• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na tomto rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Otto Brixi, Mikuláš Dzurinda a Richard Vašečka.

    Podľa schváleného programu teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Tento vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 705 a spoločná správa výborov má č. 705a.

    Teraz prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán vicepremiér.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené dámy poslankyne, páni poslanci...

  • Vystupujúceho ledva počuť. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Môžte zapnúť ten mikrofón vpredu?

  • Je lepšie? Je. Ďakujem pekne. Ešte raz, pán podpredseda, pekný deň prajem. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa predovšetkým transponujú smernice.

    Prvá z roku 2011/95, ktorej hlavným cieľom je zaistiť uplatňovanie spoločných kritérií členských štátov pri identifikácii osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Má sa tým zabrániť pohybu žiadateľov medzi jednotlivými členskými krajinami iba z dôvodu rozdielnej legislatívy a úrovne poskytovaných výhod. V súlade s prepracovaným znením tzv. dublinského nariadenia sa tiež stanovujú niektoré podmienky konania o odovzdaní cudzinca s neoprávneným pobytom na území Slovenskej republiky do štátu, v ktorom pôvodne požiadal o medzinárodnú ochranu.

    Ďalším dôvodom a druhou smernicou je smernica 98/2011, ktorá stanovuje postup vybavovania žiadostí vedúcich k jednotnému povoleniu. Takéto povolenie bude po splnení ustanovených podmienok zahŕňať povolenie na prechodný pobyt aj povolenie na zamestnanie. Vybavenie v súčasnosti dvoch samostatných žiadostí v rámci jedného správneho aktu prispeje k zjednodušeniu a harmonizácii pravidiel platných v členských štátoch Európskej únie. Nevyhnutné zmeny súvisiace s transpozíciou tejto smernice obsahuje aj novela zákona o službách v zamestnanosti a zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Petrovi Šucovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a taktiež odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte teda, aby som predniesol spoločnú správu výborov k predmetnému návrhu zákona.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 705) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 878 z 29. októbra 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 705), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbory, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú v bodoch 1 až 30.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 až 30 hlasovať spoločne a tieto schváliť ako celok.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte na základe rokovacieho poriadku možnosť vystúpiť.

    Písomne sa prihlásil jeden poslanec Alojz Hlina.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Jaroslava Bašku a Petra Šucu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 705).

    V čl. I sa vypúšťa bod 1. Doterajšie body 2 až 58 sa následne prečíslujú.

    Krátke odôvodnenie: Ponechaním navrhovaného zákona, pardon, znenia, čl. I bod 1, by bola ohrozená reakčná schopnosť Policajného zboru pri zabezpečovaní kontroly hraníc Slovenskej republiky v súlade s § 2 ods. 1 písm. h) zákona o Policajnom zbore č. 171/1993 Z. z., čo by v konečnom dôsledku znamenalo obmedzenie kapacít policajných útvarov s pôsobnosťou na vonkajšej hranici pri ochrane občanov Slovenskej republiky a v neposlednom rade mohlo zvyšovať ohrozenie života a zdravia cudzincov po neoprávnenom prekročení vonkajšej hranice Slovenskej republiky, ktorým v mnohých prípadoch práve v komplikovanom horskom teréne fyzicky prítomní policajti zachraňujú zdravie a život.

    Uvedený pozmeňujúci návrh nie je v rozpore s cieľom novely, t. j. najmä transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/ Európskej únie z 13. decembra 2013 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany.

    Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Teraz dávam slovo písomne prihlásenému poslancovi Alojzovi Hlinovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v tejto komornej atmosfére zopár postrehov k predloženým, nie jednému, ale viacerým návrhom k zmene zákona.

    Drobnú uštipačnú poznámku si predsa len neodpustím na začiatok. Hovorí sa, že to je aj takým výrazom tej kultúry, že keď sú vládne návrhy, tak sú tu aspoň poslanci SMER-u, ale vidíte, že už ani to sa nedodržiava. Čiže tá komorná atmosféra je už úplne komorná, čiže už ani vládni nechodia na ministrov. A už ani Hurej tu není. No tak to už je, naozaj ide, ide zle.

    K tomuto návrhu dovoľte povedať nasledovné, že sa predstavuje ako návrh o azyle. Však už koho by zaujímal azyl a osudy nejakých uprchlíkov? Ale treba povedať, že on sa dotýka – v rámci tohto otvárame 4 alebo 5 ďalších zákonov? – o pobyte cudzincov, o nelegálnej práci, čiastočne by som povedal, že sprostredkovane o investičnej pomoci a neviem čom všetkom, preto je dobré k nemu si niečo povedať a skúsim povedať.

    Ešte skôr, ako poviem, pán minister, neviem, či sa niečo zmení, alebo nie, ale to som bol nieže poverený, ale to mi hovorili viacerí ľudia, ktorí tu v tejto našej krajine žijú a prišli sem nie s batôžkom smoly, ale prišli sem naozaj ako aj ľudia, ktorých by sme si mali ceniť, a tie nedôstojné podmienky toho, ja neviem, kde to tam sa chodí niekde do tej Petržalky, do tej unimobunky. Že či aspoň záchod tam pribudol? Lebo to bolo naozaj, že to je taký, tá vstupná brána do krajiny, alebo ľudia, čo prídu do kontaktu s niečím, akože to, čo už robíte, tie, ESO a vôbec, vôbec tie miesta prvého kontaktu, tak na tom plus-mínus trošku záleží. Či by ste aspoň záchod tým ľuďom tam nemohli dať, že keď tam už čakajú toľké časy. To som teda tlmočil.

    A teraz k samotnému návrhu zákona. Dovoľte uviesť jednu vec, že zákon hovorí o tom, aj definuje v tej, z tej 95-ky niektoré základné pojmy a my si ich potom transponujeme ku nám, aby v tom bolo jasno. Žiaľ, vzhľadom na aktuálny vývoj situácie v našej krajine, neviem teda, že aký bude ďalší legislatívny postup. Ja sa teraz skúsim spýtať pána Ševčoviča na to, ale Európska únia neráta s tým, že by mohli nastať situácie, ktoré by postihoval azylový zákon aj vo vnútri členských krajín. Lebo hovorí, že utečenci. A ani nieže utečenci, to ten náš prípad zatiaľ nebude, že niekto by tu bol prenasledovaný, ale môžme hovoriť o osobe oprávnenej na doplnkovú ochranu, hej, že teda hrozí nejaké bezprávie a neviem čo. A hovorí, že sú to príslušníci tretích krajín. No ale ja si myslím, že vzhľadom na aktuálnu situáciu, ktorá tu je, tak neviem, akým spôsobom je možné prípadne našim občanom, ktorí sú tu, a tých prípadov bude čoraz viac, vystavení častokrát k takémuto konaniu, ako sa kde chrániť.

    Poviem prípad pána Horvátha. Pán Horváth je invalidný dôchodca, ktorý nemá nohu. Má 180-eurový dôchodok. Požičal si, chudák, na hrnce 800 euro alebo 900, splatil ich.

  • Reakcia predkladateľa: K veci.

  • To je k veci, to poviem, to je k veci. A bezprávím je to, že tomuto človeku vyvoláva firma vášho štátneho tajomníka.

  • Ruch a reakcie v sále.

  • Áno, vyvoláva firma jeho štátneho tajomníka, obťažuje ho, vyhráža, vyhráža sa policajtami, ja neviem čím. Ten človek fejsuje, je fejsovaný, konfrontovaný s bezprávím. V tejto krajine ste umožnili, čo ste umožnili, ľudia tu sú konfrontovaní s bezprávím. To je drobná poznámka a verím, že to budeme riešiť.

    K ďalším ustanoveniam dovoľte uviesť, pán minister, že tento zákon mení aj, to by jeden nepovedal, ale o tom ešte bude reč. Ja aj interpelujem vášho premiéra, že či preberá politickú zodpovednosť za nomináciu pána Buriana za štátneho tajomníka. Viete, ako my môžme odpovedať na listy Európskej komisie, keď my sme človeka, ktorý to spôsobil, alebo jeden z tých, vo finančnom výbore, cez zákony, ktoré vytvoril, to, čo vytvoril, čo Európska komisia nám vyčíta, ako my môžme s tým pracovať? No to je celé pomýlené.

    Otvárate, pán minister, zákon o službách zamestnanosti. A to je dôležité povedať a to som si čiastočne pripravil, ale nevylučujem, že sa môžem mýliť. Predpokladám, že máte odbornú prípravu a odborných pracovníkov. Tam môžte ma vyviesť z omylu, prípadne vy ma hneď môžte vyviesť z omylu. A aby ste mi odpovedali na niektoré otázky, že či je toto správne. Výrazným spôsobom sa zjednodušuje pobyt alebo udelenie pobytu pre občanov tretích krajín. Ja s tým v zásade až taký problém nemám, ale chcem upozorniť na niektoré alogizmy alebo niektoré veci, ktoré vôbec nesedia, a nevidím v nich zmysel. Nevidím zmysel v tom, že keď niekto dostane investičnú pomoc, tak ten, ktorý ju dostane, má právo zamestnať úplne zjednodušením a najjednoduchším spôsobom občanov tretích krajín. A tu by som teda poprosil o vysvetlenie, lebo tomu nerozumiem. Ak niekto dostane investičnú pomoc za účelom aj vytvorenia pracovných miest ,a zákon o investičnej pomoci nedefinuje, že ich má vytvoriť občanom Slovenskej republiky, lebo to možno ani nemôže, ale prečo potom my upravujeme imigračnú politiku takým spôsobom, že teoreticky ten, kto dostal tú investičnú pomoc, si tam kľudne môže doviesť 300 Indov alebo Pakistancov? Budú dostávať investičnú pomoc a odborári budú s dlhým nosom na to pozerať. A keď to neurobí, tak aspoň tým odborárom môže tým vyhrážať.

    Pokúsim sa to rozviesť. Neviem, či vôbec prešiel tento zákon tripartitou. Či bol.

  • Reakcia predkladateľa.

  • Vidíte, pán minister mi ukazuje, že mi haraší, že nebol. Ja viem presne, o čom rozprávam. Čiže nebol. A to je presne výrazom toho, ako tu pracujeme. Tento zákon má úplne, úplne jasne, že mal byť na tripartite. Lebo sa odborárov enormným spôsobom dotýka. Tomuto nerozumiem, že ako trebárs... Odborári o tomto vedeli? Vedia odborári o tom, že čo tu je, že sa ich to bytostne dotýka? Nevedia. Budú tu predstavovať ako víťazstvo to, čo tu doniesol pán Richter, úplnú, prepytujem, úplnú hlúposť, a nevedia, že medzitým prechádza do, už je to v druhom čítaní, návrh zákona, ktorý, keď sa to nerealizuje, tak minimálne ich to oslabí v tom, v tej vyjednávacej pozícií, lebo to môže takto dopadnúť. To nielenže to, to môže dopadnúť aj ináč. Len aby sme vedeli teda, o čom hovoríme. Ono to je relatívne zložité, fakt, aj na vysvetlenie, aj vôbec na pochopenie, aj v tej súvislosti.

    Zjednodušene, zjednodušene, keď to fakt trošku zjednoduším, tak môže nastať tá situácia, ktorú som povedal, to znamená, že niekto, kto dostane investičnú pomoc, tak si sem navozí občanov tretích krajín a bude zamestnávať ich. Bez povolenia, bez...

  • Reakcia predkladateľa.

  • Áno, v tých ustanoveniach dokonca vám už ani nevošli, už sú tam na a), f), čo znamená, že už máte aj x) a máte dokonca a), f), že kategórie toho, že kto môže prísť bez povolenia, bez, že sa nevyžaduje to ustanovenie o voľnom pracovnom... To, ten obštrukčný proces, kde vlastne si štát...

  • Reakcia predkladateľa.

  • Ja tomu rozumiem, pán minister, prosím vás, však na to kľudne vystúpte v rozprave, môžte to povedať.

  • Reakcia predkladateľa.

  • My zjednodušujeme postup pre občanov tretích krajín, to je jedno, či azylantov, tam sú iné, tam sú aj členovia diplomatického zboru, pán minister. Aj oni sú emigranti?

  • Reakcia predkladateľa: Ale to je azylový zákon!

  • No, a vy viete, že novelizujete zákon o službách zamestnancov?

  • Reakcia predkladateľa: Azylovým zákonom.

  • A viete, v čom ho znovelizujete? Viete, že ho novelizujete v ustanoveniach § 22, 23? Viete, že... A vidíte, neviete! V tom je problém.

  • Reakcia predkladateľa. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Figeľ, Ján, podpredseda NR SR

    Pán minister, pán minister, prosím vás, zdržte sa týchto poznámok.

  • Rozhorčená reakcia predkladateľa.

  • Pán poslanec vystupuje k návrhu novely zákona. Vy budete mať slovo, keď sa prihlásite a vystúpite a môžte odpovedať aj reagovať.

    Pokračujte, nech sa páči.

    Hlina, Alojz, poslanec NR SR

    Len pre istotu, vážení.

  • Rečník s pobavením dvíha podklady z rečníckeho pultu.

  • Toto je celá, čo ste doniesli, normálne som si vytlačil z internetu, pán minister, to je to, čo predkladáte, to je, o tom hovorím.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Figeľ, Ján, podpredseda NR SR

    Pokračujte, pán poslanec.

  • Tak, pán predsedajúci, bol by som rád, keby tu pán minister nevykrikoval.

  • Ak chcete dialogicky osobne, osobitne, nech sa páči, tam na káve. Ale pokračujte vo vystúpení, dokončte vystúpenie a potom bude reagovať pán minister.

  • Áno, tak vyjadrujem určitú pochybnosť, či vôbec vie, že o čom tu rozprávame.

  • Reakcia predkladateľa.

  • Ale môžeš tu pre, pre, sú tu ľudia, ktorí sú tu 20 rokov. Ja tomu rozumiem, ale, prosím vás, čl. 2 zákona hovorí, že meníte zákon o službách v zamestnanosti. Rozumiete? A o tom hovorím, pán minister! Hovorím, že v ktorých ustanoveniach ho meníte. To znamená, výrazne zjednodušujete postup zamestnávania občanov tretích krajín. Nie azylantov, nie imigrantov, občanov tretích krajín, Indov, Pakistancov, neviem koho, príklad, ale aj Američanov, aj oni sú v tomto, prísne vzaté, občania tretích krajín. Ale povedzte mi, na čo sú dobré tieto ustanovenia, ktoré tu máte?! Máte tu ustanovenia, ktoré hovoria, že teoreticky môže nastať to, keď nemeckí odborári nebudú súhlasiť, aby Turci robili v nemeckých fabrikách, tak ten nemecký Volkswagen nám tých všetkých Turkov môže poslať sem. A slovenskí odborári sa môžu na hlavu postaviť. Preto sa pýtam, či to bolo na tripartite. Preto sa pýtam, či to bolo na tripartite. Ale však citujem z ustanovenia zákona, ktorého "vyslal zamestnávateľ so sídlom v členskom štáte Európskej únie v rámci poskytovania služieb za člena týmto zamestnávateľom". Je to tak. Je to tak.

    Robíte aj ďalšiu vec, ktorá, doteraz napríklad, že čo sa menilo, čo bolo existujúce a čo meníte. Doteraz ste mohli, mohol niekto prísť, zjednodušene to poviem, prísť nastaviť nejakú linku, sem mohol prísť na 30 dní. Odteraz sem môže prísť na 90 dní bez akéhokoľvek problému. A asi aj opakovane. Čo to znamená? Že keď doteraz naši ľudia alebo tí zamestnávatelia ich posielali, aby sa naučili robiť na tej linke, tak teraz to nebudú potrebovať. Načo?! Však tí sem môžu prísť, tú linku nastavia. Stále hovoríme nie o nemeckom inžinierovi, nehovoríme o nemeckom inžinierovi, nehovoríme o francúzskom technikovi, hovoríme o občanoch tretích krajín. Čo môže byť určité pre nás ohrozenie z pohľadu ceny práce. Však preto sa pýtam, či to bolo u odborároch. Títo ľudia sem môžu prísť v zmysle tohto ku hocikomu. V inom prípade, iba poskyt..., k firme, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc. To znamená, k hocikomu môžu prísť v úplne zjednodušenom režime na 90 dní, nastavovať linky, poskytovať služby. Nech sa páči, ak je to v poriadku, nech sa páči. Len ja neviem, či to je v poriadku. Dovolím si vyjadriť miernu pochybnosť, či to je v poriadku. Nie som si celkom istý, či rovnaké ustanovenia platia aj iných krajinách, lebo tá deväťdesiatosmička, tá transpozíciadeväťdesiat osmičky nám dáva veľkú možnosť v zásade o tom, akým spôsobom tú imigračnú politiku upravíme, ako si chráni tá-ktorá krajina svoj vnútorný trh práce. Veľkú! Čiže nikto tu nehovorí o útrpnom a že je to Európska komisia. Viem, že tu niektorý génius vie prísť a povedať, že je to Európska komisia, nariadenie. Nie je to nariadenie Európskej komisie, toto určite nie je.

    V tom má veľkú vôľu a slobodu tá-ktorá členská krajina si to nastavovať tak, aby si chránila svoj trh práce. Takže ak už nevadí odborárom, že sem môžu prísť nastavovať bez akýchkoľvek povolení a vyhlásení, že či, či je také miesto voľné alebo nie je, na 90 dní, čo je tridsať, tri mesiace bez akéhokoľvek povolenia, opakovane, občania tretích. Keď už ku hocikomu, keď už to nevadí, nech sa páči.

    Keď už nevadí, že môže iná krajina, ktorá, iný, iná firma, ktorá má v členskom štáte sídlo a príde sem a pošle si svojich zamestnancov bez akéhokoľvek, trebárs tých 300 Turkov do Volkswagenu do Devínskej, keď už to nevadí, nech sa páči. Len mi, prosím vás pekne, niekto povedzte, v čom je logika, že niekto dostane investičnú pomoc? A v tom, že má investičnú pomoc, tak sa dostáva do ustanovení o službách zamestnanosti, kde sa mu vychádza v ústrety v tom, že tí, ktorí pre túto firmu alebo v nej poskytujú služby, nastavujú, alebo, alebo tuto ešte, tuto je rozpísané, uskutočňujú montáž, opravárenské práce, nastavenia, neviem, po celej dobe. A to je tá zmena, pán minister, to mi povedzte, cui prodest, keď doteraz to bolo ináč formulované, nebolo to takto a kopu nových ustanovení ste doplnili, tak povedzte mi, prečo niekomu stálo za to, že do tohto ustanovenia, ktoré čiastočne bolo aj v starom existujúcom zákone, niekto doplnil, a to "počas celého obdobia, na ktoré bolo rozhodnutie o investičnej pomoci vydané".

    Čo to znamená? Ak teraz by prišli do fabriky, na ktorú niekto vybral alebo dostal investičnú pomoc na nejaké obdobie, pracovníci iných krajín, tretích krajín, tak teoreticky niekto mohol namietať, že to je problém, odborári sa mohli, teraz nie. Teraz ste to už exaktne uviedli, že to je na celé obdobie, na ktoré bola poskytnutá investičná pomoc. No, dobre, tak ja tomu nerozumiem. Neviem čo, tak sa pýtam. Však to sa ešte môžem. Povedzte mi, prosím vás, niekto pekne, v čom je zmysel toho ustanovenia, že to takto vycizelo. Ja tomu nerozumiem. Rozumiem tomu, že sa máme čiastočne otvoriť svetu, že máme sem vysokokvalifikované, tomu všetkému rozumiem. Tam sú aj ustanovenia, ktoré hovoria o špeciálnom režime pre vysokokvalifikované. Tam sú. Tomu všetkému rozumiem. Len nerozumiem týmto ustanoveniam, ktorými si, keď už sa to nestane, že by sem, trebárs to takto dopadlo, že ten, kto vyberie investičnú pomoc vo Vranove nad Topľou, tak tam nebudú robiť Vranovčania, lebo nemusia, a budú tam robiť Indovia alebo Pakistanci, a odborári sa budú teda ťukať na čelo, ale bude to teoreticky možné podľa tohto zákona. Nerozumiem tomu. Naozaj tomuto nerozumiem, že v spojitosti s tou investičnou pomocou to tam je dodané. Ja nie som, ja som možno posledný z tých, ktorý by hovoril, že sa máme zatvoriť, alebo že... Nie! Veď ja som dlhé roky prežil tam, kde som prežil. Ja s tým nemám nejaký problém, len nechápem logiku toho. Tomu nechápem. Na to sa pýtam, pán minister. Možno máte na to vysvetlenie, ale ťažko sa mi hľadá. Môžete vzdychať, koľko chcete. Ja vám, len poprosím o odpoveď, že... Lebo je existujúce platné a tam sa výrazne, výrazne, výrazným spôsobom menia tie nastavenia. A z tých nových som vám to teda hovoril, že sa mení z tridsať dní na deväťdesiat dní bez akéhokoľvek povolenia, dopĺňa sa tam ustanovenie, teraz véčko, to znamená ten, tí nemeckí Turci vo Volkswagene, keď to takto zjednoduším, a dopĺňate ustanovenie po dobu celej poskytnutej investičnej pomoci. Aby bolo jasné. Preto sa čudujem. Ja mám aj rešpekt voči odborárom, aj pánovi Machynovi špeciálne. Ale ja sa, som zvedavý, že či on o tomto vie. Že mu môžu hroziť, keď on povie, že chcú otvoriť nejakú diskusiu, tak povie: pozrite sa, ako môžte otvárať diskusiu, akú chcete, my tu podľa nového zákona o službách zamestnanosti a všetkých tých iných, o pobyte cudzincov a neviem čoho, sem môžme navoziť Indov, Pakistancov a vy si môžte. No, je to tak.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister vám odpovie, keď skončíte.

  • To som považoval za potrebné ľuďom povedať. Lebo v tejto kategórii to znamená, v tej kategórii, o ktorej som hovoril, je ustanovenie, že prečo je to dôležité, že, že aj v tejto kategórii, v tých, čo som spomínal. Okrem iného tam sú aj iné, tam sú aj logické veci, tie, čo som hovoril diplomaticky, študenti, to všetko, v poriadku, nikto nespochybňuje, sa už nevyžaduje žiadne potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. To znamená to, čím si chráni ten-ktorý štát svoj trh práce. Nuž už ani o vysokokvalifikovanej, áno, ani o možnosti, ani povolenie na zamestnanie, už sa proste nevyžaduje nič. Čiže vcelku, zjednoduším, je to jednoduché. To sa pýtam, či je to v poriadku celé. Nemusíme to brať osobne, pán minister. Keby sme to brali osobne, tak by som toho mal viac. Ale pre túto chvíľu ma toto zaujíma, že načo je toto dobré.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči. Nikto sa nehlási. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcete sa vyjadriť, pán minister, ako navrhovateľ?

  • Viete, čo nechcem, vážený pán podpredseda, dámy, páni, nechcem, aby to bolo vyučovanie, ani o ničom inom. Ja len poviem, že, pán poslanec, pekne vás prosím, skúste si zistiť rozdiely o tom, akým spôsobom sa tu pohybujú občania tretích krajín, ako si môžete sem doviesť, nebudem menovať tie krajiny, nechcem nikoho uraziť, aby som tým naznačil, že sú chudobné, ale niekde z Ázie ste spomínali niekoľko stoviek ľudí, tak si zistite, ako to je možné. Pretože vy nevidíte rozdiel medzi azylovou procedúrou, migračným úradom a vôbec všetkými vecami, ktoré s tým súvisia, cudzineckou políciou, pobytom cudzincov a prihlasovaním sa cudzincov, ktorí legálne prišli na územie Slovenska, a pohyb cudzincov, ktorí sú legálne v Európskej únii a ktorí majú pravidlá tak, ako my môžme pracovať v ktoromkoľvek treťom štát, tak oni môžu pracovať v našom štáte, pretože máme Európsku úniu. A tí, čo raz majú také všeobecné povolenia, tak to platí. Potom máte tretie krajiny, ktoré majú nejaké presné pravidlá, podľa ktorých sa ku nám môžu dostať, a tie sú stále jedny z najtvrdších. Za to sme stále kritizovaní v Európskej únii a nijakým spôsobom to nepoľavujeme.

    Ale nie som tu nato, aby som vám vysvetľoval tieto základné rozdiely a učil vás, o čom to je. Až budete chcieť vystúpiť k nejakému zákonu, pekne vás poprosím, naozaj, podrobne si to naštudujte. Môžte aj bez toho vystúpiť, len tu nepoučujte všetkých o tom, keď vôbec netušíte, o čom hovoríte. Pretože to, čo vy hovoríte v Petržalke, my v Petržalke migračný ani azylový úrad nemáme. Takže neviem teraz presne, o čom hovoríte. Hovoríte o cudzineckej polícii? No to je ale iný zákon. To sú dve rozdielne veci, pán poslanec.

  • Chce vystúpiť na záver aj spravodajca? Nie je tomu tak. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov.

    Tento návrh zákona má tlač 777. A návrh na jeho pridelenie do výborov je v rozhodnutí č. 746.

    Pán podpredseda vlády, prosím, uveďte vládny návrh zákona.

    Nech sa páči.

  • 12.

    Ešte raz, pekný deň. Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Slovensko v poslednej dobe je omnoho viacej a častejšie konfrontované, a otvoril som to už na hodine otázok, konfrontované s mimoriadnymi udalosťami. A či už to budeme nazývať globálnym otepľovaním, aj keď mám pocit, že v rámci globálneho otepľovania je stále čím väčšia zima, tak minimálne klimatické zmeny, ktoré prinášajú skúsenosti, ktoré sme doteraz nemali, omnoho častejšie povodne, omnoho častejšie letné suchá, ktoré spôsobujú častejší nárast lesných požiarov, alebo aj aprílové snehové zavalenie najjužnejšej časti Slovenska na niekoľko dní, to sú všetko veci, s ktorými musí Slovensko častejšie bojovať. A na druhej strane za posledné roky sme omnoho viacej úloh, ktoré má plniť Hasičský záchranný zbor, pridelili profesionálnemu Hasičskému a záchrannému zboru.

    Rád by som uviedol, že dnes profesionálny Hasičský a záchranný zbor zo svojho celkového počtu stoviek výjazdov ročne iba 50 % je už dnes, sú výjazdy k požiarom. Druhých 50 % sú veci, ktoré súvisia s technickými zásahmi, predovšetkým dopravnými nehodami a mnohými ďalšími ohrozeniami v prípade nebezpečných látok alebo akýchkoľvek podobných ohrození, kde z väčšej miery plnia aj úlohy, čo v iných štátoch plnia asistenčné služby cestnej asistenčnej služby alebo civilná ochrana. A mnohé tieto povinnosti dnes Hasičský a záchranný zbor prevzal. Keby sme mali naozaj nastaviť pripravenosť Slovenskej republiky na tie ohrozenia, ktoré dnes sú k dispozícii a s ktorými sa stretávame, museli by sme v podstate zdvojnásobiť Hasičský záchranný zbor, aby sme sa dostali na úroveň, ktorá by zodpovedala rozmiestneniu síl a prostriedkov po celej Slovenskej republike, kde by sme mali, dohodnime sa, v jednoduchosti povedané, 15-minútový dojazd do každej ohrozenej oblasti Slovenska. To by znamenalo ale viac ako miliardovú investíciu a veľmi vysoké prevádzkové náklady ročne na úrovni okolo 80 až 100 mil. eur. Preto sme hľadali inšpiráciu aj u našich susedov. A nielen v Rakúsku, Nemecku, ale najmä model holandský je nám veľmi blízky. A predovšetkým sme postavili aj toto naše snaženie na tradícii, ktorá na Slovensku prakticky existuje už 150 rokov.

    Dobrovoľné hasičstvo je de facto dnes najrozsiahlejšia spoločenská organizácia, ktorá má prakticky stotisíc členov a ktorá funguje na celom Slovensku. Rozhodli sme sa, že zlomkovým nákladom by sme mohli pripraviť také opatrenia, kedy Slovensko by bolo schopné absolútne reagovať na všetky ohrozenia, ktoré by nám hrozili, a dokázali by sme zapojiť do tohto nášho systému prakticky 1 500, minimálne 1 500 obcí.

    Z tohto dôvodu predkladáme návrh zákona, ktorý vychádza zo snáh dobrovoľných hasičov, kde definujeme zákonom ich stropnú organizáciu, ktorá bude najčastejšie kooperovať so štátom a ktorá bude aj rozdeľovať jednotlivú pomoc, ktorú budeme poskytovať na pravidelnej báze jednotlivým dobrovoľným hasičským zborom po celom Slovensku. Viackrát sa ukázalo, že prítomnosťou dobrovoľných hasičov sme mnohé situácie, hlavne tie, ktoré sú mimoriadne rozsiahle, zvládali lepšie a efektívnejšie. A tento zákon je akýmsi štartovným výstrelom, kedy v budúcom roku už chceme tento projekt mať spustený. A boli by sme radi, keby sme boli schopní už odpovedať na niektoré ohrozenia aj v priebehu budúceho roku výrazne vyššou prítomnosťou a spoluprácou profesionálnych a dobrovoľných hasičov.

    Ďakujem za podporu tomuto zákonu.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Milanovi Panáčkovi.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov (tlač 777). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa spýtať teraz na ústne, na ústny záujem. Nikto sa nehlási. Takže vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Nepredpokladám záujem vyjadriť sa ani zo strany navrhovateľa, ani spravodajcu. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov.

    Tento prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona je pod tlačou 781. Spoločná správa výborov má tlač 781a.

    Teraz poprosím podpredsedu vlády, aby v zastúpení ministra financií vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 781.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem neprítomnosť pána ministra financií a podpredsedu vlády z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu.

    Predkladám na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Cieľom návrhu zákona je s ohľadom na súčasnú ekonomickú situáciu a stav verejných financií neuplatniť v roku 2014 zvýšenie platu podľa § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.120/1993 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ale ponechať platy ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov, verejného ochrancu práv, štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii a riaditeľa Národného bezpečnostného úradu na úrovni roku 2013. Tento návrh zákona predpokladá úsporu výdavkov štátneho rozpočtu v sume 8,2 mil. eur.

    Predmetný návrh zákona reaguje na vládou schválený návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2014 až 2016 a v ktorom je už zohľadnený pozitívny vplyv návrhu zákona. Neschválením daňovej úpravy by došlo k narušeniu stanoveného fiškálneho rámca, čím by bolo ohrozené aj splnenie deklarovaného cieľa v oblasti verejných financií. Zároveň odporúčam, aby Národná rada tento návrh schválila.

    Veľmi pekne ďakujem za podporu.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Vladislavovi Petrášovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 781), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Národná rada uznesením č. 915 z 26. 9. 2013 pridelila vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady a k predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť – ústavnoprávny výbor uznesením č. 373 zo dňa 27. novembra 2013, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 273 zo dňa 27. novembra 2013.

    Z uznesenia výboru Národnej rady uvedeného pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 3 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 781), vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 274 z 27. novembra 2013. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Dostal som do nej písomne prihlásených štyroch pánov poslancov. Za klub KDH pán Július Brocka a jednotlivo Alojz Přidal za KDH, Fecko Martin za OĽaNO a Martin Poliačik za SaS.

    Takže nech sa páči, prvý podľa poradia je pán Július Brocka za klub Kresťanskodemokratického hnutia.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, vystúpil som aj v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona, vládneho návrhu zákona o zmrazovaní platov ústavných činiteľov a rád by som vystúpil aj teraz. Alebo vlastne musím teraz vystúpiť, lebo v prvom čítaní som uviedol, že predložím aj pozmeňovací návrh, aby bol teda v platoch ústavných činiteľov väčší poriadok ako teraz.

    V prvom čítaní som hovoril o tom, že je správne, keď vláda, musiac šetriť, neviem, či som použil správny výraz v slovenčine, ale keď je potrebné šetriť, takže vláda aj poslanci začínajú od seba. Tak by to malo byť a verejnosť to právom očakáva. Ale ja som zároveň zapochyboval o tom, že či naozaj napríklad v SMER-e idú príkladom. A vychádzal som z toho, že takmer každý poslanec SMER-u sedí na viacerých stoličkách. Ono by to nebolo až tak zlé, ale oni sú zároveň na viacerých stoličkách, ktoré sú plne platené a z verejných zdrojov. A to už sa mi zdá, že to nie je s kostolným poriadkom. Práve preto, že to nie je teda spravodlivé, poctivé a nie je to ani zodpovedné k iným skupinám občanov.

    Poznáme sa. Sú tu niektorí rekordmani, o ktorých je to všeobecne známe, alebo rekordmanky, ale v tejto chvíli sa cítim trošku previnilo voči tým známym menám, ktoré som aj ja v minulosti spomínal, pretože asi som im trošku krivdil. Ja som využil ten čas medzi prvým a druhým čítaním a na stránke Národnej rady som sa preklikal k tým majetkovým priznaniam za predchádzajúci rok a tam je vidieť, aké príjmy mali niektorí verejní funkcionári. A priznám sa teda, že niektoré čísla ma mierne zaskočili. A keď budem uvádzať novelu zákona, ktorou sme to pôvodne chceli riešiť na tejto schôdzi, tak som uvádzal dopad úspor z prijatia toho pozmeňovacieho návrhu alebo tej novely na verejné financie v istej výške 2,5 mil. eur ročne, ale obávam sa, že tie úspory som neodhadol správne, lebo keby som mal tie podrobné podklady, aké sú na stránke Národnej rady, tak by som sa dopracoval určite k vyššiemu číslu.

    A ak dovolíte, preto budem aj konkrétny. Predseda vlády Robert Fico mal za rok 2012 príjem 40,5 tisíc eur, 40,5 tisíca eur. A pán poslanec z Hnúšte, pán poslanec Bagačka, primátor a poslanec mal 54. Častkovce, to je starosta, pán poslanec Bublavý, mal 53,5 tisíca eur a Robert Fico 40,5. Primátor a poslanec, pán poslanec Demian z Brezna, tam, kde nedávno tak výrazne vyhral za župana, alebo teda v županských voľbách pán Kotleba, cez 70 % tam získal, tak tento pán poslanec a primátor mal takisto príjem 54 tisíc eur a Robert Fico 40. Poslanec zo Šenkvíc, aby som nehovoril len o primátoroch, pán poslanec Fitz ako starosta obce a poslanec 52,8 a primátor, teda premiér 40,5.

    Môžem preskočiť tých ostatných, lebo sú tu ešte aj z Oravskej Lesnej, pani poslankyňa Mazúrová, pardon, tú nemôžem preskočiť, tá má tiež viac ako premiér 47,5 tisíca. Pán poslanec Podmanický a starosta Starej Bystrice dokonca 61! Fíí. Pán poslanec, Hurbanova Nová Ves, Petrák, 51,6 tisíca a Robert Fico 40,5. Preskočím teraz tých v samospráve a spomeniem niektorých poslancov, ktorí sú riaditelia štátnych nemocníc. Pán poslanec Valocký, nemocnica v Nitre, 61 tisíc eur za rok, a predseda vlády 40. Máte vy pocit, že títo ľudia robia viac ako predseda vlády?! Poslanec, zároveň župan, aj župani sú tu, pán poslanec Blanár, 65 tisíc. Primátor Raši, ten má dvakrát toľko ako predseda vlády. Pani Vaľovú nebudem spomínať. Ale spomeniem členov vlády, aby ste vedeli. Podpredseda vlády mal za rok 2012 príjem z verejných funkcií 32,4 tisíca eur, 32! Nie je to hanba, prosím vás?! V tomto kontexte tých poslancov, tých neznámych poslancov, niektorí sú menej známi a niektorí viacej. Alebo minister, minister vlády 31 tisíc.

    Prosím vás, pán minister, tí poslanci, pred tým, čo som spomínal, vám idú zmrazovať tieto smiešne platy. A nebudem hovoriť, aby som pre úplnosť ešte len, lebo je to taká mozaika, to sú starostovia, primátori, župani, to sú riaditelia nemocníc, generálni riaditelia, lebo napríklad pán Muňko je generálny riaditeľ, nie obyčajný riaditeľ. Ale potom sú takí riaditelia na úradoch, na VÚC-kách. Napríklad pani poslankyňa Pavlovičová. Viete, ktorá je to pani poslankyňa Pavlovičová? Poslankyňa Národnej rady. Mala príjem 47 tisíc. Prosím vás, ja mám podozrenie, že to tu, že to tu, nieže, to tu nie je niečo s kostolným poriadkom. Buď tí ľudia, tí peniaze odvádzajú do nejakej kasy, ale to si netrúfam povedať ako teda tvrdenie. Ale proste veď s tým musíte vy niečo robiť! Lebo nemôže predsa pán Kubánek na VÚC-ke, poslanec Národnej rady na prešovskej VÚC-ke, mať vyšší príjem za rok ako Robert Fico! Ako? Veď to je hanba! To je hanba aj pre Kubánka, aj pre Pavlovičovú, ale to je hanba aj pre Roberta Fica. Ako jeden predseda...

    Ja neporovnávam súkromnú sféru, podnikateľský sektor, proste to je úplne iná sféra. Ja hovorím o verejných zdrojoch, keď niekto má dva, tri plné platy. Teraz si predstavte, že je na Slovensku starosta obce, ktorá má 500, 600 obyvateľov, a ten starosta, ktorý je starosta v sobotu, nedeľu, lebo ľudia za ním prídu, keď netečie voda, alebo keď nesvieti svetlo, alebo keď sa niečo stane, keď sa niekde, ja neviem, mládenci na zábave pobijú, a on je úväzkový starosta. On nemá plný plat starostu, on má len plat akože čiastočný úväzok, lebo v tej obci proste nemajú väčší rozpočet, tak nemôže mať plný plat. Ale tu v Národnej rade sú supermani, ktorí majú niekoľko funkcií a plne platených z verejných zdrojov v takej miere. Ja som neprešiel všetkých, ale keď si to chcete pozrieť, ak máte čas, tú adresu, je všeobecne známa a štyrmi klikmi sa tam veľmi rýchlo preklikáte. Ja si myslím, že to nie je s kostolným poriadkom. Ak to Robert Fico doteraz pri svojich starostiach nemohol sledovať, prosím, beriem, ale ja už na to teraz druhýkrát dôrazne upozorňujem. Lebo ak sa tomu vláda nebude venovať, ak nebude chcieť urobiť s týmto poriadok v rámci šetrenia a ozdravovania verejných financií, tak je tu podozrenie, že potom vláda takéto správanie toleruje a podporuje. Toleruje a podporuje. A ja teda za KDH takéto správanie odmietam, preto dávame pozmeňovací návrh. Ja ho aj prečítam.

    A ešte chcem teda povedať aj iné, že ja si myslím, že táto prax, ktorá sa tu tak rozmohla, ktorá tu nikdy nebola v takej miere, ako je teraz, tak vedie k iným komplikáciám, ktoré musí aj vláda v tejto chvíli riešiť. Napríklad policajti a vojaci, bývalí, ktorí majú výsluhové dôchodky, ktoré nie sú malé, alebo teda v priemere sú relatívne vysoké v porovnaní s dôchodkami napríklad zo všeobecného sociálneho systému, a teraz si predstavte, že má minister na stole problém, že títo výsluhoví dôchodcovia chcú dôchodky aj zo všeobecného systému. A sú, myslím si, že sú v práve.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • No ale, veď, no, no, ale jednoducho, ja sa nečudujem týmto policajtom a vojakom, že necítia s týmto štátom, že necítia s týmto štátom, že si, že jednoducho kašľú na to, že Sociálna poisťovňa nemá dosť peňazí na tých ostatných dôchodcov, a oni ešte chcú, aby im ešte Sociálna poisťovňa ďalšie 100-, 200-eurové dôchodky ešte vyplácala naviac k tým ich výsluhovým, k tým 600-, 800-, 500-eurovým výsluhovým dôchodkom. Jednoducho, keď vidia, že verejní činitelia, poslanci sa tak správajú. A nakoniec to nie sú len oni. Veď so zmrazovaním svojich platov nesúhlasia ani sudcovia, ktorí nemôžu, nemajú také možnosti, že byť na štyroch stoličkách, ako poslanci Národnej rady. A na platených stoličkách. Alebo prokurátori. Proste no, tak vidia, že keď iní a tí, ktorí sú vyššie, necítia so štátom, no prečo by nemohli oni? Čiže je to veľmi demoralizujúce. A preto ja si myslím, že je správne začať od seba, ale aby to nebolo divadlo a cirkus. Veď pre vás, čo to je pre vás zmrazenie poslaneckých platov, keď vy máte vyššie príjmy z iných funkcií? Riaditelia, župani, primátori, starostovia. No veď vy musíte mať poslanecký plat ako vreckové.

    A teraz ja, teraz ja chápem, že Robert Fico sa svojho času vyjadril, že nás sa kríza ani nedotkne. A ja mám také podozrenie, že tí novinári to poplietli, že Robert Fico toto povedal na nejakom straníckom sedení a on to hovoril o smerákoch, že ich sa kríza nedotkne. A má pravdu, lebo naozaj týchto poslancov Národnej rady sa kríza nijako nedotkla. Naopak, ja si myslím, že oni sa nikdy tak dobre nemali ako teraz cez krízu. Je toto s kostolným poriadkom? Ja si myslím, že nie.

    Mali by sme sa vrátiť na začiatok k ´93. roku, keď sme prijali zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov, a že sa od platu poslanca odvíjali platy tých ostatných vo verejnej funkcii. To znamená, minister mal 1,5-krát toľko, predseda vlády 2-krát toľko, prezident mal 3-krát toľko ako poslanec Národnej rady. Ale tak, aby starosta jednej obce mal 1,5-krát viac ako predseda slovenskej vlády, ktorý sa pre túto krajinu od rána do večera zodiera?! Dokonca, veď z ústavy nemôže robiť iné! Ani oni, ministri, proste tak sú obmedzené mnohé funkcie v štáte, že to nemôžu robiť, aj keby chceli si ako-tak privyrobiť. Ale poslanci sa odtrhli z reťaze. Teda myslím tých, najmä teraz hovorím o smeráckych, lebo sú aj v opozícii niektorí takí supermani, ale prosím, keď prijmeme pozmeňovací návrh, ktorý teraz ja predkladám, tak sa to dotkne všetkých. Jeden plat z verejnej funkcie, to znamená, poslanecký plat stačí. Aj keď napríklad by ste tu nesedeli, že môžete sedieť doma, na magistráte, alebo na obecnom úrade, máte taký poslanecký plat, trojnásobok priemerného platu v národnom hospodárstve. Trošku zovšeobecňujem, lebo už to neplatí, ale tými zmrazovaniami je to trošku menej, ale inými náležitosťami, náhradami, kanceláriami, asistentmi, poslanec Národnej rady je tak zabezpečený, že sa môže spokojne celý mesiac venovať verejnej službe. A je potom jedno, keď si trúfa popri poslancovaní ešte stihnúť aj v Humennom riadiť mesto, alebo v Častkove obec, alebo byť aj riaditeľ fakultnej nemocnice v Nitre, prosím, môže, lebo sú medzi, nie sme rovnakí, niekto je šikovnejší, niekto si to vie zariadiť a robí aj po nociach, prosím. Ale jeden plat z verejných zdrojov. To je taký regulátor, že jednoducho nás oddelí, kto je obyčajný, by som povedal, príživník a zarába na štáte, na funkciách, lebo má blízko k vládnej strane teraz, a preto vyfasoval alebo si vybojoval viacero takých dobre platených funkcií. Alebo bude rozdiel. Pozrite, niekto naozaj ani to nestíha, že je poslanec Národnej rady. Veď keby sme boli dôslední a chceli ste naozaj všetko to preštudovať a pripraviť sa dôsledne na to, tak je ten deň krátky. Ale tí šikovnejší, prosím, môžu popri tom stihnúť ešte aj iné veci. Pôvodne to tak aj bolo, že lekár, učiteľ, vedec, umelec, že sa môže venovať, dokonca mohol mať aj nejaký čiastočný príjem. Bolo to možné kumulovať, ale, a vtedy to bolo správne, teraz tá prax, si myslím, že je absolútne zvrátená.

    No a keďže ja si myslím, že v rámci toho konsolidovania verejných financií by sme nemali hrať divadlo, ale by sme mali byť dôslední, mali by sme sa vrátiť k tomu pôvodnému zámeru, aj k tomu duchu toho zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov a nemali by sme tolerovať to, že niekto tu vyciciava verejné financie, aj keď je šikovný, v miere, ktorá je eticky, morálne neúnosná.

    Môj pozmeňovací návrh znie preto, bod 1, teda k zákonu o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, tlač 781, v § 8 ods. 2 znie:

    "(2) Poslancovi, ktorý je v pracovnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu nepatrí mzda (odmena) podľa osobitných predpisov."

    Pod čiarou odkaz 3): "Napríklad Zákonník práce, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".

    2. V § 8 sa dopĺňa nový odsek 3, ktorý znie:

    "(3) Poslancovi, ktorý je zároveň členom orgánu územnej samosprávy, odkaz 4), nepatrí mzda (odmena) podľa osobitných predpisov, odkaz 3a)."

    Pôvodný odsek 3 sa prečísluje.

    Poznámky pod čiarou 3a) a 4)

    "3a) Zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov.

    4) Čl. 69 Ústavy Slovenskej republiky."

    Zdôvodnenie k bodu 1 aj 2: Nakoľko poslancovi Národnej rady patrí za výkon poslaneckého mandátu poslanecký plat vrátane poslaneckých náležitostí, nepatrí mu plat, odmena, ak je zároveň v pracovnom alebo obdobnom pracovnom pomere, alebo nepatrí mu plat a odmena, ak je zároveň členom orgánu územnej samosprávy, to znamená starosta, primátor, predseda VÚC, poslanec. Všetko.

    Rád by som bol, keby tento náš návrh získal podporu najmä u vládnych poslancov, lebo to bude výrazom vášho skutočne sociálneho cítenia a zároveň to zmrazovanie platov nebude len takým divadielkom v čase krízy.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca Brocku sú štyri faktické poznámky.

    Nech sa páči, Helena Mezenská s prvou.

  • Tak dovolím si zareagovať na tento váš príspevok, na tento váš prejav, pán Brocka, pretože naozaj ma zaujal. Považujem to za veľmi taký racionalistický, faktický a vecný exkurz do toho, čo týmto návrhom na zmenu a úpravu platových pomerov niektorých ústavných činiteľov sa snažíme takto maskovať. Stotožňujem sa s vaším zdôvodnením, aj s argumentáciou, ktorá vás priviedla aj k predloženiu pozmeňujúceho návrhu, ktorý ja nemám problém podporiť, pretože si naozaj myslím, že je to lišiacky zámer na pozadí vykreslených argumentov. Na jednej strane je tu deklarovaná maskovaná lišiacka snaha zmrazovať platy poslancov a na druhej strane práve zistíme, že ak ideme prierezom vlastne a skladbou jednotlivých poslancov práve strany SMER, zistíme, že mnohí sú v dvoj-, trojjediných pozíciách, ktoré im možno ani neumožňujú sedieť dnes na schôdzi a zúčastňovať sa riadne rokovania Národnej rady. Mnohých poslancov, ktorí sú práve zastúpení v týchto dvojjediných, v trojjediných pozíciách, sme ani nemali možnosť spoznať. Nespájajú sa ich mená a ich osoby so žiadnou konkrétnou misiou. Vystupujú ak, tak len v spravodajských príspevkoch, alebo tuná odmentorujú spravodajskú správu.

    Stotožňujem sa s vaším zámerom, pretože naozaj ste pekne odhalili to, že to, tá snaha o úpravu platových pomerov a zmrazovanie platových pomerov, ktorú je potrebné, samozrejme, podporiť, je len ale takou zásterkou na to, aby sa prekryla práve tá, ten fenomén nadmerného kumulovania pozícií v jednej osobe.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Dušan Bublavý.

    Nech sa páči.

  • Pán kolega Brocka, tento návrh je naozaj populistický, farizejský. Ja vám to v krátkosti sa pokúsim vysvetliť. Časovo zo strany KDH, pripravený po vašej neschopnosti uspieť vo voľbách do vyššieho územného celku, či už váš kandidát v Trnave pán Uhliarik alebo pán kolega Hudacký v Prešove. Nepočul som ani jedného, okrem Mariána Kvasničku, ktorý si priznal, že nebude kandidovať kvôli tomu, že nechce zdvojovať funkcie. To bol jediný z vás solídny človek.

    Farizejstvo, viete, v čom je to najväčšie? Keď bol primátorom v Bratislave pán Ďurkovský, vtedy ste s takýmto návrhom neprišli. Ešte obrovskejšie farizejstvo je, keď váš pán predseda Figeľ bral tri roky z Európskej únie rentu 12 000 eur mesačne po tri roky, čo je 432 000 eur, lež si nájde nejakú prácu. A tá práca bola v tom, že bol podpredseda parlamentu, bol minister výstavby. Prepánakráľa, ešte nejaká iná práca sa mala nájsť?! Nehanbíte sa takýto návrh teraz dávať, keď vtedy nie? Vtedy nebol taký primeraný čas? A bol to, myslím, krásny plat, aj krásna renta, keď to robilo 16-, 17 000 mesačne. Ohromné farizejstvo.

    Ešte musím pripomenúť, že mnohí poslanci z KDH, že sú medzi vami, ktorí prežili divokú privatizáciu v 1998 až 2006. Veď vy niektorí, ktorí ste tu 20 rokov, už nepotrebujete žiadny plat, lebo by ste mali vrátiť tie finančné zdroje z tej divokej privatizácie. Mali by ste nájsť naozaj sebareflexiu. A, pán Brocka, primerane k dĺžke, k rokovaniam, ja viem, ako by sa to dalo všetko skumulovať. Keby sme racionálne rokovali tu, v Národnej rade, tak ako sa to na obecných zastupiteľstvách koná, aby tie zbytočné rozpravy, ktoré trvajú 70 mi...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja som nemal tieto informácie, ktoré hovoril kolega Brocka, ale rád by som predsa len jednu vec podotkol, že je to minimálne časť poslancov, ktorá sa solidarizuje s občanmi a nemá a nebude mať rovnaký plat v roku 2014, ako bol v roku 2013, ale bude mať rovnaký, aký bol v 2012, 2011, 2010, 2009 a 2008. Títo poslanci si nechali zmraziť plat od roku 2008, aby sa solidarizovali s občanmi. Žiaľbohu, nie všetci.

    Ďakujem.

  • Prepáčte, ďakujem. Dovoľte mi tiež niekoľko slov k tomu zaujať. Ono je to naozaj také veľmi čudné, ak premiér tejto krajiny má nižší plat, ako má možno nejaký starosta obce alebo predseda VÚC-ky. Ale aj nad tým sa treba zamyslieť. Možno, že tam zrobiť tú reguláciu, aby tie platy starostov a primátorov neboli vyššie, ako má premiér tejto krajiny.

    Pán minister, odkážte pánu ministrovi financií, že mu odkazujem toto: nech sa zamyslí v štátnom rozpočte, aby možno premiér tejto krajiny, keď my už toľko tuná sa zaoberáme všelijakými predčasnými dôchodkami a dôchodkami a výhodami pre kadekoho, myslím si, že premiér tejto krajiny, nech je ním ktokoľvek, tiež by si zaslúžil dôchodok. Tak ako to má prezident Slovenskej republiky, rovnako by to mohol mať aj premiér tejto krajiny.

    Ja si to dokonca viem predstaviť, že by to mali aj poslanci Národnej rady, len naozaj spravodlivejšie prerozdeliť tento systém, ktorý tuná je. Pán kolega tuná tak to povedal, že sú to, zmrazovanie mizerných platov, hej, a takisto, že aj sudcovia sú tí, ktorí si zaslúžia tieto platy. Ak máme odvahu, ak máme odvahu všetci poslanci, ktorí sme tuná v tejto rokovacej sále, a je tu takýto návrh zákona, no tak zahlasujme proti nemu. Zahlasujme proti zmrazovaniu platov ústavných činiteľov. Budeme za chvíľu o tom hlasovať. Ak máme na to odvahu, tak zahlasujeme proti.

    Myslím si, že aj pozmeňujúci návrh pána kolegu, ktorý tuná je, dokážem si ho predstaviť, že ho aj podporím tuná pri tomto hlasovaní, aj vo svojom hlasovaní ho podporím.

    Ďakujem, viac nestihnem.

  • Ďakujem pekne. Áno, ja chcem poďakovať pani poslankyni Mezenskej za podporu môjho vystúpenia aj návrhu. Pani kolegyňa, ja som sám bol prekvapený, naozaj, medzi prvým a druhým čítaním, keď som si pozrel niektoré tie informácie, niektoré ma zarazili. Ja som netušil, že pán poslanec, poslanec Národnej rady a starosta obce, že má oveľa vyšší plat ako predseda vlády Slovenskej republiky. No proste to sa mi nezdá s kostolným poriadkom. A preto s tým treba niečo urobiť.

    Mňa prekvapuje, že pán poslanec, o ktorom som hovoril námatkovo, lebo ja som všetkých nevymenoval, tak ak to cíti ako ujmu, môžem nabudúce, alebo prečítam všetkých a bude to v poriadku možno. On hovoril o minulosti, ja hovorím o prítomnosti a chcem, aby sme to v budúcnosti, to, čo je zlé, aby sme teda napravili. Ak spomínal Ďurkovského, primátora Bratislavy, on bol primátor Bratislavy, nebol poslanec Národnej rady, on sa až potom stal poslancom Národnej rady a skončil.

    Ale keď ste spomínali aj Jána Figeľa, pán poslanec, my nemáme kompetencie meniť pravidlá, nariadenia, zákony v Európskom parlamente, ale keď to urobíme tu v Národnej rade, pán poslanec, keď podporíte môj návrh alebo náš návrh, váš teraz komisár, pán Šefčovič, požiadame ho, aby on mal legislatívnu iniciatívu a urobíme poriadok aj v Bruseli. Ale musíme začať od seba. Pán poslanec, musíme začať od seba. A ja by som vás chcel poprosiť, naozaj, vy nemáte voči Robertovi Ficovi žiadne výčitky so svojím príjmom? Vy nemáte žiadne výčitky, alebo teda vedia to ľudia vo vašej obci, že vy zarábate lepšie ako predseda slovenskej vlády? Ja som to doteraz nevedel. A sú to verejne známe informácie.

  • O slovo požiadal podpredseda Národnej rady, pán podpredseda Figeľ.

  • Ďakujem pekne. Keďže som viedol schôdzu, nemohol som, pán Bublavý, na vás zareagovať, tak si dovolím možno krátko, ale predsa. Kresťanskodemokratické hnutie má viac rokov než iné subjekty v tomto priestore a považujem to za najlepšiu odpoveď, za svedectvo o tom, čo robíme, nie o tom, čo píšeme alebo zamýšľame. My sme pred dvadsiatimi rokmi, takmer pred dvadsiatimi rokmi prijali princíp jeden mandát stačí. A ten sme realizovali do vnútra hnutia na rôznych úrovniach tak, aby sme prezentovali to, o čom sme presvedčení, že je dobré aj pre Slovensko.

    Keď som bol členom vlády v roku 2010 až 2012, tak sa po prvýkrát súčasťou programového vyhlásenia vlády stal tento princíp. To, že sme to nestihli, je evidentné, ale to považujem do budúcnosti za najlepšie ústavné, ústavnoprávne riešenie, ktoré určí základné pravidlo, že kto je zvolený za poslanca parlamentu, má sa venovať tejto práci naplno a nekombinovať mandáty, hlavne exekutívne, pretože je to aj proti princípu delenia moci v štáte alebo v transparentnej demokracii. Toto sme robili, toto robíme a budeme v tom pokračovať ako hnutie a toto sme preniesli po prvýkrát aj do vládnej agendy v minulých rokoch. Raz sa to stane pravidlom na Slovensku.

    Za kolegov, ktorí boli spomínaní, Ivana Uhliarika, Jána Hudackého, chcem povedať, že obidvaja verejne vyhlásili, že ak budú zvolení za predsedov vyšších územných celkov, nebudú ďalej pokračovať v Národnej rade, že sa vzdajú svojich mandátov. Toto nikto iný neurobil z iných kandidátov a považujem to za súčasť tej línie, ktorá je potrebná a raz sa stane aj národnou, ústavnou. Raz, keď sa zistí, že naozaj jednu robotu robiť poriadne úplne stačí.

    A k tomu, čo ste hovorili, a myslím si, že aj zareagoval pán kolega Brocka, my sme neurčili, alebo tento parlament neurčuje pravidlá na európskej úrovni, ale konkrétnu solidaritu a rozsiahlu som aj ja realizoval a považujem za súčasť svojho života práve preto, aby sme ukázali, že máme zmysel aj pre druhých, že politika má byť službou.

    A tie postoje, ktoré už viacerí tu naznačovali, takýto zákon, aký navrhujeme vlastne cez pozmeňovací návrh, tu platil až do roku 1999. Toto bolo úvodné obdobie slovenskej demokracie. A návrat do obdobia, ktoré transparentnejšie narábalo s oblasťou platových pomerov, nie je laborovaním, ale návratom k tomu, čo fungovalo, a, dovolím si povedať, lepšie, aj na základe toho, čo tu predniesol pán kolega Július Brocka.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami, jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Bublavý.

  • Pán podpredseda, musím vám pripomenúť, že je veľa starostov za KDH, ktorí sú aj poslancami vo vyššom územnom celku a sú aj starostami, a ste ich podporovali.

    Pán Frešo, ktorý bol vaším kandidátom, veď prvýkrát a prvý moment hneď ste vy po boku stáli. V noci som to pozeral. Bol to váš kandidát, podporovali ste ho. Žiadnu podmienku ste nedali pánovi Frešovi, aby nejakým spôsobom do detských domovov alebo kde prispel. Ja naozaj nenachádzam slov, ako za kresťanstvo schovávate svoju naozajstnú tvár. Maskujete všetko, čo sa dá.

    Ja vám dám priamy návrh, pán podpredseda, ja sa vzdám svojho starostovského platu, keď svoje finančné zdroje, ktoré ste dostal neoprávnene, tých 432 000, dáte do spoločnosti, kde je pán Kuffa, ktorý musel odmietnuť, kde sa stará naozaj o ľudí, ktorí potrebujú pomoc, a na základe aj Spišskej diecézy, pána biskupa, po intervencii sa vzdal výťažku od pána Bezáka, týchto finančných zdrojov. Ak dáte tieto finančné zdroje tam, tak ja svoje starostovské nikdy nebudem chcieť vidieť, budem to robiť zodpovedne, tak ako to robím doposiaľ, ale zadarmo pre mojich občanov. Lebo ja verejnú službu pre moju obec robím 20 rokov, sa starám o šport, ktorý naozaj funguje, starám sa o obec nezištne už 11 rokov a 11 rokov som starosta a snažím sa všetkým pomôcť, aby každá zložka fungovala. A ak to dokážu vaši poslanci, vaši starostovia, byť aspoň tak pre verejnosť príkladom, tak ako sa snažím ja byť richtárom, a sedieť a zároveň aj v Národnej rade a hneď odtiaľto utekám a noc, deň, stále sa snažím pomáhať spoločnosti, klobúk dolu.

  • Pravidlo, ktoré uplatňujeme už takmer 20 rokov, sa týka poslaneckých mandátov v tomto priestore, v Národnej rade Slovenskej republiky. Nie starostov vo vzťahu k župám. A to preto chcem zdôrazniť, lebo ide o najvyšší a jediný ústavodarný zbor a zákonodarný zbor. A je veľmi dôležité, aby tento zbor sa venoval tomu, k čomu je určený, aj jednotlivo, aj spoločne.

    A čo sa týka pána poslanca, alebo pánov kandidátov, predtým a dnes zvoleného Freša, chcem len povedať, že podobne by sa dalo argumentovať aj pánovi Maňkovi, ktorého krajská štruktúra KDH podporovala v Banskej Bystrici. Neboli to priamo naši kandidáti. My uplatňujeme toto pravidlo voči vlastným našim kandidátom z hnutia a je na iných stranách, na iných subjektoch, ako postupujú v tejto veci.

    A čo sa týka solidarity, vy mi nebudete hovoriť, koho a čo ja mám podporiť. Ja to robím vedome a zo svedomia, ale vaše odkazy si nechajte pre seba a pre svojich.

    Ďakujem pekne.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Přidal, pripraví sa pán poslanec Fecko.

  • Ja prv, než začnem, by som si dovolil zareagovať na Dušana Bublavého. Dušanko, zložky, to bolo za socializmu, to boli zložky Národného frontu, to už teraz nie je ako, ani na dedinách.

    Vážené dámy a páni, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán podpredseda, pán minister, páni poslanci SMER-u, v prvom rade by som chcel povedať, že jednáme o novele zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov, a pán minister je tiež právnik a advokát, a iste tak, ako všetci v tejto sále, vedia, že nie je žiadny dôvod, žiadny dôvod prerokovať tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, pretože žiadne hospodárske škody krajine nehrozia a ide o hrubé porušenie rokovacieho poriadku. To viete dobre všetci v tejto sále. Paragraf 89 rokovacieho poriadku hovorí o tom, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní. Dovolím si tvrdiť, že každý týždeň v stredu, keď rokuje vláda, hrozia tejto krajine oveľa väčšie hospodárske škody.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem, že ste sa pobavili, ale bolo by lepšie, keby ste sa nebavili a počúvali.

    Taký istý zákon, ako je tu, je predložený aj opozičnými poslancami. A oni, tí, ktorí ho predkladajú, dokonca sú citliví na to, že ich vraj vláda predstihla, lebo ten ich zákon je taký istý. Takú istú dikciu v podstate má. Pozrite sa, osud tohto zákona je jasný. Nebudú ho mať problém podporiť poslanci SMER-u, ktorí majú dve, tri, štyri platené funkcie. Podporia ho aj ostatní poslanci SMER-u, pretože také bolo rozhodnutie, taký bol príkaz, aj keď mnohí z nich určite s ním vnútorne nesúhlasia. Pôvodne som chcel povedať, že nebudú ho mať podporiť problém ani vládni splnomocnenci, ale zdá sa mi, že to bude len jeden vládny splnomocnenec, ktorý nebude mať žiadny vnútorný problém, pretože dôjde sem o trištvrte na jedenásť, pousmieva sa, zahlasuje, odíde, potom príde o trištvrte na päť, pousmieva sa, zahlasuje a odíde. Ale je tu aj druhý vládny splnomocnenec, pán minister, myslím, že u vás, a u toho som našiel, nie u vás, pardon, to je asi pod školstvom, je pán kolega Galis. Jednoducho ten v príjmoch verejných funkcionárov, iných, má v kolónke nulu. Ten druhý splnomocnenec tam má reálne číslo. Takže neviem, či máte aj splnomocnencov na rôznej úrovni, ale aj to ma prekvapilo. No a potom nebudú mať problém zahlasovať za to ani, jedna taká výnimočná skupina ľudí, ktorí sú definovaní v zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, kde sa píše, že môžu vykonávať podnikateľskú činnosť, to ostatní nemôžu, ale len ako fyzická osoba za zákonných ustanovených podmienok. No a to sú advokáti. To sú advokáti, ktorí si slušne mimo privyrobia, tí asi nebudú mať problém s tým. Ide len o to, že títo advokáti, ktorí zastupujú rôzne NGO, mimovládne teda organizácie, klientov, aj veľké firmy, jednoducho, či by si ich tie veľké firmy vybrali aj vtedy, keby neboli poslanci Národnej rady. Možno niektorých áno, ale pochybujem o tom, že všetkých.

    O čom teda má byť tento zákon? Je tento zákon o solidarite? A o solidarite s kým? S nejakými trpiacimi alebo málo zarábajúcimi? Je to zákon o solidarite s týmito občanmi, ktorí zarábajú 350, 400 eur? Alebo je to o solidarite s nezamestnanými? Naozaj? Samozrejme, že nie. Ja považujem tento zákon za bohapustý populizmus a číre pokrytectvo. Už Martin Fronc tu hovoril, že nejde o zmrazovanie platov na úrovni roku 2011, ale na úrovni 2008. Naozaj sú tu poslanci, ktorí sú solidárni s týmto národom, a ja podporím tento návrh len vtedy, keď prejde pozmeňujúci návrh pána kolegu Brocku, ktorý je totožný s tou novelou zákona, ktorý my predkladáme spoločne s ním a pánom poslancom Kvasničkom. A tá novela sa dá nazvať: jeden plat alebo jeden príjem poslanca Národnej rady stačí.

    Páni poslanci, pani poslankyne SMER-u, podporte tento náš návrh. Naozaj ten je o solidarite. Som presvedčený, tak ako občania už pochopili, že nie je možné robiť europoslanca a uchádzať sa o mandát v regionálnych voľbách, alebo nie je možné robiť župana, uchádzať sa o mandát v Bruseli, respektíve naopak, je len otázka času, kedy to občania pochopia, že poslanec Národnej rady sa musí plne venovať len práci Národnej rady. Fyzicky nie je možné stíhať tri, štyri funkcie, jednoducho, tak ako som už povedal, aj keby ste nespávali. A raz, verím, že občania to týmto poslancom Národnej radi spočítajú.

    SMER, strana SMER sa deklaruje ako sociálna demokracia, a preto by som čakal od vás, že budete sociálni a solidárni. Pozrite sa, pred voľbami ste sľúbili ľuďom istoty. Sľúbili ste istoty bez práce, blahobyt bez roboty a jednoducho tá situácia na Slovensku je taká, že ľudia si uvedomujú, že ste ich podviedli. Už pri programovom vyhlásení vlády som hovoril, že jedinou istotou je to, že ľudia nebudú mať žiadne istoty. KDH malo posolstvo o tom, že ľuďom, ktorí chcú pracovať, treba dať prácu. Začína to prácou. Nezamestnaných na Slovensku je dnes 406 tisíc ľudí. Nezamestnanosť viac ako 14 percent. A to si ešte pomáhate kamuflovaním štatistík. Do evidovanej nezamestnanosti sa odrazu nezaraďujú nezamestnaní, ktorí sa podieľajú na menších obecných prácach a na dobrovoľníckej činnosti. Lenže takéto niečo je neprípustné, pretože tieto práce sú súčasťou tzv. disponibilných nezamestnaných, a teda sa nezaraďujú medzi zamestnania.

    Pozeral som asi pred týždňom reláciu TA3, kde bol rozhovor s pánom ministrom Richterom, ktorý hovoril o tom, ako má táto vláda ambíciu podporiť mladých ľudí v nezamestnanosti, do 29 rokov teda a menej. No ale ja by som sa chcel spýtať, a čo s tými, ktorí majú 45, 50, 55 rokov? Tí sa majú ísť pásť? Veď veľmi dobre viete, že práve toto je problém. Títo ľudia, ktorí stratia prácu v päťdesiatke, tak tí sa môžu zblázniť, jednoducho. Tí nemôžu nájsť prácu. Skúste vymyslieť niečo aj pre nich. No a v tom spomínanom spravodajstve TA3, pán minister Richter pripustil, že nezamestnanosť je veľká, ale že rozhodujúci je trend znižovania nezamestnanosti. No a keď skončil rozhovor s pánom ministrom, tak redaktorka skonštatovala, že trend je taký, že nezamestnanosť oproti minulému roku klesla o tisícšesťsto ľudí, tisícšesťsto. Ale trend je podľa pána ministra Richtera, dobrý.

    Dámy a páni, trend je taký, že pri súčasnej politike SMER-u, SMER vyrieši problém nezamestnanosti za 250 rokov. Jednoducho za 250 rokov. A to sa mi zdá trošku veľa. Ale aj keby sme nepoznali tieto čísla, som presvedčený, že tak ako za mnou, aj za vami, kolegovia, každý deň príde nejaký človek a prosí vás, žiada, že či by ste mu nemohli pomôcť nejak s prácou, že v práci optimalizujú, budú prepúšťať, alebo že si nemôže nájsť prácu. Jednoducho, keď som toto hovoril kolegom zo SMER-u, tak jeden kolega mi hovorí: "No čo, ty sa máš, ty sa máš aspoň na čo vyhovoriť, ale ja mám dvojstranový zoznam takýchto ľudí, ktorí ma tiež prosia o pomoc."

    Ale naozaj, vy sa nemáte na čo vyhovoriť. Vy ste dokatovali podnikateľské prostredie, dokatovali ste Zákonník práce, živnostníkov a teraz chcete ešte vyberať dane i zo straty. A to nehovorím o cene elektrickej energie pre podnikateľov pod vedením pána Holjenčíka. Jednoducho tá regulácia bola nastavená tak, že máme najdrahšie ceny elektrickej energie, aj keď idú teraz dole o 7 %, ale to absolútne nie je jeho zásluha. To je cena silovej energie, ktorá išla viac ako 7 % dole na svetových trhoch.

    Slovenská republika v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra sa umiestnila na 78. mieste. Oproti minulému roku sa zhoršila o sedem priečok. Vyplýva to zo správy o globálnej konkurencieschopnosti Slovenska, ktorú zverejnilo Svetové ekonomické fórum. Slovensko sa dostalo do pozície druhej najmenej konkurencieschopnej krajiny Európskej únie. Nižšie je už len Grécko a tesne nad Slovenskom sa nachádza aj Chorvátsko a Rumunsko.

    Ako riešite nezamestnanosť vy? Čo viete robiť s nezamestnanosťou vy? Jedine, čo viete robiť s nezamestnanosťou, je kupovať si zamestnanosť, ani nie nové pracovné miesto, ale len udržanie pracovných miest za peniaze daňových poplatníkov. Za udržanie zamestnanosti v U.S. Steel Corporation v Košiciach, kde bolo ohrozených pri prípadnom odchode Američanov, šesťtisíc ľudí, ste cez slávne memorandum o porozumení medzi vládou a U.S. Steel Corporation darovali cez zákon o obnoviteľných zdrojov 14,78, zaokrúhlim to, 15 mil. euro tejto firme ročne na pätnásť rokov; 15 krát 15 je 225 mil., 225 mil., 6,75 mld. bol dar U.S. Steel Corporation za to, že oni sa zaviazali na päť rokov udržať zamestnanosť. Ale vy im to budete dávať pätnásť rokov. Ale vy ste to spravili tak, že ste ani nevyrokovali podmienky, ktoré musia jednoducho dodržať, lebo oni si tam dali výhradu, že túto zamestnanosť päť rokov udržia len vtedy, ak sa nezmenia podmienky na trhu s oceľou, respektíve ak nepríde k závažnému spomaleniu ekonomiky. Ale v tom memorande nikde nie je napísané, čo je to závažné spomalenie ekonomiky. Jedno pracovné miesto, jeho udržanie na päť rokov nás stálo 1,1 mil. korún.

    Druhým príkladom, čo ste spravili, 4. septembra, nariadenie vlády slovenskej, 297, ktorým ste menili a doplnili nariadenie, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o výške odvodu z dodanej elektriny koncovým odberateľom pre Národný jadrový fond. Stanovili ste tam limit pre jedného prevádzkovateľa, maximálne, že musí zaplatiť 2 mil. eur. Táto zmena bola šitá na jeden jediný subjekt a bola to hlinikáreň Žiar nad Hronom Slovalco. A v tom odôvodnení toho návrhu sa píše, že "úbytok príjmov verejných financií vo forme výpadku odvodov sa predpokladá 5,5 až 5,9 mil. eur". Teda približne 6 mil. Ročne ste dali Slovalcu 180 mil., predpokladám, len za udržanie pracovných miest. A kto to všetko zaplatí?! Všetko to zaplatia koncoví spotrebitelia energie. Tým, že prostriedky na vyrovnanie starých jadrových dlhov, na likvidáciu A1 a V1, jednoducho tí ľudia, tí koncoví odberatelia v poplatku za elektrinu budú platiť o niekoľko rokov dlhšie.

    Minister Malatinský obhajuje nezverejnenie investičného memoranda so spoločnosťou Continental, obchodným tajomstvom, hoci zákon zakazuje chrániť informácie o investičnej pomoci obchodným tajomstvom.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, ja by som vás chcela upozorniť, že hovoríme o vládnom návrhu zákona, ktorý...

  • Tak poprosila by som vás, keby ste sa fakt držali toho.

  • Memorandum s firmou Grandwood zase ministerstvo utajilo bez akéhokoľvek dôvodu. Koľko peňazí daňových poplatníkov ste sľúbili za kupovanie zamestnanosti? Páni poslanci zo SMER-u, je vás tu možno 40, 50, ktorí máte dva, tri, štyri príjmy.

    Páni a dámy, tento náš pozmeňujúci návrh je o tom, že keď už potrebujete mať tri, štyri stoličky, keď si myslíte, že vy ste takí, génius, že ste nenahraditeľní, že jednoducho bez vás by to nešlo, tak dobre. Vykonávajte tieto tri, štyri funkcie, ale prosím, len za jeden plat. Páni poslanci, troj-, štvorfunkcioví, myslíte, že tí ostatní poslanci SMER-u vám nezávidia? Nebojíte sa aspoň toho, že vám budú závidieť?

  • Reakcia z pléna.

  • Vy nezávidíte, dobre. Som rád, že si nezávidíte, pán minister. Iste ste nadšený, že vám idú teraz vaši kolegovia zmrazovať plat. Som rád, ako.

  • Reakcie z pléna.

  • Iste, vy ste šikovný.

    Páni starostovia a primátori, hovoríte o tom, že vás zvolili občania v slobodných voľbách. Nie je tu pani kolegyňa Vaľová, ale ja poviem aj o nej. Ona jednoducho hovorí o tom, že občania jej dali dôveru. Už pán Sulík tu minule hovoril, že jednoducho občania spravili deall: Ty nám niečo vybavíš a budeš starostkyňa. Ale, a ona to dokonca na jarmoku v Humennom vykrikovala, ona vykrikovala, že Fico Humenčanom opäť pomôže. Keby tu bola, tak by som sa jej spýtal: Pani primátorka, a čo tých 2700 ostatných slovenských miest a obcí? Tí čo vybavia u Fica?

    Páni poslanci, niektorí z vás, to už tu hovoril kolega Brocka, zarábate viac ako pán premiér. Pýtam sa vás, ste naozaj šikovnejší a pracovitejší ako Robert Fico? Nebojíte sa, že Robert Fico, ktorý vykonáva jednu funkciu a z verejných zdrojov zarobí 40 539 euro, bude ukrivdený, keď mu teraz túto sumu skrátite? Príjmy pani poslankyne Vaľovej sú 67 000 euro. Ona zarába dokonca viac ako župan Blanár. Ale keby tu bola, alebo jednoducho každý z vás, kto ste tu a poviete, ja, pani Vaľová, alebo ten-ktorý poslanec, tu prehlasujem, že spravím viac, ale nie klikov, ale v manažérskej a poslaneckej práci spravím viac pre túto krajinu ako pán premiér Fico a ja si zaslúžim zarábať, v prípade Jany Vaľovej, 1,65-krát viac ako premiér.

    Jednoducho potom je ešte jedna vec, ale to dúfam, že nie je pravda, jedine, že by ste vedeli, že pán premiér Fico je schopný zarobiť si nejak mimo svojou hlavou. Ale to nepredpokladám.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci, štyria. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem za slovo. Pán Přidal, ja čo do úmyslu toho, čo ste povedali, nemôžem nesúhlasiť. Veď to je naozaj samozrejmé, čo hovoríte. Len k jednej veci, čo ste povedali, narážali ste na dochádzku splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Počas toho, ako ste to hovorili, ste tu boli dvaja z KDH. A to nebudem ani hovoriť o tom, že jeden z vás, z jednej dediny v okolí Trnavy, viac ako desať rokov chodí každý deň do roboty o desiatej. Dobre? Poprosím vás, keď tu bude pán Pollák, potom to povedzte, nie teraz.

    Pán Pollák, treba si uvedomiť, že rieši problémy, pán Přidal, ktoré ste, nie vy osobne, ale aj vaša strana, buď spôsobili, alebo ste sa o ne pričinili. Tak vás poprosím, nechajte ho riešiť tie problémy. A ak by náhodou ste hovorili, že nie je to vidieť, tak treba si uvedomiť, že pán Peter Pollák je závislý od vlády, od toho, ako rozhodne, či prijme jeho reformu, alebo neprijme. Len to som chcel.

  • Pán poslanec Přidal, naozaj nechápem, kde sa v tebe berie toľko nenávisti, žlčovitosti až. Až proste sa zadúšaš od tej nenávisti, proste, až nevieš popadnúť dych. Naposledy mal takýto prejav ako ty, súdruh Jakeš, keď vyčítal, koľko zarába pani Zagorová a pán Gott. Uvedom si to! Presne toto si tu ty teraz dneska predviedol, keď si hovoril o splnomocnencoch, keď si hovoril o rôznych ľuďoch, koľko zarábajú, atď., atď.

    Jeden môj mladý americký priateľ raz pri jednej debate povedal, že neodpovedá na tri otázky. Prvá bola, koho som volil, aké náboženstvo vyznávam a tretia bola, koľko zarábam. Patrilo to akosi k nejakému slušnému bontónu tej spoločnosti nebaviť sa o istých veciach preto, lebo sú to veci zádrapčivé a sú to veci, často, ktoré sa subjektívne nie celkom vhodne komentujú. Ty hovoríš o dvoch, troch platoch poslancov. Hovorím, nie je to môj prípad, tak sa nechytaj zase. Veď o tom, koľko poslanci zarábajú, koľko majú funkcií, o tom skutočne rozhodujú ľudia. A tí ľudia o tom rozhodli pri niektorých starostoch a primátoroch, niekoľkonásobne, opakovane, viackrát. Vedeli o tom, že sú poslancami Národnej rady. Chceš toto spochybňovať?

    Skús si to niekedy, kandidovať, skús niekedy sa uchádzať priamo o dôveru voličov. Ako dopadneš, pán poslanec Přidal? Ako dopadneš? No budeš musieť sa asi skryť za KDH, inak by si tu možno ani nebol. Ale to by som zase ja vstupoval tebe do svedomia, čo samozrejme nechcem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Ja budem taký stručný a dotknem sa len tej časti, kde hovoril o tom, čo sme my zapríčinili. Ja som už vekovo starší, ja si už veľa pamätám, my sme vekove približne rovnakí, takže zrejme si to pamätáte aj vy. Pamätáte si, čo ste urobili s poľnohospodárstvom, keď váš minister bol vo vláde, tam na začiatku, krátko po revolúcii? Kde prišlo o miesta sedemdesiattisíc zamestnancov, čo ste s tým urobili? Pamätáte si, keď váš podpredseda vlády a minister prepustil päťtisícpäťsto zamestnancov železníc s tým, že im povedal: ´Nebojte sa, nikto neskončíte na úrade práce, máme pre vás pripravené miesta.´? Tí sú doma. A to sú tí päťdesiat- a viacroční, to je väčšina z nich takých. Skúste ísť za nimi.

    Viete, a už to tu povedal kolega Jarjabek, nebudem to opakovať, že choďte do tých priamych volieb a uvidíte, či vám dajú hlas tí ľudia, či nedajú. Lenže vy sa bojíte. A keď idete ako váš europoslanec, ako váš poslanec Národnej rady do župných, tu asi platí to, čo ste povedali, že si uvedomili, že netreba dva mandáty, tak ľudia im hlas nedali, nedostali sa.

    A zle ste počúvali pána ministra Richtera, veľmi zle, lebo on spomínal aj skupinu päťdesiat- a viacročných. Áno, spomínal. A táto vláda pripravuje projekty aj pre týchto ľudí. Ale to, čo ste vy zničili v tom poľnohospodárstve, to sa len ťažko niekoľko rokov bude naprávať.

    A posledná taká moja poznámka, to sa skôr týka vášho predrečníka, ale poviem to vám, lebo vy ste hovorili o tom zníženom, o tých platoch. Ak je tu poslanec, ktorý 24 rokov berie poslanecký nadštandardný plat a nás tu bude poučovať o tom, čo je solidarita...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja nebudem reagovať na všetkých, ale dovolím si na majstra Jarjabka, keď mi pripomenul, že sa niekde schovávam na kandidátke KDH. Ja som rád, že som bol zatiaľ len na kandidátke jednej strany. Nechcem ti pripomínať, aká strana ťa vyniesla sem do parlamentu. A čo sa týka teba, toho platu, naozaj ja s tvojím platom nemám problém. Ani s tvojimi príjmami za umeleckú činnosť, lebo si ťa vážim aj ako speváka. A naozaj si myslím, že toto sú výnimky, kedy človek ako môže robiť aj umeleckú činnosť, alebo v oblasti vedy, zdravotníctva, školstva. S tým nemám žiadny problém ako, naozaj, Dušan. Ale mám problém s tými, ktorí sú aj primátormi, aj županmi, aj jednoducho... A jednoducho ja nebudem kandidovať, pretože by sa mi to priečilo. Jednoducho náš princíp je: jeden mandát stačí. Ale ja hovorím, že keď tí chcú mať tri, štyri stoličky a si myslia, že sú nenahraditeľní, nech ich majú, ale len za jeden plat.

    A k pánovi kolegovi Kadúcovi. Poslanci KDH sú tu a pán Pollák, ja viem, že ho to trafilo. Ja by som mu to bol povedal rád, keby tu bol, len to, naozaj, on sem príde o trištvrte na jedenásť a o trištvrte na päť, zahlasuje a odíde. No tak je, je to fakt. To, že robí ako splnomocnenec, dobre, ale berie dva platy. Prečo splnomocnenec Galis neberie dva platy? Prečo on neberie? A, bohužiaľ, mne sa nezdajú, že tie výsledky v oblasti minorít, že by boli nejaké excelentné. Nakoniec nám to potvrdili aj posledné regionálne voľby, predpokladám.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Fecko, pripraví sa pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, ktorého momentálne nikde nevidím, ale dobre, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto návrhu novely, návrhu zákona. Peniaze, no, odkedy ich Feničania vynašli, tak robia nám riadnu paseku v našom živote a, žiaľ, ani súčasnosť není iná. To, že občania raz za štyri roky môžu prísť a povedať, o kom si myslia, že by mohol najlepšie gazdovať s ich peniazmi, je fakt. To znamená, raz za štyri roky, občania, môžte povedať, že títo poslanci gazdujú s vašimi peniazmi tak, ako si ja predstavujem, a dáte, alebo nedáte im svoj hlas.

    Súčasná situácia je taká, aká je. Schodok štátu je v ťažkých miliardách stratový. Ja keď si to čítam, tak mne vyslovene triaška. Neviem si tie financie ani predstaviť. A ako hovorili kolegovia, keď ešte budeme kumulovať funkcie, tak mne sa to zdá, že to je neetické, nemorálne. Nič vám nevyčíta svedomie? Nič vám nevyčíta svedomie? Mne vyčíta. Pokiaľ by som mal byť teraz ešte pracovníkom, samozrejme nemôžem, pozemkového úradu alebo ísť do ďalšej funkcie, tak to si neviem predstaviť ten časový harmonogram.

    Kolegyňa Vaľová ma ešte v piatom volebnom období okamžite usmernila, čo znamená byť na viacerých funkciách, ako mladého poslanca vtedy ešte, teda funkčne, že: Pán kolega, vy tomu nerozumiete, je to o manažeringu. Dobre, pani kolegyňa, beriem. Ja viem, že niektorí sme lepší manažéri, niektorí horší, ale osobne tiež som za to, aby jeden plat stačil z verejných funkcií. A keď si taký dobrý, tu sa ukáže tvoja statočnosť voči občanom, ktorých zastupuješ, že pôjdeš tam dobrovoľne, bez platu a ukáž, ako budeš všetko stíhať. Potom aj ja sa veľmi pokloním pred tebou a budem veľmi tento.

  • Ruch a hlasy v sále.

  • Áno, pán Pollák, páni kolegovia, keď vykrikujete, áno, jeden plat ide na charitu, takže ten plat nekončí v jeho vreckách. Takže to potom dajte priamo otázku jemu, keď mi neveríte, ale tak to je.

    Myslím si, že aj návrh, ktorý bol tu predložený kolegami poslancami KDH, myslím, že má svoje ratio. Ja ho nemám problém podporiť. Tiež som za to, aby jedna funkcia stačila. A raz to už aj Igor Matovič raz povedal, on sníva, aby aj mandát poslanca Národnej rady bol čestný. To znamená, iba tie nejaké paušálne náhrady. Ale to je asi iba utópia, takže tam to je veľký problém, takže nebudem to opakovať.

    My viac-menej v našom pozmeňujúcom návrhu, ktorý sme už dávali aj pred tým, keď tento zákon bol otvorený, to znamená spolu s kolegami Igorom Matovičom, Erikou Jurinovou a Jozefom Viskupičom, viac-menej tieto zákony budeme recyklovať, tak ako rokovací poriadok hovorí, každý polrok, pretože tento problém není vyriešený. To, že není prijatý zákon, neznamená, že problém sme vyriešili. My sme ho nechali na pleciach niekoho iného, ale problém tu je. Takže možno, že niekomu sa bude zdať identický, ako je predložený vládny návrh, novela vládneho návrhu zmeny, ale my ešte trošku pritvrdzujeme a viažeme zvyšovanie platov aj na gazdovanie štátu, ľudovo povedané. Predsa nemôže byť, aby sme gazdovali so stratou a my si bez mihnutia oka zvyšujeme platy, politici a ústavní činitelia. Mne to svedomie vyčíta. Mne to svedomie vyčíta, ak vám nie, je to o vašom ja. Takže asi tak. A preto, keď dovolíte, my budeme stále za to, aby sa zvyšovali platy ústavných činiteľov vtedy, keď rozpočet bude minimálne nula, nula alebo plusový.

    To, že mi tu vykrikujete niektorí, ja nebudem vám vstupovať do svedomia, koľko ste už tu boli, koľko ste už tu neboli, že my sme tí nespôsobilí, my sme neviem čo. My sme tá neštandardná politická strana, ktorej neviete prísť na názov. Dobre, aj to beriem, okej, není problém. Ale myslím si, že problémy treba riešiť a nemôžme ľudí hodiť cez palubu. Ryba smrdí od hlavy a musíme začať u seba. Áno, u seba, kolegovia, a začať pekne od podlahy.

    Takže keď dovolíte, prečítam vám návrh doplňujúceho a pozmeňujúceho, teda návrhu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa návrh Národnej rady Slovenskej republiky č.120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 781).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I úvodná veta znie:

    "Za § 29i sa vkladajú § 29j a § 29k, ktoré znejú:

    "§ 29j

    (1) Poslancovi, prezidentovi, členovi vlády, predsedovi kontrolného úradu, podpredsedovi kontrolného úradu a generálnemu prokurátorovi patrí v období od 1. januára 2014 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje, odkaz na 1a), o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy, odkaz na bod 15), plat a paušálne náhrady vo výške určenej v roku 2011 (§ 29g).

    (2) Odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie zriadenej podľa § 4a ods. 1 druhej vety sú v období od 1. januára 2014 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje, odkaz na 1a), o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy, odkaz na bod 15), rovnaké ako v roku 2011.

    (3) Skončenie obdobia uplatňovania zníženého platu podľa odsekov 1 a 2 vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

    (4) V roku 2014 patrí sudcovi Ústavného sudu plat vo výške určenej v roku 2012.

    (5) Priemerný plat sudcu vo výške určenej v roku 2012 podľa tohto zákona je priemerným platom sudcu aj v roku 2014.

    (6) Platové pomery sudcov v roku 2014 ustanovuje podľa zásady uvedenej v ods. 5 osobitný predpis.".

    "Poznámky pod čiarou k odkazom 1a) a 15 znejú:

    "1a) Čl. 14 nariadenia Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (kodifikované znenie) Úradný Vestník Európskej únie L 145, 10. 6. 2009.

    Odkaz 15a) § 4 ods. 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".".

    § 29k

    (1) Poslancovi, prezidentovi, členovi vlády, predsedovi kontrolného úradu, podpredsedovi kontrolného úradu a generálnemu prokurátorovi patrí po prerušení obdobia podľa § 29j plat a paušálne náhrady vo výške určenej v roku 2011 v prípade, ak za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje, odkaz na 1a), o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy, odkaz 15).

    (2) Odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie zriadenej podľa § 4a ods. 1 druhej vety sú po prerušení obdobia podľa § 29j rovnaké ako v roku 2011, v prípade ak Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje, odkaz 1a), o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy, odkaz 15).

    (3) Skončenie obdobia uplatňovania zníženého platu podľa odsekov 1 a 2 vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym.".".

    Ešte na odôvodnenie, aby to bolo zreteľnejšie: Hlavným účelom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je stanoviť presné pravidlá pre výpočet platov ústavných činiteľov a zaviesť tak pravidlo, podľa ktorého budú platy politikov zmrazené na úrovni platov z roku 2011 od nasledujúceho roka až do obdobia, kým rozpočet verejnej správy nebude hospodáriť bez straty. V súčasnej ekonomickej situácii by práve ústavní činitelia ako poslanci, či ministri mali mať naviazaný svoj plat na hospodárenia štátu. Ak samotný štát vytvára deficit, čiže hospodári so stratou, je nemysliteľné, aby jeho predstavitelia, politici mali nárok na zvyšovanie svojich platov.

    V prípade, ak Európska komisia vydá rozhodnutie o tom, že Slovenská republika nehospodárila so stratou a teda politici sa správali zodpovedne k verejným financiám, t. j. finančným prostriedkom všetkých občanov, budú následne mať nárok na zvýšenie svojich platov.

    Navrhujeme okrem zmrazenia platov politikov v tomto období aj určitú poistku do budúcnosti pre prípad, keď by opätovne chceli začať politici míňať viac, ako sú štátne príjmy. V tom prípade by sa im opätovne zmrazili platy na úrovni roka 2011.

    Toľko k pozmeňujúcemu návrhu. Predkladám ho pánu spravodajcovi.

    Kolegyne a kolegovia, myslím že toto není populistické, to je realita, to je, začíname od seba. Myslím si, že mali by sme si vstúpiť každý do svojho svedomia, a som zvedavý, aké bude hlasovanie, a vyjadriť svoje, by som povedal, presvedčenie, ako to chceme so sebou, ako to myslíme vážne. Nebol by som rád, aby sme sa zase delili na modrých, bielych, fialových, červených, modrých a neviem akých. Malo by to byť naprieč politickým spektrom. Ja viem, že už sa to robí ako klišé, že aj tak vieme, ako sa bude hlasovať. Ale, kolegovia, musím vám to stále pripomínať, pretože je to asi o tom. A nehovorme, že budeme sa tu stále iba politicky nejako naťahovať, opozícia a koalícia, ale poďme robiť pre vec. Pre vec, dobrú vec pre ľudí, pre občanov tohto štátu. A začnime od seba, ako sme už navrhli, zmrazovaním platov.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické, jedna, dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja hneď na začiatku musím povedať, že ja sa nedotknem toho vášho návrhu, konkrétneho. Dotknem sa toho ale, čo ste povedali asi pred šiestimi minútami. Povedali ste jednu vetu, že "ak vám to nevadí, mne vadí", citujem vás, že "zvyšujeme plat". Pán poslanec, rokujeme o návrhu ako zmraziť platy ústavných činiteľov a mne ako Maďarovi je jasné, že zmraziť neznamená zvýšiť alebo zvyšovať. Takže, samozrejme, môžte mať rôzne návrhy, ale, prosím vás, populizmus, viem, že nemá žiadne brehy, je bezbrehý. Ale znovu ste dokázali, kde sa dá a akým spôsobom sa dá populisticky vyťažiť z jednej témy.

    Prepáčte, pán poslanec, dnes rokujeme o tom, aby sme už ixtýkrát zmrazili platy ústavných činiteľov. A my to podporíme.

  • Takisto som chcel pripomenúť pánovi poslancovi, že tento návrh nie je o zvyšovaní platov ústavných činiteľov. Ale na druhej strane, keď pán poslanec hovorí o tom, že by sme si mali pripomínať niektoré veci, tak mu aj ja pripomeniem. A síce tú, že keď ste boli vládny poslanec za stranu SaS, tak ste prijali pravidlá v zákone o platových pomeroch ústavných činiteľov a tento zákon v tej podobe je v súčasnom období platný. Sám dobre, pán poslanec, viete, aké zdesenie v spoločnosti v roku 2011 nastalo, keď sa dozvedeli, že podľa tohto platného zákona sa majú vyplácať platy ústavných činiteľov. Takže tam si spytujte svedomie a nie v tom, že v súčasnom období chceme ozaj zmrazovať platy ústavných činiteľov. A ak treba nájsť nejaký návrh, nový návrh zákona o tom, ako budú ústavní činitelia odmeňovaní, tak myslím si, že je potrebné trošku hlbšie sa nad tým zamyslieť aj s celkovými dopadmi, aj nad tým vzorcom, ktorý je v súčasnom období platný, tak, aby bol ozaj reálne vykonateľný. Takže toľko. Ešte raz podotýkam, nezvyšujeme si platy.

  • Ďakujem pekne, páni kolegovia. Áno, dal som to všeobecne za to obdobie dvadsiatich rokov, že viac-menej konečne pristupujeme k tomu. Áno, bolo to tak, že dal som to paušálne za to obdobie, ktoré vlastne ja som v politike nebol. To znamená, že tak to vnímajú občania. Takže áno, je to tak, ako ste povedali, zmrazujeme, ale beriem to všeobecne, že viac-menej platy naše neišli dole. Neišli dole a to je problém.

    Ďakujem.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať hlasovaním. Takže o 11.00 hodine.

    Pán poslanec Osuský, máte procedurálny? Tak potom pred 11.00 hodinou.

  • Vážený parlament, dovolím si vás poprosiť o to, aby sme minútou ticha uctili pamiatku nedávno z tejto časnosti odídevšej Natálie Gorbunovskej. Natália Gorbunovská bola v auguste 1968 mladá mama, mama syna, a ako taká vtedy prišla na Červené námestie protestovať proti spojeneckej okupácii Československa. Vynieslo jej to psychiatrické uzátvory v liečebniach, perzekúciu. A bola to žena, ktorá vtedy ukázala statočnosť s nami, našimi otcami a dedami. A myslím si, že by bolo primerané a pekné, aby sme si jej pamiatku minútou ticha pripomenuli, pretože riskovala z princípu a zo solidarity...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ja sa pripájam k tomu návrhu, len chcem, aby sme si uctili správnu osobu. Ona sa volala Gorbanevská.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pekné predpoludnie. Budeme hlasovať o prerokovaných bodoch. Ešte pred tým, ako som sa dozvedel, odznel návrh od pána poslanca, predpokladám, že nebudeme o tom hlasovať, ale naozaj uctime si človeka, ktorý aj v ťažkých časoch sa postavil aj za obhajobu našich národných záujmov. Poprosím vás.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujeme pekne.

    Ešte pred tým, ako budeme hlasovať o prerokovaných bodoch, dovoľte, aby som navrhol doplnenie programu v zmysle svojich kompetencií. Na základe uznesenia Národnej rady, ako aj opakovaných požiadaviek navrhujem, aby sme dnes o 14.00 hodine prerokovali správu o stave a postupe vyšetrovania tzv. kauzy Gorila. Pán minister vnútra je prítomný, využívam túto príležitosť.

    Takže budeme hlasovať o zaradení tohto bodu programu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 132 za, 2 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Schválili sme doplnenie programu.

    Poprosím teraz pána poslanca Kamenického, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 595 o dani z príjmov. Je to tlač 613.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 613.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo deväť poslancov, Kamenický, Štefanec, Hudacký, Poliačik, Žitňanská, Kollár, Švejna, Duchoň a Hlina, pričom bolo podaných päť pozmeňujúcich návrhov. V rozprave som požiadal o vyňatie bodu 37 na samostatné hlasovanie. Pán poslanec Štefanec vystúpil s procedurálnym návrhom a požiadal o vyňatie bodov 11, 22 a 29 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Body 11, 22 a 29 majú odporúčanie gestorského výboru schváliť.

    Pán poslanec Kollár tiež vystúpil s procedurálnym návrhom a požiadal o vyňatie bodov 11 a 29 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Body 11 a 29 takisto majú odporúčanie gestorského výboru schváliť.

    Vážený pán predseda, teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 10, 12 až 21, 23 až 28, 30 až 34, bod 36 a 38 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 80 za, 57 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Vážený pán predseda, budeme hlasovať o bode zo spoločnej správy č. 35 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 80 bolo proti, 57 sa zdržalo.

    Bod sme neschválili.

  • Vážený pán predseda, teraz budeme hlasovať o bode 37 zo spoločnej správy. Bod 37 má odporúčanie gestorského výboru schváliť, avšak upozorňujem, že v rozprave som podal pozmeňujúci návrh, ktorý rieši uvedenú problematiku komplexnejšie.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 1 za, 77 proti, 58 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • Pán predseda, teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy č. 11, 22 a 29, ktoré poslanci Štefanec a Kollár navrhli vyňať na samostatné hlasovanie, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 80 za, 37 proti, 21 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, hlasovali sme o bodoch zo spoločnej správy. Teraz môžme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch.

    Prvé dva som podal ja, hlasujeme o mojom prvom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 130 za, 8 sa zdržali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Dajte teraz, prosím, hlasovať o mojom druhom pozmeňujúcom návrhu týkajúcom sa asignácie daní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 136 za, 3 sa zdržali.

    Schválili sme návrh.

  • Ako ďalšie v rozprave boli podané pozmeňujúce návrhy poslanca Poliačika, dajte teda, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu poslanca Poliačika.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 58 za, 80 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • Dajte teraz, prosím, hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu poslanca Poliačika.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 58 za, 78 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh podal poslanec Ivan Švejna, ktorý navrhol o každom bode pozmeňujúceho návrhu hlasovať osobitne. O prvom bode nie je možné hlasovať, nakoľko bol schválený bod 1 zo spoločnej správy. Hlasujeme teda o druhom bode pozmeňujúceho návrhu poslanca Ivana Švejnu.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 za, 2 proti.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme aj o pozmeňujúcich návrhoch poslancov, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 za, 49 proti, 9 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 za, 54 proti, 4 sa zdržali.

    Schválili sme novelu zákona č. 595 o dani z príjmov.

    Dámy a páni, ja sa ospravedlňujem, ale odlietam na oficiálnu návštevu Európskeho parlamentu, kde mám stretnutie s vedením parlamentu a Komisie, preto ma bude počas mojej neprítomnosti zastupovať pani podpredsedníčka Jana Laššáková.

    Ďakujem.

  • Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle, tlač 705.

    Spoločným spravodajcom je člen výboru pre obranu a bezpečnosť poslanec Peter Šuca.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 705.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Keďže v rozprave v druhom čítaní bol podaný pozmeňujúci návrh, dajte, prosím, hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Prezentujme sa a hlasujeme o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 138 poslancov, za 128, zdržalo sa 10 poslancov.

    Máme súhlas.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, body 1 až 30 spolu ako celok.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 85 poslancov, zdržalo sa 53, 1 poslanec nehlasoval.

    Schválili sme návrhy.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Jaroslava Bašku a Petra Šucu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 83, zdržalo sa 56 poslancov.

    Schválili sme pozmeňujúci návrh.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, prosím, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 82, zdržalo sa 56, 1 poslanec nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nehlási nikto. Uzatváram rozpravu, vyhlasujem teda rozpravu za skončenú. A teraz pristúpime k hlasovaniu o zákone ako celku.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, dajte hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 91, proti 1 poslanec, zdržalo sa 47 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle.

    Teraz prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslanca Milana Panáčka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky, tlač 777.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov, tlač 777.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Procedurálne návrhy neboli podané. Preto, prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 111 poslancov, proti 7, zdržalo sa 22 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pokračujte, pán spravodajca.

  • Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby za gestorský určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 137, zdržal sa 1 poslanec, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Odhlasovali sme všetky prerokované návrhy zákonov. Vyhlasujem krátku trojminútovú prestávku a budeme pokračovať rokovaním o vládnom návrhu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov.

  • Trojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci budeme pokračovať, k vládnemu návrhu zákona, ktorý je uverejnený pod tlačou 781. Páni poslanci, poprosím vás, páni poslanci, Jasaň, poprosím vás, až si potrebujete niečo vyjednať, tak mimo rokovaciu sálu. Teraz pán minister je na svojom mieste, podobne aj pán spravodajca.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik, ktorý je prihlásený do rozpravy, máte slovo.

    A poprosím vás o pokoj, páni poslanci.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, hostia. Vystúpil som v prvom čítaní k tomuto zákonu a sľúbil som, že to, čo som povedal, prinesiem vo forme pozmeňovacieho návrhu. Takže ho predkladám v druhom čítaní. Ide v ňom presne o to, čo som hovoril takto pred rokom, hovorím to aj tento rok. A síce, že zrejme už sme sa zhodli, že súčasná podoba zákona jednoducho nefunguje. Ani to, čo v ňom bolo napísané predtým, ani to, čo v ňom je napísané dnes, nedokáže získať širokú cezspoločenskú zhodu a tým pádom je namieste celkovo platy poslancov upraviť. A aby sme nemuseli každý rok robiť také divadielko, ako robíme práve teraz, to znamená, najprv nechať verejnosť zareagovať, ježišmária, poslancom sa idú dvihnúť platy a potom my prídeme ako hrdinovia a zase si ich zmrazíme a toto spravíme každý december, tak navrhujem veľmi jednoduchú zmenu, a to jest, že plat poslanca Národnej rady ostane na tej sume, ktorú dostáva dnes. A bude tá suma napevno napísaná v zákone a od roku 2015 sa bude táto suma pravidelne valorizovať len o infláciu.

    Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika k vládnemu návrhu, návrhu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 781.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Páni poslanci, poprosím vás. Páni poslanci! Dobre, ďakujem veľmi pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • "Čl. I

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona č. 277/1998 Z. z., zákona č. 57/1999 Z. z., zákona č. 447/2000 Z. z., zákona č. 175/2002 Z. z., zákona č. 668/2002 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 94/2006 Z. z., zákona č. 598/2006 Z. z, zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., č. 532/2011 Z. z., č. 69/2012 Z. z. a zákona č. 392/2012 Z. z. sa mení takto:

    1. V § 2 ods. 1 sa slová "vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok znížený podľa odseku 2, zaokrúhlený nahor na celé euro" nahrádzajú slovami: "v sume 1961 eur".

    Odsek 2, v § 2 ods. 2 znie:

    "(2) Plat poslanca sa upravuje každoročne na obdobie od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku."."

    3. V § 4 ods. 1 znie:

    "(1) Poslancovi patria diéty a náhrady ďalších výdavkov spojených s výkonom jeho funkcie (ďalej len "paušálne náhrady") vo výške 0,71-násobku platu poslanca zaokrúhlené na celé euro nahor, ak má trvalý pobyt v Bratislavskom kraji, a vo výške 0,82-násobku platu poslanca, zaokrúhlené nahor na celé euro, ak nemá trvalý pobyt v Bratislavskom kraji.".

    4. Za § 29i sa vkladá § 29j, ktorý znie:

    "§29j

    Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2014

    Ustanovenie § 2 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát uplatní v roku 2015.".

    Týmto riešením podľa mňa sa vyhýbame riziku, ktoré je spojené s tým riešením, ktoré prezentoval pán kolega Fecko, pretože ja chápem, že naviazať platy ústavných činiteľov na vyrovnaný rozpočet je dobrý nápad, ale pozrime sa na to, že čo by to spôsobilo v realite. V momente, keď bude na Slovensku vyrovnaný rozpočet, tak bude s veľkou pravdepodobnosťou pravicová vláda, ktorá bude musieť robiť výrazne škrty, ktorá bude musieť konsolidovať verejné financie.

  • Reakcia z pléna.

  • A to, čo sme mali možnosť vidieť vo vývoji makroekonomických ukazovateľov za vlády Ivety Radičovej, naznačovalo tomu, že sme sa k tomu aspoň blížili, pán kolega, aspoň blížili. Takže keby sme sa raz dostali do momentu, že tu bude vyrovnaný rozpočet, tak to zrejme bude spojené s výraznými škrtmi na viacerých úrovniach štátneho rozpočtu. Spokojnosť obyvateľstva s týmito škrtmi bude otázna, pretože niektoré reformy sú bolestivé. A neviem si predstaviť, že by sme sa dostali do situácie, že okej, štátny rozpočet vykáže vyrovnaný stav, a zrazu, po niekoľkých rokoch, rátam, že by to mohlo byť o päť, sedem rokov najmenej, nám tie rastúce platy podľa zákona budú, že sa nám tie nožnice zatvoria. Lebo dneska máme zmrazené platy na úrovni roku 2009, kdežto to, čo hovorí zákon, že by sme mali dostávať, tak tie platy rastú. Neviem si popravde predstaviť, že by sa tie nožnice zaklapli. To znamená, stalo by sa, že v momente vyrovnaného rozpočtu by platy poslanca, poslancov Národnej rady a na ne naviazané platy mohli stúpnuť niekedy možno až o 100 percent. To je pre mňa nepredstaviteľná vec a myslím si, že je to nezrealizovateľné.

    Ten návrh, ktorý podávam ja, tomuto predchádza. Jednak sa vyrovnáva s tou skutočnosťou posledných piatich rokov a tú sumu, ktorú poslanci Národnej rady dostávajú dnes, a tie platy, ktoré sú od týchto platov odvodené, stanovuje pevnou sumou ako niečo, na čom sa zjavne za posledných päť rokov spoločnosť ako-tak zhodla, alebo sa na tom zhodli poslanci Národnej rady, alebo k tomu boli pritlačení, to je jedno. Jednoducho na tejto úrovni už niekoľko rokov poslanci sú platení a myslím si, že to je, že to je úroveň platu, s ktorou netreba zásadne veľa robiť. A tento plat sa tým pádom bude upravovať každoročne len o infláciu, čo rieši napríklad tú, ten paradox, ktorý je spojený s vyplácaním na základe násobku priemerne mzdy v národnom hospodárstve, pretože tá so zvyšujúcou sa nezamestnanosťou tiež rastie, čo pri inflácií neplatí. Kým pri priemernej mzde v národnom hospodárstve, keď sa nám zvyšuje nezamestnanosť, tak nám rastie aj priemerná mzda, lebo prví strácajú prácu, tí, ktorí sú najmenej platení, tak inflácia nekopíruje tak verne zvyšovanie nezamestnanosti a viacej zodpovedá ekonomickému nastaveniu celej krajiny. Dokonca, keď je naozaj vážna kríza, dochádza k deflácii a vďaka tomu by aj platy poslancov Národnej rady potom klesli. To znamená, si myslím, že naviazať platy ústavných činiteľov na infláciu je oveľa lepšie riešenie, ako nechať ich naviazané na priemernú mzdu v národnom hospodárstve, tak ako to bolo doteraz.

    Zároveň týmto riešením by sa vyriešil patový stav, ktorý spôsobil Ústavný súd tým, že niektoré časti zákona pozastavil, tým, že by sa nanovo nastavili pravidlá, tak by bolo potrebné, aby sa k tomu Ústavný súd vyjadril znovu. Nešlo by o znižovanie platov sudcov. To znamená, že tá logika, ktorá bola v rozhodnutí Ústavného súdu, už by neplatila a mohli by sme sa konečne dostať do situácie, v ktorej by platy verejných činiteľov boli vyrovnané, a nie, že na základe rozhodnutia Ústavného súdu niekto je platený tak a niekto inak.

    Posledná vec. Vyhli by sme sa tomuto každoročnému cirkusu, už by sme ho nemuseli robiť. Bolo by to poctivé riešenie. Dokázali by sme tým pádom už nechať zákon naozaj platiť, lebo tento rok, lebo to, čo robíme posledných päť rokov, je, že my nenechávame zákon platiť, my ho každý rok znásilňujeme, čo nie je dobre nastavený zákon. A v prípade, že neprejde tento pozmeňovák, čo signál mám, že neprejde, beriem vážne to, čo som dostal oznámené zo strany vládnej strany SMER, a síce, že v priebehu nasledujúceho kalendárneho roka bude rozbehnutý dialóg o, jednak o úplne novom zákone o poslancoch a že bude rozbehnutý zákon, dialóg aj o úplne novom znení zákona o platových pomeroch, lebo súčasný stav je jednoducho nevyhovujúci.

    Takže myslím si, že keby tento pozmeňovák prešiel, tak by veľa veci riešil. Preto prosím aj kolegov zo SMER-u, aj kolegov z opozície o jeho podporu, ale v prípade, že neprejde, budem v pravidelných intervaloch pripomínať vedeniu parlamentu a vládnej strany, ktorá zvoláva takéto pracovné skupiny na úrovni parlamentu, že je tu prísľub riešenia problematiky aj zákona o poslancoch, aj zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov. A dúfam, že takto o rok už nebudeme opäť v skrátenom legislatívnom konaní zmrazovať platy, ale budeme buď schvaľovať úplne nový zákon, alebo už bude schválený.

  • Na vystúpenie pána poslanca, pán poslanec Martvoň.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Poliačik, ja si dovolím skonštatovať, že tento váš poslanecký návrh je komplexnejší a lepšie to rieši, ako to navrhol pán Fecko, čo ste aj vy povedali. Na druhej strane by som vás citoval, čo ste vy povedali, alebo teda parafrázoval v našej spoločnej diskusii, čo sme boli v televízii, že vy ste sa to už snažili akosi jedenkrát riešiť a nepovažovali ste to za celkom šťastné riešenie, že ako to vyšlo. Práve preto možno by bolo dôležité, aby sa to komplexne riešilo za súčinnosti všetkých politických strán, aby niekto nemohol tvrdiť, že je to tak alebo onak, alebo že niekto nemal sa možnosť k tomu vyjadriť. Práve to, že vám avizovali, že pôjde komplexná novela zákona o poslancoch ako takých, tak možno tam je ten priestor, aby sa to už vyriešilo teda definitívne. Na jednej strane tak, aby teda boli s tým komforné aj všetky strany, teda mienkotvorné strany ako také. Na druhej strane aby teda sme nemuseli pristupovať k tomuto inštitútu zmrazenia každý rok. Ale poukazujem na to, že ten inštitút je mnohokrát, a podľa mňa je aj zasa dobré, že je to aj prejav solidarity ako takej, kde na druhej strane zasa, a znova to zopakujem, že naša vláda našla 130 mil. na to, aby sa zvýšili platy vyše tristotisíc zamestnancov vo verejnej správe bez toho, aby sa im zmrazovali platy. Čiže nemuselo sa k tomuto pristupovať, ale je to akt solidarity ako takej.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

  • Pán kolega, ja som nepovedal, že to riešenie, ktoré bolo presadené za vlády Ivety Radičovej, nepovažujem za dobré. Ja myslím, že na úrovni toho, že aké princípy sa vnášali do toho vzorca, s čím sa v tom vzorci pracovalo, to bol krok dobrým smerom, pretože to viacej kopírovalo reálny výkon ekonomiky a ekonomickú a sociálnu situáciu na Slovensku. Ja som iba skonštatoval, že toto riešenie zjavne nemá celospoločenskú ani celopolitickú zhodu. To znamená, že som skonštatoval fakt, že ak nedokážme žiť s takým zákonom, ktorý platí v dnešnej dobe, tak ho treba niečím nahradiť. A namiesto toho, aby som založil ruky za chrbát a každoročne iba zahlasoval za zmrazenie, som prišiel s iným výpočtom alebo s inou možnosťou, ktorú dávam na stôl. Podľa mňa je to možnosť dobrá. Určite ju budem presadzovať aj v rámci tej pracovnej skupiny, ktorá bude zvolaná, teda ak do nej vedenie parlamentu pripustí aj poslancov, ktorým bol zrušený poslanecký klub. Takže ak bude možnosť sa k tomu vyjadriť, toto riešenie tam predostriem a budem preň hľadať aj politickú podporu od ostatných kolegov v parlamente.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Hlina, pán poslanec Kuffa a pán poslanec Sulík. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem výnimočne krátky k tejto téme, tejto mršinárskej téme. A je to taká téma, ktorá, viete, vždycky tu vykreuje skvostné príspevky, častokrát. Mohli by sme ju už nejak obísť a ukončiť. Preto by som sa prihováral k návrhu pána Poliačika, ale zdá sa, že zbytočne.

    Ale dovoľte vyjadriť určitú obavu z pripravovanej legislatívnej iniciatívy, kde budeme samostatne riešiť zákon o platoch a sudcoch. No, to už si viem predstaviť, ten folklór, čo tu bude a koľko tu bude spasiteľov a koľko tu bude naozaj skvostov. To sa bude potom rámovať, to môže vydať ho ako zborník. Tam, už keď to máte urobiť, tak to, prosím vás, aspoň urobte nejak budúci rok, začiatkom, že nech to nie je čím bližšie k voľbám, lebo čím bližšie k voľbám, tým lepšie skvosty budeme počuť. Čiže to by bolo naozaj dobré, že rýchlo. Ja si skôr myslím, že túto vec treba vzhľadom na citlivosť a takú senzitivitu riešiť možno výnimočne. A to nedávam návrh, len, len chcem dávať, že z taktického hľadiska ináč, hej, či už možno pomaly nepriamou novelou pri nejakom úplne inom zákone, lebo pokiaľ z toho urobíte tému, tak uvidíte, koľko tu vyštartuje múdrych.

    Pán minister, ja len ešte takú poznámku si poviem. Tak jak sme sa tu chytili ráno a možno, že keď si to pozriete, tak naozaj, a človek ani nestíha, ani všetko čítať, hej, čiže všetko nestihne prečítať. A je to dobré, že si to ľudia uvedomujú, že majú iba určitú mentálnu kapacitu, aj časovú kapacitu. A preto sa venujú niečomu a snažia sa tomu venovať poriadne. A toto, čo tu máme, týchto, fenomén robokopov, ktorí tu sú, tak naozaj tu sú. Sú aj medzi nami, teda keď by som pasoval, že som tam, kde som, v opozícii, ale aj medzi vami. A veľmi necitlivo. A tu vás musím, na rozdiel od raňajška, kde sme, teda nečítate, pochváliť, že vy ste boli myslím prvý, ak nie jediný, kto si toto uvedomil a vy ste sa vzdali poslaneckého mandátu za poslanca v meste, hej, čo naozaj treba oceniť. Koľkí z vás by ste sa držali zubami-nechtami, že by ste mali až hánky sčervenené, zbelené, hej, z toho, jak tam niekto visí. Čiže to treba oceniť, túto určitú veľkorysosť, že naozaj ste toho boli schopný. Jedným dychom dodávam, že je to výnimočný prípad.

    Skončím s tým, že aj ja sa stotožňujem s veľa povedaným, ale nie akcentovaním toho mršinárstva v tom, že 343 euro alebo koľko euro. Nuž, niekoľko euro áno, ale, viete, to sú naozaj veľmi citlivé, veľmi citlivo k tomu treba pristupovať. A treba pristupovať aj k tomu voleniu a voleniu zodpovedne.

    A potom neviem, čo pomáha alebo nepomáha, tak len taký apel spravím, že ja mám východniarov rád, dokonca tam mám veľa rodiny, hej, na východe, ale dovoľte mi povedať, východňare, ja teraz neviem, či to dobre poviem tým prízvukom, ja akcenty moc neovládam, ja mám oravský, ale že: Ta, východňare, ta ste šalene načisto?! Že, viete, zvolili, znova zvolili za poslanca toho Košického samosprávneho kraja pána Buriana. Hej, že to je vec, ktorá je podľa mňa, treba to povedať tým ľuďom, hej, treba to korektne povedať, že takéto veci sa stávajú. A potom vlastne aj tí voliči preberajú zodpovednosť, že po, vedomí si toho všetkého, vedomí si určitých skutočností, ktoré, ja budem čakať odpoveď na moju interpeláciu, že či preberá premiér politickú zodpovednosť za nomináciu pána Buriana, vedomí si životného osudu pána Horvátha, invalidného dôchodcu, po všetkých týchto skúsenostiach, napriek tomu, vidíte, že pán Burian je znova poslancom Košického samosprávneho kraja. Nuž, dovoľte vyjadriť určité počudovanie nad touto skutočnosťou. A verím, že sa to východniarov nedotklo a nevolili ho všetci. Ale tí, čo ho volili, skúste zvážiť do budúcna, že či toto je, lebo aj toto je určitým filtrom, hej, že senzitívne vyhodnocujete určité skutočnosti, i keď sa vám to takto podsúva. A naozaj tých robokopov tu máme čoraz viac a bude ich čoraz viac, lebo tá situácia bude lákať.

    A tu už len drobnú poznámku poviem. Keď už sme vytvorili ďalšieho, to znamená máme šéfa VÚC-ky, máme poslanca Národnej rady a ešte dokonca predseda výboru pre obranu a bezpečnosť, a to si dovolím tvrdiť, že je mimoriadne dôležitý výbor, že či už náhodou nemáte nejakú kádrovú rezervu, pán minister, tiež teda na tej úrovni submisívneho vášho delegáta, ktorý by to zvládol, aby to tak neklalo oči. Lebo naozaj tá trojjedinosť, tá je v biblii, hej? A tu, čo vy si osobujete, že naozaj nie je celkom namieste. Čiže si dovolím upozorniť, že vyjadrujem vážnu pochybnosť, či pán Baška zvládne okrem funkcie župana, poslanca, ešte aj šéfa výboru pre obranu a bezpečnosť. Verím, že SMER je natoľko integrovaná strana, že nájde niekoho, kto by túto funkciu mohol zvládnuť.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa, máte slovo.

  • Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Možno trošku bude taký iný pohľad, ako doposiaľ to tuná odznelo. Je to taká citlivá téma, lebo sa to dotýka nás samotných poslancov. No ale aby sme tak zase oduševnene do seba, sami seba nekopali, tak skúsme mať naozaj taký aj reálny pohľad.

    Ja som tu počúval ako dopoludnia kolegov, ktorí tuná predkladali, argumentovali. Musím sa priznať, zamyslel som sa nad tým. A naozaj, však uvažoval som už aj predtým, a zdá sa to, že tu čosi naozaj nie je v poriadku, tuná, ak premiér tejto krajiny má nižší plat ako starosta. Ale tak to není zase celkom, no, neviem, možno tu by sa dalo naozaj prijať tuná zákon v parlamente, aby sa tomu, tak nedialo. Lebo naozaj nepomerne viac tej práce a zodpovednosti má premiér krajiny, ako má nejaký starosta obce. Myslím, že na tom sa zhodneme, to nikto nemusí o tom pochybovať. No ja mám jednoducho taký názor.

    Keď som sa nad tým tak zamýšľal, tak byť tým premiérom v skutočnosti nie je ľahké, nie je jednoduché, hej. A mali sme tu dvojnásobných premiérov, ktorí boli dvakrát po sebe tohto. Premiér takisto druhýkrát je premiérom. A ja som sa zamýšľal tak aj práve nad touto funkciou a touto pozíciou. Trošku tak si dovolím tuná pripomenúť pri tejto príležitosti, keď to porovnávam s funkciou prezidenta, ktorá je čestná funkcia, a prezident Slovenskej republiky má priznaný ten dôchodok. Zo zákona je to, myslím, že 1000 eur, tuším 1000, okolo tisícky. A premiér tejto krajiny nemá nič. Skúste sa zamyslieť, kolegovia, nad tým, aby premiér krajiny, a to je jedno, dneska je to váš premiér, zajtra to bude zase iný, hej, a ďalšie volebné zase ďalší. Myslím si, že aj táto funkcia, ktorá je veľmi, veľmi náročná, zaslúži si aj takúto pozornosť. Keď tu preberáme, ja neviem, predčasné dôchodky, ale teda dôchodky, výsluhové dôchodky policajtov, pardon, a naozaj sa nezamýšľame možno sami nad sebou, nad ústavnými činiteľmi a nad predsedom vlády. A premiéra ako takého stále nemáme nejak tak poriešeného.

    Niektoré tie vystúpenia, ktoré tuná tak odzneli, aby zase z nás nehovorila taká nenávisť, možno aj závisť, ale aby to naozaj proporcionálne bolo vyvážené. Áno, každý o tej svojej solidarite, alebo to, ako bude nakladať s tým svojím platom alebo s tou svojou odmenou, je to na každom z nás, ako sa rozhodne, ako tie finančné prostriedky, ktoré dostane, či už ako starosta alebo poslanec Národnej rady, tak každý slobodne, aby mohol s tým nakladať. Myslím si, že aj robotník si zaslúži spravodlivú mzdu. A spravodlivé je dať každému to, čo mu patrí. Ak starosta vykonáva túto prácu zodpovedne a dobre, no tak mu patrí za tú prácu odmena, ale tá odmena má byť primeraná. Dovolím si povedať, že nemala by byť tá odmena starostu, hej, vyššia, ako je odmena nášho premiéra. To, myslím si, že každý uzná, ale samozrejme dať mu za vykonanú prácu, aby každý dostal tú prácu, tú odmenu, to, či ty už stíhaš jednu funkciu alebo dve práce alebo tri práce alebo len jednu prácu.

    Mne, naopak, chýba, že poslanci Národnej rady, nám chýba spätná väzba, spätná väzba skrze pracovno-právny vzťah. Keď sme tuná príliš dlho v tej Národnej rade a niekedy stačí jedno volebné obdobie, to je obdobie štyroch rokoch, ak je tu niekto dve volebné obdobia, tri alebo štyri, tak už ani nevie, čo sa deje na tom pracovno-právnom trhu, aké sú v podstate možno aj vzťahy, podmienky a za akých ťažkých podmienok veľakrát mnohí ľudia pracujú. Není to také jednoduché. Naopak, ja by som povedal, že my, poslanci, mali by sme mať aj takúto väzbu, aj skrze pracovno-právny vzťah, ak to zvládaš, a možno čiastočný úväzok alebo máš dohodnutý pružný pracovný čas, aby si vykonával túto prácu, aby si mal ten kontakt, aby si sa stretával s ľuďmi reálnejšie a s ich potrebami a s ich problémami, ktoré naozaj tuná sú. Veľakrát mám taký pocit, že prijímame zákony alebo sa tuná doťahujeme a hovoríme niečo úplne abstraktne, alebo v nejakom imaginárnom svete sa pohybujeme, a ten kontakt s tou realitou je veľakrát na míle vzdialený.

    Ono je veľmi ťažko určiť, čo je spravodlivé a čo nie. Samozrejme, budeme sa veľmi ako doťahovať. Pán kolega Brocka toto spomínal, že napríklad taká práca lekára, učiteľa, zdravotníckeho zamestnanca, hej. Tak je to aj teraz, že v podstate je to možné vykonávať, túto prácu, popri tomto mandáte. Lekár ako taký, ak by nevykonával svoju prax, stratil by svoju odbornosť. Po dvoch, po štyroch rokov, aký by to bol lekár? Jednoducho by bol úplne, totálne mimo. Rovnako však aj učiteľ, vedecký pracovník.

    Politika je naozaj službou, ale aby nebola tá služba taká, ktorá reprezentuje teba samého, že slúžiš sebe samému, ale aby si naozaj slúžil druhým. No ale keď by sme si položili otázku, kto z nás je sluha a kto by ním chcel v skutočnosti byť, tým sluhom, no tak by sme sa, myslím si, že veľakrát, alebo keď by nás niekto tak označil, že si sluhom, tak by sme to považovali za čosi dehonestujúce. Byť v tej politike je veľmi náročné. A takisto aj plat poslanca, aj poslanec si zaslúži primeranú odmenu. Samozrejme, tá práca poslanca, aj ja som si niekedy, tak mal takú skreslenú predstavu o tých poslancoch. Ale je veľmi náročnou tou prácou, veľmi náročnou, náročne psychickou. A tuná keď kolegovia povedali, že jedna práca a dosť a už viac... Ja si to neviem ani predstaviť, že by som nepracoval. Keď prídem domov, ja naopak, ja mám únik vo fyzickej práci. Keď ja potrebujem trošku zrelaxovať, a ten môj oddych je práve pri tej fyzickej práci, hej. A už každý v podstate môže ten, aj ten svoj voľný čas vypĺňať nejak inak. Nie je možné limitovať človeka, že ty musíš mať len jednu prácu a dosť.

    Rovnako aj Zákonník práce je natoľko flexibilný, že zamestnanec môže mať viac pracovno-právnych vzťahov. A jednoducho to umožňuje Zákonník práce. Veľakrát mám taký pocit, že rôzne výhody a kdečo všetko, sa nám to, oveľa ľahšie to schvaľuje pre iné skupiny obyvateľstva. Možno, ako sú policajti, ja neviem, záchranári, hasičský zbor. Mali sme tu dobrovoľnícky hasičský zbor a podobne. Je oveľa ľahšie nám to prijímať a zaujímať tieto postoje ako k sebe samým.

    Odpusťte mi, kolegovia, ale veľakrát sa správame, ako by sme sa správali tak pokrytecky. Ja som, som to tuná tak povedal, však máme tento zákon na stole, pán minister financií ho tuná predkladá, tak je tu teda pán minister síce vnútra, ale v jeho zastúpení, predkladá, no my môžme zahlasovať ako poslanci, Národná rada, proti tomuto návrhu zákona. Ja viem, že to není jednoduché a není to populárne, a ako by sme sa všetci báli a obávali toho, že, a možno tých otázok, a prečo si hlasoval proti návrhu tohto zákona. Lebo si myslím, že tá odmena mi patrí. Si myslím. Môžeš si to myslieť, môžeš sa aj úprimne mýliť. Veď môžme mať naozaj rôzne názory na tú istú vec.

    Tak ako to možno aj minulý týždeň tuná tak zaznelo, že ja si nemyslím, že ktokoľvek z nás tuná je, tak, že by si nezaslúžil ten plat, alebo že ti nepatrí ani cent alebo ani tých 50 halierov. Už len to byť tuná v tej sále rokovacej a sústredene počúvať to, čo odznieva tuná v tej rozprave, ja sám sa priznám, že je to aj pre mňa veľakrát až také vyčerpávajúce, niekedy až priam zničujúce, ale človek sa dal na ten boj, tak je tuná. A to chcem povedať tým, teda chcem tým povedať to, že tá práca poslanca Národnej rady nie je takou jednoduchou a takou ľahkou, ako by sa takto zdalo. Ak si v tejto verejnej funkcii, tak aj mnohí ľudia, veľakrát práve sú to často možno skupiny ľudí, mienkotvorní, a veľakrát sú to aj tí novinári, koľkokrát do nás zarypnú, hej? Však ten poslanec je ten, ktorý musí zniesť všetko. No ale ja mám tiež svoju ľudskú dôstojnosť, hej. A koľkokrát práve, že ty si ako poslanec! No tak si niekedy tak pripadám, odpusťte mi to, ale niekedy je tá situácia taká, ako keby si bol ten najposlednejší v tejto krajine alebo aj nejakou tou handrou. Myslím si, a zamyslime sa nad tým, že túto dôstojnosť poslanca Národnej rady a vôbec tú pozíciu poslanca ako takého, naopak, treba zdvíhať hore, nie dehonestovať, lebo to kdesi klesá. My už sme pod tou latkou dávno dole, my už šliapeme po tejto funkcii, po tejto pozícii. A môže sa naozaj potom stať aj to, že ľudia budú mať aj problém, hej, ísť do týchto verejných funkcií. Rovnako jak som to spomínal, keď tu bola aj tá poslanecká imunita. Imunita nepatrí tebe ako osobe, ale poslancovi Národnej rady, a to sa nededí. To nie je tak, že ty to zdedíš ako také dedičstvo. Ak si tým poslancom, tak máš to, hej? A naozaj to aj, v skutočnosti to aj potrebuješ. Ak ti zaniká ten tvoj mandát alebo ti skončil tento mandát, a aby si ty mohol slobodne vykonávať ten svoj mandát, potrebuješ mať na to tú imunitu.

    Koľkí z nás naozaj sme tuná v laviciach a bojíme sa odprezentovať svoj vlastný názor tuná od rečníckeho pultu?! Koľko z nás je to tuná, týchto ľudí?

    Ja tiež sa niekedy tuná tak aj potknem, aj verbálne sa potknem. Veľakrát ja nemám taký text napísaný, ktorý plynule ako čítam. Priznávam to. Ale som ako človek, ako hocikto iný, ktorý má, ktorý sa potkne, ktorý sa pomýli. A tak, aby sme boli aj k sebe vzájomne tolerantní. Nemusíme si tuná tak nadávať. Však aj ten minulý týždeň, však toľko invektív, ktoré tuná boli! Však, ak chceš v tej politickej súťaži, to neznamená, že ty teraz na ihrisku toho spoluhráča zozadu strhneš za ten dres. Ja som bol vrcholovým športovcom, tak to viem, o tom. A my keď sme aj, my sme každý zápas chceli vyhrať, každý jeden zápas sme chceli vyhrať. Kto by ho nechcel, hej, kto by ho nechcel? Ale keď som prehral a čestne som prehral, tak tomu svojmu súperovi som aj na tom ihrisku podal ruku. A učil som sa to. My to nevieme. Sme dospelí ľudia. A ty keď si ako poslanec, tak si mienkotvorný, ale aby si bol zároveň dobrosrdečný. Tá dobrosrdečnosť má sa rozliať na celý ten národ. Skrze čo? Skrze tvoje hlasovanie a tie návrhy zákonov, ktoré tuná ty podávaš.

    Ty nemôžeš byť egoista. Veľakrát naozaj tuná stojím, a to nehovorím teraz, či ľavica alebo pravica, a veľakrát sme manipulovaní my, samotní poslanci, a ako by som, a videl som to tuná a zažil som to a cítil som, že sú to lobistické skupiny, ktoré presadzujú tuná veci skrze nás poslancov, nás všetkých. To je jedno, či z ľavice, či z pravice. Ja nebudem teraz ukazovať vľavo, vpravo alebo kde. Veľakrát je to. No ja, tak ma to, tak mi to tak odpustite, ale tiež sa modlím k Duchu svätému, aby som vedel rozlišovať medzi tým, čo je dobré, čo je spravodlivé, čo je správne. Veľakrát mám aj ja vnútorný problém s tým, aby som naozaj zaujal ten dobrý a spravodlivý postoj. To, že som sa pomýlil aj tuná v tej Národnej rade, áno, pomýlil som sa, ale máme tu na to, myslím si, že každý právo.

    Myslím si tuná na záver, keď dovolíte, aj ten predkladaný zákon, ktorý, ktorý tuná je, pán minister, keď som ho pozorne počúval, hovoril, že sa usporí v štátnom rozpočte 8,2 mil. eur. Ale treba si uvedomiť, že úspora alebo to zmrazenie platov sa týka aj našich sudcov, na ktorých nadávame veľakrát, našich prokurátorov, na ktorých veľakrát nadávame, ktorých veľakrát osočujeme, ako že sú skorumpovaní a podobne. No ako chceme tomu zabrániť?! No tak nech už robia za, preženiem to, prepáčte, za nejakých 500 eur alebo možno za 200 eur a budeme chcieť od nich nejaké tie výkony. Zamyslite sa aj pri tomto, keď budeme tuná hlasovať teraz o platoch ústavných činiteľov, že sa to dotýka aj tejto celej skupiny.

    Pozmeňujúci návrh ja nepredkladám, lebo si uvedomujem, že som opozičný poslanec. Občas, občas to urobím, že predložím, skúšam aj ja, že či motyka nevystrelí. Možno, že raz vystrelí. Do konca volebného obdobia máme dva roky. Nepredkladám tuná tento, žiaden pozmeňujúci návrh, avšak vyzývam vás, vládnu stranu, aby ste sa nad tým zamysleli, aký spravodlivý mechanizmus tuná nastoliť. A aby sme pamätali aj...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, je 12.00 hodín. Ešte, ak vás môžem poprosiť...

  • ... končím, ústavných činiteľov, ktorých som tuná spomínal, dotýka sa to aj ich.

    Ďakujem za pozornosť. Končím, lebo je dvanásta hodina. Želám dobrú chuť všetkým.

  • Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Mikloško – dám ešte slovo pánovi poslancovi Mikloškovi a potom bude nasledovať vystúpenie poslanca Sulíka popoludní – nech sa páči.

  • Vážení kolegovia, vážená pani podpredsedníčka. No pán Kuffa poslanec sa vypracoval. Iba tento výstup sa mi zdal taký troška bolestínsky a taký troška smutný, aby som tak povedal, no.

    Ja myslím, že za to, že sme tu, našou základnou zásadou by malo byť povedať pravdu a nebáť sa a ísť do toho. Samozrejme, nikoho neurážať, neponižovať, ale pomenovať veci tak, ako sa vám javia. A potom aj tí druhí prepáčia, keď vidia, že ide o vec a nejde o nejaké politikárčenie alebo niečo takéto. Ja som napríklad na facebooku alebo na blogoch a tam teda človek nerád neraz dostáva riadnu nakladačku. A teda neubudne zo mňa, nič sa vlastne nestane. Som vďačný slobode aj demokracii, aj novým technológiám, že toto umožňuje, že môžme takto šíriť dobré myšlienky po svete. A ľudia to zbadajú. Poslanec nemôže byť žiadne tintítko, ktoré proste nejakým spôsobom brečí nad tým, že občas je centrom útokov, aj keď nie vždy spravodlivých, no. Ale keď ľudia pochopia, že ide o ich veci, a že keď vám dajú dobrú tému, tak vy ju tu otvoríte v záujme ľudí, tak to je veľké privilégium. A za to som vďačný, že som poslanec.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kuffa, nech sa páči, krátko vás poprosím.

  • Ja len krátko. Áno, hovoriť pravdu nie je ľahké, naozaj je to veľmi ťažké, lebo tie dôsledky, ktoré sa potom musia niesť teda za to, tak to není veľakrát ako jednoduché.

    K tým počítačom, čo kolega tuná ako spomenul. Lenže sloboda nemôže byť chápaná bezbreho, že ja ti môžem perverzne nadávať, hrešiť a preklínať a všelijako ťa osočovať. Ja o tom hovorím, o tých extrémoch. To, že ti ktosi čosi povie a má iný názor, z teba neubudne, to je fakt pravda. Ale ak voľakto ťa preklína a nadáva ti a perverzne ťa nejak označuje a napáda, myslím si, že nikomu to nepadne dobre. A to, či si už v pozícii premiéra, prezidenta, poslancom Národnej rady, o tom som hovoril.

    Ďakujem.

  • Chcem vás len informovať, že o štrnástej budeme pokračovať správou o vyšetrovaní Gorily, ktorú prednesie pán minister spravodlivosti, a potom vystúpi pán poslanec Sulík v rámci tlače 781.

    Prajem vám dobrú chuť a stretneme sa o štrnástej.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa odhlasovaného doplnenia programu prerokovávaním

    správy o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila.

    Správa má tlač 606 a správa výboru má tlač 606a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby správu uviedol. Týmto zároveň prosím pána ministra, aby sa do sály aj dostavil. Vyhlasujem krátku prestávku do príchodu pána ministra.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Nech sa páči, pán minister, máte slovo, môžete uviesť správu.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle uznesenia prečítal správu špeciálneho prokurátora JUDr. Dušana Kováčika ako informáciu o konaní.

  • Dňa 11. februára 2013 predseda Národnej rady Slovenskej republiky uznesením, spisová značka CRD-137/2013, požiadal podpredsedu vlády a ministra vnútra o predloženie správy Národnej rade Slovenskej republiky o aktuálnom stave šetrenia kauzy s pracovným názvom Gorila.

    V tejto súvislosti poznamenám, že špeciálny prokurátor JUDr. Dušan Kováčik a zároveň dozorujúci prokurátor v predmetnej trestnej veci už dvakrát predložil podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra informáciu o trestnom konaní, ktorý s týmto oboznámil poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu, že vec je stále "živá", vyšetrovanie neustále trvá, dozorujúci prokurátor predkladá nasledovnú informáciu v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 a 2 Trestného poriadku:

    "Od poslednej informácie o trestnom konaní boli vykonané špecializovaným tímom nasledovné úkony: vo veci bolo vypočutých viac ako 40 osôb v postavení svedka, boli vykonané analýzy bankových účtov podozrivých osôb, boli vykonané analýzy prepisov vystúpení poslancov Národnej rady k privatizácii letiska a výberu poradcu a investora, boli vyhodnotené výsledky dožiadaní, boli spracované a zaslané odpovede k právnej pomoci z Rakúska.

    Aj po vykonaní značného množstva úkonov vo vzťahu k trestnej činnosti, za ktorú bolo začaté trestné stíhanie, sa doposiaľ nepodarilo preukázať poskytovanie alebo prijímanie úplatkov, teda vykonaným vyšetrovaním sa nepodarilo zadovážiť také dôkazy, na základe ktorých by bolo možné vzniesť obvinenie konkrétnej osobe.

    Po vyhodnotení týchto dôkazov však boli zistené nové skutočnosti, na základe ktorých vyšetrovatelia tímu začali trestné stíhanie pre podozrenie zo zločinu prijímania úplatku a prečinu podplácania. V tejto trestnej veci vyšetrovateľ požiadal o súčinnosť Fond národného majetku a zadovážil väčšie množstvo spisového materiálu, ktorý v súčasnej dobe vyšetrovateľ vyhodnocuje.

    V ďalších troch trestných veciach, kde vyšetrovateľ špecializovaného tímu vydal v mesiaci november 2012 uznesenia o začatí trestného stíhania, boli vykonané potrebné úkony, a to najmä výsluchy svedkov a zadováženie listinných materiálov. Po ich vykonaní je potrebné vo veciach vypočuť ešte ďalších svedkov, pričom po vykonaní týchto úkonov bude vo veciach meritórne rozhodnuté a to s predpokladaným ukončením niektorých vecí do konca septembra 2013.

    Napriek tomu, že prácu špecializovaného vyšetrovacieho tímu naďalej hodnotím veľmi kladne, úkony vo veci sú vykonávané plynule a bez zbytočných prieťahov, je potrebné konštatovať, že vo veci je nutné vykonať ešte väčšie množstvo výsluchov svedkov, a to najmä v prípade potreby zrealizovania dožiadania o právnu pomoc do viacerých štátov. Vzhľadom na tieto skutočnosti pre súčasnosť nie je možné stále určiť termín ukončenia predmetnej trestnej veci.

    JUDr. Dušan Kováčik, PhD., v. r."

    Dovoľte mi, aby som ešte v skratke, keďže správa je trošku staršia, uviedol ešte tieto upresňujúce údaje, čo urobil nové tím na jeseň tohto roku. Začal tri nové začaté trestné stíhania vo veci, tri dožiadania o právnu pomoc na Cyprus, Anglicko a Rakúsko, tri dožiadania o právnu pomoc sa pripravujú pre USA, Anglicko a ešte raz Česká republika. Bolo vypočutých, ďalšie desiatky svedkov, pričom medzičasom došlo k zastaveniu troch časti tých stíhaní, pomerne veľa, v troch častiach došlo k zastaveniu, vo zvyšnom sa pokračuje a otvárajú sa nové obdobne. Stíhanie, ako viete, je veľmi komplikované. Tak ako sme všetci sľúbili pred voľbami v roku 2012 aj po, je našou úlohou nezasahovať do činnosti tímu, poskytovať mu slobodný priestor, aby nezávisle mohol prešetrovať tieto veci. Za vyšetrovanie, ktoré vedie, sú zodpovední prokurátori v spolupráci s vyšetrovateľmi Policajného zboru.

    Ďakujem pekne.

  • Prosím člena výboru pre obranu a bezpečnosť, poslanca Martina Fedora, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

  • Áno, ďakujem. Dovoľte, aby som vám predniesol informáciu Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania správy o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 454 zo 7. februára 2013 požiadala podpredsedu vlády a ministra vnútra v prípade, ak do 30. júna 2013 nebude ukončené šetrenie kauzy Gorila, o opätovné predloženie správy o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správu o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila (tlač 606) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 19. augusta 2013 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Taktiež určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil informáciu o výsledku prerokovania správy o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila vo výbore a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval správu o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila na, na svojej schôdzi 27. augusta 2013, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Iné výbory o uvedenom materiáli nerokovali.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť preto odporúča plénu Národnej rady Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy, a dovoľte mi ho predniesť teraz.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila, čo je tlač 606: Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila.

    Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala tieto prihlášky: za klub OĽaNO Igor Matovič, ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Daniel Lipšic, pán poslanec Alojz Hlina, pán poslanec Ľubomír Galko.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Matovičovi.

    Nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, pán minister, kolegovia, kolegyne, vieme všetci, že vlastne tento bod sa vyskytol v programe tak trošku znenazdajky, tak ja som sa nejak špeciálne nepripravoval. Ale ak som teda videl, že sa bod zaraďuje, tak som si sám predstavil, že vlastne akú emóciu mám, keď si predstavím Gorila, že čo to so mnou robí. A teraz jak tu sedím, tak mám pocit, že sedíme tu jak na kare. Na kare, kde pochovávame nádej ľudí, že niekedy v prípade kauzy Gorila bude niekto vyšetrený, obžalovaný a potrestaný a pôjde sedieť do chládku, tam, kam patrí.

    Tak ako som pred rokom, alebo plus-mínus, keď prvýkrát táto správa tuná v parlamente zaznela, hovoril, že sa obávam, že všetko sa pekne zametie pod koberček, nič sa nevyšetrí, tak dovolím si byť prorokom a myslím, že keď sa posledná správa o Gorile v parlamente čítať bude, tak zároveň súčasťou tej správy bude konštatovanie, bohužiaľ, nič sa nepodarilo nikomu dokázať, všetci sú tým pádom de facto pred zákonom čistí a nikto do chládku sedieť nepôjde. Možno som zlým prorokom, ale stavím sa s kýmkoľvek v tejto sále, že to takto dopadne a takéto bude vyšetrenie kauzy Gorila. A bude to preto, lebo, a bude to dovtedy tak, aj vyšetrenie tejto Gorily, aj všetkých nasledujúcich, aj orangutanov, aj šimpanzov, aj Gorily dva, aj Gorily osem, dopadne vždycky takým istým spôsobom. A dopadne preto, lebo politici budú mať naďalej, alebo nieže budú mať, ale bude to vždy zametené pod koberec, kým politici budú mať dosah na políciu, prokuratúru a súdy. Bude to dovtedy tak, dokedy to bude v slovenskej politike robené s tým vedomím, že každý chvíľku ťahá pílku: teraz my, pravica, potom vy, ľavica. A keď sa na niekoho dôjde, tak potom predsa sa neutopíme navzájom, lebo však vlastne je to náš systém, ktorý nás živí. A toto si myslím, že aj preto Gorila dopadne tak, ako dopadne.

    A nemôžeme sa čudovať. Lebo kým politici budú môcť ovplyvňovať to, kto bude viesť políciu, kto bude viesť prokuratúru, kto bude viesť súdy, o čom všetkom v podstate de facto my v tejto zákonodarnej sále rozhodujeme, dovtedy nemôžeme očakávať, že ľudia, ktorých si zvolíme, nám potom pôjdu po krku.

    Preto si myslím, že ak komukoľvek z vás záleží na tom, aby sme v budúcnosti ďalšie kauzy a možno aj túto kauzu raz v budúcnosti naozaj dôsledne vyšetrili, tak musíme sa zamyslieť nad tým systémom, ktorý vlastne kauzu vyšetruje, aj budúce kauzy vyšetrovať bude. Musíme nevyhnutne oddeliť to, čo by sme dávno už na Slovensku mali spraviť a mali sme to už spraviť od novembra, a myslím si, že za to ľudia štrngali, nevyhnutne oddeliť zákonodarnú moc, výkonnú moc od tej kontrolnej, od polície, prokurátorov a súdov. Nevidím žiadny dôvod, aby...

  • Nevidím žiadny dôvod na to, aby, aby sme si uzurpovali ako politici právo určovať si našich budúcich sudcov, našich budúcich policajtov, ktorí nám majú pozerať na prsty, našich budúcich prokurátorov, ktorí nás majú obžalovávať. Kým to tak robiť budeme, nikdy sa ich báť nebudeme a dovtedy všetci tí, ktorí politiku využívajú na svoje vlastné obohatenia, budú, nikdy nebudú žiť v strachu.

    Takže poprosím vás, ak máte seriózny záujem riešiť tento a aj budúce problémy a budúce kauzy, ak máte seriózny záujem, aby politici, ktoríkoľvek, neokrádali a nežili vlastne na úkor voličov, ktorí ich do svojich pozícií zvolili, začnime sa baviť o zásadnej zmene. O zásadnom odrezaní politiky od polície, prokurátorov a súdov. Dovtedy žiadna Gorila vyšetrená nebude, dovtedy žiadny politik sedieť do chládku nepôjde, kým tento základný krok neurobíme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo ďalšiemu prihlásenému, pánovi poslancovi Danielovi Lipšicovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si na úvod odcitovať z rozhovoru, ktorý 15. 7. 2013, to znamená v lete tohto roku, v časopise Trend mal jeden zo spoluvlastníkov Penty a jeden z aktérov spisu Gorila pán Haščák.

    Otázka znela: Ako ovplyvnila biznis Penty i vás osobne Gorila? Odpoveď: "Pre Pentu to bola reputačná katastrofa. Na Slovensku nás to zasiahlo zásadne, v Česku výrazne menej, v Poľsku ešte menej a na ostatných trhoch, ako Nemecko, to bolo úplne okrajové. Striasť sa toho, tak na to neexistuje žiadne rýchle riešenie. Dali sme si spraviť štúdie, ako sa s niečím podobným vyrovnávali iné veľké firmy. Záver je taký, že žiadna zázračná formulka neexistuje. Vyhrabať sa z toho trvá roky. Môj odhad je 5 až 10 rokov. A my musíme byť len konzistentní v tom, čo tvrdíme od začiatku kauzy. My sme štátny rozpočet nepripravili ani o jedno euro či korunu, nie sme a nikdy sme neboli nejako závislí od štátu, od žiadnych jeho zákaziek a ani od eurofondov. Budeme sa ďalej starať o naše firmy a tie zamestnávajú tridsaťtisíc ľudí. To je asi to najlepšie, čo môžeme a chceme urobiť."

    Takže ešte raz: "Vyhrabať sa z toho trvá roky. Môj odhad je 5 až 10 rokov." Čiže ak sa bude Gorila vyšetrovať takýmto tempom ako dnes, Pente možno postačí aj menej rokov, až kým sa na to nezabudne. Možno bude stačiť volebné obdobie druhej vlády Roberta Fica. O to podľa mojej mienky ide. Z informovania o vyšetrovaní Gorily sa stala byrokratická formalita. Štatistika. Počet vyšetrovacích úkonov, plánovaných a vykonaných. Žiaden verejný tlak ani len predstieraný záujem. Verejnosť zabudla. Penta je spokojná.

    Keď som spomínal zmeny vo vyšetrovacom tíme pri minulom rokovaní o správe z kauzy Gorila, spomínal som, že jedni z našich najskúsenejších vyšetrovateľov, a to nie je moje hodnotenie, to je hodnotenie najmä prokuratúry a Úradu špeciálnej prokuratúry, z tohto tímu odišli, najmä garant tohto tímu podplukovník Cadra, ktorý bol vo funkcií zástupcu riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Po voľbách bol hneď preradený na extrémizmus, chodil na futbalové štadióny riešiť divácke násilie. Niežeby divácke násilie nebol problém, ale bolo to podľa mňa veľmi jednoznačné posolstvo, kam má ísť. A aj išiel, do civilu. Aj vďaka tomuto vyšetrovateľovi ešte stále na Slovensku sú vo väzbe, aspoň z väčšej miery, predstavitelia najzávažnejších zločineckých skupín, najmä alebo z veľkej časti vďaka nemu. Tento človek, tento vyšetrovateľ dnes v Policajnom zbore nepôsobí, odišiel z neho približne pred jedným rokom.

    Keď v januári 2012 som zriaďoval vyšetrovací tím svojím rozkazom. Vznikol vtedy obrovský tlak, ak si spomínate, Generálnej prokuratúry, aby vyšetrovateľský tím bol zrušený a Generálna prokuratúra v tom čase, ešte za vtedajšieho vedenia, začala robiť všelijaké manévre, aby vyhlásila tím za protizákonný, aby vyšetrovanie mohli viesť, takpovediac, oni. Spochybňovali dokonca aj skutočnosť, či minister vnútra má právomoc vytvárať vyšetrovacie tímy, čo dovtedy nebol nikdy problém pre Generálnu prokuratúru. Ani pri kauze Hedvigy Malinovej, ani pri x ďalších kauzách, kedy boli vyšetrovacie tímy ministrom vnútra vytvárané. Zrazu pri Gorile to bol problém. V tom čase nebyť zásadného postoja špeciálnej prokuratúry by ten tím de facto ani nevznikol. Od jeho samotného začiatku boli obrovské tlaky, aby neexistoval, aby nemohol vyšetrovať, dnes sa mení iba personálne zloženie, odchádzajú mnohí ľudia. Nedivím sa tomu aj preto, že už pred voľbami nastupujúca vláda, vtedy opozícia, a jej predstavitelia avizovali, že to nie je nejaká vážna kauza. Minister vnútra spomínal, súčasný, že on tomu spisu až tak veľmi neverí, ak si spomínam na to vyjadrenie. Predseda vlády ten tím zosmiešňoval spôsobom, že ide o Cataniho tím, tak však uvidíme. To bolo pár dní pred voľbami. Ak vysielajú politické špičky takéto posolstvá prokurátorom a vyšetrovateľom, áno, ono to zaberá. Nemalo by, ale zaberá to.

    Kauza Gorila je prípad pomerne sofistikovanej trestnej činnosti, korupčnej, ekonomickej, finančnej. To nie je nijaká dedinská bitka. Inými slovami, tam častokrát vyšetrovatelia aj prokurátori, ak chcú niečo vyšetriť, musia ísť na hranu, musia ísť na hranu zákona. Ak necítia podporu vlády, tak na hranu zákona nepôjdu, lebo vedia, že ak pôjdu, nikto sa ich nezastane. To je najväčší problém, prečo kauza Gorily sa nevyšetruje adekvátnym tempom podľa mojej mienky, lebo nemá žiadne zatiaľ výsledky. A zo správy, ktorá je v parlamente prednášaná, je naozaj skôr štatistická formalita a nič iné. Čo mi je ľúto. Nemyslím si, že kauza Gorila je jediný príbeh veľkej politickej korupcie na Slovensku. Ja som to už spomínal dávnejšie, že pokiaľ by spravodajská služba fungovala v ideálnom variante, tak by sme tých zvierat v zoologickej záhrade mali viac ako len Gorilu. Veď sem do parlamentu chodia zákony, priamo zákony, pred rokom to bolo, o takomto čase, keď sem prišiel lex Penta, zákon, aby bratislavské PPC dostávalo ročne 30 mil. eur, 15 rokov, od tých, čo platia účty za elektrinu, od každého jedného z nás, od každej slovenskej rodiny. A prišlo to sem v skrátenom konaní, aby to nikto vlastne si nevšimol. My sme si to, našťastie, našťastie, všimli. Potom to musel minister hospodárstva, túto časť zákona, vziať späť. Lebo to nevedel obhájiť, nevedel to nikto obhájiť, aby prešiel zákon, ktorý je našitý na jednu spoločnosť, na nikoho iného, a náhodou ju vlastnila finančná skupina Penta.

    V septembri tohoto roku sme riešili SPP. A nebudem sa k tomu vracať. Ale skutočnosť, že ďalšia finančná skupina reálne ovplyvňovala prijímanie a vypracovanie vládneho materiálu, tiež o niečom svedčí. To je ten problém, že Slovensko sa stáva akoby krajinou, ktorú občanom ukradli, áno, finančné skupiny, áno, oligarchovia. O tom som, žiaľ, presvedčený. A preto pokiaľ nebudú vyšetrovatelia a prokurátori cítiť podporu, samozrejme, verejnosti určite áno, ale aj politických špičiek, že môžu ísť po komkoľvek a nič sa im nestane, nebudú preraďovaní, nebudú šikanovaní, nebudú nijakým spôsobom diskriminovaní, tak sa obávam, že vážne podozrenia z vážnych káuz nebudú adekvátne a razantne prešetrované. A to posolstvo, ktoré prišlo v marci minulého roku so zmenou vlády, s voľbami, že v princípe o nič vážne nejde, je posolstvo, s ktorým sa trápime dodnes, kedy každého polroka príde správa, ktorá je formálna, informatívna, ale v princípe nemá reálne žiadne zuby. Nemá absolútne žiadnu razanciu. A myslím si a obávam sa toho, že keď skončí toto volebné obdobie, tak sa naplnia slová jedného z aktérov Gorily, pána Haščáka, že ten odhad 5 rokov môže byť nakoniec reálny. A myslím si, že je úlohou nás ostatných, nielen opozície, aj verejnosti, samozrejme, aby sme preukázali minimálne to, že aj keď možno božie mlyny melú pomaly, pán Haščák sa nakoniec bude mýliť.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka, uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

  • Tak pri tomto vašom vystúpení, pán poslanec, mi dovoľte, aby som takú priamu reflexiu uviedla v mojej faktickej. Počas vášho prejavu som si dvakrát vydýchla.

    Prvýkrát, keď som videla, že občania mali možnosť dostať sa na balkón, aby mohli sledovať túto rozpravu, lebo naozaj pri tom nápore ľudí pri centre prvého kontaktu som sa obávala, že či teda budú môcť vôbec sledovať túto diskusiu. A druhýkrát si vydýchnem, keď poviem to, čo už mám na jazyku dlhšie a s čím sa spája aj prerokovávaná téma. Ja viem, pán poslanec Lipšic, prečo je tu záujem o byrokratizáciu a také umelé sformalizovanie, naťahovanie celého vyšetrovacieho procesu v kauze Gorily. Viete, prečo to je? Preto, lebo ak by sa naozaj, ak by tu bol záujem, seriózny záujem o vyšetrenie kauzy Gorily, bola by odvolaná celá vláda a v parlamente by zo súčasného stavu možno ostala jedna tretina.

    Ďakujem.

  • Poprosím ďalšieho rečníka do rozpravy, pána poslanca Alojza Hlinu.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si takú technickú jednu, by som poprosil technikov, že či môžem dostať kábel, aby som mohol prehrať jeden zvukový záznam z odpočúvania, by som poprosil.

    A ešte sa spýtam, keď vás tu vidím, pán minister, že či poruším nejaký zákon, keby som prehral teraz jeden zvukový záznam z jedného odpočúvania.

  • Reakcie z pléna: Nahlas!

  • Pán minister povedal, že hej, že asi hej. Ja sa chcem spýtať, lebo, viete, ja som 18 rokov podnikal, nemal som s nikým žiaden problém. Som dva roky v politike, mám tri, dva trestné oznámenia a jedno oznámenie za náhradu o škodu. Takže nevylučujem, že sa to na mňa zvalí tak, že nebudem vládať to na chrbte držať, preto sa pýtam.

    Zvukový záznam z odpočúvania vyhotovený Slovenskou informačnou službou.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR

    Poprosím pánov technikov, aby nastavili techniku.

  • Skôr, ako by sme pokračovali, dovoľte ešte, aby som uviedol niektoré veci, že, vážení poslanci SMER-u, špeciálne, neviem, či si to medzitým pán minister pozrel, ale ste schválili v zákone o azyle to, absurditu par excellence podľa mňa, o ktorej pán minister ani nevedel, že tento štát bude, môže poskytnúť investičnú pomoc niekomu, kto síce zamestná tristo ľudí, dajme tomu, ale môžu to byť ľudia z tretích krajín. Vy zvážte, že či to je v poriadku.

    Čo sa týka samotnej Gorily, poviem tak, že je to prekvapenie, lebo genéza Gorily je v inom. Genéza Gorily, je tu tretia správa a ja si pamätám veľmi dobre, že som bol teda ten, kto navrhoval. A som bol aj prekvapený v tej eufórii, že prešla, hej, že prešiel ten návrh, prešiel prvý návrh, prešiel druhý návrh, teraz máme tretí návrh. A výnimočne sa musím čiastočne stotožniť s niekým, kto tu predo mnou rozprával, že tá nálada je mimoriadne ponurá a to očakávanie, alebo tá, aj možno nieže eufória, ale také to očakávanie je už ďaleko ta-tam. Už hovoríme len o útrpnom konci a útrpnom ukončení a takom akože pochovaní celého tohto príbehu a prípadu. A už nech to skončí, však vieme, že aj tak sa nič nedeje. Čiže otvorene priznávam, že vzhľadom na ten prekvapivý úskok, tú lesť pána predsedu, lebo som sa trikrát márne dobýjal, že nech zaradí, na troch schôdzach, myslím, som hovoril, že nech zaradí správu Gorila, tak bolo odignorované. A dneska prekvapivo teda zaradil s dvojhodinovým opozdením Gorilu. Tak mi to príde až také smiešne, že či to teda bolo zmyslom, alebo nie. Nejdem to vyhodnocovať. Nuž je to tak. Nuž pravdou je, že som sa pripravoval na iné skvostné návrhy, ktoré tu dneska, vyzerá, že ešte odznejú, huby a spol, hej. To ešte, proste tam človek ešte šetrí akú-takú energiu, akú má, že aby ľuďom povedal, že čo sme schopní schváliť, ako teda tento parlament. Ale nie ja. Ja s tým nič nemám. Ja si len plním svoju povinnosť, že to poviem.

    Je aj to takým veľkým paradoxom, že bez hanby, bez teda pomaly akejkoľvek hanby je táto správa predložená, neviem, či s troj- alebo štvormesačným opozdením od výboru. Vždycky to bolo tak, že bola správa vo výbore, potom išla do pléna. Tretia správa bola vo výbore, prekvapivo neprešla. Neprešiel môj návrh, aby bola vypracovaná štvrtá správa. Pán minister povedal stop, že už to niekoho nebaví. Čiže vo výbore neprešiel návrh, aby bola ďalšia správa. Čo pán predseda vyhodnotil tak, že už ani v pléne nemusí byť. Som rád, že to pochopil nakoniec, že je v pléne. Lebo tá tretia správa, aby sme nestratili niť, tá tretia správa dnes odznela. Ale má, neviem, či troj-, či štvormesačné opozdenie. Ale to tu nevadí, lebo my tu budeme mať dneska ďalší bod, že predikcia vývoja verejných financií v roku 2013, či, ktorí neviete, vám poviem, že máme už december 2013, čiže to je až neslušné, hej. Alebo to je taký, prognostici, lacní prognostici, nechcem sa nejakej krajiny dotknúť, že teda idú prognózovať vývoj verejných financií na konci roka. Nuž, ale to je zase, súvisí s niečím úplne iným. S tou aroganciou a tým, čo ste minule tu spáchali, že ste išli domov a chceli ste sa vyhnúť zápche, tak ste všetko poodkladali, aj správy. Aj predikcie vývoja na rok 2013 máme v decembri 2013. No to je smiešne. Tak jak je svojím spôsobom neslušné a smiešne voči ľuďom a voči verejnosti hovoriť o správe, ktorá tu už mala byť odznená dávno, lebo zastihuje určitý okamih. A treba veľmi, to teda budem korektný, oceniť ten update, ktorý tu pán minister po prednesení správy doplnil. Ale ten rozsah si ani z ďaleka nemyslím, že je postačujúci. Ale zdá sa, že je vymaľované. Je vymaľované a hotovo! A tu už nikoho viacej nič trápiť nebude.

    Vážení občania, dovoľte, aby som vám zagratuloval, lebo vy ani neviete, akú máte tú česť. Vy ani neviete, kde žijete. Máte obrovskú česť žiť v krajine, kde sa nič nedeje, kde je všetko, ako má byť, kde vám prezident povie, že za dvadsať rokov sa s korupciou nestretol. Je to naozaj krajina zasnúbená, je to, jak v Biblii sa píše, krajina mlieka a, neviem, a ch...?

  • Výkriky v sále.

  • Medu a mlieka, pardon, nevedelo mi to hneď skočiť na rozum. Nuž, žijeme v nej. Tešme sa, buďme radi, že sa nám to podarilo, že máme tu česť. Naozaj, my žijeme v krajine, kde nepoznáme korupciu, kde sa nič nedeje. Tu len jeden nejaký výtržník miesto kompótov si začal pýtať peniaze za to, aby deti nehrali futbal, tak ako majú, alebo či už dospelí, a za to sme ho exemplárne potrestali. To je cťou žiť v takej krajine. A naozaj, ľudia, by som vám teda aj odporúčal do budúcna, držte chrbát stále smelo a prehnutí v tom hlbokom predklone, ako ho máte doteraz. A nech vám na ňom orajú, lebo majú naozaj tú česť, čo sa iným nedožičí a nedopraje, žiť v takej krajine. Všade navôkol sú všelijakí pankharti, darebáci, zbojníci, všade navôkol sa niečo deje, niekoho chytia, len my sme tá krajina, ktorú, ako aj sa hovorilo, že nám nadelili najviac. Je mi cťou žiť v takej krajine a som rád a sa teším.

    Ale už tento príbeh, útrpný, končí. Vážení, je naozaj smutnou pravdou, že v takejto krajine vôbec nežijeme. A vyzerá, že nie je ani záujem, aby sme v takej krajine žili. Nie je záujem o to, aby sme urobili nejaký katarzný krok. Viete prečo? Lebo by sa to celé zrútilo. Oni nemôžu z toho systému jedného vybrať. Nemôžu vybrať Malchárka, Bubínkovú, ja neviem, to je úplne jedno, nemôžu, lebo celý ten systém sa zrúti. My nemôžme mať Alexandrovský uzol, že začneme. Nemôžme, lebo sa to celé zrúti. Čiže v tom zahnívaní a v tom marasmení a v tom – ja na teba, ty na mňa a iba trošku štekaj a iba trošku hryzni, nech to nebolí – ideme pokračovať bez štipky hanby ďalej.

    Táto epizóda s nejakou Gorilou na chvíľku vyrušila, ale v zásade sa nič nedeje. Otázka stojí, že či sú ľudia s týmto uzrozumení, či toto si myslia, že je správne. Nebudem patetický tu s nejakými rečami. Načo?! Prosím vás, ak je to teda tak, že už štvrtá správa nebude. Ináč nezaznel dôvod prečo. Lebo keď boli tri, nechápem, prečo by nemohla byť štvrtá. Na výbore nezaznel dôvod, že prečo. Na výbore len môj návrh neprešiel. To je celé. Dôvod neexistuje. Kto chce, nech si ho doplní, aký chce, je to úplne jedno. Keď už štvrtá nebude, bolo by dobré to skončiť naozaj s takou, s takou výpravnosťou, aby sme si to zapamätali. Veľmi rád by som to pre vás urobil.

    Za prvé, údajne by som sa tu ako podľa slov ministra vystavoval nejakému riešeniu. Ale druhé, čo chcem povedať. Nie som ochotný za to zaplatiť ani euro. Nie som. Nie som ochotný. A to teraz odkazujem, lebo boli ľudia, ktorí boli ochotní za to zaplatiť obrovské peniaze, a ja nie som ochotný za to zaplatiť ani euro. Ale čestne prehlasujem, že aj keď už nebude štvrtá správa Gorily, nejaký čas, nejaký priestor si nájdem. Ak to niekto pochopí, že to nie je o peniazoch, ale o tom, že táto krajina chce ísť ďalej, tak prehlasujem, že to na tomto mieste pustím. Aj za tú cenu, že by pán minister našiel nejaký paragraf, ktorý by som v ten daný moment porušil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Poprosím posledného písomne prihláseného pána poslanca Ľubomíra Galka.

    Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, panie poslankyne, páni poslanci, najprv by som sa pozastavil nad aroganciou predsedu Národnej rady Pavla Pašku, ktorý dlhodobo odmietal tento bod zaradiť do programu napriek platnému uzneseniu. A nakoniec sa to Alojzovi Hlinovi podarilo a predseda Národnej rady sklapol a nakoniec bod zaradil. Takže, pán kolega Hlina, takto treba do nich pri akomkoľvek porušovaní rokovacieho poriadku a znásilňovaní práva. A ukazuje sa, že to môže fungovať. Mlátiť smerákov tu nemusíte, ale to rebelantstvo a nastavovanie zrkadla u vás oceňujem.

    Dámy a páni, vo februári sme prejednávali v poradí už druhú správu tohto smeráckeho megaškandálu a svinstva. A ja som povedal, rovnako ako pri prvej správe, že všetko nasvedčuje tomu, že Gorila nebude počas druhej vlády SMER-u vyšetrená. Mená ako Robert Fico, Robert Kaliňák, Tibor Gašpar, Jozef Magala sú pre mňa zárukou naozaj úplne všetkého, len určite nie vyšetrenia nejakej korupcie a už vonkoncom nie korupcie týkajúcej sa Roberta Fica a strany SMER. Ja sa vždy pobavím na tom, keď vidím nesúhlas na tvárach poslancov SMER-u, keď sa spomína Gorila v súvislosti s vašou stranou. Páni kolegovia, ale je to tak. Gorila je vaše maslo. Je to váš škandál. Dodnes ste uspokojivo verejnosti nezodpovedali jednoduché otázky. Bol toho 22. marca 2006 muž s kolou a dnešný predseda údajnej vlády istôt pre občanov v tom pamätnom byte a stretol sa tam s predstaviteľom PENTY Jaroslavom Haščákom? Pán minister, ja viem, že sa vám to ťažko počúva, ale myslím si, že to, čo ste tu predviedli, to extempore, už ráno, stálo za to, a že ste platený peniazmi daňových poplatníkov za to, aby ste si vypočuli aj nepríjemné veci. Druhá otázka, stretol sa trikrát v máji 2006 osobný tajomník Roberta Fica František Határ s Jaroslavom Haščákom a "robili" dohody týkajúce sa Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti uvedené v spise? Robili dohody popísané v spise týkajúce sa financovania volebnej kampane SMER-u? Kde je pravda, pán minister vnútra a podpredseda vlády istôt pre občanov? Dokedy chcete pravdu zamlčiavať?

    Dámy a páni, z teraz predloženej správy sme sa, tak ako z tých minulých, nedozvedeli prakticky nič alebo teda len veľmi málo. Áno, áno, jedná sa o živý prípad, teda prípad, ktorý sa stále vyšetruje. Položme si otázku: Naozaj je v tejto sále niekto, kto si myslí, že Gorila bude vyšetrená?

  • Výkrik v sále: Vyšetruje sa a bude vyšetrená.

  • Dozvedeli sme sa napríklad, že k júlu 2013 bolo vypočutých "až 40 svedkov". No, to je chvályhodné, lebo k februáru 2013 ich bolo vypočutých tridsať. Úctyhodný výkon. Desať vypočutých svedkov za pomaly polroka. O tom, či boli vypočutí aj hlavní aktéri predmetnej kauzy pani Bubeníková, pán Malchárek, okolo ktorých sa celá Gorila točí, správa taktne mlčí. Zrejme nie. Nemajú čas. Pán Malchárek sa vám a nám všetkým vyškiera zo Smotánky. Kde by on chodil po nejakých výsluchoch! Vo februári 2013 som tu hovoril o gorilích mláďatách, ktoré ste na nás, dámy a páni zo SMER-u, vypustili počas deviatich mesiacov vášho vládnutia. Hlavného podozrivého z Gorily ste nechali prenajímať luxusnú limuzínu ministerstvu školstva, pričom cena prenájmu na štvrťrok bola porovnateľná s cenou nového auta. "Vyvíjali ste" tzv. mobilné radiačné laboratórium za 636 000 eur na ministerstve hospodárstva. Podobným spôsobom, ako sa vyvíjal vojak 21. storočia za 3,2 mil. eur v čase prvej vlády Roberta Fica, teda nijak, len prachy tiekli bohvie kam. V bytovnej agentúre rezortu ministerstva obrany ste začali monitorovať niečo, čo rezort obrany vie urobiť aj sám. Za 960 eur mesačne, pričom monitoring je objednávaný u bývalej smeráckej hovorkyne. Zaplatili ste reklamnú kampaň na predaj českých sladkovodných rýb na Vianoce za 684 000 eur na ministerstve pôdohospodárstva. Minister obrany, on je kapitola sama osebe, si kúpil dva luxusné aerotaxíky pre svoju ctenú maličkosť, lebo vojaci ich vôbec nepotrebujú, za 9,8 mil. eur napriamo, bez súťaže, cez sprostredkovateľa sídliaceho v zubnej ambulancii.

    Nedávno sa prevalila informácia, že utajeným spôsobom ukmínil tento istý smerácky minister peniaze vojakom, ktorí chodia otrhaní a nemajú za čo cvičiť, a nalial ich pokútnym spôsobom do vojenského spravodajstva, odkiaľ bohvie, ale tušíme to všetci, kam tie peniaze opäť poputujú. V júni 2013 vyplávala na povrch kauza tunelovania Vojenskej spravodajskej služby počas prvej Ficovej vlády, a to si dovolím povedať, je Gorila 2. Vojenskí tajní defraudovali majetok Vojenskej spravodajskej služby, prevádzali na seba cez spriaznené osoby a firmy a to tým najprimitívnejším spôsobom. A čo ste spravili vy? Najprv ste robili všetko pre to, aby ste tieto informácie a dôkazy spochybnili a zabránili kontrole poslancov, čo sa vám aj podarilo. Potom ste robili všetko pre to, aby ste svedkov zastrašili, dokonca aj novinárov, a keď sa vám to nepodarilo, tak ste začali "vyšetrovať" takým spôsobom, že dodnes si vyšetrovateľ nebol schopný ani vyžiadať tých dve tisíc listov, čo k tejto kauze patria a sú na Vojenskom spravodajstve. A váš smerácky minister obrany nechal vysokých dôstojníkov podozrivých z ťažkého zločinu v tajnej službe, čím im umožnil mariť a likvidovať dôkazy, a tento zločin, Gorilu 2, prikryl. Vyšetrovanie, ktoré sa vedie, je vedené smerom kto, kde, čo a kedy vyniesol a povedal, a nie kto, kde, čo a kedy vytuneloval.

    A presne tým istým spôsobom vyšetrujete aj Gorilu, kto, kde, čo, kedy povedal, a nie kto, kde, čo a kedy urobil. Do rána by som tu mohol menovať vaše smerácke gorily za tento váš krátky čas vládnutia aj s ich gorilími mláďatami. Nič proti tomu nerobíte, ani ste nikdy nerobili. Všetky tieto obskúrne biznisy obhajujete, pred obvineniami kľučkujete, miesto toho, aby ste urobili nápravu. A v tom je hlavný problém. Máte väčšinu a správate sa, ako by ste si ju mali udržať naveky. Ale to je veľký omyl. A po tomto všetkom, kto vám má veriť, že vy chcete Gorilu vyšetriť?!

    Pán minister, vy sa dlhodobo staviate do polohy, ktorá vám v žiadnom prípade neprináleží, keď tvrdíte, že Gorila nemá nič spoločné so SMER-om. Som presvedčený, že ako minister vnútra takýmito neformálnymi usmerneniami zasahujete zvonka do práce vyšetrovacieho tímu a maríte vyšetrovanie.

    Dámy a páni, ak tento vyšetrovací tím skúma a preveruje informácie z Gorily, tak ich súčasťou je aj stretnutie predsedu SMER-u Roberta Fica a tiež jeho osobného tajomníka Františka Határa s inkriminovaným podnikateľom Jaroslavom Haščákom. Ľudia na Slovensku majú právo vedieť nielen to, akým spôsobom sa narábalo so štátnym majetkom za vlády Mikuláša Dzurindu, ale majú právo aj vedieť, aké záväzky mohli vzniknúť v tomto čase SMER-u voči finančným skupinám. Majú právo vedieť, či napríklad zamýšľané nezmyselné vykúpenie alebo vyvlastnenie dôvery nie je napĺňaním tohto záväzku. Majú právo vedieť, či SMER alebo jeho predstavitelia neprijali korupčné platby. Ľudia majú právo poznať pravdu o Gorile, pretože muž s kolou, ktorý vie vlastnou hlavou získať milióny, sa stal symbolom toho najhoršieho, čo sa kedy objavilo v slovenskej partokracii.

    Vážený pán minister vlády istôt pre občanov, neverím, že vy máte záujem vyšetriť Gorilu. Vy zamestnávate zločincov v polícii. A keď sa vám na to príde, tak zahmlievate a klamete. Vy zamestnávate v polícii gorily, mafiánov, ktorí bezbranných ľudí pripravili o pozemky a o byty, a ešte takéto zvrátenosti a obskúrnosti obhajujete. Ak ste chlap, postavte sa sem za ten pult a povedzte občanom Slovenskej republiky, že Gorilu vy nikdy nevyšetríte, lebo tých goríl máte v SMER-e medzi vami priveľa, lebo gorily ste vy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pýtam sa teraz, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Do rozpravy sa prihlásil jeden pán poslanec, uzatváram možnosť prihlásiť sa, a dávam mu zároveň slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán, pani podpredsedníčky, vážený pán minister, podpredseda vlády, teda chcel som to skôr odbaviť technickou a faktickou poznámkou, ale nedá mi celkom nepovedať pár slov skôr k formálnej stránke tohto rokovania. A nechcem tu niekoho obviňovať, alebo vykrikovať, alebo hovoriť konkrétne mená, to už tu bolo mnohokrát, ale skôr sa pozastaviť nad tým, čo tu vlastne teraz v tomto bode, ktorý sa mi zdá v podstate nie dôstojne pripravený, troška to komentovať.

    Už na začiatku tejto schôdze v utorok tu vznikol taký zvláštny stav. Do programu sa navrhlo opozične asi pätnásť, možno aj viac bodov. Samozrejme nič neprešlo. Aj ja som dal návrh, aby zákon o exekútoroch, ktorý sa minule odsunul, sa prerokoval prednostne, neprešlo to. Bol tu návrh aj o zaradení správy o Gorile, ten tam mohol byť automaticky, ani to neprešlo. No a dnes sa naraz tento bod zaradil do programu. Fajn. No ale zase správa, o ktorej tu hovoríme, som si ju teraz pozrel na internete, je skutočne stará správa z augusta, úplne formálna, skoro by som povedal, opísaná z tej predchádzajúcej, v podstate nič nové.

    Národná rada má svoje uznesenie, že každý polrok treba správu predložiť plénu o priebehu vyšetrovania. Neviem, prečo sa táto správa, veľmi konkrétna, nepredložila, nepripravila, ale predložila sa tá správa stará, krátka, nezaujímavá, no. To, že vec je stále živá, to sa tu už trikrát konštatovalo, chápem to, len ten posun za tých, polroka by bolo treba asi troška viac a dôstojnejšie komentovať. Minule napríklad tam bolo napísané, že sa vyšetrilo približne 40 svedkov, teraz už bolo viac ako 40, takže určitý posun tu je, ale proste nič naozaj konkrétne. A tu nejde o tú stranu alebo o tú stranu, tu ide o vlastne situáciu na Slovensku v oblasti korupcie. Veľa o tom hovoríme, ale skutek utek.

    Tiež správa sa mi zdá, že končí príliš optimisticky, už neraz to tu takto bolo. Správa končí týmito slovami: "Vyšetrovanie hodnotím veľmi kladne, úkoly plynule a bez zbytočných prieťahov prebiehajú, treba však ešte viac výsluchov svedkov a treba aj požiadať právne o pomoc iných štátov." Tak je to stále to isté a dúfam, že to pokračuje, ale nehodnotil by som to veľmi kladne a nezdá sa mi, že to je plynulé a bez zbytočných prieťahov.

    Takisto už sme viackrát počuli, že nie je možné určiť termín ukončenia tejto trestnej veci. No čo už? Je to asi pravdou tiež, len, proste, to opakovanie do stratena tu veľmi dobre vidno.

    No záverom tohto narýchlo pripraveného príspevku, pretože som netušil, že tento program dnes bude, tento bod pokladám za veľmi dôležitý, aj by som povedal, je taký kľúčový, aby sa všetky strany postavili k tejto téme. Je to téma korupcie, ale prerokovanie v parlamente, dnešné popoludňajšie, pokladám za veľmi formálne a neaktuálne a teda skoro by som povedal, že zbytočné, no. Tak predpokladám, že za pol roka sa už zídeme na inej úrovni a že tá správa bude podstatne lepšia, ako bola táto.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne. Ja budem veľmi krátko reagovať na vystúpenie kolegu Mikloška. Súvisí s tým uznesenie navrhnuté, berie na vedomie. Čo to mám vlastne vziať na vedomie? To je rovnako, ako keď budeme hlasovať, že vonku prší a berieme na vedomie, že prší. Tak ako, takéto uznesenie je pre mňa úplne vágne. Ja nevidím dôvod, aby som vôbec o niečom takom hlasoval.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec nechce reagovať. Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko pán minister?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, jediný, kto tu vystúpil a svojím spôsobom mohol bez nejakého bývalého konania niečo rozprávať, bol vlastne poslanec Hlina. Zvyšní poslanci skôr prejavili určitú formu nervozity, pretože kauza Gorila, ako iste viete, tu je od roku 2005 a ´06, to znamená, jej predmetom je predovšetkým privatizácia z časov druhej Dzurindovej vlády. Aj by ste aj chceli obviniť, a mnohí to spomínate viackrát, akým spôsobom sa vyšetrovala v roku 2006 a ´10, tak v podstate ste mali dva roky na to, aby ste to vyšetrenie urobili. My ešte nie sme vo vláde ani toľko, čo bola predchádzajúca vláda.

  • Ruch a výkriky v sále.

  • Z môjho pohľadu, z môjho pohľadu, pán poslanec Galko, dva roky 2010 – 2012...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • ... 2010 – 2012. K súčasti demokracie patrí, že sme schopní zniesť aj iný názor, ako je môj. To len tak pre, všeobecne. A v tomto prípade platí, že v roku 2010 – 2012 počas predchádzajúcej vlády, v ktorej bol pán Galko minister, pán Lipšic bol minister vnútra, sa neurobilo nič, nič sa, pritom SaS-ka vydierala s materiálom Gorila. Pán poslanec Sulík povedal, že ho mal od roku 2010. Dva roky ho mali v šuflíku. Veď to tu v pléne priznali. Čo robili dva roky?! Prečo to nechceli vyšetrovať? Pretože by sa to týkalo ich koaličných partnerov spred dvoch rokov? To bol ten hlavný problém. Preto tu dnes tak strašne kričí a snaží sa všetko zamiesť a tvári sa, že vlastne on s tým nič nemá. Veď s tým dva roky pracoval. Dva roky neurobili nič. Až potom poslanec Lipšic povedal, že v januári roku 2012, po dvoch rokoch zriadil vyšetrovací tím na Gorilu. Ten spis je tu predsa šesť rokov. To znamená, to sa, chápem, že sa to ťažko počúva, rozumiem, že to nie je príjemné, v každom prípade sa tu hovorí o finančných skupinách. Radi to spomínate.

    A ja sa vás po tom opýtam, kto dal poisťovňu Dôvera? Kto vymyslel zisky v zdravotníctve?

    Nebol to náhodou pán minister Zajac a druhá Dzurindova vláda?

    Pán poslanec Lipšic bol vtedy ministrom spravodlivosti, mohol zasiahnuť, aby nemala Penta veľkú Dôveru, veľkú poisťovňu, aby teda finančné skupiny neovládali túto krajinu.

    Kto odovzdal drôtovňu Hlohovec Pente?

    Kto odovzdal Letisko Košice Pente?

    Kto odovzdal PPC Bratislava Pente?

    Kto odovzdal Privat Banku, Reštitučný investičný fond, Slovalco, Slovenskú plavbu a prístavy?

    Kto odovzdal VSŽ Pente?

    Čo sú toto za nezmysly?!

    Vašou snahou je obliať blatom tých, ktorí s touto časťou nemajú nič. Toto bol problém v súvislosti s tým. A my nemusíme riešiť slová, lebo vy môžte klamať, vy ste proste na to profesionálne školení, a vám to až tak nevadí.

  • Reakcia z pléna a potlesk.

  • Ďakujem pekne. Ale z môjho pohľadu tu sú aj určité veci, ktoré hovoria o skutkoch.

    Kto zastavil privatizáciu, odovzdanie bratislavského letiska Pente?

  • Reakcie z pléna.

  • SMER, presne tak. V roku 2006, keď sme nastúpili, keď sme nastúpili k moci, prvá z vecí, ktorú sme urobili, bolo zastavenie privatizácie bratislavského letiska pre Pentu. Boli sme dokonca tu v tejto časti kritizovaní.

    Zaznelo tu SPP. Kto odovzdal SPP zahraničným investorom v roku 2002? Kto?

    Prvá Dzurindova vláda predsa, ktorej súčasťou boli poslanci, ktorí tu dneska sedia. To zlaté vajíčko odišlo v tom čase. Takisto, keď sa o tom bavíme, zákaz zisku, za ktorý opäť, pán Galko, pán Sulík a ostatní kritizujú túto vládu. Preto zakazujeme zisk aj Pente!

    Tak koho potom obhajujete, keď nadávate vlastne vláde, že bojujeme so ziskom zdravotných poisťovní?!

    Toto je ten problém, toto je tá schizofrénia, v ktorej sa nachádzate.

    Pán Galko sa snažil povedať, že no Gorila je kauza SMER-u. No nie je, pán Galko, lebo sám ste sa priznali, keď ste povedali: "Prečo nevypočula polícia dvoch hlavných aktérov Gorily, pani Bubeníkovú a Malchárka?" Je snáď z nich niekto členom SMER-u? Kto je pani Bubeníková? Nominant vašeho koaličného partnera, ktorého ste prosili o rozpočet na kolenách. To ste tu predsa vtedy hovorili. To nie je SMER, to je SDKÚ. Pán Malchárek, jeho strana už v parlamente nie je, tá už odišla do zabudnutia podobne, ako pomaly, ale iste odchádza vaša strana.

  • Reakcia z pléna.

  • Z môjho pohľadu toto sú fakty. Toto sú fakty, ktoré sa stali. Ja som ich len vymenoval, všetky veci sú dostupné na internete.

    A teraz sa vrátim späť. Vyšetrovanie akéhokoľvek trestného činu a polícia aj momentálne je vždy v rukách, aby prokuratúra viedla jednotlivé vyšetrovania. A dnes sa nám darí objasňovať, obviňovať, obžalovať a v podstate aj odsudzovať páchateľov trestných činov viac ako 5, 10, 15 rokov starých. A kto aspoň trošku dával pozor na kriminalistike, kto má vyštudované právo, vie, že máte buď horúcu stopu, že viete v 48. hodinách od trestného činu zaistiť čo najväčšie množstvo dokumentov, aby ste veľmi rýchlo objasnili vraždu, alebo keď to reprodukujete naspäť, čo je v našom prípade napríklad kauza Daniela Tupého, kauza vraždy Ernesta Valka, všetky veci, napríklad my sme konkrétne zdedili až s odstupom času. Čiže vlastne musíte stavať tú mozaiku omnoho komplikovanejšie.

    A je pravda, musím sa priznať k jednej veci, povedal som chybne, nie 40, to som prečítal staré čísla zo správy, 150 svedkov je rozdiel oproti poslednému, čo si myslím, že je veľmi dobrá práca. A šesť ďalších dožiadaní a už ďalšie štáty, ktoré vlastne mali možnosť stretnúť sa s finančnými tokmi z tejto kauzy. To znamená, diktovať vyšetrovateľom a hlavne prokurátorom, Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá je tu na to presne vytvorená, čo majú robiť, je skôr tlak na to, aby naozaj sa vyšetrovanie nepodarilo. V roku 2012 aj v podstate hnutie, ktoré bolo v uliciach v roku 2012, žiadalo nezávislé vyšetrenie prípadu. Každý politik, ktorý sa bude do toho obúvať, bude nadávať policajtom, komukoľvek, de facto naozaj zasahuje do toho vyšetrovania. Ja si môžem naozaj bez problému sadnúť na detektor lži v tejto otázke a môžem povedať, že som do toho vyšetrovania žiadnym spôsobom nezasiahol. Vytvoril som dobré podmienky, žiadny tlak, dostatok finančných prostriedkov, aby mohli naozaj slobodne otvárať ľubovoľné dvere, ktoré otvoriť chcú. A tak aj konajú. Nehovoriac o tom, že nie ja, ale špeciálny prokurátor riadi vyšetrovanie. Minister vnútra takéto oprávnenie nemá.

    To, že sa pán Galko mýli, to je jasné. Keď odpočúval novinárov, tak on dával tie úlohy, on si tie svoje kompetencie pomýlil. Ja takú kompetenciu nemám. Ani ju nemôžem diktovať, čo má vyšetrovateľ robiť. To je v zákone napísané. A akákoľvek iná rétorika je v skutočnosti len zahmlievanie celého problému.

    Ešte raz sa k tomu vrátim. To, čo sme hovorili pred voľbami v roku 2012 aj po voľbách, platí. Tím potrebuje mať dostatočný priestor a čas. Vyšetruje kauzu, ktorá pochádza z roku 2005 a ´06. Je teda stará osem rokov. Keďže horúca stopa sa už teda prešustrovala, tak ostáva len skladanie mozaiky na základe svedeckých výpovedí a starých dôkazov. A to naozaj chvíľu trvá.

    Som veľmi rád, že pred mesiacom sa nám podarilo objasniť vraždu starú 17 rokov. Proste, jednoducho nie nadarmo sa hovorí a všetci to porekadlo poznáte, o tom, že Božie mlyny melú pomaly, ale iste. Aj v tomto prípade to určite platí. A som presvedčený, že to aj tak dopadne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Žiada si záverečné slovo aj pán spravodajca? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač č. 781.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby zostal na svojom mieste. A prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie Vladimíra Petráša, teda už ho nemusím prosiť, keďže je už na svojom mieste.

    Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Richard Sulík, ktorý tým pádom, keďže sa nenachádza v sále, stráca poradie. A zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce sa, chcete sa, pán navrhovateľ?

    Nech sa páči, vyjadrite sa k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, toto je vcelku podobný prípad, typ diskusie, ktorý sa tu neustále odohráva, a snaha vlastne zaujať za určitých okolností za každú cenu.

    SMER od roku 2008, kedy prišla kríza, sa rozhodol, že je nevyhnutné, aby boli zmrazené platy ústavných činiteľov nielen ako znak solidarity, ale aj ako znak situácie, ktorá je, že bolo potrebné, aby vo všetkých sférach štátu nastalo šetrenie a došlo aj k uťahovaniu opaskov. Z môjho pohľadu aj tento zákon, ktorý vlastne už pravidelne od roku 2008 SMER predkladá do parlamentu, reaguje na to, že situácia nie je natoľko dobrá, aby mohlo začať platiť staré pravidlo, ktoré je vlastne od roku 2008 zamrazené.

    Bolo tu niekoľko vystúpení k tomuto zákonu, viac alebo menej populistických. Čo treba povedať, že ma niektoré pomerne prekvapujú. Počas rokov 2011 a 2012 predchádzajúca vláda prácou SaS, predložili návrh, ktorý akože mal riešiť to, že vlastne budú platy poslancov znížené. Výpočet, ktorý nakoniec z toho zákona vznikol a kedy na poslednú chvíľu bolo treba ťahať ručnú brzdu, že, naopak, tento zákon znamenal zásadné zvýšenie platov ústavných činiteľov, čo bola z nášho pohľadu neprijateľná situácia.

    Obdobne, i keď tento návrh, ktorý predložil pán poslanec Poliačik v rozprave, sa snaží rešpektovať tie pravidlá o niečo viacej, toho reálneho života, ale opätovne nie je presný. V čase, lebo v čase hospodárskeho rastu zásadne rastie aj inflácia. Napriek tomu, že situácia občanov Slovenska ešte stále nemusí byť dobrá, to znamená, príde osempercentný rast, inflácia skočí rovno na 5 percent. Pre mňa je nepredstaviteľné, aby automaticky zákon zvýšil následne ústavným činiteľom o 5 percent. Preto je tento zákon napriek tomu, akokoľvek nesystémový sa zdá, stále tým najtypickejším, že kedy je potrebné aj v tomto pléne zhodnotiť, áno, podarilo sa urobiť taký úspech v rámci Slovenska, že vieme ísť ďalej, alebo nepodaril sa. Preto aj tá inflácia dneska je na úrovni jedného percenta. Preto to aj tak vyzerá logicky. Ale boli situácie, keď bol najvyšší rast, že sme nevedeli infláciu stlačiť pod štyri, 4,5 percenta.

    Práve preto... Prosím?

  • Reakcia na hlas z pléna.

  • Nie. Bez eura. No len, to je jedno, rast proste naťahuje infláciu, pretože s rastom zvyšujú sa príjmy, zvyšuje sa vlastne kúpna sila, zvyšuje sa domáca spotreba, ktorá automaticky zvyšuje infláciu. To je vždy ten problém, že aj inflácia vie veľmi skákať, že nie je proste v tom čísle úplne štandardná. Možno budúci rok, keď sa, budete riešiť v pléne otázku platov ústavných činiteľov, treba to naviazať na nejaký stabilnejší prvok výpočtu, ktorý bude mať nejakú automatiku. S tým súhlasím. Ale toto, jedine toto by som tomu vyčítal, aby som bol úplne presný.

    Veľmi som sa, musím priznať, ale zabavil vcelku na oduševnenom výklade pána poslanca Brocku a pána poslanca Přidala. Obidvaja vystupovali, ako im strašne záleží na tom, že pán premiér tejto krajiny má nižší plat ako niektorí primátori. Myslím si, že sa treba opýtať najprv jeho, ja v tom až taký problém nevidím. Ja to mám v podstate tiež počas môjho fungovania v politike pomerne jednoduché. Každý rok zaplatím vyššie dane, ako je môj plat. Čiže de facto naozaj nemôže sa na mňa nikto sťažovať, že ma platí zo svojich daní. Platím sa zo svojich minimálne a ešte by som stihol zobrať so sebou nejakého poslanca navyše. Faktom však zostáva, faktom však zostáva, že tento zákon, ktorý zariadil túto časť a tento spôsob fungovania, že ak sa občania rozhodnú a vyberú si svojho starostu alebo primátora z radov poslancov Národnej rady, tak mu prináleží, tak mu prináležia platy, ktoré k tejto funkcii prislúchajú.

    Dovoľte, aby som vám priblížil, že tento zákon pochádza z roku 2004, ktorý zaviedol túto prax, z roku 2004. A dovoľte, aby som, je to zákon č. 547/2004 Z. z., a za tento zákon bol tak pán poslanec Brocka, ako aj pán poslanec Přidal. Obidvaja za tento zákon hlasovali a obidvaja hlasovali za to, aby vlastne poslanci vyšších územných celkov, poslanci miestnych zastupiteľstiev, starostovia, primátori mali popri normálnom poslaneckom plate v Národnej rade aj svoje platy, pretože skôr je tou tendenciou...

  • Čiže ja teraz nerozumiem tomu, stalo sa vám to za posledný týždeň už dvakrát, pán poslanec Brocka, že útočili ste, myslím, na ministra dopravy, že SACR, či kto, podpísal nejakú nevýhodnú zmluvu. Ukázalo sa, že to bol váš nominant, čo ju podpísal, čo sa hneď zmenilo. Vy ste pripravený ako takéto audiotextové číslo, že za každú cenu proste kritizovať, len niekto zavolá: povedzte, čo urobil SMER? Zlé, všetko je zlé, otrasné, hrozné, strašné, ale potom, keď sme konfrontovaní s realitou... Tak ešte raz, keďže ste tu neboli, vám to pripomeniem: v roku 2004 aj na návrh, jeden z navrhovateľov bol aj pán poslanec Minárik, hlasovalo za to ináč, mimochodom, prakticky skoro celé plénum, aby bolo, bol to, nehovorím, že to bol návrh KDH, celého pléna, len teda, keď dneska máte to oduševnené vystúpenie, že sa vám to nepáči, v roku 2004 ste odhlasovali vy aj pán poslanec Přidal, nakoniec celý klub KDH bol za, za to, aby vlastne ten spôsob, ktorý dnes kritizujete, fungoval. Čiže ak chcete si spytovať svedomie, môžte, ale v tomto prípade platí, že, že teda najprv si treba poupratovať pred vlastným prahom.

  • Reakcia z pléna.

  • Z môjho pohľadu, z môjho pohľadu mali ste dostatočný priestor, keď ste boli vo vláde. Chcel som povedať, že v posledných 24. rokoch ste tu boli vlastne 12 rokov, čiže takmer polovičku a vždy ten priestor na túto reakciu ste vlastne mali. A v roku 2004, v roku 2004 ste priamo tento systém, ktorý dnes kritizujete, sám odhlasovali.

  • Reakcia z pléna.

  • Čiže, no nevadí, ja nehovorím, len kritizovali ste nás a vybrali ste len poslancov, úmyselne, v tom to bolo neseriózne, že ste vybrali len poslancov SMER-u, pričom v tejto časti opozície je dosť. Pána poslanca Freša ste nespomínali, ostatných ďalších nie.

    Čiže pozrite sa, keď prezentujete, a tu trvá posledná asi schizofrénia, ktorú by som rád ešte tak na ňu upozornil, je, že na jednej strane častokrát sa v tejto snemovni hovorí o tom, ako sa je potrebné priblížiť viacej regiónom, kde je samozrejme veľké riziko, pretože regióny sú pomerne zastúpené na väčšinovom princípe, a teda pri väčšinovom princípe, ktorý tu mnohí obhajujú, má najväčšiu šancu práve tá známa osobnosť, ktorá z regiónu pochádza, čo najčastejšie práve býva starosta významnej obce alebo primátor. Čiže tým, keď budeme tlačiť sa k väčšinovému systému, ktorý mimochodom v mnohých oblastiach mne je sympatický, čiže ja s tým súhlasím, s tým názorom, len sa snažím vysvetliť, že akonáhle pôjdeme k väčšinovému systému a k jednomandátovým obvodom v rámci regiónov Slovenska, dotlačíme do parlamentu ďaleko viacej primátorov a starostov ako kedykoľvek predtým. Čiže z môjho pohľadu toto je, to si treba naozaj rozmyslieť a neriešiť to na poslednú chvíľu. Ja doporučujem za nás, keďže my sme predložili ten návrh na zmrazenie platov ústavných činiteľov, keď budete ako poslanci riešiť celkový zákon o poslancoch a všetko, dáte to všetko do jednej veľkej diskusie, a určite sa mnohé názory, ktoré ste tu dnes povedali, uplatnia v tomto zákone a môže nastať nejaká zmena, ktorá bude systémová.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2012.

    Návrh má parlamentnú tlač 779 a spoločná správa má označenie 779a.

    Tento návrh uvedie minister vnútra za neprítomného pána ministra financií. Prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

  • Výkriky v sále.

  • Minister financií je ospravedlnený pre zdravotné problémy. Poprosím o pokoj na balkóne, kľud.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2012, dovoľte tento materiál, aby som vám predložil ja vzhľadom na zdravotnú indispozíciu pána ministra financií a podpredsedu vlády. Takže vám, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2012 prerokovala vláda Slovenskej republiky 6. novembra 2013 a schválila ho uznesením č. 649, ktorým ma súčasne poverila, aby ako dokument som uviedol v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Súhrnná výročná správa bola vypracovaná v súlade s § 29a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správa obsahuje údaje o výsledku rozpočtového hospodárenia verejnej správy za rok 2012 v jednotnej metodike ESA 95, vykázanom Európskej komisii do 1. októbra bežného roka, súhrnnú účtovnú závierku, údaje ustanovené zákonom o rozpočtovej zodpovednosti a údaje o hospodárení Slovenskej republiky. V poradí druhá súhrnná výročná správa Slovenskej republiky oproti roku 2011 je svojím obsahom rozšírená o odhad čistého bohatstva krajiny, výpočet štrukturálneho salda verejných financií, čistého dlhu krajiny a vyhodnotenie cieľov stratégie riadenia dlhu.

    Dovoľte mi, aby som vás v krátkosti informoval o ekonomických výsledkoch dosiahnutých k 31. 12. 2012.

    Plnenie maastrichtských kritérií. V rámci tzv. jesennej notifikácie Eurostat potvrdil a 20. októbra tohto roku zverejnil údaje o schodku dlhu verejnej správy v metodike ESA 95. Podľa týchto údajov hospodárila verejná správa Slovenskej republiky v roku 2012 so schodkom 4,54 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy k 31. 12. dosiahol 52,4 percenta. Oproti jarnej notifikácii sa podiel schodku na HDP zhoršil o 0,19 percentuálneho bodu, a to predovšetkým v dôsledku spresnenia časového rozlíšenia daňových príjmov a sociálnych príspevkov, preklasifikovanie vkladu do základného imania Eximbanky a do výdavkov na základe požiadavky Eurostatu a revízie hrubého domáceho produktu oproti jarnej notifikácii.

    V Európskej únii spomedzi 28 krajín vykazuje 8 krajín vyšší schodok a 18 krajín vyšší dlh ako Slovenská republika. Priemerný schodok verejnej správy v Európskej únii bol 3,9 % HDP a priemerný dlh verejnej správy bol 85 % hrubého domáceho produktu.

    Súhrnná účtovná závierka Slovenskej republiky predstavuje konsolidovanú účtovnú závierku súhrnného celku, teda údaje za takmer 8 tisíc subjektov verejnej správy vrátane obchodných spoločností a štátnych podnikov.

    Z týchto údajov vyplýva, že celkový majetok verejnej správy k 31. 12. 2012 dosiahol spolu 57, 2 mld. eur, čo je oproti roku 2011 prírastok o 3,7 mld. eur. V rámci neho bol najvýznamnejšou položkou dlhodobý hmotný majetok 38,3 mld. eur, z neho hlavne stavby a pozemky. Na strane pasív bol najvýznamnejšou položkou - záväzky vo výške 33 mld. eur tvorené z 98 % záväzkami z obsluhy štátneho dlhu.

    Súhrnná účtovná závierka nie je overovaná nezávislým audítorom, ale všetky významné súčasti, ako napríklad konsolidovaná závierka štátu, závierky obchodných spoločností, obcí a vyšších územných celkov, sú samozrejme overované audítorom.

    Údaje požadované zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. V súlade s ústavným zákonom obsahuje súhrnná výročná správa po prvýkrát aj informáciu o čistom bohatstve, jednorazových efektoch, štrukturálnom salde a čistom dlhu.

    Výpočet čistého bohatstva bol ovplyvnený dvoma zásadnými skutočnosťami. Po prvé, v aktívach zatiaľ nie sú zahrnuté tzv. iné aktíva, ako napríklad naše kultúrne, historické a prírodné bohatstvo, nakoľko nie je zatiaľ jasná metodika ich ocenenia, a, naopak, v pasívach sú už zahrnuté tzv. implicitné záväzky súvisiace so starnutím populácie, čo je 230 % HDP. Navyše je dôležité uviesť, že koncept čistého bohatstva nie je založený na vyčísľovaní a hodnotení jeho absolútnej hodnoty, ale na hodnotení jeho medziročných zmien. Preto prvá relevantná analýza a diskusia by mohla prebehnúť až o rok. Medzitým bude ministerstvo financií priebežne spolupracovať s odborníkmi na metodológiu výpočtu tých položiek, ktoré sa vo výpočte čistého bohatstva zatiaľ nenachádzajú.

  • Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, verím, že súhrnná výročná správa sa postupne stane významným dokumentom hodnotiacim finančnú ekonomickú situáciu verejnej správy a bude dôležitým zdrojom informácií nielen pre odbornú, ale aj širokú verejnosť. Odporúčam, aby Národná rada schválila uznesenie, ktorým berie dokument na vedomie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet, pána poslanca Štefana Hrehu, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2012 (tlač 779).

    Návrh súhrnnej výročnej správy pridelil na prerokovanie predseda Národnej rady rozhodnutím č. 748 zo dňa 11. novembra 2012 (Pozn. red.: správne má byť - "2013") výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj do 22. novembra 2013. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý pripravil spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 748 zo dňa 11. novembra 2013 určené výbory prerokovali návrh súhrnnej výročnej správy. Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 258 zo dňa 12. novembra 2012 (Pozn. red.: správne má byť - "2013"), výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 138 zo dňa 21. novembra 2012 (Pozn. red.: správne má byť - "2013").

    Predloženú správu uvedené výbory prerokovali, so svojimi uzneseniami ju zobrali na vedomie. Zároveň odporučili Národnej rade návrh súhrnnej výročnej správy vziať na vedomie. Zo strany výborov Národnej rady ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor schválil spoločnú správu uznesením č. 267 zo dňa 25. novembra 2013. Určil ma za spravodajcu výboru. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu, do ktorej sa písomne prihlásil jeden pán poslanec, Ivan Štefanec za klub SDKÚ - DS.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, ja som sa dozvedel tiež len dnes, že pán minister financií, že je chorý. Tak mu želám skoré uzdravenie. Verím, že do rozpočtu sa to podarí, pretože ozaj čaká nás, verím, že obsahová diskusia, na ktorú sa úprimne tešíme, pretože je aj potrebná. Je to zákon roka a tam bude naozaj o čom. Ale chcem veľmi krátko zopár poznámok k tejto správe.

    Predovšetkým, pán minister, myslím si, že tá správa je obsahovo dobrá aj prehľadná. Musím povedať, že je lepšia ako pred rokom. A ja som to povedal už aj na výbore, keď sme ju preberali, na výbore pre európske záležitosti, že oceňujem kvalitu informácií, pretože postupne sa z tejto správy dá dozvedieť viac než pred rokom. A to je dobre.

    Čo sa týka ale obsahu, chcem upozorniť na jeden veľmi, veľmi zaujímavý fakt, ktorý sa objavuje v tejto správe, a to je, na konsolidačné úsilie. Aj táto správa potvrdzuje, že za rok 2012, za takmer celý rok, kedy bola pri moci vláda jednej strany, tak táto vláda nekonsolidovala. Konsolidačné úsilie je vyčíslené za rok 2012 0,0. Je to jasné, čierne na bielom v tomto prípade, v tejto správe. Dozvedáme sa z týchto údajov, kým za rok 2011 sme konsolidovali vo výške 2,6 %, za rok 2012 nula. Inými slovami, kým predchádzajúca vláda naozaj šetrila, súčasná tak nerobí a robí len a len jednorazové opatrenia pre zlepšenie deficitu, bohužiaľ, len opatrenia, ktoré dopadajú na občanov: zvýšenie daní, zvýšenie odvodov, zvýšenie poplatkov, ktoré zhoršuje situáciu občanov. Ale tieto opatrenia nie sú udržateľné. Aj toto sa dá dočítať z údajov, ktoré boli predložené.

    Ďalšiu poznámku chcem povedať, čo sa týka pohľadávok Slovenskej republiky, pretože vidíme, že ten stav pohľadávok sa nejako významne nemení. Aj v správe je uvedené, že presahuje táto úroveň 226 mil. eur a len dve krajiny tvoria podstatnú časť, takmer výlučnú časť týchto pohľadávok, je to Kuba, viac než 112 mil. eur, a bývalá zväzová republika Juhoslávia cez 71 mil. eur. Hovorím to preto, pretože sa jedná o obrovský obnos peňazí, a hovorím to aj preto, aby som zvýraznil pozornosť a potrebu jednať jednak pre ministerstvo financií, pre ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ale aj pre celú vládu, aby sa sústredili na vymáhanie pohľadávok, teda, jednoducho povedané, na vymáhanie slovenských dlhov, ktoré stále máme v zahraničí. Je to dôležité, pretože pokiaľ budeme mať tieto peniaze skôr v štátnej kase, tak o to budeme, alebo budete vy, tak ako to prenášate, tú záťaž cez dane, poplatky, odvody, menej, menej zaťažovať občanov.

    Takže toľko na úvod a verím teda, že pri debate o štátnom rozpočte budeme môcť ísť aj do obsahových vecí, kde budeme hovoriť najmä o budúcnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani Helena Mezenská ako jediná, nech sa páči. Aj Alojz Hlina. Uzatváram možnosť, dvaja prihlásení.

    Pani Mezenská.

  • Vážení prítomní poslanci, vážený pán predsedajúci, pán minister, aj prítomní občania, dovoľte mi, aby som aj ja predniesla tak v krátkosti, stručne takú reflexiu nad tým, čo máme predložené teraz v parlamente. A to v podstate nadviažem na to, čo povedal aj predo mnou pán poslanec Štefanec, poukazujúc na ten nepomer medzi konsolidačným úsilím, ktoré je zamerané vo forme zvýšených daní, poplatkov a odvodov voči občanom, voči širokým občianskym skupinám, a to úsilie, ktoré vieme aj objektivizovať, ktoré je nasmerované smerom k výdavkom vlády. Tento nepomer je pre mňa šokujúci, pretože ja si myslím, že ak ideme a zvyšujeme dane, poplatky, odvody voči ľuďom, a z môjho pohľadu to bolo v priebehu toho, čo sa predkladalo do zákonov, nastavené drasticky na občanov, veľmi ťažko to znášajú, ich životná úroveň sa zo dňa na deň vďaka týmto konsolidačným úsiliam, ich životná úroveň sa zhoršuje, a na strane šetrenia a úspory vládnych výdavkov nie je badať nejaký rovnaký záujem, rovnaký zámer konsolidovať nakladanie a čerpanie s verejnými zdrojmi.

    Preto v tejto súvislosti ani tak nieže reflexia, ale skôr otázka smerom k vám, pán minister, o to viac, že vy ste ministrom vnútra, ktorý zodpovedá aj za šetrenie verejných prostriedkov, aj za prípravu racionalizácie verejnej správy vo forme reformy ESO, sa chcem opýtať, či naozaj sa možno stotožniť s tým, že konsolidovaný dlh, ktorý je pre mňa nastavený v enormne vysokej, vo vysokom objeme 37 mld., vy naozaj považujete za konsolidovaný. Ktoré konkrétne opatrenia napríklad aj v reforme ESO, o ktorom vlastne znejú a plynú informácie bez nejakého konkrétneho vecného obsahu, bez konkrétne vyčíslených merateľných dopadov, ma majú presvedčiť o tom, že dnes môžme s kľudným svedomím konsolidovaný dlh vo výške 37 mld. nazvať konsolidovaným? Počkám si na zodpovedanie tejto vašej otázky a poviem pravdu, nepredpokladám, že zmení moje rozhodnutie, pre ktoré nebudem môcť takýto materiál a takúto súhrnnú výročnú správu ani podporiť, ani vyjadriť sa nejakým súhlasom.

    A nech vám to znie akokoľvek šialene, alebo takto dnes aj som si prečítala postreh vášho poslanca pána Blahu na to, ako sa vyjadrujem a ako neracionálne alebo nevecne si dovolím predniesť svoju kritiku vo vzťahu k dopadom našich integračných snáh v rámci Európskej únie, považujte to za akokoľvek šialené, ja si, naopak, myslím, že za prirodzené nemožno považovať konštatovanie, ktoré sa tuná stalo štandardným, že dlh vo výške 37 mld. môžeme považovať za konsolidovaný. Obzvlášť nie, ak tu nebol prednesený zoznam konkrétnych opatrení, ktoré by ma presvedčili o tom, že to s reformou verejnej správy myslíte vážne. A správa, ktorá by to dokázala vecne, racionálne, exaktne a merateľne podložiť, takáto správa nebola predložená ani nám poslancom. A dopytovali sa po nej aj médiá, ktoré si dovolia predniesť aj kritický, možno opozičný názor. Počkám si na túto odpoveď. V takejto forme ja ako poslankyňa, nech som akokoľvek označená vami za šialenú, ja takýto materiál ani dlh vo výške 37 mld. nemôžem považovať za konsolidovaný. Môžeme to schovať pod akúkoľvek inteligentnú obálku, skutočnosť je taká, že trend zadlžovania našej krajiny, ktorý budeme veľmi ťažko znášať práve vďaka nehospodárnemu nakladaniu s verejnými zdrojmi, budeme čoraz ďalej ťažšie a ťažšie znášať.

    Ďakujem.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Alojz Hlina, svoje vystúpenie, teda svoju prihlášku ruší, takže vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú.

    Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Zastupujem v tejto chvíli pána podpredsedu vlády, ministra financií, čiže nebudem sa snažiť hovoriť nejak veľmi odborne.

    Pani poslankyňa, určite nepovažujem vaše návrhy za šialené. Vy máte len proste iný názor, a to je práve súčasťou demokracie, to je dobré, že ho máme. Keby sme mali všetci rovnaký, asi by to bolo choré. Čo je podstatné povedať v tejto veci, že nie ste súčasťou výboru pre verejnú správu, a samozrejme my sme pripravení aj tým poslancom, ktorí nie sú súčasťou výboru pre verejnú správu, podrobne všetky analýzy a nakoniec už aj výsledky reformy ESO predstaviť. V médiách, bohužiaľ, tiež niekedy, keď si to nenaštudujú úplne presne do hĺbky, si zamieňajú niektoré pojmy. To znamená zoznam inštitúcií, ktoré sa budú rušiť, a ich vlastne časovú os, je jedna vec, a zoznam úspor a vecí, ktoré sa premietli už do štátneho rozpočtu v roku 2013 a aj do návrhu štátneho rozpočtu 2014, je iná vec. Tie veci nie sú ani tajné, sú dostupné, dokonca sú súčasťou rozpočtu štátnej správy, čiže tie sú tam. Konkrétne to, ak si ja dobre pamätám, v roku 2013 to bolo 130 mil. ušetrených štrukturálnych, ktoré sa prenášajú aj do roku 2014, ´15 a ´16. V roku 2014 je to ďalších 159 mil. za reformu ESUS, ktorých 103 mil. je štrukturálnych do ďalších rokov, zvyšok sú jednorazové opatrenia pre rok 2014. Čiže tam už aj v prípade ESO konkrétne, konkrétne výsledky sú.

    V zmysle ostatných vecí je predovšetkým potrebné poukázať, ale to skôr ekonómovia, naozaj nechcem byť Chrobákom Truhlíkom, čo sa vyzná do všetkého, je pre mňa podstatné to najhlavnejšie číslo z maastrichtských kritérií popri tom, že v inflácii sme stále na minime, čo je veľmi dobré z pohľadu cien, ktoré majú platiť občania. Z pohľadu samotného deficitu, to je to, čo zaujíma investorov, niekedy viete rozdeliť tie jednotlivé tabuľky na drobné čísla, ale z pohľadu dôvery Slovenska, ktoré dneska požíva dôveru zahraničných investorov predovšetkým v prípade nákupe dlhopisov, čím zásadným spôsobom zlacňujeme dlh a jeho refinancovanie je lacnejšie, tak vychádza predovšetkým z nášho úsilia klesnúť zo 4,59, ako som to hovoril, pod 3 % tohto roku a ďalším konsolidovaním znižovať deficit verejných financií aj v roku budúcom, čo je podstatné.

    Rád by som ale opravil trochu, pretože to už nie je váš názor, to už je faktografia, ktorú často používate, že boli zvýšené dane a poplatky občanom. To nie je pravda a viete to veľmi dobre, pretože sme dane zvyšovali len tzv. milionárskou daňou, to znamená nad 3,5 tisíc. Ak vy poviete, že 3,5 tisíc eura tu má veľa ľudí, tak si myslím, že sme na hlbokom omyle a nevieme presne, o čom hovoríme, pretože daň pri fyzických osobách sa zvyšovala u tých, čo majú príjem viac ako, tuším, 3 tisíc, zhruba toto číslo. A to číslo nie je ani 5 percent, hej. Keď hovoríme o podnikateľoch, takisto platí u tých, čo majú vyššie príjmy. A navyše návrh rozpočtu na budúci rok znižuje korporátnu daň z 23 na 22.

    Čiže taká tá všeobecná floskula o zvyšovaní daní, áno, platí pre bohatých, pretože sa snažíme riešiť tú solidárnosť, a to si myslím, že je aj v súlade s tým, čo vy hlásate. Čiže to by mohlo byť podobné a myslím si, že toto je asi v tom najpodstatnejšie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, ďalším bodom programu je

    Správa o makroekonomickom vývoji a o vývoji verejných financií v roku 2013 a predikcia vývoja do konca roka.

    Správa má tlač 732 a správa výboru 732a.

    Správu uvedie znovu, nech sa páči, pán podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií v roku 2013 a predikciu vývoja do konca roka, ktorú schválila na svojom zasadnutí 26. septembra 2013 svojím uznesením 575 z roku 2013.

    Správa poskytuje informáciu o plnení štátneho rozpočtu o hospodárení s rozpočtovými rezervami v súlade s § 10 a 30 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

    Na chvíľku odbočím, dnes som tu počul, neviem, ktorý pán poslanec, tuším, že to bol pán poslanec Galko, hovoril, že to je smiešne, aby sa predikoval vývoj verejných financií na konci roka, keď už máme v podstate december. Či pán poslanec Hlina? Pán poslanec Hlina, to je opäť, nie som tu na to, aby som poučoval, takže to nebudem riešiť. V každom prípade predikcia sa robí v podstate každý mesiac, pretože každý mesiac je iný vývoj. Predikcia sa urobila na začiatku roka a čo je veľmi potešiteľné a verím, že aj v tejto správe sa to ďalej píše, že teda ten predpoklad, ktorý všetci spochybňovali v tejto sále, keď sa prijímal minuloročný rozpočet, sa dnes napĺňa a dokonca je možné, že práve veľmi silnou aktivitou ministerstva financií v oblasti daňových príjmov ten výber bude ďaleko väčší napriek tomu, že opozícia tvrdila pravý opak, čo je v poriadku, to je ich úloha. Ja len som rád, že sme presvedčili o tom, že ten rozpočet sa navrhuje aj tá predikcia do konca roka, ktorá je veľmi podstatná pre uzavretie samotného deficitu, pretože ten mesiac je veľmi dlhý čas, v ktorom máte minimálne tri časti, ktoré budú prijímané, to znamená dane, daňový vývoj, DPH, DPFO (Pozn. red.: skratka dane z príjmov fyzických osôb) a ostatných vecí ku koncu roku. Takže tá predikcia na december je veľmi, veľmi dôležitá. A nakoniec notifikácia za rok 2013 sa robí až v priebehu leta budúceho roku, čiže toto je štandardný postup a nie je na tom nič výnimočné.

    Správa hodnotila aktuálny makroekonomický vývoj a vývoj na relevantných fiškálnych parametroch v čase jej spracovania. Hlavné závery správy sú teda nasledujúce:

    V druhom štvrťroku 2013 slovenská ekonomika zaznamenala mierne oživenie, keď hrubý domáci produkt sa medziročne reálne zvýšil o 0,9 % a medzikvartálne, očistený o sezónnu zložku, o 0,3. Zmenila sa i štruktúra samotného rastu. Kým v niekoľkých ostatných rokoch bol rast HDP ťahaný výlučne čistým exportom, v druhom štvrťroku k rastu pozitívne prispela aj domáca spotreba. Dovoľte, aby som v tejto súvislosti pripomenul aj výsledky nedávnej revízie národných účtov Štatistickým úradom, ktorá mierne znížila medziročný rast ekonomiky na 0,8 % HDP, zároveň však potvrdila medziročný reálny nárast spotreby domácností o takmer 1 % a výrazný pokles investícií so záporným príspevkom k rastu ekonomiky vo výške 2,8 percentuálneho bodu, ktorý bol vyvážený rastom čistých vývozov.

    Rast slovenskej ekonomiky bol mierne vyšší ako rast eurozóny. Podľa našej najnovšej prognózy zo septembra očakávame, že rast slovenskej ekonomiky za celý tento rok dosiahne 0,8 % a podľa jarnej prognózy Európskej komisie bude náš rast tretím najvyšším spomedzi krajín eurozóny a ôsmym najvyšším spomedzi krajín Európskej únie.

    Hlavným rozpočtovým cieľom vlády na rok 2013 bolo zníženie deficitu verejných financií na 2,94 % HDP. Napriek tomu, že štát si plní svoje rozpočtové ciele, správa identifikovala významné riziko pre zvýšenie deficitu o 0,24 % HDP kvôli hospodáreniu územnej samosprávy a výpadku 521 mil. eur daňových a odvodových príjmov a výpadku 130 mil. eur príjmov Telekomunikačného úradu. Tieto výpadky boli čiastočne kompenzované hlavne príjmom z odpredaja núdzových zásob ropy vyšším o 370 mil. a úsporami vo výške 290 mil. eur kvôli nižšiemu spolufinancovaniu eurofondov.

    V tejto súvislosti musím povedať, že správa samozrejme nemohla zachytiť novší, zlepšený vývoj hospodárenia obcí a miest, novší odhad výšky dividend zo spoločností s majetkovou účasťou štátu, respektíve Fondu národného majetku a nové údaje o čerpaní výdavkov štátneho rozpočtu. Tieto nové informácie slúžili ako podklad pre zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2014 až ´16, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky, a v ktorom sme aktualizovali vývoj verejných financií v roku 2013 na úroveň schodku 2,98 % HDP vrátane hospodárenia samospráv. Vláda Slovenskej republiky tým potvrdila svoj cieľ zníženia deficitu pod 3 % a vystúpenia z procedúry nadmerného deficitu. Na tomto mieste treba upozorniť, že predovšetkým ministerstvo financií svojou tvrdou prácou v oblastí daní a zracionálnenia výberu daní potvrdilo, že výber daní je ďaleko lepší, ako je vývoj samotného makra, čo naznačuje, samotného ekonomického vývoja, čo samozrejme naznačuje, že súboj s podvodmi DPH mal svoj zásadný význam a prináša to už svoje ovocie, čím je možné, aby práve zlepšená ekonomická situácia sa odrazila aj budúci rok, kedy veríme, že sa situácia opäť o trošku zlepší.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Spravodajcom z výboru pre financie a rozpočet je pán poslanec Štefan Hreha.

    Nech sa páči, pán poslanec, informujte Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výbore.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca výborov predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií v roku 2013 a predikcii vývoja do konca roka (tlač 732).

    Správu pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 699 zo dňa 27. septembra 2013 výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie do 11. októbra 2013. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 699 zo dňa 27. septembra 2013 určený výbor prerokoval správu. Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 226 zo dňa 8. októbra 2013 ju zobral na vedomie a zároveň odporučil Národnej rade Správu o vývoji o makroekonomickom vývoji verejných financiách v roku 2013 a predikcii vývoja do konca roka, tlač 732, vziať na vedomie.

    Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené iné stanoviská a pripomienky, či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 238 zo dňa 14. októbra 2013. Určil ma za spravodajcu výboru. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram teraz rozpravu, do ktorej som dostal písomnú prihlášku od troch kolegov. Za klub SDKÚ - DS je to Ivan Štefanec, za klub KDH Pavol Zajac a samostatne Alojz Hlina. Teda tieto mená na tabuľu.

    Nech sa páči, prvým v rozprave je Ivan Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, verím, že pán minister nás počúva. Počkáme na neho, pán predsedajúci?

  • Zaznievanie gongu. Reakcia z pléna.

  • Radšej by som mu povedal osobne, dobre? Chápem, že supluje, ale verím. Dobre, pán minister. Máme ho tu, dobre, aby sme boli kompletní. Ďakujem pekne.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tejto predloženej makroekonomickej prognóze. Tak ako už bolo povedané, je trošku nevhodné, že sa vyjadrujeme k prognóze v decembri. Vieme, že do Národnej rady prišla táto správa ešte v septembri, a tým, že sme sa k nej nedostali na minulej schôdzi, tak máme ju k dispozícii až teraz, čo považujem za chybu manažmentu Národnej rady, ale napriek tomu táto správa nám poskytuje niekoľko zaujímavých údajov a dôkazov o údajnej konsolidácii.

    Aj k predchádzajúcemu bodu, dámy a páni, som sa vyjadril na tému konsolidácie, kde priamo sme sa dozvedeli zo správy za rok 2012, že vláda nekonsolidovala, lebo konsolidačné úsilie bolo 0,0. Za rok 2013 je to ináč. Vláda konsoliduje, to je pravda, vláda znižuje deficit, konsoliduje, lenže konsoliduje na tej nesprávnej strane. Na príjmovej strane rozpočtu, na zvýšených daniach, odvodoch, poplatkoch. Pán minister končil záverečnú reč v predchádzajúcom bode takisto s poznámkou, že dane, odvody sa zdvíhali len bohatým. Nuž, nie je to pravda a ja verím, že, pán minister, takisto vy viete, ako je to v skutočnosti.

    A, dámy a páni, dovoľte mi zopár čísiel z tejto správy, pretože táto správa dokazuje, že konsolidáciu platia najmä ľudia a vôbec nie ľudia najbohatší. Len dve opatrenia sú také kľúčové, ktoré zaplatia tí, ktorí vôbec nie sú najbohatší. Minimálne odvody živnostníkom sa zdvihli o 300 eur ročne. Viac než 80 % živnostníkov platí odvody z minimálneho základu. V tejto správe sa dozvedáme, že ministerstvo financií len z tohto opatrenia očakáva viac než 45 mil. eur. To nie sú najbohatší, dámy a páni, to sú živnostníci, ktorí platia konsolidáciu.

    Ďalej dohodári. Bolo ich šesťstotisíc, teraz posledné údaje hovoria o štyristotisíc dohodároch, pretože dvestotisíc jednak nevládalo platiť také vysoké odvody, ktoré boli neúmerne zvýšené, a jednak nebolo toľko pracovných príležitostí práve kvôli zvýšeným odvodom. No tak z týchto dohodárov podľa tejto správy očakáva ministerstvo financií 175,4 mil. eur. Len z dohodárov. Toto takisto nie sú najbohatší. Čo najbohatší ľudia pracujú na dohodu? To sú ľudia, ktorí si chcú privyrobiť, osobitne starší, ale aj mladí ľudia do 25 rokov, ktorí si týmto spôsobom privyrábajú.

    Najväčšia položka v konsolidácii je druhý pilier. Takisto nie najbohatší ľudia. Šesťstodeväťdesiatpäť mil. eur má prísť do štátneho rozpočtu podľa odhadu ministerstva financií tento rok tým, že vláda zoberie sporiteľom z druhého piliera. Vieme, že im znížila odvody o 55 %, z 9 na 4 percentá. To vôbec nie sú najbohatší. Týmto ľuďom sa zníži podstatne dôchodok z druhého piliera a čo je najhoršie, tak toto je ďalšie z opatrení, ktoré nie je dlhodobo udržateľné, pretože vytvára tlak v budúcnosti na zmeny v dôchodkovom systéme. Takže samotná táto správa je dôkazom, že vláda tú konsolidáciu preniesla na plecia občanov, najmä cez dane, poplatky, odvody.

    Môžme ísť ďalej, máme tu aj tých vysokopríjmových. Napríklad zvýšenie odvodov na úroveň päťnásobku priemernej mzdy, 121 mil., to sú tí vysokopríjmoví. A takisto zmeny v daniach z príjmu, 275 mil., ktoré ale vieme, že sú problémom. Sú problémom. A keďže už tu bola spomenutá aj posledná daňová prognóza, ktorá bola zverejnená včera, dovoľte mi, dámy a páni, aby som sa k tomu vyjadril. Pretože komunikácia bola veľmi pozitívna, veľmi optimistická. Hurá, máme o 150 mil. viac na daniach, ako sme čakali. Nuž, nie je to celkom tak, pretože tých 150 mil. eur plus je síce pravda, ale je to oproti septembrovej prognóze. Viete, koľko je to oproti rozpočtu? Mínus 349 miliónov. V štátnej kase bude chýbať 349 mil. eur na daniach oproti zákonu o štátnom rozpočte, ktoré si vládna strane presadila takto pred rokom.

    Takže dane a odvody rozhodne sa nevyvíjajú pozitívne a problém je najmä priame dane. Aj zo včerajšej prognózy sme sa dozvedeli, že na firemných daniach bude chýbať 272 mil. eur a výpadok na daniach z príjmu fyzických osôb sa dokonca zvýšil aj oproti septembrovej prognóze.

    Čo je lepšie, tak to je daň z pridanej hodnoty, to je pravda, tak ten výber je lepší, ako sa očakávalo voči septembru, aj lepší, ako sa očakávalo v štátnom rozpočte, čo považujem za pozitívnu správu, a určite je to oblasť, ktorú kvitujeme, pretože stále hovoríme, že dane treba vyberať poctivo, a lepšia správa daní zabezpečí to, že sa nemusia nezmyselne zvyšovať dane. Čiže vláda, keby sa od začiatku sústredila na lepší výber daní, nemusí pristupovať k zvýšeniu daní.

    A problémom zostávajú najmä priame dane, priame dane, ktoré vláda neúmerne zdvihla. Vidíme to na stave nezamestnanosti a vidíme to aj na problémoch v štátnej kase. Pretože tie odhady sa nenaplňujú. Nielen odhady. Zákon o štátnom rozpočte sa zďaleka nenapĺňa práve z dôvodu toho, že priame dane vyskočili na neúmerne vysokú úroveň. Máme najvyššie priame dane spomedzi postkomunistických krajín a tým pádom sa to prejavuje vo vyššom daňovom zaťažení aktivity, vo vyššej nezamestnanosti a nakoniec teda v neposlednom rade v problémoch v štátnej kase, kde bude chýbať aj podľa posledných čísiel spomenutých 349 mil. eur.

    Takže táto správa je jasným dôkazom toho, že konsolidácia nejde cez výdavky štátneho rozpočtu. Mimochodom tak, ako to robila predchádzajúca krátka vláda Ivety Radičovej. Tá dokázala konsolidovať 2,6 %, konsolidačným úsilím, ako o tom hovorí aj správa, ktorú predložila súčasná vláda, a z veľkej časti minulá vláda konsolidovala na výdavkoch. Šetrila výdavky štátneho rozpočtu. Súčasná síce znižuje deficit pod 3 percentá, ale len, takmer výlučne len a len cez vyššie dane, odvody, poplatky, cez ľudí, ktorí sú aktívni. Mimochodom, keď si to spočítame, koľko dostala od ľudí, tie čísla len za tento rok presahujú miliardu eur. Viac než miliardu eur vyberie súčasná vláda od ľudí, ktorí, ktorí sú aktívni, ktorým sťaží túto pozíciu a, bohužiaľ, ktorí by mali byť, naopak, práve podporovaní a zvýhodnení.

    Dovoľte mi ešte dve zaujímavé čísla z tejto správy. Tou prvou je údaj o čerpaní eurofondov. Veľakrát počúvame, aké sú dôležité eurofondy. Dnes som zachytil pána premiéra na HNClube, ako hovoril, že je to pre Slovensko životne dôležité, je to kľúčový zdroj príjmu, kľúčový zdroj rozvoja. Nuž, viete, aké je čerpanie eurofondov tento rok podľa tejto správy? Dámy a páni, menej než 50 percent. To má byť priorita vlády? Očakávaný príjem v rozpočte 3 563 mil., skutočnosť, očakávaná skutočnosť podľa tejto správy, 1 740 mil., menej než 50-percentné čerpanie. To ozaj nemôže byť priorita, to nikto nemyslí vážne, že niečo je priorita, a nevyčerpajú sa eurofondy ani na 50 percent. To je ozaj, ozaj tragické čerpanie.

    No a so zaujímavosťou som si pozrel takisto údaje o síce položke, ktorá nie je najvyššou, ale nie, rozhodne nie, nemenej zaujímavou. Pretože jedná sa o čerpanie rezervy predsedu vlády. Kým mal pán predseda schválený rozpočet milión, 659 mil. 696 tis. (Pozn. red.: správne má byť - "1 mil. 696 tis."), čerpanie len k polroku predstavovalo viac než 2 mil. Čiže pán predseda vlády vyčerpal viac, než mal schválené v rozpočte na tento rok. Takže na jednej strane eurofondy sa nečerpajú ani z polovičky, vláda presúva konsolidáciou všetko na plecia občanov a na druhej strane ešte pán premiér svoju rezervu prečerpal už v polroku. To rozhodne nie je dobrý príklad pre zodpovedné hospodárenie, ktoré ozaj táto krajina potrebuje.

    Myslím si, že to, čo potrebujeme, je úplne iné, než nám dáva aj táto správa, než nám dáva predikcia, to je zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce, zníženie priamych daní, zjednodušenie pravidiel, zjednodušenie administratív. Len takáto cesta nás môže viesť ďalej a rozhodne nie konsolidácia, akú predkladá aj táto správa.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické.

    Nech sa páči, Ladislav Kamenický, s prvou.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Štefanec, áno, čím horšie, tým lepšie, aby sme mohli kritizovať všetko. Ja musím skôr oceniť momentálny stav, kedy sa výber daní zlepšil. A musím povedať, že výber daní sa zlepšil, hlavne teda v oblasti DPH, kde sme teda, sme mali veľké daňové úniky. A myslím si, že práve opatrenia ministerstva financií, ktoré sa urobili, a tak k tomu napomohli. A ja pevne verím, že budúci rok, máme zavedený kontrolný výkaz DPH, že tento vývoj sa ešte zlepší. Takže myslím si, že to je práve pozitívne.

    Čo ste spomínali, že stále zvyšujeme dane. Tak ako to už bolo povedané, daňové zaťaženie podnikateľov sa znižuje z 23 na 22 % a tak ako aj avizoval minister financií, v prípade, že sa zlepší výber daní, bude zlepšenie konsolidácie slovenskej ekonomiky, tak sme pripravení ešte túto sadzbu znížiť. Takže už sa určite nedostávame len do toho, že máme tie najvyššie dane. Možno s tými 23-mi percentami to tak bolo, ale s 22-mi sme sa dostali na úroveň niektorých krajín práve okolitých.

    Čo sa týka čerpania eurofondov, tak by som chcel povedať, že áno, máte pravdu, to čerpanie nebolo ideálne. Ale tak isto sa podarilo dohodnúť pravidlo N+3, čiže viac-menej vyjednali sme, alebo vláda vyjednala výnimku pre Slovenskú republiku. A aj podľa včerajších údajov, ktoré zverejnil podpredseda vlády Vážny, tak máme nakontrahovaných 100 % čerpania, dočerpania do, teda až do roku 2016.

    Čo sa týka deficitu, musím oceniť, že sme dokonca na budúci rok naplánovali znížený deficit z 2,83 na 2,64 percenta, čo považujem za úspech.

  • Nech sa páči, Helena Mezenská.

  • Ja len znova zareagujem tým zámerom, že chcem podčiarknuť význam a správnosť argumentácie, pán poslanec Štefanec, ktorú ste vy zdôvodnili vo svojom príspevku aj k predošlému prerokovávanému materiálu, a to je ten nepomer konsolidačného úsilia na strane širokej občianskej verejnosti a konsolidačné úsilie zamerané na úsporu a šetrenie vládnych výdavkov. Je to výrazný nepomer, ktorý jednoznačne svedčí o tom, že drasticky nastavené opatrenia, ktorými sa má plniť kasa, ktorou sa majú vlastne konsolidovať verejné zdroje, ukazuje, že vláda vie šetriť iba na príjmoch a na vreckách občanov, na vlastných to nedokáže. Poznamenali ste to a faktisticky ste to deklarovali aj práve na tom, aký dopad, nežiaduci dopad mali prijaté opatrenia práve na nie bohaté skupiny obyvateľstva, na občanov, ktorí sa zamestnávajú na dohody alebo sú v živnostníkmi. Dobre o tom vieme, aj všetky ekonomické štúdie poukazujú na výsledky a negatívne dopady prijatých opatrení v minulom roku.

    Rovnako chcem znova zvýrazniť to, čo sa ste aj vy uviedli, že k zvyšovaniu daní nemusí dochádzať. A to nielen preto, že poupratujeme a budeme mať dosah na to, aby sa dane odvádzali, ale k zvyšovaniu daní, poplatkov a odvodov nebudeme musieť pristupovať, ak poupratujeme a zracionalizujeme, ale skutočne zracionalizujeme verejnú správu. Skutočná reforma verejnej správy sa nedeje. Nie sú tam prijaté žiadne štrukturálne ani systémové zmeny. Ja o nich neviem.

    Ďakujem.

  • S reakciou, nech sa páči, Ivan Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, ďakujem aj kolegom za faktické. Áno, súhlasím s tým, čo hovorila pani poslankyňa Mezenská. Ten základný problém leží v tom, že vláda presunula konsolidáciu na občanov, nešetrí a chce len, aby viac platili ľudia, jednoducho povedané, cez dane, odvody, poplatky. Mimochodom aj tá správa o tom svedčí a dokladoval som to aj číslami.

    Pán poslanec Kamenický, daň z pridanej hodnoty, ak ste zachytili, ja som spomenul, že považujem za dobré, že vláda zlepšila výber DPH, ale považujem za zlé, že stále je celkový výpadok vo výške 349 mil. eur voči tomu, čo ste si chválili v zákone o štátnom rozpočte. Toto je problém.

    Keď sa vrátim k dani z pridanej hodnoty, aj v tej daňovej prognóze je zaujímavé. Viete, kedy sa otočil ten trend, ktorý klesal od roku 2006, mimochodom od prvej vlády Roberta Fica? Vtedy sa zhoršil výber DPH, trošku, trošku sa to začalo stabilizovať za vlády Ivety Radičovej a potom práve koncom roku 2011 sa to začalo zlepšovať. Čiže opak výberu DPH podľa vášho materiálu začal za vlády Ivety Radičovej. O tom svedčí daňová prognóza, že je potrebné robiť viac. No veď áno, bodaj by ste sa dostali, konečne, na úroveň minimálne prvej Ficovej vlády. Veď tieto opatrenia na zlepšenie výberu určite vždy podporujeme. Stále hovorím, že keby sa lepšie vyberali dane, tak sa nemusia zvyšovať. Za zásadnú chybu považujem, že idete len cestou zvyšovania daní. Tak ako teraz v zákone o dani z príjmu, ktorý ste si dnes chválili. Na jednej strane sa tvárite, že áno, právnickým osobám uberieme 1 percento, ale jedným dychom neúmerne zvyšujete dane malým podnikateľom, zavádzate novú daň zo straty, nezmyselnú, ktorá je likvidačná osobitne pre malých podnikateľov. Takže toto je výsledok ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalším rečníkom prihláseným písomne do rozpravy je pán poslanec Pavol Zajac.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, táto správa, ktorú máme pred sebou, je také vysvedčenie, zrkadlo pre vládu Slovenskej republiky, keďže vyhodnocuje makroekonomický vývoj Slovenskej republiky za rok 2013. Je to prvý rok, keď vláda Roberta Fica si tento rozpočet na rok 2013 pripravovala úplne sama, aj všetky legislatívne opatrenia, ktoré prijala ešte v roku 2012, a prejavujú sa v tomto rozpočte a jeho plnení. Všetky tieto legislatívne opatrenia sa tu naplno prejavujú, a preto túto správu nazývam ako vysvedčenie alebo zrkadlo pre túto správu.

    A aké je toto zrkadlo a aké je toto vysvedčenie pre túto vládu? Najprv sa dotknem legislatívnych opatrení, lebo aj pán minister pri predchádzajúcom zákone hovoril o tom, že dane sa predsa chudobným nedvíhali. Ešte raz musím zopakovať tak isto ako môj predrečník, dane sa zdvihli pre všetky firmy. Zdvihli sa odvody pre malých živnostníkov. Zdvihli sa, teda zaviedli sa odvody z práce na dohodu. Znepružnil sa Zákonník práce. A poplatky? Povedali, že poplatky, že sa nedvíhali? V minulom roku sme prijali tu zákon, kde sa niekoľkonásobne prijali poplatky pre všetkých občanov Slovenska.

  • Reakcia predkladateľa.

  • Pán minister, neskáčte mi do reči, správne poplatky sa dvihli pre všetkých občanov Slovenska.

  • Reakcia predkladateľa.

  • Poprosím, nech ma pán minister neprerušuje. Všetky správne poplatky sa dvihli.

  • Výkriky z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Teraz by som sa rád dotkol hlavných ukazovateľov, ktoré, ktoré sú v tejto správe a ktoré oproti plánovaným ukazovateľom sú skoro všetky nižšie. A to je hrubý domáci rast, ktorý je nižší, ktorý je na úrovni 0,8 % a je nižší oproti plánovanému, ktorý bol na 2,1. Domáca, konečná domáca spotreba nižšia. Priemerná mesačná mzda nižšia. Zamestnanosť nižšia. Tu by som sa pozastavil pri tejto nezamestnanosti. Naozaj nezamestnanosť, ktorú ste si naplánovali, je v skutočnosti vyššia o 1,1 percenta. Naozaj to je vplyv tých zlých legislatívnych opatrení, ktoré ste zaviedli, keď ste prebrali krajinu v roku 2012. Veľmi dobre ste vedeli, že v Európskej únii je hospodárska kríza, a vy, ako napríklad podnikateľ, ste mohli vedieť, že v týchto ťažkých časoch sa majú skôr dane a odvody znižovať a nie zvyšovať, že to poškodí hospodárskemu rastu. Poškodilo to hospodárskemu rastu. Dneska v tejto správe za rok 2013 sa už tieto čísla aj začínajú ukazovať. A najviac to poškodilo zamestnanosť tým, že dneska máme vyššiu nezamestnanosť. Preto máte aj nižšie dane a nižšie odvody.

    Teraz mi dovoľte, aby som prešiel ku porovnaniu príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu oproti plánu a dotkol sa niektorých oblastí. Začal som tým, že, čo sa týka príjmov, najväčší výpadok je v daňových príjmoch. Ten je na úrovni, zo septembra, túto správu máme zo septembra, na úrovni 426 mil. eur. Aj keď sme včera počuli, že tento výber daní, táto daňová prognóza, bude lepší zhruba o 150 mil., aj tak tento výpadok daní je na úrovni, keď to narýchlo spočítam, 350 mil. oproti tomu, čo ste si naplánovali. A toto ste si naplánovali vy sami. Odvodové príjmy. Samozrejme, že keď máme vyššiu nezamestnanosť, ktorá je spôsobená tým, že ste zaviedli všetky tie zlé legislatívne opatrenia, samozrejme, máme v štáte nižšie odvodové príjmy aj do Sociálnej poisťovne, aj do zdravotnej poisťovne. Čo sa týka príjmov, aj keď ste zaviedli dividendy, oproti tomu, čo ste si naplánovali, príjmy sú nižšie v dividendách o 94 mil. Ďalej, áno, je tam výpadok 130 mil., čo sa týka odpredaja, teda príjmy Telekomunikačného úradu. Nepodarilo sa odpredať frekvenciu a toto opatrenie, viem si predstaviť, že príde v ďalšom roku. Preto najviac aj spolu s kolegami kritizujeme tie daňové a odvodové výpadky, ktoré sú, pretože existujú jednorazové príjmy a výdavky a potom existujú systémové príjmy a výdavky. A dane a odvody patria k tým systémovým. Mobilný, teda frekvenciu pre mobilného operátora, ak nestihneme predať toho roku, predáme na budúci rok. To sa nám vráti. Preto najviac hovoríme o tých daniach a odvodoch. A takýto jednoráaový príjem, ktorý je vyšší oproti rozpočtu, a to je vlastne jediný vyšší príjem, ktorý vidím v tabuľke oproti rozpočtu, je odpredaj núdzových zásob ropy. Ale uznajte sám, že je to jednorazový príjem vo výške 371 mil. Je to jednorazový príjem a ten vám vlastne zachránil tie výpadky, ktoré sme spomínali v daniach a odvodoch.

    Poďme k výdavkom. Dámy a páni, chcel by som vás informovať o tom, že najväčšiu úsporu, ktorá sa podarila vláde Roberta Fica v tomto roku, je na eurofondoch, na spolufinancovaní eurofondov. Vysvetlím to za chvíľu. V rozpočte boli naplánované príjmy z eurofondov vo výške 3,5 mld. eur. Podľa rozpočtu, ktorý máme už v laviciach, kde je to podrobne rozpísané v prílohe č. 2, je očakávaná skutočnosť príjmu z eurofondov, teda čerpania eurofondov vo výške 1,8 mld., to znamená spolufinancovanie eurofondov, ktoré je použité zo štátneho rozpočtu, bude oproti tomu, čo sa naplánovalo, nižšie o 402 mil. eur., 402 mil. eur usporíme vo výdavkoch štátneho rozpočtu tým, že nebudeme spolufinancovať eurofondy.

    No, viete, pán minister, opozícia veľmi často kritizuje vládu, aj vládu Roberta Fica za to, aby výdavky vlády boli znižované. Ale tento výdavok na spolufinancovaní eurofondov považujem za nešťastný. Za nešťastný pre Slovensko, pre občanov Slovenska. To znamená, že polovičku naplánovaných eurofondov, ktoré neminieme toho roku a nemusíme spolufinancovať vo výške 402 mil., je veľmi nešťastné, pretože veľmi dobre všetci ekonómovia vedia, že ak by sa nám podarilo zvýšiť čerpanosť tých eurofondov, tak by to pomohlo tej zamestnanosti, o ktorej som tu toľko rozprával, ktorá je problémom č. 1 na Slovensku, a pomohlo by to aj hospodárskemu rastu, tým firmám, ktoré by tieto eurofondy čerpali, a takto by nastal hospodársky rast. Pomohlo by to aj tým daniam, aj dani z príjmu. A sto percent som presvedčený o tom, že by sa to prejavilo na lepšom výbere DPH, pretože firmy, ktoré by takto čerpali eurofondy, by následne to fakturovali a fakturovali by aj DPH, ktorú by odviedli štátu. Preto o tom toľko hovorím, lebo takáto úspora vo výdavkoch je veľmi zlá.

    A dovoľte mi, keď som pri eurofondoch, aby som sa vyjadril aj k premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý neustále na tlačových konferenciách sa k týmto eurofondom vracia a hovorí o tom, ako geniálne táto vláda čerpá eurofondy, a to je to klamstvo, na ktoré chcem poukázať, neustále hovorí o tom, ako vláda Ivety Radičovej a konkretizuje to na osobu bývalého ministra dopravy Jána Figeľa, ako nečerpali žiadne eurofondy. Dovoľte mi, aby som na rozdiel od premiéra Roberta Fica, ktorý túto demagógiu používa, používal exaktné čísla. Chcem vás informovať o tom, že vláda Roberta Fica v tomto roku 2013 plánuje vyčerpať eurofondy, ako som spomínal, vo výške 1,8 mld. eur. Vláda Ivety Radičovej čerpala eurofondy, skutočné čerpanie eurofondov v roku 2011 bolo vo výške 2 mld. 79 mil. Dámy a páni, vláda Ivety Radičovej v roku 2011 skutočne vyčerpala o 251 mil. eur viac ako vláda Roberta Fica v tomto roku. Veľmi rád používam čísla a nie demagógie, tak ako Robert Fico, ktorý toto niekoľkokrát už opakoval na tlačových konferenciách, a ja začínam nadobúdať dojem, že sa drží hesla jedného socialistu z tridsiatych rokov minulého storočia, bol to národný socialista Joseph Goebbels, ktorý hovoril o tom, že stokrát opakovaná lož sa časom stane pravdou. Aj on túto demagógiu, že vláda Ivety Radičovej nečerpala, už zopakoval niekoľkokoľvekkrát a niektorí občania Slovenska pomaly tomu začínajú veriť. Ešte raz chcem informovať: 2 mld. 79 mil. vláda Ivety Radičovej, vláda Roberta Fica v roku 2013 1,8 mld.

    Ďalej, úspora na strane výdavkov je ďalšia, súvisí s otvorením druhého piliera. Áno, je vo výške 229 mil. oproti rozpočtu. Je to zase jednorazová úspora a je to podľa mňa znova zlá úspora na úkor budúcnosti. Naozaj tí ľudia, ktorí by boli zostali v druhom pilieri a boli by si sporili takto celý svoj život alebo časť svojho života, o niekoľko rokov, ak by išli do dôchodku, nemuseli by sa spoliehať na štát, ale mohli by sa čiastočne spoliehať na to, čo si tam nasporili za celý život alebo za niektoré roky. Takto vláda Roberta Fica si pomohla jednorazovo. Títo ľudia vystúpili z druhého piliera a to sa pozitívne prejavilo v štátnom rozpočte.

    Je tam definovaný dlh zdravotných poisťovní vo výške 100 mil. Som presvedčený o tom, že ten, kto tam napísal tú výšku 100 mil., to naozaj, to číslo, hodil iba tak zhruba. Môj odhad je, aj informácie ekonómov sú, že ten dlh zdravotných teda zariadení je vyšší. A čo sa týka úspory, negatívnej úspory, to znamená vyššie výdavky, tak tá je najvyššia pri územnej samospráve. Naozaj, územná samospráva má vyššie výdavky podľa tejto septembrovej správy oproti tomu, čo bolo zadefinované v rozpočte. Zase podľa novších správ sú tieto výdavky aj po rokovaniach s vládou nižšie. Tieto, tieto vyššie výdavky sú na úrovni 282 mil. eur. Tie sú v správe aj podrobne rozpísané, čoho sa konkrétne dotýkajú.

    Chcel by som končiť tým, že ten, kto robil túto správu, musel sa držať exaktne čísiel, lebo viacerí ekonómovia, aj politici z minulosti na Slovensku povedali, že čísla nepustia. A komentárov veľmi si nemohol dovoliť, lebo musel by sa vracať k tomu, čo som hovoril ja, že výsledok rozpočtu, toho vývoja rozpočtu v roku 2013 sa odvíja od tých zlý legislatívnych opatrení, ktoré vláda v roku 2012 už prijala. Ale predsa len ten, kto pripravoval túto správu, na strane 17 sa toho predsa len jemne dotkol a povedal alebo zadefinoval, že k zníženiu prognózy dane prispieva horší vývoj makroekonomickej základne a prehodnotenie vplyvu legislatívnych zmien a hlavne aktuálny pokles ziskovosti firiem.

    Takže som rád, že sme túto správu o vývoji v roku 2013 stihli prebrať pred rozpočtom na rok 2014, pretože ekonomika na Slovensku, hospodársky rast sa nikdy nevyvíja, firmy nefungujú od 1. januára, vývoj firiem a hospodárskeho rastu sa vždycky vyvíja kontinuálne, preto ten vývoj z roku 2012 sa nám prejavil v roku 2013 a prejaví sa nám aj v roku 2014. Prial by som občanom Slovenska, ak by sme dneska tu mohli hovoriť o lepších číslach, hlavne o tej nezamestnanosti, aby bola nižšia, aj o hospodárskom raste, ale na toto všetko sme upozorňovali aj pri rozpočte na rok 2013. Viacerí opoziční politici sme na toto poukazovali a niektorí sme aj roztrhali rozpočet, lebo tým prognózam, hlavne vo výbere daní a odvodov, sme ani vtedy už neverili, a dneska tu máte výsledok, ktorý ste si sami napísali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Zajaca sú štyri faktické poznámky.

    Nech sa páči, Ladislav Kamenický s prvou.

    Ukončil som možnosť, štyri je štyri.

  • No ja len zopár poznámok. Pán Zajac, čo sa týka, ja myslím, že vláda plní to, čo si predsavzala, to znamená, že potrebujeme dostať deficit pod 3 percentá. To bol základný cieľ, myslím ten stanovený aj v Pakte stability. Čiže v tomto ohľade myslím, že vysvedčenie vlády je v tom, že splnila svoju úlohu, ktorú si dala v tejto neľahkej dobe. Spomínali ste hospodársky rast, že klesol. Je to pravda, ale musíme si uvedomiť, že hospodárske rasty v ostatných krajinách sú dokonca mínusové a s našim 0,8-percentným rastom sme na treťom mieste v rámci eurozóny.

    Myslím si, že nie je pravda, že reálna mzda klesá. Reálna mzda aj vďaka inflácii mierne stúpa. Čo sa týka priemernej mesačnej mzdy, takisto nie je to úplne pravda, že klesá. Minulý rok 805, teraz 818 euro, takže bol tam nárast.

    Čo sa týka jednorazových opatrení, áno, v rámci, v rámci konsolidácie je nutné využiť aj jednorazové opatrenia, ale keď si zoberieme výber daní, momentálne to je štrukturálne opatrenie. A vzhľadom na zlepšenie výberu, ktoré sa skutočne, tá efektívna miera zdanenia stúpa, bude to určite mať efekt aj na štrukturálny deficit.

    Ešte by som spomenul eurofondy. Už som to tu spomínal. Čerpanie eurofondov za bývalej vlády napríklad v oblasti stavebníctva bolo skoro nulové. Čo sa týka ďalších projektov sú nachystané. Začiatkom budúceho roku plánujeme dočerpať do 100 % z programového obdobia toho bývalého. Takže myslím si, že čo sa týka čerpania, tam bude takisto pozitívny nárast.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Ivan Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Zajac hovoril presne o tom, čo som spomínal aj ja, a to sú daňové príjmy. Vláde sa nedarí napĺňať štátnu kasu a som rád, že spomenul tých 349 miliónov eur, teda výpadok oproti schválenému zákonu o štátnom rozpočte. Vláde sa teda nedarí napĺňať štátnu kasu. A tým, že neúmerne zvýšila priame dane, tak spôsobila tak isto nezamestnanosť vysokú, s ktorou si nevie dať rady, aj problémy v štátnej kase. Keď sme to hovorili pred rokom, tak takisto to bolo brané na ľahkú váhu. Dnes tie čísla sú dôkazom, že vláda nezvláda svoju úlohu a že má problém s napĺňaním štátneho rozpočtu.

    Bohužiaľ, z tejto chyby sa nepoučila a na budúci rok opäť plánuje vyššie daňové zaťaženie. Na jednej strane síce hovorí, že dane z príjmu právnickým osobám klesnú o 1 % a že to bude znamenať to, že 56 mil. eur príde menej do štátneho rozpočtu, ale hneď jedným dychom zavádza nezmyselné dane zo straty a chce získať 112 mil. eur na týchto licenciách. Mimochodom, pred pár týždňami to bolo 124 mil. eur. Čiže už začína revidovať tieto plány a podľa môjho hlbokého presvedčenia sú opäť nezmyselné, pretože nepríde k napĺňaniu štátnej kasy. Opäť tu budú problémy také isté, že ľudia budú mať menej roboty a štátna kasa aj o rok bude len a len prázdnejšia. Je to tá istá chyba, že zas sa zvyšujú priame dane. A osobitne tú nezmyselnú daň zo straty podčiarkujem, pretože dopadá najviac na najväčších zamestnávateľov, a to sú malí podnikatelia, ktorí týmto najviac pocítia, ktorých týmto opatrením likvidujete.

  • Hops, ale vyrušilo ma v tom vašom prejave, jeden moment a ten považujem za kľúčový a strategický, ktorým by sme sa mali aj v rozpočte zaoberať, a to je to zistenie, že na to, aby sme mohli využívať a čerpať eurofondy, boli krátené výdavky rozpočtu o 400 miliónov. A ja si tiež dobre pamätám, ako zdôrazňoval premiér nevyhnutnosť využívania eurofondov. Pretože práve tie tvoria jediný zdroj, z ktorého môžme podporiť rôzne rozvojové impulzy, či už sociálneho alebo ekonomického významu. A keď si to dám do súvisu s tým, čím bol argumentovaný predaj núdzových zásob ropy, tak tam nachádzam rovnakú sumu 400 mil. eur, ktoré bude štát inkasovať za tieto núdzové zásoby ropy.

    Takže, pán poslanec Zajac, ja nevidím problém, aby sme sa takto odstrihli úsporou týchto štátnych výdavkov od toho, čo môže predstavovať zdroj a podporu rôznych rozvojových impulzov. Pretože pri predaji núdzových zásob ropy sa 400 mil. malo použiť práve na rôzne rozvojové impulzy. Takto boli účelovo viazané tieto prostriedky. Takže jednoznačne chcem túto vašu argumentáciu podporiť a vytvoriť priestor, dať priamy návrh a výzvu na to, aby sa na tejto strane výdavky nešetrili.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Zajac, veľmi správne ste povedali, že SMER zvýšil všetky správne poplatky. Všetky správne poplatky, ale ani to ešte nestačilo, on zaviedol ešte aj nové poplatky. Napríklad za prvý zápis motorového vozidla nad 80 kW, bolo to 167 eur, nad 254, dokonca 2 997 eur. A tento zákon bol prijatý 11. 9. 2012 a zahlasovalo zaňho len osemdesiattri poslancov SMER-u. Mňa prekvapuje, keď je to v gescii pána ministra Kaliňáka, že o tom, že zvýšil všetky správne poplatky, nevie. Jednoducho nech si prečíta novelu zákona a dôvodovú správu. A ja mu poviem teda, čo zvýšil. Tam v bodoch 8 a 143, jednoducho to všetko išli o, zvyšovačky správnych poplatkov. Len za osvedčenie podpisov na listine zvýšili správny poplatok z pol eura na dve eurá. Za osvedčenie otlačku pečiatky 3 eurá, z 3 eur na 5. V oblasti vnútornej správy za registráciu pozemkového spoločenstva sadzba zo 16,5 euro na 65 euro. V poľnohospodárstve, uznanie poľovného revíru, zvýšili sadzbu, ktorá bola pôvodná, z 99,5 eura na 200 eura, ale takisto napríklad aj v stavebnom konaní o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby pre fyzické osoby zo sadzby 6,5 euro na 35 euro, pre právnické osoby zo sadzby 16,5 euro na 50 euro. Vydanie stavebného povolenia na rodinný dom, doterajšia sadzba bola 33 euro, teraz je 100 euro.

    Takže ja doporučujem naozaj pánovi ministrovi, aby si zobral dôvodovú správu na strane 10, a zistí, že zvyšovali všetko, a to im ešte nestačilo, ale pridávali aj nové správne poplatky.

  • Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali.

    Áno, kolega Alojz Přidal, veľmi ma to prekvapilo, keď minister vnútra nevie o tom, že zdvihli všetky poplatky, ktoré existujú, od toho, evidencie auta, cez stavebné konanie a ďalšie poplatky.

    Pani kolegyňa Mezenská, naozaj jednotliví ministri, ktorí, nepodarilo sa im čerpať prostriedky z Európskej únie, pomohli ministrovi financií v tom, že on pre nich mal nachystaný balík 621 mil. na spolufinancovanie, a keďže oni neboli schopní čerpať tieto eurofondy, tak výhľad je, že tohto roku pre nich bude postačovať balík na spolufinancovanie vo výške 218 mil. eur.

    Čo sa týka pána kolegu Kamenického. Hovoril som o tom, že hospodársky rast klesol, priemerná mzda klesla. Ale ja som hovoril oproti tomu, čo bolo naplánované v rozpočte na rok 2013. Lebo aj ten hospodársky rast je vlastne pozitívny vo výške 0,8. Ale oproti tomu, čo si táto vláda, poslanci SMER-u naplánovali v rozpočte, ktorý sme tu preberali pred rokom, tak tieto výsledky sú nižšie. A to je ten problém, preto sme ten zákon pred rokom kritizovali a niektorí aj roztrhali rozpočet.

    A čo sa týka prostriedkov z Európskej únie za rok 2011. Ešte raz, také bludy, ktoré šíri premiér Robert Fico a ktoré ste si už ako zobrali aj vy za svoje, tak nešírte ďalej. Ste asi ekonóm. Naštudujte si rozpočet na rok 2014. Tam máte vývoj od roku 2011. Pozrite si, koľko sme čerpali, vláda Ivety Radičovej v roku 2011! A bolo to vyššie o 250 mil., ako vy vyčerpáte toho roku.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k tejto správe som chcel vystúpiť aj v októbri, keď tu bola. Nebolo mi umožnené, tak jak mi nebolo umožnené predniesť môj zákon, návrh zákona o znížení exekútorských poplatkov. Dôvodom bolo, že chceli ísť domov. Domov, domov, domov! Chceli ísť v stredu domov, aby sa vyhli štvrtkovej zápche, lebo boli dušičky. Takáto pohnútka bola, že nešla táto správa, ale hlavne nešiel môj zákon. A na to som teda bol mimoriadne vyosený, keď to takto poviem, že vám to stálo za to, že zrovna na mojom bode, na tomto návrhu, ktorý, nebola žiadnou lobistickou novelou, ale bola vec, ktorá sa týka, žiaľ, už státisícov ľudí, tak napriek tejto skutočnosti ste sa nerozpakovali ani sekundu a odhlasovali ste predčasné ukončenie schôdze a išli ste domov. Teda okrem tohto môjho bodu tam bol aj tento bod, táto predikcia.

    A ja sa predsa len vrátim aj k tomu, čo tu hovoril pán minister. Nuž takíto múdri, hej, že budeme predpovedať niečo, čo sa už stalo, to poznám, hej, že to takých múdrych, to takých by bolo viac, hej. Čiže naozaj je podľa mňa neslušné, preto som aj navrhoval, neviem, či si spomínate, v októbri, že aspoň ju premenovať, tú správu, hej. Lebo je neslušné hovoriť o správe vývoji verejných financií na rok 2013 a predikcia vývoja na rok 2013, keď už teda v zásade rok 2013 plus-mínus skončil, no. To je teda také, z úcty k parlamentu by sme mohli teda to aspoň premenovať, že teda hovorme o správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií. A to by som bol na mieste. Čiže nehrajme sa tu na nostradamov, keď už nie je čo predpovedať, lebo už čo sa malo stať, sa stalo. A nechcem tu citovať Wikipédiu, že čo je predikcia, alebo čo nie je predikcia. Ja tu nejdem filozofovať, pán minister, to už nechajme tak.

    Prosím vás, čo sa týka tej samotnej správy, dovoľte uviesť. A ja som to už s pánom ministrom Kažimírom hovoril a ja si v niektorých veciach poviem tak, ako si myslím. Však to sa mi už častokrát vypomstilo, tá moja úprimnosť, že pán minister je menej klapkovitý ako niektorí vaši iní ministri. Preto som myslel, že to má zmysel mu to hovoriť, že aby sme boli opatrní. Aby sme boli opatrní v tom, že ako narábame, a upozornil som ho v tom, že pokiaľ si niekto myslí, že vyhodnocovať, že, náš rast tým, že máme nárast spotreby domácností, že ľudia spotrebujú viac na, preto, že si požičali peniaze, a k tomu bude reč, za takých podmienok, ako ste vy umožnili, že tento typ rastu pre, nechcem hrúziť, ale naozaj nezaraďujme ako nejaký svetlý okamžik vo vývoji, makroekonomickom vývoji našej spoločnosti. Keď sme tak krehučká ekonomika, že náš rast závisí na tom, či sa bohatým Číňanom budú páčiť ešte Cayenny a Q7, tak tiež by som tichučko našľapoval v niektorých veciach.

    A preto to hovorím, nie zbytočne, ja som na to upozornil, že dúfam, že to tak nebude prezentovať. Ale v tej správe to tu tak je, že ste teda zaznamenali vec nevídanú, že okrem teda štandardne, že čo nás ťahá z biedy, je to, že sa bohatým Číňanom páčia naše Q7, keď to zjednoduším, tak ešte ste zaznamenali aj nárast spotreby domácností. No a to je ten parameter, na ktorý by som upozornil, že veľmi opatrne s týmito ukazovateľmi. Lebo tento ukazovateľ vám nesvedčí o tom, že naše domácnosti bohatnú. To naozaj nie, hej. Tento ukazovateľ vám svedčí o tom, že sa nalieva a nalieva enormným spôsobom, sa pumpuje do domácností, úžernícke peniaze, ktoré vám v konečnom dôsledku, pán minister, na to vás chcem upozorniť, spôsobia normálne spoločenskú deštrukciu, sociálnu deštrukciu celého systému. Teraz to tak vyzerá, lebo to tak funguje, že kým sa dá, kým sa to celé nezrúti. A naozaj to pumpovanie týchto peňazí do tohto, čo sekundárne pôsobí vám ten nárast spotreby domácností, s ktorým vy sa tu pomaly idete chváliť, že aké super, tak je mimoriadne nebezpečný. A na to chcem upozorniť. Nerobme to, že budeme sa, toto vykazovať ako vec hodnú obdivu. To je mimoriadne nebezpečná, mimoriadne nebezpečná vec. A chcem na to upozorniť. A už dneska neupozorňujem na to prvýkrát. Toto nemôže byť vec, s ktorou si zaznamenáte, že citlivo k tomu pristupovať, ale hlavne riešiť. A k tomu sa teda dostanem za chvíľku aj pri iných bodoch, aj pri iných možnostiach, ktoré nám ako-tak poskytuje aj rokovací poriadok, aj ústava a neviem čo všetko, keď chceme byť naozaj, že chceme si ctiť to, kde sme, čo sme. Lebo tuná narážate na niekedy, ťažko je to aj nazvať.

    Ja som sa dnes pripravoval na lesy, na huby. To normálne som teda, že to bude zákusok. A pomaly aj teraz už vyhodnocujem, či sme neurobili chybu, že sme moc zatlačili, lebo ste to fakt, že s hanbou stiahli, hej. To ako keď oriešok stiahne chvost medzi nohy a uteká tak, že nestihne, viete. Že, že možno sme nemali tak silno zatlačiť, že, lebo by ten zákon bol prešiel. Viete, to je tá absurdita, že v tom znení navrhovanom, absurdnom znení, pokiaľ by sme tak nezatlačili, by bol prešiel. Ale možno by to bolo lepšie, lebo potom by si možno viacej ľudí uvedomilo, že čo vlastne vy ste schopní schváliť. No tak na tento zákon som sa dneska pripravoval. Ale teda najnovší update je, že lesy nebudú, huby nebudú a že si to vlastne vyriešte.

    Pravdou však je...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, môžete, prosím vás, k tomu zákonu, ktorý teraz prejednávame? Ja viem, že ste mali snahu k inému zákonu, ale nech sa páči, keby ste sa vrátili k téme.

  • To sa mi málokedy stáva, ale teraz ste ma dostali, pani podpredsedníčka.

  • Vyslovené s pobavením. Smiech v sále.

  • Naozaj som sa dneska... A už tých prekvapení bolo veľa, hej? Už teda ste lesy zrušili, dali ste Gorilu, už naozaj, človek už stráca prehľad v týchto veciach, potom to vyzerá, že nie je pripravený.

    Vážení kolegovia, ja som, chcem na to upozorniť, že jednak je to neslušné, že dávať správu a takto ju nazvať na konci roka, lebo však sa hráme s niečím, čo už nie je pravdou. A bol by som veľmi opatrný v nastavovaní toho, že pomaly tu zaprezentujete, že pomaly jak nám domácnosti bohatnú, lebo identifikujete rast, nárast spotreby domácností. Len jak je štrukturovaný? A na ten si dovolím upozorniť. Že tento rast domácností by sme si kľudne mohli odpustiť, lebo nie je tým, že naše domácnosti bohatnú, ale je to tým, že sa enormným spôsobom nalieva do týchto domácností, úžernícke peniaze, ktoré ste vy svojím zákonodarstvom umožnili a ktoré v konečnom dôsledku, to ešte chvíľku, rok, dva, možno to vydrží a nakoniec z toho bude veľká erupcia, pán minister. Vás ako ministra vnútra upozorňujem aj na určite sociálne riziko s tým spojené. Viete, ja viem, že máte niektorí v tom nos namočený, niektorí z vašich poslancov, dokonca vrcholných politických predstaviteľov. Môžme kľudne menovať človeka, ktorý už bol menovaný, pán štátny tajomník Burian. Otázka stojí, či vám to stojí za to, že jeho, jeho systém, jeho nastavenie legislatívy, ktoré si on nastavil cez finančný výbor, cez zákon o spotrebiteľských úveroch, čo sekundárne spôsobilo paralýzu vašich súdov, pána Boreca, že pohotovosť, už neviem čo. To sú jeho. Spoločnosť, s ktorou on nakoniec paralyzuje celú krajinu, paralyzuje už státisíce ľudí. Otázka stojí, že dokedy to chcete gúľať a tváriť sa, že s tým nič nemáte.

    Pre dnešný deň to poviem tretí a poslednýkrát. Mám interpeláciu na pána premiéra, že či preberá politickú zodpovednosť za nomináciu pána Buriana do pozície štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Pre Kristove rany, pardon za výraz, keby ste ho aspoň dali na pôdohospodárstvo, na hospodárstvo! Ale dať ho na sociálne veci? To je to. Politika a vláda není katolícka cirkev, ktorá odníma hriechy sveta, a že aj hriešnik môže dožiť svoj život v pokore a v kláštore. Prosím vás, tuná naozaj takto to nefunguje. Tuná sú ľudia, ktorí chodili pred rokmi, hajlovali, chodili vo všelijakých uniformách, zrazu si kúpia oblek vo výpredaji a sú z nich slušní politici. A my im ideme odpustiť? Takto to nefunguje. Politika nie je katolícka cirkev, vážení. Tu treba mať tú pamäťovú stopu, že ako sa to vyvíjalo. Pokiaľ vy preberáte politickú zodpovednosť za pána Buriana, preberte si ju, ale povedzte to ľudom, že pán Burian a jeho systém, ktorý vytvoril, ktorý vám sekundárne v tejto správe, vraciam sa k správe, mostíkujem to na správu...

  • Smiech v sále.

  • Už tam skáčem, už som u nej, vám to teraz, pre túto...

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon? Pre túto chvíľu vám to urobilo možno nejaký niekoľkobodový nárast spotreby domácností, ale je to klamlivé. Je to mimoriadne klamlivé a s nedozernými sociálnymi dôsledkami.

    Pán minister, koho môžem, toho upozorním, dobre? Jak som upozorňoval na to, čo tu doniesol pán Jahnátek, tak som mimochodom, na to, že tam máte hlúposti, som upozornil dvoch podpredsedov a z ktorého iba jeden povedal, že to je hlúposť, no, ale druhý si myslel, že to nie je hlúposť.

  • Vyslovené s pobavením.

  • Vy by ste neverili, ale ja som korektný, však čo sa povie medzi štyrmi očami, má zostať medzi očami. Ale prosím vás, takto to naozaj dlhšie nebude fungovať. Čiže ja koho stretnem, tomu poviem, že to je neudržateľné. Naozaj je to neudržateľné, pokiaľ to budete ignorovať, to, čo robia exekútori, to čo robia úžerníci. Teraz bol nejaký blog od pána Bránika, že RPMN 50 000 niekde v podchode na Hodžovej. Pre Kristove rany! Pardon, druhýkrát to použijem: to naozaj? Veď to není ani, ani, nechcem ani sa už nejakej krajiny dotknúť, ak ste sa ráno citlivo. Ja som to nie v zlom hovoril, že Indovia a Pakistanci. Ja som to hovoril na tom, že čo teoreticky môže nastať. A teraz sa nechcem dotknúť nejakej inej krajiny, tuto niekto minule spomenul, subsaharského kontinentu, kde to možno, tam to je bežné, ale my sme stredná Európa. My naozaj potom budeme chcieť hľadať tú ochranu cez váš azylový zákon, ľudí, ktorých ste vydali, pána Horvátha, do spárov týchto vašich čelných nominantov.

  • Reakcia predkladateľa.

  • No čelných. Pán Burian je čelný nominant. Čelný nominant, preto ma mimoriadne zaujíma, jak to celé dopadne, ako dlho mu budete držať chrbát.

    To je filozofia a o filozofii a vôbec aj nastavení toho celého, že čo vy predstavujete, budem mať tú česť hovoriť pri rozpočte. A tam to chcem povedať, že jaká je vaša filozofia. To, čo tu minule niekto splietal, že na čom vy chcete stavať túto krajinu, na akých, na čom, že čo kto vytvára hodnoty, či je hodnota brať dotácie alebo je hodnota, že niečo vytvoriť. To je základné filozofické nepochopenie. A tuná máte nastupujúcu generáciu, ktorá sa nerozpakuje povedať, že zmyslom je brať dotácie. Zmyslom nie je brať dotácie, pán minister, a to je to, že filozoficky, zmyslom je vytvárať hodnotu. Tú môžte potom zdaniť, môžme hovoriť o rozsahu, ale to je princíp, nie brať dotácie. Vy tu máte ľudí, ktorí tu sa nerozpakujú a úplne to, ako keby to bolo písmo sväté, hovoria.

    A ešte jednu drobnú poznámku. Predsa aj mňa zaujalo to, čo zaujalo pána Zajaca, dlh. To je pomaly jak na úrovni, napíš tam tiež, že 100 mil. za zdravotníctvo. Viete, akože niekto, kto to robí, však napíš tam aj tento rok. To znamená, že každý rok tam napíš 100 mil. euro? Viete, ja tomu, priznám sa, nerozumiem, niečomu fakt nerozumiem. Sto miliónov, sto miliónov, sto miliónov, furt sto miliónov. Dobre, ak je strata zdravotníckych zariadení 100 mil. a zisk zdravotných poisťovni 80 mil., tak ja neviem potom. Možno zrovna tie tam chýbajú. Ja neviem, len naozaj riadením zdravotníctva, toho vášho systému, ako ste ho vy nastavili, nemôžme to brať pomaly ako útrpnú nutnosť, že je to vždycky tak a už si na to zvyknúť. A prečo by sme si mali zvyknúť na to, že je to furt 100 miliónov? Nechápem. Či to brať ako, že by sme sa začudovali, že príde tam ďalšia predikcia a už bude, nebude 100 a povieme, čo sa stalo, niekde je chyba. Avšak o tom bude ešte, verím, že na túto tému niekedy reč.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na pána poslanca nie sú. Pán poslanec bol posledný, ktorý bol prihlásený písomne do rozpravy. Otváram ústnu rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do ústnej rozpravy? Jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Duchoň.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som takisto zaujal stanovisko k tejto správe, pretože odzneli tu nejaké, niektoré tvrdenia zo strany opozície, ktoré si podľa môjho názoru vyžadujú reakciu, a treba ich určite poopraviť na správnu mieru, pretože nie vždy z tých vyjadrení bolo zrejmé, že sa hovorí pravda. A jednoducho boli tam, boli tam zavádzajúce informácie.

    Ak hovoríme o konsolidačnom úsilí, ktoré spomínal pán Štefanec vo svojej rozprave, nie je pravda, že tento rok je konsolidačné, respektíve minulý, že je, konsolidačné úsilie bolo na nulovej úrovni. Z oficiálnych dokumentov, ktoré odišli do Bruselu, bolo konsolidačné úsilie na úrovni 0,9 percenta. Na tento rok je plánované vo výške 3,3 % a je možné, že toto číslo bude ešte vyššie.

    Ale poďme teraz postupne k tým výhradám, ktoré tu zazneli a ktoré si vyžadujú určite reakciu aj nejaký komentár. To znamená, často opakovaná téza: dane sa nedvíhali len bohatým, dvíhali sa všetkým. Keď nastupovala v apríli minulého roku vláda, tak jasne deklarovala, že celá konsolidácia bude postavená na troch pilieroch. Ten prvý, aby sa práve na konsolidácii podieľali vyššou mierou, či už bohatí jednotlivci, bohaté fyzické osoby alebo bohaté spoločnosti. V tomto smere sa aj vykonali legislatívne zmeny, keď sa zvýšila daň z príjmu pre fyzické osoby na úroveň 25 % od limitu nad 3000 eur alebo 3300. Tak isto sa zaviedol bankový odvod, špeciálny bankový odvod, na základe aj toho, že banky vykazovali dlhodobo veľmi vysoké zisky, a jednoducho takúto záťaž si, za prvé, mohli dovoliť, ale čo je podstatné, začal sa vytvárať z tohto odvodu aj tzv. rezolučný fond, ktorý sa použije v prípade insolvencie niektorých z bánk.

    Ďalej sa zaviedol odvod na regulované spoločnosti, ktoré tak isto jednak znesú túto záťaž a sú to prirodzené monopoly, ktoré už zo svojho postavenia majú výraznejšie tržby a teda aj dosahujú aj výraznejšie zisky.

    Ak sa bavíme o zvýšení dane z príjmov pre právnické osoby, áno, bola, bola zvýšená z 19 na 23 %, ale už pri zvyšovaní tejto sadzby sa na úvod deklarovalo, že dôjde k jej zníženiu, pokiaľ sa ukáže, že výber daní bude efektívnejší a že dôjde aj k zlepšeniu makroekonomického prostredia. A to sa práve aj dnes deje. Pretože sme boli svedkami alebo sme schválili novelu zákona o dani z príjmov, kde teda dochádza k zníženiu, zníženiu sadzby z 23 na 22 %, a to práve na základe toho, že došlo k lepšiemu výberu daní.

    Ak hovoríme o toľko diskutovaných, alebo teda vy ste významnú, veľkú časť venovali správnym poplatkom, pán kolega Zajac, ale aj pán poslanec Štefanec spomenul. Správne poplatky sa menili z dôvodu toho, že do nich nebolo zasahované pomerne dlhú dobu. Teraz to presné číslo si nepamätám, ale myslím si, že to bolo viac ako 15 rokov. To znamená, vyžadovali si určitú revíziu aj z toho dôvodu, že napríklad ak sa bavíme o stavebnom povolení, tak fyzické osoby, ktoré si išli postaviť rodinný dom, platili porovnateľne toľko správny poplatok ako veľký developer, ktorý ide stavať bytový komplex. To znamená, odstránili sa tu takéto disproporcie. Ak tu vypichujete a spomínate správny poplatok, ktorý sa zvýšil z úrovne 50 centov na 2 eurá, tak jednak rád by som počul úprimnú odpoveď, koľko takýchto poplatkov ste vy povedzme tento alebo minulý rok platili. No dovolím si tvrdiť, že asi ani jeden. A väčšina obyvateľov jednotlivé správne poplatky neplatí s pravidelnou periodicitou, napríklad každý mesiac a podobne. U áut sa pristupovalo diferencovane podľa objemu motora. A povedzme si otvorene, pokiaľ niekto má na auto nad 3000 centimetrov kubických, sú to väčšinou luxusné vozidlá, ktoré, ktorých cena sa pohybuje vysoko v desiatkach tisíc eur, určite nebude mať problém zaplatiť aj registračný poplatok.

    Ak hovoríme o živnostníkoch, došlo k zvýšeniu odvodov. Ten dôvod bol absolútne jednoznačný a úplne zrejmý. Živnostníci odvádzali do Sociálnej poisťovne tak malé odvody, že v prípade ich odchodu do dôchodku, ich dôchodok by bol, by nebol asi ani na úrovni životného minima. To znamená, muselo tam z tohto dôvodu prísť k úprave a teda k nárastu odvodov.

    Čo sa týka dohodárov, tento inštitút bol naozaj zneužívaný. Myslím si, že si to uvedomujete absolútne všetci, že veľakrát sa zamestnávali ľudia, ktorí vykazovali známky závislej činnosti, to znamená, boli ako keby v riadnom pracovnom pomere, ale zamestnávali sa naschvál na dohodu, pretože samozrejme zamestnávateľ tam mal výrazné úspory na odvodoch, na daniach. To znamená, bol to, bol to inštitút, ktorý sa zneužíval, a je logické, že zavedením, zodvodnením dohodárov došlo k ich reálnemu poklesu.

    Ďalším pilierom, ktorý, ktorý vláda deklarovala v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, bol boj proti daňovým únikom. Tomuto som venoval už viacero poznámok, či už v rozprave, ale aj vo faktických poznámkach. Jednoducho boj proti daňovým únikom je maximálne vážna vec, ktorej práve táto vláda začala venovať obrovskú pozornosť. A vidíme to práve v tých legislatívnych opatreniach, ktoré boli počas roku 2012 prijaté. Či už to bolo v oblasti dani z pridanej hodnoty, ale napríklad aj novelou Trestného zákonníka, novelou Obchodného zákonníka. Jednoducho boli zavedené inštitúty, boli zavedené opatrenia, ktoré sa výraznou mierou podieľajú, podieľajú na tomto fenoméne, na boji proti daňovým únikom. A tie výsledky sa dostavujú. Predsa už v septembri, v októbri bol oproti očakávaniu výraznejší nárast, čo sa týka výberu daní. Bola zriadená špeciálna policajná jednotka, daňová Kobra, ktorej výsledky priebežne snáď každý, kto sleduje čo len trochu médiá, vníma, že sa výraznou mierou tak isto podieľajú proti daňovým únikom a jednoducho tých páchateľov zadržiavajú a následne sú teda vyšetrovaní.

    V tejto súvislosti by som ešte rád dodal ešte jednu vec, že veľakrát zo strany opozície tu bolo jednoducho konštatované, že dvihnete dane, automaticky dôjde k optimalizácii, dôjde do, k presunu do daňových rajov a podobne. Proste vaša filozofia je postavená na rezignácii, čo sa týka práve napríklad boja proti daňovým únikom. Ja si nepamätám jeden rozumný legislatívny návrh, ktorý by ste predložili v súvislosti s bojom proti, s daňovými únikmi, a jednoducho sa uspokojíte s konštatovaním, že tak zvýšite dane, automaticky optimalizácia, automatický odchod do daňových rajov a podobne. To znamená, je tu totálna rezignácia, je tu absolútna apatia vo vzťahu k riešeniu tohto závažného problému, pričom správa Európskej komisie z 11. mesiaca hovorí o výpadku na dani z pridanej hodnoty vo výške 2,7 mld. eur.

    Vašou filozofiou je samozrejme jedno neustále opakované znižovanie daní, neustále opakovanie znižovania odvodov a podobne. Ale aj počas najväčšieho hospodárskeho rastu, počas konjunktúry, počas zavedenia a počas fungovania platnosti rovnej dane sme boli svedkami toho, že nefunguje ten výber tak, ako by mal, že dochádza k tomu, že firmy sa presúvajú do daňových rajov. Áno, tie čísla mali stúpajúcu tendenciu. Tie výbery boli klesajúce vo vzťahu k HDP. Nakoniec diskutovali sme tu nedávno o zavedení daňových licencií a tie čísla sú jednoznačné, tam nie je žiadna polemika o tom, že viac ako 50 %, až skoro 60 % spoločností podávalo od roku 2007 nulové daňové priznania. To znamená, aj v čase platnosti rovnej dane. Proste to je nespochybniteľný fakt, voči ktorému nemôžte mať žiadne rozumné argumenty. To znamená, neuznávam túto vašu neustále sa opakujúcu mantru, že jediným liekom, čo sa týka hospodárskej krízy a riešenia problému nezamestnanosti, je znižovanie daní a znižovanie odvodov. Ukázalo sa, že proste vaše recepty nefungujú. Sú neúčinné.

    Čo sa týka nezamestnanosti, tento fenomén je dlhodobý a treba sa asi pozrieť do histórie a zamyslieť sa nad niektorými číslami. Pretože ak sa pozrieme do roku 2002, tak vtedy nezamestnanosť vrcholila, bola na úrovni 17,4 percenta. V roku 2003 15,6, postupne jemne klesala, áno, prišlo obdobie konjunktúry, prišlo obdobie, kedy prišli aj do hospodárstva nové segmenty, niektoré zažívali obrovský boom, to znamená, logicky niesli, prinášali so sebou aj pokles nezamestnanosti. Najnižšia miera bola okolo 8 % v roku 2007 počas ministrovania pani Tomanovej. Postupne, samozrejme od roku 2008 tu máme krízu, nezamestnanosť narastala, dosahovala úrovne 13,59 percenta v roku 2012, dnes je na úrovni cez 14 percent. Nezamestnanosť ako taká je samozrejme dlhodobý fenomén, tak ako sme to videli aj z týchto čísel.

    Problém nezamestnanosti spočíva aj v štruktúre ekonomiky a v tom, kde bolo gro nezamestnanosti na Slovensku historicky, nemám na mysli teraz niekoľko rokov dozadu. A znovu by som poukázal na tú skutočnosť, že aj zmeny v Zákonníku práce, ktoré boli prijaté, neviedli k tomu, čo ste tu vy avizovali, k nejakému masívnemu nárastu nezamestnanosti. Nakoniec neviedli ani k tomu, že by povedzme investori odvrátili svoju pozornosť od Slovenska, pretože ak znovu čítame aktuálne ekonomické správy, tak nedávno bol zverejnený rozhovor s jedným riaditeľom jednej personálnej agentúry a tam sa konštatuje, že napríklad aj na budúci rok prichádzajú na Slovensko investície, ktoré prinesú so sebou zamestnanosť na úrovni 9 až 13 tisíc pracovných miest. Zaujímajú sa o Slovensko investori, ktorí doteraz neupriamovali priamo pozornosť na Slovensko. Napríklad sú to krajiny ako Rusko, Indonézia, Čína a tak ďalej. To znamená, stále je Slovensko atraktívne aj z pohľadu investorov. A ten súbor tých parametrov, na základe ktorých sa rozhodujú, či budú investovať na Slovensku, je ďaleko, veľmi širokospektrálny a samozrejme vstupujú do toho viaceré faktory.

    Ak sa bavíme o výdavkoch, kde ste viacerí konštatovali, aj ostatní kolegovia vo faktických poznámkach, že výdavky neklesajú, tak by som upriamil pozornosť na článok, sekundu, respektíve áno, na článok, ktorý bol publikovaný v médiách, je to z tlačovej agentúry, kde sa konštatuje, že: "Deficit rozpočtu klesol takmer o štvrtinu. Štátne úrady hospodárili po deviatich mesiacoch tohto roka s mínusom 1,9 mld. eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu septembra schodok vo výške 1,9 mld. eur. Deficit sa, sa znížil oproti minulému roku takmer o štvrtinu, keď klesol o viac ako 600 mil. eur. Plnenie rozpočtu je na úrovni 64 %, čo znamená, že sa vyvíjal lepšie, ako ministerstvo financií predpokladalo. Klesli aj výdavky štátneho rozpočtu. Tie boli v medziročnom porovnaní v septembri nižšie o 865,3 mil. eur, teda približne o 8 percent." To znamená, zase zbytočne tu budete hovoriť o tom, ako vláda nevie šetriť, ako neklesajú výdavky. Tu sú jasné fakty, tu sú jasné dôkazy o tom, že je pravda niekde úplne inde.

    Takže ak sa máme zamýšľať, alebo ak máme diskutovať a komentovať túto správu, skúsme sa naozaj sústrediť na čísla a fakty a podávajme veci objektívne a nevnášajme do toho politiku a hlavne neprekrucujme fakty. Skúsme sa nad tým naozaj, na túto správu pozrieť objektívne a takýmto spôsobom ju aj interpretovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca, desať. Poprosím technikov. Pán poslanec Sulík. Posledný? Pán poslanec Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Duchoň, ja žasnem, ako vy dokážete poprieť svoje vlastné čísla, keď hovoríte o konsolidácii. Však si prečítajte vašu správu na strane 23, konsolidačné úsilie 0,0 v 2012. Veď to je to, čo vám, nám sem vaša vláda poslala. Hovoríš, že v roku 2011 bola konsolidácia 2,6, v 2012 nula. Veď to je správa, ktorá sa tu prerokováva, ktorú poslala sem vaša vláda.

    Ďalšia demagógia, poplatky. Pán poslanec Přidal už vám povedal, že zvýšili ste všetky poplatky, plus ste zaviedli nové, to je realita. Voči tomu môžete robiť, čo chcete, ale to je realita. Dane, odvody. Vraj bohatí. Hlúposť, že bohatí. Ešte raz vám môžem prečítať, koľko vaše ministerstvo financií odhaduje, že vyberie od ľudí na daniach, odvodoch, poplatkoch na druhom pilieri. Viac než miliardu za rok dohromady, len za tento rok, pán poslanec. V druhom pilieri 695 mil. eur zoberiete ľuďom, nie najbohatším, ale sporiteľom v druhom pilieri. Živnostníkom zoberiete na zvýšených odvodoch 45 mil. eur, to nie sú najbohatší živnostníci, ktorým ste zdvihli mimoriadne odvody. Dohodárom 175 mil. eur. Dohodári sú tí najbohatší, pán poslanec? Plus zrušili ste dvestotisíc dohodárov, ktorí prišli o prácu vašou politikou.

    Vy hovoríte, že ste schopní znižovať dane do budúcna. Ani to nie je pravda, pán poslanec. Vy zvyšujete dane, vy zavádzate nové dane, zavádzate daň zo straty, z ktorej chcete na budúci rok vybrať 112 mil. eur. Veď to ste nám povedali včera cez ministerstvo financií. To je úplne zvrátené. Táto daň, ktorá opäť spôsobí len vyššiu nezamestnanosť, bude likvidovať malých podnikateľov a nakoniec ani v štátnom rozpočte nebudete mať vaše čísla, ktoré si len maľujete.

    Ďakujem.

  • Vážený pán kolega, tu naozaj nejde o to, že akú my máme filozofiu. My naozaj sme presvedčení o tom, že v ťažkých časoch krízy sa, hospodársky rast môže nastať iba tak, že sa budú znižovať dane. Ale tu vy vládnete 20. mesiac. Tu vôbec nejde o našu filozofiu, akú my máme. Tu ide o vašu filozofiu, ktorú ste v roku 2012 prijali, legislatívne opatrenia. A tento rozpočet na rok 2013 ste si vy pripravili a vy ste ho schválili. A dneska tu je zrkadlo, výsledok. Správa, ktorú ministerstvo pripravilo, a ktoré ukazuje, že sa vám nedarí napĺňať ten rozpočet na rok 2013. Hlavne v oblasti výberu daní a odvodov. A tie dane a odvody súvisia s tou nezamestnanosťou. Naozaj nezamestnanosť na Slovensku je problém č. 1 a trápi cez štyristotisíc ľudí. A konsolidačné opatrenie, že sa nedotkne chudobných ľudí? Kolega Štefanec už to hovoril. Poplatky sa nedotýkajú aj chudobných ľudí? Všetkých ľudí sa dotýkajú. Aj tej babky na východnom Slovensku, keď hoci len ten kolok si ide zaplatiť. A tak isto, čo sa týka dane z príjmu právnických osôb, všetkých firiem sa to dotýka, nie bohatých, chudobných, všetkých sa to dotýka. A práve tie firmy zamestnávajú týchto ľudí. A čo sa týka ďalej živnostníkov. Chcete mi povedať, že všetci živnostníci sú bohatí? Sa to dotýka aj tých živnostníkov, ktorí ledva prežívajú a rozmýšľajú, ako vôbec nazbierať, zarobiť na tie odvody. A vy ste všetkým dvihli odvody. A oni odišli, niektorí, viacerí do eseročiek a dneska tým eseročkám idete zaviesť daňovú licenciu.

    Prosím vás, nehovorte také hlúposti, že iba bohatých sa to dotkne.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Duchoň, trochu ma udivuje, že vy ako predseda finančného výboru argumentujete v podstate nejakými číslami od médií. Si myslím, že TASR ste spomínali a tak ďalej. Pričom správa vášho ministerstva hovorí jasnou rečou, jasnými číslami. A bolo by dobré, ja si myslím, tak komu dôverujete potom, médiám alebo vášmu ministerstvu? Veď ste museli v podstate tento materiál prerokovať aj vo výbore, predpokladám. Takže dosť ma to udivuje, tie vaše argumenty, ktoré ste predviedli.

    Musím sa dotknúť a polemizovať predovšetkým o otázke daní. No dobre, prišli ste, avizovali ste, dobre, dlhodobo, že zmeníte rovnú daň alebo ju zrušíte a prídete s progresívnym zdaňovaním. To sa ale v podstate neudialo, pretože všetky ďalšie opatrenia, ktoré ste robili, tak prakticky obmedzujú len tých malých podnikateľov, či už živnostníkov, lebo tam ste im zvýšili odvody. Hovoríte o tom, že ako dbáte o to, aby mali vyššie dôchodky. No lenže vy ste vlastne zapríčinili to, že tí ľudia zrušili tie svoje živnosti a išli na úrady práce, čím vlastne si zhoršili tú svoju pozíciu v prípade budúcich dôchodkov. Hovoríme teraz o ďalšom opatrení v rámci daňovej licencie, čiže tzv. dane zo straty. Veď prakticky vy ste napomohli skôr veľkým firmám tým, že ste znížili daňovú sadzbu z 23 na 22 percent. Vy ste poškodili práve malé eseročky, tých, čo v podstate ledva prežívajú. Zabezpečujú si možno svoju obživu, prípadne svojich zamestnancov. Toto bude mať konkrétny dopad na týchto ľudí a na zamestnanosť na Slovensku.

    Takže myslím si, že tie argumenty, ktoré ste používali, boli skutočne veľmi nešťastné.

  • Ani tisíc umelých viet a tisíc prázdnych, neživých slov, ani desať nudných a nezaujímavých výkladov, ktorým pomaly nikto nerozumie, neprekryje skutočnú pravdu. A tú skutočnú pravdu dobre poznáte i vy. Z čísel a makroekonomických ukazovateľov sa dnes ani predtým, ani do budúcna nebude vedieť nikto najesť. Výsledky dobrej politiky a ekonomiky podľa môjho názoru a podľa môjho presvedčenia sa majú pozitívne odzrkadliť hlavne na vreckách občanov a to predovšetkým občanov, ktorí sa snažia a chcú čestne žiť. A objektívne sa životná úroveň týchto občanov z mesiaca na mesiac zhoršuje. Nie som ekonóm, nie som nejaký odborník, ktorý sa vie utopiť v odborných ekonomických termínoch, v analýzach, v makroekonomických ukazovateľoch, ale jedno viem, a potvrdzuje mi to každý jeden bezprostredný kontakt s občanmi, že ich úroveň sa z mesiaca na mesiac, z týždňa na týždeň zhoršuje.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda výboru Duchoň, priznám sa, že neviem, ako vám to mám povedať, lebo ja si vážim spôsob, akým vediete výbor. Vediete ho veľmi korektne, ale faktom je, že väčšina vecí, ktoré ste tu vo svojom vystúpení povedali, nie je pravdivá a dá sa vyvrátiť na základe čísiel a faktov, z ktorých väčšina je dokonca uvádzaných vo vládnych materiáloch. Ako v tejto správe o makroekonomickom vývoji, tak v návrhu rozpočtu na budúci rok, tak v návrhu rozpočtového plánu, ktorý tiež schválila vláda a poslala do Bruselu, tak aj v materiáli pre Radu pre rozpočtovú zodpovednosť.

    Napríklad, je toho strašne a nestihnem na všetko reagovať, budem na to reagovať v rozprave k rozpočtu, ale napríklad tvrdíte, že konsolidačné úsilie vlani bolo 0,9 percenta a v tomto roku má byť dokonca 3,3 percenta. Odkiaľ to prosím vás beriete? Vo všetkých dokumentoch - veď si ich pozrite, veď ste predsedom výboru, ktorý má tieto materiály k dispozícii - ten interval v minulom roku bol od mínus 0,2 po plus 0,3, čiže okolo nuly, ako hovoril Ivan Štefanec, a v tomto roku plánované konsolidačné úsilie bolo 1,3 percenta a bude okolo jedného percenta. Aké 3,3 percenta? Kde ste to, prosím vás, nabrali?

    A takto by som mohol pokračovať ďalej, ďalej, ďalej. Hovoríte, že zavedenie rovnej dane nezvýšilo príjmy z daní. Naopak, výrazne narástli príjmy z priamych daní, ktoré boli znížené, a nielen v absolútnom vyjadrení, ale aj ako podiel na HDP. Čo kleslo, bola daň z pridanej hodnoty. Klesala ale od roku 2006, keď ste začali vládnuť, a nikto nevie, prečo vlastne klesala. Obávam sa, že to súvisí so správou daní a s tým, čo sa tam všeličo dialo.

    A takto by som mohol vyvrátiť všetky tie vaše tvrdenia. Prosím vás, aspoň sa pripravte, keď máte povinnosť vystúpiť.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ja by som sa rád vyjadril k tej časti, kde ste spomínali boj proti daňovým podvodom, čo je, samozrejme, že vec chvályhodná. Len k tomu pár poznámok. Po prvé, ste nespomenuli jednu vec. Slovensko malo do roku 2006 priemernú úroveň úniku na DPH z krajín Európskej únie. Od roku 2006 do roku 2010 sa Slovensko dostalo na druhú najhoršiu úroveň, hneď za Gréckom. Percentuálny podiel únikov na DPH sa zvýšil za vašej prvej vlády dvojnásobne. Dvojnásobne! A teraz mi to pripadá, ako keby lekár, ktorý chorobu spôsobil, ide poučovať o tom, ako by sa choroba mala liečiť. Vy ste ju spôsobili.

    Druhá poznámka je, tešíme sa, že robíte aj nejaké konkrétne opatrenia. Robila ich aj predchádzajúca vláda. Koniec koncov, keby tu bol minister vnútra, vie, že našiel na ministerstve materiál, ktorý sa týkal práve súboru opatrení, aj trestnoprávnych, ale aj iných, v boji proti daňovým únikom. Išlo to tak ďaleko za vašej prvej vlády, že napríklad aj ľudia, ktorí robili prvoplánové daňové úniky, napríklad obchodom s lykožrútom, im to dlhodobo a roky prechádzalo. Nič sa im za vašej vlády nestalo, až kým sme ich následne nezatkli po výmene vlády v roku 2010. Ten príbeh je smutný aj na tom, že môžte vyšetrovať mnohé veci aj veľkých daňových únikov, ale pokiaľ budete tolerovať a podporovať dnešnú situáciu, aká je v justícii, tak sa vám boj proti daňovým problémom nepodarí. Dôkazom toho je rozhodnutie spred dvoch týždňov Najvyššieho súdu zrušujúce rozsudok o vine a treste pre istého pána obvineného Varehu. Je to alarmujúce, akým spôsobom betónujete v justícii situáciu, keď sú chránení podvodníci. A sú to vaši ľudia, vaše senáty, vaši sudcovia, váš predseda Najvyššieho súdu.

  • Ďakujem. Pri všetkej úcte, asi v strede vášho prejavu, ktorý hovoril o nejakých číslach, ste hovorili o filozofii alebo si hovoril, pán predseda, o filozofii, akú ponúkame my a že tu nebol pozmeňujúci návrh alebo nejaká legislatívna iniciatíva, ktorá by zvýšila a zabezpečila vyšší výber daní. Mne tam v tejto súvislosti chýbal jeden moment. A keďže, keďže si to uviedol ako nejakú filozofiu, akú ponúkame, tak ti tam chýba jedna hodnota, a to je, prečo by ľudia mali za služby štátu, ktoré im nejakým spôsobom ponúka, platiť a byť uzrozumení s tým, že vy zvyšujete dane? Tak, ak sa bavíme teda filozoficky o tom, že prečo by sa dane mali platiť, mne uchádza skôr váš, keďže od 2004. roku, od vstupu do Európskej únie, tu vládnete už šiesty rok a nastavujete práve tie filozofické parametre, tak tým zvyšovaním daní bez toho, aby ste mali na zreteli, ani raz to nezaznelo v tom prejave, že by mali byť zvyšované aj tie služby štátu, je pre mňa politika zvyšovania daní a následne posielanie kontrolórov alebo drábov nad tým, ktorí majú dohliadať na to, aby pri zvýšených daniach čo najmenej unikalo, je podľa mňa chybná filozofia. To, že tu nevzniká žiadny pozmeňujúci návrh v radoch opozície na to, aby sme vám s týmto nejakou vyššou mierou pomáhali, je naozaj filozofický spor. A to je, ten spor je o tom, že je riešenie, ak chce štát konsolidovať a uvedomí si, že situácia rovnako, ako sa týka štátu a jeho makroekonomických ukazovateľov, sa môže dotýkať aj tých malých, aj tých úplne najmenších...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán kolega, či sú to vyššie správne poplatky alebo sú to registračné poplatky, môžeme to rôzne nazývať, ale je to len iným menom nazvané ďalšie zvýšené daňové zaťaženie obyvateľstva. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka, viete, k tej rovnej dani, stále sa k nej vraciate. Ja som presvedčený, že daňové úniky sú najnižšie vtedy, ak je to, ten daňový systém jednoduchý a transparentný. Vtedy sa to dá najviac usledovať a zabrániť najväčšej miere únikov. Kobra je už represívne opatrenie. Ja nehovorím, že aj to nie je potrebné, ale to podľa mňa nie je systémové riešenie.

    A to, že či ponúkame, alebo neponúkame, ja mám jednu poznámku. Celkom sa zhodneme asi na tom, že keď dáte, ja neviem, jednopercentné daňové zaťaženie, niečo vyberiete. No keď dáte 10-percentné, vyberiete viacej. Ale budete asi so mnou súhlasiť, keď poviete, že bude 50-percentné zaťaženie, daňové, že už viac nevyberiete. Nejako, že to už začne potom klesať. A tu je otázka práve o tom, ako nájsť aj vhodnú výšku daňového zaťaženia, aby jednoducho sa čo najviac vybralo, ale aby súčasne to neznamenalo dopad na nezamestnanosť, pretože pri tak vysokom, jak povedzme, hypoteticky poviem, 50-percentnom daňovom zaťažení, tak vám tá nezamestnanosť tak narastie, že nebudete vedieť čo robiť.

  • Ďakujem pekne. Skúsim veľmi stručne.

    Čo sa týka tých údajov o konsolidačnom úsilí, je fakt, že som teraz vychádzal z aktuálnych údajov poskytnutých z ministerstva financií. To znamená, môže tam byť rozpor medzi tým, čo je uvedené v tom dokumente, ktorý sa písal v nejakom čase, a aktuálnou situáciou.

    Čo sa týka tých živnostníkov, ja som určite nepoužil slovné spojenie, že by boli živnostníci najbohatší. To znamená, pán poslanec Zajac, Štefanec, atď., ja som iba zdôvodňoval, prečo došlo k zvýšeniu odvodov u živnostníkov, lebo jednoducho mali ho tak nízko nastavené, že keby odišli do dôchodku, ich dôchodky, starobné dôchodky by boli pod úrovňou životného minima. To znamená, nevkladajte mi do úst to, čo som nepovedal. A už vôbec som nepovedal slovné spojenie, že sa to nedotkne všetkých.

    Takže skúsme byť akože korektní v tom. Ak máte s tým problém, pozrite si prepis, a tak ďalej.

    Čo sa týka pána poslanca Mikloša, áno, teším sa na tú debatu k rozpočtu. Môžme aj k tým jednotlivým číslam detailnejšie. Nemyslím si, že by teraz bol priestor a čas tým zaoberať sa alebo teda hovoriť to tu pred všetkými.

    Neustále opakovaná daň zo straty, k tomu som vyjadril viackrát, myslím. Nepokladám za potrebné to ešte ďalej rozširovať.

    Správne poplatky. Tak isto hovoril som iba o tom, že neboli riešené 15 rokov a boli tam, boli tam disproporcie v jednotlivých poplatkoch a už samotná, už z toho slova správny poplatok, správa na úkony spojené s týmito správnymi poplatkami veľakrát prevyšovala hodnotu toho samotného správneho poplatku. To znamená, že došlo tam len k náprave toho, čo, čo tam bolo zanedbané. Preto túto chvíľu asi všetko.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch. Jednu minútu, prestávku vyhlasujem.

    Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci

  • Zaznievanie gongu.

  • , pristúpime k hlasovaniu. Predtým by som, poprosím vás o pokoj, pred samotným hlasovaním vás chcem informovať, že minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek písomne požiadal o zaradenie vládneho návrhu novely zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v druhom čítaní (tlač 724) do návrhu programu januárovej schôdze. Je to bod 34 schváleného programu. Preto v mene poslaneckých klubov SMER - sociálna demokracia, SDKÚ - DS, MOST - HÍD, KDH a OĽaNO podávam návrh, aby sme vypustili tento návrh z programu 27. schôdze. Pýtam sa, je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno, dobre, ďakujem pekne.

    Pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním. Poprosím určeného....

    Pán poslanec Přidal, nech sa páči.

  • Pani podpredsedníčka, navrhujem, aby sme o tlači č. 781, t. j. o novele zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov hlasovali zajtra o 17.00 hodine. To odôvodnenie je také, že nie je predsa možné, aby ste zmrazili plat pánovi prezidentovi, sudcom, ministrovi, pánovi premiérovi, pričom sú tu mnohí poslanci, desiatky poslancov SMER-u, ktorí sedia na troch, štyroch platených stoličkách a berú tri, štyri platy z verejných financií. Nie je možné, aby tu boli poslanci, ktorí zarábajú 1,5-krát, 1,7-krát, dokonca 2-krát toľko čo premiér. Ten pôvodný zákon bol taký, že premiér zarába 2-krát toľko čo poslanec. Vytvorme, prosím, priestor pánovi premiérovi Robertovi Ficovi, aby umravnil týchto zlatokopov, a ja verím, že vydá iný príkaz. Naozaj, dajme Robertovi Ficovi...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Je tu procedurálny návrh, je všeobecný súhlas s takýmto návrhom? Nie.

    Takže ideme hlasovať, prosím, prezentujme sa a hlasujeme. Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh hlasovalo 55, proti bolo 54, zdržalo sa 24 poslancov, nehlasovalo 5 poslancov.

    Neschválili sme tento procedurálny návrh.

    Takže budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním.

    Poprosím určeného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť, poslanca Martina Fedora, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila (tlač 606).

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. K tomuto, k tejto správe vystúpilo v rozprave päť pánov poslancov. Žiaden z nich nepredniesol žiaden pozmeňovací návrh, preto, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako bol v úvodnom slove prezentovaný.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 80 poslancov, proti 16, zdržalo sa 42.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní (tlač 781).

    Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet, poslanca Vladimíra Petráša, aby hlasovanie uvádzal.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 781.

  • Vážená pani predsedajúca, v rozprave vystúpili siedmi poslanci, traja poslanci dali pozmeňujúce návrhy, a to pán Brocka, pán Fecko a pán Poliačik. Vážená pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať najskôr o bodoch zo spoločnej správy 1, 2, 3 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 82, zdržalo sa 56.

    Konštatujem, že sme schválili návrhy.

    Nech sa páči. Keďže sme v skrátenom legislatívnom konaní, nepoužijú sa obmedzenia postúpenia návrhu zákona do tretieho čítania, preto otváram rozpravu v rámci tohoto čítania.

  • Ešte tam boli pozmeňujúce návrhy.

  • Aha, ospravedlňujem sa. Takže nech sa páči k pozmeňujúcim návrhom.

  • Vážená pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Prvý pozmeňujúci návrh dal pán poslanec Július Brocka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 57, proti 68, zdržalo sa 11, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme neschválili pozmeňujúci návrh pána poslanca Brocku.

    Nech sa páči, ďalšie návrhy.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Martin Fecko. Dajte, prosím, hlasovať o jeho pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 30, proti 72, zdržalo sa 32 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Posledný pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Martin Poliačik. Dajte, prosím, hlasovať o jeho pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 57, proti 69, zdržalo sa 12 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

  • Pani predsedajúca, keďže návrh prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nikto nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku.

  • Prezentujme sa a hlasujeme.

    (Hlasovanie). Prítomných 137 poslancov, za 127, proti 1, zdržalo sa 9 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 120/1993 Z. z. o platobných pomeroch ústavných činiteľov.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k

    návrhu Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2012 (tlač 779).

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Štefana Hrehu, aby hlasovanie uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2012.

  • Prezentujme sa a hlasujeme.

    (Hlasovanie). Prítomných 138 poslancov, za 124, proti 1, zdržalo sa 13 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k návrhu súhrnnej správy.

    Odhlasovali sme všetky body prerokovaného programu. Vyhlasujem krátku, minútovú prestávku a budeme pokračovať, budeme pokračovať záverečným vystúpením pána ministra vnútra.

    Nech sa páči, pán poslanec Raši, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som ešte raz pozvať zajtra o 9.00 hod. ráno všetkých kolegov a kolegyne, ktorí majú záujem. Bude sa merať hladina cukru, cholesterol, podiel svalstva v tele, zdatnosť pľúc aj meranie veku žíl, na zdravotníckom výbore od deviatej ráno až do pätnástej.

    Ďakujem pekne.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať ďalej v rokovaní. Poprosím vás, páni poslanci, každý, kto si potrebuje vybaviť nejaké záležitosti, nech sa páči. Nepreruším, pán poslanec, pekne pokračujeme ďalej.

    Keďže v rozprave vystúpili všetci poslanci, ktorí boli aj písomne, aj ústne prihlásení, vrátane faktických poznámok, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, pán minister, chcete k rozprave zaujať stanovisko? Áno.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Viete, že v podstate naozaj len čisto k drobnej reakcii, k tomu, čo tu vlastne odznelo, keď sme o tom diskutovali. Dokonca aj mnohí poslanci opozície si zamieňali rôzne čísla a používali tie čísla, ktoré sú pre koho hodnotné.

    Ja by som sa rád vrátil k niektorým takým bodom, ako sú napríklad živnostníci. Málokedy v tej snahe proste všetko reprezentovať, že kde všade, komu sa dali väčšie odvody, akým spôsobom to skomplikovalo, tak ja by som rád ku tým živnostníkom pripomenul, že čím ďalej, tým častejšie sa začalo stavať, pretože v roku 1991, 1992, 1993 to bolo jedno, nikto nepredpokladal svoju ďalšiu budúcnosť, proste podnikal, bol mladý, bolo všetko super, ale teraz nám pribúdajú práve živnostníci, ktorí si celý život platili svoje odvody z minimálnej mzdy, a zrazu zistia, že majú 200-eurový dôchodok. A teraz už to nie je iba o nich, že padnú do sociálnej siete, ale je to o tom, že všetci tí ostatní, ktorí pracovali, sa skladajú na život živnostníka, ktorý nebol až taký chudobný počas toho, čo pracoval, ale keďže si platil odvody z minimálnej mzdy, a každý, kto zarábal 600, 700 eur si platil väčšie odvody ako on sám, tak zrazu sa mu skladajú na jeho dôchodok. V tom je tá nespravodlivosť. Preto aj živnostenská komora súhlasila, súhlasila s tým, aby vlastne tu v tých odvodoch proste bol urobený poriadok. To nebolo zvýšenie. To je poriadok. To je jednoducho to, aby proste ľudia, ktorí pracujú celý život a zarábajú 600, 700 eur, neskladali sa na dôchodok živnostníka, ktorý počas života žil, ako sa hovorí, krásne, ale zrazu zistil počas dôchodku, že keďže si platil minimálne odvody, tak jeho dôchodok nezodpovedá jeho obratom a daniam, ktoré v podstate mal.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale to nie je pravicové, to je o tom, že sa bavíme o solidarite, pán poslanec, o tom, že prečo je nevyhnutné, aby ste mali tú starostlivosť o každého, že musí na ten svoj dôchodok prispievať aj potom.

    To isté sa týka druhého piliera. Jeden poslanec hovoril 600 mil., druhý hovoril 200 mil., jeden povedal, že je to jednorazové opatrenie, čo si myslím, že nie je to jednorazové opatrenie, to, čo sa robilo s druhým pilierom. Ale faktom zostáva, že nikto už nepovedal tým, ktorí sú v druhom pilieri, nebudem to teraz riešiť, zhodnocovanie jednotlivých úspor, ale v tom, že ja som si jednoducho vyrátal príbeh priemerného človeka, ktorým moja matka bezpochyby bola. Bola učiteľkou, mala taký plat, ktorý sa hýbe dneska niekde na úrovni priemernej mzdy. A keby ona vstúpila vo svojom mladom veku do druhého piliera, tak vlastne dnes má o 30 % nižší dôchodok. Ale prečo? Pretože naše mamy a ženy žijú o niečo dlhšie, tá dlhovekosť je u nich trošku vyššia ako u mužov, samozrejme, ale nikto už im nepovedal, že rentu z druhého piliera nikto nevalorizuje. Renta z druhého piliera sa nevalorizuje. Raz sa stane, je to fixná suma do konca života. A všetci tí, ktorí sú v tom priemernom systéme, majú ten priemerný plat. Nie ten vysoký, kde si stihnete našetriť naozaj dosť, že máte 1500, 2000, 2500 eur. Tak sa potom ukáže, že ten z prvého piliera ho práve tou valorizáciou, ktorá je pravidelná, za päť alebo šesť rokov predbehne vo výške. A keď zoberieme, že u nich je dajme tomu nejakých 17, 18 rokov priemerné dožitie v dôchodku, tak na posledných 10 rokov majú zásadne vyššie dôchodky, ako v druhom pilieri tí, ktorí neboli vhodní, tá vhodná skupina k, smerom do investičného prostredia. Čiže tá absolútna suma peňazí, ktorú do toho druhého piliera dajú, je menšia už, ako po prvých piatich rokov príde k valorizácii. A to tiež im zabudli povedať. Čiže preto hovorím, že ten druhý pilier nie je jednorazové opatrenie, ale pravidelné, pretože sa objavuje v každom roku. Pretože to, že sa znižuje príspevok na deficit Sociálnej poisťovne, ktorý sa odvádza na druhý pilier, preto to nie je jednorazové, pán poslanec. Čiže keď je poslanec v druhom pilieri, bezpochyby sa mu to možno, že viacej oplatí. Ale to sú, preto hovorím, že to sú veci, ktoré sa nemajú robiť.

    Odišiel mi pán poslanec Mikloš. To je taký, včera mal článok, kde vlastne konfrontoval, že na bezpečnosť štátu sa vydáva priemerne v Európskej únii 3,88 %, Slovensko vydáva 5,09 percenta. No to je presne ten prípad, že každé ministerstvo vnútra v každom štáte je inač definované a ináč formulované. Pokiaľ ministerstvo vnútra aj Policajný zbor je len polovičkou z celého ministerstva vnútra, to znamená zhruba 22 tisíc, 23 tisíc policajtov z celkovo zhruba necelej päťdesiatky tisíc zamestnancov, tak samozrejme nemôžete rátať sumy, ktoré vynakladáme na hasičov. Pričom Rakúšania alebo Nemci profesionálnych hasičov v podstate ani nemajú s výnimkou veľkých miest a tovární. A tým pádom sa mnohé tie sumy nezapočítavajú. Ak my zarátame čisto vnútorný poriadok a bezpečnosť, teda iba policajtov, sme hlboko pod. Teda 3,88 je priemer Únie, my nemáme 5,9, ale máme 2,60 %, ktoré vydávame. A presne takýmto spôsobom

  • sa vytvára vlastne demagógia o tom, o tom, že, že či má veľa, či málo. Čiže z pohľadu, keby sme nechceli rešpektovať realitu ekonomickej krízy, tak povieme, že policajti majú o percento menej príspevku na ich rozvoj, ako je to v bežnom štáte Európskej únie. No ale sami vieme, že nemôžeme žiadať proste rapídne navyšovanie oproti skupinám, keď zoberieme, že z celého rozpočtu je aj tak 90 % takmer mandatórnych výdavkov – dôchodky, platy učiteľov, lekárov, hasičov, policajtov, vojakov, všetky tieto veci, ktoré sú súčasťou mandatórnych výdavkov, a vy vlastne v prípade samotnej správy štátu robíte len s desiatimi percentami, z ktorých 3% sú aj, 4% sú aj tak kapitálové výdavky, ktoré sa znižovali, a už zostala tá samotná réžia. To je ten priestor na úspory, kde vlastne ESO funguje, kde je 130 mil. vlastne tento rok, v roku 2013 priniesol.

    Ja sa ešte raz vrátim k tým prognózam. Prognóza sa robí vždy, keď je čo prognózovať a stále je, pán poslanec Hlina. Pretože máte, budete mať výsledky za november, to bude v podstate v najbližších dňoch. Budete mať výsledky za december a vy musíte prognózovať, akým spôsobom dopadne výber daní na konci roka, hlavne ak sa dynamicky mení, ak sa dynamicky mení. Ak nám ešte niekto povie, že nám ešte toľko a toľko miliónov chýba, no iste, tak keď nezaráta posledné dva mesiace do výberu daní, tak ten prepad tam samozrejme proste bude. Len to je potom krátke porovnávať 10-mesačný výsledok s 12-mesačným výsledkom. Čiže isteže prognóza existovala. Samotný rozpočet je vo veľkej miere prognóza, ktorý prijímate na budúci rok. Ale pamätám si vystúpenia, keby sme si ich tu dneska premietli, mnohí poslanci by sa čudovali, čo povedali. Že v žiadnom prípade, cez ich mŕtvolu môže Slovensko dosiahnuť 3 % deficitu. A dneska sa už ani to nepáči. Dneska je už aj to zlé. Toto je práve ten problém, že dávam si pozor na to, ako to odhadujem, lebo nielen poslanci, ale aj médiá všetky povedali, že tento rozpočet je neudržateľný. A na konci roka sa ukazuje, že udržateľný je a že je udržateľný pod troma percentami. Čiže aspoň, keď už nechcem proste za každú cenu vyzerať ako ten, čo mení názor každé dva mesiace, tak aspoň to skúšam trošku menej komentovať.

    No a samozrejme vystúpenie pána poslanca z SDKÚ, pána Štefanca. Vy ste, pán poslanec, zabudli na kolaps daňovej správy? A to, čo samotné priniesla? To sa nestalo nič podľa vás?!

  • Veď len na tomto jednom kolapse odišlo 300 miliónov! A tam ste zabudli proste akože si to priznať?! A to nebol problém, že vy by ste ho nepriznali, to vlastne celá opozícia vtedy volala po odvolaní ministra financií, ktorý nezvládol presun preklopenia z jedného systému do druhého, ktorý, ešte nechcem riešiť, akým spôsobom bol obstarávaný. Ale hovorím o tom že proste my sme nemali dva mesiace absolútne žiadnu kontrolu nad daňami. To nie je výpadok? To je v poriadku? To si nepamätám? Preto ja hovorím, že snažíte sa všetko maľovať iba biele alebo čierne, ale každý problém má dve mince, dve strany. A otázku toho, akým spôsobom, akým spôsobom ste vyriešili otázku rozpadu daňovej správy vlastne v marci roku 2012, k tomu, hovorím, sa vracať nechcem len preto, že chcem byť korektný.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať - nie - stanovisko? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je

    návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2014.

    Návrh je uverejnený ako tlač 755 a správa výboru pre financie a rozpočet ako tlač 755a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby návrh rozpočtu uviedol.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi, vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, aby som aj v tomto prípade zastúpil pána ministra financií a podpredsedu vlády.

    Návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2014 predkladám v zmysle § 6 ods. 6, § 31 ods. 1 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Materiál bol prerokovaný a odsúhlasený Radou banky a Dozornou radou Eximbanky a ministerstvom financií. Vláda Slovenskej republiky ho odsúhlasila dňa 10. októbra 2013 uznesením č. 594.

    Návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2014 vychádza z očakávaných výsledkov hospodárenia za rok 2013 a aktuálneho vývoja slovenskej ekonomiky v čase tvorby rozpočtu. Východiská rozpočtu sú vypracované v súlade so schválenou stratégiou Eximbanky pre roky 2014 a 2020, pričom zohľadňujú aj plánovaný odklon ukazovateľov podpory exportu, keďže bude kladený väčší dôraz na výšku angažovanosti z bankových a poisťovacích spolo..., činností. Tento nový ukazovateľ reálnejšie vypovedá o aktivite jednotlivých obchodných útvarov Eximbanky Slovenskej republiky.

    Aj v roku 2014 bude Eximbanka pokračovať v zintenzívňovaní obchodných aktivít súvisiacich s podporou exportu slovenských podnikateľských subjektov. Pre naplnenie tohto cieľa bude nevyhnutná efektívna utilizácia vlastných zdrojov, ako aj cudzích zdrojov získaných z medzibankového trhu. Plnenie tohto cieľa bude ovplyvnené aj konsolidáciou hospodárenia Eximbanky a bude závisieť aj od vývoja exportného prostredia, najmä vývoja zahraničného dopytu krízy v eurozóne a celkovej situácie na finančných trhoch. Eximbanka v roku 2014 predpokladá podporiť prostredníctvom svojich aktivít slovenský export v objeme 2,70 mld. eur. Rozpočtovaná výška exportu podporovaná Eximbankou v roku 2014 tak bude v porovnaní s očakávanou skutočnosťou za rok 2013 vyššia o 135 mil. eur, teda o 5,2 percenta.

    Teritoriálna orientácia Eximbanky bude zameraná popri zachovaní súčasnej podpory exportu na trhy Európskej únie aj na rizikovejšie teritóriá, hlavne na Ruskú federáciu, štáty SNŠ, juhovýchodnej Ázie a Latinskej Ameriky. Z pohľadu komoditnej štruktúry pôjde hlavne o vývozcov z oblasti energetiky, ľahkého a stredného strojárenstva, chemického, hutníckeho priemyslu. Produktová orientácia bude zameraná najmä na dlhodobejšie financovanie a poistené produkty neobchodovateľného rizika. V ekonomickej oblasti bude v roku 2014 hlavnou úlohou Eximbanky zvyšovanie výnosov z obchodných činností formou efektívneho využitia vlastných zdrojov a zvýšenia angažovanosti tak z bankových, ako aj z poisťovacích činností Eximbanky aj v roku 2014.

    Eximbanka bude ďalej hľadať cesty optimalizácie svojich prevádzkových nákladov. Rozpočtová výška výnosov a nákladov za rok 2014 predpokladá, že Eximbanka dosiahne zisk po zdanení vo výške 1,3 mil. eur, čo znamená nárast o 140 % oproti očakávanej skutočnosti za rok 2013, kedy zisk je na úrovni 536 000 eur.

    Dovoľte mi, aby som odporučil návrh tohto rozpočtu schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A prosím spravodajcu výboru pre financie a rozpočet, poslanca Milana Mojša, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • 89.

    Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aby som ako určený spravodajca predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2014, tlač 755.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu výboru o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu rozpočtu:

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 734 z 15. októbra 2013 pridelil návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2014 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 247 z 12. novembra 2013 súhlasil s návrhom rozpočtu. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh rozpočtu schváliť. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet schválil svojím uznesením č. 266 z 25. novembra 2013 aj správu výboru a určil ma za spravodajcu výboru. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.

    Ďakujem, prosím, otvorte rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ nemáte k čomu zaujať stanovisko, podobne aj spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje ďalší bod programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 757, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 744.

    Prosím ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol.

    A poprosím podpredsedu vlády a ministra vnútra, že jeho bod skončil. Takže dobre, ďakujeme pekne, pán podpredseda vlády.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu je zabrániť znižovaniu výmery viníc, ktoré si zaslúžia osobitnú ochranu. V súčasnosti ochrana poľnohospodárskej pôdy je riešená z hľadiska jej kódu bonitných pôdno-ekologických jednotiek, čo však pri viniciach nespĺňa zámer, nakoľko sú zakladané najmä na pôdach s nižším kódom bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, hoci z hľadiska ich následnej produktivity patria ku špičke.

    Návrh bude pôsobiť preventívne, predovšetkým tak, že odradí prípadných záujemcov od využitia pôvodných viníc na nepoľnohospodárske účely, a to doplnením posúdenia pri trvalom odňatí takýchto pozemkov o stanoviská odborných organizácií a samosprávnych orgánov, ktoré zabezpečenia kontinuitu a pripravovaný rozvoj regiónu.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

    Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe, dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a posunutie do ďalšieho čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslankyni Magde Košútovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 215 z 20. novembra 2013 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku predkladám spravodajskú správu. Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené paragrafom 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na dnešné rokovanie 27. schôdze.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, že po rozprave odporučiť uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 2013 č. 744 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia páni poslanci Hlina, Simon a Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, už keď nie lesy, aspoň pôda. To bolo dneska, som myslel, že budeme hovoriť o historických okamžikoch a sme sa k tomu nedostali. Možno nabudúce.

    K tomuto návrhu zákona priznávam a dopredu avizujem, že si rád nechám poradiť, hej. Ale čo ma ako pri zbežnom pohľade na ten zákon vyrušilo, ale aj nevylučujem, pán minister, že mi to férovo v záverečnom, kľudne v záverečnom vystúpení v rozprave vysvetlíte a ubezpečíte ma, že moje pochybnosti sú nie namieste.

    V zásade treba oceniť zámer chrániť vinice. To je v poriadku. Otázka je, že či toto je ono. A nevylučujem, že je. Čiže keď to bolo dôvodom na zmenu tohto zákona, tak dobre, prečo nie. V zásade z textu vyplýva, že sa tam exaktnejšie uvádzajú vinice vo viacerých tých ustanoveniach a dokonca sa podmieňuje, vinice sa podmieňujú ešte tým kontrolným ústavom na to vyňatie. V zásade sa to akože komplikuje. A je tam teda to, čo ste hovorili, to, najväčšia komplikácia, tá cena za vyňatie. Nuž, ale tá je, vážení, vo vyhláške, hej? Čiže vyhlášky sa môžu časom meniť a môže sa to zmeniť tak, že si to ani nevšimneme. Alebo možno si to niekto všimne, možno nie, a ono sa to dá nejakým spôsobom zašmodrchať tak, že ani nezistíme, že to, čo teraz stojí 100 euro, tá najcennejšia, ak som si to dobre pozeral, oblasť, vinica, tak zrazu niekto usúdi, že netreba, aby stála toľko. Ale nechcem byť protivný, nehovorím, že sa tak stane.

    Mňa zarazila iná vec, hej. Čiže dobre, keď stále vychádzame, že je to tak, zatiaľ dobre, potiaľto dobre. Ale ustanovenie § 12 meníte a toto by som, z tej aplikačnej praxe ma zaujíma. Lebo v tom existujúcom doteraz platnom ustanovení sa hovorí, že poľnohospodársku pôdu môžte vyňať, možno použiť na stavebné, pardon, citujem, "na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a odôvodnenom rozsahu". To je dosť. Teda z toho vyplýva, že to nie je len tak, hej, že musí tam byť ten rozsah, musí byť. Vôbec dôvod musí byť odôvodnený a náležitý, aj ten rozsah. A nové ustanovenie to vypúšťa a hovorí len, úplne sa mení, a hovorí, že podkladom na vyznačenie tej zmeny je právoplatné rozhodnutie, kde pri tom rozhodnutí teda sa zabezpečí ochrana najkvalitnejšej tej pôdy a viníc. To znamená, zabezpečuje sa tým, že sa spoplatňuje. No a tohto sa bojím, že či to je náhoda, možno si domýšľam, alebo je to proste... Nevidím v zásade dôvod, prečo sa ustanovenie § 12 mení v takomto rozsahu, že poľnohospodársku pôdu môžte vyňať len v odôvodnených dôvodoch a v primeranom rozsahu, teda v nevyhnutných prípadoch a odôvodnenom rozsahu. Neviem celkom presne, že prečo.

    Vzhľadom na to, že vieme, kde žijeme, a taká obava vo mne je, že to môže v tej aplikačnej praxi spôsobiť to, že sa to už nebude skúmať, a teda sa, budú tie rozhodnutia sa vydávať automaticky. To znamená, to bude automat. Že ten orgán rozhodne, že to vyjme, lebo neposudzuje, či je to nevyhnutné a odôvodnené, proste chráni najcennejšiu pôdu tak, že za ňu pýta poplatok, však koniec koncov to pýtal tak či tak. Lebo doteraz skúmal orgán. Je to nevyhnuté? Je to ten rozsah? A ešte aj zaplatiť. Teraz dve podmienky vypúšťame. Alebo možno nie.

    Pán minister, stále som dobrej vôle a pripravený na to, že mi poviete, že nie. Ale pre mňa to pôsobí rušivo. Lebo, viete, veci častokrát uvedené v zákone stále nič neznamenajú. Nuž keď už ani v zákone nebudú, tak už potom, už vôbec neviem, ako to dopadne. Ak teraz máme v zákone uvedené, že nevyhnutný a odôvodnený, tak po zmene sa môžme dožiť naozaj prekvapivých skutočností. A otázka stojí, či je vo verejnom záujme, a znova to tu narážame dlhodobo, minister životného prostredia sem donesie zákon, ktorý poškodzuje životné prostredie, sa pýtam, či je vo verejnom záujme vôbec alebo v záujme ministerstva životného prostredia poškodzovať životné prostredie. Nuž teraz sa pýtam vás, lebo vám by bolo skôr načim, ak by bolo dôvodom to, zmena, ktorú pán Žiga doniesol, že chcete sa dostať k pôde. Aspoň do dôvodovky nech sa, vás uvedú, že vy ste to chceli. Ale teraz zase vy donesiete na oplátku iný návrh zákona, ktorý pod rúškom ochrany viníc vypúšťa ustanovenia, ktoré boli určitým spôsobom možno pre niekoho obťažujúce, pripúšťam, lebo museli analyzovať ten rozsah a odôvodnenosť. Vypúšťate.

    A to mi príde znova, už keď to nie je vo verejnom záujme, lebo však koho by to zaujímalo, ale v záujme ministerstva pôdohospodárstva. To mi prípadne tiež zodpovedzte, či je v záujme ministerstva pôdohospodárstva uľahčiť zabratie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Ak áno, potom dávam ruky hore a budem veriť, že raz bude iný minister, ktorý, pôdohospodárstva, ktorý bude hovoriť, že nie, zámerom ministerstva pôdohospodárstva nie je uľahčiť záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Čiže v zásade myslím si, že dosť jednoduché. Ocenil by som na to primeranú odpoveď.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon, máte slovo.

  • Pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tu návrh z dielne rezortu ministerstva pôdohospodárstva, ktorý tu chce riešiť vinice a vinohrady. Ale musím povedať, že trošku som sklamaný týmto návrhom. Riešenie sa nachádza tak, že budeme trestať vlastníka, ktorý bude musieť platiť peniaze. Riešením nie je to, že budeme mať vinice tam, kde máme, aby zostali vinice zachované. Problém je v tom, že kde sú vinice, keď zaplatíte, tak vinice nemusia byť.

    Prečo si to môžem povedať? Ono osobitne v Bratislave v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti platilo, že vinice sa museli využívať ako vinice. Bolo to dané do zákona v roku 2005. Bol to zákon 182. Vo všeobecnosti platilo, že všetko to, čo je zapísané v registri vinohradov, sa musí využiť ako vinice. Bol to minister Jahnátek, ktorý ako minister hospodárstva sedel vo vláde s jeho kolegom ministrom Becíkom v roku 2009, keď odsúhlasili nový zákon o vinohradoch, ktorý sa zjavil v Zbierke zákonov 313/2009, ktorý túto podmienku zo zákona vypustil. Výsledok dnes môžme vidieť na Kolibe. Poďme von a pozrime sa, čo to spravilo. To znamená... A pričom do tej doby sponzor SMER-u pán Rozin nemohol stavať, po tejto novele sa to zastavalo. Už vtedy, keď sa to prijímalo, som na to ako minist..., ako poslanec Národnej rady upozornil, že čo to bude mať za následok. A tento následok sa, v skutočnosti nastal.

    Dnes, keď sa pozriem na problematiku vinohradov a ich existencie, tak sa musím pozrieť aj z hľadiska dotačnej politiky alebo politiky, ktorú vykonáva samotné ministerstvo. Lebo nie všetko sa dá riešiť zákonom. Sú veci, ktoré sú aj nad rámec zákona. Alebo sa riešia v iných zákonoch. Tak musím povedať, že Slovenská republika má vynegociované právo mať vysadené vinohrady na 22 000 hektároch. Realita je dnes cca 12 000 hektárov, ktoré užívame, ktoré sú v užívaní, a ten zbytok je zanechaný. Do toho patrí, samozrejme, aj táto Koliba, ktorá je už zarastená novými domami, ktoré tam postavili zbohatlíci a tí, ktorí na to majú a mohli si kúpiť a vďaka tej novele z prvej Ficovej vlády si tam tie domy mohli postaviť. Ale problémom je aj to, že v dotačnej politike, hlavne musím povedať, že v období 2007, 2008, 2009 a 2010, teda za prvej Ficovej vlády bola dotácia nielen na výsadbu vinohradov, ale dotácia na vyklčovanie vinohradov. Kde pred tým, teda za prvej, za druhej Dzurindovej vlády, keď sme vstúpili do Európskej únie a tieto podmienky začali platiť, tak, čuduj sa svet, my sme spojili vyklčovanie s výsadbou. Vtedy dostal niekto na vyklčovanie, keď tú istú výmeru zasadil novou vinicou. Prvá Ficova vláda povedala, že dáme peniaze tomu, kto to chce vyklčovať a dáme peniaze tomu, kto ho chce vysadiť. Tí, ktorí chceli za peniaze vyklčovať, bolo ich viac. Dnes máme menej viníc.

    Takže keď minister Jahnátek chce chrániť vinice a vinohrady, tak by to mal urobiť skôr prostredníctvom zákona o vinohradoch, zákon o vinárstve, než v zákone o ochrane pôdy tým, že vytvorí priestor na to, aby tí, ktorí na to majú pôdu aj na bratislavskej Kolibe, kde je ešte vinohrad, mohli stavať, len musia zaplatiť pre štát štátne výpalné v podobe odvodov do štátnej kasy. To znamená, že stavať môže ten, ktorý má peniaze. Ten, ktorý nemá peniaze, ten nemôže stavať.

    A keby chcel minister chrániť, tak sa vráti k riešeniu, ktorý v zákone bol do roku 2009, ktorý hovoril, že vinice a plochy zapísané vo vinohradníckom registri sa môžu využívať výlučne ako vinice. A potom sa nebude špekulovať, či mám peniaze na zaplatenie odvodu do štátnej kasy, alebo nemám peniaze na zaplatenie do štátnej kasy.

    Práve preto by som chcel poprosiť pána ministra, aby pouvážil nad tým, aby prehodnotil svoj postup a možno, že aj tento návrh zákona stiahol z parlamentu a prišiel s návrhom zákona, ktorý vinice a ich ochranu a to, aby boli vysadzované na území Slovenskej republiky, riešil, ale riešil to komplexne a nerozdeľoval dotáciu na vyklčovanie a dotáciu na výsadbu, pretože Európska únia to umožňuje. To Slovenská republika spojila a dalo sa to takýmto spôsobom využiť. Len to niekto, pre niekoho vyhovovalo rozčleniť a dať peniaze na to, keď niekto vyčistil pôdu od viníc a dostal peniaze aj za vyklčovanie.

    Takže s problematikou, s riešením problematiky súhlasím, ale myslím si, že vecne by to bolo správnejšie a vhodnejšie, keby to bolo riešené v zákone o vinohradníctve.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Hraško. Končím možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Simon, veľmi správne ste pomenoval veci okolo vinohradov. A mňa naozaj srdce bolí, keď vidím, keď prechádzam okolo spustnutých vinohradov, ako tieto chátrajú a neprinášajú svoju úradu. Samozrejme, Európskej únii vyhovuje stav, keď sa u nás likvidujú vinice, preto nám za to platí, aby sme, preto, že aby sme neboli konkurencieschopní, pretože naše kvalitné vína, ktoré sa dopestovávajú v niektorých oblastiach, sú pre nich naozaj veľkou konkurenciou a to si potrebujú odbúrať. Preto nám veľmi radi zaplatia za to, keď si zlikvidujeme vinohrady, čo si myslím, že je na škodu veci a že sme pristúpili na túto ich zvrátenú politiku. Preto si myslím, že nám naozaj tie vinohrady treba obnoviť. A naozaj na to, aby niekto založil vinohrad, je mu potrebné poskytnúť povedzme istým spôsobom dotáciu. S tým aj pán minister súhlasí. Takže skutočne bolo by dobré naozaj aj tieto spustnuté vinohrady, ktoré nachádzame aj v okolí Bratislavy, aj v iných kútoch Slovenskej republiky, aby boli obnovené a začali prinášať úrodu, úžitok a samozrejme aj miesta zamestnanosti.

  • S reakciou pán poslanec Simon, nech sa páči.

  • Pán kolega Hraško, v plnej miere s vami súhlasím. Problém je v tom, že tento zákon, ktorý doniesol pán minister Jahnátek, hovorí o niečom inom. Hovorí o tom, že keď vy máte peniaze, tak tam, kde je vinohrad, môžte si postaviť chalupu, lebo zaplatíte poplatok za vyňatie z pôdneho fondu. Podporovať výsadbu vinohradov je možné. Ja som odporučil ministrovi len, aby nerozdelil peniaze na vyklčovanie a peniaze na výsadbu, ale peniaze aby dostal len ten, ktorý vyklče a vysadí. Pretože toto Európska únia umožňuje a toto Slovenská republika uplatňovala pred prvou Ficovou vládou.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Fecko, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, myslím, že bolo to na minulej schôdzi, kolegyňa Lucia Žitňanská tiež obdobný zákon predkladala, neviem, či to bolo doslova tak, alebo malo to iba, by som povedal, takúto nálepku toho, ale myslím, že tak to tu bolo. Pán kolega Gašparovič bol vtedy pri tom, keď sme komunikovali, koľko tých vinohradov tu máme, čo povedal kolega Simon. Takže myslím si, že všetky legislatívno-právne prostriedky, ktoré zabránia znižovaniu poľnohospodárskej pôdy, by sme mali uvítať. Pretože to je najmenej, to je najmenej si podrezať konár pod vlastnou produkciou potravín a poľnohospodárskej produkcie.

    Takže som na jednej strane rád, že pán minister tak, ako sľúbil, že keď bol predtým a zabral poľnohospodársku pôdu na priemyselné parky, že teraz tú pôdu ochraňuje. Takže ďakujem pekne, pán minister, že to takto beriete.

    Samozrejme, ako bolo spomínané kolegom Simonom, tú históriu pozná trošku možnože lepšie a podrobnejšie ako ja. Áno, možnože aj v zákone o viniciach by sa to mohlo riešiť. Ja kvitujem to, že samozrejme, že ten útok sa tu zvyšuje. Podľa správy a výpočtu na verejné financie ročne prichádzame okolo 62 hektárov viníc, celkove je nejakých 742, keď sú údaje správne, predpokladám, že áno. A rátame, že by sme to mohli týmto zásahom znížiť na ročný úbytok 12 hektárov. Aj to je nejaký úbytok. Ja by som si myslel, že keby sme to znížili na minimum, bolo by to super. Aj možnože tým, že budeme, by som povedal, podstatne viacej nejako kontrolovať tieto kultúry.

    Ale na druhej strane by som chcel povedať, že prečo iba vinice. To som povedal aj minule, keď som vystúpil. Nemohli by sme aj iné trvalé kultúry takto nejakým spôsobom postihnúť, respektíve postihnúť, chrániť? Mal som pred týždňom telefonický rozhovor s predsedom Únie ovocinárov. Musím povedať, že taký rozpačitejší, nevedeli, ako k tomu, či tak alebo tak sa k tomu postaviť. Možnože v druhom čítaní, keď bude nejaký záujem, tak možnože aj to by sme mohli riešiť, lebo mne je tiež veľmi smutno, keď idem po tých, po tej slovenskej zemi a vidím tie spustnuté aj ovocné sady, ktoré svojho času myslím si, že boli takou životodarnou pôdou pre našu následnú produkciu rôznych produktov z tejto prvovýroby. Žiaľ, dneska to už je iba chiméra a myslím, že tento úbytok, respektíve túto anomáliu by sme mohli tiež zvrátiť. Možno, že aj v tomto zákone.

    Takže, pán minister, myslím si, že podľa mňa filozofia je dobrá, treba zamedziť, aby nám tie vinice odchádzali. A myslím si, že otvorili ste tu, nie že myslím, otvorili ste aj zákon 180 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva. To znamená, aj to drobenie pozemkov tiež sa tam bude vzťahovať na tie vinice. Takže to tiež kvitujem. Dúfam, že nepôjdeme zase dvojkoľajkou, že tam nejaké iné budeme dávať. Zatiaľ to není, dúfam, že v druhom čítaní neprídu žiadne pozmeňujúce návrhy, aby sme išli znovu v nejakej inej výmere pri drobení pri dedičských konaniach.

    Dobre, takže držím mu palce, tomuto zákonu, a pokiaľ v druhom čítaní ho nejakým vylepšíme spôsobom, aj s vašimi návrhmi, kolegovia a kolegyne, poslanci a poslankyne, tak budem rád.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci, pán poslanec Huba, Simon a Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Budem celkom stručný. Chcem podporiť to, čo povedal pán poslanec Fecko, chcem však upozorniť na skutočnosť, že vinohrady neplnia len produkčnú funkciu, ale majú aj významnú kultúrno-historickú hodnotu. A vinohradnícka krajina tak, ako sa nám vytvárala dlhé stáročia v mnohých regiónoch Slovenska, tvorí charakteristickú súťaž, pardon, súčasť krajinného obrazu. A je to trošku aj príspevok oneskorený možno do tej diskusie o zákone o ochrane prírody a krajiny, kde sme nejako nedokázali zadefinovať tie hodnoty krajiny a krajinného rázu alebo charakteristické črty krajiny, na čo som opakovane poukazoval, a naozaj by sme sa mali zamyslieť aj nad týmto rozmerom vinohradníckej krajiny, lebo vinohradnícka krajina je trošku viac ako len samotný vinohrad. Je to aj tá, by som povedal, tradičná infraštruktúra, ktorá k tomu patrí, vrátane tých nezameniteľných vinohradníckych sídiel.

    Takže opäť apel na to, aby sa urýchlene buď novelizoval zákon o ochrane prírody a krajiny s akcentom na tú časť krajiny vrátane vinohradníckej krajiny, alebo urýchlene pripravil kvalitný nový zákon o ochrane a udržateľnom manažmente krajiny, opäť aj s dôrazom na vinohradnícku krajinu.

    A posledná možno otázka na pána ministra, prečo sa vlastne nevieme vrátiť k tomu stavu z roku 2005, ktorý spomínal pán poslanec Simon, a od ktorého sme v tom roku 2009 podľa mňa nerozvážne a chybne ustúpili?

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Fecko, dovolím si zacitovať z už neplatného zákona: "Vo vinohradníckych oblastiach podľa ods. 2 písm. a) až e)" – tam sú vymenované všetky vinohradnícke plochy územia Slovenska – "užívateľ vinohradníckej plochy je povinný užívať vinohradnícku plochu len ako vinicu." Bodka. Bolo to veľmi jednoducho naformulované a fungovalo to.

    Pred tým znenie: "Vo vinohradníckych oblastiach Malokarpatskej vinohradníckej oblasti možno vinohradnícke hony, uvedené v prílohe, užívať len ako vinice. Ak vlastník vinohradu, honu v Malokarpatskej oblasti neužíva hon ako vinicu, je povinný ho za účelom zachovania ochrany viníc v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti zmeniť, prenajať alebo vcelku alebo sčasti predať za primeranú cenu, ktorou je všeobecná hodnota majetku podľa osobitného predpisu, tomu, kto sa zmluvne zaviaže a výslovne zaviaže nadobudnutý hon vlastniť a užívať ako vinicu."

    Toto sú znenia, ktoré platili v predchádzajúcom období. Kým takéto znenia platili, tak na Kolibe sme nemali od Rozina baráky. Nebolo o tom, či Rozin má peniaze na to, že zaplatí poplatok za vyňatie, a postavím tam barák, alebo nepostavím tam barák. Keď je záujem mať, chrániť vinicu, tak toto sú riešenia, ktoré boli osvedčené v tejto krajine. Ja som len upozornil na to, že pán minister by sa možno, keby sa obrátil na svojich odborníkov z Komjatíc, tak mohol sa zamerať práve na tieto oblasti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja neviem, pán kolega, že či ste, či existuje ešte nejaký iný návrh zákona, lebo vy ste teda ocenili prístup pána ministra, že ochraňuje poľnohospodársku pôdu pred zábermi developerov. To ste povedali. Ale mne z navrhovaného textu vyplýva, žiaľ, ale som pripravený sa poučiť, mi vyplýva pravý opak, hej? Kde doteraz platilo, že je možné zabrať v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu, tak odteraz to tam nie je. Tak mám pocit, že to nie je, to je skôr protismer. Ale nevylučujem, že sa mýlim, s napätím čakám, čo mi povie pán minister.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Fecko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Začnem odzadu. Pán kolega Hlina, áno, ja to proste beriem, že len v nevyhnutnom prípade a na určité účely to bolo všeobecne. Tam sa to bralo, len tak hučalo, hej? To znamená, ja poviem, že aspoň dobre, aspoň teraz tu niečo máme. Možno, že si aj sprísnime. Ja to budem rád. Ja by som bol rád, že sa vôbec nemohlo takto reagovať. Možno, že v druhom čítaní niečo dáme.

    Na kolegu Simona, áno, vráťme naspäť. Však som povedal, ak máme možnosť v druhom čítaní, to upresníme a dajme ho tam.

    No a na kolegu Hubu, samozrejme, že ten, ten ráz krajiny sa nám mení. Žiaľ, musím povedať, že tá biodiverzita krajiny poľnohospodárskej sa nám scvrkáva. A možno, že riešenia nejaké sú aj v rámci pozemkových úprav, ktoré, pán minister povedal, že asi veľmi financií na to nebude, lebo nemáme na depeháčku. Eurofondy tu sú a tam by vlastne bol tiež priestor nejakým spôsobom zadefinovať aj tie vinárske oblasti a vinohradnícke pre tých vlastníkov s tou kultúrou, ktorá tam má byť. A myslím, že tam je nejaký zmysel toho ďalšieho rozvoja aj krajinotvorby cez tie pozemkové úpravy, ale to by bolo asi už o inom zákone a na dlhšie debaty.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len pár poznámok. Pán kolega Hlina, veď teraz sa práve sprísňuje ten systém, lebo doteraz v podstate, keď obecné zastupiteľstvo alebo územný plán obce rozhodol, že táto časť viníc sa vyjme a určí sa na stavebné účely, no tak sa vyňala a boli z toho stavebné pozemky. Teraz je tam vsunutý ÚKSÚP (Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky), ktorý má už v tej novele toho § 12 v 1. ods. napísané, že v konaniach o zmene poľnohospodárskeho druhu pozemku je orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy povinný zabezpečiť ochranu a tam je to vsunuté za b) viníc, lebo to doteraz nebolo. Čiže teraz sú tam exaktne zakomponované vinice.

    Ale úvodom by som chcel povedať, celý, celá táto novela nevznikla len na ministerstve pôdohospodárstva, ale v spolupráci s Úniou vinohradníkov a vinárov. Čiže bola to ich požiadavka, aby sme našli systém ochrany viníc. A my sme tento systém s nimi aj prekonzultovali a oni ako odborná stavovská organizácia súhlasili s takouto novelou, novelou zákona. Čiže ten ÚKSÚP už dneska má, alebo pokiaľ bude tento zákon schválený, bude mať silné postavenie v tom, aby sa určil možný prevod druhu pozemku z viníc na niečo iné. Okrem stanoviska ÚKSÚP-u tam vstupujú vysoké poplatky. Vy hovoríte, že či sú to veľké, malé. Viete, pokiaľ hovoríme o malokarpatskej oblasti, 100 euro za meter štvorcový myslím si, že je dosť demotivačné pre toho developera, aby si rozmyslel, že či bude práve na tejto stavať, alebo si nájde inú, inú lokalitu. Ale aj výška tých poplatkov pre jednotlivé oblasti vinárske bola dohodnutá s úniou vinárov a títo s tým nemali problémy a v podstate odsúhlasili tento návrh.

    Čo sa týka pripomienok pána Simona. Viete, pán Simon, vy máte taký vzácny dar, za prvé, hovoríte polopravdu vždy, a za druhé, veľmi rád vchádzate do histórie. Spomínate z histórie rôzne skutočnosti, lebo viete, že ja som v tomto rezorte nerobil, mňa v podstate otázka pôdohospodárstva až tak netrápila, ale vy ste v tejto branži pôsobil celoživotne, čiže vyťahujete si nejaké segmenty, ktoré sa vám hodia v danom momente. Viete, keď kritizujete zákon o vinárstve, kritizujete každého okolo seba, ale zabudol ste na jeden vzácny moment, spomenúť, a ktorý sa uhral, ktorý sa udial za vašich dvoch pôsobení na funkcii ministra. Pán Simon, vy ste ukradol Slovensku Tokaj. Pozerám sa na vás. Vy ste ukradol Slovensku Tokaj. Vy ste v roku 2005 s doktorom Némethom, vtedajším ministrom pôdohospodárstva, urobil tajnú dohodu, písomnú, kde ste odovzdal Tokajskú oblasť Maďarsku, alebo názov používať Tokaj ste vy písomne uznal len pre Maďarsko. Utajil ste tento zápis pred slovenskými orgánmi. Ani vláda, ani nastupujúce vlády to nevedeli. Až v roku 2011 sa to prevalilo. A chcel ste ešte poškodiť pri Európskom súdnom dvore Slovensko s tým, že ste chcel, aby Slovensko mohlo používať názov len Tokajská vinohradnícka oblasť. A prezident republiky Ivan Gašparovič vám na vláde, kvôli vám prišiel na vládu a musel vám zakázať ísť do Bruselu a upozornil veľvyslanca, že keď tam prídete, prídete len ako súkromná osoba a nemáte právo vystupovať v mene Slovenskej republiky. To je pravda o vašom vzťahu k vinohradníctvu a vinárstvu. Chcel ste ukradnúť Slovensku názov Tokaj. To ste pri svojich historkách zabudol spomenúť.

    Čo sa týka pána poslanca Hraška, samozrejme, je smutné, keď vinohrady pustnú a, bohužiaľ, je veľa spustnutých vinohradov. Pán Simon tu spomínal nejakú výmeru 22 000 hektárov; 22 500 hektárov sme mali zapísaných pri vstupe do Európskej únie, ale pán Simon musí veľmi dobre vedieť, že to boli údaje vymyslené z brucha. Nikdy neexistovali podklady na túto, túto výmeru. Najviac, čo sa podarilo zidentifikovať viníc, bolo nejakých 17 000 hektárov a skutočne obrábaných cez integrovanú produkciu je dneska na úrovni nejakých 8 000, čiže je to obrovský deficit voči tomu.

    Práve dneska bolo sedenie znovu s úniou vinárov a sme rokovali o nastavení finančnej podpory pre podporu viníc a vinohradníctva pre nové programovacie obdobia. Myslím si, že sme našli vhodný model, ktorý vyhovuje slovenským vinárom, kde sa okrem iného hovorí, že podpory na výsadbu nových vinohradov by mali byť hradené na úrovni 50 % v rámci programu rozvoja vidieka a zhruba 572 euro na hektár by išlo cez integrovanú produkciu a necelých štyristo hek..., 400 euro na hektár chceme dávať podporu na mladé vinohrady do troch rokov, ktoré ešte teda neprodukujú v plnej kondícii.

    Takže toto sú zatiaľ zámery, ktoré sme my dohodli s úniou vinárov, a hľadáme spôsob, ale nielen s nimi, s ovocinármi, zeleninármi, dneska som tam mal aj štvrtú skupinu, to boli ovce, kozy. Čiže snažíme sa so všetkými týmito segmentmi diskutovať, aby sme nastavili ten finančný model čo najvhodnejšie. A budem rád, keď možno aj parlament bude mať záujem, ako si predstavujeme nastaviť nový finančný model pre nové programovacie obdobie pre podporu poľnohospodárstva, lebo je to veľmi dôležité. Buď sa nám poľnohospodárstvo podarí zastabilizovať, alebo bude ďalej, ďalej atrofovať, čo by bolo zlé pre Slovensko, hlavne z hľadiska potravinovej sebestačnosti a zamestnanosti na vidieku.

    Čo sa týka poznámky pána Fecka, mám tu jednu takú poznámku, že prečo chránime len vinice. Poviem otvorene, lebo zatiaľ to bola požiadavka vinohradníkov. Čiže dali túto požiadavku, chránime, našli sme riešenie. Spomínal ste, že ste telefonoval s predsedom Únie ovocinárov. Ja som s ním dneska osobne rokoval. Boli dve hodiny ovocinári u mňa na rokovaní. Znovu, našli sme režim podpory ekologického ovocinárstva, integrovanej produkcie a takisto zakladania nových sadov. V podstate naša predstava je, potrebujeme zintenzifikovať ovocinárstvo, potrebujeme priemernú úrodu minimálne 20 ton na hektár. Dneska dosahujeme okolo 8,9 tony na hektár, ale to je na celé plochy. V skutočnosti tí ovocinári, ktorí už idú na stabilný integrovaný systém, vedia dosiahnuť až 60 tony na hektár. Problém je dneska s cenami na Slovensku. Bohužiaľ, okolité štáty sú ochotné zaplatiť našim ovocinárom za kvalitné ovocie viac prostriedkov než naše obchodné reťazce. Preto asi tretina produkcie našich jabĺk, hrušiek ide do zahraničia, hoci my potom musíme kupovať tie lacnejšie a menej kvalitné zo zahraničia. Ale chcem len to podotknúť, my rokujeme aj s ovocinármi, aj so zeleninármi, lebo máme eminentný záujem, aby sme dobre nastavili finančný model do roku 2020.

    Ďakujem, skončil som.

  • Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. No opäť sa ukázalo, že závisí od uhla pohľadu, ktorý si pri študovaní a pri predkladaní zákonov osvojíme. Ja si myslím, že tento zákon, ktorý je teraz v prvom čítaní, je dobrý. Má ambíciu zvýšiť ochranu vinohradov, a preto ho treba podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 776. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 745.

    Opäť poprosím pána ministra Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je reagovať na problémy aplikačnej praxe prostredníctvom zavedenia takých opatrení, ktoré uľahčia a zjednodušia vykonateľnosť povinností uložených tým prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, ktorí predávajú potraviny konečnému spotrebiteľovi, a to v oblasti zasielania informácií o percentuálnom podiele obratu z predaja potravín vyrobených v Slovenskej republike na celkovom obrate z predaja všetkých potravín spolu za predošlý kalendárny polrok prostredníctvom takzvaného polročného výkazu a jeho zverejňovanie na ich webovom sídle a pri vstupe do každej svojej prevádzkarne.

    Návrhom zákona sa dopĺňa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa upravia podrobnosti o označovaní potravín dobrovoľnými údajmi, napríklad o zložení a pôvode, ako je napríklad slovenská potravina, ktoré slúžia na účely propagácie a marketingu. Návrh zákona upravuje režim pokút pri opakovanom porušení zákona, za ktoré ukladá orgán úradnej kontroly finančnú sankciu.

    Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a posunutie do ďalšieho čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pani poslankyni Košútovej.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ma svojím uznesením 216 z 20. novembra 2013 určil za spravodajcu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená, že bol doručený najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a legislatívnych pravidiel a určil ho na dnešné rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie. Nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. novembra 2013 pod č. 745 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, pán poslanec Galko.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanci za stranu SaS tento návrh zákona nepodporia.

    Najprv uvediem to, čo v zákone nie je až také zlé. Je to nový § 9b, ktorý dopĺňa chýbajúce splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzných predpisov vo vzťahu k dobrovoľným systémom označovania, vyhláška o glykozidoch steviolu a vyhláška o slovenskej potravine. Je dobré, aby bol zavedený nejaký jednotný systém označovania potravín vyrobených na Slovensku, akurát tento váš sa bude aj tak dať zneužiť. Dali ste tam podmienku, že potravina označená termínom "slovenská potravina" a prípadne aj vlajkou môže byť označená len tá potravina, na výrobu ktorej sa použilo najmenej 75 % surovín získaných na území Slovenska. Ale poviem vám príklad. Som výrobca, pečiem chlieb, neviem splniť stanovenú podmienku, ale aj tak si ten svoj výrobok nazvem slovenský chlieb a dám si k nemu aj vlajku. Nič som neporušil a spotrebiteľa som takpovediac obabral. Ale ako som povedal, táto časť až tak neškodí, len je nedokonalá. A nakoniec ani nepredpokladám, že by sa takéto prípady hromadne stávali.

    Je pravdou, že v § 12a ministerstvo opravuje poslanecký návrh, ktorý bol prijatý, a z povinných nahlasovaní vyníma výrobcov, baliarne a výlučných dovozcov. Stanovisko strany SaS je konzistentné a je jednoznačné. Výhrady, ktoré sme prezentovali pri prijímaní tejto legislatívy, platia aj dnes, ba dokonca som presvedčený, že ich potvrdila aj aplikačná prax.

    Ak máte, dámy a páni, niekedy chvíľku čas, tak si pozrite vstupy do predajní, či a ako sú označené. A pozrite si, či si to niekto všíma. Ľudia chodia do obchodov nakupovať a nie čítať zoznamy na dverách. To po prvé. Čo však chcem z tohto miesta zdôrazniť, je to, že túto informačnú povinnosť je nutné z nášho stavu zákonov úplne vyhodiť. Ide totiž o úplný nezmysel. Vysvetlím vám to opäť na niekoľkých príkladoch.

    Niekto vypestuje múku na Slovensku a dá ju pomlieť do Maďarska. Ide o stopercentný slovenský produkt? Ak nie, tak aký je v ňom slovenský podiel? Ďalší príklad, niekto pečie chlieb a zmieša 60 % poľskej múky s našou vodou. Ide o štyridsaťpercentný slovenský produkt? Ešte bizarnejší príklad vám poviem. Ako výrobca vyrobím produkt, ktorý má charakteristickú surovinu, napríklad bryndzu v bryndzových koláčoch, ktoré majú 20 % pravej slovenskej bryndze a zvyšok je múka z Maďarska. To znamená, že tento produkt bude kvalifikovaný ako horší produkt oproti produktu, kde bude 80 % našej múky a 20 % poľskej náhrady bryndze? Ďalší príklad. Vezmem slovenské osivo a zasadím ho do poľskej pôdy. Akej národnosti bude potravina? Takýchto príkladov vám tu nasekám za vagón.

  • Reakcia predkladateľa.

  • No nie sú hlúpe. Hlúpe sú tie veci, čo vy nám, pán minister, predkladáte. Neskáčte mi do reči a počúvajte! Aspoň sa trošku dovzdelávate, dobre?

  • Reakcia predkladateľa.

  • Lebo predkladáte sem samé sprostosti. Na to ste, sedíte v tej ohrádke, aby ste počúvali, aby ste ma neprerušovali. Hovorím, aby ste boli ticho.

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcou.

  • Pán poslanec! Pán poslanec, zvažujte slová!

  • Pani predsedajúca, ja vás žiadam, aby mi pán minister neskákal do reči.

  • Opakujem, aby mi neskákal do reči.

  • Pán poslanec, ale, ale chovajte sa slušne.

  • Zabezpečte poriadok! Ďakujem pekne.

  • Ukľudnite sa, chovajte sa slušne a používajte správne slová.

  • Pani predsedajúca, keď bude pán minister tuto rozprávať, ja nebudem po ňom vybľakovať a nebudem mu skákať do reči. Nebudem vám to už druhýkrát opakovať. Nech tu sedí a nech počúva!

    Nehovoriac o tom, že za vykazovanie takejto nezmyselnej štatistiky, ktorú aj tak si bude interpretovať každý po svojom, sa majú vyberať dokonca aj pokuty. Celá táto iniciatíva je nedomyslená, je to zbytočná byrokracia, ktorá zaťažuje podnikateľov a táto povinnosť vôbec nikomu a ničomu nepomôže.

    Dámy a páni, a teraz pristúpime k tej najhoršej časti predmetného návrhu tohto zákona. Pred rokom, presne v decembri 2012 nám tu bol na 11. parlamentnej schôdzi predložený zákon, ktorým sa dopĺňal zákon o potravinách. Vtedy som ho nazval škodlivou haraburdou a nie serióznym návrhom zákona. Tú škodlivú haraburdu ste sem predložili vtedy vy, pán minister. Bola to kopa hlúpostí týkajúcich sa neodôvodniteľného posilnenia právomoci orgánu potravinového dozoru, nejednoznačné pokuty a ich vysoké hranice. Kopa nezmyslov priamo nabádajúcich na korupciu, nabádanie na vyberanie výpalného kontrolórmi od malých slovenských drobných živnostníkov a rodinných malých eseročiek. Už vtedy som vás upozorňoval spoza tohto pultu na všetky tie nezmysly, na vysoké hranice pokút, na to, že v zákone nie je stanovené ani náznakom, aká konkrétna pokuta by sa mala za čo udeliť a tiež na to, že intervaly pokút sú mimoriadne veľké. Ale aj na to, že sa aj tak horné hranice nevyužívajú. No proste na všetko možné.

    Pán minister, ako učiteľ žiačikovi som vám tu vysvetlil, úplne nezištne a úplne zadarmo, rozdiel medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby. Vy ste ma vôbec nepočúvali. A nič ste sa nedoučili. Prešiel rok a viete o tom presne toľko isto ako pred rokom. Inak by ste tento zákon nemohli takto predložiť. Za opätovné prejavenie absolútnej nevedomosti by ste si zaslúžili pätorku. Ale keďže mám dobré srdce, pán minister, tak vám to vysvetlím ešte jedenkrát a úplne podrobne.

    Dátum minimálnej trvanlivosti je dátum, do ktorého si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje špecifické vlastnosti. Ak vlastnosti potraviny a spôsob jej balenia vyžadujú osobitné podmienky skladovania, ktoré súvisia bezprostredne s dátumom minimálnej trvanlivosti, musia byť tieto podmienky uvedené na obale výrobku. Takáto informácia sa udáva pri potravinách, ktoré majú dlhšiu trvanlivosť, konzervy, nápoje, mrazené výrobky a podobne. Vo väčšine prípadov s výnimkou vajec informácia o minimálnej trvanlivosti udáva zníženie kvality, nie zdravotné riziko pre spotrebiteľa a neznamená nutne, že po tomto dátume je potravina nekonzumovateľná. Ide skôr o zníženie kvality, chuti či štruktúry.

    A teraz dátum spotreby. Dátum spotreby sa uvádza na potravinách, ktoré z mikrobiologického hľadiska podliehajú rýchlej skaze, a preto môžu v krátkom čase predstavovať bezprostredne nebezpečenstvo pre zdravie ľudí. Ide najmä o mliečne výrobky. V označení sa musí uvádzať aj údaj o konkrétnych podmienkach skladovania.

    Vy v tomto návrhu zákona navrhujete kozmetické a "zmierňujúce úpravy", tak sa teda pozrime, čo je výsledkom toho vášho zmierňovania pokút. Budem sa venovať len horným hraniciam pokút, lebo nemáte nijaký sadzobník pokút pre kontrolórov a dali ste im do rúk obrovskú moc. Pokuta za predaj potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti môže byť až vo výške 500 000 eur. Ak sa predaj po dátume minimálnej trvanlivosti počas jedného roka zopakuje, teda vyskytne sa dvakrát v roku, tak pokuta môže byť uložená až do dvojnásobku sadzby, teda až do výšky 1 mil. eur. No a ak sa predaj potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti v priebehu roka zopakuje tretíkrát, tak môže byť udelená pokuta od 1 mil. do 5 mil. eur. Tak to je naozaj úžasné zjemnenie. To znamená, že naďalej platí, že predaj potravín po ukončení dátumu minimálnej trvanlivosti je stále zaradený medzi najvyššie trestané porušenia. Ešte raz podotýkam, že nehovorím o dátume spotreby.

    A preto vám znova zopakujem to, čo som povedal pred rokom. Existuje dokument Európskej komisie, v súlade s ktorým potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti možno konzumovať. A Slovenská republika tento dokument odsúhlasila. Ešte stále si myslíte, že predaj potravín, napríklad nejaký zabudnutý perník na regáli alebo nejaké oplátky jeden, dva dni po uplynutí minimálnej doby trvanlivosti patria k hrdelným zločinom? Je to rovnaký hrdelný zločin ako napríklad hotový šalát s majonézou po dobe spotreby, ktorý môže spôsobiť z mikrobiálneho hľadiska zdravie a život ohrozujúce nebezpečenstvo?

    A mimochodom, ešte stále nemáte vyriešený predaj potravín, ktoré nemusia mať v označení žiaden dátum. Lebo čudovali by ste sa, aj také existujú, napríklad čerstvé ovocie, čerstvá zelenina, vína, vinný ocot, pekárske cukrárske výrobky, žuvačky, cukríky vyrobené prevažne na báze vody a cukru a tak ďalej. Pritom aj tieto môžu poškodiť zdravie napríklad pri nesprávnom skladovaní. A na toto som vás tiež pred rokom upozorňoval, že to nemáte vyriešené.

    Mali by sa, pán minister, tí vaši rodáci začať seriózne zaoberať už aj týmto. Rok je predsa len dlhá doba a stále ste so žiadnym riešením neprišli.

    A ešte jedenkrát k tomu dátumu minimálnej trvanlivosti. Tak, prosím pekne, v Nemecku, to nie v Komjaticiach, ale v Nemecku, v Českej republike aj v Rakúsku sa potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti môžu predávať. To som neodpočul, pán minister, to som prečítal. Bolo to síce po anglicky, ale myslím, že aj vy by ste to už zvládli. Aspoň podľa toho, čo som videl. Sú patrične označené a sú oddelené od ostatného tovaru. A to sú vyspelé krajiny. Prečo si, prepánajána, neberiete príklad z vyspelých krajín? Prečo vymýšľate, s prepáčením, kraviny a naháňate našich chudákov podnikateľov, čo ledva prežívajú? Prečo nedoprajete dôchodcom a nízko príjmovým skupinám obyvateľstva kúpiť si pri plnom vedomí za zlomkovú cenu tovar, ktorému nič nie je? A pri plnom informovaní. Vy miesto toho rozdávate, alebo chcete rozdávať státisícové a miliónové pokuty, napríklad za nejaký zabudnutý a úplne neškodný perník kdesi v regáli, jedno z dvoch tisíc alebo troch tisíc položiek na predajni, ktorý tam mimochodom mohol priniesť aj niekto od konkurencie, aby zlikvidoval svojho soka v podnikaní. A mohol tam ten perník priniesť aj opakovane. Ale neviem, či tento príklad už nie je nad vaše možnosti chápania.

  • Reakcia predkladateľa: Neurážajte ma!

  • Vážený pán minister, platí to, čo vám neustále opakujem pri každej príležitosti, ste likvidátor slovenských obchodníkov, nosíte sem diletantské zákony, posilňujete byrokraciu, posilňujete štátne výpalníctvo. Nerozumiete rezortu, ktorý vediete. Škodíte slovenskému poľnohospodárstvu a potravinárstvu. Škodíte slovenskému obchodu, škodíte slovenským spotrebiteľom. Narcisticky sa chodíte predvádzať na piár tlačové besedy s inšpektormi a ohurujete ľudí číslami, ktorými tam šermujete. Ani tie vám nesedia. To vám potom v zelenej správe vypočítam, akým spôsobom s tými číslami šermujete. Číslami, ktoré sú pre praktický život občanov Slovenska úplne k ničomu. A pritom strpčujete ľuďom na Slovensku život a pre slovenských poľnohospodárov, potravinárov, spotrebiteľov nerobíte naozaj nič, pán minister, len ich všetkých otravujete a kazíte im vzduch.

    Dnes to ešte predseda vlády Slovenskej republiky zachránil, keď vás prinútil stiahnuť novelu zákona o lesoch doslova v hodine dvanástej, pretože vy by ste boli schopní vyberať nejaké vstupné ešte aj od detí, čo by išli so škôlkou niekde na prechádzku do lesa a zároveň by ste boli schopní trestať aj človeka, ktorý si nazbiera čučoriedky a zavarí o dva poháre viacej a dá ich susedovi, pretože by ste tvrdili, že to nemal pre vlastnú spotrebu. Dnes sa to ešte podarilo pánovi predsedovi vlády, ale bolo x prípadov, kedy sa mu to nepodarilo.

    Som presvedčený, že cesta, ktorou sa uberáte, je cesta do pekla. Neviem, či robíte viac škody, pán minister, tým, že si zamestnávate na ministerstve všetky netere a synovcov až do tretieho kolena. Alebo robíte viac škody pri prijímaní takýchto paškvilov. Jedno ale viem iste, v človeku rastie trápny pocit, keď sa na ten váš úbohý ministerský výkon pozrie. Vstúpte do Trestného zákona, keď máte odvahu, a nešaškujte tu so šialenými státisícovými a miliónovými pokutami, ktoré aj tak neudeľujete a ktorými len napomáhate ku korupcii a k likvidácii malých slovenských predajní, drobných slovenských živnostníkov a malých slovenských eseročiek.

    Keby ste sa za ten rok a pol trochu dovzdelávali v základných pojmoch a súvislostiach, ktoré patria medzi elementárne znalosti pre človeka, čo chce viesť tento rezort, nenosili by ste sem takéto invalidné hlúposti. Túto ani žiadnu inú tupinu, ktorú sem donesiete v budúcnosti, poslanci za stranu SaS nepodporia.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky dve na vystúpenie pána poslanca. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Lebocký.

  • Ďakujem za slovo. No, pán poslanec Galko, nesklamali ste. Vystúpenie plné invektív, za hranicou slušnosti, za hranicou akejkoľvek akceptovateľnosti.

    A pripomínam vám jednu skutočnosť, ktorú ste uviedli takmer v závere svojho vystúpenia. Kritizovali ste pána ministra Jahnátka za jeho ministrovanie. Vy, pán poslanec Galko. Aké bolo to vaše? Akými obrovskými kauzami bolo vaše ministrovanie poznačené?! Doteraz nie sú doriešené veci, ktoré budeme riešiť aj na inom fóre a nielen teda na pléne Národnej rady, mám teraz na mysli výbor, teda minimálne výbor pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Iste vám netreba zdôrazňovať vaše aktivity, čo sa týka odpočúvania a podobne.

    Vy si dovoľujete takto napadnúť človeka, ktorý hľadá riešenia, ktorý konzultuje riešenia so všetkými tými komunitami, ktorých práv a právom chránených záujmov sa isté riešenia týkajú. Je veľmi nešťastné, keď používate taký pojmový aparát, ako používate. Určite neprospeje ani k tomu, aby ste prispeli k zdokonaleniu znenia navrhovaného zákona, či už v prvom alebo v druhom čítaní. Je to absolútne kontraproduktívne. A nehnevajte sa, ja mám z vášho vystúpenia veľmi zlý pocit. Doteraz som si o vás myslel, že ako predstaviteľ SaS, ktorý ste nie zaradený do nášho výboru, zavše niečo rozumné poviete aspoň v pléne. Ale dneska ste to všetko popreli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. No niektorým dobrosrdečným pánom poslancom asi nestačí tento rečnícky pult a na budúce si zoberú trstenicu. Alebo lepšie, bič, aby si vydobyli pozornosť na to, aby sme počúvali ich geniálne myšlienky.

    Prečo to tu musíme počúvať? Prečo nás tu školia takíto tiežministri? Prečo?

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Lebocký, no pozrite sa, keď sem nebude pán minister nosiť hlúposti, paškvily, keď nebude každým jedným svojím návrhom zákona ohrozovať bezbranných slovenských malých podnikateľov, živnostníkov a drobné, malé slovenské eseročky, tak potom ja samozrejme nebudem kritizovať to, čo sem nosí. Keď mi nebude hulvátsky skákať do reči počas môjho prejavu, ja keď sedím v tej ohrádke, keď prednášam nejaký zákon a niekto vystupuje v rozprave, ja si nikdy nedovolím tam po ňom vyhukovať. Pokiaľ nebude hulvátskym spôsobom on ma tam prerušovať, tak ja potom si samozrejme odpustím moje ostrejšie slová voči nemu, ktoré padli. Aké je to jednoduché.

    Čo sa týka toho výboru pre kontrolu Vojenského spravodajstva, ja viem, že vy by ste boli strašne radi, keby ste ma odtiaľ dostali. Však vy ste robili všetko pre to, vtedy, keď nám odišli odídenci zo SaS, aby ste ma odtiaľ vystrnadili, pretože som jediný, kto vám pozerá na vaše lepkavé ruky. Na vaše lepkavé, smerácke ruky.

  • Výkriky v sále.

  • To znamená, že mne to je naprosto jasné, že by ste ma strašne radi odtiaľ dostali, ale verte, že sa vám to nepodarí a že budem naďalej prinášať informácie pre verejnosť o tom, čo sa deje vo Vojenskom spravodajstve alebo aj niekde inde.

    A ešte k pani kolegyni Košútovej. Pani kolegyňa, vás platia občania Slovenskej republiky, ktorí vás sem do tohto parlamentu zvolili, a za to beriete peniaze, a nie malé, aby ste tu počúvali. A keby ste počúvali dobre, tak by ste sa niečo odo mňa aj priučili.

  • Smiech v sále.

  • Otváram ústnu rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Simon, Hlina, uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nedá mi, aby som nevystúpil k tomuto návrhu zákona, pretože pán minister sa vyjadril pred chvíľkou v záverečnej reči a vyhol sa téme samotného zákona, ale, ako býva jeho zvykom, opäť zaútočil na mňa osobnými invektívami. A už pomaly som na to zvyknutý.

    A teraz dovoľte, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona, aj k tomu, čo pán minister povedal, pretože Tokaj sa týka aj zákona o potravinách.

    Pán minister, to, že ste notorickým klamárom, je už asi verejne známe. A musím to takto povedať. A o tom svedčí aj dnešný deň, keď predseda vlády Robert Fico vás dneska vyzval, aby ste stiahli z rokovania Národnej rady zákon z vašej dielne, a to zákon o lesoch. Preto, lebo ste ho zle informovali a nepravdivo informovali o tom, ako sa má prijať § 30 - zbieranie lesných plodov v lesoch, alebo nemá, a kto, akým spôsobom o tom chce riešiť. Kritizovali ste svojich vlastných kolegov, ktorí navrhli zmiernenie vášho návrhu, návrhu riešenia, a výsledok sa dostavil v podobe výzvy na stiahnutie. Ale to nie je jediný zákon, ktorý ste stiahli z rokovania Národnej rady, lebo už ste stiahli aj zákon o psoch. Mne ako ministrovi sa nestalo, dvakrát som bol minister, ale ani raz sa nestalo, že by ma predseda vlády požiadal, aby som návrh zákona, ktorý som vypracoval, vo vláde obhájil, v parlamente takýmto spôsobom stiahol.

    Teraz k tomu Tokaju. Pán minister, opäť ste nehovorili pravdu vtedy, keď ste hovorili, že ja som sa pokútne dohodol v roku 2004 s mojím rezortným kolegom Imrem Némethom v tom období. Bola to vláda Slovenskej republiky, ktorá v máji 2004 rozhodla o mojom postupe, rozhodla o dohode, ktorá sa má uzatvoriť s Maďarskou republikou, ktorá sa v konečnom dôsledku aj uzatvorila. Tento dokument sa nachádza na internetovom portáli Úradu vlády ako normálne verejne prístupný materiál pre každého.

    Dovoľte, aby som povedal, pretože Tokaj je veľmi senzitívna oblasť pre každého, či už aj z hľadiska zákona o potravinách alebo nie. Ale v každom prípade je treba si uvedomiť, sú tu kolegovia, ktorí sedeli so mnou vo výbore pre pôdohospodárstvo v roku 2009, vtedy, keď minister Becík doniesol zákon o vinohradníctve, a upozornil som na to, že zmenou toho zákona v tom danom období môže spôsobiť nemalú ujmu Slovenskej republike, pretože bude treba nahlásiť do registra Abakusu Európskej komisie údaje, ktoré nebudú totožné s tým, čo má byť. Následne, máte pravdu, aj prezident Slovenskej republiky sa zasadil o to, aby to bolo zaregistrované na Úrade priemyselného vlastníctva. Stalo sa. Ja vám dnes úprimne hovorím a nemám problém sa postaviť pred verejnosť Slovenskej republiky a povedať, že konanie ministrov z prvej vlády Roberta Fica a konanie Úradu priemyselného vlastníctva bude mať nesmierny dopad, bohužiaľ, na slovenský vinohradnícky región v Tokaji, pretože tokajské pozemky máme, ale obávam sa, že tokajské víno mať nebudeme. Na to som upozornil aj v roku 2009. To, že vaši vtedajší kolegovia to nezvládli a vy ste ich ako minister neupozornili vo vláde, je to váš problém.

    A teraz poďme sa pozrieť na zákon o potravinách. Pán minister, úprimne musím povedať, že až s údivom sa pozerám na zákony, ako predkladáte. Zákon o ochrane pôdy vstúpil do platnosti 1. apríla tohto roku, dneska sme ho tu mali opäť v druhom čítaní. Tento zákon ste predkladali zhruba pred rokom a zasadzovali ste sa za to, aby boli vysoké pokuty. Dnes ten istý zákon sem donesiete a hovoríte o tom, že treba tie vysoké pokuty zmierniť, respektíve neudeliť hneď prvýkrát, ale na druhý-, na tretíkrát, keď niekto niečo poruší. Pán minister, vy robíte takých malých človiečikov ťahaných takto na provázku, nie z opozície, ale z radov svojich vlastných kolegov SMER-u. Ako ja si nepamätám, že by som takto na bežiacom páse doniesol a menil svoj názor. Minulý rok tvrdím, že treba vysoké pokuty, dnes tvrdím, že ich treba zmierniť. Minulý rok sa tu zasadzujete za návrh pána kolegu Matoviča, za tie tabule, ktoré treba označovať, keď sme vás upozorňovali, že to nebude fungovať, že to bude zlé, tak ste tu za týmto rečníckym pultom, je to možné si vybrať a skontrolovať, ste sa vehementne, emocionálne zasadzovali o to, že to tam treba, aby bolo, že to bude dobré, že to bude prospešné pre slovenských potravinárov. Dnes za ten istý, ten istý návrh sám predkladáte i jeho novelu, hoc nemuseli sme to robiť, keby ste boli poslúchli našu kritiku v tom danom čase, a potom by sme nemuseli meniť každý zákon každý rok z dielne ministerstva pôdohospodárstva.

    Nepôjdem do detailov, ako urobil kolega Galko, že čo je slovenské, čo nie je slovenské. Už som sa k tomu niekoľkokrát vyjadril aj vlani, keď sme tento zákon prijímali. Ale musím povedať, že zavádzate dobrovoľné označovanie iba na území Slovenskej republiky a na trh Slovenskej republiky. Každý výrobca, ktorý si tento záväzok na seba dobrovoľne zoberie a takto označený výrobok predá v Maďarsku, predá v Rakúsku, predá v Nemecku, dostane na krk pokutu. Dostane na krk pokutu preto, lebo táto povinnosť v tejto podobe by bola, je potrebné ju odnotifikovať. Upozorňujem vás na notifikáciu opäť. Doniesli ste zákon o chemických pomocných látkach, kde som upozornil na to, že je to podmienka mať to opätovne na notifikácii. Dali ste ho následne, preukázalo sa, že to bolo treba. Teraz vás opätovne upozorňujem na to, že to treba odnotifikovať, pretože keď to neodnotifikujete, akýkoľvek potravinár na Slovensku vyrobí a označí dobrovoľne, že je to farmársky produkt, že je to slovenský produkt a vynesie ho do zahraničia a predá, dostane pokutu.

  • Reakcia predkladateľa.

  • Pán minister, že sa to odnotifikuje? To už malo byť odnotifikované.

    Za ďalšie, musím povedať, že dávate povinnosť len na vrub Slovenska. Pokiaľ to bude platiť tak, ako je to tu napísané, tak každý potravinár bude musieť mať dve linky na označovanie svojich výrobkov, čo je ich náklad. A pritom nekritizujem snahu označiť, čo je slovenské, a s vami v plnej miere súhlasím. Možno, že moji kolegovia z opozície nebudú súhlasiť s tým, keď poviem, že označiť za slovenský výrobok klobásu z dánskej svine asi nie je normálne. A s tým sa asi zhodneme. Ale spôsob, akým ste sa vybrali ho riešiť, je neprijateľný. Ako pod hrozbou zlého označovania hrozí výrobcom pokuta do 500 000 eur. Ako, koho chceme tu trestať? Tých potravinárov slovenských, ktorí ešte dneska produkujú, ktorí ešte dneska spracovávajú? Hoc aj 50 % slovenského produktu dajú do tej svojej výroby, ale produkujú. Ešte aj ich chceme pokutovať? Aj ich chceme ohrozovať? Pán minister, toto riešenie nevyrieši problém, ktorý na Slovensku máme. Preto som povedal, že treba sa tým zaoberať iným spôsobom.

    Tu za týmto rečníckym pultom sme dostali ubezpečenie aj z vašich úst, že návrh riešenia máte pripravený, už minulý rok. Prešiel rok a dostali sme paškvil. Bližšie sa k tomuto návrhu vyjadrím až v druhom čítaní a na výbore pôdohospodárstva, pretože tam je ten priestor. A využívam tento priestor len na to, aby som na to upozornil, že opäť ste doniesli zákon v takej podobe, ktorú poslanci Národnej rady budú musieť naprávať miesto vás.

    Je nejako veľmi čudné, že ministri tejto vlády predkladajú nie jeden zákon, ale najviac kritiky, možno, že ja to len tak vnímam, ale je práve len k tým zákonom, ktoré predkladáte vy, z vašej dielne. A o tom svedčí aj prístup pána premiéra v dnešný deň, keď vás donútil stiahnuť zákon o lesoch.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca, jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Lebocký.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Simon, sledoval som časomieru. Presne štyri a pol minúty vám trval váš politický prológ. Hovorili ste o všetkom inom, len nie o zákone o potravinách. Pán poslanec, vy ste porušili zákon o rokovacom poriadku. Tým, že teraz budem reagovať na tie vaše nezmysly, tak ja ten zákon neporuším, lebo budem reagovať na vás.

    Ale dovoľte mi upozorniť vás na jednu skutočnosť: vy ste tu klamali v priamom prenose, keď ste prehlásili, že za vášho ministrovania nebol stiahnutý žiadny váš návrh zákona. Spomeňte si na rok 2005, keď ste v dôsledku silného tlaku petície, niekde na úrovni 360 000 podpisov, museli stiahnuť váš, v úvodzovkách, vydarený vládny návrh zákona o poľovníctve priamo na pokyn pána predsedu vtedajšej vlády, pána Dzurindu.

    A čo sa týka tých výčitiek, čo tu hádžete teraz na pána ministra Jahnátka, že pán premiér musel zasiahnuť a stiahnuť a podobne. Viete, na čo je to reakcia? To je reakcia v podstate na tú vašu konšpiratívnu demagógiu, ktorú ste odviedli v médiách, kde ste vytrhli z kontextu jednu vetu jedného ustanovenia zákona, pomenovali ste to tu, § 30 ods. 3, a urobili ste si politický piár, nezmyselne, a vy to dobre viete. Čo je na tom zlé, keď pán premiér a príslušný rezortný minister po takomto nehoráznom, konšpiratívnom demagogizme rozhodne o tom, že presunieme ten zákon radšej o mesiac, vytvoríme priestor na to, aby sme si vydiskutovali aj s vládnymi poslancami a povedzme aj s opozičnými poslancami, lebo aj opoziční poslanci, na rozdiel od vás, majú niekedy normálne návrhy, čo urobili zlé, že to presunuli?! Nič.

  • Pán kolega Lebocký, no, ak si dobre spomeniem na rok 2005, zákon o poľovníctve nebol na pôde Národnej rady.

  • Smiech v sále.

  • Zákon o poľovníctve, je pravda, že sa pripravoval a nedostal sa ani do vlády. Áno, bola veľká kritika a ja sa za to nehanbím. Za to, že sme urobili návrh, ktorý v tom čase predbehol dobu a vyvolal nevôľu. Áno, ale ten návrh zákona neprešiel ani vládou. To znamená, že bol zastavený v pripomienkovom konaní a neprešiel cez vládu, takže ja som žiadny návrh zákona z parlamentu, ktorý už prešiel vládou, nestiahol. Za prvé.

    Za druhé, áno, súhlasím s vami, že som išiel nad rámec rokovacieho poriadku. Urobil so to, bohužiaľ, preto, lebo minister Jahnátek v závere svojho vystúpenia, v záverečnej reči porušil tiež rokovací poriadok a išiel nad rámec rokovacieho poriadku a vyjadroval sa k úplne niečomu inému než k samotnému návrhu zákona, ktorý mal z dielne. A pritom, keby sa zamyslel nad tým, čo som mu odporučil ohľadne ochrany viníc a vinohradov, by našiel oveľa lepšie riešenie než to riešenie, ktoré on sám doniesol do Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hlina.

    Pán poslanec, máte to na dlhšie ako 4 minúty?

  • Nie. Takto to poviem, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, že keby som chcel byť protivný, aj som rozmýšľal, že sa dám s faktickou a preženiem pána ministra, nech ešte zajtra príde, že to by som bol akože. Ale nie, nestojí to za to. Nemyslím si, že toto je spôsob. Ale, pán minister, budem, stihnem to.

    Ja som mal prichystané, naozaj ja som sa na tie lesy tešil a niekedy je lepšie nepovedať nič, jak povedať, povedať hlúposť. Nevyšlo to. Ja som, toto vám, môžem to tu kľudne nechať.

  • Vystupujúci podáva predkladateľovi podklady.

  • Ale do budúcna, hej, že aby sme takéto tabuľky pred lesmi nemuseli mať, že čo odporúčate, dobre? Že naozaj citlivo. A keď tu zaznelo, že prípadne zavoláte aj opozičných, tak sa hlásim, ak by teda náhodou niekde, kde sa to tvorí, tie zákony, tak naozaj veľmi rád by som prišiel a pokúsiť sa nájsť a prípadne argumentovať a debatovať, že čo je riešením.

    Pán minister, k tomuto vášmu návrhu, druhému o potravinách, ešte predsa len jednu malú, lebo však ináč nemám možnosť, lebo trošku ste ma prekvapili. Naschvál som tú otázku formuloval v tom predchádzajúcom. ÚKSÚP sa vyjadruje iba k viniciam. ÚKSÚP sa nevyjadruje k poľnohospodárskej pôde. Čiže naozaj prísne vzaté, a to si nechám urobiť rozklad a pôjdem sa aj spýtať na aplikačné realizácie, pod rúškom ochrany viníc – ja dobre chápem, pani Košútová, nemusíte ma poučovať, dobre chápem, že teda...

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Len, že či to nie je tak, že pod rúškom ochrany viníc zjednodušíme záber poľnohospodárskej pôdy? Ja neviem, nechcem byť, že som nejaký tu tvorca paranoidných konštrukcií, vyzerá to zatiaľ tak. Ale nechám si to vysvetliť. ÚKSÚP hovorí a vyjadruje sa iba k vyňatiu viníc, dobre? Čiže neposilňujete, neposilňujete, práveže zjednodušujete. Otázka stojí, že či ste to chceli. Ja neviem, či mám aj toto sa pána Fica spýtať. Ja som sa na tie huby a hríby a sporadicky pýtal vašich podpredsedov, lebo ja už som bol bezradný, že koho sa mám pýtať, či toto je legislatívna práca. Tak sa tiež prípadne skúsim spýtať, že či záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely je zmyslom ministerstva pôdohospodárstva.

    K tomuto vašemu návrhu meritórne k pôdohospodárstvu, ja som to povedal aj minule, poviem to aj teraz. Prosím vás, nie som úplne na to pripravený, keby som bol protivný, tak do zajtra by som sa nabrífoval, aby som vám to vysvetlil čo možno, a pokúsil sa to povedať, nieže vám vysvetlil, aby to nevyznelo zle, ale pokúsil sa načrtnúť, že kde je cesta. A cesta je tam, zase sa nič nezmenilo oproti tomu roku, keď ste tu podľa nejakých tajných alebo neviem jakých dohôd s Matovičom mu zavesili tie tabuľky na dvere. V dnešnej dobe, keď ste za 8 hodín v Pekingu. Dneska sadnem na lietadlo, za 8 hodín som v Pekingu. Dakedy tam František Xavier, Xaverský išiel pol roka, teraz bolo výročie. To ho stále obdivujem, že jak tam šiel. V dnešnej dobe sa to ťažko definuje.

    Čiže vy môžte ísť systémom alebo smerom – dochované na Slovensku, dopestované na Slovensku. Lebo to sú potraviny. Potom ešte aj vyrábate nejaké potraviny, ale tam to už môžte definovať ináč. Ale keď hovoríte o tej prvotnej, alebo jak sa to odborne povie, prvovýrobe, hej, tak buď ju dopestujete alebo dochováte, hej. Tak hovorme, hovorme o týchto nejakých parametroch a to skúsme definovať, poďme to hľadať, ak je vôľa. Viete, ak je tu vôľa takto len nejaké politické výkriky robiť. Znova, aj na túto tému som prípadne otvorený, ak by bola vôľa a chuť s niekým od vás, z vášho ministerstva na to hovoriť, tak som pripravený.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.

    Chcem sa spýtať, pán minister, keďže je po 19.00 hodine, záverečnú, záverečné slovo? Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A, kolegyne, kolegovia, zajtra začíname o deviatej vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú nové zákony.

    Želám všetkým ešte pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.