• Dobré ráno. Prajem príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie nepožiadal žiaden poslanec. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Eva Horváthová a František Šebej.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony(tlač 726).

    Už zaujal miesto určené pre navrhovateľov pán minister životného prostredia Peter Žiga, obdobne aj spravodajca Ľuboš Martinák.

    Dávam slovo prvému v poradí písomne prihlásenému rečníkovi pánovi predsedovi výboru pánovi poslancovi Mikulášovi Hubovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy zatiaľ nevidím, okrem pani podpredsedníčky, takže vážení páni kolegovia, nedá mi nezačať jednou aktualizačnou pripomienkou, lebo si myslím, že sa v nej výstižne odzrkadľuje neradostná situácia v našej štátnej ochrane prírody, ktorá úzko súvisí aj s prípravou a prerokúvaním predloženej vládnej novely zákony o ochrane prírody a krajiny.

    Pred pár dňami sme si pripomenuli 9. výročie historickej víchrice vo Vysokých Tatrách. Bezprostredne po nej vzniklo niekoľko spontánnych iniciatív (Nové Tatry, Nad Tatrou sa blýska, vyhlásenia vedcov a podobne). Tieto sa následne zliali do Mimovládneho výboru Naše Tatry, ktorý sa hneď v deň svojho vzniku (13. 12. 2004) obrátil na vtedajšieho predsedu vlády so súborom požiadaviek a odporúčaní, ako vzniknutú situáciu riešiť. Postupne sa s nimi verejne stotožnili samosprávne orgány kľúčových vedeckých ustanovizní (Senát Univerzity Komenského, Snem Slovenskej akadémie vied a ďalšie), ako aj do 300 popredných osobností nášho vedeckého, kultúrneho a spoločenského života.

    Odvtedy sa v Tatrách, presnejšie v Tatranskom národnom parku a v jeho ochrannom pásme, udialo toľko negatívneho, namiereného proti prírode, proti bežným ľuďom, proti odborníkom, ale aj proti duchu ústavy a dikcii zákonov, že je to až neuveriteľné a oprávnene to doma i v zahraničí vyvoláva pochybnosti o tom, či náš najstarší a najvýznamnejší národný park ešte má oprávnenie nazývať sa národným parkom.

    Z odporúčaní mimovládneho výboru sa nerešpektovalo takmer nič. Za vlád Mikuláša Dzurindu však jestvoval aspoň aký – taký dialóg medzi predstaviteľmi štátnej moci a nositeľmi odlišných názorov v tejto oblasti. Za 1. vlády Roberta Fica sa situácia ďalej zhoršila. Tí pracovníci štátnej správy a odborných organizácií (vrátane bývalého riaditeľa TANAP-u), ktorí sa angažovali v prospech prírody, ľudí a zákonov, boli zo svojich funkcií odvolaní a v nejednom prípade následne prišli aj o zamestnanie. Proti ochranárom a ďalším aktívnym občanom snažiacim sa kriticky poukazovať na situáciu a zabrániť ťažbe dreva na miestach, kde sa ťažiť v zmysle zákona nemá, bolo použité násilie. Názory vedcov, ktorí upozorňujú na chybné a neodborné prístupy k tatranskej prírode, sa systematicky ignorujú. Následne sa na území Tatranského národného parku začali – neoprávnene použijúc inštitút výnimiek zo zákona – realizovať investičné aktivity, ktoré masívne a natrvalo poškodzujú prírodu národného parku. Týka sa to aj jeho najcennejších častí: národných prírodných rezervácií.

  • Spomeniem aspoň odstraňovanie lesných a kosodrevinových porastov, poškodzovanie a ničenie vzácnych biotopov, deštrukciu pôdneho krytu, masívne terénne úpravy a výkopy, zmeny vodného režimu, devastáciu tokov, hlukové a svetelné znečistenie, neprimeranú výstavbu a iné.

  • V susednom Národnom parku Nízke Tatry, a to aj v jeho jadrovej zóne, sa po niekoľko rokov masívne aplikovali chemické postreky, čo v podobných chránených územiach v Európskej únii zrejme nemá obdobu. Svoje vážne znepokojenie zo situácie v Tatrách dala pred časom najavo Svetová únia ochrany prírody, Európska komisia i Slovenský národný komitét Programu UNESCO Človek a biosféra.

    Pod stanoviská, kritizujúce z odborných pozícií protiprírodné postupy uplatňované v TANAP-e, NAPANT-e a v ďalších národných parkoch sa podpísali stovky našich i zahraničných odborníkov.

    Verejnosť sa prostredníctvom reprezentatívnych výskumov verejnej mienky viackrát výraznou väčšinou vyjadrila za účinnejšiu ochranu prírody v Tatrách i v ostatných chránených územiach na Slovensku.

    Rezort životného prostredia, do pôsobnosti ktorého ochrana prírody patrí, sa však vytrvalo tvári, že všetko je viac-menej v poriadku, dokonca devastácii slovenskej prírody neraz vychádza v ústrety, či už svojou aktivitou alebo pasivitou. Verte mi, že sa mi to nehovorí ľahko, pretože som bol jeden z tých, ktorí stáli pri vzniku tohto rezortu tesne po Nežnej revolúcii.

    V rámci diskusie o návrhu zákona často odznievalo, že sa pripravuje prehodnotenie, rozumej zníženie výmery národných parkov a iných chránených území na Slovensku. Vraj nemáme na ochranu prírody peniaze. Pritom toto tvrdenie sa neobjavilo v posledných rokoch, teda v čase krízy, ale ešte v čase rekordného hospodárskeho rastu v druhej polovici minulého desaťročia. Z toho je zrejmé, na akom stupni rebríčka hodnôt našich vlád sa príroda a jej ochrana dlhodobo nachádzali a nachádzajú, ale aj to, že argumentovať nedostatkom peňazí je v tomto prípade nedorozumenie a v horšom prípade kamufláž, aj keď v konečnom dôsledku predsa len ide o peniaze, napríklad o cenu prírody ukradnutej nám všetkým a najmä tým, ktorí prídu po nás.

    V tejto súvislosti mi nevdojak prichádza na um slovné spojenie rodinné striebro. Často sa používa v súvislosti s rôznymi podnikmi, často zastaranými, ropovodmi, plynovodmi a všetkými možnými technickými dielami. Raz som počul, že týmto slovným spojením ktosi označil aj významných slovenských umelcov. Ale nepamätám si, že by niekto toto slovné spojenie aplikoval na slovenskú prírodu. A pritom, čo už viac si zaslúži takéto označenie, rodinné striebro, ak nie naša príroda? Čo je autentickejšie, nenahraditeľnejšie, vzácnejšie, závideniahodnejšie a zároveň zraniteľnejšie ako slovenská príroda? Čo je viac symbolom Slovenska a identifikačným znakom jeho obyvateľov ako naše lesy, hory, doliny, riečne zákutia, jaskyne, skrátka, dary prírody? Pritom tie najhodnotnejšie a zároveň najzraniteľnejšie hodnoty sú skoncentrované práve na území národných parkov. Tvrdiť, že máme príliš veľa vzácnej prírody, je podobný alogizmus, ako tvrdiť, že máme príliš veľa drahých kovov, peňazí alebo hoci schopných ľudí. Čo by za to, keby mali to, čo máme my, dali iní, ku ktorým Pán Boh pri nadeľovaní prírodných krás nebol taký štedrý ako k nám?

    Ale hovorme, keď už chcete, ešte chvíľu o peniazoch a o ich vzťahu k prírode.

    Keď mám zostať na pôde rezortu, prvé mi napadnú emisie, ale nebudem zneužívať túto niekoľko rokov starú kauzu a budem sa venovať len prírode.

    Nechcem tvrdiť, že ochrana prírody sa dá robiť zadarmo, ale často sa ukazuje byť najlepšou a najefektívnejšou formou tejto činnosti v územiach s najvyšším stupňom ochrany ponechanie prírody na prírodu.

  • Platí to ako z pohľadu ekologického, tak aj ekonomického.

  • Neviem, prečo túto zjavnú a v zahraničí rešpektovanú skutočnosť tak radi nerešpektujeme.

    Prečo sa nesprávame tak, aby si slovenská príroda, keď už na ňu údajne nemáme, na svoju ochranu zarobila? Prečo vyvážame vzácne prírodné zdroje, napríklad drevo, nespracované a nezhodnotené, do zahraničia, namiesto toho, aby sme ho najskôr premenili na výrobky s podstatne vyššou pridanou hodnotou?

    Prečo hovoríme len o tom, že sú tu subjekty, konkrétne najmä neštátni vlastníci lesov, ktoré na to, že sa ich pozemky nachádzajú na území národných parkov, doplácajú?

  • Mimochodom, aj ja dlhodobo požadujem, aby ku spravodlivej a adekvátnej kompenzácii majetkovej ujmy konečne došlo, a naozaj fandím predkladateľom zákona, aby tento manéver, ktorý je zakomponovaný v návrhu zákona, úspešne vošiel do praxe.

  • Ale mám tu aj jedno ale. Prečo jedným dychom nehovoríme aj o tých subjektoch, ktoré z národných parkov a iných chránených území profitujú, či už ako podnikatelia, alebo ako návštevníci? Prečo by nemali platiť tí prví hoci symbolické percento zo svojho zisku, respektíve z tržieb a tí druhí hoci symbolické euro zo vstupného? Aj keď dosiaľ nedisponujem presnými číslami, som presvedčený, že na vykúpenie neštátnej pôdy v národných parkoch, minimálne na územiach so 4. a 5. stupňom ochrany, by sa takto v pomerne krátkom čase podarilo získať potrebné zdroje.

    A napokon, ale nie na poslednom mieste, prečo nevyužívame efektívne ochotu ľudí robiť niečo dobrovoľne a vo svojom voľnom čase v prospech prírody, krajiny a spoločnosti, napríklad dobrovoľnú zložku stráže prírody, alebo ochranárske mimovládne organizácie? Tomu sa bude v našom spoločnom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu podrobnejšie venovať kolega Martin Fecko, takže len celkom stručne. Stráž prírody a najmä jej dobrovoľná zložka je príkladom toho, ako sa dá účelne využiť potenciál ochoty nezištne urobiť niečo pre prírodu, krajinu a spoločnosť: dobrovoľne a vo svojom voľnom čase. Na to, aby sme tento potenciál využili skutočne efektívne, je však potrebné vybaviť stráž prírody príslušnými kompetenciami a zvýšiť jej autoritu podobne, ako je tomu v iných krajinách. Predložený návrh zákona ide, žiaľ, v niektorých smeroch skôr opačným smerom. V našom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa preto snažíme aspoň čiastočne zlepšiť legislatívne postavenie, fungovanie a akcieschopnosť stráže prírody.

    Keď sa po rozdelení Československa rozdával národný majetok niekoho kamarátom, hovorilo sa tomu lúpež storočia, oprávnene. Ale ešte stále išlo (snáď s výnimkou kúpeľov) len o viac-menej tuctové ľudské – navyše zväčša zastarané – výtvory, akých je vo svete neúrekom. Snaha rozpredať či rozdať jedinečnú slovenskú prírodu je oveľa nebezpečnejšia. V tomto prípade ide o hodnoty unikátne, nenahraditeľné, nadčasové a v pravom slova zmysle celospoločenské. To by bola krádež, vážení, nie storočia, ale minimálne tisícročia.

    Vždy keď počujem, že našu prírodu chránime príliš oponujem, že ju chránime príliš málo.

    V rámci prvého čítania som navrhol, aby sme ďalej nepokračovali v prerokúvaní tohto návrhu zákona. Keďže napriek veľkému úsiliu mnohých zainteresovaných, ako aj napriek určitým prísľubom zo strany predkladateľa nedošlo k podstatnejším zmenám smerom k lepšiemu, tak mi nezostáva nič iné, ako svoj návrh spred mesiaca v mierne modifikovanej podobe zopakovať.

    Navrhujem, aby sa návrh zákona vrátil predkladateľovi na prepracovanie do podoby skutočne komplexnej a systémovej novely zákona o ochrane prírody a krajiny s umožnením aktívnej účasti verejnosti a zainteresovaných odborníkov a mimovládnych organizácií na jeho príprave.

    Som presvedčený, že predložený návrh zákona nerieši systematicky a na základe najlepších dostupných poznatkov dlhoročné kľúčové problémy ochrany prírody a krajiny, samozrejme, s tými výnimkami, o ktorých som sa zmienil a ku ktorým ešte doplním aj napríklad problematiku riešenia inváznych druhov, migračných bariér, fenomén obecných chránených území a niektoré ďalšie nezanedbateľné pozitíva tohto návrhu zákona, ale na druhej je fakt, že celý rad zásadných problémov sa v ňom obchádza až ignoruje.

    Vážne výhrady zaznievajú aj k procesu prerokúvania Hromadnej pripomienky verejnosti a mimovládnych organizácií k predloženej novele zákona.

    Svoj návrh zdôvodňujem najmä nasledujúcimi okruhmi dôvodov:

    1. Popri niektorých pozitívnych zámeroch návrh zákona obsahuje viacero novelizačných bodov, respektíve ustanovení, ktoré sú z hľadiska ochrany prírody i krajiny diskutabilné, kontraproduktívne až škodlivé a v súčasnosti platný stav nezlepšujú, ale skôr zhoršujú.

    2. Návrh zákona neobsahuje celý rad dôležitých ustanovení a systémových opatrení, ktoré by boli v záujme zlepšenia stavu ochrany prírody a krajiny a zvýšenia prestíže orgánov a organizácií štátnej ochrany prírody.

    3. Nielen v čase pred medzirezortným pripomienkovým konaním a prvým čítaním v Národnej rade, ale aj po prvom čítaní prišli k návrhu zákona desiatky zásadných pripomienok z prostredia nezávislých expertov, len ja som ich napočítal okolo 120, čo samo osebe považujem za dostatočný dôvod na to, aby môj návrh bol akceptovaný.

    4. Návrh zákona napriek tomu, že podľa názvu ide o zákon o ochrane prírody a krajiny, sa ochranou krajiny de facto nezaoberá, dokonca cieľ ochrany charakteristického vzhľadu krajiny predkladatelia navrhujú z účelu zákona vypustiť, to všetko s odôvodnením, že niekedy v budúcnosti bude snáď prijatý špeciálny zákon o ochrane krajiny. Veľmi tomu fandím, ale v žiadnom prípade nemôžem s takýmto riešením súhlasiť. Buď teda predložme obidva takéto návrhy zákonov paralelne, lebo v opačnom prípade tu vznikne právne vákuum. A pritom chrániť a udržateľne manažovať všetky typy krajiny nás zaväzuje napríklad Európsky dohovor o krajine, ktorého sme zmluvnou stranou už celých osem rokov.

    5. Niektoré ustanovenia v návrhu zákona nezodpovedajú smernici o biotopoch a v súčasnosti platný nesúlad nielenže neodstraňujú, ale ho v niektorých prípadoch ešte prehlbujú.

    6. Návrh zákona nebol predložený spoločne s príslušnými vykonávacími vyhláškami, čo nám de facto bráni v jeho skutočne kompetentnom a serióznom posúdení.

    7. Návrh zákona a proces jeho pripomienkovania (vrátane nakladania s pripomienkami odbornej i laickej verejnosti) vykazuje viaceré znaky neštandardného postupu.

    8. Podľa môjho názoru predkladateľ dostatočne nevyužil čas medzi prvým a druhým čítaním na zapracovanie oprávnených pripomienok, cieľom ktorých bolo zlepšiť dikciu viacerých ustanovení navrhovaného zákona.

    Mohol by som v tejto chvíli citovať ľudí z praxe (z Inšpekcie ochrany prírody, zo správ národných parkov, od stráže prírody, od speleológov, ale aj od vlastníkov neštátnych lesov a podobne). Citovať ich všetky by zabralo neúmerne veľa času, a preto sa obmedzím iba na jeden, pochádzajúci z prostredia inšpekcie.

    Citujem: „Veľa výrubov drevín mimo lesa (aj na veľkých plochách) sa už v súčasnosti vykonáva aj bez objednávok a faktúr, na ústne dohody drevorubačsko-štiepkarských firiem s rôznymi vlastníkmi pozemkov a pri nedostatku dreva na štiepku je to dobrý biznis. Ak sa podmienky ešte zmäkčia, ako sa navrhuje v novele, budú stromy z krajiny miznúť ešte rýchlejšie ako doteraz. So zákonom pracujem denne a je v ňom od začiatku a najmä po niekoľkých jeho novelách veľa nedostatkov, každá ďalšia zmena ho len komplikuje a ako inšpektori sa potom trápime pri výklade a aplikácii v praxi.“

    Pre prípad, že by tento môj návrh, teda vrátiť návrh zákona predkladateľovi, ctená snemovňa nepodporila, tak som s kolegami Mičovským a Feckom pripravil pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Dovoľujem si na jeho úvod podotknúť, že sme sa obmedzili skutočne len na vylepšenie či spresnenie niektorých navrhovaných ustanovení a de facto sme len zhrnuli pripomienky, ktoré sme už prezentovali v rámci rozpravy v prvom čítaní či na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Inými slovami, v tejto chvíli sa nepokúšame o zásadné zmeny, ktoré by sa dali označiť ako celková zmena filozofie zákona. K tomu sa, verím, dostaneme v dohľadnej budúcnosti.

    Úvodom zhrniem, čoho sa tento náš návrh týka, pre väčšiu prehľadnosť. Týka sa: 1. definície predmetu zákona, 2. ochrany prírody a krajiny ako verejného záujmu, 3. ochrany biotopov v intenciách smernice o biotopoch, 4. ochrany charakteristického vzhľadu krajiny, 5. ochrany stromov vo voľnej krajine, 6. spresnenia režimu ochrany v národných parkoch, 7. spôsobu vyhlasovania chránených území, 8. posudzovania vplyvov, plánov a projektov na európsku sústavu chránených území a 9. prechodných ustanovení.

    A teraz mi dovoľte predniesť avizovaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh a predtým si dám ešte pohár vody, ak dovolíte.

    Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu, Martina Fecka a Jána Mičovského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Čiže navrhujeme, aby sa zákon menil a dopĺňal takto:

    Po prvé. V čl. I bode 1 v § 1 ods. 1 navrhujeme znenie: „Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodného dedičstva, hodnôt a krás, ako aj charakteristického vzhľadu krajiny a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy regionálne a miestne špecifiká.“

    Odôvodnenie. Vo vládnom návrhu zákona absentuje medzi cieľmi zachovanie charakteristického vzhľadu krajiny a do istej miery sa relativizuje zmysel a dôležitosť ochrany prírody a krajiny. Na druhej strane navrhované znenie prináša niektoré nové, žiaduce motívy ochrany, napríklad poskytovanie ekosystémových služieb. Nami navrhované znenie je akousi syntézou pôvodného a novelizovaného znenia v § 1.

    Po druhé. V čl. I bode 2 v § 2 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ochrana prírody a krajiny podľa tohto zákona je vo verejnom záujme a nemôže byť spochybnená žiadnym iným verejným záujmom."

    Odôvodnenie. V platnom zákone nie je vo viacerých prípadoch vyjadrené, čo sa považuje za verejný záujem, pričom ide o vážny nedostatok tohto návrhu pri ochrane prírody a starostlivosti o krajinu. Táto absencia umožňuje následne nad samotnú ochranu prírody a krajiny ako činnosť vo verejnom záujme nadraďovať iný verejný záujem (napr. výstavbu), čo vytvára riziko, že ochrana prírody a krajiny môže byť kedykoľvek spochybnená iným verejným záujmom. Úprava navrhovaná v bode 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je v súlade aj s článkom 6 smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín.

    Po tretie. V čl. I sa bod 13 vypúšťa a doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Po štvrté. V čl. I bode 14 v § 6 ods. 1 sa slová „Ochrana prírodných biotopov" nahrádzajú slovami „Ochrana biotopov".

    Odôvodnenie k bodom 3 a 4. Predložené znenie novely zákona mení pôvodný širšie koncipovaný pojem „ochrana biotopu" na „ochrana prírodného biotopu", čím v značnej miere vylučuje z tejto ochrany iné druhy biotopov ako napríklad poloprírodné biotopy alebo aj niektoré ochrany hodné antropogénne biotopy, čím môže byť v mnohých prípadoch priamo ohrozený hlavný motív ochrany (napríklad známe orchideové lúky). Takéto zúženie ochrany zo všetkých druhov biotopov len na prírodné biotopy je vyslovene v rozpore aj so smernicou Rady 92/43/EHS, kde v článku 1 písm. b) sú pod pojmom „prirodzený biotop" zahrnuté okrem prírodných aj prirodzené biotopy, ako aj poloprírodné biotopy. Takže aj z tohto dôvodu navrhujeme ponechať pôvodnú úpravu v čo najširšom význame „ochrana biotopov", čo lepšie zodpovedá aj zneniu uvedenej smernice.

    Po piate. V čl. I bode 16 v úvodnej vete sa slová „7a a 7b“ nahrádzajú slovami „7a až 7c".

    Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 7 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    Po šieste. V čl. I bode 16 v § 7a ods. 5 sa na konci za slová „právnym predpisom" vkladá čiarka a slová „a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu po potvrdení ich úhrady".

    Odôvodnenie. Požadované činnosti sú finančne náročné a môžu ohroziť – v kumulácii s ostatnými povinnosťami ochrany životného prostredia – hospodárenie dotknutých subjektov. Ak užívateľ pozemkov nezapríčinil stav ohrozenia pôvodného druhového zloženia, je táto povinnosť nad rámec Ústavy Slovenskej republiky. Navyše vykonaním tejto činnosti by užívateľ pozemku porušil § 4 ods. 3 zákona, nakoľko prirodzený výskyt nie je v ňom zadefinovaný.

    Po siedme. V čl. I bode 16 sa za § 7b vkladá nový § 7c, ktorý vrátane nadpisu „Ochrana charakteristického vzhľadu krajiny“ znie:

    Odsek 1: „Pri využívaní krajiny je každý povinný chrániť jej charakteristický vzhľad a obmedziť činnosti, ktoré môžu narušiť jej charakteristické črty. Za týmto účelom sa pri umiestňovaní nových stavieb, ako aj iných objektov a aktivít zabezpečí ich vhodné začlenenie do krajiny v súlade s existujúcimi významnými krajinnými prvkami, historickými krajinnými štruktúrami, krajinnými horizontmi alebo tradičnými krajinnými dominantami.“

    Odsek 2: „Podrobnosti o charakteristickom vzhľade krajiny a charakteristických črtách krajiny, vrátane vymedzenia jednotlivých typov krajiny, podmienkach ich ochrany, ako aj podmienkach začleňovania objektov a stavieb do krajiny upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.“

    Odsek 3: „Podrobnosti podľa odseku 2 sú podkladom na vypracovanie vyjadrenia podľa § 9 ods. 1 písm. a) až c)."

    Odôvodnenie. Je potrebné v zákone zadefinovať a zabezpečiť aj ochranu charakteristického vzhľadu krajiny, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť krajinných systémov a odzrkadľuje viaceré dôležité stránky ich stavu a vývoja.

    Po ôsme. V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie: „V § 11 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Územná ochrana je vo verejnom záujme."." Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    Po deviate. V čl. I sa za bod 31 vkladá nový bod 32, ktorý znie: „V § 19 odsek 4 znie: „Na územiach národných parkov je obmedzený vstup, vjazd, voľný pohyb osôb, domácich a hospodárskych zvierat mimo zastavaného územia obcí, ako aj turistické, rekreačné a iné spoločenské činnosti. Podmienky týchto obmedzení a zoznam turistických, rekreačných a iných spoločenských aktivít, ktoré sú zakázané, ako aj manažment povolených turistických, rekreačných a iných spoločenských činností určí návštevný poriadok národného parku a jeho ochranného pásma, ktorého súčasťou je program starostlivosti o návštevníkov obsahujúci aj opatrenia o osvetovom a kultúrno-výchovnom využívaní národného parku. Návštevný poriadok možno vydať aj pre časť územia národného parku.“.“ Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie. Je potrebné čo najpresnejšie v zákone špecifikovať, čo je v národnom parku zakázané, najmä z dôvodu odstránenia pochybností a nejasností v aplikačnej praxi.

    Po desiate. V čl. I sa vypúšťajú body 32, 34 až 37, ďalej, 39, 40 a 42.

    Odôvodnenie. Vo všetkých týchto prípadoch sa navrhuje, aby aj naďalej rozhodoval okresný úrad v sídle kraja, a nie vláda Slovenskej republiky. V porovnaní so súčasne platným stavom akceptujeme rozšírenie kompetencií vlády na všetky veľkoplošné chránené územia, teda nielen národné parky, ale aj chránené krajinné oblasti, a vo všetkých ostatných prípadoch navrhujeme zachovať súčasný stav.

    Po jedenáste V čl. I bode 41 v § 25a odsek 1 znie: „Lokalitu, spravidla s výmerou do 100 ha, s kultúrnym a vedeckým významom, s neopakovateľnými charakteristickými črtami významnými z miestneho alebo regionálneho hľadiska a ekologickým alebo krajinotvorným významom, môže obec vyhlásiť všeobecne záväzným nariadením za obecné chránené územie."

    Odôvodnenie. Vzhľadom na to, že v Slovenskej republike chýba právna úprava týkajúca sa výslovne starostlivosti o krajinu, navrhujeme rozšíriť definíciu obecného chráneného územia aj o krajinársky motív jeho možného vyhlásenia.

    Po dvanáste. V čl. I bode 45 úvodná veta znie: „V § 28 odseky 3 až 9 znejú..."

    Po trináste. V čl. I bode 45 v § 28 odseky 3 a 4 znejú:

    Odsek 3: „Každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa odseku 2 (ďalej len „navrhovateľ"), je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody.“

    Odsek 4: „Okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu alebo projektu podľa odseku 3 alebo z vlastného podnetu na základe vyhodnotenia kritérií podľa príloh č. 3 až 10 osobitného predpisu64), odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Ak sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné stanovisko vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia časť plánu alebo projektu. Ak podľa odborného stanoviska plán alebo projekt môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu64) z hľadiska cieľov jeho ochrany.".“

    Odôvodnenie k obom týmto bodom, teda 12 a 13.

    Platné znenie zákona upravujúce posudzovanie projektov s možným negatívnym vplyvom na európsku sústavu chránených území netransponuje správne príslušnú európsku legislatívu, konkrétne článok 6.3 a 6.4 smernice Rady 92/43/EHS, ktoré sú kľúčové pre jeho správne uplatňovanie.

    Hlavná chyba je podľa nás procesná, lebo novela navrhuje postup podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie čiže EIA, ktorý však upravuje tento proces všeobecne, kým smernica Rady 92/43/EHS požaduje špeciálne posudzovanie vplyvu plánov a projektov na územia európskej sústavy chránených území. To môže byť súčasťou EIA, musí však spĺňať podmienky posudzovania vplyvov na európsku sústavu chránených území podľa citovanej smernice.

    Po štrnáste. V čl. I sa za bod 47 vkladá nový bod 48, ktorý znie: „V § 32 sa na konci pripája táto veta: „Druhová ochrana je vo verejnom záujme."." Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    Po pätnáste. V čl. I bode 52 v § 35 ods. 6 sa vypúšťa posledná veta.

    Odôvodnenie. Starostlivosť o nájdené choré, zranené, poškodené a uhynuté živočíchy sa vládnym návrhom zákona presúva z príslušných orgánov ochrany prírody na štruktúry odbornej organizácie, a teda na Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky. Tento posun je pozitívny, avšak podľa poslednej vety ten, kto nájde chráneného živočícha, ktorý je zároveň poľovnou zverou, má tento nález ešte oznámiť aj okresnému úradu. Táto povinnosť sa javí byť nadbytočná a keďže je výlučne evidenčná, tak aj sa javí byť zbytočnou záťažou pre občana, a preto ju navrhujeme z textu vypustiť.

    Po šestnáste. V čl. I sa za bod 57 vkladá nový bod 58, ktorý znie: „V § 47 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Ochrana drevín je vo verejnom záujme."." Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    Po sedemnáste. V čl. I bode 59 v § 47 ods. 4 písm. a) sa slová „80 cm“ nahrádzajú slovami „40 cm".

    Odôvodnenie. Cieľom predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zachovať súčasný stav. V porovnaní so súčasným znením zákona o ochrane prírody a krajiny sa vo vládnom návrhu zákona zvyšuje obvod kmeňa drevín rastúcich za hranicami zastavaného územia obce a mimo lesa, kde nie je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody a krajiny pri ich výrube, zo súčasného obvodu 40 centimetrov na 80 centimetrov. Toto považujeme za značný zásah do podstaty ochrany prírody a krajiny, ktorý v praxi bude smerovať k živelnému výrubu drevín a zníženiu disponibilných prostriedkov na náhradnú výsadbu. Už v súčasnosti sa k voľne rastúcej zeleni mimo intravilánu pristupuje veľmi benevolentne, čo by sa predloženou novelou ešte výrazne zhoršilo. Treba zdôrazniť, že táto zeleň plní celý rad dôležitých funkcií ako napríklad ekologické, mikroklimatické, pôdoochranné, ale aj krajinotvorné a ďalšie. Aj z tohto dôvodu sme zásadne proti liberalizácii nových podmienok výrubu, ktoré by mohli situáciu ešte viac zhoršiť.

    Po osemnáste. V čl. I bode 62 v § 47 ods. 7 písm. b) znie: „b) začať konanie o vydaní rozhodnutia o určení podrobnejších podmienok vykonania výrubu alebo o vydaní rozhodnutia, o jeho obmedzení alebo zákaze, ak je v rozpore s požiadavkami na ochranu prírody a krajiny".

    Odôvodnenie. Navrhujeme novú a presnejšiu formuláciu, ktorá by v praxi mala zabrániť zjednodušenému a príliš urýchlenému rozhodovaniu pri výrube.

    Po devätnáste. V čl. I bode 67 v § 50 ods. 1 sa pred prvú vetu vkladá nová veta, ktorá znie: „Vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny je vo verejnom záujme."

    Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    Po dvadsiate. V čl. I bode 68 v § 51 ods. 4 sa slová „nariadenia vlády" nahrádzajú slovami "všeobecne záväzného právneho predpisu".

    Odôvodnenie. Považujeme súčasnú právnu úpravu vyhlasovania osobitne chránenej časti prírody a krajiny prostredníctvom všeobecne záväzného právneho predpisu za vhodnejšiu ako prostredníctvom nariadenia vlády.

    Dvadsiaty prvý bod. V čl. I bod 82 znie: „V § 56 ods. 1 sa nad slovo „výskum" umiestňuje odkaz 86b, nad slovo „činnosť" sa umiestňuje odkaz 86c a vypúšťajú sa odseky 2 a 3." Doterajšie odseky 4 až 8 sa označujú ako odseky 2 až 6.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 86b a 86c znejú: „86b) § 2 ods. 1 zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, 86c) § 8 ods. 2 zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov."

    Odôvodnenie.

    Predložená novela špecifikuje výskum a jeho zameranie, ale nešpecifikuje pojem „vedecká činnosť“, takže hoci sa má táto činnosť podporovať, nie je zrejmé, o čo vlastne ide. Preto ju treba ozrejmiť rovnako ako výskum.

    Spresnenie pojmu „výskum" odkazom na príslušné právne normy patrí hneď do úvodného odseku 1 a tam by malo byť aj spresnenie pojmu „vedecká činnosť". Na to sa zdá byť optimálny § 8 ods. 2 zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov vymenúvajúci viaceré činnosti, respektíve služby, ktoré nemožno považovať za výskum, ale môžu poskytnúť užitočné podklady pre potreby ochrany prírody ako napríklad monitoring, zber a analýzu dát a informácií.

    Navrhuje sa tiež vypustiť odseky 2 a 3, lebo sú duplicitné vo vzťahu k už platným obmedzeniam v zákone o ochrane prírody a krajiny. Výskum by sa po prijatí navrhovaného znenia neúnosne zbyrokratizoval, pričom takýto návrh by mohol byť v rozpore aj s článkom 13 Charty základných práv Európskej únie, ktorý hovorí, že umenie a vedecké bádanie sú slobodné. V praxi plne postačuje povinnosť výskumníkov rešpektovať obmedzenia pri vstupe na pozemky a pri zaobchádzaní s chránenými druhmi, aby nedochádzalo k ich rušeniu či poškodeniu. Teda ak platí, že do niektorých území má voľný vstup každý a že neinvazívny výskum neohrozuje chránené druhy, tak takýto výskum nesmie byť obmedzovaný nad rámec Charty základných práv a iných platných právnych noriem.

    Dvadsiaty druhý bod. V čl. I bod 83 znie: „V § 56 odsek 4 znie: „Oprávnená osoba je povinná vopred oznámiť orgánu ochrany prírody začatie a ukončenie výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny. Po ukončení výskumu je oprávnená osoba povinná do šiestich mesiacov oznámiť organizácii ochrany prírody spôsob a termín publikovania alebo uschovania výsledkov výskumu alebo odovzdať organizácii ochrany prírody správu o výsledku výskumu. Pri viacročných výskumoch je oprávnená osoba povinná oznámiť organizácii ochrany prírody spôsob a termín publikovania alebo uschovania výsledkov výskumu alebo odovzdať organizácii ochrany prírody priebežnú správu o výsledku výskumu každoročne do 31. januára kalendárneho roka. Oprávnená osoba môže pri odovzdávaní údajov do národnej databázy určiť podmienky, za akých možno tieto údaje sprístupňovať a poskytovať o nich informácie. Výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov organizácia ochrany prírody zverejní na svojom webovom sídle; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté86d).“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 86d znie: „Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)."

    Odôvodnenie.

    Navrhované znenie vládneho návrhu zákona je v rozpore s viacerými inými právnymi predpismi. Okrem toho, napríklad vo viacerých skupinách živočíchov, sú chránené takmer všetky druhy zistené na Slovensku (obojživelníky, plazy, vtáky). Orgán ochrany prírody by tak od zoológov skúmajúcich tieto živočíchy dostal neobmedzený prístup k ich novým údajom bez toho, aby na ich získanie prispel.

    Hoci sa v znení vládneho návrhu zákona uvádza, že ostatné ustanovenia zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov týmto nie sú dotknuté, už len povinnosť odovzdať výsledky výskumu je v rozpore s § 17 ods. 1 písm. d) tohto zákona, ktorý ustanovuje, že autor má právo na „nedotknuteľnosť svojho diela a manipuláciu s ním".

    Okrem toho je znenie vládneho návrhu zákona podľa všetkého aj v rozpore s článkom 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES o právnej ochrane databáz.

    Dvadsiaty tretí bod. V čl. I bod 84 znie: „V § 56 odsek 7 znie: „Na vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa § 50, území európskeho významu podľa § 27 a európskej sústavy chránených území podľa § 28 môžu byť použité iba výsledky výskumu vykonávaného v súlade s odsekom 4, ak orgán ochrany prírody nerozhodne inak.".“

    Odôvodnenie.

    Nedostatkom vládneho návrhu zákona je, že pri vyhlasovaní chránených území by príslušný orgán vôbec nemohol využívať tie výsledky výskumu, ktoré neboli zbierané výslovne pre potreby ochrany prírody a krajiny, a teda k nim nemusí existovať súhlas orgánu ochrany prírody a vlastníka, hoci môžu mať veľkú informačnú a prírodoochrannú hodnotu a nemusia viesť k žiadnym problémom s vlastníkmi.

    Nájsť rovnováhu medzi možnými zásahmi do práv vlastníkov, výskumníkov a širšej verejnosti nie je jednoduché, jednoznačne však treba okrem väčšej možnosti prístupu vlastníkov k údajom zachovať aj práva verejnosti, čo nami navrhnutá úprava znenia tohto zákonného ustanovenia umožní, ak sa zavedie vykonateľný a účinný systém informovania o výsledkoch výskumu.

    A posledný, dvadsiaty štvrtý bod. V čl. I sa vypúšťa bod 141. Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie. Platné znenie zákona o ochrane prírody a krajiny vo veci ukladania pokút pri neoprávnenom výrube možno považovať za vhodnejšie, a preto navrhujeme nové znenie § 90 ods. 3 písm. l) z návrhu zákona vypustiť.

    Ďakujem za pozornosť.

    Inak, čo sa týka spôsobu hlasovania, ktorý by som preferoval, tak ho odovzdám pánovi spravodajcovi. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci, pán poslanec Muránsky, Mičovský a Lebocký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Muránsky.

  • Ďakujem. Ďakujem aj za vystúpenie pánovi kolegovi Hubovi. Samozrejme, aj ja som podpísal tieto pozmeňujúce návrhy, preto ma trošku v závere teda zaujalo to, že akým spôsobom budeme hlasovať, lebo pozmeňujúce návrhy niektoré, samozrejme, sú absolútne podporiteľné, niektoré možno sú s určitým otáznikom.

    Ja určite chcem vyjadriť podporu hlavne otázke verejného záujmu, ktorá aj v dôvodovej správe je veľmi vágne napísaná, kde sa píše, že v zmysle článku 6 smernice o biotopoch môže byť verejný záujem ochrany sústavy NATURA 2000 prevážený iným verejným záujmom, ak verejný záujem zamýšľaného plánu alebo projektu preváži verejný záujem ochrany sústavy NATURA 2000, možno ho povoliť. No tak to je otázka takisto široko postavená.

    Takisto sa chcem vyjadriť k tomu, že je potrebné riešiť otázku vstupu na územie národných parkov, ako to uviedol pán poslanec Huba. To je veľmi závažná situácia.

    Takisto je veľmi vágne postavené, ak uskutočnenie plánu stojí len na všeobecnom posúdení podľa EIA, zákona teda č. 24/2006 Z. z.

    Veľmi sa treba zasadiť za to a podporiť, aby ostal teda pri výrube stromov kmeň v obvode 80, a nie 40 centimetrov, lebo naozaj budeme už pomaličky ťať všetko, čo nás len trochu ekonomicky zaujíma, že by bolo vhodné na vyrúbanie.

    A takisto sa prikláňam k tomu, čo sa týka autorského práva a čo sa týka výskumu na území chránených území. Sám mám s týmto skúsenosti, že nielen po inventarizácii chcel orgán štátnej ochrany prírody výsledok...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Veľmi pekne ďakujem pánovi poslancovi Hubovi za jeho vystúpenie. Nebudem hodnotiť jeho jednotlivé časti, veď napokon som aj spolupredkladateľom jeho pozmeňujúceho návrhu, ale chcem povedať celkom úprimne, bez nejakej povinnosti nadŕžať svojmu takpovediac oddielovému kolegovi, že považujem za šťastie, že ochrancovia prírody, ak teda chceme takýto tábor mať, aj keď my lesníci niekedy máme problém s tým, aby sme sa takto rozhraničovali, majú v parlamente takého kultivovaného a skvelého zástupcu. A myslím to úplne vážne, pretože za posledných 30 rokov svojej lesníckej praxe mnohokrát práveže sme si voľáko veľmi málo vedeli porozumieť s ochranármi. A vždy som to považoval za veľmi subjektívnu chybu, ktorá je na škodu nie ochranárom alebo lesníkom, ale krajine. A práve ten duch jeho príspevku, ktorý tu zaznel, jasne svedčí o tom, že tu nie je snaha povinne zdeptať a rozložiť na drobné a skritizovať vládny návrh, ale snaha tomuto návrhu pomôcť, aby naozaj bol funkčný, pretože zákon, o ktorom dnes rokujeme, nie je zákon na krátke obdobie, na volebné obdobie, ale je to zákon, ktorý by mal veľmi výrazne pomôcť úplne nám všetkým. Takže oceňujem tohto ducha. A budem veľmi rád, keď veci, ktoré zazneli v tomto príspevku, naozaj nájdu, keď už nie tentoraz, ak to nebude ochota vládnej strany, tak možno v blízkej budúcnosti porozumenie, pretože by bola škoda jeho motívy a podnety nevyužiť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán profesor, pán predseda výboru, dovoľte mi, aby som teda pri všetkej úcte vyslovil v mnohých súvislostiach možno aj istý nesúhlas s vašimi názormi, ale k tým sa dostaneme v nasledujúcich vystúpeniach.

    Dovoľte mi ale, aby som sa na vás obrátil s jednou otázkou. Vy ste uviedli, že verejnosť sa viackrát vyjadrila za účinnejšiu a rozsiahlejšiu ochranu prírody, prosím vás, pán profesor, pán predseda výboru, kto to bol? Koho vy považujete za verejnosť? Boli to snáď tí, koho preukázateľných práv a právom chránených záujmov sa rozširovanie ochrany prírody týka? Boli to vlastníci pozemkov? Bola to územná samospráva? Boli to správcovia, užívatelia majetku štátu, lesného majetku štátu? Alebo boli to obyčajní ľudia, ktorých sa rozširovanie ochrany prírody dotýka bytostne v tom zmysle, že prichádzajú o posledné možnosti vykonávať svoje povolanie a zamestnanie v hladových dolinách v rámci vidieckeho osídlenia Slovenskej republiky? Kto to bol? Neboli to náhodou NGO-čky. Nad týmito vecami sa treba zamyslieť teda skutočne veľmi hlboko.

    Dovoľte mi, aby som už niekoľkýkrát nesúhlasil s tým vaším tvrdením o alogizme, že máme príliš veľa chránených území. Vážený pán profesor, na Slovensku je dnes 43 % výmery Slovenskej republiky v kategórii chránených území. Ak niekto tvrdí, že ešte stále máme málo chránených území a dostávame sa do takých konfrontácií, že napríklad z celkovej výmery Slovenskej republiky národné parky posudzujeme a porovnávame napríklad s výmerou Spojených štátov na...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Huba, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za vaše komentáre. Pôjdem v poradí, ako odzneli.

    Ja som odovzdal pánovi spravodajcovi takú rámcovú predstavu o hlasovaní. Môžem ju ešte prípadne sprecizovať. Je to oprávnená požiadavka pána poslanca Muránskeho. Ďakujem mu aj za všeobecnú podporu tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    To, čo povedal pán kolega Mičovský, ma, samozrejme, veľmi teší. A ďakujem mu za to. Naozaj by som chcel podčiarknuť to, myslím, že je to duch, v ktorom sa bude niesť celé dnešné rokovanie. Zhodou okolností máme obidve tieto relevantné novely zákonov dnes na stole. A pokúsime sa spoločne dokázať, že naozaj účelné je zakopať tú vojnovú sekeru, ktorá tu je medzi lesníkmi a ochranármi a ktorá spôsobuje mnohé problémy a naozaj často vedie k potvrdeniu tej známej ľudovej múdrosti, že tam, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí, lebo keby sme sa boli dokázali aj v tých národných parkoch lepšie dohodnúť, lepšie si rozdeliť kompetencie, nemuseli tam na nami zvíťaziť developerské záujmy tak kruto, ako sa tomu stalo.

    K pánovi poslancovi Lebockému. Ja som si, samozrejme, nedovolil názory niektorých mimovládok povýšiť na názory verejnosti. Tu išlo o citovanie konkrétnych reprezentatívnych výskumov verejnej mienky napríklad agentúry GfK alebo potom veľký výskum, ktorý sa nedávno robil na Univerzite Mateja Bela, ktorý tieto výsledky, ktoré som ja naznačil, priniesol. Môžeme si o tom urobiť seminár na výbore, kde vás oboznámim s tými výsledkami.

    S tou ochranou sa asi nezhodneme. Ja tvrdím, že na Slovensku sú ako tak chránené 2 % územia, vy tvrdíte, že je to 43 %, tak to si tiež môžeme vysvetliť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Fecko, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte povedať pár slov aj mne k tejto predkladanej novele zákona o ochrane prírody a krajiny.

    Ako som už v prvom čítaní povedal, občania mnohí, ktorým nie je ľahostajná ochrana prírody, čakali, že bude to nový zákon. Je to iba novela. Dobre, musíme sa aj s tým zmieriť. Takže vidíme, že tých pripomienok relatívne veľa je, možnože aj bude.

    Pri našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pracuje komisia pre ochranu životného prostredia. Do tejto komisie, ktorá je jedna z ďalších, mohol každý poslanec nominovať jedného svojho odborníka, ktorý mohol sa vyjadrovať k zákonom týkajúcim sa rezortu životného prostredia, má 9 členov.

    A ich pripomienky, a mám tú česť byť predsedom tejto komisie, som dostal v takejto forme, v takomto objeme.

  • Ukázanie objemu pripomienok.

  • Bolo ich celkove 60. Snažili sme sa navzájom nájsť súlad medzi týmito pripomienkami, ktoré prišli od týchto členov komisie. A tam, kde prevažovala väčšinová zhoda, sme ich akceptovali. A dali sme ich na posúdenie legislatíve ministerstva životného prostredia. Z celkových 60 pripomienok bolo vybratých 27, ktoré boli rezortu životného prostredia zaslané, ku ktorým sme dostali aj určité vyjadrenie. Z týchto 27 doplňujúcich návrhov, ktoré boli touto komisiou deklarované vo väčšinovej zhode, zhruba 3,5 bolo akceptovaných, dobre, chvalabohu, aj za to ja hovorím. Jedna z nich bola aj moja, o ktorej som minule povedal, že koľko vlastne ľudí má predstavovať počet, väčší počet účastníkov konania. Takže ďakujem, pán minister, aj za to, že ste to akceptovali a že to tam bude v spoločnej správe pod č. 2.

    Ostatné tieto body, boli viac-menej spomenuté v pozmeňujúcom návrhu môjho predrečníka pána kolegu Hubu, ako už bolo spomenuté z jeho úst, ja sa budem venovať ďalšej stránke tohto zákona týkajúcej sa stráže prírody. Ako spomenul, je to vlastne možnosť zlepšiť akcieschopnosť tohto stavu, stavu, ktorý, myslím si, berie životné prostredie srdcom. Ja som svojho času tiež bol adeptom na strážcu prírody. A viac-menej myslím, že tento kolektív, ktorý funguje aj teraz, sú to tí ľudia, ktorí doslova srdcom myslia a ten terén vedia si prešliapať, vedia tú ochranu prírody aj v tom reálnom živote realizovať, resp. upozorňovať ľudí, ako by to mali chápať.

    Nechcem tu politikárčiť, môj pozmeňujúci návrh, ktorý ste dostali do lavíc má 13 bodov. Nakoľko myslím, že odôvodnenia sú dostatočne zrozumiteľné a dôvodové, pristúpim k predneseniu tohto pozmeňujúceho návrhu, aby sme sa nemuseli opakovať.

    Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Mikuláša Hubu, Jána Mičovského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 726).

    Vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    Po prvé. V čl. I sa za bod 19 vkladajú nové body 20 a 21, ktoré znejú:

    Bod 20: „V § 13 ods. 2 písm. c) sa slová „a zvážnic" nahrádzajú slovami „zvážnic, protipožiarnych pásov a ciest".“

    Bod 21: „V § 13 ods. 2 sa za písmeno o) vkladá nové písmeno p), ktoré znie: „p) terénne úpravy a narúšanie pôdneho krytu"."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie. Z aplikačnej praxe vyplýva, že vlastníci, nájomcovia a správcovia pozemkov pri výkone hospodárskej činnosti bez predošlej konzultácie často poškodia a nenávratne ničia chránené druhy rastlín a živočíchov a ich biotopy. Preto navrhujeme, aby na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžadoval súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu protipožiarnych pásov a ciest. Rovnako táto skupina osôb pri výkone hospodárskej činnosti alebo pri úprave pozemkov bez predošlej konzultácie často poškodí a nenávratne zničí chránené druhy rastlín a živočíchov a ich biotopy. Tohto sa dopúšťajú aj jazdci na terénnych motocykloch a motorových trojkolkách a štvorkolkách. Preto navrhujeme, aby sa aj na terénne úpravy a narúšanie pôdneho krytu v druhom stupni ochrany vyžadoval súhlas ochrany prírody.

    Po druhé. V čl. I sa za bod 24 vkladá nový bod 25, ktorý znie: „V § 17 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e) ktoré znie: „e) ochranné pásmo chráneného územia".“

    Odôvodnenie. Hoci v ochrannom pásme chráneného územia platí druhý až štvrtý stupeň ochrany, nie je toto územie považované za chránené územie, a tak hoc je doň zakázaný vjazd motorovým vozidlom, nemôže toto vozidlo člen stráže prírody zastaviť, aby odkontroloval oprávnenosť jeho vjazdu. Taktiež postavenie nelegálnej stavby nie je dosiaľ v ochrannom pásme trestným činom, pričom najviac sa nelegálne stavby správe stavajú v týchto ochranných pásmach v národných parkoch. Takže toto chcem tiež odstrániť a zlepšiť.

    Po tretie. V čl. I bod 25 znie: „V § 17 sa vypúšťa odsek 3." Doterajšie odseky 4 až 10 sa označujú ako odseky 3 až 9.

    Odôvodnenie. Keďže sa v § 17 ods. 1 zavádza ako chránené územie aj ochranné pásmo, doterajší odsek 3 stráca opodstatnenosť.

    Po štvrté. V čl. I v bode 103 v § 65a ods. 2 sa za písmeno z) vkladajú nové písmená za) až zc), ktoré znejú: „za) prostredníctvom Stráže prírody Slovenskej republiky vykonáva strážnu službu ochrana prírody, zb) riadi a kontroluje činnosť Stráže prírody Slovenskej republiky, stará sa o udržiavanie a zvyšovanie odbornej úrovne profesionálnych a dobrovoľných strážcov prírody, zc) vedie evidenciu priestupkov riešených profesionálnymi strážcami prírody a dobrovoľnými strážcami prírody a údaje z evidencie pravidelne zasiela do centrálnej evidencie priestupkov, ktorú vedie ministerstvo".

    Odôvodnenie.

    V súčasnosti Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky nie je zaviazaná k výkonu strážnej služby a zamestnaných strážcov využíva aj na plnenie rôznych technických a hospodárskych úloh tak, že výkon strážnej služby je následne neefektívny.

    Z dlhodobej praxe, odkedy je zriadená stráž prírody, vyplynula potreba jednotného riadenia profesionálnych a dobrovoľných strážcov. V doterajšej praxi sa však ku koordinácii ich činnosti pristupovalo iba individuálne. Osvedčila sa koordinácia činnosti a vzdelávanie profesionálnych a dobrovoľných strážcov v rámci jedného chráneného územia povereným pracovníkom, spravidla vedúcim odboru strážnej služby. Preto navrhujem, aby takýto systém jednotného riadenia bol upravený zákonom.

    Povinnosť viesť evidenciu priestupkov vyplýva z § 89 a 89a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Po piate. V čl. I v bode 114 v § 68 písm. h) sa slová „tretím stupňom ochrany" nahrádzajú slovami „druhým a tretím stupňom ochrany".

    Odôvodnenie. Prax ukázala, že obce často nie sú dostatočne kompetentné a personálne vybavené na to, aby posudzovali vhodnosť vykonania výrubov v chránených územiach a ich ochranných pásmach. Respektíve tejto problematike nevenujú sa vôbec alebo dostatočnú pozornosť, a tak dochádza často k výrubom drevín nad rámec zákona. Z tohto dôvodu navrhujeme, aby sa zachovalo pôvodné znenie zákona, kde táto kompetencia obce bude v druhom a treťom stupni spadať pod okresné úrady. Myslím si, že má to svoju logiku a musíme tú odbornosť aj do tohto vniesť.

    Po šieste. V čl. I sa za bod 121 vkladá nový bod 122, ktorý znie: „§ 72 vrátane nadpisu „Stráž prírody Slovenskej republiky“ znie:

    Odsek 1: „Stráž prírody Slovenskej republiky (ďalej len „stráž prírody") je poriadkový útvar, ktorý plní úlohy pri zabezpečení kontroly dodržiavania právnych predpisov na úseku ochrany životného prostredia.“

    Odsek 2: „Stráž prírody je organizačne začlenená do Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a člení sa na a) profesionálnu stráž prírody a b) dobrovoľnú stráž prírody.“

    Odsek 3: „Stráž prírody sa organizačne člení na odbory stráže prírody.“

    Odsek 4: „Člen profesionálnej stráže prírody (ďalej len "profesionálny strážca prírody") je k Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky v pracovnoprávnom vzťahu zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme106a) so všetkými oprávneniami a povinnosťami upravenými v tomto zákone.“

    Odsek 5: „Profesionálny strážca prírody má územnú pôsobnosť v rámci celého územia Slovenskej republiky.“

    Odsek 6: „Člen dobrovoľnej stráže prírody (ďalej len „dobrovoľný strážca prírody") nie je k ministerstvu v pracovnoprávnom vzťahu a má rovnaké oprávnenia a povinnosti ako profesionálny strážca prírody.“

    Odsek 7: „Územnú pôsobnosť dobrovoľného strážcu prírody určuje Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky.“

    Odsek 8: „Profesionálnym strážcom prírody a dobrovoľným strážcom prírody môže byť fyzická osoba, ktorá a) dosiahla vek najmenej 18 rokov, b) je občanom Slovenskej republiky, c) je bezúhonná, d) je úplne spôsobilá na právne úkony, e) je na výkon tejto funkcie zdravotne a fyzicky spôsobilá, f) je odborne spôsobilá, g) zložila sľub podľa odseku 15.“

    Odsek 9: „Za bezúhonnú sa na účel ustanovenia odseku 8 písm. c) považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin ohrozenia životného prostredia spáchaný z nedbanlivosti72); tieto skutočnosti sa preukazujú dokladmi uvedenými v § 44 ods. 7.“

    Odsek 10: „Odborná spôsobilosť uchádzača za člena stráže prírody podľa ods. 8 písm. f) sa preukazuje vykonaním skúšky na okresnom úrade v sídle kraja pred komisiou, ktorú tvorí jeden zástupca okresného úradu v sídle kraja, jeden zástupca organizácie ochrany prírody a jeden zástupca územného útvaru Policajného zboru.“

    Odsek 11: „Obsahom skúšky podľa odseku 10 je preukázanie základných znalostí z trestného práva, právnej úpravy priestupkov, právnej úpravy na úseku ochrany prírody a krajiny, použitia donucovacích prostriedkov, ako aj miestopisu a geografie územia, v ktorom má funkciu vykonávať.“

    Odsek 12: „Okresný úrad v sídle kraja môže od povinnosti overenia odbornej spôsobilosti skúškou a zloženia sľubu upustiť, ak ide o člena stráže prírody, u ktorého dochádza iba k zmene obvodu pôsobnosti.“

    Odsek 13: „Prípravu na skúšku odbornej spôsobilosti podľa odsekov 10 a 11 zabezpečuje okresný úrad v sídle kraja v spolupráci s organizáciou ochrany prírody.“

    Odsek 14: „Členom stráže prírody sa fyzická osoba stáva dňom zápisu do zoznamu členov stráže prírody, ktorý vedie okresný úrad v sídle kraja. Fyzická osoba môže byť zapísaná do zoznamu členov stráže prírody najmä na návrh orgánu ochrany prírody, organizácie ochrany prírody, obce alebo občianskeho združenia, ktorého poslaním podľa jeho stanov je ochrana prírody a krajiny. Do zoznamu členov stráže prírody okresný úrad v sídle kraja zapíše aj vlastníka súkromného chráneného územia po preukázaní spôsobilosti na výkon funkcie člena stráže prírody podľa odseku 8.“

    Odsek 15: „Navrhovaný za člena stráže prírody skladá do rúk prednostu okresného úradu v sídle kraja sľub v tomto znení: "Sľubujem, že ako člen stráže prírody budem svedomito plniť svoje úlohy pri ochrane prírody a krajiny, dbať na dodržiavanie Ústavy Slovenskej republiky, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.".“

    Odsek 16: „Podrobnosti o zápise do zoznamu členov stráže prírody ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“

    Odsek 17: „Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky raz za päť rokov preveruje odbornú spôsobilosť profesionálnych strážcov prírody a dobrovoľných strážcov prírody formou povinného preskúšania, ktorého podrobnosti upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.".“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 106a znie: „106a) Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie k tejto celej pasáži. V súčasnosti chýba presná definícia funkcie a pracovnej náplne stráže prírody, jej členenie a kompetencie. Aj z tohto dôvodu navrhujeme úplne nové znenie § 72, podľa ktorého sa delí táto stráž prírody na profesionálnu a dobrovoľnú. Rovnako je snaha zadefinovať kompetencie jednotlivých zložiek stráže prírody, čo by malo smerovať k skvalitneniu samotného výkonu strážnej služby ochrany prírody. Zároveň sa navrhuje, aby odbornú spôsobilosť pred výkonom funkcie stráže bolo potrebné preveriť nielen u dobrovoľných, ale aj u profesionálnych strážcov prírody. Podrobnosti takéhoto preskúšania upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. V tomto paragrafe sme, samozrejme, prevzali aj súčasné znenie, ale pre úplnosť legislatívnej čistoty procesu sme doplnili ďalšie odseky, ktoré sú tam.

    Po siedme. V čl. I sa za bod 121 vkladá nový bod 122, ktorý znie: „Za § 72 sa vkladá nový § 72a, ktorý vrátane nadpisu „Odbor stráže prírody“ znie:

    Odsek 1: „Odbor stráže prírody a) koordinuje a riadi výkon strážnej služby ochrany prírody prostredníctvom profesionálnych strážcov prírody a dobrovoľných strážcov prírody, b) prerokúva priestupky na úseku ochrany prírody, c) spolupracuje s odbornými pracovníkmi, d) vykonáva environmentálnu výchovu.“

    Odsek 2: „Na účel prerokúvania priestupkov je člen stráže prírody oprávnený a) ukladať a vyberať blokové pokuty, b) predvolať si osobu podozrivú zo spáchania priestupku za účelom vysvetlenia jej konania, c) predvolať si osobu podozrivú zo spáchania priestupku za účelom vyšetrenia priestupku v blokovom konaní.“

    Odsek 3: „Osoba podozrivá zo spáchania priestupku je povinná dostaviť sa na predvolanie.“.“

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie. Z dlhodobej praxe vyplynula potreba vytvorenia jednotného systému riadenia činnosti profesionálnych a dobrovoľných strážcov prírody tak, aby plnili povinnosti vyplývajúce im zo zákona a v rámci jednotlivých odborných organizácií nesuplovali činnosti, ktoré so strážnou službou nesúvisia. Vzťah k zákonu č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je vyjadrený už v platnom zákone o ochrane prírody, ktorý to cituje v § 92 ods. 10.

    Po ôsme. V čl. I bod 124 znie: „V § 74 odsek 2 znie: „Použitie nápisu „STRÁŽ PRÍRODY" inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou je zakázané."."

    Odôvodnenie. Týmto ustanovením sa zabráni zneužívaniu označenia a vydávaním sa za stráž prírody neoprávnenými osobami. Takéto prípady sa už v doterajšej praxi objavili.

    Po deviate. V čl. I sa za bod 124 vkladá nový bod 125, ktorý znie: „V § 74 sa vypúšťa odsek 5." Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie. Tento bod tohto pozmeňujúceho návrhu je obsahovo zhodný s bodom 124 vládneho návrhu zákona, takže tento bod by som vyňal na osobitné hlasovanie, pán spravodajca.

    Po desiate. V čl. I sa za bod 125 vkladá nový bod 126, ktorý znie: „V § 75 ods. 1 písmeno o) znie: „o) zastaviť a kontrolovať dopravný prostriedok a osoby v ňom, ak sa nachádza v chránenom území a jeho ochrannom pásme na účel overenia oprávnenosti jeho vjazdu na toto územie"." Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie. Páchatelia priestupkov a trestných činov do území s druhým až piatym stupňom ochrany často nelegálne vchádzajú rôznymi dopravnými prostriedkami, v ktorých potom odvážajú nelegálne získané jedince chráneného druhu, zver, ryby, rastliny a ich plody, plodnice húb, ako aj nerasty a skameneliny. Stráž prírody dosiaľ môže zastaviť dopravný prostriedok len v chránenom území, a nie v jeho v ochrannom pásme. Takže dúfam, že toto má svoju logiku, aby sme tento bod podporili, aby stráž prírody mala tú kompetenciu aj v ochrannom pásme zasahovať, pretože niekedy je to iba o metroch, či ho stihne alebo nestihne v tom či chránenom alebo pásme tej oblasti chránenej v ktorej je, a nie v ochrannom pásme.

    Po jedenáste. V čl. I sa za bod 125 vkladá nový bod 126, ktorý znie: „V § 75 ods. 1 sa za písmeno s) vkladajú nové písmená t) a u), ktoré znejú: „t) kontrolovať zriaďovanie skládok odpadov, u) kontrolovať vypaľovanie trávnych porastov, remízok a krovitých porastov"." Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie.

    Zriaďovanie skládok síce upravuje zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale stráž prírody nie je oprávnená kontrolovať vykonávanie tohto zákona, a teda v prípade pristihnutia osoby vysýpajúcej odpad nemá možnosť účinne zasiahnuť, nemôže osobu vyzvať, aby sa identifikovala, a ani ju zadržať a následne vec vyriešiť. Myslím, že toto by malo byť.

    Čo sa týka zákazu vypaľovania trávnatých porastov, remízok a krovísk, tento je síce upravený v zákone č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a v zákone č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale stráž prírody nie je oprávnená kontrolovať vykonávanie tohto zákona, pritom sa s touto činnosťou v teréne veľmi často potýka.

    Po dvanáste. Body 122 až 126 sa vypúšťajú. Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa zachovať nárok člena stráže prírody na rovnošatu vzhľadom na to, že zrušenie tohto nároku by viedlo k ďalšiemu nežiaducemu znižovaniu autority stráže prírody.

    Po trináste. V čl. I sa za bod 126 vkladá nový bod 127, ktorý znie: „V § 78 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie: „f) člen stráže prírody nepreukáže svoju odbornú spôsobilosť pri pravidelnom preskúšaní podľa § 72 ods. 17".“ Doterajšie písmeno f) sa označuje ako písmeno g). Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie k poslednému bodu pozmeňujúceho návrhu. Nepreukázanie dostatočnej odbornej spôsobilosti bude dôvodom na ukončenie členstva v stráži prírody.

    Toľko k nášmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý sa týkal hlavne stráže prírody. Myslím si, vážení, že mali by sme dať tejto, ja im hovorím, takejto profesijnej skupine, ktorá pomáha chrániť našu prírodu, vážnosť, ktorú by mali mať. A tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladáme aj s kolegami, nevyšli ani z našich hláv, ale priamo od nich. Oni vedia, ako majú strpčený život pri tom reálnom výkone podľa tohto zákona o ochrane prírody. Tak preto sa prihováram, aby sme naprieč politickým spektrom dali tomuto nášmu návrhu pozmeňujúcemu zelenú, pretože myslím, že chceme zachovať prírodu aj pre ďalšiu generáciu. Takže nehrajme sa tuná na politikov, hrajme sa na odbornú vec, odbornú Stráž prírody Slovenskej republiky. A myslím si, že keď sa nebudeme pýtať tých, ktorí priamo sú za tento výkon zodpovední, nemôžeme vykonávať z vlastnej hlavy a navrhovať zákony. Takže tieto body, ktoré som predniesol, je priamo ich výklad, ako si ich predstavujú, aby tá ich vážnosť nabrala aj v tom reálnom výkone ich služby nejakú tú, ešte raz opakujem, vážnosť.

    Keď môžem, tak pánu spravodajcovi by som doporučil hlasovanie o bode 1 samostatne, o bode 2 samostatne, zapíšte si to, buďte tak dobrý, nemám to spracované, takže tak by som vám to dal, o bodoch 3 až 8 spoločne, o bode 9 samostatne a bodoch 10 až 13 spoločne tiež. Tie body, ktoré sú viacčíselné môžeme dať spolu.

    Dobre, toľko z mojej strany. A žiadam alebo aj prosím, samozrejme, o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem pekne, páni, že ste ma vypočuli a odovzdávam pozmeňujúci návrh pánu spravodajcovi. Ďakujem pekne.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Martinák, to je asi faktická, nie procedurálny?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie, ja do rozpravy ako spravodajca sa hlásim, po faktických môžem vystúpiť.

  • Takže je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Huba, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Stráž prírody by mala mať logicky podobné kompetencie a podobnú autoritu, ako ju má napríklad lesná stráž. Skutočnosť je však taká, že na Slovensku lesná stráž požíva z rôznych dôvodov výrazne vyššiu autoritu ako stráž prírody. A tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh smeruje aj k akémusi zrovnoprávneniu týchto dvoch rovnocenných stráží pôsobiacich v našej prírode.

    Keďže som mal možnosť navštíviť odhadom približne 150 národných parkov na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy, tak môžem z vlastnej skúsenosti porovnávať, akú autoritu požívajú v mnohých krajinách takéto podobné služby alebo, nazvime to, stráže. Príkladom je v amerických národných parkoch asi všetkým vám dobre známa povestná služba, rangeri, ktorí požívajú obrovskú a takú samozrejmú autoritu. Nie je vôbec predstaviteľné, že by niekto neuposlúchol ich pokyny. A k takým charakteristickým črtám okrem toho ich veľmi kompetentného a kultivovaného správania patrí aj tá typická rovnošata, ktorú všetci poznáte z rôznych amerických seriálov. Nie je to možno vec podstatná, ale myslím si, že aj tá dodáva autoritu. A práve tento návrh zákona dobrovoľnej zložke stráže prírody chce zobrať aj túto jednu z posledných, povedal by som, vymožeností, teda nárokovateľnosť na rovnošatu. Takže preto namietame aj tento bod novely. Ďakujem.

  • V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadal spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Reakcia z pléna.

  • Počkajte, poprosím vás, pán spravodajca.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko ešte s reakciou.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za tvoju reakciu. Samozrejme, keď sa chceme porovnávať s inými krajinami, keď si spomeniem, že sme vlastne ministerstvo zrušili pred niekoľkými rokmi, tak viac-menej vidíme, ako sa správajú určité vládne garnitúry k tejto oblasti života. Myslím si, že máme tu čo naprávať, máme sa o čo biť, Slovensko by nemalo byť v tejto oblasti životného prostredia nejakou popoluškou, máme čo ukazovať svetu. Môže to byť jeden z naštartovaných ekonomických stimulov, aby sme sem pritiahli zahraničných turistov, ktorí tu budú míňať svoje doláre a svoje eurá a svoje peniaze. Takže myslím si, že aj tú stráž prírody momentálne musíme, hovorím, musíme udržať, pretože ináč tú ochranu neudržíme. Pán minister, to je jednoznačné. Takže buďme, by som povedal, takí veľkorysí a povedzme, že, áno, chceme mať aj tu stráž na takejto úrovni, ako to majú v iných krajinách, ako pán kolega spomenul, áno, ja poznám tiež poľnú stráž, poznám lesnú stráž a musím povedať, že nedosahujú tieto stráže ochrany prírody ich, by som povedal, vážností aj ich nejakých zákonných možností, ktorými môžu priamo v reálnom výkone pôsobiť. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem v prvom rade za slovo, ktoré som využil ako spravodajca, pretože v krátkosti, skutočne v krátkosti zareagujem na svojich dvoch predrečníkov.

    V prvom vystúpil pán poslanec Mikuláš Huba.

    Čo sa týka vojnovej sekery medzi ochranármi a lesníkmi, ja si nemyslím, že je to vojnová sekera. Medzi lesníkmi a ochranármi, ktorí sú kompetentní a ktorí vedia, čo je to ochrana prírody, majú k tomu príslušné vzdelanie, ako aj rozumejú lesníctvu, a tým aj ochrane prírody, vojnová sekera nie je zakopaná. Vojnová sekera možno je zakopaná medzi tými, ktorí rozumejú prírode, a tými, ktorí sa tvária, že rozumejú prírode.

    Na Tatry mám podobne ako aj teraz iný názor, ako vy, pán Mikuláš Huba. Keď vznikla kalamita v Tatrách, známa veterná kalamita s veľkými následkami, už predtým v prvom funkčnom období, keď som tu bol, som vystúpil na urýchlené spracovávanie kalamity, na podporu urýchleného spracovania kalamity. Vyzval som aj orgány štátnej správy, aby konali v súlade so zákonom o ochrane prírody a nebáli sa povoľovať výnimky aj v piatom stupni ochrany, čo sa týka premnoženia lykožrúta smrekového.

    Veľmi, veľmi negatívnu úlohu zohrali v tomto období médiá, kde dávali veľmi málo priestoru skutočným odborníkom jednak z lesníckej prevádzky a jednak zo strany vedeckej obce, lesníckej a ochranárskej. Viac sme videli tam chlapcov podľa môjho názoru, ktorí keď to neprečítali z papiera, tak nevedeli, o čom hovoriť. Určite, neuznávam takéto spôsoby ako pripútavanie sa ku stromom a tak ďalej a ich skutočne neodborné správanie. Ja sa pýtam, kto platil týchto chlapcov, vedeli, za čo oni bojujú? Keď teraz prejdú Kôprovou a Tichou dolinou, zaujímavé je, že nikto z nich nevystupuje.

    Ešte by som odporúčal aj tým, ktorí tomu snáď neveria, ísť sa pozrieť na plochy, kde TANAP prevádzal revitalizáciu území, to znamená, kde opäť aj človek pomohol svojou umelou obnovou na to, aby Tatry plnili svoju funkciu. Takže odporúčam aj tieto miesta si pozrieť.

    Mojou základnou filozofiou na rozdiel od tzv. ochranárov je to, že my ľudia sme narušili prírody, a preto je našou povinnosť aspoň v prvotných štádiách pomôcť prírode, aby sa dokázala revitalizovať, aby plnila ekologickú stabilitu v prírode.

    Ďalej, pán poslanec Mikuláš Huba, sa opäť nezhodneme pri osobitne chránených častiach prírody. Tu každý operujeme inými číslami, ale, vážené panie poslankyne, páni poslanci, naše ministerstvo v súlade s § 51 nami prejednávaného zákona uverejnilo štátny zoznam osobitne chránených častí prírody Slovenskej republiky. Dám do pozornosti, že naše pekné Slovensko má 49 036 kilometrov štvorcových, čo je 4 903 600 hektárov. Tak poďme sa na to trošku bližšie pozrieť. Národné parky a chránené krajinné oblasti v našom Slovensku predstavujú rozlohu 1 110 598 hektárov. To je necelých 23 % z výmery. Poďme ďalej, chránené krajinné prvky, chránené areály, prírodné rezervácie a prírodné pamiatky predstavujú 112 678 hektárov, čo je 2,3 % z výmery. Ďalej nasledujú ostatné prvky, a to jaskyne a prírodné vodopády. Tie predstavujú 3 300 hektárov. Poslednou kategóriou sú vtáčie územia. Tu máme odborníka pána Martina Fecka. A môže byť skutočne rád, že výmera týchto vtáčích území predstavuje 1 084 719 hektárov. Vážení páni poslanci a panie poslankyne, spolu tento štátny zoznam osobitne chránených častí prírody Slovenskej republiky predstavuje 2 307 996 hektárov. Je každému k dispozícii na webovej stránke. A je to 47,7 % z výmery Slovenskej republiky. Čiže mám za to, že hovoriť tu hoc aj takéto názory, že snáď sú hlasy, že dôjde možno v budúcnosti k znižovaniu výmery chránených území vo vzťahu k ochranárom, to považujem pomaly na základe tohto zoznamu, ale aj skutočnosti za takú mierne poplašnú správu, s ktorou skutočne nesúhlasím.

    Ďalej, čo sa týka tohto paragrafu, pán poslanec Huba, ste sa zmienili ohľadom výrubu drevín, treba to sprísniť a tak ďalej a tak ďalej. Zákon jednoznačne definuje, kde musíme požiadať o výrub drevín, čo sa týka obvodu 40 a 80 centimetrov. Vieme, o čo sa jedná. Aby si niekto nemyslel, že sú to priemery 40 a 80, je to skutočne obvod 40 a 80 centimetrov.

    Ale na inú vec sa chcem zamerať. Chcem sa zamerať na to, že tento zákon myslí aj na náhradnú výsadbu, nielen vyrúb, ale aj náhradnú výsadbu. Spomeniem § 48 a budem citovať: „Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa," podotýkam, na vopred určenom mieste. A podotýkam, orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi už v súhlase povinnosť zalesniť tieto plochy. Takže ja nevidím žiaden dôvod, aby sme tu robili paniku, že len sa ide vyrúbavať a nič ohľadom ochrany prírody sa nebude robiť.

    Ešte skutočne k tomu tzv. samovývoju. Určite aj vy, pán profesor a poslanec Mikuláš Huba, viete, že v roku 1982 na Šumave bola obdobná kalamita ako v Tatrách. Bohužiaľ, sme sa vtedy nepoučili z týchto poznatkov, keď to aj Česi rok nechali na tzv. samovývoj a potom v druhom roku (1984) rýchle išli zasahovať, aby zachránili českú Šumavu. Podobne aj my lesníci, však to pozná aj pán poslanec Tibor Lebocký, alebo aj poslanec Janko Mičovský, náš Lesný závod Medzilaborce v roku 1987, sme pomáhali likvidovať kalamitu v Margecanoch. Bola to takisto kalamita spôsobená lykožrútom smrekovým. A sme ju skutočne úspešne zlikvidovali. Prečo? No jednoducho preto, že poznáme, lesníci, vývojové štádiá lykožrúta smrekového a jednoducho použili sme zdravý gazdovský rozum, to, čo je choré a napadnuté, treba z lesa von, aby sme nenakazili ostatné jedince, pretože to bude mať inak veľmi negatívny vplyv na ekologickú stabilitu prírody, odhliadnuc už od ekonomickej stránky v tomto čase. Teraz, samozrejme, musíme brať do úvahy aj stránku ekonomickú, ale, samozrejme, musí prevažovať stránka ekologickej stability prírody, za ktorou si stojím.

    K tebe, pán poslanec Martin Fecko, by som asi toľko povedal. Tu hovoríš o stráži prírody a tak ďalej a tak ďalej. Mnohí vravíte, že člen stráže prírody má veľmi obmedzené možnosti oproti členom lesnej stráže, poľnej stráže a tak ďalej. S vaším dovolením trošku sa napijem vody. Nebudem už dlhý.

  • Hlas z pléna.

  • No uvidíme. Takže skutočne sa skúsme pozrieť na tie tzv. slabé oprávnenia lesnej stráže. Len niektoré veci poviem, lebo inak by sme tu hovorili dve hodiny.

    Okrem iného člen lesnej stráže môže obmedziť osobnú slobodu osoby pristihnutej pri spáchaní trestného činu, zisťovať jej totožnosť a ak nemožno zistiť jej totožnosť, môže ju predviesť na útvar Policajného zboru. Mnohí si poviete, no, dobre, má tú možnosť. Ale ako ju vykoná? Jednoducho. Člen lesnej stráže je okrem iného aj oprávnený nosiť zbraň, ak je držiteľom zbrojného preukazu vydaného podľa osobitného predpisu, a použiť túto zbraň. Určite každý si rozmyslí, či použije túto zbraň. Tak ako u nás, podobne aj člen Policajného zboru má dané, kedy ju môže použiť. Má tu člen tejto stráže jasne zadefinované už v terajšom zákone, kedy môže použiť túto zbraň. A je to v prípade nutnej obrany alebo krajnej núdze, tu vychádzame zo zákona o zbraniach a strelive, pri zneškodňovaní zvierat, ktoré bezprostredne ohrozujú život alebo zdravie osôb alebo chránených živočíchov, ďalej, pri hrozbe namierenou zbraňou proti osobe, ktorá je ozbrojená alebo kladie odpor pred predvedením na útvar Policajného zboru. A sú tam ďalšie dve možnosti, kedy možno použiť túto zbraň. Určite si to člen stráže prírody rozmyslí. A vôbec je to tak vysoká zodpovednosť, je to prísažná osoba tak ako v lese, takisto aj v oblasti ochrany prírody, že skutočne musí si každý rozmyslieť aj pri týchto kompetenciách, či bude vôbec schopný vykonávať túto závažnú a dôležitú funkciu. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlási šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Martinák veľmi rád používa slovné spojenie „takzvaní ochranári“. Ja ho, s dovolením, budem trochu parafrázovať. Niekedy mám pocit, že zaraďuje aj mňa do tej kategórie, ale, dobre, nikdy to nahlas nepovedal, ale niekedy sa medzi týchto takzvaných ochranárov aj celkom rád hlásim (v chápaní pána Martináka). Ale ja to parafrázujem trošku v inom kontexte, v kontexte takzvaných chránených území na Slovensku. Ja poznám pomerne dobre oficiálne štatistiky o výmere jednotlivých chránených území a netvrdím preto, že by som nepoznal štatistiky, že tu reálne chránime, aj to nie vždy dôsledne, tie rádovo 2 % území v najvyššom stupni ochrany. Tie ostatné požívajú naozaj len veľmi formálnu ochranu. Zoberme si chránené krajinné oblasti s prevažujúcim druhým stupňom ochrany. Tam tie obmedzenia sú také minimálne, že naozaj je to na hranici formálnosti. Ale takisto aj v tých "trojkách" v národných parkoch to nie je bohviečo. Takisto chránené vtáčie územia nekladú nejaké zvlášť veľké obmedzenia, rozhodne nie celoročne na vlastníkov pozemkov, na ktoré sa vzťahujú.

    Čo sa týka výrubu drevín a tých náhradných výsadieb, máme s nimi bohaté skúsenosti napríklad z Bratislavy. Ja viem, že toto je iný typ zelene, táto je voľne rastúca, tu hovoríme o mestskej zeleni. Ale keď si zoberieme náhradné výsadby na území Bratislavy, ktoré sú tiež povinné a na ktoré sa pán poslanec odvolával, tak naozaj dopadajú fiaskom, lebo sa tiež realizujú veľmi, veľmi formálne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Martinák, no strom nie je ako strom, a preto ja takisto som proti tomu, aby sa rozširovala bez štátnej ochrany prírody a bez orgánov štátnej ochrany prírody možnosť vyrubovania porastov, pretože naozaj tie náhrady, ako tu spomenul aj môj predchodca, môžu byť rôzne. To aj z hľadiska biocenóz stromy vytvárajú proste určitú biocenózu, na ktorých sa nachádzajú rôzne zoocenózy. A, samozrejme, keď nahradím staré stromy určitého druhu nejakými mladými stromčekmi dokonca možno zahraničných stromov a takisto urobím náhradu, tak jednoducho to nie je to isté.

    Čo sa týka stráže ochrany prírody, no ja si myslím, že v súčasnosti naozaj je bezzubá a bezmocná, a preto túto otázku treba riešiť. A preto som aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré tu boli predložené, podpísal.

    Čo sa týka ochrany pred lykožrútom, naozaj nie médiám a nie aktivistom, ale skôr populačným ekológom treba dávať slovo. S tým absolútne súhlasím, pretože inak by sa také škody, a ja hovorím, takisto sa pod to podpisujem, čo ste vy povedali, neboli napáchali. A to hovorím ako človek, ktorý sa zaoberá entomológiou. A myslím si, že tam niekde pravda je smerom asi k lesníkom. Ináč, v riadnej ochrane štvrtého, piateho stupňa by sa možno ani lykožrút nemal čo, aj keď to padne, rozmnožiť, pretože to by mala byť tak rôznorodá biocenóza, že by sa tam jeden druh chrobáka, jeden druh lykožrúta v takom stupni ani nemal čo rozmnožiť.

    A chcem ešte povedať, že kto za toto potom nesie zodpovednosť. Bohužiaľ, nie sú to tí aktivisti. Ale v súčasnosti je ten, kto je stíhaný práve a prenasledovaný kvôli lykožrútovi, bývalý minister životného prostredia László Miklós.

  • Ďakujem veľmi pekne. Plánujem k tomuto vystúpiť a upozorniť na niektoré fakt až enormné absurdity, ktoré sú na dennom poriadku. Tu skončí ochrana, o chvíľku prídu lesy. To je ešte nomen ultra k tomuto. Neviem, či je dobré alebo zlé, že spravodajcom je pán Martinák, ktorý vykazuje zjavné nedostatky v chápaní v súvislostiach. Poviem to takto mierne. Poviem aj takú vec, že mne to trošku pripomenula tá rétorika. Je nekomentujem teraz tých ľudí, že tam stáli alebo sa pripútavali. Ale keď niekto sa pýtal, kto boli tí ľudia, kto ich platil, to je taká jakešovčina. Ale ja viem, že vám sa to páči. Ja viem, že vám sa to páči. Ja viem, že keby to prišlo, tak ste prvými pred tými dverami a pred tou podpisovou knihou. Ale ja s tým sa nestotožním. Viete, keby ste trošku nad tým rozmýšľali, vždycky tá zásada platí, cui prodest. Oni tam stáli. Viete, tam stáli a to tak dopadlo, komu to pomohlo, kto by mal záujem ich platiť? Viete, tam nebol záujem ich platiť. Analyzujte, že sú ľudia medzi nami, ktorí majú nejaké presvedčenie o niečom a za to presvedčenie sú ochotní niečo urobiť, prípadne niečo obetovať, čo vy, predpokladám, ani neviete si predstaviť. Ale sú, verte tomu. Ceňme si to, aj keď sa možno niekedy mýlia, vôbec že sú, lebo nám nastavujú zrkadlo, že máme si dávať pozor. Keď takíto ľudia nebudú aj kvôli vám a vašim vyjadreniam, tak potom si tu už nikto nebude na nič dávať pozor a potom sem začnete vláčiť do parlamentu také hlúposti, ako sem začínate nosiť. A ja poviem v rozprave, aké sú.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Martinák, hovorili ste o výmere chránených území a zaradili ste tam aj jaskyne. Neviem teda, či jaskyňa je na povrchu alebo niekde dole. Ale myslím si, že priestor pred jaskyňou sa tam môže zaradiť, ale jaskyne by som asi do tejto výmery nezaraďoval z pohľadu nášho. Takže na tom sa asi zhodneme.

    Ďalšieho by som sa chcel dotknúť. Hovorili ste tu o tom výrube a o následnej povinnosti náhradnej výsadby. Doteraz je to platné tak, že, áno, keď požiadate o výrub nejakých drevín, máte povinnosť nahradiť tieto vyrúbané dreviny novými, kde je vám určené to, kde a ako to urobiť. Vy ale, pokiaľ teda viem, v tomto návrhu túto povinnosť rušíte. To znamená, že by sa už nemuselo požiadať o výrub a tým pádom nemusí byť vám ani určené, kde a ako urobiť náhradný výsev alebo teda náhradnú výsadbu. Takže vysvetlite mi teda toto, či toto je naozaj tak, či sa nemýlim, pretože to by bolo dosť polemické naozaj, ak nemáte povinnosť to ohlásiť, potom vám ani nevyplýva povinnosť náhradnej výsadby týchto drevín.

    No a ešte mi skúste povedať teda, keď ste hovorili o tej výmere chránených území, či ste tým mysleli, že je to dostatočne alebo je to nedostatočne, chceme viac chránených území alebo chceme menej chránených území, lebo ja si myslím, že pokiaľ si prírodu nebudeme chrániť, tak o chvíľku nám ju zhumpľujú developeri a iné finančné skupiny, ktoré majú čisto biznisové záujmy, nie záujmy nezištné o to, aby ľudia mohli bežne chodiť do prírody relaxovať, oddýchnuť si, počúvať spev vtákov, pozrieť sa na zver priamo v prírode. Takže môže sa stať, že si naozaj zhumpľujeme to krásne, čo máme jedinečné tu na Slovensku, a o chvíľku sa tu budeme pohybovať len po betónových džungliach, ktoré sa budú nachádzať aj v lesoch. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, vážená podpredsedníčka. Pán poslanec Martinák Ľuboš, my dvaja by sme si mohli rozprávať o tom určite dosť. A napokon vyšli sme takpovediac z jedného medzilaboreckého hniezda. A určite by sme mohli povedať aj veci, ktoré sa nám nejako nežiada veľmi zdôrazňovať. Tým chcem len naznačiť, že tie pravdy bývajú niekedy večné a je dobré, keď ich ctíme, a niekedy tie pravdy bývajú také, že podliehajú vývoju a že ak sa chceme dopracovať k nejakému rozvojovému pokroku, tak je dobré niekedy aj ustúpiť z večnej pravdy, ktorá nie je večnou pravdou, a hľadať riešenia. A ja si myslím, že my nesmie v Národnej rade kvôli tomu, aby sme obhajovali tie pravdy, ktoré nie vždy môžu platiť, ale aby sme sa v záujme krajiny pokúsili posunúť dopredu aj pomocou zákonov, lebo zato sme tu, a ukázali, že je to možné.

    Myslím si, že tá rétorika, aj pán kolega Hlina to tak povedal, ktorú ste použili, tá klasická, sa možno určite v tejto chvíli páči 90 % mojich kolegov, ktorých uniformu mám na sebe, napriek tomu nie som presvedčený, že to je tá rétorika, ktorá by nám mala jednoznačne byť návodom na to, ako tie škody, ktoré si aj ty spomínal a ktoré tu evidentne vznikali a možno aj stále vznikajú, do budúcnosti eliminovať. A preto chcem povedať, že rozumiem ti, čo si povedal, je to rétorika používaná veľmi často. Ale nie je celkom presná. A ja sa vo svojom vystúpení pokúsim poukázať na to, čo si myslím, že je našou poslaneckou povinnosťou, ukázať, ako sa večné pravdy môžu meniť na istý pokrok v podobe toho, že uznáme, že nie všetko, čo sme v minulosti urobili, bolo správne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, zareagujem na tvoje vystúpenie. Trošku si tam hovoril o lesnej stráži, mal si asi na mysli stráž prírody. Takže to bola asi tá chyba preklep.

    Ale hovoril si o tých kompetenciách. No veď práve ja som povedal, že zhruba polovica tých kompetencií, ktoré tam sú, čo som teraz čítal, bola prebratá. A iba to naviac je nejaký problém, aby mali nárok na rovnošatu? Je problém, aby ich mohli stíhať aj za vypaľovanie, za robenie skládok? To je problém? Myslím, že to by nemal byť problém, ja by som povedal, by malo kričať toto, ešte aj to, ešte aj ďalšie veci.

    Ďalšie si hovoril, že, áno, majú nosiť zbrane, že majú kompetencie jasné. Však je to o tom. Keď hovoríme, že máme mať nejakú vážnosť, tak musíme tú vážnosť aj nejakým spôsobom prejaviť v tom teréne a možno aj tým nosením zbrane, aj týmto odznakom, aj tou rovnošatou, aj ďalším, ako to majú lesná, možnože aj tá poľná stráž a ďalší, ktorí sú tam.

    Ďalej hovoril si o mnohých tých chránených územiach. Samozrejme, ono sa prekrýva tých území veľa. To sme zdedili ešte zo socializmu. Nieže sme ich teraz vymysleli po revolúcii a všetko sme teraz urobili, samozrejme, niečo sa navýšilo, ale niečo sa prekrýva, aj trojnásobne.

    No a všeobecne. Tak ja si myslím, že tú biodiverzitu, ktorú my tu máme, ešte, chvalabohu, ju máme, nám závidia mnohé krajiny. Ja poviem iba jeden príklad. Škovránok v Anglicku nie je. Angličania sa chodia ku nám pozerať, ako vyzerá škovránok. A robia všetko pre to, aby toho škovránka tam dotiahli naspäť. A robia preňho biotop, idú spätne, to, čo zničili, vytvárajú. Dávajú do toho peniaze. Tak my by sme mali to, čo tu máme, chrániť. A ja som povedal, to by mohol naštartovať aj ekonomický možno nejaký stimul, že aj na to môžeme prilákať tých turistov, ktorí prídu na našu prírodu, ktorú my tu máme. Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Martinák.

  • Ďakujem za slovo. Tak pôjdem postupne.

    Pán poslanec Mikuláš Huba, ja vás považujem za skutočne fundovaného ochranára, a to nielen na Slovensku, ale aj v rámci sveta. Prednášali ste v Spojených štátoch. Tieto vaše skutočne ochranárske odborné vedomosti si vysoko vážim, aj keď niekedy sa mi zdá, že trošku sa zaliečate tretiemu sektoru, neviem, či to akože je nejaký populizmus alebo niečo také. Ale vôbec ja vás nezaraďujem medzi takzvaných ochranárov. Toľko na vysvetlenie.

    A čo sa týka stupňov ochrany od druhého až po piaty, či sú prísne alebo benevolentné, o tom sa môžeme sporiť a môžeme debatovať, máme tu na to priestor.

    Čo sa týka Petra Muránskeho, na rozdiel od teba, Peter, ja si myslím, že stráž ochrany prírody má dostatočné kompetencie ako osobnosť podobne ako lesná stráž.

    Čo sa týka pána Hlinu, už som si zvykol na jeho osobitné vystúpenie aj na jeho hodnotenie, či ja sa tu pasujem ako lesník za spravodajcu ochrany prírody. Na rozdiel od vás, pán poslanec, sa nevyznám do všetkého. Toľko k tomu.

    Čo sa týka pána Hraška, skúste si pozrieť § 24 tohto zákona, kde do osobitných chránených území prírody patria aj vodopády a jaskyne. Kolegovia lesníci a ochranári vám to dokážu alebo potvrdia.

    A potom, či máme toho málo alebo veľa, aký je môj osobný názor. Ja myslím, že je tých 47 % do tohto času dostatočných, aj keď môžu sa vyskytnúť ďalšie druhy, ktoré budú ustupovať, a tým zvýšime počty.

  • Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Kuffa. Chcem sa spýtať, pán poslanec, máte to na dlhšie ako 6 minút?

  • Reakcia poslanca.

  • Takže vyhlasujem prestávku, budeme pokračovať hlasovaním o 11.00 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Poprosím pani poslankyňu Vaľovú, aby uviedla v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 716.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. V rozprave vystúpilo 9 poslancov. Z toho niektorí podali pozmeňujúce návrhy.

    Pán predseda, najprv dáme hlasovať o procedurálnom návrhu poslancov pána Novotného, pani Gibalovej a pána Mihála vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 52 bolo za, 80 proti, 3 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Gibalovej nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 57 za, 81 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhoch 1 až 29, 31 až 45, 47 až 56 zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 82 za, 59 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode 30 zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 121 proti, 20 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode 46 zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť ho, ale s tým, že v rozprave bol podaný komplexnejší návrh.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 2 za, 88 proti, 50 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, teraz budeme hlasovať o návrhoch podaných poslancami v rozprave.

    Takže, pán predseda, poprosím, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Šedivcovej.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 140 za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať teraz o návrhu pani poslankyne Jurinovej.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 59 za, 70 proti, 12 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, teraz dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Brocku.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 59 za, 71 proti, 10 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a rozpravy. A teraz, pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 82 za, 15 proti, 41 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, poprosím vás, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 82 za, 24 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).

    Poprosím pani poslankyňu Pavlovičovú, aby uviedla v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 720.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec, ktorý podal pozmeňujúci návrh. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy výborov.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 3 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81 za, 1 proti, 58 sa zdržalo.

    Body sme schválili.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Muránskeho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 31 za, 62 proti, 47 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Týmto sme odhlasovali všetky pripomienky zo spoločnej správy aj z rozpravy a keďže mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 84 za, 1 proti, 54 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o vládnom návrhu zákona s návrhom gestorského výboru uvedený návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 83 za, 1 proti, 58 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov.

    Pán poslanec Puci uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 721.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpilo päť poslancov, z ktorých štyria podali pozmeňujúce návrhy. Najprv však budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy výborov.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 27, 29 až 33 a 35 až 37 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 87 za, 56 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 28 spoločnej správy, ktorý som navrhol vyňať na osobitné hlasovanie, s návrhom neschváliť ho, keďže som podal lepší návrh.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 proti, 61 sa zdržalo.

    Návrh neprešiel a čakáme na tie lepšie návrhy.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Ďalej, dajte, prosím, hlasovať o bode 34 spoločnej správy, ktorý navrhol vyňať na osobitné hlasovanie pán poslanec Martvoň v súvislosti s jeho pozmeňujúcim návrhom.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 1 za, 80 proti, 62 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Týmto sme odhlasovali všetky body zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu č. 1.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 82 za, 9 proti, 51 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu č. 2.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 83 za, 60 sa zdržalo.

    Aj tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Martvoňa.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 82 za, 60 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Muránskeho.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 30 za, 57 proti, 55 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Petrák.

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni, prosím vás, venujme pozornosť hlasovaniu.

  • Dajte, prosím, hlasovať o jeho pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 83 za, 57 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Týmto sme odhlasovali všetky pripomienky zo spoločnej správy aj z rozpravy a keďže mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 za, 2 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A záverečné hlasovanie, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona s návrhom gestorského výboru uvedený vládny návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 83 za, 5 proti, 55 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto boli prerokované body.

    Pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem, pán predseda. Poprosil by som všetkých členov zahraničného výboru po skončení hlasovania, to znamená, dnes o 12.00 hodine budeme mať zahraničný výbor v miestnosti č. 76 na prízemí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán predseda výboru Raši.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som pozvať všetkých, ktorí ešte neboli na preventívne vyšetrenie srdca, na zdravotnícky výbor, aj s občerstvením. Ďakujem pekne.

  • Chcem informovať členov výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že výbor zasadne o 12.30 hodine v miestnosti na to určenej. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, dámy a páni.

    Vyhlasujem prestávku.

    Vítam našu návštevu zo Spojenej školy, ktorí sú na balkóne, z Bánoviec nad Bebravou a budeme pokračovať o 11.25 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Poprosím pána ministra životného prostredia Petra Žigu, aby zaujal svoje miesto. Pán minister už ide.

    Taktiež poprosím spravodajcu Ľuboša Martináka zaujať svoje miesto.

    Do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Štefan Kuffa. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • A vás, pani poslankyne, páni poslanci, chcem poprosiť, aby ste venovali pozornosť vystupujúcemu a nerušili rokovanie, lebo veľmi počuť to vaše rozprávanie. Takže poprosím vás o pokoj v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, dovoľte mi niekoľko slov povedať k predkladanému zákonu o ochrane prírody a krajiny.

    Doposiaľ z opozičných radov zazneli tu iné názory naň, ako ja ho teraz tu odprezentujem, ale v úvode dovoľte mi, aby som povedal, aby zle som nebol chápaný, mám pozitívny vzťah ku prírode, k živočíchom, k rastlinám a, samozrejme, aj ku stromom, avšak chcem podčiarknuť a podotknúť, aby bolo naozaj také primerané a také racionálne toto, ten náš pohľad na našu krajinu.

    Ja som už aj vystúpil v prvom čítaní a o návrhu zákona, ktorý pán minister predkladá tu, ja si nemyslím, že je zlý, len mám tu takisto pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím, pán minister, predložiť. Dotýka sa intravilánov miest a obcí, kde si dovolím povedať, že veľakrát aj mnohí občania majú problém s výrubom stromov. A dovolím si povedať, že napríklad nemajú ani také právne vedomie, že by vedeli, že súvislý krovinatý porast by mohol spôsobiť problém, keby ho zlikvidovali zo svojej záhrady. Stačí, že sused má túto vedomosť. A veľakrát aj tie susedské vzťahy sú zlomyseľné a zlomyseľne oznámi sused suseda a on veľakrát pozerá na toho druhého a jednoducho sú s tým problémy.

    Ja napríklad chcem podporiť tento návrh zákona, pán minister, aj cez to všetko, ak nedáte aj voľnú ruku na to hlasovanie, na ten pozmeňujúci návrh, lebo myslím si, že návrh zákona, ktorý je teraz tu v rokovaní a v rokovacej sále, myslím si, je lepší, ako je ten predchádzajúci.

    Ja som to už hovoril, žijem v podstate v oblasti a krajine takej, kde v podstate poľnohospodárska pôda a rovnako aj lúky a pasienky sú problémom. Dnes keby ste išli na tú poľnohospodársku pôdu, lúky a pasienky, je to húština. Sú tam veľakrát aj invazívne rastliny. Kde je to zachovanie toho nášho prirodzeného reliéfu? Ja zas na druhej strane chápem aj to. Aby tie stromy sme hlava-nehlava vyrubovali, určite to nie som za to. Sám každoročne, ja som to už spomínal, vysadím cca 70 až 100 stromov. Nezvyknem sadiť stromy okrasné, lebo väčšinou je to na záhradách, ale ovocných stromoch v posledných rokoch naozaj toľko som vysadil.

    Ja tak možno keby som tak si dovolil porovnať strom, ktorý je okrasný a možno dekoratívny, a strom, ktorý je úžitkový, ovocný strom, čo sa týka životného prostredia, možno aj produkciu toho kyslíka, ja tam nevidím žiadne rozdiely. A vtáctvo dokáže rovnako zahniezdiť aj v korunách ovocných stromov, takisto ako aj možno v iných korunách stromov, ktoré sú ozdobné.

    Ja napríklad si myslím, že v našej krajine, dovolím si ešte takto tu možno na niektoré tie polemiky, ktoré tu odzneli, reagovať, tak 43 % územia Slovenskej republiky máme chránených. Ja si myslím, že je to naozaj dostatočné. Kolegovia niektorí to nestihli vo faktickej povedať, tak ja si to dovolím tak dopovedať. Ak tu porovnáme Spojené štáty severoamerické a našu krajinu, tak u nás je to paradoxne 37-násobne viac, ako je to inde.

    Rovnako je taký polemizovaný nie zákon, ale tá NATURA 2000. Ja som sám bol na stretnutí vlastníkov, ktorým jednoducho bolo oznámené, že na ich pozemkoch alebo tam, kde sú ako vlastníci, a to je extravilán, bolo vyhlásené chránené vtáčie územie. Ja na jednej strane snažím sa pochopiť teda aj to ministerstvo. Ak sa Slovenská republika zaviazala k tomu, že 25,5 % územia našej krajiny bude chráneným vtáčím územím, tak myslím si, že pre túto našu krajinu je to veľmi veľa. Ak pritom porovnáme nás a Veľkú Britániu, ktorá má, myslím, 6,5 %, a my máme 25,5 % chráneného vtáčieho územia, tak to je markantný rozdiel. Navyše Anglicko alebo Veľká Británia je ostrovným štátom. Teda keď táto krajina si len vyhlási za tieto chránené vtáčie územia len pobrežia, myslím si, že veľmi ľahko sa vtesnajú do tých percent, ku ktorým sa zaviazali. Ja si dovolím tak odprezentovať trošku iný názor. Myslím si, že pre našu krajinu je to veľmi veľa. A som mal možnosť rozprávať sa aj s odborníkmi o tejto problematike. Tak hovorili, že to nie je nejaké také súvislé, ale cez tú našu krajinu je to nejaké také rozbité.

    Samozrejme, tí vlastníci, ktorí tam sú, bránia sa tomu, odmietajú túto skutočnosť. U nás to bolo tak, že to bolo v podstate vojenské pásmo, kde vlastne vojaci cvičili. A títo vlastníci bojovali o vrátenie týchto pozemkov. Ešte nemajú vysporiadané stále tieto veci a už majú vyhlásené tam chránené vtáčie územie. Ak Slovenská republika sa zaviazala k takémuto záväzku, ja nám nič proti tomu, že by sme teda naplnili teda tie kvóty, ak ten záväzok sme teda prebrali. Nuž ale ja si myslím, že tie vlastnícke práva by mali byť rešpektované a mali by byť nad všetkým. A jednoducho vyhlasovať takéto územia, áno, môže to byť, ale na štátnych pozemkoch a lesoch, myslím si, že štát má tieto pozemky aj lesy, aby tie vyhlásenia boli tam. Veľakrát samotným užívateľom a vlastníkom spôsobuje to veľmi veľa problémov, nehovoriac už o tej kompenzácii, ktorá by týmto ľuďom za to patrila.

    Okrajovo sa len dotknem tu spomínaných Tatier. Žijem v tej podtatranskej oblasti. Neviem, tie informácie som ja mal v tom čase, to drevo kalamitné, ktoré sa ťažilo, tak vôbec neskončilo ani v našej krajine. Tak na okraj si dovolím podotknúť, smrek, ktorý je vysadený v Tatrách, je nepôvodnou drevinou, lebo pôvodnou drevinou tam boli jedle a buky a smreky, v podstate táto výsadba sa zrealizovala ešte za účelom takým, že toto drevo bude aj úžitkové a na stavebné účely využívané.

    Ak dovolíte, ja by som prečítal doplňujúci a pozmeňujúci návrh, ktorým chcem v podstate umožniť to, aby vlastníci pozemkov, ktorí majú záhradu, majú dvor, a týka sa to intravilánov, nemuseli žiadať povolenie na výrub takýchto stromov.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kuffu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 726).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I bode 59 v § 47 ods. 4 písmeno b) znie: „b) v rámci zastavaného územia obce na súkromných pozemkoch a v rámci zastavaného územia obce mimo súkromných pozemkov na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 1,30 metra nad zemou, a súvislé krovinaté porasty s výmerou do 10 metrov štvorcových".

    Odôvodnenie.

    Hlavným účelom predloženého pozmeňujúceho návrhu je rušiť podmienku súhlasu orgánu ochrany prírody na výrub dreviny v rámci zastavaného územia obce na súkromných pozemkoch, t. j. na pozemkoch, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve súkromnej osoby. Naďalej sa však zachováva povinnosť obsahovo zhodná s vládnym návrhom zákona žiadať o súhlas na výrub stromu s obvodom kmeňa nad 40 centimetrov, meraným vo výške 1,30 metra nad zemou, a súvislých krovinatých porastov s výmerou nad 10 metrov štvorcových, pokiaľ sa nachádzajú v rámci zastavaného územia obce mimo súkromného pozemku (napríklad obecný pozemok alebo verejné priestranstvo).

    Táto výnimka z povolenia na výrub sa nebude vzťahovať ani na chránené stromy v zastavaných územiach, ktoré sú definované v § 49 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktoré sú kultúrne, vedecky, ekologicky, kajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné, alebo ich skupiny vrátane stromoradí a ktoré boli obvodným úradom v sídle kraja za tieto chránené stromy vyhlásené vyhláškou, čiže aj v týchto prípadoch bude potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. Zároveň sa táto výnimka z povolenia nebude týkať v zmysle § 47 ods. 5 ani prípadov, keď drevina rastie na území s druhým alebo tretím stupňom ochrany, na cintorínoch alebo ako súčasť verejnej zelene, takže naďalej nebude možný výrub verejnej zelene bez súhlasu orgánu ochrany prírody.

    Ochranu prírody a krajiny možno považovať za veľmi dôležitú súčasť ochrany životného prostredia, no nesmie sa pritom zabúdať aj na ochranu vlastníckeho práva a s tým spojené právo užívať toto vlastníctvo spôsobom, ktoré si zvolí daný majiteľ. V praxi sa však vyskytujú rôzne prípady, že úradníci nechcú povoliť osobám odstránenie starého stromu, ktorý škodí viacerým susedom, a na mieste, kde by bolo možné nasadiť niekoľko nových menších stromčekov.

    Po prijatí tohto návrhu nemožno očakávať masívny výrub stromov v súkromných záhradách, keďže každý vlastník sa snaží mať svoje okolie čo najkrajšie, len sa predíde zbytočnej byrokracii, ktorá v značnej miere obmedzuje ľudí vo voľnom nakladaní so svojím majetkom.

    Toľko predkladaný návrh.

    Chcem toľko dodať tu k tejto skutočnosti. Možno ono paradoxne sa to tak zdá, hej, alebo mohli by sme si myslieť, že ľudia sa budú správať nezodpovedne. Nie je tomu tak. Ľudia, ktorí majú taký ten kontakt alebo skúsenosť s tou byrokraciou, ktorá naozaj skrze legislatívu tu je, tak jednoducho dávajú si pozor taký, že nevysádzajú ďalšie stromy. Respektíve tie stromy, keď sú menšie, tak jednoducho ich vytínajú a vyrúbavajú. Myslím si, že aj v minulosti dochádzalo práve aj k takým záležitostiam, keď ten strom naozaj spôsoboval problémy, či už zasahoval možno aj nejako aj tak k susedom. Aj to lístie, ihličie a tak ďalej poškodzuje strechy, veľakrát poškodzuje budovy, základy budov alebo plotov. Môže, samozrejme, takýto strom veľakrát, ak je prestárly, ohrozovať aj na živote a zdraví. Tuto ale ráta tento návrh zákona, že vtedy je možné vyrúbať taký ten strom, ale jednoducho chcem povedať toľko tým, aby vlastník, ktorý vlastní pozemok, záhradu, vlastní ten dom, naozaj mohol slobodne rozhodnúť o tom, či ten strom na tej jeho záhrade rásť bude alebo nebude.

    Ďakujem, toľko k zákonu. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami, páni poslanci Huba, Martinák a Hlina.

    Nech sa páči, pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne. To, čo si povedal v úvode, Štefan, nebudem komentovať, lebo k tomu som sa v podstate vyjadril ešte pred tebou. A vyjadril som svoj názor.

    Možno len taká metodická poznámka. Často porovnávania krívajú, ako sa hovorí. Aj v tomto prípade je to porovnanie s Veľkou Britániou, kde veľkú väčšinu, naozaj, takmer 100 % územia zaberá krajina dlhodobo kultivovaná a spriemyselnená a podobne, tak tam nemožno očakávať také percento výmery chránených území ako na Slovensku. Ale to je len taká poznámka pod čiarou.

    K tej druhej časti, ktorá je predmetom aj tvojho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, musím vysloviť nesúhlas. Niežeby som si nevedel predstaviť výrub stromov, ktoré z nejakých dôvodov sú prekážkou pre majiteľa z takpovediac objektívnych dôvodov, že narušujú statiku stavieb alebo niečo podobné, alebo nejako nadmerne tienia, ale to všetko je práve predmetom tej, povedal by som, dohody s orgánom ochrany prírody. Čiže to, ako je to upravené v súčasnosti, je, myslím, vyhovujúce a liberalizovať tento režim, to znova vytvára podobné riziko, ako je to pri tej liberalizácii, ktorej teraz ideme čeliť v tej voľnej krajine, že by sa ešte urýchlil ten úbytok kvalitnej stromovej zelene v intravilánoch. A to asi nechceme. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Štefan Kuffa, viem, odkiaľ pochádzaš. Pochádzaš z lesov, z oblasti Tatier. Na jeho vystúpení jednoznačne vidno, že človek sa buď narodí alebo nenarodí so vzťahom k ochrane prírody, má to jednak v sebe a ďalej počas svojho života to rozvíja.

    Ja si osobne veľmi vážim jeho vystúpenie a hlavne v tej oblasti, kde sám poukazuje bez nejakej veľkej chvály, že sám zasadí tie stromy, vidím, že tu boli aj úsmevy na perách, len skúsme, aby každý z nás aspoň toľko vysadil, a hneď by bolo viac zelene.

    A k tomu, čo sa týka takisto jeho skutočne striedmeho pohľadu na výrub týchto stromov, ale hlavne na chránené územia vo Veľkej Británii, ale aj v Spojených štátoch amerických. A kto má záujem, nech sa páči tu si porovnať všetky štáty Európskej únie a možno aj sveta. Ja zatiaľ to mám porovnané, pokiaľ ide o Európsku úniu, kde jednoznačne vedieme percenticky vo vyhlasovaní chránených území na území Slovenska, ktoré predstavujú vyše 47 %. Ďakujem, Štefan, za tvoje vystúpenie.

  • Ruch v sále.

  • Reakcia poslanca.

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem za faktické poznámky. Ja len toľko chcem dodať, aby sme mali naozaj taký zdravý pohľad aj zdravý postoj ku prírode, ja keď si spomeniem tak na starých rodičov a ich súrodencov, takisto chodili do lesa, ale vždycky to hospodárenie bolo také, tí gazdovia neboli tí, ktorí vyťali celý ten strom, že by nechali teraz takú mesačnú krajinu, určite. Ale vždycky nasledovala aj tá výsadba. Ak by to tak sa nedialo, tak my dneska by sme tieto stromy a lesy tu nemali zachované. Naopak, ja si myslím, že ak by sa ľuďom toto povolilo, tak oveľa viac zelene v intravilánoch by pribudlo. Veľakrát musím povedať, že tí ľudia naozaj nerozmýšľajú pri samotnej výsadbe. Človek keď sadí stromček, zasadí ho meter od svojho objektu, a keď narastie a je veľký, vtedy si začne uvedomovať, aha, veď mu to spôsobuje problémy, či už statiku narušuje, poškodzuje strechu alebo spôsobuje nadmerné tienenie. Myslím si, že to vlastnícke právo a postoj k tomuto mal by byť takým prioritným. Samozrejme, nie som za to, aby hlava-nehlava sa všetko rúbalo, či už v extraviláne alebo intraviláne, však je to dané regulami, ktoré sú stanovené tu týmto zákonom. Ale takisto keď sa pozrieme na našu krajinu, tak tá krajina, ten jej reliéf skutočne sa veľmi výrazne zmenil. Tam, kde idete a pozriete sa na katastri a máte tam napísané, že sú to lúky, pasienky a orná pôda, dneska je to zarastené stromami a veľakrát sú to dreviny, ktoré sú invazívne a spôsobujú nám problémy. Veľakrát to súvisí aj so zdravím človeka aj alergiami, ktoré tu máme. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mičovský, nech sa páči, máte slovo.

  • Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán predkladateľ, minister životného prostredia, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, zvykne sa o jednom zákone hovoriť, že je to zákon roka, obligátna floskula, ktorá sa spája so zákonom o štátnom rozpočte. Nič proti tomu nemám, ale ak by som si poslúžil týmto zaužívaným spojením a nasmeroval sa k zákonu, ktorý je predmetom nášho rokovania, tak by sme vari mohli aj použiť spojenie, že sa jedná o zákon desaťročia. Chcem tým len poukázať na to, že ak finančné parametre, ktoré sa nastavia v štátnom rozpočte, je možné korigovať, a po roku vlastne môže byť všetko inak, tak parametre, ktoré sa nastavia v zákone o ochrane prírody, majú oveľa väčší možno rozbeh, dobeh a najmä vplyv na to, ako budeme v našej krajine žiť. A myslím, že nikto nepochybuje o tom a ak áno, tak by som rád vyslovil presne opačný názor, že práve nastavenie toho, ako funguje príroda, ako dokážeme sa postaviť k jej ochrane, ako dokážeme zužitkovať jej dary, ako vieme sa postarať, povedzme, aj s istým súcitom o to, aby to, čo nefunguje, fungovalo lepšie, je natoľko dôležité, že sa domnievať, že dneska niečo schválime a potom to zase napravíme, je dosť krátkozraké. Naopak, ak niečo nastavíme zle, veľmi ľahko sa môže stať, že ten dobeh bude veľmi dlhý napriek tomu, že sa spamätáme v istej chvíli, ale už bude neskoro. A preto si dovolím poukázať na to, že sa jedná o zákon veľmi významný, takýmto spôsobom možno netradičným. No ale dosť bolo lyriky, to možno na úvod stačilo.

    Poďme teraz priamo k veci. Ja nebudem hovoriť možno tak zoširoka k toľkým bodom, ako to už povedali moji predrečníci, kde som tiež veľmi rád podporil ich pozmeňujúce návrhy, ozaj úprimne, ale budem hovoriť o veciach, ktoré považujem za dôležité. A dokonca budú to len dve veľké skupiny, nazvem to, nie problémov, ale snáh o to, aby predkladateľ možno v tejto fáze, keď je to ešte možné, zvážil, či by nebolo účelné do tohto zákona zasiahnuť v záujme toho, čo som povedal v úvode, v záujme toho, aby jeho funkčnosť sa prejavila tak, ako to zrejme všetci očakávame.

    V tej prvej veľkej skupine toho, čo chcem povedať, respektíve v tom podstatnom chcem povedať to, čo už sa tu svojím spôsobom pertraktovalo. Existuje tu dlhodobý problém v oblasti jednej konkrétnej, ale veľmi dôležitej činnosti a javu. A to je kalamita v lesných porastoch. Nepochybne aj tí, čo sa nezaoberajú touto oblasťou, vedia, že tu máme dlhé roky, možno je to už desaťročie, intenzívnych rozporov, ktoré spájajú práve rozdielne pohľady jednej veľkej skupiny lesníkov a jednej veľkej skupiny ochranárov na to, že je samotná legislatívna cesta, ako poriešiť tieto problémy, ako ich teda vyriešiť, nie jasná. A kalamita nie je žiadna maličkosť, pretože, to je možno len na okraj, viac ako 5 miliónov kubíkov alebo možno v niektorých rokoch takmer 5 miliónov kubíkov, čo je viac ako polovica celej ťažby toho, na Slovensku sa vykoná práve spôsobom náhodnej ťažby. A z toho istá a nezanedbateľná časť je práve v chránených územiach a ešte môžeme aj zdôrazniť, že niektoré z týchto chránených území sa stávajú producentom, semenišťom a akýmsi zdrojom rozširovania kalamity. Takže problém je to určite vážny. A myslím si, že ak sa zameriam z pohľadu aj toho, čo reprezentujem, na záujmy lesníctva v tejto fáze, tak sa nestane chyba, keď by som chcel práve túto časť si vybrať za predmet našej rozpravy a možno pána ministra poprosiť, napokon ako človeka, ktorý má k lesníckemu stavu v rodine blízko, aby naozaj zvážil, že je potrebné vykonať keď už nie účinný, tak aspoň veľmi snaživý pokus o to, aby toto dlhodobé boľavé dedičstvo rozdielnych pohľadov na spracovanie kalamity medzi skupinou lesníkov a ochranárov začalo patriť minulosti.

    Pozrime sa na to aj tak, že má to svoju históriu.

    Ja si ako lesník pamätám, že je už tomu skoro 10 rokov, keď sme tu mali dvoch ministrov zo strany maďarskej koalície, pána Simona a pána Miklósa, ktorí s tým, že teda pochádzali z jedného politického zoskupenia, vzbudili nádej, že už v prvej polovici prvej dekády 21. storočia sa tieto problémy začnú riešiť. No nestalo sa tak. A určite si to pamätáte, tých vystúpení, tých rozporov, ktoré tu zaznievali, ozaj mnohokrát veľmi emotívne, vášnivo, ale nič neriešili, pribúdalo. Už bola o tom dnes zmienka, že to nazval niekto vojnovou sekerou, niekto zákopovou vojnou, niekto nedorozumením. Nie je dôležité, ako to nazývame, ale určite to pôsobilo nie v prospech našich cieľov.

    No a potom prišiel 7. september 2012. V tento deň sa vo Zvolene uskutočnila konferencia na pôde Technickej univerzity, pod ktorú spadá aj Fakulta lesníctva, aj Fakulta environmentalistiky, kde sa stretla skutočne významná skupina predstaviteľov rôznych pohľadov na správu krajiny, lesa, ochranu prírody. A čo je dôležité? Stretli sa tam aj dvaja páni ministri, pán minister Žiga a pán minister Jahnátek. A bez toho, aby som si robil nárok na to, že by som teraz citoval z ich vyjadrení, môžem potvrdiť, že tá deklarácia vyplývajúca z ich vystúpení, aj z istého resumé, ktoré zaznelo na tejto konferencii, jednoznačne potvrdila, že si títo dvaja páni ministri a ďalšie skupiny vedcov, odborníkov uvedomili, že máme veľmi rozdielnu legislatívu, ktorá jednoznačne v istých fázach práve vo vzťahu k spracovaniu náhodnej ťažby si odporuje a je preto potrebné využiť ten opäť teda súzvuk, čo sa možno nepodarilo v časoch súzvuku v Strane maďarskej koalície, v rámci súzvuku v rámci politickej strany SMER – sociálna demokracia na to, aby sa pomohlo krajine, ľuďom a aby sa ten nesynchrón, ktorý je v týchto zákonoch vyjadrený, odstránil. Osobne som to veľmi privítal, lebo naozaj to boli vyjadrenia, ktoré vzbudzovali nádej. A zároveň bolo potvrdené, že ambíciou obidvoch ministerstiev bude predložiť zákon o lesoch a zákon o ochrane prírody a krajiny súbežne, tak aby bolo možné tie potrebné zosúladenia priamo aj predniesť v jednej časovej fáze a poukázať na to, že to navzájom synchronizuje, že tie zúbky zapadnú do seba v obidvoch zákonoch a že rozpory sa stratia. No prvá časť tejto deklarácie sa napĺňa, pretože naozaj dnes, práve 28. novembra, to znamená rok aj dva mesiace po tejto konferencii, obidva zákony prišli sem do siene zákonnosti a sú predmetom rokovania zástupcov ľudu.

    Mám pocit, pán minister, že, ozaj hovorím o pocite, pretože nechcem sa štylizovať do roly experta, expertov máme veľa na Slovensku a určite by mohli k tomu povedať viacej, ale ja som v tejto chvíli poslanec, a preto využívam túto svoju možnosť, tá druhá časť toho sympatického zámeru sa celkom nenapĺňa. Aspoň ja pri snahe prečítať si poctivo obidva zákony som nenašiel tie body, ktoré by mi povedali, že sa tu jedná, nechcem povedať prevratné, ale o novinky, ktoré by zásadným spôsobom vyriešili to, aby sa navzájom v snahe zabezpečiť aj základné lesnícke povinnosti, a teda nemám na mysli len tie legislatívne, ale aj tie, ktoré sú odvodené od mnohoročných skúseností a potrieb krajiny, ktorým lesníci slúžia, a na druhej strane pohľad ľudí, ktorí citlivo a možno o niečo citlivejšie vnímajú problémy ochrany prírody, vyriešili tak, aby nebolo potrebné opäť miesto pomoci prírody si odkazovať cez médiá a cez rôzne záujmové spolky, že pravda je naša väčšia ako tá vaša a tá vaša nemá náležitú váhu, lebo toto sú síce možno mediálne zaujímavé veci, možno aj verejnosť to sleduje s istým napätím, ale je to vyslovene škodlivé a nepotrebné, pretože príroda je jednoznačne pre všetkých a jej hodnoty sú príliš veľké na to, aby sme možno z istého nedorozumenia, ktoré pramení aj z dobrých úmyslov, dostali sa do štádia, že svojou neschopnosťou nájsť spoločnú reč prírodu poškodíme, už nech napokon bude mať pravdu ktokoľvek a nech sa žaloby dajú na kohokoľvek, to už škody spôsobené nenavráti, resp. neumožní nám sa vrátiť do stavu pred ich vznikom. No a tu som možno pri tej fáze, lebo človek by mal byť nielen kritikom, ale možno aj tým, kto s istou schopnosťou veci analyzovať a vložiť do toho aj svoju skúsenosť poukáže na možné riešenie, ktoré by bolo v prípade, že by sme sa na ňom zjednotili, možné považovať za to hľadané médium, ktoré by dokázalo zákony synchronizovať a umožniť to, čo od nich očakávame. Budem konkrétny.

    Základným problémom je to, čo napokon tu už povedali moji kolegovia, že máme chránené územia aj s piatym, najvyšším stupňom ochrany prírody, kde dochádza jednoznačne k javom, ktoré do prírody patria napriek rôznemu stupňu zabezpečenia kvality manažmentov takýchto území, ktoré poukážu na to, že v takomto vysokom stupni ochrany prírody môže vznikať aj proces vytvárania sa kalamity podkôrnika lykožrúta. Pri týchto územiach, a tam je tá moja snaha poukázať na riešenie, sa v minulosti veľmi často stávalo, že zákon síce jasne hovoril aj doteraz a hovorí to aj po vašej novelizácii, že v päťke sa nezasahuje ani do porastov, ani do pôdneho krytu, čo je veľmi správne, ale zase v inom ustanovení zákona sa hovorí, že je možné voči takýmto zásahom alebo na takéto zásahy dať výnimky.

    No a tu sme pri koreni a prameni problémov, na jednej strane krásne deklarujeme, že vieme, čo je päťka. Vieme, že je to ten klenot, že to je to striebro, vieme, že to je tá časť prírody, ktorá si zasluhuje najvyšší stupeň ochrany. A je to tam pekne deklarované, nič proti tomu. Ale na druhej strane dávame orgánom ochrany prírody možnosť túto krásnu zásadu, zrejme s úmyslom, aby sa výnimkám umožnilo prejaviť sa, teda uskutočniť. No a vzniká tu čo? Tu je ten dôsledok. Na jednej strane je tu množstvo ľudí, ktorí hovoria, veď máme tu kopu výnimiek, ktoré by tu nemali byť, to je tá skupina ochranárov, ktorým sa nepáčia tie výnimky. Ich rozsah nepoznám, hovorí sa, že ich je veľa. Určite ich nie je málo. Na druhej strane je tu skupina lesníkov, ak si to zjednoduším, ktorá povie: „No tých výnimiek ste nám dali primálo, pretože, pozrite sa, keby ste nám umožnili včas zasiahnuť, tak ako nám je to kázané lesníckymi regulami, dané tradíciami, skúsenosťou, ale aj lesníckou legislatívou, nemuselo dôjsť k takým škodám, k akým došlo. Príkladov takých od Fabovej hole až po rôzne lokality na Slovensku máme dostatok o tom, že dlhodobé neriešenie týchto záležitostí vyústilo tam, kam vyústiť nemalo, a preto, tu som pri tom návrhu, vážená snemovňa, by bolo možno dobré, predložiť takéto riešenie, ktoré by bolo tým hľadaným spôsobom dorozumenia. Ak sa zhodneme na tom, že nie ochranári, nie pán minister životného prostredia, ale táto spoločnosť má celkom oprávnene záujem na tom, aby istá malá, nepatrná časť krajiny naozaj podliehala predovšetkým, by som povedal, takmer jedine zákonom prírody, že je veľmi správne, aby sme do krajiny, ktorá je zaťažená množstvom industriálnych, antropogénnych a proste klimatických zmien, kde úplne oprávnene v súlade so záujmami človeka musíme zasahovať, mnohokrát aj veľmi rušivo, mohli by sme si pomôcť množstvom príkladov od atómových elektrární po komunikačné koridory a všetko možné, proste vieme, že ak tu chceme žiť, aj to tak robíme, tak prečo by sme tú malú časť krajiny z dôvodov istého rešpektu, súcitu, ale aj z dôvodu snahy mať možnosť zachovať vzorku, aby sme vedeli, ako tá krajina vlastne vypadá, keď do nej nezasahujeme, nemohli ponechať na jediného správcu? A tým je matka príroda. No bol by to až taký problém, keby sme sa zhodli na tom, že nebudeme nikde dávať výnimky, že tá päťka je päťkou a fajka zhasla, výnimka neexistuje okrem vis maior, katastrofy? Napokon sa na to myslí aj v zákone, ak by tam bol požiar alebo stala by sa tragédia s pádom lietadla, tak určite by sme vleteli aj do päťky a riešili to, čo má prednosť.

    A tu môžeme odvíjať ďalej našu myšlienku. Ak sa zhodneme na tom, že tá päťka by nám stála za to, tento ten malý klenot, aby bol klenotom, tak potom by sme mohli celkom kľudne pristúpiť k tomu, čo tu ešte nezaznelo. A ja by som sa to ako lesník nebál povedať, aj keď viem, že to môže pôsobiť veľmi nelesnícky a veľmi proochranársky. No prečo by sme tieto päťky, keď sa zhodneme na tom, že bezzásahovosť je tam prioritou, neodovzdali pánovi ministrovi, jeho rezortu, rezortu životného prostredia?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prepáčte, je 12.01 hodín, máte ešte dlhšie vystúpenie?

  • Pán predseda Národnej rady, áno.

  • Tak prerušujem potom rokovanie.

  • Vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keďže je štvrtok celý deň, podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

    hodina otázok, ktorú týmto otváram.

    Zároveň vítam poslancov tureckej delegácie, ktorí sú v Národnej rade na študijnej stáži v rámci projektu Medziparlamentnej výmeny a dialógu. Páni, vitajte.

  • Vítam aj členov vlády, ktorým poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 10 otázok pre predsedu a 14 otázok pre členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali poradie.

    Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Pani poslankyne a páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil kvôli zahraničnej pracovnej ceste. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka, ktorému týmto dávam slovo, a požiadam ho, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Neprítomní sú viacerí, ospravedlnení páni Robert Fico, Miroslav Lajčák, Tomáš Malatinský, Tomáš Borec a Marek Maďarič.

    Pán vicepremiér, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák – zahraničná pracovná cesta, zastúpi ho pán podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, minister hospodárstva Tomáš Malatinský – zahraničná pracovná cesta, nie sú na neho otázky, minister spravodlivosti Tomáš Borec – zahraničná pracovná cesta, nie sú naňho otázky, a rovnako tak pán minister kultúry Marek Maďarič, tiež na neho nie sú kladené žiadne otázky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz poprosím pána podpredsedu vlády, aby v limite 15 minút odpovedal na otázky, ktoré boli adresované premiérovi podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Ľuboša Martináka a znie: „Európska únia schválila pre Slovensko výnimku, ktorá nám umožní čerpať finančné prostriedky z programovacieho obdobia 2007 až 2013 o rok dlhšie, a to vo výške 500 miliónov eur, na čo budú tieto prostriedky predovšetkým použité?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, odsúhlasením výnimky n + 3 európskymi orgánmi v podobe zmeny nariadenia č. 1083/2006 Európskeho parlamentu a Rady na predĺženie obdobia zazmluvnených projektov z fondov Európskej únie, ktorú spomínate v otázke, patrila v tomto roku medzi najvýznamnejšie a, ako sa ukázalo, aj najúspešnejšie aktivity vlády Slovenskej republiky, základ zmeny pravidiel a možnosť predĺženia čerpania fondov o jeden rok bol daný vo februári tohto roku, na zasadnutí Európskej rady sme v rámci negociácií o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 až 2020 spolu s Rumunskom presadili do politickej dohody európskych lídrov ustanovenie o preskúmaní všetkých dostupných spôsobov na zlepšenie čerpania fondov s cieľom predísť automatickému prepadu financií. Ako sa v nasledujúcich mesiacoch po sérii intenzívnych rokovaní s Európskou komisiou ukázalo, jedinou reálnou alternatívou na elimináciu rizika prepadu nevyčerpaných prostriedkov bola zmena príslušného nariadenia č. 1083/2006. V máji 2013 Európska komisia, rešpektujúc februárovú dohodu o budúcom viacročnom finančnom rámci, zverejnila návrh zmeny relevantného nariadenia s uplatnením pravidla n + 3 na záväzky rokov 2011 a 2012 pre Slovensko a Rumunsko. Vynaložené nasadenie všetkých zložiek sa ukázalo práve pri jej schválení. Európsky parlament po komplikovaných rokovaniach minulý týždeň definitívne schválil výnimku pre Slovensko a Rumunsko, ktorá umožní čerpať finančné prostriedky z aktuálneho programového obdobia rokov 2007 až 2013 o jeden rok dlhšie. V tomto prípade dochádza k zrušeniu viazanosti prostriedkov na rok 2011 namiesto na konci roka 2013 až na konci roka 2014. K zrušeniu viazanosti prostriedkov za rok 2012 nedôjde na konci roka 2014, ale na konci roka 2015.

    Predĺžené termíny Slovensku pomôžu prekonať všetky ťažkosti s vykonávaním rizikových operačných programov v rokoch 2013 a 2014 a eliminujú riziko zrušenia viazanosti prostriedkov. Súčasne bude možné udržať potrebnú disciplínu a motiváciu na včasné uzavretie programu prebiehajúceho programového obdobia a bude možné sa sústrediť na včasnú prípravu a vykonávanie operačných programov obdobia 2014 – 2020. Schválením výnimky sa podarilo predísť prepadu finančných prostriedkov približne vo výške 500 mil. eur.

    A myslím si, že ide o dobrú správu pre občanov. Finančné prostriedky budú využité v línii strategického cieľa na roky 2007 – 2013 v línii cieľov operačných programov, ktoré v čerpaní zaostali a boli ohrozené prepadnutím prostriedkov z titulu nedočerpania. Praktická rovina je však najmä v tom, že nastavené priority podľa dotknutých operačných programov budú môcť byť realizované podľa pôvodne definovaných zámerov a nebudú nutné komplikované revízie jednotlivých programov, nedôjde k deformácii a ohrozeniu financovania a spolufinancovania projektov. Nezískanie výnimky by malo zásadný dopad aj na nevyužitie prostriedkov vyčlenených na spolufinancovanie fondov Európskej únie zo štátneho rozpočtu.

    Prijatá zmena nariadenia v žiadnom prípade nezmenšuje objem finančných prostriedkov, ktoré musí Slovensko vyčerpať do konca roku 2015, preto je čerpanie eurofondov pre vládu, ako aj všetky zainteresované subjekty prioritou a výzvou zároveň. Intenzívne robíme všetko pre to, aby čerpanie sa zrýchlilo. Politický tlak na riadiace orgány je veľmi silný tak zo strany vlády, ako aj zo strany jednotlivých ministrov.

    Musím zdôrazniť, že bezprostredne po zistení nepriaznivej situácie v čerpaní eurofondov sme po voľbách a po identifikovaní rizikových operačných programov vyvinuli efektívne kroky k vytvoreniu budúceho riešenia na úrovni Európskej únie. Prijali sme konkrétne opatrenia vo forme akčných plánov na zlepšenie čerpania s cieľom splnenia záväzkov v zmysle platného všeobecného nariadenia Únie. Vláda si splnila úlohu a to, čo bolo na štáte a na vláde, sme urobili. Ťažko už ale môžeme ovplyvniť míňanie týchto peňazí prijímateľmi, od ktorých bude závisieť, ako zabezpečia súťaže a realizáciu projektov, čo môže trvať oveľa dlhšie.

    Schválenie výnimky je vynikajúcim diplomatickým úspechom. Dlhodobá diplomacia pomohla zmeniť počiatočné negatívne nálady v prospech pravidla n + 3 pre Slovenskú republiku. Dovolím si oceniť prístup slovenských expertov a diplomacie, ktorí jasne identifikovali riziko a navrhli riešenie situácie v prospech Slovenskej republiky. Aj z uvedeného príkladu môžeme vidieť, že sme rešpektovanou krajinou a vieme si vyrokovať svoje požiadavky na európskych fórach. Spomínaná výnimka odzrkadľuje aj fakt, že Slovensko si plní vo vzťahu k Európskej únii svoje záväzky a že si ich plníme dobre. Sme predvídateľný partner voči Európskej únii a všetkým členským štátom. Jediná alternatíva, ktorá je dnes pre nás reálna, je alternatíva členstva v Európskej únii. A som rád, že k nám prichádzajú dobré správy v podobe schválenej výnimky.

    Všetci si uvedomujeme, že 500 mil. eur, ktoré boli ohrozené, a ich záchrana v podobe pravidla n + 3 znamenajú aj dotáciu tejto sumy do hrubého domáceho produktu, do vytvárania pracovných miest, do ďalšieho rozbehu ekonomiky. Preto je veľmi dôležité, že v rokoch 2014 a 2015 môžeme práve tieto prostriedky preinvestovať pri rozvoji Slovenskej republiky, čo má zásadný význam na zlepšenie ekonomiky, ale aj zamestnanosti, ktorá nás všetkých trápi, samozrejme, najviac.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega Martinák, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie je tomu tak.

    Prikročíme k druhej otázke, ktorú na premiéra adresuje Jozef Mikloško: „Oceňujem vašu bleskovú návštevu USA, stretnutie s prezidentom Obamom aj to, že vás sprevádzali dvaja podpredsedovia vlády Slovenskej republiky, podľa tlačovej správy Bieleho domu a aj Úradu vlády Slovenskej republiky témami rozhovoru boli vzájomné uznania a ubezpečenia, ktoré možno vybaviť aj diplomatickou poštou, aké boli skutočné ciele a výsledky tejto návštevy?"

    Nech sa páči, pán vicepremiér.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené dámy a páni poslanci, dovoľte mi hneď v úvode mojej odpovede najskôr rozhodne odmietnuť konštatovanie zahrnuté vo vašej otázke, pán poslanec, že predmetom našich rozhovorov boli vzájomné uznania a ubezpečenia, ktoré možno vybaviť aj diplomatickou poštou. Prekvapuje ma, že práve vy, pán poslanec, ako bývalý diplomat bagatelizujete dôležitosť rokovaní a osobných stretnutí predstaviteľov dvoch štátov na najvyššej úrovni. A, navyše, na rokovania do Bieleho domu sa nechodí každý deň, a to ani zo Slovenska.

    Rokovanie s prezidentom Barackom Obamom a viceprezidentom Joeom Bidenom sa okrem premiéra Roberta Fica zúčastnili aj ďalší členovia vlády, a to podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, ako aj ja ako podpredseda vlády a minister vnútra.

    Rokovania prebiehali vo veľmi priateľskej a vecnej a otvorenej atmosfére, čo len potvrdilo vysokú úroveň vzájomných slovensko-amerických vzťahov.

    Slovensko a Spojené štáty sú partneri, ktorí sú zainteresovaní na viacerých spoločných projektoch, takže je prirodzené, že došlo k tejto ceste.

    Rokovania v Bielom dome sa týkali bilaterálnej spolupráce, hospodárskej spolupráce a tiež medzinárodnej situácie.

    Viceprezident Biden zablahoželal úspešnému príbehu Slovenska, ktorý vyvrcholil jeho integráciou do Európskej únie a NATO. Slovensko je v súčasnosti blízkym spojencom USA v boji proti terorizmu. V tejto súvislosti Joe Biden poďakoval za našu účasť v Afganistane a ocenil vysoké kvality príslušníkov slovenských ozbrojených síl, ktoré Slovensku robia najmä v Afganistane veľmi dobré meno.

    Premiér Robert Fico zdôraznil význam 20. výročia slovensko-amerických vzťahov založených na zdieľaní spoločných demokratických hodnôt. Pripomenul, že tento vzťah sa začal formovať pred 24 rokmi po nežnej revolúcii a následných demokratických zmenách v bývalom Česko-Slovensku.

    Za pozitívny vývoj v strednej Európe vďačíme vo veľkej miere Spojeným štátom. Slovensko a Spojené štáty sú dnes priatelia, partneri a spojenci.

    Jedným z hlavným dôkazov silných spojeneckých vzťahov je naša účasť v misii ISAF a prijatie politického záväzku zachovať svoju prítomnosť v Afganistane aj po roku 2014, o čom sme rokovali aj v tejto sále na začiatku tohto roka.

    Premiér sa zmienil aj o našich aktivitách pri odovzdávaní skúseností z transformačných a demokratizačných procesov na západnom Balkáne a vo východnej Európe, Tunisku a Afganistane. V tejto súvislosti predstavil podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka ako jedného z najlepších expertov na región západného Balkánu a východnej Európy.

    Dôkazom veľmi dobrej úrovne bilaterálnych vzťahov podľa premiéra je aj intenzívna hospodárska spolupráca s pôsobením takmer 180 amerických spoločností v Slovenskej republike.

    Predseda vlády vyzdvihol aj nedávny podpis dohody o pokračovaní investícií U. S. Steelu v Slovenskej republike a spoločnú snahu využívať legislatívu Európskej únie v prospech oceliarní.

    V ďalšej časti rozhovoru Robert Fico ocenil strategický význam vzťahov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Podčiarkol, že Slovenská republika chce zotrvať v čo najužšom jadre integrácie Európskej únie spoločne s Nemeckom a Francúzskom, aby sa mohla aktívne podieľať aj na formovaní intenzívnych transatlantických vzťahov. S cieľom zachovať dynamiku a kvalitu týchto vzťahov vyzval na čo najskoršie uskutočnenie samitu Európska únia – Spojené štáty. Tento samit by okrem iného mohol prispieť k odstráneniu nepríjemného pocitu, ktorý v partneroch Európskej únie zanechal škandál s odpočúvaním.

    Predseda vlády tiež podčiarkol, že Slovensko podporuje čo najrýchlejšie zavŕšenie rokovaní o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, a to aj z dôvodu, že presiahne rámec ekonomiky, keďže posilní naše strategické partnerstvo a zvýši význam spojenectva USA a Európskej únie. A, samozrejme, toto spojenie bude mať zásadný význam aj v globálnych vzťahoch.

    V tomto kontexte premiér zdôraznil význam regionálnej koordinácie medzi krajinami Vyšehradskej skupiny, ktorej prínos v rámci Európskej únie neustále rastie.

    V rámci diskusie o NATO predseda vlády vyzdvihol jeho význam ako základného kameňa bezpečnosti v Európe a vo svete. Vyzval Spojené štáty, aby pokračovali v aktívnej účasti na formovaní európskej bezpečnosti vrátane politiky otvorených dverí Severoatlantickej aliancie a vyjadril našu podporu pozvať Čiernu Horu za člena Severoatlantickej aliancie na jej najbližšom samite v septembri v roku 2014.

    Hovorilo sa aj o pokroku, ktorý sa podarilo dosiahnuť v procese likvidácie chemických zbraní v Sýrii, pričom predseda vlády potvrdil pripravenosť Slovenska pomôcť pri tomto procese, a to napríklad aj zapojením našich expertných komisií pri likvidácii zbraní.

    V súvislosti s blížiacimi sa výročiami významných udalostí roku 2014, ako je 10. výročie vstupu Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie a 25. výročie pádu Berlínskeho múru, premiér pozval viceprezidenta USA Bidena na návštevu Slovenskej republiky. Joea Bidena pozvanie zaujalo, a to aj z toho dôvodu, že sám bol silným podporovateľom politiky otvorených dverí NATO a sám sa osobne významným spôsobom zaslúžil o vstup nových členských krajín pred desiatimi rokmi.

    Viceprezident ocenil veľmi intenzívnu podporu Slovenskej republiky pri integrácii krajín západného Balkánu a východnej Európy do európskych a transatlantických štruktúr.

    Spojené štáty považujú za najväčší problém v súčasnosti Ukrajinu a vyjadrujú sklamanie z toho, že Ukrajina nie je pripravená na samite vo Vilniuse podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou.

    Joe Biden vyzdvihol pozitívny príspevok Slovenska v procese približovania Ukrajiny k Európskej únii, pretože Slovenská republika má významný a pozitívny vplyv na Ukrajinu, s ktorou je potrebné aktívne pracovať.

    Aj v prítomnosti prezidenta Obamu sa hovorilo o Afganistane, Sýrii, Ukrajine a ďalších otázkach.

    Prezident vysoko ocenil náš príspevok v Afganistane a poďakoval sa nám za aktívnu pomoc pri realizácii viacerých migračných a repatriačných programov, ktoré máme spoločné s USA.

    Vyzdvihol expertízu Slovenskej republiky v oblasti ničenia chemických zbraní a poďakoval za ponuku aktívne sa podieľať na likvidácii sýrskych chemických zbraní.

    Tu chcem oceniť, že mnohé práve tieto repatriačné programy, ktoré fungujú a za ktoré je zodpovedné najmä Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pokračujú neobmedzene bez ohľadu na to, akým spôsobom sa na Slovensku striedajú jednotlivé vlády, čo je určite signálom stability a prejavom pevnej stratégie Slovenska vo vzťahu k Spojeným štátom bez ohľadu na to, aká vláda je momentálne pri moci.

    Slovenskú republiku, ďalej, prezident Spojených štátov označil za dôveryhodného partnera v transatlantickom kontexte, s ktorým chcú Spojené štáty udržiavať pravidelný dialóg.

    Pozitívne zhodnotil ekonomický vývoj v Slovenskej republike a vyzdvihol kroky našej vlády smerujúce k zlepšovaniu životnej úrovne našich občanov.

    Barack Obama upozornil aj na tému energetickej bezpečnosti a zdôraznil záväzok Spojených štátov pomáhať snahám krajín strednej a východnej Európy diverzifikovať zdroje a trasy ropy a plynu.

    Premiér v tejto súvislosti vyzval, aby téma energetickej bezpečnosti bola zaradená do transatlantického dialógu, a opätovne zdôraznil význam čo najskoršieho konania samitu Európska únia – Spojené štáty.

    Záverom chcem konštatovať, že návšteva a rokovanie vo Washingtone s najvyššími predstaviteľmi jednak splnili naše očakávania a potvrdili vysokú kvalitu a úroveň slovensko-amerických vzťahov a treba si uvedomiť, že tým hlavným dôvodom alebo lajtmotívom bolo práve výročie Slovenskej republiky a jej samostatnosti, ktoré je v tejto chvíli 20-ročné.

    A zároveň nezabúdajme na to, že pred piatimi rokmi Slovenská republika vstúpila aj do bezvízového styku so Spojenými štátmi, čo bolo takisto veľmi silným ocenením správania a fungovania Slovenskej republiky v rámci Európskej únie a transatlantických vzťahov.

    Ďakujem pekne, skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne.

    Vyčerpali sme čas určený na otázky pre predsedu vlády.

    Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Richarda Vašečku a je na ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Dušana Čaploviča a znie: „Vážený pán minister, ako budete postupovať vo veci námietok rodičov a škôl voči novému šlabikáru, tzv. Hupsovej Lipke?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja si dovolím, ak je to možné, lebo takisto obdobná otázka je aj otázka č. 14, keďže tu aj pán poslanec nie je, v podstate hovoriť širšie o tejto problematike a takýmto spôsobom sa snažiť odpovedať pánovi poslancovi Vašečkovi.

    Treba povedať, a to je najpodstatnejšie a najdôležitejšie, že stala sa tam jedna vec v jednom texte. Čiže celý šlabikár nie je zlý, ale je tam jedna chyba, vážna chyba, môžeme sa o tom baviť, ktorá bola a ktorá sa objavila v tomto šlabikári.

    Chcel by som hneď v úvode, pán poslanec, na vašu otázku odpovedať, že ministerstvo na základe môjho pokynu prijalo v týchto dňoch niekoľko podnetov a, samozrejme, aj rozhodnutí, ktoré by chcelo urobiť v rámci tej diskusie, ktorá prebehla aj priamo na pôde ministerstva školstva. Vzhľadom na uvedené hodlá ministerstvo školstva toto promptne preveriť. A z toho dôvodu som dal pokyn operatívne zvolať pracovné stretnutie k danej problematike za účasti tak autorov učebnice, ako aj pedagogickej a rodičovskej verejnosti. Cieľom predmetného stretnutia bude zosumarizovať a posúdiť všetky relevantné informácie zúčastnených strán. A po ich vyhodnotení stanovím ďalší postup. Dnes o tretej popoludní prijímam predstaviteľov, a to pána arcibiskupa Bobera, pána arcibiskupa Zvolenského a rektora Katolíckej univerzity. Budeme tam riešiť aj iné veci. A chcem aj, samozrejme, s nimi prediskutovať tento problém.

    Chcel by som tiež pripomenúť, že ten proces celého schvaľovania učebníc sa riadi podľa noriem, ktoré tu boli schválené. A ja som do nich v podstate nezasahoval, musím nechať v podstate autonómne rozhodovanie. Ale chcem predovšetkým podčiarknuť, že sa to deje v súlade so smernicou č. 10 z roku 2011, ktorou sa upravuje postup Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a priamo riadených organizácií pri výbere a schvaľovaní učebníc, v zmysle ktorej odborné posudzovanie novej učebnice zabezpečuje, a to podčiarkujem, Štátny pedagogický ústav a recenzenti menovaní ministrom školstva z registra recenzentov, ktorý je k dispozícii a ktorý sa nachádza aj na webovej stránke, teda konkrétneho Štátneho pedagogického ústavu, z radov odborníkov pre príslušnú vzdelávaciu oblasť a vyučovací predmet. Som, samozrejme, presvedčený, že takto nastavený proces odborného posudzovania a schvaľovania nových učebníc je istou garanciou kvality, aby do toho nezasahovali na jednej strane štátni úradníci, ani minister, ale, samozrejme, aby sa po stránke odbornej nezávisle jednotlivé pripravované učebnice realizovali.

    Treba tiež povedať, že výber autorov je v kompetencii jednotlivých vydavateľstiev, taký je zákon. Ja, samozrejme, do toho nezasahujem a ani nemienim zasahovať. Oni si vyberajú autorov. A sú, samozrejme, na druhej strane zodpovední recenzenti, aby posúdili kvalitu textu a jeho primeranosť podľa jednotlivých ročníkov a predmetov, ktoré sa vyučujú na našich školách. Ak sa stala chyba, tak, samozrejme, budeme ju môcť analyzovať na základe toho stretnutia a potom budete, pán poslanec aj ďalší, ktorí sa v tejto veci angažujete, informovaní, aké postupy sme prijali. V priebehu dvoch-troch týždňov budete o tom informovaní aj listami, konkrétne vy, pán poslanec, lebo ste ma interpelovali. A takýmto spôsobom sa budem snažiť vec dostať do správneho rámca, aby nevznikali v budúcnosti podobné problémy. Toľkoto z mojej strany.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem, vážený pán minister, za vašu ochotu aj záujem aj o taký praktický prístup k tejto otázke. Ja by som chcel zdôrazniť, že určite z mojej strany nejde o nejaké negativizovanie tejto učebnice alebo práce toho kolektívu. Ja som ako zástupca občanov len reagoval na námietky, ktoré prišli, ako vy. A viem, že už medzitým sa rozbehli nejaké tie kontakty a rokovania. Chcem len teda zdôrazniť, že je to naozaj dôležitá otázka pri učebniciach na základných školách, špeciálne v prípade šlabikára. Chcem len položiť krátku doplňujúcu otázku, či v rámci tých recenzentov, ktorí posudzujú jednotlivé učebnice, sa nachádzajú napríklad aj detskí psychológovia, ďalej, a akým spôsobom majú možnosť do tohto schvaľovania týchto učebníc, špeciálne pre tých najmenších, napríklad toho šlabikára, vstupovať zástupcovia rodičov. Ďakujem.

  • Budem sa snažiť byť stručný. Predovšetkým výber recenzentov sa v tej databáze orientoval predovšetkým priamo na pedagógov, priamo z pedagogického procesu. Nikto lepšie nemôže poznať problematiku tej-ktorej triedy, teda ročníka v jednotlivých školách, a tých predmetov, za ktoré nesie zodpovednosť, kto vie, čo tie deti z hľadiska metodického, z hľadiska didaktického potrebujú. Ja nemôžem teraz povedať priamo, či tam sú psychológovia alebo nie sú psychológovia. Výber je predovšetkým robený z oblasti teda fakúlt pedagogických, z našich univerzít. A osobitne sú tam ľudia v rámci predmetových komisií pre jednotlivé predmety, ktoré sú schválené v Štátnom pedagogickom ústave. A sú tam zástupcovia učiteľov, ktorí majú právo k tejto veci povedať svoj názor a vysloviť ho aj na týchto vnútorných hodnoteniach, recenzných. Prirodzene, otvorený proces je na diskusiu aj pre rodičov, ale nie priamo v zastúpení týchto komisií. Celkom úprimne priznávam, že takýto spôsobom celá táto smernica z roku 2011 nebola nastavená. A ak budú v podstate niektoré ďalšie problémy vznikať, budeme sa musieť zamerať na to, že tú smernicu z roku 2011 budeme musieť zmeniť a obsahovo a aj z hľadiska metodiky, aj z hľadiska didaktiky upraviť tak, aby nám nevznikali podobné problémy. Toľkoto z mojej strany.

  • Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať druhou otázkou, ktorú položil pán poslanec Anton Martvoň podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, ako hodnotíte stav požiarnej ochrany v Slovenskej republike a postavenie i technické vybavenie dobrovoľníkov v rámci Dobrovoľnej požiarnej ochrany?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, pán poslanec, situácia nie je jednoduchá najmä v poslednom období. A nechcem to hodnotiť, či je to spojené s klimatickými zmenami alebo globálnym otepľovaním, pretože všetci vieme, že tak ako sa globálne otepľuje, tak je väčšia zima v skutočnosti. A skôr by som to adresoval na to, že Slovensko je konfrontované s čím ďalej, tým väčším množstvom extrémnych situácií. Dobre si pamätáme minulý rok. Pokiaľ sme ešte minulý rok v apríli zachraňovali spod snehovej prikrývky niekoľko metrov ľudí na južnom Slovensku neďaleko Komárna, ktoré je najtypickejšie svojimi najvyššími teplotami, a bolo niekoľko stoviek ľudí zafúkaných v závejoch v apríli, tak už v júni sme tým istým ľuďom poskytovali nadštandardný servis v oblasti pitného režimu, pretože boli neznesiteľné horúčavy. To sú výkyvy, s ktorými Slovensko je konfrontované čoraz častejšie. A na to musíme, samozrejme, nastaviť a pripraviť aj celý systém záchrany a aj protipožiarnych opatrení v rámci Slovenskej republiky.

    V rámci prvej vlády v rokoch 2006 až 2010 sme spustili program kompletnej obnovy hasičskej techniky. Vďaka najmä zákonu z dielne ešte poslanca Roberta Fica, ktorým sa zaviedla osempercentná daň alebo osempercentný poplatok z vybratého poistného, sa podarilo postupne obnoviť kompletne techniku profesionálnych hasičských zborov na európsku úroveň. A môžem povedať, že v tejto chvíli v rámci výzbroje a výstroja profesionálnych hasičov sme naozaj na špičke.

    Tam, kde ešte trochu krivkáme, aby som nepoužil český výraz, tak najmä v súvislosti so samotným zázemím, teda s budovami hasičov a toho, aký čas tam vlastne trávia v rámci svojho výcviku, ale aj prípravy na zásah, sa nám podarilo v uplynulom období pripraviť rekonštrukciu približne osemdesiatich staníc z celkového počtu asi stotridsať. Čiže máme pred sebou ešte, by som povedal, poslednú míľu toho, aby sme aj túto časť upravili.

    Výsledky sa dostavili prakticky okamžite. Niekedy som naozaj reagoval tak nadľahčene až pobavene z toho, keď som v návrhu štátnych rozpočtov čítaval, že tento rok plánujeme uhasiť 3 520 požiarov a zasiahnuť pri takom množstve nehôd. Nejaký plán teda, samozrejme, treba mať.

    Ale treba povedať, že sú aj konkrétne výsledky, ktoré sú veľmi hmatateľné, toho, akým spôsobom Hasičský a záchranný zbor dokáže od roku 2008 veľmi intenzívne zlepšovať svoju zásahovú činnosť. Nie je to len v miliónoch ušetrených hodnôt, ktoré rýchlym a profesionálnym zásahom dosiahnu, ale je to aj konkrétny počet ľudských životov. V posledných rokoch, od roku 2008, ak si pamätáte, sme vyhlásili vojnu s cestnými pirátmi pri čísle 627 obetí na cestách, obetí dopravných nehôd. A podarilo sa nám to v úvode prakticky výrazne znížiť po tom, čo sme zaviedli niektoré nové pravidlá a opatrenia. Ale tento trend pokračuje aj ďalej, z pôvodných 627 mŕtvych sme sa dostali minulý rok na 296, ak sa dobre pamätám, a teda prvýkrát Slovenská republika dodržala záväzok smerom k Európskej únii, tento rok bude ten pokles ešte výraznejší, ešte výraznejší. A zamýšľame sa teda nad tým, aké sú faktory, ktoré to ovplyvňujú, pretože, samozrejme, má na to zásadný vplyv zákon o pravidlách cestnej premávky bezpochyby, aby sa zvýšila bezpečnosť, výkon práce dopravnej polície, zlepšovanie cestnej infraštruktúry. Veľmi zásadný vplyv má na to aj modernizácia autoparku. Šrotovné, ktoré sme prijali v minulom volebnom období, zásadne vylepšilo autopark aj s bezpečnostnými prvkami, ktoré sú už samozrejmosťou v autách, ktoré sú nové.

    Ale bolo pre nás veľkým prekvapením, pozitívnym, samozrejme, keď sme zistili, že 25 % podielu na tom, akým spôsobom sa nám darí zachraňovať ľudí, znižovať počet ťažko zranených, ale znižovať aj počet predovšetkým mŕtvych, je práve rýchly profesionálny zásah Hasičského a záchranného zboru. Podľa jednoduchého výpočtu sa nám podarilo dôjsť k zaujímavým číslam, že v porovnaní s rokom 2000 v roku 2010 alebo aj v tomto roku sme schopní o 20 minút rýchlejšie odovzdať zraneného človeka z motorového vozidla do rúk ošetrujúcemu lekárovi. To každý uzná, že to sú rozhodujúce minúty pre budúcu záchranu života alebo pre zmiernenie následkov a vývoja zranení po dopravnej nehode. Čiže práve starostlivosť o profesionálnych hasičov je mimoriadne zásadná práve z pohľadu záchrany ľudských životov.

    Hasičský zbor, ktorý svojím názvom a organizáciou je relatívne malý alebo má krátku tradíciu, samozrejme, u nás funguje viac ako 50 rokov v rôznych podobách a od roku 2002 aj ako Hasičský a záchranný zbor Slovenskej republiky, za toto obdobie naozaj výrazným spôsobom skvalitnil svoju prácu. Ale je podstatnejšie, že výrazným spôsobom mu narástli aj povinnosti, práve v oblasti technických zásahov, dnes sú vlastne hasiči volaní ku každému typu ohrozenia, od dopravnej nehody, od vyliatia nebezpečnej látky na cestu, od ohrozenia nebezpečným plynom, čímkoľvek, nielen priamym požiarom, požiare dneska tvoria de facto necelých 50 % výjazdov profesionálnych hasičov. A teda ten pomer práce im ďaleko narástol po tom, čo vlastne Slovensko po roku 1989 zmiernilo vlastne tú aktivizáciu civilnej ochrany a rôznych ďalších zložiek, to už je jedno, z akých dôvodov, či ekonomických alebo štrukturálnych to bolo. Faktom zostáva, že práca hasiča dnes je ďaleko širšia z pohľadu spektra činností, ktoré musí hasič vykonávať.

    Z tohto dôvodu a z dôvodu, ktorý som uvádzal ako prvý, to znamená konfrontáciu so zmenami predovšetkým klimatickými v rámci Slovenskej republiky, a teda ďaleko častejšími povodňami, ďaleko častejšími lesnými požiarmi, ďaleko častejšími veternými smršťami, snehovými problémami, sme sa rozhodli, že musíme zintenzívniť alebo zväčšiť kapacitu slovenských záchranných zložiek práve v tejto oblasti. Po ruke tu bola jedna možnosť. A to je cesta, ktorá smeruje k zvýšeniu počtu profesionálnych hasičov, vytvoreniu väčšieho množstva hasičských staníc a väčšieho množstva techniky. To, samozrejme, sú už čísla, ktoré sa pohybujú v takmer miliarde eur, ktorú by sme potrebovali, aby sme dokázali tento systém vlastne dvakrát nafúknuť. Na druhej strane tu máme inú formu tradície, ktorá na Slovensku je stará už 150 rokov. A možno práve kvôli časom po druhej svetovej vojne a časom komunistického režimu vlastne táto tradícia síce nevymizla, ale pomerne výrazne sa transformovala skôr na nejakú záujmovú činnosť ako reálne nasadzovanie pri zásahoch. Z tohto pohľadu v rokoch deväťdesiatych, keď na nič neboli peniaze, pochopiteľne, tá činnosť utrpela asi najväčšie straty, a dobrovoľné hasičstvo na Slovensku, o ktorom vlastne chcem najviac hovoriť, zažilo naozaj veľmi ťažké chvíle. Z môjho pohľadu sme preto začali tvoriť určitý tím, ktorý pripravil nový systém fungovania dobrovoľných hasičov. A sme, samozrejme, monitorovali jeho vývoj aj to, akým spôsobom by mal vyzerať v porovnaní s týmto systémom v ďalších krajinách, ktoré sú v našom susedstve. Tradícia podobná ako na Slovensku je, samozrejme, v Čechách. Tradícia veľmi podobná je v Rakúsku, v Nemecku, kde dokonca je záchranný systém postavený iba na dobrovoľných hasičoch, kde profesionálnych hasičov majú len vo veľkých mestách alebo vo veľkých fabrikách. A vzhľadom na to, akým spôsobom sú na nás kladené úlohy, pretože v mnohých iných štátoch pri dopravných nehodách nezasahujú hasiči, ale skôr nejaké automobilové kluby a podobne a asistenčné služby, tak sme si povedali, že pre nás je asi taký najbližší model niečo medzi Českou republikou a Holandskom, kde sa vzájomne dopĺňajú tieto dve zložky.

    Systém, ktorý sme začali trochu rozvíjať v roku 2008, kde sme začali s určitou formou obmeny techniky pre dobrovoľných hasičov, sa javil ako dobrý ako pilotný projekt, ale nedostačujúci pre budúcnosť, preto sme sa rozhodli, že vytvoríme úplne nový systém (A nebudem to dlhšie rozvádzať, aby sme mali príležitosť aj u ostatných kolegov odpovedať na otázky.), o ktorom budeme hovoriť v utorok, keď bude na programe práve zákon o dobrovoľnej požiarnej ochrane, ale rád by som v jednoduchosti iba uviedol, že dôležité je, aby sme vytvorili určitú dohodu medzi štátom a dobrovoľnými hasičmi a vytvorili im podmienky, aby sme boli schopní v extrémnych situáciách dostať stovky dobrovoľných, vycvičených a vybavených hasičov na miesta nešťastí a na miesta ohrozenia obyvateľov Slovenskej republiky v počtoch, ktoré sú dramaticky vyššie, ako je celý súbor profesionálnych hasičov. Keď si predstavíme povodne v roku 2010, či už na rieke Nitra alebo na rieke Ondava, v prípade fungovania systému, ktorý máme záujem zaviesť, ktorý nevyžaduje takéto finančné prostriedky dramatické, ako som uviedol predtým, a ktorého nákladovosť je naozaj mimoriadne zaujímavá a efektívna, my sme boli schopní v jednej chvíli doručiť na miesta nešťastí viac ako dvetisíc až tritisíc hasičov, ktorí by boli schopní pomáhať jednotlivým obyvateľom, ich domom, ale aj celým obciam a mestám, čo, samozrejme, z kapacity profesionálneho Hasičského a záchranného zboru nie je možné. A k tomuto cieľu sa chceme dopraviť, aby tá ľudská sila, ktorá je najpodstatnejšia v katastrofách, keď často technika nestíha odpovedať na túto otázku, bola k dispozícii v dramaticky väčšom počte.

    Hovoríme o tom, že tento projekt by mal zahŕňať približne 30 tisíc dobrovoľných hasičov z celkového počtu 100 tisíc, ale tam sú, samozrejme, aj deti, aj dôchodcovia, aj starší členovia, ale tá tridsaťtisícka by vedela byť veľmi aktívna, veľmi pružná a schopná rýchlej odpovede na ohrozenie Slovenska. To je niečo, čo Slovensko veľmi potrebuje.

    A dnes v spolupráci s Európskou úniou a osobitne s Komisariátom pre mimoriadne situácie sme pripravení tento systém na Slovensku spustiť, čo bude znamenať výrazné zlepšenie pomoci obyvateľom a výrazné ušetrenie hodnôt nielen života alebo financií, ale celkovo toho, akým spôsobom je schopná obec alebo mesto sa dostať z vážneho problému povodní.

    Čiže tak ako sa preukázalo, že investícia a zmena systému profesionálnych hasičov nielen dokáže rýchlejšie uhasiť požiare a zvýšiť uchránenú hodnotu podnikov alebo budov, ktoré boli zasiahnuté, ale že zásadným spôsobom vybavenosť a profesionálny výcvik profesionálnych hasičov dokáže zachrániť ľudské životy, je podľa jasnej a zreteľnej štatistiky, tak to isté platí aj o tomto systéme dobrovoľného hasičstva, na ktorý sa pýtate. Čiže je nevyhnutné, aby sme v najbližšom období práve spustili tento nový projekt, ktorý dokáže, Slovensko aby bolo odolnejšie, aby zvýšilo svoju intervenčnú kapacitu vo vzťahu ku klimatickým zmenám, ktoré Slovensko v najbližšom období bezprostredne čakajú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, chcete doplniť túto otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda vlády, chcel by som poďakovať za vašu odpoveď. Zároveň by som chcel na tomto mieste poďakovať všetkým hasičom a dobrovoľným hasičom na Slovensku, ktorí pomáhajú práve v týchto situáciách, čo spomínal pán podpredseda vlády, a zároveň im týmto chcem aj vyjadriť úctu. Ešte raz veľmi pekne ďakujem za odpoveď.

  • Treťou otázkou v poradí je otázka od poslanca Ľuboša Blahu na podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka, ktorého zastupuje pán Peter Kažimír, vicepremiér, nech sa páči. Otázka znie: „Vážený pán minister, na Slovensku sa v poslednom čase čoraz viac množia útoky na základné európske hodnoty, na toleranciu, otvorenosť a zrovnoprávnenie menšín, ultrakonzervatívci dokonca napádajú zrovnoprávnenie žien a rodovú rovnosť, útočia na každého, kto sa snaží pomôcť sexuálnym menšinám, nenávidia tých, ktorí tolerujú a snažia sa slovenskú spoločnosť modernizovať, som presvedčený, že v takejto nenávistnej atmosfére treba ešte dôslednejšie chrániť a presadzovať ľudské práva a zrovnoprávnenie menšín, ako chcete reagovať na agresívne kampane voči hodnotám tolerancie a rovnosti?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predseda, vážené dámy a páni, prečítam vám odpoveď, ktorú pripravil pán minister Lajčák:

    „Predpokladám, že vašou otázkou smerujete na proces prípravy celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku a s ňou spojenú verejnú diskusiu. Stratégia ako významný celospoločenský dokument zameraný na vnútroštátnu ochranu a podporu ľudských práv by mala reflektovať moderné ponímanie ľudských práv a hodnotového systému v zmysle medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenska ako člena Organizácie Spojených národov, Rady Európy, Európskej únie a ďalších medzinárodných organizácií.

    Tento dokument na Slovensku prvý svojho druhu je výnimočný aj spôsobom prípravy. Participatívny mechanizmus tvorby predpokladá zapojenie širokého spektra mimovládnych organizácií a iných relevantných zástupcov občianskej spoločnosti. Ukázalo sa však, že v diskusii na také zložité a rozsiahle témy, akými sú aj ľudské práva, tolerancia či rovnosť príležitostí, má slovenská spoločnosť značné rezervy v ochote zapojiť sa do odborného dialógu aj v kultúre komunikácie a aj v schopnosti načúvať jeden druhému. Povzbudením pri plnení tejto neľahkej úlohy bolo pre nás vyhlásenie, aby Slovensko bolo krajinou pre všetkých, vydané zástupcami viacerých mimovládnych neziskových organizácií 24. októbra tohto roku. Podporili v ňom iniciatívy vlády a štátnych orgánov, ktoré smerujú k zdokonaľovaniu ľudskoprávneho prostredia, k zlepšovaniu kvality života obyvateľov našej krajiny, a tak i k naplneniu všetkých záväzkov, ktoré Slovensko v tejto oblasti má. Zasadili sa za prijatie stratégie. Vážime si podporu , ktorú nám mimovládne organizácie vyjadrili. A vnímame ju ako zásadný impulz k zmysluplnej celospoločenskej diskusii o rozmere a hĺbke podpory a ochrany ľudských práv na Slovensku.

    Proces prípravy stratégie teda intenzívne pokračuje a v týchto dňoch vstupuje do ďalšej fázy. Odborníci aj široká verejnosť sa môžu podieľať na jej príprave, a to prostredníctvom odborných workshopov organizovaných gestormi jednotlivých ľudskoprávnych tém. Tieto workshopy budú prebiehať od decembra tohto roku do jari budúceho roku v gescii vecne príslušných ministerstiev a rôznych regiónov Slovenska. Prvé workshopy sa uskutočnia v gescii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dňa 4. decembra. A budú to workshop k právam seniorov a dňa 9. decembra k právam osôb so zdravotným postihnutím. V dňoch 3., 4. a 11. decembra tohto roku sa budú konať regionálne stretnutia k problematike práv osôb žijúcich na hranici chudoby v gescii Úradu splnomocnenca vlády Slovenska pre rómske komunity v spolupráci s ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny.

    Som presvedčený, že konštruktívna diskusia všetkých zúčastnených prispeje k tvorbe strategického dokumentu, ktorý bude reprezentovať čo možno najširší spoločenský záujem a vytvorí proporčný priestor pre všetky, naozaj všetky zraniteľné skupiny. Ľudské práva 21. storočia si vyžadujú vysokú mieru tolerancie k odlišnostiam. A výnimočnosť univerzality ľudských práv spočíva aj v rešpektovaní dôstojnosti každého z nás.“

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Blaha, chcete doplniť otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som iba povzbudiť pána ministra zahraničných vecí, ktorý tu teraz, žiaľ, nie je, v jeho boji za ľudské práva a za európske normy a európske hodnoty, pretože treba si uvedomiť, a to aj pán minister vo svojej odpovedi zdôraznil, že ľudské práva, to nie sú len občianske a politické práva, to sú aj sociálne a ekonomické práva, to znamená právo nežiť v chudobe v prvom rade, právo na sociálnu rovnosť a právo na základné ľudské potreby, sociálne potreby, ale sú to aj práva menšín, a preto naozaj sa desím toho, že aj minister, aj my, viacerí poslanci, dostávame nenávistné e-maily od rôznych náboženských skupín, od rôznych fanatikov, ktoré nám bránia chrániť alebo chcú nám zabrániť chrániť práva tých najzraniteľnejších menšín. Čiže chcel by som povzbudiť pána ministra v tom, aby neustupoval náboženským fanatikom, aby neustupoval homofóbom, aby neustupoval mačoidným samcom a aby chránil tých najslabších. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán vicepremiér nič nechce dodať. Ďakujem pekne.

    Ďalšia otázka je v poradí od Pavla Zajaca na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Počiatka: „Vážený pán minister, od 1. januára by mal začať platiť zákon, podľa ktorého pre potreby zavedenia elektronického výberu mýta budú monitorované aj cesty II. a III. triedy, aké budú náklady Národnej diaľničnej spoločnosti súvisiace so spoplatnením ciest II. a III. triedy nulovou sadzbou a zavedením inštitútu objektívnej zodpovednosti?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, komplexný balík opatrení, ktorého súčasťou je aj zavedenie spoplatnenia ciest II. a III. triedy nulovou sadzbou, je výsledkom takmer ročných intenzívnych rokovaní medzi ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, samosprávnymi krajmi, Národnou diaľničnou spoločnosťou a dopravcami.

    Monitorovanie pohybu kamiónov na cestách II. a III. triedy je spojené s investičnými nákladmi vo výške 2,6 mil. eur, ročné prevádzkové náklady sú vo výške 0,35 mil. eur a transakčné náklady pri predpokladanom ročnom objeme transakcií, ktorých výška je variabilná, bude závisieť od skutočnej intenzity dopravy, sa odhaduje od 0,5 mil. do 0, 85 mil. eur. Je potrebné však upozorniť na fakt, že náklady na monitoring ciest II. a III. triedy sú len zlomkom nákladov potrebných na údržbu, opravy, rekonštrukcie ciest II. a III. triedy zničených od nákladných vozidiel, pretože tieto nie sú konštrukčne navrhnuté na takúto záťaž.

    Tiež treba pripomenúť, že na úrovni len vyšších územných celkov sa míňa zhruba 150 miliónov eur ročne na cesty, ktoré majú v správe. Zároveň sa týmto vytvára príprava na eventuálne spoplatnenie úsekov ciest II. a III. triedy nenulovou sadzbou, samozrejme, podľa výberu a selekcie vyšších územných celkov s predpokladom a iba v prípade, že by mali záujem aj o výnos z tohto spoplatnenia.

    Náklady súvisiace so zavedením inštitútu objektívnej zodpovednosti sú tvorené investičnými nákladmi vo výške 1 mil. eur a ročnými prevádzkovými nákladmi tiež vo výške 1 mil. eur. Zavedenie objektívnej zodpovednosti bude mať pozitívny finančný dopad na príjmy Národnej diaľničnej spoločnosti v odhadovanej kumulatívnej výške 8 miliónov eur za obdobie trvania zmluvy. Okrem zvýšenia príjmov bude mať aj pozitívny efekt na dodržiavanie dopravných predpisov, a tým aj na zvyšovanie bezpečnosti na cestách. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Zajac, chcete doplniť otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Vážený pán minister, túto otázku som vám asi päťkrát kládol v rozprave pri prvom aj druhom čítaní. Odpovedali ste teraz na ňu, takže ďakujem za odpoveď. Ale pri čítaní rozpočtu ministerstva dopravy som si prečítal, že nárast príjmov z elektronického mýta na ďalšie roky je len minimálny, ale nárast nákladov v roku 2014 oproti roku 2013 je vo výške 18,7 mil. eur. To znamená, zaplatíme firma SkyToll o 18,7 mil. eur viacej. Minister Figeľ za vlády Ivety Radičovej vyrokoval zníženie ročných splátok pre SkyToll z čiastky 103 miliónov na čiastku 80 miliónov. Vy túto čiastku dneska navyšujete o 18,5 mil. eur, a pritom hovoríte, že monitoring na cestách II. a III. triedy bude vo výške zhruba 3,8 mil. eur. To znamená, v čom je ten nárast o tých ďalších 15 miliónov eur, takto si vládna strana SMER predstavuje konsolidáciu verejných financií, nárast o 18,5 mil. eur, keď monitoring na cestách II. a III. triedy bude len 3,5 milióna?

  • Pán Zajac, som nesmierne rád, že ste položili túto otázku. A presne som ju aj čakal. A naozaj vám ju veľmi dopodrobna vysvetlím. Tak viete, koho je toto vina? Tak to je presne vaša vina, prečo je ten nárast. Totižto, dňa 27. 8. 2011 podpísala Národná diaľničná spoločnosť, čiže za vašej vlády, dodatok k zmluve s poskytovateľom systému elektronického mýta, ktorým je SkyToll, o odložení platieb ročnej ceny služby vo výške 40 miliónov eur. Stíhate vnímať zatiaľ, čo hovorím? Pýtam sa, aby ste si to zapamätali, lebo stále sa k tomu vraciame. A stále dokola zavádzate. A vy klamete, pretože nešlo o zníženie splátok, ale o odloženie platieb ročnej ceny za službu vo výške 40 miliónov eur. Keď už si tak čítate aj rozpočty, mohli ste si pozrieť aj účtovnú závierku NDS-ky za rok 2012. Je tam podrobne popísaná táto transakcia.

    A poďme ďalej. Zmluvné strany sa dohodli na posune splatnosti časti základnej ročnej ceny služby za roky 2012 a 2013 vo výške 40 miliónov eur každoročne na roky 2014 a 2015. Čiže posunuli ste tie splátky len o dva roky. Posun splatnosti sa vykonal tak, že SkyToll v mesačných faktúrach vo výške 3,3 mil. eur uvedie 760-dňovú splatnosť. Zároveň sa dohodli, a toto je zaujímavé, zmluvné strany, že za to NDS zaplatí SkyTollu primerané náklady vo výške 3,5 %, čiže posun, a to nie zadarmo, za úrok. Čiže, inými slovami, SkyToll ako keby zaúveroval NDS-ku v tomto období. Čiže toto bola tá svetová transakcia.

    Základom pre výpočet nákladov bude použitá aktuálna kumulatívna výška časti základnej ročnej ceny služby v príslušnom mesiaci, z čoho sa bude vypočítavať úrok. Takže, vašich 18 miliónov, keď si pozriete aj rozpočet NDS-ky na roky 2014, 2015 a 2016, tak v roku 2016 vidíte, že tá suma klesá na 61 miliónov. Keby neboli posunuté tie splátky, tak už aj v budúcom roku, keďže prevádzkové náklady sa výrazne znížili, dokonca skoro o 60 miliónov sa znížili, by tá suma bola na úrovni 60 miliónov, nie 98 miliónov. A ten rozdiel je presne tých 40 miliónov, ktoré sa posunuli.

    Takže dúfam, že som vám dostatočne jasne odpovedal a už si to, prosím vás, raz zapamätajte, je to všade, aj v literatúre, teda v rozpočte aj v účtovných závierkach, že išlo o posun splátok, ktoré ste vy vyriešili a tých 18 miliónov je len kumulatívny rozdiel, ale v skutočnosti sa jedná o to, že pribudla splátka 40 miliónov, ktorá v roku 2013 nebola, ale v roku 2014 je, lebo ste ju tam odsunuli. Ďakujem, skončil som.

  • Ďalšou otázkou v poradí je otázka číslo päť od Richarda Vašečku na podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka: „Vážený pán minister, môžete zdôvodniť, prečo ste nepredložili ešte do legislatívneho procesu návrh zákona o tajných službách?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Je na to pomerne jednoduchá odpoveď. Po príchode vlády Roberta Fica v roku 2012 sa objavilo niekoľko problémov, ktoré je potrebné intenzívne riešiť. Posledné udalosti posledných dní, keď opätovne prenikli na verejnosť nejaké staré nahrávky ešte zo starých rokov, ukazujú nutnosť nového celého systému. Z bezpečnostného hlavne pohľadu odpočúvania je nevyhnutné, aby sme urobili jeho kompletnú rekonfiguráciu. A tá rekonfigurácia spočíva predovšetkým v tom, že vymyslíme nový systém. A ten úzko nadväzuje, samozrejme, na legislatívne zmeny, ktoré sú naviazané aj na samotný zákon o tajných službách.

    Tento zákon, ak sa nemýlim, je vo svojej podobe pripravený od jari tohto roku. Teraz prebiehajú posledné expertné rokovania k tomu, akým spôsobom by mal byť dizajn. O týchto veciach sa, bohužiaľ, nemôže konkrétnejšie hovoriť verejne. Toto by sme chceli mať hotové do konca roka. A zrkadlo tohto dizajnu v podobe legislatívnych úprav sa ešte zapracuje do zákona ako niečo, čo sme pôvodne nepredpokladali, ale čo je nevyhnutné vykonať. Takže zákon je pripravený po dohode. Keďže ja som formálnym predkladateľom zákona, vypracovaný zákon bol spravodajskými službami jednotlivými, tak som ešte trval na tom, aby sme túto časť do toho zapracovali, aby sme mohli bez problémov implementovať a spúšťať nový systém v budúcom roku. Čiže to bude predpokladať aj to, aby aj zákon platil. Čiže naším záujmom je, aby čo najrýchlejšie prišiel. A predpokladám, že by mohol byť v legislatívnom procese na prelome rokov. To je jednoduchá odpoveď.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega Vašečka, chcete doplniť otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie. Ďakujem.

    Šiestou otázkou je otázka položená Zsoltom Simonom ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi. Pán minister, nech sa páči, otázka znie: „Vážený pán minister, spotreba ktorých druhov rýb vzrástla oproti roku 2011?“

  • Ďakujem pekne za otázku, pán exminister. Nie je ani tak podstatná tá vaša prvá otázka, lebo vy už máte nachystanú doplňujúcu otázku, ktorá bude smerovať k reklame, ktorá ide k rybám. Čiže nemýlim sa, pravda. Tak viete čo? Ja sa vám pokúsim odpovedať hneď aj na tú vašu druhú otázku, ktorú máte nachystanú.

    Keby mi dal túto otázku hociktorý poslanec z Národnej rady, vôbec by som sa nečudoval a bral by som to, že má skutočný záujem o to, aby sa dozvedel, aké druhy rýb sa hlavne konzumujú na území Slovenskej republiky, čiže z rýb ktoré sú obľúbené, či sú dovozové, či sú z vlastnej produkcie. Ale čudujem sa, keď túto otázku položí dvojnásobný exminister. Pán poslanec, pán exminister, vy ste boli dve funkčné obdobia ministrom pôdohospodárstva. Neurobili ste nič pre to, aby ste dostali pod kontrolu chov rýb na Slovensku, neurobili ste žiadny zásah na to, aby buď ministerstvo, alebo Štatisticky úrad robil takú štatistiku, ktorú vy odo mňa dneska pýtate. Vy viete veľmi dobre, že odpovedať na vašu otázku by sa dalo, len keby ste robili fyzickú kontrolu na každom pracovisku a na každom obchode. Čiže z tohto pohľadu sa v tomto momente na vašu otázku nedá odpovedať, môžem vám len povedať, že tá spotreba je 4,7 kilogramu na občana a rok, čo je veľmi nízke. Preto je aj potrebné robiť reklamu.

    A, vôbec, projekt reklamy vznikol z komoditnej rady, lebo určite viete, máte dosť ľudí ešte na ministerstve pôdohospodárstva svojich, že sme zaviedli tzv. komoditné rady, kde každá komodita, ktorú je schopné slovenské poľnohospodárstvo ponúknuť do trhových fondov, má svoju komoditnú radu, kde rozoberáme každú komoditu dopodrobna od podmienok, možností, kapacít po predaj, dovoz, ceny, a, keď sú nejaké nezrovnalosti, tie to do cenových rád. Práve na Komoditnej rade pre ryby vznikla požiadavka, že je potrebné urobiť masívnu kampaň, aby sa spotreba rýb výrazne zvýšila.

    Ale, pán exminister, nestačí len konštatovať, toto je nedostatočné. Čiže na rozdiel od vás, ja som prikročil aj k aktívnym krokom, aby sme v krátkej dobe mohli dostať aj relevantnú odpoveď na vašu otázku.

    V súčasnosti už je vypracovaný návrh zákona o akvakultúre na ministerstve pôdohospodárstva. Predpokladám, že začiatkom roku 2014 postúpime do legislatívneho procesu tento návrh zákona a keď všetko dobre pôjde, od roku 2015 začneme robiť skutočnú štatistiku v oblasti chovu a produkcie, konzumácie rýb.

    Čo je veľmi podstatné a s čím ste vy za celé vaše dve funkčné obdobia nič neurobili, to je centralizácia plemenárskych kníh. Čiže aj ryby zaradíme, tak ako je to v hovädzom dobytku, ako je to v ošípaných, ako je to v iných hospodárskych zvieratách, do Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat. Na to potrebujeme urobiť patričné programové vybavenie. Ale pokiaľ budeme mať oporu v zákone, predpokladám, že od roku 2015 budeme mať podrobný prehľad oveľa podrobnejší ako ten, ktorý vy teraz pýtate, čo sa týka oblasti akvakultúry.

    Takže ďakujem pekne za otázku, mohli ste si ju aj odpustiť, lebo ste vedeli, že taký údaj neexistuje. Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega Zsolt Simon, nech sa páči, doplňujúca otázka.

  • Pán minister, veľmi pekne ďakujem. Neočakával som tak ako v prípade aj pána predsedu vlády, že sa z opozície vylosujú niektoré otázky. Ale nepochopili ste ani môj zámer k tej druhej otázke, na ktorú ste sa snažili odpovedať, tak snažím sa vám to sformulovať. Prosím vás pekne, povedzte mi alebo zadefinujte, aká bola efektivita reklamnej kampane, ktorú ste si objednali a ktorú ste si obstarali takým spôsobom, akým ste si ju obstarali, o koľko sa predávajú slovenské ryby zo slovenských rybníkov lepšie, ako tomu bolo predtým. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku číslo dva. Pán poslanec, vy ste v poľnohospodárskych kruhoch známy hlavne ako obchodník, nie ako poľnohospodár. Čiže ako obchodník by ste mali veľmi dobre vedieť, že reklama sa robí vtedy, keď tovar nejde, keď je nízky predaj tovaru. Reklama sa ešte len spustila, reklamu je potrebné vyhodnotiť po určitom období, keď sa dá relevantne zistiť, či táto reklama zabrala alebo nezabrala. Ale nemôžete žiadať už výstupy z reklamy, keď reklama ešte len prebieha. Takže keď budeme mať tieto výstupy, dám vám rád aj odpoveď na túto otázku. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď.

    V poradí siedmu otázku položil pán poslanec Ľuboš Blaha ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi a otázka znie: „Vážený pán minister, v poslednom čase sa na Slovensku rozmohli útoky na ľudí, ktorí dlhé roky zodpovedne bojujú za rodovú rovnosť, stredovekí tmári a nenávistníci, nenávistní fanatici dokonca neváhajú atakovať ich súkromné aktivity, blogy a články, v ktorých progresívni aktivisti bojujú proti predsudkom voči menšinám, takéto hrubé a vulgárne útoky na menšiny si zaslúžia tvrdé reakcie a ak sa chceme hlásiť v boji za ľudské práva a za európske civilizačné hodnoty, mali by sme aktivistov bojujúcich za genderovú rovnosť a ochranu menšín všemožne podporovať, aký je váš názor na nechutnú inkvizičnú kampaň, ktorá sa vedie voči politikom, aktivistom a štátnym úradníkom svedomito bojujúcim za rodovú rovnosť?“

    Poprosím vás o odpoveď, pán minister, ako aj oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán poslanec, vám ďakujem za otázku. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky citlivo a so znepokojením vníma dezinterpretácie a útoky na rodovú rovnosť a agendu ľudských práv ako takých. Na jednej strane si vážim a vítam každú verejnú diskusiu, na druhej strane ako ústredný orgán štátnej správy zodpovedný za agendu rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí jednoznačne stojím za týmito princípmi.

    Slovenská republika ako členský štát Európskej únie, OSN, Rady Európy pristúpila k rôznym dohovorom a je viazaná smernicami Európskej únie, ktoré sú súčasťou nášho právneho poriadku. Preto o základných východiskách ľudských práv a rodovej rovnosti môžeme viesť diskusiu len do takej miery, aby tieto východiská neboli spochybnené ako také.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podporuje občiansku spoločnosť a mimovládne organizácie, ktoré v tejto oblasti pracujú a robia záslužnú prácu, a odsudzuje všetky prejavy nenávisti, intolerancie a spochybňovania práv akýchkoľvek menšín. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Uplynul čas určený na hodinu otázok a odpovedí a končím tento bod programu.

    Budeme pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony(tlač 726).

    Vyhlasujem krátku dvojminútovú prestávku a poprosím pána ministra, až sa nachádza už v budove Národnej rady, aby prišiel a zaujal svoje miesto.

  • Krátka pauza pre neprítomnosť ministra v rokovacej sále.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní tretieho dňa 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní, ako som už avizovala, vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (tlač 726).

    Už je na svojom mieste pán minister, obdobne aj pán spravodajca.

    Dnes dopoludnia neukončil svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásený rečník pán poslanec Ján Mičovský, ktorému teraz odovzdávam slovo, a pripraví sa pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister životného prostredia, vážený pán spravodajca, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, prestal som v rozprave o 12.00 hodine v celkom zaujímavom bode. Myslím si, že život je niekedy celkom dobrý režisér.

    Pripomeniem, práve sme sa bavili o tom, resp. informoval som o tom, že by bolo zaujímavé, aby chránené územia, ktoré sú zaradené v piatom stupni ochrany prírody, prešli pod kuratelu rezortu životného prostredia. Je to dosť atypická myšlienka, nie úplne nová, pretože s takýmito predstavami sa pohrávame už niekedy možno aj dlhšie, ale myslel som to ako jednu z úprimných možností, ako urobiť to, o čom bola prvá časť môjho vystúpenia, a t. j. nájsť rozumný synchrón, aby zákony o ochrane prírody a zákon o lesoch neboli medzi sebou v takej rozopre, v takom nesúlade, v akom sme ich mali v posledných rokoch, resp. ako dopustili, resp. ako sa prejavili ich fungovania na udalosti, ktoré sme vyhodnocovali mnohokrát ako vážne poškodenie krajiny Slovenska a prírody. Takže, áno, ak je päťka taká vzácna, ako si myslíme oprávnene, že taká je, a ak si zasluhuje, aby nebolo do nej zasahované, dokonca ani vo výnimkách, pretože tie výnimky, sme sa zhodli, istá časť obyvateľstva pravdepodobne oprávnene vníma ako príliš široko položené a využívané, tak potom by sme mohli naozaj povedať, že nech sú chránené územia zaradené v tomto stupni považované za územia bez zásahu a nie je žiadny problém, aby túto bezzásahovosť dozorovali orgány rezortu životného prostredia. Ale tým som ešte nenaplnil ten zmysel toho synchrónu, kde sa teda nájde to, aby zákony nepôsobili proti sebe, ale, naopak, v súlade, tak ako to deklarovali páni ministri pôdohospodárstva a životného prostredia na spomínanej konferencii vo Zvolena 7. septembra minulého roka.

    No tá druhá časť, to písmeno B spočíva v tom, že ak sa zhodneme na tom, že je možné odovzdať päťky, ktorých je zhruba necelých 100 tisíc hektárov na Slovensku, pod kuratelu rezortu životného prostredia, tak potom treba povedať aj to, čo spôsobovalo veľkú traumu dlhoročnú pri tých rozporoch, o ktorých sa teraz rozprávame. A to je to, že to, aby škodcovia, hmyz, lykožrúty, podkôrny hmyz, ktorý v takom masívnom smere a množstve unikal z týchto území smerom do okolitých lesov, aby bolo možné povedať rezortu životného prostredia, áno, nieže rešpektujeme, ale ďakujeme vám za to, že chránite tieto územia tak, ako si predstavujem, že by mali byť chránené, ako vzorku nedotknutej prírody, relatívne nedotknutej, ale, a to je to B, ak vzniknú nejaké škody na okolitých porastoch hospodárskych alebo chránených v menšom stupni, tak potom je potrebné sa zhodnúť na tom, že takáto ochrana bude uhradená orgánmi rezortu životného prostredia alebo aby vôbec také škody nevznikali, čo bude ešte lepšie, tak aj opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby sa nám z pätiek šírili škodcovia do okolitých lesov hospodárskych, budú radené týmto rezortom životného prostredia. To zdanlivo ako keby aj bolo.

    Ale je tu jedna záležitosť, ktorá je dôležitá. Zákon o lesoch, o ktorom budeme rozprávať v nasledovnom kole, hovorí o tom, že takéto opatrenia je síce možné pri piatom stupni robiť, avšak musí ich schváliť rezort životného prostredia a v takom prípade sa považujú za použiteľné a je možné ich preplácať týmto rezortom. Ale to sme sa dostali na začiatok celého tohto cyklu, pretože vieme si predstaviť, že ak tento rezort by mal tieto opatrenia schvaľovať, je veľmi pravdepodobné pri tom, ako hovorí skúsenosť, že sa opäť len oživí, nechcem to nazývať vojna, ale nesúlad, ktorý povie, no, áno, vy lesníci máte na to nesprávny pohľad, vy sa dopúšťate požiadaviek, ktoré nie sú odôvodnené, nesúhlasíme s takýmto rozsahom, s takýmito nákladmi, s takýmito opatreniami a budeme na začiatku tam, kde sme nechceli byť, na začiatku nepochopenia.

    Spomínam si napr. pri Fabovej holi, keď sa dlhé roky viedla diskusia o tom, že aspoň keby sa tam dali tie lapáky, lapače teda, aby som bol presný. Nie, toto odporovalo zmyslu ochrany. A prišiel nejaký čas, keď už bola situácia vyostrená, takže zjavne dochádzalo k evidentným škodám, ktoré sa zdali až hrozivé. A boli aj hrozivé. Viete, vážení lesníci, prečo by ste nemohli tie lapáky tam dať? Bude celkom dobré, keby ste ich umiestnili. My si ich dokonca aj objednáme. Proste ukázal sa vývoj v tom, že názory sa zmenili. A bolo celkom zaujímavé sledovať, že ľudia boli ochotní zaplatiť to, čo predtým odmietali. Ale tým chcem len dokladovať, že ten subjektívny pohľad tu bude silný. A preto opakujem, päťky, áno, chráňme úplne takmer bez výnimky, zaslúžia si to, ale zároveň garantujme okolitým lesom, že tieto porasty nebudú atakované, v opačnom prípade rezort životného prostredia v plnom rozsahu aj zaplatí tieto opatrenia. To nie je výmysel úplne len pre túto chvíľu, také skúsenosti vo svete sú. Ja osobne som toľko toho nepochodil vo svete, ale Bavorský les, kde nemeckí lesníci udržiavajú pomerne veľké územie kalamitného priestoru, ktorý bol postihnutý veľmi výraznou kôrovcovou, teda podkôrnikovou kalamitou, udržiavajú v takom stave, že nárazníkové pásmo okolo tohto národného parku Bavorský les je vytvorené zhruba 2-kilometrovou zónou územia, kde naozaj veľmi citlivo reagujú na prienik lykožrúta a sanujú napadnuté stromy. A, napodiv, prax potvrdila, že sa to dá.

    Takže ak niečo takéto si vieme predstaviť, nedisponujem nejakou analýzou, len sa odvolávam na to, že to je to proste funkčné, bolo by možno dobré, keby sme takéto niečo ako ten hľadaný súlad dvoch zákonov použili. Myslím si, že by to mohla byť spokojnosť na obidvoch stranách, ochranári dostanú päťky a budú ich chrániť, tak ako sme ich doteraz nechránili, bez množstva výnimiek, a zase lesníci dostanú istotu, že opatrenia, ktoré bude treba vykonať na to, aby z týchto pätiek sme nemali atakované nechránené územia, nielen budú navrhnuté, ale aj budú zrealizované a budú mať aj byť kým zaplatené.

    Možno jednoduché riešenia nie sú vždy bezpečné, ale vidí sa mi, že keby som našiel takýto pokus, pán minister, v zákone, tak by sa mi zdalo, že tá odpoveď na otázku, či teda sa hľadá alebo nehľadá to, aby sa problémy v nesúlade zákonov vyriešili, by sa dala celkom pozitívne hľadať v odpovedi, áno, ministerstvá hľadali to, čo v septembri vlani vo Zvolene sľúbili, aj to našli a možnože aspoň pri tých päťkách, ktoré sú tým klenotom, vieme poukázať na natoľko funkčný spôsob, že poškodzovanie okolitých lesov, ktoré boli práveže typické pre nedorozumenia v ochrane týchto chránených území, už bude patriť minulosti.

    Takže to je prvá skupina a idem k tej druhej, povedal som, že mám dve základné požiadavky a pripomienky k tomuto zákonu.

    Tá druhá skupina spočíva v tom, čo ste, pán minister, nazvali ako jeden z hlavných cieľov alebo ako možno ten druhý cieľ, ktorý pri tejto novele ste sledovali. A to je, aby sa náhrady súkromným vlastníkom lesných pozemkov, na ktorých sa nachádzajú rôzne stupne chránených území, začali reálne vyplácať. Nič voči tomu nie je možné namietať, je to oprávnená požiadavka. Prečo by ľudia, ktorí dostali na svojom súkromnom majetku údel ochrany prírody, ktorá im neumožňuje využívať primeraným hospodárskym spôsobom tieto pozemky, nemali dostať za svoju ujmu náhradu? Určite, áno, je to správna cesta. A ja si myslím že bude veľmi dobré, keď aj teraz povieme, že takým dlhodobým cieľom by malo byť to, aby všetky chránené územia boli v rukách štátu. To by bolo najelegantnejšie, najtrvalejšie a naj možno efektívnejšie riešenie. Na to predkladáte niekoľko spôsobov. Dá sa súhlasiť s tým, že tie spôsoby sú vymenované pestro a je možné každý z nich aj použiť. Určite by bolo celkom elegantné, keby sa to dalo urobiť hneď výkupom. Je jasné, že ten objem peňazí, ktorý by bol na to potrebný, je príliš veľký na to, aby sa niečo také mohlo považovať za prioritný postup. A preto to, že navrhujete aj výmeny, lepšie povedané zámeny, aby som použil terminus technicus, ktorý tam je pozemkový, je celkom správne, lebo tým na jednej strane dosiahnete, že územia sa stanú naozaj štátnymi pod chránenými územiami, teda pozemky pod chránenými územiami budú štátnymi, nebude to stáť štát žiadne veľké peniaze a zachová sa doterajší pomer medzi štátnymi a súkromnými pozemkami. Takže zdá sa to ako dobré riešenie. A ja to aj vítam. Aj možno doslova by som povedal, som ochotný za to zdvihnúť ruku.

    Ale je tu jedno veľké nebezpečie, o ktorom sme rozprávali aj na výboroch. A myslím si, že toto nebezpečenstvo je potrebné zobrať do úvahy. Je to nebezpečenstvo, že to, čo sa u nás dá zneužiť, sa aj zneužije. A skúsenosť hovorí, že pozemky sú príliš dobrý biznis na to, aby sa nenašli chytráci, ktorí z toho dokážu vyťažiť príliš veľa na úkor nás všetkých.

    Veľmi mi chýba, že pri pomerne podrobnom a presnom špecifikovaní postupu, ktorý sa má udiať, pri zámenách, predajoch a tak ďalej, a teraz hovorím o zámenách, ktoré aj vy ste posunuli na prvé miesto pri tomto riešení tohto problému, nie je vôbec naznačený spôsob, ako by sa malo postupovať tak, aby majitelia dnešných súkromných pozemkov, ktorí budú mať záujem na tom, aby dostali primeranú náhradu, nepaberkovali na štátnom spôsobom, ktorý sa nebude dať nazvať primeraný, ale ktorý sa bude dať nazvať zištný, aby jednoducho neukazovali prstom organizáciám, ktoré spravujú štátne pozemky, Lesom Slovenskej republiky, ale aj ďalším inštitúciám tohto typu, že, áno, súhlasíme s výmenou, ale si prosíme tento pozemok, alebo tamten v rámci okresu. A vieme, že bude možné znaleckými posudkami, tak ako to bolo aj doteraz, dokázať, že tie pozemky majú zhruba rovnakú hodnotu znaleckú, teda znalcom ocenenú, ale to, čo znalcom ocenené nebýva, skúsenosť učí, že ani ocenené, ohodnotené nebude. A zrazu zistíme, že sa zamieňajú veľmi zaujímavé pozemky, ktoré sú v blízkosti kúpalísk, zjazdoviek, ktoré pomáhajú poľovným revírom, ktoré sú pri zaujímavých komunikáciách, jednoducho pozemky, ktoré síce splnia to, že sú ocenené rovnako ako ten, ktorý sa zamieňa, ale ktoré zároveň umožňujú tomu, kto zamieňa, získať pridanú hodnotu, ktorú sme vôbec nemali na mysli, aby ju dostal. Nedisponujem žiadnou informáciou o tom, koľkí ľudia sa na niečo takéto chystajú, ale o tom, že sa na to chystajú, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že takýchto by sme určite, keby sme mali tú schopnosť vidieť do všetkého, už dnes mohli odhaľovať, špecifikovať. Možno by sa našli takíto ľudia, ktorí už dnes možnože účelovo skupujú chránené územia od súkromníkov, aby sa oni stali tými, ktorí budú zamieňať takéto pozemky. Proste to nebezpečenstvo tu je a mne chýba v zákone spôsob, ako sa voči nemu vymedziť, postaviť, ako ho minimalizovať. A takýto spôsob je možný.

    Som presvedčený, že je potrebné, aby organizácie, ktoré budú podliehať povinnosti vyčleniť pozemky pre takéto zámeny, mali možnosť vyčleniť také pozemky, ktoré z ich oprávnených hospodárskych záujmov, keď zastávajú záujmy štátu, všetkých občanov, mali možnosť rozhodnúť, ktoré pozemky sú a ktoré pozemky nie sú vhodné na zaradenie do takejto skupiny, aby to neboli pozemky vytrhávané z veľkých komplexov Štátnych lesov, aby to neboli pozemky, ktoré majú veľmi kvalitnú komunikačnú sieť, aby to neboli pozemky, ktoré jednoducho majú pre hospodára svoju cenu a ktorých vyčlenením by bolo zjavné že sa poškodia oprávnené hospodárske záujmy.

    Myslím si, že tu je možné použiť systém, že takéto pozemky povinné organizácie, ktoré budú podliehať pod dikciu tohto zákona, by mali mať právo ich vytipovať, zverejniť, mali by ste ich mať na ministerskej stránke, mala by tu uplynúť určitá doba, aby sa mohla verejnosť, občania pozrieť, čo sa to ide zamieňať. A po tejto dobe a po takomto výbere, na ktorom sa zhodnú povinné inštitúcie a ministerstvo, lebo vravím, že súhlasím so samotnou podstatou toho, len hľadajme spôsob, ako minimalizovať nebezpečenstvá, tak by sa takýto postup dal považovať potom za finálny. A zameňme to, lebo máme záujem, aby chránené územia boli územiami štátnymi.

    Keď som vášmu pánovi štátnemu tajomníkovi toto spomínal, tak mi reagoval pán Ilavský tak, že veď predsa v zákone máme povinnosť vypracovať zoznam. Ale, áno, je tam, ale to je zoznam práve tých pozemkov, ktoré sú chránené, to znamená tie, ktoré má štát záujem dostať do svojich rúk, ale vôbec sa v zákone nehovorí o akejsi zásobárni pozemkov a zozname pozemkov, ktoré by sa mali dostať zo štátnych rúk do súkromných ako recipročná zámena.

    Takže toto považujem jednoznačne za dôležité, pretože to, čo je možné zneužiť, opakujem sa, sa zneužije, a bola by veľká škoda, keby sme zase pokračovali v tých kauzách, ktorých tu už bolo toľko pozemkových, a keď vieme, že spätne sa už veci napraviť nedajú, tak sa aspoň vynasnažme sa o to, aby sme išli cestou, ktorá naozaj ukáže, že máme záujem na slušnom riadení tohto štátu, aby sme už, preboha, nedávali občanom toľko argumentov o tom, že všetko sa robí tak, aby to vyhovovalo nejakým skupinám, ktoré sú v pozadí riadenia tohto štátu a ktoré poťahujú šnúrkami, na ktorých visí možno aj predstaviteľ vlády.

    Nechcem v žiadnom prípade robiť nejaké domýšľavé vyhlásenia, ale bude veľmi dobré aj z vášho pohľadu, z pohľadu vlády, z pohľadu vášho rezortu, ak takýto zoznam bude vypracovaný a ak takýmto spôsobom ošetríme výmeny pozemkov z titulu cieľa, ktorý podporujem. Je ten cieľ už špecifikovaný ako snaha dostať do štátnych rúk všetky chránené územia.

    Takže v podstate som povedal to hlavné.

    Keďže treba racionálne postúpiť ďalej, som povinný prečítať k návrhu novely zákona č. 543/2002 Z. z. pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predkladajú Mičovský, Fecko a Huba a ktorý bude len formulovať to, čo som spomínal. Budú tam nejaké drobnosti, ktoré spomeniem a o ktorých som v rozprave nehovoril, aby som využil čas lepšie.

    Takže jedna z tých vecí, ktorá hovorí o tom, čo som ani nespomenul, je otázka vloženia do čl. I za bod 19 nového bodu 20, ktorý znie, že za slovami „motorovým vozidlom" sa vkladá slovo „motocyklom" a slovo „cesty" sa nahrádza slovami „rýchlostnej cesty, cesty I., II. a III. triedy“.

    Vyplynulo to z požiadaviek, s ktorými som sa ja zoznámil z praxe ochranárskej, kde majú práve s týmto zlú skúsenosť. Reaguje sa tu na aplikačnú prax, z ktorej vyplýva potreba špecifikácie, o aké druhy vozidiel poháňané vlastným motorom sa jedná, a aj to, kde majú povolený alebo zakázaný pohyb.

    Ale ideme k ďalšiemu bodu, ktorý je reakciou na to, čo som spomínal pri tých päťkách.

    Takže § 16 by podľa nášho presvedčenia mohol znieť nasledovne a navrhujem, aby znel vrátane nadpisu „Piaty stupeň ochrany prírody“ takto:

    Odsek 1: „Na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané vykonávať akúkoľvek činnosť. V tomto území je povolená len pešia návšteva.“

    Odsek 2: „Správca územia môže návštevu podľa odseku 1 obmedziť alebo usmerniť, nemôže však návštevu týchto území trvalo zakázať.“

    Tu sledujeme to, aby tie územia neboli len ako nejaká sklenená bašta nedostupná, ale aby sme mohli práve tú krásu, ktorú chránime, a ten zmysel tej ochrany ľuďom ukázať. Nesúhlasíme s tým, aby sme ľudí z chránených území vyháňali, ale aby sme ich usmerňovali tak, aby chápali a zužitkovali zmysel ochrany.

    Odsek 3: „Územia s piatym stupňom ochrany, ktoré sú vo vlastníctve štátu, patria pod správu ministerstva,“ktoré môže poveriť výkonom tejto správy organizácie ochrany prírody vo svojej pôsobnosti,“

  • Myslí sa to, keď sme pri tomto zákone pod správou ministerstva životného prostredia a ochrany krajiny.

  • „ktoré môže poveriť výkonom tejto správy organizácie ochrany prírody vo svojej pôsobnosti.“

  • To znamená, necháva sa na ministerstvo, kto by túto správu vykonával.

  • Odsek 4: „Správca územia s piatym stupňom ochrany podľa odseku 3 je povinný uhradiť všetky škody, ktoré vzniknú na dotknutých pozemkoch a porastoch z titulu ochrany prírody, ako aj oprávnené náklady na opatrenia, ktoré správcovia dotknutých pozemkov a porastoch vykonajú z dôvodu zabránenia vzniku škôd, ktoré by boli dôsledkom ochrany prírody na území s piatym stupňom ochrany spôsobené. Správcovia okolitých pozemkov sú pri svojej činnosti povinní vždy vykonávať preventívne opatrenia, ktorými by sa predišlo vzniku škôd.“

    Takže to je ten synchrón, ktorý by mal byť ukážkou, ako zladiť záujmy tak, aby bola aj ovca celá, aj vlk sýty, aj keď to nie je dobré prirovnanie, jednoducho aby sme mali vzorne chránenú prírodu a aby sme zároveň nedopúšťali tie paseky, ktoré vznikli z nedorozumení lesníkov a ochranárov.

    Odsek 5: „Vymedzenie škôd a vyčíslenie oprávnených nákladov podľa odseku 4 podlieha schváleniu ministerstva pôdohospodárstva alebo ním splnomocnenej organizácie. Správca chráneného územia podľa odseku 4 sa môže v prípade nesúhlasu domáhať uplatnenia svojich práv na súde.“

    Takže ten hospodár si nebude môcť vymyslieť tie opatrenia, tak aby boli bombastické, neadekvátne a aby zničil povinnú osobu, ktorou bude orgán životného prostredia, respektíve reprezentant, ale bude to podliehať posúdeniu a schváleniu jeho rezortného nadriadeného orgánu.

    Odôvodnenie je tu dlhé, ale ja si myslím, že som to odôvodnil už v rozprave a je to odôvodnenie dostatočné.

    Tretia zmena. V čl. I bode 87 v poznámke pod čiarou k odkazu 92 sa dopĺňajú slová: „zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov".

    Keďže tie pozmeňujúce body museli ísť tak, aby zodpovedali štruktúre zákona, tak vlastne som predbehol to, čo by malo nasledovať ešte pred tým. Tu je jednoznačne odkaz na to, aby pri zámenách a pri tých zoznamoch, ktoré sa teda budú pre tieto zámeny vypracovávať, boli rešpektované niektoré ďalšie zákony, ktoré tiež zakladajú právo niektorých osôb požadovať zámeny štátnych pozemkov, to znamená, aby sa nestalo, že my síce urobíme krásny zoznam pre tieto účely v súlade s tým, aby sme dosiahli cieľ, ale zároveň poškodíme iné oprávnené osoby, napríklad z titulu reštitúcie, ktoré už požiadali o zámeny a ktoré v žiadnom prípade nechceme považovať za druhoradé alebo nejakým spôsobom preskočiteľné práve v prospech tohto riešenia.

    Navrhujeme, to je odôvodnenie, aby som sa možno vyjadril presnejšie, do súčasného znenia vládneho návrhu zákona doplniť medzi pozemky, ktoré nie sú vhodné na zámenu, aj tie, kde stále prebieha reštitučné konanie v zmysle „druhého reštitučného zákona", a tam, kde ešte nedošlo k vysporiadaniu vlastníctva v záhradkových osadách. Takýmto riešením sa predíde možným stretom viacerých nárokov na vlastníctvo určitých pozemkov.

    Vyplynulo to z diskusie, ktorú sme ozaj viedli v snahe nájsť dobré riešenie, práve pán poslanec môj klubový kolega Fecko sa nad týmto zamyslel. A toto sú veci, ktoré vyplynuli z jeho skúseností tak, aby sme sa nedopustili v snahe byť spravodlivými zase nespravodlivosti voči niekomu inému.

    Po štvrté. V čl. I bode 88 v § 61a ods. 2 sa na konci vkladá veta, ktorá znie: „Pri určení porovnateľnosti pozemkov je okrem výmery, vlastností a hodnoty zamieňaných pozemkov nevyhnutné znalecky vyjadriť aj vplyv ceny rovnakého alebo porovnateľného pozemku v tom istom čase, na tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite na trhovú hodnotu zamieňaných pozemkov."

    No tu je vlastne deklarované to, aby sme nedopustili, že síce pozemky budú ocenené z hľadiska znaleckých postupov korektne, ale nepostihne sa to, čo by sa postihnúť malo, že jeden pozemok, ktorý zamieňame, je obklopený nádhernou, ale nefunkčnou divočinou a druhý sa nachádza pri lukratívnom lyžiarskom svahu. Čiže takéto niečo by sa malo jednoznačne podľa tohto zohľadniť, aby nebolo možné považovať takéto zámeny za účelové, ktoré majú dosiahnuť iný však účel ako ten, ktorý zákonodarca do toho vložil.

    Po piate. V čl. I bode 88 v § 61a sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „Správca pozemkov vo vlastníctve štátu každoročne vypracuje zoznam pozemkov, ktoré sú na nasledujúci kalendárny rok v jednotlivých katastrálnych územiach určené na zámenu (ďalej len „zoznam pozemkov na zámenu"). Pri vypracovaní zoznamu pozemkov na zámenu postupuje správca pozemkov vo vlastníctve štátu tak, aby ich odovzdanie bolo v jeho oprávnenom záujme. Pod oprávnenými záujmami sa myslia najmä celistvosť spravovaného územia, ako aj terénne, dopravné a komerčné umiestnenia a využitie zamieňaných pozemkov. Zoznam pozemkov na zámenu správca pozemkov vo vlastníctve štátu vypracuje každoročne k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a použije sa na účely zámeny pozemkov na nasledujúci kalendárny rok. Zoznam pozemkov na zámenu je po vypracovaní schválený najneskôr do 1. marca príslušného kalendárneho roka ministerstvom,“ životného prostredia, „a zverejnený na jeho webovom sídle. Zoznam pozemkov na zámenu nie je možné po schválení meniť ani dopĺňať.“

    Ja som si to overoval aj na niektorých pracoviskách Štátnych lesov, ako by boli schopní takéto zoznamy vypracovať. Oni, samozrejme, vedia o tejto istej, ja to nazvem, hrozbe pre nich, z pohľadu úzkeho, rezortného, podnikového, to hrozba je, nerobí im však žiadny problém takéto zoznamy vypracovať, poskytnúť ministerstvu životného prostredia, a teda zase ministerstvo životného prostredia v snahe ubrániť sa nejakým zbytočným podozreniam môže pozemky, ktoré budú určené na zámenu, zverejniť, nechať na webovom sídle a po lehote, tak ak ju navrhujeme, aj vymeniť, my to navrhujeme.

    Bod šesť tejto zmeny patrí zase k tomu, o čom som nerozprával v rozprave, ale týka sa doplnenia § 75, kde sa odsek 1 dopĺňa písmenami t) a u), ktoré znejú: „t) použiť technické zariadenia, zabraňujúce úniku dopravného prostriedku, ktorého oprávnenosť vjazdu je oprávnený kontrolovať, u) pri výkone svojej činnosti používať motorové vozidlá, motorové štvorkolky, snežné skútre a plavidlá“.

    O čo tu ide. Ide tu o to aby zo stráže prírody mali možnosť uplatniť opatrenia, ktoré ukázala prax, že by mali byť uplatňované, že im to chýba, aj ja som sa s tým stotožnil, že mnohokrát auto, ktoré nájdu na chránenom území, tam, kde nemá byť, je bez vodiča a keď sa vrátia, aby si to vybavili s ním, tak už tam nie je, treba to riešiť zložitou vyhľadávacou činnosťou, takže zabrániť odjazdu tou známou papučou, zrejme tak sa to myslí, a na druhej strane aby boli oprávnení používať pri svojej činnosti motorové vozidlá, to znamená, aby mohli urobiť svoju službu efektívnejšie.

    Siedmy bod. V čl. I bode 164 sa § 104b dopĺňa odsekom 9, ktorý znie: „Správca pozemkov vo vlastníctve štátu vypracuje najneskôr do 1. septembra 2014 zoznam pozemkov podľa § 61a ods. 3. Zámena pozemkov podľa § 61a tohto zákona sa uskutoční najskôr 1. januára 2015 potom, ako bol zoznam pozemkov podľa § 61a ods. 3 zverejnený ministerstvom na jeho webovom sídle aspoň tri mesiace."

    Tento bod bezprostredne súvisí s bodom päť, tak ako som to už spomínal, návrhu.

    Aj vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a na potrebu vytvorenia takýchto zoznamov pozemkov sa navrhuje, aby tieto zoznamy boli vypracované od nadobudnutia účinnosti zákona najneskôr do 1. septembra 2014, pričom zámeny bude možné vykonať najskôr 1. januára 2015, a to len v prípade, ak tieto zoznamy pozemkov ministerstvo životného prostredia schválilo a boli zverejnené na jeho webovom sídle aspoň tri mesiace, a teda verejnosť mala dostatočný priestor na to, aby sa oboznámila s pozemkami, ktoré sa budú zo strany štátu zamieňať.

    Posledný bod. V čl. I bode 164 sa § 104b dopĺňa odsekom 9, ktorý znie: „V súvislosti s prechodom výkonu kompetencií na území piateho stupňa ochrany podľa § 16 ods. 3 tohto zákona prechádzajú 1. januára 2014 práva a povinnosti vyplývajúce zo správy týchto území z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.“

    To je znenie, ktoré tam naši právnici dali korektne kvôli tomu, aj keď ja osobne mám predstavu, že samotná správa toho piateho stupňa nie je spojená s rozsiahlymi personálnymi zabezpečeniami a technickými prostriedkami, ale predsa len predstavuje konkrétnu agendu, aby sa aj táto agenda korektne v takomto prípade vymenila.

    Toľko slová pozmeňujúceho návrhu poslancov Mičovského, Hubu a Fecka. Opakujem, sledovali sme nie to, ako storpédovať tento návrh a považovať ho za zlý.

    Ja som sa v tomto prípade naozaj nevenoval množstvu detailov, ktoré už tu boli pripomienkované alebo pripomienkované ešte budú, ale dovolil som si poukázať na dve zásadné veci, na to, že prísľub o synchróne zákona o ochrane prírody a zákona o lesoch nebol dosiahnutý tak, aby sa odstránili dlhodobé bolestivé dôsledky rozdielneho pohľadu lesníkov a ochranárov na spracovanie kalamity, najmä v piatom stupni ochrany prírody, a, po druhé, aby sa to pri zámenách, ktoré sa považujú ministerstvom životného prostredia za jednu z hlavných príčin a cieľov pri tejto novele, aby bolo teda možné získať územia pod chránenými územiami do štátneho vlastníctva natrvalo, nezneužilo rôznymi skupinami záujmovými, ktoré majú vo zvyku zneužiť všetko to, čo sa zneužiť dá, história o tom učí veľmi dobre, a aby sme sa tak ubránili podozreniam, ktoré, myslím, nemá v záujme spájať so svojou činnosťou nikto, žiadna vláda a ktoré zbytočne zaťažujú pocitom, že sme krajina len skorumpovaná občanov.

    Predpokladám, že práve toto je cesta, ako ukázať, že vieme v snemovni rokovať o takých postupoch, ktoré by umožnili diery v zákonoch minimalizovať. Táto diera, pán minister, je priveľká. A ja verím, že ak toto prijmete, tak sa môže veľmi výrazne zmenšiť.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Huba. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Páči sa mi, pán kolega Mičovský, že sa snažíš hľadať riešenie konfliktov a nedorozumení medzi obcou lesníkov a obcou ochranárov. Na detailoch sa možno nezhodneme, aspoň dosiaľ, ale s tebou prezentovanou filozofiou nemám dôvod nesúhlasiť. Je to napokon aj v súlade s otvoreným listom, ktorý som tesne po historickej víchrici napísal popredným slovenským lesníkom. A nazval som ho Slovo lesníkom na slovo súcim. A ohlas naň bol veľmi priaznivý, aspoň spočiatku.

    No a teraz k tým často spomínaným kompenzáciám majetkovej ujmy. Ja som to stručne spomenul v tej rannej prezentácii, ale v tej záplave slov to mohlo zaniknúť. Ja naozaj nevidím dôvod, keď tu máme na jednej strane skupinu subjektov, ktoré na to, že hospodária na území národných parkov a iných chránených území, takpovediac doplácajú, prečo by sa im na túto kompenzáciu nemali vyskladať tí, ktorí, naopak, z toho, že pôsobia na území národných parkov a iných chránených území profitujú, plus aj návštevníci chránených území. Neviem si predstaviť, v čom je problém, keď do bežnej priemernej galérie vyberáme vstupné jedno až tri eurá, prečo by nejaké symbolické euro sa nemohlo platiť za vstup do národného parku, ale s tým, že naozaj tie prostriedky sa využijú na ochranu prírody v tomto období, keď je aktuálna kompenzácia majetkovej ujmy, tak v prvom rade na výkup chránených území do rúk štátu. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne aj za podporné stanovisko. Ja si myslím, že práve toto je príklad, ako sa hľadá riešenie. Dajme Bohu, čo je Božie, dajme cisárovi, čo je cisárovo, budú spokojní ochranári, budú spokojní ľudia, ktorí majú prioritný záujem na tom, aby územia chránené boli ozaj chránenými, budú spokojní lesníci, ktorí budú mať istotu, že z týchto chránených území nebude, po prvé, prenikať hmyz, ktorý ohrozuje ich hospodárske záujmy a spôsobuje im veľký rozsah problémov, a keď aj sa tak stane, tak že škody, ktoré takto vzniknú, budú sanované bez toho, aby vznikol nejaký blokačný mechanizmus, ktorý celú vec zacyklí a tú vojnu, o ktorej sme tu viackrát hovorili, predĺži. Takže verím, že toto je jedna z možností, možno existujú ďalšie možnosti. Predpokladám, že bude dobré, ak ich budeme hľadať, pretože naozaj je škoda pokračovať v tom, aby sme mali nesúlad v dvoch dôležitých zákonoch. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko vystúpiť k tomuto skvostnému návrhu z dielne strany SMER. A je znova na úrovni symbolického znamenia, že tesne po ňom nasleduje ešte skvostnejší návrh z dielne tiež strany SMER, z poddielne pána Jahnátka. Normálne žasnem. Aj plnil som si, čo som mohol, to znamená, už som informoval aj podpredsedov strany SMER, či vedia, čo je v parlamente, už minule som sa pýtal, čo keď náhodou nevedia, že vedenie strany, predseda alebo podpredsedovia, jednotliví ministri čo sem nosia. Tak dneska som oficiálne informoval dvoch podpredsedov strany SMER, čo je v parlamente. A už teda viac urobiť nemôžem. Pokúsim sa teraz krátko v rozprave to povedať, nie špeciálne ne vás, ale na kolegov. To je diamant, De Beers, ako sa volajú tí s diamantmi. To by žasli. To je KOH-I-NOOR či aký, ten najväčší. Taký ešte nenašli, aký diamant tu o chvíľu predstaví pán Jahnátek.

    No, pán minister, k vášmu návrhu. Ja sa pokúsim pracovať iným systémom. Ja sa snažím pracovať systémom. Tu nie vždy nájdem pochopenie, ale nevadí. Ja sa sústredím vzhľadom na rozsah toho, len upozorním, viete, keby som ja takto robil, tak som na nezamestnaneckej. Niekto pripraví návrh zákona a potom prejde cez výbor a v spoločnej správe je veľa, 46 zmien. To v praxi znamená, že sa akože cizelovalo. To znamená, to, čo prišlo, je, ako keby ste si kúpili auto, tak ho niekde ponúkate, tak z toho showroomu ešte teda ho nemôžete zobrať, ale už ho musíte cizelovať. Nie celkom to sedí. Ale čo tým chcem povedať? Je to nekvalita. S tým sa tu stretávame, naozaj, denne. Čiže to je prvá výčitka. Prinesie sem niekto niečo, 46 novelizačných týchto. Čiže nebudem ich rozoberať, lebo sa to nedá poňať mentálne.

    Ja sa sfokusujem na jedno jediné ustanovenie paragrafu. A na tom sa pokúsim povedať ľuďom, ktorí to pozerajú a ktorých prípadne to zaujíma, v akej krajine žijeme, lebo ja už tomu nerozumiem, priznám sa. Údajne rozumiem jadrovým ponorkám. Priznám sa, je to možné, že som narazil na to prvýkrát a začnem tomu hneď rozumieť na rozdiel tuná od kolegu, ktorý zase mi to vytkol, že rozumiem všetkému. Viete, pán spravodajca, dovolím si tvrdiť, ale neberte to v zlom, vy, predpokladám, som protivný, v zmysle už povedaného asi nerozumiete ničomu. A určite nerozumiete tomuto zákonu. A to je znova ďalšia výčitka. Už, dobre, nevrátim sa k tomu, že je zvláštne, že SMER si postaví spravodajcu k zákonu o ochrane prírody pána lesníka.

  • Reakcia z pléna.

  • To je v poriadku, to som ako miernu výčitku minule povedal. Môžeme o tom debatovať. Ale to, že si sem postaví spravodajcu, ktorý ani nevie, čo spravodajcuje, tak to je podľa mňa to, už by sme sa na tom mohli dohodnúť. To by podľa mňa stálo za to už z takej, by som povedal, principiálnej úcty k parlamentu. Teda tu sa niekto strašne pohoršoval, že nejaký rómsky starosta nevedel čítať. Ale tu sú poslanci, ktorí prijímajú zákony, ktoré to ovplyvňujú, a to som mal dneska tú debatu, od jedného konca po druhý koniec. A prijímajú ich tiež ľudia, ktorí tiež nevedia čítať. Pán spravodajca, nehnevajte sa, vy neviete čítať zákony. Neviete čítať, ako sa hovorí, s pochopením alebo v súvislostiach. Alebo teraz povedzte mi, dobre, že ste tak teda komunikačne zdatný, že teda vyhodnocujete a potrebujete to zamotať, že to tak nie je, a odbiť loptičku alebo to nechápete. Vy to nechápete. Vy ste tuná, neviem, koho to bol názor, hovorili teda, že veď náhradná výsadba je dôležitá a že náhradnú výsadbu dávate. Tu pán spravodajca odbil teda názor niekoho, že teda tá náhradná výsadba spôsobí, že sa bude rúbať hlava-nehlava. Pán spravodajca zareagoval naozaj, tak ako sa má a sluší a patrí na znalca zákona, ktorý spravodajcuje. Povedal, že to nie je pravda, lebo však je tam náhradná výsadba, keď to žiadateľovi určí ten orgán. To znamená, keď vy vynímate niekoho, že nemusí žiadať, no tak ani nemusí robiť náhradnú výsadbu, lebo nie je žiadateľ. Skúsim ešte raz to povedať. Čiže ak doteraz bol niekto žiadateľ a žiadal, tak mu ten orgán určil náhradnú výsadbu. Ak niekoho teda vyjmete, to znamená, že už nemusí žiadať, to znamená, že nie je žiadateľ, ergo nemusí robiť náhradnú výsadbu. Pán Martinák, z úcty k parlamentu, prosím vás, doštudujte si tie zákony. Dobre? Nech sa páči. Bol by som rád, keby sme z úcty k parlamentu pristupovali tu pripravení. Dobre? Tento parlament si to zaslúži.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, prosím vás pekne, hovorte...

  • Prosím vás, je potrebné tu definovať základné pojmy.

  • Dobre, ale pán poslanec sa vyjadrí potom v rozprave, tak nespochybňujte jeho funkciu.

  • To by som si nedovolil. Neviem, akú má funkciu, ale teraz je tu ako spravodajca.

  • Funkciu spravodajcu, keď chcete vedieť.

  • Ako spravodajca zlyhal. Dobre? Prosím vás, je to nedôstojné, aby tak dôležitý zákon spravodajcoval niekto, kto tomu nerozumie. Teraz som to dokázal.

    Prosím vás, je potrebné pre potreby tohto zákona si definovať základné pojmy, úplne ísť od Adama ako niekedy tu Štefan. Od Adama treba ísť.

    A ja vám poviem, čo je to. Ministerstvo životného prostredia, to ministerstvo životného prostredia, ktorého minister je pán Žiga, je ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia. To hovorí § 16 zákona o organizácii činnosti vlády. Potom je tam desať bodov, kde to rozpisuje. Toto je dôležité si uvedomiť pre potreby celku. To je prvá vec.

    Druhú vec, ktorú je si potrebné uvedomiť, to máme tu. Pri predstavení tohto zákona hovoril pán minister, že je to predložené v súlade s programovým vyhlásením vlády. Potom je dôležité vedieť, ja si pozriem to programové vyhlásenie vlády, či je v programovom vyhlásení vlády napísané, že meníte ráz krajiny a že uvoľňujete ťažbu drevín a krovín z extravilánov obcí a miest na Slovensku, ad libitum tak taký zootechnický výraz ma napadá. To znamená, kto koľko chce, toľko môže vydrieť. Je toto v programovom vyhlásení vlády?

    A tretia vec, ktorú si treba zadefinovať, je dôvodová správa k tomuto zákonu. A to je znova to, že vy neviete, čo spravodajcujete. Ale je podľa mňa nekorektné urobiť dôvodovú správu k tomuto zákonu, kde do dôvodovky uvediete, že je tam čiastočne transpozícia. Neviem, či si to dobre pamätám. Tam bola uvedená transpozícia a potom, áno, riešenie tých zámen. Ale ani maličký ťuk tam nie je spomenutý, že riešite zásadnú vec. To znamená, meníte § 47 z pohľadu toho, či sa môže rúbať alebo nemôže rúbať. Je podľa mňa mimoriadne nekorektné to neuviesť do tej dôvodovky. A v konečnom dôsledku môžeme hovoriť, že to je jednou z nosných myšlienok toho celého, sa dostať k drevnej hmote ľahšie a dostať sa k drevnej hmote lacnejšie a dostať sa tak k tomu, že máme do čoho čo hádzať a potom sekundárne máte ďalšie benefity cez dotácie a neviem čo. Viete, keby bolo v tej dôvodovke napísané, na požiadavku ministerstva pôdohospodárstva meníme to v časti § 47. A teda viete, to je korektné kedy? To tam vôbec nie je spomenuté. Čiže to malo prejsť akože v tichosti, malo to tu akože len tak zľahka preplávať.

    Ja chcem vážených občanov upozorniť, že dneska rozhodujeme o tom, nakoľko sa zmení ráz krajiny, to, čo vidíte, keď idete autom a idete okolo nejakých obcí a miest, nakoľko sa ten pohľad zmení. Podľa mňa je to dosť dôležité. Tak robím si aspoň to, čo môžem, teda na to upozorňujem, že dnes bol ten deň a pán minister Žiga je ten minister, ktorý to spôsobí, že ten ráz krajiny sa zmení. To znamená tie, to tu bolo spomenuté, kroviny, húštiny a neviem čo, tie lesy popri tak sa vydajú napospas, preháňam mierne, ale ja to dohovorím, v čom je pes zakopaný, záujmom tým, že sa vytvorila určitá energetická kapacita alebo kapacita niečoho a potrebujete to kŕmiť a nie je to čím kŕmiť. Už ste vyčesali všetko popri cestách, už ste vyčesali všetko popri riekach a teraz ešte treba vyčesať všetko, čo je popri mestách. To je celé. A aby to išlo rýchlo, tak to dáte bez povolenia, a aby to bolo lacné, tak to dáte bez náhradnej výsadby.

    Ja som si dal tú prácu, že som bol aj na výbore vašom, výbore pre životné prostredie a pôdohospodárstvo. Bol tam váš štátny tajomník pán Ilavský. A teraz sa pokúsim, neviem, či sa mi to podarí, hovoriť, že aj klamete teda, hej. On hovoril, že zmyslom toho ustanovenia, tej zmeny je to, sa dostať k pôde, aby sa dalo poľnohospodársky využívať cirka 250 tisíc hektárov pôdy, ktorá je v súčasnosti zarastená krovinami a proste ja neviem čím celým. Prosím vás, existujúci zákon hovorí, že tie kroviny môžete česať bez akéhokoľvek povolenia do 10 metrov štvorcových, nad 10 metrov štvorcových by ste mali mať povolenie. Ak by toto bol problém, že vám vadia náletové dreviny, kroviny a že nemôžete orať a neviem čo a že potrebujete to fakt, tak prečo máte v ustanovení, že to z desiatich rozširujete na dvadsať? Tak dajte ustanovenie, že to rozširujete, keď už je toľko tých krovín, že máte 250 tisíc hektárov zarastených, no tak tam napíšete tie kroviny. A poviem pravdu, možno by sme mohli o tom rozprávať. Tak dajte tam tie kroviny. To je jedno, aká bude výmera, keď sú to kroviny, keby vám šlo o to. Keby vám šlo skutočne o tie kroviny, tak nedáte tam dvadsať metrov štvorcových. Dáte to bez obmedzenia a, druhá vec, dáte kroviny, nezahrniete tam lesy. Čiže klamete, pán Ilavský klamal. Proste zámer je v niečom inom. Zámer je v tom, sa dostať k hmote, lebo pravdou je, že pokiaľ máte strom niekde v centre mesta a teraz ho niekto chce spíliť, no tak to tak svieti. Len za tým mestom to nikto merať nepôjde, tu si povedzme pravdu. Alebo to urobí málokto, ešte možno zopár tuná, ako veľmi dehonestujúco to nazval, však, ten slovník biľakovský sa nám vracia, však koniec koncov, asi to je už čas, kto tých chlapcov platí. No možno sa ešte niekde nájdu nejakí, ktorí to pôjdu merať, ale bude ich málo, s tým kalkulujete, bude ich málo. Do toho extravilánu málokto to pôjde merať, málokto to pôjde merať. To znamená, sa to bude česať, bude sa to nakladať a bude sa to plniť v tých gágoroch energetických elektrární na biomasu. A tu primátori Brezna a Hriňovej nedostanú ani náhradu, ani nič, ani nebudú vedieť o tom, že im to tam niekto češe. A to možno je zaujímavé. A to je ten druhý rozmer, na ktorý som sa tiež pýtal na tom výbore. A tuto by som sa chcel dopátrať tej pravdy.

    Pán štátny tajomník mi povedal, že existuje stanovisko ZMOS-u, že s týmto súhlasí. Ja sa pýtam, ak existuje stanovisko ZMOS-u, že s týmto súhlasí, prosím vás, pán minister, je možné, keď nie, tak vás budem interpelovať, aby ste ho predložili? Je to dôležité pre ďalšie konanie. Ak existuje stanovisko ZMOS-u, že ZMOS s týmto súhlasí, tak potom musí prebrať zodpovednosť, lebo sa stane jedna vec, budúci rok máte voľby do samosprávnych orgánov obcí. Sa vám stane jedna vec, že keď vám to začnú česať, tí ľudia, ktorí tam chodia ja neviem kočíkovať, venčiť havkov alebo len tak sa proste zľahka prejsť, lebo ešte im tam do tých lesov nikto nezakázal ísť, do tých iných lesov im o chvíľu zakáže ísť Jahnátek, tak sa vás začnú pýtať, kto za tým bol, kto s tým súhlasil. Preto je to dôležité. Ak podpísali to stanovisko ZMOS-u, bude to potrebné pre ďalšie konanie pre to, aby tým ľuďom, ktorí sa na to budú pýtať, bolo možné povedať, áno, ale však oni s tým súhlasili. Preto je mimoriadne dôležité vedieť, či s tým súhlasili. A na to sa budem podľa možností intenzívne pýtať.

    Občania, teda aby ste vedeli, o čo ide, ide v zásade o to, že hmoty, ktorá je, doteraz to platilo, bol obvod kmeňa 40 centimetrov vyrastenej výšky 1,30 metra. Keď to bolo viac, potrebovali ste na to súhlas, ktorý keď ste dostali, niekto vám určil náhradnú výsadbu, resp. finančné plnenie, to znamená plnenie, obce mohli potom trebárs niečo zasadiť alebo aspoň pozametať v parkoch. Teraz na tlak lobistov sa to mení. A tam, čo je moc vidno, čo by fakt už oči klalo, ale aj tam ešte je pes zakopaný, to poviem o chvíľku, tak tam to nechávajú v existujúcom znení. Ale tam, čo už je mimo toho zastavaného územia obcí, tak tam sa to uvoľňuje, i keď formálne je tam napísané, do obvodu 80 centimetrov. Vieme, kde žijeme. V zásade to znamená, rúbte, režte, češte všetko, čo vidíte. To v zásade hovorí toto. A to hovorí to, že je to bez súhlasu a bez náhrady. Čiže to mesto, to Brezno alebo Hriňovčania, alebo neviem kto nedostane už ani vindru, ani euro, ani korunu za to, že to niekto vyčesal a nalial do tých gágorov na biomasu. To je celé.

    Toto je novela strany SMER, ktorú doniesol sem. Ja tomu nerozumiem. Poviem to potom v tej druhej časti, kde robíme chybu alebo v čom to je, že ľudia sú schopní prekračovať Rubikon i otvárať témy, ktoré niekto fixoval pred stáročiami, kde Mária Terézia nevoľníkov pustila do lesa, tak tuná je ambiciózny SMER, ktorý svojim lénnym pánom a oligarchom ako snemovňa lordov zakáže nevoľníctvu vstup do lesov, kde pod rúškom sociálneho neviem čoho sa ide zmeniť ráz krajiny pre úzke potreby lobistických skupín, a nebudem viac konkrétny pre túto chvíľu, že tí ľudia predstavujú už ani nemerateľnú zložku z pohľadu príjmov a napriek tomu ešte stále sú ľudia, ktorí v tom vidia tú sociálnosť. Ja žasnem. Tak plním si tú povinnosť aspoň v tom, že sa pokúsim teda o tom takýmto spôsobom informovať.

    O chvíľku schválime zákon, ktorý zmení veľmi výrazne, čo máte možnosť vidieť teraz popri cestách, popri riekach, o chvíľku budete mať možnosť to vidieť popri mestách, veľmi výraznou mierou architektonický a vôbec krajinný ráz našej vlasti, našej krajiny v našej Slovenskej republike.

    A keď sa niekto bude pýtať, koho je to zásluha, ja viem, že niekto povie, že to je aj zásluha pre nás, ktorí tu hovoríme o „zásluhe“, tak je to zásluha pána ministra Petra Žigu. Čiže to je Žigov zákon. Čiže pán Žiga zmení ráz tejto krajiny nadobro a nadlho a natrvalo, budeme tu už vyčesaní. Už to nám aj takto dokáže, ako sa dá všetko vyčesať, aj to, ako to dopadne.

    A už len drobnú poznámku poviem. Ešte aj tie záhrady vás klali a hnevali. A tu je mierna výčitka aj ku kolegovi pánovi Kuffovi, že predkladá návrh zmeny niečoho, čo predkladateľ rieši ďaleko silnejšie, lebo predkladateľ to zmenil aj v tej časti, kde doteraz ste mohli v súkromných záhradách bez povolenia vyťať strom do obvodu 80 centimetrov, teraz sa to zmení, že v záhradách to môžete vyťať bez povolenia tak, že ruší sa obmedzenie obvodu a ruší sa aj vlastníctvo, čo je zaujímavé z iného pohľadu. Možno niektorý starosta povie príklad bratislavský. Medickú záhradu spomeniem. Tá nie je súkromná, je verejná, nie je, myslím, chráneným areálom. A ak ním je, tak ma opravte. Ale sú aj určité záhrady, ktoré také nie sú. Tak tam sa bude môcť rúbať bez povolenia. Otázka stojí, kto tam dal to ustanovenie alebo na čo je dobré to ustanovenie, že ste to dovolili. Ja to fakt nechápem, naozaj to nechápem. Je dosť možné, že naozaj sa niekde krásne záhrady vytnú prostredníctvom samosprávy, lebo povedia, však z tých dubov dvesto-, tristoročných, pokiaľ sa nestanú chránenými stromami, tak mala obec príjem 3 000 eur a my ich potrebujeme, lebo potrebujeme vymaľovať zástavku. A to tam tí poslanci možno aj schvália. Proste púšťate to z rúk. Doteraz to tam bolo takto. Teraz to meníte takýmto spôsobom. To znamená okrem týchto zmien, že tam, kde chodíte venčiť psov, kočíkovať, zabehať si, prechádzať sa, sa vám to zmení na holiny a pastviny a neviem čo iné, nie celkom oku lahodiace krajinné útvary. Tak to znamená ešte aj tie záhrady v tých intravilánoch, lebo tam sa to už nerozlišuje, to je jedno, kde to je, už súkromníci si môžu rúbať toho, koľko chcú. Tam by sme mohli o tom polemizovať, koho a kedy sa to týka. „Keď zasadíš, tak rúb, keď si nezasadil, tak pozeraj.“ Ja by som bol možno v inej zásade. Ale, dobre, môžeme o tom diskutovať, či to obmedzuje alebo neobmedzuje, ale my hovoríme o záhradách en bloc. To sú aj cirkevné záhrady, to sú aj verejné záhrady, to sú všetky záhrady. A čo keď si zmyslí starosta s piatimi poslancami, že to vyčešú? No tak to vyčešú a hotovo. Nechcem tu filozofovať, Štefan ma tu, áno, počúva, že Pán Boh dal prírodu ľuďom, aby ju využívali, aby ju používali, ale nedal im ju na to, aby ju zneužívali. A nechal to na nich, aby si nastavili určité parametre, aby k tomu nedochádzalo, lebo vieme, že v určitej prapodstate niektorí sú trošku takí a trošku takí. A my to búrame. A výsledok sa dozvieme, výsledok sa dozvieme veľmi rýchlo, že aký proces sa naštartuje. A tie kamióny možno niekto bude fotiť. A čo to pomôže?

    Dávam procedurálny návrh, pán kolega, to zvládnete napísať? Návrh je, aby sa stiahol materiál z rokovania.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Pán poslanec, ja predpokladám, že ovládate rokovací poriadok, tak určite ovládate, aký máte návrh predniesť, keďže poučujete tu vždy každého, takže ja si myslím, že ste zdatný.

  • Ja priznávam, že ja to neviem. No tak som sa teraz poučil, že teda sa môže dať návrh na dopracovanie, prepracovanie, to je jedno. Proste dajte to preč, to je celé, a povedzte Jahnátkovi, že nech sem ani nechodí s tou druhou hlúposťou. To mu odkážte, to je celé. Čo ešte chcete počuť? Dobre? Tento návrh dávam. Dobre?

    Pozerám, či som niečo nezabudol povedať a čo ešte k tomu povedať. Pokiaľ sa nestiahne tento návrh, pokiaľ vám prejde tento návrh, možnosti sú obmedzené. V rámci týchto možností nevylučujem, že spravíme nejaký protest. Ešte verím, že zo päť ľudí sa nájde, však máte niekoľko ľudí, môže začať omša, tak ja viem, že zopár ľudí sa nájde a môže začať protest, aspoň symbolicky tak zaprotestujeme pred tou budovou v centre, že sa to prijalo. To je celé, to avizujem korektne dopredu, upozorňujem, že to urobíme.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Odpoveď spravodajcu.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. No, pán poslanec, nenachádzam slov, ktorými by som vyjadrila pohoršenie nad tým, ako sa opovažujete posudzovať človeka, ako sa opovažujete si uzurpovať tým právo, že budete hodnotiť iného poslanca, v tom, či je alebo nie je odborník, či môže alebo nemôže spravovať zákon, v tom, či rozumie tomu, čo predkladá alebo či vie alebo nevie čítať. Prepáčte, divadlo, ktoré ste tu predviedli, nedosahuje ani úroveň kočovného bábkového divadla z minulého storočia. Vidím, že sme vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie urobili veľkú chybu, keď sme vás nepoprosili o to, aby ste tento zákon išli spravodajcovať vy.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem. Ja nezvyknem reagovať na kolegu poslanca Hlinu, aby som nebodaj nedošiel do nejakého konfliktu, ale napriek tomu, že ma naozaj neteší, že akým spôsobom reagovali ste aj na spravodajcu aj akým spôsobom ste podali svoje vystúpenie, kde v skutočnosti potom staviate ľudí proti sebe, po faktickej stránke, čo sa týka toho výrubu stromov, si myslím, že to, čo povedal pán poslanec Hlina, je v podstate správne, pretože u mňa takisto vyvolávajú obavy proste tieto výruby a toto zmenšovanie toho kmeňového obvodu. Ja aj v minulosti som veľmi nebol ani zástanca toho, aby táto právomoc prešla pod obce a mestá, pretože som sa práve tohto obával, že dôjde k výrubu hodnotných porastov. A k tomuto v skutočnosti už v súčasnosti do veľkej miery pod rôznym rúškom rôznych záujmov v obciach a mestách dochádza. A tento zákon tomu bude ešte viac napomáhať.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Hlina, no ja osobne by som pochopil toto, keby s takýmto vystúpením, s takýmto plamenným vystúpením vystúpil, povedzme, pán poslanec Mičovský alebo pán poslanec Huba, ktorí sa venujú ochrane prírody roky. Ale pri vás mi to vyznieva zasa veľmi úsmevne až paradoxné. A ako včera, tak aj dnes vám trošku urobím také zrkadlo, keďže v podstate mňa nazývate rôznymi prívlastkami a pomaly budem aj pápežom podľa vašich slov. Skúste si spomenúť, pán poslanec Hlina, kde sa nachádza vaša biofarma v Stupave. Vy tu hovoríte o rôznych záhradách a o tom, ako sa ide čo vykopávať alebo vysekávať, ale to, že vaša biofarma sa nachádza z väčšej časti v Botanickej záhrade Univerzity Komenského a vaše zvieratá sa tam voľne pohybujú len takým fukotom a dokonca pri viacerých činnostiach, ktoré tam vykonávajú vaši zamestnanci, je vôbec otázne, či sú v poriadku, či bolo to vôbec nahlásené na príslušné úrady, tak vy nás tu idete, alebo vy tu idete pána ministra poučovať? Pochopil by som fakt, kebyže vystúpi s týmto vystúpením nejaký expert, ktorý sa venuje dlhé roky ochrane prírody, krajiny a že má na to odborný názor. Ale vy a, dá sa povedať, vaši zamestnanci v Stupave, čo nemáte problém si prenajať na pomaly 15 rokov botanickú záhradu, kde nemôže potom univerzita brať ani rôzne dotácie na to, tak potom idete tu moralizovať? Toto občania nevedia o vás. To je vaša druhá odvrátená stránka vašej osoby ako takej: „Vodu kážem, víno pijem.“

  • Ďakujem veľmi pekne. Viete, bol by som rád, keby som mohol povedať svoj názor. Keď niekto niečomu nerozumie, ja teda citlivo reagujem. Niekedy za to človek nemôže, že to nevie. Ale potom, keď to nepochopí, tak mu to treba povedať. No ale nechcem to rozvádzať.

    Prosím vás pekne, k tej botanickej záhrade dovoľte uviesť, existoval jeden areál, ktorý univerzitu štyristotisíc ešte v starých korunách stál ročne na prevádzke. Potom sa našiel jeden blázon, ktorý povedal, že si to od tej univerzity prenajme za to, čo ju to stojí. Všetci si ťukali na čelo a povedali, ten Hlina je čistý blázon, čistý blázon, že si prenajme 20 hektárov pôdy za 400 tisíc ročne. Povedali, je čistý blázon, áno. Moji ľudia vedľa mňa mi povedali, že som čistý blázon. Ale urobil som tam stredisko, ktoré je viac navštevované ako zoologická záhrada. Viete, čo sa stalo? Vykreoval som armádu zúfalcov, úplných chrapúňov a skiet, ktorým teraz bielia oči, ako toho človeka, ktorý niečo vytvoril a nikomu nepoškodil, nič neukradol, zničiť, presne. A sledujte ten proces, bude zaujímavý. Prosím vás, takto to prebiehalo. Keby sme neboli zobrali tú botanickú záhradu, tam boli záujemcovia, ktorí súťažili o ňu a pýtali sa, či sa tam dá pristáť vrtuľníkom, vám garantujem, že tam by nebola už teraz botanická záhrada, nebol by tam verejný prístup a by tam bolo niečo úplne iné. Teraz je tam botanická záhrada, Univerzita Komenského dostáva tak cca 400 tisíc korún ročne a je tam vstup voľný a chodia tam tisíce a tisíce a tisíce detí, dokonca deti vašich ministrov. A budú tam chodiť stále zadarmo aj napriek tomu, že medzi sebou chováte takúto sketu, ktorá to stále vyťahuje. Stačí to takto alebo ešte raz to mám povedať?

  • Pán poslanec, spravodajca, nech sa páči, v zmysle rokovacieho poriadku máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Opäť využívam štatút spravodajcu na to, aby som vystúpil v rozprave.

    Najprv, vážená pani predsedajúca, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si podať pozmeňujúci návrh, zrejme ho už máte v laviciach. Ak ho ešte nemáte, vám ho prečítam, jedná sa o jeden jediný bod.

    V bode 9 v § 2 sa odsek 2 dopĺňa novým písmenom zi), ktoré znie: „väčším počtom vlastníkov sa rozumie najmenej 50 vlastníkov".

    Totiž zatiaľ čo bolo v zákone o ochrane prírody väčším počtom vlastníkov, bolo napísané 20 vlastníkov, 50 dávam preto, lebo takto, kto pozná zákon o lesoch, vie, že v ňom je zadefinovaný väčší počet vlastníkov, 50, aby teda pokiaľ ide o tieto dva zákony, ak povieme väčší počet vlastníkov, bolo zrejmé, že sa rozumie najmenej 50 vlastníkov.

    Súčasne navrhujem z tohto dôvodu vyňať body 1 a 2 spoločnej správy na osobitné hlasovanie s návrhom tieto body neschváliť.

    To je môj pozmeňujúci návrh.

    A skutočne nebudem naťahovať čas, ale v krátkosti zareagujem ešte na vystúpenie pánov poslancov, najprv na teba, Janko Mičovský.

    Ja si nemyslím, že piaty ochranný stupeň by mal byť absolútne bez zásahu. By sme tak zrobili strašnú, strašnú škodu.

    A hneď vysvetlím tebe aj vám ostatným, aký mám pohľad a názor ja na to, hlavne pri premnožení lykožrútov v smrekových oblastiach.

    Si povedal, že lesníci môžu byť radi, ani nie tak radi, ale budú mať istotu, že sa nedostanú tieto lykožrúty cez nárazníkovú zónu a ak sa cez ňu dostanú, bude na nápravu daná finančná úhrada. Ja myslím, že nie je to správny pohľad, pretože tá finančná úhrada má byť až na druhom mieste, základom všetkého je ekologická stabilita porastov.

    Vysvetlím to na dvoch jednoduchých prípadoch.

    Ak mám porast, že chcem tam uplatniť skupinovo alebo jednotlivo výberkový spôsob hospodárenia, kde mám dostatočný počet lesnej dopravnej siete, kde je nízky sklon a priamo sa mi to núka uplatniť tento spôsob, akú by som, Janko Mičovský, ja obdržal od teba finančnú úhradu, ak mi padne porast 65-ročný? Bolo by to len za hmotu? Nie, nielen za hmotu. Ja budem o ňu prosiť aj za zalesňovanie, aj za následné pestovné práce, vyžínanie, vieš, až pokiaľ? Až po stav zabezpečenej kultúry. Prečo? No jednoducho preto, že ja som chcel tam uplatňovať výberkový spôsob hospodárenia, alebo aspoň podrastový, kde minimálne 51 % v zmysle zákona bude predstavovať prirodzené zmladenie a 49 % si odkúpim. Ale keďže, bohužiaľ, tam nedostanem prirodzené zmladenie, pretože ten lykožrút sa mi rozmohol do takej miery, že mi tento porast zožral, tak budem od teba vyžadovať finančnú úhradu až do štádia zabezpečenia kultúr. Okrem toho, ako som povedal, v prvom rade musí byť ekologická stabilita a potom sa bavme o peniazoch.

    Čo sa týka náhrad, ktoré sa budú vyplácať, tento zákon práve kvôli tomu definuje v § 61 náhradu za obmedzenie bežného hospodárenia, a síce aj zámeny pozemkov, nájmy pozemkov, výkupy pozemkov, zmluvnú starostlivosť, ako aj v § 61e Finančná náhrada. A mne sa to zdá skutočne dostačujúce.

    Čo sa týka vás, pán poslanec Alojz Hlina, k vám ani neviem, čo by som mal povedať.

  • Reakcia poslanca.

  • Nevykrikujte, ja som vám nepovedal ani jedno slovo, keď ste aspoň trošku chlap. Možno niekoho by ste svojím vystúpením urazili, ale mňa skutočne ním neurazíte. A ubezpečím vás, že viem čítať a dokonca aj písať. Ďakujem, pán Hlina, za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem pánovi spravodajcovi za vecný príspevok. A naozaj z povedaného vyplýva, že lesníctvu rozumie, čo som ja nespochybnil, že rozumie lesníctvu. To je zákon o ochrane prírody, čo s tým súvisí čiastočne, nie úplne. Pán Martinák, tak hovorte, že ste odbíjali loptičku, teda použili ste taký obštrukčný mechanizmus, že teda ľudia to nemali doštudované, tak ste to povedali tak, že to nestihli doštudovať, alebo ste to naozaj nevedeli, že ten žiadateľ je zaviazaný náhradnou výsadbou. Keď nie je žiadateľom, tak nie je zaviazaný náhradnou výsadbou. Rozumiete? Ešte raz to mám povedať? Však nemusíte žiadať o to, to znamená, sa nestávate ani žiadateľom. Čiže ani nie ste zaviazaný náhradnou výsadbou. Čiže prečo ste hovorili, že v zákone je uvedená náhradná výsadba? Však tam je a aj doteraz bola. Aj doteraz zaväzuje iba tých, kto o to žiada. Ten, kto o to nežiada, nie je tým zaviazaný. To znamená, ak rozširujete okruh tých, čo o to nežiadajú, tak tým ergo zmenšujete aj rozsah náhradnej výsadby, respektíve finančného plnenia. To je celé, čo som tým chcel povedať. Otázka stojí, či ste to nepochopili alebo ste to naschvál tak povedali, aby ste prípadne zmiatli niekoho, kto to pozerá a chce byť ubezpečený, že je to v poriadku. To je celé.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja sa vyjadrím k tomu pozmeňujúcemu návrhu tvojmu. Myslím si, že vychádza to z tej mojej poznámky v prvom čítaní, ktorú som tu dal, že chceme presne zadefinovať ten väčší počet účastníkov konania, pôvodne sa dávalo tých 20, 30, teraz, dobre, je to 50. Myslím, že dá sa s tým súhlasiť, pretože tým pádom 49 keď tam bude vlastníkov, každý dostane to rozhodnutie osobne, dostane to osobne na svoju adresu. Až pri počte 50 a viac to bude verejnou vyhláškou. Takže myslím, že je to taký kompromis, ktorý hovorí o tom, že berieme tú masu ľudí nejako zodpovednejšie ako v pôvodne definovanom zákone. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Ja len niekoľko slov poviem. Ja to tak často opakujem, ale tak nedá mi, aby som to nepovedal aj teraz. Myslím si, že názory môžeme mať rôzne, ale také, aby sme sa neurážali, myslím si, že nemáme tu ani jedného kolegu, ktorý nevie čítať a písať, no aby sme sa tak vzájomne neposmievali z takých základných vecí. A, áno, mnohé veci, ktoré prečítame, rôzne môžeme im porozumieť, ale ani to nie je na to, aby sme sa tak vzájomne napádali.

    Ja, ak dovolíte, tak chcel som povedať, ja si neviem predstaviť, ak by som mal dreviny, ktoré mám v ovocnom sade a jednoducho mi tam spôsobujú čo len tieň. Sú to veľké stromy, obrovské koruny, možno topole alebo ja neviem, možno aj lipy alebo čosi také, ja pestujem ovocné stromy a mám ovocný sad a mne to jednoducho spôsobuje problém. Ja som za to, aby sa takéto dreviny tam vypiľovali.

    A potom náhradná výsadba. Ja sám mám takú skúsenosť, keď som žiadal vypíliť, vyťať tri topole, ktoré som mal na záhrade. Úrad životného prostredia mi nariadil náhradnú výsadbu a namiesto tých troch deväť vysadiť. Ako mne sa tak vyrieši problém? Ja ho mám trojnásobne väčší. Namiesto troch ich tam budem mať tak deväť

    A chcem ešte tak trošku reagovať na to, áno, sú ľudia, ktorí si dajú tú námahu a merajú aj tie stromy, ktoré sú vyťaté v extraviláne. Prípad bol taký, keď bezdomovci u môjho brata v dobrej viere a v úmysle vypílili vŕby, ktoré boli okolo potoka, zopár vŕb starých vypílili, ktoré tienili na roľu, a prišli ochranári a vyhrážali sa pokutou 70 tisíc eur, bezdomovcom, ktorí sú odkázaní na našu pomoc, ktorí majú aj ten kvocient znížený.

  • Ďakujem. Budem reagovať len na pána poslanca Hlinu. Pán poslanec Hlina, môžete sa tu spýtať kohokoľvek, nie mňa, samozrejme, lesníctvo veľmi súvisí s ochranou prírody. Veď práve lesníci boli prví ochranári. A dovolím si tvrdiť, sú aj najlepší ochranári. Prečo? Pretože majú komplexný pohľad. Oni nevidia len tú jednu rastlinku, ktorá sa tam vyskytne, ale berú to z aspektu globálneho, geo-, bioprostredia. Takže asi takto.

    A dovolím si tvrdiť, žiadny poriadny lesník nemôže svoju prácu kvalitne vykonávať bez toho, aby poznal aj zákon o ochrane prírody a krajiny, to znamená nielen zákon o lesoch, ale aj zákon o ochrane prírody a krajiny, pretože potom neviem, ako by mohol realizovať program starostlivosti a les.

    A stále s tým výrubom drevín, áno, máte v novom znení, ktoré ste dobre prečítali, tak ako aj ja, súhlas na výrub drevín sa nevyžaduje. A sú tam presne dané podmienky, kde sa to nevyžaduje, od inváznych druhov, od týchto priemerov, o čom sme rozprávali takisto ako o drevinách v sadoch. To neznamená, že ľudia budú bezhlaví a vyrúbu celý sad naraz, že obecný úrad s tým nedá rady.

    Všetko možné ste spomínali, len zabudli ste aj na vyššie právomoci obcí pri zveľaďovaní krajiny, a síce na obecné chránené územia, ktoré ja považujem za to, že sú veľkým vkladom pre ďalšie zveľaďovanie ochrany prírody a krajiny. Ďakujem za pozornosť.

  • V tejto chvíli otváram ústnu rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Fecko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím, páni poslanci, ja som povedala, pán poslanec Fecko sa hlási ústne do rozpravy, uzatvorila som možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za dôsledné dodržanie rokovacieho poriadku, takže, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nebudem dlhý, ale budem sa venovať môjmu predrečníkovi skoršiemu, kolegovi Mičovskému, konkrétne jeho bodu, v ktorom hovorí o tých zoznamoch, pozemkoch, ktoré chceme zamieňať, respektíve ktoré budú ponúkané do zámeny tak, aby to bolo chápané jasne.

    Mnohí, keď sa povie reštitúcia, tak majú v tom taký chaos menší, každý sme, samozrejme, v niečom doma, takže ja si veľmi rád dám poradiť od kolegýň, ktoré sú ja neviem zdravotníčky alebo sú starostky, alebo kolegov starostov, aby ma poučili v ich oblasti, tak dovoľte trošku aj túto oblasť vám pri tomto zákone ozrejmiť, aby to bolo raz a navždy povedané, čo to znamená. To znamená jedno, ľudom štát priznal krivdu. Ešte raz opakujem, ľuďom náš štát po roku 1990 priznal krivdu s tým, že ju chce odčiniť. To nie sú žiadne developerské skupiny, to nie sú žiadni biznismeni, ktorí prišli za euro a za korunu k majetku, to sú normálni reštituenti socialistickej epochy nášho štátu, ktorým štát, chvalabohu, ešte vtedy federatívny, povedal: „Máte nárok na náhradu.“ Tak preto bol by som veľmi rád, keby sa ich reštitučné nároky po tých dvadsiatich rokoch konečne ukončili. A preto nemôže dostať prednosť zámena týkajúca sa ochrany prírody pred zámenou pozemku v reštitúciách, lebo Slovenský pozemkový fond bol v prvom rade vytvorený preto, aby spravoval štátnu pôdu, pôdu neznámych vlastníkov a riešil tieto reštitučné náhrady.

    Reštitúcie bolo možné uplatniť dvakrát v našej republike, v roku 1991 zákonom č. 229/1991 Zb. (teda fyzické osoby do roku 1992, právnické do roku 1993 a doklady do roku 1995) a v roku 2003 zákonom č. 503/2003 Z. z., do roku 2004 ste si mohli uplatniť tak isto nárok druhýkrát reštitučný. To znamená, vlastníctvo vám prechádza zo štátu na vás. Keď vašim predkom alebo aj vám, keď ste ešte žijúci, toto vlastníctvo bolo, nie užívacie právo, ale vlastnícke právo, zabraté. To znamená, pri zákone č. 229/1991 Zb., prvom, sa hovorilo o vydaní nehnuteľnosti, to znamená vrátenie vlastníckeho práva vydaním, to znamená nie fyzicky, ale vydaním, tak sa to definovalo. A pri druhom zákone je to priznanie vlastníckeho práva (teda zákon č. 503/2003 Z. z.), aby to bolo jasné.

    A teraz jedným úradom, na ktorom sa to malo uplatniť, je pozemkový úrad. To znamená, ten rozhoduje a až keď ten rozhodne, že daný pozemok sa vydať nedá, lebo sú tam zákonné prekážky, lebo pozemky sa môžu vydávať iba tie, ktoré slúžia na poľnohospodársku a lesnú činnosť. Takto bol stavaný zákon. To znamená, keď nemožno vydať tieto pozemky z týchto objektívnych, zákonom stanovených dôvodov, tak nastupuje Slovenský pozemkový fond ako náhrada pre týchto ľudí, a to či už finančná alebo v pozemkoch. A práve my hovoríme o tom, že tie pozemky, ktoré budú ponúkané do hry aj pri týchto náhradách, pri zákone o ochrane prírody, samozrejme, majú svoje miesto v nejakej tej korelácii náhrad, ktorými tu, myslím, naša republika chce tých ľudí odčiniť. Tak myslím si, že tie nároky sú ešte na Slovenskom pozemkovom fonde tie, ktoré sa týkajú náhrad konkrétnych pozemkov, o ktorých je už rozhodnuté vo veci, už na pozemkových úradoch je to ukončené, v tých prípadoch, ktoré má pozemkový fond u seba. Myslím, že je to okolo 16 tisíc prípadov. Samozrejme, má teraz právo a prednosť pred tými, keby sa tak zamieňalo. Ale ešte aj na pozemkových úradoch nemáme rozhodnutie vo veci. To znamená, že ešte z tej štátnej pôdy, ktorú má štát, poľnohospodárskej, Slovenský pozemkový fond, a lesnej, Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, ako lesná organizácia, ešte z týchto pozemkov štátnych môže rozhodnutiami pozemkových úradov byť zo štátu de iure a de facto ten istý pozemok vrátený im do vlastníctva. To znamená, sa ešte bude scvrkávať ten objem štátnych pozemkov. Ešte raz, bude sa scvrkávať objem štátnych pozemkov, ktorým môžem disponovať. Aby to bolo jasné, myslím, že hovorím po lopate.

    A v súčasnosti spomeniem iba námatkovo, som si pozrel niektoré pozemkové úrady, taký napríklad Liptovský Mikuláš, 742 žiadostí podľa starého zákona č. 229/1991 Zb., 7 čiastočne neukončených, všetko ukončené, chvalabohu, podľa zákona č. 503/2003 Z. z. 507 uplatnených, 9 neukončených, super. My tak nestojíme, že je 100 % neukončených. Je tam určité percento, ktoré ešte treba dohrať, ale tak, aby sme neurobili chybu, že pozemkový úrad sa nevyjadrí k týmto zámenám, lebo ho orgán, ktorý bude tieto zámeny navrhovať (no naše ministerstvo životného prostredia), nevyzve, aby povedal, či tam nemá uplatnený reštitučný nárok. Niektoré nároky sú uplatnené tak, že som si napísal, že nárokujem si celý majetok v okrese Žilina, ešte raz opakujem, že nárokujem si na celý svoj reštitučný majetok v okrese Žilina. Správa katastra dodnes nebola v stave, teraz hovorím príklady, dať identifikáciu. Tým pádom je to živý spis. To je živý spis pre pozemkový úrad. Hovoríme tomu, aby tie zámeny pozemkov, ktoré majú byť vypracované, (ten zoznam) neboli brané z tohto portfólia, ktoré sa ešte bude môcť vracať tým pôvodným vlastníkom, lebo ten vlastník nás inak bude žalovať. Ten vlastník nás bude žalovať, že orgán, ktorý mal rozhodnúť už za 20 rokov, od roku 1994, nerozhodol, a my sme mu dali zámenou v rámci zákona o ochrane prírody tento pozemok, ktorý jemu pozemkový úrad prizná, lebo to má prednosť.

    Na to chcem, pán minister, upozorniť, aby to bolo jasné, lebo tu sa bijú dva rezorty a ja by som nebol rád, keby sme sa bili. Proste máme vychádzať v ústrety navzájom, to znamená, máme to nejako skoordinovať. Tak preto dopĺňam vysvetlenie k tomu, čo pán kolega tu dával, aby tam bolo jasné, že prednosť budú mať tie reštitúcie záhradkárske, prípadne je tam ešte aj stoosemdesiatka, zákon, ktorý hovorí o tých disponovaných tých majetkoch. Myslím, že už viacej tam toho nie je, to je tam tá päťstotrojka ešte.

    Takže, vážení, to je na upresnenie s tým, že tých reštitúcií nie je veľa a môžem povedať, že pozemkové úrady si svoju prácu aj pri tejto pozemkovej reforme štátnej správy ESO naďalej plnia, myslím, že to je dvestodvadsaťdeviatka, ten pôvodný zákon, tam to je na nejakých možnože 95 % ukončených, tam to je, myslím, dosť dobré, ale hovorím o tej päťstotrojke, tam toho ešte bude dosť veľa, takže veľmi žiadam tých, ktorí budú ten zoznam vypracovávať, aby tam mali vyjadrenie pozemkového úradu, lebo to bude po okresoch, ako ste, pán minister, priznali to, že sme dali tú reštitučnú náhradu, tak ako to bolo pri reštitučných zákonoch, že je prvé to isté katastrálne územie, potom susedné a potom okres, tak ako to bolo, ste to prebrali, dobre, ja to beriem, samozrejme, že by sa neopakoval Slavkov, takže aby tam to vyjadrenie pozemkového úradu bolo. A keď tam ešte nie je zidentifikované, tak, samozrejme, nemôžu to tam vracať, lebo, hovorím, inak budú zase žaloby. A tomu by som bol nerád, aby sme pri jednej žalobe, ako bola napríklad u tých záhradkárov 6,5 mil. korún, naša republika platila nejakému súdu, ktorý nemusel byť. Takže upozorňujem na túto anomáliu, ktorá môže vzniknúť, nebol by som rád, aby sme sa o rok začali s niekým súdiť alebo žalovali ministerstvo, že o tieto peniaze ten vlastník prišiel.

    Takže ďakujem pekne a toľko iba z mojej strany na vysvetlenie. Dovolil som si to povedať, lebo, samozrejme, každý sme doma vo svojej oblasti, tak myslím si, že každý by rád v tej svojej oblasti mal ostatných kolegov poučiť, aby sme sa vyvarovali chýb. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási jeden poslanec, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou, pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem ti pekne, Martin, za to objasnenie.

    Chcem len upozorniť pána ministra a snemovňu, že to, že hovoríme teraz o zozname, ktorý treba takýmto jemným spôsobom posúdiť, ako rozprával pán poslanec Fecko, aby nedošlo náhodou k nejakej duplicite, aby sme nevydávali pozemky, kde už je rozbehnuté neukončené reštitučné konanie, už je ozaj vysoká špeciálna nadstavba. Treba len zdôrazniť, že ministerstvo vo svojom návrhu vôbec neuvažovalo, že by sa takýto zoznam mal vypracovať. To znamená, že tu len vidíme, že keď sa začneme baviť o probléme, ktorý je naozaj vážny a za ktorým sú desiatky miliónov, tak prídeme na dôležité veci, ktoré treba doriešiť. Zdá sa mi ako len potvrdenie toho, že v tomto smere v zákone teda predkladateľ zanedbal zamyslieť sa nad takýmito možnosťami. Tak o tom svedčí práve skutočnosť, že takéhoto zoznamu zatiaľ potreba nebola vôbec špecifikovaná. Takže verím, že práve po tomto rokovaní bude prijatý náš pozmeňujúci návrh, v ktorom o takomto zozname, o takýchto zoznamoch rozprávame, pri ktorých potom, samozrejme, bude treba prihliadať na to, o čom rozprával pán poslanec Fecko. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Fecko s reakciou, nech sa páči.

  • Áno, pán kolega, tak ako si povedal, pokiaľ to začneme rozoberať už na drobné, tak vyskočia problémy, ktoré sú. Ja vychádzam z toho, že v našom rezorte ministerstva pôdohospodárstva sme pri pozemkových zákonoch nemali žiadnu vykonávaciu vyhlášku. To znamená, my sme si nevedeli to rozmeniť. A zrazu za 20 rokov, keď nie je žiadna vykonávacia vyhláška, sú iba metodické pokyny. To je o ničom. Takže preto som si dovolil takto vstúpiť do toho, pretože hovorím, neradi by sme šliapli vedľa. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, dovolil by som si tak v záverečnej reči zhrnúť pripomienky aj vystúpenia jednotlivých pánov poslancov, ktorí tu vystupovali. A musím skonštatovať, že vystupovali tu slušní ľudia a vystupoval tu jeden neslušný človek. A ja mám zvykom si robiť poznámky ku vystúpeniam jednotlivých poslancov a potom aj s nimi viesť či už odbornú alebo politickú debatu. A môže byť aj sporná tá debata, ale v tomto prípade, keď som hovoril o tom neslušnom človeku, som si ani poznámky nerobil, pretože ani na neho nebudem reagovať.

    Pán profesor Huba, veľmi si vážim aj vaše vystúpenie a pozorne počúvam aj, čo hovoríte. A k vášmu vystúpeniu poviem asi toľko, že to je presne o tom, o čom tu hovorím celý čas a o čom sme hovorili aj na výbore a o čom sa vedú dlhé debaty medzi ochranármi, lesníkmi a ZMOS-om a všetkými možnými zainteresovanými stranami. A to je presne tá miera, kto chce ako chrániť prírodu. A hovoril som to aj pri prvom čítaní a poviem to aj teraz, už len na takomto malom priestore, ako je tu v rámci v zásade jedného poslaneckého klubu, sú rôzne názory a rôzne pohľady na to, či rúbať stromy alebo nerúbať stromy a keď ich rúbať, či to má byť do tých 80 centimetrov alebo ešte viac a podobne. Čiže presne o tom je tá ochrana prírody. To je silne emocionálna záležitosť. To nie je pragmatická záležitosť. A preto my ako ministerstvo, čo by aj predkladateľ tohto zákona, čo by aj správca ochrany životného prostredia, musíme hľadať ten konsenzus a ten kompromis aj medzi, by som povedal, fatálnymi ochranármi, aj medzi tou druhou stranou extrémnou.

    Takže nie celkom dobre som, pán predseda Huba, to pochopil z vášho vystúpenia, lebo boli ste tam v takých troch polohách. Najprv ste fandili tomuto zákonu, potom ste dávali k nemu pozmeňujúci návrh a potom ste navrhovali, aby sme ho stiahli z rokovania. Tak nie celkom som pochopil, že do ktorej línie chcete ísť v rámci toho, ale zároveň chcem povedať, že ten zákon prebehol, a to ste vyčítali tomuto zákonu, a neviem, či v tom ste boli jediný alebo to bol ešte aj pán kolega Mičovský, že neprešiel verejným pripomienkovaním a že neboli zapracované pripomienky verejnosti. Chcem povedať, že prešiel verejným pripomienkovaním, nie jedným, ale viacerými. Dokonca prešiel aj niekoľkými hromadnými pripomienkami. A boli aj verejné zhromaždenia k tomuto zákonu. A dokonca potom aj vyhodnotenie týchto verejných pripomienok bolo urobené u nás na ministerstve aj so zástupcami tretieho sektora a so zástupcami verejnosti, čo ale neznamená, že všetky pripomienky, ktoré vzniesla verejnosť, či už tretí sektor, odborná verejnosť alebo akákoľvek verejnosť, musia byť zapracované do tohto zákona. A keby boli zapracované, asi by tu dnes nebol tento zákon na prerokúvanie, lebo by neprešiel ešte vládou.

    A pán kolega Mičovský veľmi správne povedal, že tu bola tá ambícia dvoch rezortov, aby išli zákon o lesoch a zákon o ochrane prírody synchrónne, tie tenzné plochy, tie, kde sa proste stretávame, či už lesníci, či už ochranári. A máme tam nie celkom jasne vydiskutovanú tú plochu, ktorá preklápa ten zákon ešte do ochrany a potom už do tej lesníckej podoby. Práve preto sme sa rozhodli, že to pôjde jeden po druhom. A práve preto boli aj vo vláde v tom istom čase. A myslím si, že bolo urobené maximum, čo sa dalo urobiť, pretože aj vo vašom návrhu napríklad, ktorým vy navrhujete ten pozmeňujúci návrh, ktorý ste teraz dali, že by tie lesy v piatom stupni ochrany prešli do správy pod ministerstvo životného prostredia, myslím, tam už narážame na kompetenčný zákon, ktorý ste síce vyriešili. Ale narazil by na veľkú nevôľu lesníkov a ministerstva pôdohospodárstva. Čiže ja do tohto voluntarizmu nepôjdem a nepodporím váš pozmeňujúci návrh, pretože jediné riešenie, a možnože to bude mať nová vláda, ktorá tu vznikne v roku 2016, bude to, že sa zmení kompetenčný zákon a ochrana prírody a správa lesov ako takých budú v rámci jedného rezortu, budú mať jedného pána a nedôjde ku takým tým stavovským vojnám. Hoci s pánom ministrom Jahnátkom máme veľké pochopenie pre seba, napriek tomu sme nedospeli ku absolútnemu kompromisu a nedospeli sme k absolútnemu súladu. To je konštatovanie veci ako takej.

    Takže hovorím, že bolo urobené maximum, čo sa dalo urobiť. A myslím si, že to maximum je zohľadnené v zákone o ochrane prírody, ktorý máte teraz v druhom čítaní. A teraz o ňom vedieme rozpravu.

    Boli tam spomínané, a to viacerými pánmi poslancami, tá forma kompenzácií, resp. spôsoby náhrad, zámena pozemkov, nájmy a tie ďalšie podoby toho, akým spôsobom sa chceme vysporadúvať so súkromnými vlastníkmi alebo vlastníkmi, ktorí majú v chránených územiach pozemky, a doteraz tá prax bola taká, že sa platila týmto súkromným vlastníkom len ujma za nemožnosť hospodársky obhospodarovať svoje lesy. Tak my do zákona sme nedali len alternatívu zámeny pozemkov. My sme dali do zákona aj iné alternatívy, napríklad nájmu alebo samotného spravovania tým vlastníkom tohto lesa. A zámena pozemkov je jedna z foriem. Ale musím vám aj, pán kolega Mičovský, povedať, že vy ste tam naznačovali, že nemali by to byť pozemky, ktoré budú niekde stáť alebo nebudú stáť. Ja tam vidím dosť veľký problém, hoci sme to dali do toho zákona, že štátne lesy ako také nebudú ochotné dať k dispozícii tieto pozemky, práve preto, že sú pod iným rezortom, a práve preto, že na ich hospodársky obhospodarujú tie lesy a majú z nich ekonomický výnos. A keď vymenia tie lesy za chránené, teda za piaty stupeň ochrany, tak už ich nebudú môcť hospodársky obhospodarovať a tým pádom nebudú mať z toho ekonomický prínos. a štátny podnik Lesy Slovenskej republiky je podnikateľský subjekt ako každý iný a musí vykazovať nejaké hospodárske výsledky. Takže som skeptik v tejto veci a na druhej strane verím tomu, že nájde sa niekoľko takýchto lesov, ktoré sa budú dať zameniť. Práve preto tá možnosť tam je.

    A potom ste hovorili, že by objektom zámeny nemali byť niektoré pozemky, ktoré sú pri vlekoch alebo pri parkoviskách, alebo pri nákupných strediskách. Ja sa na to pozerám z opačného hľadiska, či objekt ochrany je ten, ktorý potrebujeme zameniť, to znamená, ak má nejaký súkromný vlastník v piatom pásme ochrany nejaký pozemok, či je pre tento pozemok pre štát natoľko cenný, že mu vie ponúknuť nejakú náhradu. A ja teraz neriešim, či je to pri parkovisku, pri obchodnom dome alebo pri vleku, alebo pri nejakej chate, ja sa zameriavam na ten pozemok, ktorý má záujem štát chrániť. A určite to nebude jednoduché vyhodnocovať, či pozemok má takú cenu alebo nemá takú cenu. Sú na to zákonom stanovené postupy, akým spôsobom sa ohodnocujú pozemky, akým spôsobom sa zamieňajú. Ja sa nechcem tu pustiť do špekulácií toho, ako a či to bude výhodné, pre koho to bude výhodné. Máme tam takúto možnosť a budeme to robiť tak transparentne, ako to zákony povoľujú.

    Samozrejme, hovorím o tom, že sú aj iné možnosti, nielen zámeny pozemkov. Ale budú napríklad aj výkupy pozemkov, pokiaľ bude mať štát na to peniaze, pričom zatiaľ v tejto polohe nie sme. Dúfam, že sa nám podarí z operačného programu, ktorý bude pod ministerstvom pôdohospodárstva, získať nejaké prostriedky, aby sme vedeli vykúpiť lesy, ktoré sú a stoja za to, aby boli chránené, ale ešte sme sa na tom s pánom ministrom Jahnátkom nedohodli.

    A ešte mám jednu poznámku k pánovi poslancovi Kuffovi. Ďakujem aj za váš názor, pán poslanec. Dovolil som si na vás ilustrovať, že sú tu rôzne názory, pretože máte iný názor ako vaši predrečníci.

    A, znova, prečo nevyhoviem vášmu pozmeňujúcemu návrhu. My sme prišli s podobným návrhom, aký ste predniesli dnes vy. A pôvodný návrh zákona mal veľmi podobné znenie. Ale výsledkom medzirezortného pripomienkového konania aj toho verejného pripomienkového konania, o ktorom som vám hovoril, že bolo aj za účasti verejnosti, aj za účasti tretieho sektora, bol práve ten kompromis, že sme intravilán nechali tak, ako je teraz, a iba dotkli sme sa len toho extravilánu, ktorý bude veľkou pomocou pre poľnohospodársky činné obyvateľstvo a ľudí, ktorí získavajú dotácie na svoje poľnohospodárske pozemky. A bola to požiadavka ministerstva pôdohospodárstva, aby sme im vyšli v ústrety, pretože 250 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy je v tejto chvíli postihnutých práve týmito náletovými drevinami a nemôžu na nich čerpať dotácie. Iba toto sa tým sledovalo a to je všetko a žiadne iné, ktoré tu spomínali neslušní ľudia, ktorí tu vystupovali, takéto pohnútky tam neboli.

    Chcem vás požiadať, vážená snemovňa, o podporu tohto návrhu zákona, pretože po dlhej dobe prišiel minister a predložil zákon o ochrane prírody a bolo to ambíciou viacerých ministrov, ktorí boli predo mnou, a nikdy nedošlo k takémuto konsenzu, aj vzhľadom na to, o čom som hovoril pred chvíľou, že išlo to v takom synchróne aj s ministerstvom pôdohospodárstva a po dlhej dobe tu máme krok dopredu, čo sa týka ochrany prírody. Ja som počul aj počas týchto debát, aj dnes, aj pred mesiacom z úst, že je málo ambiciózny. Pohli sme sa toľko krokov dopredu, na čo bol kompromis z hľadiska zúčastnených strán. Ešte raz vám ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, záverečné slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, blíži sa 17.00 hodina, vzhľadom na to, že je skutočne veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov, podávam návrh, aby o tomto zákone sme hlasovali zajtra o 11.00 hodine. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Čiže o tomto zákone budeme hlasovať zajtra o 11.00 hodine.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Reakcie z pléna.

  • To je právo spravodajcu, zajtra o 11.00 hodine budeme hlasovať o tomto zákone.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať, keďže máme 9 minút do 17.00 hodiny, v rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, ktorý má pán minister a podpredseda vlády pán Kažimír, takže vyhlasujem teraz prestávku, keďže ešte nie je tu, do 17.00 hodiny.

  • Reakcie z pléna.

  • Krátka pauza pre neprítomnosť podpredsedu vlády a ministra v rokovacej sále.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi. Vládny návrh zákona je pod tlačou 713, spoločná správa výborov má tlač 713a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Petra Kažimíra, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím, kolegyne a kolegovia, aby ste sa utíšili v rokovacej sále, tých, ktorí nechcú zostať a zúčastniť sa rozpravy o vládnom návrhu zákona, aby opustili rokovaciu sálu. Ďakujem.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel len ctených kolegov, ktorí idú na večerné stretnutie s ruským veľvyslancom, upozorniť a dať nejaké organizačné pokyny. Stretnutie je o 19.00 hodine večer v rezidencii ruského veľvyslanca. Odchod autobusov spod schodov je o 19.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Poprosím dať nabudúce, páni poslanci, pred uvedením zákona procedurálny.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem veľmi pekne, ešte raz. Takže dovoľte mi na dnešnom rokovaní Národnej rady uviesť do druhého čítania vládny návrh zákona o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi.

    Vládny návrh zákona je reakciou na prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady. Legislatívne upravuje tie ustanovenia, ktorými sa prijímajú implementačné opatrenia potrebné na riadne a plynulé plnenie úloh, ktoré pre Slovenskú republiky vyplývajú z predmetného nariadenia.

    V záujme zabezpečenia harmonizácie a procesných postupov colných orgánov...

  • Ruch v sále.

  • Pán podpredseda vlády, prepáčte, že vás prerušujem. Kolegyne a kolegovia, skutočne vyhlásim prestávku, a mám tú právomoc, a budeme pokračovať v rokovaní zajtra. Takže tí, čo chcete rokovať k vládnemu návrhu zákona, zostaňte v sále, tých, čo sa chcú baviť, tak prosím opustiť rokovaciu sálu. A vážte si pána ministra a podpredsedu vlády.

  • Reakcia z pléna.

  • Každého človeka by sme si mali vážiť, pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ja to tak beriem, bol to vtip. Dobre, do mňa sa veľa zmestí.

    Takže v záujme zabezpečenia harmonizácie procesných postupov colných orgánov sa náležite upravuje aj právny režim presadzovania práva duševného vlastníctva colnými orgánmi na domácom trhu.

    Predmetom úpravy predloženého vládneho návrhu zákona sú podmienky a postup pri presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi pri tovare, ktorý sa nachádza na domácom trhu, ďalej, niektoré vzťahy súvisiace s presadzovaním práv duševného vlastníctva colnými orgánmi pri tovare pod colným dohľadom, spôsob nakladania s tovarom, pri ktorom je podozrenie z porušovania práv duševného vlastníctva alebo ktorým sa porušuje právo duševného vlastníctva, a takisto aj sankcie za porušovanie práv duševného vlastníctva.

    Navrhuje sa, aby vládny návrh zákona nadobudol účinnosť 1. januára budúceho roku z dôvodu jeho uplatňovania spolu s predmetným nariadením.

    Pri prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady boli uplatnené pozmeňujúce návrhy, ktorým sa v záujme zabezpečenia proporcionality ukladania sankcií za priestupok a iný správny delikt ustanovuje spodná hranica pokuty.

    Zároveň sa predmetnými pozmeňujúcimi návrhmi vykonali legislatívnotechnické úpravy vedúce k precizovaniu textu a zosúladeniu terminológie vládneho návrhu zákona s inými právnymi predpismi.

    Toľko na úvod. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet poslankyni Eve Hufkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dovoľte mi, aby som ako určená spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi (tlač 713) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada uznesením č. 846 zo 17. októbra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:

    Odporúčali pre Národnú radu schváliť návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 257 zo dňa 12. novembra 2013, ústavnoprávny výbor uznesením č. 363 zo dňa 20. novembra 2013 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 250 zo dňa 12. novembra 2013.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 9 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi (tlač 713) vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 272 z 25. novembra 2013. Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov.

    Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • S úsmevom povedané.

  • Á, pán predseda, takže pán predseda.

  • Pani spravodajkyňa, rodová rovnosť je v Európe hlavná téma, takže nič sa nedeje.

  • S úsmevom povedané.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy. Dávam možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. O rozpravu nie je záujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, predpokladám, nechce zaujať stanovisko.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme teraz v druhom čítaní rokovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejných správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Je to tlač 711.

    Pán minister.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Takže predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých iných zákonov. V prvom čítaní bol tento návrh vládneho zákona prerokovaný na 25. schôdzi 17. októbra tohto roku.

    Hlavným cieľom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je implementovanie Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii. Je to tzv. Fiscal Compact, ktorý sme tu spolu ratifikovali na prelome minulého roku a tohto roku.

    Návrh zákona obsahuje tieto najdôležitejšie úpravy.

    Ide o ustanovenia o vyrovnanom rozpočte verejnej správy, ktorými sa implementuje Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii.

    Ide o zavedenie pravidla o štrukturálnom schodku verejnej správy v súlade so zmluvou, ktoré stanovuje maximálnu prípustnú hodnotu štrukturálneho deficitu na výške 0,5 % hrubého domáceho produktu.

    V ďalšom návrh zákona rieši približovanie sa k strednodobému rozpočtovému cieľu stanovenému v zmluve. A zabezpečuje sa tým pádom v súlade s programom stability dosiahnutie tohto cieľa.

    V ďalšom ide o ustanovenie korekčného mechanizmu pri odchýlení sa od strednodobého cieľa alebo postupu vedúceho k tomuto cieľu, korekčného mechanizmu, ktorým je návrh opatrení a určenie výdavkových limitov s cieľom znížiť štrukturálny schodok na želateľnú úroveň na návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    V ďalšom sa v návrhu zákona rieši rozhodnutie o prijatí opatrení. A navrhuje sa tieto opatrenia dať do kompetencie a do pôsobnosti vlády. Ak vláda rozhodne, že sa korekčný mechanizmus neuplatní, zašle Národnej rade Slovenskej republiky písomné zdôvodnenie rozhodnutia o neuplatnení takéhoto mechanizmu.

    V ďalšom sa navrhuje vymedzenie pôsobnosti Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v súvislosti s uplatňovaním korekčného mechanizmu. Rade pre rozpočtovú zodpovednosť sa prisudzuje pôsobnosť priebežne hodnotiť a zverejňovať, či vznikli dôvody na uplatnenie takéhoto mechanizmu a či sa v prípade, že vláda sa rozhodne o uplatnení korekčného mechanizmu, tento korekčný mechanizmus správne aj realizuje v praxi. Ministerstvo financií potom bude zverejňovať k týmto hodnoteniam taktiež svoje stanovisko.

    Návrh zákona upravuje aj zjednotenie postupu pre možnosť používania taxatívne vymenovaných bežných výdavkov s princípom používania kapitálových výdavkov.

    V ďalšom návrh zákona upravuje vyňatie príspevkových organizácií, ktoré sú zdravotníckymi zariadeniami poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť, z podmienok ustanovených vo vzťahu k pokrývaniu výrobných nákladov tržbami.

    K uvedenému návrhu zákona bol predložený poslanecký pozmeňujúci návrh, ktorým sa precizuje definícia vyrovnaného rozpočtu a odkazy na predpisy Európskej únie pri postupoch pri uplatňovaní korekčného mechanizmu. Ide o technické úpravy, ktorými sa spresňuje znenie vládneho návrhu zákona predloženého už v prvom čítaní. Tento návrh reaguje na predbežné pripomienky, ktoré Európska komisia neformálne uplatnila počas prvého hodnotenia prostredníctvom Generálneho riaditeľstva pre hospodárske a finančné záležitosti, cez tzv. ECFIN. Takže naozaj je v záujme Slovenska, aby ešte počas legislatívneho procesu sme minimalizovali riziko, že Európska komisia uplatní akékoľvek oficiálne pripomienky k implementácii Fiscal Compactu, teda Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii do národného právneho poriadku.

    Toľko na úvod. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán poslanec Mojš je určený spravodajca.

  • Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 711), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada uznesením č. 844 zo 17. októbra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci a výboru pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská.

    Odporúčal pre Národnú radu návrh schváliť výbor pre zdravotníctvo uznesením č. 88 zo dňa 30. októbra 2013.

    Odporúčali pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 255 zo dňa 12. novembra 2013, ústavnoprávny výbor uznesením č. 361 zo dňa 20. novembra 2013, výbor pre sociálne veci uznesením č. 86 zo dňa 21. novembra 2013 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 134 zo dňa 21. novembra 2013.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bode spoločnej správy 6 s návrhom gestorského výboru schváliť ho, o bodoch spoločnej správy 1 až 5 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 711), vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 270 z 25. novembra 2013. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku do rozpravy od pána poslanca Martvoňa.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Martvoňa a Antonína Cicoňa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 711).

    V súlade s ustanoveniami zákona o rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov predkladáme teda nasledovný pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tlači 711 v nasledovnom znení.

    Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: „Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z. a zákona č. 220/2011 Z. z. sa mení takto: „V § 38 odsek 2 znie: „Krajské prokuratúry sú rozpočtové organizácie, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Generálnej prokuratúry. Okresné prokuratúry sú preddavkové organizácie zapojené na rozpočet krajských prokuratúr.".".“ Doterajšie články 2 až 4 sa označia ako články 3 až 5.

    Odôvodnenie.

    Zákon č. 220/2011 Z. z. ustanovil v čl. I v bode 17 v § 38 ods. 2 okresné prokuratúry za rozpočtové organizácie napojené svojimi príjmami a výdavkami na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

    Podľa doterajšej právnej úpravy okresné prokuratúry nemali postavenie rozpočtových organizácií.

    Samostatnú rozpočtovú kapitolu, v ktorej sú usporiadané príjmy a výdavky štátneho rozpočtu na prokuratúre, tvorí rozpočet Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. V jej organizačnej pôsobnosti sú aj krajské prokuratúry, ktoré sú podriadenými rozpočtovými organizáciami zapojenými svojimi príjmami a výdavkami na štátny rozpočet ako taký. Okresné prokuratúry boli do nadobudnutia účinnosti zákona č. 220/2011 Z. z. preddavkovými organizáciami v zmysle § 22 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Preddavok sa poskytoval okresným prokuratúram z rozpočtu príslušnej krajskej prokuratúry v rámci jej pôsobnosti a mesačne sa zúčtovával.

    Na túto skutočnosť však reagovala právna úprava v zákone č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a tiež právna úprava ustanovená v zákone o štátnej službe. Tieto zákony ustanovili za služobné úrady iba krajské prokuratúry a Generálnu prokuratúru, pričom okresné prokuratúry už také postavenie a oprávnenia vyplývajúce z takéhoto postavenia nemajú. Zákonodarca teda na jednej strane priznal okresným prokuratúram postavenie rozpočtových organizácií, no na druhej strane ponechal na krajských prokuratúrach povinnosť finančne zabezpečovať okresné prokuratúry v plnom rozsahu v personálnej oblasti.

    Čiže vznikol, dá sa povedať, taký dvojkoľajný, podľa názoru viacerých protiprávny alebo zvláštny stav, ktorý je možné odstrániť týmto návrhom novely zákona. Ide o to, aby okresné prokuratúry boli iba príspevkovými organizáciami. Rozpočtovými organizáciami teda zostanú krajské prokuratúry, ktoré prinesú zasa dobrý model, ktorý už bol aj predtým do roku 2011, kde sa dalo a, dá sa povedať, dá sa ušetriť na všetkých možných nákladoch, ktoré súvisia s tým, keď nižšie zložky organizačné sú iba rozpočtovými organizáciami. Čiže prijatie navrhovanej právnej úpravy bude mať v konečnom dôsledku pozitívny dosah na štátny rozpočet ako taký.

    Toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, dávam možnosť teraz sa prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Kollár sa hlási do rozpravy ústne. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, minister financií, dámy a páni, dovoľte, aby som krátko vystúpil k predloženému návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

    Na úvod treba konštatovať, že ten pôvodný cieľ predloženého návrhu zákona je úplne v poriadku a naozaj ide predkladateľom o tom, aby bola implementovaná do národnej legislatívy Zmluva, ona má taký dlhý názov, o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii. To je tá zmluva, ktorú poznáme všetci pod skráteným názvom európsky fiškálny kompakt. Za túto zmluvu, pre pripomenutie chcem povedať, sme hlasovali, ak sa nemýlim, takmer všetci. Čiže táto zmluva bola ratifikovaná alebo teda hlasovanie tu v snemovni bolo naprieč celým politickým spektrom. A preto len blázon by teraz bojoval proti implementácii takejto medzinárodnej zmluvy do národnej legislatívy. Čiže, ako som povedal v úvode, ten pôvodný cieľ predkladateľov je úplne v poriadku. A myslím, že v tom sa všetci zhodujeme.

    To, čo ma ale v samotnej dikcii predloženého zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy vyrušuje a vyrušuje dosť výrazne, je to, že súčasťou spomínaného európskeho fiškálneho kompaktu je pravidlo alebo má byť zavedenie pravidla o štrukturálnom salde verejnej správy, aby sa toto pravidlo dostalo do národnej legislatívy a aby pre každú členskú krajinu bol skutočne zadefinovaný špecifický strednodobý cieľ v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu, alebo ten cieľ, ktorý sa zvykne v skratke označovať ako MTO, čiže ten meet-term objective

    No na druhej strane ale platí, a to treba dodať jedným dychom, že takéto pravidlo o štrukturálnom salde verejnej správy má byť záväzné a trvalé. Teda skúsme si na úvod zapamätať túto vetu, že takéto pravidlo má byť, po prvé, záväzné a, po druhé, trvalé. To citujem z dôvodovej správy.

    Zároveň toto pravidlo má obsahovať tzv. korekčný mechanizmus. To znamená, ak sa plnenie strednodobého cieľa, pokiaľ ide o štrukturálne saldo verejnej správy odkloní od toho, čo je zapísané v Programe stability, tak vtedy majú nastúpiť spomínané korekčné mechanizmy.

    A teraz si skúsme rozobrať na drobné, ako sa predkladateľ vyrovnal s tou implementáciou spomínaného pravidla, hovorím teraz o korekčných mechanizmoch, do národnej legislatívy. Ten spôsob vyrovnania s touto úlohou, opakujem, ktorá vznikla priamo pristúpením Slovenskej republiky k spomínanému európskemu fiškálnemu kompaktu, akým sa vláda vysporiadala v predloženom návrhu zákona, je nasledovný.

    Skutočnosť, či došlo k výraznému odchýleniu sa od strednodobého cieľa, má posudzovať priamo ministerstvo financií. V dôvodovej správe sa uvádza, že ministerstvo financií tak bude konať podľa vopred zverejneného postupu výpočtu. Možno by bolo vhodné, keby minister financií Peter Kažimír oznámil potom vo svojom vystúpení v tejto rozprave, aký to vlastne bude algoritmus. Tu sa len dočítame o tom, že bude vopred zverejnený postup výpočtu. Ja predpokladám, a dúfam, že predpokladám správne, že spomínaný postup výpočtu alebo vzorec, alebo algoritmus je dnes, v týchto chvíľach ministrovi Kažimírovi jasný a že nám ho stručne v rozprave popíše. V opačnom prípade naozaj nevieme, o čom budeme vlastne hlasovať.

    A prečo o tom hovorím? Ďalej, v predloženom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa hovorí, že vláda následne v druhom kroku rozhodne, a teraz dobre počúvajme, či tie korekčné mechanizmy spustí alebo ich vôbec nespustí, či tie korekčné mechanizmy naštartuje alebo nenaštartuje. Toto mi už príde ako výrazné odchýlenie sa od pôvodného zámeru predkladateľa, ktorý hovorí o tom v dôvodovej správe, že pravidlo má byť záväzné a trvalé. Pýtam sa, v čom záväzné a v čom trvalé má byť. Tak sme opäť urobili obrovský ústupok v tom zmysle, že ministerstvo podľa vopred zverejneného výpočtu alebo algoritmu stanoví to odchýlenie sa od strednodobého cieľa rozpočtového, pokiaľ ide o štrukturálne saldo. Ale zatiaľ ani ten algoritmus nikto nevidel. Alebo tí, ktorí ho z vás videli, dvihnite ruky. Ja som taký algoritmus nevidel. A zároveň vláda v druhom kroku rozhodne, či vôbec korekčné mechanizmy spustí. A potom takýto prístup k implementácii fiškálneho kompaktu do národnej legislatívy vyústi do tvrdenia, že pokiaľ sa vláda rozhodne nespustiť korekčné mechanizmy, tak jednoducho sa tak rozhodne a tie korekčné mechanizmy nespustí. Aké sankcie očakávajú v takomto prípade vládu Slovenskej republiky? Žiadne. Ten návrh, tak ako je predložený, hovorí o tom, že potom bude musieť vláda predložiť Národnej rade Slovenskej republiky písomné zdôvodnenie, prečo spomínané korekčné mechanizmy nespustila. Čiže bude to na ľubovôli vlády. A ja mám vážne obavy, že to dopadne presne tak ako to, keď nie tak dávno sme boli svedkami: Prvé ochranné pásmo v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa prelomilo, keď verejný dlh Slovenskej republiky prekročil 50 %. Zákon ukladá ministrovi financií povinnosť predložiť parlamentu písomné zdôvodnenie, prečo bolo prelomené. A súčasťou spomínaného písomného zdôvodnenia má byť aj návrh opatrení ministra financií alebo rezortu ministerstva financií, ktorými má vrátiť ten nežiaduci vývoj späť. A iste si dobre pamätáte, máte v dobrej čerstvej pamäti všetci prítomní, ako s tým listom minister financií Peter Kažimír naložil. Najskôr ho tu tak spomenul v rozprave, keď sa nemýlim, vtedy k úplne inému zákonu, potom ten list bol predložený finančnému výboru. Potom sme sa dožadovali všetci a hlasito sme búchali, že nech je prerokovaný tu v pléne, lebo je to naozaj vážna vec. To nie je nejaký drobný parciálny problém. Prvého ochranného pásma prelomenie v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti, keď verejný dlh Slovenskej republiky prekročil 50 % na sklonku minulého roka, to je naozaj vážna vec, ktorá výrazne znižuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tak sme sa dožadovali, aby minister financií prišiel do pléna, aby tu predložil to písomné zdôvodnenie, prečo dochádza k tejto odchýlke, a, to je najpodstatnejšie, aby tu v pléne predložil návrhy takých opatrení, ktoré majú zvrátiť tento nežiaduci vývoj. Nakoniec sme sa, a potvrdí to aj kolega Ivan Štefanec, nedočkali toho, aby takýto list bol tu v pléne prerokovaný. A ostalo to v takej drobnej nejakej diskusnej skupine na finančnom výbore.

    Prečo túto nedávnu udalosť, ktorú si iste pamätáte spomínam? Spomínam to preto, lebo presne rovnako dopadne aj to ustanovenie, ktoré v predkladanom návrhu zákona pred chvíľočkou zdôvodnil pán minister, keď hovoril o tom, že ministerstvo financií určí, či pri vývoji štrukturálneho salda, teda schodku rozpočtu, ktorý je očistený o cyklické konjunkturálne vplyvy a ktorý je očistený o vplyv jednorazových opatrení, to je zhruba definícia štrukturálneho salda, tak ministerstvo financií podľa nejakého algoritmu, podľa nejakého výpočtu, o ktorých, opakujem, v túto chvíľu dnes nič nevieme, povie, dochádza alebo nedochádza k odkloneniu. Čiže už tu vidíte takú tú nejakú volatilitu, taký priestor na samoreguláciu, ak to chcete tak počuť, ministerstva financií a v druhom kroku, ako som už uviedol, vláda sa rozhodne, či korekčné mechanizmy spustí alebo nespustí. Ak sa rozhodne, že ich nespustí, tak celý problém bude považovať vláda Slovenskej republiky za vybavený tým, že parlamentu predloží písomné zdôvodnenie. Thats it. To je všetko. A preto tvrdím, že takýto spôsob uchopenia tej povinnosti implementovať európsky fiškálny kompakt do národnej legislatívy nie je ničím iným, len tým, že urobili sme si takú kvačku, že sme si túto povinnosť splnili, nejakým spôsobom sme tú európsku fiškálnu zmluvu implementovali do národnej legislatívy a ponechali sme naozaj ďalší vývoj udalostí plne na ľubovôli ministerstva financií a na ľubovôli vlády. Sankčné mechanizmy tu nie sú žiadne. Opakujem, ak sa vláda rozhodne nespustiť korekčné mechanizmy, no tak to oznámi písomnou formou Národnej rade. Dopadne to veľmi analogicky, veľmi podobne ako v prípade spomínaného vysvetľujúceho listu: Prvé ochranné pásmo v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti sme prelomili a ideme ďalej.

    Možno bude pán minister Kažimír so mnou súhlasiť v tom, že dlhovú krízu v Európskej únii sa podarí zvládnuť vtedy, keď všetky korekčné mechanizmy a sankčné mechanizmy budú nie poloautomatické, nie politické, ale plne automatické. To znamená, odklonil si sa od strednodobého cieľa, pokiaľ ide o štrukturálne saldo, tak nastupuje, po prvé, toto, po druhé, toto, po tretie, toto. Tie mechanizmy ak majú byť naozaj efektívne, ak majú byť účinné, ak ich zmyslom naozaj má byť to, v čo všetci veríme, že zmyslom týchto mechanizmov korekčných je vrátiť naspäť vývoj verejných financií z toho nežiaduceho smeru do toho žiaduceho smeru, no tak potom naozaj by mali byť plne automatické, pokiaľ ide o ich spúšťanie. Nemôže to ostať na ľubovôli vlády, že vláda posúdi, či tie mechanizmy korekčné spustí alebo nespustí.

    A druhá vec a tou budem končiť, ktorá je tam tiež na pováženie. Pri tej implementácii do národnej legislatívy, pán minister, ste urobili to, čomu sa vo výpočtovej terminológii hovorí copy-paste. Ste skopírovali doslovné znenie jedného ustanovenia európskeho fiškálneho kompaktu a proste pejsli ste ho, nakopírovali ste ho do národnej legislatívy. Ide mi o toto ustanovenie, rozpočet verejnej správy sa považuje za vyrovnaný aj v prípade, ak je už spomínaný schodok rozpočtu verejnej správy očistený o jednorazové opatrenia a hospodárske cykly, ak je tento štrukturálny schodok rovnajúci sa alebo nižší ako 0,5 % HDP. A súčasne keby tá veta skončila na tomto mieste, tak je úplne v poriadku, ale súčasne pokračuje tá veta ďalej, že zároveň sa považuje rozpočet za vyrovnaný, pokiaľ je ten štrukturálny schodok vo výške 1 % HDP. Tak má to byť 0,5 % HDP alebo 1 % HDP? A ten druhý limit schodku štrukturálneho, to 1 % sa má uplatniť vtedy (Aj to už je samo osebe na pováženie, že rozpočet sa považuje za vyrovnaný, ak je schodok 1 % HDP, to je samo osebe dosť zvláštna dikcia, ale, budiž, takto to hovorí európsky fiškálny kompakt.), ak, po prvé, dlh verejnej správy bude výrazne nižší ako 60 % HDP a, po druhé, ak žiadne veľké riziká v súvislosti s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií neexistujú. Čo si myslíte, kto rozhodne o tom, či tu tie riziká sú, pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť, alebo nie sú, či existujú alebo neexistujú, či sú tie riziká malé alebo či sú tie riziká výrazné, zásadné? Kto o tom rozhodne? No opäť to bude ministerstvo financií. Ja si ešte pamätám éru Vladimíra Mečiara a vtedy ten jeho boj s médiami, keď malo dojsť k takzvanej autoregulácii alebo samoregulácii médií. Vidím tu takú istú analógiu, že vlastne ministerstvo opäť rozhodne o samom sebe, ministerstvo opäť rozhodne o tom, či tie riziká spojené s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií sú zásadné, vážnej povahy alebo či sú také, že dá sa s tým existovať, dá sa s tým žiť. Je to kľúčová vec, pretože tá má rozhodnúť o tom, či za vyrovnaný rozpočet budeme považovať taký rozpočet, ktorý má schodok štrukturálneho salda 0,5 % HDP, alebo za vyrovnaný budeme považovať taký rozpočet, ktorý má schodok štrukturálneho salda 1 % HDP, čo je dvakrát vyšší schodok. Jednotka ba mala byť dvojnásobkom 0,5, že. To je dvakrát vyšší schodok.

    Takže toto sú dva také kľúčové momenty, ktoré v tej podobe akokoľvek vítam, že sa plní týmto medzinárodný záväzok, že sme pristúpili k európskemu fiškálnemu kompaktu. A z toho nám vyplývajú nejaké povinnosti. Jednou z nich je implementovať túto európsku fiškálnu zmluvu do národnej legislatívy. Teda ideme urobiť tomuto záväzku zadosť. To je dobre, to je v poriadku. Ale spôsob tejto implementácie mi príde taký alibistický, taký volatilný. Spustí vláda korekčné mechanizmy? Nespustí ich? Však to ona posúdi. Keď ich nespustí, no tak dá písomné vysvetlenie parlamentu. Dopadne to presne tak, ako to bolo pred pár mesiacmi: Prvé ochranné pásmo verejného dlhu 50 % bolo prelomené a diskutovali sme už o spomínanom vysvetľujúcom liste ministra financií.

    Posledná veta. Prapôvodný cieľ, ktorý sledovali autori európskej fiškálnej zmluvy bol ten, keď sa ľubovoľná vláda ľubovoľnej členskej krajiny Európskej únie bude odkláňať od strednodobého cieľa, aby sa spustili nejaké korekčné mechanizmy. Ak ich spustenie ponecháme na ľubovôli vlády, ak vláda za to, že tie mechanizmy korekčné nespustila, bude sankcionovaná iba povinnosťou priniesť nejaký vysvetľujúci list do parlamentu, tak potom sa všetky snahy autorov európskeho fiškálneho paktu minuli účinkom. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Dobre. Ja by som sa rád vyjadril k rozprave, najprv k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Martvoňa, ktorý jasne podporujeme, lebo je to vlastne aj jedna zo súčastí reformy ESO z hľadiska znižovania počtu rozpočtových alebo príspevkových organizácií. To znamená, to je v priamom prenose zásah do fungovania jednej z organizácií, ktorá v danom prípade je Generálna prokuratúra, kde sa znižuje počet organizácií, ktoré pracujú s verejnými zdrojmi, z toho množstva okresných prokuratúr na počet maximálny dnes ôsmich krajských prokuratúr. Dúfam, že je to aj dôkaz jasnej línie a chuti smerovania ísť cestou znižovania počtu príspevkových a štátnych organizácií aj z pohľadu lepšieho riadenia, lepšieho narábania, efektívnejšieho narábania s verejnými zdrojmi, aj z pohľadu konkrétneho riadenia, spravovania majetku, personálnych rozhodnutí a podobne.

    K tomu, čo hovoril pán poslanec Kollár. Tá debata je vysoko odborná. On, samozrejme, pán poslanec Kollár nezostal nič dlžný tej svojej schopnosti kombinovať vysoko odborný postoj s istým vysielaním skepsy, negatívnych signálov, obáv, a iných depresívnych odkazov. Môžeme sa, samozrejme, o tom rozprávať dlho, dlho pri víne aj veľmi odborne na finančnom výbore.

    Pravdou je, že nesúhlasím s jednou časťou výroku, že sme sa nejakým spôsobom vysporiadali s transpozíciou, de facto je to transpozícia medzinárodnej zmluvy do našej národnej legislatívy. My sme sa s ňou vysporiadali plne v súlade so znením. a potvrdzuje to predbežné stanovisko Európskej komisie, ktoré sme dokonca museli ešte dodatočne cez pozmeňujúce návrhy vo výbore implementovať, lebo k nejakým pripomienkam tam ešte došlo. A my sme sa nakoniec dohodli aj s našou národnou rozpočtovou radou, pretože my sme konzultovali tento návrh aj s rozpočtovou radou, s jej úlohou, s jej pohľadmi na vec. A my dnes máme súlad. Možno nemáme súlad úplne v ambícii, ako by to mohlo byť. Mohlo by to byť viac, mohlo by to byť naozaj úplne, úplne automatické. Ale toto znenie, ktoré je dnes na stole z hľadiska predbežného, zatiaľ neoficiálneho, ale od relevantných ľudí vyjadrenia k tomu, je to, čomu sa hovorí in comply, v súlade s textom Fiscal Compactu. A napĺňa to aj momentálne požiadavky rozpočtovej rady. Takže to je len môj odkaz na to, že je to nie nejakým spôsobom, ale v súlade s tým, čo od nás medzinárodná zmluva vyžaduje.

    Tu musím povedať ešte jednu zavádzajúcu vec, že z pohľadu toho, čo je v zákone napísané, ministerstvo financií nebude posudzovať odchýlku, ono ju vyhlasuje, ono ju oznamuje, aká je tá odchýlka. A tu sme pri koreni problému, lebo treba si uvedomiť, že sme niekde na začiatku budovania nových mechanizmov, a tiež je pravdou, že nás čaká ešte dlhá cesta, aby sme vedeli sa dohodnúť na metodológii, pretože pánovi poslancovi Kollárovi určite nebude neznámy fakt, že sa roky nevieme dohodnúť s Európskou komisiou napríklad na meraní output gapu, na meraní potenciálneho produktu krajiny, ktorý v našom prípade je momentálne negatívny, či už sme podchladená ekonomika. Ale odhady a metodológie výpočtu sú rôzne. A už dnes pracujeme v podstate s troma údajmi. Jedno vyratúva rezort financií, iné číslo má rozpočtová rada a iné číslo má Európska komisia. A pokiaľ nezosúladíme metodológie, vždy budeme mať nejaké rozpory a bude tam nejaký priestor pre tvorbu ducha, kto čo dlží, kto čo nejakým spôsobom bagatelizoval a podobne.

    Z toho, samozrejme, vyplýva ďalšia vec, keďže hovoríme o štrukturálnom deficite. Tam je otázka naozaj vplyvu tej cyklickej zložky ekonomiky. Tá je priamo spojená s meraním output gapu. A vy viete veľmi dobre, že my sa trápime od vstupu do Európskej únie s postupom Európskej komisie, ktorá má jednu vestu a tú istú vestu, ten istý vzorec má Francúzsko, Nemecko, Luxembursko, ktoré tým trpí, Slovensko, Rumunsko a podobne. Proste táto metodológia neplatí. Proste najjednoduchšie je to vyjadriť v tom, že u nás keď sa postaví jedna veľká fabrika, tak ten nárast hrubého domáceho produktu je zásadne vyšší, ako keď sa postaví jedna fabrika v Nemecku alebo vo Francúzsku. Sme dobiehajúce ekonomiky. Máme od prírody iné danosti z pohľadu merania potenciálneho produktu. Tu neexistuje zhoda. Všelijaké task force skupiny sa o tom roky bavia. A nevieme zatiaľ zlomiť Európsku komisiu na to, aby to bolo šité na mieru, aby sme mali istú mieru špecifikácie tejto metodológie. Pokiaľ nebude jednotná, vždy budú spory. A vysvetlím vám to. Meranie potenciálneho produktu je úplne na začiatku, lebo de facto potom ovplyvňuje tú cyklickú zložku. Potom máme druhý problém. Sú jednorazové opatrenia. Budeme tu o tom týždeň hovoriť, lebo vy budete hovoriť pri rozpočte o tom, aké je to zlé z hľadiska jednorazových opatrení. Ale, čuduj sa svete, neexistuje metodológia na to, čo je a čo nie je jednorazové opatrenie. Niečo opäť iné vidíme my, iné vidí rozpočtová rada a iné vidí Európska komisia. A poviem vám tajomstvo. Požiadali sme Európsku komisiu o jasné usmernenie, nemáme usmernenie žiadne. Po mesiaci čakania nemáme jasnú metodológiu, čo je jednorazové opatrenie. Čiže, hovorím, vychádzame z nejakej reality, nie je tu nejaká otázka nejakého zlého úmyslu. Ale pokiaľ nemáme zhodu metodologickú, my sa naozaj pohybujeme, ja neviem, koľko ľudí tu zo sediacich poslancov tomuto rozumie, v oblasti štrukturálneho deficitu, ktorá je často vzdialená aj ľuďom, ktorí pracujú s verejnými financiami, ale nie sú špecificky orientovaní na problematiku metodiky ESA, merania output gapu a ekonometrických modelov. Je to veľmi, veľmi odborná vec, ktorá sa potom pretavuje ale do fatálnych dopadov, lebo napríklad rozhodnutie o tom, či budúcoročný rozpočet je expanziou alebo konsolidáciou, to bude tiež otázka. Dneska nikto nevie, ako dopadne štrukturálny deficit v roku 2013. A už vôbec nikto nevie povedať, ako dopadne v roku 2014. Sú to odhady. Sú to odhady, ktoré sú založené na rôznych metodológiách. Budeme o tom hovoriť naozaj pri rozpočte. Už dnes máte tri čísla (expanzia), 0,2, 0,5 a 0,8 %. Vyberte si. Vy si vyberiete 0,8, ja si vyberiem 0,2, kto si vyberie 0,5 %? No nedáva to dôveryhodnosť tomuto modelu. A vždycky to dáva priestor na to, aby sa niekto bránil, niekedy s dobrým, niekedy so zlým úmyslom, a dáva to priestor na to, aby niekto útočil, niekedy s dobrým, niekedy so zlým úmyslom.

    Chcem ešte povedať k tomuto, že na konci dňa nie je pravdou, že tu môže vláda sa rozhodnúť a povedať: „A kašlem na korekčný mechanizmus, kašlem na empty walls stredného bytia.“ Môže to povedať. Môže napísať parlamentu list. Môžete tu vykričať tú vládu alebo toho ministra financií, ale na konci dňa príde Európska komisia a kolégium ministrov financií a rozhodne o sankcii. Tá sankcia tam je. No len o tom, či a akou mierou sme odchýlení, na konci dňa rozhodne Európska komisia na základe svojich metodologických pohľadov, a nie my, ani naša rozpočtová rada, ani ministerstvo financií, dokonca ani vážená Národná rada. Tak to je dnes. A, samozrejme, sú tam rôzne zákruty rôznych výnimiek, tých mitigačných, tých všelijakých zjemňovacích ako modelov. A tiež sú to proste aj niekedy prekvapenia. Ja som sa dozvedel posledný týždeň, že ak máte negatívny output gap viac ako 4 %, my sme k tomuto blízko, tak vlastne už nemusíte to konsolidovať o 0,5 % alebo o menšie percento. Tiež už je to taká spleť všelijakých pravidiel. Máme tu investment clause, máme tu investičnú výnimku, o ktorú žiadame. Takže hýbeme sa v priestore, ktorý nie je úplne jasný. Ale hlavne je nanovo tvorený. A chcem vám ešte povedať to, že máme tu Six-Pack, máme tu Two-Pack, máme tu Fiscal Compact, máme tu dlhovú brzdu, máme to rozpočtovú radu, máme tu Medzinárodný menový fond, OECD, Európsku komisiu, Národnú radu. My sme preregulovaní z tohto pohľadu. Sme preregulovaní z pohľadu pravidiel. Otázka je, ako táto regulácia môže na konci dňa reálne ovplyvniť to, čo chceme. Chceme mať poriadok vo verejných financiách. To snáď všetci vnímame. Môžeme mať rôzny pohľad na fázovanie, na otázku miery, automatiky tohto.

    Ja sa napríklad dnes, pán poslanec Kollár, nestotožňujem s vami v názore plnej automatiky, nie z pohľadu toho, že by to nebolo čisté a jasné a spravodlivé, ale z pohľadu toho, že sa nachádzame v období, ktoré nie je pokojným zrkadlom nejakého jazera, je to búrlivé more a v tomto období potrebujeme aj ručné riadenie. Môžem vám potvrdiť zo svojej skúsenosti 18-mesačnej, že to ručné riadenie je nevyhnutné z pohľadu rôznych dopadov, poklesov samotného výkonu ekonomiky, pádov príjmov, nárastu príjmov, jednorazových opatrení, štrukturálnych opatrení. Odmietam v tejto fáze ekonomického cyklu dávať hlavu do slučky automatu, robocopa, ako to chcete nazvať, to je úplne jedno. Je to príliš nebezpečné, lebo každá krajina je iná, má svoje problémy, naša krajina ich má obzvlášť, pretože má obrovské regionálne rozdiely. Má svoje problémy. Má svoje štrukturálne problémy z hľadiska štrukturálnej nezamestnanosti, má svoje marginalizované skupiny, má svoju závislosť od vonkajšieho prostredia, ktorú z princípu nevieme ovplyvniť. A to je, samozrejme, aj pohľad možno. A je to aj skúsenosť z dohody na dlhovej brzde, za podmienok, ktoré možno po roku 2012 prekvapili, pretože opäť tu znesiem otázku, ako je možné, že pri dohadovaní o dlhovej brzde všetci, ktorí pri tom boli, si pamätajú čísla, ony sú napísané aj v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012, odhad dlhu bol 48 % aj niečo. No, a výsledok bol 52 %. A pritom bol dodržaný deficit, nič sa zo štátnych finančných aktív viac nenakúpilo, všetky záväzky sa plnili tak, ako sa mali plniť. Napriek tomu rozdiel medzi plánom a skutočnosťou boli 4 % HDP. Nedostal som doteraz od majstrov v kuchyni, ktorí vtedy vypracovali odpoveď, ako sa to mohlo stať. Mám z toho veľmi nepríjemný pocit. Mám z toho veľmi nepríjemný pocit, ako sa mohlo pracovať s údajmi, ktoré potom boli úplne odlišné. A veľmi dobre viete, že tie čísla sme nezhoršili. To je jasné aj zo záverečného účtu a z ďalších podkladov.

    Takže toľkoto. Ja si myslím, že sme na začiatku cesty, sme na začiatku procedúry, máme prvé skúsenosti z porovnávania si štátnych rozpočtov. Minulý týždeň som mal možnosť sedieť na mítingu ministrov eurozóny, kde sa prvýkrát v histórii vlastne hodnotili rozpočty jednotlivých krajín. Je to prvotná originálna skúsenosť, ale možno rozpačitá vnútri kolektívu a dobrá z hľadiska toho smerovania, z hľadiska toho, že sa dá postupnými krokmi vynucovať disciplína a porovnávanie si cieľov a koordinácia hospodárskych politík. Dobrým príkladom toho je otvorená debata o prebytku na bežnom účte Nemecka a vlastne téma grilovanie veľkého Nemecka, ktoré nastane v najbližších mesiacoch na tému, čo má robiť Nemecko ďalej, aby nespôsobovalo globálne nerovnováhy z pohľadu toho, či má viac stimulovať vlastný dopyt alebo nemá stimulovať vlastný dopyt alebo či je to len problém Nemecka a či jediným víťazom krízy má byť iba náš priateľ, ale z tohto pohľadu aj partner Nemecko v eurozóne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 712.

    Pán podpredseda vlády, poprosím vás o uvedenie vládneho návrhu.

  • Ďakujem za slovo. Účelom novelizácie zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy je skvalitnenie regulačného rámca rozpočtov územnej samosprávy a posilnenie ich rozpočtovej disciplíny ako stabilizačnej súčasti rozpočtu verejnej správy.

    Navrhované zmeny a doplnky sa týkajú ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé etapy rozpočtového procesu od zostavovania rozpočtu, podmienky hospodárenia počas rozpočtového provizória, prijímania návratných zdrojov financovania, ako aj ustanovenie o ozdravnom režime a nútenej správe.

    Konkrétne ide hlavne o tieto navrhované zmeny.

    Na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy budú obce a vyššie územné celky poskytovať údaje prostredníctvom rozpočtového informačného systému pre samosprávy tzv. RIS.SAM v správe ministerstva financií, čím sa zabezpečí dostupnosť údajov o ich rozpočtoch v skrátenom čase. Je to revolučná vec, dodnes posledný rok v offline režime je rok 2013. My sa reálne dozvieme výsledky hospodárenia samospráv niekedy koncom februára. Po napojení samospráv na tento informačný systém by sme mali mať de facto online informácie o výsledkoch hospodárenia obcí.

    V ďalšom návrh novely umožňuje rozhodnúť obecnému zastupiteľstvu obce do 2 tisíc obyvateľov o neuplatňovaní programovej štruktúry v rozpočte obce, čo v prípade malých obcí znižuje administratívnu záťaž odborného aparátu, ako aj jednotlivých orgánov obce. Ide vyslovene o požiadavku ZMOS-u, kde ich programové rozpočtovanie z hľadiska jeho formalizmu a kvality zaťažuje, takže malé obce do 2 tisíc obyvateľov sa budú môcť sami rozhodnúť, či budú alebo nebudú programovo rozpočtovať.

    V záujme predvídateľného vývoja parametrov rozpočtu verejnej správy vo vzťahu k rozpočtom územnej samosprávy sa limituje vykonávanie rozpočtovaných opatrení s negatívnym dopadom na rozpočet obce alebo vyššieho územného celku len do konca augusta príslušného rozpočtového roku, tu došlo k zmene pozmeňujúcim návrhom, pôvodný návrh bol 30 jún.

    Časovo sa ohraničuje trvanie rozpočtového provizória maximálne do konca príslušného rozpočtového roka s cieľom, aby prípadné ďalšie rozpočtové provizórium vychádzalo vždy zo schváleného rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka.

    Zároveň sa obmedzuje poskytovanie dotácií z rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku počas rozpočtového provizória na základe rozhodnutia ich orgánov, výnimkou sú dotácie poskytované na základe osobitných predpisov. Je tu evidentný tlak na to, aby obce nezotrvávali dobrovoľne v rozpočtovom provizóriu, len tak, lebo im to vyhovuje.

    Regulácia sa bude vzťahovať aj na záväzky z investičných dodávateľských úverov, ktorých splácanie zaťažuje rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

    Limit výšky splátok vo vzťahu k skutočným bežným príjmom predchádzajúceho rozpočtového roka návrh ponecháva na úrovni 25 %, avšak z inej základne, zo základne skutočných bežných príjmov, po novom pre účely regulácie z tejto základne budú odpočítané dotácie od iného subjektu verejnej správy, z Európskej únie a podobne. V tomto prípade ide napríklad aj o prostriedky na náklady preneseného výkonu štátnej správy, ktoré sa neodpočítavali, pričom to nie sú zdroje, ktoré by mohli subjekty územnej samosprávy použiť napríklad, ak ide o splácanie prijatých úverov.

    V súvislosti s reguláciou dlhu obcí a vyšších územných celkov v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti sa navrhuje doplnenie nových opatrení, ktoré sú orgány samosprávy povinné zabezpečiť, ak celková suma ich dlhu dosiahne hranicu 50 % a viac skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.

    V nadväznosti na ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti návrh novely ustanovuje, že ozdravný režim a nútená správa sa budú rovnako ako pri obciach uplatňovať aj v podmienkach hospodárenia vyšších územných celkov.

    Zároveň sa upravuje aj postavenie mestských častí, ktoré sú právnickými osobami, v rámci nútenej správy tak, že v prípade splnenia zákonných podmienok na zavedenie nútenej správy túto zavedie mesto Bratislava a mesto Košice z dôvodu potreby riešenia tohto stavu orgánmi samosprávy týchto miest. Vyplýva to zo špecifického postavenia Bratislavy a Košíc a množstva ich mestských častí.

    V nadväznosti na dohodu medzi vládou Slovenskej republiky a Združením miest a obcí Slovenska na úpravách niektorých ustanovení očakávame, že v tomto zmysle budú predložené v rámci rozpravy poslanecké pozmeňujúce návrhy. Týka sa to napríklad aj zmeny toho termínu z 30. júna na koniec augusta. Ide o možnosť úprav rozpočtov obcí negatívnym smerom so záťažou na zhoršenie hospodárenia.

    Toľko na úvod. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Určeným spravodajcom je pán poslanec Kamenický. Poprosím ho o informáciu.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda a vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 712), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada uznesením č. 845 zo 17. októbra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčali pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 256 zo dňa 12. novembra 2013, ústavnoprávny výbor uznesením č. 362 z 20. novembra 2013, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 135 zo dňa 21. novembra 2013.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 712), vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 271 z 25. novembra 2013. Výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Do rozpravy sú tak prihlásení dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Ľubomírovi Petrákovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, cieľom môjho vystúpenia je predovšetkým predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona týkajúcemu sa rozpočtových pravidiel územnej samosprávy.

    Takže dovoľte mi, aby som prečítal znenie pozmeňujúceho návrhu.

    V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:

    Prvý bod. V čl. I bode 16 v § 12 ods. 4 písm. a) text za bodkočiarkou znie: „ak je rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok schválený do 31. decembra bežného roka, obec a vyšší územný celok poskytujú údaje schváleného rozpočtu v členení minimálne na úrovni hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie najneskôr do 10. januára nasledujúceho rozpočtového roka a schválený rozpočet na príslušný rozpočtový rok a rozpočty na nasledujúce roky viacročného rozpočtu najneskôr do 31. januára nasledujúceho rozpočtového roka".

    Odôvodnenie. Týmto ustanovením sa upresňuje spôsob a termín poskytovania údajov do rozpočtového informačného systému samosprávy obcami a vyššími územnými celkami, ktoré schvália svoje rozpočty na nasledujúci rozpočtový rok v predchádzajúcom roku, zároveň sa týmto obciam a vyšším územným celkom vytvára väčší časový priestor pre poskytovanie údajov do rozpočtového informačného systému samosprávy.

    Druhý bod. V čl. I bode 16 v § 12 ods. 4 písmeno b) znie: „b) upravený rozpočet najneskôr do 20. kalendárneho dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola vykonaná zmena rozpočtu orgánom obce alebo vyššieho územného celku príslušným podľa osobitných predpisov18)".

    Odôvodnenie. Týmto ustanovením sa zjednocuje termín poskytovania údajov o úpravách rozpočtu najneskôr do 20. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola vykonaná zmena rozpočtu orgánom obce alebo vyššieho územného celku, čo vytvára obciam a vyšším územným celkom väčší časový priestor pre poskytovanie údajov do rozpočtového informačného systému samosprávy.

    Tretí bod. V čl. I bode 16 v § 12 sa odsek 4 dopĺňa písmenom d), ktoré znie: „d) za program obce a program vyššieho územného celku iba údaje schváleného programu obce a programu vyššieho územného celku najneskôr v termínoch podľa písmena a) a skutočné plnenie tohto programu podľa stavu k 31. decembru rozpočtového roka najneskôr do 5. februára nasledujúceho rozpočtového roka".

    Odôvodnenie. Uvedeným ustanovením sa osobitne upravujú rozsah a termíny poskytovania údajov schváleného rozpočtu a skutočného plnenia rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku v programovej štruktúre.

    Štvrtý bod. V čl. I bode 18 sa v § 14 ods. 3 slová „30. júna" nahrádzajú slovami „31. augusta".

    Odôvodnenie. Týmto ustanovením sa navrhuje posun termínu pre vykonávanie zmien rozpočtu v rámci finančných operácií. Po tomto termíne vykonávanie zmien v rozpočte sa navrhuje obmedziť len na také zmeny, ktoré nezvýšia deficit v metodike ESA 95.

    Piaty bod. V čl. I bode 37 v § 21d ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak je program obce a program vyššieho územného celku na roky 2014 až 2016 schválený do 31. januára 2014, obec a vyšší územný celok poskytnú údaje schváleného programu obce a schváleného programu vyššieho územného celku do rozpočtového informačného systému do 20. februára 2014."

    Odôvodnenie. Osobitne sa dopĺňa poskytovanie údajov programového rozpočtu prvýkrát do rozpočtového informačného systému, čo vytvára obciam a vyšším územným celkom dostatočný časový priestor pre poskytovanie požadovaných údajov v stanovenom rozsahu.

    Šiesty bod. Čl. II znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem čl. I bodov 1, 2, 4 až 15, 17 až 24, § 17 ods. 1 až 5, 7, 8 a 14 v bode 25 a bodov 26 až 36, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2014, a § 17 ods. 9 až 13 a 15 v bode 25, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015, a § 17 ods. 6 v bode 25, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2017."

    Odôvodnenie. Týmto ustanovením sa navrhuje posunúť termín účinnosti § 17 ods. 6 v bode 25 z pôvodného termínu účinnosti 1. januára 2015 na 1. januára 2017, podľa ktorého sa upravená základňa limitu splátok návratných zdrojov financovania bude uplatňovať s trojročným odkladom.

    Ctené kolegyne, kolegovia, toľko znenie pozmeňujúceho návrhu, žiadam o všetkých bodoch tohto pozmeňujúceho návrhu hlasovať spoločne.

    Ak dovolíte krátky komentár k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Všetky zmeny oproti pôvodnému vládnemu návrhu zákona vychádzajú z dohôd, ktoré boli vykonané medzi zástupcami samosprávy a ministerstvom financií, čím chcem vysloviť poďakovanie ministerstvu financií za veľmi ústretový prístup pri riešení predovšetkým časových otázok a umožnenie posunu napĺňania rozpočtového informačného systému samosprávy o určitý časový úsek ďalej tak, aby mestá, obce a vyššie územné celky neboli v časovom strese.

    Tá najzávažnejšia časť celého tohto pozmeňujúceho návrhu je posunutie termínu účinnosti z 1. januára 2015 na 1. január 2017, o ďalšie dva roky, pokiaľ ide o výšku základne pre poskytovanie úverov. V prípade, že by nedošlo k tomuto ústretovému kroku vlády, by značná časť obcí a miest sa mohla dostať teoreticky do režimu nadmerného deficitu a musela by možno v niektorých prípadoch nastúpiť aj nútená správa.

    Chcem povedať cteným kolegom a kolegyniam, starostom a starostkám, primátorom a primátorkám miest, že tak ako som ako predstaviteľ vedenia Združenia miest a obcí Slovenska sľúbil na mimoriadnej rade spolu so svojimi kolegami, ktorí sú predstaviteľmi samosprávy a sú poslancami Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER, že vyvinieme maximálne úsilie na to, aby všetky požiadavky územnej samosprávy boli zapracované do tohto návrhu zákona týmto pozmeňujúcim návrhom, tak spolu s mojimi kolegami činím a ďakujem za ústretovosť ministerstvu financií.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Poprosím pána poslanca Jozefa Kollára, aby predniesol svoj príspevok. Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, keďže rozpočtové pravidlá verejnej správy a rozpočtové pravidlá územnej samosprávy veľmi spolu súvisia, dovoľte mi ešte na úvod povedať dve poznámky k tomu, čo tu odznelo pred chvíľou.

    Ak hovoríme o tom, že v určitých rozkolísaných časoch, keď sa, ako hovorí pán minister Kažimír, nepozeráme sa do rovného zrkadla, ale pozeráme sa na nejakú rozbúrenú hladinu mora, potrebujeme vypnúť autopilota a potrebujeme prepnúť na tzv. ručné riadenie, no tak to je práve o tom, že teraz v týchto predložených rozpočtových pravidlách pre samosprávu idete čisto na autopilota. Čiže raz keď nám to vyhovuje, tak je to tak, keď nám to nevyhovuje, tak povieme, že to iné riešenie je dobré, proste tak ako sa to javí, len aby sme si nechali na úrovni vlády čo najväčší manévrovací priestor.

    A keď sa budeme baviť o tom, že na úrovni Európskej únie neexistuje nejaká jednotná metodológia, čo je a čo nie je jednorazové opatrenie, naprosto súhlasím s vami, ale na jednej veci sa určite obidvaja, pán minister, zhodneme. Jednorazové opatrenie, ktoré ak je v podobe super dividend, keď si štátom kontrolovaný podnik zoberie pôžičky z banky, aby vyplatil dividendy budúcich období, tak zhodneme sa minimálne na tom, že toto nie je štrukturálna reforma. A môžeme diskutovať potom naozaj o metodológii Európskej únie, čo je a čo nie je jednorazové opatrenie, ale zadlžovať štátom vlastnené podniky tým, že si budú brať úvery a budú vyplácať supradividendy, tak toto určite nie je štrukturálna reforma, na tom sa zhodneme, to nie je nič iné, len proste skonzumovanie, jednorazovo dostať na príjmovú stranu rozpočtu čo najviac peňazí, bez ohľadu na to, že prejedáme budúcnosť.

    A teraz k spomínaným rozpočtovým pravidlám územnej samosprávy.

    Ja som hovoril a upozorňoval na to už pri prvom čítaní, keď bol tento zákon predložený, to časové limitovanie na 30. jún, tak znel pôvodný návrh, predtým než bol dnes predložený pozmeňujúci návrh na 31. august, na ultimo augusta, že vy ak chcete časovo limitovať opatrenia, ktoré by mohla prijať miestna alebo mestská samospráva, také opatrenia, ktoré by mohli zvýšiť ten schodok, tak že tie opatrenia podľa pôvodného návrhu môžu prijímať len na úrovni miestnych a mestských zastupiteľstiev len do ultima júna, po novom teda do ultima augusta. Maličký kompromis, maličký ústupok ste tam urobili, ale naďalej tvrdím, že toto opatrenie je protiústavné. A prečo tvrdím, že je protiústavné toto opatrenie. Ak sú poslanci miestneho a mestského zastupiteľstva volení voličmi v danom meste alebo v danej obci, tak nikto im nemôže z Ústavy Slovenskej republiky vziať právo schvaľovať rozpočtové opatrenia. A teraz bez ohľadu na to, že aj ja som sám zástancom tej austerity a toho šetrenia, ale proste sú legitímne zvolení zástupcovia občanov príslušného mesta alebo obce, tak vy im nemôžete odňať právo narábať s tým rozpočtom, bez ohľadu na to, že by tie opatrenia aj smerovali zlým smerom, to znamená, že by zvyšovali výdavky alebo znižovali príjmy.

    Ak chcete na toto jeden hmatateľný dôkaz, tak skúsme sa preniesť do novembra 2009, čo sa odohralo v novembri 2009. Vtedajší minister financií Ján Počiatek stál tu za týmto pultom a predniesol snemovni novelu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009. Niekoľko málo týždňov, neviem úplný presný dátum, či to bolo päť, šesť týždňov, pred koncom roka prišiel minister financií do parlamentu a povedal: „Tuto máte, dámy a páni, novelu zákona o štátnom rozpočte na daný rok 2009.“ A prečo s touto novelou prišiel? Vypukla kríza, tak minister financií narukoval do parlamentu a povedal, teraz budem uvádzať len okrúhle čísla, aby som vás nezaťažoval nejakým číselkom s presnosťou na korunu: „Deficit nebude 3 mld. eur, deficit bude 5 mld. eur, lebo vypukla kríza.“ To je to ručné riadenie, o ktorom ste pred chvíľočkou hovorili, čistá katastrofa, takéto ručné riadenie. Toto konštatovanie samo osebe by ešte som dokázal stráviť, keby nenasledoval druhý bod spomínanej novely zákona o štátnom rozpočte, kde bolo povedané, že príjmy budú o 2 mld. eur nižšie, hej, deficit išiel z 3 mld. na 5 mld., lebo bola kríza, a teda konštatujeme, že príjmy budú o 2 mld. eur nižšie. Čo urobil Ján Počiatek ako vtedajší minister financií s výdavkovou stranou rozpočtu? Nič, však bola kríza, nie, tak sa poďme preinvestovať z tej krízy, načo by sme robili čokoľvek na výdavkovej strane.

    O tom, že sa to dá robiť kultúrne, že sa to dá robiť naozaj lepšie, svedčí príklad zo susednej Českej republiky. Česká republika medziročne znížila výdavky rozpočtové o 16 %, znížila ich, podčiarkujem, o 16 %. Vláda Slovenskej republiky ústami vtedajšieho ministra financií Počiatka konštatovala: „Prišla kríza, deficit nebude 3 mld. eur, bude 5 mld. eur,“ uvádzam ešte raz okrúhle čísla, „a príjmy teda budú o 2 mld. eur nižšie, lebo prišla kríza.“ No tak takto vyzerá potom v praxi to vaše, ako ste to vy nazvali, to ručné riadenie. „Poďme preč z autopilota a poďme to riadiť ručne, lebo sa nedívame do toho rovného zrkadla, ale pozeráme sa na rozbúrenú hladinu mora, a teda potrebujeme takú výnimku, onakú výnimku, tú investičná klauzula takisto, ak ekonomika sa nachádza pod produkčným potenciálom, ak je verejný dlh nižší ako 60 %, ak je deficit nižší ako 3 %, no tak nemusíme plniť to pôvodné tempo ozdravovania verejných financií, po slovensky, nemusíme tak brutálne znižovať štrukturálne deficity, urobíme si prestávku,“ ako ste to, myslím, raz nazvali na jednej tlačovej konferencii, „pretože potrebujeme si oddýchnuť z úsporných opatrení, potrebujeme sa nadýchnuť všetci, lebo bola kríza.“ Toto je práve to fatálne nebezpečenstvo, ktoré tu hrozí. Sú tie autopiloty, tie automatické korekčné mechanizmy nie preto, že nezohľadňujeme špecifiká Slovenska, ale preto, že politici sa vždy budú správať nezodpovedne. Nájdu si tisíc dôvodov, tisíc výnimiek, len aby nemuseli ozdravovať verejné financie.

    Ale, presne, ako ste povedali, pán minister, na konci dňa príde ten deň zúčtovania, na konci dňa budeme všetci postavení pred otázku dlhodobej neudržateľnosti verejných financií. Jedného dňa všetky tie bremená, ktoré si nosíme všetci v tom ruksaku pomyselnom na chrbte, budeme musieť splatiť, jedného dňa ten deň zúčtovania príde a on už nie je tak celkom ďaleko pred nami. Tu nehovoríme o horizonte 15 – 20 rokov, ten deň tu môže byť veľmi rýchlo. A čo bude potom výsledkom? Presne, ako ste povedali, že teda vláda môže sa volatilne rozhodnúť, či spustí, nespustí korekčné mechanizmy, ale že to nevadí, aspoň tak som vás pochopil v tom vystúpení, lebo inak na konci dňa príde Európska komisia a tá nás vytrestá a dá nám sankcie. A ja sa pýtam: No a? Však už dávno ste boli upozorňovaní napríklad na riziko prehry arbitrážnych sporov v prípade poisťovne Union a ďalších a ďalších prípadov. A čo sa stalo? No tak zaplatíme 20 mil., 30 mil. za prehratý arbitrážny spor, však ideme ďalej. Presne tak to dopadne aj v tomto prípade, ak pravidlá hovoria, že dostaneme pokutu až, myslím, do výšky 0,2 % HDP, no tak ju zaplatíme a ideme ďalej, veď sme splnili, čo od nás chceli. Nie? Nás sankcionoval niekto, v tomto prípade Európska komisia, tak sme sankciu zaplatili a bohorovne kráčame ďalej.

    A preto hovorím, že ten váš návrh, akokoľvek sa snažím tomu porozumieť, že chcete zvýšiť predvídateľnosť hospodárenia miest a obcí, aby tí poslanci miestnych a mestských zastupiteľstiev už po 31. auguste nemohli vstupovať do rozpočtu v zmysle zvyšovania výdavkov a znižovania príjmov, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. A pýtam sa teda, kde máte ten rovnaký meter, že chcete teraz tohto autopilota nastaviť na mestá a obce, na tie miestne a mestské zastupiteľstva.

    A ja sa pýtam, kde bol ten autopilot v novembri 2009, keď tuto na mojom mieste teraz stál Ján Počiatek a konštatoval, to, čo som pred chvíľočkou hovoril, len tak proste deficit bude o 2 mld. vyšší, lebo vypukla kríza. Ale ste neurobili v tej novele zákona o štátnom rozpočte (v novembri), ktorým ste novelizovali rozpočet na rok 2009, absolútne nič s výdavkovou stranou, opäť, lebo bola kríza. A sme potom naozaj zamotaní v tej spleti investičných výnimiek, takých výnimiek, zohľadnenia toho, metodológie takej alebo onakej, no len na konci dňa, opakujem, to bremeno toho dlhu tu bude pred nami. Ja som už dávno tvrdil, že vláda, ktorá príde po roku 2016, či bude alebo nebude chcieť, a to je jedna, aká to bude vláda, aj keď to budete opäť vy, bude musieť nechať nastúpiť krízový manažment do verejných financií. Toto je holý fakt.

    Posledná poznámka k predloženému predmetnému návrhu.

    Trošku sa čudujem, priznám sa, aj čelným predstaviteľom ZMOS-u. Ten predrečník môj kolega Petrák tu na záver predniesol takú zdravicu politickú, ako primátori a starostovia sa zaväzujú, že budú to plniť a že prispejú ku konsolidácii. To naozaj, teraz som veľmi otvorený a úprimný, vyvolalo vo mne taký spontánny pocit, takú asociáciu prvomájových sprievodov, že takou politickou zdravicou sa k niečomu zaviažeme. Ale aká je skutočnosť? Minulý rok po parlamentných voľbách ste vyhlasovali s takou veľkou pompou, akú ste dosiahli geniálnu dohodu so ZMOS-om, že máte dohodu, že ZMOS prispeje ku konsolidačnému úsiliu. Uplynulo pár mesiacov a dozvedám sa z úst, tentoraz už nielen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj z vašich úst, pán minister, že jedným z najväčších rizík nenaplnenia cieľov, pokiaľ ide schodok rozpočtu, je práve hospodárenie miest a obcí. Tak sa teda pýtam: A kde sa podela tá tesne po voľbách oznamovaná s takou slávou dohoda so ZMOS-om?

    Na strane druhej som prekvapený rovnako, prečo pán primátor Nitry pán Dvonč, čelný to predstaviteľ ZMOS-u, tak bohorovne súhlasil, a nepovedal pritom ani mäkké f, pokiaľ ide o spomínaného autopilota, s tým, že po 31. augusta nebudú môcť volení zástupcovia do miestnych a mestských zastupiteľstiev robiť s rozpočtom nič, myslím, zase, pokiaľ ide o zvyšovanie výdavkov a znižovanie príjmov, že takéto opatrenia nebudú môcť schvaľovať. Som fakt prekvapený, za aké protiústupky, výmenné obchody to ticho bolo vykúpené. Som naozaj prekvapený.

    A som prekvapený aj tým, čo ste vy spomenuli, pán kolega Petrák, tú zdravicu politickú, o tom sľube všetkých, aspoň myslím, že hovoríte možno za primátorov a starostov za stranu SMER – SD, no ale či chceme alebo nechceme, pán minister, s istou mierou nepredvídateľnosti hospodárenia miest a obcí musíme žiť. S tým sa proste nedá nič robiť. Alebo potom musíme zmeniť úplne systém miestnej samosprávy. Proste je to raz tak. Máte na Slovensku 2 990 alebo koľko tých miestnych a mestských parlamentov, tých miniparlamentov, proste to je tak, čo obec, čo mesto, to parlament, v prenesenom slova zmysle, alebo to zastupiteľstvo, jednoducho s istou mierou nepredvídateľnosti budeme konfrontovaní stále bez ohľadu na to, ktokoľvek bude na vašom mieste v budúcnosti.

    A posledná poznámka. Ten pomer na výdavkovej strane. Keď si zoberieme celý okruh verejných financií, teda okrem štátneho rozpočtu, predovšetkým pokiaľ ide o mestá, obce a vyššie územné celky, tak myslím, že ten sa postupne znižuje, z nejakej jednej štvrtiny až na jednu pätinu klesol, a na strane druhej práve spomínané mestá a obce majú nosiť až 50-percentné konsolidačné úsilie. Mám rečnícku otázku. Tiež s pýtam, je to pre mňa nevysvetliteľným spôsobom, ako toto odsúhlasilo vedenie ZMOS-u. Ale je to ich legitímny postoj, proste takýto postoj zaujali. Ale miestami mi to začína pripomínať takú tú zmluvu o tichej tolerancii alebo v spolupráci s Konfederáciou odborových zväzov, že nech sa deje, čo sa deje, zrazu sa neozýva Konfederácia odborových zväzov alebo vládni, vlastne nepriamo koaliční partneri, KOZ na strane jednej a SMER – sociálna demokracia na strane druhej. Som preto prekvapený, a to sú informácie z konkrétnych miest a obcí kde nevládnu starostovia a primátori za SMER – sociálnu demokraciu, že naozaj to finančné pnutie je tam obrovské. Ale oficiálne na moje veľké prekvapenie hraničiace so zdesením s takto predloženým návrhom súhlasí vedenie ZMOS-u, potom, ako hovorí v jednom vtipe, good like, takmer tritisíc starostov a primátorov. Potom si držme palce všetci, aby to dobre dopadlo, aby takéto autopiloty, ktoré v tomto návrhu predložilo ministerstvo financií, myslím teraz na hospodárenie miest a obcí, dopadli dobre. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie budú reagovať dvaja poslanci, pani poslankyňa, pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

  • Tak ďakujem vám, pán Kollár, za objasnenie vašich prístupov a postojov k obom zákonom, ktoré sa týkajú rozpočtových pravidiel ako verejnej správy, ale aj predošlého zákona územnej samosprávy.

    Chcem vás podporiť v tej argumentácii, kde ste zdôraznili absentujúce štrukturálne systémové zmeny, a to nie len v týchto zákonoch, ale aj v prijatých konsolidačných opatreniach, a to nielen na úrovni miestnej samosprávy, ale hlavne aj na úrovni štátnej správy, pretože mne rovnako vadí, že diery v rozpočte zaliepané a verejné financie konsolidujeme prvoplánovými, nesystémovými opatreniami a navyše za cenu vzdania sa vplyvu štátu v strategických podnikoch alebo aj za cenu ohrozenia zabezpečenia napríklad núdzových zásob ropy bez toho, aby sme vedeli povedať, na aké konkrétne zámery alebo rozvojové projekty takýto balík peňazí vieme využiť.

    Rovnako si myslím, že ak štát má byť príkladom toho, ako vystavať financie a rozpočet na ten-ktorý rok, tak určite nebude prvoplánovo diery v rozpočte a deficit vykompenzovávať a napĺňať takýmto spôsobom. Je to naozaj krátkozraké riešenie, ktoré z dlhodobého hľadiska nedáva možnosť ani garanciu toho, že budeme vedieť ustrážiť verejné financie a mať ich pod kontrolou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, no budem mať dve poznámky k tomu čo ste povedali.

    Po prvé. Vo svojom vystúpení ste kritizovali zmenu rozpočtu v roku 2009, kde ste hovorili, že nebolo dobrým krokom, ak v decembri došlo k zmene rozpočtu deficitného. To znamená, zmenšili sa príjmy a nezmenšili sa výdavky. Veď presne o tom je to, návrh opatrenia, ktorý je v zákone o rozpočtových pravidlách. Tento váš argument nedáva absolútne žiadnu logiku.

    Takisto nedáva logiku ani vaše tvrdenie o zdravici. Niekedy je lepšie počúvať, ako chcieť niečo počuť. Ja som povedal, a za tým si stojím, môžete si pozrieť prepis, že sme sľúbili, poslanci a starostovia, ktorí sú v Rade ZMOS-u, že budeme vyvíjať iniciatívu na to, aby sa pôvodné znenie návrhu zákona zmenilo. Nehovoril som nič o tom, čo ste chceli vy počuť a čo ste tvrdili vo svojom vystúpení. A naďalej tvrdím, ak máte pri rokovacom stole partnera, ktorý chce počúvať, je ďaleko lepšie si sadnúť s týmto partnerom za rokovací stôl a dohodnúť sa na racionálnych zmenách, ako robiť nátlakové akcie. Tá situácia je diametrálne odlišná od situácie v roku 2011, keď bola pri vláde Iveta Radičová a ministrom financií bol Ivan Mikloš, ktorý došiel na zasadnutie ZMOS-u a povedal: „Tu máte návrh zákona, ak nebudete súhlasiť s týmto znením tak nedostanete nič.“ Dnes je situácia diametrálne odlišná, lebo je na ministerstve financií Peter Kažimír, ktorý počúva na racionálne argumenty a je ochotný zmeniť aj znenie zákona. Takže ak nabudúce budete niečo tvrdiť, poprosím o presnú citáciu.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Kollár, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Budem reagovať len na pána kolegu poslanca Petráka. Tak, ešte raz, pokiaľ ide o to školenie o logike, pán poslanec Petrák, ja som povedal, že Ján Počiatek v roku 2009 prišiel do parlamentu. Nemyslím, že niekde v rozprave tak ako vy vo faktickej niečo povedal. To bola novela zákona predložená v novembri 2009. A týkala sa rozpočtu roku 2009, podčiarkujem, to je faux pas samo osebe. Proste na čo potom je taký zákon, keď ho môžeme v ľubovoľnej chvíli ľubovolným spôsobom zmeniť? Tak to už nie je zákon, pokiaľ hovoríme o štátnom rozpočte teraz, o zákone roka. A konštatoval: „Príjmy budú nižšie o 2 miliardy, lebo bola kríza, to znamená, že deficit bude vyšší o 2 miliardy, lebo bola kríza.“ A s výdavkami neurobil nič, len skonštatoval zníženie príjmov. Viete, v čom je tá logika a tá paralela s tou súčasnosťou, s tými rozpočtovými pravidlami miestnej samosprávy? Presne to, teraz to skrátim pre krátkosť času, čo bolo dovolené Počiatkovi v roku 2009, presne to zakazujete v týchto rozpočtových pravidlách miestnym a mestským zastupiteľstvám. Čiže cisárovi to je dovolené a takmer tritisíc obciam to dovolené nie je. V tom je tá logika, viete.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Dobre, ja by som v túto podvečernú hodinu teda pokračoval v dialógu s pánom poslancom Kollárom pokúsim sa o to, i keď tu už išiel trošku ďalej. A musím povedať, že sa nechal zlákať na cestu traviča studní, pretože musím povedať, že pre žiadnu vládu nie je komfortné, ak stavovská organizácia zástupcov samospráv vyjadrí jasný nesúhlas s nejakým legislatívnym postupom, zámerom alebo s nejakým postupom vlády.

    A z tohto pohľadu musím povedať, že my, samozrejme, vieme, že vaša strana, nová strana, v ktorej momentálne spočívate, sa tešila tomu sporu. A dokonca cez niektorých konkrétnych primátorov rada prikladala do kotla na takom jednom zhromaždení, kde bola dokonca vyhlásená možnosť štrajkovej pohotovosti ZMOS-u. Ináč, bola to bezprostredná reakcia na dohodu valorizácie platu, aby sme si trošku pripomenuli nejako aj reálie. A z tohto pohľadu je mne úplne jasné, že vám ako opozičným predstaviteľom nevyhovuje dohoda, dohoda so sociálnymi partnermi bez ohľadu na to, či sú to odborári, či je to ZMOS, ktorý váhou častí na verejných financiách, má proste signifikantnú úlohu, ale aj službami, aj tou samotnou podstatou, ktorú pre občanov tejto krajiny primátori, starostovia, obecné zastupiteľstvá robia, má to proste význam, majú vplyv, majú vplyv politický, majú vplyv aj na životy ľudí. Ale takisto vám nevyhovuje dohoda zo zamestnávateľmi, ako ju my robíme. Proste vám vyhovuje konflikt. A to je princíp opozície. A z tohto pohľadu mne je úplne jasné, že sa radi hrabete v odpadkoch a máte radi krvavé príbehy.

    Na druhej strane si myslím, že som zachytil rácio nejaké, ktoré si uvedomujete, pretože prišli ste z racionálneho prostredia, silne firemného, prostredia, ktoré si musí uvedomovať, že v prípade 2 900 subjektov, ktoré sú súčasťou verejných financií, to znamená, so svojimi hospodárskymi výsledkami priamo vstupujú do záväzkov, ktoré sú dané medzinárodne, napríklad aj do záväzkov o štrukturálnom deficite, o plnení nominálnych cieľov, o plnení výstupu z procesu nadmerného deficitu, o plnení cieľov, nárastu fixného kapitálu v krajine, množstva, množstva parametrov, ktoré proste máme, mali by sme ich plniť, preto nie, aby sme boli lepší, ale preto, aby sa v tejto krajine lepšie žilo. Ak máte na druhej strane 2 900 subjektov, tak sa snažíte o istú mieru vypočítateľnosti správania. Tá miera vypočítateľnosti v kultúrnom prostredí, ktorým Slovensko disponuje, je v zásade daná zákonmi a reguláciou ako takou. To znamená, máme ešte veľmi ďaleko od nejakej autoregulácie. Aj na Mečiara ste si tuším spomenuli v tom prejave. Takže je to ďaleko od nejakých zásadných prejavov vlastných rozhodnutí strany SMER, ktoré mali smerovať k nejakému dobrému cieľu.

    Je pravdou, že sme podpísali memorandum minulý rok, je pravdou, že sme dosiahli dohodu aj v roku 2009, ak si dobre proste pamätám, a to už vy neradi pripomínate, kde sme znížili daňové zaťaženie pre obyvateľstvo, pretože sme zásadným spôsobom (o 20 %) zvýšili odpočítateľnú položku. My sme sa vtedy správali tak, ako sa vtedy písalo v učebniciach, ako máte sa správať, keď máte dopytovú krízu, keď máte mať výpadok, máte výpadok dopytu, to znamená, stimulujete dopyt, cez verejný dopyt aj cez súkromný dopyt v danom prípade. Čiže sme ponechali viac peňazí občanom. Tým, že sme ponechali viac peňazí občanom, obrali sme vtedy dohodou samosprávu o veľké peniaze. A vtedy sme im dovolili uvoľniť v podstate rezervy dočasne na používanie, na krytie bežných výdavkov, čo malo aj potom nemalý dopad v deficite v roku 2009. Bola to dohoda.

    A vy radi robíte medzinárodné porovnania. A ja vám možno aj v súvislosti s rozpočtom tuto vznesiem zopár príkladov toho, že v rokoch 2009 a 2010 v celej Európskej únii bola situácia rovnaká, nárast deficitov, nárast štrukturálnych deficitov, prepad ekonomických aktivít vo všetkých krajinách v danom roku nielen v Európe, ale aj v celom svete bol skoro identický.

    V roku 2009 sme dosiahli prepad ekonomického rastu skoro 5 % alebo okolo 5 %, rok predtým sme mali ten rast skoro 7 %, čiže šokovou terapiou sme sa dostali z plus 7 do mínus 5, je to 12 percentuálnych bodov. Je to šok. Je to ako vo firme, keď vám proste vypadnú na trištvrte roka objednávky. Samozrejme, to malo dopad na pokles príjmov. A, samozrejme, v rámci zákona, štátny rozpočet je naozaj zákon, ktorý sa musí vysporiadať hlavne s riešením, principiálnosťou riešenia deficitu a spôsobom vyriešenia toho deficitu, tak musel sem prísť vtedajší minister financií s tým, že sa v rámci zákona musel vysporiadať s vyšším deficitom.

    Mimochodom, to isté urobil minister Mikloš s iným príbehom, tiež s vami ako s predsedom rozpočtového výboru v roku 2010, ak si pamätám. Novelizoval sa zákon o rozpočte tiež s iným príbehom, teda s tým príbehom bol zase, samozrejme, SMER a predchádzajúca vláda, tu už neboli ekonomické ťažkosti, ale bola tu táto novela bez akýchkoľvek zmien na strane výdavkov. Vieme veľmi dobre o tom. Ja si pamätám aj vaše vyjadrenie o zvyklosti nových vlád čistiť, upratovať. Proste niekto stál na plynovom pedáli a proste bustoval, tlačil tie výdavky, maximalizoval ich, aby potom mohol byť zahrnutý na druhý rok, lebo znížil deficit. To je proste priehľadný príklad, ktorý sa ťažko vysvetľuje verejnosti. Je to taká hra, vy ste to sám spomenuli, nastupujúcich vlád, kde sa upratuje, hádže sa, zvyšujú sa deficity, hádže sa to na predchádzajúce vlády. My sme ten luxus v roku 2012 nemali, boli sme v procedúre, musíme plniť ciele. Už sme naozaj tento luxus upratovania a obviňovania nemali. A dokonca o mne vám to môžem povedať. Nemám to v genetickej výbave, aby som to hádzal stále na niekoho. Všetci vedia, kto za čo môže.

    Takže so ZMOS-om to je ťažké a so ZMOS-om to bude ťažké, lebo, ako to zvyknem hovoriť a zopakujem to, sme pri rovnakom kŕmidle a pri ňom je tlačenica, majú svoje ciele a majú svoje politické cykly aj iné cykly a spravujú financie, spravujú financie rôznym spôsobom s rôznou mierou kontroly, môžeme hovoriť aj o tom, o efektivite, videl som pamflety o tom, ako šetrí samospráva, ako šetrí štát, v pohode, inak, to by sme potom museli do tých výdavkov si zobrať aj diel polície, diel armády, diel, ktorým sa štát stará o nezamestnaných, o marginalizované skupiny, o hmotnú núdzu, o zdravotníctvo. No toto všetko samospráva, samozrejme, nemá na krku. Má mnoho iných svojich problémov. A je to večná debata o tom, či má málo alebo veľa peňazí.

    Problémom, ktorý tu ale je, a to budem hovoriť stále otvorene a kolegovia zo samosprávy nemusia to nahlas uznať, ale vedia, že im to hovorím priamo do očí, kvalita rozpočtovania a kvalita realizácie rozpočtu. Problémom je, že všetci hlásame, že potrebujeme byť disciplinovaní. Reakcia po zbere údajov, bolo to v roku 2008 a je to aj tento rok, je vždycky opačná. Čiže rozpočty sa zhoršujú, vždycky si tam niekto vytvára nejaký bachor alebo nejaký vankúš na to, aby mohol minúť ešte viac. Realitou aj je v posledných dvoch rokoch, že rozpočty a realita boli vždycky odlišné, bolo to o 200 mil. eur, o obrovskú čiastku, chvalabohu, v predchádzajúcich rokoch, v tej lepšej časti, to znamená, výsledky boli lepšie, ako sa rozpočtovalo. Tento rok je to identické. To znamená, zber údajov hovorí o tom, že to dopadne zle. My teraz máme povinnosť, samozrejme, vzhľadom na to, že cúvame do garáže, ktorá má rozmer 3 %, vytvárať si vankúš na to, aby sme absorbovali aj hospodárenie samospráv v tom, o čom my vieme, ale výsledok môže byť oveľa lepší, lebo taká bola prax minulých rokov.

    A to, o čo sa snažíme, nie je nič iné, len miera vypočítateľného správania, ktorá je pri 2 900 subjektoch rôznych farieb pletí, rôznej gramotnosti, rôznych pohľadov na svet, rôznej závislosti, nezávislosti od centrálnej vlády, veľmi rôzna. Čiže je to úmysel ísť dopredu, nie je to žiadny automat. A máte pravdu, že na konci dňa tam bude obecné zastupiteľstvo, ktoré nejakým spôsobom rozhodne. Je to snaha o vypočítateľnosť, o poznanie toho prostredia, o to, aby sme mali čo najviac informácií, aby sme mohli rátať s pozitívnym, negatívnymi dopadmi rozpočtu obcí, lebo sú toho súčasťou. A vaše vlasy by boli ešte belšie, keby ste museli rátať a každý rok sa dozvedieť vo februári ďalšieho roku, ako dopadne hospodárenie obcí. Dvadsať rokov fungovania v tejto krajine fungujeme tak, že to nevieme. Ja dnes neviem, ako skončí hospodárenie samospráv. Dozviem sa to koncom februára. Bohužiaľ, taká je realita. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 610, spoločná správa výborov má tlač 610a.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odôvodnite vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Predkladaným návrhom zákona sa v záujme zlepšenia a zatraktívnenia podnikateľského prostredia s cieľom priniesť inovatívne možnosti a ponuky stimulujúce podnikanie v našej krajine zavádza inštitút záväzného stanoviska v daňovej oblasti, ktorým sa má dosiahnuť zvýšenie právnej istoty daňových subjektov pri ich podnikaní v našej krajine.

    Upravujú sa tiež niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe poznatkov z praxe tak, aby sa zefektívnila správa daní.

    V záujme odbúrania administratívnej náročnosti sa pri registračnom konaní navrhuje vypustiť oznamovanie niektorých doteraz povinných údajov.

    Tiež sa navrhuje, aby správca dane mohol vrátiť alebo preúčtovať platbu, ktorú zaplatil daňový subjekt na účet iného daňového subjektu, ak o to daňový subjekt požiada.

    V súvislosti s novelou daňového poriadku sa zároveň novelizuje zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a zákon o regulácii v sieťových odvetviach.

    Na rokovaniach výborov boli prijaté pozmeňujúce návrhy, ktorých obsahom je úprava daňového tajomstva, keď po novom na webovom sídle Finančného riaditeľstva alebo prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov bude môcť prezident finančnej správy zverejniť informácie o porušení povinností ustanovených daňovými zákonmi. Je to novinka, ktorá bude môcť umožniť finančnej správe už naozaj aj identifikovať konkrétnych hriešnikov pri jednotlivých porušeniach pravidiel.

    Ďalej sa navrhuje umožniť správcovi dane oznámiť osobe, ktorá uhradila platbu omylom na účet iného daňového subjektu, údaje o tomto daňovom subjekte, a to za účelom vymáhania tejto platby, ako neoprávnené obohatenie. Cieľom je, aby sa predišlo chybným platbám dane. Finančné riaditeľstvo na svojom web sídle sprístupní po zadaní identifikačných údajov daňového subjektu jeho číslo účtu, ktoré bolo správcom dane pridelené na platbu dane.

    V ďalšom návrh zákona precizuje ustanovenie o vrátení alebo preúčtovaní platby tomu, kto ju zaplatil na účet iného daňového subjektu, tak, aby nebolo možné vrátiť takú platbu, ktorá bola podľa zákona použitá na nedoplatky, resp. na exekučné náklady s cieľom predísť zneužitiu tohto inštitútu na vyhýbanie sa plateniu daní.

    Novým znením v čl. II sa navrhuje predlžiť lehotu, počas ktorej fyzické osoby budú mať právo bezodplatne ponúknuť svoje zaknihované cenné papiere, tzv. cenné papiere Fondu národného majetku, až do 31. decembra 2014.

    V čl. III sa s ohľadom na opodstatnenosť trvania konsolidácie verejných financií navrhuje zmena posledného odvodového obdobia v prípade osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, posúva sa až na december to posledné odvodové obdobie roku 2016.

    Toľko na úvod. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Jaroslavovi Demianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 610), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada svojím uznesením č. 730 z 3. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčali pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 260 zo dňa 12. novembra 2013, ústavnoprávny výbor uznesením č. 359 zo dňa 20. novembra 2013, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 248 zo dňa 12. novembra 2013 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 139 zo dňa 21. novembra 2013.

    Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa uvedené v časti IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 14 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 610), vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 268 z 25. novembra tohto roku. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, pána poslanca Juraja Miškova. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, vzhľadom na pokročilú večernú hodinu nebudem opakovať argumenty, s ktorými som vystúpil v prvom čítaní novely zákona č. 563/2009 a ktoré sa týkali nepriamej novely zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.

    Dovoľte mi ale aspoň možno povedať tri veci k uvedenej skutočnosti.

    Po prvé. Princíp, že subjekt, ktorý patrí medzi regulované subjekty, nemá mať nedoplatky voči štátu, obzvlášť vtedy, ak ide o subjekt, ktorý poberá dotáciu od štátu vo forme príplatku za výrobu elektrickej energie, považujem v zásade za správny.

    Po druhé. V prípade, že chce Úrad pre reguláciu sieťových odvetví preverovať iba uvedenú skutočnosť, to znamená skutočnosť, či subjekt, ktorý podlieha regulácii podľa zákona č. 250/2012 Z. z. nemá nedoplatky voči štátu, čiže v prípade, že ÚRSO chce preverovať túto skutočnosť, je potrebné prijať také znenie zákona, ktoré uloží regulovanému subjektu, konkrétne teda prijímateľovi dotácie povinnosť predkladať, a pokojne, nech sa to robí aj na ročnej báze, doklady, ktoré budú potvrdením ich bezzáväzkového vzťahu voči štátu.

    Po tretie. Domnievam sa, a dodám, že na základe mne známych skutočností a vlastných skúseností sa domnievam celkom oprávnene, že motívom tejto nepriamej novely sú chúťky pána Holjenčíka, sťaby šéfa ÚRSO, vstupovať do účtovníctva regulovaných subjektov. Hovorím to na základe vlastnej skúsenosti, keď pán Holjenčík počas môjho pôsobenia na ministerstve naznačoval, že by takáto možnosť, ktorá by mu bola poskytnutá, mu prišla veľmi vhod. Formulácia, ktorá je uvedená v predkladanom zákone o daňovom poriadku, je veľmi široká. Ja ju ešte raz prečítam. To znamená, že úrad vykonáva zisťovanie vyrovnania finančných záväzkov voči štátu, čiže „vykonáva zisťovanie“, formulácia je to naozaj veľmi široká a umožňuje veľmi svojvoľný výklad prijatého ustanovenia. A vzhľadom na moju osobnú skúsenosť s predsedom ÚRSO a na to, že ho poznám, si jednoducho myslím, že pán Holjenčík si toto bude vykladať naozaj po svojom a umožní mu vami prijatá novela vstupovať do účtovníctva regulovaných subjektov.

    Preto podávam pozmeňujúci návrh, ktorý si teraz dovolím prečítať.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Miškova a Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Čl. IV sa vypúšťa. Doterajší čl. V sa označuje ako čl. IV.

    Odôvodnenie.

    Navrhovanou novelou zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach má Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach (ďalej len „úrad") dostať novú právomoc, a síce „vykonáva zisťovanie vyrovnania finančných záväzkov regulovaných subjektov voči štátu na účely cenovej regulácie, vecnej regulácie a splnenia podmienok podpory podľa osobitného predpisu“.

    Inými slovami, tento úrad má vstupovať do účtovníctva regulovaných firiem a „kontrolovať", či majú tieto subjekty splnené svoje daňové či odvodové povinnosti a podobne. Návrh zákona neuvádza, akým spôsobom bude táto kontrola zo strany úradu vykonávaná, ktorí zamestnanci úradu budú na túto činnosť oprávnení, aký má byť procesný postup pri výkone tejto kontroly, ako je možné naložiť s výsledkami kontroly, odvolať sa voči nim, vykonať nápravu, v akej lehote a ktorý štátny orgán skontroluje vykonanie nápravy a tak ďalej a tak ďalej.

    Tento pokus sa nedá nazvať inak, ako pokus o vpašovanie ustanovenia, podľa ktorého sa úrad bude môcť dostať do dokladov regulovaných firiem, do ktorých by za iných okolností, pri výkone pôsobností, na ktoré bol tento úrad zriadený, prístup nemal. To, čo má podľa predloženého návrhu novely úrad kontrolovať, totiž patrí do pôsobnosti úplne iných orgánov a je to zásadne iná pôsobnosť, než na výkon ktorých bol tento úrad zriadený. Takáto pôsobnosť mu nepatrí a patriť nemá. Preto navrhujeme vypustenie tohto článku z návrhu novely zákona o správe daní (daňového poriadku). Mimochodom, s predmetom navrhovaného zákona nemá nič spoločné.

    Koniec pozmeňujúceho návrhu, ktorý týmto podávam.

    Takže už len v krátkosti záver. Čakal som po prvom čítaní, že možno cez výbory bude táto sporná nepriama novela zo zákona vypustená. Nestalo sa tak. Tak som považoval za svoju povinnosť vystúpiť v druhom čítaní a podať tento pozmeňujúci návrh. Ďakujem veľmi pekne, prajem príjemný večer.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec, myslíte, že za štyri minúty to stihnete?

  • Reakcia poslanca.

  • Takže prerušujem dnešné rokovanie a zajtra ráno budeme pokračovať rozpravou k tomuto návrhu zákona. V rozprave vystúpi hneď o 9.00 hodine pán poslanec Kollár. Pekný večer všetkým prajem.

  • Prerušenie rokovania o 18.56 hodine.