• Príjemné dobré ráno. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Osuský a na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Eva Horváthová a František Šebej.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. podpore cestovného ruchu, tlač 725.

    Pán minister dopravy už zaujal svoje miesto, podobne aj pán spravodajca Andrej Kolesík, do rozpravy je ešte písomne prihlásený poslanec Alojz Hlina, ktorý je takisto pripravený.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, tlač 725.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť niekoľko poznámok k tomuto návrhu zákona. Ako začať? Nedovolím si takú, predsa len jednu uštipačnú poznámku, že keď..., alebo v iných krajinách cestovný ruch, sa hovorí, jak si považujú, a tvorí významnú časť aj hospodárstva, aj že podieľa sa, nie, na niektorých viac, menej, ale nikto ho nepodceňuje, nikto nikdy si nedovolí povedať, že nemá význam. Tak ani u nás, hej, že aj tu všetci vedia spievať, aký to má význam, ale poviem vám, aké sú praktické výstupy toho významu alebo toho, že si to uvedomujeme.

    Sála je prázdna. To znova nemá význam hovoriť poslancom SMER-u, to je úplne zbytočné. Koniec koncov tu ani nie sú, alebo minimum a, samozrejme, primerane platí pre opozíciu, sála je prázdna. Nikto tu nie je, čiže, vážení občania, ak hovoríme o oblasti, ktorá môže významným spôsobom sa podieľať na HDP našej krajiny, na tom, že teda, že sú z čoho peniaze, aby nezatekalo do škôl, kde vaše deti chodia, keď to poviem takto zjednodušene, tak sa to stretlo naozaj s enormným záujmom poslaneckého zboru. Tu sú nastúpení v rade s tridsiatimi, každý tu drží v ruke, teda teraz ironizujem, pozmeňujúci návrh, že ako to zlepšiť, a je tu ohnivá, búrlivá diskusia a na konci tejto búrlivej diskusie vám predloží tento parlament návrh zákona, ktorý to zlepší. No už takto to by mohlo vyzerať, ale to by sa nevolalo Slovensko a slovenský parlament. Čiže čo sa týka slovenského parlamentu, prebieha to tu naozaj v komornej atmosfére bez akéhokoľvek záujmu. Však koho by niečo zaujímalo, však?

    To je z pohľadu nás ako parlamentu, ale z pohľadu tých, čo to vytvárajú, nuž, tak vám poviem, že je to aj výrazom tej biedy, ktorú žijeme, hej, alebo, alebo to je tej krajiny, v ktorej vlastne žijeme, hej, že pokiaľ je tu nejaký návrh zákona, ktorý hovorí o podpore cestovného ruchu, myslím, tak sa volá, áno, presne tak, aj v preambule má napísané jeho predmet, tak za to obdobie, čo je platný, to znamená od 2010., čoho sme sa dožili? Toť návrhu zákona, myslím, že tam boli jedna novela, ktorú robil pán Figeľ, tam precizoval niektoré ustanovenia, toho sa zľahka neskôr dotknem a bol tu pokus, pokus prepašovať dotáciu pre Dom Pérignon alebo cigary pre ruských turistov, ktorí pôjdu do Vysokých Tatier, nuž ale teda vzhľadom na to, že opozícia si to všimla a už to teda akože bolo moc, no tak sa to tak ako potupne stiahlo, ale zákon tu zostal. Hej? Ale, čiže ale bolo to tam a ja chcem ešte jednu vec uviesť, aj pri predstavovaní toho návrhu bolo povedané, že ten návrh zákona prešiel vládou. Čiže, vážení občania, to si vás dovolím upozorniť, postup je asi taký, že niekde na tých oddeleniach, ktorých sa tiež zľahka dotknem, neviem, čo tam robia na tom oddelení cestovného ruchu, keď boli schopní toto vyprodukovať, a čo inšie poviem, tak to oddelenie to nejako pripraví na základe pokynov, už nevieme koho, ale tušíme, pán minister to takto odcupitá na vládu a vláda mu to schváli. Čiže, vážení, ten, to drahé šampanské a cigary pre ruských turistov do Vysokých Tatier, ktoré ste vy mali dotovať, hej, tak prešlo vládou, čiže pozor, aby sme si boli na čistom, to nie je len že pán Počiatek, pán minister, hej, to, vážení, ja ich nejdem menovať, to aj pán Richter, predpokladám, ja neviem, kde sa dajú nájsť hlasovania vo vláde, to si pozriem, preto to, tento zákon, si to naozaj pozriem, že kto hlasoval za drahé víno a cigary pre ruských turistov, aby sa im naša bieda na ne skladala, to si pozriem, ale len menujem zľahka, čiže predpokladám, že aj pán Richter hlasoval za tento zákon.

    My sme mali tesne pred tým, to by ste neverili, pán minister, to vy, čo viete tiež plus-mínus, že hodnoty nerastú na stromoch, tak by ste neverili, čo sem doniesol. To je jeden, ale trebárs aj pán Fico, predpokladám, že hlasoval. Neviem, to naozaj, to len ľudia nech si uvedomia, že to prešlo schválením vo vláde. Až na základe toho prišiel pán minister sem a tu teda sa očakávalo, že to pôjde zľahka, lebo však vaši zahlasujú aj, že, že Zem je rovná, však prečo nie? No už sa to aj trošku žvejklo, tak sa to tak potupne stiahlo. V existujúcej podobe, ako to tu je, je naozaj, to tu odznelo, úplne zbytočné, aby sme sa o tom bavili. V zásade úplne zbytočne a len poviem niektoré veci, ktoré je dôležité povedať pri podpore cestovného ruchu, že čoho, že ako to teda prebieha tá podpora cestovného ruchu u nás prostredníctvom zákonov, prostredníctvom vlády, prostredníctvom poslancov, ktorí zahlasujú, že zem je rovná, ako to celé zvykne dopadnúť.

    Viete, filozoficky je to tak, že furt sa tu na niečo hráme, furt. Pardon za výraz, není je spisovný, a tak stále. To je presne to, ale raz to dobehne, raz to dobehne aj tých, ktorí si myslia, že sa to dá udržať, lebo tie ploty, nie som si celkom istý, či vám dovolia stavať. To je krásny príklad, je Veľká Lomnica, hej, že cez cestu máte osadu a na druhej strane golfové ihrisko. Aj toto je tiež len výrazom toho, že ako my pristupujeme k podpore cestovného ruchu. Ja by som to, keby som to, teraz som bol nedávno, preto to hovorím, v jednej krajine, kde teda majú kopu iných svojich starostí, ale ako-tak tomu rozumejú a vďačíme im za veľa a koniec koncov im vďačíme aj za to, že sú jedni z tých, pre..., kvôli ktorým aj parlamenty vznikli, že keby si oni spravili zákon na podporu Paríža, tak to poviem, hej, alebo to je, viete, filozoficky ten zákon je nastavený tak, že podporuje tých, ktorí mali to šťastie, že sa im urodilo. Hej? To znamená, mali to šťastie, že sú buď vo veľkom meste, kde teda plus-mínus niečo je, alebo sú na veľkých kopcoch, kde aj historicky sa, aj boľševik investoval proste už tam, a tých, tým dáva ešte viac. Tak viete, keď vravíte, že to je dobrá filozofia, ja len naznačujem, že nie som si celkom, moje hlboké presvedčenie týmto smerom naozaj nejde, že je to správne. Poviem prečo. Lebo existujúce nastavenie toho, tých oblastných centier a krajských centier dopadlo v zásade tak, ako to niekto možno chcel, že tá dotácia, ak čerpám z tých údajov, pán minister, ktoré som si našiel, prípadne ma niekto môže opraviť, tak vám to dopadlo asi nasledovne.

    Dotáciu za minulý rok ste dali niekde vo výške 2,9 do oblastných, nie krajských, do oblastných 2,9 miliónov, no ak by ste neverili, že do tých oblastných, v ktorých má nejakým spôsobom ingredienciu J&T a Tatra Mountain Resorts, tak šla 60 % z tej sumy. Čiže väčšia polka z tých 2,9 milióna, ktoré sa dali ako na podporu, tak šlo na, do tých oblastných organizácií cestovného ruchu, kde nejakým spôsobom je J&T. A ďalej potom Košice a Bratislava zobrala ďalšiu časť a dokopy J&T, Košice a Bratislava má dve tretiny z tej dotácie. Viete, takže ak by to prípadne niekoho zaujímalo, tak toto hovorím, tak to celé nejakým spôsobom vám dopadlo. Môžte povedať, že majú, majú dosť, ale aj to ešte neznamená, že im nemôžu pridať. No tak nech sa páči, ale ja nezdieľam to presvedčenie, že je to správne. Takže tak vám to dopadlo, že ste dotácie, cirka dve tretiny išli do veľkých stredísk alebo do veľkých miest. Dávam na zváženie, či si myslíte, že je to správne.

    Tam treba povedať ešte jednu vec, že vy by ste mali, ale tiež treba sa tešiť, že vôbec niečo, ja neviem, koľkí ľudia robia na tej sekcií cestovného ruchu, že vôbec niečo, hej, teda dobre, ale by mali potom asi sekundárne vyhodnocovať, že ako to dopadlo a že či to, ako to je teraz, že či to je správne. No tak asi niekde je chyba, lebo keď máte nejakých tých 32 či koľko tých oblastných centier a zľahka keď som si pozrel, tak vám z tých 30 cirka 13, to znamená, niekde na úrovni väčšej tretiny, využilo to, čo mohli využiť. To znamená, využili to, že ak mali počet prenocovaní, mali nejaké členské príspevky, tak tá dotácia mohla dostávať 90 % z výšky členských príspevkov. Čiže z tých 30 to cirka tretina využila a z tej tretiny bola polka J&T, no teda skupiny, tie oblastné centrá, kde sú oni. No čiže oni presne vedeli, že prečo to robia, za chvíľku to poviem. Hej, no, viete, čiže asi to až nie je taká sláva, hej, že aj keď mali tú možnosť, že to nevyužili, proste niekde inde je chyba. Neviem, či to na tom odbore niekto vyhodnocuje, poprípade sa nad tým zamyslite, lebo naozaj aby sme nedopadli tak, že vy poviete, že teda dáte 3 milióny na podporu, z toho 1,5 milióna tým, ktorí to v zásade nepotrebujú. A tých, tých, ostávajúcu sumu rozdelíte, to jak rozhádžete, jak keď, jak keď zasneží nad Slovenskom. Lebo minule tú oblasť, nech sa na mňa nikto nehnevá, niektoré tu oblastné kancelárie majú nejakých 30 subjektov, sa ledva vyzbierali na niečo, teraz niečo dostanú. Neviem si celkom prakticky predstaviť, že ako prebieha tá, tá činnosť v tej oblastnej, v čom? Aby sme neskončili náhodou tak, a to je aj predmetom mojej interpelácie, že tie peniaze skončia, lebo máte predsedu predstavenstva, podpredsedu predstavenstva, dozornú radu. Viete, to zas by som bol nerád a v tejto krajine to býva veľmi dobrým zvykom, že veľká časť tých peňazí sa nakoniec rozpustí pre predsedu predstavenstva, podpredsedu predstavenstva, členov dozornej rady a spravia jednu webovú stranu, no. Viete, toto je naozaj tiež ešte veľmi dôležité, aby sme, ak vy máte odfajknuté, jak podporujete cestovný ruch. Toto s podporou cestovného ruchu, uznajte sami, až tak teda veľa nemá. Čiže to bude, keď to nebudú vaši robiť, tak ja si dám tu prácu, že sa prípadne na to spýtam, jak to dopadlo, a že čo sa podporilo a že ako, ako to prebieha a koľko z toho išlo na platy. Viete, aby ste nevytvorili zamestnanosť tým, že máte, keď máte 32 tých centier, tak máte 32 predsedov, podpredsedov predstavenstva (povedané so smiechom) a tí berú, ja neviem, tisíc euro alebo pod tisíc euro nejdú, neviem, to treba zistiť. Bojím sa trošku, keďže viem, kde žijem, že to možno aj takým spôsobom v konečnom dôsledku dopadlo. Čiže dávam na zváženie, ja nehovorím, že to nie je cesta. Ale je to, filozoficky podľa mňa to nie je správna cesta, že máme, máte podporovať cestovný ruch v takej podobe, že si niekto, kto vlastne, komu by malo záležať, ja to poviem na príklade Jasnej, lebo tá je účelová novela, ktorá hovorila o tom, že keď má niekto nad 150-tisíc prenocovaní, tak môže založiť oblastnú kanceláriu aj menej ako päť osôb. No presne Jasná, to bolo ušité na Jasnú.

    Čiže Jasná, jej oblastná kancelária je jasná a tam je to úplne exemplárny prípad, hej. Jasná je exemplárny prípad v tom, že tam sú účastníci - teda Demänovská dolina, tá dala 5-tisíc euro -, a potom je tam J&T Tatra Mountain Resorts a Tatranská. A tí doložili presne toľko, tých 300-tisíc, aby mohli, 290 či koľko, aby mohli od štátu dostať.

    Ja nechcem prejudikovať, ono viete, oni tak či tak musia investovať, aby promovali, čiže takto im ešte štát v tom pomohol. Otázka stojí, že či je toto filozoficky správne? A už nehovorím o tom, že, a nechcem byť teraz, že maľujem furt len čerta na stenu, ale počkám si, keď teraz definujete, že turistické centrá a neviem čo, aby to náhodou nedopadlo tak, že vytvoríte nejaké turistické centrum v Jasnej v hoteli, ktorý patrí pod Tatra Mountain Resorts, ktoré si vyberie na nájomnom presne toľko, koľko tam tá skupina dala, a všetko ostatné, to je len taký, už platí štát. No neviem, ale nevylučujem, že to takto v tejto krajine môže dopadnúť. Bude to stáť za to si to neskôr odsledovať. Jasná je úplne exemplárnym príkladom toho.

    Dávam na zváženie, či si myslíte, že toto je správne, či toto je podpora cestovného ruchu? Ja by som celkom v úspechu, s úspechom v tom pochyboval, lebo neverím, keď zostanem v tom príklade, že Francúzi majú zákon na podporu Paríža v tom, že teda podporujú takto vybrané. Oni sa teda, predpokladám, niekto sa snaží, predpokladám, to by malo byť aj našim cieľom, pomôcť tým, ktorí teda aj, aj podporu potrebujú, hej. Dávam na zváženie, nechám to na vás, viete, v mojej moci to nie je, ja to môžem len navrhovať a môžem to prípadne sa na to spýtať, ak ma vôbec pustíte cez vrátnicu, lebo už aj to sa mi stáva, že so mnou na vrátnici jedná nejaká šéfka marketingu a rozpráva so mnou jak..., to, to je ináč normálne nonsens. Šéfka marketingu na Dopravnom podniku v Bratislave, to je capo di tutti capo, či jak sa povie. To ona proste všetko vybaví cez vrátnicu, poslanca pošle kade ľahšie a hotovo, vybavené. Neviem, či už táto kultúra neprešla aj ku vám, lebo poväčšine títo šéfovia marketingu zvyknú mať veľkú moc, tak uvidím, skúsim sa na to opýtať u vás, že ako to je, že či je toto správne.

    Ešte si dovolím povedať, skôr ako skončím, že čo aj dokazuje, že sme taká čudná krajina a tak čudne k tomu pristupujeme a vlastne sa zakryjeme pod podporu cestovného ruchu a v zásade to je o niečom úplne inom. To tam, pán minister, máte, lebo okrem toho, že je to zbytočné, že to sem teraz ste doniesli, tam len definujete tie turistické centrá, tak tam máte to, že posilňuje sa tu vaše postavenie v podobe vymenovania SACR, riaditeľa SACR. Tak ju odvolajte, tú pani Kučerovú tam, ja si myslím, Kučerová sa volá, podpísala teraz nejaký dodatok k zmluve.

    Prosím vás, toto chcem hovoriť na dokumentáciu toho. To SACR, to je Slovenská agentúra pre rozvoj cestovného ruchu. Tam tiež by za to stálo sa pozrieť, že jak teda vlastne podporuje, a prečo zrovna tie stánky furt stavia roky rokúce jedna a tá istá firma, že ako keby na tom Slovensku nevedel nikto iný informačný stánok postaviť a možno aj lacnejšie jak za cenu, cenu bytu v centre mesta.

    By ste neverili, čo sa stalo tejto agentúre, ktorá to má podporovať a má zdroje, teda na to fokuso, aby podporovala, tak si prenajíma priestory niekde v Ružinove v nejakej, viete, že keby, no, ale v Ružinove na nejakom poschodí a platí, to ma zarazilo, platí 23-tisíc euro za tie priestory. Vychádza to niekde na úrovni 26 euro za meter štvorcový. Vy, čo tomu trošku rozumiete, alebo tak viete všetci dávno, to stačí povedať, že je to strašne veľa, hej. A čo čert nechcel, a to už je, že dokumentuje tú úbohosť, naozaj tú úbohosť, to zdôrazním. Hej? Tak bol podpísaný nejaký dodatok teraz v júni, prenajímajú si cirka, ungefähr, za 26 euro meter štvorcový, agentúra, ktorá zo štátnych zdrojov podporuje, aby ľudia, aby cestovný ruch, aby HDP, všetko, no jak som to s tým začal, a by ste neverili, že na internete máte teraz v ponuke realitných kancelárií v tej iste budove (povedané so smiechom) o jedno poschodie vyššie tiež prenájom toho jedného podlažia a za 10 euro meter štvorcový. Viete, to je a to je ešte vlastne akože nástrelová cena. To znamená, že keby ste ho zobrali, tak vám garantujem, že vám dajú nižšie. Čiže je to niekde na úrovni tretiny. No povedzte mi, povedzte mi niekto, a to budem interpelovať, povedzte mi, prosím vás, niekto, dokedy sa chcete takýmto spôsobom týmto ľudí vysmievať do očí?! Dokedy?! Dokedy chcete mať v sebe tú drzosť všetci, ktorí tam okolo toho sa motáte, a poviete: "To tak je." Prečo je to tak? Ja tomu nerozumiem. Ja tomu fakt nerozumiem! Ja sa ráno zobudím, pozriem, či svieti slnko, všetko v poriadku, ideme do roboty, robíme, rozmýšľame normálne. Ja nerozumiem, nad čím vy rozmýšľate, ja nechápem. Prečo si štát prenajíma za 26 eur meter štvorcový a o poschodie vyššie v tej istej budove ten majiteľ budovy prenajíma za 10 eur meter štvorcový?! Povedzte mi niekto, povedzte mi, prečo je tam tá prirážka pre ten štát? Prosím vás, fakt mi pomôžte, pomôžte mi vyriešiť tento môj vnútorný rozpor, aby som sa už nečudoval. Možno, ja neviem, možno tam je nejaký, čo to je, bezpečnostný príplatok alebo aký? Ja neviem, za čo je ten príplatok. Pomôžte mi, pán minister. Povedzte mi, v čom to je? Prečo je to tak? Niekedy mi je na vracanie z toho. Normálne mi je z toho zle. Bez hanby, bez akejkoľvek hanby, tu nikto sa, tu ombudsmanka, chúďa, sedí niekde tam, to ste vytvorili, ten úrad bol vytvorený na to, aby Móricovi to zaplatilo budovu, a zisťujeme, že SACR funguje. Prosím vás, veď to sú obrovskú peniaze za tie nájmy! Veď to som si to tu niekde vypočítal. Teraz, čo platí, to je 300-tisíc euro ročne, to znamená 9 miliónov. Povedzme mi, koľko korún, koľko vecí sa dá podporiť za tie peniaze? Koľkých chudákov niekde v penziónoch v Zuberci, v Lomnici, ja neviem, kde sa trápia, čakajú pomaly, nemajú, viete, nejakú tabuľku alebo sa do katalógu a ešte vám príde, že do katalógu musíte si zaplatiť. Viete, nie je to zmyslom tohto, tej ustanovizne, na ktorou vy máte...? Tú vyhoďte, normálne ju, pán minister, teraz od vás očakávam, že teraz prídete do úradu, zavoláte si Kučerovú a poviete: "Dovidenia." Lebo toto vám prejde, dneska vám to prejde, to vám ohlasujú. To znamená, to máte plné právo. Ale to vám vysvetlí, že prečo platiť trikrát toľko? Smiešne (povedané so smiechom), som zvedavý, že ako tým ľuďom chcete donekonečna, a potom sa čudujeme, ja sa nečudujem. Potom sa, vy sa čudujte, ale ja si nedovolím alebo nechcem, nechcem sa toho zúčastňovať, že ja, mne niekto dá diel zodpovednosti za to, jak to dopadlo. S tým nič nechcem mať.

    Prosím vás, ja si myslím, že to podceňujeme, nevenujeme sa tomu a ešte to, čo z toho tam je, ešte to sa rozkradne alebo takto však to prelumpačí. Cestovný ruch je cestovný ruch. Cestovný ruch má významný podiel na HDP akejkoľvek krajiny aj, aj Toboga, aj, aj, aj Burkina Fasu. Tak a prosím vás, ak vy nechcete úplne to využiť len na to, aby ste si podporili, tak sa k tomu vráťte. Ja neviem, koľko ľudí vám tam robí na tej sekcii. A doneste niečo, čo za niečo stojí. Teraz tu máte niečo, na základe ktorého vznikne niekde niekoľko informačných turistických centier, ktoré keby si možno dal niekto tú prácu, tak zistí, že peniaze za nájom idú niekde a robí tam sesternica starostu a neter, neter neviem koho. Ale už dobre, no už aspoň niečo. Ale ja som není presvedčený o tom, že je potrebné natlačiť toľko letákov, že potom ich na rok vyhodíte, lebo treba minúť tie peniaze, ktoré ste dostali. Ja si myslím, že sú podľa mňa lepšie modely na to, ako podporiť tie, skutočne podporiť tie nejaké cez to, inšpirujte sa. Prečo hľadáte cestu len,len, že ako to, ono to bude všetko asi sedieť. Asi to bude všetko bude podľa zákona, zákon porušený nebol, však to už poznáme. Je to z toho na vracanie, ale zákon porušený nebol. Tak je to pripravené argumentačne.

    Ja si myslím, že takto nemôžme ďalej fungovať. A špeciálne ja som citlivý, lebo tomu trošku rozumiem, trošku tomu rozumiem. Ja som v Bratislave vytvoril priestory, kde, od tohto, ani by som nechcel, tak to poviem, ani vindru by som nechcel, lebo by som nevedel, že čo mám s tým robiť, ale dá sa to. Ale cítim to, že kde sú chyby, kde sú slabiny, a po tých vašich všetkých podporách, prečo chodia ku nám tí ľudia. Kde inde ich, oni nemajú kam ísť. Prečo chodia ku nám (povedané so smiechom) bez podpory, bez ničoho? Čo ste im vytvorili, čo ste im ukázali, kde? Ja viem, že všetko, čo všetko treba zaplatiť pod akože pláštikom podpory cestovného ruchu. Ale už to nerobte, už sa to nedá, už to povedzte aj Kučerovej, už to povedzte neviem komu, že už sa to proste takto ďalej nedá, že to už moc kole oči! Tak povedzte tomu majiteľovi tej budovy v SACR, že nech neblbne, že nech to aspoň stiahne z internetu, že nemôže dať tretinovú cenu oproti tomu, za čo si to prenajíma štát. Povedzte aj chlapcom z J&T, ktorí, áno, však oni využili to, čo ste im urobili, však to teraz zase ich, to je prirodzenosť, že oni to urobili. Však ja sa v tomto ich treba ako pre túto chvíľu oceniť, že áno, však z toho dostali, čo chceli. Ale vy musíte chápať ten rozmer toho, že čo je vašou úlohou. Vašou úlohou nie je pomôcť tým, ktorí si, ktorí majú dosť na to, aby si pomohli sami, keď to takto poviem. Vašou úlohou je pomôcť ľuďom, ktorí proste potrebujú pomoc. Niekto nepotrebuje a dostane. Niekto potrebuje a nedostane. Čo ešte treba povedať? Pardon, ospravedlňujem sa, nechcel som byť taký dlhý.

    Zákon, ktorý chcem, bol pokus pokútne, neviem tam, tam hore niekto sedí, pán minister. To sú z tej sekcie? Ja sa tam prípadne u vás ohlásim, aby som mal potom, vedel, pána Palku jediného poznám tam, že čo teda plánujete, aby ste to podporili. To si naozaj, keď vám nevyšlo, keď nevyšlo (povedané so smiechom), tento zákon na podporu drahého šampanského pre ruských turistov. Dúfam, že niekde v tých kuticiach, v tých kanceláriách sa nepripravuje nejaké iné skvostné dielo na nejakú podporu homárov. Viete, homáre, to málokto vie, to sú také tie veľké kraby, čo to je strašne drahé, no teda to chcem povedať tým, že tak, že možno teraz robíte (povedané so smiechom), skúsite to ináč, zboku, že, že, teda že na homáre to šupnete. Viete, že teda neprešlo to, tak, neviem, nevylučujem, že proste to je tá firemná kultúra, je tam tak zatavená, že komu treba pomáhať. Netreba tým pomáhať. Treba pomáhať tam, kde sa trápia, tých príbehov je veľa, tých ľudí, ktorí proste to z peňazí, ktoré ledva našetrili, ledva si požičali, niečo vytvorili a, a, a trápia sa a chcú prežiť a koniec koncov tento štát im nieže nepomôže, ale ešte im škodí a tým, ktorí nepotrebujú tak, tak sa ide roztrhať v tom, že ak im uteká oproti, že ešte toto by ste nechceli. No takže dúfam, že nepríde nejaký zákon o homároch, to sú, veľkých kraboch a, pán minister, teda verím, že by vám to na vláde prešlo, a, hej, a s tým skončím.

    Naozaj vláda, ktorá bola schopná zahlasovať za zákon, aby ruskí turisti mohli piť drahé šampanské a aby sme sa my na to skladali, aby sa chudobní, tak vláda za to zahlasovala, nie, predpokladám, že aj za takýto nejaký ďalší skvostný návrh z dielne ministerstva dopravy, kde sú utrhnutí od reality, by predpokladám, že tiež asi zahlasovali. Ďakujem.

  • Na vystúpenia pána poslanca dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Šuca.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený poslanec Hlina, ten váš diskusný príspevok - tak ako vždy - znôžka bludov, poloprávd, demagógie. Vo vašom diskusným príspevkom ste nakopali obrovské množstvo ľudí do tej pomyselnej zadnej časti tela bez toho, aby ste zvažovali, čo rozprávate, ako rozprávate. Začnem postupne.

    Položili ste si otázku a povedali ste si, odpovedali ste si na ňu sám, že pôjdete sa pozrieť na ministerstvo ku pánovi Počiatkovi a k jeho ľuďom, ako bola tá dotácia použitá, či nebola, vulgárne povedané, prejedená, či nebola minutá na platy. Môžem vám s istotou povedať, teraz som telefonoval so starostom obce Nová Lesná, ktorý je združený v oblastnom združení cestovného ruchu, a on mi povedal toto. Nikto z predstavenstva peniaze neberie, nikto z členov peniaze neberie, jedine platená funkcia je výkonný riaditeľ. Takže nabudúce, poprosím, keď s niečím vystúpite, preverte si nejaké konkrétne veci. Tárate tu hlúposti o podpore ruských turistov, majú drahé cigary a Dom Perignon. Chcem sa vás spýtať, pán poslanec, za posledný rok ste boli ako často vo Vysokých Tatrách? Keď ste boli, ako ste tam boli dlho, v akom penzióne ste spali?

    Možno ste mali skočiť na popradské letisko, mali ste sa spýtať na názor zamestnancov letiska, kto im prináša peniaze, akí turisti, ktorí pristanú na popradskom letisku. Možno by ste mali ísť nie do hotelov J&T, ale do bežných ľudí, ktorí majú penzióny v podhorí, akí ľudia tam chodia, koho čakajú a prosia ako neviem čo, aby prišli do ich penziónov. Robia všetko preto, aby tí turisti tam prišli. Sú to aj ruskí turisti, sú to aj ukrajinskí turisti. Takže demagógia a polopravdy. Ďakujem pekne.

  • No ja neviem na rozdiel od môjho predrečníka, že či to je demagógia, čo pán Hlina hovorí, ja chcem, idem reagovať na pána Hlinu. Ja som pri tomto bode sa venoval príprave na nasledujúci bod, k prídavkom na deti chcem sa vyjadrovať a mňa zarazila informácia, že dnes, v dnešnej dobe ako štátny úrad alebo nejakí úradníci si dajú pre štát prenajať priestory za trojnásobne vyššiu cenu, ako je obvyklé. Však to je taký škandál, toto je, to je na odstúpenie niekoho, ak nie na odvolanie priamo. Čiže ja teraz reagujem práve preto, že mňa to tak vyrušilo, lebo 300-tisíc eur, veď to je taká suma a prídavky na deti upravujete o 40 centov! Ako vami to nepohne, naozaj? Mňa to tak vyrušilo, že ja som sa prestal venovať príprave na bod k prídavkom na deti. A chcem zdôrazniť, pán minister, že aj ja trvám na tom, aby ste na túto informáciu zareagovali! Ak neviete teraz, lebo neviete, možno nemáte tú informáciu, môže aj to byť, ak to nepoviete teraz, tak vás žiadam, aby ste Národnú radu informovali, ako to s touto vecou, s tou Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch je, či naozaj takto v čase krízy takto plytvajú, takto rozkrádajú nedostatočné verejné zdroje? Veď vy nemáte na toľko vecí a toto je evidentné kradnutie! Čiže vás rovnako ako kolega Hlina žiadam, aby ste konkrétne na túto vec reagovali. A keď to nebude dnes, tak vtedy, keď budete mať tú informáciu. Ale jednoducho toto nemôžeme prejsť mlčaním.

  • S reakciou pán poslanec Hlina. Nech sa páči.

  • Ďakujem vám veľmi pekne. Pán kolega Šuca, asi ste ma dobre nepočúvali. Dve tretiny z tej podpory skončili v oblastných kanceláriách Košice, Bratislava, Jasná, Vysoké Tatry. Pozor, len Vysoké Tatry majú región, Vysoké Tatry - Podhorie, tam je tých rádovo viac, Nová Lesná. A takto to poviem. V týchto veľkých vám garantujem, lebo napríklad viem, že v bratislavskej oblastnej tam bola, tam boli tri zasadnutia len kvôli tomu, že koľko má mať plat predseda predstavenstva. Má ho okolo 3-tisíc eur alebo 2 500 euro, prosím vás. Ja vám garantujem, že v týchto veľkých tento plat je. A potom sú iné. Potom je, áno, ja som vymenoval dokopy štyri alebo päť a ešte ich je 25. A to sú trebárs aj tie maličké, kde je Nová Lesná, kde sú chudáci, fakt aj tie, tie, ja som pozeral, tam je 20 dedín. Ja si myslím, že to až tak veľa slávy neurobí tých 20 dedín a možno dva-tri subjekty, lebo oni neboli schopní ani zozbierať taký príspevok, ako by mohli dostať. To som hovoril. Keby ste ma počúvali, tak viete. To znamená, že.., a tam verím, tam verím, že tam sú zanietení ľudia a že to nerobia za peniaze. Tomu verím. Len neverím tomu, že to bude mať taký výtlak, hej, tých 30 obcí združené v nejakej oblastnej, kde sa ledva vyškriabali na nejakých 30-tisíc euro, že budú z toho nejaké fakt, že zmysluplné efekty. Ale držím im palce.

    Ja som hovoril, a keby ste ma počúvali, tak by ste to zachytili, že som hovoril o iných, o tých veľkých, ktorí to dostávajú a nepotrebujú. A tam ten údaj mám overený z Bratislavy. Vám garantujem, že aj v regióne Vysoké Tatry, aj v Jasnej, to keby ste si dali tú prácu, tak zistíte, že áno.

    A, pán kolega, mňa nevyzývajte, kde ja mám spať alebo nemám spať, prosím vás. A špeciálne Vysokým Tatrám ja rozumiem veľmi dobre. Dobre? Ja veľmi dobre, ja nikomu nebudem reklamu, že kde človek má spať alebo nemá spať, hej, a kde je pekne a kde nie je pekne, napriek tomu, že tam išli obrovské peniaze. Takže tomu ja, by ste neverili, naozaj rozumiem.

  • Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Hraško. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, milí občania, v rozprave v prvom čítaní nás vystúpilo dosť a, samozrejme, poukázali sme na ten jeden účelový neduh, ktorý cez tento zákon sa dostal až do Národnej rady. Pán minister to na začiatku síce povedal, že toto tam nebude, ale nejako to zaniklo v tom ostatnom virvare. V každom prípade prešlo to cez vládu a prišlo to až do Národnej rady v tom znení, v akom to bolo predložené.

    To, že išlo o účelové nasmerovanie finančných peňazí pre isté skupiny, je nám všetkým jasné. A niekto si myslel, že to prejde možno nejakým záhadným spôsobom. Neprešlo to, takže niekto prišiel o kšeft. Ale však oni si to zase urobia niekde inde.

    V každom prípade podpora cestovného ruchu je veľmi dôležitá, pretože v rámci cestovného ruchu v iných krajinách zaznamenávajú neskutočný prílev financií a, samozrejme, tým a druhotne aj zamestnanosť. U nás sa to však robí trochu zvláštnym spôsobom. Podporovať cestovný ruch môžeme teda priamo, tak ako povedzme sú dotácie pre organizácie cestovného ruchu alebo nepriamym spôsobom, a to je vytváraním prostredia preto, aby sa cestovný ruch v našej krajine rozvíjal ľahšie, rýchlejšie, aby tam bolo potrebných menej byrokratických postupov a podobne.

    Už bolo viackrát povedané, teda že priama podpora cestovného ruchu je u nás akýmsi klientelistickým bonbónikom pre niekoho. Nie vždy, ale, samozrejme, v mnohých prípadoch je to tak. Keď si pozrieme rozloženie oblastných organizácií cestovného ruchu, tak myslím si, že je to tam aj viditeľné. Tak ako bolo povedané, menšie obce, ktoré sa spájajú, naozaj a nemajú ani v rozpočtoch toľko financií, ktoré by mohli do toho, do tých spoločných organizácií dať, aby potom dostali niečo navyše a z toho potom mohli robiť propagáciu svojho regiónu, pripravovať nejaké možnosti pre trebárs podnikateľov a podobne, prípadne zakladať svoje vlastné subjekty, ktoré by mohli v rámci cestovného ruchu priťahovať turistov do ich regiónu.

    Ale potom sú, samozrejme, organizácie cestovného ruchu, ktoré majú za sebou veľmi silný aparát, veľmi silné finančné zázemie, no a potom títo môžu, samozrejme, nainvestovať a potom dostanú niekoľkonásobne, to, samozrejme, podľa podmienok, tak ako sú stanovené v rámci zákona. Tak už tuná je disparita medzi jednotlivými organizáciami, pretože niekto si to dovoliť môže a niekto dáva len z toho, čo môže. Takže to sú, to sú rozdiely. Toto už je prvá taká neprávosť.

    Za druhé. Ja som hovoril, že cestovný ruch treba podporovať možno trošku iným spôsobom a v prvom rade ukazovať našu krajinu, taká, aká je, aké má možnosti, a naozaj, že tých možností tuná je neskutočne veľa, pretože máme naozaj bohaté prírodné krásy, máme tuná nevídané kúpele na Slovensku, toľko, koľko možno v iných krajinách na počet obyvateľov ani neexistuje. A máme tuná ďalšie danosti. Máme tuná tradičnú ľudovú kultúru, ktorou sa môžeme prezentovať a ktorou keď sa prezentujeme v zahraničí, vždycky boduje. A to je veľmi zaujímavé, pretože naša tradičná ľudová kultúra, darmo niekto tam krúti hlavami, že nie, ja som to zažil a zažil som to niekoľko desiatok krát v zahraničí, že naša tradičná ľudová kultúra vždy zabodovala, pretože ju máme trošku inú oproti ostatným. Takže naozaj máme čo ponúknuť, len to treba ukázať v tom zahraničí. Nie je to len to, že máme tuná nejaké tanečky a že ideme sa ukazovať. Čo chcete ponúknuť také, čo v iných krajinách nie je? Džez je všade, rock je všade, hip-hop je všade a podobné žánre, ktoré sú všade na svete. Tuná ťažko niekde budeme ponúkať, keď niekde majú svoju domovskú krajinu a tam sa ňou môžu pochváliť.

    My môžeme ukázať to, čo tuná máme, to, čo inde nemajú, a popritom sa môžu zabaviť aj povedzme štandardným štýlom, na ktorý sú zvyknutí vo svojej krajine. Takže čo sa týka tej nepriamej podpory cestovného ruchu, myslím si, že dôležité je, aby sme mali v prvom rade čo ukázať v tom zahraničí a čím sa prezentovať - a hovoril som to už viackrát -, treba nám v prvom rade obnoviť naše kultúrne pamiatky. V Čechách to urobili hneď na začiatku a teraz sa tým môžu chváliť. Rozrastá sa im to, chodia tam tí turisti, chodia tam tí návštevníci. Ja sám som tam bol navštíviť pár miest a naozaj veľmi pekných.

    Spravili to na začiatku, nerozkradli, nevytunelovali, obnovili ich a teraz majú na čom stavať. U nás, žiaľ, tie kultúrne pamiatky chátrajú a chátrajú a chátrajú, a keď nám odídu, tak potom ich už nikto nepostaví, nikto do toho nebude investovať. Investovať možno treba do tej obnovy a potom sa máme naozaj čím chváliť. Takže prvá možnosť, ako podporiť cestovný ruch, je obnova pamiatok, pretože už som to hovoril tiež v predchádzajúcich mojich vstupoch, ak obnovíme kultúrne pamiatky, do regiónov, kde sú tieto kultúrne pamiatky, bude chodiť viac turistov, na to nadväzujúce služby, ubytovanie, stravovanie, doprava a tak ďalej a už sa tu rozbieha región ako taký a jeho trvalá udržateľnosť.

    Nastáva regionálny rozvoj v oblasti cestovného ruchu. Pretože toto je to, čo máme, to, čo môžeme ponúknuť. Na to netreba veľa investícií, len zrekonštruovať alebo obnoviť kultúrne pamiatky.

    Ďalšia pomoc cestovného ruchu môže byť v oblasti podpory malého a stredného podnikania. Ak vytvárame také zlé podmienky pre malých a stredných podnikateľov, že sa im vôbec neoplatí otvárať vôbec nejakú firmu na to, aby umožňovala turistom, aby z nej mohli alebo teda na jej produktoch mohli fungovať, tak potom je to o ničom. Potom sa tam tí turisti ani nevrátia, aj keď prídu, nebudú mať služby, odídu preč, pretože ten byrokratický aparát je v súčasnosti naozaj taký, že neumožňuje tým mladým ľuďom, ktorí by možno aj chceli, ale možno nemajú na to ten základný kapitál, možno majú dobré myšlienky, dobré nápady aj dobré skúsenosti, možno boli predtým v zahraničí, možno si to vyskúšali, ale nemajú finančné prostriedky na to, aby založili takýto podnik alebo takúto firmu a potom ponúkali služby v cestovnom ruchu. To je priama podpora, teda finančná, aby mohli založiť, no a potom, samozrejme, zjednodušiť procesy v rámci byrokracie, aby sa im nehádzali polená pod nohy, ale, naopak, umožnilo sa im jednoduchšie podnikať v tejto sfére.

    Takže to je ďalšia možná podpora, nepriama podpora cestovného ruchu. Takže to je sústava, sústava takých aktivít, ktoré by mali viesť k tomu, aby sa u nás cestovnému ruchu darilo. Čiže to nie je len tá priama podpora, ako sme videli účelové dotácie pre niekoho, to je suma opatrení, ktoré by mali viesť k tomu, aby sa cestovnému ruchu u nás darilo. A, samozrejme, tá priama podpora, ako som už spomínal, je prezentácia Slovenska v zahraničí. My potrebujeme našu krajinu prezentovať. Posledný taký počin Slovenskej agentúry pre cestovný ruch bola reklama na Eurosporte v dobrých časoch, to si myslím, že toto bol dobrý počin. A na tom naozaj netreba šetriť, samozrejme, účelne, nieže sa spraví zase niečo, niekto zhrabne veľa peňazí do vrecka, aj keď sa spraví trebárs teda dobrý ten videoklip, ktorý potom ide, ale je to predražené a podobne. Čiže prvá možnosť je prezentovať nás takýmto spôsobom, čiže dať priamu reklamu do médií.

    No a potom druhá možnosť je zúčastňovať sa veľtrhov cestovného ruchu. Zažil som ich tiež niekoľko, pretože som chodil účinkovať a vystupovať v kroji s nástrojmi, chodil som reprezentovať regióny a boli to naozaj dobré akcie. Tam sa dá cestovným kanceláriám, turistom, ľuďom ponúknuť naozaj veľa materiálu a oni si z toho potom môžu vybrať, ale treba tam byť. Posledná skúsenosť prezentácie Slovenska v Nemecku bola biedna. České firmy, teraz to nesúvisí s cestovným ruchom, to je trošku z inej oblasti, to bolo skôr v rámci hospodárstva, ale Slovensko tam zastúpenie nemalo. A pritom máme firmy, ktoré sa môžu prezentovať, ale Slovensko tam zastúpenie nemalo. Naozaj toto sú možnosti, ktoré treba využiť, a ísť sa prezentovať na takéto akcie.

    Čiže ešte raz. Videoklipy o našej krajine do médií, celosvetovo sledovaných alebo povedzme európskych, to nám stačí zatiaľ a potom druhá prezentácia na veľtrhoch cestovného ruchu. A spraviť naozaj peknú prezentáciu, zažil som totižto aj prezentáciu Slovenska, že prišla firma, zobrala za to prachy a z veľkého, za veľa peňazí málo muziky. Podobnú prezentáciu som zažil naposledy na Expo 2010 tuším v Šanghaji, kde som takisto bol osobne. A predstavte si, agentúra, ktorá to dostala, samozrejme, to nesúvisí s ministerstvom dopravy, ale s ministerstvom hospodárstva, pretože to to malo pod palcom, agentúra, ktorá dostala túto zákazku, vyžmýkala tak účinkujúcich, ktorí tam boli účinkovať, že tí boli účinkovať len za diéty. Žiadny honorár. Úbohé a chabé! Ale nikto to neriešil. Ja som povedal, že sa im na to vykašlem, ale môj kolega, s ktorým som tam bol, s ktorým sme zohratí, je odtiaľto z Bratislavy, povedal, že ale veď to už nejak prežijeme, tak poď, pôjdeme sa pozrieť do Šanghaja. Áno, väčšina sa spolieha na to. Veď tam si v živote nebol, poď sa tam pozrieť, je to krásne. Ja som teda už ten svet pochodil, takže mne na tom nejak extra nezáležalo, ale je to hnusný spôsob, akým sa agentúra postavila k účinkujúcim. Pozor, nie ku všetkým, selektívne. Zrejme dostali príkaz, týmto dajme, lebo niekto letel British Airwaysom a niekto letel Aeroflotom. Už len táto jediná taká zvláštnosť. Takže aj potom, keď sa prezentovali, niekto stačilo, že sa tam pretrčil hodinu-dve a niekto tam si musel odmakať od rána do večera svoje. Takže toto sú tie zase drobnosti, ktoré možno nikto ani nevidí, že sa dá, zadá robota, ktorá by mala mať dobrý cieľ, mali byť účelne vynaložené finančné prostriedky, ale nie sú. Lebo opäť môžu to byť tendenčne pre niekoho účelovo zadané a ešte sa prípadne z toho niečo vráti naspäť. Žiaľ, to je ten klientelizmus, o ktorom stále hovoríme a niektorí si to stále nedajú vytĺcť z hlavy. Takže treba zlepšiť tieto veci, nepôsobiť klientelisticky, nepôsobiť korupčne a potom aj tá propagácia alebo podpora cestovného ruchu bude na adekvátnej úrovni. Takže som za to, aby sme podporovali cestovný ruch, ale hovorím, treba to podporovať komplexne, nielen jednostranne, účelovo, ale naozaj plošne pre všetkých, aby všetci mali rovnaké možnosti za rovnakých podmienok, a nielen tí, ktorí na to majú, tak budú mať ešte viacej. A tí, ktorí sa zbierajú omrvinkami, tak aj omrvinky dostanú. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Kaník. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Ja tak prakticky, pragmaticky k tomu. Tento zákon, v minulom období som sa na ňom teda dosť narobil aj som viedol komisiu cestovného ruchu, takže mi na ňom záleží.

    Ako som včera už spomenul, tým kľúčovým problémom tohto zákona v tom dobrom, ako ho nastaviť čo najlepšie, je, ako zabezpečiť pre neho čo najväčší príliv finančných prostriedkov, ktoré nakoniec skončia v oblastných organizáciách cestovného ruchu. Zatiaľ je to nastavené tak, že tým hlavných zdrojom je daň z ubytovania, z prenocovania, ktorá je v priemere okolo 50 centov za osobu a noc. Aj to vtiahlo potom do tých oblastných organizácií cestovného ruchu na 99 % ubytovateľov, tých, čo poskytujú ubytovacie služby.

    Ale cestovný ruch je omnoho širšia vec. To sú, samozrejme, akvaparky, skiparky, múzeá, galérie, ale aj obchody, služby všetkého druhu. Ale stačilo by, keby sme sa zamysleli nad tým, ako vtiahnuť do toho tých prvých. To, čo, za čím ľudia chodia vlastne do tých destinácií, za lyžovačkou, za aktívnym oddychom a tak ďalej. To znamená vytvoriť nástroj, ktorý finančne napojí aj tieto organizácie na to, aby aj ich prostriedky boli súčasťou alebo tie, ktoré oni vyberú, prílivom pre organizácie cestovného ruchu. Ja mám predstavu, ako by sa to dalo spraviť, ale to už, samozrejme, v týchto 20 sekundách sa nedá vydefinovať.

    Ja prídem s novelou tohto zákona, pretože sa bude jednať o novelu zákona o miestnych poplatkoch. Nijak ináč sa to nedá spraviť, lebo aj daň z ubytovania je miestnym poplatkom. A poprosím pána ministra, aby bol ústretový potom pri zvažovaní o podpore tejto myšlienky.

  • S reakciou pán poslanec Hraško. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne kolegovi Kaníkovi za podporu a, samozrejme, aj doplnenie niektorých informácií. Naozaj je dôležité hľadať možnosti, akým sa dá, akým spôsobom sa dajú podporiť oblastné organizácie cestovného ruchu aj nepriamym spôsobom. No a ešte som možno zabudol, že v podstate niektoré organizácie cestovného ruchu sa naozaj snažia kvalitne robiť aj z toho mála, čo majú, a niektoré si opäť z toho robia kšefty pre svojich známych tak, ako bolo povedané v rozprave kolegom Hlinom, že sú to kšeftíky, nielen teda priamo zaplatenie vedúcich pracovníkov alebo čelných predstaviteľov organizácií, ale potom sú to také kšefty, že niekto zadá zákazku konkrétnej firme, pretože tam netreba robiť ani výberové konanie, ani nič podobné. Tak sa zadá alebo sa účelovo nastaví takéto výberové konanie a pridelí sa zákazka, samozrejme, predražená, takže kšeftíky idú opäť pre vybrané firmy, a ktoré potom neurobia tú robotu dobre, pretože viem o tom, že sa takéto veci dejú v niektorých organizáciách cestovného ruchu. A tí, ktorí robia kvalitné veci, tak potom na to poukazujú a čudujú sa, že vôbec niekto za to peniaze dal. Ale tak je to jasné, že tie peniaze sú účelovo dané niekomu do vrecka a za neodvedenú kvalitnú robotu. Takže aj na toto si v budúcnosti treba možno posvietiť alebo skutočne tú podporu hľadať iným spôsobom, aby k takýmto veciam v budúcnosti nedochádzalo.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Áno, nech sa páči, máte slovo.

  • Zareagujem krátko len na tú nájomnú zmluvu. Pán Brocka, som zvedavý, ako vyvodíte dôsledky, pretože tú zmluvu zabetónoval váš nominant pán Belinský v roku 2012 v SACR-i na tú sumu 285 777 eur. Čiže veľmi som zvedavý na to, aké dôsledky vyvodíte vy. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Úlohou spravodajcu je zhodnotiť rozpravu. Ja len k posledným dvom vystupujúcim rečníkom, ktorí tu položili veľa otázok. Páni, ja žasnem, veď prečítajte si vy návrh marketingovej stratégie Slovenskej agentúry pre cestovný ruch na roky 2014 až 2020. Všetko to, čo tam, o čom ste tu rozprávali, o čom veľa z vás nemá ani šajnu, je tam napísané. Ja ako člen rady agentúry SACR som sa jej podrobne venoval, môžeme si spolu vzadu na káve o tom veľa povedať. Ale jednoducho nerozprávajte o tom, čo ste ani len nečítali. Pán Hraško, veľa dobrých vecí ste povedali a veľa z tých vecí je použitých práve v tejto stratégii marketingovej. Treba si to len a len prečítať a nie postaviť sa a rozprávať to, čo vám slina na jazyk prinesie. Ďakujem veľmi pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 728. Spoločná správa výborov je tlač 728a.

    Pán minister, máte slovo, nech sa páči, odôvodnite aj tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, návrh zákona zavádza elektronizáciu predaja diaľničných známok, a teda elektronickú podobu diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest motorovými vozidlami do 3,5 tony.

    Cieľom návrhu zákona je nahradenie papierovej nálepky alebo plastovej nálepky jej elektronickou podobou, preto je vhodnejšie nahradiť zaužívaný pojem diaľničná nálepka pojmom diaľničná známka.

    Návrh zákona nahrádza v súčasnosti platné znenie § 6 cestného zákona. Systém nálepiek, ktorý na Slovensku funguje od roku 1996 a pri zohľadnení stúpajúceho počtu vozidiel a súčasných požiadaviek sa javí z dlhodobého hľadiska ako neudržateľný a prekonaný. V súčasnom systéme existuje niekoľko problémov, ako je napríklad povinnosť umiestnenia nálepky na prednom skle, ale čo je rozhodujúcejšie, vysoké náklady spojené s výrobou a distribúciou, ako aj rovnako falšovanie, prípadne krádeže nálepiek. Navrhovaný elektronický systém predaja diaľničných známok zabezpečí užívateľom spoplatnených úsekov komfortnejší a širší spôsob nákupu diaľničnej známky, zároveň nebude dochádzať ich obmedzovaniu z dôvodu vizuálnej kontroly, rovnako ako spomaľovanie dopravy pri kontrolách. Rovnako návrh zákona ráta so zefektívnením kontroly, ako aj so zavedením objektívnej zodpovednosti. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Františkovi Petrovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov, tlač 728, v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. októbra 2013 č. 840 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 20. novembra 2013 č. 343, - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením z 12. novembra 2013 č. 251 a

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením z 12. novembra 2013 č. 230.

    V časti IV je uvedených osem pripomienok. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 8 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania

    návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 25. novembra 2013 č. 255.

    Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku od pána poslanca Poliačika.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, kolegyne, pán minister, mám len veľmi krátky pozmeňovák. To znamená, nepôjdem do, do ani okolností, ktoré sa týkajú zavedenia tejto známky, ani do ceny, koľko to bude stáť. Nie som odborníkom na tieto veci a rád to prenechám ľuďom, ktorí sa tým zaoberajú viac.

    Ale každopádne som človek, ktorý po tých diaľniciach jazdí, a chápal som doteraz, že, že pri tej pevnej známke bol nejaký zmysel toho, aby sa vydávala na, na kalendárny rok. Ale uniká mi tento zmysel v momente, keď sa zavádza známka digitálna. Pán štátny tajomník Stromček mi na ústavnoprávnom výbore povedal, že ak by sme to dali pohyblivo, to znamená, že od momentu, keď si človek tú známku kúpi, tak mu rok platí, tak by štát prišiel o prostriedky, pretože presne tie peniaze tých ľudí, ktorí platia si ročnou známkou dajme tomu iba za polroka jazdenia alebo štyri mesiace jazdenia a potom si musia na ďalší kalendárny rok kúpiť ďalšiu, tak tie by nám odtiaľ ušli. Ale podľa mňa ten princíp, že človek by mal dostávať, ak to je možné, v zásade to, čo si zaplatil, je vyššie. Je vyššie a pri stave slovenských ciest a tom, že koľko bolo umožnené všetkým garnitúram, aby, ako sa hovorí, slovenské diaľnice boli oblepené vatou, a tie peniaze proste unikli do, do vrecák kadekoho, tak ten občan sa na to doteraz naozaj pozeral a po tých cestách musí jazdiť a myslím si, že je iba fér, keď voči nemu sa spraví aspoň taký ústretový krok, že keď sa to dá spraviť, tak naozaj dostane to, čo si zaplatí. To znamená, keď si kúpi ročnú známku, tak dostane známku na rok.

    Preto dávam pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika k vlastnému návrhu zákona o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov. Vládny návrh zákona o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov sa mení takto:

    1. V čl. I v § 2 ods. 2 druhá veta znie:

    "(1) Úhrada diaľničnej známky sa platí na 365 dní, na 30 dní alebo na 10 dní bez ohľadu na počet vykonaných jázd."

    2. V čl. I v § 3 ods. 1 znie:

    "(1) Diaľničná známka s platnosťou 365 dní je platná 365 dní v vrátane dňa určeného užívateľom vymedzených úsekov ciest."

    Myslím, že odôvodnenie ani nemusím čítať. To je jeden z malých, z mála zákonov, ktorý aj nie pre právnika hovorí presne to, čo v ňom má byť. To znamená, že keď si zaplatím 365-dňovú známku, tak mi 365 dní platí.

    Beriem ten argument, že môže tam na konci byť nejaká strata na, na strane štátu, ale podľa mňa nemôže byť až taká veľká, pretože v zásade ten objem tých áut, ktoré po tej diaľnici budú jazdiť, ostane rovnaký. To znamená, že tí ľudia, ktorí využívajú tú diaľnicu, tak..., síce budú priebežne prispievať, možno nie tak nárazovo do toho štátneho rozpočtu a tie ročné známky si kupovať, ale podľa mňa takí ľudia, ktorí teraz si rozmyslia radšej 4 mesiace v roku s novým autom dajme tomu jazdia po starých cestách, bude chodiť po starej ceste do Trnavy, nie po novej, tak teraz si tú diaľničnú už kúpi, lebo tie 4 mesiace jednoducho už nebude musieť čakať. Takisto človek, ktorý dajme tomu v júli predá auto a v auguste si kúpi nové, tak už ani tú starú diaľničnú známku nemôže si preniesť na to nové auto, to znemená, že on v tom istom roku zaplatí dve rovnako rovnako drahé diaľničné známky na to, aby sa mohol na jednu voziť od januára do júla a od júla do augusta sa bude voziť na ďalšej.

    Takže naozaj podľa mňa tam nie je čo riešiť. Jediné, čo možno pán minister by mi mohol povedať v reakcii, je, že aká veľká strata by teda bola na strane štátu, či sa to dá nejakým spôsobom vyčísliť. Ja dúfam, že po tom, čo som sa na to pýtal pána štátneho tajomníka na výbore, tak sa nad tým na ministerstve aspoň niekto zmyslel a v prípade, že tá strata nie je tak obrovská, tak masívna, že by to nabúralo, že by to nabúralo štátny rozpočet, tak si myslím, že by to bol veľmi sympatický, ústretový krok, ktorý by sme voči občanom tohto štátu mohli urobiť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa nehlási žiaden poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 715. Spoločná správa výborov má tlač 715a.

    Pán minister je už tu. Nech sa páči, pán minister, zaujmite miesto a poprosím vás, aby ste vládny návrh zákona odôvodnili. Nech sa páči. Chvíľočku počkáme.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa sa kladie dôraz na účelné využívanie finančných prostriedkov určených na prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa v súvislosti s riadnou starostlivosťou oprávnenej osoby o výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.

    Preto sa navrhuje upraviť určenie osobitného príjemcu v prípadoch:

    1. neplnenia účelu prídavku a príplatku k prídavku - to znamená ak prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa neslúži na podporu výchovy a výživy dieťaťa;

    2. nedbanie o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky - to znamená najme neprihlásenie dieťaťa na povinnú školskú dochádzku alebo neospravedlnené vynechávanie vyučovania dieťaťom o viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci;

    3. uloženie výchovného opatrenia súdom podľa zákona o rodine alebo orgánom sociálnoprávnej ochrany a

    4. spáchanie priestupku dieťaťom.

    Súčasne sa navrhuje odňatie príspevku na dieťa k príplatku a príplatku k prídavku na dieťa v prípade spáchania priestupku dieťaťom v čase určenia osobitného príjemcu bez ohľadu na skutočnosť, či osobitný príjemca bol určený z dôvodu spáchania priestupku dieťaťom alebo z dôvodu neplnenia účelu prídavku a príplatku k prídavku, nedbanie o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky alebo uloženia výchovného opatrenia.

    Vládnym návrhom zákona sa zároveň umožňuje priznanie prídavku na dieťa aj v prípade študentov vysokých škôl, ktorý presiahne štandardnú dĺžku štúdia. Pri prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola uplatnená len jedna zásadná výhrada voči návrhu, a to zavedenie povinnosti rodičov oznámiť úradu po dovŕšení troch rokov veku dieťaťa, ako bude zabezpečená starostlivosť o toto dieťa. K zavedeniu tejto povinnosti ma viedla skutočnosť, že v období od troch rokov veku dieťaťa do začiatku plnenia školskej dochádzky úrad nemá vedomosť o zabezpečení starostlivosti o dieťa. Cieľom je vytvoriť priestor na včasné zachytávanie prípadov zanedbávania, ba až týrania detí a to aj prostredníctvom kontroly účelnosti poskytovaného prídavku k príplatku.

    S pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, súhlasím a prosím o ich podporu v pléne Národnej rady. Zároveň žiadam a uchádzam sa o podporu uvedeného návrhu ako takého. Ďakujem pekne, skončil som.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Márii Janíkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 715. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 715 (ďalej len "gestorský výbor"), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 827 z 15. októbra 2013 pridelila parlamentný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    2. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).

    3. Návrh zákona odporučili schváliť:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 344 z 20. novembra 2013, - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 245 z 12. novembra 2013 a

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 82 z 21. novembra 2013.

    4. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, predložili 9 návrhov, ktoré sú v správe.

    5. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v bode III. tejto spoločnej správy, v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písmeno f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    6. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 9 v čtvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Máriu Janíkovú vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 94 z 26. novembra 2013.

    Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala štyri písomné prihlášky. Za poslanecký klub KDH Július Brocka, ďalej páni poslanci: Ivan Štefanec, Jozef Mihál a Ľudovít Kaník.

    Teraz dávam slovo poslancovi Júliusovi Brockovi za poslanecký klub KDH. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, o návrhu som filozofoval v prvom čítaní a teraz by som teda o veciach, ktoré v návrhu novely zákona o prídavkoch na deti podporujem, o tom už by som nehovoril. Spomínal som to v prvom čítaní, že tvrdšie podmienky voči tým, ktorí zneužívajú túto dávku, aby táto dávka plnila svoj účel, pomoc vysokoškolákom, keď zosúlaďuje ten návrh s legislatívou, ktorá je napríklad v Česku. Ale rád by som povedal pár slov k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý som ohlásil pri prvom čítaní. Reagoval naň už pán minister aj vo svojom úvodnom slove a to je ten paragraf 14 odsek 2 o tej novej povinnosti. Ale predsa prv ako prečítam ten pozmeňovací návrh, by som ho rád trošku uviedol.

    Pán minister, plytvať sa dá rôzne. Jeden príklad tu spomenul v predchádzajúcom bode vášho kolegu z vlády, ministra dopravy pán poslanec Alojz Hlina, keď hovoril o tom, že vláda prenajíma za také ceny, trojnásobne premrštené, ako sú bežné, ale to som si vlastne uvedomil, že to ani není plytvanie, to je rozkrádanie, čiže toto som nepovedal dobrý príklad, ale plytvaním určite je z verejných zdrojov, keď sa podporuje prebujnená byrokracia alebo sa ona ešte zvyšuje napríklad prijímaním, robením zbytočných vecí. Keď tí úradníci, ktorí mnohí nevedia, čo prv, pretože sú tak zahltení svojou, svojimi povinnosťami, tak im pribudnú ešte aj nové a ďalšie. Teda, keď som hovoril o tých opatreniach, ktoré, alebo plytvať sa dá aj tak, že sa prijímajú vyslovene škodlivé opatrenia, a to škodlivé opatrenie, to je to, čo budeme o ňom za chvíľku hlasovať, to je ten návrh novely zákona o kolektívnom vyjednávaní, ale aby som neodbočoval, odbočím (povedané so smiechom) tiež iným príkladom, ako sa dá plytvať, a to som tiež už spomínal, keď viacerí poslanci sedia na viacerých stoličkách, poberajú viacero plných platov, a pritom tie svoje funkcie nevykonávajú na plný úväzok.

    Tí starostovia, ktorí pracujú na čiastočný úväzok a majú len čiastočný príjem, tak musia v spravodlivom hneve ako pukať, ako to, ako to tu funguje za vlády SMER-u, a preto nesúhlasím s pánom poslancom Baškom, ktorý sa ráno vyjadril, že keď niekto má dve funkcie, tak si zaslúži dva platy. No, obávam sa, že niekedy si ani jeden z tých platov nezaslúži, a veď ani on nie je taký známy, by som povedal, parlamentár, že by sa tu pretrhol od roboty v Národnej rade ako poslanec, ale tak predpokladám, že viac sa hodí na župana, takže tam to možno bude inak.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, hovoríme o prídavku na dieťa, takže vás chcem upozorniť, aby ste sa držali témy.

  • Pani podpredsedníčka, vy máte zvláštny dar, že pri opozičných poslancoch rada skáčete do reči. A keby ste ma pozorne počúvali, tak by ste vedeli, že hovorím k veci, ja hovorím o tom, že plytvať sa dá rôzne. A napríklad aj cez prídavky na deti sa dá plytvať, no. A ja som spomenul pri tých odbočkách aj iné, väčšie formy plytvania, lebo zhodou okolností na prídavky na deti preto nemáte viac ako 40 centov od nového roka, lebo sa inde strašne veľa plytvá, že sa tie peniaze tak rozbehnú, rozkradnú, že potom minister Richter nemá na vyššie zvyšovanie prídavkov na deti.

    No ale minister Richter robí aj sám niektoré veci, ktoré ja považujem za škodlivé a zbytočné, a to je ten prípad tej byrokracie. No veď vy pomôžte úradníkom na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, ale tak, že budú robiť veci, ktoré sú potrebné, ktoré sú nevyhnutné, ale nie zbytočné. Čo budú mať na úradoch práce z tých 50-tisíc oznámení rodičov, ktorí majú deti staršie ako 3 roky, že ako sa o ne postarajú, či ich bude babička varovať alebo manželka, alebo matka, ktorá nemá prácu a bude pri dieťati, alebo to proste nejak inak urobia? Ako, čo chcete s tými oznámeniami, aby ste alibisticky boli krytí, že ale vám, vy tu máte papier, že tí rodičia povedali, že sa postará babička v Rimavskej Sobote? Ako to je pre vás argument? A už tu neoperujte malou Luckou, veď o tom prípade úrady vedeli, ale to nedotiahli dokonca. To nebol problém, že 50-tisíc rodičov vám neposlalo žiadosť, ako sa o svoje deti postará, to je úplná blbosť! Proste ako načo zbytočne povinnosti aj tým rodičom a ich idete zbytočne šikanovať a, a nezmyselnú náplň dávať? Alebo toto bude to miesto nového zamestnanca, že ktorý bude na úrade práce mať agendu iba tieto oznámenia rodičov kontrolovať a potom bude mať v pracovnej náplni námatkovo vyberať zo zoznamu tých rodín a ich navštevovať?

    Veď vy, vy viete, ktoré rodiny sú v problémoch. Veď z jedného roka na druhý, za šesť mesiacov narástol počet detí, ktoré boli odobraté z rodín krízových a ohrozených, takmer o 80 percent. Veď detské domovy praskajú vo švíkoch. Ak minulý rok to bolo, neviem, 490, to číslo možno presne som nepovedal, ale bolo to niečo cez 400 prípadov detí odobratých do detských domovov, keď zlyhala rodina zo sociálno-ekonomických alebo iných dôvodov, a tento rok za šesť mesiacov to bolo vyše 800. Veď to je taký nárast, veď to je taký nárast, že no proste to je znakom, že tie úrady vedia, ktoré sú to rodiny. Oni vedia, ktoré rodiny mohli zachrániť, deti v tých rodinách, a nebolo treba veľmi veľa vecí, možno že stačilo im prispieť mimoriadne na uhlie, keď ide je zima, lebo nemajú zabezpečené kúrenie, bývajú v takých podmienkach, že tie deti preto im súdy odoberú. Čiže, vy viete, komu treba pomáhať, a pomáhajte a mali by ste účinnejšie pomáhať, aby tie deti z rodín neboli odoberané. Ale ak si vy alibisticky myslíte, že keď do paragrafu 14 dáte také ustanovenie, ako ste ho tam napísali alebo teda dali, že toto vyrieši problém, ja si myslím, že nevyrieši. To je šikanovanie rodičov, ktorí sa zodpovedne o svoje deti starajú. A vy by ste sa do nich miešať nemali. Ak nové povinnosti, tak v prípadoch, keď ide o evidentné zneužívanie a nefunkčnosť systému, ale toto za zmysluplné riešenie nepovažujem.

    Môj pozmeňovací návrh ohlásený:

    V bode 26 § 14 vypustiť ods. 2.

    Zdôvodnenie:

    V § 14 ods. 2 sa zavádza nová povinnosť pre rodičov po dovŕšení 3 rokov veku dieťaťa písomne oznámiť úradu práce, akým spôsobom a kde bude poskytovaná starostlivosť o toto nezaopatrené dieťa. Návrh je na jednej strane šikanovaním niekoľko desaťtisíc rodičov a tiež nič neriešiacim zvyšovaním byrokracie. Je to neprimerané zasahovanie do rodičovských práv a nie je žiadny dôvod na zavádzanie takýchto povinností pre rodičov, ktorí sa zodpovedne starajú o svoje deti, preto navrhujem uvedené ustanovenie vypustiť.

    Ďakujem za vašu pozornosť. Nech sa páči.

  • Faktické poznámky dve, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, pán poslanec Kaník a Jasaň.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem. Chcel som podporiť predrečníka v tom, že naozaj nemôžme ísť tou cestou, ako úradníci radi idú, že keď je problém, tak vymyslíme ďalšie byrokratické povinnosti, ďalšie tlačivá, ďalšie hlásenia. To není cesta, to je naozaj úplne zbytočné. Skôr sa treba zamerať na to, aby prídavok plnil svoju úlohu, aby naozaj za to, že spoločnosť podporuje rodinu a deti, očakávala aj nejakú formu správania sa od tých rodín, ktoré to dostávajú. A tam máme veľké medzery, na to sa zamerajme, to zlepšime a nezaťažujme ľudí ďalšími byrokratickými nezmyslami.

  • Ďakujem pekne. No ja si nemyslím, že je to zbytočné alebo že je to šikanovanie alebo niečo podobné. Keď týmto opatrením zamedzíme čo i len jednému alebo len jedno dieťa zachránime pred zanedbávaním jej výchovy, jeho výchovy, tak to určite určite svoj cieľ splní. A tí úradníci, ktorí to budú vyhodnocovať, dostanú, dostanú na základe svojich skúseností dosť poznatkov na to, aby vedeli, kam naozaj na základe takéhoto, takejto informácie majú ísť. Druhá poznámka na pána kolegu Brocku súhlasím s vami, že plytvať sa dá rôzne. Naozaj rôzne, tak by ste možno si mali aj vy občas rozmyslieť, či treba vystúpiť, alebo netreba, lebo niekedy je to plytvanie naším časom. Ďakujem.

  • Ospravedlňujem sa za to plytvanie vaším časom, ale je to pochopiteľné, lebo keď niekto sedí na piatich stoličkách, tak musí byť v strese, lebo naozaj veď teda veď už mu beží čas, ja neviem, na VÚC-ke, na meste a v akom úrade, ale je to pochopiteľné, preto podporte môj návrh, a sám prídete na to, že na dvoch stoličkách sa nedá sedieť, a potom budete len na jednej a potom to nebude pre vás zdržiavanie času, keď sa budeme baviť o takých veciach ako, že na Slovensku sú v týchto dňoch detské domovy tak preplnené, že praskajú vo švíkoch, naozaj, že sa rozpadá toľko rodín, o ktorých, však tie deti boli odobraté z tých rodín, takže každý vie, ktoré sú to ohrozené rodiny, a nerobíte dosť pre to.

    Ale súhlasím s vami, pán kolega Jasaň, lebo to je pekná myšlienka, že ak zachránime jeden ľudský život, tak stojí za to nejakú povinnosť iným pridať. Ako, ako s myšlienkou súhlasím, lebo je krásna a pravdivá, ale ten návrh toho opatrenia, to nie je o záchrane jedného života, to je obyčajné šikanovanie, to je buzerácia slušných ľudí. Naozaj. Vy si myslíte, že úradníci na úrade práce nevedia, ktorým rodinám treba pomôcť? Však sa opýtajte pána ministra a za minútu vie zistiť, keď mu nájdete, či na Googli, alebo kde, miesto na Slovensku, a obec prstom môžete ukázať, ľahko poviete, že tu potrebujeme dvoch-troch terénnych pracovníkov alebo musíme pomôcť starostovi v obci, alebo vy prispejte, teda alebo, prepáčte, no, nebudem pokračovať, aby som sa vás náhodou nedotkol.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, pán minister, dovoľte mi, aby som využil túto príležitosť, keďže v tomto bode je otvorený takisto zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, aby som predložil jeden dôležitý pozmeňovací návrh. Súvisí s nezamestnanosťou mladých ľudí, ktorú bez ohľadu na politickú príslušnosť identifikovali všetci ako problém, ktorý je potrebné riešiť. Nezamestnanosť mladých ľudí je na Slovensku piata najvyššia v celej Únii a presiahla podľa posledných údajov 35 %. Určite to súvisí aj s tým, že sa obmedzila pružnosť na trhu práce, že sa neúmerne zvýšili dane, odvody a mladí ľudia majú menej možností pracovať. Súvisí to aj s tým, že sa neúmerne zvýšili odvody na dohodu. Pôvodne, keď to vláda urobila, tak sme vyvinuli tlak, ktorý bol sčasti úspešný, pretože sme navrhovali výšku 190 eur mesačne pre študentov, ktorí pracujú na dohodu, aby sa im neplatili zvýšené odvody. Tie odvody sa zvýšili zhruba z 1 % na takmer 30 %. Je treba povedať, že vláda potom ustúpila čiastočne tomuto tlaku a stanovila úroveň na 155 eur mesačne, úroveň, do ktorých sa, do ktorej sa zvýšené odvody neplatia. Keďže náklady stúpajú a stále nezamestnanosť mladých je problém, prichádzam s pozmeňovacím návrhom za podpory kolegov, aby sa táto výška pre budúci rok zvýšila na úroveň 200 eur.

    Dovolím si teda prečítať pozmeňovací návrh, ktorý znie:

    Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    Čl. II

    Bod 1 V § 4 ods. 1 znie:

    "(1) Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nepresiahne u jedného zamestnávateľa 200 eur a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej výrobnej praxe."

    Bod 2 V § 4 ods. 2 znie:

    "(2) Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nepresiahne u jedného zamestnávateľa 200 eur, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej výrobnej praxe a člena volebnej komisie.

    Doterajší článok II sa označuje ako článok III.

    Bodom 1 sa navrhuje, že zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nepresiahne u jedného zamestnávateľa 200 eur.

    Podstata teda toho návrhu spočíva v tom, že zvýšené odvody nebudú platiť študenti do výšky, ak si zarobia do výšky 200 eur. Dovoľte mi uviesť ešte dve čísla, počet dohôd klesol po zvýšení odvodov zhruba o tretinu. Mali sme približne 600-tisíc ľudí pracujúcich na dohodu, zhruba 200-tisíc dohodárov prišlo o svoje možnosti pracovať práve zvýšením odvodov, medzi nimi je určite aj mnoho študentov, čo sa prejavilo na čísle v počte nezamestnaných mladých ľudí do 25 rokov. Som presvedčený teda, že túto situáciu je potrebné riešiť a toto je jeden z nástrojov, ktorý ju pomôže riešiť. Samozrejme, je potrebné riešiť situáciu komplexne aj vzhľadom na zlepšenie systému vzdelávania, nielen z hľadiska financovania v štátnom rozpočte, o čom budeme hovoriť určite v rozprave o štátnom rozpočte, ale aj z hľadiska takých dôležitých nástrojov, ako je pracovné právo, ako je výška daní a odvodov.

    Že sa to dá, tak svedčia o tom aj iné krajiny, pretože napríklad v Nemecku, ktoré je naším najväčším obchodným partnerom, nezamestnanosť nielen celková klesá, ale klesá aj nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov, ktorá je podľa posledných údajov 7,9 %. Čiže pripomínam, to číslo u nás je viac ako 35 %, u nich 7,9 %. Je pravdou, že na túto tému som zachytil mnohé iniciatívy aj zo strany vlády, aj zo strany Európskej únie, chcem ale povedať veľmi jednoznačne, že sa nebránime žiadnym iniciatívam, každú rozumnú iniciatívu podporíme, ale podstata problému nespočíva v tom, že budeme presúvať peniaze z jedného miesta na druhé, že budeme vymýšľať nové dotácie, ale podstata problému je v tom, aby sme nehádzali mladým ľuďom, ktorí chcú pracovať a získať svoje pracovné návyky, aby sa uplatnili na trhu práce, aby sme im nehádzali polená pod nohy, aby sme im zbytočne nesťažovali tieto podmienky, aby sme im nezvyšovali dane a odvody, a verím, že tento návrh k tomu pomôže.

    Ja som zachytil aj určité signály z ministerstva práce, že jedná so študentmi a že, že sú prístupní k dohode o zvýšení toho limitu 155 eur, čo je určite dobrá správa, ale dávam tento pozmeňovací návrh aj s kolegami najmä preto, aby sme upozornili na potrebu riešenia tejto oblasti, aby sme dali aj pánovi ministrovi a vláde šancu sa vyjadriť k tejto otázke, pretože som presvedčený, že toto je jeden zo spôsobov, ktorý pomôže zlepšiť neutešenú situáciu mladých ľudí a pomôže im zlepšiť ich možnosti privyrobenia si a aj získania pracovných návykov.

    Takže verím, že sa rozhodnete podporiť, dámy a páni, tento návrh, a ak áno, vopred vám ďakujem za podporu. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca? Á, jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem, pán kolega, za prednesenie tohto pozmeňovacieho návrhu a ja ho určite podporím, je predsa známe, že takýto návrh alebo podobné návrhy v podobnom duchu sa snažím presadiť už rok, odkedy boli zavedené odvody z dohôd, a to ešte takým nezmyselným spôsobom, akým boli zavedené, kedy študenti získali výnimku z dôchodkového poistenia, ale získali ju tak, že rozlišujú sa tí študenti na základe veku, kde diskriminácia na základe veku je na hrane s ústavnosťou. Viem takisto, že pán minister Richter pripraví takúto zmenu akože z vlastnej iniciatívy a bude potom chodiť a rozprávať ako študentom pomohol, pretože im ustúpil a tak ďalej. Viem, že si to chystá na vhodnú chvíľu, a urobí to vtedy, keď, samozrejme, on bude chcieť a keď mu to bude vyhovovať, napr. v prezidentskej kampani pána premiéra, takže treba ešte chvíľku vydržať, pán kolega, a dočkáme sa, treba byť trpezlivý, ale na druhej strane treba stále do pána ministra štuchať a pripomínať mu, že to, čo urobil pred rokom, škodí slovenským zamestnancom, škodí všetkým, ktorí sú chcú privyrobiť rôznymi drobnými príjmami, a škodí to aj ich zamestnávateľom, najmä typu neziskové organizácie, o čom ja tu hovorím už rok. Viem, že ma počúvate, ale čakáte si, nechávate si túto kartu na vhodnú chvíľu, ona príde, ja viem, že ona príde.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ďakujem aj pánovi poslancovi Mihálovi za podporu a súhlasím aj s jeho názorom, aj v tom, že, áno, bol to on, ktorý presadzoval túto myšlienku aj za minulej vlády, tá hranica bola, pokiaľ si dobre pamätám, 190 eur, hranica životného minima teda. A aj v tom čase, tak ako som už spomenul vo svojom príspevku, v tom čase, keď prišli, prišiel pán minister s neúmerne zvýšeným zodvodnením dohôd, v tomto prípade zhruba 1 % na 29,8 %, čiže zhruba 30 % neúmerné zvýšenie, tak boli sme to my, ktorí spoločne sme predložili ten návrh, aby študenti mali možnosť pracovať na dohodu mesačne do výšky 190 eur. Teraz teda dovolím si znova zopakovať, ten návrh je do 200 eur. Chcem pripomenúť, naozaj že tu sa jedná ľudí, ktorí si privyrábajú naozaj v malom, takže ak vláda jednej strany stále hovorí o tom, že chce brať len tým najbohatším, čo v skutočnosti sa odhalilo, že nie je pravda pri mnohých, mnohých zákonoch, tak tu je jedna z mnohých šancí, ako dokázať, že skutočne podporí ľudí, ktorí sú aktívni, pracovití a ktorí si zarábajú naozaj v malom, a naviac, že podporí študentov, ktorí si takto môžu privyrobiť, pretože má to aj ďalší edukatívny význam, má to význam aj praktický nielen pre študentov, že sa niečo naučia, ale aj pre zamestnávateľov, že si môžu otestovať kvalitu svojej budúcej pracovnej sily. Takže tie ratia sú mnohé, a verím, že tento návrh nájde svoju pozitívnu odozvu. Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Mihál, pripraví sa pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní milí študenti, dovoľte mi vyjadriť sa v rozprave k predloženému vládnemu návrhu novely zákona o prídavku na dieťa.

    Mnoho návrhov, mnoho zmien, ktoré v tomto návrhu sú, hodnotím pozitívne, okrem iného hodnotím pozitívne aj to, že pri posudzovaní nároku na prídavok na dieťa sa pri vysokoškolských študentoch už nebude posudzovať, či študent dodržal tzv. štandardnú dobu štúdia. Inými slovami, pre vysvetlenie kolegom, ktorí to až tak nesledujú, dnes majú rodičia nárok na prídavky na svoje dieťa, ktoré študuje na vysokej škole vtedy, keď povedzme v bakalárskom štúdiu na prvom stupni štúdia, ktoré má trvať tri roky, to dieťa skutočne tie tri roky študuje, neopakuje ročník alebo ročníky. V prípade, že dnes dieťa opakuje ročník, čiže študuje v poradí štvrtý rok na prvom stupni vysokej školy a malo to dieťa študovať roky tri, tak počas toho štvrtého roka už rodič prídavky nedostane.

    Na jednej strane je to možno v poriadku z toho pohľadu, že sa týmto spôsobom núti, vytvára určitý tlak na študentov, aby študovali poriadne, aby teda robili skúšky, neopakovali ročníky.

    Na druhej strane je to však diskriminujúce pri porovnaní s tým, že sú iní študenti, ktorí síce ročník neopakujú, ale povedzme skončí ročník-dva na nejakej vysokej škole, nechá tu školu, nechá to štúdium tak, začne študovať na ďalšej vysokej škole od začiatku a tam má nárok na rodinné prídavky, na prídavky na dieťa, takýto rodič, hoci to dieťa v konečnom dôsledku možno študuje dlhšie ako iné dieťa, ktoré opakuje možno nejakou nešťastnou zhodou okolností jeden ročník. Nehovoriac už o tom, že pri štúdium detí v zahraničí je veľmi ťažké posudzovať, ani sa to v praxi nerobí, ako dlho dieťa študuje povedzme v Čechách, v Británii, v Amerike, vysledovať sa to vlastne nedá a takéto deti alebo takíto rodičia potom dostávajú prídavky možno aj neúmerne dlhú dobu, je to ich pozitívna diskriminácia, ale negatívna pre tých rodičov, kde dieťa opakuje ročník.

    Čiže túto zmenu hodnotím kladne a chcem vyzdvihnúť aj to, že to sledovanie štandardnej doby štúdia je pre, či úrad práce, ale potom aj pre zamestnávateľov, poviem prečo, dosť administratívne zaťažujúce. Zabíja sa tým veľmi veľa času, nosia sa potvrdenia a nie je to jednoduché dokázať alebo vyvrátiť. Čiže aj tá administratíva, ktorá je s tým spojená, je pomerne vysoká a povedal by som zbytočná, čiže z tohto dôvodu je dobre, že taká, je takáto zmena v zákone a táto byrokracia sa zo zákona odstráni.

    Dopady tohto opatrenia, tak ako ich vyčíslili úradníci ministerstva, by mali byť také, že sa pozitívne dotknú približne 2 300 študentov ročne. Trošku ma mrzí, že už nebola odvaha v tej dopadovej správe v dĺžke finančných vplyvov poriadne zadefinovať, koľko to vlastne bude znamenať pre štátny rozpočet. No ja teda poviem svoj odhad, keď je to 2300 študentov ročne krát 12 mesiacov krát suma prídavku na dieťa, tých 23 eur plus-mínus, tak je to okolo 600-tisíc eur ročne, ktoré budete musieť, pán minister, nájsť vo svojom rozpočte. Nie je to ani veľa, ani málo, ale je to teda 600-tisíc plus-mínus.

    A čo ma tak trochu prekvapilo, ma prekvapila jednoducho neznalosť skutočnosti, že ak sa takýmto spôsobom upraví zákon o prídavku na dieťa, že nebude sa sledovať štandardná doba štúdia na vysokej škole, tak má to priamy dopad aj na priznávanie daňového bonusu týmto rodičom a na tých istých 2 300 detí, na ktoré po novom dostanú rodičia prídavok, zároveň budú mať priznaný aj daňový bonus, pretože doteraz ho priznaný nemali. To znamená, že ministerstvo financií bude musieť počítať s tým, že suma porovnateľná so sumou, ktorá pôjde naviac na prídavku na deti, pôjde aj na daňové bonusy, čiže ďalších 600-tisíc bude stáť táto zmena ministerstvo financií v rozpočte z titulu zvýšenia vyplácania daňových bonusov. O tom sa v doložke vplyvov vôbec nič nehovorí a prekvapilo ma ja to, že keď bol na výbore pre sociálne veci pán štátny tajomník Burian a dal som mu túto námietku, resp. otázku, akým spôsobom sú s tým vysporiadaní, tak v podstatne ani on, ani jeho kolegovia z ministerstva, skrátka akože o ničom netušili. Čiže toto je úplne úžasné, že tu sa schvaľuje legislatíva, ktorá má finančné dopady, v tomto prípade pozitívne na ľudí, negatívne na štátny rozpočet, a hoci tu všade hovoríme, že treba vždy pri nejakej novelizácii, pri nejakých pozmeňujúcich návrhoch pekne krásne vyčísliť, koľko to bude štát stáť, aký to bude mať dopad na štátny rozpočet, keď nejaký opozičný poslanec predloží nejaký návrh, ktorým by sa nejakým spôsobom zlepšila finančná situácia ľudí, tak z ministerstva financií príde zásadne odmietavá odpoveď, pretože to bude stáť peniaze a my na to nemáme, ale tu zrazu sa prijíma zmena, o ktorej na ministerstve práce ani nevedia mäkké f, že to má dopady aj na daňové bonusy, nevie to ani sám štátny tajomník a, pán minister, neviem, či o tom viete vy.

    Čiže chcem upozorniť tých, čo počúvajú tento môj príhovor a sú zodpovední za zostavovanie štátneho rozpočtu, že táto zmena bude stáť štátny rozpočet okolo 600-tisíc ročne na vyšších prídavkoch na deti a ďalších približne 600-tisíc eur ročne na vyšších daňových bonusoch. Zdôrazňujem, že schvaľujem túto zmenu, len upozorňujem, že bude stáť štátny rozpočet 1 200-tisíc eur ročne, aby ste si toho boli vedomí.

    Druhá vec, chcem podporiť pána kolegu Brocku, § 14 ods. 2, podľa ktorého majú rodičia po dosiahnutí tretieho roku veku svojho dieťaťa povinnosť oznámiť úradu práce a sociálnych vecí, akým spôsobom a kde sa budú o svoje dieťa ďalej starať, je úplne nezmyselná, alibistická a nič nerieši. Ak tu pán minister, resp. nie, pán, prepáčte, pán kolega Jasaň hovorí, že ak sa týmto novým byrokratickým opatrením zachráni čo len jeden detský život, tak to treba podporiť. To znie veľmi rozumne, pán kolega, a človek by slzu uronil, ako ste to vystihli, lenže ja sa vás, pán kolega, pýtam, vy si myslíte, že matka tej utýranej Lucky hypoteticky, keď už táto povinnosť bola zavedená v tom čase, že ona by, keď to jej dieťa, keď tá Lucka mala tri roky, prišla na ten úrad, postavila sa do tej fronty, ktorá tam bude sa stáť na tie potvrdenia, a povedala tej úradníčke: "Pani zlatá, ja moje dieťa budem týrať." Myslíte si, že do toho tlačiva napíše: "Ja sa nebudem o svoje dieťa riadne starať, ja sa, ja ho nechám zanedbané, ja mu nebudem kupovať veci, ja ho nebudem uživiť." Myslíte si, že to nejaký rodič takto napíše? Ak si niekto myslí, že do toho nového tlačiva nejaký rodič napíše: "Ja sa o dieťa starať nebudem, ja ho nechám na ulici alebo ja neviem čo," tak to ste teda na veľkom, na veľkom omyle, veď to je absolútne jasné, že to nikto neurobí. 50-tisíc rodičov, ak nie 60-tisíc, toľko máme každý rok detí, ktoré dosiahnu teda tri roky veku, 50-60 tisíc rodičov bude musieť byť šikanovaných tým, že budú musieť ísť na úrad práce a sociálnych vecí, vyplniť tam pro forma jedno nezmyselné tlačivo, do ktorého napíšu, prepánajána, čo tak asi?

    Tak niekto tam napíše: "Ja sa budem starať o dieťa osobne, lebo nechodím do práce."

    Niekto iný tam napíše: "O moje dieťa sa bude starať stará mama, ktorá býva v našej blízkosti."

    Niekto iný tam napíše: "Ja mám zabezpečenú aupairku, bude ma stáť 150 euro mesačne," pochváli sa, ešte dokonca priloží fotografiu tej aupairky, aby bolo vidno, aká je šikovná a pekná.

    Niekto iný tam napíše: "No, tak ja budem mať mesiac ešte dieťa ešte doma, lebo do roboty pôjdem až o mesiac, potom dieťa dám do jaslí na Gercenovej, ak ho tam náhodou nezoberú, lebo to sú štátne, je tam málo miest, tak ho dám do súkromných jaslí na Minarovičovú, a keď náhodou aj v tých súkromných jasliach nebude miesto alebo budú odo mňa pýtať veľa, tak neviem, čo spravím, neviem, čo spravím, možno sa nejako dohodnem so susedkou, ale ešte viem o tom, že jedna škôlka na druhom konci miesta, kde vraj majú ešte dve voľné miesta, tak možno ju dám tam. A keď bude mať, to boli, to bude, keď bude mať dieťa tri roky, potom, keď bude mať štyri, tak potom pôjde do škôlky, ktorá je tam a tam a vedie ju moja známa, s tou som už dohodnutý, ale až o rok, a keď bude mať 5 rokov, tak dám ho do Kittsee do nemeckej škôlky, lebo sa naučí reči" a tak ďalej a tak ďalej, "a keď bude mať 18, tak pôjde študovať medicínu, aby ste vedeli, heč!

    Takže takto to napíše do toho byrokratického, buzeranstkého potvrdenia či prehlásenia (smiech v sále), aby boli vaši úradníci spokojní.

  • Váš úradník to dostane od rodiča, keď má to dieťa tri roky, niekde to založí do šanonu a svet pôjde ďalej. Akurát, že ten rodič zabil tri hodiny svojho, svojho času, to je všetko, čo sa tým dosiahne.

    Myslíte si, pán kolega, že tá matka tej utýranej Lucky napíše do toho tlačiva, že ja budem svoje dieťa týrať? A na základe toho ten úradník vyštartuje? To je veľký omyl, čistá buzerácia. Nič. iné. Takže podporujem pána kolegu, zbytočne budete šikanovať 50-tisíc ľudí každý rok, ktorý vám napíšu nejakých pár háky-bákov, aby si tú povinnosť splnili, toto je váš typický prísľub, alibizmus a neriešenie skutočných problémov a potom sa stanú také všetci, aké sa stali v Banskej Bystrici.

  • S faktickými poznámkami, jedna faktická, uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pani poslankyňa Mezenská.

  • Tak ja rozumiem vášmu rozhorčeniu, pán poslanec, pretože ja naozaj nerozumiem tomu, že ak v princípe celoplošne vyplácame prídavky na dieťa, je potrebné takto tento proces preadministrovať, prebyrokratizovať. Je to dielčí úkon, vyplýva to vlastne aj zo základných povinností štátu prideliť tento podporný príspevkový prostriedok na dieťa, a nerozumiem tomu, prečo máme v dnešnej situácii ľudí, ktorí čelia dostatočnej byrokratizácii a sú dostatočne zaťažení snahou o vlastné prežitie. Prečo ich potrebujeme unavovať? Opakujem, ide o približne o 20 eur, načo je tá komplikovaná agenda, načo tak komplikovaný zákon o poskytovaní príspevku, o ktorom aj dnes bude prebiehať, ako vidím, nie niekoľkominútová, ale možno aj niekoľkohodinová rozprava.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Kaník. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka a pán minister, vážená Národná rada. Hneď na začiatku poviem, že znova len zopakujem, veľmi podporujem to, čo môj predrečníci povedali, byrokraciou a buzeráciou sa naozaj nedá nič napraviť. A to je taký typický úradnícky postoj, ktorý k ničomu nepovedie, len nahnevá ľudí, ale žiadne, žiadne zlepšenie neprináša.

    A teraz k tomu, s čím prichádzam ja. Ja som tu viackrát sa snažil vysvetliť, že akákoľvek sociálna dávka, akýkoľvek štátny príspevok, akákoľvek podpora zo strany štátu môže fungovať vtedy dobre, keď očakávame od tej druhej strany, od prijímateľa tohto podporného príspevku nejakú formu správania, a väčšinou v tých sociálnych systémoch vo väčšej alebo v menšej miere sú takéto očakávania zakotvené. V prípade rodinného prídavku je to to, že očakávame a požadujeme od rodičov, aby zabezpečili to, že dieťa bude chodiť do školy, že dieťa bude plniť riadne školskú dochádzku, vždy to v rodinnom prídavku, myslím, že ešte za socializmu bolo, to je proste vec, ktorá asi najstaršia a najzažitejšia, že takéto očakávania spoločnosti sú tu zakotvené. Ale vplyvom rôznych pohybov a zmien politík sa postupne a veľmi nenápadne, musím povedať, táto povinnosť, toto očakávanie a vymáhanie tejto povinnosti obrusovalo, zjemňovalo, až odišlo úplne do stratena.

    Najprv to pozitívne, čo na tomto návrhu zákona vidím. Mnohokrát som tu bojoval za to cez priestupkový zákon, aby aj maloletí, ktorí spáchajú priestupok, boli nejakým spôsobom postihnutí cez rodičov. Nenašiel som pochopenie, pretože som z opozície, ale ministerstvo prišlo s iným riešením, čo môžem povedať, dobre, tak skúsme aj takéto riešenie, lepšie ako nič a to riešenie spočíva v tom, že pokiaľ niekto, teda dieťa maloleté spácha priestupok, tak sa to priraďuje k tým negatívnym spôsobom správania, ktoré spoločnosť chce trestať, a rodinný prídavok bude pozastavený. Najprv prevedený na osobitného príjemcu, a keď sa zopakuje priestupok, tak zastavený. Potiaľ je to v poriadku. Pribudla tam nová nová sankcia za reálne problémy, s ktorými sa ľudia stretávajú v každodennom živote, a mohli by sme byť spokojní. Ale kde je pes zakopaný? Pes zakopaný a ten problém je, že ten príspevok v tom čarovnom slovíčku pozastavený alebo tá formulácia skrýva to, čo väčšina z vás ani netuší. Ja som sa pýtal niektorých kolegov, ktorí sa nezaoberajú sociálnou tematikou tak ako ja, a povedzme pár ďalších kolegov a sú len bežnými občanmi z hľadiska vnímania sociálneho systému, že či vedia o tom, že keď dieťa nechodí do školy, po novom spácha priestupok a dôjde k pozastaveniu vyplácania rodinných prídavkov, že potom, keď sa napraví tá situácia a dieťa začne chodiť do školy, tak sa tieto peniaze spätne doplatia. Väčšina z vás to vôbec nevie. Jednoducho tieto peniaze sa znova doplatia. Čo to znamená? Žiadna sankcia nenastala. Pozastavenie vyplácania rodinného prídavku a potom spätné doplatenie nie je sankcia. To je na smiech, to je formálna záležitosť, ktorá jednoducho nefunguje. A mám s tým osobnú alebo teda nie osobnú (povedané so smiechom), ale faktickú skúsenosť, pretože počas môjho pôsobenia ako ministra ja som zaviedol prvý raz to natvrdo, že keď dieťa nechodí do školy, s ministerstvom školstva sme si zadefinovali, čo to je, koľko vymeškaných hodín je, neospravedlnených to je, tak sa jednoducho ten rodinný prídavok zoberie. A fungovalo to. Výsledkom je, že deti chodia do školy, pretože to je logická reakcia, sankcia, tak tie rodiny, keďže potrebujú peniaze, sa okamžite napravia a okamžite sa správajú tak, ako spoločnosť od nich očakáva. A ja preto nechápem tomu odporu skrývaným pod všeličo, ale odporu, ktorý vedie k tomu, že ten nástroj nefunguje. Peniaze sa vyplácajú, deti do školy nechodia. Alebo chodia ako noty na bubon. Chvíľu chodia, potom dlho nechodia. Príspevky sa pozastavia, resp. sa ich vyplácajú cez osobitného príjemcu dávok, potom začnú chodiť dajme tomu po mesiaci alebo aj po dlhšej dobe, výborne, dieťa začalo chodiť do školy, môžme mu, začať znova tej rodine vyplácať rodinné prídavky. Potiaľ by to bolo dobré. Ale prídavky sa vyplatia za celé obdobie, kedy nechodilo do školy, kedy si neplnilo školskú dochádzku a dieťa po týždni, po dvoch dajme tomu znova prestane chodiť do školy. No uznajte sami, že tento systém je na smiech a hlavne prináša, prináša tie negatíva, s ktorými všetci bojujeme a ktoré aj ľudí hnevajú, ktoré oprávnene vyvolávajú ich kritiku, zlý postoj, a pritom stačí tak málo. A dokonca viem, že aj ministerstvo s takýmto riešením prišlo a potom sa stiahlo. No nevidím dôvod na to, aby sme sa stiahli, pretože len takýmto, a pritom úplne jednoduchým a logickým spôsobom dospejeme k tomu, že veci budú fungovať. Tak už konečne začnime prijímať opatrenia, ktoré fungujú, nerobme pro forma veci, ktoré na prvý pohľad pre ľudí, ktorí sa tým nezaoberajú alebo ktorí nie sú v priamom kontakte s tým, aj možno majú pocit, že však to tam je, ale nie je to tam. Je to len taká falošná potemkinovčina, taká falošná náplasť, ktorá vôbec za tým nie je. Takže o toto mi ide, aby sme znova vrátili veci do normálu, aby znova začali fungovať a aby sme takýmto spôsobom pozmenili, upravili tento návrh zákona. Nie sú to žiadne veľké zmeny, nie sú to komplikované záležitosti, nejdem meniť nejaké kľúčové otázky, len naozaj napraviť to, že tento nástroj nefunguje a že toleruje, že vyslovene toleruje to, že deti nechodia do školy a v prípade aj páchania priestupkov bude tolerovať aj páchanie priestupkov, pretože to je naozaj len také akože.

    Keď už tu stojím, musím sa kriticky vyjadriť, aj keď to nie je predmetom pozmeňovacieho návrhu, ale na to, aby to postupné kvapkanie tú skalu postupne prederavilo a aby našlo cestu, aj ten osobitný príjemca, ktorý sa na prvý pohľad ukazuje ako celkom dobré riešenie, treba prehodnotiť alebo nájsť na to nejaké iné riešenia, pretože ako to v praxi vyzerá, keď nezodpovedná rodina je potrestaná tým, že príspevky, ktoré dostáva, sa realizujú cez osobitného príjemcu. No táto rodina dostáva vlastne služby, navyše, zadarmo, dostáva obsluhu, dostáva ľudí, ktorí za ňu nakupujú, ktoré im nosia tovary, ktoré potrebujú pre každodenný chod domácnosti, domov, títo ľudia sa ešte za to nestretnú, samozrejme, s vďakou a väčšinou nadávkami a veľmi negatívnym spôsobom správania a mnohokrát tieto tovary, ktoré sú takto zabezpečené, sú predmetom potom obchodovania, aby sa táto rodina dostala takisto k hotovosti, ktorú môže použiť na iné účely. Takže aj tuto máme veľkú dieru, veľký problém, ktorý treba riešiť a nad ktorým sa treba zamýšľať, hovorím to opakovane a hovorím to znova, aby sme na to nezabudli, aby sme vedeli, že ten problém tu je, aby sme sa netvárili, že ako to máme skvele vymyslené.

    No a teraz ale k samotnému predmetu návrhu, ktorý, opakujem, nejde do nejakých dramatických podstatných vecí, a preto podľa mňa by mohol byť akceptovaný, pretože až ešte stále si niekto myslí, že tu sa nenachádzame v úplne v spoločnosti, ktorá sa mení, kde sa tu prekreslila politická mapa Slovenska a kde sa úplne neriešením týchto problémov dostávajú úplne iné politické zoskupenia na, možno až na vrchol, tak spí. Takže budíček, znova hovorím, tak ako som to hovoril už dávno, dávno predtým, ako sa to stalo realitou, a poďme tie problémy riešiť a nedívajme sa na to, cez okuliare stranícke ani opozično-koaličné.

    Prejdem teda ku konkrétnemu textu pozmeňovacieho návrhu:

    1. V bode 23 sa v novom § 12a v ods. 4 za slovami "podľa odseku 1 písm. c) opätovne spácha priestupok podľa oznámenia orgánu" vypúšťa čiarka a dopĺňajú slová "alebo ak podľa odseku 1 písm. a) opätovne oprávnená osoba nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky nezaopatreného dieťaťa vyplývajúc z písomného oznámenia riaditeľa školy," a za slovami na konci druhej vety "počas ktorých maloleté nezaopatrené dieťa nespáchalo priestupok" sa vypúšťa bodka a dopĺňajú sa slová "alebo počas ktorých oprávnená osoba dbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky nezaopatreného dieťaťa".

    2. V bode 23 sa v novom § 12a dopĺňa nový odsek, ktorý znie:

    "(6) Pri obnove nároku na prídavok a príplatok k prídavku po jeho skoršom odňatí sa suma prídavku a príplatku k prídavku za obdobie, v ktorom bola odňatá, nedoplatí spätne."

    Doterajší odsek 6 sa prečísluje na odsek 7.

    Odôvodnenie:

    Zámerom uvedeného pozmeňujúceho návrhu je vytvoriť účinný nástroj, ktorý zabezpečí riadne plnenie školskej dochádzky, pretože súčasná právna úprava to nezabezpečuje, ako ukázala aplikačná prax. Súčasne sa navrhuje, aby sankcia odňatia nároku na rodinné prídavky mala žiadaný účel, to je, aby zabezpečila nápravu nežiaduceho správania a zabránenie jeho ďalšieho opakovania sa. Vyplácanie tzv. rodinných prídavkov je požadovaný nástroj na zabezpečenie očakávaného správania prijímateľov, kde dbanie o povinnú školskú dochádzku a nepáchanie priestupkov dieťaťa, je veľmi dôležitou náležitosťou. V prípade, ak sa rodinný prídavok len pozastaví a len presunie na osobitného príjemcu alebo sa odníme, pričom následne sa doplatí spätne, nedôjde vlastne k žiadnej sankcii pre prijímateľov. Osobitný príjemca, naopak, zabezpečuje služby pre daného nezodpovedného prijímateľa, čo ho nijako neodrádza od nežiaduceho správania. Je preto dôležité odňatie prídavku a príplatku k nemu upraviť tak, aby následne po obnovení nároku naň sa suma, ktorá prináleží k obdobiu odňatia, spätne nedoplácala, aby nešlo len o pozastavenie, ale o zastavenie a opätovné obnovenie nároku, pričom obdobie odňatia medzi nimi slúži ako účelná sankcia na potrestanie oprávnenej osoby, ktorá riadne nedbá o plnenie povinnej školskej dochádzky nezaopatreného dieťaťa alebo ktorej nezaopatrené dieťa pácha priestupkovú činnosť. Toľko môj pozmeňujúci návrh.

    Na záver len zopakujem, pán minister aj páni kolegovia z vládnej strany, prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Veľmi to pomôže tomu, aby sme odstránili to, čo ľudí trápi, a aby veci začali normálne, zdôrazňujem, normálne fungovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie. Jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ja by som len v krátkosti chcela k osobitnému príjemcovi. Ako osobitný príjemca je nástroj, ktorý veľa pomôže hlavne pri tých neprispôsobivých a rómskych občanoch, kedy naozaj tá úžera a všetky tieto veci, že nemajú možnosť a schopnosť rozpočtovať si svoje vlastné príjmy, tak tento osobitný nástroj, ja môžem povedať z praxe, že je veľmi vítaný. My v meste Partizánske sme takto 180 rodín týmto nástrojom osobitného príjemcu donútili platiť nájomné, platiť elektriku, platiť plyn. Čiže my sme vyčistili si mesto a naozaj ja by som uvítala, keby aj ostatné obce a ostatné samosprávy tohto osobitného príjemcu prakticky praktizovali, lebo je ich málo. Ten zákon neviem koľko rokov už funguje, ale naozaj ten osobitný príjemca je dobre postavený. Možno také maličké zmeny by sa tam mohli spraviť. Ale to, že sa zabránila úžera, môžem povedať toľko k tomu, že napr. tie ženy nám plakali, nedávajte mi tie peniaze hneď, dajte mi ich na desaťnásobky alebo kúpte toto, toto. Čiže zo 180 rodín rómskych my v malom meste máme takto poriešených už viac rokov. Čiže toto by som považovala za niečo, čo by malo zostať. A čo sa týka tohto vášho návrhu, je to pre mňa novinka ako. To je trošku na takú väčšiu, širšiu debatu. Nepočula som, že sa vyplácali dávky dvakrát, takže spätne.

  • Preto ja ani nenavrhujem v tomto návrhu zmeny alebo odstrániť inštitút osobitného príjemcu. Koniec koncov ja som ho rozšíril, jeho pôsobenia umožnil, ale naozaj vyžaduje si to úpravy a zamyslieť sa nad tým, aby to fungovalo lepšie. Ale to, čo je hlavným problémom, je, že dnes v tomto návrhu zákona ani neplnenie školskej dochádzky nie je dôvodom na odňatie ani pozastavenie dokonca, takže jednak dopĺňame to, že aj neplnenie školskej dochádzky. A potom naozaj to nefungujúce doplácanie spätne týchto príspevkov, keď sa obnoví plnenie školskej dochádzky, je absolútne kontraproduktívne.

    A k tomu lepšiemu narábaniu s finančnými prostriedkami. Tu by sa napríklad určite oplatilo zamyslieť sa aj nad možnosťou vyplácania sociálnej dávky nielen raz mesačne, ale rozloženie vyplácania do kratších časových úsekov, aj týždenne. Ja už som nad tým zamýšľal. V časom, keď som bol minister som to skoro aj dal do zákona. Potom ma úradníci odhovorili, že to je príliš administratívne náročné, ale stojí to za to, aby sme sa nad tým zamysleli, aby sme sa k tomu vrátili.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch.

  • Krátka pauza.

  • Pekné predpoludnie, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás o registráciu, aby sme mohli odhlasovať prerokované body.

  • Ruch v sále.

  • Chcem vás na úvod informovať, že vzhľadom na žiadosť spravodajcov kvôli podaným pozmeňujúcim návrhom v rozprave budeme o dvoch návrhoch, ktoré sme prerokovali, a to vládny návrh zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a o druhom vládnom návrhu novely zákona o dráhach hlasovať až o 17.00 hodine. Nebudeme hlasovať o týchto prerokovaných bodoch teraz.

    Poprosím pána poslanca Kolesíka, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií, je to tlač 727.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 727.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili 2 poslanci, páni poslanci Zajac a pán poslanec Choma. Poslanec Choma podal pozmeňujúci návrh. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 11 spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 83 za, 53 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu poslanca Chomu.

  • Hlasovanie.)

    141 prítomných 84 za, 57 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Kolesík, Andrej, poslanec NR SR

    Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 85 za, 58 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pán Sólymos, do rozpravy v treťom čítaní? Nie. Takže nemám prihlášku, vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 83 za, 60 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o výbere mýta.

    Pán poslanec, budeme teraz hlasovať a ospravedlňujem sa, mali sme najprv hlasovať o zákone, ktorý vrátil pán prezident, takže poprosím teraz pani poslankyňu Šedivcovú, aby uviedla hlasovanie v druhom a treťom čítaní o zákone z 29. októbra 2013, ktorým sa mení zákon č. 2 o kolektívnom vyjednávaní, ktorý vrátil pán prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. Je to tlač 813.

  • Hlasovanie o zákone z 29. októbra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 813.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o všetkých pripomienkach pána prezidenta Slovenskej republiky uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 60 za, 76 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pripomienky pána prezidenta sme neschválili.

    Hlasovali sme o pripomienkach, sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Nemám prihlášku. Vyhlasujem ju za skončenú a záverečné hlasovanie.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť vrátený zákon v pôvodnom znení.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 83 za, 59 proti, 1 nehlasoval.

    Po opätovnom prerokovaní sme schválili novelu zákona č. 2 o kolektívnom vyjednávaní.

    Pán poslanec Kolesík, teraz vás poprosím, aby ste uviedli v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 91 o podpore cestovného ruchu. Je to tlač 725.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, tlač 725.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili piati poslanci, páni poslanci: Štefanec, Gál, Zajac, Hlina a Hraško. Poslanci Gál a Zajac predložili pozmeňujúce návrhy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4 a 5 spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 84 za, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.Kolesík, Andrej, poslankyňa NR SR

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu poslanca Gála

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 60 za, 1 proti, 80 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Zajaca, ktorý odznel v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 59 za, 5 proti, 78 sa zdržalo a 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 85 za, 8 proti, 50 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Ďakujem, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143, 142 prítomných, 83 za, 20 proti, 39 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona č. 91 o podpore cestovného ruchu.

    Pán poslanec Petro uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o diaľničnej známke. Je to tlač 728.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov, tlač 728.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Poliačik a podal jeden pozmeňujúci návrh.

    Pán predseda, najskôr je potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku odsúhlasili skrátenie lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu, ktorý odznel v rámci dnešnej rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 138 bolo za, 3 sa zdržali.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 8 spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 88 za, 55 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu z rozpravy.

    Dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Poliačika.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 51 za, 4 proti, 86 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 86 za, 56 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 87 za, 56 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona o diaľničnej známke.

    Odhlasovali sme prerokované body, dámy a páni. Ešte pani poslankyňa Lišková a pán poslanec Sólymos. Najprv pani poslankyňa Lišková.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcela by som poprosiť o uvedenie do záznamu zmenu môjho včerajšieho hlasovania č. 2. Hlasovala som proti a hlasovacie zariadenie vykázalo, že za. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V mene poslaneckých klubov SDKÚ, KDH, SaS, OĽaNO a MOST - HÍD dávam procedurálny návrh na odloženie bodu č. 29, tlač 717, školského zákona na ďalšie zasadnutie Národnej rady.

    Dôvody sú také, že síce ten zákon má účinnosť od roku 2014, ale tie najpálčivejšie problémy, ktoré rieši, to znamená minimálny počet žiakov v triedach, čo bude mať za následok zatvorenie asi 100-150 malých škôl aj, samozrejme, aj finančné dopady, ktoré s tým bude mať štátny rozpočet, vlastne majú účinnosť až od roku 2015. To znamená, s týmto naším návrhom by sme chceli získať ešte priestor na rokovanie s pánom ministrom, aby sme mohli nájsť a hľadať nejaké prijateľné riešenie. Ďakujem pekne.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 61 za, 73 proti, 7 sa zdržali.

    Váš návrh na vyradenie bodu programu sme neschválili. Ešte tam boli...

    Pán predseda výboru Duchoň.

  • Ďakujem, pán predseda. Rád by som pripomenul zasadnutie finančného výboru v miestnosti č. 31 o 13.15 hodine. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dovoľte mi pripomenúť, že o 12.15 hodine máme výbor pre európske záležitosti. Ďakujem.

  • Krátka pauza.

  • Zapnite pána poslanca Poliačika.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, keďže neprešiel ten procedurálny návrh, ktorý podával pán kolega Sólymos, tak vás žiadam aspoň o presunutie tohto bodu na rokovanie na budúci týždeň, aby sme mali možnosť ešte sa stretnúť so zástupcami ministerstva, to znamená, aby neprešiel teraz, ale až po načasovaných bodoch.

  • Páni poslanci, dnes by tu mal byť po zahraničnej ceste, mal by sa vrátiť pán minister školstva, pán Čaplovič, takže budem s ním o tom hovoriť, je to vládny návrh zákona. Ak bude uňho vôľa, nevidím dôvod, aby sme sa nedohodli.

    Ďakujem pekne. Vyhlasujem krátku prestávku do 11.25 hodiny a budeme pokračovať v rozprave.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať po krátkej prestávke v prerušenej rozprave. Pán poslanec Kaník pred prestávkou vystúpil ako posledný písomne prihlásený. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nie je záujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 715.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokúsim sa v záverečnom vystúpení zaujať stanovisko, najmä k jednotlivým návrhom a pripomienkam, ktoré zazneli v rozprave. Chcem zároveň oceniť a poďakovať, že tá rozprava bola dosť vecná a konkrétna, k meritu veci, k návrhu zákona a v konečnej miere aj, aj jednotlivé návrhy a pripomienky smerujú, smerujú za tento, za týmto účelom. Preto budem v maximálnej miere konkrétny a budem reagovať na konkrétne pripomienky.

    Chcem len zvýrazniť jednu vec, že vládny návrh zákona kladie dôraz na účelné využívanie finančných prostriedkov určených na prídavok na dieťa a príplatok k tomuto prídavku na dieťa v súvislosti s riadnou starostlivosťou oprávnenej osoby o výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Toto je najdôležitejšia skutočnosť. To znamená, že nie je naším záujmom trestať, ale naším záujmom aj prostredníctvom tohto zákona a noviel je vychovávať a prevenciu robiť. Myslím si, že toto je dôležité zvýrazniť pri hlavnej myšlienke a filozofii zákona ako takej.

    Teraz ku konkrétnym pripomienkam. Pán Kaník, otázka odňatia prídavku na dieťa, ak je oprávnená osoba opakovane..., nedbá na riadne plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Nie je prítomný pán Kaník, hovoril som s ním osobne a myslím si, že si dobre pamätáte, že pri prvom čítaní som jasne zdôvodnil, že v pôvodnom návrhu novely zákona sme mali túto otázku zakotvenú a priamo súvisela s takzvaným školským poriadkom. Aj na základe môjho osobitného stretnutia s ministrom školstva sme nakoniec sa dohodli na tom, že túto časť vypustíme z jednoduchého dôvodu. Školský poriadok nie je univerzálna právna norma, prostredníctvom ktorej by sa dali veci riešiť a zovšeobecňovať, pretože školský poriadok sa tvorí na konkrétnej škole podľa konkrétnych potrieb, možností školy, nehovoriac o rozdieloch, ktoré sú medzi školami cirkevnými, súkromnými a štátnymi. To znamená, že toto bol hlavný dôvod, prečo sme z toho, z toho jednoducho opustili, z tohto zámeru. Ja som presvedčený o tom, že to bolo dobré, že sme to opustili, pretože ten výklad a možnože aj samotná realizačná prax by bola veľmi zložitá, a dovolím si povedať, že veľakrát neobjektívna, lebo školský poriadok jednej školy a druhej školy by sa diametrálne od seba líšili a tým aj prístup, rozhodnutia a závery by boli, dovolím si povedať, v maximálnej miere neobjektívne. Toľko k tomu návrhu. To znamená, že nič nového pre nás, len, len chcem povedať jednu vec vzhľadom na to, čo pán poslanec pomenoval, nikdy v minulosti sa doteraz neodnímali prídavky na deti. Opakujem, nikdy v minulosti. My v súvislosti s tým, čo navrhujeme tu, v podstate po prvýkrát pripúšťame tú možnosť, ale tá sa týka iných vecí. Takže toľko k návrhu pána poslanca, pána poslanca Kaníka.

    K pánovi poslancovi Mihálovi v podstate dve veci. Prvá vec, ktorá sa týka tých potvrdení, a druhá vec, ktorá sa týka tej doložky. No, pán poslanec, asi toľko, viete, ako beží a prebieha cyklus medzirezortného pripomienkového konania. Vychádzajúc z toho, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní ministerstvo financií neuplatnilo žiadnu pripomienku ani zásadnú, ani obyčajnú, vyplýva, že sa stotožnili s dopadmi, ktoré z tohto vyplývajú, a akceptujú ich. On totiž, ten zákon a jeho aplikácia má svoje plusy, mínusy, ktoré môžu sa v praxi a realizácii uplatniť. To znamená, že pre mňa je z toho jednoznačný záver, keď akceptujú a prijali, sú si vedomí veškerých dopadov, ktoré z toho vyplývajú aj z hľadiska finančných, ktoré sa týkajú vyplácania prídavkov a samozrejmá vec, že aj toho bonusu.

    Čo sa týka k pánovi Brockovi, treba povedať viacerým, k viacerým poslancom a to je otázka, ktorá, pokiaľ mám informáciu, zaznievala už aj na samotnom výbore, no, zavedenie povinnosti rodičov oznámiť úradu po dovŕšení troch rokov veku dieťaťa, ako bude zabezpečená starostlivosť o toto dieťa, návrh vypustí túto otázku. V žiadnom prípade nedoporučujeme. Poviem prečo. Ako k tomu prišlo? Tento návrh zákona bol predmetom prerokovávania aj výboru pre ochranu detí a mládeže. Výbor, ktorý pôsobí pri rade, výbor, ktorý je zložený na 50 % zo zástupcov štátu a na 50 % zo zástupcov mimovládnych organizácií, resp. prevádzkovateľov viacerých činností, ktoré súvisia so sociálnoprávnou ochranou detí. Bol to návrh práve tej časti mimovládnych organizácií, to znamená ľudí z reálnej praxe, ktorí sa dennodenne stretávajú s viacerými nešťastiami detí, veľakrát aj týraním a ďalšími otázkami a tie navrhli do obdobia, pokiaľ nebude predložená a schválená novela zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, ktorú pripravujeme a v priebehu budúceho kalendárneho roka by mala byť predmetom rokovania ctenej snemovne, je potrebné dočasne nejakým spôsobom riešiť túto otázku. Opakujem ešte raz, výbor zaviazal ministerstvo, aby hľadal a navrhol riešenie. To je výsledok, ktorý sme ponúkli. Pri prvom čítaní som jasne zvýraznil, že som pripravený ústretovosti akéhokoľvek riešenia, iného, lepšieho, ktorý bude ponúknutý, ale jasne som zvýraznil, že pri zachovaní cieľa. A vy vlastne navrhujete úplné vypustenie, to znamená, cieľ nezachovávame, my ho vlastne vypúšťame.

    Treba si uvedomiť jednu vec, že, ja som presvedčený o tom, že môžu byť, možnože niektoré práveže tie rizikové sociálne rodiny, ktoré toto oznámenie nezašlú, ale to bude práve okruh rodín, ktorý bude riešiť v tomto prípade sociálnoprávna kuratela ako možné rizikové. To znamená, z veľkého množstva tisícov ľudí alebo rodín sa ten rozsah zníži na ďaleko menší okruh, ktorý bude možné už potom obísť, skontrolovať aj z pozície, z pozície konkrétnych pracovníkov, pracovníkov úradov práce, prípadne sociálnoprávnej kurately.

    No, a teraz, trošku ma prekvapila tá vaša rétorika, pán poslanec Mihál, pretože človek, ktorý sedel na ministerstve práce, predsa by mal len trošku vedieť viacej vážiť možnože vyjadrenia. Nemusel tento problém byť. Vy ste v roku 2011 prepustil z úradov práce 1 600 ľudí. Z toho bolo 240 pracovníkov, ktorí pôsobili v sociálnej politike vrátane pracovníkov sociálnoprávnej ochrany detí. Ak by ste toto nebol urobil, my nemusíme tento spôsob dneska takto riešiť. Bol by dostatočný počet ľudí, ktorí mohli tento záujem obhospodáriť ako taký. Mne iné nič neostáva, ja tých ľudí opätovne prijímam naspäť. Prečo? No jednoducho veškeré kontroly, medzinárodná, Medzinárodný menový fond, Svetová banka, OECD poukazujú na to, že dnes máme na úrade práce na jedného pracovníka, ktorý sprostredkováva zamestnanie, až 900 nezamestnaných. To znamená, robí základnú štatistiku. Ale oveľa horší stav je hlavne v tej sociálnej oblasti, ktorá sa týka sociálnoprávnej ochrany, ochrany detí ako takej, takže dovolil som si túto poznámku, lebo mal som dojem, že tá rétorika celkom nezodpovedala skutočnosti ako takej, pretože to nie je buzerácia, to je záujem dospieť k nejakým, k nejakým konkrétnym číslam a potom sa venovať vyslovene tým rizikovým, ktoré to oznámenie nezaslali, som presvedčený, že v takomto prípade ako dočasné riešenie, opakujem ešte raz, ako dočasné riešenie to naplní, naplní ten základný cieľ.

    Pán poslanec Štefanec, nevidím ho tu, len my neotvárame zákon o sociálnom poistení štyristošesťdesiatjednotku. Opakujem ešte raz, v tejto novele neotvárame tento zákon. To znamená, to, čo ste vy ponúkol, je nad rámec novely tohto zákona, pretože prostredníctvom tohto zákona by sme otvorili úplne iný zákon, ktorý by sa týkal podľa vás návrhu zmeny definície zamestnanca na účely sociálneho poistenia a v podstate ste vo viacerých veciach aj, aj ako vyjadril vo svojom vystúpení, že klopete na otvorené dvere. Nebudem hovoriť o odborných a legislatívnych dôvodoch, prečo nie je možné tento návrh prijať, ale poviem, poviem zopár veľmi konkrétnych, by som povedal, pragmatických.

    Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny uzatvoril z radov študentov vysokých a stredných škôl dohodu, na základe ktorej sa pravidelne stretávame, komunikujeme. Vždy, keď ide legislatíva, ktorá sa dotýka študentov ako takých, máme záujem a treba povedať, že to je akceptované z jednej, aj z druhej strany, sa pobaviť, poradiť a možno aj akceptovať konkrétne pripomienky partnerov k legislatívnej norme, ktorá sa týka tejto kategórie mladých ľudí. Tak tomu je aj teraz. Pri poslednom stretnutí sme mali za cieľ vyhodnotiť doterajšiu aplikačnú prax zmeny zákona, ktorej sa týka, odvodovej povinnosti, dohodárov, v tomto prípade študentov. Ja veľmi rád som konštatoval, že až 67-tisíc študentov vysokých škôl pôsobí a pracuje, pracuje na dohody, to znamená, využíva tento mechanizmus. Samotní vysokoškoláci urobili hlbokú analýzu dôvodov na základe veľmi zaujímavej vzorky, kde sa študenti vyjadrovali, prečo, za akým účelom využívajú tento prostriedok. Boli tie odpovede veľmi zaujímavé a treba povedať, že istým spôsobom prínosné aj pre mňa, lebo drvivá väčšina povedala jasne, máme záujem pomôcť rodičom, aby nás nemuseli toľko vykrývať, ale boli aj takí, chceme si vylepšiť istým spôsobom svoj šatník a ďalšie náležitosti. To znamená, ale každopádne ja vítam, som rád a v maximálnej miere podporujem aktivity študentov, ktoré sa týkajú, ich záujem o prácu na dohodu.

    Prišli zároveň s návrhom, aby bol zvýšený ten limit na odpracovanie na výšku životného minima, čo sa približne podobá tomu návrhu 200 eur, dneska je to 198 a niečo, od Nového roku, samozrejmá vec, že tá čiastka bude vyššia. Záver a dohoda bola taká, že po prvé nechám preskúmať, zanalyzovať, do akej miery v tej aplikačnej praxi sa napríklad našli aj takí, ktorí porušujú isté možnosti, ktoré tento, tento zákon prijíma, pretože viete, že tam je postačujúce čestné prehlásenie, ktoré môže byť aj zneužité. Zároveň som povedal, že prehodnotíme túto otázku aj s ministerstvom financií a začiatkom budúceho roka v mesiaci januári sa opätovne vrátime za rokovací stôl a urobíme, urobíme konkrétne rozhodnutie, ktoré sa týka ďalšieho postupu.

    Ja len môžem povedať, že ja osobne som pripravený podporiť tento návrh vysokoškolákov, ale to nie je otázka len prístupu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Vzhľadom na dopady je to širší okruh záujmu. Minimálne musím pre takýto zámer získať podporu aj od ministra financií. Takže tu je v podstate odpoveď na tento návrh. Nerád by som riešil problematiku, ktorá sa netýka vecne tohto zákona, a opakujem ešte raz, nie je a neotvárame zákon o sociálnom poistení v tomto zákone, ale by som to riešil štandardne s tým, že po dohode a rokovaní s Radou vysokých škôl a rozhodnutí prídeme, prídeme s konkrétnemu legislatívnemu postupu, ktorý by prípadne zohľadnil požiadavku týchto, týchto vysokoškolákov.

    Úplne na záver chcem ešte raz pekne poďakovať za vecný obsah diskusie. Som presvedčený, že návrh, ktorý predkladáme, pomôže viacerým ľuďom a najmä zabezpečí efektívne využívanie finančných prostriedkov, pretože cieľom tohto zákona nie trestať chudobných za to, že sú chudobnými, ale skôr naopak, vychovávať a z hľadiska prevencie dospieť k tomu, aby tie finančné prostriedky boli efektívne využívané. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pani spravodajkyňa, chcete? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 448 o sociálnych službách.

    Je to tlač 716.

    Poprosím vás, pán minister, aby ste uviedli návrh zákona.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 716.)

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, predkladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento kalendárny rok.

    Budeme sa asi opakovať, ale nedá mi opätovne pripomenúť, že oblasť sociálnych služieb je veľmi náročnou oblasťou verejnej správy, vstupujú do nej aktéri rôznych a často aj s protichodnými záujmami, ale hlavne ide o veľmi citlivú oblasť, ktorá sa dotýka najohrozenejších skupín obyvateľstva, ktorými sú seniori, občania so zdravotným postihnutím a iné skupiny nachádzajúce sa v nepriaznivých sociálnych situáciách. O to zložitejšie je nájsť zlatú strednú cestu pri hľadaní ideálnej legislatívnej úpravy tejto dôležitej oblasti. Tak tomu bolo aj v prípade návrhu tejto novely, na ktorej participovali tak verejní, ako aj neverejní poskytovatelia, zástupcovia obcí a miest a vyšších územných celkov a, samozrejme, všetky cieľové skupiny, ktorých sa sociálne služby dotýkajú. Nebolo však možné vyhovieť všetkým stranám. Dôkazom toho boli aj diskusie pri prerokovávaní návrhu novely tejto, tohto zákona v parlamentných výboroch, hlavne však v sociálnom výbore. Pripomienky a kritika opozičných poslancov smerovala k širokému okruhu otázok, a to tak vecným otázkam, prípadne legislatívnym, ktoré vôbec neboli predmetom a nie sú predmetom tejto novely. Rozhodne ani jedna navrhovaná zmena nespôsobí to, že súčasní klienti by boli akokoľvek ohrození. Všetkým doterajším klientom sa budú poskytovať sociálne služby v rovnakom rozsahu aj naďalej. Preto sú obavy v tomto smere, dovolím si povedať, zbytočné. Chápem eminentný záujem zainteresovaných k riešeniu problematiky sociálnych služieb, ide však o zložitú oblasť a nie je možné ju bez ďalších náväzností na iné oblasti, napr. na zdravotníctvo, na financie, výkon samosprávy, vyriešiť v krátkom čase len jednou novelou, hlavne keď sa mnohé problémy neriešili dlhé roky v predchádzajúcom období. Najviac výhrad sa dotýkalo postavenia verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ale hlavne financovania neverejných poskytovateľov a zabezpečenia garancií pre klientov odkázaných na sociálne služby, dlhodobej starostlivosti zo strany štátu, ale aj potreby zjednotenia posudkovej činnosti a zvýšenia participácie klientov a ich rodín na platení nákladov sociálnej služby. Niektorí poslanci dokonca navrhovali odloženie účinnosti novely, prípadne jej vrátenie na dopracovanie. Nebránim sa návrhom a zmenám, ktoré prispejú ku kvalite sociálnych služieb, hlavne ktoré pomôžu klientom, ako aj poskytovateľom sociálnych služieb. Práve preto som bol otvorený a ešte aj v týchto posledných dňoch sme rokovali a diskutovali so zástupcami prijímateľov a poskytovateľov sociálnych služieb a stotožnil som sa s viacerými navrhovanými zmenami, ktoré budú premietnuté aj pre túto schôdzu Národnej rady pozmeňovacími návrhmi. Týkali sa úpravy podmienok, ktoré by umožnili flexibilnejší prechod na nové podmienky poskytovania sociálnej služby v domovoch sociálnych služieb s celoročným pobytom, hlavne pre seniorov, ako aj dodržiavania zákonom stanovených kapacít pre vybrané druhy zariadení sociálnych služieb.

    Súčasne som akceptoval, aby sa vytvoril časový priestor v trvaní 1 kalendárneho roka, roka 2014, pre transformáciu domovov so sociálnou, s celoročnou pobytovou formou na prípadne iný druh sociálnej služby, ktorým je zariadenie pre seniorov a špecializované zariadenia. Prijal som aj zvýšenie regulovanej hranice počtu klientov v zariadeniach pre seniorov z počtu 22 na 40 miest ako vyvážený kompromis medzi požiadavkou humanizácie a ekonomickej efektívnosti. Ako som už však viackrát uviedol, mojím pôvodným zámerom bolo zvýšiť participáciu štátu na financovaní sociálnych služieb už v tejto novele tak, aby sa zo štátneho rozpočtu prispievalo na sociálne služby dlhodobej starostlivosti poskytovanej neverejnými poskytovateľmi na regionálnej úrovni, hlavne som mal ambíciu zaviesť nový, adresnejší systém poskytovania finančných príspevkov zo štátu na základe stupňa odkázanosti klientov, ktorý považujem naďalej za najspravodlivejší. V tejto novele však takýto model nie je možné zaviesť, ale chcem vás ubezpečiť, že od tohto zámeru nechcem a nebudem ustupovať, chcem počkať na závery a výsledky auditu verejnej správy, opakujem, auditu verejnej správy a nie sociálnych služieb, ktorý sa možno že už mal ďaleko skôr aj v minulosti uskutočniť, ktorý dnes prebieha, a mám informácie, že v priebehu mesiaca mája budúceho roku by tento audit mal byť ukončený. Na základe týchto informácií by sme chceli v roku 2015 alebo od 1. januára 2015 systémovo upraviť pravidlá financovania služieb dlhodobej starostlivosti tak, aby potreby všetkých osôb odkázaných na dlhodobú starostlivosť boli naplnené a boli pre nich tieto služby aj finančne dostupné. Z dôvodov, ktoré som práve uviedol, chcem ešte raz zdôrazniť, že nie je možné v tomto štádiu, keď nie sú zabezpečené potrebné zdroje a vytvorené ďalšie podmienky, vyhovieť požiadavkám na zavedenie finančného príspevku, resp. štátneho príspevku na odkázanosť pre klientov aj na regionálnej úrovni alebo pre všetkých odkázaných klientov.

    Som však presvedčený, že predkladaná novela prináša veľa pozitívnych zmien, a preto vás prosím, aby ste ju podporili. Pripomeniem len niektoré z nich.

    Ide o zvýšenú ochranu príjmu klienta pred neprimeranou úhradou za sociálnu službu, a to za stav, keďže táto úroveň ochrany príjmu pri všetkých pobytových formách nebola zvýšená takmer 15 rokov. Cieľom je zabezpečiť ochranu príjmu tých, tým prijímateľom sociálnych služieb, ktorých príjmy sú veľmi nízke. To je, to znamená, tí, ktorí sú pod hranicou zákonom určených súm životného minima alebo len nepatrne presahujú túto hranicu. Viaceré zmeny budú znamenať podporu procesu deinštitucionalizácie v súlade so záväzkami Slovenskej republiky prijatými v medzinárodných dokumentoch. Budem, rád ak sa vytvoria také podmienky, aby ľudia so zdravotným postihnutím a seniori mohli žiť s patričnou podporou vo svojej komunite. Novela reaguje aj na dlhodobú potrebu riešiť nástroje krízovej intervencie, a to aj pre ľudí žijúcich v segregovaných komunitách. Sú tu však predovšetkým novo upravené komunitné centrá a terénna sociálna služba. Zavádzame nové druhy sociálnych služieb ako napríklad službu včasnej intervencie pre deti so zdravotným postihnutím, podporu samostatného bývania, ale aj nové druhy odborných činností, ako je stimulácia komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím, preventívne aktivity a pomoc pri, pomoc pri pracovnom uplatnení. Zvýšenie objektívnej, objektivity posudzovania odkázanosti na pomoc inej osoby je zabezpečené tým, že v návrhu sa upravuje väčšia previazanosť medicínskej a sociálnej posudkovej činnosti, ktoré musia byť v zhode, a zavádza sa možnosť, aby odkázanosť, odkázanosť mohli posudzovať aj sestry s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa, rovnako ako je to v iných krajinách Európskej únie.

    Neuviedol som všetky zmeny, ktoré prináša novela, ale som presvedčený, že aj tie, ktoré som teraz predstavil, sú natoľko potrebné pre zvýšenie a kvalitu sociálnych služieb, aby ste si ich pri schvaľovaní, aby ste ich pri schvaľovaní podporili.

    Na záver chcem skonštatovať, že s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, vecne súhlasím a prosím ich o podporu. Zároveň hneď vo svojom úvodnom vystúpení chcem deklarovať to, čo som prisľúbil aj včera predstaviteľom zriaďovateľov neverejných sociálnych služieb, že zo štátneho rozpočtu cieľovou dotáciou na vyššie územné celky bude pre rok 2014, ktorý pokladám ako za neštandardný, to znamená do obdobia, kedy príde v účinnosť nová novela, ktorá vzíde v budúcom roku, 10 mil. eur na pomoc na vykrytie nákladov, ktoré súvisia pre neštátnych alebo neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Predstavuje to čiastku cirka 120 eur na jedno lôžko. Som presvedčený, že tento príspevok by mal zabezpečiť, aby žiaden vyšší územný celok nemal problém v plnej miere vyfinancovať zákonom stanovené objemy pre jednotlivých poskytovateľov, ktorým tieto prostriedky prináležia.

    Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pán minister. Poprosím určenú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci, aby nás informovala o výsledku rokovania vo výboroch.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:

    1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 828 z 15. októbra 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    2. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    3. Návrh zákona odporučili schváliť:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 345 z 20. novembra 2013, - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 245 z 12. novembra 2013,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 128 z 21. novembra 2013,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 83 z 21. novembra 2013 a

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 112 z 21. novembra 2013.

    4. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali 56 návrhov uvedených v tejto štvrtej časti.

    5. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písmeno f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    6. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch v štvrtej časti tejto spoločnej správy nasledovne:

    - spoločne o bodoch 1 až 29, 31 až 56 so stanoviskom gestorského výboru schváliť,

    - bod 30 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Janu Vaľovú. Vieru Šedivcovú ako náhradníčku určil vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2 § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 95 z 26. novembra 2013.

    Pán predsedajúci, skončila som spoločnú správu. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu.

    Chcem vás informovať, že mám písomné prihlášky za kluby: SDKÚ - pán poslanec Novotný, za klub SMER - sociálna demokracia pani poslankyňa Šedivcová, za klub KDH pani poslankyňa Gibalová a za klub OĽaNO pani podpredsedníčka Národnej rady Jurinová a ešte nám písomnú prihlášku od pána poslanca Brocku, pána poslanca Mihála a od pani poslankyne Jany Žitňanskej.

    Vzhľadom na to, že je 11.58 hodín, navrhujem, aby sme prerušili rokovanie, vyhlásili obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať o 14.00 hodine otvorením rozpravy k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 27. schôdze v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, tlač 716.

    Trvalo mi to, ospravedlňujem sa.

  • Povedané so smiechom.

  • Pán minister je na svojom mieste, pani spravodajkyňa takisto. Dávam slovo prvému v poradí, ale požiadala ešte o slovo pani spravodajkyňa.

    Takže nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte, máte priestor.

    (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 716.)

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som predložila pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viery Šedivcovej, Milana Halúza a Márie Janíkovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Máte ho v tlači č. 716.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I v 43. bode § 35 ods. 4 sa slová "pre 22" nahrádzajú slovami "pre 40".

    Odôvodnenie:

    V záujme zabezpečiť finančnú udržateľnosť sociálnej služby v zariadení pre seniorov sa navrhuje zvýšiť regulovanú hranicu počtu miest z doterajších 22 na 40 miest. Ide o vyvážený kompromis medzi požiadavkou humanizácie a ekonomickej efektívnosti, tak ako to už aj v úvode spomenul pán minister.

    2. V čl. I, v bode 208, v § 110g, § 110g znie:

    "Ustanovenia § 35 ods. 4 a § 39 ods. 5 sa od 1. januára 2014 neuplatňujú, ak poskytovateľ sociálnej služby v domove sociálnych služieb s celoročnou pobytovou sociálnou službou,

    ktorý poskytoval túto sociálnu službu k 31. decembru 2013,

    a) zmení v domove sociálnych služieb počet miest tak, že v tomto objekte zariadenia začne poskytovať po 1. januári 2014 aj sociálnu službu v zariadení pre seniorov alebo sociálnu službu v špecializovanom zariadení alebo tieto druhy sociálnych služieb súčasne, a nepresiahne počet miest, ktoré mal v domove sociálnych služieb podľa stavu registra k 31. decembru 2013, alebo

    b) skončí poskytovanie sociálnej služby v domove sociálnych služieb a v tomto objekte zariadenia začne po 1. januári 2014 poskytovať sociálnu službu v zariadení pre seniorov alebo sociálnu službu v špecializovanom zariadení alebo tieto druhy sociálnych služieb súčasne, a nepresiahne počet miest, ktoré mal v domove sociálnych služieb podľa stavu registra k 31. decembru 2013."

    V tejto súvislosti navrhujem vyňať 46. bod § 110g zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky na samostatné hlasovanie s odporúčaním tento neschváliť.

    Odôvodnenie:

    V tomto prechodnom ustanovení sa zabezpečuje v nadväznosti na navrhovaný bod 4, ktorý vytvára časový priestor v trvaní jedného kalendárneho roka od nadobudnutia účinnosti tejto novely zákona o sociálnych službách na kontinuálny prechod poskytovateľov sociálnej služby v domove sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou na iný druh sociálnej služby, ktorým je sociálna služba v zariadení pre seniorov alebo špecializovanom zariadení, neuplatňovanie požiadavky regulácie počtu miest v zariadení pre seniorov a v špecializovanom zariadení za podmienky, že poskytovateľ sociálnej služby v domove sociálnych služieb transformuje túto sociálnu službu v tom istom objekte na sociálnu službu v zariadení pre seniorov alebo v špecializovanom zariadení, alebo kombináciu týchto druhov.

    3. V čl. I, v 208. bode § 110j sa dopĺňa odsekmi 11 až 17, ktoré znejú:

    "(11) Poskytovateľ sociálnej služby v domove sociálnych služieb podľa ods. 3 môže od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 začať poskytovať sociálnu službu celoročnou pobytovou sociálnou službou na neobsadenom mieste v rámci počtu miest podľa stavu registra k 31. decembru 2013 aj fyzickej osobe, ktorá je na základe právoplatného rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu vydaného

    a) do 31. decembra 2013 odkázaná na poskytovanie sociálnej služby v domove sociálnych služieb, a táto fyzická osoba po 31. decembri 2013 nespĺňa z dôvodu veku podmienky na poskytovanie sociálnej služby v domove sociálnych služieb podľa zákona účinného od 1. januára 2014, alebo

    b) od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 odkázaná na poskytovanie sociálnej služby v domove sociálnych služieb, a táto fyzická osoba nespĺňa z dôvodu veku podmienky na poskytovanie sociálnej služby v domove sociálnych služieb podľa § 38 zákona účinného od 1. januára 2014.

    (12) Poskytovateľ sociálnej služby podľa odseku 11 je povinný prijímateľovi tejto sociálnej služby poskytovať sociálnu službu podľa zákona účinného od 1. januára 2014 do platnosti zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.

    (13) Pri rozhodovaní o odkázanosti na sociálnu službu v domove sociálnych služieb od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 a pri rozhodovaní o zaradení do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v domove sociálnych služieb od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 sa považuje podmienka veku na účely posudzovania odkázanosti na sociálnu službu v domove sociálnych služieb za splnenú.

    (14) Právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu v domove sociálnych služieb vydané do 31. decembra 2013 podľa zákona účinného do 31. decembra 2013 fyzickej osobe podľa odseku 11 písm. a) stratí platnosť 1. januára 2015, ak táto fyzická osoba na základe tohto rozhodnutia nepožiada vyšší územný celok o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby v domove sociálnych služieb do 31. decembra 2014 alebo nepožiada poskytovateľa sociálnej služby o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v domove sociálnych služieb do 31. decembra 2014.

    (15) Právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu v domove sociálnych služieb vydané od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 fyzickej osobe podľa odseku 11 písm. b) stratí platnosť 1. januára 2015, ak táto fyzická osoba na základe tohto rozhodnutia nepožiada vyšší územný celok o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby v domove sociálnych služieb do 31. decembra 2014 alebo nepožiada poskytovateľa sociálnej služby o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v domove sociálnych služieb do 31. decembra 2014.

    (16) Vyšší územný celok, ktorý rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu v domove sociálnych služieb fyzickej osobe uvedenej v odsekoch 14 a 15 vydal, je povinný bezodkladne písomne oznámiť tejto fyzickej osobe zánik platnosti tohto rozhodnutia a súčasne poskytnúť základné sociálne poradenstvo o možnostiach poskytovania iného druhu sociálnej služby. Posudok, ktorý bol podkladom na vydanie právoplatného rozhodnutia podľa prvej vety, môže pri rozhodovaní o odkázanosti fyzickej osoby uvedenej v odsekoch 14 a 15 na inú sociálnu službu po 31. decembri 2014 obec alebo vyšší územný celok použiť ako podklad na vydanie rozhodnutia o odkázanosti na túto inú sociálnu službu na účel posúdenia stupňa odkázanosti tejto fyzickej osoby na pomoc inej

    fyzickej osoby.

    (17) Podmienka veku na účely poskytovania sociálnej služby v domove sociálnych služieb podľa § 38 zákona účinného od 1. januára 2014 sa považuje za splnenú u fyzickej osoby, ktorá je na základe právoplatného rozhodnutia zaradená do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v domove sociálnych služieb podľa zákona účinného do 31. decembra 2013 alebo je na základe právoplatného rozhodnutia zaradená do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v domove sociálnych služieb od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014, a táto fyzická osoba po 31. decembri 2014 nespĺňa z dôvodu veku podmienky na poskytovanie sociálnej služby v domove sociálnych služieb podľa § 38 zákona účinného od 1. januára 2014."

    Odôvodnenie:

    Zámerom navrhovanej zmeny je vytvoriť časový priestor v trvaní jedného kalendárneho roka, myslíme tým rok 2014, pre kontinuálny prechod poskytovateľov sociálnej služby v domove sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou na iný druh sociálnej služby, ktorým je zariadenie pre seniorov a špecializované zariadenie. Ide poskytovateľov, ktorí poskytovali sociálnu službu v DSS podľa doterajšej právnej úpravy, t. j. za iných právnych podmienok, a poskytujú ju naďalej k dátumu nadobudnutia účinnosti novej právnej normy.

    Navrhovanou právnou úpravou sa umožní po dobu prechodného obdobia v trvaní jedného roka prijímať aj v takomto type zariadení na uvoľnené miesta nových klientov, ktorí sú v dôchodkom veku, alebo klientov do 18 rokov, ktorí majú záujem o celoročnú formu tejto sociálnej služby. Zároveň uvedený návrh garantuje právnu ochranu pre týchto klientov, a to do doby platnosti ich zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. To znamená, že sa nebude prihliadať na vek klienta za podmienok stanovených zákonom. V nadväznosti na zavedenie prechodného obdobia pre možnosť prijímať klientov bez skúmania podmienky veku do domova sociálnych služieb s celoročným pobytom sa súčasne explicitne ustanovuje povinnosť vyššieho územného celku neuplatňovať podmienku veku v konaní a rozhodovaní o odkázanosti na sociálnu službu v domove sociálnych služieb.

    V záujme zabrániť retroaktivite navrhovaná právna úprava ustanovuje stratu platnosti vydaných rozhodnutí o odkázanosti na sociálnu službu v domove sociálnych služieb, ktoré fyzická osoba nevyužila na účely poskytovania sociálnej služby až 1. januárom 2015. V tejto súvislosti sa vykoná úprava vnútorných odkazov v príslušných ustanoveniach návrhu zákona.

    Ďakujem. Skončila som.

  • Ďakujem pekne. Poprosím do rozpravy prvého prihláseného pána poslanca Viliama Novotného, ktorý prednesie príspevok za klub SDKÚ - DS.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa aj v druhom čítaní vyjadril k predloženej novele zákona o sociálnych službách.

    Mnohé z výhrad, ktoré voči tejto novele mám, som už komunikoval v prvom čítaní a diskutovali sme o nich aj v pléne Národnej rady. Napriek tomu, že som očakával, že v období medzi prvým a druhým čítaním dôjde k zásadnejším zmenám v tejto novele zákona prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov, ktoré budú prednesené na gestorskom, predovšetkým na gestorskom výbore a prejdú do spoločnej správy, resp. prostredníctvom pozmeňovacích návrhov, ktoré odznejú v pléne, musím povedať, že v tejto chvíli, keď vystupujem, lebo neviem ešte, kto každý dá pozmeňovací návrh okrem pani spravodajkyne v pléne Národnej rady v druhom čítaní, k takýmto zásadným zmenám, ktoré by môj kritický postoj k tejto novele zmenili, žiaľ nedošlo.

    Možno chvíľu sa vrátim aj do minulosti. Nechcem robiť archeológiu a nechcem veľa rozprávať o tom, čo bolo a ako bolo a prečo bolo. Ale snáď pre pochopenie celého procesu je potrebné dvakrát sa na chvíľu vrátiť do minulosti a potom už budem hovoriť len o súčasnosti, o tejto novele zákona.

    Vrátil by som sa najprv do leta minulého roku, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ak si spomeniete na diskusiu o zákone o sociálnych službách v pléne Národnej rade, v lete sme s kolegom Pavlom Frešom predkladali návrh na riešenie situácie s financovaním sociálnych služieb. Aby som bol úplne úprimný, niežeby sme vymysleli nový model financovania sociálnych služieb, ale to, čo v tej chvíli reálne hrozilo v zariadeniach sociálnych služieb, sme navrhovali oddialiť. Hrozilo totiž prudké zvýšenie platieb pre klientov. Pre jednoduchosť budem hovoriť slovo klient, aj keď teraz to voláme takým dlhším a komplikovanejších názvom, budem ich volať klienti, lepšie sa mi to vyslovuje, tak sa ospravedlňujem. Čiže v lete minulého roka sme aj s kolegom pánom poslancom Frešom predkladali pozmeňujúci návrh týkajúci sa oddialenia zvýšenia platieb v zariadeniach sociálnych služieb pre klientov, a to až do konca roku 2013. V tom čase sme totižto boli ohrození, ak to tak môžem povedať, účinnosťou novely zákona, ktorú pripravoval predchádzajúci minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Mihál, a hrozilo prudké zvýšenie platieb klientov v zariadeniach sociálnych služieb. Plénum Národnej rady ale schválilo nakoniec pozmeňujúci návrh, resp. návrh pána poslanca Blanára, ktorý to jednoducho vypustil zo zákona o sociálnych službách. My sme navrhovali posunúť termín zvýšenia platieb pre klientov až do konca roku 2013, a to sme sa dostali do súčasnosti, sme na konci roka 2013, aby ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny vznikol dostatočný priestor vyriešiť udržateľný systémový model financovania sociálnych služieb. Teraz je úplne jedno, či nakoniec Národná rada schválila pozmeňujúci návrh môj alebo pána poslanca Blanára, tak či tak ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny do konca roku 2013 tu má návrh novely zákona o sociálnych službách. Pán minister Richter totiž vtedy korektne sľúbil, že tento s financovaním sociálnych služieb tu je a on so svojím rezortom sa ho pokúsi vyriešiť. Musím ale povedať, že ten proces nebol jednoduchý. Chvíľu sa mi zdalo, že nakoniec ministerstvo práce ani nezvládne to obrovské množstvo pripomienok a námietok, ktoré prichádzali. Faktom je, že ministerstvo to zvládlo a zákon prišiel do prvého čítania. Musím ale povedať, že po jeho prečítaní som skonštatoval a konštatujem, že zákon nesplnil očakávania. Cieľom tohto zákona totiž malo byť doriešiť najpálčivejší problém - udržateľné systémové financovanie sociálnych služieb. Žiaľ, táto novela zákona o sociálnych službách tento najpálčivejší problém nevyriešila.

    A teraz sa druhýkrát, ak dovolíte, vrátim naspäť, lebo včera, keď som bol pred Národnou radou a počúval som protesty poskytovateľov, neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a klientov týchto zariadení, tak oni tak to veľmi zjednodušili, že neriešený problém financovania sociálnych služieb, za ktorý sú všetci vinní a všetky garnitúry ho nevedia vyriešiť, treba už konečne vyriešiť. Áno, veď treba si pripustiť, že tento problém sa tu vlečie ako červená niť poskytovaním sociálnych služieb.

    Ale napriek tomu by som sa ešte raz vrátil do minulosti a spomenul dátum 3. august 2010. Tretieho augusta 2010 totižto Ústavný súd Slovenskej republiky povedal, že zákon o sociálnych službách, ktorý schválila prvá Ficova vláda a ktorý predkladala pani ministerka Tomanová, je protiústavný. Treba povedať, že problém s financovaním sociálnych služieb zákon z dielne pani ministerky Tomanovej prvej Ficovej vlády len prehĺbil a skomplikoval. Niežeby predtým neboli problémy, to by som teraz klamal. Nie, ale problém sa posunul do inej dimenzie a niekomu sa..., teda čierny Peter znovu zostal niekomu v rukách. Ale idem úplne do detailov. Tento zákon pani ministerky Tomanovej totižto zvýhodňoval klientov vo verejných zariadeniach pred klientmi v neverejných zariadeniach. Zákon zaviedol službu, na ktorú mal klient nárok, ale nedal peniaze. A to bol ten problém, že neboli reálne peniaze. To znamená, klienti aj chceli nastúpiť do sociálnych zariadení, aj bol priestor. Sociálne zariadenia mali kapacitu. Kým v minulosti sme boli svedkami skôr opačného modelu, že nebola kapacita. Čakalo sa v poradovníkoch, pretože nebola kapacita v sociálnych zariadeniach. Po zákone pani ministerky Tomanovej kapacita v sociálnych zariadeniach bola, len neboli peniaze na klientov, ktorí tam mali do týchto zariadení prísť. Tento zákon pani ministerky Tomanovej prehodil totižto financovanie sociálnych služieb, alebo aby som bol presný, presunul vo významnej miere financovanie sociálnych služieb z vyšších územných celkov na mestá a obce a tým prakticky chýbala 1 mld. na to slovenských korún, na to, aby dokázali pre svojich odkázaných občanov zabezpečiť a zaplatiť sociálnym zariadeniam služby, ktoré potrebovali, na ktoré boli odkázaní. Vláda Roberta Fica, prvá vláda to vyriešila pravidlom, resp. dala kompetenciu výrazne do rúk samospráv a povedala, sú to vaše peniaze, vy to budete platiť, tak vy rozhodnite, kde ten klient má ísť. No a je to logické, že keď to financovali mestá a obce, tak uprednostňovali verejných poskytovateľov, ktorých dokonca samy zriaďujú v mnohých prípadoch, čiže vlastné zariadenia pred neverejnými poskytovateľmi, ktoré zriaďujú či už súkromné spoločnosti, alebo rôzne organizácie tretieho sektoru, prípadne cirkvi. To ale Ústavný súd skonštatoval, že je protiústavné. Problém teda pretrvával ďalej, vláda Ivety Radičovej sa ho pokúsila riešiť. Nebudem nekorektný, budem hovoriť aj o problémoch za vlády Ivety Radičovej s financovaním sociálnych služieb. Pán minister Mihál prišiel s dvoma novelami do Národnej rady, treba to zopakovať, s jednou v decembri 2010, druhou v decembri 2011 a medzitým musela vláda Ivety Radičovej dvakrát - aj na konci 2010., aj na konci 2011. - dofinancovať sociálne služby neverejných poskytovateľov zo štátneho rozpočtu, pretože tam reálne hrozilo, že títo poskytovatelia zaniknú, a klienti, ktorí sú v týchto zariadeniach, sa ocitnú bez týchto zariadení. Nechcem to dramatizovať, že pôjdu na ulicu, skrátka, no nebude to zariadenie, v ktorom momentálne sú, teda vznikal by veľký problém. Riešilo sa to nesystémovo dotáciou zo štátneho rozpočtu. Uznáte, že toto je nesystémové financovanie, aby na konci roka sa nejak tak ako odšacovalo, že asi koľko chýba peňazí, a vložilo sa do sociálnych služieb.

    V roku 2012 prišla už spomínaná, s ktorou som začal, novela pána ministra, Mihálova, ktorá zavádzala riešenie, a to v takom zmysle, že chcela výraznejšie zapojiť ľudí v zariadeniach sociálnych služieb do financovania týchto sociálnych služieb, resp. zapojiť rodinu týchto ľudí. Musím povedať, že má to svoju logiku, s čím prišiel pán exminister Mihál. Na druhej strane musím jedným dychom povedať, že hovoríme o sociálne najcitlivejšej skupine ľudí, ktorí sú v týchto zariadeniach, ktorí mnohokrát majú veľmi nízke dôchodky, v prípade detí sú tam mnohokrát celý život od veľmi útleho veku, sú tam dlhé roky títo klienti v zariadení a požiadavky, ktoré by mali splniť na to, aby bolo financovanie sociálnych zariadení, alebo v minulosti mali splniť na to, aby bolo financovanie sociálnych zariadení udržateľné, boli neúnosné. Vznikla panika, ktorú sme riešili v lete minulého roku. Faktom ale je, že teraz, či zoberiem novelu pani ministerky Tomanovej či novely pána ministra Mihála, všetci sa snažili riešiť financovanie sociálnych vecí, ale nevyriešili ho. Riešili, riešili, nedoriešili. Vždy niekomu zostal, dámy a páni, v rukách čierny Peter. Alebo to boli samosprávne kraje, alebo to boli mestá a obce, alebo to boli neverejní poskytovatelia sociálnych služieb, alebo to boli ľudia, ktorí v týchto zariadeniach sú. Čo s tým? Prichádzam už do súčasnosti a k včerajšku. Včera sa uskutočnil protest neverejných poskytovateľov sociálnych služieb aj mnohých klientov týchto zariadení pred Národnou radou. Ktorí ste sa unúvali, dámy a páni, a išli ste sa s nimi porozprávať, musím povedať, že to nebolo namierené voči žiadnej politickej strane, to bolo namierené za niečo. Potrebujú riešiť problém, v ktorom oni žijú, s ktorým sa boria každý deň. Tak ste si určite vypočuli ich požiadavky, ktoré prednášali a predniesli. Ja by som si ich tu dovolil len telegraficky vymenovať všetkých päť:

    1. Žiadame, aby nová novela odstránila nespravodlivosť vo financovaní seniorov a odkázaných občanov umiestnených u neverejných poskytovateľov.

    2. Trváme na tom, aby sa príspevok v odkázanosti stal obligátornou dávkou vyplácanou zo štátneho rozpočtu a aby nebol v kompetencii samospráv.

    3. Trváme na tom, aby nová novela odstránila diskrimináciu všetkých seniorov a odkázaných v zariadeniach sociálnych služieb v prístupe k zdravotníckej starostlivosti. Preto do novej novely žiadame zakotviť povinnosť pre zdravotné poisťovne uhrádzať všetky zdravotnícke úkony vo všetkých typoch sociálnych zariadení, v ktorých sa vykonávajú.

    4. Žiadame, aby nová novela doriešila decentralizáciu zariadení rezidenčnej služby, najmä u verejných poskytovateľov, ktoré majú v jednej budove 100 - 300 klientov, a nie, aby ju naoko riešila so znefunkčním neverejných poskytovateľov tým, že obmedzuje kapacitu zariadení v statuse ZPS na 22 a v ŠPZ na 40. Niečo rieši pozmeňujúci návrh, ktorý pred chvíľou bol predložený.

    5. Žiadame všetky politické reprezentácie, aby v dôsledku demografického vývoja začali verejnú a odbornú diskusiu o nových zdrojoch pre zabezpečenie financovania sociálnych služieb, konkrétne diskusiu o zavedení nového povinného odvodu do tzv. fondu odkázanosti.

    Toľko požiadavky neverejných poskytovateľov, ktoré včera komunikovali na verejnosti. Rád by som podčiarkol možno tú apolitickosť toho celého podujatia. Oni naozaj majú problém a žiadajú všetky politické garnitúry, aby sme ho riešili. To nie je problém SMER-u ani SDKÚ - DS, to je náš problém, dámy a páni, a problém ľudí, ktorí sú v týchto zariadeniach, možno aj našich rodičov a našich starých rodičov, prípadne aj niektorých našich detí. Potrebujeme riešiť tento problém. To by som chcel podčiarknuť. Tento problém, táto minca má dve strany.

    Na jednej strane - a budem, snažím sa byť veľmi korektný - na jednej strane sú neverejní poskytovatelia sociálnych služieb, ich požiadavky som prečítal, sú logické.

    Na druhej strane sú ale samosprávy, mestá a obce a tu nie je jeden dobrý a druhý zlý, jeden čierny a jeden biely, ich problémy sú takisto legitímne a oprávnené, pretože ministerstvo práce, sociálnych vecí od nich chce, aby financovalo sociálne služby pre občanov, ktorí sú na to odkázaní a bývajú v danom meste alebo v danej obci. Treba povedať, že v tejto novele zákona prišlo, keď som to dobre spočítal, 494 pripomienok v pripomienkovom konaní. Predpokladám, že tam boli aj pripomienky neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ale predpokladám, že tam boli aj pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska. Tvrdím to preto, lebo ešte na legislatívnu radu vlády priniesol pán minister Richter tento návrh zákona s rozporom so samosprávou - rozporom so ZMOS-om. Čo teda žiada ZMOS? Aby sme boli korektní, mal tri požiadavky ZMOS:

    Prvá požiadavka - doriešenie financovania ošetrovateľskej starostlivosti z rezortu zdravotníctva.

    Druhá požiadavka - ZMOS nesúhlasil s tým, aby mali obce povinnosť financovať neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a má to svoju logiku. Oni zriaďujú svojich poskytovateľov. Prečo majú nejakým súkromným charitatívnym organizáciám platiť? Oni budú umiestňovať do svojich zariadení, čiže toto žiadali od pána ministra, resp. od vlády.

    Ďalej tretia požiadavka - ZMOS nesúhlasil, aby sa zvýšila ochrana príjmov klientov .

    Treba povedať, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny logicky hľadalo kompromis. Treba ale čestne priznať, že pán minister Richter v druhej požiadavke ZMOS-u ustúpil. Ustúpil a zrušil zrovnoprávnenie klientov vo verejných a neverejných zariadeniach, ako to pôvodne navrhoval a ako to pôvodne chcel urobiť. Štát a samosprávy teda budú môcť znovu diskriminovať klientov podľa toho, v akom sú zariadení.

    Na druhej strane, teraz buďme čestní, toto je proti neverejným. Treba povedať, že táto novela zákona o sociálnych službách naďalej komplikuje situáciu aj samosprávam, dámy a páni, poslanci obecných, mestských, krajských samospráv, starostovia, ktorí ste tu v tejto sále. Komplikuje to. Nevyrieši ten problém, ktorý tu existuje, to napätie, ktoré tu existuje, keďže na to, aby samosprávy mohli nediskriminovať klientov a platiť rovnako verejným aj neverejným za rovnaké služby, na to by potrebovali viacej peňazí a tento balík peňazí nie je pripravený. Čiže tento problém, ktorý sme tu mali, ten najpálčivejší problém, preto som sa vrátil až k pani ministerke Tomanovej, nie preto, že chcem robiť teraz politiku voči niekomu. Ten problém, ktorý tu máme, pretrváva. Keď neschválime tento návrh zákona v druhom, treťom čítaní alebo zajtra, ten problém, ktorý tu existuje, pretrváva. Klienti budú naďalej diskriminovaní podľa toho, či sú u verejného alebo neverejného poskytovateľa. Naďalej budú samosprávy vymýšľať rôzne vzorce, aby zaplatili menej neverejným poskytovateľom za rovnakého klienta v rovnakom stupni odkázanosti, ako zaplatia vo svojom zariadení, a samosprávy sa budú naďalej právom odvolávať na to, že na to nebudú mať dosť peňazí. Čiže problém, ktorý sme mali, pokračuje ďalej. Tým nechcem povedať, že v tejto novele nie je veľa dobrých vecí, ktoré vylepšujú sociálne služby. Aby ste mi rozumeli, ale cieľ vyriešiť udržateľne financovanie sociálnych služieb, táto vysoká ambícia, ktorú si minister Richter postavil, nebude splnená. To si musíme korektne povedať.

    Takže, dámy a páni, problémy, ktoré sú nevyriešené v tejto novele, sú dve, dva. Ten prvý problém je alebo moja výhrada voči tomu zákonu je, že predlžuje sa diskriminácia klientov v neštátnych zariadeniach. Musím povedať, že trápi to všetkých. Pred chvíľou som to popisoval veľmi detailne. Trápi to ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, určite ich to trápi, nemyslite si, že im je to jedno, že to nevedia optimálne vyriešiť. Trápi to samosprávy, ktorým tiež nie je príjemné, že niečo dostali, na čo nemajú dostatok peňazí, trápi to neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí cítia diskrimináciu a nespravodlivosť, ale čo je najhoršie, bude to trápiť a bude to dopadať na klientov. Čiže v hľadaní kompromisov mám znovu taký pocit, ako keby ministerstvo práce a pán minister Richter troška pozabudli na klientov, ktorí zostali, ktorí zostali naboku, kdežto oni dostávajú tie sociálne služby, oni sú v tých zariadeniach. Obávam sa, že táto novela, nevyriešenie tohto prvého veľkého problému udržateľného financovania sociálnych služieb a nediskriminovania klientov u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb sa nepodarilo vyriešiť. Máme tu ale aj druhý problém. Na to upozornil ZMOS, ako zdravotník k nim budem pomaly končiť, lebo mi je najbližší.

    My máme ešte jeden veľký problém, dámy a páni, a to je skutočnosť, že roky rokúce sa v sociálnych zariadeniach poskytuje zdravotná starostlivosť, predovšetkým ošetrovateľské výkony. Je úplne logické, že za tieto ošetrovateľské výkony by mal zaplatiť ten, kto platí zdravotnú starostlivosť v tejto krajine, čiže zdravotné poisťovne. Hľadal sa kompromis. Ja viem, že ho hľadal pán minister. Ja ho neobviňujem, že ho nehľadal, len na Slovensku stále máme rezortistický problém. Ministerstvo práce, sociálnych vecí je jedna budova, ministerstvo zdravotníctva druhá budova. Spolu komunikujú ťažko, nech je akákoľvek vláda. Ministerstvo zdravotníctva bráni svoje zdroje pre nemocnice a ambulancie, ministerstvo práce správne poukazuje na to, že v zariadeniach sociálnych služieb sa poskytujú aj ošetrovateľské výkony. Treba povedať, že v minulosti sme k tomu už urobili krok. Hovoríme jasne v zdravotníckych zákonoch, že je možné poskytovať zdravotnú starostlivosť aj v sociálnych zariadeniach. To by bola pekná deklarácia, kým nebude povedané, ktoré sú tu výkony, za akých okolností a kto ich môže poskytovať, akú majú cenu, a kto to má zaplatiť. Lenže toto nepriniesla táto novela zákona. Musím povedať, že som sklamaný z pani ministerky zdravotníctva. Mnohokrát to už opakujem v súvislosti s pani ministerskou zdravotníctva, že ona rada strčí hlavu do piesku a tvári sa, že problém neexistuje, ale on existuje, dámy a páni, a tieto finančné prostriedky v zariadeniach sociálnych služieb chýbajú - finančné prostriedky za ošetrovateľskú starostlivosť. Tam nie je len opatrovateľská starostlivosť. Pán minister ma v prvom čítaní uistil, že hľadá sa riešenie, že mali by byť nejaké výkony, ktoré bude preplácať rezort zdravotníctva, teda zdravotné poisťovne. Zatiaľ ich nevidím v spoločnej správe, nevidím ich, možno prídu s pozmeňujúcicm návrhom, možno prídu ďalšou novelou zákona, ale tento problém tu máme. Keď sme korektní, musíme ho pomenovať. Ako zdravotníka ma možno teraz budú nenávidieť niektoré nemocnice, že im beriem peniaze, ktoré by mohli ísť k nim, ale keď chceme byť spravodliví, musíme povedať, že ak je poskytovaná nejaká služba, mala by byť zaplatená. To, že roky všetci, všetky garnitúry, všetky vlády akceptujeme tíško stav, že sa poskytuje zdravotná starostlivosť v sociálnych zariadeniach, ale nehradí sa, nie je správny. Žiaľ, ani túto ambíciu, ktorú určite mala táto novela, pán minister o nej hovoril, táto novela nesplnila.

    Čiže zhrnuté a podčiarknuté, zákon nesplnil základný cieľ, ktorý mal splniť, neprináša udržateľné riešenie financovania sociálnych služieb a som o tom presvedčený, že na to doplatia a ten čierny Peter nakoniec zostane v k rukách klientov zariadení sociálnych služieb, a to ma najviac mrzí. Slovensko potrebuje moderný zákon o dlhodobej starostlivosti. Veľa o ňom hovoríme, osobne som si myslel, že možno táto novela zákona o sociálnych službách tento problém vyrieši, žiaľ, nevyriešila ho. Slovensko potrebuje moderný zákon o sociálnej medicíne, keď chcete, o dlhodobej starostlivosti, ktorý vyrieši skutočnosť, že pacient v nemocnici a klient v sociálnom zariadení sú väčšinou ten istý človek a pobyt v jednom a druhom zariadení sa strieda niekedy v roku aj niekoľkokrát. Nie je možné, aby do utorka do 11.00 hod., kým leží pacient v geriatrickom centre Svätého Lukáša v Košiciach ho financovalo zdravotníctvo, lebo je to pacient, je chorý človek a o 11.30 hod., keď ho sanitka prenesie do zariadenia pre seniorov alebo do domova sociálnych služieb na Garbiarskej ulici v Košiciach, ho už financoval rezort sociálnych vecí, pretože on už prestane byť chorým človekom, zhruba za 30 minút ho vyliečime v sanitke a už je len sociálne odkázaným človekom a potrebuje opatrovateľskú starostlivosť. To nie je pravda, dámy a páni! Ale ticho všetci akceptujeme tento stav, ktorý potrebujeme zmeniť.

    Financovanie sociálnych služieb bude udržateľné vtedy, keď bude viaczdrojové, reálne viaczdrojové, keď okrem ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a sociálnych fondov, po čom volajú aj neverejní poskytovatelia, okrem zdrojov samosprávy, kde býva daný občan, daný človek, ktorý je odkázaný na sociálnu službu, okrem zdrojov verejného zdravotného poistenia sa na ňom, pretože klientovi je poskytovaná zdravotná starostlivosť, sa na ňom bude ako štvrtý podieľať aj svojou časťou príspevku klient, ktorému je poskytovaná sociálna služba. Ak bude takéto štvorzdrojové alebo viaczdrojové financovanie sociálnych služieb, teda z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, zo samosprávy, z verejného zdravotného poistenia a od klienta, potom možno pri dobrom nastavení zrušíme nezmyselnú diskrimináciu podľa toho, či je klient u verejného alebo neverejného poskytovateľa zdravotnej, poskytovateľa sociálnych služieb, pardon, zrušíme nezmyselnú situáciu, keď sa samospráva vlastne dostáva do konfliktu záujmu, dámy a páni. No áno, pretože oni rozhodnú o stupni odkázanosti a zároveň zriaďujú verejných poskytovateľov sociálnych služieb. Ale môžu rozhodnúť aj o tom, že klient pôjde, resp. mu odporučia neverejného poskytovateľa sociálnych služieb. No už krajší konflikt záujmov nevidím ako v tom, že samospráva rozhodne o tom, či potrebuje alebo nepotrebuje sociálnu službu, pritom sama zriaďuje zariadenia sociálnych služieb, kde platí lepšie ako u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Samospráva je v konflikte záujmov.

    Dámy a páni, tak nejak vidím do budúcnosti riešenie udržateľného financovania sociálnych služieb, dnes musím konštatovať, že táto novela zákona o sociálnych službách, a je mi to ľúto, že to musím povedať, túto ambíciu, ktorú pôvodne mala, nesplní a nevyrieši. Udržateľné financovanie sociálnych služieb nevyrieši diskrimináciu klientov zariadení sociálnych služieb, ktorí sú diskriminovaní, ak sú u neverejného poskytovateľa v porovnaní s verejným poskytovateľom, a v súlade aj s tým, čo včera požadovalo toto zhromaždenie klientov, ale aj poskytovateľov sociálnych služieb pred Národnou radou Slovenskej republiky, dávam procedurálny návrh, aby sme vrátili predmetnú novelu zákona o sociálnych službách na dopracovanie ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ja nehovorím, že neprináša dobré veci, ale treba ďalej diskutovať a hľadať riešenie, ďalej diskutovať a hľadať riešenie, lebo tu budeme pri druhej, tretej, siedmej novele toho istého zákona hrať ten istý pingpong, ktorý hráme dnes, ale nevyriešime to podstatné, aby klient dostal adekvátnu službu u verejného či neverejného poskytovateľa, lebo si ju sám vyberie, a aby za túto službu bolo adekvátne zaplatené.

    Dámy a páni, poprosím vás o podporu môjho procedurálneho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Jasaň.

  • Preskočili ste pani kolegyňu Vaľovú, ale to nevadí.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Nič, v pohode, len poprosím tých desať sekúnd.

    Pán kolega, typické vystúpenie opozičného poslanca, ktorý kritizuje to, čo my chceme meniť a čo ste vy zapríčinili. Keď ste hovorili, že sa vraciate do minulosti, mali ste sa vrátiť do času, keď pod gesciou SDKÚ - DS sa robila decentralizácia, a tak, ako doplatili školy, školské zariadenia, na toto všetko doplatili aj domovy sociálnych služieb. Vy ste vládli potom v tom čase, tak ste mohli nastaviť systém tak, aby to, čo ste zvalili na bedrá samosprávy bez financií, bez materiálneho zabezpečenia, mali ste to nastaviť tak, aby tie problémy neboli. A oni sa vlečú. To máte pravdu, odvtedy sa vlečú a každý sa ich snaží riešiť svojím spôsobom. My tvrdíme, že ten náš je dobrý, vy tvrdíte, že tie vaše boli dobré, ale oni naozaj nemôžu vyriešiť to, čo zbabrala decentralizácia. Je mi to veľmi ľúto, ale povedal som to pri školských zariadeniach, pri školách a teraz sa to prejavuje presne o tom istom.

    A neobviňujte, prosím vás, ani ministra, ani ministerstvo, že zabúdali na klientov. Na klientov zabudli vtedy, keď ste urobili decentralizáciu, lebo ste vládli a nechceli ste riešiť tie problémy, ktoré vtedy boli, nechceli ste riešiť to financovanie, ktoré bolo vtedy zložité, tak ste to zvalili na bedrá niekoho iného. Tam je prapôvod všetkých týchto problémov.

    Ináč netvrdím, že mnohé veci, s ktorými ste vystúpili, by som vedel diskutovať a nájsť riešenie, lebo v mnohých veciach ste načali niečo, čo naozaj treba riešiť, s tým súhlasím, ale nie je riešením tým, že stiahneme tento zákon, ale že budeme na tom ďalej spoločne pracovať. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Novotný, no viete, vaše vystúpenie bolo celé také oponujúce. Na jednej strane rozprávate, že nikto nedokázal poriešiť sociálne služby, na druhej strane poviete, tak nejak to vidím a tak si to predstavujem. Prečo ste tieto svoje predstavy za obdobia dvoch vlád, v ktorej ste sedel ako poslanec, nerealizoval? Povedzte mi prečo? No lebo to nie je také jednoduché. A ja si myslím, že práve SMER - sociálna demokracia, ja si stále spomínam na rozhovor s pani Gibalovou a s pani poslankyňou, ktorá tu bola za KDH, ktoré povedali, že ani sa neopovážili ísť do zákona o sociálnych službách, lebo je tak ťažký a náročný. A práve preto mi všetky tie kroky, ktoré teraz, teraz vlastne ideme krok po kroku, aby sme to doriešili. A financovanie nie je jednoduché,

    pretože naozaj chcem sa spýtať ešte jednu takú otázku, spýtam sa vás na verejných a neverejných poskytovateľov. Ja som takú otázku dostala od jedného občana. Ak je verejný poskytovateľ, ktorý, nad ktorým je garant štát alebo vyšší územný celok nie preto, že sa sa rozhodol, on musí poskytovať túto službu pre ľudí, ktorí ju potrebujú. Ale nesúkromný sektor alebo podnikateľský sektor, on sa rozhodol. On sa rozhodol podnikať alebo slúžiť. Čo to znamená? Ak zajtra podnikateľský sektor zanikne, zanikne dom sociálnych služieb, čo sa stane? Všetkých klientov budeme musieť presunúť na vyšší územný celok alebo do štátnych zariadení.

    Preboha, tak nevyčítajme to, že sa podporujú alebo že snáď neviem, akým spôsobom sa niečo uľahčuje štátnym zariadeniam alebo VÚC-karským. No jednoducho tie musia zo zákona plniť, ale podnikateľský subjekt sa iba rozhodol. Tak ako sa dnes rozhodol, mať klienta, zajtra sa rozhodne, že ho nebude mať. Ja som za rovnaké financovanie, ale zamyslime sa aj nad hlbšou filozofiou toho, čo rozprávam.

    Takže nerozprávajme, čo všetko bolo, ale skúsme hľadať riešenia a neobviňujme sa navzájom. Pretože ste to mohli zmeniť.

  • Pán poslanec, vy ste mali v tom svojom vystúpení viacero takých rozporuplných vyjadrení, dokonca ste povedali, že si nemyslíte, že všetko je zlé v tomto zákone, čo teda bolo dosť lichotivé, napriek tomu ste povedali, že je potrebné ďalej diskutovať a hľadať riešenie.

    Ale ono sa už tu diskutuje, ak ste si to nevšimli, pán poslanec, možno ste si nevšimli, že celý rok minulý, ale aj tento rok sa diskutuje a hľadá sa riešenie a to riešenie sa nehľadá tak ľahko. Nehľadá sa ľahko aj kvôli tomu, že na začiatku, keď sa celý systém takto tvoril, boli ste práve vy pri tom, keď ste ten systém nenastavili dostatočne. Urobili vy ste len jednu časť, že ste pustili možnosť vzniku neverejným poskytovateľom, ale nevyriešili ste druhú časť a to je financovanie. A to je naozaj tá najkľúčovejšia vec. A my sme v pozícii, kedy je potrebné dnes naozaj nájsť riešenie, aby sa to vyvážilo, a táto novela, ktorú predkladá pán minister, práve odzrkadľuje nielen tie veci, ktoré bolo potrebné zmeniť za to obdobie fungovania tejto, tohoto zákona, ale zároveň je tam aj náznak, ako vybudovať ten systém financovania a vstúpiť do poskytovania zdravotnej, teda poskytovania sociálnej starostlivosti aj zo strany štátu.

    A nedá mi, aby som neskonštatoval, pán poslanec, takéto srdcervúce vystúpenia som vôbec nezaregistroval, keď ste boli vo vláde. A bolo to presne to isté.

  • Nebolo, pán župan Blanár, nebolo a mýlite sa ako obvykle. Treba povedať, že všimol som si, že rok sa hľadá riešenie, len nenašlo sa. O tom som hovoril vo svojom vystúpení. "Hledali, hledali, nenašli mí rádcové". To je ten problém. To, o čom vy hovoríte, ste úplne mimo, skúste si pozrieť túto novelu, vôbec nezakladá nejaké nové trendy vo financovaní, naďalej ponecháva to, čo tam bolo, diskrimináciu klientov neverejných zariadení sociálnych služieb voči verejným zariadeniam sociálnych služieb a skutočnosť, že to bude nedofinancované. Preto sa búria samosprávy, a to by ste vy ako župan aj mohli poznať, lebo aj vy máte mestá a obce vo vašom samosprávnom kraji. Oni sa vám budú aj búriť, pretože nebudú mať na to dostatok peňazí, aby to zaplatili. Ministerstvo zdravotníctva strčilo hlavu do piesku a nechce zatiaľ zaplatiť za ošetrovateľské výkony, oni sa vás tie zariadenia na to, pán župan, budú pýtať, tak som zvedavý, či aj im budete v takom klišé odpovedať, že za všetko je aj tak vinný Dzurinda.

    Čo sa týka pani poslankyne Vaľovej, viete, moje hlboké presvedčenie je o tom, že občan platí dane a odvody a občan si má vybrať. Ak si klient vyberie neverejného poskytovateľa alebo verejného, je to jeho vec a nemali by sme to obmedzovať alebo o tom rozhodovať takým spôsobom, ako ste to popisovali vy, a hlavne ak dostane službu pre určitý stupeň odkázanosti, táto by mala byť zaplatená rovnako u verejného aj u neverejného poskytovateľa. To je moje vnútorné presvedčenie, vaše je zjavne iné, ako ste hovorili.

    A čo sa týka pána poslanca Jasaňa, pozrite sa, v 2001. roku pri decentralizácii išli kompetencie, čo sa týka sociálnych služieb, na samosprávne kraje, potom prišla fiškálna decentralizácia, Tomanovej novela presunula kompetencie na mestá a obce, prišla Mihálova novela, ktorá posilnila klienta, všetci sme hľadali nejaké riešenie, ale stále sa nenašlo ani...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Poprosím pani poslankyňu Gibalovú, ktorá vystúpi za klub KDH, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni poslanci, pán minister, dovoľte mi, aby som vystúpila v druhom čítaní k návrhu zákona novely o sociálnych službách.

    Ja som vystúpila aj v prvom čítaní a pomenovala som zásadné svoje pripomienky alebo ukázala som, poukázala som na zásadné chyby v návrhu predkladanej novely zákona o sociálnych službách a absenciu takej filozofie zákona, ktorý by naozaj mal ambíciu, aby sociálne služby boli modernou normou, ktorá by nebola morálne stará už na druhý deň po jej účinnosti, a hlavne aby stratila konečne ten prívlastok, že je diskriminačná. A ona naozaj diskriminačná je a ten prívlastok, žiaľ, nestratil ani v tomto návrhu. Ja nebudem opäť opakovať tie moje výhrady, pretože čiastočne sa stotožňujem aj s tými výhradami alebo s tým, čo, čo pomenovala asociácia poskytovateľov a neverejní poskytovatelia sociálnych služieb. Pre mňa je zásadnou základnou otázkou to, že sa nezmenila filozofia tohto zákona, ktorá nie je dobrá, a s tým súvisí aj to, že sa nezmenila ani len náznakom filozofia financovania sociálnych služieb. A keď počúvam o tom, čo je faktom, že ZMOS vstúpil do toho rokovania, však, prirodzene, aj musí, aj chce, aj má a mal výhrady, napr. voči zvýšeniu ochrany pred neprimeranou úhradou, no ja, ja chápem členov ZMOS-u, že majú takéto výhrady, pretože majú iba dve možnosti, buď zvýšia poplatky od klientov, alebo musia naliať do týchto služieb viac peňazí. Jedno aj druhé im môže veľmi narobiť problémy najmä v tom budúcom volebnom roku.

    Ja si myslím stále, pán minister, a ja verím tomu, že aj keď to nahlas nehovoríte, ale si to myslíte a myslia si to aj členovia ZMOS-u, že je treba urobiť poriadok vo financovaní sociálnych služieb legislatívne aj v zmysle skúmania majetku klienta, ja to opakujem a budem to opakovať, pretože participácia, väčšia participácia klienta na sociálnych, na úhradách sociálnych služieb, tam je jeden zdroj, ako pomôcť financovaniu sociálnych služieb, ale zdôrazňujem a podčiarkujem, že participácia taká, ktorá bude solidárna. Ja som povedala aj na výbore, vy ste tam neboli, bol tam štátny tajomník pán Burian, že ja viem si predstaviť aj nulovú úhradu za sociálne služby - až tak ďaleko by som išla - alebo symbolické euro u tých klientov, ktorí naozaj na to nemajú. Ale považujem za nehorázne, aby klienti, ktorí majú celkom slušný dôchodok, celkom slušný majetok, predali ho, rozdali deťom, prípadne ak deti nemajú, dokonca aj takí sú, majetok, vilku, domček, hoc aj akýkoľvek jednoduchý, alebo byt predajú a potom chcú a majú na to právo, chcú byť v zariadení, to už je jedno, či verejnom a neverejnom, tento princíp trápi obidva druhy poskytovateľov a vlastne my týmto klientom, ktorí by si mohli prispieť na tie služby, prispievame z našich daní. Ja si myslím, že toto je veľmi nespravodlivý princíp, toto mi veľmi chýba, s tým ste nič neurobili. Ja viem, že je to veľmi nepopulárne a asi mnohí by vás za to nepochválili, zase iní rozumní ľudia a samotní mnohí dôchodcovia, ktorí sami o tom hovoria v tých zariadeniach sociálnych služieb, ak majú, majú nadhľad nad vecou, a hovoria o tom, že áno, že malo by to byť spravodlivejšie a v tomto zmysle solidárnejšie.

    Ja nebudem hovoriť o ostatných, ostatných pripomienkach, nechcem sa už opakovať. Čiastočne sa stotožňujem s tými pripomienkami, ktoré ponúkla asociácia alebo, alebo dala vám asociácia poskytovateľov. Ja som rozmýšľala, čo v tejto chvíli tu povedať. Včera večer, keď som pozerala diskusiu o sociálnych službách na televízii TA3 a potom v RTVS, tak poviem, že to bolo pre mňa veľmi inšpiratívne hlavne, hlavne z dvoch dôvodov, že zaznamenala som zvrat v rétorike a postrehla som, že ústami pani poslankyne v televíznej diskusii už pripúšťate, že VÚC-ky sa nechovajú rovnako spravodlivo k verejným a neverejným poskytovateľom. Toto tam bolo povedané a už to bolo povedané aj na výbore, toto platí aj pre obce, to je veliký posun, že už to pripúšťate.

    Perlou pre mňa je výrok, že zákon nemôže vstupovať do samosprávy. No sama samospráva je tvorená zákonom, je stanovená zákonom a samospráva nemôže stáť nad zákonom. Ak samospráva porušuje zákon, čo vlastne včera bolo v tejto relácii na TA3 potvrdené, tak preto, lebo využíva aj nedokonalosť a nedokonalosti a diery v tomto zákone, a vy ste nič preto neurobili v tejto novele, aby nebolo možné zneužívať nedokonalosť a nejednoznačnosť tohto zákona.

    Keď som potom zapla RTVS, aby som si pozrela Správy a komentáre a avizovaný príspevok, resp. diskusia o sociálnych službách, tak podľa zostrihu vyjadrení pána predsedu výboru Podmanického, pán minister, ste vlastne jeho ústami včera veľmi trefne vyjadrili podstatu vášho prístupu a postupu pri koncepte politiky sociálnej pomoci a konkrétne sociálnych služieb. A tu si myslím, že už nejde o nejaké formulky, nechcem nijako podceňovať žiadne paragrafy, tvorby o tom, či budeme také alebo onaké úkony preplácať v rámci zdravotného poistenia a v akom objeme a kto to bude robiť. Tu som sa trošku prekvapila a tu podľa mňa už ide o, o ústavnosť zákona, ale aj vyjadrení pána predsedu výboru. Pán Podmanický včera povedal, citujem: "Až v prípade, keď obec alebo vyšší územný celok nevie zabezpečiť poskytovanie oprávnenej sociálnej služby, potom treba hľadať možnosti, ako financovať tých poskytovateľov, ktorí to vedia poskytnúť." A tu je podstata celej diskriminácie v tomto zákone a vlastne týmto vyjadrením, chtiac či nechtiac, pán predseda výboru Podmanický vlastne odprezentoval to, čo my sme namietali pred Ústavným súdom v roku 2010, a ja si to veľmi dobre pamätám, lebo ja som ten, tú skupinu poslancov na Ústavnom súde zastupovala, a naozaj Ústavný súd práve toto namietal, pretože, vážený pán minister, vážení kolegovia zo SMER-u, občan má jediné jedno právo, a to právo si vybrať poskytovateľa a má jediné jedno právo, a to právo aj odmietnuť verejného poskytovateľa, ak sa rozhodne pre poskytovateľa neverejného. Ale podľa predchádzajúceho zákona, teraz myslím pred Ústavným súdom, ale aj podľa tohto, aj podľa tohto, aj podľa tejto novely, ak tak urobí a vyberie si neverejného poskytovateľa, je v podstate sankcionovaný, pretože už nemá garantovanú regulovanú cenu za poskytnutú službu.

    Už ste odišli čiastočne aj od tej rétoriky, že tí neverejní poskytovatelia, to sú ako darebáci, ktorí neposkytujú kvalitné služby a vyberajú veľké poplatky, a treba sa tam ísť pozrieť, ako si oni všetko robia tak alebo onak. Vždy som hovorila, že medzi jednými aj druhými môžu byť aj takíto nekvalitní poskytovatelia. Choďte do ktoréhokoľvek neverejného zariadenia, ako oni sa starajú napr. o ľudí s dekubitmi, ktorí boli prepustení z nemocnice. V nemocnici tie dekubity získajú a tí ľudia v tých zariadeniach sa tam pol roka trápia, aby ich z tých dekubitov dostali. A naozaj ja, klobúk dole pred týmito ľuďmi, pretože pri nedostatočnom počte zamestnancov, pri podmienkach, aké majú, trápia sa s financovaním a robia tú robotu naozaj poctivo tak jedni, ako aj druhí - a darební sa nájdu vždy, ale tak nezovšeobecňujme, nebuďme, nemajme prístup ako, ako v prípade ministra financií a jeho slávnych licencií. Mne to pripadá tak, že už pomaličky budeme zovšeobecňovať všetko, že 1. januára nám minister financií povie, že všetci držitelia vodičského preukazu pre istotu budú, zaplatia pokutu na celý rok. Veď toto je nelogické, choré, zlé, to je proste úplne zvrátené! Nezovšeobecňujte, lebo sú ozaj dobrí ľudia, poctiví zamestnanci v tých domovoch, ktorí chcú tú službu robiť naozaj dobre a za málo peňazí. Ústavný súd povedal, že účelom zákona o sociálnych službách nemôže byť uspokojenie fiškálnych záujmov obcí a VÚC, ale v prvom rade zabezpečenie dostupnosti a čo najvyššej kvality sociálnych služieb pre fyzické osoby odkázané na ich poskytovanie.

    Základný rozdiel medzi neverejnými a verejnými poskytovateľmi sociálnej služby spočíva v právnej povahe osoby, ktorá subjekt poskytujúci sociálnu službu založila, resp. zriadila. A vy tam vidíte ten najväčší problém, konečne pozerajme sa na klienta, a nie na zriaďovateľa, ak sa pozeráme na zriaďovateľa, tak z uhlu pohľadu kvality tej služby, ale zabezpečme mu aj potrebné financovanie a spravodlivé financovanie.

    Podľa Ústavného súdu bol rozdiel medzi poskytovateľmi podľa vtedy platného zákona založený na inom postavení, ktoré predstavuje v zmysle článku XII odsek 2 ústavy neprípustný diskriminačný dôvod. Ale vy ho neodstraňujete ani v tejto novele, naopak, ústami pána predsedu výboru vy vlastne tu svoju filozofiu potvrdzujete a takto nahlas hovoríte, áno, že treba hľadať možnosti až potom, ak sa vyčerpajú všetky možnosti u verejných poskytovateľov. Vôbec nehľadíte na to, že existuje aj nejaká slobodná voľba občana, ktorý potom ako skromný jednoduchý človek, ktorý nemá na to financovanie, lebo tí neverejní nie sú dofinancovaní, tak, samozrejme, že pod ťarchou toho všetkého, hoc aj nechce, tak sa rozhodne pre toho verejného poskytovateľa, lebo tam má tu cenu garantovanú.

    A tieto napadnuté ustanovenia v zákone o sociálnych službách akože spôsobili a dodnes spôsobia, spôsobujú aj majú, aj tie dôsledky, že negatívne pôsobia na kvalitu poskytovaných služieb, pretože obmedzujú na minimum konkurenčné prostredie v sociálnych službách.

    Chcela by som ešte zareagovať na to, čo povedala pani poslankyňa Vaľová, vo faktickej poznámke hovorila o súkromnom podnikateľskom subjekte. Ja si myslím, že to nie je nevedomosť pani poslankyne, lebo pani poslankyňa zákon o sociálnych službách pozná a vie, že súkromný podnikateľský subjekt nerovná sa neverejný poskytovateľ. Súkromný podnikateľský subjekt v oblasti sociálnych služieb má iný status ako neverejný poskytovateľ, ktorý nie je neverejný poskytovateľ zriadený za účelom zisku.

    Jednoducho, pán minister, ja sa stále presviedčam o tom, že vy tých neverejných poskytovateľov nechcete. Je istá atmosféra v spoločnosti, ktorá vám nedovalí ich úplne zdecimovať, ale vy úspešne pokračujete v načatej ceste pani ministerkou Tomanovou.

    Ja som rada, že na niektorých veciach ste sa dohodli s Asociáciou poskytovateľov sociálnych služieb, aj návrh, ktorý tu bol pozmeňujúci podaný, podporím aj odporučím svojim kolegom podporiť ho, ale cez to všetko ja nepovažujem za dobré, aby sme prijali takúto novelu zákona o sociálnych službách, preto využívam právo a navrhujem v zmysle § 73 rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o zákone o sociálnych službách, a v prípade, ak by takýto návrh neprešiel, dávam ďalší návrh v zmysle rokovacieho poriadku vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pani poslankyne je faktická poznámka jedna - pán Blanár.

    Nech sa páči, Juraj.

  • Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, ja oceňujem vašu naozaj angažovanosť v tejto oblasti a dlhodobo myslím si, že spoločne aj diskutujeme o tejto téme. Možno rozdiel je v tom, že my reálne tie služby vykonávame a máme skúsenosti a nepozeráme sa na vec len z toho pohľadu jedného, to znamená neverejných, ale pozeráme sa aj z toho pohľadu verejných. A myslím si, že celé to, čo tu sa snažíme dnes robiť, je snaha napraviť to, čo bolo na začiatku spackané. Pretože keby tento zákon, a teda by som povedal, liberalizácia v poskytovaní sociálnych služieb, či už verejnými, ale predovšetkým neverejnými, bola vyriešená na začiatku z hľadiska financovania, tak dnes, a trvalo udržateľne, tak dnes tu ani nemusíme sedieť a všetko by bežalo. A nedá mi spomenúť, že vy ste boli rovnako, pritom počas premiérky pani Radičovej ste veľa na náprave toho ústavného nálezu neurobili, to musím úprimne povedať a dnes sa stávate do pozície, ako keby sa vás to vôbec netýkalo.

    To, čo pán minister v súčasnosti predkladá, je výsledok naozaj dlho-, dlhomesačnej diskusie všetkých zástupcov poskytovateľov, a to podotýkam, všetkých zástupcov poskytovateľov, pretože za predchádzajúcich vlád tam neboli všetci zástupcovia poskytovateľov, ja len zdôrazním, že napríklad združenie poskytovateľov sociálnych služieb vôbec sa nezúčastňovalo na tých diskusiách, ktoré vtedy prebiehali, dnes sú tam a som veľmi rád, že v tejto komunite sa dnes nachádza riešenie od tých, ktorí majú skúsenosti s tým, ako sa poskytuje sociálna starostlivosť.

  • S reakciou na faktickú poznámku nech sa páči, Monika Gibalová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Blanár a pán župan zároveň, ja sa pozerám na zákon o sociálnych službách najmä z pohľadu komfortu klienta. Ja som svojou veľkou časťou prispela napríklad do vládneho programu za Radičovej vlády, kde sa mi podarilo zadefinovať, ako by mohli sociálne služby vyzerať, a naozaj ja osobne som mala úprimnú snahu zmeniť filozofiu a financovanie sociálnych služieb, žiaľ, nestihli sme to, urobili sme len nevyhnutnú novelu, aby sa zachránili sociálne služby s dobrým úmyslom. Vy ste to zmenili hneď, keď ste nastúpili do vlády, konkrétne vy, pán Blanár, vypustením ustanovenia o úhradách alebo o platbách, takže táto výčitka naozaj nepatrí, nepatrí mne.

    A, pán Blanár, čo sa týka vašich poznámok o tom, čo ste poskytovali a ako poskytovali dávno predtým, než ste sa stali županom, ja už som poskytovala sociálne služby a vaši úradníci sa chodili k nám učiť, ako sa to robí.

  • Ďalším rečníčkou v rozprave je pani Erika Jurinová, podpredsedníčka parlamentu. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie kolegyne, kolegovia, tak opäť tu máme už teraz druhé čítanie ťažkej novely zákona o sociálnych službách. Vždy sa tu vzbudia veľké vášne, keď sa o tomto diskutuje, a niet sa čo diviť, pretože závažnosť problémov, ktoré nie sú skutočne 20 rokov riešené, je tak veľká, že dokonca pred týmto druhým čítaním doslova taký nátlak musel, museli urobiť neverejní poskytovatelia, až potom sa vlastne ministerstvo na základe toho asi spamätalo, že nie je to celkom také jednoznačné, ako to v novele predložili.

    Som rada, veľmi som rada, naozaj, že ministerstvo sa dohodlo so zriaďovateľmi alebo s neverejnými poskytovateľmi a urobili ústupky aspoň v tých veciach, ktoré ich, ktoré sa ich bytostne dotýkali. Okolnosti okolo prijímania zákona o sociálnych službách sa určite vymykajú zo zaužívaných procesov z viacerých hľadísk. Po prvé predkladateľ od začiatku prejavoval veľkú ústretovosť, čo sme patrične aj uznali. Prizýval k tvorbe zákona tých, ktorých sa najviac dotýka, predovšetkým sľuboval, že novela bude pripravená na základe kvalifikovaného finančného auditu verejnej správy. Pripravil všetkým zainteresovaným viacnásobnú frustráciu. Pretože chodili, spolupracovali, oceňovali ústretovosť pracovníkov ministerstva, popritom sa, samozrejme, starali o svojich klientov a o vlastné prežitie a výsledkom boli nemilo prekvapení. To, čo očakávali najviac a čomu verili, sa nedostavilo. Predovšetkým po čase z procesu vycúvalo ministerstvo financií kvôli práve spomínanému niekoľkokrát neukončenému finančnému auditu a vtedy začalo byť všetkým jasné, že to, čo stálo na začiatku pri návrhoch na veľkú novelu, je mimo hry. Najväčšia deformácia zákona sa neodstránila a obrovský rozdiel, ktorý kompetentní nechcú vidieť medzi verejnými a neverejnými poskytovateľmi, je naďalej nielen jablkom sváru, ale aj zdrojom neustáleho stresu pre neverejných poskytovateľov a neodôvodneným zvýhodnením tých verejných, zriadených VÚC-kami alebo obcami. A že prečo? No predsa preto, lebo košeľa je bližšia ako kabát. Pri každej príležitosti počujem kolegov starostov a primátorov, že to preto, že si tieto služby vedia vykryť lacnejšie. Len treba si položiť otázku, či to je skutočne tak, ako hovoria.

    Na konferencii, ktorú usporiadala minulý týždeň Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb, vystúpili aj českí experti. Aj keď situácia v Českej republike nie je úplne totožná, tiež kritizovali český zákon a dokonca tvrdili, tie dôvody sú zaujímavé, že nemôže byť lepší a spravodlivejší, pretože v snemovni sedí polovica poslancov, ktorými sú minulí, súčasní alebo budúci starostovia. Asi je, naozaj je aj v tom pes zakopaný, nie v tom, že niekto, nechcem naozaj nikoho uraziť, ale nie v tom, že primátori, župani, že im niekto závidí viacnásobné platy alebo nedôveruje, že môžu stíhať všetky povinnosti si plniť stopercentne, ale ide o to, že chcú mať pod kontrolou financie, ktoré spravujú, a nechcú ich dať cudzím. Je to logické, je to možno aj také ľudské, ale je to hlavne nespravodlivé. Preto dovtedy, kým sa táto nespravodlivosť neodstráni, nebudú fungovať sociálne služby tak, ako majú, klienti nebudú dostávať za rovnaké peniaze rovnaké služby a neverejní poskytovatelia budú stále ťahať za kratší koniec. Ale musím si otvorene povedať, musíme si otvorene povedať, že ak sa nepodarí dofinancovať alebo naliať do tohto živého systému financie trebárs aj preplácaním všetkých zdravotníckych výkonov, vieme, že ich je 45, a teraz vyzerá, že dohoda bude na 9, čo nám potvrdil aj pán štátny tajomník na výbore, so zahmlenými podmienkami, však dovtedy sa nepodarí stav ani po tejto stránke napraviť. Veľmi neobvyklý bol aj obrat v situácii tesne pred druhým čítaním, to, čo som spomenula na začiatku. Ani na gestorskom výbore sme sa nedozvedeli, aké zmeny predkladateľ, resp. vládni poslanci v rámci pozmeňovacích návrhov pripravia, pretože sa až potom začali diať veci. Veľké nasadenie poskytovateľov i prijímateľov sociálnych služieb bol však zrejme tak presvedčivý, že zapôsobil aj na ministerských úradníkov a mohli začať ďalšie rokovania. Určite pomohlo aj včerajšie verejné zhromaždenie, o ktorom tu už bolo veľa povedaného, a dôležité je povedať, že v závere prebehlo ešte aj rokovanie na ministerstve, ktorého výsledky alebo výstupy sme už počuli, symbolicky povedané, zhmotnené z úst pani spravodajkyne Vierky Šedivcovej. Ako, chvalabohu, za to. Musím povedať, že dokonca do spoločnej správy sa dostali aj také drobné zmeny, ktoré doporučila aj Rada občanov so zdravotným postihnutím. Ale víťazstvo to určite nie je a v takejto podobe ani nebude. Teším sa však, že došlo aspoň v tých najakútnejších bodoch, ktoré sa týkajú prechodných ustanovení na preregistráciu, umiestňovania seniorov do DSS-iek, odloženie a úprava počtu lôžok v zariadeniach pre seniorov na 40 a dofinancovanie sociálnych služieb sumou 10 mil. euro v budúcom roku. Tu by bolo možno však vcelku férové, ak by došlo priamo aj k viazaniu týchto prostriedkov. Neviem, aký mechanizmus bol vytvorený, ale to viazanie práve pre neverejných poskytovateľov je dosť dôležité. Takže za toto všetko blahoželám.

    Určite v zákone zostane množstvo rozporov, z ktorých ešte raz pripomeniem diskrimináciu nielen poskytovateľov, ale najmä klienta, ktorý aj keď má zákonom zaručenú možnosť výberu, tým, že existujú dva typy zariadení a pristupuje sa k nim rozdielne zo strany toho, kto financie rozdeľuje, diskriminácia sa len prehlbuje.

    Minule som hovorila viac o deinštitucionalizácii, ktorej zámer je súhlasný s trendmi v Európe, no musím podotknúť, že veľmi dobrý zámer, ale nabudúce by bolo dobré nasmerovať ho tam, kde je to najpotrebnejšie, práve na veľké a zakonzervované zariadenia, ktoré si ešte viac konzervujete, ktoré sú však zväčša VÚC-karské. Pristavím sa tiež pri garancii rozvoja domácej opatrovateľskej služby, čo je uvedené priamo v dôvodovej správe, ale bojím sa, že týmto to pre vás zhasne. Ak chcete skutočne podporiť deinštitucionalizáciu, ktorá sa tiahne zákonom, a tým aj domáce opatrovateľstvo, musíte pochopiť, že obce, ktoré ju majú kompetenciu robiť, ju robia tak z jednej tretiny, aj keď sa dušujú, že to všetko zvládnu. Skutočnosť je však taká, že k službe sa kvôli nezazmluvňovaniu poskytovateľov občania nevedia dostať. Summa summarum, ak chceme skutočne podporiť deinštitucionalizáciu, musíme najskôr podporiť rozvoj opatrovateľskej služby, ale nielen na papieri, ale, bohužiaľ, naliatím financií. Čo vidím ako ďalšie veľké negatívum, čo možnože zmeníte aj novým nastavením kompetencií po ukončení auditu, aspoň takto nám to bolo prezentované, je príliš veľká koncentrácia moci do rúk samosprávy alebo inak prílišná centralizácia všetkých opatrení na VÚC-ku, na VÚC-ky, ktoré registrujú, posudzujú, rozdeľujú financie, kontrolujú, sami služby poskytujú, rušia registráciu, toto všetko bez možnosti opravného prostriedku, a pokiaľ sa budete ohrádzať, lebo s týmto sa často stretávame, že existuje opravný prostriedok - súd, tak vedzte, že to znamená len toľko, že nemáte chuť tento problém skutočne riešiť, pretože aj pri najlepšej vôli, súd bude trvať rok-dva, klient sa preposúdenia nemusí ani dožiť, poprípade sociálne zariadenie môže dovtedy ľahko skrachovať. Preto apel na úvahy o odvolacom konaní, aj keď možno rozumiem tomu strachu z náporu práce.

    Vzdali ste sa projektu zjednocovania posudkových činností. Bolo to rozchystané za minulej vlády, nevieme, v akom je to stave, ale verím, že sa toho chytíte a budete sa tým aspoň inšpirovať.

    Tiež veľkú nespravodlivosť vidím v regulácii položiek, ktoré možno započítať do ekonomicky oprávnených nákladov bez ekonomického zdôvodnenia. I toto trvalo negatívne ovplyvňuje ekonomickú stabilitu neverejných poskytovateľov. Chýba metodika výpočtu, spravodlivá, ktorá priamo ovplyvňuje platby za tržby, za služby. Navyše samosprávou vypočítané ekonomicky oprávnené náklady - nie je kontrolovateľná nezávislým orgánom, ktorý nepodlieha samospráve. Štát zvyšuje aj byrokratickú zaťaženosť a stále navyšuje nové povinnosti v snahe možno pozitívnej, ochrániť financie pred zneužitím, ale v skutočnosti sú to opäť brvná pod nohy, ktoré nikomu nepomôžu, pričom finančné prostriedky sa, samozrejme, nielenže nevalorizujú, ale postupne sa dokonca znižujú. Ak by sme si pozreli, aké oprávnené náklady alebo aké položky boli vyplácané v porovnaní minulý rok a tento rok, tak zistíme, že naozaj suma je nižšia. A tak sa to deje každý rok. Stáli sme pred rozhodnutím, či sa opäť pokúšať o pozmeňovací návrh, a uvážili sme, že keďže najzásadnejší z hľadiska fungovania neverejných zariadení sa podarilo vyrokovať po skutočne dosť náročnom nátlaku a rôznych situáciách, dovolili sme si pripraviť iba jeden drobný pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka terminológie.

    Uviedla by som ho veľmi krátko. V ods. 2, v § 2 ods. 6 sa v návrhu zákona používajú termíny, ktoré sú síce všeobecne známe, určite sa každý s nimi dennodenne stretáte, ale v slovenskej legislatíve sa doposiaľ vôbec nevyskytujú. Preto sme si dovolili tieto termíny poupraviť presne podľa smernice, ktorú máme povinnosť transformovať a rieši problematiku veľmi komplexne.

    Takže pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 716.

    V čl. I bode 5 v § 2 ods. 6 sa slová "domáce násilie, rodovo podmienené násilie" nahrádzajú slovami "násilie páchané blízkou osobou".

    Odôvodnenie:

    Navrhuje sa, aby vládny návrh zákona namiesto pojmu domáce násilie používal pojem násilie páchané blízkou osobou. Navrhovaný pojem násilie páchané blízkou osobou je pojem, ktorý je v súlade s terminológiou v platných právnych aktoch Európskej únie, predovšetkým smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SW. Pojem domáce násilie, ktorý sa navrhuje nahradiť, nepoužíva ani Trestný zákon, ktorý v § 208 upravuje trestný čin týranie blízkej osoby a zverenej osoby.

    Súčasne sa v predkladanom pozmeňujúcom návrhu navrhuje vypustiť z § 2 ods. 6 vládneho návrhu zákona pojem "rodovo podmienené násilie", pretože tento pojem sa javí byť nadbytočným; je už zahrnutý v pojme "násilie páchané blízkou osobou" a "násilný trestný čin".

    Chcela by som možno ešte na vysvetlenie, že tým, že takéto pojmy sa u nás doteraz v legislatíve nepoužívali, zostala som prekvapená, že ste ho tuná uviedli ako navrhovatelia, pretože tieto, tieto, tieto pojmy vychádzajú z dokumentov, ktoré nie sú právne záväzné. Možno, môžme povedať, že ak sa odvolávame na Istanbulský dohovor, ten ešte nebol ratifikovaný. Naopak, máme tuná normy alebo konkrétne smernicu, ktorá už operuje s podobnými pojmami, ktoré sú v tejto smernici priamo zadefinované a sú oveľa neutrálnejšie a zahŕňajú dokonca širšiu skupinu ľudí. Takže dávam na zváženie. Viem, že pán minister mi priamo povedal, že nebude podporené. Keď som sa bavila s úradníkmi z ministerstva, možno prijali námietky, ktoré som, ktoré som k tomu podala, a budeme o tom ďalej diskutovať. Je mi ľúto, že tento pozmeňujúci návrh nebude, nebude vládnou stranou podporený.

    Apelujem teda aspoň na ostatných poslancov, aby sa zamysleli, ako ľahko sa do našej legislatívy dostávajú slová, ktoré sú možnože naozaj vnímané rôznymi spôsobmi. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďalším rečníkom v rozprave podľa poradia je Július Brocka.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, prosím vás, ja by som chcel odpoveď na otázku, keby tu včera neprišlo tých 60 demonštrujúcich predstaviteľov neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, tých 10 mil. eur na budúci rok pre nich by nebolo? Pán minister? Ako čiže vlastne vďaka tomu, že tí ľudia prišli pred Národnú radu, tak sa našlo 10 mil. a dostanú na budúci rok 10 mil. naviac? Čiže keby nebolo tých 10 mil. naviac, veď toto je dôkaz, že postavenie verejných a neverejných poskytovateľov je nie rovnaké, že tí neverejní sú diskriminovaní, a pán minister to ide teraz zahladiť tým, že na budúci rok dostanú tú dotáciu nesystémovú plus 10 mil. eur, 300 mil. korún v starej mene. Takže ja si myslím, že by sme už nemuseli diskutovať o tom, že sú tí jedni diskriminovaní, alebo nie. Ale musím, musím, lebo ak by sme schválili zákon tak, ako je napísaný, tak tým neverejným ešte aj zoberieme tie peniaze, ktoré naviac vyberajú od klientov. Predstavte si tú absurdnosť, že neverejní vyberajú naviac, lebo keď dostávajú menej, a aby teda mohli poskytovať tie služby, tak je to nepríjemné pre klientov, že klienti platia viac. No, ale výsledkom podľa tohto zákona bude, že o čo viac neverejní vyberú od klientov, o to menej im VÚC-ka dá. Akú to má logiku? Rozumiete? Že oni sa v pude sebazáchovy, neverejní poskytovatelia správajú tak, že musia vybrať od klienta viacej, aby prežili. A pán minister im cez VÚC-ky tak pomôže, že v zákone je napísané, že o takú sumu, o ktorú vyberú naviac, o takú sumu sa im príspevok od pána ministra zníži. Tak na čo sa tu hráme, pán minister? Veď neverejní poskytovatelia sú vaši spolupracovníci. Veď my nemáme dostatočné kapacity na poskytovanie sociálnych služieb. To znamená, už nerobte tu politiku, ako robila pani Tomanová, že jedni sú mi bližší. Ako košeľa bližšia ako kabát. Proste teraz vám musia byť blízki jedni i druhí, lebo naozaj tých žiadateľov o sociálne služby je stále viac a bude ich viac, takže vy sa musíte k nim správať rovnako nediskriminačne. A preto nebudem opakovať to, čo už moji predrečníci, ale rovno prejdem k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý znie:

    V bode č. 142, to je nový § 77, vypustiť odsek 11.

    Tento zákon, o ktorom rokujeme, zaručuje každému rovnaké práva ustanovené týmto zákonom. To je v § 5. Toto platí v prípade obecných a neverejných pobytových služieb, ktoré dostávajú rovnaký finančný príspevok od štátu. Neplatí to však na úrovni VÚC. Znižovanie finančného príspevku na prevádzku neverejných poskytovateľov podľa § 77 ods. 11 je v rozpore s § 5 tohto zákona, preto ho navrhujeme spolu s ostatnými poslancami, ktorí podpísali tento pozmeňovací návrh: Brocka, Kvasnička, Přidal, Zajac, Uhliarik, Gibalová, Fronc, Hudacký, Abrhan, Hrušovský, Mikloško, Figeľ, Hudacký, Vašečka a Kaník, vypustiť.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca, ak ste skončili, áno, je jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, Viliam Novotný.

  • Chcem sa ti poďakovať, pán poslanec, za veľmi jednoduché vysvetlenie hneď na úvod a myslím si, že veľmi dobre zapadlo do kontextu toho, o čom tu diskutujeme dnes poobede. Naozaj táto novela zákona o sociálnych službách neprináša to, čo sa od nej očakávalo, to znamená udržateľné financovanie sociálnych služieb. To, že pán minister teraz rieši neverejných poskytovateľov ad hoc nejakým sľubom o 10 mil. eur, je len dôkaz toho, že naozaj to financovanie nie je udržateľné a nie je nastavené. To znamená, že sme tam, kde sme boli v roku 2008, 2009, 2010, 2011, že na konci roka nejak už tí neverejní veľmi kričali, tak sa to nejak spočítalo, minister práce, sociálnych vecí niečo vybavil u ministra financií a to sa dalo tým neverejným, aby nejak prežili. A, žiaľ, táto situácia bude aj po schválení tejto novely asi pokračovať ďalej.

    Moja druhá poznámka k tvojmu vystúpeniu je len pochvala za to, ako si to veľmi jednoducho jednou vetou vystihol a veľmi presne, že aká je logika v tom, že neverejný poskytovateľ dostane menej peňazí od mesta a obce, následne musí teda vyberať viac od svojho klienta a čím viac vyberie, tým menej peňazí v ďalšom roku dostane. A to len podčiarkuje to, čo som hovoril vo svojom vystúpení, že ministerstvo riešilo a hľadalo kompromis medzi mestami a obcami, medzi neverejnými poskytovateľmi na jednej strane, na druhej strane ale čierny Peter zostal v rukách toho klienta. Lenže ten klient je v určitom stupni odkázanosti a je diskriminovaný podľa toho, či si vyberie verejného alebo neverejného poskytovateľa. Lebo za tú istú službu celý život platil dane a odvody, bude musieť viacej doplácať u neverejného poskytovateľa, ktorý je možno kvalitnejší, a on si ho chce vybrať, ako u verejného, a to je diskriminácia. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Viliamovi Novotnému za to, že ma pochválil. Určite mi to dobre padlo, ale ešte lepšie by mi to padlo, keby ma takto pochválil poslanec SMER-u.

  • Smiech v sále.

  • Treba byť trpezlivý. Trpezlivosť ruže prináša.

    Nech sa páči, ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Jozef Mihál. Jozef.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k novele zákona o sociálnych službách, aj keď preskočiť latku, ktorú nastavil svojím vystúpením kolega Novotný a kolegyňa Gibalová, to sa mi asi nepodarí, takže skúsim len dať svoj pohľad na veci.

    V prvom rade chcem povedať, že zle sa počúva takéto obviňovanie, kto za to všetko môže: zlá decentralizácia, zlý zákon z roku 2008 a pani ministerka Tomanová, exminister Mihál, no jednoducho, samospráva je zlá, neviem, kto ešte všetko je zlý.

    Viete, ja na to poviem toľko. Ako bývalý matfyzák, ako absolvent štúdia odboru matematická informatika, teória systémov a podobne, keď som sa ako minister hlbšie zoznámil so zákonom o sociálnych službách, pretože dovtedy bol nie príliš oborom môjho záujmu, tak som pochopil jednu vec, že tento systém, tento zákon a celý systém je jednoducho postavený na nesystémových základoch. To tu nejako ad hoc sa niečo vymyslelo, decentralizovalo, zlepilo, napísal sa nejaký zákon, aby čosi bolo, aby to bolo nejako, aby boli nejaké paragrafy, doslova, dopísmena, ale, priatelia, tento systém jednoducho nemá ani hlavu, ani pätu. To je základný problém. Čiže ak sa tu niekto snaží - v tomto prípade pán minister Richter - zreparovať tento systém, tento v úvodzovkách systém, tak je to veľmi ťažké. Ja viem, že snáď rok alebo koľko prebiehali tie rokovania. Nie je najmenší problém dať úradníkom priestor a všetkým, ktorí sa chcú zúčastňovať na tých rokovaniach kanceláriu s kávičkou, čajíkom, minerálkou, aby si sadli a aby dlhé hodiny rokovali, ale viete, nie je dobrá taká práca, ktorá teda trvá hrozne dlho a hrozne ťažkopádne to je, ale nie je žiadny efekt. Ani ten efekt byť nemôže, pretože ten systém sa musí, systém v úvodzovkách sa musí v podstate celý postaviť nanovo. To je celá pointa. Ja osobne vidím momentálne dva problémy, ktoré sú kľúčové.

    Po prvé jednoducho nie sú peniaze, to je základná vec. Pán minister, všetka česť, keď tu zoženiete dva milióny, tu päť, tu desať a nejaké tie najväčšie diery zalátate podobne, ako som to vlastne robil aj ja, tak tie najväčšie boľačky sa nejako zalepia, pofúkajkú bebíčka a akože ide sa ďalej, ale to nerieši systémový problém. Čiže niet peňazí, pretože ten pohľad cez to financovanie skrátka má absolútne ďaleko od nejakého systémového.

    No a druhá vec je teda objektívny fakt, to nikto nepopiera a naozaj ani vy to nepopierate, že stále existuje diskriminácia medzi verejnými a neverejnými. Čiže tu si treba jasne povedať, jasne sa zhodnúť alebo nezhodnúť, nemusíme sa zhodnúť vo všetkom, ale treba si to fakt jasne vyjasniť. Chceme, aby boli diskriminovaní, a teraz pozor, nie neverejní poskytovatelia, ale chceme, aby boli diskriminovaní klienti v zariadeniach zriadenými neverejnými poskytovateľmi oproti klientom v zariadeniach, ktoré sú zriadené verejnými poskytovateľmi? Chceme tú diskrimináciu tých klientov alebo nechceme? To si treba jasne povedať. Možno tu narazíme na odlišné vnímanie sveta, ako to obvykle býva v tejto snemovni a politike na Slovensku. Možno nájdeme zhodu. Ak tú zhodu nájdeme, o to lepšie. Čiže ja chápem, že sa snažíte niečo riešiť, že si teda možno trošku hľadáte barličky typu musí prebehnúť, musí prebehnúť audit, áno, musí prebehnúť audit, musí byť úplne jasné, čo koľko stojí, či niekde nie sú tie náklady púšťané hore komínom, či by sa nedalo zoptimalizovať čo-to, pretože vo všetkých sférach, kde ide o peniaze, treba v prvom rade pozerať, či tie peniaze sú vynakladané účelne, čiže dotovať, ládovať, dávať niekde nejaké peniaze, či štátne, či samosprávy, bez toho, aby bolo jasné, kam to ide a prečo to ide, to je ako v našom zdravotníctve. Jednoducho lejete, lejete vodu do vane, ktorá je, ktorú ste zabudli zaštupľovať, jednoducho tá voda sa vám vyleje druhým koncom von. Čiže skutočne treba urobiť poriadok a oceňujem, že v tejto novele je vidieť takúto určitú snahu, to znamená, skúmanie tých štandardov kvality, skúmanie tej ekonomickej, ekonomickej opodstatnenosti nákladov, to sú kroky dopredu.

    Bohužiaľ, bohužiaľ, ešte raz sa vrátim na začiatok, chýba tu niekto, chýba tu niekto, kto by tomu systému nielen dokonale rozumel a mal za sebou dobrú prax, ale ktorý by bol, kto by bol aj schopný urobiť skutočne systémové zmeny, systémové zmeny. Nehrajme sa teraz na ľavicu, pravicu, na vládnucu stranu, na opozíciu, tu to chýba. Ja som to nevedel byť, pretože to sa skrátka nedalo všetko stíhať. Vy, tento váš pokus tiež nie je práve dôkazom toho, že by sa to malo tak, že by ste to takto chceli robiť, skrátka pokým sa tu nezjaví nejaký mesiáš, a to myslím úplne vážne, kto sa do toho obuje poriadne a poctivo, tak budeme sa tu stále takto každého polroka-rok doťahovať, budeme sa striedať, vy ste raz v opozícii, raz vo vláde, my sme raz v opozícii, raz vo vláde a tak dookola a nebude to nikdy dobré. Čiže tu treba zachovať chladnú hlavu a skúsiť, skúsiť, skúsiť sa na veci pozrieť úplne od podlahy a poctivo a úprimne zodpovedne.

    Ja teraz poviem po tomto úvode pár takých už možno len drobnejších poznámok. Krásnym dôkazom toho, že v zákone je diskriminácia klientov, ktorí sú v zariadeniach neverejných poskytovateľov, je § 75 ods. 1 a ja si ho dovolím odcitovať možno dvakrát po sebe, aby sme pochopili, o čom sa teraz bavíme. Paragraf 75 odsek 1 zákona hovorí: "Obec je povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, ak o zabezpečenie poskytovania tejto sociálnej služby neverejného poskytovateľa sociálnej služby požiadala obec." Čiže obec je povinná poskytnúť peniaze neverejnému poskytovateľovi, tomu súkromníkovi alebo tej katolíckej charite a tak ďalej, je povinná mu poskytnúť peniaze vtedy, ak o poskytnutie tej sociálnej služby samotná obec požiadala toho poskytovateľa. Čiže keď ho nepožiada, tak mu nič poskytovať nemusí. To je úžasná vec, to je Murphyho zákon ako z učebnice. To je niečo podobné, ako keby v zákone o dani z príjmov bolo napísané, daňovník je povinný platiť dane také a také, ak sa tak sám rozhodne. Tak ja ako daňovník sa rozhodnem, že dane platiť nebudem a nemusím ich platiť. Tu sa obec rozhodne, že nebude poskytovať peniaze, poskytovať neverejnému poskytovateľovi, tak ich v súlade so zákonom poskytovať nebude. Čiže takýto zákon je jednoducho zlý, pretože tej obci umožňuje pokojne sa rozhodnúť, ako len chce, ako sa rozhodnú miestni poslanci, starosta, primátor, a keď sa rozhodnú tak, že tomuto neverejnému poskytovateľovi nič dávať nebudeme, tak dávať nebudú a môžte ísť, kde chcete, sa sťažovať, pretože budú mať podľa zákona na to právo. Takýto zákon je k ničomu.

    Ďalej si dovolím pripomenúť posudkovú činnosť. Akým spôsobom na Slovensku funguje posudková činnosť? No úplne úžasne. Tu keď hovoríme o zákone o sociálnych službách, tak to posúdenie odkázanosti, a teda potreby občana, aby bol, aby získal umiestnenie v zariadení sociálnych služieb, tak to posudzovanie robí príslušná samospráva, čiže má tam vytvorený nejaký útvar, má tam nejakých posudkových lekárov, ktorí takto posudzujú. Ďalej tu máme Sociálnu poisťovňu. Ak je občan v zlom zdravotnom stave, má nejaké ťažké vážne zdravotné problémy a tak ďalej, tak posudzovanie invalidity občana pre získanie nároku na invalidný dôchodok vykonáva posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Takže to máme druhý prípad, iný, originálny, posudkovej činnosti. Ak chce občan nejaké príspevky podľa zákona o príspevkoch pre kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, tak si to musí vybaviť na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sa ho rád ujme tretí, iný posudkový lekár. Čiže to je už tretí spôsob vykonávania posudkovej činnosti. Nie som si istý, či neexistuje ešte aj niečo štvrté, možno ma niekto doplní, že ešte som zabudol, ale už len tieto tri formy posudkovej činnosti, ktorými si musia prejsť občania, ktorí sú buď vo vysokom veku, alebo teda najmä majú zdravotné ťažkosti, tak to je v prvom rade šikanovanie týchto občanov, pretože ich nútime behať po troch úradoch, hoci majú ten istý problém a potrebujú tú istú službu od štátu. Je to, samozrejme, finančne nákladné, pretože máme troch posudkových lekárov namiesto jedného. Nechcem teda paušálne niekoho obviňovať, nechcem tu paušálne, ako pán minister Kažimír obviňuje všetky eseročky, že podvádzajú, a zavádza paušálne daňové licencie, paušalizovať, že všetci posudkoví lekári kradnú a berú úplatky, ale stáva sa aj to, čiže keby to bolo koncentrované do jedného nejakého miesta, na jeden nejaký úrad, tak je možné, že aj s tou korupciou by sa dalo lepšie bojovať.

    A pokiaľ sa vrátim teda späť k zákonu o sociálnych službách, tak tu je taká zaujímavá koncentrácia, mikrokoncentrácia moci z pohľadu samosprávy, do rúk samosprávy, pretože samospráva jednak teda rozhodne, komu tie peniaze pošle, komu tie peniaze nepošle, ako som už spomenul, jednak samospráva má vlastne v kompetencii tú posudkovú činnosť, čiže posudkový lekár alebo kto to je zo samosprávy, povie, tento má právo, tento nemá právo na čerpanie takejto služby. Samospráva vlastne rozhodne, kam by ten dotyčný mal ísť, a nie ten samotný občan, nepriamym takýmto vlastne nátlakom. Samospráva teraz po novom, po týchto zmenách bude kontrolovať, akým spôsobom sú teda tie vynakladané tie ekonomické náklady, akým spôsobom sú splnené štandardy kvality. Skrátka všetko robí samospráva od prvého do posledného momentu prakticky a to nie je dobre, pretože tu chýba jednak ten samostatný nezávislý orgán, ktorý by robil tie posudky, a napríklad aj taký orgán, ktorý by teda posudzoval kvalitu zariadení sociálnych služieb, či sú to verejní alebo neverejní poskytovatelia, aby to bolo naozaj spravodlivé a nespochybniteľné. Čiže niečo sa tu naznačilo v tejto novele, ale nie je to ani z ďaleka dotiahnuté do toho správneho konca.

    Už tu bolo spomenuté, ale dovolím si to ešte raz pripomenúť, kolega Novotný, je to vážny problém a poprosím, nie ste žiadny zlepenec, ste vláda jednej strany, úžasným spôsobom sa vždy viete na všetkom pekne dohodnúť, tak poprosím vás, pán minister, dohodnite sa s pani ministerkou Zvolenskou, aby konečne rešpektovalo to, rešpektovala to, že tie úkony ošetrovateľského typu, prepáčte za môj ľudový jazyk, sú skrátka výkony, ktoré by mali byť hradené plne zo zdravotného poistenia bez akejkoľvek ďalšej diskusie, presaďte to, aby to konečne začalo fungovať, pretože tým dostanete ten ďalší reálny zdroj financií, ktorý je objektívny, ktorý nemôže nikto spochybniť, a aby tie zariadenia sociálnych služieb verejné, neverejné mali takýto prúd financií na tých ľudí, ktorých platia, a na ten materiál, tie služby, ktoré sa k tomu čerpajú, ktoré znamenajú ošetrovateľskú starostlivosť pre starších alebo invalidných občanov. Toto by malo byť jednoznačne hradené zo zdravotného poistenia. To, čo sa tu stále hovorí, peniaze by mali ísť za klientom, to znamená, ak si, ak si napríklad v školstve, síce niektorí si to nevedia predstaviť a chcú to zmeniť, ale ak sú napríklad v školstve už dlhé roky, už všetci, všetci teda uvedomujeme a rešpektujeme fakt, že každá škola na žiaka dostáva nejaký normatív, škola nejakého typu a je jedno, či je to zariadenie štátne, obecné, teda škola, či je štátna, obecná alebo súkromná, alebo povedzme cirkevná, a dostáva rovnaký príspevok na žiaka podľa typu školy, tak nie je žiadny dôvod, aby to napríklad v sociálnych službách fungovalo nejako inak. Čiže ten klient je podstatný, a nie, a nie, kto je zriaďovateľ toho zariadenia. Ale to tu už bolo mnohokrát, mnohokrát zopakované.

    Pokiaľ ide o stupeň odkázanosti a príspevok zo štátu, áno, to je dobrá cesta, ktorú sme my nejakým spôsobom začali, naštartovali, vy v nej dobre pokračujete v tom zákone, tak ako je predložený, len, len-len-len sa však nestalo, resp. pripomienkové konanie, to našťastie zastavilo, návrh, podľa ktorého sa vlastne mali znížiť tieto príspevky od štátu na klienta podľa stupňa odkázanosti, pretože ten súčasný, a teda aj naďalej platný príspevok, ktorý je poskytovaný paušálne v rovnakej výške, ste vlastne pôvodne navrhovali ponechať v tej pôvodnej výške len pre ten stupeň najvyšší, pre tú šestku a pre tie nižšie ste to chceli vlastne znížiť bez nejakej evidentnej kompenzácie. Čiže toto nebolo celkom férové, ale našťastie sa silno ozvali tí, ktorí v pripomienkovom konaní toto pripomienkovali, a tento návrh ste stiahli. Myslím si však, že financovanie klienta cez stupeň odkázanosti príspevku od štátu je správne, a myslím si, že by malo byť aj odstupňované podľa stupňa odkázanosti, ale nie tak, že tým ušetríte peniaze, ale tak, že zvýšite príspevok na šestku a povedzme teda znížite príspevok, ja neviem, poviem príklad, na trojku alebo na štvorku. Čiže toto ešte, naštastie, ste zastavili, lebo to bolo veľmi, veľmi zle a poškodilo by to tých klientov.

    Pokiaľ ide o financovanie, padlo to tu už, poviem teda ešte raz svoj uhol pohľadu. Financovanie jednoznačne musí byť viaczdrojové. V prvom rade platí štát. Tí ľudia si zaplatili celý svoj život dane a odvody, majú jednoducho právo na to, aby im štát prispel na, ich, ich život na sklonku života tou formou, že im prispeje na náklady, ktoré stojí ich pobyt v zariadení, resp. aby sme nezabudli na terénnu službu, ktorá im je poskytovaná v ich domácnosti. Čiže nielen ide o kamenné zariadenia, aby štát prispel, ale ide o to, aby štát prispel aj pri poskytovaní sociálnej služby takej, onakej priamo v bydlisku toho klienta, ktorý nemusí opustiť kvôli tomu svoju domácnosť. Čiže príspevok od štátu, ktorý by mal byť v zásade viazaný na stupeň odkázanosti, to znamená inými slovami na stupeň tých objektívne daných zdravotných ťažkostí alebo veku klienta.

    Ďalší príspevok by mala uhrádzať a prispievať samospráva. Je to dané tými kompetenciami, v tomto zmysle povinnosťami samosprávy, o tom sú tie podielové dane a podobne, a rovnoprávne, bez rozdelenia na verejných, neverejných poskytovateľov. Ďalej, ďalší zdroj financovania, pokiaľ ide o verejné zdroje, by malo byť zdravotné poistenie, tak ako som už spomínal.

    Ďalej treba vážne počúvať tých, ktorí už dlhší čas hovoria o potrebe akéhosi nového, akejsi novej formy dobrovoľného poistenia na budúce čerpanie sociálnej služby. Čiže pre budúcnosť by to bolo riešenie, samozrejme, nie dnes, ale pre budúcnosť, aby si ľudia povedzme v strednom veku, ktorí si uvedomujú zodpovednosť voči sebe samým, takto vlastne platili dobrovoľne poistenie a potom z neho čerpali financie, keď na to budú odkázaní.

    No a za posledné, klient samotný. Sociálna služba nemôže byť poskytovaná úplne zadarmo, to si asi nikto takto nevie predstaviť - rovnako ako v iných sférach, ak je niečo zadarmo, tak sa tým plytvá a ľudia si to nevážia. Čiže je absolútne jasné, že musí tu byť spoluúčasť klienta. Treba diskutovať aká, treba diskutovať o tom, či ochrana príjmu má byť nastavená tak alebo onak, to je diskusia, ktorá je úplne v poriadku.

    A zase si myslím, že v tom sa zhodneme, na financovaní pobytu klienta, toho staršieho človeka vo vyššom veku s ťažkými zdravotnými problémami sa musí podieľať nielen on sám, ale jeho rodina. Jeho rodina. V prvom rade sa o svojich rodinných príslušníkov musia postarať ďalší rodinní príslušníci. Medzigeneračná solidarita by mala byť v prvom rade v rodine. To znamená, ak tento klient v zariadení má pomerne nízky dôchodok, tak nie je možné, aby jeho deti alebo iná rodina dali od neho ruky preč, a nás sa to netýka, to je problém štátu, to je problém samosprávy. To nie je fér, to nie je v poriadku. A tu nestačia nejaké čestné vyhlásenia a nejaké robenie bu-bu-bu v zákone, ktoré nemá žiadny účinok, ale treba prijať účinné opatrenia, aby tá rodina, ktorá má majetok, ktorá má príjmy, skutočne tomu svojmu starému rodičovi prispela na pobyt v zariadení. Prípady typu, že dôchodca predal svoj dom, byt alebo inú nehnuteľnosť alebo dal iný majetok preč, venoval ten majetok svojim deťom alebo bohviekam a potom s nízkym dôchodkom 200-eurovým ide do zariadenia a nemá si to z čoho platiť, to je jednoducho nemorálne. Takto to jednoducho nejde. Čiže tu si všetci musia uvedomiť, že solidarita je potrebná, ale solidarita s tými, ktorí to potrebujú, a táto pomoc sa nesmie zneužívať. Čiže ak niekto predal povedzme v hodnote stotisíc eur svoj dom, tak treba na neho nazerať tak, ako keby ten majetok stále mal. Je to jednoducho jeho rozhodnutie. Nemôžeme nikomu brániť, aby predal svoju nehnuteľnosť, speňažil ju a tie peniaze použil tak, ako sa rozhodne. Ale takýto človek si musí byť vedomý, že ak tak urobil, tak nemôže čakať od štátu takú istú pomoc pri rovnakom dôchodku ako niekto, kto žiadny takýto majetok nemal a nemá. To je nemorálne, aby niekto takýmto spôsobom zneužíval štátnu pomoc v tejto podobe, v podobe dotácie sociálnej služby, ktorú čerpá.

    Ja sa ešte na konci, na záver svojho vystúpenia pristavím pri rozvíjajúcej sa diskusii o tzv. anuitnej novele II. dôchodkového piliera, pretože tu sme sa dostali do sporu najmä s pánom štátnym tajomníkom Burianom, ktorý tvrdí, že tzv. programový výber, to znamená také to slobodnejšie naloženie so svojimi nasporenými peniazmi, bude umožnené len takému dôchodcovi, ktorý bude mať dôchodok celkovo - I., II. pilier - najmenej vo výške štvornásobku životného minima, čiže najmenej približne vo výške 800 eur. Všetci ostatní dôchodcovia si nebudú môcť naložiť so svojimi úsporami nejakým svojím rozhodnutím, ale budú musieť ísť cez životné poisťovne formou doživotného dôchodku. Takýto návrh by znamenal, že programový výber si môžu uplatniť len necelé 2 % budúcich dôchodcov, čiže skoro nikto.

    Odôvodnenie pána štátneho tajomníka, resp. to, ktoré nájdeme v takomto zákone, je momentálne v pripomienkovom konaní, je také, že ak by sme umožnili vyčerpať si dôchodkové úspory iným spôsobom dôchodcom aj pri nižšom dôchodku, tak potom by zaťažili sociálny systém a čerpali by napríklad sociálne služby a žiadali by si príspevok od štátu. To odôvodnenie je na prvý pohľad rozumné. Ale keď sa nad tým zamyslíte trošku hlbšie a vyspíte sa z takéhoto prvého nadšenia, že ako dobre to na ministerstve pripravili, tak zistíte, že to vôbec rozumné nie je. Osemstoeurový dôchodok nemá na Slovensku skoro nikto. To potom II. pilier naozaj nemusel byť založený, ak by to malo fungovať takto. Jednoducho riešením pri tom II. pilieri to môže, riešenie môže byť aj také, že dôchodca bude musieť mať dôchodok aspoň 400 euro, čiže o polovicu menej, ako ste navrhli, lebo 400-eurový dôchodok je, mimochodom, priemerný dôchodok na Slovensku a nie je to zas až tak málo. Mal by sa brať do úvahy nielen dôchodok z I., II. piliera, ale predsa máme aj treťopilierové dôchodky, doplnkové dôchodkové sporenie, aj to je dôchodok. Mali by sa, samozrejme, brať do úvahy aj výsluhové dôchodky. To sme zabudli na tých výsluhových dôchodcov, ktorých tu máme desaťtisíce? Ježiš, nie, pardon, nezabudli, veď im predsa ideme vyplácať ešte aj riadne dôchodky, nezabudli, ja viem, že nie, postarali sme sa aj o nich, ale nepostarali sme sa o to, aby to bolo poriadne v anuitnej novele, a ďalšia vec je, že ten tzv. programový výber, to znamená, tá druhá časť úspor by mohla byť viazaná napríklad tak, že by si ju ten dôchodca mohol čerpať povedzme počas 20 rokov, 20 rokov. Málokto, prepáčte za túto vetu, dožije 20 rokov na dôchodku, ale ak by si čerpal programový výber 20 rokov, a teda mal peniaze na platenie si sociálnej služby, rozdiel medzi doživotným dôchodkom a programovým výberom je ten, že ak niekto zomrie predčasne, pred tým, ako si ten programový výber vyčerpá, tak tá časť, táto časť jeho úspor, resp. dôchodku sa dedí. A preto je to pre ľudí dôležité, a preto je to pre ľudí atraktívne, a preto budú túto možnosť vyhľadávať. Čiže keby sa trošku chcelo pohnúť rozumom, tak sa riešenia dokážu nájsť aj v tej anuitnej novele tak, aby dôchodcovia, budúci dôchodcovia nezaťažovali sociálny systém a mohli si za službu v zariadení sociálnych služieb naozaj platiť zo svojich prostriedkov a nevyužívať, resp. nezneužívať pomoc štátu.

    Čiže je tu veľmi veľa výziev, je tu veľmi veľa čo ešte robiť, ale opakujem to, s čím som začal, tým skončím, tento zákon je od samého začiatku nesystémový, postavený na zlých základoch a najlepšie by ho bolo úplne zrušiť a začať úplne odznovu. Žiaľ, v rokovacom poriadku nenachádzam taký paragraf, ktorý by mi umožnil ako poslancovi navrhnúť zrušiť zákon. Je tu len možnosť navrhnúť ukončenie rokovania o tomto zákone, resp. vrátenie zákona na prepracovanie predkladateľovi. Takýto návrh tu už zaznel z úst tu kolegov Novotného a pani Gibalovej.

    Čiže ja sa takisto pridávam k mojim predrečníkom a navrhujem, aby sa zákon, buď aby sa prerušilo rokovanie, ak to neprejde, aby sa zákon vrátil na prepracovanie navrhovateľovi.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky. Nech sa páči, Martin Poliačik.

  • Jozef, len na upresnenie k tomu, čo si hovoril ohľadom rovnakého prístupu k školám, áno, je, je podstatne rovnakejší, než ten, o ktorom tu hovoríme, ale aj tam je indiskriminácia, lebo síce zákon hovorí, že normatív je rovnaký pre verejnú školu, súkromnú školu alebo cirkevnú školu, ale už keď sa pozrieme na prerozdeľovanie podielových daní, tak tam sú znevýhodňované cirkevné školy aj súkromné školy a všeobecne kapitálové výdavky nie sú priznávané cirkevným školám alebo, alebo súkromným školám. To znamená, že okno na škole, ktorá je verejná, môže byť zaplatené zo štátnych peňazí, lebo to je prispenie na to, že sa tam tie deti vzdelávajú, ale akonáhle je tá škola súkromná alebo cirkevná, tak už tie okná zo štátnych peňazí nemôžu byť napriek tomu, že deti sú tam vzdelávané a napĺňajú ciele vzdelávania na Slovensku rovnako a často aj kvalitnejšie ako na tých školách verejných. Takže tá diskriminácia je aj vo vzťahu k školám. Momentálne to má na stole Ústavný súd a možnože jedného dňa sa dožijeme jednak zrovnoprávnenia organizácií, ktoré sa starajú o dôchodcov, ale aj o plné zrovnoprávnenie škôl. Vďaka.

  • Ďalšia faktická, Martin Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem reagovať na čosi podobné, čo môj predrečník. Ja som sa pozeral do Ústavy Slovenskej republiky a tam článok 12 hovorí, že občania sú si rovní. Sú si rovní v právach a v povinnostiach. Inými slovami každý občan, ak štát mu poskytuje benefit, tak by sme na každého z nich mali pozerať rovnako. Čiže ak dostane príspevok a dávame príspevok nie na inštitúciu, ale na, v škole na dieťa. Pretože každé dieťa, či je lepšie alebo horšie, či je Slovák alebo z národnostnej menšiny, je naše dieťa. Máme mať rovnaký prístup. A takto dostávajú rovnaký normatív. Samozrejme, zohľadní sa potom aj taká potreba, že niektorá škola je špeciálna, že tam sú väčšie nároky. Ale nikde v ústave som nevidel, že by existovalo niečo o rovnosti alebo nerovnosti inštitúcií. A rovnako si myslím, že ten prístup musí byť aj v prípade klientov sociálnych zariadení. Peniaze majú ísť na toho klienta sociálneho zariadenia, ale prístup ku každému rovnaký. A nemôžeme hovoriť o rôznych sociálnych zariadeniach a rôznym spôsobom diferencovať financovanie zariadení. Zariadenie je len prostriedok. To nie je účel, to nie je to, čo my chceme financovať, to je prostriedok. Čo štát má ako dozerať, ak ide o povedzme neštátne, ale rovnako aj štátne sociálne zariadenie, aby tie peniaze, ktoré dáva, išli naozaj na klienta, aby nešli na polohovacie postele alebo na iné kšefty.

  • Ďakujem obidvom kolegom Martinom za podporný príspevok a osobitne Martinovi Poliačikovi za to dovysvetlenie, ako sa financuje školstvo. Takže nie je to také jednoduché možno, ako som si myslel, a problémy sú vlastne svojím spôsobom aj v školstve. Ale o to viac ich cítia práve klienti zariadení sociálnych služieb, pretože to je skutočne citlivá téma.

  • V zmysle rokovacieho poriadku dávam slovo spravodajkyni. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, musím začať tým, čo povedali moji predrečníci, a kým dôjdem k podstate zákona, tak by som zareagovala na pána Novotného, pána poslanca, ktorý povedal, že on nechce ísť do archeologického prieskumu a do histórie, ale myslím si, že možno mal. On síce zašiel, ale zašiel len do tej histórie, kedy neboli pri vláde. Trošku sa síce tak šmrncol okolo pani Radičovej, keď bola vláda, ale výčitky patrili všetkým ostatným, čiže vláde, kde bol SMER. A keby zašiel do tej histórie, tak by možno pani podpredsedníčka Jurinová vedela a nepovedala by takú poznámku, ktorá naozaj, si myslím, že je úsmevná, že pes je zakopaný, že v parlamente sedia primátori a župani. No pes tam nie je zakopaný, pretože pes je zakopaný od vlády Mikuláša Dzurindu, od roku 2003, kedy vláda Mikuláša Dzurindu preniesla kompetencie poskytovania sociálnych služieb na mestá a obce a kedy po tom aj tretí sektor, po tom volal, čiže tam je pes zakopaný, nieže tu sedia primátori a že tu sedí hocikto, ale ja sa spýtam, ak sa prerokováva téma medicíny, tak potom nech tu nesedia lekári, ak sa prejednáva téma techniky, nech tu nesedia technici. Kto sa lepšie rozumie do témy, do rozpočtu ako ľudia, ktorí s tým pracujú?

  • Ruch v sále.

  • Len s tým rozdielom, len s tým rozdielom, pán kolega, nevykrikujte, ja si myslím, že každý z lekárov má prax a za tú prax určite berie aj plat, takže tak s úsmevom to poviem, lebo už sme si to na to u vás zvykli, že keď nemáte argumenty, tak máte len stále tú jednu poučku. Takže ten exkurz bolo potrebné, pán Novotný, urobiť, aby sme vedeli, že od roku 2003 prešli kompetencie za vlády Mikuláša Dzurindu, ktorej si členom strany, ste aj vy, a prešli bez finančného krytia. A odvtedy sa to ťahá, ťahá a ťahá a jednoducho nazvala by som celú túto diskusiu jednou vetou svojich predrečníkov: "Čo sme nedokázali urobiť my, urobte teraz vy, ale my vás budeme silne a silne kritizovať miesto toho, aby sme dávali dobré návrhy."

    A ja chcem povedať jednu vec. Bojím sa jednej veci, ktorá sa udiala momentálne, že kde opozícia silne a silne kritizuje hlava-nehlava tých, ktorí hľadajú riešenia, vyhrá niekto tretí, ktorý to riešenie nemá, ktorý to riešenie nemá. A tak ja som veľmi rada, že práve pán minister predložil - a ministerstvo práce - túto novelu, aj keď, samozrejme, priznajme si, že táto novela nerieši dostatočne alebo nerieši úplne financovanie sociálnych služieb, ale povedzme si, že ani nemôže, pretože tak, ako sme hovorili, veci sa tiahnu a sú veľmi zložité na to, aby prišlo okamžité riešenie. Ale dôležité je, že riešiť sme začali. Riešiť sme začali už aj tým a to poviem, že pán minister vlastne navýšil financovanie pre sociálne služby, a to o 20 miliónov eur, kde navýšil financovanie o 4 500 lôžok na rok 2014, a to musím povedať, že neurobil ani bývalý pán minister Mihál, pretože keď odchádzal, nenechal finančné prostriedky pánu ministrovi, na zamestnanosť práce tam nechal nulu, ale dneska sa tu veselo všetci postavíme, všetci tí, ktorí ste boli vo vláde, ktorí ste mali opraty v rukách, a kritizujete, čo všetko my sme neurobili. No čo ste urobili vy?

    A už skončím s exkurzom a budem sa venovať situácii, aká je, len aby, pre ozrejmenie, chcem vyzvať, ak ministerstvo práce chce v roku 2014 predložiť novú novelu, tak poďme nekritizovať a poďme naozaj skutočne hľadať riešenia, pretože naozaj zákon je veľmi zložitý. A zopakujem ešte slová, pamätám si, keď sme v roku 2008 predkladali zákon, bola som v tejto snemovni, bola ministerskou pani Tomanová a budem to opakovať donekonečna a vážim si tie slová pani poslankyne Gibalovej a pani poslankyne Sabolovej, keď mi povedali: "No, teda máte odvahu otvoriť zákon o sociálnych službách, lebo my ani by sme ho neotvorili, je veľmi ťažký, lebo sa dotýka županov, primátorov, starostov, poskytovateľov, klientov, je to obrovské, široké spektrum." My sme tú odvahu mali vtedy a máme ju aj teraz, ale čakáme od vás pomoc, a nie to, že je tu výpadok pamäte a že zrazu vypadnú dejiny od roku 2003 a tvárime sa, že to neexistovalo. A tvárime sa, bývalý pán minister Mihál, keby sme nezastavili novelu, rozprávame o tom, čo ten SMER tu vyvádza, novelu, kde bolo potrebné financovať 50 % sociálnych služieb. Pán Novotný, sám ste povedal, že ste po tom volali. Volal pán Frešo. Prečo ste nevolali vtedy, keď to pán Mihál predložil? Prečo ste vtedy nedvihli prápor? Vtedy ste tam sedeli a čušali, pretože to prednášal váš minister. A zrazu, keď sme v opozícii, tak máme obrovskú odvahu, a ako my ideme meniť svet. Skúste dávať návrhy ešte raz, skúste nekritizovať všetko hlava-nehlava, pretože ja som za, je potrebné sa k veciam vyjadriť, ale skúsme konštruktívne pracovať a potom si povieme, že pracujeme v prospech klienta. V prospech človeka, v prospech toho, kto jednoducho potrebuje, aby tie sociálne služby sa mu poskytli.

    Teraz pôjdem k meritu zákona. Zákon o sociálnych službách sa ukazuje tak, ako som povedala, ako jeden z veľmi citlivých a ťažkých zákonov, ale tak, ako spomenula, ten rok 2013 bol veľmi prelomový, a preto nemôžme sa teraz tváriť, že čo všetko má financovať štát, a kompetencie sú na bedrách miest a obcí a vyšších územných celkov, tak jednoducho aj v roku 2008 sa tento zákon, ktorý sa pripravil, o sociálnych službách, musel urobiť práve s týmito kompetenciami. Dnes sa prerokováva už asi 5. novela a naozaj sa nikomu nepodarilo, žiadnej vláde, tento systém úplne vyriešiť a nastaviť. Už aj preto, že tento systém sa vyvíja podľa demografie a možnože aj podľa zdravotných podmienok obyvateľstva. Znamená, že stále sa mení. Samozrejme, spravodlivé financovanie, ako sa každý zo zainteresovaných dovoláva, je momentálne tŕňom v päte, ale nie tŕňom v päte vláde, ale tŕňom v päte nám všetkým. No uspokojiť klienta, poskytovateľa, obec, mesto a VÚC je veľmi ťažká cesta, ktorá si vyžaduje kompromis a dohodu.

    Nemyslím si, že nespokojnosť tretieho sektora bola tak veľká, aj keď, samozrejme, nepodceňujem, že títo ľudia tu prišli, že bola tak veľká práve s obsahom tejto novely, ale myslím si, že tak - ako to povedal v TA3 pán predseda alebo pán hlavný sekretár, aby som to nepomiešala, gréckokatolíckej charity - už títo ľudia boli netrpezliví a nechceli čakať, kedy sa konečne systémovo finančne začne riešiť poskytovanie sociálnych služieb. Preto by som nekritizovala takto túto novelu, pretože práve v tejto novele je veľa pozitív, ako je napríklad vylepšenie poskytovaných sociálnych služieb, sprísňuje sa nielen podmienky registrácie, ale i kontrola poskytovania sociálnych služieb, čo je veľmi dôležité, zvyšujú sa hranice príjmu prijímateľov sociálnej služby a spresňuje sa ekonomicky oprávnené náklady. Tá posledná vec, ekonomické oprávnené náklady je veľmi dôležitá, pretože naozaj nebolo úplne celkom zadefinované, čo sú to tie ekonomické oprávnené náklady, aby sme vedeli vyfinancovať, pretože možno každé zariadenie alebo tie zariadenia si tieto náklady predstavovali po svojom a snažili sa ich takýmto spôsobom predkladať.

    Verím tomu, že aj po rozhovoroch pána ministra, aj po tom, že dokázal získať finančné prostriedky, ako som povedala, v objeme 20 mil. na 4 500 nových lôžok, aj v tom, že tu bol predložený pozmeňovací návrh, kde po komunikácii práve s tretím sektorom sa v niektorých veciach, sa v niektorých veciach práve tieto veci doriešili, myslím si, že táto novela by nemala byť stiahnutá, a myslím si, že by mala postúpiť určite a mala by byť schválená, a to aj preto, že naozaj obsahuje mnoho vecí, ktoré budú nápomocné pri novej novele. Prečo pri novej novele? Každý povie, prečo túto novelu ministerstvo práce a sociálnych vecí nepredkladá teraz. No, nepredkladá ju preto, že je potrebné, aby sa urobil vládny audit. My dnes vieme, my dnes vieme, že sociálne služby a ostatné služby nás stoja finančné prostriedky. Ale nikto dodnes nevyčíslil, koľko nás stojí, napr. koľko nás stoja presne, alebo či mestá majú, alebo majú pokryté, ako majú pokryté opatrovateľskú službu, ako majú pokryté sociálne služby ostatné. Takže tým pádom chcem povedať, že práve tento audit bude veľmi dôležitý, pretože presne pomenuje a finančne vyčísli originálne a prenesené kompetencie samosprávy vo vzťahu k štátu a rovnako ukáže, čo treba presne vyfinancovať, lebo všetci tu hovoríme o nejakých nedostatkoch, ale najviac hovoríme o tom financovaní. Keďže sa urobí tento audit, myslím si, že bude možnosť komunikovať aj so samosprávou, aj s poskytovateľmi, aj s tretím sektorom, ako vyfinancovať tieto služby, lebo to je, to je najväčší kameň úrazu.

    Samozrejme, že bude dostatok času na verejnú diskusiu, pretože všetci voláme po verejnej diskusii, a ja keď som počula, koľko pripomienok dostáva ministerstvo práce, a že práve touto novelou, ktorá je teraz, sa zaoberalo rok, tak si myslím, že naozaj tá možnosť tej diskusie tam bola. Bola tam možnosť podávať pripomienky, pokiaľ viem od pána ministra, ja som sa nezúčastnila, bola tam pracovná skupina a určite aj pri novej novele takisto bude fungovať pracovná skupina a bolo by možno dobré, aby sa mnohí poslanci do tejto skupiny prihlásili, aby potom len nevstali a nekritizovali a zase povedali, že čo sa nepodarilo. Lebo naozaj - povedzme si pravdu - nepodarilo sa to ani jednej vláde doposiaľ, takže je to ťažký problém. To všetci priznávate. Audit by mal byť v máji v roku 2014, následne prebehne vyhodnotenie, určite legislatívny proces, medzirezortné pripomienkovanie, hospodársky, sociálny výbor, bude určite pracovná komisia a potom sa to dostane do parlamentu. Ja by som bola veľmi rada, aby naozaj všetci pridali takú nejakú svoju ruku k dielu a zúčastnili sa tých pracovných komisií a zúčastnili sa toho pripomienkovania. Lebo potom mi to pripadá také, také naozaj pokrytecké, keď len vystúpime v parlamente, kričíme hlava-nehlava a všetci poslanci, ktorí tu sedia, väčšinou sedeli v poslaneckých laviciach, keď ich strany boli pri vláde, a nedokázali veci vyriešiť.

    Pán Novotný povie, že vie, ako by si to, predstavuje si to, ako by to fungovalo. No neviem, prečo si to nepredstavoval, keď boli pri vláde, vtedy tú predstavu nemal? Asi mal, ale nemohol ju presadiť.

    Takže myslím si, že určite zákon by sa nemal stiahnuť a, a, samozrejme, malo by sa pokračovať a mal by byť schválený, aby bol takým prvým predstupným krokom k ďalšej novele.

    Ja som sa ešte pred chvíľou zamýšľala, samozrejme, že je to o klientovi. Všetci rozprávame o tom, ako nám záleží na klientovi, čiže na tom človeku, ktorý je odkázaný na sociálnu službu, všetci tu obviňujeme, že tieto služby nie sú rovnako financované, ale ja sa ešte raz spýtam tak, ako som sa spýtala v TA3, keď v roku 2003 prešli kompetencie na samosprávy, tak sa financie musia poskytovať cez samosprávy. Čo to znamená? Keď pán Mihál navrhol, že 50 % si budú platiť klienti, tak čo sa stalo? Veď o tom nerozhoduje, ako povedala pani Jurinová, ani župan, ani primátorka, ale jednoducho sme museli ísť do zastupiteľstva, museli sme pripraviť podľa zákona všeobecné záväzné nariadenie. Ak v zákone je, že sociálne služby sa rovnako financujú pre, pre samosprávy, ale rovnako sa financujú alebo sa financujú aj pre neziskový sektor, tak sa musia rovnako financovať. Čo to znamená? Štát pošle peniaze pre klienta, štát pošle peniaze pre mesto alebo vyšší územný celok a veď predsa tam zasadnú poslanci, tí poslanci urobia, na zdravie, všeobecné záväzné nariadenie a následne rozdeľujú peniaze.

    Vážení páni kolegovia, vaši poslanci z pravice, pretože hlavne pravica to kritizuje, lebo je v opozícii teraz, vaši poslanci nesedia v mestských zastupiteľstvách, nesedia vo vyšších územných celkoch? Pretože vy to vlastne, prepáčte, obíjate, obíjate o hlavu pánu ministrovi za to, čo sa deje v samospráve. Pán Novotný, vy nesedíte v samospráve? Už nie. Škoda, no ale sedeli ste. Ale sedeli ste. Takže vidíte, áno, tak ale vidíte, tak niektorí nesedia, lebo niektorí mali len 150 hlasov, pán kolega, ako vy (smiech v sále), to viem, tak nemôžu sedieť, lebo, lebo tí sa len smejú a podpichujú tuná miesto toho, aby niečo riešili, tak jasne, že ich ľudia nevolia, tak tí nemôžu ani sedieť. Takže chcem len jednu vec povedať, že potom sa neodvolávajte na pána ministra, ale povedzme si, ako funguje systém, ako funguje postup. A nebalamuťme tu ľudí, že za všetko môže minister. Ja si myslím, že je sa treba ministrovi poďakovať, že táto novela ide ďalej, že je 20 miliónov eur na 4,5-tisíc nových lôžok, ktoré sa môžu zazmluvniť a ktoré zaplatíme, a že táto novela zlepšuje poskytovanie sociálnych služieb a že pán minister prisľúbil, a ministerstvo práce, že má odvahu ísť riešiť niečo, a pokúsime sa to vyriešiť, čo nikto za minulé obdobie z vás nevyriešil. Takže skúsme spolu spolupracovať a skúsme spolu nejakým spôsobom nájsť riešenie, aby naozaj, lebo verím tomu, že každý má záujem, aby ten klient alebo ten dôchodca za to, čo odpracoval pre nás alebo v tomto štáte, sa dožil dôstojnej staroby. Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky štyria poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Mihál.

  • Ja som vo svojom príspevku vyzýval kolegyne, kolegov, aby teda neriešili také žabomyšie vojny, že kto za čo môže a kto kedy čo urobil, neurobil, ale skúsil teda konštruktívne pristupovať k problému, ktorý sa volá sociálne služby. Pani kolegyňa Vaľová, ako počul, ako som počul, sa toho fakt držala.

    Pokiaľ ide o tých 50 %, tak, pani kolegyne, aby ste vedeli, že ako to celé vzniklo, aby ste to na budúce prípadne aj povedali, keď budete túto historku stále ako hovoriť dookola, tak tých 50 % som tam nedal preto, lebo ma to napadlo niekedy pri rozjímaní o sociálnych službách, ale dal som to tam preto, lebo to bol výsledok, návrh, ktorý vzišiel takisto z pracovnej skupiny, ktorá vtedy tiež zasadala, rokovala veľmi dlho a vedela, že nie sú peniaze, a bol to vlastne návrh, ktorý presadzovali najmä, najmä predstavitelia samospráv, to znamená ZMOS, ďalej župani jednotlivých samosprávnych krajov, čiže starostovia, starostovia, primátori, mnohí z nich zvolení za vašu stranu, ktorí toto presadzovali. A viete, prečo to presadzovali? Preto, lebo vedeli, že jednoducho nemajú peniaze na to, aby si to platili z vlastného, teda z prostriedkov samosprávnych, či takých, alebo onakých, obce, mesta, kraja, a tak trošku chceli, aby som bol za zlého ja. Pretože oni za zlého cez VZN-ko so svojimi poslancami na úrovni obce, mesta, ktorí by oni cez VZN-ko zvýšili hranicu príspevku pre klienta, oni tými zlými byť nechceli. Tak si predstavte, že ja ako somár som toho zlého zahral a vy teraz tomu somárovi nakladáte poza uši, ale spýtajte sa naozaj starostov a primátorov, ako to vtedy bolo.

  • Ďakujem pekne. Tak, samozrejme, vo vystúpení pani poslankyne Vaľovej, tak ako sme si už zvykli na kolegov zo SMER-u, sme sa prepracovali podľa jej názoru k prapôvodnej príčine problému a tou je Dzurinda, lebo vlastne Dzurinda je prapôvodnou príčinou akéhokoľvek problému, ktorý tu máme. Toto je taký evergreen, ale veľmi dobre to opakujete a dokážete to našiť na mieru, no ale poďme k meritu veci. V 2003. sa uskutočnil prenos kompetencií na mestá, obce a samosprávne kraje. Samozrejme, aj sociálne služby bolo prenesenou kompetenciou a ono to má aj logiku, lebo vy ako primátorka a vaši poslanci v Humennom určite lepšie viete, koľko kapacít verejný poskytovateľ, ktorého zriaďujete, potrebuje pre sociálne služby, a určite to lepšie viete posúdiť vzhľadom ku starnutiu obyvateľstva v Humennom ako nejaký úradník v Bratislave, čiže to malo absolútnu logiku, že to išlo na samosprávne kraje, mestá a obce, len zabudli ste povedať, že potom prišla aj fiškálna decentralizácia v roku 2004 a prišli peniaze a veľa peňazí. Tak veľa, že v 2005. roku snáď prvý- a poslednýkrát vládu Mikuláša Dzurindu na ZMOS-e v Bratislave vytlieskali poslanci, vytlieskali starostovia a primátori, boli veľmi spokojní po fiškálnej decentralizácii s objemom peňazí, ktorý prišiel. Takže zas celkom by som to takto nezjednodušoval, ale pokračujme ďalej. Potom prišla novela pani exministerky Tomanovej. Faktom je, že diskriminácia klientov u neverejných poskytovateľov vzhľadom ku klientom u verejných poskytovateľov, skutočnosť, že mesto zaplatí menej pri rovnakom stupni odkázanosti za klienta, ktorý ide do, k neverejnému poskytovateľovi, a viacej zaplatí u verejného poskytovateľa, ktorého zriaďuje, je diskriminácia, to povedal Ústavný súd a tam niekde začal ten celý problém, že znovu nesystémovo musíme každý rok doplácať neverejných poskytovateľom.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. No, pani poslankyňa Vaľová, ja už som si zvykla na váš prejav, ale chcem vás upozorniť, my nekričíme hlava-nehlava. Nebalamútime ľudí. Pani poslankyňa Vaľová, vy ste asi sedeli v treťom volebnom období ešte vo svojej veštiarni, keď pani Černá, Demeterová, Sabolová navrhli prílohu č. 14 zákona 195 o sociálnej pomoci, kde navrhli isté limity na financovanie jednotlivých druhov služieb. Potom prišla štvrtá vláda, Ficova vláda, v ktorej ste ustavične kritizovali to, čo kritizujete aj teraz, fiškálnu decentralizáciu a neviem čo všetko. Ak si vytiahnete mojej vystúpenia k zákonu o sociálnych službách z roku 2008, tak zistíte, že ja som kriticky vystupovala vo svojich vystúpeniach a vyjadrovala som svoju nespokojnosť s parametrami nastavenými v prerozdelení daní obciam, ale aj župám.

    Pani poslankyňa, nik za celé štvrté volebné obdobie z vás, ani vláda, ani poslanci nenavrhli zmenu percentuálneho podielu daní priamych do obcí a VÚC-iek na sociálnu oblasť. Takže celkom nemáte pravdu a musíte si trošku oprášiť alebo vyargumentovať aj na základe nejakého relevantného poznania, čo hovoríte.

    Trebalo to zmeniť, možno nie princíp, možno nastavenie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pani Vaľová, ja by som chcel reagovať na tú časť, kedy ste povedali, teda že aj pravicoví poslanci tu z Národnej rady sú poslancami niekde na meste, určite sa takí nájdu. A len rozdiel je v tom, že či to je opozičný alebo vládny poslanec, a ešte väčší rozdiel je, že či to je poslanec alebo starosta. A ja aj chápem to, čo včera Dušan Bublavý vravel, že v obci by mu neodpustili nič, keby pre nich nerobil. Len problém je v tom, že napríklad vy ako primátorka Humenného vlastne urobíte s občanmi Humenného taký kvázi obchod alebo dohodu, že pozrite, milí občania, ja síce som len polovicu času reálne k dispozícii ako primátorka, ale veď zato ja vybavím niečo v tej Bratislave. A veľa občanov v obci si povie, alebo v meste, že veď to je dobrý deal, lebo bude viac, bude, ja neviem, nové futbalové ihrisko alebo viac eurofondov a tak ďalej. Z ich pohľadu si myslím, že to je aj správne rozhodnutie. Ale celkovo to nie je správne rozhodnutie, nemalo by byť toto premiešavanie exekutívy a legislatívy a dlhodobo to tvorí problémy, lebo potom napríklad sa stane, že, ja neviem, že schváli sa hrozný štátny rozpočet, ale keďže tam je nová cesta alebo obchvat pre našu obec, tak mne je úplne jedno, že sú tam miliardové záruky pre súkromné španielske banky. Toto je ten problém. Čiže to, že nejaký opozičný poslanec je zároveň niekde poslancom na nejakom meste, to je ďaleko menej závažné, ako keď vy ste zároveň primátorkou Humenného. Ďakujem pekne. To isté sa týka aj kolegu Bublavého, ďakujem.

  • Pani kolegyňa Vaľová, ja neviem, čo to tu rozprávate o nejakých mojich 150 hlasoch. Ja som v žiadnych komunálnych ani regionálnych voľbách nekandidoval. Neviem, odkiaľ ste to vyčítali. Viem, že v živnosti, v tej bývalej ste mali napísané, že ste vykladačka kariet a veštkyňa. Doporučujem vám, aby z tých peňazí, čo ste zarobili minulý rok 67-tisíc, na rozdiel od premiéra, ktorý zarobil 40-tisíc, aby ste si trošku odložili a kúpili si novú sklenú guľu, z ktorej ste to asi vyčítali, lebo asi ju máte prasknutú.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem všetkým kolegom za príspevky. Aj za tie urážlivé.

    Pán poslanec Mihál, vám ďakujem za vysvetlenie.

    Pán poslanec Novotný, vy ste ma len uistili v tom, že naozaj je potrebné v tejto novele vyčísliť ekonomicko oprávnené náklady, aby sme si rozumeli, čo sú, aby sme tak potom mohli nastaviť to financovanie.

    Pani poslankyňa Gibalová, ja som si na rozdiel od vás ešte stále nezvykla na vaše urážky, ak nemáte argumenty. A je mi veľmi ľúto, že v roku 2008 ste kriticky vystupovala, ale keď ste boli pri vláde, ste nič nepresadili. To je mi veľmi ľúto. Lebo kriticky vystupovať, keď vládne niekto iný, dokáže každý, ale postaviť sa do vlastných radov a všetky tie pozmeňovacie návrhy, ktoré ste s pani Sabolovou dávali, presadiť, keď vládne vaša strana, to je podľa mňa väčšie umenie a to ste doteraz nedokázali. Takže zbytočne rozprávate, čo ste v 2008. kritizovali a čo ste predkladali.

    Čo sa týka pána Sulíka, by som odpovedala, že pán Sulík, ja pevne, ja plne chápem, že vždycky je, má niečo výhodu a nevýhodu, ako ste povedali, ale zastávam si jeden názor, že tak, ako má byť poslanecká snemovňa širokospektrálna, že tu sedia lekári aj technici, tak tu musia sedieť aj ľudia zo samosprávy, aj keď sú volení, pretože tí rozumejú nastaveniu rozpočtu, tí sú v tej samospráve, rozumejú tomuto fachu.

    A, pán poslanec Přidal, ja som vás nemenovala, povedala som, že jeden poslanec, lebo ste vykrikoval, stále smejete sa, vykrikujete permanentne. Tak je to, pán poslanec Přidal, ktorý mal, myslím, že 169 hlasov, keď kandidoval do Národnej rady, to mu povedal pán Viskupič. A, pán poslanec Přidal, ak vám, ak vám už odchádzajú argumenty, tak urážate, ale kľudne urážajte, pretože, viete, ja si myslím, že všetko sa to v živote človeku vráti, takže kľudne urážajte ďalej, keby ste si radšej naštudovali sociálne služby, bola by som radšej, bola by som radšej a by ste niečo vedeli o sociálnych službách. Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pani poslankyňa Jana Žitňanská. Nech sa páči.

  • Reakcie z pléna.

  • Je, zase je dôležité vydiskutovať, takže... Ešte. Dobre.

  • Povedané so smiechom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ja budem hovoriť veľmi krátko, nakoľko pozmeňujúci návrh, s ktorým som prišla už, alebo obdobný predložila pani poslankyňa Šedivcová, išlo o posunutie lehoty účinnosti. Tam ten rok je posun, čiže myslím si, že jedna z tých obáv poskytovateľov sociálnych služieb, že nestihnú sa preregistrovať, vlastne im to dáva ten čas aj to prechodné obdobie. Myslím si, že je to dobre urobené.

    Možno celkovo filozoficky k tomuto zákonu alebo vôbec k službám ako takým, ja som presvedčená o tom, že štát by mal garantovať, že dokáže zabezpečiť pre občanov sociálne služby. Rovnako by mal štát garantovať, že dokáže poskytnúť alebo zabezpečiť, aby deti boli vzdelané, aby ľudia boli ošetrení. To však neznamená, že v každom prípade alebo vždy musí byť on tým zriaďovateľom, ale má vedieť zabezpečiť tieto služby. Tu už narážam na to, čo už bolo aj povedané mojimi kolegami ohľadom diskriminácie neverejných poskytovateľov. Naozaj aj pri poskytovaní sociálnych služieb prichádza k diskriminácii neverejných poskytovateľov tak, ako aj v školstve, pán kolega Poliačik o tom hovoril. Možno len ešte zdôrazním, že tá diskriminácia sa týka najmä školských zariadení, kde teda je úplne zrejmé, že dostávajú len isté percento z toho, čo dostávajú verejné školské zariadenia. Čiže v tomto, si myslím, že by bolo dobré raz a navždy sa dohodnúť, že neplatíme školy preto, aby tie fungovali, alebo neplatíme sociálne služby, aby ony teda existovali, ale dávame prostriedky na to, aby deti boli vzdelané, aby bolo postarané o ľudí, ktorí to potrebujú, či už v dôchodcovskom veku, alebo u zdravotne postihnutých.

    Možno by bolo na čase otvoriť diskusiu aj o tom a zadefinovať, čo sú tie verejné služby, ktoré by mal štát poskytovať a v akom štandarde, a čo je to, čo je ten nadštandard, čo si môžu ľudia priplatiť, a to vo všetkých oblastiach od sociálnych služieb cez školstvo, cez zdravotníctvo. A myslím si, že takáto debata by bola namieste.

    Keďže tento zákon, ako už bolo povedané, sa nedotýka až tak financovania, nebudem sa ani ja k tomu vyjadrovať, ale chcela by som možno nadviazať na to, čo povedala pani poslankyňa Vaľová, a síce že kto iný by sa mal k tomu vyjadrovať alebo venovať tejto téme ako ľudia, ktorí sú zo samosprávy, lebo rozumejú rozpočtu. Ja by som doplnila, že kto iný by mal sa podieľať na diskusii o tom, ako financovať tieto služby, ako aj tí, ktorí poskytujú tie služby, ktorí vidia a vedia, aké sú tie náklady a čo sú dennodenné starosti. Preto by som možno apelovala aj na pána ministra a na vládu. Dostal sa mi do ruky, dostala sa mi do ruky takáto žiadosť od Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb a nezávislej platformy SocioFórum, ktorí žiadajú, a budem citovať: "vládu Slovenskej republiky, aby vypracovala a predložila sociálnemu výboru na diskusiu strednodobú stratégiu financovania sociálnych služieb dlhodobej starostlivosti, krízovej intervencie a prevencie v termíne 3 mesiace pred predložením plánovej novely zákona v roku 2014 zameranej na financovanie sociálnych služieb".

    Je to žiadosť alebo apel na vládu, aby naozaj bol priestor baviť sa o týchto veciach a naozaj to mať tak prediskutované, aby sa nemuselo stať, čo sa stalo aj v súčasnosti, že až po tom, čo prišli pred Národnú radu demonštrovať poskytovatelia sociálnych služieb, došlo k zmene navrhovanej novely. Čiže to by som apelovala na pána ministra.

    A na záver mám ešte jednu otázku, pretože nebolo mi celkom zrejmé z tohto návrhu, kde dochádza teda k zmene poskytovania služby v domove sociálnych služieb z tej ročnej formy teda už len na týždennú ambulantnú formu, ako to bude v prípade ľudí, ktorí napríklad nemajú rodinné zázemie alebo je nevyhovujúce toto rodinné zázemie, či neexistuje možnosť pre týchto ľudí urobiť výnimku, aby im tá služba bola poskytovaná celoročne, a nielen na báze ambulantnej starostlivosti alebo týždennej, pretože ak sa nemajú kam vrátiť, ak sú to bezdomovci alebo sú to ľudia z nejakých veľmi nevhodných rodinných podmienok, tak vlastne zostávajú nám niekde visieť. Takže to by som poprosila pána ministra, ak by mohol zareagovať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne nie sú. Otváram teraz ústnu rozpravu, pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy. Jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Blanár.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na záver tejto rozpravy povedať pár slov rovnako, pretože tento zákon je naozaj bytostne spojený so samosprávou, viackrát to tu bolo povedané a mám niekedy pocit, že samospráva je tu bičovaná ako niečo veľmi zlé, to, čo vlastne ubližuje všetkým, a nemôžem sa zbaviť dojmu, že je to predovšetkým účelovo povedané.

    Samospráva je orgán, ktorý je volený priamo občanmi, a neviem, či je tu silnejší mandát ako práve niečo takéto. Preto samospráva je taká, ktorá preberá na seba množstvo kompetencií. Myslím si, že veľakrát dokázala efektívnejšie urobiť opatrenia, ktoré sa veľmi ťažko dali urobiť z úrovne štátu. Ja len pripomeniem oblasť školstva napríklad. Veľmi dobre viete, keď po '93. sa významne znižovala demografická krivka a ubúdalo nám čoraz viac študentov, bolo veľmi ťažké urobiť racionalizáciu v školstve a samospráva to dokázala. Dokázala sa postaviť pred ľudí, pred rodičov a povedať, nemôžeme tieto školy tu viacej zdržať, musíme ich pospájať, musíme hľadať ekonomické riešenia. Takto by som mohol pokračovať ďalej. Ale myslím si, že je to správne.

    Preto je aj decentralizácia súčasťou slovenskej spoločnosti. To znamená, že mnohé kompetencie sa presúvajú z centrálnej vlády na samosprávu. A pripomeniem aj pre všetkých tých, ktorí sú proeurópsky orientovaní, že je to jedna z podmienok, ku ktorej sme sa zaviazali pri vstupe do Európskej únie. Tak, poprosím vás, naozaj, nestavajme samosprávu proti štátu a nestavajme tu dva tábory proti sebe. Hľadajme riešenia.

    Samospráva sa zhostila aj v oblasti zdravotnej..., sociálnej starostlivosti. To, že sme prebrali na svoje plecia práve starostlivosť o domovy dôchodcov, ktoré sa potom pretransformovali postupne na domovy sociálnych služieb, zariadenia pre seniorov a tak ďalej, svedčí o tom, že sme reagovali na vývoj, ktorý v spoločnosti nastáva. Mnoho investícií išlo do domovov sociálnych služieb, do zariadení pre seniorov aj z európskych fondov, to chcem pripomenúť, pretože tá, ten modernizačný dlh, ktorý bol v tejto oblasti, bol enormný. Počítal sa na miliardy a sa počíta na miliardy v slovenských korunách, pretože to je fakt. Po '89. sa akosi pozabudlo na túto oblasť. Tu samospráva rovnako urobila kus práce a pokračuje v tom ďalej. A myslím si, že je to správne.

    To, že nám populácia starne a že priemerný vek narastá, ale zároveň máme čoraz viac odkázaných a teraz predovšetkým odkázaných občanov, ktorí potrebujú sústavnú starostlivosť, je takisto fakt. Preto je väčší tlak na poskytovanie sociálnej..., služieb sociálnej starostlivosti.

    A teraz vôbec nechcem tu brať späť alebo vracať späť tú diskusiu o tom, že aký bol začiatok, lebo všetci vieme, aký bol začiatok. Pozerajme sa do budúcnosti a je nám jasné, že tu máme viacero impulzov, ktoré potrebujeme jednoducho vyriešiť. Ako som spomínal, je tu väčší počet žiadateľov o službu sociálnu, máme tu nedostatok finančných prostriedkov v rozpočtoch obcí a miest, ktoré majú originálnu kompetenciu poskytovať sociálnu službu, a zároveň tu máme aj nález Ústavného súdu, ktorý hovorí o tom, že ak si klient požiada o sociálnu službu v hociktorom zariadení, ktoré je zaregistrované, mal by ju dostať. Háčik celý je v tom, že je potrebné na to nájsť finančné prostriedky tak, aby to nebolo na úkor iných kompetencií, a to podotýkam ešte raz, na úkor iných kompetencií. Pretože určite nikto z vás by nebol spokojný, keby povedzme samospráva za určitých okolností sa rozhodla, dobre, tak budeme platiť všetko, čo bude, na čo bude požiadané poskytovať finančné prostriedky, ale nebudeme platiť zľavy napríklad v mestskej hromadnej doprave pre žiakov, študentov, dôchodcov, invalidov alebo v prímestskej autobusovej doprave, pretože to je takisto kompetencia samosprávy, a myslím si, že tiež významne sociálna. Aj v samotnom prerozdelení podielových daní je presne zadefinované, koľko finančných prostriedkov je v tejto oblasti určených na poskytovanie sociálnej starostlivosti.

    Čiže dovolil som si tento exkurz kvôli tomu, aby som vrátil trošku tú diskusiu späť, a poprosil všetkých, aby sme nestavali verejných a neverejných poskytovateľov proti sebe tak ako pri zákone školskom, kde som mal takisto pocit a stál som tu pred vami tu z tohto pultu a rovnako som apeloval na to, nestavajte, prosím vás, neštátne školy proti verejným štátnym školám, pretože to nikomu neprospieva. Hľadajme riešenie, ako to urobiť, lebo z úst opozície som pri tomto pulte dnes nepočul ani jedno slovo na obhajobu verejných poskytovateľov. Ani jedno slovo. Mal som dokonca niekedy pocit, ako keby ste boli súčasťou nejakého združenia, ktoré hovorí čisto len o neverejných. Ale nemôžeme sa pozerať na vec iba z tohto pohľadu. A ja vám poviem aj, prečo sa nemôžeme na to pozerať, lebo poviem vám zopár čísiel. Samosprávne kraje, keď prevzali do svojej zriaďovateľskej pôsobnosti domovy sociálnych služieb, tak postupne rozširovali svoje domovy sociálnych služieb a zveľaďovali a prispôsobovali sa. A dnes poskytujú, teraz hovorím len o samosprávnych krajoch, škoda, že tu není pani poslankyňa Gibalová, lebo myslím si, že by určite uvítala tieto štatistické údaje.

    Samosprávne kraje dnes disponujú bez pár jednotiek 20 tisícami lôžok starostlivosti v sociálnych službách, 20 tisícami. A čo sa týka neverejných, a to znamená neštátnych, neverejní, aby aj občania pochopili, to sú tí není, tí, ktorí sa neschovávajú, že sú neverejní, prosto sú to neštátni, sú to rôzne neziskové organizácie alebo sú to aj cirkvi, tak tí disponujú so zazmluvnenými lôžkami v počte 4 400 lôžok. Dámy a páni, 20-tisíc ku 4 400 lôžok. Toto je podľa mňa veľmi dôležité, treba si to zobrať do úvahy. Čiže ťarcha poskytovania sociálnych služieb pre tých, čo to potrebujú, je predovšetkým na samospráve. A treba sa na to takto pozrieť, a preto samospráva, prirodzene, zodpovedne k tomu pristupuje, a preto požiadala ministerstvo o to, aby sme začali hľadať spôsob, ako vyriešiť tento problém financovania.

    A ja predovšetkým vítam - a tá diskusia začala aj za pána ministra Mihála, to hovorím otvorene - ale ja to vítam, že dnes štát po dlhých diskusiách je ochotný vstúpiť do financovania sociálnych služieb, pretože tomu tak nebolo doteraz. Bolo to čisto len na pleciach samosprávy, ktorá to musela riešiť v rámci podielových daní. A toto je niečo, čo, si myslím, že stojí za to, aby bolo povedané tu v tejto sieni. Takže poprosím vás, nestavajme jeden, jedného proti druhým. Hľadajme spôsob, ako dospieť k nejakému riešeniu. Ja si vážim vystúpenia pána exministra Mihála, lebo bolo naozaj konštruktívne. Priznal sám, že nevedel to systémovo vyriešiť, lebo to nie je jednoduché. Nie je jednoduché nájsť na to peniaze, ale dnes sa už črtá nejaké riešenie.

    Táto novela, ktorá tu je na stole, vážené dámy a páni, nie je len o financovaní. A ja som rád, že našli sa finančné prostriedky, ktoré pán minister tu deklaruje na to, aby pre budúci rok boli poskytnuté finančné prostriedky pre všetkých tých, ktorí poskytujú sociálnu starostlivosť a majú aj zmluvy na to príslušné zo zákona. Ale táto novela, vážené dámy a páni, je aj o mnohých iných veciach, ktoré sú veľmi dôležité, a tie tu vôbec neboli povedané, a keby sme ich nechali tak a neriešili ich, možno vy ste boli, vy prví, ktorí by ste prišli a by ste nás kritizovali, že to neriešime, pretože naozaj prekopať kompletne zákon a urobiť ho tak, aby vyhovoval všetkým, jednoducho nejde. To nejde. A verte mi, zdvihnite ruku v tejto sále, ktorí ste tu takí, ktorí dokážete pripraviť taký zákon, ktorý vyhovie všetkým. Zdvihnite mi ruku. Žiadna ruka. Nenájdete takého, ktorý by urobil zákon, ktorý bude vyhovovať všetkým. Jednoducho to nejde, je to ťažké. Ale to, čo sa robí v tejto novele, je podľa môjho názoru dobré aj v iných oblastiach.

    Napríklad touto novelou sa plánuje zvýšiť garantované zostatky pre príjem klientovi po zaplatení úhrady a taktiež príbuzným klienta. Toto je vážna prosociálna novela, ktorú, je potrebné podotknúť, pretože ja sa priznávam, ja som bol jeden z tých, ktorý som bol proti tomu a hlásim sa k tomu hrdo, aby bolo priamo zákonom nadiktované, že klienti musia platiť 50 % ekonomicky oprávnených nákladov, pretože tým klientom mnohým ostáva už len pár centov, prepáčte, pár eur na to, aby mali v mesiaci medzi rukami na to, niečo si kúpiť, pretože nie všetci sú v tej pozícii, že sú vlastníkmi domov, bytov a tak, ako to tu bolo povedané. Drvivá väčšina je práve tá sociálna, ktorá nemá ani toto zázemie, o ktoré tu bolo v minulosti hovorené. A tu v tejto novele sa to rieši. A ja to kvitujem. A my ako verejní poskytovatelia sme rovnako za to zdvihli ruku. A mohol by som menovať množstvo ďalších opatrení, ktoré sa pripravujú v tejto novele.

    Ja sa už nebudem vyjadrovať k tým veciam, ktoré tu boli povedané zo strany vystupujúcich, pani Gibalovej, pani Jurinovej. Ja vás chcem len poprosiť, skúsme odhodiť to klišé politické, ktoré tu veľakrát je veľmi citlivo a podsúvané srdcervúco, a snažme sa hľadať riešenia. Viete o tom, že všetci tí, ktorí sú aktívni v poskytovaní sociálnych služieb, tak sú za stolom a rokujú s ministerstvom tak, ako to bolo aj pri začiatkoch, keď tam bol pán Mihál. A ja si myslím, že tu je jediná šanca nájsť postupne riešenie, trvalo udržateľné riešenie na financovanie. A k tomuto sme sa všetci zaviazali, tak ako aj pri tejto novele, pri ktorej sme dlho rokovali, že chceme s týmto niečo urobiť.

    A ja predovšetkým vítam túto snahu ministerstva a rovnako chcem poďakovať aj ministerstvu a osobne pánovi ministrovi Richterovi, že má odvahu, a prísť s touto novelou, ktorá, samozrejme, nemôže vyriešiť všetky problémy, ale predovšetkým vypočul nás, aby sme vyriešili tie akútne problémy, ktoré sú potrebné, aby touto novelou boli dotiahnuté. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem za slovo. Rád by som reagoval na viacero častí vášho vystúpenia, pán kolega, ale nestihnem to. Takže chcem povedať tú zásadnú vec. Tu vôbec nejde, pán kolega, o konflikt medzi verejnými a neverejnými poskytovateľmi, ale tu ide o to, že všetci klienti - či vo verejných, či u verejného poskytovateľa, alebo u neverejného - majú mať rovnaké práva. A keď sa neverejní poskytovatelia ozvú, pretože cítia sa byť ukrivdení, tak nie preto, že oni sú ukrivdení, ale preto, lebo sú v krivde ich klienti. A keď sa opozícia stavia, ako hovoríte, na stranu neverejných poskytovateľov, tak to nie je tak, že opozícia sa stavia na stranu neverejných poskytovateľov. Opozícia sa stavia na stranu klientov, ktorí sú v zariadeniach spravovaných neverejnými poskytovateľmi, či sú to neziskové organizácie alebo Katolícka charita a podobne. Čiže my bránime záujem klientov, ktorí sú diskriminovaní takým postupom samospráv, aký v praxi častokrát vidíme. A keď ste povedali, že na to nemáte peniaze vo vašom, vo vašej župe, tak pokiaľ mám dobré informácie, možno ma opravíte, Bratislavská župa a Košická župa financuje rovnako klientov alebo zariadenia neverejné, verejné, nerozlišuje, ale vo vašom tie problémy sú. Čiže možno vo vašom teda nie, ale v niektorých ďalších tie problémy sú. Čiže keď to vedia riešiť v Bratislave, v Žiline, a ako hovoríte, aj u vás, tak sa pýtam, prečo to nevedia riešiť v ďalších samosprávnych krajoch? Čiže niekde je chyba a zrejme na strane samosprávy. Ale zhodneme sa, tak ako ste povedali v ďalšej časti, že nemôže zostať v súčasnosti, keďže aj počet klientov narastá, počet ľudí, ktorí chcú čerpať sociálnu službu, jednoducho narastá možno viac ako v čase, keď sa tá decentralizácia robila, zhodneme sa, že financovanie je nedostatočné a musí do toho vstúpiť štát - a ja teda tvrdím - aj zdravotné poisťovne.

  • Ja by som chcela podporiť pána Blanára už len s tým, že naozaj tento zákon je veľmi ťažký a určite ho budeme viackrát meniť za toto obdobie. A treba zobrať do úvahy veľa vecí. Naozaj neverejní, verejní poskytovatelia, viete, keby sa dalo skontrolovať financovanie, hlavne oprávnené ekonomické náklady, u tých neverejných, tak vtedy sa môžme určite pobaviť o tie, o rovnakom financovaní. Takisto klient, ktorý je v tomto zariadení si musí uvedomiť, že financovanie nie je len na jeho ťarchu. Je tam viaczložkové, ale a hlavne je to o tom, že aj rodina sa musí postarať, máme to v zákone, nespĺňa sa to. A viete, hlavné také gro, ja som od nikoho z diskutujúcich nepočula, čo napr. s tými ľuďmi, ktorí sú doma? Máme veľa dôchodcov doma. Viete, možno stojí za úvahu aj taká terénna sociálna práca, opatrovateľské služby sociálne, lebo v týchto klientskych centrách a DSS-kách máme postarané o tých dôchodcov. Tá štandardizácia je rovnaká, či už u neverejných, alebo neverejných. Ale pozrite sa na tých dôchodcov, ktorí sú doma a nenavaria si tých päť jedál, jak to majú v domovoch, sociálnych službách za deň, ale navaria si jedno jedlo, ktoré jedia tri dni, musia sa sami o seba postarať. Čiže toto by som trošku nepovyšovala tieto DSS-ky pre týchto ľudí nad tých dôchodcov, ktorí naozaj nemajú tento komfort v domácom prostredí.

  • Pán kolega Blanár, dobre si zanalyzoval stav v sociálnych službách, aký je teraz, ale hľadal si aj postupy, aké by mali byť do budúcnosti. Ale chcel som doplniť, že samospráva, obce a mestá pomohli štátu aj na sociálne služby, aby si to zapamätala aj pani Gibalová, keď minulá vláda stiahla a znížila podielové dane zo 71 % na 65 a týmto spôsobom sanovala finančné zdroje. Takže aby sme si to dobre pamätali, že aj samospráva pomáha, aby sociálne služby fungovali.

  • Pán poslanec Blanár, s reakciou nech sa páči.

  • Ďakujem kolegom na, za všetky faktické poznámky a budem sa venovať pánovi exministrovi Mihálovi, ktorý hovoril o tom, že majú niektoré samosprávne kraje problémy s financovaním, s tým, že jednoducho nerovnomerne financujú tie neštátne, presnejšie neverejné subjekty. Pán Mihál, fakt je taký, že všetky samosprávne kraje s tými, s ktorými majú urobené platné zmluvy, to znamená o poskytovaní sociálnej starostlivosti, financujú. Nefinancujú tých, ktorí majú licenciu, ale nemajú zmluvu so samosprávou. A to je rozdiel. To znamená, všetci tí, ktorí majú zmluvu, tým samosprávne kraje platia, ale vzhľadom na ten nárast požiadaviek jednoducho nemajú z podielových daní viac peňazí na to, aby platili viacej. Preto je tu ten apel, o ktorom ste aj vy hovorili, že tu musí do toho vstúpiť aj štát. A ja to podčiarkujem, že je to naozaj potrebné a v súčasnosti sa práve takéto riešenie hľadá. Čiže ešte raz chcem povedať, že táto novela, ktorá bola predložená pánom ministrom, je naozaj vítaná, pretože rieši mnohé nakopené problémy v tomto zákone, ktoré priniesla prax, aplikačná prax, a rovnako som veľmi rád, že prináša aj finančnú dotáciu minimálne pre budúci rok. A budúci rok máme priestor na to, aby sme spoločne všetci aktéri v tejto oblasti našli spôsob, ako začať trvalo udržateľne financovať sociálne služby vo všetkých úrovniach, verejných a neverejných. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať hlasovaním. Vyhlasujem dvojminútovú prestávku.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni. Ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu, by som vás chcel požiadať o súhlas s návrhom na zmenu programu.

    Tá prvá, ten prvý návrh je, pôvodne podľa schváleného programu sme mali začať rokovať o bodoch 13 až 21, ktoré predkladá pán minister financií Peter Kažimír vo štvrtok 28. novembra od 15. hodiny. Návrh je, aby sme začali až po hlasovaní o 17.00 hodine. Takže chcem, pýtam sa, či je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre, takže túto zmenu sme schválili.

    Takže nie už o 15.00 hodine vo štvrtok, ale až po hlasovaní o 17.00 hodine.

    A druhý návrh je, aby sme, a tu chcem vyjsť v ústrety aj požiadavke, ktorá padla pri schvaľovaní programu a smerovala na ministra školstva pána Dušana Čaploviča, ktorý súhlasil s posunutím prerokovania, najmä jeho školského zákona na budúci týždeň.

    Takže dávam návrh, aby sme body 29 a 30, prvý je zákon o výchove a vzdelávaní, školský zákon, a druhý je zákon o organizovaní verejných športových podujatí, rokovali 4. 12., t. j. v stredu od 9.00 hodiny ráno. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre, ďakujem vám veľmi pekne.

    Takže budeme teraz hlasovať.

  • Prerušenie vystúpenia podpredsedníčkou NR SR. Krátka pauza.

  • Aha, tým pádom budeme pokračovať po skončení zákona o sociálnom..., o sociálnych službách bodom 31. Je to zákon o poplatkoch, ktorý bude uvádzať pán minister životného prostredia, a potom pôjdeme už normálne podľa programu.

    Ešte pred hlasovaním pán poslanec Érsek.

  • Áno, ďakujem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľujem si stiahnuť moje pozmeňovacie návrhy k vládnemu zákonu č. 513/2009 Z. z., číslo tlače 722, nakoľko sa tam vyskytli legislatívne nedostatky.

  • Dobre, ďakujem pekne. Pán spravodajca, berte na vedomie potom pri hlasovaní. Budeme, dámy a páni, hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Poprosím pána poslanca Bagačku, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade. Je to tlač 723.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 723.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpil pán poslanec Kolesík, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 7, 9 až 16, 18, 20 až 31 spoločne s odporúčaním schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 85 bolo za, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďalej o bodoch 8, 17 a 19 spoločne s odporúčaním neschváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 1 za, 86 proti, 58 sa zdržalo.

    Tieto body sme neschválili.

  • Ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy.

    Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kolesíka.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 107 bolo za, 2 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 92 za, 53 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 89 za, 55 sa zdržalo.

    Schválili sme zákon o úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a dopravnom úrade.

    Pán poslanec Kolesík uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 513 o dráhach. Je to tlač 722.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 722.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, v rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpili poslanci: pán poslanec Zajac a pán poslanec Érsek, ktorí podali pozmeňujúce návrhy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 19 spoločne s odporúčaním schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 82 za, 62 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďakujem, pán predseda, teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy. O návrhu poslanca pána Pavla Zajaca hlasovať nemôžeme, nakoľko bol schválený bod 18 zo spoločnej správy a ten rieši tie isté body, ako sú v návrhu pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Zajaca, ktorý predložil v rozprave. O návrhu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec nenamieta, takže môžeme...

  • Nenamieta, ďakujem. O návrhu pána poslanca Érseka, ktorý ho stiahol, tiež nemôžeme dať hlasovať, preto vás prosím, pán predseda, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a o pripomienkach z rozpravy, a mám splnomocnenie gestorského výboru a dávam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Takže hlasujeme už o tom, aby sme prerokovali v treťom čítaní návrh zákona ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 86 za, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 83 za, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona č. 513 o dráhach.

    Pani poslankyňa Janíková uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 600 o prídavku na dieťa. Je to tlač 715.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 715.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili poslanci: pán Brocka, pán Štefanec, pán Mihál a pán Kaník. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 135 za, 5 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Vyslovili sme súhlas.

  • Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu 1 až 9 zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 87 za, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz poprosím o hlasovanie o návrhoch podaných poslancami v rozprave.

    Po prvé, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu poslanca pána Brocku.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 63 za, 20 proti, 60 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • O návrhu poslanca Štefanca, nebudeme hlasovať, lebo navrhovateľ zákona nevyjadril s ním súhlas podľa § 94 ods. 2. Je námietka?

    Takže, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o námietke.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec, ale je nad rámec. Dobre budeme hlasovať o námietke.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 57 za, 87 proti, 3 sa zdržali.

    Námietku sme neuznali.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Kaníka.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 56 za, 42 proti, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme nepodporili.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a rozpravy.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 83 za, 9 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku. Stanovisko gestorského výboru je schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 85 za, 6 proti, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona č. 600 o prídavku na dieťa.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odhlasovali sme prerokované body. Vyhlasujem krátku prestávku do 17.25 hodiny a budeme pokračovať v rokovaní.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Poprosím vás, dámy a páni, o záverečné slovo po rozprave požiadal pán minister práce a sociálnych vecí.

  • Zaznievanie gongu.

  • Nech sa páči, pán minister.

    (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 716.)

  • Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, opätovne chcem poďakovať tým poslancom, ktorí vecne vystúpili s ambíciou vyjadriť sa k veci, k meritu novely zákona, mať ho ambíciu prípadne ju vylepšiť. Preto mi dovoľte, aby som v záverečnom slovo skôr reagoval na konkrétne pripomienky, ktoré odzneli v diskusii.

    Ale nedá mi začať ničím iným, ale ako tým, že sčasti s vami súhlasím, že novelu, ktorú som predložil, nie je celkom tá, ktorou sme začínali túto novelu robiť. Tu nemám dôvod spochybniť a povedať, že áno. My keď sme cca pred rokom začali pripravovať túto novelu, aj veľká skupina odborníkov, zástupcov všetkých zriaďovateľov dotknutých mala ambíciu postaviť filozofiu na úplne inom princípe a to je filozofia podľa stupňa odkázanosti. Reálne sme predpokladali, že audit verejnej správy, ktorý prebieha do tohto obdobia, bude ukončený, a my budeme mať čistý stôl a budeme vedieť zadefinovať veci. No dnes však musím povedať, že musíme si dať jasnú odpoveď, kto je za čo zodpovedný pri riešení sociálnych služieb vrátane finančného zabezpečenia, pretože tá otázka je veľmi aktuálna, a povedal by som, že, že možno práve najaktuálnejšia pre túto chvíľu. Audit musí dať odpovede aj na kompetencie, aj na finančné pokrytie. Tá otázka je tu, možno ste to mali riešiť ešte vy v predchádzajúcom období, všeobecne sa vedelo, že tu nemáme úplne jasno, ale možno práve preto, že to bola vláda terajšej opozície, ktorá riešila decentralizáciu vrátane fiškálnej decentralizácie, nemala chuť túto otázku riešiť. My ju musíme poriešiť, aby sme jasne vedeli zadefinovať úlohy a z toho vyplývajúcu zodpovednosť. Toľko základný postoj, ktorý súvisí s tým, čo vlastne momentálne riešime.

    To, čo ma trošku prekvapilo aj v diskusii, aj vzhľadom na požiadavky neverejných poskytovateľov, je vlastne skutočnosť, že ste vyslovili nedôveru samospráve. Áno, prekvapilo ma to, nerozumiem celkom tomu, lebo ak by som mal programovo ideologicky vec pomenovať, je to skôr ľavica, ktorá má záujem na silnom štáte, a je to skôr pravica, ktorá má záujem decentralizovať veškeré kompetencie na tú čo najnižšiu úroveň. Tu sa dnes ten obsah diskusie premieta úplne opačne, my skôr voláme po tom, že samospráva potrebuje mať objektívne čistý stôl, aby jasne vedeli, na čo dostali, resp. nedostali z hľadiska fiškálnej decentralizácie aj financie, aby sme z tohto čistého stola mohli začať. Áno, ja si v plnej miere uvedomujem, že ten výsledok auditu môže byť relatívne pre štát aj nepriaznivý. Že dôjdeme k tomu, že prešli kompetencie, ale neprešli financie. Iste toto riziko tu je, samozrejmá vec, isté riziko má aj samospráva tam, kde tvrdí, že finančná decentralizácia neprešla, ona objektívne prešla. Práve preto je potrebné tieto veci mať úplne jasne poriešené, dajú veľmi veľa odpovedí na otázky, ktoré tu dnes zaznievali. Čo mňa prekvapilo, aj tí protestujúci zriaďovatelia neverejných služieb vlastne vo svojej požiadavke urobili to isté, veď ich druhá požiadavka je: "Trváme na tom, aby sa príspevok odkázanosti stal obligatórnou dávkou vyplácania zo štátneho rozpočtu, aby nebol v kompetencii samospráv." No asi sa vraciame k sociálnemu štátu a vôbec k postaveniu štátu ako takého z hľadiska kompetencií. Nevdojak musím túto otázku nastoliť v takejto pozícii, ale tvrdím nie. Tvrdím, vyčistime si stôl, dajme jasnú odpoveď na tieto otázky a som presvedčený, že sa nám bude ďaleko lepšie potom tvoriť aj legislatíva, ktorá sa týka tak dôležitej, ale veľmi citlivej otázke, ako sú sociálne služby.

    Áno, financovanie podľa stupňa odkázanosti, to je tá nová filozofia, ktorá bola predmetom rokovania a prípravy novely tohto zákona, a ja chcem z tohto miesta potvrdiť, je a bude základnou filozofiou aj pri tvorbe nového zákona alebo novelizovaného zákona, ktorý by mal platiť od 1. 1. 2015. Preto sme pristúpili pri tejto novele, ktorú predkladáme, k ďaleko liberálnejšiemu prístupu vzhľadom na prechodné ustanovenia, ale zároveň tvrdím a tým dávam jasnú odpoveď tým poslancom, ktorí navrhovali stiahnuť tento zákon, že by to bolo nedobré riešenie, pretože tie veci, ktoré meníme, je potrebné istým spôsobom tiež z hľadiska aplikačnej praxe odskúšať, a som presvedčený, že ten rok bude veľkou výhodou k tomu, ak sme sa niekde pomýlili alebo bude potrebná nejaká rekonštrukcia, novela, no tak máme tu ideálny priestor pre to, aby sme v priebehu toho roku tieto veci vedeli poriešiť. Zároveň vám chcem tlmočiť, všetci, ktorí máte záujem, minimálne členom výboru pre sociálne veci, bol by som rád, aby ste boli súčasťou tej pracovnej skupiny, ktorá v podstate po Novom roku začne tvoriť, ale opakujem, za základ bude braný návrh, ktorý bol pôvodne pripravený so základnou filozofiou podľa stupňa odkázanosti, ale môžte sa podieľať na tvorbe tohto materiálu.

    Áno, ale niečo pripúšťam a povedal som úplne jasne a hovorím to aj teraz, aj od 1. 1. 2015 bude nevyhnutné prechodné obdobie. Prechodné obdobie, ktoré možno bude až trojročné, aby sme nedostali do veľmi nevýhodnej pozície obce a mestá, pretože keď zriaďovali sociálne zariadenia a prijímali do nich klientov, boli úplne iné podmienky. Vôbec sa neprijímali ľudia podľa stupňa odkázanosti, ale dnes budú dotovaní podľa stupňa odkázanosti. To znamená, my im musíme dať nejaké prechodné obdobie, aby sa vedeli na tú novú filozofiu pripraviť. Podľa všetkého v priebehu tých troch rokov bude poklesok, pokles dotácií pre obce a mestá a, naopak, bude narastať, budú narastať dotácie pre neverejných poskytovateľov. Tu však chcem povedať jednu vec, že istým spôsobom sa tá nerovnosť zasiala do zákona, ktorý nadobudol účinnosť od 1. 4. 2012. Pán Mihál vtedy, ja viem, že mal širší záujem pre riešenie, ale vzhľadom na nedostatok financií, ktoré boli vtedy prezentované, sa vlastne riešili jeden zriaďovateľ a to boli obce a mestá. Neriešili sa ďalší, v tomto prípade VÚC-ky, prípadne, prípadne, prípadne neverejní poskytovatelia, to znamená, že istým spôsobom my máme ambíciu napraviť tento stav, a práve preto, keď hovorím o novej filozofii a základe, to znamená podľa stupňa odkázanosti, tam v žiadnom prípade nebude braný rozdiel medzi jednotlivými zriaďovateľmi, ale je záujem, samozrejme, podľa výšky, výsledkov auditu poskytnúť každému úplne rovnaké podmienky na, na každého klienta, ešte raz zopakujem, podľa stupňa odkázanosti. Teraz, ak dovolíte, ku konkrétnym pripomienkam alebo návrhom pozmeňovacím, ktoré tu boli predložené.

    Pán poslanec Novotný, ale nielen on, viacerí hovorili o protiústavnosti. Tu chcem podotknúť, že tá protiústavnosť, o ktorej rozhodol Ústavný súd, nebola v tom, že neboli financie, ale v tom, že prednostne sa mali ponúkať sociálne služby klientovi vo verejných zariadeniach a až potom pre neverejných. Áno, v tomto bola tá nerovnosť, ale opakujem ešte raz, nie vo financiách. Treba povedať, že táto otázka bola poriešená, odstránená v § 8, nie v tejto novele, ale ešte v predchádzajúcej novele, to znamená, tieto otázky zďaleka nie sú dnes, nie sú dnes aktuálne a, naopak, my ich v žiadnom prípade nezanášame, aby sme vytvárali, vytvárali opäť tú nerovnosť.

    Chcem len pripomenúť, že obce nebudú financovať neverejných poskytovateľov na lokálnej úrovni preto, lebo štát bude ešte v roku 2014, ak táto novela bude prijatá, čomu ja pevne verím, podľa terajšej dotácie, to znamená, budú dostávať obce a mestá 320 eur mesačne na každého, na každého klienta, to znamená, podľa, podľa doteraz zaužívanej praxe.

    Ďalšiu otázku, ktorú pán poslanec Novotný nastolil, ale treba povedať znova, viacerí poslanci, ošetrovateľské výkony v zariadeniach sociálnych služieb nebolo možné upraviť v tejto novele z jednoduchého dôvodu, pretože ide o nový zákon, ide o zdravotné výkony, ide o iný rezort, ktorý má gesciu, mám však písomný prísľub a pani ministerka zdravotníctva sa zaviazala, že v mesiaci decembri predloží do legislatívneho konania novelu zákona, ktorá bude zohľadňovať aj túto skutočnosť. Áno, financovanie sociálnych služieb musí byť viaczdrojové, absolútne potvrdzujem a jeden z tých zdrojov musí byť aj verejné zdravotníctvo. Pre túto fázu sme sa dohodli na 9 ošetrovateľských úkonoch, môže to byť málo, môže to byť veľa, ale je to slušný začiatok na to, aby aj tento zdroj financovania začal byť účinný, nadobudol účinnosť v tejto chvíli, ak toto bude prijaté a takto predložené, by to predstavovalo 2,5 mil. eur prítok do sociálnych služieb zo zdravotnej poisťovne na tých 9 úkonov, ktoré boli garantované, a opakujem ešte raz, mali by byť riešené v podstate novelou, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť v roku 2015. Samozrejmá vec, že ten nový systém financovania, ktorý budeme my riešiť v roku 2015, všetky tieto veci zohľadní, ale zohľadní najmä výsledok auditu, ktorý jasne povie, kto za čo má zodpovednosť vrátene finančného krytia.

    Pani poslankyňa Gibalová, participácia klienta je legislatívne už teraz riešená, treba povedať, že doriešená. Príjem alebo nízky príjem je už dnes jednoducho riešený v novele, úplne ten najmenší príjem je jednoducho riešený tak, že neplatí úhradu klient ako taký. Čo sa týka majetku, a príjem bol detailne upravený v novele pána ministra Mihála v predchádzajúcom období, zisťuje sa majetok za predchádzajúcich 5 rokov. Túto vec nemeníme, ani nemienime v tejto chvíli, chvíli podrobiť nejakej, nejakej ďalšej novely. Spomínal som, čo sa týka § 8, to znamená tú protiústavnosť, tá otázka nie je aktuálna, dávno je poriešená.

    Ďalej. Nemožno súhlasiť s tvrdením pani poslankyne Gibalovej, čo sa týka uprednostňovania verejných poskytovateľov. Ja len môžem potvrdiť, že pre mňa je najdôležitejší v tomto prípade klient, a práve preto navrhujem rozmer, ktorý bude postavený na klientovi a jeho stupni odkázanosti a z toho vyplývajúcich potrieb, lebo všetci uznáte, že ležiaci klient potrebuje ďaleko väčšiu starostlivosť a z toho vyplývajúce aj väčšie finančné náklady ako mobilný klient tohto zariadenia.

    Pani poslankyňa, resp. pani podpredsedníčka Jurinová, áno, vy ste použila niekde výraz, že tento postup nezbavuje zodpovednosti VÚC. Ja vôbec nevidím takto, naopak, zodpovednosť VÚC je a bude a ostáva stále aktuálna, ona je presne zapísaná, zakotvená aj, aj v zákonoch. O čo ide v tomto prípade z hľadiska auditu, pomenovať jasne, do akej miery dane, ktoré mali riešiť náklady aj na sociálne služby, pokrývajú túto otázku, a na to by mal dať odpoveď, odpoveď audit. Myslím, že to je úplne, úplne logická otázka. Tu je dôležitá ešte jedna vec. Nepoznám v rezorte práce, sociálnych vecí žiadnu dávku a žiadnu službu, ktorá by mala ročný nárast finančných prostriedkov tak vysoký, ako sú sociálne služby. Je to o 10-tisíc eur viac. Vzhľadom na to, že sa otvárajú, 60 nových zariadení, áno, v priebehu dvoch rokov to má byť až 4,5 tisíca nových lôžok vytvorených, ktoré by mali v značnej miere poriešiť, to sú všetko poväčšine investičné akcie, ktoré sa realizovali prostredníctvom regionálneho operačného programu, ROP-ky. Myslím si, že príjem a prístup týchto nových miest bude v značnej miere riešiť akékoľvek disproporcie, ktoré sa týkajú v súčasnosti počtu miest.

    Tu chcem pripomenúť aj ďalšiu otázku, ktorá tak nepriamo tu bola otvorená, my zároveň jedným projektom, ktorý riešime cez Európsky sociálny fond, riešime navýšenie o 1 500 miest terénnych opatrovateľských služieb, to je o jednu tretinu. To znamená, o jednu tretinu navyšujeme priamu dotáciu finančnú na sociálne služby, pretože platí aj tých 10 mil. K tým 10 mil. nie, to nebola otázka, ktorá by tu bola podmienená nejakému tlaku verejnosti. Tá otázka súvisí s tým, že rok 2014 sme poňali ako možno istý prechodný, do istej miery aj neštandardný rok vzhľadom na fungovanie sociálnych služieb, a preto chcem mať istotu z pozície ministra, že jednoducho klienti bez ohľadu na to, u akého zriaďovateľa sú, kto im tie služby poskytuje, musia byť vyfinancovaní do miery, ktorá zodpovedá reálnemu predpokladu slušnému poskytovaniu sociálnych služieb, preto tých 10 miliónov. To v tomto smere neodbremení vyššie územné celky od poskytnutia celej dotácie na to miesto, to je istá pomoc, pretože súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, boli samosprávne kraje, ktoré sa absolútne zhostili úlohy z hľadiska výšky dotácii pre neverejných, ale boli kraje, ktoré len čiastočne tieto otázky riešili. Týmto chcem zabezpečiť, aby tu nebola polemika, ale aby bola garancia. Opakujem ešte raz, garancia aj pre neverejných poskytovateľov, pre kvalitné vykonanie sociálnych, sociálnych služieb. To znamená, že spolu, keď zrátam len navýšenie finančných prostriedkov pre sociálne služby mimo terénnych, kde je 28 mil., je to ďalších 600 mil. bývalých slovenských korún. Opakujem ešte raz, nepoznám dávku a službu, ktorá by mala medziročne navýšenie o takéto veľké prostriedky ako práve sociálne služby. Práve preto ma trošku prekvapuje tá kritika, pretože keby sa takýmto spôsobom každý rok bolo pristupovalo aj v tom predchádzajúcom období, možnože by už ten problém bol býval dneska poriešený, čo sa týka opravných prostriedkov, a samospráva, to bola ďalšia otázka. No nie je možné legislatívne upraviť, aby rozhodnutia - či už akejkoľvek samosprávy, či sú to VÚC-ky alebo obce a mestá - riešil alebo rozhodoval ten istý orgán, ktorý ich vydal. To znamená nejaké zastupiteľstvo, ale ani iný orgán, ako napr. ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Jediný v zmysle ústavy oprávnený je súd, ktorý môže v tomto prípade rozhodnúť, a samozrejmá vec, že táto možnosť je a bude zachovávaná, toľko možno odpoveď k tej problematike.

    Čo sa týka tej problematiky tých pojmových záležitostí, kolegovia sa vyjadrili, je to skôr odborno-legislatívny problém, ja v tomto smere mám absolútnu dôveru k nim a plne podporujem, podporujem to riešenie, ktoré ponúkajú.

    Pán Brocka, na jednej strane žiadate rovnoprávne postavenie verejných a neverejných poskytovateľov, ale pri nastavení podmienok financovania chcete, aby sme z verejných zdrojov podporovali aj tých poskytovateľov, ktorí žiadajú vysokú úhradu, použijem tento termín, vysokú úhradu, pretože možno to nie je najvhodnejšia chvíľa, ale chcem tu povedať, že sú viacerí neverejní poskytovatelia, ktorí si chcú z tejto vysoko humánnej činnosti urobiť istý biznis, jednoducho podnikateľský produkt. To celkom nie je tá otázka, samozrejmá vec, že na druhej strane, ak niekto tú činnosť vykonáva, nemala by byť stratová, to treba v plnej miere rešpektovať. Ak totiž neverejný poskytovateľ pýta vyššiu úhradu od klienta, ako je úhrada od verejného poskytovateľa, nie je možné mu poskytnúť podporu z verejných zdrojov porovnateľnú s podporou verejného poskytovateľa. Tu ten rozmer musí byť jednoznačne posúdený, ale zas otázku ako takú, aby tu bola zachovaná rovnoprávnosť, je riešená v § 77 ods. 11 a tá musí jednoducho ostať v zákone.

    Pán poslanec Mihál - viaceré otázky, ktoré nastolil, som čiastočne reagoval. K tej problematike, ktorá sa týka toho, tej posudkovej služby, no, áno, je to problém, ktorý sa ťahá relatívne dlhšie obdobie. Ja už som viaceré kroky podnikol. Tu je dôležité pre posudkovú službu urobiť jeden orgán, zastrešiť ho, aby to nebolo rozdrobené, tam obce, mestá, VÚC-ky, štát, jednoducho dať to pod jednu strechu, dať tomu úplne. Rokoval som s pani podpredsedníčkou Úradu pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou, možnože to by mohol byť ten orgán, možnože úplne samostatný, ale každopádne s tým súhlasím, že tu je nevyhnutné niečo robiť, a pripúšťam, že v súvislosti s posudkovou činnosťou tu môže byť relatívne veľmi veľký únik aj finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, lebo veľakrát sa môže posudzovať príliš subjektívne pri týchto veciach. Ale zas zároveň nie je možné porovnávať posudzovanie invalidity a posudzovanie odkázanosti, predsa len tu istý, istý stupeň rozdielnosti je. Viem, že severské krajiny, škandinávske, to dokonca majú úplne inak, tam rozhoduje o odkázanosti len samotný sociálny pracovník, ale samozrejmá vec, že nie vo všetkom sa dá aplikovať všetko, čo je, čo je na severe, i keď bol by som rád, keby to bolo aj na Slovensku.

    K pani poslankyni Žitňanskej, tá otázka detí a tak ďalej, no okrem tých týždenných pobytov v DSS-kách sú vytvorené podmienky pre celoročný pobyt, to sú špecializované zariadenia, odpoveď je jednoduchá, je ich 83 momentálne na Slovensku, to znamená, že v týchto zariadeniach je celoročný pobyt a nie je tam absolútne žiadne vekové obmedzenie. To znamená, absolútne nehrozí, že týmto zákonom by sme niekoho nechali na ulici a prestala by fungovať starostlivosť o tých ľudí, ktorí sú bezpodmienečne odkázaní na takúto starostlivosť.

    Dámy a páni, vážené pani poslankyne, páni poslanci, toľko z hľadiska zaujatia stanovísk k niektorým tým konkrétnym návrhom, ktoré tu zazneli. Chcem vás ešte raz na záver požiadať o podporu tohto, tejto novely, každopádne vás chcem ubezpečiť, že to prechodné obdobie, ktoré sme dali, a istým spôsobom, áno, vyšli v ústrety aj tým neverejným poskytovateľom, v priebehu celého roka, kalendárneho roka 2014 je dostatočný priestor na to, aby sme sa pripravili na väčšie zmeny, ktoré nastanú od 1. januára 2015, a aplikačná prax je veľmi dôležitá, aby bola istým spôsobom prehodnotená, zhodnotená aj v pozitívoch, aj v negatívoch, aby sme vedeli absolútne odstrániť aj niektoré problémy, ktoré môžu z hľadiska tej aplikačnej praxe sa prejaviť.

    Preto vás ešte žiadam a uchádzam sa o vašu podporu. Ďakujem pekne.

  • Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 17 o poplatkoch za uloženie odpadov, je to tlač 720.

    Vládny návrh zákona uvedie minister životného prostredia pán Peter Žiga. Máte slovo, pán minister.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov, tlač 720.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaným vládnym návrhom sa do zákona č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov dopĺňa princíp rozdelenia príjmov z poplatkov za uloženie odpadov pomerne, ak sa skládka odpadov alebo odkalisko nachádza v katastrálnom území viacerých obcí, a ustanovenie, ktoré umožňuje obci po splnení ustanovených podmienok použiť príjmy z poplatkov za uloženie odpadov aj na iný účel ako na odpadové hospodárstvo obce. Použitie týchto príjmov však musí byť na účely zlepšenia životného prostredia v obci.

    Významnú zmenu, ktorú tento predkladaný materiál prináša, je určenie vybraných priemyselných odpadov, za ktoré sa navrhuje platiť vyšší poplatok za ich zneškodnenie skládkovaním oproti doteraz ustanovenej výške s cieľom odkloniť tieto vybrané odpady o zneškodňovaní skládkovaním, ktoré je stále ekonomicky výhodnejšie, a nasmerovať ich do iných zariadení na spracovanie odpadov, než na skládku odpadov.

    Novela zákona a s ňou spojené čiastočné zvyšovanie poplatkov za skládkovanie odpadov je reakciou na tlak Európskej komisie na súčasnú nedostatočnú výšku týchto poplatkov v Slovenskej republike, ktorá patrí medzi najnižšie v rámci celej Európskej únie. V prípade, ak Komisia neuvidí snahu Slovenskej republiky o zvyšovanie poplatkov za skládkovanie, je reálne ohrozená podpora všetkých aktivít v oblasti odpadového hospodárstva zo štrukturálnych fondov na nasledujúce rozpočtové obdobie 2014 - 2020.

    Vážený pán predseda, verím, že predložený vládny návrh zákona snemovňa schváli. Týmto som skončil úvodnú reč k druhému čítaniu. Ďakujem.

  • Určeným spravodajcom je pani poslankyňa Pavlovičová. Poprosím ju o informáciu o priebehu rokovania vo výboroch.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 830 zo 16. októbra 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov, tlač 720, na prerokovanie týmto výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona - § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v spoločnej správe aj s odporúčaním gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne:

    O bodoch spoločnej správy č. I až III hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov, tlač 720, schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov, tlač 720, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 222 z 26. novembra 2013.

    V citovanom uznesení výboru ma poverili ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, skončila som, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Muránsky. Končím možnosť prihlásiť do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Predsa len, aj keď sme túto situáciu ohľadne tohto zákona diskutovali na výbore, a pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil, mi neprešiel, nedá mi, aby som ho nepredložil k tomuto zákonu opätovne a nepovedal k tomu pár slov.

    Ja súhlasím v podstate s predloženým návrhom zákona o poplatkoch, rozumiem aj zvyšovaniu poplatku za uloženie priemyselných odpadov, tieto, tieto zmeny a tieto zvyšovania týchto poplatkov určite pôjdu aj do budúcnosti, pretože tak, ako sa píše v dôvodovej správe, je potrebné proste odkloniť tieto odpady k nejakému inému alternatívnemu spôsobu spracovania, ako je ich ukladanie na skládky. Rovnako chcem povedať, že do budúcnosti takisto, pokiaľ chceme zvýšiť recykláciu, zhodnocovanie odpadov, musíme ísť cestou toho, aby sme zavádzali nové triediace linky, tým zvyšovali separáciu a následne recykláciu, pretože sme v rámci priemeru Európskej únie nie príliš na tom najlepšie, a v rámci komunálneho odpadu, kým v Únii sa riešilo recykláciou okolo 23 %, na skládku išlo 40 % a 20 % sa spaľovalo, tak u nás na skládky išlo..., drvivá väčšina proste komunálneho odpadu a niečo málo sa, niečo málo sa spaľovalo. Nesúvisí to priamo s priemyselným odpadom, ale chcem povedať, že v tejto, v tejto komodite komunálneho odpadu bude musieť sa riešiť ten vrchný strop na vyšší, na možnosť vyrubovania poplatkov za uloženie aj komunálneho odpadu, lebo inak nebudeme tlačiť proste k tým iným alternatívnejším, teda spôsobom zhodnocovania odpadov a, naopak, môžme sa stať tou krajinou, kde bude výhodné odpady na skládky ukladať. Takže v tejto oblasti, v tejto časti toho, čo aj zdôvodnil pán minister, samozrejme, že plne tento zákon sa dá podporiť a treba ho podporiť.

    Ale čomu ja nerozumiem a s čím nemôžem súhlasiť je to, že pokiaľ nám narástli, tento problém s odpadmi, pokiaľ tá náročnosť na aj finančné krytie nakladania s odpadmi podľa môjho názoru bude len rásť, prečo by sa malo dávať právo obcí, aby z poplatkov, ktoré vyberú od občanov svojich na účel proste riešenia odpadového hospodárstva, sa tieto prostriedky mohli využiť aj iným spôsobom, kde je daný v tom paragrafe pomerne, v tom § 3 ods. 5, pomerne široký diapazón, že akým spôsobom by sa malo teda z týchto peňazí, pokiaľ si obec všetko splní, čo si má splniť, vylepšovať nejakým spôsobom životné prostredie. Proste vylepšovať si životné prostredie je veľmi vágny a široko postavený pojem, myslím si, že keď už by mali byť tieto prostriedky nejakým iným spôsobom, pokiaľ si komunálny, riešenie komunálneho odpadu vôbec splní vynaložené, tak potom znova len do odpadového hospodárstva, aj keď nie trebárs do komunálneho, ale do iného, ktorý sa nachádza alebo vzniká na území obce, ale určite nie do takto vágne postaveného odseku 5, ako je to v § 3 tohto zákona, že je na vylepšovanie, na vylepšenie životného prostredia, de facto ľubovolne si obec zvyšok peňazí, ktoré si ušetrí, môže, môže použiť.

    Myslím si, že nie je to, nie je to ani veľmi morálne, aby proste od ľudí takto vynaložené prostriedky boli použité na iný účel, na aký účel sú od občanov zbierané, vyberané, a preto som si dovolil opätovne predložiť tento návrh pozmeňujúci, kde navrhujem, aby toto, táto nová časť z tohoto paragrafu vypadla a aby príjmy obce, ktoré sú vybraté na odpadové hospodárstvo, boli použité len na odpadové hospodárstvo. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Fecko, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že s tvojím predloženým pozmeňujúcim návrhom sa dá iba súhlasiť, ja tiež takto vnímam, že definovanie zlepšenia životného prostredia v obci sa dá chápať veľmi rôznospektrálne, a tiež sa bojím, aby tieto financie neboli použité na milión päť iných vecí, to som som už povedal aj na výbore, takže podporujem tvoj pozmeňujúci návrh, a myslím, že aj všetci rozumní poslanci a poslankyne by sa mali k tomu takto postaviť. Ako si v úvode povedal, predložený vládny návrh aj podľa môjho názoru je dobrý a spĺňa podmienky, tie, ktoré k nám prichádzajú z Únie, a tá charakteristika, že prevažnú väčšinu odpadu skladujeme, nám tu bude asi mátať ešte veľmi dlho, takže musíme s tým tiež niečo robiť, a verím, že minister životného prostredia sa s tým popasuje tak, ako mu to jeho rezort káže. Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán minister nie, spravodajkyňa nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 721, spoločná správa výborov má tlač 721a.

    Pán minister, nech sa páči, poprosím vás, aby ste vládny návrh zákona odôvodnili.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 721.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá návrh zákona z dôvodu, že Európska komisia rozhodla vo vzťahu k Slovenskej republike o vydaní odôvodneného stanoviska pre nesprávnu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady o batériách a akumulátoroch.

    Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky, čím sa dosiahne efektívne nakladanie s použitými batériami a akumulátormi a minimalizuje sa tak negatívny vplyv batérií a akumulátorov na životné prostredie a prispeje sa k ochrane, zachovaniu a zlepšeniu kvality životného prostredia.

    V čl. II sa v súvislosti so zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov batérií a akumulátorov mení aj zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

    V čl. III sa novelizuje zákon č. 119/2010 Z. z. o obaloch, ktorým sa transponuje smernica Komisie z roku 2013/2 zo 7. februára 2013, ktorou sa mení a dopĺňa príloha 1 k smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/62 o obaloch a odpadoch z obalov.

    Ja verím, že predložený návrh poslanecká snemovňa schváli.

    Ďakujem pekne, skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Robertovi Pucimu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 831 zo 16. októbra 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 721, na prerokovanie týmto výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona - § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV. spoločnej správy aj s odporúčaním gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne:

    - o bodoch spoločnej správy č. 1 až 37 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu zákonu, vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 223 z 26. novembra 2013.

    V citovanom uznesení ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky - oznámim to, pán spravodajca - písomné prihlášky dvoch pánov poslancov Antona Martvoňa a Petra Muránskeho.

    Nech sa páči, keďže ste sa prihlásili do rozpravy, máte prednosť, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia, dovolil som si po, po preštudovaní predmetného návrhu zákona a po preštudovaní spoločnej správy pripraviť dva pozmeňujúce návrhy, ktoré máte pred sebou, obidva reagujú na legislatívno-technické úpravy.

    Prvý pozmeňujúci návrh sa týka, týka zmeny názvu, keďže od 1. 10. 2013 nadobudnutím účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/2013 o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení ich niektorých zákonov bývalé obvodné úrady životného prostredia prešli do riadiacej pôsobnosti novovzniknutých úradov ako odbory starostlivosti o životné prostredie, tak týmto mojím pozmeňujúcim návrhom reagujem presne na túto zmenu zákona, a v ktorej viac-menej dochádza len ku zmene názvu úradu. Ten, tento pozmeňujúci návrh znie:

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky poslanca Roberta Puciho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 721.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:

    1. K návrhu zákona čl. I:

    V čl. I bod 24 § 48d) ods. 2 písm. e) sa slová "obvodného úradu životného prostredia" nahrádzajú slovami "okresného úradu".

    Odôvodnenie som už uviedol, čiže jedná sa len o zmenu názvu z dôvodu nadobudnutia účinnosti zákona č. 180/2013.

    Môj druhý pozmeňujúci návrh sa takisto týka len legislatívno-technických úprav a jedná sa o opravu vnútorných odkazov, odkazov predkladanej novely zákona a tento pozmeňujúci návrh znie:

    Pozmeňujúci návrh č. 2 poslanca Národnej rady Slovenskej republiky poslanca Roberta Puciho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:

    K návrhu zákona čl. I bod 34:

    V čl. I, bod 34 pôvodný bod znie:

    34. V § 72b ods. 1 písm. a) znie:

    "a) je orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 73) na účel kontroly dodržiavania povinnosti uvedených v § 48b), v § 48c) ods. 16, v § 48c) ods. 18 písm. b) a c), v § 48c) ods. 25 písm. b), v § 48e, v § 54b ods. 1 písm. a) až c), f), i) a j) a § 54b ods. 5,".

    Súčasne týmto pozmeňujúcim návrhom vynímam na osobitné hlasovanie bod 28 spoločnej správy. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána spravodajcu nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené pani kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslancov NR SR Antona Martvoňa a Otta Brixiho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 721.

    Znenie pozmeňujúceho návrhu je nasledovné:

    K čl. I:

    1. K bodu 15:

    Bod 15 sa vypúšťa.

    Doterajšie body sa primerane prečíslujú.

    2. Pozmeňovák k bodu 45:

    V bode 45 v § 78 ods. 2 sa vypúšťa písm. zo). Doterajšie písm. zp) sa označuje ako písm. zo).

    3. K bodu 52:

    V bode 52 v § 81k sa vypúšťa odsek 1.

    Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 1 až 2.

    4. K bodu 53:

    Bod 53 sa vypúšťa.

    Doterajšie body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie:

    V podstate tento pozmeňujúci návrh bol vypracovaný ministerstvom životného prostredia na základe rokovania ústavnoprávneho výboru, kde navrhovaná právna úprava sa poslancom v ústavnoprávnom výbore javila ako diskriminačná. Týmto návrhom sa ustanovenia pôvodného teda návrhu vypúšťajú aj z toho dôvodu, že súčasný stav právnej úpravy z hľadiska prevádzkovania spaľovní je pre potreby praxe vyhovujúci a nespôsobuje žiadne aplikačné problémy. Zároveň v tejto súvislosti je potrebné vyňať na osobitné hlasovanie bod 34 spoločnej správy s návrhom ho neschváliť.

    Preto dávam návrh na vyňatie tohto bodu 34 spoločnej správy na osobitné hlasovanie z návrhom ho neschváliť.

    Vážená pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Nie, neotváram. Predniesli ste svoj pozmeňujúci návrh.

  • Povedané so smiechom a smiech v sále.

  • K tomuto, ani k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, resp. k vystúpeniu pána poslanca nie sú žiadne faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Muránsky, máte slovo.

  • Ďakujem za udelenie slova, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegovia, ktorí ste tu zostali, vážený pán spravodajca, ja som rád, že z pozmeňujúcich návrhov, ktoré teraz prednesiem ako jeden a..., ako ktoré som podal ako jeden pozmeňujúci návrh, aby som to nakoniec v hlasovaní aj uľahčil. Jedna vec mi asi prejde a to je to, čo predniesol pán spravodajca pán Puci, na čo som upozornil na výbore, že treba tam, aby tam bol obvodný, a nie okresný, či okresný, a nie obvodný úrad. Ale teraz by som k veci, k celému obsahu tohto zákona rád niečo povedal.

    Budem trošku kritický, ale aj preto, aby sme skúsili pochopiť, do akého dobrodružstva sa v systéme odpadového hospodárstva púšťame touto veľmi vážnou zmenou. Ono to vyzerá, že je to len jedna novela zákona o odpadoch, ktorá sa bude týkať jednej komodity, a to sú akumulátory a prenosné baterky, ale tak, ako povedal aj pán štátny tajomník na výbore a ako sa nechal počuť aj na iných fórach, tak je to len nástrelový systém alebo nástrelová novela, ktorá, ktorá predznamená, ako bude vyzerať v budúcnosti celý odpadový zákon, ktorý sa dneska pripravuje na ministerstve životného prostredia.

    Chcem povedať, že tento systém, ktorý tu je načrtnutý v tejto novele, v tomto prípade je prakticky prevrátením absolútne doterajšieho systému v odpadovom hospodárstve, a to tak, že prakticky všetko riešenie odpadov od finančného toku až po tok materiálový sa dostáva do kontroly a..., do kontroly výrobcov a dovozcov, teda súkromnej sféry, tých, ktorí svoje výrobky uviedli na trh, ktorí sú povinnými osobami a ktorí by sa mali, samozrejme, na systéme odpadového hospodárstva podieľať, ale podľa môjho názoru viac v platbách ako vo vyberaní a kontrole tohto toku.

    Na taký obraz by som povedal, že kým v súčasnosti bol asi tok taký, že výrobca, dovozca uviedol na trh, užívateľ kúpil, užíval. Potom, keď sa to stalo odpadom, tak to vyhodil, nejakým spôsobom sa tam objavila, samozrejme, obec, pretože vždycky každý obyvateľ žije na území nejakej obce, a potom sa to dostalo k zbernej spoločnosti alebo priamo k spracovateľovi, alebo cez zbernú spoločnosť spracovateľovi. Dnes ten systém má byť nastavený - a to hovorím, nielen v tejto novele, nielen v akumulátoroch a baterkách, ale v budúcnosti vo všetkých odpadoch, ktoré podliehajú inému riešeniu, ako je, samozrejme, odpad komunálny - asi tak, že výrobca vyrobí, uvedie na trh, užívateľ kúpi, užije, keď to je odpadom, vyhodí to ako odpad. Obec pomaličky je z tohto vyčlenená von a, čuduj sa svete, tento odpad, ktorý si predtým kúpil, občan zaň zaplatil a v cene tohto výrobku proste zaplatil aj tzv. ten recyklačný poplatok, tak sa dostáva naspäť k výrobcovi, ale nikde v zákone nie je hovorené o tom, že by sa dostal k spracovateľovi, čo by podľa môjho názoru absolútne logicky sa mal dostať, alebo by sa mal dostať k zbernej firme, ktorá má zmluvu predovšetkým nie s výrobcom a dovozcom, ale predovšetkým má mať zmluvný vzťah so spracovateľom. A takto nejakým, takto nejakým, tak by to nejakým spôsobom podľa môjho názoru malo byť.

    Argumentuje sa v novele rozšírenou zodpovednosťou výrobcov a dovozcov. Pochopte, že v našej situácii Slovenskej republiky ide predovšetkým o dovozcov. Výrobcov máme minimum a výrobcov v oblasti konkrétne, t. j., ktorých sa týka táto novela, ani nie sú, všetko sú to dovozcovia. To znamená, že podľa tejto filozofie vlastne tí, ktorí raz dovezú alebo budú dovážať, predajú, a keď sa ich výrobky opotrebujú, tak tí sa nám podľa filozofie tohto zákona budú údajne teda starať o odpad, ktorý z týchto ich predaných výrobkov, ktoré si naši občania kúpia, tak oni sa oňho postarajú a oni budú riešiť odpadovú problematiku. No, myslím si, že to tak asi veľmi ťažko bude. Teda tak sa píše v dôvodovej správe, že "návrh zákona zavádza rozšírenú zodpovednosť výrobcov batérií, akumulátorov, čo znamená, že výrobcovia budú niesť alebo nesú všetky finančné náklady spojené so zberom, spracovaním, recykláciou všetkých zozbieraných použitých batérií, akumulátorov". Vlastne oni sa o všetko postarajú, vytvoria si aj zberné systémy a na to by som rád dopovedal, že už si vytvárajú, ale v zahraničí, aj recyklačné spracovateľské kapacity. To znamená, asi viete, kam budú hodnotné suroviny smerovať, a to nehodnotné, čo nebude zaplatené a nadlimitné, samozrejme, zostane na území Slovenskej republiky. Náš recyklačný priemysel, naše zberné firmy ľahnú popolom a odpad sa tu bude proste na území našej republiky, ten nehodnotný, nie ten hodnotný, kovy určite nie, to sa nebojte, tie pôjdu von. Ale to nehodnotné ostane na území Slovenskej republiky.

    Takže ešte raz. Povinná osoba, ktorá raz výrobok predala, dostala v cene zaplatené, samozrejme, od našich občanov, tak táto bude mať kontrolu nad finančným, materiálovým tokom odpadov. Nikde sa v zákone spracovateľ bez toho alebo zberná spoločnosť bez toho, aby mal zmluvu s kolektívnou organizáciou výrobcov a dovozcov, nespomína. Ideme dokonca do takých, do takých paradoxov podľa môjho názoru, paradox, samozrejme, že niekto si môže myslieť alebo niekto to vydáva, že to tak ako má byť, že to je správne, že to je takto postavené, a síce, a síce aby som to, aby som to nehovoril rozvláčne, ale prakticky zbierať môže, môžete mať nakladanie na, s odpadmi, môžete zbierať, ba akumulátory a prenosné batérie a môžete mať aj zmluvu, samozrejme, so spracovateľom, čo musíte mať, lebo inak by ste nemali kde dávať, ale môžete to robiť iba vtedy, pokiaľ vám to dovolí kolektívna organizácia, ktorú založia výrobcovia a dovozcovia, ktorí raz na území Slovenskej republiky tieto, tieto batérie predali. Možná, možná to, možná to niektorým nebude celkom vhod prípad, ale možná to ani tak celkom není, nepoužívam taký, že ani mliekareň by nemohla aktívne vstupovať na trh a snažiť sa nejakým spôsobom vykupovať mlieko, musela by so založenými rukami čakať, kým ju neosloví nejaká skupina producentov mlieka a nedohodne s ňou sumu a potom ako môže to mlieko odoberať a spracovať na svoje produkty. To znamená tí, ktorí majú dneska spracovateľské spoločnosti, a tí, ktorí majú vybudované zberné spoločnosti, tak bez toho, aby im dovolili výrobcovia a dovozcovia, ktorí, opakujem, to majú zaplatené v cene výrobkov od občanov Slovenskej republiky, tak jednoducho nebudú môcť túto svoju, túto svoju činnosť, túto svoju činnosť vykonávať.

    Ja sa domnievam, že nie je absolútne žiadny dôvod, aby tento tok nemohol ísť aj priamo, samozrejme, k spracovateľom, prípadne k zberným spoločnostiam, ktoré majú predovšetkým zmluvu so spracovateľom, a nie, a nie len s výrobcami a dovozcami. Ale čo je dôvodom, aby tomu tak bolo. No, dôvodom je heslo cap v záhrade. Tak keď jednoducho prevedieme, štát prevedie všetku zodpovednosť, ale aj finančné toky, aj kontrolu, aj všetko prakticky na, na podnikateľskú sféru, na, na výrobcov a dovozcov, a tí v cene svojich výrobkov budú získavať tento recyklačný poplatok, nebudem, nenazývame to recyklačný poplatok, proste, proste poplatok za ten environment spracovania toho ich výrobku, ktorý sa raz stane odpadom, čo myslíte, aký, aký budú mať oni myšlienkový pochod? Myšlienkový pochod bude vyzbierať čo najmenej, vykazovať čo najmenej, určite nie nadlimitne, ale do tých najmenších limitov, zaplatiť zberným spoločnostiam a spracovateľským firmám, samozrejme, čo najmenej a čo najviac z toho, čo vyberú prakticky v tom v cene zapracovanom recyklačnom poplatku, si, samozrejme, nechať. Preto si aj vytvárajú kolektívne organizácie nielen u nás, ale aj v zahraničí a je to pre nich, samozrejme, vysoko lukratívne, pretože niekto si na základe recyklačného poplatku urobil proste bohovskú budúcnosť a veľký, veľký biznis. Zakladateľské spoločnosti kolektívnych organizácií si nechajú aj prostriedky tých členov, ktorí potom neskôr tam vstúpia, a to, čo ušetria, tak to je, to je ich. Funguje to v niektorých komoditách, ktoré sú v súčasnosti mimo Recyklačného fondu, aj, samozrejme, v súčasnosti a nie je to nóvum.

    Po ďalšie sa domnievam, že daná novela zákona alebo vôbec celá, celá, celé koncipovanie takto odpadového hospodárstva, samozrejme, na začiatku bude chvíľku nejakým spôsobom výhodné, až kým sa nezahltíme tým nepotrebným a nikým nechceným odpadom, ktorý nebude mať kto zaplatiť a spracovať, a potom, potom sa až obce, Združenie miest a obcí v skutočnosti naozaj zobudí. Doteraz, si myslím si, že ani oni to celkom poriadne nepochopili, čo to bude, čo to bude znamenať. Oni to len pochopia o nejaké, o nejaké obdobie. Ale myslím si, že to jednoducho bráni alebo aj v rozpore je aj s hospodárskou súťažou.

    Opäť, sú názory také, že, aj z ministerstva životného prostredia, to, čo bolo uverejnené v Hospodárskych novinách, že sa, že bol použitý Úrad pre hospodársku súťaž Českej republiky, že to tak nie je, že je to úplne inak. Ale z celej filozofie toho alebo z celého logického proste sledu, si myslím, že vychádza, že je to v rozpore s hospodárskou súťažou, ak môže napriek tomu, že všetko splní spoločnosť, zbierať iba vtedy, pokiaľ bude mať zmluvu s kolektívnou organizáciou výrobcov a dovozcov, iba vtedy môže toto robiť. A po ďalšie, samozrejme, že tieto kolektívne organizácie bude autorizovať ministerstvo. To znamená, ani tu nebude rovnosť. To znamená, nie všetci, ktorí sa budú chcieť zaregistrovať ako kolektívne organizácie výrobcov a dovozcov, budú zaregistrované. To znamená, že budú zaregistrované len niektoré, možno podľa podmienok, ktoré, áno, správne, pán minister, podľa, ktoré, ktoré budú, ktoré budú dané, podľa týchto podmienok budú zaregistrované. To znamená, že s kým bude chcieť, s ktorou zbernou spoločnosťou a s ktorým spracovateľom budú výrobcovia a dovozcovia chcieť uzavrieť, s tými uzavrú, s ktorými nebudú chcieť, neuzavrú. Opakujem, ten, ktorý doteraz zbieral, ten, ktorý doteraz spracovával, nebude môcť aktívnym spôsobom zbierať, aby do technológie, ktorú vlastní, mohol, mohol tieto, tento odpad voziť a spracovávať, a tak ako doteraz predkladať, samozrejme, kolektívnym organizáciám alebo Recyklačnému fondu, že, áno, toľkoto a toľkoto som preukázateľne spracoval.

    Samozrejme, že to vedie aj k tým vývozom hodnotných komodít a ostane u toho nepotrebného na Slovensku, teda únik suroviny, na strane druhej to aj vedie k tomu, aby sa znižovala kvalita, že už nebudú možná potrebné ani také BAT technológie, pretože keď to vyveziem, tak si vlastne vyčistím dvor a splnil som si, splnil som si limity. A kontrola, viete dobre, že na území Slovenskej republiky není tak dostatočná, nieže ešte aby od nás išla kontrola do, do ďalších krajín, kde sa tento odpad bude vyvážať, a ešte k tomu sa aj v novele znižuje, znižuje, jedným slovom, samozrejme, aj potreba na spracovanie, recykláciu alebo spracovanie teda batérií, kde sa to dá aj vysvetliť tak, že pokiaľ ja napr. z akumulátora dostanem, dostanem kyselinu von, už tým pádom prestáva byť, samozrejme, enkovým odpadom a môže putovať, putovať, putovať ďalej. Takýmto spôsobom sa, samozrejme, mnohé veci môžu, môžu tratiť.

    Predsa len ešte k tej hospodárskej súťaži, k tomu, čo sa niektorí usmievajú, ale myslím si, že keď to bude predmetom konania pred Európskou komisiou a keď to bude možnáže ďalším zaujímavým infringementom, predmetom ďalšieho zaujímavého infringementu, predsa len by som upozornil na to, že keď to skúmali v Čechách, tak jednoznačne prišli na to alebo prichádzajú na to, tento úrad pre hospodársku súťaž, že prevádzkovatelia týchto kolektívnych systémov, po ktorých, samozrejme, službách je dopyt, nakoľko keďže oni iba jediní môžu dať ten súhlas, aby, aby, preplácať, aby ten spracovateľ a tá zberná spoločnosť mohla proste to robiť a tým pádom aby im preplatili, preplatili proste peniaze za tú ich činnosť, tak jednoducho sa všetci, sa sa jednoducho tieto kolektívne systémy podieľajú na rôznych teda trhoch, či už zberu, spracovania a tak ďalej, proste a tým pádom, tým pádom vytvárajú monopolnú, môžu vytvárať teda monopol a môžu brániť hospodárskej súťaži tým, ktorí by to chceli robiť za rovnakých podmienok, rovnakých podmienok taktiež. A myslím si, že to takisto má svoju logiku. A to je jedno, že či ten kolektívny systém bude jeden alebo budú dvaja, alebo traja, ale budú autorizovaní, a pokiaľ budú iba títo môcť túto činnosť robiť a budú môcť tieto prostriedky hradiť a budú, a vlastne ich vyberajú, nieže vyberajú, ale, ale zo zákona, zo zákona teda o odpadoch dostávajú v cene, v cene toho výrobku prostriedky, ktoré potom oni rozhodujú o tom, ktorému, ktorým zberným firmám, ktorým spracovateľom ich vyplatia alebo ktorým vlastne tieto odovzdané odpady dajú, tak vytvárajú jednoznačne podľa môjho názoru dominantné postavenie, dominantné postavenie na, na trhu.

    Aby som nehovoril iba, samozrejme, že negatívne, nebudem ani menovať, ktorých spoločností sa to týka a ktoré sú už pripravené, hlavne z Českej republiky, aby takýto monopolný zberný a zberno-spracovateľský systém na území Slovenskej republiky urobili, ale sú to české spoločnosti a o týchto českých spoločnostiach hovorí aj tento úrad samotný český a s týmito spoločnosťami sa tuná na území Slovenskej republiky, samozrejme, počíta a pod ich tlakom, som presvedčený, že sa aj táto činnosť deje, ale pokiaľ majú existovať kolektívne systémy, tak je pravda, čo sa píše v tomto zákone, že je potrebné dať podmienky, čo kolektívnym systémom môže byť alebo kto kolektívnym systémom môže byť a kto kolektívnym systémom nemôže byť. Pretože je zaujímavé, že v tých komoditách, v ktorých kolektívne systémy odpadových fungujú, tak nám funguje aj 20, aj vyše 20 kolektívnych systémov, tak zrejme, že je to zaujímavé. Je, je kolektívny systém, má jednu kanceláriu, má dve služobné autá, päť ľudí a zabezpečuje celý odpadový systém, celé odpadové hospodárstvo. No nie je sprostredkovateľom odpadového systému, pretože oni zadávajú, čo môžu, čo ktorá zberovka dostane, čo ktorý spracovateľ dostane, bez toho, aby mali jedno nákladné auto, jedno prepravné auto, jednu technológiu a tak ďalej. Kdežto tí, ktorí to v skutočnosti vykonávajú, musia mať iks licencií, autorizácií, museli, museli investovať prostriedky a tak ďalej. Týka sa to všetkých zberných spoločností a spracovateľských spoločností, ktoré fungujú v systéme BAT a v systéme, ktorý tu dlhodobo bol po roku 2001, keď vznikol tento zákon o odpadoch 223, zavádzaný.

    Teda chcem povedať, že tým ešte, na záver, že tento zákon podľa môjho názoru nejde dobrým smerom, že jednoducho bude znamenať zánik toho, čo tu, čo tu bolo vybudované, a to i zberných spoločností aj spracovateľských kapacít, že to bude mať za následok vývoz hodnotnej suroviny z územia Slovenskej republiky a pokles, samozrejme, tým aj pracovných miest.

    Tie pozmeňujúce návrhy, ktoré ja som dal, sú prakticky v jednom zhrnuté, absolútne minimálne, prakticky ani nejdú proti, proti tomu, aby, aby to, aby ten odpad teda išiel aj výrobcom a dovozcom, ale smeruje k tomu, aby mohol ísť aj spracovateľom a aby aj spracovatelia mohli vyvíjať priamu aktivitu na to, aby, aby mohli tak ako doteraz tento odpad, v tomto prípade akumulátory a prenosné baterky, zbierať a spracovávať bez toho, aby ich niekto, nejakým spôsobom obmedzoval tak, ako je to v dikcii tohoto zákona. Ďakujem pekne, tým som skončil.

  • Na vystúpenie pána poslanca neregistrujem žiadne faktické poznámky. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia páni poslanci Petrák a pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Igora Chomu a Ľubomíra Petráka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 721.

    V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme túto zmenu:

    V čl. II sa doterajší text označuje ako bod 2 a vkladá sa nový bod 1, ktorý znie:

    1. Doterajší text § 40 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

    "(2) Obec môže všeobecne záväzným nariadením11) ustanoviť rôznu sadzbu dane pre časti obce 23a) alebo pre jej jednotlivé katastrálne územia."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 23a znie:

    "Odkaz 23a) § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení zákona č. 453/2001 Z. z."

    Odôvodnenie:

    Predložený návrh má za cieľ zrovnoprávniť jednotlivé druhy miestnych daní pri zohľadnení špecifík a oprávnených požiadaviek obcí a miest na rozvoj cestovného ruchu. Niektoré obce majú viacero relatívne samostatných častí, pričom rozvoj cestovného ruchu, ruchu sa dotýka len jednej z nich. Navrhuje sa, aby bola atraktívnosť územia pre turistov a návštevníkov vyjadrená aj vyššou sadzbou dane z ubytovania. V tej časti obce, kde nie je rozvinutý cestovný ruch, je nelogické, aby ubytovatelia vyberali od turistov tú istú výšku dane z ubytovania, ako v inej časti obce, ktorá má rozvinutý cestovný ruchu. Úroveň rozvinutosti cestovného ruchu v jednotlivých katastrálnych územiach či častiach obce môže obec zohľadniť všeobecne záväzným nariadením a určiť rôzne sadzby dane podľa časti obce alebo podľa katastrálneho územia. Keďže táto daň je naviazaná na skutočný výkon, nie je potrebné prechodné obdobie, obec môže predmetné všeobecne záväzné nariadenie prijať počas celého roka s tým, že postupovať sa bude podľa neho odo dňa jeho účinnosti.

    Toľko znenie nášho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem za slovo a pozmeňovák odovzdávam spravodajcovi.

  • K vystúpeniu pána poslanca nie sú žiadne faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nedá mi nevystúpiť. Možno, že to bude mini krátke, ale musím to povedať. Čítam z dôvodovej správy:

    "Účelom návrhu zákona je zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu smernice 2006/66/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky, čím sa dosiahne" a tak ďalej a tak ďalej.

    Čítam ešte raz:

    "Účelom návrhu zákona je zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu smernice..."

    Keď sme si pozreli, ako sa nám vyjadril legislatívny odbor Národnej rady, mali sme tam niekoľko desiatok pripomienok. Áno, je to v spoločnej správe, ako pán spravodajca správne vyhodnotil, 37 bodov to má. Teraz, keď som počul pozmeňovací návrh pána Martvoňa, ktorý hovoril, že aj ústavnoprávny výbor hovorí, že môže to byť diskriminačné, tak dal pozmeňujúci návrh, dobre, v poriadku, súhlasím, tak mne oficiálne z toho vychádza otázka, pýtam sa, je transpozícia smernice úplná a správna, diskriminačná, na našom území, na území Slovenskej republiky? Pretože tak to bolo konštatované, a pýtam sa, je to už úplná a správna transpozícia? Na výbore mi bolo odpovedané, že uvidíme, ako povie Brusel. Tak chcel by som, aby sme vychytali tie muchy už teraz hneď, keď to tu máme, lebo, no jako, áno, ja viem, že snažíme sa všetci. Ja neviem, kto je za to všetko zodpovedný, predpokladám, že minister a jeho rezort. Takže na to musím upozorniť, aby sme nemuseli, neviem, o tri mesiace znovu sa k tomu vracať. Takže tu je moja taká pripomienka, že tá logika tu nepustí proste, úplná a správna, tak nech je úplná a správna, a budem veľmi rád, keď nepríde z Bruselu nič.

    Ďakujem pekne, iba toľko z mojej strany.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Martvoň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Fecko, ja chcem iba upresniť v podstate, ja som povedal, že v tom ustanovení, ktoré teda sme cez pozmeňujúci návrh s ministerstvom životného prostredia vypustili, tak v tom ústavnoprávny výbor, v tom jednom ustanovení, dá sa povedať, vo vzťahu k vzdelaniu videl diskrimináciu, nie vo vzťahu k celému zákonu. Čiže ja som netvrdil, že zákon je diskriminačný. To jediné, čo bolo polemické, že môže byť diskriminačné vo vzťahu k vzdelaniu, tak to ministerstvo životného prostredia v spolupráci s ústavnoprávnym výborom vypustilo. Čiže iba na upresnenie ako také. Toľko z mojej strany.

  • Nechce pán poslanec reagovať? Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať v rozprave stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. V zásade v rozprave vystúpilo niekoľko poslancov a mám niekoľko aj poznámok k ich vystúpeniam, ale s takým zásadným prejavom vystúpil pán poslanec Muránsky a kritizoval tento zákon a vyjadril aj rôzne pochybnosti a isté aj, by som povedal, napadol ministerstvo a konkrétne aj ministra, že tu má záujem o nejakú monopolizáciu trhu alebo nejaké zvýhodňovanie niekoľkých skupín, či už výrobcov, dovozcov alebo nejakých subjektov na trhu. A ja skúsim, keď vy ste použili také prirovnanie, tak aj ja skúsim, pán poslanec, prirovnanie, že trafená hus zagágala. A vysvetlím tuná kolegom, ktorí nefungujú v odpadovom hospodárstve niekoľko rokov tak ako vy, ako to konkrétne v komodite baterky funguje dnes. Keď ste to otvorili, tak si to povedzme.

    Dnes to v komodite baterky funguje asi, a akumulátory, funguje asi tak. Pán poslanec Kuffa býva v Kežmarku a jeho sused môže obchodovať s baterkami ako takými a zbiera vyradené baterky. A dajme tomu, že cez, cez kopec v Poľsku je niekto, kto spracováva tieto baterky. Je to možno 40 kilometrov, ale tento podnikateľ, sused pána Kuffu, nemôže odniesť tú baterku do Poľska, kde za ňu dostane viac peňazí a je mu to bližšie, on musí túto baterku, kolegyne a kolegovia, odniesť do Serede, pretože tak je u nás postavený zákon. Musí ju odniesť do Serede spracovať nejakému podnikateľovi na Slovensku, kde za ňu dostane menej peňazí, a navyše ju musí ešte 350 kilometrov niesť. A viete, prečo to tak u nás funguje? Pretože v roku 2005 pán poslanec Muránsky dal takú, taký pozmeňovací návrh do zákona, kde sa takto monopolizoval slovenský trh. A práve preto Slovenská republika, konkrétne v zastúpení ministerstva životného prostredia, už prehrala niekoľko sporov v objeme niekoľko miliónov eur, pretože sme monopolizovali európsky trh na Slovensku. A preto nemohli niektorí podnikatelia vyviesť svoj tovar mimo krajiny, lebo to museli dať spracovať v Seredi. Budeme sa hádať, pán Muránsky, o tom? Je to tak.

    A teraz, napadli ste aj systém, ktorý pripravuje ministerstvo životného prostredia, a to, že dovozcovia a vývozcovia, ktorí sú zodpovední za odpad, si budú určovať, akým spôsobom s daným odpadom naložia. No, takto to funguje v zásade v celej Európe a my chceme niečo iné. Teda vy chcete niečo iné. A vy chcete niečo také, že chcete povedať, že keď sa ja napríklad chcem ísť niekam ostrihať, vy my chcete povedať, že kde sa mám ísť ja ostrihať za svoje peniaze. Keď som ja raz zodpovedný za odpad, že ho zneškodním, zlikvidujem, zrecyklujem alebo niečo s ním urobím, ja sa predsa rozhodnem, kde to dám urobiť. A keď Európa hovorí o tom, že znečisťovateľ platí, tak predsa rozhodne o tom, že akým spôsobom, a nesie za to zodpovednosť, pán Muránsky. Však ten dovozca a výrobca za ten odpad nesie zodpovednosť, že ho zlikviduje, nie spracovateľ odpadu, nie on nesie zodpovednosť, ten, kto ho doviezol alebo vyrobil. A on sa musí rozhodnúť o tom, že či použije taký napríklad obal, ktorý sa dá hneď recyklovať, alebo ho rovno použiť vo výrobe, alebo použije taký obal vo svojom výrobku, ktorý potom bude musieť spaľovať alebo odnášať na skládky. To je jeho rozhodnutie, za ktoré nesie zodpovednosť.

    Funguje to teraz ako? Teraz to funguje tak, že vy zaplatíte, pán Kuffa, už som si vás vybral, nehnevajte sa, ale poviem príklad, idete do obchodu a kúpite si zubnú pastu a vy v tej cene, za ktorú dáte, ja neviem, za zubnú pastu 2,5 eura, zaplatíte recyklačný poplatok. A ten recyklačný poplatok zaplatíte výrobcovi alebo tomu obchodníkovi a ten za to odvedie svoje peniaze, teda tieto peniaze, tie recyklačné, do Recyklačného fondu. Viete, kto ovláda posledných 10 rokov Recyklačný fond? Šesť ľudí. A tí rozhodujú o tom, kam pôjdu peniaze z recyklácie. Je to tak, pán Muránsky? Asi áno.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže my chceme urobiť niečo iné. My chceme urobiť to, že peniaze, ktoré vy zaplatíte vo svojom výrobku, urobí, dostane výrobca alebo dovozca a on za to, že tieto peniaze získal, zodpovedá, že zlikviduje ten odpad, ktorý vznikol vám a komukoľvek inému, kto na Slovensku tento odpad, ten odpad vytvoril. Tak má byť nastavený systém. Výrobcovia a dovozcovia si budú zakladať kolektívne systémy. Nebudú vznikať ledabolo. Budú vznikať tak, že budú certifikované a certifikát dá ministerstvo životného prostredia. To nemôže byť hocikto, kto bude robiť tento kolektívny systém. A ten sa bude musieť postarať o to, aby zlikvidoval tento odpad, a bude sa musieť postarať o to ako podnikateľský subjekt, že to dá za najlepšiu cenu. Nedá to za monopolnú cenu nejakému človeku v Seredi alebo niekde inde. Predsa on bude rozmýšľať o tom, aby náklady, ktoré má spojené s odstránením alebo zneškodnením odpadu, boli čo najnižšie. To je celé, pán Muránsky.

    Takže ešte ste tam hovorili o tom, že bola nejaká, nejaký list z českého protimonopolného úradu a že to naše rozhodovanie a to naše, to naše, ten náš zákon bude v rozpore s hospodárskou súťažou. Je zaujímavé, že sa k nášmu zákonu vyjadruje český protimonopolný úrad. Prečo ste to nedali na náš protimonopolný úrad? Však keď hovoríme o našom zákonodarstve, tak sme to mali, no tak ste to mali dať na náš protimonopolný úrad a možnože by vám povedal, že to je protizákonné alebo v rozpore s hospodárskou súťažou. Len ma to udivilo, že český, český protimonopolný úrad hovorí o našom zákonodarstve.

    V každom prípade stojím za tým, čo sme predložili, je to transpozícia smernice, myslím si, že kompletná, a preto ešte sme potrebovali, a ja som sa celý čas netváril, že sme majstri sveta a že sme spadli z neba úplne učení, a došlo aj počas rokovaní v rámci výboru, aj v expertných skupinách k niektorým zmenám, ktoré sme možno nedomysleli, a potrebovali sme vylepšiť tento zákon, tak sme komunikovali aj s poslancami Národnej rady, a preto podporujem pozmeňovacie návrhy pána poslanca Puciho - aj jeden, aj druhý - aj pána poslanca Martvoňa a podporujem aj pozmeňujúci návrh, ktorý sa síce priamo netýka nášho zákona, ale ktorý predložil pán poslanec Petrák. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Chce zaujať? Nie, k rozprave stanovisko spravodajca, nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 726, spoločná správa výborov má tlač 726a.

    Opäť vás prosím, pán minister, o odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženého návrhu zákona je najmä zabezpečenie plnenia programového vyhlásenia vlády, na základe ktorého sa zavádza súbor nástrojov na riešenie spôsobu, nahrádza obmedzenia, ktoré vznikajú vlastníkom pozemkov v chránených územiach, a upravujú sa aj ďalšie pravidlá vykonávania ochrany prírody a krajiny.

    V návrhu zákona sa súčasne plní uznesenie vlády č. 793 z 11. novembra 2009 o stanovení postupu pri stanovení vyššieho verejného záujmu v súlade s čl. VI smernice Rady 92/43 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov, rastlín.

    Na základe poznatkov a potrieb z praxe sa nastavujú nové pravidlá pre reguláciu nepôvodných a inváznych druhov rastlín a živočíchov a nový postup pri vyhlasovaní chránených území, pričom kompetencia na ich vyhlasovanie prechádza z doterajších orgánov ochrany prírody na vládu Slovenskej republiky, a súčasne sa novelizujú časti zákona týkajúce sa najmä ochrany chránených živočíchov, ochrany drevín, výkonu štátneho dozoru a náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi.

    V článku 2 sa po dohode s Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky navrhuje úprava oslobodenia od správnych poplatkov v súvislosti s vyhotovovaním dokumentácie a zápisom osobitne chránených častí prírody a krajiny do katastra nehnuteľností a cieľom úprav navrhovaných v článkoch 4 a 5 je umožniť, aby výkon rozhodnutia orgánu štátnej správy, starostlivosti o životné prostredie na peňažné plnenie, ktoré je príjmom Environmentálneho fondu, uskutočňoval tento fond.

    Verím, že predložený návrh zákona schválite a postúpite do tretieho čítania.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Ľubošovi Martinákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 832 zo 16. októbra 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na prerokovanie týmto výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy aj s odporúčaniami gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne:

    - o bodoch spoločnej správy č. 1 až 46 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 220 z 26. novembra 2013. V citovanom uznesení výbor ma poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, poprosím vás, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky šiestich pánov poslancov, je to pán poslanec a predseda výboru Mikuláš Huba, pán poslanec Zsolt Simon, člen klubu, pán poslanec Mikuláš Huba, člen klubu OĽaNO, pán poslanec Simon z MOST-u, Marián Fecko z klubu OĽaNO, Štefan Kuffa z klubu OĽaNO, Ján Mičovský, tiež z klubu OĽaNO a Alojz Hlina.

    Vzhľadom na čas, ktorý máme do 19.00 hodiny, a pán predseda výboru Huba oznámil, že má svoje vystúpenie dlhšie ako 4 minúty, navrhujem, aby sme prerušili rokovanie, a budeme pokračovať zajtra vystúpením prvého rečníka, predsedu výboru pána poslanca Mikuláša Hubu.

    Prajem vám pekný večer a uvidíme sa zajtra ráno o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.56 hodine.