• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani podpredsedníčka Erika Jurinová, páni poslanci Milan Géci, Vladimír Matejička, László Sólymos, Richard Vašečka. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Eva Horváthová a František Šebej.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa daňový poriadok, tlač 610. Pán podpredseda vlády už zaujal svoje miesto, Peter Kažimír, aj spravodajca je na svojom mieste. Do rozpravy je ústne prihlásený poslanec Jozef Kollár, ktorému dávam slovo. Pán poslanec Kollár nie je prítomný, stráca poradie. Nie je prítomný, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ? Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2000 Z. z. (pozn. prepis.: správne má byť "zákon č. 595/2003 Z. z.") o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 613. Spoločná správa výborov má tlač 613a. Odovzdávam slovo pánovi ministrovi financií, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 613.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Prajem všetkým príjemné dobré ráno. No a dovoľte mi, aby som sa vyjadril teda k zákonu, pri ktorom sa asi zdržíme niekoľko hodín až dní a dovoľte mi teda, aby som uviedol návrh novely zákona o dani, dani z príjmov.

    Táto novela naozaj z hľadiska svojho obsahu obsahuje niekoľko, je tam niekoľko odkazov, ktoré, na ktoré sa treba kľúčovo sústrediť a musím povedať, že z hľadiska úvodného celého legislatívneho procesu tým kľúčom, na základe ktorého boli vytvárané jednotlivé legislatívne zmeny, je tvorba priaznivého a stabilného podnikateľského prostredia. Lebo určite si dobre pamätáte, že som vlastne len minulý mesiac ukončil celú legislatívnu púť asi s dvanástimi zákonmi, ktoré sa týkali lepšieho podnikateľského prostredia, hlavne znižovania administratívnej náročnosti. Týkalo sa to zákonov o účtovníctve, rôznych typov spotrebných daní. Podobný úmysel je aj v tomto zákone a ja vám vlastne len opíšem niekoľko opatrení, ktoré smerujú práve k oblasti znižovania administratívnej záťaže a tým pádom aj zlepšenia nášho daňového systému z pohľadu aj hodnotenia medzinárodných inštitúcií, rôznych ratingov z hľadiska toho, koľko, koľko hodín strávia podnikatelia na vyplňovaní daňových priznaní, aká náročná, ako náročná je vôbec agenda daní na Slovensku a viete, že roky napriek rôznym typom daňových reforiem v tejto oblasti naozaj zaostávame.

    Čiže v návrhu tohto zákona je zjednodušenie a zjednotenie evidencie preukázateľných príjmov a výdavkov pre fyzické osoby podnikateľov. V ďalšom ide o zrušenie oznamovacej povinnosti pri platbách v hotovosti vzhľadom na prijatie zákona obmedzujúceho platby v hotovosti. Rušíme vlastne ďalšiu povinnosť, ktorá obťažovala podnikateľov a vzhľadom na obmedzenie hotovostných platieb pokračovanie tohto, tejto povinnosti je podľa nás zbytočné a dubiózne. Zrušením, ďalej navrhujeme zrušiť oznamovaciu povinnosť začatia a ukončenia nezahrňovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov. Ďalej, zvyšujeme spodnú hranicu pre platenie preddavkov na daň u právnických osôb na úroveň hranice pre platenie preddavkov na daň u fyzických osôb na 2,5-tisíc eur.

    Asi si budete pamätať, že minulý rok sme v zhode s kolegami z SDKÚ v podstate zvýšili hranicu na 2,5-tisíc pre fyzické osoby podnikateľov. Teraz navrhujeme túto hranicu zjednotiť, čiže 2,5-tisíc eur, až nad túto hranicu sa začínajú platiť preddavky potom po novom.

    A takisto navrhujeme zjednodušiť poukazovanie dvojpercentného podielu zaplatenej dane zamestnancom prostredníctvom hlásenia u zamestnávateľa. Ide o spôsob, dobrý deň, (reakcia na okoloidúceho poslanca) asignácie, kde je stále obrovský priestor na asignáciu, ktorá pomôže tretiemu sektoru hlavne u fyzických osôb, kde tá administrácia je komplikovaná a podľa nás toto opatrenie umožní druhému sektoru získať viac peňazí práve z asignácie fyzických osôb.

    To, čo je druhou oblasťou, ktorej sa v novele zákona venujeme, je naozaj nekompromisný a koncepčný boj proti daňovým únikom. Viete, že to je nekonečný príbeh, ktorý myslíme smrteľne vážne a aj preto navrhujeme zavedenie zvýšenej zrážkovej dane vo výške 35 % na vybrané druhy príjmov vyplácané ne rezidentom so sídlom alebo trvalým pobytom v nezmluvných štátoch. Ide v podstate o tie známe nezmluvné štáty, aby som vám to preložil do slovenského jazyka, ide o tie klasické daňové raje, ktoré nemajú so zvyškom sveta vlastne žiadnu zmluvnú základňu a tým pádom sa využíva tá anonymita pôsobenia v týchto krajinách aj na potenciálne daňové úniky. To znamená, krajiny, ktoré nebudú mať so Slovenskom žiadnu zmluvu o výmene daňových informácií, alebo nebudú mať uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, to znamená, nebudú mať žiadny kontakt daňové správy týchto dvoch krajín medzi sebou, tam akýkoľvek prevod do tejto krajiny bude zaťažený zrážkou dane 35 percentami.

    No a v ďalšom sa venujeme aj otázke zvýšenia právnej istoty daňovníkov a to je podľa nás tiež súčasť atraktivity podnikateľského prostredia. Upravujeme základne, z ktorých sa stanovuje nepeňažný príjem vo výške 1 % pri používaní motorového vozidla zamestnancom na služobné, aj súkromné účely. Tento text neznie veľmi sexi, ale ide o veľmi zaujímavú tému. Ide o používanie služobného motorového vozidla na súkromné účely, čo všetci vieme, že zo zákona sa to má robiť a zas na druhej strane vieme, že sa to vo veľkých, vo veľkej časti prípadov nedeje. Podľa nás motiváciou, aby sa tak dialo, aby si naozaj daňovníci zarátavali ako nepeňažný príjem používanie súkromného motorového vozidla, je aj to, že to jedno percento chceme upraviť nie z obstarávacej ceny, ale postupne z amortizovanej ceny. To znamená, tá záťaž bude nižšia. Úplne logicky, u staršieho auta, ktoré sa bude používať na súkromné účely, tá záťaž nebude rovnaká, ako u nového auta, hej? Doteraz to bolo stabilné jedno percento, čo naozaj odpudzovalo a možno aj právom z tohto pohľadu. Takže toto je úľava, ktorá ináč aj stojí nie málo, nie málo peňazí, je to asi 7 mil. eur.

    Ďalej navrhujeme zjednotenie podmienok pre zahrnutie záväzkov a pohľadávok po lehote splatnosti do základu dane. Toto je zasa záležitosť, ktorá sa týka veľkého, veľkého problému nášho biznisu a to je druhotnej platobnej neschopnosti. Ak si dobre pamätáte a kto sa trošku vyzná v účtovníctve, už dnes kto má, kto má záväzok, si ho môže, a nemá ten záväzok zaplatený, môže si ho postupne daňovo, daňovo odpočítavať, tuším v sadzbách 20, 30 a 50 % v troch rokoch. No ale my sa snažíme teraz to urobiť symetricky. To znamená, a kto má aj záväzok, tak postupne si ho bude musieť dávať von z nákladov. To znamená, bude to postupne pripočítateľná položka k daňovému základu. Čiže ak neplatíte, máte vystavenú faktúru, faktúru máte zahrnutú automaticky v daňových výdavkoch, tak postupne v troch rokoch si budete musieť pripočítať k daňovému základu, odviesť z neho daň, čo podľa nás je motivácia k tomu, aby si firmy platili svoje povinnosti a je to len symetrické k tej druhej strane, k tomu, kto má svoju pohľadávku nezaplatenú a má daňovú výhodu. Tak podľa nás je to fér, fér prístup.

    V ďalšom je to úprava v oblasti finančného prenájmu v nadväznosti na ponechanie zrýchleného leasingového odpisovania. Takže tiež nič, čo by malo vadiť prostrediu. No a takisto paušalizujeme výdavky na pohonné látky pre fyzické osoby, podnikateľov v prípade použitia motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku. Asi si pamätáte, v roku 2009 sme, tuším, zaviedli možnosť paušálneho odpočítavania výdavkov na pohonné hmoty. Opäť stará známa vec, kniha jázd v prípade často falšovaná, manipulovaná, zaviedli sme nejaký mechanizmus, kde v podstate súčet všetkých výdavkov mínus nejaké percento je zjednodušená forma uplatnenia týchto výdavkov. Neplatilo to pre tých, ktorí používali svoje súkromné vozidlo pre tieto účely, čiže dopĺňame tú možnosť aj pre takúto formu používania auta na podnikanie. Dobre.

    V ďalšom v predmetnom návrhu novely zákona, ktorým sa mení zákon 564/2004 o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení nejakých ďalších zákonov sa navrhuje ustanovenie termínu na akceptovanie prípadných opráv údajov poskytnutých prostredníctvom štatistického úradu. Časové ohraničenie zvýši tlak na kontrolu údajov a na čo najrýchlejšie vykonanie prípadných opráv s pozitívnym vplyvom na stabilitu prerozdeľovania podielov na výnose z daní z príjmov fyzických osôb v priebehu roka. Toto je opatrenie, ktoré sa kľúčovo, bolo vyvolané situáciou v Bratislave. Možno si pamätáte, ale posledný plebiscit, posledné sčítanie obyvateľov na Slovensku, tuším v roku 2011, ak sa nemýlim a nedopadlo dobre pre Bratislavu, pretože v Bratislave sa nezapočítalo niekoľko desaťtisíc ľudí. Tým pádom Bratislava pri prerozdeľovacom mechanizme podielových daní dopláca na nový počet, asi nie úplne reálny počet obyvateľov Bratislavy. Čiže toto je opatrenie, ktoré napomáha riešiť aj tento problém.

    Teraz vám v krátkosti chcem opísať situáciu, ktorá sa vyvíjala potom na rokovaniach výborov, kde boli prijaté potom aj významné pozmeňovacie návrhy. Došlo k úpravám v oblasti medzinárodného zdaňovania, kde sa precizuje definícia daňovníka nezmluvného štátu, na ktorého sa uplatní zvýšená sadzba daní vyberaná, vyberanej zrážkou a zavádza sa spoplatnenie odsúhlasovania metódy transferového oceňovania vo výške podľa daňového poriadku v závislosti od toho, či ide o jednostranné, dvojstranné, alebo viacstranné odsúhlasenie. Je to v podstate iniciatíva, ktorá smeruje naozaj k agende, ktorej sme sa začali smrteľne vážne venovať a to je transferové oceňovanie. Možno aj s hanbou v hlase musím povedať, aj za všetkých mojich predchodcov, aj za seba, že sme sa v tejto krajine nevenovali transferovým oceňovaniam, ktorý je jeden, to je kľúčový kanál aj pri pološtátnych firmách, kde nám odtekajú peniaze. Je to veľmi zložitá agenda. Má v sebe medzinárodný prvok, nutnosť dohody s daňovou správou tej ďalšej krajiny, ale kľúčovo je to postavené na profesionáloch finančnej správy, ktorí tam neboli. Proste neboli do roku 2013, takže vytvoril sa osobitný tím, ktorý sa bude schopný vyrovnať tým neuveriteľne dobre plateným daňovým poradcom na druhej strane, lebo hovoríme, hýbeme sa v legálnom prostredí, ktorých ale dopady sú devastačné z pohľadu dane z príjmov, ktorá môže byť príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. A v ďalšom tak isto rozširujeme oznamovaciu povinnosť o zrazenie odvedení dane pri platbách plynúcim daňovníkom v nezmluvných štátoch. To sú všetko vzťahy s tzv. daňovými rajmi.

    Navrhujeme zmenu účinnosti postupu asignácie dane zamestnancom prostredníctvom ich zamestnávateľov. To je zámer, ktorý v pôvodnej novele zákona sa nachádzal. Posúvame ten termín až na 1. 1. 2016 a tu je tá, tu je ten dôvod veľmi prozaický, ide o to, že 1. 1. 2015 mal nám začať konečne fungovať štandardný daňový systém informačný, to je ten nasledovník toho zhavarovaného z roku 2012. Z tohto pohľadu formulovanie procesnej analýzy, na ktorom sú postavené tvorba takého systému, sú viac - menej uzavreté, to znamená nechceme komplikovať a zahrávať sa s ohňom z pohľadu toho, že by sme zaťažovali budovanie toho systému ďalšími a ďalšími zmenami. Z tohto pohľadu aj predpokladám vo veľkej oblasti také legislatívne moratórium, lebo nebudeme si môcť naozaj v budúcom roku veľmi môcť meniť legislatívu, ktorá by mala zásadný dopad na zmenu informačného systému, keďže ho chceme v priebehu budúceho roku spustiť do testovacej prevádzky a následne do ostrej prevádzky a chceme sa vyhnúť možným katastrofám, ako to bolo pred pár rokmi.

    Potom zavádzame nový inštitút daňovej licencie pre vymedzené právnické osoby. K tejto téme tu bude určite veľa, veľa čo povedať. Ďalej vo výboroch bola schválená zmena spôsobu odpočtu daňovej straty, kde daňovú stratu po novom, dnes je tá možnosť umorovania 7 rokov, po novom od roku 2014 by mala byť možnosť umorovať si daňovú stratu odpočítavaciu len rovnomerne počas najviac 4 rokov po sebe, bezprostredne v 4 nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

    V ďalšom, vôbec nie malicherná vec, veľmi dôležitá vec, navrhujeme zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb z 23 na 22 %, čiže pre rok 2014 bude platiť sadzba 22 % pre daň z príjmu právnických osôb. Arogujem to aj preto, že budeme vám vedieť aj v najbližších dňoch doniesť jasné dôkazy o tom, že náš spoločný, spoločný súboj s daňovými únikmi má svoje veľmi, veľmi dobré a hmatateľné výsledky. Takže tak ako sme boli sľúbili minulý rok, keď sme zvyšovali sadzbu dane z príjmov právnických osôb, vtedy sme hovorili, že ak sa nám podarí zlepšiť výber daní aj iných daní, tak sa vrátime k tejto téme a postupne budeme znižovať sadzbu dane z príjmov právnických osôb a sadzba 22 % nie je konečná sadzba. Z môjho pohľadu mám jasnú ambíciu, aby sme ešte pred koncom nášho volebného obdobia išli s touto sadzbou smerom dole. Samozrejme aj na základe vývoja verejných financií, ale kľúčovo súboja s daňovými únikmi a s možnosťou doplnenia tých potrieb štátu z tých daní, kde nám evidentne vyteká z hrnca.

    V ďalšom, vo výboroch prešla zmena spôsobu zdaňovania úrokových výnosov z dlhopisov vyplácaných fyzickým osobám. Tomu sa určite bude venovať pán poslanec Kollár, kde od 1. 1 2014 sa tieto výnosy vyplácané fyzickým osobám budú zdaňovať daňou vyberanou zrážkovo okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, ktoré sa budú naďalej zdaňovať podaním daňového priznania. K tomu tiež bude veľká debata, ale v podstate je to v tejto časti návrat naspäť. A v zákone o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve sa zvyšuje podiel na 67 %. Tak isto významná zmena, ktorá bola, rozhodnutie o tejto zmene je výsledkom rokovaní vlády a ZMOS-u, predstaviteľov samospráv, čiže podielové dane pre mestá a obce budú pre rok 2014 vyššie, vo výške 67 %.

    Nevylučujem, že ešte zaznejú ďalšie pozmeňovacie návrhy z jednej i z druhej strany, samozrejme v priebehu rozpravy sa k nim vyjadrím. Ja by som na záver ešte chcel jednu tému pomenovať a ktorá sa volá asignačná daň a je to problematika, ktorú trápi, ktorá trápi tretí sektor. Tu musím ísť trošku do histórie, tuším v roku 2009 sa nám podarilo dohodnúť po niekoľkých rokoch s tretím sektorom na zmene asignačného mechanizmu, na dohode na tom, že asignačná daň, to znamená podiel zaplatenej dane z príjmov právnických osôb bude postupne doplňovaná aj skutočným donorstvom.

    To znamená skutočnými peniazmi a tzv. čistými, z čistého zisku konkrétnych firiem, čiže to bude kombinácia časti dane, ktorej sa vzdáva štát a kombinácia čistých príjmov, ktoré dáva konkrétny donor. Dohodli sme sa na tom so samosprávou preto, pretože si všetci uvedomujeme, že dlhodobo tretí sektor z hľadiska svojho financovania visí na jednom lane. Tým lanom je asignačná daň. Je to nie málo peňazí, sú to desiatky miliónov eur. Tie peniaze im nikto nezávidí, ale zas každý chápe potreby financovania úlohy tretieho sektoru, ale je to málo z hľadiska bezpečnosti financovania takejto veľkej skupiny ľudí, hovoríme o 40-tisíc občianskych združeniach, nadáciách, v ktorých sú zamestnaní možno aj 100-tisíc ľudí, z tohto pohľadu je dôležité edukovať Slovákov, podnikateľov, aj fyzické osoby k donorstvu. Viete, že to v našom kultúrnom prostredí nie je úplne jednoduché a je úplne bežné.

    Z tohto pohľadu sme sa snažili dohodnúť a dohodli sme v legislatíve kombináciu donorstva a asignačnej dane. Do toho nám vstúpila kríza a z tohoto pohľadu aj pokles ziskovosti firiem a na to sme začali postupne reagovať zmrazovaním tohto dohodnutého mechanizmu. Udialo sa to tak prvýkrát pre rok 2012, druhýkrát pre rok 2013 a chcem oznámiť, že na základe aj rokovania a požiadaviek 3. sektoru sme pripravení urobiť tak aj pre rok 2014 na základe prepočtov a odhadov a prognóz, ktoré my máme na stole. Musím povedať, že 3. sektoru by v budúcom roku, de facto v roku 2015, lebo tam je istý časový posun, ale by v roku 2015 určite mal pomôcť aj systém zavedenia daňových licencií, pretože súčasťou návrhu zavedenia daňových licencií je možnosť asignovania časti tejto sumy tretiemu sektoru. Čiže to je dodatočných, podľa našich odhadov, 1 až 2 milióny eur kapacity, ktorá môže byť poskytnutá tretiemu sektoru z tej sumy, ktorá je prognózovaná z príjmu štátneho rozpočtu z daňových licencií.

    Napriek tomu sme sa pre krehkosť ziskovosti a aj toho ekonomického oživenia v budúcom roku rozhodli vyjsť v ústrety tretiemu sektoru s jednou jedinou poznámkou, pretože s jednou jedinou poznámkou a ja ju musím zopakovať tak, ako som ju priamo do očí povedal aj predstaviteľom tretieho sektoru.

    Minulý rok sme sa dohodli na zmrazení tohto mechanizmu aj na základe dohody, že nám tretí sektor, opakujem, 40-tisíc občianskych združení a nadácií, v ktorých je zainteresovaných možno vyše 100-tisíc ľudí, že nám táto masa ľudí, masa občanov Slovenskej republiky pomôže v zmene atmosféry v oblasti boja s daňovými únikmi. Pretože aj celý tretí sektor z tohto pohľadu musí mať záujem na lepšom výbere daní, pretože kľúčovo žije z asignačnej dane, ako som vám to pred chvíľou povedal a tretí sektor a predstavitelia tretieho sektoru, ktorí v zásade sú apolitickí, to znamená a majú vplyv, sú to mienkotvorné osoby, z tohto pohľadu považujeme za úplne fér, keby v tomto súboji, ktorý je apolitický, za to každé jedno euro do štátnej kasy z daní, ktoré patria štátu, aby v tomto súboji nám podali pomocnú ruku a aby sme možno aj spolu sa podpísali pod kampaň, ktorá bude edukovať našich občanov k tomu, aby sa stali aj oni našimi daňovými kontrolórmi vo svoj prospech, lebo nakoniec tie peniaze samozrejme kľúčovo sa vracajú späť do verejných služieb.

    Takže môj odkaz stále znie, že budeme súhlasiť so zmrazením asignačného mechanizmu aj na rok 2014 a spravodajca prednesie potom pozmeňovací návrh v tejto oblasti, ale stále prosíme a žiadame tretí sektor, aby nám pomohol v oblasti boja s daňovými únikmi. Podľa nás je tam obrovský priestor na to, aby mienkotvornosť ľudí, ktorí pracujú v tomto sektore, pomohla aj tejto téme.

    Toľko na úvod, ďakujem veľmi pekne. Ring voľný, ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet Ladislavovi Kamenickému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 613) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššieho uvedeného vládneho návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 733 z 3. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 261 zo dňa 12. novembra 2013, ústavnoprávny výbor uznesením č. 360 zo dňa 20. novembra 2013, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 249 zo dňa 12. novembra 2013. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III. tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV. spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 34 a 36 až 38 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. O bode spoločnej správy č. 35 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovanom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 613), vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 269 z 25. novembra 2013.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov.

    Ďakujem pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu a potom by som sa chcel ako prvý prihlásiť do rozpravy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky. Za poslanecký klub SDKÚ - DS Ivan Štefanec, za poslanecký klub KDH Ján Hudacký, za poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia Daniel Duchoň, za poslanecký klub MOST - HÍD Ivan Švejna. Ďalej písomne prihlásení do rozpravy sú poslanci Jozef Mihál, Juraj Miškov, Lucia Nicholsonová, Alojz Hlina, Martin Poliačik, Jana Žitňanská a Jozef Kollár. Máte zaznamenaných všetkých? Dobre, ďakujem pekne.

    Ako prvý sa prihlásil do rozpravy pán spravodajca, ktorému dám teraz slovo a bude nasledovať pán poslanec Ivan Štefanec. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Tak ako pán minister už avizoval, budú tu predložené niektoré pozmeňujúce návrhy ešte. Môj terajší pozmeňujúci návrh, ktorý by som chcel za chvíľu predniesť, sa týka hlavne teda pri výplate dividend. Doteraz bol dosť kritizovaný, výška maximálneho limitu, z ktorého sa platili zdravotné odvody, ktoré boli až vo výške 120 násobku priemernej mzdy, čo tvorí asi skoro 100 tisíc eur. Teraz v podstate to znižujeme na polovicu, čiže jedná sa o maximálnu výplatu sociálnych dávok z výšky 60 násobku priemernej mzdy. To znamená rádovo okolo 48 až 50 tisíc eur.

    Takže dovoľte mi, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ladislava Kamenického k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmu územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 613).

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia. Za doterajší čl. 2 sa vkladá nový čl. 3, ktorý znie: Čl. 3. Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 352/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z. , zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 499/2010 Z. z., zákona č. 133/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 421/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    Po prvé, v § 13 ods. 9 písm. b) za slovami "ďalej len priemerná mesačná mzda" vypúšťa čiarka a slová "ak v písm. c) nie je ustanovené inak".

    Po druhé, v § 13 ods. 9 sa vypúšťa písm. c).

    Po tretie, v § 16 od. 8 písm. f) sa slová "zo 120 násobku" nahrádzajú slovami "zo 60 násobku".

    Po štvrté, v § 20 ods. 6 v prvej vete sa slová "do ôsmich dní od dňa vyplatenia dividend" nahrádzajú slovami "do ôsmeho dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vyplatené dividendy".

    Po piate, v § 24 písm. c) sa slová písm. g), j), k), l) a r) nahrádzajú slovami písm. c), g), j), k), l), m), r) a s).

    Po šieste, v § 38b ods. 9 v druhej vete sa vypúšťajú slová "bez uplatnenia § 13 ods. 9 písm. c)".

    Po siedme, v § 38e. Paragraf 38e znie: "§ 38 e) Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014:

    1. vymeriavací základ podľa § 13 ods. 16 v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použije pri vykonaní ročného zúčtovania poistného za rok 2013.

    2. na účely ročného zúčtovania poistného za rok 2013 sa za zárobkovú činnosť podľa § 10b) ods. 1 písm. c) nepovažujú výnosy z dlhopisov podľa osobitného predpisu, ktoré sú súčasťou základu dane z príjmov fyzickej osoby podľa osobitného predpisu za zdaňovacie obdobie roku 2013.

    3. pri vykonaní ročného zúčtovania poistného za rok 2013 sa použije § 13 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2014.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 63 znie: Zákon, "63) zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov." Doterajší čl. 3 sa primerane prečísluje. V nadväznosti na vloženie nového čl. 3 sa vykoná legislatívno-technická úprava názvu zákona.

    Navrhuje sa zrušenie zvýšenia celkového vymeriavacieho základu o sumu vyplatených dividend a z uvedeného dôvodu sa upravujú aj maximálne preddavky z dividend. Cieľom navrhovanej úpravy je zlepšenie podnikateľského prostredia. V súvislosti so zmenami týkajúcimi sa zrušenia zvýšenia celkového vymeriavacieho základu o sumu vyplatených dividend sa spresňuje vykazovanie dividend platiteľa dividend v súlade so splatnosťou preddavku na poistné podľa § 17 ods. 4 zákona. Zároveň sa spresňujú ďalšie oznamovacie povinnosti platiteľov poistného. Podľa navrhovanej úpravy nebudú podliehať zdravotným odvodom pri vykonaní ročného zúčtovania poistného za rok 2013, ktoré bude vykonané v roku 2014, úrokové výnosy z dlhopisov, ktoré sú súčasťou základu dane, čiastkového základu dane z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v daňovom priznaní sa za zdaňovacie obdobie roka 2013. Podľa navrhovanej úpravy sa maximálny vymeriavací základ, 60-násobok priemernej mesačnej mzdy, prvýkrát použije v ročnom zúčtovaní za rok 2013 aj v prípade vyplatených dividend.

    Všetky body pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu nadobúdajú účinnosť 1. januára roku 2014. O všetkých bodoch pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu potrebujeme hlasovať spoločne. V súvislosti s pozmeňujúcim návrhom vynímam bod 37 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem, skončil som.

  • Na vystúpenie pána spravodajcu tri faktické poznámky. Pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Miškov a Štefanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja opakovane tu v pléne poviem to, čo som x-krát povedala a už naozaj mám pocit, že žijeme v absurdistane, proste to nie je normálne, aby tak závažný právny predpis, ktorý ovplyvňuje životy toľkých ľudí, podnikateľské prostredie, podnikateľov, ľudia s tým musia pracovať, účtovníci s tým musia pracovať, aby sa menil takýmto spôsobom.

    Zákon máme pred sebou, ku ktorému máme v spoločnej správe pozmeňovacie návrhy, ktorých je zhruba toľko, ako samotný zákon. Cez tú spoločnú správu sa do zákona vkladajú úplne nové inštitúty, ktorý náš právny poriadok doteraz nepoznal, daň zo straty, a teraz začneme rozpravu k tomuto návrhu zákona jedným ďalším pozmeňovacím návrhom a ja mám vedieť, čo z tohto návrhu zákona v konečnom dôsledku je dobré a čo je zlé.

    Legislatívny proces, pripomienkové konanie, vyjadrovanie sa odborníkov, to všetko má svoj zmysel. Každému sa stalo, vždy som to kritizovala, ale teraz už je z toho systém práce. Takto nemôže vzniknúť dobrý právny predpis. Ja som v svojej kariére už robila všeličo, aj som písala zákony, mám osobnú skúsenosť s písaním zákonov a viem, čo sa kvalitne dá urobiť a čo sa kvalitne nedá urobiť, v akom časovom strese.

    Geniálny legislatívec vám teraz nedá ruku do ohňa za to, že či naozaj postihol aj všetky vnútorné väzby, súvislosti a odkazy, pretože nemá šancu. Toto je proste zlé.

  • Ďakujem veľmi pekne. Bez ohľadu na to, že zdravotné odvody sú na Slovensku skrytou formou zdanenia a nie sú skutočne poistením, ale teraz ako nechcem sa tomuto venovať. Ja súhlasím s tým, čo hovorila pani poslankyňa Žitňanská, a ten legislatívny proces, ktorý sa týka tohto zákona, je šialený, šialený. Dňa 26. 6. 2013 pán premiér Fico vyhlási, že na Slovensku sa nebudú dane ani znižovať, ani zvyšovať; 10. 7. na vláde schválite zákon o dani z príjmov, ktorý je v zásade okej; 12. 7. je podaný do Národnej rady Slovenskej republiky, 3. 9. prejde prvým čítaním. Potom odrazu stop a máme ho v druhom čítaní s pozmeňovákom, ktorý mení, absolútne mení zmysel toho celého zákona, ktorý tu pán minister dnes predkladá, ten pozmeňovák. Ja by som súhlasil s tým zákonom, ktorý bol predložený, ten zákon bol v poriadku, dokonca sú tam veci, ktoré by som vedel oceniť, ale naozaj, čo sa týka toho pozmeňováku, tak ten pozmeňovák úplne zmenil v mojich očiach charakter celého zákona a aj charakter môjho vystúpenia, ktoré mám pripravené. Ale späť možno k tomu, čo pán poslanec Kamenický predložil.

    Pán poslanec, ja chápem, že vy ste len nosičom toho pozmeňovacieho návrhu, čiže moja kritika bude smerovať tu skôr k pánovi ministrovi a opýtam sa ho, na základe čoho vznikol strop 120-násobok vymeriavacieho základu počítaného z priemernej mzdy? Nevidel som žiadnu analýzu, ktorá by bola predložená, prečo je to 120-násobok, a takisto nerozumiem teraz tomu, prečo odrazu zo 120-násobku je 60-násobok? Jedným pozmeňovacím návrhom znižujete strop na polovicu. Oceňujem, že ho znižujete, ale ja sa chcem spýtať, z čoho vlastne vychádzate? Na základe čoho predkladáte zákony do Národnej rady, na základe čoho predkladáte pozmeňovacie návrhy? Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. No, takisto ako moji kolegovia, ja chcem vyjadriť veľké rozhorčenie nad týmto spôsobom. Veď to je škandál, vy si z nás robíte srandu, pán spravodajca. My sme dostali návrh zákona, ktorý má 13 strán, spoločnú správu, ktorá má 19 strán, pritom na 18 stranách je 38 pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov. Teraz ešte ani nezačne rozprava a vy už začnete ďalším novým pozmeňovacím návrhom. Veď to je šialené. Veď to, veď celý, tak ako povedala pani poslankyňa Žitňanská, celý proces má svoje ratio, aby sa k tomu vyjadrili aj odborníci, aj legislatívci, ale aj sociálni partneri. Vy stále hovoríte, že chcete sociálny zmier, pritom tu predkladáte jeden návrh za druhým, ktorý je so zásadným nesúhlasom sociálnych partnerov a teraz, keď už vám to vadí, tak sa ich už ani nepýtate. Normálne to tu buchnete do Národnej rady cez výbory alebo cez plénum, pozmeňovacie návrhy, ktoré zásadne menia charakter zákona. Zákon, ktorý bol najčastejšie menený. Od vzniku Slovenskej republiky bol zákon o dani z príjmu najčastejšie menený. Kto sa v tom má vyznať? Veď tí účtovníci fakt už, už majú v tom chaos. Jak sa môže na Slovensku normálne podnikať, keď vy takýmto šlendriánskym spôsobom zásadne meníte základný zákon? Ďakujem.

  • S reakciou chcete, pán poslanec Kamenický? Poprosím vás, zapnite pána poslanca, ale prihláste sa, dobre, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ako, musím priznať, že tieto zmeny sa robia vždycky samozrejme v spolupráci s ministerstvom financií, ale ten proces nie je mnohokrát jednoduchý a myslím, že niektoré veci, ktoré sú skutočne akútne, je lepšie riešiť hneď, ako ich odkladať a treba ich nejak vyriešiť. Ale sú, dovolím si zareagovať hlavne na pána Štefanca. Nesúhlasím s tým, že by tieto zmeny neboli s nikým prekonzultované. Ja si myslím, že čo sa týka konkrétne tohto pozmeňovacieho návrhu, pán Miškov hovoril, že sa bude vyjadrovať k tomu, ako zmení teda charakter jeho vystúpenia. Som na to zvedavý, potom v tom vystúpení.

    Principiálne sa to jedná o vec, ktorá bola mnohokrát z vašej strany kritizovaná, keď sa vlastne mení opačným smerom. Kedy by ste to mali privítať, tak to znova kritizujete. A čo sa týka tej konzultácie, napríklad pán minister teraz tiež avizoval, že je tu nejaká, nejaké, čo ja viem, nejaké rozhovory s tretím sektorom, kde budeme možno podávať ďalší pozmeňujúci návrh, ale je to odkomunikované. Čiže nie je to o tom, že by sa nekomunikovalo. Ja potom, myslím, že pán minister sa k tomu potom aj vyjadrí k tomu procesu.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Štefanec, ktorý je prihlásený do rozpravy za klub SDKÚ.

    Pán minister, tak ospravedlňujem sa, nevidela som. Pán minister, nech sa páči.

  • Ja by som len zareagoval veľmi vecne na tú, na to rozčúlenie a u oboch konkrétnych poslancov, pani poslankyne Žitňanskej a pána Štefanca. Chcem sa len opýtať, či sedeli v tejto miestnosti, keď sa z tohto miesta prednášal pozmeňovací návrh v pléne a zavádzala sa 80-percentná daň z emisných kvót, tuším, áno, emisná daň takzvaná, 80 %, so sadzbou 80 %. To znamená, podobná asi jak štatárium, keby ste tu vyhlásili. Z tohto miesta to bolo vyhlasované.

    Výsledok tohto nástroja daňového bolo tak, že na sledoval "in fragment" a možno podanie na arbitráž, vážená pani poslankyňa. Možná hrozba arbitráže, veľmi dobre viete, že čo mám na mysli a boli ste tu toho svedkom a skláňali ste hlavu a mlčali ste. Osemdesiatpercentná emisná daň v pléne v druhom čítaní, takže a pozmeňovák prednesený ústne asi na osem strán. A ešte by som takisto, nie som, nechcem byť malicherný a musím vám to pripomenúť, lebo sa tu rozčuľujete, jak keby ste teraz tu prišli prvýkrát. Čo také napríklad zdravotné odvody z prenájmu garáže a z podobných vecí? Fungovalo to mesiac? Zaregistrovalo sa 40 tisíc ľudí v januári a potom sa tých 40 tisíc ľudí muselo odregistrovať, akože pokus, chyba, omyl? Stalo sa, stalo sa, ja vám to len pripomínam preto, lebo sa tvárite, ako jediný svätý za dedinou. Preto vám to hovorím. Nikto nemá rád, keď mu pripomíname chyby a všetci robíme nejakým spôsobom chyby a veci, ktoré tu sú, sú s dobrým úmyslom. Koniec koncov, ak máte problém a je problém, bude problém s rozsiahlosťou pozmeňovacích návrhov. Myslím, že toto je jediný taký veľký, tak, tak môžeme odložiť hlasovanie na ďalší deň, na utorok, na stredu, máte proste čas sa k tomu vyjadriť. Nemám s tým najmenší problém a to koniec koncov nie je ani v mojej kompetencii. Toľko len z mojej strany. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami páni poslanci: Žitňanská a pán poslanec Štefanec. Aj procedurálny, pani? Nie, dobre. Tak som si aj myslela. Takže končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Pán minister, nepochybne robíme všetci veci s dobrým úmyslom. Ale niekedy dobrý úmysel nestačí, treba dodržiavať aj procedúry, pretože majú svoj zmysel. Nie, nesedela som tu. A aj vám poviem, prečo nie, aj k tým 80-percentám sa vrátim. Nie, nesedela som tu, lebo som sedela vo vláde, kde som osobne, opakovane stopla viacero skrátených legislatívnych konaní, ktoré neboli v súlade so zákonom. Čiže či som v opozícii alebo vo vláde, vždy som za toto bojovala, pretože to považujem za dôležité. Čiže voči mojej osobe táto výčitka nie je na mieste, pretože dôležitosť dodržiavania pravidiel legislatívneho procesu som zdôrazňovala vždy a budem to robiť naďalej, lebo som o tom presvedčená a hovorím, sedela som vo vláde a osobne som stopla niekoľko skrátených legislatívnych konaní, to po prvé.

    Po druhé, pokiaľ išlo o to 80-percentné zdanenie emisií, nie nesedela som tu, sedela som v tom čase vo vláde a konzultovala som ten návrh, ktorý mal, ktorý je kontroverzný, je na hrane s plnými rizikami a veľmi dobre sme sa naňho pozreli aj z toho pohľadu, či tie ústavnoprávne riziká sa dajú uniesť alebo nie. Niekedy sa to veľmi ťažko odhaduje. Ale to svinstvo, čo ste narobili svojim zákonom, akým ste preferovali, akým ste preferovali niektorých vybraných majiteľov alebo tých, ktorí sa mohli dostať ku kvótam na emisie, to svinstvo proste nemohlo ostať bez odozvy a použili sme štandardný nástroj, aký napríklad v Spojených štátoch použili vo vzťahu k členom predstavenstiev ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, ešte ani nezačala ozaj rozprava a už tu máme celkom zaujímavú výmenu názorov. Ale začali ste ju vy, no a vaši kolegovia týmto spôsobom. Nepochybne pozmeňovacie návrhy boli a budú. Za problém považujem ale naozaj to, keď pozmeňovacích návrhov je viac, ako celý zákon. Mení to charakter zákona, mení to skutočne podstatu toho, čo predkladateľ pôvodne predložil do Národnej rady. To považujem ozaj za problém. Aj to, že sa nemajú šancu k tomu vyjadriť dotýkajúce sa subjekty, tie, ktoré sú týmto zákonom ovplyvnené počas tohto procesu.

    Nuž, keď ste spomínali emisie, myslím si, že to je dosť tenký ľad práve pre prvú vládu Roberta Fica, pretože tá predala dokonca aj teplý vzduch a vieme, aké to boli škandály, takže tam, tam z vašej strany by som sa tomu celkom, celkom vyhol, pokiaľ sa týka škandálov s emisiami, ktorý ešte doteraz má následky a vieme, že vami spomínaná legislatíva mala za cieľ práve napraviť škandály za prvej vlády Roberta Fica, taká je realita. Nuž a čo sa týka arbitráže, tam by som takisto mohol rozvíjať ďalšie, ďalšie myšlienky, pretože prehraté arbitráže a z toho vyplývajúce ďalšie škody, môžeme sa pozrieť napríklad na zákon o zdravotných poisťovniach, zákaz zisku. Koľko je z toho škôd, ktoré teraz len musím, musia znášať občania Slovenska na medzinárodných arbitrážnych konaniach, ktoré sú prehraté zákonmi, ktoré presadila prvá vláda Roberta Fica. Jednak prichádzame o peniaze prehratými arbitrážami a ešte naviac, musíme naďalej paušálne platiť právnikov. Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Štefanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, dámy a páni, pán minister, dovoľte mi, aby som sa za klub SDKÚ - demokratickej strany vyjadril k zákonu o dani z príjmu, ku ktorému, ako sme zachytili, prebehla už celkom živá diskusia, ešte ani nezačal obsah. Ale treba povedať, že tak, ako to uviedol pán minister, chcem sa aj ja prihlásiť k tomu, že aj keď budem veľmi, veľmi kritizovať nielen proces, ale aj určité obsahové ustanovenia tohto zákona, chcem povedať, že sú tam aj pozitíva, pán minister, a to nikto nespochybňuje.

    Chcem sa prihlásiť k tomu, čo ste spomínali na začiatku. Áno, tá spoločná iniciatíva, zvýšenie daňového základu bola od začiatku, je to pozitívne. Tak isto ja za pozitívne považujem ten, to úsilie smerom na obmedzenie neplatičov, pretože to je problém, to je problém na Slovensku a stále viac a viac sa rozmáha. Myslím si, že to je vec, kde sa ozaj zhodneme a kde musíme hľadať aj ďalšie riešenia. Napríklad aj v súvislosti s novou európskou smernicou o obmedzení neplatičov, kde sa pripravuje 30-dňová lehota pri platení zo styku štátu a 60-dňová lehota pri styku medzi obchodnými subjektmi. A v neposlednom rade, samozrejme za pozitívne považujem aj zníženie percenta pre dane z príjmu právnických osôb, aj keď určite by som bol odvážnejší.

    My sme už navrhovali, dámy a páni, ako ste iste zachytili daň z príjmu na, pre právnické osoby na úrovni 19 % a návrat k rovnej dani. Pretože som hlboko presvedčený, že to by pomohlo celkovému prostrediu na Slovensku a to celkové prostredie je ovplyvnené aj týmto zákonom. Toľko k tým pozitívam. Ale nemôžem sa ešte nevyjadriť k tomu, čo začala rozprava.

    Dámy a páni, dovoľte mi ešte raz upozorniť na celý ten legislatívny proces, ktorý je naozaj, naozaj šialený a opakujú sa tam veľké a veľké chyby. Ešte raz chcem zdôrazniť, zákon o dani z príjmu má 13 strán, spoločná správa má 19 strán. Na osemnástich stranách máme 38 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré zásadne menia charakter tohto zákona. To je niečo nevídané. Ešte ani nezačne rozprava, pán spravodajca ju začne ďalším návrhom. To je, to je skutočne niečo, čo je nevídané. Vždy boli pozmeňujúce návrhy, ale takýmto spôsobom, aby bolo viac pozmeňujúcich návrhov, ako je celý zákon, tak to považujem za zvrátené.

    Dámy a páni, vláda často mení názory, už sme si na to zvykli. Dvadsiateho šiesteho júna tohto roku povedal predseda vlády, dane už nebudeme zvyšovať, ani znižovať a vieme, že to už nie je pravda. Dnes tu máme zákon, ktorý zásadne mení daňovú politiku na Slovensku. Je to, je to kľúčový zákon, ktorý bol najčastejšie menený od vzniku Slovenska a zásadne ovplyvňuje, bohužiaľ, tak ako ho máme teraz predložený, negatívne ovplyvňuje podnikanie na Slovensku.

    Vláda zásadne ovplyvnila podnikanie tým, že zrušila rovnú daň, že zvýšila dane z príjmu z 19 na 23 pre právnické osoby, čo je najvyššia úroveň z postkomunistických krajín a zrušila rovnú daň, zaviedla progresívnu sadzbu pre fyzické osoby, zvýšila odvody najmä pre živnostníkov a zamestnancov a zhoršila pracovné právo.

    Teraz v poslednom čase sa dostávame k ďalším zhoršeniam a musím to spomenúť, že na tejto schôdzi poslanci vládnej strany prelomili prezidentovo veto pri zákone o kolektívnom vyjednávaní. Znamená to, že najmä malí podnikatelia budú trpieť, pretože budú musieť dodržiavať zmluvy, ktoré sami nepodpísali. Zásadne to ovplyvní podnikanie na Slovensku. Za veľmi krátky čas sme vyzbierali už podpisy na podnet na Ústavný súd a o tomto zákone bude rozhodovať Ústavný súd, pretože som presvedčený, že je protiústavný. Bohužiaľ, veľmi zásadne ovplyvňuje najmä malé podnikanie.

    No a tento zákon o dani z príjmu takisto svojimi ustanoveniami, najmä pozmeňujúcimi návrhmi zásadne ovplyvňuje podnikanie najmä tým, že mení odpisovanie straty z minulosti zo 7 na 4 roky, tým, že ide aj do minulosti, čiže je tam ozaj hrozba retroaktivity a to je ďalšia vec, ktorú budeme s právnikmi posudzovať, či je, alebo nie je aj toto ustanovenie protiústavné. Ale vieme už teraz povedať, že je rozhodne negatívne.

    No a čo považujem za najväčšiu absurdnosť, je zavedenie takzvaných daňových licencií, de facto daní zo straty, ktoré zavádzajú novú daň. Teraz, keď by sme mali zjednodušovať systém, pomaly znižovať dane, tak zavádzame nové dane a zvyšujeme celkové daňovo-odvodové zaťaženie, plus komplikujeme daňový systém. Toto považujem za najväčšie negatívum tohto, tohto zákona.

    Áno, je pravdou, že prichádza takisto návrh na zníženie dane z právnických osôb o 1 %. Ale viete, keď sa zvýši daň o 4 percentuálne body, to je ako keby niekomu odsekol štyri prsty. Teraz ako keby sme prišili jeden a máme sa z toho tešiť a pritom odsekujeme piaty? Odsekávame piaty tým, že zavádzame novú daň? Veď to je úplne, úplne zvrátené.

    Slovensko má najhoršie, historicky najhoršie postavenie v medzinárodnom porovnávaní. Vidíme to z indexu podnikateľského prostredia, ale aj z porovnania globálnej konkurencieschopnosti podľa Svetového ekonomického fóra, kde sme na 78. mieste. Najhoršie v histórii merania a takisto v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami sme na tom veľmi, veľmi zle. Sme druhí od konca, za Gréckom. Nedávno zverejnená správa Svetovej banky o tom, ako robiť biznis na Slovensku, takisto nás zaradila na najhoršie umiestnenie v histórii. Je to legislatívnymi zmenami, pretože keď sa pozrieme bližšie, kvôli čomu to je, tak vidíme, že je to vplyvom demotivácie podnikať vzhľadom na nové dane, nové odvody, na zhoršenie pracovného práva, ale aj na zhoršenie začatia podnikania.

    Práve zhoršenie začatia podnikania, zhoršenie podmienok pre nové firmy má za cieľ aj absurdná daň zo straty. Ešte raz ale musím zdôrazniť ten proces, pretože považujem za dôležité, aby takéto zákony boli komunikované s odbornou verejnosťou, ale najmä s tými ľuďmi, ktorých sa to týka. Keď sme tu mali už spomínaný zákon o kolektívnom vyjednávaní, dostali sme jasne čierne na bielom, že prišiel sem bez dohody sociálnych partnerov a so zásadným nesúhlasom. Teraz ani nemáme možnosť poznať tento názor oficiálne, aj keď neoficiálne ho všetci poznáme, pretože takýmto spôsobom tým, že sa dávajú pozmeňováky vo výboroch a v pléne, sa obchádza pripomienkové konanie. Je to, je to naozaj zvrátené. Je to, podľa môjho presvedčenia, arogancia moci, arogantné správanie, ktoré zažívame denne. Včera napríklad tým, že kolega pána ministra financií, pán minister práce napríklad odmietol hlasovať o mojom pozmeňovacom návrhu, ktorý sa týkal sociálneho poistenia, lebo vraj je nad rámec zákona. Pritom ten zákon bol, bol otvorený. Čiže je to ozaj, je to arogancia, ale je to zrejme už aj strach z toho, že čo ak sa presadí iný názor, čo ak sa bude viac hovoriť o tom, čo naozaj by mohlo pomôcť a čo ja považujem za správne. To je spružnenie pracovného práva, zníženie daňovo-odvodového zaťaženia a zjednodušenie celého systému.

    Takisto keď sa pozrieme na proces ako, ako vznikal tento zákon, tak treba povedať, že v tom kontexte to bolo veľmi, veľmi zaujímavé. Najskôr sme dostali do Národnej rady správu o makroekonomickom vývoji, ktorá ešte nebola prerokovaná, lebo z minulej schôdze sa dostala na program tejto schôdze a bude až po bode o zákone o dani z príjmu, z ktorej sme sa dočítali, že bude chýbať takmer pol miliardy na daniach a odvodoch tento rok, ale na firemných daniach 272 miliónov. Možno to už nie je pravda. Vieme, že pán minister informoval o určitom zlepšení a ja sa budem tešiť, keď výber daní sa zlepší, aby sa nemuseli zavádzať nové dane, ale takýto je fakt. Najskôr sme dostali informáciu, že chýbajú dane. Potom sme dostali návrh o štátnom rozpočte, kde na firemných daniach zrazu budúci rok sme mali vybrať o zhruba 120 miliónov viac ako v tomto roku. A následne sme dostali potom pozmeňovák, ktorý to mal naplniť.

    Čiže vláda najskôr si odhadne koľko to má, koľko sa má naplniť v štátnom rozpočte, až potom hľadá spôsoby, akým, akými zákonmi to naplniť. Toto považujem za naozaj chybné, pretože takýmto spôsobom práce nemôže vzniknúť kvalita a nemôžu sa odhaliť všetky, všetky detaily. A vieme, že už napríklad aj prvé analýzy napríklad z Národnej banky Slovenska hovoria, že ten odhad bude o 20 mil. eur nižší práve na týchto daniach zo straty kvôli, práve aj kvôli tomu procesu, že najskôr sa niečo namaľovalo, až potom sa hľadal spôsob ako, ako to naplniť.

    Dámy a páni, vždy sa môžeme baviť, akým spôsobom lepšie vyberať dane a treba povedať, že na túto tému má súčasná vláda našu, našu podporu, a to je aj naša filozofia, aby sa lepšie vyberali dane, ale aby sa nezavádzali nové. Preto interpretácia, že zavedenie daňových licencií, zavedenie daní zo straty je kvôli zlepšeniu daňovej situácie alebo boja proti daňovým únikom, ako som sa to dozvedel z médií, tak takúto interpretáciu považujem za zvrátenú. Predsa proti daňovým únikom sa nedá bojovať novými daňami. Zavádzanie nových daní je v súčasnej dobe naozaj, naozaj absurdné.

    Takisto chcem ešte povedať, že licencie sme navrhovali aj my, ale v podstatne inej forme. Už dvakrát len v tomto volebnom období som navrhoval tzv. živnostenské licencie, ktoré mali ale úplne iný charakter a úplne iný cieľ, než tieto tzv. daňové licencie, v skutočnosti dane zo straty. Pri živnostenských licenciách išlo totiž o to, aby sa nahradili súčasné dane a odvody, pritom tieto predložené daňové licencie zavádzajú vlastne novú daň.

    Pri živnostenských licenciách ide o to, aby sa nezvyšovalo celkové daňovo-odvodové zaťaženie. Týmito daňovými licenciami sa zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie. No a pri živnostenských licenciách sa celý systém zjednodušuje. A týmto návrhom o daňových licenciách sa systém komplikuje. Vzniká teda ďalšia dodatočná administratíva a s tým spojené ďalšie nepriame náklady. Opäť teda poviem, že za riešenie považujem predovšetkým zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce, aktivity, pružnejšie pracovné právo a zjednodušenie daňovo-odvodového systému a celkovej administratívy.

    Spôsob zavedenia daňových licencií, teda daní zo straty, je dlhodobo kritizovaný v odbornej verejnosti. A dovoľte mi, upriamiť pozornosť na jeden prieskum, ktorý vykonalo len nedávno Združenie mladých podnikateľov. Ten prieskum bol robený na vzorke 483 respondentov, z toho 404 podnikateľov a 79 budúcich podnikateľov, ktorí chcú podnikať. Viac než 85 % z respondentov sa vyjadrilo, že takáto právna úprava výrazne zasiahne do ich podnikania, znamená nezanedbateľný náklad, do konca až likvidačný, že budú musieť ukončiť svoje podnikanie. Viac než 85 %, čo je ináč zaujímavé, pretože je pravdou, že určité úľavy pre štart pri neplatení pri začiatku, a teda riziko pre začínajúce firmy si aj predkladatelia uvedomujú, tak v tomto prieskume bola uvedená takáto myšlienka. Za rok 2010 z posledných dostupných údajov je miera prežitia firiem na Slovensku nasledovná. V prvom roku prežije 74,6 %, v druhom roku 58,9, v treťom roku 45,4, v štvrtom roku 44,2 a v piatom roku 43,5 % firiem.

    Chcem tým povedať, že ozaj to nie je len prvý rok, že na jednej strane je dobré, že začínajúce firmy nemusia to prvý rok platiť, ale ozaj, keď niekto začína podnikať, tak ťažko predpokladať, že hneď na ďalší rok je ziskový a hneď sa dostane do zisku a do daňovej povinnosti. Inými slovami, ten, kto neplatí daň a v strate neznamená, že sa vyhýba daňovej povinnosti, a to je práve to zlé, čo považujem na daňovej licencii, že núti ju platiť každého a zvyšuje daňovú povinnosť a aj pre tých, ktorí naozaj sa správajú slušne, sa správajú poctivo. Čiže bič na neplatičov a na daňových podvodníkov nemôžme realizovať tak, že budeme bičovať všetkých, aj tých poctivých, slušných a doplatia na to nakoniec všetci. Doplatia na to naozaj najviac malí podnikatelia, a to považujem za naozaj veľký, veľký kontrast, pretože súčasná vláda, ktorá si postavila svoj imidž na sociálnosti a na istotách, tak na jednej strane tvrdí, že síce pomáha malým, ale na druhej strane tá realita je úplne iná. Jeden zákon za druhým tu máme taký, ktorý škodí až likviduje malých podnikateľov. Pritom vidíme, čo sa robí s veľkými firmami, veľkými finančnými skupinami.

    Nedávno sme tu mali rozoberaný podvod s SPP, ktorý pomohol finančným skupinám, mali sme tu diskusiu o absurdnosti investičných stimulov len pre udržanie pracovných miest, kedy 25 mil. eur bolo odpustené veľkej firme a na druhej strane sa berie malým. Údajne viac než cez 100 mil. eur, teda takáto povinnosť má byť pre všetkých, treba povedať pre malých aj veľkých. Ale pointa je, že najviac na to doplatia malí, pretože tá čiastka pre veľké firmy je skutočne menej podstatná, než pre začínajúcich podnikateľov, pre malých podnikateľov, ktorých sa to naozaj týka.

    Dámy a páni, aj z tohto dôvodu sme len takto pred týždňom, ešte na hodinu nie je ani presne týždeň, zorganizovali aj so Slovenskou asociáciou malých podnikov elektronickú petíciu proti zavedeniu daňovej licencie, proti zavedeniu tejto dane zo straty. Keď som išiel k pultu, som sa pozeral práve na stav, je tam viac než 1 800 signatárov, ktorí sa vyjadrili, že podporujú zrušenie tohto návrhu a ten počet stále narastá, tak chcem na to upriamiť pozornosť, pán minister, aj vás a vašu pozornosť, aj kolegov najmä z vládnej strany, pretože to sú ľudia, ktorí sú samozrejme priaznivci rôznych politických strán, ale to sú ľudia, ktorí sú tým najviac, najviac postihnutí.

    V tej petícií okrem podpisov sú zaujímavé aj komentáre, takže zopár z nich si dovolím vám prečítať, pričom nebudem rozhodne čítať tie, ktoré boli vulgárne, alebo ktoré boli nejakým spôsobom osobné, ale je to k dispozícii na internete. Ale myslím si, že treba vedieť o tom, čo si myslia ľudia a aké sú ich názory, takže zopár z nich.

    "Toto opatrenie vlády nie je vôbec hodné komentára. Chcel by som odporučiť pánovi ministrovi, že ešte nie je daň za to, že môžeme žiť na Slovensku. Ak toto sú tie sľubované istoty, to je poriadna hanba tejto vlády."

    Teraz jeden dlhší, ale pomerne fundovaný.

    "Zavedenie daňových licencií povedie k ďalšiemu zhoršeniu podnikateľského prostredia na Slovensku, a to i napriek tomu, že ministerstvo financií týmto opatrením sľubuje financovať zníženie sadzby dane z príjmu právnických osôb o 1 %. Argumenty, ktoré predkladá ministerstvo v prospech tohto opatrenia, považujem za nepresvedčivé a podozrivo blízke lobistickým skupinám. Veľké a ziskové podniky získajú na úkor malých stratových a začínajúcich firiem.

    Nie je pravda, že Slovensko má veľké problémy s daňovými únikmi pri dani z príjmov. Naopak, výber daní od firiem meraných v pomere k HDP je na Slovensku veľmi dobrý aj v porovnaní so štátmi Európskej únie. Ak aj štvrtina slovenských firiem neplatia v posledných rokoch žiadnu daň z príjmu, ako tvrdí ministerstvo, toto ešte nemusí byť dôsledkom daňovej optimalizácie, ale ekonomického cyklu a reálnej stratovosti časti firiem. Navyše sa týmto opatrením zvýši byrokracia, ktorej musia podnikatelia čeliť, a to považujem za problém. Opatrenie sa obzvlášť výrazne dotkne "startup-ov" a zoskupení malých kapitálovo prepojených firiem. Vláda by mala radšej celkovo znížiť priame dane a zjednodušovať podmienky pre podnikanie. Ak by bolo potrebné zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu, potom by mali byť použité skôr nepriame alebo majetkové dane, ktoré by nemali také negatívne dopady na ekonomiku. Daňový systém by mal byť jednoduchý a prehľadný. Vláda ho neustále komplikuje. Zároveň si myslím, že Slovensko by malo mať iba štandardné dane, ktoré sú zaužívané vo väčšine rozvinutých štátov a daňové licencie k takýmto daniam nepatria." Treba povedať, že sa naozaj stotožňujem s týmto komentárom.

    Sú tu aj ostrejšie. "Štát sa správa voči občanom ako výpalník. Nevytvára podmienky ani len preto, aby ten, kto má snahu, zamestnal seba a iných. Zavádzaním násilníckych poplatkov zvyšovaním daní a odvodov zlikviduje tých, ktorým sa ešte chce v tejto republike robiť. Asi bude lepšie, keď budeme rozširovať rady nezamestnaných." Pretože toto riziko hrozí. Áno, zavedenie daní zo straty ozaj bude viesť len k väčšiemu počtu nezamestnaných.

    Zaujímavý je napríklad tento príklad. "Ja si osobne tiež myslím, podobne, podobne, mám zdedenú s. r. o., robím úplne v malom, lebo mám zdravotné problémy. Kvartálne vyfakturujem zhruba 600 eur, z toho kopec nákladov a síce v strate som nikdy nebola, ale daň platím menšiu ako 480 eur. Ani robiť sa neoplatí."

    Ďalší. "Táto vláda ma totálne sklamala. V minulosti som fandil SMER-u a veril rečiam pána Fica o tom, ako treba pomáhať podnikateľom. No na vlastnej koži som sa presvedčil, že to boli iba plané reči. Ľudia okolo pána Fica začali ničiť živnostníkov tým, že títo sa museli buď zamestnať, alebo vrátiť živnosť. Takto zrušili tisíce živnostníkov, potom zaviedli odvody z dohôd o vykonaní práce a tisíce študentov, ktorí si privyrábali brigádami, prišlo o prácu. Paradoxne poklesli odvody do Sociálnej poisťovne. V posledných mesiacoch začali v rámci Kobry kontroly živnostníkov. Bol som svedkom ako u živnostníka, ktorý má malú stolársku dielňu na záhrade, bola vykonaná kontrola, na ktorej sa podieľali úradníci z inšpektorátu práce, daňového úradu, obchodnej inšpekcie a polície. Ten človek zamestnáva iba sám seba. Zo živnostníka spravila táto vláda zlodeja. A korunu tomu všetkému nasadili daňové licencie. Tak to bude svetová rarita."

    Ostáva mi len veriť, že daň zo straty naozaj neuzrie svetlo sveta. "Nehoráznosť založená na neschopnosti, bezohľadnosti, že vraj podpora malého a stredného podnikania" a tak ďalej a tak ďalej. Opakuje sa to. Snáď už len jeden. "Samozrejme, že toto opatrenie súčasnej vlády považujem za nezmyselné, neefektívne a nesystémové. Žiaľ, pre socialistov je každý podnikateľ v rámci ich ideológie triedny nepriateľ číslo jeden. Lenže si neuvedomujú, že si takýmto opatrením pília konár priamo pod sebou, že proste raz zahučia dole a s veľkým treskom. Poblém je len v tom, že to pocítime potom všetci." S mnohými sa naozaj dá súhlasiť.

    Dámy, páni, nebudem vás oberať už o čas. Je to k dispozícii, je to verejné, je to na internete. Naozaj len na záver chcem ešte prakticky požiadať predkladateľa vzhľadom na komplikovanosť spoločnej správy a vzhľadom na veci, o ktorých som hovoril, aby vyňal na osobitné hlasovanie body č. 11, 29, aj 22. Čo sa týka 11, 29 to súvisí s odpisovaním strát a čo sa týka 22, to je tá daň zo straty, ktorá si zaslúži, aby bola osobitne, aby sa o nej osobitne hlasovalo a si zaslúži, aby bola odmietnutá. Takže v tejto forme samozrejme klub SDKÚ-demoraktickej strany nemôže v žiadnom prípade podporiť návrh zákona o dani z príjmu. Práve naopak, budeme silno proti, budeme bojovať do poslednej chvíle, aby sa tento nezmysel neprijal, pretože to považujem za jedno z najhorších, ak nie vôbec najhoršie opatrenie súčasnej vlády. Namiesto toho, aby zjednodušila prostredie, ho komplikuje. Namiesto toho, aby znižovala dane a odvody, tak ich zvyšuje a zavádza nové. Takýmto spôsobom tu môžeme mať len a len viac nezamestnaných. To si nikto neželá, ale, bohužiaľ, táto politika k tomu smeruje.

    Dámy, páni, ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Štefanca sú štyri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími. Nech sa páči, Ladislav Kamenický.

  • Ďakujem. Vážený pán Štefanec, čo sa týka vášho vystúpenia, vy ste sa viac-menej venovali hlavne teda daňovej licencii, samozrejme aj ostatným veciam. K tej prvej veci, čo sa týka tých zmien. Myslím, že tá doba je dosť turbulentná, nie je to jednoduché ani pre ministerstvo, takže myslím si, že tam skutočne mnoho ľudí robí svoju robotu dobre a treba, podľa mňa, aj zvážiť, že akým spôsobom sa pracuje a akým spôsobom sme schopní splniť všetky tie legislatívne predpisy, čo sa týka nejakých termínov.

    K daňovej licencii, tam by som sa chcel vyjadriť hlavne k tomu, že nejak pri tých diskusiách, kedy samozrejme vy ako pravica to vnímate negatívne, sa zabúda na tú možnosť toho odpisu tej daňovej licencie, keď prvý rok, v prvom roku 60 % firiem neplatí, nemyslím od vzniku, ale v danom roku neplatí 60 % daň z príjmu. V štvrtom roku alebo počas štyroch rokov neplatí až 25 % firiem daň z príjmu, tak si myslím, že skutočne zavedenie daňovej licencie trošku napomôže prečistiť trh, čo sa týka hlavne tých firiem, ktoré počas štyroch rokov neboli schopné vytvoriť žiadny zisk a niečo štátu dať. Ak myslíte, že z hľadiska podnikania, ktoré bolo založené hlavne so zámerom nejakého plnenia zisku alebo teda tvorenia zisku, po štyroch rokoch nie je nikto schopný vyprodukovať daň ani vo výške tej daňovej licencie, ktorú si koniec koncov celú môže odrátať, tak neviem potom, či sa zastávate firiem, ktoré vznikajú len kvôli tomu, aby sa cez ne viac-menej robili nekalé obchody. Je tu veľa, skutočne, subjektov, ktoré nie sú v zisku a dlhodobo. Vieme o tom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Štefanec, s tvojim vystúpením v plnej miere súhlasím a musím ešte jeden, možnože nový pohľad dať do situácie daňových licencií. Pán minister, aj celá vláda SMER-u chce pripraviť ďalších ľudí o prácu. Keď pán minister a ten, ktorý navrhol túto chorú myšlienku zaviesť daňové licencie, verím tomu, že chceli ste postihnúť tých, ktorí majú v jednej osobe niekoľko eseročiek, prepierajú peniaze. Ale postihli ste tých, ktorí zamestnávajú ľudí, ktorí platia daň zo mzdy, odvody sociálne, zdravotné, zamestnávajú ľudí, ale nemajú zisk preto, lebo dneska je kríza a nevedia vyprodukovať toľko, aby si vedeli zaplatiť alebo vytvoriť daňový zisk a spotrebovávajú vlastne vlastný majetok, ktorí pôvodný kapitál investovali do podnikania. Ale zamestnávajú ľudí.

    Keď ste chceli postihnúť tých, ktorí podvádzajú, tak ten návrh minimálne mal znieť, že sa to týka len eseročiek, ktoré nemajú stálych zamestnancov. Takto, ktorí majú dvoch, troch, štyroch, desiatich zamestnancov, ale nemajú daňový zisk, ale majú zisk kešový, ako im vyjde, že teda finančne sú na tom v poriadku, len keď zohľadnia svoje odpisy, tak budú v strate, tak ešte aj ich postihnete. Tá daň nie je vysoká, to je pravda, ale stačí na to, aby nasrala ľudí a podnikateľov, aby prestali podnikať a zamestnávať ľudí na Slovensku a pripravíte ďalších ľudí o prácu. Presne tak, ako to bolo v prípade živnostníkov, lebo ste tridsaťtisíc ľudí vyhnali na úrad práce, aby sme my všetci platili ich tam, kde by nemuseli byť a nemuseli by pýtať od štátu ani korunu, ani cent.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja tak isto, pán kolega, chcem vám vyjadriť len súhlas s tým, čo ste povedali a veľmi kvitujem aj tie reakcie zo strany podnikateľov, ktoré dávajú jasný obraz o tom, čo si myslia o týchto netransparentných, respektíve aj neštandardných daňových nástrojoch, ktoré táto vláda predstavuje a tým samozrejme zaťažuje podnikateľov, predovšetkým malých podnikateľov. Pretože daň zo straty, ako hovoríme, alebo ako sa hovorí vlastne, vznik daňových licencií skutočne bude zaťažovať len tých malých podnikateľov, malé firmičky, ktoré dosť často majú obrat maximálne do tých 50-tisíc, ktoré v podstate nemusia platiť ani DPH, prípadne aj tých, ktoré majú obrat nad 50-tisíc a dokonca tá sadzba daňovej licencie je až 860 eur. V každom prípade, už to tu bolo spomínané, a spomínal to aj pán Štefanec, že v konečnom dôsledku to bude mať len negatívny dopad na zamestnanosť, pretože mnohé firmy, a poznám ich viaceré, ktoré už teraz avizujú, že s najväčšou pravdepodobnosťou budú prepúšťať svojich ľudí, prípadne úplne zastavia svoje podnikanie. Ďakujem.

  • S ďalšiou faktickou Daniel Duchoň.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Štefanec, čítali ste tu reakcie podnikateľov z diskusií. To je síce fajn, boli to negatívne, ale ja vám viem prečítať desiatky naopak pozitívnych reakcií, kde sami podnikatelia oceňujú zavedenie daňových licencií a to z dôvodu toho, že sami vnímajú, že toto prostredie je naozaj deformované, pretože vidia, že sú mnohí podnikatelia, ktorí majú firmy, ktoré sú roky v strate. Ale títo podnikatelia, majitelia týchto spoločností si žijú pomerne komfortným životom, jazdia na luxusných autách, majú nejaký majetok, ale ich spoločnosti vykazujú dlhodobo stratu. To znamená, zavedenie licencií pokladajú naozaj za nástroj, ktorý istým spôsobom vyčistí toto prostredie a minimálne bude viesť k tomu, že mnohé zo spoločností, ktoré boli naozaj založené za špekulatívnymi účelmi, jednoducho zaniknú. Čo sa týka tej poznámky, že výber daní z príjmu právnických osôb je na solídnej úrovni, nie je to pravda. Môžem ukázať graf, kde od roku 1995 dochádza vo vzťahu k pomeru HDP dochádza k poklesu výberu daní. Ďakujem.

  • Nech sa páči, Ivan Štefanec, s reakciou.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ďakujem aj kolegom za ich reakcie. Pán Kamenický, nuž chcem vám povedať, že ten, kto nemá daňovú povinnosť, to neznamená, že je podvodník. Dostať sa do daňovej povinnosti samozrejme to stojí aj veľa úsilia a nemôžme trestať všetkých len za to, že začali podnikať. Bohužiaľ, toto ustanovenie, ktoré navrhujete, má takýto cieľ, že ovplyvnení budú všetci, nielen tí, ktorí sú nepoctiví. Ak chceme rozlíšiť poctivých a nepoctivých, čo by sme mali rozlišovať, tak rozhodne týmto opatrením to nedosiahnete. Toto opatrenie poškodí všetkých. Súhlasím s tým, čo povedali páni poslanci Simon a Hudacký, že toto opatrenie najviac pripraví ľudí o prácu a dopadne najnegatívnejšie na malých.

    Pán poslanec Duchoň, no ja som žiadnu pozitívnu reakciu zatiaľ nezaznamenal. Ak máte na mysli pozitívnu reakciu od niektorých veľkých firiem, že ich to až tak nepoškodí, tak to je len dôkaz toho, že zasiahne to omnoho viac menších. Bohužiaľ, zasiahne to omnoho viac menších.

    A čo sa týka vašej poznámky, daň z príjmu právnických osôb a HDP, áno, klesá. Klesá, ale ja som vám čítal názor z diskusie, kde hovorí o výbere, o efektivite výberu dane z príjmu právnických osôb. Takže nemýľme si, nemýľme si tieto pojmy. Vieme, že problém je skôr výber nepriamych daní, ale pointa, o ktorej stále hovoríme, je, že treba sa sústrediť na výber daní a nezavádzať nové dane. Je nezmyselné, aby sme problém zlého výberu daní riešili novými daňami, novou administratívou. Toto odmietame, pretože v konečnom dôsledku takéto opatrenia, zavádzanie nových nezmyselných daní len pripravia ľudí o prácu. Ďakujem.

  • Ďalší vo vystúpení, nech sa páči, podľa rokovacieho poriadku predkladateľ pán minister, podpredseda vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja tu asi vyvolám zrejme nejaké reakcie, čo je asi prirodzené, ale dovolím si vystúpiť a zareagovať na pána Štefanca hneď v podstate v úvode, lebo som sa vyrovnal s tým, že dnešný deň venujeme tejto téme, takže máme kopec času. Ja chcem ináč oceniť návrat ku konštruktívnej atmosfére po tých úvodných štuchancoch, lebo tak to má byť. Ako je to vážna téma, vôbec zákon ako taký, komplikovaný už svojím názvom, pretože bol naozaj asi 150-krát novelizovaný a asi by si zaslúžil možno aj úplne nový zákon v nejakom momente, aby sa v ňom niekto mohol aj vyznať. Ale chcem sa sústrediť na veci, ktoré buď z nevedomosti alebo aj úmyselne sú zamlčované.

    Ja si myslím, že všetci cítite, že táto téma nie je čiernobiela. Ona nie je čiernobiela. Ja to takto aspoň vnímam, hovorím to úplne otvorene aj z postoja médií, aj z vyjadrenia niektorých ľudí. Nie je príjemné počuť to, čo ste čítali od ľudí. Ja som čítal takisto takéto názory, ale naozaj som zachytil aj iné a nedovolím si ani povedať, či je to fifty-fifty. Nie je to čiernobiela téma, pretože v našom prostredí a vraciam sa ku kultúre Slovákov z hľadiska prostredia, kde sa proste nachádzame, akom takom, je obrovský sklon samozrejme k obchádzaniu. Alebo môžme to tak pekne povedať, k optimalizovaniu nejakého správania. A z tohto pohľadu ten príklon k tomu, aby došlo k motivovaniu, k pozitívnej tvorbe daňového zisku, lebo my naozaj hovoríme v danom prípade o kapitálových obchodných spoločnostiach, spoločnosť s ručením obmedzeným zo svojej definície kapitálová obchodná spoločnosť.

    Z tohto pohľadu je ťažké potom hovoriť a brať do úvahy, ale bohužiaľ, sú, sú tu proste. My máme naozaj tisícky firiem, ktoré majú tržby na úrovni tisícov eur. Čítal som príbeh, päťtisícová proste, ak má niekto príjem 5-tisíc ročne, pri všetkej mojej úcte z hľadiska toho, čo si myslím o tom, mal by byť živnostníkom. Nemal by byť majiteľom kapitálovej obchodnej spoločnosti, ktorá má z princípu svoje náklady na účtovníctvo, na zriadenie, je to proste iný typ podnikania. My si samozrejme uvedomujeme, že dochádza k posunu, že ľudia reagujú na legislatívne zmeny.

    Pár čísiel. Od roku 2006 stúpol počet eseročiek na dvojnásobok. Bolo ich niečo pod 80-tisíc, teraz je ich skoro 140-tisíc. Ak niekto hovorí, že táto téma odradí ľudí od zakladania eseročiek, nehovorí pravdu, pretože včera som sa dočítal, že v októbri stúpol počet registrovaných firiem na 2,5-násobok oproti minulého roku. Prečo? Pretože je tu iná zmena z pohľadu zakladania firiem. Chápem tú motiváciu, prečo v týchto dňoch sú firmy, je záujem o zakladanie firiem, eseročiek ako takých a že aj tie, čo sú na sklade, sa vypredávajú, ale, ale pravdou je, že ten trend sa nezastavuje aj so spoločenským povedomím, že sa zavádza daňová licencia. Hej, čiže neobávam sa toho, že by došlo k poklesu firiem, ale musím povedať, počtu firiem, musím povedať, že by som ani nesmútil z toho, keby počet firiem, spoločností s ručením obmedzeným poklesol, pretože máme evidentný presun živnostníkov do eseročiek so všetkým dobrým, ale aj zlým, ktorý so sebou, so sebou, so sebou donášajú.

    A pár čísiel, keď ste hovorili, pán poslanec, hore hovoril o tomto, o pôsobení krízy. Dobre, môže sa na to aj takto dívať. Naozaj, posledných, posledných, posledné 4 roky ten priemer počtu právnických osôb, ktoré malo nulovú daňovú povinnosť, bolo okolo 60 %. Ale pozrime sa ďalej dopredu, do veľmi dobrých rokov, do rokov 2006, 2007, 2008. A tu sa snáď všetci zhodneme, že to boli roky, vrcholy konjunktúry. Vrcholy svetovej konjunktúry a najvyšších ekonomických rastov, najväčšej ziskovosti aj na Slovensku. A mám pre vás veľmi zlú správu. Aj v tom období priemer počtu firiem, ktoré mali nulovú daňovú povinnosť, bolo 53 %. Čiže vplyv krízy je necelých 7, 8 percentuálnych bodov. A toto je dôkaz o tom, že tu je niečo choré. Nehovoriac o tom, že tu máme, opakujem, z 80 tisíc na dvojnásobok počet spoločností s ručením obmedzeným. Ak by ste chceli hovoriť o ďalších firmách, napríklad akciové spoločnosti, tam je počet stabilný, ale počet firiem akciových spoločností s nulovou daňovou povinnosťou za posledných 8 rokov v priemere 70 %, 70 % nulová daňová povinnosť. Je to normálne? Je toto normálne? A to už je iný typ kapitálovej spoločnosti, všetci snáď uznávame, že oveľa, oveľa mohutnejšie a silnejšie firmy s minimálne šiestimi ľudmi v dozornej rade, v predstavenstve s nejakou štruktúrou vlastníckou a podobne.

    Ak hovoríme o prirodzenom jave dočasnej straty, lebo každá firma sa môže dostať, budú ťažkosti, alebo keď investuje, má daňovú stratu ako takú. Tak máme ďalšie nepríjemné číslo. Štyri roky za sebou 25 % firiem nula. A dokonca, ak uvažujeme s množstvom firiem, ktoré fungujú 4 roky za sebou, teda nepočítame s firmami, ktoré vznikli, alebo zanikli v priebehu posledných štyroch rokov, to vyplýva aj z tej kategórie o prežití, tak je to dokonca 34 %. To znamená 1/3 trvale nulová daňová povinnosť. Odborne sa tomu volá agresívne daňové plánovanie, kolegovia a kolegyne. To znamená, to znamená, že cielenie na nulu alebo cielenie pod nulu. S tým je samozrejme spojené aj obchodovanie so stratou, veď ako, hovorme otvorene, o čom, o čom to je. To je proste prifukovanie a nafukovanie, prelievanie zisku do firiem z, do skupiny firiem, kde straty sú. Veď mnohí z vás boli v podnikateľskom prostredí a viete, o čom veľmi, veľmi dobre viete, o čom hovorím.

    Ak hovoríme ešte o, o tom období medzi rokom 2006 a 2013 alebo 2011, aby som hovoril po pravde, lebo tie dáta posledné vyhodnocované boli v roku 2011, tak od tohto roku 2006 vzrástol počet firiem s nulovou v daňou o takmer 40-tisíc subjektov, o 40-tisíc, z 52-tisíc na 92-tisíc. Pre zaujímavosť, najviac subjektov s nulovými daňami pôsobí v sektore ubytovania a stravovania. Ďalšia zaujímavá vec. Máte pocit, že v týchto dvoch sektoroch je tiež úplne všetko v najlepšom poriadku? No ja vám z hľadiska výsledku hlavne daňových kontrol sústredených v poslednom období na používanie registračných pokladníc môžem povedať, že v tejto oblasti naozaj nie je všetko v poriadku. Takže stravovanie, ubytovanie 79,6 % firiem podnikajúcich v tejto oblasti, nulová daňová povinnosť, priemerná, áno? A najmenej nulových firiem s daňovou povinnosťou je naopak v oblasti informácií a komunikácií, len 45,7 %.

    Poďme teraz trošku k sumám o daňovej licencii, 480 eur, 960 eur a 2 880 eur. Takže neplatiči DPH 480 eur, je to pomenované ako likvidačné. Uvedomujeme si, že človek s minimálnou mzdou, s minimálnou mzdou zaplatí ročne 500 eur na odvodoch a daniach na svojich povinnostiach voči štátu, človek s minimálnou mzdou. Kuchárka, školník, upratovačka, človek s minimálnou mzdou zaplatí štátu každý rok 500 eur. Daňová licencia 480 eur ročne.

    Takže, páni poslanci, je toto likvidačné? Je toto proste niečo, čo má smerovať k tomu, že niekto prestane zamestnávať? Neverím tomu. Platcovia DPH 960 eur. Učiteľ 800 eur plat, zaplatí ročne 2 200 eur štátu na dani a odvodoch. Dvetisícdvesto eur. Učiteľ, ktorý býva v Ľadovni, na Ľadovni, také sídlisko v Martine, vedľa neho podnikateľ, doma, dole im stoja povedzme Octavie za, nech sa dobre počíta, za 10-tisíc eur jeden, zaplatí 2 200 učiteľ ročne a zaplatí 10-tisíc eur za staršiu Octaviu. Ten druhý má nulovú daňovú povinnosť, možno, možno žije z minimálnej mzdy a vypláca si, vypláca si inou formou nejaké, nejaké svoje benefity, ale kúpi si tú Octaciu za 8-tisíc eur bez DPH. Ja hovorím o porovnaní, ja hovorím, že platcovstvo DPH má svoje výhody. Samozrejme, že platcovstvo DPH má svoje výhody, pretože tento telefón si kúpi podnikateľ bez DPH, účty za telefonovanie si odpočíta z toho DPH, pohonné hmoty si odpočíta z DPH, máte pocit, že ten učiteľ si môže, má tieto výhody? Nemá. A zaplatí každý rok 2 200 eur, minimálne 2 200 eur do štátnej kasy. To nie je otázka postavenia teraz závisti a nezávisti, aktivity a neaktivity. Ide o to, že že kapitálová obchodná spoločnosť je založená za účelom dosahovania zisku. Ak niekto nedosahuje trvalo dlhodobo nikdy zisk, tak, tak platí, je na mieste otázka, prečo tú spoločnosť má a z čoho žije?

    Otázka toho, či zvyšujeme, nie, iná otázka, otázka nedohody, teda pán Štefanec hovoril o tom, že sme v podstate obišli sociálnych partnerov. No musím povedať, že tu sa môžem pochváliť súhlasom od štyroch kľúčových zamestnávateľských zväzov, výsledkom ktorého rokovania je aj návrh týchto konkrétnych čísiel, ktoré som vám spomínal. Pôvodný, pôvodná úvaha o daňovej licencií bola vo výške, priemernej výške okolo tisíc eur. Teraz to, čo je na stole, je vo výške 713 eur. So zásadným znížením pre pre neplatcov DPH na úroveň 480 eur. Čiže Republiková únia zamestnávateľov, AZZZ, KLUB 500, ale aj tak isto Slovenská obchodná a priemyselná komora, viete veľmi dobre, budete narážať, že sú to len veľkí, medzi nimi sú, sú stovky malých zástupcov, s ktorými museli v týchto veciach rokovať. Nakoniec je súhlas na tento, na tento inštitút a s týmto inštitútom je samozrejme spojený aj prísľub ďalšieho znižovania sadzby, korporatívnej sadzby k DPPO, teda dani z príjmu právnických osôb v ďalších rokoch. A ja súhlasím, že otázka kalkulácie výnosu nemusí byť stopercentná, lebo predpokladáme, že na tento inštitút zareagujú spoločnosti napríklad likvidáciou šuplíkových firiem.

    Ak sa niekto rozhodne, že takúto firmu nechce ďalej živiť cez náklady daňovej licencie, tak ju proste zatvorí. Ak sa niekto bude chcieť dostať z dobrovoľného platcovstva DPH do nižšej kategórie neplatcu, čomu sa budeme tešiť, pretože platca DPH číhajúci na dobrý obchod, napríklad karusového typu, je vždycky rizikom pre štát, bude platiť menej. Nebude platiť 260 ale 480. To znamená, dôjde aj k presunom medzi platcami a neplatcami, čo je ináč, koniec - koncov aj našou, naším cieľom, pretože netešíme sa veľkému počtu dobrovoľných platcov DPH, lebo sú rizikom, poviem vám to úplne otvorene, sú rizikom daňových únikov na DPH špeciálne a sú ich desiatky tisíc, bohužiaľ, z minulosti, aj keď sa teraz z hľadiska dobrovoľného platcovstva štát bráni, kladie prekážky, ale, ale z pohľadu histórie tu, tu tie firmy sú. A je aj pravdou, že dôjde asi zrejme aj k prečisteniu obchodného registra. A firmy, ktoré spia, alebo sú proste mŕtve, budú, budú zrušené. Z tohto pohľadu ten dopad môže byť otázny aj preto, preto je náš odkaz o tom, že ďalšia, naväzovanie na tejto, tohto inštitútu na ďalšie znižovanie dane z príjmu právnických osôb je naviazané na fungovanie tohto inštitútu. To znamená, že počkáme si na konkrétny výsledok a zareagujeme potom následne, už možno hneď v priebehu budúceho roka, ďalším znížením sadzby dane z príjmov právnických osôb.

    Takže k pár tém som sa vyjadril, ten súhlas tu je, aj keď je pravdou, že neprešiel formálne tripartitou a z pohľadu, pohľadu fungovania ešte snáď pár, pár informácií. Viete veľmi dobre, lebo ste to tu nepomenovali, daňová licencia je odpočitateľná z kladnej daňovej povinnosti, samozrejme v danom zdaňovacom období, ale aj v ďalších nasledujúcich troch rokoch. Prvýkrát sa bude platiť v roku 2015 za rok 2014 a naposledy si ju budete môcť odpočítať v roku 2017 za rok, na jar roku 2017 za rok 2016.

    Zároveň platí, zároveň platí záležitosť, že "startup-i", to znamená, že novo založené firmy nebudú, nebudú v prvom roku platiť daňovú licenciu. Zároveň platí, že firma, ktorá je v kešových ťažkostiach, bude môcť požiadať o odloženie platby daňovej povinnosti. Zároveň platí, že chránené dielne nebudú platiť daňovú licenciu. Zároveň platí, že firma, ktorá má väčší podiel zdravotných, ZŤP, zdravotne ťažko postihnutých viac ako 30, viac ako 20 % tak bude mať zľavu na platení daňovej licencie.

    To znamená, snažili sme sa do toho inštitútu naozaj zakomponovať rôzne životné situácie s tým, s tým kľúčovým cieľom, že neplatenie daní je v zásade nefér konkurenčná výhoda. To sa na tom, na tom snáď všetci zhodneme. A minimálne tá časť firiem, ktorá tu je a dnes ich je, bohužiaľ, len 40 % z tých všetkých podnikajúcich, zo zavedenia takejto licencie nemá žiadny strach, okrem toho má z toho benefit zníženia dane z príjmov právnických osôb. Ďakujem zatiaľ.

  • Na vystúpenie pána ministra sú, je 5 faktických poznámok.

    Nech sa páči, Ivan Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán minister, začnem od konca. Ste hovorili, že neplatenie daní je konkurenčná výhoda. No neplatenie daní je trestný čin, tu nikto nenavádza na neplatenie daní, ale práve preto stále tvrdím, že namiesto toho, aby ste zavádzali nové dane, treba bojovať voči daňovým únikom. Tu sa určite zhodneme, ale nie takýmto spôsobom.

    Spomínali ste, že narastá počet eseročiek. Áno, je to tak, ale vieme, však to je realita, to sme si všetci vedomí toho, že klesá počet živností práve aj kvôli neúmernému zvyšovaniu daní a odvodov. Živnostníci rušia živnosti a zakladali si eseročky. No len vy ste sa snažili práve teraz týmto spôsobom dať ďalšiu daňovú povinnosť, nie na živnostníkov, ale na eseročky, ktorá vzniká vlastne aj na základe toho, že máme viac, viac eseročiek. Porovnanie s platmi, čo ste hovorili, priemerná daňová povinnosť zamestnancov a podnikateľov, neviem, či je to celkom korektné a fér, pretože vieme, že najmä malí podnikatelia zamestnávajú. O tom hovoril pekne pán poslanec Simon, že ten dopad na zamestnanosť tu je evidentný, pretože zamestnanec nemá šancu zamestnávať, preto je zamestnanec, ale malí podnikatelia zamestnávajú. Čiže ja sa obávam, že ten dopad na zamestnanosť tohto opatrenia bude veľmi, veľmi veľký a najmä u tých malých podnikov a verím, že tam sa zhodneme. Mimochodom, ani vy ste to nerozprávali, že najnegatívnejšie to bude pri malých podnikateľoch.

    Súhlas sociálnych partnerov, áno, zachytil som vaše jednanie so zamestnávateľskými organizáciami, ale my vieme obidvaja, že nejaký Klub 500 a SOPK nie sú sociálni partneri, aj keď ste s nimi jednali. Pointa je, že keby bolo pripomienkové konanie, tak tam sa môžu vyjadriť všetci, aj tí malí podnikatelia, ktorých to najviac ovplyvní a ktorí s tým zásadne nesúhlasia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, no vy ste, v podstate ja len zopakujem, čo hovoril môj kolega Štefanec, lebo s tým istým som chcel, s faktickou teda reagovať. Veď ten presun živností do eseročiek bol práve spôsobený tým, že ste zaťažili predovšetkým odvodovo, odvodovo výrazne živnostníkov a tým neostávalo nič iné, ak chceli prakticky nejakým spôsobom lepšie a efektívnejšie fungovať, prakticky aj z pohľadu, povedzme, ušetrenia nejakých zdrojov, tak sa presunuli do eseročiek, takže teraz zas hovoríme, že nám to vadí, že títo podnikatelia, ktorí mali nízke obraty, že sa posunuli vlastne do spoločnosti s ručením obmedzeným.

    Druhý bod, na ktorý som chcel reagovať, vy ste porovnávali v podstate, že tie daňové licencie sú hlavne pre tie subjekty, ktoré teda neplatia DPH a teda tá daňová licencia je 480 eur, že to teda nie je nejaká veľká záťaž vzhľadom na to, že povedzme, ak fyzická osoba, zamestnanec platí odvody okolo 500 eur. No, len treba si uvedomiť, že prečo títo ľudia, ktorí majú minimálnu mzdu, majú tú minimálnu mzdu. Obyčajne je to preto, pretože je to opäť vysoké odvodové zaťaženie vo firmách. Takže toto nie je ten najlepší argument, pán minister, na to, aby sme takto porovnávali, že teda tá daňová licencia pri tých nízkych obratoch, že je nejako, teda je zvládnuteľná. Ja si myslím, že skutočne to nebolo dobré porovnanie.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, Ľudovít Kaník.

  • Pán minister, vy ste tu opäť predviedli taký pokus, ktorý vám dosť dobre ide, rozdeliť spoločnosť na triedy, ktoré stoja proti sebe, zlí podnikatelia, ktorí stoja proti chudákom zamestnancom. Pritom to vôbec tak nie je. To absolútne nie je pravda. To je naozaj tak zlé a tak škodlivé rozdeľovanie spoločnosti, ktorou si len pomáhate, aby ste zdôvodnili vaše opatrenia, ktoré systematicky zhoršujú podnikateľské prostredie. A keď hovorím podnikateľské, tak rovno môžem povedať zamestnávateľské prostredie. Pretože spomínali ste tu kuchárku, ja kľudne môžem povedať šofér, údržbár, robotník, ktorý platí, majú nižšie mzdy a platia z nich nejaké odvody, ale uvedomujete si, že týchto ľudí niekto zamestnáva? A že na to, aby tá spoločnosť dosiahla zisk, najprv musí uhradiť náklady, kde mzdové náklady spojené s vysokými odvodmi tvoria významnú zložku? A že vy týmito krokmi, ktorými nás varíte ako žabu, likvidujete tieto spoločnosti a že vy možno získate skrz daňové licencie pár eur navyše, ale zároveň zabezpečíte, že tá kuchárka, šofér, údržbár v mnohých prípadoch prídu o prácu, že nebudú mať prácu. Nebudú mať žiadnu mzdu a nebudú mať, nebudú z toho ani tie odvody, ani tie dane, ktoré spomínate.

    Keby ste tie pozitívne ciele, ktoré ste tu deklarovali, aplikovali a čistili systém v časoch, keď zároveň zlepšujete podnikateľské prostredie, keď zlepšujete možnosti pre zamestnávanie ľudí, dalo by sa to akceptovať, ale od roku 2006 počas všetkých vašich vlád sa systematicky zhoršovalo toto prostredie...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • S ďalšou faktickou, nech sa páči, Zsolt Simon.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vláda by mala ísť vzorom. Občania majú platiť dane a vláda vyzbierané dane má použiť tak, aby s nimi efektívne naložila, hospodárila v prospech občanov tejto krajiny. Dovoľte, aby som vám pripomenul jeden príklad za všetkých z tohto týždňa z vládnej dielne. Schválili ste zákon o elektronickej diaľničnej známke, pričom ste, tvrdíte, že nič sa nemení, ľudia nezaplatia viac. Áno, len vytvoríte jeden tender na obstaranie elektronickej diaľničnej známky a podľa toho, čo uverejnili dnes dnešné noviny, tak bude to stáť 35 mil. eur.

    Pán minister, je to správne, aby občania, podnikatelia, ktorí sotva sa vedia postarať sami o seba, o svoje rodiny, museli platiť aj daň zo straty a vláda vyhodí 35 mil. eur na jeden tender len preto, aby vedel naplniť kasu svojich sponzorov? Pýtam sa vás, je to správne, je to dobrý vzor? Osobne som presvedčený, že nie a teraz skúsim vám priblížiť. Súčasný systém diaľničných známok funguje tak, že štát vynaloží 134-tisíc eur na vytlačenie a príjme 57 mil. eur. To znamená, že 56,7 mil. eur v prospech štátu. Budúci rok, ako to bude vypadať? Vyzbierate 57 mil. eur, ale náklady na elektronický tender 35 mil. pre štát a pre opravy ciest zostane len 22 mil. eur. Toto nie je nič spoločné s hospodárnosťou a preto by ste aj tento návrh zákona mali stiahnuť ako celok z Národnej rady. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som v prvom rade poprosil kolegov z vládnej strany, aby nevyrušovali pána ministra, pretože reagujeme na jeho vystúpenie v rozprave. Takže by som vás požiadal, kým odtiaľ neodídu a kým sa pán minister nebude sústrediť na môj prejav, aby ste mi dali nové dve minúty. To už o 20 sekúnd ste ma obrali, takže poprosil by som dve minúty teraz technikov. Ďakujem pekne.

    Takže pán minister, hovorili ste o tom, že je zlé, keď firmy neplatia dane. Samozrejme, je to zlé, pretože firmy sú na to, aby produkovali zisk a tie dane by platiť mali, ale ak ideme pre ne urobiť nejaké represívne opatrenia, prípadne nejaké postihy, tak potrebujeme v prvom rade nastaviť dobré kritériá, aby sme naozaj postihli tých zlých, ale aby to nezasiahlo tých dobrých. A tu si myslím, že práve tie kritériá zohrali kľúčovú úlohu, ktoré sa nenastavili dobre. Tuná sa dalo len jedno kritérium, že pokiaľ nebudú platiť dane pár rokov, tak sa proste musí zaviesť daňová licencia, ale tuná bola už nastolená aj otázka, že firma, ktorá zamestnáva zamestnancov, predsa nemôže neprodukovať dane, pretože produkuje dane z príjmu tých zamestnancov a tie idú do štátu. To znamená, že takéto firmy by sa určite mali vyňať spod tohto a nemali by sa pod ne vzťahovať tie daňové licencie. Čiže tu by som povedal, že môžeme tie daňové licencie zaviesť, ale toto kritérium treba skutočne zobrať do úvahy, že firma, ktorá má svojich zamestnancov a má ich viacej, pretože vieme, že niektoré schránkové firmy sú skutočne len na to, že majú možno jedného zamestnanca a cez ne sa robia kadejaké podvody, takže také firmy naozaj nie, ale ten, kto má už troch, štyroch, piatich zamestnancov, určite ich zamestnáva kvôli tomu, aby naozaj niečo produkovala. Firma, pokiaľ sa zakladá z ničoho, človek má dobrý nápad a nemusí mať za sebou nejaké milióny ťažké alebo desaťtisíce, z ktorých to môže uživiť, tak skutočne nemusí v prvých rokoch produkovať zisk, pretože musí investovať aj do toho, aby sa mu na tom trhu vôbec začalo dariť. Takže by som vás poprosil, skutočne zvážme toto a to je také, myslím, že návrh, alebo chcete riešenia, tak toto skúsiť zvážiť a skutočne to dať zapracovať do toho návrhu zákona a takýmto spôsobom potom tie kritéria nastaviť tak, aby nepostihovali naozaj tých dobrých. Ďakujem pekne.

  • Pán minister, chcete s faktickou poznámkou reagovať? Dvomi minútami? Nie. Nech sa páči, dve minúty faktická, odpoveď.

  • Na pána, na pána Hraška iba z tohto pohľadu, že my dnes dávame do legislatívy z hľadiska podstaty daňovej legislatívy a ona musí byť účinná od 1. januára povedzme budúceho roku, aby mohla byť platná na finančný rok, ktorý začína 1. januára budúceho roku a my samozrejme môžme zmäkčovať pozitívnou retroaktivitou podmienky aj v priebehu budúceho roku. Ja nevylučujem doplnenie podmienok, ktoré by mohli zlepšovať celkový dopad aj vo vzťahu k zamestnanosti napríklad, dopad na jednotlivé firmy, pretože prvýkrát sa má platiť táto licencia až na jar v roku 2015. Čiže z tohto pohľadu nehovorím, že je to ako komfortná situácia, ale z hľadiska pozitívnej retroaktivity môže dôjsť ešte k zmenám jednotlivých parametrov aj v priebehu budúceho roku, ak by sme sa tak dohodli a toto nie je cesta, ktorá by sa musela zásadne odmietnuť. To som chcel len povedať. Ďakujem.

  • Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy písomne je Ján Hudacký za klub Kresťansko-demokratického hnutia. Nech sa páči.

  • Ďakujem pán podpredseda. Vážení kolegovia, dámy a páni, pán minister, dovoľte mi, aby som aj ja za klub Kresťansko-demokratického hnutia sa vyjadril k novele zákona o dani z príjmov.

  • Ruch v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ja samozrejme, je to novela zákona o dani z príjmov. Prakticky táto novela okrem viacerých takýchto závažných opatrení, ktoré sú v určitej miere aj pozitívne, ale chcem začať tým, čo možno začala pani kolegyňa Žitňanská, potom aj pán poslanec Štefanec, že táto novela výrazným spôsobom je ovplyvňovaná množstvom pozmeňovacích návrhov, ktoré vlastne už dávajú iný charakter celému tomuto návrhu a v každom prípade súvisí to s tým, do akej miery mohli tie relevantné subjekty, ktorých sa to dotýka, teda podnikateľská verejnosť a predovšetkým malé, stredné firmy, reagovať, alebo teda zasahovať v rámci pripomienkového konania, v rámci určitých reakcií, komunikácií a podobne. Musím len zopakovať, čo tu už bolo povedané, že práve tí podnikatelia, ktorých sa to významným spôsobom dotýka, prakticky nemali takmer žiadnu šancu reagovať, pretože tento pozmeňovací návrh vlastne nebol ešte formálne zachytený v tejto novele, aj keď sa, povedzme, už tak o tom hovorilo a médiá do určitej miery to komunikovali.

    Čo je ale dôležité a bolo to tu tiež spomínané, že množstvo práve z tejto skupiny podnikateľov, malých podnikateľov, ktorých sa tie daňové licencie alebo daň zo straty, takto ľudovo už nazývané, v podstate dotýka, tí skutočne nemohli nijakým spôsobom zasiahnuť a ovplyvniť prakticky tieto opatrenia, ktoré sú teraz už tu formálne predložené a teda v rámci spoločnej správy aj na rokovanie tohto pléna.

    Dá sa povedať, že takáto, už tak komplexná, teda tá novela aj s tými pozmeňovacími návrhmi vlastne svedčí o ničom inom, len o takom si pokračujúcom boji vládnej strany SMER proti podnikateľom a predovšetkým malým podnikateľom a svedčia o tom mnohé podstatne permanentné daňové ataky, opatrenia v podobe či už vyšších odvodov a sadzieb. Spomíname si v podstate začiatok vládnutia tejto strany. Teda predovšetkým pre živnostníkov z pohľadu odvodov, ale potom aj pre právnické osoby, predovšetkým zvýšenie dane z príjmov z 19 % na 23 %.

    Okrem toho, ak k tomu pripočítame ešte tie nedaňové opatrenia, či už sa to dotýka zhoršenia flexibility pracovnej sily ako výsledok novely Zákonníka práce, alebo najnovšie zákona o kolektívnom vyjednávaní a keď ešte k tomu pridáme pretrvávajúcu zlú vymožiteľnosť práva byrokraciu, čiže v podstate zvýšenie administrácie alebo administratívnej záťaže pre podnikateľov a následne tá pretrvávajúca korupcia, to podnikateľské prostredie, musíme konštatovať, že sa naďalej len a len zhoršuje. Netreba pripomínať, a viacerí to už tiež spomínali vo viacerých vystúpeniach, že index podnikateľského prostredia sa na Slovensku z roka na rok zhoršuje, že konkurencieschopnosť tejto krajiny, konkurencieschopnosť ekonomiky tejto krajiny sa tak isto zhoršuje a vlastne sme už na nejakom 78. mieste, čo všetko svedčí len o tom, ako terajšia vláda pristupuje k podpore podnikania, práve k podpore tých, ktorí generujú zdroje preto, aby táto krajina mohla, mohla existovať, aby potom bol zabezpečený či už sociálny systém alebo všetky tie terciárne sektory, ktoré potrebujú výrazne zdroje zo štátneho rozpočtu.

    Nemôžem sa nejak vymaniť z takéhoto, z takéhoto vnímania situácie, že táto vláda skutočne si vytvára akéhosi triedneho nepriateľa, teda podnikateľa, podnikateľov, ako toho, ktorý, ktorý je a priori už nejakým darebákom od začiatku, keď začne podnikať, vykorisťovateľom voči, voči zamestnancom alebo dokonca daňovým podvodníkom a v rámci takejto nejakej schémy, takéhoto nejakého modelu, takéhoto nejakého princípu vlastne stavia a pripravuje legislatívu, ktorá je samozrejme potom skôr a priori už negatívne nastavená, pretože cez takéto, cez takúto optiku potom vníma, vníma podnikateľov vo všeobecnosti.

    Myslel som si takisto, že vláda svojim spôsobom už vyčerpala ten taký svoj arzenál proti podnikateľom s tým, že, a musím povedať objektívne, že avizovaný, avizovaného arzenálu, pretože v rámci vládneho programu bolo jasné, že ide meniť daňové zákony, že teda ruší rovnú daň a prichádza s nejakým iným princípom, ako keby išla ochraňovať tých slabších a ide zdaňovať bohatších, silných a tak ďalej. Žiaľ, mýlil som sa a zdá sa, že invencia a schopnosti tejto vlády, ako zodrať alebo zodierať naďalej podnikateľov a práve tých, ktorí na seba zobrali zodpovednosť postarať sa o seba, o svoje rodiny a rodiny svojich zamestnancov, je skutočne famózna. Pán predseda...

  • Vystupujúci sa obrátil na predsedajúceho.

  • Zaznievanie gongu.

  • Pán poslanec, prerušujem vaše vystúpenie. Bude nasledovať hlasovanie a aj kvôli ukľudneniu v sále, aj preto lebo nestihnete do 11.00 hodiny dokončiť reč. Ďakujem pekne. Vyhlasujem krátku prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Poprosím pána poslanca Martináka, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 543 o ochrane prírody a krajiny. Je to tlač 726.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 726.

  • Martinák Ľuboš, poslanec NR SR

    Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili šiesti poslanci, z nich niektorí aj opakovane. Všetci poslanci podali pozmeňujúce návrhy. Ako prvý procedurálny návrh predložil pán poslanec Huba, ktorý navrhol, aby sa Národná rada uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) na tom, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Hubu.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 52 za, 75 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán poslanec Hlina podal procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Hlinu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 52 za, 80 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, teraz pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy výborov. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 3 až 46 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 93 za, 42 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločnej správy, ktoré som vyňal na osobitné hlasovanie s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 3 za, 85 proti, 48 sa zdržalo.

    Tieto body sme neschválili.

  • Tým sme odhlasovali všetky body zo spoločnej správy a pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy.

    Ako prvý vystúpil pán poslanec Huba, ktorý podal 24 pozmeňujúcich návrhov. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hubu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 34 za, 78 proti, 24 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Martinák, Ľuboš, poslanec NR SR

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhoch č. 2 až 6 a 11 a 19 pána poslanca Hubu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 34 za, 78 proti, 24 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrhy.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu 7 a 8 pána poslanca Hubu.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 31 za, 76 proti, 27 sa zdržalo.

    Tieto body sme neschválili, tieto návrhy.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 9 pána poslanca Hubu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 37 za, 75 proti, 24 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • O pozmeňujúcom návrhu č. 10 pána poslanca Hubu nemôžeme hlasovať, pretože sme schválili bod č. 5 spoločnej správy. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch č. 12, 14 a 15 pána poslanca Hubu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 27 za, 77 proti, 32 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme návrhy.

  • Pán predseda, o pozmeňujúcom návrhu č. 13 pána poslanca Hubu nemôžeme hlasovať, pretože sme schválili bod spoločnej správy č. 8. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhoch pána poslanca Hubu č. 16 až 18 a 24.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 45 za, 77 proti, 12 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch 19 a 20 pána poslanca Hubu.

  • Pán spravodajca myslím, že o bode 19 sme v prvom návrhu hlasovali, bolo tam 11 a 19.

  • Prepáčte, áno, takže, ďakujem pekne, o bode č. 20.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 28 za, 76 proti, 33 sa zdržalo.

    Bod 20 sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch, o pozmeňujúcich návrhoch 21 až 23 pána poslanca Hubu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 29 za, 78 proti, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme neschválili.

  • Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Fecko, ktorý podal 13 pozmeňujúcich návrhov. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fecka.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 39 za, 80 proti, 18 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fecka.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 46 za, 79 proti, 11 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme návrh.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch 3 až 8 pána poslanca Fecka.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 44 za, 74 proti, 16 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 9 pána poslanca Fecka.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 42 za, 77 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu pozmeňujúcich návrhov 10 až 13 pána poslanca Fecka.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 40 za, 75 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme neschválili.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Kuffa, podal 1 pozmeňujúci návrh. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kuffu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 45 za, 58 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Vo vystúpeniach pokračoval pán poslanec Mičovský, ktorý predložil 8 pozmeňujúcich návrhov. Pán predseda, dajte hlasovať o návrhoch pána poslanca Mičovského spoločne, okrem bodov 7 a 8, keďže sme schválili bod 40 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 31 za, 79 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ako posledný som v rozprave vystúpil ja a predložil som 1 pozmeňujúci návrh. Pán predseda, dajte hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 96 za, 1 proti, 39 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Týmto sme odhlasovali všetky pripomienky zo spoločnej správy, aj z rozpravy a keďže mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 83 za, 11 proti, 44 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku, vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu ako o celku s návrhom gestorského výboru uvedený vládny návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 82 za, 11 proti, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona č. 543 o ochrane prírody a krajiny.

    Pani poslankyňa Hufková uvedenie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, je to tlač 713.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, tlač 713.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 9 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 98 za, 39 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 91 za, 44 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 88 za, 48 sa zdržalo.

    Schválili sme zákon o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi.

    Pán poslanec Mojš uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 523 o rozpočtových pravidlách verejnej správy (tlač 711).

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 711.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Martvoň a pán poslanec Kollár. Pán poslanec Martvoň podal pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, najprv budeme hlasovať o bode zo spoločnej správy č. 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 86 za, 7 proti, 43 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

  • Pán predseda, budeme hlasovať o bodoch č. 1 až 5 spoločne zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 1 bol za, 76 proti, 60 sa zdržali.

    Tieto body sme neschválili.

  • Pán predseda, hlasovali sme o bodoch zo spoločnej správy. Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch. Jediný pozmeňujúci návrh podal poslanec Anton Martvoň. Hlasujeme o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 80 za, 12 proti, 44 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, hlasovali sme aj o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Martvoňa a mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 112 za, 24 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 114 bolo za, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme zákon č. 523 o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

    Pán poslanec Kamenický uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 583 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Je to tlač 712.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 712.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, v rozprave vystúpili dvaja poslanci: Petrák a Kollár, pričom jeden poslanec podal pozmeňujúci návrh. Pán predseda, najprv budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy č. 1, 2, 3 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 101 za, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme, tieto body sme schválili.

    Kamenický Ladislav, poslanec NR SR

    Pán predseda, hlasovali sme o bodoch zo spoločnej správy, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch. Jediný pozmeňujúci návrh podal poslanec Ľubomír Petrák, hlasujme o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

    Kamenický Ladislav, poslanec NR SR

    Keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme aj o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Petráka, mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 99 za, 36 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem, vyhlasujem ju za skončenú.

    Kamenický Ladislav, poslanec NR SR

    Vážený pán predseda, dajte prosím hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 88 za, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona 583 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

    Pán poslanec Demian uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa daňový poriadok. Je to tlač 610.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 610.)

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil 1 poslanec, pán poslanec Miškov, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh. Pán predseda, teraz budeme hlasovať o všetkých bodoch zo spoločnej správy 1 až 14 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 79 za, 54 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, hlasovali sme o bodoch zo spoločnej správy, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Miškova.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 53 za, 77 proti, 6 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o bodoch zo spoločnej správy, hlasovali sme aj o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Miškova a mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 84 za, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili. Schválili.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy, vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 84 za, 51 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu daňového poriadku.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body, vyhlasujem prestávku do 11.35 hodiny a budeme pokračovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v prerušenom rokovaní, nech sa páči, pán poslanec. Nech sa páči.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 613.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ak dovolíte, vážené dámy, vážení páni, ja budem pokračovať v tom, čo som začal. Veľmi telegraficky, v tej prvej časti som sa snažil poukázať na taký neštandardný spôsob, aj keď už v poslednom čase dosť aplikovateľný, čo sa týka pozmeňovania alebo doplňovania či už novely, alebo nového návrhu zákona mnohými pozmeňovacími návrhmi a práve, žiaľ, z dielne vlády prostredníctvom samozrejme poslancov, čo výrazným spôsobom potom deformuje, respektíve ovplyvňuje celý návrh zákona a čo je najhoršie, že potom subjekty, dotknuté subjekty, všetky relevantné subjekty majú šancu sa v dostatočnom čase k tomuto, k týmto zmenám vyjadriť a platí to aj pre tento návrh zákona, keď mnoho malých podnikateľov nemalo šancu cez pripomienkové konania dať svoj názor, ovplyvniť v podstate celý ten návrh a toto, myslím, že nie je dobrá cesta, ktorou sme sa vybrali teraz v rámci tohto parlamentného obdobia.

    Povedal by som tiež, že som sa mýlil, keď som si myslel, že vláda už aj na základe vládneho zákona už vystrieľala všetku tú muníciu, čo sa týka nejakých daňových opatrení, keď už prišla so zmenou, teda zrušením rovnej dane a prešla na 23-percentnú sadzbu pre právnické osoby a takzvanú progresívnu daň pre fyzické osoby, takisto sa zvyšovali odvody. Toto všetko v každom prípade negatívne zapôsobilo na podnikateľské prostredie, ale opak je pravdou, mýlil som sa a terajší tento návrh opäť len deformuje to podnikateľské prostredie, zhoršuje ho, pretože prichádzame vlastne s novou daňou takzvanou daňovou licenciou, alebo tiež hovorené daňou zo straty. Tá v každom prípade, ako som spomínal, tým, že každá firma, každá právnická osoba je povinná zaplatiť minimálnu daň podľa výšky obratu a to od 480 eur a do 2 880 eur, a samozrejme nevynímajúc ani firmy, ktoré vykázali straty, v konečnom dôsledku to bude mať opäť len negatívny dopad na podnikateľské prostredie a motivovanie podnikateľov respektíve aj začínajúcich podnikateľov vôbec sa takto, takto aktívne ekonomicky realizovať.

    To, čo som tiež už povedal, že tá implementácia tak vážneho daňového nástroja do návrhu zákona prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu je dosť zarážajúci a tým trpí stabilita podnikateľského prostredia, ako aj predvídateľnosť zmien podnikateľskej legislatívy. Tu pripomeniem jednu moju takú skúsenosť s nemenovaným diplomatom, keď sme sa rozprávali o podnikateľskej legislatíve, tak mi povedal, že na Slovensku sa o podnikateľskej legislatíve vie iba toľko, že bude menená. No to je veľmi zlý pohľad v podstate ľudí aj z vonku a takto možnože pozerajú tým pádom aj potenciálni investori na to, ako ako to podnikateľské prostredie na Slovensku existuje. Takisto zníženie percentuálnej sadzby, alebo sadzby dane z príjmu právnických osôb z 23 na 22 % je síce naoko pozitívne, ale na druhej strane svojím spôsobom to vytvára priaznivejšie podmienky v kombinácii s tou daňou alebo daňovou licenciou skôr pre veľké spoločnosti ako pre malé firmy. Tomu sa ešte samozrejme, toho sa ešte samozrejme dotknem.

    Chcel by som teraz urobiť nejakú takú krátku analýzu dopadov daňovej licencie predovšetkým na malé podniky, ktorých typickým predstaviteľom sú či už malé obchody, malé firmičky, ale aj takí začínajúci podnikatelia alebo firmy, ktoré sú vo fáze rozbehu. Podľa viacerých analýz dopadov daňovej licencie na celkové daňové zaťaženie je zrejmé, že najviac postihnutí budú podnikatelia, ktorí nie sú platcami DPH a majú obrat nižší, ako je 49 790 eur. Títo podnikatelia budú musieť dosiahnuť oproti terajšiemu stavu vyššiu minimálnu ziskovú maržu, inak budú mať vyššie daňové zaťaženie, ako je 23, resp. 22 %. Podobné problémy budú mať aj firmy s nízkym obratom do pol milióna eur, ktorí sú platcami DPH. Naviac, tie už budú musieť platiť daňovú licenciu, tú vyššiu sadzbu 960 eur. Predpokladá sa, že do tejto skupiny bude patriť viac ako 50 % všetkých podnikov, čo teda je skutočne veľký dopad, hovorím skôr negatívny, na veľkú časť podnikateľov na území Slovenska.

    Podľa uskutočneného prieskumu Združenia mladých podnikateľov Slovenska až 17 % týchto podnikateľov zvažuje po zavedení daňovej licencie ukončiť svoje podnikanie. Myslím si, že pán minister, neviem, či je tu, by si to mal zobrať do úvahy, pretože ak by sa toto naplnilo, tak minimálne značná časť možno predpokladaných príjmov nepríde do štátneho rozpočtu a toto je len tiež taký výkričník a také memento nad tým, ako, či to nebolo a nebude kontraproduktívne, takéto zásahy do podnikateľského prostredia v súvislosti s ďalším daňovým zaťažením.

    Na druhej strane zavedenie daňovej licencie najmenej zasiahne firmy s obratom nad pol milióna eur. Nie je preto ani veľkým prekvapením, že veľké spoločnosti ani takto nekladú nejaký vážny dôraz na túto daňovú licenciu. A aj tie, ktoré sú v rôznych asociáciách, povedzme ako je Klub 500 a podobne, ktorí dokonca sú ešte aj v Národnom fronte, teda prepáčte, v Rade solidarity a rozvoja, že vlastne títo nemajú nejaký vážny záujem alebo nejak sa ich to vážne nedotýka a skôr by som povedal, že majú tú výhodu, že tá sadzba sa mení z 23 na 22 %, čiže v konečnom dôsledku tieto budú mať skôr z týchto opatrení tejto vlády prospech.

    Spomínaný prieskum tiež jasne dokazuje, že väčšina začínajúcich, ale aj existujúcich podnikateľov požaduje odklad platenia daňovej licencie minimálne na tri roky. Ja sám mám dlhodobé skúsenosti s týmto, keď som sa venoval stovkám podnikateľov od ich počiatku, začiatku podnikania až po nejaký taký rozbeh a musím povedať, že väčšina z nich nebola schopná po dobu dvoch - troch rokov dosiahnuť zisk. To znamená, že zavedením tejto daňovej licencie opäť budú len viac daňovo zaťažovaní a zhoršíme im to prostredie a možno, že v určitej fáze ich rozvoja v podstate ich donútime k tomu, že zastavia svoje podnikanie. Myslím si, že jeden rok je veľmi málo. Myslím si, že skutočne tie tri roky by bolo optimálne obdobie na to, aby sme potom mohli, aby sa tieto teda firmy vedeli finančne zastabilizovať, aby potom potenciálne sme mohli aj takúto daňovú licenciu na nich uplatňovať.

    K tomu celkovému daňovému zaťaženiu, zrejme prispeje k tomu aj zmena odpočtu daňovej straty, ktorú podľa návrhu, tohto návrhu zákona bude môcť firma odpočítavať najviac štyri po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobie oproti doterajším siedmim. Myslím, že to je opäť taký jeden negatívny prístup, pretože je dobré, aby predovšetkým tie malé firmy mali v podstate lepšiu možnosť rozložiť tú daňovú stratu do dlhšieho obdobia.

    Tú snahu o maximalizáciu daňových príjmov aj cez tento nástroj by som bol ochotný akceptovať, pán minister, keby ste tak venovali trochu pozornosť, pokiaľ by som videl úprimnú a maximálnu snahu vlády znižovať výdavky štátnej a verejnej správy a tiež efektívne vynakladať zdroje na verejné investície. Opak je ale pravdou. Tak Národná banka Slovenska, ako aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatuje poľavanie v konsolidačnom úsilí vlády na, predovšetkým na strane výdavkov. Je zrejmé, že ak sa vláde podarí naplniť plánovaný deficit verejných financií, teda pod tie 3 %, bude to len na úkor zvýšenia daňového zaťaženia podnikateľov, resp. iných neštandardných príjmov. Či už sú tu spomínané mimoriadne dividendy, kde spoločnosti, kde štát má určitý podiel, majú snahu teraz emitovať dlhopisy a takýmto spôsobom síce získať teraz zdroje, ale v každom prípade budú zaťažovať tieto spoločnosti, pretože tieto zdroje bude treba po čase vrátiť. A toto všetko bude mať, celý ten takýto prístup konsolidácie bude potom mať len negatívne dopady. Ale v konečnom dôsledku toto, čo chcem zdôrazniť, že celé to, celý ten návrh a predovšetkým v súvislosti s daňovými licenciami bude mať negatívny dopad na zamestnávanie, na zvýšenie nezamestnanosti, pretože aj mnoho mojich, mnoho mojej komunikácie s malými podnikateľmi v podstate len hovorí o tom, že mnohí z nich uvažujú o ukončení svojej podnikateľskej činnosti práve kvôli tomuto ďalšiemu takému netradičnému daňovému nástroju a teda ďalšiemu daňovému zaťaženiu, ak si zoberieme, že celkovo to odvodové daňové zaťaženie, ktoré tu bolo doteraz, plus tie daňové licencie nepridajú na snahe podnikateľov, aby mali záujem v rámci takýchto ťažkých podmienok podnikať.

    Ja by som chcel na záver, pán minister, ak by môj kolega Zajac vás nevyrušoval permanentne, tak by som vás chcel požiadať, aby ste z tohto návrhu zákona, ako, myslím, to už hovoril aj pán Štefanec, aby boli teda vynechané z tejto spoločnej správy tie body, ktoré sa dotýkajú tej daňovej licencie a by možnože bol väčší priestor na diskusiu, pretože tým, že to išlo vo forme pozmeňujúceho návrhu, mnoho relevantných subjektov a združení, asociácií podnikateľov nemalo možnosť diskutovať. Možnože nemalo možnosť prísť, možnože s konštruktívnymi názormi, aj možno v súvislosti s tým, že tá daňová licencia, áno, do určitej miery je tam snaha o to, aby sme znižovali tie daňové, alebo tie daňové úniky, aj keď to, myslím, že nie je nejaký neštandardný, teda štandardný nástroj, ale v každom prípade, aby sa možnože našiel nejaký spoločný mechanizmus, ktorý by vylepšil tento návrh a v konečnom dôsledku, aby bolo zjavné, že je tu nejaký spoločenský konsenzus, myslím, v rámci tej podnikateľskej sféry, že chceme spoločné dobro.

    Osobne si myslím, že je treba hľadať v podstate tie rezervy, čo sa týka daňových príjmov, na strane spotrebnej dane DPH. Ja vidím, že tá snaha tu je, ale nemyslím si, že tento návrh cez daňové licencie bol ten optimálny, ktorým budeme naháňať a skôr hovorím, bude mať negatívny dopad na tie menšie spoločnosti, na tie začínajúce firmy, ktoré potrebujú minimálne tie dva - tri roky. Mám trinásť - štrnásťročnú skúsenosť s tým, že tie firmy za tie tri roky len ťažko nadobúdajú tú finančnú stabilitu tak, aby v podstate vedeli vykázať nejaký zisk. Takže je treba, aby sa možno tieto návrhy ešte prediskutovali a aby sme našli tento konsenzus.

    Inak, ako som spomínal pred malou chvíľou, určite aj toto môže mať negatívny dopad, pretože tie signály sú od podnikateľov, mnohí, aj z mojej skúsenosti, že toto už je príliš veľa na to a niektorí skutočne podnikajú na hrane v tom zmysle, že ako tak vedia uživiť rodinu a prípadne tých najbližších zamestnancov, aby vôbec mohli pokračovať vo svojom podnikaní. Takže s touto výzvou, pán minister.

    Ďakujem pekne za pozornosť. No a dúfam, že sa tu ešte stane nejaký taký malý zázrak. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky, páni poslanci Kaník a Zajac. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Kaník. Nie je tu. Pán poslanec Zajac, nech sa páči.

  • Vážený pán kolega Hudacký, na úvod svojho vystúpenia ste spomínali to, že táto vláda vlastne vyhlásila taký boj proti podnikateľom. Naozaj, aj ja chcem povedať pánu ministrovi, pán minister, podnikatelia nie sú teroristi. Proti podnikateľom netreba viesť triedny boj. Naozaj rozumiem tej snahe, že sú podnikatelia, ktorí zneužívajú dnešný daňový systém a proti tým podnikateľom môže daňový úrad postupovať podľa dnes platných predpisov. Ale sú podnikatelia, ako začínajúci podnikatelia, ktorí prvé tri - štyri roky majú problém vôbec prežiť, existovať, sú eseročky, ktoré nemajú žiaden obrat počas niekoľkých rokov a po niekoľkých rokoch môžu začať podnikať. Sú napríklad urbariáty, ktoré niekoľko rokov neťažia drevnú hmotu a aj tak budú musieť platiť daňovú licenciu. Naozaj treba selektívne pristupovať k tým, ktorí zneužívajú dneska daňový systém a na rozdiel k tým, ktorí napríklad zamestnávajú, viacerí kolegovia už to povedali, ktorí zamestnávajú troch - štyroch ľudí, tí platia iné dane. Treba vylepšovať prostredie podnikateľské a nie ho zhoršovať.

    Sám viete, že v makroekonomickom vývoji na rok 2013 najväčší výpadok máte v daniach a odvodoch pre Sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne skrz vyššiu nezamestnanosť, aká bola naplánovaná. A tým pádom Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne majú nižší príjem. Myslím si, že zavedenie daňových licencií môže priniesť a prinesie vyššiu nezamestnanosť a menší príjem do sociálnej a zdravotnej poisťovne.

  • Ďakujem pekne. Do rozpravy sa prihlásil pán spravodajca.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Takže ako avizoval pán minister ohľadne toho pozmeňujúceho návrhu, by som si dovolil vystúpiť ohľadne tej asignácie dane.

    Takže predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ladislava Kamenického k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 613).

    V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia: V čl. I. za doterajší bod 99 sa vkladajú nové body 100 až 103, ktoré znejú:

    "Bod 100. V § 52i ods. 1 sa číslo "2013" nahrádza číslom "2014".

    Bod 101. V § 52i ods. 2 sa slová "2014 až 31. december 2016" nahrádzajú slovami "2015 až 31. december 2017".

    Bod 102. V § 52i ods. 3 sa slová "2017 až 31. december 2019" nahrádzajú slovami "2018 až 31. decembra 2020".

    Bod 103. V § 52i ods. 4 sa číslo "2020" nahrádza číslom "2021".".

    Doterajšie body 100 až 102 sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa postupne predlžuje znižovanie výšky asignovanej dane o ďalší rok oproti doterajšej právnej úprave. Zámerom tejto úpravy je cez pomoc tretiemu sektoru zabezpečiť hlavne lepšie životné, vzdelávacie a športové aktivity pre sociálne slabšie skupiny ľudí, chorých ľudí a mládež. Ustanovenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu nadobúda účinnosť 1. januára 2014.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem pekne. Poznámky faktické nie sú. Ďalej bol za klub SMER-u - sociálnej demokracie písomne prihlásený pán poslanec Duchoň, ktorý tu nie je. Pán poslanec Švejna, stráca poradie. Pán poslanec Mihál, stráca poradie. Pán poslanec Miškov, stráca poradie. Pani poslankyňa Nicholsonová, stráca poradie. Pán poslanec Hlina, stráca poradie. Pán poslanec Poliačik, stráca poradie. Pani Jana Žitňanská, stráca poradie. Pán Kollár, stráca poradie. Je tu? Pôjdeme zas dookola, pán poslanec Duchoň, nie je, Švejna, nie, Mihál, nie, pán poslanec Miškov, nie, pani Nicholsonová, nie, pán poslanec Hlina, nie. Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Obávam sa, že príliš veľa ľudí sa spoľahlo na príliš veľa ľudí.

  • Takže, ja v podstate k tejto veci mám len dva pozmeňujúce návrhy, ktoré podávam spolu s pani kolegyňou Nicholsonovou a s pánom kolegom Mihálom. A hneď, jak začnem dýchať, tak ich prečítam, dobre?

    Dobre. Takže, tieto dva pozmeňujúce návrhy v podstate riešia obidva, veci, ktoré súvisia so starostlivosťou o deti alebo s rodinným životom. Nadväzujú jednak na kroky, ktoré už prijala táto vláda, ale aj na kroky, ktoré boli prijaté ešte za vlády Ivety Radičovej. Prvý pozmeňujúci návrh sa týka zverenia dieťaťa do starostlivosti obidvoch rodičov, takzvanej striedavky a kopíruje úpravu, ktorá bola schválená v Národnej rade vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavkoch na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vo vzťahu k prídavku na dieťa a k príplatku a prídavku na dieťa. Aby som vysvetlil.

    Dnes je situácia taká, že vlastne prídavky na dieťa pri striedavke sa dávajú tomu rodičovi, u ktorého je dieťa prvý deň v mesiaci, čo ale častokrát môže znamenať, že ak napríklad si striedajú, že prvý, tretí, druhý, štvrtý, tak vlastne dieťa je u toho istého rodiča vždycky prvý deň v mesiaci napriek tomu, že polku času trávi u toho druhého. Toto bolo upravené vlastne pri prídavkoch a tú istú logiku sa snažíme teda vniesť aj pri daňovom bonuse. To znamená, tá istá logika, ktorá bola zavedená pre prídavky na deti, je skopírovaná do tohto pozmeňováku a daňový bonus tým pádom si bude môcť uplatňovať takisto ten rodič na základe dohody a bude sa uplatňovať v šesťmesačných intervaloch tak, ako sa uplatňujú tie prídavky na dieťa a tým pádom bude naplnená filozofia striedavky ako takej.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej, Jozefa Mihála a Martina Poliačika k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy, územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 613.

    V čl. I sa za bod 50 vkladá nový bod 51, ktorý znie: 51. § 33 sa dopĺňa odsekmi 11 a 12, ktoré znejú:

    "(11) Ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo ak súd schváli dohodu rodičov o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, daňový bonus si uplatní rodič, ktorému sa daňový bonus vyplácal pred zverením maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo pred schválením dohody rodičov, ak sa rodičia maloletého dieťaťa písomne nedohodnú na zmene.

    (12) Ak sa rodičia, ktorým bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, písomne dohodnú na striedavom uplatňovaní daňového bonusu, môže si daňový bonus uplatniť každý z rodičov najmenej na obdobie šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.".

    Poznámky pod čiarou k odkazom 57a a 57b znejú:

    "57a) § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 217/2010 Z. z. a

    57b) § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení zákona č. 217/2010 Z. z.".".

    Odôvodnenie. Ešte zopakujem. V prípade zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov navrhuje sa vyplácať daňový bonus tomu z rodičov, ktorému sa daňový bonus vyplácal pred rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pričom návrh v tomto smere nevylučuje aj zmenu oprávnenej osoby, avšak len na základe vzájomnej písomnej dohody rodičov. Ak sa rodičia dohodnú, návrh nevylučuje aj striedanie oprávnených osôb na uplatnenie nároku na daňový bonus, najmenej na obdobie šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

    Takže ešte aby som ten chaotický úvod upratal, na záver, tá istá logika, ktorá bola vnesená do zákona o daňových, o prídavkoch na dieťa, sa uplatňuje aj na daňový bonus. To znamená, rodič, ktorý si uplatňoval daňový bonus predtým, ako bolo dieťa zverené do striedavky, budem mať možnosť uplatňovať si ho naďalej a ak sa dohodne s tým druhým rodičom na inom spôsobe, tak si to môžu striedať v obdobiach nie kratších ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

    Druhý pozmeňujúci návrh sa týka uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku alebo manžela, ktorý je v tejto novele obmedzovaný. Ide o to, že ja chápem, že pri situáciách, kedy veľmi bohatí ľudia svojich partnerov majú možnosť nechať v zásade z ich príjmov žiť v spoločnej domácnosti, nie je úplne spravodlivé, aby si zároveň ešte uplatňovali daňový bonus a že sa snaží to novela okresať, tomu tiež rozumiem, ale obávam sa, že spolu s vodou bolo z tej vaničky vyliate aj bábätko a my sa snažíme pozmeňovákom, ktorý podávame, tú logiku otočiť. To znamená, zadefinovať tých, ktorí majú možnosť, na ktorých je možné teda uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane novým spôsobom.

    Teda pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej, Jozefa Mihála a Martina Poliačika k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 613.

    V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie: 20. V § 11 ods. 4 písmeno a) znie:

    "a) manželku alebo manžela, na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, manželka alebo manžel žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá v príslušnom zdaňovacom období bola zamestnancom, samostatne zárobkovo činnou osobou alebo osobou, za ktorú platí poistné na verejné zdravotné poistenie podľa osobitného predpisu štát a súčasne". Koniec áčka.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 63a znie: "63a) Zákon č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.". Poznámky pod čiarou k odkazom 63b, 63c, 63d a 63e sa vypúšťajú.".

    Doterajšie body 20 až 102 sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) v doteraz platnom znení zákona si daňovník pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na manželku alebo manžela mohol uplatniť len manželku alebo manžela, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované maloleté dieťa podľa osobitného predpisu žijúce s daňovníkom v domácnosti, alebo ktorá v príslušnom zdaňovanom období preberala peňažný príspevok na opatrovanie, alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím, alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

    Daňovník si tak nemohol uplatniť napríklad manželku alebo manžela, ktorá študuje v dennej forme štúdia, ktorá poberá starobný dôchodok, ktorá poberá príspevok na osobnú asistenciu, ktorá poberá dávky v hmotnej núdzi, pričom nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nemohol si uplatniť ani manžela alebo manželku, ktorá pracuje v zamestnaní s nízkym príjmom na kratší úväzok, alebo len časť roka, ani manželku alebo manžela, ktorá má živnosť, ale z dôvodu ekonomickej krízy nemá zo živnosti dostatočný príjem. Podľa predloženého návrhu by si daňovník mohol uplatniť manželku, ktorá pracuje a podľa zákona o zdravotnom poistení je zamestnancom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou, alebo za ňu platí poistné štát.

    Takže tá skupina, ktorú som vymenoval, ktorá vypadla z tej novely, je presne to bábätko, ktoré podľa mňa alebo podľa nás nespravodlivo je s vodou vylievané z tej vaničky. A ak chceme naozaj postihovať manželky nadpriemerne zarábajúcich občanov a občaniek tohto štátu, tak najlepšie kritérium podľa nás je to, že títo ľudia sú dobrovoľne nezamestnaní a platia si dobrovoľne zdravotné poistenie. Lebo to sú ľudia, ktorí naozaj zjavne nepotrebujú každú chvíľu chodiť na úrad práce sa hlásiť, zjavne nepotrebujú podporu v nezamestnaní a tým pádom môžeme na ne nahliadať, na nich nahliadať ako na ľudí, ktorí sú nejakým spôsobom z nejakých zdrojov zabezpečení.

    Som presvedčený o tom, že toto, táto formulácia v zákone lepšie postihuje, lepšie postihuje zámer, ktorý v tom zákone pôvodne bol a pritom dokáže pokryť aj tie skupiny manželov a manželiek, ktoré napríklad teda študujú v dennej forme štúdia alebo poberajú starobný dôchodok, alebo majú živnosť, ale ich príjem nie je taký, aby dokázali z neho normálnym spôsobom vyžiť a presne pre týchto ľudí predsa bol ten, bola tá možnosť uplatnenia si nezdaniteľnú časť základu dane vymyslená a myslím si, že by o ňu nemali naďalej prichádzať.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka jedna, pani poslankyňa Nicholsonová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Martin, ďakujem, že si to stihol. Chcem podporiť obidva tie pozmeňujúce návrhy aj vo faktickej poznámke. Myslím si, že ten prvý, pokiaľ ide o danie do súladu ten prídavok na dieťa s daňovým bonusom, je dokonca nevyhnutný. Myslím si, že je veľmi logický. Chcem pripomenúť, že po ňom volajú všetky tie organizácie, ktoré sa vôbec zaoberajú striedavou starostlivosťou. Máme ich teraz celkom požehnane na trhu. Takže ja sa za to prihováram. Mám aj osobnú skúsenosť, teda keďže mám deti v striedavej starostlivosti, my si to meníme, ten daňový bonus po roku a myslím si, že tak je to férové, lebo každý rodič, teda ktorý v rámci tej striedavej starostlivosti zostane naozaj plnohodnotným rodičom, by mal mať právo na to, čo mu zákon umožňuje, akurát, že to nie je ošetrené. A viem, máme aj také echo z ministerstva financií, že sú celkom naklonení tomu, aby sa ten daňový bonus v súvislosti so striedavou starostlivosťou poriešil, takže veľmi dúfam, že to podporia aj kolegovia.

    A čo sa týka toho druhého pozmeňujúceho návrhu, tam si myslím, že by bolo férové, keby sa naozaj to nezdaniteľné minimum neuplatňovalo iba na tie manželky, ktoré sa rozhodnú nerobiť vôbec nič, nesedia ani v parlamente, ani v dozorných radách, ani kade-tade, proste nerobia vôbec nič, pretože to nič je im umožnené tým blahobytom, v ktorom rodina žije a to, si myslím, že by mala byť jediná kategória manželiek, ktoré by mali byť vyňaté z tej možnosti uplatňovania si nezdaniteľného minima na manželku, respektíve manžela.

    Ďakujem.

  • Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Žitňanská Jana.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som pri tomto zákone chcela nadviazať na to, čo hovoril pán minister na záver svojej úvodnej reči a týka sa to možnosti asignovať 2 % z daní neziskovým organizáciám. Len pre vašu informáciu, aký je stav dnes a čo by bolo dobré zmeniť a teda pán minister už avizoval, že sa tak stane, hoci na poslednú chvíľu, ale predsa už aj pán spravodajca predniesol pozmeňujúci návrh v tomto duchu. Tá situácia dnes je taká, že právnické osoby môžu darovať 1,5 % zo svojich daní, pokiaľ nedarujú nič z vlastného zisku. Ak darujú 0,5 % z tých daní, tak potom môžu dať 2 %, čiže dokopy 2,5 %. Tento mechanizmus, ktorý teda už ako aj pán minister spomínal na začiatku, v roku 2009 bol schválený, aby postupne klesal a motivoval právnické osoby, ale teda aj fyzické, ale v tomto prípade právnické, aby darovali aj z vlastného zisku a nielen teda 2 % z daní. Zatiaľ, žiaľ, sa nám neosvedčil, len 10 % z tých, ktorí sa rozhodnú darovať nejaké percento neziskovým organizáciám, sa rozhodlo darovať aj z vlastného. To znamená, že dnes tá situácia je taká, že 10 % z právnických osôb môže darovať 2 % z daní, lebo dáva pol percenta z daní z vlastného alebo v tom objeme. Tým pádom tých 90 % právnických osôb daruje neziskovým organizáciám len 1,5 %.

    V čase krízy aj tých darov je podstatne menej. V čase krízy aj darcov je podstatne menej a naozaj hrozí, že mnohé mimovládne organizácie, mnohé neziskové organizácie môžu byť zlikvidované pre nedostatok finančných prostriedkov a preto je veľmi dôležité, aby sme hľadali všetky možné spôsoby, ako pomôcť tretiemu sektoru, pretože sami sme svedkami toho, ako v mnohých prípadoch suplujú úlohu štátu. Robia to lepšie, robia to efektívnejšie a naozaj sú aj v segmentoch, kde štát vôbec nepôsobí.

    Ešte pre vašu predstavu, od roku 2009 do dnešného dňa príjmy neziskových organizácií z 2 % z daní od právnických osôb klesali. Kým v roku 2009 právnické osoby v rámci daňovej asignácie poskytli viac ako 37 mil. eur, v roku 2010 to bolo 28 mil. eur, v roku 2011 to bolo už len 25 mil. eur a tento rok, ktorý sa ešte neskončil, to bude asi tiež len tých 25 mil. eur. Ako som spomínala, klesá aj počet právnických osôb, ktoré daný mechanizmus využívajú. Konkrétne z 30-tisíc poukazujúcich subjektov v roku 2009, v roku 2011 to už bolo len 26-tisíc subjektov. A za pokles celkového obnosu alebo celkového toho, tých finančných prostriedkov môže aj to, o čom už teda tu hovoríme, že došlo k poklesu tej asignovanej dane z 2 % na 1,5 %.

    Preto mojím zámerom pri vystúpení pri tomto bode bolo predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by zastabilizoval tú situáciu ešte na nejaký čas, aby sme našli priestor na to, aby sa hovorilo o iných mechanizmoch podpory, aby teda bolo viacero tých pilierov, o ktoré sa môžu neziskové organizácie oprieť. Tento pozmeňovák bol predložený pánom spravodajcom, čiže nebudem ho znovu čítať, lebo je presne v tom istom znení, ako ho predložil pán spravodajca, čiže je, podľa mňa, dobrý, keďže sme ho písali. A chcem iba možno povedať, že naozaj by bolo na mieste, aby ten čas, ten rok, ktorý teda si zoberieme ako lehotu, predĺženú lehotu, sme využili spolu na diskusiu o tých ďalších mechanizmoch, či už je to charitatívna reklama, či už sú to, ja neviem, zákon o sponzoringu alebo ďalšie, aby sme naozaj umožnili týmto mimovládnym organizáciám mať viaczdrojové financovanie alebo viac získať, takisto iniciovať ľudí, aby darovali, aby sa nebáli dať aj z vlastného, pretože naozaj mnohé z týchto organizácií robia skvelú prácu.

    Zároveň tiež, keďže aj pán minister vyzýval neziskové organizácie, aby pomohli pri výbere daní, aby robili osvetu, my už sme sa s pánom ministrom o tom rozprávali. Ja som presvedčená, že napríklad aj firmy, ktoré získavajú od štátu stimuly, vládne stimuly, či už v podobe nejakých daňových prázdnin alebo nejakých iných úľav, alebo finančné stimuly priamo, aby tiež sa podieľali, či už na osvete pri výbere daní alebo aj na tom darcovstve a možno by nebolo zlé dať ako jedna z podmienok na získanie vládnych stimulov to, aby firmy, ktoré takéto stimuly obdržia, participovali viacej na aktivitách tretieho sektora.

    Zároveň ešte na záver chcem povedať, že je veľmi dôležité otvoriť aj diskusiu možno o tom, akým spôsobom sa využívajú tieto 2 % a či sa to nedá lepšie nastaviť, aby naozaj tie peniaze sa viacej dostávali ku klientom, alebo k tým, ktorí to odberajú, než na nejakú správu, možno nadácií alebo na nejakú vlastnú propagáciu firmy. Ja sa veľmi teším na tú diskusiu, pretože si myslím, že budeme schopní dospieť k nejakým spoločným záverom a že skutočne pomôžeme, aby tretí sektor neživoril, ale robil poriadne svoju robotu, tú, ktorú potrebujeme, ktorú očakávame a ktorú štát v mnohých segmentoch nie je schopný zabezpečiť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pani poslankyne. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, na úvod trošku na odľahčenie, no máme tu takú ponurú, takú smutnú atmosféru, piatok popoludní, po dvanástej hodine, o chvíľočku to dopadne tak, že si porozprávam len s pánom ministrom pred prázdnou sálou, ale chápem také tie, také tie pohnútky tých siedmich alebo koľkátych mojich kolegov, ktorí si nechali prepadnúť poradie, boli prihlásení tak, ako ja, písomne do rozpravy. Tá pohnútka je taká čiste z politického marketingu, lebo už v piatok popoludní je balkón skoro prázdny, nie sú tu žiadne médiá a keď už niekto hovorí do prázdnej sály, no tak aspoň hovorí pre tie médiá a teraz už tu neplatí ani A, ani B. Ale, a v tom je to odľahčenie tej témy, vôbec mi to neprekáža, je to každého legitímne právo, či ostane alebo opustí rokovaciu sálu a hovorím s nadsádzkou, že nám, ktorým ide o vec, budeme rozprávať aj do prázdnej sály a mne celkom postačí, keď si ma vypočuje pán minister Kažimír.

    Takže poďme teda k predmetu prerokovaného návrhu zákona o dani z príjmu. Ja chcem na úvod povedať, že zákon o dani z príjmu je v princípe po zákone o štátnom rozpočte druhým najvýznamnejším ekonomickým zákonom, ktorý upravuje, nastavuje, na aké vzťahy, pokiaľ ide, s troškou zjednodušenia to poviem, nastavenie zúčtovania alebo tokov peňazí medzi občanom a štátom a medzi obchodnou spoločnosťou alebo právnickou osobou na strane jednej a štátom na strane druhej.

    Prečo to hovorím hneď v úvode, že toto je po zákone o štátnom rozpočte snáď najvýznamnejší, nazvime to ekonomický zákon? Hovorím to preto, že ak túto definíciu prijmeme, tak potom je naozaj trošku smutným konštatovaním, že tak významný zákon, akým je práve zákon o dani z príjmu, mal v ostatných dňoch a týždňoch takú genézu, takú históriu, akú mal. On naozaj, keď bol predložený v prvom čítaní, tak my sme boli aj dokonca pripravení za tento zákon zahlasovať. Bolo tam skutočne spústa pozitívnych, dobrých, dobre mienených a čo je veľmi dôležité v prípade legislatívnej normy, aj vykonateľných opatrení. To bola ale tá história na začiatku tejto právnej normy, keď sa nachádzala v prvom čítaní.

    Čo sa ale udialo medzi prvým a druhým čítaním, a keďže som podpredsedom výboru pre financie a rozpočet, tak to je moja autentická osobná skúsenosť, udialo sa to, že už na samotnom finančnom výbore sa nám roztrhlo vrece s pozmeňujúcimi návrhmi, dokonca jeden pozmeňujúci návrh, ak sa nemýlim, práve tuto z dielne po mojej pravici sediaceho kolegu pána poslanca Kamenického, mal 31 bodov. Tridsať jedna bodov, jeden bod významnejší ako druhý, významnejší nie z pohľadu dnešnej rozpravy, ale významnejší z pohľadu hĺbky a rozsahu, ktorým sa dotkne, ako som povedal, životov občanov, rodín, ktorým sa dotkne životov obchodných spoločností. A čo je, ja ešte rozumiem tomu, pokiaľ toto je výsledkom nejakých snáh urobiť nejaké drobné korektúry a opravy, pretože áno, súhlasím s pánom ministrom Kažimírom, všetci sme ľudia a všetci robíme chyby, to je, to je tak proste, a tu a tam sa stane, že je na poslednú chvíľu potrebné nejakú chybu ministerského úradníka odstrániť. Ale niekedy nielen ministerského úradníka, tie chyby sa dejú aj na najvyšších priečkach rezortu, ale toto dokážem pochopiť. Tak sa to vždy robí tak, že sa dá do ruky pozmeňovák niektorému z kolegov zo SMER-u a ten ho prednesie na finančnom výbore. To by som ešte pochopil.

    Ale pokiaľ sa ukáže, a toto sa práve, bohužiaľ, potvrdilo, že takýto postup, ktorý sa naozaj vymyká z rámca štandardného legislatívneho postupu, bol prijatý práve preto, aby tento, a dnes už sa nebojme dať prívlastok "protipodnikateľský zákon, protipodnikateľská novela zákona o dani z príjmu". Ak tento postup sa volí preto, neštandardný, ešte raz podčiarkujem, legislatívny postup, aby sa vláda, aby sa ministerstvo financií, aby sa pán minister financií vyhli diskusiám s odbornou verejnosťou, so záujmovými združeniami, aby jednoducho šup-šup-šup cez pozmeňovák, to sa potom zapracuje do spoločnej správy a s tým sa príde potom priamo tu do rokovacej sály a všetko je vybavené.

    Povedzme si pár príkladov teraz dobrých. Ako iste viete, v tom úvodnom návrhu, ktorý bol v prvom čítaní, bola napríklad, okrem iného, zrušená zrážková daň z dlhopisov. Pokiaľ sú dlhopisy emitované tak, že emitent sa nachádza na území Slovenskej republiky a ten, kto kupuje tie dlhopisy, je daňový nerezident alebo má daňový domicil v zahraničí, tak vtedy sa zrušila táto zrážková daň. Toto ja osobne vítam, čo môže výrazne zatraktívniť dokonca Slovensko a možno sa jedného dňa dočkáme a dožijeme toho, že na Slovensko prídu investori emitovať dlhopisy, to, čo sa dnes všetko deje v Holandsku cez dcérske spoločnosti.

    No len, čo čert nechcel, týmto dobrým úmyslom sa urobila jedna veľká, veľká chyba, jeden obrovský zásah do životov viac ako 50-tisíc drobných malých držiteľov hypotekárnych záložných listov. V praxi by to znamenalo, že ak by bola zrušená zrážková daň aj na hypotekárne záložné listy, predstavte si, že vy ako občan ste si kúpili v maličkom nominále niekde 5 tisíc eur, hypotekárny záložný list, pripusťme aj od Slovenskej sporiteľne, no ak by nebola rýchlo, narýchlo urobená korektúra toho pôvodného návrhu, tak v praxi by to znamenalo dve veci. Po prvé by sa vám výrazne skomplikoval život, výrazne zbyrokratizoval život, pretože ste napríklad, pripusťme, v nadväznom vzťahu, ste v zamestnaneckom pomere, pracujete v nejakej spoločnosti, poberáte mzdu, no a práve kvôli tomu, že ste držiteľom hypotekárneho záložného listu, museli by ste urobiť na budúci rok ročné zúčtovanie dane a nielen to, ale ešte navyše z toho úrokového výnosu, z hypotekárneho záložného listu by ste museli zaplatiť zdravotné odvody vo výške 14 %.

    No toto sme si prediskutovali s pánom ministrom financií, že naozaj, a preto hovorím, že rozumný hospodár, rozumný ekonóm takéto opatrenia robí chirurgickým skalpelom a nerozumný, nekultúrny ekonóm a politik to robí kladivom. A toto kladivo buchlo po hlave spomínanej skupine 50 tisíc občanov. Tak vítam, celkom úprimne vítam, že došlo ku korekcii a v druhom čítaní v rámci už spomínaných predložených pozmeňujúcich návrhov toto bolo odstránené a režim hypotekárnych záložných listov a ich zdaňovania sa vrátil do pôvodného režimu, kedy sú tieto dlhopisy zdaňované zrážkovou daňou.

    Takže toto treba naozaj uznať. To je taká veta, že uznávam, že ministerstvo si uznalo chybu a pochybenie, veď sme ľudia a vrátilo sa to proste do pôvodného stavu. To je dobré. Rovnako je dobré, aj keď to už sa konštatuje trochu ťažšie, zníženie sadzby dane z príjmu právnických osôb z 23 na 22 %, pretože ak má byť daňový systém ľubovoľného štátu predvídateľný, predvídateľný to znamená, že nemusia sa obávať ani fyzické osoby, ani právnické osoby, že z týždňa na týždeň, z kvartálu na kvartál niekto príde z politikov a proste si porobí krížom-krážom zmeny. Tak ak má byť tento systém predvídateľný, a to už sa týka nielen domácich podnikateľov, pretože žiaden zahraničný investor nepríde do krajiny, kde panuje nepredvídateľnosť daňového systému a tak potom je neprípustné, aby sme po tom, čo Slovensko získalo "novú vládu", aby sme v prvom kroku zvýšili sadzbu dane z príjmu právnických osôb z 19 na 23 % o 4 percentuálne body, potom si povieme hup, však to zas tak nebolo až také dobré, lebo opäť to nebol chirurgický skalpel, opäť to bolo kladivo. No tak to ideme rýchlo vrátiť naspäť aspoň o ten 1 percentuálny bod z 23 na 22. Ale, ako som hovoril, vďaka aj za takúto sebareflexiu.

    No a teraz by som rád v ďalšej časti môjho vystúpenia pohovoril niečo o umorovaní strát alebo o amortizácii strát. Toto bol presne ten prípad, kedy ministerstvo financií v obavách a možno v takom nemom úžase, strachu, takého zľaknutia sa, že táto téma zmeny spôsobu amortizácie alebo umorovania strát bude veľmi témou širokou, na ktorú sa bude proste v rámci, ak by to bolo prešlo štandardným legislatívnym procesom a prebehlo by k tejto téme medzirezortné pripomienkové konanie, že v takomto prípade bude ministerstvo financií a samotný pán minister čeliť spŕške ale naozaj opodstatnenej, oprávnenej, vecne vyargumentovanej kritiky. A tak sa to opäť dalo do toho 31 bodového pozmeňováku, ktorý predložil môj kolega Kamenický na výbore, ten sa schválil, zapracoval do spoločnej správy a dnes tu máme na stole v rámci tohto zákona o dani z príjmu vec, ktorá, a tvrdím, svojím rozsahom, významom a aj objemom finančným sa výrazne vo väčšej miere dotkne obchodných spoločností, ako už spomínané daňové licencie.

    Uvediem príklad. Predstavte si, že firma A štyri roky po sebe zaknihuje zisk vo výške 1 000 eur, aby sa nám to ľahko počítalo. Iná firma B v prvom roku činnosti, pripusťme, v druhom, treťom a štvrtom urobí stratu vždy po 1 000 eur, ale potom, v piatom roku činnosti vyprodukuje zisk vo výške 7 000 eur. Ak by sa nebolo pri odpisovaní strát, pri amortizácii strát minulých období, ak by sa nebola urobila žiadna zmena, obidve obchodné spoločnosti, aj tá prvá, aj tá druhá, by zaplatili rovnakú daň. Pretože, keď si sčítate ich zisky v prípade firmy A a straty a zisky v prípade firmy B, tak zistíte, že tá netto pozícia na konci toho štvor- alebo päťročného obdobia je úplne rovnaká.

    Spomínam to pre jednak rýchlejšie porozumenie tejto téme, spomínam to aj preto, že doteraz sme tu mali daňový systém, ktorý bol neutrálny. Skutočne bol neutrálny a pokiaľ jedna spoločnosť mala proste väčšie aj šťastie v podnikaní, alebo podnikala v oblasti a v brandži, kde bola, povedzme, menej postihnutá krízou a dokázala celé tie štyri roky produkovať stále zisk, zaplatila rovnakú daň, ako tá spoločnosť, ako som hovoril, ktorá bola tri roky v strate, štvrtý rok vyprodukovala väčší zisk, zaplatili obidve spoločnosti rovnakú daň. Tomu sa hovorí neutralita daňového systému.

    Aby som bol konkrétny, v doterajšom režime odpisovanie minulých strát fungovalo tak, že spoločnosť si ich mohla, tie straty odpisovať sedem rokov a mohla si ich odpisovať v neobmedzenej výške. Teda až do tej výšky vyprodukovanej straty. Aký bude stav nový, ak sa v navrhovanej podobe schváli a príjme táto novela? Nový stav bude taký, že obdobie na odpisovanie strát sa skráti zo siedmich rokov na štyri roky a navyše, tie straty sa budú odpisovať rov-no-mer-ne, rovnomerne, to znamená každý rok jedna štvrtina alebo alebo 25 % vyprodukovanej straty. A toto je už naozaj vec, ktorá s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bude na konci dňa znamenať kolíziu s Ústavou Slovenskej republiky.

    Podľa článku 150, 125, pardon, Ústavy Slovenskej republiky nie je prípustná retroaktivita, pretože zákonodarcovia, áno, nosičom vody bol kolega Podmanický, ktorý s tým pozmeňovákom prišiel, ale všetci vieme, že teda ten text bol delivery, proste doručený z rezortu financií, tak ten predložený návrh hovorí o tom, že nový spôsob umorovania strát sa dotkne aj strát z rokov 2010 až 2013 a to je práve to najkritickejšie obdobie, počas ktorého slovenské firmy, teda firmy pôsobiace na území Slovenskej republiky, aby som bol presný, zaknihovali najväčšie straty. Prečo? Lebo kríza. Veď to uznáva každý, to uznáva aj pán minister, to uznáva aj pán premiér, keď komentujú viac ako 14-percentnú mieru nezamestnanosti, hovoria, no lebo kríza, lebo podniky strácajú zákazky, sú málo otvorenou ekonomikou naviazanou na veľké ekonomiky, Nemecko predovšetkým, Francúzsko, no tak kríza. No ale práve preto, že kríza, v tom spomínanom období rokov 2010 až 2013 podniky zaknihujú najväčšie hospodárske straty. A nielenže si ich nebudú môcť tak, ako doposiaľ v neobmedzenej výške odpísať z toho zisku bežného roka, toho roka, ktorý práve zdaňujú, ale je tu už spomínaná retroaktivita a nechcem predbiehať, ale s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou rozpor s Ústavou Slovenskej republiky. Aj preto predkladáme podanie na Ústavný súd, aby preskúmal súlad tohto zákona s Ústavou Slovenskej republiky.

    Bolo tu už povedané na adresu daňových licencií strašne veľa slov a v princípe už sa tie vecné argumenty opakujú. Nepôjdem teraz po povrchu, nebudem konštatovať, že to zabije podnikateľov, že to bude zničujúce, také, onaké, nechajme to bokom. Naopak, ja chcem povedať, že plne chápem, plne chápem starostlivosť pána ministra financií o to, aby čo najmenej tzv. agresívneho daňového plánovania bolo na Slovensku, aby čo najmenej dochádzalo k daňovým optimalizáciám a aby teda čo najviac tých daní bolo povyberaných a zaparkovaných na príjmovej strane rozpočtu. Potiaľ je to úplne v poriadku, ale opäť sa pýtam, prečo sme neschovali to spomínané kladivo a prečo sme nevytiahli ten chirurgický skalpel?

    V prípade daňových licencií sa núka doslova a do písmena jedno riešenie, ktoré by bolo na jednej strane pokrylo tú požiadavku alebo ten cieľ, ktorý predpokladám, že celkom úprimne a poctivo sleduje zákonodarca alebo predkladateľ, to znamená brániť agresívnemu daňovému plánovaniu, ale na strane druhej by to nebolo znamenalo takú tú kolektívnu vinu, kedy zase tým kladivom buchneme po hlave všetkých podnikateľov a na základe princípu kolektívnej viny všetkých bez výhrady označíme za podvodníkov. A to riešenie by mohlo v praxi vyzerať tak, že daňové licencie potom áno, tak ich uplatníme, ale prečo napríklad nielen pre tie obchodné spoločnosti, ktoré reálne nemajú ani jedného jediného zamestnanca? Lebo aj toto súčasný zákon pripúšťa.

    To, čo hovoril pred chvíľou pri otvorení tejto rozpravy samotný pán minister, hovoril o tom, že spoločnosť s ručením obmedzeným je kapitálovou spoločnosťou. Plne s vami súhlasím. Rovnako, pokiaľ vyprodukuje ročný zisk v úrovni jednotiek tisíc eur, no tak vzniká legitímna otázka, že aký má cieľ, aký má zmysel podnikanie takejto kapitálovej obchodnej spoločnosti? No len pokiaľ tá spoločnosť, ako som hovoril, nezamestnáva ani jedného jediného zamestnanca, respektíve jediným legitímnym zamestnancom takejto spoločnosti, aj takéto prípady máme, je zrovna vlastník obchodného podielu, čiže vlastník tej spoločnosti, tak potom by som si ešte pri zažmúrení jedného oka vedel predstaviť aj daňové licencie. Ale pýtam sa, pokiaľ tá obchodná spoločnosť zamestnáva dvoch, troch, štyroch, piatich, desiatich ľudí, a na konci roka síce vyprodukuje čiernu nulu, alebo naopak, ešte červené čísla, čiže pôjde do straty, prečo nechceme uznať, podľa môjho názoru, nespochybniteľný argument, že ak aj tá spoločnosť končí v čiernej nule, tak štát z tejto spoločnosti profitoval. Veď on predsa neprofituje, ten štát alebo štátny rozpočet, len z dane z príjmov. Tá spoločnosť, ak zamestnávala ľudí, platila za zamestnancov odvody, tí ľudia dostávali mzdu, tí ľudia tú mzdu míňali, prispievali k domácej spotrebe, po raste ktorej tak volá aj samotný pán minister a vyzýva ľudí na tlačových konferenciách, aby viacej míňali, aby, chce ich proste povzbudiť, pokiaľ ide o nárast domácej spotreby, lebo ten sa potom prejaví v náraste hrubého domáceho produktu, v náraste objemu vybratých nepriamych daní, spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty a ďalších.

    Takže ešte raz, keď tá spoločnosť končí zrovna aj na čiernej nule, čiže nevyprodukuje absolútne žiaden zisk, to neznamená, že môžme dať rovnítko, že táto spoločnosť rovná sa podvodník. Táto spoločnosť rovná sa prevádzkovateľ agresívneho daňového plánovania, chce proste okradnúť štát, vyhnúť sa plateniam daní, alebo ten príklad, ktorý uvádzal pred nejakou hodinou a pol pán minister, myslím tých dvoch ľudí, ktorí majú tie desaťtisícové Oktávie zaparkované, nemôžte, opakujem ešte raz, v politike už vôbec nie, ale domnievam sa, že ani v ekonomike uplatňovať princíp kolektívnej viny len preto, že sa nedokážete vysporiadať so zamedzením daňových únikov, pokiaľ ide, teraz hovorím, o uznanie ekonomicky opodstatnených daňových nákladov. To, že tých spoločností je niekoľko desiatok tisíc, to, že kapacita finančnej správy nestačí, aby urobila kontroly v týchto spoločnostiach, tak namiesto toho, aby sme si toto uznali, tak urobíme opäť tvrdý rez, zoberieme do ruky to kladivo a povieme, všetci podnikatelia, ktorí nevyprodukovali zisk, rovná sa podvodníci a preto ich treba buchnúť po hlave a preto im zavedieme daňové licencie.

    Čiže opakujem ešte raz, skúste sa nad tým, pán minister, zamyslieť. Ak stiahnete tú časť veľkej novely zákona o dani z príjmu, ktorá hovorí o daňových licenciách, alebo budete ochotní prijať korektúru, že urobme daňové licencie, ale len pre spoločnosti, ako som hovoril, ktoré buď nezamestnávajú nikoho, tam je potom s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou podozrenie a asi sa aj veľakrát potvrdí, že ide naozaj o agresívne daňové plánovanie, alebo zamestnávajú jedného jediného človeka, ktorým je spravidla samotný, ako som už hovoril, vlastník obchodných podielov. Vtedy je dosť, s vysokou mierou pravdepodobnosti sa dá očakávať, že ide naozaj o daňovú optimalizáciu. Ale nepostihujte spoločnosti a je úplne jedno či, ako ste to nastavili vy, tie daňové licencie, či má tá spoločnosť obrat do 500 tisíc eur ročne alebo nad 500-tisíc eur ročne a či je platcom DPH, nie je platcom DPH, pre mňa je kľúčové kritérium, že ak, ako som už povedal, zamestnáva dvoch a viacerých zamestnancov, za tých zamestnancov platí odvody, tí zamestnanci dostávajú mzdu, tí zamestnanci tú mzdu spotrebovávajú a platia cez tú spotrebu, cez nepriame dane tak isto príjmy do štátneho rozpočtu. Takže pýtam sa, prečo chceme takto paušálne postihnúť úplne všetkých? Toto nie je dobré ani ako, dokonca ani ako signálny efekt, pretože vysielate tým jasný signálny efekt, ktorý sa nebojíme označiť, akože hľadáme triedneho nepriateľa. Vytvárame si nejaké triedy, podnikateľ rovná sa podvodník. Podnikateľ rovná sa triedny nepriateľ. Pred týmto úsilím by som naozaj varoval a bol by som veľmi opatrný, pretože ak sa takáto klíma vytvorí v spoločnosti, tak na konci dňa budeme všetci mŕtvi. To je proste tak. To kladivo nás zomelie potom úplne všetkých a tvrdím, že zomelie aj toho, kto to kladivo dnes drží v rukách. A to je súčasná vláda alebo, ak nechcem byť konkrétny, minister financií.

    Odznel tu dnes hneď na začiatku rozpravy, odznelo jedno tvrdenie ešte z úst pána ministra, keď bol kritizovaný za to, že ten legislatívny proces naozaj bol vysoko, vysoko neštandardný, že toto sa v kultúrnej spoločnosti nerobí pri tak významnom, opakujem, zákone, toto nie je zákon o chove tresky v severnom mori, toto je, ako som povedal v úvode môjho vystúpenia, po zákone o štátnom rozpočte najvýznamnejší ekonomický zákon, zákon o dani z príjmu, ktorý naozaj nastavuje tie stavidlá, tie pravidlá hry pri tom zúčtovaní finančnom medzi občanom a štátom, medzi firmou a štátom.

    Tak pokiaľ tvrdíme, že ten legislatívny proces bol naozaj neštandardný, že sa nám tu proste nahromadilo také množstvo pozmeňovákov, ktoré tak výrazne menia tento zákon a nech už bol teda dôvod, prečo ste to takto robili, akýkoľvek, či ste sa len chceli vyhnúť odbornej diskusii, alebo bolo tam opäť nejaké človečenské pochybenie v rezorte a preto bolo potrebné robiť rýchle korektúry, ale ide, pán minister, o mieru a tá miera bola práve prekročená. Dnes, keď si niekto spočíta počet paragrafov, odsekov, viet alebo, ak chcete, dokonca slov, tak zistíte, že ten "wording", ten kmeňový text, ktorý je v tých pozmeňovákoch, je dnes väčší, robusnejší ako je samotný "wording", ako je samotný text toho pôvodne predloženého návrhu zákona o dani z príjmu. Ide práve o túto mieru. Ja celkom som aj vecne možno rozumel vašim argumentom, keď ste hovorili o tej 80-percentnej emisnej dani a podobných veciach, no len stále platí, že keď idete meniť druhý najvýznamnejší ekonomický zákon v tomto štáte, tak nemôžu individuálne pozmeňujúce návrhy svojim rozsahom a významom prevýšiť ten pôvodný, jadrový text spomínanej novely.

    Ja by som preto dal ešte v mojej rozprave jeden procedurálny návrh a síce, aby, ja si tie body pamätám, pán Kamenický, z vášho pozmeňujúceho toho 31-bodového pozmeňováku. Tak v tom pozmeňováku, lebo už máme v tom všetci guláš, pri sebe lepšej snahe čítať s porozumením, už mám v tom guláš aj ja. Takže vo vašom 31-bodovom pozmeňováku to boli body 9 a 24 a týkali sa práve toho spomínaného umorovania alebo amortizácie strát minulých období. Ak sa nemýlim, tak po zapracovaní do spoločnej správy by to mohli byť body 11 a 29, ale poprosím ešte, keby ste to potom mohli skorigovať, myslím, že to vám nespôsobí žiaden veľký problém, lebo kto už iný by sa mal vyznať v tom guláši, ak nie samotní predkladatelia.

    Navrhujem v tom procedurálnom návrhu vyňať tieto spomínané dva body, ktoré sa týkajú umorovania strát na samostatné hlasovanie. Upozorňujem, že akokoľvek je téma daňových licencií v ostatných dňoch a týždňoch takou populárnou témou, o tejto téme sa strašne veľa popísalo, nahovorilo množstvo tlačoviek, ale tvrdím, že táto zmena spôsobu amortizácie minulých strát výrazne väčšou mierou zasiahne podnikateľov na Slovensku a zasiahne ich práve v tej najmenej príjemnej pozícii, ako som už hovoril, kedy v tých rokoch 2010 až 2013 došlo k tej vlnovke smerom dole a kedy obchodné spoločnosti zaknihovali skutočne najväčšie objemy strát. A opäť, hádam, budeme súhlasiť aj spolu navzájom, pán minister, nemôžte celú túto skupinu podnikateľov vykazujúcich straty označiť za podvodníkov alebo za ľudí, ktorým ide v prvom rade o agresívne daňové plánovanie. Skúste aj tu použiť to obľúbené slovíčko, because of crisis, lebo prišla kríza. Veď to používate často, používa to aj váš pán premiér, lebo kríza. Prečo to používa len na adresu 14-percentnej nezamestnanosti? Prečo to nepoužije aj na adresu a prečo nechcete pripustiť, že z tých niekoľko desiatok tisíc firiem, ktoré sa nachádzajú v strate, ako vy hovoríte, nezaplatili za ostatné štyri roky ani jedno euro daní, prečo nechcete pripustiť, že v tejto skupine, v tejto množine firiem môže byť naozaj polovica, neviem, štvrtina, tretina, máte na to ľudí, v inštitúte finančnej politiky a v ďalších poradných orgánoch. No tak skúste urobiť kvalifikovaný odhad, koľko z tej množiny sú práve také firmy, ktoré boli naozaj objektívne postihnuté krízou, naozaj stratili zákazky, alebo možno ste ich dostali vy do straty vašimi minulými opatreniami, keď ste zvyšovali dane, poplatky a odvody. Hádzali ste im ďalšie a ďalšie polená pod nohy, aj to mohol byť dôvod, prečo sa dostali do straty. Toto mi príde príliš také, vyvoláva to takého ducha spred roka 1989, proste hľadáme kolektívnu vinu a chceme všetkých označiť za podvodníkov a zlodejov.

    No a ešte, takže daňové licencie, aby to nezaniklo, zdôrazním, skúste pouvažovať nad tým, že by ste tento bod stiahli, o daňových licenciách, nehandrkovali sa tam o tých, o nastavení toho jemného rastráže do 500 tisíc a nad 500 tisíc obratu a či je platca a nie je platca DPH, skúste to nastaviť tak, že pokiaľ tá spoločnosť nezamestnáva nikoho alebo len spomínaného vlastníka, tak mu tie daňové licencie dajte, ale ak zamestnáva ľudí, to sú tí ľudia, ktorí vám platia aj daň zo mzdy ako daň z príjmu fyzických osôb. Platia vám odvody aj tí zamestnanci, hoc len dvaja by boli v tej spoločnosti alebo štyria, platia vám odvody, ešte aj ten zamestnávateľ platí odvody, no tak nerobte z neho čerta a podvodníka len preto, že na konci roka skončil s čiernou nulou. To je účtovná čierna nula, ale opakujem, z týchto spoločností máte obrovské príjmy do štátneho rozpočtu.

    A ešte jeden, jeden návrh, pokiaľ ide o, ja som tie návrhy nedával v paragrafovanom znení, aby som vás tu teraz všetkých neobťažoval čítaním pozmeňovákov a navyše by to skončilo zase tak, že by tie pozmeňováky prijaté prirodzene neboli, preto to formulujem takto light, že snáď si niektoré vecné argumenty osvojí aj pán minister. Pokiaľ ide o to umorovanie straty, stačilo sa pozrieť na západ od Slovenska, stačilo sa pozrieť do Českej republiky. Česká republika päť, šesť rokov dozadu, diskutovala o tom ako znížiť agresívne daňové plánovanie. Pretože tu nejde len o to odpisovanie straty minulých období voči prvému roku, v ktorom sa ocitne spoločnosť v zisku, tu ide aj o to, a s tým s vami súhlasím, pán minister, že aj spoločnosti obchodujú navzájom medzi sebou s týmito stratami. Hospodárska strata sa stala obchodným artiklom, tak ako niekto predáva tenisky alebo obleky, no tak sa predávajú aj straty, hej, lebo keď mám stratu, a tu je ten problém, a nemôžem si ju ani odpísať alebo teda nie sedem rokov a v neobmedzenej výške, ale štyri roky a rovnomerne, a tak ďalej, no tak, čo s tým? Tak to možno aspoň predám niekomu inému z mojich kamarátov, ktorý má zisk, a ten aj v tých nových pravidlách si aspoň časť tej straty odpíše, čiže so stratou sa obchoduje tak, ako s akýmkoľvek iným hmotným tovarom alebo službami, takže ešte raz, súhlasím s vami, ale pozrite sa na našich susedov v Českej republike.

    Päť, šesť rokov dozadu otvorili diskusiu o obmedzení spomínaného obchodovania so stratami a prišli proste k záveru, a to je dnešný platný legislatívny stav v Českej republike, že nieže obmedzíme amortizáciu strát minulých rokov, minulých období a dokonca ju zrušíme, ale, a to je ten chirurgický skalpel, len v prípade spoločností, ktoré v danom období zmenili vlastníka. Alebo v prípade spoločností, ktoré v danom období zmenili predmet podnikania. Tu je naozaj dosť výrazné podozrenie, ktoré sa, opakujem, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou aj spravidla potvrdí, že takéto spoločnosti, áno mali v prvoplánovom úmysle obchodovať so stratou, alebo robiť daňové progresívne plánovanie. Tak takto to vyriešili susedia v Českej republike.

    Ako to riešia Francúzi? Ako to riešia Taliani? Ako to riešia susedia v Rakúsku? Tí to riešia tak, že sú ešte liberálnejší, ako bola naša predchádzajúca právna úprava. To znamená, že obchodné spoločnosti si neodpisujú stratu sedem rokov, ale si ju odpisujú časovo dokonca neobmedzene, podčiarkujem, neobmedzene, my sme išli zo siedmich rokov na štyri, Francúzi, Taliani, Rakúšaci a ďalší, tých štátov je tam možno dvanásť, ktoré sú pred nami v tom rebríčku a funguje to, podotýkam, a nemôže nikto sa sťažovať, že Francúzsko má vyššie daňové úniky ako Slovensko. Nikto nebude hádam tvrdiť, že Holandsko má vyššie daňové úniky ako Slovensko alebo Taliansko, Rakúsko, že? Nemajú štvorročné obdobie na amortizáciu strát, nemajú sedemročné obdobie, majú časovo neobmedzené obdobie na amortizáciu strát, ale, a tu je znova ten chirurgický skalpel, a takto by sa mal správať rozumný hospodár, aby nezabil tým kladivom všetkých, lebo budeme na konci dňa, opakujem, všetci mŕtvi. Zase ten skalpel znamená, že to odpisovanie straty môže ísť len do výšky 75 % zisku v danom období, za ktoré to obdobie sa ten zisk zdaňuje. Čiže môžte mať stratu v ľubovoľnej výške, môžte ju odpisovať časovo neobmedzene, ale len do výšky 75 %, opakujem, zisku toho bežného obdobia, ktorý idete zdaniť.

    V praxi to vedie potom k tomu, že práve, že naopak daňový systém sa stáva predvídateľným, pretože minister financií potom v Rakúsku, v Taliansku a vo Francúzsku vie, že bola kríza, spoločnosti zaknihovali dva, tri roky po sebe straty, ale viem, že keď sa tá kríza odrazí od dna a pôjdeme trošku hore, tak predvídateľnosť daňového systému znamená, že minister financií v danej krajine vie, asi aké minimálne a vyššie daňové výnosy bude mať. Pretože je si istý a má dobre nastavené chirurgickým skalpelom pravidlá, že minimálne 25 % z toho zisku bežného obdobia každá spoločnosť podnikajúca na území daného štátu zaplatí. Minimálne tých 25 % objemu zisku v danom zdaňovacom období.

    No a toto sú napríklad pre mňa nepochopiteľné veci, prečo vy, poradcovia okolo vás, inštitút finančnej politiky a ďalší, prečo tak jedným okom sa nepozrú, však netreba objavovať ani koleso ani oheň ani peniaze, čo boli tri najväčšie objavy v dejinách ľudstva, stačí sa niekedy len tak po jednom oku pozrieť na susedov v Českej republike, pozrieť na krajiny, kde to funguje a máte v rukách vynikajúci, fungujúci skalpel, ktorý dáva nádej, že pacient bude vyliečený. V prípade toho kladiva je to naozaj, naozaj opačne. Takže skúsme sa aspoň v týchto dvoch témach, pokiaľ ide o amortizáciu strát a pokiaľ ide o daňové licencie, skutočne nad tým zamyslieť.

    Ja som sa snažil v tej rozprave neísť po nejakej deliacej čiare ideológie, alebo ľavice, pravice, ale snažím sa len vás upozorniť, varovať, poprosiť, nazvime to akokoľvek a budem celkom skromný a nechám to v polohe prosby. Skúste sa nad tým, pán minister, zamyslieť, lebo to môže spôsobiť obrovské problémy, ktoré budete inkasovať možno ešte pred koncom tohto volebného obdobia.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Mikuš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, veľkej časti svojho príspevku ste sa venovali licenciám, resp. dane zo straty a umorovaniu strát. Áno, často aj ja hovorím, že klobúk dole pre tými, ktorí sa vedia sami zamestnať a ešte ďalší klobúk dole pred tými, ktorí zamestnávajú iných a týchto by sme si mali vážiť a podporovať. Na jednej strane vláda hľadá možnosti riešenia zamestnať ľudí cez iné ministerstvá, na druhej strane prijímame návrhy, ktoré tomu podnikateľskému prostrediu škodia. Keď sme na začiatku volebného obdobia hovorili o tom, že vláda namiešala smrtiaci kokteil na podnikateľské prostredie v oblasti daní a pracovného práva, veď teda po väčšine v týchto oblastiach, zdalo sa, že to bude koniec, ale prichádzajú ďalšie návrhy zákonov, ktoré takým malým, malými krôčikmi to podnikateľské prostredie zhoršujú, aj keď ten daný konkrétny krok nemusí znamenať nejakú katastrofu a myslím, že tak ste to aj poňali, to vaše vystúpenie aj vy, ale súbor a dokopy tých krokov je toľko, že jednoducho to podnikateľské prostredie sa zhoršuje a, bohužiaľ, aj tento návrh zákona, aj keď v mnohom, v mnohom je dobrý a mnoho vecí je tam dobrých, tak minimálne v tých dvoch veciach do toho kokteilu pridáva ďalšie esencie, a to podnikateľské prostredie zhoršuje, možno hoc aj dobrým úmyslom, ako to sa snažil vysvetliť pán minister. Ďakujem.

  • S reakciou? Nechcete reagovať. Teraz sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne? Do rozpravy sa hlásia páni poslanci Švejna, Duchoň a Hlina. Končím možnosť prihlásiť, Švejna, Duchoň a Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy prihlásiť sa ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Švejna, máte slovo.

  • Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi tiež prispieť do tejto diskusie. Ja svoj príspevok urobím v troch častiach. Prvú časť by som chcel dať, podať pozmeňovací návrh. V druhej časti by som si dovolil, no pokúsil o odbornú kritiku tých daňových licencií a v tretej časti by som si taký dal politicko-filozofický apel, resp. aj niečo zapolitizoval.

    Takže ten pozmeňovák by sa týkal k tomuto zákonu a dovoľte, aby som ho prečítal. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov.

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia: k názvu, prvý.

    V názve návrhu zákona sa slová "mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov" nahrádzajú slovami "menia a dopĺňajú niektoré zákony".

    Odôvodnenie: Navrhuje sa úprava názvu zákona vzhľadom na doplnenie nového článku II, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 34/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    K Čl. II, po druhé. Za doterajší čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: "Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 478/2009 Z. z. a zákona č. 352/2013 Z. z.

    1. V § 34 odsek 3 znie: ,,(3) Ročná účtovná závierka musí byť overená audítorom, ak príjem prostriedkov nadácie z cudzích zdrojov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, presiahne sumu 200 000 eur, pričom príjmom prostriedkov nadácie z cudzích zdrojov sa na tento účel považujú príjmy dosiahnuté z prijatých prostriedkov od fyzických osôb, právnických osôb, príspevky z podielu zaplatenej dane, príjmy z verejných zbierok a dotácie. Tým nie je dotknutá povinnosť overenia ročnej účtovnej závierky podľa osobitného predpisu.".

    Poznámka pod čiarou k odkazu 6a znie: "6a) § 19 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.".

    2. Za § 42 sa vkladá § 42a, ktorý vrátane nadpisu znie: ,,§ 42a Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2014.

    Ustanovenie § 34 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použije pri overení účtovnej závierky zostavenej k 31. decembru 2014.".

    Doterajšie čl. II a III sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Cieľom novely zákona o nadáciách je znížiť nároky pre vznik povinnosti overenia ročnej účtovnej závierky audítorom. V zmysle predkladanej novely by už táto povinnosť nemala vzniknúť všetkým nadáciám bez rozdielu ako pri súčasnej právnej úprave, ale až v prípade, že by prostriedky nadácie z cudzích zdrojov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, presiahli sumu 200-tisíc eur, s výnimkou prijatia podielových daní v sume 35-tisíc eur.

    Nový čl. II nadobúda účinnosť 1. januára 2014.

    O každom bode pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je potrebné hlasovať osobitne.

    Takže toto je môj pozmeňovák. Čo sa týka k tej diskusii, teda v tej druhej časti, čo som spomenul, že ja sa pokúsim aj niečo nového povedať, čo už teda bolo povedané a bola to kritizovaná teda forma, že akým spôsobom sa táto nová daň akože uvádza, to znamená pozmeňujúcim návrhom. Ja sa už k tomu asi nebudem vyjadrovať. Ono je faktom to, že sa to týka viac ako 100-tisíc ľudí, tak možno by bola predsa len vhodná diskusia, ale najmä tých, ktorých sa to, alebo s tými, ktorých sa to týka, to znamená tých malých a stredných podnikateľov. Ja k tým veľkým podnikateľom sa ešte vrátim, ktorí hovoria, že je to v poriadku, ale to na záver. Treba povedať, že samozrejme sa to dotýka, tie daňové licencie aj tých, ktorí vykazujú zisk. Nielen stratových. To znamená, že skutočne vykazujú v úprimnej viere zisk, ale majú nižší ten zisk alebo respektíve tú daňovú povinnosť súčasne, ako je daňová licencia. To znamená, že musia, musia doplatiť do tej výšky daňovej licencie.

    Možno, čo tu nebolo povedané, tak ja verím, verím, že minister financií ma počúva, nemusí tu byť, jaj, počúva, jasné, že faktom zostáva to, že táto myšlienka bola, to nie je nová, ale pred vyše desiatimi rokmi túto myšlienku chcela zaviesť pani ministerka financií Schmögnerová. Prešlo to dokonca vo vláde, bola to, nechytajte ma za slovo, ale jednoducho bola to minimálna daň z príjmu právnických osôb, myslím, že tak sa to volalo, a volalo sa to a malo to byť 24-tisíc slovenských korún. Ale myšlienka bola, v podstate vychádzala detto z toho, že z presvedčenia pani ministerky, že tí, kolektívne viny, že proste tí podnikatelia sú, optimalizujú, hej, no ale, chvalabohu, vtedy sa veľmi zdvihla mienka verejná proti tomuto. Takže aj keď to bolo, pokiaľ viem, schválené vo vláde, tak nakoniec to nebolo prijaté. Takže táto myšlienka nie je nová a je, či už to nazvem faceliftovaná a tak ďalej, ale jednoducho ten taký pokus alebo taký názor, že predsa len treba postihovať tých ľudí nejakým spôsobom, čo sú v účtovnej strate.

    Druhá vec, čo chcem povedať, že urobil som si tú námahu, som si poprosil z Ministerstva financií Českej republiky nejaké údaje tiež o stratových podnikoch a mám ináč, keď máte záujem, ja vám tú tabuľku komukoľvek ukážem. Tak podľa tejto tabuľky teraz za minulý rok bolo 54 % subjektov v daňovej strate v Čechách. Inými slovami chcem povedať, že to Slováci, my nie sme niečo netradičného. Byť v účtovnej strate v trhovej ekonomike, to je normálna záležitosť v akejkoľvek krajine, jednoducho netreba si mýliť účtovnú stratu a proste podnikanie. Ako ja viem, že je povedané, že podnikanie za účelom zisku, hej, na čo sa odvoláva. Ale jednoducho podnikateľ investuje, má nejaké odpisové sadzby, kúpi si auto. Dobre, teraz nešpekulujem, čo používa na súkromné, súkromné účely a čo na služobné. Ale jednoducho stroje si, všetko má odpisovú kategóriu. No prečo? Lebo mu to ide do nákladov. To vôbec neznamená, on proste, že sa mu to neoplatilo, prečo, prečo nevykazuje účtovnú stratu.

    Takže ešte raz, je to normálne, je to v poriadku. Tak ako existuje nejaká prirodzená miera nezamestnanosti. Aby sme si rozumeli, v trhovej ekonomike musí byť prirodzená miera nezamestnanosti, nedá sa zamestnať všetkých, hej, lebo potom by to nefungovalo, ponuka a dopyt, hej? Tak jednoducho toto je normálna záležitosť. Ja možno ešte zopár tých vecí, že rok, že odpisovať. No neni to rok, jednoducho, keď založím, opravte ma, ak sa mýlim, keď založím teraz firmu, v decembri, tak teraz nemôžem, nemusím zaplatiť daň, tú daňovú licenciu budúci rok, ale už ten ďalší musím. To znamená, že to vôbec neni rok, je to proste pomer, pomer, tá daňová licencia sa neplatí len pomerne v tom roku podľa toho, ako keď niekto založil tú firmu, hej? To znamená, že odvtedy na mesiac, na mesiac, no to ja len vyjasňujem. To znamená, že to je, ja viem, že ste to chceli zatraktívniť, aby to tak vyzeralo lepšie, tá daňová licencia, ale nemyslím si, že niekomu to nejako akože pomôže, keď mu "odpustíte" len časť mesačnú tej daňovej licencie. O tom že, že to poškodzuje podnikateľské prostredie, ja si myslím, že o tom netreba akože nejako dlhšie hovoriť. Ono samozrejme v tých rebríčkoch, ono každý rok budú vznikať nejaké nové rebríčky a každá nová daň, to proste, to je jedno, ako sa nazve, jednoducho už samotná existencia ďalšej novej dane pre podnikanie je jednoducho poškodzovanie podnikateľského prostredia. Ale možno, neviem, či tu bolo povedané, čo mi ešte napríklad vadí, že je to vlastne bezúročné financovanie štátu. Keď ja zaplatím dopredu daň, ktorú síce si môžem odpočítať, akože aby to bolo teda atraktívnejšie, ja vlastne financujem bezúročne ten štát a z vlastných peňazí. To proste, to proste je fakt, hej?

    No, ja by som možno ešte povedal, že, ale asi to už bolo spomínané, že je, neni proti nášmu záujmu, aby, alebo celospoločenskom, aby existovali aj firmy v nejakej účtovnej daňovej strate alebo respektíve aj v zisku, len podľa vás malom zisku, pretože jednoducho ony majú význam a určite dávajú prácu keď už budem, poviem natvrdo, tak účtovníkom, hej. Ja neviem, musia si najať kancelárie a tak ďalej a tak ďalej, proste ako nechcem to hovoriť, že jednoducho podľa mňa vôbec neni cieľom zbaviť sa firiem, ktoré sú v účtovnej strate, hej. Ja nehovorím o daňových podvodníkoch, vždycky ako rozoberám to, pretože za to ja ministra pochválim. Za to, že proste, keď ide po tých DPH-áčkarských, nemám najmenší problém a to som sa už stokrát vyjadril, že v tomto má našu podporu.

    Ja by som ešte jednu vec povedal, že keď mladý človek, povedzme skončí školu a má chuť podnikať, tak ak chce vstúpiť na tento trh, teda trh podnikania, tak jednoducho a priori už mu zvyšujete tou daňovou licenciou teda náklady. Teraz eseročky viete, že teraz sa zmenili, že musia povinne dávať peniaze v hotovosti, hej? To znamená, že musí mať nejaký keš a už musí byť zase pripravený, že keš ešte na to, ešte nezačal ani podnikať a už si to musí plánovať, že musí zaplatiť 480 euro, hej. A ešte ani nezačal podnikať a už to má, hovorím o tých nových. Povedzte si, či to bude motivovať tých ľudí k podnikaniu. No ja sa myslím, že akýkoľvek proste, že akákoľvek zvýšená hranica na vstup na ten podnikateľských trh, nazveme to, proste ľudí demotivuje.

    Takže ešte by som k tomu povedal, že istota, stabilita, no ja som sa pokúsil aspoň navrhnúť zákon v minulom období, teda na minulú Národnú radu, ústavný zákon o stabilite daňového systému a tam ešte som ani nevedel, keď som to spisoval, tam bola aj poznámka, že sa zaväzujeme, že nezavedieme novú daň. Ale to už je akože irónia osudu. Ale prečo to hovorím? Ja si myslím, že stále dôležité je, že mať a dohodnúť sa a tak možno teraz neni politická vôľa, ale dohodnúť sa o mantineloch, do akej miery môže ľavica, pravica, to je jedno, meniť proste daňový systém, do akých, do akej miery môže zavádzať nové dane. Jednoducho, ja viem, že 100-percentná istota nikdy nebude. Ono pekne to znie, ale jednoducho tie mantinely proste by mohli byť a ja verím, že možno raz na toto príde, na takúto diskusiu, že do akej miery sa môže meniť daňový systém. Takže toto je taký odborný pohľad, ja nejako k tomu už, ono veľa vecí už bolo povedané a možno aj bude povedané.

    No a teraz si dovolím, dovolím trošku teraz, tak ako som naznačil v tretej časti, trošku zafilozofovať, respektíve nejaký politický náhľad k tomuto povedať. Budete prekvapení, ale ja napríklad uznávam ľavicové strany v tom slova zmysle, že proste reprezentujú názor, ľavicový prístup a teraz hovorím o daniach napríklad alebo o daňovom systéme. Proste majú pocit, pretože sú príjmové nerovnosti, tak vždy bude tá ľavica existovať a ja chápem, že niekto má taký pocit, že proste bohatí musia platiť väčšie sadzby daní alebo viacej, hej. Ako ja som zástanca rovnej dane, ale chápem to. A ja nemám problém ako diskutovať na tú. Len problém, čo je teraz. Teraz je problém a ste to tam aj napísali, že vlastne tým, ktorí majú úspech, tým znížite daň z 23 na 22 a ten "trade off", to znamená ten, tá výmena za to, hej, je, že uvalíte dane na ľudí, ktorí nezarábajú. Ja by som pochopil, ja by som pochopil jednu myšlienku, že keby ste to urobili ako v Maďarsku, tobôž nehovorím, ako Maďarsko je určite zlý príklad. Ale keby ste urobili opak, že pred tých veľkých od obratu zvýšite dane, ja neviem na 30 %, ako to mi dáva logiku, tú, ľavicový pohľad, to mi dáva logiku, že tí bohatší nech platia od nejakého zisku ešte väčšiu progresívnu sadzbu, aj dane z príjmu právnických osôb, aby som povedal. Hovorím stále o právnických osobách, hej. No ale nedáva mi logiku, že prečo práve tomu, ako som povedal príklad, kto chce ísť podnikať, tak on musí zaplatiť nejakú zvláštnu daň, hej. A ja by som to, ja, pre mňa je to proste v tom, aj v tom takom ako dosť nepochopiteľné, ako nechápem, prečo tých nízkopríjmových, tých dôchodcov proste, tých dohodárov ste zdanili s odvodmi. Však ako, proste to sú tí nízkopríjmoví, hej.

    No a teraz chcem povedať zopár aj takých politických vecí a čo som sa, úprimne povedané, nahneval, keď pán minister, teda nie na pána ministra som sa nahneval, ale nahneval som sa na zamestnávateľov, lebo povedal, teda ak si správne pamätám, na výbore, že zamestnávateľ a veľké zamestnávateľské zväzy s tým súhlasili, hej. No dovoľte mi taký, taký citát jeden, nebudem, nechcem byť osobný, ale chcem významovo povedať. Jeden český politik povedal, že jeho predkovia boli lúpežní rytieri. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že mnoho z tých ľudí, z tých ľudí, ktorí to povedali, tých zamestnávateľov, hej, sú aj v tomto zozname najbohatších ľudí, hej, a jasné, že sa ich to netýka. Netýka sa ich to, hej. A to je problém. Proste tých, ktorých proste sa to netýka, s tým súhlasili, pretože samozrejme, pre nich je výhodnejšie úplne niečo iného. A ja nechcem byť zlý, ale by som aj citoval niektoré fyzické osoby, ktoré sa, ktoré sa k tomu vyjadrili a ja by som sa rovno mohol vyjadriť, však to sú všetko tí Mečiarovi privatizéri. Ako sa dostali k tomu majetku?

    Ja, ja, ja nespochybňujem bohatých ľudí, ktorí proste zarobili svojou, svojím na zelenej lúke a svojimi myšlienkami. Naopak, ja im fandím, pozor, to neznamená, že ja som proti bohatým ľuďom. V žiadnom prípade, hej. Ale tí, ktorí sprivatizovali za neférové ceny, neférovým spôsobom, nemajú sa čo vyjadrovať k tomu, že aby malí platili nejakú novú daň.

    Takže ja ešte, samozrejme, viete že, ja odmietam kolektívnu vinu. To už niekoľkokrát bolo povedané a ctím si ekonomické slobody. A samozrejme, každá nová daň je proti ekonomickým slobodám. Takže voľačo určite, určite môžem k tomu niečo povedať.

    No a na záver chcem povedať, že konkrétny príklad. Teraz to bude taký trošku politicko-filozofický príklad, že ja som zo Štiavnice, resp. striedavo žijem v Štiavnici a v Bratislave, a teraz, aj keď boli voľby, tie slávne voľby v bystrickom kraji, tak mám kamaráta, ktorý je malý podnikateľ, ktorý má malý obchod. A on mi povedal, že ide voliť toho pána. Ja som skoro spadol, hej, (reakcia z pléna) no asi ten, toho, kto vyhral. A ja hovorím, že čo, bež voliť toho Maňku, neblázni, hej. Však ten človek, ten konkrétny človek, čo vyhral, vystupoval, že je proti demokracii. My sme zvolili človeka, ktorý chce zrušiť volebný systém. Ako je to úplne postavené na hlavu.

    A viete, čo mi povedal? Ja ho budem voliť, hej, lebo som tak nahnevaný na tie daňové licencie, že ten iný pán, ktorý je tu tiež a je spod Brezovej, hej, tak jemu to je jedno. Ale tomu, tomu malému obchodníkovi to jednoducho nie je. Tak to nebol, že by volil za toho dotyčného pána. Proste to bol protest, hej. Protest a jednoducho ľudia, ja sám som, ja sám som prekvapený, že jednoducho ako ľudia vnímajú niektoré opatrenie. A teraz pozor, to nehovorím, to nie je to, že by na SMER boli a potom by nás volili. Jednoducho sú nahnevaní na strašne veľa vecí a toto určite, to vám zaručím, že proste keď to prijmete, tak to pobúri mnoho ľudí. Takže ja, pani Laššáková, ja vám nezávidím, teraz nie v zlom, nie v zlom, nie v zlom, ako nemôžte vôbec za to, alebo to, čo sa stalo v tom Banskobystrickom kraji, ale jedno viem povedať, že jeden hlas z tých 71-tisíc ľudí bol preto, lebo chcete zaviesť tie daňové licencie.

    To je všetko, ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Kamenický a Simon. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kamenický.

  • Ďakujem. Ivan, ako ten záver by som akosi odpustil možno, lebo tomuto to ako dávať za vinu, to sa mi zdá trošku prehnané. Ja chápem, ja chápem, že ty zastávaš hlavne teda malých a stredných podnikateľov a je to tvoja, tvoj elektorát, ktorý ťa volí, ale, ale skutočne, povedzme si otvorene, je tu fakt veľa firiem, ktoré v živote nikdy nezaplatili ani korunu na dani z príjmu. To je realita. A aj ja som podnikal, viem, o čom hovorím. Keď niekto podniká s tým, že idem, idem neplatiť dane dlhé roky, myslím si, že ten piaty rok je fakt čas na to, aby nejakú tú daň odviedol aj štátu. Takže si myslím, že v tomto by sme mali byť trochu korektní. A nehovorím tak, ako to tu hovoril predtým kolega, že my považujeme tých, čo neplatia dane automaticky za kriminálnikov. Nie je to pravda. Ale určite by sa mali zamyslieť nad tým, že či to ich podnikanie má zmysel, keď štyri roky nevyprodukovali ani toľko, aby zaplatili, aby si stiahli z tej svojej daňovej povinnosti tých pár stoviek eur, ktoré sa pýtajú na tej daňovej licencii.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ivan, v plnej miere s tebou súhlasím. Tak ako som sa aj pred chvíľkou vyjadril, táto daň v skutočnosti neporieši problém štátnej kasy, ani hospodárne nakladanie tejto vlády. Ale dokáže jedno jediné. Ja to poviem tak, ako to ľudia myslia a hovoria na strednom Slovensku, kde žijem. Ja tam nechodím striedavo, ja som tam permanentne, aj keď parlament nezasadá. Sú nasratí na to, že to je zase nová daň. Sľúbili ste im istotu a dostali istotu, že ich zoderiete z kože.

    Tak ako doteraz obišli tie dane, obídu aj po tomto, len výsledok bude, že bude viac ľudí na úradoch práce a tých menej ľudí, ktorí pracujú, budú musieť pre nich prispievať ešte viac. Preto aj v Bystrici kto zvíťazil, on by zvíťazil kdekoľvek. A je porážka práve tohto systému a tých istôt, ktoré táto vláda im sľúbila. Ivan, mal si plnú pravdu a nebol to jeden hlas z tých 71-tisíc. Bola ich väčšina. Ten nárast od 25-tisíc do 71-tisíc medzi prvým a druhým kolom, to bol protestný hlas za to, ako sa spravuje táto krajina.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať? Nech sa páči, pán poslanec Švejna.

  • Ďakujem. Ten záver nebol vôbec osobný, však ja som dokonca povedal, že sám som nútil toho kamaráta, aby volil Maňku. Však ako jednoducho sám som ho nútil, hej, že určite by som to ja urobil, keby som teda mal tam trvalý pobyt. Ale to bola len pointa, som chcel poukázať, že ľudia majú rôzne problémy. A tie rôzne problémy jednoducho vnímajú negatívne. A teraz nejde ani, ani o SMER a tak ďalej, ale sú tu proste niektoré konkrétne veci, na ktoré sa samozrejme, každý sa nahnevá na niečo iné. Možno sa, keď hovorím o tej hmotnej núdzi, som zvedavý, že koľko ľudí sa nahnevá, keď im siahnu na tú dávku v hmotnej núdzi. A to hovorím konkrétne problémy. Ale takže to som len tým myslel, hej?

    No, ja by som ešte možno len záver povedal, že to je velikánska výstraha. Výstraha pre nás všetkých, že už teraz je v podstate všetko možné, čo sa týka volieb a tak ďalej a čo sa týka rôznych vecí, ale ja by som predsa len apeloval a teraz dám konkrétny návrh, hej, že na zamyslenie. Či vôbec ísť do toho "trade off", ofu hej, to znamená, že stiahnutie z 23 na 22 % a výmenou za tie daňové licencie. Proste to neni fér "trade". Radšej, aj keď to znie z mojich úst zvláštne, tak radšej to neurobte, ako to urobiť. Proste nestojí to podľa mňa za to, aby stotisíc ľudí proste malo pocit, že jednoducho od nich chcete, keď vidia niektoré veci a ktoré sa ešte budú, budú ani nevieme, o ktorých teraz ešte hovoríme, hej. Proste ich to nahnevá, strašne ich to nahnevá, hej. Proste ich to, no, to je celé.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz dávam slovo predsedovi finančného výboru pánovi poslancovi Duchoňovi. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa takisto vyjadril k téme, ktorá tu dnes veľmi intenzívne rezonuje, a to je téma daňových licencií, aj pred týmto skromným auditóriom. Ale prvú poznámku predtým, než prejdem k samotnej podstate problému, by som rád venoval tomu, že viackrát som si všimol, že opozícia sa tu snaží navodiť takú atmosféru, alebo pestovať taký mýtus, ako keby my sme nejakým spôsobom boli proti podnikateľom, ako keby sme z nich robili triednych nepriateľov, tak ako to použil vo svojom vyjadrení pán poslanec Zajac, alebo myslím, že pán poslanec Hudacký dokonca použil v tejto súvislosti "darebácki podnikatelia". Určite to nie je pravda.

    Ja si myslím, že každý z nás si veľmi váži každých podnikateľov, pretože jednak tak, ako to tu bolo veľakrát povedané, vytvárajú pracovné miesta, zamestnávajú ľudí a prinášajú istým spôsobom pridanú hodnotu. Problém je ale v tom, že medzi podnikateľmi je veľká skupina naozaj nečestných, nezodpovedných podnikateľov, ktorí hľadajú akékoľvek spôsoby na to, aby sa jednoducho vyhli plateniu daní, aby porušovali daňové zákony a týmto spôsobom krátili dane, a teda neodvádzali do štátneho rozpočtu nič.

    Preto znovu zdôrazňujem, nikto nemá nič proti čestným a zodpovedným podnikateľom, proti čestným a zodpovedným spoločnostiam, proti čestným a zodpovedným živnostníkom, ktorí si plnia všetky svoje povinnosti, medzi ktoré, si dovolím tvrdiť, platiť dane je povinnosť číslo jedna. A teraz teda k téme daňových licencií.

    Podľa môjho názoru treba túto tému, alebo vôbec daňové licencie, chápať v dvoch rovinách. Tá prvá je, že naozaj je to jeden z ďalších nástrojov, ktoré teda majú smerovať k tomu, aby sa jednak zlepšila kultúra platenia daní, ale aby sa aj z tých 190-tisíc obchodných spoločností preriedili tie spoločnosti, ktoré sú vyslovene založené s cieľom rôznych špekulatívnych operácií a s cieľom vyhýbania sa plateniu daní. Takže tento nástroj vnímam ako ďalší z účinných nástrojov, ktoré majú týmto negatívnym javom zamedziť.

    To, že fenomén vyhýbanie sa plateniu daní, kráteniu daní a vôbec daňových únikov je absolútne vypuklý na Slovensku, o tom sa určite nemusíme presviedčať. A tu ma takisto znova udivuje konštatovanie opozície, že ako okej, však budú to daňové licencie a napriek tomu sa budú podnikatelia vyhýbať plateniu týchto licencií. Takisto keď sme menili, alebo rušili rovnú daň, tak veľakrát tam bolo povedané, že ako dobre, zvýšite dane, ale aj tak bude dochádzať ku kráteniu daní. Jednoducho opozícia ako keby sa uspokojovala s týmto javom, s týmto absolútne negatívnym javom a niekedy ako keby ho dokonca aj nepriamym spôsobom schvaľovala. To je absolútne fatálne konštatovanie. Jednoducho tu nemôžme konštatovať, že dobre, nebudú sa platiť dane a je to v poriadku? Ako tu bol touto vládou prijatý rad opatrení smerujúcich k zamedzeniu daňových únikov, rad legislatívnych zmien, ktoré majú tieto úniky eliminovať a bojovať proti nim a tie výsledky sa dostavujú. Tie výsledky sa dostavujú v podobe lepšieho výberu daní. Pozorujeme to minimálne v mesiacoch september - október a určite o tom budeme bližšie diskutovať k téme štátneho rozpočtu.

    To znamená namiesto toho, aby tu, ak by bola v radoch opozície istá objektivita, istá úprimnosť, tak určite by muselo prísť aj k takému konštatovaniu, že áno, tie opatrenia, ktoré sa táto vláda podujala prijať, či už v podobe zmien najmä v zákone o DPH, ale aj v Trestnom zákonníku, resp. v Obchodnom zákonníku, prinášajú svoje ovocie. A ak teda hovorím, že by bola opozícia objektívna, tak by uznala, že toto boli správne kroky.

    Čo sa týka tej druhej roviny, ako treba vnímať zavedenie daňových licencií, tá rovina spočíva v tom, že tým, ako som aj spomenul, že sa prijali mnohé opatrenia na zamedzenie daňových únikov, tak sú s tým spojené aj zvýšené náklady na správu daňových spoločností, daňových subjektov, napríklad aj taký fenomén alebo zavedenie kontrolného výkazu pri, pri operáciách s daňou z pridanej hodnoty, ktorý mimochodom vyzdvihol aj vo včerajšej tlači šéf, prezident Zväzu obchodov a cestovného ruchu pán Konštiak, kedy konštatoval, že zavedenie kontrolného výkazu môže, mimo iného, eliminovať aj to, čo sa dnes deje v podobe toho, že sa dejú napríklad fiktívne vývozy cukru, čím dochádza síce k poklesu cien cukru pre spotrebiteľov, ale je to teda za cenu zase porušovania daňových zákonov.

    Takže v súvislosti s prijatím týchto viacerých zmien vzrástla, vzrástla nákladovosť na správu daňových subjektov a toto si samozrejme vyžaduje dodatočné zdroje, ktoré treba pokryť na obsluhu a na správu týchto daňových subjektov. Takže daňové licencie môžme, alebo aj máme vnímať aj z tohto pohľadu ako nástroj, ktorý jednoducho tieto zvýšené zdroje môže pokryť.

    Čo sa týka tých daňových únikov, aj keď to nesúvisí s daňou z príjmov právnických osôb, ale s daňou z pridanej hodnoty, nedávno vyšla správa Európskej komisie, kde je konštatované, že za rok 2011 na Slovenku boli daňové úniky na dani z pridanej hodnoty vo výške 2,77 mld. eur. To znamená, je to naozaj neuveriteľné číslo. Takisto, čo sa týka povedzme kontroly pri používaní a pri dodržiavaní zákonnosti, pri používaní elektronickej registračnej pokladnice, na výbore pán minister svojho času konštatoval, že z 26 kontrol bolo 23 pozitývnych nálezov. Pozitívnych v zmysle toho, že teda došlo nejakým spôsobom k porušeniu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, čo samozrejme má teda takisto aj dopad na daň z príjmu, pretože keď niekto kráti svoje tržby cez elektronickú registračnú pokladnicu, tak dochádza v konečnom dôsledku aj ku kráteniu daní z príjmov právnických osôb.

    Čo sa týka spoločností, ktoré sú dlhodobo v strate, je tu naozaj na mieste otázka, prečo sú dlhodobo v strate? Dobre, ako beriem to, že samozrejme spoločnosť, že napríklad v súčasnosti je ekonomická kríza, čo samozrejme sa premieta aj do tržieb a príjmov týchto spoločností a z tohto dôvodu môžu byť v nejakom prechodnom období spoločnosti v strate. Ale my sa bavíme hlavne o spoločnostiach, ktoré tú stratu vykazujú dlhodobo, to znamená viac ako jeden rok, viac ako dva roky, tri, štyri a podobne. Každá spoločnosť, ktorá vzniká, tak predpokladám, že má dopredu spracovaný nejaký biznis plán, kde teda uvažuje s nejakým vývojom cash flow, s vývojom výnosov, vývojom svojich nákladov a je logické, že možno ten prvý rok ešte nepredpokladá dosiahnutie zisku z dôvodu vyšších investícií pre vôbec založenie spoločnosti. Ale je logické, že už potom tie ďalšie roky by každá spoločnosť mala dosahovať zisk, pretože za týmto účelom sú obchodné spoločnosti zakladané.

    To, že je spoločnosť dlhodobo stratová, to nie len problém vo vzťahu k verejnému rozpočtu, ale je to problém aj tej samotnej spoločnosti. Pretože takáto spoločnosť má nižšiu, pochopiteľne nižšiu kredibilitu aj vo vzťahu k svojim dodávateľom, respektíve odberateľom. Ale je to problém samotnej spoločnosti aj v tom pohľade, že napríklad takáto spoločnosť len veľmi ťažko, ak vôbec, dostane napríklad úver z banky. To znamená, že v záujme každej spoločnosti, ako som povedal, by malo byť dosiahnutie zisku, aby dosiahla istý kredit, aby sa mohla ďalej rozvíjať, aby mohla čerpať povedzme cudzie zdroje a podobne.

    Ak sa bavíme o konkrétnych číslach, už ich tu aj spomenul pán minister, ale dovolím si ich znovu zopakovať, pretože tie čísla sú veľmi dôležité a sú naozaj podstatné práve pri zavedení tejto daňovej licencie. Takže, ak sa bavíme konkrétne, tak viac ako polovica podnikov, tak ako sme tu povedali, založených za účelom dosahovania zisku na Slovensku neplatí dane. Ak si teda znovu zoberieme konkrétne tie roky, tak firmy, ktoré podali daňové priznanie s nulovou daňou, tak ich percentuálny podiel bol v roku 2006 53 %, 2007 59 %, 2008 53 %, 2009 58 %, 2010 59 %, 2011 59 %. To znamená, naozaj tu vidíme to. To, že firmy podávajú daňové priznanie s nulovou daňovou povinnosťou, neplatí iba v tých rokoch, ktoré sú teraz, v rokoch krízy, ale takto sa správali aj v čase konjunktúry, v čase ekonomického rastu, v čase boomu.

    To znamená, že tento trend tu je naozaj dlhodobý. A bol tu tento trend aj vtedy, keď bola zavedená rovná daň. To znamená, tú diskusiu, ktorú sme tu mali aj pri rušení rovnej dane, že teda rušenie dane je automaticky kľúč k inému správaniu, zodpovednejšiemu správaniu, k plateniu daní, tak toto tu jednoducho neplatí. Takisto sa môžme baviť aj o tom, že aj v čase zavedenia alebo existovania rovnej dane takisto firmy odchádzali do daňových rajov. Ten trend bol z roka na rok narastajúci, tie čísla sú samozrejme dokladovateľné.

    Preto aj v tomto kontexte veľmi pozitívne vnímam napríklad aj zrážkovú daň na transakcie smerujúce do daňového raja, čo je vlastne ďalší z tých nástrojov, ktorý obmedzujú fenomén vyhýbaniu sa plateniu daní. Ak si teda zoberieme to dlhšie časové obdobie, to znamená tie štyri roky po sebe, tak tam za roky 2008 až 2011 bolo 34 % spoločností, ktoré podalo daňové priznanie s nulovou daňou. Ak si zoberieme tri roky po sebe tak to bolo 42 % a dva roky po sebe 48 %.

    A teraz koho sa daňová licencia dotkne? Dotkne sa polovice väčších podnikov s tržbami vyšších ako pol milióna eur a vyše 80 % menších podnikov s tržbami do pol milióna eur. Tieto čísla teda dokazujú, že len veľmi malá časť podnikov na Slovensku mohla výraznejšie profitovať zo zníženia sadzby dane z príjmov právnických osôb. To je to, o čom som hovoril pred chvíľou. Inými slovami je výška sadzby pre absolútnu väčšinu podnikov na Slovensku nezaujímavá. A znovu zopakujem aj to, čo, o čom sa už zmienil pán minister, že dnes zamestnanec s minimálnou mzdou odvedie na daniach a odvodoch približne 500 eur ročne. Zamestnanec s priemernou mzdou takmer 2 200 eur ročne. Rovnako aj živnostníci, ktorí dokonca nemajú žiadne príjmy, tak samozrejme musia platiť odvody. Takže z tohto pohľadu nevnímam zavedenie daňovej licencie ako nejaký faktor, ktorý by prispel k tomu, aby došlo k rušeniu obchodných spoločností.

    Ďalšiu poznámku ešte by som venoval tomu, že myslím, že niekto z opozície sa pred časom vyslovil, že teda ak sú tu daňové úniky, tak treba zvýšiť počet kontrol. Len treba si uvedomiť jedno, že jednak podnikateľských subjektov je radovo 190-tisíc. To znamená, ten, nie je vo fyzických silách, nie je možné jednoducho, povedzme, na báze každého roku skontrolovať všetky tieto firmy. To naozaj na to kapacity finančnej správy nestačia.

    Ale druhý moment, ktorý je takisto veľmi dôležitý, že daňoví kontrolóri sa zameriavajú hlavne na dodržiavanie daňových zákonov. To znamená, idú skôr po tých nákladových položkách. A je nepredstaviteľné, ani to nemôžme chcieť, aby každý daňový kontrolór bol aj špičkový účtovník. Toto jednoducho nie je možné. A pokiaľ ten kontrolór sa zameriava, tak ako som povedal, na nákladové položky, takisto, ak by tá kontrola mala byť absolútne dôsledná, tak by musel skúmať mnoho ďalších vecí, ktoré nám odhalí až dôsledné skúmanie účtovníctva, ako napríklad odhady a rezervy, finančný prenájom, aktivácia majetku a podobné veci. Proste je tam množstvo, nechcem povedať skrytých, ale jednoducho položiek, na ktoré ten daňový kontrolór aj z kapacitných, aj z vedomostných faktorov nemôže skontrolovať. Nehovoriac o tom, že sú mnohé firmy, ktoré tých nákladových položiek majú radovo tisíce a tu tak isto môžeme potom polemizovať o efektivite danej kontroly.

    Druhý problém je ale aj ten, že mnohé daňové subjekty zamestnávajú účtovníkov, a teraz možno by som to tak povedal trošku aj na obhajobu tých podnikateľov, že ja nechcem tvrdiť, že všetci jednoducho úmyselne sa vyhýbajú plateniu daní. Ale môže tu dochádzať aj k takému javu, že zamestnávajú účtovníkov, ktorí nevykazujú také kvality, alebo nemajú také predpoklady, aby jednoducho to účtovníctvo v danej spoločnosti viedli absolútne zodpovedne a korektne a dodržiavali všetky zákony. A takýmto spôsobom môže potom dochádzať k tomu, že príde daňová kontrola a proste ten nález tam je a teda dochádza k dorubeniu daní. Problém je asi aj v tom pohľade, že dnes na to, aby ste sa stal účtovníkom, vám stačí voľná živnosť, kde predpokladom na získanie tejto voľnej živnosti je povedzme čistý register trestov. To znamená, teraz nechcem povedať, že každý z nás sa tu môže stať účtovníkom, ale naozaj to, na to, aby niekto viedol zodpovedne účtovníctvo, tak to vyžaduje neustále školenie, vyžaduje to proste dodatočné vzdelávanie.

    Čo sa týka ešte ďalších nejakých tých komentárov, ktoré som zachytil, alebo ktoré tu rezonovali zo strán opozície, že toto je jedno z ďalších rozhodnutí, myslím, že to povedal pán Sulík, ktoré robia zo Slovenska čiernu dieru z pohľadu investícii. Toto nie je vôbec pravda. Investície na Slovensko prichádzajú aj v tomto roku. Nakoniec každý z nás číta, alebo väčšina z nás číta aj Hospodárske noviny a podobné ekonomické týždenníky, kde sa hovorí o viacerých investíciách. Tejto téme sa takisto budem skôr venovať pri štátnom rozpočte. Takže nie je to pravda. Slovensko, verím, a naozaj je naďalej atraktívne aj z pohľadu zahraničných investícií. Toľko asi z môjho pohľadu na tému zavedenia daňových licencií a som presvedčený, že aj napriek tým výhradám, ktoré tu opozícia vzniesla, nakoniec získa, táto novela zákona získa širšiu podporu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Duchoň, vidím, že ministerstvo financií pracuje celkom dobre, že napísal vám toto stanovisko, ale skutočne dovoľte, aby som povedal základnú pointu tohto vládneho návrhu zákona a kde je jeho kacírskosť. Včerajšie Hospodárske noviny, reklama na jednu tretinu, je tam napísaných päť rokov s eurom na Slovensku, Robert Fico predseda vlády Slovenskej republiky, generálny partner Ekoinvest. Ten istý, kto je vlastníkom Ekoinvestu, je vlastníkom aj SCP Ružomberok. Darovali ste mu minulý rok 25 mil. eur daňového bonusu. Nemusí zaplatiť. Tých 25 miliónov chcete tu nahnať na 50-tisíc malých živnostníkoch. Tých, ktorí majú problém. Na malých podnikateľoch. Na tých chcete to stiahnuť. Toto je choré a toto je zvrátené. A keď za toto vznikajú také živly, ako v Banskej Bystrici, tak sa ráno pozrite do zrkadla všetci, lebo za toto môžte vy takýmito návrhmi, ktoré predkladáte. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kamenický, nech sa páči.

  • Ďakujem. Dano, ja by som chcel oceniť jedno, že konečne tu niekto v rozprave sa zmienil aj o 35-percentnej zrážkovej dani. Myslím si, že je to ďalší dosť dôsledný krok, ako bojovať proti daňovým únikom a unikaniu, vlastne optimalizácie, ktorú robí väčšina firiem, v tomto pléne sme už viackrát dokonca počuli aj odporúčania, ako to treba robiť. Takže dúfam teda, že sa už konečne zabráni tomu, aby si z daňových rajov niekto fakturoval také služby ako poradenstvo, sprostredkovanie, know-how, softvér a autorské práva a rôzne iné veci, ako si znížiť svoju daňovú povinnosť na Slovensku. To je prvá vec.

    Druhá vec, čo sa týka tejto novely zákona o dani z príjmov, skutočne nikto sa nepozastavil, alebo teda okrem pána ministra, nad v podstate zjednotením podmienok pre zahrnutie záväzkov a pohľadávok. Ja toto považujem za jeden z najdôležitejších prínosov tohto zákona, nakoľko vieme, že je tu druhotná platobná neschopnosť. Firmy neplatia. Tento zákon ich donúti skutočne sa zamyslieť nad tým, že či si zvýši svoj daňový základ o nezaplatené záväzky alebo nie? A toto ja považujem za skutočne veľmi dôležité.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem aj za to vystúpenie, pán poslanec Duchoň, celkom kultivované vystúpenie, len mne z neho zaznieval, aspoň v jednom prípade, jeden taký silne falošný tón. Vy ste tam spomínali an bloc obchodné spoločnosti, ktoré, už teda eseročky, ktoré by po piatom roku akosi logicky mali mať zisk, lebo veď na to sú. A mňa v tej chvíli napadol jeden taký príklad, taký neekonomický, neobchodný, ale možno nie celkom nenáležitý. Zoberme si žiačika, ktorý ide do školy a nie je veľmi dobrý. A už päť rokov do tej školy chodí. Možno sa aj snaží, možno má nejaké aj objektívne zlé sociálne zázemie, proste príčin tam môže byť veľa a my už od tohto žiačika by sme chceli, aby po tom piatom roku jednoducho bol dobrým žiakom a ak nie je, tak mu môžme prisúdiť akési výrokové znenie, že je neschopný a že vlastne ani ako do tej školy chodiť nemal.

    Viem, priťahujem to za vlasy, ale chcem vám len poukázať na to, že ozaj je nesprávne, aby ste an bloc všetkým takýmto spoločnostiam povedali, že oni majú byť jednoznačne po istej dobe už v zisku, v opačnom prípade sa stala kdesi u nich chyba. Jednoducho je možné, že sa veľmi tí majitelia snažia, alebo ten majiteľ, ale jednoducho nemá v živote šťastie.

    No a ešte aj na konto toho, čo sa tu teraz v posledných chvíľach tak zjavuje, to je bystrické voľby a to pálkovanie teda, že kto a ako. Nechcem sa vyjadrovať k tej podstate, aj keď je celkom presná, ale jedna vec mi aj tu znie tak trocha falošne. My všetci, alebo teda tí, čo v tejto sieni už desaťročia sedia, sa pričinili o to, že Bystrica volila tak, ako volila. Myslím si, že to memento je úplne pre všetkých a nejaké si to vracania tej loptičky z jednej strany na druhú sa mi zdá ako nie celkom presné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Súhlasím, v tom zákone je veľa dobrých vecí. Nikto to nepovedal, ale my sme opozícia, tak musíme kritizovať to, čo sa nám najviac nepáči, hej? Takže ťažko, ťažko aj opačne, keby to bolo, tak asi by sme nehovorili chválospevy, ale dôležitú vec, je k tomu vystúpeniu. Ja ešte pochopím, že dobre, keď povieme, že niekto päť rokov nevykazuje stratu, aj keď hovorím, nesúhlasím s tým, ale ešte raz, to, čo som povedal vo svojom vystúpení, predsa my demotivujeme nových ľudí otvárať si eseročky, podnikať. Pretože jednoducho im zvyšujeme náklady na to podnikanie a podľa mňa to je logické vysvetlenie a ja si myslím, že neviem, prečo to, prečo sa to nechápe aj tak, že čo som povedal. No a prikazovať, teraz trošku ironicky poviem, že prikazovať, mať určitý zisk, hej, jednoducho je to isté, ako prikazovať niekomu mať priemernú mzdu, hej, že musíš mať priemernú mzdu.

    Jednoducho proste podnikanie, podnikanie je stále na hojdačke, proste je to húsenková dráha. Ja samozrejme viem, že tí, ktorí sú úspešní, tak proste už možno hrajú inú ligu, ale gro tých podnikateľov jednoducho žije tak, jak žije a buďme radi, že na tých malých dedinách jednoducho dávajú aspoň tú prácu, buďme radi, že si prenajímajú od ďalšieho podnikateľa nejaké priestory, buďme radi, že zaplatia účtovníčku, buďme radi, že od ďalšieho podnikateľa kúpia nejaký výrobný prostriedok, ktorý si odpisujú. No však taký je život, však na tom nie je nič zlého. Ešte raz, to, že sú v účtovnej strate podniky, jednoducho to je typický charakter trhovej ekonomiky. Bodka.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Duchoň, áno, tento zákon má aj nejaké pozitíva, ale to, čo sme vytkli tomu, to je, vychádza z praxe a zo skúseností, aj z ohlasov. To, že sa majú postihovať zlé firmy, to už som tiež povedal aj v tej predchádzajúcej vo svojej faktickej poznámke. A nie je to dobré, samozrejme, že teda firmy sa snažia podvádzať a treba proti nim bojovať. Ale treba naozaj nastaviť iné kritéria, aby sa nepostihovali aj tí poctiví, alebo aj tí, ktorí naozaj majú záujem do budúcnosti fungovať.

    Na druhej strane poviete, že idete predsa prilepšiť, však znižuje sa z 23 % na 22 % daň. Áno, ale to postihne zase len tých veľkých, ktorým to v podstate, no, im to pomôže, ale tým veľkým väčšinou sa dávajú veľké daňové úľavy a v podstate je to pre nich také akože, zase je to len také naoko. A postihne to zase len teda tých veľkých. Tým malým to určite tiež dokáže pomôcť, ale samozrejme tým, ktorí naozaj v tej strate nie sú a odvádzajú tie dane.

    Teraz je tu otázka, čo je lepšie pre Slovensko, mať pár veľmi silných hráčov, ktorí teda aj odvádzajú nejaké dane, alebo mať strašne veľa malých a stredných podnikov pre životaschopnosť do budúcnosti? Pretože vieme, ako to je v iných krajinách, veľkí hráči sa zbalia jedného dňa pekného a zoberú celú technológiu a odídu preč.

    Poďme im skúsiť pomáhať na začiatku v rozbehu, týmto našim malým a stredným podnikateľom. Vo Francúzsku to majú zariadené tak, že na dva roky im je pridelený človek, ktorý im pomáha a zároveň je tá firma pod kontrolou. A dostanú aj príspevok toho, čo by kvázi za nich odviedol štát do všelijakých fondov a dostal všelijaké iné príspevky podpory nezamestnanosti a podobne. Tak poďme skúsiť u nás nastaviť podobný model, že bude pridelený človek, ktorý bude pomáhať tomu začínajúcemu podnikateľovi a nieže ideme ho hneď zdierať o tom, že bude prvých pár rokov v strate. Tak skúsme mu zabezpečiť to, aby v tej strate nebol a skúsme mu naozaj pomôcť to, aby sa mu v tom podnikaní začalo dariť. Ale to nemá nikto garantované, pretože to je naozaj hop alebo trop.

  • S reakciou pán poslanec Duchoň, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Najprv ku pánu poslancovi Mičovskému, ktorý použil takú milú metaforu o tom žiačikovi, len, bohužiaľ, tá realita je možno ešte krutejšia, ako si viete predstaviť, pretože aj od toho žiačika sa už, už v tom prvom roku sa od neho vyžadujú také výsledky a nakladá sa toľko na tých žiakov, že ťažko tu môžme hovoriť o tom, že prvý, druhý, tretí, štvrtý rok a tak ďalej, môže tam byť nejaká tolerancia.

    To znamená ale, dobre, vrátim sa späť k tým spoločnostiam. Ja som nepovedal, že automaticky každá spoločnosť musí vykazovať v piatom roku zisk. Ako toto, toto vôbec nebolo, alebo bolo to potom zle vnímané, pretože, ale spoločnosti sú naozaj založené za účelom dosahovania zisku a otázka znie, že predsa tá spoločnosť totiž, ona nesie so sebou nejaké náklady. Už pri zriaďovaní platíte predsa za založenie obchodnej spoločnosti, platíte do obchodného registra, platíte účtovníčku, platíte za prenájom priestorov, energie a tak ďalej, režijné náklady. To znamená, že kto si môže dovoliť dlhodobo ťahať nejakú spoločnosť, ktorá je v strate, alebo ktorá je na nule? Otázka znie, z čoho to ten majiteľ platí? A pokiaľ je schopný a ochotný, áno, sú spoločnosti, za ktorými stoja veľkí investori, ktoré sú zriadené, alebo ktoré majú svoj biznis plán postavený naozaj tak, že ten zisk sa dokáže, alebo sa dosiahne až v ďalších rokoch, ale potom, potom sú naozaj za tým tak veľké peniaze, že daňová licencia z tohto pohľadu ako nehrá nejakú úlohu. Sú predsa spoločnosti, ktoré na začiatku veľa investujú, kde sú veľké odpisy. Logicky takéto spoločnosti nemôžu zákonite dosahovať ani prvý, ani druhý, ani tretí rok zisk. Ale ako som povedal, sú za tým poväčšine veľké, väčšie peniaze.

    K pánu poslancovi Simonovi, ja vás ubezpečujem, že ten príspevok som si odrážkovite písal sám a určite za tým nebolo ministerstvo financií.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja mám tieto piatky rád, však sa tu vytvorí taká špeciálna atmosféra. Keď som dnes ráno prišiel, som sa zľakol, že ide zákon o psoch, lebo toľko bolo na tabuli ľudí, že som myslel, že to je zákon o psoch, lebo to chcem upozorniť na jednu takú tragédiu, že keď je zákon o psoch, tak nestačí jedna tabuľa, ale častokrát, keď idú zákony, ktoré sa dotýkajú, bytostne dotýkajú tisícov a dokonca státisícov ľudí, tak ste schopní odísť. Keď som ja predkladal zákon o znížení exekučných poplatkov, tak ste išli domov, ste odhlasovali, že idete domov, lebo ste sa chceli vyhnúť štvrtkovej zápche a v stredu o tretej ste šli domov, napriek tomu, že nikoho tento nejaký rozmer nenapadol. Aj to je dokladom toho, že jak si tu my žijeme. Takže som, teda nebol to zákon o psoch, bol to zákon, ktorý sa teda, pán Kollár to dobre povedal, je z pohľadu týchto ekonomických alebo takýchto druhý najdôležitejší. A to si dovolím byť mierne, ale budem, už sa učím aj ja, mierne iba k našim radom, hej?

    Čiže naši znova začali hrdinský boj na túto tému a hrdinský boj skončil hlasovaním a celá hrdinská obrana, vytvorenie valu skončilo hlasovaním o jedenástej a už nemal kto bojovať. To je jak, keď niekto bránil Moskvu, že dajme tomu, že keby to vedeli, že teda o dvanástej už v piatok sa nebráni, no tak všetci napadnú tú Moskvu v piatok o dvanástej. A dobijú ju traja. Viete, že toto je naozaj výrazom, nerád to hovorím, ale ono je pravda, pravdu si treba povedať. Možno zapôsobí tak profylakticky, či jak sa to povie, do budúcna. Naozaj je to pravdou, že celý hrdinský boj, celá plná tabuľa bojovníkov za niečo, poviem približne za čo, skončila úderom dvanástej hodiny. Ako malebné, už nebolo treba ďalej bojovať.

    Je to, vážení kolegovia, fakt zlé a poviem si aj v iných príležitostiach , že nie toto je cesta. Toto určite nie je cesta. Ako trebárs ich poraziť, ale aj keby ste ich vy nechceli poraziť, ako im dať opozíciu, skutočnú opozíciu. Prosím vás, aj keby to boli svätí Františkovia od jedného, od prvého po posledného, tak aj tak potrebujú opozíciu. Všetci vieme, že nie sú svätí Františkovia od prvého do posledného, tak potrebujú skutočnú opozíciu. Ja naozaj niekedy žasnem, že jak niektoré veci politicky vyhodnocujeme. Ráno tu bolo X bojovníkov proti licenciám, už nie sú. Ja si hovorím, táto téma si zaslúžila, zaslúžila vyjadrenia, ale vyjadrenia, ktoré napríklad oceňujem, vyjadrenia pána Kollára, trebárs aj čiastočne pána Švejnu, ale odzneli tu aj príspevky, ktoré boli presne v tom klišé, ktoré tu dlhé roky to už dekádne tu ťaháme. Dekádne keci, keci, keci, keci, dekádne keci, ktoré tu už počúvame, ktorých už si nikto ani nič nesľubuje, len povinná jazda. Odzneli, zapichnuté, všetci vieme, že úplne zbytočné.

    To mi je ľúto. Tá téma si zaslúžila primeranú pozornosť, ale sú témy, ktoré si zaslúžia radovo inú pozornosť a tam je to zaujímavé, že ja sa napríklad u niekotrých ľudí neviem dobyť jedného podpisu na témy, pod témy, ktoré skutočne trápia státisíce ľudí a to si musím povedať túto výtku. Tu budú recyklovať reči o neviem čom všetkom, ale k téme, čo skutočne trápi ľudí, trebárs exekúcie, úžernícke spoločnosti, je problém, vyzerá, že je problém, ale vyzerá, že možno nebude problém, sám som zvedavý, komu na čom záleží, či sme schopní pripraviť pre ľudí svetielko nádeje pred Vianocami, že im povieme, že ideme sa tomu venovať. Sám som na to zvedavý, ako to dopadne.

    Ak by sme, opozícia, venovali primeranú pozornosť, tak si to rozdelíme, že určitej oblasti venujeme takúto pozornosť, tak do tretiny, väčšej polky tabule a niektorej téme venujeme pozornosť cez tri tabule. Dám na zváženie, že ktoré témy sú aké. Ja nebudem v tábore recyklovaných kecí, ktoré tu zazneli a ja budem v tom tábore, ktorý napríklad naznačil aj pán Zsolt Simon, že nejakého vyhodnocovania toho zámeru, ktorý nevznikol z plezíru.

    Pán minister, to ešte ako poznámku si poviem, neboli ste minule u nás na výbore, údajne ste boli v Ázií hľadať peniaze, čiže pán minister hľadá peniaze, kde sa len dá. Tu už len si dovolím malú poznámku, pamätám si roky rokúce dozadu, keď som niekde, teda sa začínal pohybovať, tak z Ázie a z Číny hľadali peniaze u nás, no vidíte, ako sa to celé svičlo, čo? Takže a vyzerá to, že to bude na dlho. Ono to s veľa vecami súvisí.

    Takže čiže pán minister hľadá peniaze, kde sa len dá, to treba uznať. Otázka, čiže to bol asi popud hej, to bol asi popud. A teraz poďme ho korigovať v tom, že či zrovna to je to, to, čo sme si mysleli a či je to ten dobrý nástroj. U tohto pána ministra nemám celkom pocit, že je tak klapkovitý, ako niektorí z vašich, že možno by, by vypočul argumenty, ktoré by stáli za zamyslenie a jeden z tých argumentov tu bol od pána Zsolta Simona a ten argument ja, ja nemám k nemu ďaleko, dokonca som k nemu veľmi blízko. Určite tu nebudem spievať o poškodení a zrútení a znemožnení podnikateľského systému a neviem, všetkého, toto naozaj už vynechajme.

    Hovorme o tom, že sú určité, aj vy ste ich aj pomenovali a dokonca aj v číslach vyjadrili určité skutočnosti, ktorým je sa načim venovať, ale naozaj, aby sme s tou vaničkou nevyliali aj dieťa, tak je možno na mieste analyzovať, a tu už použijem slová pána Kollára, systém práce, nie kolektívnej, ale toho kladiva, ale toho jemnejšieho chirurgického. Nuž keby to nemal byť ten skalpel, tak aspoň taký nožík, ktorý vyrezáva, obrezáva, že naozaj to nezasiahne. Čiže k tomu by som sa ja prihováral a tam si myslím, že týmto smerom cesta vedie, čiže možno na sklamanie niektorých bardov poviem, že nie, nebudem tu spievať tú pesničku, ktorá je obohratá platňa. A už škrípa, vrzgá, tak že to počuť neviem kde, hej?

    Budeme hovoriť, mali by sme hovoriť o tom, že je treba sa tomu venovať. A treba sa tomu venovať so širším obzorom, pre túto chvíľu vyhodnocujem, naozaj ako jedna z ciest, ktorá by mohla k tomu viesť, návrh pána Zsolta Simona.

    Pán minister, ešte takú poznámku si dovolím, že keď naháňate peniaze, kde sa dá a to zase s tým súvisí aj tá večná téma. Ja znova poviem, znova ku nám, že znova my dopadneme tak, ako tu zvykneme dopadnúť. Viete, že sa otvorí nejaké téma, otvorí sa veľká téma šmejdov, alebo neviem čoho. My tu ju, trebárs niektorí z nás ju otvoria, alebo sa otvorí a vy si to tak vypočujete, potom niekto vrazí tuná vašim pikolíkom do ruky hotové návrhy. Tí to tu s veľkou slávou predstavia a oni zapichujú vlajku víťazstva, jak oni vyriešili, hej, celý ten problém. V konečnom dôsledku, ja som v tomto pragmatický, keby to aj tak skončilo, že aj celý obrovský, obrovský, obrovský problém exekúcii a úžerníckych nebankoviek, ktoré tu na trhu pôsobia, vyrieši sa takýmto spôsobom, to znamená, že niektorí z vašich tu v januári alebo vo februári dojdú a budete veľkú slávu spievať, ako ste to vyriešili, tak by som poprosil pre túto chvíľu, že aspoň väčšiu hĺbku dajte tomu. Keď už to neskončí tak, že my budeme schopní sa zjednotiť a povedať z taktického hľadiska, že nieže SMER to vyriešil, čo koniec koncov to, čo spôsobil cez Buriana, cez finančný výbor, cez zákon o spotrebiteľských úveroch, ale že my, ako opozícia sme boli tak schopní, že sme na tú tému tak silno upozornili rôznymi formami, ktoré nám aj ústava a rokovací poriadok dovoľuje, že sme SMER k tomu, prepytujem za výraz, dokopali. Už to, jak jednoduchšie to mám povedať? Už to hovorím takto jednoducho. Neviem, dávam na zváženie hlavne ĽP - Ľudovej platforme.

    Aj keby to teda skončilo tak, že s tým tí vaši dôjdu, tak prosím vás, pán minister, že tú väčšiu hĺbku, lebo doteraz, aj keď ste prišli akože vyriešiť šmejdov, to ste doniesli na úrovni lacnej poľskej kozmetiky, aby sa to v zásade nikoho nedotklo, len aby tá tlačová správa vybehla taká, že ste pomohli. Ten pes zakopaný, to, že ničí sa táto spoločnosť cez exekúcie a úžerníctvo, je v tom, že tu sa pôsobí, ako sa pôsobí a že sa vytvára, tie legislatívne nástroje to dovoľujú a dokonca vytvorili už, nie je to ešte triumvirát, ale je to taký duál medzi úžerníkmi, exekútormi, treba to tam priškrtiť v tej DNA.

    Ale ešte pri tej príležitosti vám poviem jednu vec, keď už naháňate, ak existuje kvalifikovaný odhad sumy, ktorá ročne prechádza cez exekútorské úrady niekde na úrovni 50 mil. eur. Keď už štát povedal, že aj z bedáka, ktorého ošálili na hrncoch a ktorého úžerníci nechali, spadnúť mu zmluvu a vytrieskajú trikrát z neho, ako si požičal a keď ešte aj štát povedal, že z toho celého dealu chce mať 20 % DPH, lebo tá babka, chúďa, si to DPH neodráta, ona si ho nemá kde započítať, ona nie je platca DPH, čiže už keď štát povedal, že ešte z toho chce mať 20 % DPH, tak by ma pre túto chvíľu sakramentsky zaujímalo, koľko týchto 300, alebo koľko ich je, exekútorov, toho DPH pre vás odviedli. Keď už ste si to všetci takto zladili, že aj štát chce na tomto profitovať, že z tej biedy vytlčieme ešte aj tú DPH, keď už nepríde sem niekto s tým, že DPH pre fyzické osoby, ktoré si ju nemôžu započítať, uznajú, že nie je potrebné vytrieskať. Tak, keď ju trieskate z tých ľudí, naozaj by to stálo za to. Lebo ja si nemyslím, že exekučné úrady sú tie typy, že by, no ale nevylučujem, že niektoré možno, možno vám vykážu aj nadmerný odpočet, ale oni, viete, tie telefóny a kancelársky papier, oni by mali byť veľmi silným platcom DPH. Čiže toto by bola, ak, nevylučujem, že to dám aj vo forme interpelácie, nie na koľko je možné alebo nie je možné tieto informácie, s nimi narábať, ale každopádne pre zdravie našej spoločnosti sú dôležité, ak, lebo môžeme hovoriť, že tá suma je tak zaujímavá pre tento štát, keď už ju vytrieskate, že stojí na nej rozpočet, potom si povedzme, či na tomto má stáť rozpočet alebo má tvoriť. Ak by sme náhodou nezistili, že zrazu ani DPH, ani nič, ale od tých ľudí, od tej babky, od toho chudáka to DPH niekto vytrieskal. Tak to by tiež stálo za to.

    Čiže ak by sme mali hľadať, ak by sme mali robiť to, čo máme robiť, to znamená, nie pomáhať tým, ktorí to už nepotrebujú, prosím vás, však viete, čo tu všetko chodí? Pomáhame tým, čo to nepotrebujú, oni už pomaly ani nechcú a my im to, vy im to ešte nosíte. Ja už niekedy tak to preženiem.

    A keď by sme sa mali vrátiť k podstate, tak je tu obrovský trh, poviem to takýmito slovami, obrovský potenciál ľudí, ktorí skutočne, ale skutočne potrebujú pomoc a je to našou psou povinnosťou, či už spoločne, či cez hraničné, či cez prierez, len to, prosím vás, už skôr alebo neskôr urobme. Už sú tie niektoré veci neudržateľné. Už to nenakladajte tým ľuďom, že keď sem niekto donesie zákon o znížení exekučných poplatkov, ktorý nie je populistický a ja to v tom inom prípade poviem, ktorý má vecné a dôvodovku sakramentskú, dobre vypracovanú, tak prosím vás, aspoň neodhlasujte, že chcete ísť domov.

    Keď budeme, na konci tejto schôdze je môj návrh zákona o novele Občianskeho zákonníka, kde sa definuje nie už v trestnoprávnom kódexe, ale v občianskoprávnom kódexe úžera, čo krajiny na vôkol nás majú, Česi minulý rok zaviedli do nového, tak prosím vás, nepovedzte, že chcete ísť domov. Nepovedzte, že vás to nezaujíma, lebo to zaujíma státisíce ľudí a už sa nebudem tu opakovať, čo už sa stáva mantrou, že potom nám tú vizitku toho, že sa nezaujímame, robí niekto iný, lebo ten povie, že sa to všetko vyrieši. Prosím vás, to je dosť jednoduché. Ja sa pokúsim alebo aj do budúcna sľubujem, skúsim rozprávať jednoduchšie, lebo niekedy mám pocit, že nie celkom v tých súvislostiach to chápeme. Pre túto chvíľu ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Martvoň a Zsolt Simon. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Chcem vás poprosiť páni poslanci, keďže je už štrnásta hodina a mali by sme prerušiť rokovanie a budeme pokračovať v utorok, dávam návrh, aby sme tento bod ukončili, aby ešte pán minister vystúpil so záverečným slovom a budeme v utorok pokračovať o 9.00 hodine vládnym návrhom zákona o azyle, bodom č. 27 a nasledujúcich, tak ako sme si to odsúhlasili pri zmene programu. Je všeobecný súhlas na takýto postup?

  • Reakcie z pléna.

  • Áno. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec Hlina, ja dokonca v úvodnej časti mojej faktickej budem s vami aj súhlasiť, ako to prirovnanie ohľadom tých opozičných bojovníkov, že po dvanástej hodine padla. Mne sa to, náhodou sa mi to veľmi pozdávalo, čo prvýkrát asi v dejinách s vami s niečim súhlasím.

    Na druhej strane ale, pán poslanec Hlina, no viete, vy máte taký zvláštny spôsob, že keď niekto niečo dobre urobí a pracuje na tom celé leto, tak len preto, že mu závidíte, lebo tá druhá časť vášho vystúpenia bola iba čisto o závisti, tak začnete obviňovať z toho, že je plikolík, a že mu to niekto urobil, alebo niečo také. Ako tu, pred všetkými občanmi hovorím, bola to tvrdá práca v boji proti šmejdom, nielen mňa, ale aj celých tímov ako takých a vy nás tu nazvete všetkých, že pikolíkov. No len možno iba ako preto, že vy ste s niečím takým neprišli, alebo vám to váš asistentík nepripravil, lebo mal som možnosť vidieť v utorok, keďže váš asistent nemal čas prísť do roboty, tak nemali ste s čím vystúpiť, tak ste tu v utorok čušali a sedeli, lebo ste sa ničomu nerozumel. To je prvý moment.

    Druhý moment je ten, že vy tu hovoríte stále o tých exekútoroch a o všetkom možnom, že v biede a o týchto veciach, ale málokto si uvedomí tu z prísediacich v sále, že pravým zlom a pravým zmyslom tejto biedy je to, že všetci ľudia všetko prepijú v podnikoch, ako máte vy a potom sú nútení požičiavať si peniaze a prichádza na lep úžerníkom. Čiže prapôvod všetkého problému a všetkej biedy na Slovensku je hlavne alkohol, ktorému dopomáhate aj vy, pán poslanec Hlina, ako taký. Čiže, ja si vyprosím, aby mňa tu niekto nazýval nejakým pikolíkom. Ja v tom momente som tam videl iba jedného pikolíka, ostrihaného podľa hrnca a ten stál za rečníckym stolom. To bolo všetko.

  • Páni poslanci, no. Pán poslanec Martvoň, mali ste sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca. Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, naozaj, pani predsedajúca, naozaj najskôr dovolím si zareagovať na to, čo pán Martvoň ukončil kolega náš. Pán kolega...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Viete, že nemôžte reagovať. Pán poslanec, nemôžte reagovať na vystúpenie vo faktickej poznámke.

  • Ale pani predsedajúca, nesmierne ma rozčuľuje, keď poslanci Národnej rady sa vyjadrujú spôsobom pána Martvoňa a potom sa čudujeme, že máme takých predsedov alebo máme takého predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, akého máme. SMER takýchto ľudí má medzi sebou a rozčuľuje ma to, že to v Národnej rade toto odznieva. Nehnevajte sa, musel som to povedať, lebo to tak cítim a v každom prípade musím povedať na kolegu Hlinu len jedno.

    Áno, keď pán minister by chcel postihnúť tých, ktorí sú špekulanti, tak tí, ktorí sú špekulanti, nezamestnávajú ľudí. A keď nezamestnávajú ľudí, tak daňová licencia, daňovú licenciu by mali platiť tí, ktorí sú jednoosobové eseročky a práve preto som povedal, že keby pán minister chcel, tak vyrieši to jednoduchým spôsobom a to, že daňovú licenciu platí daňovník, ktorý zamestnáva menej ako dvoch stálych zamestnancov. Dnes v rozprave odznelo viackrát. Za zamestnanca zaplatíte dane a odvody viac ako 2 000 euro. Prečo máme trestať tých, ktorí investovali peniaze a majú daňovú stratu, ale ako tak dokážu ešte zamestnať a dúfajú, že to prežije. Je to len signál k tomu, že na Slovensku sa neoplatí podnikať, neoplatí zamestnávať a takýto signál posiela vláda. Pán kolega Hlina, ja som pochopil vaše vystúpenie v tomto duchu a plne s vami súhlasím a dúfam a zostáva mi len veriť, že aj občania tejto krajiny toto pochopia a pri najbližšej príležitosti volieb to opäť spočítajú tejto vláde.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou pán poslanec Hlina. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len krátku poznámku, že oceňujem, pani predsedajúca, že konečne si začínate plniť svoju povinnosť z pohľadu nejakých situácií, ktoré tu nastávajú. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, nech sa páči, určite chcete zaujať stanovisko. Máte slovo.

  • Áno. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja zareagujem snáď veľmi, veľmi krátko. Tak ako je moja skúsenosť, bol by som rád, aby ste to nemali ako klišé z mojej strany, ale ďakujem za diskusiu, ktorá bola korektná. Ja ju vnímam ako korektnú a k veci na tému, ktorá je ťažká, lebo zákon o dani z príjmov je ťažká téma aj odborne, aj z hľadiska dopadov na reálny život biznisu, podnikateľov a nakoniec aj zamestnancov samozrejme a všetkých tých, ktorí tvoria pracovné miesta.

    Chcem sa najprv technicky vyjadriť k pozmeňovacím návrhom minimálne k dvom, k gas financií som sa už vyjadril. To znamená, že podporujeme zmrazenie asignačného mechanizmu na ďalší rok. Chcem podporiť pozmeňovací návrh pána poslanca Ivana Švejnu, ktorý sa týka nadácií a stanovení limitu na povinný audit a chcem sa vyjadriť k pozmeňovaciemu návrhu skupiny poslancov SaS, pána Poliačika hlavne, ktorý smeruje v podstate na, k problematike daňového bonusu pre rodičov detí, ktorí sa rozviedli a ktorí majú potom zverenú nejakú spoločnú starostlivosť o dieťa.

    Tu sa chcem zastaviť len v tom duchu, že z hľadiska odborného postoja našich ľudí na ministerstve financií, na rozdiel od rezortu práce, táto agenda je uspokojivo riešená finančnou správou už dnes. To znamená, my umožňujeme alikvotné čerpanie podľa dohody rodičom, ktorí sa striedavo starajú o zverené dieťa. Takže považujeme túto legislatívu za navýšenie, čiže niečo navyše a jednak poznáme tento text iba nejakých 24 hodín. Chcem tam upozorniť, je tam napríklad text, navrhovaný text, že najmenej šesť mesiacov má byť v podstate starostlivosť jedného alebo druhého rodiča. Najmenej šesť znamená, mohlo by to byť aj sedem u jedného a deväť mesiacov u druhého, čo sa nám nevmestí do dvanástich mesiacov. Čiže ja len chcem spochybniť, že to nemusí byť úplné ideálne riešenie, ale chcem ubezpečiť pánov poslancov a pani poslankyňu, že sa téme môžme venovať aj v rámci metodického usmernenia pre celú finančnú správu, ak sa niekde vyskytujú problémy, ale my signály nemáme, že by tento problém bol. Problém je skôr vraj v oblasti justícií a možno v Sociálnej poisťovni.

    Ak sa chcem vyjadriť k témam, ktoré tu boli nastolené, tak okrem poďakovania za konštruktívnu debatu musím povedať, že aj, samozrejme vnímam aj politickú rovinu, vnímam snahu označiť novelu tohto zákona ako za zlú. Pritom stále musím, som autor a predkladateľ, musím vytiahnuť na svetlo sveta aj veci, ktoré sú tam dobré, jednoznačne dobré, to znamená zníženie sadzby o jeden percentuálny bod ako signál, ako splnenie sľubu, ktorý sme minulý rok dali, že sa budeme snažiť vrátiť so sadzbou dane z príjmu právnických osôb aj s prísľubom, že tak budeme pokračovať aj ďalej. To znamená, to je moja osobná ambícia, aby sadzba DPPO bola nižšia, ako už snáď o pár dní schválená 22, by som rád skončil toto volebné obdobie s nižšou sadzbou ako 22 % a chcem upozorniť aj množstvom malých, síce drobnejších zmien, ale ktoré budú odľahčovať život aj účtovníkov, aj podnikateľov a dokonca budú aj šetriť peniaze. A chcem len nadviazať na to, čo sme robili v minulých mesiacoch, na znižovanie administratívnej náročnosti ako takej.

    V otázke licencií, ťažká téma, nový inštitút. Neprijímam argumentáciu a vašu snahu, snahu opozície označiť za novú daň, nie je to žiadna nová daň. Je to inštitút, ktorý, ktorý je odpočítateľný od kladnej daňovej povinnosti, je prenesiteľný radovo o ďalšie tri roky, to znamená v čase štyri roky je, je každá firma, ktorá neagresívne, agresívne neplánuje stratu, je schopná sa s týmto nákladom, lebo náklad to je, je schopná s týmto nákladom sa vyrovnať a pripúšťam v ďalších mesiacoch debatu na túto tému. A vec či už z hľadiska citlivosti a osobitných, osobitnej danosti daňovej legislatívy je, je prípustná a pozitívna retroaktivita. To znamená, prípadné, ja som to už povedal pri iniciatíve pána poslanca Hraška, a ono to vlastne sedí aj s tým, čo bolo povedané ďalej a to viazanie, povedzme, na počet zamestnancov, je téma, ktorej sa venovať môžme, ale opäť, to môže byť len arbitrárne rozhodnutie. Tak, hovoríte o dvoch zamestnancoch, dobre, prečo o dvoch? Prečo nie o troch? A prečo o piatich, alebo o jednom? Ten zamestnanec má byť, môže byť príbuzný, nemusí byť príbuzný. Viete, to už je otázka zase obchádzania, zneužívania, možného zneužívania toho inštitútu ako takého.

    Ale snáď si všetci, všetci uvedomujeme, že stav, ktorý tu je, nie je normálny. On nie je normálny a nie je normálny ani v čase krízy a po kríze a nebol normálny, to sme zistili, ani pred krízou v čase hojnosti, ako sa hovorí, keď vyše 50 % firiem malo dlhodobo nulovú daňovú povinnosť. V podstate tieto firmy nikdy nezaujímali daňové zákony a ich výška sadzby. A či sme mali daň rovnú, nerovnú, progresívnu, alebo neviem akú.

    A uvedomujete si snáď aj tie rozdiely a benefity a ja sa tiež nechcem hlásiť, ja viem , že to bude z hľadiska mojej pozície asi ťažké, hlásiť k súboju a k odsudzovaniu podnikateľskej obce ako takej. Ja som sa, hlásim, ja som z nej vyšiel. To znamená, veľmi dobre si uvedomujem, ako je náročné tvoriť miesto zamestnanecké, ako je, ako kto to myslí vážne na konci dňa rátať peniaze, ak má vyplatiť vlastných zamestnancov a na konci dňa mu možno nezostane na vlastnú výplatu. To, to je spôsob, o ktorom, o ktorom hovoríme. Ale, musíte uznať aj fakt pokrivenia prostredia v tom, že nemáme v spoločnosti s ručením obmedzeným ľudí, ktorí majú mať spoločnosť s ručením obmedzeným, majú to byť živnostníci, lebo majú podnikať iným spôsobom a viete, že sa nám prelievajú skupiny z jednej do druhej.

    A tým pádom tá slabosť v tržbách, v ziskovosti tu je, ale tá sa dá vyriešiť návratom k živnosti, dá sa vyriešiť samozrejme.

    A výtky ohľadom z odôvodňovania zásahu do, do živnostníckeho stavu, ja vám chcem len pripomenúť a kolegovia, vy to veľmi dobre viete, že nebyť pádu predchádzajúcej vlády, to bol zákon, tuším, o super hrubej mzde, kde ste mali otvorených sto zákonov, vyše sto zákonov a len pád vlády Ivety Radičovej proste zahatil schválenie tohto zákona. Bolo mnoho, mnoho vecí, ktoré sa veľmi nápadne podobajú tomu, čo sa udialo minulý rok, to znamenalo aj zvýšenie odvodov pre dohodárov, aj, aj ohľadom živnostníkov. To sú proste témy, ktoré nie sú nové. Sú ťažké, verejnosť ich nevníma ľahko, opozícia sa na nich, či tá alebo tá minulá, veľmi dobre vie uživiť, len si všetci musíme uvedomiť a vy si to podľa mňa potichu tiež uvedomujete, že či ste, keby ste boli tu, ako ste tu boli pred pred rokom a pol, tá doba je proste iná. Tá doba je iná a my sme povinní a nevyhnutne proste povinní robiť poriadok, robiť poriadok vo verejných financiách, aj na tej strane výdavkovej, aj na tej strane, na strane príjmovej. A v tomto ja si Ivana Švejnu vážim z pohľadu toho, že je celý život konzistentný z hľadiska svojich slobodomyseľností, z hľadiska fungovania trhu a voľnej lásky k biznisu. Ale, musím, (povedané so smiechom) musím, musím poznamenať, poznamenať, že život, život je iný, pretože, pretože si musíme uvedomiť, že ten kto, kto sa živí formou podnikania cez kapitálovú obchodnú spoločnosť a je platcom DPH, má množstvo výhod, ktoré sú často, často, strašne často zneužívané.

    A tieto výhody nemôže čerpať ani živnostník, ani, ani samozrejme zamestnanec, hej, ktorý, teda snáď nerozdeľujeme ľudí na nevoľníkov zamestnancov a tých iných voľnomyšlienkárskych podnikateľov. Ja by som to nikdy nechcel takto robiť. Tie rozdiely niektoré sú prirodzené, niektoré sú dané legislatívne, niektoré sú dokonca pokrivené legislatívou ako takou.

    Ja si myslím, že to je téma, ktorá, ktorá tu bude zaznievať aj ďalšie a ďalšie mesiace. Chcem zopakovať, prvýkrát sa daňová licencia bude platiť na jar roku 2015 za zdaňovacie obdobie v roku 2014. Predpokladáme na základe všetkých údajov, ktoré máme, že to bude už lepší rok aj z hľadiska, z hľadiska ziskovosti a 480 eur a tu už máme taký malý kolektív, ja som si tak prerátal, tak je to asi náš plat ústavných činiteľov za tri dni aktívnej práce tejto, v tomto priestore napríklad. Uvedomme si tú výšku a uvedomme si ten krik, ktorý okolo toho, toho je urobený a množstvo a uvedomte si aj to, že aj tá atmosféra okolo toho nástroja samozrejme môže spôsobovať aj tie negatívne dopady. Dokonca ešte negatívnejšie, ako by normálne mali byť. Lebo ak niekto niekomu znechutí tú, tú vec ako takú, no len na tom sa, bohužiaľ, musím povedať, aktívne zúčastniť, viete, že čo je síce legitímne, len hovorím, môžte k tomu ešte pridať takú tú škaredú čapicu navrchu, ktorá, ktorá nemusí z diaľky dobre vyzerať, tie škody môžu byť vyššie.

    Ja len opakujem, že tento nástroj, na tento nástroj bude podnikateľské prostredie určite reagovať aj posunmi, aj znižovaním počtu firiem, aj presunmi medzi neplatcov DPH, aj presunmi medzi živnostníkov, ale stále si myslím, že fatálnym spôsobom neovplyvní to, čo je najdôležitejšie a to je to je zamestnanosť. Nie preto, pretože bez, bez fungovania tej zamestnanosti sa potom nedá dosiahnuť ten kľúčový, kľúčový cieľ, ktorý, ktorá pre daný účel firma existuje snáď, hej. Teda pokiaľ to nie je nejaká schránková šuflíková firma, ktorá čaká na príležitosť nejakého výhodného daňového podvodu napríklad. Lebo aj také, aj také sú.

    Ja len musím zopakovať a to je moja posledná, posledná časť vystúpenia a že vy snáď už uznáte po roku a pol, čo sa v tejto pozícii stretávame, že súboj z, o prostredie z hľadiska daňových únikov berieme smrteľne vážne a sa touto témou po mnohých, mnohých rokov vážne zaoberáme. A možno niekedy stúpime aj vedľa, ale ten, to, tá snaha je z nášho pohľadu bohumilá, nemusíte ju všetci, všetci uznávať a donáša aj samozrejme svoje, svoje výsledky a musím povedať, že aj v tejto, aj v tejto možno kontroverznej téme nájdete minimálne 40 % všetkých podnikateľov, právnických osôb, ktorí súhlasia so zavedením licencie, lebo títo dane platili a vždycky platia a dnes sú nadšení tým, že iní majú množstvo nástrojov na to, aby ich neplatili. Tým pádom sú v konkurenčnej nevýhode a to snáď aj Ivan Švejna určite uzná, že to nie je fér, že to nie je fér.

    Ďakujem veľmi pekne a prajem vám všetkým pekný víkend.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Chcem znova panie poslankyne, páni poslanci vám uviesť, že pokračujeme v rokovaní v utorok o 9.00 hodine. Začneme bodom 27, vládnym návrhom zákona o azyle, budeme pokračovať bodom 28, ktorého predkladateľom je pán minister Kaliňák a ďalej budeme pokračovať vládnym návrhom zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov a ďalšími bodmi, ktorých predkladateľom je pán minister financií. Takže, prerušujem rokovanie, prajem vám všetkým pekný víkend a uvidíme sa v utorok o 9.00 hodine.

  • Rokovanie skončilo o 14.19 hodine.