• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám príjemný deň. Otváram trinásty rokovaní deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani podpredsedníčka Národnej rady Renáta Zmajkovičová a páni poslanci Ladislav Andreánsky, Juraj Blanár, Otto Brixi, Rastislav Čepák, Tibor Glenda, Rudolf Chmel, Igor Choma, Ivan Mikloš, Michal Lukša, Ján Podmanický, Radoslav Procházka, Richard Raši, Ivan Štefanec, Peter Šuca, Jozef Valocký.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Ján Hudacký.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 (tlač 752).

    Pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, poprosím vás, zaujmite svoje miesto. Tiež aj pán spravodajca Milan Halúz.

    Dávam teraz slovo poslednej v poradí z písomne prihlásených rečníkov poslankyni a podpredsedníčke Národnej rady Erike Jurinovej.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, vážený pán generálny riaditeľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda vyjadriť sa v krátkosti k predkladanému návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne.

    V prvom rade treba asi povedať, že naozaj ide o 1 mld. 61 tis., ktorá musí prísť do štátneho rozpočtu, aby bola Sociálna poisťovňa schopná vyplácať dôchodky. To, že máme dlhodobo veľký problém s dôchodkami, je viac ako jasné. To, že sa situácia, alebo riešenie situácie stále odďaľuje, je jasné takisto.

    Vidíme, že v tomto roku nám poklesol výber sociálneho poistenia hlavne u aktívneho obyvateľstva. To by už mohlo znamenať nielen zdvihnutý prst, ale možno aj niečo viac. Ak vidíme, že o 73 mil. sme schopní vybrať menej za tento rok, to znamená, že systém, ktorý ste nastavili za tejto vlády, ktorý hovorí, že jednak odvody pre živnostníkov sa zvýšili, asi nefunguje. Asi nastal nejaký skrat, na ktorý celá opozícia upozorňovala, a môžeme konštatovať len, bohužiaľ, naplnili sa naše očakávania. Čo je dosť zlé a smutné.

    Ďalej si treba uvedomiť, že miliarda, ktorá musí ísť na sanovanie rozpočtu Sociálnej poisťovne k tomu, aby sme mohli vyplácať starobné dôchodky, tak na túto miliardu sa skladajú všetci občania tejto krajiny. Sú to peniaze, ktoré idú z daní nás všetkých. To znamená opäť apel, prečo nechávate dôjsť situáciu takto ďaleko, prečo opatrenia, ktoré ste mohli vykonať už hneď po nástupe vlády, odsúvate do budúcna. Je to podľa mňa dosť zlé, pretože znamená, že vašou úlohou alebo snahou nie je situáciu riešiť, ale to zlé iba odďaľovať.

    V situácii, ktorá dnes je, je podľa mňa rovnako veľmi čudné, ak sa dozvedáme, že, a vieme, že schodok je takýto vysoký, a my ešte ideme ho navyšovať tým, že budeme musieť vyplácať výsluhovým dôchodcom aj starobné dôchodky. Je to téma, na ktorú upozorňujem už asi mesiac. Je to téma, ktorú si pinpongujeme, ministerstvo ku mne, ja ku vám. A vzájomne si myslím, že vieme, že povinnosti sú jasné, ale ten spôsob, akým ste, kam ste to až dopracovali, teda do takej absurdnosti, že sa zovšeobecňujú veci, ktoré sa zovšeobecňovať vôbec nemusia, tak podľa mňa je úplne choré.

    Tuná musím povedať, že aj keď ste, pán generálny riaditeľ, veľmi dobre vedeli, že do systému bude treba naliať množstvo peňazí, vôbec ste narátali s tým, že rozpočet Sociálnej poisťovne bol zaťažený ďalšími miliónmi. Sám ste povedali, že ďalšími pravdepodobne 80 mil. eur.

    Ako je možné, ak ste vykonali metodické usmernenie, ak ste ho teda vydali v máji, nemali ste k tomu žiadne finančné analýzy o dopadoch, ako je možné, že ste ho vlastne uviedli do platnosti? S tým, že odpovede z ministerstva financií na tieto moje otázky boli veľmi zjednodušené a odpovedali iba v tom duchu, že je vypracovaná alebo je spustená nejaká pracovná komisia, ktorá bude toto riešiť. Podľa mňa je to veľmi smutné, ak sa aj samotné ministerstvo má možnosť sa vyjadriť k takýmto témam až po ustanovení tohto metodického usmernenia.

    Takže vraciam sa opäť k tej istej pesničke, ktorú som už tento týždeň aj hovorila. Napadám spôsob, akým uchopila Sociálna poisťovňa veľkú tému, ktorá môže zahŕňať až osemnásťtisíc ľudí. Ak vieme, že už v dnešnej dobe, ako myslím, že pán poslanec Mihál hovoril, ak v dnešnej dobe doplácajú ostatní daňoví poplatníci na každého jedného starobného dôchodcu 80 euro mesačne, nerobíte nič pre to, aby sa táto suma naozaj znížila, aby sa stal systém akcieschopnejší.

    Je mi ľúto, ale tento rok ste si veľmi pomohli sanáciou druhého. piliera. Nechcem teraz debatovať alebo diskutovať, tak ako to tunak vo štvrtok prebehlo, že či je druhý pilier dobrý alebo nie. Dôležité pre mňa je, že tento rok ste zachránili Sociálnu poisťovňu iba tým, že ste presmerovali tok financií zo správcovských spoločností do Sociálnej poisťovne. Tento rok to už urobiť nemôžete. To znamená, že celú sumu sanujete zo štátneho rozpočtu.

    Chcem vás vyzvať, pretože ste tunak ako generálny riaditeľ a zároveň aj poslanec Národnej rady, aby ste naozaj aktívne pristupovali k riešeniu tohto ťažkého problému. Hovorím, okrem miliardy, ktorú máte v rozpočte stanovenú, tuná prichádza ešte 80 mil., ktoré sú možnože v porovnaní smeťou, ale je to v podstate suma, o ktorú tento rok aktívne obyvateľstvo zaplatilo menej odvodov do Sociálnej poisťovne. Akým spôsobom chcete toto sanovať?

    Ja mi jasné, že z rozbehnutého vlaku sa už veľmi ťažko vystupuje. To znamená, že Sociálna poisťovňa, či sa to páči, či nie, a akýkoľvek máme na to názor, bude musieť vyplatiť pohľadávky od výsluhových dôchodcov.

    Takže v konečnom dôsledku musím povedať, že vôbec sa mi nepáči postup Sociálnej poisťovne. Myslím si, že nie je vôbec kompetentne riadená Sociálna poisťovňa. Viem, že vy sám nemôžete za vzniknutú situáciu, čo sa týka rozpočtových častí. Sám ale môžete a mali by ste brať osobnú zodpovednosť za to, akým spôsobom sa riešili starobné dôchodky pre niektorých výsluhových dôchodcov.

    Rovnako potrebujem povedať, že mali by ste sa o to viac usilovať, aby vláda urobila naozaj skutočne systémové opatrenia k tomu, aby prvý pilier, na ktorý sa aj vy spoliehate, vaša vláda, a preferujete ho, aby bol naozaj akcieschopný, aby bol schopný vyplácať to, čo si zaslúžia dôchodcovia. Vieme, že dôchodky v dnešnej dobe sú veľmi nízke, ale týmto spôsobom, že len nalievame peniaze do systému ostatných poplatníkov, len tú špirálu zvyšujeme.

    Takže, pán generálny riaditeľ, poprosím vás, aby ste sa naozaj, aby prispeli k tomu, aby ste situáciu pomáhali riešiť, keďže máte dvojitú funkciu. Mali by ste dvakrát toľko pracovať.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky nie sú faktické poznámky. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Hraško. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milé kolegyne, kolegovia, vo štvrtok došlo k takej zaujímavej situácii na konci rokovacieho dňa, kedy pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne a pán Číž tu začali takú slovnú prestrelku aj voči mne ohľadom toho, že jediná, tá najlepšia na svete je Sociálna poisťovňa a jediný najlepší systém je ten, ktorý je v súčasnosti, čo sa týka vyplácania dôchodkov, a to je prvý pilier. Druhý pilier, že to je také nič, to je taká nejaká vymyslená bublina, ktorá už vo svete nemá páru, a treba a najlepšie by ju bolo treba zrušiť.

    Vážení občania, teraz sa obrátim na vás, pretože aj vás sa to týka. Sociálna poisťovňa, vieme, že je v súčasnosti aj v návrhu ďalšieho rozpočtu, dotovaná. To znamená, dotovaná zo strany štátu a dotovaná z výberu daní, pretože Sociálna poisťovňa nie je v súčasnosti schopná na odvodoch vybrať toľko, aby to pokrývalo všetky náklady, ktoré vyplácať má. Takisto sme nedávno počuli aj medializované informácie o tom, že sa podvádza pri péenkách, že sa tam inkasujú sumy neoprávnene. Teraz vyvstáva otázka, že či je naozaj tá Sociálna poisťovňa taká geniálna a dobrá, najlepšia na svete, pre nás občanov.

    Čo sa týkalo tej výmeny informácie alebo teda výmeny názorov, tak bolo povedané, že áno, tá Sociálna poisťovňa je len to najlepšie pre občanov Slovenska. Ja osobne si to nemyslím, pretože mi to pripadá tak, ako keby bolo hovorené, že jedine štát sa vie o svojho občana postarať najlepšie. Budem vám oponovať, pán generálny riaditeľ, pretože nemyslím si, že štát sa dokáže lepšie postarať o mňa samého ako ja sám. Či vy tiež zoberiete výplatu a dáte ju niekomu cudziemu do ruky, nech sa stará o vašu domácnosť?

  • Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.

  • Hm? Čo? Či? Ja nie. Ja sa starám o svoju rodinu sám a myslím si, že aj zodpovedne. Naučil som sa to, pretože nikto sa o mňa nestaral a bol som do toho, k tomu donútený.

    Súčasný sociálny systém však učí ľudí skôr k lenivosti. Lenivosti a spoliehať sa na to, že raz možno sa štát o vás postará. Ale z čoho?! Už v súčasnosti Sociálna poisťovňa musí byť dotovaná a dotovaná je z daní občanov. To znamená, že nepomohli ani opatrenia z odvodnenia študentov, zvýšené odvody od živnostníkov, čiže tieto opatrenia sú vám na dve veci: na figu a na nič. Pretože tá suma, ktorou je dotovaná Sociálna poisťovňa, je ďaleko, ďaleko, ďaleko vyššia.

    Čo teraz? Hovorili ste ešte o tom, že druhý pilier je zlý. Nuž, viackrát ste ho, ako sa povie, rozdžubali, to mi skôr východniari budú rozumieť viacej, rozdžubali ste ho od začiatku, ako bol spustený a dostali ste sa k moci, tak ste ho len kazili. Kládli ste podmienky, zle ste nastavili podmienky, diktovali ste, čo diktované nemá byť. Zvýšili ste poplatky pre správcovské spoločnosti, vy, vaša vláda! No a teraz ste ešte aj vyžrali plnú chladničku, ako sa hovorí, pretože tie úspory, ktoré si tam ľudia odkladali sami, tí zodpovední, tak ešte aj im ste ukrátili, znížili ste percento odvodu z povinných odvodov a ešte ste si láskavo aj z tej, z tých fondov zobrali na to, aby táto vláda mala z čoho vykrývať diery v rozpočte. Nie na to, aby šetrila, aby ešte vyžrala to, čo má. Takto sa má správať zodpovedná vláda? Podľa mňa nie.

    A teraz hovoríme o tej zodpovednosti. Ja si naozaj nemyslím, že štát sa o mňa dokáže postarať lepšie, ako ja sám. To mi pripadá, ako keby ste zo mňa robili nesvojprávneho debila. Čo zo mňa?! Veď vy to robíte z celého národa, ak tvrdíte, že Sociálna poisťovňa sa dokáže, alebo štát v zastúpení Sociálnou poisťovňou sa dokáže lepšie postarať o občanov svojej krajiny. A s čím? A z čoho?! Dokedy sa tu budú dvíhať dane? Dokedy sa budú dvíhať odvody, aby ste naplnili rozpočet Sociálnej poisťovne a mali na výplatu toho, čo treba vyplatiť?! Ono najlepšie by bolo, a teda možno aspoň pre tých zodpovedných, ktorí sa vedia naozaj postarať sami o seba, zrušte odvody do Sociálnej poisťovne tým, ktorí sa vedia postarať sami o seba. A nebudete musieť v budúcnosti vyplácať dôchodok. Čo druhý pilier? Na ten sa môžeme vykašľať. Čo tretí pilier? Nech sa stará každý sám o seba! Áno, nech sa stará každý sám o seba. Aj o tomto mal byť aj ten druhý pilier, a nielen druhý, ale aj tretí. Ale aj tam ste dodžubali podmienky.

    Dávali ste tu za príklad Čechy. Čechy tuná idú rozoberať druhý pilier, lebo je zle, zle nastavený. Ale viete, aký tam mali systém prispievania do dôchodku? Štát prispieval priamo, nie zo Sociálnej poisťovne, nie z niečoho iného, zo štátneho rozpočtu tým, ktorí si odkladali určité sumy, podľa výšky im štát prispieval priamo. A plus ešte mali odpočet z daní, pokiaľ si sporili ešte aj v tom treťom pilieri. U nás sa, chvalabohu, minulý rok podarilo naštartovať aspoň to, že v treťom pilieri sa dá čo-to odpočítať. Aspoň tých 60 eur. No to je smiešne! Ale aspoň niečo.

    Celý tento systém v súčasnom fungujúcom systéme sociálneho zabezpečenia v našej krajine mohol byť nastavený lepšie a hlavne udržateľne, lebo udržateľnosť je to, čo má byť zárukou tých garancií v budúcnosti.

    Viete, pán generálny riaditeľ, vy tu už možno nebudete, keď ja pôjdem do dôchodku, dúfam, že tu už nebudete teda, ale neviem si predstaviť, kto bude na mieste vašom, alebo na mieste štátu, alebo vo vláde. A kto mi vie dneska zagarantovať to, že sa naozaj ten štát o mňa postará? O tridsať rokov. Kto mi to vie z vás dneska zaručiť? Nikto! Absolútne nikto z vás. A keď ešte vidíme vaše zodpovedné správanie sa pri narábaní s financiami, tak o tom ešte sú ďalšie pochybnosti.

    Takže zrušme Sociálnu poisťovňu, keď aj tak ju dotujeme z daní! Zrušme odvody a naštartujeme možno viaceré procesy. Každý sa začne naozaj starať sám o seba a nemusí vás vôbec zaujímať, či to bude druhý pilier, tretí pilier, alebo to budú poisťovne, alebo to bude stavebné sporenie, alebo čokoľvek iné, akákoľvek iná forma sporenia a odkladania peňazí si do budúcnosti na svoju starobu. Nestarajte sa! To už bude na zodpovednosti každého človeka.

    Veľmi rád sa tuná pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny vyjadruje o tom, že živnostníci si nedokážu zarobiť na svoj dôchodok, lebo si optimalizujú svoje dane a odvody. A kto si ich dneska neoptimalizuje?! Každý, úplne každý. Aj každý z vás, ktorý má svoju firmu, nie napísanú dneska už na seba, si optimalizujete svoje dane a odvody, aby ste platili čo najmenej. Avšak prečo by sme tomu štátu mali platiť? Ale živnostníci sú takí nezodpovední, že si nedokážu nasporiť na svoj budúci dôchodok, pretože Sociálna poisťovňa by im musela dorovnať do priemeru, z ktorého sa im bude počítať. Ale to vás netrápi, že tí živnostníci neboli závislí od akéhokoľvek vyplácania z toho sociálneho systému, pretože boli prispievateľmi, aj keď drobnými, ale boli prispievateľmi. Aj daní, aj odvodov. Ale vôbec vás už netrápi, že je tu skupina obyvateľstva, ktorá v živote do toho sociálneho systému neprispela ani eurom, ani centom, ale im, keď idú do dôchodku, sa vypočítava dôchodok z priemernej mzdy.

    Čo myslíte, ako sa tvária tí ľudia, ktorí odmakali celý život vo fabrikách za minimálnu mzdu a potom idú do dôchodku, a je vypočítaný ich dôchodok z toho, čo zarobili? Nie z priemernej mzdy, z toho, čo zarobili. A to boli minimálne mzdy. A potom dostávame maily a správy o tom, že, viete, idem do dôchodku a mám nejakých 300 eur dôchodku. Ako z toho mám vyžiť? No poraďte im, ako z toho majú vyžiť! Lebo makali tuná celý život. A prispievali do tohto štátu. Ale im sa počíta dôchodok z toho, čo zarobili. A niekomu, kto v živote neprispel do toho systému, tak sa im počíta dôchodok z priemernej mzdy. To je taká ohromná spravodlivosť, že až! Do očí bijúca.

    To vám nevadí, pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne? Nevadí vám to? Lebo mne to vadí. A vadí to aj tým ľuďom, ktorí makali naozaj celý život za minimálnu mzdu, lebo vytvárate také ohromné prostredie tuná, že tie mzdy neporastú, a vytvárate také prostredie, že tí podnikatelia, ktorí sú, tak naozaj žmýkajú z tých ľudí maximum. To vám nevadí, že nie? A to je tá bezcharakternosť vaša. Vadí vám to, že niekto sa snaží starať sa sám o seba celý život, ale nevadí vám to, že niekto parazituje na tomto systéme a že ešte aj dôchodok sa mu vypočíta z priemernej mzdy. To vám nevadí. Aká to je spravodlivosť?

    To znamená, že vy selektujete obyvateľov, občanov Slovenskej republiky na tých, ktorí robia figu borovú celý život, a na tých, ktorí sa snažia byť zodpovední sami za seba. Ale trestáte tých, ktorí sú zodpovední. Ale nechávate tých, ktorí tu parazitujú celý život. A ešte im dáme aj krásne dôchodky. To sa potom niekomu žije! A čudujem sa, že ešte žijú v takých podmienkach, ako žijú, keď majú také krásne dôchodky.

    Viete, pán generálny riaditeľ, nechajte to na občanoch Slovenskej republiky, nech sa naučia naozaj byť zodpovednými. Ono to možno chvíľku bude trvať, ale ako som už hovoril, keďže dotujeme Sociálnu poisťovňu z daní, tak zrušme celý sociálny systém. Okrem toho odbúrame už aj tie podvody na péenkách, na vyplácaní, že? A odbúrame kopec ďalších vecí. A budeme teda vyplácať len z daní. Ale to by štát samozrejme musel vymyslieť niečo, ako tých daní vybrať viacej bez toho, aby utrpela zase tá najzraniteľnejšia skupina, tí, ktorí makajú za minimálne mzdy.

    Ono existujú systémy, ktoré by sa dali nahradiť súčasným systémom, viete. Ale to je know-how, ktoré, ako som už hovoril, keby sme vám dali, tak my máme how-nou. Takže skúste, máte vlastné hlavy, ako povedala kolegyňa Hufková, pán minister financií má svoju vlastnú hlavu, má svoje kvality, no nech porozmýšľa. Nech nevymýšľa bločkové lotérie, pretože veľký boom už skončil. Nech vymyslí niečo, čo Slovensko môže posunúť dopredu. Ale spravodlivým systémom. Nie vyžrať chladničku a rozdať z toho, čo ešte je, na úkor toho, aby sa začalo šetriť tam, kde sa šetriť dá.

    Na margo toho môžem pripomenúť reformu ESO. Hovorilo sa tuná, že štátne inštitúcie v pôsobnosti ministerstiev sídlia v lukratívnych budovách v centre mesta. Z akého dôvodu? Čo je na nich také dôležité, na niektorých? Niektoré majú naozaj dôležitú činnosť, ale musia ju robiť v centre mesta? Čo sa nezriadi nejaký štátny park niekde na okraji, kde budú lacnejšie pozemky, lacnejšie buď nájomné alebo vlastné budovy? A tie lukratívne sa môžu prenajímať za drahé peniaze a z toho môže štát čerpať. Nie, toto sa nerobí, pretože vám to vyhovuje. Viete, to sú tie vaše opatrenia, pseudoopatrenia, ktoré nevedú naozaj k racionalizácii a k úsporám, ale k vyžieraniu toho, čo tu ešte máme, a prilievanie svojim. A to je na tom to smutné, pán generálny riaditeľ.

    Viete, keby ste boli generálnym riaditeľom súkromnej firmy, tak sa určite takto nesprávate. Ale vy viete, že do tej firmy vám tie peniaze pritečú, lebo musia, lebo musíte vyplácať tie dôchodky, invalidné dôchodky a dávky. Keby ste boli generálnym riaditeľom súkromnej firmy, tak vás už predstavenstvo vyrazí pri takomto hospodárení. Tak skúste pouvažovať do budúcnosti a nechajte na ľudí zodpovednosť, nerobte z nás debilov a nejakých nesvojprávnych, pretože ja sa viem postarať sám o seba najlepšie a nebudem sa spoliehať na to, že o tridsať rokov sa tento štát, bohvie za akej vlády, bude schopný a mať z čoho postarať o svojich občanov.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Gibalová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec, nechcem sa vyjadrovať k vášmu vystúpeniu. Vo vecnej rovine, ak by som sa chcela vyjadrovať, trvalo by to dlho a presiahlo by to faktickú poznámku.

    Len k jednej veci, ktorú ste spomenuli, a to výpočet dôchodkov z priemernej mzdy v národnom hospodárstve pre istú skupinu ľudí. Musím tuto zareagovať, že v tomto si to musíte doštudovať, lebo to tak nie je. A ja verím, že pán riaditeľ to za mňa dovysvetlí. To je všeobecná fáma, ktorá sa na Slovensku, žiaľ, žiaľ, veľmi rada spomína, ale v tomto prípade nemáte pravdu.

  • Vyhlasujem rozpravu... Chcete reagovať, pán poslanec? Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, viete, aj keby to nebola tak úplne pravda, dobre, povedzme si, že z čoho sa im vyrátava dôchodok? Tak dobre, tak zoberme, že sa im vyráta z minimálnej mzdy. Aj tak je to to, že v živote do toho sociálneho systému neprispeli ani centom a dôchodok sa im bude vždy vyplácať. A ako k tomu prídu tí, ktorí naozaj za tú minimálnu mzdu museli chodiť denne osem hodín do práce, museli si svoje odmakať, odtrhnutí od rodiny, nemohli sa rozhadzovať, ale napriek tomu dostanú presne taký istý dôchodok, ako tí, ktorí v živote nerobili? V živote nepriložili ruku k dielu, v živote nezveľadili naše hospodárstvo. Aká je to spravodlivosť? Tak dobre, opravujem sa, nevypočítava sa im dôchodok z priemernej mzdy, vypočítava sa im z nejakej. Ale aj tak nepriniesli do toho sociálneho systému nič. A toto je fakt. A tí ľudia, ktorí si to odmakali za svoj život, tak tí dostávajú takisto málo, pretože makali za minimálnu mzdu.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, pán generálny riaditeľ, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedkyňa, vážené dámy, vážení páni poslanci. Budem reagovať najprv na pani podpredsedníčku parlamentu, pokiaľ sa týka výsluhových dôchodkov.

    Prekvapuje ma, pani poslankyňa, že napádate rozhodnutia Najvyššieho súdu a kde sú judikáty, čiže Sociálna poisťovňa nič nemôže robiť. Ak ste mali niekoho napádať, tak ste mali napádať ministra práce a sociálnych vecí v roku 2010, ´11, ´12, kedy pán Mihál, keď dostal stanovisko od ministerstva práce, pardon, z ministerstva spravodlivosti a Najvyššieho súdu, aby sa vyjadril k výsluhovým dôchodkom, mala sa k nim vyjadriť aj Sociálna poisťovňa. Ani jeden, ani druhý sa k výsluhovým dôchodkom nevyjadrili.

    Čiže boli judikáty, ktorých bolo, štyri v roku 2011, tri v 2012, podľa ktorých bolo treba vyplácať dôchodky silovým rezortom. Keby ste trošku, vy ste boli v parlamente, keď som vystupoval ja po Procházkovi pri rozpočte v roku 2011, kde som vymenoval všetky veci a medzi nimi aj výsluhové dôchodky a čo treba, aby, ktoré veci treba v Sociálnej poisťovni spraviť. Materiál, ktorý bol kompletný, som odovzdal ministrovi, myslím predsedovi výboru vtedy, pánovi Brockovi, ale aj ďalším členom, aby sa zamysleli nad celým zákonom štyristošesťdesiat jedničky, kde je asi 40 dodatkov, a tak isto aj štyridsať trojky zákona, aké sú tam veci, ktoré treba robiť. Ani za vlády pán Mihál nespravil nič. No a samozrejmá vec, výsluhové dôchodky treba, respektíve k výsluhovým dôchodkom alebo výsluhovým príspevkom treba doplatiť starobný dôchodok, to, čo odrobili príslušní ľudia. Čiže zákon štyristošesťdesiat jednička, nepočítal s tým, počítal len s baníkmi a nepočítal s ostatnými, tými 18 tisícmi ľuďmi.

    Najvyšší súd rozhodol preto, že konzultoval túto celú záležitosť s Ústavným súdom a tak isto aj so smernicami v Európskej únii. Ja som vám už vysvetľoval niektoré veci, ale je to zbytočné vám asi vysvetľovať, pretože stanovisko Najvyššieho súdu je rozhodujúce. A normatív, ktorý sme my vypracovali, keď som tam došiel, pretože keď som nastúpil druhýkrát do Sociálnej poisťovne, tak som sa pýtal na veci, ktoré treba riešiť. Nikto mi ich neupozornil, až ma upozornil na to viceprezident Policajného zboru pán Lastovka, ktorý došiel a povedal, že je sedem judikátov. Čiže začal som riešiť veci od novembra 2012, je december 2013. Vyzval som všetky ministerstvá, aby, ktorých sa to týka, či ministra spravodlivosti, kde je justičná stráž, ministra obrany, ministra vnútra, SIS-ku, aby prakticky vyčíslili, o akú sumu sa jedná. Do dnešného dňa, samozrejmá vec, bolo vyplatených zhruba tisícšesťsto ľudí, z toho bolo tristo zamietnutých a predstavuje to suma asi 6 mil. euro.

    Prekvapuje ma hlavne, vy hovoríte a upozorňujete, že to bude mať dopad na Sociálnu poisťovňu, to, čo ste povedali. Sociálna poisťovňa v roku 2013 hospodári, mala zvýšený, keď si pozriete rozpočty 2010, ´11, ´12 a ´13, tak o 500 mil. mala zvýšený rozpočet na rok 2013. Z toho dôvodu, že bol otvorený druhý pilier, a druhá vec, tých 250 mil. sme mali nárast navyše vybrať na nemocenskom poistení. Výpad, ktorý máme, máme gro v roku 2013, že nám neplnia zdravotnícke zariadenia. Takže nie je výpad to, čo hovoríte vy, u živnostníkov alebo proste u firiem, ale výpad je hlavne v zdravotníctve. To je ako prvá záležitosť.

    Druhá záležitosť. Vystúpil tu pán Hraško. Pani Gibalová niektoré veci realizovala. Pán Hraško, nemá význam na nezmysly, ktoré ste tu povedali, vôbec reagovať, pretože každý, kto vás počúva, tak vie, že nerozumiete sociálnej problematike. Možno ste v niečom inom dobrý, takže nebudem reagovať, ani nebudem vysvetľovať, lebo to nemá význam. Sociálna poisťovňa môže len to robiť, čo vy tu v parlamente schválite, a zákon 461, zákon 43, ktorý rozhoduje hlavne, pokiaľ sa týka, o sociálnych veciach, a všetky tie dodatky, ktoré sú, vždycky schvaľoval parlament a generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne musí plniť to, čo tu je. Takže zbytočne by som vám to vysvetľoval. Keď si naštudujete celý systém, potom by som sa k tomu vyjadril, ale teraz nie.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Podľa schváleného programu pristúpime k

    návrhu doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku SR v roku 2013 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a návrh na použitie majetku Fondu národného majetku SR v roku 2014 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Návrh má tlač 754 a spoločná správa výborov má tlač 754a.

    Prosím predsedu Výkonného výboru Fondu národného majetku Branislava Bačíka, aby návrh uviedol.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, ak prepáčite, ideme teraz k návrhu na použitie majetku fondu? Som prepočul ten váš...

  • Návrh doplnku č. 1 k návrhu na použitie.

  • Áno, 754. Tak som to uviedla.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Áno, ďakujem pekne. Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Fond národného majetku Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie návrh doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu v roku 2013 podľa § 28 ods. 3 písm. b) privatizačného zákona a návrh na použitie majetku fondu v roku 2014 podľa § 28 ods. 3 písm. b) privatizačného zákona.

    Cieľom oboch návrhov je stanoviť objem majetku, ktorý fond po schválení v Národnej rade Slovenskej republiky použije v súlade s privatizačným zákonom a v súlade s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky.

    Návrhy fond vypracoval tak, aby stanovovali realistický rámec použitia majetku fondu v nasledovnom období spolu s vytýčením priorít a účelnosti vynaložených prostriedkov, a tak, aby celkové výdavky fondu neboli vyššie ako jeho disponibilné príjmy. V súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy fond plánované príjmy a výdavky odkonzultoval s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

    Predkladaný materiál sa skladá zo štyroch častí, pričom prvá a druhá časť materiálu je zameraná na predpokladaný vývoj príjmov a výdavkov fondu v roku 2013, ako aj na samotný návrh doplnku č. 1 návrhu na použitie majetku fondu. Pôvodný návrh na použitie majetku fondu v roku 2013 v súlade s rozhodnutím vlády schválila Národná rada Slovenskej republiky vo výške 441,17 mil. eur v prospech štátnych finančných aktív. Doplnok č. 1 navrhuje zvýšiť schválený rámec v súlade s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky o 126,77 mil. eur na celkový objem 567,94 mil. eur v prospech štátnych finančných aktív.

    Obsahom tretej a štvrtej časti sú plánované výdavky fondu v roku 2014 v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Fond svoj návrh odkonzultoval s ministerstvom financií a následne ho predložil na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Tá návrh schválila s pripomienkami, ktoré fond do predloženého materiálu zapracoval, a podľa pokynov ministerstva financií došlo k zvýšeniu očakávaných príjmov fondu v roku 2014 z 496,76 mil. eur o výšku 365 mil. eur na celkový objem 861,76 mil. eur, predovšetkým sa jedná o navýšenie z dividend od spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel a k zmene očakávaných výdavkov fondu, ktoré vzrástli zo 475,10 mil. eur o 365 mil. eur na čiastku 840,1 mil. eur. Opäť tieto finančné prostriedky budú použité na posilnenie štátnych finančných aktív.

    Na základe porovnania použiteľných peňažných prostriedkov z platných záväzkov a očakávaných výdavkov fondu predpokladáme, že bilancia fondu na konci roku 2014 bude prebytková a to vo výške 21,65 mil. eur. V prípade nepriaznivého vývoja hospodárskych výsledkov v prirodzených monopoloch, ktorý by mal mať za následok nižšie príjmy fondu z dividend, dôjde k výpadku zdrojov, čo ovplyvní schopnosť fondu splácať svoje záväzky a očakávané výdavky a, naopak, ak fond získa finančné zdroje z predaja, respektíve z dividend nad rámec navrhovaného rozpočtu, budú všetky použité v súlade s rozhodnutiami vlády Slovenskej republiky, Národnou radou Slovenskej republiky a orgánov fondu v zmysle zákona o privatizácii.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vychádzajúc z očakávanej bilancie príjmov a výdavkov fondu v rokoch 2013 a 2014, fond odporúča odsúhlasiť rozsah jeho použitia majetku podľa § 28 ods. 3 písm. b) privatizačného zákona do výšky 567 936 018 eur, to pre rok 2013, a 823 764 000 eur pre rok 2014.

    Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, toľko na úvod z moje strany.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti, poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán predkladateľ, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady k predmetnému návrhu, ktorý máme pod bodom 754a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 15. októbra 2013 č. 734 pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, ktorý určil aj ako gestorský výbor. Výbory, ktorým bol návrh pridelený, o ňom rokovali nasledovne: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet rokoval o návrhu 12. novembra 2013 a prijal k nemu uznesenie č. 252, výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 12. novembra 2013 a prijal k nemu uznesenie č. 240. Týmito uzneseniami výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, po prvé, zmenu rozsahu použitia majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2013 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ktorý dňa 19. decembra 2012 uznesením č. 394 schválila Národná rada Slovenskej republiky vo výške 441 170 700 eur, o 126 765 318 eur na celkový objem vo výške 567 936 018 eur; po druhé, návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2014 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, vo výške 823 764 000 eur schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto správy.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu (tlač 754a) bola schválená uznesením gestorského výboru z 25. novembra 2013 č. 259. Súčasne výbor poveril spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Mezenská. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci. Pán predkladateľ, v podstate vystúpim v tomto bode s tým istým obsahom a s tou istou pripomienkou, s ktorou som vystúpila aj na hospodárskom výbore, a ja predpokladám, že si tú moju pripomienku a ten dotaz pamätáte. A on znova súvisí s tým, čo aj odznelo vo vašom prednese pri prezentovaní tejto správy o stave Fondu národného majetku, súvisí pre mňa ako pre neekonóma, ale o to viac s nepochopiteľným dotazom, nepochopiteľnou vecou. Ako je možné, že môžme legitimizovať a pripustiť tvorbu dividend, vyplácanie dividend v tak strategickom podniku, akým Slovenský plynárenský podnik nesporne je, nad rozsah oprávnených ziskov? Mne na túto otázku nevie dnes dať nik odpoveď a nedali ste mi ju ani vy, pán riaditeľ, keď som sa na to pýtala na hospodárskom výbore. Pritom nejde o zanedbateľnú čiastku. Pre mňa toto nie je efektívne ani riadne korektné hospodárenie so štátnym majetkom.

    Vy ste tu dnes, pán riaditeľ, v podstate rečou čísel, ale nesúrodých čísel, zaplnili priestor v prezentácii správy o stave štátneho majetku, ale v reči konkrétnych dopadov, ktoré by mali hovoriť merateľne, zrozumiteľnou rečou o tom, aký je stav a hodnota štátneho majetku, som postrádala kompetentné a vypovedajúce informácie.

    Skúste, prosím vás pekne, povedať, akým spôsobom sa naloží s dividendami, ktoré budú tvorené vyplácaním z majetku SPP nad rozmer oprávneného zisku, ako s nimi bude naložené a akým spôsobom viete dokumentovať, aký je skutočný stav štátneho majetku? Pretože podľa tejto správy a podľa toho, čo vnímam, už aj spájať to s tým, že sa Fond národného majetku ide rušiť, ja zaznamenávam, že bohatstvo štátu sa stále viac a viac znižuje. Tak neviem, či tieto správy aj vaše vystúpenie a všetky úkony, ktoré súvisia s rozpredajom štátneho majetku, majú slúžiť len na to, aby sme legitimizovali jeho ustavičné rozpredávanie a ponižovanie štátneho bohatstva. Poprosím si zodpovedanie a riadne vysvetlenie tohto môjho dotazu.

    Ako som už opakovane povedala, ani premiér, ani minister hospodárstva mi na túto otázku nevie zodpovedať. Ja toto nepovažujem za korektné nakladanie a hospodárenie so štátnym majetkom. Veď predsa my nemôžme dôjsť do stavu, že to budeme legitimizovať a odfúkneme si, ako po dobre vykonanej práci, keď rozpredáme bezbreho štátny majetok a predložíme tu túto správu, ktorá v podstate nás v tom iba ubezpečuje. Ubezpečuje nás v legitimizácii rozkrádania a rozpredávania štátneho majetku. Predložená správa aj váš prednes mi len toto potvrdzuje, tento trend.

    Ja si myslím, že ako poslanci a ako kompetentní zástupcovia verejnoprávnych orgánov sa máme starať o majetok efektívne. Máme ho zveľaďovať, rozširovať a nie rušiť a popri tom rušiť aj Fond národného majetku, čoho svedectvom je táto správa, predložená správa aj vaša výpoveď a všetko, čo sa na Fonde národného majetku robí. Znižuje sa štátne bohatstvo. Pre mňa je to absurdné, že si vôbec dovolíme v tejto situácii nad rozsah oprávneného zisku vyplácať dividendy v SPP. A ešte tak, že si tieto dividendy ideme vyplácať, alebo štát ide vyplácať finančným skupinám tak, že sa zadlží SPP. Čo je toto za politika?! Čo je toto za ekonomika?! Čo toto má spoločné s dodržiavaním zákona o štátnom majetku? Toto je zveľaďovanie štátneho majetku?! Toto nie je nič iné iba rozpredávanie a vykrádanie, tunelovanie štátneho majetku. Taká je pravda.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán predseda, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážená pani poslankyňa, je pravdou, že my sme na výbore pre hospodársku politiku už konfrontovali spoločne tieto veci, keď som tam takisto predkladal tieto materiály na schválenie výboru.

    No, ja som nemilo prekvapený z vášho vystúpenia, že hovoríte o rozkrádaní štátneho majetku, ktorý rozkráda momentálne kto? Pretože keď sa chcete baviť o rozkrádaní štátneho majetku, tak sa musíte vrátiť do roku 2006, kedy niekto privatizoval a neprivatizovala vláda Roberta Fica. Hej? To znamená, že toto je otázka na vašu, pardon, toto je odpoveď na vašu prvú otázku, keď hovoríte, že niekto tu rozkráda štátny majetok.

    Odpoveď na vašu druhú otázku, rozsah oprávnených dividend. Dobre ste uviedla vo svojom vystúpení, že nie ste ekonómka, pretože keby ste ekonómkou boli, tak by ste nemohli vysloviť takúto otázku, že ako môže niekto vyplatiť dividendy, keď nie je v zisku. No výplata dividend vo výške 300 mil. euro sa vypláca len vtedy, keď hospodársky výsledok spoločnosti je taký, že tento výsledok môže byť prerozdelený medzi akcionárov. A to sa stalo v rámci spoločnosti SPP, že pre rok 2013 na Valnom zhromaždení Slovenského plynárenského priemyslu prerozdelili zisk vo výške 300 mil. euro, ktoré patria na základe majetkového podielu Slovenskej republike vo výške 51 %, a 300 mil. euro, slovenských korún, ktoré mali, pardon, 300 mil. euro, ktoré mali byť vyplatené v roku 2013, na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky boli presunuté na rok 2014. A preto v roku 2014 je tá mimoriadna dividenda vo výške tých 823 mil. eur, ktorá je spôsobená nárastom dividend z SPP.

    A akým spôsobom bude s nimi naložené? No o tom rozhodne po mojom vystúpení Národná rada Slovenskej republiky, to znamená, že aj vy ako poslankyňa tejto snemovne, kde ja ako predseda Fondu národného majetku som tu v zmysle zákona o privatizácii predložil materiál, ktorý sa nazýva návrh na použitie majetku fondu, a pokiaľ Národná rada tento materiál odsúhlasí, tak tento výnos z týchto dividend pre rok 2013, ktorý je vo výške 567 mil. eur cirka, a pre rok 2014 vo výške 823 mil. eur bude použitý na posilnenie štátnych finančných aktív. To znamená, že tieto finančné prostriedky prídu do Štátnej pokladnice a následne ministerstvo financií rozhodne o tom, akým spôsobom bude s nimi naložené.

    Toľko z mojej strany, ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh - Rozpočet nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na roky 2014 až 2016.

    Návrh má parlamentnú tlač 753 a spoločná správa výborov má tlač 753a.

    Opäť prosím predsedu Výkonného výboru Fondu národného majetku Branislava Bačíka, aby návrh uviedol.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako aj v predchádzajúcom prípade, predkladám návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na roky 2014 a 2016, ktorý v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 zákona č. 92/1991 Zb. o privatizácii predkladá Fond Národného majetku Slovenskej republiky na prerokovanie a schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pri tvorbe rozpočtu na činnosť fondu na roky 2014 a 2016 sa predovšetkým vychádzalo z východísk tvorby štátneho rozpočtu na roky 2014 až 2016 s akceptovaním návrhov Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako aj zmenených legislatívnych podmienok týkajúcich sa fondu.

    Oproti rozpočtu schváleného Národnou radou Slovenskej republiky na rok 2013 fond predkladá na schválenie rozpočet na rok 2014 nižší v celkovom finančnom objeme o 622 701 eur, čo predstavuje medziročný pokles rozpočtových výdavkov o 23 percent.

    Kapitálové výdavky sa v roku 2014 znižujú oproti roku 2013 o 187 614 eur, čo predstavuje medziročný pokles rozpočtových výdavkov o 93 percent. Tento pokles súvisí predovšetkým s predpokladaným ukončením činnosti fondu k 1. januáru 2016.

    V bežných výdavkoch sa na poklese podieľajú výdavky na tovary a služby sumou 217 761 eur, čo predstavuje oproti roku 2013 pokles o 18,3 percenta. Druhou najvýznamnejšou oblasťou rozpočtovej položky na tvorby a služby podieľajúcom sa na plánovanom poklese výdavkov sú výdavky na služby, kde dochádza k zníženiu rozpočtových výdavkov o 162 261 eur, čo predstavuje medziročný pokles o 27 percent. V rozpočtovej položke nájomného, za nájom sa navrhuje zníženie výdavkov oproti roku 2013 o sumu 37 700 eur, čo predstavuje medziročný pokles rozpočtových výdavkov o 12 percent. Oproti rozpočtu schválenému na rok 2013 síce nie je zaznamenaný pokles v oblasti bežných výdavkov v rozpočtovej položke mzdy, avšak oproti skutočnosti, ako aj pôvodne navrhovanému rozpočtu v tejto položke dochádza k poklesu o 190 513 eur. Súčasne, pardon, súčasne týmto návrhom rozpočtu znižuje fond predpokladané výdavky v rozpočtovej položke poistné o 77 523 eur, čo spolu predstavuje medziročný pokles bežných výdavkov na mzdy a poistné o 268 tis. 36 tis. eur (Pozn. red.: správne má byť - "268 036") .

    Uvedené optimalizačné opatrenia realizované k 1. septembru 2013 pri zachovaní funkcieschopnosti fondu predstavujú zníženie počtu zamestnancov o sedem, t. j. zo 42 zamestnancov na 35 zamestnancov k 1. decembru 2013.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rozpočet fondu na roky 2014 až 2016 bol prerokovaný a schválený výkonným výborom fondu a prerokovaný v dozornej rade fondu a následne bol prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky dňa 10. 10. 2013. Predkladaný materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a nemá ani žiadne sociálne vplyvy.

    Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, toľko z mojej strany na úvod k predkladanému materiálu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti, poslancovi Marošovi Kondrótovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený predkladateľ, kolegyne, kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na roky 2014 až 2016, tlač 753, v druhom čítaní.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 15. októbra 2013 č. 734 pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti, ktorý určil aj ako gestorský výbor.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o predmetnom návrhu rokoval 12. novembra 2013 a prijal uznesenie č. 253. Výbor pre hospodárske záležitosti o predloženom návrhu rokoval 12. novembra 2013 a prijal uznesenie č. 241. V týchto uzneseniach výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, ktorým bol návrh pridelený, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2014 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto správy.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky prerokovaním predmetného návrhu ako tlač 753a bola schválená uznesením gestorského výboru z 25. novembra 2013 č. 260. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Miškov, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, vážení páni poslanci, panie poslankyne, pôvodne som ani nechcel vystúpiť k tomuto bodu, ale napokon som si povedal, že je dôležité, aby som vystúpil, a je dôležité, aby som upozornil na absurdnosť tohoto predkladaného návrhu, ktorý prideľuje alebo schvaľuje Fondu národného majetku rozpočty, rozpočet na roky 2014 až 2016.

    Dovoľte mi teda povedať, prečo si myslím, že to je celé absurdné. Tak Robert Fico, sťa by premiér vlády Roberta Fica č. 2, krátko po voľbách vyhlásil, že zrušenie Fondu národného majetku je preňho absolútnou prioritou. Dnes sú takmer dva roky od volieb, od predčasných volieb a Fond národného majetku nielenže stále existuje, ale Fond národného majetku a tu sediaci pán predseda predkladá návrh rozpočtu pre fond až do roku 2016 s tým, že predpokladá jeho zrušenie možno, možno k 1. 1. 2016. Toto je jednoznačný dôkaz toho, že vláda Roberta Fica nemá záujem zrušiť Fond národného majetku a v podstate pripravuje iba rôzne divadlo a rôzne hry, ktoré majú vytvárať dojem, že Fond národného majetku bude zrušený.

    O dôvodoch, prečo sa tak deje, sa môžeme skutočne iba domnievať. Ja si dovolím teda pár tých možných dôvodov uviesť. Tak po prvé, to môže byť snaha vlády Roberta Fica privatizovať napriek všetkým vyhláseniam z minulosti, napriek všetkým prísľubom, ktoré Robert Fico osobne dal, že privatizovať nikdy nebude. Je možné, že vláda Roberta Fica, a nielen možné, ale je to dokonca isté, že privatizovať bude. Iste, nebude to volať privatizácia. Spin doktori vládneho SMER-u vymysleli nové názvy na to, aby sa to nevolalo privatizácia, aby zbytočne nedráždili ľudí, tak sa to teraz nazýva ako reštrukturalizácia štátnych aktív alebo odpredaj nepotrebného majetku a rôzne podobné krycie názvy pre privatizáciu, ktorú vláda chystá.

    Po druhé, možný dôvod, prečo Fond národného majetku doteraz zrušený nebol a možno ani do konca funkčného obdobia tejto vlády nebude, je snaha predstaviteľov a nominantov strany SMER - sociálna demokracia udržať si fleky až do ďalších volieb. Ide o pomerne zaujímavé lukratívne miesta v štátnej správe. Prečo nie?

    Treťou možnosťou, prečo Fond národného majetku do dnešného dňa zrušený nebol a prečo možno vôbec nebude, je snaha obstarať, čo sa ešte dá. A vy, pán kolega, veľmi dobre viete, o ktorých obstarávaniach hovorím. A uvediem teda iba to najvypuklejšie obstaranie, to je obstaranie analýzy ako zrušiť Fond národného majetku v hodnote 3 mil. eur. Takúto analýzu, dámy a páni, už zrealizovalo predchádzajúce vedenie Fondu národného majetku a táto analýza stála 10 000 eur. Táto analýza, ktorú nechalo vypracovať predchádzajúce vedenie Fondu národného majetku, bola implementovaná do návrhu zákona na zrušenie Fondu národného majetku, ktorý vznikol na ministerstve hospodárstva. Tento zákon na zrušenie Fondu národného majetku, bohužiaľ, pre svoj predčasný koniec predchádzajúca vláda nestihla predložiť do parlamentu. Ale tento návrh zákona mal aj pán minister hospodárstva Malatinský k dispozícii na svojom ministerstve, ale rozhodli ste sa ho z dôvodov, ktoré ja nepoznám a môžem sa naozaj iba domnievať, aké boli tie dôvody nepredložiť.

    Preto som sa rozhodol predložiť ten zákon sám. Predložil som ho v snemovni, ale, bohužiaľ, vládna väčšina návrh na zrušenie Fondu národného majetku, ktorý bol naozaj vypracovaný na základe dôkladnej analýzy, a ja som presvedčený o tom, že ten návrh zákona je dobrý, pretože umožňuje zrušiť Fond národného majetku okamžite a bez náhrady, a tento návrh nebol prijatý.

    Preto sa pýtam a možno mi, alebo dokážete aj pánom poslancom a pani poslankyniam zdôvodniť alebo uviesť dôvody, prečo Fond národného majetku nie je do dnešného dňa zrušený. Ale žiadne výhovorky, ale jednoducho povedať konkrétne skutočné dôvody, prečo nie je možné Fond národného majetku zrušiť v zmysle analýzy a v zmysle návrhu zákona, ktorý bol vypracovaný na ministerstve hospodárstva. Veľmi sa teším na tieto odpovede.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán predseda fondu, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán poslanec Miškov, som prekvapený z vášho vystúpenia. Ale samozrejme rešpektujem, to sme v snemovni, ľúbivo sa rozpráva, ešte ľúbivejšie sa možno počúva. Ale budem k vám taký istý úprimný, ako ste boli aj vy ku mne teraz pred chvíľu z týchto, z tohto miesta.

    Na vašu prvú otázku, že vláda Roberta Fica hrá divadlo a rôzne hry o zrušení fondu a že bolo vyhlásenie a fond naďalej funguje. No vláda Roberta Fica vo svojom programovom vyhlásení vlády sa zaviazala, že zruší Fond národného majetku. A zruší ho takým spôsobom, aby boli vylúčené akékoľvek ekonomické, obchodné a právne riziká. Toto hovorí programové vyhlásenie vlády.

    Súčasné vedenie Fondu národného majetku prijalo uznesenie, kde sa hovorí o ukončení činnosti Fondu národného majetku. Za týmto účelom výkonný výbor fondu následne uskutočnil verejné obstarávanie, nadlimitnú zákazku, ktorá sa nazývala Komplexné poradenstvo pre ukončenie činnosti fondu. Toto verejné obstaranie prebehlo transparentne, bolo úspešne ukončené a dnes prvé vedenie Fondu národného majetku začalo činnosti, ktoré súvisia s ukončením činnosti fondu. A poradca bol vybratý za tým účelom, aby pri ukončení tak závažnej inštitúcie, ako je Fond národného majetku Slovenskej republiky, ktorý má 20-ročnú históriu, sa predišlo následkom, ktoré boli pri rušení obdobných inštitúcií v iných krajinách, mám na mysli Česko, Poľsko a tak ďalej.

    Na vašu druhú otázku, privatizáciu, že vláda Roberta Fica chystá privatizáciu majetku. No pýtam sa, o akej privatizácii hovoríte, keď my hneď po nástupe sme zrušili všetky privatizačné rozhodnutia, ktoré ste, pán Miškov, vy vydali, vydali ako bývalý minister hospodárstva, v súvislosti s teplárňami a s ostatným majetkom, ktorý ešte na fonde zostal?

  • Reakcia z pléna.

  • Keď ste teraz zo svojej lavice zakričali Telekom, no áno, s majetkovou účasťou Slovak Telekom-u uvažovalo aj bývalé vedenie pani Bubeníkovej, ktoré tak isto chcelo odpredať 34-percentný podiel Slovak Telekom-u, ale zistili ste, že to nejde urobiť priamym predajom, privatizáciou, ale že sa to dá urobiť len prostredníctvom EPO, to znamená, že sa bude táto emisia predávať cez Burzu cenných papierov. A následne ste zistili, že k tomuto ale treba urobiť novelu zákona o privatizácii. No z tohto titulu, aj teda z titulu, že padla vláda Ivety Radičovej, ste nestihli sprivatizovať na fonde, čo tam všetko zostalo.

    A na záver sa vrátim k tej analýze, ktorá zostala po vašich kolegoch, ktorá nebola vo výške 10 000 eur, ale 20 000 eur. Táto analýza obsahovala, alebo tento dokument bol zložený obsahovo zo 40 listov, kde polovička tohto, tejto analýzy hovorila a opisovala pôsobnosť fondu a jeho úlohy vyplývajúce zo zákona a následne výstupom tejto analýzy, ktorou sa dnes pýšite a ktorú by ste mohli predložiť ako minister hospodárstva, bývalý, do parlamentu a ste tak neurobili. Aj keď to zdôvodňuje tým teda, že nasvedčovali tomu iné, iné skutočnosti, prečo ste tak urobiť nemohli, tak táto analýza, jej výstupom bol zákon o zrušení fondu, ktorý mal 10-paragrafové znenie, a hovorilo sa o rušení fondu tak, že miesto ministerstva hospodárstva prečiarkneme, pardon, miesto Fondu národného majetku Slovenskej republiky sa ruší a napíše sa ministerstvo hospodárstva. No ak vy si myslíte, že toto je rušenie fondu a 2,5 mld. euro, ktoré Fond národného majetku spravuje, pri svojich problémoch, ktoré mu vyvstali z privatizácie, to znamená, že tam je cirka 180 aktívnych súdnych sporov, kde niektoré sú v neprospech fondu až tak, že sú vo výške 50 a 70 mil. eur, no ak vy si takto predstavujete, že takýmto spôsobom by sa mal zrušiť fond, že všetky tieto problémy len hodíte na ministerstvo hospodárstva, no tak, nehnevajte sa na mňa, ale ja som rád, že sa, že k tomuto nedošlo. A pevne verím, že tak ako bude ukončená činnosť fondu, ako som uviedol v úvode, že v spolupráci s poradcom bude pripravený vládny návrh zákona, ktorý pôjde v riadnom legislatívnom konaní na vládu Slovenskej republiky, ktorý predloží minister hospodárstva na vládu a neskôr do parlamentu, tak pevne verím, že potom môžme diskutovať o tých rizikách a úskaliach ktoré budú súvisieť v rámci ukončenia činnosti fondu.

    Preto vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, chcem požiadať, aby ste v čase, keď tento zákon bude predložený do parlamentu, venovali mu pozornosť a v rámci druhého čítania mali k nemu pripomienky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán spravodajca, chcete zaujať? Už, už sme, pán poslanec, záverečné slovo. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto návrhu.

    Budeme pokračovať rokovaním o

    návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roku 2014 - 2016.

    Je to tlač 756.

    Poprosím predsedníčku úradu pani Moniku Pažinkovú, aby uviedla návrh.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom 581/2004 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou predkladá návrh rozpočtu na roky 2014 a 2016. Predložený návrh rozpočtu bol prerokovaný správnou radou úradu, schválený dozornou radou úradu a vládou Slovenskej republiky. Bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady pre financie a rozpočet a vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo.

    Návrh rozpočtu úradu vychádza z východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016. Úrad návrh rozpočtu postúpil na medzirezortné pripomienkové konanie, v ktorom ministerstvo financií uplatnilo zásadnú pripomienku na úpravu rozpočtu na základe aktuálnej makroekonomickej prognózy. Predložený návrh rozpočtu úradu je zostavený na základe revidovaných ukazovateľov Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Celkové príjmy rozpočtu sú v roku 2014 37,8 mil. eur, výdavky 18,3 mil. eur, v roku 2015 36,8 mil. eur, výdavky 16,6 mil. eur, v roku 2016 38,1 mil. eur, výdavky 17,1 mil. eur.

    Podstatným príjmom úradu je príspevok na činnosť úradu od zdravotných poisťovní, ktorého výška je 0,45 % z vymeriavacieho základu z ročného prerozdelenia poistného, a príspevok poukazujú zdravotné poisťovne úradu vždy k 20. decembru kalendárneho roka na nasledujúci rok.

    Rozpočet úradu v súčasnosti ovplyvňujú zdroje získané úradom z eurofondov z operačného programu vzdelávanie na zavedenie systému DRG v oblasti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Zo štátneho rozpočtu úradu na vývoj slovenskej DRG v spolupráci s nemeckým partnerom InEC, na povinné spolufinancovanie projektu a na úhradu pro rata.

    Úrad dohliada nad všetkými kľúčovými aspektmi systému zdravotníctva s cieľom udržiavať finančnú stabilitu, výkonnosť a solidárnosť systému. Stratégiou je implementácia nového úhradového mechanizmu ústavnej zdravotnej starostlivosti, zvýšenie kvality služieb poskytovaných súdno-lekárskymi a patologicko-anatomickými pracoviskami, ich územná reštrukturalizácia, zabezpečiť tie činnosti úradu, ktoré vyplývajú zo schváleného nového zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme, zlepšiť kvalitu služieb v oblasti dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zaviesť systém manažérstva kvality.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie rozpočtu úradu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani predsedníčka.

    Pani poslankyňa Müllerová je spravodajkyňou.

  • Vážený pán predseda, vážená pani predsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť návrh spoločnej správy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 až 2016, tlač 756a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 734 z 15. októbra 2013 pridelil návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 až 2016 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie v termíne do 21. novembra 2013. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí určil ako gestorský výbor Národnej rady Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo s tým, že na základe rokovaní výborov predloží Národnej rade Slovenskej republiky správu výborov o priebehu a výsledkoch rokovania o návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 až 2016 spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh rozpočtu bol predložený v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 až 2016 dňa 12. novembra 2013. Výbor svojím uznesením č. 246 vyjadril súhlas s predloženým návrhom rozpočtu a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 až 2016 schváliť s tým, že príjmy na rok 2014 sa rozpočtujú vo výške 37 mil. 818 tis. euro a výdavky vo výške 18 mil. 317 tis. eur.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňa 30. októbra 2013. Výbor svojím uznesením č. 87 vyjadril súhlas s predloženým návrhom rozpočtu a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 až 2016 schváliť s tým, že príjmy na rok 2014 sa rozpočtujú vo výške 37 818 mil. eur

  • Pozn. red.: správne má byť - "37 mil. 818 tis. eur".

  • Pozn. red.: správne má byť - "18 mil. 317 tis. eur".

  • .

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 26. novembra 2013. Výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2014 až 2016 schváliť.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave a prihlásiť sa ústne. Nie je tomu tak. Ale áno, pani poslankyňa Horváthová. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani predsedníčka, vážená pani spravodajkyňa, milé kolegyne, milí kolegovia. Ja by som sa chcela venovať len jednej časti, ktorá ma tak upútala vo vašej správe, a síce týka sa operačného programu vzdelávania pre implementáciu DRG systému, kde vo svojej správe uvádzate, citujem, že: "Z predbežnej správy auditu Európskej komisie operačného programu vzdelávanie vyplýva, že úradu bude krátených 25 % prostriedkov pridelených na projekt vzťahujúci sa k dodávateľskej zmluve uzatvorenej pre zabezpečenie realizácie projektu, čo predstavuje 1 mil. 162 tis. euro. Keďže úrad je zo zákona zriadený ako subjekt verejnej správy, takýto výpadok zdrojov na financovanie projektu DRG môže ohroziť realizáciu vládou schváleného projektu a úrad nemá možnosti nahradiť tieto finančné prostriedky bez doplnenia externých zdrojov. V prípade, že projekt nebude realizovaný v plnom rozsahu, bude nutné vrátiť všetky použité finančné prostriedky z európskeho sociálneho fondu, ktoré boli pridelené na operačný program vzdelávanie pre účely implementácie DRG systému na Slovensku."

    Keďže si myslím, pani predsedníčka, že nie je to vaša chyba, že sa takéto niečo stalo, a potrebovala by som k tomu také bližšie vysvetlenie, keďže si myslím, že toto je dosť závažná vec, keďže sa môže ohroziť vlastne implementácia celého DRG systému, ktorý všetci odborníci dlhodobo, aj teda situácia v zdravotníctve si to dlhodobo vyžaduje, a očakávame, chcem sa teda opýtať, že prečo tie prostriedky budú krátené. Či máte nejakú informáciu o tom, čo bolo príčinou, keďže tu popisujete, že sa to týka zmluvy uzatvorenej na zabezpečenie realizácie projektu. A či vlastne tento výpadok už je zahrnutý, predpokladám, že asi nie, v terajšom rozpočte. A teda ako sa k tomu stavia ministerstvo financií. A teda, ako budete túto situáciu, túto vážnu situáciu podľa môjho názoru riešiť.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pani predsedníčka, odpovedajte.

  • Tak tento problém, ktorý spomínate, áno, už máme ho doriešený, ale máme zatiaľ len predbežnú správu z Komisie európskej. Bude krátených tých 25 %, to je milión 161 tis. 560 tis. eur

  • Pozn. red.: pravdepodobne správne má byť – "1 161 560 eur".

  • kvôli netransparentnosti projektu, ktorý bol odsúťažený v minulosti, s tým, že po dohode s ministerstvom financií tento výpadok bude financovaný z peňazí úradu pre dohľad z nevyčerpaných prostriedkov z minulých rokov. Takže k ohrozeniu projektu nedôjde, projekt pokračuje naďalej tak, ako bol naplánovaný, harmonogram je dodržiavaný neustále. Takže je to vyriešené už teraz.

  • Ďakujem pekne.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Och, ja som uzatvoril rozpravu. Môžme urobiť precedens?

    Nech sa páči, pani poslankyňa. Ja sa ospravedlňujem, ja som po vystúpení vašom uzatvoril rozpravu a pani predsedníčka už mimo. Ale nech sa páči, položte otázku.

  • Ja by som sa len chcela opýtať, že kto je zodpovedný za tú netransparentnosť tohto procesu a či bude niekto zodpovedať osobne za to, že tieto peniaze budú krátené a v takejto sume?

    Ďakujem.

  • Je to zatiaľ predčasná otázka, lebo nemám zatiaľ záverečné ako rozhodujúce rozhodnutie tej Európskej komisie, len predbežnú informáciu. Takže ak môžem vás potom informovať, nech sa páči.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    správe o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012.

    Je to tlač 597. Poprosím pána predsedu úradu Jozefa Holjenčíka, aby zaujal miesto, aj pána spravodajcu.

    Prerušili sme rozpravu po vystúpení pána poslanca Přidala. Písomne prihláseným bol ešte pán poslanec Mikuš za klub SDKÚ - DS a po ňom potom ešte pán poslanec Štefanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Jozef Mikuš za klub SDKÚ - DS.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda ÚRSO, pán spravodajca, pokračujeme po mesiaci a niečo snáď v rozprave k výročnej správe Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012.

    Chcel by som sa vrátiť k tomu, čo hovoril aj kolega Přidal, trošku ďalej vo svojom vystúpení, ale úvodom by som chcel povedať, že správa, ktorú sme dostali predloženú do Národnej rady, sa nevymyká z radu predchádzajúcich za uplynulé roky, hoci sa veľa od toho času zmenilo. Ako konštatuje pán predseda v úvodnom príhovore, nové zákony o regulácii v sieťových odvetviach a o energetike výrazne posilnili nezávislosť úradu pre reguláciu a udelili mu obrovské nové právomoci. ÚRSO sa tejto novej pozície zmocnilo tak, že ponúknutú zvýšenú nezávislosť pochopil ako, musím to povedať, bohužiaľ, veľmi tvrdo, ako arogantnosť voči regulovaným subjektom a nové právomoci ako nástroj na preberanie oprát v energetickej politike vlády, samozrejme, snáď by bolo lepšie povedané, skôr s jej požehnaním alebo na jej prianie.

    Každý záujemca o plnohodnotnú informáciu, ktorý si prelistuje výročnú správu, musí byť sklamaný, pretože dostane výpočet opatrení, ktoré vydal úrad pri vykonávaní kontroly, ale nedozvie sa, kto to robil, chýbajú údaje o personálnom obsadení, počte zamestnancov, o ich odmeňovaní. Zaznamená vývoj regulovaných cien, ale márne hľadá údaje o tom, ako hospodáril úrad sám, ktorý má od minulého roka v štátnom rozpočte samostatnú rozpočtovú kapitolu. Nestretne sa s auditom, ktorý by potvrdil, že štátne prostriedky boli vynaložené efektívne, aj keď ja nemám ani najmenšiu pochybnosť, že tak bolo. A čo je úplne najdôležitejšie, zo správy síce vyčíta, vyplýva, aké dôležité rozhodnutia úrad robil, ale nenájde ani zmienku o tom, či sa v rámci svojej posilnenej nezávislosti riadil, čím sa riadil, akú filozofiu uznával, kam smeroval.

    My sme diskutovali o tom aj na výbore pre hospodárstvo. Pán predseda vtedy opakovane povedal, že správa má úplne štandardnú formu. Súhlasím, je tam to, čo tam byť musí, ale nemusíme chodiť ďaleko po príklad, aby sme dokázali porovnať rozdielnosť prístupov podobných inštitúcií.

    Český energetický regulačný úrad venuje v podobnom dokumente hneď prvú časť opisu legislatívnej a správnej činnosti. Vlastnému rozpočtovému hospodáreniu dáva priestor na jednej pätine správy a zverejňuje audit potvrdzujúci správnosť údajov. Neobchádza opis vnútorných kontrolných mechanizmov, v osobitnej prílohe uvádza vnútornú organizačnú štruktúru, čím ukazuje, že chce byť naozaj kompetentným úradom rozhodujúcim o dôležitých veciach. Aký je to rozdiel v porovnaní so slovenským náprotivkom! A pritom si český energetický regulačný úrad nezobral na plecia batoh ako slovenský ÚRSO.

    Takže v prvom rade vyčítam ÚRSO, že hodnotiacu správu vypracoval povrchne. Ale tento prístup ÚRSO len ilustruje postoj v dôležitých otázkach k mnohým regulovaným subjektom. Ak by som mal opísať činnosť ÚRSO pod taktovkou pána predsedu Holjenčíka, najvýstižnejšie slovo by bolo účelovosť. Za tým sa skrýva nadbiehanie politickej moci, v tomto prípade strane SMER a jej mecenášom, o tom budem hovoriť aj ďalej. Ďalej tu nájdeme prijímanie opatrení bez akejkoľvek koncepcie, často protichodných, uvediem aj na príkladoch. O nevypočítateľnosti konania úradu do budúcna a obrovských škodách, ktoré to spôsobuje, pravdepodobne by vedeli hovoriť mnohí, hlavne tí, čo produkujú elektrickú energiu, či to je z jadra, vody alebo slnka.

    Dovoľte mi, aby som sa prednostne venoval elektrickej energii, aj keď poviem niekoľko slov aj k iným zdrojom. Pri svojom vystúpení k novele zákona o podpore obnoviteľných zdrojov som uviedol príklad, kde doteraz ÚRSO urobil azda najväčší prešľap, ak to tak možno nazvať. Skôr išlo o účelové, pravdepodobne dopredu pripravované konanie, keď v priebehu piatich rokov dokázal úplne zmeniť postoj k podpore fotovoltaických elektrární. Najskôr ich vyniesol podpornou politikou do nebies, takže nám začali rásť po celom Slovensku, bez ohľadu na to, či zaberú najúrodnejšiu obhospodarovanú pôdu alebo nevyužívanú lúku. Keď si prvá liga nachystaných investorov prišla na svoje, ÚRSO zavelil čelom vzad, lebo podpora výkupu elektriny zo slnka o niečo zdvihla ceny pre všetkých odberateľov. A tak išla podpora zrazu strmo dole, čo prvú ligu dobre informovaných investorov neprekvapilo, lebo na ich miesto už nastúpila dôverčivá druhá liga. Tí si naivne mysleli, že pravidlá hry sa v jej priebehu nemenia, lebo tak to zvyčajne chodí, ale mýlili sa. Navyše vo verejnej mienke ostala po slnečných elektrárňach horká pachuť, lebo veď tie nám spôsobili, že máme vysokú cenu za elektrinu. To nie je medvedia, ale priam grizlia služba pre obnoviteľné zdroje, ktoré sú do budúcna jedinou alternatívou k fosílnym palivám, ak nechceme našu planétu vyúdiť na neznesiteľnú úroveň, alebo ak nechceme skončiť v energetickom kolapse.

    Tento príklad je vhodnou ukážkou toho, ako pristupujú vlády Roberta Fica a jeho verného pomocníka pána predsedu,k takej dôležitej otázke, ako je regulovanie trhu s energiami. Účelovosť, nezodpovednosť za budúci vývoj, ale teraz musím pridať ešte jedno slovo, demagogickosť. Príkladov na potvrdenie posledného opisu by sa dalo sypať aj viac, ale predsa len zostanem pri tých fotovoltaických elektrárňach. Keď Robert Fico, predseda vlády, ako horlivý zástanca ľudu, sledujúci jej blaho, sa svojich občanov zastal v boji proti vysokým cenám elektrickej energie a hľadal obetného baránka, našiel ho v energii vyrobenej zo slnka. Samozrejme až po tom, ako sa vyvolení včas z tohto biznisu stiahli. To slnko podľa neho mohlo za to, že občania platia priveľa, preto treba majiteľom týchto elektrární pristrihnúť krídelká. ÚSRO síce nejaké korekcie urobil už predtým, ale premiérové výčitky si osvojil naplno a obratom menil podporné schémy.

    Pani kolegyne, páni kolegovia, nechcem unavovať číslami teraz. Hovoril som niečo v zákone o podpore obnoviteľných zdrojov energie č. 309, ale predsa len. Ak zoberiem rok 2011, teda obdobie, keď sa rozbehla naozaj premrštená podpora slnečných elektrární, a o najpravdepodobnejšej príčine som hovoril, keď to spätne spočítame, tak odberateľ domácnosti platil z každého eura necelé 3 centy za podporu elektriny zo slnka. V ťažiarskej firme z Hornej Nitry zaplatil o niečo menej, ale na podporu jadrovej energetiky zaplatil viac. Teda ak by chcel predseda vlády naozaj hľadať zdroje zníženia ceny elektriny, mohol by si v tejto kategórii, ak ideme hovoriť len v tejto kategórii doplatkov, vybrať z troch možností: siahnuť na slnko, jadro alebo hnedé uhlie. Vybral si to prvé, pritom hovoríme o ovplyvňovaní ledva v centách z jedného jadra. Ale ak by chcel predseda vlády ozaj úprimne znížiť ceny elektrickej energie, siahol by na iné položky. Napríklad na spomínaný poplatok za distribučné spoločnosti, ktorý tvoril až štvrtinu celkovej ceny. Alebo trebárs aj za poplatky za prenos elektriny na systémové služby. A pritom by sa to občanom určite viac zapáčilo, lebo firmy zabezpečujúce prenos a distribúciu dosahujú ročne zisky v stovkách miliónov eur a bolo by tam z čoho kresať.

    Tento príklad som neuviedol len preto, aby som poukázal na demagogickosť a účelovosť prístupu. Prípad má pokračovanie ďalej. Najnovšie sa má zníženie elektrickej energie, tentoraz už aj pre firmy, dosiahnuť tým, že sa osobitným poplatkom zaťažia slovenskí výrobcovia. Už nejde o desatiny centov z jedného eura ako v predchádzajúcom prípade, teraz by už mohlo ísť aj o centy, možno aj o desiatky centov z eura. Tým zázračným nástrojom sa stal takzvaný G-komponent, kde ide o poplatok výrobcov za prístup do elektrizačnej sústavy. Inými slovami, výrobcovia by mali platiť akúsi osobitnú daň, ktorú si musia zakomponovať do svojho účtovníctva, čo bude pre nich znamenať buď výrazné zníženie ziskovosti, v horšom prípade kolaps.

    Tento prípad sa dostal na svetlo sveta po pracovnej návšteve predsedu vlády u predsedu ÚRSO na začiatku júla a ohlásil ho sám predseda vlády. Krátko na to vydal ÚRSO takmer stostranovú vyhlášku č. 221 a G-komponent vniesol do praxe. Podľa neho by sa mal začať postup aj od začiatku roka 2014. Oprávnene sa začali búriť všetci výrobcovia, od slovenských elektrární, cez výrobcov bioplynu až po fotovoltaikov. Vyhlášku hodlajú napadnúť aj súdne. Podnety išli už aj na Generálnu prokuratúru. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie. A kým dominantný výrobca elektriny na Slovensku ohlasuje uzatváranie niektorých elektrární a ťažké dopady na hospodárenie firmy, fotovoltaici, bioplynári či majitelia väčších vodných elektrární sa obávajú ohrozenia vlastného podnikania.

    Treba priznať, že G-komponent je nástroj, ktorý je v Európskej únii legitímny, no jeho použitie sa spája s naplnením určitých konkrétnych podmienok. Hoci v pripomienkovom konaní musel ÚRSO chtiac-nechtiac upustiť od extrémne vysokých platieb, lebo boli v rozpore s európskymi predpismi, nedbal na ďalšie výhrady, ktoré prišli z Európskej komisie. Najvážnejšou bolo, že tento poplatok sa uplatňuje iba v prípade spoločného postupu susediacich štátov, čo v prípade Slovenska neplatí. Aj o tomto bola diskusia na výbore. Pán predseda povedal, že všetky krajiny okolo nás majú G-komponent, čo nie je pravda. Má ho len Rakúsko, aj to len v malých prečerpávacích elektrárňach, vodných, do 5 megawatt.

    Ako som spomenul, používanie tohto poplatku dostane mnohých výrobcov obnoviteľných zdrojov do veľkých problémov. Mnohí ho jednoducho neutiahnu. To je ešte väčšia rana obnoviteľným zdrojom, ako vyrobil ÚRSO pri premrštenej a potom strmo oklieštenej podpore fotovoltaiky. Výrobcovia v okolitých štátoch takýmto poplatkom nie sú vystavení a keďže vo voľnom prostredí majú prístup na náš trh, budú oproti domácim výrobcom výrazne zvýhodnení. Inými slovami, vláda a ÚRSO týmto spôsobom mimoriadne skomplikujú život slovenským výrobcom, znevýhodnia ich na vlastnom teritóriu. Nie však všetkých. V spomenutej vyhláške tvorca udelil výnimku. Dostanú ju tí, čo svojimi zariadeniami podporujú prenosovú sústavu a regulovanú výrobu. To by sa ešte dalo prehliadnuť. Ale dostanú ju aj vodné elektrárne do veľkosti výkonu 5 megawatt. A to sú práve tí, na ktorých je v Rakúsku určený G-komponent.

    Na otázku prečo, pán predseda, neviem, kde sme to boli, na nejakej energetickej komisii, odpovedal, lebo sme sa tak rozhodli. O tej účelovosti by som chcel povedať len toľko, že výrobcovia, ktorých zasiahol aj G-komponent, sa pohybujú, okrem tých, ktorí sú dotovaní, čo sú u nás už takmer všetci okrem, okrem SE, sa pohybujú v liberalizovanom trhu. Distribučky, prenosová sústava sa pohybuje v regulovanom trhu práve pod kuratelou regulačného úradu. A práve vysoká ziskovosť distribučiek a prenosovej sústavy je pravdepodobne robená preto, aby boli vysoké zisky pre štát, pre pomoc štátnemu rozpočtu, na úkor, samozrejme, aj ostatných výrobcov, ktorí sú sebestační a diferencovaní.

    O účelovosti by som chcel povedať aj s jedným dopadom vyhlášky na konkrétneho výrobcu, ktorým je Zvolenská teplárenská, a. s. V roku 2008 bola vykonaná v tejto teplárni rekonštrukcia na spaľovanie biomasy spolu s hnedým uhlím. Predpokladalo sa, podpora do 15 rokov. Pre kolegov poslancov, možno pre tých, ktorí sa dívajú, poviem, že celková cena elektriny u tejto teplárenskej ide z ceny za straty a samozrejme aj z ceny za doplatok. Táto cena za doplatok závisí práve od druhu paliva, ktorý sa využíva. A do roku 2013 bola dotovaná celková výroba elektriny u tejto akciovej spoločnosti. Po vydaní vyhlášky 221 sa množstvo vyrobené vysokoúčinnou kombinovanou výrobou u tejto teplárni zníži na jednu sedminu. Dôsledok bude buď kolaps firmy, to sa ešte uvidí, alebo rapídne zvýšenie ceny tepla pre občanov, ktorí využívajú teplo z tejto teplárne. Je to zásah do firmy, s ktorou sa v roku 2008 vláda Roberta Fica pri tej rekonštrukcii, ktorá stála 0,5 mld. slovenských korún, trošku tak aj chválili. A bol to dobrý projekt. Takýmto účelovým zásahom v strede cyklu alebo v priebehu podnikania, ktorý urobil napríklad aj na tejto akciovej spoločnosti ÚRSO, sa stáva povedzme aj z dobrého diela možno firma so zlým koncom.

    Kolega Přidal vo svojom vystúpení spomínal SPP, v tom čase ešte rezonovala táto otázka. Poviem len jednu vetu. K tomu sa vrátim, o tej účelovosti alebo o tom, že či je a do akej miery náš úrad pre reguláciu samostatný, nezávislý. Keď vyšlo najavo, že matka SPP je v strate, minister hospodárstva pán Malatinský sa vyjadril v jednom zo svojich rozhovorov, že na to, aby cena pre domácnosti mohla byť nestratová alebo na nule, musia sa ceny zvýšiť o 30 percent. Pán predseda Holjenčík sa v tom čase nechal počuť, že cena pre domácnosti je primeraná. Po takejto prestrelke, mediálnej, chvíľkovej, asi trvajúcej dva, tri dni, sa pán minister úplne stiahol a viacej sa k tejto téme nevyjadroval. Keď to zhrniem jednou vetou, objemnou vyhláškou ÚRSO sa úplne mení, z tohto roka, sa úplne mení energetický biznis na Slovensku. ÚRSO neváha zablokovať úplne rozvoj výroby obnoviteľných zdrojov a dokonca znevýhodňuje slovenských výrobcov voči zahraničným.

    Pýtam sa, pán predseda, ako si toto vôbec môže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dovoliť? Veď nová energetická politika, o ktorej sa toľko hovorí, a ministerstvo hospodárstva ju prezentuje, sa stáva zdrapom papiera. Regulačný úrad sa, sám seba povýšil nad vládne ministerstvo, nad vládu. Bez možnosti zásahu zo strany parlamentu si tvorí vlastné zákony, hoci ich nazýva iba vyhláškami. Zdá sa, že scenár je rovnaký. Predseda vlády prejavuje vôľu a inštitúcie, akokoľvek sa nazývajú nezávislými, ho poslúchajú. Bohužiaľ, musím povedať, že aj ÚRSO je len verným služobníkom, ktorý nieže sa nevzpiera politickému tlaku, ale svojím prisluhovaním pácha škody na energetike a ekonomike Slovenska. Nie je div, že vo výročnej správe o ÚRSO chýba vysvetlenie myšlienkových pochodov, akými sa úrad riadi, o nejakej koncepcii ani nehovoriac. Muselo by sa tam písať iba o tom, že nezávislý úrad je iba vykonávateľom príkazov jednej politickej strany a že nejaká koncepcia je mu cudzí pojem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky, páni poslanci Huba, Přidal a Kaník. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Začnem, ak dovolíte, okrídleným sloganom: Najlepšia elektrina je tá, ktorú vôbec nemusíme vyrobiť. V kontraste s týmto sloganom mi vyznieva hneď úvod predloženej výročnej správy, kde sa uvádza, citujem: "Spotreba elektriny síce poklesla medziročne o 0,26 % na hodnotu 28 786 gigawatt hodín a výroba elektriny vzrástla o 0,92 % na hodnotu 28 393 gigawatt hodín, avšak tieto hodnoty spotreby a výroby elektriny ešte nedosiahli úroveň spred štyroch rokov." Z tejto dikcie mi implicitne vyplýva, že ako keby predkladateľ správy tento stav a vývoj výroby a spotreby hodnotil ako niečo znepokojujúce.

    Môj postoj k tomuto vývoju je práve opačný. Mňa takýto vývoj teší a skôr ma znepokojuje to, že ten pokles spotreby nie je ešte oveľa rýchlejší. Na tom, že tá spotreba by mohla a mala klesať, sa zhodneme v tejto sále asi viacerí, ale v krajine, ako je Slovensko, ktorá nemá prakticky komparatívne výhody na výrobu elektrickej energie, je podľa môjho presvedčenia žiaduci aj pokles samotnej výroby, nielen teda spotreby. Ale úplne podstatná je tá celková bilancia, v ktorej to Slovensko špeciálne zaostáva, a to je ten podiel alebo pomer výroby a spotreby na jednej strane a na druhej strane to, čo v oblasti národnej...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ja by som chcel poďakovať kolegovi Mikušovi, že otvoril ďalšiu tému, ktorá bude mimoriadne diskutovaná v krátkej budúcnosti. Je to G-komponent, o ktorý sa zaujímal už Brusel. Pán Klaus Dietrich Borchardt, riaditeľ direktoriátu B, sa pýtal pána Holjenčíka napríklad, ako koordinoval tento poplatok s okolitými krajinami, s krajinami CEE, teda centrálnej a východnej Európy. Tá odpoveď bola taká, že ich oboznámil, že sa stretávajú pravidelne, a že ich oboznámil. Teda koordinácia samozrejme nebola žiadna.

    Zavedením G-komponentu úrad zaviedol diskriminačné opatrenia pre výrobcov Slovenskej republiky voči zahraničným výrobcom. Jednoducho zvýhodňuje jedných a znevýhodňuje druhých. Napríklad solárne elektrárne budú platiť až 40-násobne väčší poplatok než jadrové elektrárne. Vytvoril neakceptovateľné vnútorné pravidlá. Napríklad vo Vojanoch, kde sú dva bloky pripojené do prenosovej sústavy, dva do distribučnej, tie prvé dva budú platiť poplatok maximálne 0,5 euro za megawatt, tie druhé 3 až 6 euro za megawatt hodinu. Naozaj v žiadnej krajine nie je zavedený G-komponent, teda centrálnej a východnej Európy. Výnimkou je Rakúsko, ale ten prístup je tam práve opačný.

    Ja som presvedčený, že tak Ústava Slovenskej republiky a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, katalóg základných práv Európskej únie chráni dôveru podnikateľa v právny systém, slobodu podnikania a vlastníctva. Nebudem už vystupovať, lebo sa mi to zdá zbytočné, ale chcem informovať kolegov, že pripravíme podanie na Ústavný súd aj nový zákon, ktorý by takúto svojvôľu pána Holjenčíka obmedzil.

  • Ja sa budem snažiť z tejto odbornej debaty, aby zaznelo niečo, čomu ľudia budú rozumieť v podstatne širšom rozsahu. Regulátor vznikol preto, aby zabránil prirodzeným monopolom dosahovať neopodstatnené zisky. A samozrejme aj preto, aby nastavil cenu elektriny čo najpriaznivejšie pre rast zamestnanosti aj pre spotrebu domácností. Na Slovensku výsledok je ale presne opačný.

    Ako vysvetlíme, že za desať rokov zhruba klesli náklady na výrobu elektrickej energie o 50 %, napriek tomu ceny, konečná cena elektrickej energie je najvyššia v rámci Európskej únie pre výrobný sektor s výnimkou ostrovných štátov? A je to jeden z faktorov, ktorý spôsobuje nárast nezamestnanosti. My sme pred vyše alebo zhruba pred rokom zahrnuli potrebu zníženia ceny elektrickej energie do piatich opatrení na okamžité zastavenie rastu nezamestnanosti a žiadali sme vládu, aby s tým niečo robila. Teraz sa prvýkrát urobil ten krok, že áno, cena klesne. Ale prečo až teraz? A tu sa práve na tomto ukazuje, že cenu elektrickej energie má v rukách regulátor a že veľmi negatívnym spôsobom ju ovplyvňoval, preto ju máme najvyššiu. Pretože výrobná cena elektrickej energie, až sa nemýlim, je zhruba 45 % z objemu faktúry, ktorá je vystavená, a zvyšok sú poplatky, ktoré stanovuje regulátor. A tu sa naozaj ukazuje, že regulátor zohral veľmi negatívnu úlohu v tom, ako sa hospodárstvo Slovenskej republiky vyvíja, či rastie alebo sa brzdí, a veľmi negatívnu úlohu pri raste nezamestnanosti.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Nie.

    ==Ďalší písomne bol prihlásený bol pán poslanec Štefanec, nevidím ho, stále, stráca poradie.

    Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Mezenská, Ritomská. Chcete, pán poslanec Hlina, aj vy? Nejde vám? Skúste ešte raz vytiahnuť kartu a... Poslanec Hlina, končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

  • Takže ďakujem za priestor. Dovolím si pár postrehov k predloženej správe o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví predniesť aj ja. A to hlavne z pohľadu toho, čo táto správa obsahuje a čo je takým novým fenoménom, posilneným fenoménom v dôsledku posilnenej kompetencie v riešení sťažností a v riešení mimosúdnych sporov. Ide o tie state, ktoré práve dokumentujú a uvádzajú merateľne výsledky riešiteľskej vybavovacej činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. K tomu sa ale nedá inak ako vyjadriť kriticky, pretože v tomto smere úrad na to, aké množstvo podnetov je zo strany spotrebiteľov na energetickom trhu, ktorí sa sťažujú jednak na neefektivitu, neúčinnosť dodávky alebo preadministrovanie pri, sprevádzajúce dodávku energetických služieb, ten potenciál z môjho pohľadu nie je dostatočne využívaný ani na tie finančné možnosti alebo na pridelené zdroje zo štátneho rozpočtu.

    Ak si to vezmeme, tak vlastne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ročne disponuje zhruba 3 mil. eur, čo ak by som porovnala s produkciou práce občianskych organizácií, je naozaj niekoľkonásobne vyšší náklad, niekoľkonásobne vyšší objem prostriedkov poskytnutý práve tomuto úradu. Občianske organizácie, spotrebiteľské organizácie v minulom roku disponovali objemom 80 tis. eur, tento rok je tento objem ponížený na 20 tis. eur. Len pre porovnanie, viem vám povedať, že naša organizácia, keď bilancovala ročnú činnosť, tak naozaj tých vybavených podnetov, priamych podnetov, nie riešených podnetov, bolo okolo 1000 - 1500 zodpovedaných, telefonických zadministrovaných internetových podaní alebo žiadostí o poradenstvo, ale v priemere sme riešili v takomto rozpočte okolo 150 - 300 mimosúdnych sporov.

    Zo správy, ktorú máme pred sebou, vyplynulo, že úrad riešil až jednu, až jeden spor mimosúdne. S rozpočtom, ako vravím, pre príklad uvádzam, pre porovnanie uvádzam, troch miliónov eur tento úrad vyrieši síce 511 podaní, z toho 390 vybaví, aj to neviem, že či vybavenie je len presmerovanie inému kompetentnému úradu, ako sa v správe uvádza, buď je to daňový úrad, alebo slovenská obchodná inšpekcia, prípadne Generálna prokuratúra. Takže neviem, či to vybavené je aj vyriešené k spokojnosti oboch zúčastnených sporových strán, alebo je to len zadministrovaný podnet.

    Ale čo je naozaj prekvapivým faktom, je to, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v posilnenej kompetencii a v dostatočne posilnenom finančnom rámci troch miliónov eur vyriešil až jeden mimosúdny spor. Čo sa ale nezhoduje s tým, čoho som svedkom v priamej praxi, kde samozrejme, že činnosť združenia aj môj vstup do riešenia mnohých spotrebiteľských otázok je vďaka výkonu poslaneckého mandátu obmedzený, ale keď máme, keď pracujem a pôsobím v tejto organizácii mimo parlamentu, tak tá návštevnosť centra a práve návštevnosť a predkladané sťažnosti ľudí, ktorí sa sťažujú na dodávku služieb na energetickom trhu, ten počet ľudí, sťažujúcich sa ľudí je ďaleko väčší ako to, čo uvádza vaša štatistika.

    Takže naozaj v takomto pôsobení, v takomto nastavení si kladiem otázku, aký je zmysel prevádzkovania úradu aj v tejto posilnenej kompetencii v náväznosti na merateľný prínos pre spotrebiteľa. Tých spotrebiteľov, ktorí sa sťažujú na zneužívanie dominancie mnohých energetických subjektov, tých je veľmi veľa. S liberalizáciou energetického trhu sa nám objavil aj nový fenomén. Nielen možnosti zneužívania dominantného postavenia, ale aj využívanie nekalých špekulatívnych praktík pri zazmluvňovaní spotrebiteľov. A ukázalo sa, že vplyv úradu, ktorý nám predkladá správu, na to, aby bol spotrebiteľ na energetickom trhu viac chránený, je bagateľný, je zanedbateľný, takmer až neviditeľný.

    Dovolím si pri tom predniesť aj moje vlastné znepokojenie s tým, že liberalizačný proces nenaplnil očakávania, s ktorými sme aj pri úprave zákona o energetike do tohto liberalizačného procesu vstupovali. Základným prínosom každého liberalizačného procesu a liberalizácie energetického trhu sú oprávnené očakávania, ktoré sa prejavujú jednak zvýšenou konkurenciou medzi dodávateľskými subjektmi, od čoho sa očakáva aj, samozrejme, znižovanie cien energetických médií. A okrem toho jedným zo zásadných a kľúčových prínosov liberalizačného procesu, liberalizácie energetického trhu má byť predsa sloboda výberu pre zákazníka, sloboda výberu pre spotrebiteľa pri výbere toho-ktorého energetického subjektu.

    Čo nám však odzrkadlila prax, a to aj spolupôsobením a s účinným posilnením kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví? Ceny energií sa výrazne neznížili. Aj v prejavoch, príspevkoch iných poslancov tu opakovane odznieva, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré majú, krajiny, ktoré majú vlastne najvyššie ceny energií v absolútnych číslach v prepočte na kúpnu silu obyvateľstva. Takže liberalizácia nám nepriniesla nižšie ceny, ani vyššiu konkurenciu. Cenové rozdiely alebo aj vymoženosti, bonus jednotlivých subjektov, ak by sme išli cestou komparácie, ich komparácie nielen čo sa týka ceny, ale aj ponuky rôznych administratívnych služieb, sú opäť zanedbateľné. Čo sa týka slobody výberu, namiesto väčšej slobody výberu pre spotrebiteľov nám nielen rok 2012, ale aj rok 2011 odzrkadlil, že práve spotrebitelia, ktorí sú zraniteľnými spotrebiteľmi, v dôchodkovom veku a s ktorými boli uzatvárané zmluvy formou podomového predaja, majú veľký problém a vo veľmi komplikovaných reklamačných procesoch alebo v podaných písomných žiadostiach o odstúpenie, v žiadostiach o odstúpenie od zmluvy, majú problém sa z týchto zmlúv vymaniť. A to aj napriek tomu, že k predmetným zmluvám sa viažu niekoľkostránkové odborné expertízy komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorá identifikuje a poukazuje na využívanie nekalých marketingových praktík a na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pre ktoré má byť automaticky, obzvlášť zraniteľný spotrebiteľ z takýchto zmlúv na liberalizovanom energetickom trhu uvoľnený.

    Takže dva základné očakávania, dva základné parametre, ktoré mala priniesť liberalizácia a na ktoré má dohliadať aj tento Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, oba tieto očakávania a parametre nie sú naplnené. Spotrebitelia naďalej sú vďaka posilňovaniu právomocí a zneužívania moci dominantných subjektov a rozšírenej, rozšírených možností špekulatívnych energetických subjektov, naši občania-spotrebitelia na energetickom trhu sú rukojemníkmi v ich rukách.

    A mňa znepokojuje, že ani posilnená ruka Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v tomto smere a vďaka nej sme nezaznamenali razantnú a zásadnú zmenu v úprave vzájomných vzťahov medzi dodávateľmi, výrobcami energií a medzi spotrebiteľmi. Stále je to ten spotrebiteľ, ktorý v tomto vzťahu ťahá za kratší povraz. Mrzí ma, že aj keď som tu nastavila a predniesla, pripravila niekoľko návrhov noviel k zákonu o energetike, ktoré mali vyvážiť túto poddimenzovanú pozíciu spotrebiteľa na energetickom trhu, ktorá, ktoré mali zrovnoprávniť jeho postavenie, tak tieto zákony boli v tomto pléne odmietnuté, čím bola jasne deklarovaná, bol jasne deklarovaný nezáujem vyvažovať právomoci, pozície, právne zmluvné pozície spotrebiteľov voči či už dominantným alebo aj špekulatívnym predajcom energií.

    Tá kritika súvisí nielen s počtom uskutočnených mimosúdnych riešení, ale tá kritika súvisí aj s obsahom vybavovaných reklamácií, pretože ja stále zaznamenávam, a teraz už nielen v mojej činnosti ako zástupkyne občianskej organizácie, ale teraz ako aj poslankyne, vyjadrenia nespokojnosti s tým, že ak predkladajú podnety Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, a tie poukazujú a v mnohých prípadoch sú aj oprávnené, sú merateľne vecne podložené, ak tieto podnety poukazujú na neefektívnu dodávku a neefektívne správanie sa výrobcu, v tomto smere im úrad nevie podať pomocnú ruku.

    V mnohých prípadoch sa ľudia sťažujú na to a poukazujú na to, že dodávka energií nie je podrobená riadnemu drobnohľadu. A ja mám skúsenosť s tým, že aj pri výpočte cien za teplo sa nejde do hĺbky pri tom, aby sa kontrolovali oprávnené položky, ktoré vstupujú či už do fixnej alebo variabilnej zložky ceny. Viackrát som to vytkla aj na hospodárskom výbore, že pokiaľ cenotvorba a dohľad nad tvorbou cien pri stanovení konečnej ceny tepla nebude posudzovaná aj s možnosťou posúdenia fixných nákladov, kde sa majú pretaviť zmluvné záväzky medzi výrobcami tepla, dodávateľmi tepla a zástupcami miest, tak táto kontrola ani ten dohľad nemôže byť ani relevantný, ani kompetentný, ani vážny. Takýto dohľad bez toho, aby regulátor dohliadal aj na plnenie zmluvných záväzkov medzi výrobcami tepla a zástupcami, miestnymi úradmi, takýto dohľad nemôže byť ani komplexný, ani zodpovedajúci.

    Rovnako sa ľudia sťažujú na to, že pri vybavovacej činnosti úrad nedohliada a nepredložil žiadnu zákonodarnú iniciatívu. Aspoň mne není žiadna zákonodarná iniciatíva známa, ktorá by usmernila a zastropovala, zmotivovala dodávateľa, výrobcu tepla nekontrahovať väčší objem tepla, nezazmluvňovať väčší objem tepla, ako je potrebný.

    V tomto smere nemáme žiadne nástroje, ktorými by sme vedeli bezbrehosť, možnú bezbrehosť a špekuláciu výrobcu, dodávateľa energie, ohraničiť. Koľko výrobca nakontrahuje, toľko spotrebiteľ zaplatí bez ohľadu na to, aké sú predpokladané klimatické podmienky, aká je predpokladaná spotreba tepla. Toto už ale nie je novodobý problém na energetickom trhu a hlavne v odvetví tepelnej energetiky. Toto už je problém, ktorý signalizujú a do pozornosti aj samotnému Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ministerstvu hospodárstva, odboru energetiky dávajú občianske združenia, ktoré sa zaoberajú ochranou spotrebiteľa, zvlášť na energetickom trhu, niekoľko rokov. A mňa veľmi mrzí, že zaznamenávam výrazný nezáujem a pasivitu sa problematikou posilnenia práv spotrebiteľov na energetickom trhu vážne zaoberať.

    Ak aj dnes vystupujem takto kriticky, hodnotiac hlavne tú oblasť riešenia reklamačných sporov, riešenia spotrebiteľských sťažností, je to len preto, že očakávam v tomto smere nápravu. Naozaj som presvedčená o tom, že úrad má veľké množstvo finančných, personálnych aj technických možností na to, aby tie bilancované výsledky a preukázané čísla boli ďaleko vyššie, lebo v takomto nastavení nekopírujú reálne potreby a očakávania ľudí, ktorým má úrad v ich oprávnených sťažnostiach pomôcť.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie, vyhlasujem prestávku do 14.00.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní trinásteho dňa 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave o Správe o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012 (tlač 597).

    Pán predseda úradu už zaujal svoje miesto, podobne aj spravodajca. Dávam slovo poslankyni Márii Ritomskej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

    A pripraví sa pán poslanec Alojz Hlina.

  • Ďakujem pekne. Je nás tu málo, ale to nevadí. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, vážení páni poslanci a panie poslankyne, ak tu ani jedna nie je.

  • Reakcia predsedajúcej.

  • Aha, pardon. Dovoľte, aby som sa vyjadrila k správe Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

    Najskôr zájdem do jeho minulosti a pripomeniem v skratke vznik tohto nezávislého úradu. Vznikol na základe zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odvtedy sa jeho vývoj posúval. Trh s elektrinou, plynom, vodou a teplom sa začal regulovať. Úradníci sa dostávali do povedomia verejnosti. Vďaka politickým výmenám dochádzalo k zmenám aj vo vedení úradu. Príchodom pána Holjenčíka v roku 2006 ako nominanta SMER-u všetci zamestnanci očakávali ďalšie zmeny. Predchádzajúce vedenie, ktoré tu dosadili politické strany, KDH, vedelo, že sa už dlho na úrade neudrží. Rýchlo sa tí, ktorí to vedeli, posunuli pracovať k regulovaným subjektom.

    Nový pán predseda zvolal všetkých štátnych a verejných zamestnancov úradu a vyhlásil, kto bude dobre pracovať, tomu sa bude dobre dariť. Čo to však bolo dobre pracovať? Vypracovať dobrú a kvalitnú výročnú správu o úrade? Vytvárať vyhlášky, výnosy o cenách, ktoré sa neskôr premenovali na vyhlášky. Tak ako sa menila legislatíva, tak sa menili aj úlohy úradu a už vôbec nebol problém meniť organizačnú štruktúru. Veď to zákon prijatý v parlamente o chvíľu zase zmení. A zmenil. Len aby sa štátni úradníci zase sťahovali z kancelárie do kancelárie. To bola veľká móda na úrade. Pri každej novej vládnucej moci si prehadzovali predpisy a tvorili tak, aby sa to páčilo vládnucej strane. A keď pán premiér nariadil schvaľovať ceny prostredníctvom valného zhromaždenia, vytvorila sa k tomu novelizácia zákona. Vláda Ivety Radičovej to zase zrušila a štátni úradníci na ÚRSO si povedali, netreba sa ponáhľať, o chvíľu sa vráti premiér Fico, znovu parlament schváli staronovú legislatívu. A tak sa aj stalo.

    Vážený pán predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, hodnotili sme vašu správu, neviem, kým vypracovanú. Rozdelili ste si ju na časti od jedna do deväť. Budem sa zaoberať len niektorými z nich. Dovoľte krátku analýzu k časti VII o riešení sporov. ÚRSO rozhodoval v roku 2012 jeden spor a to spor podľa čl. 37 smernice z roku 2009 č. 72 medzi navrhovateľom ZSE, distribúcia, a. s., ktorý je prevádzkovateľom distribučnej sústavy, a odporcom, Slovnaftu, a. s., o povinnosti zaplatiť cenu za pripojenie do distribučnej sústavy za zvýšenie maximálnej distribučnej kapacity zariadenia na výrobu elektriny. Sporové konanie bolo úradom zastavené rozhodnutím zo dňa 27. decembra 2012. V súčasnosti v tejto veci prebieha odvolacie konanie na súde. V správe píšete o jednom jedinom spore. Tento by mali byť schopní vybaviť vaši úradní právnici, ktorých máte na úrade dosť. Zistili sme, že vášmu úradu nestačia vaši úradní právnici. Vy potrebujete ešte zmluvy aj s ďalšími právnikmi.

    K tejto poznámke uvediem ešte jednu právnickú poznámku, aby to lepšie pochopili aj poslanci, ktorí nie sú právnici. Klient obvykle uzatvára s advokátom zmluvu za konkrétnym účelom poskytovania právnych služieb súvisiacich s konkrétnou činnosťou. Ďalej hovoríme len o právnej službe. Pointou mojich poznámok sú tieto otázky:

    Pýtam sa, prečo ste uzatvorili rámcové zmluvy, presne citujem, č. 6/2012 s advokátskou kanceláriou Peter Gruber na sumu vo výške 9 990 eur? Bolo to v apríli 2012. Ďalšia zmluva č. 9/2013 o poskytovaní právnych služieb, Peter Gruber, na sumu vo výške 23 998 eur. Táto zmluva stráca platnosť okamihom, keď súčet odmien zo všetkých advokátom vystavených faktúr dosiahne výšku 19 999 eur. Podľa objednávky zo dňa 26. septembra 2012 si platíte právne služby dodávateľovi – JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát, Mestská 2, Bratislava, v sume 3 600 eur. A ďalšiu právnu pomoc uhrádzate na faktúry zo dňa 18. 9. 2013 v sume 8 820 eur advokátovi JUDr. Peter Gruber, ako som už spomínala, Banská Bystrica, ulica Janka Kráľa. Aké je to potom hospodárenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v časti IX, ktoré uvádzate, aj napriek nie závideniahodnej situácii váš úrad pokračoval vo svojej snahe o objektivizáciu nákladov na podporu obnoviteľných zdrojov energií a zostal fakticky jedinou hrádzou hroziaceho rapídneho rastu koncových cien elektriny a garanciou racionálneho podielu obnoviteľných zdrojov na celkovej výrobe a spotrebe energií Slovenska?

    "Situácia sa zmenila od prijatia nového zákona o regulácii v sieťových odvetviach a zákona o energetike v septembri roku 2012. Odvtedy má úrad už nové a prísnejšie právomoci a bude ďalej pôsobiť tak, aby rozvoj obnoviteľných zdrojov energií mal rozumné hranice, ktoré Slovensku umožnia splniť záväzok dosiahnutia 14 % celkovej spotreby elektriny z týchto zdrojov do roku 2020, a to tak, že ceny elektriny nezhoršia sociálnu situáciu obyvateľstva. K tejto úlohe smerovala aj rozsiahla kontrola všetkých obnoviteľných zdrojov energií, ktoré úrad v roku 2012 vykonal. V rámci nej fyzicky skontroloval 1217 fotovoltaických elektrární a zistil viac ako 200 porušení zákona," potiaľ citujem z vašej správy. Musím však k tomuto uviesť s určitým zadosťučinením, že legislatíva vám vždy bola nápomocná.

    Nedostatky, ktoré sa vyskytli pri cenách elektriny v súvislosti s výstavbou fotovoltaických elektrární, bola do neba volajúca blamáž vášho úradu. V roku 2011 úrad vydal rozhodnutia pre fotovoltaické elektrárne, kde sa elektrina ešte nevyrábala. Jednu objavili novinári pri Brezne a otázkou času je, kedy sa verejnosť dozvie o ďalších chybných rozhodnutiach nezávislého úradu. Každému občanovi rapídne vyskočila cena elektriny následkom vašich chybných rozhodnutí. Toto je vaša regulácia? Kto niesol zodpovednosť za tento obrovský nedostatok? Vidíme, že ani nie vy. Upozorňujem aj všetkých prítomných, že za chybné rozhodnutia pána Holjenčíka a jeho úradu museli občania doplácať najvyššie ceny elektriny v Európskej únii, ako si to všimli aj v Bruseli. Ja, ako nedávno pracujúca v úrade a dôverne znalá problematiky, nemôžem súhlasiť s týmito kamuflážami a zásterkami, čo uvádzate, citujem: "Ekonomické výsledky potvrdzujú skutočnosť, že regulačný rámec a regulačné prostredie bolo v sledovanom období nastavené správne a vytvorilo vhodné podmienky na vznik transparentného a nediskriminačného trhového prostredia, v ktorom mali regulované subjekty dostatočný priestor na pokrytie svojich nákladov a vytvorenie primeraného zisku."

    Pán Holjenčík, mňa osobne pobavilo, že vy svojím vyzdvihujúcim postojom k svojej nekompetentnej činnosti pôsobíte na čele úradu. Bola by som rada, keby v tejto súvislosti bolo uvážené vaše ďalšie zotrvanie na čele úradu. Mal by ste odtiaľ odísť skôr, než niekomu dôjde a zráta vám to. Celá Európa, všetci európski energetici sa pozerajú s obrovským údivom, prečo máme drahé energie. Keď pochopia, že je to výsledok vašej neschopnosti, potom bude pohľad upretý na nás, na poslancov tohto parlamentu, prečo sme my o tom nevedeli.

    Vážení páni poslanci a panie poslankyne, ale už o tom viete. Mali by sme žiadať odvolanie nekompetentného úradníka z vedenia úradu nielen pre hanbu v Európskej únii, ktorú nám urobilo vedenie ÚRSO s najvyššími cenami energií v porovnaní s cenami v Európskej únii, ale aj pre vlastné vrecko. Veď aj naše účty sú devastované len preto, že niekto v kľúčovej pozícii nevie rátať a zle rozhoduje. Nového úradníka na jeho miesto by sme mali vybrať dôkladným konkurzom. Som ochotná zostaviť konkurzné otázky a zúčastniť sa ako členka konkurznej komisie pri hľadaní budúceho šéfa úradu.

    Navrhujem odvolať pána Holjenčíka z úradu, v ktorom evidentne zlyhal.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankynienie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán Holjenčík, aby som správne povedal titul – ste predseda regulačného úradu, áno? – tak, aby som sa nepoplietol.

    Vážené kolegyne, kolegovia, oznámim aj výnimočnú chvíľu, že nám to naozaj graduje a v pléne, ja to občanom poviem, v pléne zo SMER-u nie je momentálne nikto. Čiže ak by vás náhodou trápili účty za telefón, síce telefónu sa to až tak netýka, ale plyn, elektrika, voda, teplo, stočné, tak by ste neverili, že hrdinsky tu za vás bojuje celkom nula poslancov SMER-u. Nech sa páči, nech vystúpi niekto od SMER-u a nech povie, koľko bojuje poslancov opozície, ja to nepoviem. Ja len hovorím, koľko smerákov bojuje za vaše práva, aby ste, keď všetko zaplatíte, tie energie, aby vám ešte niečo zostalo na kapra. No nula, by ste neverili! A ešte sú tak drzí a budú tak drzí, už to je avizované, že zajtra neschvália mimoriadnu schôdzu o nebankových spoločnostiach. SMER, vážení, sociálna strana, ešte o tom bude reč. Raz, raz si budete ťukať na čelo. Možno aj toto bude jedna z vecí, ktorá k tomu prispeje.

    K samotnej správe dovoľte uviesť, ešte skôr ako uvediem, ja by som bol naozaj rád, aj keby sme tu s kolegami vzdali určitým spôsobom úctu armáde padlých bojovníkov, falošných blogerov a nikerov a neviem koho všetkého pod vedením generála Hujera, ktorých vojsko bolo porazené, a dneska o tom píše SME. To som si to považoval naozaj za potrebné vzdať úctu týmto bojovníkom za práva SMER-u. Smiešne.

  • Vystupujúci sa smeje.

  • To takú, ospravedlňujem sa, pani predsedajúca, to takú, ale to mi nedalo, aby som nepovedal, že generál Hujer doviedol svojich bojovníkov, fantómov a všetkých, že vás z toho, že z tej hanby sa, ušiť kabát, vážení. To ja neviem, že to niekto ešte, ešte sa z toho nepototo. Tak nech sa páči.

    Ja si myslím, že úrad pre reguláciu by si zaslúžil, ja som si pozeral tie rady a vyznamenania. A rad je tá vyššia forma a pre toto by to stálo, že Rad Ľudovíta Štúra, lebo to sa udeľuje za mimoriadny príspevok v Slovenskej republike z hocijakého pohľadu či z kultúry, či z ekonomiky. Ja si myslím, že úrad si to zaslúži. Tak by som teda poprosil pána prezidenta, že aby tento úrad ocenil, lebo naozaj sa podarilo nemožné. A to treba oceniť. Podarilo sa to, že viac sa už platiť ani hádam ani nedá, takže toľko presne platíme.

    Ja sa pýtam, že ak ste za 120 mil. ročne, 120 mil. korún ročne stála teda prevádzka úradu, to sú strašné peniaze, teda ináč nič v zlom, nech mi niekto povie, že načo treba regulátorovi, to je 88 ľudí, ktorí nevyrábajú, ja neviem, niečo a na to kupujú suroviny, ktorí len asi vyhodnocujú, kontrolujú, taká nejaká základná predstava, tak by ma zaujímalo, že kam, keď už, z tých 120 miliónov, kam šlo? Ľudí by to malo zaujímať. Ak vás niečo zaujíma, tak sa pýtajte prípadne na to, že kde šlo 120 mil. korún pre 88 ľudí, pre regulačný úrad, ktorý v zásade nevytvára žiadnu hodnotu, len, len kontroluje. A podarilo sa za tých 120 mil. to, že drahšie to už nebude. Ani nemohlo byť. To znamená, všetko je, tam ten ukazovateľ, tam sa to priebežne mení, ale naozaj už z tejto biedy viac nevytrieskate za elektriku, už z tejto biedy viac nevystriekate za plyn, za vodu. Tam bol ten ukazovateľ energetickej chudoby, ktorý hovorí, že nie je dôležité, že absolútna cena energie, hej, lebo aj tam sme na tom zle, aj v absolútnej cene energie sme v tých štatistikách veľmi zle na tom. Aj keď si to niekto hodí do vzorca, že, tej energetickej chudoby, to znamená, podiel výdavkov na energie z celkového rozpočtu domácností, tak tam myslím, že sme prví alebo druhí.

    Nuž, toto sú výsledky úradu pre reguláciu. Ja sa potom pýtam, že keby sa neminulo tých 120 mil. a nemali by sme ten úrad, ktorý zabezpečil to, že je všetko najdrahšie, tak to potom by tu čo bolo?! Ja neviem. Potom by tu čo bolo? Že to by boli, jaké tie ceny? Že fakt to neviem, tak laicky sa na to pozerám. Neviem to vyhodnotiť. Že to chce tu niekto povedať, že keby nebol úrad pána Holjenčíka, tak za tú elektriku ešte viac platíme?! Lebo už teraz platíme veľa.

    Celkove ľuďom treba povedať, že oni sa, vám sa podsúva, že všetko veľa stojí. Viete, to vôbec nie je pravda. Vôbec to nie je pravda. Zjednodušene, otepľuje sa, zatepľujete, vy zatepľujete, míňate a neviem čo, že zatepľujete. Všetko, čo žralo elektriku, a nejaké výrobné závody sú už dávno v Ázii. To znamená, špeciálne, čo sa týka elektriky, tak tej je prebytok. A to je, jasne sa hovorí, že cena silovej energie klesla na úrovni 40-ch percent. Čiže ohlasovať teraz, čo bolo ohlásené na tlačovke úradu, že cena energie, elektrickej energie padne o 7 %, je fakt smiešne. Viete, z tej vysokej, lebo to je znova, že keby si tu človek zaradil, že z tej priemernej, ale z tej vysokej o 7 % pri tom, kde vlastne ceny silové energie padli takýmto spôsobom, je... Ale znova vám je to predané ako navoňaná, pardon za výraz, zdochlina, že jak sa máte všetci tešiť, že čo všetko pre vás tuná súdruhovia vybavili. Sedem percent. Máte pomaly písať listy.

    Mimoriadne a špeciálne v tej elektrike je to tak. Čo sa týka plynu detto. Viete, tiež to sú také tie oblasti podnikania. To máte jak s operátorom telefónov, že v zásade čím menej telefonujete, tým platíte, ak nie to isté, tak ešte viac, že k tomu, nakoniec vás tak všetkých domotajú, že furt platíte to isté. A presne je to s energiami. Že vy síce zateplíte, menej kúrite, neskôr začnete kúriť, skôr vypínate kúrenie a nakoniec vždycky platíte pomaly rovnako. A to je presne to, že oni, ten apetít sa nastaví na určitú sumu, čiže aj keď toľko neminiete, tak toľko oni čakajú, že máte zaplatiť a presne o toľko vám to zvýšia. Čiže celý systém je tak, a ide, nastavený. Otázka je, že či ho ten regulátor k tomu pustí, alebo nepustí. No náš regulátor ich úplne, nieže ich pustí, on ich posunul, povedal, že ešte, ešte to ustojíme, ešte im to dajte aj o niečo drahšie. A potom oslávime, že 7 % spadla elektrika.

    A teraz poviem pre ľudí mimoriadne cennú informáciu, lebo tu bola, to bolo tak znova ponúkané jak dejinná udalosť, pomaly fakt svetového významu, ale mimo, špeciálne nášho slovenského významu, že s tým plynom. Už sa nechcem vracať k plynu, ale znova oficiálny výstup z vašej tlačovky, pán predseda. Takže počúvajte, vážení občania, dobre, 0,23 % sa znížia ceny plynu pre domácnosť. Ja si myslím, že to je naozaj hodné potlesku. A keby tu nejakí poslanci SMER-u boli, tak naozaj by bolo treba zatlieskať, lebo dokázať, vylobovať v dnešnej dobe, kde sa veci dejú, ako sa dejú, hej, že všetko ide, a to si treba povedať, že je to pravda aj v elektrike, aj v plyne, že nie je tá tendencia taká, ako by si niekto myslel, alebo ako sa snažíte ľuďom podsunúť, ale že tie ceny majú tendenciu klesať. Tak niekto vám vybavil zníženie cien o 0,23 percenta. To je naozaj hodné, hodné veľkého potlesku, nie takého, ale veľkého potlesku.

    Takže regulátor, ešte keď pokračujem v tom, v tých úspechoch na rok 2014, vyrokoval to, že teplo zostane na tom, kde je. Zhodnoťte sami! A vodné a stočné pôjde hore, odhad niekde na úrovni 1,3 percenta. Čiže ak je úspechom úradu pre reguláciu za 120 mil. na rok tieto fakt prekvapujúce čísla, tak ja si myslím, že ľudia by sa mali začať pýtať, že či to je namieste. Myslím, že keď by sa to konečne niekto začal pýtať, tak odôvodnene. Lebo ja sa to tiež pýtam, že v čom je tá náročnosť správy a chodu vášho úradu stanovená sumou 120 mil. ročne pri tak enormných úspechoch v regulácii, ako dosahujete.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Lipšic, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pani predsedajúca, 4. júna vyšla v médiách správa že Gazprom tento rok zníži ceny plynu pre svojich európskych zákazníkov a približne o 5 až 8 percent. Medzi takéto kontrakty, samozrejme, patrí aj ten so Slovenskom. A tento rok sa dočkali zníženia viacerí veľkí hráči, napríklad Rakúšania, Nemci, Poľsko dokonca ešte vlani dosiahlo zníženie až o 15 percent. Ale Slováci stále platia aj tento rok podľa pôvodného cenníka prvej a druhej vlády Roberta Fica. V číslach by to znamenalo, že by sme mohli, naše domácnosti, ušetriť takmer 20, cez 20 mil. eur, pokiaľ by takéto zníženie, ktoré dohodli iné krajiny, dohodla aj vláda Roberta Fica s Gazpromom. Ale nedohodla. Slovenská republika tento rok s avizovanej zľavy Gazpromu nebude mať nič.

    V ideálnom prípade mohli slovenské domácnosti tento rok ušetriť 20 mil. 400 tis. eur tak, ako ušetrili Poliaci, Rakúšania i Nemci. Stal sa však opak, Ficova vláda zabezpečila, asi vlastnou hlavou, pre Gazprom tento rok cez 20 mil. eur z peňazí slovenských domácností. Tomu sa hovorí sociálny štát.

    Dúfam že sa všetkým Rusi vrátane ÚRSO poďakovali. Aj tak totiž vyzerajú garantované ceny plynu, že si pán premiér z ľudí urobil dobrý deň. V situácii, kedy sa mali ceny plynu pre domácnosti dávno znížiť, ako sa znížili v iných krajinách, on zagarantoval, pán premiér, cenu plynu premrštene vysokú. Najvyššiu a dobrú tak akurát pre Gazprom a možno SPP a J&T.

  • Pán poslanec Hlina? Nechcete reagovať.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, pán predseda, chcete zaujať stanovisko? Áno.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na všetko sa reagovať skutočne nedá, lebo tu odznelo mnoho nezmyslov a neprávd, ale budem len vecný, obmedzím sa na faktické, a nie politické veci, ktoré mi neprislúchajú, a zopár poznámok.

    Najprv sa vrátim k pánu Přidalovi, ktorý, ma veľmi teší teda, že nám dal takúto, alebo má o nás takú vysokú mienku že úrad má tak veľmi výrazné kompetencie a tak veľkú moc, že ovplyvňuje celú energetiku na Slovensku. Môžem skutočne povedať aj na adresu pána Mikuša, že skutočne to pramení z nie celkom správneho naštudovania alebo znalosti zákona o energetike, o reguláciíi a to vlastne aj toho, aké má kompetencie úrad.

    Podsúvané nám boli zodpovednosť za podpis Memoranda s U.S. STEEL-om, podsúvaná nám bola zodpovednosť za predaj 100-percentného podielu SPP, a. s., a mnohé iné veci, ktoré skutočne ako nestoja ani za reč, aby som na ne reagoval.

    Ale poviem, idem vecne teda k niektorým veciam, ktoré tu boli zaznené na adresu napríklad obnoviteľných zdrojov. Keby ste si prečítali našu webovú stránku, na našom webovom sídle je uvedená analýza, aké má kompetencie úrad vo vzťahu k obnoviteľným zdrojom a k zmenám cien alebo k stanovovaniu cien z obnoviteľných zdrojov, hlavne teda k avizovanej fotovoltaike, kde skutočne my sme boli v rámci medzirezortného pripomienkového konania, keď išiel návrh, prvý návrh výkupných cien, tak tie ceny išli z úradu napočítané vo výške zhruba 360 eur za tmegawatt hodinu, čo bolo absolútnym štandardom, porovnateľné, dokonca boli nižšie ako v okolitých štátoch. Práve niektoré štátne inštitúcie a verejnosť sa dožadovala vyššej podpory pre tento segment. A keďže viete dobre, že táto vyhláška, alebo tieto vyhlášky, nemôžu ísť do stálej pracovnej komisie s rozporom, hlavne so štátnym orgánom, tak úrad bol donútený tieto výkupné ceny zmeniť. To všetko sa točí. Takže to sú fakty, ktoré sú verejne dostupné.

    Ďalej úrad viackrát avizoval už pri prijatí zákona č. 309/2009, za ktorý mimochodom aj mnohí z vás hlasovali, to, že je nesprávne, alebo nemá kompetenciu, a dožadovali sme sa niekoľkými listami, upozorneniami, nemá kompetenciu medziročne znižovať tieto výkupné ceny v prípade, že sa zmenia výrazne ceny technológie, čo vlastne sa stalo práve vo vzťahu k fotovoltaickým, alebo fotovoltaických zdrojov.

    Čiže na jednej strane tu kričíte, poďme podporovať alebo podporovali sme veľmi tieto zdroje vysoko, aj keď úrad za to nenesie zodpovednosť, a na druhej strane kričíte, zastavili ste, lebo zarezali ste obnoviteľné zdroje, a neviem aké obvinenia. Proste úrad koná v rámci kompetencie, v rámci svojich práv, ktoré mu dala národná legislatíva, a tak konať bude aj naďalej, o čom vás teda skutočne, skutočne ubezpečím. A nenájdete, dá sa povedať, žiadny moment, keby úrad takto nekonal.

    Čo sa týka výkupných cien, tak ani jedna cena, keď hovoríme o výkupných cenách z obnoviteľných zdrojov, ani jedna výkupná cena nebola vycucaná z prsta, a že sú o tom dôsledné podklady, analýzy, ktoré má úrad. A ja som niekoľkokrát dával možnosť, ja som vyzýval, aby sa páni poslanci, ktorí máte záujem, prišli pozrieť, ako sa tieto kalkulácie robia, ako ich, aké sú na to vzorce. Sú na to vzorce, ktoré sú absolútne štandardné a používané pre tieto tarify aj v iných členských štátoch Európskej únie, respektíve vo veľkej väčšine členských štátoch Európskej únie sa počíta rovnako výkupná cena a tie ceny sú porovnateľné. Aj to nájdete na našom webovom sídle. Čo sa týka spomínaného G-komponentu. Len pre osvieženie pamäte. Pokiaľ ste sa nechali informovať mojimi predchodcami, ja som si povedal, že v živote nebude kritizovať ich prácu, pretože robili v obdobiach proste, v akých robili. Ani teraz to nebudem robiť. Úrad uvažoval už v roku 2005 o zavedení G-komponentu alebo G-tarifu a môžem povedať, že v oveľa tvrdšej miere, ako bol zavedený teraz, a bola na to vykonaná skutočne analýza. Tá je k dispozícii na úrade, pokiaľ by chcel niekto si ju pozrieť, dám ju k dispozícii. Samozrejme, vyžiadam si súhlas od spracovateľa. Takže na margo toho, nie je to nič nové. O tomto sa uvažovalo aj v minulosti.

    Čo sa týka ešte G-komponentu, tak žiadna členská krajina, žiadna smernica, teda žiadna smernica, ale nariadenie nehovorí o tom, že je povinnosť konzultovať a koordinovať túto, zavedenie tohto komponentu. To myslím si, že je absolútne nad slnko jasné každému. Je to len na rozhodnutí národného regulátora, či tento G-komponent zavedie, a musí ho zaviesť v súlade s platným nariadením alebo smernicou. To aj úrad urobil. Čiže to je na margo toho. Viacerí už k tomu hovorili, už sa o tomto povedalo veľmi veľa.

    Treba si povedať pre ozrejmenie niektorých alebo pre informovanie niektorých pánov poslancov a pani poslankýň, musím povedať a treba si to uvedomiť, že úrad nereguluje cenu elektriny, prosím pekne. Toto sa nastavuje v burzách. A tá sa, každá cena elektriny sa kultuje podľa burzy. Úrad reguluje len tzv. feeding tarify alebo výkupné ceny elektriny z obnoviteľných zdrojov. Čiže nie elektrinu ako takú.

    Čo sa týka vysokých cien, ja som túto vec vysvetľoval niekoľkokrát. Porovnávame neporovnateľné, porovnávame napríklad v našom priestore európskom, krajiny, ktoré majú zavedené podporné mechanizmy, kde veľká väčšina týchto mechanizmov, hlavne v podpore obnoviteľných zdrojov je prenesená na plecia obyvateľov. Sú rôzne štátne schémy, kde to platia takisto všetci, len v inej forme. My sme vsadili a Slovensko prijalo cestu takú, že všetci budú vedieť všetko o všetkom, za čo platia. A, čuduj sa svete, teda naraz prišlo z Bruselu alebo z Eurostatu nejaké porovnanie, ktoré absolútne je irelevantné, lebo porovnáva jablká s hruškami. Čiže upozorňujem na to skutočne, že keď porovnáte veľký podnik v Nemecku, napríklad oceliarsky, ktorý má, ktorý platí len 20 % zo schém podpornej, z podporných schém, zvyšok platí obyvateľstvo a potom sa cena spriemeruje, samozrejme Slovensko vyjde horšie. Porovnávajme naozaj jednu faktúru s druhou faktúrou, porovnateľný podnik a tam budete vidieť, že to je úplne iné. A takisto som ochotný k dispozícii dať údaje, samozrejme, tie ktoré môžem sprístupniť, aby ste si ich porovnali na našom úrade a videli, že skutočne to nie je tak, že nie sme na tom najhoršie.

    Čo sa týka ešte poznámky pána Mikuša ohľadne podporných schém, atď., čo sa týka teda obnoviteľných zdrojov, tak tie sa, prosím pekne, nezmenili, tie sú platné od roku 2012 na celé regulačné obdobie. A to znamená, keď je garantovaná výkupná cena v zákone 309 pätnásť rokov, tak táto cena je garantovaná pätnásť rokov a bodka. A na to má regulovaný subjekt nárok. Dokonca už teraz v rámci nových kompetencií úrad vydáva rozhodnutia až do konca životnosti tohto zdroja, na celú dobu životnosti. Samozrejme v prípade, že príde k zmene ekonomických parametrov, môže regulovaný subjekt zažiadať o zmenu, a keď to doloží, zdokumentuje, tak má nárok na zmenu tohto rozhodnutia.

    Čo sa týka, pokles, alebo teda poklesu cien, ktoré sme avizovali. Treba si uvedomiť skutočne, že je na burze nízka cena elektriny, teda okolo 40 eur za MWh. Medziročný pokles bol v tejto komodite o 18 percent. Úrad práve s tým, že dostal nové kompetencie v roku 2012 prijatím zákona o energetike a o regulácii, ktorá vstupuje do platnosti, respektíve podľa ktorej sa reguluje až od roku 2014, tak pripravuje legislatívu tak sekundárnu, že mu to umožnilo tie opatrenia, ktoré sú zakotvené vo vyhláškach, znížiť cenu sieťových poplatkov, upozorňujem, sieťových poplatkov, to znamená poplatkov za prenos a distribúciu v priemere o 10 až 15 percent, čo si myslím, že je výrazný úspech. A vôbec to nesúvisí s G-komponentom, ani s inými aktivitami, ale s tým, že úrad dostal kompetenciu práve skrz nepodarenú privatizáciu neuznávať niektoré náklady, ktoré v rámci vertikálne integrovaných podnikov sa tvorili vo forme tzv. špeciálnych zmlúv, kde neregulovaná časť tohto podniku vykonávala služby pre regulovanú časť a nebolo tej sily, ktorá by toto mohla prelomiť. A práve až touto kompetenciou zákonom o regulácii, o energetike sa dostala právomoc úradu neschvaľovať takéto transakcie, ktoré sú pre ľudí nevýhodné, a kde sa odlieva, odčerpáva kapitál navonok. My sme takisto, úrad sa túto skutočnosť sa usiloval zmeniť v zákone už od roku 2009, ale, bohužiaľ nepodarilo sa to, až novým zákonom sa toto podarilo.

    Čo sa týka taríf za plyn, tak skutočne úrad vyvíja maximálne úsilie, aby udržal na uzde vyvíjajúce sa ceny plynu, pretože podľa platnej legislatívy musí mať každý regulovaný subjekt zabezpečenú úhradu nákladov a primeraný zisk, kde sa to odvíja od doložených podkladov. To isté platí aj v SPP, kde my rešpektujeme uzavretý kontrakt, ktorý uzavrela spoločnosť s dodávateľom plynu Gazpromom Exportom. Ale nie v 100-percentnej výške, pretože nemôžme preniesť všetko na plecia odberateľov. Čiže keď chceme mať trhové prostredie, majme ho nielen na strane odberateľov, ale aj na strane dodávateľov, aby aj oni boli nútení kupovať si na trhu plyn za najvýhodnejšie ceny. Čiže aby toto prostredie bolo nediskriminačné.

    Čo sa týka poznámok pani Mezenskej, tak nám je ľúto, že takisto nie celkom ma pani poslankyňa naštudovaný zákon, pretože riešenie sporov, o ktorých hovorila aj pani Ritomská, bolo do kompetencie úradu prijaté 1. 9., až novou legislatívou, 2012. A spory podľa dikcie zákona, to sú tie, sporom možno nazvať alebo obrátiť sa na úrad vo veci riešenia sporu môže subjekt, ktorý, môžu teda subjekty, ktoré sú v distribúcii, a dodávateľ alebo odberateľ, a distribúcia alebo dodávateľ elektriny, čiže medzi tými tzv. sieťovými monopolnými účastníkmi trhu a tými ostatnými. Ale musí tomu predchádzať právoplatne podaná reklamácia podľa platnej legislatívy. Tak to nastavil aj, tak to je uvedené aj v európskych smerniciach. My sme túto kompetenciu len prevzali.

    Opakom zase je ochrana spotrebiteľa. Túto kompetenciu takisto dostal úrad od 1. 9. 2012 novým zákonom, kde v ochrane spotrebiteľa si môžem povedať, že sme urobili obrovský kus práce. A to preto, lebo ste sledovali sami, aj to tu zaznelo, že odberatelia sa sťažovali na nekalé praktiky subjektov ponúkajúcich elektrinu, plyn. Nemohli vystupovať alebo rušiť zmluvy. Práve tuto úrad svojím postojom a postupom napomohol práve vyriešeniu rôznych týchto, by som povedal, zapeklitých alebo nešťastných situácií, kde došlo k náprave. Zarezonovala tu, tuná som ja hovoril o tom, že sme v roku 2013 aj postihli takéto subjekty dosť značnými pokutami a môžem povedať, že došlo na trhu k náprave. Úrad vydal vzorové prevádzky, obchodné podmienky pre tieto subjekty, čiže postupne sa tieto veci riešia. Ale opakujem ešte raz a zdôrazňujem, že je to vo väzbe na nové kompetencie, ktoré úrad dostal a ktoré úrad má.

    A ešte taká poznámka na margo pani Mezenskej, pani poslankyne, že sme neiniciovali žiadnu zákonodarnú zmenu, zákonodarnú iniciatívu, kde by vyvinul. Úrad proste nemá kompetenciu vyvíjať žiadnu zákonodarnú iniciatívu. Takže z tohto pohľadu to môžme robiť len sprostredkovane cez ministerstvo, niektoré, alebo cez iniciatívu poslancov, čo teda v mnohých prípadoch aj, aj sme robili, ale v tomto prípade, čo pani Mezenská naznačovala, tak skutočne úrad nemal ambíciu a ani žiadna smernica Európskeho spoločenstva mu to nenariaďuje. Takže z tohto pohľadu.

    Ešte pár poznámok k pani doktorke Ritomskej. Čo sa týka najvyšších cien energie v rámci Európskej únie, to skutočne nie je pravda. To si treba pozrieť a tie štatistické údaje sú zlé. Čo sa týka kontroly fotovoltaických zdrojov, tak áno, je to pravda, 1 217 zdrojov bolo fyzicky skontrolovaných, z nich v mnohých sa našli pochybenia, kde úrad viac ako v 200 prípadoch v roku 2013 inicioval alebo postúpil niektoré tieto pochybenia orgánom činným v trestnom konaní, v niektorých prípadoch na prokuratúru, niektoré vyriešil sám pokutami. Ale musím povedať, pani Ritomská, ste právnička, pokiaľ poznáte dikciu zákona, úrad nemá možnosť nevydať rozhodnutie, pokiaľ regulovaný subjekt doručí právoplatné rozhodnutia a všetky doklady potrebné pre vydanie rozhodnutia. To je takto napísané v zákone. A pokiaľ stavebný úrad bol taký, že vydal právoplatné kolaudačné rozhodnutie na stavbu, ktorá ešte nestála, tak my sme túto skutočnosť, samozrejme, postúpili ďalej orgánom činným v trestnom konaní a tým orgánom, ktoré to majú v kompetencii, ale úrad nemá žiadnu kompetenciu rozhodnutie nevydať, lebo doklady sú právoplatné a sú správne. V mnohých prípadoch sme fyzickými kontrolami preverili rozporuplnosť údajov, ktoré nám boli predkladané. Tam sme samozrejme pristúpili hneď k okamžitému konaniu v rámci našich kompetencií. Ale čo sa týka ostatných, tak za to my nevieme prebrať zodpovednosť, pretože tu naša právomoc končí. Takže toľko asi z mojej strany.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chce k správe zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 748. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 723.

    Dávam slovo poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že konečne môžem predstaviť návrh zákona, ktorý tu bol mimochodom na minulej schôdzi a neumožnili ste mi ho predniesť. K tomu sa vrátim veľmi krátko. Ako poslanec mám právo legislatívnej iniciatívy a vy ste mi to znemožnili svojím hlasovaním, že ste odložili moje poslanecké návrhy. Vás poprosím do budúcna, aby sme tomuto vyhli. Na druhý pokus ste mi dovolili. Neviem, či sa mám klaňať. Komu sa mám ísť klaňať, kráľovi Slnko alebo komu, že môžem predniesť návrh zákona, ktorý je mimoriadne dôležitý pre občanov tejto krajiny? A, vážení kolegovia, kvôli nim tam ste. Viete, tá faloš, som si pozeral, Ukrajina, jak sme tu všetci sa išli k Ukrajine vyjadrovať cez pomaly, aj tí, čo ani nevedia, kde je, tak aj tí boli za. Ja nič sa nechcem vracať k tomu. Ja nič proti Ukrajine nemám, práve naopak. Ale to je to, vážení kolegovia, vy tu nie ste kvôli Ukrajine, vy ste tu kvôli svojim občanom a bolo by dobré, keby ste začali týmto smerom rozmýšľať. Naozaj načase.

    Čo sa týka samotného návrhu zákona, v zásade je veľmi jednoduchý, ale potrebný a otvorený. To znamená, že procesom, verím, že teda nebudete mať s tým problém a že ho posuniete do druhého čítania, tak v tom druhom čítaní tie existujúce zmeny, ktoré sú tam, sú nepostačujúce. To znamená, treba sa vrátiť ešte k tomu, či je potrebné vyberať DPH od fyzických osôb, ktoré, chúďatá, tá babka z Medzilaboriec alebo neviem skade, z toho DPH, viete, to je čistý, pre ňu čistý náklad, ona si to nikde nezapočíta. Takže to je jeden smer. A som zvedavý, ako vyhodnotí, aké prídu čísla od pána ministra financií, ktorého som interpeloval, že aká je tá suma DPH a koľko pre štát predstavuje, keď trvá na tom zatiaľ, že aj týchto úbožiakov, častokrát úbožiakov. Sú tam aj špekulanti, len treba povedať jednu vec, a to poviem v rozprave, že pre koho bol zákon o exekútoroch robený, to, aby naháňal zlé firmy, ktoré neplatia. Len najväčší paradox je, vždycky sa to tu žvejkne, že najnižšiu úspešnosť v tom, že prečo boli exekútorské úrady vytvorené, majú práve v tých firmách, ktoré neplatia, lebo tie si to dávno vedia upratať, a exekútorské úrady milujú dôchodcov, lebo tam je úspešnosť najvyššia. Ale to si povieme v rozprave.

    Čiže hovoríme o, okrem tých poplatkov, ktoré navrhujem v mojom návrhu zákona, hovorme aj o DPH a hovorme aj o tej minimálnej sume. Ak je minimálna suma teraz na úrovni 33 euro bez DPH, tak je podľa mňa pri niektorých sumách, ktoré sa vymáhajú, vysoká a neopodstatnená vzhľadom aj na organizačnú náročnosť poslania jednej obálky tomu povinnému. Takže aj tam je priestor, ktorému sa, ja viem, že bude mať niekto tendenciu sa vyhnúť, obzvlášť tí, ktorí chránia a veľmi úzkostlivo chránia záujmy tristo dvanástich exekútorov, hej, lebo táto spoločnosť má enormné pochopenie pre 312 alebo 318 exekútorov pod pláštikom vymožiteľnosti práva. Avšak najväčší paradox je, že pre to, kvôli čomu sa vytvorili, tam to nefunguje, tam nefunguje tá vymožiteľnosť práva, kvôli čomu boli vytvorené, ale dochádza k zneužívaniu, k tomu strategickému spojenectvu úžerníkov a exekútorov, kde vlastne v zmysle programu chyť si svojho dôchodcu a vyžer ho, to tu funguje. Presne tak. Celé to nastavenie zákonov a predpisov je v tom, chyť si svojho dôchodcu a vyžer mu celý dôchodok, vyžer mu kuchyňu. Tam to funguje úplne dokonale. Čiže ak je toto vymožiteľnosť práva, vážení, je načase sa o tom baviť hlbšie. Ale to chcem povedať v rozprave.

    Čiže samotný návrh hovorí v tejto, v tejto podobe, čo verím, že posuniete bez problémov do druhého čítania, hovorí o tom, že sa znižujú poplatky v prípade, že povinným je fyzická osoba - nepodnikateľ, a ešte sa o niečo viac zvyšujú v prípade, že je povinnou osobou dôchodca. Znova nevidím, pani predsedajúca, pani predsedkyňa poslaneckého klubu, nevidím v zásade dôvod, a to není populizmus, to je nevyhnutnosť už a ja to v rozprave poviem, prečo, a poviem vám to aj číslami, nevidím najmenší dôvod, prečo by táto poslanecká snemovňa mala brať ohľad na 312 alebo 318 exekútorov v tom, aby sme im vytvorili raj na zemi. Lebo našou úlohou nie je vytvárať raj na zemi pre exekútorov, našou úlohou je senzitívne vyhodnocovať situácie, ktoré nastávajú, a nastavovať spoločnosť tak, aby to bolo udržateľné.

    Takže to je na úvod. Verím, že to ešte niekoho bude zaujímať a ja v rozprave poviem viac.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Poprosím vás, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Miroslavovi Kadúcovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutím č. 723 z 27. septembra 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní a do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý jeho, zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa zníženie výšky odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie v prípade dôchodcov a v prípade fyzických osôb – nepodnikateľov. Súčasne sa navrhuje, že ak exekútor upustí od vykonávania exekúcie v prípade, že povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie, patrí mu 50 % odmeny vypočítanej podľa vyššie uvedeného.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 723.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky, za klub KDH vystúpi pán poslanec Pavol Zajac a ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Jozef Mikloško z klubu KDH.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Vážená pani podpredsedníčka, pán navrhovateľ, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som za klub KDH sa vyjadril k tomuto predloženému návrhu zákona už aj preto, že 27. februára 2013 som spolu s naším predsedom Jánom Figeľom a kolegom Alojzom Hlinom, sme traja napísali takú verejnú výzvu pre ministra spravodlivosti, ktorej podstata bola zhruba tá istá, ktorú dneska kolega Hlina predkladá ako návrh zákona. Podstata tohto, tejto verejnej výzvy bola v tom, aby pán minister zvážil to, že keď sú exekvovaní, exekvované fyzické osoby, ktoré nie sú podnikatelia, aby tieto poplatky boli znížené na polovičku. Dneska kolega Hlina navrhuje, aby sa tak udialo pri dôchodcoch a pri tých fyzických osobách, ktorí nie sú podnikatelia, aby to bolo nie polovička, 10 %, ale 15 percent.

    Následne sme túto verejnú výzvu oznámili aj na tlačovej konferencii, kde sme ešte zdôraznili, že Sociálna poisťovňa eviduje 41 tisíc exekvovaných dôchodcov. A zdôraznili sme to a takýto paradox, ktorý na Slovensku platil vtedy ešte, že na Slovensku môže byť exekvované aj životné minimum. Životné minimum, ktoré je vo výške 195 eur. V tej dobe, vo februári, v marci mohlo byť 40 % z tohto životného minima exekvované a príslušným ľuďom zostávalo 117 eur. Čudovali sme sa už vtedy, ako môže byť exekvované životné minimum, keď štát zadefinuje, že toto je minimum, z ktorého sa minimálne dá vyžiť, a ešte 40 % ti môže zobrať exekútor.

    Na našu verejnú výzvu nám odpovedal minister Tomáš Borec týmto listom, kde na jednej strane nám dal za pravdu, keď popísal, že v roku 2012 bolo na Slovensku poverených, pre súdneho exekútora došlé, došlé na exekučné súdy 582 467 podaní. Päťsto osemdesiatdva tisíc podaní na exekučné súdy. A následne nám popísal, že pripravuje novelizáciu Exekučného poriadku, a písal nám o tom, že táto problematika je zložitá, komplexná a ministerstvo sa tým zaoberá.

    Dámy a páni, následne sme s kolegom Hlinom, ale aj s kolegom Kaníkom robili, alebo kolega Hlina organizoval mítingy proti úžerníkom a exekútorom. Všimli si to médiá. Táto téma začala byť na Slovensku obrovským problémom. A po týchto medializovaných aktivitách a informáciách odrazu v lete pán minister Tomáš Borec urobil takto a jednou vyhláškou zmenil to, jednou vyhláškou zmenil to, že na Slovensku, tuším od 1. októbra, už životné minimum nemôže byť exekvované. Odrazu tá problematika, ktorá, ktorú bolo potrebné riešiť komplexne a zložito, jednou vyhláškou pomohol 41 tisíc dôchodcom, ktorým namiesto 117 eur, im zostane 195 eur. Tým chcem poukázať to, že keď sa chce, veci sa dajú riešiť. Aj rýchle. Niekoľkokrát sme tu, aj tuná v pléne Národnej rady povedali, aj ja som povedal, aj kolega Hlina, že keď príde pán minister Borec so skráteným legislatívnym konaním, ktoré bude riešiť podstatu týchto nebankových subjektov, z ktorých najväčší počet je exekúcií na Slovensku, opozícia, veľmi radi takýto návrh zákona podporíme.

    Dámy a páni, táto vláda vrátane ministra Boreca za chvíľu bude oslavovať druhý rok svojho pôsobenia na Slovensku, svojej vlády a my sme sa mimo Exekučného poriadku, ktorý len tak kozmeticky problematiku exekúcií na Slovensku riešil, podstatných riešení sa nedočkali. Aj preto dneska kolega Hlina predkladá svoj návrh zákona, kde definuje to, aby poplatky exekútorom klesli na polovičku, na 10 percent alebo na 15 percent.

    Dámy a páni, exekučné konania, tých 582 000 exekučných podaní, ktoré na Slovensku boli v minulom roku, aj ústami štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti je definované, že podstata týchto exekučných konaní je od nebankových subjektov. Preto chceme mimoriadnu schôdzu ku nebankovým subjektom a ku exekúciám. Lebo tie exekúcie sú následkom týchto nebankových subjektov, ktoré od roku 2010, od marca 2010, kde odchádzajúca Ficova vláda zmenila zákon o spotrebiteľských úveroch, desať rokov na Slovensku platil zákon, kde bola horná hranica úrokov pri nebankových subjektoch, pri spotrebiteľských úveroch bola zadefinovaná tabuľkou. Vláda Slovenskej republiky raz do roka vydávala tabuľku, kde hornú hranicu úverov obmedzila. Toto sa zmenilo v marci roku 2010 a vtedy sa spustil na Slovensku úžernícky klondike. Odvtedy sa začalo tak nebankovkám na Slovensku dariť. Niektorí aj v rozpravách spomínali, že: nuž prečo sa to neriešilo v minulosti? No preto, lebo do roku 2010 takýto obrovský problém na Slovensku s nebankovkami a následne exekúciami nebol. Aj preto som podal návrh zákona, tuším, že to bolo v máji, kde som túto hornú hranicu pri úveroch, pri spotrebiteľských úveroch zadefinoval. Vtedy som to definoval ako nejaký násobok základného úveru Európskej centrálnej banky. Ale na januárovú schôdzu pripravím návrh zákona, ktorý bude mať podobný charakter, aký bol do roku 2010. Štát nemôže sa pozerať na to, ako ľudia sú na Slovensku likvidovaní nebankovými subjektmi, ktorí žiadajú niekoľko sto, niekoľko tisíc percent. Naozaj som bol zhrozený v podchode pod prezidentským palácom, kde nebankovka ponúka pôžičky s 50-percentným úrokom.

    Dámy a páni, dalo by sa o tom rozprávať ešte viac. Ale všetci tí, ktorí chcú podstatu tohto nebankového úžerníckeho klondiku, ktorý následne exekútori vymáhajú po občanoch Slovenska, si môžte pozrieť v krátkej relácii, vo verejnoprávnej televízii, a tým jej chcem aj poďakovať, je to relácia Občan za dverami, ktorá bola vysielaná 1. decembra tohto roku. Všetkým vám odporúčam, aby ste si to pozreli. Ako sú ľudia likvidovaní výškou úveru, ale aj ďalšími poplatkami. Ľudia splatia trojnásobok a vždycky je to nebankovkám a úžerníkom málo. Následne nastupuje spravodlivý exekútor, ktorý to vymáha. Spravodlivý, samozrejme, s úvodzovkami. A znova v tej relácii vystupovala štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti, ktorá hovorila, že je to obrovský problém v našej republike a zahlcuje to neskutočne prácu súdov. No len pani štátna tajomníčka tam za chvíľu tiež už bude druhý rok. Treba s tým niečo robiť. My keď prichádzame s určitými riešeniami, ja rozumiem, že možno nie sú také komplexné, že riešia túto problematiku možno len čiastkovo, ale keď toto riešenie pomôže čo i len desiatim alebo niekoľko sto ľuďom, aj tak je to lepšie ako nerobiť nič. Preto som privítal a aj moji kolegovia tento návrh zákona od kolegu Hlinu, ktorý určite podporíme. Veď vychádza z tej výzvy, ktorú sme vo februári spolu aj s naším pánom predsedom Figeľom pripravili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami, a pani poslankyňa Šedivcová, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ono tých zaujímavých skutočností v celom tomto prípade je veľa a ja verím, že ľudia budú mať otvorenú myseľ a budú ich chcieť počúvať a snímu si tie naivné okuliare, ktoré častokrát veľa z nich má. Ale ja len k tomu, čo hovoril kolega, jednu takú, že systém práce to nazvem. Ak už oni usúdili, že áno, je, lebo my sme na to upozorňovali, že to je absurdita, že ak je niečo životné minimum, tak ako niekomu 40 % z toho môžte zobrať, oni to teda usúdili, že dobre, že bude tá suma, ktorú nesmie zobrať exekútor, bude vo výške životného minima. A prvé vyhlásenie bolo, že od 1. augusta. Si zoberte, že to je jednoduché nariadenie vlády. Oni sami ho zverejnili, že 1. augusta. Potom zdá sa, že niekto klopkal po dverách, potom niekde sa spustili všelijaké tuná vybavovačky, jak tuná zvykne chodiť pán Burian, dýchať na chrbát pánovi Paškovi, aby nepovedal hlúposť, tak zdá sa, že aj tam niekto chodil, a zrazu z 1. augusta bol 1. november. A to som aj interpeloval pána ministra spravodlivosti, že v čom nastal ten posun, že prečo, keď avizovali ten, tie tri mesiace. Je nejaký kvalifikovaný odhad, že mesačne je to niekde na úrovni dvoch, dva a pol milióna eur, ktoré teda pritiekli niekde, kde mali, tým, ktorí zabezpečujú vymoženie tých pohľadávok. Čiže ten agregovaný, agregovaná suma za tie tri mesiace niekde na úrovni 200 mil. korún. Čiže stálo za to zabojovať, stálo za to chodiť klepať, hej? Čiže to je presne ten prístup práce, aký tu proste SMER má. Ja v rozprave poviem, že, ľudia, budete sklamaní, že vám predávajú navoňanú zdochlinu, a naozaj, prepytujem za výraz, častokrát a vy im veríte a to začína byť už naozaj za hranou normálneho pochopu ľudského, že či ešte tomu sa dá uveriť.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Šedivcová, nech sa páči.

  • Ja by som iba chcela zareagovať na to, aby sa v prípade prijatia takéhoto zákona, aby sa nestalo pravidlom, že sa budú zneužívať úvery práve zo strany niektorých nezodpovedných dôchodcov, prípadne ľudí, ktorí majú nízke príjmy, a že budú cielene tieto úvery brať, pretože stretávame sa v praxi aj s takou situáciou, že si vnuci alebo deti zoberú rôzne úvery na svojich starých rodičov a vedia, že ich dôchodky sú nízke a že im exekútor nebude môcť, teda nebude tú dlžnú sumu môcť dostať, vyžiadať, vymôcť. Takže bojím sa tohto, aby sa to nejako naozaj potom nezvrhlo.

  • S reakciou pán poslanec Zajac.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Najprv k pani Šedivcovej. Nuž, viete, máme dvakrát toľko exekútorov ako v Česku. A títo exekútori zjavne majú dostatok práce. Tých 582 000 exekučných podaní, to znamená, to množstvo, kvantum práce, oni sú zavalení prácou. To znamená, v biznise, v obchode platí, že keď znížite pri väčšom objeme, môžte znížiť aj maržu a ešte vždycky na tom bude tá firma, v tom prípade exekútor, veľmi dobre. To znamená čo? Chceme brániť tu 300 exekútorov, alebo tie desaťtisíce, státisíce ľudí, ktorí sú exekvovaní?! Veľakrát, samozrejme, z vlastnej hlúposti alebo nevedomosti. Tie malé písmená v tých zmluvách málokto si kedy prečíta.

    Čo sa týka ešte tej reakcie od pána Hlinu, naozaj musím povedať, že keď v lete pán minister sa teda zobudil a vydal tú vyhlášku, kde zakázal exekvovať životné minimum, tak prví sa ozvali exekútori, komora exekútorov, ktorí odrazu sa začali starať o tých dôchodcov, že tí dôchodcovia budú musieť tým pádom dlhšie splácať, lebo nebudú môcť im šáhnuť na to životné minimum.

    A ešte jednu drobnú poznámku musím povedať, ktorú som zabudol vo svojom vystúpení povedať. Minulý týždeň dala vyhlásenie Slovenská katolícka charita, kde tento obrovský problém, ktorý naozaj pociťujú už aj oni s nebankovkami, s úžerníkmi a s exekúciami, poukázali už aj oni na to. A smutné je na tom to, že ich vyhlásenie končilo tým, že veľakrát už sa stávajú prípady, že títo ľudia si šiahnu aj na život.

  • O slovo požiadal pán navrhovateľ. Chcete? Dobre, ja som...

  • Reakcia predkladateľa.

  • Lebo ste povedali, že idete za pánom poslancom Zajacom.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, ktorý je písomne prihlásený do rozpravy, a potom bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedníčka, vážení kolegovia. Lojzko, si kamarát, lebo keby si sa dostal k mikrofónu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Aha, podpredsedníčka, budúca predsedníčka. Lebo keby sa Lojzo dostal k mikrofónu, možno by som sa už dneska nedostal k rozprave. A ja som sa už prihlásil dosť dávno, takže dovoľte pár poznámok k tomu.

    Všetci tu citujú teda heslo Reklama je navoňaná zdochlina, treba povedať, že to vymyslel Arturo Toscani, šéf, teda marketingový alebo reklamný fotograf Benettonu, a že jeho heslo, a s mnohými dôsledkami, obehlo celý svet. Aj ja mám taký blog na SME-čku, ktorý bol silno čitateľný. V súvislosti s tým, súvisí to s tým, že naozaj bez reklamy nedosiahnete nič, ale že existuje aj reklama veľmi tvrdá, neetická, reklama na lieky každý deň, liekmi na antikoncepciu, chemickú, reklama na všetko. A reklama aj na pôžičky, ktorá skutočne beží aj v televízii, ktorá skutočne sa rozširuje na letáčikoch. Pred pár dňami som dostal do svojej schránky, práve, škoda, že to tu nemám, lístoček, jak ľahučko, len na základe esemesky alebo na základe bezzáručnosti si môžme požičať bez ručenia a za b) je potom to, čo dneska tuná vidíme.

    Tristoosemnásť exekútorov, to som nevedel, to je skutočne veľa. Iste nemožno ich hádzať všetkých do jedného vreca. Určite mnohí z nich pôsobia pozitívne, dotlačia konečne tých ľudí, ktorí dlhodobo neplatia, k zaplateniu toho, najmä keď majú majetok a keď majú to napísané na všelikoho. A samozrejme aj exekútori sú aj negatívni, ktorí to využívajú, zneužívajú, a o tých vlastne je teraz reč. Čiže to všetci cítime, že to nie je kóšer, že v tom treba urobiť poriadok. A teda to, čo tuná pán poslanec Hlina napísal, zníženie poplatkov, ktoré sú navrhované v tomto zákone, je prvým krokom, správnym, ale určite nie posledným. Ja by som povedal, že tá situácia v tomto smere je podstatne zložitejšia. Na občanov sa valia sankcie, pokuty zo všetkých strán, často neúmerne veľké a neúmerne veľké našim platom, alebo ich platom a penziám. Takisto sa mi zdá, že poplatky za právne služby sú neúmerne vykonané práce. Je to u súdov, sudcov, advokátov aj u notárov, je naozaj rutinná záležitosť, sa vlastne platí na základe toho, o čo sa tam jedná, a poplatky teda nie sú úmerné práci, ale sume, o ktorú sa súdi. Napríklad rozvody sú tým pádom dobrým džobom. Ja som až tu pochopil, prečo Taliani hovoria, že rozvod proste, to je ruina obidvoch v Taliansku. A preto Taliani sa nerozvádzajú, ale sú tzv. separáti, sa oddelia, rozvod není, nemusia nič platiť, alebo iba málo. Ale teda nikoho na to nenahováram, ale to, že aj súdy v súvislosti s rozvodmi, najmä keď sa jedná o majetky, tie rozvedených, sú zlatou baňou, môžu byť zlatou baňou pre tých, ktorí sú okolo toho, to je pravdou. Taká celkom, by som povedal, malá hlúposť napríklad je tarifikácia rozhovorov na mobily. Prečo by nemohla byť aj tarifikácia minútová napríklad na parkovanie? Odídete 1 hodina 3 minúty, zaplatíte už za dve hodiny, a ten, ktorý tam hneď príde, tak isto platí aj tú druhú hodinu. Čiže to je tak strašne jednoduché, ale doteraz tu na to nikto nezareagoval.

    Estekáčky, nedávno som dal premiérovi, myslím to bolo pred týždňom, otázku, nebola vylosovaná. Keď vám vyprší estekáčka, o pár dní dostanete silnú pokutu na základe, dneska je to už automatizované, ale keby ste dostali týždeň, dva týždne pred tým rovnaké upozornenie, že pozor, padá vám estekáčka, tak by sa celkom nestalo, bolo by to kultúrne, etické. Slušné poisťovne takto upozorňujú ľudí, keď nemajú niečo zaplatené a proste ľudia sa spamätajú. Nie je to vždycky úmysel, často je to aj naozaj len nedo,statok informácií, že človek to zabudne, na tie rôzne zloženky, ktorých je stále veľa.

    Takisto exekúcie napríklad domovákov. Tí si nikdy neprevezmú tie papiere k tomu, ale aj preto, že často menia po osemnástke svoje bydlisko, ale napriek tomu sa, im to narastá. Potom, keď majú nárast za jeden lístok v trolejbuse 6 000 euro súdny poplatok, teda nie súdny poplatok, exekúciu, tak potom sa vlastne z toho ďalších desať rokov nevymotajú, pretože všetky, už aj keď pekne pracujú, peniaze idú vlastne na toto.

    Takisto som nedávno, niekto ma stopol zo Svätého Jura sem a povedal mi, že prijal nejaké polica..., neprijal policajné oznámenie, lebo nebol doma. Proste napriek tomu, aj keď to nebolo podpísané, neprijaté, nebolo to námietkovo voči policajtom, a išiel do exekúcie. Tak neviem, či to je pravda, ja som ho žiadal, aby mi to podrobne napísal. Ešte mi to nenapísal, ale keď mi to napíše, tak to určite zverejním.

    Čiže je rôzna situácia. Napríklad v distribúcii kníh. No tí vydavatelia sú tam chudáci a tiež to súvisí s tou exekučnou situáciou. Vaše knižky zoberú do komisie, capnú na to rabat 40 a 55 %, knihy vôbec nepropagujú a sú ticho a nepovedia vám väčšinou, či predali, nepredali. A platby, o tom sa ani vôbec nehovorí, snáď vtedy, keď tá firma potom padne do exekúcií. Ja som mal svojho času, aj ten prípad som tu, myslím, už čiastočne naznačil, ale proste bola firma KD Slovakia, vyhlásila bankrot, knihy nikomu nevrátili, ja som tam mal myslím 14 000 korún, to je už 10 rokov tomu, no. Prišiel tam pán exekútor, volal sa Kozmon, to mi dneska napadlo to meno, dostal som od neho list, že firma má dostatok majetku a zaplatí mi všetky pohľadávky. Ale to bol prvý a posledný list od tohto likvidátora, exekútora. O pol roka, keď som sa začal o to informovať, tak už exekútor neexistoval, všetko bolo uzavreté a vlastne on si iste honorár vyúčtoval, ale s ďalšími veriteľmi nula bodov. Opýtal som sa viacerých, takto to dopadlo. Pričom knihy sa presunuli iba majiteľovi, manželke do kníhkupectva a bolo to okej. No to je už veľmi dávno, ale takýto systém aj teraz tu beží.

    Ja som zase to spomenul, keď tu bol minister financií, ale veľmi rýchlo zopakujem, distribučná firma, existujúca, dlhuje 2,2 mil. vydavateľom za predanie knihy. Neplatia faktúry už dva roky. Trikrát zmenili majiteľa a znížili imanie temer na nulu, čiže nebude za chvíľu z čoho niečo platiť. A boli tam veľké peniaze predtým, a knihy majú a sú, len za knihy, ktoré dlžia tým vydavateľom, 1,6 mil. korún. Tie knihy sú v sklade a nechcú ich vrátiť, firma je v konkurze, vydavatelia, tí, ktorí sú vlastne, ktorým je distribútor dlžný, musia 20 000 mesačne euro platiť za sklad, za pracovníka, za exekúciu. Už je to takto pár rokov a všetko to stojí proste, nedá sa dopracovať práva v tomto smere. Čiže tu by exekútor mohol byť veľmi činný, aktívny a aj úspešný, lebo za tým je veľa vydavateľov, veľa práce, o práva ktorých sa nikto nestará.

    Záverom poviem už iba to, že iste by bolo dobrým signálom, keby táto aspoň malá novela bola schválená. Neviem, či to, že to akurát pán poslanec Hlina navrhol, či nebude práve červeným súknom, že teda ten zákon nebude schválený. Ja dúfam, že bude. Ja budem zaňho. Ale treba povedať to naozaj, že onedlho, to už povedal aj pán poslanec Zajac, že onedlho končí druhý rok mandátu tejto vlády. A iste vláda vie dobre o problémoch s exekúciou, ale iste aj to dobre vie, že čo sa sem predloží, to sa na druhý deň môže, alebo za týždeň, schváliť a napriek tomu príslušný zákon, hoci ako jednoduchý, nebol taký predložený. Čiže to je aj taká otázka, že prečo vlastne. Možno, že teraz sa povie, že už taký zákon bude, ale treba upozorniť na to, že tá iniciatíva skutočne vznikla z opozície, a tak, jak hovoril poslanec Zajac, tak aj pri tom minimálnom zostatku tých seniorov, keby sa to tu nebolo spomenulo, tak by to pán minister spravodlivosti nebol asi dal. A seniori sú vďační tomu, že to nakoniec prešlo.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zajac, faktická poznámka, končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem kolegovi Mikloškovi za jeho vystúpenie. Drobne s ním budem oponovať. Tým ľuďom, ktorým sa pomôže v tom živote, to znamená, že nejde sa im po životnom minime alebo bude ohraničený strop týchto spotrebiteľských úverov, im bude jedno, kto to v Národnej rade prijal, či to bola opozícia, koalícia, či minister, či vyhláškou alebo zákonom, alebo pán Hlina. Naozaj im to reálne pomôže. Miesto 117 eur im zostane 195 eur. Alebo ak tá zmluva, na základe toho, že niekto prekročí strop pri spotrebiteľskom úvere, bude musieť tento úver byť s nulovým úverom. Reálne to ľuďom týmto pomôže.

    A ešte jednu opravu musím povedať. Pri svojom vystúpení som sa zhrozil, teraz mi jeden človek volal, že 50-percentný úrok. Naozaj sa jednalo o 50 000-percentný úrok, ktorý ponúka nebankový subjekt v podchode pod prezidentským palácom. Naozaj 50 000-percentný úrok, opravujem.

  • Pán poslanec Mikloško, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za upresnenie. No tak penzisti, ktorí majú priemernú penziu 389 euro, a tých 15 tisíc, čo má menšiu penziu ako 200 euro, samozrejme nemôžu veľa vyskakovať a samozrejme im to pomôže, keď miesto 117 mu budú dávať 195. A každému penzistovi to pomôže. A ja som sa nechcel len zastávať penzistov. Skutočne mnohí aj z núdze, ale mnohí aj z toho, že naskočia na udičku tým šmejdom alebo tým pôžičkárom a si požičajú, neprečítajú si to, a potom trpia za to a svojím spôsobom sú aj sami vinní. A takisto veľmi často dávajú svoje meno ako záruku, už či deťom alebo niekomu cudziemu, ten potom zdrhne a naraz z trojtisícovej záruky je osemtisíc po pár rokoch. Takýto prípad som nedávno videl. Čiže aj penzisti musia byť lepšie informovaní o tom, čo ich čaká, áno. No na druhej strane aj v zákone o rodine je napísané, že tak jak rodičia sú zodpovední za svoje deti, keď sú v nejakej núdzi, tak aj deti sú zodpovedné za svojich rodičov. Čiže to treba často tu zdôrazňovať, aby aj informačne, ale aj finančne, najmä keď rodičia sú v domovoch dôchodcov, a pritom ich byty boli nedávno predané a rozdané deťom, a tie deti ich, na nich zabúdajú, respektíve ich nenavštevujú, respektíve im nepomáhajú, keď aj by bolo niekedy nutné, čiže je to taký viac parametrický problém.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam teraz možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Žitňanská, končím možnosť.

    Pán poslanec Hlina, vy samozrejme môžte ako navrhovateľ stále, takže nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pokúsim sa to povedať tak, aby sa dalo tomu rozumieť, pokúsim sa nebyť dlhý, pokúsim sa nezdržiavať niekoho vzácny čas, pokúsim sa to, čo je zmyslom poslanca, urobiť a odprezentovať niečo, čo má zmysel pre ľudí. Dobre? To vám môžem sľúbiť.

    Celý problém exekútorov alebo vôbec tohto exekútorského, úžerníckeho klondiku trápi cirka 15 % poslancov SMER-u, to si dovoľujem na úvod teda povedať, a pokračujem plynulo ďalej. Ešte chcem poďakovať. A treba sa nám, treba naozaj to, čo sa podarilo, podarilo sa prierezovo opozícii zozbierať podpisy na to, aby bola mimoriadna schôdza o nebankovkách, keď to zjednoduším, a o náraste exekučných poplatkov, to je naozaj výrazom toho, že to chápeme. Bojím sa, že narazíme v utorok o piatej, že SMER to nepochopí. Za seba, budem teraz hovoriť za seba. Vážení, samozrejme, ak máte pocit, že to je vaše právo, ja s ním polemizovať nebudem. Len keď ľuďom poviete, že majú právo chodiť do kostola, tak keď prídu do kostola, tak im dovoľte, nech je omša. Ale to už je na vašom svedomí. Ja vám za seba poviem, že keď to urobíte, ja s vami tie koledy v stredu spievať nebudem. Prvý rok som ich s vami spieval, teraz s vami...

    Lebo viete, v čom je sloboda človeka? Že sa stretáva s ľuďmi, s ktorými chce, a keď sú také významné veci, tak tiež s ľuďmi, ktorých si aj váži, považuje. Takže v stredu o piatej minimálne ja tu nebudem, vám garantujem, že ja s vami tie koledy, s vami spievať nebudem. Ja budem spievať koledy na chodbe s niekým iným, keď si to... Lebo čo iné môžme urobiť? Jak ináč my vám? Ja vám neposvätím to, čo robíte. Ja vám neposvätím to, čo tu stvárate. Jak lámete na kolene parlament, zrušíte diskusiu. Poviete, máte slobodu náboženského presvedčenia, môžte ísť do kostola. Prídete do kostola, omša nikde. To je presne to. My môžme zvolať mimoriadnu schôdzu, prídeme na mimoriadnu schôdzu, ale omša nikde, zrušíte nám to. To je smiešne. Takže ja s vami, kolegovia, koledy spievať nebudem.

    Prosím vás, celý ten problém je veľký. Rozdeliť ho treba, jak to skúsiť tak poňať, počkajte, pPe exekútorov, teraz hovorím o exekútoroch, ak by bola schôdza, tak by som sa pokusoval aj v mojej predkladacej správe, verím, že aj kolegovia, na komplex, to znamená ten dual, čo sa vytvoril. Teraz ho len zľahka spomeniem. Keď hovoríme o exekútoroch, treba hovoriť o tom, aby to aj ľudia chápali. Sú tri kľúčové momenty, ku ktorým treba sa vrátiť. Nie tak jak SMER prišiel, teraz niekedy tu boli, že so statusovou novelou, ktorá v zásade v Exekučnom poriadku upravila to, že aby ich nebolo už až toľko, aby sa nemuseli toľko deliť. To je celé, čo upravila statusová novela o Exekučnom poriadku. Nič pre občanov, dokopy nič, poľská kozmetika.

    Pre občanov keď má prísť zmena, tak sa má týkať minimálne troch častí: výška poplatku, zaťažovanie fyzických osôb DPH a minimálna sadzba.

    Vážení, ak sme prijali úzus, že chceme zvyšovať vymožiteľnosť práva aj prostredníctvom exekútorských úradov, tak sa to vytvorilo kvôli tomu, že tu boli a boli aj stále sú firmy, ktoré vám neplatili. Kvôli nim to vzniklo. Kvôli nim, nie kvôli dôchodcom. Čo čert nechcel, jak sa to celé zvejklo?! Celé sa to zmenilo tak, že úspešnosť vymáhania pre tých, pre koho to vzniklo, je nulová alebo minimálna, a tým, s ktorými nikto nerátal, to je úplná radosť. To je úplná radosť: chyť si svojho dôchodcu! Dneska je dôchodca mimoriadne cenený aj po tej úprave životného minima. Keď mal životné minimum, 40 % mohol zobrať, tak mal vyššiu cenu, teraz sa mu cena trošku znížila, ale stále je vysoko cenený, lebo za neho platí štát, za neho platí Muňko, Sociálna poisťovňa. Exekútor sa nemusí trápiť, len pošle jednu obálku – ja neviem, koľko stojí teraz, 40 centov, obálka? – do Sociálnej poisťovne a odtiaľ mu to všetko ide. Všetko je vybavené. Nemusíte chodiť ťažiť ropu na Kuvajt, nemusíte. Nájdite si svojho dôchodcu a vyžerte mu dom. Vyžerte mu dôchodok, vyžerte mu život. To je tu, toto je presne vytvorené. Tá suma o tom, že sa má rozlišovať medzi tými podnikateľmi a nepoctivými podnikateľmi vo výške toho poplatku a medzi biedakom, ktorý prepadol do sociálneho dna, niektorí, ja priznávam, sú tam aj špekulanti, ale nie všetci, nie všetci, určite je ich menej, tak tých treba zohľadňovať. Tie skutočnosti, že tá suma nemôže byť rovnaká, ak niekto si vytvoril dlh podnikaním a niekto si vytvoril dlh tým, že chcel prežiť. Však to, že chcel niekto prežiť, ešte neznamená, že ho máme zničiť. Takže výška a rozdiel medzi podnikateľom a nepodnikateľom je úplne logický. Dávno tam mal byť. To je prvý moment.

    Druhý moment je DPH. Znova, ak sme vytvorili exekútorov, ak tá firma si môže, ktorá neplatila a nájdu ju, všetko ešte nestihla prepísať, pre neho má DPH, lebo si DPH započíta. Ale tá babka z Medzilaboriec si DPH nezapočíta, nezapočíta, sa to nedá. Čiastočne opakujem, DPH pre fyzické osoby-nepodnikateľov, tam nemá čo robiť, obzvlášť keď zistíme, a ja to predpokladám, že to až taký vplyv na štátny rozpočet nemá, že to DPH, ktorým zaťažujete tú babku z Medzilaboriec, keď ju drete, drete z kože, tak toľko štátnemu rozpočtu nepomáha. To znamená, DPH nemá byť účtované pre fyzické osoby – nepodnikateľov. Samozrejme v tom sú zahrnutí aj dôchodcovia. To už dávno malo byť.

    A tretia vec je výška minimálneho, minimálnej odplaty. SMER, SMER, SMER, neradi to počúvate, SMER v 2008-om zvýšil minimálne z 500 na 33 euro. To znamená na 1000 korún. SMER to urobil. SMER sa musí k tomu znova vrátiť. SMER schvaľuje zákony v tejto krajine. Ak SMER usúdil v 2008-om, že 500 je málo, ja si dovolím tvrdiť, že to nie je správne. To znamená, to je tretí moment, že k tomu sa budete musieť vrátiť a upraviť to. Navrhujem, však do druhého čítania kľudne tu mi dajte návrhy pozmeňovacie, kde upravíte. Môžme hovoriť o sume, do takej sumy je minimálna suma takáto. Nemôžte vymáhať od niekoho 10 euro a pýtať od neho minimálne, lebo tak to je, prísne vzaté podľa zákona, 33 euro bez dane.

    Takže tri, tri základné momenty z pohľadu Exekučného poriadku pre ľudí, to, čo ľudí skutočne zaujíma. Ľudí nezaujímajú tieto vaše statusové veci, kde vy si upravujete to, aby vás nebolo viac, teda, aby tých exekútorov nebolo viac, aby sa nemuseli deliť. Ľudí zaujíma: bude DPH na exekučnom titule nepodnikateľov, výška toho poplatku, keď už sa mu to stalo, a tretia, ten minimálny, ktorý je nastavený zle.

    Štát musí senzitívnejšie vyhodnocovať situáciu, ktorá nastala. A poviem vám to na jednom argumente, ktorý je argument, to nie sú nejaké politické neviem čo, to je argument. Vážení, v priebehu šiestich rokov počet exekučným podaní sa skoro zdvojnásobil. Keď v 2006-om ich bolo 330 tisíc, tak dneska v 2012 je ich o, 580, to je skoro raz toľko. To znamená, krízou, sociálnou situáciou, tým, že vás volili, SMER, tým, všetkými týmito faktormi proste nastalo to, že už je raz toľko podaní, jak bolo pred šiestimi rokmi. Čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať to, ak je minimálna suma, ktorú každé to, z tých tisícov, státisícov má tú minimálnu sumu, ktorú si exekútor podá. To znamená, že ak už štát zabezpečil, v úvodzovkách, že je raz toľko podaní, tak má senzitívne vyhodnocovať, no, dobre, ale tak to už je asi moc teda, lebo zarábajú aj na výške tej odmeny, aj na počte podaní. Však to už ani v podnikateľskom svete nemáte. V podnikateľskom svete buď zarábate na obrate, alebo na výške provízie. Nemôže aj na tom, aj na tom. Čo je exekútorský stav, nejaká privilegovaná vrstva?! Čo to sú? Buržuji? Alebo kto je vlastne? Keď proste štát im zabezpečil, zabezpečil v úvodzovkách. Tak to je, no, žiaľ, je to tak, zdvojnásobil sa počet exekučných podaní, to znamená, zarábajú aj na obrate, aj na výške. No tak čo má urobiť štát? Čo máte urobiť vy, poslanci? Máte to senzitívne vyhodnocovať a povedať: no dobre, tak tu sa niekde stala chyba, tak to poďme skorigovať. Ja viem, že oni sedia ticho. Ja viem, že oni tichučko našľapujú, aby sa na to nejako. Tak to je. A vy si povedzte, že čo ste vy za poslanci, či to chcete vyhodnotiť, alebo nechcete vyhodnotiť. Takto to fungovať nemôže, to, dúfam, sa na tomto by sme sa mohli zhodnúť.

    Je toho veľa, čo by sa dalo k tejto téme povedať, otázka stojí, že či to tu má u vás zmysel. V zásade je skoro jedno, je jedno, či tento návrh prejde. Neprejde teda, ja viem, že neprejde. Veď jak by mohol, však? Ale vy doneste návrh, ktorý toto zohľadní. Prosím vás, nenoste tu šmejdy. Vy poviete, že bojujete proti šmejdom. Ja vám to poviem, lebo to dokumentuje stav a systém vašej práce. Pošlete sem Hujera, ktorý si zoberie z ministerstva hospodárstva komplet návrh, tu ho prednesie, povie ešte, že čestne prehlasuje, že ho, desiatky hodín nad ním stál, nestál nad ním ani 15 minút, no dobre, nech pol hodinu, donesie kompletný návrh, vy to prijmete, ohlásite to ako boj proti šmejdom. No proste vy ste normálne, to ste, jak kedy, nikto. A vy ste SMER. A teraz ja pozerám, minule v novinách, že zase boj proti šmejdom. A viete, čo vy ste urobili? Vy ste to isté, čo ste dali Hujerovi, tak teraz je tu znova v komplexnom návrhu zákona. To znamená, vy donesiete...

    Vám čo, zachutila tá sláva, že to donesiete dvakrát? Vy to isté, to, čo ste prijali v tej novele proti šmejdom, ktorý Hujer už ohlasoval, že jak všetko vybavil, tak v januári je tu znova tá istá. Mimochodom prijatím tej komplexnejšej novely s tými istými textáciami, ktorú doniesol Hujer, čo sa tu tváril že robil, tak zrušíte ten predchádzajúci zákon. To znamená, vy dvakrát budete bojovať. Viete, to je to, to je tá úbohosť. To je presne to. To znamená, že ten zákon niekde bol, len ste Hujera poslali s nejakým, s nejakou, čiastočným riešením. Prečo ten zákon tu nebol dávno?! Prečo pani Jankovská hovorí, že jaké je to komplexné, jaké je to dôležité? Ja si myslím, že ten zákon už dávno niekde je. Prosím vás, ja nie, to nechcem preháňať, ale v tom, v tých odborných tímoch, ktoré tam máte, takýto zákon musíte našliapať za pol dňa. Čo tu splietate, čo tu hovoríte o komplexnom systémovom, neviem akom?! Nie, ja viem, čo vy robíte. Vy odďaľujete, odďaľujete to riešenie, lebo teraz to sype, teraz to sype, teraz je raj, teraz im to ide. Tam sa dvere nezatvárajú na tých pôžičkárňach. Teraz nemôžte poslať signál, že sa to ide riešiť.

    Viete, mne to niekedy pripadá tak, taký príklad si dovolím, aby som ho povedal. Vy umožníte zákonmi a opatreniami, že ľudí môžu zmrzačiť. Dokonca niektorí z vás ich chodia mrzačiť, aj o tom bude reč. A potom pošlete pani Jankovskú, ktorá chodí po rôznych stretnutiach s dôchodcami. A viete, čo im hovorí? Že ako si majú prikladať repíkovú náplasť. Rozumiete? Presne to robí. Ona chodí a vysvetľuje, presne to, ako si majú prikladať na, repíkovú náplasť na zmrzačenú ruku, ktorú vy ste vytvorili. Tak nie je riešením zastaviť to zmrzačovanie? Nie je to riešením, že zastavíte to zmrzačovanie? A dobre, kontinuálne môže, tí, čo už sú zmrzačení, lebo už sú státisíce, tak tým, čo sú zmrzačení, choďte im hovoriť, jak si majú prikladať repíkové náplaste?! A nehovorte, že riešením je iba repíková náplasť. Riešením je to zastaviť. A o to ide, aby ste to zastavili, vážení kolegovia.

    O prepojení celého systému, ako funguje, kto, s kým, kde, ako, už som čiastočne hovoril a budem ešte hovoriť. Nebojte sa, budem. V tomto naozaj vám za seba viem sľúbiť, že budem, kde sa bude dať, aby ľudia vedeli, kto vytvoril tento úžernicko-exekútorský biznis a kto na ňom profituje. Otázka je, ako hlboko sa vy na ňom chcete zúčastňovať. Lebo na vás tiež ten diel zodpovednosti padne.

    Ďakujem pekne.

  • 29..

    Pani poslankyňa Žitňanská do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, mám viacero dôvodov, prečo som sa rozhodla vystúpiť v tejto rozprave. V prvom rade preto, že naozaj hovoríme o vážnej téme. V druhom rade preto, že cítim potrebu ako keby rozbíjať aj určité mýty, respektíve presunúť pozornosť na jadro problému a nielen symptómy. Aby sme sa prepracovali aj v debate, aj v následných riešeniach k jadru problému a neriešili len symptómy. A po tretie preto, pretože ako ministerka spravodlivosti som sa venovala tejto otázke a na ministerstve spravodlivosti sa začali práce na riešení tejto problematiky. Keď som odchádzala z ministerstva spravodlivosti pred skoro dvomi rokmi, tak boli pripravené pracovné návrhy zákonov, ktoré mali za cieľ riešiť jadro problému, ktoré tam ostali, a ostali tam aj ľudia, ktorí na tom robili. A tu musím súhlasiť s pánom poslancom, že áno, za tie skoro dva roky sme sa nedočkali toho, aby tie zákony, možno v dopracovanej, vylepšenej, ja neviem v akej podobe, doputovali do parlamentu.

    Padajú tu slová, ako exekútorské úrady milujú dôchodcov. A ja musím, ak mám byť spravodlivá a spravodlivo hovoriť o tejto téme, musím povedať, že exekútora alebo exekútorský prípad si nevyberá exekútor, ale si vyberá oprávnený, ktorý príde za exekútorom, a ten musí konať, lebo keď nebude konať, tak bude disciplinárne stíhaný. Ako musím to povedať. A musím ešte jednu vec povedať, že áno, máme asi dvakrát toľko exekútorov ako v Čechách, ale tiež to nie je korektná informácia, keď zároveň nepovieme, že my už nemáme, tak ako v Čechách, súdny výkon rozhodnutia, respektíve keď, tak v omnoho menšej, menšej miere len vo vzťahu k maloletým. A zároveň musím povedať, že my sme zvolili systém otvorenej komory, to znamená nie uzatvoreného stavu. Lebo ten uzatvorený stav tak, ako je v Čechách a tak jak sú niekde notári, koniec koncov aj u nás notári, v zásade vytvára stav, že to je teda sakramentsky inak lukratívny džob ako na Slovensku. Ja to musím povedať, lebo inak by tá debata nadobudla trošku iný smer a nešli by sme po podstate veci.

    Hovorím to s plnou vážnosťou, aj keď teraz to, čo som povedala, vôbec nie je populárne. A hovorím to s plnou vážnosťou a môžem si to dovoliť povedať, pretože ja som nikdy nebola ani ako štátna tajomníčka, ani ako ministerka spravodlivosti nikdy populárna v kruhu exekútorov, pretože zároveň musím povedať, že áno, exekútori majú medzi sebou aj nehodných, aj takých, ktorí porušujú povinnosti a, žiaľ, exekútorská komora nebola schopná cez nástroje, ktoré má, riešiť túto situáciu a zbaviť sa takých, čo naozaj robia veľmi zlé meno exekútorov. Množstvo disciplinárnych návrhov, ktoré som za rok a štvrť stihla podať, bolo ich asi 33, proste tie disciplinárne konania sa nikdy neskončili. A boli to samozrejme opodstatnené prípady, pretože šetrili sme každú jednu sťažnosť. A to treba povedať. A nikdy som napríklad nebola obľúbená kvôli tomu, pretože, naopak, záujmom exekútorov vždy bolo, aby sa uzatvorili a zúžili svoj počet. Ja som to nikdy nechcela dovoliť práve preto, pretože ten numerus clausus práve vedie k tomu, že áno, potom je to extrémne lukratívny džob, kde sa čaká, kedy sa ktoré miesto uvoľní, možno tým, že jeden odíde do dôchodku alebo zomrie, aby proste mohol na tento lukratívny garantovaný džob nastúpiť niekto iný. Takže to len na pravú mieru a na úvod.

    A aj vzhľadom na to, čo som teraz povedala, myslím si, že si môžem dovoliť hovoriť na túto tému. Exekúcie nemajú hodnotu. Keď hovorím, že nemajú hodnotu, tak ťažko môžme hovoriť o tom, že či sú dobré alebo zlé. Exekúcie proste v právnom štáte musia byť. Pretože keď raz je niekto dlžný a neplatí, tak musí existovať nástroj, aby sa tá suma vymáhala. A preto ja nechcem priraďovať ani hodnotu exekútorom. Ani že sú dobrí, ani že sú zlí. Oni tu proste musia byť, lebo inak tento štát nebude fungovať.

    Hovoríme o šialenom náraste počtu exekúcií a hovoríme o tom extrémne citlivom probléme exekúcií dôchodkov, ale možno aj dávok, a exekúcií vo vzťahu k chudobným alebo núdznym, ktorí si zobrali pôžičku od rôznych nebankových subjektov. A ja musím povedať, že tam je jadro problému. Exekútor je ten posledný, on exekvuje. Jadro problému je na začiatku. Jadro problému je v spotrebiteľskej zmluve, lebo tak to náš zákon volá, v ktorej napriek tomu, že máme zákony o ochrane spotrebiteľa, v týchto zmluvách spotrebiteľských stále sú neprimerané podmienky, či sú to tie úžerníckej úroky, či je to neadekvátne zabezpečenie tejto pohľadávky a vôbec ďalšie neadekvátne podmienky. Pretože aj tieto úverové zmluvy, to sú spotrebiteľské zmluvy. A napriek tomu, že zákon, Občiansky zákonník zakazuje neprimerané podmienky v zmluvách, ony tam stále sú a sú hrozné, neprimerané, poškodzujúce spotrebiteľov. A to môžme hovoriť o dôchodcoch a ďalších kategóriách.

    Ako to, že tieto zmluvy, napriek tomu, že je to zakázané, že zmluvy takto vyzerajú? Preto, pretože nefunguje súdny systém a rozhodcovské konania. V tejto krajine, dámy a páni, máme 136 rozhodcovských súdov. Je zrejmé, že nemôžeme mať 136 kvalitných rozhodcovských súdov. Máme jeden rozhodcovský súd pri obchodnej komore slovenskej, možno niektoré ešte pre SOPK, možno ešte niektoré ďalšie a všetky ostatné sú v zásade satelity rôznych nebankových subjektov, ktoré si ich zriadili ako vedľajšie eseročky, ktoré, a dávajú si tieto nebankové subjekty, aj iné subjekty, do zmlúv klauzuly so súhlasom na to, aby tieto rozhodcovské súdy tú vec rozhodli. Nie, tieto súdy nefungujú ako nezávislé rozhodcovské súdy. Ony na to boli zriadené, aby to priklepli tým nebankovkám. A takto nám vznikne právoplatný titul, na základe ktorého ten oprávnený, tá nebankovka môže prísť na súd a navrhnú, za exekútorom, a žiadať exekúciu. Tam je jadro problému. To, že inštitúcie, ktoré majú rozhodnúť o tom, či tá zmluva je v poriadku alebo nie, a ktoré rozhodujú o tom, že priznajú tej nebankovke ten úžernícky úrok alebo niečo ďalšie, tie nefungujú tak, ako majú, a my sa na to pozeráme.

    Ten návrh zákona bol pripravený na ministerstve. To, aby rozhodcovské súdy nemohli rozhodovať spotrebiteľské veci, som navrhovala, keď sme prerokovávali exekučný zákon vo výbore, pretože tam máme prvé jadro problému.

    Druhé jadro problému máme, že v týchto zmluvách sú často klauzuly, ktoré umožňujú dostať sa k titulu bez akéhokoľvek konania, či už súdneho alebo rozhodcovského. Či už sú to dohoda o zrážkach zo mzdy, či sú to nejaké záložné práva, či sú to nejaké zmenky. Všeličo sa tá vidieť v týchto zmluvách. Tam je druhé jadro problému, aby nemohol byť výkon, kým nie je súdne rozhodnutie na to, aby niekto mohol nútene vymáhať. Čiže podľa mňa to, čo my musíme, my musíme zabrániť, aby tieto protizákonné zmluvy vôbec existovali. A na to musíme dostať najskôr, ešte pred tým, než sa dopracujeme k vymáhaniu, musíme tie zmluvy dostať pred súd. Pred riadny súd, nie pred nejaký vyfabrikovaný súd, ktorý si nebankový subjekt vytvoril. A potom sa samozrejme ešte vždy môžme rozprávať o tom, aké sú vysoké poplatky.

    A preto ja podporím tento návrh zákona, lebo je to fajn. Ale hovorím, riešime následok, neriešime tam, kde to začína. A neriešime tým ani to množstvo exekúcií. Nepôsobíme ako ani preventívne, pretože tie nebankové subjekty, samozrejme, pokiaľ im to bude prechádzať, a tie zmluvy im budú prechádzať, im je to jedno, či bude mať exekútor trošku vyšší poplatok alebo trošku nižší poplatok, ony proste stále budú tie zmluvy také uzatvárať. Ale pokiaľ bude jedno, dve, tri, štyri, päť súdnych rozhodnutí, ktoré nepriznajú tieto úroky a nepriznajú tieto nároky, no tak aj ony budú musieť zmeniť prax.

    A my si veľmi veľa sťažujeme na slovenské súdy, ale musím povedať, že pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa, slovenská judikatúra je extrémne striktná a prísna. Máme tu judikatúru, ktorá je tvorená precedentálne veľmi často z prešovského okresného a krajského súdu, a dá sa o ňu oprieť. Takže som presvedčená o tom, že musíme ísť po jadre problémov. A musíme ísť napríklad aj po tom, čo sú prípustné a neprípustné úroky, ale musíme ísť napríklad aj po tom, že za koľko rokov spätne sa môžu vymáhať úroky z omeškania, lebo tam sú najmä tie nabalené sumy. Aj na to je riešenie. Aj tá novela Občianskeho zákonníka už je pripravená a bola aj v šuflíku a bola predkladaná aj tu v Národnej rade, aj mnou.

    Takže do tejto debaty, je to vážna téma, rozumiem dobrému úmyslu predkladateľa. V zásade nemám problém ten návrh podporiť. Akurát som cítila za potrebné túto diskusiu o vážnej, naozaj veľmi vážnej téme zasadiť do rámcov, do ktorých podľa mojej mienky patrí, ak máme nájsť v budúcnosti riešenie, to znamená, riešiť problém nielen symptóm. A možno aj preto, lebo aj tých exekútorov budeme potrebovať, ak má vymožiteľnosť práva na Slovensku fungovať.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky, páni poslanci Kaník, Simon a Zajac. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem Lucii Žitňanskej, že pomenovala mnohé z problémov, ktoré táto situácia, ktorú tu, o ktorej dnes diskutujeme, prináša. A zároveň si pomôžem takým, takou parafrázou Štefánikovho citátu. Štefánikovho preto, lebo v nasledujúcom bode ho budem hodne spomínať, že: "Demokracia, to nie je len rozprávať, ale riešiť problémy." A tu by som poukázal na dve veci. Máme tu vládu, ktorá má pohodlnú väčšinu takmer dva roky, máme tu problém, ktorý je zjavný a pomenovaný a aj rozobratý pomaly na relatívne dosť drobného, a táto vláda s tým nič nerobí. To zároveň nás plne oprávňuje k tomu, prichádzať s vlastnými návrhmi, aj keď sú čiastkové, aj keď riešia povedzme len symptóm, ale aspoň niečo sa snažia riešiť. A oprávňuje nás to dúfať, že to pohne veci z miesta.

    A len mi je tak trošku smutno, že keď poznáme, tí, ktorí sú, sa tým zaoberajú, keď som tu teraz počul, že sú napísané návrhy zákonov, prečo tie návrhy tu nie sú. Prečo tento problém neriešime už dávno a na omnoho širšom poli a širšom meradle, pretože to je naozaj problém, ktorý trápi mnohých. A tak, ako sa auto skladá z mnohých súčiastok a ani jedna z nich nerozhoduje o tom, že to je auto, ale keď tá jedna súčiastka je neadekvátna, buď neadekvátne veľká, ťažká, alebo, naopak, malá a nevýrazná, celý systém nefunguje. Že niekedy treba sa pozrieť aj na jednotlivosti, aj na súčiastky, aj na symptómy a zároveň riešiť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Pani kolegyňa, súhlasím s vami a ja som presvedčený, že tento návrh má dobrý cieľ. A aj tie pripomienky, ktoré ste uviedli, sa dajú zapracovať do tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Otázne je, či poslanci vládneho SMER-u podporia tento návrh, aby sa dostal do druhého čítania. Osobne by som bol tomu nesmierne rád, lebo by mohli dokázať, že robia niečo aj pre svojich voličov, nielen pre svojich sponzorov. Pretože ako máme možnosť vidieť hlavne v tomto roku, tak je veľa takých návrhov, kde SMER bez váhania zahlasuje, ako aj na minulej schôdzi. Týkalo sa to elektronických diaľničných známok a dneska už minister Počiatek obstaráva informačný systém za 35 mil. eur. To bol záujem v zákone.

    Ja si myslím, že tento návrh zákona rieši to, čo trápi tých občanov a tých najviac zraniteľných, starých a dôchodcov.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať? Ešte pán poslanec Zajac, pardon, prepáčte.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani kolegyňa, ďakujem vám za vaše vystúpenie, kde ste poukázali to, čo som hovoril aj ja vo svojom vystúpení, že exekútori sú na konci toho reťazca. Oni sú následkom a potrebujeme riešiť príčinu. Potrebujeme riešiť tie státisíce spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú už možno dneska na hrane alebo za hranou zákona, a toto prostredie potrebujeme vylepšovať. Som prekvapený, že keď ministerstvo spravodlivosti ešte za vášho pôsobenia takéto návrhy zákonov malo pripravené, alebo pripravovalo ich, prečo do dnešného dňa tu minister Borec s takýmito návrhmi zákonov neprišiel.

    Keď sme spomínali, aj ja vo svojom vystúpení, aj kolega Hlina, to množstvo exekútorov, kritizovali sme to alebo poukazovali sme na to nie preto, že by sme mali niečo proti počtu exekútorov, ale aby sme poukázali na to, že tu je obrovské množstvo, tie státisíce exekučných podaní. A z toho vyplýva, že keď je dostatok práce pre tých exekútorov, tak je aj veľké množstvo exekútorov. Ale naozaj tam súhlasím s navrhovateľom, že vymáhať pohľadávku od eseročky, ktorá pomaly už neexistuje, a vymáhať pohľadávku od dôchodkyne, ktorá má nejaký majetok a má nejaký príjem zo Sociálnej poisťovne, tak ten, to vymáhanie od toho exekútora pri týchto dôchodcoch alebo fyzických osobách je oveľa jednoduchšie. Preto by ten poplatok aj pri tom množstve práce, pri tých státisícoch exekučných podaní mal by byť ten poplatok, tá marža pre exekútora nižšia. A preto aj ja, ako aj vy, súhlasíme s navrhovateľom.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, som rád, že je aj k čomu zaujať stanovisko. Naozaj, treba súhlasiť s povedaným, aj špeciálne pani Žitňanská, čo hovorila, že to je komplexná problematika, teraz hovoríme o exekučnom, ale celý, ja som to už pre jednoduchosť spojil, že to už je úžernícko-exekučný, lebo, žiaľ, musíme to tak, že niekedy dochádza k čarovnému spojeniu niektorých ľudí. No ale pravdou je, že ten problém je širší. A to malo byť zmyslom tej schôdze, ktorú SMER odpáli. To malo byť zmyslom tej schôdze, zajtra o piatej si to pomenovať, to by netrvalo dlho, ale veľmi by sme vedeli poslať ľuďom signál, že vieme, kde je problém, že ho ideme riešiť. A možno by im tá kapustnica chutila o niečo viac. Čo však urobí tento arogantný SMER, ktorý kryje svojich? Čo urobia?

  • Hlasy z pléna.

  • Nie, neschvália. Neschvália, vážení občania, oni neschvália tú schôdzu. Áno, celý tento problém. V zásade ale nepripúšťam tú stratégiu, ktorú predstavuje pani Jankovská, ktorá sa, viete, to, že systémovo. Keď poviete systémovo, to znamená nikdy. Viete, to je, akože ideme to riešiť systémovo, ergo nikdy. Viete, a toto už naozaj ľudí uráža. Tie zákony v zásade nie sú až také zložité, ako by niekto povedal.

    Hovorme o troch zákonoch. Hovorme o zákone o spotrebiteľských úveroch, hovorme o Občianskom zákonníku a hovorme o Exekučnom poriadku úplne na konci. Ale prvé dva sú tieto. Prosím vás, viete, kde je DNA? DNA tohto celého je v zákone spotrebiteľských úveroch. A ja vám poviem, ako prebiehali procesy schvaľovania. A to je to, čoho sa SMER bojí. Prosím vás pekne, existovala vyhláška 108, kde sa stanovovala maximálna R.P.M.N., to znamená, zjednodušene pre ľudí, to je to, aby sa vám nestalo to, že keď si požičiate 100 eur, že si zničíte život alebo prídete o byt. Taká vyhláška existovala. Potom SMER vytvoril zákon o spotrebiteľských úveroch, neviem ani koľkátka to bola, číslo, však to je jedno, ale zákon o spotrebiteľských úveroch, však si ho nájdite.

    A čo sa nestalo? Šéf finančného výboru, ktorý adminoval ten zákon, to znamená, bol gestorský výbor, on bol, pán Burian, šéf. Pozerajte, počúvajte dobre. Pán Burian bol šéfom gestorského výboru na tento zákon. Človek, ktorý bol v tom čase, keď bol šéfom toho finančného výboru, bol spolumajiteľom nebankovej spoločnosti spolu s firmou Pohotovosť. Keď poviete firma Pohotovosť, tak tisíce ľudí sa trhajú zo sna, si cvrknú do posteľného prádla. Toto, toto spojenie existovalo. Toto tu fungovalo. Tento človek adminoval zákon o spotrebiteľských úveroch.

    Prijatím tohto zákona, vážení kolegovia zo SMER-u, tohto zákona o spotrebiteľských úveroch, ste zrušili tú vyhlášku. To znamená, že sa stalo to, čo sa stalo, že si požičiate 100 eur a zničíte si život. Boli ste zavedení. Bola údajne politická dohoda, že do toho zákona o spotrebiteľských úveroch tým, že sa zruší tá vyhláška, tak sa zapracuje ustanovenie, ktoré to obmedzí. Burian vás oklamal. Povedal, ešte tu niečo splietal, údajne, že Európska komisia a neviem čo. Áno, vy ste to posvätili. Týmto prijatím zákonov ste vypustili žrebcov z ohrady. Keď sú žrebce nebankovky, ktoré sa len triasli na to, oni boli v určitej ohrade. A kým v marci toho 2010-eho, keď tu sedel Počiatek a tu sedel asi Burian alebo kto, Počiatek a Burian, to je tak geniálna kombinácia, tak vtedy ste vypustili žrebcov z ohrady. Vtedy ste ich vypustili, vtedy ste dovolili to, čo je teraz, že pod prezidentským palácom je firma, ktorá požičiava peniaze za 59 tisíc % R.P.M.N. Sa nehanbíte ani trošku?! To je jeden zákon, kľúčový.

    Potom občiansky. Ja vám poviem aj, ako sa vyvíjal Občiansky zákonník. Prosím vás pekne, Občiansky zákonník, existoval návrh novely, kolegyňa Vaľová ho predkladala, ktorá hovorila o tom, počúvajte dobre, riešila, že nemôžu byť malé písmenká. Riešila aj revolvingový úver, proste tie určité čiastočné finty toho riešila. Údajne tento návrh zákona, aj Mečiar, aj Slota, bol udobrený. Neprešiel. Cez koho neprešiel? Takže prešiel cez Mečiara, cez Slotu, neprešiel cez Buriana, vážení. Pán predseda, však je to pravda? Však je to pravda, že utopil novelu Občianskeho zákonníka kolegyne Vaľovej? Tej, čo bola už schválená na koaličnom výbore, na koaličnej rade. Utopil, utopil. Kto vládne tejto krajine, vážení? Úžerníci? Burian ho utopil. Čiže mohlo byť riešenie, mohli byť písmenká, rovnako mohol byť zákaz revolvingu, mohlo sa tisícom ľuďom pomôcť. Prečo? V čom bol dôvod? Pýtajte sa Buriana, v čom bol politický dôvod, že neprešla tá novela?

    To je presne to, čo tu stvárate. To nie je zložité, vážení. Celý tento problém nie je zložitý. Dôležitý je záujem. Koho záujem zastupujete, o to ide. Zákony nie sú dôležité, zákony sú v zásade jednoduché. Od toho tam sú tí úradníci, nech ich robia. Za dopoludnie to musia urobiť. Lenže tu je záujem. Koho je to záujem? Ja vám poviem, nemám, som si chcel plagát pripraviť. Prosím vás, viete, kde je Mekka? Viete, kde je základný tábor nebankových spoločností na Slovensku? Poznáte budovu, že Tower 115, J&T, Real Estate? Poznáte? Bývalé Presscentrum? Viete, koľko nebankoviek tam sídli? Viete koľko? To je základný tábor úžerníckeho biznisu na Slovensku. Budova J&T, to je základný tábor. Ja nevyhodnocujem, že čo to znamená, ale to je pravdou, tam sídlia. Tie najväčšie, tie najhoršie, je tam aj, sú tam aj také, že trošku slušnejšie. Áno, tam sú, vážení. Tam sú.

    Váš štátny tajomník takýmto spôsobom, teraz je štátnym tajomníkom, takýmto spôsobom ovplyvňoval dva kľúčové zákony, ktoré sa toho týkajú. Čiže takýmto spôsobom zmanipuloval zákon o spotrebiteľských úveroch a takýmto spôsobom znegoval. Prešlo to cez Mečiara, cez Slotu, cez Buriana to neprešlo. Poslednýkrát sa to spýtam, kto vládne v tejto krajine? Úžerníci? Tuná bol pán Burian, keď pán predseda sa, vás ide zmanipulovať, znásilniť. Ja verím, že niektorým z vás je to proti srsti, že chcete, aby sa o tom rozprávalo, ale on už za vás hovorí, lebo Burian mu zozadu, dýchal naňho a hovoril, jak to má upratať. On tu bol kvôli tomu. Burian tu nebol kvôli tomu, že doniesol nejaký návrh ako zlepšiť situáciu invalidných dôchodcov. Nebol. On tu bol kvôli tomu, ako to pán predseda Paška upratať. A on to, jasné, však to uprace. A vás k tomu používa, vážení. To je celé.

    To sú tri zákony. Tri zákony, neprijímam tú hru, zložité, systémové, neviem jaké. Jednoduché je to. Úplne jednoduché. Teraz ste mohli dať jasný signál. A zajtra ho nedáte. Zajtra si to lajsnete. Zajtra vás zneužijú títo ľudia. Pre ich osobné záujmy, pre Buriana, Pohotovosť, Fuks. Viete čo? Tie mená, ja vám to ešte, budem vás s tým konfrontovať dlho. Dlho vás tým budem konfrontovať, lebo to bude vašou hanbou. To bude vašou obrovskou hanbou.

    Ako skončiť tak, že by to ľudí zaujímalo? Pre ľudí, lebo však kvôli tomu tu sme. Vážení ľudia, prosím vás, neprijímajte túto hru, ktorú vám tu tento falošný SMER predvádza, že jak za vás bojuje. Prosím vás, sú to tri zákony. Ešte raz, o spotrebiteľských úveroch, Občiansky zákonník a Exekučný poriadok. O spotrebiteľských úveroch, musí tam byť jednoznačne stanovené, to, čo predkladal pán Zajac, ale čo tu už bol, musí tam byť to, že tí šmejdi spod toho Hodžového námestia musia zmiznúť do zajtra. To by ste, tam mali byť už kukláči, vážení, tam mali byť kukláči a nie pod Prezidentským palácom. Takí musia, to musí byť stanovené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Maximálna R.P.M.N. To je prvá vec.

    Druhá vec, v občianskom aj v iných musia byť stanovené to, čo navrhovala kolegyňa. Ak to nevtrepete do spotrebiteľských, tak do občianskeho. Rovnaké fonty musia byť, tá korektnosť zachovaná. Úžera definovaná aj v občianskom právnom kódexe tak, ako majú Česi od nového roku. To tam musí byť. Musia tam byť zákazy tých revolvingových, musia tam byť, použitie zmenky, to všetko tam musí byť. My musíme chrániť týchto ľudí. To nie je zložité.

    A potom príde Exekučný poriadok. Nikto nehovorí, že exekútorov netreba. Ja budem posledný, kto to bude hovoriť. Nech sú! Však sú. Nech. Ale doba sa vyvinula tak, jak sa vyvinula. Nemôžme tu mať určitý stav ľudí, ktorí nemusia. Hovorím, keby na záhrade kopli a vytryskla im ropa, nezarobia toľko, jak keď majú teraz, keď sa správne nastavia a chytia správneho dôchodcu. Ale nehovorím, s tým súhlasím, čo hovorila kolegyňa, že oni sú tým vykonávateľom a častokrát mimoriadne iniciatívnym. Ale ja vôbec, ja, ak ste si všimli, teraz prvá poznámka komentovaná, ja vecne k tomu pristupujem. Je naozaj vzhľadom na rozsah, množstvo, sumy a neviem čo ,je, už dávno to malo byť, dávno to malo byť zmenené.

    Vážení ľudia, mali ste šancu. Mali sme, ja som, ja si myslím, že spoločne bolo našou snahou, aj opozície, vám poslať signál do domácností, že problémom sa, ideme riešiť, že ho ideme riešiť. Títo, toľko výrazov ma napadá, tá arogancia, tá hnusná arogancia. Pozrite tuná predsedu

  • Vystupujúci sa obzerá na predsedajúceho schôdzi.

  • , to, jak to tu všetko láme, toto všetko, vážení, vás raz dobehne. Vás to dobehne, to sa nedá donekonečna. Môžte napínať, napínať tú tetivu, ale to sa nedá. Verte tomu, že nedá. Ani na Slovensku.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona č. 63 o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní.

    Je to tlač č. 749.

    Pán poslanec, nech sa páči, uveďte svoj návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov, tlač 749.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, presne tak to má byť. Cvak. Tento zákon bude skúškou správnosti, vážení, že ako vám na tejto krajine záleží. V jednoduchosti znamená to, že ak teraz počúvate hymnu iba na začiatku a konci volebného obdobia a moje deti počúvajú dvakrát za školský rok, tak tento návrh má snahu to upravovať. Ja si myslím naozaj, že ten rozsah a možno aj v tom je ten dôvod, že vy nechápete zmysel poslaneckej práce. Možno tá hymna, to je už je také akože zúfalstvo, možno tá hymna vám pomôže, keď ju budete počuť, že kvôli čomu tu ste. Takže ten návrh hovorí o tom, že by mala byť častejšie. Ale tým, že ho otvoríme, môžme o miere toho, ako často, diskutovať, ale to bližšie poviem v rozprave.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Spravodajcom je pani poslankyňa Vášáryová. Poprosím ju o spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem. Vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu pána poslanca Národnej rady Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy, kratučká, obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj informáciu o súlade s právom Európskej únie, pretože sa toho práva netýka. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje aj odôvodnenie ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle znovu § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 27. septembra 2013 navrhujem, aby návrh zákona, pokiaľ prejde v prvom čítaní, prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá a odporúčam, aby tieto výbory predmetný návrh zákona prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od podania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, pán predseda, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Takže pýtam sa, kto má záujem vystúpiť a prihlásiť sa ústne? Pán poslanec Hlina. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Takže skúsim veľmi krátko k tomuto návrhu ešte uviesť, ale musím opatrne, lebo má to, má to mať v sebe takú dôstojnosť, lebo nehovoríme o, hovoríme o vážnej veci.

    Prosím vás, ak, teraz zopakujem, je v priebehu štvorročného obdobia hraná hymna pre našich poslancov iba dvakrát a pre deti v školách dvakrát ročne, tak je to podľa mňa hrubý nepomer. Tie deti sa učia a my pracujeme pre občanov tejto krajiny. To znamená, už len z toho, tých mostíkov, že ako to, by sa dalo nájsť určite viac. Ja viem, že som si nepomohol v určitých kruhoch týmto návrhom, ktoré, ktorých som vlastne upevnil v presvedčení: ten Hlina, vidíš, to je proste, vidíš, neviem čo. Nie, vážení. Tento návrh zákona, keď ho dobre odkomunikujeme, tak pomôže nám aj dokázať pravdu. A pravda je v tom, že my, o tomto hrubom nepomere, je jasný, v mojom návrhu je, že sa má hrať hymna na začiatku a konci každej schôdze. Môže niekto, a to je presne to, čo bolo zmyslom, môžme debatovať, že či to už asi nie je veľa. Ale to dokážeme vtedy, keď sme pripravení na tú tému debatovať. Keď to posunieme do druhého čítania. Môžme hovoriť, že bude iba na začiatku každej schôdze. Alebo môžme hovoriť, bude na začiatku a konci každého kalendárneho roka. Môžme sa dopracovať k prierezovému súhlasu v tom, že aspoň sa vyrovnáme tým deťom, keď sme už povedali, že deti majú počúvať hymnu dvakrát za rok. A ony nepracujú, ony nie sú platené za to, aby pomáhali ľuďom tejto krajiny. A má im to tá hymna ako oficiálna, štátny symbol pripomínať. Tak aspoň sa im dorovnáme. Na toto som bol a stále som pripravený. To znamená, rozprávať o rozsahu a rozsah je možno niekde v spomínaných nástrojoch, ktoré sme tu hovorili. Takže tí, čo si pomysleli, že, joj, vidíte, zas taká hejslováčina. Nie, to je prvý, a ten druhý rozmer toho, že prečo, a teraz to zadokumentujem, že keby sme povedali, že teraz ten rozsah je primeraný, sa zhodneme, tak ešte k tomu potrebujeme SMER. A to vám teraz, to aj ľuďom a občanom dokážeme, SMER-u na tejto krajine nezáleží ani trošku, vážení, lebo tento zákon neprejde ani náhodou.

    Takže všetci bývalí voliči SMER-u, teda bývalí voliči SNS a neviem, odkiaľ ste tam, a máte, jak tu niekto chráni vaše záujmy. Nechráni. Teraz si to dovolím odkazovať voličom, bývalým voličom SNS, ktorí sa upli na SMER, akošto pomaly nástupcu v jednej divízii ich SNS. Vôbec, vôbec im na tom nezáleží, prosím vás. Vôbec. Tu záleží na úplne niečom inom. Predchádzajúci zákon o tom hovoril, o čom sú ich záujmy. To, že premiér na Bojnú dal nejaké peniaze, to je len preto, že je pri Topoľčanoch. Keby bolo také nálezisko niekde inde, tak premiér ani nevie, že je tam nálezisko, prosím vás. To je, to s tým nič nemá. To, celá je to hra. Odhaľte tú hru, tú falošnú hru. Takže všetci tí, ak ste ľudia, ktorí si myslia, že, a častokrát, a to treba povedať, aj preháňajú s tým nezdravým vlastenectvom, a tak tu máte dôkaz v tomto hlasovaní, ktoré prebehne, že prebehne tak, ako prebehne. Tu sa zahrám na Nostradama, že to neprejde. Nie sú pripravení na túto tému rozprávať. Nie. Lebo načo by ich trápila nejaká hymna, prosím vás? Čo oni majú čo s hymnou? Ich to nezaujíma. Ich zaujíma iba to, ako tu byť znova a ako vydrať z tejto biedy, čo sa len dá.

    Ja viem, že to znie silne, ale po tom, po mojich skúsenostiach tuná, čo mám, tie dvojročné, žiaľ, k tomuto hlbokému presvedčeniu sa blížim. Ale stále som pripravený na redukovanie toho názoru, že v akom percentuálnom množstve poslaneckého zboru. Lebo u určitého percenta poslaneckého zboru je to ireverzibilné, to znamená nezvratné. Tam to už sa nedá s tým nič robiť. U určitého množstva som ešte pripravený nad tým rozmýšľať, že je šanca na to, že ste možno sem prišli aj s úmyslom, nieže pomôcť, ale robiť to, čo poslanec má robiť. To znamená, plniť si svoju poslaneckú prácu a robiť ju tak, aby sa to dalo udržať. No, vidíte, do piatich minút.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca je séria faktických. Štyri faktické pripomienky alebo poznámky.

    Nech sa páči, Ján Mičovský ako prvý.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Jednoznačne súhlasím. Chcem na konto tohto návrhu, jednoduchého a potrebného, povedať, že mi vadí, veľmi mi to vadí, a je to akýsi rozdiel oproti minulosti, keď niekde z nejakého dôvodu počujeme na námestí hymnu Slovenskej republiky. Tá skupina ľudí, ktorá je tam zúčastnená, akosi vzdá hymne úctu a ostatok, zvyšok námestia špacíruje, ako keby práve vyhrávali Vánoce, Vánoce pricházejí. A myslím si, že my sme tu povinní aj tej jednej veci, že tu máme byť vzorom. A myslím si, že to, čo navrhuje pán poslanec Hlina, je jednoznačný tlak na to, aby sme tým vzorom aj boli.

    A ešte možno druhá spomienka z predvčerajška zo Žiliny, kde sme mali možnosť odovzdať po tretíkrát Rad Ďurka Langsfelda jednej odvážnej, statočnej novinárke Vande Tuchyňovej. Bol som veľmi rád, že opäť aj na koniec tohto štátneho aktu, alebo aktu, ktorý raz bude štátnym, keď sa budú bojovníci s korupciou odmeňovať štátnym vyznamenaním, zaznela práve tá jedna krásna melódia, ktorá pri takýchto aktoch zaznieť má a musí, hymna Slovenskej republiky, dokonca v pôvabnej interpretácii súboru Arkus, ktorý vedie rodáčka z Budapešti. To sa mi zdalo ako úplne krásne, ale nie je to nepodstatné.

    Takže súhlasím, považujem za potrebné, aby sme boli vzorom aj v týchto veciach.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Peter Osuský.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Kolega Mičovský už povedal časť toho, čo som aj ja chcel povedať. A musím povedať, že aj keď by som hlavne pre nacionalistov a šovinistov bol človekom z úplne opačného brehu, súhlasím s návrhom kolegu Hlinu a veľmi oceňujem, že je ochotný diskutovať o kvante nasadenia tohto návrhu.

    Domnievam sa, že úcta k vlasti je i úcta k symbolom. A hymna je dôležitým symbolom vlasti. V ďalšom zákone budeme hovoriť o inej historickej symbolike. A musím povedať, že keď som, a to som za roky urobil asi stodvadsať až stotridsať promočných obradov na Univerzite Komenského, ktoré začínajú hymnou našej vlasti, som opakovane potom v reči promočnej upozorňoval na to, že mladá generácia by pri hymne svojej krajiny nemala stáť ako futbalisti pri voľnom priamom kope, keď stoja v múre. Úcta k hymne sa vyjadruje pozorom, postojom typu pozor alebo v americkej verzii s rukou na srdci. Ja nie som prepiaty fanatik, ale myslím si, že patriotizmus znamená ctiť si aj hymnu svojej vlasti. A nemyslím si, že by sa mal návrh kolegu Hlinu stretnúť s neporozumením, pretože toto ozaj nie je šovinizmus, ani nič škodlivé, ale je to len budovanie niečoho, čo sme akýmsi spôsobom zanedbali a čo napríklad už aj tá mladá generácia, ktorá je v stave stáť s rukami založenými cez prsia alebo rukami o niečo nižšie, ako sú prsia, pri hymne svojej vlasti tiež už nevie buď...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • S ďalšou faktickou Pavol Zajac.

  • Ďakujem vám, vážený pán kolega, za vaše vystúpenie, ale aj za tento návrh zákona. Možno sú viacerí kolegovia v sále alebo tu v pléne, ktorým vadí, že ste to predniesli, takýto návrh zákona, vy.

    Všetkým tým, ktorých to irituje, že takýto návrh zákona ste predniesli vy, musím pripomenúť, že vďaka vám máme v tejto miestnosti vlajku Slovenskej republiky. Vďaka vám, že vy ste povedali, že tu sľub nebudete inak skladať, keď tu nebude vlajka Slovenskej republiky ako jeden zo štátnych symbolov. Vedľa nej je vlajka Európskej únie. Rôzne národy vo svete si svoju vlasť, svoju domovinu vážia týmto spôsobom, že hymna príslušnej republiky je vysielaná niekedy aj na začiatku školského vyučovania každý deň. Ja si myslím, že aj tento váš návrh, aby hymna zaznela na začiatku a možno aj na konci schôdze Národnej rady, by pripomenula niektorým poslancom, prečo tu vlastne sú. Preto, aby sa svojou činnosťou a návrhmi podieľali na rozvoji našej krajiny a národa.

    A posledná poznámka, keď môže hymna zaznieť na konci vysielania Slovenskej televízie, každý večer na koniec vysielania, a to je každý deň, prečo by nemohla zaznieť na začiatku a konci schôdze Národnej rady?

  • S ďalšou faktickou Alojz Přidal.

  • Pán kolega Hlina, ja si myslím, že sa mýlite, ja si myslím, že SMER tento návrh podporí. Ja si myslím, že SMER tento návrh podporí. Pozrite sa, je to o patriotizme. Jeden múdry človek, asi viete, keď bol na jednej z prvej návštev u nás, povedal: "Patriotizmus áno, nacionalizmus nie." A verím, že aj smeráci sa ukážu ako patrioti a tento návrh podporia.

    Ale sa mi zdala taká trošku čudná vaša argumentácia, keď ste chceli nejak apelovať na voličov SNS alebo tých, ktorých teraz vtiahol SMER, a ste hovorili o tom, že teda SMER-u na vlasti nezáleží ani na tom patriotizme, pretože si myslím, že im na tom záleží minimálne rovnako ako tej SNS, ktorej podľa mňa tiež ako na patriotizme nejakým spôsobom nezáležalo, či to bola SNS alebo potom pravá alebo ľavá SNS.

  • Ďakujem pekne.

    Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Len znova krátko. Oceňujem kolegov, že teda vo faktických sme sa zladili aj v tom, že je to na mieste. Môžme o rozsahu debatovať.

    Pravda však bude taká, pán Přidal, že SMER zmietne tento zákon zo stola. A my sa o ňom ešte budeme rozprávať inokedy a ja ho budem predkladať, lebo je namieste. A som rád, že to prepotvrdzujeme. A dokonca v tom, ako ho budeme predkladať, verím, že raz nájdeme oporu aj v laviciach, kde sedia naši kolegovia, ktorých teraz Paľo Zajac nespomenul vo svojej reči, ale sú medzi nami a sú platnou súčasťou, kolegovia z MOST-u-HÍD. Takže naozaj to je mimoriadne dôležité, že dajú sa aj tieto veci tak odôvodniť a tak uznať, aby sme zbytočne nejatrili rany, tak to poviem.

    Môžme o tom rozsahu rozprávať. Pre túto chvíľu ja dám ten odkaz znova voličom, bývalým voličom SNS, že, vážení, budete mať jednoznačný dôkaz dneska o sedemnástej, ak sa bude hlasovať, lebo tu už neviem, či sa hlasuje, či nie.

  • Reakcie z pléna.

  • Nehlasuje? Viete, tu už ani nehlasujeme.

  • Výkrik v sále: Zajtra o jedenástej hlasujeme.

  • No však, viete, vždycky si predseda udobrí všetkých poslancov tým, že zruší hlasovanie. To už môže urobiť čo chce, ale keď zruší hlasovanie, tak všetci ho začnú milovať, lebo to je priepustka domov. Takže dobre, nie dneska o sedemnástej, ale zajtra o jedenástej sa, vážení voliči, dozviete, ako SMER-u záleží aj s skrz takýto zákon, ktorý, ako vidíte, bol prepotvrdený prierezovo. Dá sa povedať, že má svoje miesto. O rozsahu môžme diskutovať. A SMER vám dokáže, ako vám, ako mu záleží skutočne na tejto krajine aj na tomto zákone.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len pár slov. Vážené priateľky, milí priatelia, ja som zásadne proti tomu, aby sme sa teraz začali znovu obviňovať, že kto je väčší vlastenec a kto menej vlastenec. Toto sme tu už predsa niekoľko rokov zažívali.

    Ja si myslím, že najväčším vlastencom by napríklad podľa môjho merania mohol byť ten, kto číta a kupuje si slovenskú literatúru. A to, keby sme začali takúto debatu, tak by som sa vás spýtala, kedy ste si kúpili posledne slovenskú knižku. Pretože tým podporujete slovenskú kultúru. A samozrejme, že prejavy, také tie vonkajšie prejavy vlastenectva patria k politike. Franz Jozef Strauss nosil kožené gate, náš prezident fujaru. Áno, samozrejme, ja tomu rozumiem, ja to chápem, ja, možnože keby sme prijímali menej zákonov, aby sme nemali jednovetové zákony, ale robili by sme to ako v Bundestaagu alebo niekde v nejakom väčšom parlamente, kde nemôže ktokoľvek vystúpiť kedykoľvek, tak by sme mohli aj po každom zákone, lebo ten zákon sa pripravuje a debatuje sa o ňom dva, tri mesiace, môžme hrať hymnu. To áno, to by sme mohli.

    Ale, priatelia, keď už teda hovoríme o tom vlastenectve a všetci sa bijete do pŕs, tak prestaňte hovoriť, že vám niečo vadí. Lebo vadiť sa je jedine v slovenčine, že sa pohádate. Ak vám niečo prekáža, tak tomu rozumiem. Takže nepoužívajte tieto čechizmy a už vôbec nehovorte dneska.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem aj ja.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona má parlamentnú tlač č. 762 a návrh na jeho pridelenie do výborov je v rozhodnutí č. 751.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta KANÍKA a Pavla FREŠA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 762.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona tak nadviaže celkom na túto vlasteneckú debatu, ktorú teraz predchádzajúci návrh zákona priniesol. Myslím si, že aj to je potrebné a treba aj k takýmto veciam pristupovať bez predsudkov a, naopak, treba rozvíjať tieto záležitosti, pretože len keď si budeme uvedomovať, koho tu reprezentujeme, v akom národnom parlamente sedíme a čo všetko k nemu patrí, tak vtedy môžme byť skutočne dobrými zástupcami občanov Slovenska.

    V tomto návrhu zákona meníme a dopĺňame zákon o štátnych sviatkoch, pretože chceme dosiahnuť to, aby sa zaradenie pôvodne len pamätného dňa 28. októbra, čo je deň vzniku samostatného Československého štátu, aby sa tento deň zaradil medzi štátne sviatky a tento sviatok by sa volal Deň úcty k dielu Milana Rastislava Štefánika - vznik samostatného Československého štátu.

    Prečo sme zvolili takýto názov? To je veľmi dôležité a o tom by som vám chcel čosi povedať, pretože nie prvýkrát s týmto návrhom v tomto parlamente predstupujem a zažil som tu debatu, ktorá sa s týmto spájala a ktorá najmä z radov vládneho SMER-u pochádza. Tá debata skĺzla spravidla k tomu, že či je vznik Československa pre Slovensko, pre súčasnú Slovenskú republiku tak dôležitý, aby bol štátnym sviatkom. Skĺza k tomu, či 28. október je ten kľúčový deň alebo 30. a vymedzovanie sa toho, čo to vlastne bol, či to bol vlastne štát, ktorý viac náležal alebo viac sa k nemu hlásila česká časť Československa, a či sme my, Slováci, tam boli taký nejaký doplnok, ktorý sa tam nejak veľmi dobre necítil, alebo nie. A tu práve pre túto súvislosť sme zvolili práve toto pomenovanie, aké sme zvolili.

    A preto vám chcem povedať pár historických faktov a citátov, ktoré hovoria o tom, že tento deň bol vyvrcholením politického diela Milana Rastislava Štefánika a že Milan Rastislav Štefánik bol tým rozhodujúcim činiteľom, ktorý sa zaslúžil o vznik Československa. To, že bez vzniku Československa by nebolo súčasného Slovenska, o tom som už povedal mnohokrát a povedali to mnohí. Áno, bez vzniku Československej republiky by Slovensko, ktoré vtedy bolo naozaj na veľmi nízkom stupni ekonomického a sociálneho rozvoja, nabralo úplne inú cestu rozvoja a pravdepodobne nie pozitívnu, ale negatívnu. Jeho úpadok po stránke počtu príslušníkov občanov, ktorí sa hlásili k slovenskému národu, stupňu ich vzdelania, ekonomickej úrovne bol katastrofálne nízky. Neviem, či alebo koľkí z vás viete, že v rámci vtedajšieho už vzniknutého následne Československa Slováci vôbec neboli z hľadiska svojej početnosti druhou najpočetnejšou národnou alebo najpočetnejším národom, že boli až tretí v poradí, že Nemci boli z hľadiska početnosti omnoho viac početnejší a že Slováci, keby neboli zvolili politickú cestu spojenia a politickej spolupráce s českým národom, boli by len doplnkovou národnostnou menšinou v akomkoľvek štátnom zoskupení.

    Aj z tohto sa ukazuje, ako ďaleko dopredu videl Milan Rastislav Štefánik, keď práve on presadzoval túto líniu a keď otváral svojou prácou cestu k tomu, aby Československo vzniklo.

    Poďme teda k pár historickým faktom. Idea vzniku Československa, ktorú Masaryk, Beneš a ďalší začali v zahraničí prezentovať, vôbec na začiatku nenachádzala porozumenie u tých rozhodujúcich a kľúčových mocností. Títo dvaja páni boli neznámymi ľuďmi pre väčšinu vtedy kľúčových politikov, ktorí rozhodovali o osude sveta, na rozdiel od Štefánika. Prvé stretnutie s francúzskym premiérom, ktoré sa vykonalo koncom roka 1915, vybavil Štefánik tým, že požiadal svojich priateľov vo francúzskom parlamente, aby oficiálne francúzsky premiér prijal Masaryka. Až vtedy sa prvýkrát dostalo Masarykovi oficiálneho prijatia u významného štátnika kľúčovej mocnosti.

    Veľmi dôležitým bodom bolo ustanovenie Československej národnej rady v Paríži vo februári 1916, neskôr uznanej ako dočasnej vlády Československa spojencami. Keď sa ju rozhodli Masaryk, Štefánik a Beneš 13. februára 1916 konštituovať, na jej čelo sa postavil Masaryk ako predseda, podpredsedom sa stal Štefánik s Durichom a Beneš tajomníkom. Práve Štefánik ale bol tým, ktorý návrh na vznik tohto orgánu predsunul, a jemu sa kládli za to najväčšie zásluhy, pričom rozhodujúci význam vstupu generála Štefánika do vedenia československého zahraničného odboja azda najvýstižnejšie opísal český publicista a politik Lev Borský, keď konštatoval, že: "Vyhlásenie českého komitétu zahraničného zo 14. novembra 1915 nevzbudilo v štátoch dohody očakávaný záujem. Až vtedy, keď koncom roku 1915 vstúpil do vedenia československého odboja Milan Rastislav Štefánik so svojimi vysokými cieľmi, vysokými stykmi, dostala akcia charakter cieľavedomého politického vedenia. Až po jeho príchode sa členovia Československej národnej rady v Paríži postupne dostávali do styku s vplyvnými dohodovými politikmi a do parížskych salónov, ktorí mali vplyv politický aj vojenský. Politická aktivita sa vplyvom aj schopnosťami Štefánikovými dostávala ku kruhom vládnucim a pomaly sa od nich učila robiť zahraničnú politiku." Koniec citátu.

    Ďalším zaujímavým historickým citátom je konštatovanie samotného Edvarda Beneša, ktorý v mene československej delegácie v apríli roku 1918 zdôraznil v Ríme na kongrese utláčaných národov, že "nejde len o boj proti Viedni", ako sa to vtedy v Čechách prevažne vnímalo a pretláčalo, ale "rovnako ide o boj proti Budapešti, keďže pre nás je najdôležitejšou otázkou jednota so Slovákmi". Pre československú delegáciu na tomto kongrese mali hlboký význam najmä slová talianskeho premiéra Vittoria Orlanda, ktorý prízvukoval, citujem, "ochotu Talianska k spolupráci so všetkými potlačovanými národmi" a nezabudol pritom spomenúť s chválou československé légie v rámci talianskej armády a rokovania so Štefánikom ako znak mravnej sily a významu tejto politiky. Tento kongres často historici vnímajú ako prvý skutočne reálny symptóm obratu v postoji dohodových mocností k Rakúsko-Uhorsku a jeho pokračovaniu po skončení vojny.

    Mnohokrát sa v takých amatérskych debatách diskutuje o tom, ako vlastne Slováci pristupovali k týmto dejinným procesom. Možno je veľmi dôležité uvedomiť si a málokto, kto sa do toho hlbšie nezahĺbi, nemá dôvod o tom vedieť, že na Slovensku a v Čechách, aj keď v rámci jednej rakúsko-uhorskej monarchie, existovali veľmi odlišné mocenské pomery. V Čechách vládla relatívne liberálnejšia klíma, českí poslanci existovali v Ríšskom sneme a vystupovali v Ríšskom sneme a policajné prenasledovanie národného uvedomovacieho procesu zďaleka nebolo také brutálne a kruté ako na Slovensku. Slovensko v tom čase bolo pod veľmi prísnou policajnou kontrolou a každá sebemenšia snaha, článok v novinách alebo stretnutie bolo okamžite označené za protištátnu činnosť, za ktorú nasledovalo len väzenie a v prípade vojny okamžitý odsun na front všetkých, ktorí sa tohto zúčastnili. Preto akékoľvek prejavy, ústne a už vôbec nie písomné, z tohto obdobia, zo slovenského územia sú takmer nemožné, pretože podliehali absolútnej a definitívnej perzekúcii.

    Preto je veľmi zaujímavý Hlinkov prejav na tajnej martinskej porade Slovenskej národnej strany, ktorá sa uskutočnila ešte 24. mája 1918. V intenciách hesla "Preč od Maďarov!" Andrej Hlinka v zmysle, Andrej Hlinka povedal: "Neobchádzajme otázku a povedzme si otvorene, že sme za orientáciu československú. Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo, musíme sa rozísť." Tieto slová zazneli v máji, no omnoho mesiacov skôr, ako vznikla Československá republika a ako dokonca v Čechách táto jednoznačná orientácia na vznik Československa prevážila. Ono totiž aj keď v zahraničí Masaryk, Štefánik a Beneš bojovali za vznik Československa, na domácom území v Čechách v tom čase ešte prevládala orientácia na federalizáciu Rakúska-Uhorska a ešte z domácich kruhov českých zaznievali výzvy alebo zaznievali tvrdenia o tom, že Čechom sa v Rakúsko-Uhorsku darí dobre a že chcú len zlepenie svojho postavenia.

    Až na vyhlásení Českého zväzu v Ríšskom sneme 30. mája 1917 sa na základe aktivity Vavra Šrobára dostala, dostala, dostala veta, že slovenské stanovisko ako súčasť prehlásenia bolo presadené na schôdzi parlamentnej komisie 23. mája, a presadil ho tam brnenský politik Adolf Stránský. A tu sa dostávame k osobe Vavra Šrobára. Vavro Šrobár je jeden z piatich mužov 28. októbra 1918. On bol priamo pri vyhlásení Československa, prvej Československej republike. Mnohokrát je spochybňované to, že Slováci boli pri tom a Slováci sa rozhodovali o tom, že 28. októbra chcú žiť v Československu. Dvanásteho septembra ale bola obnovená predvojnová myšlienka zriadenia Slovenskej národnej rady a táto začala fungovať provizórne, ale už ako reprezentatívny orgán slovenských politických subjektov. Na schôdzke týchto subjektov bol poverený Vavro Šrobár, ktorý tým získal mandát na vykonávanie ústavnoprávnych krokov a počinov v mene Slovákov, v mene uhorskej vetvy československého kmeňa, a tento ním vykonal alebo tento mandát vykonal podpísaním prvého zákona novej Československej republiky večer 28. októbra o zriadení samostatného československého štátu a rovnako aj prehlásenia voči československému ľudu toho istého dňa.

    Je zaujímavé a pozoruhodné, že vzhľadom k dobovým reáliám tieto správy, nie ako dnes prostredníctvom televízií, rádií a média internetu sa dostanú okamžite temer v tej istej sekunde do celého sveta, vtedy tieto kroky a tieto počiny ešte niekoľko dní neboli známe na celom území Československa, už vôbec neboli známe na Slovensku. Preto martinská deklarácia 30., ktorá bola prijatá 30. októbra, nemá o nič menší význam. Pretože v čase, keď bola prijímaná, vôbec jej účastníci nevedeli o tom, že 28. októbra už bola vyhlásená Československá republika v Prahe, pretože sa nachádzali v takej situácii, že ani telegraf, ani iné metódy a techniky informácií jednoducho neboli využiteľné, a konali tak napriek tomu plne v súlade s vyhlásením Československej republiky s podpisom Vavra Šrobára, ktorý ako človek, ktorý mal mandát zastupovať slovenský národ, podpísal zákon o vzniku Československej republiky.

    Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dúfam, že som vás neunavil týmto historickým exkurzom, ale predchádzajúce debaty mi dali dostatok dôvodov na to, že je treba niektoré veci osvetliť, aby sme neskĺzavali k takému plochému a povrchnému nacionalisticko zaslepenému vnímaniu kľúčových historických momentov, na ktorých stojí dnešná prítomnosť, bez ktorých by sme tu nesedeli, bez ktorých by sme neboli.

    Preto predkladáme spolu s Pavlom Frešom tento návrh zákona, aby sa 28. október, ktorý je kľúčovým dátumom v dejinách slovenského národa a je symbolom zavŕšenia dlhotrvajúcej túžby po samostatnosti a vlastnom štáte, stal štátnym sviatkom. Bez vzniku tohto spoločného štátu Čechov a Slovákov by nebol možný neskorší vznik slovenskej, samostatnej Slovenskej republiky. Až vznikom Československa sa vytvorili základné predpoklady na budovanie štátnosti a zabezpečil sa rozvoj národného povedomia slovenského národa. V súčasnosti najmä mladá generácia prestáva vnímať význam 28. októbra, pretože nie je štátnym sviatkom a nie je zaradený medzi najvýznamnejšie sviatky.

    Cieľom tejto novely je zároveň vyjadrenie pocty Milanovi Rastislavovi Štefánikovi ako dnes, ba dodnes najvýznamnejšiemu slovenskému politikovi a osobnosti, ktorý, ako som v predchádzajúcich slovách vyjadril, mal nezastupiteľný, ba dokonca rozhodujúci podiel na tom, aby sa projekt vzniku Československa uskutočnil a podaril. Povýšenie tohto výročia na štátny sviatok vo väzbe práve na zavŕšenie a vrchol politických aktivít Milana Rastislava Štefánika, ako deň úcty k jeho dielu, ktoré pre Slovensko a slovenský národ vykonal, je doplnenie a uzatvorenie vytvorenia štvorlístku tých kľúčových štátotvorných výročí, ktoré zásadne a pozitívne predurčili smerovanie štátotvornej cesty Slovenska. Keď si tieto štyri výročia pomenujeme v chronologickom poradí, tak by to bolo: vznik samostatnej Československej republiky; druhým výročím - Slovenské národné povstanie, kde sme sa jednoznačne prihlásili k boju proti fašizmu a zaradili k víťazným mocnostiam, kde sme bojovali proti diktatúre, porobe a fašizmu so zbraňou v ruke; ďalším je 17. november, kde sme odmietli a zvrhli komunizmus ako ďalšiu formu diktatúry a totalitného zriadenia; a tým posledným je zavŕšenie tejto štátotvornej cesty, vznik samostatnej Slovenskej republiky 1. januára.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, stojí za to zamyslieť sa nad tým, čo som povedal a zamyslieť sa nad súvislosťami, ktoré som vám tu predložil, a zvážiť a pozitívne sa postaviť k vyhláseniu tohto dňa za štátny sviatok Slovenskej republiky.

    Aby sme nezaťažovali verejné rozpočty, samozrejme znamenalo by to zmenu súčasne, v súčasnom štátnom sviatku 1. september, ktorý by bol preradený na pamätný deň. V takom prípade návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša ani nároky na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, ani na životné prostredie a podnikateľské prostredie a je, samozrejme, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ďakujem vám za pozornosť a prosím vás o podporu tohto návrhu zákona. Je to skutočne veľmi dôležité z hľadiska vlastenectva a z hľadiska uvedomia si súvislostí, na ktorých tu sedíme, aby sme to, čo tomuto kľúčovému a významnému dňu patrí, naozaj urobili a uctili si tak ten prvý a kľúčový štátny sviatok, ktorý nás doviedol k súčasnosti a k našej štátoprávnej prítomnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, tam, tam... Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a média, poslancovi Lászlóovi Sólymosovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená Národná rada, v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady podávam spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 6. novembra 2013 č. 751 navrhujem, aby zákon prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Jeden, dva, tri, končím možnosť prihlásiť sa. Je to Peter Osuský, Jozef Viskupič a Ján Mičovský, takže v tomto poradí.

    Nech sa páči, prvý do rozpravy je pán Peter Osuský.

  • Vážená snemovňa, vážení priatelia, na úvod začnem trochu osobne po tom, ako Ľudo Kaník urobil pomerne obsiahly a odôvodnený historický exkurz, ktorým dôvodnil, prečo stojí za to podať takýto návrh. Osobným budem preto, lebo sa zhodou okolností, nevyspytateľné sú cesty božie i ľudských lások v podobe mojich rodičov, stretli potomkovia rodín, ktorí s 28. októbrom súvisia. Pre mňa to malo ten výsledok, že som vyrastal v prostredí, kde na stene visela krásna tónovaná fotografia prezidenta osloboditeľa Tomáša Garriguea Masaryka a z rohu knižnice na mňa pozerala socha Milana Rastislava Štefánika, ktorú teraz môžeme vidieť v trošku väčšej verzii, ako bola tá naša domáca, pred Národným divadlom v Bratislave. Zhodou okolností to bolo tak, že autor tejto sochy, význačný český sochár Bohuslav Kafka, venoval jej malú repliku môjmu starému otcovi, profesorovi teológie a biskupovi evanjelickej cirkvi, pretože bol zakladateľom družstva pre výstavbu bradlianskej mohyly, v ktorej, ako vieme, spočíva telo generála Štefánika a ostatky talianskych dôstojníkov, ktorí s ním zahynuli.

    To, aby mohol nastať 28. október, obnášalo veľkú aktivitu význačných postáv našich dejín, o ktorých vieme, ale tiež stovák a tisícov statočných legionárov, ktorí sa prezentovali pred svetom ako bojová sila ešte neexistujúceho štátu. A samozrejme jeden z tých, ktorý hral významnú úlohu v ich zmobilizovaní, v ich smerovaní, bol generál Štefánik. Pravdou je, že zhruba rok po vzniku Československej republiky niesol môjho otca ku krstu ako krstný otec človek, ktorý hral rovnako v časoch vojny a zrodu Československa svoju úlohu. Bol to bratranec môjho starého otca Štefan Osuský, ktorý medzi americkými Slovákmi a potom v diplomatických službách ešte neexistujúcej krajiny, keď teda nemohol byť oficiálnym diplomatom, urobil mnoho pre to, aby profesor Masaryk, uznávaná hlava zahraničného odboja, mal otvorené dvere a srdcia amerických Slovákov. Treba teda povedať, že akýmsi spôsobom s tým súvisí rod Osuských. A ku cti mojej matky treba povedať, že priniesla tú druhú polovicu. Jeden zo signatárov Martinskej deklarácie bol môj prastarý otec Ján Krivoss, obchodník so železiarskym tovarom z Liptovského Svätého Mikuláša, ktorý, súc celý život v Uhorsku opuncovaný pansláv, sa vydal, tušiac, respektíve súc informovaný, že voľačo sa v Martine chystá, nelenivý sadol na vlak a do Martina sa doviezol a v dvorane Tatra banky sa stal teda jedným zo signatárov Martinskej deklarácie.

    Takže je to tak akosi osobné z obidvoch strán. Chcem ale zároveň povedať, že sa necítim v konflikte záujmov, lebo tento počin je namieste. Sedel som v tomto parlamente pred dobrými pätnástimi rokmi a slúži ku cti poslancovi Bohunickému z vtedajšej SDĽ, že predložil aspoň návrh na to, aby tento deň, po desaťročiach zneuznávania a zamaskovávania "Dňom znárodnenia", opäť dostal aké-také postavenie pamätného dňa našich národov. Bol to kompromis, pretože naša vízia, aby sa stal štátnym sviatkom, vtedy nebola priechodná.

    Myslím si, že je dobré, aby sme vedeli, odkiaľ pochádzame a kedy sme stáli na križovatkách. Samozrejme, ako bežia dejiny, prinášajú tie dejiny okrem prehier, chvalabohu, občas aj víťazstvá a veľké udalosti. A samozrejme, že by niekto mohol namietnuť, že sviatkov pribúda. Nuž áno, dnes už nevnímame vec tak, že treba oslavovať Vestfálsky mier. Dnes už nemáme pocit, že si máme štátnym sviatkom pripomínať porážku Turkov pri Viedni, hoci to bol neuveriteľne významný moment v existencii ľudí v tomto regióne. Je zrejmé, že možno nemusíme ani pripomínať štátnym sviatkom porážku Napoleona pri Waterloo, o ktorej si jedni myslia, že to bola porážka nositeľa pokroku a slobody, a druhí zase, že to bolo porážka expanzionistu, dobyvateľa a krvavého ničiteľa iných národov.

    Ale pre dejiny nášho malého Slovenska bol 28. október dňom nadýchnutia sa človeka, ktorý sa dlho topil a dostal hlavu nad hladinu. A v tomto zmysle to bola prvá historická križovatka, o ktorú sa samozrejme zaslúžili všetci, ktorých zmieňoval Ľudo Kaník vo svojom vystúpení, a samozrejme mierou vrchovatou generál Štefánik, ale samozrejme i tie tisíce bezmenných i známejších legionárov. Z takého známejšieho musím uviesť mne a môjmu srdcu veľmi blízkeho literáta slovenského kritického realizmu, činiteľa i politického, i formovateľa mladého slovenského národa Jozefa Gregora Tajovského, už zmieneného Vavra Šrobára. Tí všetci prispeli svojou hrivnou k tomu, že 28. október bol pre nich tým najväčším dňom.

    A viem si predstaviť, že keby generál Štefánik mohol prísť na balkón a pozerať sa na hlasovanie o tomto dátume, tak by očakával, že sa jeho životnému dňu-triumfu dostane primeraného zaradenia. My si Štefánika vlastne pripomíname pri príležitosti jeho tragickej smrti. Chodieva sa, dá sa povedať, takmer na národnú púť na Bradlo, ale Štefánikovo dielo bolo korunované 28. októbrom. Je najmenej tak dôvodné pripomenúť si tohto najväčšieho Slováka práve týmto štátnym sviatkom. Pretože smrť je tragédiou a jeho smrť bola tragédiou bez ohľadu na to, že bludy a konšpiračné teórie o jeho zostreľovaní všetkými možnými, od Masaryka až po Beneša, sú bludmi. Ale jeho dielo žilo a žije i v našej súčasnej štátnosti. A preto sa domnievam, že ak hovoríme o najväčšom Slovákovi – priznám sa, že pred dvoma rokmi som dostal od svojho vzácneho priateľa Štefana Hríba možnosť napísať krátkych 400 slov na tému najväčší Slovák podľa svojho uváženia – úplne bez váhania som napísal tých 400 slov o generálovi Štefánikovi, akurát som potom, pridajúc to ako prílohu do sprievodnej správy, napísal Štefanovi, že teda nie je veľmi veľký grant, lebo 400 slov na najväčšieho Slováka by bolo aj menej napísavšiemu človeku ako ja primálo. Ale áno, i v tej ankete, ktorú vtedy Týždeň poriadal, vyšiel ako jednoznačný víťaz, osobnosť dejín od počiatku sveta pre Slovákov generál Štefánik. A myslím si, že by súhlasil, pretože bol človekom i života i radosti zo života, i salónov, i dámskych sŕdc, že by sme nemali oslavovať jeho smrť, ale skôr sláviť jeho dielo. A v tomto zmysle, keď tragicky zahynul v Ivánke, tak môžme o ňom povedať, že dobrý boj bojoval, aj vieru zachoval, hoci to chvíľami nebolo ľahké. A tak sa domnievam, že toto je presne to, čím si uctime historickú križovatku, ktorá nás nasmerovala k prežitiu, a zároveň všetkých, čo sa o ňu zaslúžili v zástupe za generálom Štefánikom.

    Dvadsiaty ôsmy október, nech už sú o tom akékoľvek diskusie, čo nasledovalo po tom, bol prostým faktom zrodenia slovenského národa ako sebavedomého, stále sa rozvíjajúceho národa, pretože, a to si musíme povedať celkom otvorene, pred vypuknutím prvej svetovej vojny čítala slovenská vlastenecká inteligencia nie viac ako niekoľko sto ľudí, pričom tých hláv bolo bližšie k dvom stovkám ako k akémukoľvek počtu iných stovák. Len pre ilustráciu, prvý prezident vojnového Slovenského štátu Dr. Jozef Tiso sa pri poslednom sčítaní ľudí v mierovom Uhorsku v 1912. roku prehlásil za Maďara. Nebolo teda veľa slovenskej inteligencie. A ak bola, prichádzala okrem iného, i odtiaľ ten vzťah, z Alma Mater Carolina. Na Karlovej univerzite študoval i Štefánik, učil tam Masaryk, ale prešli ňou Kukučín, študoval tam Jur Hronec, v Čechách vyrástli rozhodujúce kádre rodiaceho sa slovenského, ekonomického sveta, ako boli Karvaš či Zaťko. To všetko nám umožnilo súžitie s väčším národom, s tradičnejším národom, s národom, ktorý mal stáročia panovníkov a kráľov a ktorý niečo znamenal a ktorý z podstaty veci bol v pozícii staršieho brata. Viesť reči o tom, ako dominovali Česi v Československej republike, je síce možné, ale v opak dúfať by bolo nereálne. Jednoducho napriek všetkým treniciam, ktoré vyvolá súžitie mladšieho brata so starším, nakoniec, na konci dňa, ako sa tak dnes hovorí, pekne z angličtiny prevzaté, to výrazne pomohlo obidvom. A nejaké handrkovanie o tom, že kto, kde, koho poškodzoval a kto, kde obsadzoval miesta učiteľov, železničiarov, výhybkárov, e tutti quanti, je smiešne proti tomu, čo to nášmu národu prinieslo.

    Nedá mi nespomenúť Univerzitu Komenského. Písal sa jún 1919, pol roka po vzniku Československa vznikla na Slovensku Československá univerzita, poskytujúca vzdelanie v jazyku, ktorému študenti rozumeli, ktorý bol ich rodným jazykom. Ku cti treba povedať, že Česi mali svoju univerzitu stáročia, stáročia, preto je celkom reálne, že boli v inom i vzdelanostnom postavení, a preto bolo celkom reálne, že univerzitu prišli založiť lekári z Univerzity Karlovej, ktorí prevzali Alžbetinskú univerzitu, jej lekársku fakultu, ktorá fungovala v priestoroch terajšej starej Univerzitnej nemocnice na Mickiewicovej a rektorát parciálne i v priestoroch vedľa Pazmanea na Kapitulskej, okolo ktorej možno niekedy pôjdete na polnočnú alebo inam. A tam začala vysokoškolská vzdelávacia činnosť pre Slovákov, pre Slovákov v ich reči. Tam sa zrodili význační napríklad, v tom čase samozrejme, slovenskí lekári, lebo tí boli prví, ktorí mali tú možnosť. Odtiaľ prišiel a vyštudoval Čársky, tu formoval budúce kádre Kostlivý, tu sa položili základy slovenskej medicíny. A potom postupne prišla fakulta právnická, filozofická. Všetko to umožnilo, aby v tom 38., neblahom 39. tu existovalo v oveľa väčšom počte ako sto či dvesto hláv slovenskej inteligencie.

    Týmto pádom sme mohli urobiť prvé kroky, žiaľbohu, pod temným príkrovom fašizmu, pod zlým príkrovom vojny. Ale i z toho sme sa vo vôli vrátiť sa do demokracie, a o demokratičnosti prvej Československej republiky si nikto súdny netrúfne pochybovať, teda vrátiť sa i do demokratickej Československej republiky, čo sme doložili Slovenským národným povstaním. To nebolo povstanie hŕstky komunistov, lebo len toľko ich vtedy bolo, to bolo povstanie slovenských vojakov a tých Slovákov, ktorý presne v duchu Štefánikovho odkazu chceli Československú demokratickú republiku. To, čo sa potom stalo, nebola ani vina Štefánika, ani tých, ktorých nahádzali do vápenky v Nemeckej, ktorých vypálili v Kľaku, Telgárte či Ostrom Grúni. To, čo sa s tým potom stalo, nebola chyba ani Československej republiky, ani demokratických Čechov a Slovákov. A myslím si, že akokoľvek môžme žehrať na osud, čiastočne sa na tom niektorí Česi a niektorí Slováci podieľali. Ale, chvalabohu, i to, čo prišlo potom, skončilo a 17. november sa stal ďalšou treťou rozhodujúcou križovatkou našich novodobých dejín.

    Ak hovorím novodobých, hovorím o tých, ktoré sa nás dodnes dotýkajú. Pretože ak by nebol prišiel 28. október, tak máme dnes, predpokladám, narysovaný osud Lužických Srbov. Boli by sme hŕstka občas sa folklórne obliekajúcich, folklórne spievajúcich, fujarujúcich a tancujúcich horalov bez národnej existencie. Uhorsko dalo Slovákom možnosť rozvinúť sa, dalo im možnosť študovať, dalo im možnosť rozvinúť sa akokoľvek. Podmienka bola, že by mali prestať byť Slovákmi. Zároveň sme sa na tej druhej križovatke odrazili od fašistického dna a stali sme sa súčasťou demokratických antifašistických národov. I tam by nás v opačnom prípade nečakalo bohviečo, pretože porazené národy si veľmi často svoju zlú voľbu po zásluhe odskáču. A keď sme v Novembri striasli totalitu, tak sme prevzali osud do vlastných rúk. A opäť budú iste množstvá tých, ktorí budú remcať a sťažovať si na to, čo sa potom stalo. Ale tí všetci môžu vedieť, že v demokratických, priamych a tajných voľbách sa na všetkom tom, čo sa po 17. novembri stalo, podpísali i sami.

    A preto nehaňme historické križovatky, kde sme dostali možnosť vykročiť lepším smerom. A to, čo sme s tým potom urobili, bolo v našich rukách, ak 28. október umožnil Slovákom prežiť ako národu. Pretože my by sme neboli genocídovaní. Maďarská moc neukladala Slovákom o život. V tomto zmysle, už akokoľvek budeme hovoriť o košútovskom liberalizme, každý mal možnosť zaradiť sa a žiť v Uhorsku ako Maďar.

    Môj prastrýc a krstný otec môjho otca Štefan Osuský bol vylúčený zo všetkých škôl v Uhorsku, pretože ministrovi Apponyimu, ktorý prišiel na návštevu Bratislavského lýcea, toť na Konventnej, napriek jemnému nátlaku, aby sa prehlásil Maďarom, prehlásil sa tento Slovákom a povedal, že ním bude. Nevyspytateľné sú cesty osudu. Po vylúčení zo všetkých stredných škôl v Uhorsku odišiel k rodine do Ameriky, nakoniec absolvoval Harvard, stal sa právnikom a väčšinu svojho ďalšieho života pracoval pre Československú republiku. A domnievam sa, tak ako som začal, končiac opäť u Štefánika, že to, že by sme cez krížom týmto parlamentom podporili tento návrh zákona, vzdáme úctu nielen generálovi Štefánikovi, ale vzdáme úctu všetkým tým, ktorí v ceste, ktorá 28. októbra začala neochvejne, i cez vlastné obete pokračovali a doviedli tú cestu generácia za generáciou k demokratickej štátnosti. To, čo s demokratickou štátnosťou robíme my a tí, ktorí volia, je na našej veste. Ale ctiť si tých, ktorí nám umožnili chovať sa lepšie a nájsť v nás to lepšie, si úctu zaslúžia.

    A keďže i v našom klube vznikla diskusia o raste počtu štátnych sviatkov, hlboko sa stotožňujem s návrhom Ľuda Kaníka, aby sa 1. september, Deň prijatia ústavy, stál pamätným dňom našich národov, aby sme si ústavu, ktorá pri prvej veľkej oprave podstúpila 93 zmien po šiestich rokoch v prevádzke, ale napriek tomu si zasluhuje úctu ako základný zákon štátu, aby sme ju nepovýšili nad rozhodujúci moment našich moderných dejín.

    Na Slovensku sa vraví: komu česť, tomu česť, pastierovi trúba. Myslím si, že generál Štefánik a všetci tí, čo stáli za ním, a všetci tí, čo na križovatke ukázali osobným vkladom i svojimi životmi správny smer, si zaslúžia česť. Trúbu neprideľujeme nikomu. Ale tento návrh je dobrým návrhom.

    A úplne na koniec hovorím, 1. septembra majú deti s novou taškou na chrbte vyraziť do školy, pekne v bielych podkolienkach, v plisovanej sukničke, s novým peračníkom, s farbičkami a nafasovať šlabikár, či už sa budeme hádať o pánovi Žubajíkovi, áno alebo nie. Proste 1. september sa má svätiť ako ďalší dôležitý deň v dejinách každej generácie, ako deň vykročenia za vzdelávaním. A povedzme si otvorene, bez ohľadu na také smutno-trápne veci, ako je výsledok štúdie PISA, že tým rozhodujúcim prvkom pre budúcnosť krajiny okrem rozhodujúcich križovatiek, ktoré sme prešli a ktoré nás naviedli na správnu cestu, je práve vzdelanosť. A vzdelanosť sa najlepšie získava učením sa, ako povedal klasik boľševickej revolúcie, aj keď on hovoril o iných veciach. A tak sa my len držbm toho, že 1. septembra sa pôjde do školy a budeme myslieť na našu ústavu a možno sa ju raz pokúsime ešte zlepšiť. A potom si budeme 28. októbra pripomínať všetkých tých, ktorí sa zaslúžili o to, čo máme dnes, slovenskú štátnosť, a ktorí na nás, verím, že z neba kriticky pozerajú, čo s tou štátnosťou robíme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Jasaň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za taký pekný exkurz do minulosti, ktorý sa mi páčil, a k obsahu určite ťažko má niekto výhrady. Ale ja predsa len použijem vaše jedno vyjadrenie. Ako takú nepriamu otázku možno ste mohli dať, alebo priamu otázku pánovi poslancovi Kaníkovi, prečo vtedy, keď môj priateľ, dnes už, žiaľ, nebohý Peter Bohunický predkladal ten návrh pred štrnástimi rokmi, ak sa nemýlim, prečo to neschválili vtedy? Vtedy nevedeli o Štefánikových zásluhách? Alebo potom ešte mali desať rokov, ste vládli alebo boli pri moci, prečo ste to nepredložili? A mali ste možnosť bez problémov to v parlamente schváliť.

    Ja nemám nič voči obsahu. Ja som bol jeden z mála, ktorí chodili k pamätníku, ešte keď tam bol lev hore na ňom, a každý rok som tam dal kytičku aj s mojimi priateľmi. Ale tento návrh zákona sa mi zdá neúprimný. Neúprimný práve preto, že prichádza po toľkých rokoch. A možno, že nemám pravdu, ale je to možno snaha osloviť niektorých ľudí, aby ste si ich prikryli pod krídla vašej pomaly, ale isto rozpadávajúcej sa strany. Je mi to ľúto, že to musím povedať, ale, ale takto to cítim. Možno to cítim zle, ale po toľkých rokoch ste objavili Štefánika, po toľkých rokoch ste objavili jeho zásluhy a po toľkých rokoch ste objavili 28. október, tak prepáčte, pán kolega Osuský, ale dovolil som si to takto, takto naformulovať.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou pán poslanec Osuský.

    Nech sa páči.

  • Pán kolega, našťastie existujú archívy. Kedysi sme dostávali ešte aj zviazané parlamentné prejavy v takých brožúrach. A tam sa dá nájsť presne moje vystúpenie k tomuto návrhu. Ako viete, bola to vtedy široká koalícia a kompromisná dohoda bola, a ja bez, s planúcim srdcom podporiť návrh poslanca Bohunického. Mám mu to do smrti ku cti, ani som nevedel, že zosnul. Pri tej príležitosti okrem mňa hovoril ešte neuveriteľne krásny prejav asi pred toľkými ľuďmi, ako sú tu teraz, výborný slovenský spisovateľ a môj vzácny priateľ Ladislav Ballek.

    Vonkoncom nie je teda pravdou, musím povedať, že sme Štefánika objavili teraz, že sme 28. október objavili teraz. Tento návrh sa sem vracia častejšie, oveľa častejšie ako Halleyho kométa. A vždy som stál pri tom návrhu. Tak ako to bola zásluha nás štyroch poslancov, že štátnym sviatkom je 17. november, tak sme vždy podporovali toho, ktorý takýto návrh predložil, a dá sa povedať, že s kolegom Kaníkom sme ako dostihové kone, hlava pri hlave, s týmto návrhom. Takže nič sme neobjavili teraz, nikdy v živote sme to nepotrebovali objavovať. Vo mne to bolo, abych to povedal, tak ako v koze. To znamená, že tak ako sme postavili namiesto odídevšieho leva, ktorý sa vrátil k svojmu Štefánikovi, kam patril, sme postavili Masaryka. A tiež nám to trvalo pätnásť rokov. Ale sľúbili sme to ľuďom a nakoniec sa nám to podarilo, aby sme mali aj tam kam prísť.

    A myslím si, že toto, pri všetkej úcte, pán kolega, nebolo celkom fér. Lebo ak tu niekto s týmto návrhom chodil, tak to boli poslanci DS, OKS a teraz SDKÚ. Ale to posolstvo je stále také isté, a som rád, že ho podporíte.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič, ktorého nevidím v sále, stráca poradie.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Milá kolegyňa, kolegovia, v úvode by som si dovolil zareagovať vlastne na tú diskusiu, ktorá tu teraz prebehla medzi pánom poslancom Jasaňom a pánom poslancom Osuským, respektíve dialóg na tému toho, že kto - čo - kedy o 28. októbri povedal a čo povedal o Štefánikovi.

    Kolegyne, kolegovia, nie je to vlastne zásadná chyba takto v sieni zákonnosti sa vracať k týmto replikám, ktoré niekto niekedy vyslovil? Nie je to nenáležité, že my sa zaoberáme tým, že veď my sme to už povedali a vy ste to vtedy nie? A my sme to skôr a lepšie? Nie je to do istej miery nedôstojné? Nie je oveľa dôležitejšie počúvať, čo sa hovorí, ako kto to hovorí a kedy to povedal? Zdá sa mi to tak, ako keď študent v škole, žiačik povie: no, hej, ja som dostal štvorku, ale dvaja ešte dostali päťku. Jednoducho načo sa zbytočne takýmto spôsobom púšťať do diskusie?

    Ja si myslím, že tento návrh, a môžem si pritom myslieť o pánovi poslancovi Kaníkovi, že mohol mať rôzne motívy a naozaj to mohli byť aj tie, ktoré boli pomenované, že je to akýsi ťah na národné cítenie, alebo čokoľvek iné, čo mohol mať na mysli, načo by som sa ja zaoberal tým, čo prebehlo poslancovi Kaníkovi v hlave, keď sa rozhodol so svojím oddielovým kolegom pánom Frešom takýto návrh predložiť. Oveľa viac ma zaujíma to, že takýto návrh sem prichádza. A možno súc tým, že som nie zaťažený tými spomienkami z minulých rokov a desaťročí, ktorými, zdá sa, že ste zaťažení mnohí v tejto sále, naozaj si nemôžem pomôcť, že niekedy mám pocit, že by bolo dobré, keby človek nemohol donekonečna prichádzať ako poslanec do Národnej rady. Že niektorým to možno v istom zmysle škodí a možno to potom škodí aj zmyslu poslaneckého zboru.

    Nuž počúval som slová pána poslanca Kaníka a musím povedať v úvode, a bude to veľmi rýchlo a zároveň záver, že s tým naprosto súhlasím. A poviem vám, prečo sa mi zdá, že je to správne.

    Veľmi často sú tu rôzne rebríčky krajín, životných úrovní a možno popri týchto rebríčkoch nám unikajú iné rebríčky spojené s týmito krajinami. Ja konkrétne teraz na chvíľu zablúdim do krajiny, ktorá je známa ako krajina možno s absolútne najvyššou životnou úrovňou krajinou na zemi, do Nórska. A vždy ma očarovalo, keď som videl, aký vrúcny vzťah majú Nóri k svojmu Štefánikovi, k svojmu Björsonovi. Zistili som to najmä vtedy, keď na 100. výročie Björsonovej smrti som mal tú česť v Košiciach iniciovať so svojimi priateľmi pamätník Bjönstjernea Björsona. A keď som videl, že k tomu môjmu malému výmyslu, že na brehu slovenského fjordu, na brehu Ružínskej priehrady v krásnom zálive sa pokúsime oživiť myšlienku Dušana Jurkoviča, ktorý v dvadsiatom ôsmom roku vymyslel, že na brale v Demänovskej doline bude veľký pamätník tomuto človeku, čo pomohol vzniku Československa. Takže takýto pamätník sme si v istej názornosti, v istej replike dovolili použiť práve na tom brehu slovenského fjordu. A keď som videl, že prišla štátna delegácia vedená štátnym tajomníkom z Nórska, že keď počuli zaspievať v našom podaní svoju nórsku hymnu, na ktorú sú tak hrdí, že vlastne aká je to súbežná paralelná čiara s tou vysokou úrovňou v ekonomike, s vysokou úrovňou vzťahu k vlastnej histórii.

    A tu som pri tej podstate. Existujú také základné otázky, otázky otázok, ktoré sa prelínajú mnohými udalosťami, spojené s vývojom ľudstva. Sú to otázky veľmi jednoduché a tak trochu mrazia, lebo odpovede bývajú veľmi ťažké a pritom možno aj často ťažko vysloviteľné: kto sme, odkiaľ prichádzame, kam smerujeme? Myslím si, že práve takéto otázky by mohli zaznieť pri tomto návrhu jednoduchého zákona. Ak si nedokážeme jasne zodpovedať na otázku, odkiaľ prichádzame, môže sa stať, že opäť budeme blúdiť pri otázke, kam smerujeme. A že to blúdenie je možné a že všetky bitky neboli ešte vybojované a všetky veci nie sú navždy jasné, o tom svedčí aj to, a tu sa teraz dostanem do takej osobnej roviny, ktorú vo mne tento návrh vyvolal, vrátim sa do roku ´68, ale nie kvôli tomu, aby som spomínal na to, bratskú pomoc, ktorá sa tak nevydarila, ale na to, ako môj učiteľ slovenčiny Hudák, boli sme vtedy siedmaci, bol šokovaný tým, že celá trieda, keď sa spytoval, že akéže to v šesťdesiatom ôsmom roku budeme veľké výročie si pripomínať, a ja som bol možno z tých, čo som si myslel, že mám rád históriu, ani jeden z nás nevedel povedať, čo v šesťdesiatom ôsmom roku budeme mať za veľké výročie. A možno, že, ktovie, pán učiteľ Hudák už môže byť na pravde božej, ťažko povedať, je to už veľmi dávno, ale to, že nám takýmto spôsobom pripomenul vtedy, že je práve blížiace sa 50. výročie vzniku Československa a že ja som si dnes spomenul, aká to bola v podstate hanba, že sme to nevedeli, tak to sa mi zdá ako také memento, aby sa raz nestalo, že opäť by sme čosi také mohli v budúcnosti nevedieť.

    A pridám ešte jednu skúsenosť z toho istého roku. Skúsenosť z mája, keď na Bradle bola tá známa veľká oslava oživenia Štefánikovej historickej úlohy o vzniku Československa. A ja som ako vtedy ten trinásťročný chlapčisko možno sa na chvíľočku tak zasmial pri tom priamom televíznom prenose, dačo mi tam bolo smiešne. Moja mama nebola človek, ktorý by mentoroval, ale dodnes si pamätám jej okríknutie, že vlastne pri takomto momente by sa človek smiať nemal. A ja som sa možno zahanbil, možno, že ani nie. Ťažko povedať. Ale dnes mi je to jasné, že to bol vážny moment, ktorým ma upozornila na to, že táto záležitosť nie je úplne bezvýznamná v živote našej krajiny a nie je ani bezvýznamná vo výchovnom procese, ak by som to tak nazval, jednotlivých rodín a na škole.

    A posledná istá spomienka na to, čo som si vyvolal pri tomto zákone. Priznám sa, že nebol som na to špeciálne pripravený, že vystúpim, ale to nevadí. Boli Vianoce v roku ´68. Vždy sa dostáva u nás na Vianoce veľa knižiek pod stromček a jedna z tých knižiek bola knižka Jána Juríčka, ktorú som vtedy dostal. Volala sa "Milan Rastislav Štefánik" a najmä som si zapamätal ten podtitul na druhej strane, kde bolo napísané: "Mojej dcére Jane, ktorá sa v škole nedozvedela, kto to bol Štefánik." Ja viem, možno tieto asociácie v súvislosti s týmto návrhom sú nenáležité, lebo azda nehrozí, že by nám zo školy vychádzali absolventi, ktorým by rola Štefánika a význam 28. októbra boli úplne neznáme. Ale jedna vec je veci precítiť alebo teda premyslieť rozumom a akceptovať ich na základe faktov, a druhá vec je možno tá, keď takéto veci vstupujú do nášho podvedomia cez srdce prostredníctvom pocitov.

    Ja si myslím, že návrh zákona tohto typu je absolútne prirodzený. A bol by som veľmi rád, keby sme dokázali práve pri ňom sa zhodnúť, že naozaj nie je dôležité, koľkokrát sme ho neprijali v minulosti, lebo, a že sa zhodneme na tom, že ho tentokrát prijmeme. Bolo by to veľmi pekné, úplne beznákladové a s istým posolstvom do budúcnosti pre mladú generáciu veľmi dôležité obdarovanie sa alebo obdarovanie občanov pred Vianocami 2013.

    Navrhujem, aby sme darček v podobe takéhoto štátneho sviatku aj v súvislosti s tou výmenou, Dňom ústavy, občanom a nám všetkým darovali. Budem to považovať za zákon, ktorý už dávno tu mal byť, a keď teda nie je, nech sa tak stane teraz práve kvôli tomu, aby sa zase nenarodila nejaká Jana, ktorej bude musieť otec napísať knižku, lebo sa nedozvedela, kto to bol Štefánik, alebo čo bolo v roku ´18 pre našu krajinu tak dôležité.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, pán poslanec Osuský a pán poslanec Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Mičovský, zrejme naši rodičia kupovávali rovnaké knižky. Ja, pravda, už som bol deviatak, keďže som očividne starší. Jano Juríček Bobál, ako na Brezovej každý, bol naša rodina, pretože na Brezovej bol každý s každým rodina, a tento záslužný počin je dodnes na čestnom mieste v mojej knižnici. Pravda je, že postavenie Štefánika v očiach oficiálnej vzdelávacej siete rozhodujúcou mierou ovplyvnila hanebná kniha člena akadémie SAV Ľudovíta Holotíka "Štefánikovská legenda a vznik ČSR". To slovo legenda tam bolo, samozrejme, týmto pseudohistorikom myslené v úvodzovkách, pretože podľa neho si Štefánik žiadnu legendu nezaslúžil.

    Treba povedať, že Štefánik legendu má, aj keď ju možno v mojich očiach nepotrebuje. Stačia fakty a tie fakty sú také, že legenda sa mi zdá nadbytočnou. Myslím si, že toto je zákon, ktorý by sa mohol prijať krížom cez celé politické spektrum. A neviem si predstaviť dôvod, prečo by sa tak nemalo stať. Uvidíme čoskoro, ako to dopadne.

    Vám len ďakujem za osobný exkurz, pretože presne dlhé roky bolo treba, aby Jany dostávali od otcov napísané knihy. A jedna z vecí, ktorú by sme mohli zabezpečiť, je to, aby sme svoju históriu poznali a k tomu, čo za to stojí, sa z nej hrdo hlásili. Dvadsiaty ôsmy október je dôvodom na hrdé hlásenie sa k niečomu. A nemyslím si, že tých dôvodov máme toľko, že ho môžme zahodiť.

  • Áno, ďakujem. Ja by som chcel tiež podporiť tento zákon. Pripomenúť Štefánika ako veľkého syna slovenského národa a pripomenúť, že vlastne on v roku 1917 dostal od predsedu vlády Talianska Orlandiho na Benátskom námestí v Ríme, centrálnom námestí, zástavu, ktorou vlastne bolo Československo de facto uznané, a on potom na základe tohto aj konal.

    Je zaujímavé, že na Benátskom námestí je zakázané hocijaké tabule dávať a iba jedna jediná o Štefánikovi je na tomto námestí. Je to na budove Generali, čiže títo vlastne dovolili svojho času, a je to na budove, v ktorej býval voľakedy Michelangelo. Keď tam budete, pozrite si to, je to vľavo, smerom k oltáru vlasti.

    No, potom bolo zaujímavé, že v Ríme sme mali výstavu Československé légie, robil to český ústav historický, vojenský, a že tam naraz v tridsaťstranovej brožúrke ani slovo temer, myslím, jeden riadok alebo jeden odstavček, ktorý by bol o Štefánikovi. Samozrejme sme protestovali, nejak sa to tam dosunulo, ale zaujímavé, že sú snahy proste Štefánika aj od légií dostať.

    A posledná poznámka je. Pán poslanec dal pekné tri otázky, odkiaľ prichádzame, na čo sme tu, nedal, ale kam ideme, kam smerujeme. Ja by som tam dal ešte tú strednú, ale na čo sme tu. A teda sú to tri otázky, kľúčové pre každého človeka. A tak by som chcel pripomenúť, a on to nakoniec povedal aj slovami, že na pravde božej je niekto, že bez toho momentu, toho náboženského, ďalšieho, odkiaľ pochádzame, čo tu robíme a načo ideme, je tieto tri otázky veľmi, veľmi ťažko vysvetliť.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať?

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem za slovo. Ja len veľmi stručne. No možno odpoviem len, teda ďakujem za obidve faktické poznámky. A k pánovi poslancovi Mikloškovi, že na čo sme tu. No na to, aby sme tento zákon schválili.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Viskupič. Už je pripravený. Máte slovo.

  • Ďakujem. Ja som sa na tento predkladaný návrh pripravoval, možno vzhľadom aj na moje historické vzdelanie, troška hlbšie. Úvodom chcem povedať, že vstupom, či už pána predkladateľa alebo pána kandidáta na prezidenta kolegu Osuského alebo aj z klubu Janka Mičovského, rozumiem. Aj som si myslel, aj v duchu dôvodovej správy, ktorá tu zaznela, že debata pôjde smerom k Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. A padajú tu dosť také, myslím si, výzvy alebo deklarácie o tom, že je slabá poznateľnosť histórie v národe a že mali by sme niečo s tým robiť.

    Bavíme sa o symboloch. Bavíme sa o tom, že ktoré symboly majú relevanciu a ktoré menej, alebo či sa vieme na takých my zhodnúť. Ja by som pre pripomenutie, keďže my máme najviac štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja v Európskej únii a zároveň máme obrovskú paľbu pamätných dní, skúsil asi vyčerpávajúco, dúfam, že to nezoberie veľa času, ich pripomenúť: 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky, 5. júl - Sviatok svätého Cyrila a Metoda, 29. august - Výročie SNP, 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky, 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu. To máme ako keby štátne sviatky a týchto päť sviatkov je tých najviac alebo v najvyššom rangu, na ktorom sme sa spoločensky dohodli, že sú významné z hľadiska nášho historického vývoja.

    Ďalej máme sviatky, ktorým hovoríme dni pracovného pokoja, a to je: 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi), potom tie, ktoré nemajú presný alebo majú plávajúce, ako je Veľkonočný piatok a Veľkonočný pondelok, 1. máj - Sviatok práce, 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom, 15. september - Sedembolestná Panna Mária, 1. november - Sviatok všetkých svätých, 24. december - Štedrý deň, 25., 26. december - Prvý, Druhý sviatok vianočný. Hovoríme o dňoch pracovného pokoja.

    A podľa predkladaného návrhu chce vlastne vymeniť predkladateľ práve do tejto kategórie z kategórie pamätných dní, vymeniť za sviatok, ktorý by bol oslavovaný týmto spôsobom.

    Pamätných dní máme veľa. A tu chcem aj upozorniť na to, že medzi nimi sa už nachádza oslava pána Milana Rastislava Štefánika, a je to práve 4. máj. Nenašiel som tu, či by sme potom mali dva, dva dni. Čiže my máme 25. marec - Deň zápasu za ľudské práva, 13. apríl - Deň nespravodlivo stíhaných, 1. máj - Deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, 4. máj - Výročie Milana Rastislava Štefánika, 7. jún - Výročie memoranda slovenského národa, 5. júl - Deň zahraničných Slovákov, 17. júl - Výročie deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky, 4. august - Deň Matice slovenskej, 9. september - Deň obetí holokaustu a rasového násilia, 19. september - Vznik Slovenskej národnej rady, 6. október - Deň obetí Dukly, 27. október - Deň Černovskej tragédie, 28. október - Deň vzniku samostatného Československého štátu, 29. október - Deň narodenia Ľudovíta Štúra, 30. október - Výročie deklarácie slovenského národa, čiže pristúpenie k spoločnému štátu, 31. október - Deň reformácie, 30. december - Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu.

    Čiže toto je šestnásť sviatkov, ktoré majú ako keby tú vyššiu, a potom máme tieto pamätné dni.

    Ja s vaším návrhom pre prvé čítanie súhlasiť môžem a myslím si, že v symbolickej rovine robiť s pamäťou národa, či už sa budeme venovať rôznym agendám, ktoré tu do parlamentu prichádzajú z pohľadu Ústavu pamäti národa, z pohľadu možno nastavovania osnov. A tu by som sa, tu by som sa pozastavil. Ja si myslím, Janko, že my rozšírením alebo vymieňaním sviatkov navzájom neurobíme, ak sa nezameriame na priamo vzdelávací proces. To, ako dopadla Janka, nie je, myslím si, dôsledkom toho, že by sme mali štátnych sviatkov a pamätných dní málo, alebo zle pomenovaných.

    Ja vidím dve príčiny. A prvá je, že skúsme sa na širšom historickom alebo nejakom základe zhodnúť na tom, ktoré sú tie pravé okamihy. Ja nevylučujem, že je to zrovna 28. október. Ale devalvácia, a to budú vlastne ekonómovia viacej vedieť, čím väčšie množstvo tých sviatkov, to nefunguje potom, že aj tým väčšia znalosť u nich. Ja si skôr, ja si skôr myslím, že mali by sme sa zamerať na redukciu a určiť, ktoré sú naozaj tie pamätné dni a nemať, napríklad podľa tohto návrhu by nám vznikli dva pamätné dni Milana Rastislava Štefánika, čo si tiež nemyslím, že je dobré.

    To znamená, že ale áno, pán predkladateľ, 4. máj je pamätným dňom pre Milana Rastislava Štefánika, a vy zavádzate štátny sviatok. Tak to vyčistite, ja vám k tomu podávam pomocnú ruku, možno ste si to nevšimli, ale vy zavádzate, chcete zaviesť dni pracovného pokoja, alebo teda medzi tieto, oslavu Milana Rastislava Štefánika. A ja osobne si myslím aj z historických dôvodov, že z hľadiska tých argumentov, ktoré uvádzate, je pre nás v kontinuite pridania sa k projektu Československej republiky zaujímavý aj dátum 30. október. Dávam to ako na zváženie, lebo to je Deň Martinskej deklarácie. A ak máme záujem o histórii sa baviť a o nejakých symboloch, možno aj toto je na úvahu. Ja len hovorím, že tomuto by mohla predchádzať nejaká diskusia, ktorá by nás neprekvapovala už priamo v pléne parlamentu, ale že či je ten 28. október alebo nejaký iný a či by napríklad nebolo to, ten dátum, ktorý zavádzate vy z hľadiska oslavy Milana Rastislava Štefánika, dôležité je, že by sme mali jeden a ten konkrétny deň. Nerozlišovať medzi pamätným dňom a štátnym sviatkom alebo dňom pracovného pokoja, ale bolo by tomuto nášmu významnému štátnikovi aj z hľadiska toho, že ktorý je ten Štefánikov deň, tak sa dohodnúť na jednom. A podľa mňa by sme urobili dosť tomu a možno aj ja by som bol veľmi nápomocný tomu, aby sme sa dohodli, či ich nie je trošička veľa, tých sviatkov, a či by sme sa nemali zamerať na tie, na tie najpodstatnejšie.

    Zmena učebných osnov, zmena toho, akým spôsobom je spoločnosť nastavená, je veľmi dôležitá. Možno aj pod tým heslom, že ak národ, spoločenstvo zabudne svoju históriu, tak bude a je nútený ju vždycky prežívať znova. A preto si myslím, že vítam vašu iniciatívu, že ste otvorili tú tému, a myslím si, že zamerať sa presne na tie podstatné časti našej histórie a dohodnúť sa na širokom spektre, aby mohlo prísť k tomu snu, ktorý tu povedal Janko Mičovský, aj pán kolega Osuský, že cez politické spektrum sa toto odhlasuje, je podľa mňa len predpokladom toho, že pobavme sa o tom, vyčistime to a určime si, ktoré tie dni sú z hľadiska našej histórie naozaj podstatné, aby sa s tým cítili komfortne všetky zložky spoločnosti, štátotvorný národ, menšiny, akékoľvek a podobne, a môžme ísť na ten moderný a európsky princíp, kde ten priemer okolo desiatich sviatkov, tak to vychádza z tej dvadsať osmičky, by nebol devalvovaný množstvom, na množstvo 16 plus obrovské množstvo pamätných dní. Sme v tomto naozaj na špici Európskej únie. Momentálne myslím, že so Španielskom sme dvaja, ktorí majú takéto množstvo pamätných dní, respektíve štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja.

    Toľko...

  • Reakcia predkladateľa.

  • Vnímaj to, pán navrhovateľ, ako podanú ruku, nie ako nejakú prehnanú kritiku. A mám pocit, že tuná naozaj nie je nejaká politika, ani nič iné, len to, že rád by som otvoril možno na širšom fóre, aj keď vyzerá to, že z hľadiska situácie, ktorú v krajine máme, sú toto nie tie témy, ktoré by hýbali davmi, ale predsa len treba sa im venovať. A tá pomocná ruka bude trvať aj v následnom období, aj keď by náhodou plénum tento návrh ako celok nepodporili. Ak by áno, tak v druhom čítaní možno len pre nejakú čistotu, dúfam, že bude ochota vyčistiť tie dni medzi pracovným pokojom a podobne, aby Milan Rastislav Štefánik mal venovaný jeden svoj deň, aby bol jasne identifikovaný.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Mičovský a Poliačik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Oceňujem nové pohľady, ktoré vniesol do tejto témy pán poslanec Viskupič, a budem sa venovať iba jednej veci, ktorá sa mi zdá ako najdôležitejšia v tom, čo povedal. Či Martinská deklarácia alebo 28. október, to možno nie je také dôležité. Ale to, čo si povedal, to sa mi páčilo, a to chcem podpísať, že žiadnym deklarovaním štátneho sviatku ešte nevytvoríme v našej spoločnosti alebo v detských hlavách to, že sa úcta k našej histórii bude považovať za vysokú a že to bude stále lepšie a lepšie s našou výchovou. Tu je potrebné, aby sme naozaj sa pokúsili byť príkladom. A preto stále sa vrátim k tomu, čo som už povedal od toho pultu, skúsme byť tým príkladom. Skúsme ukázať, že táto téma je nám natoľko svätá, natoľko dôležitá, natoľko nenáročná z pohľadu ekonomiky a natoľko bezbolestná, že ukážme ten vzor aj tým, že zanechajme na chvíľočku tie boje, kto má lepší ekonomický cit pre obyvateľov, kde ozaj treba veľa zvažovať a veľa diskutovať, a zhodnime sa, ešte raz hovorím, v tomto predvianočnom čase, na tom, že toto vieme urobiť ako práve príklad toho, že hoci zápasíme na politickom bojišti o rôzne ciele a koristi a snažíme sa občanovi pomôcť rôznym spôsobom, zmocnenie sa problémov dneška, ale toto je vec, na ktorej sa zhodneme. Bol by to celkom pekný symbol.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Treba povedať, že my sme, bohužiaľ, v smutnej situácii, keď sme si polovicu rozhodovania o štátnych sviatkoch nechali vytrhnúť z rúk a tým, že sú prikryté Vatikánskymi zmluvami, tak jednoducho o nich, s nimi nemôžeme robiť nič. To, keby sme mohli, tak tam by sa dalo rozprávať o tom, že môžeme výrazným spôsobom znížiť počet štátnych sviatkov, a potom by bol priestor napríklad aj pre tento sviatok, ktorý by sa nemusel zamieňať za jeden, ktorý by sa dal doplniť, a dali by sa vyškrtnúť možno dva alebo tri, či už svetské alebo kresťanské sviatky, podľa toho, aká by bola celospoločenská dohoda. Bohužiaľ, túto rozhodovaciu právomoc sme si nechali nezmyselne z rúk zobrať, takže sa musíme baviť iba o tom, o tej menšine štátnych sviatkov, ktoré sa teda viažu k slovenskej histórii, o ktorej sa tu dnes celý čas rozprávame.

    Čo sa týka vzťahu sviatkov, histórie a osvety o histórii medzi mládežou, tak prvoradým neduhom je ešte stále živenie mýtov. Keby sme sa postavili naozaj k slovenskej a slovanskej histórii čelom a neživili mýty, symbolom jedného z nich je napríklad Svätoplukova socha na Bratislavskom hrade, ktorá rozpráva o starých Slovákoch, tak by to tiež pre naše deti v budúcnosti mohlo znamenať výrazné zlepšenie ich vzťahu k našej histórii. Takže nielen zavádzaním sviatkov a symbolickými gestami, ale poctivým prístupom k histórii vo vzdelávaní detí by sme dosiahli viacej ako rozpravou o tom, či dvadsiateho ôsmeho alebo tridsiateho. Aj keď uznávam, ten exkurz dnes bol prínosný aj pre mňa.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som možno tromi vetami. Áno, súhlasím s tým, že niektoré, do niektorých sviatkov. Ale keď hovoríš o štátnych sviatkoch, tam je len sviatok svätého Cyrila a Metoda. A myslím si, že on má dostatočnú spoločenskú objednávku na to, aby sviatkom štátnym ako taký zostal. A vôbec nemám ambíciu sa do tohto nejakým spôsobom púšťať. Sú ostatné, ktoré možno pod, s tým konkordátom súvisia, ale medzi nimi sú 24., 25., 26. december, ale to asi tiež nebudeme spochybňovať. A jediná debata, ktorá sa spustila ohľadom toho, to bol 15. september, Sedembolestná panna Mária. Všetko ostatné sú pamätné dni, ktoré nemajú tú, že ľudia sú doma, alebo tak mám jednoducho povedať. Ale pre mňa z tej debaty je zaujímavý moment, že skúsme si ich stanoviť, aj tie svetské alebo sekulárne, alebo akokoľvek ich nazveme, tak, aby skutočne niečo reprezentovali, pretože tu má predkladateľ za to, že 1. september ako štátny sviatok s najväčšou tou spoločenskou hodnotou je deň Ústavy Slovenskej republiky a ten by rád vymenil za iný sviatok, v tomto prípade Milana Rastislava Štefánika. A ten 1. september býva už aj tu za ten čas, čo sedím, ale aj pred tým, ako keby spochybňovaný a podobne.

    Ja chcem iba na záver povedať jednu vec. Možno pani poslankyne, páni poslanci si všimli také panely, keď vchádzajú do práce sem. A tie panely z hľadiska vývoja si nevšimli 17. november. To je pre mňa obrovský faul, že medzi tabuľami od vzniku nie je 17. november.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči, zaujmite stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem. Len stručne skúsim zhrnúť to, čo bolo povedané, malú reakciu na niektoré veci.

    Pán poslanec Jasaň už odišiel, ale napriek tomu to musím povedať. Ja som tiež veľmi rád, že pán Bohunický vtedy pred rokmi predložil ten návrh a že v rámci kompromisu sa dohodlo aspoň to, že tento deň je pamätným dňom. Predstavte si, že on nebol ani pamätným dňom. Deň, vďaka ktorému tu sme, nebol ani pamätným dňom. Je smutné, že neustále, veď aj dnešná debata, aj keď sa to postupne obrusuje, ukazuje, ako ťažko sa vieme stotožniť a jednotne zaujať postoj k našej vlastnej histórii. A preto je to tak dlho trvajúce.

    Ale nie je to neúprimný návrh. To určite nie. Viete, kedy som ja prvýkrát tento návrh verejne prezentoval? Dajte si do Googlea, keď to chcete vedieť, Kaník navrhuje 28. október za štátny sviatok, a vyskočí vám rok 2002. Rok 2002, kedy som prvýkrát ešte ako predseda Demokratickej strany hovoril, a nájdete si článok zo SME, ktorý o tom hovorí, že tento deň treba vyhlásiť za štátny sviatok. A odvtedy je to naozaj cyklus, ktorý sa opakuje. Ako minister som to predkladal na vláde. V parlamente sa to tu objavilo viackrát. Takže. Ale to nie je podstatné, to nie je podstatné, podstatné je, aby sme sa už k tomu dopracovali. A keď to bude len trošku možné, nie až keď bude 100. výročie vzniku prvej Československej republiky. Teraz bolo deväťdesiate piate. Naozaj, lebo raz sa k tomu dopracujeme, je to naozaj ten počiatok dnešnej štátnosti. Keby... A preto som to hovoril, a aký je významný zástoj Milana Rastislava Štefánika, na ktorom sa všetci alebo väčšinovo s veľkým náskokom zhodli, že to je najväčší slovenský politik v dejinách Slovenska alebo aj Československa, pretože tam už tie korene siahajú. Neboli by sme pod týmto znakom tu v tejto sále (vystupujúci sa obracia dozadu a ukazuje naň), keby Štefánik neurobil to, čo urobil, keby nespravil tie kroky, ktoré otvorili potom cestu Masarykovi, Benešovi a ďalším k uznaniu ideí vzniku Československa.

    Nebola to ľahká cesta, bola to veľmi komplikovaná cesta. A táto cesta otvorila, utvorila priestor pre to, aby sme tu dnes aj o tom hovorili. Takže nie je to žiadny špecifický ťah, ktorý som si teraz zvolil, ale naozaj je to téma, ku ktorej sa vraciam a vracať budem. A ja viem, že dneska aj občania niekedy, keď sa na toto budú možno pozerať, sa budú čudovať, či toto nám dá viac chleba, alebo bude elektrika lacnejšia, ale aj tieto veci...

  • Je tu nejaký mobil zabudnutý a bzučí práve, Jofo.

  • . Aj tieto veci sú dôležité. Netreba naozaj, netreba sa venovať len neustálemu hádaniu o rozpočte, o číslach, ale aj tá historická pamäť, aj duchovno, aj bez toho duchovna nenaplníme všetko, čo ľudia k životu potrebujú.

    To, čo kolega Viskupič hovoril, zdôrazním, aby nedošlo k mýlke, v žiadnom prípade nenavrhujeme rozšírenie počtu štátnych sviatkov. To, že ich je veľa, je fakt, ale aj po schválení tohto návrhu zákona zostane presne rovnaký počet štátnych sviatkov. A to, že štátne sviatky je zložitá, citlivá vec, veď to vieme všetci. Aj súčasná vláda uvažovala a chcela zúžiť počet, znížiť počet štátnych sviatkov, lebo áno, je to pre ekonomiku drahé, ale úprimne si povedzme, to nie je práca pre opozičný poslanecký návrh. To je práca pre vládu a je to citlivá vec, ktorá bude sa rodiť veľmi ťažko, raz keď sa už nejaký sviatok schváli, tak už je to veľmi ťažké robiť v tom nejaké zmeny. Aj keď sa pripájam k tej úvahe, že áno, bolo by dobré, keby sme tých štátnych sviatkov mali menej, ale je jednoznačná pravda, že štátny sviatok je viac ako pamätný deň a je viac aj vo vnímaní ľudí. Keby nebolo SNP štátnym sviatkom, čo myslíte, koľkí z našich občanov, najmä mladej generácie, by ešte vnímali, že takýto deň je pamätným dňom, keby to bol len pamätný deň? Keby 17. november nebol štátny sviatok, čo myslíte, koľkí by vedeli, že vôbec nejaký 17. november bol? Ani dnes to už pomaly nevedia. A súhlasím, že je to problém školského systému, školskej výchovy, výuky dejepisu. A to sa týka všetkého. Ale o tom tu dnes nedebatujeme. A práve keď chceme pomôcť tomu, aby so zmenilo aj tým, že povýšime niektoré kľúčové míľniky tým, že ich vyhlásime za štátny sviatok, dáme impulz k tomu, aby sa zmenil prístup aj v školách, aj pri výuke dejepisu a že naozaj budeme deťom a mládeži a všetkým vlastne občanom republiky odkazovať, že štátne sviatky, k čomu sa my viažeme, odkiaľ sme prišli a čo sú míľniky našej histórie, keďže tie míľniky boli všelijaké, dobré, zlé, veľké, malé. Ale k tým pozitívnym sa máme viazať, tam máme, k tomu sa máme odvolávať a z toho potom môžme odvíjať aj našu budúcnosť.

    Štvrtý máj je pamätným dňom, pamätným dňom smrti Milana Rastislava Štefánika. Ale ako tu bolo povedané, oslávme jeho dielo, vzdajme úctu jeho dielu, to je to dôležité Pretože áno, Milan Rastislav Štefánik bol veľký politik, bol zaujímavá osobnosť z medzinárodného pohľadu. Ale koľkí ľudia vedia, že je kľúčovou osobnosťou pri vzniku Československej republiky? Vzdajme úctu jeho dielu. On nie je významný preto, že bol dobrý astronóm, že v Polynézii spravil observatórium a bol vyslaný francúzskou vládou, nie preto, že bol generálom francúzskej armády.

  • Reakcia z pléna.

  • Aj to boli všetko súčasti jeho osobnosti. Ale to, prečo je pre Slovensko, pre slovenských občanov tou politickou osobnosťou č. 1, je práve jeho politické dielo. A politickým dielom vzhľadom k tomu, že jeho život bol ukončený tragickou smrťou predčasne, ale je vrcholnou, dielom je vznik štátu. Keď niekto založí štát, či to je jeden alebo viac ľudí, urobia, to je vec, ktorá je obrovského významu. A keď ten štát je založený pred deväťdesiatimi piatimi rokmi a z toho štátu, vďaka tomu štátu, tak ako tu bolo povedané, kolega Osuský to veľmi dobre popísal, v rámci tohto štátu sa vytvorili predpoklady na to, aby Slováci nezanikli ako národ. Aby sa nestali naozaj národnostnou menšinou obývajúcou hornaté oblasti Horného Uhorska, ale aby to bol sebavedomý, vzdelaný, moderný národ. Predpoklady na toto vytvorila Československá republika. A preto by sme si to mali uvedomovať. A vyhlásiť ho za štátny sviatok je nesmierne dôležité.

    Aj Martinská deklarácia, ako som hovoril v tom historickom exkurze, je veľmi dôležitá. A je dôležitá najmä v tej väzbe, že jej účastníci nevedeli o tom, že dvadsiateho ôsmeho, dva dni pred tým bol vyhlásený Československý štát v Prahe, a napriek tomu sa prihlásili k tomu, že chcú byť súčasťou Československého štátu. To hovorí o samostatnom a bez akéhokoľvek nátlaku alebo lobingu vykonaného rozhodnutia reprezentantov vtedajšieho slovenského národa. To je veľmi významné. Ale keby nebolo toho 28. októbra, tak Martinská deklarácia by len zostala deklaráciou. Nič by z toho historického nevzniklo. Bola by len nejakým ďalším politickým aktom. Ale štát vznikol na základe mnohoročných zahraničných aktivít, politických, vojenských, Milana Rastislava Štefánika, Masaryka, Beneša a ďalších ľudí.

    Na záver tohto, aby som ešte podčiarkol, ešte jeden citát k tomu, čo sa tu, lebo naozaj dobré je siahnuť k histórii. Povedzme si, pretože tento sviatok úplne úmyselne navrhujeme, aby sme nazvali Dňom úcty k dielu Milana Rastislava Štefánika, aby sme podčiarkli túto jeho zásluhu, tak vám prečítam, čo o ňom povedal Edvard Beneš, ktorý spomína na Milana Rastislava Štefánika ako na výnimočného člena Československej národnej rady, ktorý, citujem: "Reprezentoval živel slovenský, pracoval stále, vytrvale, do úmoru. Nemal zmysel pre prácu pomalú. Nevedel vysedávať v kancelárii, pripravovať podklady. Zriedkakedy niečo napísal. Pôsobil skôr živým slovom. Prešiel všetky spojenecké krajiny ako meteor a na svojich cestách získal mnoho priateľov. My ostatní sme išli za ním." My ostatní sme išli za ním, opakujem. "A takto ním už dotknutú pôdu sme spracovávali, jeho apoštolskou prácou narýchlo získaných ľudí sme podchytávali a ich sympatie menili v presvedčenie. Bol v ňom kus génia, ako býva v intuitívnych ľuďoch. Vplyv svojich priateľov dokázal dobre využiť pre naše politické ciele. Milan Rastislav Štefánik je jednou z veľkých postáv našej národnej revolúcie."

    Pri týchto slovách by sme mohli skončiť a vyzdvihnem z nich možno jedno slovo: nemal rád prácu pomalú. Diskutujeme o tom, či tento sviatok áno, či nie, už minimálne desať rokov. Vždy sa dá vyhovoriť, ako aj dnes počas rokovania pri iných zákonoch, treba systémové riešenie, treba sa na to pozrieť komplexne, to je vždy najlepšia výhovorka k tomu, ako niečo neurobiť. Držme sa toho, čo nám aj v tomto citáte Milan Rastislav Štefánik odkazuje: konajme! Konajme, pretože demokracia nie je len hovoriť, ako tiež hovorí Milan Rastislav Štefánik, ale riešiť problémy. A ja dopĺňam: a posúvať veci dopredu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Árpáda Érseka, Bélu Bugára a Lászlóa Sólymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 765, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 752.

    Dávam slovo poslancovi Árpádovi Érsekovi, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

    (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Arpáda Érseka, Bélu Bugára a Lászlóa Sólymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 765.)

  • Ďakujem za slovo. Vážená Národná rada, vážená pani podpredsedníčka, chcem povedať, čo tu neodznelo, a potom v náväznosti predložím tento náš poslanecký návrh. Že zabudli ste povedať, že Štefánik chodil rok do školy v Šamoríne, a preto, aby sa naučil maďarsky. A je to fakt.

    A teraz idem naspäť k tejto veci, čo sa týka toho celého, v súvislosti s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelaní, školský zákon, skupina poslancov MOST-u - HÍD predkladá poslanecký návrh zákona a jeho zmenu.

    Slovenská republika patrí ku krajinám pomerne s rôznorodou národnostnou štruktúrou obyvateľstva, pričom všetkým z týchto menšín právny poriadok Slovenskej republiky garantuje celý rad osobitných práv. Národnostné zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky sa premieta aj do výchovno-vzdelávacieho procesu a to najmä v súvislosti s uskutočňovaním výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach v jazyku národnostných menšín. Novela, ktorú predkladáme, zachováva pôvodnú koncepciu, sústavu škôl a školských zariadení v Slovenskej republike, ako aj súčasný systém fungovania výchovy a vzdelávania detí a žiakov v týchto školách a školských zariadeniach.

    Navrhované zmeny sa týkajú osobitostí výchovy a vzdelávania detí, žiakov v jazyku národnostných menšín ako ich základného ústavou garantovaného práva. V zmysle uvedeného medzi základné ciele, princípy výchovy a vzdelávania sa explicitne dopĺňajú princípy a ciele, odzrkadľujúce osobitosti výchovy a vzdelávanie detí, žiakov patriacich k národnostným menšinám.

    O čo hlavne ide? Za účelom zefektívnenia práce pedagogických zamestnancov navrhujeme úpravu vedenia pedagogickej dokumentácie škôl a v školských zariadeniach, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelanie v jazyku národnostných menšín, navrhujeme úpravu používania geografických názvov v učebniciach, v učebných textoch, v pracovných zošitoch, ktoré sa používajú pri vzdelaní v jazyku národnostnej menšiny. V súvislosti so zmenou, ktorú zavádza predpokladaná novela školského zákona ohľadom jazyka, ktorým sa má viesť vnútorná pedagogická dokumentácia, t. j. v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ide o to, aby nemuseli suplovať učitelia tie výkazy, ktoré môžu byť písané napríklad v jazyku národnostnej menšiny, aby nemuseli písať aj slovensky a v jazyku národnostných menšín. A v súvislosti s úpravou používania geografických názvov v učebniciach, tu veľmi krátko vysvetlím, keď v začiatku citátu je napísané v zátvorke povedzme Bős - Gabčíkovo, aby to nemuselo pri každom znovu opakovanom názve byť vypísané aj slovensky práve preto, lebo sa jedná o učebnice, ktoré používajú žiaci v národnostných školách, vlastne v školách národnostnej menšiny. To je zhruba k tomuto zákonu zmeny všetko.

    Ďakujem pekne.

    A ešte, dovoľte, jednu chybu som, tento zákon by mal byť, právoplatnosť v roku, keď sa príjme, od 1. 7. 2014. Tam je chyba v tom texte, tam je písané 2013.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Martinovi Froncovi.

    Nech sa páči, pán poslanec. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená kolegyňa, alebo, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Árpáda Érseka, Bélu Bugára a Lászlóa Solymósa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 765, a to ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 110 z 22. októbra, pardon, 22. novembra 2013 a podal spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonnej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 752 zo 7. novembra roku 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Zároveň konštatujem, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Za gestorský výbor v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem určiť výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka, skončil som, ďakujem a prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete ešte niečo dodať? Nie, ďakujem pekne.

    Vy ako spravodajca? Nech sa páči, máte ako spravodajca sa vyjadriť k rozprave.

    No, nech sa páči.

  • Len veľmi krátko. Ja si myslím, že sú tam viaceré ustanovenia, o ktorých treba diskutovať, ktoré, len uvediem jeden príklad, či školský vzdelávací program má byť interný predpis školy alebo či má byť predpis, ktorý bude uvádzaný jak v štátnom jazyku, tak v národnom jazyku. Ja sa domnievam, že toto sú štandardné otázky, ktoré by sme mali v druhom čítaní rozhodne podrobne prerokovať, ale za podstatné pokladám prerokovanie vo výboroch k týmto veciam. Čiže tak ako som povedal, odporúčam, aby sa predmetný návrh zákona prerokoval v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Poliačik. Aha, takže toto bolo, to znamená, že prerušujeme rokovanie o tomto bode programu. A s procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Poliačik.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dávam procedurálny návrh, aby sme rozpravu k bodom 52 a 53, k tlačiam 766 a 767, spojili, keďže ide o ústavný zákon a naň nadväzujúcu legislatívu, ktorá je vecne zhodná, a máme toho istého predkladateľa aj toho istého spravodajcu pri týchto bodoch, tak považujem za efektívnejšie spojiť rozpravu k týmto dvom bodom. Dajte o tom, prosím, hlasovať, alebo požiadajte o všeobecný súhlas.

  • Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takouto požiadavkou. Áno. Ďakujem, takže spájame rozpravu k tlači 766 a 767.

    Takže pristúpime k návrhu poslanca Petra Osuského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona má tlač 766, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 741.

    Dávam slovo poslancovi Petrovi Osuskému, ktorý prednesie návrh ústavného zákona, a zároveň teda budeme hovoriť aj o prvom čítaní návrhu pána poslanca Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

    Tento návrh zákona je uverejnený ako tlač 767, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom bol v rozhodnutí č. 742.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Osuský, uveďte tieto dva návrhy zákonov.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 766,

    a

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, tlač 767.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, predoslal by som tento návrh zmeny ústavy tým, že nesúvisí nijako s mojou kandidatúrou na úrad prezidenta republiky. Je na prvý pohľad zrejmé, že si, keby som sa ním stal, beriem doteraz zvykovo zaužívanú právomoc. Chcem povedať, že i ako občan na ulici, ako nepolitik som mal vždy zásadný postoj k otázke amnestií. Rád by som povedal, že nebol ovplyvnený konkrétnymi amnestiami. Domnievam sa, že v systéme, ktorý je demokratický, v systéme, ktorý nepozná politických väzňov a iných väzňov svedomia, v systéme, ktorý je teda demokraciou, by sme sa mali domnievať, že ten systém má i spravodlivé súdnictvo.

    Keď dochádza k historickým prelomom medzi totalitnými režimami porušujúcimi ľudské práva a medzi demokraciou, dá sa povedať, že to je ten jediný moment, keď má teoreticky plošná amnestia politických väzňov a väzňov svedomia svoj význam, význam historický i význam praktický. Týmto návrhom zároveň vyslovujem nádej, že sa naša krajina ani jej ústava už nikdy nestane nedemokratickou, takou, ktorá by volala po potrebe plošnej amnestie týchto kategórií odsúdených. V prípadoch iných odsúdených, ktorí boli súdení v súlade so zákonom a tak aj odsúdení, sa mi vždy zdalo zvláštnym, že pri významných jubileách, štátnych sviatkov, či nástupe nového prezidenta, väčšina občanov dostane alebo nedostane jeden voľný sviatočný deň, a ľudia, ktorí na rozdiel od riadnych občanov, ktorí sa podieľajú na budovaní štátu, porušovali zákonné normy, ohrozovali svojich spoluobčanov fyzicky, ekonomicky či inak, majú dostať nie deň voľna, ale mesiace a roky slobody. Zdá sa mi to zvláštny prístup k tým, o ktorých by sme mali byť presvedčení, že si svoje tresty spravodlivo zaslúžili.

    Domnievam sa teda a aj na otázku akéhosi novinára pred časom, ktorý mi túto otázku položil, som odpovedal s hlbokým presvedčením, že tak ako občan nesúhlasím s inštitúciou amnestie ako plošnej milosti, by som ju nikdy vo svojom úrade za nijakých okolností nevyužil.

    Netušil som, že mám v tomto zmysle zrejme podobný postoj ako človek, s ktorým sa zďaleka nestotožňujem a ktorý je toho času prezidentom Českej republiky. Ako viete, Miloš Zeman pred nedávnom odovzdal a zriekol sa tejto právomoci, samozrejme za svoju osobu.

    Ja si dovolím ísť vo svojom návrhu ďalej. Samozrejme je vecou diskusie, či si myslíme, že tento monarchický prežitok máme udržiavať, ale bude dobré, ak sa o tejto veci aspoň začne diskutovať. Tento inštitút má skutočne základ v kráľovskej milosti, ktorá sa mi zdá v demokratických podmienkach jednoducho prežitkom. Voľba alebo nástup, korunovácia nového panovníka bola už oddávna spájaná s najrôznejšími oslavami, ktoré sa mali dotknúť i prostého ľudu, na ktorom panovník stál, niekedy doslova na tom ľude, a tak z fontán či kašien tieklo víno a rozdávali sa koláče z bielej múky. Dostávali ich riadni občania. Tí menej riadni boli vpletení do kolesa alebo viseli na šibeniciach.

    Treba povedať, že amnestia ani v našich podmienkach demokracie si, ani u nás, kde vlastne od vzniku Slovenska nebola plošne výrazne realizovaná, ale ani v Československu či v Českej republike nezískala sympatie občanov. Tá ostatná v Českej republike, ktorú udelil končiaci prezident Václav Klaus napĺňa vo svojej realizácii to, čo pri súčasnej konštrukcii amnestie je možné a, poviem otvorene, hrozí.

    Súčasná konštrukcia amnestie vzhľadom na jej plošnosť vytvára priestor pre zakrytie niekedy možno cieleného individuálneho omilostenia jednej alebo viacerých osôb, konkrétnych osôb, zakrytie pláštikom plošnej amnestie. Nechcem pánovi prezidentovi Klausovi vonkoncom nič podsúvať a nie je to ani moja úloha, ani moje postavenie mi to nedovoľuje. Domnievam sa ale, že takéto amnestie nemajú reálne odôvodnenie.

    Musím tiež povedať, neľahko sa niekedy usvedčujú a dokazujú, dokazujú trestné činy a usvedčujú ich páchatelia, a deje sa tak s nasadením síl orgánov, ktorých prácu plošná amnestia môže znehodnotiť.

    Ďalšou vecou je, že ak sme presvedčení, že obvinení boli odsúdení zaslúžene, tak ich predčasný návrat, možno v malom percente, ale predstavuje tiež riziko pre slušných občanov, ohrozením týchto recidívou amnestovaných páchateľov.

    Rozhodne je nedôvodné, aby sa amnestia mohla, možno by niekedy k tomu bol sklon, vysvetľovala ako riešenie problému preplnených ústavov nápravnej výchovy. Ak štát potrebuje ľudí, ktorí porušujú zákony, izolovať od spoločnosti, je potrebné tento problém riešiť inak, ako tým, že iných prepustíme.

    Treba povedať, že súčasná konštrukcia amnestie nedokáže zabrániť amnestovaniu zločincov, odsúdených i za ťažké zločiny. To, že zatiaľ v dejinách Slovenskej republiky po roku ´93 nedošlo k využitiu inštitútu amnestie v takom meradle, ktoré by znamenalo plošné ohrozenie bezpečnosti občanov, neznamená, že by takáto situácia za danej konštrukcie nemohla nastať.

    Predložený návrh amnestie samozrejme rešpektuje potrebu ústavného nástroja na odstránenie tvrdosti zákona v podobe individuálnej milosti, ktorá ostáva nepochybne zachovaná. Som presvedčený, že v prípade matky a manželky roky týranej agresívnym opilcom, ktorá tohto v sebaobrane alebo v obrane svojich detí sotí tak, že on zhodou okolností padne na hranu pece, zlomí si spodinu lebečnú a následne zomrie, nepochybne sa tá žena dopustila zabitia, i keď neúmyselného. V takomto prípade by som neváhal s využitím individuálnej milosti a znížil i nízky trest a menovanú omilostil. Na toto všetko ale nie je potrebná plošná amnestia. Samozrejme, že táto individuálna milosť má naďalej i v demokracii, i v systéme, kde nedochádza k porušovaniu ľudských práv, stále svoje miesto.

    Návrh tohto zákona je v súlade s inými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky aj s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými sme viazaní, i právom Európskej únie.

    Tento návrh ústavy nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti, ani sociálny vplyv. Naopak, domnievam sa, že odstránením tohto prežitku urobíme dobrý a rozumný krok, ktorým zabránime jeho zneužitiu kedykoľvek v budúcnosti, kým by platila súčasná ústavná verzia.

    Toľkoto k prvému ústavnému návrhu zákona.

    A dovolím si teda po všeobecnom súhlase predložiť i druhú časť tohto kroku, to znamená úpravu Trestného zákona.

    Tento krok, táto úprava je len celkom nevyhnutným a odôvodneným krokom, ktorý je treba urobiť, ak by sme akceptovali túto ústavnú zmenu. Dôvodom predloženia je nevyhnutnosť v prípade schválenia vyššie uvedeného návrhu na zmenu ústavy, vypustiť právnu úpravu amnestie z celého právneho poriadku Slovenskej republiky, predovšetkým z trestnoprávnych kódexov, ale aj z iných zákonov, a zároveň povedie k zjednoteniu nejednotne používanej terminológie, používajúcej v niektorých predpisoch pojem "milosť", s Ústavou Slovenskej republiky, používajúcej pojem „individuálna milosť“. Predložený poslanecký návrh, ktorý si vám dovolím predložiť, má striktne technický charakter a okrem ustanovení viažucich sa na amnestiu a zmienené zjednotenia terminológie s ústavou žiadne iné zmeny ani doplnenia neobsahuje.

    I tento návrh zákona je v súlade s ústavou, zákonmi a záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a rovnako nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské, životné prostredie a informatizáciu.

    Milí kolegovia, je možné, že toto predložené otvorí diskusiu o tom, nakoľko sa v demokracii chceme vzdialiť od časov, keď sa vládlo absolutisticky, keď "štát som bol ja", ako povedal slávny francúzsky panovník, keď je štát demokratický, keď v ňom funguje súdnictvo a keď netreba plošné amnestie. Nerobíme si ilúzie o stave Slovenskej republiky na poli justície, ale napriek tomu sa domnievam, že niet takej skupiny odsúdených, ktorá by sa zasluhovala plošnú amnestiu.

    A zakončím len tým, že, dá Boh, takých nikdy v budúcnosti nebude.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Martinovi Poliačikovi, ktorý prečíta spravodajské správy k obidvom predkladaným zákonom.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Páni kolegovia, pani kolegyne, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona a naň nadväzujúceho zákona. Predmetné návrhy ústavného zákona a naň nadväzujúceho zákona boli doručené poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje ich prvé čítanie, a spĺňajú po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v paragrafoch 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona a naň nadväzujúceho zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu do tejto schôdze.

    Predseda Národnej rady zároveň vo svojich rozhodnutiach č. 741 a 742 zo 4. a 6. novembra 2013 navrhol, aby oba prerokoval ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor tiež navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor uvedené návrhy prerokoval v druhom čítaní do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Návrh zákona pod tlačou 767 tiež má prerokovať výbor pre obranu a bezpečnosť, a to do tridsať dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom predloženého návrhu ústavného zákona je vypustenie oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky udeľovať amnestiu z Ústavy Slovenskej republiky. A návrh zákona pod tlačou 766 sa predkladá v nadväznosti na tento predložený návrh, ktorého obsahom je vypustenie inštitútu amnestie s tým, že prezidentovi zostane zachovaná možnosť udeľovať individuálnu milosť.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej spojenej rozprave uzniesla na tom, že uvedené návrhy prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona aj zákon, ktorý naň nadväzuje, prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehôt na prerokovanie návrhov vo výboroch v zmysle uvedených rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 741 a 742.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte spojenú všeobecnú rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Preto pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? A hlási sa zároveň pán navrhovateľ. Hlási sa ešte niekto do rozpravy k týmto dvom zákonom? Nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, nechcel som v tom úvodnom slove hovoriť o jednej jedinej konkrétnosti, ktorú som si nechal na kratšie vystúpenie v rozprave. Neodohrala sa v dejinách Slovenska, chvalabohu, žiadna plošná amnestia, ale jedna amnestia sa odohrala. Tú amnestiu dokonca neudelil prezident, ale udelil ju človek, ktorý prezidenta zastupoval. Tá amnestia sa týkala činov spáchaných v súvislosti s únosom Michala Kováča mladšieho. A môžem povedať, že toto historické využitie tohto inštitútu je dodnes traumou aj hádam spoločnosti a slušných ľudí, ale nepochybne je traumou práva a spravodlivosti na Slovensku.

    Ja si nemyslím, že sa takáto situácia má opakovať, že nám každodenne hrozí, že sa niečo podobne hanebné odohrá. Ale napriek tomu, bez toho, "aby som slyšel trávu růst", sa domnievam, že je dobré, ak ktokoľvek nehodný, pretože ako ukazuje krátka história, i takí túto právomoc mali, nemohol inštitúciu amnestií znehodnotiť. Po nás prídu ďalší a ďalší a táto republika bude mať svojich ústavných činiteľov a bude mať svojich prezidentov a nech nimi bude ktokoľvek, dá Boh, že nebudeme musieť povedať: chvalabohu, že sme tomuto alebo tejto tú možnosť vzali. Ale i ten jediný prípad amnestie, ktorá bola tak zvláštne plošná, bola to taká malá plôška, ale tá malá plôška znamenala obrovskú hanbu a obrovskú ranu spravodlivosti, aby toto, nech už bude tým najvyšším ústavným činiteľom ktokoľvek, aby toto raz a navždy našej demokratickej Slovenskej republike nehrozilo.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie, to znamená, že vyhlasujem rozpravu za skončenú. A pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť, ale asi není k čomu, keďže len sám.

    A, pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o týchto dvoch bodoch programu.

    Pokračovať budeme prvým čítaním o návrhu poslanca Igora Hraška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 771, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 755.

    Nech sa páči, pán poslanec Hraško, navrhovateľ, uveďte návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Hraška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, tlač 771.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, zmena Občianskeho zákonníka, čo sa týka susedských vzťahov alebo vlastníkov bytov, ochrany vlastníctva bytov, vyplynula z praxe a vyplynula z podnetov, ktoré sme dostali, alebo teda, ktoré som ja dostal v rámci mojej parlamentnej práce. Preto som sa rozhodol k úprave Obchodného zákonníka tak, aby niektoré časti Obchodného zákonníka v rámci susedských vzťahov vylepšil.

    Nejedná sa o veľké úpravy, sú tam úpravy v podstate v nejakých troch častiach. Ak si prečítate znenie zákona, tak ide o jednoduchú, jednoduchú úpravu v prvej časti, kedy sa do § 127 do II. vety vkladá slovo, teda za slová "nadmieru primeranú pomerov" vkladajú slová "alebo sústavne". Vysvetlím v ďalšom. A potom aj upravujem § 687 ods. 1, čo sa týka prenajímania bytu a bytového, alebo teda bytového priestoru, aby nedochádzalo k takým záležitostiam, ako v súčasnosti dochádza, že v jednom byte sa nachádza príliš veľa podnájomníkov, teda nie tých ľudí, ktorí v tom byte majú bývať, ale tí, ktorí sú v prenajatom priestore, a je ich tam príliš veľa.

    No a v poslednej časti sa upravuje časť o spoločenstve vlastníkov bytov, kedy niektorí vlastníci bytov neplatia načas platby do fondu opráv, teda tzv. fondu opráv. A v mnohých prípadoch sa ľudia dožadujú teda, že zistiť, že kto to je, pretože potom môže dochádzať k napĺňaniu fondu opráv a vieme, že dneska sa napríklad zateplenia robia z fondu opráv, na ktorý je daný úver, ktorý sa musí potom splácať, a potom by mohli vznikať problémy. A samozrejme tento problém sa potom v neskoršom dá riešiť, pokiaľ sa vie o tom, že kto je ten vlastník, a nastúpiť ďalšie právne kroky k tomu, aby sa tento stav uviedol na pravú mieru. Takže tu v tomto, v tejto novele zákona ide len o to, aby sa zverejnili teda tí neplatiči bytov v ďalšej časti kalendárneho roka za predchádzajúci rok a vedelo sa teda o tom, že kto je tým neplatičom. Samozrejme, aby nedochádzalo k tomu, že ten dotyčný môže byť v nejakom malom omeškaní, samozrejme, toto už sa jedná o väčšie omeškanie. Takže pokiaľ si doplatí svoje resty, tak samozrejme tento zoznam neplatičov sa aktualizuje a je vyvesený len, ako sa píše, na mieste obvyklom v dome, trebárs na nejakej vývesnej tabuli.

    Takže toto sú jednoduché veci a prípadne v rozprave môžem povedať aj niekoľko príkladov, na základe ktorých bol tento zákon, alebo teda táto novela zákona pripravená.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Miroslavovi Kadúcovi.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákone ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 755 zo 6. novembra 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do tridsať dní, gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 755.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do, písomnú prihlášku som nedostala žiadnu, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    O slovo požiadal pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže možno len niekoľko príkladov, z čoho sa vychádzalo pri príprave tohto zákona.

    Ako som spomínal, cieľom návrhu zákona je priniesť opatrenia pre vyššiu ochranu vlastníkov bytov a zlepšenie susedských vzťahov. K zlepšeniu susedských vzťahov určite neprispieva situácia, kedy niekto si myslí, že bude druhým robiť zle a že tým niečo dosiahne, trebárs. No a zle môže robiť viacerými spôsobmi.

    Jeden konkrétny príklad, ktorý vlastne viedol aj k tomuto, je, že človek môže druhého suseda obťažovať neprimeraným hlukom. Samozrejme, máme stanovené normy, hlukové, ktoré sa musia dodržiavať v rámci dobrých susedských vzťahov a samozrejme v rámci spolunažívania. To znamená, že pokiaľ neprekročíte určité hladiny hluku, tak vlastne ste v norme, dodržiavate zákon, ktorý je v súčasnosti platný. Ale môže dôjsť k situácii, že ten hluk, ktorý je potrebný na prekročenie tej pomyselnej hranice, kedy už by mohol byť dotyčný postihovaný za to, že tú hladinu prekročil, tak v tej hladine, k prekročeniu tej hladiny zvuku alebo hluku nedôjde. Ale tento hluk môže trvať povedzme od rána až do večera. A v tomto prípade by sa tento hluk mohol stať obťažujúcim a naozaj, pokiaľ je to ešte hluk, ktorý je nepríjemný, tak samozrejme, je to určite obťažujúce.

    V tomto prípade zákon na tento stav nemyslel. A preto sa vlastne zakotvilo

  • Na zdravie!

  • , zakotvil vlastne aj ten paragraf, že pokiaľ ide o sústavný, alebo teda sústavné vykonávanie tohto hluku. Navrhujeme teda preto zakotviť do Občianskeho zákonníka povinnosť vlastníka veci zdržať sa sústavného obťažovania iného, ako aj sústavného narušovania pokojného bývania iného vrátane narušovania takéhoto pokojného bývania iného nad mieru primeranú pomerom.

    Nad mieru primeranú pomerom, to v podstate už zakotvené je, samozrejme, ale ide o tú druhú časť, kedy išlo o sústavnosť narušovania. Toto myslím, že rieši aj ten stav, keď sa tuná hovorilo o tom, že či v nedeľu používať kosačky alebo nepoužívať kosačky. V každom prípade, ak má niekto trávnik, ja neviem, 5 krát 8 metrov, tak to sa ešte povedzme možno zvládnuť dá, ale pokiaľ má niekto veľkú záhradu a bzúka s motorovou kosačkou pol dňa, tak to už môže byť, samozrejme, obťažujúce. A tam je už ale tá klauzula toho "sústavného obťažovania". Takže pokiaľ si niekto urobí veci rýchlo, tak v tom prípade sa nič nedeje. A pokiaľ samozrejme neprekračuje hladinu hluku, tak je to v poriadku.

    Zákon už bol pripravený a oslovila ma skupina občanov, zhodou okolností v Bratislave, v Starom Meste, kde im pred panelákom vyrástlo cvičisko psov. Nestretol som sa tuším v iných mestách s takým javom, že by cvičisko takéhoto charakteru bola vsadené priamo do intravilánu mesta. Väčšinou sa tieto cvičiská dávajú mimo mesta, aby teda nerušili nikoho, pretože psy, ktoré sa tam cvičia, štekajú, aj sú cvičení v podstate niektorí na uznanie signálov a tak ďalej, takže ten štekot tam je enormný. A samozrejme, pokiaľ je tam koncentrácia vyššia ľudí, ktorí tam chodia cvičiť psov, tak jednak jednotlivé plemená sa nemusia znášať, jednak záleží od povahy psa, potom môže dochádzať k intenzívnemu hluku práve z tohto psieho brechotu. A na sídlisku ešte sa práve ten brechot stupňuje tým, že je to uzavretý priestor a dochádza ešte aj k ozvenám.

    Takže zistil som, že tento zákon by práve vyriešil aj tento problém, pretože ide hlavne o narušovanie teda toho obťažovania tým, že niektorí psičkári aj tak, teda napriek tomu, že tam sú stanovené nejaké časy pobytu na tomto skúšobnom cvičisku, tak nedodržiavajú tieto časy a stáva sa teda, že tie psy tam štekajú, najmä vo večerných hodinách a veľmi intenzívne, a už je to pre niektorých obťažujúco. Takže obyvatelia tejto bytovky sa mňa obrátili a povedal som im, že teda je to, táto novela zákona by mala riešiť aj tento problém.

    Ďalší problém, ktorý sa rieši týmto, touto novelou občianskeho zákona, Občianskeho zákonníka, je prenajímanie bytov ďalším osobám. Je možnosť práva prenajímateľa bytu požadovať, aby v byte žil len taký počet osôb, ktorý je primeraný veľkosti bytu a nebráni tomu, aby všetky osoby mohli riadne užívať byt a žiť v hygienicky vyhovujúcich podmienkach. Stávalo sa, že majiteľ bytu prenajal niekomu ďalšiemu tento byt na, prenajal byt na používanie a zrazu sa teda okrem jedného človeka do toho bytu nasťahovalo ďalších niekoľko osôb. Ešte povedzme, samozrejme, záleží od veľkosti bytu, ale predstavme si trojizbový byt, kde sa naraz zrazu vyskytuje povedzme šesť, sedem, prípadne viac osôb. V prípade detí je to dosť predstaviteľné, pretože tam ani veľký problém nie je, pretože v jednej izbe tri deti sú bežné aj v bežných domácnostiach. Ale skôr sa tu jedná o dospelé osoby a najmä povedzme o robotníkov, ktorí môžu mnohokrát vytvárať aj nejaké nepríjemné prostredie, ale môže sa jednať aj o iné skupiny osôb, kedy vlastne týchto osôb je v byte naozaj neprimerane veľa a jeden byt okupuje povedzme aj 12 osôb. A už dospelých osôb. Je to naozaj veľa. Pamätám si to ja zo svojich začiatkov, keď som začal pracovať tu v Bratislave, bývalo nás šesť v prenajatom byte. Samozrejme, všetko bolo v poriadku a problémy vždycky nastávali trošku ráno, keď sme odchádzali do práce, vystriedať sa práve v rámci hygieny v sociálnych zariadeniach. Ale režim sa našiel a dalo sa to vydržať. Každý prichádzal a, odchádzal ráno, prichádzal až večer, takže do toho bytu sa chodilo naozaj len spať. Takže nebol to až taký problém.

    Ale máme tu určitú skupinu osôb, ktorá, ktorej nevadia takéto zvláštne podmienky a mnohokrát obťažujú aj iných užívateľov bytov, alebo hlavne majiteľov bytov. Ako som spomínal, jedná sa skôr o prenajaté byty, takže nejedná sa o rodinu trebárs, ktorá má viacero, viacpočetnú rodinu, ktorá má viacej detí. Takže nejedná sa skôr o takéto stavy, ale skôr sa jedná o to, že keď sa prenajíma byt, aby sa tam nenasťahovalo príliš veľa obyvateľov, aby tie hygienické podmienky naozaj ešte boli znesiteľné.

    Návrh zákona na základe podnetov verejnosti tiež riešil aj problematiku neplatičov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Účelom navrhovaného zverejnenia zoznamu neplatičov je zvýšenie odvádzania preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, urýchlenie úhrady nedoplatkov a tiež preventívna funkcia. V dôsledku prijatia tejto právnej úpravy by sa zefektívnila prevádzka údržby a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva, ako aj obnova, modernizácia a rekonštrukcia domu a podobne. Táto časť novely zákona nemá teda represívny charakter, ale skôr preventívny charakter. To znamená, že ľudia, keď si budú vedomí toho, že ich mená budú zverejnené na tej pomyselnej tabuli, v tomto prípade to môžme nazvať aj tabuľa hanby, tak si budú svoje záväzky určite uhrádzať v stanovenom čase. Samozrejme môže sa stať, že niekto sa dostane do ťažkej situácie alebo do ťažšej, príde o zamestnanie, zrazu mu vzniknú nejaké nedoplatky. Ale situácia sa môže riešiť. Je tam tá lehota naozaj dosť veľká, pretože až k polroku budúceho roka sa vlastne zverejňujú neplatiči za predchádzajúci kalendárny rok. To znamená, že tam medzitým môže dôjsť aj k vysporiadaniu všetkých týchto náležitostí a tým pádom tá tabuľa hanby, pomyselná, ani nemusí byť. V konečnom dôsledku tí, ktorí sa ocitnú na tej tabuli, tak zase, aby bolo takou výstrahou pre nich, že tam budú zverejnení, že sú neplatičmi. No a pokiaľ vieme, že tam je viacero mesiacov nedoplateného, tak môže dôjsť aj k istým právnym úkonom s užívaním bytu zo strany spoločenstva vlastníkov bytov.

    Takže naozaj veľmi jednoduché a vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, netreba sa mi ani vyjadrovať k nejakým ďalším bodom v dĺžke zlučiteľnosti.

    Takže sú to naozaj veľmi jednoduché veci, ktoré riešia aktuálnu situáciu a pomôžu určite mnohým občanom a obyvateľom Slovenska. A myslím, že táto novela by mohla aj zlepšiť do budúcnosti susedské vzťahy práve preto, že by nemalo už na základe tohto dochádzať k obťažovaniu navzájom sa susedov. Takže to je všetko.

    Ďakujem vám za pozornosť a budem sa uchádzať o podporu tohto zákona.

  • Pán poslanec, na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Pán navrhovateľ? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán Érsek, máte procedurálny?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Dovolil by som si požiadať Národnú radu, aby sme spojili 55-ku a 56-ku, to znamená tlač 784 a 785, rozpravu, pretože sú blízke. Všeobecný súhlas.

  • Áno. Takže je všeobecný súhlas na to, aby sme prerokovali tieto návrhy zákonov spoločne? Ďakujem.

    Takže budeme pokračovať prvým čítaním návrhu poslancov Gábora Gála, Árpáda Érseka, Eleméra Jakaba na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Tlač je uvedená pod č. 784. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 762.

    A rovnako pristupujeme k prvému čítaniu o návrhu poslancov Gábora Gála, Árpáda Érseka, Eleméra Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

    Návrh tohto zákona má tlač 785. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 763.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Árpádovi Érsekovi, aby oba návrhy uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Arpáda Érseka a Eleméra Jakaba na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 784,

    a

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Arpáda Érseka a Eleméra Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, tlač 785.)

  • Ďakujem za slovo. Vážená Národná rada, vážená pani podpredsedníčka, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti s predkladanou novelou zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a v znení neskorších predpisov a novela zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že predkladané návrhy spolu súvisia, dovoľte mi, aby som ich uviedol naraz.

    Účelom predkladanej novely Ústavy Slovenskej republiky je doplniť do čl. 129 novú právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní a rozhodovaní o sťažnostiach pre neústavnosť alebo nezákonnosť výsledku miestneho referenda.

    Účelom druhého predkladaného materiálu, ktorým je návrh o zmenu doplnenia zákona č. 369/1993 Z. z. o obecnom zriadení, je zakotvenie výlučného práva obce rozhodovať o určení alebo zmene svojho názvu, ako aj o zrušení, rozdelení alebo zlúčení obce formou obligatórne vyhláseného miestneho referenda, ktorého platné výsledky budú pre orgány obce, ako aj pre iné štátne orgány právne záväzné.

    Oba predkladané návrhy zákonov týmto reagujú na situáciu, ktorá vznikla po tom, ako vláda Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. 612 zo dňa 16. októbra 2013 vyjadrila svoj nesúhlas s návrhom obce Tešedíkovo o zmenu názvu obce na Pered napriek tomu, že zmena názvu obce bola predložená výsledkami platného miestneho referenda obyvateľov tejto obce. Nesúhlas vlády Slovenskej republiky s touto zmenou tak zabránil obci zmenu názvu uskutočniť a znamenal pre obec a jej obyvateľov výrazný zásah do ich výlučnej samosprávnej pôsobnosti.

    Jedným z nositeľov samosprávnej pôsobnosti oprávneným rozhodovať o určení a zlúčení, rozdelení, zrušení alebo zmene názvu obce sú jej obyvatelia, pričom rozhodujúca právomoc obyvateľov obce je v danom prípade výlučná a nenahraditeľná. Výsledok hlasovania obyvateľov obce v miestnom referende je výsledkom uplatnenia ich ústavne chránenej samosprávnej spôsobilosti, pričom platný výsledok predstavuje záväzné rozhodnutie obce o veci, ktorá bola jeho predmetom. Obyvatelia, rozhodujúci o názve svojej obce, predstavujú kvalitatívne a nepochybne aj kvalitatívne vyššiu legitimitu, než akou disponuje iný orgán obce alebo štátu vrátane vlády Slovenskej republiky. Výsledky platného referenda nemôže zvrátiť svojím rozhodnutím vláda Slovenskej republiky, ale v prípade ich neústavnosti alebo ich nezákonnosti iba nezávislý a nestranný súd.

    V čl. 2 sa novelizuje zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Novelizáciou tohto zákona je zabezpečená realizácia oprávnenia vlády Slovenskej republiky podať na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť výsledku miestneho referenda. Ak Ústavný súd zistí, že výsledok miestneho referenda nie je v súlade s ústavou alebo zákonmi, nálezom zruší dopadnutý výsledok miestneho referenda, ináč uznesením sťažnosť zamietne.

    Oba predkladané návrhy zákonov nemajú finančný, ekonomický, environmentálny vplyv na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor ústavnoprávneho výboru, pánovi poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, aby predniesol obidve spravodajské správy.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Takže, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom. Predmetný návrh ústavného zákona, ako aj zákona, ktorý nadväzuje, bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie a sa uskutočňujú ich prvé čítania. Obidva spĺňajú po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady navrhol, aby návrh ústavného zákona, ako aj návrh zákona nadväzujúceho prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor v oboch prípadoch navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona, ako aj návrh zákona v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní. Zo znenia uvedeného návrhu ústavného zákona, ako aj zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona, ako aj návrh zákona nadväzujúceho prerokuje v druhom čítaní. Zároveň odporúčam, aby návrh ústavného zákona, ako aj návrh nadväzujúceho zákona bol pridelený výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona, ako aj návrhu nadväzujúceho zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 762, respektíve 763.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. A v záverečnom slove teda alebo počas rozpravy chce ešte vystúpiť pán predkladateľ.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ako viete, inšpirovalo nás k tomuto zákonu, aby sme ho predložili, práve situácia, ktorá nastala v obci Tešedíkovo - Pered, lebo si myslíme, že keď vláda zmení referendum občanov, keď názov obce nie je žiadnym maďarským podtónom, neznie, alebo iným cudzím jazykom, a jedná sa o historický, 700-ročný historický názov tej obce, tak si myslím, že vláda nekonala tak, ako mala, a tobôž nie, že zrušila jedno právoplatné referendum ľudí, ktorí v tej obci bývajú.

    Preto si myslíme, a treba povedať, že takýmto situáciám, aby sa druhýkrát nemohli opakovať, tak žiadame Národnú radu, aby prijala tento zákon v tom smere, že samozrejme, ak to budú hanebné alebo nejaké názvy, ktoré môžu z toho vyplývať, takže určite sme proti nim. A vlastne na to je ten ústavný zákon, aby Ústavný súd mohol ešte revidovať tieto rozhodnutia vlády.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Rozprava je skončená. A pýtam sa, či sa chce vyjadriť navrhovateľ. Nechce.

    Prerušujem rokovanie o týchto dvoch bodoch programu.

    Teraz by malo nasledovať prvé čítanie o návrhu poslanca Ivana Švejnu na vydanie novely zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách, tlač 805. Vzhľadom na to, že pán poslanec ako navrhovateľ vzal tento návrh späť, pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Daniela Lipšica a Daniela Krajcera, ktorí sa v miestnosti však nenachádzajú. To znamená, že strácajú poradie.

    No vzhľadom k tomu, že asi naozaj viacerí kolegovia neplánovali, že už v tejto večernej hodine budeme pokračovať ďalšími zákonmi, uzatváram dnešné rokovanie 27. schôdze. Stretneme sa zajtra ráno o deviatej. Budeme pokračovať nasledujúcimi bodmi programu.

    Pekný večer vám prajem.

  • Prerušenie rokovania o 18.55 hodine.