím, že by o týchto veciach mala sa rozhodnúť obec a je to aj viac o tej priamej demokracii. Viete a to tak zase je to trošku možno všeobecné a veľmi to s tým súvisí. Stretávam sa s tým a možno väčšina z vás, že o veľkých veciach, politike, ľudia debatujú, to vedia presne, ako by urobili dane, ako by urobili školstvo atď., ale keď sa týka ich bezprostredne, kde môžu oni bezprostredne vec ovplyvniť, a to je povedzme v obci, tak nejdú ani voliť svojho poslanca v malej obci, lebo čo pôjdu voliť. Nejdú neraz na obecné zastupiteľstvá, čo by sa tam oni starali, prečo by to tam povedali. Do tých problémov nejdú, však čo tam budem robiť, a pritom sú to veci, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú a bezprostredne ovplyvňujú. Ja si myslím, že by sme sa mali snažiť naučiť aj trošku viesť ľudí k tomu, aby sa v prvom rade starali bezprostredne o tú politiku, ktorá sa ich dotýka. Ja im nechcem brať právo, aby sa vyjadrovali, alebo mali stanoviská k iným veľkým veciam. Takže toľkoto vo svojom vystúpení.

    Chcem na záver povedať, že som rád, že istá ústretovosť sa zo strany pána ministra prejavila a sa prejavila v tom, že sú navrhnuté niektoré pozmeňovacie návrhy schváliť priamo v správe.

    Taká posledná poznámka. Naozaj cítim potrebu, aby sme možno oveľa viac o legislatívnych zmenách, o zákonoch hovorili, diskutovali, sporili sa, argumentačne, aby sme sa sporili a hľadali cesty a trochu menej tých zákonov prijímali. Tak si myslím, že budeme oveľa viacej prospešnejší spoločnosti. Nie takým spôsobom ako na internete, keď vysloví niekto svoj názor a o chvíľu sa tam dozviete, že ste nímand, kreatúra, ja neviem, hlupák, neschopný, pán minister, keď si bude čítať, a zrejme, nech mu prečítajú komentáre, tak ako sa to dozvie. Ja som sa toho dozvedel tak isto neraz veľa. Nie tento druh diskusie, ale druh diskusie, kde hovoríme o veci a snažíme sa argumentovať, prečo to a prečo nie to. A to si myslím, že je cesta v tomto smere, je to aj taká všeobecnejšia výzva k tomu malému počtu vás, páni kolegovia, kolegyne, ktoré ste v tejto chvíli, ktorí ste v tejto chvíli v sále.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Fronca sú tri faktické poznámky. Končím možnosť s ďalšími.

    Nech sa páči, Ľubica Rošková.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja len v jednej veci, s mnohými vecami, ktoré ste tu povedali, sa dá úplne súhlasiť. Ja sa dotknem tej dlho debatovanej našej - aj na výbore - témy uznávania jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky. Myslím si, že to poukazuje na viacero skutočností, že sa touto problematikou treba zaoberať a veľmi vážne, a chcem to zdôrazniť hlavne v súvislosti s tými výsledkami, ktoré dnes sme mali, ktoré máme možnosť vidieť, výsledky z PISA a to o tom, ako dopadli vlastne 8-ročné gymnáziá. Tiež sa predpokladá, že tam idú tí najlepší žiaci s najlepšími schopnosťami, ale výsledky, žiaľbohu, nedopadli tak, ako by sme očakávali.

    A ja sa, naopak, domnievam, že tá diskusia o uznávaní jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka by, naopak, posilnila školy, pretože by sa mohli tí študenti vlastne vedieť porovnať, tí ostatní študenti, o tom, že ako sú na tom jazykovo vybavení, a zároveň by sa aj zvýšila kvalita tej školy, pretože si myslím, že hnalo by to dopredu nielen študentov tých, ktorí nemajú tie jazykové certifikáty, ale aj tých pedagógov, aby de facto stačili tým študentom, ktorí chodia na tieto rôzne iné vzdelávacie aktivity. Takže ja sa domnievam, že akási taká, nechcem povedať, že úplná rovnoprávnosť, ale nemyslím si, že by to malo nejako výrazne zaťažovať študentov, zvlášť ak sú jazykovo tak dobre vybavení. Ja som pevne presvedčená, že to má pozitívny vplyv na rozvoj úrovne jazykovej vybavenosti našich študentov a pedagógov, ktorí ich učia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, tiež ako kolegyňa povedala, súhlasím s veľa vecami, ktoré ste povedali, malo to svoju logiku, ste skúsený človek. Je to šialenstvo, čo sa s našou legislatívou deje. Mne to niekedy pripadá, ako keby sme boli po druhej svetovej vojne. Nemáme žiadny zákon, nemáme nič a poďme všetky zákony pripravovať. No o čom to svedčí? Svedčí to asi o precíznosti prípravy, aká viac-menej by podľa môjho názoru mala byť a mala by reagovať hlavne na potreby praxe. Koľko my tu máme výskumných ústavov? Nehovorím iba o rezorte školstva, o rôznych. Máme tu kvantum výskumných ústavov, ktoré by mali vlastne prinášať tie vízie, kde, ako, čo, oni by mali s tou praxou byť prepojení najviac. Keď teda ich štát platí a máme ich ešte k dispozícii. Veď to by malo byť asi ich nejaké hlavné krédo, samozrejme, ja som tiež s niektorými pracovníkmi takýchto ústavov - hovorím všeobecne, nie iba odbor školstva - rozprával, hovorili: Áno, máme výsledky a nie je politická vôľa. Nie je politická vôľa a to je u mňa nejak nepredstaviteľné, pretože ako, pán kolega, ste povedali, keď stratíme čas, keď stratíme čas, ten už nevrátime. A najhoršie, čo môže byť, keď politik dopustí stratu času národa. Že my ho premrháme, ktorý tu máme, a zistíme, že ideme krok späť a nie krok dopredu. Takže chcem, aby aj naše talenty našich detí a ich čas nebol premrhaný iba kvôli tomu, že nejaká legislatíva neumožňuje tento talent rozvíjať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Ja len dve krátke poznámočky. Nechcem sa púšťať do nejakého rozboru vášho vystúpenia, ale chcem poďakovať za vaše vystúpenie, naozaj bolo korektné, vecné a myslím si, že aj na odbornej úrovni. Čo sa týka vašej, vášho názoru, že by sa nemali dostávať počty tried do zákona, ja s tým nemám žiadny problém. Ja si myslím, že nech to v zákone aj je, koniec koncov aj kvôli starostom niektorým, ktorí nemajú patričné pedagogické vzdelanie, aby teda mali niektoré veci jasne, jasne dané, aby teda častokrát si nevysvetľovali veci, veci po svojom.

    Čo sa týka osemročných gymnázií, chcel by som touto cestou aj poďakovať pánovi ministrovi za krátky exkurz do histórie osemročných gymnázií, ale aj vám asi tak dať súhlas v tom, že je potrebné nájsť, hľadať priestor na to, aby prijímacie pohovory boli naozaj pre všetkých rovnaké, aby teda tam neboli iba žiaci, ktorí majú alebo teda sú z lepších, z lepších rodín. Čo sa týka tých certifikátov, myslím, tam pani kolegyňa Rošková povedala, čo som aj ja chcel povedať, k tomu sa vracať nebudem.

    Takže iba toľko, ďakujem.

  • Nech sa páči, s reakciou Martin Fronc.

  • Ďakujem tým, ktorí mali faktické pripomienky, vecné, a argumenty možno trošku iné ako moje, ale myslím, že tak má prebiehať diskusia a to je v poriadku. Ja dve veci ako, ja som povedal, že vítam v tom, že pán minister prijal istý kompromis, čo sa týka tých jazykových certifikátov, čas nakoniec ukáže, že či je to v poriadku, alebo nie.

    Ale chcem reagovať ešte aj na kolegu Fecka. Ja ti ten problém vidím v širšom kontexte. Nechcem sa dotknúť jednej skupiny, ale veľmi často sa tuná stáva, že nejaká skupina lobistov, ktorá zastupuje isté zoskupenie, príde a začne robiť tlak a zrazu tu prijmeme nejaký zákon a zmenu zákona. Viete, a tejto skupiny ľudí sa nechcem dotknúť, ale uvediem príklad. Pamätám si ako decko, keď som býval, dvakrát do roka bez toho, že by to bolo kdesi v zákone, aspoň neviem o tom, prišiel kominár a bola to automatická záležitosť, pozrel, skontroloval, vyčistil komín. Dneska to máte v zákonoch, ja môžem povedať, že za 24 rokov, čo bývam v dome, raz, raz prišiel, raz sa to stalo za 24 rokov. A v zákonoch máte, že tí kominári majú chodiť, jednoducho takto to funguje. Vylobujú si istým spôsobom do zákona isté povinnosti a ktoré potom funguje to v živote úplne inak. A tu si myslím, že by sme sa mali viac pozerať na to, ako beží normálny život a podľa toho aj konať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy písomne je Érsek Árpád za klub MOST - HÍD. Dobre? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, k tomuto už som vystupoval viackrát a dovolím si poďakovať pánovi ministrovi hneď na úvod, že už spomenul, že spraví všetko preto, aby výuka slovenského jazyka na maďarských školách bola ako cudzieho jazyka. Ďakujeme, lebo to, myslím, pomôže k tomu, aby sa tie deti lepšie naučili ten slovenský jazyk, lepšie naučili komunikovať, a možno nebudú vedieť tak rýchlo recitovať Slávy dcéru, ale budú vedieť hovoriť a budú im rozumieť a budú vedieť, čo chcú.

    Ale dovoľte mi, aby som sa vrátil k tomuto zákonu, ku ktorému som už vystúpil. Máme problém s niektorými vecami, lebo sa výsostne dotýkajú aj menšinového národnostného školstva. Je to o tom znížení minimálnych počtov, to už pán Fronc tu predo mnou hovoril, žiakov, bude to mať dôsledok na zánik viacerých málotriednych škôl na vidieku a nielen maďarských alebo zmiešaných, alebo na územiach zmiešaných, ale, samozrejme, aj slovenských.

    Toto je veľmi citlivá otázka, ktorú treba veľmi citlivo aj komunikovať, pretože, ako viete, poobede naši pedagógovia sa rozhodli, že idú pred Národnú radu vyjadriť svoje názory práve k tomuto. A sú tu ďalšie veci, ktoré musím spomenúť, že je skutočnosťou, že na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sa každoročne znižuje počet žiakov, či to je z dôvodu pretrvávajúceho negatívneho demografického vývoja, alebo z dôsledku asimilácie, samozrejme, národnostných menšín. My sme za to, že čo môžme, spravme preto, aby tie menšiny na Slovensku - či maďarské, rusínske, alebo iné - nezanikli a vytvorili sa im podmienky také, aby mohli komunikovať a mohli si zachovať svoj materinský jazyk. Ide hlavne o to.

    Ďalší, čo sa týka môjho ďalšieho pozmeňovacieho návrhu, ktorý neskôr odovzdám, je, zdôrazňujem, že skutočnosť, že predpokladaný návrh zákona je pre národnostné menšiny diskriminačný. Diskriminačný preto, lebo možnosť výnimky z minimálneho počtu žiakov v triede je možná len v tých obciach, kde popri škole s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny existuje len slovenská škola. To je fakt, my dávame k tomu pozmeňovací návrh a vieme, že - ako ste povedali, pán minister - tento zákon, niektoré ustanovenia tohto zákona začínajú fungovať v roku 2015 a hlavne tieto, čo sa týka zlučovaní týchto škôl. Myslím si, že práve preto aj pán Sólymos minule tu predniesol v pléne návrh, aby sme tieto body tohto zákona oddialili, pretože získame čas tým, aby sme ešte mohli na nich popracovať a eventuálne nájsť spoločnú reč o tom, že čo sú v tomto zákone také veci, ktoré by sa dali ešte nejakým spôsobom spraviť lepšími. A vieme to, že najprv mal tento zákon platiť do roku 2014, potom ste to oddialili na rok 2015, ustanovenia, niektoré ustanovenia tohto zákona. Vieme, preto lebo budú na budúci rok voľby do obecných zriadení a veľa starostov by padlo na tom, že ktorý musí zavrieť tieto školy, lebo citlivo, citlivo rodičia berú to, či môžu deti, ich deti navštevovať školy práve tam, kde bývajú. Takže určite má to s tým niečo spoločného. Najprv, viete sám dobre, že sme vychádzali, určili sme kružnice, určili sme kružnice najprv 20 kilometrov, bol prvý návrh, potom sme išli na 10 kilometrov, teraz sme už pri kružniciach 6 kilometrov.

    Pán minister, ako sme sa spolu rozprávali o tom, hovorili ste, že na budúci rok prinesiete do Národnej rady, keď sa bude prerokovávať rozpočet na rok 2015, to, že chcete zaviesť autobusy, školské autobusy, aby tieto deti, pokiaľ tento zákon bude platný, aby mali, aby sa postaralo o bezpečnosť detí, aby sa postaralo o to, že ako dobre vieme, ako fungujú SAD-ky, že ráno ide o pol siedmej autobus z dediny do druhej obce alebo do druhej, do druhej strany toho regiónu, kde sú tieto dediny, a poobede o piatej ide naspäť. Čiže rodičia budú bojovať o to a keď už, tak potom treba zabezpečiť a toto by bolo, toto by malo asi taký efektnejší dopad, keby sme to dali súčasne. Áno, sme, budeme niektoré školy zlučovať z finančných predpokladov, ale zabezpečíme to, že tie deti sa bezpečne dostanú školským autobusom do druhej obce ráno pred vyučovaním a po vyučovaní budú mať bezpečný návrat domov. Toto mi tu v tomto momente chýba, a preto je to tak napnutá táto situácia. Buď budú mať úsporné opatrenia.

    Pán minister, tu je, tu je článok, ktorý je z Hospodárskych novín, ktoré obce sa rozhodli zlúčiť školu, v ďalších 78 musia šetriť, aby dostali peniaze od štátu. Dovoľte mi zacitovať. Sú to tri obce, ide o Malé Chudince, Nitra, okres Nitra, Podhradie, okres Martin, Litmarová, okres Stará Ľubovňa. Chcem len povedať, že toto sú výlučne slovenské obce, kde nie sú zmiešané školy, aj, aj tam bude dosť veľký problém, pretože sa to vo veľkej miere dotkne aj slovenských škôl, a myslím si, že aj spoločne musíme preto nájsť riešenie, aby nejakým spôsobom toto mohlo ďalej fungovať. Tu sa ďalej píše, milióny euro, koľko peňazí by sa mohlo zmenami na málotriednych školách ušetriť. Zatiaľ pán minister Čaplovič o tom hovoriť nechce. Podľa odhadu Hospodárskych novín by mohlo ísť približne o 1,5 milióna eura, ktoré použije na zvýšenie platu učiteľov. Ale ja vám poviem, že milión päťstotisíc euro na zvýšenie platu učiteľov je ako kvapka do mora, to nie je vôbec cena, vlastne výška toho, čo by mali, mali učitelia dostať, hovoríme rádove o tých percentách, čo ste zvyšovali, je to 60 miliónov, pokiaľ, pokiaľ sa tu píše správne.

    Ďalšia moja otázka smeruje k tomu, keď budeme zlučovať školy, niektoré školy a väčšina škôl poberala podporu Európskej únie na zveľaďovanie, výmenu okien a zateplenie atď., kúrenie. Vieme dobre, že z predpisov Európskej únie vyplýva to, že 5 rokov musia byť tie školy využívané za tým cieľom, aké došli dotácie. Máme to, pán minister, niekde podchytené, ktoré sú to školy, aby sme nemuseli vrátiť Európskej únii peniaze preto, lebo tá škola tam zanikne?

    Mám ďalší problém s tým, že keď tá škola, viete, keď jedna málotriedka zanikne v niektorej obci, to má obrovský dopad na kultúrny život dediny, obce. Viete sami dobre, že na všetkých vystúpeniach - či blížiaci sa Mikuláš - vystupujú deti z málotriedok, adventné vence atď. Toto bude veľmi zlý dopad, toto bude veľmi zlý dopad na to, že ak by tam ostalo sedem detí v škole, tak musí zaniknúť, pretože samospráva ako zriaďovateľ nebude mať finančné prostriedky na to, aby zaplatila kúrenie, ak nedostane naviac peniaze od ministerstva školstva a bude prinútený starosta konať tak, že musí zavrieť školu. Nebude mať na kuriča, upratovačku, nebude mať na zaplatenie plynu atď., na kúrenie. Čiže v tomto vidím obrovský, veľký problém. Samozrejme, ako som spomenul, nie je to len problém, nie je to len problém menšinového školstva. Je to problém celoslovenského školstva, zatváranie týchto menšinových tried, a preto mi dovoľte, pán minister, aby som podal pozmeňovacie návrhy, ktoré by som v krátkosti prečítal, pretože.

    Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Érseka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245-ka, vynechám.

    K bodu, k bodu 2, v § 29 odsek 8 písm. b) sa slovo "dvoch" nahrádza slovom "viacerých".

    Druhý pozmeňovací návrh, k bodu 3, v § 29 ods. 15 sa za slovo "zriaďovateľom" vkladajú slová "alebo ak je na území obce zriadená škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny".

    Tretí bod, v § 33 ods. 7 sa dopĺňa písmeno c), ktoré znie:

    "c) 12 žiakov v triede školy, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny".

    Jedná sa o stredoškolské limity, odborné učilištia, odborné školy.

    K bodu 8 k čl. II v § 11 ods. 7 sa pripája veta, ktorá znie:

    "Pre žiakov škôl, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, okresný úrad v sídle kraja zabezpečuje preklad textov okresného a krajského kola súťaží detí a žiakov škôl a školských zariadení vo svojej pôsobnosti a predmetových olympiád žiakov škôl a školských zariadení vo svojej územnej pôsobnosti."

    V krátkosti odôvodním. Prvý pozmeňovák znel, zabezpečiť, aby minimálny počet žiakov v triede základnej školy mohol byť naplnený z viacerých, nielen dvoch ročníkov prvého stupňa základnej školy. Druhý pozmeňovací návrh riešil zabezpečiť, aby sa možnosť zníženia počtu žiakov v triede o dvoch žiakov vzťahovala aj na tie obce, zriaďovateľov, v ktorých je len, je len škola príslušnej národnostnej menšiny. Po tretie, ustanoviť najnižší počet žiakov v triede strednej školy, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. A posledný pozmeňovací návrh bol, za účelom zabezpečenia kvalitných prekladov textov súťaží a predmetových olympiád detí a žiakov škôl, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, sa okresným úradom ukladá povinnosť tieto preklady zabezpečiť, aby sme mali.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Odovzdám pozmeňovacie návrhy. Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Rošková.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len niekoľko poznámok, priznám sa, že nebola som tu od začiatku, pán poslanec, keď ste hovorili. Ale ja by som sa dotkla len dvoch takých vecí, že súhlasím s tým, že tie málotriedky a vôbec základné školy tvoria kultúru na dedine, kde pôsobia, ale na druhej strane musíme brať v úvahu aj tie ďalšie možnosti, ktoré tá obec má; a tým nechcem chrániť starostov, že dajú peniaze miesto málotriedky na obce, na iné, ja neviem, na chodníky alebo na cestu, alebo na niečo iné, čo v obci potrebujú. Ale mňa v tejto súvislosti napadla určitá skutočnosť a som si to hneď premietla do svojho okresu. Ste spomínali, že vám by ani nevadili tie rušenia tých málotriedok, keby tie deti mali dostatočný, dostatočnú dopravu zabezpečenú na to, aby sa mohli presunúť, keď im začína a končí vyučovanie do tej inej školy. Ja pokiaľ si premietam náš okres Michalovce, tak vyslovene u nás nie je problém v tom, aby deti, ktoré dochádzajú už teraz z malých obcí do iných obcí, a sú pripravené SAD-ky na to, že vozia tieto autobusy deti a sú, by som povedala, nemajú názov školské autobusy, ale 90 % je pripravených a spoje sú zabezpečené tak, ako je začiatok a koniec vyučovacieho procesu na jednotlivých školách. A preto sa domnievam, že aj tento problém sa dá vyriešiť individuálne, samozrejme, v každom okrese ináč, ale ja tam nevidím ten problém v tom, že by tým deťom do tých 6 km nevedeli zabezpečiť tú dochádzku do školy tým, že by im zlyhala doprava.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Érsek.

  • Ďakujem veľmi pekne za faktickú poznámku. Pani poslankyňa, viem, že určite tam, kde sú tri, štyri deti, určite dôjde k zlúčeniu škôl. O tomto bude rozhodovať, keď je to bohatá obec a zriaďovateľ je obec, o tomto bude rozhodovať obec, akým spôsobom sa s týmto vysporiada. Takže toto nie je v kompetencii ministerstva, lebo nie je zriaďovateľom, ale ministerstvo určuje vždy tú spodnú kvótu, kedy tá dotácia bude ako vyzerať, či to bude na hlavu, alebo na triedu, nie je to jedno. Doteraz boli dotácie na hlavu, koľko tam je detí atď. a teraz by to malo byť na triedu, s týmto máme problém.

    Na druhej strane, čo sa týka týchto školských autobusov, nemyslím si, kde je niekde zosúladený grafikon, tak áno, ale niekedy deti prechádzajú z jedného kraja do druhého kraja do školy len najbližšej, bývajú na hraniciach, vtedy ten grafikon zosúladený nie je. Čiže existuje aj taká škola v Dobrohošti, kde 20 km nie je maďarská škola a chodí tam osem detí teraz do triedy. Na druhej strane moderná Európa, nielen Európa, svet ide tým smerom, aby sa zabezpečila bezpečnosť pre našich žiakov, 6-ročných detí, ktoré začnú chodiť do školy, prosím vás pekne, aby chodili SAD-kou rannými spojmi, aby sa vracali SAD-kou, myslím si, že toto nie je o bezpečnosti. Toto je treba zabezpečiť a ak k tomuto dôjde a budú sa nejaké školy zlučovať, tak toto štát je povinný zabezpečiť. Minimálne ide o bezpečnosť, minimálne ide o úsporu, stratu rodičov, ktorí práve idú na opačnú stranu do práce, musí dieťa zobrať, aby ho bezpečne dopravili, musí sa vrátiť po jednej hodine, po druhej, keď skončí vyučovanie, domov bezpečne. O to ide, s tým nemôžem súhlasiť, že toto vie zabezpečiť, tieto grafikony, SAD-ka.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďalej o slovo požiadal pán spravodajca, pán poslanec Ľubomír Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem oceniť racionálny tón rozpravy, ale považujem za potrebné k niektorým veciam zareagovať. Prvá otázka, ktorá sa tu dosť silne diskutuje, a budem reagovať na pána kolegu Érseka, je otázka málotriedok. Ja osobne nevidím túto situáciu vôbec nejako dramaticky a patrím k tým, ktorí nabádajú k uvážlivosti pri rušení málotriedok aj s dopadom na kultúrnu kvalitu života obcí a mnohé ďalšie funkcie, ktoré tieto málotriedky okrem výchovno-vzdelávacej robia.

    Musím ale korektne povedať niektoré čísla, rok 2008 dohodovacie konanie 4 mil. 300-tisíc eur, čo predstavuje 0,39 % normatívnych výdavkov na školstvo, rok 2012 26,5 milióna eur v dohodovacom konaní, čo predstavuje 2,14 % normatívnych výdavkov, ktoré, ktoré idú do školstva. To sú údaje, ktoré sú zo správy. A aby som bol úplne korektný, z tohto čísla 26,5 milióna je 10 miliónov na kreditové príplatky, to znamená zhruba 16,5 milióna je ten nárast. Ako ja si nemyslím, že toto je adekvátny nárast a že nie je potrebné sa zamýšľať nad systémovými opatreniami, ktoré by tento trend nejakým spôsobom zvrátili.

    Ďalšiu vec, ktorú chcem povedať, že nevyhneme sa, v žiadnom prípade sa nevyhneme racionalizačným opatreniam, lebo ak si pozriete trebárs v správe kompenzačný príspevok, ktorý sa týka veľkosti škôl, 80,7 % zriaďovateľov základných škôl dostáva normatívne finančné prostriedky s kompenzačným príspevkom, zopakujem, 80,7 percenta. Považujete tento stav za normálny, ktorý nevyžaduje racionalizačné opatrenia? Ja ho nepovažujem za normálny a súhlasím s ministerstvom, že je potrebné v tomto kroku robiť opatrenia.

    Či sú tie opatrenia citlivé, alebo nie sú citlivé? Znovu pár údajov. Prvé kolo rokovaní o racionalizácii siete škôl prebehlo od 27. 6. do 29. 7. a bolo pozvaných 129 zriaďovateľov škôl, ktorí požiadali ministerstvo o dofinancovanie v rámci dohodovacieho konania. Tu pre verejnosť potrebujem povedať nasledujúci fakt: ak zriaďovateľ prijme návrhy racionalizačných opatrení uložených ministerstvom, tak môže požiadať o ďalšie prostriedky v rámci dohodovacieho konania. Ak neprijme, nemôže požiadať o tieto prostriedky. Myslím si, že je to absolútne logický postup, že ak niekto sa chce chovať korektne a racionálne, tak má dostať finančné prostriedky na preklenutie určitého obdobia alebo na zlepšenie situácie finančnej tak, aby to vychádzalo.

    Ak budeme, ak budeme hovoriť o dopade, či sa týka predovšetkým národnostne zmiešaného územia, alebo sa týka aj slovenských škôl a v akom pomere. Zo 129 zriaďovateľov bolo 113 základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským, 9 s vyučovacím jazykom maďarským, traja zriaďovatelia mali dve základné školy, jednu s jazykom slovenským, jednu s jazykom maďarským, dve školy boli zmiešané, jedna bola s ukrajinským a jedna bola s nemeckým jazykom. Znovu, či tieto opatrenia a rokovania boli korektné, alebo neboli korektné. Zo 129 zriaďovateľov boli uložené racionalizačné opatrenia 76 zriaďovateľom, lebo pri dohodovacom konaní boli dohodnuté kroky, že boli uložené tie opatrenia len 76 zriaďovateľom preto, lebo tí ostatní buď ich vykonávali dobrovoľne, alebo sa našiel systém riešenia tohto problému, alebo ministerstvo uznalo, že argumenty, ktoré predložil zriaďovateľ, sú akceptovateľné a v tejto etape nie je potrebné prijať racionalizačné opatrenia.

    Výsledok: racionalizačné opatrenia sa dotýkajú iba piatich základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským a jednej zmiešanej s jazykom slovenským aj s jazykom maďarským. To znamená, ak budeme hovoriť o počtoch, zachytil som mediálnu správu, že strana MOST - HÍD a strana maďarskej komunity ide na barikády preto, lebo je výrazným spôsobom ohrozené národnostné školstvo na juhu Slovenska, tak ja sa pýtam, či päť plus jedna, teda šesť základných škôl, ktorým boli uložené racionalizačné opatrenia, považujete za zásadný zásah do národnostných práv alebo ľudských práv a práva na vzdelávanie v jazyku menšiny, maďarskej menšiny. Ja osobne sa nedomnievam, že toto, že toto je významný zásah, a podotýkam, že vo všetkých rokovaniach je ústretovosť ministerstva tak, aby sa našli vhodné cesty pre riešenie tohto problému.

    Druhá otázka, ktorá je tu významne diskutovaná, sú osemročné gymnáziá. Pán kolega Fronc povedal úplne korektne, že problém sa týka predovšetkým Bratislavy. Ak si zoberieme situáciu z roku 2008, kedy, kedy zákonodarca chcel znížiť počet gymnázií, osemročných gymnázií, treba povedať, že do školského roku 2011/2012 sa s počtom osemročných gymnázií vysporiadalo 7 krajov okrem Bratislavy. Priemer žiakov, ktorí sú v osemročných gymnáziách na Slovensku okrem Bratislavy, je 6 až 7 %, počet žiakov, ktorí sú v osemročných gymnáziách v Bratislave, je 30 % populačného ročníka. Otázka znie, je Bratislava nadpriemerne nadaná? Sú deti v tomto prostredí tak disponované, aby všetky alebo takmer tretina mohla chodiť do osemročných gymnázií? Možno sú to rečnícke otázky a možnože, možnože je to otázka aj iných vecí, ktoré spomínal pán minister, ktoré spomínali páni kolegovia, ale ja si dovolím oprieť sa o výsledky PISA, pokiaľ ide o hodnotenia výsledkov štúdia v osemročných gymnáziách.

    Výsledky PISA 2012, osemročné gymnáziá, prírodovedná gramotnosť, riziková skupina v roku 2009, žiakov, v prírodovednej gramotnosti 0,5 % žiakov, v roku 2012 3,2 %, tí, ktorí sú najlepší, v tej vrchnej skupine v roku 2009 - 4,2 %, v roku 2012 - 2 %. To znamená, najúspešnejších máme v osemročných gymnáziách o polovicu menej ako v roku 2009 a máme šesťkrát, šesťkrát viac funkčne negramotných v prírodovednej oblasti ako v roku 2009. Ak hovoríme o tom, že nadaným a talentovaným deťom je potrebné dať adekvátne štúdium, tak sa pýtam, prečo sa výsledky týchto superkvalitných gymnázií - a nechcem sa nikoho dotknúť, nechcem byť prioratívny - neodzrkadľujú v hodnotení PISA 2012.

    Poďme, čitateľská gramotnosť, čo považujem za úplne nonsens v osemročných gymnáziách, kde by sme o tom nemali už vôbec hovoriť, v roku 2012 riziková skupina 0,7; v roku 2009 0,7, v roku 2012 - 2,5 %. Ak to poviem v ľudskej reči, najúspešnejších máme v osemročných gymnáziách v čitateľskej gramotnosti o polovicu menej, ale máme triapolkrát viac funkčne negramotných v čitateľskej gramotnosti ako v roku 2009. To, to považujem za neuveriteľné číslo, s ktorým treba zákonite niečo robiť.

    Matematická gramotnosť, najúspešnejších máme o polovicu menej a máme štyrikrát viac funkčne negramotných. Považujete tieto čísla za normálne? Ja nie. Ak si pozriete hodnotenia iné, tak znižuje sa nám percentuálne zastúpenie najúspešnejších žiakov a zvyšuje sa nám počet žiakov v rizikových skupinách. U štvorročných gymnázií nie je evidovaný taký veľký nárast negatív ako u osemročných.

    Dámy a páni, ja myslím, že tieto čísla minimálne hovoria o tom, že máme na Slovensku problém, nad ktorým sa musíme zamyslieť. Hovoria o tom, že nemôžeme len bezhlavo obhajovať, že jediným správnym riešením je 30 % žiakov v osemročných gymnáziách v Bratislave, ale niečo s týmto problémom v každom prípade musíme robiť, lebo tadiaľto cesta nevedie. Všetci spoločne voláme po kvalitnom školstve, voláme po kvalifikovanej pracovnej sile, po vzdelanostnej spoločnosti, ale výsledky nám stále klesajú. Nepovažujem tento stav za normálny, normálny napriek tomu, že sa vytvárajú systémové predpoklady preto, aby sa stav zlepšoval.

    A ešte si musím povedať jednu poznámku, o ktorej sme diskutovali a hovoril to pán minister. Nie sú tu zahrnuté výsledky reformných ročníkov a vieme, že reformné ročníky vzhľadom na to, že nemali učebnice, boli tam ďalšie organizačné problémy, ten výsledok bude ešte negatívnejší, takže ak zahrnieme reformné ročníky do tohto, tak tieto čísla sú rajskou hudbou a s týmto naozaj niečo musíme robiť. Ak dovolíte, keď už som pri rečníckom pulte a mám slovo, dovolím si predložiť aj pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona a to síce nasledujúceho znenia:

    Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    "Čl. II, Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 209/2002 Z. z., zákona č. 401/2002 Z. z., zákona č. 442/2003 Z. z., zákona č. 465/2003 Z. z., zákona č. 528/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 455/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 332/2005 Z. z., zákona č. 363/2007 Z. z., zákona č. 129/2008 Z. z., zákona č. 144/2008 Z. z., zákona č. 282/2008 Z. z., zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 496/2009 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 199/2010 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 333/2010 Z. z., zákona č. 6/2011 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 57/2012 Z. z., zákona č. 455/2012 Z. z., zákona č. 312/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z. a zákona z roku 2013, ktorý ešte nemá pridelené číslo, lebo nevyšiel v Zbierke zákonov, sa mení a dopĺňa takto:

    1. Za § 113af sa vkladá § 113ag, ktorý vrátane nadpisu znie:

    ,,§ 113ag Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2014

    Majetok štátu v správe Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach uvedený v prílohe č. 5 časti C prechádza od 1. januára 2014 do majetku Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach."

    Po 2. Príloha č. 5 sa dopĺňa časťou C, ktorá znie:

    "C. Zoznam majetku štátu v správe štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach, ktorý prechádza od 1. januára 2014 do majetku Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, pozemok v katastrálnom území Severné mesto, obec Košice-Sever, v správe Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach zapísaný na liste vlastníctva č. 12146 (spoluvlastnícky podiel 1/1), parcela č. 5580/3 s výmerou 11 396 metrov štvorcových, ostatné plochy."

    Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.

    Účinnosť nového článku sa navrhuje od 1. januára 2014. Vloženie nového článku sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákonov, zákona.

    Odôvodnenie: Štátny veterinárny a potravinový ústav je v zmysle zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov správcom predmetnej nehnuteľnosti, pôvodne v správe Vysokej školy veterinárskej v Košiciach. Súčasnému správcovi predmetný majetok štátu neslúži na plnenie jeho úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním a je pre neho nadbytočným majetkom. Vysoká škola veterinárska Košice napriek svojmu nesúhlasu odovzdala vyššie uvedený pozemok v roku 1975 Ústrednému štátnemu veterinárnemu ústavu Bratislava na výstavbu Veterinárneho vyšetrovacieho a diagnostického zariadenia Východoslovenského kraja Košice. Uvádzaný dôvod prevodu sa nikdy nenaplnil, nakoľko Veterinárne vyšetrovacie a diagnostické zariadenie Východoslovenského kraja postavené a zriadené nebolo. Pozemok v súčasnosti neslúži, neslúži súčasnému správcovi, nebol ním využívaný ani v minulosti. Je vedený ako záhrada, uličná a sídlisková zeleň v okolí budov Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice-mesto, Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied Košice a Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Košice. Širokou verejnosťou je uvedený pozemok vnímaný ako pozemok univerzity.

    Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach dlhodobo prejavuje vážny záujem o vyššie uvedený pozemok, ktorý nadväzuje na areál univerzity a pre univerzitu je potrebný v súvislosti so zabezpečením študijného programu Farmácia, predovšetkým na vybudovanie botanickej záhrady, skleníkov, záhonov liečivých rastlín a podobne, ako aj v súvislosti so zabezpečením ďalších študijných programov realizovaných univerzitou v rámci hlavnej činnosti verejnej vysokej školy. Je to zmena, ktorá je v zásade nad rámec zákona školského a je tu, je tu vložená, je tu vložená operatívne. Ako hovorím to úplne otvorene, neskrývame sa za to, nie je to nepriama novela, je to úplne, úplne legálna, legálna novela, na ktorú máme právo v prípade, že je otvorený školský zákon, ju predložiť. Máme na tento krok súhlas ministerstva, takže vás poprosím o podporu tohto, myslím si, že racionálneho pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Pán kolega, nikto sa nebráni racionalizácii, asi si to všetci uvedomujeme, že to inak nejde, len chcem povedať, že zákon o financovaní bol prijatý v roku 2004, pokiaľ sa pamätám, a pôvodne tie koeficienty boli nastavené pre malé školy zvýhodnené s tým, že sa postupne mali tie koeficienty vyrovnávať. V ďalšom volebnom období sa, žiaľbohu, toto neudialo, čiže nevznikol prirodzený tlak cez financie na to, aby sa obce rozhodovali, v tom vidím problém. A ja si myslím, že táto cesta je lepšia ako cesta administratívna, ako vyvolať tlak, však každý rok je to v kompetencii vlády, pretože každý rok vláda vydáva nariadenie, kde sa stanovujú príslušné koeficienty. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka. Ja rýchlo chcem a urobím to, aby sme zvolali výbor, čo sa týka výsledkov meraní PISA. Ale nechcem to tu otvárať, ale takú jednu poznámku mám, dnes v Sme máte ten test z matematiky, ktorý bol, tak každý z poslancov sa môže otestovať, ako ho zvládne. Sadnúť si a vyskúšať si, že aký je ten test a čo on dokáže, možnože je to zaujímavé si to overiť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, tým pozmeňovákom na konci vášho vystúpenia ste ma dokonali zmiatli, a teda ale chcem mať niekoľko otázok aj smerom k nemu, pretože som celkom nepochopila, teda verejnosť vníma nejaký pozemok, že niekomu patrí, a tým pádom ho ideme teraz rýchlo nepriamou novelou, ak by ste boli taký láskavý a nám to vysvetlili ešte raz, lebo nemáme v písomnej podobe tento pozmeňujúci návrh a naozaj, keďže ide vysoko nad rámec školského zákona, tak by sme asi o tom mali vedieť niečo viacej ako len to, že ako je vnímaný nejaký pozemok.

    Dve poznámky, súhlasím s tým, čo hovoril pán poslanec Fronc, mali by sme sa čím skôr zaoberať včerajšími výsledkami alebo včera zverejnenými výsledkami PISA, myslím si, že aj dnešná debata, aj vystúpenie pána ministra malo byť aj v súvislosti s týmito výsledkami úplne v inom, inom svetle, a teda naozaj by sme očakávali, že pán minister predstaví nejakú víziu a nielen, že budeme tuto riešiť niektoré drobnosti alebo teda veci, ktoré možno nie sú až také podstatné.

    K tomu dohodovaciemu konaniu, čo ste hovorili, že ak škola prijme racionalizačné opatrenia zo strany ministerstva, môže požiadať o finančné prostriedky, ak nie, tak nie. Pán poslanec, čo by ste robili vy ako zriaďovateľ alebo riaditeľ školy, kebyže napríklad máte jednu bilingválnu triedu, jednu normálnu triedu, požiadate v rámci dohodovacieho konania o príspevky na kreditné vzdelávanie a dôjde vám odkaz z ministerstva, že urobte racionalizačné opatrenia, spojte tieto dve triedy a potom dostanete. A ja sa obávam, že nie vždy tie návrhy zo strany ministerstva sú celkom realizovateľné, rozumné, to už ani nehovorím. Naozaj si myslím, že tu treba jasnú víziu, jasnú koncepciu a nie takéto ad hoc riešenia a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Ďakujem za slovo. Pán poslanec Petrák, to, čo ste povedali v začiatku, že sa to týka päť škôl na zmiešanom území maďarsko-slovenskom, nebude sa to týkať päť škôl. V tomto momente možno áno, ale ja sa vás pýtam, pokiaľ teraz tam zanikne málotriedka, lebo je tam málo detí - a toto je ten, ten je najväčší problém - a za dva roky tam bude viacej detí, ani nikto nebude mať silu otvoriť tú málotriedku. Nikto, čiže preto, na toto veľmi, veľmi mám ťažké srdce, že áno, teraz sa to dá jedným machom zrušiť a povie starosta, že nemá na to peniaze, zruší sa to, ale keby náhodou tam za dva, za tri roky, čo oni vedia, koľko je detí v škôlkach, teraz že sa zvýši ten počet, nebude sila, nebude sila, aby sa tá škola otvorila a nebude aj vtedy, keď sa tam vymení aj starosta, ten ktorý neni, alebo, alebo zastupiteľstvo, zmeny v zastupiteľstve budú také, že tam nebude mať podporu táto škola na zmiešanom území. Toto je presne to, čo povedal pán premiér začiatkom, že status quo bude fungovať. Toto nie je status quo. Zachovanie status quo. Ďakujem veľmi pekne.

    A k tomu, čo ste povedali na záver, musím podporiť tu pani poslankyňu Žitňanskú, že tomu asi len pánboh rozumie, čo ste tu prečítali a možno tí, ktorí to robili, pretože môžem sa spýtať tak, či je to nejaká privatizácia, nejaká taká stratená privatizácia pozemkov a tak ďalej. Okamžite to vyvoláva túto reakciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, to musela byť veľmi komická situácia, keď niekto zrazu začal behať po ministerstve a kričal: Jaj, jaj, toto musíme nutne stihnúť do konca roka, komu to len strčíme do ruky, aby sme to, preboha, prehnali tým parlamentom. A čierny Peter skončil vo vašich rukách, pán kolega. Lebo to je čistý trapas, čo je akože, čo je tento pozmeňovák, to uznáte sám. Neprešiel výborom, nikto nevieme, o aký pozemok ide, keby to malo byť aspoň aká-taká poctivá, je to nepriama novela, toto už ani nie je že prílepok, prílepok je aspoň, prílepok je aspoň vecne náležiaci k tomu zákonu. Toto nemá s týmto zákonom vôbec nič. Keby ste zrovna tento istý pozmeňovák dali k zákonu o oplodňovaní kráv v poľnohospodárstve, tak je rovnako súvisiaci so zákonom ako pri zákone, ktorý sa týka malých a stredných škôl. Takže toto je úplne nesúvisiaca novela, ktorá súvisí s majetkom. Ja budem sa všetkému ostatnému, čo ste, pán kolega, povedali vo svojej reči, venovať potom v rozprave, ale k tomuto jednému treba naozaj povedať, je to vysoko nepoctivé, lebo ani len nemáme ten pozmeňovák v rukách. Bude rozdaný tak, že pochybujem, že niekto sa stihne pozrieť na to tak, že by zistil, ako je reálne ten pozemok kým vnímaný v okolí tej parcely. Takže to nemáme ako overiť. A ja verím, že za tým môže byť šľachetný úmysel, že proste niekto niečo nevyužíva a treba to rýchlo upratať, ale toto naozaj nie je cesta, ako sa také veci robia.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Petrák.

  • Začnem od konca. Ďakujem za všetky pozmeňujúce, teda za faktické poznámky, ktoré boli vznesené. Začnem od konca.

    Pán kolega Poliačik, ste členom ústavnoprávneho výboru, takže môžte konzultovať aj s kolegami, že nejde o nepriamu novelu. Druhá otázka je, že či budete mať dostatok času si pozrieť, kde je tá parcela. Ja vás ubezpečujem, že hlasovanie o jedenástej o tomto zákone určite nebude. Najskôr bude o piatej, ak bude dnes, takže budete mať dostatok, reálny dostatok času, aby ste si pozreli. Ide o parcelu, bývalú parcelu, ktorá bola v správe veterinárnej fakulty, potom prešla na Ústav veterinárneho lekárstva a teraz žiada, aby sa prehodila, aby sa prehodila späť na veterinárnu fakultu. To znamená niečo, čo bolo v správe v roku 1975, sa na základe toho, že sa tam mala stavať budova a ústav, ktorý sa nikdy nepostavil, tak fakulta si žiada tú istú parcelu, ktorú previedla, žiada si ju späť. Nič viac, nič menej. Je to absolútne čisté, transparentné, žiadna skrytá privatizácia. To by som bol opatrný. Nemôžte posudzovať druhých podľa seba, ale nechcem, nechcem sa dotýkať, nechcem sa dotýkať ako osobne. To hovorím celkovo o týchto faktických poznámkach.

    Ďalšia otázka, pokiaľ ide o tlak na počty žiakov v málotriednych školách cez financovanie. Áno, je to jedna cesta, ale v zásade aj stanovenie počtu žiakov v triedach a naviazanie na financovanie je presne taký postup, možno trošku iným spôsobom, ale v zásade postup je to úplne rovnaký. Je to, je to tlak cez financie a nechápem, prečo nemôžme mať zadefinované aj minimálne počty žiakov v triedach, čo je síce administratívne opatrenie, ale v nadväznosti na normatívy je to aj finančné opatrenie.

    Toľko asi k tomu, čo môžem povedať v tejto chvíli.

  • Poprosím pani poslankyňu Evu Horváthovú.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť pozmeňovací návrh, ktorý sa bude týkať uznávania jazykových certifikátov. Veľmi sa ospravedlňujem pánovi ministrovi, že si to bude musieť vypočuť ešte raz a takýto pozmeňujúci návrh na výbore podával pán poslanec Beblavý. Mala som ho pripravený aj ja a odvtedy, ako uplynul tento výbor, sa zamýšľam stále nad tým a nemôžem sa s tým nejako zmieriť, takže dovolím si to predniesť aj v pléne.

    Myslím si, že uznávanie jazykových certifikátov ako náhrada maturitnej skúšky bola dobrá vec. Myslím si, že dokonca určitým študentom toto uznávanie mohlo pôsobiť motivačne na to, aby si takéto certifikáty urobili a mohli sa potom sústrediť na maturitné skúšky z iných predmetov. Chcem nadviazať na faktickú poznámku pani poslankyne Roškovej, ktorá hovorila o tom, že hodnotenie PISA a nekvalita vzdelávania, zlé výsledky, ktoré sme dosiahli, že je presvedčená, že to, že sa jazykové certifikáty nebudú uznávať a žiaci budú musieť povinne maturovať z jazykov a nebude im takáto náhrada uznaná, že bude vplývať na kvalitu. Nemyslím si, že tomu je tak. Skôr si myslím, že naopak. Tí študenti, ktorí absolvovali jazykové certifikáty, a tí, ktorí tie jazykové certifikáty máte, tak viete, aké je to náročné taký jazykový certifikát spraviť.

    Zaoberala som sa aj pripomienkami Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií. Nemôžem sa s nimi stotožniť a myslím si, že veľa z týchto pripomienok sa dá vyriešiť veľmi elegantne, jednoducho, napríklad aktualizáciou zoznamu centier, licenčných centier a jazykových certifikátov, ktoré sú uznávané, napríklad na stránke ministerstva školstva.

    Zvolanie mimoriadneho výboru kvôli výsledkom PISA určite podporím. Bola som aj z toho taká skormútená. Svedčí to o kvalite nášho školstva. Myslím si, že pán minister je takisto z toho smutný a bude robiť všetko preto, aby tá kvalita sa čo najviac zlepšila. Myslím si, že keby sme tie jazykové certifikáty nechali ako možnosť uznávania, že by to možno tých študentov ozaj motivovalo k tomu, aby, aby si ich robili viacej. Od roku 2009 totižto z počtu 580 študentov, ktorí si požiadali o uznanie tej maturitnej skúšky ako náhradu za svoje certifikáty, sa zvýšil počet do roku 2012 na 1 580, čo svedčí o tom, že veľa študentov si tie certifikáty robí a chce byť jazykovo zdatných a uplatniteľných na trhu práce. Dovoľte mi preto ďalej nepredlžovať túto diskusiu kvôli tomu, že už veľa bolo povedané aj v prvom čítaní, a prečítať pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej a Jany Žitňanskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 717.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení takto:

    1. V čl. I sa vypúšťajú body 10 a 15.

    A doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť novelizačné body 10 a 15, na základe ktorých by malo dôjsť k zrušeniu jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "Ministerstvo") v dôvodovej správe k novelizačnému bodu 10 uvádza okrem iného, že v súčasnosti nie je možné kontrolovať zo strany štátu úroveň kvality inštitúcií, ktoré poskytujú jazykové certifikáty, a rovnako tak nie je možné preverovať minimálnu kvalitu týchto skúšok, resp. jazykových certifikátov, ktoré sa uznávajú ako náhrada za skúšku, ako náhrada za maturitu z cudzieho jazyka. V § 89 ods. 8 je stanovená podmienka, že ako náhradu za maturitnú skúšku možno uznať len taký jazykový certifikát, ktorý bol získaný minimálne na úrovni B1/B2 jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca (ďalej len "SERR"). Inak povedané, ako náhradu za maturitu možno uznať len taký certifikát, ktorý spĺňa požiadavky určené Spoločným európskym referenčným rámcom. Tým je zabezpečená štandardizácia, validita a reliabilita skúšok na získanie jazykového certifikátu. Rovnakú úroveň kvality, rovnaké požiadavky musí spĺňať podľa súčasne platného znenia školského zákona aj samotná maturitná skúška. Uvádza sa to ešte v súčasnosti platnej vyhláške.

    Podľa § 74 ods. 6 školského zákona platí: "Maturitnú skúšku z cudzích jazykov vykoná žiak podľa úrovní jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca." Samotný školský zákon teda uznáva za rovnocenné maturitnú skúšku z cudzieho jazyka s certifikátom vydaným podľa tých istých kritérií, a to požiadavky Spoločného európskeho rámca. Štát pritom sčasti zabezpečuje kvalitu inštitúcií, ktoré sú oprávnené vyučovať cudzie jazyky a nie sú školami, prostredníctvom stanovených podmienok na získanie povolenia na túto činnosť, ktorá je tzv. viazanou živnosťou. Osoba, ktorá chce vyučovať cudzie jazyky a poskytovať jazykové certifikáty, musí spĺňať odbornú spôsobilosť, ktorú garantuje štát akreditovaným vzdelávaním. Ministerstvo ďalej zdôvodňuje, že uznávanie náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka je administratívnou záťažou pre riaditeľov škôl, ktorí o tom rozhodujú a že navyše nie sú kompetentní porovnať obsahy skúšok z maturity a jazykového certifikátu. Pokiaľ ide o porovnateľnosť obsahu skúšok, je potrebné zdôrazniť, že riaditelia nie sú povinní porovnávať obsah maturitnej skúšky s jazykovým certifikátom. Ich porovnateľnosť je totiž zabezpečená tým, že tak maturitná skúška z cudzieho jazyka, ako aj jazykový certifikát musia spĺňať rovnaké kritériá, a to požiadavky stanovené v Spoločnom európskom referenčnom rámci. Administratívnu záťaž v súvislosti so zisťovaním aktuálneho zoznamu skúšobných a licenčných centier, ktoré poskytujú jazykové certifikáty, možno veľmi jednoducho odstrániť, a to napríklad uverejnením tohto zoznamu a jeho priebežným aktualizovaním na webovom sídle ministerstva. Vzhľadom k tomu, že tak maturitná skúška z cudzieho jazyka, ako aj jazykový certifikát musia spĺňať rovnaké kritériá, teda požiadavky stanovené v Spoločnom európskom referenčnom rámci, je možné porovnávať výsledky dosiahnuté na maturitných skúškach s výsledkami dosiahnutými na skúškach na získanie jazykového certifikátu. Tým pádom je možné pripočítať výsledky zo skúšok na jazykový certifikát k výsledkom z maturít na účely štatistiky. Argumenty ministerstva za zrušenie uznávania náhrady maturitnej skúšky jazykovými certifikátmi z dôvodu, že nie je možné objektívne porovnať výsledky žiakov v rámci populačného ročníka, preto neobstoja.

    Konštatujeme, že uznávanie jazykových certifikátov ako náhrady za maturitnú skúšku z cudzieho jazyka umožňuje žiakom namiesto maturity absolvovať skúšky na získanie jazykového certifikátu, ktorý má v porovnaní s maturitou širšie využitie nielen v ďalšom vzdelávaní žiaka na štúdium na vysokej škole, ale tiež na pracovnom trhu, a to dokonca aj v zahraničí. Navyše ponechaním súčasne platného znenia školského zákona nedochádza k obmedzovaniu rovnosti šancí žiakov, ale práve naopak, ich šance sú širšie, keďže majú právo si slobodne vybrať, či vykonajú maturitnú skúšku z cudzieho jazyka, alebo či získajú jazykový certifikát, ktorý im túto skúšku nahradí.

    Záverom si dovoľujeme citovať z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 144/2012 z 27. 4. 2012: "Vláda bude pri prístupe k vzdelaniu zohľadňovať nielen ambície žiaka alebo študenta, ale aj jeho schopnosti a vytvorí také legislatívne podmienky, aby zriaďovatelia škôl alebo školy museli pri tvorbe plánov výkonov zohľadňovať aj požiadavky trhu práce." Zrušením jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka by tak vláda ignorovala nielen požiadavky trhu práce, na ktorom majú jazykové certifikáty ďaleko širšie využitie ako maturitné skúšky z cudzieho jazyka, ale predovšetkým by tiež ignorovala narastajúci záujem samotných žiakov o získanie jazykového certifikátu ako náhrady za maturitnú skúšku, ktorý v priebehu posledných štyroch rokov stúpol takmer trojnásobne. Neuznávanie jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka by tak bolo krokom späť, ktorý by bol v rozpore s vyhlásením, vyhláseným záujmom vlády realizovať program založený tiež na proeurópskej orientácii.

    Na základe vyššie uvedených dôvodov preto navrhujeme vypustiť novelizačné body 10 a 15 vládneho návrhu novely školského zákona, a tak ponechať súčasne platnú právnu úpravu umožňujúcu širšiu a najmä slobodnejšiu realizáciu práv žiakov v procese vzdelávania.

    Ďakujem vám za podporu a za pozornosť.

  • Pani poslankyňa, na vaše vystúpenie reagujú dvaja páni poslanci svojimi faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel podporiť kolegyňu Evu Horváthovú a Janku Žitňanskú v tomto pozmeňujúcom návrhu ako učiteľ. Na strednej škole som sa stretol s týmto uznávaním certifikátov. Myslím si, že je to pomôcka a dobrá vec pre študentov, rodičov aj učiteľov, ak by sme porovnávali maturitu z anglického jazyka a nejaký certifikát kvalitný, tak by som si položil otázku, že ak niekto chce sa ďalej vzdelávať v anglickom jazyku alebo nejakom inom, tak že či si bude potrebovať viac doštudovať v prípade, že bude mať certifikát, alebo že bude mať maturitu. Ja osobne by som vsadil na, na tú maturitu, že bude musieť sa viac venovať tým záležitostiam. Samozrejme, to závisí aj od školy a nebál by som sa toho, že si študenti nebudú nejak plniť svoje povinnosti na štúdiu toho cudzieho jazyka v treťom, príp. štvrtom ročníku, ak ten certifikát budú mať. Je to v podstate práca navyše, ktorá sa im môže vrátiť v podobe toho, že im odpadne jedna, jedna záťaž, ktorou je maturita. Samozrejme, nemyslím si, že je to nejaká dramatická vec, ktorá by priniesla nejaké výrazné zhoršenie alebo, naopak, zlepšenie. Myslím si a prihováram sa za to a podporujem tento pozmeňovák, aby to zostalo v dnešnej podobe, aby tú možnosť študenti, rodičia a škola mali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja môžem súhlasiť s tým, pani poslankyňa, čo ste povedali, že ten jazykový certifikát je náročný, a myslím si, že všetci študenti, ktorí ho robia, sa na to svedomite pripravujú. Ale domnievam sa, že absolvovanie maturitnej skúšky nemôže byť žiaden veľký problém pre tohto študenta. A nevyjadrovala by som sa k tomu, keby som nemala osobnú skúsenosť. Moja neter má, mala certifikát z angličtiny aj z nemčiny. Napriek tomu išla na maturitnú skúšku z anglického jazyka. Celá jej príprava jej trvala necelé tri dni. A práve táto skúsenosť ma viedla k tomu a vedie ma k tomu, že som presvedčená, že je to spravodlivejšie pre všetkých študentov, lebo máme aj tých, ktorí robia matematické, fyzikálne olympiády a umiestňujú sa v rámci rebríčka omnoho vyššie a musia robiť tieto skúšky a tiež ich spravia raz-dva. A na druhej strane som o tom presvedčená, že to posúva laťku školy vo výučbe cudzieho jazyka pre pedagógov, ale aj pre tých študentov. Tak len preto sa k tomu vyjadrujem, lebo skutočne viem, že príprava pre študenta, ktorý túto skúšku absolvoval nie je vôbec náročná. Možno je to len jeho výhodou, tak ako ste spomenuli, že sa už nemusí pripravovať na jeden maturitný jazyk a psychicky je na tom lepšie, nakoľko nemá štyri, ale má len tri, alebo nemá päť, ale má len štyri predmety, z ktorých musí maturovať.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Horváthová.

  • Ďakujem pekne za faktické poznámky a za podporu. Pani poslankyne, poslankyni Roškovej by som chcela povedať, že nedá sa, myslím si, že uznávanie jazykových certifikátov porovnávať napríklad s matematickou olympiádou alebo s inými aktivitami žiakov, ktoré sú. Je to niečo špecifické, tieto skúšky sú veľmi náročné, sú medzinárodne uznávané podľa kritérií, ktoré som spomínala, a ak chceme zvyšovať kvalitu výučby a kvalitu stredných škôl tým, že nebudeme uznávať certifikáty, a tí žiaci, ktorí sú dobrí tak či tak, lebo tie certifikáty zvládnu, sa nám ukážu na maturite. Zdá sa mi to nie správna cesta. Skôr si myslím, že by sme ten certifikát mali uznať a započítať to hodnotenie v rámci maturitnej skúšky a mali by sme ten istý výsledok.

    Takže ďakujem pekne za poznámky.

  • Ďakujem, poprosím posledného prihláseného do rozpravy pána poslanca Martina Poliačika.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, hostia, treba povedať, že by bolo asi veľmi nespravodlivé k súčasnému ministerstvu školstva výsledky včera zverejnené pripisovať súčasnému ministrovi. To ani pri veľkej dávke populizmu, ktorou niektorí možno disponujeme alebo disponujú v tejto, v tejto sále, by nebolo správne, ale myslím si, že dať dohromady pôsobenie prvej Ficovej vlády s tým, čo sa teraz deje na ministerstve, už férové je. A tak, ako bolo povedané v tejto rozprave, tak to, že tam ešte nie sú reformné ročníky, neznamená, že tie deti, ktoré už testované boli, neboli zasiahnuté tým reformným tlakom pána Mikolaja a že sa, že sa prvá Ficova vláda neodzrkadlila na výsledkoch tých ročníkov, ktoré boli testované v roku 2012. A veľmi nerád počúvam z úst ministra hodnotenie týchto výsledkov, pretože v tom, čo pán minister dnes aj povedal, nevidím východisko preto, že by sa situácia mohla v dohľadnej dobe zmeniť k lepšiemu. A obsah tejto novely školského zákona, ktorú máme práve teraz na stole, tiež nedáva východiská k tomu, aby sa situácia mohla zmeniť k lepšiemu. Naopak, zvyšuje štátny dirigizmus, centralizuje rozhodovanie o veciach školstva do rúk ministerstva a jeho úradníkov a formálne nesystémové kroky prezentuje ako systémové riešenie kvality školstva ako takého.

    Prvý problém, ktorý vidím v súčasnej novele, ktorý nebol, ktorý nebol vyriešený ani počas, ani počas rokovania vo výboroch a nebolo naňho ani zareagované na základe toho, čo som hovoril v prvom čítaní, je napríklad spájanie tried. V západnej Európe poznáme veľmi rozšírené modely základného školstva, kde práve spájanie detí aj na veľkých školách, to znamená školách, ktoré majú sto, dvesto žiakov a nemajú, nie sú to málotriedky, tak majú spojené ročníky detí práve preto, že vnútorná dynamika spolupráce týchto detí v tých triedach je prínosná pre každé dieťa, ktoré do tej školy chodí. Sú to školy, kde máme napríklad prvý, druhý, tretí ročník dohromady, štvrtý, piaty, šiesty spolu v jednej triede a potom siedmy, ôsmy a deviaty.

    Aký je, aký je, aká je výhoda tohto systému? Prváčik, ktorý príde do školy, sa okamžite zaraďuje do funkčného kolektívu, ktorý už má nastavenú nejakú svoju vlastnú dynamiku. Keď potrebuje s niečím pomôcť, nemusí nutne ísť za učiteľom, lebo tam má druháka a tretiaka, ktorí to isté učivo brali ešte minulý rok alebo pred dvoma rokmi. Môžu mu s tým pomôcť, učiteľ tým nie je zaťažený, môže sa venovať iba deťom, ktoré majú špecifické potreby, a zároveň ten druháčik alebo tretiačik, ktorý pomáha tomu mladšiemu kamarátovi v triede, si opakuje učivo, ktoré sa učil pred rokom alebo pred dvoma. Je to metóda, ktorá napríklad v Holandsku je využívaná takmer na šesťdesiatich percentách škôl, čo nepredpokladám, že budeme vyhodnocovať ako, ako malé percento. Je to metóda...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR

    Prepáčte, pán poslanec, chcem sa vás spýtať, že či ešte máte dlhší príspevok, v tom prípade...

  • Nemám, teda mám, hej.

    Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR

    Takže prerušíme?

  • Vzhľadom na to, že bude prebiehať hlasovanie o prerokovaných bodoch, dávam dvojminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Zaznievanie gongu.

  • Poprosím vás, páni poslanci o pokoj. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, poprosím vás. Budeme hlasovať.

    Takže pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o návrhu uznesenia k

    správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií v roku 2013 a predikcii vývoja do konca roku,

    do konca roka, tlač 723.

  • Pozn. red.: Správne má byť "732".

  • Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Štefana Hrehu, aby hlasovanie uviedol.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás, páni poslanci, aby sme sa počúvali, ideme hlasovať.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca, v rozprave vystúpili štyria poslanci. Neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií v roku 2013 a predikcii vývoja do konca roka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 78, proti 16, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k správe o makroekonomickom vývoji.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k

    návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky na rok 2014 (tlač 755).

    Prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Milana Mojša, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2014. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 80, zdržalo sa 59 poslancov.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie, ktorým sme schválili návrh rozpočtu Eximbanky.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, tlač 757.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, uvádzajte hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 757.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpili traja poslanci, nepodali žiadny procedurálny návrh, a preto vás prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že bude pokračovať v predloženom návrhu zákona v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 88, zdržalo sa 50 poslancov, 1 nehlasoval.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, ďalšie hlasovanie.

  • Ďakujem. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej prosím, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 118, proti 2 poslanci, zdržalo sa 18 poslancov, 1 poslanec nehlasoval.

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Poprosím vás opäť, pani spravodajkyňa, aby ste uviedli hlasovanie v prvom čítaní (ruch v sále); poprosím vás o pokoj, páni poslanci; o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách, tlač 776.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, tlač 776.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepodali žiadny procedurálny návrh. Preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 79, proti 18, zdržalo sa 14 poslancov (pozn. red.: správne má byť "41"), 1 poslanec nehlasoval.

    Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, ďalšie hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní a gestorský výbor do 32 dní.

    Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 131, proti 1 poslanec, zdržalo sa 7 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Odhlasovali sme všetky prerokované návrhy zákonov. Vyhlasujem krátku prestávku do 11. hodín 15 minút a budeme ďalej pokračovať vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa školský zákon.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás ako stále po hlasovaní, o pokoj. Kto si potrebuje niektoré veci vyriešiť, nech sa páči, môžete si vyriešiť mimo rokovacej sály.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci! Poprosím vás o pokoj.

    Pán minister, poprosím vás, zaujmite svoje miesto.

    Poprosím aj spravodajcu pána poslanca Petráka, aby zaujal svoje miesto. Pán poslanec Petrák! Pán spravodajca!

  • Krátka pauza pre neprítomnosť spravodajcu.

  • Poprosím vás z výboru školského, kto môže prísť; aha, tu je pán poslanec. Takže, prestávka bola, pán poslanec, do 11.15.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Takže nech sa páči, zaujmite svoje miesto.

    Pán poslanec Poliačik, poprosím vás, aby ste pokračovali vo svojom vystúpení. Nech sa páči, máte slovo.

  • Takže ďakujem. Ten prvý bod, o ktorom som hovoril, t. j. spájanie tried podľa mňa nereflektuje na moderné trendy vo vzdelávaní minimálne prvých deviatich ročníkov základných škôl. Nevytvára priestor na už viac ako sto rokov overené metódy, ktoré aj v porovnávaní s tými školami, ktoré poznáme dnes na Slovensku, vykazujú častokrát lepšie výsledky, sú viacej orientované na potreby dieťaťa. Pre niečo takéto jednoducho v zákone, ktorý teraz sa toto plénum chystá schváliť, nevytvára priestor a považujem to za veľmi nešťastné. Považujem za veľmi nešťastné, že sa nedokážeme stále poučiť z vývoja v školstve, hlavne v krajinách, ktoré v PISA vykazujú oveľa lepšie výsledky ako my, a tým pádom stále zotrvávame v tom mentálnom nastavení druhej polovice 20. storočia, ktoré už podľa mňa nie je náležité pre dnešné školstvo.

    V prvom čítaní sa ma pán minister pýtal, keď som hovoril o okresávaní slobody pre učiteľov, že koho vlastne zastupujem, že veď sú to, povedal v rozprave v prvom čítaní, že veď sú to samotní učitelia, ktorí žiadajú, aby mali presne dané, čo a kedy majú učiť. Len, pán minister, toto je presne tá väčšina, bohužiaľ, v školstve, ktorá dotiahla aj žiakov na tie úrovne, ktoré máme v PISA dneska odmerané. Tí učitelia, ktorí hovoria, my potrebujeme viesť, my potrebujeme mať všetko predpísané, my to potrebujeme mať na papieri, aby sme vedeli, čo máme robiť, to sú presne tí, ktorí ťahajú školstvo dole.

    A takí, ktorí využívali tých svojich 30 %, ktoré boli dané v čase, keď bol pán Kríž na pedagogickom, Štátnom pedagogickom ústave, práve tí, ktorí využívali kreativitu, prinášali vlastné materiály, prinášali vlastné spôsoby, ako si zorganizovať čas, a materiál na hodiny, tak takých teraz vedenie ministerstva školstva zo školstva vytláča. To znamená, my si budeme ťahať so sebou tú šedú masu bez tvaru, ktorá nie je schopná priniesť nejakú, nejakú pridanú hodnotu do školstva, a tých ľudí, ktorí reálne makali, pripravovali svoje vlastné veci, chceli sa pozrieť na výučbu iným spôsobom, tak tých práve tým dirigizmom, etatizmom a centralizmom, ktorý máme predstavený v podobe dnešného ministerstva školstva, tých zo systému vytláčame. A vytláčame ich tým, že im proste znechucujeme prácu, že namiesto toho, aby sme ocenili, že prichádzajú s niečím novým, namiesto toho, aby sme vytvárali priestor pre to, aby takíto učitelia mohli tieto svoje poznatky a návody zdieľať, aby sa mohli jeden od druhého učiť, aby sa tým mohlo posúvať celé školstvo dopredu, tak to nahrádzame dirigizmom ministerstva školstva, ktoré jednoducho povie, takto to má byť, a keď to tak nie je, tak tam nastúpi totalitný režim školskej inšpekcie, ktorú keby sme zajtra zrušili, tak sa vôbec nič nestane.

    Školská inšpekcia na Slovensku je dokonale zbytočný orgán. A nie zbytočný kvôli tomu, že by sme školskú inšpekciu nepotrebovali, on je zbytočný tým, ako je dnes nastavený a akí ľudia v nej sú, že prídu, nie sú absolútne schopní posúdiť individuálnu kvalitu vzdelávacieho procesu na každej škole a jediné, čo robia, je, buzerujú za to, že sa dopúšťajú školy neprípustných zásahov do školskej, do školskej dokumentácie. A to aj vaši vlastní kolegovia zo SMER-u vám potvrdia, ktorí robia na školách, že nie je nič horšie, nie je nič horšie, ako keď vám príde do školy inšpektor, lebo nepomôže v ničom, neporadí v ničom a jediné, čo bude robiť, je buzerovať za to, že triedne knihy na základnej škole nie sú vyškrtané perom podľa pravítka zľava doprava a že triedne knihy na strednej škole nie sú vyškrtané perom a pravítkom sprava doľava. To je náplň ich práce. A v tomto aj súčasné ministerstvo školstva zlyháva, lebo presne tento prístup podporuje.

    Aká by mala teda byť alternatíva? Miesto toho, aby sme okresávali slobodu učiteľov vytvárať čo najlepšie podmienky pre svojich vlastných žiakov, prispievať svojou vlastnou pridanou hodnotou do vzdelávacieho procesu, miesto toho im diktujeme, čo máme, čo majú robiť. A keď teda máme tak veľké zastúpenie učiteľov, o ktorých hovorí pán minister, že oni potrebujú viesť, oni potrebujú mať napísané, čo a kedy majú robiť, tak nech je to vo forme guidelineu, nech to nie je záväzné. Nech to je niečo, čím ministerstvo povie: okej, nie ste schopní pripraviť si program sami, toto je naše odporúčanie, ako by to asi malo vyzerať. Takýto guideline, keď príde tomu učiteľovi na stôl, tak bude plniť presne tú istú funkciu ako to dnešné záväzné tlačivo, ale pre tých, ktorí ho nepotrebujú, nebude zväzovať ruky. To je prvá vec, ktorú treba určite urobiť.

    Druhá vec. Opäť, keď sa pozrieme na výsledky PISA, tak krajiny, ktoré dosahujú nadpriemerné výsledky a výborné výsledky, sú tie, ktoré inkorporovali, vniesli do svojho vlastného vzdelávacieho programu to, že vzdelávanie má byť v prvom rade zamerané na potrebu žiaka, na potrebu dieťaťa. Child oriented education alebo Student oriented education má byť alfou a omegou toho, čo na Slovensku máme spraviť. Lenže to nie je možné, kým na ministerstve stále budú ľudia, ktorí rozprávajú o tom, že treba budovať kádre, že niečo si vyžaduje trh práce, čo podľa mňa človek, ktorý má dneska 60 rokov, nemá predstavu o tom. Nemá predstavu, ako bude vyzerať trh práce o pätnásť rokov. On keď počuje Startup, tak podľa mňa ani netuší, že to nie je športová terminológia. A takíto ľudia majú rozhodovať o tom, ako my nastavíme dnešné školstvo, česť výnimkám. Česť výnimkám, Alojz. Aj jeden, aj druhý. Vysvetlím rád.

    Takíto ľudia proste podľa mňa nevedia, ako majú nastaviť dnes, lebo my vôbec nevieme, ako o pätnásť rokov toto prostredie bude vyzerať. Či technológie budú naďalej napredovať tak ako dodnes, alebo sa to bude, alebo to bude stagnovať. Či ekonomická, alebo sociálna situácia bude viacej vyžadovať to, že sa budeme musieť uskromňovať, alebo tu budeme mať ekonomický rast. Či celkovo nevzniknú úplne nové druhy práce, o ktorých ani netušíme, že ako môžu vyzerať, a všetci tí naši vychovaní žiaci, ktorí majú byť akože zaraditeľní do toho trhu práce, zrazu nezistia, že trh práce sa zmenil. A opäť, dnešné ministerstvo školstva má vychovávať akože ľudí pre lepšie uplatnenie na trhu práce, ale nevie, ako ten trh práce o pätnásť rokov, keď nám tie deti zo školy vyjdú, bude vyzerať. To znamená, miesto toho, aby sme posilňovali individuálnu schopnosť každého jedného žiaka prispôsobiť sa svetu okolo seba, využívať svoj potenciál čo najlepšie a vytrieskať zo seba čo najviac, ako sa dá, aj v porozumení, aj v pochopení, aj vo výkone, tak nie, my ich budeme zrovnávať do jednej laty, keď náhodou nejaká hlava trčí, tak zoťať, a podľa hesla "píšte všetci modrým perom, iná farba nebude" to pekne nastaviame do jednej rady, lebo takto si to vyžaduje trh práce. To je dnešný prístup. Všetkým rovnako. Kvôli jednému dieťaťu, ktoré by malo náhodou prestúpiť z jednej školy na druhú, upravíme všetkým osnovy rovnako, len aby náhodou nemuselo sa prispôsobiť novým podmienkam. Pritom celý dnešný svet je o flexibilite, je o tom, že sa ľudia musia čo najrýchlejšie prispôsobovať tomu, čo je nové.

    Teda ak by som mal v nadväznosti aj na túto novelu, aj na výsledky PISA menovať tri veci, v ktorých podľa mňa školstvo a aj zastúpené dnešným ministerstvom školstva zlyháva, je nedostatočný dôraz a tlak na školy, ktoré vychovávajú učiteľov, aby zmenili svoju metodológiu, to je prvá vec. Je nedostatočný tlak na celkovú systémovú zmenu školstva, aby bolo orientované na potreby dieťaťa a študenta, to je druhá vec, a osnovy namiesto toho, aby sa uvoľňovali a šikovným učiteľom sa vytváral priestor na to, aby robili veci po svojom, tak sa im ruky zväzujú, je tretia vec.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, chvíľočku, poprosím vás, páni poslanci, počúvajme sa. Nech sa páči, pán poslanec. Pokračujte.

  • Nie, ja mám dosť silný hlas, to je v pohode.

  • Takže to je k systémovým zmenám v školstve. A tá posledná vec, ktorú chcem povedať, je premárnená možnosť strany SMER, čo sa týka počtu obcí a tým pádom prenesene aj počtu škôl. To, že máme na Slovensku priveľa obcí, je fakt. To, že na samosprávu týchto obcí sa míňa priveľa peňazí, je tak isto fakt. To, že máme príliš veľa starostov, ich úradníčok, úradníkov a správcov lazov, kde žije pár desiatok, možno 100 ľudí, je tak isto fakt. A s týmto sa, na toto sa viaže aj priveľký počet škôl. S tým budeme súhlasiť, ale nedá sa urobiť to, že ideme municipalizovať teraz školy bez toho, aby sme zároveň nevytvárali aj tlak na municipalizáciu tých obcí samotných. A vy máte teraz, páni kolegovia, jedinečnú šancu, lebo máte v rukách úplne všetko okrem prezidenta po ďalších voľbách, ktorý možno bude pravicový, máte, ale zatiaľ máte svojho, máte v rukách úplne, úplne všetko. To znamená, že vy máte aj so ZMOS-om vyjednávaciu pozíciu na to, aby ste povedali, okej, dosť, takto to ďalej nejde, a nastavili mechanizmy, ktoré budú malé obce, malé dedinky motivovať k tomu, aby sa spájali do municipalít. Keby sa povedalo, že napríklad podielové dane sa budú prerozdeľovať v závislosti od toho, či bude snaha tej danej obce efektívne nakladať s peniazmi, ktoré jej prichádzajú, a to znamená, keby sa vytvoril motivačný mechanizmus, že čím viac sa tie obce budú spájať a koncentrovať samosprávu do jedného centra a šetriť tým prostriedky, tým viacej budú mať podporu zo strany štátu, to by bol systémový krok. A tam by sa potom už veľmi ľahko dalo povedať bé, že keď už sa spájate teda a municipalizujete na úrovni samosprávy, tak to isté sa dá spraviť aj so školou, a tam, kde sa bude sústreďovať do jedného centra správa nejakého väčšieho mikroregiónu, tak to by sa dalo spraviť aj so školou. A tam by to išlo ruka v ruke systémový nástroj v oblasti, v oblasti samosprávy ako takej so systémovým nástrojom v oblasti znižovania počtu škôl. A toto sa nedeje. Napriek tomu, že tu máme ESO, napriek tomu, že sa stále hovorí o veľkej reforme, tak takéto motivačné mechanizmy sa nezavádzajú. A mňa veľmi mrzí, že potom máme vytrhnuté, vytrhnuté kroky z celého tohto kontextu, ktoré jednoducho vytvoria v tých regiónoch napätie.

    Ja úplne súhlasím s tým, že ten počet škôl treba znižovať, lebo niektoré školy naozaj sú príliš blízko pri sebe a sú príliš malé, ale ak by strana SMER k tomu pristúpila systémovo a nadrezortne, tak by tá práca bola efektívnejšia, ľahšia a výsledok by bol oveľa lepší, ako keď sa bude týkať iba škôl samotných.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, toto bolo najkontroverznejšie vystúpenie, alebo toto bolo najkontroverznejšie vystúpenie, ktoré tu doteraz zaznelo, a ja sa neobmedzím len na dvojminútovú faktickú poznámku a využijem právo spravodajcu a prihlásim sa do rozpravy k tomuto vystúpeniu, lebo ja si myslím, že je absolútne nehorázne, ak našich učiteľov, z ktorých je drvivá väčšina slušných, poctivých ľudí, ktorí, pre ktorých nie je učiteľstvo zamestnaním na štyri hodiny, ale je životným povolaním, označíte ako za šedú beztvarú masu. Toto si v rámci týchto ľudí vyprosujem u vás a myslím si, že to sem vôbec nepatrí.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som pána poslanca chcela podporiť v jednej veci a síce, keď hovoril o tom, že školstvo by malo byť zamerané na dieťa. Naozaj sme často svedkami, až príliš často toho, že sa hovorí o financovaní školstva a taká škola, onaká škola, ale my predsa nefinancujeme celý tento systém kvôli tomu, aby nejaké školy stáli, ale preto, že tam chodia deti a sa tam vzdelávajú, čiže naozaj, a od toho potom, ak by sme si osvojili túto filozofiu, že financujeme vzdelávanie konkrétnych detí a nie prevádzku nejakých budov, asi by sme sa na tú problematiku pozerali ináč aj vo vzťahu k zdravotne znevýhodneným, aj vo vzťahu k deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Tak isto by sme možno hovorili viacej o tom, ako urobiť ten systém priepustnejší, to, čo hovoril aj pán kolega Poliačik, aby sme tu zákonom nezadefinovali, že len dve triedy sa môžu spojiť, prečo by ten systém nemohol byť priepustný ako v iných krajinách, kde naozaj nezáleží tak na veku, ale na tom, ktoré dieťa je v akom predmete vyspelé, a môže si vyskladať ten rozvrh podľa svojich schopností a nie teda len preto, že má nejaký vek, tak musí v tom istom čase absolvovať všetky predmety so svojimi rovesníkmi. Myslím si, že by sme mali byť naozaj otvorenejší. Ten vývoj ide veľmi rýchlo dopredu, dnes škola nie je jediným miestom, kde sa deti učia, učitelia nie sú jedinou studnicou múdrosti, je tu internet, je tu televízia, je tu množstvo rôznych impulzov zvonku a mali by sme to brať do úvahy.

    Faktom ale je, a to opäť budem súhlasiť s pánom poslancom Poliačikom, pokiaľ na ministerstve budú rozhodovať ľudia ako pán štátny tajomník Chudoba, ktorý ešte 15 rokov po revolúcii povedal, že on sa stále pozerá na svet tak, ako sa pozeral v roku 1989, tak potom asi naozaj nemôžeme očakávať, že bude ministerstvo odvážne, reformné a bude myslieť na budúcnosť otvorene a nebude sa vracať do minulosti.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Poliačik, žalostné výsledky PISA nie sú určite výsledkom šedej masy učiteľov, ako ste ich nazvali, a rovnako nie sú určite výsledkom posledného roka. Školstvo ťahajú dole už dlhodobo samozvaní pseudoodborníci, ktorí bez praxe, bez poznania reality veľakrát iba na základe ideológie forsírujú svoje, v úvodzovkách, skvostné nápady.

    Pán kolega, po ´89 roku navštívilo Slovenskú republiku viacero odborníkov z krajín starej Európy a vôbec to neboli odmietavé stanoviská. Ja si pamätám, keď tu boli odborníci z Veľkej Británie, keď od nás brali kufre metodických pomôcok, boli nadšení, ako dokážeme malé deti učiť základné poznatky z matematiky, prechody cez časové rady, ako rýchlo ich učíme písať. Ja osobne som mala skúsenosť so ženami z Nórska, z ktorých veľká časť bola práve odborníkmi v oblasti školstva a ony mi vtedy povedali, školstvo máte na veľmi vysokej úrovni, stavajte na tom, nebúrajte to. A práve títo mnohí samozvaní odborníci začali. Začali napádať matematiku, začali napádať výchovu k určitej disciplíne na školách. Veľmi dobre si spomínam články typu dieťatko sa má v škole hlavne hrať, keď potrebuje papať, tak nech sa napapá aj v rámci vyučovania. A toto všetko viedlo k tomu, ďalej sa nabaľovali ďalšie problémy, ďalšie situácie, normatívne financovanie.

    Áno, pán kolega, celý svet je o flexibilite. A čo z toho vyplýva pre oblasť školstva? Základná škola musí v prvom rade naučiť dieťa, teda musí mu maximálne rozvíjať mozog a následne stredná a vysoká škola má dať študentovi určité penzum poznatkov, aby ho naučila rozmýšľať. O tom je flexibilita.

  • Pani poslankyňa Rošková, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, nebudem sa vyjadrovať k tomu, čo ste už povedali na adresu učiteľov, myslím si, že si to naši učitelia nezaslúžia. Ja nesúhlasím s mnohými vecami, čo ste povedali, ale najviac sa ma dotklo to, že naše školstvo je podľa vás málo flexibilné a je centralizované. Opäť sa budem dotýkať vecí, ktoré súvisia s praxou. Mnohí učitelia chcú, práve naopak, aby mali rozpísaný obsah učiva na jednotlivé ročníky, aby to boli určité také štandardy, ktoré budú platiť pre všetkých. A nemyslím si, že je to len o tom, ako ste spomínali, že keď jeden žiak prejde z jednej školy do druhej, aby vedel približne ten učiteľ, kde má, ale ja si myslím, že je to dôležité aj z hľadiska poznatkov, ktoré dávajú učitelia z praxe v rámci školského vzdelávacieho programu.

    A mám tu jeden taký poznatok z matematiky napríklad, keď porovnávali pojem záporného čísla, aby som bola konkrétna, ktorý sa zavádza v matematike v ôsmom ročníku a vo fyzike v siedmom ročníku. Myslím si, že aj to je podnetné medzi predmetové komisie a medzi tieto, aby aj tieto veci zosúladili a aby aj tento argument svedčil, alebo podľa mňa aj tento argument svedčí o tom, že je potrebné zosúlaďovať jednotlivé predmety a že tá flexibilnosť a možnosť zmeny, ktorú si chce ten učiteľ v škole spraviť, má vždycky otvorené. A nemyslím si, že sa musí vždycky dodržiavať striktne toho, čo má predpísané v učebných osnovách, ale môže si sám vytvoriť to, čo chce, ale ten základ by mal byť vo všetkých ročníkoch aj v nadväznosti na jednotlivé predmety zachovaný.

  • Ďakujem. Len jedna poznámka, aby nedošlo k nedorozumeniu, nakoniec to kolega Poliačik, pokiaľ som pochopil, opravil. Školská, Štátna školská inšpekcia je určite potrebná. Je to inštitúcia, ktorá má históriu, ale pravdou je, že nefunguje tak, ako by mala fungovať. A so Štátnou školskou inšpekciou treba naozaj urobiť podstatné zmeny, aby bola viac nápomocná v obsahu a metodike vyučovania, ako zasahovala do formálno-administratívnych záležitostí školy.

    Ďakujem.

  • Pán Poliačik tu nie je, takže nebude reagovať. Vystúpili všetci páni poslanci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia páni poslanci Blanár, Hlina, Fronc a Vašečka. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Blanár, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, skôr ako poviem zopár poznámok aj k diskusii, ktorá v súčasnosti prebieha, mi dovoľte, aby som najskôr predložil pozmeňujúci návrh, ktorý myslím si, že je potrebný z hľadiska praxe, aj z hľadiska toho, čo sa udialo v ostatnej novele zákona školského, a týka sa práve krajskej samosprávy a vôbec samosprávy ako takej, pretože na seba prevzala veľmi významnú kompetenciu. Kompetenciu, ktorá by mala napomôcť smerovaniu, jednotnému smerovaniu školstva a vzdelávania tak, aby absolventi našich škôl, stredných škôl nekončili na úrade práce, ale predovšetkým u zamestnávateľov, ktorí majú záujem o týchto absolventov, aby boli určované počty tried tak, ako je záujem o takých absolventov v jednotlivých školách. Nie je to jednoduchá kompetencia a samospráva ju napriek tomu na svoje plecia zobrala, a preto mi dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí práve s touto kompetenciou.

    Čiže môj pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý v súčasnosti prerokovávame, je nasledovný:

    1. V čl. I sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:

    "V § 64 ods. 2 znie:

    "(2) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy predloží zriaďovateľovi školy najneskôr do 15. júna návrh na počet tried prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé študijné odbory alebo jednotlivé učebné odbory a návrh na počet spoločných tried prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé príbuzné študijné odbory alebo jednotlivé príbuzné učebné odbory. Zriaďovateľ strednej školy predloží návrh podľa prvej vety do 30. júna samosprávnemu kraju, do ktorého územnej pôsobnosti stredná škola patrí."."

    2. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:

    "Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 324/2012 Z. z. a zákona č. 96/2013 Z. z. sa mení takto:

    V § 4 ods. 2 písm. c) v prvej vete sa slová "30. septembra počet tried prvého ročníka stredných škôl" nahrádzajú slovami "31. októbra počet tried prvého ročníka v členení na jednotlivé študijné odbory alebo jednotlivé učebné odbory a počet spoločných tried prvého ročníka v členení na jednotlivé príbuzné študijné odbory alebo jednotlivé príbuzné učebné odbory", a v druhej vete sa za slová "stredných škôl" vkladajú slová "a počet spoločných tried prvého ročníka stredných škôl"."

    Doterajší čl. IV sa označuje ako čl. V.

    Ako zdôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu uvádzam, že práve v uvedených zákonoch, ktoré boli citované, sa dopĺňa posunutie termínu z 30. septembra na 31. októbra z toho dôvodu, aby bol vytvorený dostatočný priestor pre prijatie záväzného, všeobecného záväzného nariadenia na základe relevantných podkladov, ale aj odbornej diskusie, predovšetkým v krajských radách pre vzdelávanie.

    Čiže toľko k môjmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý máte už k dispozícii.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz by som sa rád vyjadril k návrhu ako takému. Bolo tu už povedané veľa z každej oblasti a mal som pocit, ako keby tu chýbala taká tá pamäťová stopa, ako to už tu niekto spomínal, pretože jedna z argumentácií bola, že je tu legislatívne šialenstvo a neustále sa tu čosi mení. Ja tiež nie som veľmi rád a myslím si, že nie sú radi ani pedagógovia, keď sa veci neustále menia, ale na druhej strane predovšetkým opoziční poslanci hovoríte, že je potrebné toto zmeniť, že je potrebné tamto zmeniť, že to treba urobiť tak alebo onak, a keď príde legislatívna zmena, ktorá práve vychádza zo skúseností praxe, tak potom sa tu kritizuje, že je tu legislatívne šialenstvo. A pritom myslím si, že práve táto novela odzrkadľuje množstvo nahromadených podnetov, ktoré, v dôvodovej správe je to dostatočne uvedené, ktoré priamo reagujú na súčasný stav a je potrebné to zmeniť. Tých dôvodov, prečo je to potrebné zmeniť, je dostatok a sú uvedené aj v tomto zdôvodnení, ktoré máte pred sebou, a myslím si, že sú naozaj dobré a posúvajú nás dopredu. Môžeme diskutovať o tom, že či budeme mať toľko alebo, alebo menej, alebo viacej škôl. Môžeme diskutovať o mnohých veciach súvisiacich s kvalitou alebo nekvalitou, ale predovšetkým musíme zadefinovať pravidlá. Tuto tie pravidlá sú jasne zadefinované. Ja si pamätám na diskusiu, ktorá bola v tomto pléne, keď sme spoločne odsúhlasovali limity, predovšetkým prospechové, na prijímanie do stredných škôl. A všetci tí, ktorí ste odchovaní a vyštudovaní ešte pred ´89. rokom, veľmi dobre viete, že na gymnáziá sa predovšetkým dostávali žiaci, ktorí naozaj mali na to výsledky. To znamená s vyznamenaním, to znamená, neboli to tzv. náborové školy, gymnáziá, ale výberové školy. A tým, že sa uviedol aj tento priemer, a myslím si, že ešte stále vysoký priemer, napr. pre prijímanie na gymnáziá 2 celé, teoreticky tam môže byť aj žiak, ktorý má jednu štvorku, a pritom spĺňa priemer 2 celé.

    Namiesto toho, aby sme hľadali, ako toto zlepšiť, skvalitniť, tak prišiel tu návrh na Ústavný súd, ktorý predložili kolegovia z KDH, a zasa ideme späť. A kto bude kritizovaný? Opäť bude kritizovaný minister, ktorý sa snažil niečo v tej veci urobiť; ale tu sa neustále čosi nabúrava.

    Výučba jazykov v zákone. Pán poslanec Fronc spomínal, že nie je dobré, keď je to zadefinované. Je pravda, že nie je to dobré, a ja len pripomeniem, že ktorá vláda to bola, ktorá zadefinovala, že aby výučba jazykov bola povinná. Pán poslanec Fronc bude vedieť hneď určite, o čom hovorím.

    Hovorí sa o certifikátoch na jazykové skúšky. Keby som to úplne zvulgarizoval, tak by som rovnako mohol povedať, že za chvíľočku budú sa udeľovať certifikáty - a budú na to určite rôzne inštitúty - na matematiku, na slovenčinu, na chémiu, možno aj na občiansku náuku. A zrazu zistíme, že asi potom tá škola nie je až taká potrebná, však stačí, keď všetci donesú nejaké tie certifikáty a vec je vybavená. To ale predsa nie je cieľom vzdelávania, ktoré má zabezpečiť štát, lebo na jednej strane sa hovorí o tom, že štát musí toto, toto, ale na druhej strane nesmie takéto veci robiť. No ako to potom môže dosiahnuť? A kto dnes povie, že ktorý ten certifikát je viac žiadaný na trhu? TOEFL, Cambridge, alebo ešte niekto si ďalší zavedie. Ja vôbec nechcem podceňovať ani jeden, ani druhý, ani tretí, pretože skôr či neskôr tí absolventi zistia, keď majú Cambridge a uchádzajú sa povedzme o štúdium tam, kde je vyžadovaný TOEFL, musia si urobiť tak či tak to TOEFL, všetci tí, ktorí viete, o čom hovorím, nemusím to vysvetľovať. To znamená, tuto vidím naozaj konkrétny príklad toho, že je potrebné to dostať zasa späť tam, kde to má byť, a tá škola má byť garantom tej kvality. A tie certifikáty, v poriadku, nikto ich neznižuje, ale v každom prípade by nemali byť jediné, ktoré osvedčujú znalosť jazyka.

    Porovnávanie so Slovinskom pán poslanec Fronc uvádzal a dokonca povedal aj to, že áno, máme tu príliš veľa škôl. Tak potom si kladiem otázku, vážení páni poslanci, prečo po ´89. - a predovšetkým teraz hovorím o pravicových vládach - ste neurobili opatrenia preto, aby tu bolo menej škôl, poznajúc, že demografický vývoj je taký, že sa nám neustále rodí čoraz menej detí, to znamená, že dnes máme možno takmer polovicu deviatakov, ako sme mali po ´93. roku? Napriek tomu sme otvorili v podstate vzdelávací systém, liberalizujeme ho natoľko, bez toho, aby sa zadefinovalo, čo Slovenská republika je schopná utiahnuť, aby sa povedalo, dobre, tak túto síce nemáme školu, ale ju potrebujeme, a preto buď samospráva otvoríte tú školu, lebo nám tu chýba, alebo dávame priestor neštátnym školám, ktoré sa môžu uchádzať a ju tu otvoriť. Vy ste aj umožnili, aby vznikli všade tam, kde si to zmyslia, v úvodzovkách, v dobrom, a to nebolo našou vládou spôsobené. Chcem, aby sme si trošku tú pamäťovú stopu predsa len oživili a pripomenuli si, že prečo tu máme možno veľa škôl a prečo je aj problém s financovaním školstva, pretože to má dopad priamy aj potom na odmeňovanie učiteľov, ktoré sme tu preberali niekoľkokrát. Pretože školy, ktoré boli určené pre 800, 900 žiakov, boli na to vybudované, úplne logicky v miestach, kde je najväčšia koncentrácia, na sídliskách, ale aj v obciach veľkých, tak tie školy dnes už majú iba 400 žiakov, ale pritom tú budovu musia vykurovať, všetko, čo k tomu patrí, a starať sa o ňu len preto, že sa žiaci rozptýlili nekontrolovane. A tým som chcel povedať, že treba si to pripomenúť, a našou snahou je teraz niečo zmeniť a ministerstva tobôž a v tom sa určite zhodneme.

    Sociálny status, o ktorom sa tu hovorilo, ja vítam práve toto ustanovenie, ktoré sa dostalo do tejto novely, pretože jasne definuje ten sociálny status a neumožňuje to nijako dvojako vysvetľovať, a to si myslím, že je dôležité, lebo ak sa stretnem aj s nejakou kritikou na pôdach škôl od pedagógov, tak to je práve dané tým, že viete, no ale to aj toto umožňuje, nie je to úplne jednoznačné a vždy, keď sa jedná o peniaze, viete, že je vždy veľký problém. Toto sa touto novelou rovnako dáva na pravú mieru a to je niečo, čo prišlo zo života a je to potrebné urobiť. Keby sa to nebolo urobilo, možno by boli práve kolegovia z opozície prví, ktorí by vyčítali, že prečo s tým ministerstvo nič nerobí.

    No a potom sú tu aj také zaujímavé protirečenia, ja sledujem naozaj tieto diskusie s veľkým záujmom aj preto, že tie skúsenosti, ktoré máme z krajskej samosprávy, sa snažím preniesť na túto pôdu, toho dôkazom je aj môj pozmeňujúci návrh. Ale naozaj som pobavený, keď pri diskusiách o školskom zákone na jednej strane poslanci z opozície hovoríte, zriaďovatelia by nemali vôbec zasahovať do vecí, ktoré školy robia, to by sme mali nechať na školu, a potom dnes tu počujem, že tuto by práve zriaďovateľ mal viacej možno mať ingerenciu, alebo opačne. Čiže na jednej strane to vyhovuje, potom zasa na druhej strane to nevyhovuje, ale povedzme si, kto má v konečnom dôsledku zodpovednosť za to vzdelávanie zo zákona, v rámci zákona preneseného výkonu štátnej správy vo vzdelávaní? No je to opäť len zriaďovateľ, obec, mesto, samosprávny kraj, nikto iný. Určite nikto a ešte som nikdy nepočul v tomto pléne, aby niekto kritizoval nejakého riaditeľa školy, že niečo urobil zle, ale kritizuje sa starosta, primátor, župan a neviem ešte kto. Tú zodpovednosť jednoducho nezoberiete a práve naopak, my sa jej nezbavujeme a ideme ešte aj ďalej a prečo sme zobrali kompetenciu, ktorá nie je jednoduchá, verte mi, sedieť za jedným stolom so všetkými a nájsť tú správnu mieru, dohodnúť sa, koľko tých prvých tried otvoríme v jednotlivých školách, to nie je jednoduché. Máme tam zástupcov cirkevných škôl, zástupcov neštátnych škôl a každý má svoje argumenty, čo svedčí o tom, že to, čo máme na pleciach, sa snažíme robiť naozaj zodpovedne, preto naozaj tú zodpovednosť nesnažme sa takto pohadzovať si ako horúci zemiak, tá je bezpochyby na štáte, pretože definuje pravidlá vzdelávania, lebo je to prenesený výkon štátnej správy, preto tu prijímame tieto zákony, a potom na zriaďovateľoch, ktorí by mali s tým pracovať.

    No pán Érsek, kolega, hovoril o tom, že obce rušia školy atď., viete, to vychádza práve z toho porovnania, ktoré hovoril práve pán poslanec Fronc, že máme veľa škôl. Pán Fronc hovorí, že máme veľa škôl, vy hovoríte, že by sme nemali rušiť a že by sme ich mali nechať tam. Samozrejme, že je to citlivá vec a tiež by som to nechcel zjednodušovať, pretože ja plne chápem tých starostov, ktorí práve sú v tej pozícii, že tá škola má určitý spoločenský charakter v tej obci, ale musíme jednoducho niečo vymyslieť tak, aby sme dokázali to aj finančne zvládnuť a v tomto prípade zodpovednosť práve toho zriaďovateľa je veľmi významná, aby niečo vymyslel, a v tomto zákone sa to umožňuje aj spájaním tried, vychádza sa nejakým spôsobom v ústrety.

    A posledný komentár k pánovi kolegovi Poliačikovi, štátny dirigizmus, buzerácia inšpekcie školskej, teraz citujem presne, čo povedal. Tu sa stotožňujem absolútne s pánom exministrom Froncom a pánom poslancom. Tu už to vyzerá naozaj tak, ako keby tu štát ani nemal byť. On by sa mal zabaliť, schovať sa kdesi, lebo ten zlý štát, ktorý robí všetko zlé, nech zalezie do kanála a do ničoho nech nám tu nehovorí, lebo my najlepšie vieme, čo urobí. Dokonca tu máme aj také názoríky, kde pani poslankyňa Janka Žitňanská hovorí o tom, že mali by sme nechať na študenta, že on si vie najlepšie vyskladať, čo sa má učiť a čo sa má vzdelávať - to bolo vo faktickej poznámke -, čo ma teda napĺňa obrovským sklamaním, pretože viete veľmi dobre, že naši deviataci si nevedia ani, ani sa rozhodnúť, kde, na ktorú strednú školu pôjdu. My sa im snažíme pomôcť, rodičia im pomáhajú a chceme teraz na študenta nechať niečo, aby on si určoval, čo bude robiť. Toto nie je ten správny smer a nesnažme sa, prosím vás, príliš politizovať, aj keď chápem, že je to rovnako politika, a zároveň chápem, že keď dáme dohromady možno 50 pedagógov vzorku po celej našej republike, tak budeme mať 55 alebo 60 názorov, ako riešiť školstvo. Lebo je to tak. Nenájdete na Slovensku jedného pedagóga, ktorý by nastavil tak školstvo, ktoré by vyhovovalo všetkým. To jednoducho nenájdete. A preto sa musia robiť nejaké kompromisy. Ale nesnažme sa oslabovať zriaďovateľa, nesnažme sa oslabovať štát v tomto, pretože on musí zaručovať niečo, za čo tu ľudia si platia dane.

    No a buzerácia, školská inšpekcia, viete, ja som rád, že máme školské inšpekcie. Záleží od toho, že či tých inšpektorov máme dobrých, alebo nemáme dobrých. Lebo ja mám skúsenosti také, že školská inšpekcia chodí a usmerňuje a hovorí o tom, takto by ste to mali urobiť, tuto si dajte na toto pozor, a nie je to hneď o nejakej sankcii, ktorú udeľuje. Ale pripúšťam, podľa Gaussovej krivky pravdepodobnosti, že aj na inšpektoráte sa nájdu čierne ovce, ktorí uverili sami v seba, že sú geniálni, a vysvetlili si inšpekciu len ako buzeráciu. Ale to môžeme aplikovať na hocičo iné, ale neznamená to zároveň, že by sme mali zrušiť školské inšpekcie, ako tu bolo povedané.

    A posledná vec, pán Poliačik spomínal, že je tu veľa obcí a dokonca som mal pocit, že nám to dáva za vinu, teraz hovorím o vládnej strane. Ja som od pána Poliačika nepočul ani jeden návrh, zatiaľ čo je v parlamente, že by prišiel s redukciou počtu obcí. Tak populistický, dokonca sa k tomu aj sám priznal, že je dostatočne vybavený na to, aby vedel populisticky niečo povedať tuto za týmto pultom. Dal som si naozaj dobrý pozor, tak populisticky, ako to povedal, to je neskutočné, ako urobiť jednou vetou takéto niečo, čo je naozaj komplikované. Obce majú svoju identitu, získali ju v 90. rokoch konečne po tom, ako ju stratili. Dnes sa hľadá nejaký model a teraz zrazu sme my zodpovední za to. Tu sa určite bude hľadať nejaký konsenzus, ale nemiešajme, prosím vás, hrušky s jablkami. Riešme túto novelu, ktorá je tu dnes predložená. Ja sa za ňu prihováram, posúva nás dopredu a pokiaľ tu budú dobré pozmeňujúce návrhy, som aj ja pripravený ich podporiť. Ale návrhy, ktoré majú viesť iba k tomu, aby nabúrali celú filozofiu, tak si myslím, že nie sú celkom dobré.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Keďže bude 12 hodín, prejdeme ešte faktické poznámky alebo? Áno.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja budem rada, keď tu bude čo najviac pozmeňujúcich návrhov, ktoré nabúrajú filozofiu, pretože v tomto sa asi nezhodneme. Naozaj máme odlišný pohľad na filozofiu, ktorú predkladá ministerstvo a s ktorou sme stotožnení my možno niektorí. Na upresnenie, to, čo som povedala, pán poslanec, keď som hovorila o tom, že v niektorých krajinách - a teraz budem hovoriť o Fínsku - je možné, aby žiak navštevoval niektoré predmety v iných ročníkoch. Čiže to znamená, že keď napríklad má 7 rokov, ale je mimoriadne nadaný z matematiky, tak chodí do triedy napríklad s 9-ročnými, pokiaľ ide o matematiku. A myslím si, že je to úplne v poriadku, a to je to, o čom som hovorila, že je tu väčšia priepustnosť, že nedržíme všetky deti narovnako. V rovnakom čase sa neučia to isté, pretože naozaj každé dieťa je iné, každé dieťa je nadané na nejaký iný predmet a to by sme sa mali snažiť rešpektovať a podporovať ho v tom, v čom je dobré. A áno, som presvedčená o tom, že od istého veku aj študenti môžu si možno voľnejšie zostaviť ten svoj rozvrh. Nakoniec k tomu smerovala aj reforma alebo vôbec aj celé úsilie v rámci školstva, aby aj školy sa mohli diferencovať, aby bolo viac voliteľných predmetov - a toto chcem podčiarknuť -, že ja som za to, aby boli stále aj naďalej voliteľné predmety, aby žiaci podľa toho, na čo majú, k čomu inklinujú, si mohli vyberať, aby to nebolo naozaj tak, že od prvej triedy až po maturitu všetci všetko rovnako len podľa pokynu nejakého úradníka na ministerstve školstva.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Blanár, dovolím si skonštatovať, že myslím si, že ste mali veľmi korektné a vysoko odborné vystúpenie, ktoré jasne odzrkadľuje vaše skúsenosti z praxe ako župana a zároveň človeka, ktorý zastupuje zriaďovateľov alebo zriaďovateľa školy. Čo chcem ale povedať - a plne s vami súhlasím -, je potreba tej školskej inšpekcie ako takej, lebo mnohokrát tá školská inšpekcia ako štátna kontrola alebo reprezentant štátnej kontroly je jediná efektívna možnosť pre rodičov a študentov niečo skontrolovať, čo sa deje na tých školách, a na niekoho alebo teda na koho sa môžu vlastne obrátiť.

    Zároveň chcem ale poukázať, že taktiež s vami plne súhlasím ohľadom tých certifikátov. Uvedomme si, že jazykové certifikáty sú pre mnohé spoločnosti biznis a je otázka času, kedy niekto s vydávaním jazykových certifikátov začne vyslovene obchodovať v tom zmysle, v úvodzovkách, bez toho, aby tam niekto povedzme poriadne chodil. Čiže tento prvok podľa môjho názoru, aby boli jazykové certifikáty uznávané ako štátna skúška z jazyka, je nežiaduci v našom právnom systéme a zvlášť pri zmýšľaní mnohých našich podnikateľov ako takých.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Horváthová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela oceniť váš príspevok, pán poslanec Blanár, poňali ste to veľmi komplexne, vyjadrili ste sa v podstate ku všetkým rečníkom, čo teda odráža váš rozhľad. S niektorými vecami súhlasím. Chcela by som sa dotknúť tých jazykových certifikátov, ako aj môj predrečník ich spomenul. Ja si nemyslím, že sú len biznisom, vzhľadom na to, že viem, ako prebiehajú tie certifikáty. Nie je možné to uplatiť, aspoň som, si myslím, vo väčšine tých, ktoré sú certifikované a uznávané ako náhrada. Nemyslím si, že je to biznis. Tie písomné testy, ktoré sa tam realizujú, sú častokrát v zalepenej obálke, vracajú sa do materskej inštitúcie, tam sú centrálne ohodnotené a vrátené späť. Čiže nie je možné podľa môjho názoru túto latku podliezť.

    Ale nepáči sa mi, pán poslanec Blanár, vaše vyjadrenie ohľadne toho, že však aj z matematiky i z občianskej náuky by sa dali urobiť nejaké náhrady o uznávaní maturitnej skúšky. Viete tak ako ja, že to nie je možné. Špecifikum tohto jazykového vzdelania je práve v tom, že ide to naprieč Európou, svetom. Sú presné štandardy, ktoré sú rovnaké pre všetkých, čiže je v tom dobrá prehľadnosť podľa môjho názoru. Spomenula som ten stredoeurópsky referenčný rámec, podľa ktorého štandardov vlastne ide aj samotná maturitná skúška. Čo som nepovedala v rozprave, je to, že v podstate zachovávame možnosť uznania štátnej jazykovej skúšky, ktorej - viem z viacerých zdrojov -, ktorej úroveň je veľakrát sporná a určite nedosahuje kvality certifikátov, a túto ako náhradu maturitnej skúšky v súčasnom stave zanechávame.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Blanár, nech sa páči.

  • Ďakujem všetkým za faktické poznámky na moje vystúpenie. Trošku ma mrzí jedna vec, že pani poslankyňa Žitňanská sa priamo priznáva k takej deštrukčnej politike, keď hovorí sama, že ona bude nabúravať všetko. Ja by som touto cestou nešiel a chcem ju aj vyzvať, aby sme išli konštruktívne.

    Pán poslanec Martvoň, áno, môžeme pripustiť, že je to aj obchodná záležitosť, pretože všetky tie agentúry, ktoré robia tie certifikáty, prirodzene že to robia na komerčnom základe a rozhodne by som ich nehádzal do jedného vreca, pretože každý má, každé majú nejakú kvalitatívnu úroveň. Ale nemyslím si, že by to mala byť úroveň, ktorá automaticky zabezpečuje maturitnú skúšku.

    A tu prechádzam aj k pani poslankyni Horváthovej, ktorá, oceňujem hodnotenie môjho vystúpenia. Povedala, že sme to komplexne poňali a všetko sme vysvetlili, ale ja som sa snažil trošku zámerne vulgarizovať tie certifikáty v tom, že zatiaľ nie sú tie certifikáty, ale nemôžeme vylúčiť, že príde sem nejaká iniciatívna skupina, ktorá povie, že matematiku vie lepšie vyučovať a že zavedie certifikáty, ktoré bude chcieť dostať aj do tohoto systému. Čiže my nemôžeme dnes v trhovom hospodárstve nikomu zamedziť, aby robil také alebo onaké aktivity. I keď uznávam, že jazykové certifikácie sú určitým spôsobom špecifické. Ale nevylučujem, nevylučujeme to, že škola by mala byť tá, ktorá by mala garantovať tú maturitnú skúšku, a študenti si môžu urobiť certifikát, aký budú potrebovať, ako som aj uviedol. Lebo nie všetky certifikáty sú univerzálne použiteľné po celom svete. Niečo Amerika uznáva, niečo uznáva Austrália, Anglicko a tak ďalej. Čiže z tohto pohľadu som to chcel trošku zvulgarizovať na vysvetlenie, som chcel len to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Všetkým vám prajem dobrú chuť! Stretneme sa o 14. hodine a budeme pokračovať v rozprave. Neviem, odkiaľ prišli, ale sú na balkóne študenti, vás chcem pozdraviť a vidíte, akurát rokujeme o školskom zákone. Takže všetko dobré vám želám.

  • Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade sa vám ospravedlňujem za meškanie. Pokračujeme v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa školský zákon, tlač 717.

    Pán minister je na svojom mieste, pán spravodajca je takisto na svojom mieste. Do rozpravy sú prihlásení pán poslanec Hlina, Fronc a pán poslanec Vašečka. O slovo však požiadal pán spravodajca Ľubomír...

  • Reakcia spravodajcu.

  • Dobre.

    Takže poprosím do rozpravy pána poslanca Hlinu. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k tomuto skôr jak poviem, dovoľte občanov informovať, že nesiem radostnú správu z podateľne, podali sme, bol dnes podaný návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze, aby sa Národná rada konečne vyjadrila k tak závažným skutočnostiam, aké sú, to znamená hlavne v oblasti pôsobenia nebankových spoločností a nárastu exekučných konaní. Čiže toto je, vážení občania, dobrá správa z podateľne. Verím, že parlament prestane hrať mŕtveho chrobáka a začne sa týmto obrovským, obrovským problémom venovať a vyzve tých, ktorých má, aby to riešili. Verím, že nebudú oni zasadzovať svoju hruď za svojich čelných nominantov, ktorí - by ste neverili - na tomto biznise, hroznom biznise profitujú. Čiže ak by ste, vážení kolegovia, dávam to teda takto horúcu informáciu a možno aj pre potreby ďalšieho pôsobenia v tomto, aj pre občanov, nech sledujú, že či vás náhodou nenapadne neodhlasovať program tejto mimoriadnej schôdze, lebo je dosť možné, že to tu niekoho napadne, a to by mi bolo mimoriadne ľúto, aj osobne by mi to bolo mimoriadne ľúto, keby ste sa uchýlili, uchýlili k takejto, k takejto hroznej veci.

    Čo sa týka tohto návrhu zákona, tak dovoľte uviesť, že ja som aj vystupoval, aj k školskej správe som vystupoval a ja by som bol za, aby boli pekné školské autobusy a vozili detičky zodpovedne a bezpečne do škôl, aby sme operatívne vyhodnocovali situáciu a keď ju operatívne vyhodnocujeme, tak zdá sa, že inej možnosti nebude, že naozaj, ako to začať.

    Ja to poviem ináč. Ja som si dal, pozorne som počúval rečníkov, predrečníkov, čo hovorili. A zaujímavé, čo hovorili. Nebudem hovoriť, že kto čo hovoril, aby som teda nedotkol, lebo hovorili aj naši, aj váš, hej. Ale viete, čo nikto nespomenul okrem - musím korektne priznať -, okrem Martina Poliačika? Tie samotné deti. On hovoril, že to školstvo má byť zamerané, všetci ste tu hovorili o potrebách starostov. Dokonca voľby, že teda starostov by nemuseli zvoliť, nehovorím vás, rečníkov, nie pána ministra, lebo vtedy som tu nebol, keď ste predkladali túto správu. Čiže rečníkov, ktorí vystúpili po vás. A to je zarážajúce, lebo naozaj, že vy ste tu vyjadrovali obavy, že či starostu zvolia, vyjadrovali ste tu všelijaké obavy, ale nikto nehovoril o tých deťoch.

    Ak teda skutočne ide o tie deti, tak bol by som rád, keby sme toto napravili. A ja sa pýtam, a ja som sa to pýtal už aj minule, či niekto sa tomu venoval z tohto pohľadu, že či čo je lepšie pre to dieťa. Že je niekde škola, kde sú štyri, echo na chodbe je také, že keď povie á, tak sa mu vráti bé za päť sekúnd, viete, že sú tam pavučiny, že proste je to neživý organizmus, alebo je lepšie pre to dieťa, že ide trošku inde, zavezie ho pekný autobus niekam, kde je život, kde sa socializuje, kde si vymieňajú skúsenosti, kde si vymieňajú fotky, kde deti medzi sebou komunikujú. Je nejaká takáto štúdia? Zaujímal niekoho tento aspekt, alebo ste tu len sa báli, že nejakého starostu nezvolia, keď mu zrušia školu? To mi prišlo ako podľa mňa podstatné pre túto vec. A podľa mňa je to aj dôležité pre túto vec.

    Pán minister, ak je taká štúdia, prosím vás, povedzte výsledky alebo výstupy z tejto štúdie, ktoré vám potvrdia trebárs konštatovanie, že je lepšie vo veľkej škole alebo aj v malej škole štyrom deťom ako priemerne veľkej škole, kde je 200 detí, 150, ja neviem, možno je to tak. Ja sa fakt v tomto nepasujem. Ale môj laický názor je, že je lepšie, keď tie deti vnímajú, nasávajú tú atmosféru, keď komunikujú, keď sa socializujú. Podľa mňa to je lepšie. Takže aby sme kvôli tomu, aby starostu nezvolili, neublížili tým deťom. A keď niekto chce vychovávať deti, lebo sú tie prípady, to bolo v tých filmoch, niekde v Aljaške a teraz, chvalabohu za internet, tak korešpondenčne, však tu korešpondenčne študoval už všelikto. Ale keď niekto chce bývať na samote a má dieťa, no tak dá sa to takouto edukáciou nejakým spôsobom zabezpečiť. Tak niekto býva v malej dedinke, s tým sú tiež určite spojené určité okolnosti. Číňania hovoria, nebývaj pri rybníku, keď ti vadí kvákanie žiab. Viete, že to sú, neviem, či sme sa pochopili, hej. Proste že sú niektoré, niečo za niečo, hej. Tak býva v malej malebnej dedinke, tak nemôžem tam mať servis jako v centre Bratislavy z pohľadu komunikácie, obchodov, vzdelávania a neviem čoho. Čiže je to. Ale zase niekto účelovo tam ide, niekto sa tam ocitol a žije, no. Čiže treba citlivo. Ale toto by som chcel akcentovať túto skutočnosť.

    A tu by som aj na našich kolegov, ktorí do toho vsúvajú tú stránku, ktorá je podľa mňa zlá, tú národnostnú. A bol som upozornený v dobrom kolegom, že opatrne. A ja naozaj tichučko našľapujem. Ja som si vedomý toho, toho, s čím je to spojené. Len aj, aj, aj tie deti, ktoré ku vám chodia, aj tie sa potrebujú spoznať s inými deťmi z iných škôl, ktoré tiež učia sa po maďarsky. To je v poriadku. Ale tiež sa potrebujú socializovať. Keď to trošku odľahčím, tak poviem, mne by to nevadilo, ak by bolo treba výnimku, tak dajte výnimku, že tie školské autobusy môžu týždeň byť s reklamou MOST-u - HÍD a týždeň s reklamou SMK. Viete, že keby to malo pomôcť, že kvôli tomu, že keď sa zhodneme na tom, že chceme tým deťom, že prvoradé sú tie deti. Neviem, či niekto povie, že teda, že kým bol MOST - HÍD v parlamente, tak odbudlo sedem škôl a to je. Viete, ja sa vám do týchto vašich hier nechcem, ale v prvom rade, primárne, primárne toto tu nezaznelo a to chcem akcentovať. Že či sa niekto tým zaoberal, že čo je lepšie pre tie vaše deti? Pre naše deti. To je jedno, či sú maďarské, či slovenské. To je jedno. Že čo je pre ne lepšie? Odborne nech to niekto povie. Nie politik, ktorý chce, aby ho, jeho starostu zvolili aj nabudúce. A všetko, s veľa vecami, že čo plní škola, ako plní a neviem čo, s tým sa plne stotožňujem. Ale ja osobne, vždycky sa hovorí, že pozeraj očami toho druhého, aby si si to vedel, hej. Ja si tiež nie som celkom istý, či by som chcel chodiť do takej školy, kde naozaj v polke je zhasnuté, v polke sa nekúri alebo, príklad, alebo sa kúri iba trošku, kde neviem, dokonca ja, čo sa mňa týka, by som radšej išiel do školy, kde je, kde je cez prestávku to, čo sme ako malí šarvanci robili, a ja som v tom bol dobrý, že sme robili pejstvá a zbojníctva, tak ako to teda chlapcovi prislúcha, hej, na škole. Viete, že toto tiež skúsme sa nad tým zamyslieť. Opustime všetky ambície starostu, aby ho zvolili ešte raz a skúsme sa nad tým zamyslieť. To som chcel povedať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Pán kolega Hlina, musím povedať, že áno, máte pravdu v tom, že treba sa pozrieť na to, čo je záujem a čo je dobré pre tie deti, ktoré chodia do tých škôl. V prvom rade ja chápem vaše vystúpenie, že ste smerovali k tým málotriedkam. Sám z vlastnej skúsenosti musím, môžem povedať, možnože mnohí kolegovia tu v tomto parlamente už hoc aj vekovo starší asi nezažili, že chodili do málotriedky. Ja áno. V Padarovciach bola jedna až štyri málotriedka. A od 5. ročníka do Rimavskej Soboty. A musím povedať, že bolo to ideálne riešenie preto, pretože tá škola bola blízko. A hlavne málotriedky sú v kategórii jedna až štyri, teda čo najbližšie k tomu prirodzenému prostrediu, kde dieťa chodí. Otázkou školy nie je to, či je málotriedka alebo škola s niekoľko sto žiakmi. Otázka je, aká je kvalitná. Aký je tam učiteľ? A pokiaľ tu máme šetriť peniaze, tak je to veľmi zlé.

    Pán minister by sa mal pozrieť radšej na tie školy, kde fiktívne vykazujú žiakov a kde žiaci nechodia. Ak pán minister potrebuje tento zoznam takýchto škôl, tak nech sa na mňa obráti a ja mu ho veľmi rád dám. Pretože tam utekajú obrovské peniaze. A v otázke národnostných škôl je táto otázka o to citlivejšia, že nie je možné stále povedať, že v susednej dedine je škola s vyučovacím jazykom maďarským alebo nejakým iným. To znamená, že je treba zohľadniť aj tieto, tieto špecifiká. A práve preto nie je dobrá cesta ísť cestou rušenia málotriedok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja už som v mojom vystúpení asi povedal všetko a kto chcel, tak ten to pochopil, že o čo ide, čo nás trápi. My nechceme na školské autobusy maľovať strany, ktoré vy tu preferujete niektoré. Ale aj vašu by sme tam mohli pomaľovať, keby ste tam mali, lebo mesiac má štyri týždne, takže ešte stále sa tam jedna-dve zmestia. Ale nie je podstata tých autobusov to, aby sme tam využívali túto reklamu. Čo si myslím, že ste hovorili zo srandy. Na druhej strane hovoríte o socializácii a my hovoríme o výuke v materskom jazyku. Preto sa nás to lepšie týka ako väčšinové školy slovenské, lebo ich je viac. Ale aj tie budú postihnuté, postihnuté v tomto smere. Ale na druhej strane nám ide o to, čo pán minister pochopil, že ide o výuku v materinskom jazyku. Toto je dôležitá vec, a preto, keď zavriete tie málotriedky, spojíte, nejakým spôsobom sa rušia, toto nás bude trápiť, lebo zaniknú tie školy. A čo som už povedal, že možno za dva, za tri roky by tam sa tá škola mohla otvoriť, lebo bude tam toľko žiakov, tak už sa v živote neotvorí, pán poslanec. Toto je pre nás dôležitá vec a takto my zvažujeme. Nejde nám o tie školy, kde sú dvaja, traja prihlásení a vieme, že tam nebude náhrada. Áno, tam sme s tým zmierení, ak sa zabezpečí to, že deti sa dostanú bezpečne do školy. To je celé.

    Ďakujem.

  • Teraz sa, teraz požiadal o slovo pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ja som sa rozhodol, že budem vystupovať možno aj takto po častiach v rozprave, aby sme neboli obviňovaní, že sa vyhýbame nejakej konfrontácii názorov a polemike. Lebo ja súhlasím s opozičnými kolegami, ktorí hovorili, že školstvo je taká oblasť, kde by malo dôjsť k väčšinovému názoru a školstvo nemôže podliehať módnym zmenám pri každej zmene vládnej garnitúry.

    Ako ak sa pán poslanec Hlina pýta, čo je v záujme našich detí, v záujme našich detí je kvalitné vzdelanie, aby sa deti mohli uplatniť vo svojom budúcom živote. Ale v záujme detí je aj to, aby sme sa dohodli na riešeniach, aby sme netrvali tvrdošijne na svojich pozíciách a aby neboli zásadné zmeny školstva každé štyri roky, lebo ten systém je destabilizovaný. Ak by sme si možno postavili otázku, kedy došlo k nejakým negatívnym zmenám, no ja si dovolím tvrdiť, že systém školstva, ktorý bol ešte za bývalého režimu, systém ako taký bez ideologických nánosov alebo prílepkov bol veľmi funkčný a veľmi dobrý systém od jaslí cez materské školy, základné školy, stredné školy, vynikajúce učňovské školstvo a pokračovalo to aj kvalitnými vysokými školami. Každá reforma školstva v zásade, ktorá prebiehala od ´89. roku, niečo z tohto systému odkrojila a, žiaľ, odkrojila negatívnym spôsobom a málokedy to bolo niečo, čo by bolo veľmi pozitívne.

    Mňa najviac dvihol zo sedadla pán poslanec Poliačik svojím vystúpením. A ja som možno zareagoval aj veľmi emotívne, ale považujem za potrebné opätovne povedať: Drvivá väčšina učiteľov na slovenských školách berie svoje pôsobenie na týchto školách ako povolanie, nie ako zamestnanie, kde za štyri hodiny cviknú kartu a idú domov. Ako ja si myslím, že títo učitelia si zasluhujú úctu a zasluhujú si aj to, aby sme pre nich vytvorili dostatočné materiálne, finančné aj ďalšie podmienky na to, aby mohli kvalitne vzdelávať naše deti. Lebo zaslúžia si to jednak oni, zaslúžia si to naše deti a je to naša budúcnosť.

    Môžme debatovať o málotriedkach. Viete, ja som takej zásady, že dobré je, keď hovoríte o tom, o čom viete alebo vieme, lebo týka sa to aj mňa. Ja som tak isto ako pán kolega Simon absolvoval málotriednu školu jedna až päť. Chodil som potom do plne organizovanej základnej školy, kde bol skok z desiatich detí v málotriednej škole do triedy s tridsiatimi dvomi deťmi v šiestej triede. Bol som zriaďovateľom málotriednej školy ako starosta obce. Túto školu som v roku 2002 zavrel z ekonomických dôvodov, lebo som nevidel budúcnosť takto fungujúcej školy. Zatváral som ju pri počte žiakov štyri. A hovorím, áno, obec je ochudobnená o určité kultúrne hodnoty, lebo s tými deťmi a so školou sa rozvíjala knižnica, boli programy, tá obec žila bohatším kultúrnym životom. Ale zase na druhej strane musím povedať, že považujem aj s odstupom desiatich rokov svoj krok z pozície starostu obce ako za správny. Ak by som sa mal rozhodovať, či tú školu zatvorím, alebo nezatvorím, tak opätovne by som ju zatvoril, lebo tadiaľto vedie cesta smerom do budúcnosti. Ale pritom jedným dychom dodávam, že vyzývam k veľkej opatrnosti pri zatváraní málotriednych škôl, predovšetkým na jazykovo zmiešaných územiach, lebo je to citlivá aj politická otázka, kde treba fakt citlivo jeden prípad od druhého odlišovať a postupovať úplne individuálne.

    Ak by sme ale povedali, koľko je základných škôl vo veľkostnej kategórii do 13 žiakov, máme 110 základných škôl, kde je menej ako 13 žiakov. Máme 248 základných škôl, kde je od 13 do 24 žiakov. To sú čísla, ktoré sú v zásade neuveriteľné, ale je to takto. Najmenší počet žiakov v základnej škole je dva. Dámy a páni, dvaja žiaci v základnej škole je najmenší počet žiakov. To znamená, že to už je úplne individuálna forma výuky, ktorá nemá žiadnu logiku. Ak niekto trvá z takého alebo onakého dôvodu, znovu opakujem, počet žiakov dva nemá žiadnu logiku a túto školu treba jednoducho zavrieť.

    Môžme sa baviť o tom a ako načrtol pán poslanec Poliačik, že kde je, či je problémom počet škôl. No ja si dovolím tvrdiť, že v prípade základných škôl ten problém až taký veľký nevidím. Máme 2 897 obcí a 2 177 základných škôl. Z týchto je neplnoorganizovaných, to znamená len prvý stupeň, 713 a 1 464 je plnoorganizovaných škôl. To znamená, ak by som urobil veľmi hrubú štatistiku, tak zhruba v polovici obcí je základná škola plneorganizovaná. Ak do toho zarátate väčšie mestá, kde je niekoľko, možno vo veľkých krajských mestách aj desiatky škôl, tak sa dostaneme k číslam, že tá jedna základná škola vychádza na tri, štyri, päť obcí, možno v niektorých prípadoch aj viac.

    Čo v každom prípade musím ale odmietnuť, nie som zástancom experimentov, predovšetkým v základnom školstve, lebo ak sa pýtame, čo je dobré pre naše deti, tak pre naše deti je dobré aj to, že ak rodičia migrujú za prácou, tak žiačik zo základnej školy vo Svidníku môže plnohodnotne prestúpiť do základnej školy v Bratislave v danom čase a nemusí robiť diferenčné skúšky, lebo každá základná škola učí iným spôsobom. To si nemyslím, že by bolo správne, a tuto by som poprosil tak isto k značnej zdržanlivosti, lebo to nikam nevedie.

    Tak isto si nemyslím, že sú správne názory, ktoré hovoria o tom, že jediný, kto sa môže pozerať na obdobie desiatich až pätnástich rokov dopredu, sú mladí ľudia. Ak rozhodujete o budúcnosti, mali by ste niečo vedieť aj o tom, ako to prebiehalo. A ak hovoríme o tom, že 60-roční ľudia by už nemali právo sa k ničomu vyjadrovať, tak sa chcem spýtať: A všetky spoločnosti, ktoré mali rady starších a tieto zasadali a rozhodovali o tom, ako sa tá spoločnosť má vyvíjať, boli spoločnosti zvrátené? Ja si myslím, že tá história nám dala za pravdu a že toto je len nedočkavosť, aby sme sa dostali na určité pozície, ale nie je to tá múdrosť, ktorú naša spoločnosť potrebuje.

    Ak by sme hovorili o tom, že či, či robiť nejaké zmeny v počte škôl, no ak vidím na zmeny v počte škôl, tak vidím priestor na stredných školách, kde sú zhruba dvojnásobné kapacity voči potrebám. A ak sa pýtate, či sa oplatí z ekonomického hľadiska zaoberať málotriedkami, musím jednoznačne povedať, z ekonomického hľadiska, ak náklady na málotriedky predstavujú zhruba 2,4 % z celkových výdavkov na základné školy, sa to určite neoplatí. Je to skôr priestor pre politickú škodu, kde nás niekto môže biť po hlave, ale ak sa, ak hľadáme vnútorné zdroje, ak hľadáme racionalizáciu a efektivitu školstva, musíme k tomuto pristúpiť. Ja sa chcem spýtať, ako máte vysvetľovať potom riaditeľom plnoorganizovaných škôl, ktorí majú základný koeficient v normatíve na žiaka, že majú pracovať za tento základný normatív, pričom škola, ktorá je troška menšia, už má normatív krát 1,495, čiže o 50 % viacej, a ak škola s iným vyučovacím jazykom má o 8 % ešte navýšený tento normatív a ak v dohodovacom konaní základné školy získavajú aj cez 50 % bežného rozpočtu ešte v dohodovacom konaní. Ako máte vysvetliť riaditeľom a učiteľom na školách, ktoré sú dobré, kvalitné, sú veľké, sú dobre vybavené, majú dobré výchovno-vzdelávacie výsledky, študijné výsledky, ako im vysvetlíte, že oni to majú robiť za polovicu peňazí ako tí ostatní, lebo tam sme sa politicky rozhodli, že je to dobré? Ja si myslím, že nedá sa to ako racionálne zdôvodniť, a ak chceme hľadať riešenia, môžme hľadať riešenia v určitých diferencovaných oblastiach a citlivo pristupovať, ale en bloc súhlasím s pozíciou pána ministra, ministerstva školstva, že treba urobiť racionalizáciu škôl. Toto sú tie základné veci, ktoré som si považoval za potrebné povedať ako reakciu na vystúpenia mojich kolegov.

    A zvažujem, že či sa dotknúť aj národnostného školstva alebo, alebo nedotknúť. Urobím to a vyjadrím sa aj k tomuto. My sme mali v zásade veľmi dobrú diskusiu na školskom výbore, kde sme sa týmto otázkam na, venovali vzhľadom na pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Érsek. Čo sa stane, ak sa zatvoria málotriedky a o dva roky bude viac detí? No po rozprave a po diskusii s pánom ministrom, s pánom generálnym riaditeľom Krajčírom a s ďalšími ľuďmi na ministerstve je jasná dohoda, že z demografického vývoja, ktorý je k dispozícii, sa vie povedať s dostatočným predstihom, že či tie, či tá škola pôjde do trvalého útlmu, alebo je to len prechodný jav. Je prísľub oboch pánov a celého ministerstva školstva, že nepôjdu do žiadnych kaskadérskych kúskov a nebudú rušiť školy, ktoré majú perspektívu ďalšieho pôsobenia a bude sa tam zvyšovať počet obyvateľov.

    Ďalšiu otázku, ktorú musím ale spomenúť, je, a to je otázka status quo, ktorá je tu niekoľkokrát spomínaná, a že stav, ktorý je dnes, je ten stav, na ktorý sa nemôže siahnuť. Dámy a páni, nikto nechce siahať na práva národnostných menšín a som ten, ktorý bude hovoriť o tom, že je potrebné v záujme zachovania kultúrnych tradícií a jazykovej integrity národnostných menšín zachovať pozitívnu diskrimináciu, ktorá v tejto chvíli na Slovensku je. Ale na druhej strane opätovne vyzývam, nemôže byť na juhu Slovenska vo vzdialenosti štyroch kilometrov alebo v okruhu štyroch kilometrov štyri základné málotriedne školy, lebo to nikam nevedie. Ak sa chceme správať racionálne, tak sa musíme správať racionálne na občianskom princípe, nie na národnostnom princípe. Ak pravidlá platia pre slovenskú, pre slovenských obyvateľov v dolinách, tak určite musia platiť na celom území Slovenska rovnaké pravidlá, aj keď hovorím, uznávam a som zástancom pozitívnej diskriminácie v tom, aby boli práva národnostných menšín zachované a posilňované. Tak isto je potrebné si naliať úplne čistého vína. Na jazykovo zmiešanom území je veľmi dobrá, je veľmi dobré spolunažívanie obyvateľov slovenskej a maďarskej národnosti. To, čo je tam umelo vnášané, je, že za každú cenu sa chcú zachovávať základné školy s vyučovacím jazykom menšiny, pričom častokrát základné školy majú iba malý počet žiakov, a na druhej strane slovenské školy alebo s vyučovacím jazykom slovenským praskajú vo švíkoch. Stačí tam vytvoriť len úplne prirodzený priestor pre spolužitie. Niekoľkokrát bol spomínaný príklad gymnázia v Nových Zámkoch, kde došlo k jeho rozdeleniu a rozdelením gymnázia došlo k poklesu kvality výučby na tejto škole. Takýchto príkladov by sa dalo nájsť niekoľko a určite, určite nie málo. Ja chcem poprosiť mojich ctených kolegov zo strany MOST - HÍD, aby sme aj k týmto otázkam pristupovali úplne triezvo. Ja chápem aj výzvu, ktorú ste podali, že idete na barikády v prípade zachovania málotriednych škôl a budete spisovať petíciu. Politicky túto agendu chápem a poviem, že na vašom mieste by som sa pravdepodobne choval úplne rovnako, ale na druhej strane chcem poprosiť, aby sme nevytvárali umelé prekážky v spolužití slovenského a maďarského národa, aby sme sa snažili o čo najlepšiu integráciu obyvateľov aj z juhu Slovenska do väčšinovej spoločnosti tak, aby sa im vytvárali podmienky pre ich uplatnenie v ďalšom živote, aby si nemuseli hľadať prácu za hranicami Slovenska, ale aby si vzhľadom na jazykovú zdatnosť boli schopní nájsť túto prácu aj na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca, na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Petrák, predpokladám, že vám to ušlo, tá jedna veta, keď ste povedali, že školstvo pred rokom ´89 okrem ideológie bolo veľmi dobré a že všetky reformy za tých 20 rokov len poškodili a odkrojili z toho školstva. Tak vrátim sa k niektorým veciam. Zavedenie školských rád a istej demokracie za ministra Ftáčnika, to bolo zlé? Keď sa vrátim k normatívom. Ak v Kežmarku na jedného žiaka išlo 7-tisíc, v Prešove 13-tisíc v priemere a v Bratislave 23-tisíc, meralo sa od buka do buka. To bolo zlé? Ak sme zmenili a začalo sa dávať v školských jedálňach normatív na vydané jedlo, keď existovali školy, teda školské jedálne, kde jedno vydané jedlo stálo viacej, ako keby sme tie deti stravovali v Carltone, to bolo zlé? Je veľa vecí, ja uznávam, že sa urobili chyby aj tak, ale takto paušálne ako, jak sa vám to podarilo povedať, tak ako tu som cítil potrebu zareagovať a chcem veriť, že ste to nemysleli celkom tak, že vám to vyjadrenie trochu ušlo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega Petrák, musím povedať, že nie je možné súhlasiť s vaším vyjadrením o prísľube pána ministra a generálneho riaditeľa sekcie, sekcie na ministerstve školstva. To sú funkcie, ktoré sa dneska zastávajú, zajtra nemusia. Nemusí tam byť pán minister Čaplovič, môže tam byť niekto iný. Zákon nie je o ľuďoch na ministerstve, zákon je o princípoch a pravidlách. Práve preto nie je možné hovoriť, že čo sa bude diať alebo čo budú zohľadňovať a čo nebudú zohľadňovať. Musí platiť zákon. Tie málotriedky pre nás možnože sú citlivejšie o to viac. Ale keď sa zamyslíte nad tým, ako sa aj strana MOST - HÍD, aj moji kolegovia sme sa zachovali vtedy, keď spoza hraníc hovorili o tom, že dávajú štátne občianstvo a podobne a ako, aký postoj sme zaujali, tak to bolo preto, lebo ja žijem tu a chcem žiť tu. A jedno jediné, čo chcem, aby tento štát vytvoril dané podmienky, aby som tu mohol žiť tak, aby sa mi tu žilo dobre. A keď sme u financovaní tých škôl, tak pán minister by si mal nabrať odvahu, možnože, pán kolega, aj vy a prísť na tie základné školy na východe Slovenska, severovýchode Slovenska, kde len fiktívne berú peniaze za niekoľko sto žiakov, ktorí tam nechodia. A boja sa priznať, boja sa priznať, že tie deti nechodia do tej školy. To sú rómske rodiny, ktoré sa vysťahovali z tejto krajiny, ale sú vedení tam, lebo si berú kvóty na deti. Ja len poukazujem na to, že keď chceme hľadať financovanie, tak nájdeme a keď máme niekde...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Petrák, možnože vy máte iný slovník, ale my nejdeme na barikády, my ideme kľudným spôsobom protestovať proti tomu, čo ide robiť ministerstvo. Viete, vy ste tu začali hovoriť o nejakých rozdieloch, menšinové a povedzme slovenské školy, školy s vyučovacím jazykom slovenským, málotriedky, ale my hovoríme, že ak zrušíte čo i len jednu málotriedku, tak zrušíte, alebo minimálne ublížite duchu tej danej dediny. Tá daná dedina stratí jeden pevný pilier a bez toho, aby ste zabezpečili napríklad, ako hovoril kolega Érsek, bezpečný odvoz týchto detí povedzme aj do susedných dedín, ak je to tak, ako ste hovorili, že v okruhu pár kilometrov štyri takéto školy, ale aj na severe, nielen na juhu. Zas robíte rozdiely! Ak to nezabezpečíte, tak, samozrejme, to bude ďalšia záťaž pre rodičov týchto detí. Nesúhlasím s vami, hovoríte, že ministerstvo bude brať ohľad na demografický vývoj. Prepáčte, ak ministerstvo týmto zákonom stanoví normatív, ako môže brať ohľad? Poruší zákon? No nehnevajte sa, to ja si myslím, že nemôže ani pán minister, ale ani, ani vy. Takže to, toto je obyčajné sypanie popola, možnože nie na vašu hlavu, ale do oči tých, ktorých sa to týka. Takže nemusí, nemôže ministerstvo porušiť, porušiť normatívy.

    Hovorili ste o jazykovej zdatnosti. Prepáčte, ako súvisí povedzme spôsob výučby, metodika výučby slovenského jazyka na školách menšinových so zrušením málotriedok? Miešate si pojmy s dojmami. Práve my hovoríme, že treba zaviesť takú metodiku, aby deti nemali problém dorozumievať sa po slovensky.

  • Pán poslanec Petrák s reakciou na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, začnem asi reformami, ktoré prebehli v školstve, o ktorých hovoril pán poslanec Fronc. Školské rady, normatív. Spýtam sa, akým spôsobom školské rady zasiahli do kvality výuky na základných školách? Ako je to prvok demokracie, ale nie je to prvok kvality a to si dovolím povedať úplne nahlas a za svojím vyjadrením si stojím. Áno, ak budete hovoriť o normatíve, zrovnoprávnil financovanie škôl, lebo na druhej strane normatív v dnešnej podobe robí z dieťaťa tovar, o ktorý sa škola usiluje a tým spôsobom nezakladá predpoklady pre zvyšovanie kvality výuky. Ak si pozriete výsledky PISA, tak jednoznačne povie, si môžme povedať, že je klesajúci trend kvality výuky na Slovensku aj po zavedení normatívu, a nechcem, nechcem povedať, že v súvislosti so zavedením normatívu, lebo tam by som asi bol nekorektný, ale je klesajúci trend výuky. To znamená, ako zásadne pomohol normatív na zvyšovanie kvality výuky, čo je naším hlavným cieľom?

    Pán poslanec aj Simon, aj Bugár, dedina stratí zrušením základnej školy pilier. Áno, ja s vami súhlasím, ja som povedal, bol som zriaďovateľom ako starosta málotriednej školy a zrušil som ju, ako považujem to za stratu pre obec, ale ak by som sa po desiatich rokoch alebo s odstupom desiatich rokov mal rozhodnúť, tak sa rozhodnem opäť rovnako, lebo aj pre tie deti je to lepšie. Ja rozumiem tomu, že na národnostne zmiešanom území je tá otázka trošku ťažšia a vy máte trošku ťažšie rozhodovanie. Tomu rozumiem, ale napriek tomu tvrdím, že ten krok bol správny a týmto krokom by sme mali ísť. A či ministerstvo poruší zákon? Je tu prechodné obdobie dvoch rokov, dokedy by sa starostovia mali pripraviť na tento systém a v období týchto dvoch rokov je tu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Poprosím pána poslanca Fronca do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, ja som už vystupoval, čiže budem hovoriť teraz veľmi krátko, ale vzhľadom na to, že som prihlásený do rozpravy, tak mám aj šancu trošku zareagovať. Školské rady, to je návrh aj zákonom prijatý za ministrovania pána Ftáčnika, ktorý je dnes primátorom Bratislavy, pokiaľ viem, za SMER. Ale vy ste sa pýtali, nechcem to takto ťahať, čo to prinieslo. Prinieslo to to, že rodičia sú zatiahnutí do života a rozhodovania o osude školy. Dovtedy existovali ZRPŠ - združenia rodičov a priateľov škôl, ktoré nemali žiadne kompetencie prakticky a teraz v podstate školská rada rozhoduje trebárs, zatiaľ, o tom, ako bude zvolený riaditeľ. Ja si myslím, že to nie je len prvok demokracie, my stále máme ten najväčší problém v tom, že rodičia, kde majú v škole svoje deti, pomerne málo oproti iným krajinám v podstate sú zatiahnutí do života a fungovania školy. To sme neprekonali ani týmto. Ja si to uvedomujem. Aspoň sa posunul krok, čiže to je odpoveď.

    A na niektoré ďalšie, tie o tých normatívoch, no ja si myslím, že spravodlivosť a ešteže je podstatná pre všetkých, ale myslím si, že a to je tak isto, ako bola zmena, že sme ten systém otvorili, a tak isto sa neotváral, ja som v tom pokračoval, urobil viaceré kroky, aby sa otvoril ten systém aj podľa zriaďovateľov, možnože s tým nesúhlasíte, ale je to štandard, ktorý sa urobil práve vtedy, keď bol ministrom pán Ftáčnik. Ja si myslím, ja nechcem s vami polemizovať v tom, že viaceré kroky aj boli chybné alebo ukázali sa mylné, ale ja som sa len vzbúril proti tej jednej vete, že všetky tie reformy za 20 rokov v podstate istým spôsobom poškodili a odkrojili. To ako s týmto ako nenájdeme zhodu, ale vôbec som nemienil k tomu vystupovať, keď už vznikla debata, tak som reagoval.

    Chcem s jedným bodom vystúpiť a to sa týka vášho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, pán kolega Petrák. Keby som vás nepoznal roky, tak v tejto chvíli by som sa vyjadril oveľa, ale oveľa tvrdšie, ale keďže vás poznám a nemyslím si o vás zlé, tak sa tak nevyjadrím, ale tento návrh, ktorý sa týka prevodu majetku, so zákonom, školským zákonom, nemá nič spoločné. Len veľmi krátko som si pozrel článok II a dotýka sa vyše 30 zákonných ustanovení. Ja nerozumiem naozaj, musím povedať, nerozumiem, prečo sa to musí tak rýchlo udiať, a ja pripúšťam, že ten prevod je v poriadku a že je dobré, keď to prejde na veterinárnu univerzitu, ale nie takýmto spôsobom. Takto to vyvoláva skutočne, skutočne - nemôžem si pomôcť - len isté podozrenie. Ešte raz, nepodozrievam osobne vás, pán Petrák, ale vystúpil som preto, že vás chcem naozaj slušne požiadať aj v záujme školského zákona a poprosiť, aby ste tento pozmeňujúci návrh stiahli. Dá sa robiť potom v pokoji, normálne, prediskutované s tým, že aký je dôvod, aby to bolo urobené bleskovo za pár dní, aby to platilo o pár dní, od 1. januára budúceho roka. Ak som si dobre pozrel a myslím si dobre pozrel účinnosť tohto, od kedy to chcete, od 1. januára 2014. Takže je to len slušná prosba, stiahnite, prosím vás, tento návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Pán kolega Fronc, dovoľ, aby som ti povedal, že ak ma pamäť neklame, tak za prvej Ficovej vlády sa prevádzala budova na tejto, na týchto pozemkoch do majetku univerzity. Takýmto istým podobným spôsobom, bol to nie školský zákon, bol to nejaký iný veterinárny zákon, ktorý sa prevádza a teraz prevádzame k tomu pozemok. Už počas tejto vlády sa prevádzal pozemok Štátneho veterinárneho potravinového ústavu v Nitre na univerzitu v Nitre. Ako keď chcete prevádzať a dali sme a dá sa majetok univerzitám, tak by ste sa mali na to pozrieť, aký majetok a akej univerzite, ale dať ľuďom do rúk ako v Košiciach v tej univerzite, ktorej šéfuje človek, ktorý je zapísaný v listine pre spolupracovníkov ŠTB, ako toto naozaj nepatrí na toto miesto.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Fronc, najskôr budem s tou poslednou vecou, ktorá sa týka prevodu majetku v Košiciach. A chcem povedať, že tento pozmeňovák sa nedotýka 30 zákonov, ten pozmeňovák sa dotýka iba vysokoškolského zákona a v zmysle legislatívnych pravidiel je potrebné vymenovať v tej úvodnej vete všetky novelizácie vysokoškolského zákona, ktoré boli od jeho prijatia schválené. Takže tých 30 zákonov je, alebo viac ako 30 zákonov je vyše 30 noviel vysokoškolského zákona, ktoré boli. Je to pravda, ako za týmto si stopercentne stojím, ten pozmeňovák som robil, takže viem, čo je tam napísané a môžme si to hocikedy prejsť a verifikovať.

    Pokiaľ ide o otázky zatiahnutia rodičov do života škôl, ale ja nespochybňujem a nikdy som nespochybňoval, že princíp samosprávnosti v školstve alebo princíp vstupu aj rodičov, aj zamestnancov do riadenia škôl by bol princíp, ktorý je nejakým spôsobom zlý alebo chorý. Moja otázka znie, akým spôsobom tento princíp napomohol k zvyšovaniu kvality základného školstva. A tu si dovolím tvrdiť, áno, je to prejav demokracie, nespochybňujem, ale nijakým zásadným, významným spôsobom nenapomohol k zvyšovaniu kvality základného školstva a vidíme to na výsledkoch. Presne tak isto ako normatív. Sú to prvky, ktoré sú symbolom, ale sú to prvky, ktoré neznamenajú zvyšovanie kvality, o ktorú nám ide.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne. Čo je kvalita a ako ju meriame? Viete, nechcem to ďalej rozvíjať, je to na dlhú diskusiu a nezdá sa mi, že je to v tejto chvíli vhodné. Ja som len - ešte raz opakujem - vzbúril sa voči tomu, že ste povedali jednu vetu, ktorú som presvedčený, že vám ušla, že v podstate všetky tie reformy poškodili, myslím, sa, ukrojili z toho systému. Ako v tom som sa vzbúril a na to som reagoval.

    Ale k tomu pozmeňujúcemu návrhu. Áno, máte pravdu v tom, že v súvislosti s legislatívnymi pravidlami je treba vymenovať všetky zmeny, no asi väčšina zmien, ale týka sa to aj vysokoškolského zákona, s tým sa zhodneme a sú tam aj iné veci, lebo je tam aj napríklad aj nález Ústavného súdu v tom vymenovaný, a tak, takže, ale to tiež nie je meritum veci, o ktoré by sme sa mali sporiť. Ja si myslím, že to nie je to podstatné. Podstatné je to, čo som povedal, že takýmto spôsobom by sme to v školskom zákone nemali robiť a nevidím dôvod, prečo by sme to takto rýchlo za pár dní mali takpovediac zhodiť zo stola. A chcem aj zareagovať to, čo tu zaznelo v tých poznámkach, čo sa týka prenosu majetku. Áno, so zákonom z roku 2002 následne bolo urobené aj to, že majetok, ktorý bol v správe vysokých škôl, všetkých vysokých škôl verejných, bol prenesený do ich vlastníctva. Trvalo to, samozrejme, roky, pretože pokiaľ si našli papiere, doklady atď., takže áno, je pravdou a to tak isto priznávam, že niektoré veci sa urobili ešte aj potom následne, keď bolo to stanovené obdobie, za kedy sa to malo a sa to nestihlo. Ja neprotestujem...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán poslanec, nabudúce ukončíte.

    Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Vašečka, ktorý však sa vzdal tejto výsady. To znamená, že vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, predsedajúca, vážení páni, pani poslankyne, páni poslanci, ja sa budem snažiť vyjadrovať v rámci tej diskusie, ktorá odznela k jednotlivým návrhom, vecne, stručne a jasne. Predovšetkým v úvode chcem povedať, že ja som to povedal aj vo svojej úvodnej reči, keď pán Hlina to nepočul, ale ja som to povedal otvorene. Netrestajme deti za to, do akého prostredia sa narodili, do akej rodiny sa narodili. Toto je pre mňa podstatné. Nie je socio a ekonomický princíp dôležitý, ale dôležité je to, či je to dieťa talentované, schopné, alebo nie je schopné. A musím naozaj povedať, že aj vo vzťahu k minulosti, aj vo vzťahu k súčasnosti tento princíp je uznávaný aj Európskou úniou, aj ďalšími medzinárodnými organizáciami Rady Európy a tento princíp musíme v rámci šancí pre každého dodržiavať aj v oblasti školstva.

    Ja by som si dovolil, samozrejme, zareagovať na to, čo hovoril aj pán poslanec Fronc. Mnohé veci, s ktorými vystúpil v tej prvej časti, boli vyslovene odborné, profesionálne, ktoré dokazujú, že pozná tú problematiku a pozná celú genézu vývoja tej problematiky nášho školstva, našej vzdelanosti, našich problémov v oblasti vzdelávania a výchovy. Samozrejme, je veľmi dôležité, aj keď sa tu hovorilo o tom, či treba, aby legislatíva reagovala na mnohé veci, tak sú veci, ktoré prináša život, prinášajú podnety zo spoločnosti, prinášajú poznatky z praxe, a sú aj podnety, ktoré hovoria, že mýliť sa je ľudské, ale zotrvávať v omyle je diabolské, a toto treba akceptovať. A mnohé veci, ktoré boli mylne prijaté v minulosti, nedobre prijaté, nedobre nastavené, treba racionalizovať úprimne, s úprimnou snahou - a ja vám to hovorím celkom úprimne aj z môjho vlastného presvedčenia - meniť k tomu, aby sme to prostredie vzdelávania, vzdelanosti našej spoločnosti zásadne krok za krokom menili. To, čo sa prijme teraz, to sa môže odraziť v spoločnosti o 5 až 10 rokov. A vôbec školstvo, ktoré je konzervatívnym prostredím, ktoré ťažko prijíma akékoľvek zmeny, si to vyžaduje istú etapu, isté obdobie, kým sa tie rozhodnutia, ktoré sa prijmú v súčasnosti, prejavia aj v konkrétnych výsledkoch. A ja vždy hovorím, že podstatné je to, aby každý minister školstva to, čo bolo dobré, aby pochválil, aby sa k tomu prihlásil aj vo vzťahu k minulým ministrom a to, čo zaseje, často nebude žať tú úrodu, lebo kedysi sme prijímali päťročnice, teraz často prijímame buď dvojročnice, trojročnice, alebo štvorročnice, podľa toho, podľa toho - podľa Európskej únie sedemročnice -, ale podľa, hovorím, vnútorných, teda národných programov, ktoré sú tu, čo sa ktorá politická strana ujme moci, to sa, samozrejme, presadzuje.

    A na druhej strane treba tiež povedať, že moje kroky, ktoré sú, vychádzajú z dlhodobej prípravy v tejto oblasti, lebo som sa tomu venoval dlhé roky a vychádzal som naozaj z poznatkov odborníkov, radil som sa s odborníkmi, ktorí v tejto oblasti robili, radil som sa a nemám žiaden problém radiť sa aj s bývalými ministrami. A veľmi sa teším, že práve INECO prináša mnohé a mnohé veci prostredníctvom pána Goliáša, ktorý je členom mojej rady pre systémové zmeny, a ktoré poukazuje, ako to je konkrétne s naším školstvom. A je to dobré, je to adresné, je to vo vzťahu k základným školám, je to adresné vo vzťahu ku gymnáziám a je to adresné aj vo vzťahu k odborným školám.

    Pán poslanec Érsek, ktorý vystúpil, aj ďalší poslanci za MOST - HÍD, žiaľ, teraz išli si plniť svoje politické povinnosti, ale musím na to odpovedať. Znovu zopakujem to, čo som povedal aj vo svojom úvodnom slove. Pán poslanec Árpád Érsek poslal mi list 28. 11., hoci vie rok o tom, že ja som bol ten minister, nie predchádzajúci minister, keď boli v koalícii; som rozhodol o tom, že treba urobiť vzdelávanie v jazyku slovenskom na slovenských školách s vyučovacím jazykom maďarským tak, aby bola prijatá slovenčina vyučovania ako cudzí jazyk. Toto rozhodnutie sa prejavilo aj v tom, že výzva, ktorá bola prijatá v rámci skvalitnenia vyučovacieho, vyučovania slovenského jazyka a literatúry na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín metódou vyučovania cudzích jazykov, zlepšenia kvality vzdelávacích programov vysokých škôl, bola úspešná; začínajú na tom jednotlivé vysoké školy a odborníci pracovať. A, samozrejme, vyzval som - a už som mu to povedal trikrát -, vyzval som aj pani generálnu riaditeľku metodicko-pedagogického centra, aby vstúpila do spolupráce vo vzťahu najmä k detašovanému pracovisku, ktoré pracuje v Komárne a ktoré rieši túto problematiku. Ja mám záujem na tom, aby v podstate na týchto školách sa neučili často tri cudzie jazyky, pretože týmto pádom by sa učili tri cudzie jazyky, lebo takú máme kvázi reformu, okrem angličtiny ako povinného jazyka cudzím jazykom je aj slovenský jazyk a ešte okrem toho by mali ďalší cudzí jazyk, aby sme našli nejaký konsenzus. A chceme to riešiť aj v tej veľkej novele zákona o výchove a vzdelávaní, tzv. školského zákona, aby sme boli v tejto oblasti ústretoví. A znovu opakujem, je to zbytočné vybíjanie dverí, ktoré sú otvorené a o ktorých som za prítomnosti či už pána Bélu Bugára, predsedu tejto strany, ale aj za prítomnosti pána Péka, predsedu asociácie učiteľov maďarského jazyka, maďarských škôl na Slovensku hovoril a jasne som to ja presadzoval na rozdiel od môjho predchodcu, ktorí boli, s ktorým boli v koalícii, ktorý o týchto veciach nikdy od roku 2010 nič nehovoril a nič neriešil.

    Čiže považujem to za zbytočné vybíjanie otvorených dverí zo strany koa..., zo strany MOST - HÍD a samozrejme aj s týmito jednotlivými aktivitami. Chcem tiež poznať, pripomenúť, že pre mňa je tiež dôležité, aby sa, keď sa znižuje počet žiakov na školách, či sa to už odráža, ako povedal pán Érsék, z oblasti demografického vývoja, natality, čo je veľmi vážny problém a s ním sa stretajú aj moji kolegovia v Maďarskej republike, v Maďarsku priamo, alebo či je to asimilácia. To je veľmi tvrdý režim, tvrdé slovo povedané. O žiadnej asimilácii netreba hovoriť, hovoriť možno o integrácii, ale o žiadnej asimilácii. A Slovenská republika vo vzťahu k týmto školám vždy pristupuje ústretovo - aj v minulosti, aj za môjho predchodcu, aj predpredchodcu -, aby sme skutočne vytvorili dobré podmienky preto, aby sa povedzme naše národnostné školstvo vyvíjalo v dobrom prostredí, k spokojnosti detí, k spokojnosti rodičov a k spokojnosti pedagógov a učiteľov.

    Samozrejme, s týmito zmenami, ktoré sú naznačené a ktoré vychádzali aj z názorov predovšetkým profesných zväzov, a ja som naozaj mnohé veci konzultoval - a niekomu sa to páči, alebo nepáči - s ľuďmi, s ktorými sa v minulosti ťažko konzultovalo, nikdy sa s nimi neviedol žiaden dialóg, či je to asociácia riaditeľov štátnych gymnázií vo vzťahu k stredným školám alebo asociácia stredných odborných škôl, alebo či to je združenie samosprávnych škôl, teda základných škôl, ktorí jasne povedali, že áno, treba zvýšiť spodnú hranicu žiakov na školách, či už ide o prvý stupeň, či ide o druhý stupeň základných škôl, alebo či ide o stredné školy.

    Čiže bolo to konzultované, tento návrh, ktorý tu prešiel, prešiel verejnou oponentúrou, verejnou diskusiou a tieto pripomienky z verejnej diskusie boli aj akceptované a dostali sa do litery, obrazne povediac, aj paragrafového znenia tejto novely zákona. Samozrejme, uvedomujem si to, že je veľmi dôležité sieťovanie spojené s dopravou, školský autobus. A preto som dal aj pokyn, a môže to potvrdiť aj generálny riaditeľ sekcie regionálneho školstva, aby čo najrýchlejšie urobili mi istú analýzu prepojenia najmä u tých detí a u tých žiakov, ktorí sú v prvom stupni základných škôl, pokiaľ by sa to týkalo prvého stupňa základných škôl, jedna až štyri, aby sme v tých obciach, ak to od roku 2015 vstúpi do platnosti, urobili všetko preto, aby tie detičky mohli rodičia s kľudom nasadiť do školského autobusu a tieto deti sa dostali do plnoorganizovanej kvalitnej základnej školy. Áno, je to aj o socializácii, je to aj o komunikácii, je to vytváranie týchto vecí, ktoré potrebuje ten mladý človek, aby žil v nejakom kolektíve a na druhej strane prejavil aj svoje individuálne schopnosti, ktoré netreba potláčať, ale treba ich podporovať. Aj toto je cesta a ja tu cestu budem ako minister školstva aj z hľadiska legislatívy, ale z hľadiska aj svojich konkrétnych krokov a mojich návštev na jednotlivých školách; či už základných, či už materských v predprimárnom vzdelávaní, základných umeleckých škôl, ale, samozrejme, aj na stredných školách - či už gymnáziách, alebo odborných školách -; presadzovať.

    Tu sa vravelo o financovaní, že tu sú problémy okolo financovania z fondov Európskej únie, že tam je 5 rokov, päťročné embargo. Nuž tak poviem, vážení, Európska únia, pokiaľ išlo o infraštruktúru, povedala jasne, že treba dodržiavať póly rastu, a tie póly rastu boli len na tie školy, ktoré majú viacej ako 200 žiakov, čo sa týka základných škôl a respektíve stredných škôl. Ak sa to stalo za pána ministra Gyurovszkého v predchádzajúcom období, keď sa využívali tieto fondy alebo za pána ministra, tam ich bolo viacej na ministerstve regionálneho rozvoja a výstavby, tak potom sa stala chyba. Tam bola vážna chyba a ja vám hovorím, ak príde Európska komisia a zhodnotí to, že to boli peniaze použité na školy pod ten pól rastu, pod 200 detí, tak Slovensko bude ich musieť vracať. To vám hovorím otvorene a nebojím sa to povedať, lebo chodím na tieto rokovania do Európskej únie, stretávam sa so zástupcami tak Európskeho sociálneho fondu, ako aj Kohézneho fondu a ďalších štrukturálnych fondov; a bude to potrebné potom vrátiť. Čiže tie póly rastu boli nad 200 žiakov a to bola veľká diskusia aj so ZMOS-om v minulosti, či to nie je možné znížiť, ale tak to bolo vyrokované aj vládou, ešte druhou vládou Mikuláša Dzurindu. My sme na to nadviazali pri rokovaní o novom plánovacom období financovania v rokoch 2007 až 2013 až 2015.

    Pani poslankyňa Horváthová, tiež tu nie je, ale hovorila o certifikátoch. Nuž ale, vážení, ja keď som diskutoval a presvedčil som aj zástupcov jednotlivých asociácií, ktoré tieto certifikáty vydávajú, hoci zotrvávajú na svojom názore, boli tam prítomní veľvyslanci anglosaských krajín, teda Spojených štátov amerických a pani veľvyslankyňa, pani veľvyslankyňa Britského kráľovstva pani Montgomery a ja som im ukázal, že tuto nie je rovnosť šancí a dokázal som to tam presadiť. A ďalší veľvyslanci, ktorých tam pozvali - či to bol nemecký, francúzsky, španielsky, taliansky -, povedali: My vo svojich krajinách toto neuznávame. My vo svojich krajinách uznávame maturitu, štátnu maturitu. To je to podstatné a toto je pridaná hodnota. Toto je pridaná hodnota naviac, nikomu nebránime, aby si tie certifikáty uplatňoval a môže ich uplatňovať; ale môže sa, keď absolvuje tento certifikát, kľudne zúčastniť maturity a dokázať, že má svoje výsledky ďaleko lepšie ako tí, ktorí nemajú tieto certifikáty z týchto renomovaných organizácií a inštitúcií.

    Žiaden problém, žiaden problém nie je, je to pridaná hodnota, ja si to vážim, naozaj je to dôležité, ale musím zopakovať to, čo nám dala jazyková škola na Palisádoch, stanovisko, a jasne povedala, že chýbajú tam niektoré veci, ktoré sa týkajú komplexného vzdelania v oblasti jazykovej prípravy, aby mohli absolvovať tie, tie, tie testy, ktoré sa týkajú všeobecného poznania anglickej kultúry, anglického jazyka, anglickej literatúry a tak ďalej a tak ďalej. Toto je o angličtine, nielen o komunikácii v cudzom jazyku.

    Musím tiež zopakovať, že, a ja sa tomu nebudem venovať a už o tom hovoril môj predrečník pán spravodajca. Nebudem sa vyjadrovať k šedej mase učiteľov, to je názor pána Poliačika, prosím, je jeho osobný názor, a ja mám, samozrejme, iný názor. Ja sa skutočne radím s učiteľmi, či sú to mladí učitelia, ktorí majú všetky práva a majú možnosti, či sú to príslušníci staršej generácie, alebo tí, čo viacej pamätajú a niečo pre toto naše školstvo urobili. Aj u nás; opakujem, pán poslanec; môžu nadaní, vzdelaní, nadaní sa vzdelávať v niektorých predmetoch vo vyšších ročníkoch v zmysle existujúceho paragrafu 103 tohto zákona. Čiže žiaden problém nie je, je to rozhodnutie riaditeľa, je to rozhodnutie školy, aby takýmto spôsobom zaviedli tento systém, len treba čítať zákon, treba ho poznať a treba ho uplatňovať v praxi.

    Čo sa týka municipácie obcí, minucipality obcí, nuž, musím povedať, pri mojej poslednej návšteve vo Fínsku, chvalabohu, pani ministerka nová fínska pre školstvo príde koncom januára na Slovensko a mnohým to tiež ešte povie, ja pevne verím, že navštívi aj výbor školský, bol by som veľmi rád, keby som to mohol dostať do programu. Vo Fínsku majú 400 municipalít, majú 5 a pol milióna obyvateľov ako Slovenská republika, a majú ďaleko väčšiu rozlohu v metroch štvorcových, kilometroch štvorcových.

    Na Slovensku je to úplne naopak, áno, ak treba robiť zmeny, tak ich treba robiť komplexne a robiť ich s väzbou na znižovanie počtu municipalít, dokonca vo Fínsku sa rozhodla vláda ísť ešte s ďalším znižovaním počtu municipalít, zo 400 ešte menej. V Nórsku zo 600 ešte menej, je to ďaleko väčšia rozloha a vytvára preto všetky podmienky, lebo dobrá verejná správa, dobrá samospráva vyžaduje kvalitné podmienky povedzme plnoorganizovanej, plnoorganizovaných ponúk, ktoré môžu ponúknuť obyvateľom, občanom toho-ktorého štátu, využijúc internetu, využijúc elektronických služieb a zberných miest, ktorými môžu takýmto spôsobom, alebo kontaktných bodov, komunikovať.

    Samozrejme, v tomto musíme ešte veľa urobiť a ja sa tiež priznávam, že tá diskusia s pedagogickými fakultami, pán poslanec Poliačik, je veľmi náročná, akých vychovávajú absolventov a či vychovávajú takých absolventov, ktorí vedia reagovať na nové trendy v oblasti vzdelávania, alebo či vychovávajú páni pedagógovia na vysokých školách - máme ich šesť pedagogických fakúlt a ešte máme prírodovedecké, filozofické fakulty na stredné školy, humanitné fakulty -, či ich vychovávajú tak ako tradične tým spôsobom a potom, keď prídu do školy, vlastne len nadväzujú na staré formy vzdelávacie. Ale musím opakovať, že sú mladí učitelia a ktorých a ktorým sa veľmi teším, a musím povedať aj to, že sú to učitelia, ktorí sú ocenení aj svojimi žiakmi v rámci Zlatého Amosa, a sú to učitelia, ktorí nemajú žiadne problémy s riaditeľmi škôl a so svojimi zriaďovateľmi zavádzať nové formy vzdelávacie, a žiaci to berú, a sú príkladom a môžu kľudne fungovať a môžu vytvárať tieto podmienky v oblasti vzdelávania tak, ako ste to vy povedali, ako to poznáme v niektorých krajinách Európskej únie a sveta.

    Pán Hlina sa pýtal, že či existuje nejaká štúdia, ako sú výsledky, hodnotí výsledky málotriedok. No existuje jedna štúdia, musím povedať, že na Slovensku som to zadal v rámci nášho inštitútu školskej politiky mladým ľuďom, ktorí robia v tomto inštitúte, skutočne talentovaní mladí ľudia, ktorí pracujú, pretože na ministerstve bola prognostika alebo ústav, ústav informácií a prognóz, možnože ani informácie a prognózy sme v minulosti z toho nedostávali, preto prechádza závažnými zmenami a v podstate sa zlučuje s centrom vedecko-technických informácií. Žiaľ, predchádzajúca vláda to neriešila, žiadna prognóza odtiaľ neprichádzala. Sú tu mladí ľudia, ktorých som prijal na rezort, ktorí robia isté analýzy, ale poznáme aj analýzu takejto štúdie zo Škótska, ktorá hovorí, že výsledky málotriedok sú porovnateľné s výsledkami veľkých škôl, ale za oveľa viac a viac peňazí.

    Čo sa týka ďalších mojich pripomienok a poznámok, znovu chcem opakovať a to je ten podstatný problém, ak máme najlepších učiteľov, aj o ktorých hovoril pán Poliačik, aj mladých učiteľov, tak ako povedal pán Andreas Schleicher, námestník riaditeľa pre vzdelávanie OECD, autor medzinárodných testov PISA. Adresoval to českej škole, to platí aj pre Slovensko rovnako, žiadne rozdiely, dlhé roky sme mali spoločný systém a spoločne sme vychovávali ľudí: "Najlepší učitelia u vás pôsobia v pohodlí elitných škôl, to nie je dobrá stratégia. Tí najlepší učitelia by mali ísť do tých ťažkých, do toho ťažkého prostredia a mali by tam pôsobiť, ale, samozrejme, násobne za to aj ohodnotení." Toto je cesta, aby sme aj tieto veci na Slovensku menili.

    Problém je ďalej selekcia. Selekcia tak najlepších, ako aj najslabších žiakov. Však stále to otvárame, najlepších vyberáme, najslabších dávame do nejakých teda tzv. špeciálnych škôl atď., atď. a zostáva tam priemer. A cez priemer nie je schopný ten učiteľ, aby dosiahol lepšie a lepšie výsledky. A preto hovorím a opakujem a znovu to podčiarkujem, vážené dámy a vážení páni, že to, čo sa konštatovalo, že Poľsko sa rozhodlo ísť zásadnou reformou - a nebolo to ľahké - v rokoch 1999 až 2001, že zrušilo tento systém delenia a že je tu plnohodnotné základné vzdelávanie s vyšším vzdelávaním, teda prvý a druhý stupeň do 16 rokov života dieťaťa; bol správny prístup. To isté, čo majú Fíni od 7 rokov do 16 rokov, to isté - a znovu to opakujem a treba to povedať -, že to platí aj pre Estónsko. Práve Estónsko vôbec takýto stratifikovaný systém nepozná, naopak, je tam, do 16 rokov sú deti vzdelávané, či tie slabšie, či tie najlepšie v plne integrovanej škole. A práve preto Poľsko ide hore v rámci PISA, práve preto Fínsko je stále na špici a práve preto Estónsko takto rýchlo vybehlo. A naviac je tam pridaná hodnota u Estónska, že sa rozbehli aj s digitalizáciou výrazne a výrazne sa rozbehli aj v rámci internetizácie a internacionalizácie školstva. Áno, toto sú tie pridané hodnoty a znovu opakujem, nie počty žiakov sú rozhodujúce.

    K individuálnemu prístupu, znovu to hovorím, čo hovorí Andreas Schleicher, nebráni veľký počet žiakov, ale zlý prístup učiteľa. A často to, čo vo Fínsku neexistuje - a môžete sa opýtať pani ministerky, keď príde -, vo Fínsku o tom, kam ten žiak má ísť po 16 rokoch, rozhoduje učiteľ a žiak, nie rodič. Akonáhle rodič by začal do toho vstupovať, tak je to chyba. Choďte do Fínska, porovnajte to a budete to vidieť a budete vidieť, koľko je tam súkromných škôl a koľko je tam verejných škôl, minimálne, desatiny percenta súkromných; a verejných škôl kvalitne pripravovaných, moderných škôl, ktoré dosahujú takéto skvelé výsledky. Týka sa to aj Švédska, týka sa to aj Nórska a týka sa to aj Dánska. Všade v podstate nie je to cesta, ktorú doteraz máme, ale nechcem teraz mentorovať, pretože problém ma trápi. Výsledky nám dokázali a ukázali, že osemročné gymnáziá, na ne idú takmer všetci, ktorí sa tam hlásia. A môžem vám povedať a celkom úprimne, že poznám jedného otca, ktorý povedal: Ak tam nebude moje dieťa prijaté, môj chlapček, tak bude mať doma teror, musí ísť na to osemročné gymnázium, lebo ja mám vysokú školu. Ale to dieťa na to talent nemalo a nemá, my ho ideme trápiť. My ho dostávame do prostredia, kde to nie je dobré, kde by sa možno cítilo v tej plnohodnotnej, plnoorganizovanej základnej škole, kde sú aj tí najlepší, aj tí najslabší, ďaleko lepšie ako v tom, že ich vyťahujeme do prostredia, kde nemá na to predpoklady a kde nie je schopný sa adaptovať. Vytvárame podmienky preto, že to dieťa stráca v podstate akúkoľvek silu, vieru vo vlastnú osobnosť, vo vlastnú individualitu, lebo je ubíjaná už tým, že takýmto rozhodnutím často rodičov, ktorí nepochopia, že to dieťa často nemá na tú školu, ale že by bolo lepšie, keby zostalo na základnej škole a sa mu dlhodobo venovalo a možnože v ôsmej triede môže ísť na bilingválne gymnázium a bude ďaleko úspešnejšie ako takto, keď ide po štvrtej, resp. piatej triede do osemročného gymnázia.

    To je otvorená diskusia, o nej musíme, samozrejme, hovoriť a ja sa jej nebránim, pretože naozaj výsledky, ktoré máme, našich 15-ročných žiakov podľa medzinárodnej štúdie OECD PISA 2012 sa zhoršili, aj mimoriadne sa zhoršili osemročné gymnáziá. A tu si treba postaviť otázku prečo. Prečo sa zhoršili u osemročných gymnázií? Pretože - znovu opakujem - Estónsko išlo míľovými krokmi vpred, nemá stratifikovaný vzdelávací systém, pani poslankyňa, nemá vzdelávací systém stratifikovaný. Stretol som sa nedávno s ministrom školstva, do 16 rokov sú všetci v jednej základnej škole, sú plne pripravovaní a vzdelávaní spoločne, a preto, opakujem, preto majú dobré výsledky, okrem iného aj preto majú dobré výsledky! Ale išli sme tou cestou, treba nájsť nejaký konsenzus, hľadať možnosti, aby sme tie deti, ktoré pôjdu na osemročné gymnáziá, prijímali na základe pohovorov, kvalitných testov, aby na to mali predpoklady už po ukončení prvého stupňa základnej školy, aby boli dobre na to pripravené a súčasne, aby sa na tomto osemročnom gymnáziu netrápili a nemuseli na dvakrát maturovať; ako videli sme teraz tie výsledky z maturity, tie opakované, že absolútne na to nemali schopnosti a neboli možné, neboli možné zmaturovať, či už z matematiky, či zo slovenského jazyka, alebo z angličtiny.

    Ďakujem vám za pozornosť. Chcem ešte pripomenúť, že obidva návrhy, ktoré predložili pán poslanec Blanár a pán poslanec, pán poslanec Petrák podporujem, aby sme za tieto dva návrhy hlasovali. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem. Chcem sa spýtať spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, iba štatistika, v rozprave vystúpilo deväť poslancov, bolo podaných päť pozmeňujúcich návrhov a nebol podaný žiaden procedurálny návrh. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz budeme v rokovaní 27. schôdze pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona má tlač 718 a spoločná správa podobne 718a.

    Pán minister školstva, máte slovo, aby ste návrh zákona odôvodnili, a potom, pán Galis, ak chcete, môžete si už sadnúť na miesto.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážene dámy, vážení páni, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil na rokovanie zasadnutia Národnej rady spomínaný návrh zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 718).

    Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s koncepciou boja proti diváckemu násiliu na roky 2013 až 2016 v spolupráci medzirezortnej pracovnej skupiny - znovu to podčiarkujem - zástupcov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Slovenského futbalového zväzu, Slovenského zväzu ľadového hokeja, Združenia miest a obcí Slovenskej republiky a ďalších športových a telovýchovných subjektov z verejnej sféry, športovej sféry i akademickej sféry a bol, a o tom sa aj veľmi vážne hovorilo aj na rade pre štátnu reprezentáciu, kde sú zastúpené jednotlivé zväzy, ktoré majú možnosť sa vyjadrovať aj k takýmto významným a dôležitým rozhodnutiam.

    Cieľom návrhu zákona je vytvoriť efektívny systém pravidiel organizovania verejných športových podujatí a zodpovedajúceho preventívne, mať zodpovedajúce preventívne kontrolné a sankčné mechanizmy, to je najpodstatnejšie. Ich cieľom je, nie že budeme trestať, ale musíme preventívne konať a prevencia je veľmi dôležitá v tejto oblasti a tu zohrávajú veľmi dôležitú úlohu organizátori takýchto podujatí. A nie je pravda, že len hokejový zväz alebo futbalový zväz má problémy, takéto agresívne aktivity sme mali na basketbalových stretnutiach v Spišskej Novej Vsi, v Košiciach a v iných oblastiach, v hádzanej a tak ďalej a tak ďalej. Musíme sa brániť voči takýmto agresívnym aktivitám a je to povinnosťou, aby sme na jednej strane chránili verejný poriadok, bezpečnosť a pohodlie účastníkov verejných športových podujatí, aby ľudia sa nebáli so svojimi deťmi, so svojimi rodinami, aj manželkami, navštevovať takéto podujatia, a na strane druhej, aby sa vytvorila prevencia aj eliminácia diváckemu násiliu na týchto podujatiach.

    Návrh zákona má čo najmenej obťažovať slušných ľudí, tak je to tam aj konštatované v zdôvodnení, pri organizovaní malých športových podujatí do 300 účastníkov, ako aj podujatí v športových odvetviach vo vekových a výkonnostných kategóriách, v ktorých doposiaľ neboli zaznamenané akty diváckeho násilia ani iné bezpečnostné incidenty. Napriek tomu však návrh zákona vytvára všeobecný, opakujem, všeobecný právny rámec pre všetky verejné športové podujatia pre prípad, ak by sa fenomén diváckeho násilia presunul z futbalu a hokeja aj do iných športov, čo na základe poznatkov zo Slovenska sú predovšetkým hádzaná, basketbal, volejbal alebo aj iné športy - či už sú to individuálne, alebo kolektívne - a sú o tom, hovoria aj skúsenosti zo zahraničia, ktoré by nám mohli v budúcnosti hroziť. Pre mňa je príkladom Margaret Thatcherová, ktorá to urobila v 80. rokoch minulého storočia veľmi nekompromisne, veľmi tvrdo a dnes vidno na anglických štadiónoch, na anglických podujatiach kultúru, slušnosť vzájomnú, vzájomný rešpekt, športového ducha fanúšikov jednej aj druhej strany, lebo sa na tieto štadióny nedostávajú vandali, ľudia, ktorí neváhajú vyslovovať sa hrubým slovom, urážať druhých, ale dokážu fandiť jedným, zatlieskať svojim, dokážu fandiť a zatlieskať tým lepším, ak sú tí, ktorí vyhrávajú. Toto je potrebné dosiahnuť na Slovensku a možnože práve je to správne rozhodnutie, že to dostávame aj do legislatívneho procesu a predkladáme to aj na toto vážené fórum Národnej rady v druhom čítaní a v treťom čítaní, tento zákon, ktorý môže priniesť v mnohých oblastiach mnoho, mnoho pozitívneho.

    V rámci prvého čítania o návrhu zákona prebehla v Národnej rade podnetná, konštruktívna - podčiarkujem - konštruktívna diskusia, žiadne urážky; ktorá opäť potvrdila, že šport je fenomén, ktorý vzbudzuje osobitný záujem a pozornosť všetkých občanov vrátane poslancov Národnej rady. V diskusii odzneli aj konkrétne pripomienky poslancov, ktorými sa ministerstvo dôkladne zaoberalo a spoločne s dotknutými subjektmi hľadalo vyvážené riešenie. Tieto boli premietnuté do pozmeňovacieho návrhu a niektoré z nich môžem aj spomenúť.

    Vzhľadom na legitímnu požiadavku obcí vychádzajúcu z ich postavenia a zodpovednosti voči obyvateľom obce bude zachovaná všeobecná povinnosť organizátora verejného športového podujatia oznamovať takéto podujatia obciam. Doplnila sa možnosť oznámenia podujatia elektronicky. Obce budú oprávnené znížiť, zúžiť rozsah tejto povinnosti podľa znalosti miestnych pomerov; kto iný ako zástupcovia obce poznajú konkrétny mikroregión. Obce budú mať aj oprávnenie znížiť nároky na zloženie usporiadateľskej služby pre konkrétne podujatie okrem rizikových podujatí, kde bude možné iba zvýšenie nárokov. Pri malých podujatiach bude mať organizátor základnú oznamovaciu povinnosť voči obci. Usporiadateľskú službu bude zabezpečovať organizátor podľa vlastného uváženia, ako doposiaľ. Uzavreté komunitné podujatia - školské, spolkové, firemné a tak ďalej - sú spod pôsobnosti zákona vyňaté úplne okrem prípadov, ak majú prvky rizikovosti, alebo sa konajú mimo športového zariadenia. Pri turistických podujatiach uskutočnených na vyznačených turistických chodníkoch sa nebude vyžadovať súhlas vlastníkov pozemkov. Pri bežných podujatiach nad 300 účastníkov môžu až, môžu až 50 % členov usporiadateľskej služby tvoriť dobrovoľníci a obec môže tento pomer zvýšiť až na 100 % podľa konkrétneho športového podujatia, resp. odvetvia. Pri bežných podujatiach návrh zákona nevyžaduje členov súkromnej bezpečnostnej služby ani bezpečnostného manažéra.

    Návrhom zákona sa sprísňuje režim organizácie rizikových podujatí najmä vo vzťahu k futbalu a hokeju. Návrh zákona nanovo upravuje postavenie a úlohy organizátora podujatia, členov usporiadateľskej služby, športových zväzov, Policajného zboru, obce, ako aj povinnosti a zákazy pre účastníkov podujatia a zodpovednosť za ich porušenie. Zákon zvýrazňuje povinnosť v súčinnosti a spolupráci všetkých zainteresovaných subjektov verejnej i súkromnej sféry pri zabezpečení vykonávania ústavou - článkom 28 - garantovaného zhromaždovacieho práva občanov formou účasti na verejnom športovom podujatí; vytvorením všetkých podmienok, aby sa občan, ktorý sa zúčastňuje takýchto podujatí, cítil tam bezpečne, aby v podstate nebol urážaný, aby nebol ohrozovaný často na živote a, samozrejme, mohol tam priviesť celú rodinu a vychovávať aj svoje dieťa alebo svojho vnuka na takýchto podujatiach, že sa oplatí prísť a že neznižujú úroveň všeobecného, by som povedal, etického, etického rozmeru budúcnosti mladej generácie, ktorá by mohla byť takýmto spôsobom z hľadiska mravnosti ovplyvnená. Predpokladá sa pozitívny dopad návrhu zákona na štátny rozpočet a na informatizáciu spoločnosti, tam boli prijaté isté opatrenia.

    Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Aj ja vám, pani ministerka.

    Nech sa páči, teraz dávam slovo pánovi spoločnému spravodajcovi, aby predniesol správu z rokovania výborov a predniesol stanovisko gestorského výboru. Pán Dušan Galis.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 718) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu, správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 23. októbra 2013 č. 871 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 718) v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatoval, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona určené výbory zaujali stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 348 z 20. novembra 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet v uznesení č. 241 z 12. novembra 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj v uznesení č. 132 z 21. novembra 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v uznesení č. 120 z 21. novembra 2013, výbor pre, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 104 z 21. novembra 2013, v ktorých zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 28, 30 až 55 spoločne a tieto schváliť, bod 29 neschváliť. Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní (tlač 718) bola schválená uznesením gestorského výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport 22. novembra 2013 č. 113. Zároveň týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne aj ja za prednesenie správy, nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu, do ktorej som dostal písomne tri prihlášky: Jozef Mihál z SaS, Árpád Érsek z MOST - HÍD-u a František Šebej taktiež z MOST - HÍD-u, ideme podľa poradia.

    Jozef Mihál ako prvý. Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, ja chcem vyjadriť podporu tomuto zákonu. Už som sa tak vyjadril v tomto duchu aj v prvom čítaní, registroval som tak isto pozorne v prvom čítaní niektoré, myslím, dobré pripomienky kolegov, ktorí vyjadrovali určité pochybnosti, preto som bol aj zvedavý, akým spôsobom bude prebiehať ďalšia diskusia.

    V mojom prípade prebiehala tak, že bol som na pozvanie pána Sepešiho, ktorý v podstate zastrešoval ako odborník, ako uznávaný expert prípravu tohto zákona, kde sme si na slušnom časovom priestore vyjasňovali tie nejasnosti, ktoré možno trošku aj mňa trápili a trápili aj ostatných kolegov, spomeniem napríklad ten limit 300 účastníkov, ktorý môže byť trošku takým sporným, ale v tej diskusii sa jednoducho naozaj ukázalo, keď sa nad tým človek zamyslí, že nie je možné to nejako exaktne spresňovať, takto, takto daná podmienka je v podstate z hľadiska aplikačnej praxe, ktorú máme v podstate skúsenosť za sebou, v poriadku a mala by byť v poriadku aj z hľadiska budúcnosti. Ak by mala byť diskusia, či to má byť 300, 200, alebo 500, tá diskusia v podstate je zbytočná. Ten počet 300 je, sa ukazuje ako primeraný, takže je zbytočné podľa môjho názoru viesť nejaké žabomyšie vojny, 300 alebo 301, alebo 200, to naozaj nemá žiadny zmysel.

    Dôležité je, že zákon veľmi precízne stanovuje povinnosti organizátora športového podujatia, ale netreba zabudnúť, že stanovuje aj povinnosti, ale aj práva obce, na ktorej území sa športové podujatie má konať. Stanovuje práva a povinnosti Policajnému zboru, pripomeniem, že obec bude mať právo - aj pán minister pripomenul túto vec a je to dôležité si uvedomiť -, bude mať právo vstúpiť aktívne do toho procesu a ovplyvňovať, či už ovplyvňovať najmä povinnosti organizátora vo veci počtu usporiadateľov, čo je asi najnákladnejšia tá položka pri organizácii, tých usporiadateľov treba zorganizovať; samozrejme, treba im dať nejakú odmenu, zaškoliť ich a tak ďalej; čiže obec bude môcť aktívne ovplyvniť počet týchto usporiadateľov s výnimkou rizikových podujatí, kde ho môže ovplyvniť len na strane zvýšenia, čo je pochopiteľné.

    Je pozitívne, že v procese pripomienok došlo k určitým úpravám týchto možností obce v prospech väčšej, väčšej takej palety možností, ktorú bude mať obec, to kvitujem, pretože naozaj tá samospráva na danom území, v danom regióne najlepšie vie, čo sa môže stať, čo sa stať zrejme nestane, aby nebol organizátor zbytočne zaťažovaný, keď nemusí. A pokiaľ ide o paletu tých sankcií, či voči organizátorovi, voči obci, voči nespratníkovi, tak môžu byť na to rôzne názory tak isto, ale myslím si, že tá filozofia je stanovená dobre. To znamená, že nech ide o akýkoľvek priestupok alebo delikt, tak vždy tá dolná hranica vlastne je nulová fakticky, je stanovená relatívne primerane horná hranica, ktorá sa môže zdvojnásobiť pri opakovanom priestupku a zároveň zákon umožňuje tú pokutu, alebo ten, ten, tú sankciu úplne odpustiť, či už takému tomu mladšiemu účastníkovi; rešpektuje sa, že v tom, puberte, ako sa hovorí, ľudia niekedy robia veci, ktoré potom ľutujú, takže aj by to bolo skôr o prevencii než o trestoch; a rešpektuje sa aj to, že ak ide o priestupok nejakej menšej povahy, tak teda nemusí sa riešiť sankciou finančného charakteru. Takže toto všetko, toto všetko je pozitívne, samozrejme, očakáva sa, že futbal, hokej, ale skutočne takéto neprístojnosti sa môžu stať aj keď v menšej miere na iných športoch, je to jednoducho o tom, že keď v nejakom regióne, čo ja viem, či už Komárno, Levice, alebo Svidník majú tam nejakú zaujímavejšiu súťaž v možno pre niekoho menej atraktívnom športe, ale pre daný región je to skrátka niečo nevšedné, kde sa môžu stretnúť, zgrupiť nejaké takéto živly, tak možno ani sami tí organizátori nevedia, ako im dobre padne, že budú mať tieto možnosti, spolupráca s Policajným zborom a podobne.

    Čiže vnímam zákon pozitívne, nechcem ani nevidím v ňom nejaké závažné negatíva, určite aplikačná prax prinesie časom nejaké návrhy na vylepšenie, tak to už chodí, ale myslím si, že zákon ako taký je dobrý a má moju osobnú podporu. A ďakujem všetkým, ktorí sa pri tvorbe tohto zákona podieľali.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Sulík, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. No, Jozef, myslím si, že nielen tvoju osobnú podporu, ale aj podporu SaS. Ja teda chcem dúfať, pán minister, že sa vám to podarí dobre aplikovať a že naozaj to násilie, ktoré zrejme je v záujme všetkých, aby nebolo na tých štadiónoch, že ho teda ubudne, že vaši odborníci ten zákon napíšu tak, aby naozaj bol v praxi vykonateľný. No tak držíme palce.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Érsek, ktorého tu nevidím.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Šebej, predseda zahraničného výboru, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, pán minister, ja som pri prvom čítaní prisľúbil, že poviem pár systémových slov, som to dlžný, ale, ale hneď na úvod by som rád povedal, že zdá sa, že v tejto podobe, že ten zákon dostal proste značne vylepšujúcich zmien, a tiež mám, pokiaľ viem, aj moji kolegovia z klubu MOST - HÍD majú tendenciu ten zákon podporiť, lebo zdá sa, že naozaj ide o spoločenskú nutnosť a čosi, čo je, čo si situácia vyžiadala.

    Ale ja by som rád povedal, že, že ten stimul, ten podnet na to, aby vôbec bolo potrebné prijímať takúto normu proste, má svoje korene v jave, ktorý by som nazval sociálnou patológiou. To nie je bežný jav a je to ale jav, ktorý súvisí s čímsi úplne iným, ako je podstata tých športových odvetví, ktorých sa týka. Tie športové odvetvia mali tú smolu, a teda konkrétne najviac futbal, ale aj hokej a potenciálne aj ďalšie športové odvetvia majú tú smolu, že sa hodia na to, aby poskytli prostredie na tieto patologické javy. Ony sú jednoducho proste tým, ako sú organizované, tak vytvárajú - a toto chcem, o tomto som chcel hovoriť - ony vytvárajú ilúziu v podstate nejakej zástupnej vojny, proste ako keby sa stretli dva súperiace kmene a tí diváci ako keby boli svedkami v podstate čohosi, čo sa, čo sa v realite, nie v športe, ale v realite, v konkrétnych stretoch národov a kmeňov nazýva vojna. Mimochodom, nemáme tuná šport, ktorý vojnu o teritórium naozaj najviac pripomína, a to je americký futbal alebo ragby, tam sa doslova dva tímy bijú o teritórium, ktoré dobíjajú, a v podstate preto je to spojené s mnohými vášňami, lebo tam máte v priamom prenose do krátkeho časového intervalu komprimované, komprimovanú drámu, ktorá je z dejín známa ako vojna. No je to vojna symbolická, je to vojna symbolická do tej miery, ako je symbolickou vojnou proste počítačová hra. Ale toto je akoby realita spojená s reálnymi emóciami, s reálnou možnosťou identifikovať sa s bojujúcimi stranami až do tej miery, že je to my a oni. A to je, to je to, to je ten prvý znak prostredia, prečo práve toto prostredie proste vytvorilo živnú pôdu na tento typ patologických javov.

    Ale to nie je všetko. Tá druhá vec je, že je to zároveň prostredie, ako by som povedal, antickej arény. To je prostredie kolosea, kotla, ktoré sa, ktorý sa zvažuje k nejakému bojisku uprostred a kde je zhromaždených strašne veľa ľudí, ktorí si tam prídu pre nejaký typ emocionálnej satisfakcie. Takže, že v podstate je to taký malý zázrak, že existujú krajiny a existujú štadióny, ktoré, ktoré jednoducho nepritiahnu sociálnu patológiu tohoto druhu, pretože je to koloseum. V podstate to, to bojové divadlo takú patológiu potenciálne má schopnosť pritiahnuť. Nota bene, keď sa jedná o skutočný stret hoci symbolických, viete, keď sa stretnú armády, tak sa jedná o armády národov, a keď sa stretnú reprezentačné tímy, tak sa jedná o akoby, akoby symbol, akoby zástupnú armádu dvoch národov, ktoré sa zrazili v nejakom boji o teritórium, alebo existenciu, alebo čokoľvek. Ja teraz hovorím ako psychológ, ako sociálny psychológ.

    No ale keď sa nestretnú dva národné tímy, tak stále sa stretnú tímy, s ktorými je možné na takej, takej pseudokmeňovej úrovni sa identifikovať, ako keby sa jednalo o národnú identitu. Lebo tak Sparťania, Slovanisti, Košičania, Trnaváci, Bratislavčania, to sú také zástupné národnosti. To sú, to sú identity, ktoré prenikajú až do kostnej drene pre niektorých ľudí, takže ten konflikt je, hovorím, ako keby symbolickým stretom, symbolickou vojnou. Toto je ten rozmer, pre ktorý je automaticky takéto prostredie rizikové tým, že môže kedykoľvek ten, ten symbolický, ten symbolický konflikt, ktorý prebieha na ihrisku, proste cez, cez, prekročiť emocionálne bariéry a stať sa fyzickým konfliktom, stať sa fyzickým konfliktom medzi skutočnými skupinami ľudí, ale tentokrát už, tentokrát už nepôjde o loptu, ale pôjde o skutočné násilie. Toto, povedal by som, je tragédia, pretože, pretože na to trpí, trpia vlastne vznešené veci. Šport je v mojich očiach vec, ktorá patrí k tým krajším stránkam ľudskej kultúry, a proste tie športy si to nezaslúžia, aby jednoducho sa stali, stali objektmi sociálnej patológie.

    Ale poviem ďalšiu vec. V ľudskej spoločnosti sa pohybuje, proste my, naše intelektuálne schopnosti, naše fyzické schopnosti, ale aj naše, naša, naša morálna výbava a osobnostná výbava sú rozložené podľa Gaussovej krivky. Gaussova krivka, to je krivka tzv. normálneho rozloženia a tá krivka hovorí, že najviac nás je priemerných. A smerom k tým koncom toho kontinua, smerom k tomu podpriemeru aj k tomu nadpriemeru ľudí ubúda. To znamená, že ak je reč o povedzme o inteligenčnom kvociente, no tak najviac ľudí ho má okolo sto, čiže priemerný. Ale tých, ktorí ho majú 140, je už ako šafranu. Nehovoriac o tých, čo, ktorí ho majú 160, ale to platí aj opačným smerom.

    No ale to sa týka, bohužiaľ, toto normálne rozloženie sa týka, by som povedal, aj našich morálnych kvalít. Nie takto priamo numericky, ale fakt je ten, že vďaka tomu existuje v spoločnosti aj isté percento ľudí, ktorých, ktorí sú nedostatočne vybavení morálne, ktorí sú sociopati, ktorí sú eventuálne agresívni sociopati so sklonom k násiliu, ktorí jednoducho vyhľadávajú násilie, ktorí potrebujú pre svoje normálne psychické existovanie participovať na niečom násilnom, ktorí si potrebujú, ľudovo povedané, udrieť alebo byť súčasťou nejakého fyzického konfliktu, ktorým nevadí ubližovať iným ľuďom, ktorým nevadí ničiť veci okolo seba. Naopak, ktorí to potrebujú.

    Tých ľudí nie je veľa. Ale práve štadióny poskytujú v podstate tomu nie veľkému percentu sociopatov doslova ihrisko. Proste poskytujú priestor, ktorý keď si oni nájdu, tak majú schopnosť sa samoorganizovať, lebo tie fankluby, ktoré sa nakoniec vyzdobia rôznymi insígniami a značkami a podobne a vytvoria si samy o sebe nejakú mytológiu, nejaké urbánne legendy, tak to je, to je prejav, by som povedal, schopnosti ľudských skupín sa združovať okolo nejakej témy a konkrétne, bohužiaľ, v tomto prípade sú to, sú to zoskupenia, ktoré priťahujú sociopatov. Takže to, čo pozorujeme na štadiónoch, nie slovenských len, ale, samozrejme, aj českých, aj nemeckých, aj talianskych, aj juhoamerických, je, bohužiaľ, sociálna patológia, ktorá nadobudla vyjadrenie týmto smerom. Lebo keby sme úplne zakázali proste futbalové stretnutia, hokejové stretnutia a úplne to zregulovali až na kostnú dreň, tak by sme neznížili počet sociopatov v spoločnosti. Ten je daný. Iba by sme obmedzili priestor.

    A teda ja, vediac toto o ľudskej spoločnosti, vravím, že je užitočné prijať normu, ktorá to ihrisko, by som povedal, obmedzí a oplotí, nejakým spôsobom odfiltruje alebo prinajmenej zníži pravdepodobnosť, že jednak bude chrániť futbalistu, jednak bude chrániť tých ostatných, ale, ale by som povedal, že zoberie možnosť tejto samoorganizácie násilia, tejto samoorganizácie sociálnej patológie na športoviskách. To je, to je dôvod, pre ktorý si myslím, že tá norma je užitočná. Ak som tomu dobre rozumel, ak som dobre rozumel spravodajcovi aj kolegovi Mihálovi, aj tomu, čo som, priznám sa, že tých pozmeňujúcich návrhov je hrozne veľa, takže, že som nebol celkom schopný sa v nich zorientovať, ale zdá sa, že obavy, ktoré som vyslovil aj ja, aj ďalší, aj kolega Érsek, že ako to postihne organizátorov z malých športov, u ktorých takéto riziko nie je, tak by som povedal, že bolo, bolo našim obavám vyjdené v ústrety a že ten zákon sa značne vylepšil.

    Ja mám ešte stále problém, že či toto je norma, v ktorej by sa mal, mal definovať extrémizmus. Ale neviem, či to tam zostalo. Ja si myslím, že to patrí do inej zákonnej normy, a vôbec mám problém so slovom extrémizmus ako takým. Ale to je irelevantné v tejto chvíli.

    Chcel by som povedať ešte jednu vec k tomu, čo som povedal predtým, a to je toto, že tak trochu vinu na tom, že sa mohla vytvoriť táto patologická situácia okolo športových podujatí, nesú tak trošičku aj organizátori tých športových podujatí a tie samotné kluby a všetko ostatné okolo toho, tí funkcionári, tí hráči, všetci, lebo jednoducho nepostrehli tú patológiu včas. Boli príliš zhovievaví k tomu, čo sa dialo. Pokojne tolerovali ten najodpornejší rasizmus na futbalových štadiónoch, začalo sa to, alebo na hokejových. Začalo sa to považovať za taký folklór. Nie je to folklór. Je to nebezpečný patologický jav, ktorý prv alebo neskôr vyústi naozaj do násilia. Do násilia, ktoré môže mať omnoho škaredšie podoby ako, ako pár mlátiacich sa holých hláv na futbalovom štadióne.

    Nie je to folklór a ja by som preto bol hrozne rád, keby popri tom zákone ešte prišlo k nejakému, nejakej reflexii toho celého a k tomu, že aby aj športové zväzy, športoví funkcionári a aktéri toho športu, hráči samotní pochopili, že patológia, aj verbálna patológia, nie je folklór a nemajú ju tolerovať. Toto by bolo veľmi dobré pre celú spoločnosť, keby to pochopila, že nemáme dočinenia s folklórom. V mnohých, mnohých prípadoch máme dočinenia so zárodkami fašizmu. A nie nejakými skrytými zárodkami. So zárodkami, ktoré sú verejne vytŕčané na obdiv. Nie je to dobrý fenomén. Vravím, že som rád, že sa prinajmenej aspoň v podobe takejto normy spoločnosť a zodpovední ľudia snažia s tým niečo urobiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Šebej primerane svojmu psychologickému backgroundu a skúsenosti športovca, i keď hádam i na druhý pohľad nenásilného klasického bojového športu, musím povedať, predniesol obraz tých dôvodov a toho, prečo je tento zákon dobrý, prečo bude zrejme prijatý krížom cez snemovňu. Pretože je to ukážka - ale mnohých ďalších, ktoré takto prijaté neboli - nestraníckeho zákona. Slušné prostredie na športoviskách je nepolitická vec. Ja som zažil v hlbokej totalite na zimnom štadióne v Bratislave, ktorý bol bohate obsadený policajtmi, i výtržnosti na céčku ako vtedy mladý človek. Samozrejme, že to všetko je v prudkom kontraste k zážitku, ktorý poskytne dnešná návšteva zápasu KHL na štadióne Ondreja Nepelu. Hoci všade inde sa dejú výtržnosti, ale milieu, ktoré vzniklo tam možno i zásluhou finančných nárokov a možno i zásluhou prostredia, ktoré formuje, je ukážkou, že sa dá ísť aj v protismere k tomu, čo boli neblahé európske trendy.

    Ja som mal možnosť pred desiatimi dňami stáť na trávniku Maracany. A musím povedať, že prestavaná, kedysi 200-tisícová Maracana, ktorá nemala obdobu, lebo v čase, keď ona mala kapacitu 200-tisíc, mal Népstadion 100-, Wembley 100- a; to bol aj cez strechu naplnený; a vtedy na Maracane vošlo 202-tisíc ľudí. Teraz má 87-tisíc miest. Teda od roku 1950, keď sa na nej dialo finále majstrovstiev sveta, tak klesla pod 50 % kapacity, ale nie je vonkoncom obšancovaná a je to možno aj otázka trošku letory...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.

    Pán poslanec Hlina. Ospravedlňujem sa. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. K tomuto, keď poviem, k takému že slovanistickému zákonu dovoľte uviesť, že naozaj ako veľmi podnetný príspevok pána, pána Šebeja. Takto, keď zoberieme na seba to, že je, sú medzi nami a možno nájdeme aj, že tie štadióny sú určitou terapiou, že keď sú medzi nami, tak tú nahromadenú energiu a tú zlobu proste im umožníme - aj architektonicky je to tak, to sa mi páči, primer toho kotla -, že nejakým spôsobom zo seba dostať na tom prostredí a úlohou je to realizovať tak, aby to nepresahovalo tie medze, tak to myslím, že je dobré. A stotožňujem sa aj s tým, čo bolo povedané, že kým je, kým sú malé ohníčky, treba hasiť. Už keď to horí, už je neskoro. A tam sa podľa mňa asi, asi aj dosť zameškalo, tak treba sa k tomu vrátiť.

    Ale ja ešte poviem, že ja som neni vôbec futbalista, ale mal som tú česť, že som dostal lístky na Stade de France finále ligy šampiónov, Ligy majstrov Champions league Arsenal verzus Barcelona. A ja som obdivoval, že jak to celé prebehlo. Tú organizáciu, tých 80-tisíc ľudí a nič sa neudialo a vlastne to je spôsobené tým, samozrejme, dobre hrali, to prostredie bolo pekné, organizácia bola špičková, všetko sedelo, nikto netrúbil zúrivo klaksónmi, bolo kde zaparkovať, navigovali vás, kade máte odísť, že neakumulujete tú energiu aj takými drobnými nedostatkami, ktoré potom možno sa už naplno otvoria v tom priamom futbale alebo tesne po futbale, že aj ten detail hrá určitú úlohu. No tak ak toto tomu pomôže, no tak aj ja budem za, výnimočne, za zákon SMER-u.

  • Teraz, nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem pekne. Mali by sme si uvedomiť, keď tu tak málo hovoríme o športe na pôde parlamentu, a pritom je to významný fenomén, lebo keď sa spýtate dnes obyvateľov, na čo sú hrdí ako Slováci, občania Slovenskej republiky, tak si 25 % ľudí spomenie len na športovcov a potom asi 7 % na nejakého spisovateľa. Koniec, hotovo. Takže vítam, že ste vystúpili, pán poslanec, a povedali ste pár múdrych slov o sociálnej patológii.

    A ja by som to trochu s mojím sociologicko-psychologickým vzdelaním rozšírila na to, že to, čo vidíme na našich športových podujatiach, súvisí aj s celkovou atmosférou v štáte. Čo je dovolené, čo nie je dovolené, ako sa vytvára atmosféra spoločenskej nenávisti voči tým, čo sú iní, čo sú druhí, čo nie sú s nami, a ako sa vytvára obraz nepriateľa a podobne. A ľudia, ktorí sú mediálne veľmi sledovaní - a medzi nich patria aj poslanci, aj politici, aj herci a tak ďalej a tak ďalej - tí určujú, čo je ešte v norme slušnej spoločnosti a čo už nie je. A, bohužiaľ, musím povedať jednu vec, že nestačia policajné represie. Nehovoriac o tom, že predvčerom som navštívila na celý deň Banskú Bystricu a dozvedela som sa jednu nepríjemnú správu. Policajti volili človeka, ktorý má fašizoidné tendencie. A to si myslím, že keď nevychytáme sociopatov medzi policajtami a medzi ľuďmi, ktorí ich vedú, budeme mať v spoločnosti - a nielen na štadiónoch - veľký problém.

  • Pán poslanec Kvasnička, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja keď som počúval príspevok Ferka Šebeja, mi také dve línie bežali v hlave. Jedna taká osobná spomienka. Jano hovoril o násilí na štadiónoch, ale mne v súvislosti so športom sa vybavila detská spomienka, ktorú by som nazval násilím domácim. V roku 1960/61 prvý televízor v meste, v ktorom som žil, mal sused, ku ktorému chodili všetci na diváky, takpovediac. Celý činžiak sedel pri televízore. A ja som mal tú smolu, mne z nejakých dôvodov vždycky pri mne sedel môj strýko, ktorý tak strašne, ja neviem, či bol sociopatická osobnosť, každopádne mal tak strašne veľa emócií, či bolo majstrovstvo sveta v hokeji, dokonca, keď Belousovová robila piruetu smrti, alebo tancovali Romanovci, alebo Ondrej Nepela mal voľnú jazdu, tak on tak strašne to prežíval, že otĺkal všetkých okolo. Ja, keďže som bol malý spratek, tak som dostal vždycky najviac, som išiel modrý a uplakaný. Takto proste, takto som bol konfrontovaný s takým, by som povedal, veľmi takým bunečným, bunečným násilím, možno ktoré ako môže plodiť potom aj to veľké násilie v takých masových formách. To je taká spomienka.

    A druhá vec, ktorú by som chcel, možnože ten mechanizmus fungovania tých emócií. Neviem, či to viacerí vedia, ale veľmi dobre popísal holandský kultúrny filozof Johan Huizinga v knihe Homo ludens, kde opísal, ako vzniká agón, zápasivá povaha, ako sa inštitucionalizoval zápas, ako sa vytvárali k nemu pravidlá. To len chcem doplniť k tomu, čo hovoril poslanec Šebej. A možno ešte jedna vec k tým sociopatom, vyšla teraz zaujímavá kniha od Kevina Duttona Moudrost psychopatů, ako je možné tú ničivú energiu sociopatov a psychopatov nasmerovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

  • Pán poslanec, poslanec Šebej, či pán poslanec Halúz, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Samozrejme, rád by som podporil všetkých kolegov, súhlasím s nimi, aj som rád, že vyzerá, že tento zákon prejde naprieč celou snemovňou.

    A ja sa vrátim trošku do prvého čítania. Ja som si vtedy veľmi pozorne vypočul vaše vystúpenie, aj sme sa osobne o tom rozprávali a s napätím som očakával váš tento druhý vstup, kde ste mi sľúbili, že vysvetlíte tie jednotlivé príčiny, čomu som rád a chcem sa vám za to poďakovať a teším sa, že ste posunuli moje myslenie.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Šebej, nech sa páči.

  • Kolegovia, ďakujem vám za vaše reakcie. Nie sme v konflikte prakticky v ničom. Pán kolega Kvasnička, to je aj dôvod, prečo napríklad my s mojou manželkou nepozeráme spolu športové podujatia, a tak je zachovaná harmónia medzi nami.

    No a pán kolega Hlina, no veci sa majú tak, že áno, vyblbnúť sa niekde, vykričať a tak, môže mať terapeutický účinok. Ale v prípade toho javu, o ktorom hovoríme, žiaľ, nejde o terapiu. Naopak, ide o eskaláciu choroby, ktorá, ktorá, v podstate je to neorganická choroba mysle, ktorá postihla tých ľudí a nemá to žiadne liečivé účinky na nich, práve naopak, bohužiaľ.

    Ešte raz, ďakujem za reakcie.

  • Pán poslanec Érsek. Nie je prítomný.

    Takže teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, zase som sa rýchlo dostal do popredia, to ma teší. Ja som nedávno bol v Dortmunde na futbalovom zápase. Fantastické to bolo, majú tam svojich odchovancov, 80-tisíc ľudí, plný štadión, proste výborná kulisa, žiadne násilie, fajn.

    Minule som v televízii videl, že Dortmund doma prehral, neviem, či s Neapolom, alebo s Barcelonou, 0:1. S Neapolom? 0:1, ja som držal, samozrejme, za Neapol. Ale 80-tisíc divákov na konci...

  • Reakcie z pléna.

  • Dortmund prehral, predtým prehral, s Arsenalom prehral 0:1 , to je jedno, to je chlapci, to je jedno, vidím, že tu nemám šancu, ale keď prehrali, 80-tisíc divákov spievalo svoju hymnu, teda dortmundskú, takto držali zástavy a tie svoje tieto, čiže tomu sa povie šport. Ale to vidíte, súvisí aj s tým, že sú tam ich chlapci, nie teda za veľké peniaze kúpené primadony a tak ďalej. Ale v druhom čítaní by sa nemalo vyprávať o takýchto veciach, no.

    Ja som videl, že v dôvodovej správe je veta, že tento zákon chce čo najmenej obťažovať slušných ľudí. To je pekná veta, ale obávam sa, že bude, bude obťažovať slušných ľudí tak, ako doteraz obťažuje, no. Tiež som tam videl vetu, že osobitný režim platí len pre očakávaný počet divákov 4-tisíc a viac. Takže to som si oddýchol, lebo teda tým pádom na futbale nebude nikdy osobitný režim, lebo tam tých divákov chodí podstatne menej na dnešný slovenský futbal. Ale to je zas poznámka, myslím, nie celkom patričná.

    Ja by som povedal takto, že ten zákon je skutočne vymakaný, je to ťažká práca mnohých ľudí, iste sú tam aj nejaké zahraničné vzory, veľa paragrafov, určite ho podporím, som plne za. Len 46 strán na takýto zákon a mnoho paragrafov je veľmi zvláštne. A chcem ešte podotknúť, že ten, kto športoval, vie, čo je to šport: makanica. Tak ten, nikdy sa tento zákon jeho týkať nebude, no. Dneska mnohí nešportujú alebo väčšina nešportuje, takže tých sa to týka, ktorí si potom svoje, by som povedal, športové skryté pudy, ktoré si nemohli v mladosti a v dospelosti odreagovať, potom na štadióne odreagovávajú. Teda pár slov si dovolím povedať ideových, lebo to, že sme aj my tak dopadli, ako to už na Západe je dosť dávno a teda nielen na Západe, tak to nie je dobré svedectvo našej spoločnosti. Aj som videl, že sa vylepšuje, že je tam ešte mnoho čo vylepšovať, aj keď určite teraz na to už nepríde. Uvidíme, čo to bude robiť.

    Ja som trocha sa naľakal tých veľkých požiadaviek na, napríklad na organizátorov. V oznámení musia á, bé, cé, dé a tak ďalej až po pé, odovzdať niečo, vybaviť, potvrdenie dať. Povinnosti organizátorov podujatia: á, bé, cé, dé až po er. Obce, nehovorím aj o tom, tam je tiež veľa bodov, keď je to osobitný režim, ďalšie štyri požiadavky a ešte ďalšie á až ef. Veľmi veľa toho je tam. Ja, ja neviem, či aj útoky voči rozhodcom sa tam postihujú, to som tam nezbadal, ale skúste, pán sudca, pán Kéry to vie, odpískať na dedine jedenástku päť minút pred koncom proti domácim. Skúste! Ani štyri takéto zákony toho sudcu nezachránia. Ja, ja vždy rozmýšľam o retroaktivite, lebo môjho otca, otec bol sudca do 65-ky a jojój, koľkokrát ho naháňali a potom bol aj inštruktor do osemdesiatky. Volali ho fízel, no a ešte teraz si pamätám tri dediny, kde ho zbili v nitrianskom okrese, a keď tade idem autom, rozmýšľam, čo by som im urobil. No ale to som teraz odbočil už veľmi.

    Samozrejme, to platenie pri rizikových zápasoch je trolinka otázne v tom, že kto o tom rozhodne. To mi tam celkom nie je jasné, lebo to môže byť za tým aj všeličo iné, ale je správne, že to budú platiť tí, ktorí to zapríčinili, a často aj organizátori. Zdá sa mi aj náročné pre usporiadateľov, na 300 divákov 10 usporiadateľov zohnať, nebude to také jednoduché zaplatiť ich, prípadne dobrovoľníkov. Požiadavky na organizátorov, usporiadateľov, manažérov, odborná, zdravotná bezúhonnosť, to je tretie, aj potom finančne náročné veci sú tam, napríklad kamerové systémy alebo informačný systém, evidencia o všetkých, čo je správne, len je to veľmi, veľmi náročné. Čiže v športe, kde treba si oddýchnuť, pobiť sa a prehrať, alebo aj vyhrať - keď prehráme, nabudúce vyhráme -, tak toto sa z toho ako vytratilo a vytratilo sa asi v tom okamihu, jak začali veľké prachy sa do športu aj dávať, aj z neho získavať, no ale to už je zase filozofia. Čiže ja verím, že tento zákon prejde, že bude dobrý, ale určite dôjde k jeho novele, keď budeme vidieť, že zorganizovať športové podujatie dnes bude veľmi komplikované.

    My napríklad hráme v sobotu turnaj veľvyslancov v hale v Rači, všetci ste pozvaní, kto vie hrať dobre pingpong. Asi 20 diplomatov sa tam už prihlásilo a našťastie, že tento zákon na nás nebude platiť, ale na pingpongu bitky asi nebudú. Ale kto by chcel v sobotu o tretej dôjsť na pingpongový turnaj diplomatov do Rače a politikov, tak nech sa páči. Keď neprídete, tak budem musieť zase vyhrať ja.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, nech sa páči, pán minister. Všetci vás pochválili, aký je to dobrý zákon, takže nech sa páči.

  • Nie, ja nejdem teraz reagovať na stanoviská poslancov a ja som veľmi rád, že tím odborníkov predovšetkým, ktorí pracovali na tomto zákone, ktorí tejto problematike rozumejú, pripravil dobrý návrh zákona a naviac bol ochotný aj komunikovať vo vzťahu k druhému čítaniu tie pripomienky, ktoré tuná odzneli od poslancov, nehľadiac na to, kto aké má stranícke tričko. A ja si myslím, že takýto zákon, vychádzajúc aj zo stratégie v oblasti športu, ktorú sme prijali koncom minulého roku 2012, je dobrý krok a že Slovenská republika sa zaradí medzi tie štáty, ktoré budú v tejto oblasti mať zákon a bude vytvárať podmienky pre to, aby na našich futbalových, hokejových a iných športových podujatiach zavládla kultúra, vzájomná súťaživosť, tá pravá atmosféra neurážania, úcty k tomu druhému. A možnože to, čo som; Dušan Galis hrával kedysi za Košice futbal a ja som chodieval ako pracovník v Košiciach, ja som pracoval na začiatku svojej kariéry vo Východoslovenskom múzeu a chodieval som na zápasy. A hral tam Slovan a Dušan hrával vtedy pod vedením Jačianskeho za Košice, ja som chodil na starú tribúnu, starý štadión v Košiciach Slávie a musím povedať, že, a on bol aj prekvapený, že ja som bol jeden z mála, ktorý fandil stále Slovanu. Ale páni, ktorí tam boli, starí, echt Košičania, boli úctiví, zdržanliví, neurážali a v podstate toto si viem predstaviť aj do súčasnosti nielen na tých VIP tribúnach, ale, samozrejme, aj v celom prostredí jednotlivých štadiónov.

    To, čo sa tu hovorilo o kultúre prostredia, svedčí o tom, že vybudovanie národného hokejového štadióna a vôbec špičkového štadióna v Košiciach a tuná v Bratislave bolo správnym rozhodnutím, že to prostredie naozaj vychováva a že aj tí, ktorí často tam prídu na ten štadión hokejový na KHL, a čo tu spomínal pán Mikloško, že v Dortmunde tlieskali; musím povedať, že aj tu väčšinou Slovan prehráva v poslednom období v KHL, diváci vytlieskajú tak svojich, ako aj súperov a, samozrejme, sa prišli pozrieť na kvalitnú hru, kvalitný hokej, fair play, tvrdý často, ale hraný v rámci pravidiel, a to, čo si všímame aj v zahraničí.

    A keď už spomenul pán Mikloško Dortmund, tak musím povedať, že ja som inak fanúšikom Dortmundu na rozdiel od Bayernu a ako fanúšik Dortmundu si nesmierne vážim futbalistov, ktorí tam hrajú aj za Poľsko, či to je Piszczek, Blaszczykowski alebo Lewandowski a ďalší, ale musím zopakovať, že sú to futbalisti, ktorí sú džentlmeni futbalu, ktorí keď urobia chybu a diváci pískajú, že zle odpískal rozhodca, oni sa postavia, vo vzťahu k divákom, ku tribúne a priznajú si chybu. A toto je vlastne aj to, čo ste vy hovorili, že tá výchova aj futbalistov, ktorí hrajú priamo v tej aréne futbalovej, má výrazný vplyv a, samozrejme, aj trénerov, ten má výrazný vplyv na to, ako sa v podstate aj tí diváci správajú. A ja, pokiaľ ide o zahraničné podujatia, tiež vnímam, že na tých významných medzinárodných podujatiach - a nielen medzištátnych, ale aj v rámci európskej ligy alebo superligy, ako ja si ju dovolím pracovne nazvať, kde hrajú naozaj špičkové kluby - sú sedadlá a vstupenky očipované a každý vie, kto tam je, kto sedí na tom mieste, a myslím, že aj to vytvára podmienky pre to, že diváci, fanúšikovia na jednej aj na druhej strane fandia.

    A to, že slovenskí fanúšikovia vedia fandiť a sú zdržanliví, svedčí aj zápas Bosny a Hercegoviny v Žiline, kde sa predali vstupenky, žiaľ, vďaka organizátorom aj do sektora, kde boli slovenskí diváci, alebo žilinskí, slovenskí diváci, a boli tam predané vstupenky pre fanúšikov zo Sarajeva a ďalších, ktorí sú známi svojou, by som povedal, prílišnou horkokrvnosťou, čo je celkom prirodzené pre ten južanský temperament. A napriek tomu, že sa obávali, že tam vzniknú nejaké problémy, neboli tie problémy, hoci Bosna a Hercegovina tam vyhrala so slovenskou reprezentáciou vo futbale. Čiže je to o prostredí štadióna. Žilina sa už v podstate postupne blíži k tým kvalitnejším štadiónom a myslím si, že aj tiež vytvára podmienky pre tú výchovu a pre to prostredie, ktoré tu vidíme, a že tie štadióny, ktoré tu budú vznikať na Slovensku, podobne ako boli budované v Nemecku a v iných krajinách, vytvoria podmienky kultúrnych stánkov.

    Ja, samozrejme, nemienim reagovať - a myslím, že bolo to veľmi poučné, a veľmi pozorne som počúval pána poslanca Šebeja -, takú, by som povedal, profesnú odbornú analýzu. Bola to zaujímavá analýza. Je to skutočne súčasný stav, ktorý sa prejavuje nielen v oblasti športu a nielen v oblasti rôznych aktivít, či sú to už na námestiach, na rôznych podujatiach, a dokonca sa to často objavuje táto, tieto prvky aj na našej kultúrnej scéne a, žiaľ, v poslednom období aj v Slovenskom národnom divadle, ale to je iné kafé. Ja odsudzujem akýkoľvek návrat k témam a obsahom slov, či sú to významní herci, alebo ktokoľvek, či sú to futbalisti, či sú to športovci, diváci, ktoré mi často pripomínajú pochod na Rím za Mussoliniho, alebo ktoré mi pripomínajú nástup fašizmu alebo komunizmu v bývalom Sovietskom zväze. Tento prístup, ktorý odznel aj na doskách, ktoré znamenajú svet, v Národnom divadle, dovolím si to pri tejto príležitosti povedať, musím odsúdiť a verejne to odsudzujem a nebojím sa povedať, že najprv to je jedna skupina občanov, potom to bude druhá, potom to bude tretia a potom budú likvidovaní všetci v tejto republike a v Európe a vo svete. Toto nie je cesta.

    A samozrejme, myslím si, že aj tento návrh zákona vytvára isté rámce, aby sme sa dokázali, dokázali cez organizátorov jednotlivých podujatí vytvoriť dobré podmienky pre to, aby to bolo naozaj kultúrne športové podujatie, kde sa oplatí zobrať svoju rodinu v nedeľu alebo v sobotu, kde sa oplatí zobrať svoje deti a takýmto spôsobom, alebo vnúčatá, a takýmto spôsobom pôsobiť na ich aktivity budúce a vychovávať ich aj v tomto prostredí.

    Veľmi ďakujem jednotlivým vystupujúcim, diskutérom, že podporia, respektíve hovoria, že podporia tento návrh zákona, a pevne verím, že tento zákon bude novým prínosom v prostredí slovenského športu a slovenskej telovýchovy a Slovensko bude konečne tiež príkladom pre Európu a pre celý svet.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, záverečné slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja budem veľmi stručný. Chcem poďakovať za vecnú diskusiu a určite súhlasím s tým, čo povedala aj pani Vášáryová, že máme športovcov, ktorí robia skutočne veľké meno tejto krajine. A nejdem hovoriť kto, či je to Zdeno Chára, či je to Peťo Sagan, či je to Hossa, či sú to naše tenistky, Hantuchová a tak ďalej a tak ďalej. Čiže ak chceme, aby naše deti mali svoje vzory, tak určite im treba vytvoriť prostredie. Prostredie také, ktoré ich tam bude priťahovať, a verím, že aj tento zákon bude mať niečo do seba, pretože tí rodičia, ktorí budú chcieť chodiť na športoviská, tak sa musia určite cítiť so svojimi ratolesťami isto a myslím si, že bude to určitým prínosom nielen pre náš šport, ale určite aj pre celú spoločnosť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 760. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 739.

    Prosím, pani ministerka, aby ste uviedli tento zákon. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, reaguje na rozhodnutie Rady č. 2013/129/EÚ zo 7. marca 2013 o podrobení 4-metyl, metylamfetamínu kontrolným opatreniam, na základe ktorého sa navrhuje zaradiť 4-metylamfetamín do prvej skupiny psychotropných látok v prílohe č. 1 zákona.

    Kontrolné opatrenia v celej Európskej únii majú za cieľ zabrániť tomu, aby sa zo 4-metylamfetamínu stala alternatíva amfetamínu na trhoch s nelegálnymi drogami. Okrem 4-metylamfetamínu sa v návrhu zákona navrhuje zaradiť do prvej skupiny psychotropných látok ďalších sedem psychotropných látok na základe návrhu pracovnej skupiny Národného monitorovacieho centra pre drogy pre systém včasného varovania z dôvodov zistenia nadmerného zneužívania týchto látok.

    Návrh zákona obsahuje aj zmeny a doplnenie, ktoré reagujú na stanovisko medzinárodného úradu OSN pre kontrolu omamných látok z 12. júla 2013. Podľa tohto stanovisko slovo "izomer" používané v dohovore OSN o psychotropných látkach z roku 1971 je potrebné aplikovať ako "stereoizomer". Na základe rozhodnutia Komisie OSN pre omamné látky č. 56/1 z 13. marca 2013 sa navrhuje preradiť jedna psychotropná látka z tretej skupiny do druhej skupiny psychotropných látok. Ide o preradenie do prísnejšie kontrolovanej skupiny psychotropných látok.

    Ďalej sa navrhuje z režimu zákona vyňať semená konopy siatej, ktoré neobsahujú kanabinoidy, a preto nie je potrebné, aby podliehali kontrolným opatreniam.

    Uvedený návrh je v súlade so zoznamom kontrolovaných látok, ktorý je súčasťou jednotného dohovoru o omamných látkach. Navrhované preradenie etorfínu z prvej skupiny omamných látok do druhej skupiny omamných látok súvisí so skutočnosťou, že etorfín má využitie na liečebné účely. Je liečivom, ktoré je obsiahnuté vo veterinárnom lieku určenom na znehybňovanie veľkých a ťažkých zvierat.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás týmto poprosiť o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslankyni Emílii Müllerovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, tlač 760.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právnymi predpismi Európskej únie. Predložený návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na zamestnanosť ani na životné prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 739 zo 4. novembra 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku.

    Pán poslanec Martin Poliačik. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Ja vítam túto novelu, že prišla, prišla do Národnej rady, podľa mňa minimálne v jednom prípade rieši mimoriadne absurdnú situáciu, ktorá doteraz bola súčasťou tohto zákona, a to sú práve semená konopy siatej. Niečo, čo je bežnou súčasťou vtáčieho zobu a pridáva sa do luxusných čokolád, je podľa mňa totálnym nezmyslom, aby bolo postihované akýmkoľvek spôsobom ako prekurzor alebo niečo, čo môže viesť k vytváraniu alebo prechovávaniu psychotropných látok. To znamená, minimálne tento jeden krok je proste len zavedením zdravého rozumu do zákona, pretože doterajšia prax, bohužiaľ, bola taká, že aj pri semienkach konopy siatej boli mladí ľudia častokrát vystavovaní zbytočnej buzerácii zo strany, zo strany policajtov, a som rád, že minimálne táto jedna zmena do tohto zákona prišla.

    Čo sa týka tých všetkých ostatných látok, je to odozva na rozmáhanie sa takzvaných dizajnových drog na našom, na našom území a všeobecne na území Európskej únie aj sveta. Ľudia sú mimoriadne vynaliezaví a tým, že, že tá hlúpa politika vojny proti drogám, ktorá nefunguje a bola presadzovaná doteraz, pri niektorých ľuďoch znamenala, že dobre, tak keď máme takýto široký diapazón zakázaných látok, tak my budeme každý týždeň vymýšľať nejaký chemický vzorec, ktorý tam ešte nepatrí, budeme si ho predávať v crazyshopoch, budeme ho nazývať soľou do kúpeľa, alebo ho budeme nazývať nejako inak a na internete potom budeme rozširovať návody pre mladých ľudí, ako to užívať. Toto je mimoriadne nebezpečná situácia, pretože sú to látky, ktoré sa objavujú v podstate každý mesiac nové, nikto nevie, aké môžu, aké môžu byť ich vedľajšie účinky, aká dávka už môže byť smrteľná, ešte keď sa medzi sebou kombinujú, tak to je naozaj veľmi nebezpečné.

    Ja som ocenil už tú prvú zmenu, ktorá prišla pred pár mesiacmi, to znamená ten flexibilný zoznam, ktorý reaguje na nové látky a miesto toho, aby trestal užívateľov, tak sťahuje tieto látky z trhu. Oceňujem aj túto zmenu, zvlášť kvôli tomu, že minimálne niektoré z nich nie sú, nie sú takými tými typickými rekreačnými drogami, ktoré by mali slúžiť mladým ľuďom, kde by sa ešte dalo rozmýšľať o nejakom rozširovaní obzorov, alebo niečo, tam sú látky, ktoré slúžia napríklad sexuálnym deviantom na to, aby, aby uspali svoje obete alebo znemožnili im útek, a to sú naozaj veci, ktoré, tam neexistuje pardon a ktoré treba jednoducho prísne regulovať.

    Čo mi ale, keďže prvé čítanie má byť o celkovej koncepcii a možno aj o kontexte celkovej politiky, musím povedať, že stále je to iba veľmi malý čriepok, pani ministerka, stále je to iba veľmi malý kúsok do mozaiky a táto vláda nie je pri moci tak krátko. A podľa toho, čo chápem zo sledovania jej krokov, zo sledovania výrokov premiéra alebo aj pána ministra spravodlivosti, tak tá harm reduction stratégia, to znamená stratégia drogovej politiky, ktorá má byť zameraná na čo najmenšiu ujmu na strane užívateľov, na strane rodinných príslušníkov a spoločnosti ako takej, tak táto vláda si ju zobrala za svoju, len tam jednoducho treba, tam treba myslieť na to, že harm reduction stratégia funguje, len keď je postavená na dvoch nohách. Tá prvá noha je zliberalizovanie Trestného zákona, to znamená oveľa menšie postihy užívateľov a jednoducho zjemnenie toho, toho prísneho postihu u užívateľov na drogovej scéne, ale zároveň tá druhá noha tej stratégie musí byť založená na oveľa intenzívnejších osvetových programoch, na oveľa intenzívnejšom vzdelávaní hlavne u cieľových skupín a tá druhá noha je oveľa náročnejšia na spoluprácu jednotlivých rezortov. To znamená školstvo, zdravotníctvo.

    Ja som kritizoval už ten krok, keď vlastne celá, celá agenda programov drogovej politiky bola prenesená pod ministerstvo zdravotníctva. Podľa mňa to bol veľmi nešťastný krok, pretože tá téma jednoznačne patrí na Úrad vlády a má byť nadrezortná. Ale keď už sa to stalo, tak som čakal, že ministerstvo zdravotníctva minimálne na úroveň vlády bude prichádzať s materiálmi, ktoré budú aj iným rezortom dávať nejaký guideline, nejakú, nejaké vodítko, že akým spôsobom sa tá druhá noha harm reduction stratégie na Slovensku bude budovať. A hovorím o tom znovu a dúfam, že sa dočkám nejakej odpovede ešte v tomto volebnom období a minimálne v čase, keď príde z ministerstva spravodlivosti novela Trestného zákona, kde sa ráta s tým, že sa postihy pre užívateľov drog významne znížia, môžu niektoré prejsť až na úroveň priestupku, tam už bude naozaj potrebné prichádzať aj s konkrétnymi opatreniami tej druhej nohy, to znamená, akým spôsobom budeme posilňovať terénnu prácu, akým spôsobom budeme posilňovať osvetu, lebo tie programy, ktoré sa dnes prezentujú na Slovensku ako, ako prevencia drogových závislostí, sú smiešne a neúčinné. Plošné programy typu "zober loptu a nie drogu" znejú síce dobre, ale ony, ja nemám nič proti tomu, keď sa nalievajú peniaze do toho, aby deti športovali. Proti tomu nemám vôbec nič. Ale čo sa týka prevencie drogových závislostí, tieto programy sú dokonale neúčinné a to je dokázané niekoľkými výskumami na vzorke jednak Európskej únie, aj na vzorke Spojených štátov amerických, že proste plošné, mediálne kampane bilbordové a také, ktoré sa prihovárajú cez mainstreamové médiá, stoja strašne veľa peňazí a nezasahujú tie, nezasahujú tie cieľové subkultúry a nezasahujú tie cieľové skupiny, pretože tie sú jednak veľmi fragmentované, to znamená, každá počúva na niečo iné, pochádzajú z rôznych prostredí. A naozaj efektívne, naozaj efektívne prostriedky na doručenie toho "mesidžu" k takýmto skupinám sa dajú, sú len tie, ktoré sú targetované, sú zacielené priamo na nich a sú im prispôsobené.

    A tuto by som čakal od ministerstva zdravotníctva, že potom, čo boli podvyživené takmer všetky programy, ktoré sa venovali reálnej prevencii drogových závislostí na Slovensku, tak príde s nejakým plánom, ako ich revitalizovať. V podstate keby na Slovensku nebola Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorá dlhé roky fungovala a podporovala terénnych pracovníkov po celom Slovensku, tak ani tie terénne pracoviská, ktoré dneska fungujú, a tie mimovládky - ako napríklad Drogy inak alebo Odyseus - už by neboli. Ale táto podpora zo strany tretieho sektora proste sa ukázala, že netrvá večne, my tu nemáme tak ako Česi, Čechom sa podarila jedna úžasná vec a to je, že priamo z prostredia drogovej scény bývalí závislí, bývalí závisláci, ich rodičia, rodinní príslušníci a tí, ktorí prišli napríklad o niekoho kvôli drogám, sa dali dohromady a terénne pracoviská, ktoré pracujú priamo na scéne a pomáhajú ľuďom jednak podchytávať, odchytávať tých, ktorí doňho ešte iba majú padnúť do toho problému, a tí, ktorí problém majú, tak im efektívne pomáhať priamo v teréne, tak vďaka týmto terénnym pracoviskám Čechom sa podarilo si vybudovať tú sieť tak, že majú jednak prehľad o tom, čo sa na tej scéne deje, a jednak majú efektívne metódy, ako tým ľuďom priamo v tej scéne pomáhať. Na Slovensku to nemáme. A nechcem maľovať čerta na stenu, ale ak na Slovensku sa dostaneme do situácie, že uvoľníme tresty a neponúkneme alternatívu pre toho užívateľa tam na tej ulici, tak dáme argument do rúk práve tým ľuďom, ktorí tvrdia, že tvrdý postih užívateľov je jediná správna cesta. A to nechcem, aby sa na Slovensku stalo.

    Takže v rámci celej drogovej politiky na Slovensku nabádam iba k jednej veci. Pozrime sa na tú overenú metodológiu, ktorú vidíme v zahraničí, že funguje, pozrime sa na spôsoby, ktoré sú častokrát lacnejšie než to, čo dotujeme dnes, a efektívnejšie, poučme sa z toho a naozaj spravme z tohto prioritu a nielen pre výstupy mediálne, ale prioritu pre výstupy priamo na uliciach, priamo medzi tými ľuďmi. Dlhodobé výskumy dokazujú, že harm reduction stratégia je efektívnejšia a lacnejšia, ale len v prípade, že vieme, ako ju máme robiť. Takže dúfam, že buď teraz v záverečnom slove, pani ministerka, alebo možno pri druhom čítaní, alebo kľudne, ja rád za vami aj na to ministerstvo prídem sa popýtať, sa dozviem, že čo sú tie kroky, čo sa ide robiť. Ja pevne verím, že harm reduction stratégia na Slovensku bude zavedená do praxe, pretože je to jednoducho lepšie riešenie než to, čo máme teraz. Ale bol by som rád, keby bola zavedená do praxe tak, že bude reálne efektívna a že to nebude iba odfajknutá nejaká kolónka v stratégii, ktorá bola na Slovensku koniec koncov prijatá už viac ako 10 rokov dozadu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky dve. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Myslím, že veľmi zaujímavo si hovoril a na niektoré tvoje myšlienky by som rád zareagoval alebo ich podporil. Určite sa pamätáš na tú diskusiu, ktorá začala ohľadne crazyshopov, bolo to ešte počas vlády Ivety Radičovej a vtedy sme práve chceli riešiť ten problém, že jednoducho rôzne chemické obmeny a deriváty omamných a psychotropných látok dokážu vznikať v laboratóriách, dá sa povedať, na týždennej báze a prichádzať na náš trh a my ako legislatíva nedokážeme včas dynamicky na to reagovať, to by sme museli stále otvárať zákon o omamných a psychotropných látkach. Dá sa povedať, každý mesiac by sme ho mali novelizovať. Vtedy sme sa to snažili riešiť prostredníctvom nariadenia vlády, ktoré by vydalo prílohu tých omamných a psychotropných látok, lebo to v podstate vláda vie robiť každú stredu, zistili sme ale, že podzákonnou normou nemôžme zabezpečiť trestnú zodpovednosť za prípadnú distribúciu alebo výrobu takejto látky. To riešenie, s ktorým prišla legislatíva v tomto funkčnom období, si naznačil, je to riešenie trošku obranárske, minimálne podzákonnou normou vieme tlačiť na to, aby tieto prostriedky a tieto látky boli stiahnuté z trhu.

    Druhá moja poznámka je, že úplne s tebou súhlasím, že problém boja s drogovou závislosťou nie je problém boja ministerstva zdravotníctva, alebo len ministerstva zdravotníctva, je to celospoločenský problém, o tom sa prednáša. Ja si myslím, že hodiť to na plecia ministerstva zdravotníctva nebol šťastný krok, na Úrade vlády sa určite vedeli lepšie medzirezortne nájsť tie nástroje a formy boja s drogovou závislosťou.

    A moja tretia poznámka je k tomu, že súhlasím s tebou, že len zmäkčovaním trestnej zodpovednosti, čo sa, žiaľ, udialo v poslednej novele Trestného zákona, aspoň tak to hodnotíme my v SDKÚ - DS, určite nebudeme úspešní. Treba hľadať iné formy.

  • Ja tiež plne súhlasím s predrečníkom aj s rečníkom, že toto je tematika nadrezortná, že to patrí pod zdravotníctvo, školstvo, sociálne veci, vnútro, spravodlivosť a možno aj pre ďalšie ministerstvá. Takže určite by mal byť nejaký nadrezortný orgán a by ma zaujímalo, či aj existuje nejaký, rada alebo výbor, alebo komisia, kde by sa toto komplexne riešilo, asi pod Úradom vlády.

    Ja som bol v ´90. - ´92. predseda tzv. federálnej protidrogovej komisie, to bola vládna komisia, bolo tam 25 špičkových odborníkov, lekárov, colníkov, pedagógov a tak ďalej, farmakológov, a skutočne okrem koncepcie, ktorá sa vypracovala, schválila, boja s drogami, mnohé tie prvé útoky, napríklad v snahách legalizácie drog, najmä tých slabších, sa odrazili a myslím, že to, čo vtedy sa začalo, aj keď potom to prešlo na republiky, bolo správne.

    Neviem, či teraz Slovensko má takúto schválenú koncepciu a čo v tomto smere robí. Ja si myslím, že; napríklad v Petržalke pán Snopko veľmi dlhé roky mal tzv. protidrogové fórum, pred pár dňami som videl, že znova tam bolo, aj keď som už z tejto problematiky vypadol. Troška by som polemizoval, že či naozaj je tá naša politika hlúpa voči drogám, čo povedal pán Poliačik, je tam málo prevencie alebo veľa represie, to by si snáď požadovalo troška lepšie vysvetliť, v čom je tá hlúposť tej dnešnej politiky.

    A ešte snáď to, že streetwalkers sú také pojmy, ktoré na Západe naozaj existujú, sa vyškolia, chodia medzi tých ľudí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega Novotný, no presne, česká cesta je, Česi to urobili tak, že oni vždycky novelizujú vlastne ten zákon, a je to neskutočne neflexibilné a nefunguje to. Ja mám, mám kontakty na ľudí, ktorí píšu tú legislatívu v Čechách a snažia sa s tým vyrovnať po novom. Ja som rád, že tá slovenská cesta išla tak, ako ide, lebo ona nie je zameraná na trestanie, je zameraná na prevenciu. To znamená na čo najrýchlejšie stiahnutie tých podozrivých substancií a kým nie je vyhodnotené, či tá istá substancia náhodou nie je používaná v pracích práškoch, tak my ju nemôžme zaradiť rovno medzi psychotropné látky, lebo by sme tým narušili chod drogérie, ktorá je len o ulicu vedľa. To znamená, že to riešenie, ktoré je teraz, považujem za veľmi dobré.

    Jožko Mikloško, no tá, tá politika je hlúpa, lebo nefunguje. Existuje, existuje správa OSN z roku 2011, ja už som ju tu niekoľkokrát citoval, ktorá hovorí, že napriek tomu, že bola vyhlásená vojna proti drogám v 70. rokoch minulého storočia, tak počet užívateľov drog, počet peňazí, ktoré sa v drogovom biznise točia, aj množstvo drog na trhu neustále stúpa. Máme plné väznice, mnohí policajti si robia zárezy na pažbách na malých rybách a problém sa nerieši. Kdežto harm reduction stratégia, ktorú obhajujem ja, dokázateľne v mnohých krajinách nielen že pomohla znížiť ujmu na strane užívateľov, ich rodičov, ich blízkych a celej komunity, ale zároveň vďaka prevencie, prevencii a edukatívnym programom, ktoré sú cielené priamo na tie cieľové skupiny, sa jej darí znižovať počty ľudí, ktorí majú problém s drogovou závislosťou. Keby si niekedy potreboval, tak kľudne tomu venujem aj viacej ako dve minúty.

    Ďakujem.

  • Otváram teraz ústnu rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Hlina jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, vôbec som neplánoval vystúpiť k tejto téme, ale po predchádzajúcom vystúpení len chcem sa na niečo spýtať, lebo nezdieľam nadšenie pána kolegu Poliačika, že mladí ľudia už nebudú terorizovaní, keď budú nosiť pri sebe semeno konopy siatej. No, nuž nič v zlom, neviem, koľkí z vás nosíte pri sebe semeno konopy siatej, že či to tak sa bežne nosí, ja si sem-tam, bežne si tak kúpim oriešky, tie sem-tam, alebo hrozienka, nuž neviem, možno fakt mladí ľudia chodia s konopou siatou a nechcú byť v problémoch, čiže vzhľadom, nevylučujem, že sa môžem mýliť, čiže upozorňujem, keď teda sme zvážili. Ja som nedoštudoval, ale študoval poľnohospodársku školu. Keď je rastlina vzrastlá, tak má tie nejaké identifikačné znaky, na základe ktorých posúdite, o akú rastlinu sa jedná. Keď je to v semene, tak musíte byť mimoriadny expert, resp. až je to nemožné to posúdiť. Hej, a to je napr. trebárs tá otázka, ktorú by som chcel položiť, lebo ak je konopa indická, to je, myslím, tá, z ktorej sa robí tá marihuana, a potom je konopa siata, to je tá technická, z ktorej sa nerobí, tak pri vzrastlých rastlinách, predpokladám, že to niekto vie posúdiť, nechcem povedať, že úplný laik, ale predpokladám, že niekto je na to školený.

    Teraz mi odpovedzte, či pri semenách to platí rovnako, či pri semene konopy siatej a konopy indickej je to tiež bez problémov rozlíšiteľné. A potom nemám žiaden problém, akože kľudne zostaňme v tom nadšení, keď ja ho zdieľať stále nebudem tuná s kolegom, to dúfam, že môžem, ale som kľudnejší. Hej, lebo môžem potom rozprávať, že prečo, tak dobre, nebudeme hodnotiť, že prečo mladí ľudia nosia pri sebe bežne semeno konopy siatej, ale aby sme nezistili, že nosia pri sebe bežne semeno indickej tej konopy a čo už vieme, že môže aj niekde zasadiť, kde nikto nevidí. No ale tak zdá sa, že sa tu vytvára nejaký, nejaká synergia ohňa a vody, že pre túto otázku vedia hľadať prieniky. Ja len ako tretí, odzadu budem pozerať, že ako hlboko tie prieniky budú presahovať a sem-tam skúsim na to upozorniť.

    Čiže pre vás a viem, že nie ste rastlinár, ani ja, ja som bol živočichár, ale keď teda to predkladáte, tak verím, že ste nabrífovaná, že si to odôvodníte, že nie je problém rozdeliť semeno konopy indickej a konopy siatej.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky, jedna, uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Poliačik.

  • No, Alojz, zákon nerozlišuje cannabis sativa a cannabis indica ani cannabis ruderalis. V podstate všetky sú, to sú, to sú poddruhy cannabis sativa, takže konope siatej, je akékoľvek konope podľa nášho zákona, ale stále akékoľvek semienko akejkoľvek konopy je stále neškodné a býva bežne súčasťou krmív pre vtáky, krmív pre hlodavce. Býva súčasťou čokolády, niektorí ľudia to majú v müsli, jednoducho to je bežné semienko na úrovni akéhokoľvek iného orieška, používané v potravinárstve alebo v kŕmnych zmesiach pre domáce zvieratá, takže jednoducho do toho zákona nepatrí, je to, je to hlúposť a bolo, bolo tam dané len kvôli tomu, aby sa mohlo na základe prítomnosti semena uvažovať o nejakej možnosti, že ten mladý človek to chce zasadiť, a to chce pestovať alebo dokonca bola používaná taká logika, že keďže ešte pred možno šiestimi alebo siedmimi alebo desiatimi rokmi nebolo bežné, že sa predávala marihuana z čisto samičích rastlín, ktoré sú sensemily, to znamená nie sú, nie sú opelené. Teraz marihuana, ktorá sa predáva, už väčšinou semienka nemá, ale ešte pred desiatimi rokmi väčšina marihuany, ktorá sa predávala, semienka mala. To znamená, že keď policajt niekomu našiel semienka vo vačku, tak usudzoval z toho, že predtým nejakú trávu fajčil. Aj takto sa logika vyvíjala, a to všetko viedlo zase iba k zbytočnej buzerácii mladých ľudí. A som rád, že sa to odstraňuje zo všetkých tých dôvodov, ktoré som povedal.

    Ďakujem.

  • Nuž, pán kolega, ono to možno aj súvisí s tým, že ja mám dokonca aj strednú poľnohospodársku školu, aj keď mňa pestovateľstvo fakt nebavilo, ale tam máte, že druh, čeľaď a neviem čo všetko a by ste neverili, však si to tu ešte, vďakabohu za Google, a máte, je to rod konopa a má samostatné druhy, to je tá indická, rumovisková a siata, a to, čo vy hovoríte, je siata, a tá indická má tú THC. No ja sa pýtam, to sú samostatné druhy, že či rozlíšite semeno konopy indickej a konopy siatej? Však tak som to položil a tak mi to stačí, keď budem vedieť odpoveď, lebo o to ide, lebo jedna je problém, druhá nie je problém. Nespochybňujem, že tá druhá nie je problém, hej.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani ministerka, chcete záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pri tomto poste som vedela, že sa dozviem hodne asi aj o psychotropných a škodlivých látkach, že sa toľko dozviem o semenách, som skutočne netušila a bolo to pre mňa vcelku aj naozaj obohacujúce.

    Veľmi rada by som len uviedla na pravú mieru aj tú prvú časť rozpravy, kde skutočne existuje nadrezortný orgán stále. Rada pre proti..., pre drogovú problematiku skutočne zasadá v takom istom zložení, čo sa týka zástupcov jednotlivých ministerstiev, ako zasadala aj predtým. Teraz teda organizačne patrí na ministerstvo zdravotníctva a zasadajú v nej naozaj zástupcovia na najvyššej úrovni, väčšinou na úrovni štátnych tajomníkov zo všetkých rezortov.

    Čo sa týka tejto právnej úpravy, chcela by som len, aby to nezaniklo, zdôrazniť, že tento zákon a úpravy robené v jeho prílohe nie sú podkladom pre nejaké trestné stíhanie alebo vôbec nejakú kvalifikáciu niektorých prečinov alebo trestných činov. Jedná sa o prílohu zákona, ktorá na základe chemického rozboru v súlade s jednotlivými dohovormi, kde tieto vlastne posúdenia sa nedejú len na pôde ako Slovenska, ale celkovo, konštatujú, že niektoré, niektoré látky, v tomto prípade teda v jednej časti sa to týka priamo teda semien niektorých rastlín, nie sú predmetom vlastne chemického skúmania, pokiaľ sú nachádzané napr. v nejakom produkte. Práve preto sme volili tú právnu úpravu, ktorú sme predostreli aj minule, a ďakujem, že naozaj je povedané veľmi objektívne, že je to veľmi obtiažne toto upraviť a že to bol veľký pokrok pre Slovensko, že v prípade, že sa nájde pri kontrolách vlastne takýto produkt, nepostupuje sa ďalej tým, že sa stiahne napríklad - teda ja som ani nevedela, že to je aj v čokoláde -, ale napr. daná čokoláda celá z predaja, pretože tieto skupiny sú určené na to, aby sme vedeli reagovať a v prípade, že aj v produktoch aj sú, práve boli určené v rámci tých crazy shopov a ostatných vecí. Tieto veci sú okamžite, kým, skôr ako sa preukazujú všetky tie ostatné náležitosti, stiahnuté.

    Budem veľmi úprimná, neviem, či sa jednotlivé tie druhy semien prakticky rozlišujú, ale v prípade preradenia, to nie je podstatné v tomto zákone, pretože jedná sa o chemické rozbory daných projektov. Nie sú, nie je podkladom zaradenie v jednotlivej skupine nejaké pri nachádzaní pri jednotlivcovi, či on, sa pri ňom nachádzajú tie semienka, alebo nenachádzajú, ale podrobnú správu si skutočne o tom, naozaj si zistím, lebo ma to zaujalo. Ale v tomto prípade jednoznačne v žiadnych semenách, čo sa týka celého rodu vlastne konope, sa nenachádzajú karbo..., kanabidoidy, vôbec sa tam nenachádzajú v tých semenách ako také, preto niet dôvodu, aby pri tých kontrolách v rámci, v rámci úradu verejného zdravotníctva, v prípade, že sa takéto semená v potravinách nachádzajú alebo v iných produktoch, tieto produkty na základe tohto zákona boli stiahnuté.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pani spravodajkyňa, chcete záverečné slovo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má tlač 778, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 747.

    Prosím ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch, bol spracovaný na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, z podnetov najmä národných, múzejných a galerijných inštitúcií a profesijných združení múzeí a galérií. Zámerom predloženého návrhu zákona je upraviť niektoré ustanovenia platného zákona, ktoré nemajú normotvorný, jednoznačný a zrozumiteľný charakter.

    Vládny návrh zákona spresňuje pojmy ako napr. galéria, vedomostný systém múzeí a galérií, zavádza sa nový pojem múzejné zariadenie a galerijné zariadenie, upravujú sa práva a povinnosti zriaďovateľa alebo zakladateľa múzea alebo galérie, ustanovenia Registra múzeí a galérií Slovenskej republiky, sústavy múzeí a galérií, výkonu základných odborných činností, znižuje sa administratívna záťaž a rozsah povinností evidencií predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré nie sú uchovávané v múzeu alebo galérii a tiež administratívna záťaž v prípade dočasných vývozov zbierkových predmetov.

    Upravujú sa aj znenia prílohy č. 1 a príloh č. 3 až 6 z dôvodu drobných úprav a potreby zosúladenia ich znenia.

    Vládnym návrhom zákona sa zároveň novelizuje zákon o osvetovej činnosti, čo umožní včlenenie Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove do Národného osvetového centra v Bratislave. Ďalej zákon o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty z dôvodu určenia ministerstva kultúry príslušným orgánom na vystavenie povolenia podľa vykonávacieho nariadenia Komisie k nariadeniu Rady o vývoze tovaru kultúrneho charakteru a zákon o ochrane pamiatkového fondu z dôvodu spresnenia podmienok, za ktorých je múzeum povinné prijať do svojej správy archeologické nálezy, ak boli získané z archeologických výskumov vykonaných v regióne jeho pôsobenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Jánovi Senkovi a poprosím kolegyne a kolegov, keby sme počúvali spravodajcu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa všetky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 8. novembra 2013 č. 747 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážená pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto zákonu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Vášáryová, Viskupič.

    Pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozhodla som sa vystúpiť kvôli dvom veciam. Prvá vec je, že po roku 2008, ak sa dobre pamätám, pán minister, tu máme ďalšiu novelu tohto zákona, a pritom celý čas čakáme na veľký zákon, moderný zákon o múzeách a galériách. Dnes tu zase máme len pár strán. Ja nehovorím, že to nepotrebujeme spresniť, niektoré termíny, ale nie je to ten zákon, ktorý potrebujeme, ktorý otvorí nové témy a ktorý zaradí naše múzeá a galérie medzi moderné inštitúcie, porovnateľné vo všetkých ukazovateľoch s podobnými inštitúciami u našich susedov alebo v zahraničí vôbec.

    Druhá vec, pre ktorú chcem vystúpiť, je práve to, čo pán minister oznámil, a to je zrušenie právnej subjektivity Hurbanovskej hvezdárne. Len pár slov, pretože samotný zákon je kratučký, dôvodová správa kratučká, tak aby som nebola dlhšia ako tento celý zákon.

    Vážení kolegovia, musíme si uvedomiť, že dnes dávame veľké peniaze na to, aby sme udržali ruiny Plaveckého hradu, aby sme obnovili baroko štiavnickej kalvárie, aby sme zachránili nejaké prosté božie muky a tak ďalej, a tu máme jednu inštitúciu, ktorá bola založená v roku 1871 a v podstate nepretržite funguje. Bolo to jedno z prvých astrofyzikálnych observatórií v Európe a išlo v dejinách astronómie o mimoriadnu udalosť nielen v Európe, ale aj na celom svete.

    Pár slov o zakladateľovi, nezištnom zakladateľovi tejto hvezdárne. Doktor Mikuláš Konkoly Thege bol veľmi poprednou osobnosťou v oblasti vedy vo svetovom meradle a vďaka jeho pozícii sa hvezdáreň zaradila medzi najlepšie v celom vedeckom svete. Patrila skutočne medzi výnimočné hvezdárne v Európe. Doktor Šternberk, ktorý pôsobil v hvezdárni od roku 1927, ako prvý v Európe zmeral pomocou najmodernejšej techniky polohu novoobjavenej planéty Pluto, medzitým Pluto stratilo po, teda status planéty, ale cez to všetko boli to vtedy najpresnejšie merania na svete a výsledky patrili k najprogresívnejším na svete. A teraz pán doktor Konkoly, pretože sa obával, že po jeho smrti hvezdáreň zanikne, tak celý svoj majetok, ku ktorému sa dorobil ako vedec svetového významu, svoj dom, svoju záhradu, celé svoje zariadenie observatória, ktoré bolo jeho súkromným majetkom, venoval štátu pod podmienkou, že hvezdáreň zostane v Hurbanove a kým on bude žiť, bude jej neplateným riaditeľom. Aj napriek tomu, že hvezdáreň trochu utrpela v kontexte rôznych politických zmien, hurbanovská hvezdáreň tieto ťažké časy a turbulentné časy obstála.

    Dovoľte, aby som vyslovila myšlienku, že v dnešnej spoločnosti, keď opravujeme a naozaj sa snažíme uchovať pre budúce generácie všeličo, jej hrozí strata právnej subjektivity. A strata právnej subjektivity a prenesenie vydávania časopisu Kozmos do Bratislavy - teda podporenie bratislavocentrizmu a zrušenie miest dvoch účtovníčok - má do dvoch rokov ušetriť 40-tisíc eur, ktoré sa majú použiť na opravu Národného osvetového centra. Nebudem tu rozprávať o tom, čo si myslím o fungovaní Národného osvetového centra, to by bolo na dlhšie, ale rozhodne to nie je jedna z najmodernejších a najlepšie fungujúcich kultúrnych inštitúcií Slovenskej republiky. To znamená, že začlenenie tohto subjektu pod organizáciu, ktorá naozaj nepatrí ani medzi svetovo známe, ani komunikujúce so svetom, ani vychovávajúce nejakým zásadným spôsobom mladú generáciu, môže prispieť k strate jej významu.

    Takže ja si myslím, že ľudia, ktorí píšu petície, a ja by som len povedala o niektorých, ktoré tu mám, je to Konkoly of Observatory of Hungarian Academy of Sciences, pán doktor Péter Ábrahám, generálny direktor z Budapešti, Hvězdárna a planetárium hlavního města Prahy, podpísaná riaditeľom organizácie pánom inžinierom Marcelom Grünom, stanovisko Slovenskej astronomickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied, podpísané predsedom doktorom Ladislavom Hricom, CSc., a nakoniec aj Odborová organizácia Sloves pri hvezdárni, podpísaná mnohými zamestnancami. To je len niekoľko protestov proti tomu, aby sa kvôli platu dvoch účtovníčok a preneseniu vydávania časopisu Kozmos do Bratislavy zrušila a narušila kontinuita vývoja tejto historicky vzácnej hvezdárne, na ktorú by sme mali byť pyšní. Ja dúfam, vážení priatelia, hlavne vy, ktorí ste trochu bližšie Hurbanova, že si uvedomíte, že to je krok, ktorý oslabí hvezdáreň aj v jej pedagogickej činnosti, ktorú stále vykonáva.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne nie sú, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať hlasovaním. Jedna minúta prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekný podvečer. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Poprosím pána poslanca Ľubomíra Petráka, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 245 o výchove a vzdelávaní, je to tlač 717.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 717.)

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili k predmetnému vládnemu návrhu zákona deviati poslanci, päť poslancov podalo pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu zákona a nik nepodal žiadne, nik nepodal procedurálny návrh. Najskôr pristúpime k hlasovaniu o návrhoch uvedených v spoločnej správe pod bodmi 1 až 21 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 82 za, 58 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, keďže pozmeňujúce návrhy v rozprave odzneli dnes, poprosím dať hlasovať o návrhu na skrátenie lehoty na hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 135 bolo za, 4 sa zdržali.

    Máte súhlas.

  • Pán predseda, prvý pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Fronc. Poprosím dať hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 60 za, 82 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Druhý pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Érsek, ktorý žiada hlasovať o všetkých bodoch osobitne. Pozmeňujúci návrh má 4 body. Poprosím dať hlasovať o prvom bode pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Érseka.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 58 za, 1 proti, 80 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Poprosím dať hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Érseka.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 59 za, 81 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Poprosím dať hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Érseka.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 59 za, 2 proti, 79 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Poprosím dať hlasovať o štvrtom pozmeňujúcom bode pána poslanca Érseka.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 45 za, 2 proti, 94 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh som v rozprave predložil ja, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 81 za, 31 proti, 22 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďalej v rozprave vystúpila pani poslankyňa Horváthová. Dajte, prosím, hlasovať o jej pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 58 za, 1 proti, 82 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Posledný pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Blanár. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 85 za, 57 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe a aj podaných v rozprave. Dávam návrh na hlasovanie o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 82 za, 45 proti, 15 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Páni poslanci, do rozpravy? Nie. Nemám prihlášku. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 bolo za, 52 proti, 9 sa zdržali.

    Schválili sme novelu školského zákona.

    Pán poslanec Galis uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí. Je to tlač 718. Pán poslanec.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 718.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci. Nikto nepodal žiadne návrhy o prerokovanom návrhu zákona. Najprv pristúpime k hlasovaniu o návrhoch uvedených v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch uvedených v bodoch 1 až 28 a 30 až 57 vo IV. časti spoločnej správy spoločne a tieto schváliť. Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 110 za, 28 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Teraz budeme hlasovať o bode 29 uvedenom v spoločnej správe s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 66 proti, 72 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • Na základe oprávnenia ako spravodajcu predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 125 bolo za, 15 sa zdržali.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku, vyhlasujem ju za skončenú.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 115 za, 24 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh zákona o organizovaní športových podujatí.

    Pani poslankyňa Müllerová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 139 o omamných látkach. Je to tlač 760. Ešte vás poprosím, dámy a páni, o pozornosť.

  • Zaznievanie gongu.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, tlač 760.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci. Nepodali žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh. Preto, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 104 bolo za, 35 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 136 za, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Odhlasovali sme prerokované body programu. Ešte vás chcem požiadať, dámy a páni, o súhlas s návrhmi na zmenu programu. Pod bodom 42 podľa schváleného programu je zaradená správa o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012. Je tam prerušená rozprava. S vysokou pravdepodobnosťou by sme o tom mali rokovať už zajtra. Vzhľadom na to, že pán predseda úradu Holjenčík je mimo na zahraničnej pracovnej ceste, navrhujem, aby sme túto správu prerokovali v piatok 13. 12. po prerokovaní správy generálneho prokurátora.

    Poprosím vás, budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 82 za, 32 proti, 21 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Schválili sme zmenu programu.

    Takisto pod bodom 45 je zameranie zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2014. Vzhľadom na neprítomnosť pána ministra zahraničných vecí navrhujem, aby sme o tomto bode rokovali 12. 12. vo štvrtok od 9.00 ráno. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 125 bolo za, 1 proti, 6 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Ďakujem pekne. Schválili sme zmenu programu.

    Pán poslanec Vašečka.

  • Pán predseda, ja chcem len do zápisu, že pri hlasovaní č. 154 ma vykázalo ako neprítomného, hlasoval som za.

  • Poprosím do zápisu. Ďakujem. Vyhlasujem 5-minútovú prestávku a budeme pokračovať v rokovaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Zaznievanie gongu.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si pár poznámok k predkladanému legislatívnemu zámeru ministerstva. Pripojím sa k pani kolegyni Vášáryovej, ktorá hovorila o tom, že nazvem to tak, že čakal som aj od ministerstva vyššiu ambíciu. A to je v tom, že tento zákon by potreboval nie novelu, ale možno by sme sa už mohli dočkať, tak ako bolo spomínané, možno moderného zákonu, flexibilnejšieho, s vyšším zámerom. Chcel by som možno pre potreby prvého čítania hovoriť o dvoch základných témach. A to je, že zdá sa mi, a nielen mne, a odcitujem niektoré dokumenty, ktoré sme ad jedna dostali ako poslanci kultúrneho výboru, ad dva aj z mnohých diskusií, ktoré pri galerníctve a pri múzeách začínajú byť čím ďalej väčším, vypuklejším problémom.

    Keďže pochádzam z Trnavy a v Trnave pôsobí jedna z galérií, ktorá síce spadá do pôsobnosti, jej zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj, by som chcel ale vyzdvihnúť jeden moment, a to je to, že pri tej vyššej ambícii ministerstva že by mohla vzniknúť, tak ako aj hovoria samotní odborníci, ktorí sa venujú výtvarnému umeniu, galériám, nejakým spôsobom jednotná koncepcia ministerstva, ktorá by určila ten základný rozmer nášho múzejníctva a galerníctva, a dalo by sa teda hovoriť o tom, že nebudú nám následne chodiť listy a sťažnosti či už na výbor, alebo konkrétne ako poslancom.

    A ja si dovolím iba pre krátkosť času mierne zacitovať z toho, že možno viete, možno nie, pán minister, v Trnave vznikla teda aj petičná akcia na to, kde sú dva základné momenty, a ja som ich v predkladanom, predkladanej novele nenašiel. Ide o to, že ľudia podpísaní pod petičným výborom z hľadiska tejto agendy chcú a žiadajú o prehodnotenie pôsobnosti vyšších územných celkov v oblasti galérií a ich odborné riadenie realizovať cez novovytvorenú nezávislú ústrednú galerijnú radu menovanú Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, čo si myslím, že by hovorilo o tej vyššej ambícii ministerstva a vôbec štátu sa o túto oblasť starať. A chcú a žiadajú o vypracovanie relevantných štandardov kvality ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a ich zavedenie do praxe v štátnych a regionálnych galériách. Myslím si, že spôsob decentralizácie moci a uvoľňovanie niektorých kompetenčných alebo presun niektorých kompetencií z vyššej úrovne sa určite dotýka niektorých oblastí, kde to môžme privítať. Ale v tomto prípade sa aj ja stotožňujem s výzvou jednej časti alebo jednej galérie, môžem ich uviesť aj viacej, kde absencia nejakej základnej odbornej rady alebo komisie alebo čohosi, ktoré by dokázalo nejakým spôsobom určiť základné parametre - a teraz čoho? - odborných garantov jednotlivých výstav a boli by určené štandardy kvality, aby sa nám nestávalo to, že potom, ak v samosprávnom kraji, kde je galéria s dobrým menom, pri personálnej výmene trpí tým, že neexistuje to, o čo by sa musel v tomto prípade samosprávny kraj opierať.

    Ja by som možno z hľadiska tých výziev, si dovolím zacitovať ešte veľmi krátko aj od ľudí, ktorí sú vzdelaní a môžme ich považovať - či už je to pani docentka Ronayová, pani docentka Orišková, pán docent Baláž -, píšu, dostalo sa to aj ku mne ako členovi výboru, že hovoria o nespokojnosti so stavom konkrétnej galérie. Dokonca používajú slová, že sa nachádza v dezolátnom stave. Dôležité z hľadiska tej personálnej politiky je, že v galérii nepracuje ani jeden pracovník na odbornej pozícii okrem piár manažérky, ktorý by spĺňal kvalifikačné a kvantitatívne ukazovatele. Galéria nemá menovanú galerijnú radu. Absentuje akýkoľvek vedecko-výskumný program. Výstavnú činnosť zapĺňajú výstavy vytvorené prevažne bez hlbšej vedeckej prípravy, výskumu, systémom ad hoc. Vystavovaní výtvarníci patria prevažne do stredného prúdu s komerčnými filiáciami. Pripomíname, že analytický materiál síce na samosprávny kraj v tomto prípade poslaný bol, ale ako keby sa nevedeli dovolať nejakej zmeny. A možnože s týmto bolo konfrontované aj samostatné, samotné ministerstvo kultúry.

    Čiže pre potreby prvého čítania by som chcel možno dostať odpoveď alebo prísľub, či ambícia ministerstva, kde pravdepodobne sa stotožníme s tým, že odborníci a odborní garanti usporiadateľov výstav a podobne by v našom slovenskom galerníctve urobili len dobre. A v podstate o čom hovorím? Hovorím o tom, aby kompetencii určovania hlavného prúdu ministerstva bolo aj zákonným nastavením urobené zadosť a ministerstvo by mohlo určovať základný prúd aj cez nastavenie nejakých štandardov. A ja by som, možno v miere, možnože aj samotný pán minister by vedel túto vec, na čo sa v Trnave, možno aj v iných regiónoch Slovenska spisujú petície, by vedel podporiť v tom, že áno, ministerstvo by mohlo mať ambíciu určovať to, akým spôsobom obsadzované pozície na základe odbornej kvalifikácie pri síce zriaďovaní zriaďovateľmi, ako sú samosprávne kraje, ale budú musieť spĺňať nejaký kvalifikačný predpoklad, aby sa nestalo to, že ľudia, ktorí sú v tejto oblasti vzdelaní, hovoria o tom, že ani nepracuje, v galérii nepracuje ani jeden jediný pracovník na odbornej pozícii, ktorý by spĺňal kvalifikačné a kvantitatívne ukazovatele.

    To znamená, či už sme v miere zákonného nastavenia, alebo vyššej vymožiteľnosti, ak budeme rešpektovať zákon, aby ministerstvo malo skutočne páky na to, že ak sa nejaký zriaďovateľ v rámci regionálnej alebo lokálnej zriaďovateľskej právomoci vymkne tomu, tak aby boli urobené, urobené či už zákonu zadosť, alebo aby nám z toho nevypadávalo to, že potom tu niekto konštatuje, že Galéria Jána Koniarika, o ktorej je tu hovorené, padá až na úplné dno odbornej úrovne. V minulých rokoch v nej vystavovali a prinášali renomé stredoeurópskej úrovne výtvarníci svetového rangu, čo sa teraz nedeje a vraj galéria padá do úrovne periférneho okresného kultúrneho strediska. Toto by sa, toto asi nie je dobrým obrazom našej pôsobnosti, alebo pôsobnosti aj ministerstva, aby takéto hodnotenie prichádzalo od, možnože bude znamenať časti odbornej verejnosti. Ale každopádne tá situácia si aj v každej jednej galérii zaslúži pozornosť, a preto hovorím o tom, že by sme potrebovali moderný zákon, alebo ministerstvo by malo prísť s vyššou ambíciou.

    Čo sa týka, ten druhý bod som chcel venovať tak isto hurbanovskej alebo právnej subjektivite hurbanovského observatória, hvezdárne. Myslím si, že pani Vášáryová celkom slušne zhrnula tú historickú genézu a tiež nepovažujem veľmi za šťastné, že by mal tento subjekt stratiť svoju právnu subjektivitu, a boli sme s tým konfrontovaní aj ako poslanci. A to vysvetlenie, ktoré obsahuje dôvodová správa, je veľmi chabé z hľadiska toho, čo sa ministerstvo snaží urobiť. A možnože tam budú smerovať aj v druhom čítaní naše pozmeňováky. Nie som teda veľmi nadšený, že sa právna subjektivita hurbanovskej hvezdárne v tomto prípade ruší. Aj v duchu toho, že akým spôsobom štát k tomuto majetku prišiel, a skôr si myslím, že by mal mať ambíciu sa venovať tomuto subjektu úplne z iných parametrov a nešetriť na dvoch účtovníčkach, ktoré majú znamenať nejakú obnovu.

    Posledný bod by bola teda otázka, ktorá súvisí s tým prvým. Kedy a či vôbec toto volebné obdobie sa dočkáme zákona, ktorý by vedel pokryť naozaj a nielen deklaratórne potreby moderného galerníctva, moderného múzejníctva, keď vieme, že aj v súčasnej dobe nám vznikajú aj komerčné galérie. Tento sektor by mohol byť tým, ktorý určuje trendy, a štát, samosprávy alebo vyššie územné celky disponujú predpokladom napríklad, aj keď sa budeme venovať aj krásnym objektom dvoch výstavných, ktoré v Trnave napríklad sú, a to je samostatný kaštieľ alebo prerobená bývalá synagóga, kde je, kde je na prvý pohľad, keďže v Trnave máme svetový unikát, že máme dve synagógy, ktoré neslúžia sakrálnym účelom, sú od seba vzdialené 25 metrov, je to unikát. Jedna pôsobí v komerčnej sfére, druhá je pod správou samosprávneho kraja a ten rozdiel je pre každého jedného návštevníka markantný, čiže myslím si, že spôsob, ako hovorí aj predmetný list, ktorý sme dostali, či, alebo tá petícia, ktorá hovorí o dvoch základných bodoch, aby teda bola určená nejaká línia, ktorú by už nemohli podliezať ani samosprávne kraje, ani, ani samosprávy, v tomto prípade by mala byť z ministerstva určená a malo by byť tomuto urobené zadosť aj na základe legislatívnej iniciatívy ministerstva.

    Toľko z mojej strany a pre potreby prvého čítania vítam to, že do tejto oblasti aj v miere, v ktorej niektorých bodoch predkladanej novely boli zapracované, sa dajú oceniť, ale prikláňam sa k tomu názoru, že potrebujeme sa na to pozrieť komplexnejšie a s vyššou ambíciou z hľadiska tejto kultúrnej oblasti.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Vášáryová ako prvá.

  • Dovoľte pár slov k tomu problému, ktorý otvoril pán poslanec. Poukázal na prípade Koniarkovej galérie, že vyvstáva tu potreba, aby ministerstvo kultúry alebo vláda Slovenskej republiky stanovili kritériá, akým spôsobom a kto môže viesť takúto inštitúciu, čo to znamená viesť takúto inštitúciu. Ja rozumiem, že pán župan už dnes znovuzvolený Mikuš potreboval voličské hlasy tých amatérskych maliarov, ktorí tam chceli vystavovať, keď to bola európsky známa galéria, minimálne stredoeurópsky známa galéria. Keďže tam vystavujú, tak spôsobili len jednu vec, že to je proste galéria, ktorá nemá žiaden význam. Síce v nej vystavujú, ale ona už nemá žiaden význam. Ale je to veľká škoda, je to veľká škoda, pretože táto galéria bola naozaj výnimočná. Ale to isté sa týka odvolania pani Vrbanovej v Banskej Bystrici svojho času a tak ďalej a tak ďalej. Mohli by sme pokračovať, ja nechcem, aby sme zase centralizovali a riadili všetky galérie z ministerstva kultúry, ale ministerstvo kultúry, už keď máme ďalšiu novelu zákona, by malo aspoň spresniť podmienky, aby šofér alebo známy šoféra, ako sa to stalo v Trnave, neriadil galériu, ktorá mala nejaký význam.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa tiež, podobne ako Jozef Viskupič by som sa prihováral za radikálnejší vstup do prítomného zákona o múzeách a galériách, naozaj jeho modernizáciu. Veci, ktoré sú tam napísané, ktoré sa bytostne dotýkajú teda života galérií a múzeí, ten galerijný život poznám trošku lepšie. To znamená, že galérie majú robiť akvizičnú zbierkotvornú činnosť, že majú robiť výskum v regionálnych možnostiach i vzhľadom na svoje špecifiká, že výsledky svojej práce by mali publikovať, aj dramaturgie výstavných plánov zostavovať tak, aby reflektovali prinajmenšom stredoeurópsky ranking hodnotenia výtvarníkov, a teda kvality umeleckej tvorby. Nič z týchto vecí, ktoré sú v zákone ako povinnosť, tie galérie nerobia, robia to minimálne, akvizície spia, definitívne kvôli peniazom výskum minimálny. A ešte dokonca ako aj výstavy, ktoré idú, tak majú vlastne putovný charakter. Viac-menej len kolujú po jednotlivých galériách v regiónoch, aby minimalizovali svoje náklady na ne, a nehovoriac o tom, že, samozrejme, toto si môžu dovoliť vtedy, keď chýbajú kritériá, alebo keď sú, keď sa nerešpektujú tieto kritériá.

    A tá personálna otázka, ktorú spomínal Jofo Viskupič, je podľa mňa kľúčová. A keď tam nebudú kompetentní ľudia, dneska sú odbory, kde sa študuje manažment galérií, manažment múzeí, kulturologické predmety, a keď títo ľudia sa nedostanú do inštitúcií, tak potom tá úroveň naozaj upadá. Ja myslím, že zmenou toho zákona aj ministerstvo by získalo silné inštrumenty na určenie vkusového niveau alebo nejakej hladiny. Takto je to beznádejná činnosť, ktorá ide do suterénu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Viskupič otvoril mnoho otázok ohľadne financií, ohľadne vôbec pôsobnosti ministerstva kultúry, všeobecne by som zareagoval len veľmi, veľmi abstraktne. Keď ministerstvo centralizuje, vytýka sa mu, že by malo decentralizovať, keď decentralizuje, vytýka sa mu, že centralizuje. Proste nemala by to byť len kritika pre kritiku. Ono je to všetko o peniazoch. Ja som; a teda nielen, chvalabohu, v kultúre o peniazoch, lebo ešte stále ako sú ľudia, ktorí sa na peniaze v rámci kultúry nepozerajú preto, lebo inak by vlastne tú kultúru a všetky tie veci, ktoré s ňou súvisia, ani nemohli robiť. Mohol by som hovoriť aj o výtvarníkoch, mohol by som hovoriť o aj folkloristoch, mohol by som hovoriť aj skutočne o mnohých odvetviach v rámci kultúry.

    Ja som veľmi rád, že ten rozpočet, ktorý nás čaká budúci rok a ktorý tuná budeme schvaľovať ohľadne kultúry, je rozpočtom takým, na základe ktorého môžu všetky inštitúcie, ktoré priamo spadajú pod ministerstvo kultúry, ďalej, ďalej existovať. A okrem toho, myslím si, že prvý raz sa vlastne stane, že to ministerstvo kultúry, ktoré príde, a vôbec predstavitelia toho ďalšieho ministerstva, ktorí prídu po tomto volebnom období, budú mať na čo nadviazať. Mnohé veci zostávajú otvorené, mnohé veci hovoria o istých predpovediach, mnohé veci hovoria v rámci ministerstva kultúry o istých perspektívach, myslím, že to ďalšie ministerstvo, resp. predstavitelia ďalšieho ministerstva budú mať úlohu trošku ľahšiu, lebo existuje nejaká vízia, čo tu doteraz nebolo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo. Myslím si, že nie je to len o tej centralizácii alebo decentralizácii a to, vyčitka tohoto, ale Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove ak sa zruší, tak sa zruší zároveň ten historický kontext, historická tradícia. Toto je ten problém. Tuná, myslím si, že nie je ani taká na mieste veľmi tá otázka, či tých 42-tisíc eur, ktoré sa ušetrí, až sa to použije na odstránenie havarijného stavu budovy Národného osvetového centra v Bratislave. Myslím si, pán minister, že by ste aj toľko peňazí ešte našli v tom vašom rozpočte, aby aj ten havarijný stav sa odstránil, ale aby aj tá Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove skonči..., zostala. Chcem toľko len povedať na, demonštrovať to na príklade takom, aby sme všetko necentralizovali a nedávali to do tej Bratislavy. Naozaj, aby sa posilňovali aj regióny. Aj región Hurbanova aj skrze túto hvezdáreň, tak myslím si, že je posilňovaný.

    Rovnako je tomu, príklad uvediem obce Vojňany na Spiši, kde bol nádherný gotický oltárik, taký malý, a poľskí turisti ho neprídu hľadať do Slovenskej národnej galérie a nehľadajú ho tu v Bratislave, ale celý autobus turistov príde do Vojňan, ale oni prídu tam len raz, prídu raz a sú sklamaní z toho, že kultúrnu pamiatku, ktorá tam by mala byť, teda má to svoje miesto, oni ho tam nenájdu. Oni viac do tej obce nemajú dôvod prísť. Ono to súvisí aj s tým cestovným ruchom, lebo však tá kultúra je veľmi, veľmi úzko spojená práve aj s týmto fenoménom. Myslím si, že máme čo robiť ešte na Slovensku stále, aby aj rozvoj cestovného ruchu sa rozvíjal. Chcem poukázať práve na ten regionálny rozvoj, aby všetko sa nesústreďovalo len do hlavného mesta, do Bratislavy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Viskupič, môžeme sa v budúcnosti baviť o zvyšovaní riadenia kvality galérií, o galerijných pravidlách, ale pokiaľ ide o vaše vystúpenie a citáciu z tej petície, tak musím zásadne odmietnuť to, čo sa v tej petícii rozpráva. Pokiaľ ide o, o dezolátny stav, o to, že známy šoféra riadi galériu, alebo že vystavujú tam Mikušovi voliči, tak myslím si, že to sú vysoko tendenčné a osobné tvrdenia. A vzhľadom k tomu, čo sa v tej galérii udialo v minulosti a prečo prišlo k tým personálnym zmenám, pokiaľ ide o to, či galéria trpí, alebo netrpí, myslím si, že trpela doteraz a teraz sa dostáva z toho chaotického stavu na nejakú úroveň, ale prosím, môžme sa baviť o zvyšovaní tej úrovne riadenia.

    Ale nechcem tu využiť túto faktickú poznámku na to, aby sme sa tu prestreľovali slovne. Pán kolega, vy ste Trnavčan, pani poslankyňa Vášáryová, ja vás srdečne pozývam na samosprávny kraj, kde argumentačne vám predložím, čo sa tam udialo a prečo prišlo k tomu stavu. Môžme si zájsť aj do galérie ako takej a ja vám dokážem, že určite nie je v dezolátnom stave a že plní si tú činnosť, na ktorú bola určená. A ešte na margo tej činnosti. Predtým tam bola minimálna návštevnosť, ktorá sa dnes mnohonásobne zvýšila, čo vám určite dokážem aj argumentačne. Takže nech sa páči, ste srdečne zvaní.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Nech sa páči.

    Zapnite, prosím vás, pána poslanca Viskupiča.

  • Ďakujem. Áno budem sa venovať, ďakujem za podporné komentáre. Chcem sa venovať dvom.

    Pán predseda Jarjabek, kritika pre kritiku nebola, ja som hovoril o možnej ambícii ministerstva, čiže, čo sa predpokladám, keď aj by bol nejaký rozpor medzi či centralizovať, alebo necentralizovať, ale určite by sme sa zhodli na tom, že štandardy a možno aj personálne štandardy a ich odborná kvalifikácia by mohlo byť ambíciou ministerstva kultúry. Zároveň poznámky k rozpočtu, ja som predpokladal teda, že bude vyššia miera jednania z hľadiska toho, čo sa podarilo ministrovi pri programovom vyhlásení vlády presadiť priamo do znenia, a to je ambícia, aby kultúra nebola na veky popoluškou rozpočtových, čiže rozpočtových kritérií a podobne. Takže o tom sa môžme sporiť, prečo a ako, a viacej sme to preberali na výbore, kde samostatný odkaz ministerstva kultúry voči ministerstvu financií hovoril o možnom kritickom stave z hľadiska práve platov ľudí, ktorí na ministerstve pracujú, a že sa to už dá hovoriť o havarijnom stave.

    Čo sa týka pána kolegu Hambálka, ja do galérie prijímam pozvanie, ale ja som v galérii bol aj túto sobotu, vo veľkej synagóge. Bola tam organizovaná beseda TEDx a podobne. Môžme mať rôzne subjektívne názory. Ja som hovoril, ani ja, ani vy nie sme výtvarníci. Tí ľudia, ktorí to hovoria, sú všetci vzdelaní a docenti v odbore výtvarníctvo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, vyhlasujem. Pán poslanec, vy ste boli ústne prihlásený? Ospravedlňujem sa. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som sa vyjadril k dvom témam.

    Najprv k hvezdárni v Hurbanove. Pán poslanec Viskupič, pani poslankyňa Vášáryová, nepamätám si, keď ste rušili právnu subjektivitu Slovenského rozhlasu, že by ste nejako veľmi plakali alebo dbali na sťažnosti mnohých pracovníkov rozhlasu, že tým skončí slávna značka Slovenského rozhlasu, a myslím, že ani tá vyčíslená úspora v pomere k veľkosti tej inštitúcie nebola nejaká obrovská. Chcem tým len povedať, že podstatou nie je organizačné začlenenie, podstatou je činnosť nejakej inštitúcie a v prípade hvezdárne v Hurbanove, hvezdáreň sa neruší, ani jej činnosť sa neobmedzuje, hvezdáreň zostáva v Hurbanove. Čo sa ruší okrem tých účtovníčok spomínaných, je jeden generálny riaditeľ, o ktorého existencii som vedel akurát vtedy, keď si dal podpisovať žiadosti o troj-, štvortýždňové služobné cesty za polárnou žiarou, a ktorý dokonca ani v týchto časoch sa neunúval prísť na ministerstvo kultúry dajme tomu obhájiť si svoje postavenie. A to presne zodpovedá jeho doterajšej činnosti.

    Myslím si, že Národné osvetové centrum dnes je v úplne inej kondícii, ako bolo tomu v minulosti. Myslím si, že hvezdáreň v Hurbanove bude pod svojím menom, ale začlenená do Národného osvetového centra vykonávať svoju činnosť oveľa lepšie, aktívnejšie, ako tomu bolo doteraz.

    Čo sa týka druhej témy, keby som predkladal tento návrh zákona so slovami, že predkladám niečo zásadné, tak by som chápal tú kritiku, že čo to má znamenať takéto, pár stránok. Veď jasne som povedal, je to zmena niektorých ustanovení na žiadosť najmä niektorých inštitúcií. Otázka moderného zákona, ako tu bola prezentovaná, ako som pochopil, hlavne tu ide teda o to, aby sa vyriešili niektoré personálne otázky z hľadiska toho, že niekomu sa to nezdá, že v tej alebo onej galérii, možnože sú aj ďalšie v divadlách a tak ďalej. Proste v inštitúciách, ktoré boli - a bolo to, myslím, za ministra Kňažka, to znamená za Dzurindovej vlády -, boli prenesené na zriaďovateľov, na mestá a regióny, no tak otvorene poviem, moderný zákon typu že lex Koniarek no tak taký nebude. Ak veríme v princíp subsidiarity a v princíp demokracie a veríme aj v určitú zodpovednosť zastupiteľstiev zvolených a županov, no tak jednoducho je to na ich zodpovednosti a potom je to aj na reakcii aj kultúrnej verejnosti, aj verejnosti v župe, ako sa k tomu postavia.

    Ja si neviem predstaviť, že by som nastavil taký zákon, ktorý by umožnil ministerstvu kultúry personálne vplývať na tieto inštitúcie, to ako sa nedá byť aj, no také kritériá nevymyslíte. Jednoducho nemôžete byť aj panna, aj tehotná. Proste je to zodpovednosť vyšších územných celkov. Ja nevidím dnes cestu späť znovu k centralizácii kultúrnych inštitúcií, aj keď si tiež myslím, že v istých prípadoch sa to prehnalo, a áno, viem o tom, že mnohé aj súbory, aj inštitúcie nie sú spokojné celkom z hľadiska svojich zriaďovateľov, ale nie je to, myslím si, dominantne o tých personálnych otázkach. Jednoducho je o tom, že nezvládajú finančne samosprávy aj tieto inštitúcie, pretože jednoducho v tých prioritách toho obyvateľstva tá kultúra je na spodných priečkach a riešia prioritne veci týkajúce sa ciest, zdravotníckych zariadení, školstva a tak ďalej. Taká je realita, ale určite cestou nie je vracať inštitúcie pod ministerstvo kultúry, aj keď sa budeme eufemisticky tváriť, že to bude cez nejaké kritériá zákonné. Čiže takýto typ moderného zákona, takéhoto typu moderného zákona sa odo mňa určite nedočkáte.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán spravodajca, chcete? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu poslancov Ľubomíra Petráka, Mojmíra Mamojku, Miroslava Číža a Dušana Jarjabka na vydanie zákona č. 226 o používaní a ochrane olympijskej symboliky. Je to tlač 736.

    Poprosím pána poslanca Petráka ako navrhovateľa, aby odôvodnil návrh.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka, Mojmíra Mamojku, Miroslava Číža a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore v znení neskorších predpisov, tlač 736.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona vytvára zákonný predpoklad možnosti spravovania majetku štátu Slovenskému olympijskému výboru ako právnickej osobe v súlade s § 1 ods. 1 zákona o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Slovenský olympijský výbor ako správca majetku štátu, ktorému bol tento zverený do správy, bude môcť tento majetok používať iba na plnenie svojich úloh a v súlade so zákonom č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Chcem povedať, že k predloženému návrhu zákona vo výbore bol predložený aj pozmeňujúci návrh, ktorý je predmetom spoločnej správy, o čom bude hovoriť spravodajca, a úlohou tohto, ak budú prijaté tieto pozmeňujúce návrhy, je úprava, ustanovenie, zosúladenie súčasného stavu, pokiaľ ide o olympijský emblém, ktorý je schválený Medzinárodným olympijským výborom, sa dáva do súladu so znením zákona o olympijskom výbore.

    Pán predseda, toľko k odôvodneniu návrhu zákona. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Určenou spravodajkyňou je pani poslankyňa Obrimčáková.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho, návrhu zákona poslancov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 29. októbra 2013 č. 889 sa uzniesla prerokovať návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka, Mojmíra Mamojku, Miroslava Číža a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore v znení neskorších predpisov (tlač 736), v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.

    Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatoval, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka, Mojmíra Mamojku, Miroslava Číža a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore v znení neskorších predpisov, zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 350 z 20. novembra 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 108 z 21. novembra 2013, v ktorých zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Z uznesení výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v IV. časti spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1 - 5 spoločne a tieto schváliť. Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 22. novembra 2013 č. 114. Zároveň týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru, a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predseda, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcu, spravodajkyne. Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teraz, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Po prvýkrát, je tam jedno jediné meno. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    A dávam slovo Árpádovi Érsekovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený navrhovateľ, vážená Národná rada, dovoľte mi povedať pár myšlienok o tom, čo to má znamenať, hospodárenie so štátnym majetkom olympijského výboru. Na čo slúži olympijský výbor, vážení? Olympijský výbor slúži na to, aby zo svojich prostriedkov, ktoré, ktoré čiastočne dostáva od štátu a čiastočne dostáva od sponzora, aby zabezpečil prípravu olympionikov pred olympijskou súťažou, počas olympijskej súťaže a eventuálne ich nejakým spôsobom odmenil za to, že úspešne reprezentovali náš štát. Prečo k tomu je potrebné, aby olympijský výbor narábal so štátnym majetkom? Neviem, neviem, o ktorý štátny majetok sa jedná. Hovoria tu o Iuvente, hovoria tu o ostatných veciach, ktoré si myslím, že do súvisu dať s vrcholovým športom a dostávať objekty, štátne objekty s tým, aby s tým podnikal olympijský výbor, neviem, ktorý štát to má ešte v Európe takto spravené. Sami dobre viete, boli sme v Poľsku podaktorí poslanci z Národnej rady, keď sme otvorili prvé kolo rokovania o tom, či spoločná olympiáda s Poliakmi, jedná sa o zimnú olympiádu, a tam sme videli, ako to spravili Poliaci.

    Čo potrebuje olympijský výbor? Olympijský výbor má svoje sídlo, ktoré možno je malé. Možno potrebuje olympijský výbor olympijské múzeum, áno, nech má. Možno potrebuje olympijský výbor nejaké reprezentačné priestory pri prijímaní zahraničných delegácií alebo nejaký priestor na školenie. Dávam na zváženie, existuje, existuje napríklad dom športu, ktorý slúži doteraz športu, neviem, ako je zadlžený, ale asi je a dom športu je tiež ohrozený. Ale tí, ktorí sme trošku starší a pamätáme sa a sme športovci, takéto nejaké centrum existovalo v Bojniciach. Prosím vás pekne, a, samozrejme, hotel FIS na Štrbskom Plese.

    Treba povedať jednu vec, jak dopadli Bojnice. Jeden predtým, ako to sprivatizoval, alebo kúpil pán generálny sekretár olympijského výboru, rok predtým sme do toho investovali 20 miliónov korún, potom on to za nejakú čiastku kúpil a už to štát nemá. Čiže mali sme Bojnice.

    Hotel FIS. Hotel FIS bol, jak sa to volalo presne, zariadenie ÚV ČSTV. Samozrejme, po rozdelení štátu to dostal šport. Viete, jak, komu slúži hotel FIS? Neexistuje. Štát tu nemá. Jak slúžia skokanské mostíky? Asi možno ten bungee jumping sa dá z toho skákať, ak tam funguje výťah. Tak tam sme sa dopracovali s majetkom štátu, ktorý obhospodaroval aj nejakým spôsobom olympijský výbor.

    Preto sa pýtam, jedná sa o budovu Iuventy? Prečo potom štát tuto, keď je nadbytočný majetok, túto Iuventu nepredá, získa z toho určité prostriedky a spoločne s olympijským výborom vystavia na tých pozemkoch, ktoré sú okolo Iuventy, napríklad vystavia jedno olympijské sídlo. Samozrejme, ja nie som proti tomu, aby Slovenský olympijský výbor nemal adekvátne sídlo, ale čo tam chce robiť? Čo tam chce robiť napríklad v týchto priestoroch? Zabezpečovať prípravu olympionikov smerom k olympiáde? Alebo v tom 25-metrovom bazéne chce, aby sa pripravovali plavci, keď olympiáda je o 50-metrovom bazéne? Alebo sa tam budú kúpať zamestnanci olympijského výboru? Nemôžem s týmto súhlasiť, pretože si myslím, že to nevedie dobrou cestou. Pred, olympijský výbor má svoje ciele, má svoje logá, má svoje, má svoje pole pôsobnosti a má, má argumenty v rukách, čím môže získať sponzorov.

    Už aj s logom päť kruhov olympiády doteraz získal olympijské, Slovenský olympijský výbor určité finančné prostriedky, ktoré nejakým spôsobom vracia do športu. Ja som za to, aby, aby olympijský výbor podporoval v prvom rade športovcov a nie svoj majetok, ktorý je aj tak štátny.

    Dovoľte mi, dovoľte mi povedať jednu vec. Tu čítam župný magazín č. 20/´13. Vo Voderadoch, vo Voderadoch, len 13 kilometrov od Trnavy, by som, by malo vzniknúť Národné olympijské centrum. Slovenský olympijský výbor tu chce s podporou vlády postaviť strelnicu, plavecký bazén a zrekonštruovať kaštieľ a atletický štadión. Toto je také protirečenie, prosím vás pekne, tu je to napísané, že to, o čo ide? Ide o pozemky, alebo ide o kaštieľ, alebo čo? V živote si tam neviem predstaviť atletický štadión, ktorý by mal slúžiť príprave, v živote si tam neviem predstaviť bazén a v živote si tam neviem predstaviť strelnicu, ale je to tu napísané čierne na bielom. Navštívil v rámci nejakých osláv pán Chmelár, ktorý sa o to zaujímal. Toto je tiež, síce patrí to pod župu, ale je to štátny, štátny majetok, ktorý by sa takýmto spôsobom mal zveľadiť?

    Pán predkladateľ, v Šamoríne robí súkromný investor najmodernejšie olympijské centrum v strednej alebo v Európe. Nemali by sme sa prikláňať v tom smere, že tam by mohli využívať naši športovci na základe dobrej zmluvy s týmto súkromným investorom a nemáme túto vec vyriešenú? O čo tu ide, o čo tu ide olympijskému výboru? Ja vám poviem, som športovec, nikdy nebudem, nikdy nepôjdem voči športu, ale toto sa mi zdá byť zahmlené. Vy za olympijské logá schovávate, musím povedať, nejakú privatizáciu? Alebo čo pod tým schovávate? Keď olympijský výbor potrebuje múzeum, nech povie presne, čo potrebuje a kde. Keď olympijský výbor, už som povedal, potrebuje školiť? Koho? Potrebuje na to priestory? Nech sa páči, toto treba povedať. Ale to, že olympijský výbor z akých peňazí vystavia olympijské centrum, má na to fond? Potom nech tie peniaze, ktoré má, nech investuje do športu, nech investuje do olympionikov, nech investuje do príprav olympionikov smerom ku kvalifikácii a smerom k úspešnému športu. Toto sa mi zdá byť zahmlené, to jednoducho, jednoducho nevidím, čo je schované pod to; aj vidím, čo je schované, schovaným pod týmto zákonom, ktorý idete rozširovať a idete dať právomoci olympijskému výboru zaobchádzať so štátnym majetkom. Toto bude asi rarita v Európe, u nás je to asi tak.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Érseka sú dve faktické.

    Nech sa páči, Jozef Mikloško s prvou.

  • Ja tak veľmi narýchlo, ale obávam sa, že pán Érsek má stopercentnú pravdu. Ja som voľakedy mal na starosti majetok SZM, boli to 2 miliardy československých vtedy korún a 17. 11. 1991 sa majetok SZM rozhodnutím Federálneho zhromaždenia navrátil "lidu ČSFR". Bolo v tom veľa energie, veľa boja, veľa všelijakých týchto, nechcem to spomínať, ale to boli fantastické hotely, junior hotely aj nejaké štadióny. Majetok za 2 miliardy korún, ktorých väčšina bolo v Čechách, ale aj na Slovensku. No fakt, že po 20 rokoch je tento majetok preč. Neslúži ľudu ani Slovenska, ani mládeži, ani športu, je to privatizované.

    Teraz si neviem spomenúť, kde je, ako sa volá to mestečko, keď idete hore z Banskej Bystrice cez Nemeckú do Brezna, tak doľava sa ide hore, tam je jeden krásny Junior hotel, ktorému stromy, ako... (Reakcia z pléna) Krpáčovo! Vieš čo, na veličajznom hoteli so šiestimi poschodiami stromy rastú na balkónoch, a to patrilo tiež k tomuto. No ale takých junior hotelov bolo veľa. Ja som tiež by sa opýtal predkladateľov, či o tomto vedia.

    A napríklad viem, že múzeum tuná telesnej kultúry neďaleko tam v Bratislava-Nové Mesto malo vždy veľké problémy aj s financiami, aj s priestormi, majú veľmi pekné záležitosti a olympizmus a všeličo. Aj knižku vydali, aj dokonca som ja do nej prispel, ale tiež by bolo dobré napríklad im pomôcť nejako a naraz umožniť olympijskému výboru, čo predsa sú len viac-menej profíci, ale robia vždy od olympiády po olympiádu, naraz dať veľké možnosti nadštan....

  • Ukončenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, s ďalšou faktickou Mojmír Mamojka.

  • Ďakujem za slovo. Pár poznámok. Po prvé, ten prevod podlieha, samozrejme, aktuálnemu právnemu stavu a nejakému právnemu režimu, ktorý sa opiera okrem iného o zákon o správe majetku štátu, kde tento majetok je prebytočný. Trošku má principiálne prekvapuje to, že kolegovia z opozície, ktorí väčšinou hodne kritizujete štát ako zlého vlastníka, ktorý hospodáriť nevie a kde sa len rozkráda atď., teraz drukujete za to, aby určitý majetok, ktorý je prebytočný, ostal vo vlastníctve štátu. Ja sa domnievam, že keď tu pomerne často alebo ešte častejšie sme mali hovoriť o podpore vzdelávania, kultúry aj športu, tak každý subjekt, aj športový subjekt a jeho efektivita jeho činnosti je determinovaná aj majetkovým a personálnym substrátom. A neviem, či dopredu treba takto prejudikovať a prezumovať, čo aj pán poslanec Érsek, ktorého si inak považujem ako športovca aj človeka, že treba strašiť dopredu, že ktovie, čo sa raz s ním stane.

    Každý právny predpis - aj napísaný zlatými písmenami - sa dá vždy nejakým spôsobom obísť, ale platí starý princíp presumptio boni viri. Predpoklad slušnosti, slušného, korektného chovania. Skúsme tomu dôverovať, ja v tom nevidím žiadnu špekuláciu. Ak sa mýlime, no vylúčiť sa to nedá, ale ja si nemyslím, že je to tak. Olympijský výbor môže využiť ten majetok len na účel a poslanie, ktoré, na ktorý je, na ktorý je zriadený, na ktorý existuje. A ja chcem pevne veriť, že tomu tak bude. Nevidel by som to až tak čierne, aj keď sú tam niektoré možno skúsenosti aj tvoje, pán poslanec, ale skúsme tomu dôverovať.

    Ďakujem.

  • S reakciou, nech sa páči, Árpád Érsek.

  • Ďakujem za slovo. V krátkosti, pomenovali ste, pán kolega, prebytočný majetok štátu. Ale tento prebytočný majetok štátu nikdy nebude slúžiť, keď sa bavíme o Iuvente, možnože to nebude práve Iuventa alebo niečo iné; nikdy tam nebudú vytvorené také možnosti v tej budove, aby sa mohol prevádzkovať taký šport alebo také tréningové stredisko, čo potrebuje mať olympijský výbor. Ak olympijský výbor bude stavať nový štadión, olympijský štadión, pochybujem o tom, že na to bude mať či olympijský výbor, alebo štát finančné prostriedky, z ktorého by to postavil.

    A druhá vec, z čoho olympijský výbor zveľadí tento majetok, keď vieme, že v akom je stave? Odkiaľ bude mať finančné prostriedky, bude pýtať aj budovu, aj finančné prostriedky od štátu? Alebo tie peniaze, ktoré získa a mal by vrátiť do športu, napríklad olympijská renta, čo tu neprešlo, pre tých olympionikov, ktorí už niečo pre Slovensko dokázali, z čoho to jednoducho bude financovať? Čiže ak tomu dobre rozumiem, on dostane budovu, potom bude pýtať od štátu peniaze, v týchto priestoroch, sami dobre vieme, že olympijský šport sa nemôže prevádzkovať, lebo neni to na toto postavené, a na druhej strane potom tieto peniaze sa nikdy do olympijského hnutia, pre olympionikov sa tieto peniaze nevrátia. Ak má toľko peňazí olympijský výbor, tak mal vyplatiť alebo má vyplatiť tým športovcom, ktorí sa zásluhami zaslúžili o reklamu Slovenskej republike, by malo dať určitú rentu, napríklad boxer Zachara, ktorý má možno 300 euro dôchodok a vieme, že bol olympijský víťaz.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú. Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Pán kolega, z tých vecí, ktoré ste tvrdili, vaše vystúpenie úplne zapadá do poslania opozície, ktorá má vyslovovať pochybnosti o konaniach, ktoré prichádzajú z druhej strany. Pán kolega predkladateľ úplne jasne povedal, že jednáme v dobrej viere a že nevidíme tam žiadne nekalé úmysly, ktoré by zo strany Slovenského olympijského výboru prichádzali do úvahy. Vy ste vo svojom vystúpení pomenovali veci, že aj v súvislosti so slovenskou účasťou na spoločnej olympiáde, potenciálnej spoločnej olympiáde s Poľskom má Slovenský olympijský výbor malé priestory na to, aby prijímal zahraničné delegácie a mal zodpovedajúce reprezentačné sídlo. Vy ste pomenovali aj zo svojich skúseností zo zahraničných ciest, na ktorých ste sa zúčastnili, že je potreba vybudovania olympijského múzea na Slovensku a túto vec ste niekoľkokrát zopakovali na rokovaní školského výboru. Zhodli sme sa na tom, že je to skutočne tak.

    Ak neexistuje dostatok finančných prostriedkov, čo ste niekoľkokrát vo svojom vystúpení zdôraznili, tak potom sa pýtam: Ak treba predať Slovenskému olympijskému výboru majetok, ak nemá peniaze na jeho dobré spravovanie, tak kde zoberie peniaze na jeho kúpu, opravu a dobré spravovanie? Ako ja, ja tejto logike vcelku, vcelku nerozumiem. Potrebuje šport aj slovenský olympijský šport podporu? Podľa môjho názoru potrebuje, aj keď som zástancom toho, že väčšiu podporu potrebuje mládežnícky šport, lebo to by sme mali predovšetkým podporovať, ale zhodneme sa aj v súvislosti s plnením reprezentačných povinností a reprezentácie Slovenska, že je potrebné mať aj tieto investície.

    Pán poslanec Mikloško, vy ste takisto spochybňovali a dávali ste do súvislosti správu majetku štátu, ktorý môže byť prevedený potenciálne do správy Slovenského olympijského výboru, do súvislosti s majetkom bývalého SZM, ktorý sa podľa vašich slov úplne roztratil, aby som to povedal veľmi slušne. No ja vám musím povedať, že máte pravdu sčasti, významná časť tohto majetku skutočne odplávala do nenávratna, ako možno by bolo zaujímavé sa pozrieť, v ktorých časových obdobiach, kto bol vtedy pri vláde a akým spôsobom sa podieľal na ochrane tohto, tohto bohatstva. Ale musím vám povedať, že nemáte pravdu celkom preto, lebo aj dnes existuje nadácia Intenda, ktorá zabezpečuje mládežnícke aktivity a ktorá má vo svojom portfóliu organizáciu, ktorá sa volá Hotely a mládeže Slovenska, ktorá spravuje ešte časť tohto majetku a všetky výnosy z tejto činnosti slúžia na podporu mládežníckeho hnutia na Slovensku, mládežníckych organizácií, ktoré, ktoré sú registrované, požiadajú o podporu. Sú tam také veci, o ktoré sa vedú súdne spory, ako je YMCA a niektoré ďalšie veci, ale treba povedať, že tí ľudia, ktorí to dnes spravujú, spravujú to transparentne, všetko je zavesené na internete a bojujú aj v súdnych sporoch preto, ak bol majetok daný do rúk nie celkom podľa nášho názoru legálne a je predpoklad súdnych sporov, že by mohli byť vyhrané, tak tieto súdne spory sa s tými nadobúdateľmi vedú. Takže tá, tá pravda nie je celkom taká, ako ju hovoríte, a preto by som to nedával do súvisu.

    Pri každej činnosti, keď narábate s majetkom, sú veľmi veľké ľudské nutkania, aby si na tom niekto prilepšil. Ale ja verím, že ak sa budú dodržiavať predpisy, ktoré sa týkajú správy majetku štátu, a garantujem, že sa dodržiavať počas pôsobenia tejto vlády budú, a pokiaľ si zoberiete, že existuje vyhláška o opatreniach pri správe majetku štátu napríklad aj v kompetencii ministerstva školstva, tak bude sa postupovať presne podľa týchto predpisov. A pokiaľ sa bude podľa nich postupovať, tak nakladanie s týmto majetkom bude transparentné, a pokiaľ dôjde k prevodu majetku štátu, tak to bude musieť byť takisto normálnym transparentným spôsobom, tak ako sme pred chvíľočkou hlasovali o inom, o prevode majetku štátu do správy z jednej organizácie na druhú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Žiada si záverečné slovo spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu, dámy a páni, je druhé čítanie o návrhu poslancov Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh má tlač č. 746 a spoločná správa je 746a.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Antonovi Martvoňovi, aby odôvodnil návrh zákona. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, tlač 746.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol spomenutý návrh zákona o ochrane spotrebiteľa. My ako predkladatelia tohto návrhu zákona chceme pokračovať v boji proti určitým nekalým obchodným praktikám, ktorý sme začali tzv. protišmejdovským zákonom. V krátkosti iba základná informácia; v priebehu alebo za posledné dva týždne, čo je účinný protišmejdovský zákon, bolo Slovenskou obchodnou inšpekciou zverejnených 20 akcií, zakázané boli 4 akcie a nezverejnených z dôvodu nekalých praktík alebo neúplných informácií bolo až 61 akcií. Čiže tým chcem poukázať na to, že v krátkosti teda, čo je účinný protišmejdovský zákon, cez dva týždne sa malo usporiadať už cez 80 šmejdáckych akcií, ktoré, dá sa povedať, Slovenská obchodná inšpekcia nielen klepla po prstoch, ale má ich aj plne pod kontrolou a pod dohľadom. Tým chcem poukázať teda na to, že prvý krok - a teda ten protišmejdacký zákon - je aj v praxi, i keď je iba dva týždne účinný, je efektívny.

    Čo sa týka tohto druhého nášho zákona, s kolegom Brixim čo predkladáme, tak snažíme sa teda zaviesť, aby pri akejkoľvek obchodnej komunikácii vrátane reklamy a marketingu - či už tovarov, alebo služieb -, aby sa spotrebiteľ dozvedel výšku sumy alebo telefónneho pri číslach, ktoré súvisia so službami so zvýšenou tarifou, a aby sa teda dozvedel pravdivý údaj o jednotkovej cene volania alebo maximálnej možnej cene volania. Objavujú sa rôzne nekalé praktiky, kedy v podstate sa cez inzeráty ohľadom sprostredkovania zamestnania, predaja, poradenstva v rôznych oblastiach, rád ohľadom zdravia a chudnutia, v oblasti niekedy aj práva, ekonomiky objavujú nové spôsoby nekalých praktík a zarábania na spotrebiteľoch práve cez zvýšené tarify, o ktorých spotrebiteľ nevie. Čiže týmto spôsobom na to reagujeme, samozrejme, tento náš návrh zákona bol podporený aj vládou Slovenskej republiky a ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom hospodárstva ako takým.

    Toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Lei Grečkovej z výboru pre hospodárske záležitosti, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložila spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 746), v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 29. októbra 2013 č. 890 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 20. novembra 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením z 12. novembra 2013 č. 228.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča body 1, 2, 3, 4, 5, o bodoch 1, 2, 3, 4, 5 a 6 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 25. novembra 2013 č. 247. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajkyňu predložiť návrhy podľa príslušných paragrafov zákona o rokovacom poriadku Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku a to od pána predkladateľa.

    Anton Martvoň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Antona Martvoňa a Antonína Cicoňa, nakoľko môj kolega tu nie je k tomuto, teda k tlači 746, teda k tomuto zákonu.

    V čl. I 1. bode, § 4 ods. 1 písm. j) sa za slová "telefonicky na čísle služby so zvýšenou tarifou" vkladajú slová "alebo krátkou textovou správou (SMS)", za slová "údaj o jednotkovej cene volania" sa vkladá čiarka a slová "jednotkovej cene krátkej textovej správy (SMS)", za slová "alebo maximálnej možnej cene volania" sa vkladajú slová "alebo krátkej textovej správy (SMS)", za slová "za takéto volanie" vkladajú slová "alebo krátku textovú správu (SMS)" a na konci sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová "ak vznikne spor o cenu a plnenie za volanie alebo krátke textové správy (SMS), ktoré má spotrebiteľ uhradiť, znáša dôkazné bremeno preukázania nároku na plnenie a jeho výšky predávajúci".

    Čo sa týka odôvodnenia tohto nášho pozmeňujúceho návrhu, vzhľadom na poznatky aplikačnej praxe navrhujeme precizovať a doplniť navrhovanú dikciu aj o režim krátkych textových správ, ktoré sa popri volaniach veľmi často používajú práve ako prostriedok, ktorým má spotrebiteľ kontaktovať predávajúceho, ak chce získať konkrétny výrobok alebo službu. Z tohto dôvodu sa právny režim navrhuje rozšíriť aj na tzv. krátke textové správy (SMS). Je to aj kvôli tomu, že mnohokrát sú zvýšené tarify za tieto esemesky a tiež nekalou obchodnou praktikou, že spotrebiteľ má kontaktovať predávajúceho a potom sa až neskôr dozvie, že tá esemeska nestojí štandardne, ale má zvýšenú tarifu ako takú. Rovnako sa pre prípad, alebo chceme pre prípad sporu o cenu, plnenie alebo jeho výšku navrhnúť, aby explicitne bolo zavedené dôkazné bremeno na strane predávajúceho, keďže spotrebiteľ nemá v praxi nijakú technickú ani faktickú možnosť v spore preukázať, že jeho plnenie je nižšie, ako od neho požaduje predávajúci.

    V praxi sa stáva to, že mnoho občanov alebo spotrebiteľov spochybňuje, že by toľko pretelefonovali, alebo poslali toľko esemesiek, ako im prišlo na účet. Zdá sa im to mnohokrát čudné, že majú taký účet a majú práve vykázané toľko minút volania a esemesiek, i keď vedia, že napr. toľko nevolali. V súčasnosti je to tak, že dôkazné bremeno je práve na spotrebiteľovi, ktorý nemá možnosť technicky to ako dokázať, že toľko nevolal, alebo toľko neesemeskoval. Chceme to preto týmto návrhom otočiť a práve ten predávajúci alebo poskytovateľ služby v prípade spochybnenia zo strany spotrebiteľa toho telefónneho účtu ako takého bude musieť teda preukázať, že poslal toľko esemesiek v takej cene, alebo poslal, alebo teda vykonal toľko hovorov.

    Dokonca veľmi často sa stáva, že spotrebiteľ pošle povedzme 20 esemesiek a má ich zaúčtovaných povedzme 60. Čiže objavujú sa veľmi často takéto prípady z praxe, preto by som vás chcel poprosiť teda tento pozmeňujúci návrh mňa a kolegu Cicoňa, ktorý, samozrejme, musím to spomenúť, bol odobrený aj ministerstvom spravodlivosti, aj ministerstvom hospodárstva a vzišiel z podnetov komisie na ochranu spotrebiteľa zriadenej pri ministerstve spravodlivosti, a, samozrejme, taktiež zo súdnej praxe aj niektorých našich sudcov, kde v podstate, medzi ktorých sa radí aj naša teda štátna tajomníčka Monika Jankovská, ktorej chceme tiež poďakovať za pomoc pri nájdení riešenia tohto problému ako takého.

    Toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa teraz spýtať, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Jedna pani poslankyňa a tým aj končím ďalšie možnosti.

    Nech sa páči, Helena Mezenská.

  • Vážení prítomní poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, no nedá mi, aby som nevystúpila k predloženému návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a opätovne s poukazom na to, že aj tento vstup do zákona ako ten, ktorý tu bol predtým, považujem za dielčí, parciálny, nesystémový a nekoncepčný. Čo sa týka procesu, znova len zopakujem to, čo tu pripomienkujem, namietam a kritizujem, odkedy pozorujem činnosť parlamentu a dôslednosť prípravy legislatívneho procesu. Jednoducho, opäť je to zákon, ktorý obsahom mi nevadí, ale spôsobom a prístupom k ucelenému, ucelenému prednesu takéhoto zákona a ucelenej forme zákona iste mám výhrady. Ja si takto nepredstavujem legislatívnu činnosť ani prípravu zákona, že tak ako tendenčne máme možno aj z marketingového politického hľadiska pripravené obsahové návrhy úpravy zákona, tak to budeme postupne na etapy pripravovať a predkladať novely a potom vlastne spôsobujeme zbytočný zmätok v samotnom zákone. Naozaj je veľmi problematické sa aj, či už právnikom, advokátom, alebo aj samotným zástupcom združenia v spleti takýchto parciálne pripravovaných etapovitých zásahov do zákona potom v aplikačnej praxi orientovať.

    Priznám sa vám, pán navrhovateľ, aj v podstate ministerstvo hospodárstva, ktoré predtým vo forme vládneho návrhu vstupovalo vlastne do zákona o ochrane spotrebiteľa, ja sa naozaj čudujem tomu, ako je možné, že takto nesystémovo pripravujeme zákony. Ja to naozaj neviem pochopiť, budem veľmi rada, ak mi to znova zodpoviete, lebo ja naozaj nevidím problém v tom, aby na základe sumarizácie všetkých poznatkov a výstupov aplikačnej praxe sa pripravila odborná či už verejná, alebo užšia diskusia, v rámci ktorej by sa spracovali všetky získané poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe. Viem vás ubezpečiť v tom, že tých poznatkov je mnoho a naozaj sa spájajú s potrebou zavádzania systémových opatrení a takto pripravíme zákon do parlamentu.

    Ja som si takto predstavovala, že bude tento parlament pracovať, že ak niektorý zákon otvoríme, tak ho nebudeme otvárať na etapy v priebehu jedného volebného obdobia desaťkrát. A toto stále potvrdzuje parlamentná prax a skúsenosť, moja skúsenosť so zákonmi, ktoré sú tu predkladané, či už je to zákon o obnoviteľných zdrojoch, či už je to zákon o energetike, alebo zákon o podomovom predaji, zákon o ochrane spotrebiteľa. Ak zákon raz otvoríme, tak, prosím vás pekne, sústreďme všetky naše možnosti k tomu, aby sme zozbierali všetky dobré návrhy, či už z mimovládnych organizácií, z mimovládneho sektora, alebo zo súkromného prostredia, súkromných spoločností, predajcov, alebo z verejnoprávneho prostredia, a pripravme tento zákon v ucelenej forme tak, aby, ak ho schválime, bol jasný, transparentný, prehľadný a tým aby bol dobre pripravený pre aplikačnú prax.

    Ja tomu systému tejto práce, ja neviem, či to bolo zvykom aj v predošlom období, môžem hodnotiť a vyjadrovať sa len k tomu, ako sú teraz v parlamente zákony predkladané, ja tomuto systému práce nerozumiem a pokým budem s ním v takejto forme konfrontovaná, vždy, vždy to podriadim kritike a môjmu nesúhlasu. Toto nie je poriadna práca, toto nie je práca ani výsledok, ktorý od nás očakávajú občania. Sme príliš drahou platenou inštitúciou na to, aby sme si svoju činnosť robili poriadne, koncepčne a ucelene, aby sme ľuďom predkladali zákony, ktoré v ucelenej forme budú aj vykonateľné.

    A tu už idem k tomu, čo ste uviedli v úvode vášho prednesu, keď ste poukazovali na to, že zákon, ktorý vlastne vstúpil do platnosti, alebo teda je účinný dva týždne - dobre som to pochopila? -, tak už prináša aj prvé výsledky, ukazuje sa, že je efektívny. A ja vám na to poviem ako človek z praxe, že mňa meranie efektivity cez počet vykonaných kontrol a nejakých preventívnych zásahov a účasti obchodnej inšpekcie na rôznych organizovaných podomových podujatiach naozaj nepresvedčí. Toto nie je správny ani vierohodný indikátor, ktorý by mal adekvátnu vypovedaciu schopnosť.

    Jediný indikátor, jediný merateľný ukazovateľ, ktorým ma presvedčíte, že ten-ktorý zákon, ktorý predložíte, má význam a má úžitok pre ľudí, je počet vysporiadaných oprávnených reklamácií, v ktorých spotrebitelia poškodení na svojich právach ťahajú za kratší koniec. Toto je indikátor, ktorým ma presvedčíte, že zákony, ktoré nielen v oblasti ochrany práv spotrebiteľov, ale aj v iných oblastiach nastavíte, prinesú ľuďom konkrétny úžitok vo forme konkrétneho vymoženia svojho práva, práva, na ktorom je či už spotrebiteľ, alebo občan ukrátený. Tento indikátor prineste do parlamentu, lebo ten má vypovedaciu schopnosť a ten presvedčí nielen mňa, ale presvedčí aj ľudí. A v tomto smere možno mi budete vedieť zodpovedať: povedzte mi, aký je počet tých ľudí, ktorých na základe tohto zákona ste uspokojili v ich oprávnených požiadavkách, kedy ich práva samými predajcami z podomového predaja, ktorí využívajú nekalé a špekulatívne praktiky, boli poškodení, koľko takýchto ľudí na základe tohto zákona my môžeme administrovať a vybaviť?

    Poviem vám pravdu, výklad zákona, ktorý ste predložili, ktorý bol schválený a spájal sa s veľkým marketingom, nepriniesol žiaden posun. Žiaden posun. Lebo aj keď činnosť v mojom združení bola utlmená, predsa sa jej venujem, viem vám dať spätnú väzbu. Ľudia, ktorí si v dobrej viere nakúpili v týchto podomových akciách výrobky, ktoré nespĺňajú ani technické proklamované parametre, a napokon sú tieto nákupy realizované v problematických, komplikovaných zmluvách, v ktorých nebolo riadne plnenie zo strany predajcov, títo ľudia nemajú pomoci. Nemajú pomoci napriek tomu, že svoje podnety dávajú do pozornosti kontrolných inšpekcií, o ktorých hovoríte čísla, na koľkých zásahoch boli. Nepomáha im ani obchodná inšpekcia, ani keď tieto podnety dávame orgánom činným v trestnom konaní vo forme trestných oznámení, kde poukazujeme na rozmer podvodov, a nepomáha im v tom ani komisia, o ktorej ste hovorili, komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, na posudzovanie nekalého marketingu v obchodnej činnosti. Kopec inštitúcií, kopec ustanovení, kopec zákonov a občan, poraď si sám. Ak si neporadíš, odkaz inšpekcie: Nech sa páči, choď na súd. Áno, a ako ten dôchodca, ktorý žije z tristoeurového príjmu má viesť súdny spor? Ako zaplatí advokáta? A nepomôže ani sarkastická, ani cynická poznámka, veď je bezplatný súdny poplatok, ktorý nemusí spotrebiteľ platiť. To je možno jedna desatina všetkých nákladov, ktoré toho dôchodcu samotný spor môže stáť.

    Takže čo tento zákon priniesol, pán Martvoň? Nič.

    Nič, lebo tri panie, ktoré mám v svojej kancelárii a ktoré majú nočnú moru z realizovaných nákupov v podomovom predaji, sa na tento zákon nemôžu odvolať. Podnet sme poslali aj do pozornosti vám, aj pánovi poslancovi Briximu a počkáme si na odpoveď. Tá pani sa volá pani Kukurová. A po nociach nespáva, lebo bola dobehnutá podomovými predajcami, ktorým v dobrej viere odovzdala všetky svoje úspory z dôchodku. Ja som zvedavá, ako na základe tohto zákona, ktorý je podľa vás natoľko efektívny, ako konkrétne tejto pani pomôžete, lebo doteraz jej nepomohla ani obchodná inšpekcia, ani polícia, ani komisia, ktorú ste spomínali a ktorú verím, že tu nemáme samoúčelne vytvorenú. A verím, že samoúčelne nemáme vytvorený a nemá pracovať ani tento parlament. Nie sme tu pre politický marketing, ale preto, že potrebujeme zabezpečiť koncovku a vykonateľnosť zákonov, ktoré tu prijímame. A indikátorom, cez ktorý idete, merateľným ukazovateľom, cez ktorý idete, to je vlastne počet možno aj formálnych zásahov obchodnej inšpekcie, nepresvedčí ani mňa, ani spotrebiteľov, ktorí sú na svojich právach dotknutí.

    Zákon, ktorý máme pred sebou, ako som už v úvode povedala, ani z procesnej stránky nespĺňa už dlhodobé očakávania a potreby aplikačnej praxe a to minimálne z pohľadu riešenia potreby rozlíšenia a zadefinovania priemerného spotrebiteľa a zraniteľného spotrebiteľa. Už dlhodobo na to upozorňujú aj apely zo strany Európskej komisie, Európskej únie, kde sa zdôrazňuje význam takéhoto rozčlenenia. Niekde sa spomína zraniteľný spotrebiteľ, ale k čomu je nám takéto označenie zraniteľného spotrebiteľa, keď špeciálnym inštitútom a ustanovením niektorou z, ako špeciálnym, špeciálnou ochranou pre tohoto spotrebiteľa nevieme povedať, aký význam, aký status v dopade má na toho spotrebiteľa, na jeho ochranu má zavedenie takéhoto pojmu. To je jedna z námietok, ktorú v rámci kritiky smerujúcej k nesystémovému a nekoncepčnému prístupu v tvorbe zákonov vám dávam do pozornosti.

    Druhá vec, ktorá už je vlastne dlhodobou požiadavkou zo strany mimovládnych spotrebiteľských organizácií, je inštitucionalizácia mimosúdneho riešenia. Rovnako je to apel, požiadavka, spoločenská objednávka nielen zdola. Je to apel, ktorý voči nám smeruje aj z Európskej únie, ak ju teda berieme vážne, ak tie výzvy a tie apely, ak tie všetky kurzy európskej legislatívy berieme vážne dlhodobo, už od roku 2007, odkedy ja len mapujem požiadavku spojenú s posilnením mimosúdneho riešenia a jeho inštitucionalizáciou, naša krajina neberie vôbec vážne, pretože nesvedčí o tom ani súčasná úprava zákona o mediácii a nesvedčí o tom ani samotný zákon o ochrane spotrebiteľa, kde ani v tomto prípade ste si nedali ako navrhovateľ námahu, aby ste sa z komplexného prístupu a vážneho zaoberania sa s prípravou zákona nad takýmto niečím vôbec zamysleli.

    A pritom mimosúdne riešenie nie je samoúčelný inštitút. Práve prostredníctvom mimosúdneho riešenia vieme riešiť nízkopredmetové spory. A ja to opakovane - tak ako predtým - aj dnes nanášam. A ešte neviem, koľkokrát to mám na akom fóre povedať, že zavedenie mimosúdneho riešenia je nevyhnutnou podmienkou pre zvýšenie vymožiteľnosti spotrebiteľského práva. Vy predsa dobre viete, že spotrebitelia nie sú motivovaní v nízkopredmetových sporoch, kde ide o 20-, 50-eurové nákupy, že títo ľudia nie sú motivovaní súdiť sa. Prečo sa touto otázkou ani vládny návrh, ani tento váš návrh pri zákone o ochrane spotrebiteľa vôbec sa na túto otázku nesústreďuje? Prečo sa s ňou vôbec nevysporiadava? Máme naozajstný záujem, má táto vláda skutočný záujem o zvyšovanie vymožiteľnosti práv v nízkopredmetových sporoch? Alebo nám to ostane len vo vládnych programoch a na papieroch? A ak mi chcete dať dôkaz, že to myslíte vážne, pripravte takýto zákon. Alebo ak už ho máte pripravený, ako som ho vo forme pozmeňovacieho návrhu predniesla asi pred pol rokom, tak ho aspoň schváľte, keď už ho máte pred nosom.

    Ďalšia vec, ktorú vytknem tomu zákonu, a je pálčivou otázkou a dlhodobou potrebou vyplývajúcou zo spotrebiteľskej praxe, je opravný prostriedok. Dnes keď sa rozhodne predajca neuznať reklamáciu, a to aj na základe subjektívneho rozhodnutia, ktoré môže podložiť vlastným dodávateľom ako určenou osobou, spotrebiteľ si nijako nepomôže. Zákon je tak zabetónovaný, že ak prednesie svoj oprávnený nárok a predajca sa rozhodne, že tento jeho nárok neuzná na princípe vlastného subjektívneho posúdenia, občan si neporadí. Jediné, čo mu ostáva a čo nie je schodnou cestou, je opäť súd. Nevyužíva to, lebo nie je motivovaný v nízkopredmetových sporoch hľadať, najímať si advokáta a viesť nákladný súdny spor. Ani z časového hľadiska nie je motivovaný, ani z finančného hľadiska.

    Takže keby ste aspoň na tieto tri očakávania, ktoré už dlhodobo odzrkadľuje spotrebiteľská prax, reagovali v predloženom zákone alebo v predloženom zákone, ktorý som podriadila kritike zhruba pred pol rokom, tak by som mohla povedať, že k legislatívnej činnosti a k zákonom pristupujete vážne a seriózne. Ale na základe takýchto predložených parciálnych, dielčích návrhov nemôžem povedať nič iné ako to, že opäť ako v iných príkladoch predkladaných zákonov ide o tendenčný a účelový vstup, ktorý nič nerieši. Lebo ani indikátory, ktoré, ktorými sa snažíte operovať, argumentovať, nie sú presvedčivé.

    Dovolím si predniesť môj pozmeňujúci návrh, ktorý práve reaguje na okruh spomenutých tém, ktoré už dlhodobo mali byť zapracované do zákona o ochrane spotrebiteľa. Takže doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Heleny Mezenskej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Pod bodom 1. V článku I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:

    "1. V § 2 sa za písm. a) vkladajú nové písm. b) a c), ktoré znejú:

    "b) Zraniteľným spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá, v dôchodkovom veku alebo vo veku nižšom ako 15 rokov.

    c) Priemerným spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá je bežne informovaná a primerane pozorná a obozretná."."

    Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 1a znejú:

    "1) § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    1a) § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z."

    Doterajšie písmená b) až zc) sa označujú ako písmená d) až ze).

    Doterajší bod sa následne prečísluje.

    Pre krátkosť času a rozsah môjho zdôvodnenia, dôvodov predloženia doplňujúceho návrhu nebudem tieto odôvodnenia čítať.

    Takže pokračujem. Pod bodom 2 navrhujem doplniť v zákone:

    V § 2 písm. b) v bode 1 sa odkaz 1 nahrádza odkazom 1b.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 1b znie:

    "1b) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov."

    Bod 3. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:

    "1. V § 2 písm. n) znie:

    "n) odborným posúdením je vyjadrenie znalca alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou, alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonanie záručných opráv. Odborné posúdenie musí mať písomnú formu. Odborné posúdenie znalca, ktoré má formu a náležitosti znaleckého posudku, má vyššiu dôkaznú hodnotu ako stanovisko určenej osoby. Stanovisko určenej osoby nemožno považovať za ekvivalentné k stanovisku autorizovanej, notifikovanej alebo akreditovanej osoby."."

    Doterajší bod sa následne prečísluje.

    Aj k tomuto ustanoveniu doplňujúcemu je zdôvodnenie, ale pre krátkosť času a preto, že som to tu zdôvodnila, nepovažujem za potrebné to znova prečítať.

    Bod 4. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:

    "1. § 2 sa dopĺňa písm. zd), ktoré znie:

    "zd) mimosúdnym riešením sporov je činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na sporovom konaní pomocou mediátora alebo združenia riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu."."

    Doterajší bod sa následne prečísluje.

    Opäť pre krátkosť času nečítam zdôvodnenie. Predpokladám, že ho má každý poslanec.

    Pod bodom 5. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

    "2. V § 11 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie:

    "Ak ide o osobu zraniteľného spotrebiteľa, predávajúci je povinný zabezpečiť taký stupeň informovanosti, aby zraniteľný spotrebiteľ porozumel predmetnému obchodnému vzťahu."."

    Pod bodom 6. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

    "2. V § 18 ods. 6 sa na konci pripájajú tieto vety:

    "Odborné posúdenie je relevantné iba vtedy, ak obsahuje opis stavu výrobku, výrok o stave výrobku a odôvodnenie vyjadrených výrokov a tvrdení. Ak odborné posúdenie neobsahuje odôvodnenie, považuje sa tak za neplatné. Ak spotrebiteľ nedostane kópiu odborného posúdenia, je predávajúci povinný toto odborné posúdenie spotrebiteľovi pred vybavením reklamácie predložiť a umožniť mu, aby sa mohol k nemu vyjadriť."."

    Aj k tomuto ustanoveniu je príslušné odôvodnenie. Pre krátkosť času ho, myslím, nemusím čítať.

    Pod bodom 7. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

    "2. Za § 18 sa vkladá § 18a, ktorý znie:

    "(1) Voči odbornému posúdeniu je spotrebiteľ oprávnený podať do siedmich dní odvolanie. Včas podané odvolanie má v reklamačnom konaní odkladný účinok.

    (2) Odvolanie podáva spotrebiteľ u predajcu, ktorý napadnuté rozhodnutie v reklamačnom konaní vydal. Predajca je povinný do 15 dní od podania odvolania rozhodnúť o odvolaní a vyjadriť sa k nemu.

    (3) Ak aj napriek odvolaniu má spotrebiteľ pochybnosti o rozhodnutí, ktorým predávajúci ukončil reklamačné konanie, je spotrebiteľ oprávnený riešiť spor mimosúdnou cestou. Snaha vyriešiť spor mimosúdnou cestou je povinná v spotrebiteľských sporoch a musí predchádzať súdnemu konaniu. Na súd sa možno obrátiť len vtedy, ak sa spor nevyriešil mimosúdne. Iniciovanie riešenia sporu mimosúdnou cestou má odkladný účinok v reklamačnom konaní."."

    V spektre týchto predložených konkrétnych návrhov chcem poukázať, ako si asi predstavujem prípravu, dôslednú prípravu zákona o ochrane spotrebiteľa. Pretože ten, ktorý je v súčasnosti platný a ktorý chcete vaším parciálnym vstupom doplniť vy, nepomôže, nijak nepomôže spotrebiteľom zvýšiť vymožiteľnosť ich práva. Je čas a najvyšší čas na to, aby ak už ste do tohto zákona ani predošlého návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa tieto odzrkadlené, oprávnené, relevantné požiadavky aplikačnej praxe nezapracovali, aby ste sa nad nimi aspoň teraz vážne zamysleli. Ak ste tento pozmeňujúci alebo teda doplňujúci návrh neprijali v čase, keď som ho predkladala, skúste sa zamyslieť nad ním teraz, lebo toto je cesta, toto sú indikátory, ktorými budete vedieť vecne a merateľne spotrebiteľom v nízkopredmetových sporoch, kde sa sami trápia, reálne pomôcť. Nateraz majú pri možnostiach výkonu svojho práva, ochrany svojho spotrebiteľského práva zviazané ruky. Potvrdzuje mi to každá jedna skúsenosť, každý jeden kontakt so spotrebiteľom, ktorý vďaka takto nastavenému zákonu, ktorý je nastavený v prospech ochrany predajcov, ten spotrebiteľ na trhu nie je chránený.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. To bolo, no tak jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, Martin Fecko.

    Končím ďalšie možnosti.

  • Ďakujem pekne. Ja iba krátko. Myslím si, že tak, ako si spomínala, kolegyňa, dôsledná príprava legislatívy v Národnej rade, aby odzrkadľovala tú praktickú stránku veci, čo by ten zákon mal riešiť, to bude asi veľkým balvanom, ktorý tlačí Národná rada nie iba prvé volebné obdobie. Ja to môžem porovnať aj z inej oblasti a musím povedať, že mali by sme sa nad tým zamyslieť, ako vlastne tie zákony budeme v Národnej rade prijímať, aby sa neopakoval prípad, že ich počas roku budeme otvárať aj dvakrát, trikrát. Myslím, že to nesvedčí o dobrej príprave legislatívy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Chcete niečo dodať k tomu, pani Mezenská? Nie. Ďakujem.

    Pán navrhovateľ, ak máte krátke slovo, nech sa páči. Ak nie, tak. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, pani poslankyňa Mezenská, dovoľte, aby som zareagoval.

    Po prvé, to, čo ste namietali, že majú problém ľudia alebo teda právnici sa orientovať v novelách zákonov, tak na to môžem iba jednu vec odpovedať. Právnik, ktorý nevie orientovať sa v novelách zákonov, tak nech nevykonáva právnickú činnosť. Je to základná vec, čo sa učí na právnickej fakulte, orientovať sa v novelách zákonov. Len pre poradenie. Keď už máte teda ľudí, ktorí sa nevedia orientovať v zákonoch ako právnikov, čo vám radia, nech využívajú systém JASPI, kde to už majú zjednotené znenie zákona, alebo ASPI, ktorý máte zadarmo vo vašom poslaneckom počítači.

    Čo sa týka komplexného prístupu, ktorý ste namietali, že tu nebol zvolený. No ja keď sa pozriem na váš doplňujúci návrh, ktorým ste dali, ktorý ste teraz dali, a aj ten váš predchádzajúci návrh zákona, čo ste dali, tak ja tu tiež, lepšie povedané, ja tu nevidím z vašej strany tiež nič komplexné. Však vy v tom vašom doplňujúcom návrhu neriešite žiadnu reklamáciu, ktorá je pre vás merítkom. Vy tu neriešite žiaden spôsob, ako vyriešiť tú reklamáciu.

    Čiže čo sa týka vášho doplňujúceho návrhu, tak v rýchlosti:

    Bod 1, ktorý tam uvádzate, je čiastočne už riešený, teraz dokonca ešte lepšie riešený v súčasne platnom zákone, čo sa týka napríklad definície zraniteľného spotrebiteľa, konkrétne v § 7 ods. 3 to nájdete jasne definované.

    Čo sa týka bodu 3, tak v každom alebo v mnohých štátoch Európskej únie je odborné posúdenie znalca niečo iné alebo teda znalecký posudok niečo iné ako stanovisko určenej osoby, ktorá je oprávnená teda, teda už výrobcom na vykonávanie záručných opráv. Sú to rozdielne stanoviská, ktoré sa, rozdielne teda na to, sa na ne prihliada podľa toho, o akú problematiku ide. Dávať do vyššieho postavenia znalecký posudok ako stanovisko určenej osoby, myslím si, že nie je riešením a narobilo by to dosť problémov.

    Bod päť vášho návrhu, k štvorke sa ešte vrátim. Bod päť. Dovolím si upozorniť, to, čo tam navrhujete, že už de facto rieši § 37 až § 40 Občianskeho zákonníka. Ďalej ale neviem si predstaviť, ako chcete, aby každý spotrebiteľ porozumel predmetnému obchodnému vzťahu, keď spotrebiteľ alebo mnohokrát spotrebitelia nedokážu porozumieť obchodnému vzťahu, teda čo vlastne robia, tak je to potom trošku iný problém a nedá sa chodiť s každým spotrebiteľom za ručičku a vysvetľovať mu, že tu nemôžte ísť na túto akciu, lebo jednoducho nepochopíte tomu ako takému.

    Tu práve pri tomto bode by som chcel aj zareagovať, čo ste mi poslali ten podnet, aj kolegovi Briximu. Tak predmetom toho podnetu bolo to, že vašej kolegyni alebo teda pani, ktorú ste vy snažili sa zastupovať, vaše združenie, sľúbili šmejdi, že jej dajú vŕtačku zadarmo, ak si u nich nakúpi tovar za 1 600 eur. Samozrejme, nemá o tom žiaden doklad, že by jej niekto niečo sľúbil. A ona o čo žiadala? Ona nie že by napísala problém, že prosí o pomoc alebo tak. Ona žiada, aby som ja a Brixi vyriešil problém, že nedostala vŕtačku zadarmo. Ako, ako, čo mám na to povedať? Ja práve chcem poukázať na to, že tu sa treba zamyslieť, či je normálne, že ja idem kupovať nepotrebný tovar za 1 600 eur, len aby som dostal vŕtačku zadarmo. Tak rovno si pôjdem tú vŕtačku kúpiť. Miniem, kúpim ju za 300 eur a mám ušetrených 1 300. Čiže toľko asi k tomuto.

    Čo sa týka, no ale práve my na to - a to vám aj vysvetlím ďalej, pani poslankyňa -, my práve na to reagujeme, lebo my neriešime následok, ktorým je už tá reklamácia ako taká a čomu sa venuje vaše združenie, lebo dá sa povedať, vaše združenie alebo vaše združenia žijú, že riešia následky. My riešime príčinu. A tou príčinou je práve tá prevencia, aby nemuselo dochádzať k reklamáciám. Tú prevenciu sme dosiahli tým, že minimálne už Slovenská obchodná inšpekcia od účinnosti zákona mala prehľad o 81 šmejďáckych akciách. Keď berieme, že tam príde priemerne 20 až 30 ľudí na tú šmejďácku akciu, tak minimálne pod kontrolu sa dostalo alebo sa im nepriamo pomohlo cez 1 600 spotrebiteľom, čo znamená, že minimálne títo ľudia nebudú mať dôvod reklamovať v prípade 61 akcií, lebo tie akcie boli, dá sa povedať, tým, že neboli zverejnené, boli zakázané. Čiže tam nikto nebol podvedený. Čiže my riešime príčinu.

    Samozrejme, tým, že my riešime príčinu, vám to nevyhovuje, lebo vaše združenie rieši iba následok. Čiže keď nebudú mať ľudia čo reklamovať, vy nebudete mať čo riešiť. A aj ten váš doplňujúci návrh v bode štyri a taktiež v bode sedem sa dá chápať ako jasný náznak toho, že tento návrh bol pripravený lobistickou skupinou mediátorov a združení, ktorí, ktoré práve žijú z toho, že sa snažia, v úvodzovkách, alebo sa snažia - česť výnimkám, mnohé sú také, že ochraňujú spotrebiteľov -, sa snažia docieliť to, že aby medzi, dá sa povedať, súd bolo vložené mimosúdne riešenie predmetného sporu, kde vy môžte zasa, samozrejme, sa realizovať a aktivizovať. Čiže tu ide o to, že vy vaším návrhom ste chceli zase nenápadne vsunúť povinnosť predtým, než spotrebiteľ pôjde na súd, aby najskôr jeho problém riešil mediátor alebo občianske združenie, ktoré sa tomu venuje. Samozrejme, to by spôsobilo zase nejaké náklady pre toho spotrebiteľa, dlho by to trvalo, kde mnohokrát to súd dokáže vyriešiť promptne alebo definitívne.

    Ale opakujem. My riešime, naším protišmejďáckym zákonom sme riešili práve to, že nemusí dochádzať k súdom, lebo ľudia nebudú sa môcť zúčastniť alebo nebudú sa musieť zúčastniť protišmejďáckych alebo teda šmejďáckych akcií, teda tých podvodných nákupných horúčok, čo šmejdi organizujú. A to, že či je niečo komplexne, alebo nekomplexne riešené, podotknem alebo dám príklad...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, príklady už nemusíte uvádzať.

  • Tak dokončíme to. Ale skúste to dokončiť.

  • Priamo režisérka filmu Šmejdi pochválila Slovenskú republiku a nás ako predkladateľov, že sme promptne, teda že sme draho platení poslanci, že sme promptne zareagovali a predbehli sme ešte aj Čechov v tejto veci, ktorí majú s tým problém už štyri roky. My sme tu v priebehu, dá sa povedať, roka vyriešili problém so šmejdami ako takými.

    Toľko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.

    Samozrejme, tento váš doplňujúci návrh, keďže ho považujem za nič neriešiaci návrh a vôbec nie je komplexný, ako vy ste tvrdili, ho teda nepodporím.

  • Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nie je tomu tak. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Končíme dnešný rokovací deň. Budeme pokračovať zajtra podľa schváleného programu. Pekný večer všetkým. Dovidenia. Vďaka.

  • Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.