• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram štrnásty rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Miroslav Beblavý, Michal Lukša, Viera Mazúrová, Ivan Mikloš, Ivan Štefanec, na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Ján Hudacký.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Daniela Lipšica a Daniela Krajcera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.

    Návrh ústavného zákona má parlamentnú tlač 801, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 779.

    Dávam slovo poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Daniela Krajcera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., tlač 801.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Milá pani kolegyňa, vážení kolegovia, tento návrh zákona je jedným z miernejších návrhov, keďže v parlamente v minulosti aj na základe našich návrhov neprešli zásadnejšie zmeny, ktoré sa týkali princípu "jeden mandát stačí", teda toho, aby bola inkompatibilita dvoch mandátov z verejných funkcií, teda najmä takých, ktoré sa naozaj musia vykonávať na plný úväzok. Nehovorím o mandátoch poslancov VÚC, poslancov zastupiteľstiev mestských a obecných, ale hovorím o mandátoch buď v Národnej rade, v europarlamente s funkciou v exekutíve, to znamená s funkciou predsedu VÚC, primátora alebo starostu, čo sú pozície, ktoré sa naozaj musia, mali by sa vykonávať na plný úväzok, a v každom prípade by z verejných zdrojov poberateľ, teda funkcionár, ktorý je v týchto funkciách, nemal poberať z verejných zdrojov dvojnásobný príjem.

    Žiaľ, mnohí verejní funkcionári aj v tejto Národnej rade, ktorí vykonávajú viaceré verejné funkcie, dosahujú pomerne vysoké úhrnné príjmy, a dokonca vyššie, ako je plat predsedu vlády, čo celospoločensky vyvoláva kritiku ich nadštandardného odmeňovania, ako aj otázku ich neprimeraného odmeňovania v čase globálnej ekonomickej krízy a stavu hospodárstva Slovenskej republiky.

    Tento návrh ponecháva možnosť osobám zastávať viaceré verejné funkcie, keďže zmeny v ústave v tomto zmysle neboli v parlamente zatiaľ prijaté, avšak s tým, že príjem z nich plynúci nesmie presiahnuť plat predsedu vlády s výnimkou dvoch prípadov. Prvou je verejný funkcionár, ktorého jeden z platov z výkonu viacerých verejných funkcií prevyšoval predsedu vlády, napríklad europoslanec; v takomto prípade sa mu tento plat ponechá, avšak bez nároku na ďalší plat vyplývajúci z jeho ostatných výkonov verejnej funkcie.

    Druhou výnimkou je verejný funkcionár, ktorého viaceré platy z výkonu viacerých verejných funkcií prevyšujú plat predsedu vlády; v takomto prípade mu prináleží len jeden z platov prevyšujúcich výšku platu predsedu vlády, a to najnižší.

    Myslíme si, že ak v tomto parlamente nie je vôľa prijať zásadné riešenie "jeden mandát stačí", tak minimálne, čo by sme mali schváliť, je, aby z verejných funkcií sme stanovili strop pre, pre funkcionárov, aby naozaj ich platy neprevyšovali príjem osoby, ktorá má zrejme na Slovensku najzodpovednejšie postavenie vo verejnom sektore, a to je predseda, predseda vlády.

    Som rád, že sa ním inšpirovali aj, aj kolegovia ďalší z opozície, že aj KDH následne o pár dní predložilo návrh zákona, ktorý ide v podobnom duchu. To je fajn, neviem, či je táto forma predbiehania až taká veľmi zaujímavá, ale, samozrejme, že každý robí, čo môže, vie, a my podporíme obidva návrhy zákonov.

    Pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne, skončil som.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Gabrielovi Gálovi. Nech sa páči, pán poslanec.

    Tak Gábor, prepáč. Gábor, ale ja ťa poznám ešte aj ako Gabriela.

  • Áno, pani podpredsedníčka, máte pravdu, ale ja som si využil svoje právo a pozmenil som svoje krstné meno, ako ma pokrstili.

    Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážení, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.

    Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 779 z 8. novembra 2013 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhujú sa zaviesť platové limity pre odmeňovanie verejných funkcionárov pri výkone viacerých verejných funkcií tak, aby úhrn platov verejných funkcionárov vykonávajúcich viaceré verejné funkcie neprevyšoval plat predsedu vlády s výnimkou dvoch prípadov.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 779.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. A navrhovateľ a pán spravodajca odchádzajú zo svojich miest.

    Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Richarda Vašečku, Ivana Štefanca a Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 768, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 753.

    Dávam slovo poslancovi Richardovi Vašečkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku, Ivana Štefanca a Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 768.

  • Dobré ráno. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Návrh tohto zákona sa v Národnej rade už objavil, prečo ho predkladáme znovu, tentoraz v takej širšej opozičnej koalícii s pánom poslancom Zajacom a s pánom poslancom Štefancom, je to, že podľa nás je tento návrh prorodinný, nejde o nejakú zložitú právnu úpravu. Týka sa zákona o správnych poplatkoch, kde sa zaviedlo vlastne zhruba pred rokom, teda neplatí to ani celý rok 2013, tzv. registračná daň na nové vozidlá a ojazdené vozidlá, ktoré sú prihlásené zo zahraničia.

    V dnešnej dobe, keď je taká doba teda logistiky, dopravy zvlášť, tá cestná doprava sa rozvíja, počet áut rastie, tak pre mnohé rodiny o to viac, že tá vlaková alebo autobusová doprava nie je vždy ideálna, je to auto jediným prostriedkom dopravy do práce alebo k lekárovi, prípadne za inými životnými okolnosťami. A tento návrh sa vlastne týka podpory viacdetných rodín, lebo sa týka áut s viacerými miestami na sedenie; šiestimi a viac miestami na sedenie.

    Veľmi, veľmi v krátkosti. Ten návrh zákona o správnych poplatkoch, ktorý priniesla zhruba pred rokom vláda, alebo začal platiť, zavádza registračnú daň od výkonu motora 80 kW vyššie, dovtedy je ten základný registračný poplatok povedzme prijateľný, stojí 33 eur, a od toho momentu sa začína zvyšovať.

    Ja dávam návrh zákona, aby pri viacmiestnych autách táto hranica sa posunula na 110 kW. Odôvodnenie prečo. Pri bežných osobných autách, 5-miestnych, je povedzme ten výkon dostačujúci, tých 80 kW; tí, ktorí rozumiete autám; a pri viacmiestnych autách sa zvyšuje hmotnosť toho vozidla, veľkosť toho vozidla, to znamená, pre bezpečnosť a komfort aj dostupnosť vozidla je dobré, aby sa toto, táto hranica posunula.

    Z takého legislatívneho hľadiska nejde o jedinú výnimku, to znamená, nerušíme nejakú ako keby rovnú daň alebo rovný poplatok, pretože už jedna výnimka tam je zavedená, a to týkajúca sa áut takých, ľudovo povedané, dodáviek, ktoré majú tri, maximálne tri miesta na sedenie, to znamená, aby nesťažila podnikanie, tak už tam je uvedená.

    My navrhujeme, aby okrem podpory tých podnikateľov s dodávkami tam bola zahrnutá aj podpora viacdetných rodín.

    Na záver uvediem také konkrétne príklady: keď si zoberieme, že nejaká rodina si dovezie povedzme 8-ročné auto, to je rok výroby 2005, zaplatí zaň povedzme nejakých 4-tisíc eur nákupnú cenu, tak ak má to auto 110 kW, tak zaplatí zhruba 400 eur registračný poplatok, čo tvorí 10 % hodnoty toho auta. Tá rodina si kupuje to ojazdené auto práve preto, pretože má ten rodinný rozpočet napätý, ale zároveň potrebuje viacmiestne auto, má povedzme štyri - päť detí. Tých 400 eur; tá suma, o ktorej hovoríme namiesto tých 33; tak za 400 eur na tomto aute urobíte taký kompletný základný servis, vymeníte rozvody, filtre, náplne, povedzme dáte do poriadku brzdy, alebo prípadne si môžete kúpiť úplne novú sadu zimných pneumatík. Obe tieto veci sú, samozrejme, z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky dôležité k bezpečnosti rodiny. Nikto predsa nechce, aby sa niečo stalo, najmä autu, ktoré je plne naložené rodinou s deťmi. Špeciálne sa to ukáže, keď tá rodina ide na dovolenku, naloží to auto doplna a ak bude tlačená do nižšieho výkonu motora, aby ušetrila poplatky, aby mali povedzme na ten servis, tak plne naložené sedemmiestne auto ešte s truhlou na streche, s tým strešným boxom, ak má predchádzať v nejakých preplnených cestách počas letných dovoleniek, tak naozaj výkon motora 80 kW nie je luxus, a vyšší, ale je to nevyhnutnosť pre bezpečnosť a plynulosť premávky. Preto vás prosím o podporu tohto zákona.

    Čo sa týka vyčíslenia celkových dopadov, myslím, že zatiaľ je to veľmi otvorené, pretože správanie ľudí sa aj podľa prvých správ po zavedení tohto zákona začalo meniť. Práve sa začali prispôsobovať, ľudia sa správajú prirodzene ekonomicky, trhovo zvlášť, také príjmovo citlivé skupiny, takže myslím, myslím si, že sa vyváži tá bezpečnosť a prorodinnosť s nejakými stratenými príjmami zo strany štátu na tejto registračnej dani, ktoré by určite boli, pretože by ľudia neplatili tých 400, ale povedzme 33, týka sa teda len toho segmentu vozidiel so šiestimi a viacerými miestami. Od 110 kW vyššie by sa už platilo, to znamená, keď si niekto chce kúpiť nejaký 150-kilowattový voz, tak to zaplatí presne tak isto, ako by to zaplatil doteraz. Ide iba o tú kategóriu od 80 do 110 kW, aby bola tiež iba za 33 eur.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Igorovi Matovičovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pani predsedajúca, navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Richarda Vašečku, Ivana Štefanca a Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 768), ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 27. schôdze, teda dnešnej.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a zrejmý je aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 753 zo 7. novembra 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: pre financie a rozpočet, ústavnoprávny a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ako jeden z navrhovateľov si dovolím vystúpiť v rozprave a začnem tým, ako pred rokom vláda, vládna strana SMER zdvihla správne poplatky, všetky správne poplatky. Okrem iného aj správne poplatky pri registrácii áut, aj nových áut, ale aj tých áut, ktoré si občania privezú zo zahraničia. Pri prvej registrácii sa dvihli poplatky, ale poplatky sa nedvihli o 10 %, o 20, o 30, poplatky sa zdvihli niekoľkonásobne. Keď mám hovoriť o tejto kategórii áut, o ktorej dneska hovoríme, od 100 do 110 kW, poplatky sa zdvihli od 33 na 397 eur. Dámy a páni, to je viac ako desaťnásobne, viac ako desaťnásobne, v percentách to je viac ako tisícnásobne sa zdvihli poplatky.

    Preto som bol veľmi prekvapený, keď som hovoril pri makroekonomickom vývoji o tom, ako vláda SMER-u dvihla dane, odvody, poplatky, sedel tu ako navrhovateľ pán minister vnútra a vyskočil na mňa: Aké poplatky sme dvihli? Tak neviem, či si to nevšimol, lebo je to konkrétne pod jeho ministerstvom, ministerstvom vnútra, kde tieto poplatky sa dvihli konkrétne pri registrácii áut, ale aj ďalšie poplatky, o ktorých teraz tu nechcem rozprávať.

    Dámy a páni, už vtedy pri tých poplatkoch pred rokom som tu hovoril, že takýmto spôsobom sa správne poplatky štátu nemajú dvíhať. Štát má poplatky, áno, raz za čas musí dvihnúť, ale o niekoľko percent musí ich valorizovať, ale nie tak, že ich zdvihne desaťnásobne, ako je to v tomto prípade.

    Správne poplatky nie sú rozdelené ani regionálne, ani sociálne. Správny poplatok musí zaplatiť mladá rodina, dôchodca, človek z Prešovského kraja, kde je obrovská nezamestnanosť a veľmi nízka priemerná mzda, a taký istý správny poplatok zaplatí aj človek v Bratislave, ktorý má príjem možno desaťnásobný ako ten človek na východnom Slovensku.

    A preto som bol veľmi rád, keď ma kolega Vašečka oslovil, či sa pridám ku takto predkladanému návrhu zákona. Pretože už pred rokom, keď vláda zaviedla tieto vyššie poplatky, kolega Vašečka prišiel s pozmeňujúcim návrhom, kde túto kategóriu, to znamená autá, ktoré majú viac ako šesť miest a do tých 110 kW; aby tu niekto nemohol rozprávať o tom, že nejaké obrovské tereňáky ideme zvýhodňovať; už vtedy sme podporili takýto pozmeňujúci návrh a pamätám si, ako sme ho predkladali na výbore a pán štátny tajomník vtedy povedal: No ale, keď si niekto môže dovoliť kúpiť takéto drahé auto, tak môže zaplatiť aj takýto registračný poplatok. A ja som mu presne vtedy uviedol ten prípad ako kolega Vašečka pred chvíľou, že mladá rodina si dovezie auto zo Západu, dajme tomu za tých 4-, 5-tisíc eur a ten správny poplatok je v takom prípade pomaly desatina toho auta. Či toto je spravodlivé, či takto tento štát chce podporovať rodiny? A preto som sa pridal aj s kolegom Štefancom ku tomuto návrhu zákona, lebo sme presvedčení, že štát má robiť prorodinnú politiku. Už som to tu niekoľkokrát hovoril, nebudem to rozvádzať, ale naozaj toto je drobný, konkrétny príklad, keď štát povie, že rodine, ktoré, ktorá potrebuje takéto auto, lebo nikto si nekúpi takéto auto, keď má jedno decko, ale keď má tých detí viacej, potrebuje auto s viac miestami, výkonnejšie auto, aby bolo aj bezpečné, štát môže na takomto konkrétnom prípade, aby som nehovoril všeobecne o štáte, poslanci Národnej rady môžu povedať, záleží nám na rodine a ideme ju týmto drobným, drobnou úpravou, novelou zákona o správnych poplatkoch upraviť. A preto by som vás veľmi chcel poprosiť o to, aby poslanci Národnej rady, aj vládni poslanci za SMER podporili takýto návrh zákona a ukázali, že nám na rodine záleží.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Naozaj štátu má záležať na rodine. Tie poplatky sú skutočne neprimerané, som tiež otcom viacčlennej rodiny a keď aj tak reálne uvažujem a rozmýšľam a pozerám sa na dnešné mladé rodiny, aj päťčlenná mladá rodina, ak sa má zbaliť na dovolenku a v rámci len Slovenskej republiky, keď majú sa kdesi presunúť, aj päťmiestne auto je problémom, aby sa táto päťčlenná možno rodina práve do toho päťmiestneho autá zbalila a nachystala. Áno, tie viacmiestne autá, sedem-, osem- až deväťmiestne autá, to sú také rodinné vany, kde sú také komfortné. Tie poplatky pre tú registráciu, ak je ojazdené auto trebárs dovezené, no tak naozaj to dosahuje tú desatinu toho poplatku z tej celkovej ceny toho auta.

    Ja tento navrhovaný, navrhovaný zákon určite podporím a vyzývam aj kolegov, aby tak urobili. Myslím si, že toto je taká malá, maličká drobnosť, kedy by sme mohli možno zvýhodniť viacčlenné rodiny. Ono je to väčšinou tak, že viacpočetné rodiny väčšinou sú znevýhodňované. Dnes mať viac detí ako tri, tak aj vo svojom okolí tak ste takmer ako na posmech, a myslím si, že je tu dosť veľa rodín na Slovensku, ktoré sú ochotné ešte aj v týchto možno pre mnohých ľudí ťažkých situáciách a chvíľach ochotne prijať viac detí. Tuná keď som aj v rámci rozpráv počul, že stále len dve deti. Dve deti nenahradia našu generáciu, aby sme my mohli napredovať, my potrebujeme v každej rodine mať, alebo teda takmer každej, aspoň tri deti. To dieťa navyše, to je to, ktoré nám aj zabezpečuje aj ten ekonomický rast...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nechcete reagovať. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko predkladateľ? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Ja len krátko, nechcel som vo faktickej poznámke, chcem povedať, že nejde o nejaké zvýhodnenie. Pred rokom ešte nikto takú daň neplatil, čiže ide vlastne len o vrátenie tej možnosti, aby sa na ostatné veci v štátnom rozpočte nemuseli skladať zodpovedné rodiny. Pretože nezodpovedná rodina sa v pohode natlačí do nejakého päťmiestneho žiguláku a nemá problém, hej, keď to poviem tak obrazne. Tu ide o ľudí, ktorí naozaj chcú zabezpečiť seriózne a plnohodnotné miesto pre každé svoje dieťa, kde môžu dať autosedačku, takže ide o podporu zodpovedných rodín, ktoré si kupujú autá, na ktorých im záleží.

    A chcem ešte povedať, že v prípade, že teda sú námietky a bude aj hlasovaním odmietnutý tento návrh, tak chcem vyzvať aj poslancov SMER-u, aj ministerstvo, aby teda pripravilo ono nejakú úpravu, kde prípadne môže sa potom ten, ten zákon kontrolovať zložitejšie, môže sa, ja neviem, predkladať nejaký dôkaz toho, že je to rodina, že to nie je nejaký jednotlivec, ktorý si chce obísť tú daň. Je to potom už na ministerstve, aby to vyriešilo. My navrhujeme takéto jednoduché riešenie, ktoré môže okamžite pomôcť zodpovedným rodinám. Prosím vás o podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predkladateľ. Prerušujem...

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Martina Fecka a Jána Mičovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 769, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 754.

    Dávam slovo poslancovi Martinovi Feckovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka a Jána Mičovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 769.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, znovu, nie som rád, že musím tu stáť a vlastne ďalší recyklovaný zákon z našej dielne musíme znovu predkladať, pretože vôľa tu neni, a teraz sme si dovolili s kolegom Mičovským znovu predložiť novelu zákona o poľovníctve. Úvodom by som chcel povedať, že mám síce poľovnícke skúšky, ale poľovníkom nie som. Som viac-menej ochranárom, možno to aj viete, takže nemám žiadne nejaké vyššie záujmy, ktoré by mohli byť poza uši nejakým spôsobom odo mňa chápané, že chcem si tu robiť nejaký imidž alebo neviem čo.

    Úvodom by som chcel povedať, že poľovníctvo predstavuje určitú činnosť v našej spoločnosti, ktorá je dobrovoľná a viac-menej predstavuje určité hobby, vyplnenie voľného času, ktorý, myslím si, že mal by mať svoj zmysel trávenie voľného času, a myslím, že poľovníctvo v každom prípade o takomto zmysle trávenia voľného času je. O tom nebudeme, dúfam, že polemizovať. A to je jedno, že či sme tu poľovníci, alebo nie sme tu poľovníci. Faktom je, že žiadny zákon nemôže byť úplne dokonalý, a vývojom, myslím si, že každá oblasť dorastá, respektíve sa precizuje do iných; ja tomu hovorím, pláva v iných vodách, ako život ide; a zákonite to prináša aj potrebné, vyvoláva potrebné nejaké tlaky upraviť aj príslušné zákony, respektíve legislatívu, týkajúce sa danej oblasti. Myslím, že je to aj v oblasti poľovníctva, a preto takto berte aj náš pozmeňujúci návrh, ktorý s kolegom Mičovským predkladáme.

    Čo sa s ním, čo ním sledujeme. Tak v prvom rade sledujeme, aby táto spoločenská úloha poľovníctva bola využitá čo najefektívnejšie, najracionálnejšie a prakticky, aby každodenná poľovnícka prax, ktorá na Slovensku je; a nehovorím iba na Slovensku, ale aj v celom svete; aby prakticky bola legislatívne upravená v zmysle tejto praxe. Naše najvýznamnejšie zmeny a doplnenia, ktoré v tejto novele predkladáme, sú asi nasledovné:

    V prvom rade by sme chceli, aby zvernice, ktoré predstavujú určitú, určitý spôsob, dá sa povedať, chovu zveri v našich územiach, ktoré sú poľovné, aby sme ich v treťom až piatom stupni ochrany prírody nemohli zriaďovať. Myslíme si, že vytvorenie zverníc je takým zásahom do prírody, a hlavne čo sa týka ochrany prírody, je veľmi veľkým, a myslím si, že v treťom až piatom stupni ochrany by takáto zvernica do budúcna nemala existovať. Tie zvernice, ktoré sú už takto, samozrejme, schválené a urobené, mali by v prvom rade rešpektovať zákon o ochrane prírody, pretože tretí až piaty stupeň ochrany prírody v prvom rade chráni tú prírodu, až potom sa zameriava na iné, respektíve (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) iné veci ako a priori ochranu prírody. Takže náš návrh hovorí, aby v treťom až piatom stupni nevznikali takéto zvernice.

    Ďalšie body načrtnem, teda spomeniem len niektoré, ktoré si myslím, že by mali mať tú podstatnú váhu, ostatné môžte si prečítať v našom legislatívnom návrhu, predpokladám, že kolega Mičovský ma doplní v tej oblasti poľovníckej a v iných, v ktorých proste nie som až tak doma, pretože myslím si, že malo by to byť o dopĺňaní, nie o ukazovaní si, aké máme silné lakte, aké máme silné ego, ale o tom, že poďme spolu a poďme riešiť a tvrdím, nie bojovať, ale vytvárať a tvoriť. Lebo ja si tu často pripadám, že ako to bolo v tých indiánkach, že stretli sa náčelníci, každý s nejakým oštepom, a povedali, zapichli: Boj. Prišiel ďalší: Boj. Prišiel ďalší: Boj. A v parlamente by sme mali robiť tak, aby to bolo o tvorbe zákonov, ktoré majú hlavu a pätu, a umožniť ľuďom normálne na Slovensku fungovať.

    Takže, ale poďme k vecnej stránke. Takže ďalšou zmenou, ktorú navrhujeme a ktorú môžte si prečítať v našej novele, je zmena v oblasti odvolávania poľovného hospodára, aby tu nedochádzalo k takýmto anomáliám, že si niekto, vlastník si zmyslí, respektíve užívateľ, že chceme ho vymeniť, toho lesného hospodára, možno aj kvôli tomu, že striktne dodržiava pravidlá, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona, ako sa má lesný hospodár správať, čo má tam vlastne robiť, a zrazu my ho odvoláme preto, že užívateľovi sa to nepáči a žiada lesný úrad, aby urobil zmenu a dal mu tam iného hospodára. Preto my navrhujeme, aby okresný úrad mohol odvolať poľovníckeho hospodára z funkcie, ak o odvolanie požiada užívateľ poľovného revíru; nie že musel, ale mohol; aby preskúmal všetky danosti, všetky pre a proti, a tak, aby, ako mu to vyplýva zo zákona o štátnej správe a o jeho funkčnom nejakom pôsobení lesného úradu, teraz sú to okresné úrady, odbory lesné a pozemkové, aby prakticky mohol takýmto spôsobom rozhodnúť, ak teda užívateľ požiada o výmenu tohto poľovníckeho hospodára, aby mohol takto reagovať a konať podľa tých ustanovení zákona, ktoré má na odvolávanie, respektíve neodvolávanie poľovníckeho hospodára.

    Ďalší bod, ktorý myslím si, že aj vás mnohých kvári, a dostávate asi viacero podnetov, pretože poľovné revíry sú nie iba na lesnej pôde, ale aj na poľnohospodárskej pôde a tam dochádza k škodám, samozrejme, pretože nie všetky pozemky poľnohospodárske môžeme mať oplotené, ohradené a nejak ináč chránené pred atakom zveri. A myslím si, že aj túto oblasť zatiaľ nemáme v zákone o poľovníctve tak vyprecizovanú, aby sa nedalo na tom niečo zlepšiť, a preto aj my navrhujeme, aby v týchto prípadoch, keď evidentne k danej škode dôjde; je to precizované v paragrafoch 70 a nasledujúcich, kde prakticky sú určité spomenuté nároky, ako sa môžu uplatňovať u príslušného lesného združenia, respektíve možnože aj na tom lesnom úrade, ale my práve hovoríme, aby aj ten lesný úrad mal možnosť, teda ten lesný úrad, odbor lesný a pozemkový, aby mal možnosť, pokiaľ sa nemôže daný sťažovateľ domôcť svojho práva náhrady, aby mohol aj cez tento odbor lesný a pozemkový, aby mohol rozhodovať o, o tejto náhrade tento odbor a prakticky túto náhradu aj reálne vymôcť od toho, kto je za to zodpovedný, zo zákona. Takže to je náš ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý v tejto našej novele predkladáme.

    Jedným, by som povedal, možnože pre mňa z takých najpodstatnejších návrhov je aj návrh týkajúci sa poľovníckej komory. Už to bolo veľmi dlho atakované aj na našom výbore, aj tu v pléne, pretože, samozrejme, máme tu aj poľovníkov, je ich 57-tisíc na Slovensku podľa najnovších údajov, takže nie je to malá skupina, ale myslím si, že, tak ako som úvodom, v úvode povedal, že je to záujmové združenie, nie je to profesné, tak malo by to byť založené na tej dobrovoľnosti združovania sa, a preto aj náš návrh počíta s dobrovoľným vstupom, respektíve bytím v poľovníckej komore.

    Poľovnícka komora bola ustanovená v roku 2009 poľovníckym zákonom a veľmi sofistikovane musím povedať jej tvorcom, že áno, splnili si svoju úlohu, že je to až v ďalších paragrafoch, nie priamo, že je povinná. Je tam citované, že členom komory je a tak ďalej, ale v ďalších ustanoveniach zákona sa hovorí: pokiaľ chcete poľovať, samozrejme, musíte mať poľovný lístok, musíte mať revír a sú obmedzenia. Pokiaľ nie ste členom komory, nedostanete lístok, pokiaľ nie ste členom komory, nemôžte mať revír. Takže prakticky je to povinnosť, ktorá je daná zo zákona, byť členom komory, a zdá sa mi to nedemokratické, neetické a nespravodlivé a myslím, že aj nehovorím, myslím si, že aj proti dobrým mravom poľovníckym, ktoré doteraz boli, do roku 2009, tu užívané. A myslím, že Slovenská poľovnícka komora (pozn. red.: správne má byť "Slovenský poľovnícky zväz") stačila plniť si tie úlohy, ktoré jej zo zákona vyplývajú, a v súčasnosti sú mnohé tieto úlohy delegované na poľovnícku komoru.

    Takže navrhujeme, aby to bolo dobrovoľné, aby nebolo podmienkou na vylúčenie teda nečlenom komory, aby nemal podmienku na vydanie poľovného lístka, navrhujeme, aby ten, kto nie je členom poľovníckej komory, neprišiel o svoj revír a mohol normálne ďalej vykonávať túto, toto svoje hobby, túto svoju záľubu, ktorú mu deklaruje zákon o poľovníctve. To, že nie všetci poľovníci sú s poľovnou, poľovníckou komorou uzrozumení a dá sa povedať, že ju vítajú, svedčil aj včerajší štrajk, respektíve zhromaždenie protestné poľovníkov pred Úradom vlády Slovenskej republiky, kde odovzdali list premiérovi tejto republiky, ako oni vidia fungovanie a činnosť tejto komory.

    A pokiaľ, keď si spomeniem, ako to bolo na našom výbore obhajované, tak ja byť na tom mieste týchto obhajovateľov, bol by som hrdý na to, keby poľovnícka komora bola dobrovoľná a z týchto členov, ktorí sú tam teraz, aby všetci tam ostali. Vtedy by to svedčilo o tom, že táto myšlienka je super, pozrite, aj v demokracii dobrovoľne moji ľudia, ktorí sú v tejto komore, alebo naši ľudia, ktorí sú v tejto poľovníckej komore a majú na dobrovoľnej báze, tak si ju ctia, tak ju chcú mať, že nevystupujú z nej, ostávajú a nemám žiadne alebo nemáme teda z komory žiadne úbytky, čo sa týka počtu členov, dobrovoľne platia tie príspevky, čo sú tam teda ustanovené. A to by som bral, že to je to opodstatnenie byť v tej komore, pretože je nám tak potrebná, že bez nej sa nezaobídeme. Áno, pokiaľ to bude na dobrovoľnej báze, tak sa skláňam a hlboko sa tejto myšlienke ja osobne pokloním, že takýto inštitút vznikol medzi poľovníkmi a oni dobrovoľne sú tam združení a fungujú tak, ako to má podľa mňa v záujmovej organizácii fungovať. Nie v organizácii, ktorá je profesná, lebo nemôžeme porovnávať poľovnícku komoru s komorou geodetov, s komorou stavebných inžinierov ani notárov, ani iných. Lebo tam už debatujeme o profesii, o určitej, určitom profesnom zameraní daného, daných komôr.

    Ďalšie, čo by som ešte chcel spomenúť, akú navrhujeme novelu v našom predkladanom návrhu, je, že za škody spôsobené vlkom dravým nezodpovedá užívateľ poľovného revíru, ale štát aj napriek tomu, že si možnože nesplníte podmienky, ktoré mal v čase lovu toho vlka na danom revíri, títo, by som povedal, že užívatelia splniť. Myslíme si, že štát by mal prevziať všetky náhrady za škody spôsobené vlkom, takže tu myslím, že aj toto má nejaké to svoje ratio a nemuselo by to byť brané striktne politicky.

    Myslím, sú tam ešte ďalšie veci týkajúce sa usmrtenej zveri, aké sú tam pokuty, akým spôsobom sa to má klasifikovať, ako vymáhať, myslím, že kolega Mičovský bude sa tiež k tomu vyjadrovať, takže nechám aj jemu parketu, aby dal tomu zadosť.

    Vážení kolegovia, myslím si, že asi veľká šanca tu nebude, aby to prešlo, ale znovu apelujem na svedomie a zdravý ľudský úsudok, je to iba prvé čítanie. Pokiaľ by sme to pustili do druhého čítania, môžme, samozrejme, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy dať, aj tie systémové, ktoré často poslanci strany SMER hovoria, že to neni kompatibilné, systémové, neni to odborné. Nech sa páči, myslím, že v druhom čítaní by tu bol priestor, keby ste to postúpili do druhého čítania poslanci vládnej strany SMER - sociálnych istôt, pretože aj poľovníci, si myslím, že majú čo v legislatíve upravovať, a robiť tú legislatívu tak, ako z praxe vyplýva. Takže bol by som veľmi rád, keby ste nebrali politicky, ale apoliticky.

    Tento návrh zákona má pozitívny sociálny vplyv, vplyv na hospodárenie obyvateľstva. Nemá však vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľskú sféru, vplyv na životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Zákon je, teda návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Kolegyne, kolegovia, záverom dovoľte, aby som vás ešte raz požiadal o podporu tohto zákona. V prípade, že takáto podpora tu nebude, tak, samozrejme, som nútený, lebo tento problém sa nevyrieši, o pol roka znova aj s kolegom to predložíme a budeme to dávať až do konca volebného obdobia, resp. dokedy tu možnože hnutie alebo nezávislí poslanci Obyčajných ľudí budú, a budeme to predkladať stále, ako to rokovací poriadok bude umožňovať.

    Ďakujem pekne a žiadam ešte raz a prosím o podporu tejto novely zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Poprosím vás, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A predtým, ako dám slovo spravodajcovi, na balkóne máme delegáciu z Vietnamu. Dovoľte, aby som ich pozdravila a privítala v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Vitajte.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Zsoltovi Simonovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 218 z 20. novembra 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka a Jána Mičovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je upravená ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. novembra 2013 č. 754 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku od pána poslanca Jána Mičovského z klubu OĽaNO. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený kolega predkladateľ, vážený kolega spravodajca, dámy a páni, ctená snemovňa, v úvode chcem povedať, že ja poľovník som, aj keď je pravda, že teda za tých 25 rokov, odkedy som držiteľ poľovníckych oprávnení, tak mám tú svoju poľovnícku kariéru rozdelenú na obdobia, možnože danú deľbou tisícročí. V tom minulom tisícročí som čo-to napoľoval, ale nikdy som nebol z tých ukážkových z pohľadu množstva absolvovaných poľovačiek. A zase to druhé tisícročie, to súčasné, je dané asi takou jednoduchou charakteristikou, že som už v tomto tisícročí z pušky nevystrelil, zo zbrane žiadnej, teda na živý cieľ, a myslím, že už ani v tomto tisícročí to nejak nechcem stihnúť. Takže možnože tiež nie som ten typický predkladateľ, ktorý by mal hovoriť o poľovníctve.

    Ale zase hlásim sa, a opäť zablúdim ešte do toho minulého tisícročia, keď som mal možnosť počas 90. rokov ako riaditeľ lesného závodu organizovať poľovačky, ktoré boli súčasťou a sú súčasťou povinnosti lesníkov. Predstavuje to istú časť, nie veľkú, ale celkom atraktívnu a spoločnosťou sledovanú. Rád som vtedy tie poľovačky a vôbec všetky veci, ktoré sú spojené s poľovníctvom, nejde len o lovy, organizoval v duchu tradícií poľovníckych, ktoré sú dané niekoľkostoročným vývojom a ktoré ja si osobne veľmi ctím, a možno to, čo mi chýbalo v tej praxi, tak som si rád vždy naštudoval. A pamätám si na jedno také sympatické ocenenie jedného poľovného hosťa, ktorý mi hovorí: Ja už som poľoval, pán Mičovský, po celom svete a mám čosi zažité, napoľované, nalovené a musím vám povedať, viete, tí vaši kolegovia, tak som ich trocha špicľoval, sa vám za chrbtom občas smejú, že to tak robíte, tak veľmi akademicky, podľa knižiek. Ale ja vám chcem povedať, robte to tak naďalej, tak pekne organizované poľovačky, ako to tu vy robíte, ja som to nikde vo svete nevidel. Možno som bol ten detailista, ktorý povedal, keď je raz tradícia, že samčia zver je na tejto strane, tak bude ležať na tejto, keď ten zálomok má byť tu, tak má byť tu. Keď sa teda rozdeľujú poľovní hostia na štandy, tak sa nebude na nich hvízdať a povie sa "lovu zdar" potichúčky. Jednoducho je tam množstvo krásnych detailov, ktoré samy osebe možno nemajú nejakú obrovskú hodnotu nejakej ekonomickej kategórie, ale rozhodne majú hodnotu tradície, patria k poľovníctvu.

    A túto spomienku úvodnú na tradície možno zakončím aj takou hrdosťou na to, že napríklad veľmi významné múzeum, ktoré sa venuje poľovníctvu, Múzeum v Svätom Antone je zaradené do cyklu významných lesníckych miest, teda do kategórie, ktorú som mal česť navrhnúť pre slovenských lesníkov. A som hrdý na to, že som bol aj účastný pri otváraní a zaraďovaní teda tohto múzea do toho spolku významných lesníckych miest. A do tretice, aj v lesníckom skanzene, kde mám kus svojej osobnej duše zanechanej, tiež je tam významná časť venovaná poľovným tradíciám.

    Takže chcem na úvod povedať, že aj keď sa vyjadrujem k poľovníckemu zákonu, ktorý zaujíma veľmi bytostne 57-tisíc poľovníkov a kopu aj nepoľovníkov, pretože tá poľovačka vždy priťahovala pozornosť, tak sa vyjadrujem ako človek, ktorý síce nie je vysokoaktívny poľovník, ale ktorý si rozhodne ctí tradície a ktorý chápe význam poľovníctva ako veľmi potrebnej a ušľachtilej súčasti správy nášho lesného bohatstva.

    No a teraz už poďme k samotnému zákonu. Poľovníci by mali byť dobrí strelci. Chodia aj na povinné streľby. Vedieť dobre mieriť a vystreliť nie je súčasť nejakej frajeriny, ale súčasť veľmi prepotrebnej zručnosti, aby zver bola usmrcovaná čo najefektívnejšie, najmenej bolestivo a najistejšie. No a ja chcem si tak pomôcť takou pomôckou, že mám taký pocit, že v zákone, ku ktorému sa, ako povedal môj kolega pán poslanec Fecko, musíme tak často vracať, je niekoľko veľmi nepresne vypálených rán. Jednoducho na hanbu tvorcom tohto zákona, že strieľajú stále pomimo a nechcú si dať povedať, no už napravme tú mušku, už povedzme tomu tvorcovi zákona, už povedzme tým ľuďom, ktorí za toto zodpovedajú, namierme to presne, pokúsme sa vypáliť tých niekoľko rán, ktoré sú stále mimo, tak, aby, aby boli isté, aby, aby splnili svoj cieľ. A poďme k tým ranám postupne.

    Niektoré spomenul pán kolega, niektoré zdôrazním. Sú to rany, ktoré by sme mohli nazvať aj nielen falošnými, ale možno aj takými faulami. Je to taká nepresná rana, ktorú nazývam faul, faul voči prírode. Je už to, čo spomenul, a ja to chcem zdôrazniť, že to považujem za absurdné, ak pri niektorých našich návrhoch bude možno diskusia, ja by som vás prosil, aby pri tomto návrhu diskusia nebola a aby sme sa jednoducho na tom zhodli. Ak sa nezhodneme, tak vám potom niektorým rozumieť nebudem. Ak vieme, že máme časť nášho krásneho územia chránenú ako chránené územia, že tu máme národné parky, že tu máme národné prírodné rezervácie, to nie je veľká časť nášho územia, ale veľmi krásna a sme na ňu hrdí a vieme, že ju chceme mať, a vieme, že tam na niektorých veciach sa nevieme dohodnúť; to budeme rozprávať v januári ešte pri zákone o lesoch, ktorý bol stiahnutý teraz z takých úsmevných dôvodov hubárskych, ale dobre, pomôže to možno tej veci. Ale ak pri tomto sa nevieme zhodnúť na tom, alebo by sme sa nevedeli, ja verím, že sa zhodneme, že v takomto vzácnom území nemá čo byť plot, nemá čo tam byť drôt, nemá tam byť pletivo, ktoré prekáža zveri, ktorá je tou cennou časťou tohto chráneného územia. Však chránené územia nie sú len stromy alebo len jaskyňa, alebo len zvieratá, alebo len kvietky, flóra alebo fauna. To chránené územie je preto chránené, že vytvára úžasný komplex hodnôt tohto územia, a my v takomto úžasnom komplexe hodnôt urobíme pletivo. No čo to je za nezmysel! A v zákone nenechávame možnosť, aby sa úrad, teda predstaviteľ štátnej správy mohol rozhodnúť, že takéto niečo povolí. No nie. Ja teda, prosím, aby sme povedali z tohto miesta úradom štátnej správy, že také niečo povoliť nesmú, že to je nezmysel. Potom radšej nech sa vyhlási toto územie za nechránené a potom ho pekne-krásne rozdeľujme pletivami.

    Opakujem. V chránenom území postaviť zvernicu. Za to, že tu máme bohatých ľudí? Za to, že sa nevedia niektorí spratať do kože? Za to, že človeku z Považskej Bystrice, ktorý poukázal na to, že sa hoci možno len v dvojke chránenom území, v CHKO-čke, urobí nezmyselné oplotenie, ktoré prehradí koridory zveri, a ako odmenu mal rozbité auto, vypálenú chatu a všetko možné, lebo takto sa my postavíme voči ľuďom, ktorí vedia zabojovať za veci verejné. Tak vari sa zamyslime, že tu sme my povinní, aby sme vyslali signál, že takýchto ľudí si vážime a najmä, že si vážime natoľko chránené územia - poľovníci, nepoľovníci, lesníci, nelesníci, poslanci, neposlanci - že v týchto územiach, v tomto zákone konečne prijmeme to, čo tam dávno malo byť, že v trojke, štvorke, päťke - teda v národnom parku, v chránenom území, v chránenom areáli, v národnej prírodnej rezervácii a v samotnej prírodnej rezervácii národnej - sa žiadna obora už od platnosti toho zákona budovať nikdy nebude. A tie, čo tam sú, nech tam dožijú za istých podmienok. Nikto nebude tu horliť za to, aby sme ich zrušili. Len horlím za to, aby sme ich už nepovolili. Takže to je chybný výstrel. To nie že tak akože keď by ste si predstavili ten terč poľovnícky, že kdesi na komoru, to je tak do chvostíka, aj to len tak do toho strapca na konci. Veľmi zlá rana a prosím, aby sme namierili presne, páni poľovníci, páni poslanci a všetci, ktorých to zaujíma. Absurdnosti byť môžu, ale je povinnosťou - a my sme za to platení - ich odstraňovať, pokiaľ majú formu zákona, ktorú všetci musia dodržiavať, lebo ako Riman povedal, síce blbý ať zlý a zložitý, ale zákon. Nuž tak sa posnažme o to, aby sme tu mali zákony, ktoré možno sú ťažké a zložité, nie všetky môžu byť ľahké, ale aby boli dobré.

    Poďme k ďalšiemu veľmi nepochopiteľnému výstrelu, k tejto 273-ke v tomto zákone. Opäť sme sa o to snažili. Dokonca aj po mojej ľavici a pravici sedia ľudia, ktorí veľmi fundovane k tomu vystúpili a zdôvodnili to. Je to faul, je to chybný výstrel proti ekonomickým záujmom Slovenskej republiky a tudiž proti všetkým občanom tejto našej krajiny. Pretože ak za premiéra Mečiara došlo k bohapustému rozflákaniu desiatok revírov a tým pádom k vytvoreniu na mnohé roky situácie, že desiatky miliónov eur, aby sme rozprávali o eurách, odišlo minimálne na desať rokov z možnosti nimi disponovať od občanov Slovenskej republiky do podivných rúk, respektíve že si takto pomohli tí, ktorí možno na to mali, ale platiť, viete, nechcú, pretože mnohí radi poľujú a čím sú bohatší, tak radšej, ale čím sú bohatší, tak tým menej radšej platia. No ak sa to už stalo, no dobre, opäť máme roky dozadu, vieme, že bola to doba, ktorú nazvať dobou temna je celkom primerané. Aspoň v lesníctve to platí určite a ja si myslím, že to platí v ďalších aj oblastiach, pretože vieme, že ešte z niektorých aktov z 90. rokov kvapká aj dačo horšie ako pot.

    No a ak teda niečo také tu v minulosti bolo a my sme ľudia, ktorí vedia posúdiť tú minulosť a nechceme urobiť chyby do budúcnosti, tak ja sa spytujem, ako tam môžeme nechať tú nešťastnú 13-áčku, ktorá hovorí, že štátne organizácie, ktoré spravujú náš majetok, všetkých občanov štátu, môžu stále revíry prenajímať spôsobom, že ak tam teda štát má viac ako 50 %, to znamená, že má právo disponovať takýmto revírom, pretože viac ako 50 % mu zabezpečuje pohodlné rozhodovacie práva, takže ak ich je ale však menej ako dve tretiny takýchto pozemkov, tak nemusí ísť do verejnej súťaže.

    Opakujem ešte raz, aby bola zreteľná táto výhrada, ktorá ozaj je založená na faktoch, to nie je pocit, to nie je, že ideme si tuná vymýšľať niečo, aby sme mali o čom rozprávať v utorok 17. decembra, ale preto, aby sme to od, už budúci rok tu nemali takýto nezmysel. Aby sme teda dali do rúk zodpovedným šéfom štátnych majetkov správy štátnych lesov nástroj, ktorý im umožní efektívne sa obrániť proti žiadostiam mocných, ktorí povedia: Ale čo, veď to máš v zákone, čo tu ty mi hovoríš o súťaži. Prečo by som ja mal platiť 50-tisíc eur ročného nájmu, keď stačí 5-tisíc eur? Také sú veru rozdiely, ako sa spravuje náš majetok štátu. Také boli veľmi časté rozdiely, že tam, kde sa malo zaplatiť 50-tisíc eur a kde teda reálna hodnota tam je vygenerovaná súťažou, tak sa platí, veď keď, čo zákon neprikazuje, tak vlastne občanovi je to všetko možné, má svoju pravdu, tak sa zaplatí 5-tisíc eur. A to nie v jednom prípade.

    No a keďže tie desiatky revírov odišli tou zlovestnou metódou, ktorú som pomenoval, ako som ju pomenoval, tak sa spytujem, prečo tam stále nechávame dieru, ktorá umožňuje, aby mohli odchádzať ďalšie revíry? Ešte ich je dosť, ktoré tak týmto spôsobom, ja vám poviem možno prečo. Preto, lebo tí, ktorí si to zabezpečili za toho pána Mečiara na tých desať rokov, vedia, že budú chcieť aj ďalej poľovať, a možnože práve ich to trápi, aby takéto medzierky tam ostali, aby to, aby sa dalo pokračovať v tých divných neefektívnych, pre štát neefektívnych zmluvách. Nuž potom sa musím spýtať, ak je toto pravda, ak nenájdete inú výhradu voči nášmu návrhu, no tak potom sa na tom zhodnime, alebo keď sa nezhodneme, tak sa musím spýtať, kto tu vlastne ťahá nitkami, členmi vlády? Kto je nad nimi? Kto rozhoduje o tom, čo má byť v zákone?

    Musíme zopakovať slová pána ministra Jahnátka, ktorý povedal, tak toto mi tu dáko ušlo, toto je pravda, to musíme napraviť. Myslím, že pán poslanec Simon to pripomenul vtedy aj pomocou videozáznamu. Dáko to ušlo, len voľajako to uteká stále. A nieže to uteká kdesi symbolicky, ale potenciál je tu veľký, aby unikali ďalšie prostriedky, ktoré potrebujeme na to, aby tie štátne podniky mohli hospodáriť. Veď sme len toť pred niekoľkými dňami odhlasovali, že Lesy Slovenskej republiky sú tým podnikom, ktorý má zaplatiť zo štátneho rozpočtu 5 mil. eur a Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, najťažšie skúšaná časť našej krajiny, kde nielen za Mňačka končili prašné cesty, ale končia tam dodnes a je tam stále krásny a chudobný kraj, tí nech odvedú 300-tisíc eur. Tak na jednej strane chceme, aby nám bohaté lesy platili do štátneho rozpočtu a na druhej strane tam, kde majú ozaj základnú hospodársku povinnosť zabezpečiť čo najlepšie zhodnotenie majetku, ktorým disponujú; upozorňujem štátneho majetku, nie svojho; tak tam im to zákonom priamo navrhneme, aby až takí dôslední neboli.

    Takže 13-áčka je mizerná rana, vážení tvorcovia zákona, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, a prosím, aby sme to presmerovali veľmi jasne tam, kde to má byť. Takéto, a to vám hovorím určite, aj keď ja nemám nejaké veľmi srdečné väzby, také, že by som ja chodil po týchto podnikoch a hovoril, nebojte sa. Skôr možno niektorí majú so mnou problém a ja vás uisťujem, že aj tí, čo majú so mnou problém, privítajú, ak takéto niečo, teda mám na mysli predstaviteľov štátnych organizácií, ktorí sú pod tlakom tohto zákona, privítajú, ak tá 13-áčka stadiaľ zmizne, pretože tá ich vlastne vystavuje do takého nepekného morálneho ofsajdu, že nemajú možnosť sa obrániť, keď mocní povedia: Ja chcem. Oni to zvyknú tak povedať. Takže veľmi prosím, tá 13-áčka nemá čo tam robiť, je to nepresná rana, alebo nazvime ju faul proti ekonomike štátu.

    No a poďme pre, zase k inému faulu a to je už to, čo možno je istým vyvrcholením tohto návrhu, možno to bude aj pokračovaním, možno je to aj pokračovaním toho, čo bolo včera pred Úradom vlády, je to otázka existencie fungovania Slovenskej poľovníckej komory. Možno na úvod to nahodím tak veľmi, pokus o úsmev. Ja som sa tu už snažil niekedy žartovať, ale vy ste zistili, že mi to nejde, ale ja to napriek tomu skúsim. No možnože začnem tak, že chcem oznámiť v tejto chvíli občanom Slovenskej republiky a najmä tým, čo sa venujú filatelistike, že sa pokúsim urobiť zákon o Slovenskej filatelistickej komore. Všetky filatelistické kluby teda budú musieť do tejto komory niečo prispieť, tie kluby, čo teda majú, fajn, nech ostanú, ale ja ich združím. Občanov, ktorí používajú poštové známky, upozorním, že budú musieť platiť o 2 - 3 centy viacej za každú známku, pretože to bude poplatok za to, aby komora teda mohla zabezpečiť skutočne ušľachtilé ciele, pretože známková tvorba na Slovensku je úžasná, pretože bola ešte lepšia možno, ako je dnes, a ja sa k nej chcem, obnoviť jej slávne tradície, proste chcem ušľachtilými cieľmi zabezpečiť niektoré záležitosti spojené s týmto, a preto navrhnem takúto komoru a budem sa uchádzať o miesto i prezidenta, ak mi dajú občania, teda filatelisti dôveru.

    Alebo inú, možno ešte viac úsmevnú možnosť. Skoro každý druhý občan, ak nie aj viac, je vodičom, máme na cestách veľa problémov. Ja myslím, že komora vodičov, Slovenská komora vodičov motorových vozidiel by tu nebola zlá a budem dávať tam také jedno právo, že pokiaľ niekto bude chcieť obnovovať vodičský preukaz, alebo teda ho mať, tak bude musieť raz za päť rokov zaplatiť príspevok do tejto komory za to, že má vodičský preukaz. Ja viem, zlý príklad, veď určite sa voči tomu dá aj ohradiť, nechcem to ani zľahčovať, len chcel som povedať v úvode, že dajú sa pekné ciele napĺňať rôznym spôsobom. Ja nepochybujem, že aj poľovnícka komora má dobré ciele, ja tu mám jej stanovy, to je pekne napísané, ale ja ich takto pekne napíšem aj do tej filatelistickej komory, aj do tej vodičskej.

    A ten zákon, keď mi, samozrejme, veď musí mi prejsť zákon, no demokraticky sa musím o to uchádzať. Ja viem, že tá komora vznikla demokraticky, aj keď jeden faul tu nájdeme hneď v úvode v stanovách. "Slovenská poľovnícka komora je jednotná profesná samosprávna organizácia zriadená na základe zákona o poľovníctve."

    Nuž, aby ste vedeli, 57-tisíc poľovníkov Slovenskej republiky, že ste všetci profesionáli. No to je akosi vec, ktorá vecne neobstojí, pretože profesionálov tam bude nejaká tisícka, možno dve, možno niekoľko stoviek, neviem to posúdiť, ale poľovníctvo je krásna, ušľachtilá záľuba, takže zaradiť týchto ľudí medzi profesionálov sa mi zdá nenáležité a použijem veľmi jednoduchý príklad.

    Slovenská lesnícka komora, to už sú profesionáli. Lesníci sú profesionáli, to som už z tohto miesta zdôraznil neraz a profesionáli s mimoriadne veľkými úlohami, kde poľovníctvo predstavuje percento, dve, tri z toho, čo musia všetko urobiť pre to, aby lesné bohatstvo štátu bolo zachované a zveľadené. Ale v stanovách Slovenskej lesníckej komory nájdete slovíčko "môže", lesník môže vstúpiť do takejto komory. Nuž, možno je to až hodné výmeny, pretože ja možno by som aj vedel zahlasovať za to, aby lesník musel byť, lebo je profesionál, lebo dal svoj život do služieb lesa. Ale filatelistovi, poľovníkovi povedať, že musím zriadiť, že teda je to komora, ktorá je preňho povinným členstvom v nej, to sa mi zdá nenáležité a to je ten faul voči, by som povedal, takým ľudským právam, lebo ľudí nemožno nútiť voči niečomu, čo je neprirodzené. Samozrejme, keď to je dané zákonom, tak asi áno.

    No a je tu ešte jedna vec, ktorú by som povedal, dobre, veď, asi ak sa vám to nepodarí s tou komorou urobiť taký krok, aby nebola povinná, aby bola jej, účasť v nej len dobrovoľná, tak potom nám treba možno sa baviť o tej veci, ktorá tak často býva pripomienkovaná. Do komory príde s poplatkom za rôzne služby, ktoré sú opodstatnené, za revíry, za poľovné lístky, niečo vyše milióna eur. Neviem, ja som si to presne nedal nejak doštudovať a ani to možno nie je potrebné. Proste nech je tá čiastka akákoľvek, ale pred pol rokom sme tu navrhovali, že keď sa s ňou disponuje, tak aby poľovnícka komora bola postavená na roveň povinnej osoby podľa zákona 211 o slobodnom prístupe k informáciám, aby teda bola povinná odpovedať na akékoľvek otázky týkajúce sa aj jej hospodárenia, čo by možno vyrazilo zbraň z rúk mnohým jej kritikom.

    Ja sa teda ozaj spytujem, prečo by sme vlastne nedali do tohto návrhu aj takúto povinnosť. Dokonca si myslím, že takáto povinnosť by tam mala byť aj automaticky bez, bez zákona, veď to má svoju obrannú logiku. Otvorím vám dvere a nemáte čo vyrážať, vážení kritici! Pozrite sa tu, každá objednávka, každá zmluva, každý výdaj je tu zaznamenaný, tak čo vám neni jasné? To je tiež súčasť nášho návrhu, že teda aj v prípade, že prejde to, že účasť a členstvo v Slovenskej poľovníckej komore je dobrovoľné, stále si myslíme, že by mala táto inštitúcia byť povinnou osobou pre zákon 211 o slobodnom prístupe k informáciám. Ak to nie je, tak je to, tak je to škoda a považujem to za vec, ktorú by sme mali vyriešiť veľmi jednoducho.

    No poďme k ďalšiemu chybnému výstrelu.

    Teda ešte tu dopoviem jednu vec, veď napokon sme to netajili ani včera, neviem, či to médiá zaznamenávajú, alebo nie, zrejme možno aj nie, naozaj je naším zámerom a ambíciou predkladateľov, že pokiaľ teda nepochodíme pri Slovenskej poľovníckej komore tu v pléne Národnej rady, tak budeme iniciovať to, k čomu nás inšpiruje Maďarská republika, kde veľmi podobným spôsobom fungovala maďarská poľovnícka komora a kde ústavný súd Maďarskej republiky vyriekol ortieľ, že povinné členstvo v tejto komore je protiústavné. Inšpirovaní týmto krokom budeme sa snažiť takýto návrh kvalifikovaný predložiť aj Ústavnému súdu Slovenskej republiky.

    Poďme už z komory preč a skúsme sa pozrieť na chybný výstrel, ktorý zaznieva opakovane, ani opakovane nie, to nie je také presné, ktorý zaznel pri poslednej novele, pri tej stopätnástke, ak sa nemýlim, v tomto roku a kde sme sa dozvedeli, že na spoločných poľovačkách už bude možné loviť aj raticovú zver netrofejovú. Diskusiu sme viedli na tú tému. Ja hovorím len veľmi stručne za seba, zákon to umožňuje a už sa podľa toho aj tak koná, je to ohromne neetické, nepoľovnícke, proti tradíciám. Ak raz patrí k tradíciám, že tá čierna zver, tie diviaky a líšky, že sa ženú v tých honoch a že teda šikovnosť poľovníkov tam sa môže prejaviť, budiž, veď napokon ten diviak obyčajne padá pomerne ľahko po akejkoľvek rane. Ale prečo jelenice, srnky, muflónky, danielky naháňať po lesoch a umiestňovať rany kde-tam, kde-tu, však každý, bavíme sa o presnej streľbe. No ako si ja mám presne zamieriť na srnku alebo na jelenicu, ktorá je spoločne po hone. Však na to netreba byť ani poľovník, ani estét, ani znalec, to sa zdá nehumánne z hľadiska presnosti streľby, to sa zdá odporujúce tradíciám. Ak máme problémy s tým, že máme vysoké stavy zveri, no tak zaviažme majiteľov, užívateľov revírov, aby efektívnejšie navrhovali plán lovu a najmä, aby ho aj rovnako efektívne plnili. Chýba tomu naozaj elegancia, veď zoberte si, čo ponúkajú všetko poľovnícke časopisy, aké detaily vyriešia pre svojich čitateľov. Je to proste obrovský trh nádherných a niekedy aj nepotrebných súčastí výkonu práva poľovníctva. Ale dobre, je to trh, ktorý má svoju logiku.

    Tým chcem len poukázať na to, že ak na jednej strane máme také bohaté zabezpečenie tejto činnosti z hľadiska materiálneho, tak musíme dbať aj na to, aby bolo zabezpečené z hľadiska etického, morálneho, aby sme cítili, že teda, aj keď je to možno nejakým spôsobom zdôvodniteľné, ale že čosi sa tu voči tomu búri. A ja keď sa rozprávam s poľovníkmi, ktorých ozaj poznám a ktorých názory si vážim, krútia hlavou. Veď v minulosti sa to trestalo, veď v minulosti disciplinárne senáty mali kopu prípadov, keď si niekto dovolil na spoločnej poľovačke streliť raticovú zver. Lebo boli takí, áno, potichúčky si tu, pánboh vysoko, okresné mesto ďaleko a dačo strelíme. Boli to veľké problémy. No a my sme miesto toho, aby sme ľudí vychovávali, povedali, no dobre, tak streľte. Nepasuje, nepekné, nepoľovnícke, netradičné, neetické, zlé. Ja nevidím dôvod, prečo by sme mali takéto ustanovenie tam nechať. Ak máme problém s prezverením, tak sa to dá riešiť inakšie. Ak máme so škodami, tak aj to sa dá riešiť inakšie.

    Faul, ďalšia taká rana, možno taká už nie veľmi vzdialená od toho presného zásahu, ale niečo, čo tiež vychádza z praxe a zo skúsenosti, je vlk dravý. Zákon ukladá povinnosť užívateľom poľovných revírov škody spôsobené vlkom, väčšinou teda na ovciach, na dobytku, hradiť užívateľovi, ktorý má právo loviť vlka a ktorý akože nezabezpečil všetky svoje funkcie pri hospodárení v tomto poľovnom revíri. No zase vám znalci povedia; ja nie som znalec; že vlk má také teritórium, taký spôsob života, je tak dravý alebo dokonca, povedzme si, drzý, že žiadni užívatelia poľovného revíru nedokážu elegantne vyriešiť to, aby toho vlka teda nejako umravnili a povedali si, no tak my primeraným odstrelom a reguláciou a spravovaním a opatreniami všetkými možnými zabezpečíme to, aby on škody nespôsoboval. Vlk je krásnou súčasťou našej prírody, buďme naňho hrdí, nebudeme sa baviť o tom, do akej miery je ho veľa či málo, toto ja nedokážem posúdiť, ale určite by to bola obrovská škoda, keby nám zmizol z revírov a z lesov. No tak potom ak pri medveďovi sme hrdí na medveďa, aj keď tam sa tiež bavíme o jeho počte, ale tak potom zabezpečme to isté aj pri správe vlka dravého a škody, ktoré spôsobí, nechajme na štát. Nebudú to veľké čiastky, ale bude to férové voči ekonomike tých združení, ktoré fakt by tieto škody hradiť nemali. Ale uznávam, že možno tá, tentokrát som nevypálil nejakým winchestrom 308-kou, ale to len taká hornetka je, takže to je taký slabší, slabšia rana vedľa, ale je to rana vedľa.

    Mám ešte nejaké rany, ktoré nie sú celkom v poriadku. Už spomínal pán poslanec Fecko s tým odvolávaním, no naozaj, teda odvolanie poľovného hospodára. Ak máme poľovného hospodára, ktorý bazíruje na detailoch, ktorý trvá na tom, aby všetko bolo tak, ako má, a stane sa tŕňom v očiach výboru, môže takáto situácia nastať, nevravím, že je typická, no prečo by sme mali povoliť také znenie zákona, že akonáhle to užívateľ poľovného revíru navrhne, tak okresný úrad to musí akceptovať. Dajme tam slovíčko môže. Nech to posúdi, aké sú fakty, prečo to vlastne navrhuje, čo zlého bolo na tom človeku, čo urobil také, aby ho bolo treba odvolať. Opäť žiadna veľká zmena, len ponechanie kompetencie tomu, kto tú kompetenciu má mať. Kompetenciu nemá mať poľovné združenie, ktoré povie, odvolajte, a okresný úrad skočí do pozoru a odvolá. Kompetencie má mať okresný úrad, ktorý zváži a posúdi komplexne účinkovanie hospodára a povie: Áno, tohto hospodára, túto predĺženú ruku zákonnosti vo vašom poľovnom revíri odvolávame, lebo máme na to dôvody. Sú niektoré menované aj v zákone. Ale nemôže byť takým dôvodom to, že sa chlapci z poľovného združenia pohnevajú a povedia: Ty už tu hospodárom nebudeš. Lebo hospodár je významná funkcia v poľovných revíroch, kde teda nie je dôvod, aby sme nejakým spôsobom uvažovali s tým, že ju netreba. Naopak, ju treba a je správne, keď koná tak, ako sa od nej očakáva.

    A budem už sa blížiť ku koncu. Ten faul je tu aj chybná rana voči poľnohospodárom, voči pôdohospodárom, spomínal to pán poslanec Fecko, takže len veľmi stručne. Je to ustavičný proces obviňovania sa, kto mal urobiť opatrenia, kto mal zaplatiť. No ak je raz užívateľ poľovného revíru zodpovedný, tak naozaj musí byť zodpovedný aj za škody, ktoré sú spôsobené užívateľom poľnohospodárskych pozemkov, plodín, ktoré na nich pestujú, ak sú poškodené, ak sa nevie efektívne domôcť svojej ochrany, tak my mu ju našou novelizáciou dávame. Do 30 dní sa škoda od nahlásenia musí uhradiť, ak sa neuhradí, tak sa poškodený obracia na okresný úrad, okresný úrad rozhodne do 30 dní a finito. Jednoduché, funkčné a už potom ostáva iba súd, ak by sa nedohodli.

    Doterajšie znenie umožňuje zisťovať škody, nahlasovať, dohadovať sa o tom, a tie škody sú nemalé a naozaj musíme krajinu vnímať komplexne. Keďže revírom je veľké percento, drvivá časť územia Slovenskej republiky, tak treba brať do úvahy aj záujmy tých, ktorí nie sú poľovníci a ktorí ozaj majú iné priority.

    A vôbec, to je možno poznámočka na okraj, treba si vôbec uvedomiť, že taká - a to teda v zákone neriešime, ale to ma napadá teraz pre túto chvíľu -, taká záležitosť, ako je, že my tu poľujeme, tak vážený turista, vážený hubár, vážený obyvateľ, ktorý si tu na prechádzke, tak pozor, nabok, ty nám tu, to sú niekedy nepochopiteľné stretnutia. Takže tam toto by som chcel povedať, že treba ozaj rešpektovať právo bezpečne užívať krajinu v každej skupine záujmovej obyvateľstva a možno na to, aby obyvateľ, občan zistil, kde sa čo deje, tak je veľmi efektívne to, čo máme v štátnych lesoch vymyslené už dávnejšie, informačné lesnícke kancelárie, ktoré umožňujú každému, kto sa tam zastaví, zistiť, že kde je napríklad spoločná poľovačka, a vyhnú sa zbytočnému stretu.

    Prešli sme asi takmer všetky chybné výstrely, ktoré sú v zákone pomenované takýmto spôsobom, takže poprosím všetkých poľovníkov, nepoľovníkov, poprosím poslankyne, poslancov, aby sme si boli vedomí svojej povinnosti načúvať tomu, nie, že kto hovorí a ako hovorí, či je to známy, či neznámy, či hovorí pekne, alebo nepekne, ale čo hovorí. Za to sme tu platení a keď teraz máme pocit, že to, čo hovorí, je hodné diskusie, tak o tom diskutujme, a keď máme pocit, že to máme dodiskutované, tak rozhodnime v súlade s tým, ako sme si to vydiskutovali. Ja nevravím, že tieto veci sú všetky presné, ja hovorím, že tak ich s kolegom predkladateľom cítim a považujem za potrebné zdôrazniť, že to nie je odozva našej diskusie pri včerajšej alebo predvčerajšej káve, ale je to odozva požiadaviek množstva ľudí, pre ktorých je poľovníctvo životnou vášňou, poslaním, radosťou a pre istú časť aj krásnou pracovnou povinnosťou. Takže reprezentujúc tieto názory, ich vám predkladáme v takejto koncentrovanej podobe a veľmi dôrazne žiadame, aby boli tieto názory vypočuté a v rozsahu, ako usúdite podľa svojho zváženia, aj schválené.

    Ak som niečo zabudol, tak sa ešte prihlásim. Pre túto chvíľu ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Pán poslanec Lebocký, Puci a Petro, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Lebocký.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mičovský, klasické, typické vystúpenie, ktoré malo aj racionálne myšlienky, ale, žiaľ, aj tá racionalita sa v konečnom dôsledku degraduje nielen dĺžkou vystúpenia, ale predovšetkým nešťastnými prirovnaniami a možno aj pojmovým aparátom. Ak, pán kolega Mičovský, porovnáva niekto Slovenskú poľovnícku komoru, dôvody, proces jej vzniku s akousi fiktívnou, virtuálnou komorou filatelistov, no gratulujem, ja len verím, že toto tvoje vystúpenie si pozrie veľká väčšina držiteľov poľovných lístkov na Slovensku, a ubezpečujem ťa, že to bude naozaj 99 % pravdivých, nie tých pár, čo bolo včera pred Úradom vlády, ktorí si svoj názor o tebe riadne, riadne upravia, myslím si, teraz, žiaľbohu, k tomu horšiemu. Toľko na úvod.

    V každom prípade ale je jasné, že pri vystúpení ohľadne profesijnej Slovenskej poľovníckej komory zjavne nevnímaš isté rozdiely. Nepoznáš štatistický register organizácií, pozri sa tam, prosím ťa pekne! Tam sú presne formulované rozdiely medzi profesijnou organizáciou, kód 741 stavovská komora - profesná komora. Kód 745 komora s výnimkou profesných komôr. Sú tam presné počty subjektov, ktoré na akých princípoch a ako fungujú.

    A porovnávať maďarskú poľovnícku komoru so Slovenskou poľovníckou komorou a dávať tu za príklad akési zrušenie súdom, Ústavným súdom Maďarskej republiky je tiež scestné, ale k tomu sa ešte dostanem vo vystúpení ďalšom, lebo už nemám čas.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, ja vás chcem len upozorniť, obidvoch predkladateľov, na to, vy aj vo svojej dôvodovej správe tvrdíte, že táto novela zákona nebude mať vplyv na verejné financie, ja tvrdím opak. Treba si uvedomiť jednu vec. Slovenská poľovnícka komora ako organizácia, ktorá je zriadená zo zákona a ktorá momentálne predstavuje fungujúci systém, preukázateľne šetrí verejné financie a pokiaľ ho chcete, alebo pokiaľ chcete túto komoru nahradiť alternatívou, ktorá bude znamenať na, ktorá bude znamenať, že bude mať dopad na štátny rozpočet v dôsledku toho, že tie konkrétne úlohy, ktoré rieši Slovenská poľovnícka komora prejdú na štátnu správu, či už na okresné úrady, alebo na ministerstvo, tak toto bude predpokladať určite navýšenie rozpočtov týchto štátnych organizácií. Treba si uvedomiť, že len čo sa týka kynologických a streleckých podujatí, tak komora napríklad ročne organizuje viac ako 300 takýchto akcií, ktoré rieši z vlastných zdrojov a je tam iks iných vecí. Sú tam veci súvisiace s teoretickou a praktickou prípravou uchádzačov o poľovný lístok, kde tak isto tieto veci rieši komora. A pokiaľ by ste komoru, alebo pokiaľ by ste tie úlohy, ktoré rieši komora, vašou, vašou, vašou zmenou, vašou zmenou zákona, ktoré by prešli na štát, tak tieto, toto by určite znamenalo navýšenie štátneho rozpočtu.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mičovský, mňa tiež obdobne ako kolegu Lebockého zaujalo prirovnanie, aj keď nejaké virtuálne, poľovníckej organizácie a poľovníckej komory s filatelistickou komorou, tiež za úsmevné, pretože skôr si myslím, že ste to mohli prirovnať, poľovníci, tak ako je časopis Poľovníctvo a rybárstvo, ku rybárom. A keď vo svojom vystúpení ste hovorili o tom, že navyšujú sa niektoré poplatky v poľovníckej komore, pravdepodobne pri vybavovaní poľovných lístkov a jednotlivých vecí, to znamená tých 120 alebo 130 euro, ktoré platia na 5 rokov včetne poistenia, za nejaké vysoké, ktoré má mať nejakú priamu súvislosť s tým, že je vytvorená poľovnícka komora, považujem za úplne demagogické, pretože rybári možno takéto poplatky platia ročne. Nehovoriac o tom, že tí poľovníci v rámci týchto poplatkov, ktoré sú na 5 rokov, v tom majú aj povinné zmluvné poistenie a vieme, do akých škôd až tieto veci môžu zasahovať. Myslím si, že v súčasnom období, keď je nárast počtu odstrelu vysokej zveri, tým sa, samozrejme, aj navyšujú jednotlivé príjmy pre poľovnícke organizácie, čo ako nevidím vôbec za žiadny problém, že sa navyšujú tieto poplatky pre poľovnícku komoru. Preto si myslím, že tá poľovnícka komora má plné opodstatnenie ako stavovská organizácia poľovníkov na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mičovský chce reagovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem všetkým trom kolegom za vyjadrenie sa k môjmu vystúpeniu. Možno zatiaľ tak ako en bloc. Čo sa týka toho, že ako sa zvykne hovoriť za riekou Moravou u bývaleho pána prezidenta, že o peniaze ide až v prvom rade, no ak je to všetko s tými prostriedkami tak, ja verím, že áno, potom vás prosím, potom sa zhodnime aspoň na tom, že nech poľovnícka komora je povinnou organizáciou, tak ako sme to už navrhovali aj v minulosti, aby ste jednoducho neumožnili ľuďom domnievať sa, že tie peniaze sa používajú iným spôsobom ako tým, ako je deklarované. Ja verím, že to tak je, len prečo to jednoducho týmto jednoduchým a elegantným spôsobom neošetríme?

    Čo sa týka tých radení; ale keď sme ešte pri tých peniazoch, takže ja si myslím, či streľby, či kynologické skúšky, či poľovnícke skúšky, však za to všetko sa tvrdo platí. Takže predpokladám, že toto nie je to, čo treba hradiť z prostriedkov komory, pretože to si záujemcovia o takéto certifikáty a takéto výsledky musia uhradiť.

    A čo sa týka toho, čo sa vám nepozdávalo s tým porovnaním, áno, je to úsmevné a možno že nie šťastné, veď som to povedal aj v rozprave. Ale snažil som sa len poukázať na to, že je možné deklarovať veľmi elegantne ušľachtilé ciele a vytvoriť zákonom niečo, čo je zbytočné. Ak tu raz máme espézet a mali sme ho dlho, ja možno ani by som bol za to, aby nebolo 900 organizácií, ktoré tu sú, poľovníckych. Slovenský poľovnícky zväz mal obrovské tradície, vedel si vyzbierať svoje poplatky, ja neviem, či by sme sa nemali poučiť a pozrieť sa na to, že jedna organizácia a dosť. Tá duplicita, že tí istí ľudia sedia na dvoch stoličkách na okresoch, to je jednoducho nelogické, to neviete obhájiť a toto vám vaši členovia vyčítajú. Že ich včera bolo pred Úradom vlády len 20, verte tomu, že to neni obraz ich mienky. To je obraz ich strachu alebo jednoducho strachu, ľahostajnosti, aj tak sa nič nezmení. Ale zmení!

  • Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Simon, pán poslanec Lebocký. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ukončila som možnosť, pán poslanec.

    Pán poslanec Simon, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako spravodajca zaujal stanovisko aj k rozprave a začal niektorými momentami, na ktoré upozornil aj kolega Mičovský. Predtým, však než to urobím, dovoľte, aby som zareagoval na doteraz odznené veci v rozprave, resp. vo faktických pripomienkach.

    Pán kolega Puci hovoril o tom, že malo by to dopad na štátny rozpočet, keby poľovné lístky sa vydávali opäť na lesných úradoch. Áno, malo by to pozit..., malo by to efekt, ale nie negatívny, ale pozitívny. Niet jedného človeka na lesnom úrade, ktorý by bol prepustený preto, lebo sa mu zmenšil okruh práce, ktorú vykonával, vydávanie poľovných lístkov. Ale štát tým, že posunul vydávanie poľovných lístkov na poľovnícku komoru, prišiel minimálne o 200-tisíc euro, lebo doteraz to vyberal štát. To znamená, že dnes niektorí štátni úradníci by mali zabezpečený plat, keby to sa vrátilo naspäť. Problém vydávania poľovných lístkov nie je v tom, že kto ho vydáva. Problém vydávania poľovných lístkov je v tom, či je možné voči nemu sa odvolať, ako je možné voči nemu postupovať, ako postupujú disciplinárne senáty, ako, ako spolupracujú s políciou, ako sa odhaľuje pytliactvo, toto je problém tohto zákona. Preto sa v tejto časti ani nechcem nejako bližšie vyjadrovať.

    To, že komora je povinným členstvom, nepriamo povedané, že je povinným členstvom. Ja si veľmi dobre pamätám obdobie; môžme sa vrátiť do roku 2009; keď sa zákon prijímal. Za týmto rečníckym pultom sa argumentovalo aj tým, že obdobne je to aj v Maďarsku. Medzičasom vysvitlo, že v Maďarsku sa situácia zmenila. Ja za týmto rečníckym pultom nerád používam vzor z iných krajín, pretože to navodzuje dojem, ako keby sme sa my tu sami nevedeli rozhodovať o problémoch, ktoré sa dotýkajú nás.

    Predostieram, som poľovníkom od svojich 18. narodenín, odkedy môžem mať zbraň, ju mám, poľovať, poľoval aj môj starý otec, poľuje aj otec a takmer celá rodina, je to u nás tzv. rodinná tradícia. A ja k tomu vychovávam moje deti, lebo lepšie, keď sa realizujú v prírode aj ako poľovníci a starajú sa o tú zver aj potešenie nájdu, keď ju lovia, než keby sa mali venovať nejakým iným oblastiam. Ale je faktom, že nie je možné pomenovať poriadne ani jeden okruh, kde by výrazne došiel, došlo k posunu, k posunu, zlepšeniu kvality, neviem čoho všetkého v oblasti poľovníctva tým, že vznikla poľovnícka komora a nie je, nezostal zachovaný Slovenský poľovnícky zväz. Nejaký radikálny posun, meritórny tu nie je, len to, že máme, doteraz sme mali jedno, teraz máme dva.

    Ale dovoľte, aby som sa viac vyjadril k jednej veci, a neviem, či to bude, zafunguje, alebo nezafunguje, ale rád by som pustil jeden zvukový záznam, možnože takto cez mikrofón to bude počuť. Sú to slová pána ministra Jahnátka, neviem, či technici to vedia dať na to ešte viac hlasu, alebo nie. Kde to má mikrofón? (Slová ministra Jahnátka z audiozáznamu: "Pán poslanec Simon povedal jednu dôležitú vec, s ktorou súhlasím, a to je nesúlad medzi povinnosťou verejného obstarávania tam, kde sú dve tretiny, a je tam medzera medzi 50 a dvomi tretinami. Máte pravdu, nejak nám to ušlo...")

    Ak dovolíte, ja som si to dovolil zopakovať, je to z obdobia, keď sme prijímali vládny návrh zákona o poľovníctve, v marci tohto roku, kde pán minister povedal tieto slová. Od tej doby ja sám som predložil jednu novelu, ktorá sa týkala ničoho iného len vyriešenia tohto jedného problému, na ktorý upozornil vtedy pán minister Jahnátek a súhlasil so mnou, napriek tomu vládny SMER tento návrh odmietol. Teraz vládny SMER tu má opätovnú možnosť napraviť túto chybu, ak naozaj myslí vážne a súhlasí so slovami svojho ministra Jahnátka, tak SMER pustí túto novelu do druhého čítania a v druhom čítaní ho dá do takého, takej podoby, keď už nič viac, aspoň toto odstráni. Bolo to začiatkom tohto roka, je to druhý pokus, aby sa to napravilo. Máte vo svojich, poslanci SMER-u majú vo svojich rukách možnosť, aby naplnili požiadavku pána ministra takýmto spôsobom, keď ste už niekoľko iných návrhov odmietli, aby poľovné revíry sa nemohli nikomu priklepnúť do súkromných rúk bez verejnej obchodnej súťaže, pretože tam, kde štát má dve tretiny, musí byť verejná obchodná súťaž, a tam, kde má medzi dve tretiny a 50 %, tak tam verejná obchodná súťaž nemusí byť. A na toto som chcel upozorniť, je tu možnosť a vyzývam kolegov, keď už nič iné nechcete prijať, tak toto jedno z tohto poslaneckého návrhu by stálo za to, aby sa to koncom roka napravilo.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Mičovský a Puci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Áno, buďme teda možno umelci možného a povedzme si, že keď už tá komora je tak boľavým problémom, že ho pravdepodobne neprekonáme, aj keď ja viem, že je to len otázka času, verím tomu. No tak sa dohodnime na tom, že teda keď toto povedal sám rezortný minister, že toto je ozaj chyba, tak rešpektujme pána Jahnátka, a túto chybu opravme. Howgh.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Simon, Slovenská poľovnícka komora nie je len o vydávaní poľovných lístkov. Paragraf 42 bod 1, 13 bodov, to sú všetko úlohy komory, ktoré má plniť a ktoré by prešli automaticky na štát. Nie je to len o vydávaní poľovných lístkov.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Nie.

    Nech sa páči, pán poslanec Lebocký, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, predkladatelia, vážený pán spravodajca, dovoľte, aby som stručne zareagoval aj v rozprave k niektorým konkrétnym podnetom, ktoré tu boli vznesené v rámci vystúpení mojich predrečníkov. Samozrejme, keby som mal reagovať na všetko, tak zrejme by to trvalo veľmi dlho a treba nastaviť aj isté hierarchie už len vzhľadom na to, že teda ten zákon o poľovníctve, vládny návrh zákona, bol v tomto parlamente schválený tento rok 26. 3. Takže predpokladám, že zaoberať sa v jednom roku jedným zákonom dvakrát, lebo legislatívne podmienky sú také, môže, ale nemusí byť produktívne.

    Dovoľte mi, aby som sa v prvom rade pristavil pri pánovi poslancovi Feckovi, ktorý predkladal túto poslaneckú iniciatívu, kde som bol veľmi prekvapený tým, že použil v podstate množstvo veľmi nepresných pojmov, a z toho skutočne vyplýva, že celú tú problematiku; prepáč, pán kolega, že to tak poviem; nemá dosť dobre naštudovanú na to, aby mohol alebo bol teda oprávnený a akceptovateľný ako predkladateľ tak závažných návrhov, tak závažných zásahov do v súčasnosti platného zákona. Ak niekto charakterizuje poľovníctvo ako určitú činnosť, charakterizuje ju ako určitú činnosť, voľnočasovú aktivitu, hobby, no tak dovolím si upozorniť, že v zákone v § 2 je poľovníctvo veľmi presne špecifikované a úplne jednoznačne je uvedené, aký súhrn činností poľovníctvo je. Lebo to nie je len obhospodarovanie zveri, ale je to zároveň starostlivosť o trvalo udržateľné hospodárenie a zachovanie biodiverzity a nášho prírodného a kultúrneho dedičstva. Čiže je to niečo, myslím si, oveľa širšie a pojmovo charakterizovať poľovníctvo ako určitú činnosť, neurčitú v tomto prípade, považujem za nešťastné.

    Rovnako pojmy lesné združenie namiesto poľovnícke združenie, uviesť, že poľovnícka komora, ktorú chceme riešiť, je podľa názoru a pojmového aparátu pána predkladateľa záujmové združenie. No nehnevajte sa, to je hrubá, hrubá chyba, pretože poľovnícka komora nie je žiadne záujmové združenie. Poľovnícka komora je organizácia zriadená zo zákona, takže toto sú veci, ktoré sú skutočne problematické a ktoré si treba skôr, ako pristúpime k tomu, aby sme dali tak podstatné a tak závažné návrhy na zmenu a doplnenie zákona, aby sme to mali skutočne naštudované a aby to bolo v úplnom súlade s tým, čo hovoria ostatné súvisiace všeobecne platné právne predpisy.

    Odvolať sa, to odznelo vo vystúpení aj pána Fecka, aj pána Mičovského, na včerajšie protestné zhromaždenie pred Úradom vlády, nehnevajte sa, je to do istej miery, chápem, politicky to chápem, ale o 14. hodine, ctené plénum, o 14. hodine na tomto vopred zvolanom, avizovanom proteste poľovníkov Slovenskej republiky stálo pred Úradom vlády šesť ľudí. Skončilo to niekde na počte, ako to korektne Janko uviedol, okolo dvadsať. Domnievať sa, že práve títo šiesti ľudia, tak ako to oni radi interpretujú, zastupujú záujmy 66, teda 99 % poľovníkov na Slovensku; no jedna strana 99 % tu už bola. Aj tá sa proklamovala alebo predstavovala, že zastupuje záujmy 99 % obyvateľstva Slovenskej republiky, a viete, ako dopadla.

    Jednoducho chcem tým povedať toľko, že slovenská poľovnícka, národná slovenská poľovnícka samospráva je samosprávna organizácia komorového typu, ktorá má svojich legitímne zvolených predstaviteľov, má svoje legitímne zvolené kolektívne orgány, má svoje legitímne schválené a ministerstvom pôdohospodárstva potvrdené interné predpisy, mám teraz na mysli stanovy a ďalšie, ďalšie, organizačný poriadok atď., atď. a má svoje legitímne zvolené interné dozorné a kontrolné orgány.

    Pokiaľ sa pamätáte, keď prebiehala rozprava v marci k tomuto zákonu alebo teda k vládnemu návrhu zákona, tak takisto sa objavili vystúpenia niektorých pánov poslancov v tom zmysle, prečo komora a tak ďalej. Boli sme atakovaní, následne, samozrejme, prišlo niekoľko desiatok stanovísk nielen od poľovníkov, fyzických osôb, ale aj od poľovníckych organizácií, od právnických osôb, kde absolútna väčšina nesúhlasila s tým, aby nejaká skupina hovorila v mene 99 % držiteľov poľovných lístkov alebo členov komory na Slovensku, kde nesúhlasili s tým, čo sa tvrdilo o Slovenskej poľovníckej komore, že jej zriadenie bolo kontraproduktívne alebo že nesprávne. Treba si pozrieť, predpokladám, že viacerí z vás možno v archívoch vašich e-mailových schránok tieto listy ešte nájdete.

    Chcem sa vyjadriť k jednému problému, pretože ten považujem nielen za kľúčový, ale považujem za nevyhnutné aj to, aby som ako človek, ktorý, ja môžem povedať hneď v úvode, som aktívny poľovník a nielen aktívny praktický poľovník, ale ako dobre viete, som bol v procese demokratických volieb zvolený aj za prezidenta Slovenského poľovníckeho zväzu v roku 2007 a na ustanovujúcom zjazde alebo teda sneme, na ustanovujúcom sneme Slovenskej poľovníckej komory som bol zvolený aj za prezidenta Slovenskej poľovníckej komory. Možno preto, že Slovenská poľovnícka komora (pozn. red.: správne má byť "Slovenský poľovnícky zväz") je, povedal by som, poľovnícka organizácia, ktorá je jednoznačne najsilnejšou poľovníckou organizáciou z aspektu počtu členov, respektíve z aspektu doterajších skúseností, histórie a podobne. Samozrejme, že som zakandidoval ako predstaviteľ tejto silnej poľovníckej organizácie, ktorá sa po vzniku Slovenskej poľovníckej komory stala súčasťou komory, no a čuduj sa svete, bol som zvolený. V tom ťažko hľadať nejakú dvojkoľajnosť alebo sedenie na jednej stoličke a podobne. Myslím si, že v tejto etape to nie je potrebné ani komentovať.

    Ale zostávam dlžný predovšetkým pánovi Mičovskému, ale možno aj pánovi Feckovi ako predkladateľom predniesť akési stanovisko alebo, povedal by som, genézu, prečo vlastne bol prenesený výkon štátnej správy práve na komoru a prečo nie na Slovenský poľovnícky zväz a akú dilemu riešili v roku 2009, keď sa pripravoval nový zákon o poľovníctve. Lebo ako dobre viete, zákon 23/´62 bol v platnosti s jednou alebo s dvoma malými zmenami 47 rokov, čo vlastne ústavných právnikov a legislatívu viedlo k tomu, že prenesený výkon štátnej správy, pokiaľ chceme riešiť, nemôžme ho riešiť prenosom na slovenskú poľovnícku, Slovenský poľovnícky zväz a ani na inú poľovnícku organizáciu, ktorá má charakter združenia občanov. Pomôžem si niektorými poznámkami, ak teraz dovolíte, pretože jedná sa o legislatívny problém, a dobre viete, právnikom nie som. Veď vy si to potom po prepise môjho vystúpenia prečítate a možnože bude práve toto, táto jedna á-štvorka dôvodom na to, aby ste sa teda zamysleli nad tým, či to má zmysel s tým podaním na Ústavný súd, alebo nie.

    Pri koncipovaní zákonnej úpravy prenesenia výkonu štátnej správy na úseku poľovníctva v rozsahu upravenom v § 42 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve sa vychádzalo z diskusií, v ktorých nezanedbateľná časť právnych odborníkov zaoberajúcich sa predmetnou problematikou vyslovovala právny názor, v zmysle ktorého poverenie Slovenského poľovníckeho zväzu, respektíve akejkoľvek inej poľovníckej organizácie preneseným výkonom štátnej správy by narážalo na ústavnú korektnosť. Zároveň však prevažoval názor, že prenesenie výkonu vybraných činností štátnej správy na úseku poľovníctva sa osvedčilo; majú teraz na mysli Slovenský poľovnícky zväz, ktorý vykonával doteraz; je funkčne i ekonomicky efektívne a aj ústavne konformné. Tento právny názor sa opieral o výklad v čl. 2 ods. 1, čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorých občan vykonáva štátnu moc prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Za priamy výkon štátnej moci je pritom považovaný nielen jej výkon prostredníctvom petícií a referenda, ale aj prostredníctvom samosprávnych a stavovských organizácií. Ešte raz zopakujem, za priamy výkon štátnej moci je pritom považovaný nielen jej výkon prostredníctvom petícií a referenda, ale aj prostredníctvom samosprávnych a stavovských organizácií.

    Na druhej strane, čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje okrem toho, že ľudia sú slobodní, aj to, že sú si rovní vo svojich právach. Obdobne čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zakazuje akékoľvek zneužívanie práv akoukoľvek skupinou alebo jednotlivcom na úkor iných skupín alebo jednotlivcov. Tieto ústavné atribúty sa v právnom poriadku Slovenskej republiky musia aplikovať tak, že príslušná zákonná úprava musí dať v rámci regulácie príslušného typu spoločenských vzťahov všetkým skupinám i jednotlivcom rovnaké možnosti, rovnaké práva, respektíve ukladať im rovnaké povinnosti.

    Z uvedeného hľadiska nespĺňa predpoklady na poverenie preneseným výkonom štátnej správy na úseku poľovníctva žiadna poľovnícka organizácia, žiadne občianske združenie, respektíve podnikateľský subjekt pôsobiaci na tomto úseku. Okrem iného napríklad potreba jednotnej poľovníckej disciplíny aj vyššie uvedené ústavné aspekty boli dôvodom, prečo bolo rozhodnuté konštituovať Slovenskú poľovnícku komoru ako jednotnú stavovskú organizáciu združujúcu všetkých užívateľov poľovných revírov, respektíve iné právnické osoby, ktoré vznikli a existujú na účely výkonu práva poľovníctva, chovu zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie, a prostredníctvom týchto organizácií združujúcu všetkých držiteľov poľovných lístkov. Iba vykonávanie preneseného výkonu štátnej správy takouto organizáciou je ústavne korektné, nakoľko iba táto organizácia združuje všetkých tých, ktorých sa vzťahy práva a povinnosti vznikajúce, respektíve regulované pri výkone štátnej správy v tejto oblasti dotýkajú.

    Toľko právna analýza, ktorá bola a vznikla v roku 2009. To len na vysvetlenie, aby si niekto naozaj nemyslel, že v roku 2009, keď som bol poslancom Národnej rady v rámci IV. volebného obdobia, som mal ja nejaké pohnútky ako prezident Slovenského poľovníckeho zväzu. Je to absolútne alogické, zriaďovať nejakú organizáciu typu Slovenská poľovnícka komora, a dokonca ešte zostať na dvoch stoličkách. Veď je to, uznajte sami, smiešne. Opakujem, od 2007 roku som bol prezidentom Slovenskej poľovníckej komory, teda Slovenského poľovníckeho zväzu a keď prišla novela, veľká novela, alebo nie novela, ale nový zákon o poľovníctve, toto bol rozhodujúci fakt, prečo práve komora a prečo prenesený výkon štátnej správy na komoru a prečo nie ďalší výkon štátnej, preneseného výkonu štátnej správy Slovenským poľovníckym zväzom. Verím, že sa mi podarilo aspoň sčasti ozrejmiť niektoré súvislosti a možno vyvrátiť niektoré také podozrenia alebo predpoklady o tom, akýže to bol záujem alebo aký je podiel Lebockého na koncipovaní legislatívneho rámca zákona o poľovníctve z roku 2009.

    Rovnako sa vieme korektne postaviť aj k ďalším požiadavkám. Samozrejme, že dá sa súhlasiť s nevyhnutnosťou riešenia škôd spôsobených zverou. Je to problém, ktorý je nielen celoslovenský, ale je stredoeurópsky, dokonca v niektorých oblastiach aj mimo Európy. Tieto vzťahy je treba skutočne upraviť na korektnú úroveň, dá sa súhlasiť aj s niektorými návrhmi týkajúcimi sa či už škôd spôsobených vlkom, alebo tých zverníc a podobne zriadených v prostredí osobitne chránených území.

    A čo sa týka ostatných vecí, tak tie si môžme ešte vzájomne vykonzultovať, môžeme ich upraviť. Ale istá vec je, že sa plnou mierou, plne pripájam k vystúpeniu pána kolegu Puciho, ktorý v rámci faktickej uviedol, že Slovenská poľovnícka komora v súčasnosti v etape úplne legitímnej snahy šetrenia verejných financií vyslovene sa ukázala ako organizácia plne funkčná. Je to vlastne nadstavbová inštitúcia, ktorá nie je podľa toho, čo ste si tu vypočuli, a aj podľa toho, čo neustále tvrdím, žiadnym cieľom, je prostriedkom na jednotné riadenie poľovníctva vo všetkých subjektoch, ktoré aktívne uplatňujú právo poľovníctva na Slovensku.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť. Ďakujem, že ste si ma vypočuli.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja som na začiatku povedal, že nie som poľovník, to znamená, že berte to takto, z takéhoto hľadiska, pretože nerád sa skrývam za niečo cudzie. To, čo som si naštudoval, som si naštudoval. Samozrejme, že vy ako predseda poľovníckej komory musíte reagovať, lebo to by sme si nevedeli predstaviť, aby ste nereagovali, veď je to tá vaša hrdosť. Ja budem reagovať na ornitológov, to isté. Som členom ornitologickej spoločnosti, budem reagovať, keď tu budú nejaké ornitologické veci. To je samozrejmé, to beriem s tým, že tá komora vlastne je iba jedna možnože osmina z toho nášho návrhu. Keď to má byť ten najväčší problém, beriem, okej, ale zvyšné veci, ktoré majú ratio a nie sú politicky motivované, to, a hovorím, ani toto neni politicky motivované. Prakticky to by malo byť akože nejakým spôsobom uznané aj ostatnými kolegami z vládnej strany SMER, aby sme takýmto spôsobom to prijali. Veď druhé čítanie je tu na to. Ten čas mesiaca je na to, aby sa to všetko vykryštalizovalo.

    Samozrejme, že my sme nehovorili, že včera tam bolo 10-tisíce ľudí na tom mítingu. Kolega to správne spomenul, nechcel som to viacej rozvíjať. My sa nehanbíme za tých, ktorí tam prišli a ktorí povedali svoju mienku. Myslím si, že to, čo aj mne ľudia hovoria na mítingoch, že už som na dôchodku a môžem povedať pravdu, lebo ma už nič nepostihne, aj to včera rezonovalo. Zrejme ľudia ako keby sa báli, a pritom sú v záujmovej organizácii. A budem stále tvrdiť, že poľovníctvo je jedna z tých záujmových organizácií proste, ako tráviť ten voľný čas. Keď to má byť nejako ináč, dobre, tak ustanovme to nejak inač, zatiaľ to nevidím takto a mnohí ľudia takto nevidia. Iďte na mítingy, pýtajte sa, aký majú názor na poľovníkov, či je to trávenie voľného času, alebo je to zamestnanie. Opýtajte sa ľudí! Uvidíte, ako vám to povedia. Keď to neni pravda, dobre, urobte ďalšie nejaké, možnože iné legislatívne úpravy, ktoré povedia, že to neni hobby, je to niečo iné. Beriem, nemám s tým problém. Rád sa treba poučiť na vlastných chybách, ale aby sme nestrácali čas. Takže tvrdím jedno, že aj poľovníci niektorí sa boja vysloviť svoj názor.

    Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať pán poslanec? Nie.

    Do rozpravy sa prihlásil jeden z predkladateľov, pán poslanec Mičovský pekne využil, že, ale nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady aj za veľkorysosť a budem len veľmi stručný v tom slova zmysle, že pán poslanec Fecko povedal to tak presne, že až možno by bolo treba to len zopakovať. Nájdime prieniky. Veď ak Slovenská poľovnícka komora je tak bolestivým bodom - a ona bolestivým je -, že sa nezhodneme na tom, a to ber teda, pán kolega Tibor Lebocký aj pán prezident komory, ako absolútne neosobné. Ja si vážim ľudí, ktorí dokážu robiť naplno aj viacero vecí a vieme, že dokážu. Sme rozdielni a to ja plne rešpektujem. Vôbec nechcem do toho dať osobný moment, že tu niekto si vymyslel komoru pre seba. Ale ak je tu kopu ďalších vecí, kde si sám povedal, ja ti za to ďakujem, pán poslanec Lebocký, že vieš si to predstaviť, no tak vlastne my sme urobili ďalší dôležitý krok, tak už len, len dôjdime. Však to je ono, to je presne to. Mičovský a Lebocký predviedli to, čo sa v parlamente má diať úplne denne. Našli sme prieniky, vylúčme to, kde sa nevieme zhodnúť, a poďme priklincovať to, čo sa dá považovať za potrebné a kde sa zhodnúť vieme, takže absolútna zhoda.

    Ale predsa len k tej komore poznámočka, a to sa tiež prikladám, prikláňam k tomu, čo tu pán poslanec Fecko zdôraznil; to nebolo tam iba tých 16 ľudí. Tam skutočne každý z nich predstavoval ďalšiu niekoľko stovku tých, čo tam v duchu s nimi boli. Ale viete, oni fakt mienia mnohokrát sa radšej rozhodnúť pre kľud a pokoj, lebo chápu to ako citlivý bod. No ale my sme tu nie nato, aby sme mali kľud a pokoj, aby sme citlivé body riešili. A toto riešenie je celkom elegantné takýmto spôsobom.

    A jedna sada dvoch čísiel. Nielen tých 16 ľudí ukázali včera televízne kamery, ale zaznamenali aj výrok, že príjmy sú okolo 380- až 400-tisíc eur ročne pre Slovenskú poľovnícku komoru. Ale ja som teraz si práve prečítal mail, ktorý došiel počas môjho vystúpenia prvého, len taký rýchly nápočet je, nebudem sa zdržiavať detailmi, milión 200-tisíc euro ročne. Lieta nám tu 800-tisíc eur ročne. Tá matematika možno nie je presná, ani tá, ktorú mám ja. Ale minimálne teda treba sa zhodnúť na tom, a to by som priklincoval ku komore, že teda ak sú tu pochybnosti, ktoré zjavne sú, kolegyne, kolegovia, pán prezident, no tak urobme tam aspoň ten krok, že tam sa zhodneme na potrebe, aby sme komoru postavili na roveň povinnej osoby podľa zákona 211 o slobodnom prístupe k informáciám. Však to je v tvojom záujme, veď to je v našom záujme. Prečo by sme sa bránili tomu, aby všetci členovia aj verejnosť si mohla nahliadnuť do hospodárenia, a urobíme možno tú najlepšiu vec preto, aby prestali podozrenia, problémy, aby ľudia pochopili, že ušľachtilé ciele, ktoré napĺňa komora, je potrebné aj financovať a že sa financujú takým spôsobom, akým si to môžu prečítať podľa 211-ky.

    Tie chybné výstrely, ktoré som popísal, už nebudem opakovať. Ale na jeden som zabudol, tak ho poviem, iba ten jeden, a prosím vás, aby sme ho tiež priradili k tým, kde sa vieme zhodnúť. Otázka nájdenia zranenej zveri. Terajšie znenie zákona ukladá kopu administratívnych aktov, ktoré je potrebné urobiť tak, že teda akty sa robia a zver trpí. Navrhujeme tam, aby bolo možné pri zdokumentovaní priamo pri nájdení takto zranenej zveri posúdiť, či ju je možné vyliečiť, či je možné urobiť nejakú záchranu, a keď nie, tak ju usmrtiť a nebehať s úradmi, s fotoaparátmi a s hláseniami, pretože za ten čas bude tá zver trpieť a je to jednoducho neetické.

    Takže tým by som aj pre túto chvíľu skončil. Že ďakujem pekne za to, že sme predviedli pri tomto zákone to, čo považujem za potrebné, že sme našli prienik. Upozorňujem, že to teda zaznelo z viacerých úst. Vlastne prienik pána ministra, ktorého pustil pán poslanec Simon. Povedal, bola chyba, napravme ju. Prienik s pánom poslancom Lebockým, ktorý povedal, dá sa s tým súhlasiť, je to tak, prečo by boli ploty v národných parkoch a tie ďalšie veci, ktoré sme tu spomínali. No paráda, príklad ako vyšitý. Zhodli sa minister Jahnátek, poslanec Lebocký aj Mičovský a poslanec Fecko. No čo tu viac ešte dodať, ako poďakovať. Som rád, že tento zákon pri takejto podpore nemôže byť neprijatý.

    Vďaka.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán predkladateľ, chcete k tomu zaujať stanovisko? Nie.

    A na vás faktické poznámky neboli, takže končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a do 11. hodiny vyhlasujem krátku prestávku. A budeme ďalej pokračovať k prvému čítaniu o návrhu poslancov Jána Figeľa, Pavla Abrhana a Moniky Gibalovej, tak ako máme uvedené v programe.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Zaznievanie gongu.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pekné predpoludnie želám. Pán poslanec Hlina.

  • Vážený pán predseda, dovoľte, aby som povedal, že tlač 748 a 749, to znamená mnou predkladané návrhy zákonov, sťahujem z legislatívneho procesu. Ďakujem.

  • To znamená, nebudeme hlasovať, boli prerokované, ale nebudeme o nich hlasovať. Dobre, ďakujem pekne.

    Pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Dovoľte mi, pán predseda...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Dámy a páni, poprosím vás o pozornosť.

  • ... požiadať o preloženie na januárovú schôdzu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec, nepočujem vás. Ste zapnutý? Dámy a páni, poprosím vás o pozornosť.

  • Pán predseda, chcem vás požiadať o preloženie na januárovú schôdzu šiestich návrhov skupiny poslancov. Jedná sa o tieto návrhy: Návrhy, návrh skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotnej starostlivosti (tlač 797), návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o poskytovaní služby starostlivosti o deti v detských skupinách (tlač 798), návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení (tlač 799), návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov (tlač 800), návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dotáciách na rozvoj bývania a sociálnom bývaní (tlač 802), a návrh skupiny poslancov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ešte zapnite, prosím vás, pána poslanca Lipšica. Budete..., ten koniec.

  • ... ďakujem, a návrh skupiny poslancov, to je šiesty, posledný, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania (tlač 803).

  • 46.

    Dobre. Dámy a páni, chcem, predpokladám, že je to so súhlasom klubov. Dobre? Už aj včera a predtým sme takýmto spôsobom presúvali niektoré body programu, na čo je, samozrejme, potrebný súhlas klubov, nech zbytočne nemáme administratívu, aby ste to nemali, aby ste to nemuseli znovu podávať. Takže predpokladám, že všetky, aj tie návrhy, ktoré odzneli aj včera, mali súhlas klubov, to znamená na zmenu programu. Dobre, ďakujem pekne, len formálne, aby to bolo v poriadku. Dobre, ďakujem pekne.

    Budeme teraz hlasovať. Poprosím pani poslankyňu Gibalovú, pardon, pardon, ospravedlňujem sa, Monika.

    Poprosím, budeme teraz hlasovať o písomných odpovediach členov vlády na interpelácie poslancov. Je to tlač 750.

    Pani podpredsedníčka Erika Jurinová, pán poslanec Alojz Hlina a pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová považujú alebo nepovažujú písomné odpovede členov vlády na ich interpelácie za uspokojivé. Budeme teraz hlasovať o tomto ich stanovisku.

  • Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podaných na 25. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a do 6. novembra 2013, tlač 750.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 59 za, 76 proti, 3 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili. Budeme teraz hlasovať o uznesení, ktorým berieme na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady do 6. novembra 2013.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 za, 8 proti, 51 sa zdržalo.

    Uznesenie sme schválili. Poprosím pána poslanca Ivana Švejnu, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu skupiny poslancov na prijatie stanoviska Slovenskej republiky – deklarácia o daňovej suverenite v priamych daniach, je to tlač 743.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Slovenskej republiky - Deklarácia o daňovej suverenite v priamych daniach, tlač 743.

  • Švejna, Ivan, poslanec NR SR

    Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie schvaľuje návrh skupiny poslancov Národnej rady na prijatie stanoviska Slovenskej republiky – Deklarácia o daňovej suverenite v priamych daniach.Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 60 za, 1 proti, 78 sa zdržalo.

    Uznesenie sme neschválili. Pán poslanec Abrhan uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k správe o činnosti SIS v roku 2012.

  • Hlasovanie o návrhu uznesenia k Správe o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2012.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2012.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 82 za, 7 proti, 37 sa zdržalo, 12 nehlasovali.

    Správu sme zobrali na vedomie. Pani poslankyňa Vitteková uvedie hlasovanie o uznesení k správe o činnosti prokuratúry za rok 2012. Je to tlač 626.

  • Hlasovanie o uznesení k správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2012, tlač 626.

  • Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR

    Ďakujem. K správe o činnosti prokuratúry vystúpili deviati poslanci. Nebol podaný žiadny návrh.

    Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2012.Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 95 za, 44 sa zdržalo.

    Schválili sme uznesenie k správe o činnosti prokuratúry. Pán poslanec Milan Halúz uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014. Je to tlač 752.

  • Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 a k rozpočtovému výhľadu na roky 2015 a 2016, tlač 752.

  • Halúz, Milan, poslanec NR SR

    Ďakujem. Pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať o návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014.Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 bolo za, 17 proti, 41 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne.

    Pán poslanec Kondrót uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 2013 a návrhu na použitie majetku fondu v roku 2014. Je to tlač 754.

    (Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku SR v roku 2013 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku SR v roku 2014 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 754.)

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa, ktorá nepodala žiaden pozmeňujúci návrh. Dajte preto, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 za, 12 proti, 47 sa zdržalo.

    Uznesenie sme schválili.

    Ešte jedno hlasovanie, pán poslanec, o návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku na roky 2014 - 2016.

    Dámy a páni, poprosím vás o pozornosť.

  • Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na roky 2014 až 2016, tlač 753.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, ktorý nepodal žiadny pozmeňujúci návrh. Dajte preto, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu správy.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 za, 11 proti, 48 sa zdržalo.

    Návrh rozpočtu, teda schválili sme rozpočet fondu.

    Pani poslankyňa Müllerová uvedie hlasovanie o

    návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 - 2016.

    Je to tlač 756.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave k návrhu rozpočtu vystúpila jedna pani poslankyňa. Nepodala žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh. Dajme preto hlasovať o uznesení Národnej rady k návrhu rozpočtu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 - 2016. Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje rozpočet pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2014 - 2016.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 81 za, 3 boli proti, 53 sa zdržalo.

    Schválili sme rozpočet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Pán poslanec Kondrót, ešte vás požiadam o jedno hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012.

    Je to tlač 597.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo päť pánov poslancov. Nepodali žiadny pozmeňujúci návrh, preto dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 bolo za, 53 proti, 6 sa zdržali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pán poslanec Ka..., aha, vy ste stiahli. To je, to je ten exekučný poriadok? Áno, pán poslanec Hlina? Dobre. Ten pán poslanec stiahol, takže nebudeme hlasovať. Tak isto aj tie štátne symboly. Takže ani o tom nebudeme hlasovať.

    Poprosím pána poslanca Sólymosa, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Kaníka a Freša na vydanie zákona č. 241 o štátnych sviatkoch.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, tlač 762.

  • Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 57 za, 4 proti, 75 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Fronc uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Árpáda Érseka, Bélu Bugára a Lászlóa Sólymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení školský zákon. Je to tlač 765.

    (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Árpáda Érseka, Bélu Bugára a Lászlóa Sólymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 765.)

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady prerokuje predmetný návrh zákona Národná rada v druhom čítaní.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 42 za, 68 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh nezískal podporu.

    Pán poslanec Martin Poliačik uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Osuského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústava. Je to tlač 766.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 766.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 48 za, 3 proti, 86 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ešte vás poprosím, pán poslanec, aj o hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení Trestný zákon. Je to tlač...

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, tým pádom vlastne áno, lebo nadväzovalo to na ústavnú zmenu, ktorá nezískala podporu. Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pán poslanec Kadúc uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Hraška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník. Je to tlač 771.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Hraška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, tlač 771.

  • Ďakujem. Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 33 za, 65 proti, 37 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh nezískal podporu.

    Ešte som, pán poslanec, ešte jedno hlasovanie tu máte o návrhu, v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Gála, Érséka a Jakaba na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava. Je to tlač 784. 784.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Arpáda Érseka a Eleméra Jakaba na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 784.

  • Ďakujem, pán predseda. Poprosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 48 bolo za, 21 proti, 70 sa zdržalo.

    Ani tento návrh nezískal podporu.

    Ešte vás poprosím, pán poslanec, jedno hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Gála, Érséka a Jakaba na vydanie zákona č. 369 o obecnom zriadení.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre. Navrhovatelia, sťahujete, hej, tento návrh? Alebo chcete dať hlasovať?

  • Reakcie z pléna.

  • Ja viem, že je to bezpredmetné, ale dobre. Takže stiahnite to, navrhovatelia!

    Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Arpáda Érseka a Eleméra Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, tlač 785.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 24 za, 66 proti, 43 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Gál uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Daniela Lipšica a Daniela Krajcera na vydanie ústavného zákona č. 357 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Daniela Krajcera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., tlač 801.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 48 za, 68 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Matovič uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Vašečku, Štefanca a Zajaca na vydanie zákona č. 145 o správnych poplatkoch. Je to tlač 768, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku, Ivana Štefanca a Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 768.

  • Pán predseda, prosím, aby ste posunuli návrh, dali hlasovať o posunutí daného návrhu do druhého čítania.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 47 za, 12 proti, 78 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh nezískal podporu.

    Pán poslanec Simon uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Fecka a Mičovského na vydanie zákona č. 274 o poľovníctve. Je to tlač 769.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka a Jána Mičovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 769.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci, z toho pán Mičovský dvakrát. Nepodali žiadny pozmeňujúci návrh. Preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 48 za, 70 proti, 20 sa zdržalo.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odhlasovali sme prerokované body. Chcem vás požiadať o zaradenie nového bodu do programu 27. schôdze, a to v súvislosti s tým, že pán poslanec Miroslav Beblavý, ktorý bol predsedom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií sa tejto funkcie vzdal vzhľadom na jeho vystúpenie zo strany SDKÚ - DS. Chcem vás požiadať, aby ste zobrali jeho vzdanie sa funkcie na vedomie, ale zároveň by som chcel navrhnúť nový bod programu, a to je voľba nového predsedu, ktorého nominuje strana SDKÚ - DS, ktorej tento post predsednícky patrí. Takže chcem sa spýtať, je to tlač 822, či je všeobecný súhlas, aby sme takýto bod zaradili?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno. Dobre. Ďakujem vám pekne.

    A poprosím, aby sme teraz hneď prerokovali a tajným spôsobom potom volili kandidáta, ktorého navrhlo, navrhla SDKÚ - DS. Je návrh na pána poslanca Viliama Novotného. Chcem sa spýtať, či chce k tomuto niekto zaujať stanovisko?

  • Ruch v sále.

  • Ak nie, vykonáme tajnú voľbu.

    Ešte pred tým, samozrejme, dám slovo prihláseným. Pán predseda Duchoň.

  • Ďakujem. Rád by som pripomenul zasadnutie finančného výboru dnes o 12.00 v miestnosti 31. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda, chcem vás poprosiť o opravu pri tlači č. 87, hlasovanie č. 212. Hlasovacie zariadenie ma vykázalo akože som nehlasoval, hlasoval som za.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, rovnako pri tlači 87, hlasovanie 212, mi hlasovacie zariadenie nefungovalo, takže hlasoval som za, bol som prítomný. Ďakujem.

  • Do zápisu. Pán poslanec Lipšič.

  • Pán predseda, ja by som vás požiadal, keby ste mohli požiadať ústavnoprávny výbor o výklad k rokovaciemu poriadku. Totižto, ak neprejde ústavný zákon a naňho nadväzujúce vykonávacie zákony, tak buď o nich nehlasujeme ako bezpredmetných, alebo sa vezmú späť, ale nie je dobré, keď tých 5 minút, každých 5 minút sa výklad mení, čiže bolo by dobré, keby sme mali nejaký, nejaký jednotný úzus.

  • Myslím, že nepotrebujeme na to asi ani. Ja sa priznám, že som si neuvedomil pri tom prvom návrhu, a myslím si, že by sa malo hlasovať vzhľadom na to, že je to súčasť programu a bol prerokovaný, takže uzatvoriť prerokovanie, celú procedúru. Ale môžem, samozrejme, požiadať, tam som trošku, keď pán poslanec Osuský ma upozornil, myslím si, že aj tam sme mali hlasovať, ale dobre. Keď bude ústavnoprávny výbor zasadať, tak nech zaujme k tomu stanovisko. Môj názor je, že vzhľadom na to, že to bol prerokovaný bod programu, že by sa malo ukončiť rokovanie hlasovaním. Pokiaľ, samozrejme, ho nevezme navrhovateľ pred hlasovaním späť.

  • Reakcie z pléna.

  • To je v poriadku, dámy a páni, toto si myslím, že naozaj nie je nejaký kruciálny problém.

    Pán poslanec Kadúc.

  • Pán predseda, dovoľte mi vás požiadať o stiahnutie bodu 71, tlač 790, resp., pardon, preloženie tohto bodu na budúcu schôdzu, ak s tým budú kluby súhlasiť.

  • Dobre, máte podporu klubov, predpokladám.

  • A keď nie, tak sťahujeme, ale tak prekladáme.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Samozrejme, áno, dobre.

    Ešte pán poslanec Abrhan.

  • Pán predseda, chcem len pripomenúť, pre pánov poslancov je zasadnutie Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti SIS dnes o 12.15 v rokovacej miestnosti č. 71. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kaník?

  • By som v súvislosti s voľbou predsedu výboru chcel navrhnúť z hľadiska ušetrenia času, až je to možné, aby sme hlasovali o tom verejne.

  • Pán poslanec, je to stanovené, ako sa volia predseda a podpredsedovia Národnej rady a predsedovia výborov sa, bohužiaľ, ale myslím si, že tam nebude žiadny problém a veľmi rýchlo to zvládneme.

    Chcem vás ešte požiadať, členovia grémia, aby sme sa teraz, hneď ako vyhlásim, otvorím voľbu tajnú pána predsedu nového výboru pre nezlučiteľnosť, stretli a prešli si ďalší priebeh schôdze. Dobre.

    Takže poprosím vás, dámy a páni, aby ste využili svoju možnosť a tajne volili predsedu, nového predsedu výboru a zároveň prosím členov grémia, aby sme sa stretli v trakte predsedu v malej zasadačke vzadu, vzhľadom na to, že vo veľkej bude prebiehať tajná voľba. Myslím si, že môžem po ukončení voľby a vyhlásení výsledkov vyhlásiť obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať o 14.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Rokovanie o vzdaní sa funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií a návrh na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť, tlač 822.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, všetci využili svoje právo hlasovať? Ešte pán podpredseda Figeľ. Nech sa páči.

  • Krátka pauza.

  • Znova sa chcem opýtať, panie poslankyne, páni poslanci, každý využil svoje hlasovacie právo? Ešte pán poslanec Sulík, aj vy pán poslanec Galko? Dobre, tak nech sa páči.

  • Krátka pauza.

  • A pýtam sa do tretice, či každý pán poslanec využil svoje hlasovacie právo. Ak áno, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené a poprosím všetkých overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania. Vyhlasujem krátku prestávku.

  • Prestávka.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní, prosím povereného overovateľa, aby informoval Národnú radu o výsledku tajného hlasovania.

    Nech sa páči, pán poslanec Goga.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, ktoré sa konalo 17. decembra 2013. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 122 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 122 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 122 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné.

    Zo 120 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Viliama Novotného za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií hlasovalo za 103 poslancov, proti 13 poslancov, zdržali sa 4 poslanci.

    Podľa čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na zvolenie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zvolený Viliam Novotný. Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem, ďakujem pekne, pán poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní zvolila poslanca Viliama Novotného za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií.

    Blahoželám novozvolenému predsedovi výboru Národnej rady a prosím ho, aby zaujal miesto, ktoré je pre neho v rokovacej sále určené.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku, stretneme sa o druhej a budeme pokračovať v rokovaní o návrhu poslancov Jána Figeľa, Pavla Abrhana a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, takže o druhej pokračujeme tlačou 772. Prajem vám dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 11.51 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní štrnásteho dňa 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prvým čítaním o návrhu poslancov Jána Figeľa, Pavla Abrhana a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 772, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 756.

    A teraz dávam slovo pani poslankyni Monike Gibalovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa, Pavla Abrhana a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 772.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, zvažovala som aj ja, či opäť stiahnem tento návrh zákona z dôvodu, ktorý je všeobecne známy, v atmosfére, ktorá tu už je tesne pred ukončením tejto schôdze, ale neurobím tak, pretože už by to bolo opakovane a považujem to za nedôstojné.

    Preto mi dovoľte za skupinu navrhovateľov uviesť novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon o štátnej službe, v ktorej novele sa navrhuje, aby po nadobudnutí nároku zamestnanca alebo štátneho zamestnanca na starobný dôchodok mal zamestnávateľ alebo služobný úrad možnosť slobodne sa rozhodnúť, či so svojím zamestnancom alebo štátnym zamestnancom rozviaže pracovný pomer štandardným spôsobom, alebo ho ponechá naďalej v pracovnom pomere. Ukončenie pracovného pomeru v zmysle navrhovanej zmeny nemôže nastať po dosiahnutí dôchodkového veku, na to chcem upozorniť a zvlášť podčiarknuť, ale až po vzniku nároku na starobný dôchodok, teda po splnení podmienky odpracovania minimálneho počtu rokov dôchodkového poistenia a po splnení všetkých ďalších kritérií potrebných k tomu, aby príslušnej osobe bola poskytnutá plná penzia.

    Zároveň toto navrhované ustanovenie nezakladá oznamovaciu povinnosť zamestnanca alebo Sociálnej poisťovne upovedomiť zamestnávateľa alebo služobný úrad o termíne nadobudnutia nároku na starobný dôchodok. O poskytnutí tejto informácie slobodne rozhoduje nateraz len zamestnanec.

    Stanovenie tzv. vekového cenzu ako prejavu nerovnakého zaobchádzania nie je v zmysle platných právnych predpisov Európskej únie a Slovenskej republiky v oblasti rovnosti príležitostí zakázané. Chcela by som to zdôrazniť preto, že opakovane predkladám tento návrh, predkladáme tento návrh novely Zákonníka práce a pri predchádzajúcich rozpravách o takomto návrhu najmä odznievali tieto argumenty, že môže to byť v rozpore s Európskou chartou alebo v rozpore s ústavou. Preto chcem podčiarknuť, že, a pripomenúť, a už sa budem opakovať, že stanovenie vekového cenzu bolo v minulosti predmetom viacerých sporov pred Európskym súdnym dvorom a rámcová smernica 2000/78/ES a jej článok 6 odsek 1 umožňuje rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku, ak sú v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom vrátane zákonnej politiky zamestnanosti trhu, trhu práce a cieľov odbornej prípravy a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

    Samotná rámcová smernica vo svojej preambule v bode 25 uvádza, že zákaz diskriminácie z dôvodu veku je dôležitou súčasťou napĺňania cieľov stanovených v usmerneniach pre oblasť zamestnanosti a pri podpore diverzifikácie pracovných síl. Avšak rozdielne zaobchádzanie v súvislosti s vekom možno za určitých okolností odôvodniť, a preto si vyžaduje osobitné predpisy, ktoré môžu byť v závislosti od situácie v členských štátoch rôzne. Bezpodmienečne preto treba rozlišovať medzi rozdielnym zaobchádzaním, ktoré je odôvodnené, najmä oprávnenými cieľmi v oblasti politiky zamestnanosti, trhu práce a odbornej prípravy, a diskrimináciou, ktorá sa musí zakázať.

    Antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z. z. v § 38 (pozn. red.: správne má byť "v § 8") ods. 3 ustanovuje, že, citujem: "Rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané", ak to ustanovuje osobitný predpis. Rovnako podľa § 8 ods. 3 písm. b) zákona "diskriminácia z dôvodu veku nie je najmä rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení osobitných podmienok na výkon zamestnania vrátane odmeňovania a prepúšťania, ak ide o osoby určitej vekovej kategórie", čo je tento prípad.

    Je všeobecne známe, ja som to viackrát odôvodňovala, prečo sme sa rozhodli pre podanie takéhoto návrhu zákona, kde chceme ustanoviť možnosť - nie povinnosť - zamestnávateľovi rozviazať pracovný pomer s osobou, so zamestnancom alebo so štátnym zamestnancom, ktorý dosiahol nárok na dôchodok. Podľa údajov Sociálnej poisťovne v roku 2012 pracovalo 59-tisíc starobných dôchodcov, ktorí boli zamestnaní a zároveň poberali starobný dôchodok. Je veľký predpoklad, a teda je to tak, že celkový počet zamestnaných starobných dôchodcov je oveľa vyšší, pretože v štatistike Sociálnej poisťovne nie sú zahrnutí tí dôchodcovia, ktorí sú zamestnancami, ale ešte nepožiadali o dôchodok, a teda tí majú len jeden príjem, a to príjem zo zamestnania, pretože túto skupinu dôchodcov zamestnancov, alebo zamestnancov, ktorí, ktorí ešte nepožiadali o dôchodok, Sociálna poisťovňa neeviduje. Skupina dôchodcov, táto skupina, o ktorej pojednáva aj tento návrh zákona, podľa nášho názoru nie je existenčne odkázaná na ďalší príjem zo zamestnania.

    Podľa štatistických údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny k 31. 8. 2013 bolo 369 636 disponibilných uchádzačov o zamestnanie z celkového počtu nezamestnaných 402 213. Z toho počet mladých nezamestnaných ľudí do 30 rokov bol 125 952, čo je 34 % z počtu disponibilných uchádzačov o zamestnanie a 31 % z celkového počtu nezamestnaných. Počet nezamestnaných sa oproti augustu 2012 zvýšil v tomto mesiaci viac ako o 13-tisíc osôb.

    Sme presvedčení a vieme to doložiť aj výpočtami, ktoré sú súčasťou návrhu zákona v dôvodovej správe, že ak by bol prijatý tento návrh zákona, nie sme, samozrejme, takí optimisti, ani to nie je reálne, že všetci tí, ktorí majú nárok na dôchodok a sú zamestnancami, prestanú pracovať alebo dostanú výpoveď, a na ich miesta okamžite nastúpia tí, ktorí sú takzvaní disponibilní uchádzači o zamestnanie. Takíto optimisti nie sme a nie je to ani cieľom tejto novely, pretože táto novela hovorí o možnosti rozviazania pracovného pomeru, a teda je na vlastnom úsudku každého zamestnávateľa, či ak je ten zamestnanec, ktorý je dôchodca a je potrebný vo firme alebo v štátnej, ako štátny zamestnanec, alebo zamestnanec vo verejnom záujme, aj nenahraditeľný, tak dobrý, dobrého zamestnanca sa zamestnávateľ, zamestnávateľ len tak ľahko nezbaví.

    Ak by len z počtu 59-tisíc pracujúcich dôchodcov boli uvoľnené pracovné miesta v objeme 20 %, to je 11 800, tak suma ušetrená na dávkach v nezamestnanosti by činila 22, skoro 23 miliónov eur. Ak by objem znamenal 40 %, čo je 23 600 zamestnancov, suma ušetrená na dávkach v nezamestnanosti by činila 44 miliónov. Ak by to bolo 60 % z týchto zamestnaných dôchodcov, to je 35 400, tak ušetrená sumka, suma na dávkach by bola 66 mil. 268-tisíc, a ak by to boli všetci, čo teda ani nie je reálne, ale v tom prípade by suma ušetrená na dávkach bola 110 449 872.

    Novela zákona okrem úspor verejných financií a znižovania nezamestnanosti by priniesla aj pozitívne dopady, ako sú predchádzanie straty pracovných návykov, predchádzanie sociálneho vylúčenia, a znamenala by výraznú podporu sanácie ohrozených rodín.

    Ako som už uviedla, navrhovaná zmena je v súlade aj s najnovšou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, najmä rozhodnutím v právnej veci 341/08 (Peterson) zo dňa 12. januára 2010 a rozhodnutie Súdneho dvora v tejto veci pripúšťa skončenie zamestnaneckého pomeru na základe dovŕšenia dôchodkového veku a je precedensom, ktorý sa vzťahuje na všetky krajiny Európskej únie.

    Ak by niekto namietal, tak ako sme tu už počuli, že nie je možné nájsť potrebných tak disponibilných uchádzačov o zamestnanie, ktorí by okamžite mohli zaujať miesta týchto pracujúcich dôchodcov, s ktorými sa rozviaže pracovný pomer, tak len chcem uviesť, že podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny k 30. septembru 2013 bolo evidovaných viac ako 19-tisíc uchádzačov o zamestnanie, ktorých posledný pracovný pomer bol vo verejnej správe. Dá sa predpokladať, že veľká časť týchto uchádzačov o zamestnanie má, by mala záujem aj naďalej pracovať vo verejnej správe a dokonca má na to aj potrebnú kvalifikáciu. Čiže názor, že to nebude možné, neobstojí.

    Preto vás prosím, vážené panie poslankyne, páni poslanci, o zváženie podpory tohto návrhu a dopredu vám ďakujem. A ďakujem aj za vypočutie úvodného slova.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Milanovi Halúzovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa, Pavla Abrhana a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 772), ako spravodajca určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 89 z 21. novembra 2013 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 756 zo 7. novembra 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré na mňa, pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som spravodajskú informáciu. Otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť.

    Ospravedlňujem sa, do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, prihlásil sa pán poslanec Jozef Mikloško z klubu KDH, týmto mu dávam slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia a kolegyne, vážení diváci, ja, nie je celkom zvykom, aby z toho istého klubu niekto povedal pár slov, ktoré by mohli dať niektorým častiam tohto zákona malé otázniky, ale ako predseda Združenia kresťanských seniorov a zároveň ako ambasádor menovaný Európskeho roka aktívneho starnutia som povinný toto povedať, najmä keď zo Združenia kresťanských seniorov sa táto novela mnoho diskutovala a svojím spôsobom ma aj poverili pár slov k tomuto povedať. Oceňujem tú aktivitu navrhovateľov, že im ide o zvýšenie zamestnanosti našej, najmä mladých ľudí, lebo tá je naozaj u nás katastrofálna, jedna z najvyšších v Európe. Napriek rôznym opatreniam, ktoré sa robia, nedarí sa nám toto číslo zmenšiť.

    No tie poznámky sa budú týkať skôr takých niektorých ideologických vecí súvisiacich so starými ľuďmi v našej spoločnosti. Teraz k Vianociam aj naše združenie vydáva časopis Generácie, ktorý je teda venovaný všetko len starým ľuďom a jedenásť poslancov Národnej rady tam dalo svoje vinše starej generácie, veľmi pekné, čo je vlastne celých 50 strán farebných na kriedovom papieri venovaných téme aj seniorov a ich života u nás, ktorý iste nie je ľahký.

    Ja vždy tak hovorím, iste to nie je moja myšlienka, že mladosť nie je stav tela, ale je to duševný stav, že najmä tvorivosť umiera posledná a mnohí ju dosahujú aj vo veľmi vysokom veku. Tak nechcem ísť ďaleko, k Mojžišovi, Abrahámovi, ktorí možno stovku mali, keď sa krútili, aj napriek tomu prijali vážne poverenia a splnili ich ako mnoho-, mnohoroční, ale aj napríklad Michelangelo, Picasso mal 92, keď ešte maľoval, Goethe 81, keď napísal Fausta, Verdi 80, napísal Falstaffa, Konrád Adenauer je zaujímavý tým, že ako 84-ročný sa stal premiérom aj svojím hlasom, lebo ten jeden hlas pri hlasovaní v strane chýbal a to si on sám dal, potom sa priznal. Zomrel ako 91-ročný a premiérom bol dlhé roky až do 87. veku a vlastne dostal Nemecko z kolien po druhej svetovej vojne do toho, do tej situácie, ktorou sa naštartoval ten rozvoj a rozbeh, ktorý trvá dodnes.

    Vo svete máme 900 mil. seniorov 60+. V Bratislave je takýchto 125-tisíc, čo je veľa. Napríklad v Starom Meste mi pani Rosová nedávno povedala, že tá tretina, ktorou strašíme, že v roku 2050 bude v celej spoločnosti tretina, Európa k tomu ide, že v Bratislave v Starom Meste už teraz majú jednu tretinu občanov seniorov. Samozrejme, väčšina z nich je naozaj s nízkymi penziami, a teda treba povedať, a tým pádom často aj na okraji spoločnosti, odkázaných na štát, príp. na svoju rodinu.

    Ja tak občas spomínam takú vetu, že mladí rýchlo bežia a starí poznajú skratky, to je teda už možno otrepaná veta, ale zdôrazňuje to, že tá medzigeneračná spolupráca a solidarita nie je fráza, ale tá spolupráca mladých a starých je jediná možnosť, ako sa môžeme dostať dopredu. Svet stále viac obývajú starí. Z rôznych dôvodov ten vekový priemer každý rok o tri mesiace stúpa. Deti sa málo rodia, čiže niekto až tak príliš optimisticky povedal, že teda budúcnosť patrí Európy starým. Nie som celkom tak presvedčený, samozrejme, v spolupráci s mladými. Ale starí sú tí zdraví nositelia hodnôt, ktoré sa strácajú, a aj vlastníkmi múdrostí, ktoré mladí potrebujú. A to, že veľmi často sú dôležité práve v tej ďalšej - tretej, štvrtej - generácii, v starostlivosti o vnukov, pravnukov, je tiež veľmi dôležité, keď tí mladí alebo strední nemajú čas na svoje deti a potom tam môžu ich pekne zastúpiť starí, aj keď to už by nemuseli vtedy pracovať.

    Teda cieľom je kvalita, nie kvantita života. Práve naše združenie kresťanské bude mať 21. - 22. februára konferenciu o tomto, o kvalite života Ako ďalej, seniori.

    Iná talianska spisovateľka povedala veľmi pekne, aj tiež som to tu určite povedal, jedinou ťažkosťou staroby, tohto nádherného obdobia, je to, že je príliš krátke. Ja som tiež toho názoru. A veľmi často nabádam ľudí, aby išli do penzie čo možno najskôr, aby sa dožili dôchodku, v ktorom dneska starí žijú aj tretinu svojho života aktívne veľmi, že konečne budete slobodní, nebudete musieť poslúchať šéfov, písať im listy, vybavovať veci a konečne môžte dohoniť aj to, čo ste doteraz nestihli, najmä tvorivé veci. No, žiaľ, keď sa tak ľudí pýtam, vlastne ich veľmi, väčšinou motívom práce sú peniaze, lebo nestačia. No keď priemer penzie je u nás 389 euro a 15-tisíc ľudí tu má menej ako 200 euro, najmä starodôchodcovia, tak uznáte, že z toho sa ťažko dá žiť, aj keď, samozrejme, tam by podstatne viac mala pomáhať aj ich rodina. Je to aj v zákone o rodine, že rodičia sa majú starať o svoje deti, ale aj deti o svojich rodičov, keď už na to nemajú.

    To som už povedal, že bol rok aktívneho starnutia, teraz je rok euroobčanov, budúci bude nejaký európsky rok rodiny, ale tiež s ohľadom na seniorov. Čiže táto téma začína byť v Európe veľmi vážna, a teda dobre, že sa aj my k nej vraciame. Minulá diskusia, teda... Článok som našiel v novinách, že čo troška spochybňuje úmysel tohto zákona, že na vidieku sa 70 % lekárov blíži k sedemdesiatke. Učiteľov a učiteliek je tiež veľmi veľa seniorov, po dedinách najmä, a učitelia a učiteľky majú obyčajne penziu, aj moja žena bola mnoho rokov učiteľka, má 300, tuším 50, 40, penziu majú 300 - 400 euro, čiže oni sú trocha odkázaní na to učenie, ale oni to aj vedia, je to ich povolanie, radi tam pracujú celý svoj život. Čiže napríklad toto sú dve kategórie - lekári a učitelia -, ktorí naozaj by mohli a mali byť v práci dotiaľ, dokiaľ vládzu.

    U nás, tam som si to prečítal, že 59-tisíc ľudí berie aj starobný dôchodok, aj teda nejakú tú plácu. Ale z 1,3 mil. seniorov je to cez 4 percentá. Čiže to sa mi nezdá zase až tak veľmi veľa. A treba ešte zdôrazniť, že medzi seniormi sú často veľmi špičkoví odborníci, garanti vysokých škôl, vo vede, vo výskume, mnohí nositelia Nobelových cien vo vede sú naozaj dávno, dávno po osemdesiatke a napriek tomu im to myslí a robia.

    Vážení, posledná moja poznámka je o ústave, či volebný cenzus, vekový cenzus je v rozpore, alebo nie je v rozpore s ústavou vzhľadom na diskrimináciu z dôvodu veku. Tak keď si pozriete čl. 12, tak "ľudia sú slobodní a rovní bez ohľadu na pohlavie, rasu, jazyk", atď., "náboženstvo, rod", vek tam nie je, ale, ale je tam napísané "alebo iné postavenie". Ja si myslím, že to iné postavenie to môže byť aj vek ľudí.

    No a ďalší, § 39 (pozn. red.: správne má byť "článok") je zaujímavý: "Občania majú právo na úmerné hmotné zabezpečenie v starobe". No tak toto naozaj pre našich seniorov neplatí, lebo naozaj tie penzie sú veľmi nízke, tie ceny stále stúpajú, ony sa iba málo valorizujú. Čiže seniori naozaj sú na okraji spoločnosti dnes a to, že sociálna exkluzia na nich platí, to vieme veľmi dobre. Choďte pozrieť do domov dôchodcov a do iných zariadení, kde títo starí žijú, a teda je to naozaj na okraji spoločnosti. Takže prepáčte teda tento exkurz. To bola skôr obhajoba seniorov a nechám na svedomí poslancov, aby zvážili, ako budú postupovať v tomto zákone.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie chce reagovať s faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

  • Jožko, ty si vo svojej rozprave spomenul veľa významných ľudí, ktorí 80- alebo 90-roční uskutočnili svoje vrcholné diela. A mne nejakým spôsobom to vyplýva z tvojej rozpravy, že ty ani tak kolegov, ktorí predkladajú tento zákon, nejakým spôsobom nepodporuješ alebo možnože som si to zle vysvetlil. Ale teraz je to troška kritika do svojich radov alebo ten zákon vlastne podporuješ?

    Ďakujem.

  • Prihláste sa! Dobre. Nech sa páči, pán poslanec Mikloško s reakciou.

  • Mne sa zdalo, že to hovorí pán Beblavý, ale to hovorí to pán Bublavý. A minule som povedal, že dúfam, že nebudem ja pán brblavý pri tomto, pri tejto odpovedi. Ale takto by som povedal, že ako senior, ako predseda Združenia kresťanských seniorov, kde nie sú len kádeháci a kde teda sa veľa na tieto témy diskutuje: starodôchodcovia, penzie, ako by sa dalo život penzistov, by som povedal, vylepšiť, tak tam naozaj bolo aj dosť kritiky na tento zákon a bol som viac-menej poverený naším predsedníctvom, tzv. ústredím, aby som k nemu vystúpil. Ja by som povedal, že nebudem hlasovať za tento zákon, to je pravda, ale je tu ešte ďalších 149 poslancov, ktorí ma môžu prevalcovať, keď chcú. Ja som teda už pradedko, jediný v tomto parlamente, to teda s tým sa nemôžem veľmi chváliť, a teda zastupujem ľudí, ktorí ten vekový cenzus neradi prijímajú. Aj keď ešte raz zdôrazňujem, že nie je nič krajšieho ako radostná penzia v dobrom zdraví ďaleko už od tohto sveta a venovať sa tomu, čo sme celý život nestihli. A teda ako túto funkciu v tomto parlamente skončím, hneď sa budem tomuto venovať.

  • Tak ďakujem pekne. Pýtam sa teraz, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem zároveň všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A pýtam sa, či sa chce vyjadriť pani predkladateľka. Áno. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja už nebudem dlho zdržiavať, ale trošku by som zareagovala na kolegov. Ja chcem upozorniť a zdôrazniť a naozaj, aby nedošlo k nejakému nedorozumeniu, pointa navrhovaného zákona, pán Mikloško, pán Bublavý, sa netýka akceptovaného kreatívneho prežívania staroby. Ani ju nemožno chápať ako vyháňanie dôchodcov z práce, lebo podstata je, že dáva možnosť prepustiť zamestnanca, ktorý dosiahol nárok na dôchodok. Ale v situácii, ktorú máme a prežívame, apelujem tu aj na to, čo ste, pán Mikloško, povedali vy, na tú medzigeneračnú solidaritu, lebo tá musí fungovať nielen zo strany mladých, ale musí trošku fungovať aj opačne, s mladými.

    Toľko nezamestnaných mladých ľudí koľko máme. Sú to nešťastné rodiny, ktoré nemajú finančné prostriedky na základné prežívanie. Sú to rodiny, ktoré buď nemajú odvahu, mladí ľudia, ktorí buď nemajú odvahu zakladať si rodiny, alebo ak našli tú odvahu a sa trápia a majú deti, pretože sú mnohokrát nezamestnaní, jeden rodič alebo obaja, nemôžu tým deťom dať ani taký štart do života, aký sme možno mali my, ktorí tu sedíme, a sme o čosi šťastnejší ako títo ľudia a tieto rodiny. Treba si uvedomiť, že títo ľudia, ktorí sú teraz nezamestnaní, strácajú návyky a veľakrát sú to vzdelaní ľudia. My nehovoríme o ľuďoch, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, lebo štatistiky hovoria o tom, že máme disponibilných uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú okamžite disponovaní po každej stránke zastúpiť týchto dôchodcov v zamestnaní.

    Áno, ste spomínali učiteľov. Pätina učiteľov je dôchodcov. Ja poznám kopec mladých pedagógov, ktorí skončia fakultu a nejdú pracovať nie kvôli finančnému ohodnoteniu, ale kvôli tomu, že nemajú kam nastúpiť, pretože mnohokrát na tej napríklad základnej škole pracujú dôchodcovia. Nech pracujú, ale nie na plný pracovný úväzok. Môžu si privyrobiť, my nie sme proti tomu, ale v situácii, keď máme také množstvo nezamestnaných ľudí, ktorí sa trápia a živoria, to považujem za nehoráznosť. Za nehoráznosť, keď dôchodcovia majú svoj príjem. Áno, veľmi malý a mnohí veľmi slabý, ale mnohí aj slušný, najmä v štátnej a verejnej správe, a cez to všetko majú dva príjmy. Uvedomme si, priatelia, že títo súčasní nezamestnaní mladí ľudia nebudú mať žiadne dôchodky, ani také, aké sú teraz nízke a najnižšie, pretože keď nebudú mať potrebný počet odpracovaných rokov, nebudú zamestnaní a nebudú môcť z čoho odvádzať finančné prostriedky do Sociálnej poisťovne na svoje budúce dôchodky, nebudú mať tie dôchodky. Považujem to za veľmi vážnu situáciu a to, že sa usporia nejaké finančné prostriedky v štátnom rozpočte prijatím tohto návrhu alebo podobných návrhov, ktoré som už predkladala, považujem za druhotnú vec. Prvotná vec je tá, že naozaj ľudia žijú vo veľmi ťažkých podmienkach bez príjmov a generujú chudobu, generuje sa takto chudoba.

    Chcem podčiarknuť, zopakovať, že môžu pracovať dôchodcovia, mnohých učiteľov dôchodcov poznám, ktorí fandia tomuto návrhu zákona, ktorí pracujú trebárs na dohodu alebo si privyrábajú, ale majú toľkú odvahu, že povedia, áno, my musíme odísť, lebo tu je zástup ľudí na úradoch práce, ktorí čakajú na moje miesto. A už som to povedala veľakrát: Nemá logiku, aby starí rodičia pracovali a ich deti stáli v šore na úradoch práce. Čiže opäť prosím, zvážte prijatie tohto navrhnutého zákona nášho.

    A chcela by som ešte upozorniť na jednu vec, ktorá možno ušla aj pánu Beblavému, a ja ju, Bublavému, pardon, ja ju pripomeniem. Aj keď z hľadiska doterajšieho legislatívneho vývoja medzinárodného pracovného práva nebolo takmer mysliteľné, aby napríklad dosiahnutie dôchodkového veku sa stalo dôvodom pre skončenie pracovného pomeru s výnimkou určitých profesií v oblasti štátnej služby, napríklad v Nemecku, podľa rámcovej smernice rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku bude možné očakávať aj vo viacerých prípadoch a v iných krajinách a rovnako bude potrebné častejšie stanovenie maximálneho veku pre výkon určitých profesií a povolaní.

    A by som vám chcela pripomenúť, že pred vyše mesiacom sme prijali novelu zákona, ktorú predkladala pani podpredsedníčka parlamentu a ktorú ja som podporila, kde bol určený vekový cenzus pre notárov. A ja si myslím, že v tomto budeme musieť, v tomto budeme musieť pokračovať.

    Prosím o zváženie podpory tejto novely a ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. A, pán poslanec, iba chcem upozorniť, to bola záverečná reč, takže nie je možné už fakticky reagovať.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k návrhu? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A bude nasledovať prvé čítanie návrhu poslankyne Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač, zákon má tlač 773. Návrh na jeho pridelenie, prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 757.

  • Striedanie predsedajúcich schôdze.

  • Ja budem pokračovať. Dávam teraz svojej, slovo svojej kolegyni podpredsedníčke Erike Jurinovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 773.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti predstaviť návrh zákona, ktorý prinášam do parlamentu. Možno najskôr k tým dôvodom, prečo sme sa, prečo som sa rozhodla novelizovať zákon o sociálnom poistení. Už je všeobecne známe, že tento zákon obsahoval už hneď po schválení príliš veľa dier na to, akú závažnú funkciu vlastne má. Preto každoročne prichádzajú novelizácie tohto zákona, ktoré sa snažia zaplátať spomínané diery. Nachádzajú sa v rôznych oblastiach a oblasť, ktorou sa vlastne, ktorej sa venujem, je takisto jedna z mála, alebo jedna z toho množstva dier, ktoré sa ešte stále v zákone o sociálnom poistení nachádzajú.

    Na mušku som si zobrala teraz dôchodcov, ktorí mali povinnosť v určitom období, teda hlavne medzi rokmi 2001 až 2003, platiť odvody do Sociálnej poisťovne, avšak aj keď teda boli povinní platiť odvody zo svojho zárobku, zo svojej mzdy, nikde sa im to nepremietne. To znamená, sú diskriminovaní voči súčasným dôchodcom, ktorí majú možnosť, pokiaľ pracujú, zohľadniť si tento zárobok vždy na konci roka v zohľadnení výšky dôchodku a požiadať o jeho navýšenie.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je odstránenie diskriminačného stavu v oblasti zvyšovania starobných dôchodkov u osôb, ktoré do 31. decembra 2003 poberali starobný dôchodok a boli povinne dôchodkovo poistené z titulu svojho zamestnania, pričom podľa doteraz platných predpisov za toto obdobie nemajú nárok na zvýšenie starobného dôchodku a odvedené sociálne odvody sa im ani nikde nezapočítali. Túto povinnosť mali na základe zákona č. 274/2000, to znamená, že od 1. januára 2001 mali povinnosť byť dôchodkovo poistení pracujúci dôchodcovia, ako aj dôchodcovia v pozícii samostatne zárobkovo činných osôb, čiže si museli platiť dôchodkové poistenie.

    To je zhruba celá pointa nášho zákona. Ešte dodám, že, samozrejme, tento zákon zakladá nároky na verejné financie. Chcem však podotknúť, že čo sa týka množstva osôb, ktorých sa dotýka tento zákon, je predpoklad, podľa neoficiálnych informácií by sa to mohlo týkať do 200 osôb. To znamená, že nároky na štátny rozpočet budú veľmi nízke, keďže sa jedná ozaj o obdobie krátke, to znamená dva roky. Nároky na štátny rozpočet nebudú vysoké. Preto by som vás chcela poprosiť o podporu tejto novely zákona, aby sme mohli o nej ďalej diskutovať v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Júliusovi Brockovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážení kolegovia, dovoľte, aby som podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Predseda navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom, navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne konštatoval, že návrh spĺňa všetky ustanovené náležitosti, či podľa rokovacieho poriadku Národnej rady, alebo podľa legislatívnych pravidiel.

    Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. Zároveň odporúčam prideliť návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam lehoty, aby návrh zákona pridelený na prerokovanie výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, nech sa páči, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem teda možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem aj rozpravu za skončenú.

    Pani podpredsedníčka, zrejme nezaujmete žiadne stanovisko a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 775. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 759.

    Teraz dávam slovo poslankyni Lucii Nicholsonovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vám v krátkosti odôvodnila, prečo vlastne tento návrh opätovne predkladám plénu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, služ..., pardon, 2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov predkladá poslankyňa Národnej rady Lucia Nicholsonová.

    Hlavným zámerom predloženého návrhu zákona je zvýšenie ochrany osôb, ktoré sa dobrovoľne rozhodnú podstúpiť sterilizáciu a súčasne zaistiť, aby sa výkon sterilizácie pre osoby s minimálne štyrmi deťmi a pre osoby staršie ako 35 rokov s minimálne troma deťmi plne uhrádzal z verejného zdravotného poistenia.

    Podľa súčasne platného stavu je možné vykonať sterilizáciu len na základe písomnej žiadosti s tým, že pacient, ktorému bude sterilizácia vykonaná, musí byť plne informovaný o celom zákroku, o alternatívnych metódach antikoncepcie a plánovaného rodičovstva, o možnej zmene životných okolností, ako aj o možnom zlyhaní a medicínskych dôsledkoch sterilizácie. Porozumenie a súhlas vyjadrí pacient podpisom pod písomný informovaný súhlas. Od tohto okamihu, teda od podpisu informovaného súhlasu, do vykonania zákroku musí potom ešte uplynúť minimálne 30 dní, počas ktorej je možné informovaný súhlas odvolať.

    Predkladaná právna úprava zachováva súčasné nastavenie podmienok na vykonanie sterilizácie, ktorá bude aj naďalej vykonávaná výlučne na základe písomnej žiadosti. Nemení sa ani lehota, keď od podpisu informovaného súhlasu po zákrok musí uplynúť minimálne 30 dní. Podľa novely však bude musieť byť pri podpise informovaného súhlasu prítomný aj iný zdravotnícky pracovník, ako napríklad ošetrujúca zdravotná sestra. Osoba, ktorá sa rozhodne podstúpiť dobrovoľnú sterilizáciu, bude môcť požiadať o prítomnosť ďalšieho svedka na základe vlastného výberu. Poskytovateľ bude povinný tejto osobe umožniť prítomnosť pri podpise informovaného súhlasu.

    Najväčšou zmenou predloženej novely je bezplatná sterilizácia pre tie osoby, ktoré majú minimálne štyri deti a pre osoby staršie ako 35 rokov, ktoré majú minimálne tri deti. V súčasnosti je priemerná pôrodnosť Slovenskej republiky na jednu ženu približne 1,4 dieťaťa. Predkladaný návrh teda nebude mať vplyv na kontinuálne sa znižujúci trend pôrodnosti práve z tohto dôvodu, že bezplatná sterilizácia bude prístupná len pre tie osoby, ktoré už dnes majú minimálne štyri deti, respektíve pre osoby staršie ako 35 rokov, ktoré majú tri deti.

    Je potrebné uvedomiť si, že cena jednej sterilizácie sa dnes pohybuje od 300 do 500 eur. V súkromných zdravotníckych zariadeniach je cena 500 eur a vyššie. Pre rodiča, ktorý sa stará o štyri deti, môže byť suma, ktorá by musela byť vynaložená na sterilizáciu, príliš vysoká. Sotva dokáže plne pokryť náklady na základné potreby pre svoje deti a rodinu, nieto ešte hľadať prostriedky na výkon, ktorý by, ak by bol bezplatný, pravdepodobne podstúpila.

    Pre potreby kompetentného posudzovania predkladanej novely je potrebné vyjasniť prípadné stereotypy a používané pojmy. Sterilizácia sa totiž mnohokrát zamieňa s kastráciou. Je nevyhnutné zdôrazniť, že pri sterilizácii nedochádza k vybratiu pohlavných orgánov, tie zostávajú na svojom pôvodnom mieste. U žien aj naďalej dochádza k menštruácii a rovnako prechádzajú procesom menopauzy. Jediné, čo je odlišné, je možnosť otehotnieť. Tieto ženy rovnako ovulujú ako ženy, ktoré nepodstúpili sterilizáciu. Rovnako ako u žien, ani u mužov nedochádza k žiadnym vonkajším zmenám.

    V prípade sterilizácie muža ide o jednoduchý chirurgický zákrok, ktorý sa vykonáva ambulantne v lokálnej anestézii a trvá zhruba 10 až 15 minút. Ide o nezvratný zákrok, ktorý však aj vďaka medicínskemu pokroku úplne nevylučuje možnosť otehotnenia. Stále je možné splodiť dieťa prostredníctvom umelého oplodnenia. Sterilizácia v prípadoch, keď má pár, prípadne aj jednotlivec vlastné deti a už v budúcnosti neplánuje mať potomstvo, je jedným z najistejších spôsobov trvalej antikoncepcie a je bežne využívaná v niektorých krajinách. Samozrejme, najväčší vplyv na využívanie sterilizácie ako antikoncepčnej metódy má na jednej strane liberálna zákonná úprava, ktorú máme momentálne aj v Slovenskej republike, ale aj jej finančná dostupnosť, ktorú nemáme.

    Predkladaný návrh nezmierňuje podmienky na podstúpenie sterilizácie. Naopak, vo väčšine ustanovení zvyšujeme nielen právnu, odbornú, ale aj etickú ochranu osôb, ktoré sa rozhodnú tento zákrok podstúpiť. Keďže hovoríme o zákroku s celoživotnými dôsledkami, osoby, ktoré tento zákrok podstupujú, by mali mať možnosť mať pri sebe aj svedka, ktorého si sami pri podpise informovaného súhlasu zvolia. Dnes tomu tak nie je. Ide o nové opatrenie, ktoré by malo okrem zvýšenia právnej ochrany podporiť tieto osoby aj po psychickej stránke.

    Dôležité pri tomto návrhu sú aj medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré je potrebné pripomenúť. V zmysle dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979 by mali štáty ženám a mužom zabezpečiť rovnaké práva rozhodnúť sa slobodne a zodpovedne o počte a o čase narodenia ich detí. Dohovor ďalej zaručuje prístup k potrebným informáciám a ku vzdelaniu a umožňuje ženám a mužom využiť prostriedky na kontrolu veľkosti ich rodiny. Podľa všeobecného odporúčania výboru pre odstránenie diskriminácie žien č. 21 sa plánovaním rodiny rozumie zaručená sexuálna výchova, ktorú nemáme, dostupnosť služieb pre plánovanie rodiny, nemáme, dostupnosť bezpečných a spoľahlivých antikoncepčných metód, chýba, voľne dostupné a primerané opatrenia pre dobrovoľnú reguláciu fertility v záujme zdravia a kvality života všetkých členov rodiny, aj toto nám chýba.

    V zmysle akčného programu OSN medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (Káhira 1994) sa reprodukčným zdravím rozumie stav úplnej fyzickej, mentálnej a sociálnej pohody a nielen chýbanie ochorenia alebo poruchy, vo všetkých prípadoch vzťahujúcich sa k reprodukčnému systému, k jeho funkciám a k jeho procesom. Reprodukčné zdravie zahrňuje aj ľudskú schopnosť mať uspokojenie prinášajúci sexuálny život, schopnosť reprodukovať sa, ako aj slobodu rozhodnúť sa, kedy a ako často tak činiť. Je teda zrejmé, že reprodukčné zdravie prispieva k celkovému zdraviu populácie. Z tohto dôvodu je súčasťou návrhu to, aby úkon zdravotnej služby, teda sterilizácia, bol hradený práve z verejného zdravotného poistenia.

    V roku 2002 prijal Európsky parlament rezolúciu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach, v ktorej konštatuje mimo iného aj to, že kvôli obmedzenej dostupnosti a vysokým nákladom na primeranú antikoncepciu, ako aj chýbajúce poradenské služby v strednej a východnej Európe zostáva interrupcia stále základným prostriedkom na reguláciu pôrodov, čo nie je v poriadku. Interrupcia je v zásade dosiahnuteľná za menší poplatok alebo bezplatne, zatiaľ čo antikoncepcia je drahá ako tretina platu. V súvislosti s tým rezolúcia nalieha na vlády členských krajín a krajín uchádzajúcich sa o členstvo, aby sa usilovali o poskytovanie bezplatných alebo za malý poplatok antikoncepčných prostriedkov a služieb pre sexuálne a reprodukčné zdravie, aby sociálne slabším skupinám, napríklad mladým ľuďom, národnostným menšinám a sociálnym menšinám zabezpečili v ich chudobe lepší prístup k službám pre reprodukčné a sexuálne zdravie a predovšetkým, aby im ponúkli možnosť výberu antikoncepcie.

    Predkladaný návrh zákona bude mať negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, nezakladá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Richardovi Sulíkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy a páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu kolegyne Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 775). Na základe uvedeného zákona podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, predkladaný návrh zákona je v súlade s ústavou, ostatnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právnymi predpismi Európskej únie. Predložený návrh zákona bude mať negatívny dopad na rozpočet verejnej správy. Nezakladá však žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 759 zo 6. novembra a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Takže zatiaľ ďakujem pekne.

  • Aj my ďakujeme. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlási pani navrhovateľka. Ešte prehlásim, vyhlásim, že za klub KDH sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ivan Uhliarik a ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Štefan Kuffa z klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.

    Nech sa páči, dávam slovo pani predkladateľke.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja vás nebudem dlho trápiť, však napokon nie je to tak dávno, čo som to predkladala prvý raz plénu Národnej rady Slovenskej republiky, bolo to takmer presne pred rokom a vtedy ste to zmietli zo stola, teda viacerí, a ja som rok čakala na to, že prídete s nejakou alternatívou. Lebo podľa mňa, tak ako sme tu, všetci sa zhodneme na tom, že tá situácia, ktorá je v sociálne vylúčených spoločenstvách, kde ženy nemajú žiadnu možnosť, ako sa brániť pred neželaným tehotenstvom, je zúfalá a myslím si, že sme spoluzodpovední za to, čo sa tam deje. A dobre, ako možnože tento môj návrh nie je úplne najlepší a čakala som, že tí, čo ste ho najviac kritizovali, pán poslanec Kuffa, ďalší kolegovia z OĽaNO, myslím, že SMER bol vtedy ticho, kolegovia z KDH, myslela som si, že prídete s niečím teda racionálnym, na čom sa všetci zhodneme a že to teda podporíme a že sa tak prihlásime k tomu, že tak ako tu sedíme, tak všetci sme spoluzodpovední za novorodencov v latrínach a podobne, ale nikto sa k tomu nejako neprihlásil, takže po roku som si teda dovolila byť taká trúfalá, že som to opäť predložila.

    Chcem úplne na úvod povedať, že my nikoho nejdeme nútiť, aby sa dal sterilizovať, nikoho. My dávame iba možnosť voľby. Tú možnosť voľby dnes majú ženy, ktoré na to majú, ktoré majú zbytočných 350 eur, možno 500 eur, ktoré si vedia požičať, aby to potom vedeli splatiť, pretože vedia, že doma majú deti, o ktoré sa vedia postarať, ale o žiadne ďalšie dieťa sa už postarať nebudú vedieť. Takáto žena má možnosť ísť na nejaké, ja neviem, centrum, do zdravotníckeho aj súkromného zariadenia alebo do nemocnice, požiadať o sterilizáciu, počkať 30 dní, zaplatiť to pekne, zákrok je vykonaný a odchádza spokojná, možno menej spokojná domov.

    Ale ja hovorím o ženách, ktoré si to dovoliť nemôžu. Ja hovorím o ženách, ktoré sú na dávkach v hmotnej núdzi napríklad. Ony si nemôžu dovoliť mať 6 detí, mať 8 detí. Myslíte si, že to je jednoduché, brániť sa voči neželanému tehotenstvu tým, že si čo, budú merať vnútornú teplotu? Lebo to je jedna z metód. Odmerajú si vnútornú teplotu, určia si podľa ešte rôznych ďalších fyziologických roztokov, či majú, alebo nemajú plodné dni, a potom to, samozrejme decentne, vysvetlia svojmu partnerovi, druhovi, manželovi, že teda dnes nie, lebo mám plodný deň a žiadne ďalšie dieťa už neuživíme. Takto to jednoducho nefunguje. Takto to jednoducho v tých osadách nefunguje. A ja som bola v tých osadách, ja som sa tam rozprávala s tými ženami, tie ženy, ak by mali tú možnosť, tak by o ten zákrok požiadali. Úplne slobodne by tam išli a požiadali. Viete, ja si myslím, že je to, je to mýtus, že takáto žena je v tej rómskej osade degradovaná, pretože - ako ste mali možnosť počuť v tej mojej dôvodovej správe - ona navonok nevykazuje žiadne známky toho, že takýto zákrok bol vykonaný. Ona naďalej riadne menštruuje, naďalej je to proste plnohodnotná žena. Ja si vôbec nemyslím, že ten muž by sa zamýšľal nad tým, že za mesiac sme mali 20 pohlavných stykov a nie je z toho, ja neviem, aspoň jedno dieťa.

    Takže toto všetko, čo počúvam, to mi pripadá také, také strašne mýtické a keď nám skutočne zdraví donosení novorodenci končia v latrínach, lebo tá žena ako nemá inú možnosť a vyberá si najhoršiu, najhoršiu z tých možností, ktoré má naporúdzi, ja si myslím, že by sme mali aspoň na chvíľu zabudnúť na tie naše ideologizmy a ideológie a všetko, čo vyznávame, ja tomu rozumiem, že každý sa niečím riadite, ale podľa mňa treba zobrať rozum, zdravý rozum a proste rozhodnúť sa naozaj na základe vedomia a svedomia a na základe toho, za čo tu sedíme a za čo sme platení, a nie iba rozprávať a mať vzletné reči a proste úplne neuchopiteľné a abstraktné. Ja si pamätám, že pán poslanec Kuffa teda mi hovoril, že ako on pôjde do tých osád im vysvetľovať, aby pochopili, že kedy teda môžu mať ten sex a kedy ho mať nemôžu, aby z toho tie deti neboli, lebo toto, čo chcem ja, to je vyhladenie rómskeho národa a to proste je niečo brutálne, tuto ste zo mňa robili esesáčku proste, ktorá sa má nazuť do vysokých čižiem, pretože vám to pripomínalo to, čo robili nacisti so židovským obyvateľstvom a podobne. Ako padali tu hrozné veci a ja som v istých momentoch ani nemala chuť nejako bojovať. Až potom som išla do ďalšej osady, potom sa mi stala taká vec, že som sa spojila so sociálnou pracovníčkou tej pani, ktorá sa starala o tú pani, ktorá hodila toho svojho zdravého novonarodeného chlapčeka do latríny, ešte pred tým ho zabalila do mikroténového sáčku a v tej latríne zomrel. Toto je tá hrôza tých nedomyslených vyjadrení, ktoré tu rad za radom odznievali. Toto je ten výsledok.

    Ja tu teraz nie som na to, aby som nejako moralizovala alebo niekoho nejako citovo vydierala, ale naozaj si myslím, že nastal čas, a teda hlavne keď ste po roku nepredložili, tí najväčší kritici, nič, za čo by som veľmi rada zdvihla ruku, aby sa tá situácia zmenila, tak myslím si, že nastal čas, aby sme sa k tomu naozaj postavili zodpovedne. A tárať tu a splietať proste, jeden izmus za druhým, to si vôbec nemyslím, že je zodpovedné, to patrí na politické mítingy, ale podľa mňa to nepatrí na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky, kde nás občania platia za to, aby sme sa rozhodovali, vychádzajúc z nejakej aplikačnej praxe, z nejakej reality a nelietali tam niekde vo vesmíre.

    Určite ste počúvali tú moju dôvodovú správu, ja som tam hovorila aj o tom, že my sme sa v medzinárodných dohovoroch zaviazali k tomu, že sprístupníme všetky služby reprodukčného zdravia. A to sú aj sterilizácie. Ja chápem, že to slovo sterilizácia na mnohých pôsobí možno ako prisilné, možno nejako ako extrémne riešenie, ale chcem vám povedať, že v tom bežnom svete, napríklad v anglosaských krajinách alebo aj vo Francúzsku, Spojených štátoch amerických, v Kanade je sterilizácia považovaná za jednu z foriem antikoncepcie. Nič viac a nič menej. Ja som mala známych, je mi to veľmi ľúto, že ten pán už nie je medzi nami, bol to mladý človek, mal 45 rokov, ale on mal 4 deti a on vedel, že on by už žiadne ďalšie proste neuživil, jeho žena nemohla brať hormonálnu antikoncepciu a on bol Kanaďan a nechal sa sterilizovať. A ja si pamätám vtedy na tú dobu, to bolo teda nejaké roky dozadu, že mňa to tiež tak zaskočilo, že takéto definitívne riešenie, a s ním sme to začali preberať. On mi to teda vysvetlil, že on je, jemu je úplne jasné, že on si teda tú svoju biologickú reprodukčnú potrebu naplnil tým, že má štyri krásne deti, žiadne ďalšie neprichádza do úvahy a toto mu prišlo ako najistejšia metóda a napokon teda prichádzal z krajiny, kde je to úplne bežné. Musím povedať, že je to oveľa bežnejšie, že sa dávajú sterilizovať muži ako ženy.

    Chcem vám povedať ešte trochu viacej o tej pani z okresu Levice, ktorá sa teda rozhodla pre to najhoršie z možných riešení. Bola zo Šaroviec, je to relatívne mladá žena a musím povedať hneď na úvod, ona teda vôbec nie je Rómka. To si všetci mysleli, aj teda tie správy to tak nejak, v tých správach to tak bolo medializované, ako keby to bola teda Rómka, ktorá sa dopustila takéhoto ohavného činu. Nie, nebola tá pani Rómka, ale bola to žena, ktorá bola na dávkach v hmotnej núdzi. Asi viete, že ten levický okres je jeden z tých nešťastných okresov, tam je 16,26 % vysoká nezamestnanosť, tá pani mala základné vzdelanie ukončené. Je takmer nemožné, aby si takýto človek našiel prácu v tomto okrese, ale myslím, že aj v iných. Žila na dávkach v hmotnej núdzi a čo je zaujímavé, ona má päť detí vlastných a o týchto päť detí sa príkladne stará. Toto som teda počula od tých sociálnych pracovníčok, ktoré pomáhajú tej rodine, že teda nemajú toho veľa. Tie deti chodia proste oblečené, chodia pravidelne do školy a ona, aby sa vymanila akože z tej chudoby, tak ešte chodila pomáhať aj na nejakú farmu so zeleninou na dohodu. Samozrejme, že potom, čo sa zodvodovali dohody, tak tá situácia sa ešte viacej zhoršila, no a do toho všetkého proste prišla na to, že je šiestykrát tehotná. Ona vedela, že to dieťa nevychová, že to dieťa sa narodí do hrozných podmienok, pretože nebyť toho, že charitatívne organizácie pomáhajú, tak by nevyžili. V chalupe proste zima, na dlážke deti spia a podobne. Takže vedela, že by nedokázala sa postarať o to dieťa a porodila to dieťa, a teda ten koniec poznáte, urobila to, čo urobila. A keď som volala s tou sociálnou pracovníčkou, ja som bola tiež zhrozená, ja som to poznala z médií teda, však je to brutálny čin a ja ho nejdem nijakým spôsobom ospravedlňovať, ale človek, ktorý tu pani pozná, mi hovorí, že pani Nicholsonová, to bol, to bol čin, zúfalý čin jednej zúfalej ženy, pretože ona nemala inú možnosť, ako si pomôcť. Ona nemala inú možnosť, ako neotehotnieť, proste znie to možnože absurdne pre nás, čo tu sedíme. Tak dobre, ešte prichádza do úvahy celibát, hej, ale nič medzi tým. Ona nemá peniaze na hormonálnu antikoncepciu, ona dokonca so základným vzdelaním aj veľmi ťažko, samozrejme, podľa mňa by dokázala inými spôsobmi odhadnúť tie plodné a neplodné dni. Takže urobila to, čo urobila.

    A ja som naozaj mala, keď som to čítala aj tie medializované informácie, aj keď som sa potom rozprávala s tými sociálnymi pracovníčkami, skutočne, či mi to veríte, alebo neveríte, nie je to nejaká herecká etuda, ale mala som pocit, že je to aj moja zodpovednosť. Možno som nedokázala dobre vysvetliť, že o čo mi v tom návrhu ide, alebo možno len nedokážem proste prelomiť tie izmy, ktoré sú vo vás, a v niektorých extrémnych prípadoch to teda pochopím, pán poslanec Kuffa a tak, ja to chápem, každý sme z iného sveta, ale opakujem, že tuto to už nie je o tých našich svetoch. Tu už je to o tom svete, ktorý tam je, a reálny, a ten čaká na to, ako my sa rozhodneme. A keď si niekto chce zobrať v tejto snemovni na svedomie novorodencov v latrínach, tak ja to teda určite nie som. A týmto apelujem na všetkých tých poslancov aj napr. zo SMER-u, aj z ostatných zoskupení, ktorí po tom minuloročnom hlasovaní za mnou prišli a povedali, že ja viem, že to tak je, ja viem, že máte pravdu, ale viete ako, ten palec proste nepustí. Ja vás hrozne vyzývam, že aby sme sa neriadili proste len izmami a palcami.

    Ešte vám chcem v skratke povedať o článku, ktorý nedávno vyšiel na portáli sme.sk, neviem, či ste to čítali, ale je to o jednom výskume, ktorý robil pán Branislav Šprocha z výskumného demografického ústavu. A tento demograf skúma život v osadách na Spiši a porovnáva potom tie údaje, ktoré jemu vychádzajú o počte Rómov u nás s tými zo Štatistického úradu a najmä z Atlasu rómskych komunít, ktorý do dnešného dňa je vlastne jediný taký relevantný dokument, pokiaľ hovoríme o rómskych komunitách. A dospel k veľmi zaujímavým číslam podľa mňa a veľmi zaujímavým zisteniam. Dnes žije na Slovensku 402-tisíc Rómov, pôrodnosť Rómov najviac ovplyvňuje chudoba a vzdelanie. To, že všetci v rómskych osadách sú chudobní a sú málo vzdelaní, naozaj veľmi malé výnimky, ako chudobní tam nie sú len úžerníci a vzdelaní sa tam teda určite nájdu, to o tom potom, ale to sa na tom zhodneme, že tam prevláda to základné vzdelanie. Čím je rodina chudobnejšia, tým má viac detí. Toto je ten paradox proste toho života, že čím je tá rodina chudobnejšia, tým naozaj sa nedokáže proste brániť pred tými, ale ja hovorím o neželaných tehotenstvách. Viete, že nemyslite si, že keď si to želá tá rodina, tak, samozrejme, nikto sa nepôjde sterilizovať, keď chce mať viacej detí a keď si verí, že ich uživí, ja im držím palce. Však ako, naozaj im držím palce a my by sme mali robiť všetko preto, aby ten život pre nich bol znesiteľnejší, ale verte mi, že je tam veľké množstvo takých, ktorí proste nemôžu mať deti, nechcú mať deti, ale nevedia tomu zabrániť.

    No a zaujímavé je, že on teda odhaduje, že do roku 2030 by počet Rómov na Slovensku mohol stúpnuť na 500- až 640-tisíc a skôr teda si myslí, že to bude to vyššie číslo, 640-tisíc veľmi chudobných ľudí. Ale čo je zaujímavé, že Rómky nechcú hovoriť o téme pôrodnosti, nechcú, a on, keď sa ich pýtal, lebo to je normálne ako filt, prieskum, to znamená face to face sa ich pýta a má dotazníky a podobne. Predstavte si, že priemerná Rómka porodí štyri až päť detí podľa jeho zistení, ale k tomuto číslu on sa dopracoval tak, že musel hovoriť s celým klanom tej rodiny, aby si overil, či naozaj pred ním nezatajujú deti, a zistil, že zatajujú. Tá priemerná Rómka, ktorá sa vyjadruje k tejto otázke, že koľko má detí, zaprie dve až tri zo svojich detí. Ony sa jednoducho hanbia, lebo ony vedia, že je tuto mýtus, že tie Rómky proste rodia, rodia, rodia, lebo ony chcú peniaze od tohto štátu. Nie je to úplne tak. Verte tomu, že nie vždy je v hlave tá kalkulačka a proste nie je to len o tých peniazoch, je to aj tom, že ten muž príde domov a nepýta sa, a tá žena jednoducho nemá inú možnosť a keď dochádza potom, že tam príde sociálny pracovník alebo, ja neviem, demograf a položí jej priamu otázku, je schopná zatajiť až dve až tri zo svojich detí. Takže aj tie štatistiky, ktoré máme zo Štatistického úradu, a aj štatistiky, ku ktorým sa napr. dopracovala Svetová banka, keď robila za peniaze z Európskeho sociálneho fondu prieskum v rómskych komunitách a zistili, že to nie je pravda, že oni majú nejako veľa detí; je to pravda. Je to pravda, že majú priemerne štyri až päť detí, je to určite viacej, ako sú schopní uživiť, a hovorím o priemere. To znamená, že v tých osadách úplne bežne narazíte na ženu, ktorá má osem detí, a to je pravda, pretože som tie osady prešla a s tými ženami som rozprávala.

    Nedávno som sa zúčastnila na konferencii o domácom násilí v sociálne vylúčených spoločenstvách, v rómskych komunitách. Tam som face to face hovorila so ženami, ktorých sa to bytostne týka táto téma. Všetky sa vyjadrili kladne k tomuto návrhu zákona, ako všetky hovorili o tom, že ak by tam tá možnosť bola, nehovorili všetci, že by ju, všetky, že by ju podstúpili, ale určite by sa nad tým zamysleli a vítali by, že vôbec taká možnosť existuje. Momentálne takú možnosť nemajú a verte mi, že to, koľko má tá rómska žena v tej rómskej komunite detí, koľkokrát ona musí rodiť; si zoberte ženu, ktorá proste rodí desaťkrát, možnože má desať žijúcich detí, koľko je tých, ktoré neprežili, pretože tá úmrtnosť novorodencov v tých rómskych komunitách je veľmi vysoká, ona je dvaapolnásobok oproti majoritnému obyvateľstvu. V majoritnom obyvateľstve, tu je to číslo..., sekundu.

  • Hľadanie v podkladoch.

  • Zlý zdravotný stav v osadách dokazuje aj niekoľkonásobne vyššia úmrtnosť rómskych novorodencov. Celoslovenská je na úrovni šesť úmrtí z tisíc novorodencov. V segregovaných rómskych osadách je to viac ako dvadsať novorodencov. To je ako signifikantné číslo, to znamená, tá žena môže oveľa viacejkrát rodiť, to telo je zhumplované, aj nad tým by sme sa mali zamyslieť. A ono to patrí, tento, dá sa povedať, že vynútený sexuálny styk, to nie je znásilnenie, ale to je proste, že jej sa naozaj nikto nepýta, lebo tam žena v tej osade má ako veľmi málo čo do tohto rozprávať, tak to patrí do prejavov domáceho násilia. Nehovoriac, samozrejme, už o iných formách toho násilia.

    Takže možnože to bolo také, že som čerpala teraz z rôznych zdrojov, ale verte mi, že s tým návrhom sem prichádzam úplne teda úprimne, odšľapala som si to v tých osadách, mám to prekonzultované s tými, ktorých sa to najviac týka. Je krásne hovoriť o svetoch, v ktorých by sme chceli žiť, ale nežijeme tam a už vôbec si mnohí neviete predstaviť, v akom svete žijú tí, o ktorých teraz o chvíľu budeme rozhodovať a rozprávať a podobne. A strašne by som si želala, aby ste si to uvedomili a aby ste to nezmietli zo stola. A keď to zmetiete zo stola, tak by som vás veľmi pekne chcela poprosiť, prineste alternatívny návrh a ja zaňho určite zahlasujem.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie je osem faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Pani kolegyňa Nicholsonová, keď navrhujete niečo, s čím ja nesúhlasím, ja nemám povinnosť navrhnúť niečo iné. Predstavte si, veď niekedy sú tu také návrhy, vyslovené blbosti, a ostatní nemajú povinnosť navrhnúť preto niečo iné, jednoducho nenavrhnú nič. Ale sú, ako ste vy povedali, to s vami súhlasím, že každý sme z iného cesta. Ja mám niekedy pocit, že sme každý z iného sveta. Ja aj moji kolegovia, myslím z KDH, môžem hovoriť za kolegov, my nepovažujeme plodnosť za chorobu. Ako takýto skratkový prístup, aký ste vy teraz prezentovali, prepáčte, pani kolegyňa, keby sme nemali na Slovensku už jednu skúsenosť, dokonca medzinárodný škandál, ale Slovensko už so sterilizáciami sa takto uviedlo. My sme sa naozaj museli pred celým svetom obhajovať a jednoducho toto, čo vy hovoríte, určite nie je riešením. Práve preto, že sama ste vo svojom zdôvodnení hovorili, že hoci je to medicínsky nenáročný zákrok, ale je to zákrok s celoživotnými dôsledkami. Čiže aká potom slobodná voľba, keď už sa nebudete môcť alebo človek sa nebude môcť slobodne rozhodnúť splodiť dieťa alebo otehotnieť. Pani kolegyňa, je to návrh a je o postoji k životu. A pre niekoho je ľudský život nedotknuteľný aj v tomto ohľade.

  • Ďakujem. Ja by som chcel naozaj oceniť prístup a keď si pamätám, ako tu bola taká vzrušená debata pred tým zhruba rokom, že pani poslankyňa zaujala podľa mňa taký zmierlivejší tón, keď sa, zatiaľ neviem, ako bude prebiehať rozprava, naozaj držala skôr veci, merita veci. A ja som sa naozaj veľmi snažil pozorne počúvať, ešte som si aj otvoril tú dôvodovú správu, aby som teda sledoval, aby mi neunikli niektoré tie veci. Myslím, že rozumiem, o čo vám ide. Ja osobne nesúhlasím so sterilizáciami tak ako takými, preto nesúhlasím ani s bezplatnými sterilizáciami, ale chcem sa opýtať, ak by ste mohli odpovedať, že či teda chápete tú bezplatnú sterilizáciu ako určitú formu sociálnej dávky pre tých ľudí, pretože sú na ňu odkázaní, že štát im to zafinancuje, oproti tým, ktorí si to zaplatiť môžu, a teda, že či sa prihovárate, aby sme tú situáciu, ktorú ste popísali veľmi plasticky a ktorá naozaj je z veľkej časti reálna, že či si myslíte, že riešením je teda táto, toto zvýšenie možnosti tým, že im poskytneme túto sociálnu dávku, zvýšenie možnosti vyriešiť to.

    Ja ešte dodám, že ja osobne si myslím, že riešením, alebo že štát, vy ste hovorili o nás ako o nejakých predstaviteľoch štátu, že sú určité hranice, do ktorých štát nemá zasahovať, resp. nie priamo, a to je moja druhá otázka, že či si nemyslíte, že táto intervencia tou formou sociálnej dávky nie je za tou hranicou. Myslím, že podľa vás asi je ešte pred ňou, a že keby ste mohli na to odpovedať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. No ja nemám nejako rád liberálnu politiku alebo prístupy, ktoré sú bez akýchkoľvek hraníc alebo mantinelov, ale tento návrh je iný. Ja ak som správne pochopil to, čo ste povedali najmä v tej časti sterilizácie alebo ten návrh, čo sa týka sterilizácie; sterilizácie sa vykonávajú už teraz, vykonávajú sa, sú spoplatnené a váš návrh, ja si to dovoľujem prečítať, znie v tejto časti: "Na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádza sterilizácia osobe, ktorá má minimálne štyri deti alebo osobe staršej ako 35 rokov, ktorá má minimálne tri deti." Inými slovami, vy iba uľahčujete možno prístup tým, ktorí na to nemajú, aj keď na to majú právo, ale za poplatok, čo podľa môjho názoru je prístup správny a ja ho určite podporím a som rád, že sú tu takéto návrhy, ktoré naozaj majú, majú pomôcť celej veci.

  • No ja nie som zástancom nijakých umelých zásahov a umelých riešení ani pri takom obmedzovaní, akými sú biologické funkcie ženy. Na druhej strane chápem, že v mnohých rodinách je situácia a stav žien neúnosný, kedy nevedia samotné čeliť, nevedia samy čeliť násilníckemu konaniu ani správaniu toho muža, ale že by toto bolo to jediné správne riešenie, ísť takouto cestou, naozaj o tomto nie som presvedčená. Myslím si, že vždy existujú iné riešenia a toto riešenie, ktoré vy, pani poslankyňa, navrhujete, mi pripadá byť riešením od konca.

    Prečo to nepostavíme napríklad na pomoci žene, ktorá je vystavená žitiu v násilníckom párovom vzťahu v tom, aby takéto žitie opustila? Skúsme skôr sa na to pozrieť z iného uhla, z uhla inej pomoci a podpory. Naučme ženy aj v takýchto sociálne poddimenzovaných rodinách vyberať si partnerov, ktorí ich uznávajú, vážia si aj ľúbia. Pretože ak budú vytvárané harmonické zväzky, kde tí dvaja, muž a žena, sa budú navzájom rešpektovať, ctiť a milovať, tak ja nepredpokladám, že tam bude dochádzať k násilníctvu ani k nezvládanej, nezvládanej pôrodnosti.

  • Ďakujem pekne. Začnem asi tým, že, pani poslankyňa Nicholsonová, ako myslím si, že vaše vystúpenie bolo odborné, klobúk dole, je to typická liberálna téma, ktorú ste podľa mňa dobre uchytili. Z tohto pohľadu politického, myslím si, že nemôžem vám nič zazlievať, že s týmto vystupujete. Je to zaujímavý návrh, ktorý z vašej strany má mnohé argumenty že za. Na druhej strane musím povedať svoj osobný názor, v podstate neprichádzate s niečím novým. V podstate v roku 1972 už komunisti zaviedli sterilizácie, kde sa platilo 2-tisíc korún za jednu sterilizáciu, v roku ´86 pri Rómoch to bolo 10-tisíc korún a v roku 1989 to bolo 30-tisíc korún. Čiže dá sa povedať, že už tu bola nejaká snaha riešiť rómsku otázku týmto spôsobom, čo ale nepovažujem celkom za správne, lebo potom sa nám objavili tie škandály pri 110 či 111 nelegálnych alebo teda protiprávnych sterilizáciách.

    Čo chcem povedať, to, nezdá sa mi správne, že v podstate pri úkone, ktorý stojí okolo 300 euro, tak stojí dneska tá sterilizácia, by sa to malo platiť z peňazí daňových poplatníkov. Sú aj bežné plastiky, ktoré stoja okolo 300 euro, a tiež Nerómovia alebo ľudia nežiadajú, aby si tie plastiky, aby sa robili zadarmo. Čiže ja v tomto vnímam skôr, poviem to takto, niečo, čo keď niekto chce si tú sterilizáciu urobiť, tak 300 eur nemôže byť preňho problém. Na druhej strane ale, keď má sa niekomu platiť 300 eur z verejného zdravotného poistenia pri sterilizáciách, tak potom prečo by sa Nerómom nemohlo platiť 300 eur na plastiku? Čiže ak už chceme ísť nejakou cestou, možno treba zaviesť, že každý by raz do roka mohol mať za 300 eur niečo urobené podľa vlastného výberu v rámci zdravotného poistenia a tým by mohlo to byť potom nediskriminačné voči Nerómom ako takým. Čiže ja chcem povedať iba toľko, že je to téma zaujímavá, typicky liberálna...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, Lucia, za ten vecný tón. Ďakujem aj za to, že si pripomenula, že existuje reálny minimálne jeden prípad, ktorý nás nabáda k tomu, že tú situáciu treba riešiť. Ďakujem za tie štatistiky. Ja by som len pripomenul, že aj keď tá diskusia má tendenciu skĺzavať, samozrejme, k ľuďom, ktorí žijú v rómskych osadách, tak sa netýka výhradne ich a aj keď tá diskusia má tendenciu skĺzavať k ženám, tak sa netýka len ich. Tak isto otec troch alebo štyroch detí, ktorý, ty si spomínala vlastne toho, toho Kanaďana, má rovnako právo podľa tohto návrhu podstúpiť zákrok, vďaka ktorému nebude môcť plodiť ďalšie deti. A tak isto ľudia, ktorí žijú mimo rómskych osád, ak majú viacej detí a rozhodnú sa, že teda, ak majú štyri deti alebo viac a rozhodnú sa, že je zodpovedné ukončiť plodenie ďalších detí a venovať všetku lásku, starostlivosť a zdroje do výchovy tých detí, ktoré už majú, som presvedčený o tom, že tých 300 eur, ktoré tu boli spomenuté, pre nich často môže byť veľmi významnou čiastkou, pre mnohé rodiny na Slovensku je to polovica mesačného príjmu a práve tieto rodiny majú tendenciu mať veľa detí. Takže si myslím, že je dobré formou, nazvime to, sociálnej pomoci, nie sociálnej dávky, im umožniť spraviť takéto rozhodnutie a tak isto ho vykonať a nechať to zaplatiť z verejných zdrojov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ono sa to dosť ťažko počúva, keď žena tak rozpráva dehonestujúco o ženách. Veď predsa žena nemôže byť degradovaná na úroveň len nejakého konzumu. Je to čosi otrasné úplne. Ťažko sa to počúva. Vynútený sexuálny styk, ktorý tuná kolegyňa spomínala, je prejavom domáceho násilia. Sterilizácia zníži tento vynútený sexuálny styk alebo ho zvýši? Ten muž si prestane vážiť takúto ženu. Žena nie je predmetom konzumu, žena nie je nejakou handrou alebo nejakým predmetom na uspokojovanie, ale je ľudskou bytosťou, je ľudskou bytosťou, ktorá si zaslúži aj primeranú a teda ľudskú dôstojnosť rovnako ako hocikto iný. Zvrhla sa tá debata, ako aj minule pred pol rokom. Je to, akoby to bola len problematika rómskych komunít.

    Ja ti chcem povedať, kolegyňa, že takéto rodiny máme ešte aj dnes na Slovensku, ktoré sú ochotné a otvorené prijať väčší počet detí. Je tu aj Klub mnohodetných rodín. Spiš je príznačný tým a, dovolím si povedať, čiastočne ešte aj Orava, kde rodiny sú stále ochotné prijať väčší počet detí. Nie sú to len rómske komunity. Ale aj rómska komunita tu bola tak odprezentovaná, ako keby bola druho- až treťotriedna. Ako keby tie rómske ženy naozaj rodili len tie deti v latrínach. Je to čosi hrozné toto tuná počúvať. No nejak si to už tuná takto odtrpím.

    Ja to chcem povedať takúto vec, že aj tie prognózy, ktoré sú tu, možno v roku 2030, tak ako si to hovorila, že 500- až 640-tisíc Rómov. To máme čo, ako vnímať, ako nejakú hrozbu alebo nejakú pohromu? Veď rómska populácia a Rómovia ako takí tak isto si zaslúžia tú dôstojnosť. To nie je druhotriedna alebo treťotriedna kategória ľudí, nie je.

  • Ďakujem pekne. Tiež, Lucia, chcem oceniť ten vecný tón a rád by som doplnil jednu úvahu preto, lebo tu odznelo, že ľudský život je nedotknuteľný. My sa nebavíme predsa o interrupciách, kde už teda došlo k spojeniu tých buniek a môžme diskutovať o tom, či to je život, či ešte nie, či odkedy. Veď sterilizácia práve tomuto zabraňuje, a preto si myslím, že takéto argumenty vedú debatu nesprávnym smerom. Rád by som povedal ešte jednu druhú vec, a to je otázka, že prečo by, ja ako ekonóm sa tiež o túto tému zaujímam a o tento pohľad, že prečo by mali daňovníci platiť sterilizáciu nejakým cudzím ľuďom. No ja si myslím, preto, lebo v mnohých prípadoch sú to tie najmenšie náklady. Lebo keď nezaplatíme takým, ktorí si nemajú za čo dovoliť vychovávať ďalšie deti, ktorí skrátka nemajú na to peniaze, keď sa im my ako spoločnosť na tú sterilizáciu nezložíme, tak tie následné náklady sú potom rádovo vyššie. To by možno stálo za úvahu ako reakcia na pána Martvoňa.

    Ďakujem pekne.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Uhliarik. Nech sa páči.

    Pani poslankyňa, ale musíte sa včas prihlásiť, nech sa páči.

  • Ospravedlňujem sa veľmi. Pán poslanec Brocka, hovorili ste o tom, že tu to teda rôzne blbosti, ktoré prerokúvame, a že nemáte povinnosť prichádzať s iným, ak to odmietnete. Možno to tak vnútorne cítite, ja keď čítam o novorodencovi v latríne, tak ja mám pocit, že mám povinnosť túto vec riešiť. Možno to neriešim najlepšie.

    Máme za sebou škandál sterilizácie, medzinárodný škandál dokonca. Vážení priatelia, to bol úplne iný zákon, ktorý riešil sterilizácie v tom čase. My sme ho vtedy novelizovali, vtedy sme platili ľuďom a pozitívne ich motivovali, aby sa dali sterilizovať. To je obrovský rozdiel, aj ten informovaný súhlas vyzeral úplne inak, tie ženy jednoducho vôbec nepochopili, že o čom sterilizácia a ten zákrok je. A keď ste si všimli, naša novela nie je len o tom, aby tie sterilizácie boli zadarmo, ale aj o tom, aby tam mohli byť ďalší dvaja ľudia, ktorí ľudským jazykom teda pretlmočia, napríklad aj v rómčine, tej žene, že pod čo sa podpisuje, aby nedochádzalo práve k takýmto prípadom. Takže myslím si, že to je veľmi demagogické, pán poslanec, a je mi ľúto, že od vás to počujem spomínať tie sterilizácie z minulosti.

    Pán poslanec Vašečka, aby sme, ide mi o to, aby sme sprístupnili všetky formy služieb reprodukčného zdravia. Nie, nie je to žiadna sociálna dávka, a preto nebudem odpovedať ani na tú vašu druhú otázku, lebo je irelevantná v tom ohľade.

    Pán poslanec Kadúc, veľmi pekne vám ďakujem.

    A pani poslankyňa Mezenská, nie, nie je to jediné správne riešenie. A vy ste takisto ako ja poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky a určite, ak máte pocit, že máte lepšie riešenie, navrhnite ho a ja budem prvá, ktorá zaňho zahlasujem. Hovorili ste o sexuálnej výchove, teda keď to môžem tak zjednodušiť. Áno, ja som za to, aby bola sexuálna výchova na všetkých základných školách ako povinný predmet.

    Pán poslanec Martvoň, je dokázané, že reprodukčné zdravie prispieva k celkovému zdraviu populácie, to som hovorila aj v tej dôvodovej správe, to je dokázané. O to sa opierajú aj medzinárodné dohovory, a preto si myslím, že by to malo byť hradené z verejných financií. A 300 eur je obrovský problém pre rodiny, ktoré žijú v hmotnej núdzi...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, teraz dávam slovo pánovi poslancovi Uhliarikovi.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pani navrhovateľka, pán spravodajca, budem vecný, nebudem sa snažiť hovoriť v nejakých izmoch, ako ste to, pani navrhovateľka, hovorili. A zaujalo ma teraz, čo ste povedali na konci, a to je princíp celého dnešného návrhu a princíp celého vlastne, celej pointy, o ktorej chcem dneska hovoriť. Povedali ste, že aby boli sprístupnené všetky možnosti reprodukčného zdravia. Máte pocit, páni poslanci, že takýto nezvratný medicínsky úkon je fyziologický? Máte pocit, tí, čo ste zdravotníci, lekári, že toto je reprodukčne zdravé? Ja tento pocit naozaj nemám.

    A, pani poslankyňa Nicholsonová, po takmer roku ste priniesli návrh novely zákona, ktorá je podľa mňa rovnako zlá, vlastne je rovnaká a nič neriešiaca. Vieme, že tento úkon je nezvratný medicínsky úkon. Vy to obhajujete - vašimi vlastnými slovami - že v sociálne vylúčených spoločenstvách by sme vyriešili takýmto nezvratným medicínskym úkonom sociálny problém. Ak sa zamyslíte nad podstatou celej tejto veci, tak rovnakou optikou, ja budem trošku, pritiahnem to za vlasy. V prípade, že v týchto sociálne vylúčených spoločenstvách alebo rómskych osadách v podstate sú deti a ľudia hladní, tak začnime hradiť z medicínskeho alebo teda z verejného zdravotného prostredia, pardon, poistenia plikáciu žalúdka, lebo morbídne obézni ľudia v prípade, že majú menší žalúdok, tak títo ľudia nepociťujú hlad, a preto potom chudnú. Je to tak isto absurdné, pani poslankyňa, ako to, čo navrhujete vy.

    Viete, na jednej strane ste povedali, že nie ste, že keď vidíte príklad novorodenca, ktorý je v latríne, tak musíte niečo povedať. Áno, ja s tým, s týmto s vami súhlasím a povedzme to, hovorme o tom. Ale, vážení páni poslanci, toto je trestný čin. Rovnakou optikou v prípade akejkoľvek inej vraždy by sme my museli v tejto snemovni zrušiť, ja neviem, predaj kuchynských nožov. Pretože niečím sa rieši niečo úplne iné. Naschvál dávam takéto neporovnateľné protiklady práve preto, aby ste si uvedomili, že aký nezmyselný návrh toto je.

    Povedali ste, pani poslankyňa, že je to - veľmi, veľmi zručne narábate so slovníkom -, že je to metóda, ktorá sa veľmi často využíva v rôznych vyspelých európskych alebo svetových krajinách. Poprosím vás, povedzte mi, v ktorých krajinách je to hradené z verejného zdravotného poistenia. Nie je to hradené z verejného zdravotného poistenia, ako to požadujete vy. Áno využíva sa, napríklad využíva sa mužská sterilizácia oveľa častejšie ako u nás.

    Páni poslanci, muži, máme tu, momentálne nie je, ale máme tu špičkového urológa, poslanca za stranu SMER, a je to len 15-minútový úkon. Vôbec sa nič vám nestane a bude to hradené plne zo zdravotného poistenia. Dajte sa sterilizovať. Pán poslanec Baláž vám to urobí, ani v podstate nebudete vedieť, akým spôsobom sa vám to stalo. Myslíte si; opäť budem túto argumentáciu priťahovať za vlasy; myslíte si, že keď takýto úkon bude hradený z verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade sterilizácia mužov, že budú sa vo zvýšenej miere dávať sterilizovať? Koľko z nás, keď si zoberiete, dáte ruku na srdce, by sme to využili bez ohľadu na ekonomickú, bez ohľadu na ekonomickú stránku veci?

    Hovorím o argumentoch, ktoré povedala dnes pani poslankyňa. Povedali ste, pani poslankyňa, že nemáme voľne dostupnú antikoncepciu. No to nie je pravda. Máme voľne dostupnú antikoncepciu a jednu z najliberálnejších, ktorá v Európe je. Máme možnosť výberu antikoncepcie, ale toto nie je antikoncepcia, toto je nezvratný a trvalý stav a nezvratný medicínsky úkon.

    Pýtam sa vás, páni poslankyne, páni poslanci, či ste niekedy v živote v zásadných životných situáciách nezmenili svoje rozhodnutie. To znamená, že aby sme si uvedomili, žena alebo muž, keď sa odhodlá urobiť tento nezvratný medicínsky úkon bez ohľadu na to, že dnes je to nie plne hradené, ale v prípade návrhu pani poslankyne by to bolo plne hradené, tak potom by už nemohol mať tento pár alebo tento jedinec deti. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré urobí človek v danom momente - a môže byť presvedčený, že je v danom momente správne na základe momentálnej ekonomickej situácie, čohokoľvek -, môže sa za niekoľko rokov v prípade zmien týchto podmienok ukázať ako životný omyl.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, prosím vás, ja si veľmi vážim, že ste ekonóm, a vy ste povedali, že napríklad manželstvo, ale ak dovolíte, dokončím a potom reagujte na mňa vo faktickej.

    Čiže naozaj toto je nezvratné medicínske rozhodnutie a musím vám povedať, pán poslanec, že manželstvo je zvratné medicínske, teda zvratné rozhodnutie, pretože sa môžte aj rozviesť, ale tuto sa už to slovo späť nedá vziať alebo to rozhodnutie sa nedá dať. Ľudia menia názor v oveľa menej podstatných veciach a 100-percentne by sa našli ženy aj muži, ktorí by si dali urobiť sterilizáciu a považovali by toto rozhodnutie ex post alebo po nejakom čase za chybu. Čo potom? Majú navštíviť psychológa, majú ísť, ako vy ste teraz povedali, pani poslankyňa, že však je to možné umelým oplodnením. Potom štát bude hradiť znova niekoľko cyklov z verejného zdravotného poistenia, umelé oplodnenie?

    To znamená, zastavme sa tu a pozrime sa, akým spôsobom sa hradí určitý úkon z verejného zdravotného poistenia. V prípade, že ste chorý, v prípade, že ste, že vám niečo je, tak štát má povinnosť do určitej miery - či už plne, alebo čiastočne - hradiť tento medicínsky úkon, ktorý je buď život zachraňujúci, alebo, alebo zlepšuje zdravie. Ale tento úkon ani nezachraňuje život, ani nezlepšuje zdravie, preto si myslím, že tento úkon by nemal byť hradený z verejného zdravotného poistenia.

    Vo svojej dôvodovej správe píšete, že u žien nedochádza okrem zabráneniu možnosti otehotnenia k žiadnym zmenám, či v ovulácii, alebo menopauze. Ja som to už spomínal aj predtým a rozprával som sa aj s gynekológmi. Nie je to pravda. Vo veľkom percente časti žien po sterilizácii vzniká tzv. postligačný syndróm, ktoré sa, ktorý sa prejavuje aj problémami v hormonálnej oblasti, aj problémami v krvnom zásobovaní ovárií a tak ďalej a tak ďalej. Nebudem teraz zachádzať do medicínskych detailov.

    Píšete ďalej, že suma rodiča, ktorý sa stará o štyri deti, ktorú by musel rodič vynaložiť na sterilizáciu, je príliš vysoká, od 300 do 500 eur. Tak ako som povedal, že v prípade sterilizácie mužov by si asi každý z nás rozmyslel, či sa dá sterilizovať bez ohľadu na to, či by to bolo hradené, alebo nie, podobne aj v tomto prípade, v prípade, že by to bolo vyu..., bolo hradené, nikde nie je napísané, že by žena využila tento zákrok, lebo je zadarmo. Veď aj pán poslanec Martvoň, ktorý podotkol, že v 60. rokoch 20. storočia národné výbory platili desiatky tisíc korún rómskym ženám za to, aby sa nechali sterilizovať. Ani vtedy sa táto možnosť - a sa to platilo za to -, sa táto možnosť nevyužívala tak, ako si to národné výbory vtedy mysleli. Samozrejme, ja osobne som proti takejto, proti takémuto prístupu.

    Píšete ďalej, že ide síce o nezvratný zákrok, ale vďaka medicínskemu pokroku sa úplne nevylučuje možnosť otehotnenia. O tom som už hovoril a nemyslím si, že na jednej strane by sme mali nejakým spôsobom urobiť nezvratný úkon a potom sa snažiť veľmi draho urobiť opak, v tomto prípade umelé oplodnenie zase hradiť zo zdravotného poistenia. Viete, pani poslankyňa, ste pracovali ako štátna tajomníčka ministerstva práce a myslím si, že toto je vlastne vaša oblasť, v ktorej si myslím, že ste boli dobrá, a myslím si, že keďže chcete nejakým spôsobom ovplyvniť sociálnu situáciu týchto detí alebo týchto párov, alebo teda týchto rodín, mali by ste prichádzať s návrhmi a sústrediť sa na to, aby množstvo detí nebolo motivačným faktorom ľahko získaných peňazí od štátu. Preto by som očakával skôr od vás oblasť, teda návrhy skôr v tejto oblasti ako v oblasti medicínskeho, v medicínskej alebo v oblasti medicínskych záležitostí, ktoré, ktorých dôsledky si je len veľmi ťažko predstaviť a ktoré môžu naozaj viesť k osobným tragédiám.

    Bezplatná sterilizácia je na Slovensku dnes možná len zo zdravotných dôvodov. Páni poslanci, je to možné dnes zo zdravotných dôvodov a tak by to malo aj zostať. Dnes neexistuje žiaden zákonný dôvod a podotýkam, z dielne ministra Zajaca bol prijatý na Slovensku jeden z najliberálnejších zákonov v tejto oblasti. Jeden jediný zákonný dôvod existuje, zbavenie svojprávnosti, kedy o tom ale rozhoduje súd, prečo by sa niekto nemohol dať sterilizovať. Dnes sa môže dať sterilizovať, len pre vašu informáciu alebo pre vašu vedomosť, ktokoľvek, ktorý dosiahne 18 rokov. Nemusí mať ani jedno dieťa a požiada a po uplynutí 30 dní mu musí byť sterilizácia vykonaná.

    Ja si myslím, že je to príliš liberálny zákon. V každom prípade toto máme v zákonnej norme a nemyslím si, že by sme ďalej mali zmierňovať tento zákon. Zdravotná poisťovňa - a teraz pozor - môže udeliť výnimku a uhradiť sterilizáciu napríklad pri inom ochorení alebo po opakovaných cisárskych rezoch, kedy môže byť ohrozená žena. O tom rozhoduje, samozrejme, gynekológ. Čiže dnes je to možné tiež.

    Na záver poviem ten princíp, čo som naznačil aj na začiatku. Z verejného zdravotného poistenia platíme liečbu a pomoc pre ľudí, ktorí chcú mať deti. Bolo by veľkou chybou, aby sme z verejného zdravotného poistenia platili aj opak, a to znamená zákrok proti možnosti mať deti. Osobne som preto absolútne proti tomu, aby zdravotnícki pracovníci umelo poškodzovali ľudský organizmus, hoci o to ich žiadajú samotní pacienti a je jedno, či majú pritom svedka, alebo nie. Som proti tomu, či už ide o platený zákrok, alebo bezplatný. KDH preto určite nepodporí túto, návrh tejto novely zákona a chcem vyzvať aj ostatných poslancov, aby tento návrh nepodporili.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca osem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, to zmenšenie žalúdka, musím povedať, že je logická chyba, ktorej ste sa dopustili vo vašom, vo vašom príhovore, lebo na rozdiel od situácie, ktorá je predmetom tejto novely, zmenšenie žalúdka reálne ohrozuje možnosť človeka prežiť. Bolo niekoľko prípadov, kedy na základe zmenšenia žalúdka, ktoré nebolo teda buď vykonané správne, alebo nebol odhad toho, koľko, akú časť toho žalúdka treba zobrať, jednoducho bola narušená možnosť toho človeka metabolizovať stravu a jednoducho buď mal veľmi vážne, veľmi vážne problémy do konca života, alebo niektorí na to životom doplatili, čo by som rád videl nejaké štatistiky, čím je sterilizácia život ohrozujúcim zákrokom. To znamená, že tá analógia môže na prvý pohľad byť správna, ale správna nie je.

    Druhá vec, vy ste zabudli, a to sa, to sa tomu dosť čudujem, že to zdravie podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je širšie definované. Zdravie podľa WHO je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, kde, samozrejme, vy môžte pomeriavať tie jednotlivé časti, či telesná je na prvom mieste, duševná a sociálna majú byť až nasledujúce. Ale som presvedčený o tom, že možnosť vychovávať deti v ako-tak harmonickom prostredí a robiť rozhodnutia tak, aby som si toto uchoval, je určite súčasťou duševnej a sociálnej pohody, tak ako ju definuje WHO, a určite sa nebudete so mnou prieť v tom, že definícia WHO je zrejme založená na skúmaní človeka ako takého a nielen jeho telesnej schránky.

    Ja viacej k tomu poviem ešte vo svojom príhovore, len tieto dve veci som chcel spomenúť, kým sú čerstvé.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hlina. Pán poslanec tu nie je. Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Pán kolega, chcel som povedať, že trošku ste ma prekvapili, ale mňa ste prekvapili veľmi, pretože predkladateľka jasne definovala účel a dokonca vyzývala na nejaké možné iné riešenia, ktoré je pripravená, vzhľadom na to, aká situácia ju viedla k predloženiu tohto návrhu oproti poslednému času a prečo sme sa teda mali, mali zaoberať. Vy ste ale popísali podľa mňa - a to je to prekvapenie - to, že dané status quo je lepšie a nič lepšie v podstate ani, ani nemôže byť. Niekoľkými príkladmi ste dokonca dokumentovali chybnosť krokov a chybnosť uvažovania, ktoré, ktoré predkladateľka urobila, ale to len pre mňa znamená, že pre vás situácia, ktorá nastala a ktorá bola popisovaná, nie je príčinou toho, aby sme niečo legislatívne, aby sme niečo v legislatíve zmenili.

    Ja chcem povedať, že keď ste nás vyzývali, aby toto poslanci nepodporili, ja tento návrh podporím, lebo on má zdravé ratio. Vy ste ho ničím nevyvrátili okrem toho, že hovoríte, že status quo je dobré, ale status quo dobré nemôže byť, pretože deti končia, ak to správne chápem, v latrínach. Čiže nemáme dobré legislatívne, a ten moment, ktorý vy ste spomínali, že máme to chránené trestnoprávnym postihom, tu to nefunguje, resp. nefungoval. Čiže každý jeden zákonodarca by sa mal nad tým zamyslieť. A ja som rád, že návrh, ktorý má ratio, 35 rokov, 4 deti a dobrovoľnosť a potom prichádza teda tá platba štátu, je podľa mňa parameter, ktorý ratio má. A nič ideo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Ja to len zopakujem. Plodnosť nie je chorobou, preto nemôže byť naozaj hradená z verejných zdrojov, zdrojov zdravotníctva. Jak, naopak, potom tí ľudia, ktorí tu plodnosť stratia vlastným zavinením, tak tí istí ľudia, tak je to aj v tej dôvodovej správe uvedené, kolega to aj spomínal, tak budú žiadať o umelé oplodnenie tehotenstva. Ako keby to stálo nejaké 2 eurá. To sú naozaj vysoké náklady jednak finančné, ale predkladá sa to tu, akoby to umelé oplodnenie bolo bežné, samozrejmé a úplne ľahké a bez problémov. Neni tomu tak. Neni tomu tak. Ak to sledujú tí ľudia, musia byť pomýlení mnohí z tých, týchto ľudí.

    A pekne to kolega aj spomenul a pripomenul tú kategóriu. Naozaj, 18-roční mladí ľudia tak budú mať možnosť voľne a bezplatne sa dať sterilizovať. Budú žiť; dobre, ale tuná, keď kolega to tuná spomínal, kolega, ja som si to čítal. Je tam 35 rokov, áno, ale kolega, ja reagujem na kolegu, tak buď taká dobrá, nevykrikuj na mňa!

    Tak myslím si, že tá sterilizácia by bolo čosi také, keď v podstate tí mladí ľudia ani nevedia, že prečo by sa ako rozhodli. Ja reagujem na svojho predrečníka. Ani muž, ani žena v podstate sa nerozhodne pre to, pre túto sterilizáciu, pretože je bezplatná. Naozaj, aj tá minulosť nám to dokázala, že dokonca ženy boli, rómske ženy boli motivované finančnými príspevkami a to máme tú skúsenosť, že naozaj toto nebola cesta. Sterilizácia mužov, tak ako si to spomínal, kolega, my muži sme veľmi citliví na svoju plodnosť a myslím si, že nijaké, ani keby aj desaťtisíc eur dávali mužom, tak nebudú sa sterilizovať. A cez to všetko, keď by mali aj viac tých detí, určite by nešli touto cestou.

  • Ja chcem pripomenúť, že ešte v deväťdesiatom prvom, druhom boli tuná veľké takzvané škandály, zahraničné protesty na tému násilnej sterilizácie Rómiek. Bolo veľa vyšetrovania, ale v podstate sa nič vtedy nedokázalo. A nedávno tu bolo aj na Slovensku, všetci o tom vieme, tak isto sa vyšetrovalo, tak isto sa nič nedokázalo, že by prípadne pri iných operáciách v narkóze a tak ďalej boli niektoré Rómky sterilizované. No je zaujímavé, že pokiaľ ja viem, že neplodnosť u Rómov, Rómiek je pokladaná za silnú menejcennosť a najmä neplodnosť trvalú. Mnoho rómskych žien poznám, najmä cez detské domovy, a teda to som tam mnohokrát túto myšlienku začul. Čiže si myslím, radšej je treba venovať sa vzdelaniu týchto rómskych žien aj metódami najmä prirodzenej antikoncepcie, a nie proste takto radikálne. To, že ani tehotenstvo nie je choroba, to sme pochopili už veľmi dávno. A keď boli tuná u nás potraty veľmi vysoké, tak napríklad prvýkrát sa v Československu, ešte v ČR zaviedol poplatok tritisíc korún za potrat a za budúci rok o 50 % klesli potraty v Českej republike. Potom to prevzalo aj Slovensko.

    A posledná poznámka, že odvolávať sa pri sterilizácii na európsku legislatívu je naozaj neoprávnené, pretože v oblasti zdravotníctva, školstva, rodiny je to kompetencia vyslovene členských štátov Európskej únie. Nedávno pri takzvanom Estrela reporte, čo je iná téma, sa to jasne potvrdilo a parlament prijal uznesenie, ktoré práve toto zdôraznilo, aj keď napriek tomu, že naši niektorí poslanci, najmä SMER a HZDS, boli proti tomu, ako keby túto kompetenciu chceli nechať Európe, čo by bola vážna chyba.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán Uhliarik, najprv teda sorry za to prerušenie počas vašej, počas vášho vystúpenia. No dva argumenty si myslím, že sú jednoducho nesprávne. Vy ste povedali, pýtali ste sa: No, myslíte si, že sa viac mužov dá sterilizovať, ak to bude zadarmo? Veď keď nedá, v poriadku, o čo ide? O nič nejde. Nič sa nestalo. Však nech sa nedá. Keď sa nedá, tak sa nedalo. Budú menšie náklady na to.

    A tak isto ženy. Sem vnášať do tejto diskusie to, že za komunistov štát platil za sterilizácie, je rovnako veľmi nekorektné preto, lebo my len vravíme, že nech to je zadarmo. Dnes, keď niekto má veľa peňazí, tak tých 300 eur predstavuje preňho menšiu hodnotu, ako keď niekto žije zo sociálnych dávok. A myslíme si, že je správne, aby mali aj tí, ktorí majú málo peňazí, takúto možnosť. No a ak teda máte problém s tým, že keď sa nezachraňuje zdravie, tak to nesmie ísť z verejného zdravotného poistenia, no tak v poriadku, no veď nech to nejde, tak nech to ide zo sociálneho nejakého fondu. Však to je v podstate jedno, z čoho sa to zaplatí. Tak nemusí to robiť, nemusí to preplácať zdravotná poisťovňa. Je úplne jedno, kto to zaplatí. Ide len o to, aby mali možnosť, aby ľudia mali možnosť voľby a tí, ktorí majú málo peňazí, aby skrátka nebola tam tá bariéra tých 300 alebo 500 eur.

    No a potom ste sa pýtali, a to je teda tá druhá vec, ktorú tiež považujem za minimálne slabý argument, že zmenili ste už niekedy svoje vážne životné rozhodnutie? No áno, to sa stáva. Ale my sa tu nebavíme o 18-ročných deťoch, ako pán Kuffa veľmi zavádzajúco tvrdil, ale o 35-ročných a takých, čo už štyri deti majú. A v rozprave potom dopoviem, čo som ešte chcel.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcel som len poďakovať Ivanovi za odborný medicínsky tón. Mne osobne chýbal taký ten rozmer morálny, pretože ja mám rád izmy. Človek nemusí byť kresťanom, aby vedel, že nejaká dobrá vec sa nedá presadzovať amorálnymi prostriedkami, a sterilizácia, ak odhliadnem od tých vitálnych indikácií, ktoré si spomínal, pán kolega, pretože v nej ide o ireverzibilný úkon a neprirodzený zásah do ľudskej prirodzenosti, tak takúto sterilizáciu alebo sterilizáciu ako fakt považujem v tomto zmysle za morálne zlo. Ako poistenec zdravotnej poisťovne ja osobne aj z dôvodov výhrad vo svedomí tento úkon nehodlám platiť, rovnako ako som proti všetkým formám sociálneho inžinierstva a sofistikovaného etnického holokaustu. Ekonomické, sociálne a demografické problémy sa nedajú riešiť prostriedkami kultúry smrti. Aj keď sa maskujú humanistickou rétorikou a zaklínajú všetkými možnými medzinárodnými dohodami a deklaráciami.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Kvasnička vyprovokoval svojou poznámkou k reakciám, ale ja by som chcel reagovať na pána poslanca Uhliarika. Pán kolega Uhliarik, súhlasím s vami, že nepriaznivá sociálna situácia ako dôvod sterilizácie, ako dôvod nezvratného medicínskeho úkonu je, je zvrátený. Veď od toho je len krôčik takýmto uvažovaním potom napríklad k eutanázii ako predčasnému ukončeniu života napríklad chorých seniorov. Absurdné! Predkladatelia vás aj nás, vlastne všetkých vyzývajú, aby sme sa zbavili izmov pri tejto diskusii. Ale veď toto je tak vážna aj filozofická, etická otázka, že jednoducho, ak sa zbavíme tohto pohľadu na tento problém, tak je to len, by som povedal, pohľad jedným okom. Ale to druhé oko, to by malo byť v prvom rade medicínske, lebo to je, to je vážny alebo vysoko odborný medicínsky zákrok, medicínska otázka. A konečne k tomu vlastne prvýkrát teraz, dnes, alebo jediný doktor prehovoril. Do akej role sa to pasujú potom predkladatelia, keď nechcú byť filozofovia, tejto diskusii sa bránia, nie sú ani lekári? Takže potom, prepáčte, ja som veľmi rád, pán poslanec Uhliarik, že ste tu prezentovali aj ten medicínsky postoj, lebo ten od predkladateľov zaznel veľmi, veľmi povrchne.

  • Ďakujem veľmi pekne. No aby tá diskusia nebola povrchná, tak by sa k tomu výlučne mali vyjadrovať gynekológovia podľa mňa, lebo aj nie je lekár ako lekár.

    Pán poslanec Uhliarik, po prvé, zmenšenie žalúdka. Tak ja si myslím, že ak si povieme, že to by malo byť hradené tiež teda z peňazí z verejného zdravotníctva, pani poslankyňa Žitňanská, tak ja si myslím, že, viete, keď ja si poviem, že sa nebudem proste prežierať a že budem jesť menšie množstvo jedla a popri tom budem športovať, tak je to vec nejakej disciplíny. Ale asi sa zhodneme na tom, že pri tom súložení je to problém. Nie?

    Druhá vec. To, že by ste sterilizáciu nevyužili vy, poprípade ďalší páni v tejto sále, je v poriadku. Je v poriadku. Ja budem rada, keď sa budete naďalej rozmnožovať. Ale nemôžte hovoriť za mužov tam vonku. Viete, tam vonku sú aj ľudia, ktorí inak vnímajú svet, inak vnímajú tieto veci. Možno si tak nepotrpia na tej svojej plodnosti a možno by sa zodpovedne vedeli rozhodnúť a vedeli by podstúpiť dobrovoľnú sterilizáciu, pretože jednoducho už nechcú mať viacej detí, pretože by ich napríklad neuživili.

    Po ďalšie. Rómske ženy by túto možnosť nevyužívali. Pán poslanec Uhliarik, ja to mám odkonzultované tento návrh s mnohými gynekológmi. Verte mi, mnohí pôsobia na východnom Slovensku a mi garantovali, že by tie rómske ženy túto možnosť využili. Opakujem, že som chodila po tých osadách, aj Rómky mi to hovorili samy. Ale aj keby nevyužili. Dôležité je, že budú mať tú možnosť. Tú možnosť dnes nemajú.

    A po ďalšie, hovoríte, že sterilizácie sú nezdravé. Ja si tiež nemyslím, že sú extra zdravé, ale chcem sa vás opýtať ako lekára. Je antikoncepcia zdravá? Sú interrupcie zdravé?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vieme, že antikoncepcia navodzuje princíp tehotenstva, čiže princíp, ktorý vlastne je v kontinuálnom tehotenstve. A nehovorím, že je zdravá alebo nezdravá. Tu ide o trvalosť a dočasnosť.

    Viete, pán poslanec Sulík, povedali ste, že je to príliš drahé alebo že si to teda ekonomicky nemôžu dovoliť. Tak, keďže bavíme sa o tom, o tom princípe dočasnosti a trvalosti, vnútromaternicové teliesko stojí 160 eur. To znamená 40 eur na rok. Toto je dočasná antikoncepcia. Ja by som pochopil a možno by som to nemal ani problém podporiť, keby ste tento istý problém sa snažili vyriešiť dočasným riešením a dajme tomu úhradou vnútromaternicového telieska, ktoré sa zavedie a ktoré funguje štyri roky v priemere, samozrejme, je to individuálne. A je to oveľa lacnejšie, ale je to dočasné. Nie je to trvalé. A o tom ja hovorím, aby rozhodnutie, ktoré dnes v momentálnej sociálnej situácii bolo možné ako jediné správne, mnohokrát sa za niekoľko rokov, keď sa táto sociálna situácia zmení a zlepší, tak toto rozhodnutie už sa nedá vrátiť naspäť.

    Pán poslanec Viskupič, no ono viete, existujú popôrodné depresie, psychózy, ktoré sú vyvolané graviditou, ktoré sú vyvolané pôrodom. A, žiaľ, tieto veci, tak ako sa dejú vraždy, tak, žiaľ, tieto veci - deti v popolniciach alebo teda v košoch - sa budú diať. Našou úlohou ako spoločnosti je zmierňovať tieto veci, napríklad aj hniezda záchrany tieto veci zmierňujú a na Slovensku úspešne. Ale, žiaľ, budú sa diať a chcem len povedať, že nemôžme toto vyriešiť práve bez...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Kuffa. Pani poslankyňa.

    Pán poslanec Kuffa, v zmysle rokovacieho poriadku dávam slovo pani spravodajky..., pani navrhovateľke.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Len veľmi krátko, pretože už som nemohla teda reagovať vo faktickej a nie na všetky faktické som aj stihla reagovať v tom predošlom kole. Ja som sa zastavila pri pánovi poslancovi Martvoňovi. Tak teda tam som chcela povedať, že ono je dokázané, že reprodukčné zdravie prispieva k celkovému zdraviu populácie. To znamená, to je tá odpoveď na tú vašu otázku, že prečo by to malo byť hradené. Toto je asi ten hlavný argument. O to sa opierajú rôzne medzinárodné dohovory, aj také medzinárodné dohovory, ktoré Slovensko ratifikovalo, ale nenapĺňa ich, pretože ako som spomínala, ten prvý medzinárodný dohovor je z roku ´79.

    Tristo eur ste hovorili, že by nemal byť nejaký obrovský problém pre človeka, ktorý sa rozhodne teda pre ten sterilizačný zákrok. To je bezpochyby obrovské rozhodnutie. Verte mi, že je to obrovský peniaz, pretože tá základná dávka v hmotnej núdzi je 60 eur, niečo máličko nad to. Aj keby rovno pracoval na aktivačných prácach, tak má povedzme ďalších 63 eur. Aj keby mal príspevok na bývanie, ktorý ale, samozrejme, už je účelovo viazaný, to musí byť preukázateľne použité na účely bývania, tak z toho by to asi neuhradil. A teda keď naozaj hovoríme o tom, že sterilizačný zákrok stojí od 300 do 500 eur, tak verte mi, že pre niektoré skupiny, sociálne skupiny obyvateľstva je zaplatiť ten poplatok za sterilizácie obrovský problém. Neprekonateľný.

    Vy ste to tak trošku ako s takou nadsádzkou prirovnali k tomu, že poďme im platiť za plastiku. Nemyslím si, že takýto humor je ako úplne na mieste. Ja nechcem, aby to bolo takto vnímané, tento môj návrh zákona. Je mi ľúto, že to tak je vo vašich očiach vnímané, pretože to vôbec nie je o plastických operáciách. To nie je proste o nejakých úkonoch, ktoré ja si teraz vymyslím a potrebujem vyzerať lepšie. Je to o tom, aby sme, alebo aby tie ženy nerodili deti, ktoré sú nechcené, ktoré nedokážu vychovať a ktoré teda naozaj - možno to znie pritiahnuté za vlasy, ale to je príklad z praxe, z reality -, ktoré naozaj končia v latríne.

    A pán poslanec Kuffa, je mi ľúto to, že teraz odchádza, ale tak ja si ešte vypočujem. On mi ešte naloží v tom príspevku. Viete, ja mám pocit, že presne o tom hovorím, že sme akože z iných svetov. Ja to chápem, ale myslím si, že je tak trošku nefér, keď kvôli tomu, že mňa zaškatuľkoval do nejakého sveta, že ma jednoducho nepočúva. On si presne nakreslil nejakého pomyselného nepriateľa, tam tú Nicholsonovú v tých pekelných plameňoch na tej hranici a je mu takmer úplne jedno, že čo tá Nicholsonová rozpráva. A množstvo aj v tej dôvodovej správe, nemusíte s tým súhlasiť, ale množstvo sú veci, ktoré to sú pádne argumenty. To sú veci, ktoré sú fakty a ja som si ich nevymyslela.

    Ešte som chcela povedať; aha, teraz ma veľmi zaujala vaša faktická poznámka, pán poslanec Uhliarik, o tom vnútromaternicovom teliesku. Ma prekvapuje, že to hovoríte ako lekár. Lebo ja som, my totižto spolu s Ľudom Kaníkom sa zamýšľame nad tým, že spoločný návrh zákona predložíme, ktorý by práve riešil toto, že by teda nešlo o sterilizácie, ale že by išlo o nejakú inú formu antikoncepcie. Ale z tohto pohľadu, keďže som to komunikovala s mnohými gynekológmi, tak musím povedať, že prevláda skôr názor, že to lacné vnútromaternicové teliesko, o ktorom hovoríte vy, to za tých 100, 160 eur, je veľmi nespoľahlivé, z niekoľkých dôvodov ono zvykne vypadnúť. To znamená, že tá žena musí chodiť na veľmi pravidelné gynekologické prehliadky. Nechcem teda akože zachádzať do podrobností, aby som sa niekoho nedajbože nedotkla, ale je to taká téma. Musíte chodiť na veľmi pravidelné prehliadky, aby ste zistili, že či to funguje tak, ako to má fungovať, pretože to sú veci, ktoré ako nezistíte len tak. Možnože, ja vidím, že sa tak celkom ako usmievate, ja nechcem sa tváriť, ja nie som teda, samozrejme, lekár a ani nemám ten titul ani žiadny titul, ale skutočne som to konzultovala skutočne s tými, ktorí ten titul mali, a na toto ma upozorňovali, že nie je to úplne spoľahlivá forma antikoncepcie. Nehovoriac o tom, že vraj sú z toho zápaly jednak vaječníkov, jednak maternice, takže nie každý organizmus prijme to vnútromaternicové teliesko.

    A tu padla taká otázka od pána poslanca Vašečku, že ako ja vlastne vnímam tento náš návrh zákona, že či to nie je len ďalšia forma sociálnej dávky. Viete, čoho sa trošku obávam? Že keby sme dali takýto návrh na to, aby sme to riešili iným spôsobom, teda cez tú inú formu antikoncepcie, obávam sa toho, že to väčšinové obyvateľstvo by to presne takto chápalo, že to je len ďalšia sociálna dávka, pretože bez ohľadu na to, či by to bolo vnútromaternicové teliesko, alebo či by to bola hormonálna antikoncepcia, istá skupina ľudí by to dostávala zadarmo. Kdežto pri tých dobrovoľných sterilizáciách ide o ten moment, že vy si musíte byť naozaj veľmi istý a musíte veľmi zodpovedne k tomu pristupovať, aby ste požiadali o tento zákrok, a ak to tak urobíte, tak potom ho majte aj zadarmo. Ale ak by to mala byť hormonálna antikoncepcia, ja si naozaj neviem predstaviť to pravidelné užívanie tej hormonálnej antikoncepcie v realite, ktorá je v rómskym komunitách, ako skutočne by to bol problém. A tak isto si myslím, že by to bol problém s tým vnútromaternicovým telieskom. Ja tomu, ja nie som akože nepriateľom tejto myšlienky, len som bola poučená teda od pánov doktorov, ktorí majú tie tituly a majú na to, aby mi to nejako vysvetlili, že to nemusí byť úplne tá najspoľahlivejšia forma. A ešte je tam, hovorím, aj ten aspekt, že tí, čo dnes kričia, že urobte niečo proste s pôrodnosťou do chudoby, by boli tí prví, ktorí by povstali a povedali, že no ale moment, toto nie je fér, že ja si musím za tú hormonálnu antikoncepciu platiť a tí iní to dostanú zadarmo od štátu.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa Nicholsonová. Ja ako znova zopakujem, ja som uznal, že vaše vystúpenie je veľmi dobré a ako z pohľadu odbornosti vidím, že v tej téme fakt ste doma. Ja som chcel iba poukázať na to, že nastane tu určitá disproporcia v tom zmysle, že pri, dá sa povedať, tejto sterilizácii bezplatnej ide o niečo, čo každý občan nepotrebuje. Je tu skupina ľudí, ktorá povinne platí zdravotné odvody a vytvára tu hodnoty a práve túto službu nepotrebujú, ale keď prídu do nemocnice, tak si musia platiť každé lôžko alebo teda každý deň pobytu. Čo potrebuje, dá sa povedať, väčšina ľudí, keď príde do nemocnice. Na druhej strane je tu skupina ľudí, ktorým sa už pomáha a ešte im máme pomáhať naďalej tým, že ešte budú aj mať bezplatné sterilizácie. Tým chcem poukázať iba na to, že najskôr treba v zdravotníctve vyriešiť niečo, čo sa dotýka každého, a teda myslím si, že každý by uvítal, ak by za pobyt v nemocnici nemusel platiť, no až potom by sme podľa mňa mohli ísť k niečomu, čo sa týka bezplatných sterilizácií.

    Trošku sa pokúsim to - ale iba trošku - nadľahčiť, lebo nastala tu dneska zaujímavá situácia. Ja som si myslel, že po obede to tu už bude nudné, ale nastalo to tu veľmi krásne, že sympatická mladá poslankyňa zo SaS-ky poúča sympatických trošku starších poslancov z KDH o prehliadkach a sexe a oni ju zase poúčajú o interrupciách. No a nakoniec sa mi to tu črtá, že dôvodom nového rozpadu alebo rozkolu v opozícii bude práve vnútromaternicové teliesko. Čiže je tu zaujímavá situácia, ale myslím si, že tá debata neuberá na kvalite, a podľa môjho názoru je dobré, že sa o tom diskutuje. Ja osobne v tomto prípade, tým, že som proste človek, ktorý viem aj liberálne myslieť, ale aj konzervatívne, tak v tomto prípade nebudem hovoriť svoj ďalší názor. Toľko k tomu.

  • Pani kolegyňa Nicholsonová, vy ste tu predtým kričali, že my tu nemôžme hovoriť za tých mužov, ktorí sú vonku. Mohli by ste mi povedať, prečo by sme tu my ako kresťanskí demokrati nemohli hovoriť za tých mužov, ktorí sú vonku? Vy hovoríte za koho? Hovoríte teda len za tých, čo sú vnútri? Jednoducho my sme tu preto, aby sme hovorili za tých, ktorí sú vonku, ktorí majú rovnaký taký názor, ako máme my. My sme a budeme vždy dôsledne a jednotne celý klub, môžem vás ubezpečiť, jednotne celý klub ako hlasovať proti tomuto vášmu návrhu, ktorý je z toho spektra jednoducho tých návrhov, ktoré reprezentujú kultúru smrti.

    A nezdalo sa mi ani celkom patričné tá vaša pozvánka, poznámka, že tu niekto hovorí o nejakých pekelných plameňoch a vás si tam nejak predstavuje. Vám môžem povedať, že žiadny tu z kresťanských demokratov vám neželá nejaké peklo, to ani žiadny kresťan vám teda nemôže želať, a ja verím, že raz pochopíte, že tento váš návrh je jednoducho zlý.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, chcem sa vás naozaj opýtať, čo je váš skutočný zámer, pretože pred chvíľkou ste povedali, že dramaticky nám rastie populácia v tých sociálne znevýhodnených skupinách. To znamená, povedali ste číslo okolo 500-, 600-tisíc, neviem presne, a na druhej strane hovoríte o tom, že vnútromaternicové teliesko aké je škodlivé alebo teda, ktoré vlastne, aká ste ochrankyňa zdravotného stavu, gynekologického zdravotného stavu týchto žien. Naozaj, čo je tento skutočný zámer? Je tento zámer, keďže vy navrhujete rázne ukončenie možnosti otehotnenia a fertility tejto ženy, je obmedzenie ďalšieho rozširovania sociálne znevýhodnených skupín? Lebo keď to tak je, tak je to ďalší dôvod, že tento návrh je veľmi, veľmi zlý.

    Viete, veď aj akékoľvek znevýhodnené skupiny dostávajú sociálne dávky a tí, ktorí majú dajme tomu peniaze alebo zamestnanie, im môžu závidieť tieto sociálne dávky, ale nezávidia, pretože pracujú, hej, a pretože majú viac tých peňazí, akoby museli žiť zo sociálnych dávok. To znamená, vy keď argumentujete, že vypadne vnútromaternicové teliesko, no viete, aj plomba vypadne, stáva sa. Žiadna antikoncepcia vieme, že nie je stopercentná, ale určite je dočasná a ešte raz opakujem, dočasná je v tomto prípade kľúčové slovo, nie trvalá, trvalá zábrana mať deti, ale dočasne a o tom sa poďme vecne baviť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Přidal, poviem vám presne, že čo som povedala; nemyslím si, že som kričala, však bude to na zázname, ja si to vypočujem; že to, že by ste sterilizácie nevyužili vy, to neznamená, že tam vonku nie sú muži, ktorí by to podstúpili. To je to, čo som povedala. A potom som hovorila o tom, že teda sú muži, ktorí sú na to zvyknutí. Hovorila som predtým, neviem, či ste boli v sále, napríklad o Kanaďanovi, ktorý na Slovensku podstúpil takýto zákrok, pretože v jeho krajine je to bežné. Môj teda exmanžel bol tiež z Kanady, sme sa o tom rozprávali ako, naozaj tam možnože to ináč vnímajú. Ja nehovorím, že to vaše videnie sveta je proste zlé, iba hovorím, že ja chápem, že aj tam sú prokresťansky orientovaní ľudia, ktorí by to nikdy nepodstúpili. To je úplne v poriadku. Ja im len chcem dať tú možnosť. Ak to nepodstúpia, je to v poriadku, ak využijú tú možnosť, je to v poriadku, ale dnes tú možnosť nemajú a to nie je v poriadku podľa mňa.

    A to, že mi neželáte peklo, za to vám ďakujem. To je pekné od vás takto pred Vianocami.

    A, pán poslanec Uhliarik, aký je skutočný zámer? Ten zámer je úplne čistý. Ja chcem, aby sa sprístupnili služby reprodukčného zdravia pre všetky sociálne vrstvy obyvateľstva, a áno, vy ste poukázali na alternatívu, akou je to možné prakticky navrhnúť to isté, hej, s tým istým cieľom. Ja som tomu otvorená, ja som povedala, že s Ľudom Kaníkom pripravujeme takýto návrh zákona. Akurát som vám povedala, že som vašimi kolegami, teda gynekológmi, bola upozornená na to, že nie je to úplne spoľahlivá metóda a pri vnútromaternicovom teliesku môžu vzniknúť isté komplikácie. Samozrejme, ak budú v pravidelných intervaloch chodiť tie ženy na tie kontroly, možnože sa to dá nejakým spôsobom obísť. Takže ja vôbec nezatváram dvere pred touto alternatívou. Uvidíme, ale musím povedať, že gynekológovia, s ktorými ja som sa rozprávala, pokladali toto za lepšiu možnosť, ale asi je to názor od názoru.

    Ďakujem.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Kuffa. Nech sa páči.

  • K spravodajcovi: Môžte ísť aj predo mnou. Aha, po mne chcete ísť.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega ma pustil k rečníckemu pultu, za čo mu chcem poďakovať. Ale keď už sme tak na seba sa tak pozreli, tak, pán Sulík, chcem vám povedať - a vy to viete veľmi dobre a budete tomu rozumieť a sám ste to tuná aj povedali v tej rokovacej sále -, nič nie je zadarmo, ani tá sterilizácia nie je zadarmo. Tu ste to tak pred chvíľou v tej faktickej poznámke rozprávali, že sterilizácie aby boli zadarmo. No nie sú zadarmo a v živote nie je nič zadarmo a to vy viete veľmi dobre, myslím si, že vám to ani nemusím nejak tak zvýrazňovať, a už vôbec nie sterilizácie. Navyše sterilizácia nemá nič spoločné so zdravotnou starostlivosťou a to je ten zásadný problém, ktorý tuná je, a má to byť hradené z prostriedkov verejného zdravotníctva.

    Ale ja v úvode som chcel pôvodne reagovať na kolegyňu, ktorá predkladá tuná tento návrh zákona. Možno sa bude na mňa tak hnevať, občas tak soptí, no ale budiš. Tak ja zase som len chcel tak nadviazať na to, čo si ako pred chvíľou povedala, že ďakuješ kolegovi, ktorý ti neželá peklo. Ani ja ti ho neželám, ale ja ti, Lucia, želám nebo. A my môžme mať rozdielny názor, určite áno, a vy veľakrát sa naozaj, aj váš klub veľakrát patrí k ľuďom, ktorí takto vybuchujú, soptia tuná, ak niekto odprezentuje ten iný názor. Ťažko sa vám počúva potom ten iný názor.

    Len o ľudskej sexualite, keď chceme rozprávať, tak predovšetkým aby sme rozprávali s veľkou úctou a s veľkým rešpektom. Toto je veľmi vážny zásah do integrity človeka. Plodnosť, to nie je čosi, čo je, áno, v našej, v našom spoločenskom systéme akoby sme to tak pretláčali, že je vnímaná plodnosť ako čosi negatívne. Nie je to čosi negatívne. Plodnosť patrí k tvojej ženskosti, tak rovnako ako plodnosť muža, aj moja plodnosť tiež patrí k mojej mužnosti.

  • Obrátenie sa na spravodajcu.

  • Pán kolega, vy máte štyri deti, minule ste mi to tak povedali, a tak isto cez to všetko nepôjdete sa dať sterilizovať, ja som o tom presvedčený. A keby ste aj uzatvorili aj ten ďalší vzťah a mali by ste tam, ja neviem, možno štyri deti a cez to všetko, dovolím si to povedať, že nepôjdete sa sterilizovať, lebo my muži, ja viem, ja som tiež muž, a my sme veľmi citliví na tú svoju plodnosť a to nie je niečo, čo ja preruším a potom môžem ako pokračovať a odrazu chcem byť plodný a odrazu nie som. A to je presne aj k tej narážke, ktorú ste v rámci diskusie tuná rozprávali, že rovnako ako manželstvo. No manželstvo vidíte, paradoxne ste toho svedkom aj vy, ale je to zvratný proces a nemyslím na to, že sa rozpadne manželstvo a vzniká nové manželstvo, ale keď ste sa rozviedli so svojou manželkou, so svojím manželom, tak tuná je to zvratný proces. Vy sa môžte udobriť a znova spolu pekne žiť a dokonca môžte mať ešte jednu svadbu, keď by to už som to celkom tak ako v tom prenesenom slova zmysle. Kdežto sterilizácia je čosi úplne veľmi vážne. Sterilizovaná žena potom odrazu, ak by trebárs sa rozhodla nejak inak, a rovnako aj muž, a chcela by mať teda deti, nie je to také ľahké a jednoduché.

    Hovoríme tu o umelom oplodnení tehotenstva, ako keby to bolo takéto lusknutie, slabo som luskol, musím lepšie, takéto lusknutie dvoma prstami, vôbec to tak nie je. Vôbec to tak nie je. Veľakrát je to životu a zdraviu nebezpečné, ten proces umelého oplodnenia. Ja som, keď som nespomínal, ak sa zopakujem, tak sa ospravedlňujem. Ja poznám vo svojom okolí a z nášho mesta sú dve ženy, dve ženy, ktoré veľmi chceli mať deti a nemohli mať deti, nesúviselo to so sterilizáciou, ale s túžbou mať dieťa a podstúpili túto procedúru umelého oplodnenia tehotenstva a tá ovulácia, ktorá umelo sa ako vyvoláva, tam niekoľko tých vajíčok sa uvoľňuje, to je veľmi náročné aj psychicky, aj fyzicky pre túto ženu. Ony nakoniec mali tie deti, lebo veľmi po nich ako túžili, ale aká bola ich cena. To nie je cena peňazí, Lucia, veľakrát, ako si to, ako to tu predkladáš, to je veľký omyl. Tam bola oveľa vyššia cena. Aká bola cena? Cena ich životov, obidve tieto matky, paradoxne, obidve tieto matky zomreli. Obidve zomreli. Tak to je tá cesta. Nepredkladajme to tu ľuďom, že umelé oplodnenie je proste čosi, niečo bežné alebo niečo normálne, čo dneska medicína a technika vie to vyriešiť.

    Ja som si prečítal pozorne tento návrh zákona aj dôvodovú správu, vrátim sa teda k tej dôvodovej správe, kde je to uvedené. Ak žena, ktorá má viac ako 35 rokov a má viac ako tri deti, môže absolvovať túto sterilizáciu bezplatne a u žien, ktoré majú viac ako štyri deti, tak môžu túto sterilizáciu uplatniť. V dôvodovej správe je napísané tiež o tejto sterilizácii, ako keby to bolo niečo naozaj, možno len vytrhnutie zuba, ale aj ten zub, ktorý sa raz vytrhne, hej, tak jednoducho je problém ho tam dať naspäť ten istý. Samozrejme, implantáty, dneska máme porcelánové zuby a podobne, ale so sterilizáciou teraz tu takto predkladať, že je to bezbolestivé a to je proste čosi bežné, u mužov je to otázka desiatich minút. No tak, aby sme nepomýlili zase tých ľudí, že to je proste čosi. No ja to zase z toho psychologického hľadiska tak si tu dovolím, pán Uhliarik tu to medicínsky ako zdôvodňoval, ale súvisí to, samozrejme, aj s tým medicínskym pohľadom, ale u sterilizácii ženy tak dochádza k psychickým zmenám. A ak niekto sa rozhodne seba samého invalidizovať, tak myslím si, že je to veľmi vážne ako rozhodnutie, veľmi vážny proces, a navyše, ak je nezvratným takýmto procesom, tak o to je to horšie.

    Tuná oproti pôvodnému návrhu zákona; a ešte sa vrátim, lebo tuná to tak zaznelo, to vnútromaternicové teliesko, aj tak humorne sa to tu o tom rozprávalo, ako keby to bolo tiež len čosi v podstate niečo také len banálne. Neni to banálne, je to v podstate minipotrat, lebo to už je oplodnené vajíčko, ktoré prichádza tým procesom do maternice, a vnútromaternicové teliesko je práve to, ktoré bráni uhniezdeniu sa vajíčka v maternici, hej. Takže to neni taká celkom bežná vec. A žiadnej žene by som to ani nedoporučoval, aby išla touto cestou, lebo táto forma antikoncepcie je veľmi agresívnou, koľkokrát dochádza k perforácii maternice. A, ženy, však máme aj, však máte aj priateľky vo svojom okolí a vo svojej blízkosti a máme známych a rodiny, ktorí možno prešli takýmto procesom, tak, a sú veľmi známe prípady - Lucia tu spomínala ako tých gynekológov -, tak sú mimomaternicové tehotenstvá, mimomaternicové tehotenstvá, ktoré sú veľmi, v takýchto prípadoch veľmi nebezpečné a život ohrozujúce ženy matky. Takže vnútromaternicové teliesko, aby sme tuná tak predkladali, akože však to je o. k. a to je a nič sa akože nedeje, akáže, aká to je bezpečná antikoncepcia. Je to vlastne antikoncepcia, poviem to takto, miniinterrupčná, lebo tam dochádza k interrupcii. V podstate oplodnené vajíčko, ktoré prichádza do tej maternice, tak to teliesko v podstate mu bráni tomu uhniezdeniu na tej stene maternice, hej. Tak tí, ktorí to poznáte, tak viete, o čom hovorím, a, Lucia, ty to máš asi hlbšie preštudované.

    No ja k tej dôvodovej správe sa tuná chcem vrátiť, Toľko, že doposiaľ ten proces, keď žena požiadala, tak 30 dní sa čakalo, no a tento proces bude ako zachovaný s tým, že, s tým rozdielom, že tuná bude prizvaný svedok, hej. Bude to zdravotná sestra, ošetrujúca sestra, ktorá sa stará o túto ženu alebo poskytuje túto zdravotnú starostlivosť, plus ďalšia osoba, ak o to požiada tá osoba, môže byť ešte ďalšia osoba, čo ja považujem za niečo, čo nie je v poriadku a nie je to dobré, lebo ak je to povinnosťou toho zdravotníckeho pracovníka byť ako svedok ako pri tom, aj pri tom podpisovaní ako tej zmluvy alebo teda tej žiadosti, tak ja si myslím, že vťahujeme ešte nasilu a veľakrát aj proti vôli toho zdravotníka, hej. Ja trebárs ako zdravotník, ja by som mal byť problém a asistovať pri tom a teraz byť svedkom ešte čohosi, s čím nesúhlasím. Ja sa pýtam, kde je zase slobodné rozhodnutie toho samotného zdravotného pracovníka a možno aj ten jeho odmietavý postoj a môže byť rôzny, či už z tohto, alebo aj iného sveta. Ja neviem, aké svety si to tu mala na mysli. Ja som to pozeral, že kto sme z iného sveta, z toho druhého sveta, hej, no tak len tak ma, len tak napadlo.

    No, otázka peňazí: 300, 500 eur. To sme už hovorili. Ja som to hovoril tiež v tej faktickej poznámke, že aj keď áno, 300 eur nie je malý peniaz, lebo je to v podstate veľakrát jednomesačná mzda a 500 eur môže presahovať moju jednomesačnú mzdu, ale otázka peňazí otázku plodnosti naozaj nevyrieši. A odôvodňovať to tým, že sterilizácia je len procesom takým, že no tak to je podviazanie vaječníkov alebo prerušenie tých semenovodov u muža, že nedochádza k výberu, vybratiu tých orgánov. Ja som to isté rozprával pred pol rokom, si to veľmi dobre pamätám. Ak by som ti, Lucia, len prestrihol tvoje hlasivky a zostali by ti dnu, plnili by tú funkciu, vedela, vydala by si hlas zo seba? Však to, nič by sme nevybrali, len by sme nožnicami alebo skalpelom tak by sme to prerušili. Nevydáš nikdy hlas a to je to, že veľakrát v podstate človek žije s tou plodnosťou, je vžitý, je to mojím ja, a odrazu je to čosi, čo je umelým spôsobom, aj keď dobrovoľne sa rozhodnem pre tento proces, ale nasilu a to prerušujem, hej, akoby človek strácal tú skutočnú integritu.

  • Študovanie podkladov.

  • No, tá dôvodová správa to hovorí a to je pravdivý výrok, lebo to je naozaj zákrok s celoživotnými dôsledkami. To je vo vzťahu len k tým svedkom, ale ja všetkých by som tak nabádal, aby nešli touto cestou, lebo veľakrát mnohé veci - a tak to tuná odznelo -, mnohé veci vo svojich životoch prehodnocujeme a vec, ktorú keď ja prehodnocujem a chcem ju zvrátiť späť a už tej cesty späť nie je, niet, tak myslím si, že to je čosi.

    No k tej ľudskej sexualite chcem ešte, ak dovolíte, tak si poviem, aby sme tak aj úctivo o tom rozprávali, aby možno to nebolo také posmešné, ale je to, myslím si, že veľmi citlivá téma rozprávať tuná ako v parlamente o tom, tak tu sa to naozaj ťažko aj o tom hovorí, lebo však jednak sme tu rôzni, aj s rôznymi pohľadmi. A nie sme takto tuná nastavení, ale dôležité je v spoločnom nažívaní medzi mužom a ženou, aby rovnako aj muž, aj žena, ale to musia byť manželia, aby boli oni otvorení pre to prijate tých detí. Ak sú otvorení pre prijatie to detí, Lucia, predstav si, oni sú ochotní priniesť aj takú obetu, a keď, aj keď to možno nebudeš chcieť pochopiť, tak v čase plodných dní ženy zrieknu sa tej sexuálnej otázky. To nie je len, že tí manželia teraz, tak jak si to povedala, že či to 20-krát do mesiaca, alebo viackrát, alebo menejkrát a to, to hovorí o tej kvalite spolunažívania.

    Sexuálna otázka nie je otázkou, ktorú by som podceňoval, určite je veľmi dôležitá ako spolunažívanie, ale to nie je v početnosti ani v technike a jednoducho, že ten zväzok partnerský alebo manželský je trvácny alebo vytrvalý.

  • Študovanie podkladov.

  • Ja keď tak na záver ešte by som takto povedal, že tuná je tak paradoxne v tomto návrhu zákona, účinnosť tohto zákona by sa, navrhuje, teda stanoví dňom 1. marca 2014. Marec, mesiac marec je paradoxne, 25. marec, aby som bol presný, je dňom počatého dieťaťa. Ja nebudem hlasovať za tento návrh zákona a dávam aj procedurálny návrh, aby tento návrh zákona bol stiahnutý z rokovania. Neviem, koľkokrát ešte bude tuná predložený do pléna tejto Národnej rady, ale koľkokrát bude predkladaný tuná, toľkokrát vystúpim proti návrhu tohto zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. No, pán Kuffa, uhádli ste, keď budú sterilizácie zadarmo, nedám sa sterilizovať, to, to ste sa trafili úplne presne a nedám sa ani teraz, aj keby som musel zaplatiť, alebo aj keby som to mal zadarmo. Len to, čo my navrhujeme, nie je, že to musíte využiť, vy asi máte veľký strach, že keby tento náš návrh prešiel, že vy musíte ísť na sterilizáciu. Pán Kuffa, nemajte najmenšiu obavu, vy nemusíte ísť. Iba keď budete chcieť. To je práve vec osobnej slobody, to je niečo, čo dosť veľa ľudí v tejto sále nevie pochopiť, že treba nechať tých ľudí samých o sebe, o svojom živote, nechať ich rozhodovať, a nie rozhodovať za nimi, za nich. Ja teda si netrúfam hovoriť a netrúfam si ani len myslieť, že by som vedel lepšie, ako majú ľudia žiť, ako oni.

    Štát a zákony sú tu len na to, aby pripravili také podmienky a taký zákonný mantinel, v ktorom sa tí ľudia vedia hýbať, ale nemali by ich vodiť za ruku. Toto smieš, toto nesmieš, mentolové cigarety nie, lebo tie škodia zdraviu, skrátka, my robíme z ľudí debilov, nielen my aj Európska únia. A tie sterilizácie, ony sú dnes úplne dobrovoľné. Toto, čo hovoríte, tak predložte návrh zákona, že ich zakážeme, a potom tá vaša argumentácia by mohla čiastočne platiť. My len vravíme, že ľudia, ktorí nemajú peniaze, ktorí majú málo peňazí - sám ste to konštatovali - a rozhodnú sa takýto krok podstúpiť pri splnení tej podmienky veku a tých štyroch detí, tak im to umožníme preto, lebo pre našu spoločnosť je to rádovo lacnejšie. To je jediné, čo hovoríme, nič viac. A nebojte sa, vy nemusíte ísť na tú sterilizáciu, pán Kuffa, normálne klídek, klídek.

  • Ďakujem. Štefan, hovoril si o zásahu do integrity človeka. Predstav si, že je niekto v situácii, keď vie, že robí absolútne maximum pre to, aby uživil seba, svoju partnerku alebo svojho partnera a dajme tomu tri alebo štyri deti, ktoré majú. Zistí, že je na úplnej hrane svojich síl a schopností aj finančných možností, a takýto človek jednoducho nebude mať možnosť s tým procesom plodenia detí 100-percentne niečo urobiť. Dajme tomu splodí ešte jedno alebo dve a keď už sa dostane za tú hranu svojich vlastných možností, tak jednoducho sa tá rodina začne rútiť, lebo už nemá prostriedky na to, aby dokázala vyžiť. To, to je zásah do integrity človeka, ktorý by určite stál za zváženie.

    Hovoril si o tom, že, že treba myslieť aj na zdravotníkov, ktorí by museli tie úkony vykonávať, ale ten zdravotník, ktorý by ho vykonával, on by vôbec nevedel, že odkiaľ je ten úkon platený, že ten, či si ten, či si ten klient za to platí sám, alebo či je platený z verejného zdravotníctva. To znamená, že prejdenie alebo neprejdenie tohto zákona by na toho zdravotníckeho pracovníka nemalo absolútne žiadny vplyv, lebo on by vykonával to, čo vykonáva aj doteraz, akurát niektoré tie úkony by zaplatil štát. To by bol jediný rozdiel.

    A to, čo si hovoril o tých dvoch ženách, že dve ženy, dve ženy sa dali umelo oplodniť vo vašej obci a obidve zomreli. Existuje jedna zásada, ktorá hovorí, že korelácia nie je kauzalita. To znamená to, že dve straky preleteli ponad môj dom a v ten istý deň sa mi zapálil vianočný stromček, je, sú veci, ktoré sa vyskytli v ten istý čas, ale nemajú spolu žiadnu logickú súvislosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pri tom, pri tej ďalšej osobe so zdravotníckeho personálu chcem povedať, že ak by to on nechcel urobiť, že by, že by nechcel byť na, participovať na tom podpise toho informovaného súhlasu, tak môže si uplatniť výhradu svedomia, tak isto ako pri interrupciách.

    Hovoríš, že chceš nabádať, aby ľudia nepodstupovali sterilizácie. Tie sterilizácie sa dejú aj dnes, choď a nabádaj, Štefan, aj keby prešiel tento návrh, aj potom choď a nabádaj ľudí, aby nešli na tie sterilizácie! Máš na to plné právo, ale daj tým ľuďom možnosť! Dnes tú možnosť nemajú.

    Ten návrh predložím toľkokrát, koľkokrát to bude potrebné, kým sa nenájde niekto iný, kto predloží niečo rozumnejšie, za čo by som mohla zdvihnúť ruku, tak, aby to túto situáciu upokojilo a vyriešilo. A strašne pekne aj tebe ďakujem teda, že mi želáš to nebo, ja toľko neba si ani nezaslúžim, a ďakujem aj za tú prednášku o mojej plodnosti, ktorá patrí k mojej ženskosti. Ja ti sľubujem, že na oplátku ťa naučím čítať s porozumením dôvodové správy, lebo môj návrh nie je o interrupciách, nie je ani o umelom oplodnení, ani o vnútromaternicovom teliesku, a tomu si venoval podstatnú časť svojho prejavu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, ja ozaj len krátko. Štefan, nebudem komentovať to, čo si hovoril, ani to opakovať. Skôr ja myslím, že je zmyslom, alebo je možnosť vo faktickej poznámke reagovať aj na taký širší komunikačný kontext tejto témy. Ona ma zaujíma aj z hľadiska jazyka. Niektoré veci tu natvrdo povedala kolegyňa Nicholsonová pri súložení a vtedy som si všimol šum, ktorý tu, ktorý tu vyvstal, a to isté sa opakovalo, keď ty si hovoril o rytme a technike sexuálneho vzťahu v manželstve so všetkým požehnaním, ktorý k tomu patrí. Ale všimol som si práve ten kontext okolo tej tvojej reči, najmä na podpredsedníčke Zmajkovičovej, permanentne mala úsmev na tvári, ako jemný purpur do líc chytala. Som hovoril, toto je téma konečne, ktorá má grády ako a je to, je to veľmi milé, je to veľmi milé cítiť v lufte také napätie a napriek rôznostiam, akí sme tu, tak ja myslím, že táto téma nám svedčí. Čo hovoríte, chlapci a dievčatá?

    Ďakujem.

  • No áno, aby sme komunikovali aj vzájomne medzi sebou tak, aby sme si nenadávali, ale je to príjemnejšie, keď sa na seba usmievame a cez to všetko, že máme tak diametrálne, diametrálne odlišné názory.

    Pán Sulík, ja len toľko som chcel povedať, viete, vy ako liberál a hovoríte na jednej strane, že to je teda dobrovoľné, aby to bolo platené, ale však myslím si, že mohli ste to tak aj viac zvýrazniť, jednoducho zadarmo to nie je, tá sterilizácia. A rovnako ako vy nechcete ísť na tú sterilizáciu, ja tiež nepôjdem a už nemám navyše ani žiadne dôvody na to, aby som čosi také ako podstupoval. Ale ja vyzývam tých druhých, ktorí sú mladí, muži a ženy, aby to neurobili, lebo je to proces nezvratný, ak to urobia, tak sú to veci, ktoré človek veľakrát vo svojom živote prehodnocuje a chcel by ich zmeniť. Koľko vecí tak urobíme vo svojom živote a nie je to možné. Potom naozaj len nám slzy tečú dolu lícami a to je ten problém, ktorý tuná je.

    A tí zdravotníci, áno, môžu si uplatniť výhradu vo svedomí, ale my ho zákonom práve tuná zaväzujeme, vy ako liberáli v podstate vydávate tú povinnosť tým zdravotníkom, že musí tam byť ako tento svedok, je to v tej dôvodovej správe, a v tom je ten problém. V tom je ten problém.

    A jednoducho pánovi Sulíkovi ešte keď by som tak povedal, všetko to, čo nie je zákonom zakázané, tak je v podstate dovolené, takto funguje náš právny systém, ak veci všetky, ktoré v podstate človek koná a nie sú zákonom zakázané, tak nie sú protizákonne. Ja by som to nespájal toto ako s tou sterilizáciou, ktorá tuná sa teraz tak, a keď som sa možno dotkol aj tých iných tém, tak som sa dotkol preto, lebo v rámci rozpravy tuná vyvstali. Rovnako aj tá rómska problematika, ako aj pred polrokom sa tuná otvorila, ako keby to bola druhotriedna skupina ľudí.

  • V zmysle rokovacieho poriadku požiadal o slovo pán spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne za slovo. Tak vystúpim aj ja v rozprave a rád by som povedal pár slov. Nadviažem na faktickú poznámku pána Kvasničku, mimoriadne zmierlivú, až ma teda prekvapuje, pán Kvasnička, že možno štvrťhodinu skôr z vašich úst vyšlo, že "sofistikovaný etnický holokaust", to som myslel, že padnem z tej stoličky, keď som to počul.

    Ale teraz vážne, ten základný problém, ktorý my sa snažíme nejako riešiť - a zámerne hovorím o probléme, lebo veľakrát to problém je -, je ten, že ako regulovať počet detí tak, aby ich tí manželia alebo teda tí rodičia dokázali uživiť. Ja počkám dokým... Ako teda regulovať ten počet detí tak, aby ich rodičia dokázali uživiť. Cirkev tomuto dala množstvo návodov, minule som tu už rozprával, že množstvo cirkevných pravidiel je o sexe a áno, najľahšia možnosť je nesexovať, skrátka nebude sa a iba teda za účelom toho plodenia detí. Sú aj takí občania medzi nami. Druhá možnosť je antikoncepcia, tretia možnosť je interrupcia a toto je jedna z možností. Ale myslím si, že je veľmi správne, že ľudia, že rodičia, páry majú čím viac možností, ako regulovať počet detí, za ktoré chceme, aby boli zodpovední, ktoré chceme, aby vychovávali a živili. A keď toto od nich chceme, tak mali by sme im dať aj do rúk čím viac nástrojov na reguláciu, na riadenie počtu detí. Na tejto úvahe nie je nič zlé, dúfam, že nikto sa teraz necíti nejak hrozne dotknutý.

    Tá prvá možnosť, nesexovať, tú majú aj chudobní, aj bohatí, toto si myslím, že táto možnosť je zadarmo, doslova zadarmo všetkým k dispozícii. Ale toto je, pán Kuffa, to mi verte, možno že vy za to platíte, ale toto je určite zadarmo.

    No ale keď ideme k tým ďalším možnostiam, tak konkrétne tie sterilizácie sú vlastne dostupné len bohatým. Lebo keď ja z môjho poslaneckého platu mám dať 300 eur, tak je to 10 % mojej výplaty. Pán Kuffa, nebojte, nespravím to, ani dnes to nespravím. A predsa len človek, ktorý žije zo sociálnych dávok, uňho by to vyšlo na trojnásobok, štvornásobok alebo neviem koľko tej základnej sociálnej dávky. Toto sú veľké rozdiely. A my si môžeme povedať, no veď jasne, v poriadku, veď nakoniec aj farebný televízor je, ja neviem, taký už luxusný je pre mňa jeden mesačný plat a pre niekoho zo sociálnych dávok je to desať mesačných platov alebo tridsať, áno, to je pravda. Ale spoločnosť má oveľa väčší záujem na tom, mala by mať oveľa väčší záujem na tom, aby rodičia dokázali rozumným spôsobom sa rozhodnúť pre ten správny počet detí, ktorý si oni trúfajú uživiť a vychovať, ako že by mala spoločnosť mať záujem na tom, či bude mať každý farebný televízor a aký. Preto by sme mali aj ľuďom, ktorí si to nemôžu dovoliť, túto možnosť sprístupniť.

    A teraz vstupuje do hry to, či to je zadarmo. Samozrejme, že nie, pán Kuffa, ja s vami súhlasím, tie sterilizácie zadarmo nikdy nebudú, ani náš návrh nie je, že je zadarmo, ale my navrhujeme, aby boli bezplatné, aby boli hradené zo zdravotného poistenia a keď je teda s tým problém, ako aj pán Uhliarik vravel, tak nech sú hradené, nech sú hradené kľudne z nejakých sociálnych fondov, toto nemá byť podstata veci, ale aby spoločnosť, aby všetci daňovníci znášali tie náklady za to, že jedinci sa nechajú sterilizovať. A to hovoríme my, čo sme za čím menšiu mieru prerozdelenia, že toto je správne. Je to správne preto, lebo je to s odstupom najlacnejšie riešenie. Keď totiž sa narodí nejaké ôsme dieťa v poradí a nedostane ani vzdelanie, ani výchovu a celý život nepracuje, tak toto sú oveľa vážnejšie a nákladnejšie problémy.

    Preto dovoľte mi zopakovať, tie sterilizácie sú už dnes dobrovoľné, kto chce, tam ide, a my len navrhujeme, aby neboli len dobrovoľné, ale aj bezplatné a tým chceme dať voľbu, možnosť voľby aj chudobným. A, samozrejme, nie je to tak, že my teraz tých ľudí ideme nútiť. Veľmi ma v tejto súvislosti prekvapuje už spomenutý výraz "sofistikovaný etnický holokaust" a takisto pán Přidal pridal "kultúra smrti". O tomto by sme sa mohli baviť, keby tu prebiehala diskusia, že majú sa povoliť sterilizácie alebo majú sa zakázať, ale ony povolené sú a sú dobrovoľné, už dnes ktokoľvek tam môže ísť a chodí tam len nejaký obmedzený počet ľudí.

    No a teraz do tohto vstupuje argument, že, no dobre, ale veď aj keby boli zadarmo, tak by tam predsa nik nešiel. No veď dobre, tak keď tam nik nepôjde, tak tam nik nepôjde, no tak ježiš, tak pribudol nejaký jeden riadok v zákone a nikto to nevyužíva. Ale dôležité, myslíme si, je, že dali sme ľuďom o jednu možnosť navyše, že v jednom ďalšom prípade my nechávame rozhodnúť sa ľudí a že im umožňujeme to, aby sa nerozhod..., aby sa oni mohli rozhodnúť.

    Tu v parlamente padajú rozličné návrhy, napr. také, že znásilnené, znásilnené ženy by tie deti mali donosiť a štát by ich mal odkúpiť potom, alebo teda im za to zaplatiť. Naozaj takýto návrh padol od jedného nášho kolegu, tak ja si teda myslím, že to je ďaleko rozumnejšie možno, keď sa, keď to necháme na tých ľudí. A v tomto prípade to tiež chceme nechať na tých ľudí. Aké sú alternatívy, keď tá žena nechce mať deti, alebo preto že ich nemôže uživiť, alebo preto, lebo ich nechce mať. Toto má byť len jedna z ďalších možností.

    Pani Mezenská povedala, že no veď my musíme tie deti vychovať a sa o ne postarať a radšej im poďme pomôcť. Robme to! Poďme to spraviť tak, ako sa o to naša spoločnosť a všetky vlády snažia 20 rokov a vidíme výsledky. Ak, tak dovoľ..., dajme teraz tie sterilizácie bezplatne a keď už teda jedného dňa sa dokážeme ideálne o všetkých postarať, tak potom ich môžeme kľudne tú bezplatnosť zrušiť. Ale čakať až teda dokážeme sa o všetky ženy postarať, to je čakanie na Godota.

    A zatiaľ čo rôzni humanisti kričia "genocída" alebo "etnický holokaust", pán Kotleba zbiera hlasy, a to je preto, lebo sa nerieši rómska problematika. A jasne, nebudeme sa tváriť, i keď náš návrh sa má týkať všetkých občanov rovnako, ale jasné, že predpokladáme, že využijú ho skôr ženy z rómskych osád, ktoré už skrátka majú veľa detí a nechcú mať ďalšie, nechcú mať ďalšie, nechcú mať trvalo ďalšie a vedia to, lebo tých detí majú šesť alebo osem, alebo štyri, skrátka už nechcú mať viac detí. Lebo vedia, že ich nevedia vychovať, lebo tie deti v mnohých prípadoch možno fetujú, možno, možno spáchajú nejakú kriminálnu, páchajú nejakú kriminálnu činnosť, a my v podstate pred tým zatvárame oči a strkáme hlavu do piesku všetci.

    To ešte kolegov z KDH treba možno oceniť, že majú k tomuto nejaký zásadný postoj, ktorého sa budú držať, aj keď sa, myslím, nestotožňujeme, ale tak oni majú svoje videnie sveta, ale kolegovia zo SMER-u, tí sa tvária, ako keby sa ich to netýkalo. Ale bolo to vaše vrece zemiakov, ktoré v Banskej Bystrici prehralo voľby, páni, vaše vrece, pán Maňka! A ja si myslím, že treba konečne začať riešiť, a tento návrh, aby sterilizácie boli bezplatné a dobrovoľné, sú už dnes, ale aby boli navyše bezplatné, je jeden z našich tridsiatich návrhov, ktorými, ktoré sme predložili ako riešenia k rómskej problematike. Vy teraz sa môžete tváriť, kolegovia zo SMER-u, že nepočujete, a dívať sa do stropu a do stola a neviem čo a čakať, až konečne skončím, áno, ale ten problém tým nevyriešime. Ten problém tu je a vy to veľmi dobre viete.

    Slovensko, samozrejme, bojuje s nízkou pôrodnosťou, no ale má zmysel, aby sa rodili práve takéto deti, ktoré ani tí rodičia nechcú, tá matka minimálne? Toto predsa nemá zmysel, predpokladám že aj pán Martvoň si je napriek svojej technokratickej argumentácii toho vedomý.

    Ďalšia vec, ktorá, ktorá bola spomenutá, je tá zmena toho životného rozhodnutia. No človek veľakrát zmení nejaké životné rozhodnutie, ale my sa teraz netvárme, že náš návrh spôsobí to, že nejaká matka bude násilne, ktorá túži po dieťati a chodí na umelé oplodnenie, že ona bude násilne sterilizovaná a nebude mať žiadne dieťa. To je zámerné a najmä veľmi nekorektné prekrúcanie nášho návrhu; to teraz hovorím najmä kolegom z KDH; veď my vôbec takéto niečo nehovoríme. Po prvé, je tam podmienka 35 rokov, žena v tridsiatich piatich rokoch už čosi zažila. Po druhé, je tam podmienka už existujúcich štyroch detí. Môže sa stať, že niektoré sa, niektorá žena sa nechá sterilizovať a o pár rokov svoje rozhodnutie zmení, ako vravel pán Uhliarik. Ale argumentovať tým, že a potom im budeme musieť draho platiť umelé oplodnenie, je nesprávny z dvoch dôvodov. Po prvé, predsa, pán Uhliarik, nie zďaleka každá jedna žena zmení svoje rozhodnutie. Nakoniec aj dnes už predsa sú sterilizácie a nemám vedomosť o tom, že by každá jedna o pár rokov zmenila svoje rozhodnutie. A po druhé, kde je povedané, že aj to umelé oplodnenie musí platiť, musí byť hradené zo zdravotného poistenia. Predsa nemusí byť.

    Áno priznávame sa k tomu, bezplatné sterilizácie, ktoré už dnes sú dobrovoľné, majú byť jeden z bodov riešenia rómskej problematiky. Poctivo sme ten návrh pripravili, je to v súlade so všetkými možnými pravidlami, snažíme sa to demokratickým spôsobom tu presadiť a tento návrh zrealizovať. A majte na pamäti, keď dobre, môžte opäť raz zamietnuť, jasné, pani Laššáková ukáže prst dole a je to vybavené. Ale pán Kotleba nepotrebuje pani Laššákovú a keď nebudeme vážne riešiť rómsku problematiku - a my tých návrhov máme ďalších 29 - a keď to nebudeme vážne riešiť, ale budeme to zahmlievať diskusiu o akomsi - počkajte, to si musím, to si musím prečítať - "sofistikovanom etnickom holokauste" a budeme sa tu hrať na veľkých humanistov, tak spoločnosť bude len horšia. My tu máme za dverami problémy, ktoré musíme riešiť a ktoré neriešime.

    Vidím, že je o štyri minúty päť, takže ja presne o piatej hodine skončím.

    Pani Mezenská vravela, že máme to postaviť na tej pomoci a tak ďalej. My len predkladáme jednu z ďalších možností, nehovoríme, že vyrieši všetky problémy, nehovoríme, že už teda nastane svetový mier, je to jedna z ďalších možností a nikoho nenútime, toto sa asi nezdá, nedá opakovať málokrát, toto treba donekonečna opakovať, lebo stále počúvam, že no ale ktorý muž pôjde na sterilizáciu a tak ďalej. Veď my nikoho nenútime, dáme jednu možnosť navyše. A tu argumentovať, pán Martvoň, že no veď ale aj komunisti platili za to a potom mala krajina alebo štát problémy, lebo bol medzinárodne obvinený, že robí násilné sterilizácie, veď my nechceme za to platiť, preboha, my len chceme, že to, čo je dnes dobrovoľné, avšak si to musí človek zaplatiť, tak bolo by dobrovoľné ako doteraz a už by si to nemusel zaplatiť, lebo by to tieto náklady znášala zdravotná poisťovňa na úkor všetkých daňovníkov. Áno, a myslíme si, že to je v mnohých prípadoch veľmi rozumná investícia.

    V New Yorku, kde začiatkom prvej polovice 90. rokov výrazne klesol počet vrážd, bádali, bádali, že čím to tak asi môže byť, a potom zistili, že 20 rokov skôr - že tam je súvis -, že 20 rokov skôr boli povolené interrupcie. Nech si domyslí z tohto každý, kto chce, čo chce, ale keď my budeme počúvať stále len humanistov, ktorí nám tu rozprávajú, že Róm je v podstate chránené zvieratko a neviem čo všetko, uvedomte si, že oni nemusia ani riešenia hľadať a sedia niekde bohviekde a potom sa im ľahko kváka. Ale vaši voliči, aj naši, aj nás všetkých, tí žijú tu na Slovensku. A stretávajú sa reálne s týmito problémami. Inak by nejaký Kotleba v Bystrici nemal šancu poraziť vrece zemiakov.

    Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca, päť. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Zároveň, kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem tri minúty prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Zaznievanie gongu.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch. Poprosím pána poslanca Halúza, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Figeľa, Abrhana a pani poslankyne Gibalovej na vydanie zákona č. 400 o štátnej službe, tlač 772.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, nepodal žiadny pozmeňujúci návrh, preto vás prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa, Pavla Abrhana a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 772.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 51 za, 15 proti, 69 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Brocka uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslankyne Jurinovej na vydanie zákona č. 461 o sociálnom poistení. Je to tlač 773.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 773.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 59 bolo za, 5 proti, 74 sa zdržalo.

    Ani tento návrh nezískal podporu a nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Odhlasovali sme dva prerokované body, vyhlasujem prestávku. Prerušujem rokovanie programu 27. schôdze. Vyhlasujem prestávku do 17.10 a budeme pokračovať 28. schôdzou, ktorú som zvolal na základe skupiny, požiadavky skupiny poslancov.

  • Prerušenie rokovania o 17.05 hodine.

  • Po prerušení rokovania 27. schôdze NR SR sa začalo rokovanie 28. schôdze NR SR o 17.10 hodine.

  • Po skončení rokovania 28. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 27. schôdze NR SR o 17.20 hodine.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 27. schôdze. Na vystúpenie pána poslanca Sulíka faktické poznámky.

    Pán poslanec Kvasnička.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som si urobil, teda som sa prihlásil na...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec. Dámy a páni, poprosím vás, pokračujeme v rokovaní.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Prosím vás, keby ste mi čas vrátili, dobre? Lebo bežal čas, keď ste robili poriadok.

  • Dajte ešte raz dve minúty pánovi poslancovi.

  • Dobre. Ja som sa prihlásil, fakt som si faktickú prihlásil hneď po prvých troch vetách pána poslanca Sulíka. Trošičku možno si poopraviť treba vzdelanie, čo sa týka cirkevnej doktríny. Možno viete, možno nie, ale od čias prinajmenšom druhého vatikánskeho koncilu sa aj v cirkvi uznáva, aj v katolíckej cirkvi uznáva funkcia sexuality manželskej - aj v tej kreatívnej, teda tvorivej, aj v tej rekreatívnej, teda hedonistickej, keby sme chceli povedať, oblasti - a nie je s tým žiadny problém, pokiaľ, samozrejme, sa nezabraňuje tehotenstvu a prijatiu života. To je, to je možno ten doktrinálny rámec.

    Ja si ale myslím, že to, čo tu nehovoríme a mali by sme hovoriť, je integrovaná sexualita. Integrovaná, rozumej zodpovedná, a je jedno, či ide o celibát, či ide o sexuálnu abstinenciu manželov, ak sa na nej dohodnú, alebo či ide o konzumovanú sexualitu. Ten, kto túto integritu nemá, pán Sulík, bude problémom, či už sexovať bude, alebo nebude.

    A ešte jeden, jeden taký paradox, ktorý, keď vás pozerám a vnímam, sa mi objavuje. Stále spomínate slobodu voľby. To je fajn, ale za akú cenu, keď všetky, keď jedným aktom takejto voľby všetky ďalšie voľby v tej istej téme sú už vylúčené? Viete, že čiže slobodou voľby k neslobode voľby. Je taký zvláštny liberálny paradox.

  • Pán Sulík, manželstvo nemôže byť zredukované iba na sex. Ak by bolo to tak, tak sa rozpadne. Každé jedno manželstvo. To je veľmi málo. Manželia vytvárajú spoločenstvo lásky a prostredie pre plodenie detí. A to je podstatný rozdiel.

    A to, že, jak ste to, ten terminus technicus, ja som tu počul, zadarmo tú sterilizáciu, dobre, bezplatne. Aký je medzi tým rozdiel? Hej? Všetci daňoví poplatníci zaplatíme jedincovi alebo jedincom, aby mohli ísť na sterilizáciu, to teda zaplatíme a to nie je zadarmo. Ani sex nie je zadarmo (povedané so smiechom), aj keď ste sa takto smiali, lebo sex bez lásky ťa vyprázdňuje. Skutočná, úprimná láska, tá ťa napĺňa naozaj šťastím. Takže to nie je tak, že je zadarmo. Áno, môžeš si sex kúpiť, ale to by si musel ísť do verejného domu, aby si si kúpil takýto sex, vtedy si ho môžeš kúpiť. Ale to ťa nenaplňuje, len ťa vyprázdni.

    A k umelému oplodneniu, tiež ste sa dotkli tejto témy, to nie je len otázka peňazí, ale predovšetkým rizika zdravia a života ženy a predovšetkým detí. Ja som to nespomenul, ale veľakrát a často sa to robí tak, keď nepoznáte ten proces, tak embryá sú viaceré, ktoré sú implantované do maternice ženy, a teda tam sa čaká, aj sa skúma, ako potom pozoruje sa tá žena, ktoré tie embryá sa prijali a uhniezdili sa v maternici. Ak je tomu tak, že sa tam uhniezdia dve, tri alebo päť tých embryí, potom nastáva proces taký, že tie ostatné, ďalšie deti sa usmrcujú. Usmrcujú sa vpichnutím injekcie.

    Je to, to nie je také niečo, umelé oplodnenie, ako sa tuná to predkladá a zvlášť tuná v tej Národnej rade, že to je úplne všetko okej, však si to zaplatím, alebo nezaplatím, a dokonca z verejného zdravotníctva že si zaplatím. Ale tu sú tie riziká a sú tuná ohrozené takisto aj životy detí a predovšetkým aj ma...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Hlina. Nie je v sále. Pán poslanec Poliačik.

  • Richard, ja súhlasím s tým, že o tej takzvanej skratke, ktorá je populárna a veľmi nepresná a hovorí sa jej rómsky problém, je treba začať hovoriť a je treba predkladať reálne riešenia. Nemyslím si, že len ľudia, ktorí sa hrajú na humanistov, predkladajú tie riešenia. Myslím si, že tie riešenia predkladá mnoho ľudí, ktorí reálne humanistami sú, a ja SaS ako stranu, ktorá obhajuje hodnoty humanizmu, takisto pokladám a myslím si, že posilňovanie možností ľudí k slobodnému výberu v akejkoľvek oblasti, ktorá ich nepoškodzuje, je súčasťou humanizmu ako takého. A preto si myslím, že netreba zbytočne polarizovať tú diskusiu na tých, ktorí o tom nič nevedia a dávajú plané návrhy, a potom na tých, ktorí to jasne poznajú, lebo to je presne, to je presne ten slovník ľudí, ktorí, ktorých zástupca vyhral v Banskej Bystrici župné voľby.

    Našou úlohou je ukazovať, že problémy, ktoré on tvrdí, že pomenúva, pomenúva nepresne a že riešenie, ktoré on tvrdí, že prináša, nedosahuje výsledky. Naša úloha je prinášať poctivé riešenia a ukazovať na problémy, ktoré tieto riešenia prinášajú. Preto tento zákon nepovažujem za jedno z riešení takzvaného rómskeho problému. Považujem ho za riešenie problému, ktorý, ktoré, ktorý tkvie v tom, že niektorí ľudia jednoducho nemajú priestor na to, aby mohli uživiť väčší počet detí. A akákoľvek ideologická nálepka tomu problému môže len...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Brocka. Nie je v sále. Pán poslanec Sulík, faktická, s reakciou.

  • Ďakujem pekne. Pán Kvasnička sa tu nenachádza? Tak ja potom už ani nemám. Končím s mojou faktickou, ďakujem.

  • Teraz otváram ústnu rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Faktická poznámka päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem. Pani predsedajúca, neviete, prečo mi tu bliká už teraz to svetielko, ktoré hovorí "končiť"? Veď ja som ešte nezačal.

  • Že by zariadenie vedelo, že nebudete hovoriť správne a chce už ukončiť?

  • Povedané so smiechom, smiech v sále.

  • Mimoriadne, mimoriadne. Bojím sa, že v tom máte prsty, ale nechajme to tak.

  • Reakcie zo sály.

  • Takže ja by som chcel prísť, ja by som chcel prísť s vyčistením tejto, tejto diskusie, aspoň čo sa týka používania logiky a nejakého, nejakej poctivej argumentácie. Viacej vecí, ktoré sa týkali nepoctivých argumentov, som spomenul v mojich faktických poznámkach. Len veľmi v skratke ich zopakujem. Začnem od definície zdravia, o ktorú sa tu opieral jednak pán kolega Uhliarik, hovoril o nej trochu aj Štefan Kuffa pri tom, keď hovoril o zásahu do integrity človeka.

    Definícia zdravia podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa totiž neobmedzuje len na funkciu telesných orgánov. Naopak, hovorí, že zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nie je len neprítomnosťou choroby alebo postihnutia. To znamená, že zdravie sa chápe širšie ako dosahovanie pohody na minimálne troch úrovniach, a to je telesná, duševná a sociálna. A myslím si, že minimálne úroveň duševnej a sociálnej pohody je to, o čom hovorí tento návrh. Hovoríme o tom, že ľudia, ktorí majú obrovské problémy vychovávať deti a nemajú prostriedky k tomu, aby ďalšie deti, nemajú, trpia na úrovni duševnej a trpia na úrovni sociálnej. A ak tomuto utrpeniu chceme predísť a tým pádom napĺňať definíciu zdravia podľa, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, potom je aj toto možné chápať ako zákrok, ktorý speje k zdraviu tak, ako ho WHO chápe.

    WHO ďalej píše: "Právo na rozvoj, ochranu a obnovu zdravia patrí medzi základné ľudské práva. Každý bez ohľadu na rasu, náboženstvo, politické presvedčenie, ekonomický a sociálny status má právo na požívanie najvyššej dosiahnuteľnej úrovne a kvality zdravia."

    Ak teda uznáme, že duševné a so..., že duševná a sociálna pohoda sú súčasťou zdravia, a ak uznáme, že každý bez ohľadu na ekonomický a sociálny status má právo na čo najvyššiu úroveň tohto zdravia, potom tento návrh k takémuto zdraviu speje. "Zdravie patrí medzi základné ľudské práva všetkých ľudí na svete," je posledná veta definície WHO.

    Ďalší problém, ktorý tu bol prednesený, hlavne zo strany kolegov z KDH, je problém prirodzenosti. Máme sa správať v súlade s našou prirodzenosťou. Poďme si teda pozrieť, čo je to ľudská prirodzenosť na základe jej biologického určenia a toho, že čím sme vlastne my ako homo sapiens sapiens vybavení. My sme v podstate veľmi chytré softvérové zariadenie, ktoré ale obýva schránku lovca a zberača. Naše telo sa z čias lovcov a zberačov nijak významne nezmenilo.

    A Radim Uzel, uznávaný gynekológ a sexuológ, píše: "Odlišné to bolo u lovcov a zberačov, ktorí nepoznali poľnohospodárstvo a živili sa len divokými" zvera, zverami, "zvieratami a plodinami z pralesa. Tam žena dostávala prvú menštruáciu zhruba až okolo 18. roku života. Prvýkrát otehotnela ako 19- alebo 20-ročná, mala prvé dieťa, ktoré tri až štyri roky plne kojila. Keďže počas doby intenzívneho kojenia vylučuje zvýšené množstvo hormónu prolaktín, ktoré blokuje činnosť vaječníkov, žena nemohla otehotnieť. Otehotnieť mohla až vtedy, keď odstavila dieťa od pŕs. Interval medzi deťmi bol preto najmenej 5 rokov. Vďaka spôsobu výživy jej potom menštruácia ako 35-ročnej zhruba skončila. Čiže porodila dve až tri deti a počet jej menštruácií za celý život by sa dal spočítať na prstoch jednej ruky.

    Čarovné na tom je, že asi takto to s nami príroda myslela, avšak s poľnohospodárstvom bol, nastala vlastne vo vývoji ľudstva významná zmena. Spôsobilo ochorenia, obezitu, rakovinu a iné"; s týmto sa dá polemizovať podľa mňa s pánom Uzlom; "spôsobilo to aj to, že žena dnes za celý svoj život môže porodiť až 12 detí a každý mesiac sa jej zbytočne opakuje menštruačný cyklus. Ten v súčasnosti prichádza skôr, pretože potravina poľnohospodárskeho pôvodu má vplyv na skoršie dosiahnutie dospelosti. Preto sa pýtam, načo je potrebná menštruácia už od 13 rokov?" pýta sa pán Uzel.

    Ja mu na to odpovedať nemôžem, ale každopádne, čo z tohto vyplýva, je, že ľudskou prirodzenosťou podľa jeho biologického určenia ako druhu je, že ženy ľudského druhu začínali menštruovať neskôr, tým, že kojili deti, tým, že počet detí, medzi nimi bol rozdiel tri až štyri, niekedy päť rokov, tak bol prirodzene menší, do toho keď prirátame detskú úmrtnosť v tom období, tak koniec koncov tá ľudská matka bola, bola rada, ak odchovala deti dve a tam to skončilo. Ten stav, ktorý je dnes, že v podstate vďaka medicíne, vďaka kvalitnejšej strave, vďaka mnohým iným veciam ženy môžu mať niekedy až, koľko mala Mária Terézia detí?

  • Obrátenie sa na navrhovateľku.

  • Šestnásť? Šestnásť. Tak to nie je, to nie je podľa toho, čo tvrdí pán Uzel, prirodzené. To nie je v súlade s ľudskou prirodzenosťou.

    To znamená, niečo s tým počtom detí zrejme máme robiť. Štatistiky jednoznačne ukazujú, že spoločenstvá ľudí, kde počet detí na jeden pár klesá, sú zároveň spoločenstvá ľudí, ktoré majú vyššiu životnú úroveň, nižšiu kriminalitu, a že regulácia počtu detí na jeden pár prispieva k zvyšovaniu úrovne života ľudí. Je tam, samozrejme, aj ten opačný extrém a to je, to je demografický vývoj hlavne západného sveta v posledných rokoch, akonáhle priemerný počet detí na jeden pár klesne pod dva, tak začíname sa dostávať do demografickej krízy a s tým tak isto treba niečo robiť. Ale to je iba potvrdenie argumentu, že počet detí je treba regulovať nejakým spôsobom na obidvoch stranách. Že je dobré motivovať páry k tomu, aby mali napríklad deti dve, ale tak isto by sme ich mali nejakým spôsobom motivovať k tomu, aby ich nemali viacej ako štyri alebo päť. Ak sa pre to rozhodnú, majú pre to podmienky, samozrejme, nikto im v tom, nikto im v tom brániť nebude. Tak choré výmysly, ako je, ako je politika jedného dieťaťa v Číne, sú tak isto bublinou, ktorá jedného dňa bude mať podľa mňa nedozierne následky, to, že nám v Číne vyrastá generácia, v ktorej jedna tretina mužov nebude mať partnerky, tak je samo osebe problém. Každopádne, čo sa snažím povedať, je, že úplne neregulovaný počet detí nie je, ani nie je ani ľudsky prirodzený ako taký.

    Mali sme tu výtku zo strany kolegu Brocku, že nejdeme ani do diskusie na úrovni filozofie a nejdeme ani do diskusie na úrovni lekárskej vedy. No ja už som tu dvakrát sa pokúšal s kolegami z KDH diskutovať na úrovni filozofie, ale tak nepoctivá odozva, ako z ich strany prišla, ma presvedčila o tom, že to jednoducho nemá význam. Napriek tomu, že sú tam ľudia, ktorí sú možno fundovaní a vedeli by sa zúčastniť poctivej intelektuálnej diskusie, tak jednoducho nie sú ochotní na to pristúpiť a miesto toho rozprávajú o kultúre smrti a etnickej genocíde, čo je príklad absolútne nepoctivého intelektuálneho prístupu. Je to príklad, ktorý úplne zbytočne polarizuje spoločnosť, a ja sa divím, že pri tom, aká už je dnes spoločnosť polarizovaná, ešte takýmto spôsobom sa prilieva olej do ohňa.

    Čo chcem povedať na záver, je, že posledný nános ideologizácie tohto problému je nalepiť naň, nalepiť naň tú nálepku, že chceme menej Rómov. To je tak isto veľmi, veľmi nepoctivý prístup. Tento návrh nie je o tom, že SaS tvrdí, že chceme menej Rómov. Tento návrh nie je o tom. Tento návrh je o tom, že SaS tvrdí, že ak existuje žena alebo muž, ktorý cíti, alebo ktorá cíti, že nemá finančné, duševné ani iné možnosti na to, aby ešte mohla vychovávať ďalšie dieťa a rozhodne sa, že podstúpením sterilizácie venuje všetku svoju energiu a svoje možnosti a schopnosti a zdroje do výchovy tých detí, ktoré už má, tak že jej to štát zaplatí.

    A tu sme sa ináč dostali do veľmi zaujímavého ideologického, ideologického postavenia, lebo SaS, ktorá je označovaná ako technokratická, bez, neľudská strana, prichádza s návrhom, kde usúdila, že vyššie prerozdelenie verejných zdrojov je vo verejnom záujme, čo sa nám teda nestáva veľmi často. A sociálnodemokratická strana SMER - SD čuší. Toto mal byť ich zákon, toto malo byť ich riešenie. Toto mal byť, toto mala byť ich prevencia tomu, aby napríklad v Banskej Bystrici sme nemali toho župana, ktorého máme. Keby SMER si osvojil niektoré z riešení, s ktorými SaS prišla, tak extrémisti na Slovensku dnes by niektoré náboje v diskusii nemali. Jednodubo, jednoducho by niektoré argumenty v diskusii nemohli použiť, lebo by sa dalo jasne preukázať, že nemajú pravdu. Ale nie, tu sa čaká na veľkú rómsku reformu a keď konečne niekto s ňou, s niečím príde zo strany SMER-u, tak je to protiústavný zákon.

    Takto sa to, dámy a páni, nerobí. SaS dlhodobo prináša riešenia, ktoré sú diskutované jednak s odborníkmi z problematiky, z tretieho sektora, diskutované s terénnymi pracovníkmi, ktorí priamo medzi ľuďmi, ktorí žijú v extrémnej chudobe, žijú, ale zároveň prináša riešenia, ktoré sú pragmatické a ktoré dokážu zacieliť na konkrétne problematické črty života týchto ľudí. To jest chudobných, chudobných ľudí.

    Obávam sa, že bez ohľadu na to, aj keby som, aj keby som vyvrátil všetky argumenty, ktoré tu dnes zazneli, a aj keby som dokázal so stopercentnou istotou, že toto je návrh, s ktorým by som skôr čakal, že príde sociálna demokracia, napriek tomu sa hlasov zo strany SMER-u nedočkám. Už len keď som si pozrel vyjadrenie pána Jasaňa spred niekoľkých dní, ktorý povedal, že predseda sa rozhodne tak, ako sa rozhodne, a nech sa rozhodne akokoľvek, tak to bude správne, tak to už hraničí s náboženskou, to už hraničí akože s náboženskou oddanosťou, to je tam, to je, to je totálna neprítomnosť kritického myslenia. Lebo, lebo keď sa člen strany a šéf bratislavskej bunky nedokáže vyjadriť k tomu, že či by predseda strany bol dobrým prezidentom, alebo nie, tak to je, to je úplná, úplná neprítomnosť. Som rád, že pán kolega prišiel, snáď mi povie, že to bolo vytrhnuté z kontextu a že to myslel inak. Lebo takto som to, takto som to čítal, takto som to, áno, takto som to prečítal, prosím, vysvetlite mi to, že ste to mysleli inak.

    Každopádne už len skúsenosť z hlasovaní v tomto pléne mi ukazuje, že to, či niečo je sociálnodemokratickou a liberálnou agendou, nie je rozhodujúcim argumentom pre to, či poslanci SMER-u niečo podporia, alebo nie. Nám teda nič iné neostáva, iba prichádzať s tými riešeniami stále znovu a znovu, a najnovšie už to nebude len o tom, že či tie riešenia existujú, už to bude aj o tom, aby sme presviedčali ľudí, ktorí sa vo svojom zúfalstve rozhodli voliť neonacistov, že to rozhodnutie je nesprávne, že idú zlým smerom a že existuje alternatíva.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Škoda, lebo ja som chcel vystúpiť, no skúsim vyextrahovať, že som chcel povedať, že my naozaj niekedy, mám pocit, že nerozumieme, o čom hovoríme. A v zásade to dobre povedal pán Sulík, my naozaj tuná neprekračujeme rubikony, že teraz ideme schvaľovať, že či interrupcie áno, alebo nie, kedy, my nehovoríme, že či sterilizácie áno, alebo nie, my hovoríme, že to, čo už je, tak nech je dostupné. Len potom ma napadlo také slovo, že či to neni aj výrazom určitého sebectva, lebo sa tu nemusíme hrať, pre niekoho sú naozaj tie interrupcie, už nech z akýchkoľvek dôvodov tam ide (rečníkovi zazvonil telefón); ale ospravedlňujem sa, mám nový telefón, neviem ho ešte ovládať; že výrazom, výrazom takého sebectva, lebo pre niektorých to je fakt nedostupné, absolútne nedostupné a my to tu zabalíme pod pláštik pomaly aktu stvorenia a božieho diela. Ale nikto tú tému, ťažkú tému neotvára, my hovoríme o dostupnosti pre ľudí, pre ktorých je to fakt nedostupné, to si nemusíme hovoriť. A preto ja to nerád hovorím, ale bojím sa, že či to, či si to tí ľudia uvedomujú, že či nehovorí z nás, niekto by tak mohol sa na to pozrieť, že ohromné sebectvo. Ohromné, ale úplne obludné sebectvo v tom, že ja nedoprajem niekomu, ktorý viem, že na to nemá šancu, nebudem analyzovať prečo. Ale nemá a je tu možné urobiť to dostupným aj pre ľudí, pre ktorých to momentálne nie je dostupné, a hovoríme o niečom úplne inom. Nedá sa to, neviem sa vtlačiť, ale to sebectvo mi tam pasuje.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, vaša rozprava na tému perióda menštruácií, citovanie sexuológov a zbytočné naťahovanie rozpravy naozaj zbytočne degraduje tento diskutabilný návrh zákona. A ešte primiešanie predsedu vlády Fica do tejto témy to už bolo celkom hrozienko a naozaj čo ste mali k tomuto zákonu, ste nepovedali.

  • Ďakujem pekne. Toto je téma, o ktorej som rozmýšľal, bol som tak v kútiku duše rozhodnutý, že to aj podporím. Ale viete, ja sa nerozhodujem, pán kolega, na základe toho, čo som kde počul, alebo čo som kde čítal. Ja mám za sebou už 61-ročný život...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec Hraško, prosím vás, nevykrikujte v sále.

  • Pán Hraško, ukazujte to niekomu inému, poprípade vám potom individuálne poviem, čo si o vás myslím.

    Ale vrátim sa k tomu, ja sa rozhodujem na základe mojich životných skúseností. Mám za sebou 61 rokov, myslím si, zaujímavého a poctivého života, takže mňa nikto nemusí upodozrievať na to, čo, na základe čoho sa ja rozhodujem. Vždy som sa rozhodoval na základe svojho slobodného rozhodnutia.

    K tomu výroku, viete, ten výrok bol iný. Ja som povedal, že nech sa predseda rozhodne akokoľvek, ja budem jeho rozhodnutie rešpektovať, a že vy ste v nejakých novinách čítali to, čo si poprekrúcal nejaký novinár, to už je ich problém. Ale mňa to nezaujíma, je to jedno a znova opakujem, že nielen ja, ale aj moji kolegovia sa rozhodujeme na základe toho, čo si vydiskutujeme na našom klube. Ale určite nebudem podporovať ľudí, ktorí možno aj prichádzajú s niečím dobrým, možnože by sa o tom aj dalo uvažovať, ale neodpustíte si kopnúť do jedného, do druhého, do predsedu vlády, do poslancov SMER-u, a potom chcete, aby sme s vami diskutovali o obsahu tohto zákona.

    A viete niekedy, ako včera som počul nemenovaného Hrašku, ktorý hovoril o Sociálnej poisťovni a vôbec ani netuší, ani netuší, ako sa, ako sa vypočítava dôchodok. Ani netuší, ale niekde to počul, tak teraz vyšiel, zovšeobecnil a vydáva to za nemennú hodnotu. Takže s takými ľuďmi ja diskutovať nebudem.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Poliačik, ja, ja niekedy žasnem, že kam sa môže politická debata ubrať. Tuná páni poslanci z KDH, než sa išli prestravovať do dôchodku, tak si tu pred hlasovaním urobili mierny piár, padali tu kultúra smrti a neviem čo a ja sa týmto pánom chcem aj navrhovateľke trošička ospravedlniť, lebo aj tieto faktické poznámky veľmi nesúvisia s návrhom zákona.

    Chcel som vystúpiť, ale tým, že proces dospel k tomu, že nebola schválená mimoriadna schôdza, myslel som, že sa budeme venovať jej, tak sme to boli oznámiť verejnosti. A k tomu zákonu chcem zopakovať jednu vec. Zdá sa mi, že zdravý rozum; a chcem deklarovať aj v tejto politickej debate to, že viete čo, páni poslanci, môžte ma dourážať koľko chcete, ak bude zákon, ktorý predložíte a bude vo verejnom záujme a bude pomáhať - v tomto prípade ženám a matkám -, tak ja vám zaňho zahlasujem, lebo mňa sem neposlal predseda, mňa sem poslalo 43-tisíc konkrétnych ľudí a toto je mentálny svet, ktorý by sme mali tu reprezentovať. Nie to, že niekto sa vám nepozdáva, že niekto neviem akým spôsobom koná, jedná. To je, on tu je za voličov, čiže pozerajme sa na to, kto za ním stojí. A myslím si, že tento návrh má toľko ratia v sebe, že ho treba podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Budem reagovať na predrečníka. Ja som ešte chcel tak dodať možno k tomu, že keď by som sa o jedincovi vyslovil, o človeku, je predovšetkým bio-, psycho-, socio- a spirituálnou bytosťou, a to je tá integrálna, integrita tohoto človeka, vtedy ak máš tie proporcie ako vyvážené, tak naozaj aj prežívaš to skutočné, reálne šťastie. Lásku si kúpiť nemôžeš, tak ako som to povedal, sex si síce kúpiť môžeš, ale lásku si nikdy nekúpiš, a to je čosi úplne iné. Ak my oddeľujeme sexuálnu otázku od lásky, tak to je čosi, potom je to pomýlené.

    Potom to odporúčanie pre rodičov, čo majú mať dve deti, že to je v podstate ako ideálne a štyri a päť, tak ich skôr motivovať k tomu, aby toľko nemali. Nie je to ideálne, lebo keby sme mali dve deti, tak nemáme náhradu, mali by byť, majú byť minimálne tri tie deti, aby bola tá náhrada za dvoch rodičov, vtedy je to ten proces, a ten index 1,4, ktorý je tu, tak jednoducho je v podstate zlým indexom a signalizuje to, že aj Slovensko vymiera. Tak ako si spomenul možno tú Čínu, tá kontrola tej pôrodnosti, samozrejme, tam je to veľmi násilným spôsobom, tam aj v deviatom mesiaci realizujú tie potraty a jedna tretina mužov v Číne nebude mať partnerky, no tak asi vystačia si sami podľa tej vašej ideológie, ktorú máte, tak tí muži si vystačia potom asi sami.

    A tie narážky na tých Rómov, ste to otvorili vy v podstate, a nemôžme my sa pozerať aj na Rómov ako na druhotriednu kategóriu. Ja sám som otcom ôsmich detí, vôbec sa za to nehanbím, aj sa vzdelávajú, aj sú, ktorým...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Budem reagovať len na pána kolegu Jasaňa, aj keď už odišiel. Nikto zo SMER-u v tejto diskusii nevystúpil. To je argument za všetko. Môžte sa teraz oháňať vo faktických poznámkach tým, ako vy ste chceli strašne odborne diskutovať, ale v rozprave k tomuto návrhu zo SMER-u nezaznel jediný hlas, len pár poznámok pána Martvoňa. Keby ste boli naozaj pripravení na reálnu diskusiu, tak môžete ísť, pán kolega, za ten pultík a povedať, v čom je ten návrh dobrý a v čom nie je dobrý. Ja som jediné, čo som povedal, že som očakával zo strany sociálnych demokratov, že sa k tomuto návrhu vyjadria, pretože v štandardnej európskej krajine by s takýmto návrhom, ktorý prerozdeľuje vo významnejšej miere verejné zdroje ako doteraz, prichádzala práve sociálna demokracia.

    Ak nejaký novinár prekrútil vaše slová, tak mi je to ľúto, ja som čerpal z verejných zdrojov a robí to každý jeden z nás. Ak ste to mysleli inak, ospravedlňujem sa, ospravedlňujem sa, nachádza, čerpal som iba z tých zdrojov, ktoré sú verejné, prístupne každému z nás. Hádam nebudeme za sebou chodiť každý jeden a každý jeden výrok, ktorý sa zjaví v novinách, si budeme jeden od druhého pýtať vysvetlenie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka chce zaujať záverečné slovo. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Všetkým..., Martin, Martin, Martin Poliačik, sekundu, Martin Poliačik, môžem ťa poprosiť, ja budem prehovárať k tomu pánovi, ku ktorému sa snažíš teraz prehovárať ty a chcela by som, aby to počul.

  • Ešte raz, všetkým, ktorí ste v sále, sa chcem veľmi pekne poďakovať. Ja musím oceniť; prepáč, Richard; ja musím oceniť aj to, že tu sedeli aspoň niektorí poslanci SMER-u, aj keď nevystúpili. Myslím si, že tak ľudsky som zachytila, že mnohí s tým návrhom aj súhlasia. Možno by zaňho nezahlasovali, ale je to vidieť proste na tom, ako počúvate, ako reagujete, že ste stotožnení s tým, čo človek rozpráva a niekedy pomáha aj to. Ja to chcem oceniť. Ale môžem vám povedať, že to, čoho som bola svedkom, keďže sedím tu a pozerala som sa do tej uličky, a to hnusné gesto, ktoré predviedol pán Kolesík, tak z toho mi je teda úprimne smutno.

    Pán Kolesík, vy ste najväčšia hanba tohto parlamentu! Ja neviem, či si to uvedomujete, alebo nie. Vy ste jeden mladý fagan, ktorému chýba akákoľvek úcta ku komukoľvek. Vy nemáte v sebe tú najmenšiu pokoru a ja vás vyzývam, aby ste si takéto gestá nechali na doma! Ja vám poviem teraz, možnože to bude veľmi silné, ale keby z môjho syna, ktorý má dnes pätnásť rokov, mal jedného dňa vyrásť taký fagan, ako ste vy, bez akejkoľvek pokory, tak by som bola rada, keby tie sterilizácie boli zadarmo a sprístupnené úplne pre každého. A ja vás vyzývam, aby ste si už nikdy nedovolili k mojim kolegom tak nechutné gesto, akého ste sa dopustili, pretože to bolo pod akúkoľvek úroveň.

    A teraz by som rada k veci niečo. Chcela by som začať tam, kde skončil Martin Poliačik. Chcela by som vám povedať, že tento náš návrh nie je vôbec o Mariánovi Kotlebovi, pretože on sa prvýkrát tento návrh objavil v našom programe v roku 2010, neskôr v roku 2012. Je súčasťou našich opatrení, ktoré prinášame teda so zdravým rozumom, a vtedy v roku 2010 ja som ani nevedela, že nejaký Kotleba existuje. Predložila som ho pred rokom a robím to opäť. Minulý rok získal tento návrh zákona podporu 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Je to, je to veľmi málo, ale ja som si myslela, že keď sa zamyslíme všetci spoločne nad tým, že počas toho jedného roka sa narodili stovky, tisíce detí do rómskych komunít, alebo aj nie do rómskych komunít, len do absolútnej chudoby a žijú v tej mizérii každý deň a tečie im z nosa a sú nahé a nemajú čo jesť a poniektoré končia aj v latrínach, že sa možnože zamyslíme a možnože niektorí aj prijmú šancu na taký akože reparát. Aj keď teda nie som naivná, asi, asi ho neposuniete do druhého čítania. Ale preto som ho predložila, nie kvôli nejakému Kotlebovi.

    A dnes som tu počúvala slušnú debatu, musím povedať, ale strašne veľa odznievalo na margo toho, ako neregulovať, pretože je to niečo proti našej prirodzenosti. A to, ako to je s našou prirodzenosťou a s tým súvisiacou pôrodnosťou, nám vysvetlil celkom dobre Martin Poliačik. Mne sa to vysvetlenie z toho prejavu veľmi páčilo, ale musím vám povedať, že napriek tomu, že dnes ma viacerí poslanci chceli poúčať, ako byť ženou a ako byť plodnou, ja, ja teraz som celkom žena a mám dve deti a mám deti veľmi rada a ja by som tých detí mala úplne pokojne aj sto, ale nemám ich, lebo proste regulujem. Samozrejme, že regulujem tú svoju pôrodnosť, všetci to robíme, všetci to robíme! Súvisí to s veľkosťou bytu, s tým koľko máme izieb, so sociálnymi pomermi, s tým, koľko máme toho na tanieri, čo máme na tanieri, koľko peňazí prinášame do tej domácnosti, čo si môžme dovoliť, čo si už dovoliť nemôžme, robíme to jednoducho všetci. A používame na to rôzne metódy. Niektorí proste používajú takú tú celkom náročnú metódu výpočtu plodných dní, niektorí, naopak, hormonálnu antikoncepciu, iní vnútromaternicové teliesko, niektorí možnože celibát, ja, ja neviem.

    Ale mohli by sme si priznať, na tom by sme sa mohli zhodnúť všetci, ako sme tu, že nie všetci ľudia na Slovensku majú túto možnosť. Proste nie pre všetkých sú dostupné tie metódy, aby sa dopracovali k tomu, ako čo najcitlivejšie regulovať to, koľko sa nám narodí detí. Myslím si, že toto je fakt, ktorý je nespochybniteľný, a preto vás veľmi pekne prosím, aby ste pochopili, keď už aj nepodporíte, aby ste pochopili, že v tomto návrhu nám ide o to, aby všetci mali tú istú možnosť, aby mali možnosť využiť dobrovoľné a bezplatné sterilizácie. Nič viac a nič menej. Ak to aj posuniete, ak by to nedajbože bolo niekedy účinné, možno sa tu stretneme alebo na nejakom inom fóre a povieme si, že nikto to nevyužil, že jednoducho ako nie je o to záujem. To je v poriadku, tí ľudia to nemusia využiť. Ide mi iba o to, aby tí ľudia mali takú istú šancu ako tí, ktorí dnes na to majú.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja som už v rozprave povedal k obsahu zákona. Ja by som sa chcel, pani predsedajúca, vás spýtať, keďže vediete túto schôdzu, prečo ste pána Kolesíka nenapomenuli alebo neupozornili na jeho primitívne gestá a na to, ako sa tu správa. Myslím si, že k opozičným poslancom máte úplne iný meter, a toto bola tá správna chvíľa ukázať, že snažíte sa schôdzu viesť objektívne, a to, že pán Kolesík spravil niečo, čo naozaj je veľkou hanbou, to si myslím, že z vašej strany malo, nemalo ostať bez povšimnutia.

    Druhú vec, ktorú som chcel povedať, to je k vám, pán Jasaň. Ja som teda tiež čítal také podobné vyjadrenia ako Martin Poliačik, vaše vyjadrenia, ako Martin Poliačik ho tu citoval, a keď to tak nie je, tak ja byť na vašom mieste vo vlastnom záujme by som sa to nejak snažil napraviť.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie ste radový, to vy síce vravíte, že nepotrebujete, ale nie ste radový člen, ste pomerne vo vysokej funkcii v strane SMER. A potom sa stáva práve to, že my, čo máme informácie z médií, že teda si to vykladáme tak, ako vykladáme. Ale jedno, ako sa to stalo, veď nakoniec Martin Poliačik aj povedal, že keď vám krivdil, tak sa ospravedlňuje, a myslím si, že to nejak nenaruší tie vzťahy. Koniec koncov ani my dvaja nie sme v nejakom konflikte, viem, že ani vy s Martinom nie.

    Čo ma ale prekvapuje, že ako vy to dokážete, dokážete spojiť, že poviete, tak ja som chcel za tento návrh zahlasovať, ale po tom, čo Martin Poliačik ma zle, ma, ma citoval tak, ako síce bolo v novinách, ale nebolo to tak a ja vôbec nepotrebujem to naprávať. Toto uviesť ako dôvod, pán Jasaň, veď to ste uviedli ako dôvod, no to je smiešne a možnože, a teda súhlasím s Martinom v tom, že keby ste chceli do vecnej diskusie vstúpiť, tak bola niekoľkokrát možnosť aspoň v tej faktickej poznámke niečo k veci povedať.

    Ja vám veľmi pekne ďakujem za slovo.

    Aha, prepáčte ešte chcem úplne na záver jednu vec povedať. Ja si tiež myslím, že neuspejeme, lebo vám to prst pani Laššákovej nedovolí a zároveň vy budete všetci tvrdiť, ako ste sa svorne dohodli na klube. To je v poriadku, to už, to už poznáme a je to nakoniec váš problém, ako sa s tým vysporiadate. Ale my ten návrh opäť predložíme. Sme malou stranou, áno, máme tak málo poslancov, že momentálne nemáme ani klub, v poriadku. Ale budeme otvárať témy a robíme to, odkedy existujeme, a niektoré veci robíme aj s úspechom. Či už zrušenie trestnoprávnej imunity sme presadili ako malá strana, a dokonca z opozície. A keby nebolo nás, tak to dodnes zrušené nie je. Tak isto aj zmeny v Trestnom zákone ku dekriminalizácii a budeme aj túto tému otvárať a budeme o tom diskutovať a o tom písať, lebo si myslím, že to je správne, ako aj o iných veciach. Vôbec netreba mať 83 Kolesíkov na to, aby sa dali spraviť v spoločnosti zmeny. Navyše hentakých primitívov by som sa rovno hanbil.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ja len, keďže ste sa ma na niečo pýtali, pán poslanec Sulík, môžte si byť istý, že ak by som videla nejakú reakciu akéhokoľvek kolegu poslanca, tak by som reagovala, nevidela som. A myslím si, a myslím si, že ja tu schôdzu vediem správne, čiže aj mnohým kolegom z poslaneckému klubu, ak sa neprihlásia včas, nedám im možnosť vystúpiť vo faktickej poznámke.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Richarda Vašečku, Eriky Jurinovej a Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 782, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 760.

    Dávam slovo poslancovi Richardovi Vašečkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku, Eriky Jurinovej a Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov, tlač 782.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som rád, že možno aj postupujeme predsa v tej kultúre; možno až na to gesto, ktoré som nevidel, neviem o čo ide, možno aj dobre; oproti minulému roku. Hoci sme možno tú debatu o tom predchádzajúcom bode obohatili, alebo neviem, či obohatili, niektorými prvkami, ktoré, ktoré možno nemuseli byť, ale celkovo sa mi zdá, že sme sa možno k sebe priblížili a hľadeli sme na niektoré veci vecnejšie.

    Ja by som tiež chcel otvoriť tému, ktorá rezonuje v dnešnej spoločnosti dlhodobo a je aj aktuálna. Jednak sa týka všeobecne otázky abortu alebo potratu, alebo umelého ukončenia tehotenstva a jednak sa týka aj takzvaných potratových tabletiek alebo chemického potratu. Je to jednoduchá novela. V žiadnom prípade tu nejde o nejaké zákazy, ktoré by menili súčasnú situáciu.

    Ja by som ináč uviedol celú tú tému nedávnou hodinou otázok, keď som kládol pánu premiérovi otázku, že čo sa chystá urobiť vláda na ochranu nenarodených detí vzhľadom na spoločenskú požiadavku, ktorá sa tu objavila, či už ju reprezentovalo najväčšie ponovembrové verejné zhromaždenie, ktorým bol Národný pochod za život, alebo aj výzva slovenských katolíckych biskupov. Odpoveď pána ministra bola teda taká, akú som zhruba očakával, a to teda, že sa vyjadril aj po mojej doplňujúcej otázke, že je za zachovanie statusu quo, čo sa týka legislatívy. To znamená, že nechystajú sa robiť nijaké legislatívne obmedzenia alebo škrty. A povedal, že vidí, vidí riešenie vo výchove a prevencii.

    Tento náš návrh zákona, ktorý predkladáme, tiež nemení nejak prax, nezavádza nejakú reštrikciu v tom slova zmysle, že by menil súčasnú prax. Takzvaný chemický potrat, budem to vysvetľovať tak laicky, vlastne na Slovensku dnes nie je, nie je, aktuálne nie je možný. Tá téma sa pred niekoľkými mesiacmi preberala aj tu na parlamentnej pôde. Ale rozdiel je v tom, že momentálne je táto vec v rukách ministerstva zdravotníctva. Konkrétne dnes je to v rukách ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej, ktorá sa vyjadrila aj na výbore pre zdravotníctvo, že ona nič také nepodporuje a že za jej ministrovania sa nič také neudeje.

    My chceme dosiahnuť to, aby sa o takejto veci nerozhodovalo na základe možno nejakej situácie na ministerstve zdravotníctva alebo len nejakou vyhláškou, ale aby táto vec bola stanovená zákonnou normou tu v Národnej rade. Zjednodušene, ak sa bude teda prax ohľadom potratov meniť, aby to prebehlo štandardne v Národnej rade, ktorá je najvyšším zákonodarným orgánom, kde sa vedie debata, kde sa potom rozhoduje už podľa vôle zástupcov občanov. Ja som v rámci prípravy, prípravy tohto zákona si preštudoval aj takzvaný potratový zákon, ktorý vlastne novelizujeme, z 23. októbra 1986. Bola to taká vlastne posledná socialistická liberalizácia, ktorá otvorila akoby dokorán možnosti, možnosti potratu, ktoré predtým boli určitými podmienkami obmedzené. Platný ten zákon bol od 1. januára 1987.

    Možno taká krátka osobná vsuvka. Pre mňa to bolo ťažké čítanie, pretože si neviem dosť dobre predstaviť, že by sme s manželkou vôbec len uvažovali nad takou alternatívou, ako je potrat. Hovorím, to je môj osobný, osobný prínos. Máme štyri deti a keď sa pýtajú napríklad moji študenti, že koľko chcete mať detí, takže keďže, kedže mi tú otázku kladú často, tak som si už akoby naformuloval postupne odpoveď. A moja odpoveď na otázku, že koľko chcete mať detí, tak odpoveď je "všetky". Chcem mať všetky deti, to znamená, každé jedno dieťa, ktoré sa počne z lásky mojej manželky a mňa, chcem. Neznamená to, ako to tu bolo pri tom predchádzajúcom bode prediskutované, že neexistuje žiadne plánovanie rodičovstva, žiadna zodpovednosť. Ale znamená to otvorenosť voči životu, prečo, prečo to robíme.

    Ak hovoríme tentoraz už o potratoch, nie o sterilizáciách, ak hovoríme o tom, že chceme dať nejakú slobodu, chceme dať voľbu, tak hovoríme vlastne o tej žene, o nejakej pani XY, o nejakej matke, nechcem ju menovať, aby náhodou som nepoužil ženské meno, ktoré by mohlo niekoho sa dotknúť. A samozrejme, naším cieľom nie je vystúpiť proti matke, sťažiť jej situáciu, ktorú má možno už i beztak ťažkú, ale záleží nám na tom nenarodenom dieťati. Je veľmi často zvykom, že keď manželia, zvlášť tí mladí, zvlášť pri prvom bábätku čakajú dieťatko, tak hneď na začiatku, ako zistia, že sú, že sú tehotní, ja to poviem tak v množnom čísle, tak už si pripravia meno. Ja som niekde čítal, že jedno z najrozšírenejších, najmodernejších dievčenských mien, ktoré sa používa v dnešnej dobe, je Sofia. Ja poznám sám niekoľko takých malých dievčatok Sofií, ktoré aj v mojom širšom okolí sa vyskytli. Takže ak hovoríme, hovoríme o tom, pre koho robíme aj túto vec, tak to nie je proti niekomu, ale je to v prospech niekoho. A to je v prospech tej Sofinky, na ktorej nám záleží.

    Takým, takým symbolom tiež určitého boja v prospech detí sa stalo iné dievčenské meno, ktoré možno je vyslovené v takom smutnom kontexte, a to je Lucka, ktorá bola teda utýraná a ktorá zomrela. A myslím, že je nám jasné všetkým, že chceme robiť všetko preto, aby sa takáto situácia neopakovala. Ale ak argumentujeme tým, že štát môže - a dokonca je povinný, a dokonca je obviňovaný, ak to neurobí - zasiahnuť aj do práv rodičov a do súkromia rodiny, ak ide o takú vážnu vec, ako je týranie detí, tak potom je zaujímavé, že tento argument sa obracia alebo neprijíma v prípade ochrany nenarodených detí. Ak chránime deti pred týraním, narodené deti, tak môžme a máme chrániť aj nenarodené deti.

    Ešte raz, aby som neroztiahol tú diskusiu nejak doširoka, nejde mi teraz tu o nejaký všeobecný zákaz potratov. Tento zákon nevytvára takéto, takéto podmienky alebo takéto pravidlá. Takže uzavriem to s tým, podľa tohto zákona, jeho paragrafové znenie je veľmi jednoduché, je to návrh zákona, v ktorom sa do zákona Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. za § 6 vkladá nový § 6a, ktorý znie:

    "Umelé prerušenie tehotenstva sa nemôže vykonať použitím humánneho lieku alebo liečiva."

    Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2014.

    Chcel by som vás pozvať, ak máte záujem vyjadriť svoje postrehy, prípadne možno nejaké, nejaké námietky alebo pozmeňujúce návrhy, aby ste, aby ste o tom diskutovali. Tak isto vás prosím o podporu, aby sme tento zákon posunuli do druhého čítania a spravili to, že akonáhle budeme chcieť meniť niečo v tejto veci, tak je to možné, ale len v Národnej rade Slovenskej republike, republiky, nielen na ministerstve zdravotníctva.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorý je určený navrhnutým gestorským výborom pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Štefanovi Kuffovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážené, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, vážený pán podpredseda, dovoľte mi vystúpiť ako spravodajca v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku, Eriky Jurinovej a Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov (tlač 782). Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku, Eriky Jurinovej a Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov (tlač 782). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Ako uvádza dôvodová správa, predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá žiadne sociálne vplyvy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevytvára vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

    Dovolím si tuná niekoľko slov k predmetnému návrhu zákona. Jednak chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona, naopak, toho predchádzajúceho, aby sme ho zamietli. A tak to je zase môj postoj zase k životu. Každý ho máme právo tuná zaujať svojským spôsobom.

    Ja len k tým interrupčným tabletkám Medabon a Mifegyne chcem povedať toľko, sú to veľmi nebezpečné a zdravie a dokonca život ohrozujúce tabletky, tablety, keď to môžem vôbec tak povedať, alebo piluly. Nedoporučujem to žiadnej žene, už či by sa dostali k týmto dvom pilulkám zo zahraničia, alebo neviem akou formou. Ten príbalový leták, ktorý je pri týchto dvoch interrupčných chemických tabletkách, hovorí o tom, že k potratu môže dôjsť kdekoľvek. To znamená, že tá žena môže byť na pracovisku, veľakrát môže byť na ceste zo zamestnania, môže to byť na toalete a podobne. Navyše ďalšia vec, ktorá je tuná veľkým rizikom, je, je to, že aj pri takomto umelo vyvolanom potrate chemickom teda dochádza tam k usmrteniu toho ploda, plodu, tak tá žena, keď to tak laicky pomenujem, nie je čistá, veľakrát potrebuje ešte ďalší gynekologický zásah, čo v podstate spôsobuje ďalšie traumy a stresy. Nehovoriac už o tom, neviem si to ani predstaviť dobre, ak by som, nechcel by som to ani zažiť, ak by som videl takúto ženu, ktorá v podstate kdesi na ulici a má tento problém. Toto je veľké riziko, preto to naozaj skutočne nikomu neodporúčam, a preto je tu aj tento návrh zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 760 z 8. novembra 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť. Toľko k predkladanému návrhu zákona.

  • Nech sa páči, zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teraz na ústne, áno, erká. Štyria. Končím možnosť hlásiť sa ďalej. Štyria páni poslanci sú prihlásení: Branislav Škripek, Július Brocka, Martin Poliačik, Jozef Mikloško.

    Prvým v poradí, nech sa páči, je Branislav Škripek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, nie je tu žiadna kolegyňa, takže oslovujem len teraz toto mužské publikum. Cieľom tohto predloženého návrhu, ktorý s kolegom podávam, je jednoznačne zakázať vykonávanie chemických potratov prostredníctvom liekov alebo liečiv, napríklad teda týchto potratových tabletiek, ktoré by mohli spôsobiť umelé prerušenie tehotenstva u ženy. Takže toto je základ toho, prečo sme tento návrh zákona podali.

    K čomu došlo. 31. októbra 2012 bol Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv registrovaný preparát Medabon a dňa 31. decembra 2012 registrovali preparát Mifegyne, ktoré obsahujú látky mifepriston a misoprostol, a toto sú látky, ktoré spôsobujú chemický potrat a vypudenie mŕtveho plodu von z tela ženy. V Slovenskej republike sa celý tento registračný proces udial bez akejkoľvek verejnej diskusie a toto je to, na čo poukazujeme. Bolo to celé urobené v tichosti a dokonca musím povedať, že aj istým klamlivým zdôvodnením tejto registrácie pre verejnosť. A to bolo to, že bola odôvodnená tým, že ide o humánny liek. A teraz to dávam do úvodzoviek, že ide o humánny liek, pretože si nemyslím, že humánny liek môže spôsobovať smrť človeka, alebo že by sme ho takto mali nazývať. Ak je niečo humánne, no tak potom to nemôže cieliť to, že niekoho zabijeme bez ohľadu na to, či sa jedná teda o plod, dokonca nenarodené dieťa, alebo už hotového človeka. Takže uvádzanie odôvodnenia, že ide o humánny liek, si myslím, že je veľmi zavádzajúce. A ministerstvo povedalo, že takýto liek Slovensko muselo zaregistrovať, ale neuviedlo, že desať členských štátov Európskej únie tak neurobilo.

    Myslím si, že to je veľmi zarážajúce, pretože k tomu, aby sme takýto liek registrovali, je podmienkou aj verejná diskusia. Toto je jednou z podmienok Dohovoru o ochrane ľudských práv a biomedicíne, ku ktorej sa Slovenská republika zaviazala tým, že ho ratifikovala. Takže ak táto podmienka tu je, prečo, potom sa musím pýtať, prečo verejná diskusia nebola vyvolaná alebo umožnená, prečo nedošlo k tomu, aby sa verejnosť vyjadrila? Myslím si, že keby sa verejnosť mala vyjadrovať, a to znamená, že by sa ozvalo veľa odborníkov, ľudí, ktorí sa zaoberajú touto oblasťou, tak by ich to podstatným spôsobom muselo motivovať k tomu, aby veľmi jasne vyjadrili svoje názory a žiadali niečo iné, než uvádzalo ministerstvo. Umožnenie chemického potratu používaním potratových tabletiek je určite dôležitá otázka verejného záujmu, a preto ten rozhovor alebo tá verejná diskusia bola potrebná, aby sa k tomu vyjadrili politici z rôznych strán, ale aj ľudia, ktorí bojujú za práva, napríklad za práva nenarodených detí.

    Naša ústava hovorí, v čl. 15 ods. 1 hovorí: "Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením." Myslím si, že zavádzanie takéhoto lieku bez vedomia verejnosti je jasne v rozpore s týmto článkom ústavy.

    Ďalej, lekári, ktorí vykonávajú potrat, musia vedieť, že ide o usmrtenie plodu. A som presvedčený, že do tohto majú čo hovoriť aj ľudia, ktorí na vysokú priečku svojho života kladú svoje náboženské cítenie, a týka sa to teda z veľkej časti náboženskej obce Slovenskej republiky a tá vôbec nie je malá, nie je to žiaden zanedbateľný, žiadna zanedbateľná skupina. To sú státisíce ľudí, ktorí na túto konkrétnu otázku majú svoj názor a majú právo ho vyjadrovať a dožadovať sa, aby bol rešpektovaný. Takže zľahčovanie takejto citlivej otázky nemohlo predsa prebiehať za zatvorenými dverami Štátneho ústavu kontroly liečiv a jednoducho len na pôde Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

    Pôvodná prísaha, Hippokratova prísaha lekárov, jej pôvodné znenie uvádza, citujem: "Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu." V súčasnosti je pozmenená táto definícia alebo teda táto citácia a znie takto, lekári pri sľube hovoria: "Zdržím sa konania a podpory činov, ktoré nie sú v súlade s týmto sľubom, a podľa svojho vedomia a svedomia aj konania, ktoré by viedlo k strate života nenarodeného dieťaťa."

    Pri obidvoch formuláciách si myslím, že tu nastal rozpor s liekom, ktoré ministerstvo a štátny ústav doporučujú na schválenie. Chemický potrat je proste v rozpore so sľubom, ktorým lekári preberajú svoje diplomy. Ja myslím, že takýto rozpor v myslení by sme nemali pripúšťať, ani chcieť, ani schvaľovať. Mali by sme rešpektovať slová, mali by sme ctiť to, čo hovoríme. A ak to tak nebude, tak potom v celej krajine budeme stále hovoriť jedno, robiť druhé a tento rozvrat v myslení a konaní sa podpíše na deštrukcii našej spoločnosti.

    U nás máme platný zákon č. 73/1986, ktorý hovorí o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov. Ale tam sa výslovne nezakazuje používanie týchto potratových tabletiek, a preto si myslíme, že je žiaduce takýto zákaz uzákoniť.

    V čl. 1 tohoto navrhovaného zákona doslova uvádzame: "sa vkladá nový § 6a, ktorý znie:

    "Umelé prerušenie tehotenstva sa nemôže vykonať použitím humánneho lieku alebo liečiva".".

    Takže priamo týmto ustanovením chceme v tom zákone č. 73 z roku ´86 o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a tu sa zakazuje vykonávanie umelého prerušenia tehotenstva použitím humánneho lieku alebo liečiva. Opakujem, lebo tu vzniká otázka, čo je humánne na spôsobovaní smrti plodu. Čo je na tom humánne, čo môžme tvrdiť, že je na tom dobrého?

    Na konci roka 2012 boli u nás zaregistrované oba tieto lieky v tichosti, bez akejkoľvek verejnej diskusie. Jedná sa teda o Medabon a Mifegyne. Následne, keď táto registrácia prebehla, tichučko a bez toho, aby to vyvolalo teda rozruch medzi ľuďmi a snáď vznikla nejaká dúfanlivosť, že si to nikto nevšimne, že to proste pokojne bude pokračovať ďalej, následne na to začali, po tejto registrácii začali viaceré záujmové skupiny vyvíjať na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nátlak, aby upravilo túto legislatívu tak, aby používanie týchto potratových tabletiek, ktoré, samozrejme, majú negatívne účinky, aby ich používanie bolo legálne aj v Slovenskej republike. Negatívne účinky týchto liekov boli preukázané existujúcimi štúdiami.

    Čo bolo zaujímavé, ministerstvo stále obhajovalo postup registrácie Štátneho ústavu na kontrolu liečiv tým, že sme ako členský štát Európskej únie povinní aj na Slovensku registrovať takéto potratové tabletky, lebo vo Švédsku, tam bol registrovaný Medabon, a vo Francúzsku, kde bol registrovaný Mifegyn, prebehla registrácia a Slovensko je preto v zmysle príslušnej legislatívy Európskej únie vraj povinné túto registráciu uznať. Takže toto bola argumentácia ministerstva.

    Dovolíme si však uvádzať, uviesť, že tieto informácie ministerstva sú zavádzajúce, ba až nepravdivé. Dokazuje to skutočnosť, že až desať členských štátov Európskej únie odmietlo tieto potratové tabletky zaregistrovať. Zdá sa mi to skutočne obrovský rozpor, až desať členských štátov ich odmietlo zaregistrovať, ale naše ministerstvo argumentuje, že dva štáty ich uznali, teda registrovali, a preto ich máme registrovať aj my.

    Odvolám sa aj na samotný článok 4 ods. 4 smernice 2001/83 Európskeho parlamentu zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch; bolo to mimoriadne vydanie v platnom znení, na ktoré sa samotné ministerstvo odvoláva; a tento stanovuje, že uplatňovanie tejto smernice sa nevzťahuje na prostriedky vyvolávajúce potrat a túto problematiku ponecháva v právomoci jednotlivých členských štátov. Takže ministerstvo uviedlo inú časť informácie, že máme takéto niečo registrovať, ale, samozrejme, nepovedalo, že je to v právomoci členských štátov. Takže ministerstvo vlastne zatajilo verejnosti skutočnosť, že si nesplnilo svoje povinnosti vyplývajúce mu z legislatívy Európskej únie a neoznámilo príslušným orgánom Európskej únie a ostatným jej členským štátom, že na Slovensku platí tzv. potratová legislatíva a táto zakazuje vykonávanie chemických potratov. Takže z toho nepriamo vyplýva, že aj registrácia takýchto liekov a liečiv je v rozpore s vnútroštátnym právom Slovenskej republiky. Ja myslím, že toto sú skutočnosti, ktoré je treba dobre zvážiť. Ako som už povedal, samotné vykonávanie aj chemického potratu a podávanie potratových tabletiek pacientom, lekármi pacientom je v rozpore so sľubom, ktorým lekári, ktorý lekári vyslovujú, keď preberajú svoje diplomy.

    Je pravdou, že platné znenie zákona momentálne výslovne nezakazuje používanie týchto potratových tabletiek. Následne až vyhláška č. 74/1986 Zb. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 73/´86 Zb. o umelom prerušení tehotenstva spresňuje, citácia: "miesto výkonu umelého prerušenia tehotenstva", koniec citácie, na zdravotnícke zariadenia ústavnej starostlivosti. Takže vo svojej podstate to vylučuje chemické potraty, pretože potrat sa má udiať v ústave, teda v zariadení ústavnej starostlivosti, prepáčte, v zariadení ústavnej starostlivosti. No a keďže otázka zákazu chemických potratov nie je na Slovensku v rukách zákonodarcov, čo sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ale je to v rukách ministerstva a jeho úradníkov, preto rôzne záujmové skupiny vyvíjajú nátlak na zmenu uvedenej vyhlášky, lebo chcú dosiahnuť, to je ich cieľom, aby aj chemické potraty boli bez akýchkoľvek problémov možné napríklad tak, že sa vo vyhláške opätovne vymedzí miesto výkonu umelého prerušenia tehotenstva. Preto je podľa nás dôležité zákaz chemických potratov jasne a zrozumiteľne uviesť priamo v zákone, lebo chceme zamedziť takejto nekalej činnosti rôznych skupín, ktoré jednoducho na tomto chcú vyryžovať dosť peňazí, aby takéto preparáty predávali, dostali do obehu, aby sme ich jednoducho využívali masovo.

    K používaniu potratových tabletiek zaznieva mnoho argumentov aj z radov odbornej verejnosti, pretože táto forma chemického potratu má silné negatívne účinky. Keď len uvediem príklady, ženy podstupujúce aplikáciu týchto tabletiek trpia nezvládnutým krvácaním. U osem až dvadsaťtri percent žien v závislosti od štádia tehotenstva sú tieto tabletky neúčinné a ženy musia opätovne podstupovať aj chirurgický potrat. Toto sú skutočne negatívne, negatívne veci, ktoré sa s tým spájajú. Psychológovia sa ozývajú a majú obavy zo skutočnosti, že žena celý proces usmrtenia vlastného plodu prežíva pri plnom vedomí, ktorý trvá niekoľko hodín, niekedy až dní. Celý proces je veľmi bolestivý, uvádzajú štúdie. Má silný negatívny dopad na psychiku ženy a v prvom rade netreba zabúdať na skutočnosť, že ide o usmrtenie ľudskej bytosti, ktorá už má založené všetky dôležité orgány a bije mu srdce. Takže nemyslím si, že sa jedná o nejakú ľahkovážnu vec. Myslím, že je to treba skutočne brať vo vážnu úvahu. Preto si myslíme, že nie je možné, aby sa k takejto dôležitej otázke, ako je registrácia, legalizácia potratových tabletiek pristupovalo bez verejnej diskusie. Len v Čechách trval tento proces niekoľko mesiacov. Zúčastnilo sa ho mnoho odborníkov aj laikov, takže nebolo to automatické rozhodnutie úradníkov z ministerstva.

    Zdôrazníme, že, alebo zdôrazňujeme, že k týmto hlasom odbornej verejnosti sa od začiatku pripojila aj Konferencia biskupov Slovenska, ktorí majú povedať svoj hlas a ozvali sa aj v tomto prípade. 11. januára 2013 v tlačovom vyhlásení predseda KBS uviedol: "Naliehavo žiadam zodpovedných štátnych predstaviteľov a príslušné štátne orgány Slovenskej republiky, osobitne ministerku zdravotníctva a predsedu vlády, aby mimoriadne starostlivo zvážili dôsledky svojich rozhodnutí v tejto oblasti, chránili nevinné nenarodené deti obyvateľov Slovenska pred úmyselným zabíjaním a zasadili sa účinne v rozsahu svojich právomocí a zodpovednosti za ochranu každého ľudského života už pred narodením," čo je zopakovanie článku našej ústavy. Pokračujem citáciou predsedu KBS: "Žiadam, aby sa neodkladne vykonali potrebné kroky na pozastavenie a následné zrušenie nedávnej registrácie potratových farmakologických prípravkov v Slovenskej republike, ako nám to umožňujú príslušné domáce i medzinárodné právne normy."

    Ako som povedal, toto je v právomoci členských štátov, toto rozhodovanie, a nezaväzujú nás k tomu žiadne, žiadne predpisy, ktoré by sme museli proste naplniť. Nie sme k tomu žiadnym spôsobom zaviazaní. Opätovne sa k tomu Konferencia biskupov Slovenska vyjadrila nedávno. Opäť citujem: "Pred mesiacom sa v Košiciach za účasti asi 80-tisíc ľudí uskutočnil po prvý raz Národný pochod za život. Je pre nás veľkou radosťou a povzbudením, že toľkým ľuďom na Slovensku záleží na ochrane nenarodeného života i manželstva a rodiny. Všetci podporovatelia kultúry života právom očakávajú, že takto prejavená vôľa nájde odozvu aj v zákonodarnom zbore. Nastal čas na iniciatívy s cieľom odstrániť diskrimináciu nenarodených detí a chrániť ich pred umelým potratom." Myslím, že toto sú veľmi jasné vyjadrenia a to dosť dôležitých ľudí, ktorí v našej spoločnosti niečo konajú, ktorí usilujú o dobro tejto krajiny a ktorým na tom veľmi záleží.

    Dovolím si konštatovať na základe uvedených faktov, ktoré som doteraz prednášal, že zákaz alebo povolenie chemických potratov je vážna a citlivá téma, ktorá si zaslúži ukončenie polemík o tom, či je používanie potratových tabletiek možné po ich registrácii u nás v Slovenskej republike. Myslíme si, že z dôvodu ochrany čo najväčšieho množstva nenarodených detí je nevyhnutné čo najskôr a jednoznačne zakázať v zákone vykonávanie chemických potratov prostredníctvom používania potratových tabletiek.

    Ja vás, kolegovia, prosím, aby ste dobre zvážili dôvody, argumenty, ktoré tu uvádzame, aby sme si uvedomili, že sa, predovšetkým tu bol narušený ten zdravý proces, akým spôsobom došlo k registrácii, ale o čo najviac tu ide, o obsah toho, čo by tieto potratové tabletky spôsobovali. Množstvo mladých ľudí, ktorí veľmi nerozumne užívajú mnohé výdobytky alebo ponuky, možnosti života, a ešte tomu ani nerozumejú, aké vážne veci si môžu, aké vážne negatívne ujmy si môžu spôsobiť. Pre množstvo ľudí by takáto ľahko dostupná tabletka mohla proste znamenať "no problem". Stačí, že zhltnem tabletku, a žiaden, žiadna ťažkosť v mojom živote figurovať nebude, si povie nejedno dievča. Ale myslím, že toto by sme takým ľahkovážnym spôsobom nemali vkladať do rúk ľudí žijúcich na Slovensku, zvlášť do rúk mladých ľudí. Takže, kolegovia poslanci, prosím vás o podporu tohoto návrhu zákona a dúfam, že bude naozaj prijatý.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Brocka. Nech sa páči, pán kolega.

  • Dáma a páni, vážení kolegovia, už cítiť, že sa približuje vianočná nálada aj sem do tejto sály, do týchto priestorov, ktoré zívajú prázdnotou napriek tomu, že rokujeme alebo na programe je tak vážna téma, a to preto, že bežia rôzne predvianočné spoločenské podujatia, predvianočné stretnutia na rôznych úrovniach, na ktorých sa naši kolegovia zúčastňujú, hoci by možno tiež radi sa zapojili do diskusie a vyslovili svoj názor. A keďže tu nie sú aj niektorí moji kolegovia z klubu, považujem za svoju povinnosť predkladateľom oznámiť, že všetci poslanci z klubu Kresťanskodemokratického hnutia tento návrh podporia. Tento návrh novely zákona o umelom prerušení tehotenstva posilňuje ochranu života. A posilňovanie ochrany života je pre nás na prvom mieste. Je to pre nás v klube KDH zásadná otázka. A ja by som si len želal, aby tak urobili všetci poslanci aj v ostatných poslaneckých kluboch.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S reakciou na vystúpenie pána poslanca Brocku Branislav Škripek. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja som len trošku záludne chcel, aby teraz tá kamera, pretože ma sníma pri faktickej poznámke, poukázala vlastne na celé toto plénum, že sme tu vyprázdnení ako spľasnutý balón. Čiže vlastne možno to ani pre mnohých nebola otázka, aby sa venovali tejto téme, ale tak som rád, že kolega Brocka zdôraznil, že všetci poslanci z klubu KDH stoja za týmto návrhom zákona a chcú ho podporiť. A takže ďakujem, že ste to zdôraznili a priložili tomu patričnú dôležitosť, lebo ako je teraz možné vidieť, je nás tu, myslím si, že dvanásť, sa mi zdá.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len doplnil, že tí, čo sú tu, nie sú vyprázdnení.

    Pán kolega Brocka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja som chcel zdôrazniť, že napriek tomu, že niektorí moji kolegovia tu nie sú, tak zajtra, keď budeme hlasovať, budú všetci hlasovať za tento návrh. Len by som kolegu Škripeka chcel poprosiť, že aby aj on rovnako teda zapracoval vo svojom poslaneckom klube, lebo nemám túto istotu o jeho kolegoch, že zajtra budú hlasovať za tento váš návrh ako poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave podľa poradia je..., dobre, tak... Jozef Mikloško. Kartu k tomu netreba. Nech sa páči, Jozef Mikloško.

  • Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyňa, som zaskočený ochotou môjho priateľa liberála, takže kým som si našiel svoje rýchlo pripravené papiere, tak to chvíľu trvalo. Ospravedlňujem sa. No. Je to jednoduchý zákon, určite ho podporujem, to už povedal aj Julko predtým, ktorý určite ide nad strany, aj ponad politiku a je v prospech tohto národa. O tom nijako nepochybujeme. To je také troška básnické, ale všetci dobre vieme, že keď rozkvitnutú jabloň vytneme, tak sme zodpovední aj za tie tony jabĺk, ktoré by na jeseň mala. Určite potratové tabletky nie sú liečivá, tehotenstvo nie je choroba, ktorú treba liečiť. Ja som dal presne na otázky, o ktorých tu bola reč, otázku pani ministerke zdravotníctva 30. januára 2013, je vlastne v mojich otázkach, žiaľ, nebola vylosovaná. Ale potom som išiel za pani ministerkou a tá mi v podstate dala prečítať to, čo napísala, a v podstate bol taký asi záver, že tento zákon, respektíve táto tabletka tu bola registrovaná, nebudeme ju používať. Ale má pravdu kolega Škripek, že je to lepšie, keď je to legislatívne podchytené, ako keď je to iba názor ministra, prípadne jeho úradníkov. Všetci dobre pamätáme na Káhiru ´94, potom na Peking o niekoľko rokov, kde sa začalo hovoriť o takzvanom sexuálnom a reprodukčnom zdraví, čo znie veľmi pekne, ale všetci vieme, že sa myslelo trocha na niečo inšie.

    Teraz posledný taký exces je nedávny škandál s takzvanou Estrela reportom, ktorá presne ukazuje, čo tieto kruhy, ktoré naozaj neprajú životu, robia. Dovoľte krátky, krátku poznámku k tomuto. Viete, že portugalská socialistická poslankyňa Estrela predložila do výboru Európskeho parlamentu, ktorý má názov pre ženské práva a rodovú rovnosť, správu Sexuálne a reprodukčné zdravie a práva. Predsedom toho výboru je momentálne švédsky komunista Gustafsson a tam sa to schválilo vo výbore. Dali to do pléna a dovolili k tomu iba osemminútovú večernú diskusiu a na druhý deň chcel predseda Európskeho parlamentu pán Schulz dať o tom hlasovať. Našťastie teda konzervatívny anglický poslanec Ashley Fox po hektickej debate tú správu vrátil do výboru. Prešlo to 22. 10., ale tam sa prakticky nič nezmenilo, hoci sú tam také kontroverzné vety, ako napríklad potraty musia byť legálne a bezpečné, sú ľudským právom, treba ich v štátoch EÚ financovať, výhrady svedomia lekárov sú v rozpore s medzinárodnými normami, sexuálna výchova má byť na základnej škole aj proti vôli rodičov a tak ďalej a tak ďalej. Vo výbore sa k tomu prakticky nevyjadrili, nič nezmenili a znova to dali do pléna. A tam teda, našťastie, skupina poslancov EPP a ECR priniesla nové uznesenie, ktoré hovorilo, že vypracovanie, vykonanie stratégie v oblasti sexuálnych reprodukčných, zdravia, sexuálneho reprodukčného zdravia a práv na školách patrí do kompetencie členských štátov EÚ. To všetci dobre vedeli, že to tak je, ale napriek tomu túto správu chceli presadiť. Veľká správa 40-stranová.

    No zaujímavé a teraz nechcem nejako politicky tu to zneužívať, ale zaujímavé, že poslanci Európskeho parlamentu SMER-u a HZDS boli za to, aby tieto práva boli centrálne v Európe, Európskom parlamente. Napríklad pani Monika Beňová veľmi až hanbu kričala tým, ktorí hlasovali proste za to, čo bolo všetkým známe, že ide o kompetencie národných štátov. No toto som si dovolil tak povedať, pretože je fakt, že stále je určitý boj medzi tým, čo áno, čo nie, a teda o to viacej tento ako zákon jednoduchý, skromnučký, ale dobrý vítam. Vieme, že tu je demografická kríza, že deti sa nerodia, že máme stále priemer okolo 1,4 narodení a že teda vlastne naše riešenie môže byť jedine zväčšenie tohto počtu, aby sme sa aspoň reprodukovali, a to by sme museli mať dve, to je veľmi ďaleko, alebo potom v imigrácii cudzincov atď., čo nesie so sebou svoje tiež problémy.

    Niekedy také celkom malé kroky v prospech zlepšenia tejto situácie stačia. Už som to dneska tu spomenul, nie všetci ste tu asi boli, že v Čechách, keď sa o tom debatovalo, vtedy to bolo ešte na základe poisťovne, poisťovňa platila potrat, sa naraz stanovilo, že bude poplatok zaňho 3-tisíc českých korún. Boli rôzne diskusie o tom, ale potom sa to prijalo a na rok klesli potraty o 50 percent. Potom to prijalo Slovensko a bola to presne tá istá reakcia, čiže niekedy aj malý kúsok môže všeličo zachrániť. Čiže ale všetci sa tešíme, myslím, že od liberálov až po neviem koho, že potraty klesajú, chvalabohu, aj u nás, ale rastie, silno rastie kúpa tabliet day-after, teda takých, ktoré si zoberiete deň po tom, ktoré vlastne už zabránia alebo vyplavia zahniezdené vajíčko, čo je vlastne už neregistrovaný potrat, ktorý vlastne v tých štatistikách nie je. Už viackrát sa tu spomenulo, že takýto chemický potrat je skutočne aj proti súčasnej legislatíve, pretože sa to môže stať hocikde, o pár dní doma bez kontroly lekárskej atď., ale to už tuná bolo povedané.

    Tak, vážení, ešte raz ďakujem pánovi poslancovi Poliačikovi, ktorý tu tuším akurát nie je, bolo by zlé, keby stratil poradie kvôli mne, prosím, ale teda odporučím naozaj tento zákon prijať. Je jednoduchý, jednoparagrafový, ale dobrý a skutočne je tam legislatívna medzera a skutočne aj ministerka zdravotníctva sa vyjadrila v tomto smere, aj keď proste nie je to v análoch, pretože to nebola otázka vylosovaná.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. O vystúpenie požiadal spravodajca Štefan Kuffa, nech sa páči.

  • Kolega tuná nie je, tak využijem, no tak už si tu, ale aby ti neprepadol, neprepadla možnosť toho vystúpenia,...

  • ... tak dovoľte mi niekoľko slov. Ono tá dnešná rétorika v dnešnom svete a to zamieňanie tých pojmov to je, to je jedna z vecí, ktorá je tuná veľmi, veľmi nebezpečná a za veľakrát za také krásne vznetilé slová, pojmy, ktoré hlásajú humánnosť, ľudskosť a podobne, skrývajú sa veľakrát veľmi rafinované aj zákony, aj návrhy zákonov, ktoré v podstate sú proti životu a proti ľudskosti. Rovnako aj tieto dve pilulky medabon a mifegine sú označené ako humánne lieky. No chcem toľko podotknúť, že toto nie je ani liek a nemá nič spoločné ani s humánnosťou a keby humánnym malo byť to, že ku potratu a chemickému potratu má dôjsť kedykoľvek a možno práve v situáciách a chvíľach, kedy tá žena to najmenej očakáva, no tak je to nehumánne aj pre tú samotnú matku a rovnako je to nehumánne aj pre to, samozrejme, pre to dieťa, ktoré je usmrcované. My veľakrát o otázkach života a smrti rozprávame len tak, akoby sme to len tak prehadzovali tieto témy cez plece, ale v skutočnosti tu ide o deti, ktorým upierame právo na to narodenie.

    Áno, aj Ústava Slovenskej republiky zaručuje v čl. 15, že hodný je život teda ochrany už pred jeho narodením, ale zákon bližšie, bližšie stanoví, za akých podmienok. Naša legislatíva je taká prijatá stále ešte, je ešte z predchádzajúceho obdobia totality, kde je umožňované realizovať tieto potraty.

    Jedna vec, ktorá v podstate sa dostáva do takého rozporu medzi týmito chemickými tabletami a tým potratom, je to, že v tom pôvodnom zákone o interrupciách je to, že je možné vykonať takýto potrat len v zdravotníckom zariadení, teda ak by sa aj na trh tieto lieky dostali, tak v podstate dostali by sme sa do rozporu s platnou legislatívou, s platnou legislatívou, lebo tuná nevieme a nie sme schopní zaručiť to, že by to bolo pod dohľadom a v zdravotníckom zariadení. To nechcem povedať a nechcem to ani len naznačiť, že ktorý z týchto spôsobov je lepší, rovnako aj jeden, aj druhý spôsob je zlý, pretože potláča právo na život. Potláča právo na život počatého nenarodeného dieťaťa a toto je naozaj veľký problém.

    Toto tuná, myslím si, že stále budú také dva tábory aj stále sú. Jeden tábor je ten, ktorý liberalizuje tieto postoje k otázkam života. Druhý tábor je ten, ktorý sa zase zasadzuje za otázky života. Veľakrát si myslím, že tie súboje a tie slovné boje, ktoré sú a dokonca niekedy to prerastá až do extrémnosti, veľakrát je to vo vzájomnom neporozumení, vzájomnom neporozumení, ale pre mňa ako zástancu a ochrancu života od prirodzeného počatia po prirodzenú smrť je takmer nepochopiteľné, že ako je možné a ako to, že to nedokážeme pochopiť, že počatý život, z počatého života a spojenia dvoch pohlavných buniek muža a ženy narodí sa vždy človek. Nič iné sa nenarodí, vždy je to človek. Žena, ešte sa nestal prípad, že by porodila nejakú mačku alebo psa, alebo nejakého tigra, alebo nejaké zviera, vždy je to človek. Nemôžme sa my pozerať na začatý ľudský život, že to je len zhluk malých, len zhluk nejakých buniek.

    Dnešná doba je, paradoxne, tým, práve kolega Jozef Mikloško to hovoril skôr nejaký polrok, trištvrte dozadu, že žijeme dobu, kedy mladé ženy bojujú proti svojej plodnosti, ako keby to bolo niečo negatívne, čosi zlé. Do tridsiatky bojuje proti svojej plodnosti a po tridsiatke, paradoxne, chcela by mať dieťa a chceli by mať, mladý pár manželský by chcel mať deti a nemôže mať veľakrát tie deti. Tehotenstvo a na tehotenstvo treba sa predovšetkým pozerať ako na dar. Je skutočným darom. Je veľmi veľa mladých ľudí v dnešnej dobe, čoraz viac ich pribúda, ktorí veľmi túžia po dieťati a nemôžu to dieťa mať. Áno, tu sme to spomínali, že je tuná cesta, ktorú tuná kolegyňa ako ponúkala, že cesta umelého oplodnenia. Ja ju nedoporučujem, pretože naozaj prináša so sebou veľmi veľa rizík a to je ohrozenie jak zdravia toho dieťaťa, tak aj zdravia matky a ohrozuje na živote jak matku, tak aj dieťa, a tak ako som to povedal, sú implementované tie embryá, nie jedno, ale štyri, päť alebo aj viac, kedy sa čaká na to, ktoré z nich sa uhniezdi. A veľakrát je to tak, že sa uhniezdi aj všetkých päť a tie ďalšie štyri sú usmrcované v lone matky v maternici. A toto nemôže byť predsa cesta. Tu je akoby taká novodobá genocída, hej, tých skúmavkových detí, čo je čosi, čosi, čo vnímam ako veľmi negatívne.

    Ja som aj požiadal pani ministerku na výbore, to bolo ešte takto pred rokom, zhruba to bolo v januári, rok teda bude, kedy som ju požiadal, aby tieto dve pilulky neboli zaregistrované, nebolo ich možné zaregistrovať do tohto registra. Pani ministerka mi verbálny prísľub dala, že všetko preto urobí, aby tieto dve pilulky neboli distribuované medzi naše ženy a dievčatá. Zatiaľ sme to nedostali v podobe návrhu zákona, preto tento návrh zákona tuná je. Pred pol rokom sme mali, sme tu iniciovali.

    Ja sa hlásim k tomuto návrhu zákona, hoci nie som ako spolupredkladateľom, ale pred pol rokom (reakcia z pléna), hej, som ideálny predkladateľ (povedané so smiechom), ale pred pol rokom som ním bol. A chcel som ešte poprosiť vás všetkých kolegov, aby ste sa zamysleli nad touto závažnou otázkou, ako sú tie chemické potraty a ako môžu ohroziť ženy a dievčatá, a chcem vás všetkých v tomto pléne poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou na pána Kuffu, nech sa páči, Richard Vašečka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem Štefanovi za vstup. Ja by som chcel zdôrazniť jednu vec, ktorú povedal, že pani ministerka dala slovo na výbore. Bol som tam aj ja prítomný, hoci nie som členom výboru, ale zaujímal som sa o túto problematiku a cieľom vlastne tohto zákona je, aby sme sa nemuseli spoliehať alebo nemuseli to zavesiť na slovo pani ministerky. Verím, že prednesené s dobrým úmyslom a v dobrej vôle, vôli, ale aby naozaj sa táto prax, súčasná prax uzákonila priamo v zákone a ak tá zmena bude, bude na ňu vôľa, bude to vôľa občanov, vôľa ich zástupcov, tak aby prebehol riadny legislatívny proces s pripomienkami, s debatou v parlamente, so skúmaním, či je to naozaj rozhodnutie, za ktoré chcú zahlasovať poslanci. Čiže som vďačný Štefanovi, že objasnil aj toto, aj túto časť tohto pozadia tohto zákona.

    Ja môžem za seba povedať, že áno, som proti potratu, pretože je to umelé ukončenie tehotenstva, je to teda zabitie, smrť. Nechcem, nechcem to teraz staviať, stavať za, do pozície obviňovania niekoho, ale proste som za život, a preto urobím všetko preto, aby sa hľadali iné riešenia ako potrat. Ak bude vôľa, že na Slovensku budú ľudia a ich zástupcovia chcieť presadzovať takúto vec, tak nech sa to rieši v parlamente. Nech prebehne debata, nech prebehne hlasovanie. Nielen rozhodnutie, dobré slovo, prípadne zlé slovo ministra, ministerky zdravotníctva, nielen nejaká vyhláška.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, ešte reakcia Štefana Kuffu.

  • Ak je tehotenstvo vnímané ako čosi negatívne a nebodaj ako takou chorobou, tak neni tomu tak. Skôr spoločnosť je chorá. Tento návrh podporuje otázku života a zákon, ktorý je tuná platne platný v našej legislatíve, hovorí o umelom prerušení tehotenstva. Áno, ako takto tuná zaznelo z toho pléna. Ak čosi preruším, to znamená, že v budúcnosti môžem v tom pokračovať, ale tuná je usmrtený ľudský plod a nie je možné pokračovať v tom istom tehotenstve, ak sa raz toto nenarodené dieťa usmrtí a pripravíme ho o život, nikdy viac nie je možné pokračovať v ňom. Takže aj tá pojmológia, ktorá je aj v našom zákonodarstve aj prijatá a je to veľakrát, to je práve to rafinované prekrúcanie tých pojmov a pojmológie, že čosi sa preruší a je to akoby len prerušené to tehotenstvo, v čom sa dá pokračovať. Veľakrát tieto ženy sú jednak aj oklamané, ale aj dotlačené priam k rozhodnutiu, kedy sa rozhodnú toto tehotenstvo ukončiť. Tie ženy, ktoré prežívajú ten postaborčný syndróm, ktoré zažívajú, tak veľakrát sú poznačené a traumatizované na celý život. Veľakrát vidia to svoje dieťa, keď to pozerajú sa a stretávajú deti a zhruba v tom veku, v ktorom by bolo ich dieťa, stále vidia svoje vlastné dieťa, ktoré, ktoré sa nenarodilo. Je to rozhodnutie ženy veľakrát. Dávame to akoby len na také rozhodnutie ženy, ale obyčajne sú tam za tým štyria - piati ľudia. Neni to vždy len rozhodnutie samotnej tej ženy a navyše je to krok a rozhodnutie, ktoré je nezvratné a nedá sa viac ani zmeniť. Ľudský život naozaj...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani kolegyne, kolegovia, uplynula 19. hodina, končím dnešné rokovanie. Budeme pokračovať v tejto rozprave a ďalšími potom bodmi programu zajtra ráno. Pekný večer všetkým.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.